P R O G R A M S Y M P Ó Z I A RODOVÉ ASPEKTY SÚČASNÉHO ...

vsvu.sk

P R O G R A M S Y M P Ó Z I A RODOVÉ ASPEKTY SÚČASNÉHO ...

P R O G R A M S Y M P Ó Z I ARODOVÉ ASPEKTY SÚČASNÉHO UMELECKÉHO DISKURZUMiesto konania: Reprezentačné sály Nitrianskej galérie, Župné nám. 3. NitraDátum: 24. 2. 201210.00 úvodné slovodoc. PhDr. ZUZANA KICZKOVÁ, PhD., Centrum rodových štúdií, FiF UK10.30 prof. ZORA RUSINOVÁ, PhD. (výtvarná teoretička, vedúca Sekcie vizuálnycha kultúrnych štúdií, Centrum výskumu, VŠVUFragment tela ako koncept „novej subjektivity“Cieľom prednášky je podať svedectvo o špecifickom príspevku stredoeurópskehoumenia žien k reflexii telesnosti, ktorá predstavuje jeden z najrozsiahlejších anajvýznamnejších fenoménov súčasného umenia. Už od 60. rokov 2. polovice 20. stor.sa v umení krajín bývalého Ostbloku objavili umelecké kreácie, v rámci ktorých saženy-autorky v pokuse definovať seba-samé, vlastnú fyzickú podobu a identitu čorazviac sústreďovali na vizualizáciu fragmentov ženského (často vlastného) tela pričomvyužívali priame výrazové danosti médií od klasických výrazových prostriedkov(socha) až k alternatívnym formám (koncept, performancia). Na príkladoch tvorbyniekoľkých vybraných stredoeurópskych autoriek sa pokúsime ukázať príbuznostii odlišnosti v ponímaní rodovo podmieneného tela – od hravej manipulácie s telesnýmfragmentom tematizujúcim rodové aspekty, cez erotické konotácie až k existenciálnemotivovanej výpovedi o zraniteľnosti a konečnosti ľudského tela.11.10 PhDr. KATARÍNA RUSNÁKOVÁ, PhD. (výtvarná teoretička, vedúca Katedry dejína teórie umenia Akadémie umení v Banskej Bystrici)Moc a násilie z pohľadu rodových vzťahovVo svojom príspevku Moc a násilie z pohľadu rodových vzťahov venujem pozornosťreflexii pálčivých, ešte donedávna tabuizovaných tém v našej spoločnosti. Keďžeautorky a autori vybratej vzorky videodiel patria do kategórie nomádskych umelcov,ich aktuálne prejavy sú spojené nielen s geopolitickým a sociokultúrnym priestoromSlovenska, ale aj so širším kontextom strednej Európy. Toto autorské zastúpenie najednej strane prináša nielen zaujímavú konfrontáciu pohľadov a umeleckých praktík,ale na druhej strane otvára aj nové témy artikulujúce vzťah umenia a politikys dôrazom na kritickú reflexiu rodovej agendy. Prezentované videodiela, ktoré sú


založené buď na osobnej, neraz traumatickej skúsenosti, alebo na prenesenej,empaticky stvárnenej skúsenosti, sa zaoberajú otázkami fyzického a psychickéhotýrania žien, fenoménom prostitúcie ako problémom hraničiacim s násilím páchanýmna ženách, a poukazujú na prejavy intolerancie, nacionalizmu a xenofóbie vočinárodnostným, rasovým a sexuálnym menšinám, ktoré sú potenciálnymi ohniskamikonfliktov, neraz zavŕšenými vojnovými konfliktami s mimoriadne tragickýminásledkami.11.50 Mgr. art MARTIN PIAČEK, ArtD. (výtvarný umelec a pedagóg)12.20 Mgr. art PAVLÍNA FICHTA ČIERNA (výtvarná umelkyňa)obedňajšia prestávka (13.00 – 14.00)14.00 Mgr. EVA FILOVÁ, ArtD. (filmová kritička a teoretička, VŠMU)Rodové aspekty v slovenskom filme po roku 1989Dobiehanie zameškaného, dopyt po trendoch, ktoré na Západe prebehli o desaťročie/askôr, charakterizuje situáciu po roku 1989. V domácej filmovej produkcii evidujemeokrem všeobecného nárastu sexualizácie, tematizovanie mocenských praktík vo vnútriintímnych vzťahov – aj pod vplyvom transformácie spoločnosti, prechod odmanifestácie maskulinity ku jej kríze, queer identity, ale tiež pozitívny trendfeminizácie filmovej réžie, ktorý priniesol zvýšenú frekvenciu „ženských tém“,reflektovanie ženskej genealógie, závan lifestylového luxusu, stanovisko pro-life& pro-choice...14.40 Mgr. LENKA KRIŠTOFOVÁ (doktorandka na Katedre filozofie a dejín filozofie FFUK) Je možné queer umenie? K problému komodifikácie queerQueer estetika sa v zahraničí formuje od 80tych rokov, kedy queer umenie slúžilopredovšetkým na dokumentovanie kultúrneho zázemia sexuálnych minorít (fenoményAIDS, drag queen a i.). Najmä v posledných rokoch sa queer vizuálne, filmové apohybové umenie stáva do veľkej miery súčasťou mainstreamu, čo so sebou prináša ajskepticizmus. Je queer módna nálepka, ktorá sa dobre predáva? Môže queer umeniefungovať mimo umeleckej periférie? Môže ktokoľvek a čokoľvek byť (označené)queer? Alebo sa queer stalo takým všeobsiahlym pojmom, že sa úplne vyprázdnilo?Príspevok sa zameriava na problém komodifikácie queer. Ako určujúcu črtu queerumenia chápem vedomé tematizovanie neheterosexuálnych identít, prežívaní aspôsobov myslenia. Pozornosť budem venovať paradoxu chápania queer ako ne-


identity (queer estetiky ako nepreskriptívnej) a praktickému realizovaniu queer umeniaako nástroja politického aktivizmu.15. 20 Mgr. BARBORA GERŽOVÁ (kritička a kurátorka, Nitrianska galéria)Interpretácia rodových kontextov v tvorbe súčasných autorov a autoriekPrednáška bude vychádzať z výstavných projektov Inter-view a Inter-view 2, ktorémapovali možné feministické a rodové kontexty diel súčasných slovenských a českýchautoriek a autorov. V rámci sledovanej rodovej problematiky sa zameriam na analýzuvybraných tematických okruhov a na príklade konkrétnych modelových dielpoukážem na zložitosť problému – diela s jasným rodovým kontextom a ambivalentnépráce stojace na hranici medzi rodovou angažovanosťou a rodovou neutralitou. Prihľadaní argumentov pre alebo proti rodovej interpretácii sa budem opierať aj o priamevýpovede samotných autorov a autoriek, ktoré boli súčasťou oboch výstav a súzdokumentované v katalógoch.16. 00 MgA. Ing. MICHAL MURIN, ArtD. (výtvarný umelec a pedagóg)16. 30 INGRID HRUBANIČOVÁ PhD. (jazykovedkyňa) / Mgr. JANA GERŽOVÁ(vedecko-výskumná pracovníčka Sekcie vizuálnych a kultúrnych štúdií, Centrumvýskumu, VŠVU)Niekoľko terminologických poznámok ku kľúčovým pojmom rodového umeniaV príspevku sa zameriame na jazykovú analýzu dvoch pojmov: gender /rod a queer /kvír, ktoré sú z hľadiska rodového umenia kľúčové. Prostredníctvom excerpovaniapríslušných termínov zo zdrojov domácej odbornej knižnej a časopiseckej literatúrypoukážeme na najčastejšie používané varianty a opisné parafrázy. Pretože ideo cudzojazyčnú terminológiu, ktorá začala prenikať do nášho jazykového prostrediav 90. rokoch 20. storočia, a je v istom zmysle ešte stále v procese ustaľovania,pokúsime sa, a to aj na základe porovnania so situáciou v Českej republike, o istéodporúčania urobené na základe analýzy jestvujúcich variantov a potenciálnychmožností jazyka.moderuje Mgr. JANA GERŽOVÁSympózium je sprievodným podujatím výstavných projektov Inter-view a Inter-view2

More magazines by this user
Similar magazines