Stiahni (2.3 MB - pdf) - ŠOP SR

MAGAZÍN ŠTÁTNEJ OCHRANY PRÍRODY 1/2009 CENA: 0,85 €

OBSAHObsahMAGAZÍNŠTÁTNEJ OCHRANY PRÍRODY 1/2009 CENA: 0,85 €Prvé informačné stredisko ochrany prírody na Slovenskuvzniklo v Štefanovej .............................................................................................2Čabraď – tajomný hrad v Karpatoch? ..............................................................4Územia európskeho významu (ochrana prírody po európsky) ....................7Badínsky prales ..................................................................................................7Rašeliniská Bielej Oravy ....................................................................................8O zdravých (?) lesoch, klimaxe, dutinovej faunea (zbytočnej) genocíde .......................................................................................8História a súčasnosť riešenia problematiky „stĺpov smrti“ –jedného z najväčších problémov ochrany dravcov ..................................... 10Vtáčie búdky ...................................................................................................... 12Problém jednej z bratislavských prírodných rezervácií ............................... 13Poznáte slovenský Klondajk? ......................................................................... 14Príroda Veľkej Fatry .......................................................................................... 16S deťmi na tému Bocian ................................................................................. 17Školákom ........................................................................................................... 18Lesoochranárska škola 2009 ......................................................................... 19Živá voda, Môžu ony za to? ............................................................................. 19Postrehy z Južnej Kórey (nielen o mokradiach) ........................................... 20Ramsarská lokalita Basse Mana v ústí Maroni ............................................. 22Kávovo-kakaovo-čokoládový magnát a kapitán Nemo nás opustili .......... 25TANAP a PIENAP sa umiestnili medzi siedmimi divmiPrešovského kraja ............................................................................................ 27Zo života ochrany prírody ................................................................................ 27Magazín o ochrane prírody na Slovenskua v zahraničíVydáva Štátna ochrana prírodySlovenskej republikyŠéfredaktor:Ing. Viktória Ihringovátel.: 048/471 36 20, fax: 048/415 42 69Redakčná rada:Ing. Juraj BobulaIng. Mária BoďováMgr. Iveta BuraľováIng. Július BurkovskýRNDr. Daniel DítěRNDr. Jana DurkošováRNDr. Juraj GalvánekRNDr. Ema GojdičováIng. Robert TrnkaRNDr. Marcel UhrinIng. Peter Urban, PhD.Adresa redakcie:Štátna ochrana prírodySlovenskej republikyTajovského 28B, 974 01 Banská Bystricatel./fax: 048/472 20 36tel.: 048/472 20 20e-mail: magazin_sop@sopsr.skGrafická úprava:Ing. Viktória IhringováTlač:EUROARTHorná 30974 01 Banská BystricaObjednávky prijíma:Obchodné stredisko PrNS, a. s.Rozširuje:PrNS, a. s. (časopis rozširovaný formou predajana poštách)Objednávky na predplatné prijíma:Každá pošta a doručovateľSlovenskej poštyObjednávky do zahraničia vybavuje:Slovenská pošta, a. s., stredisko predplatného tlačeNámestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15e-mail: zahranicna.tlac@slposta.skCena jedného výtlačku: 0,85 €Ročné predplatné: 3,4 €1. strana obálky: Vo vyšších polohách kvitne na jar a skoré letoveternica narcisokvetá.2. strana obálky: Mlok karpatský (Triturus montandoni)ktorý patrí medzi druhy európskeho významuFoto: J. ČerneckýFoto: J. GalčíkISSN 1335-7921Nevyžiadané príspevky redakcia nevraciaPrevzatie textových a grafických materiálovz časopisu je dovolené len so súhlasom redakciea pri rešpektovaní autorských práv1

Z HISTÓRIE OCHRANY PRÍRODYPrvé informačné strediskoochrany prírody na Slovenskuvzniklo v ŠtefanovejBývalá terénna stanica OP v Štefanovej, archív S-NP Malá FatraEkologická výchova sa považovalaza trvalý proces v činnosti niekdajšejSprávy CHKO Malá Fatra. Jej zmyslombolo dať jednotlivcom, kolektívom i celejspoločnosti na vedomie, že za stav ochranynašej prírody sme zodpovední svojoumierou všetci. Úlohy ekologickej výchovyvyplývali z medzinárodných programovUNESCO, Konferencie o životnomprostredí v Štokholme (1972), Helsinskejkonferencie o bezpečnosti a spolupráciv Európe (1975) i Svetovej charty o prírodeschválenej na 37. valnom zhromaždeníOSN v roku 1982. Na tomto základepoznatky o ochrane prírody treba rozširovaťvšetkými prostriedkami na širokejzákladni formou ekologického vzdelávaniaako integrálnej súčasti všeobecnéhovzdelávania. Podieľať sa na tom mali štátnai dobrovoľná ochrana prírody, výchovno-vzdelávaciezariadenia všetkého druhu,ako aj mládežnícke a spoločenskéorganizácie.Väčšina ekologických stredísk vo vyspelýchkrajinách disponovala už dávnejšiezariadeniami pre výchovno-vzdelávaciua informačnú činnosť, ktoréumožňovali krátkodobý pobyt mládežei dospelých. Informačné strediská zameranéna ochranu prírody vznikali predovšetkýmvo veľkoplošných chránenýchúzemiach (chránené krajinné oblasti, národnéparky).Skúsenosti potvrdili, že ekologickávýchova potrebuje špeciálne strediská,stanice alebo plochy s príslušnou vybavenosťou(stavby, záhrady, les, vodnéplochy a pod.). Zaradiť sem možno ajnáučné chodníky a lokality. Informačnéstredisko plní aj funkciu ekologickéhopoznávania, objavovania a umožňujeuvedomiť si hodnoty života človekana Zemi. Krajina sa stáva aj novým objektomvýtvarnej tvorby, ateliérom i galérioupod šírym nebom. Viaceré prírodné výtvorysú ako Rembrandtove diela, ktorévšak po stáročia vytvárala sama príroda.V teréne poznávaná príroda poskytujePred 25 rokmi otvorili vo Vrátnejdoline pri verejnom parkoviskuosady Štefanová prvé informačnéstredisko ochrany prírody (ISOP)na Slovensku. Toto územie patrímedzi najnavštevovanejšie v rámcibývalej CHKO (teraz NP) Malá Fatra.Úlohou ISOP bolo podávanievšestranných informácií o prírodeMalej Fatry a jej ochrane, poskytovaniesprievodcov po náučných trasácha ďalších služieb pre návštevníkovvšetkých vekových skupínbez rozdielu vzdelania.široké možnosti uplatnenia, vytvára situácie,ktoré sa nemôžu objaviť medzi lavicamiv triede. Ani najlepšie vybavenéodborné učebne nemôžu nahradiť efektívnyspôsob učenia a poznávania v prírode.Príroda poskytuje veľa príležitostína pozorovania, pričom emocionálnymizážitkami povzbudzuje k aktívnej činnostijednotlivca či kolektívu. Osobnosť učiteľači lektora – ochranára je zdanlivo v pozadí,zohráva však rozhodujúcu úlohu.Je radcom, pomocníkom a dáva zmyselrôznym aktivitám v príťažlivom prírodnomprostredí. Ekologická výchova vedie mládež,ale aj dospelých k úcte k životu.Pod pojmom stredisko ekologickejvýchovy rozlišujeme dva základnétypy:1. Strediská, ktorých činnosť sa viažek určitému konkrétnemu úseku (cieľu)starostlivosti o prírodu, napr. stanicapre ochranu vtáctva, stanica preochranu prírody a pod.2. Strediská zamerané na všeobecnéotázky či problémy starostlivosti o prírodualebo životné prostredie.V širokom medzinárodnom kontexte jeklasickým príkladom aj informačné strediskoochrany prírody v návštevnom strediskuVrátnej doliny na území niekdajšejCHKO, teraz Národného parku Malá Fatra.Vybudované bolo z iniciatívy pracovníkovvtedajšej Správy CHKO Malá Fatra2

Z HISTÓRIE OCHRANY PRÍRODYako prvé na Slovensku. Po nešťastnomvyhorení zrubového objektu terénnej stanicev Štefanovej v roku 1977 (postavenábola v rokoch 1969 – 1971) vznikla možnosťpostaviť na jej pôvodných základochISOP ako súčasť Školy ochrany prírodyv Gbeľanoch. Jej výstavba sa začalaVýstavba ISOP v Štefanovej, archív S-NP Malá Fatrav roku 1983 po schválení projektu. Slávnostnéotvorenie ISOP sa uskutočnilodňa 19. 1. 1984 za účasti širokej obceochranárov, odborníkov i verejnosti.ISOP v Štefanovej bola verejná budova,do ktorej návštevníci prichádzaliza poskytovanými službami (informácieo prírode Malej Fatry, besedy, prednášky,premietanie dokumentárnych filmov,sprievodcovské služby, populárnerozprávanie o význame ochrany prírodypri bylinkovom čaji a pod.). Program prenávštevníkov vychádzal z ponuky strediskaa požiadaviek návštevníkov, či užjednotlivcov alebo skupín. Záležalo vždyna šikovnosti lektora, ako vedel reagovaťa prispôsobovať program vekovým skupináma konkrétnym požiadavkám návštevníkov.Znamená to, že dôležitú úlohuzohrával obslužný odborný personál, informátorpôsobiaci ako koordinátor. Nebolovždy ľahké obsadzovanie tejto službya len vďaka dobrovoľným ochrancomprírody zo ZO SZOPK pri CHKO MaláFatra bolo možné zabezpečovať službypodľa rozpisu, najmä v dňoch pracovnéhovoľna.Podľa vedenej štatistiky sa návštevnosťISOP v rokoch 1984 – 1990 pohybovalaod 5 052 do 6 670 návštevníkov, ktorýmposkytli 1 400 – 2 006 informácií. Príjemna vstupnom a predaji propagačnýchmateriálov bol 17 840 Kčs (v súčasnostisa vstupné nevyberá a propagačno-informačnýmateriál sa poskytuje zdarma).V knihe návštev bolo uvedených mnohopochvál a uznaní za poskytnuté služby.Umiestnenie ISOP pod majestátnymVeľkým Rozsutcom a na začiatkunáučného chodníka Štefanová – Dierydoteraz priaznivoovplyvňujenávštevnosť. NaISOP nadväzovalaaj niekdajšiamototrasa okoloCHKO MaláFatra, ktorá bolajedinou na územíbývalého Československa.S obľubousa organizovališkolenia,kurzy a poradyspojené aj s ubytovanímv ISOP.Okolité prostredieumožňuje priamykontakt s nádhernou prírodou MalejFatry. Z radov návštevníkov a účastníkovvýchovno-vzdelávacích podujatí sa darilozískavať sympatizantov a priateľovprírody. Stredisko sa stalo aj druhýmdomovom veľkého počtu dobrovoľnýchochrancov prírody združených v ZOSZOPK pri CHKO MaláFatra, ktorí tu brigádnickyodpracovali veľa hodín naúprave ISOP, pri sledovanínávštevnosti vo Vrátnejdoline, pri hygienickomprieskume a pri strážnychslužbách.ISOP v Štefanovej pozostávaz dvoch častí:– Statická časť pozostávaz objektu dobrezapadajúceho do prírodnéhoprostredia a delí sana informačný priestorna prízemí a ubytovacípriestor na poschodí.Pomocou audiovizuálnejtechniky sa rýchlo, zrozumiteľnoua dostupnou formoupodáva návštevníkomucelený obraz o stave prírodya vzťahu človeka k jejochrane. Návštevníkomsa ponecháva výber vhodnýchprogramov podľačasových možností. Najviac sa využívalidokumentárne filmy o Národnom parkuMalá Fatra, ktoré boli vyrobené z iniciatívypracovníkov správy tohto veľkoplošnéhochráneného územia.– Dynamická časť začína informačnýmpanelom umiestneným bezprostredne priISOP a pokračuje po náučnej trase, ktorásprevádza návštevníkov po najatraktívnejšíchčastiach prírody národného parku.Činnosť ISOP v Štefanovej v súčasnostizabezpečujú pracovnícii SprávyNP Malá Fatra s náplňou ekologickejvýchovy každoročne od jari do jesene,predovšetkým však počas letných mesiacov.Viacročné skúsenosti dokazujú, ževytvorenie tohto zariadenia bolo správnea má svoje opodstatnenie aj do budúcnosti.Je to efektívny spôsob zvyšovaniaekologického povedomia detí, mládežei dospelých. V záujme ďalšej existencieby však bolo vhodné služby ISOP spoplatniť,aby činnosť nebola závislá lenod rozpočtu Štátnej ochrany prírody SR.Po vzore ISOP v Štefanovej v roku1992 vznikol zámer vytvorenia ISOPv centre Banskej Bystrice, a to v sídelnomobjekte vtedajšieho Strediska štátnejochrany prírody na Lazovnej ul. č. 10.Pre tento účel sa zariadila zasadačkas kapacitou 50 osôb potrebnou materiálnoua technickou vybavenosťouInformačné stredisko OP v ŠtefanovejFoto: A. Lovritšová3

Z HISTÓRIE OCHRANY PRÍRODY(audiovizuálna technika,premietací aparátna 16 mm film s vyše 50dokumentárnymi filmamio prírode, diaprojektory,databázami na elektronickýchmédiách atď.).Ponuka služieb ISOPbola adresovaná širokejverejnosti, deťom, mládeži,záujmovým skupinámžiakov, učiteľov,členov SZOPK, vedeckýmspoločnostiam arôznym špecialistomv oblasti ochrany prírody a životnéhoprostredia. Pozoruhodný bol rozsah ponúkanýchslužieb tohto ISOP:– informácie o chránených častiach prírody,najmä v južnej časti stredoslovenskéhoregiónu,– informácie o ochrane prírodných pomerovkrajiny,– oboznamovanie s dokumentáciouochrany prírody v rozsahu stanovenompríslušnými predpismi,– umožnenie štúdia odbornej literatúry(knihy a časopisy z vlastnej knižnice),– poskytovanie propagačných materiálov(brožúrky, skladačky, plagáty a pod.),– informácie o náučných chodníkocha náučných lokalitách,– informácie o dobrovoľných organizáciácha hnutiach v oblasti ochrany prírodya životného prostredia (prehľady,kontakty, zameranie),– príležitostné organizovanie ekotribúns tlačovými besedami, najmä k Dňomochrany prírody v marci, Dňu Zemev apríli a Svetovému dňu životnéhoprostredia v júni,– poriadanie seminárov pre pedagógovv spolupráci so školskými správamia metodickým centrom na vybranétémy z ochrany prírody a životnéhoprostredia,– poradenské a konzultačné služby prežiakov a študentov, riešiteľov prírodovednýcha ochranárskych tém biologickejolympiády, SOČ, ŠVOČ a diplomovýchprác,– odborná asistencia pri navrhovanítrás a obsahu náučných chodníkova plôch v lokalitách škôl, obcí, zotavovní,kúpeľných a rekreačných areálov,– prednášky odborníkov doplnené audioa videozáznamami.V dôsledku reorganizácií v štátnejochrane prírody po roku 1996 došloInteriér súčasného ISOP-u v ŠtefanovejFoto: A. Lovritšovák zániku tohto ISOP. Vznikali však aj novéISOP, a tak k prvému, stále funkčnémuISOP v Štefanovej (NP Malá Fatra),v rôznom čase postupne pribúdali: ISOPna Sitne (CHKO Štiavnické vrchy),v Pribyline (TANAP), v Liptovskom Hrádku,Jasnej a Ružomberku (NAPANT),v Lesnici a Červenom Kláštore (PIENAP),v Novej Sedlici (NP Poloniny), v SpišskejNovej Vsi, Čingove a Podlesku (NP Slovenskýraj), v Blatnici (NP Veľká Fatra),v Muráni (NP Muránska planina), v Školeochrany prírody vo Varíne (NP Malá Fatra)a v priestoroch Gemerského mládežníckehospolku v Rožňave (NP Slovenskýkras). Pribudnúť by k nim ešte maliISOP v Liptovskej Tepličke (NAPANT),v Ústí nad priehradou (CHKO Horná Orava)a ďalšie. Niektoré z nich prechádzajúpostupnou rekonštrukciou, takže početfungujúcich ISOP sa časom mení. V roku2008 boli napríklad v prevádzke ISOPv Štefanovej, Červenom Kláštore, Lesnici,Pribyline, Ružomberku, Rožňave,L. Hrádku, Podlesku a vo Varíne. Úlohouje dotvorenie sústavy ISOP tak, abyv každom veľkoplošnom chránenom území(CHKO, NP) bolo aspoň jedno takétostredisko.V ISOP sa poskytujú návštevníkom najmätieto služby: informácie o chránenýchúzemiach, propagačné a informačné materiály,sprievodcovské služby, výchovno-vzdelávaciepodujatia (prednášky,výstavy a pod.). Prevádzka je väčšinouobmedzená len na letnú sezónu. V rozvojisústavy ISOP je dôležitý nielen ich počet,ale hlavne kvalita materiálnej i personálnejvybavenosti, umožňujúca zabezpečovaťvysokú úroveň služieb, ktorá by malabyť porovnateľná so zariadeniami tohtotypu vo vyspelých európskych krajinách.Ján Pagáč & Július BurkovskýV prvom rade impozantnou polohou.Nachádza sa na Krupinskej planine, ďalekood rušných centier, kde sa vypínana návrší nazývanom Táborisko. To vybiehav tvare veľkej ostrohy nad rieku Litavu, ktoráho veľkým meandrom obmýva z trochstrán. Už samotné údolie ospalej Litavy jemimoriadne pôvabné i zaujímavé – meandrujena pomerne širokej nive, ohraničenejstrmými svahmi, vysokými 400 až 450 metrov,porastenými listnatými lesmi, miestamiprerušenými enklávami lesostepí.Polohu hradu veľmi pekne opísal napríkladpopredný český herpetológ, iniciátorzriadenia chráneného územia právena Čabradi, Ing. Jiří Haleš. Ten navyševo svojej publikácii Moji priatelia hadynazval čabradský hrad „tajnou lokalitou Qna východe“:„Na druhý deň zavčas rána som vyrazilna poslednú etapu. V ľudoprázdnomkraji som nestretol nikoho, kto by mi boldosť nejasný opis trasy spresnil. Kráčalsom takmer do večera, posledné hodinyhustými lesmi. Slnko už bolo nízkonad obzorom, keď cesta, či skôr chodníčekzačala znenazdania klesať a predomnou sa otvoril fantastický pohľaddo kotliny. Trošku pripomínala sopečný4

CHRÁNENÉ ÚZEMIAČabraď – tajomný hrad v Karpatoch?Keby Jules Verne (1828 – 1905)počas svojho pobytu na Slovenskuv roku 1892, ktorý uskutočnilv rámci študijnej cesty po Rakúsko--uhorskej monarchii, navštívil ajhrad Čabraď, tak by vraj práve medzijeho kamenné andezitové múrya do ich pôvabného okolia situovaldej svojho románu Tajomný hradv Karpatoch. Pretože tento hrad,patriaci k neodmysliteľným symbolomHontu, celkom určite zaujmemnohým.alebo mesačný kráter so stredovouvyvýšeninou, ibaže úbočia pokrývalašťavnatá zeleň a len strmšie svahy tvorilakamenistá step s krovinami. Malebnémuvýhľadu majestátne dominovalamonumentálna hradná zrúcanina na vyvýšenine,ideálne neprístupná a hustoobrastená krovinatou džungľou. Čo vyzeraloako dno kruhového kráteru, bolov skutočnosti údolie vytvorené malouriečkou. Kruhovým meandrom obtekalazrúcaninu takmer koldokola. V podhradísa ťahal úzky pás lúk a napočítal somtam osem očividneopustených budovv rôznom štádiu rozpadu.Z môjho hľadiskapriam rajskézákutie. Ani na okamihsom nepochyboval,že sa blížim kzáhadnému Q.“K polohe hradutreba celkom určitepripočítať jehozaujímavú i pohnutúhistóriu. Hradnývrch bol osídlený užv praveku, kedy sana ňom usadil ľudLužickej kultúry. Ozískanie materiálu zČabrade sa medziprvými pričinil neúnavný„hontianskyPohľad z čabradskéhohradu na údolie riekyLitavybádateľ“ Andrej Kmeť. V stredoveku vznikolna kopci hrad, o počiatkoch ktoréhojestvuje viacero dohadov. Až donedávnasa do histórie hradu Čabraď spájala vlastnehistória dvoch hradov, terajšej Čabradea neďalekého Hrádku (Haradnuk, Haradnok).Prispela k tomu aj skutočnosť,že oba hrady sa v období spoločnéhojestvovania volali rovnako – Litava, podľariečky, nad ktorou sa týčili. PomenovanieČabraď (castrum Chabrad) sa prvýkrátobjavilo v listine z r. 1462. Hrad mal viacerýchmajiteľov. K tým, ktorí sa neslávnezapísali do jeho histórie, patril aj lúpežnýrytier Melchior Balaša. Práve on hrad nakrátky čas násilne zajal a počas odvetnéhodobývania cisárskym vojskom bol hradv roku 1549 ťažko poškodený. Naopak,medzi tých majiteľov, ktorí hrad preslávili,patril napríklad kapitán Ján Krušič.Tento chorvátsky šľachtic sa po svadbes mladučkou Katarínou Pálfyovou stal o-brancom hradu, ktorý niekoľkokrát ubránilpred nebezpečnými tureckými útokmi.Je určitou iróniou osudu, že kedysihrdý, mocný a nedobytný čabradskýhrad, vzdorujúci a odolávajúci náporomnepriateľov, dal roku 1812 podpáliť jehomajiteľ František Jozef Koháry (1766– 1826), posledný mužský potomok slávnehokoháryovského rodu.Nečudo, že pobyt na hradných zrúcanináchi výhľad z neho na „hadie“ údoliea okolité lesy podnecuje okrem iného ajfantáziu. Netreba jej ani tak veľa, aby smesi predstavili, žepráve sem, a nie kdesi natajomný hrad v Sedmohradsku,sa utiahli čudácky barónGortz a jeho kumpán, pološialený vedecOrfanik, negatívni to hrdinovia uvedenejVerneho knihy, ktorá má miestami mysterióznuatmosféru hororu, odohrávajúcehosa v stredovekých zrúcaninách.Nechajme však fantáziu či predstavya vráťme sa do reality. Čabraď totiž zaujmeaj ako chránené územie. Pozoruhodnáje už genéza jeho vzniku, rovnakoako predmet ochrany i samotná história.Okrem toho je aj ukážkou súčasnýchproblémov s chránenými územiamia starostlivosťou o ne. Spomínaný herpetológIng. Jiří Haleš už v roku 1960navrhol územnú ochranu cennej lokalityplazov Čabraď. Kým sa však jeho návrhpodarilo zrealizovať, uplynul nejaký čas.Hradný vrch je preto až od roku 1967chráneným územím (v súčasnosti, po niekoľkýchzmenách kategórie, názvu i výmery,prírodnou rezerváciou Čabraď),vyhláseným kvôli ochrane mimoriadnehodruhového bohatstva vzácnych druhovplazov, ako aj ďalších teplomilných druhovrastlín, živočíchov a spoločenstievskalnatých lesostepí. No ani vyhláseniechráneného územia plazom, hlavnému(a v našich končinách predsa len nie celkombežnému) predmetu ochrany, prílišnepomohlo. Hradné ruiny, ale tiež bývalézáhrady a lúky v podhradí, začali neúprosnezarastať, pretože podhradie sacelkom vyľudnilo. Po publikovaní informácieo výskyte viacerých vzácnych druhovplazov začali navyše Čabraď a jeho oko-5

CHRÁNENÉ ÚZEMIAZrúcaniny hradu Čabraď využívajú aj podkováre malé (Rhinolophus hipposideros)lie intenzívne navštevovať herpetológovia– zberatelia a chovatelia, ktorých záujemzďaleka nekorešpondoval s predmetomochrany lokality, ale naopak. Pritom polohachráneného územia i skutočnosť, žeČabraď nebola a dodnes nie je súčasťoužiadneho veľkoplošného chránenéhoúzemia, svojím spôsobom komplikovalaa komplikuje možnosť potrebnej intenzívnejstrážnej služby v tejto lokalite.Určitá nádej pre skvalitnenie ochranyČabrade preto svitla v súvislosti s návrhomna vyhlásenie CHKO Krupinskáplanina. Už Projekt budovania siete chránenýchúzemí v SSR do roku 2000, dopracovanýv roku 1981, navrhoval okreminého aj vznik Chránenej krajinnej oblastiLitava-Krupinská planina. Práve časť Litavazahŕňala Dačolomskú planinu so zaujímavýmimeandrami Litavy vrátane Čabrade.Prvý projekt na vyhlásenie CHKOKrupinská planina vznikol v roku 1991. Orok neskôr došlo k jeho prepracovaniu,formálnej úprave i zníženiu celkovej výmery.V roku 1998 bol spracovaný tretí(nateraz ostatný) variant návrhu. K jehorealizácii však (zatiaľ) nedošlo.Novú šancu na zlepšenie daného stavuprinieslo až zaradenie Čabrade medzieurópsky významné chránené územiav rámci sústavy Natura 2000. Zrúcaninyhradu i podhradia a ich okolie poskytujevhodné podmienky pre viaceré biotopya druhy rastlín i živočíchov európskehovýznamu. Aj preto bolo údolie Litavy vrátanepriľahlých svahov navrhnuté za územieeurópskeho významu Rieka Litavas výmerou 2964,21 ha. Pozostáva z trochnavzájom oddelených celkov, pričomČabraď je súčasťou strednej, najväčšejčasti tohto chráneného územia.Čabraď ešte stále ukrýva mnoho tajomstiev.Aj preto sa k tomuto hraduhodí Verneho prívlastok „tajomný“. A tonielen v súvislosti s archeologickýmia historickými výskumami, výsledky ktorýchcelkom určite prinesú pozoruhodnépoznatky, ale tiež s potrebnými výskumamia monitoringom predmetu ochranyuvedených chránených území. Pretoželen na základe ich výsledkov možno navrhnúť,vypracovať a realizovať účinnúa zmysluplnú zonáciu chráneného (navštevovanéhoa turisticky sprístupneného)územia (v ktorom prebiehajú viacerédôležité aktivity zamerané na výskumi konzervovanie hradu) a jeho praktickústarostlivosť, smerujúcu k zachovaniupredmetu ochrany v priaznivom stavez hľadiska ochrany prírody. Navyšeúčelom zriaďovania chránených územív súčasnosti nie je len samotná ochranaprírodných zdrojov a procesov, ale tiežslužba vede a výskumu či výchovno-vzdelávaciefunkcie a inšpirácie. V územnejochrane sa okrem tradičných prírodnýcha krajinných hodnôt v posledných rokochčoraz viac uplatňujú tiež hodnoty kultúrnei spirituálne. Čabraď predstavuje právetakúto zaujímavú lokalitu, ktorá má navyšesvoj pozoruhodný genius loci. Aj pretoby mala ochrana prírody čím skôr aktívnezačať s „odklínaním jej tajomstiev“následnou realizáciou potrebných a nevyhnutnýchmanažmentových opatrení,ale aj rozhodnutím o osude nevyužitéhoobjektu bývalej školy v podhradí. A to ajza cenu toho, že ide o mimoriadne náročnýproces, pripomínajúci minimálne behna dlhé trate, ak nie doslova orientačnýbeh v ťažkom, členitom teréne. Čabraďvšak za to celkom určite stojí.Text a foto: Peter UrbanZvyšky rozpadajúcich sa múrov sú biotopomjašterice múrovej6

BADÍNSKY PRALESÚzemia európskehovýznamu(ochrana prírody po európsky)V roku 1992 sa vtedajšie členské štátyEÚ dohodli na spoločnej ochrane najvzácnejšíchdruhov a spoločenstiev faunya flóry. A tak bola vydaná Smernica Radyč. 92/43/EHS o ochrane prirodzenýchbiotopov a voľne žijúcich živočíchova rastlín, tzv. smernica o biotopoch.Hlavným poslaním smernice o biotopochje udržanie, prípadne zlepšeniestavu európsky významných biotopova populácii významných druhov rastlína živočíchov (vymenované sú v jej prílohách).Smernica chráni 231 rôznychtypov biotopov, 612 druhov živočíchova 677 druhov rastlín. Z tohto počtu sana Slovensku vyskytuje 66 typov biotopov(29 %), 150 druhov živočíchov(25 %) a 50 druhov rastlín (7 %). Smernicazaväzuje členské štáty zabezpečiťich zachovanie vyhlásením území európskehovýznamu. Hlavným cieľom týchtoúzemí však nie je obmedzenie súčasnéhohospodárenia, ale naopak vo väčšineprípadov ide o pokračovanie súčasnéhomanažmentu (kosenie, pastva, lesnéhospodárstvo), aj vďaka ktorému sa tietohodnoty v území zachovali. V mnohýchprípadoch ide o opätovné naštartovaniemanažmentu lokalít zanikajúcich zarastaním(sukcesnými procesmi), zachovaniekosných lúk a pasienkov s bohatoukvetenou, udržanie pôvodných smrekových,bukových či dubových lesov, záchranuzanikajúcich mokradí a ochranuvodných ekosystémov.Pre zachovanie celoeurópskych prírodnýchhodnôt takto Slovenská republikavyčlenila 381 území (573 690 ha), čotvorí 11,7 % výmery SR. Z troch štvrtín súúzemia v štátnom vlastníctve. Na lesnejpôde sa nachádza 86 %, na poľnohospodárskej9 %, na vodných plochách2 % území.V roku 2004 bol zaslaný návrh Európskejkomisii. Nasledovali rokovaniao jeho dostatočnosti. Pre niektoré druhya biotopy, ktoré neboli návrhom dostatočnepokryté, je SR povinná doplniťďalšie územia. V súčasnosti je už pripravenýdoplnok území, ktorý bude eštepred zaslaním do Bruselu predrokovanýs vlastníkmi (užívateľmi) pozemkov.V roku 2008 Európska komisia schválila381 území. Nasleduje šesťročné obdobie(2008 – 2013), počas ktorého súčlenské štáty povinné územia vyhlásiť astanú sa tak súčasťou súvislej európskejsústavy chránených území Natura 2000.Na Slovensku už proces vyhlasovaniazačal predkladaním projektov ochrany otieto územia na krajské úrady životnéhoprostredia. Rozbiehajú sa aj rokovanias vlastníkmi a užívateľmi dotknutých pozemkov.Proces vyhlasovania sa v prvomrade zameriava na územia nachádzajúcesa mimo národných parkov, chránenýchkrajinných oblastí, prírodných rezerváciíči iných národných chránených území.Výmera týchto území je 81 000 ha, čopredstavuje 1,6 % výmery Slovenska.Na tomto mieste Vám budeme pravidelnepredstavovať dve konkrétne územiaeurópskeho významu.Badínsky prales patrí medzi najstaršie chránenéúzemia na Slovensku – jadro tohto pralesa je chránenéuž od roku 1913.Nachádza sa neďalekoobce Badín pri BanskejBystrici v celku Kremnickévrchy. Celkovározloha súčasnéhoÚEV Badínsky prales je153,46 ha.Foto: D. BalážPrevažná časť územiamá charakter pôvodnéhozmiešanéholesa so zastúpenímdruhov podhorskéhoaž horského stupňa.Spestrením vegetačnýchtypov sú spolo-Foto: P. Polákčenstvá vlhkých, ako aj suchších údolí, svahovýchsutín, skalných stien a previsov.Porastotvornými drevinamisú predovšetkýmbuk lesný, v menšej mierejedľa biela s prímesoujavora horského, jaseňaštíhleho a bresta horského.Foto: P. GlončákPokojné zázemie tunachádzajú veľké šelmy– medveď hnedý, rysostrovid, z menších mačkadivá, kuna lesná. Priprechodoch Kremnickýmivrchmi sa tu občas objavíaj vlk dravý. Vzhľadom nacharakter a zachovalosťFoto: I. Rybárúzemia početné zastúpenievtáctva dopĺňajú aj typické druhy prírodnéholesa – dutinové hniezdiče – sovya ďatle.Najcennejšia, najstaršia a najzachovalejšiačasť územiaje charakteristická vývojomlen vplyvom prírodnýchzákonitostí – bez úmyselnýchzásahov človeka. Zastúpené súvšetky tri základné vývojové štádiá karpatskýchpralesov: štádium optima,rozpadu a dorastania. Pre odborníkovuž dlhodobo slúži ako prírodné laboratóriumna sledovanie prirodzených procesov, prebiehajúcichv lesných spoločenstvách. Územie zostáva ajv budúcnosti bez akýchkoľvek vplyvov človeka.117Podrobnejšie informácieo druhocheurópskeho významua chránených územiachsústavy Natura2000 nájdete nastránke http://www.sopsr.sk/natura.Brožúru o Badínskom pralese si môžete stiahnuťna http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=9&c=11&lang=skalebo vyžiadať na SpráveCHKO Poľana.

OCHRANA ŽIVEJ PRÍRODY - ŽIVOČÍCHYRiedka dúbrava na Lysci. Ťažba pokrútených dubov na xerotermoch sa nevyplatí, tieto lokality trebazachovať ako klenotnicu vzácnej fauny.Foto: E. MarčokováPižmovec hnedý z lokality Kalvária nad BanskouŠtiavnicouFoto: K. Weispestovanie dreva!) nemôže žiť možno až90% druhov pôvodnej lesnej fauny, ktorádo tohto prostredia patrí. Na druhej straneprírodný alebo prírodnému stavu blízkyles je typický výraznou horizontálnoua vertikálnou stratifikáciou. Vďaka tomuv spoločenstve vzniká priestor pre veľkémnožstvo špecializovaných ník, ktoré obsadzujúzväčša druhy s úzkou ekologickouvalenciou, ktoré sú nezriedka vzácnea ohrozené. Pri tejto polemike sa zákonitedostávame k zásadnej dileme: Bol lesna Slovensku pred mnohými tisícročiamizdravý alebo nie? V zmysle optiky ťažiarovurčite nebol, pretože bol divoký a pestrý,vekovo a priestorovo diferencovaný,s veľkým množstvom odumretej drevnejhmoty na určitých miestach – v takomtoporaste by sa teda dalo ťažiť len selektívnymimetódami a v obmedzenej miere.Druhá otázka, ktorá smeruje k hlavnémuohnisku tohto článku, je, do akej mierysa v predhistorických lesoch Slovenskavyskytovali staré a duté stromy. Odpoveďje pomerne jednoduchá: vyskytovali sasporadicky a roztrúsene, ale pravidelne– na jednom mieste by sme ich našlina ploche 1 ha osem, kým na inom možnolen jeden. S najväčšou pravdepodobnosťousa však nikdy nemohlo stať, abysa na ploche niekoľkých km 2 nenašiel anijeden starý alebo dutý strom. Druhy životnezávislé od starých stromov (a sú ichtisíce) tak nemali takmer nikdy problémnájsť si vhodný biotop.Nuž, a ako je to s reálnym „majoritným“lesom na Slovensku a v Európe? Človek– reálne najväčší škodca lesa, už niekoľkostoročí znásilňuje les, aby bol ekonomickejšía ťažbovejší. Tieto tlaky sa markantneodrazili v štruktúre lesa – najmävo vyspelých regiónoch západnej Európyuž takmer nenájdeme les s početným výskytomstarých a dutých stromov; na Slovenskuje takýchto miest ešte relatívnedosť, zachovali sa však skoro výhradnev lesných rezerváciách alebo na ťažkoprístupných skalnatých svahoch. V zjednodušených„lesoplantážach“ takmer bezstarých stromov majú stovky druhov živočíchovveľmi sťaženú úlohu nájsť si životnýpriestor, a preto v takýchto porastochnežijú, resp. živoria na hranici zistiteľnosti.Sú to napr. roháče, nosorožteky, veľkéfuzáče, zlatone, pižmovec hnedý a veľkémnožstvo ďalších druhov, ktoré okremšpecialistov takmer nikto nepozná. Mnohéz nich sú citované v červených zoznamochviacerých európskych krajín akovážne až kriticky ohrozené.Čítankovým príkladom takýchto druhovje pižmovec hnedý (Osmodermaeremita). Tento špecializovaný, ekologickykonzervatívny druh starých listnatýchlesov a hájov je bezprostredne existenčnezávislý na dutinách starších stromov.Výskyt tohto druhu na Slovensku, zvlášťz pohľadu perspektívy, vyžaduje osobitnýkomentár a zamyslenie. Pižmovechnedý je druhom málo mobilným, silneviazaným na svoj biotop. Pôvodných lokalítna Slovensku je dosť málo, zväčšasú to prísne lesné rezervácie (NPR Boky,NPR Rohy, NPR Mäsiarsky bok, PR Vereš),kde boli pred časom i novšie pozorovanéživé chrobáky alebo zvyšky imág;inak je tento druh známy skôr zo starýchalejí, cintorínov, lesoparkov a pod.Skoro vo všetkých týchto prípadoch ideo antropogénne lokality, ktoré však môžubyť (a často sú) faunisticky mimoriadnecenné. Príčinou je prítomnosť starýchAj dutinového chrobáka Prionychus melanariusnájdeme vo viacerých európskych červenýchzoznamoch (foto ex: »koleopterologie.de«)a často dutých stromov, ktoré sú v „štandardnom“lese už len vzácnou atrakciou,ak vôbec. Posledne som tento druhpozoroval na banskoštiavnickej kalvárii8. 7. 2008. Lokalita sa veľmi podobákalvárii na Urpíne, novší výskyt pižmovcana Urpíne sa však nepotvrdil. Príčinouje ošetrovanie stromov, pri ktorom sarealizuje vyčistenie dutín (ktoré samoo sebe zlikviduje prakticky všetky larvy),119

OCHRANA ŽIVEJ PRÍRODY - ŽIVOČÍCHYStriešky na dutinách stromov, najmä ak tesne priliehajú, znamenajúpre dutinovú faunu genocíduFoto: K. Weisdutina je potom skorovždy prekrytá drevenoustrieškou, ktorá – pokiaľprilieha tesne, vytvorítakmer hermeticky uzavretýekologicky mŕtvypriestor nikoho. Tietonezmyselné a samoúčelnéprocedúry predstavujúdoslova genocíduz pohľadu vzácnej, ohrozeneja často i v celejEÚ chránenej dutinovejfauny (okrem pižmovcasú to aj roháče, vzácnefuzáče, dutinové hniezdiče,plchy, netopiere).Všetky spomínané amnohé ďalšie dutinovédruhy sú chránené zákonom– objednávateliatakéhoto „ošetrovania“tak vlastne za peniazedaňových poplatníkovporušujú zákon!Považujem za potrebnéna stránkach (nielen ochranárskej)tlače opakovane zdôrazniť, aby v lokalitáchparkového, resp. lesoparkovéhocharakteru bolo dôsledne prehodnotenéošetrovanie starých stromov, ktorétvrdo postihuje dutinovú faunu. Strieškyna dutinách možno akceptovať len vtedy,ak zabraňujú priamemu vnikaniu dažďa,do dutiny však musia mať prístup dutinovéhniezdiče, netopiere, hmyz. Likvidáciastromu by mala byť povolená lenv odôvodnených prípadoch, keď bútľavýstrom ohrozuje ľudí svojim pádom. Počasbúrky alebo silného vetra je každopádneriskantné pohybovať sa v blízkosti starýchstromov, pretože už pád hrubšiehokonára, nehovoriac o blesku, môže byťosudný. Neškodné torzá a pne starýchstromov, ani ležiace vývraty a pahýle bynemali nikomu vadiť. Treba ich nechať napokoji, po čase sa aj tak rozpadnú samé.Za tú dobu však poskytnú substrát a nevyhnutnýživotný priestor pre stovky vzácnycha často i chránených živočíchovText: Valerián FrancHistória a súčasnosť riešeniaproblematiky „stĺpov smrti“– jedného z najväčších problémov ochrany dravcovVo väčšine Európskych štátov sa stretávames významným problémom ohrozovaniavtáctva, ktoré spôsobujú elektrickévzdušné vedenia. Príčiny ohrozenia,ktorého dôsledkom sú zranenia a úhynyrádovo miliónov vtákov, sú vyvolané dvomafaktormi (ktoré sme tiež spomínaliv predchádzajúcich číslach) – nárazmivtákov do vodičov ako neprirodzenýchbariér a preskokom elektrického napätia,ktoré vtáky usmrcuje. Najvyšší podiel vtákovusmrtených preskokom elektrickéhonapätia majú na svedomí konštrukcie22 kV elektrických vedení, ktoré sú najrozšírenejšímtypom vzdušných vedení,križujúcichi prakticky celú voľnú krajinu.Len na území Slovenska je funkčných asi30 000 stĺpov so smrtiacimi konštrukcia-Znázornenie rizika preskoku elektrickéhonapätia na tzv. delta konštrukciiZnázornenie rizík preskoku elektrického napätiana dvojzávesnej konštrukcii10

OCHRANA ŽIVEJ PRÍRODY - ŽIVOČÍCHYpokúšali dosadnúť do časti medzi vodiča hrebeň, kde boli zuby najnižšie. V tomtopriestore boli zuby skrátené z dôvodovnormou stanovenej bezprekážkovej vzdialenosti30 cm od vodiča. Odhadovalo sa,že hrebeňové zábrany majú len asi 80 %ekologickú bezpečnosť. Z týchto dôvodovbolo navrhnuté nové riešenie, ktoréumožňuje dosadnúť vtákom na dôsledneodizolovanú konzolu doplnenú oblúkovýmiprvkami tak, aby nemohlo dôjsťk prepojeniu vodičov krídlami. Toto riešeniesme nazvali konzolová chránička. Zadôležitý predpoklad vývoja tohto riešeniabola možnosť montáže aj pod napätíma pri testovaní výrobkov sa preukázalo,na konštrukcie bola nevyhnutná aj stratégiapostupného odstraňovania ekologickejzáťaže 22 kV trás na našom území.Ochrana dravcov a Štátna ochrana prírodySR po sérii mnohých rokovaní dosiahlidohodu s energetickými spoločnosťami,ktoré sú správcami sietí 22 kV vedení.V rámci viacerých projektov na ochranudravcov, predovšetkým projektov zameranýchna ochranu orla kráľovskéhoa sokola rároha podporených Európskoukomisiou, Západoslovenská energetika,člen EON, ako jedna z prvých ošetrilachráničkami mnohé potravné a hniezdneteritóriá týchto vzácnych druhov dravcov.Okrem iného sponzorovala aj montážvýstražných prvkov protinárazom vtákov na vodičea montáž chráničiek na celomúzemí Chránenéhovtáčieho územia Lehnicea podporila celý rad aktivítna ochranu vtáctva. Významnesa do tejto problematikyzapojila aj Východoslovenskáenergetikav rámci plánovitej stratégiepostupného odstraňovaniaekologickej záťaže. Okremmnohých hniezdnych a potravnýchteritórií ohrozenýchdruhov dravcov sa podariloošetriť aj rozsiahle Chránenévtáčie územie Ondavskejroviny a pripravujú sa ďalšieúzemia. Okrem toho sapripravujú ďalšie projektyna ochranu dravcov na územívýchodného Slovenska.Jednozávesná konštrukcia ošetrená ekochráničkoumi. Vysoká mortalita a štatisticky najčastejšícharakter zranení nájdených vtákovvyslúžil 22 kV stĺpom prezývku „stĺpy smrti“.Prvým riešením, ktoré navrhla Ochranadravcov na Slovensku okolo roku1990 boli tzv. hrebeňové zábrany vyrobenév spolupráci s firmou K. N. Sverepec.Išlo o plastové prvky s hrebeňovým usporiadanímzubov, ktorých účelom bolo zabránenieprístupu vtákom do nebezpečnéhopriestoru medzi aktívnymi vodičmina rovinnej konzole 22 kV elektrickýchnadzemných vedení. Prvá séria hrebeňovýchzábran bola inštalovaná v horskomprostredí Malej Fatry medzi obcami Párnicaa Zázrivá, v nasledujúcich rokoch sainštalovali zábrany na desiatkach ďalšíchkilometrov. V priebehu nasledujúcichrokov došlo k testovaniu účinnosti týchtoprvkov. Spôsob uchytenia však nevyhovovalv extrémnych poveternostnýchpodmienkach, pásky, ktorými bola zábranaprichytená, praskali a vetrom rozvibrovanýhrebeň sa postupne vyzul z konzolya odpadol. Následne bol navrhnutý novýspôsob uchytenia, avšak pri nedodržanímontážneho postupu sa stávalo, že dochádzalok odpadnutiu hrebeňa.Ako sa neskôr ukázalo, v ojedinelýchprípadoch dochádzalo aj k usmrteniu vtákov,ktoré sa napriek malej prístupnostiDvojzávesná konštrukcia ošetrená ekochráničkouže konzolové chráničky možno s malouprácnosťou montovať na konštrukcie beztoho, aby sa musela linka vypnúť. Okremtoho boli konzolové chráničky testovanév chovných voliérach vtákov Českej agentúryochrany prírody a krajiny v Pavlove.Hlavným cieľom bolo otestovanie, akýmspôsobom vtáky prisadajú na chráničky,či akceptujú prekážkové prvky a do akejmiery vyhovujú dané riešenia. Výsledkytestov nepreukázali žiadny probléma teraz bude dôležité, ako to dopadnevo voľnej prírode.Súčasná stratégiaOkrem vývoja ochranných prvkovNa záver už zostávalen dúfať, že sa postupnepodarí ošetriť všetky ohrozujúce trasyna našom území, osobitne bude treba venovaťpozornosť najmä trasám v nížinácha kotlinám väčších riek, ktoré sú dôležitýmimigračnými koridormi, odpočinkovýmistanovišťami a zimoviskami prevažnejväčšiny vtákov. Problém tzv. stĺpov smrtije totiž jedným z hlavných faktorov všeobecnéhopoklesu biodiverzity v mnohýchkrajinách sveta.Text: Jozef ChavkoFoto a schémy: Ochranadravcov na Slovensku11

OCHRANA ŽIVEJ PRÍRODY - ŽIVOČÍCHYVtáčie búdkyVytváranie hniezdnych podmienok patrí u nás k tým najstarším metódamochrany vtáctva. Zahrnujeme sem rôzne činnosti, predovšetkýmje to inštalácia umelých hniezd. Poznáme množstvo typov umelýchhniezd vrátanie hniezdnych podložiek pre bociany a sovy. Avšak úplnenajznámejším druhom umelých hniezd sú nepochybne vtáčie búdky.Poznáme viacej druhov, tu si predstavíme najpoužívanejší typ, tzv.doskovú búdku.Mláďatá brhlíkaFoto: R. SlobodníkVýroba doskovej búdky môže byť relatívnejednoduchšia a búdka môže byť ajúspešne obsadená napr. sýkorkami, o toviac však musíme dbať na jej kvalitu. Privýrobe je veľmi dôležité, aby klince bolizabité zošikma, inak sa môže búdka rýchlorozpadnúť. Materiál musí byť jednoznačnekvalitný, suché dosky hrubé 2 cm, z jednejstrany ohobľované (žiadne vlhké alebo prestarnutédosky, ani preglejky). Najvhodnejšiedrevo je mäkké, smrekové. Pri skladaníbúdky dávame dosky ohobľovanou stranouna vonkajšiu stranu búdky, zvnútra búdkanemôže byť hladká, aby mláďatá mohli bezproblémov vyliezť k otvoru búdky. Lepšieako natrieť búdku vodou riediteľnou farbou,je ju naimpregnovať. Okolie vletového otvoru,prípadne aj prednú stranu, oplechujeme,ak je v okolí veľa ďatľov. Paličku podvletový otvor zásadne nedávame, zbytočneiba vylepší prístup predátorom (napr. lasici,tchorovi, kune). Ochranu búdky pred týmitodravcami zvýšime, ak asi 1m pod búdkuumiestnime plechový golier, prípadne konárez ruže alebo z agátu.Vyvesenie búdky je minimálne tak dôležité,ako jej výroba. Niekedy aj kvalitne urobenánemusí byť vždy obsadená tým, čímchceme, ak nie je vhodne situovaná. Keďuž máme búdku hotovúa rozmeryi tvar sú prispô-sobené konkrétnemu druhu,musíme si uvedomiť, prv než juvyvesíme, kde tento vták žije,aké má potravné a hniezdnenároky. V prvom rade musímeteda nájsť vhodný biotop, ktorýzároveň nebude príliš rušený.Ak vešiame búdku na strom,mal by byť relatívne zdravýa bez spodných konárov,teda bez prístupupredátorom a ľuďom.Metód, akoju tam umiestniť,je viac, najjednoduchšie jevšak závesnú pozdĺžnu doskuo strom pribiť, prípadne cez vyvŕtanédiery prevliecť drôt a búdku uviazať.Drôt by však nemal byť natesno,ale mierne voľný, pričom medzerasa vyplní paličkami. Tie, ako bude stromrásť, postupne odhnijú a drôt sa do stromunezaryje. Po určitej dobe ho vymenímeza dlhší. Nech ju už umiestnime na stromakokoľvek, dbáme hlavne o to, aby bolamierne naklonená dopredu a aby strechabola pokrytá nepremokavým materiálom(ochrana pred dažďom a snehom). Okreminého je veľmi dôležité, aby bola otočenázadnou stranou smerom k prevládajúcimvetrom. Najvhodnejšie obdobie na vyvesenieje jeseň a zima. Búdok urobíme toľkoa umiestnime ich tak, aby sme ich všetkystihli každý rok v jeseni vyčistiť. VzdialenosťBúdka obsadená brhlíkomFoto: autorBrhlík lesnýFoto: R. Siklienkamedzi dvomi búdkami je najmenej50 metrov. Platí to prebúdky s rovnakým vletovýmotvorom. Pri čistení po obdobíhniezdenia si všímame aj stabilnosťbúdky, či ju netreba napríkladlepšie upevniť alebo opraviť strešnúkrytinu, obnoviť náter a pod.Na výrobu vtáčích búdok sa v súčasnostiuž nemôžeme pozerať len ako na detskúčinnosť, ako si ju mnohí ľudia ešte predstavujú.Je to práve naopak, je to jedna z najdôležitejšíchmetód ochrany ohrozenýcha ubúdajúcich druhov vtáctva. Hromadnýmvyvesovaním vhodných búdok sa posilňujúa vytvárajú stabilné populácie vtákov, ktorýchubúda napríklad aj v dôsledku ničeniaich hniezdnych biotopov.Vladimír SlobodníkRozmery niekorých typov búdokDruh, druhy Vnútorné rozmery Veľkosť vletového otvoru Výška zavesenia na strommalé sýkorky 14 x 14 x 20 cm 2,8 cm 2 – 4 msýkorka bielolíca14 x 14 x 22 cm 3,5 cm 2 – 4 mžltochvost lesnýdudok, škorec, krutihlav 15 x 15 x 25 cm 4,5 cm 2 – 8 msova lesná 30 x 30 x 40 cm 11 cm 3 – 9 mmuchár sivýžltochvost domový14 x 14 x 20 1/3 až 1/2 prednej steny 1 – 5 m12

OCHRANA ŽIVEJ PRÍRODY - RASTLINYProblém jednej z bratislavskýchprírodných rezerváciíHlavnýmDo dnešných dní ostali len maléfragmenty dunajského luhu, najmä povybudovaní vodného diela Gabčíkovo,ktorému padlo za obeť viac ako 40 km 2lužného lesa. Niekoľko maloplošnýchchránených území dunajského alúviabolo v súčasnej i dávnejšej minulostivyhlásených za maloplošné chránenéúzemia. Tým najstarším a pre potrebyvodného diela vyrúbaným bol Ostrov kormoránovv katastri Podunajských Biskupíc.Kormoráni tu vymizli dávno. Hovorísa, len pre zaujímavosť, že v 50. rokochich tu nechal vystrieľať niekdajší exponovanýpolitik, lebo mu konkurovali v jehorybárskej vášni (kormoránov bolo u náskedysi oveľa menej a sú známe svojouvysokou spotrebou rýb).Poznáme niekoľko typov lužného lesa.Pravidelne zaplavované sú tzv. mäkkélužné lesy vŕbovo-topoľové so známoubleduľou letnou (tú v minulosti bežne akochránenú rastlinu predávali aj na bratislavskýchtrhoch – toľko jej tu bolo).Dnes patrí medzi ohrozené druhy. Taktrochu zádumčivú náladu dopĺňajú už romantickejšiemŕtve ramená, raj vodnýchoperencov, nechýba ani orliak morský čibocian čierny.Na miestach vyššie položeného terénunachádzame tzv. tvrdé lužné lesy– topoľové a brestové jaseniny. Kobercesnežienok, modrastých scíl, fialiek, žltýchveterníc iskerníkovitých charakterizujúbylinnú zložku. V ešte suchších parkovitýchscenériách brestových dúbrav(nazývaných aj panónsky háj) nápadnepribúda konvalinka, v Bažantnici pri Jarovciachsú peknou raritou úhľadné žltékvety prvosienky bezbyľovej. Táto pôvabná,akoby poľná remízka je priamo pri rakúskychhraniciach dnes pod zákonnouochranou, podobne ako brestové dúbravyGaitz, Jegéneš. Veľkou raritou Dunajaje „prarodič“ dávno a v rôznych sortáchpestovanej vinnej révy – vinič lesný (Vitissylvestris).Ešte v 50. rokoch minulého storočianáš popredný botanik docent Májovskýpovažoval kozinec drsnolistý (AstragalusTento lužný les je domovom chránenej liany– viniča lesnéhoTvrdý lužný les na Ostrovnýchlúčkach pri Čunoveasper) za hojný druh petržalského Ovsišťa.Po „skultúrnení“ Petržalky panelákmi,najväčšieho stredoeurópskeho sídliska,takmer vyhynul. Z pôvodne bohatého výskytuostalo niekoľko posledných exemplárov.V tomto spoločenstve sa na chvíľkuzastavme. Na okraji suchého lužnéholesa pri Rusovciach pravdepodobnepôvodne rastie na Slovensku dosiaľz voľnej prírody neznámy tavolín zimný(Eranthis hiemalis). Prečo zimný? Tátoúhľadná, otužilá kvetinka začína kvitnúťešte pred snežienkami. O autochtónnostimestom Slovenska pretekánajväčší európsky veľtok Dunaj.Z jeho bohatých nánosov v tzv. inundačnomúzemí vznikli spoločenstválužných lesov. Je to krajina – ako sahovorí – z vody zrodená.Mŕtve rameno pri lužnom lese Mokraďjeho tunajšieho biotopu svedčí niekoľkoskutočností: nápadná je totožnosť jehofytocenóz z neďalekých maďarských lokalít.Naopak, proti pôvodnosti výskytutavolínu na prvý pohľad nehrá situovaniena priľahlý rusovský historický park (kedysitiež lužný les). Grófstvo Lónyayovcovvlastnilo krásny, hoci v súčasnosti veľmizanedbaný rusovský kaštieľ. A pán grófLónyay pre svoju milovanú manželku Stephanietu na svojom priľahlom pozemkuvytvoril na začiatku minulého storočiapark s množstvom exotických i domácichozdobných drevín i bylín. Ich podrobne11 13

OCHRANA NEŽIVEJ PRÍRODYTavolín zimný na okraji lužného lesa pri RusovciachMrtvé rameno Dunaja s rezavkou aloovitouspracovaný katalóg, aktuálny väčšinou ajdnes, však krásny, žltým kvetom žiariacitavolín neobsahuje. Takže, urobte si samivlastný názor.Dominantným ochranárskym problémomje súčasné vymedzenie hraníc užvyhlásenej prírodnej rezervácie Ostrovnélúčky. Mimo nej totiž ostali najzachovalejšiepartie, najmä mäkkého lužnéholesa pri Čunove (Mokráď). Slúži ku cti,že projekt rozšírenia rezervácie ŠOP SRuž spracovala, len krajský úrad životnéhoprostredia akosi váha s jej vyhlásením.Platí to aj pre dunajskú lesostep Drienkovýles s množstvom orchideí. Len, abynebolo neskoro!Text a foto: Ivan OndrášekPoznáte slovenský Klondajk?Zlato, aurum, gold, oro, zoloto... Slovo, ktoré v minulých storočiachfascinovalo dobrodruhov na celom svete. S vidinoušťastia a bohatstva boli ochotní riskovať životy, prekonávaťobrovské vzdialenosti, žiť na okraji (alebo skôr mimo) spoločnosti.Do ich pohnutých osudov sa vžívame pri čítaní londonoviekči pri sledovaní westernov. Snáď aj preto je obraz zlatokopav očiach Slováka či Európana situovaný najmä do SevernejAmeriky. Zlatokopi však hľadali svoje šťastie po celom svetea neobišli ani Slovensko.Ale poďme po poriadku. Aký je vlastne pôvod zlata? Na Slovenskuexistujú dva typy ložísk. Prvotné (endogénne) sú ložiská, kde sa zlatovyskytuje v žilách, ktorými sú vyplnené (zahojené) pukliny v hornine.Tieto ložiská vznikli počas horotvorných procesov, kedy došlo k prienikumagmatickej taveniny bližšie k povrchu. Pri jej chladnutí vznikalihydrotermálne roztoky so zvýšeným obsahom mnohých prvkov, ktoréprenikali puklinami do okolitých hornín. Ochladzovaním týchto roztokovsa postupne vyzrážavali a zapĺňali puklinový priestor rozličné druhyminerálov. Tie majú často rudný charakter (sfalerit, galenit, pyrit,chalkopyrit), pričom občas obsahujú aj prímes zlata. Ložiská tohtotypu vznikli u nás v dvoch etapách. Staršie sú z obdobia variskéhovrásnenia a patria k nim napr. ložiská pri Perneku a Limbachu v MalýchKarpatoch, pri Magurke v Nízkych Tatrách alebo pri Zlatej Idkea Čučme v Slovenskom rudohorí. Mladšie sú z obdobia poslednýchfáz alpínskeho vrásnenia a patria k nim predovšetkým ložiská v našichneovulkanitoch – oblasť Zlatej Bane v Slanských vrchoch, Hodruše,Banskej Štiavnice, Kremnice v stredoslovenských vulkanických poho-V povodí potokov Chotina a Livina môžeme nájsť desiatkyryžovísk(autor mapky S. Polák in Geofond)14

OCHRANA NEŽIVEJ PRÍRODYSpleť navážok hlušiny (sejpov) je dodnes ľahko identifikovateľnáVyryžované zlato (najväčšie do 2 mm), predmet, ktorý začínalzlatokopeckú vášeňfoto: S. Jeleňriach. Druhým typom sú ložiská druhotné (exogénne). Vznikajúpriebežne eróziou a následným ukladaním zlatonosného materiálu.Takýto materiál sa ukladá najčastejšie na úpätiach svahov,v náplavových kužeľoch pri ústiach dolín alebo ústiach tokovči na iných miestach, kde stráca vodný tok rýchlosť, a tým ajunášaciu schopnosť. Kedže náplavy a svahoviny sú sypké a naich ťažbu netreba ťažkú techniku, práve tento typ ložísk zväčšavyužívali zlatokopi.Celkom je na Slovensku evidovaných asi 170 lokalít, na ktorýchsa ťažilo zlato, a mnohé z nich sú práve exogénneho typu.Internetové údaje súčasných zlatokopeckých „hobbyskupín“hovoria dokonca o 700 lokalitách, kde na Slovensku možnozískať malé množstvo zlatiniek ryžovaním. Väčšinou ide o menšielokality, ktoré pri bežnej návšteve nemožno zaregistrovať.Ale existujú aj rozsiahlejšie územia, kde sú jasne rozpoznateľnéterénne tvary vzniknuté ťažbou zlatonosných sedimentovv minulosti. K najväčším ryžoviskám určite patria tie, ktoré sanachádzajú pri úpätí východných svahov Považského Inovcav povodiach potokov Chotina a Livina. Ide o rozsiahle územies plochou niekoľkých desiatok km 2 , kde sa môžeme stretnúťs množstvom plôch starých dobýviek (viď obrázok). Často majúrozlohu len niekoľko árov a všimne si ich iba oko odborníka,ale sú aj také, ktorých rozloha sa môže rátať na hektáre. Tietozaregistruje ľahko aj náhodný okoloidúci, kedže ich tvorí spleťmalých návrší a násypov hlušiny (sejpov) s pomerne strmýmisvahmi, ktoré sú rozčlenené krátkymi úvalinkami či úžľabinami.Horizontálna členitosť týchto útvarov zvyčajne nepresahuje výšku5 m.Zaujímavý je pôvod zlata na týchto lokalitách. Dlhú dobu sapredpokladalo, že pochádza z hornín kryštalinika, ktoré budujetúto časť Považského Inovca. Ide predovšetkým o muskovitickésvory, svorové pararuly a biotitické ruly, ktoré sú často postihnutésilnou mylonitizáciou (deformácia a čiastočná rekryštalizáciavplyvom tlaku). Tieto horniny tvoria aj hlavnú časť materiáluštvrtohorných sedimentov, ktoré tu vystupujú vo forme potočnýchnánosov (proluvium), zvetralín „in situ“ (elúvium) alebosvahovín (delúvium). Neskoršie výskumy však ukázali, že lenmenšia časť zlatonosných sedimentov sa viaže na tieto polohy.Naopak, väčšia časť nálezísk zlata je geneticky viazaná na štrkopiesčitéa štrkové polohy, ktoré boli stratigraficky zaradené(volkovské súvrstvie) do vrchného pliocénu (dák), teda do obdobiamladších treťohôr. To znamená, že väčšina zlatiniek sa tupravdepodobne usadila v období, keď sa ešte len formovala tunajšiariečna sieť a v priestore Bánovskej pahorkatiny sa rozprestieraloveľké jazero alebo jeho zvyšky. O pôvode týchto štrkova štrkopieskov sa môžeme len domnievať. Niektorí odborníci11 15

DO VAŠEJ KNIŽNICEhovoria, že sú zvyškom prapôvodného koryta Bebravy (či Nitry?)a pochádzajú odkiaľsi zo Strážovských vrchov (snáď z oblastiMalej Magury?), prípadne pochádzajú z oblasti Tríbeča.Bez ohľadu na nevyjasnený pôvod, obdobie vzniku či inéodborné otázky sú tunajšie ryžoviská zaujímavé pre každéhonávštevníka. Z ich rozľahlosti a zachovalej morfológie vanie atmosféraobdobia, kedy tu prebiehala intenzívna zlatokopeckáčinnosť, atmosféra špliechania vody v ryžovacích splavoch, štrkotaniakameňov v ryžovacích sitách-šejkroch, šumenia pieskuv panviciach, jednoducho atmosféra slovenského Klondajku.No ak sa rozhodnete navštíviť tieto miesta, príďte bez koltova pušiek, tu sa totiž na rozdiel od Aljašky namiesto streľby ozývalvždy pozdrav Zdar Boh.Text a foto: Matúš ĎurčekPríroda Veľkej FatryJán Kliment a kolektív: Príroda Veľkej Fatry. Lišajníky, machorasty, cievnaté rastlinyVydavateľ: Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava, 2008, 408 stránNedá mi, ale musím začať citátomAndreja Kmeťa z úvodu monografieo flóre Veľkej Fatry: „Poznávajmekraje svoje a poznáme seba samých.Nepohŕdajme krajom svojím, abysme nepohŕdali samými sebou. Námje povinnosť upozorňovať cudzincovna krásy naše, a nie čakať, kým upozornianás cudzinci na ne“.Konečne sa Veľká Fatra, pre mňa a asinielen pre mňa jedno z najkrajších slovenskýchpohorí, dočkala súbornej práceo lišajníkoch, machorastoch, papraďorastocha semenných rastlinách. Nadväzujúcna Kmeťove slová, slovenskí botanicipod vedením blatnického pracoviska Botanickejzáhrady Univerzity Komenskéhosi tak splnili svoju povinnosť a vydali dlhoočakávanú a botanickou verejnosťou istes nadšením prijímanú knihu.Monografia obsahuje tri základné kapitolyvenované jednotlivým skupinámrastlín, prehľadne spracovanú časť venovanúvymedzeniu územia, stručnejcharakteristike prírodných pomerov apoužitým skratkám a značkám. Priaznivcovrastlinných spoločenstiev poteší ajzoznam vegetačných jednotiek a v kútikuduše sa už teraz tešia na ďalší dielPrírody Veľkej Fatry, ktorý by sa moholvenovať práve prehľadu a charakteristikevegetácie. Už mená autorov monografie(Ján Kliment, Eva Lisická, Rudolf Šoltés,Dana Bernátová, Daniel Dítě, MonikaJanišová, Ivan Jarolímek, Judita Kochjarová,Anna Kubinská, Peter Kučera, KatarínaMišíková, Ján Obuch, Ivan Pišút,Ján Topercer, Jana Uhlířová, Mária Zaliberová)naznačujú, že pôjde o podrobnespracovanú publikáciu. Rozsahom menšími,odzrkadľujúc súčasný stupeň vedomostí,sú kapitoly venované nižším rastlinám,lišajníkom a machorastom. Z VeľkejFatry autori uvádzajú výskyt 406 druhovlišajníkov a 436 druhov pečeňoviek amachov. Nosnou kapitolou publikácie jeprehľad výskytu papraďorastov a semennýchrastlín, kde sa v študovanom územízistila prítomnosť 1639 taxónov. Úctyhodnýje aj zoznam relevantnej literatúry(1412 publikovaných prác a nepublikovanýchzdrojov), ktorý svedčí tak o veľkomzáujme botanikov o Veľkú Fatru, ako ajo erudovanosti a precíznosti spracovateľov.Kapitolu uzatvára regionálny červenýzoznam a prehľad alochtónnych druhov.Veľmi užitočná je aj posledná časť monografie,kde je uvedený zoznam autorovzberov publikovaných i nepublikovanýchprác, doplnený dobovými fotografiaminiektorých botanikov.Keď som tak listoval publikáciou a tešilsa z množstva pre mňa zaujímavých údajov,zamrzeli ma niektoré veci, ktoré trochuhatia moju radosť z prekrásnej práce.Pri ohnutí prvého rohu mäkkej väzbysom si povzdychol prvýkrát. Druhýkrát,keď som si nebol istý, či šedivé písmosvedčí o mojom zhoršujúcom sa zraku;ale vzápätí som nalistoval prvý obrázoka pochopil som, že chyba bude niekdeinde. A aby platilo do tretice všetko... takpotom zelená obálka mi pripomína skôrobal vysokoškolských skrípt ako monografie.Škoda, stačilo tak málo („len“ viacpeňazí) a všetko by mohlo vyzerať krajšiea viac reprezentatívne. Ale podpora propagácievedy na Slovensku nie je taká,ako by sme chceli.Každopádne, publikácia je dôvodomna radosť, autorskému kolektívu naozajúprimne blahoželám a každému botanikoviju odporúčam zaradiť do svojej knižnice.Kniha vyšla v náklade 400 kusova môžete si ju kúpiť v predajni skríptna Prírodovedeckej fakulte UniverzityKomenského v Bratislave (cena je 12 €)alebo získať výmenou za inú publikáciuna pracovisku Botanickej záhrady UniverzityKomenského v Blatnici.Richard Hrivnák16

VÝCHOVA K OCHRANE PRÍRODYS deťmi na témuBocianNa minuloročnom jesennom vyhodnotení ekovýchovnéhoprogramu Bocian, ktorý prebiehana Správe CHKO Cerová vrchovina už od roku2004, mali hlavné slovo deti. Cieľom programuje aktívne sledovanie bocianích hniezd deťmizákladných škôl a veľký záujem je aj o sprievodnétvorivé aktivity na tému Bocian.Ešte pred príletom bocianov smena školy, ktoré sa zapojili aj v minulýchrokoch, zaslali pre žiakov mapovacie listyna zapisovanie svojich pozorovaní. V roku2008 sme mali spolu 15 mapovateľovz piatich škôl, ktorí pozorovali deväť bocianíchhniezd. V rámci tvorivej výtvarneja literárnej činnosti sa mohli do programuzapojiť aj iné deti. Pod dohľadom svojichpedagógov kreslili, maľovali, vyšívali,vytvárali trojrozmerné diela, vyrábaliplagáty, písali básničky, aj celé príbehyUkážka z výstavy žiackych prác (tvorivá časťprogramu)na tému Bocian. Hľadaniemladých talentov vo výtvarnejtvorbe si vzali do rúkodborníci – pani učiteľky zoZákladnej umeleckej školy vRimavskej Sobote. V rámcitvorivej činnosti žiaci vytvorili80 výtvarných a literárnychprác. Celkom sa do ekovýchovnéhoprogramu Bocianv roku 2008 zapojilo šesťzákladných škôl: ZŠ s MŠCinobaňa, ZŠ Ožďany, ZŠs MŠ Hostice, ZŠ Hodejov,ZŠ Hrachovo a ZŠ V. Szombathyhos VJM Jesenské.Vyhodnotenie programu sa uskutočnilo14. novembra 2008 v informačnomstredisku našej správy a zúčastnilo sana ňom všetkých šesťškôl, ktoré zastupovalo26 detí a 6 pedagógov.V prezentáciáchz mapovania „svojich“hniezd, ktoré si pripravili,nás prekvapili nielenvedomosťamia zaujímavosťami zpozorovania bocianabieleho, ale aj nápaditýmspracovanímsamotných prezentácií.Z tvorivej činnostiboli okrem najlepšíchprác (aj keď všetkypráce boli veľmipekné) odmenenéaj diela, ktoré si spomedzivšetkých vybrali účastníci vyhodnotenia.Výstava výtvarných a literárnychprác bola prístupná verejnostiv IS Správy CHKO Cerová vrchovinaaž do konca decembra 2008.Každoročné vyhodnotenie by smesi nevedeli predstaviť bez aktívnejúčasti RNDr. Miroslava Fulína (koordinátorekovýchovného programu Bocian)a RNDr. Evy Sitášovej z Východoslovenskéhomúzea v Košiciach. PatríBocianDhlé krásne krídla má,každý za ním pozerá.Malý bocian je hravý,len keď je zdravý.Strechu on nemá,i keď sú mraky,no odolnosť má,pre nejaký dážď –žiadne strachy.Po žabe ani prach,lebo bocian je ich,žaby majú strach,z tých bocianov bielych.Milan Sojka, 8. ročníkZŠ s MŠ HrachovoÚčastníci vyhodnotenia ekovýchovného programu Bocian 2008v Informačnom stredisku Správy CHKO Cerová vrchovinaim poďakovanie za ich odborný a ľudskýprístup motivujúci nielen deti, ale aj pedagógova nás. Zároveň chceme oceniťaj prácu pedagógov, vďaka ktorým sana školách venuje pozornosť aj témamochrany prírody.Martina PéliováEva Belanová11 17

VÝCHOVA K OCHRANE PRÍRODYRubrikaŠKOLÁKOMMilí mladí priatelia,aj v tomto novom kalendárnom roku je pre vás pripravená Rubrika školákom.Za správne vyriešenie troch úloh získate zaujímavé ceny: pohľadnice z chránenýchúzemí Slovenska, informačné materiály či kalendáre. Stačí, ak ich zašlete na adresu:NP Poloniny, Ulica mieru 193, 067 61 Stakčín, heslo: Rubrika školákom. Ak sarozhodnete niečo pekné napísať alebo nakresliť, radi to uverejníme. Za minuloročnélisty so správne vyriešenými úlohami boli odmenené žiačky 5. ročníka zo ZŠ Hlboká cesta v Bratislave: DeniskaŽiaková a Šárka Podobová, odmenu si získali aj Lukáš Varhaník z Trenčína, súrodenci Gunárovi z Trenčína čiMartinka a Tomáš Brlejovci z Trenčianskych Stankoviec. Im srdečne ďakujem a teším sa na ďalšie mená, ktorék nim v ďalšom čísle magazínu pribudnú.Veľa veselých, krásnych a úspešných dní prajeIveta z Polonín1. úlohaNa území Slovenska sa nachádza 9 národných parkov. Ich výmera zaberá takmer 12 % rozlohyštátu. Vieš, kde sa nachádzajú? Každé veľkoplošné chránené územie má svoj znak – logo,v ktorom sa objavujú charakteristické prvky príslušného územia. Tvojou úlohou je jednotlivéznaky priradiť k očíslovaným národným parkom na slepej mapke Slovenska.Jarná báseňSniežik rýchlo topí sa,kvety rastú, páčia sa.Vtáčik k slnku vystrie krídlo,od radosti letí rýchlo.Stromy smútok zaženú,oblečú si zelenú.Jarnú radosť cítiť všade,prejaví sa na nálade.Barborka Balogovázo ZŠ Budovateľskáv Snine2. úlohaAk sa ti podarí rozlúštiť zašifrované slová, dozvieš sa názov jedného z charakteristickýchprvkov NP Poloniny, ktorý je zároveň súčasťou znaku chránenéhoúzemia. Tvojou úlohou je tiež zistiť, či je to názov:A) rastlinyB) chrobákaC) ulitníka m č p i a o e á r c u v3. úlohaAj v poslednej úlohe ťa preverím zo znalostí slovenských chránených území.K národným parkom a chráneným krajinným oblastiam priraď príslušný vrch.Najprv však musíš poukladať rozhádzané písmená v nasledujúcich názvoch:Šéitanvikc ychvrMléa yKatrpaMláa tFaraVkeľá aFatrNízek tyraTPloynoinVésyko yTartNezkí aTytr1. Veľký Rozsutec2. Sitno3. Ostredok4. Kriváň5. Vysoká6. Ďumbier7. Kráľova Hoľa8. KremenecLukáš Čopík zo ZŠ Komenského v SnineSprávne odpovede z č. 4/20081. úloha: 1 b), 2 a), 3 c), 4 a), 5 b), 6 c)2. úloha: Vesmír je nekonečný všetkými smermi.3. úloha: a) Drak, b) Veľký voz, c) Kasiopeja, d) Labuť, e) Malý vozPolárka je súčasťou súhvezdia Malý voz. Najjasnejšou hviezdou našejoblohy je Sírius.18

Lesoochranárska škola 2009Nadácia Zelená nádej a Lesoochranárske zoskupenie VLKv tomto roku organizujú už siedmy ročník súťaže o najlepšiu lesoochranárskuškolu na Slovensku.Súťaž oficiálne vyhlásime v marci 2009. Je určená základnýma stredným školám, ktoré v priebehu apríla – mesiaca lesov,vo zvýšenej miere zamerajú svoje aktivity na poznávanielesov a chránených lesných území vo svojom okolí i na celomSlovensku a na konkrétnu pomoc lesom. Príklady aktivít na inšpiráciuškôl uvedieme v letáku, ktorý bude súčasťou vyhláseniasúťaže. Školám, ktoré sa zapojili do predchádzajúcich ročníkov,vyhlasovacie materiály automaticky pošleme. Ostatnýmškolám ich na požiadanie zašleme mailom alebo poštou a tiežbudú k dispozícii aj na našich webových stránkach www.gpf.sk a www.wolf.sk.Boli by sme radi, ak by nad aktivitami v škole v rámci vyučovaciehoprocesu, ktoré sú súčasťou učebných osnov, prevažovalačinnosť zameraná na poznávanie priamo v teréne. Napríkladv rámci školských vychádzok môžu žiaci so svojimi pedagógmimonitorovať stav chránených území a ich značenia. Akékoľveksvoje zistenia by mali potom oznámiť správe daného územiaa organizátorom súťaže.Popis aktivít škôl v písomnej forme s ich fotodokumentáciouna CD alebo DVD nám zašlite najneskôr do 20. mája 2009 (rozhodujedátum na poštovej pečiatke).Na základe kvality a kreativy jednotlivých aktivít, s prihliadnutímaj na celoročnú činnosť školy v tejto oblasti, odborná porotaVÝCHOVA K OCHRANE PRÍRODYvyhodnotí najlepšiu lesoochranársku školu, ktorá získa koncertpopulárnej hudobnej skupiny alebo speváka na pôde školy.Ďalšie školy, ktoré svojimi aktivitami porotu zaujmú, dostanúsadu ekologicky zameraných publikácií a každej zúčastnenejškole pošleme spolu s výsledkami súťaže aj malý darček.Podrobnejšie informácie získate u Ing. Márii Hudákovej(0911-779060, maria@gpf.sk) alebo u Viliama Bartuša(0911-779020, vilo@wolf.sk).Žiaci Základnej školy na Sibírskej ulici v Prešove, ktorá sa stala víťaznouLesoochranárskou školou 2008, si vychutnali vynikajúci živý koncertnajpopulárnejšej slovenskej skupiny DesmodŽivá vodaŽivá voda – to je radosť. Cez kamene skáče,hrdá je, že sa v nej nájdu raky aj pleskáče.Farbu má aj svoju vlastnú, zeleň euglénovú,na hladine odzrkadlí modrú azúrovú.Na jej brehoch je stisk veľký, džungľa to prehustá –vidno zrazu, pre svet toľký je tu málo miesta.Stromy chcú až nad hladinu zhliadnuť si podobu.Vŕby, jelše sú úspešné, tie majú výhodu.Tu chrobač bujná všemožná, zvery, plazy, vtákynašli skvelý raj na Zemi. Kde je iný taký?Nedopusť ten raj na Zemi na mŕtvy premeniť,znečistiť, smetím zahádzať, okrasy ho zbaviť !Ak prídeš, ticho načúvaj piesni života, pohody,aká sa šíri krajinou od brehov živej vody.Ján KleinertMôžu ony za to ?Môžu za to stromy nemé – javory, čerešne,že ich ľudia zasadili popri ceste tesne ?Veľa rokov vedno rástli, krajinu krášlili,jedného dňa prišli chlapi, aby ich spílili !Kto v tej chvíli tadiaľ ide, zastane v úžase.Strom za stromom na zem líha – a už je po kráse !Prekážali tu vraj ony tátošom kovovýma boli tiež na príčine nehodám početným.Oddnes bude lepší rozhľad aj menej prekážok.Cestu o meter rozšíria ešte na dôvažok !Že krajina krásu stráca, menej je kyslíka ?Že pohľad sa skôr unaví, chýba spev stehlíka ?Aj na to si chytro zvyká človek dnešnej doby,keď blahobyt hmotný predčí prednosti prírody.Ján Kleinert11 19

ZO SVETAPostrehy z Južnej Kórey(nielen o mokradiach)Južná Kórea (tak ako aj iné ázijské krajiny) sa stáva známou perfektným organizovanímmedzinárodných konferencií, týkajúcich sa aj oblastí ochranyprírody. Po X. medzinárodnom kolokviu IUCN o vydre v októbri 2007 v mesteHwacheon sa na prelome októbra a novembra 2008 uskutočnilo zatiaľnajväčšie zasadnutie konferencie zmluvných strán Ramsarského dohovoruo mokradiach v meste Changwon v juhovýchodnej časti Kórejskej republikyv provincii Gyeongnam.Zasadnutiu predsedal kórejský minister životného prostredia Maanee LeeV modernom výstavnom a konferenčnomcentre sa stretlo vyše 2000zástupcov členských krajín dohovoru,pozorovateľov z medzivládnych organizácií,vládnych agentúr, medzinárodnýchorganizácií, národných mimovládnych organizácií,podnikateľského sektora a experticelkom zo 165 krajín. Na slávnostnomotvorení 10. zasadnutia konferenciezmluvných strán Ramsarského dohovoru,ktoré sa nieslo pod heslom Zdravémokrade, zdraví ľudia, sa zúčastnil i prezidentKórejskej republiky Lee Myung--bak a odznel aj príhovor generálnehotajomníka OSN Pan Ki-muna. Zasadnutieprijalo niekoľko významných dokumentovvrátane Strategického plánu dohovorudo roku 2012, viacerých odbornýchusmernení, rezolúcií týkajúcich sa napríkladprístupov k riešeniu klimatickýchzmien a Deklaráciu z Changwonu o ľudskejprosperite a mokradiach na podporuzachovania mokradí vo svete a zvyšovaniepovedomia o ich význame. Vysokípredstavitelia Kórejskej republiky vyjadrilimimoriadny prístup svojich politikov i odborníkovk ochrane životného prostrediaa mokradí a ohlásili dôležité kroky na národneji medzinárodnej úrovni.Južná Kórea je členskou krajinouRamsarského dohovoru od roku 1997a do Zoznamu mokradí medzinárodnéhovýznamu prihlásila dosiaľ osem lokalít.Do roku 2012 pripravuje prihlásenie najmenejďalších piatich mokradí a zvýšeniepočtu chránených území na mokradiachz 20 na 30. Vláda tiež navrhuje vytvorenieVýchodoázijského centra pre mokradev provincii južného Gyeongsangu, kdesa konala aj konferencia. Veľkolepo bolapoňatá nielen samotná konferencia, aleaj sprievodné podujatia, odborné či kultúrne.Organizátori konferencie umožnilispoznať viaceré z týchto lokalít a uskutočniliv nich sprievodné podujatia, ktoréich zviditeľnili aj na národnej úrovni.Ako mohli vidieť účastníci konferencie,je záujem verejnosti o niektoré z týchtolokalít, ktoré boli zaradené do exkurzií,na naše pomery enormný. Účastnícimali možnosť navštíviť ramsarskú lokalituMokrade Upo, ktorá je najväčšou prírodnoukontinentálnou mokraďou v Kórei(854 ha) s veľkým významom napr. prevodné vtáctvo. A veľkolepo boli poňatéaj informačné strediská. Ekologické strediskov Mokradi Upo je nielen modernýmvýstavným priestorom, ale je aj vzdelávacíma kultúrnym centrom pre návštevníkov,ktorých počet je pre našinca takmernepredstaviteľný. V blízkosti Changwonuleží ďalšia významná mokraď na ochranuvodného vtáctva park nádrže Junam(602 ha), často navštevovaný ornitológmia milovníkmi prírody i počas konferencie.Môžeme sa učiť z prístupu organizátorov,technickej dokonalosti, mediálnejpropagácie. O podujatí, mokradiacha Ramsarskom dohovore intenzívne informovalikórejské denníky, televízne kanályi miestne organizácie.Južná Kórea urobila veľký pokrokv snahách o zachovanie najcennejšíchprírodných ekosystémov a prírodnýcha kultúrnych krás a hodnôt a od vyhláseniaprvého národného parku v roku1967 (NP Jirisan, zároveň najväčší park,20

ZO SVETARamsarská lokalitaMokrade UpoSťahovavý druhhvizdák pásavohlavý(Numenius phaeopus)440 km 2 ) bola vytvorená sústava 20 národnýchparkov (spolu 6 580 km 2 , pokrývajúokolo 6,6 % rozlohy Kórey) a veľkéhopočtu ďalších chránených území, ktorési obyvatelia vážia a ctia. Niektoré parkysú kombináciou prírodného a kultúrnehodedičstva, ako napr. NP Gayasan, relatívnemalý (80 km 2 ), ale známy krajinárskymihodnotami a budhistickým kláštorom akomplexom Haeinsa, patrí medzi najnavštevovanejšiechránené územia a jehochrám s drevenými tabuľkami posvätnejknihy budhizmu (Tripitaka Koreana) je súčasťouSvetového kultúrneho dedičstva.Pre suchozemcov z Karpát bol atraktívnynajmä ostrov Jeju, ležiaci 450 kmjužne od Soulu – ostrov sopiek, lásky,mandarínok, golfu a žien-potápačiek loviacichmorské živočíchy, ale najmä nezvyčajnýchprírodných krás.Ostrov Jeju bol vytvorený sériou vulkanickýcherupcií od konca treťohôr ažpo štvrtohory. Nachádza sa tu okolo 360sekundárnych sopečných kužeľov, lávovétunely a ďalšie vulkanické útvary. Ichjedinečnosť viedla v roku 2007 k ich zapísaniudo zoznamu Svetového dedičstvaUNESCO na ploche 18 845 ha.V strede ostrova sa nachádza najvyššiahora Južnej Kórey Halla (1950 mn. m.), na vrchole ktorej je1,6 hektárový kráter s obvodom550 m a hĺbkou 108 m.Je súčasťou prírodnej rezerváciea národného parku Hallasan(149 km 2 ) i biosférickejrezervácie (od r. 2002), kderastie vyše 1800 druhov rastlín.Medzi vyhľadávané turistickéatrakcie patrí aj zvláštnykužeľovitý útvar vo východnejčasti ostrova, Seongsan Ilchulbong(Hora vychádzajúcehoslnka), pôvodne ostrovvytvorený podmorskou erupciouv strednom pleistocéne,teraz spojený s ostrovom úzkympásom súše. Systémylávových tunelov (je ich tuvyše 120) majú odlišné jedinečnécharakteristiky, napr.v jaskyni Manjang sa nachádzanajväčší lávový stĺp nasvete (tento tunel dosahujeaž takmer 7,5 km). Prírodnápamiatka Kráter San-Gumburije sekundárny vulkán,ktorého erupcia prebehla bezvytvorenia sopečného kužeľa. Je 140 mhlboký, s obvodom 2070 m. Môžemetu vidieť odliatky skamenelých stromovs dutinami po spálenom a zuhoľnatenomdreve, sopečné bomby.Pamätné stromy v národnom parku GayasanVšetky prístupové cesty sú perfektnevybudované, spevnené kameňom, drevom,ohraničené kilometrami lán, vybavenéschodmi a mostíkmi i informačnýmsystémom vrátane kilometráže trás, požadovanejvýbavy a doby, do ktorej musítedosiahnuť určité body, aby ste samohli bezpečne vrátiť. Pretože turistika jesnáď národným športom Kórejcov a službypre turistov sú na vysokej úrovni, jebežné stúpať do najobľúbenejších lokalítv zástupoch perfektne a najmodernejšievybavených a vystrojených návštevníkovJesenný les v národnom parku Hallasan11 21

ZO SVETASopečné útesy Hory vychádzajúceho slnkaSeongsan Ilchulbongvšetkých vekových kategórií vrátane dôchodcovv dobrej kondícii.Učiť sa však môžeme aj zo spirituálnehoprístupu ázijských národov k prostrediu,ale aj k zdraviu a životnému štýlua ku kultúre a kultúrnemu dedičstvu. Áziauž nie je taká vzdialená ani pre slovenskýchnávštevníkov, ktorí môžu získaťnovú skúsenosť aj z návštevy Kórejskéhopolostrova. Juhokórejská vláda má snahuusporiadať kongres IUCN v roku 2012.Text: Ján KadlečíkFoto: J. Kadlečík, D. ValachovičRamsarská lokalitaBasse Mana v ústí MaroniRieka Maroni, ktorá odvodňuje časť Guayanskejvysočiny do Atlantického oceánu,predstavuje z veľkej časti hranicu medziFrancúzskou Guayanou a Surinamom. Tak,ako je to časté u veľkých riek, i táto vytvorilapred svojim ústím deltu. Tá je tvorenánielen množstvom ramien, lagún a rozsiahlymimočiarmi, ktoré sú dotované vodouz hlavného toku i vodou z množstva prítokov,ale taktiež zamokrenými savanami napiesčitých sedimentoch. Z guayanskej stranysa na ich formovaní podieľala aj menšiarieka Mana, ktorá tu poniže rovnomennéhomestečka vytvára asi 20 km dlhé estuárium,oddelené od oceánu úzkou kosou.vody (príliv) sformovali špecifické biotopy.Bližšie k civilizácii, na guayanskejstrane hlavne popri ceste z Mana,ešte nachádzame človekom ovplyvnenúvegetáciu – sekundárne lesyi plantáže, no postupne sa ocitámev tropickej divočine, ktorá je miestamiúplne neschodná. Iba na najvyššíchmiestach rastú maličké enklávy vyššiehopralesa, absolútne tu dominujúperiodicky i trvalo podmáčané trávnatéi krovité savany, ktoré prechádzajúv depresiách a bližšie k rieke, resp.k morskému pobrežiu, v mangrovovéporasty. Na piesčitom pobreží sa vyvinulitypické pieskomilné a slanomilnéspoločenstvá. Obrovský význam pri zachytávaníbahnitých sedimentov a ichstabilizácii majú mangrovové porasty,tvorené typickými drevinami adaptovanýmina slanú vodu. Najďalej odpobrežia rastie Avicennia germinans,v plytkejšej sa postupne uplatňujúďalšie druhy – napríklad Rhizophoramangle, R. racemosa, Lagunculariaracemosa či Machaerium lunatum.Na zriedkavejšie zaplavovaných brehochrastú ďalšie dreviny, ako Pterocarpusofficinalis či ibišek lipovitý(Hibiscus tiliaceus) so žltými kvetmi,Rozsiahle územie (asi 160 km 2 ) po pravej straneMaroni je takmer neobývané, len v blízkostihlavného toku leží malá dedinka Coswine – prístupnáiba po vode – a na špici polostrova (PointFrancaise) sa nachádza indiánska osada Yalimapo,do ktorej vedie asfaltová cesta z Mana.Na surinamskom brehu Maroni, ktorý je prístupnejší,sa od mesta Albina až po ústie rieky dooceánu nachádza sedem sídiel, posledným jeGalibi. Na riečnych a morských sedimentoch satu v horúcom a vlhkom podnebí (priemerná ročnáteplota 25 – 27 o C, ročný zrážkový úhrn asi2000 mm) v závislosti od nadmorskej výškyi výšky hladiny spodnej vody a dosahu morskejDôležitou súčasťou ramsarskej lokality Basse Manasú zamokrené savany22

ZO SVETALagúny so sladkou i brakickou vodousú rajom vodného vtáctvaktorými sa podobá zavlečenej tespésii topoľovitej(Thespesia populnea). Osobitnepôsobivé sú v tzv. nízkych mangrovochporasty 3 – 6 m vysokej drevnatejúcejbyliny s obrovskými srdcovitými listamiMontrichardia arborescens, ktorá je pozdĺžodvodňovacích kanálov a priekop rozšírenáaj ďaleko do vnútrozemia. Tam, kdechýbajú bahnité sedimenty, predovšetkýmna bielych pieskoch – typických pre pobrežnéčasti Francúzskej Guayany, sa vyvinulisavany s rôznym stupňom zamokrenia.Len miestami majú charakter otvorenýchplání porastených trávami, napr. z roduPaspalum a Andropogon, na mokrináchšachormi z rodu Cyperus, Rhynchospora,Bulbostylis i bahničkami (Eleocharisspp.). V plytkých vodách nachádzame ažokolo metra dlhé listy marantovitých bylínz rodu Thalia, ale aj u nás dobre známu pálkuúzkolistú (Typha angustifolia). Tieto ne-Vzácnym operencom v mokradiach je hoacinchochlatýVolavka modráloví malé rybkya krabynápadné druhy si tu našinec príliš nevšimne,určite však jeho pozornosti neuniknútypické dominantné druhy, predovšetkýmpalma Mauritia flexuosa (v španielsky hovoriacichkrajinách známa ako moriche)i nižšia Euterpe oleracea. Dopĺňajú ichďalšie dreviny, ako Clusia fockeana, C.nemorosa, Bombax flaviflorum a druhyz rodu Humiria. Fialovomodré kvety sútypické pre viaceré kry z čeľade Melastomataceae,napríklad Tibouchina asperači Ryncanthera grandiflora. Z kvitnúcichbylín tunajšie savany oživuje oranžovýmikvetmi veľmi typický druh helikónia papagájovitá(Heliconia psittacorum), ktorá sauplatňuje aj v parkových úpravách. Lagúnys typickou čiernou vodou, ktoré súmimo dosahu slanej vody, pokrývajúmiestami listy lekna Nympheasp. a celé koberce žltých kvietkovbublinatiek (Utricularia spp.).Na obnažených pieskoch, hlavnev blízkosti morského brehu, nie súzriedkavosťou ani obrovské kaktusyCereus hexagonus. Napriekchudobnému substrátu tu vďakadostatku zrážok nachádzame ajviaceré pestro kvitnúce kry (napr.Allamanda cathartica, Mimosapudica) a miestami množstvo kvitnúcichbylín – domácich (Amasoniacampestris) i zavlečenýchz rôznych kútov sveta, napr. katarantusružový (Catharanthus roseus)z Madagaskaru. Bez vegetácienie sú zväčša ani pláže – ich nezaplavovanéčasti, aj keď kvetenaje tu veľmi chudobná. Najväčšiupokryvnosť mali dva plazivé druhys ružovými kvetmi – povoja koziaZobále čiernochrbtélovia rybky počas letuz hladinynoha (Ipomea pes-caprae) a kanavaliamorská (Canavalia maritima).Vzhľadom na pestrosť biotopov je prirodzené,že druhová diverzita tunajšej faunyje veľmi vysoká. Ak sa blížime k mangrovovýmporastom za odlivu, na bahnitom brehuspozorujeme ako prvé kraby Ucidescordatus. Spolu s množstvom mäkkýšov,červov a iných bezstavovcov predstavujúbohatý zdroj potravy pre širokú škálu živočíchov,počnúc medvedíkom krabožravým(Procyon cancrivorus) a končiac viacerýmidruhmi vtákov. Len na vodu viazaných druhovtu žije cez 80, k nim treba prirátať desiatkybežných spevavcov, papagáje, ďatle,dravce, sovy a samozrejme sťahovavéPôvodní obyvatelia – Indiáni, tu žijú v osade Yalimapo23

ZO SVETATypickou rastlinou v mangrovových porastochje Montrichardia arborescensdruhy – migranty. Spomedzi sťahovavýchdruhov migrujúcich patria k najpočetnejšímkačice – stromárka sivokrká (Dendrocygnaautumnalis), kačica pižmová (Cairinamoschata), modrokrídla (Anas discors)i bahamská (A. bahamensis), ďalej mnohékalužiaky – napr. kalužiak bahenný (Catoptrophorussemipalmatus), volavky, bociany,ibisy atď. Srdce ornitológa tu potešiatakí krásavci, ako ibis červený (Eudocimusruber), ajaja ružová (Ajaja ajaja), rozvážnekráčajúci bocian lesný (Mycteria americana)i jabiru (Ephippiorhynchus mycteria),ako aj jakana červenočelá (Jacana jacana).Veľmi často sme pozorovali loviacevolavky, napríklad volavku kokoi (Ardeacocoi), volavku žltoprstú (Egretta thula),modrú (E. caerulea) i trojfarebnú (E. tricolor),naše končiny nám pripomenula volavkabiela (E. alba). Spomedzi tých druhov,ktoré lovia ryby zo vzduchu, bol početnýrybárik zelenochrbtý (Chloroceryle americana),najviac nás ale nadchli formácie zobáľačiernochrbtého (Rhynchops niger),ktoré pri lovení „rezali“ spodnou časťou zobákaplytké pobrežné lagúny. K výnimočnesfarbeným druhom, ktorého „oči“ nakrídlach vyniknú hlavne počas toku, patrípachriašteľ nádherný (Eurypyga helias).Tento druh, ani vzácne hniezdiacu aru červenoramennú(Diopsittaca nobilis), ktorejMokrade predstavujú refúgium aj pre kajmanaokuliarnatéhodomovom sú tunajšie savany,sme, bohužiaľ, nevideli,bežné boli niektoré iné druhypapagájov, napr. klinochvostAratinga pertinax. Mali smevšak šťastie pozorovať prehistorickyvyzerajúceho hoacinachochlatého (Opisthocomushoazin), príbuzného kukučiek.Tie tu reprezentovali dvadruhy ostronosov – menší ani(Crotophaga ani) i väčší C.major. Z dravých vtákov bolbežný kondor krkavcovitý (Coragypsatratus), nachádzajúcimršiny na savane i pobreží. Zmnožstva tunajších spevavcovmožno spomenúť napríkladdrozdeca čiernočiapočkatého(Donacobius atricapillus),trupiálovca žltochrbtého (Cacicuscela), trupiála červenoprsého(Sturnella militaris), tyrankustračiu (Fluvicola pica)i bielohlavú (Arundinicola leucocephala),tyrana lastovičkovitého (Tyranus savana),lastovičku bielobruchú (Tachycinetaalbiventer) a pod. Okolo kvitnúcich krovi stromov „vírili“ viaceré druhy kolibríkov. Ajv prípade cicavcov, ktorých tu žije do 60druhov (vrátane netopierov), by som začalpri druhoch viazaných na vodu. Z nich určitepatrí primát lamantínovi karibskému (Trichechusmanatus), pre ktorého predstavujerefúgium nielen samotná rieka Maroni,ale aj hlbšie ramená a lagúny, kde nachádzadostatok potravy i kľud pri rozmnožovaní.Tento ohrozený druh, rovnako ako aj vydruobrovskú (Pteronura brasiliensis), smev tunajších vodách nezahliadli. Rovnako toplatí pre šelmy. Z mačkovitých tu žije jaguár(Panthera onca), ocelot (Felis pardalis)i mačka jaguarundi (Felis yagouaroundi),lasicovité reprezentuje okrem vydry napríkladkuna hyrare (Eira barbara). Väčšiešťastie sme mali pri pozorovanívšežravých čibylinožravých druhov.Najbližšie sme sa priblížilik pekarimu pásavému(Pecari tajacu),včas nás zaregistrovalia cez husté bylinné porastyušli kapybary močiarne(Hydrochaerushydrochaeris) i jeleníkbielochvostý (Odocoileusvirginianus). Svojímneopakovateľnýmrevom na seba upozorňovalivrešťany červené(Alouatta seniculus),ktoré sa pohybovali v neprehľadných korunách,naopak celkom blízko sme sa dostalik saimiri vevericovitým (Saimiri sciureus).Najväčším lákadlom, ktoré pritiahne každoročnedo týchto končín najviac turistov,nás nevynímajúc, sú morské korytnačky.Piesočné pláže po oboch stranách ústiaMaroni predstavujú jednu z najvýznamnejšíchlokalít v Atlantiku, kde chodia pravidelneklásť vajcia tri druhy týchto plazov.Pozorovať pri mesačnom svetle najväčšiukorytnačku sveta – kožatku morskú (Dermochelyscoriacea), ktorá dorastá doveľkosti 2,5 m a hmotnosti okolo 600 kg,je oveľa väčší zážitok než vidieť na plátnesmiešne poskakujúce modely dinosaurovz Jurského parku. Okrem tohto druhu smemali šťastie aj na karetu obrovskú (Cheloniamydas). Tretí, najmenší druh spomedzimorských korytnačiek – kareta zelenkastá(Lepidochelys olivacea), sa tu v časenašej návštevy (koniec marca) nevyskytla.Na rozdiel od týchto vzácnych a ohrozenýchmorských gigantov, ktorí sa tu objavujúlen na niekoľko hodín v roku, predstavujúmokrade stabilný domov pre ichmenšie sesternice, napríklad klopavkuKinosternon scorpioides, Platemys pla-24

ZO SVETASavany sú pretkané spleťou močiarov a riečnych ramientycephala či Rhinoclemys punctularia.Spoločnosť im tu robí i najväčší juhoamerickýhad – anakonda tmavá (Eunectesmurinus), ale aj zvláštny malý (30 – 45 cm)plaz – obrúčkovec škvrnitý (Amphisbaenafuliginosa), žijúci v podzemných norách.Na vyhriatych piesčitých brehoch sme malimožnosť pozorovať aj kajmany okuliarnaté(Caiman crocodilus). Zo žiab sa tu darí napríkladropuche obrovskej (Bufo marinus),ktorá znesie určitý čas i brakickú vodu, zaujalanás i rosnička Hyla boans. Vymenúvaťnepreberné množstvo bezstavovcov bytu nebolo účelné. Treba ale povedať, že asinajväčší dojem v nás opakovane vyvolávalineskutočne kovovomodro sfarbené motýlez rodu Morpho, ktoré sa nám ale podarilonafotiť vždy len so zavretými „očkatými“krídlami.Dá sa povedať, že pre pobrežné ekosystémyna severe Južnej Ameriky bološťastím, že sa ocitli v ekonomicky relatívneprosperujúcich krajinách, ktoré pochopilipotrebu chrániť najcennejšie biotopy i najviacohrozené druhy rastlín a živočíchov.Na surinamskom pobreží v ústí Maroni bolauž v roku 1969 vyhlásená Galibi NatureReserve s výmerou 4000 ha. V podstateide o 13 km dlhú pláž a príbrežné biotopy,kde nachádzajú kľud počas kladenia vajecmorské korytnačky, ale aj mnohé ďalšieživočíchy, hlavne vtáky. Réserve Naturellede l` Amana na protiľahlom brehu vo FrancúzskejGuayane zahŕňa okrem piesočnýchpláží aj kus mora a pravý breh esturáriarieky Mana. Táto rezervácia s výmerou14 800 ha bola síce vyhlásená až v roku1997, no treba podotknúť, že je praktickycelá súčasťou ramsarskej lokality BasseMana, vyhlásenej už skôr, v roku 1992.Tá sa rozkladá na 15 tisíc hektároch moravrátane časti estuária rieky Mana a 44 tisíchektároch súše, pokrytej v prevažnej mierevyššie spomenutými močiarmi, mangrovovýmiporastami a savanami. Ako sme užspomenuli, najväčším lákadlom pre turistovsú aj tu morské korytnačky, čoraz väčšízáujem je aj o pozorovanie vtáctva.Ramsarská lokalita má dve zóny – zónuI. prístupnú pre nenáročných návštevníkov,žiakov a pod., nachádza sa hlavne v blízkostiprístupovej komunikácie do indiánskejosady Yalimapo a kempingu Awala. ZónaII. zahŕňa ťažšie prístupné časti, v ktorýchplatí prísnejšia ochrana biotopov. Keďžechránené územia vo Francúzskej Guayanei Suriname ročne prilákajú tisíce turistov,a tí sú zdrojom príjmov pre domácichobyvateľov, je predpoklad, že ich ochrananebude ani v budúcnosti len formálna, takako je tomu v mnohých lantinskoamerickýchkrajinách.Či také refúgium, akýmje ramsarská lokalitaZ motýľov upútajú obrovské morfáBasse Mana premorské korytnačky,lamantíny, mnohé druhy vtákovi ďalšie ohrozené druhy živočíchov, budepostačujúce pre ich ďalšie prežitie v tejtočasti Južnej Ameriky, je otázka, na ktorúdnes ťažko odpovedať. Dúfajme, že časprinesie kladnú odpoveď.Text a foto: Jozef MájskyStanislav ChudýKávovo-kakaovo-čokoládový magnáta kapitán Nemo nás opustiliKoncom minulého roku opustili pozemský život okrem iných aj dve svetovéosobnosti, ktoré sa angažovali v environmentálnych aktivitách.Kto z nás by nepoznal čokoládu s fialovou kravičkou alebo originálne balenie trojuholníkovejčokolády Tobler? Za nimi, a nielen za nimi, sa skrýva meno Klaus Johan Jacobs. Narodilsa 3. decembra 1936 v nemeckých Brémach v bohatej rodine zaoberajúcej sa pražením kávy.Po vyštudovaní na univerzite v Hamburgu a na Standfordskej univerzite odišiel na kávové plantážedo Strednej Ameriky, kde v Guatemale už ako 22-ročný založil svoju prvú firmu. O tri roky neskôrako 25-ročný sa stal v rodinnej firme riaditeľom pre nákup a marketing. Ako 34-ročný prevzalpo otcovi vedenie rodinného podniku a značku Johan Jacobs rozšíril o meno Kronung. V roku1973 nemecké kávové impérium presťahoval do Švajčiarska, kde v roku 1982 prebral švajčiarskufirmu Interfood aj s jeho čokoládovými značkami Milka, Suchard a Tobler. Neskôr k svojmukávovo-čokoládovému impériu pridal belgickú firmu na spracovanie kakaa Callebaut. V tvrdomkonkurenčnom boji na svetových trhoch pocítil aj chuť porážky. Po neúspešnom boji s firmouNestlé predal svoju firmu Jacobs Suchard americkému koncernu Philip Morris.Foto: zdroj internet25

ZO SVETAMladí rangeri vyrezali v tábore totem slogami sponzorov a zúčastnených krajínÚčastníci medzinárodného rangerského tábora vo vzdelávacomstredisku Národného parku Peak DistrictJacobsove podnikateľské úspechy sa prejavili nielen v oblasti kávy, čokolády a kakaa, ale svoj podnikateľský vrchol dosiaholv založení svetovej agentúry Adecco, zaoberajúcej sa sprostredkovaním zamestnania na trhu práce.Johan Jacobs mal rád kone, bol výborný jazdec a znalec koní. V Anglicku jeho rodina vlastnila veľkú konskú farmu. Akošvajčiarsky občan istý čas pôsobil vo švajčiarskom jazdeckom národnom družstve v disciplíne drezúra koní.Okrem toho, že v aktívnom živote bol významným reprezentantom nemeckého a švajčiarskeho hospodárstva, venoval sa ajcharitatívnej činnosti a nadáciám. V roku 1988 založil nadáciu na podporu mládeže, vedy a umenia Johan Jacobs Foundation.Okrem iného podporoval aj skauting. Vďaka jeho podpore a finančnému zabezpečeniu sa mohol koncom deväťdesiatychrokov minulého storočia realizovať aj európsky rangerský projekt zameraný na vzdelávanie mladých ľudí v oblasti environmentálneja počítačovej gramotnosti. Bol som pri tom a ako člen SteeringGroup som sa zúčastnil prípravy tohto európskeho projektu. Projektzastrešovala medzinárodná rangerská federácia IRF.Do projektu sa zapojilo aj Slovensko prostredníctvomprofesionálnych strážcov chránených území. Vďaka finančnejpomoci nadácie mohlo11 mladých ľudí z Národnéhoparku Muránska Planina a Chránenej krajinnejoblasti Poľana vycestovať do anglického parku PeakDistrict a vo vzdelávacom stredisku Losehill Hall prezentovaťčinnosť slovenských strážcov ochrany prírody.Podrobnejší článok o projekte a vystúpení mladých slovenskýchrangerov priniesol predchodca nášho časopisu– Národné parky Slovenska č.3/1999 a č. 4/2000.Zomrel veľký človek, internacionalista, ktorý na otázku,či sa viac cíti Nemcom alebo Švajčiarom, odpovedalv tomto poradí: som Brémčan, Švajčiar, Európan.1. novembra minulého roku zomrel vo veku 86 rokov nadšený obdivovateľ podmorskéhosveta, oceánograf a ochranca prírody, držiteľ svetového rekordu (ak sa to tak dá nazvať)v najhlbšom ponore do hlbín oceánov – Jacques Piccard. Narodil sa 22. júla 1922v Bruseli. Bol synom legendárneho bádateľa aeronauta Augusta Piccarda, ktorý sa dostaluž v roku 1931 teplovzdušným balónom do výšky 16 000 m, neskôr až do výšky 23 000 m.Najväčší bádateľský a prieskumný čin Jacguesa Piccarda, ktorého prezývali podľa Vernehorománu kapitán Nemo, bude mať o rok polstoročie trvania. 23. januára 1960 v batyskafeTrieste zostúpil s americkým poručíkom Donom Walshom na dno najhlbšej morskejFoto: zdroj internetpriekopy tejto planéty. Pri tomto riskantnom zostupe, kde obrovský tlak pôsobil na ponorkua zostup trval takmer 5 hodín, dosiahli hĺbku 10 916 metrov, ktorú doteraz žiadny človek neprekonal. Počas 20 minútovéhopobytu v tejto hlbočine napriek tomu, že ju Piccard nazval obrovskou prázdnotou, objavili na dne Mariánskej priekopy vyššieformy podmorského života. Tento objav bol neskôr dôvodom zákazu ukladania jadrového odpadu na dno oceánov.Jacques Piccard uskutočnil mnoho ďalších podmorských výskumov. O výsledky nepretržitého štvortýždňového pobytuv ponorke pri výskume Golfského prúdu sa zaujímala aj americká NASA a pozorovania z dlhodobého pobytu v uzatvorenomprostredí ponorky využila pri kozmických letoch.Jack Piccard bol podobne ako jeho otec konštruktérom stavby ponoriek. Bol iniciátorom skonštruovania prvej turistickejminiponorky, ktorá sa spúšťala do hlbín Ženevského jazera, kde turisti mohli pozorovať vodný život tohto známeho švajčiarskehojazera. Angažoval sa v boji proti znečisteniu morí a jazier. Na tento účel založil na ich ochranu nadáciu.V priekopníckych projektoch svojho otca a starého otca pokračoval aj syn Bertrand Piccard, ktorý sa tiež venoval lietaniua potápaniu. Ako prvý človek tejto planéty ju obletel v teplovzdušnom balóne bez zastávky. Je priekopníkom lietania na ultraľahkýchlietadlách využívajúcich slnečnú energiu.Text a foto: Juraj BobulaVážení čitatelia,v minulom čísle 4/2008 v článku 60. výročie existenicie TANAP-u došlo k nesprávnemu uvedeniu dátumu pripojenia ZápadnýchTatier k TANAP-u (v prvom odseku na str. 6 je uvedený rok 1978). Správne mal byť uvedený rok 1987. V druhom odsekuna tej istej strane je nesprávne uvedený dátum menovania poradného zboru pre veci TANAP-u (1995), správne má byť uvedenýrok 1956.redakcia26

TANAP a PIENAP saumiestnili medzi siedmimidivmi Prešovského krajaPrešovský samosprávny kraj v októbriminulého roku vyhlásil anketu pre určenieporadia siedmych divov Prešovskéhokraja. Do ankety sa zapojilo 10 707 hlasujúcichprostredníctvom emailovej poštya hlasovacích lístkov. Poradie jednotlivýchkultúrnych prírodných a historických pamiatokbolo známe už 21. januára hneďpo ukončení hlasovania. Spomedzi 23nominovaných pamiatok bolo poradie naprvých siedmich miestach nasledovné:1. Historické centrum Bardejova 1451 hlasov2. Hrad Ľubovňa 1435 hlasov3. Tatranský národný park 1229 hlasov4. Oltár Majstra Pavla z Levoče 1119 hlasov5. Súbor drevených kostolíkov 1013 hlasov6. Pieninský národný park 814 hlasov7. Historické centrum Levoče 666 hlasovSlávnostné vyhlasovanie pamiatokzaradených medzi sedem divov vykonalpredseda Prešovského samosprávnehokraja MVDr. Peter Chudík 11. februára2009 v Bardejove, ktorý sa so svojímhistorickým centrom umiestnil na prvommieste. Slávnostnémuvyhlasovaniu predchádzal bohatýkultúrny program, ktorý pripravilištudenti bardejovskéhogymnázia.Vyhlasovania súťaže sa zúčastnilipredstavitelia samosprávy,poslanci samosprávnehokraja, poslanci mesta Bardejova samozrejme predstavitelia jednotlivýchpamiatok. Za národné parky savyhlasovania zúčastnili primátor mestaVysoké Tatry Ing. Ján Mokoš, riaditeliaobidvoch národných parkov Ing. PavolMajko, Ing. Štefan Danko a zástupcaŠL TANAP-u Ing. Marián Šturcel.Počas slávnostného vyhlasovania sauskutočnilo aj posvätenie dvojjazyčnejpublikácie Sedem divov Prešovskéhokraja, v ktorej sa prezentujúvíťazné kultúrne, historickéa prírodné pamiatky. Posvätenievykonal prešovskýeparcha Mons. ThDr. JánBabjak. Následne sa zasvoje ocenené kultúrne,historické a prírodné pamiatkyprihovorili k prítomnýmpredstavitelia jednotlivých inštitúcií.Umiestnenie sa obidvoch národnýchparkov medzi prvými siedmimi pamiatkamiPrešovského kraja je svedectvomtoho, ako občania tohto, a nielen tohto,regiónu vnímajú prírodné pamiatkya hodnoty v území a v hierarchiihodnôt. Takéto umiestnenie je záväzkompre nás, aby sme vyvinuličo najväčšie úsilie pri zachovaníprírodných hodnôt územia.Štefan DankoINFORMÁCIEZo života ochranyprírodySTALO SAS-TANAPV dňoch 17. – 18. januára 2009 sa uskutočnilomedzinárodné sčítanie vodnéhovtáctva. Pracovníci Správy TANAP-u realizovalisčítanie na rieke Poprad (Nižné Ružbachy– Stará Ľubovňa), Vrbovskom potoku, Žakovskomrybníku, Vrbovských rybníkoch, rybníku pri Turbíne,na Váhu, na VN Liptovská Mara a VVN Bešeňová.Pri príležitosti medzinárodného sčítania vodnéhovtáctva sa na Slovensku realizovalo aj zimné sčítaniekormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) pod záštitouWetlands International.Počas posledného februárového víkendu zahynuliv Tatrách tri dospelé kamzíky. Kamzíka nájdenéhov Mengusovskej doline museli pre zlomenúchrbticu utratiť. Ďalšie dva kamzíky sa našli v Mlynickejdoline, z toho jeden už nevykazoval známkyživota. Druhého kamzíka, ktorý stratil v dôsledkuzmeny zdravotného stavu a vysilenia plachosť predčlovekom, sa i napriek snahe pracovníkov SprávyTANAP-u a ŠL TANAP-u nepodarilo zachániť a v rehabilitačnomzariadení ŠL TANAP-u v Novom Smokovciuhynul. (zs)S-NAPANTOchrana obojživelníkov pri jarnejmigráciiMedzi najmarkantnejšie z množstva negatívnychvplyvov, ktoré spôsobujú rapídny ústup obojživelníkov,môžeme rátať masové úhyny na dopravnýchkomunikáciach v obdobiach ich migračných ťahov.Z hľadiska masovosti je najnebezpečnejším právejarný ťah dospelých jedincov zo zimovísk na miestarozmnožovania. Pre väčšinu obojživelníkov je charakteristickátzv. vernosť miestu, kde sa vyvinuli z vajíčka.Teda sú schopné sa rozmnožovať iba na týchtomiestach. V prípade premiestnenia na inú lokalitumôžu stratiť schopnosť rozmnožovania, či dokoncaaj zahynúť. V Národnom parku Nízke Tatry každoročnestaviame zábrany pozdĺž kolíznych úsekovciest, aby sme zabránili úhynom jedincov skokanahnedého. V týždni od 9. 3. do 13. 3. sme vybudovalizábrany na ceste 1. triedy I/59 na Starých Horáchv úseku asi 500 m a na ceste I/66 v Beňušina úseku asi 1,5 km. Koncom marca tiež plánujemepostaviť zábrany pozdĺž miestnej komunikáciena Táloch, na lokalitách Čierny Váh-Úžavy a v Demänovskejdoline na Bielej Púti. Následne budemena týchto úsekoch zabezpečovať pravidelný prenosžiab v skorých ranných a v nočných hodinách aždo ukončenia jarnej migrácie. (jk)S-NP Malá FatraKaždoročne v skorých jarných mesiacochdochádza k migrácií obojživelníkovzo zimovišťa na rozmnožovaciu lokalitu.Tátolokalita sa nachádza medzi obcami Zázriva a Párnica.Nakoľko dochádzalo k veľkým stratám na obojživelníkoch,hlavne skokana hnedého, pristúpili pracovníciSprávy NP Malá Fatra k inštalácií zábran preobojživelníky. Zábrany budujeme v dĺžke asi 300 m.Lokalita sa každodenne kontroluje a obojživelníkysa prenášajú na reprodukčnú lokalitu. Reprodukč-27

INFORMÁCIEZo života ochrany prírodynou lokalitou je v súčasnosti umelo vybudovanéreprodukčné jazierko, ktoré kvalitatívne spĺňa podmienkyna úspešnú reprodukciu nielen skokanovhnedých, ale aj iných obojživelníkov. Ročne taktozachránime niekoľko tisíc chránených a ohrozenýchobojživelníkov. Táto činnosť si našla ohlasaj u širokej verejnosti a médií, čo znamená, žeochrana obojživelníkov a krásnej fatranskej prírodyvôbec nie je ľuďom ľahostajná. Nesmierne nás toteší, preto sme sa rozhodli každoročne sledovaťa usmerňovať prenos obojživelníkov nielen na tejtolokalite. (pž)S-NP Veľká Fatra1. Február – 31. Marec 2009 – výstavaChránená príroda Slovenskav priestoroch informačného strediskav Ružomberku na Bernolákovej ulici. Výstava predstavujesúčasné veľkoplošné chránené územia,chránené krajinné oblasti, ich prírodné hodnoty– fauna, flóra a neživá príroda, besedy o ochraneprírody a chránených územiach pre školy. (ll)S-NP Slovenský krasPracovníci správy NP Slovenský krasaj počas uplynulej zimy uskutočnili zimnésčítanie netopierov v jaskyniach a priepastiachtohto najväčšieho krasového územia. Od začiatkudecembra do konca februára skontrolovali vyše 70zimovísk netopierov, v ktorých zaznamenali výskyt20 druhov netopierov v počte vyše 65 000 jedincov.Najpočetnejšími druhmi boli večernica malá(57 000 jedincov), podkovár malý (2 100 jedincov)a lietavec sťahovavý (1 900 jedincov). Výsledky monitoringunetopierov sa využijú pri manažmentovýchopatreniach súvisiacich s ochranou jednotlivýchzimovísk.V rámci súťaže Separujme spolu sme v spoluprácis Centrom voľného času v Rožňave a Rožňavskoutelevíziou natočili osvetovo-propagačný spoto separácií odpadov, v ktorom si zahrali žiaci žiackehoparlamentu. Viac o súťaži, ale aj spomínanýspot, možno vidieť na www.roznava.sk v dlhodobýchoznamoch.V marci sme v spolupráci so spoločnosťouAqua vita priestoroch Komunitného domu v Rožňavesprístupnili výstavu Život vážky, ktorá sa venujezákladným poznatkom o pôvode a vývoji vážok,približuje ich život a stavbu tela, biotopy a druhyvážok na Slovensku. Na otvorení tejto výstavy sištudenti mohli vypočuť veľmi zaujímavú prezentáciuMgr. Dušana Šáchu o týchto najfarebnejších živočíchochna Zemi. Výstava bude sprístupnenádo 15. apríla 2009.19. marca sme privítali Zdena Vlacha, autoranajnovšieho filmu o Slovenskom krase Suchommorená – vodou tvorená, na besede spojenejs premietaním tohto filmu. (mm)S-PIENAPDňa 28. januára 2009 sa v Gymnáziuv Spišskej Starej Vsi konal Prírodovednýdeň, na ktorom sa prezentovala Správa PIENAP-u.Študentom boli predstavené témy: NATURA 2000,Chránené vtáčie územia a pre najmenších bola pripravenábeseda Vtáčí život v zime. Súčasťou bola ajprezentácia výučbového CD s výsledkami prieskumuflóry a fauny v PIENAP-e ako súčasti projektuOtvorená škola.Správa PIENAP-u v spolupráci s Východoslovenskouenergetikou, a. s, obecnými úradmi a vlastníkmipozemkov zabezpečila v marci prekládku piatichhniezd bociana bieleho na hniezdne podložkya stĺpy v obciach Spišské Hanušovce, Ľubica, Podhorany,Lacková, Výborna. (mm)S-CHKO Biele KarpatySpráva CHKO Biele Karpaty zorganizovalav sobotu 7. marca 2009 brigádu zameranúna stavbu fóliových zábran na rizikových úsekochciest jarnej migrácie obojživelníkov. Zúčastnilosa jej 15 ľudí, hlavne členov Stráže prírody a občianskehozdruženia Pre Prírodu Trenčín, ktorí naprieknie najpriaznivejšiemu počasiu inštalovali na dvochúsekoch 700 metrov z celkovo potrebných 1400metrov zábran. (pj)S-CHKO PonitriePracovné stretnutie členov strážeprírodyRCOP v Nitre v spolupráci s Krajským úradomživotného prostredia v Nitre zorganizovala dňa27. 2. 2009 pracovné stretnutie členov stráže prírodyNitrianskeho a Trenčianskeho kraja. Na stretnutísa členovia stráže prírody oboznámili s novou legislatívouna úseku ochrany prírody a krajiny, zhodnotilisvoju činnosť za predchádzajúci kalendárny rok,vymenili si skúsenosti s prácou v teréne a riešenímpriestupkov s profesionálnym strážcom Národnéhoparku Nízke Tatry Mgr. Harťanským a pripraviliharmonogram spoločných výjazdov v rámci letnejturistickej sezóny (vm)S-CHKO PoľanaInformačný seminár na PodpoľaníSlovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a ŠOP SR, Správa CHKO BRPoľana usporiadali dňa 12. februára 2009 v Detveinformačný seminár Ochrana území Natura 2000a Program rozvoja vidieka 2007 – 2013. Podujatiesa realizovalo v rámci projektu Ochrana biodiverzityv územiach Natura 2000 prostredníctvomimplementácie smerníc EÚ, finančne podporenéhonadáciou Ekopolis. V auditóriu seminára boli zastúpenívlastníci a užívatelia poľnohospodárskychpozemkov, štátna správa ochrany prírody a krajinyna krajskej i obvodnej úrovni, ako aj odborní pracovnícištátnej ochrany prírody z najbližšieho susednéhopracoviska. Z pohľadu organizátorov veľmicennou bola aj diskusná časť seminára, v ktorejdominovali najaktívnejší a najagilnejší užívatelia poľnohospodárskychpozemkov v regióne so svojimipraktickými otázkami na prednášajúcich. (rb)STANE SAS-NAPANT24. apríla pri príležitosti Dňa Zeme pripavujemeenvirovýchovný program pre Základnúškolu Hradná v Liptovskom Hrádku a Základnúškolu v Podbrezovej. Súčaťou programu budúsprevádzané túry do Nízkych Tatier a realizácia vybranýchvýukových programov z našej ponuky.Hypericum 2009, 11. ročník prírodovednejsúťaže pre základné školy Hypericum – poznaťa ľúbiť svoj rodný kraj – organizujeme v spolupráciso SAŽP. V rámci NAPANT-u prebehnú dve regionálnekolá, 6. mája na Bacúchu pre školy z okresuBrezno a 15. mája v Liptovskom Hrádku pre školyz okresu Liptovský Mikuláš. Víťazi regionálnych kôlpostúpia na celoslovenské kolo, ktoré organizujeSAŽP 24. júna na Teplom Vrchu. (jk)S-NP Slovenský krasPri príležitosti Dňa Zeme pripravujeme:- súťažné predpoludnie pre deti materskýchškôl. Úlohou detí bude pomôcť žabke Jankenájsť správnu cestu do rybníčka a vyriešiť úlohy,ktoré na nich po ceste budú čakať;- prírodovednú súťaž družstiev Príroda okolo náspre žiakov 3. – 4. ročníka základných škôl, v ktorejsi žiaci budú merať nielen svoje vedomosti o prírode,ale aj praktické zručnosti, napr. výroba vtáčíchbúdok;- vyhodnotenie výtvarnej súťaže Zelený plagát.V máji pri príležitosti svetového dňa migrujúcichvtákov pripravujeme terénnu exkurziu na Drienovskúmokraď spojenú s ukážkami odchytua krúžkovania vtákov.Vyhodnotenie fotografickej súťaže mladých Slovenskýkras – človek a biosféra v rámci Európskehodňa národných parkov.V júni sa bude konať V. ročník prírodovednejsúťaže Za krásami Slovenského krasu, tentorok bude prebiehať na trase náučného chodníkaDomica.5. júna – Medzinárodný deň životného prostrediaoslávime v Kongresovej sále na Radniciv Rožňave podujatím Separujme spolu, kde vyhodnotímesúťaž v zavedení separovania odpadovna školách. (mm)S-PIENAPDňa 18. apríla 2009 sa bude konaťX. ročník akcie Čisté hory a potoky.Do akcie sa môžu zapojiť žiaci miestnychzákladných a stredných škôl i široká verejnosť. Cieľomakcie je vyčistiť turistické chodníky a vodné tokyna území PIENAP-u.Dňa 25. apríla 2008 sa v obci Červený Kláštorbude konať slávnostné otváranie letnej sezónyv Pieninskom národnom parku. (mm)RCOP Bratislava,S-CHKO Dunajské luhyPripravujeme spolu s ďalšímiorganizáciami pri príležitosti Dňa Zeme vyhlásenie11. ročníka súťaže pre deti Nešetri zelenou láskouv rámci programu Zelené pľúca Bratislavy.Zapojenie detí a mládeže do programu Zelenépľúca Bratislavy je dôležité nielen z hľadiska vlastnejrealizácie programu, ale aj z hľadiska ich výchovyku kladnému vzťahu k životnému prostrediu, a to takv globálnom, ako aj v lokálnom chápaní. Súťaž Nešetrizelenou láskou sa zameriava na poznanie prírodnéhoa životného prostredia Bratislavy a na podnietenieúčastníkov k jej aktívnej ochrane a k vytváraniu zdravéhoživotného prostredia vo svojom okolí. (hk)S-CHKO Ponitrie22. apríla 2009 sa uskutoční v ZOOBojnice otvorenie kampane EAZA(European Association of Zoos and Aquariums)na ochranu európskych šeliem. V dopoludňajšíchhodinách sa uskutočnia prednášky pre študentovstredných škôl. Lektorom bude aj zoológ SprávyCHKO Ponitrie (vs)28

Lomikameň pozmenenýSaxifraga mutata L.Trváca rastlina z čeľade lomikameňovité (Saxifragaceae), vysoká5 – 20 (–30) cm. Rastie na dolomitovom podklade, v skalnýchštrbinách a nezarastených sutinách, zriedkavejšie na svetlináchv kosodrevine. Kvitne v júli a auguste.Lomikameň pozmenený je európsky druh, centrum rozšírenia máv Alpách (Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko, Francúzsko), veľmivzácne sa vyskytuje v Západných Karpatoch. U nás sa druh vyskytujena jedinej lokalite v Nízkych Tatrách, vo vrcholových partiáchSalatína. Lokalita je známa už od konca 18. storočia. Ostatnéúdaje sú mylné, druh bol vysadený na ďalších dvoch miestachv Nízkych Tatrách. Rastie v (horskom) subalpínskom stupni (u nás(1250) 1400 – 1630 m n. m.).Ide o monokarpický druh, teda aj niekoľko rokov jedinec prežívav sterilnej ružici listov, po zakvitnutí celá rastlina odumiera. Kvitneveľmi nepravidelne, sú roky, kedy je takmer nemožné nájsť na lokalitekvitnúcu rastlinu.Na Slovensku kriticky ohrozený (CR), zákonom chránený druh.Je zaradený aj do červenej knihy vyšších rastlín SR a ČR. Výskytna Slovensku má zabezpečenú aj územnú ochranu v rámci Národnéhoparku Nízke Tatry a zároveň národnej prírodnej rezervácieSalatín. Ohrozenie predstavuje veľká vzácnosť, výskyt na jedinejlokalite je sám o sebe rizikom. Nakoľko Salatín je turistami obľúbený,hojne navštevovaný vrchol, časť populácie ohrozuje turistika,najmä zošľapovanie a erózia, prípadne priamo zber rastlín.Daniel DítěFoto: autorLomikameň ovisnutýSaxifraga cernua L.Trváca rastlina z čeľade lomikameňovité (Saxifragaceae), vysoká7 – 15 (–30) cm. Lomikameň ovisnutý rastie vo vlhkých skalnýchštrbinách, sutinách, vchodoch do jaskýň, na vápencovom podloží,na zatienených miestach so severnou expozíciou a s dlho ležiacousnehovou pokrývkou. Naše lokality ležia v subalpínskom stupni.Kvitne v júli až auguste.Lomikameň ovisnutý je arkticko-alpínsky druh s cirkumpolárnymrozšírením. Vyskytuje sa v Severnej Amerike, Grónsku, Špicbergocha celej severnej Euroázii, na juh až do stredoázijských vysokýchpohorí, izolovane v Japonsku. V Európe hojne na Islandea v Škandinávii, vzácne v Škótsku, južnejšie vzácne v Alpácha v Západných a Južných Karpatoch. Na severe patrí medzi bežnéhorské druhy, na Špicbergoch jedna z najotužilejších rastlín,vystupuje až do výšky viac ako 700 m n. m., na hornú hranicuexistencie vegetácie na tomto arktickom súostroví.Na Slovensku sa vyskytuje veľmi vzácne na jednom mieste v ZápadnýchTatrách (Červené vrchy) a na troch lokalitách v BelianskychTatrách.Nie je priamo ohrozený ľudskými aktivitami, všetky známe lokalitysa nachádzajú v Tatranskom národnom parku, navyše v národnýchprírodných rezerváciách s najvyšším stupňom ochrany. Nachádzajúsa v neprístupnom teréne mimo turistických chodníkov. V minulostiboli populácie decimované zbytočnými zbermi do hrebárov.Na Slovensku zaradený medzi zákonom chránené, kriticky ohrozenédruhy (CR). Je zaradený do Červenej knihy vyšších rastlínSR a ČR.Mimoriadne vzácny druh našej flóry, glaciálny relikt na južnej hranicisvojho rozšírenia.Daniel DítěFoto: autorKozinec nórsky– Astragalus norvegicus Weber.Trváca rastlina z čeľade bôbovité (Fabaceae) vysoká 20 – 40 cm.Rastie na skalách a sutinách, na skeletnatých plytkých pôdacha nízkobylinných porastoch v subalpínskom a alpínskom stupni,v Západných Karpatoch výlučne na vápenci. Spolu s ďalšími horskýmidruhmi kozincov je súčasťou floristicky bohatých porastov.Ide o boreálne-euroázijský taxón, rozšírený v severnej Ázii ažna ďaleký Východ, v Európe v Škandinávii, na poloostrove Kola,južnejšie sa vyskytuje vzácne iba vo východných Alpách a ZápadnýchKarpatoch. Na Slovensku sa vyskytuje pomerne hojne ibav Belianskych Tatrách, údaje z iných pohorí (Veľká a Malá Fatra,Západné Tatry) sú mylné. Optimum výskytu na našom území mávo výškach 1800 – 2000 m n. m.Vzhľadom na biotopy, v ktorých sa prevažne vyskytuje, nie je ľudskýmiaktivitami príliš ohrozeným druhom. Výskyt na Slovensku mázabezpečenú územnú ochranu v Tatranskom národnom parku, navyšev prísnej prírodnej rezervácii s najvyšším stupňom ochrany.Na Slovensku je kozinec nórsky zaradený medzi zraniteľné (VU)druhy, je zákonom chránený.V celom svojom areáli je tento kozinec veľmi vzácny druh, väčšípočet lokalít má iba v Škandinávskom pohorí.Okrem kozinca nórskeho v našich horách môžeme obdivovať ajďalšie druhy. Bledožlto kvitnúci kozinec ľadový (Astragalus frigidus)sa vyskytuje v Belianskych Tatrách a vzácne v Malej Fatre,sýto žlté kvety má zriedkavý kozinec previsnutý (A. penduliflorus),okrem Belianskych Tatier na niekoľkých miestach vo Veľkej Fatre.Hojnejšie sú modrofialové kozinec alpínsky (A. alpinus) a k. južný(A. australis), ktoré sa vyskytujú vo Veľkej a Malej Fatre a v Západnýcha Belianskych Tatrách.Daniel DítěFoto: autorOstropysk poľný tatranský– Oxytropis campestris subsp. tatrae(Borbás) DostálTrváca rastlina z čeľade bôbovité (Fabaceae), vysoká 5 – 20 cm.Vyskytuje sa v horskom až subalpínskom stupni, predovšetkýmna skalkách, kamenistých holiach a sutinách, tiež v nízkobylinnýchhorských trávnikoch. Vyhľadáva vápenité, humózne, hlinité pôdy.Kvitne v lete, v júni až auguste.Taxón Oxytropis campestris subsp. tatrae je považovaný za západokarpatskýendemit, široko chápaný taxón O. campestris mározsiahly cirkumpolárny areál rozpadajúci sa na viacero poddruhov.Na Slovensku veľmi zriedkavý taxón, vyskytuje sa vzácnev Belianskych Tatrách a je známy aj z vápencových ZápadnýchTatier (Červené vrchy, Osobitá). Lokality sa nachádzajú v nadmorskýchvýškach od 1450 do 2100 m n. m.Táto horská rastlina nie je priamo ohrozená ľudskými aktivitami.Tak ako v prípade ďalších vysokohorských rastlín, aj ostropyskpoľný tatranský potencionálne ohrozuje turistika. Negatívny dopadcestovného ruchu je tlmený tým, že všetky známe lokality sa nachádzajúv prírodných rezerváciách Tatranského národného parkua s výnimkou jedinej sú vzdialené od miest pohybu návštevníkov.Karpatský poddruh je zaradený medzi zákonom chránené, zraniteľnédruhy (VU).V Alpách, kde je ostropysk poľný (v iných poddruhoch) značnerozšírený na alpínskych lúkach, patrí medzi krmovinársky veľmicenené rastliny, u nás kvôli vzácnemu výskytu a hlavne absenciipasenia toto využitie neprichádza do úvahy.Daniel DítěFoto: autor