Monitoring médií | VŠVU | 04.05.2013 - Vysoká škola výtvarných ...

vsvu.sk

Monitoring médií | VŠVU | 04.05.2013 - Vysoká škola výtvarných ...

Monitoring médií | VŠVU | 04.05.2013 - 10.05.2013

Kategória: Vysoká škola výtvarných umení

Dom umenia obohatí výstavný projekt FIGURAMA 2013

Zdroj: 24hod.sk, Strana: , Autor: , Dátum: 07.05.2013

http://www.24hod.sk/dom-umenia-obohati-vystavny-projekt-figurama-2013-cl228703.html

Dom umenia obohatí výstavný projekt FIGURAMA 2013

FIGURAMA je medzinárodný výstavný projekt. Prezentuje práce študentov umeleckých vysokých škôl, zamerané na

figurálnu tvorbu, s cieľom mapovať a porovnávať rôzne spôsoby stvárnenia ľudského tela ...Zdieľať BRATISLAVA 7.

mája (WBN/PR) - FIGURAMA je medzinárodný výstavný projekt. Prezentuje práce študentov umeleckých vysokých

škôl, zamerané na figurálnu tvorbu, s cieľom mapovať a porovnávať rôzne spôsoby stvárnenia ľudského tela na

jednotlivých školách a akadémiách. Zároveň plní i didaktickú úlohu. Vedie poslucháčov škôl k novému spôsobu

vnímania ľudského tela, podporuje ich kresbové zručnosti a pomáha rozvíjať ich výtvarné myslenie a kreativitu.

FIGURAMA vznikla v roku 2001 z iniciatívy docenta Karla Pokorného (Fakulta architektury, Vysoké učení technické v

Brne) a profesora Borisa Jirků (Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe). Postupne sa etablovala na každoročný

medzinárodný projekt, kde VŠVU aktívne participuje od roku 2005. Zoznam účastníkov rástol postupne, obohatili

ho ďalšie inštitúcie z Čiech, Slovenska, Poľska, Rakúska, Nemecka, Španielska, USA a Japonska.

Súčasťou projektu je každoročne cyklus výstav a ich sprievodných podujatí, akými sú workshopy kresby a prednášky

pedagógov. Pre každý ročník sa vydáva katalóg, ktorý zároveň slúži ako referenčný materiál pri výučbe. Tradícia

teoretických sympózií vznikla pri kreovaní koncepcie Figuramy v Bratislave v roku 2008. Táto výstava bola jedným z

najnavštevovanejších podujatí sezóny v bratislavskom Dome umenia.

Zúčastnené školy:

Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava

FA ČVUT, Praha

Univerzita Tomáše Bati, Zlín

Akadémia výtvarných umení a Dizajnu, Wroclaw

Akadémia umení, Banská Bystrica

Univerzita Jana E. Purkyně, Ústí nad Labem

Západočeská univerzita, Plzeň

Akadémia výtvarných umení, Poznaň

Fakulta umění Ostravské univerzity, Ostrava

Akadémia výtvarných umení, Katowice

Fakulta restaurování Univerzity Pardubice, Litomyšl

Akademie výtvarných umění, Praha

Zoznam autorov na výstave Arteleria 2013:

Dávid Čársky, Ján Fekete, Marek Kvetan, Štefan Oslej, Stanislav Buban, Emöke Vargová, Matej Fabián, Daniel

Fischer, Ivan Csudai, Dezider Tóth, Klaudia Kosziba, Michal Černušák, František Demeter, Martin Špirec, Róbert

Jančovič, Róbert Makar, Andrea Pézman, Stanislav Stankoci, Rasťo Trizma, Ján Hoffstädter, Peter Roller

Kedy: štvrtok, 9.5.2013 o 19:00 hod. – otvorenie

Kde: Národné osvetové centrum, Dom umenia, I. poschodie, Námestie SNP 12, Bratislava

Trvanie výstavy: 9.5. – 30.5.2013

Viac informácií na www.nocka.skProgram - divadlá, kiná, koncerty, festivaly, múzeá, výstavy, tv program tu


Dom umenia obohatí výstavný projekt FIGURAMA 2013

Zdroj: webnoviny.sk, Strana: , Autor: WBN/PR, Dátum: 07.05.2013

http://www.webnoviny.sk/kultura/dom-umenia-obohati-vystavny-projekt-f/669227-clanok.html

BRATISLAVA 7. mája (WBN/PR) - FIGURAMA je medzinárodný výstavný projekt. Prezentuje práce študentov

umeleckých vysokých škôl, zamerané na figurálnu tvorbu, s cieľom mapovať a porovnávať rôzne spôsoby stvárnenia

ľudského tela na jednotlivých školách a akadémiách. Zároveň plní i didaktickú úlohu. Vedie poslucháčov škôl k

novému spôsobu vnímania ľudského tela, podporuje ich kresbové zručnosti a pomáha rozvíjať ich výtvarné myslenie

a kreativitu.FIGURAMA vznikla v roku 2001 z iniciatívy docenta Karla Pokorného (Fakulta architektury, Vysoké učení

technické v Brne) a profesora Borisa Jirků (Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe). Postupne sa etablovala na

každoročný medzinárodný projekt, kde VŠVU aktívne participuje od roku 2005. Zoznam účastníkov rástol

postupne, obohatili ho ďalšie inštitúcie z Čiech, Slovenska, Poľska, Rakúska, Nemecka, Španielska, USA a

Japonska.Súčasťou projektu je každoročne cyklus výstav a ich sprievodných podujatí, akými sú workshopy kresby a

prednášky pedagógov. Pre každý ročník sa vydáva katalóg, ktorý zároveň slúži ako referenčný materiál pri výučbe.

Tradícia teoretických sympózií vznikla pri kreovaní koncepcie Figuramy v Bratislave v roku 2008. Táto výstava bola

jedným z najnavštevovanejších podujatí sezóny v bratislavskom Dome umenia.Zúčastnené školy:Vysoká škola

výtvarných umení, BratislavaFA ČVUT, PrahaUniverzita Tomáše Bati, ZlínAkadémia výtvarných umení a Dizajnu,

WroclawAkadémia umení, Banská BystricaUniverzita Jana E. Purkyně, Ústí nad LabemZápadočeská univerzita,

PlzeňAkadémia výtvarných umení, PoznaňFakulta umění Ostravské univerzity, OstravaAkadémia výtvarných umení,

KatowiceFakulta restaurování Univerzity Pardubice, LitomyšlAkademie výtvarných umění, PrahaZoznam autorov na

výstave Arteleria 2013:Dávid Čársky, Ján Fekete, Marek Kvetan, Štefan Oslej, Stanislav Buban, Emöke Vargová,

Matej Fabián, Daniel Fischer, Ivan Csudai, Dezider Tóth, Klaudia Kosziba, Michal Černušák, František Demeter,

Martin Špirec, Róbert Jančovič, Róbert Makar, Andrea Pézman, Stanislav Stankoci, Rasťo Trizma, Ján Hoffstädter,

Peter RollerKedy: štvrtok, 9.5.2013 o 19:00 hod. – otvorenieKde: Národné osvetové centrum, Dom umenia, I.

poschodie, Námestie SNP 12, BratislavaTrvanie výstavy: 9.5. – 30.5.2013Viac informácií na www.nocka.sk

Partizáni a výtvarníci v Dome umenia

Zdroj: regiony.sme.sk, Strana: , Autor: sita, Dátum: 09.05.2013

http://s.sme.sk/r-rss/6794393/bratislava.sme.sk/partizani-a-vytvarnici-v-dome-umenia.html

Dom umenia patrí až do konca mája aj výstavám figurálnych prác študentov vysokých umeleckých škôl a

pedagógov Vysokej školy výtvarných umení

BRATISLAVA. Fotografie z partizánskeho hnutia na území Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v rokoch druhej svetovej

vojny a tvorbu študentov a pedagógov vysokých umeleckých škôl možno vidieť do 30. mája v bratislavskom Dome

umenia.

Vo výstavných priestoroch Domu umenia na Námestí SNP 12 sa predstavuje partizánske hnutie vo Veľkej

vlasteneckej vojne rokov. Pre národy Ruska, Ukrajiny a Bieloruska sa partizánska vojna začala 22. júna 1941, v deň

napadnutia ZSSR hitlerovským Nemeckom a trvala do jesene 1944.

Vystavujú stovky fotografií

V partizánskych oddieloch sa v nej zúčastnilo viac ako milión vtedajších sovietskych občanov - mužov aj žien, starcov

i detí.

Ako informovali z Národného osvetového centra, pod ktoré Dom umenia patrí, fotografia s tematikou partizánskeho

hnutia nikdy nebola predmetom špeciálneho výskumu. "Napriek tomu, že hrdinstvo partizánov zvečnili vynikajúci

vojnoví fotografi a napriek tomu, že partizánske hnutie ostalo na fotografiách nasnímaných samotnými partizánmi,

nikto sa nepokúsil v úplnosti predstaviť vizuálne svedectvá partizánskej reality," uvádza sa v tlačovej správe k

výstave.

Jej návštevníkov čaká 320 dokumentárnych fotografií z Ruského štátneho archívu filmových a fotografických

dokumentov. Medzi autormi snímok sú popredné osobnosti fotografie tých čias, ako sú Max Aľpert, Boris Ignatovič,

Viktor Kinelovskij, Arkadij Šajchet, Michail Trachman, Georgij Zeľma a ďalší. Prezentujú sa aj snímky z osobného

archívu spisovateľa Petra Veršigoru.


Do expozície "Partizánske hnutie na území Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v rokoch druhej svetovej vojny" sú zaradené

tiež fotografie nájdené u hitlerovských vojakov a dôstojníkov, dokumentačné zábery nacistických zverstiev na

okupovaných územiach, ktoré figurovali v súdnych procesoch proti fašistom.

Figurama 2013

Dom umenia patrí aj výstave figurálnych prác študentov vysokých umeleckých škôl Figurama 2013 a výstave

pedagógov Vysokej školy výtvarných umení s názvom Arteleria 2013.

Figurama je medzinárodný výstavný projekt venovaný figurálnej tvorbe študentov umeleckých vysokých škôl. Jeho

cieľom je mapovať a porovnávať rôzne spôsoby stvárnenia ľudského tela.

Figurama vznikla v roku 2001 v Českej republike a bratislavská Vysoká škola výtvarných umení sa do nej aktívne

zapája od roku 2005. Dnes sú jeho súčasťou aj umelecké vysoké školy z Poľska a inštitúcie z ďalších krajín.

Výstavy sú v Dome umenia na Námestí SNP 12 v Bratislave otvorené denne okrem pondelka od 10:00 do 18:00.

Viac podrobností o nich možno nájsť http://www.nocka.sk/vystavy/du-bratislava.

BRATISLAVA: Partizáni a výtvarníci v Dome umenia

Zdroj: SITA, Strana: , Autor: bl;tm, Dátum: 09.05.2013

BRATISLAVA 9. mája (SITA) - Fotografie z partizánskeho hnutia na území Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v rokoch

druhej svetovej vojny a tvorbu študentov a pedagógov vysokých umeleckých škôl možno vidieť do 30. mája v

bratislavskom Dome umenia. Vo výstavných priestoroch Domu umenia na Námestí SNP 12 sa predstavuje

partizánske hnutie vo Veľkej vlasteneckej vojne rokov. Pre národy Ruska, Ukrajiny a Bieloruska sa partizánska vojna

začala 22. júna 1941, v deň napadnutia ZSSR hitlerovským Nemeckom a trvala do jesene 1944. V partizánskych

oddieloch sa v nej zúčastnilo viac ako milión vtedajších sovietskych občanov - mužov aj žien, starcov i detí.

Ako ďalej agentúru SITA informovali z Národného osvetového centra, pod ktoré Dom umenia patrí, fotografia s

tematikou partizánskeho hnutia nikdy nebola predmetom špeciálneho výskumu. "Napriek tomu, že hrdinstvo

partizánov zvečnili vynikajúci vojnoví fotografi a napriek tomu, že partizánske hnutie ostalo na fotografiách

nasnímaných samotnými partizánmi, nikto sa nepokúsil v úplnosti predstaviť vizuálne svedectvá partizánskej

reality," uvádza sa v tlačovej správe k výstave. Jej návštevníkov čaká 320 dokumentárnych fotografií z Ruského

štátneho archívu filmových a fotografických dokumentov. Medzi autormi snímok sú popredné osobnosti fotografie

tých čias, ako sú Max Aľpert, Boris Ignatovič, Viktor Kinelovskij, Arkadij Šajchet, Michail Trachman, Georgij Zeľma a

ďalší. Prezentujú sa aj snímky z osobného archívu spisovateľa Petra Veršigoru. Do expozície "Partizánske hnutie na

území Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v rokoch druhej svetovej vojny" sú zaradené tiež fotografie nájdené u

hitlerovských vojakov a dôstojníkov, dokumentačné zábery nacistických zverstiev na okupovaných územiach

zhotovené po ich oslobodení, ktoré figurovali v súdnych procesoch proti fašistom.

Dom umenia patrí aj výstave figurálnych prác študentov vysokých umeleckých škôl Figurama 2013 a výstave

pedagógov Vysokej školy výtvarných umení s názvom Arteleria 2013. Figurama je medzinárodný výstavný

projekt venovaný figurálnej tvorbe študentov umeleckých vysokých škôl. Jeho cieľom je mapovať a porovnávať rôzne

spôsoby stvárnenia ľudského tela. Figurama vznikla v roku 2001 v Českej republike a bratislavská Vysoká škola

výtvarných umení sa do nej aktívne zapája od roku 2005. Zoznam účastníkov projektu postupne rástol a dnes sú

jeho súčasťou aj umelecké vysoké školy z Poľska a inštitúcie z ďalších krajín.

Výstavy sú v Dome umenia na Námestí SNP 12 v Bratislave otvorené denne okrem pondelka od 10:00 do 18:00.

Viac podrobností o nich možno nájsť http://www.nocka.sk/vystavy/du-bratislava.

VESLOVANIE: Na Dunaji Univerzitná regata Bratislava 2013

Zdroj: SITA, Strana: , Autor: lb;rk, Dátum: 03.05.2013

BRATISLAVA 3. mája (SITA) - Podľa vzoru prestížnych pretekov osemveslíc dvoch britských univerzít z Oxfordu a

Cambridgeu sa v sobotu 4. mája uskutoční podobné podujatie aj na Slovensku na časti bratislavského úseku rieky

Dunaj. Na Univerzitnej regate Bratislava 2013 budú veslovať športovci, ktorí sú študentmi, absolventmi či

zamestnancami niektorej z bratislavských univerzít.


Historicky prvé preteky osemveslíc Slovenskej technickej univerzity, Univerzity Komenského a Ekonomickej

univerzity odštartujú o 15.00 h pod Devínom. Do cieľa pri nákupnom centre Eurovea, kde sa bude dať sledovať

priebeh pretekov v priamom prenose na veľkoplošnej obrazovke, dorazia približne po 20 minútach.

Hlavným organizátorom prvého ročníka je STU. "Podujatie má cieľ zviditeľniť vysokoškolákov v hlavnom meste a

založiť tradíciu stretnutí študentov bratislavských univerzít, prípadne v budúcnosti aj partnerských univerzít zo

zahraničia,“ poznamenal prorektor Milan Sokol zo Slovenskej technickej univerzity.

Prvý ročník podujatia pod záštitou primátora mesta Bratislava Milana Ftáčnika, z ktorého by sa v metropole SR

mala stať tradícia, budú sprevádzať atraktívne podujatia v rámci Dňa bratislavských vysokoškolákov. Od 13.00 h

budú na Námestí M. R. Štefánika pri nákupnom centre Eurovea vystupovať vysokoškolské umelecké súbory. V rámci

sprievodných podujatí školy predstavia zaujímavé projekty. Slovenská zdravotnícka univerzita predvedie simulovanú

záchrannú akciu, Slovenská technická univerzita predstaví tím študentov Strojníckej fakulty, ktorí zostrojili vlastnú

formulu a tím z Fakulty elektroniky a informatiky, ktorý programuje robotov. Vysoká škola výtvarných umení

organizuje výstavu. Zaujímavé prekvapenia chystá aj Univerzita Komenského v Bratislave. Oslavy zavŕši Noc

vysokoškolákov o 21.00 h v klube Elam.

Univerzitnú regatu vyhral tím Univerzity Komenského

Zdroj: regiony.sme.sk, Strana: , Autor: tasr, Dátum: 04.05.2013

http://s.sme.sk/r-rss/6789862/bratislava.sme.sk/univerzitnu-regatu-vyhral-tim-univerzity-komenskeho.html

Počas dnešného Dňa bratislavských vysokoškolákov prebehli preteky osemveslíc bratislavských univerzít, ale aj

simulovaná záchranná akcia či predstavenie robotov.

BRATISLAVA. Historicky prvé preteky osemveslíc študentov a zamestnancov bratislavských univerzít vyhrala

Univerzita Komenského (UK).

Na trati po Dunaji z bratislavského Devína do cieľa na úrovni obchodného centra Eurovea bol jej tím rýchlejší ako

tímy Slovenskej technickej univerzity (STU) a Ekonomickej univerzity (EU). TASR o tom informovala Andrea

Hajdúchová zo STU.

"Univerzita Komenského vyštartovala ako prvá a toto prvenstvo si udržala počas celých pretekov. Slovenská

technická univerzita za ňou máličko zaostala, možno o polovicu lode. A Ekonomická univerzita od polovice trate

zaostala trošku viac a nakoniec skončila na treťom mieste," povedala Hajdúchová.

Čítajte viac o Univerzitnej regate Bratislava.

Bratislavské univerzity týmto založili novú tradíciu a na dnes zorganizovali Deň bratislavských vysokoškolákov. V

rámci neho podľa Hajdúchovej vystupujú na Námestí M. R. Štefánika pri OC Eurovea vysokoškolské umelecké

súbory.

Slovenská zdravotnícka univerzita predviedla simulovanú záchrannú akciu, STU predstavila tím študentov

Strojníckej fakulty, ktorí zostrojili vlastnú formulu, a tím z Fakulty elektroniky a informatiky, ktorý programuje

robotov. Vysoká škola výtvarných umení organizovala výstavu. UK predstavila práce študentov Pedagogickej

fakulty UK šperky a keramiku, ako aj zbierku meteoritov.

V Bratislave študuje viac ako 62.000 vysoškolákov. Hlavným organizátorom prvého ročníka Dňa bratislavských

vysokoškolákov je STU.

Tím z Fakulty elektroniky a informatiky STU predstavoval roboty.

FOTO - SITA

Preteky osemveslíc vyhrala Univerzita Komenského.

FOTO - TASR

Vystúpil aj popredný vysokoškolský folklórny súbor Gymnik.

FOTO - TASR

Deň bratislavských vysokoškolákov

Zdroj: TV Bratislava, Strana: , Autor: , Dátum: 06.05.2013

Moderátor:

Deň bratislavských vysokoškolákov dopadol na výbornú. Historicky prvé preteky osemveslíc študentov a

zamestnancov bratislavských univerzít vyhrala Univerzita Komenského. Na trati po Dunaji bol jej tím rýchlejší, ako


tímy Slovenskej technickej univerzity a Ekonomickej univerzity.

Redaktor:

Hlavným organizátorom prvého ročníka Dňa bratislavských vysokoškolákov bola Slovenská technická univerzita. A

keďže Bratislava je okrem iného aj hlavným mestom vysokoškolákov, bolo na mieste, aby aj im patril aspoň jeden

deň v roku.

prof. Ing. Robert Redhammer, PhD., rektor STU:

Takže podľa nás je Bratislava naozaj vysokoškolské mesto, napriek tomu, že je hlavné mesto, len niekedy sa to

trošku tak vzájomne akoby vylučuje. A my by sme veľmi radi, keby aj ostaní naši spoluobčania Bratislavy, ako vnímali

túto skutočnosť pozitívne.

Redaktor:

Počas slnečného dňa sa na Námestí M.R.Štefánika predstavili aj vysokoškolské umelecké súbory. Slovenská

zdravotnícka univerzita predviedla simulovanú záchrannú akciu, STU predstavila tím študentov strojníckej fakulty,

ktorí zostrojili vlastnú formulu a tím z fakulty elektrotechniky a informatiky, ktorý programuje robotov. Vysoká škola

výtvarných umení organizovala výstavu. Univerzita Komenského prestavila práce študentov pedagogickej fakulty,

šperky a keramiku, ako aj zbierku meteoritov.

Ľubomír Andrassy, riaditeľ kancelárie primátora Bratislavy:

Bratislava môže byť asi najhrdejším mestom nielen na Slovensku, ale aj v Európe, pretože v tomto meste žije viac

ako 80 tisíc vysokoškolákov. A ak si vezmeme celoslovenskú štatistiku, tak takmer štvrtina všetkých mladých ľudí,

ktorí študujú na vysokých školách, majú či už trvalý pobyt, alebo prechodný pobyt v Bratislave.

Redaktor:

Cieľom podujatia bolo zviditeľniť vysokoškolákov v hlavnom meste a založiť tradíciu stretnutí študentov

bratislavských univerzít, prípadne v budúcnosti aj partnerských univerzít zo zahraničia, napríklad z Prahy, Brna,

Viedne a Budapešti.

Máme radi dobrý dizajn?

Zdroj: Femme.sk, Strana: , Autor: Ingrid Abrahámfyová, Dátum: 05.05.2013

http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4563:mame-radi-dobrydizajn&catid=79:design&Itemid=454

O dizajne a jeho podobách, sme sa porozprávali s dizajnérkou Ladislavou Repkovou.

Sú medzi nami takí, čo reči okolo dizajnu považujú za mlátenie prázdnej slamy. Málokto si však kúpi produkt, ktorý

sa mu nepáči. Veď každý z nás, aj keď to niektorí popierajú, sa pri kúpe riadi nielen funkčnosťou, ale aj vlastným

vkusom.

femme: V súčasnosti ešte pôsobíte na VŠVU, ktorej ste absolventkou. Ako sa študuje dizajn?

Ladislava Repková: U nás, na VŠVU, majú študenti možnosť študovať dizajn v troch ateliéroch. Po prvom ročníku

sa rozídu do ateliéru transport dizajnu, kde sa sústreďujú najmä milovníci áut, do ateliéru priemyselného dizajnu,

zameraného na tvorbu pre masovú výrobu za pomoci moderných technológií a do ateliéru produkt dizajnu, v ktorom

tvorba hraničí s voľným umením. Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že „priemyselníci“ navrhujú veľké stroje a

„produktári“ malé veci do interiéru. Aj keď, pravdou je, že priemyselní dizajnéri navrhujú aj predlžovačky, poháre,

plastové fľaše.... a „produktári“ sa pomerne často venujú tvorbe nábytku. Exaktný popis to síce nie je, ale pre hrubú

orientáciu hádam postačí.

femme: Čo povedať na časté námietky nesúladu vzhľadu a funkcie výrobkov?

Ladislava Repková: Ak máte na mysli, že predmet je síce krásny, ale používať sa nedá, tak príčin môže byť viacero.

Mohlo dôjsť k zlyhaniu, teda, že dizajn nebol zvládnutý, alebo došlo k nežiaducim zmenám v procese výroby

produktu, alebo to bol zámer. V posledne menovanom prípade by som ako reprezentatívny príklad uviedla ikonický

lis na citrusy od P. Starka. Je to taká krásna kuchynská plastika, ale keďže horná časť lisu je plochejšia než dolná,

ťažko sa vytláča šťava, chýba sitko, tak sa vám do pohára dostanú okrem šťavy aj dužina a kôstky a šťava pri lisovaní

steká kade tade, teda aj po nožičkách.... Je síce krásny, lesklý, štíhly a vysoký, ale nestabilný. Napriek tomu sa stal

slávnym a žiadaným.

femme: Zaujímavý dizajn je osviežujúci, ale funkčne dokonalá vec poslúži a pretrvá aj napriek svojmu nevábnemu

vzhľadu...

Ladislava Repková: Tu treba spomenúť tri základné línie dizajnu. Prvú skupinu tvoria produkty, pri ktorých je

dominantnou funkčnosť - ergonómia a technické parametre, pričom estetická stránka produktu ustupuje do úzadia.

V ďalšej sa nachádzajú produkty, v ktorých sú dizajn s funkciou harmonicky vyvážené a napokon, je tu kategória

dizajnu na hranici voľného umenia, ktorá má takpovediac inú pridanú hodnotu. Hranice medzi nimi nie sú pevne


určené, takže dochádza v rôznej miere k prelínaniu. Ako príklad prvej alternatívy by mohla poslúžiť stolička Cinto od

firmy Human Scale. Je ergonomická, flexibilná a stohovatelná, ale či je aj esteticky príťažlivá, na to sa nedá

jednoznačne odpovedať.

Cinto - firma Human Scale

Druhú líniu dizajnu by mohla reprezentovať stolička Lotus z tvorby Rene Holtena. Je pohodlná, príťažlivo tvarovaná,

ľahko sa čistí a je zároveň vyrobená zo stopercentne recyklovateľného materiálu.

Lotus - Rene Holten

Stolička Tree chair, ktorej autorom je Nacho Carbonell je skôr plastikou a umeleckým objektom, ako nábytkom a

ako taká, nám poslúži na predstavenie tretej línie dizajnérskej tvorby. Tri stoličky - tri odlišné prístupy.

Tree chair - Nacho Carbonellfemme: Do ktorej kategórie by ste zaradili vašu tvorbu?

Ladislava Repková: Svoju tvorbu by som zaradila do druhej a tretej línie tak, ako sme ich predstavili. Vždy sa snažím

zachovať funkčnosť produktov, ale dominantnou je pre mňa vizuálna stránka. Tento spôsob tvorby mi umožňuje

čerpať inšpiráciu z najrôznejších oblastí umenia a života vôbec. Snažím sa, aby veci, ktoré vytváram mali určitú

poetiku a aby divákovi nechávali priestor pre individuálnu interpretáciu toho, čo vidí.

foto: archív Ladislava Repková

femme: Sympatickým prvkom časti moderného dizajnu je humor, často spájaný najmä s eko dizajnom či

redizajnom. Vlastníte aj vy niečo také vo svojom portfóliu?

Ladislava Repková: Áno, táto oblasť dizajnérskej tvorby má v sebe určitú dávku humoru, zvláštnej poetiky a aj štipku

irónie. Tento spôsob vytvárania predmetov si vyžaduje značnú dávku predstavivosti a schopnosti vidieť potenciál a

kvality tam, kde ostatní vidia len odpad. V tomto ohľade som veľkým fanúšikom tvorby Karen Ryan a Stuarta

Haygartha. Veľká časť mojej dizertačnej práce je zameraná práve na túto oblasť dizajnu.

femme: V našej „stredoprúdovo“ orientovanej populácii sa na eko dizajn a redizajn pozerá často cez prsty, ako na

niečo pre „zelených“ a kutilov. Trochu osvety nezaškodí....

Ladislava Repková: Toto je jeden z najväčších omylov. Mnohé dizajnérske kúsky, vytvárané v duchu eko dizajnu či

redizajnu, sú rovnocennými konkurentmi iných, takzvaných exkluzívnych dizajnérskych vychytávok. Takto vytvorené

predmety sú rovnako funkčné, esteticky zaujímavé a spotrebiteľsky obľúbené ako tie továrensky vyrábané.

Eko dizajn, alebo redizajn má viacero stránok. Od návratu k remeselnej výrobe, práci s prírodnými materiálmi až po

prácu s odpadom. Od sériovej výroby, cez umelecké remeslo až po kutilstvo. Úžasným príkladom je severský, alebo

škandinávsky dizajn, ktorého jednoduché a úsporné tvaroslovie, uprednostňovanie prírodných materiálov a

nevtieravá funkčnosť zmenili pohľad na dizajn v Európe a v konečnom dôsledku aj vo svete.

Súčasťou filozofie eko dizajnu je aj využívanie dostupných miestnych zdrojov, čím sa znižuje znečisťovanie krajiny z

dôvodu prepravy. Zdá sa, že „zelený dizajn“ začína byť „in“. Umožňuje tvorcom experimentovať, objavovať v starom

nové a zároveň byť ohľaduplný k našej zemeguli.

Šijem šperk na mieru

Zdroj: Femme.sk, Strana: , Autor: Ingrid Abrahámfyová, Dátum: 05.05.2013

http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4511:ijem-perk-namieru&catid=79:design&Itemid=454

Pohovoriť si so šperkárom Jánom Michaliskom je príjemnou záležitosťou. Dozviete sa nielen všeličo o autorskom

šperku a šperkoch pre mužov, ale aj o pozoruhodných aktivitách, ktorých je iniciátorom.

femme: Pri našom prvom rozhovore ste mi povedali, že okrem navrhovania a výroby autorských šperkov, máte ešte

jedno „vedľajšie“ zamestnanie. Je to z núdze cnosť, alebo adrenalínový koníček?

Ján Michaliska: Tak trochu oboje. Výtvarná tvorba je často krát osamnělou ateliérovou záležitostí, proto mnozí z nás

například rádi učí, což bývá mimořádně obohacující. Já jsem se jakousi cestou dostal k tomu, že vedle šperků také

vykonávám romantické, kominické řemeslo. V rodině máme kominickou firmu, kde jsem často během prázdnin

pracoval a blíže se s tímto prostředím seznamoval. Když jsem si volil po základní škole další studium, jednou z

možností bylo i podobné řemeslo, přesněji obor krbař, kamnář, které obdivuji dodnes. Obstál jsem však na

talentových zkouškách na Střední soukromé umělecké škole v Ostravě-Michálkovicích (dnes Střední odborná škola

umělecká a Gymnázium v Ostravě-Zábřehu), v oboru Zlatnictví. To byl v mém životě obrovský zlom a svěží závan

nových obzorů. Na škole jsem poznal spoustu skvělých spolužáků a pedagogů, kterým vděčím za úspěšnou přípravu

a přijetí na VŠVU v Bratislavě do ateliéru Kov a šperk. Přijetím na tuto školu se mi splnil velký sen, jako z oblaků. A v

oblacích se pohybuji stále, pokaždé když stojím na komíně, ze kterého vymetám saze. Díky tomu se dostávám do

zajímavého prostředí. Je to zároveň i sociologický průzkum obyvatel, protože občas procházím jejich domem od

sklepa vzhůru až ke komínu. Vnímám to skoro jako sondu do jejich duše. Kromě toho zároveň překonávám svůj

strach z výšek, ale když už stojím na komíně a kolem mně je celé panoráma tak, jak ho vidí málo kdo, jsem šťastný.

femme: Čo prevažuje?

Ján Michaliska: Tvorba šperků. S tím souvisejí i další aktivity, směřující k vytvoření kulturního centra, ve kterém


ychom mohli pořádat kurzy pro všechny generace, workshopy, mezinárodní sympózia a vytvářet „zelené“ akce, jako

například sázení stromů, remízků a revitalizace znečištěných či poškozených míst... Od střední školy mne také láká

myšlenka vytvořit a propojit ateliéry s galerií a kavárnou. Přitahují mne staré domy, venkovské stavení, mlýny a

podobné objekty a když vidím, jak je taková architektura s úctou a citlivě zrekonstruovaná, srdce mi plesá radostí.

Moje přítelkyně Ola Sopčáková, šikovná sochařka a restaurátorka, se mnou podobné hodnoty zdílí, a tak spolu

takové, zatím nevyužívané, stavení hledáme.

Vždy jsem také věděl, že se po studiích v Bratislavě vrátím spátky na Ostravsko. Chci totiž žít a tvořit na vesnici.

Setkal jsem se mnoho krát s názory typu „tam zdechl pes, nic tam není ...“ Podle mne jsou to mylné teorie, které

vytvářejí různí „dřistálkové“, kteří při pohledu na růži vidí pouze trní. Já si Ostravy a jejíhoho okolí velmi cením tak,

jako každého jiného kraje. V Ostravě jsem však studoval a v blízkém okolí vyrůstal. V současnosti pozoruji jak díky

lidem tyto místa vzkvétají a nabízejí mnoho prostoru ke kreativitě. Naše vize se nemusí realizovat jen na „pupku

světa“, stačí když vznikají tam, kde jsou lidé se špetkou hravostí. Pro tyto lidi a hlavně s těmito lidmi, bychom rádi

naše kulturní centrum spoluvytvářeli a rozvíjeli.

femme: Aké sú vaše šperky?

Ján Michaliska: Ve špercích si rád hraji s drobnou architekturou inspirovanou industriálním i organickým světem.

Kombinuji technický přístup s volnou intuitivní tvorbou. Mám rád kontrasty a rád se soustřeďuji i na prvky, které na

šperku nejsou v prvním okamžiku vidět, jako například brožové zapínáni. A pokud tvoříte takzvaný autorský šperk,

myslím, že určitý příběh by měl být jeho neoddělitelnou součástí. Rád však „šiju šperky na míru“. Při této práci je

důležitá i fáze komunikace se zákazníkem, kdy se snažím pro návrh a tvorbu zjistit důležité indície a finanční

mantinely, ve kterých se můžeme pohybovat a od kterých se odvíjí volba a množství materiálu i náročnost

technologie výroby.

foto: Ján Michalisko - archív

femme: Pre väčšinu našich mužov je, okrem snubného prsteňa, prijateľný jediný šperk - hodinky. Možností je však

viac, čo by ste poradili?

Ján Michaliska: Možností je opravdu více. Když pomineme piersingy, náušnice, řetízky či řetězy, nabízejí se nám

manžetové knoflíčky, jehla či spona do kravaty. Někteří muži, nejen z uměleckého prostředí, dávají přednost

specifickým prstenům, ale také originálním brožím. Dalším šperkem a zajímavým doplňkem bývají přezky na opasku.

Můj kolega a kamarád s vystižným jménem Jiří Broš originální přezky do opasků vyrábí. Recykluje součástky a

konstrukce hodinových strojků. Nebo grafická dizajnérka Lubica Segečová vytvořila opasek s dvojdílnou přezkou ve

tvaru odkazujícím k události rozdělení Československa. Jsou to kousky, šperky či doplňky, se silným příběhem, které

ve vás vyvolávají úžasné emoce. Konzervativnější muži by mohli svou přízeň věnovat právě zmiňovaným

manžetovým knoflíčkům. Případně by to mohl být pro ně hodnotný dárek. A když mají nadčasový, nebo originální

vzhled, v kvalitním materiálu se můžou stát dynamickým a elegantním detailem, jenž mu dodá osobitost.

femme: Keď sme pri tých manžetových gombíkoch, máte za sebou jednu zaujímavú zákazku....

Ján Michaliska: Nejprve mne potkala milá příležitost, realizovat náhrdelník, který byl určený jako dar pro Angelu

Merkelovou. Šperk ji předávala premiérka Iveta Radičová při příležitosti její návštěvy v Bratislavě. Byla to pro mne

velká pocta i výzva zároveň. Pak přišla další nabídka, na manžetové knoflíčky pro Viktora Orbána. Bylo to hektické

období, v té době jsem totiž pracoval na diplomové práci a zakázkám jsem se věnoval po večerech a nocích.

Zlatnické řemeslo a nejen zlatnické, je jako hra na piáno, vyžaduje si moře času a práce, které zpočátku nemusí být

ani adekvátně doceněno. Jsem však optimista a vím, že dřív nebo později se taková investice úročí a vrací. Je

obrovským darem, když člověka jeho práce baví a naplňuje, ale i to stojí mnoho úsilí a hledání.

Lajdáctvo vás dobehne...

Zdroj: Femme.sk, Strana: , Autor: Ingrid Abrahámfyová, Dátum: 05.05.2013

http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=5190:lajdactvo-vasdobehne&catid=79:design&Itemid=454

Nie je až takou zvláštnosťou, stretnúť študenta, ktorý paralelne študuje dva odbory. Nina Valíčková však študuje na

dvoch vysokých školách také náročné odbory, ako architektúra a tvorba šperkov, a to je určite pozoruhodné....

femme: Zdá sa, že to ide, ako teda?

Nina Valíčková: Ťažko, a musím priznať, že v istom okamihu som sa musela rozhodnúť ako ďalej, keďže sa mi

nepodarilo časovo zladiť dennú formu štúdia obidvoch odborov. V súčasnosti mám teda štúdium architektúry

prerušené, tento semester uzavriem bakalárske štúdium šperkárskej tvorby na VŠVU a opäť budem pokračovať v

štúdiu architektúry. Rozhodne však chcem dokončiť obidva odbory, veď by to bola škoda a ktovie, čo bude napokon

mojim „chlebom každodenným“.

femme: Ktorá z týchto profesií je vám bližšia?

Nina Valíčková: Šperkárska tvorba je určite „zábavnejšia“ a aj štúdium na VŠVU je voľnejšie, ale to je dané už tým, že


sa jedná o výtvarný, respektíve umelecko - remeselný odbor. Na druhej strane, ako veľa študentov, aj ja si privyrábam

a nie je to iba predajom šperkov, ale aj drobným projektovaním, prípadne prípravou podkladov k stavebnej činnosti a

podobne. Takže, zatiaľ rozhodnuté nie je.

femme: Tvorba niektorých šperkárov pôsobí ako tvorba drobných plastík, či architektúr, vaše kúsky príliš

neprerastajú plochu....

Nina Valíčková: Vychádzam z kresby a aj „ornament“ na mojich náušniciach a brošniach je použitý tak, že potláča ich

objem. Línia je však určujúca a šperk je výsledkom materializácie myšlienky predchystanej v skicári. Moja tvorba ale

nezahŕňa iba takéto šperky. Mám aj také, v ktorých sú použité kusy omietky, alebo kolekciu objektov „nakreslených v

priestore“. Všetko závisí od pocitu a myšlienky, ktorú chcem sprostredkovať.

Foto: Nina Valíčková

femme: Strávili ste nejakých čas v ďalekej cudzine, ako táto skutočnosť ovplyvnila váš pohľad na architektúru či

tvorbu šperkov?

Nina Valíčková: Do Indie som išla na tradičného „Erazma“ a aj keď som išla zo šperkárskeho odboru, viac som sa

venovala architektúre. Je to samozrejme veľmi inšpiratívna krajina s bohatou kultúrou, mňa však najviac zaujali

drobné detaily a zákutia so svojimi mikrosvetmi. Bol to podnet pre zaplnenie niekoľkých skicárov. Pre architekta je

dôležité aby sa naučil reagovať pohotovo a pri navrhovaní brať do úvahy všetky okolnosti. Toto som si mala možnosť

vyskúšať v diametrálne odlišných klimatických podmienkach, čo nie je zanedbateľná skúsenosť. Zaujímavé bolo aj

vidieť naživo niekoľko realizácii Le Corbusiera.

femme: Ako ste sa v Indii cítili ako „biela“ a žena?

Nina Valíčková: Kultúrny šok to bol riadny, ale asi prišiel v správnu chvíľu. Na to, aby sme pochopili inú kultúru, alebo

sa o to aspoň pokúsili, musíme preniknúť pod vrstvu toho, čo sa ponúka turistom. Áno kraje, kde som bola, sú

skutočne farebné, sú tam odlišné vône a chute, ale mňa dosť zaskočilo všadeprítomné lajdáctvo a akýsi pokrytecký

vzťah k „bielym“, ktorí sú všetci považovaní za boháčov, ktorých treba bezohľadne obrať o peniaze. „Indický“ vzťah k

ženám je pre nás vlastne neakceptovateľným. Samozrejme, aj tam je určité percento ľudí, uznávajúcich aj západné

kultúrne hodnoty, ale náboženstvo, kastový systém, a celkové myslenie je nastavené tak, že ženy aj keď študujú,

skončia napokon ako domáce panie venujúce sa najmä výchove detí. Aj dnes je väčšina sobášov dohodnutá, na

univerzite, kde som bola, prednášalo minimum profesoriek a kastový systém je živou záležitosťou, napriek tomu, že

je oficiále zakázaný vrámci antidiskriminačného zákona. Všadeprítomné lajdáctvo sa považuje za normálny prístup k

vykonávanej práci. Až tam som si jasne uvedomila, že keď všetci takto pristupujú k povinnostiam, výsledkom je

neporiadok a nekvalita a vstúpila som si do svedomia. Ale možno som len istým spôsobom dozrela.

Legendárna BLONDÍNA

Zdroj: Eva, Strana: 174, Autor: Marika Valčeková, Dátum: 06.05.2013

Legendárna BLONDÍNA

Bola všetkým, čím plastová žena môže byť. Stala sa módnou ikonou a múzou návrhárov. Bábika Barbie je krásna,

inšpirujúca, milovaná aj zatracovaná.

Dlhonohá blondína so sexi krivkami vždy kráčala s dobou. Jej vznik znamenal malú revolúciu vo svete hračiek. Nudné

papierové bábiky zrazu nahradila kráska z plastu s ohybnými končatinami, proporciami ženy a kufrom plným

garderóby. Dievčatká šaleli od radosti, rodičia od úžasu a pohoršenia. Nič to však nezmenilo na tom, že v prvom

roku predaja si bábiku za tri doláre kúpilo neuveriteľných 350-tisíc spotrebiteľov. Krásna blondínka, ktorá sa prvýkrát

predstavila na veľtrhu hračiek v New Yorku roku 1959, mala svoju predlohu v Nemecku. V roku 1952 potreboval

hamburský časopis Bild Zeitung zaplniť prázdnu stranu. Problém vyriešil karikaturista Reinhard Beuthien kresbou

dievčaťa Lilli. Dlhonohá slečna s blond vrkočom mala taký úspech, že sa stala námetom na komiksový seriál, ktorý

sa niekoľ ko rokov pravidelne objavoval v časopise. O tri roky neskôr sa z papiera preniesla aj do trojrozmerného

sveta v podobe bábiky, ktorú mali dostávať ako pozornosť významní klienti nakladateľstva.

Ako sa z Nemky stala Američanka

O jej presun zo sveta dospelých do detského kráľovstva sa postarala Američanka Ruth Handlerová, manželka

spolumajiteľa hračkárskej firmy Mattel. Lilly objavila na výlete v Európe a okamžite vedela, že je to tá správna voľba.

V USA podstúpila bábika skrášľujúcu kúru, ktorá z nej spravila modernú americkú modelku. Dostala množstvo

doplnkov a šiat predávaných osobitne a predovšetkým - zmenila meno. Z Lilli sa stala Barbie. O rok k nej pribudol

priateľ Ken a odvtedy sa ich rodinný klan rozšíril už o niekoľko členov a kamarátov. Dvadsaťdevätcentimetrová

bábika odzrkadľuje módny svet žien. Stala sa z nej kultová postava, vzniklo o nej niekoľko filmov, desiatky kníh a

dokonca aj výtvarných diel, okrem iných ju portrétoval aj Andy Warhol. Svoj obdiv jej vyjadrila aj francúzska umelkyňa

Jocelyne Grivaud, ktorá vytvorila projekt s názvom Barbie, moja múza. Jocelyne, inšpirovaná slávnymi umeleckými

dielami, stvárnila Barbie ako Monu Lisu či nádhernú Nefertiti, venovala jej titulku magazínu Vogue, preniesla ju do

podoby Picassovej Dory Maar. Obliekali ju Christian Dior, Karl Lagerfeld či Yves Saint Laurent. Jej prvým modelom

boli pásikavé čierno-biele plavky. Počas svojej existencie podstúpila niekoľko zmien vizáže. Najvýraznejšia premena

sa udiala v roku 1971, keď získala priamy pohľad. Hoci v poslednom čase stratila čo-to zo svojho horného objemu a

pribrala v páse, stále je to kočka, ktorej sa vo svete predalo vyše miliardy kusov.


Podnikavé dievča

Barbie je moderná žena, a preto, vedela, že bez mediálnej podpory to nepôjde. Bola prvou hračkou, ktorá mala svoju

vlastnú marketingovú stratégiu založenú na televíznej reklame. Vždy dokázala pohotovo reagovať na potreby trhu, a

tak sa objavila v desiatkach profesií, vznikla jej afroamerická podoba, dokonca sa predstavila aj ako prvá bábika na

vozíčku či s tehotenským bruškom. Vzala na seba podobu mnohých známych hercov, modeliek, spevákov či

šľachticov. Bábika nie je iba zábavou pre dievčatá, je aj zberateľským kúskom. Jej fanúšikovia neváhajú za vintage

modely obetovať aj niekoľko desiatok tisíc dolárov. Lahôdkou pre zberateľov bol model vyrobený pri príležitosti 50.

výročia. Blondínku s náhrdelníkom s ružovým diamantom vydražili za viac ako 400-tisíc dolárov. Súčasťou

narodeninových osláv bola vlastná módna prehliadka v rámci New York Fashion Weeku.

Mnohé z týchto modelov budete môcť obdivovať aj na interaktívnej výstave v bratislavskom Auparku, ktorá potrvá

od 1. 6. do 16. 6. Vystavená súkromná zbierka ponúkne zberateľské klenoty zo 60. rokov, celebritné Barbie, sériu

Barbie fashion model collection a rôzne dizajnérske kúsky. V žilinskom Auparku výstavu uvidíte od 18. 6. - 20. 7. Do

Košíc zavíta v dňoch 22. 7. - 18. 8. a napokon v Piešťanoch bude 20. 8. - 15. 9. Súčasťou Barbie výstavy je aj projekt

Jocelyne Grivaud „Barbie moja múza" - séria svojských interpretácií klasických diel s Barbie v hlavnej úlohe.

Zaujímavosťou budú dizajnérske šperky inšpirované bábikou Barbie, ktoré vyhotovili študenti VŠVU pod vedením

prof. Karola Weisslechnera.

Foto autor| Foto profi media.sk, DSR

Doma nie je nikto prorokom

Zdroj: Femme.sk, Strana: , Autor: Ingrid Abrahámfyová, Dátum: 05.05.2013

http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3989:doma-nie-je-niktoprorokom&catid=79:design&Itemid=454

Lucia Havlíková je živým dôkazom tvrdenia, že keď sa veci vezmú za správny koniec, aj našinec sa môže dotknúť

svetovosti.

femme: Už zopár rokov žijete a pracujete vo Viedni. Doma sa nedalo?

Lucia Havlíková: Vo Viedni som jedenásť rokov a pravdu povediac, už ma tam „mrle žerú“. Môj otec vraví, že odkedy

som sa naučila chodiť, už ma doma nevideli.

femme: Realita praxe je väčšinou vzdialená vysokoškolskému štúdiu, čo ste museli dobiehať a naopak čo zo štúdií

ste využili v plnom rozsahu?

Lucia Havlíková: Musím priznať, že som VŠVU skončila so sklamaním. Robiť dizajn šperkov a živiť sa tým na

Slovensku je dodnes ešte fatamorgána. Myslím si, že na VŠVU chýba študentom prax, čo je bežná a podstatná

časť štúdia na vysokých školách a akadémiách inde vo svete. To, že študenti musia pol roka pracovať vo firmách a v

dielňach iných dizajnérov, ich naučí stáť pevne s nohami na zemi. Zistia, že robiť dizajn vo voľnom čase a schovávať

si ho doma do priečinku asi nebude tá správna cesta k úspechu a hlavne, že nestačí len niečo nakresliť, mať nápad a

čakať, že sa nájde dobrá víla, čo vymyslí marketing, zabezpečí výrobu a ich meno bude kričať do ďaleka.

Vysokoškolské štúdiá som končila s trojročnou dcérou Karolínou, rozvedená a v piatom mesiaci tehotenstva. Nebolo

to jednoduché, ale bola som presvedčená, že musím odísť, ak chcem robiť to, čo som „vyštudovala“. A tak je to

vlastne stále. Začala som tým, že som si doplnila remeselné vzdelanie u známeho viedenského majstra zlatníka

Christiana Koehlera. Jeho dielňa pri Stefansdome je čarovným miestom, kde trávim veľa pracovného času.

Pracovala som a stále pracujem aj pre iných dizajnérov, ktorým organizujem najmä produkciu. S mojím terajším

partnerom Jozefom Némethom budujeme vlastnú značku a e-shop LUCIAHAVLIKOVA.COM, v čom je nám v

mnohom nápomocná aj firma ui42.

femme: Spolupracovali ste s viacerými dizajnérmi a dnes ste sa pustili samostatnou cestou, ako to ide?

Lucia Havlíkova: Ide to, aj keď stále mám pocit, že všetko ide neznesiteľne pomaly a ja mám zároveň veľmi málo

času... Som rada, že to, čo robíme má svoj rytmus, že naša práca má svoje skryté hodiny a ženie nás dopredu a že

prichádzajú stále noví ľudia, s ktorými spolupracujeme. V súčasnosti ma teší najmä spolupráca s fínskou značkou

Selki fabrik z Helsiniek, s ktorou pripravujeme spoločné prezentácie v Dánsku, Fínsku a Taliansku. Vyzerá to na

vydarenú spoluprácu a ja sa už neviem dočkať výsledku.

femme: Vaša najnovšia kolekcia „iFlame - match box“ sa ocitla v Museum of Conteporary Art v Chicagu....

Lucia Havlíková: Ano, teší nás to a sme radi, že aj ich. Maxine Weintraub z MCA múzea nám prezradila, že si na

Parížskej Premier - classe / Accessoires Fashion Trade Show/ vybrala len nás. Keďže máme ohraničený finančný

rozpočet, na výstavisku sme získali len skromnú plochu, preto nás počet obdivovateľov, nákupcov i záujem

samotných organizátorov potešil. Dostali sme ponuku zúčastniť sa na prestížnej show Premiere-classe v Jardin de

Tuileries, čo bol od začiatku náš veľký sen. Dúfame len, že sa nám podarí získať dostatok financií...

femme: O čom rozprávajú vaše šperky?


Lucia Havlíková: Každá nová kolekcia je štylizovaná v určitej novej téme, alebo rozšírením niektorej z už existujúcich.

Zaujímajú ma nové materiály aj nové technológie a rada ich využívam. Momentálne som po dlhšom hľadaní získala

špeciálny eloxovaný hliník, ktorý je v Európe zatiaľ nedostupný. Plech je obojstranne eloxovaný a vrstva oxidu hliníka

na povrchu je tak tenká a pružná, že pri ohýbaní vôbec nepraská. Pričom sa dá ohnúť až takmer na 160° a má

nádherné farby. Zároveň je to mimoriadne ľahký a vysoko kvalitný materiál, takže aj objemné šperky, napríklad

náušnice, niesú príliš ťažké a pôsobia luxusne. Kamarátka, ktorá pracuje v Anglicku a vyrába majstrovské husle nám

poslala škatuľu vzácneho exotického dreva cocobolo, ktoré má čistú oranžovú farbu. Tento tvrdý a neštiepivý

materiál je zároveň nádherne štrukturovaný a som presvedčená, že či už v kombinácii s drahými kameňmi, farebným

zlatom alebo len s jemným akcentom striebra, bude výsledok velmi pôsobivý.

femme: Podľa tvrdení niektorých, je komerčný úspech dizajnových šperkov v rozpore s ich umeleckou kvalitou.

Prečo by mal byť umelecký šperk nenositeľný?

Lucia Havlíková: To vážne netuším a pravdu povediac o nenositeľné šperky sa nezaujímam, až na tie, čo sa mi

dostanú do rúk na opravu. Oprava šperkov je však práca, ktorú priam nenávidím a preto ju takmer nerobím.

Samozrejme, šperky s veľkou investičnou, historickou, či umeleckou hodnotou sa málokedy nosia, nie však preto, že

by boli nenositeľné. Šperk vo svojej podstate je nositeľná ozdoba, nemusí však zákonite podliehať módnym trendom.

Umelecký šperk chápem ako solitér, s jedinečnou výtvarnou hodnotou a kvalitou. V záujme zachovania si originality,

alebo doslova neopakovateľnosti, sa sériovo nevyrába. Dizajnérske šperky sú charakteristické hrou nápadu, funkcie

a tvaru a ich hlavným predpokladom je sériová výroba, vitalita a popularita. Osobne v tom nevidím žiaden rozpor,

práve naopak, sú to jasne určené kritériá.

Pozvánky

Zdroj: kultura.sme.sk, Strana: , Autor: (kul), Dátum: 07.05.2013

http://s.sme.sk/r-rss/6792162/kultura.sme.sk/pozvanky.html

Dve premiéry v Redute

V Malej sále Slovenskej filharmónie je dnes o 19.00 h recitál klaviristky Daniely Varínskej. Tá ponúkne dve premiéry,

In the Eyes of Passion od Petra Martinčeka a Skrik Jevgenija Iršaia. Okrem toho má v programe aj diela Skrjabina,

Barbera a Ravela.

Triple Sun

V bratislavskom Photoporte je dnes o 19.00 h vernisáž výstavy Triple Sun, ktorou autorka Katarína Poliačiková

ukončuje doktorandské štúdium u Daniela Fischera na Katedre maľby a iných médií na VŠVU.

Fest Anča

Dnes o 19.00 h bude v žilinskom centre Stanica zahrievací večierok medzinárodnej prehliadky animovaného filmu

Fest Anča. Organizátori premietnu víťazné filmy z minulého ročníka a predstavia tohtoročný program akcie.

Krst knihy o Tisovi

Vo štvrtok o 19.00 h bude v bratislavskom Artfore prezentácia monografie Ivana Kamenca o prezidentovi Jozefovi

Tisovi - Tragédia politika, kňaza a človeka. Knihu predstaví historik Milan Zemko.

Alternatívne divadlo

Divadelno-improvizačná skupina troch hercov (Juraj „Šoko“ Tabaček, Lukáš „Pucho“ Puchovský a Stano Staško)

vytvára priamo na mieste v interakcii s divákmi vždy novú divadelnú hru, tentoraz v stredu o 20.00 h v bratislavskom

KC Dunaj.

Ja v krajine, krajina vo mne

Zdroj: PRAVDA, Strana: 31, Autor: Jena Opoldusová ©, Dátum: 06.05.2013

Krajina s lánmi polí, za nimi učupené domčeky a les. Je neobyčajná, stojí totiž na štyroch tenkých nohách. Spoza nej

vykúka čudný tvor. Aj obraz s názvom Za svetlom vystavuje Laco Berger v bratislavskej Galérii Z. Výber z najnovšej

tvorby nazval Príbehy.

Peniaze. Bruchatí chlapíci na pohyblivých strojoch ich majú ohromne veľa. Plné ústa aj plné ruky, z ktorých im

vypadávajú a v zmätku po nich šliapu. „Je to diagnóza dnešných dní. Chceli by sme mať plné bruchá peňazí. Majú ich

len tí, ktorí ich chcú mať strašne veľa. My normálnejší vieme, kedy dosť,“ povedal s úsmevom sedemdesiatročný

maliar.

Vo svojej tvorbe od čias štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave nadväzuje na podnety


expresionizmu, fauvizmu i novej figurácie. „Je v nej permanentná dynamika foriem a farieb. Razantná orchestrácia

akordov koloristického ladenia. Temperament maliarskeho gesta, rytmus a vitalita obrazovej skladby. Vášeň, energia

i explozívne napätie maľby,“ uviedol kurátor výstavy Bohumír Bachratý.

Temnejšie úvahy o hriešnom vábení mamonu dotvára Laco Berger šľahmi irónie a sarkazmu. Humorom prekrýva

znepokojenie. Spod vtipkovania a ironického úškrnu sa vynárajú existenciálne otázky. Strach, obavy, trápenie, úzkosť

– z doby a problémov, ktoré prináša.

Dialóg s obrazmi túžby po mamone vedú farbami hýriace krajiny. Čarovné postavičky si neraz nesú krajinu s

jazerom, lesom i dedinou na vlastnom chrbte. Krajinu, pulzujúcu mágiou a čarami, krajinu postavenú na hlavu či

dokonca krajinu, ktorá prinúti človeka vziať nohy na ramená a ujsť.

„Každý si nosíme krajinu v sebe a krajina si nosí nás. Niekedy som cvičil a meditoval. Keď som potom chodil po

krajine, mával som pocit, akoby sa mi príroda prihovárala. Skutočne! A neboli to žiadne halucinácie. Povedal som si:

Prečo by som nemohol ten pocit – ja v krajine a krajina vo mne – namaľovať,“ zaspomínal si invenčný maliar.

A tak maľuje Svitanie, Tieň, Spiacu krajinu. Zaznievajú v nich tóny romantiky i meditácie. Z času na čas pošteklí Laco

Berger aj erotikou, ako napríklad v obraze s názvom Erotomantika. Expozícia napovedá, že často maľuje krajiny pre

svojich blízkych a známych, ktoré nadpisuje len iniciálkami ich mien. Pri pohľade na obraz Krajina pre J. J. poľahky

dešifrujete, komu je venovaná. Napovedajú torzá nôh, pošliapavajúcich všetky ľudské práva a najmä slobodu. A

pritom nesú priam rozprávkovú krajinu.

Ako filmovým strihom sa harmónia zmení na drámu. Dávne úslovie Postav dom, zasaď strom zmenil maliar na

varovné Zbúraj dom, zotni strom. „Étos tvorby Laca Bergera je v našom súčasnom umení dosť osamelý a vzácny.

Kto by sa s tou stupiditou ľudí aj trápil, veď utrpenia je vo svete a v živote viac ako dosť. Aj toto je súčasťou

„príbehov“ obrazov maliara, ktorý protestuje proti znehodnoteniu života, ku ktorému inklinuje autorita moci,

intolerancia a tupý egoizmus,“ dodal kurátor Bohumír Bachratý.

Aj nadej a sny možno objaviť v obrazoch Laca Bergera. Myšlienkami, zatavenými do farebných ohňostrojov, mieri

presne – jediným šípom na hlavu aj na srdce. Do jeho Príbehov možno vstúpiť v bratislavskej Galérii Z do 26. mája.

***

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

” Chceli by sme mať plné bruchá peňazí. Majú ich len tí, ktorí ich chcú mať strašne veľa. My normálnejší vieme, kedy

dosť.

Laco Berger maliar

Foto popis| Laco Berger: Stretneme sa v meste II.

Foto autor| FOTO PRAVDA: ĽUBOŠ PILC (2) © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Šanca pre mladých

Zdroj: MIAU, Strana: 52, Autor: Gabina Weissová, Dátum: 07.05.2013

Šanca pre mladých

Víťazi súťaží Maľba a Foto roka, vyhlasovanej Nadáciou VÚB, reprezentujú to najlepšie zo súčasného mladého

slovenského umenia. Ako oni sami vnímajú postavenie mladých výtvarníkov a fotografov na našej umeleckej scéne?

Keď v roku 2006 generálny riaditeľ a predseda predstavenstva VÚB, a.s. a zároveň predseda správnej rady Nadácie

VÚB Ignacio Jaquotot otváral prvú vernisáž súťaže Maľba roka, vyjadril presvedčenie, že sa do nej bude z roka na

rok prihlasovať viac a viac mladých umelcov a že sa stane akýmsi pilierom v snahe obohacovať naše kultúrne

dedičstvo o nové umelecké diela a objavovať nové talenty. Dnes už možno s istotou povedať, že sa jeho prianie

splnilo. K jedinečnej výtvarnej Maľbe roka zakrátko pribudla aj súťaž Foto roka a tento rok sa uskutoční ich ôsmy,

resp. šiesty ročník. Ako hovoria PhDr. Martina Slezáková a Lucia Dobó z Nadácie VÚB, zapájajú sa do nej mladí

umelci do 35 rokov, ktorým výrazne pomáha etablovať sa na našej umeleckej scéne a odštartovať ich kariéru:

„Chceli sme, aby sa o nich vedelo, pretože Slovensko má šikovných mladých umelcov.

Potrebujú normálne žiť a pracovať, pričom neraz bojujú o svoje miesto na výslní...“ V odbornej porote oboch súťaží

každoročne zasadajú aktívni umelci, galeristi, kurátori, výtvarní teoretici a kunsthistorici zo Slovenska i zahraničia a

jej medzinárodné zloženie je zárukou nestrannosti. Minulý rok sa v nej objavili napríklad fotograf a kurátor Filip

Vančo (Slovensko), umelecká fotografka Milota Havránková (Slovensko), historik umenia a galerista Jiří Švestka

(Česká republika) či Ivan Csudai, uznávaný maliar, grafik a vysokoškolský pedagóg (Slovensko). Všetky fotografie,

vybrané do užšieho výberu, budú aj tento rok sprístupnené širokej verejnosti formou open-air výstavy na

bratislavskom Hviezdoslavovom námestí a víťazi si na vernisáži výstavy odnesú odmeny v celkovej hodnote 10.000

eur. Najlepšie diela výtvarnej súťaže za rok 2013 budú visieť v súkromnej galérii Nedbalka a najlepší traja autori si

medzi sebou rozdelia 20.000 eur. „Súťaž trvá niekoľko mesiacov, no nám trvá ich príprava oveľa dlhšie,“ vraví Lucia

Dobó.

„Musíme pripraviť štatúty, prihlášky, osloviť porotu, pripraviť informácie na webové stránky, zabezpečiť výstavné

siene, pripraviť tlačové správy, výstavy, katalógy, dopravenie diel...“ Ale ako dodáva Martina Slezáková, „nejde o

nejakú populárnu súťaž banky či nadácie. Sú do nej hlboko zatiahnutí odborníci z umeleckého prostredia a ide o

veľkorysú finančnú podporu mladých talentov."


ROČNÍK 2013 SA PRÁVE OTVÁRA

Nadácia VÚB vyhlásila šiesty ročník súťaže FOTO ROKA 2013, ktorej sa môžu zúčastniť fotografi vo veku do 35

rokov. Témou tohto ročníka je „Príbeh v obraze“, pričom uchopenie témy je na samotných autoroch, na ich kreativite

a majstrovstve.

Podmienky a štatút súťaže MAĽBA 2013 budú zverejnené 24. mája 2013. Viac informácií o predošlých ročníkoch,

víťazoch, porote i o práve prebiehajúcich súťažiach nájdete na stránkach: malbaroka.sk a fotoroka.sk

A čo na súťaže Maľba a Foto roka vravia mladí umelci?

Najlepším autorom predchádzajúceho ročníka cien Nadácie VÚB sme položili tri otázky:

1.

Ako ste sa o súťaži dozvedeli a ako ste sa na ňu pripravovali?

2.

Vnímate situáciu dnešných mladých umelcov na Slovensku pozitívne? Majú šancu presadiť sa aj vo svete?

3.

Čo vám Cena Nadácie VÚB priniesla? Pomohla vám v kariére?

Andrej Dúbravský Maľba 2012,

1. miesto (dielo Záhrada); Maľba 2011

2. miesto (dielo Botanická záhrada v Bratislave)

1. Samozrejme, o súťaži som vedel dávno pred tým, ako som sa do nej mohol prvýkrát prihlásiť. Dlho som ju

sledoval, pretože medzi finalistami „súperili“ moje maliarske idoly z čias, kedy som bol ešte len na strednej a sníval o

štúdiu na VŠMU a „kariére“ umelca. Hneď, ako som dovŕšil potrebný vek (pred rokom), poslal som prihlášku. Oba

obrazy, s ktorými som sa umiestnil, som maľoval počas horúceho leta v ateliéroch Tranzit pri jazere na Zlatých

pieskoch. Na predošlý ročník (2011) som jednoducho vybral obraz, ktorý som považoval za najlepší, aký som vtedy

mal v ateliéri: bol to môj autoportrét v botanickej záhrade. Ostatný rok bol výber obrazu ťažší, pretože som sa

pripravoval na samostatnú výstavu v Berlíne a dlho som rozmýšľal, ktorý nechám doma a prihlásim. Rozhodol som

sa namaľovať ešte raz nanovo obraz, ktorý som mal už rozpracovaný a dlho som sa s ním trápil, ale tentokrát iba

čiernobielo, len použitím rozriedenej akrylovej farby. Ten obraz vznikal ako po masle a bol nakoniec hotový skôr ako

jeho farebný predchodca a práve pre tú ľahkosť, s ktorou som ho maľoval, sa stal mojím osobným favoritom... Súťaž

sleduje odborná verejnosť a ako jedna z mála umeleckých „akcií“ na Slovensku sa vďaka dobrému PR dostane aj k

laikom a už len ocitnúť sa medzi najlepšími v katalógu, v ktorom ku každému z finalistov napíše text riaditeľka

Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá, je úspech!

2. Slovenskí umelci majú obrovské šance presadiť sa všade. Samozrejme, talentovaní ľudia v akomkoľvek odbore na

Slovensku ťahajú za kratší koniec, ako tí, ktorí žijú v Silicon Valley alebo umelci v New Yorku či Londýne, no zároveň

žiadne železné opony nám už nebránia na chvíľu tam odcestovať a pokúsiť sa presadiť. Máme internet, blogy, školy

ponúkajú výmenné programy, atď. Talent je však úplne nanič, ak si nedôverujete a nepristupujete k tvorbe s

radosťou a ľahkosťou, takmer ako k hre. Tak by mal k nemu možno pristupovať aj divák. Chcel by som, aby sa ľudia

nebáli umenia a brali ho ako zábavu, ako voľnočasovú aktivitu, o ktorej sa dá rozprávať a polemizovať pri koláči, na

káve alebo na pive s kamarátmi či rodinnom obede s deťmi rovnako ako o televíznom seriáli alebo o tom, čo videli v

zoologickej záhrade. To by som si prial pre umenie na Slovensku.

3. Aj vďaka skutočnosti, že sa v súťaži prerozdeľuje nemalá finančná čiastka, ľudia sú vzrušení a hovoria o nej,

niektorí sa cítia ukrivdení, vzniká debata, či bolo hodnotenie objektívne a kto by si cenu zaslúžil viac... a to je veľmi

dobre. Ak aj médiá, zamerané na vizuálne umenie, o tejto súťaži píšu, umelec sa dostáva k širokému publiku a celá

tá polemika okolo je pre mňa takmer to najdôležitejšie, čo súťaž prináša. Práve pracujem na magisterskej

diplomovej práci, ktorú odpremiérujem na prelome mája a júna vo výnimočnom historickom priestore v Bratislave,

súčasťou tejto výstavy bude aj plátno veľké 3 x 6 metrov a je to skvelý pocit, že aj vďaka výhram v súťažiach môžem

robiť veľkorysé projekty, zaujímavé aj pre divákov a nemusím pritom počítať každý centimeter a možno ani meter

plátna. Predošlý rok bol pre mňa v určitom smere prelomový, no aj trochu vyčerpávajúci.

Mal som niekoľko výstav v zahraničí - v New Yorku, Berlíne, Japonsku... V súčasnosti mám samostatnú výstavu v

Prahe, takže po dokončení diplomovky si užijem najmä skvelé leto, načerpám energiu a koncom roka ma čakajú

ďalšie výstavy...

Katarína Janečková Maľba 2012,

3. miesto (dielo Sunny Side up)

1. O súťaži som vedela, už keď sme chodili zvedaví na vyhlasovanie víťazov, väčšinou to boli naši starší spolužiaci.

Dávnejšie som sa chystala zapojiť, no musela som počkať, kým dovŕšim 24 rokov a dokonca, keď som maľovala

ocenené dielo Sunny Side Up, vedela som, že práve to by som do Maľby roka chcela prihlásiť.

Motívom, prečo sa zúčastniť, bola asi prirodzená chuť zistiť, či moje dielo dokáže obstáť aj v konkurencii na domácej

pôde. Tiež pre mňa znamená taký symbolický odrazový mostík pre prihlasovanie sa do ďalších maliarskych súťaží,

možno už mimo SR. Finančná odmena je, samozrejme, super bonus k tomu všetkému.

2. Myslím, že šanca tam je, pre každého úspech znamená niečo iné, ale taký ten svetový si podľa mňa vyžaduje o

trošilinku viac ako talent... Možno súhra dobrá maľba + pracovitosť + schopnosť predať sa + stratégia + byť na

správnom mieste v správnom čase. A hlavne, dobrý galerista, to je asi sen každého umelca. A čo urobiť pre umenie

na Slovensku? Hmm, asi tvoriť a maľovať tak dobre, ako sa len dá a veriť tomu. Tiež učím štyri talentované deti

maľovať, niekedy sa mi ich tvorba páči viac ako tá moja (smiech). Takže takto, dúfam, vychovávam našich

nasledovníkov...


3. Cena mi priniesla veľkú radosť a pocit zadosťučinenia, že to, čo robím, dáva zmysel nielen mne. Je príjemné si

túto cenu dať do svojho CV a ešte krajšie, že sa mi to podarilo hneď na prvýkrát. Prostriedky som veľmi hravo

obhospodárila. Odmenila som sa novými farbami a plátnami a časť išla aj na moju druhú obľúbenú činnosť:

wakeboarding a cestovanie, vďaka ktorému sa potom inšpirovaná hrniem ku plátnam. Tomu sa hovorí cashflow

(smiech).

Od súťaže ubehlo pár mesiacov, stihla som spraviť štátnice a teraz koncom mája ma čaká obhajoba diplomových

prac, dúfam, že aj magisterský titul a väčšia samostatná výstava v super priestore. Veľmi sa na to teším. Takže

maľujem ostošesť, tiež organizujem wakeboardový kemp WAKE with KATE a začínam trénovať. Plánov mám

nekonečne veľa, sama som zvedavá...

Dominika Jackuliaková

Foto 2012, 1. miesto

1. Vedela som, že táto súťaž existuje, aj po minulé roky sa do nej študenti a absolventi VŠVU zapájali, a to veľmi

úspešne. Výzvu som videla v škole a keďže som náhodou už počas semestra pracovala na téme, ktorá bola veľmi

blízka tej súťažnej, tak som mohla použiť už existujúce fotografie. Myslím, že som nikdy nebola motivovaná súťažou,

aby som sa nejakou témou zaoberala. Práve to, že som mohla použiť už hotový projekt, bol jeden z hlavných

dôvodov, prečo som sa zúčastnila.

2. Na Slovensku je množstvo ľudí, aktívne pracujúcich na rozvoji kultúry. Nejde im o to - presadiť seba, ale svoju ideu

a jej realizáciu v prostredí, ktoré autorom kladie ešte stále mnoho prekážok. No zmeniť to môžeme práve tým, že sa

budeme neustále snažiť, aby sa kvalitná kultúra stala prirodzenou súčasťou živo ta v našej krajine. Nedávno mi

spravila obrovskú radosť spolupráca s ďalšími autormi, pochádzajúcimi z Lučenca, na výstave s názvom Deriváty.

Spojením Novohradského múzea a galérie v Lučenci a Galérie Priestor sme mali možnosť priblížiť súčasné

tendencie v rôznych oblastiach umenia priamo v našom rodnom meste. 3. Ocenenie mi na istý čas prinieslo finančné

zabezpečenie pre ďalšiu tvorbu a určitý pocit slobody. Pracujem s analógovým procesom, ktorý je pomerne

nákladný a vždy si musím zvážiť, čo sa mi naozaj oplatí odfotografovať.

Samozrejme, je to v istom zmysle aj jedna z jeho obrovských výhod, pretože netrávim hodiny triedením digitálnych

dát v počítači. Práve študujem v záverečnom bakalárskom ročníku na VŠVU na Katedre fotografie a nových médií.

Škola ponúka možnosti nadväzovať nové kontakty nielen v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí, čo je pre mňa veľmi

prínosné, a preto by som rada pokračovala aj v magisterskom štúdiu.

Zuzana Halánová

Foto 2012, 2. miesto

1. Súťaž som poznala dlhšie a sledovala niekoľko jej predchádzajúcich ročníkov. No nikdy som sa neprihlásila, či už

preto, že som nestihla uzávierku, alebo som nemala súbor, ktorý by zodpovedal zadanej téme. V roku 2012 sa však

všetko stretlo v jednom. Pracovala som na súbore fotografií o bezdetných ženách „Childless“, ktorý bol mojou

školskou ročníkovou prácou. Prihlásila som sa, keďže túto tému vnímam ako jednu zo zaujímavých „tvárí Slovenska“.

A vyšlo to. Súťaže ako Foto roka sú pre začínajúcich fotografov mimoriadne dôležité a myslím, že sú pre nich

dobrým odrazovým mostíkom.. Na Slovensku nič iné na takej úrovni nefunguje. Nielen v zmysle finančného

ohodnotenia, ale aj inšpirácie a získania kontaktov pre budúcu tvorbu a jej prezentáciu. Získané financie,

samozrejme, potešia a uľahčia kopu vecí, ale človeku sa otvoria aj dvere ku kurátorom, ktorí súťažné fotografie

môžu posunúť ďalej - vystaviť v zahraničí na foto festivaloch či v galériách. To bola pre mňa výrazná motivácia.

2. V dnešnej dobe to majú mladí umelci mimoriadne ťažké, keďže sú vystavovaní tlaku z dvoch strán. Na jednej

strane chcú robiť umenie - voľnú tvorbu, na strane druhej treba z niečoho platiť účty. Zladiť to a nájsť tú správnu

mieru oboch činností vnímam ako najväčšiu výzvu pre súčasných mladých umelcov. Pre fotografov je to v mnohom

ešte náročnejšie. Trh s výtvarným umením na Slovensku funguje minimálne a trh s fotografiou prakticky neexistuje.

Jednou z možností, ako fungovať a nenechať sa úplne pohltiť komerčným fotením, sú granty. Preto si myslím, že

dnes nestačí mať len talent, ale umelec, pokiaľ chce byť úspešný, musí byť aj manažér. Sledovať grantové výzvy,

nielen doma, ale aj v zahraničí, vypracovať projekt, strážiť si rozpočet, viesť účtovníctvo, to všetko sú činnosti, ktoré

s umelcami málokto spája. No to je zároveň aj sféra, ktorá má na Slovensku veľké rezervy. Nielen v oblasti grantov

napríklad z Ministerstva kultúry, ale aj z komerčného sektora. Granty na umenie a ich prístupnosť pre mladých

umelcov vnímam ako oblasť, v ktorej sa dá ešte veľa zlepšovať.

3. Cenu Nadácie VÚB som získala práve v čase, keď som bola odcestovaná v Keni, kde som fotila aktuálny projekt

Afriktivity, ktorý mapuje rozvojovú pomoc Slovenska v tejto africkej krajine.

Na projekte pracujem už vyše roka s mojím partnerom Danielom Laurincom. Vďaka získaným financiám som sa po

návrate mohla naplno venovať príprave fotografií, webstránky a výstav. Afriktivity sú dnes hotové a výsledky našej

práce môžete vidieť na webe afriktivity.com alebo na exteriérovej putovnej výstave v šiestich slovenských mestách (v

máji v Bratislave a v júni v Banskej Bystrici).

JÁN KEKELI, VÍŤAZ SÚŤAŽE FOTO 2012

„Osobne si myslím, že „súťažiť v umení“ je dosť divné. Ale súťaž Nadácie VÚB je medzi mladými fotografmi známa a

povedzme si otvorene, na Slovensku k nej neexistuje alternatíva. Na jednej strane dáva možnosť, ako sa fotograf

môže zviditeľniť a finančná odmena spojená s víťazstvom je tiež motivujúca. Moja víťazná fotografia vznikla na

začiatku jari, počas prvých teplých dní. Sú na nej moji kamaráti pri opekačke. Veľmi ma na nej baví tá najstatickejšia

postava, ktorá tam tak kontemplatívne stojí, a tým celú fotografiu pre mňa upokojuje. Fotografia tvorí súčasť série


Obrazy krajiny, ktorá vznikala ako moja diplomová práca v ateliéri profesora Ľuba Stacha na bratislavskej VŠVU.

Vystavujem aktívne a rád, aj keď priznávam, že nemám rád vernisáže.“

Foto popis| Andrej Dúbravský

Foto popis| Katarína Janečková

Foto popis| JÁN KEKELI

Foto popis| Dominika Jackuliaková

Foto autor| foto Ondrej Urban

Foto popis| Zuzana Halánová

Foto autor| archív VÚB a autorov

Našli pôvodný projekt k žilinskej synagóge

Zdroj: Žilinské noviny, Strana: 3, Autor: JURAJ MILO, Dátum: 07.05.2013

Po origináloch projektu architekta Petra Behrensa k budove neologickej synagógy v Žiline pátrali v piatich Štátoch.

Už ich považovali za definitívne stratené. Nakoniec ich objavili v archíve Múzea umenia Olomouc.

ŽILINA. “Po 60-tich rokoch tak skladáme roztratenú mozaiku pamiatky od svetoznámeho architekta, ktorá je medzi

najvýznamnejšími svojho druhu v Európe,” povedal vzápätí po náleze v Olomouci objaviteľ Peter Szalay z Oddelenia

architektúry na ÚSTARCH Slovenskej akadémie vied, teoretik špecializujúci sa na modernú architektúru, ktorý už

pred časom objavil aj staršie Behrensove skice v nemeckej Pfalzgalerie.

Stopy bádateľov zaviedli až do Izraela, Nemecka, Rakúska či Česka. Okrem Petra Szalaya a jeho kolegov sa na

výskumoch Novej synagógy podieľajú aj ďalší experti z Katedry reštaurovania VŠVU, z Fakulty architektúry STU či

Žilinskej univerzity. Nález potešil každého, kto sa o synagógou zaujíma, pretože je prelomom v procese obnovy

pamiatky.

“Všetko, čo sme navrhovali doteraz, sa opieralo o pár archívnych dokumentov a najmä o výskum priamo v synagóge.

Objavenie ďalších dokumentov k projektu Petra Behrensa môže výrazne zmeniť situáciu, najmä v súvislosti s

pohľadom na východnú kultovú stenu, ktorá bola celkom prestavaná v 50-tych rokoch 20. storočia,” hovorí Martin

Jančok, hlavný architekt rekonštrukcie, ktorý teraz bude intenzívne aktualizovať svoje plány.

“V rámci archívneho výskumu našiel Peter Szalay zmienku o objednávke pre medzivojnového architekta Ľubomíra

Šlapetu na prvú rekonštrukciu synagógy na koncertnú sálu po druhej svetovej vojne. Jeho projekt sa síce

nerealizoval, ale verili sme, že by vniesol svetlo do stratenej pôvodnej architektúry. Na odporúčanie jeho syna prof.

Vladimíra Šlapetu sme hľadali v olomouckom archíve Múzea umenia. A tam sa nakoniec našlo okrem Šlapetových

nerealizovaných výkresov aj sedem originálov z roku 1928 od Petra Behrensa,” dodal Fedor Blaščák z OZ Truc

sphérique, ktoré stojí za projektom rekonštrukcie.

Jubilant Gustáv Švábik vystavuje v Žiline

Zdroj: Kysucké noviny, Strana: 11, Autor: (LAH), Dátum: 07.05.2013

Akademický sochár Gustáv Švábik patrí medzi popredných slovenských tvorcov, ktorí svoje diela vystavovali už

doma aj v zahraničí. Je všestranným umelcom.

V popredí záujmu Kysučana Gustáva Švábika je maľba, kde prevláda najmä krajinomaľba, tvorba drevených reliéfov a

plastík. Venoval sa tiež výrobnému dizajnu. Neskôr prešiel na voľnú tvorbu.

V Považskej galérii umenia v Žiline sprístupnili výstavu jeho obrazov. Vernisáže, ktorú otvoril kurátor výstavy a

riaditeľ galérie Milan Mazúr, sa okrem hostí zúčastnili aj niektoré známe osobnosti slovenského kultúrneho a

umeleckého života, ako napríklad zástupca MZV SR a spisovateľ Igor Otčenáš, redaktor Milan Matušinský, vydavateľ

Jaroslav Horečný, akademický maliar Pavol Muška, fotograf a dokumentarista Jaroslav Velička a ďalší. Výstavu

obrazov Gustáva Švábika – Macvejdu spojili s výstavou diel popredného maliara a grafika zo Žiliny Andreja Barčíka,

jedného zo zakladateľov Skupiny Mikuláša Galandu, ktorý vo svojej tvorbe programovo nadväzoval na modernu.

Gustáv Švábik vo svojom príhovore zdôraznil, že Andrej Barčík bol pre neho od útlej mladosti, keď sa rozhodoval pre

životnú profesiu, obľúbeným maliarom a vzorom a mal na neho podstatný vplyv. Výstavu týchto dvoch umelcov

spojili aj preto, lebo tento rok je pre nich jubilejný – Andrej Barčík (1928-2004) by sa bol v tomto roku dožil 85 rokov

a Gustáv Švábik čoskoro oslávi okrúhlu sedemdesiatku.

Každé z jeho diel má svoje osobité čaro Gustáv Švábik – Macvejda sa narodil v Turzovke. Vyštudoval Strednú

umelecko-priemyselnú školu šperkársku v Turnove. V štúdiách pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v


Bratislave. Istý čas pôsobil ako pedagóg na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici, kde vychoval celý rad

úspešných výtvarníkov. V deväťdesiatych rokoch sa vrátil domov, do Turzovky, kde doteraz žije a pracuje.

V poslednom období svojej tvorby sa vrátil k drevu ako materiálu na umelecké spracovanie.

Vytvára z neho kysuckú krajinu, podmanivé umelecké reliéfy s drevenými chalupami umiestnenými nad sebou, s

kostolíkmi a s typickým okolitým prostredím.

Drevené reliéfy výtvarne dotvára, takže každý z nich pôsobí na percipienta osobitným čarom. Tieto originálne

Švábikove diela sa stali známymi aj v zahraničí a umelec si nimi získal priazeň a uznanie širokej výtvarnej verejnosti.

Zároveň

autor svojou tvorbou vynikajúco reprezentuje náš kraj i celé Slovensko mimo hraníc našej vlasti.

Výstava v Považskej galérii umenia v Žiline sa uskutočňuje v spolupráci s autorom, respektíve jeho rodinou, s

Oravskou galériou v Dolnom Kubíne a so súkromnými zberateľmi.

Potrvá do polovice júna.

Pozvánky

Zdroj: SME, Strana: 15, Autor: (kul), Dátum: 10.05.2013

Pozvánky

Dni fotografie v Leviciach

Dnes o 16.00 h v Synagóge v Leviciach otvoria 6. ročník medzinárodného fotografického festivalu Dni fotografie v

Leviciach 2013. Zároveň bude otvorená výstava Ľuba Stacha, ktorú uvedie kurátor a teoretik Aurel Hrabušický.

Počas ďalších dní otvoria výstavy: Péter Herendi (HU), Vendula Knopová (CZ), Andrzej Jerzy Lech (PL), Generácia '95

a ďalšie.

Letný prieskum

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave pozýva na verejnú prezentáciu semestrálnych prác študentov Letný

prieskum 2013.

Oddnes do nedele od 9.00 do 18.00 h sa verejnosti otvoria dvere všetkých ateliérov VŠVU na Hviezdoslavovom

námestí, Drotárskej ceste a Koceľovej ulici.

Ľúbostnato

Dnes o 19.00 h bude v reštaurácii Baracuda v Senici autorské čítanie Mariána Hatalu z novej knihy Ľúbost na to (tri

kapitoly o láske).

Judášovo ucho v Michalskom dvore

Bratislavská galéria Michalský dvor pozýva na výstavu MABE– Judášovo ucho (Pocta O. Kulhánkovi).

Vernisáž je dnes o 17.00 h, kurátorom je Ľuboslav Móza, potrvá do 2. júna.

Pozvánky

Zdroj: SME, Strana: 18, Autor: (kul), Dátum: 06.05.2013

Schôdzky s umením

Zajtra sa o 17.00 h v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave uskutoční ďalší z diskusných večerov Schôdzky

s umením. Moderuje Juraj Mojžiš, hostia: Katarína Mišíková, Monika Mikušová, Eva Filová.

Ivan Csudai

Od zajtra bude v bratislavskej Fecik Gallery sprístupnená výstava Ivana Csudaia s názvom Re-konštrukcia v

kurátorskej koncepcii Petra Michaloviča.

Potrvá do 21. júna.

Panel Story

Zajtra o 17.00 h otvoria v Galérii mesta Bratislavy výstavu Panel Story v rámci projektu Štipendium Radislava

Matuštíka. Kurátorkami sú Lucia Miklošková a Lucia Štrbáková, vystavujú: Peter Cvik, Tomáš Džadoň, Mira

Podmanická, Jaroslav Varga, Sylva Francová (CZ), David Možný (CZ) a ďalší.

Floex

V stredu sa v amfiteátri Slovenskej národnej galérie v Bratislave uskutoční koncert akusticko-elektronického

projektu Floex skladateľa a výtvarníka Tomáša Dvořáka, ktorého budú sprevádzať speváčka Sára Vondráčková,

klarinetista Jirka Javůrek a bubeník Marín Petržela.

Figurama a Arteleria


Vo štvrtok o 19.00 h otvoria v bratislavskomDome umenia výstavy figurálnych prác študentov vysokých umeleckých

škôl s názvom Figurama 2013 a výstavu pedagógov VŠVU s názvom Arteleria.

Pozvánky

Zdroj: kultura.sme.sk, Strana: , Autor: kul, Dátum: 06.05.2013

http://s.sme.sk/r-rss/6790673/kultura.sme.sk/pozvanky.html

Schôdzky s umením

Zajtra sa o 17.00 h v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave uskutoční ďalší z diskusných večerov Schôdzky

s umením. Moderuje Juraj Mojžiš, hostia: Katarína Mišíková, Monika Mikušová, Eva Filová.

Ivan Csudai

Od zajtra bude v bratislavskej Fecik Gallery sprístupnená výstava Ivana Csudaia s názvom Re-konštrukcia v

kurátorskej koncepcii Petra Michaloviča. Potrvá do 21. júna.

Panel Story

Zajtra o 17.00 h otvoria v Galérii mesta Bratislavy výstavu Panel Story v rámci projektu Štipendium Radislava

Matuštíka. Kurátorkami sú Lucia Miklošková a Lucia Štrbáková, vystavujú: Peter Cvik, Tomáš Džadoň, Mira

Podmanická, Jaroslav Varga, Sylva Francová (CZ), David Možný (CZ) a ďalší.

Floex

V stredu sa v amfiteátri Slovenskej národnej galérie v Bratislave uskutoční koncert akusticko-elektronického

projektu Floex skladateľa a výtvarníka Tomáša Dvořáka, ktorého budú sprevádzať speváčka Sára Vondráčková,

klarinetista Jirka Javůrek a bubeník Marín Petržela.

Figurama a Arteleria

Vo štvrtok o 19.00 h otvoria v bratislavskom Dome umenia výstavy figurálnych prác študentov vysokých

umeleckých škôl s názvom Figurama 2013 a výstavu pedagógov VŠVU s názvom Arteleria.

Online monitoring a zahraničie

http://www.lidovky.cz/sperkarku-graficku-a-malirku-spojila-ilustrace-kdo-jsou-dzive-baby-1dh-

/design.aspx?c=A130426_082248_ln-bydleni_ter

http://detepe.sk/figurama-2013/

http://www.masmedialne.info/vsvu-bratislava-figurama-vernisaz-9-5-2013/

http://detepe.sk/letny-prieskum-2013/

http://www.masmedialne.info/vsvu-bratislava-letny-prieskum-10-12-5-2013/

http://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/279781-slovensky-komiks-nadsenci-na-malom-trhu/

More magazines by this user
Similar magazines