Otvoriť - EUROREPORT plus

ObsahZáklad identityregiónu tvoriaľudia, ktorív ňom žijúT. MikušObsahProfilvýtvarnéhoumelcaW. SchifferStrategickápriorita –dobré vzťahyso susedmiRozhovors D. Prokicom4 40 57Základ identity regiónu tvoria ľudia, ktorí v ňom žijú(T. Mikuš)................................................................................................4Svojrázny región s množstvom jedinečností(M. Šišuláková)........................................................................................6Kraj vedieme politikou zhody(Rozhovor s J. Kvardom).........................................................................10Školy sa musia prispôsobiť požiadavkám trhu(A. Pullman)..........................................................................................11Cesty potrebujú trvalú starostlivosť(Rozhovor so Z. Čambalom) ..................................................................12Usilujeme sa maximálne čerpať z eurofondov(D. Guťan).............................................................................................13Príbeh trnavskej automobilky: Ako úspešne čeliť kríze(PSA Pegueot Citroën Slovakia)..............................................................14Chceme zlepšiť kvalitu života v meste(Rozhovor so Š. Bošnákom)....................................................................16Reprezentácia Slovenska a jeho kúpeľníctva(Rozhovor s R. Cicuttom)........................................................................17Brána regiónu do Európy (J. Štaffa)...................................................18Nádejou je nová priemyselná zóna(Rozhovor s Ľ. Parízkom)........................................................................20Skalica sa zmenila na nepoznanie(Rozhovor so S. Chovancom)..................................................................21Z bohatej histórie trnavského regiónu...........................................22Terajšok v znamení dní budúcich(Rozhovor s A. Mézešom).......................................................................24Včasné a korektné informácie sú cestou k spolupráci(Rozhovor so Z. Hájosom)......................................................................25Široká paleta možností pre turistov a cestovateľov.....................26Otázka pre primátorov miest...........................................................28Investície do vzdelania sa vrátia.....................................................32Univerzita v Trnave vychováva mediálnych odborníkov(Rozhovor s J. Matúšom)........................................................................34Kraj, ktorý žije športom (P. Velšic)....................................................36Kultúra ako podstata identity regiónu(J. Štaffa).............................................................................................. 38Profil výtvarného umelca W. Schiffera(S. Jurčová)............................................................................................40Ak sa kríza neprehĺbi, život Hlohovca nenaruší(Rozhovor s J. Dlhopolčekom)................................................................42Ľudia a udalosti Trnavského samosprávneho kraja(P. Velšic)..............................................................................................43DATALAN kúpou spoločnosti Euroaltis pokrývavšetky potreby samosprávy (DATALAN, a. s.)...................................46Export našich najväčších negatív(S. Motusová)........................................................................................48Všetko predať(A. Hykisch)...........................................................................................50Ekonomické udalosti pohľadom analytika(P. Ondriska)..........................................................................................52To je môj názor(R. Geist – M. Havran)...........................................................................53S lexikónom na pulze Slovenska(Rozhovor s B. Kolníkovou – Astor Slovakia Welcome Service)................54Európska komisia..............................................................................55Diplomati (T. Jaglová)..........................................................................56Strategická priorita – dobré vzťahy so susedmi(Rozhovor s D. Prokicom).......................................................................57Európsky parlament..........................................................................58Naši europoslanci rozhodujú o našich záujmoch(T. Jaglová)............................................................................................59Infoservis Úradu vlády SR.................................................................60Infoservis NR SR.................................................................................62Infoservis prezidentskej kancelárie.................................................64Summary.............................................................................................65Máj 2009Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s.r.o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v spolupráci s Kanceláriouprezidenta SR, Vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • Adresa redakcie: Račianska 66, 831 02 Bratislava, tel.:02/44441148-52, fax: 02/44441153, e-mail: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • MK ev 2906109 • Šéfredaktor:Ľuboš Jurík (ljurik@euroreportplus.sk) Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová (vrzgulova@euroreportplus.sk) • Summary: MáriaVrabcová • Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková (marketing@euroreportplus.sk), Dušan Ďurkáč (ddurkac@euroreportplus.sk) • Výroba:REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica Cena jedného výtlačku: 2,49 € / 75 Sk • Ročník: XI. – mesačník • Obálka: REPUBLICA •Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 20093

Predseda TTSKZáklad identity regiónutvoria ľudia, ktorí v ňom žijúFoto: I. KrajčovičTibor Mikušpredseda Trnavského samosprávneho krajaVstupom do Európskej únie sa rozšírili možnosti pre rovnomernejší rozvoj regiónov. Najdôležitejším momentom, ktorý nás v tomtoprocese ovplyvňuje, je regionalizácia Európy. Túto tendenciu cítime aj v Trnavskom samosprávnom kraji. O všetkom, čo ovplyvňujekaždodenný život občana, by sa malo rozhodovať v regióne, v ktorom žije. Toto pravidlo sa snažíme uplatňovať vo všetkýchkoncepčných a programových dokumentoch.Sila regiónov je nezameniteľná, výlučnáa nezastupiteľná. Práve v nich dochádzak transformácii ľudového na občianske,konzervatívneho na vlasteneckéa kresťanského na všeľudské, čiže všeobecneakceptovateľné. Aby sa tento potenciáldal skutočne využiť, potrebujeme zmysluplnúregionálnu politiku. Podľa môjho názorusúvisí riadenie samosprávneho krajas bezprostrednou komunikáciou nielens poslancami regionálneho zastupiteľstva,ale najmä s primátormi miest a starostamiobcí. Rovnako dôležité sú názory neformálnychlídrov spomedzi občanov, akýmisú významní športovci, umelci, učitelia,lekári, vedci a predsedovia občianskychzdružení.Nezanedbateľný význam má konzultačnáa riadiaca práca s príslušnými regionálnymizdruženiami miest a obcí, ktoré sú významnýmikolektívnymi autoritami. Z rovnakéhodôvodu vznikli ako poradné orgány predseduTTSK tiež kultúrna a športová rada kraja.Na hospodársku krízu, ktorá neobišlaani náš región, sme operatívne zareagovalizaložením hospodárskej rady kraja. Jej úlohouje hľadať optimálne riešenia na zmierneniedosahov krízy. Na tento účel združujevšetkých funkcionárov rozhodujúcich inštitúciíkraja, podnikateľov a zamestnávateľov.Tento informačný, koordinačný a riadiacipotenciál je zárukou, že získané poznatkya postulované návrhy sú akceptovateľnépre všetkých obyvateľov kraja. Spoločnépostupy samosprávnych krajov koordinujezdruženie SK8, ktoré vzniklo v roku 2006.Je reprezentantom a hovorcom vo vzťahuk Národnej rade SR, vláde a ústredným orgánomštátnej správy, ale aj iným organizáciámvrátane európskych a medzinárodných.Má ambíciu byť koordinátorom aktivítsmerujúcich k rozvoju samosprávnychkrajov, regiónov, miest a obcí.Trnavský región vnímam ako zložitý dynamickýpriestorový systém, ktorý vznikol4 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Charakteristika TTSKSvojrázny regións množstvom jedinečnostíTrnavský samosprávny kraj leží v juhozápadnej časti Slovenska. Zo západu susedí s Bratislavským samosprávnym krajom, na severes Trenčianskym a na východe Nitrianskym samosprávnym krajom, na západe s Rakúskom v dĺžke asi 12 km, ďalej v dĺžke 45 kms Českou republikou a na juhu s Maďarskou republikou (45 km). Rozloha tvorí 8,5 % z rozlohy Slovenskej republiky. Územie tvoriaprevažné časti Záhorskej (Borskej) nížiny, Malých Karpát, Trnavskej pahorkatiny a Podunajskej nížiny. Najvyšším bodom územia ajMalých Karpát je vrch Záruby s výškou 768 m n. m. a najnižší bod 110 m n. m. je pri toku Malého Dunaja v katastri obce Okoč.SvojráznosťTrnavský samosprávny krajspoluvytvárajú tri zvláštne regióny,na severozápade Záhorie,v centrálnej časti trnavskýregión a na juhu oblasť Žitnéhoostrova. Nachádza sa prevažnev západnej časti historickej Bratislavskejstolice a na severe naúzemí priľahlej historickej Nitrianskejstolice.Počtom takmer 560-tisícobyvateľov je Trnavský samosprávnykraj síce najmenší zovšetkých krajov Slovenska, alepatrí medzi najproduktívnejšieregióny v oblasti priemyslui poľnohospodárstva. Je preňcharakteristický priaznivý demografickýpotenciál, strategickágeografická poloha, dlhoročnétradície kúpeľníctva a priaznivéklimatické podmienky,ktoré sú predpokladom ďalšiehoekonomického rozvoja.Regióny, ktoré spoluvytvárajúTrnavský samosprávnykraj, vynikajú svojráznosťouosídlenia, ľudovej architektúry,miestnymi kultúrnymi prejavmia zvykmi. Toto územie patrík najstarším kultúrnym oblastiamSlovenska, čo dokladujúmnohé nálezy pravekého osídlenia,z ktorých hádam najznámejšiaje Moravianska Venuša.Najmä vďaka priaznivým prírodnýmpodmienkam bolo totoúzemie intenzívne osídľované.Vystriedalo sa tu mnoho národova kultúr. Kelti, Germáni,Slovania a na juhu starí Maďariosídľovali najmä nížinné oblasti.Nížinné hradisko v katastriobce Ducové je jedným najstaršíchdokladov slovanskéhoosídlenia na Slovensku. Bohatésú doklady osídlenia aj z čiasVeľkej Moravy i poveľkomoravskéhoobdobia.Trnavský samosprávnykraj je slovenským regiónoms množstvom špecifík, ktoréz neho robia atraktívnu oblasťSlovenskej republiky nielen prejeho obyvateľov, ale ajpre návštevníkov z domovaaj zo zahraničia.A pre ostatné samosprávnekraje je častozdrojom inšpirácie riešeniarôznych otázok. Najeho čele stojí v tomto volebnomobdobí predseda Tibor Mikuš,pôvodca početných riešenív prospech obyvateľov regiónua jeho funkčnosti. Svoj srdečnývzťah k celému kraju rád vyjadrujeslovami, že je „rovnakopyšný na skalický trdelník, blahodarnébahno z Piešťan i vodnémlyny na Malom Dunaji“.Bohatstvo prírodyK charakteristike Trnavskéhosamosprávneho kraja patrí skutočnosť,že doň zasahujú štyriveľkoplošné chránené územia:Chránená krajinná oblasť MaléKarpaty, Chránená krajinnáoblasť Biele Karpaty, Chránenákrajinná oblasť Záhorie a Chránenákrajinná oblasť Dunajskéluhy. Okrem toho je v krajiosem národných prírodných rezervácií,dvadsaťtri prírodnýchrezervácií, jedna národná prírodnápamiatka, dvadsať prírodnýchpamiatok a dvadsaťpäťchránených areálov.Tieto časti regiónu sú sídlomvzácnych ekotopov, vtákov, divejzveri, medzi ktorou nechýbaani muflón, vodné vtáctvo,vzácne rastliny a lužné lesy.Spolu s bohatstvom početnýchprírodných minerálnych prameňova liečivých vôd sú silnýmlákadlom cestovného ruchu.Z tohto hľadiska svetovoznáme sú Piešťany, ktoré sa dlhodobozameriavajú na liečbupohybového ústrojenstva a reumatizmu.Menej známe, zatoveľmi účinné sú na Záhorí Smrdáky.Ide o kúpele, ktoré liečiakožné choroby, navštevujú ichnajmä psoriatici.Termálne kúpaliská v Trnavskomsamosprávnom kraji,ktoré sú v jeho južnejčasti, sú oveľa známejšiev Českej republikea Poľsku než doma naSlovensku. Preto ichspomeňme: Vincov lespri Sládkovičove, TermálCentrum Galandia v Galante,Horné Saliby, DunajskáStreda, Topoľníky a Veľký Meder.Okrem nich medzi turistickyvyhľadávané patria vodnénádrže. Takéto príležitostina aktívny oddych sa núkajúv každej časti kraja, Skalica –Zlatnícka dolina, Senica – Šaštín– Gazarka, Tomky a Kunovskápriehrada, Piešťany – Sĺňava,Trnava - Kamenný mlyn,Buková – Hrudky, Smolenice –Jahodník.V regióne nechýbajú ani početnécyklotrasy a ďalšie sa budujú.V tomto roku by mali byťvybudované doteraz naplánovanécyklotrasy v regióne, ktorésa začali stavať v minulomroku v troch etapách. Sem prúdiai prostriedky z fondov Európskejúnie, ktorá je podporovateľomtakýchto občianskychaktivít.V Trnavskom samosprávnomkraji je to okrem iných zásluhaObčianskeho združenia TNC,organizácie tzv. tretieho sektora,ktorá sa aktívne podieľa napropagácii a sociálnom rozvojisvojho kraja. Združenie spolupracujes vedením Trnavskéhosamosprávneho kraja, viacerýmisamosprávami v regióne,medzi ktoré patria Trstín,Bohdanovce n. Trnavou, Suchán. Parnou, Špačince, Šelpice,Dolná Krupá, Boleráz, Bíňovce,Smolenice, Horné Orešany,Dolné Orešany, Hrnčiarovce,Borová, Dlhá, Košolná, Zavar,Pusté Úľany, Veľký Grob,Dobrá Voda, Zvončín, Zeleneča Sládkovičovo.Organizátori sa usilujú budovaťrekreačné trasy tak, abyplnili aj náučnú rolu. NapríkladCyklotrasa TNC FrantiškaHečka je súčasťou okruhu, ktorýspojí obce Zvončín, Suchú,Šelpice, Bohdanovce, Boleráz,Špačince s Trnavou a zároveňbude pripomínať život a dielovýznamného spisovateľa, rodákazo Suchej.Doprava a priemyselTrnavský región, keď už spomínamev určitom zmysle dopravu,má bohatú infraštruktúru.Sídlo kraja leží na severnojužnej,ale tiež južno-východnejželezničnej trase. Krajomprechádza 305 km železníc,z ktorých určitá časť už prešlav ostatnom období modernizácioua ďalšie práce prebiehajú.Tadiaľto prechádzajú dôležitéťahy z Bratislavy cez Trnavu doŽiliny, ako aj z Hodonína cezTrnavu do Nitry.Dĺžka cestnej siete dosahujevyše 3 300 km, pričom z nich1 930 km tvoria štátne cestypod starostlivosťou Slovenskejsprávy ciest. Zdrojom vrásokna tvári vedenia župy sú častoúseky diaľnic D1 a D2, ktoréprechádzajú krajom, v celkovejdĺžke 67,439 km v smere Bratislava– Horná Streda, a čiastočnetrasa diaľnice D2 vedúcaz Bratislavy cez Kúty do Prahy.Podobne ako rýchlostná cestaR1 však nepatria pod jej správu.Dôležitou tepnou je cestaI/63, ktorá smeruje z Bratislavycez Šamorín a obchvatom DunajskejStredy cez Veľký Medersmerom na Komárno.V regióne je v Piešťanochmenšie medzinárodné letisko,dejisko národných leteckýchdní s názvom Dni národnej hrdosti,ktoré sa už dvakrát konaliz iniciatívy Trnavského samosprávnehokraja s podporouprezidenta Slovenskej republikya premiéra Roberta Fica.Popri meste Piešťany a Západoslovenskommúzeu v Trnave jespoločným usporiadateľom Mi­6 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Charakteristika TTSKnisterstvo obrany SR. Cieľompodujatia je uctiť si pamiatkuslovenských velikánov, ktorýchživot prispel k rozvoju letectva.Medzi nich patria M. R. Štefánik,ale i vynálezcovia JozefMurgaš a Štefan Banič, odbojári– letci Otto Smik a Ján Ambruš,ale tiež kozmonauti IvanBella a Eugen Cernan. Tu trebapripomenúť, že Piešťany sú zároveňsídlom vojenského múzeas mnohými zaujímavýmiexponátmi. Župa vyvinie všetkoúsilie, aby sa z podujatia stalanová slovenská tradícia.Z ďalších troch letísk krajaTrnavské letisko slúži pre poľnohospodárovna agrochemickéslužby. Ďalšie dve letiskáv Bolerázi (časť Klčovany) a vHolíči sa využívajú na športovéúčely.V regióne nechýbajú anivodné cesty. Menej významnáz nich je na rieke Váh, ktorý jeznámy viac ako zdroj energie,pričom v Maduniciach pri Piešťanochje najstaršia vodná elektráreňna rieke vôbec. A abysme nezabudli, v kraji leží tieždoteraz najväčšie dunajskévodné dielo na Slovensku –Gabčíkovo-Nagymaros. Medzinárodnálodná doprava fungujena Dunaji, sústreďuje sa na prepravutovaru a cestovný ruch.V budúcom období sa predpokladávybudovanie osobnéhoprístavu v Čilistove, resp. splavnenieďalšej časti Váhu.Vodou sa však výpočet zdrojovči producentov elektrickejenergie v Trnavskom samosprávnomkraji vôbec nekončí.Cerová sa môže pochváliť veternýmielektrárňami a JaslovskéBohunice sú prvým jadrovýmproducentom elektriny. Tu jedo blízkej budúcnosti pripravenýplán aj na vybudovanie novýchreaktorov, hľadá sa finančnériešenie projektu.Súčasťou rozvinutej ekonomikyje elektrotechnický priemysel,silné strojárstvo, ale tiežchemický priemysel. Vo väčšineprípadov ide o zahraničnýchinvestorov, ktorí rovnako akosklári sú pokračovateľmi pôvodnedomácej výroby. Už inakje to v potravinárstve, ktoré zostalodoménou domácich producentov.PoľnohospodárstvoNepochybne Trnava patrík regiónom na špici zamestnanostiv pestrej palete odvetvípoľnohospodárstvo, vinárstvoa školstvo nevynímajúc.Vďaka bohatstvu prírody,kvalitnej pôde nie iba v Podunajskej,Záhorskej alebo Borskejnížine, ale aj na karpatskýchkopcoch či úbočiach Inoveckejpahorkatiny a pričinenímklimatických podmienoksa obyvateľstvo Trnavskéhosamosprávneho kraja nemôžesťažovať na zlú poľnohospodárskuprodukciu. Naopak, táto jev rámci Slovenska druhá najvyššia.Takmer 90 percent poľnohospodárskejpôdy v celkovejvýmere vyše 295-tisíc hektárovpredstavuje orná pôda.Najväčšie zastúpenie majú černozeme,hnedozeme a čiernice.Z hľadiska prírodno-geografickýchpodmienok patrí regiónmedzi najteplejšie oblasti Slovenska,a preto poľnohospodárskavýroba je v regióne najrozšírenejšouaktivitou regiónu.Rastlinná výroba sa sústreďujehlavne na pestovanie hustosiatych obilnín, najmä pšenicea jačmeňa, kukurice, cukrovejrepy, slnečnice, repky. Zvyšujesa pestovateľská plocha zemiakov.Priaznivé podmienky súna pestovanie rýchlenej a poľnejzeleniny. Pestovatelia kukuricea repy sa môžu chváliťvýbornou produkciou, v okresochDunajská Streda a Galantasú výnosy pestovateľov obiliao štvrtinu až tretinu vyššie,než je celoslovenský priemer.Darí sa tiež živočíšnej výrobe.Tá je dokonca vyššia ako rastlinná,pričom dominuje záujemo hydinu a chov hovädziehodobytka. Významné úspechyv európskom meradle dosahujúvinohradníci a vinári, čo potvrdzujúich úspechy na rozličnýchmedzinárodných prehliadkacha súťažiach. Vo vinohradoch saudomácňujú nové odrody vínnejrévy a kvalitné vína z regiónusa už pri viacerých príležitostiachúspešne predstavili ajv Európskej únii v Bruseli a nainých významných miestach vosvete.ŠkolstvoŠkolstvo je jednou z bolestínašej spoločnosti. Niekoľko ajeurópskych prieskumov vedomostípreukazuje, že Slovenskonemôže byť spokojné s úrovňouvzdelávania. Teda predTrnavským samosprávnymkrajom tak ako pre ostatnýmiregiónmi stojí úloha starať sao kvalitu pedagogického procesu.Pretože región, ako smeuž spomenuli, patrí k ekonomickynajvyspelejším, výchovanových kvalifikovaných odborníkovtu má veľký význam.Napokon v Trnave vzniklaprvá univerzita v histórii Slovenskaa región je v súčasnostisídlom piatich vysokých škôl.V samotnej Trnave je to Trnavskáuniverzita, Univerzita Cyrilaa Metoda ako i Materiálovo-technologickáfakulta Slovenskejtechnickej univerzity.V Skalici funguje Stredoeurópskavysoká škola a Vysoká školav Sládkovičove.Rozloha: 4 148 km 2Počet obyvateľov: takmer 560-tisícHustota osídlenia: 135 obyvateľov/km 2Počet obcí: 251Počet miest: 16Počet okresov: 7 (Dunajská Streda, Galanta,Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica a Trnava)Sídlo kraja: Trnava www.trnava-vuc.skMestá: Dunajská Streda (www.dunstreda.eu),Šamorín (www.samorin.sk), VeľkýMeder (www.velkymeder.sk), Galanta(www.galanta.sk), Sereď (www.sered.sk),Sládkovičovo (www.sladkovicovo.net),Hlohovec (www.hlohovec.sk),Leopoldov (www.leopoldov.sk),Piešťany (www.piestany.sk), Vrbové(www.vrbove.sk), Senica (www.senica.sk),Šaštín-Stráže (www.msu-sastinstraze.sk),Skalica (www.skalica.sk), Holíč(www.holic.sk), Gbely (www.gbely.sk)a Trnava (www.trnava.sk)Trnavský samosprávny kraj je súčasťourozvojového regiónu Viedeň – Bratislava –Györ – Moson – Sopron.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 20097

Charakteristika TTSKV súčasnosti je v regióne šestnásťgymnázií, z toho päť s maďarskýmvyučovacím jazykom,tridsaťsedem odborných strednýchškôl, z nich osem s maďarskýmvyučovacím jazykom.Školy trnavského regiónu saúspešne zapájajú do významnýchpodujatí a súťaží aj medzinárodných,vypracúvajú svojeprojekty. Vlastným regionálnympodujatím, ktoré prerástlodo tradície, je Župná olympiádastredoškolskej mládeže.Konal sa už jej tretí ročník a zapájajúsa do nej stredné školyzo všetkých okresov v kraji ajpartnerské regióny zo zahraničia– Juhomoravský kraj, AutonómnaPokrajina Vojvodina,Župa Győr – Moson – Soprona Varaždínska župa. Podujatiepodporujú prezident republikySR, minister školstva SR, splnomocnenecvlády SR pre mládeža šport, Matica slovenská, Slovenskýolympijský výbor, SpoločnosťFerdinanda Martinenga,Slovenská asociácia športuna školách, COOP VOZ, a. s.,Trnava a celý rad významnýchslovenských reprezentantovšportovcov, medzi nimi i olympijskývíťaz v boxe Ján Zachara.Trnavský samosprávny krajmá svoju stratégiu celoživotnéhovzdelávania, ktorá zahrňujespolu výchovné a vzdelávacieaktivity uskutočňované v školskomsubsystéme vzdelávania(materské, základné, strednéa vysoké školy) a v subsystémemimoškolského vzdelávania(podnikové, rezortné, záujmové,občianske, iné vzdelávanie).Až do vlaňajšieho roka v regióneneexistovalo žiadne zariadenie,ktoré by riešilo výchovua pomoc mládeže a ľudí v zložitýchživotných situáciách.Uprostred roka sa župe podarilozriadiť v Trnave prvé krízovéstredisko.Starostlivosť o človekaZdravotná a sociálna starostlivosťtrápia všetky slovenskéregióny a nie je to inak ani v Trnavskomsamosprávnom kraji,ktorého sa tiež dotkla reštrikciazdravotníckych zariadení.K cieľom Trnavského samosprávnehokraj patrí zlepšovaniesituácie v oblasti zdravotníctva.V dlhodobo nastavenomtrende bude župa pokračovaťaj po transformácii nemocníc,vychádzajúcej zo zákona. „Doakciových spoločností vstúpilinemocnice s poliklinikouv Skalici, Dunajskej Strede a vGalante,“ župan Tibor Mikuš.„Nemocnice budú riadené koordinovanepod správou Trnavskéhosamosprávneho kraja,“povedal a dodal, „vytvorilisme podmienky na stabilizáciuzdravotníckeho, technického8 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniia sanitárneho personálu, pretožeto je to najcennejšie, čo v nemocniciachmáme.“ Župa chcetýmto krokom predísť odlevukvalifikovanej pracovnej sily dozahraničia.Začala sa a naďalej prebiehaoptimalizácia siete nemocničnýchzariadení, ku kladnýmRaritou v rámci kraja je kompa vo Vojke nad Dunajom, ktorá premáva každú hodinu na druhú stranu Dunaja.Foto: archív TTSKkrokom patrí aj ziskové nakladanies dubióznym, teda nepotrebným,majetkom. Zelenúdostala reštrukturalizácia. „Budemeveľmi citlivo posudzovať,s ohľadom na kvalitu výkonov,na doterajšiu využiteľnosť konkrétnychzariadení a oddelení,ale aj na špecifikum tohto krajaa to je dvojjazyčnosť obyvateľov,“konštatoval župan.Do nemocníc by sa mali vrátiťi ziskové činnosti, ktoré v ostatnýchrokoch spadali do súkromnýchrúk. „Mám na myslinapríklad lekárne, ako smeurobili v Dunajskej Strede, kamsa vrátila namiesto súkromnejnemocničná lekáreň. Podporilisme investičné aktivity v Galante,ktoré umožnia návratnosť investíciía prispejú k stabilnémuhospodáreniu nemocnice. Rozhodlisme aj o nákupe špecifickýchzariadení na vykonávaniemagnetickej rezonancie či dialýzy,“uviedol Tibor Mikuš.„Zásadný zámer pre nás akoľudí zodpovedných za oblasťzdravotníctva v kraji je zachovanienemocníc a skvalitnenieich výkonov,“ zdôraznil predsedasamosprávneho kraja.Županovi leží na srdci tiežsociálna starostlivosť o odkázanýcha chorých. Toto je oblasť,ktorá sa citlivo dotýka množstvaobčanov a spoločnosť tumá svoje dlžoby. V trnavskomregióne je v štádiu realizáciepríprava hospicov v Bohdanovciacha Dolných Orešanoch. Tovšak nie sú jediné zariadeniav kompetencii kraja. Od júla2002 prešlo do zriaďovateľskejpôsobnosti Trnavského samosprávnehokraja spolu 20 zariadenísociálnych služieb a dňom1. 1. 2004 ďalších šesť zariadenísociálnych služieb. Z nich 21zariadení sociálnych služieb máprávnu subjektivitu. Tri z nichsú domovy sociálnych služiebpre deti a dospelých s týždennýmpobytom, šesť je domovovsociálnych služieb pre deti a dospelýchs celoročným pobytom,osem domov sociálnych služiebpre dospelých s celoročnýmpobytom, tri domy dôchodcova domovy sociálnych služiebpre dôchodcov, naostatok je jedendomov dôchodcov, domovpenziónpre dôchodcov a DSS.Tri zariadenia sociálnych služebsú bez právnej subjektivity.Otázkou do najbližšej budúcnostije, ako sa na týchto zariadeniachpodpíše súčasná hospodárskakríza aj s ohľadom na avizovanéúsporné opatrenia vlády.KultúraV oblasti kultúry na územíTrnavského kraja je v prevádzkedostatočný počet kultúrnychinštitúcií, ktoré poskytujú svojeslužby širokej verejnosti a vyvíjajúkultúrne aktivity regionálneho,nadregionálneho i medzinárodnéhocharakteru.Stálou kultúrnou inštitúcioukraja je Divadlo Jána Palárikav Trnave. Múzeá a galérie majúosobitné poslanie v procese rozvojaspoločnosti. V regióne pôsobíHvezdáreň a planetáriumHlohovec, ktoré slúžia najmäna osvetovú a vzdelávaciu činnosť,popularizáciu astronómiea vedeckú činnosť. Kolorit krajinydotvárajú starobylé mestás množstvom historicky vzácnychpamiatok, zámky a kaštiele,ľudová architektúra i technicképamiatky. Svedkami čiasdávno minulých sú zachovanézvyšky hradov a vzácne nále­

Charakteristika TTSKzy archeologických vykopávok.V súčasnosti je v kraji 592 nehnuteľnýchkultúrnych pamiatok,830 hnuteľných kultúrnychpamiatok, jedna mestská pamiatkovárezervácia – Trnava,jedna pamiatková rezerváciaľudovej architektúry – PlaveckýPeter a 4 pamiatkové zóny – Hlohovec,Piešťany, Skalica a Sobotište– Habánsky Dvor. Niektorépamiatky a územia spĺňajú kritériasvetového kultúrneho dedičstvaa sú predmetom predbežnéhovýberu na nomináciupodľa dohovoru UNESCO – pamiatkyVeľkej Moravy: Slovenskéhradisko v Mikulčiciach –Kostol sv. Margity Antiochijskejv Kopčanoch.Riešenie v ľuďochKeď v roku 1996 poslanci Národnejrady SR rozhodli o platnomúzemnom a správnomčlenení Slovenskej republiky,územné určenie Trnavskéhosamosprávneho kraja vyvolaloveľa kritiky. Nespokojní občaniaoprávnene reptali, ich cesta zavybavovaním dôležitých záležitostído sídla župy sa v mnohýchprípadoch výrazne predĺžila a ajinak im výrazne skomplikovalaživot. Podľa hlasov verejnostivznikol geograficky neprirodzenýsamosprávny útvar, ktorý nemalani historickú obdobu.Desať rokov po vznikudnešného kraja jeho vedenierozhodlo o nevyhnutnosti zásadnejzmeny organizačnejštruktúry, ktorá mala vyriešiťfungovanie župného úradu tak,aby verejnosť nemala viac dôvodyna nespokojnosť a zároveň,aby sa činnosť jednotlivýchsekcií zrýchlila aj sprehľadnila.Samozrejme, zmeny mali tiežzhospodárniť nakladanie s financiamia majetkom.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPre verejnosť bola vari najzaujímavejšiazmena vo vznikušiestich expozitúr úradu samosprávnehokraja, ktoré jej takpovediacvýrazne priblížili úrada vo veľkej väčšine záležitostíodstránili finančne aj fyzickynáročné cestovanie do Trnavy.Expozitúry majú aj opačnývýznam. Prostredníctvom nichzískava vedenie úradu Trnavskéhosamosprávneho krajaoveľa väčší prehľad o dianí vosvojom regióne, môže operatívnejšiezasahovať v prípadoch,keď je to potrebné.Expozitúry fungujú v DunajskejStrede, Galante, Hlohovci,Piešťanoch, Senici a v Skalici.Riadi ich sekcia regionálnehorozvoja, ktorej úlohou je podieľaťsa na zabezpečovaní vyváženéhohospodárskeho rozvojakraja, na odstraňovaní a zmierňovanírozdielov na úrovni hospodárskehoa sociálneho rozvojalokálnych častí kraja.Na začiatku sme spomenuli,že Trnavský samosprávny krajje v počte obyvateľov najmenší.Hustota obyvateľstva je veľmi rozdielna.Napríklad v severozápadnejčasti regiónu je veľmi nízka.Tuto oblasť charakterizujú riedkeosídlenia, neraz samoty, kým južnáčasť kraja sa môže chváliť práveopačnou krajnosťou.Vráťme sa však k novej organizačnejštruktúre úradu samosprávnehokraja. Vytvorilo saňou nové usporiadanie dovtedajšíchorganizačných útvarova vznikli nové útvary v zmyslepotrieb riadenia. Vznikli sekcie,ktoré zodpovedajú úlohám a potrebámúradu. Sekcia verejnejsprávy rieši problematiku školstva,sociálneho zabezpečenia,kultúry a zdravotníctva. Sekciahospodárskej stratégie sa zaoberámajetkom, investíciami, dopravoua základnou infraštruktúrou.Naostatok na úrade vzniklasekcia regionálneho rozvoja,ktorá má na starosti štrukturálnefondy Európskej únie, stratégiu,metodiku, riadenie, monitoring,kontrolu a tiež cestovnýruch, ktorý má v tomto regiónenávštevníkom bohato čo ponúknuť.Tým sa vytvorili podmienkyna spracovávanie a aktualizáciukrátkodobých a strednodobýchrozvojových programov a programovýchdokumentov na čerpanieprostriedkov z fondov Európskejúnie v súčasnom programovacomobdobí rokov 2007 – 2013.Zásadné zmeny organizácieúradu priniesli so sebou zmenyaj v práci s ľuďmi a v odmeňovaní.Prirodzenou vecou sa stalvýber pracovníkov prostredníctvomvýberových konaní a preverovanieich odbornej aj jazykovejspôsobilosti na príslušnúriadiacu pozíciu.Okrem expozitúr úraduvznikla Agentúra regionálnehorozvoja, ktorá je dôležitýmčlánkom pre čerpanie fondovEurópskej únie v tomto programovacomobdobí rokov 2007 –2013. V súčasnosti už má šesťa sedem RRA v jednotlivýchokresných mestách kraja a ichzásluhou je Trnavský samosprávnykraj jedným z najaktívnejšíchv podávaní projektovv rámci čerpania finančnej pomociz Európskej únie.Naj... v Trnavskom samosprávnom kraji• Lapidárium na nádvorí manufaktúry Holíčskeho kaštieľa z roku 1736 je jediné tohto druhu na Slovensku.• Najhorúcejší termálny prameň na Slovensku je vo Veľkom Mederi, jeho výverná teplota dosahuje 92 °C.• Najvyhľadávanejšie z kúpeľov Slovenska sú svetoznáme Piešťany.• Najhorúcejšou a najsuchšou oblasťou Slovenska je Podunajská nížina.• Najstarším známym výtvarným prejavom ľudí žijúcich na slovenskom území je slávna Moravianska Venuša.• Najväčším riečnym ostrovom v Európe je Žitný ostrov na južnom Slovensku. V trnavskom regióne zasahujedo okresu Dunajská Streda.• Divadlo v empírovom štýle, ktoré je jedinou zachovanou stavbou tohto druhu v lokalite strednej Európy,je v Hlohovci.• Výsostne najstaršia stojaca veľkomoravská architektúra a zároveň najstaršia stojaca sakrálna stavbana Slovensku je Kostolík sv. Margity Antijochijskej v Kopčanoch.• Jediný veterný mlyn na Slovensku je v Holíči.Spoluprácaso zahraničímTrnavský samosprávny kraj,ako sme už spomenuli, je jedinýspomedzi ôsmich krajov,ktorý susedí až s tromi štátmi –Českou republikou, Rakúskoma Maďarskom.Na to, aby existovalo dobrépriateľstvo medzi našimi a zahraničnýmisamosprávnymi územiami,nie je potrebná ich regionálnablízkosť ani susedstvo. Trnavskýsamosprávny kraj rozvíjačulé družobné styky so svojimipartnermi nielen v susednýchštátoch. Memorandá o spoluprácimá Trnavský samosprávnykraj podpísaný s Juhomoravskýmkrajom, v Srbsku je jehopartnerom Autonómna PokrajinaVojvodina, v Taliansku ProvinciaPordenone, Región Friuli-Venezia-Giulia,v MaďarskuŽupná samospráva Győr-Moson-Sopron,Župná samosprávaPešť, v Chorvátsku Zadarskažupanija a Varaždinska županija,v Rakúsku spolková krajinaDolné Rakúsko a v ďalekom KazachstaneAkimát Východo-kazašskejoblasti. Rozpracovanésú aj dohody s arménskym regiónomArmavir, provinciou Jeruzalem,Vojvodstvom Kujawsko-Pomorskie a mnohými ďalšímiregiónmi, ktoré chcú spolupracovaťs Trnavským samosprávnymkrajom.Medzinárodné styky na regionálnejúrovni obohacujú obestrany. Nie je to však len kultúraa šport. Vzťahy sú oveľa širšiea poskytujú množstvo podnetovaj dobrých nápadov. Na podujatiach,ktoré každoročne usporadúvaTrnavský samosprávnykraj, sa každoročne predstavujúaj družobné regióny.Spolužitie v zhodeUž sme hovorili o viacerýchšpecifikách Trnavského samosprávnehokraja. Na záver sak nim vráťme ešte citlivou otázkou,ktorou sú slovensko-maďarskévzťahy. Tých sa týkalomnožstvo obáv pri kreovaníkraja. Po žiadnom národnostnomprobléme však v župe nietani stopy. Slováci s Maďarmia Maďari so Slovákmi majú veľmidobré vzájomné vzťahy. Ichvytváranie napomáhajú regionálneZdruženia miest a obcí,ktoré sú špecifikom Trnavskejžupy. Funkčné je Združeniemiest a obcí Žitného ostrova,podobne galantsko-šalianskehoregiónu a už existuje tiež novézdruženie Galantsko. V rámcinich si samosprávy vzájomneradia, spoločne riešia rovnaképroblémy, propagujú svoj mikroregión.Pestujú medzi seboupriateľstvo a učia sa žiť spolu,nie vedľa seba.Mária ŠišulákováFoto: I. KrajčovičMáj 20099

Podpredseda TTSKKraj vediemepolitikou zhodyV štyridsaťčlennom zastupiteľstve Trnavského samosprávneho kraja má Strana maďarskejkoalície 15 zástupcov, čo z nej urobilo najsilnejší politický subjekt v tomto orgáne.Na základe toho sa jej zástupca stal vicežupanom, ktorý je aj štatutárnym zástupcompredsedu Tibora Mikuša. Publicista František Meliš hovoril s Józsefom Kvardom, prvýmpodpredsedom Trnavského samosprávneho kraja.■■ Predseda Trnavského samosprávneho krajasi pochvaľuje, že práca sa vám darí najmä preto,že sa dokážete dohodnúť na princi piálnychotázkach bez ohľadu na politickú príslušnosť,keďže Trnavský samosprávny kraj je národnostnezmiešaný. Je to skutočne tak?Po posledných župných voľbách županTibor Mikuš ohlásil tzv. politický ekumenizmus.Dávame si záležať na vecnomspravovaní kraja bez politických súbojov.Nepopieram však, že politikum predsa lenzohráva istú úlohu. Zámerom poslancovStrany maďarskej koalície bolo konštruktívneprispievať k budovaniu kraja a našastrana túto politickú líniu dodržiava. Taksa správajú aj zástupcovia ostatných politickýchsubjektov, a preto aj kraj fungujebez dajakých väčších otrasov.■■ Ako prvý podpredseda máte vo svojomportfóliu regionálny rozvoj a územne južnúčasť kraja. Ako sa vám darí v tejto problematike?S predsedom sme sa hneď na začiatku dohodlina niektorých slušných pravidlách hry.Náš poslanecký klub v zastupiteľstve reprezentujeasi 40 percent obyvateľov kraja, takževšetky prostriedky, ktoré sa dajú voľnedeliť, sa delia tak, aby sa nikto necítil ukrivdený.Teda spomínaných 40 percent dostávajuh a 60 stred a sever kraja. A funguje to. Napríkladz bývalého plánovacieho obdobia zostaloešte 220 miliónov korún na regionálnyoperačný program. Stal som sa predsedomvýberovej komisie a finančné prostriedkysa nám podarilo podeliť tak, že do Galantya Dunajskej Stredy išlo 88 miliónov a zvyšokdostali stred a sever. Neboli nijaké námietkya podobne ani pri riešení ostatných otázoknie sú problémy, ktoré by boli motivovanéstraníckymi záujmami. Všetko sa najskôrprekonzultuje na politickom grémiu, vovedení úradu, v rade krajského parlamentua na župnom sneme. Ak sa vyskytnú nejaképroblémy, rokujeme o nich dovtedy, kým sanedohodneme a potom nám v zastupiteľstveveci ľahko prechádzajú.Foto: M. Nemec■■ A ako funguje kontrola využívania týchtoprostriedkov?Na starosti to majú centrálne orgány a neviemo tom, že by sa niekde nejaké peniazezneužívali. Vzali sme si miliardový úver naopravu ciest a z regionálneho operačnéhoprogramu máme pol miliardy, teda dovednasme dali na tieto práce jeden a pol miliardykorún. Naplánovali sme opraviť 440kilometrov ciest 2. a 3. triedy, opravujemeaj mosty a križovatky. Ľudia tak vidia, kdeidú peniaze. Dvakrát za rok konzultujememateriály so starostami obcí a ani od nichsme nepočuli výčitky, že niečo robíme zle.■■ Vyznieva to tak, ako by ste v tomto krajinezápasili s problémami.Samozrejme, že aj my máme problémy.Spomeniem aspoň dva. Jeden možno nazvaťpozitívnym. Zo zákona nám neprináležípovinnosť podporovať na obecnej úrovnikultúru, šport, sociálne veci, zdravotníctvoa problematiku mládeže. Napriek tomu, žeje to úloha miestnych samospráv, sme zaštyri roky vytvorili grantový systém a lenza posledný rok sme dali z rozpočtu 30 miliónovkorún na podporu spomínaných oblastí.Pritom kraj má vlastné kultúrne inštitúcie– divadlo, galérie, knižnice a múzeá.Tieto peniaze tiež boli rozdelené podľa kľúča60 a 40 percent. Samozrejme, že záujemo tieto granty je enormný, takže sa nedajúvšetci uspokojiť, ale dbáme na to, aby každýrok dostali aj ďalšie obce, najmä malé,ktoré na to nemajú.■■ A to negatívum?Máme tri nemocnice. V Dunajskej Strede,Galante a Skalici. Keď sme ich preberali,tak mali dovedna takmer polmiliardovúsekeru. Museli sme to riešiť a do dnešnéhodňa to ešte stále nie je ukončené. Zo zákonato boli príspevkové organizácie, a keď takátoorganizáciu určitý čas hospodári mínusovo,tak musí sa zmeniť jej právna forma.Tak sme od 1. januára tohto roku zriadiliz nich tri akciové spoločnosti. Som predsedompredstavenstva dunajskostredskejakciovky. Táto nemocnica mala aj také majetky,ktoré neprinášali žiadne zdroje. Lenkomplex v Hornom Bare, ktorý bol postavenýpri budovaní vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros a pričlenený k nemocnici v DunajskejStrede, na prevádzke spotreboval20 miliónov korún a to v rozpočte nemocnicepoznať. Predošlé vedenie nemocnicedalo do prenájmu lekáreň, čo je lukratívnazáležitosť nemocnice, a tak všetky podpornézdroje išli do súkromných rúk. Podobneto bolo aj s rýchlou zdravotnou službou.Dalo nám dosť roboty, aby sme vrátili nemocnicijej lekáreň. Už patrí nemocnici,a tak vieme, aké zisky z toho plynú. Čakáme,kým uplynie čas, na ktorý rýchla zdravotnáslužba dostala licenciu, a potom sabudeme uchádzať o jej vrátenie.■■ Hospodárska kríza zasiahla aj váš kraj. Ječas na šetrenie.Vlaňajší rok bol pre nás taký dobrý, žesme vytvorili určité zdroje, ktoré môžemepoužiť tento rok a možno dosah hospodárskejkrízy nebude až taký tvrdý. Už terazvšak vieme, že náš rozpočet príde minimálneo 150 miliónov korún. Je to dôsledok dohodyvlády so Združením miest a obcí Slovenska,podľa ktorej z daní fyzických osôbbude odňatých 500 korún na osobu. Mámevšak obavy, že dosah bude tvrdší. Na riešenietýchto problémov sme vytvorili hospodárskuradu kraja, na ktorej hľadáme spôsoby,ako zákonnými prostriedkami urobiťsituáciu udržateľnou. Nepôjdeme všakcestou šetrenia na podporu športových,kultúrnych a iných aktivít, pretože vzhľadomna už spomínaný grantový systémmohli žiadatelia o peniaze do 6. januárapodávať žiadosti, ktoré boli schválené. Pretonie je možné tých 30 miliónov z rozpočtunerozdeliť na podporu miestnej kultúry,športu, zdravotníctva, sociálnych zariadenía mládeže. Tu nechceme šetriť. Hľadámeiné možnosti. Napríklad máme dubióznemajetky, ktoré nemôžeme využívať. Všetkomáme zmapované a možno povedať, ženemáme malý majetok, ktorý transparentnepredávame. Ak však kupci neponúknuadekvátnu cenu, ktorá je za daného stavuakceptovateľná, tak nič nepredáme. Predalisme už polikliniky v Dunajskej Strede,vo Veľkom Mederi i v Šamoríne, chcemepredať už spomínaný areál v HornomBare, ďalej dva školské areály, pretože považujemeza zbytočné ich udržiavať. 10 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Podpredseda TTSKŠkoly sa musia prispôsobiťpožiadavkám trhuFoto: archívOdborná i laická školská verejnosť siv poslednom období uvedomuje, žesituácia, ktorá vznikla zavedením novéhospôsobu financovania stredných škôlv zmysle zákona NR SR č. 597/2003 Z. z.o financovaní základných škôl, strednýchškôl a školských zariadení od 1. 1. 2004síce prispela k sprehľadneniu rozdeľovaniafinancií v školstve zavedením tzv. kapitačnéhofinancovania /per capita/ t. j. podľapočtu žiakov, avšak tento princíp je vosvojej aplikácii výrazne deformovaný a nevytvárasamoúčelný tlak na racionalizáciusiete škôl a jej adaptáciu na trh práce a nepriaznivýdemografický vývoj.Normatívne financovanie škôl závisí odpočtu žiakov a stanovených normatívovpre jednotlivé druhy a typy stredných škôl,čo má za následok neprimeraný dopyt požiakoch za súčasného zníženia požiadaviekna kvalitu výstupov vzdelávania. V podmienkachgymnázií sa z hľadiska kvalityvstupnej úrovne vzdelania uplatňujú aj žiaci,ktorí sa v minulosti uchádzali o iné druhyškôl, napr. SOU, a na druhej strane v celejSlovenskej republike zaznamenávamepokles záujmu o stredné školy, ktoré realizujúvýchovno-vzdelávací proces v oblastiodborného vzdelávania a prípravy.V nezriedkavých prípadoch vzdelávaciaponuka školy je orientovaná na uspokojeniedopytu rodičov, ktorý ani zďalekanekopíruje dopyt trhu práce. Treba všakbrať do úvahy tzv. málo početné študijnéa učebné skupiny, ktoré sú ojedinelé vovzdelávacej ponuke, ale pre trh práce súpotrebné. Sú to napríklad niektoré umeleckéremeslá – umelecký kováč, zámočník,stolár, stavebné profesie – podlahár,strechár,... V tomto smere je veľmi dôležitývstup zamestnávateľských organizácií docelého výchovno-vzdelávacieho procesu.Potrebné sú kvalifikované informácie smeromk rodičom, žiakom, informácie o novýchtechnológiách. Rodičia detí, ktoré bysa prirodzene mali uchádzať o menej náročnéprofesie a odbory, by určite privítali,keby škola viac hmotne zabezpečovala ichdeti počas štúdia. Je známe, že veľa potenciálnychžiakov pre odborné vzdelávanie,a teda aj pre mnohé nedostatkové profesiepochádza zo slabšie situovaných rodín aleboz menej podnetného prostredia.Riešenia mnohých pomenovaných problémovýchoblastí, ktoré existujú nezávisleod vôle samosprávnych krajov ako zriaďovateľovstredných škôl a nie sú riešiteľnéani parciálnou optimalizáciou a racionalizáciousiete škôl, hľadá práve v NR SR dňa23. 4. 2009 schválený vládny návrh zákonao odbornom vzdelávaní a príprave a o zmenea doplnení niektorých zákonov.Účelom zákona o odbornom vzdelávanía príprave, ktorý nadobudne účinnosťdňom 1. septembra 2009, je komplexnáprávna úprava podmienok na zabezpečenieodborného vzdelávania a prípravy v strednýchodborných školách a v školských zariadeniachv Slovenskej republike s cieľompripraviť absolventov na život a prácuv podmienkach vedomostnej spoločnostia trhu práce a zároveň upraviť postaveniea úlohy subjektov štvorstrannej spoluprácev oblasti odborného vzdelávania a prípravy,ktorými sú štátna správa, samospráva,zamestnávatelia a zamestnanci.Navrhovaná právna norma opätovne zavádzapojmy finančné zabezpečenie a hmotnézabezpečenie žiaka. Pod finančným zabezpečenímžiaka sa rozumejú motivačnéštipendiá a odmena za produktívnu prácu.Hmotné zabezpečenie zahrnuje stravovanie,ubytovanie, cestovné a poskytovanie osobnýchochranných pracovných prostriedkov.Motivačné štipendiá, stravovanie,ubytovanie a cestovné môžu byť hradenéz prostriedkov zamestnávateľov, s ktorýmimá žiak uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa§ 53 Zákonníka práce. Takýto právny vzťahmedzi zamestnávateľom a žiakom učebnéhoodboru alebo študijného odboru strednejodbornej školy pripravujúcim sa pre potrebyzamestnávateľa by mal vytvoriť priestor premotiváciu zamestnávateľa poskytovať žiakovifinančné a hmotné zabezpečenie a opačnemotiváciu pre žiaka zotrvať u zamestnávateľav pracovnom pomere po určitý čas povykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnejskúšky, alebo po skončení štúdia.Zároveň sa zriadi Fond rozvoja odbornéhovzdelávania a prípravy, pričomprostriedky tohto neštátneho účelovéhofondu budú používané na modernizáciumateriálno-technického vybavenia škôlnad rámec normatívu priestorovej, materiálneja prístrojovej vybavenosti a ďalšievzdelávanie pedagogických zamestnancov.Zdrojmi fondu budú podiel zaplatenejdane na osobitné účely v súlade s § 50zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv znení neskorších predpisov, dary a príspevkyod tuzemských a zahraničnýchprávnických osôb alebo fyzických osôb,úroky z prostriedkov fondu a sankcie zaporušenie zmluvných podmienok.Príslušné ustanovenia zákona č. 596/2003Z. z. o štátnej správe v školstve a školskejsamospráve a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisovsa upravujú tak, že súčasťou žiadosti o zaradeniestrednej odbornej školy do siete škôlbude súhlas samosprávneho kraja, ak o idestrednú odbornú školu na území samosprávnehokraja. Tento súhlas bude vydávanýv nadväznosti na potreby odbornéhovzdelávania v príslušnom regióne. PrávomocTTSK vyjadrovať sa k zaradeniu strednejškoly do siete na území TTSK, ako aj vyjadrovaťsa k prijímaniu žiakov do 1. ročníkovstredných škôl na území TTSK umožníregulovať počty žiakov z hľadiska potriebtrhu práce. Doterajší stav je taký, že cirkevnéa hlavné súkromné školy prijímali žiakovdo lukratívnych odborov, do odborov,ktoré z hľadiska prípravy boli ekonomickymenej náročné. Stredné školy v zriaďovateľskejpôsobnosti TTSK, i keď mali lepšiepodmienky na odbornú prípravu, nedokázalinaplniť stanovené plány výkonov.V zmysle zákona o odbornom vzdelávanípredseda samosprávneho kraja zriadi v súlades ust. § 8 tohto zákona svoj poradnýorgán - Krajskú radu pre odborné vzdelávaniea prípravu TTSK. Tento poradný orgánbude pôsobiť ako krajské koordinačné centrumodborného vzdelávania a prípravy pretrh práce na základe schváleného štatútu.Členstvo v krajskej rade bude založenéna princípe paritného zastúpenia štvorstrannejspolupráce delegovaných zástupcov/1.orgány špecializovanej miestnej štátnejsprávy pre oblasť školstva a zamestnanosti- KŠU a Úrad práce, sociálnych vecía rodiny SR, 2. samosprávny kraj, 3. zamestnávatelia,4. zamestnanci/ a jeho kreovaniesa predpokladá paralelne s kreovanímrady vlády SR a sektorovými radamipre odborné vzdelávanie a prípravu. Augustín Pullmannpodpredseda TTSKČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 200911

Podpredseda TTSKCesty potrebujú trvalústarostlivosťTrnavský samosprávny kraj sa radí k najmenším na Slovensku, ale z pohľadu zahraničnýchinvestícií patrí medzi najúspešnejšie. Jeho rozloha je 4 148 km 2 s celkovým počtomobyvateľov 554 172. Priemerná hustota obyvateľstva v kraji je 133 obyvateľov na km 2 ,pričom najvyššia je v okrese Trnava a najnižšia v okrese Senica. Prírodný potenciál Trnavskéhosamosprávneho kraja spoluvytvárajú tri rázovité regióny. Na severozápade jeto Záhorie, v centrálnej časti trnavský región a na juhu oblasť Žitného ostrova. Potenciálpredstavujú jeho prírodné danosti a kultúrne a historické pamiatky vytvárajúcu dobrépredpoklady na rozvoj turistického ruchu. Regióny, ktoré spolu vytvárajú Trnavský samosprávnykraj, sa vyznačujú svojráznosťou osídlenia, ľudovou architektúrou, miestnymikultúrnymi prejavmi a zvykmi. Pre využitie týchto daností je dôležitá dopravnásieť. O jej hustote, kvalite komunikácií, údržbe a perspektívach rozvoja sa publicistaJozef Šucha rozprával s podpredsedom TTSK Zdenkom Čambalom.■■ V pracovnej agende podpredsedu mátecestnú problematiku. Môžete v úvode predstaviťcestnú sieť Trnavského samosprávnehokraja?Trnavský samosprávny kraj má vo vlastníctve535,87 kilometra ciest II. triedya 1058,06 kilometra ciest III. triedy. Spolucesty II. a III. triedy predstavujú takmer1 600 kilometrov. Opravu a údržbu ciest II.a III. triedy na území nášho regiónu z bežnýcha kapitálových výdavkov zabezpečujev zmysle zákona o pozemných komunikáciáchrozpočtová organizácia Správaa údržba ciest TTSK, ktorú zriadil Trnavskýsamosprávny kraj. Činnosť správy a údržbyciest pozostáva z bežnej a zimnej údržbyciest a nevyhnutných opráv na zabezpečeniebezpečnej a plynulej premávky.■■ V minulom roku ste začali s generálnou rekonštrukciouciest...Naše zastupiteľstvo TTSK v máji roku2007 prijalo koncepciu financovania výstavby,rekonštrukcií, modernizáciea opráv ciest a mostov vo vlastníctve TTSKv rokoch 2007 – 2009. Do tejto koncepcieboli zaradené všetky úseky ciest, ktoré súv nevyhovujúcom stave, kritické nehodovélokality a rekonštrukcie mostov. Do registraplánu opráv boli zakomponovanéaj jednotlivé pripomienky a požiadavkymiestnych samospráv, ako to bolo deklarovanév memorande medzi TTSK a jednotlivýmiregionálnymi združeniami miesta obcí. Na zabezpečenie krytia realizácietejto koncepcie sme v septembri 2007 podpísalizmluvu s Dexia bankou Slovensko,a. s., na prijatie úveru, z ktorého 33 193 000Foto: archíveur bolo určených na financovanie rekonštrukcieciest.■■ Podľa čoho ste sa rozhodovali pri výbereúsekov na rekonštrukciu?Pri rozhodovaní o harmonograme oprávsme zohľadňovali najmä kritické nehodovélokality, technický stav cestného telesa,intenzitu dopravy a, samozrejme, perspektívnyvýhľad rozvoja územia. Dbali sme ajo súlad s územným plánom nášho regiónua tiež s koncepciou rozvoja ciest SR a zvýšeniepriepustnosti križovatiek.■■ Môžete konkretizovať, aké práce sa na cestáchrobia?Rekonštrukcie úsekov ciest sú naplánovanéna tri etapy. Rekonštrukcie úsekov ciest sazačali vo všetkých regiónoch kraja súčasne.Modernizácia úsekov ciest pozostáva z frézovaniaa vyrovnania nerovností, spojovaciehopostreku a pokládky asfaltobetónu hrubejpäť centimetrov. Celkovo plánujeme zrekonštruovaťtakmer 430 kilometrov úsekovciest vo vlastníctve Trnavského samosprávnehokraja, čo predstavuje 27 percent z celkovejdĺžky 1593,96 kilometra ciest II. a III.triedy. Okrem tejto generálnej rekonštrukcieciest sa realizujú aj plánované opravy komunikácií,ktoré sú financované z bežnýchprostriedkov rozpočtu organizácie Správaa údržba ciest Trnavského samosprávnehokraja v objeme približne 3 300 000 eur zarok. Snažíme sa využiť ďalšie zdroje financovaniazo štrukturálnych fondov EÚ v rámciRegionálneho operačného programu. Na ministerstvovýstavby a regionálneho rozvojasme predložili projektové zámery na rekonštrukciuciest v jednotlivých okresoch Trnavskéhokraja. Podľa posledných informáciínám schválili všetkých päť projektovýchzámerov na vyše 11 miliónov eur.■■ Plánujete aj výstavbu okružných križovatiek?Trnavský samosprávny kraj každoročnevyhodnocuje kritické nehodové lokalitya navrhuje potrebné opatrenia na ich odstránenie,prípadne obmedzenie nepriaznivýchvplyvov, pri zohľadnení čo najhospodárnejšiehovynakladania finančnýchprostriedkov. V koncepcii sú zahrnuté ajrekonštrukcie a opravy mostov a budovanieokružných križovatiek. V súčasnostiTTSK rieši kritické nehodové lokality nakrižovatkách ciest v Seredi a Hubiciach,a to prebudovaním stykových križovatiekna okružné.■■ Na stave ciest sa podpisujú aj dlhé zimnémesiace. Ako vyzerala zimná údržba na cestáchv Trnavskom samosprávnom kraji v porovnanís minulým rokom?V tomto roku boli celkové výdavky nazimnú údržbu v kraji takmer dva miliónyeur. Chemickým materiálom sme posypalivyše 14-tisíc kilometrov ciest, čo je takmertrikrát viac ako v uplynulom roku. Zmiešanýmmateriálom sa udržiavalo vyše 57- tisíckilometrov ciest, čím sa výdavky oprotiminulému roku takmer zdvojnásobili. Odstraňovaniesnehu pluhovaním stálo našusprávu a údržbu ciest takmer 230-tisíc eur.Výdavky na celkovú zimnú údržbu vykazujúoproti minulému roku nárast o 70 percent.V súčasnosti dokončujeme čistenie ciestpo zimnej údržbe, pracuje sa na opraváchvýtlkov. Správa a údržba ciest TTSK začínaaj s kosením trávy popri cestách a začínarobiť vodorovné dopravné značenie. Priebežnedopĺňajú zvislé dopravné značeniev zmysle nových zákonov a jarných prehliadokciest. Našou prioritou je bezpečnosťa komfort našich občanov. 12 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Úrad TTSKUsilujeme sa maximálnečerpať z eurofondovAsi každý občan a inštitúcia pociťujú v súčasnom období negatívne vplyvy hospodárskejkrízy. Verejné financie bude šetriť aj Úrad Trnavského samosprávneho kraja, ktorývypracoval program úsporných opatrení na zmiernenie dosahov hospodárskeja finančnej krízy.Úrad TTSK realizoval viaceré šetriaceopatrenia už v rokoch 2007 a 2008, vďakačomu sa v kraji dosiahli nemalé priamei nepriame úspory. Tieto už v praxi uplatňovanéopatrenia umožnia zmierniť nepriaznivévplyvy hospodárskej, finančnej a energetickejkrízy. Patrí k nim predovšetkým predajprebytočného majetku, zrušenie štyrochnadbytočných škôl s nízkym počtom študentov,obchodovanie s disponibilnými vlastnýmizdrojmi a zefektívnenie prenájmov nehnuteľnostív organizáciách TTSK. Nemaléfinančné prostriedky sa darí šetriť aj jednotnýmpoistením všetkého majetku TTSK,zmenou dodávateľa elektrickej energie i zníženímnákladov na prevádzku Úradu TTSKvďaka zakúpeniu administratívnej budovy.Organizácie TTSK sa snažia šetriť aj účelovýmiinvestíciami do výmeny okien a dveríobjektov, do zateplenia objektov a oprávstriech. Tieto priame úspory a mimoriadnevýnosy už teraz prinášajú do rozpočtu TTSKnemalé finančné prostriedky, ktoré kraj využívana zmiernenie okliešťovania rozpočtuv dôsledku výpadku daňových príjmov.Úsporné opatrenia sa dotknú aj kapitálovýchvýdavkov na vybrané stavebné akciea nákupy hnuteľného majetku. Úrad TTSKsa snaží šetriť vlastné prostriedky tak, abysa nekrátili prostriedky na investičné akciev prospech občanov kraja. Naopak – ÚradTTSK zotrvá pri podpore všetkých účelovýchinvestícií v oblastiach kultúry, vzdelávania,sociálnej pomoci, ekológie, infraštruktúry,klastrov, inovácií a mikroregiónov, pretožeinvestície do týchto oblastí vytvárajú možnostiich ďalšieho rozvoja a tvorby pracovnýchpríležitostí. Maximálne úsilie bude TTSK venovaťvyužívaniu finančných prostriedkovzo štrukturálnych fondov EÚ v rámci projektovv oblasti vzdelávania, personalistiky, sociálnejpomoci, kultúry a rekonštrukcií ciest,ktoré významnou mierou zmiernia očakávanévýpadky v rozpočte TTSK.V snahe podporiť aktivity vlády SR smerujúcek zmierneniu dosahov globálnej hospodárskejkrízy na spoločnosť, TTSK hľadáa prijíma viaceré opatrenia na udržanie tempahospodárskeho rastu a udržanie štruktúryzamestnanosti kraja.Foto: I. KrajčovičHospodárska štruktúra kraja predstavujevyvážený komplex energetiky, výrobnýchaktivít v priemysle, vyspelé poľnohospodárstvo,služby a cestovný ruch. Veľkou devízoukraja je výborná poloha v rámci strednejEurópy a napojenie na diaľničné a železničnédopravné koridory európskeho významu.Kraj patrí medzi priemyselné centrá Slovenska,nezabúdame však ani na environmentálneaspekty sociálneho a ekonomického rozvojakraja.Základným cieľom kraja je mobilizáciavnútorných zdrojov na jeho území a získavanienových finančných zdrojov mimo územiakraja, predovšetkým z fondov EÚ.Trnavský samosprávny kraj má značný záujemo čerpanie štrukturálnych fondov prerozvoj svojho územia a tým postupné znižovaniedisparít medzi regiónmi.TTSK využíva možnosti a aktívne pripravujeprojekty v rámci všetkých operačnýchprogramov a v rozsahu jednotlivých výzievich predkladá príslušným riadiacim orgánom(RO). Už dnes sa môžeme pochváliť s viacerýmischválenými projektmi a projektmi,ktoré momentálne sú v procese hodnotenia.Môžeme povedať, že v rámci programovcezhraničnej spolupráce má TTSK už dnesschválené:– tri projekty na hranicu SR – ČR (v objemecez 37-tis. €), a to:– lávka cez rieku Moravu,– rozvoj spolupráce Juhomoravského krajaa TTSK v oblasti cyklistiky,– rozvoj spolupráce Juhomorav. krajaa TTSK v oblasti regionálneho rozvoja.– dva projekty na hranicu SR – AT a jedenje v procese hodnotenia (v objeme takmer80-tis. €). Ide o projekty: DUO**STARS,RECOM, Inteligentná Energia.V rámci programu Centrálna Európa bolpodaný jeden projekt a v rámci programuJuhovýchodná Európa bol projekt Donauregionen+ schválený s pripomienkami. Objemfinančných prostriedkov týchto projektovpredstavuje sumu takmer sedem mil. €.Najviac projektov TTSK podal v rámciROP v opatrení Infraštruktúra vzdelávania,kde zo siedmich projektov boli:– tri projekty schválené v celkovom objemeviac ako 165-tis. €. Týka sa projektov zameranýchna rekonštrukciu a modernizáciuGymnázia J. Hollého v Trnave, SOUv Holíči a OA v Senici. TTSK intenzívnekomunikuje s riadiacim orgánom s cieľomzabezpečiť úspešnú realizáciu týchto projektov,Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii– štyri projekty boli nechválené. Rozpočtyprojektov predstavovali takmer 244-tis.Týkali sa rekonštrukcií a modernizácieďalších škôl v rámci TTSK – SOUS Trnava,Gymnázium Hlohovec, SOU Galantaa SOUES v Piešťanoch.Čo sa týka regionálnych komunikácií zabezpečujúcichdopravnú obslužnosť v rámciROP bolo podaných päť projektových zámerovv rámci 3. hodnotiaceho kola, ktoré bolischválené s podmienkou, t. j. najneskôr do19. 6. 2009 môže žiadateľ (TTSK) predkladaťžiadosti o poskytnutie nenávratného finančnéhopríspevku na územne príslušnomsprostredkovateľskom orgáne pod Riadiacimorgánom pre ROP (SO/RO) spolu so všetkýmipožadovanými prílohami k žiadosti o poskytnutieNFP.V rámci týchto projektových zámerov bolonavrhnutých spolu 21 úsekov ciest, ktoré sabudú rekonštruovať v okresoch DunajskáStreda, Galanta, Hlohovec, Senica, Skalicaa Trnava. Hodnota prác v rámci týchto projektovpredstavuje finančnú sumu necelých13 mil. €.V rámci OP Zamestnanosť a sociálna inklúziabol podaný a schválený jeden projekts názvom Zvýšenie adaptability pracovníkovvo verejnej správe v Trnavskom kraji v celkovejsume viac ako 487-tis. €.V rámci OP Vzdelávanie je v štádiu hodnoteniaprojekt podaný TTSK pod názvom:Podpora vzdelávania zdravotníckych pracovníkovv Trnavskom samosprávnom krajiv objeme 1 100-tis. €TTSK v programovom období 2007 – 2013i naďalej plánuje a už aj v súčasnosti pripravujeprojekty a projektové zámery, ktorébudú po vyhlásení výziev podané príslušnýmriadiacim orgánom, resp. SO/RO, či užz oblasti:školstva – v súčasnosti je rozpracovanýchpäť projektov,– kultúry – jeden projekt,– informačných technológií,– sociálnych služieb,– zdravotníctva atď.o čom svedčí príprava strategických dokumentov(stratégie za oblasti – školstva,so ciálnu, priemysel, rozvoj vidieka, kultúry,CR, energetiky, zdravotníctva) a hlavne v súčasnostispracovávaný Program hospodárskehorozvoja a sociálneho rozvoja TTSK naroky 2009 – 2015.Dušan Guťanriaditeľ Úradu Trnavskéhosamosprávneho krajaMáj 200913

žiakov a študentov partnerskýchškôl, ako aj pre iné priemyselnépodniky, ktoré tu môžu školiťsvojich zamestnancov. Automobilkainvestovala do technickéhovybavenia stredísk 3,4 miliónaeur. Trnavské výrobné centrumpodporuje tiež výučbu na základnýchškolách. Tri školy z Trnavysú zapojené do projektu Vyhrňmesi rukávy, tento originálnyprojekt podporuje výučbu prírodnýchvied inovatívnou metódouzaloženou na pokusoch a pozorovaní.Úspešné zavedenie natrnavských základných školáchho aktuálne posúva aj na školyv iných regiónoch Slovenska.Príbeh trnavskej automobilky:ako úspešne čeliť krízeTrnavská automobilka PSA Peugeot Citroën Slovakia, napriek všeobecne prevládajúcim správamo kríze, pracuje od spustenia sériovej výroby v roku 2006 v režime dvoch štandardných pracovnýchzmien. S viac než 3 000 zamestnancami vyrába od apríla 2008 okolo 850 vozidiel denne. Od júna2009 je dokonca pre prudký rast dopytu po vozidlách segmentu B nútená predlžovať pracovný časpočas popoludňajšej zmeny a zvýšiť výrobu na 900 vozidiel denne.Od začiatku tohto roka súsúčasťou jej výrobnéhoprogramu už obidve koncernovéznačky. Modely Peugeot 207a Citroën C3 Picasso, patriacedo segmentu B, sa vyznačujúnízkou spotrebou paliva. Dieselovémotory, ktorými je vybavenáväčšina vozidiel vyrábanýchv Trnave, majú emisie CO2 podhranicou 130 g/km. Trnava týmprispieva k prvenstvu skupinyPSA na európskom trhu v predajivysoko ekologických vozidiel.Na začiatku boliinvestície do vzdelávaniaSkupina PSA Peugeot Citroënkladie osobitný dôraz na vzdelávanie.Hneď po príchode na Slovenskoinvestovala do projektovzameraných na zvyšovanie odbornejkvalifikácie nielen zamestnancovautomobilky, ale aj inýchspoločností a odvetví. Do projektuKampus povolaní, ktorý je zameranína odborné vzdelávaniedospelých, boli zapojené aj dvestredné školy z Trnavy – Strednápriemyselná škola dopravnáa Združená stredná priemyselnáškola. V rámci tohto projektu vybudovalaskupina PSA PeugeotCitroën štyri vzdelávacie strediskázamerané na ďalšie odbornévzdelávanie dospelých.Projekt, ktorý je na Slovenskujedinečný, pozostával z dvochetáp. V tej prvej sa školili zamestnancispoločnosti a pedagógoviaz vybraných škôl. Od 1. januára2008 sa projekt Kampus povolanípretransformoval a otvoril preSpustenie výrobyznížilo nezamestnanosťPSA Peugeot Citroën Slovakiaako jeden z najväčších investorovv Trnavskom kraji, ale i naSlovensku, významne prispelk zvýšeniu zamestnanosti v regióne.V roku 2003, keď skupinaPSA Peugeot Citroën oznámilasvoj zámer postaviť technologickynajmodernejšie výrobnecentrum práve v Trnave,bola nezamestnanosť v kraji naúrovni 11,05 %. Priamo v automobilkenašlo prácu viac ako3 000 interných zamestnancova niekoľko stoviek ľudí v externýchspoločnostiach.Automobilka pritiahla na Slovenskoaj svojich dodávateľov.Viacerí z nich, ako napríkladspoločnosti Gefco, Faurecia,DIW, Valeo či Inergy, sa usadiliv blízkosti výrobného centra.Aj vďaka ich príchodu bolov rokoch 2003 až 2007 v Trnavskomkraji vytvorených 10 456pracovných miest. V apríli 2008bola v regióne nezamestnanosťna úrovni 3,88 %. V marci 2009to bolo i pre dôsledky finančnejkrízy, ktorá spôsobila prepúšťaniev okolitých závodoch, 6,18%. PSA Peugeot Citroën Slovakiavšak i napriek avizovanémuznižovaniu počtu zamestnancov14 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

poskytuje stabilnú prácu a zaujímavýsociálny program viacnež 3 000 pracovníkom.Trnava medzi najlepšímizávodmi koncernuTrnavská automobilka PSAPeugeot Citroën Slovakia vyrobilav roku 2008 celkovo 186 397vozidiel, čo je medziročný nárasto viac ako 5 %. Aj vďaka pokračujúcemuzvyšovaniu ukazovateľovkvality, ktoré priniesladôsledná implementácia Systémuvýroby PSA, to pri aktuálnejintenzite dosahov finančnej krízyvytvára predpoklad stabilityvýrobného programu v Trnaveaj počas roku 2009.Výsledkom zavádzania modernéhoSystému výroby PSAsa počet chýb na tisíc vyrobenýchvozidiel v Trnave od januára2007 do decembra 2008 podarilozredukovať na približnedesatinu a v roku 2008 sa znížilo polovicu. Trnavská automobilkapatri vďaka tomu medzi najlepšiezávody skupiny PSA a odroku 2007 exkluzívne zásobujenáročný nemecký trh. Okremtoho obidva modely aktuálne vyrábanév Trnave, Peugeot 207 ajCitroën C3 Picasso, sa radia dokategórie vozidiel, ktorých nákuppodporili Nemecko, Francúzskoa Taliansko zavedenímekologických bonusov.Trnavský Citroën C3Picasso – vyslanecSlovenska vo svetePeugeot 207, ktorý sa v Trnavevyrába od júna 2006 a ktorýschádza z výrobných liniek tiežvo francúzskom Poissy a v španielskomMadride, sa stal už druhýrok po sebe najpredávanejšímvozidlom v segmente B naeurópskom kontinente. Kým doterazbol jediným, respektíve dominantnýmmodelom výrobnéhocentra PSA Peugeot CitroënSlovakia, postupne ho na linkedopĺňa koncernová novinka CitroënC3 Picasso. Ten je vyrábanýexkluzívne na Slovensku.Pri výrobnom tempe 55 vozidielza hodinu sa dnes denne vyrobíaž 42 % vozidiel C3 PicassoČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniia zvyšok predstavuje modelyPeugeot 207. Celkové investíciePSA do spustenia výroby Peugoet207 dosiahli okolo 700 mil.EUR, od roku 2007 pribudli investícieza ďalších okolo 100 mil.EUR do spustenia výroby modeluC3 Picasso.Prvé vozidlá Citroën Made inSlovakia sa dostali na trh v polovicifebruára v Nemecku, Talianskua Francúzsku. Na Slovenskubol predaj C3 Picassospustený 26. marca. Už prvésprávy od európskych predajcovprezrádzajú, že tento malý-veľkýspacebox prekračujeočakávania predaja. To je dobráspráva nielen pre výrobné centrumv Trnave, ale tiež pre dodávateľova ich zamestnancov.Keďže C3 Picasso sa vyrábaiba v Trnave, podiel dodávateľovna Slovensku a v okolitýchkrajinách je vyšší ako pri modeliPeugeot 207 (35 % pre C3 Picassoa 19 % pre Peugeot 207). Umiestnenievýroby koncernovej novinkyC3 Picasso do Trnavy, ako ajinvestície do vzdelávania zamestnancovpotvrdzujú strategickýzáujem automobilky o Slovenskoa výrobné centrum v Trnave.Starostlivosťo zamestnancovPSA Peugeot Citroën Slovakiarozvíja aktívnu sociálnu politiku.Ponúka rôzne benefity, akonapríklad trinásty plat, úhraduživotného a úrazového poisteniazamestnancov v plnom rozsahu,príspevok na doplnkové dôchodkovésporenie alebo na rekreácie.Medzi priority spoločnostipatrí bezpečnosť zamestnancovpri práci. V tomto smerevyvíja nespočetné množstvo aktivíts cieľom maximálne znížiťúrazovosť na pracovisku.Automobilka založila Asociáciušportu PSA a aktívne podporuješportové i kultúrne vyžitiesvojich zamestnancov (športovéturnaje a súťaže, Športovýdeň, pravidelne organizuje prezamestnancov a ich blízkychDeň otvorených dverí a pod.).Zamestnávateľ prispieva naprenájom, respektíve na odkúpenienového bytu. Samozrejmosťouje ponuka vybranýchmodelov Peugeot a Citroën zazvýhodnené ceny s pravidelnýmpríspevkom zamestnávateľana lízing.Máj 200915

Rozhovors primátorom TrnavyChceme zlepšiť kvalituživota v mesteTrnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodnéhokráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. VýznamTrnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvompresťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou – mesto sa stalo kultúrnyma náboženským centrom krajiny. Bohatá história zanechala množstvo architektonickýchpamiatok, ktoré sú lákadlom pre turistov, ale aj zdrojom problémov pre otcovmesta, pretože ich obnova si vyžaduje nemalé finančné náklady.Dnes je Trnava moderným mestom. Od roku 1996 je krajským mestom, v ktoromžije takmer 67-tisíc obyvateľov. Publicista Jozef Šucha sa o súčasných radostiach,starostiach i plánoch do budúcnosti rozprával s primátorom Štefanom Bošnákom.■■ V ostatných rokoch zaznamenala Trnavavýznamný ekonomický rozmach. V uverejnenýchmateriáloch sa píše, že v oblasti získavaniainvestorov mesto svoje ambície naplnilo.V súčasnosti sa aktivity vedenia sústreďujúna zlepšovanie kvality života v meste. Čokonkrétne v tejto oblasti považujete za prioritné?Po vytvorení podmienok pre zamestnanosťstojí pred nami úloha zlepšiť kvalitu života.Zamerali sme sa predovšetkým na oblasť dopravy,školstva a využitia voľného času.Dopravná infraštruktúra, tak ako vo väčšinekrajských miest, je najbolestivejším miestoma nemožno ju vyriešiť ani v strednodobejperspektíve. Problém je o to zložitejší,že investície do komunikácií vo vlastníctvemesta neriešia akútnu situáciu, pretože tá jenajzložitejšia predovšetkým na cestách druheja prvej triedy, ktoré mestskej samosprávenepatria, no prechádzajú centrom mesta. Zaprioritné preto v tejto oblasti pokladám dobudovanieseverného a južného obchvatu mestaa získanie investorov na riešenie statickej dopravyformou viacpodlažných parkovísk.Do školstva a vzdelávania sme už investovalicez sto miliónov korún, čím sa nám podarilosplatiť dlh, ktorý zanechala na školáchštátna správa.■■ Mesto prišlo so zaujímavým návrhom prepodnikateľov, ponúkate zníženie nájomnéhopre tie reštaurácie, ktoré budú mať nákladypri uplatňovaní zákona na ochranu nefajčiarova nezvyšovanie nájomného pre ostatnýchpodnikateľov v pohostinských službách. Akýohlas vyvolalo toto rozhodnutie medzi podnikateľmi?V súvislosti s ekonomickou krízou hľadalomesto možnosti, ako pomôcť malýma stredným podnikateľom pôsobiacimv meste. Situáciu nám skomplikovalo riešeniena úrovni štátu, ktoré znížilo podielovédane na úkor príjmov samospráv. Tie maliFoto: archívuž schválené rozpočty, ktoré musiapre znížené príjmy redukovať.Podľa prvých odhadov to na úrovnirozpočtu mesta Trnava predstavujezhruba tri milióny eur, o ktorémusíme znížiť náš rozpočet.Z tohto dôvodu sme nemali väčšípriestor na pomoc podnikateľom.Napriek tomu sme sa rozhodli znížiťnájomné v reštauračných a kancelárskychpriestoroch, pričom práve v nefajčiarskychprevádzkach je úľava vyššia o desať percent.Verím, že podnikatelia prijmú taktopodanú ruku.■■ Vlani si mesto vyžiadalo stanovisko Generálnejprokuratúry SR k ochrane pred nadmernýmhlukom. Máte ešte aj v súčasnostiproblémy s podnikateľmi, ktorí prevádzkujúzdroje nadmerného hluku?Problém s nadmerným hlukom, kde podľaplatnej legislatívy nemajú obce a mestá možnosťeliminovať problémy z hlukom v prevádzkach,ktoré v nočných hodinách rušiapokoj v obytných zónach, poukazuje nasúčasný paradox demokracie. To, čo by pridobrej legislatíve bolo možné riešiť priamotam, kde sa problém vyskytuje, bolo obciama mestám odobrané. Žiaľ, podobných problémovje viac napríklad aj v otázke parkovného.Jedinou cestou, ktorá je používaná v celej Európe,je regulácia parkovania spoplatnením,len na Slovensku nie je ochota prijať takúnovelu zákona, ktorá by to obciam a mestámumožňovala. Priamym dôsledkom toho jei to, že stagnuje investovanie do viacpodlažnýchgaráží. Žiadny investor nebude budovaťparkovacie garáže, kým nebude spoplatnenéparkovanie na verejnom priestranstve. Jehoinvestícia by sa mu nikdy nevrátila. Problémytak zostávajú a, žiaľ, legislatíva nepriamozväzuje ruky pri ich snahe o riešenie.■■ Ste spokojný s rozvojom cestovného ruchuv meste? Čo pre jeho zlepšenie plánuje urobiťmesto a čo by sa podľa vás malo urobiť naceloslovenskej úrovni?Cestovný ruch a jeho rozvoj predpokladázdravé podnikateľské prostredie. Mestáa obce môžu vytvárať podmienky,no priamo do podnikateľskéhopriestoru nemôžu vstupovať. Mestáa obce nemôžu zo zákona rozhodovať,kde bude aká prevádzka či reštaurácia,či aká bude ich kvalita služieba nemôžu priamo ovplyvniť anirekonštrukcie kultúrnych pamiatok,ktoré nevlastnia. V meste Trnava smesi uvedomili, že najdôležitejšie je obnoviť pamiatky,ktoré najviac navštevujú turisti. Idepredovšetkým o centrum mesta s meštianskymidomami a sakrálne stavby. Obnovilisme mestskú vežu a formou dotácií dlhodobopodporujeme opravu sakrálnych stavieb.V tejto oblasti, hlavne pri obnove kultúrnycha národných pamiatok by sme uvítali aj komplexnejšieriešenie štátu. Historické budovy,ktoré boli počas štyridsiatich rokov socializmuodsúdené na pomalú likvidáciu a napriektomu prežili, potrebujú komplexnú rekonštrukciuza niekoľko desiatok miliónov eur.To bez pomoci európskych fondov a štátu nieje možné v plnom rozsahu zrealizovať ani zatridsať rokov. Zdá sa mi, že i v oblasti hotelovýcha reštauračných služieb by bolo hlavnev časoch krízy žiaduce na celoslovenskejúrovni hľadať systém udržania týchto služieb.Bez ich kvality sú zbytočné akékoľvek propagačnéaktivity.■■ Územie mesta je členené na šesť mestskýchčastí, ste spokojný so spoluprácou medzi výbormijednotlivých častí? V čom sú problémya čo by sa na spolupráci dalo zlepšiť?Rozdelenie mesta na šesť mestských častízohľadňuje princíp subsidiarity. Na jednejstrane umožňuje presadzovať záujmytej-ktorej časti, na strane druhej núti prirozhodnutiach rozmýšľať v kontexte celéhomesta a zohľadňovať aj ich rozdielnosti. Životv Trnave je taký dynamický, že sa už nedánapríklad spraviť cesta iba v danej mestskejčasti, ale tá musí logicky nadväzovať na celúsieť komunikácií. A tak je to v každej rovineživota. V čomsi to pripomína rodinu, kdez jej príjmu treba prerozdeliť financie na základnýchod a zostatok rozdeliť pre každéhojej člena podľa potrieb celého organizmu. 16 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Rozhovors primátorom PiešťanReprezentácia Slovenskaa jeho kúpeľníctva„Piešťany si neprestajne udržujú úroveň svetoznámeho kúpeľného mesta. Naďalejho vyhľadávajú a prichádzajú sem návštevníci z celého sveta. Je to výsledoktoho, že sa usilujeme udržiavať mesto a poskytované služby na vysokej úrovni,upravujeme jeho vzhľad, neustále zlepšujeme podmienky pre občanov i návštevníkov,“hovorí s hrdosťou v rozhovore s publicistom Ivanom Špánim primátorsvetoznámeho kúpeľného mesta Remo Cicutto.■■ Špecifikom Piešťan ako kúpeľného mestaje veľké množstvo turistov a kúpeľných hostízo zahraničia. Čo všetko robí mesto, aby dobrereprezentovalo Slovensko a slovenské kúpeľníctvo?Ako hodnotíte spoluprácu mestaa kúpeľov?Naším cieľom je, aby klienti odchádzaliod nás spokojní. Preto vytvárame aj iné,ako kúpeľné aktivity. Predovšetkým sú topodmienky pre zdravý životný štýl našichobčanov i návštevníkov, ktoré majú významnývplyv aj na naše životné prostredie.Je to napr. vybudovanie Kolokruhu,ale prispievajú k tomu aj spoločné kultúrnepodujatia – Otvorenie letnej kúpeľnejsezóny – najvýznamnejšie podujatie rokav Piešťanoch, Piešťanský festival, InternationalJazz Piešťany, Victoria Regia, projektThermae Europae, medzinárodný filmovýfestival Cinematik atď. Nezanedbateľná jespolupráca v propagácii – spoločná účasťna veľtrhoch cestovného ruchu, prezentáciav printových reklamných médiách...■■ Využívajú Piešťany fondy Európskej únie,prípadne sa o ne uchádzajú? Ako by im mohlipomôcť?Mesto Piešťany využíva finančnú pomocz fondov Európskej únie už od roku2004, keď v tzv. skrátenom programovacomobdobí získalo finančné prostriedkyna rekonštrukciu pešej zóny. Okrem tohosme získali prostriedky aj na veľké medzinárodnékultúrne a športové podujatiav meste – otvorenie letnej kúpeľnej sezóny,streetball, výstavu Socha piešťanskýchparkov.V súčasnom období sa uchádzameo využitie štrukturálnych fondov v rámciprogramovacieho obdobia 2007 – 2013hlavne v oblastiach: infraštruktúry vzdelávania(na rekonštrukciu základnýchškôl), regenerácie sídiel (na rekonštrukciuTeplickej ulice), infraštruktúry sociálnychslužieb (na rekonštrukciua dostavbu objektu8. Základnej školyna domov sociálnych služieba domov dôchodcov),na posilnenie kultúrnehopoten ciálu regiónu (na projektrekonštrukcie mestskej knižnice)a životného prostredia (na mestskúkompostáreň). Využitím prostriedkov Európskejúnie sa tak posilní konkurencieschopnosťnášho regiónu a zabezpečí sajeho trvalo udržateľný rozvoj.Foto: archív■■ Ako hodnotíte plusy a mínusy spoluprácemesta s vyšším územným celkom?Významná spolupráca je v oblasti rozvojamesta – predovšetkým v rámci spoločnostiLetisko Piešťany. Mesto aj VÚC vnímaletisko ako strategický bod a vstupnúbránu do regiónu vytvárajúcu predpokladyna jeho ďalší rozvoj po stránke hospodárskej,priemyselnej a kultúrnej. Letisko sastáva dejiskom rôznych významných podujatí,tým najvýznamnejším v rámci spoluprácemesta a VÚC sú Národné leteckédni. Okrem toho TTSK podporuje rozvojvysokého školstva v Piešťanoch, starostlivosťo stredné školy sídliace na územíPiešťan. K novinkám patrí aj spoločný zámervybudovať národné plavecké centrumv Piešťanoch. Z ďalších projektov spoluprácesa pripravuje dokumentácia na riešenieobchvatu mesta s využitím Krajinskéhomosta a tiež spolupráca v kultúrnejoblasti – predovšetkým International JazzPiešťany.■■ Premostenie rieky Váh sprevádzajú ajproblémy...Áno, premostenie rieky Váh prostredníctvomKrajinského mosta, ktorý je svojoupriepustnosťou nevyhovujúci, je momentálnejedným z problémov, ktoré sa usilujemečo najskôr vyriešiť. Je to však otázkarokovaní s Trnavským samosprávnym krajoma ministerstvom dopravy.■■ Postihla fungovanie mesta finančná a hospodárskakríza? Skrížila nejako vaše zámery?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNa rozvoj ktorých činností nemátedostatok prostriedkov?Rozpočet mesta sme koncomvlaňajšieho roka nastavili veľmiopatrne – s predstihom sme očakávalidosahy, ktoré boli avizovanéoveľa neskôr. Opatreniamia rozpočtovou disciplínou sa snažímestanovené úlohy plniť tak, aby občannecítil žiadne negatívne vplyvy.■■ Mnohé mestá trápi verejná doprava a parkovanie.Patria k takým aj Piešťany?Aj naše mesto má problém s verejnou dopravoua najmä parkovaním, parkovacímiplochami. K čiastočnému vyriešeniu by maloprispieť vybudovanie nových parkovacíchplôch v centre mesta v objekte Auparku.■■ Chystáte aj nejaké zlepšenie vo verejnejdoprave? Kúpeľní hostia sú zväčša odkázanína taxíky...Na základe zmlúv medzi mestom Piešťanya SAD Trnava, a. s., v záujme skvalitneniaprepravy cestujúcich sme vymenilistaré autobusy verejnej dopravy za nové.Už v roku 2007 bol zakúpený prvý nízkopodlažnýautobus. Slúžil aj na prepravuvozičkárov. V roku 2008 bola medzi SADa Mestom Piešťany uzatvorená rámcovázmluva o výkonoch vo verejnom záujmena pravidelné autobusové linky na obdobieod 1. septembra 2008 do 31. júla 2017.Zmluva zahrnovala nákup ďalších autobusov– v roku 2008 to boli tri a začiatkom januára2009 tohto roku ďalšie tri autobusy.Nízkopodlažné autobusy nahradia dožívajúceKarosy. Zo siedmich autobusov určenýchna mestskú autobusovú dopravu súdva autobusy celopresklené. Ide o špeciálnuúpravu vozidiel na prepravu aj vozičkárov.Piešťany sú jediné mesto na Slovensku,ktoré ich má vo svojom vozoparku.Autobusy sú ekologickejšie, motor s lepšímvýkonom vyprodukuje menej splodín,sedadlá pohodlné, v autobuse je klimatizácia.Kultúra cestovania sa rozhodne posunulaoveľa vyššie. Takže kúpeľní hostia,osobitne ťažko zdravotne postihnutí – nemusiabyť odkázaní len na taxíky. Máj 200917

Piešťanské letiskoBrána regiónu do EurópyTrnavský samosprávny kraj je majoritnýmakcionárom piešťanského letiska a usilujesa mu vrátiť zašlý význam. Letisko prechádzarekonštrukciou, aby sa mohlo stať plnohodnotnoubránou do Európy. Snahou je nielenzjednodušiť cestovanie obyvateľom celéhoregiónu, ale podporiť cestovný ruch v kraji.Piešťanská letisková dráha sa v júni stanecentrom už tretieho ročníka najväčšej leteckejudalosti roka - Národných leteckých dní.Začiatky piešťanského letiska siahajú doobdobia tridsiatych rokov dvadsiateho storočia,keď sa trávnatá plocha v severozápadnejčasti mesta Piešťany začala využívaťna športové lietanie a neskôr na komerčnélety. Koncom tridsiatych a štyridsiatych rokovminulého storočia využívala trávnatéletisko najmä armáda. Zásadná zmena nastalakoncom päťdesiatych rokov po vznikuČeskoslovenskej správy dopravných letísk,ktorá začala Letisko Piešťany prevádzkovaťa zabezpečovať pravidelnú leteckú dopravu –najmä na úseku Piešťany – Praha. V šesťdesiatychrokoch s príchodom armády na letiskosa začali budovať spevnené prevádzkovéplochy a bola vybudovaná asfalto-betónovávzletovo-pristávacia dráha. Od päťdesiatychrokov do dnešného obdobia prešli organizáciesídliace na letisku veľkými organizačnými,štrukturálnymi a vlastníckymi zmenami,ktorých charakter zodpovedal danému obdobiua vtedy akceptovanej stratégii rozvojacivilného letectva. Vtedajšia československáarmáda využívala letisko na výcvikové letypre zahraničných a československých pilotovprúdových lietadiel.Až do roku 1991 sa letisko využívalo výlučneako vnútroštátne letisko so zmiešanou vojenskoua civilnou leteckou prevádzkou. Štatútmedzinárodného letiska získalo LetiskoPiešťany v roku 1991. Od roku 1991 do roku2004 ho prevádzkovala Slovenská správa letísk,ktorá bola štátnou príspevkovou organizáciou.V roku 2002 Armáda SR ukončilasvoju činnosť na letisku a do roku 2004 bolačasť letiska odovzdaná do správy majetkuštátu – Slovenskej správe letísk.Poslednou veľkou zmenou bola transformáciavykonaná v roku 2004 zo štátnej príspevkovejorganizácie na akciovú spoločnosť.Od 1. januára 2005 je prevádzkovateľomLetiska Piešťany spoločnosť Letisko Piešťany,a. s.Štruktúra akcionárov letiska k 31. 12.2008:– Trnavský samosprávny kraj 56,37 % základnéhoimania– štát v zastúpení MDPT SR 22,14 % základnéhoimania– mesto Piešťany 21,49 % základného imania.Letisková infraštruktúra (letiskové prevádzkovéplochy vrátane vzletovo-pristávacejdráhy a všetkých rolovacích dráh,svetelné zabezpečovacie zariadenia vrátaneenergorozvodov a systémov, priľahléenergetické objekty) boli vo vlastníctve Trnavskéhosamosprávneho kraja do 28. 4.2008. Dňa 29. 4. 2008 bol tento majetok nazáklade súhlasu MDPT SR vložený do imanialetiskovej spoločnosti formou zvýšeniazákladného imania TTSK a následnouzmenou štruktúry akcionárov.Spádová oblasť piešťanského letiska jeoblasť, v ktorej okrem letiska je aj vybudovanýpriemysel, vyspelý obchod, turistickécentrá atď. a obyvateľstvo rovnako akonávštevníci tejto oblasti predstavujú jehopotenciálnych klientov. V súčasnosti tátospádová oblasť predstavuje asi 11 okresovs 800 000 obyvateľmi.Najvýznamnejšou oblasťou kúpeľníctvaa rekreačnej turistiky sú v súčasnosti Slovenskéliečebné kúpele Piešťany a ďalšiekúpele stredného Považia. Využitie potenciálutejto spádovej oblasti je, samozrejme,determinované blízkosťou ďalších dvoch letísk,a to letiska Bratislava a letiska Viedeňs ich širokou ponukou pravidelných leteckýchspojov prakticky do celého sveta. Napriektomu má naša spoločnosť možnosťrozvíjať Letisko Piešťany najmä v nadväznostina segment cestovného ruchu, a to kúpeľnáliečba v rámci aktívneho cestovnéhoruchu a zabezpečenia CARGO letov pre firmyna strednom Považí, ale aj bussines letyv rámci general aviation. Letisko je z tohtopohľadu veľmi ľahko dostupné po diaľnicis odbočkou na Piešťany (letisko) a blízkouželeznicou. Celkový počet cestujúcich bolnižší oproti roku 2007, čo je odrazom záujmuklientely zo západnej Európy o kúpelev spádovej oblasti najmä v nadväznosti naleteckú dopravu a tiež vzhľadom na počiatočnépríznaky hospodárskej krízy.Rozvoj Letiska Piešťany bol v roku 2008a bude v najbližších dvoch rokoch priamospojený s rozvojom celého regiónu. Na využívanieLetiska Piešťany vzhľadom na užspomenuté konkurenčné letiská bude vplývaťnajmä „priechodnosť“ existujúceho diaľničnéhosystému. Z tohto pohľadu sa zvyšujeatraktivita Letiska Piešťany pre cestujúcu verejnosť,ktorá sídli vo vzdialenosti asi do 30km od letiska. Letisko Piešťany z vyššie uvedenýchdôvodov bude mať svoju významnúúlohu v dopravnej infraštruktúre regiónu.Ambíciou Letiska Piešťany a.s., je rozšírenieobjemu leteckej dopravy na letisku,najmä v segmente pravidelná letecká dopravaa charterová letecká doprava pre pasívnycestovný ruch. Spoločnosť intenzívne hľadástrategického investora pre výstavbu cargocentra,lokalizáciu leteckej školy, hangárov,ako i potenciálne predĺženie hlavnej vzletovo-pristávacejdráhy letiska. Napĺňanie tejtovízie bude, samozrejme, spojené s objemomvykonávaných letov a záujmu leteckých prevádzkovateľovo využívanie Letiska Piešťanyv nadväznosti na rozvoj regiónu.Víziou v komplexe dobudovania a rozvojaLetiska Piešťany je predĺženie vzletoveja pristávacej dráhy o 350 m a jej rozšíreniena 45 m. Táto rekonštrukcia významneprispeje k možnosti pristávania lietadiels väčšou maximálnou vzletovou hmotnosťoua kapacitou cestujúcich, ako je súčasnýstav. V prípade realizácie takejto investície18 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Piešťanské letiskoby letisko mohlo úspešne osloviť leteckéspoločnosti, ktoré vykonávajú sezónnecharterové lety v rámci pasívneho cestovnéhoruchu, t. j. občanov Slovenska pri ichdovolenkových cestách do zahraničia.Medzi ciele letiska v prvom rade patrídobudovanie letiskovej infraštruktúry,otvorenie pravidelných liniek na spojenies kľúčovými obchodno-finančnými centramiv Európe. Rokovania s cestovnými kanceláriami,ktorých cieľom je zapojenie LetiskaPiešťany do siete slovenských letísk prepasívny cestovný ruch – sezónne charterovélety. Ďalej medzi ne patrí poskytovaniekvalitných služieb pri vybavovaní cestujúcich,nákladu a lietadiel – v súlade s leteckýmipredpismi, nariadeniami EÚ a požiadavkamiICAO. Chceme ponúkať služby naúrovni európskeho štandardu a dosiahnuťtaký stupeň technického vybavenia, ktorýumožní vybavovanie lietadiel a cestujúcichv celoročnej prevádzke letiska, bez ohľaduna vplyvy sezónnych poveternostných podmienok.Poloha Letiska Piešťany mu dala dovienka i mimoriadne priaznivé poveternostnépodmienky. V porovnaní s inými mestamiSlovenska patríme štatisticky medzi ties najväčším počtom slnečných dní v roku.Hlavným cieľom spoločnosti Letisko Piešťany,a. s., je zabezpečenie a dosiahnutie takejúrovne prevádzkyschopnosti letiska, ktorábude garantovať bezpečnú a plynulú leteckúprevádzku v súlade so zákonom o civilnomletectve č. 143/1998 Z. z. a ďalšímivšeobecne záväznými predpismi, normami,smernicami a STN.Národné letecké dniNárodné letecké dni sa pravidelne konajúna piešťanskom letisku na podnet predseduTrnavského samosprávneho kraja Tibora Mikuša.V celom regióne sú vnímané a propagovanéako Dni národnej hrdosti.Predseda TTSK Tibor Mikuš víta na II. národných leteckých dňoch ministra obrany SR Jaroslava Bašku,v strede je náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík a primátor Piešťan Remo Cicutto,vľavo asistent predsedu TTSK Juraj Štaffa.Ich cieľom je prispieť k osvojeniu myšlienky,že úcta k tradíciám je vyjadrenímzodpovednosti za budúcnosť. V tomto duchusa TTSK snaží pristupovať aj k organizáciiiných spoločenských podujatí. Tentorok sa v Piešťanoch stretneme už na treťomročníku najvýznamnejšieho podujatia svojhodruhu na Slovensku – leteckej udalostiroka. Návštevníci si spoločne pripomenú60. výročie vzniku NATO a 5. výročie vstupuSlovenska do tejto aliancie. Z tohto dôvodubude posilnená aj medzinárodná účasť natomto podujatí oproti minulým ročníkom.Súčasne, rovnako ako v minulých rokoch,si tisíce prítomných z trnavského regiónua celého Slovenska, ako aj spoza hraníc,pripomenú slovenských velikánov, ktorýchživot prispel k rozvoju letectva.Mladej generácii bude na tomto významnompodujatí pripomenutý generál MilanRastislav Štefánik, ktorého 90. výročieúmrtia s úctou spomíname v tomto roku.Rovnako aj iné osobnosti a velikáni slovenskýchdejín s celosvetovým významom.Vynálezy Jozefa Murgaša a Štefana Baničaprezentovali tvorivosť a veľkosť nášhonároda na celom svete. Hrdinstvo, statočnosťa odvahu nachádzame na príkladenašich pilotov. Vzdávame hold Ottovi Smikovi,Jánovi Ambrušovi a Jánovi Režnákovi,ktorí sa nebáli riskovať svoje životy zavlasť a ideály v bojoch proti hitlerovskýmvojskám. Pri vyslovení mien Ivan Bellaa Eugene Cernan nás zaplavuje pocit hrdostia úcty na vlastné korene.Tretí ročník Národných leteckých dnísa na piešťanskom letisku bude konaťv dňoch 13. a 14. júna 2009.Juraj ŠtaffaFoto: P. Bohunický a I. Krajčovič90. výročie úmrtiagen. M. R. Štefánika60. výročie NATO3. NÁRODNÉ LETECKÉ DNIZáštitu prevzali prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič,podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák a minister obrany SR Jaroslav Baška.LETISKO PIEŠŤANY 13. - 14. JÚN 2009DNI NÁRODNEJ HRDOSTILETECKÁ UDALOSŤ ROKAHlavní programoví partneriNa podujatie Vás pozývaTibor Mikušposlanec NR SR a predseda TTSK5. výročie vstupuSlovenskej republiky do NATOwww.nld.skHlavný organizátorGenerálni reklamní partneriHlavní reklamní partneri a partneriMediálni partneriSpoločenský mesačníkpre občanov Trnavského samosprávneho krajaŽupný spravodajcaTrnavskýsamosprávny krajČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 200919

Rozhovors primátorom SeniceNádejou je novápriemyselná zónaMesto Senica zažilo búrlivý rozvoj už v minulosti, dnes je však podiel samosprávy najej rozvoji oveľa väčší. Nášmu spolupracovníkovi Petrovi Onderovi priblížil aktuality zoživota Senice primátor Ľubomír Parízek.■■ Keď sa obzriete dozadu na posledné dvaroky, ako ich hodnotíte? Vaša optika?Z hľadiska plnenia stanovených cieľov považujemtieto roky pre Senicu za úspešnéa som hrdý na to, čo sme v meste dosiahli.Výsledky prispievajú k zatraktívneniu Senice,ktorá sa stáva čoraz výraznejším obchodno-priemyselnýmuzlom Záhoria.■■ Priority?Na prvé miesto v bilancovaní ostatnýchdvoch rokov dávam dokončenie základnejinfraštruktúry v priemyselnej zóne Kaplinsképole. Naša samospráva utvorila investoromna 160 ha vynikajúce podmienky nainvestovanie. Infraštruktúru sme dokončiliv závere roka 2008 a celú priemyselnú zónusme slávnostne otvárali tohto roku v marci.V čase hospodárskej krízy je to ojedinelýkrok. Spolu s prezentáciou nášho úsiliana vybudovaní zóny pre podnikanie ohlásilivstup na Kaplinské pole spoločnosť IKO SalesInternational, ktorá bude vyrábať kanadskéšindle, a spoločnosti Technoimes a Baurent,orientované na stavebníctvo. Pridajú sak už existujúcim zahraničným firmám v priemyselnejzóne, ktoré sú zamerané na oceliarskuvýrobu. Dokončenie infraštruktúryv priemyselnej zóne ma teší o to viac, že pôvodnesme začali park budovať z eurofondov,no v roku 2006 SARIO s nami vypovedalozmluvu a samospráva sa rozhodla dokončiťzačatú investíciu vlastnými silami. Výstavbapriemyselnej zóny si vyžiadala investícievo výške takmer desať miliónov eur, z tohopribližne 1,6 mil. eur poskytlo Ministerstvohospodárstva SR ako nenávratný finančnýpríspevok. Druhou akciou, ktorá výrazne prispievak skvalitneniu života, je v roku 2008dokončená kanalizácia v mestských častiachKunov a Čáčov v investorstve Bratislavskejvodárenskej spoločnosti. Na vybudovaniedomových prípojok prispelo i mesto Senicasumou 1,6 mil. eur.Foto: archív■■ Akú ste mali úspešnosť pri predkladaníprojektov na využitie eurofondov?Poviem úprimne: čerpanie prostriedkovz eurofondov je nekoncepčná spleť administratívnychprocedúr a politicko-ekonomickejalchýmie. I napriektomu projekty pripravujeme a radiby sme získali financie na našeďalšie zámery. Úspešní sme bolihlavne v školských projektoch,konkrétne ide o ZŠ na Komenskéhoulici a základnú umeleckú školu,ktorú navštevuje viac než tisíc žiakov.Modernizácia základnej školy sa bude robiťza 949-tisíc eur a ZUŠ za vyše 1,3 mil. eur.■■ Do akej miery ovplyvní kríza zamestnanosťa tým aj príjmovú časť vášho rozpočtu?Hospodárska kríza zasiahla aj naše mestoa miera nezamestnanosti vzrástla z vlaňajšíchštyroch na súčasných deväť percent.Predpokladám, že sa bude zvyšovať až naúroveň okolo 15 percent. Momentálne vidímako rizikové dve časti mestského rozpočtu.Vzhľadom na situáciu nevieme odhadnúť,aké budú podielové dane zo štátu a do akejmiery sa nám podarí naplniť plánovaný príjemz daní z nehnuteľností.■■ Veľkou záťažou, ale nevyhnutnosťou prevývoj mladej generácie je kvalitné školstvo.Máte dostatok škôl, nemusia študenti cestovať?Voľný čas a mládež?V našej zriaďovateľskej pôsobnosti mestasú štyri základné školy, ktoré kapacitneplne postačujú. Venujeme im mimoriadnustarostlivosť. V Senici sú štyri stredné školy- Gymnázium L. Novomeského, obchodnáakadémia, súkromná stredná škola podnikaniaa stredná odborná škola, ktorých zriaďovateľomje VÚC Trnava. Využitie voľnéhočasu je dôležité. V tomto smere podporujemeškoly aj prostredníctvom rôznych projektovz fondu Pro Senica. V meste sme v ostatnýchdvoch rokoch vybudovali niekoľko ihrísks umelým povrchom i množstvo detských ihrískpri obytných blokoch. Prevádzkujeme ajplaváreň a zimný štadión, kde mladí dostávajúpriestor na športovanie.■■ Samospráva sa čoraz viac sústreďuje ajna možnosti cestovného ruchu. Ako vnímatepredpoklady mesta v tomto smere?Rekreačným zázemím Senice je Kunovskápriehrada, vzdialená od mesta päť kilmetrov.Na jej zatraktívnení samospráva neustálepracuje, lebo okrem domácej klientely chcemevo väčšej miere prilákať i návštevníkovz iných končín Slovenska i zahraničia. Kuskvalitneniu služieb prispela Chata nad plážoui vybudovanie športovísk v areáli priehrady.Z mesta vedie na priehradu cyklotrasa,ktorá sa stala veľmi obľúbenou.Pracujeme na projekte, aby popricyklotrase vyrástli ďalšie športovo-relaxačnézariadenia. Tento rokod 1. do 8. júla bude na Kunovskejpriehrade 56. slovenský zraz turistov,ktorí otestujú kvalitu zariadení.K rozvoju cestovného ruchu pomôžei otvorenie 36-jamkového golfovéhoareálu na 300 ha pozemku v blízkosti mestav septembri.■■ Čo robíte pre staršiu generáciu?Starší spoluobčania sú v našom meste veľkouskupinou ľudí, ktorým sa snažíme všemožnevychádzať v ústrety. Mesto Senica prispievadôchodcom v závislosti od výšky dôchodkuna stravovanie. Zabezpečujeme impriestory na záujmovú činnosť v dvoch klubochdôchodcov a dotáciami prispievame narôzne aktivity. Každý rok sa s dôchodcamistretávam pri príležitosti Mesiaca úcty k staršíma zúčastňujem sa aj na výročnom rokovanímiestnej organizácie Jednoty dôchodcovSlovenska. Pred rokmi som ustanovil i radustarších, ktorá funguje ako poradný orgánprimátora. Je v nej takmer dvadsiatka seniorovz jednotlivých častí mesta, s ktorými sapravidelne stretávam. Ja ich informujem o zámerochsamosprávy a oni mi tlmočia svojepostrehy z bežného života – čo ich teší a kdesi myslia, že by bolo treba veci riešiť. Z diskusiívzišlo viacero vecných rozhodnutí.■■ Hlavné zámery pre blízku budúcnosť?Ruka v ruke s hospodárskym napredovanímrobí samospráva všetko preto, aby maliľudia kde bývať. S úverom od Štátneho fondurozvoja bývania staviame ďalšie dve nájomnébytovky, kde bude spolu 92 jedno- a dvojizbovýchbytov. Vytvárame možnosti na individuálnuvýstavbu rodinných i bytových domovv ďalších lokalitách. Podporujeme rozvojobchodu a služieb – momentálne vznikáv lokalite Párovce centrum s obchodnýmiprevádzkami. Zásadným problémom Seniceje doprava. Riešenie dopravnej infraštruktúrya obchvatu mesta je stále na programedňa. Postupnými krokmi situáciu prehodnocujeme,no nedá sa riešiť okamžite a v celommeste naraz, je možná len po etapách. Ažuskutočnením všetkých krokov zapadnú jednotlivéčasti do skladačky a potom pocítimevýsledok. Spolupracujeme s investormi, s Trnavskýmsamosprávnym krajom, Slovenskousprávou ciest. Využívame možnosti mestskéhorozpočtu, granty a takto v súčinnosti hľadámeoptimálne riešenia.20 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Rozhovors primátorom SkaliceSkalica sa zmenilana nepoznanieKto niekoľko rokov nebol v Skalici, bude po meste chodiť s otvorenými ústami. Toto oddávnaslobodné kráľovské mesto sa zmenilo na nepoznanie k lepšiemu – turistov doslovafascinuje. Primátor Skalice Stanislav Chovanec je na takýto dojem návštevníkaoprávnene hrdý. Otázky mu kládol náš spolupracovník Peter Ondera.■■ Ste skúsený manažér, pri nástupe do funkcieprimátora ste si priniesli množstvo skúsenostíz podnikateľskej sféry. Oplatili sa?Veľmi. Vďakabohu, že som dostal príležitosťpracovať v samospráve. Nastupoval somsíce s istou dávkou naivity, lebo som si nevedelpredstaviť zložitosť problémov, ktorésamospráva musí denne riešiť. Ale práveskúsenosti z podnikateľského prostredia miveľmi pomohli pri zabezpečovaní príjmovejčasti rozpočtu a zároveň mi táto funkcia dávamožnosť uplatniť aj moje sociálne cíteniev starostlivosti o ľudí. Keď sa pozrieme takýchšesť rokov späť, bolo to pre samosprávudoslova revolučné obdobie. Vstúpili sme doNATO a EÚ, najmä však sa rozbiehala fiškálnadecentralizácia. Práve tú vysoko oceňujem,pretože dala samospráve možnosť ukázať,že dokážeme byť dobrí hospodári.■■ Skalica skrásnela, radosť chodiť po centre.Je za tým poriadny kus práce a očividne ajveľa vynaložených peňazí...Skaličania celé desaťročia plakali, že niesú okresným mestom. Malo to však svojuvýhodu. Tým, že Skalica bola trochu bokom,historické centrum nezasiahla socialistickáurbanistika. Dnes je moderné perspektívnemesto s dôstojne uchovanou históriou. Rádhovorím, že veľkosť mesta nie je definovanápočtom obyvateľov, ale tým, im dokáže ponúknuť.V uplynulých niekoľkých rokochsme kompletne zrekonštruovali historickécentrum takmer za štvrť miliardy korún,z toho bolo 120 miliónov korún z eurofondov.Stále však tvrdím, že stavby – to je lenstudený kameň, investície majú zmysel vtedy,keď zlepšia kvalitu života, keď vidím ľudíspokojných.■■ Eurofondy otvorili samosprávam obrovskémožnosti, je to však zložitá, odborne náročnáagenda.Eurofondy sú doslova historickou príležitosťoupre samosprávu. Našou úlohou je vypracovaťkvalitné projekty, aby sme boli v súťažiachúspešní. Boli sme na to pripravení, odroku 2003 máme na mestskom úrade kvalitnéoddelenie marketingu a stratégie. Výsledkysú také, že sme podali 67 projektov, z tohobolo 46 úspešných.Foto: archív■■ Riešili ste zachovanie histórie,prioritou pre vás je však mládež...Pravdaže, mládež je naša budúcnosť,musíme jej utvoriť všetkydostupné podmienky, aby sa mohlaplnohodnotne rozvíjať a aby ajmladí ľudia považovali Skalicu zasvoje mesto. Máme škôlku, kde sadeti už šesť rokov učia po nemecky. Vyriešilisme otázky ekonomiky základnéhoškolstva, máme štyri stredné školy, odchádzajúnám už prví bakalári zo Stredoeurópskejvysokej školy a zatiaľ externe tu študujúaj poslucháči Vysokej školy zdravotníctvaa sociálnych vecí sv. Alžbety. Máme základnúškolu so športovým zameraním, podporujemesúkromné školské projekty, pretože robiadobrú konkurenciu. Do našej základnejumeleckej školy chodí 1 400 žiakov. Mámeobchodné centrum s kinami CINEMAX a budujemeaj 18-jamkové golfové ihrisko priamov katastri mesta. Dobré podmienky totižpredznamenávajú prílev mladých ľudí a to jebudúcnosť mesta. Možno sa tu mnohí neusadia,po získaní vzdelania pôjdu inam, ale vychovávametak potenciálnych priateľov mestaSkalice, ktorí sa vždy radi vrátia a mestupomôžu, nech budú na akomkoľvek postev tomto štáte.■■ A keď chcú ostať?Postavili sme 140 nájomných bytov, mámepripravenú 11-hektárovú plochu pre rodinnédomy s kompletnými inžinierskymi sieťami,sú ešte pozemkové možnosti aj pre komplexnúbytovú výstavbu.■■ V Skalici sa výrobným podnikom darí, alekríza ich tiež neobišla, prepúšťalo sa.Podniky v Skalici vedú Skaličania, nie cudzinci.Ja to považujem za dôležité, pretožemajú vzťah k mestu. Ak zoberiem do úvahycelkový počet ľudí, ktorých sa darí zamestnaťpriamo v meste v pomere k počtu prepustených,tak zatiaľ nevidím situáciu až tak dramaticky,ako často píšu noviny. Rátame s nejakýmivýpadkami v rozpočte, ale na najbližšiedva roky neredukujeme prakticky žiadnyrozvojový program. Sľúbili sme občanom ajpodnikateľom, že najbližšie dva roky nezvýšimenijaké mestské dane. Chudobnejším tiežvieme pomôcť. Nedávno sme otvorili zariadeniepre osamelé matky, tehotné ženy, obetedomáceho násilia, ľudí bez prístrešia a detivracajúce sa po ukončení ústavnej starostlivostis kapacitou vyše 50 miest. O starýchČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiľudí je u nás podľa mňa tiež dobrepostarané. Naše seniorské zariadenieŠtibor od roku 1431 slúži stáletomu istému cieľu. Vždy hovorím,že Krištof Kolumbus ešte ťahal drevenéhokáčera po dvore, keď u násuž Štibor pomáhal starým, chorýma chudobným. Máme aj sociálne bytya funguje nám útulok pre bezdomovcov.■■ Skalica má mimoriadne bohatú ponukuv cestovnom ruchu – vrátane bezplatnej kultúrypre širokú verejnosť. Pritom bežný Slovákpoznal Skalicu najmä z učebnice dejepisu.A potom ešte skalický trdelník a skalickýrubín...Patrí to k nášmu koloritu. Asi je už známe,že skalický trdelník je prvý slovenský výrobok,ktorého originalitu potvrdila Európskaúnia. Máme vlastné mestské lesy, rybníky,ale aj vinohrady. Rozširujeme ich, aby smeuchovali tradíciu vinohradníctva v našomregióne. Vlastníme tiež dva kostoly a aj najstaršiurománsku stavbu – rotundu, ktorá jesymbolom mesta.■■ Pamiatky priťahujú turistov...Áno, ale bolo by to málo. Cestovný ruchmusí mať tri piliere. V našom prípade je ajv stredoeurópskom meradle primárna história,pamiatky. Sekundárne však potrebujeterozvoj ubytovacích a stravovacích služieb.V meste a v blízkom okolí, najmä v Zlatníckejdoline sú na to dobré podmienky, pri našomprírodnom kúpalisku pribudli salaš ajkoliba. Následne potrebujete ponuku na voľnýčas. U nás je to najmä poľovníctvo, rybárstvo,cykloturistika, vodáctvo. Nesmiernymmagnetom je Baťov kanál, sami sme prekvapení,koľkých návštevníkov pritiahol.■■ Doslova z vás srší optimizmus. V týchto časochvec dosť nevídaná!Nič nie je jednoduché, ale na skepsu nevidímdôvod. To najťažšie máme v meste zasebou, budeme pokračovať vo vytýčenýchzámeroch, aby sa obyvateľom mesta a študentomdobre žilo, aby k nám chodili turistia aby sa sem radi vracali. Cítim, že Skalicamá veľkú perspektívu. Do mladých veľa investujeme,lebo do nich vkladáme svoje nádeje.Ako samospráva máme historickú šancuveľa urobiť a snažíme sa ju naplno využiť,nech aj naši potomkovia môžu byť hrdí nanás, ako sme aj my hrdí a vďační našim predkomza to, čo nám tu zachovali.Máj 200921

Historicképamätihodnosti TTSKZ bohatej histórietrnavského regiónuTrnavský samosprávny kraj je kraj s bohatou históriou, duchovným i kultúrnym životom a tiežs množstvom chránených prírodných oblastí. Región je bohatý na prírodné krásy, turistickyatraktívne lokality a archeologické skvosty. Kraj možno rozdeliť na tri podregióny, ktoré majúsvojrázne osídlenie, vlastnú ľudovú architektúru a miestne zvyky. Kultúrnohistorický potenciálTrnavského samosprávneho kraja spolu s prírodnými danosťami vytvárajú predpokladyna rozvoj cestovného ruchu na danom území.najstarším kamenným divadlomSlovensku.Pod malebným juhovýchodnýmúpätím Malých Karpát sarozprestiera obec Smolenice.Smolenice sú rodiskom ŠtefanaBaniča – vynálezcu padáka a zároveňspoluobjaviteľa jaskyneDriny, jedinej sprístupnenej jaskynev Malých Karpatoch. Obecje známa najmä Smolenickýmzámkom. V jeho blízkosti na vŕškuMolpír sa nachádza halštatskéhradisko, praveké sídlo, tráckoskýtskehradisko, keltské sídliskoa veľkomoravská osada. Našlosa opevnenie s troma obrannýmimúrmi, praveké osídlenie, hroby,zbrane, šperky, nože a keramika.Dnes sú zvyšky hradiska národnoukultúrnou pamiatkou.K starobylým slovenskýmmestám, ktoré sa v uplynulýchstoročiach hrdili prívlastkomslobodné kráľovské mesto, patríaj Skalica. Centrum mesta sido dnešných dní zachovalo historickýráz, ktorý tvorí unikátnetrojuholníkové námestie lemovanéviacerými historickýmisakrálnymi i svetskými stavbami.Širšie okolie lemuje torzostredovekého opevnenia, ktoréje najlepšie zachované pri františkánskomkomplexe. Symbolomhistórie mesta je jeho najstaršiapamiatka - románskaRotunda svätého Juraja z 13.storočia. V jej vnútri sa zachova­Územie Trnavského samosprávnehokraja je veľkouotvorenou knihou histórie, pretožepatrí k najstarším osídlenýmoblastiam Slovenska.Najznámejším dôkazom staréhoosídlenia je MoravianskaVenuša – 76 mm vysoká soškaženy, vytvorená v staršej dobekamennej. Je najstarším výtvarnýmprejavom, aký sa na Slovenskunašiel. Jej vek sa odhadujepribližne na 22 800 rokov.Historickým centrom regiónuje samotné krajské mesto Trnavas množstvom kostolov a sakrálnychpamiatok. Prechádzkahistorickým centrom, ktoré tvorímestskú pamiatkovú rezerváciu,poskytuje možnosť zoznámiťsa s pozoruhodným architektonickýmsúborom, ktorý satu formoval niekoľko storočí.Takmer pravidelný pôdorys centramesta je vymedzeným mestskýmopevnením. Dominantaminámestia i celého mesta súrenesančná mestská veža, radnica,barokový komplex budov Trnavskejuniverzity a najmä známetrnavské kostoly, vďaka ktorýmdostala Trnava prívlastokMalý Rím. Medzi najhodnotnejšiesakrálne pamiatky patrí prvýranobarokový kostol na Slovensku– Katedrálny chrám sv. JánaKrstiteľa. Skvostom jeho interiéruje kolosálny drevený hlavnýoltár z roku 1640. V roku 2003katedrálu pri svojej návšteveSlovenska navštívil Sv. Otec JánPavol II. Najstarším kostolomv Trnave je pôvodne románskyDóm sv. Mikuláša v Trnave.Jeho vyhlásením za Baziliku minorpápežom Benediktom XVI.v minulom roku sa Trnava stalavýznamným pútnickým miestom.V Trnave sa nachádza ajDivadlo Jána Palárika, ktoré jeKaštieľ v LehniciachŠaštín-Stráže – Bazilika Panny MárieSedembolestnej22 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Historicképamätihodnosti TTSKli fragmenty gotických nástennýchmalieb s motívmi legendyo svätom Jurajovi. V roku 1970bola táto rotunda vyhlásená zanárodnú kultúrnu pamiatkua zároveň je to pamätihodnosť,ktorá patrí k najkrajším a najzachovalejšímrománskym pamiatkam,ktoré na Slovensku máme.Medzi najzaujímavejšie stavbyv meste patrí dom kultúry – secesnábudova tzv. slovenskéhodomu. Je v ňom umiestnená stálaexpozícia Záhorského múzea.Mozaikové nástenné dekoráciena fasáde sú realizované podľanávrhu Mikoláša Aleša.Kostolík sv. Margity Antiochijskejpri Kopčanoch sa považujeza najstaršiu stojacuzahraničia, najmä zo susednýchkrajín. Dvojvežová Bazilika PannyMárie Sedembolestnej je národnoukultúrnou pamiatkou.Ďalšou národnou kultúrnoupamiatkou vyhlásenouv roku 1970 je Holíčsky zámok.Jeho dnešný neskorobarokovývzhľad je výsledkom prestavbyrenesančnej protitureckej pevnostina reprezentačné letnésídlo cisárskej rodiny Habsburgovcov.Trojpodlažná obytnábudova, pôdorysne riešená dotvaru písmena U, je obohnanámohutným dvojnásobnýmsystémom hradobného múrua priekopy. V Holíči sa tiež nachádzaposledný veterný mlynna Slovensku z 19. storočia.cirkevnú stavbu v strednej Európe.Ide o jediný zachovanýkostol z čias Veľkej Moravy.Pútnickým miestom rímskokatolíckychveriacich je mestečkoŠaštín-Stráže v západnej častikraja na Záhorí. Pútnici semprichádzajú počas celého roka,a to nielen zo Slovenska, ale i zoNajvýznamnejším mestomjužnej časti kraja je Galanta.História mesta je úzko spätás rodinou Esterházyovcov. Dominantnéstavby mesta sú klasicistickýrímskokatolícky farskýKostol svätého Štefana kráľa,neogotický kaštieľ a renesančnýkaštieľ s reprezentačnýmiTrnava – mestská vežaHolíč – veterný mlynČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniimiestnosťami. S dejinami mlynárstvav povodí malého Dunajaa dolného toku Váhu sa dá oboznámiťvo Vlastivednom múzeu.Na pravom brehu Váhu ležímesto Sereď. Vzniklo ako osadastrážcov vodného hradu Šintava,ktorý bol neskôr prestavanýna klasicistický kaštieľ.Sereď je významnou archeologickoulokalitou. Nálezy z neďalekýchMačianskych vŕškova z nádvoria kaštieľa – bývaléhoŠintavského hradu – sú vystavenév mestskom múzeu, v tzv.Fándlyho fare.Najväčším mestom Podunajskaje Dunajská Streda. Názovmesta pochádza z privilégií,ktoré umožňovali DunajskejStrede usporadúvať v stredutrhy a jarmoky. V klasicistickyupravenom, pôvodne barokovomžltom kaštieli je Žitnoostrovskémúzeum a Vermešovavila v historizujúcom slohu patrík výstavným priestorom Slovenskejnárodnej galérie.Pobrežné vodné mlyny súpozoruhodnou technickou pamiatkoupodunajskej krajinypri hlavnom toku Dunaja a naŽitnom ostrove. V 19. storočívznikali celé mlynské prístavy,dodnes sa však zachovalo užlen niekoľko objektov. Vodnýmlyn z roku 1893, ktorý je stáleschopný prevádzky, je v Tomášikove,hoci praktickú činnosťskončil v roku 1960. Kolovýmlyn v Jahodnej poháňal vodnúpílu a tretí mlyn, ktorý sa nachádzav spletitých meandrochMalého Dunaja, je v Jelke. Prírodnouoázou Podunajska je25 km dlhé Klátovské rameno– národná prírodná rezervácia,ktorá je domovom vzácnejfauny a flóry. Na pravom brehupri obci Dunajský Klátovsa zachovala murovaná stavbamlyna s pôvodným mlynskýmkolesom a zariadením, kde saobilie mlelo ešte v štyridsiatychrokoch 20. storočia. Dnes jev ňom expozícia vodného mlynárstvaŽitnoostrovského múzeav Dunajskej Strede.V meste Veľký Meder sa nachádzasrbský cintorín, pohrebnémiesto 5 153 srbských vojnovýchzajatcov zo zajateckéhotábora, ktorý bol počas 1. svetovejvojny na území tohto mesta.Foto: archívMáj 200923

Rozhovors primátorom GalantyTerajšok v znamenídní budúcichGalantu charakterizujú upravené cesty a chodníky, centrum sa stalo oddychovoua spoločenskou zónou. Zrekonštruovaný predstaničný priestor poskytujekomfort a je zrkadlom vysokej kultúrnej úrovne obyvateľov mesta. Cyklotrasysú jedným z ťažiskových segmentov ponuky cestovného ruchu. Mesto vo veľkejmiere dbá o bezpečnosť občanov, stáva sa atraktívnym pre obyvateľov ajnávštevníkov. Spoločnosť je stabilizovaná, negatívne sociálne javy sú eliminované,vďaka vybudovaniu separačnej haly, kompostárne, vybudovaniu ČOV,kanalizácie a osvetovej činnosti sa zlepšil stav životného prostredia... Z víziev roku 2022, ako ju vidí program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mestaGalanta, sa náš spolupracovník Jaroslav Gründler vracia do súčasnosti, abyo nej hovoril s primátorom mesta Alexandrom Mézešom.■■ Z dostupných prameňov je známe, žemesto v roku 2008 hospodárilo s určitým prebytkom.Znamená to, že súčasná finančná krízanebude mať v konečnom dôsledku až takýdosah na plánované investičné akcie alebopredsa bude potrebné v tomto smere upravovaťtohtoročný rozpočet mesta?Súčasná finančná kríza sa dotýka každejorganizácie - súkromného, verejnéhoi tretieho sektora. Tento nepriaznivý stav,ktorý v konečnom dôsledku postihuje celýsvet a s ktorým zápasí momentálne každéjedno mesto, resp. obec na Slovensku,neobišiel ani naše mesto. Aj preto sme sapri tvorbe rozpočtu na rok 2009 snažili postupovaťveľmi konzervatívne, pričom dorozpočtu mesta boli zahrnuté rôzne investičnéaktivity pre rozvoj infraštruktúry akonapríklad rekonštrukcie chodníkov, miestnychkomunikácií, budovanie centrálnychdetských ihrísk atď. V súčasnosti možnopovedať, že naplánované aktivity sme voveľkej miere zrealizovali a zatiaľ sa nemuselopristúpiť k istým vážnejším opatreniam,zásahom do tohtoročného rozpočtu.Avšak z dôvodu, že sme si plne vedomífaktu čoraz viac sa prehlbujúceho a možnéhonepriaznivého stavu pre už spomínanúhospodársku krízu, mesto, samozrejme,má a je pripravené prijať opatrenia nazníženie výdavkovej časti rozpočtu v závislostiod plnenia príjmovej časti. V tomtoduchu aj postupujeme a vytvárame rozpočtovúrezervu na krytie prípadných výpadkovpríjmov. Tieto opatrenia sme automatickypreniesli aj na všetky organizácieprislúchajúce mestu, aby sme zabezpečiličo najväčšiu efektivitu.■■ V akom štádiu je nielen obyvateľmi očakávanávýstavba druhej etapy obchvatu mesta?Investorom tejto veľmi náročnej stavbyje Slovenská správaciest, ktorá patrí podMinisterstvo dopravy,pôšt a telekomunikáciíSR. Podľa získaných informáciív súčasnosti sadokončuje vykupovanie pozemkovv súvislosti so spomínanouII. etapou obchvatu. V nasledujúcomobdobí by malo prebehnúť verejnéobstarávanie na výber dodávateľa stavbya následne by v októbri 2009 malo dôjsťk začatiu samotnej výstavby.Foto: archív■■ Tak ako iné obce a mestá istotne aj Galantamá svoje špecifické problémy. Mohli by stespomenúť, čo sužuje primátora mesta najviac...?Už dlhší čas napriek enormnej snahemesta o riešenie je problémom nájsť vhodnéhoinvestora na rekonštrukciu dominantynášho mesta – neogotického kaštieľa.Hoci sme v tomto smere vynaložilo nemálonámahy, nateraz sa nám tento stavnepodarilo zmeniť, čo však neznamená,že v budúcnosti sa mienime týchto snáhvzdať. Smutný je však pohľad na túto pamiatku,ktorú pomaly ale isto ohlodávazub času, v nás naozaj nezanecháva dobrépocity.■■ ... a čím by sa rád pochválil?Je potešiteľným faktom, že veľmi úspešnenapreduje realizácia azda najväčšej investíciesvojho druhu v týchto končinách,týkajúca sa nielen samotného mesta Galanta,ale zároveň aj priľahlých obcí. Touinvestíciou je projekt dobudovania čistiarneodpadových vôd, čím sa vyriešia problémyod zásobovania pitnou vodou cezčistenie odpadových vôd až po odkanalizovanieodpadových vôd v šestnástichmestách, mestských častiach a obciach.Takže zaiste uznáte, že máme právo sanaozaj s týmto projektom, ako sa hovorí,pochváliť. A, samozrejme, rád by som sapochválil aj množstvom turistov hlavnez iných miest, ktorí navštívia naše mestoaj vďaka nedávno novovybudovanémutermálnemu kúpalisku.Je to pre nás príjemné zadosťučinenie.■■ Okrem povedaného čo nové predostrúotcovia mesta v najbližšomobdobí, najmä pokiaľ ide o skvalitnenievzájomnej komunikácie s obyvateľmi,zjednodušenie administratívy a celkovépriblíženie sa úradu k svojmu občanovi?Podľa môjho názoru v tomto smere občanom,ktorí z akýchkoľvek dôvodov navštíviaMestský úrad v Galante, poskytujememaximum komfortu pri administratívnych,platobných či iných úkonoch, ktorétu musia vykonať. Pracovníci úradu vychádzajúv ústrety každému, kto ich o to požiada.A nebude to inak ani v budúcnosti.Veď našou snahou je v týchto uponáhľanýcha hektických časoch sa čo najbližšiepriblížiť k občanovi. Prirodzene, v žiadnomprípade sa nebránime prípadnýmkonštruktívnym návrhom od občanov nazlepšenie čohokoľvek.■■ Ako vidíte Galantu v horizonte ďalšiehovolebného obdobia, bez ohľadu na to, ktobude na poste primátora?Toto je veľmi náročná otázka, lebo čokoľvekčo vykonáme, máme snahu urobiť časomešte lepšie. Žiaľ, život však neprinášalen ružové chvíle, ale aj mnoho problémov,s ktorými sa treba popasovať a nie vždy sato úplne podarí. Jedno je však isté – mnohosa vykonalo, do konca volebného obdobianám zostáva ešte vyše roka, a mnoho eštetreba stihnúť. Pravda, hovoriť v tejto chvílio tom, čo by malo byť dlhodobými plánmiv ďalšom volebnom období, je predčasné.Inými slovami, s touto problematikou sabude musieť vyrovnať ten, kto si zoberiebremeno povinností po nás na plecia. Každopádnesa teraz treba sústrediť hlavne naprítomnosť, lebo naším cieľom je do bodkysplniť to, čo sme občanom prisľúbili preich ľahší život.24 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Rozhovor s primátoromDunajskej StredyVčasné a korektnéinformácie sú cestouk spolupráciMesto ležiace pri modrom Dunaji, ktorý preteká zlatými pšeničnými poliami. To je rečerbu, ktorý svojimi šiestimi zlatými brvnami vyjadruje počet historických obcí, z ktorýchterajšia Dunajská Streda vznikla. Moderné mesto, ktorého základy postavili podľageografov v strede Žitného ostrova pravdepodobne v trinástom storočí, má od tohtoročnéhoapríla nového primátora. Pretože voľby v roku 2006 vyhlásil Ústavný súd SRza neplatné, po doplňujúcich voľbách do kresla primátora iba pred niekoľkými dňamizasadol Zoltán Hájos. Na prvé dojmy, ale aj stanovené ciele v novej funkcii sa ho spýtalnáš spolupracovník Jaroslav Gründler.■■ Uplynul veľmi krátky čas od chvíle, čo stepo doplňujúcich voľbách na mimoriadnom zasadnutímestského zastupiteľstva zložili sľub.Vraví sa, že každý začiatok je ťažký. Platí to ajv prípade nového primátora Dunajskej Stredy?Rád by som to povedal tak, že práca na radniciv Dunajskej Strede je pre mňa nová a nezvyčajná.Od roku 1996 som pracoval ako advokát,preto je pre mňa práca vo funkcii primátoraodlišná. Myslím si však, že prácu nanovom poste zvládnem, využijem na to svojeprofesijné skúsenosti a tiež podporu poslancovza SMK v mestskom zastupiteľstve.■■ Pred voľbami ste sa vyjadrili, že chcetepokračovať vo všetkom pozitívnom, čo sav meste robí. Čo konkrétne ste v tomto prípademysleli a ktoré akcie budú mať z vášhopohľadu prioritu?Áno, vo volebnej kampani som sa vyjadril,že chcem pokračovať v modernizácii a rozvojimesta. Môj volebný program vychádzalz volebného programu Strany maďarskejkoalície, ktorý bol schválený miestnou organizáciouSMK pred voľbami do orgánovsamosprávy obcí v roku 2006. Vo svojomprograme som stanovil, že chcem pokračovaťv rekonštrukcii základných a materskýchškôl v správe mestskej samosprávy,v rekonštrukcii miestnych komunikácií, ďalejchcem skvalitniť a zrýchliť vybavovanieúradných vecí občanov Dunajskej Stredy namestskom úrade, poskytnúť im rýchle, korektnéa včasné informácie o činnosti samosprávy,ako aj zaviesť na mestskom úradeelektronické vybavovania úradných vecí.Foto: archív■■ Mimochodom, bolo v meste v predchádzajúcomobdobí, či už v koncepcii vedenia, alebovo všeobecnosti niečo, v čom byste nechceli alebo explicitne nebudetepokračovať? Na čo sa občaniav uplynulom období najviac sťažovali?Obyvatelia sa sťažovali na ťažkopádnea zdĺhavé vybavovaniezáležitostí na mestskom úrade. Sťažovalisa aj na neznesiteľnú situáciu ohľadneparkovania na sídliskách. Požadovali viaczelene, čistotu na uliciach a väčšiu bezpečnosťv meste.■■ Medzi vaše priority patrí okrem iného ajzlepšenie komunikácie úradu s obyvateľmi.Čo všetko sa ukrýva za týmito slovami v reáli?Nielen občania Slovenska, ale aj Dunajskostredčaniastále viac požadujú väčšiuinformovanosť o veciach verejných. V tejtosúvislosti treba poskytnúť obyvateľommesta včasnú a korektnú informáciu. Musímpovedať, že mesto má v súčasnosti webovústránku, ale nespĺňa požiadavky občanovnášho mesta. Treba zhotoviť úplnenovú domovskú stránku, kde by obyvateliamohli jednoducho získať včasné informácieo činnosti samosprávy a dozvedieťsa o plánovaných krokoch mestského úradu.Na webovej stránke by mali byť tlačivážiadostí a chceme, aby bola aj možnosťpodávania žiadostí v elektronickej podobe.Medzi mojimi dlhodobými plánmi je aj zavedenieprojektu tzv. e-mesto, v rámci ktoréhoby sa obyvatelia nášho mesta mohlivyjadrovať k dôležitým otázkam mestaešte predtým, ako mestské zastupiteľstvorozhodne o konkrétnej otázke.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Ktoré subjekty alebo činnosti považujeteza hnací motor miestneho rozvoja najmäv súčasnej celosvetovej finančnej kríze a akoich chcete využiť v prospech mesta?Ako som už spomenul, chcem pokračovaťv modernizácii a rozvoji mesta. Domnievamsa, že ak sa podnikateliazapoja do tohto projektu,môžu preklenúť súčasný nepriaznivýstav na trhu a udržať si súčasnýstav zamestnanosti vo svojichfirmách. V Dunajskej Stredeje hnacím motorom stavebníctvo,s tým súvisiace služby a dodávateliastavebných materiálov.Curriculum vitae v kockeZoltán Hájos: Pri pracovnej činnosti som sadržal dobrej rady môjho otca, podľa ktorej,kto sa správa voči ľuďom ako gentleman, ktovždy dodrží dané slovo, tomu to na dlhej tratiprináša ovocie.Zoltán Hájos sa narodil v roku 1967. Pozákladnej škole študoval na Gymnáziu s vyučovacímjazykom maďarským v DunajskejStrede a následne na Právnickej fakulte UniverzityKomenského v Bratislave. Štúdiuma doktorandské skúšky absolvoval v roku1990, o dva roky neskôr zložil odbornúsudcovskú skúšku, sudcovskú prax získalna Obvodnom vojenskom súde v Bratislavea Okresnom súde v Dunajskej Strede. Právnickúprax, ako aj odborné skúsenosti nadobudolna katastrálnom úrade a v niekoľkýchfinančných inštitúciách. V roku 1996 začalposkytovať advokátske služby.Politickú kariéru odštartoval ešte počasvysokoškolských štúdií. V čase transformácieNezávislej maďarskej iniciatívy na Stranu maďarskejkoalície sa stal členom Republikovejetickej komisie a neskôr aj členom Republikovejkomisie pre dohľad nad stanovami.V súčasnosti je členom predsedníctva Miestnejorganizácie SMK v Dunajskej Strede, ktoráho kandidovala na post primátora.Máj 200925

Turistika a cestovnýruch v TTSKSmolenice, novodobý hrad prestavaný z pôvodnéhohradu. Na začiatku 20. storočia začali Pálffyovcistavať na hradných ruinách historizujúcu stavbuterajšieho Smolenického zámku.Vodný mlyn v Jelke bol z pôvodného lodného mlyna prestavaný na kolový v roku 1905, zrekonštruovanýbol v roku 1995.Dolnopovažský regiónRegión má dominantné postaveniev rámci dlhodobých pobytov vo vzťahuk domácim a ešte výraznejšie k zahraničnýmhosťom. Viac ako každé ôsme prenocovaniezahraničných účastníkov cestovnéhoruchu sa realizuje v tomto regióne,s koncentráciou v Piešťanoch.Najnavštevovanejšie rekreačné priestorya turistické ciele regiónovTrnava – Malé Karpaty – strediská Jahodníka Záruby (Smolenice), Podmariáš –Pohoda (Dobrá Voda), Planinka (Dechtice,Hrudky (Buková)– okolie Trnavy – Kamenný mlyn (prímestskárekreácia) a stredisko ŠporthotelGidra (Cífer-Pác)Piešťany– mesto Piešťany – kúpele medzinárodnéhovýznamu– Považský Inovec – stredisko Výtoky(Moravany nad Váhom, Hubina), SĺňavaI. a II. (Piešťany), rybník Bašovce (Bašovce),Čerenec (Prašník – Vrbové), rekreačnéstredisko Mier (Chtelnica), Prašník– Pustá Ves (Prašník, areál vodnýchšportov Ratnovská zátoka (Piešťany),rekreačná chatová oblasť Striebornica(Moravany nad Váhom).Hlohovec– južný výbežok Považského Inovca – Koplotovce– termálne kúpalisko, športové hry– okolie Hlohovca – rieka Váh (prímestskárekreácia) – pešia turistika, cykloturistika,kúpanie, vodné športy, rybolov.Galanta– rekreačné stredisko Vincov les (Sládkovičovo),rekreačný areál Horné Saliby, vodnánádrž Kráľová, chatová osada Lodenica(Šintava), najnovšie termálne kúpalisko– vodný svet Galandia v Galante.Záhorský regiónMá veľmi dobré polohové predpoklady(blízkosť Bratislavy, Rakúska, ČR), aby využilpotenciál a v dlhodobom výhľade návštevníkovz väčšej časti Slovenska ako ajzo susediacich zahraničných regiónov.Najnavštevovanejšie rekreačné priestorya turistické ciele regiónovSenica– rekreačná chatárska oblasť Gazárka(Šaštín-Stráže), rekreačná oblasť Tomky(Borský sv. Jur), Kunovská priehrada,kúpele Smrdáky.Skalica– Zlatnícka dolina – prímestská turistikaa rekreácia– rekreačná oblasť Adamov (Gbely), cisárskyžrebčín (Kopčany).Foto: archív TTSKTrnava, Divadlo Jána Palárika, budova bola postavená v roku 1831.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiKopčany – Kaplnka sv. Margity Antiochijskej.Máj 200927

Primátori miestSúčasťou Trnavského samosprávneho kraja sú aj menšie mestá, ktoré – hoci nie súokresnými – majú v rámci kraja významné postavenie, každé z nich je čímsi zaujímavéa má svoje špecifiká. Primátorom týchto miest sme položili jednu otázku:Aké pozitívne činy ste počas vášho pôsobenia vo funkciivykonali, resp. čo by ste ešte pre svoje mesto chceli urobiť?Ing. Jozef Hazlingerprimátor mesta GbelyGbely sú najmenšie mestečko na Záhorí. Sú centromsvojrázneho životného štýlu, obyčají a tradícií.Prezrádzajú to tunajšie kroje, spevy a tance, írečitéosobité nárečie. Kraj viatych pieskov, borovicovýchlesíkov, agátových hájov sa začal meniť na priemyselno-poľnohospodársky,najmä po objavení ropyna začiatku dvadsiateho storočia. Roľník Ján Medlen – objaviteľplynu a ropy v blízkosti svojho príbytku – vďaka svojmu nálezupritiahol do Gbelov inžinierov, geodetov, stavbárov, ktorí sa spolus pracovitým miestnym obyvateľstvom pričinili o rozvoj mestečka.Pribudli celé generácie naftárskych odborníkov a spolu s nimi ajnové budovy. V poslednom období si Gbely zapisujú do svojej kronikyi skutočnosť, že patria medzi neveľký počet miest na Slovensku,ktoré budú mať takmer všetky nehnuteľnosti napojené naverejnú kanalizáciu. Do kroniky určite patrí zápis, že sa podarilovybudovať novú telocvičňu v základnej škole, lebo tú pôvodnúzničil požiar a viac ako sedem rokov deti cvičili iba na chodbáchškoly. Priamo v školskom areáli sa vybudovalo aj nové hokejbalovéihrisko, ktorého technické parametre nám mnohí môžu závidieť.V nasledujúcich rokoch sme hneď vedľa neho dobudovalinovú ľahkoatletickú dráhu s umelýmpovrchom a v mesiaci máj 2009 odovzdámedo užívania deťom a aj širokejverejnosti nové ihrisko na volejbala futbal s umelým povrchom.Z grantov EÚ sme zabezpečili takmer1,7 mil. € na rekonštrukciu budovyZŠ a MŠ.Ale nielen školákov podporujú poslancimesta. Aj o starších a odkázanýchľudí je v Gbeloch postarané.V roku 2008 pribudlo k budove domovadôchodcov nové zariadenie naposkytovanie sociálnych služieb pre dôchodcov, čím sa zvýšila kapacitana 105 miest. Zároveň sme zvýšili počet novovytvorenýchpracovných miest o 30. Gbelské zariadenie sociálnych služieb jeskutočne výnimočné – kvalitou práce, prístupom k ľuďom, starostlivosťou.Darí sa plniť aj úlohy z dlhodobého plánu sociálneho a hospodárskehorozvoja mesta v zdravotníckej oblasti. Veľkej pozornostisa teší nová gynekologická ambulancia, vytvorili sa nové priestorypre ambulanciu logopéda a diabetológa. Ľudia sú spokojní, nemusiaza lekárom cestovať.Medzi naše priority patrí aj oblasť Adamovských jazier, rekreačnejzóny, ktorá začne onedlho písať novú históriu v oblasti cestovnéhoruchu. K mestským plážam na brehu jazera najprv pribudlisociálne zariadenia, bufety, požičovne člnkov a v tomto roku pribudnenová cykloturistická cesta z Gbelov k Adamovským jazerám.Pre mladé rodiny sme v predminulom roku odovzdali do užívanianový nájomný dom a v tomto roku pripravujeme na predajstavebné pozemky na individuálnu bytovú výstavbu.A kde máme ešte čo naprávať – tak to je oblasť rekonštrukciímiestnych komunikácií, ktoré sú po vybudovaní novej verejnejkanalizácie v zlom technickom stave. Síce stále čakáme na možnosť,že aj z grantov EÚ bude možné čerpať finančné prostriedky,ale poslanci pri schvaľovaní rozpočtu rozhodli, že už v tomto rokuzačneme z úverových zdrojov opravu troch najviac poškodenýchkomunikácií.Pre život v našom päťtisícovom mestečku máme zabezpečenétakmer všetko – lekárov, lekáreň, základnú školu, ZUŠ-ku, dompokojnej staroby, obchodíky, služby, krásny športový areál, prekrásnydom kultúry, kde sa takmer každý víkend stretávajú občaniana kultúrnych podujatiach.Čo sa nám v priebehu dvoch volebných období podarilo v Gbelochurobiť, je výsledkom spoločnej práce vedenia mesta a poslancov,za účinnej pomoci našich spoluobčanov, z ktorých mnohí hovoria,že GBELY SÚ MIESTO, KDE SA OPLATÍ ŽIŤ.Zdenko Čambalprimátor mesta HolíčRíkajú, že sme inačí a určite majú pravdu. Sme nielenSlováci, ale aj Záhoráci a predovšetkým Holíčania.Tak, ako sme sa nezmenili v stáročnej histórii a dokázalisme zostať sami sebou, nemeníme sa anidnes a trváme na hodnotách, ktoré vyznávali užnaši dedovia.Holíč je vskutku cisárskym mestom, a to nielen vďaka zámku,ktorý tu postavili Habsburgovci. Urobili tak viac pre našu budúcnosťako pre svoju vlastnú potrebu. Urodzeným mestom sme najmävďaka našim vlastným ľuďom, obyvateľom, ktorí ani v ťažkýchpodmienkach neodchádzali, ale vytrvali a pomáhali budovať našeulice a námestia.Pocit spolupatričnosti však nikdynie je o architektúre, o tej historickeja ani o tej súčasnej. Solidarita,kolegialita, schopnosť spolupracovaťa ochota nastaviť tvár za druhého súvždy prejavom vyspelosti a spoločnéhopovedomia.Predkladáme vám túto vizitku prácemestského úradu. Chceme, aby steju chápali ako prejav otvorenosti vočispoluobčanom a dôkaz skutočnosti,že nič v našom meste sa nedeje bezobčana a každá hodina našej práce je28 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Primátori miestvenovaná človeku. Jediným pravidlom je, že spoločné záujmy súchápané ako vyšší cieľ oproti individuálnym potrebám.Táto vizitka môže slúžiť vám všetkým ako sprievodca organizačnouštruktúrou mestského úradu a súčasne vám priblížiť konkrétnychľudí, ktorí naše spoločné ciele svojou prácou napĺňajú.Verím, že si prostredníctvom nej pripomeniete množstvo podujatí,ktoré sme spoločne prežili v rokoch 2007 a 2008.Z pozície primátora mesta Holíč považujem za najdôležitejšíkrok odkúpenie Holíčskeho zámku zo súkromných rúk späť dovlastníctva mesta v roku 2007. Tento historický skvost sa tak opäťzaslúžene stal naším symbolom.Túto kultúrnu pamiatku oživujeme najmä organizovaním spoločenskýcha kultúrnych akcií. Na tento účel sme sprístupnili verejnosticelý areál Holíčskeho zámku aj s podzemnými chodbami.V tomto roku vyčistíme vodnú priekopu a vytvoríme možnosť člnkovania.V tomto i nasledujúcich rokoch budeme pokračovať v nastúpenomtrende využívania financovania aktivít mesta Holíčz prostriedkov Európskej únie.V oblasti investícií bude najdôležitejšia rekonštrukcia časti objektuHolíčskeho zámku na kongresové centrum. Významnýmzámerom je prepojenie námestia v centre mesta, rekonštrukciachodníkov a miestnych komunikácií.V našej práci nezabúdame na mladých ľudí a deti. Pripravujemenové nájomné byty a pokračujeme v budovaní detských ihrísk.K spokojnosti občana patrí aj dobrá občianska vybavenosť v meste,kde v neposlednom rade patria aj školy, ktorých rekonštrukciupripravujeme tiež už v tomto roku.Najdôležitejším cieľom je udržať Holíčanov v meste, a to najmävytváraním celého komplexu podmienok na bývanie, prácua vzdelávanie.Úcta k obyvateľovi mesta, snaha pochopiť jeho oprávnené potrebya schopnosť skĺbiť jeho túžby so záujmami ostatných spoluobčanovsú hlavné motívy i charakteristiky práce primátora, poslancovmestského zastupiteľstva a všetkých zamestnancov nášho úradu.Som presvedčený, že aj s vašou pomocou a na základe vašichpripomienok a podnetov bude mesto Holíč ďalej rásť, aby budúcnosťzodpovedala našej výnimočnej histórii.JUDr. Milan Gavorníkprimátor mesta LeopoldovPosudzovať, čo pozitívne primátor počas svojho pôsobeniavo funkcii pre mesto Leo poldov a jeho obyvateľovvykonal, nie je možné bez toho, aby sa posudzovalai práca poslancov mestského zastupiteľstva,ako i práca pracovníčok mestského úradu. Bez ichvzájomnej spolupráce by nebolo možné vykonaťpre obyvateľov Leopoldova toľko, koľko sa vykonalo.Ako pozitívne hodnotím to, že:Obyvatelia Leopoldova začali viac dôverovať práci poslancov,primátora, ale i pracovníčok mestského úradu. V práci volenýchzástupcov mesta, ale i výkonných pracovníkov sa môžu spoľahnúťna zákonnosť rozhodnutí, ich transparentnosť, ústretovosť a snahupomôcť.Primátor je denne, v ktorúkoľvek hodinu počas svojej prítomnostina mestskom úrade ochotný prijať ktoréhokoľvek obyvateľaLeopoldova, vypočuť si ho a následne riešiť jeho problémy.Mesto Leopoldov v záujme cieľa pritiahnuť čoraz viac obyvateľovna organizované kultúrno-spoločenské akcie, rozšírilo ponukuo podujatia, ktoré sa na jehoúzemí doteraz nekonali. Podujatiaako: Vráťme Slovensku harmoniku,Prison - fest, Súťaž vo varení gulášu,Predvianočné trhy spojené so zakáľačkouatď. sa obyvateľom páčia a voveľkom počte sa na nich zúčastňujú.Mesto pripravuje ďalšie kultúrnepodujatia, ktoré súčasnú ponukuešte viac rozšíria.V investičnej činnosti sa mesto podieľalona viacerých projektoch, ktoré obyvateľom uľahčili, resp.spríjemnili život v meste. Napr.: výstavba nového trhoviska, rekonštrukciapredstaničného priestoru, výstavba piatich novýchasfaltových komunikácií a chodníkov, 80 parkovacích miest premotorové vozidlá, dostavba bytových domov 2 x 19 bytových jednotiekna Rázusovej ul., rekonštrukcia areálu Spolkovej záhrady,rekonštrukcia oplotenia športového areálu, výstavba nafukovacejhaly, výmena časti plastových okien na základnej škole atď.Mesto sa aktívne zapája do súťaže o získanie financií z eurofondov.Získali sme 9,7 mil. Sk na rekonštrukciu materskej školy,v spolupráci s obcou Červeník a v réžii Trnavskej vodárenskejspoločnosti sme získali 146 mil. Sk na dostavbu kanalizácie v Leopoldovea Červeníku. Usilujeme sa získať finančné prostriedkyz európskych fondov na rekonštrukciu Námestia sv. Ignáca a priľahlýchčastí centrálneho parku, ako i na ďalšie projekty.V zostávajúcich necelých dvoch rokoch funkčného obdobiabude snahou primátora v spolupráci s poslancami i pracovníčkamimestského úradu preklenúť dôsledky finančnej krízy a snažiťsa i napriek jej negatívnym dôsledkom splniť volebný program.Mgr. Vladimír Vranovičprimátor mesta SereďMesto Sereď je najväčšie mesto v Galantskom okrese.S počtom 17 200 obyvateľov je azda najväčšímmestom, ktoré nemá štatút okresného mesta v rámcicelého Slovenska. Je to svojím spôsobom nevýhoda,ale my neplačeme. Pracujeme.Všetci dobre vieme, že každé mesto potrebujedobre fungujúcu ekonomiku. Uvedomujeme si to i v meste Sereď,a preto sme sa zamerali spolu s poslancami mestského zastupiteľstvana efektívne využitie finančných prostriedkov plynúcich cezmestskú pokladnicu oboma smermi. Konali sme nasledovne.V prvom rade treba spomenúť doriešenieproblémov v mestskej poliklinike.Našli sme ju v roku 2007 voveľmi zlom materiálnom i morálnomstave ako príspevkovú organizáciu.Krízový manažment nám v nej stabilizovalekonomiku. Z príspevkovejorganizácie vytvoril s. r. o, ktorej obchodnýpodiel sme predali veľmi výhodnena konci roka 2008 renomovanejfirme zaoberajúcej sa zdravotníctvom.Ušetrí nám to asi 3 milióny Sk(99 581 eur) každoročne z rozpočtumesta. Predajom sanitných služieb, kde nás čakala kúpa minimálnedvoch sanitiek, sme ušetrili asi 3 milióny Sk (99 581 eur). Mestoprišlo týmto predajom k veľmi slušnej sume, ktorú sa zaviazaloČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 200929

Primátori miestzainvestovať do budovy polikliniky a nový majiteľ sa zaviazal investovaťdo vybavenosti ambulancií do dvoch rokov vo výške 15,8mil. Sk. Svoj prístup už dokumentoval zakúpením mamografu.Nadštandardnú pozornosť sme venovali novej priemyselnejzóne. Riešili sme problémy, ktoré by mohli priniesť neriešenímstratu desiatok miliónov korún. Veľké nasadenie i slušní ľudia nastrane developera i plynárov pomohli mestu ušetriť milióny korún.Riešili sme i problémy so správcami sietí. Dnes sa na pôdepriemyselného parku etablujú už šiesti investori. Dobrá myšlienkai práca mojich predchodcov predsa nemôže priniesť škodu.Ďalšia oblasť, ktorej som venoval nadštandardnú pozornosť, bolanová priemyselná zóna za diaľnicou. Zóna má asi 300 hektárov a jezameraná na logistiku a ľahkú priemyselnú výrobu. Vedenie mestai oddelenia promptne pripravovali materiály, podávali investorovipomocnú ruku. Zóna, ktorá by mala byť najväčšia v širšom regióne,je pripravená. Investor počíta s prekládkou sietí, výstavbou komunikáciía inžinierskych sietí v hodnote asi 500 mil. Sk (16 596 959 eur).Počíta s pripojením na diaľnicu. Prebiehajú rokovania s diaľničnouspoločnosťou. Priestor, ktorý bol vyňatý z pôdneho fondu, bude slúžiťna etablovanie nových investorov v súčasnosti i v budúcnosti.Už druhý rok trvajúca príprava územného rozhodnutia pre výstavbuvodného diela Sereď – Hlohovec, je ďalšia mnou sledovanáúloha. Toto dielo by posunulo ekonomiku mesta i okolitých obcína vyššiu úroveň. Dnes sa nachádza v štádiu posudzovania vplyvovna životné prostredie (EIA). Verím, že politici i hospodári poznajúvýznam tohto diela a v tomto roku bude aktivita okolo tejtostavby akcelerovať.Pretože už mám obmedzený počet riadkov, tak iba okrajovospomeniem. Každoročne rekonštruujeme asi dva kilometre miestnychkomunikácií v hodnote 10 mil. Sk (133 164 eur) z vlastnéhorozpočtu. Staviame malometrážne nájomné byty. Dostavali smevodovod za diaľnicou na Nový Majer, kde sa tiež rozbieha podnikanie.Postavili sme úložisko odpadu na skládke v Pustých Sadochcez združenie obcí Komplex a firmu Márius Pedersen. Pripravilisme podklady pre vydanie územného rozhodnutia na projekt AglomeráciaSereď pre Vodárne a kanalizácie v Nitre. Ide o rekonštrukciukanalizácie v Seredi, novú dimenziu čistiarne v DolnejStrede a novú kanalizáciu v časti Hornočepenská ulica. Projektbol podaný v decembri 2008. Dobudovali sme v spolupráci s TSKokružnú križovatku. Vymenili sme staré okná na siedmich budováchMŠ za plastové. Vybudovali sme spojovaciu chodbu na ZŠKomenského. Realizovali sme prostredníctvom ESF vzdelávaniezamestnancov mesta. Teraz implementujeme projekt z fondov EÚna úseku životného prostredia – triedenie biologického odpadu.Pripravujeme rekonštrukciu ZŠ Komenského z fondov EÚ.Mesto Sereď chce patriť medzi prosperujúce mestá regiónu Slovenska.Ing. Károly Domsitzprimátor mesta ŠamorínTeraz ku koncu, pre mňa už 2. volebného obdobia,treba urobiť aj akýsi odpočet práce, výsledkov aj neúspechu.Zvyčajne každý začiatok je ťažký, plný neznámychvecí a očakávaní. Takto som aj ja začínal, aleako každý z nás poslancov aj ja som sa učil a snažilsom sa byť užitočný v tejto zodpovednej práci poslanca samosprávnehokraja. Azda som obstál, dôkazom toho bolo aj mojeopätovné zvolenie za poslanca TTSK v druhom volebnom období.Tak ako v prvom období aj v druhomsom hlavne pracoval už akopredseda v komisii pre hospodáreniea nakladanie s majetkom Trnavskéhosamosprávneho kraja. Vždy somsa usiloval chrániť mnou riadenoukomisiou majetok TTSK, resp. účelnes ním nakladať aj zveľaďovať ho.Dúfam, že som sa dobre zhostil tejtopráce. Keďže táto práca je teamová,musím povedať, že som mal šťastiena kolegov v komisii. Vždy sme našlikonsenzus v prerokúvaných programových bodoch. Musím konštatovať,že aj na zasadnutiach Zastupiteľstva TTSK sme sa snažilikonštruktívne pristupovať k prerokovávaní rôznych tém a otvorenepomenovať veci. Až na niekoľko výnimiek aj tu sa nám darilapráca poslancov TTSK.Keďže som primátorom mesta Šamorín, mojou povinnosťoubolo a aj je obhajovať záujmy mesta, pomáhať z úrovne poslancaTTSK mestu a, samozrejme, aj blízkemu okoliu mesta. Z prvejruky som mohol informovať mestské zastupiteľstvo o dianív TTSK, využívať možnosti núkané TTSK na úrovni kultúry, športu,školstva a v rôznych iných oblastiach.Ján Hladkýprimátor mesta Šaštín-StrážeZa pozitívne považujem:1. Výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny.2. Zveľadenie rekreačnej oblasti Gazárka.3. Postupné dobudovávanie kanalizácie v meste.4. Udržiavanie a zlepšenie životného prostrediav meste.5. Získavanie finančných pro striedkov na budovanie infraštruktúrymesta, územného plánu a urbanisticko-architektonickú štúdiuNámestia slobody v Šaštíne-Strážach.6. Postupné dobudovávanie chod níkov.7. Získať z prostriedkov EÚ finančné prostriedky na dobudovaniekanalizačnej siete v rozsahu asi 25 km.8. Získanie finančných prostriedkov z EÚ na rekonštrukciu Základnejškoly na Štúrovej ulici v Šaštíne-Strážach.9. Získanie finančných pro stried kov na výstavbu domu opatrovateľskejstarostlivosti pre 60 občanov.Ing. Ladislav Rudický, PhD.primátor mesta Veľký MederMesto Veľký Meder s 8 808 obyvateľmi sa nachádzav južnom cípe západného Slovenska na medzinárodnejceste na trase Bratislava – Györ.Presné údaje o založení mesta neexistujú, ale miestobolo obývané už v období sťahovania národov a podľapovesti mesto dostalo pomenovanie od Arpádovhovojvodcu Megera, ktorý sa so svojimi ľuďmi usadil na dnešnom Žitnomostrove. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1268, od kráľaBélu IV. a to v listine, podľa ktorej je spomenuté ako majetok komárňanskéhohradného komitátu pod názvom VILLA MEGER. Od kráľaMateja II. dostalo privilégium vo forme oslobodenia obyvateľovod mýta a poplatkov. Počas 1. svetovej vojny bol v meste zajateckýtábor, v ktorom zahynulo šesťtisíc srbských zajatcov.30 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Primátori miestMesto ponúka množstvo historických, kultúrnych i architektonickýchpamiatok. Určite stojí za to navštíviť mestskú radnicu,vlastivedný dom, neskoroklasicistický rímskokatolícky kostol,ktorý pochádza z prvej polovice 19. storočia a bol postavený nastredovekom základe či neskoroklasicistickú kúriu z 2. polovice19. storočia.Medzi ďalšie dôležité pamiatkymesta patrí i cintorín srbských vojakovs hromadnými hrobmi, ktorý pripomínahrôzy 1. svetovej vojny, akoaj pamätník obetiam 2. svetovej vojny,ktorý bol odhalený v roku 1991 naNámestí hrdinov.Mesto Veľký Meder je významnýmstrediskom cestovného ruchu.Termálne kúpalisko vo Veľkom Mederibolo otvorené širokej verejnostiv roku 1974 na báze dvoch termálnychprameňov s liečivou vodou o teplote 57 – 68 °C. Chemickézloženie geotermálnej vody vykazuje liečivé účinky na pohybovéústrojenstvo, kĺby a má regeneračné účinky na organizmus človeka.Zariadenie prešlo viacerými vývojovými etapami, až dospelok súčasnému stavu kvality poskytovaných služieb.Za ten viac ako jeden rok, ktorý uplynul od môjho zvolenia zaprimátora mesta, sme urobili kus poctivej práce. Krok za krokomsa naše mesto pozitívne rozvíja a som presvedčený, že sa v ňomžije stále lepšie. Vo veľkej miere k tomu prispeje aj vybudovaniepriemyselného parku. Prikročili sme už k vyňatiu poľnohospodárskejpôdy z pôdneho fondu, máme aj budúcich investorov. Konečnebola dokončená križovatka s kruhovým objazdom, odovzdali sanové nájomné byty pre 36 rodín, veľký kus práce sa vykonal i naúseku starostlivosti o naše školské zariadenia, po dlhých rokochsa rekonštrukcie dočkalo i verejné osvetlenie. Medzi významné investičnéakcie mesta patrila i rekonštrukcia domu smútku a oploteniecintorína v mestskej časti Ižop. Veľký rozvoj nastal aj na našomtermálnom kúpalisku.Počiatočné úspechy nás však nemôžu uspať. Máme stratégiu naďalšie roky, schválený územný plán, plán hospodárskeho a sociálnehorozvoja. Na riešenie čaká otázka kanalizácie Okočskej cesty,ako i mestskej časti Ižop, kde v budúcom roku začneme s realizáciouprojektovej prípravy na výstavbu obecného domu. Priestorchceme dať i individuálnej bytovej výstavbe a naďalej sa maximálnevenovať rozvoju termálneho kúpaliska.Spolu s obyvateľmi nášho mesta máme spoločné ciele, vytváraťtvorivé podmienky pre všetkých.PaedDr. Ivan Borovskýprimátor mesta VrbovéZa naše mesto Vrbové môžem s pocitom zadosťučineniauviesť, že sa nám darí plniť hlavné zámery,hlavné úlohy. Stalo sa tak zásluhou poslaneckéhozboru, celého tímu pracovníkov mestského úradu,ale i všetkých občanov, ktorí priložili ruku k spoločnémudielu. Musíme si však uvedomiť, že naše možnosti sú obmedzené,že sme limitovaní finančnými prostriedkami. Napriektomu sa nám podarilo:– zaradiť nové gymnázium do siete SŠ,– získať 2,5 mil. Sk na zariadenie gymnázia,– otvoriť domov dôchodcov Klas, n. o.,– zaobstarať 2,7 mil. Sk rozšírenie domova dôchodcov,– získanie domova dôchodcov a domova sociálnych služieb, n. o.,do majetku mesta,– vybudovali sme 87 nájomných bytov,– vybudovali sme ihrisko s umelou trávou pri 2. ZŠ,– vybudovali sme hokejbalové ihrisko.Využívame obdobie rokov 2008 – 2013, keď je možné predkladaťprojekty na čerpanie finančných prostriedkov z EÚ. Spracovalisme dokument, v ktorom špecifikujeme oblasti, ktorých by saprojekty mali týkať, ale hlavne zabezpečiť ich úspešnosť. Doterazsme podali tri, z ktorých nám dva schválili v celkovom objemevyše 30 mil. Sk. Ide o rekonštrukciu I. základnej školy (výmenuokien, zateplenie fasády, kanalizáciu a elektrické rozvody) a rekonštrukciuMaterskej školy na Súkenníckej ulici (sedlová strecha,výmena okien, zateplenie, fasáda a kanalizácia).Podarilo sa nám získať 4 mil. Sk na sedlovú strechu telocvičneII. základnej školy. Máme prisľúbené ihrisko s umelou trávou naI. základnú školu z rezervy predsedu vlády SR. Okrem toho spracovávameprojektovú dokumentáciu na rekonštrukciu centrálnejmestskej zóny.Spolu s obcou Krakovany cez eurofondychceme riešiť dobudovaniekanalizácie nášho mesta. Projektovúdokumentáciu máme, územné rozhodnutietiež, pracujeme na vodostavebnompovolení, spracovaní dohôdo dodatočnom zabratí pozemku napoloženie kanalizácie, keďže cestynie sú majetkovoprávne usporiadané,a potom nás čaká spracovanie projektuna získanie prostriedkov z EÚ.Aj komunikácie by sme chceli riešiťcez eurofondy, ak to bude možné.Pre sociálne ťažko prispôsobivých chceme vybudovať azylový dom.Podpísal som kúpno-predajnú zmluvu s Obvodným úradom v Piešťanochna odkúpenie budovy DD a DSS Klas, n. o., za 1 mil. Sk.Mesto s gymnáziom a SOŠ ide budovať telocvičňu. Mesto zabezpečípozemok a projektovú dokumentáciu a Trnavský samosprávnykraj výstavbu za 25 mil. Sk.Podarilo sa získať z Trnavského samosprávneho kraja 1 mil. Sk,z MF SR 390-tis. Sk a z Komunálnej poisťovne vyše 780-tis. Sk nastabilizovanie Kúrie M. Beňovského. Prvú etapu sme už vykonaliza vyše 4 mil. Sk, rozdiel sme doplatili z rozpočtu mesta.Cesta cez Vrbové v smere Piešťany – Myjava sa zrekonštruovalaz prostriedkov Trnavského samosprávneho kraja a teraz sa urobilav smere Vrbové – Šterusy. Maximálne sme boli nápomocní, aby saLIDL čím skôr dostaval.Vydali sme reprezentatívnu publikáciu o meste, nazvanúMestečko naše Vrbové.Čo v roku 2009? Zrealizovať schválené projekty, za získané financievybudovať sedlovú strechu na telocvičňu II. ZŠ, hľadať ďalšiefinančné zdroje na dokončenie stabilizácie kúrie, spracovávaťnové projekty, byť nápomocní pri výstavbe 50 bytov do osobnéhovlastníctva na pozemku Horné dielce, predať pozemok v lokaliteDolné dielce, určený na priemyselnú zónu, vyplniť lukratívnemiesto po starej lekárni na námestí a mnohé ďalšie aktivity, poschválení v mestskom zastupiteľstve.Chceme podať projekt na rekonštrukciu II. ZŠ, projekt na informatizáciuMsÚ, vybudovať dotykovú križovatku na II. – 499 a II.– 502, dobudovanie kanalizácie v meste. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 200931

Školstvo v TTSKInvestície do vzdelania sa vrátiaMedzi základné subjekty, ktoré určujú smerovanie systému školstva a vzdelávania v rámci Trnavského kraja, môžeme zaradiťTrnavský samosprávny kraj, obce a mestá, Krajský školský úrad, Ministerstvo školstva SR.Trnavský samosprávny krajmá v kompetencii najmä nasledujúceoblasti:(1) zriaďuje a ruší školy a školskézariadenia pri prenesenomvýkone štátnej správy (2) vytvárapodmienky na výchovu a vzdelávaniea na plnenie povinnejškolskej dochádzky v strednýchškolách, podmienky na zabezpečenievýchovy a vzdelávaniadetí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacímipotrebami,detí a žiakov s mimoriadnym nadaníma talentom v školách a vškolských zariadeniach, ktorýchje zriaďovateľom, (3) vykonávaštátnu správu v druhom stupnivo veciach, v ktorých v prvomstupni rozhodol riaditeľškoly. TTSK v oblasti výchovya vzdelávania (1) kontroluje dodržiavanievšeobecne záväznýchprávnych predpisov v oblastiškolského stravovania, v oblastivýchovy a vzdelávania s výnimkoukontroly ŠŠI v školách a vškolských zariadeniach, ktorýchje zriaďovateľom, (2) kontrolujekvalitu podávaných jedál v zariadeniachškolského stravovania,ktorých je zriaďovateľom, (3) poprerokovaní s príslušným krajskýmškolským úradom vydávaorganizačné pokyny pre riaditeľovškôl a školských zariadení,ktorých je zriaďovateľom, (4)poskytuje odbornú a poradenskúčinnosť školám a školskýmzariadeniam, ktorých je zriaďovateľom,(5) poskytuje právneporadenstvo riaditeľom škôla školských zariadení, ktorýchje zriaďovateľom, (6) vedie personálnuagendu riaditeľov škôla školských zariadení, ktorýchje zriaďovateľom, (7) prerokúvas príslušným ústredným orgánomštátnej správy a sociálnymipartnermi návrhy na zriadenie,zrušenie alebo obmedzenie činnostistredných odborných škôl,stredísk praktického vyučovaniaa pracovísk praktického vyučovania.Na návšteve Trnavy minister školstva Ján Mikolaj ocenil úroveň stredného školstva v kraji.Legislatívne prostredie v oblastivzdelávania v TTSK jeúzko prepojené s legislatívnouEurópskej únie (EÚ). Jej cielev tejto oblasti vychádzajú prioritnez Lisabonskej stratégie,kde školstvo a vzdelávanie súoznačené ako jedna z hlavnýchpriorít EÚ.Na základe cieľov slovenskejLisabonskej stratégie majúmať všetci občania možnosťa schopnosť neustále sa vzdelávať,absorbovať nové informáciea plynulo prechádzať z jednéhozamestnania do druhého. Vzdelávaciapolitika má slúžiť tiežna boj proti medzigeneračnejreprodukcii chudoby, t.j. každédieťa musí mať možnosť dosiahnuťkvalitné vzdelanie zodpovedajúcejeho potenciálu.V oblasti školstva a telesnejkultúry TTSK zabezpečujev školskom roku 2008/ 2009hospodársko-organizačné riadeniev rámci preneseného výkonuštátnej správy a originálnychkompetencií 54 stredných škôla 5 školských zariadení. Z uvedenéhopočtu stredných škôla školských zariadení je 16 gymnázií,37 stredných odbornýchškôl, 1 jazyková škola, 2 školyv prírode a 3 školské hospodárstva.V školskom roku 2008/2009študuje v stredných školách spolu23 833 žiakov, z toho v gymnáziách7 090 žiakov a v strednýchodborných školách 16 743žiakov. V rámci gymnázií sú zriadenédve športové gymnáziá –Športové gymnázium s vyučovacímjazykom maďarským DunajskáStreda (Športové gymnázium– Sportgimnazium s vyučovacímjazykom maďarským, Námestiesvätého Štefana 1533/3, DunajskáStreda – Dunaszerdahelya Športové gymnázium JozefaHerdu, Bottova 31, Trnava.V originálnych kompetenciáchsa zabezpečuje rozpis bežnýchvýdavkov pre 32 školských jedální,10 výdajných školských jedální,23 školských internátov a 1stredisko záujmovej činnosti.Od roku 2008 samosprávnykraj financuje z podielovýchdaní TTSK aj neštátne školskézariadenia, ktoré sú zriadenév Trnavskom samosprávnomkraji pre žiakov vo veku 15 – 18rokov: 1 škola v prírode, 6 školskýchinternátov, 9 školskýchjedální, 2 základné umeleckéškoly, 2 jazykové školy, 2 detskéintegračné centrá, 2 strediskázáujmovej činnosti, 1 centrumvoľného času.Celkový prepočítaný početzamestnancov stredných škôla školských zariadení v školskomroku 2008/2009 je 3 012,1,z toho pedagogických zamestnancovje 2 003,9 a nepedagogických1 008,2.V roku 2009 pokračuje riešenienepriaznivej sociálnej situáciežiakov stredných škôl v zriaďovateľskejpôsobnosti TTSKformou podpory podľa VZNTTSK č. 14/2008 o poskytovaníštipendií z rozpočtu TTSKna podporu žiakov stredných32 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Školstvo v TTSKškôl v zriaďovateľskej pôsobnostiTTSK (župné štipendiá).Cieľom poskytovania župnéhoštipendia je podporovať žiakova študentov zo sociálne slabšíchrodín, oceňovať mimoriadnevýchovno-vzdelávacie výsledkya dosiahnuté športové úspechy.Štipendium možno poskytnúťžiakom stredných škôlv zriaďovateľskej pôsobnostiTTSK na základe žiadosti alebonávrhu na poskytnutie štipendia– podpory žiakov v nasledovnýchoblastiach:a) podpora žiakov v sociálnejnúdzi,b) podpora talentovaných žiakovv oblasti športu,c) podpora mimoriadnych výsledkovžiakov vo vedomostnýchsúťažiach a olympiádach.Ťažiskom štúdia na gymnáziáchje príprava študentov naďalšie štúdium na VŠ. Takmervšetci žiaci pokračujú v štúdiuna vysokých školách, mnohíštudujú aj v zahraničí. Početmaturantov prijatých na VŠ jevyšší ako 90 %.Stredné odborné školy sa zameriavajúna výchovu strednekvalifikovaných odborníkov,ktorí môžu už ako plne kvalifikovanínastúpiť do pracovnéhoprocesu, mnohí dávajú prednosťzvyšovaniu kvalifikácie navysokých školách.Prioritnou úlohou škôl je zabezpečeniekvalitného vzdelávania,ktoré umožní novým generáciámkvalifikované profesionálneuplatnenie na medzinárodnomtrhu práce. K úspešnémuplneniu týchto úloh nášho školstvaprispievajú svojím podielomaj mimoškolské aktivitya podujatia stredných škôl.Na školách v pôsobnosti TTSK pôsobia viaceré krúžky ľudovej tvorivosti.Predseda TTSK Tibor Mikuš a zástupca Matice slovenskej Stanislav Bajaník pri odhaľovaní busty Jána Hollého.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiZ významných akcií a podujatíuveďme najmä:Deň študentstva – každoročnéoceňovanie mimoriadnychtalentov a športovcov strednýchškôl TTSK (župné štipendiá),Deň učiteľov – každoročnéoceňovanie učiteľov strednýchškôl TTSK, Kalokagatia – olympiádadetí a mládeže s medzinárodnouúčasťou, GaudeamusIgitur – olympiáda stredoškolskejmládeže s medzinárodnouúčasťou, Župná olympiáda stredoškolskejmládeže, vedomostnáolympiáda Kraj, ktorý jemojím domovom v roku, publicistickásúťaž pre žiakov strednýchškôl súvisiacu s podujatímTýždeň vedy a techniky naSlovensku, Župný festival hudby,spevu a tanca stredoškolskejmládeže, podujatie pre detiz detských domovov a zdravotnepostihnuté deti Koncert preradosť, vyhlásenie ankety Najlepšíšportovec roka.Významnými aktivitamistredných škôl, ktoré majúdlhoročné a nezastupiteľnémiesto vo výchove žiakov, súcharitatívne a humanitné aktivity.Pri týchto aktivitách sú tietonajčastejšie opakované formyspolupráce stredných škôl,ich žiakov a pedagógov s neziskovýmiorganizáciami v príslušnomregióne: spoluprácaso zväzom invalidov, domovmisociálnych služieb, domovmidôchodcov, klubmi dôchodcov,spolupráca s občianskymizdruženiami pri organizovaníverejných zbierok a pri charitatívnychpodujatiach, napr. pomocpostihnutým deťom, darcovstvokrvi, Deň narcisov, Deňslobody zvierat a pod. Foto: I. KrajčovičMáj 200933

Rohovors s dekanomFMK UCMUniverzita v Trnavevychováva mediálnychodborníkov„Osobitý význam pri vytváraní podmienok pre dynamický rozvoj fakulty má spoluprácas Trnavským samosprávnym krajom,“ vyjadril v rozhovore so Silviou Važanovoudekan Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnavedoc. Ing. Jozef Matúš, CSc.■■ Aká bola hlavná myšlienka a motivácia,ktorá podnietila vznik Univerzity sv. Cyrilaa Metoda v Trnave? Aký bol historický rámecjej založenia a ďalší vývoj univerzity? Kedya za akých okolností vznikla fakulta masmediálnejkomunikácie?V nadväznosti na potrebu zvyšovaniapočtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí v Slovenskejrepublike a v súlade so stratégiouvlády Slovenskej republiky vytvárať prerealizáciu tejto spoločenskej úlohy reálnepodmienky bola v roku 1997 založená Univerzitasv. Cyrila a Metoda so sídlom v Trnave(zákonom NR SR č. 201/1997 Z. z.o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metodav Trnave zo dňa 27. júna 1997).Pred pracovníkmi novozaloženej univerzitybola náročná úloha vzdelávať a vychovávaťbudúcich vysokoškolsky pripravenýchodborníkov v zmysle nielen kvalitnejodbornosti, ale aj v duchu kresťanskýcha národných ideálov a v súlade s demokratickýmii humanistickými zásadami Slovenskejrepubliky, Európy a sveta. Očakávanienaplnenia uvedených kvalít študentov a absolventovbolo od všetkých troch fakúlt:filozofickej fakulty, fakulty masmediálnejkomunikácie a fakulty prírodných vied.V roku otvorenia univerzity začalo v prvýchročníkoch všetkých študijných odborov 435študentov, ktorých na jednotlivých fakultáchvyučovalo 88 vedecko-pedagogickýchpracovníkov. V súčasnosti na UCM študuje6 556 študentov a výučbu zabezpečuje 350vedecko-pedagogických pracovníkov.Nedostatok graduovaných odborníkovšpecializovaných či už v žurnalistike, médiách,alebo marketingovej oblasti viedolk postupnému vytváraniu podmienok nato, aby sa študijné programy masmediálneja marketingovej komunikácie dostalina novovytvorenú Univerzitu sv. Cyrilaa Metoda v Trnave.Zriadenie Fakulty masmediálnej komunikácieUCM v Trnave bolo odpoveďou na naliehavúspoločenskú potrebu lepšieho poznaniakomunikačných procesov prebiehajúcichvo sfére masmédií a nových médií. Fakultamá v tomto ohľade nezastupiteľné miestov štruktúre slovenských vysokých škôl.V čase, keď sa fakulta formovala, bola svojímzameraním jedinou inštitúciou orientovanouna oblasť masmediálnej a marketingovej komunikáciev Slovenskej republike s ucelenýmikomplexnými študijnými programamis týmto špeciálnym zameraním. V Slovenskejrepublike je fakulta masmediálnej komunikáciejedinou inštitúciou v rámci verejnýchvysokých škôl, pripravujúca takto špeciálnekvalifikovaných odborníkov. Vzdialené príbuzenstvomedzi fakultou masmediálnej komunikáciea inými fakultami možno nájsť vovzťahu s fakultami filozofickými, s fakultamiekonomickými, s filmovou a televíznou fakultouVysokej školy múzických umení a sniektorými inými študijnými odbormi technickéhocharakteru (napr. informatika).■■ Aké je poslanie fakulty masmediálnej komunikácie?Povedzte nám jej hlavný cieľ, načo sa zameriava?Zriadenie Fakulty masmediálnej komunikácieUCM v Trnave bolo odpoveďou na naliehavúspoločenskú potrebu lepšieho poznaniakomunikačných procesov, prebiehajúcichvo sfére masmédií a nových médií. Fakultamá v tomto ohľade nezastupiteľné miestov štruktúre slovenských vysokých škôl. Ideo fakultu, orientovanú na oblasť masmediálneja marketingovej komunikácie, s ucelenýmištudijnými programami v masmediálneja marketingovej oblasti.Vzdelanie vysokoškolsky kvalifikovanéhopracovníka vo sfére masmédií si vyžadujevedomosti, vyučujúce sa osobitne na piatichvysokých školách, čiže možno hovoriť o interdisciplinárnomvzdelaní – zasahujúcomdo viacerých vedných odborov. Ide o predmetyz oblasti humanitných, umeleckých,prírodovedných, právnych a ekonomickýchvied. Odlišnosť a špecifickosť fakulty masmediálnejkomunikácie spočíva v tom, že„tradičná žurnalistika“ (tlač) sa pokladá zaprvostupňové východisko. Fakulta preberávšeobecné zásady a teoretické postuláty žurnalistiky,no následne orientuje svojich budúcichabsolventov na pôsobenie v televízii,rozhlase a v nových médiách. Z toho analogickyvyplýva, že aj vedomosti na vykonávaniefunkcie produkčného sú iba prvostupňovýmvýchodiskom pri vzdelávaní v oblastivýroby a tvorby komunikátov a ich následnejkomerčnej exploatácie v médiách. Poslucháčodboru masmediálne štúdiá študijnéhoprogramu masmediálna komunikácia získavapoznatky nielen o tvorbe filmových a televíznychdokumentov, ale aj o celej sféretvorby a prezentácie mediálnych komunikátov(novinových, rozhlasových, televíznych,internetových a multimediálnych).Pre študijný program marketingová komunikáciaštudijného odboru masmediálneštúdiá na fakulte masmediálnej komunikácieniet v štruktúre vysokoškolského vzdelávaniana Slovensku analógie. Výučba jeorientovaná na ekonomizáciu mediálnycha masmediálnych komunikátov, na finančnézhodnotenie vysielacích časov a na kooperáciuinštitúcií externého prostredia s mediálnymiinštitúciami všetkých typov. Nejdeteda len o problematiku marketingu vo všeobecnosti(tak ako sa vyučuje na ekonomickýchfakultách), ale o marketérstvo, existenčnespäté s médiami a tvorbou pre ne.Z toho vyplýva, že ekonomické pojmy, teóriea princípy sú len prvostupňovým východiskom,z ktorého výučba prechádza k špeciálnejproblematike médií a ku komunikáciispojenej s propagáciou a reklamou.FMK má akreditované študijné programymasmediálna a marketingová komunikáciavo všetkých troch stupňoch vysokoškolskéhoštúdia: bakalárskom, magisterskoma doktorandskom. Doktorandský študijnýprogram sa zameriava na získanie poznatkovv oblasti vedy a umenia, ich aplikáciudo tvorivého i vedeckého bádania aj v študijnomodbore masmediálne štúdiá. Štúdiumna fakulte sa uskutočňuje v denneja externej forme štúdia.O rozvoji fakulty na príslušnej kvalitatívnejúrovni svedčí taktiež snaha o zavedenienových študijných programov – masmediálnainterpretácia, manažment marketingovejkomunikácie a mediálna výchova.Na začiatku činnosti fakulty v roku 1997 junavštevovalo 87 študentov, v akademickomroku 2008/2009 ju navštevuje 2 489 študentov.Za desať rokov existencie opustilo brányfakulty 1 800 absolventov bakalárskehoštúdia a 1 200 absolventov magisterskéhoštúdia – máme takmer stopercentnú úspešnosťuplatnenia sa v náročných podmien­34 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Rohovors s dekanomFMK UCMkach trhu práce. Rigorózne konanie úspešnevykonalo 42 uchádzačov. V tomto akademickomroku sa uskutočnili prvé dizertačnéskúšky v doktorandskom štúdiu.V poslednom období sa podstatne zlepšilaa skvalitnila naša činnosť aj v oblasti vedya výskumu. Z hľadiska prezentácie fakultyje nesmierne dôležitá pravidelná organizáciavedeckých konferencií s medzinárodnouúčasťou, svojím zameraním napomáhajúcichriešeniu spoločensky dôležitej problematiky,ako sú marketingová a masmediálnakomunikácia. Fakulta venuje oblastivedy a výskumu zvýšenú pozornosť, a toi napriek nedoceneniu tejto činnosti v oblastispoločenských a humanitných vied. Medzinajdôležitejšie ciele v rámci dlhodobéhozámeru FMK v oblasti vedy a výskumu patrínajmä osobitná podpora rozvoja vedeckéhovýskumu na fakulte, vytváranie vhodnýchpodmienok pre vzdelávanie v spektre študijnýchprogramov na všetkých stupňochštúdia, podpora vedeckej aktivity a mobilít,zapájanie sa do vedeckovýskumných projektovKEGA, VEGA, projektov zo štrukturálnychfondov Európskej únie. V roku2008 riešila fakulta jeden projekt, ktorý bolfinancovaný z Európskeho sociálneho fondu(ESF) Návrh koncepcie výchovy k mediálnejgramotnosti na stredných školáchv podmienkach Slovenskej republiky.FMK organizuje raz ročne Deň otvorenýchdverí, v kine OKO pravidelne organizujefestival študentských filmov FRAME.FMK venuje pozornosť zapájaniu študentovdo vedeckej odbornej činnosti organizovanímŠtudentskej vedecko-odbornejkonferencie – ŠVOK. Jej hlavným cieľombolo pozdvihnúť kvalitu a odbornú úroveňvedeckej činnosti študentov na fakulte– v súčasnosti FMK uvažuje nad organizáciouŠVOK s medzinárodnou účasťou.Fakulta masmediálnej komunikácie jetvorcom univerzitného periodika Atteliérs pôsobnosťou v celom meste Trnava.Dvojtýždenník si študenti sami pripravujú,tlačia, distribuujú. O úspešnosti časopisusvedčí tiež významné ocenenie Štúrovopero, získané už trikrát. Študenti získavajúocenenia v súťažiach o najkreatívnejšiu reklamuna Slovensku i v zahraničí pod názvomZlatý klinec, Zlatá pecka.V rámci spolupráce s televíziou Markízasa FMK podieľa na organizácii podujatia preštudentov Talenty pre Markízu, Markíza pretalenty. Fakulta má podpísanú zmluvu o spolupráciaj s Tlačovou agentúrou Slovenskejrepubliky (TASR).Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Každé štúdium má určité usporiadanie. Akáje štruktúra štúdia FMK? Aké predmety a študijnézameranie ponúka len vaša fakulta?Na základe odporúčania Akreditačnej komisiea rozhodnutia MŠ SR bolo FMK UCMv Trnave priznané právo poskytovať vysokoškolskévzdelanie v študijnom odbore masmediálneštúdiá a konať štátne skúšky v študijnýchprogramoch masmediálna komunikáciaa marketingová komunikácia. Štúdium naFMK UCM v Trnave je dvojstupňové, pričomprvý stupeň štúdia (Bc.) trvá tri roky a druhýstupeň štúdia (Mgr.) trvá dva roky.Počas desiatich rokov existencie získalaprávo udeľovať nasledovné akademické tituly:akademický titul bakalár aj magister, obev študijnom programe masmediálna komunikáciaa marketingová komunikácia. Fakultamasmediálnej komunikácie UCM v Trnavemá priznané právo udeľovať akademickýtitul PhDr. v študijnom odbore masmediálneštúdiá a akademický titul PhD. v študijnomprograme marketingová komunikácia a masmediálnakomunikácia. Týmto získala fakultamasmediálnej komunikácie akreditáciu vovšetkých troch stupňoch vysokoškolskéhovzdelávania.Tým, že FMK je jedinou fakultou verejnejvysokej školy svojho zamerania na Slovensku,umožňuje študentom oboch študijnýchprogramov študovať odborné predmety masmediálneja marketingovej komunikácie, doplnenéšpeciálnymi predmetmi a praktikami,a tiež rozširujúce praktické zručnostiv narábaní so záznamovou technikou. Strediská,zabezpečujúce vyučovanie odbornýchpredmetov, sú hlavne katedra masmediálnejkomunikácie, katedra marketingovej komunikácie,katedra umeleckej komunikácie,kde sa syntetizujú teoretické aj praktickévedomosti a poznatky študentov. Napríkladpredmety: autorské praktikum – kamera,strih, zvuk; realizačný audiovizuálny seminár,autorská literárna tvorba, investigatívnažurnalistika, seminár kreativity, spoločenskákomunikácia v masmediálnej a marketingovejpraxi, globálny marketing...■■ Ako sa prejavuje vplyv vysokých škôl naspoločenskom živote Trnavy? Zaujíma násnajmä vplyv UCM, konkrétne FMK.Osobitý význam na vytvorenie podmienokpre dynamický rozvoj fakulty má spoluprácas Trnavským samosprávnym krajom(TTSK). Spolupráca sa prejavuje pri organizáciia spoločnej príprave medzinárodnýchvedeckých konferencií, odborných seminárova podujatí, zapojením FMK do autoclastraa clastra cestovného ruchu, riešenímvytvorenia podmienok pre ekonomicko-sociálnyrozvoj trnavského regiónu. Študentisa touto problematikou zaoberajú aj vo svojichbakalárskych, magisterských a dizertačnýchprácach, s čím súvisí spolupráca FMKs TTSK pri výbere tém, vypracovaní a hodnoteníprác, ako aj vedeckých prác pedagógovFMK. Fakulta podpísala Memorandumo partnerstve a spolupráci v oblasti zachovávania,podpory a propagácie regionálnejidentity v Trnavskom samosprávnom kraji.Medzi základné princípy spolupráce patrípresadzovanie spoločných záujmov TTSKa FMK pri tvorbe jedinečných projektovv oblasti podpory výskumu, dokumentáciei propagácie významných historických udalostí,osobností, diel a ľudových tradícií vovzťahu k regiónu TTSK, umožnenie absolvovaniaodbornej praxe pre študentov FMK naúrade TTSK, Regionálnej rozvojovej agentúreTTSK, spracovanie mediálnych prieskumovštudentmi FMK k problematike podľapožiadavky TTSK, vytváranie podmienokpre oceňovanie najlepších prác študentova ich pedagógov, ktoré sa významnou mieroupričinili o pozdvihnutie povedomia verejnostiv oblasti histórie alebo súčasnosti vovzťahu k regiónu TTSK, spoločné vytváraniepodmienok pre prípravu i realizáciu zásada nástrojov regionálneho marketingu, akopríspevok ku komplexnému sociálno-ekonomickémurozvoju TTSK, recipročná účasťriadiacich pracovníkov TTSK na vybranýchčinnostiach FMK UCM a pedagógov FMK natvorbe koncepcií rozvoja TTSK v oblasti kultúry,vzdelávania a regionálneho rozvoja.FMK úzko spolupracuje aj s mestom Trnava.Naši študenti majú bohaté zastúpeniev Mestskej televízii Trnava MTT, kdemajú možnosť využiť svoje teoretické vedomostiv praxi. Pravidelne sa zúčastňujú nasúťaži fotografií Trnavský objektív. Foto: I. KrajčovičMáj 200935

Šport v TTSKKraj, ktorý žije športomTrnavský samosprávny kraj považuje za jednu zo svojich priorít rozvoj športu a kultúry v kraji. Ajpreto vznikla popri Kultúrnej rade kraja aj Rada pre šport a mládež Trnavského samosprávnehokraja. Rada slúži ako poradný orgán predsedu TTSK pri riešení otázok týkajúcich sa podpory mládežníckehošportu je zložená z významných osobností športového a mládežníckeho života kraja.Športová rada sa okrem inéhopodieľa aj na prerozdeľovanídotácií pre športové kluby a organizácie.Na podporu organizovaniašportových aktivít vyhlasujeTTSK každoročne výzvuPodpora športových aktivít prevšetkých. V roku 2006 boli vyčlenenéna tieto účely dva miliónySk, v ďalších dvoch rokoch touž boli tri milióny a v roku 2009sa medzi športovcov rozdelídvojnásobok, teda 200-tisíc eur.Projekty boli zamerané na podporuorganizovania športovýcha pohybových aktivít pre obyvateľovTrnavského samosprávnehokraja s cieľom kvalitnejšiehovyužitia voľného času pre deti,mládež a dospelých. Výzva napomohlav športových organizáciáchskvalitniť materiálno-technickézabezpečenie, skvalitnil satréningový proces a uskutočnilosa niekoľko významných športovýchpodujatí, ktoré úspešnereprezentovali trnavský región ajza jeho hranicami. Rozvíjala saspolupráca s obecnými a mestskýmisamosprávami, so športovýmizväzmi, mimovládnymi organizáciamia tiež so športovcamitelesne handicapovanými. Doaktívneho športovania sa zapojiloniekoľko desiatok tisíc obyvateľovod tých najmenších až potých skôr narodených.Ďalším zdrojom, odkiaľ poputujúz kraja financie na športv regióne, je predaj prebytočnéhoa neupotrebiteľného majetkuTTSK. Z predaja sa zvýšiakapitálové výdavky na podporurozvoja športu a mládeže vovýške 10 percent.Dlhodobo plánuje TTSK vybudovaťRegionálneho centrašportu a mládeže Trnavskéhosamosprávneho kraja. „Zriadenieregionálneho centra je nepochybnevýborná myšlienka. Smena začiatku, smerovanie, obsaha čomu sa v ňom budeme venovať.Skupina odborníkov už na tompracovala a je na nás, aby sme tentozámer urýchlili a uviedli do života,“mieni Anton Javorka a kjeho názoru sa pripojila väčšinaostatných členov, ktorá vítamyšlienku predsedu TTSK TiboraMikuša.Perspektívne sa ráta s vybudovanímmenších centier ajv ďalších mestách, kde majú jednotlivéšportové odvetvia tradíciu.V Piešťanoch by mohlo vyrásťnárodné plavecké centruma hokejová akadémia, v Trnave36 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniifutbalová akadémia, národnéstrelecké centrum, centrum prekarate, džudo, atletiku, hokej,hádzanú, v Holíči centrum preatletiku, v Galante pre stolnýZ prvej župnej paralympiády s medzinárodnou účasťou.Novinkou na tohtoročnej župnejolympiáde bola cyklistika.tenis a futbal, v Seredi pre basketbal,v D. Strede pre futbala šach, v Šamoríne pre zápasenie,v Skalici pre hokej, v Hlohovcipre hádzanú a v Senici prevolejbal, futbal a hokej.V závere riaditeľ sekcie verejnejsprávy Štefan Murárikprezentoval príspevok predseduTTSK Tibora Mikuša, ktorýzožal úspech na Národnej konferenciio športe v Starom Smokovcizačiatok novembra.„V súčasnosti TTSK spolupracujes miestnymi a regionálnymi samosprávami,športovými klubmi,zväzmi a združeniami a v neposlednomrade so Slovenským olympijskýmvýborom. Kraj podporuje budovaniecyklotrás, rozvoj športovejinfraštruktúry a skvalitňovanie vyučovaniapovinnej TV. Okrem nákupušportového vybavenia podporuještudentov župnými štipendiamiči zriaďovaním športovýchtried na stredných školách.Vedenie TTSK však nechceostať iba pri nastolenom trende,ale v budúcnosti ho aj zdokonaliťv miestach, kde Slovensko zaostávaza vyspelými krajinami. Okrempostupného kreovania športovýchstredísk s možnosťami rehabilitá-

Šport v TTSKcie je cieľom vytvárať aj kvalitnépodmienky pre športové lekárstvo.Našich najlepších športovcov,funkcionárov a trénerov musímepodporovať a dostatočne oceniť,“povedal Š. Murárik.O tom, že Trnavský samosprávnykraj žije športovom,svedčia podujatia, ktoré ÚradTTSK každoročne organizuje.V dňoch 22. – 25. apríla konalauž III. župná olympiáda stredoškolskejmládeže so zahraničnouúčasťou (Chorvátsko, Maďarsko,Rakúsko, Česko, Srbsko). V 12športových odvetviach súťažilovyše 1 800 účastníkov. Podobnýmpodujatím bude koncomjúna II. celoslovenská olympiádastredoškolskej mládeže pod názvomGaudeamus Igitur, ktorúTrnavský samosprávny kraj organizujev spolupráci so Slovenskouasociáciou športu na školách.Predpokladá sa účasť viacako 2 000 športovcov zo Slovenskaa zahraničia. Pre slovenskýchpretekárov to budú zároveň školskémajstrovstvá Slovenska.Veľký úspech zožala vlani I.župná paralympiáda, ktorá sakonala v Hlohovci. Tento rok saTento rok sa uskutočnil už tretí ročník medzinárodnej olympiády stredoškolskejmládeže.pripravuje v septembri druhýdiel s medzinárodnou účasťou,ktorý bude mať centrum v Piešťanoch.V spolupráci so Slovenskýmolympijským výborom, ZMOS,Slovenskou asociáciou športuna školách a ministerstvom školstvasa v rámci olympijskýchfestivalov detí a mládeže uskutočniav celom kraji významnépodujatia – SITO, Šport bezhraníc a Panónske hry mládežeod najmenších športovcov až podospelých. Počas celého roku2009 bude prebiehať druhý ročníkbežeckej ligy o Pohár predseduTTSK, ktorý bude pozostávaťz 18 bežeckých podujatí.Popri usporadúvaní športovýchpodujatí pre mládež bolav Trnavskom kraji založená tradíciaoceňovania tých najlepších.Počas Dňa študentstvabudú ohodnotení najúspešnejšíšportovci zo stredných škôlv zriaďovateľskej pôsobnostiTTSK a v decembri sa už podruhý raz slávnostne vyhlásiavýsledky ankety Najlepší športovecTTSK od najmenších žiakovaž po dospelých. Patrik VelšicFoto: I. Krajčovič a P. BohunickýRadA pre šport a mládež TTSK:Ing. Tibor Mikuš – predseda TTSKBc. Zdenko Čambal – podpredseda TTSKPhDr. József Kvarda – podpredseda TTSKIng. Augustín Pullmann – podpredsedaTTSKAnton Halenár – tajomník, odbor školstvaa telesnej kultúry Ú TTSKMgr. Jozef Jančovič – riaditeľ Športovéhogymnázia v TrnaveMgr. Ladislav Szabó – riaditeľ Športovéhogymnázia Dunajská StredaAnton Javorka – dlhoročný aktívny športovec,reprezentant Československa v ľahkejatletike, predseda Slovenskej asociácie športuna školáchLadislav Kuna – bývalý úspešný reprezentantČeskoslovenska vo futbale, predsedaPredstavenstva a. s. F. C. Spartak TrnavaDoc. PaedDr. Marián Merica, PhD. – vedúciKatedry telesnej výchovy a športu MTFSTU TrnavaPeter Srnec – dlhoročný športový funkcionárv hokejovom hnutí, generálny sekretár Hokejovéhoklubu HK 36 SkalicaJán Svíba – dlhoročný športový funkcionárv práci s mládežouMgr. Ján Novák – tréner a funkcionárv gymnastickom hnutí, prezident Slovenskejgymnastickej federácieIng. arch. Peter Uríček – bývalý úspešný reprezentantv športovej kulturistike, generálnysekretár Slovenskej asociácie kulturistiky a silovéhotrojbojaJozef Marko – starosta obce Dubovany,dlhoročný športový funkcionár, člen vedeniaZMOS J. Bohunice, predseda krajskej komisievšestrannosti mládežeRenáta Gašparovičová – dlhoročná úspešnétrénerka karate, tajomníčka Karate KlubSlovšport TrnavaViliam Hrčka – učiteľ ZŠ v Kľačanoch, predsedakomisie pre športové aktivity neregistrovanýchv Trnavskom krajiIng. Gabriela Ajpeková – dlhoročná aktívnapracovníčka v občianskych združeniach Skautingmaďarskej národnosti a Gábriel v okreseDunajská Streda, vedie detské družinyZdenka Cigánková – dlhoročná pracovníčkas deťmi a mládežou v okrese Senica.Spoluzakladateľka detskej organizácie Fénixs celoslovenskou pôsobnosťou a organizácieZáhorácky Fénix pre územie Záhoria. Hlavnounáplňou organizácií je realizácia voľnočasovýchaktivít pre detí a mládež, práca s detskýma mládežníckym aktívomIng. Tibor Iró – predseda Združenia prepodporu detí a mládeže v Trnavskom samosprávnomkraji, člen Rady mládeže Trnavskéhosamosprávneho kraja, vedie základný klubv Občianskom zdužení 106 Zálesák v DunajskejStrede.Mgr. Margita Knapová – dlhoročná pracovníčkas mládežou zameriavajúcou sa nakultúru v okrese Galanta, pôsobí v mládežníckejorganizácii Zväz mladých.RNDr. Ľubica Krištofová – dlhoročná pracovníčkas mládežou v okrese Senica, pôsobív občianskom združení mládeže na ochranuprírodyIng. Karol Jakubčík – dlhoročný pracovníks mládežou v okrese Trnava., stredoškolskýprofesorVeronika Vadovičová – handicapovanášportovkyňa, reprezentantka Slovenska, majsterkasveta v streľbe na invalidnom vozíčkuMilan Gabalec – handicapovaný športovýklub nevidiacich a slabozrakých športovcovTrnavaAnton Lakatoš – Športový klub FC RomaZlaté KlasyMgr. Milan Janák – Saleziáni don Bosco.Farnosť Trnava - KopánkaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 200937

Kultúra v TTSKKultúra ako podstataidentity regiónuKultúra má v Trnavskom samosprávnom kraji nezastupiteľné miesto a je vnímaná ako zdrojrozvoja regiónu a kvality života jeho občanov. Súvisí so životným prostredím, úctou obyvateľovk vlastným tradíciám, ochotou potenciálnych návštevníkov pricestovať a investorov usadiť sav jednom z našich siedmich okresov. Starostlivosť o kultúru je koncepčná a vychádza z individuálnehovnímania spoločného domova, ktorý treba nielen ochraňovať a zveľaďovať pre nasledujúcegenerácie, ale aj sprístupňovať ľuďom zvonka.Juraj Štaffa – asistent a radca predseduTTSK.Týmto spôsobom sa utužujepríslušnosť k regiónu. V širšomkontexte najmä prostredníctvomochrany pamätihodností,rekonštrukcie architektonickýchpamiatok a systematickéhobudovania panteónu najdôležitejšíchrodákov a významnýchosobností, ktoré spolu tvoriaosobitný duchovný výraz a charakterkraja. Takto rastie láskak národu a celej vlasti.Základným predpokladomzachovávania a rozvíjania kultúrnychhodnôt v kraji je dostatočnémnožstvo finančnýchprostriedkov potrebných narealizáciu naozaj rôznorodýchkultúrnych aktivít. Na rozdielod minulosti nie je ich množstvopriamo úmerné ekonomickejsituácii územia, ale jezrejmé, že kultúra má v plánovacomprocese prioritu. Kultúrnedianie sa chápe ako prvoksociálno-ekonomického rozvojaregiónu a Úrad TTSK predpokladá,že uprednostnenie financovaniakultúry bude maťv budúcnosti za následok podstatnézvýšenie príťažlivosti regiónua tým aj pozitívny vplyvna prílev investícií a pozitívnumigráciu obyvateľstva Slovenskejrepubliky v prospech príchodudo tohto kraja.Hlavným cieľom a skutočnesamosprávnym záujmom je zabezpečenieprístupu občanovku kultúre v čo najširšom meradle.V Trnavskom samosprávnomkraji sa tento zámer plnípredovšetkým prostredníctvomzákladného hesla, ktoré proklamuje,že úcta k tradíciám jevyjadrením zodpovednosti zabudúcnosť. V praxi to znamená,že sa neustále aktívne mapujeto najlepšie z histórie a dejínregiónu, v snahe ochrániť a obnoviťpamiatky, budovy, pietnemiesta, písomnosti, umeleckéartefakty, výtvarné predmety,folklórne prvky, tradičné zvykya remeslá. Zásadne sa uplatňujúdva postupy. Prvým je prednosťobjektov, predmetov a duchovnéhodedičstva európskehoa národného významu. Druhýmje princíp rovnoprávnostia rovnakého prístupu k finančnýmzdrojom zo strany trochprirodzených podregiónov, akýmisú oblasti Záhoria, Trnavskaa Žitného ostrova.Poslanec NR SR a predsedaTTSK Tibor Mikuš v tejto súvislostipredstavil zásadu politickéhoekumenizmu. Tá v riadeníkultúry znamená obohateniejej chápania o kultúru vzťahov.Tá zasa predpokladá, že nemôžebyť rozdiel medzi etnikamia náboženskými konfesiami.Snaženie politických stránmusí byť podriadené záujmomcelku a rovnako v spoločnostiväčšinové potreby musia byťnadradené úzkym skupinovýmzáujmom. Takáto zmena chápaniapostavenia individuálnych,skupinových, regionálnycha celospoločenských záujmovje podmienená ochotouvnímať povinnosti samosprávyv ich skutočnom občianskoma ústavnom rozsahu a, samozrejme,je to dlhodobý proces.Kultúrne pamiatky TTSK súroztrúsené takmer vo všetkých235 obciach a šestnástich mestáchregiónu, od českých hranícna severe až po maďarské najuhu. Vo väčšom množstve ich,samozrejme, nájdeme v krajskommeste Trnava, kde ichkoncentrácia dosahuje viac ako150 objektov. Bohaté sú však ajokresné mestá Skalica, Hlohoveca Piešťany s vyhlásenýmipamiatkovými zónami. Zachovalasa aj ľudová architektúra,a to aj napriek budovateľskýmaktivitám predchádzajúceho režimu.Ide najmä o pamiatky vovybraných oblastiach Senickéhookresu. Najstaršia časť PlaveckéhoPetra bola vyhlásenáza pamiatkovú rezerváciu ľudovejarchitektúry a Habánskydvor v Sobotišti je chránenoupamiatkovou zónou.Každý región je hrdý najmäna prvenstvá, ktoré sú uznanév medzinárodnom meradle. Významnoustavbou z pohľadu celejEurópy je v poli stojaci Kostolsv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.Pochádza z 9. storočia,z obdobia Veľkej Moravy. Sakrálnestavby, komplexy hradnýchareálov, zámky a vybranéčasti mestskej zástavby dokazujúpompéznosť cirkevnej a svetskejmoci uhorského štátu. Významnésú rotundy v Skalici,Križovanoch nad Dudváhoma Jalšovom. Obdivu sa však tešiaaj mladšie kostolíky v Dechticiacha najmä v obciach okresovDunajská Streda a Galanta. Pripotulkách krajom narazíme nazrúcaniny stredovekých hradovDobrá Voda, Korlátka, Branča Ostrý Kameň. Zo zámkov jenenahraditeľný Smolenický zámoka cisárske letné sídlo v Holíči,ale tiež zámok nad mestomHlohovec či Seredský kaštieľ.Mapovaním bohatstva krajaa zhromažďovaním hnuteľnýchpamiatok sa zaoberá šesť špecializovanýchmúzeí. Ich úlohouje nielen ochrana predmetovmúzejnej a galerijnej hodnoty,ale predovšetkým aj vedeckývýskum, systematické zhodnocovaniea odborné spracovávaniezbierkových predmetov tak,aby sa jednotlivé artefakty stmeľovalido komplexného kultúrnehodedičstva regiónu. TaktoTTSK pomáha svojim občanompochopiť poznatky z histórie,približuje im výsledky najmodernejšiehovedeckého bádaniaa ukazuje im cestu, ako si správnedať do súvislosti históriu,kultúru a prírodu domoviny. Záhorskémúzeum v Skalici, Západoslovenskémúzeum v Trnave,Vlastivedné múzeum v Hlohovcia Galante, Žitnoostrovné múzeumv Dunajskej Strede a Balneologickémúzeum v Piešťanoch siz tohto pohľadu naozaj zaslúžiapozornosť návštevníkov.V kraji pôsobí viac ako 250knižníc a dominantné postaveniemedzi nimi majú štyri knižnicev pôsobnosti TTSK v Galante,Dunajskej Strede, Senicia Trnave. Sú významným nástrojomna uskutočňovanie základnéhoľudského a občianskehopráva na prístup k informáciáma vedomostiam. Strategickýmcieľom je informatizáciaknižníc, priblíženie informačnýchslužieb na európsku úroveň,ako aj postupná tvorbaa sprístupňovanie digitalizovanéhokultúrneho a vedeckéhodedičstva. Činnosť knižníc,ako aj štyroch osvetových stredískv Senici, Dunajskej Strede,Galante a Trnave je zacielená38 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Kultúra v TTSKa úcty k Ústave Slovenskej republiky.Takto zároveň vnímamepríspevok kultúry k prevenciiproti spoločenských javov.Na území regiónu sa nachádza592 nehnuteľných a vyše800 významných hnuteľnýchpamiatkových objektov, ktorésú zapísané v štátnom zoznamekultúrnych pamiatok. Z hľadiskaTTSK v uplynulom roku zaviedoltradíciu oceňovania pracovníkovv oblasti kultúry.Župa podporila aj koncert DodaŠošoku.sa snaží konkurovať Bratislavea veľmi citlivo reflektuje všetkyspoločenské a politické zmenyv rámci odvážnych inscenácií.Ako príklad môže slúžiť uvádzaniehier známeho chorvátskehodramatika Mira Gavrana vo svetovejpremiére.Kultúra v Trnavskom samosprávnomkraji nie je považovanáza duchovnú nadstavbu prikomplexnom vývoji regiónu. Naopak,je riadená ako jej najvnútornejšía bytostne najintímnejšífaktor, od ktorého úspešnostizávisia aj ostatné ekonomic­na podporu zvyšovania internetovejgramotnosti používateľova podporu ich celoživotnéhovzdelávania. Rozhodujúcimsamosprávnych záujmom je ajv tejto oblasti riadenia kultúryzabezpečiť miestne, regionálnea národné kultúrne aktivity nabáze rastúcej iniciatívy a kultúrnejangažovanosti občanov.Osvetové strediská sú zameranéna aktivizáciu jednotlivýchúsekov kultúrno-osvetovej práce.Poskytujú poradenské službyrealizátorom a organizátoromosvetovej činnosti. Takýmtospôsobom vznikli za poslednéroky župné kultúrne festivaly,ktoré svojím významom ďalekoprekračujú hranice regiónu.Na folklórnom festivale v Krakovanochsa zúčastnilo vyše 50tanečných, speváckych a inýchkolektívov. Vyzdvihnúť treba pamätnédni, ktoré pripomínajúnajvýznamnejšie osobnosti spojenéživotom a prácou v regióne.Do povedomia prešli napríkladRok J. M. Hurbana v Hlbokom,spomienkové oslavy k 160. výročiuúmrtia Jána Hollého v Maduniciacha na Dobrej Vode. V rámci3. národných leteckých dní organizovanýchako Dni národnejhrdosti v júni tohto roku v Piešťanochbude zreteľná pripomienkagen. Milana Rastislava Štefánikapri príležitosti 90. výročiajeho úmrtia. Letisko Piešťany,ktorého je TTSK majoritnýmvlastníkom, sa takto stáva nielenbránou regiónu do Európy, ale ajoknom do toho najlepšieho z našejnárodnej histórie.V rámci celkového využívaniakultúrnej infraštruktúry územiaNa folklórnom festivale v Krakovanochsvoj talent predviedli všetkyvekové kategórie.Z I. župného festivalu hudby, spevua tanca.TTSK a z hľadiska zabezpečeniajej dostupnosti na celom územíregiónu je dôležitá deľba prácea spolupráca Záhorskej galériev Senici a Galérie J. Koniarkav Trnave. Popri rozširovanízbierkových fondov a organizovanívýstav je ich základnou úlohousprostredkovávať také poznatkya informácie o kultúre,ktoré vedú k prehlbovaniu vzťahuk vlastnému regiónu a nášmuštátu. Tým, samozrejme, dochádzaaj k prehlbovaniu kultúrnejidentity národa a orientácii výchovya vzdelávania smerom nazachovávanie kultúrneho bohatstvanárodnostných menšín a etnickýchskupín. Jednoznačnýmcieľom je úcta k tradíciám týchdruhých, odstraňovanie xenofóbiea strachu z nepoznaného,rozvoj pocitu spolupatričnostikomplexnej výpovede o kultúrev kraji je dôležité ešte spomenúťHvezdáreň a planetárium v Hlohovci,ktoré sa starajú o popularizáciua vzdelávanie v oblastiastronómie pre všetkých záujemcovz radov mládeže i dospelých.Rovnako výsostné postaveniemá Divadlo J. Palárikav Trnave, ktoré sídli v najstaršejdivadelnej budove na území našejvlasti, postavenej ešte v roku1831. Jeho programová náplň jevšak veľmi moderná, úspešneké, organizačné a spoločensképredpoklady rozvoja kraja. ÚradTTSK každoročne spracovávaplán kultúrnych akcií, z ktorýchsa najväčší dôraz kladie na tie,ktoré majú tendenciu svojímvýznamom osloviť aj ostatné regiónySlovenska, i tie za jehohranicami. S cieľom obmedziťneplodné diskusie o ich dôležitostia naopak zabezpečiť im vážnosť,ktorú si zasluhujú, stávajúsa záštitnými akciami predseduTrnavského samosprávneho krajaTibora Mikuša. V roku 2009zrealizuje Trnavský samosprávnykraj 65 takýchto podujatí,z ktorých mnohé prenikajú dosúvisiacich oblastí spoločenskéhoživota – šport, školstvo, starostlivosťo sociálne odkázanýchobčanov. O významnom a nezastupiteľnompostavení kultúryv systéme práce v TTSK vypovedáaj každoročné oceňovanie významnýchosobností a pracovníkovkultúry regiónu.Juraj ŠtaffaFoto: I. Krajčovič a P. BohunickýČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 200939

Výtvarné umenieProfil výtvarného umelcaWILLIAM SCHIFFER – SOCHÁR A MEDAILÉR26. augusta 1920 – 7. augusta 2007William Schiffer bol výraznouumeleckou osobnosťouznámou na Slovenskui vo Francúzsku. Jeho životnái profesionálna dráha je spojenás Trnavou ako mestom jehodetstva a s Parížom ako mestom,v ktorom prežil podstatnúčasť svojho života, mestom,v ktorom našiel svoje dve veľkélásky – manželku Maruškua umenie.Narodil sa vo Zvončíne, aledetstvo a mladosť prežil v Trnave,kde sa začiatkom 40. rokovzapojil do kultúrneho životaúčinkovaním v speváckomzbore Bradlan a v ochotníckomdivadle. Úspešný konkurza krátke štúdium na Dramatickejakadémii Jána Borodáča muotvorili cestu k hereckej kariérev divadelných súboroch v Bratislavea Nitre, kde pôsobil v rokoch2. svetovej vojny najmäv operetách. Krátko po oslobodenísprevádzal kamaráta, ktorýsa rozhodol odísť za rodičmido Ameriky. Na tejto ceste doprístavu sa zastavili v Paríži,kde William Schiffer aj zostal.V snahe pokračovať v tom, čona Slovensku začal, pokúsil sanajskôr o štúdium na dramatickejakadémii Vieux Colombier(Star ý holubník). Na škole všakzaujal viac svojimi scénografickýmia kostýmo vými návrhmia na odporúčanie sa prihlásil nal´Ecole des Beaux Arts. Tak sazačala jeho výtvarná kariéra.Po ukončení štúdia v polovici50. rokov sa začlenil do umeleckéhoživota v Paríži výstavoukolekcie drobných komornýchplastík a keramiky so slovanskýmifolklórnymi motívmi.Ešte na škole sa venoval kombináciivitráže a plastiky. Vitrážovéplastiky, ako svoje diela sámnazval, sa stali originálnymia jedinečnými. Svojimi prvýmivýstavami (1958) parížske publikumrozhodne zaujal.Sochársky vývoj WilliamaSchiffera výrazne ovplyvnilaštudijná stáž v USA u profe soraIvana Meštroviča (1959 – 1960a 1965), posledného žiaka AugustaRodina. Už počas svojejcesty loďou do Ameriky zrealizovalprvú komornú výstavusvojich diel. Pokračoval aj viacerýmivýstavami v USA, ktorémali značný ohlas najmä v československejkomunite. Rodinovsko-meštrovčovsképonímaniehmoty bolo v jeho prácachneskôr najviac badateľné v komornejsochárskej tvorbe a vovoľných návrhoch plakiet.William Schiffer však našielsvoje umelecké miesto najmäv medailérstve, ktoré sa stalocentrom jeho výtvarnej tvorby.Blízkym sa mu stalo reliéfnesochárske vyjadrenie a tvor banávrhov na plakety a medaily.Spolupracoval s Francúzskoumincovňou v Paríži a neskôrna Slovensku s mincovňouv Kremnici. Je autorom vyše1 000 plakiet a medailí. Približneštvrtina je realizovaná v sadre,niekoľko v epoxide, v sklea zvyšok v bronze.Plakety a medaily WilliamaSchiffera nie sú len jednoduchýmvyjadrením témy na spoločenskúobjednávku, ktorá sasústreďuje do symbolu a textu.Svojou tvorbou prekročil zákonygrafickej čistoty medaily,plakety či mince, keď výtvarnespracoval malú plochu akocelok s centrálnym motívoma dejovým pozadím. Vytvoril sivlastný prístup k tvorbe, v rámciktorého je originálny a roz­40 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Výtvarné umeniepoznateľný. Riaditeľa Parížskejmincovne zaujal návrhmi medailíslovanských hudobnýchskladateľov (Reich,Dvořák, Janáček, Suchoň,Moyzes), kdeje badateľná práverodinovská štylizácia.Vo svojich väčšíchbronzovýchnávrhoch plakiets priemerom 25 –40 cm dokáže štylizovaťportrét i pozadiea dopĺňa témuaj kaligraficky. Poprirealizovaných razenýchmedailách vytvoril ajveľký cyklus voľnej tvorbys jedným až tromi odliatkamiv bronze, prípadne v patinovanomepoxide.Okrem komorných plastíkWilliam Schiffer zrealizoval ajniekoľko monumentálnych dielv exteriéri, z ktorých najznámejšímisú vitrážová Plastikasv. Benedikta pre školu v Clevelande(1965), bronzové Súsošiesv. Cyrila a Metoda v Ríme(1988) a pamätný Reliéf MilanaRastislava Štefánika v Paríži(1997).Schiffera inšpirovali aj iné výtvarnétechniky a vo svojej tvorbevenoval čas okrem sochárskychdiel aj vytvoreniu menšíchkolekcií v rôznych materiáloch.Práca s nízkym reliéfomho inšpirovala k jednoduchejgrafickej technike, a tak vzniklazároveň s plaketami aj kolekciamonotypov, ktoré aj koloroval.Okrem monotypov, ktorévznikli ako variácie na predlohuz plakety, vytvoril aj niekoľkovoľných grafických listov.Krajina vo Francúzsku a mestoParíž sú motívmi akvarelov a zjeho tvorby sa zachovalo i niekoľkoolejomalieb. Autor tiežexperimentoval pri tvorbe emailovýcha keramických šperkov.Návšteva textilného ateliéruv Brne v 70. rokoch ho zasa inšpirovalak vytvoreniu skupinyartprotisov, kde sa ako umelecprejavuje v štylizovanej poloheod jednoduchého figuratívnehomotívu až po abstrakciu. Skloje ďalším exkurzom v inšpiráciimateriálom u tohto autora.Popri sklených plaketách vznikloaj zopár voľných sklenýchplastík, inšpirovaných priateľstvoma spolu prá cou so známymumelcom československéhopôvodu Jánom Zoričákom,ktorý tiež žil v Paríži.William Schifferbol umelec s výraznouextrovertnouosobnosťou. Tentotemperament ho užv mladosti nasmerovaldo víru hereckéhobohémskeho životaa neskôr ho neopustilani pri tvorivej sochárskejpráci. Bol vždypríjemným a optimistickýmspoločníkom, svojímživotným elánom a humoromvedel zaujať okolie a bolneustále obklopený ľuďmi. JehoČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiparížsky ateliér na Square ThéophileGautier bol prirodzenouzastávkou všetkých jeho známychprechádzajúcich cezParíž. Nežná revolúcia(1989) otvorila hranicea zároveň aj možnostiužšieho kontaktuautora s rodným Slovenskom– ako osobného,tak aj pracovného.Túžba zaznamenaťmnožstvo zážitkovz vlastnej umeleckeja životnej cesty vyústilado vydania dvoch autobiografickýchkníh, vydanýchv Paríži i na Slovensku. Nová situáciavo vlasti, návraty k tradíciáma k histórii poskytli ďalšiepracovné príležitosti a objednávkyna medaily i na predstaveniesvojho umenia v rodnejkrajine. V roku 1997 (26. augusta– v deň svojich narodenín)venoval časť zo svojej tvorbySlovenskej republike. Začal sazaoberať myšlienkou na vlastnúexpozíciu. Západoslovenskémúzeum v Trnave sa stalosprávcom vyše 250 diel WilliamaSchiffera, z ktorých výbervystavilo v nasledujúcich rokochna štyroch výstavách. Nasklonku svojho života sa ajs manželkou presťahovaldo Trnavy (2001).Svoju tvorbu prezentovalna samostatnýchaj kolektívnychvýstavách po celomsvete. Za umeleckútvorbu i za prínosv rámci kultúrnychvzťahov Francúzskaa Slovenska dostalmnožstvo ocenenív oboch republikách.Z najvyšších spomeniemeocenenie MériteNational Française, udelenietitulu Chevalier – Rytierv roku 1968, ocenenie Médaillede Vermeille de la Ville de Parisv roku 1975, ocenenie PoctaDominika Skuteckého mu udelilminister kultúry Slovenskejrepubliky v roku 1995 na veľvyslanectveSlovenskej republikyv Paríži, ocenenie Osobnosťstoročia mesta Trnavy získalv roku 2001, čestný titul Dr.H. c. Filozofickej fakulty UCMv Trnave získal v roku 2003 a vroku 2007 dostal ocenenie RadĽudovíta Štúra III. triedy in memoriamza zásluhy v oblastikultúry a šírenie dobrého menaSlovenskej republiky v zahraničía ocenenie Čestný občan Trnavskéhosamosprávneho kraja,in memoriam.V októbri 2007, niekoľko mesiacovpo autorovej smrti, bolaslávnostne otvorená stála expozíciaWilliama Schiffera v Západoslovenskommúzeu v Trnave,ktorá približuje návštevníkomživotnú a umeleckú dráhu tohtosochára a medailéra, Trnavčanaa Parížana zároveň, človeka,ktorý bol „mostom dvoch kultúr“.PaedDr. Simona JurčováFoto: I. KrajčovičMáj 200941

Rozhovors primátorom HlohovcaAk sa kríza neprehĺbi,život Hlohovca nenarušíJán Dlhopolček, primátor Hlohovca, spolucíti s občanmi, ktorých trápi preťaté námestiea centrum mesta diaľkovou komunikáciou. V rozhovore s publicistom IvanomŠpánim pre EUREPORTplus však hovorí aj o tom, na čo je samospráva Hlohovca pyšná.■■ Na váš podnet bola vybudovaná v mestepriemyselná zóna. Ako sa v čase hospodárskejkrízy zachovali v nej etablovaní investori?Zánik niektorých podnikateľských subjektovnás prinútil riešiť problém vytvorenianových pracovných miest. Výsledkom jenovovybudovaná priemyselná zóna, v ktorejsú etablovaní traja zamestnávatelia. Ďalšiafirma, ktorá odkúpila pozemky, je v štádiuprojektovej prípravy. Spoločnosti Faureciaa Vetter Slovakia udržali zamestnanosť,pracovný pomer ukončili iba so zamestnancami,ktorí vykonávali sezónne práce, resp.boli prijatí na určitý čas. Spoločnosť JMTSK, s. r. o., ukončila v roku 2008 pracovnýpomer s 50 zamestnancami, v prvých štyrochmesiacoch bolo zo zamestnania uvoľnenýchniečo cez 60 zamestnancov.■■ Ste spokojný so spoluprácou najväčšíchpodnikov v meste so samosprávou?Privítali by sme väčšiu podporu kultúrnycha športových aktivít, ktoré mesto zabezpečujepre svojich občanov, ktorí súi zamestnancami firiem, ktoré majú v mestetradíciu, resp. sa na území mesta etablovaliv poslednom období.■■ Cítia aj mesto a samospráva vplyv finančneja hospodárskej krízy?Áno, prejaví sa najmä v znížení príjmovmesta, čo očakávame na základe prognózyvývoja podielových daní, predovšetkým vovýpadku výnosu dane z príjmov poukazovanejúzemnej samospráve. Výnosy z daní podľaúdajov ZMOS pravdepodobne poklesnúv rozpočte mesta o 363 812 € (10 960-tis. Sk).V súčasnosti sa však výpadok ešte neprejavuje,pokles pravdepodobne nastane v neskoršíchmesiacoch (od mája, resp. júna).Foto: archív■■ Skomplikujú sa tým nejako vaše zámery?Výpadok bežných príjmov mesto vykrývazaradením prostriedkov účelového fonduživotného prostredia určených na financovanienakladania s odpadmi a na úhradunákladov spojených so starostlivosťou o zeleň.Pristúpili sme k úspornýmopatreniam dočasným viazanímprostriedkov, konkrétne 56 117 €(1 690-tis. Sk), prijali sme programúsporných opatrení, ktorým sa dosiahneekonomický efekt bez nutnostiprikročiť k plošnému znižovaniuvýdavkov v rozpočte mesta. Možnoteda povedať, že v rozpočte mesta niesú oblasti ani činnosti, na ktorých rozvoj bymesto v roku 2009 nemalo zabezpečené rozpočtovéprostriedky. Ak sa kríza neprehĺbi,tak plánované investičné akcie ani plynuléuhrádzanie bežných výdavkov by nemalibyť narušené, aj keby sme museli využiťprostriedky z rezervného fondu mesta.■■ Ktoré hlavné princípy uplatňuje mesto vosvojej ekonomickej a daňovej politike?Mesto zabezpečuje vyvážené financovanievšetkých oblastí výkonu samosprávnycha prenesených kompetencií. Mestomá veľmi nízke úverové zaťaženie. V roku2009 sú v jeho rozpočte zaradené prostriedkyna spolufinancovanie projektov v školstvea sociálnej starostlivosti (rekonštrukciazákladných škôl, nadstavba zariadeniapre seniorov) a výstavba ďalšieho úsekukanalizácie v mestskej časti Šulekovo.Daňová politika mesta je postavená napomerne nízkom daňovom zaťažení obyvateľstvaa priemernom zaťažení právnickýchosôb miestnymi daňami. Nízka je tiež výškamiestneho poplatku za komunálne odpadya drobné stavebné odpady, ktorá už niekoľkorokov nepostačuje na financovanie nakladanias odpadmi, preto sa odvoz a likvidáciakomunálneho odpadu vo výraznej miere financujez rozpočtu mesta. Túto disproporciubude treba riešiť zvýšením poplatku, alenie teraz v období finančnej krízy.■■ Viaceré problémy mesta je možné počasprogramovacieho obdobia 2007 – 2013 spolufinancovaťz fondov EÚ a štátneho rozpočtu.Na čo využíva Hlohovec tieto fondy a oktoré sa ešte uchádza?Tak ako väčšina miest a obcí aj Hlohovecvyužil možnosť čerpania financií zo štrukturálnychfondov hlavne na projekty zameranéna riešenie závažných problémov samosprávy,na infraštruktúru a rekonštrukciu majetkuv správe mesta. Hlohovec čerpal a v súčasnostičerpá finančné prostriedky z Európskehofondu regionálneho rozvoja na projekty– PHSR mesta Hlohovec, rekonštrukciuzákladných škôl, pripravovanú rekonštrukciudomova dôchodcov, dostavbukanalizácie miestnej časti a pod.■■ A čo zostáva najväčšou bolesťouHlohovca? Trápi mesto dopravaa parkovanie ako mnohé slovenskémestá?Väčšina obyvateľov mesta by sa asizhodla na tom, že je to doprava. Dopravnézaťaženie cestných komunikácií predstavujehlavný negatívny vplyv na mestské prostredie.Ten sa najviac prejavuje v historickomcentre mesta na prieťahu cesty II/507, II/513prechádzajúcom námestím. Enormná a stálesa zvyšujúca intenzita vozidiel nielenže brániplnohodnotnému spoločenskému využitiupriestoru námestia, ale spôsobuje dopravnézahltenie centrálnej mestskej časti, zhoršovanieživotného prostredia a znižovanie kvalitybývania. Zlepšenie celkovej dopravnejsituácie možno očakávať až po vybudovanípreložky cesty II/507 a II/513 z centra mestado jeho okrajovej časti. Táto stavba je všaknad rámec kompetencií mesta, preto je potrebnásúčinnosť i orgánov VÚC a štátnychorgánov a hľadanie možností na odstránenietohto negatívneho stavu.Aj Hlohovec má problémy s parkovaním,je akútny nedostatok parkovacích plôch.Mesto sa tento problém snaží riešiť v rámcischváleného rozpočtu úpravou jestvujúcich,resp. budovaním nových odstavnýcha parkovacích plôch v rámci sídlisk, zmenouorganizácie dopravy na miestnych komunikáciách,kde je takáto zmena možná,resp. v rámci platnej legislatívy a upravujúcichnoriem. Pripravujeme možnosť zaviesťplatené parkovanie tak, aby boli využitémoderné princípy regulácie parkovaniasprevádzané činnosťami, ktoré vytvoriakvalitný a funkčný parkovací systém.■■ Čo je pýchou samosprávy Hlohovca?Pýchou mesta je zámocká záhrada, ktorábola v minulosti budovaná ako rozsiahly parktvoriaci súčasť areálu zámku. Našou snahouje nielen zachovať park ako miesto výskytuvzácnych drevín a najhodnotnejší prírodnýcelok mesta, ale i ako priestor oddychu a relaxáciepre občanov. Súčasťou areálu zámkuje i empírové divadlo z roku 1802 so vzácnymiinteriérovými maľbami a sochárskou výzdobouvonkajšej fasády, ktoré je unikátomv strednej Európe a dodnes slúži svojmu pôvodnémuúčelu. Sme radi, že sa nám darí obnovovaťtento historický skvost podľa finančnýchmožností mesta a získaných zdrojov. 42 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Významné udalosti v TTSKĽudia a udalostitrnavského samosprávneho krajaV roku 2007 sme si pripomenuli 100. výročie narodenia kráľa operety Gejzu Dusíka. Rodáka zo Zavara si Trnavský samosprávnykraj pripomenul spomienkovými slávnosťami a rok 2007 vyhlásil za Rok Gejzu Dusíka.Jednou z najväčších spoločenských udalostí roka boltretí Župný ples, na ktorý prijalo pozvanie osemsto hostí.Ples mal aj charitatívne poslanie a čestný plesový výborodovzdal výťažok riaditeľovi Fakultnej nemocnice v TrnaveMartinovi Tabačkovi.Trnavský samosprávny kraj každoročne usporadúva medzinárodnúŽupnú olympiádu stredoškolskej mládeže. V tomtoroku sa konal už tretí ročník, na ktorom sa zúčastnilo 1 800 športovcovzo šiestich krajín.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 200943

Významné udalosti v TTSKSchôdze Zastupiteľstva TTSK sa konali v pokojnej atmosfére aj napriekrôznorodému politickému spektru. Za celé volebné obdobie sa nestalo,že by predseda nepodpísal niektoré z uznesení.Trnavský samosprávny kraj podpísalzmluvy o vzájomnej spolupráci s viacerýmiregiónmi Európy. V apríli podpísalpredseda TTSK Tibor Mikuš dohodu o cezhraničnejspolupráci s predsedom spolkovejkrajiny Dolné Rakúsko ErvinomPröllom.Častým hosťom v Trnavskom samosprávnom kraji býva prezident SR Ivan Gašparovič. Vo februári navštívil Galantu, kde hospolu s predsedom TTSK Tiborom Mikušom privítal primátor mesta Alexander Mézeš.44 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Významné udalosti v TTSKObyvatelia kraja nezabúdajúani na svojichvýznamných rodákova slovenských dejateľov.V roku 2009 si v obciachMadunice, Dobrá Vodaa Borský Mikuláš pripomenuli160. výročie úmrtiabásnika a prekladateľaJána Hollého.V kultúrnych inštitúciách v pôsobnostiTTSK sa konajú významné umelecképrehliadky. Na vernisáži rodinyZimkovcov sa v roku 2008 zišli v GalériiJána Koniarka početní slovenskíakademici.Súčasťou aktivít TTSK je spoluprácas regionálnymi združeniami ZMO.Predseda ZMO – región Jaslovské BohunicePeter Ryška (druhý zľava) nafolklórnom festivale v obci prvítal prezidentaSR Ivana Gašparoviča a predseduTTSK Tibora Mikuša.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPripravil: Patrik VelšicFoto: I. Krajčovič, P. Bohunický, J. KráľMáj 200945

DATALAN kúpou spoločnosti Euroaltispokrýva všetky potreby samosprávyS informatizáciou samospráv má spoločnosť DATALAN mnohoročné skúsenosti. Dlhodobo investuje do rozvoja IT riešení pre úradya on-line služieb pre občanov a na základe množstva úspešných projektov vo verejnej správe predstavila aj vlastnú víziu Digitálnehomesta. V máji tohto roku DATALAN posilnil svoje pôsobenie v samospráve kúpou firmy Euroaltis. O prínosoch transakciea o ďalších plánoch spoločnosti v tejto oblasti sme sa rozprávali s Ľubošom Petríkom, riaditeľom divízie nových softvérových produktovDATALAN-u zodpovedným za integráciu a ďalší rozvoj produktov pre samosprávu, a Romanom Stadtruckerom, výkonnýmriaditeľom spoločnosti Euroaltis.■■ DATALAN má dlhoročné skúsenosti vo verejnejspráve. Prečo ste sa rozhodli kúpiť právespoločnosť Euroaltis?ĽP: My sme sa vždy orientovali primárnena veľké komplexné riešenia, zatiaľ čoEuroaltis je významný dodávateľ softvérupre mestá a obce. Jeho informačný systémKORWIN využíva viac ako 30 percent slovenskýchmiest. DATALAN aj Euroaltisdisponujú expertnými tímami s dlhoročnýmiskúsenosťami, ktoré poznajú špecificképotreby samosprávy. Spojením znalostía skúseností vytvárame najsilnejší tímĽuboš Petrík, riaditeľ divízie nových softvérových produktov.na Slovensku so špecializáciou na potrebymiest a obcí. Skĺbením portfólia spoločnostízároveň vznikne ucelené a overenériešenie pre efektívne fungovanie mesta,DATALAN Digitálne mesto.■■ Čo všetko zahŕňa vaše riešenie Digitálnehomesta?ĽP: Pri tvorbe sme čerpali hlavne z našichdlhoročných skúseností a veľkéhomnožstva riešení, ktoré sme úspešne nasadilivo verejnej správe. Vízia fungovaniaDigitálneho mesta je postavená na niekoľkýchpilieroch. Základom je efektívne fungovaniemestského úradu ako digitálnehoúradu a jeho prepojenie s podriadenýmiorganizáciami. Ďalej ide o poskytovanieon-line verejných služieb, čiže efektívnukomunikáciu mestského úradu s občanmia firmami, aby ľudia mohli participovaťna správe miestnych vecí a aby fungovalaefektívna zastupiteľská demokracia namiestnej úrovni.■■ Aké konkrétne prínosy majú vaše riešeniapre mestské úrady a mestské zastupiteľstvá?ĽP: Dobrým príkladom je digitalizáciazasadania mestského zastupiteľstva, ktorúsme urobili v Martine. Tok informácií medzimestským úradoma zastupiteľstvom nebolvždy ideálny, vznikalomnožstvo papierovýchdokumentov,ktoré sa neustále hromadili.Preto sa vedeniemesta rozhodloprocesy digitalizovať.V prvej fáze išlo o zasadaniemestského zastupiteľstva.Poslancimajú teraz k dispozíciijednoduchý webovýportál, cez ktorý môžupristupovať on-linek aktuálnym informáciám,návrhom a pripomienkam,ktoré sapredtým distribuovalina papieroch. Čiže príprava materiálovna jednotlivé zasadnutia a organizácia zasadnutízastupiteľstva sa robí priamo nainternom portáli úradu. Všetky materiálya iné údaje zo zasadnutia sa centrálne zálohujúa dá sa v nich jednoducho vyhľadávať.Riešenie zlepšuje prípravu materiálov,zefektívňuje a zrýchľuje rokovanie, poskytujepresné a kvantifikované výstupy z rokovaniaa umožňuje účinne kontrolovaťrozhodnutia a úlohy zastupiteľstva.■■ Ako zapadajú produkty Euroaltisu do vášhoportfólia? Neprekrývajú sa niektoré?ĽP: Nie, naopak, riešenia oboch firiemsa ideálne dopĺňajú. Kým DATALAN jehistoricky silný v produktoch pre mestskézastupiteľstvá, pre ktoré dodáva napríkladcentrálny archív a zabezpečuje distribúciumateriálov, Euroaltis je silný v riešeniachpre mestské úrady. Jeho portfólio pokrývanapríklad ekonomickú agendu, financovaniea rozpočet, evidenciu obyvateľova objektov alebo mzdy a personalistiku.V súčasnosti intenzívne pracujeme na vývojion-line služieb pre občanov, ktoré súakýmsi tretím pilierom našej ucelenej vízieDigitálneho mesta.■■ Dnes sa veľa hovorí o on-line podávaní daňovýchpriznaní, zúčtovaní zdravotných odvodovalebo o on-line katastri. Menej už počuť,ako môžu informatizáciou prispieť k lepšímslužbám pre občanov mestá a obce.ĽP: Ak chce dnes občan od mesta akúkoľvekslužbu – napríklad potrebuje stavebnépovolenie, prihlásiť domáce zviera,podať priznanie k dani z nehnuteľnostialebo zažiadať o povolenie predávať natrhovisku – musí ísť na príslušný úrad, čozvyčajne zaberie veľa času. V Digitálnommeste dostane prihlasovacie meno a hesloa postačí, keď sa cez internet pripojído špeciálnej zóny, kde si vyberie, čo potrebujevybaviť. Zobrazí sa mu elektronickýformulár s jeho vlastnými údajmi, ktorýdoplní o ďalšie nevyhnutné informáciea odošle na úradné konanie. Priebeh konaniapotom môže on-line monitorovať alebosi nechať zasielať notifikácie e-mailom čicez SMS.■■ Aký bude ďalší osud informačného systémuKORWIN od Euroaltisu?RS: Niekoľko mesiacov budeme ešteKORWIN poskytovať samostatne, potomsa začlení do Digitálneho mesta, čiže doplníjeho moduly. Vznikne tak ucelené portfólio,riešenie DATALAN Digitálne mesto.Samozrejme, KORWIN budeme naďalejpodporovať a rozvíjať. Keďže Digitálnemesto je modulárne riešenie, zákazník sibude môcť vybrať iba jeden modul aleboskupinu modulov a neskôr postupne nasadzovaťďalšie. Takže, ak niekto bude mať46 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

záujem iba o KORWIN, poskytneme muho ako skupinu modulov Digitálneho mesta.Podobne to bude aj s Digitálnym zastupiteľstvoma on-line službami.■■ Ako zmení kúpa spoločnosti Euroaltis vašupozíciu na trhu?ĽP: Staneme sa jedným z najväčších dodávateľovsoftvérových riešení pre miestnusamosprávu. No čo považujem za dôležitejšie,keďže máme znalosti na všetkýchúrovniach verejnej správy, dokážeme poskytovaťvšetko od robustných riešení preniekoľko tisíc používateľov až po malé systémypre menšie obce, ktoré sa dajú okamžitevyužívať. Inými slovami, máme ucelenéportfólio pre on-line služby občanom,internú správu miest a obcí, správu dokumentova informácií s občanmi a pre jednotnéa prehľadné riadenie procesov.■■ Dokedy bude Euroaltis voči dodávateľoma odberateľom pôsobiť ako samostatný podnikateľskýsubjekt?RS: Kúpa bola zrealizovaná v máji. Dokonca roku 2009 bude Euroaltis fungovaťako akciová spoločnosť, ktorej 100-percentnýmakcionárom bude DATALAN.Zjednodušene povedané, zmenia sae-maily a vizuálnaprezentácia, no objednávkybude prijímaťEuroaltis. Od novéhoroku sa firma úplnezačlení do organizačnejštruktúry spoločnostiDATALAN, takžesúčasní zákaznícibudú prichádzať dostyku s tými istýmiľuďmi.■■ Do informatizáciemajú v najbližšom časepritiecť stovky miliónoveur z eurofondov. Akésú hlavné priority DA-TALAN-u pri informatizáciiverejnej správy?Roman Stadtrucker, výkonný riaditeľ spoločnosti Euroaltis.ĽP: Pre nás je dôležité, aby sa pri čerpaníprostriedkov z únie maximálne prihliadalona koncových používateľov služieb, čižeobčanov a podnikateľské subjekty. Ich spokojnosťbude hlavným meradlom úspechuinformatizácie verejnej správy na všetkýchúrovniach. Kvalitné a efektívne službyeGovernmentu sú nevyhnutné pre napĺňaniecieľov Lisabonskej stratégie a majúpozitívny vplyv na kvalitu života a trvaloudržateľný rozvoj spoločnosti. A to v konečnomdôsledku napomáha odstraňovaťregionálne rozdiely, ktoré sú stále jednýmz najvýznamnejších problémov Slovenska.Pre DATALAN je preto extrémne dôležité,aby využitie eurofondov bolo efektívnea nasadené riešenia boli dlhodobo udržateľné.DIGITÁLNEMestoČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 200947

KomentárExport našich najväčších negatívSoňa MotusováAkosi sa mi nezdá, keď kritici porovnávajúslovenského premiéra Roberta Ficas najhoršími ľavicovými diktátormi. Pravdaže,nemá rád kritiku, neznáša opozíciu a zúrivoaž iracionálne nenávidí novinárov, ktoríjeho kabinetu šliapu na päty. Na druhej straneten extrémne odporný ľavicový diktátorJozef Vissarionovič Džugašvili, zvaný Stalin,si dal dobrý pozor na to, aby budoval bohatýštát chudobných ľudí. Pretože bohatí ľudiazároveň získavajú s mocou ekonomickouaj moc politickú a priamo ohrozujú základydiktatúry. A to slovenský premiér nerobí. Onvyrába skôr chudobný štát bohatých ľudí.Kedysi pred rokom sa dal počuť, že finančnéskupiny má rád asi ako koza nôž, ale jehoskutky svedčia skôr o tom, že sa podvoľuje ichvôli, že im dovolí aj operácie, ktoré sú v rozpores najzákladnejšími pravidlami slušnostiv podnikaní, ale aj s pravidlami, ktoré vládnueurópskej ekonomike. Kedysi vyhlásil, žeak niektorý z jeho ministrov pochybí, budepreč „do troch minút“. Ani to už dávno nie jepravda. Ministri, ktorí pochybili, odchádzajúpomaly, rozpačito a neochotne a nahrádzanísú postavičkami rovnakej politickej kultúryči skôr nekultúrnosti. A niektorí neodchádzajúvôbec, hoci ich pochybenia sú viac akouveriteľné. Spomeňme si len na prípad ministrafinancií Jána Počiatka a jeho návštevuna jachte finančnej skupiny J and T v Cannespráve v dňoch, keď Európska komisia oznamovalakonverzný kurz pri prechode Slovenskana spoločnú európsku menu.Keď bez práce sú koláčeKedysi som pracovala vo firme, ktorá hľadalanového zamestnanca. Už vtedy som sasmiala úradníkom, ktorí zverejnili oznamo voľnom mieste na internej nástenke. Tak sao ponuke nemohol dozvedieť skutočne niktomimo firmy alebo len ten, komu to oznámiliinterní zamestnanci. A to nešlo o žiadny extrémnelukratívny flek. Ale dozvedieť sa, žeto isté robia aj najvyššie orgány štátnej mocipri miliónových tendroch, bola už prisilnákáva. Najhoršie poznanie, ktoré vyplývaz celej tejto skutočnosti, je fakt, že zainteresovanísa ani necítia vinní. To len potvrdzujednešnú slovenskú realitu, že cieľom politikyje predovšetkým osobné obohatenie sa. Pretožednes sa to dá – a bez akejkoľvek vynaloženejnámahy. Len musíte byť v správnomčase na správnom mieste, poznať správnychľudí a správne nástenky.Po revolúciách sa v postkomunistickýchkrajinách vynorili z anonymity dva novédruhy ľudí. Prví boli idealisti, tí sa stali samotnýmivykonávateľmi revolučných zmien.Zväčša sa stratili v zákrutách histórie. Druhýnový druh však prežíva dodnes a darí samu nesmierne dobre. Boli a sú to ľudia, ktorívycítili historickú šancu. V postkomunistickýchkrajinách sa predovšetkým muselizmeniť vlastnícke vzťahy. Všetko, čo patriloštátu (a všetkým nám!) sa muselo dostať dosúkromných rúk. Takáto príležitosť sa neopakujea ani sa už nikdy nezopakuje. Za niekoľkorokov, niekedy len mesiacov a dní takvznikla vrstva extrémne bohatých ľudí, ktorípre získanie miliónových majetkov nič podstatnéneurobili. U nás sa to viacerým podarilodokonca za jednu parlamentnú noc, keďMečiarova vláda stratila väčšinu v národnejrade a bola nútená odísť zo scény. Pripomeňmesi, že vtedajšia opozícia na protest protitakémuto rozdávaniu štátneho majetku zosnemovne odišla. Zostal len Robert Fico, vtedyza Stranu demokratickej ľavice, aby celédianie sledoval. Neskôr sa mu to zišlo... VladimírMečiar vtedy na výčitku novinárskejobce, že jeho vláda rozdáva majetky priateľom,kontroval prekvapene: „ A komu mámedávať? Nepriateľom?“Ale aj rozdávanie zo spoločného sa jednéhodňa muselo skončiť. Prišli však ďalšiešance. Napríklad eurofondy. Bruselské miliónyeur prúdiace na Slovensko sú príliš veľkýmmagnetom, než aby „noví podnikatelia“odolali. Už po posledných parlamentnýchvoľbách sa rozpútal boj o rezorty, pretože savedelo, kam z rozpočtu únie poputujú najväčšiesumy. A sú to práve ministerstvá, ktorémajú najväčšie problémy s korupciou. Užskôr musel odísť minister pôdohospodárstvaMiroslav Jureňa a aj jeho nástupkyňa ZdenkaKramplová. Rovnako musel odísť ministerobrany František Kašický pre sporné verejnéobstarávania. Ministra životného prostrediaJaroslava Izáka zasa zlomili dotácie z Environmentálnehofondu. „Nástenkový“ tenderbol zatiaľ vrcholom a bude ešte pokračovať.Hoci kauza sa prevalila už koncom minuléhoroka a premiér sľuboval, že minister Janušeknebude mať pekné Vianoce, žiadne triminúty do odvolania sa nekonali. Marian Janušeksi posedel v kresle ministra ešte niekoľkomesiacov a cítil sa nevinný aj vtedy,keď Úrad pre verejné obstarávanie potvrdilpochybenia ministerstva. A čuduj sa svete,odišiel až po intervencii Európskej komisie.Horšie však je, že vo funkcii ho nahradil bývalýgenerálny riaditeľ Agentúry na podporuregionálneho rozvoja Igor Štefanov, inaktakto spoluautor „nástenkového“ tendra za3,6 miliardy korún (asi 120 miliónov eur). Ažneskôr vyšlo najavo, že zmluva je na deväťrokov a prakticky nezrušiteľná. Firmy Avocata Zamedia, blízke Slovenskej národnejstrane, sa zachovali „veľkoryso“ a na zrušeniezmluvy pristúpili. Pravda s malou výhradou– peniaze, ktoré im už boli poukázané, sinechajú. A nejde tu o fazuľky. Ide o desiatkymiliónov v korunách, za ktoré boli nakúpenénapríklad logá. Reálne ceny, ktoré boli sa tietologá zaplatené, sa pohybovali v desiatkachtisíc korún, ale vyfakturované boli milióny.Tak sa to dnes robí: 1.Vyhráte utajený tender.2. Prípravné práce vykoná za vás niekto iný.3. Zaplatíte mu reálnu hodnotu práce. 4. Vysi vyfakturujete desať-, dvadsať-, tridsaťnásoboktejto sumy. 5. Príslušné ministerstvo,úrad či agentúra vám to preplatí. Summasummarum: Bez práce sú koláče!!! Ak nenarazítena Európsku komisiu. Tá sa nedá opiťrožkom. Tá to nepreplatí. Ale nič to, platiť samusí, a tak vám to zaplatia daňoví poplatníci.Koláče budú vždy. A vždy vaše.Teplý vzduch a TranspetrolJedna z najnovších káuz, ktorá hýbalanajmä bratislavskou verejnosťou, je osudParku kultúry a oddychu na dunajskomnábreží. Je vlastne stará už niekoľko rokov,keď bratislavský magistrát predal pozemkypod PKO a vydal aj búracie povoleniena budovy firme Henbury Group. Zdesenievšak vypuklo až vo chvíli, keď si firmachcela uplatniť svoje právo a začala budovyPKO búrať. Napokon, ide o lukratívny pozemokna brehu európskej veľrieky a developeriuž videli zisky z nových budov, luxusnýchbytov a kancelárií s výhľadom naveľtok. Ochrancovia PKO však chcú budovyzachrániť, hovoria o akomsi genius locitýchto priestorov, o histórii a spomienkacha, čuduj sa svete, na čelo týchto ochrancovsám seba pasoval aj primátor Andrej Ďurkovský,ktorý pri predaji pozemkov muselbyť. Istá šanca, že PKO neskončí ako divadloStoka, na ktorého mieste sa už mohutnebudujú ďalšie luxusné priestory pre smotánku,tu však ešte stále je. Mesto môže odkúpiťpozemky pod PKO, ktoré kedysi predalo.Samozrejme, niekoľkonásobne drahšie.A j to je cesta ako nerobiť nič a zarobiť.Musíte len kúpiť od štátu, mesta, obce, ministerstvaniečo, o čom pozitívne viete, žebude o niekoľko rokov potrebovať. Potommu to treba predať späť, prirodzene s tisícpercentnýmziskom. Alebo tak nejako. Taksa to udialo aj v prípade Transpetrolu. Ajten sme predali ruskému Jukosu, a potomkúpili späť za 180 miliónov eur jeho 49-per­48 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Komentárcentný balík. Ale stala sa chyba. Objavil saIgnác Ilčišin a skupina podnikateľov okoloneho, ktorí tvrdia, že sú 34-percentnýmivlastníkmi Transpetrolu a majú dokoncanárok na 150 miliónov eur zo ziskov firmypočas sporov so štátom. Ilčišin sa dokoncavyhrážal štátu, že „svoj“ balík predá do zahraničia,najskôr ruskému Promnefťstroju.To už rozhodilo aj generálneho prokurátoraDobroslava Trnku, ktorý vyhlásil, že Ilčišinmôže skončiť dokonca za mrežami. Zrejmetento pán podnikateľ nemá dostatočné politickékrytie. Pretože aj takí sa nájdu, ktorísa stanú obetnými baránkami, aby národvidel, že už nás sa podniká čestne a statočnea ak niekto pravidlá porušuje, čaká hotrest. Napríklad šéfku Privilégia ŠtepánkuMádlovú, ktorá žiadala a dostala dotáciu vovýške 66-tisíc eur na polohovateľné postelevo svojom zariadení sociálnych služieb.Táto malá ryba zrejme za svoje podnikaniezaplatí. Vždy sa tvrdilo, že kradnúť trebav miliónoch. Ak ukradnete zopár eur alebozopár tisíc eur, vždy vás chytia a potrestajú.Nikdy však nepotrestajú chlapa, ktorýpredal Eiffelovu vežu alebo Karlštejn. Hoci– veľmi vzácne, aj to sa niekedy podarí.Napríklad v prípade Bernarda Madoffa, finančníkaz Wall Street, ktorému sa darilodesaťročia prevádzkovať typickú pyramídovúhru a ktorý zdefraudoval desiatky miliónovdolárov. Nebyť finančnej krízy, možnoby ho nikto za jeho života ani neodhalil. Alevráťme sa domov.Politická opozícia je, prirodzene, prípadom„nástenkového“ tendra pobúrenáa hodlala odvolať aj dezignovaného ministravýstavby Igora Štefanova, ale vzhľadom narozloženie síl v parlamente sa jej to, samozrejme,nepodarilo. Aj samotné návrhy opozíciena odvolanie ministrov sú v dnešnomparlamente viac ako smiešne a podobne ichvníma aj verejnosť. Ak sa toho-ktorého ministranerozhodne zbaviť vládna koalíciasama, opozícia nemá najmenšiu šancu. Ibažeby pomohla Európska komisia. Vďaka zaňu, predsa len sa jej pôsobením darí obrusovaťnajhrubšie hrany klientelizmu v novýchčlenských krajinách. Ak sa teda opozíciinedarí so Štefanovom, pokúsi sa o ministraživotného prostredia Jána Chrbeta, ktorý jerovnako nominantom Slovenskej národnejstrany. V tomto prípade ide o emisie CO 2.Jednotlivé členské krajiny EÚ majú stanovenékvóty na emisie skleníkových plynova ak ich nevyčerpajú, môžu ich predať inémuzáujemcovi. Priamy predaj týchto emisiíschválil Ficov kabinet v roku 2007. Chrbetovrezort predal nadbytočných desať miliónovton emisií oxidu uhličitého súkromnejfirme Interblue Group za extrémne nevýhodnúcenu. Pritom o tejto firme nikto ničnevie, dokonca jej webovú stránku, z ktorejje veľmi ťažké ju definovať, vytvoril 21-ročnýštudent Slovenskej technickej univerzity.Zmluvu s firmou Interblue minister zverejniťodmietol, hoci tu ide o peniaze násvšetkých. Predaj emisií je lukratívny podnik,pravda, pokiaľ nepredávate za nejakúdumpingovú cenu. A ak predávate, musítemať na to nejaký dôvod. Aký asi? Získalisme 60 miliónov eur, mohli sme mať údajneaž 220 miliónov. Kto zaplatí rozdiel? MinisterChrbet to isto nebude.Ako sa nechceme poučiťKorupcia a klientelizmus existovali užod úsvitu ľudských dejín. Vždy sa nájdeniekto, kto chce získať niečo za nič, kto viezneužiť situáciu, svoje postavenie, funkciu,stranícku príslušnosť. Práve preto západnáspoločnosť zapracovala do svojich zákonova pravidiel mechanizmy, ktoré korupciua klientelizmus potláčajú, odhaľujú a trestajú.Nie vždy sa to podarí, ale bojovať trebastále. Stála a večná je totiž aj ľudská chamtivosť.Po posledných slovenských kauzáchprišlo vyhlásenie z Úradu pre verejné obstarávanie,že čerpanie eurofondov treba kontrolovaťdôslednejšie. O takomto zistení sazväčša konštatuje, že ktosi objavil Ameriku.Cesty našich poslancov a politikov na západod našich hraníc sú časté, máme zastúpenieaj v europarlamente. Tieto „výlety“ a lukratívnemiesta v Bruseli boli a sú nie náhodouterčom kritiky, pretože ich prínos je častoveľmi diskutabilný. Keby sa naši emisáriviac zaujímali o spomínané protikorupčnémechanizmy a prácu kontrolných orgánovv pôvodných členských krajinách únie,mohli sme sa mnohým stratám vyhnúť. Jepravda, že niektorí ľudia by zbohatli oveľamenej (a to sa netýka len Slovenska), alenaše krajiny by boli oveľa dôveryhodnejšiev celoeurópskom kontexte. Jednou zo zásadzápadnej politickej kultúry bola skutočnosť,že už len pri samotnom podozrení z korupcieči klientelizmu odchádzal dotknutý politiksám od seba. Postkomunistické krajinypriniesli nový model – ak bol aj niektodoslova prichytený pri čine, vyhlásil jednoducho:„A neodstúpim.“ A bolo po vtákoch!Tento model, žiaľ, exportujeme. Naučili saho používať už aj na Západe. Už sa sotvastane, že sa pri podozrení z korupcie nejakýpolitik zastrelí v Boulonskom lesíkuako bývalý francúzsky premiér Béregovoj.V kurze sú zahmlievanie, luhanie, obrananeobhájiteľného „za každú cenu“. A urputnédržanie sa funkcie, v ktorej sú korupciaa klientelizmus možné. Nuž, nezvolili smesi práve našu najlepšiu črtu ako exportnýartikel. Vďaka za pozornosť Európskej komisiečerpaniu eurofondov. Bude sa ťažšiekradnúť.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 200949

EsejVšetko predaťAnton HykischCez májové sviatočné víkendy sme sarozbehli po Slovensku skontrolovaťrekreačné chalupy a chaty. Vyvetrať, zatepliť,zbaviť sa zimnej stuchliny. Odskúšaťzáhradné kozuby, grily, ohniská. Umorenípodvečer sadnúť si do krčmy, pubua nevdojak si vypočuť, čo trápi domácich.V čom sú tie bolesti odchodnejšie od veľkomestskýcha v čom sa podobajú.V ostatných rokoch na Slovensku sarozmohla pandémia. Inakšia než prasaciachrípka z Mexika. Všetko sa predáva.Presnejšie, všetko sa predáva, čo bolodoteraz štátne, obecné, spoločné.Sedíte a počúvate. Kúpite si noviny a čítate.Predáva ministerstvo národnej obrany.Prebytočný majetok. Kasárne, výcvikovépriestory. Nuž, čo? Za kasárňami nikomunebude ľúto. Predstavujú minulosť.Storočie národných armád, kus chlapskejromantiky, dejisko komických i tragickýchzážitkov. Ponuré kasárenské budovy bolisymbolom vševládneho štátu, často cudziehoútlaku. Ale aj priestor opradený romantikou.Kus dávneho života temer každéhoslovenského mesta. Na čo sa zmenia predané – či za symbolickúkorunu odovzané kasárne? Na školy? Domovy dôchodcov či,nebodaj, bezdomovcov? Alebo ich nechá nový majiteľ schátrať narumoviská. A po rokoch predá výhodne pozemok novému vlastníkovi?Pod dobre myslenou snahou previesť nerentabilné štátne ustanoviznedo rúk súkromných vlastníkov sa skrývajú aj hrozivé detaily.Taká vojenská nemocnica bola za každého režimu prednostnea dobre personálne i technicky vybavená. Šikovný podnikateľs dobrými lekármi môže vykonať zázraky. Osvedčená salámovámetóda. Najprv sprivatizujeme najlepšie vybavené pracoviská.Zvyšok necháme štátu, aby v zúfalstve ponúkol ďalším záujemcomten zvyšok za symbolickú cenu. Dobrý biznis, však?Vlna oficiálnej privatizácie sa končí. Nastáva však éra predajov.Predávajú tí, čo najprv sprivatizovali. Sú možné dva prípady. Privatizérfirmu dokatoval, doničil. Takže sa jej zbaví. A je rád. Druhýprípad: privatizér firmu zveľadil, ale chytil ho infarkt, rakovinaalebo nenásytná milenka. A tak všetko predá ďalšiemu záujemcovi.Obaja sú spokojní.Slovensko je malé. Každý každého pozná. Z pripitých úst a mozgovsa dozviete, že v novej spoločenskej hre „Všetko predať“ má„verchuška“ už sféry rozdelené. Obranu má pán X, zdravotníckezariadenia pán Y, chémiu a ropu pán Z. Eurofondy sú takpovediacsmotanou navyše.V krútňave predajov sa točí všeličo. Vlastne všetko. Mestské zastupiteľstvápredávajú lesy okolo svojich miest (Košice, Bardejov).Slovensko je krajinou lesov, kedysi vyspelého drevárstva, lesníctva,poľovníctva. V okolí môjho rodného mesta s tradičným lesníckymškolstvom sa podnikavá skupina pokúsila získať do vlastníctvavari dvestoročný areál lesnej škôlky, plochy so vzácnymidrevinami, výsledky trpezlivej práce mnohých generácií učiteľova žiakov lesníckych škôl? Celé malebné údolie prežilo od MárieTerézie všetky režimy. Nebyť niekoľkých odvážlivcov v mestskomzastupiteľstve, údolie malo padnúť za obeť niekoľkým podnikavcomz počiatku nášho 21. storočia! Vari by sme potom mali žiadaťna tvorbu nového výskumného lesníckehoareálu fondy z Európskej únie? Je to hanebnéa hlúpe zároveň. Vypestovať storočnýstrom sa nedá za pár hodín ako zmontovaťnový model peugeotu či citroena.Ľudia s prekvapenými tvárami sledujú,ako im spred oči miznú istoty potrebnék životu.Predávajú sa nemocnice. Sú mestáa mestečká, kde už občania ani nevedia,koľkého vlastníka má miestna živoriacanemocnica. Pravdaže, všetko je legálne,v poriadku. Poslanci mestského (krajského)zastupiteľstva všetko odhlasovali. Zápisnicesú vzorne vedené. Len s predanýmiinštitúciami sú problémy aj po niekoľkonásobnom predaji. Že sa pri každom predajinavyše nabalia aj ľudia okolo predávajúceho(zástupcovia ministerstva, samosprávya pod.), sa mlčky predpokladá.Krútňava predajov strháva do víru stáleviac ľudí. Naivní (či prefíkaní) poslanciobecných, mestských či krajských zastupiteľstievodhlasúvajú neuveriteľné transakcie.Potom sa zrazu dozvedia z médií, čo vyviedli.Občan so zdravým rozumom sa nemôže čudovať, ak niektonajprv odhlasuje predaj pozemkov napríklad pod bratislavskýmParkom kultúry a oddychu a potom je prekvapený, že príde buldozérbúrať PKO. Vlastník je predsa pánom na svojom pozemku,či nie? Pán primátor a panie a páni poslanci mestského zastupiteľstvasa zrazu čudujú. A dodatočne predvádzajú, ako zachrániťPKO, stavbu spojenú s celými generáciami Bratislavčanov.Predáva sa všetko. Kdeže sú vzletné vety v Ústave Slovenskejrepubliky o kultúrnom dedičstve, ochrane pamiatok? Dnes môžetekúpiť aj akýkoľvek hrad, zámok. Na komunistov sme nadávali,že vyhnali pôvodných vlastníkov zámkov, kaštieľov, narobiliz nich družstevné sýpky, stajne. Ale aj múzeá, galérie, domovydôchodcov. Teraz schudobnené obce ponúkajú ruiny slovenskýchhradov temer zadarmo, len aby sa ich zbavili. V ruinách hradovbudú pizzerie, v kaštieľoch kasína alebo erotické salóny? Niet lepšiehomiesta pre golfové ihrisko než parky barokových kaštieľov,však? Namiesto „cudzáckych“ Esterházyovcov či Pálffyovcov budúz kaštieľov profitovať slovenskí mafiáni, ktorým barok a bar splývajúv jedno – v prachy.Samozrejme, nie som za to, aby umelecké pamiatky, každoročnesanované zo štátneho rozpočtu, naďalej chátrali. Ide len o to,aby nový vlastník mal dokázateľný vzťah, skúsenosti, primeranýpodnikateľský zámer na zveľadenie a sprístupnenie kultúrnej pamiatky.Takých prípadov je zatiaľ málo.Podporné spolky, združenia a dobrovoľné fondy umelcov existovalidávno pred socializmom. Na Slovensku sa podarilo zachovaťinštitút kultúrnych fondov, ktoré vznikajú zo zákonom určenýchpríspevkov (2 % z autorského honoráru). Fondy z tohto majetkuudeľovali podpory, tvorivé štipendiá, udržiavali prevádzkutvorivých domovov (kaštiele v Budmericiach, Moravanoch nad Váhom,Dolnej Krupej). Boli pýchou Slovenska. Mnohí autori zo západnýchkrajín obdivovali systém, kde si umelci z časti vlastnýchhonorárov financovali lepšie tvorivé podmienky. Dnes sú kultúrnefondy terčom útokov a posmeškov. Vidina privatizácie zachovanýchkaštieľov až príliš jasne vysvetľuje „ideové“ argumenty bu­50 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Esejdúcich nákupcov („dodatočné zdaňovanie“, „relikt socializmu“a pod.) Ňuchajú, chodia okolo a striehnu na koniec nájomnýchzmlúv umeleckých organizácií so štátom, aby sa čím skôr zmocnililukratívneho majetku.Samozrejme, tieto protikultúrne praktiky by sa nemohli uplatniťv krajine, kde existuje silné vedomie o nutnosti a nevyhnutnejtrvácnosti národnej kultúry. Každá obec, každé mesto je permanentnýmbojiskom vnútri krútňavy „Všetko predať“. Na mnohýchmiestach občianske združenia, kultúrne inštitúcie, odbory kultúrysamosprávnych krajov, mimovládne organizácie dokázali revitalizovaťhistorické pamiatky, dať im novú krv. V Banskej Štiavnicimajestátny komplex Starého zámku nad historickým jadromuž po niekoľko rokov žije prudkým kultúrnym životom: výstavy,trhy starých remesiel, nočné divadelné predstavenia na nádvorí.Navyše každoročne koncom augusta sa tam koná medzinárodnýliterárny festival Cap a l´Est (Cesta na východ), slávnosť poéziefrankofónnych krajín za účasti zahraničných a slovenských básnikov,hudobných telies a hercov. Dúfam, že banskoštiavnickýStarý zámok sa nestane objektom predaja na golfové ihrisko. (Užlen preto, že Štiavnica je príliš hrboľatá na tento vznešený šport.)Gamblerskej hre „Všetko predať“ ťažko uniknú ľudia, ktorí nemajúcit pre tradíciu, nadväznosť generácií, miestny kolorit. BanskáŠtiavnica bola stáročia známa tradíciou škôl vrátane prvej vysokejškoly banskej na svete z 18. storočia. Čarovný školský areál v botanickejzáhrade zatiaľ unikol pozornosti nákupcov a predajcov.Ohrozená je však náprotivná budova bývalého Reálneho gymnáziaAndreja Kmeťa.Krásna trojposchodová nárožná budova z roku 1914 zdobenásgrafitmi vied (fyzika, geometria, aritmetika, geografia...) s dômyselnýmvnútorným usporiadaním hodným univerzity. Zlučovanímpriemyselných škôl sa vzácna budova stala pre Banskobystrickýsamosprávny kraj prebytočným majetkom. Ak sa podarí výmenabudov s terajším cirkevným gymnáziom, tak tento architektonickýskvost unikne predaju vlastníkom, ktorí tam chceli kasíno čiherňu... Všetko závisí od kultúry ľudí na samosprávnom kraji.Diabol obchádza ako ručiaci lev... upozorňuje Ježiš v Novom zákone.Fanatici rýchleho zbohatnutia v hre „Všetko predať“ sú neúnavnívo svojej vynaliezavosti.Významnú úlohu hrá taktika „doviesť k ruinám“. Možno ju považovaťza mierovú obmenu stalinskej taktiky „spálenej krajiny“.Narýchlo neviem, aké sú legislatívne možnosti zabrániť uplatneniutejto taktiky. V podstate ide o proces, že nový vlastník necházakúpenú nehnuteľnosť chátrať. Ostatní naokolo nechápavo sledujú,prečo nový vlastník budovu neopravuje, nič v nej neprevádzkuje.Inokedy agilní mestskí poslanci skláňajú hlavy predposvätným inštitútom súkromnéhovlastníctva a stálečakajú. Majú dosť inýchúloh, však? Niekedy uplynúaj roky. Budova bojujes časom, počasím, vetrami,búrkami, mrazmi a lejakmi.Omietka opadáva, oknású najprv rozbité, potomzmiznú rámy okien, v nociplieskajú prázdne rámy,dvere vypadnuté z pántov.Všetko vyzerá ako hororz Drakulovho zámku v hlbináchtransylvánskych lesov.Omietka už zmizla, vidímepôvodné murivo, kameňkombinovaný s tehlamia čertvie s čím všetkým, čonavial čas. O chvíľu padnúaj kamenné tabule s označenímvýznamných osobností,ktoré v tejto budove Evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiúčinkovali. Mestská samospráva má iné starosti. Zástupca bývaléhovlastníka tadiaľ na večernú prechádzku ani nechodí, takžeazda ani nevie, čo sa s jeho bývalým, historicky cenným majetkomdeje. Je vhodný na nakrúcanie hororu.V každom meste nájdeme takýto prípad. Jeden, dva, možnoi viac. Nie náhodou ide o historické pamiatky. Načo by sa developer,staviteľ shopping centier či zábavných parkov papral s nejakýmifasádami, barokovými či empírovými oblúkmi? Nato sú prefabrikáty.Lidl dokážeme postaviť za niekoľko týždňov. Ide o pozemok.Kúpená nehnuteľnosť smeruje k nezadržateľným ruinám.Potom pamiatkari padnú na kolená a ja môžem postaviť svoje developerskéveľdielo.Počuli ste o Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici? Vzniklokoncom 17. storočia. V budove na pravom konci slávneho NámestiaSvätej Trojice študoval Sándor Petöfi (ak chcete Alexander Petrovič),ale aj Andrej Sládkovič. Mám česť z okien svojho domuhľadieť na zadný trakt kedysi honosnej budovy. Bola postavená nazákladoch starej stavby zo zbierok veriacich. Novú budovu lýceaotvoril 26. júna 1830 Ján Kollár za prítomnosti pruského konzulana 300. výročie augsburského vyznania. Na tomto učilišti účinkovalipoprední slovenskí evanjelickí učenci a spisovatelia vrátaneSládkoviča, autora Maríny. Bola to elitná škola, udržiavala slovenskénárodné povedomie počas uhorského štátu, až do vzniku Československejrepubliky.Naproti historickej budovy sú dva súkromné penzióny plné turistov.Tí zmätene pozorujú evanjelické lýceum, ktoré evanjelickácirkev a. v. pred niekoľkými rokmi predala mne neznámemu súkromníkovi.Roky nepoužívaná budova vyzerá totiž ako strašidelnáatrapa drakulovského zámku. Za víchrov a lejakov plieskajúcedvere a rozpadávajúce sa ochozy tvoria drakulovskú zvukovú kulisupre obyvateľov zadnej Bottovej uličky.Osobitným listom som na rozpadajúci sa múr zadného traktulýcea upozornil Mestský úrad Banskej Štiavnice v roku 2007.Úrad vyzval nových vlastníkov na nápravu. Vlastník po čase urobilúžasnú investíciu. Vymenil odkvapovú rúru nad múrom areálu.V novembri 2008 sa veľká časť múra prepadla do bývalého nádvorialýcea. Uličku nad lýceom mestská polícia z bezpečnostných dôvodovuzavrela. Keď píšem tieto riadky, je máj 2009, stav je nezmenený.Nič sa nedeje. Začína sa turistická sezóna.Podľa najnovších informácií nový vlastník vlastní budovu lentri roky a momentálne čaká na poskytnutie dotácie z ministerstvakultúry.Neviem, dokedy sa budeme nehnuto prizerať na toto šialenstvopredávania nehnuteľností, ktoré kedysi slúžili celospoločenskýmpotrebám a teraz sa bez záväzkov dostávajú do rúk málo zodpovednýchnových vlastníkov.Ak chceme pokračovaťv tejto svojráznej slovenskejspoločenskej hre, navrhujem,aby sme najbližšie predalipodnikateľom aj areálBratislavského hradu. Prípadnepredajme súkromníkoviaj terajší prezidentský(bývalý Grassalkovichov)palác. A počkajme, kýmniektorý vlastník svojráznoutaktikou dovedie k ruinámnovostavbu slovenskéhoparlamentu.Možno sa dožijeme času,keď už nebude čo na Slovenskupredávať. Budemebez starostí.Foto: archív autoraMáj 200951

Slovenská ekonomikaEkonomické udalostipohľadom analytikaPavol OndriskaZverejnené hodnoty rôznych ekonomických indikátorov v poslednýchtýždňoch naznačujú, že ten najväčší prepad ekonomickejaktivity vo vyspelých krajinách je pravdepodobne za nami.Avšak je dobré si uvedomiť, že zrejme ide iba o spomalenie pokračujúcehopoklesu, respektíve stabilizáciu na veľmi nízkych úrovniach.Cesta k viditeľnému oživeniu globálneho hospodárskehorastu bude ešte dlhá. Väčšinové očakávania sa upierajú najskôr nazačiatok roka budúceho. Ešte dlhšie to môže trvať v prípade týchkrajín, ktoré sú závislé od vonkajšieho prostredia, či už z hľadiskazahraničnoobchodnej výmeny, alebo získavania kapitálu. Takýmtopríkladom je aj Slovensko. Veď celkový vývoz predstavoval v roku2008 až 74 percent hrubého domáceho produktu a krajina je takextrémne závislá od zahraničného dopytu, predovšetkým od Nemeckaako nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera.Pesimizmus ohľadom aktuálneho vývoja slovenskej ekonomikyzviditeľnili výsledky priemyselnej produkcie. Za február došlok ďalšiemu medziročnému poklesu, ktorý prevýšil 28 percent povyše 30-percentnom prepade za január. Zdá sa, že dôsledok plynovejkrízy na začiatku roka nebol až taký rozhodujúci a odstávkavýrob pre obmedzenie so zásobovaním plynu bola v mnohýchprípadoch skôr zámienkou ako príčinou. Tou primárnou príčinouje chabý zahraničný dopyt po domácich produktoch. Vo februáriiba jedno odvetvie vykázalo medziročné zvýšenie produkcie, a tovýroba ropných produktov. Na druhej strane výroba elektrickýchzariadení sa prepadla viac ako o polovicu, výroba dopravnýchprostriedkov o 44 percent a výroba strojov viac ako o tretinu. Zlepšeniebude závisieť od oživenia objednávok zo západnej Európe,ktoré možno sotva očakávať skôr ako ku koncu tohto roka.Vývoj v ďalších mesiacoch naznačujú tzv. predstihové ukazovatelezaložené na hodnotení aktuálneho stavu, respektíve očakávaniachekonomických subjektov na najbližšie mesiace. Indikátorekonomického sentimentu za apríl, zverejnený štatistickým úradom,naďalej klesal, pričom opätovne prepísal rekord v podobenajnižšej hodnoty od začiatku realizácie výpočtu (január 1997).Negatívny vývoj indikátora bol ovplyvnený poklesom dôveryv stavebníctve, službách a priemysle.Vzhľadom na previazanosť s výkonom priemyslu pozitívne prekvapilzahraničný obchod za február. Podľa údajov štatistickéhoúradu bol medziročný pokles vo vývozoch prevážený ešte väčšímznížením v dovozoch, čo sa odrazilo v prebytku bilancie za februárv objeme 84 mil. eur. Prebytok tak vymazal zhruba polovicudeficitu za prvý mesiac tohto roka. Medziročné prepad dynamikyzhruba o tretinu, a to tak na strane vývozov, ako aj dovozov,sú ilustráciou spomalenia malej domácej ekonomiky závislej odobchodnej výmeny. Pri vysokej importnej náročnosti domácejprodukcie klesá, s úbytkom zahraničných objednávok, aj potrebavstupov vrátane vstupov energetických komodít.Smerovanie slovenského hospodárstva do recesie sa začína viditeľneprejavovať na stave trhu práce. Za marec vystúpila miera nezamestnanostiponad dvojcifernú hranicu (10,3 percenta), dosahujúcsvoju najhoršiu hodnotu od júna 2006. Zároveň išlo takmer o tri percentuálnebody vyššiu úroveň ako v marci 2008. Ani sezónne faktory,na rozdiel od minulosti, nedokázali pozitívne ovplyvniť vývojtohto ukazovateľa. Zatiaľ čo pred rokom došlo v marci k miernemupoklesu o vyše jednu desatinu percenta, tentoraz miera nezamestnanostimedzimesačne poskočila nahor o pol percentuálneho bodu.Rastúca nezamestnanosť, chabé vyhliadky na rast miezd, priškrteniebankových úverov a obavy o budúcnosť, pochopiteľne, pribrzďujúapetít domácností utrácať. Dôkazom bol výsledok maloobchodnýchtržieb, ktoré sa za február medziročne prepadli o vyšedesať percent po miernom poklese za január. Pravda však je, žeaj medziročný základ zohral svoju rolu, keďže vo februári 2008vzrástli maloobchodné tržby až o neudržateľných 20 percent.Na pozadí chabého globálneho dopytu pokračuje dezinflačný proces.Rast spotrebiteľských cien na Slovensku sa spomaľuje už šesť mesiacovv rade. Za marec si medziročný index inflácie harmonizovanejna podmienky Európskej únie zapísal hodnotu 1,8 percenta po 2,4percenta vo februári. Tak, ako vyplýva z údajov štatistického úradu,za medzimesačným poklesom boli najmä nižšie ceny potravín a áut,zatiaľ čo ceny v odvetví zdravotníctva a reštaurácií pôsobili mierneproinflačne. Inflácia ustupuje v celej Európe, veď samotná eurozónadosiahla najnižšiu hodnotu rastu spotrebiteľských cien (0,6 percenta)za obdobie svojej existencie. Je dobré dodať, že Slovensko spolu s Holandskommá v rámci celej eurozóny tretiu najvyššiu mieru inflácie.Národná banka Slovenska čiastočne prekvapila mierou revíziesvojho odhadu ekonomického rastu (vlastne poklesu) v práve prebiehajúcomroku a zaradila sa tak medzi najpesimistickejšie predpovedena domácom trhu. NBS skresala svoju nedávnu prognózurastu na úrovni 2,1 percenta na pokles o 2,4 percenta. Ministerfinancií síce označil aktuálny odhad z dielne NBS za realistický,avšak samotné ministerstvo revíziu vlastných prognóz zatiaľ odkladáa počká na „tvrdé“ dáta za prvý kvartál 2009.Hoci je naďalej oficiálnym cieľom vlády pre rok 2009 neprekročiťrozpočtový deficit verejnej správy na úrovni troch percent HDP,iba málokto verí, že v aktuálnej situácii to je reálne. Hoci dosahyglobálnej recesie sú rozhodujúcim faktorom na hospodárenie štátu,aj neochota vlády obmedziť verejné výdavky v čase, keď ekonomikaešte rekordne rástla (a vytvoriť si tak priestor na boj s recesiou),má taktiež svoj podiel. Medziročný výpadok výberu dane z pridanejhodnoty ako dane s najväčším podielom na daňových výnosoch zaprvé štyri mesiace 2009 zhruba o jednu tretinu je varujúci. Existujereálne riziko, že deficit verejných financií sa môže vyšplhať nad hranicuštyroch percent HDP. Doterajšie kroky vlády na zníženie neefektívnychvýdavkov nie sú zatiaľ presvedčivé a ani čo do objemudostatočné. Je dobré dodať, že za rok 2008 skončili verejné financie,podľa predbežných výsledkov, zo schodkom 2,2 percenta HDP.Smerovanie k vyššiemu ako pôvodne očakávanému schodkuverejných financií, a teda vzrastajúca potreba jeho prefinancovania,viedla k rozhodnutiu ministerstva financií vydať novú emisiupäťročných eurodlhopisov a získať tak zdroje priamo na zahraničnýchtrhoch.Autor pracuje v spoločnosti AIG Funds Central Europe. Jeho prezentovanénázory sa nemusia vždy zhodovať s názorom spoločnosti.52 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

1+1To je môj názorPredsedníctvo Českej republiky Európskej únii malo nečakaný priebeh. Opozícii sa podarilo odvolaťpravicovú vládu Mirka Topolánka a nahradiť ju tzv. úradníckou vládou Jana Fischera. Nie je to krok,ktorý znížil dôveryhodnosť Českej republiky, resp. znefunkčnil rotujúce predsedníctvo v EÚ?Priebeh českého predsedníctva predovšetkým ukázal, že zastaraná inštitúcia rotujúceho predsedníctva nevyhovujepotrebám súčasnej Európskej únie.Už pred jeho nástupom 1. januára 2009 bolo jasné, že stabilita českého predsedníctva bude funkciou vývojav českej vnútornej politike. Objavili sa dokonca návrhy, aby si ho Praha „vymenila“ so Švédskom. PremiérTopolánek, samozrejme, akékoľvek reči o nestabilite odmietal – aby nakoniec skončil tak, ako mu to skepticipredpovedali.Nie je to úplne jeho vina. Nie je prvým premiérom, ktorý stratil v parlamente väčšinu, musel vyhlásiť predčasnévoľby a do ich konania vymenovať „úradnícku vládu“. Nie je to ani vina opozície – je jej legitímnym právomašpirovať na moc a snažiť sa ju získať zákonným spôsobom.Problém spôsobili zastarané inštitucionálne pravidlá EÚ. Predsedníctvo rady, ktorá má v rozhodovacomprocese únie najdôležitejšiu úlohu, rotuje každého pol roka. Ak je vláda, ktorá ho preberá, z nejakej príčinyoslabená, nabúra to aj fungovanie celej EÚ. To, samozrejme, neznamená žiadny „kolaps“. Politické priority sústanovené vopred a koordinované v rámci troch za sebou nasledujúcich predsedníctiev. Bežnú administratívnuagendu dokáže zabezpečiť sekretariát rady. Napriek tomu politická nestabilita v predsedníckej krajine spôsobujeproblémy minimálne vo dvoch oblastiach.Globálne politické prostredie prechádza dôležitými zmenami. Únia chce byť ich aktívnym aktérom. To jevšak bez fungujúceho a politicky silného predsedníctva, ktoré ju má zastupovať navonok, minimálne výrazne ťažšie.Predsedníctvo tiež zohráva dôležitú úlohu v medziinštitucionálnych rokovaniach. Ako zástupca rady, teda členských krajín, rokuje s Európskym parlamentom o prijímanejeurópskej legislatíve. Ak je politicky oslabené, je preň ťažšie vyžadovať od EP ústupky, či presviedčať členské krajiny, aby podporili dohodnutý kompromis. Lenšťastnou zhodou okolností sa podarilo uzavrieť niektoré dôležité rokovania a vďaka blížiacim sa eurovoľbám sa žiadne ďalšie do jesene nepripravujú. Cena podobnejkrízy, napríklad počas rokovaní o budúcom rozpočtovom rámci, by však bola omnoho vyššia.Priebeh českého predsedníctva tak ukázal, aká dôležitá je Lisabonská zmluva. Zavádza stáleho predsedu Európskej rady a hoci si ministerské formácie Rady EÚ zachovajúrotujúce predsedníctvo, riešením môže byť posilnenie koordinácie a spolupráce v rámci „trojky“ (troch za sebou nasledujúcich predsedníctiev). Je to dôležitýkrok k zefektívneniu únie.Michal Havranzahraničnopolitický komentátorportálu www.jetotak.skRadovan GeistInternetový portál www.EurActiv.skČesi chceli Európanom polročné predsedníctvo v EÚ „osladiť“ perfektným marketingovým nápadom.Kockou cukru, ktorá, historicky doložené, je českým vynálezom.A práve kocôčka bieleho zázraku padajúca do šálky kávy sa stala úvodným reklamným sloganom českéhoúspechu. Po pár mesiacoch zostala Európe v ústach po českej kocke horká pachuť. České predsedníctvo satotiž končí takmer totálnym prepadákom.Hlavný dôvod: ideologicko-politická neschopnosť riadiť taký veľký spoločný celok. Čo sa teda v Prahe vlastneprihodilo, keď do začiatku nástupu do riadiacej funkcie spoločenstva všetko klapalo na viac než sto percent?Odpovedí je niekoľko: ako mohli viesť EÚ, ktorá je civilizačným, a nie biznisovým projektom ľudia typuTopolánek, Vondra, Schwarzenberg či, nebodaj, Klaus... atď. Teda ľudia stojaci v prvých šíkoch odporu protisamotnej podstate tohto druhu európskej integrácie. Títo páni nepochopili, že EÚ nevznikla pre ekonomické,ale pre politické dôvody. Akýkoľvek ekonomický vzostup vonkoncom nerieši politické pomery či už v tom-ktoromštáte, alebo vo všeobecnosti. V únii ide teda v prvom rade o politiku, o vytvorenie takého politickéhokonceptu, ktorý by zabránil ďalšiemu krvavému divadlu na starom kontinente, napr. aj akého sme boli svedkamipred vyše desiatimi rokmi na Balkáne, a nie napr. iba o prídel eurofondov...Českí pravicoví politici odmietajú politickú integráciu EÚ. Pán Klaus si predstavuje jej fungovanie ako akýsiekonomický výmenný, ba až bártrový trh, a politiku, pravdaže, len a len tú pravicovú, by chcel najradšej uplatňovaťsám a jediný ako absolutistický vládca a možno ju až odporúčať celej Európe...Európska únia má v súčasnom a dobre vyváženom základnom dokumente, akým je Lisabonská zmluva,ktorá – našťastie – napokon prešla po snemovni aj českým senátom, viaceré poistky proti prípadnému politickému zneužívaniu tzv. nezávislého politického kurzu.Od začiatku prebrania predsedníckej funkcie – treba dodať, že táto rotačná česť sa ušla po Slovinsku iba druhému štátu z okruhu tzv. novej Európy – však Prahapredkladala jeden nešťastný postup za druhým. Pritom aj u nás sme očakávali, že Česi ukážu Európe nový, možno až modelový prístup k riadeniu takého historickyzásadného celku.Nestalo sa tak pre viaceré konkrétne príčiny. Ešte pred štartom vyslovil francúzsky prezident Sarkozy pochybnosť, či Česi zvládnu predsedníctvo vo chvíľach nastupujúcejhospodárskej a finančnej krízy. Najmä preto, že Topolánkove neoliberálne predstavy boli a sú v ostrom rozpore s obsahovou náplňou „kapitalizmu“ najmä voveľkých a rozhodujúcich štátoch EÚ, akými sú Nemecko, ktoré je jej hospodárskou lokomotívou, a Francúzskom propagujúcim vzácny sociálny koncept. V čase, keďvšetky krajiny vrátane Veľkej Británie, ale čo je pravdaže úplný šok, aj USA, prijímali na záchranu zblázneného a vytunelovaného kapitalizmu jeden štátny balíček zadruhým, Topolánek navrhoval jediný, teda klausovský recept: trh vraj všetko vyrieši. Sám Klaus hovoril o kríze ako o chrípke, ktorá prejde buď za týždeň, či najviac zasedem dní...A tak napokon vnútorný samodeštrukčný politický vývoj v Čechách vyústil do pádu Topolánkovho kabinetu v parlamente, dielo skazy bolo dokonané. Silný ideologickýantagonizmus prežívajúci na českej politickej scéne prakticky od novembra 1989 si vybral svoju daň aj v takej vrcholnej hanbe (odvolať vládu v polovici jej európskehopredsedníctva), na čom majú podiel všetky relevantné české politické strany, teda tak najmä Topolánkova či Paroubkova. Treba dodať jednu vec. Lisabonskázmluva obsahuje aj článok o možnosti vystúpenia z EÚ. Lebo cynicky možno povedať až nasledovné: Európska únia môže bez Českej republiky jestvovať aj naďalej. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 200953

s lexikónomna pulze SlovenskaOsobnosť cestovného ruchu v kategórii Propagácia cestovného ruchu Slovenskej republiky.Takto sa dá výstižne a stručne charakterizovať Beáta Kolníková - riaditeľka spoločnostiAstor Slovakia Welcome Service; titul jej bol udelený ešte v roku 2004. Medzičasomsa aktívne podieľala na viacerých podujatiach a propagačných eventoch domaa v zahraničí. Oslovili sme ju pri príležitosti nového vydania ročenky Cestovný lexikónSlovenskej republiky.■■ Už niečo vyše mesiaca je na trhu aktualizovanévydanie vašej ročenky. Prečo ste sasústredili na propagáciu Slovenska?O systematických krokoch zamerať svojučinnosť na podporu informácií o domácomcestovnom ruchu sme uvažovali predmnohými rokmi. K dnešnému dňu sa námpodarilo naplniť našu víziu v pomerneslušnom knižnom objeme, čoho dôkazomje už 11. vydanie, ktoré uvádzame na trhtradične v tomto predsezónnom období.Zmyslom publikácie, resp. celého informačnéhosystému je poskytnúť domáceja zahraničnej verejnosti (vychádza v slovenčine,angličtine a nemčine) čo najprehľadnejšiea s ročnou periodicitou aktualizovanéinformácie o Slovenskej republike;o krajine s potenciálom prírodných a historickýchobjektov. Na tom sa za celé totoobdobie nič nezmenilo. Naopak, stále naliehavejšiepociťujeme potrebu informovaťo bohatej histórii, pamätihodnostiach, kultúrnychinštitúciách, podujatiach a s týmsúvisiacimi odkazmi na možnosti rozvojaa podpory najmä mestského a kultúrnehoturizmu, ktorý je – podobne ako vo svete –i na Slovensku veľmi obľúbený.■■ Vás, pani riaditeľka, pozná odborná verejnosťaj ako neúnavnú propagátorku jedinečnostíSlovenska.V mnohých členských krajinách EÚ jeturizmus definovaný v systéme národnýchekonomík podstatne dôraznejšie akou nás. Viditeľné je to napríklad v tomto období,keď na všetkých doliehajú nepriaznivéekonomické okolnosti. No ich vplyvje podstatne jemnejší a mäkší v krajinách,kde sú zohľadnené požiadavky na podnikaniev službách a je širšie zapojenie populáciev tomto hospodárskom odvetví.Nejde pritom iba o služby v hoteloch čireštauračných zariadeniach. Orientácia nadomáci cestovný ruch – to je nadviazaniena ľudové tradície, manufaktúrnu výrobusuvenírov, produkciu domácich výrobkova prebytkov farmárov atď.Rada by som využila túto príležitosť, abysme sa skúsili na nepriaznivé okolnosti pozrieťaj pozitívne; veď už za našich starýchmám platilo – všetko zlé je naniečo dobré. Možno situácia vyprovokujehľadať zdroje a uplatnenia mnohýchnezamestnaných práve v tomtoodvetví na miestnej a regionálnejúrovni; v lokalitách, kde sa uchovávaliľudové remeslá a tradície. Preto somzástankyňou presadzovania a poukazovaniana rezervy v propagácii hodnôt,ktoré vytvorili predošlé generácie.Tie tvoria jedinečnosti, na ktoré – taknás donútili okolnosti – musíme sústrediťpozornosť. Je to cesta, ako odstrániťrezervu v celospoločenskom chápanívýznamu domáceho cestovného ruchu.Zároveň ide o príležitosť napĺňaťmyšlienku budovania národnéhopovedomia a hrdosti natradície a históriu. Nevyužiťpritom fortieľ a umnašich ľudí bybolo nezodpovedné.■■ Pre vaše aktivityje charakteristickáspoluprácas mnohými rezortnýmisubjektmi. Osvedčilsa tento váš prístup?Denne sa potvrdzuje,že bez otvorenej spoluprácev záujme rozvojaturizmu na Slovenskusa nedopracujeme k želanémucieľu. Preto z našejstrany nechýba ochota spolupracovaťs každým, kto tos rozvojom turizmu na Slovensku myslídobre a stojí aj o dobrú propagáciu svojichmožností a služieb. Za uplynulé rokynašich aktivít sa prirodzene vygenerovalaprofesionálna a veľmi korektná spoluprácas viacerými subjektmi štátnej správy,samosprávy i podnikateľmi. Je to najlepšiaodpoveď na otázku o prospešnosti spoluprácepočas uplynulých rokov.54 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Európska komisiaEurópska komisiaEURÓPSKa KOMISIaVzťahy so susedmiEurópska komisia zrekapitulovala konkrétnereformné úspechy, ktoré v roku v roku2008 dosiahli krajiny zúčastňujúce sa na európskejsusedskej politike (ESP). V politickomdokumente o implementácii ESP Komisiaposkytla prehľad vývoja v 12 krajináchzúčastňujúcich sa na ESP. Vzájomné vzťahysa do značnej miery prehĺbili aj vďaka dvomnovým regionálnym rámcom dopĺňajúcimdiferencované dvojstranné vzťahy – Únii preStredozemie a Východného partnerstva.Víťazi English Essay CompetitionEnglish Essay Competition je veľmi obľúbenáa tiež najstaršia súťaž v písaní anglickýchesejí pre študentov gymnázií v rámcicelého Slovenska, ktorú organizuje ZastúpenieEurópskej komisie a Nadácia otvorenejspoločnosti Open Society Foundationv spolupráci s Národnou bankou Slovenska.Do 15. ročníka súťaže sa v troch rôznych kategóriách:mladší, starší a anglofónni zapojilo803 študentov. V prvej súťažnej kategóriimladších súťažiacich zvíťazila M. Korábováz Bratislavy pred M. Harčaríkom z Nitry a D.Helcmanovou zo Zvolena. V kategórii staršíchsúťažiacich obsadila 1. miesto I. Kellyérová,2. bol D. Sládeček obaja z Bratislavya 3. P. Karlúbik z Partizánskeho. V kategóriianglofónov 1. miesto získal D. Dobrovoda, 2.M. Sipko a 3. H. Sipková, všetci z Bratislavy.Nové nástroje integrácieKomisia zaviedla dva nové nástroje na integráciuštátnych príslušníkov tretích krajínžijúcich v Európskej únii: Európske fórumpre integráciu, organizované v spoluprácis Európskym hospodárskym a sociálnymvýborom, v ktorého rámci si budú inštitúcieEÚ, zainteresované strany a organizácieobčianskej spoločnosti vymieňať názory naotázky týkajúce sa integrácie; a európske webovéstránky o integrácii, ktoré onedlho podsloganom Integrácia na dosah poskytnú vysokokvalitnéinformácie pochádzajúce z celejEurópy a vytvoria online komunitu aktérovv oblasti integrácie.Lacnejší roamingSMS správa zasielaná zo zahraničiav rámci EÚ bude od 1. júla stáť najviac 0,11EUR oproti dnešným 0,28 EUR. Európskyparlament výraznou väčšinou hlasovalv prospech nových pravidiel EÚ pre SMSroaming a dátový roaming. Zároveň schválilďalšie zníženie cien mobilných volaní v roaminguv inej krajine EÚ. Mobilní operátoribudú tiež musieť účtovať volania v roamingunajneskôr od 31. sekundy sekundovoutarifikáciou, čím sa ukončí súčasná situácia,v ktorej spotrebitelia preplácajú volaniaaž o 24 %. Európski spotrebitelia podľa očakávaníušetria pri používaní mobilného telefónuv zahraničí v rámci EÚ až 60 %.Chceme viac „Európy”Zastúpenie Európskej komisie na Slovenskuv spolupráci s Inštitútom pre verejnéotázky a agentúrou FOCUS realizovaloprieskum názorov slovenskej verejnostio vnímaní EÚ, miere informovanosti, informačnýchpredstavách a potrebách občanov,zdrojoch informácií a ďalších otázkach spojenýchs členstvom Slovenska v EÚ. Prieskumsa uskutočnil v marci 2009 na reprezentatívnejvzorke dospelej populácie SR. Jeho výsledkymôžu byť vnímané aj ako bilancia občanovpo päťročnici členstva Slovenska v EÚ.Prieskum ukázal, že z hľadiska subjektívnevnímanej miery informovanosti pocit nedostatkuinformácií je rozšírenejší ako pocitdostatočnej informovanosti. Za necelých 5rokov členstva sa podiel tých, ktorí sa často,alebo aspoň niekedy cítia byť občanmi EÚ,zvýšil zo 46 % na 58 %, čo je nepochybne signálomzžívania sa s členstvom s EÚ a osvojovaniesi aj európskeho občianstva a identity.Pozornosť mladýmV novej stratégii nazvanej „Mládež – investíciedo mladých ľudí a zvyšovanie ichangažovanosti“ sa uvádza, že 1) mladí ľudiapatria k najzraniteľnejším skupinám v spoločnosti,najmä v období súčasnej hospodárskeja finančnej krízy, a 2) v našej starnúcejspoločnosti sú mladí ľudia cennýmzdrojom. Nová stratégia má nadodvetvovýcharakter a zahŕňa krátkodobé i dlhodobéopatrenia týkajúce sa kľúčových oblastí politiky,ktoré ovplyvňujú mladých ľudí v Európe,najmä vzdelávania mládeže, zamestnanosti,tvorivosti a podnikania, sociálnehozačlenenia, zdravia a športu, občianskejangažovanosti a dobrovoľníckej činnosti.V novej stratégii sa tiež zdôrazňuje dôležitosťpráce s mládežou a vymedzujú sa posilnenéopatrenia na lepšie vykonávanie politíktýkajúcich sa mládeže na úrovni EÚ.Súťaž na nové logoEkologické potraviny budú mať sviežidizajn: Európska komisia Generálne riaditeľstvoEÚ pre poľnohospodárstvo a rozvojvidieka pozýva všetkých študentov dizajnua umenia z 27 členských krajín EÚ do súťažeo ekologické logo pre celú EÚ. Súťaž ponukacenu, ktorú nemožno vyjadriť iba peniazmi:víťazné logo sa stane v júli 2010 oficiálnymlogom, ktorým budú označené ekologicképrodukty v celej Európskej únii.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiŠtátna pomocEurópska komisia prijala balík zjednodušenítýkajúcich sa štátnej pomoci v podobekódexu najlepšej praxe a oznámenia o zjednodušenompostupe. Cieľom obidvoch nástrojovje zlepšenie efektívnosti, transparentnostia predvídateľnosti postupov týkajúcichsa štátnej pomoci v každej etape posudzovania;podporujú tak dobrovoľnú spoluprácumedzi Komisiou a členskými štátmi. Konkrétnesa v obidvoch materiáloch navrhuje,aby členské štáty zintenzívnili svoje kontaktypred notifikáciou opatrení štátnej pomoci,aby bolo možné prípadné ťažkosti odstrániťvo včasnej fáze postupu. Obsahujú aj súborplánovacích nástrojov na riešenie zložitých,ale aj jednoznačných prípadov.Spotrebitelia bez hranícEurópska komisia spustila eYouGuide,nový online nástroj, ktorý poskytuje praktickérady týkajúce sa „digitálnych práv“,ktoré majú spotrebitelia v rámci právnychpredpisov EÚ. Hoci 48,5 % domácností v EÚmá širokopásmové internetové pripojenie,nový prieskum Eurobarometra ukázal, žemnohí spotrebitelia sa pre nedostatok dôverystále zdráhajú využívať online transakcie.Poskytnutie jasných informácií spotrebiteľomo ich právach zvýši dôveru a pomôžeuvoľniť plný hospodársky potenciál jednotnéhoeurópskeho online trhu, ktorého príjmypredstavujú hodnotu 106 miliárd eur.Verejné obstarávanieEurópska komisia zaslala Slovensku formálnužiadosť vo veci obstarávania službyelektronického výberu mýta Národnoudiaľničnou spoločnosťou, a. s. Slovenskýverejný obstarávateľ vylúčil z verejnej súťaže3 účastníkov. Na základe informácií,ktoré má Komisia k dispozícii, je možné,že slovenské orgány porušili zásadu rovnakéhozaobchádzania a nediskriminácie.Táto formálna žiadosť je prvou fázou konaniao porušení právnych predpisov podľačlánku 226 Zmluvy o ES. V prípade, žeSR neposkytne do 2 mesiacov uspokojivúodpoveď, môže Komisia pristúpiť k druhejfáze postupu, ktorú predstavuje „odôvodnenéstanovisko“. V závere môže predložiťtúto vec Európskemu súdnemu dvoru.Komisia nás žalujeKomisia podala na Európsky súdny dvoržalobu na Slovensko, pretože podľa jej názorunezabezpečilo nediskriminačný prístupk prenosovej sieti podľa smernice o spoločnýchpravidlách pre vnútorný trh s elektrickouenergiou. Komisia sa domnieva, že prístuptretej strany k sieti je kľúčovým cieľompre úspešné fungovanie európskeho vnútornéhotrhu s elektrickou energiou. Podrobnosti o jednotlivých rozhodnutiacha činnosti Európskej komisie nájdete na stránke:http://ec.europa.euMáj 200955

DiplomatiZáujem a priateľstvoPríbeh Bulharska bol ďalším v sérii Vzdialených a blízkych osudov,ktoré pre lepšie spoznávanie cudzích krajín organizuje Multifunkčnékultúrne centrum Univerzitnej knižnice v Bratislave. Večer bol demonštráciuzáujmu Slovákov o Bulharsko a priateľstva s bulharskýmispoluobčanmi SR. Na snímke veľvyslanec Bulharskej republikyOgnian Garkov (vľavo) a moderátor večera Stanislav Bachleda.To pravé mexickéVýstavu expresívnej, výrazovo a ideovo bohatej grafiky mexickýchumelcov 19. až 21.storočia otvorili v Pálffyho paláci v Bratislave veľvyslanecSpojených štátov mexických v SR so sídlom vo Viedni AlejandroDíaz (na snímke vľavo), honorárny konzul Mexika Václav Mika(vpravo), kurátorka Katarína Macurová a riaditeľ Galérie mesta BratislavyIvan Jančár. Návštevníci si prezreli aj 66 grafických listov - veľkorysýdar Asociácie mexických výtvarníkov našej galérii.Vstup do NATONa pohár vína pozvali veľvyslanec Albánskej republiky v SR QazimTepshi (na snímke v strede) a veľvyslanec Chorvátskej republikyv SR Tomislav Car (vpravo) diplomatov akreditovaných v SR a osobnostislovenského politického a verejného života pri príležitosti vstupuoboch štátov do NATO. Obaja veľvyslanci vyjadrili svoju radosťa poďakovali Slovensku za podporu pri vstupe do aliancie.Zostať s národomNiekto musí zostať s národom – toto posolstvo českého maliara,grafika, spisovateľa a mysliteľa svetového významu Josefa Čapka tlmočilna vernisáži výstavy pod záštitou predsedu NR SR Pavla Pašku– Josef Čapek – Tajomstvá obrazov, predseda Poslaneckej snemovneParlamentu ČR Miloslav Vlček (v strede). Výstavu videli návštevníciv Mirbachovom paláci GMB. Na vernisáži nechýbal ani veľvyslanecČR v SR Vladimír Galuška (vľavo).Text a foto: Tatiana Jaglová56 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Veľvyslanci v SRStrategická priorita –dobré vzťahy so susedmiVstup do EÚ je fundamentálnym rozhodnutím a strategickým cieľom Srbska.Urobíme všetko pre to, aby sa uzavrel „prípad Haag“ – povedal redaktorkeTatiane Jaglovej veľvyslanec Srbskej republiky v SR Danko Prokic.■■ Niektorí politológovia tvrdia, že kľúčomk preklenutiu tragickej minulosti je vzájomnézmierenie národov a štátov bývalej Juhoslávie.Myslíte si, že to bude možné?Spolupráca so susedmi je zahraničnopolitickouprioritou Srbska. V rámci regionálnejspolupráce sme s nimi uzavreli viacerodohôd. Rastie význam spolupráce pri výmeneskúseností o plnení podmienok napristúpenie do EÚ, v boji proti organizovaneja cezhraničnej kriminalite, pri plneníkritérií za účelom integrovaného spravovaniahraníc, kontroly migračných pohybov,potláčania korupcie a organizovanej kriminality.Usilujeme sa budovať budúcnosťv spoločenstve so susedmi, s európskou rodinounárodov na základe rovnoprávnostia vzájomného porozumenia.Avšak, vo vzťahoch s Čiernou Horoua Macedónskom prišlo k určitému ochladeniuvo vzťahoch na najvyššej úrovni v dôsledkuuznania tzv. nezávislosti Kosova,a to v najcitlivejšom okamihu, bezprostrednepo prijatí rezolúcie VZ OSN, ktorou boloMedzinárodnému súdnemu dvoru zverené,aby prijal poradný názor o tom, či bolo jednostrannýmvyhlásením nezávislosti Kosovaa Metohije porušené medzinárodné právo.Aj napriek tomu Srbsko, pre zlepšenievzťahov, vyslalo týmto susedom pozitívnesignály, pretože nechce vytvárať problémyvo vzťahoch medzi ľuďmi. Srbsko bude pokračovaťv úsilí urobiť všetko v prospechdosiahnutia čo najlepších vzťahov so susedmi,pretože je to jeho strategická priorita,ako aj normálna potreba každej krajiny.No proces budovania kvalitných bilaterálnychvzťahov nezávisí iba od neho. Srbskonemôže zatlačiť do úzadia fundamentálneprincípy svojej zahraničnej politiky, akýmisú rovnoprávnosť a vzájomné rešpektovaniesuverenity a územnej celistvosti. Akokaždý iný štát, hodný úcty, si bráni a chránisvoju identitu.■■ Ako by sa mohla obnoviť dôvera medziSrbskom a Chorvátskom?Nevyhnutné je trpezlivo nadväzovať kontaktya iniciatívy, ktoré by viedli k dobrýmvzťahom a úplnej spolupráci, čo by malopriaznivý ohlas aj v regióne ako celku. Tietoštáty by takisto mali využiť komplementárnosťsvojich ekonomík pre efektívnejšiuúčasť v medzinárodnom trhovom zápolení.K rozvíjaniu spolupráce prispeli nedávnenávštevy premiéra Sanadera v Srbsku, akoaj predsedu Zahraničnopolitického výboruNárodného zhromaždenia SrbskaDragoslava Mićunovića v Chorvátsku.Návšteva prezidenta Tadićav Chorvátsku bude mohutným podnetomk normalizácii vzťahov obochkrajín. Pre Srbsko je veľmi dôležité aj riešenieotvorenej otázky návratu a zaobchádzaniaso Srbmi – utečencami z Chorvátska.Do Chorvátska sa podľa prieskumu UN­HCR vrátilo a žije v ňom o čosi menej ako60 000 osôb, resp. 18 % z celkového počtuSrbov, ktorí museli v 90. rokoch opustiť domovy.Srbsko má veľký záujem aj o návratzostávajúcich utečencov, reštitúciu ich majetkualebo spravodlivú kompenzáciu zaň,ako aj o zabezpečenie podmienok bývaniaa zamestnania v súlade so Sarajevskou deklaráciou.Otvorené otázky treba predostieraťcivilizovaným spôsobom a v prípade,že je to nevyhnutné, prostredníctvom súdnychkonaní. Uznanie nezávislosti KosovaChorvátskom bolo pre Srbsko mimoriadneťažké. Avšak Srbsko je pripravené s Chorvátskomprehlbovať a posilňovať vzťahy.V súvislosti s niektorými témami neexistujesúhlasné stanovisko, ale je dôležité, abysa z obidvoch strán hľadali riešenia.■■ Srbská spoločnosť bola donedávna nejednotnáv ohľade pristúpenia k EÚ. Zvyšuje sapočet Srbov, ktorí by chceli, aby sa štát stalčlenom EÚ?Pristúpenie k EÚ je fundamentálnymrozhodnutím a strategickým cieľom Srbska.Predstavuje absolútnu prioritu najmäteraz, keď má už rok proeurópsku vládu.V tom má mohutnú podporu väčšiny občanova poslancov Národného zhromaždenia.Budovanie moderného štátu, posilňovaniedemokratických inštitúcií a nespochybniteľnéuplatňovanie práva prispievajúk jeho približovaniu k EÚ. Avšak, tentoproces už istý čas stagnuje. Dohoda o stabilizáciia asociácii (DSA) podpísaná predrokom sa, žiaľ, neuplatňuje, aj keď Srbskovykonalo všetko, čo sa od neho žiadalo,a to pre názor jedného členského štátuEÚ, že Srbsko si splní všetky svoje povinnostivoči haagskemu tribunálu až vtedy,keď zostávajúci dvaja obvinení budú odovzdanítomuto súdu. Srbsko robí absolútnevšetko, čo je v jeho moci, aby uzavrelo„prípad Haag“, koncentrujúc svoje úsiliena realizáciu uvedenej priority.■■ Čo robí Srbsko pre splnenie podmienok navstup do EÚ?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: M. KošírerPodpis a očakávaná aplikácia Dohodyo stabilizácii a asociácii (DSA) Srbska s EÚpredstavujú významné míľniky na európskejceste Srbska smerujúcej k vytvoreniuusporiadanejšej, stabilnejšej a prosperujúcejšejspoločnosti. Aj keď aplikácia Prechodnejobchodnej dohody (POD) a začiatokratifikácie DSA čakajú „na zelenú“ odRady ministrov EÚ, srbská vláda začalaformálne od 30. januára 2009 uplatňovaťobchodnú časť dohody, s výnimkou liberalizácietranzitnej dopravy cez srbské územiepre dopravcov z EÚ, čo sa bude realizovať,keď EÚ začne s aplikáciou DSA.Uplatnenie dohody má pre Srbsko veľkývýznam, lebo jej základným zámerom jevytvorenie zóny voľného obchodu medziSrbskom a EÚ. Celková hodnota dovezenéhotovaru z EÚ vo februári, počas prvéhomesiaca realizácie Prechodnej dohody,predstavovala sumu 550,6 mil. eur. Európskakomisia 7. apríla t. r. informovala exportérovz EÚ, že Srbsko začalo uplatňovaniePOD, poukazujúc na možnosť výhodnejšiehoumiestnenia tovaru v Srbsku, akoi na povinnosť, aby tovar, ktorý vstupujena srbský trh, disponoval potvrdením, žemá pôvod v únii.Podpisom DSA sa harmonizácia národnejlegislatívy s európskou legislatívoustala zmluvným záväzkom. Vláda Srbskejrepubliky v poslednom kvartáli minuléhoroka a v prvých troch mesiacoch tohtoroka prijala 72 zákonov, ktoré nejako súvisias procesom európskej integrácie v oblastireformy súdnictva, potláčania korupcie,vízovej liberalizácie, ciel, konkurencie,kontroly štátnej pomoci, verejného obstarávania,štandardov, technických predpisovatď. V národnom programe integrácieSrbska do EÚ na druhý kvartál t. r. sakonštatuje, že od januára do marca boloprijatých 53 % plánovaných európskychzákonov. Začala sa harmonizácia legislatívys EÚ, a to koordinovaným prekladanímprávnych dokumentov EÚ do srbskéhojazyka. V decembri 2008 bola vytvorenáaj Rada pre európsku integráciu Srbskaako najvyšší orgán s pôsobnosťou strategickéhozamerania a vytvárania národnéhokonsenzu v otázke pristúpenia Srbskak EÚ.Máj 200957

Európsky parlamentEurópsky parlamentMájové zasadnutie Európskeho parlamentuOdhad príjmov a výdavkov EPna rozpočtový rok 2010Plénum Európskeho parlamentu schválilocelkovú úroveň rozpočtu na 1 590 012 726 eur,čo predstavuje mieru zvýšenia 3,92 % s cieľomponechať väčší manévrovací priestor novozvolenémuparlamentu v jeseni, ako aj dosiahnuť čonajvyššie úspory. Poslanci sa rozhodli zachovaťrezervu na nepredvídané výdavky na rovnakejúrovni ako v roku 2009 - teda 10 miliónov eur.Parlament môže väčšinou dvoch tretínodovzdaných hlasov, ktoré predstavujú absolútnuväčšinu jeho členov, rozpočet odmietnuť.V tom prípade sa musí opäť začaťrozpočtový proces na základe nového návrhua, pokiaľ ani tento nie je prijatý, fungujeSpoločenstvo na základe mesačnýchúverov vo výške jednej dvanástiny predchádzajúcehorozpočtu (režim „provizórnychdvanástin“). Ak sa tak nestane, EProzpočet schváli. Konečný rozpočet prijímapredseda parlamentu.Rodinný balíčekPoslanci Európskeho parlamentu žiadajú zaviesťpovinnú registráciu vypomáhajúcich manželiekdo systému sociálneho zabezpečenia, akoaj posilniť práva samostatne zárobkovo činnýchžien a vypomáhajúcich manželiek na materskúdovolenku. Smernica o revízii materskej dovolenkybola po hlasovaní v pléne EP vrátená naspäťdo Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.Návrh smernice definuje „vypomáhajúcemanželky” ako manželky alebo ako životnépartnerky samostatne zárobkovo činnýchosôb uznaných vnútroštátnym právom, ktorínie sú zamestnancami alebo podnikateľskýmipartnermi, a ktorí sa zvyčajne za podmienokustanovených vnútroštátnymi právnymipredpismi podieľajú na činnostiach samostatnezárobkovo činnej osoby a vykonávajúrovnaké alebo pomocné úlohy. Ide o oblastiako poľnohospodárstvo, obchod, maléa stredné podniky a slobodné povolania.Na rozdiel od EK, ktorá navrhuje registráciudo systému sociálneho zabezpečenia nabáze dobrovoľnosti, EP žiada povinnú registráciupre vypomáhajúce manželky. Ide o pokrytienákladov v chorobe, invalidite a v starobe.Podľa poslancov, ak majú vypomáhajúcemanželky možnosť vybrať si stať sa členomsystému sociálneho poistenia alebo nie,často si zvolia druhú možnosť.Lepšie informácieo energetickej účinnostiParlament schválil zmenu súčasného systémuoznačovania energetickej účinnosti produktov,podľa ktorej by všetky reklamy propagujúcetechnické špecifikácie chladničiek, práčokalebo rúr na pečenie mali uvádzať energetickúspotrebu produktu. Klasifikácia energetickejúčinnosti by mala byť platná tri až päť rokova hranica jednotlivých energetických tried bymala byť pravidelne aktualizovaná.Energetické štítky pomáhajú spotrebiteľomzhodnotiť pri kúpe domácich spotrebičov,ako napríklad chladničky, mrazničky,práčky, sušičky, umývačky riadu či rúry napečenie prevádzkové náklady. Výrobcoviasú povinní uvádzať údaje o energetickejspotrebe bez ohľadu na to, či má produktdobrú (zelená „A” trieda), alebo slabú (červená„G” trieda) výkonnosť v oblasti energetickejúčinnosti.Kapitálové požiadavkyPoslanci pokračujú v prijímaní opatrení naboj proti finančnej kríze. S cieľom predchádzaťmasívnym bankrotom bánk, ktoré vystavujú rizikucelý finančný sektor, schválil EP novelizáciusmerníc v oblasti kapitálových požiadaviek.Angažovanosť bánk je zväčša rozloženána viacerých klientov tak, aby v prípade krachualebo platobnej neschopnosti jednéhoz nich nebola ohrozená banka samotná. Súčasnáfinančná kríza však odhalila prílišnúorientáciu bankových inštitúcií na jedinéhoklienta alebo skupinu prepojených klientov,vystavujúc tak banku riziku vysokých strát.Medzibankové obchodovanie s ich angažovanosťouzvyšuje prepojenosť celého systému,ale aj jeho zraniteľnosť a môže mať zanásledok domino efekt krachujúcich finančnýchinštitúcií.Nová legislatíva preto posilňuje pravidláv oblasti dohľadu nad bankovým sektorom,so zreteľom najmä na spomínanú angažovanosťbánk a medzibankové obchodovanie.Podľa schválenej smernice bude maximálnaangažovanosť bánk predstavovať 25 % jejvlastných zdrojov na jedného klienta či jednuskupinu klientov. Prekročenie tohto limitubude možné iba v prípade angažovanostimedzi úverovými inštitúciami, nesmie všakprekročiť hranicu 150 miliónov eur.Balík finančnejpomoci energetikeEurópska únia poskytne v rámci plánu Európskejhospodárskej obnovy 3,98 miliardy eurna rozvoj plynovej a elektrickej infraštruktúry,parkov veterných elektrární na morských pobrežiacha projekty zachytávania a uskladneniauhlíka. Poslancom sa podarilo dosiahnuť s českýmpredsedníctvom kompromis, ktorý budeplénu predložený na schválenie na najbližšomzasadnutí v Štrasburgu. Tri z vyše štyridsiatichprojektov sa týkajú aj Slovenska.Nariadenie počíta s uvoľnením uvedenejsumy na energetické projekty v nasledujúcichodvetviach:– plynová a elektrická infraštruktúra (spolu2,365 miliardy eur),– pobrežná veterná energia (spolu 565milió nov eur),– zachytávanie a uskladňovanie uhlíka(spolu 1,050 miliardy eur).Slovenská republika má možnosť uchádzaťsa o finančné prostriedky z nasledujúcichtroch projektov:– Slovensko-maďarské prepojenie (VeľkýKrtíš - Balassaqyarmat)– suma: 30 miliónov eur– poloha projektu: Maďarsko, Slovensko– Infraštruktúra a zariadenie na umožneniereverzného toku plynu v prípade krátkodobýchprerušení dodávok plynu– suma: 80 miliónov eur– poloha projektu: Bulharsko, Česká republika,Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko,Maďarsko, Poľsko, Portugalsko,Rakúsko, Rumunsko a Slovensko– Slovensko-poľské prepojenie– suma: 20 miliónov eur– poloha projektu: Poľsko, SlovenskoPoslanci a predsedníctvo Rady sa zhodlina tom, aby EK monitorovala implementáciuprogramu a publikovala výročnú správuspolu s návrhom rozpočtu na nasledujúcirok. V prípade, že správa z marca 2010odhalí vážne riziká v implementácii prioritnýchprojektov, EK by mala navrhnúť dodatočnéprojekty v oblasti energetiky.Na základe iniciatívy poslancov oznámiEK svoj zámer navrhnúť použitie financií,ktoré neboli do roku 2010 použité na plynovúa elektrickú infraštruktúru, projektyveternej energie na mori či zachytávaniaa uskladňovania uhlíka, na opatrenia spojenés energetickou účinnosťou a obnoviteľnouenergiou.Parlament sa zaoberal aj návrhom nariadenia,cieľom ktorého je dosiahnutie väčšejflexibility pri rozdeľovaní a využívaní finančnýchprostriedkov určených pre opatreniana rozvoj vidieka. Poslanci schválilizvýšenie objemu financií na rozvoj širokopásmovéhointernetu vo vidieckych oblastiacha nové výzvy v oblasti poľnohospodárstvao 250 miliónov eur oproti pôvodneplánovanej sume na rok 2009. Celkový objemfinancií vyčlenený na roky 2009 a 2010dosahuje 1,020 miliardy eur.58 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Naši europoslanci rozhodujúo Našich záujmochEurovoľby na SlovenskuŠiesteho júna tohto roku si občania Slovenska zvolia 13 poslancov, ktorí budú našu krajinu zastupovať v Európskom parlamente.Zastúpenie Európskej komisie v SR, Informačná kancelária EP v SR a Paneurópska únia na Slovensku zorganizovali na podporu volieba lepšej informovanosti o činnosti Európskeho parlamentu a európskych inštitúcií konferenciu Eurovoľby na Slovensku.■ Peter Zsapka (zastúpenie EK v SR):– Vstupom do EÚ a uskutočnenými reformami sa zo SR stalakrajina zaujímavá pre zahraničné investície a zvýšil sa jej hospodárskyrast. Slovensko patrí v EÚ medzi krajiny s najvyššou hodnotouintegrácie. V našich mysliach však ešte prevláda obraz EÚako niečoho, čo je síce pozitívne, ale je zároveň vzdialené. Slováciakoby boli málo informovaní o tom, že v mnohých dôležitýchveciach o nich rozhoduje práve Brusel, a nie Bratislava. Samotnáeurópska integrácia bola prioritou všetkých vlád na Slovensku,žiaľ, informovanie o EÚ a vzdelávanie v školách o EÚ nebolo dostatočné.■ Robert Hajšel (vedúci Informačnej kancelárie EP v SR):– Dnes je EP inštitúciou so silnými legislatívnymi a kontrolnýmiprávomocami. Má napríklad nezastupiteľné slovo pri schvaľovanírozpočtov EÚ. Rozhodnutia EP sú vždy v prospech občanov. KýmRada EÚ zastupuje skôr záujmy členských štátov, EP obhajuje záujmyobčanov od ktorých má priamy mandát.Vľavo Ján Figeľ s Jurajom Alnerom, generálnym tajomníkom Paneurópskej úniena Slovensku.Konferenciu moderoval Braňo Slyško (zastúpenie EK v SR). Naúvod informoval, že 62 percent slovenských občanov považuječlenstvo v EÚ za dobrú vec a 77 percent si myslí, že Slovenskoprofituje z členstva v EÚ. Slováci preukazujú európskym inštitúciámvysokú dôveru: 70 percent dôveruje Európskemu parlamentua dve tretiny Slovákov dôverujú Európskej komisii. Protikladomvšak bola nízka účasť voličov, ktorí volili svojich zástupcovdo EP v roku 2004 a nízka očakávaná účasť tohto roku.■ Rainhard Klouček (generálny tajomník Paneurópskeho hnutiav Rakúsku):– Voľby do EP sú aj o tom, ako si predstavujeme budúcnosť EÚ.Čo očakávame od kandidátov na posty europoslancov. Myslím si,že všetci očakávame politiku, ktorá bude slúžiť spokojnosti a slobodečloveka. Medzi dôležitými témami je napríklad rasová politika,klimatické problémy, ako aj kresťanské hodnoty.■ Ján Figeľ (komisár EK, predseda Paneurópskej únie na Slovensku):– Mali by sme si stále pripomínať pôvodný zámer zakladateľovEÚ – zjednocovať ľudí, vytvoriť vyhovujúce prostredie pre občanovjedného veľkého celku. Európsky parlament je inštitúcia, ktorápomáha ľuďom – nie je to teda o štruktúrach, ale o ľuďoch. P. Zsapka (vľavo) a R. Hajšel.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiText a foto: Tatiana JaglováMáj 200959

Infoservis Úradu vlády SRInfoservis Úradu vlády SRTlačový a informačný odborÚradu vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 BratislavaTel: +421 7 5729 5248Fax: +421 7 5249 7625tlacovyodbor@vlada.gov.skInformácie z tohto InfoServisu a mnohoďalších nájdete na internetových stránkachúradu vlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.skZ komuniké150. schôdza vlády SR(29. apríla 2009)152. schôdza vlády SR(6. mája 2009)153. schôdza vlády SR(13. mája 2009)154. schôdza vlády SR(20. mája 2009)Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR29. apríla 2009Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o vývoji rokovaní a stanoviskáchSlovenskej republiky na jednotlivýchministerských formáciách Rady EÚ.Vláda SR prerokovala a schválila správao návrhu opatrení vlády vo veci nesúhlasuverejného ochrancu práv s postupom Ústavupamäti národa. Návrh predložil podpredsedavlády SR pre vedomostnú spoločnosť,európske záležitosti, ľudské právaa menšiny Dušan Čaplovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhsystému podpory financovania podujatiaEurópske hlavné mesto kultúry – Košice2013. Návrh predložil minister kultúry SRMarek Maďarič.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nauzavretie Dohody medzi vládou Slovenskejrepubliky a vládou Francúzskej republikyo spolupráci v oblasti obrany. Návrh predložilminister obrany SR Jaroslav Baška.Vláda SR prerokovala a schválilaprogram stability Slovenska na roky 2008až 2012. Návrh predložil minister financiíSR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila stratégiufinancovania štrukturálnych fondova Kohézneho fondu na programové obdobie2007 – 2013, verzia 2.0. Návrh predložilminister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna transformáciu pobočky zastupiteľskéhoúradu Slovenskej republiky v Belehrade sosídlom v Skopje (Macedónska republika)a pobočky zastupiteľského úradu Slovenskejrepubliky v Aténach so sídlom v Tirane(Albánska republika) na riadne zastupiteľskéúrady Slovenskej republiky. Návrhpredložil minister zahraničných vecí SRMiroslav Lajčák.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomienávrh záverečného účtu kapitoly Ministerstvahospodárstva Slovenskej republikyza rok 2008. Návrh predložil ministerhospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o plnení úloh Národnéhoprogramu starostlivosti o deti a dorastv Slovenskej republike za rok 2008. Správupredložil minister zdravotníctva SR RichardRaši.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o finančnom a organizačnomzabezpečení osláv 65. výročia Slovenskéhonárodného povstania. Návrh predložilminister kultúry SR Marek Maďarič.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformácia o poskytnutej podpore dooblasti bývania prostredníctvom Štátnehofondu rozvoja bývania a Programu rozvojabývania za rok 2008. Návrh predložil ministervýstavby a regionálneho rozvoja SRIgor Štefanov.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR6. mája 2009Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovanís vojenským materiálom a o doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskompodnikaní (živnostenský zákon)v znení neskorších predpisov v znení neskoršíchpredpisov a ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 575/2001 Z. z. o organizáciičinnosti vlády a organizácii ústrednej štátnejsprávy v znení neskorších predpisov.Návrh predložil minister hospodárstva SRĽubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhkoncepcie integrácie cudzincov v Slovenskejrepublike. Návrh predložila ministerkapráce, sociálnych vecí a rodiny SR VieraTomanová.Vláda SR prerušila rokovanie o správeo dosahoch finančnej a hospodárskej krízyna ekonomiku SR a kvantifikácia fiškálnehoimpulzu. Správu predložil minister financiíSR Ján Počiatek.Vláda SR prerušila rokovanie o správeo plnení opatrení vlády SR na prekonaniedosahov finančnej a hospodárskej krízy zaI. štvrťrok 2009. Správu predložil ministerhospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerušila rokovanie o informáciio spolupráci Slovenskej republikys členskými štátmi Európskej únie pri spoločnomriešení dosahov finančnej a hospodárskejkrízy. Návrh predložili minister zahraničnýchvecí SR Miroslav Lajčák a ministerhospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna povolenie výnimky podľa § 45 ods. 5 zákonač. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodumajetku štátu na iné osoby v znení neskoršíchpredpisov pre Letové prevádzkovéslužby Slovenskej republiky, štátny podnikso sídlom v Bratislave. Návrh predložil ministerhospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna pokračovanie účasti Slovenskej republikyv medzinárodnom výmennom programepre univerzity v strednej Európe CEE­PUS II . Návrh predložil podpredseda vládySR a minister školstva SR Ján Mikolaj.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o plnení modernizácie a rozvojaželezničnej infraštruktúry na roky 2007– 2010. Správu predložil minister dopravy,pôšt a telekomunikácií SR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouvzala na vedomie informáciu o ďalšom60 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis Úradu vlády SRpostupe riešenia akcionárskych podielovv malých letiskových spoločnostiach. Návrhpredložil minister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila správuo priebehu a výsledkoch rokovania Európskejrady v Bruseli 19. - 20. marca 2009.Správu predložil minister zahraničnýchvecí SR Miroslav Lajčák.Vláda SR prerokovala a schválila návrhúčtovnej závierky Sociálnej poisťovne zarok 2008.Návrh predložil generálny riaditeľSociálnej poisťovne Dušan Muňko.Vláda SR prerušila rokovanie o analýzuzistení z auditov Európskej komisie a Dvoraaudítorov ES v oblasti verejného obstarávaniav prípadoch porušenia legislatívyES a dodržania zákona č. 25/2006 Z. z.o verejnom obstarávaní a o zmene a doplneníniektorých zákonov. Správu predložilpredseda Úradu pre verejné obstarávanieBéla Angyal.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o zavedení eura a jeho dosahochpadoch na slovenskú spoločnosťk 31. 3. 2009. Správu predložili ministerfinancií SR Ján Počiatek a splnomocnenecvlády pre zavedenie eura Igor Barát.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o poskytovaní úverov bankovýmiinštitúciami SR - marec 2009. Návrhpredložil guvernér Národnej bankySlovenska Ivan Šramko.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna splnomocnenie ministra zahraničnýchvecí SR udeliť súhlas s predbežným vykonávanímvybraných ustanovení Protokoluč. 14 k Európskemu dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd. Návrhpredložil minister zahraničných vecí SRMiroslav Lajčák.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o opatreniach v oblasti recykláciekľúčových materiálov ohrozujúcichživotné prostredie a spôsobe ich realizácie.Návrh predložil minister životnéhoprostredia SR Ján Chrbet.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o plnení úloh vyplývajúcich zoStratégie prevencie kriminality v Slovenskejrepublike na roky 2007 – 2010 v roku2008 a prioritách prevencie kriminality narok 2009. Správu predložil podpredsedavlády SR a minister vnútra SR a predsedaRady vlády SR pre prevenciu kriminalityRobert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o poznatkoch Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky o praktikáchjednej zo súkromných poisťovní.Návrh predložil podpredseda vlády SRa minister spravodlivosti SR Štefan Harabin.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR13. mája 2009Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o vývoji rokovaní a stanoviskáchSlovenskej republiky na jednotlivýchministerských formáciáchRady EÚ.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnostiorgánov štátnej správy pri poskytovanípodpory v pôdohospodárstve a rozvojividieka v znení zákona č. 601/2008 Z.z. Návrh predložil minister pôdohospodárstvaSR Stanislav Becík.Vláda SR prerokovala a schválila Vyhodnotenieplnenia Akčného plánu predchádzaniavšetkým formám diskriminácie,rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatnýmprejavom intolerancie na obdobie rokov2006 – 2008 (priebežná správa za rok2008). Návrh predložil podpredseda vládySR pre vedomostnú spoločnosť, európskezáležitosti, ľudské práva a menšiny DušanČaplovič.Vláda SR prerokovala a schválila Akčnýplán predchádzania všetkým formám diskriminácie,rasizmu, xenofóbie, antisemitizmua ostatným prejavom intolerancie naobdobie rokov 2009 – 2011. Návrh predložilpodpredseda vlády SR pre vedomostnúspoločnosť, európske záležitosti, ľudsképráva a menšiny Dušan Čaplovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna uzatvorenie Dohody medzi vládouSlovenskej republiky zastúpenou Ministerstvomfinancií Slovenskej republikya Európskou bankou pre obnovu a rozvojo Fonde technickej spolupráce Slovenskejrepubliky a Európskej banky pre obnovua rozvoj. Návrh predložil minister financiíSR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna vyslovenie súhlasu vlády Slovenskejrepubliky s prítomnosťou zahraničnýchozbrojených síl na území Slovenskej republikya s vyslaním ozbrojených síl Slovenskejrepubliky mimo územia Slovenskejrepubliky na účel vojenských cvičenívzdušných síl. Návrh predložil ministerobrany SR Jaroslav Baška.Vláda SR prerokovala a schválila návrhNárodnej politiky pre elektronické komunikáciena roky 2009 – 2013. Návrh predložilminister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomienávrh Výročnej správy o činnosti Fondunárodného majetku Slovenskej republikyza rok 2008. Návrh predložil prezidentprezídia Fondu národného majetku SR PeterŠimko.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o zabezpečení plneniaopatrenia vzhľadom na nepriaznivú situáciuna finančných trhoch v podmienkachrealizácie PPP projektov. Návrh predložilminister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna uzavretie dodatku ku koncesnej zmluvevo verejnom obstarávaní koncesie na projektovanie,výstavbu, financovanie, prevádzkua údržbu diaľnice D1 Dubná Skala– Ivachnová, Jánovce – Jablonov, Fričovce– Svinia, projekt PPP. Návrh predložil ministerdopravy, pôšt a telekomunikácií SRĽubomír Vážny.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR20. mája 2009Vláda SR prerokovala a nezaujala stanoviskok návrhu poslancov NR SR JánaSlotu, Anny Belousovovej, Rudolfa Pučíkaa Milady Belásovej na vydanie zákona, ktorýmsa mení zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnomzmluvnom poistení zodpovednostiza škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisova zákon č. 515/2003 Z. z. o krajskýchúradoch a obvodných úradoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (tlač 962). Návrh predložilminister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikoua Organizáciou Spojených národovo Centrálnom úrade projektu Transeurópskychželezní. Návrh predložil ministerdopravy, pôšt a telekomunikácií SR ĽubomírVážny.Vláda SR prerokovala a schválila národnýprogram oficiálnej rozvojovej pomociSR na rok 2009. Návrh predložil ministerzahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctvak 31. 12. 2008. Správu predložilminister zdravotníctva SR Richard Raši.Vláda SR prerokovala a schválila návrhRámcovej koncepcie spoločného mediálnehokomplexu Slovenskej televízie a Slovenskéhorozhlasu a návrh vecného a časovéhoharmonogramu predrealizačnej fázyjeho výstavby. Návrh predložil ministerkultúry SR Marek Maďarič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhvládneho programu zatepľovania. Návrhpredložil minister výstavby a regionálnehorozvoja SR Igor Štefanov.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna vyslovenie súhlasu Slovenskej republikys predbežným vykonávaním vybranýchustanovení Protokolu č. 14 k Európskemudohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd. Návrh predložil ministerzahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.Vláda SR prerušila rokovanie o návrhumemoranda o porozumení a vzájomnejspolupráci medzi vládou Slovenskej republikya CEPIT Holding GmbH. Návrhpredložil minister hospodárstva SR ĽubomírJahnátek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o vybavovaní petícií a sťažnostíza rok 2008 Úradom vlády SR a orgánmištátnej správy.Návrh predložil vedúci Úradu vlády SRIgor Federič.Máj 200961

Infoservis NR SRInfoservis Národnej radySlovenskej republikyTridstiata piata schôdza Národnej rady Slovenskej republiky – 1. časťPoslanci na tejto schôdzi, ktorá trvala od15. do 29. apríla, prerokovali 104 bodov.Jedným z nich bol zákon vrátený prezidentomrepubliky, 61 právnych noriem bolo v prvomčítaní, z ktorých 23 bolo vládnych a 38podali poslanci. V druhom čítaní bolo prerokovaných28 zákonov, resp. ich noviel. Zákonodarcoviaprerokovali aj iné témy. Priebehtejto, ale aj ďalšej 36. schôdze poznačila smrťpodpredsedu národnej rady Viliama Vetešku,ktorý na tomto poste zastupoval Ľudovústranu-Hnutie za demokratické Slovensko.Opozičné návrhy na doplnenieprogramu opäť neprešliV pravidelnej procedúre dopĺňania programuschôdze prišli opoziční poslanci s niekoľkýminávrhmi. Jedným z nich bol návrhuznesenia národnej rady, na ktorého základemala vláda do 30 dní predložiť parlamentuupravený rozpočet na rok 2009. Najsilnejšiaopozičná strana SDKÚ-DS tiež neúspešnenavrhovala uznesenie, na ktorého základe byvláda do rovnakého termínu predložila národnejrade správu o stave verejných financiía uznesenie, podľa ktorého mal kabinetpredložiť správu o čerpaní eurofondov. Plénumtiež odmietlo návrh Eduarda Kukana(SDKÚ-DS) na prijatie vyhlásenia k 5. výročiuvstupu Slovenskej republiky do Európskejúnie. Rovnako sa snemovňa postavila ajk návrhu nezávislého poslanca Rudolfa Bauera,ktorý požadoval vládnu informáciu o vývojipríjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.Gyula Bárdos (SMK) sa neúspešne pokúsilvyradiť z programu novelu zákona o štátnomjazyku. Poslanec KDH Martin Fronc neuspelso žiadosťou zaradiť do rokovacieho plánuinformáciu vlády o situácii v Policajnomzbore v Košiciach a o vyšetrení medializovanéhoincidentu s rómskymi deťmi. Poslancisi minútou ticha uctili pamiatku zosnuléhopodpredsedu národnej rady Viliama Veteškua pamiatku obetí zemetrasenia v Taliansku.Koalícia povedala prezidentovirepubliky niePoslanci národnej rady prelomili vetoprezidenta republiky Ivana Gašparoviča,keď koaličnými 82 hlasmi opäť schválilinovelu zákona o cenných papieroch a investičnýchslužbách. Na zvrátenie zamietavéhopostoja hlavy štátu pritom bolo potrebnýchminimálne 76 hlasov. Prezidentvrátenie zákona koncom marca zdôvodniltým, že obsahuje nepriame novely dvochiných noriem, ktoré s pôvodným zákonomnijako nesúvisia. Zákonodarcovia návrhhlavy štátu na vypustenie týchto noviel odmietli.Nepriamou novelou zákona o Environmentálnomfonde tak poslanci zvýšilikompetencie ministra životného prostredia,keď zo stanoveného postupu žiadostio dotácie vyňali organizácie v zriaďovacejalebo zakladateľskej pôsobnosti jeho rezortu.Novelou zákona o odpadoch zasana polovicu znížili povinnosť prevádzkovateľaskládky odpadov vytvárať počastejto prevádzky účelovú finančnú rezervuna uzavretie, rekultiváciu a monitorovanieskládky po jej uzavretí. Zámerom novelyzákona o cenných papieroch, ktorá začneplatiť dňom jej vyhlásenia, je riešiť situáciuľudí, ktorí majú v Centrálnom depozitáricenných papierov uložené bezcennéakcie a chcú sa ich zbaviť. V takom prípademajú možnosť bezplatne ich previesť nafond národného majetku, ktorý uhradí ajvšetky s tým spojené náklady.Odmietnutá poslaneckálegislatívna iniciatívaParlament odmietol návrh novely zákonao cenách koaličného poslanca Jozefa Ďuračku(SNS), ktorým sa malo obmedziť používanienajmenších euromincí. Dosiahnuťto chcel tak, že by sa ceny od 1. septembratohto roku zaokrúhľovali na 10 centov, a niejeden cent ako doteraz. Proti návrhu sa všakvyslovilo aj ministerstvo financií.Zvýšenie spoločenskej prestíže rodín s deťmichceli dosiahnuť nezávislí poslanci národnejrady Vladimír Palko, František Mikloško,Pavol Minárik a Rudolf Bauer vydaním ústavnéhozákona. Prostredníctvom neho chcelidať rodičom vo voľbách právo voliť aj za každésvoje dieťa mladšie ako 18 rokov. Parlamentsa však s ich návrhom nestotožnil a noveluzastavil už v prvom čítaní.Koaliční poslanci odmietli aj päť zo šiestichopozičných návrhov opatrení proti dosahomglobálnej hospodárskej krízy na slovenskúekonomiku. Tri opozičné stranySDKÚ-DS, KDH a SMK predložili na rokovanienárodnej rady spolu šesť noviel, ktorýchcieľom bolo zníženie daňového a odvodovéhozaťaženia, spružnenie Zákonníka práce čizrušenie Fondu národného majetku Slovenskejrepubliky. Pokles daňového zaťaženiapodnikov aj občanov malo priniesť zníženierovnej dane zo súčasných 19 na 16 percent.Takáto zmena by podľa Ivana Mikloša znamenalanielen krátkodobú podporu domácehodopytu, ale vytvorila by tiež podmienkyna rýchlejší hospodársky rast Slovenskej republikypo skončení krízy. Návrh na zníženieodvodov mal dve alternatívy, a to z dielneSDKÚ-DS a KDH. Najsilnejšia opozičnástrana navrhovala zavedenie odpočítateľnejpoložky, aká sa v súčasnosti používa pri daniach,aj pri výpočte odvodov, ako aj zníženieminimálneho vymeriavacieho základu na ichvýpočet na úroveň životného minima. Kresťanskídemokrati zasa chceli presadiť znižovanieodvodov rodičom o jeden percentuálnybod za každé nezaopatrené dieťa. Predstaviteliavládnej koalície snahu opozície opakovaneoznačovali za sabotáž, ktorá by rozvrátilaslovenské verejné financie.Právne normyposunuté do druhého čítaniaMožnosť opätovného zavedenia odcudzenéhoautomobilu po jeho vrátení pôvodnémumajiteľovi do evidencie vozidiel prinášanovela zákona o podmienkach prevádzkyvozidiel v premávke na pozemných komunikáciách,ktorú poslanci posunuli dodruhého čítania. Účastníci národného bojaza oslobodenie, ako aj vdovy a vdovci potýchto osobách, majú od septembra 2009poberať príspevok k dôchodku. Uvádza sato v návrhu zákona, ktorý sa tiež dostal doďalšieho legislatívneho procesu. Opravamaximálnej a minimálnej výšky poriadkovýchpokút je cieľom novely zákona o kontrolev štátnej správe. Poslanci sa budú ďalejzaoberať aj novelou zákona o hospodárskejmobilizácii, na základe ktorej sa za subjekthospodárskej mobilizácie priamo zo zákonaustanovuje okrem Národnej banky Slovenskaaj Štátna pokladnica. V druhom čítaníje aj zákon o obchodovaní s výrobkami, ktorýchdržba sa obmedzuje z bezpečnostnýchdôvodov. Colníci by si mali od júla polepšiťna platoch. Vyplýva to z novely zákonao štátnej službe colníkov, ktorá sa dostalado druhého čítania. Parlament posunul ďalejaj novelu zákona o civilnom letectve.Počet neplatných prevodov nehnuteľnostíz troch najčastejších dôvodov by sa mal odseptembra znížiť. Napomôcť by tomu malanovela zákona o notároch a notárskej činnosti,ktorá sa tiež dostala do ďalšieho legislatívnehoprocesu. Poslanci budú ďalej rokovaťaj o zmenách v odpadovej legislatíve, ktorévyplynuli zo vstupu Slovenskej republiky doEurópskej únie i o novele tzv. vodného zákona,tiež o novele zákona o posudzovaní vplyvovna životné prostredie a aj o zákone fluorovanýcha skleníkových plynoch. Rozhodnutieo najdôležitejších otázkach v oblasti organizácie,riadenia a správy súdov, ktoré bolidoteraz zákonom zverené do výlučnej pôsobnostivýkonnej moci, sa majú preniesť naSúdnu radu Slovenskej republiky a Najvyššísúd Slovenskej republiky. Vyplýva to z novelyzákona o sudcoch a prísediacich, ktorá jev druhom čítaní.Tam sa dostal aj zákon, podľa ktorého samajú chrániť učitelia pred agresivitou udelenímstatusu verejného činiteľa. Štát zrejmezavedie pokuty za slovenčinu, pretože doďalšieho legislatívneho procesu sa dostalanovela zákona o štátnom jazyku. Uzatváraniezmlúv medzi štátom a verejnoprávnymivysielateľmi by mal umožniť zákon o niekto­62 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SRrých opatreniach týkajúcich sa Slovenskéhorozhlasu a Slovenskej televízie. Poslanci posunuliďalej aj tzv. stavebný zákon, noveluzákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednostiza škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla, novelu zákona o zdravotnejstarostlivosti a službách súvisiacichs poskytovaním zdravotnej starostlivosti, noveluzákona o cestnej premávke. Zavedenievýsluhového príspevku pre umelcov, ktorýmudalosť súvisiaca s výkonom zamestnaniaznemožnila riadny výkon povolania, je hlavnýmcieľom novely zákona o divadelnej činnosti,ktorou sa budú poslanci tiež ďalej zaoberať.Do ďalšieho legislatívneho procesu sadostala aj novela zákona o priestupkoch, ktorejcieľom je jej zosúladenie s ustanoveniamizákona o ochrane osobných údajov.Tibor cabaj novýmpodpredsedom národnej radyZa podpredsedu Národnej rady Slovenskejrepubliky bol zvolený Tibor Cabaj (ĽS-HZDS), ktorý v kresle nahradil zosnuléhoViliama Vetešku. Zo 129 prítomných poslancovmu v tajnej voľbe odovzdalo svojhlas 114 zákonodarcov.Ferdinanda Devínskeho (SDKÚ-DS),ktorý sa vzdal funkcie predsedu výborupre vzdelanie, mládež, vedu a šport, malav tejto funkcii nahradiť jeho stranícka kolegyňaTatiana Rosová. Vo voľbe však neuspela,pretože zo 129 prítomných poslancovjej svoj hlas odovzdalo len 63 členov parlamentu.Potrebovala získať nadpolovičnúväčšinu prítomných poslancov.V opakovanej tajnej voľbe poslanci rozhodli,že členom Správnej rady Ústavu pamätinároda sa stal nominant klubu poslancovSNS Arpád Tarnóczy, ktorý získal73 hlasov od 128 prítomných poslancov.Zákonodarný zbor tiež rozhodol, že kandidátmina členov disciplinárneho súdusa stali Štefan Ábelovský (navrhol ho RafaelRafaj z SNS), Jana Burešová a ĽubomírHrežďovič, ktorých navrhla Jana Laššákovázo Smeru-SD. Z týchto troch si Súdna radavyberie dvoch sudcov.Prvým nominantom do rady pre reguláciusa stal Augustín Arnold a druhým JánHijj (oboch navrhol výbor pre hospodárskupolitiku). Člena rady z týchto dvoch mienvyberie prezident republiky.Parlament verejným hlasovaním rozhodol,že novým členom Dozornej rady Úradupre dohľad nad zdravotnou starostlivosťousa stal Imrich Hugyivár. Špeciálnymprokurátorom sa na základe tajnej voľbyopäť stal Dušan Kováčik.Noví poslanci parlamentuNamiesto zosnulého poslanca národnejrady Viliama Vetešku (ĽS-HZDS) nastúpilMarián Haľko. Za Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS), ktorá sa vzdala poslaneckého mandátu,prišiel do parlamentu Ján Golián. Obajazákonodarcovia sa ujali svojich postov zloženímposlaneckého sľubu.Hodina otázoka odpovedí členov vládyNa prvej hodine otázok predseda vládyRobert Fico opäť zaútočil na médiá. Podľaneho slovenský bulvár pomáha zločincom.Prekáža mu napríklad týždenník Plus 7 dní,s ktorého vydavateľom vedie niekoľko súdnychsporov. Robert Fico, ktorý pred časomtvrdil, že Nový Čas je najobjektívnejší, hokritizoval v rámci odpovede na otázku poslancaSmeru-SD Branislava Bačíka, ktoréhozaujímalo čerpanie eurofondov. „Keďžeto, čo teraz poviem, by médiá nikdy neuverejnili,dovoľte mi, aby som využil túto situáciuna jednu výzvu slovenskému bulváru.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiChcem požiadať slovenský bulvár, aby nepomáhalslovenským zločincom... Slovenskýbulvár uverejnil článok o asistentke jednéhoposlanca národnej rady, ktorý prežíva veľmiťažké obdobie. V tomto článku je odfotenýjej rodinný dom s presnou lokalitou… Pániz bulváru, ďakujem, túto pani vykradli dvadni po tom, ako tento článok vyšiel v slovenskombulvári s obrovskou škodou. Prestaňtepomáhať slovenským zločincom,“ povedalv pléne predseda vlády.Premiérovu kritiku si vyslúžila aj „protivládnatlač“ a „pravicová opozícia“. „Jednadruhej akoby z oka vypadla a skôr sa podobajúna demolačnú čatu, pretože sa dôslednedržia hesla, čím horšie svetová hospodárskakríza poškodí Slovensko, tak týmlepšie,“ povedal Robert Fico. Potom odmietoltvrdenie opozície, že štát má nedostatkyv čerpaní eurofondov. Tvrdil, že peniazez eurofondov na roky 2004 - 2006 sa vyčerpajúna 99 percent. Pre efektívnejšie čerpaniezdrojov z programovacieho obdobia2007 - 2013 pripravujú zjednodušenie administratívya zvyšujú personálne kapacity.Podľa Roberta Fica vláda si uvedomujedôležitosť čerpania eurofondov v časekrízy. Predpokladá, že peniaze zo štrukturálnychfondov v tomto roku sa postarajúo vznik 40-tisíc pracovných miest.Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátekodmietol myšlienku, že by sa šrotovnéposkytovalo aj na niektoré druhy elektrospotrebičov.„Nie,“ odmietol rázne ministera dodal, že v súčasnom období ministerstvohospodárstva o podobnej aktiviteneuvažuje. Dôvodom je, že by sa v tomtoprípade nedala dodržať kontrola dotácií,ktorú systém šrotovného vyžaduje. Primnožstve elektrospotrebičov by sa to nedaloinak ako len „prostredníctvom špeciálnehokontrolného elektronického mechanizmu“,lebo fyzická kontrola, vzhľadomna predpokladaných niekoľko stotisíczáujemcov, by nebolo možná.Učebnice v školách v súčasnosti sú. Ministerstvoškolstva ich prerába len v súvislostis reformou školstva a štátnym vzdelávacímprocesom. „Sú napríklad o 30 percent štíhlejšie.Termíny sú rozpísané naozaj tak, abysme stihli 1. september. Ale nič sa nestane,ak budeme s niektorou učebnicou dva-tritýždne meškať,“ odpovedal minister školstvaJán Mikolaj na otázku poslanca SMK LászlóaSzigetiho, kedy dostanú žiaci škôl s vyučovacímjazykom menšinovým učebnice vlastivedys dvojjazyčnými geografickými názvami.Kým škola nebude mať nové učebnice, budejednoducho pracovať s tými, ktoré má dnes.„Vzhľadom na prebiehajúcu školskú reformuministerstvo školstva vyhlásilo v minulomroku konkurz na učebnice aj učebnice preškoly s vyučovacím jazykom maďarským,ktoré nevyhovovali štátnemu vzdelávaciemuprogramu,“ povedal minister a dodal, žev konkurzných komisiách sa nachádzali ajzástupcovia škôl s vyučovacím jazykom maďarským.Pripravil František MelišMáj 200963

Infoservis prezidentskej kancelárieInfoservis prezidentskej kancelárieSýrsky prezident na Slovensku29. apríl 2009Slovenska. Pričiňme sa o to. Postavme sa na stranu občana, jeho záujmov– dôstojného života pre všetkých,“ povedal slovenský prezident.Úcta pamiatke generála Štefánika3. máj 2009Oficiálnym privítacím ceremoniálom na nádvorí prezidentskéhopaláca sa začala oficiálna návšteva prezidenta Sýrskej arabskejrepubliky Bashar al–Assada s manželkou Asmou al–Assad v Slovenskejrepublike. Rozhovory so sýrskym prezidentom označil náš prezidentza veľmi objektívne a partneri si počas nich vysvetlili názoryaj na niektoré otázky Blízkeho východu. Hovorili aj na tému ďalšejsýrsko-slovenskej spolupráce, najmä v oblasti obchodu, ekonomiky,školstva, kultúry, vedy a turizmu. Bashar al–Assad podporil aj vznikagentúry na podporu exportu oboch krajín a ocenil úspešný a reformnýproces na Slovensku: „Slovensko má dnes najdynamickejší ekonomickýrast v EÚ, určite tieto skúsenosti využijeme,“ uviedol Basharal–Assad. Súčasťou dnešného programu oficiálnej návštevy sýrskehoprezidenta na Slovensku je aj stretnutie s premiérom Robertom Ficom,s predsedom NR SR Pavlom Paškom a primátorom BratislavaAndrejom Ďurkovským.Oslavy 5. výročia vstupu SR do EÚmáj 2009Pietna slávnosť sa začala slávnostným a symbolickým preletomstíhačiek nad mohylou zakladateľa samostatného Československaa vyvrcholila fakľovým pochodom a tradičným zapálením vatier.Prezident Ivan Gašparovič okrem pietnej poklony zapálil symbolickúvatru a pripojil tiež stuhu na jeden z piatich štafetových kolíkov piatichštafiet, ktoré navštívili desiatky miest na Slovensku, aby aj taktopripomenuli odkaz jednej z najvýznamnejších osobností slovenskejhistórie.Ocenené osobnosti Slovenského Červeného kríža5. máj 2009Prezident Ivan Gašparovič sa zúčastnil v Liptovskom Mikulášina slávnosti pri príležitosti 5. výročia vstupu Slovenska do EÚ.V príhovore označil vstup Slovenskej republiky do Európskej úniepred piatimi rokmi za historický medzník našich dejín. Zdôraznil, ženáš vstup do rodiny európskych štátov – ako rovnoprávneho člena –by nebol možný bez vzniku samostatnej Slovenskej republiky. „Je lenna nás, ako dokážeme tento ekonomický, politický i mravný kapitálzúročiť. Verím, že v nasledujúcich rokoch Európska únia naplno využijesvoj potenciál v prospech rozvoja všetkých svojich členov vrátanePrezidentský pár prijal vyznamenané a ocenené osobnosti SlovenskéhoČerveného kríža za rok 2008 na čele s prezidentkou slovenskejorganizácie Helenou Kobzovou. Náš najvyšší predstaviteľ v príhovorevo svojom mene, ale i v mene občanov Slovenskej republikyvysoko vyzdvihol zásluhy ocenených a vyznamenaných osobnostía poďakoval za prácu, „... ktorú vykonávate nie preto, že musíte, alepreto, že chcete. Tejto práci sa venujete vo svojom voľnom čase, v ktoromby ste sa mohli inak venovať svojim rodinám či záľubám,“ povedalIvan Gašparovič. Prvá dáma Silvia Gašparovičová sa pripojilak slovám úcty a vďaky a vyzdvihla tiež zásluhy ocenených osobností,„ktorých skutky sú výnimočné, ľudské a veľké“.64 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

SUMMARYTrnava self-governmentregionExcerpt from an Interview withTibor Mikuš, the Chairman of Trnavaself-government regionEntering the European Union, there aremore possibilities available for enhanceddevelopment of regions. The influence ofEuropean regions within the process isthe most important point for us. The trendcan be also seen in Trnava self-governmentregion. Anything what may influenceeveryday life of citizens should be decidedto the extent of a region where they live.We make efforts to apply the rule in everyfundamental and programmatic document.Trnava self-government region has beenimproving its direct relations towards theregions in other European countries incompliance with the European regions.Agreements on cooperation with theSouth Moravian region, Italian Province ofPordenone, Serbian autonomous provinceVojvodina, Hungarian regional authorityof Györ-Moson-Sopron, akimat of EasternKazakh region, Zadar regional authority,self-government authority of Pešť, Italianregion of Friuli-Venezia-Guilia, Varaždinregional authority and Federal country ofLower Austria are good example of it.Political ecumenism is the starting pointfor setting the strategy for development ofa region and its fundamental controllingwithin constitutional intentions. The matteris the understanding of psychologicalneeds of citizens free of any favouritismand oppression of their needs based onpolitical, partisan, ethnic, religious or othergrounds. The process requires systematiccontrolling, processing of required studiesand marketing strategies in order to complywith the intent in practise.Tribute to respecting the traditions andaccountability for the future is anotherprinciple which is applicable withinthe managerial policy of Trnava selfgovernmentregion. Understanding ofcultural efforts of preceding generations,recognition of Christian roots andtheir substance for today’s perceptionand creation of cultural values are thefundamentals for such understandingof national and regional identity whichturns to be a fertile soil for applicability ofmodern European regions, and thus, fortailoring the appropriate cultural regionalpolicy under the terms of Trnava selfgovernmentregion.Development of national culture as afree act and deed and versatile Europeanand state back up through regions are realpresupposition of intended forming ofstrong patriotism as a sound counter pole ofnational self-determination and irrationalxenophobia. Constitutionalism, promotionof the citizenship principle, transparencyand non-compromise implementation ofdemocracy in any acting towards people– these are prerequisites for controllingthe self-government prospectively. Anydevelopment strategy has to respect soundwelfare and wellness of the citizens, regionand the state. It mustn’t be designed in arestrictive way and targeted in favour of aselected group of inhabitants. Benefit andfavour of a majority is deemed to be moralbasis in order the principle of solidarity,cooperation and coherence would beimplemented on a democratic basis.Strength of regions can be expressed justin natural balance of their development.Awareness, knowledge, understandingand applicability of strength of particularregion are the duty of every publicofficial.Cooperation with Matica slovenská,unincorporated associations of citizens,unions, foundations and non-profitorganizations, national minorities andchurches is an important source ofinspiring ideas for our activities anddecision-making. None of the regionsmay prefer just a certain portion ofsocietal development on purpose. Culture,economy, societal relations, organizationalstructures, environment and taking care forthe funds are interwoven issues. We mayproceed further only when understandingmutual bounds and integrity of all theabove aspects. The awaited synergic effectwill be accomplished thanks to a care forall the factors of region’s development inits entirety.Excerpt from an Interview with JózsefKvarda, the first Vice-chairman of Trnavaself-government region■■ Chairman of Trnava self-governmentregion seems to be satisfied that you complywith your assignments primarily thanks toČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiSummaryyour skills and capability to reach agreementon principal issues regardless political partymembership while keeping in mind the factthat Trnava self-government region is quitemixed from the viewpoint of nationalities.What do you say?Regional authority represented by chiefexecutive officer Tibor Mikuš published socalledpolitical ecumenism after the recentregional authority elections. We reallymind the subject-matter administrationof the region free of political combats.However, I do not deny that politicalviewpoint is playing a certain role. Thepurpose of the Hungarian Coalition Partydeputies was to contribute reasonably tobuilding the region and our party followsthe political guideline. Representatives ofother political entities act the same way,and therefore the region is functioningwithout earthquakes.■■ Being the first Vice-chairman youraccountability cover regional developmentand the southern part of the region. Are yousatisfied with the results?Both of us we agreed upon some decentrules at the very beginning. Our deputyclub in metropolitan representationis representing about forty per centinhabitants in the region. It means thatthe said forty per cent is related to thesouth and sixty per cent to the centralpart and the northern region. We maysay that it’s a very viable model. As anexample, there was an amount of SKK 220million left out of the preceding budgetaryperiod designed for regional operationalprogramme. I became a chairman ofselective committee and we succeeded toallocate SKK 88 million to Galanta andDunajská Streda and remaining portionof the funds has been allocated to thecentral part and the north. There were noobjections and also when solving the otherissues there are no problems motivated bypartisan interests. Every issue is subjectto discussion at a political session, at themanagerial level of the office, at the boardof regional parliament and at regionalauthority congress. If any problem israised, we discuss it until an agreement isreached and the issues are easier treatedand passed in the representation then.It sounds as if you did not have any■■problems in the region.We face the problems, of course. Let memention two of them at least. Pursuantto the law we are not obliged to backup culture, sports, social affairs, healthsystem and issues related to youth at thecommunity level. Despite the fact thatthe above-said is the duty of local andregional self-governments, we developedgrant system during four last years; andin the past year we allocated thirty millionSlovak crowns from the budget to the saidareas. Apart there are cultural institutionsMáj 200965

Summaryin the region, i.e., theatre, galleries of art,libraries and museums. Money has beenalso allocated in compliance with sixty percent to forty per cent portion. Admittedly,there are a lot of entities interested in thegrants allocation, so not everybody canbe saturated. We take care to allocate thefunds to other communities which theyreport a lack of money.Excerpt from an Interview with DušanGuťan, Director of the Office of Trnavaself-government regionEconomic structure of the regioncomprises a balanced complexity ofenergies, manufacturing activitiesin industry, advanced agriculture,services and tourism. Extraordinarilyfavourable location within CentralEurope and connection to highway andrailway transport corridors of Europeansignificance are deemed to be an advantageof the region which is part of Slovakia’sindustrial centres. Environmental aspectsof socio-economic development of theregion have been also taken into account.To gain internal resources to the extentof the region and to acquire new fundsoutside the region, primarily thosedesigned from the EU funds, with the aimto secure permanent and balanced socioeconomicdevelopment in any sphere of theself-government region is the fundamentalgoal of the region.Trnava self-government region alike otherSlovakia’s and EU regions are immenselyinterested in spending the structuralEU funds designed for development ofterritories in order to reduce graduallydisparities between the regions. The primegoal is to use an option to acquiring thefunds to the utmost extent within thescope of each operational programme.Trnava self-government region is deeplyinvolved in preparation of the projectswithin the frame of all operationalprogrammes which are submitted to theextent of challenges to relevant controllingbodies. Nowadays, we are proud to havenumerous projects approved and alsothe projects being under the stage ofassessment currently.The National Aviation DaysThe National Aviation Days being heldregularly at the airport of Piešťany areperceived and promoted as the NationalPride Days upon the incentive of MPand chairman of Trnava self-governmentregion, Tibor Mikuš.The objective has been conceived to hitan idea that recognition for traditions isan expression of responsibility for future.Trnava self-government region respects theidea when organizing such societal events.This year we shall gather in Piešťany at thethird event of significance in Slovakia –the aviation event of the year. Visitors willcommemorate the 60th anniversary of theNATO establishment and the 5th anniversaryof Slovakia’s entry in the Alliance. Theevent is being awaited in anticipation ofinternational attendance. Concurrently,thousands of participants of Trnava regionand Slovakia-wide, and foreigners willcommemorate Slovak personalities whoselives were contribution to development ofaviation. The significant event will makeyoung people get acquainted with personalityof General Milan Rastislav Štefánik. Thisyear we commemorate the 90th anniversaryof his death and also the names of otherpersonalities and great people of Slovakia’shistory of worldwide significance.Inventions of Jozef Murgaš and ŠtefanBanič introduced creativity and greatnessof the Slovak people all over the world.Heroism, braveness and courage may befound in performance of Slovak pilots forinstance. We pay tribute to Otto Smik,Ján Ambruš and Ján Režnák who werenot afraid of risking their lives for nativecountry and ideals fighting in battlesagainst Hitler troops. When speakingabout Ivan Bella and Eugene Cernan weare proud of our roots; we are proud of ournational background.The third year of the National AviationDays will take place at the airport inPiešťany on 13 and 14 June 2009.Meet Willian Schiffer, thesculptor and medal-engraverWillian Schiffer was the artist ofsignificant extrovert personality. Thetemper led him to whirl of arty life ofactors in the youth and later it dominatedin his creative work of a sculptor. Hewas always a nice companion; he alwaysknew how to attract the surroundings andcompany of people. His studio in Parissituated at Square Théophile Gautierwas an obvious stop for all his friendstravelling via Paris. Velvet revolution in1989 opened the borders and concurrentlythe possibilities of up close and personalcontacts of him as an author with nativeSlovakia. Strong desire to record the richand valuable experience gained fromhis own life and work led to publishingtwo autobiographic books in Paris andin Slovakia. Newly occurred situation innative country, come-backs to traditionsand history raised further opportunitiesfor work and customized orders for medalsand for putting his work of art on displayin native country. In 1997, on 26 August,his birthday, he donated portion of hiswork to the Slovak Republic. He began tothink of his own exhibition. The WesternSlovakia’s Museum in Trnava became anadministrator of more than 250 works byWilliam Schiffer, the compilation of whichwas exhibited in subsequent years at fourexhibitions. At the eve of his life he and hiswife moved to Trnava in 2001.English-written by © Mária VrabcováOBJEDNÁVKAna predplatné časopisuEUROREPORT plus na rok 200911 výtlačkov – letné dvojčísloCena vrátane DPH a poštovného:32,03 EUR / 965,- SkV prípade, že ste predplatiteľom žiadameo potvrdenie objednávky na rok 2009.V prípade, že naďalej nemáte záujem odoberaťčasopis, oznámte nám túto skutočnosťtelefonicky na tel.: 02/4444 11 48-50alebo faxom: 02/4444 11 53Adresa na zasielanie písomných objednávok:EUROREPORT plus, s.r.o.,Račianska 66, 831 02 BratislavaMeno a priezvisko (firma):IČO/IČ DPH:Adresa:Tel./Fax:Adresa na zasielanie časopisu:Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty.Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatnéhotlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.skPečiatka a podpis:66 Máj 2009 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

grafický design, obalový design, webdesign, corporate identity, multimédiá, webhostingstudio@republica.sk

5. ročník konferencieRegion Forum 200916. 6. 2009Hotel Holiday Inn, BratislavaHLAVNÉ TÉMY KONFERENCIE:• Aktuálne na tému: EU fondy• Odpadové hospodárstvo v obci• Energetika – efektívne využívanie klasických zdrojova hľadanie nových možností• Koncepcia vodného hospodárstvaAktuálne informácie na www.regionforum.skOrganizačný garant:Odborní garanti:Partner:Hlavní partneri:Mediálni partneri:Sekretariát konferencie: INCOMA Slovakia, s.r.o., Mišíkova 10, 811 06 Bratislava, tel.: 02/54418969, fax: 02/54418231, www.incoma.sk, www.regionforum.sk