idb journal 2 2012 str 42-44.pdf

idbjournal.sk

idb journal 2 2012 str 42-44.pdf

a) 10 m 3 – takže keby sme mali zásobník s objemom 10 m 3 a viac,

bolo by potrebné jeho napĺňanie len raz za mesiac,

b) 5 m 3 – jeho jednorazové naplnenie nám zabezpečí dvojtýždňovú

prevádzku v najexponovanejšom období vykurovacej sezóny.

Z uvedeného výpočtu je jasné, že veľkosť zásobníka možno prispôsobovať

podmienkam a požadovanému komfortu. Je len prirodzené,

že pri malých kotolniach s pomerne nízkou spotrebou nepredstavuje

problém ani doplňovanie zásobníka z plastikových vriec uložených

v príručnom sklade.

Tento príspevok vznikol s podporou agentúry VEGA, konkrétne

VEGA č. 1/0421/09.

[9] Varga, A.: Základy tepelnej techniky. Košice: ES HF TU 2000.

s. 394.

[10] Jandačka, J. – Malcho, M. – Mikulík, M.: Biomasa ako zdroj

energie. ES TU v Žiline, 2006. s. 240.

[11] Jandačka, J. – Malcho, M. – Mikulík, M.: Technológie pre

prípravu a energetické využitie biomasy. ES TU v Žiline, 2007.

s. 222.

Záver seriálu.

Literatúra

[1] Rybár, P. – Rybár, R. – Tauš, P.: Alternatívne zdroje energie.

Košice: TU FBERG 2001. s. 121.

[2] Aktualizácia surovinovej politiky Slovenskej republiky pre oblasť

nerastných surovín

[3] Horbaj, P.: Ekologické aspekty spaľovania. Martin: Neografia

2000. s. 71.

[4] Horbaj, P. – Lukáč, P. – Mikolaj, D.: Zásobovanie teplom. Košice:

ES SjF TU 2005. s. 250.

[5] Kačík, F. – Geffert, A. – Kačíková, D.: Chémia. Zvolen: ES SjF

TU 2005. s. 386.

[6] Peavy, H. S. et al.: Environmental engineering. New York: Mc

Graw – Hill 1985. s. 537.

[7] Ražnjevič, K.: Termodynamické tabuľky. Bratislava: Alfa 1984.

s. 377.

[8] Rédr, M. – Příhoda, M.: Základy tepelné techniky. Praha: SNTL

1991. s. 424.

prof. Ing. Peter Horbaj, PhD.

peter.horbaj@tuke.sk

Katedra energetickej techniky, SjF TU Košice

Ing. Jozef Selín

Jozef.selin@tuke.sk

SvF TU Košice

doc. Ing. Vincent Kvočák, PhD.

vincent.kvocak@tuke.sk

Katedra stavebných a drevených konštrukcií, SvF TU Košice

ass. prof. Eng. Damir Hršak, PhD.

hrsak@simet.hr

Metaruški fakultet Sisak, Sveučilište, Chorvátsko

Výhľadová analýza využívania obnoviteľných

zdrojov energie na Slovensku (2)

Ďalšie detaily o rozvoji OZE podľa jednotlivých sektorov v absolútnych

hodnotách (vyrobená elektrina, teplo alebo biopalivá) sú v tab.

2 pre NAT scenár a v tab. 3 pre ACT scenár. Treba zdôrazniť, že

podiel OZE na slovenskej dodávke tepla sa výrazne zvýši a dosiahne

približne dva- až trikrát vyššiu úroveň ako v roku 2005. Podiel OZE

na hrubej spotrebe tepla sa potom zvýši z 6,0% v 2005 na úroveň

od 13,1 % (NAT) do 16,8 % (ACT) do 2020. Elektrina z OZE, ktorá

je v súčasnosti najväčším prispievateľom, sa zvýši na úroveň (viac

ako) dvojnásobnú v porovnaní s rokom 2005 podľa NAT (ACT) scenára.

Biopalivá pre dopravu zaznamenajú najrýchlejší nárast, aj keď

dôvodom bude ich (takmer) nulové využívanie v súčasnosti (2005).

Podiel OZE na spotrebe elektriny

Tab. 4 (NAT) a 5 (ACT) zobrazujú príspevky pre jednotlivé technológie

na už rozoberanom náraste OZE v elektroenergetickom sektore.

Ako možno vidieť, Slovensko má výrazne zastúpenú vodnú energiu,

aj keď i tu je ešte priestor na ďalší rozvoj.

Podľa oboch odhadovaných politických smerov najvýznamnejší nárast

vo výrobe elektriny z OZE sa očakáva pre biomasu. Rozdiely

medzi oboma prípadmi sú však podstatné: podľa NAT scenára sa

celková energia z biomasy (tuhá biomasa a bioplyn) zvýši zo 49 MW

v 2005 na vyše 2,94 GW do 2020, pričom iba tuhá biomasa bude

Scenár NAT

Indikátory očakávaného podielu

Jednotka 2005

OZE podľa odvetvia

Priemer Priemer Priemer Priemer

Priemer 2020

2011-<strong>2012strong> 2013-2014 2015-2016 2017-2018

Hrubá konečná spotreba energie ktoe 11324 12485 12854 13226 13569 14022

Hrubá konečná spotreba z OZE ktoe 790 1392 1597 1790 1947 2125

Podiel OZE na hrubej konečnej

spotrebe energie

% 7,0 11,1 12,4 13,5 14,3 15,2

Hrubá konečná spotreba elektriny

z OZE

ktoe 349 617 676 739 777 802

Podiel elektriny vyrobenej z OZE v

hrubej konečnej spotrebe elektriny

% 14,5 22,8 23,8 24,7 24,8 24,2

Hrubá konečná spotreba energie u

OZE na vykurovanie a chladenie

ktoe 430 683 793 904 997 1092

Podiel OZE na konečnej hrubej

spotrebe tepla a chladu

% 6,0 8,9 10,2 11,4 12,3 13,1

Konečné množstvo energie z OZE

spotrebované v doprave

ktoe 11 92 128 147 173 231

Podiel OZE v doprave % 0,6 4,4 6,0 6,7 7,7 10,0

Tab. 2 Čiastkové ciele a vývoj – NAT scenár; Zdroj: Green-X model – REPAP2020 scenáre (2009)

42 2/<strong>2012strong> Systémy pre OZE


Scenár ACT

Indikátory očakávaného podielu

Jednotka 2005

OZE podľa odvetvia

Priemer Priemer Priemer Priemer

Priemer 2020

2011-<strong>2012strong> 2013-2014 2015-2016 2017-2018

Hrubá konečná spotreba energie ktoe 11324 12485 12854 13226 13569 14022

Hrubá konečná spotreba z OZE ktoe 790 1465 1774 2077 2321 2591

Podiel OZE na hrubej konečnej

spotrebe energie

% 7,0 11,7 13,8 15,7 17,1 18,5

Hrubá konečná spotreba elektriny

z OZE

ktoe 349 657 772 875 930 963

Podiel elektriny vyrobenej z OZE v

hrubej konečnej spotrebe elektriny

% 14,5 24,3 27,1 29,3 29,7 29,0

Hrubá konečná spotreba energie u

OZE na vykurovanie a chladenie

ktoe 430 716 875 1055 1218 1397

Podiel OZE na konečnej hrubej

spotrebe tepla a chladu

% 6,0 9,4 11,2 13,3 15,0 16,8

Konečné množstvo energie z OZE

spotrebované v doprave

ktoe 11 92 128 147 173 231

Podiel OZE v doprave % 0,6 4,4 6,0 6,7 7,7 10,0

Tab. 3 Čiastkové ciele a vývoj – ACT scenár; Zdroj: Green-X model – REPAP2020 scenáre (2009)

Scenár NAT

Očakávaný podiel OZE na spotrebe

elektriny

NAT Priemer

Priemer

Priemer

Priemer

Scenár

2005

Priemer 2020

2011-<strong>2012strong> 2013-2014 2015-2016 2017-2018

Jednotka MW GWh MW GWh MW GWh MW GWh MW GWh MW GWh

Biomasa 49 31 226 1322 313 1822 415 2440 463 2715 505 2940

Bioplyn 2 4 60 364 67 401 88 535 104 622 126 742

Pevná a tekutá 44 4 148 839 223 1276 305 1758 337 1944 356 2050

Rozližiteľný podiel pevného

komunálneho odpadu

3 23 18 119 22 145 23 148 23 148 23 148

Koncentrované slnečné žiarenie 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Geotermálna energia 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Vodná energia (celkovo) 1690 4023 1927 5768 1958 5908 1958 5908 1958 5908 1958 5908

Malé vodné elektrárne (< 10 MW) 62 176 260 1137 291 1277 291 1277 291 1277 291 1277

Veľké vodné elektrárne (> 10 MW) 1628 3848 1667 4631 1667 4631 1667 4631 1667 4631 1667 4631

Fotovoltika 0 0 0 0 5 5 27 24 43 39 43 39

Oceán 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Vietor 5 7 34 80 53 125 93 216 163 370 195 439

na pevnine 5 7 34 80 53 125 93 216 163 370 195 439

mimo pevniny 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Elektrina z OZE celkovo 1760 4061 2187 7171 2329 7861 2493 8589 2628 9032 2700 9327

Hrubá spotreba elektriny 28 087 31 443 33 088 34 776 36 418 38 577

Podiel elektriny z OZE v hrubej

konečnej spotrebe elektriny (v %)

14,5 22,8 23,8 24,7 24,8 24,2

Tab. 4 Budúci podiel OZE na spotrebe elektriny na Slovensku – NAT scenár Zdroj: Green-X model – REPAP2020 scenáre (2009)

Scenár ACT

Očakávaný podiel OZE na spotrebe

elektriny

ACT Priemer

Priemer

Priemer

Priemer

Scenár

2005

Priemer 2020

2011-<strong>2012strong> 2013-2014 2015-2016 2017-2018

Jednotka MW GWh MW GWh MW GWh MW GWh MW GWh MW GWh

Biomasa 49 31 272 1609 434 2550 585 3368 639 3673 674 3839

Bioplyn 2 4 86 528 149 865 2021 1103 209 1135 222 1182

Pevná a tekutá 44 4 167 962 263 1540 361 2117 408 2309 429 2509

Rozložiteľný podiel pevného

komunálneho odpadu

3 23 18 119 22 145 23 148 23 148 23 148

Koncentrované slnečné žiarenie 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Geotermálna energia 0 0 0 0 0 0 1 4 3 20 8 48

Vodná energia (celkovo) 1690 4023 1953 5837 1984 5977 1984 5977 1984 5977 1984 5977

Malé hydroelektrárne (< 10 MW) 62 176 260 1137 291 1277 291 1277 291 1277 291 1277

Veľké vodné elektrárne (> 10 MW) 1628 3848 1693 4700 1693 4700 1693 4700 1693 4700 1693 4700

Fotovoltika 0 0 16 15 37 34 67 61 118 108 238 217

Oceán 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Vietor 5 7 76 174 187 412 367 765 514 1034 565 1125

na pevnine 5 7 76 174 187 412 367 765 514 1034 565 1125

mimo pevniny 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Elektrina z OZE celkovo 1760 4061 2317 7636 2643 8974 3003 10175 3259 10811 3469 11205

Hrubá spotreba elektriny 28 087 31 443 33 088 34 776 36 418 38 577

Podiel elektriny z OZE v hrubej

konečnej spotrebe elektriny (v %)

14,5 24,3 27,1 29,3 29,7 29,0

Tab. 5 Budúci podiel OZE na spotrebe elektriny na Slovensku – ACT scenár; Zdroj: Green-X model – REPAP2020 scenáre (2009)

Systémy pre OZE

2/<strong>2012strong>

43


prispievať 2,05 GW. Ak uvažujeme s ACT scenárom, penetrácia energie z biomasy bude celkom

nad 3,8 GW. Iba tuhá biomasa bude prispievať 2,51 GW.

V absolútnych hodnotách bude mať i naďalej v najbližších rokoch najväčší podiel vodná energetika.

Významný nárast sa očakáva aj z energie vetra, ktorý dosiahne úroveň medzi 439 a 1 125

GWh vyrobenej elektriny (v porovnaní s takmer žiadnou v súčasnosti). Samozrejme, vzhľadom

na prírodné podmienky sa očakáva len príspevok vnútrozemských inštalácií veterných turbín.

Pomerne nižšia expanzia je projektovaná pre geotermálnu elektrinu s nulovým príspevkom v

NAT scenári a len 8 MW v ACT. Čo sa týka fotovoltických systémov, v neskorších štádiách sa

objavujú výrazné rozdiely medzi sledovanými politickými smermi s podielom 39 GWh, respektíve

217 GWh v NAT a ACT scenároch. Vývoj koncentrujúcich solárnych systémov nebude

ovplyvnený politickými smermi a nepredpokladá sa ich využívanie.

Podľa vyjadrení odbornej verejnosti a profesijných združení sú obidva scenáre podhodnotené.

Napríklad v prípade NAT scenára sa v rokoch 2011 – <strong>2012strong> očakáva nulový podiel fotovoltiky

na výrobe elektriny z OZE, čo už dnes nie je pravda. Aj pri konzervatívnom prístupe očakávame

dosiahnutie minimálne 40 – 50 MW v rokoch 2010 – <strong>2012strong>.

Podľa najkonzervatívnejšieho scenára EPIA (tzv. baseline scenario) by mohol byť podiel fotovoltiky

na konečnej spotrebe elektriny v roku 2020 až 2,7 %, čo predstavuje inštalovanú kapacitu

1 GWp. Pri optimistickejšom proaktívnom scenári (Accelerated Scenario a Paradigm Shift

Scenario) by to mohli byť až 2 GWp inštalovanej kapacity a pri modernizácii sietí až 10 % na

konečnej spotrebe elektriny v roku 2020. Takisto hodnoty pre veternú a geotermálnu energiu

sú príliš nízke. Podľa Európskej asociácie pre veternú energetiku by mali byť hodnoty v nižšom

scenári 800 MW a v proaktívnom scenári 1 000 MW s výrobou medzi 1,8 až 2,3 TWh.

V oblasti geotermálnej energie je značný potenciál pre nízkoteplotné systémy výroby elektrickej

energie, ktoré by mohli v roku 2020 dosiahnuť inštalovaný výkon 25 MWe. Ďalšou príležitosťou

sú pre Slovensko tzv. inžinierske geotermálne systémy EGS (Enhanced/Engineered Geothermal

Systems) s potenciálom približne 75 MWe v roku 2020. Sumárny koncový cieľ je potom na

úrovni 100 MW a 780 GWh.

Gustav Resch, Christian Panzer, Sebastian Busch

Viedenská technická univerzita, Energeticko-ekonomická skupina, Viedeň, Rakúsko

Mario Ragwitz, Daniel Rosende

Fraunhofer výskumný inštitút, Karlsruhe, Nemecko

Monika Rothová

Energetické centrum Bratislava, Bratislava

Slovenská rada pre zelené budovy oslávila 1. výročie

12. marca <strong>2012strong> - Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC), ktorej zakladajúcim

členom je aj ABB, oslávila začiatkom roka prvý rok svojej aktívnej činnosti.

SKGBC podporuje rozvoj slovenského stavebného priemyslu a technológií smerom

k udržateľnej výstavbe, ktorej znakmi sú značné úspory energií ako aj ohľaduplnosť

k životnému prostrediu a spoločnosti. Hlavným cieľom SKGBC je v tomto duchu

podporovať rozvoj trhu, legislatívne zmeny a osvetu na Slovensku. Organizácia čerpá

z dlhoročnej expertízy a skúseností Svetovej rady pre zelené budovy (World Green

Building Council) a partnerských organizácií, ktoré sú už dnes takmer v stovke krajín

po celom svete.

SKGBC začala svoju aktívnu činnosť minulý rok v januári a postupne sa na Slovensku

etablovala ako organizácia s relevantným hlasom v oblasti udržateľnej výstavby

a energetickej hospodárnosti budov. Počas tohto obdobia nadviazala Rada konštruktívnu

spoluprácu s relevantnými ministerstvami a verejnými inštitúciami, ako aj ďalšími organizáciami,

ktorých spoločným záujmom je skvalitnenie výstavby na Slovensku. Za rok

sa počet partnerských firiem rozrástol na silnú a relevantnú skupinu 40 významných

spoločností. A ako uviedol predstaviteľ Rozvojového programu OSN (UNDP) John

O‘Brien, Slovensko má šancu zaradiť sa k predvoju na poli energetickej úspornosti

a udržateľnej výstavby a ukazovať trend iným.

Zoznam firiem publikujúcich v tomto čísle

www.abb.sk

Redakčná rada

Doc. Ing. Hantuch Igor, PhD.

FEI STU, Bratislava

Doc. Ing. Horbaj Peter, PhD.

SjF TU, Košice

Prof. Ing. Jandačka Jozef, PhD.

SjF ŽU, Žilina

Doc. Ing. Kachaňák Anton, CSc.

SjF STU, Bratislava

Ing. Kempný Milan

FEI STU, Bratislava

Ing. Kubečka Tomáš

Siemens Buildings Technologies, riaditeľ divízie

Ing. Lelovský Mário

Mediacontrol, riaditeľ

Ing. Pelikán Pavel

J&T Real Estate, výkonný riaditeľ

Ing. Svoreň Karol

HB Reavis Management, profesijný manažér

Ing. arch. Šovčík Marian, CSc.

AMŠ Partners, spol. s r.o., konateľ

Ing. Vranay František

SvF TU, Košice

Redakcia

iDB Journal

Košická 37

821 09 Bratislava 2

tel.: 02/5026 1752 – 5

fax: 02/5026 1757

e-mail: vydavatelstvo@hmh.sk

www.<strong>idbstrong><strong>journalstrong>.sk

Ing. Branislav Bložon, šéfredaktor

blozon@hmh.sk

Ing. Martin Karbovanec, vedúci vydavateľstva

karbovanec@hmh.sk

Mgr. Zuzana Bakošová, marketingová manažérka

mediamarketing@hmh.sk

Ing. Anton Gérer, odborný redaktor

gerer@hmh.sk

Peter Kanda, DTP grafik

dtp@hmh.sk

Dagmar Votavová, asistentka redakcie

<strong>idbstrong>_podklady@hmh.sk

Mgr. Bronislava Chocholová

jazyková redaktorka

Vydavateľstvo

HMH s.r.o.

Tavarikova osada 39

841 02 Bratislava 42

IČO: 31356273

Vydavateľ periodickej tlače nemá hlasovacie práva alebo

podiely na základnom imaní žiadneho vysielateľa.

Zaregistrované MK SR pod číslom EV 4239/10 & Vychádza

mesačne & Cena pre registrovaných čitateľov 0 € & Cena

jedného výtlačku vo voľnom predaji: 3,30 € + DPH &

Objednávky na iDB Journal vybavuje redakcia na svojej adrese

& Tlač a knihárske spracovanie WELTPRINT, s.r.o. & Redakcia

nezodpovedá za správnosť inzerátov a inzertných článkov

& Nevyžiadané materiály nevraciame & Dátum vydania:

marec <strong>2012strong>

Firma • Strana (o – obálka)

APIS, s.r.o. • 7, 22 – 23

Cooper Safety, Ltd. • 20, 35

ESM-YZAMER energetické služby

a monitoring, s.r.o. • 24 – 25

44 2/<strong>2012strong>

Firma • Strana (o – obálka)

H-AC Projekt s.r.o. • 34 – 35

Slovenská inivačná a energetická

agentúra • 38 – 40

T-Industry, s.r.o. • 21

ISSN 1338-3337 (tlačená verzia)

ISSN 1338-3379 (on-line verzia)

More magazines by this user
Similar magazines