Slovenská republika - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenská republika - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenská republika - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ObsahÚvodVstupné podklady, vymedzenie riešeného územiaŠtruktúra projektu, Ciele projektu............................................................................1. Základná urbanistická koncepcia.............................................................2. Sídelná štruktúra........................................................................................1. Ťažiská a centrá osídlenia2. Sídelné rozvojové osi3. Demografická charakteristika..................................................................1. Obyvateľstvo2. Bytový fond4. Hospodárska základňa a nerastné suroviny............................................5. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo................................................1. Poľnohospodárstvo......................................................................................2. Lesné hospodárstvo.....................................................................................6. Rekreácia a cestovný ruch.........................................................................7. Doprava........................................................................................................8. Vodné hospodárstvo...................................................................................1. Zásobovanie pitnou vodou...........................................................................2. Zdroje pitnej vody........................................................................................3. Odkanalizovanie ačistenie odpadových vôd...............................................4. Odtokové pomery........................................................................................5. Vodné nádrže...............................................................................................6. Návrh opatrení v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia.................9. Ochrana prírody a krajinná štruktúra.....................................................1. Zhodnotenie kvality enviromentálneho prostredia......................................1. Nakladanie s odpadmi.............................................................................2. Kvalita ovzdušia.....................................................................................3. Čistota vody............................................................................................4. Kontaminácia pôdy.................................................................................5. Žiarenie s prírodných zdrojov.................................................................10. Energetika....................................................................................................1. Elektrická energia..............................................................................2. Plyn....................................................................................................3. Netradičné zdroje energie..................................................................11. Mikroregióny, Euroregióny.......................................................................1222355669101112121313131416161921222323232425261
Podpora formovania ťažísk osídlenia by mala spočívať na celoštátnej, nadregionálnej a regionálnej úrovni prostredníctvom formovania funkčnej a priestorovej štruktúry. ťažisko osídlenia celoštátneho až medzinárodného významuSenica – Skalica – HolíčTrenčianske ťažisko (Trenčín, Ilava, Nové Mesto nad Váhom)Žilinsko – martinské ťažisko (Považská Bystrica, Púchov, Žilina, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Martin, Turčianske Teplice)Toto územie sa nachádza v kontakte s osídlením cezhraničného priestoru Českej republiky. V tejto časti by sa mali naďalej formovať celoštátne, medzinárodné a regionálne centrá. ťažiskové centrá nadregionálneho významuSkalica, Senica, Holíč; Trenčín; Žilina, Čadca ťažiskové centrá regionálneho významuDubnica nad Váhom, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Považská Bystrica, Púchov; Bytča, Kysucké Nové Mesto; ťažiskové centrá subregionálneho významuGbely, Šaštín – Stráže, Kúty, Jablonica; Stará Turá, Trenčianske Teplice; Rajec, Turzovka;2. Sídelné rozvojové osiÚzemím prechádzajú sídelné rozvojové osi nadregionálneho až cezhraničného významu. os prechádzajúca Záhorím na Českú republiku (Bratislava – Malacky – Senica – ČR) považská sídelná rozvojová os (Bratislava – Trnava – Považie – Žilina; preväzuje Viedenskú a Sliezsku aglomeráciu) ponitrianska sídelná rozvojová os (Trenčín – Bánovce nad Bebravou – Topoľčany – Nitra – Komárno) žilinsko – podtatranská rozvojová os (Žilina – Martin – Spiš) kysucká rozvojová os ( Žilina – Čadca – ČR/PR)Potom rozvojové osi regionálneho významu: Skalica – Senica – Trnava – Sereď až Gabčíkovo považská sídelná rozvojová os (v smere Nové Mesto nad Váhom – Myjava – Brezová pod Bradlom a Púchov – ČR) prechádza údolím Čierňanky v smere Z-V (Svrčinovec – Skalité – PR)Treba klásť dôraz na polohu krajov a prepojenia na Rakúsko, Poľsko a Českú republiku.3. Demografická charakteristikapodľa SODB 2001, ŠÚ SROkresVývoj počtu obyvateľov1991 1999 2001Trnavský kraj - 719 997 551 003Senica 59 900 60 654 60 891Skalica 46 200 47 265 46 791Trenčiansky kraj - 609 288 604 917Myjava 30 228 29 468 29 170Nové Mesto nad64 630 63 922 63 452VáhomTrenčín 111 366 113 785 112 785Ilava 61 047 62 234 61 869Púchov 45 103 45 918 45 7153
Kysucké NovéMesto6 781 5 678 1 088 10 860 9 625 1 2024. Hospodárska základňa a nerastné surovinyTrnavský krajPriestorová a veľkostná štruktúra priemyslu sa v Trnavskom kraji odvíja od zdrojov územia reprezentovaných najmä potenciálom surovinových zdrojov a rozmiestnením pracovných síl.Dominantné zastúpenie priemyslu je v severnej a strednej časti územia kraja. Najväčšími priemyselnými centrami kraja čo do počtu zamestnancov v priemysle sú Trnava, Senica, Skalica, Hlohovec a JaslovskéBohunice s cca 2 000 až 6 500 pracovnými príležitosťami. Viac ako 1 000 pracovných príležitostí v priemysle je lokalizovaných v meste Gbely, Holíč, Piešťany a Vrbové.V budúcnosti možno predpokladať, že rozvoj priemyslu sa bude realizovať zväčša v ziskových podnikoch jednotlivých odvetví, a to najmä formou modernizácie a inovácie existujúcich výrobných kapacít a vmenšej miere výstavbou nových kapacít.Na území kraja je poľnohospodárstvo plošne najrozšírenejšou aktivitou - kraj patrí medzi poľnohospodársky najvyužívanejšie v rámci Slovenska. Produkčná schopnosť poľnohospodárskych pôd je veľmi dobráa pôdy sú našimi najúrodnejšími pôdnymi typmi. Výmera poľnohospodárskej pôdy je necelých 300 tis. ha, z čoho orná pôda je asi 90 %. Podielom 15 % lesného pôdneho fondu sa radí kraj na posledné miesta naSlovensku (najnižší podiel LPF na Slovensku je v okresoch Galanta a Dunajská Streda).Z energetických surovín sa na území kraja vyskytujú a ťažia ropa, zemný plyn a lignit. Hospodársky najvýznamnejšie ložiská ropy a zemného plynu sa koncentrujú do Viedenskej panvy, s výskytom v okresochSkalica a Senica. Overené ložiská lignitu sú v okresoch Skalica a Senica.Z nerudných surovín sa v Trnavskom kraji nachádzajú významné zásoby vysokopercentných vápencov, dolomitov, zlievárenských a maltárskych pieskov, dekoračného a stavbárskeho kameňa, štrkopieskov,tehliarskych surovín a technicky použiteľných krištáľov. Využívanie zásob nerudných surovín je priamo spojené so stavom, úrovňou a intenzitou stavebnej výroby. Počnúc rokom 1996 nastáva postupné oživovaniečinností stavebných, ťažobných, upravárenských a spracovateľských. V tomto smere je na území kraja sústredený významný potenciál s predpokladom exportu surovín a výrobkov do iných regiónov a štátov.Ťažba nerastných surovín predstavuje významný a územne rozsiahly vplyv na životné prostredie. Najväčší negatívny zásah do prírodného prostredia v Trnavskom kraji spôsobuje lomová ťažba stavebnéhokameňa v CHKO Malé Karpaty v okresoch Trnava, Senica a Piešťany a podzemná ťažba lignitu ložiska Gbely.Opatrenia: Realizovať prieskum prírodných uhľovodíkov v perspektívnych častiach Viedenskej panvy s cieľom zabezpečiť nové ložiská ropy a zemného plynu Zosúladenie požiadaviek na využívanie ložísk so záujmami ochrany prírody najmä v CHKO Malé Karpaty a Záhorie Zabezpečenie rekultivačných a ekostabilizačných opatrení v území ovplyvnenom ťažbou lignitu v ložisku Gbely Rekultivácia a sanácia opustených ťažobní a začlenenie ich do funkcie krajinyTrenčiansky krajRiešené územie tvorené okresmi Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Považská Bystrica, Púchov a Trenčín je územím s rôznorodou a nevyrovnanou koncentráciou priemyselných podnikov.okresy s nadpriemernou výkonnosťou (Púchov, Trenčín a Nové mesto nad Váhom)okresy s nižšou ako priemernou výkonnosťou priemyslu (Ilava a Považská Bystrica)okresy s výrazne zaostávajúcou výkonnosťou priemyslu (Myjava)Okres IlavaVo významnejšom veľkom priemyselnom centre Dubnici nad Váhom je prakticky monoodvetová štruktúra priemyslu zameraná na strojárstvo s 87% zamestnaných v priemysle a je doplnená hutníctvom s 10%zamestnaných v priemysle.V menej významnom priemyselnom centre Nová Dubnica dominuje elektrotechnický priemysel so 61% zamestnaných a strojársky priemysel s 30% zamestnaných a dopĺňa ich potravinársky priemysel.Okres MyjavaV stredne veľkom priemyselnom centre Myjava dominuje kovospracujúci priemysel, ktorý predstavuje 80% zamestnaných v priemysle doplňuje ho najmä potravinársky priemysel.V stredne menšom priemyselnom centre Brezová pod Bradlom dominuje taktiež kovospracujúci priemysel s 85% zamestnaných a je doplnený nábytkárskym a drevospracujúcim priemyslom s 15% zamestnanýchv priemysle.Okres Nové Mesto nad VáhomV stredne veľkom priemyselnom centre Stará Turá dominuje strojársky priemysel zameraný na výrobu prístrojov, ktorý zamestnáva 95% pracovníkov priemyslu v centre a je doplnený kovospracujúcim priemyslom.5
V priemyselnom centre Nové mesto nad Váhom dominuje strojársky priemysel zamestnávajúci 65% zamestnancov, ktorý je doplnený potravinárskym priemyslom, prestavujúcim 16% priemyslu. V centre jelokalizovaný priemysel výroby plastických hmôt, ktorý zamestnáva 3% pracovníkov priemyslu.Okres Považská BystricaVo veľkom priemyselnom centre v Považskej Bystrici dominuje strojársky priemysel a centrum má prakticky monodvetvovú štruktúru priemyslu. V strojárskom priemysle je zamestnaných 98% pracovníkov priemyslua zvyšok pracovníkov je zamestnaných najmä v potravinárskom priemysle.Okres PúchovVo veľkom významnom priemyselnom centre Púchove sú významne zastúpené dve odvetvia: gumárenský priemysel zamestnávajúci 47% pracovníkov priemyslu a odevný priemysel zamestnávajúci 46% pracovníkovpriemyslu. Ostatní pracovníci v priemysle sú zamestnancami potravinárskeho priemyslu a priemyslu výroby stavebných materiálov.V stredne menšom priemyselnom centre Lednické Rovne dominuje sklársky priemysel a zamestnáva nad 95% pracovníkov priemyslu.V malom priemyselnom centre Ladce dominuje priemysel výroby stavebných hmôt – cementu, ktorý zamestnáva nad 95% pracovníkov priemyslu.V priemyselnom centre Beluša dominuje strojársky priemysel a zamestnáva nad 95% pracovníkov priemyslu.Okres TrenčínVo veľkom priemyselnom centre Trenčín dominuje odevný priemysel, ktorý zamestnáva 50% pracovníkov v priemysle a je doplnený strojárskym priemyslom s 26% zamestnaných v priemysle, textilným priemyslom s15% zamestnaných a potravinárskym priemyslom, ktorý zamestnáva 6% pracovníkov priemyslu. zvyšok zamestnancov priemyslu tohto centra je zamestnaný v nábytkárskom priemysle a výrobe šperkov.V stredne malom priemyselnom centre Nemšová dominuje sklársky priemysel, ktorý zamestnáva nad 95% pracovníkov priemyslu.V malom priemyselnom centre Horné Srnie dominuje priemysel výroby stavebných hmôt - výroba cementu a zamestnáva nad 95% pracovníkov priemyslu.V centre Trenčianska Teplá dominuje potravinársky priemysel, ktorý zamestnáva nad 95% pracovníkov v priemyselnom centre.NERASTNÉ SUROVINYNerastné suroviny sú v riešenom území zastúpené nerudnými a energetickými surovinami.Nerudné surovinyZ nerudných surovín sa využíva vápenec vysokopercentný, sialitická surovina a vápnitý slieň, vápenec ostatný, dolomit, dekoračný kameň, stavebný kameň, štrkopiesky a piesky a tehliarske suroviny.Sialitické suroviny na výrobu portlantského cementu sú zastúpené na ložisku Horné Srnie v okrese Trenčín a Ladce – Butkov v okrese Púchov. Vhodné sú i na poľnohospodárske účely (mletý vápenec).Ako stavebný kameň sa využívajú hlavne vápence a dolomity stredného, vrchného triasu v Strážovských vrchoch, v Považskom Inovci a v Malých Karpatoch. Rôzne petrografické typy vápencov sa nachádzajú i vcelom úseku bradlového pásma, kde boli v minulosti založené početné ťažobne miestneho významu. Pre výrobu stavebného kameňa sú vhodné: Tunežice – okres Púchov, neťažené ložisko dolomitu Košariská – okresMyjava, Čachtice - okres Nové Mesto nad Váhom, neťažené ložisko Nové Mesto nad Váhom - Zongor (časť zásob vhodná na výrobu vápna pre cukrovary a jemnú keramiku), Mníchova Lehota – okres Trenčín,Trenčianske Mitice - Kostolné Mitice – okres Trenčín, Krivosúd – Bodovka – okres Trenčín. Ťažené kamenivo možno využívať do betónov, omietok, na výrobu prefabrikátov, na netuhé vozovky za predpokladudrvenia a triedenia na zrnitostné frakcie.Štrkopiesky sú akumulované v údolnej nive pozdľž celého toku rieky Váh. V prirodzenom stave sú štrky vhodné do násypov, na podsypy, na drenáže a filtračné vrstvy, na spevnenie krajníc a stabililzáciu zemín. Z nichsa využíva len ložisko Beluša - Lednické Rovne – okres Púchov. Využívanie ostatných ložísk štrkopieskov je závislé na vyriešení stretov záujmov.Tehliarske suroviny sú zastúpené hlavne kvartérnymi a terciérnymi sedimentmi.Žilinský krajPRIEMYSELOkres Kysucké Nové Mesto je z hľadiska diverzifikácie priemyselných aktivít silne poddimenzovaný. Chýbajú malé a stredné podniky, ktoré by zamestnávali voľné pracovné sily. Priemysel je jednostranne zameraný nastrojárenstvo, reprezentované KINEX – KLF, a.s., ktorý má problémy s umiestením svojich výrobkov na domácich i svetových trhoch. K jednostranne zameranému nosnému podniku v súčasnosti pribudol priemyselnýpark nemeckej firmy INA – Kysuce, a.s. opäť so strojárskym zameraním. Výrobný program v obidvoch nosných podnikoch predstavuje výroba ložísk, nakoľko územie okresu disponuje značným počtomkvalifikovaných pracovných síl. INA v súčastnosti zamestnáva cca 1200 pracovníkov a po ďalšom rozšírení sa počíta s vytvorením ďalších cca 1000 pracovných miest.Okres Čadca má pomerne diverzifikovanú základňu. Štruktúra priemyslu okresu, ktorá tu bola umelo vsadená sa pri reštrukturalizácii sa dostáva do útlmu, zvyšuje sa nezamestnanosť. Nosným podnikom zostáva AVC,a.s. v Čadci a Rakovej, zameraný na výrobu prevodoviek. Z ďalších strojárskych podnikov sú zastúpené: ZŤS, a.s. Vysoká nad Kysucou, KOVOMONT a KOMAD, s r.o. v Krásne nad Kysucou. Z textilného priemyslupo skrachovaní firmy Pratex,a.s. Čadca priestory v súčasnosti využívajú firmy rôzneho zamerania, napr. textilná výroba (napr. BEL Ami), stolárska výroba, sklady. Textilná výroba je zastúpená aj v Turzovke firmouI.TRAN s r.o.Vzhľadom k veľkým zásobám drevnej hmoty má drevospracujúci priemysel na Kysuciach stále významné postavenie. Prevádzky zaoberajúce sa spracovaním drevnej hmoty sa nachádzajú takmer v každej obci, pričomnajväčšie sú : KURZ SLOVAKIA Krásno nad Kysucou (výroba nábytku), HOSPOL Skalité, FRACHO Oščadnica. Možnosti ďalšieho <strong>rozvoja</strong> sú v komplexnom spracovaní drevnej hmoty v podnikoch na území okresu,jeho minimálnom vývoze vo forme guľatiny a vytvorení trhu s drevom v tejto oblasti.6
Okres Bytča má málo diverzifikovanú priemyselnú základňu s výrazným podielom strojárskeho priemyslu. Nosným podnikom okresu je KINEX, a.s. Bytča zameraný na výrobu ložísk, pracovné náradie, povrchovúúpravu kovov. Z ďalších strojárskych podnikov sú zastúpené: Svetom Metal Factory Veľké Rovné a Leader Gasket of Slovakia, s r.o. Bytča. Textilný priemysel reprezentuje Makyta a.s. a Ľudová tvorba Veľké Rovné,potravinársky – Pivovar Popper. Tradičný drevospracujúci priemysel je v súčasnosti na ústupe – z 3 závodov Drevoindustrie zostal len závod Súľov (sane, lehátka, sedacie súpravy).Okres Žilina je charakterizovaný vysokou odvetvovou diverzifikáciou výrobnej základne s vysokým podielom energetiky, s primeraným zastúpením priemyslu stavebných hmôt, chemického, drevospracujúceho astrojárskeho priemyslu, pričom sú zastúpené i ďalšie odvetvia priemyslu.Nosné priemyselné podniky v meste Žilina sú skoncentrované v 2 pásmach:Východné priemyselné pásmo : chemický - Aquachemia (základná chemická výroba), Barlo Plastics (plasty), energetický – Tepláreň, celulózo-papierenský – TENTO, a.s.Západné priemyselné pásmo – jedná sa o oblasť ľahkého priemyslu, reprezentovaného priemyselnými podnikmi OMNIA, MONT-IRP, Tlakon, Elektrovod, Elektrostav, Ferona, drevospracujúce firmy Vital a Fineszamerané na výrobu nábytku (bývalá Drevoindustria), mliekárne LaktisZ ďalších priemyselných podnikov v okrese Žilina treba spomenúť: Slovena, Makyta, VAS Mojšova Lúčka, DOLVAP Varín, Cementáreň Lietavská Lúčka, Vinuta Rajec, ZIPP Rajec.Opatrenia rozvoj sekundárneho sektora v riešenom území Žilinského kraja bude potrebné zamerať na prednostný rozvoj priemyselných odvetví využívajúcich miestne, dostupné surovinové zdroje, najmä drevnú hmotu,poľnohospodársku produkciu, nerastné suroviny a druhotné suroviny. Je nevyhnutné zamerať sa na maximálne zhodnotenie týchto materiálov až do polohy finálnych výrobkov, vo všetkých priemyselnýchodvetviach podmienky pre rozvoj majú odvetvia s dlhodobou tradíciou v tomto území strojársky a kovospracujúci, celulózo-papierenský, chemický, drevársky, textilný priemysel. Perspektívu majú nové výrobné prevádzky,ktorých produkcia bude vhodne dopĺňať odvetvovú štruktúru priemyslu, najmä formou malého a stredného podnikania v oblasti spracovania dreva, potravinárskej výroby, využívanie vodnej energie, výrobnýchslužieb, remeselnej a stavebnej výroby ďalšie rezervy v rozvoji priemyslu sú v ľahkom strojárstve, prípadne v odvetviach s nízkou náročnosťou na materiálové vstupy, na suroviny a energie, ale s vyššou náročnosťou na vzdelanostný ľudský potenciál -finalizovaná ekologická výroba.NERASTNÉ SUROVINYNajväčším surovinovým potenciálom v rámci kraja z hľadiska kvantity disponuje okres Žilina. Ložiská dolomitov sa nachádzajú v chočskej jednotke čiernovážskej sekvencie Strážovských vrchov a Malej Fatry.Z piatich vyhradených ložísk sú v ťažbe Stráňavy – Strečno – Kosová a Rajec – Šuja. Významným ložiskom stavebného kameňa využívaným ako kamenivo je Veľká Čierna – Baranová. Ložiská vápencov savyskytujú v Malej Fatre a v rajeckoteplickom ostrove, pričom najvýznamnejšími sú Stráňavy – Polom a Lietavská Svinná.Jediným ložiskom dekoračného kameňa v rámci celého severného Slovenska je ložisko Pov.Chlmec – Všivák, kde surovinu tvoria polymiktné, exotické zlepence bradlového pásma.Z výhradných ložísk tehliarskej suroviny sa na území okresu vyskytujú dve – Žilina - Bytčica a Bánová.Prakticky jediným otvoreným ložiskom v okrese Bytča je ložisko Jablonové - piesčitý vápenec bazálneho súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu. Z hľadiska možností využitia pre plánovanú výstavbu diaľnice sajavia byť perspektívnymi zásoby štrkopieskov, a to ako vo výhradnom ložisku Malá Bytča, tak aj v nevyhradených ložiskách Hliník n.V. a Predmier.Surovinová základňa okresu Čadca je veľmi limitovaná, vyplývajúca z regionálnej geologickej stavby (vonkajší flyš), obmedzená iba na výskyt ložísk nevyhradených nerastov - stavebného kameňa (Čadca, Klubina) atehliarskych surovín (Oščadnica, Raková). Podobne aj okres Kysucké Nové Mesto má chudobný surovinový potenciál, obsahujúci iba stavebný kameň, tehliarske suroviny a štrkopiesky. Legislatívne chránené ložiská sú2 - obidve mimo ťažby (stavebný kameň v Ochodnici, tehliarska hlina v Radoli).5. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo5.1. PoľnohospodárstvoTrnavský krajV riešenom území je rozhodujúcim odvetvím. Výmera PPF je 62 685 ha (celý kraj 294 322 ha). Na základe pôdno-ekologickej regionalizácie je oblasť zaradená do podoblastí Borská rovina Chvojnická pahorkatina pohoria a vrchoviny flyšového pásma (Myjavská pahorkatina) nižšie pohoria (podhorie Malých Karpát)Rastlinná produkcia je zameraná hlavne na pestovanie obilnín a kukurice a technických plodín (cukrová repa a olejniny). Významné sú aj vinice a s ním spojené vinohradníctvo (oblasť pri Skalici, Borský Mikuláš,Koválov, Prietržka, Šaštín-Stráže, Štefanov). Zaujímavé sa črtajú aj ovocné sady.Zo živočíšnej výroby je to chov hovädzieho dobytka, ošípaných a chov hydiny. Veľmi zaujímavým sa črtá chov oviec v horských oblastiach Bielych a Malých Karpát.7
Opatrenia: rešpektovať pri ďalšom urbanistickom rozvoji PPF ako jeden z limitov rešpektovať ochranu trvalých kultúr vo vyhlásených vinohradníckych a chmeľových oblastiach zabezpečenie protieróznej ochrany PPF prvkami vegetácie a agrotechnickými opatreniami podporovať alternatívne poľnohospodárstvo na chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a na územiach začlenených do ÚSESTrenčiansky krajPoľnohospodárstvo predstavuje dôležitý zdroj výživy pre obyvateľov kraja a zdroj surovín pre priemysel. V riešenom území svojím významom neprekračuje regionálnu úroveň.Tab. Štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu v Trenčianskom kraji k 1.1.2000Okres Orná pôda Chmeľ-niceVinice Záhrady OvocnésadyTTP PPF CelkovávýmeraIlava 5532 - - 508 183 6919 13141 35877Myjava 11896 31 - 1142 601 5360 19031 32745Nové Mesto nad Váhom 18912 186 68 1335 632 8389 29522 57999Považská Bystrica 4820 - - 520 37 7916 13292 46298Púchov 4131 - . 594 96 8880 13701 37535Trenčín 16241 359 . 1315 186 11134 29235 67455Zdroj: ŠÚSROrná pôda v r. 2001 dosahuje 55 %-ný podiel z PPF a pozvoľna pokračuje jej úbytok v prospech trvalých trávnych porastov, ktorých podiel prekročil 39 %. Vysoké zastúpenie TTP je v okrese Trenčín, najnižšiezatrávnenie je v okresoch Myjava a Nové Mesto nad Váhom.Špeciálne kultúry – chmeľnice, vinice a ovocné sady predstavujú iba malý podiel z poľnohospodárskej pôdy. Vinice a sady sú extenzívne a prestárle s nutnosťou obnovy. Pestovanie chmeľu v riešenom územímá nadregionálny význam.Závlahy sú významným zúrodňovacím opatrením v oblastiach s menšou intenzitou zrážok. Vybudované závlahové systémy treba naďalej prevádzkovať, pretože majú veľký význam najmä v rokochs mimoriadnymi výkyvmi zrážok. Najviac závlah je vybudovaných v okrese Nové Mesto nad Váhom, nad 1000 ha zavlažovaných plôch sa nachádza v okresoch Ilava a Trenčín. Úbytky z výmery závlah zaznamenávamev okrese Ilava (o 370 ha) a Nové Mesto nad Váhom ( o 1105 ha)Najvyššia výmera odvodňovaných plôch je v okrese Trenčín. Plošná výmera odvodňovacích zariadení sa v posledných rokoch nemenila, otázna je však ich funkčnosť z dôvodu znížených investícií na údržbu.Živočíšna výroba je významná súčasť poľnohospodárskej výroby a v riešenom území zaujíma popredné miesto. Umiestnenie areálov na nevhodných miestach s ohrozením podzemných a povrchových vôd, spolus nedoriešenými koncovkami a technickým stavom stavieb často nezodpovedá súčasným hygienickým a ekologickým požiadavkám. Od roku 1997 klesajú stavy hovädzieho dobytka, (pokles ku koncu roku 2001 o 6810ks), ošípaných (pričom najväčší pokles bol zaznamenaný v r. 1997, ku koncu roku 2001 sa dosiahlo zníženie stavu o 18967 ks). Naopak vzrástli stavy oviec a prudký nárast sa zaznamenal aj u kôz. Výrazný pokleszaznamenal chov hydiny.Žilinský krajRiešené územie okresov Žilinského kraja patrí do severoslovenskej poľnohospodárskej oblasti so stredným produkčným potenciálom.Podľa pôdno-ekologickej rajonizácie Slovenska zahŕňa riešené územie nasledovné podoblasti:kotliny nižšieho stupňa – pás okolo Váhu v Považskom podolí, prechádzajúca okresom Bytča a čiastočne zasahujúcom do okresu Žilinapohoria a vrchoviny flyšového pásma – zaberajú súvislú plochu v okresoch Čadca, Bytča a Kysucké Nové Mestonižšie pohoria – čiastočne v okrese Žilina a Bytčavyššie pohoria – Malá Fatra (okres Žilina)Najvhodnejšie podmienky pre poľnohospodársku výrobu sú v okrese Bytča a viažu sa na alúvium Váhu. Najslabší produkčný potenciál poľnohospodárskych pôd má okres Čadca – i vzhľadom na horšie klimaticképodmienky, najmä v severnej časti.Rastlinná výroba sa uplatňuje len v kotlinových častiach, kde sa pestujú najmä nenáročné plodiny - jačmeň, ovos, raž, zemiaky, kukurica na siláž a jedno až viacročné krmoviny.Štruktúra a pomer agrokultúr predurčuje riešené územie najmä na chov hovädzieho dobytka a oviec. Poľnohospodárske subjekty sa zameriavajú prevažne na výrobu živočíšnych produktov ako mlieko, mäso – hovädzie,bravčové, hydinové. V poslednom období sa začína rozvíjať aj chov kôz (najmä na Kysuciach), ktorý by bolo vhodné rozšíriť najmä v oblastiach extenzívnych pasienkov a pasienkov poškodených samonáletom.Poľnohospodársky pôdny fond (ha):Okres Orná pôda Záhrady Ovoc. sady Tr. trávneporastyPoľn. pôdacelkom% poľn.pôdyCelkovávýmeraBytča 2 846 510 101 5 244 8 701 30,90 28 163Čadca 4 660 890 2 20 154 25 706 33,07 76 056Kys. N. Mesto 1 597 313 1 4 237 6 148 35,40 17 3688
Žilina 12 699 1 401 65 16 220 30 385 37,27 81 519Celkom 21802 3114 169 45855 70940 34,93 203106Podľa druhu vlastníctva najviac poľnohospodárskej pôdy obhospodarujú poľnohospodárske družstvá, v menšej miere spoločnosti s ručením obmedzeným a tiež súkromne hospodáriaci roľníci.V rámci produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd je limitujúcim faktorom svahovitosť, hĺbka pôdy a skeletovosť. Toto sa odzrkadľuje v tom, že v území prevládajú trvalé trávne porasty nad ornýmipôdami.Jedným z obmedzujúcich faktorov využívania pôd je aj ich kontaminácia. Z hľadiska obsahu cudzorodých látok v pôde sa značná časť územia nachádza v kategórii A, A1. Viaže sa najmä na vyššie polohy v severnejčasti územia, no aj na oblasť Žiliny smerom ku Kysuckému Novému Mestu.Perspektívnym oživením poľnohospodárstva a zároveň doplnkovým zdrojom príjmov poľnohospodárskych podnikov i súkromného sektora sa javí agroturistika a vidiecky turizmus5.2. Lesné hospodárstvoTrnavský krajTáto oblasť sa vyznačuje veľkou lesnatosťou. Výmera LPF je 29 094ha.Opatrenia: rozširovať výmeru LPF v okresoch Senica a Skalica riešiť protiveterné opatrenia sústavou vetrolamov v nadväznosti na prvky ÚSES nerozdeľovať ucelené komplexy lesov pri návrhoch koridorov TI a líniových staviebTrenčiansky krajLesný pôdny fond v Trenčianskom kraji predstavuje 49 % z celkovej výmery kraja, čím sa riešené územie zaraďuje medzi regióny s najvyššou lesnatosťou.V plošnom zastúpení jednotlivých kategórií lesa výrazne prevažujú lesy hospodárske, ktoré sú vymedzené na 78 % porastovej plochy lesov. V okresoch Prievidza, Partizánske, Považská Bystrica je vysoký podiel lesovochranných a osobitného určenia, čo vyplýva z toho, že do regiónu zasahujú CHKO, že sa tam nachádzajú prírodné liečebné kúpele, časť lesov sa nachádza na poddolovanom území a značné výmery lesa sú imisnepoškodené. Najlesnatejší okres je Považská Bystrica s 60% lesnatosťou, najmenší podiel lesov z celkovej plochy okresu má okres Myjava (33%).Žilinský krajLesná výroba v riešenom území Žilinského kraja má vzhľadom na prírodné podmienky a štruktúru porastovej zásoby predpoklad pre akostnú produkciu prevažne ihličnatej drevnej suroviny. Jej kvalita je v jednotlivýchregiónoch limitovaná v poslednom období aj v dôsledku rastúcich vplyvov biotických a abiotických škodlivých činiteľov.V okrese Čadca je evidovaný nárast poškodenia ihličnatých, hlavne smrekových porastov podkôrnym drevokazným hmyzom (lykožrút smrekový, lykožrút smrečinový, lykožrút lesklý). V okresoch Čadca,Kysucké Nové Mesto a Bytča sa vyskytujú značne poškodené porasty nelegálnou ťažbou.Imisie zostávajú naďalej vážnou hrozbou pre lesy v Žilinskom kraji. Aj keď sa množstvo škodlivín v ovzduší v posledných rokoch znížilo, pôdny chemizmus je narušený a proces ozdravovania lesov je zdĺhavý.Najviac postihnuté sú lesy vo vyšších polohách – najmä v okrese Čadca (transfer imisií z Ostravska).Lesy v riešenom území budú aj naďalej plniť funkciu produkčnú pre drevospracujúci priemysel, ako aj funkciu verejnoprospešnú, čo bude však vyžadovať zvýšený dôraz na realizáciu ozdravných opatrení lesovpoškodených imisiami.Okres P/H pôda (ha) Orná pôda (ha) Nepoľnohosp.pôda (ha)Lesná pôda (ha)Trnavský kraj 294 532 264 698 120 316 65 207Senica 39 807 32 946 28 536 21 575Skalica 22 877 19 487 12 985 9 042Trenčiansky kraj 187 131 103 117 263 064 220 472Myjava 19 031 11 896 13 714 10 868Nové Mesto nad Váhom 29 526 18 912 28 477 21 878Trenčín 29 248 16 241 38 220 30 465Ilava 13 141 5 532 22 736 18 658Púchov 13 701 4 131 23 834 19 755Považská Bystrica 13 292 4 820 33 006 28 7629
Žilinský kraj 248 862 67 596 429 985 374 248Žilina 30 238 11 534 51 270 42 957Bytča 8 664 2 728 19 502 17 161Čadca 25 581 4 003 50 481 44 828Kysucké Nové Mesto 6 136 1 286 11 232 9 849Štatistická ročenka rok 20006. Rekreácia a cestovný ruchTrnavský krajHlavné východiská pre návrh a rozvoj rekreácie je potenciál daný prírodnými a civilizačnými danosťami a potom previazanie širších územných vzťahov na zahraničie- Česká <strong>republika</strong> a Rakúsko.Riešené územie, ktoré je severozápadnou časťou Trnavského kraja – severné Záhorie, tvorí Chvojnická pahorkatina, ktorá je na severe vymedzená Bielymi Karpatami, na JV Malými Karpatami a JZ Záhorím,ďalej riečka Myjava – os severného Záhoria a hraničná rieka Morava. Sú to v podstate zatiaľ nevyužité danosti pre rekreáciu, ale zároveň treba dbať popri jeho rozvoji na ochranu krajiny a prírody. Väčšinou pôjdeo bodové možnosti pre rekreáciu popretkávané líniovými trasami.Rozvoj rekreácie a CR v súlade so záujmami ochrany prírodyDobudovanie, rekonštrukciaPotenciálne, navrhovanéRekreačný pás pozdĺž tokuMorava s centrom v Kopčanoch1. národná úroveň Cyklotrasy1. Záhorská cyklomagistrála2. Moravská cyklocestaLiečebné kúpele Smrdáky Cyklotrasa Moravský Ján –Senica – Myjava a na MoravskútrasuStredisko Šaštín - GazarkaRKC Kopčany2. regionálna úroveň Skalica – Zlatnícka dolina – Borský Jur –Tomky – Laš.N.Ves – Pri jazere Vínna cestaZáhoriaKopaničiarska cyklodráha Senica – Prietrž(Myjava)3. lokálna úroveň Kunovská vodná nádrž (Senica)Plavecký Peter – chatová osadaSekule - ŠtrkovňaCyklotrasa Zohor – PlaveckýMikuláš – Jablonica –Senica(Brezová p.B.- Piešťany)Pobyt pri vode: na Záhorí je vhodný tok Moravy, jeho využitie však treba zosúladiť s ochranou prírody. Vhodné sú aj ramená rieky Morava (Štrkovňa, Gazarka, Adamov, perspekt. Aj plochy pri Kopčanoch)a vodné nádrže (Buková, Tomky, Kovaľov, Kunov).Pešia turistika a cykloturistikaNadväzne na Podunajskú cykloturistickú trasu sa uvažuje s využitím hrádzi popri Morave. Táto trasa uvažuje s priechodmi do Českej republiky v miestach Holíč-Hodonín a novým priechodom kompou v traseKopčany/MKP Mikulčice, Brodské/Lanžhot/Dyje. Do Rakúska s a používa prechod v Moravskom Svätom Jáne. Ostatné cyklistické trasy majú regionálny alebo miestny charakter.Oblasťou vedú významné cyklomagistrály1. Záhorská: Devín – Zohor – Malacky – Gajary – Závod – Šaštín – Holíč – Skalica – Senica2. okolo Moravy: CLO Moravský svätý Ján – CLO Brodské – Holíč3. Kopaničiarska: Senica – Prietž (Myjava)4. Malokarpatská: Vysoká – Zohor – Rohožník – TrstínRegión Záhoria z hľadiska turistiky patrí medzi tie menej náročnejšie oblasti v porovnaní s inými regiónmi. Malé Karpaty, Biele Karpaty a Záhorská nížina sa vyznačujú prevážne menej náročnými trasami po veľmidobre vyznačkovaných lesných cestách. Pešie turistické trasy sú charakterizované striedaním lesných úsekov s peknými lúčinami s výhľadmi na malokarpatské a bielokarpatské hrebene, ale aj na nížiny medzi nimi ariekou Moravou. Hrebeňové úseky sa vyznačujú fantastickými výhľadovými bodmi10
Princípy <strong>rozvoja</strong> procesu rekreácie a cestovného ruchuOkres Skalica Rozvoj rekreácie a turizmu sledovať aj cezhranične v nadväznosti na Moravské Slovácko, vrátane spoločného riešenia nárokov obyvateľov miest na víkendovú rekreáciu (Skalica, Holíč, Hodonín, UherskéHradište,...) Dobudovať stredisko Zlatnícka dolina s možnosťou rozptylu do nadväzného rekreačného priestoru Vytvoriť predpoklady pre prípravu prostredia pre pobyt pri vode – na báze vodných plôch pri Kopčanoch ako základ budúceho rekreačno – krajinného celku zahrňujúceho pás územia Moravy Dôslednejšie využívať v cestovnom ruchu kultúrne pamiatky a urbanistické celky miest Skalice a Holíča Riešiť sieť cykloturistických trás – najmä predĺženie Moravskej trasy od Mor.Sv.Jána v pokračovaní do ČR Zabezpečiť trasy tranzitného turizmu vybavenosťouOkres Senica Sledovať rozvoj Smrdákov ako liečebných kúpeľov medzinárodného významu so zodpovedajúcou vybavenosťou Riešiť obec Šaštín s okolím ako rekreačno – turistický celok (stredisko pri vode Gazarka – pútnické miesto s NKP), t.j. v skĺbení funkcií rekreačného a poznávacieho turizmu Zabezpečiť nároky obyvateľov Senice na víkendovú rekreáciu v jej záujmovom území – stredisko pri vode Kunovská priehrada v nadväznosti na rázovitú obec Sobotište (Habáni) a výletné miesto hrad Branč,spoločne ako menší rekreačný krajinný celok Riešiť sieť cykloturistických trás – pokračovanie Moravskej trasy od Mor.Sv.Jána cez Senicu na Myjavu, trasa pozdĺž úpätia Malých Karpát (od Zohora cez Plavecký Mikuláš a Jablonicu v rozdelení na Senicua cez Brezovú na Piešťany) Rozvíjať vidiecky turizmus v obciach na Chvojnickej a Myjavskej pahorkatine, v Boroch a pod Malými Karpatami (viazané na kopaničiarske osídlenie) Preskúmať možnosti využitia geotermálnych vôd pre rekreáciu a cestovný ruchTrenčiansky krajRiešené územie Trenčianskeho kraja má široké možnosti pre rozvoj cestovného ruchu na svojom území. Významným faktorom je jeho výhodné geografické umiestnenie v rámci Slovenska, uprostred hospodársky silnerozvinutého územia Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina, ako aj strategická poloha v dopravnom prepojení východ–západ a sever–juh. Dôležitá je i jeho hraničná poloha s Českou republikou, ktorá prináša možnosti<strong>rozvoja</strong> spolupráce prihraničných miest a regiónov.Riešené územie je charakteristické diverzitou vidieckej krajiny, zachovalým jedinečným ľudovým umením, zvykmi a folklórom, čo vytvára priaznivé predpoklady pre rozvoj vidieckeho turizmu a agroturistiky.Jeho bohatá história, množstvo významných kultúrnych pamiatok (napr. Trenčiansky hrad ) a rozmanitosť kultúrnych a spoločenských podujatí medzinárodného významu z neho vytvára atraktívny región prenávštevníkov zo Slovenska i zo zahraničia.K pozitívnym faktorom <strong>rozvoja</strong> cestovného ruchu v riešenom území Trenčianskeho kraja treba zaradiť i jeho tradíciu výstavníctva (Výstavisko TMM Trenčín), potenciál pre rozvoj kúpeľníctva (TrenčianskeTeplice, Nimnica) a vysokú vzdelanostnú úroveň obyvateľstva (kvalifikovaná pracovná sila).Napriek vhodnému potenciálu územia TSK pre rozvoj cestovného ruchu, nie je jeho úroveň úmerná existujúcim možnostiam. Zvýšenie úrovne <strong>rozvoja</strong> cestovného ruchu možno zabezpečiť eliminovanímnepriaznivých faktorov. Ide predovšetkým o slabú propagáciu a marketing, nedostatočnú koncepčnú prípravu a koordináciu aktivít jednotlivých subjektov a absenciu komplexnosti v ponuke produktov cestovnéhoruchu.Okrem stredísk CR sa v kraji nachádzajú mnohé historické pamiatky. sú tu nohé hrady zámky, resp. ich zrúcaniny, ako napr. Trenčiansky hrad, Beckov, Čachtice, Tematín, Uhrovec, Považský hrad, Vršatec,Sivý Kameň, Košeca, Lednica, turistov lákajú i mnohé historické kostoly, kaštiele a pod.Veľký význam majú i kúpele Trenčianske Teplice a Nimnica, v ktorých liečebné procedúry sú založené na účinkoch termálnych a minerálnych vôd.Rozvoj rekreácie a CR v súlade so záujmamy ochrany prírodyDobudovanie, rekonštrukciaPotenciálne, navrhované1. národná úroveň Manínska Tiesňava (Považská Bystrica)Horná Maríková (Považská Bystrica)Belušské Slatiny (Púchov)+ dobudovanieLazy pod Makytou – Čertov (Púchov) + dobudovanieDubník I, II (Nové Mesto nad Váhom)Stará Myjava (Myjava)Trenčianske Teplice - kúpeleVeľká Javorina (NMV)+ dobudovanieVážska cyklomagistrálaŠtiavnická cyklomagistrálaMalokarpatská cyklomagistrála11
2. regionálna úroveň Vršatecké Podhradie (Ilava) + dobudovanieBaračka (Trenčín)Chocholná – Velčice (Trenčín)+ dobudovanieBrezová pod Bradlom Matejková dolina(Myjava)Nimnica (Púchov) - kúpelePod Tlstou horou (Chocholná Velčice)Baračka (Trenčín)+ dobudovanieZelená voda (Nové Mesto nad Váhom)3. lokálna úroveň Ďurďové (Považská Bystrica)Mojtín (Púchov)Lysá pod Makytou (Púchov)Zliechov (Ilava)Opatovská dolina (Trenčín)Pod ostrým vrchom (Trenčín)Žilinský krajŽilinský kraj je pohraničný a prechádza ním významný turistický tranzit. Zároveň vytvára cieľovú ponuku, aj ako priame rekreačné zázemie veľkých sídelných aglomerácií Ostravsko-Karvinskej a Katovicko-Glivickej,ktoré sú mimo územia Slovenska.Cezhraničné rekreačné väzby a vzťahy s Českou republikou sa prejavujú v pohraničnom pásme okresu Čadca a to hlavne v priestoroch Makov – Veľký Javorník – Bumbálka, Klokočov – Biely Kríž a Svrčinovec– Jablunkov.Medzikrajovú spoluprácu a koordináciu si vyžadujú hlavne tieto priestory: s Trenčianskym krajom: Súľov v okrese Bytča, Rajec a Čičmany v okrese Žilina, Jasenovo a Sklené v okrese Turčianske Teplice. s Banskobystrickým krajom: Turček v okrese Turčianske Teplice, Liptovské Revúce a Korytnica v okrese Ružomberok, Demänovská a Bocká dolina v okrese Lipt. Mikuláš. s Prešovským krajom: priestory Čierny Váh a Podbanské v okrese Liptovský Mikuláš.Rekreačný potenciál riešeného územia Žilinského kraja je veľmi veľký a rôznorodý – umožňuje rozvíjať všetky pobytové pasantské a migračné formy horského, kúpeľného, mestského a vidieckeho turizmu, pešiuturistiku, zimné lyžiarske športy a perspektívne aj vodné športy (Vodné dielo Žilina).Pomerne najviac a najlepšie je využitý potenciál okolia Žiliny a pohraničného pásma Kysúc, značné rozvojové rezervy sú ešte v okrese Bytča a v okolí Rajca. Rekreačný potenciál pohorí, ktoré pokrývajú podstatnú časťúzemia a sú veľkoplošne chránené, je už kvantitatívne vyčerpaný. V NP Malá Fatra sú možné len kvalitatívne zmeny bez zvyšovania súčasných kapacít vybavenosti (Vrátna dolina). Väčšie rozvojové možnosti súv CHKO Kysuce s rozsiahlym horským osídlením, kde turizmus môže len podporiť záchranu a ochranu hodnotného prírodného prostredia.Vážnym problémom využitia rekreačného a turistického potenciálu je vysoká sezónnosť, obmedzená ponuka rekreačných aktivít a ich nedostatočná vzájomná previazanosť.Riešeným územím okresov Žilinského kraja prechádzajú nasledovné cyklomagistrály:1. Vážska cyklomagistrála – sever : z Trenčína do Bytče a Žiliny2. Kysucká cyklomagistrála: Kotešová – Turzovka - Čadca – Oščadnica – Vychylovka v dĺžke 139 km (napája sa na Kasárňach a v Klokočove na pešie turistické chodníky pod Javorníkmi)3. Rajecká cyklomagistrála – navrhovaná na úseku Žilina – Rajec v dĺžke 17 km, v 2. úseku alternatívne na Fačkovské sedlo s prepojením na Ponitriansku cyklomagistrálu alebo cez Čičmany a Zliechovs prepojením na Považskú magistrálu.Na cyklomagistrály nadväzuje sústava vyznačených regionálnych cyklotrás, najmä v oblasti Rajeckej doliny a Strážovských vrchov.Opatrenia: v okrese Čadca a Kysucké Nové Mesto spájať rozvoj CR s potrebami hospodárskeho <strong>rozvoja</strong> regiónu Rekreačné zázemie mesta Žiliny rozširovať hlavne v smeroch na juh, východ, tiež do Javorníkov v okrese Bytča a do Kysuckej vrchoviny v okrese Kysucké Nové Mesto. Pre rozvoj kúpeľného turizmu využiť jestvujúce prírodné liečebné kúpele Rajecké Teplice. Nové, návštevnícky atraktívne relaxačné a liečebno - relaxačné kúpele môžu využiť termálne vody - napr. v Rajci aleboklimatické podmienky napr. v Makove, v Súľove – Hradnej Ekologicky zabezpečený kvantitatívny rast je treba umožniť pre dobudovanie aglomerácie stredísk Oščadnica – Veľká Rača, Makov – Veľký Javorník. Pre zakladanie nových stredísk, umožňujúcichkombinovaný horský a vidiecky turizmus, je treba využiť vhodné horské a podhorské sídla v každom okrese. Čistý vidiecky turizmus spojený s agro a ekorekreáciou, vhodný hlavne pre rodinné prázdninové pobyty, je treba aktivizovať predovšetkým v obciach s rázovitým rozptýleným osídlením, v Javorníkoch,v Kysuckej vrchovine a v Kysuckých Beskydách Pobytový, ale aj pasantný turizmus pri vode je treba ďalej preferovať v miestach s termálnymi kúpaliskami v okrese Žilina a tiež vytvoriť podmienky pre vodné športy pri budovanom VD Žilina12
Vybudovaním kvalitnej vybavenosti je treba zvýšiť návštevnosť takých atraktivít, ako sú rezervácia ľudovej architektúry Čičmany, skanzen v Novej Bystrici – Vychylovke, Budatínsky zámok, zrúcaniny StrečnaHorskú pešiu, lyžiarsku turistiku a cykloturistiku v národnom parku Malá Fatra a v CHKO je treba dôsledne regulovať. Ponuku je treba presúvať do menej exponovaných terénov v Kysuckej vrchovinea v JavorníkochĎalej je treba zlepšovať vybavenosť pre letecké športy - hlavne pri Žiline; organizované skalolezenie a jaskyniarstvo je možné ponúknuť v okrese Bytča a Žilinadobudovať moto a cyklotrasy a napojiť ich na cyklomagistrály v Česku a PoľskuRozvoj rekreácie a CR v súlade so záujmami ochrany prírodyDobudovanie, rekonštrukciaPotenciálne, navrhované1. národná úroveň CMCR ŽilinaCMCR ČadcaSVT TerchováSVT BytčaSVT TurzovkaSVT LK Rajecké TepliceSRT Srečnonová výstavba pri VN Žilina(SRTS Strečno, SRTS Stráňavy, SRT VNŽilina)SRT Čičmany+ nová výstavbaSRT Raková - KorcháňAGL RÚ Vrátna(SRT Pod Sokolím, SRT Boboty, RKŠtefanová, ZR Grúň, ZR Chleb – Sever)AGL RÚ Terchovánová výst. SRTS Hor.Tižiná(SRT Diery, SRT Hor.Nižná, ZR Osady)AGL RÚ+RK Súľov - Hradnáprest.a nová výst.v SRT Súľov,nová výstavba RK HradnáAGL RÚ Veľká Račanová výstavba v SRTS Oščadnica(dostavba SRT Lalíky a Dedovka)AGL RÚ Skaliténová výst. v SRT Skalité(dost.vyb. SRT Serafínov)AGL RÚ a LK Makovnová výstavba RK V.Javor. a(SRTS Centrum, SRT/RK/ Veľký Javorník, v obidvoch SRT Bumbálka,SRT Bumbálka, SRT Čierne)ČierneAGL RÚ Nová Bystrica(SRT Vychy- lovka, SRT Chmúra, SRTPodrycierová)AGL RÚ Belá(SRT Bránica, ZR Belská Dol., SRTSKubiková, SRTS N.a V. Kamence)Vážska cyklomagistrála2. regionálna úroveň SVT Kysucké Nové MestoSRT Varín – JedľovinySRT Rajecká LesnáSRT Fačkov – Fačkovské SedloSRT V.Rovné – Vyšný ŽarnovSRT Kolárovice - Čerenkanová výstavba vo všetkých trochSRTSRT Mojšnová výstavba pri VN Žilinanová výst.v SRT Žarnov13
SRT Čadca HusárikSRT ČierneSRT KorcháňSRT ZborovAGL RÚ Klokočov(SRT Biely Kríž)AGL RÚ KorňaSRT (RK) a LK Kunerad3. lokálna úroveň PRZ mesta Žilina(Strážov, Bánová, Mojšova Lúčka, Dubeň,Vranie)PRZ mesta Rajecké Teplice(LK Rajecké Teplice, Skalky, Lietav.Svinná, Stránske, Kam. Poruba)PRZ mesta Kysucké Nové Mesto(Stránie, Neslušský Rybník)nová výst. v SRT KlokočovSVT Rajec+ nová výstavbanová výstavba pri VN Žilinanová výstavba špecifickejvybavenosti LKM /golf.hris./PRZ mesta BytčaPRZ mesta Čadcadost.vybav. PRZ J.Vrch a RiekaPRZ mesta TurzovkaSVT Varín – KrasňanySRT Nezbudská LúčkaSRT (RK) Kamenná PorubaSRT (RK) StránskeSRT Horný VadičovSRT Kysucké Nové Mesto – V.OstréCMCR – cieľové miesto cestovného ruchu – centrum turizmu celoštátneho a vyššieho významuSVT – sídlo významné pre turizmusLK – miesto s prírodnými liečebnými kúpeľmiRK – miesto s relaxačnými (komunálnymi) kúpeľmiPRZ – prímestská rekreačná zóna (lesoparky, zahradk. a chatové osady, šport. a relaxač. areály)SRT – sídelné stredisko rekreácie a turizmuAGL RÚ – aglomerácia rekreačných útvarovPRZ mesta Rajec Košiarenová výstav. PRZ Drahošanka+ nová výstavba SRT+ nová výstavba RK+ nová výstavba RKE u r ó p s k a d i a ľ k o v á t r a s a E 8Európska diaľková trasa E 8 v súčasnosti vychádza z Rotterdamu na pobreží Atlantického oceánu (perspektívne bude východiskom anglický Liverpool), prechádza územím Nemecka a Rakúska a hraničným priechodomHainburg (A) - Bratislava/Petržalka (SK) vchádza na územie Slovenskej republiky. Od nás pokračuje trasa E 8 cez Ukrajinu (zatiaľ sa iba plánuje) a Rumunsko (dosiaľ nevyznačkovaný úsek) do Bulharska, kde končí vSvilengrade pri tureckej hranici (plánuje sa predĺženie do Istanbulu, alebo do Alexandropolisu).Priebeh trasy E 8 na území SlovenskaTrasa E 8 prichádza na územie západného Slovenska pri Bratislave, pokračuje hrebeňom Malých Karpát a Bielych Karpát, schádza do údolia rieky Váh pri Novom Meste nad Váhom a pokračuje Strážovskými vrchmi aVeľkou Fatrou do Nízkych Tatier. Odtiaľ postupuje cez Slovenské Rudohorie do východoslovenskej metropoly Košice, kde sa prudko stáča na sever do pohoria Čergov a cez Dukliansky priesmyk smeruje do Poľska.7. DopravaRiešeným územím prechádzajú významné koridory, ktoré prepájajú Slovensko, Českú republiku, Rakúsko a Poľsko. Tvorí ho Považský región a severozápadná časť Trnavského kraja – severné Záhorie.Severozápadné Slovensko alebo Považský región (Trenčiansky, Žilinský kraj) s centrami Žilina/ Martin:14
Región s vysokým dopravným polohovým potenciálom; Jeho Hlavné osi tvoria multimodálne koridory č.Va a VI a doplnková sieť TINA v smere na stredné Slovensko a Moravu. Na území dochádza k zhode lokalizáciehlavných dopravných koridorov a sídelných pásov, čo zaručuje vysoký stupeň efektívnosti dopravnej obsluhy. Na existujúcom prepojení cesty I/18 na Moravu je nutné realizovať korekcie za účelom presmerovaniaťažkej nákladnej dopravy z území CHKO na slovenskej i českej strane hranice.Severné Záhorie: nosným dopravným systémom v súčasnosti i v budúcnosti je dopravný ťah diaľnica D2 – E65 Bratislava – Kúty – Brno. Základnou kostrou je cesta I/2 a I/51 Nitra – Sereď – Trnava – Senica – Holíč –Hodonín. Prepojenie s dopravným uzlom Kúty zabezpečuje cesta II/500, prepojenie s okresom Myjava cesty II/501 a II/581Dopravnú sieť tvoria koridory medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho charakteru.Diaľnice:D2 (E65) št. hranica SR/MR Bratislava/Rusovce – Kúty – št. hranica ČR - BrnoD1 Bratislava – Trenčín –Žilina – Poprad – Prešov – Košice – Záhor št. hranica SR/UkrajinaD3 Žilina (križovatka s D1) – Čadca – Skalité št. hranica SR/PRSieť rýchlostných ciest je navrhnutá v trasách doplnkovej siete TINA, i v trasách ciest E podľa dohody AGR.R2 (E50) - št. hranica SR/ČR Driemota – Trenčín – Žiar nad Hronom - Zvolen – Lučenec – KošiceR6 – št. hranica SR/ČR Lysá pod Makytou – Púchov – Ladce diaľnica D1Dopravné koridory sa vyvíjajú v nadväznosti na európske multimodálne koridory (TINA) a medzinárodné súvislosti.Európske multimodálne koridory a doplnkové siete TINAč.IV. ČR – Kúty – Bratislava/Rusovce – MR (cestná doprava)ČR – Kúty - Bratislava/Rusovce – Nové Zámky/Komárno – Štúrovo – MR (železničná a kombinovaná doprava)Vodná cesta MORAVA, kde treba vyriešiť konflikt záujmov s ochranou prírody a medzinárodných dohovorovč.Va. Bratislava – Žilina –Prešov/Košice – Záhor/Čierna n.Tisou – Ukrajina (cestná, železničná a kombinovaná doprava)Vysokorýchlostná železničná trať juh -sever – Rakúsko – Bratislava – Žilina – Poľsko s vetvou Čadca – Ostrava (študijná poloha)Vážska vodná cesta v úseku Dereď – Žilinač.VI. Žilina – Čadca – Skalité – Poľsko (železničná, kombinovaná doprava)Hričovské Podhradie – Žilina (Brodno) – Čadca – Skalité – PoľskoVišňové (Dubná Skala) diaľnica D1 – Žilina (Brodno) diaľnica D3 (cestná, kombinovaná doprava)Vodná cesta KYSUCA – Poľsko/Česká <strong>republika</strong> (študijná poloha), kde treba objasniť konflikt záujmov s ochranou prírody a medzinárodných dohovorov.Výhľadové prístavy na Vážskej vodnej ceste Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Dubnica n. Váhom, Púchov, Považská Bystrica, ŽilinaDoplnkové siete:Železnice : Púchov – Strelenka – ČR; Čadca – Svrčinovec – ČRVýhľadové doplnkové siete:ČR – Lysá pod Makytou – Púchov; ČR – Driemota – Trenčín; ČR – SvrčinovecPrincíp vyrovnanosti podmienok pre hospodársky rozvoj regiónov vyvoláva požiadavky na doplnkovú medzinárodnú sieť, zabezpečujúc prepojenie centier na dopravnú infraštruktúru európskeho významu. Strategickývýznam pre SR majú prepojenia TINA v smeroch dominujúcej dopravnej záťaže na západ. Tri výhľadové prepojenia s ČR sú ponímané ako ponukové pre SR a akceptovateľné. Vzájomné prepojenie koridorov (Va –VI; Va – IV) prispieva k optimalizácii medzinárodnej dopravy v SR. Cieľom prepojenia sú aj environmentálne prínosy (odvedenie ťažkej nákladnej dopravy z priestorov CHKO na slovenskej a českej strane hranice)Dopravné siete zaradené podľa európskych dohôd (AGR, AGC, AGTC, AGV)Cestné: Trenčín – Prievidza – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – KošiceVýhľadové: ČR – Holíč – Senica – Trnava – SereďRegionálne letisko pre medzinárodnú dopravu hlavnej siete v ŽilineŽeleznica: E40 ČR/SR – Svrčinovec – Čadca – Žilina – Poprad – Kysak – Košice – Čierna n.Tisou – SR/UkrajinaNapojenie na PR: Bratislava – Žilina; Žilina - ČadcaPotrebné je v európskych multimodálnych koridoroch MODERNIZOVAŤ žel. trate a to:Koridor č. IV. ČR – Kúty – Bratislava – Štúrovo – MRKoridor č.V. Bratislava – Žilina – Košice – Čierna n. Tisou – Ukrajina15
Koridor č.VI. Žilina – Čadca – Skalité – PRZabezpečiť dostavbu stavieb – zriaďovacie stanice Žilina/Teplička a modernizovať železničné uzly Kúty, Čadca.Čo sa týka kombinovanej dopravy treba dobudovať medzinárodný terminál Žilina a doplnkový v Trenčíne.Územím prechádza Vážska vodná cesta a predpokladá sa jej zaradenie do kategórie magistrálnych vodných ciest a súčasť E30 s prepojením na Odru.Turistická dopravaDopravný koridor celoštátnej úrovne:ČR – Makov – Čadca – Krásno nad Kysucou – Nová Bystrica – Oravská lesná – Námestovo – Trstená – Suchá Hora – PRKoridor nadregionálnej úrovne:Železnica: ČR – Brodské – Jablonica – Trnava – SereďChynorany – TrenčínNové Mesto nad Váhom – VrbovceCesty: Rakúsko – Moravský Svätý Ján – Šaštín – Stráže – Senica – Nové Mesto nad VáhomŽilina – Terchová Párnica8. Vodné hospodárstvoHodnotenie úrovne riešeného územia z hľadiska zabezpečenia technickou infraštruktúrou za okresy:Údaje za kraje k 31.12.2001, za okresy neskoršieho dátaokresZásobovanie obyvateľstvapitnou vodou v %Napojenie obyvateľstva nakanalizáciu v %Trnavský kraj r.2001 89,8 45,0Senica - -Skalica - -Trenčiansky kraj r.2001 74,2 53,2Myjava r.1998 88,24 44,2Nové Mesto nad Váhom r.1998 73,53 -Trenčín r.1998 89,19 -Ilava r.1998 70 -Púchov r.1998 66,67 -Považská Bystrica r.1998 53,57 -Žilinský kraj r.2001 85,4 48,8Žilina r.1998 87,2 52,4Bytča r.1998 54,5 36,8Čadca r.1998 63,4 25,8Kysucké Nové Mesto r.1998 76,0 41,0pozn. neúplné dáta kvôli neprístupnosti nových údajov...Hodnotenie úrovne riešeného územia z hľadiska zabezpečenia technickou infraštruktúrou za kraje:Údaje k 31.12.2001krajZásobovanie obyvateľstvapitnou vodou v %Napojenie obyvateľstva nakanalizáciu v %16
Trnavský 89,8 45,0Trenčiansky 74,2 53,2Žilinský 85,4 48,8Verejné vodovody a kanalizácie v správe VaK a v správe obcí k 31.12.200117
krajPočetsamostatných obcíPočet obcís verejnýmvodovodom% početobcís verejnýmvodovodomPočet obcís verejnoukanalizáciou% početobcís verejnoukanalizáciouPočet obcís verejnoukanalizáciou a ČOV% početobcís verejnoukanalizáciou a ČOVTrnavský 249 179 71,89 38 15,26 35 14,06Trenčiansky276 227 82,25 44 15,94 36 13,04Žilinský315 295 93,65 76 24,13 69 21,90Zdroj: VÚVH Vybavenie obcí s verejným vodovodom a verejnou kanalizáciou v správe VaK a v správe obcí v roku 20001. Zásobovanie pitnou vodouTrnavský kraj (okres Senica, Skalica)V Trnavskom kraji je v súčasnosti napojených na verejný vodovod 519 250 obyvateľov, čo predstavuje 94,16 % z celkového počtu obyvateľov kraja, t.j 551 441 obyv. Dané okresy Senica a Skalica sa vyznačujúnízkym rozvojom verejných vodovodov.Zásobovanie sa realizuje pomocou skupinových vodovodov SKV Plavecký Mikuláš – Senica: zásobuje okresy Senica, Skalica SKV Jablonica-Senica (SKV Senica na báze zdrojov v Malých Karpatách) Vodovod Podbranč, Prietrž, Šajdíkove Humence, Prievaly SKV Holíč - Skalica – zásobuje okres Skalica,Predpokladaný vývoj podielu zásobovaných obyvateľov bol na rok 2000 okres Senica 79% a okres Skalica 83%, rok 2010 Senica 88% a okr. Skalica 91% a rok 2015 okr. Senica 92,6 % a okr. Skalica 94%.18
Opatrenia: Doplnenie vodného zdroja SKV Holíč – Skalica o vodný zdroj v lokalite Holíč – Kopčany Dobudovanie vodovodných sietí v Brodskom, Gbeloch a i. Prepojenie SKV Holíč – Skalica so SKV Senica (z toho budú zásobované obce: Mokrý Háj, Popudlinské Močidlany, Dubovce, Radošovce, Lopašov, Oreské, Koválovec) Vybudovanie verejných vodovodov v Radimove a Uníne Rozšírenie VV a vybudovanie VS v sídlach Kúty, Sekule, Brodské, Lakšárska Nová Ves Napojenie obcí Borský Svätý Jur a Bílkové Humence na SKV Senica Realizácia prívodu vody Žitný ostrov – Senica (zásobovanie pre obce Kuklov, Rohov, Rybky, Rovensko, Častkov, Sobotište)Trenčiansky kraj (okres Myjava, Nové Mesto n.V., Trenčín, Ilava, púchov, Považská Bystrica)V Trenčianskom kraji je v súčasnosti napojených na verejný vodovod 87 % obyvateľov kraja. Situácia v zásobovaní sa zlepšila. Problémom ostáva laznícke a kopaničiarske osídlenie, kde s výstavbou a ešte neuvažuje.Zásobovanie sa realizuje pomocou skupinových vodovodov SKV Pružina – Púchov – Dubnica, SKV Bolešov – Borčice - Nemšová, SKV Lednické Rovne – Horovce –Dulov (okres Ilava) SKV Myjava, SKV – Brezová, SKV – Vaďovce – Kostolné (okres Myjava) SKV Nové Mesto nad Váhom - Stará Turá, SKV - Lúka – Modrovka, SKV – Vaďovce – Kostolné (okres Nové Mesto nad Váhom) SKV Domaniža – Považská Bystrica – Považská Teplá, SKV – Pružina - Púchov – Dubnica (okres Považská Bystrica) SKV Pružina – Púchov – Dubnica, SKV – Lednické Rovne - Horovce – Dulov (okres Púchov) SKV Trenčín, Ponitriansky SKV, SKV - Trenčianske Teplice - Omšenie, SKV Chocholná – Velčice, SKV Svinná – Trenčianske Mitice – Trenčianske Jastrabie, SKV Nové Mesto nad Váhom - Stará Turá (okresTtrenčín)Opatrenia rozšírenie SKV Pov.Bystrica, Papradno, Maríkova, čím sa budú môcť napojiť obyvatelia Pov.Bystrice - Podvažie, obcí Jasenica, Stupné, Brvnište, Papradno, Udiča, Prosné, Hatné, Dolná Maríková, HornáMaríkovaŽilinský kraj (okres Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto)V Žilinskom kraji je napojených na verejný vodovod k roku 1998 237 392 obyvateľov, čo predstavuje 75,6% obyvateľstva.Zásobovanie sa realizuje pomocou skupinových vodovodov SKV Nová Bystrica – Čadca - Žilina (pre okr. Čadca, Kysucké N. Mesto, Žilina)Opatrenia do r.2015 sa plánuje predĺženie prívodu pitnej vody až do okresu Bytča2. Zdroje pitnej vodyTrnavský krajNa zásobovanie obyvateľov Trnavského kraja pitnou vodou sa využívajú len zdroje podzemnej vody. Ich rozšírenie je nerovnomerné a ich kvalita rôzna. Čo sa týka daného územia významným využívaným zdrojompitnej vody je veľkozdroj Šamorín, kde časť vody je dodávaná do Bratislavy, výhľadovo sa uvažuje s predĺžením do okresov Trnava a Senica, pre SVK Senica je to hlavne zdroj mimo okresu v okrese Malacky.Vzhľadom na nízku úroveň <strong>rozvoja</strong> verejných vodovodov treba postupne zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov a nahradzovať dodávkou kvalitnej pitnej vody.Trenčiansky krajVýznamným zdrojom využívaným pre zásobovanie pitnou vodou sú podzemné vody. Podiel na vytváraní podzemných vôd majú rieka Váh, Morava. Na území sú vyhlásené dve chránené vodohospodárske oblasti(CHVO) – CHVO Strážovské vrchy, CHVO Beskydy - Javorníky. Vodné zdroje na tomto území zásobujú aj iné kraje.Žilinský krajÚzemie sa vyznačuje nedostatkom zdrojov pitnej vody. Jednotlivé okresy majú vybudované samostatné zásobovacie systémy, doplnené o veľkokapacitný zdroj pitnej vody – VN Nová Bystrica.Nevyhnutné bude väčšou mierou využiť kapacitu VN Nová Bystrica.3. Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôdTrnavský kraj (okres Senica, Skalica)19
V Trnavskom kraji je v súčasnosti napojených na verejnú kanalizáciu 280 662 obyvateľov, čo predstavuje 50,9 % z celkového počtu obyvateľov kraja, t.j. 551 003 obyv. Úroveň zásobovania zaostáva za celoslovenskýmpriemerom 54%. V rámci Trnavského kraja najvyššiu úroveň dosahuje okres Skalica 55% a najnižšiu úroveň odkanalizovania okres Senica 34%. Predpokladaný vývoj podielu zásobovaných obyvateľov bol na rok 2000okres Senica 48% a okres Skalica 64%, rok 2010 Senica 65% a okr. Skalica 78% a rok 2015 okr. Senica 72 % a okr. Skalica 85%.V okrese Skalica je úroveň odkanalizovania priemerná, pre zlepšenie stavu je potrebné budovať a rekonštruovať verejné kanalizácie a ČOV. Kanalizácia a ČOV boli vybudované v sídlach Skalica, Holíč a Gbely. ČOVv Skalici a Holiči sú preťažené, rozostavané sú v Brodskom a Kátove.V okrese Senica je situácia odkanalizovania najhoršia z okresov v Trnavskom kraji. Čiastočne bola kanalizácia vybudovaná v sídlach Senica, Smrdáky, Prievaly, Šaštín-Stráže. Prioritou je dobudovať rozostavané stavbya rekonštruovať ČOV a postupne zvyšovať podiel obyvateľov napojených na verejné kanalizácie.Opatrenia: Rekonštrukcia a rozšírenie preťažených ČOV v Holíči a Skalici Rekonštrukcia a rozšírenie VK v Skalici Vybudovanie verejnej kanalizácie a ČOV v Kopčanoch a Petrovej Vsi, VK vo Vrádišti a jej napojenie na ČOV v Holíči Vybudovanie VK v Prietržke a Trnovci a napojenie na ČOV v Holíči Vybudovanie VK v sídlach Dubovce, Radošovce, Chropov, Lopašov, Oreské a Popudlinské Močidľany Vybudovanie VK a ČOV v sídlach Mokrý Háj, Unín a Radimov Dobudovanie VK a ČOV v Šaštíne –Strážach, Prievaloch, Šajdlíkových Humenciach, Dojči, Brodskom a Kútoch a rekonštrukcia ČOV v Smrdákoch Výstavba VK a ČOV v Jablonici, Osuskom, Cerovej, Hradišti pod Vrátnom, Plaveckom Petri a Moravskom Sv.Jáne Vybudovanie VK v sídlach Lakšárska Nová Ves (ochrana zdrojov geotermálnej vody), Sobotište (rekreačná oblasť), Sekule, Hlboké, Štefanov, Smolinské-Čáry Realizácia VK a ČOV v sídlach Koválov, Častkov, Podbranč, Borský – Svätý Jur, Kuklov, Bílkové Humence, PrietržV programoch finančnej pomoci Európskej únie CBC Phare pre Trnavský kraj malo v roku 2001 veľký význam pridelenie finančných prostriedkov na nasledujúce projekty:1.) Dokončenie ČOV v obciach Gbely, Holíč, Kopčany a Petrova Ves (okres Skalica) v hodnote 2 525 000 eúr. Práce na projekte sa začali v roku 2001 a s jeho ukončením sa podľa harmonogramu počíta v roku 2003.Príspevok Phare predstavuje 1,9 mil. eúr.V rámci bilaterálneho programu Phare/Interreg III CBC 2001 Slovensko - Rakúsko boli predložené nasledujúce projekty:1.) Odkanalizovanie združených obcí - Šajdíkove Humence, Dojč, Štefanov (okres Senica);2.) Odkanalizovanie združených obcí - Radošovce, Popudinské Močidlany, Dubovce, Vrádište, Prietržka a Trnovec (okres Skalica);3.) Vybudovanie splaškovej kanalizácie prihraničných obcí Moravský Svätý Ján a Sekule (okres Senica);4.) Odkanalizovanie mestských častí Kunov a Čáčov mesta Senica a obcí Sobotište a Častkov (okres Senica).Z týchto projektov boli schválené projekty č. 3 a 4:Projekt č.3 : Plánovaný začiatok realizácie - február 2002, plánované ukončenie prác a dodávok - október 2003. Príspevok Phare predstavuje 2 030 698 eúr.Projekt č. 4: Plánovaný začiatok realizácie - január 2002, plánované ukončenie prác a dodávok - november 2004. Hodnota projektu je 2 029 000 eúr.Trenčiansky kraj (okres Myjava, Nové Mesto n.V., Trenčín, Ilava, Púchov, Považská Bystrica)V Trenčianskom kraji je na verejnú kanalizáciu napojených 53,2% obyvateľov. Situáciu na úseku odkanalizovania možno hodnotiť ako nevyhovujúcu. Aj ČOV majú zväčša nedostatočnú účinnosť.Opatrenia: Považská Bystrica – rekonštrukcia a rozšírenie kanalizácie a ČOV pripojenie na kanalizáciu miestnych častí Jelšové, Zemianský Kvášov, Horný Moštenec, Dolný Moštenec, Podmanín, Praznov, Orlové,Šebešťanová, Podvažie a obec Prečín. Intenzifikácia jestvujúceho komplexu biologického čistenia Pružina - rozšírenie kanalizácie – odkanalizovanie miestnej časti Priedhorie Domaniža – Čelková Lehota rozšírenie kanalizácie na ochranu vodných zdrojov - odkanalizovanie obcí Čelková Lehota, Sádočné a miestna časť Domaniže Domanižanská Lehota Papradno – Považská Bystrica kanalizácia – odkanalizovanie Papradňanskej doliny do ČOV Pov.Bystrica Udiča – kanalizácia a ČOV – odkanalizovanie celej obce do jednej ČOV s perspektívou využitia pre celú Maríkovskú dolinu Lysá pod Makytou, Púchov – kanalizácia a intenzifikácia ČOV – odkanalizovanie miestnych častí Púchova – Nosice, Hoštinná, Ihrište, dobudovanie kanalizácie v Streženiciach, vybudovať kanalizačný zberačv dĺžke 9,0 km na odkanalizovanie obci Dohňany, Mestečko, Záriečie, výhľadovo aj Lúky, Lysá a Lazy pod Makytou, intenzifikácia ČOV Streženice. Lednické Rovne – kanalizácia a intenzifikácia ČOV – rozšírenie kanalizácie do miestnych častí Medné, Horenická Hôrka, Skalka, intenzifikácia ČOV Ilava - vybudovať kanalizačnú sieť v obciach Dubnica – Prejta, Ilava – Klobušice, Košeca, Ladce, Pruské, Sedmerovec, Slávnica, Kameničany, Bolešov, Borčice, zrekonštruovať kanalizačné zberače Dubnica,Ilava, Ladce, zrekonštruovať ČOV Ilava Trenčín – potrebné je rozšíriť ČOV Trenčín - ľavý breh. ČOV Trenčín pravý breh je pripravená k zahájeniu výstavby. Takmer všetky existujúce ČOV je potrebné rekonštruovať, resp. previesť intenzifikáciu abysa odstraňoval dusíkatý kal20
Žilinský kraj (okres Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto)V Žilinskom kraji je napojených na verejnú kanalizáciu 48,8% obyvateľov. Čo je nevyhovujúce a pod slovenským priemerom.Opatrenia: Projekt Rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV v Kysuckom Novom Meste Dosiahnuť do roku 2015 72,9% napojenosť na verejnú kanalizáciu Preferovať vo výstavbe a rekonštrukcii sídla nachádzajúce sa v území legislatívnej ochrany vôd (CHVO, povodie vodárenského toku, PHO, ochranné pásma) a sídla s intenzívnym rozvojom4. Odtokové pomeryTrnavský kraj spadá do povodia riek Dunaj, Morava, Myjava, Malý Dunaj a Váh, ďalšie významné sú Čierna voda, Dolný a Horný Dudváh a Chvojnica.Morava – v celom kraju je upravená, je to hraničný tok s Rakúskom v dĺžke 10,200 km a s Českou republikou v dĺžke 38,250 km.Myjava – úprava toku sa realizovala postupne, sústavná korytová úprava končí v Jablonici v rkm 38,430.Okres SkalicaHlavným tokom je rieka Morava, ktorá tvorí hranicu s Českou republikou v dĺžke 29,65 km. Priemerný ročný prietok je 111,8 m 3 s -1 . Ďalšie významné sú Chvojnica a Zlatnícky potok.Okres SenicaOpäť najväčším tokom je rieka Morava, ktorá je hraničným tokom. V dĺžke 10,2 km tvorí hranicu s Rakúskom a v dĺžke 8,6 km s Českou republikou. Hlavným recipientom je Myjava, ktorá okresom preteká v dĺžke57,0 km. Ďalšie menšie významné sú Teplica, Lakšársky potok, Rudava a Brezovský potok.Trenčiansky kraj spadá do povodia riek Váh a Myjava. Hlavnými pravostrannými prítokmi Váhu sú Papradnianka, Biela Voda, Vlára, Drietomica, Bošácka, Klanečnica. Ľavostrannými prítokmi sú Pružinka, Tepličkaa Domanižnka. Prietoky v rieke Váh sú ovplyvnené prevádzkou I. a II. vážskej kaskády, pričom tieto prietoky sú nadlepšované vodnou nádržou Orava a Liptovská Mara. Priemerný ročný prietok je 149,30 m 3 s -1 . RiekaMyjava sa považuje za povodie menej vodné.Žilinský kraj spadá do povodia rieky Váh. Riečnu sieť tvoria prítoky Váhu, z ktorých najvýznamnejšie sú: ľavostranné – Rajčianka, pravostranné - Varínka a Kysuca.Váh - odtokové pomery sú regulované vodnými nádržami L. Mara, Krpeľany a Hričov. Ochrana územia pred povodňami bola koncepčne riešená v rámci výstavby vodných diel na Váhu. Nevyhovujúce sú odtokovépomery v starom koryte Váhu v úsekoch derivácie.Kysuca - odtokové pomery nie sú regulované. Regulovanie odtoku VN Nová Bystrica je len na toku Bystrica a prietoky na Kysuci neovplyvňuje. Aj napriek realizovaným úpravám toku nie je zabezpečená ochranaúzemia proti povodniam.Rajčianka - odtokové pomery nie sú regulované. Intravilány sídiel sú chránené proti povodniam úpravou koryta. Nie sú realizované úpravy na prítokoch.5. Vodné nádržeTrnavský krajV okrese Skalica nie sú vybudované žiadne veľké vodné nádrže VVN) 1,0 mil.m 3 ), sedem malých vodných nádrží, ktoré slúžia hlavne na závlahy a rybochov. Navrhuje sa jedna VVN Lopašov na Chvojnici,ktorá je zaradená do kategórie „E“.V okrese Senica je vybudovaná jedna VVN Kunov na toku Teplica, osem malých vodných nádrží, ktoré slúžia na závlahy, v menšej miere pre priemysel.Trenčiansky krajV povodí Váhu sú veľkými regulačnými objektmi s rozhodujúcim vplyvom na prietokový režim nasledovné:Vodná nádrž Nosice – hlavným účelom vodného diela je výroba elektrickej energie; Slúži aj na čiastočné zníženie prietokov veľkých vôd získaním priestoru manipuláciou počas povodne.Vodné dielo Dolné Kočkovce – slúži pre energetiku a perspektívne aj pre plavbuVodné dielo Trenčianske Biskupice – umožňuje energetické využitie Váhu pod TrenčínomVodné dielo – vodná nádrž Dubník II (Bánov) – hlavnou úlohou vodného diela je retancia povodňovej vlny a zníženie povodňového prietoku, rekreácia, šport a zabezpečiť vodu pre závlahuĎalej sú to malé vodné nádrže a rybníky s celkovým objemom do 1 mil. m 3Žilinský krajOdtokové pomery na rieke Váh sú regulované vodnými nádržami L. Mara, Krpeľany a Hričov. V riešenom území Žilinského kraja je navrhovaná výstavba vodného diela Nezbudská Lúčka ako ďalší stupeňvyužitia hydroenergetického potenciálu Váhu. Jeho realizáciu však bude potrebné podrobiť hodnoteniu z titulu opodstatnenosti a vplyvov na životné prostredie podľa zákona č.127/94 Z.z.21
6. Návrh opatrení v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia Pokračovanie v starostlivosti o ochranu pred povodňami a odvedenie vnútorných vôd z územia Racionálne hospodárenie s vodou u odberateľov povrchových vôd Znižovanie množstva znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách budovaním ČOV a kanalizačných sietí v sídlach: Gbely do r.2000; Brodské do r. 2000; Kopčany do r.2005; Skalica a Holíč –rekonštrukcia ČOV do roku 2010 Budovanie nových a modernizácia existujúcich ČOV, zavádzanie nových technológií v priemyselných podnikoch Rešpektovanie požiadaviek ochrany vodohospodárskych významných oblastí v okrese Senica9. Ochrana prírody a krajinná štruktúraV riešenom území sa nachádzajú nasledovné kategórie chránených území: Národný park (NP) Chránená krajinná oblasť (CHKO) Prírodná rezervácia (PR) Prírodná pamiatka (PP), národná PP Chránený areál (CHA) Územia evidované v rámci Dohovoru o mokradiach (Ramsarský dohovor) Genofondové plochy Iné biologicky a esteticky významné územia Chránené stromyokresy NP, CHKO Výmera (ha)Dolný Kubín, Martin, Ružomberok, Žilina NP Malá FatraOP NP Malá Fatra22 63023 262Holič, Ilava, Myjava, Nové Mesto nadVáhom, Púchov, Senica, Skalica, TrenčínCHKO Biele Karpaty (vyhl. r.1979) 43 519Bratislava III, Bratislava IV, Malacky,Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Pezinok,CHKO Malé Karpaty (vyhl. r.1976) 65 504Piešťany, Senica, TrnavaCHKO Záhorie (vyhl. r.1989) tt-15 266Považská Bystrica, Púchov, Ilava,Prievidza, Bytča, ŽilinaPúchov, Považská Bystrica, Ilava, Bytča,Čadca, Dolný Kubín, ŽilinaCHKO Strážovské vrchy 30 979CHKO Kysuce 65 462CHKO Biele Karpaty: Geomorfologický celok, flyšové pohorie v dĺžke 80 km v oblasti Slovensko-moravských Karpát. Biele Karpaty sa delia na geomorfologické podcelky: Beštiny, Bošácke bradlá,Javorinská hornatina, Kobylináč, Kýčerská hornatina, Lopenícka hornatina, Súčanská vrchovina, Vršatecké bradlá, Žalostinská vrchovina. Charakteristické sú mäkko modelované tvary flyšovej časti pohoria amorfologicky výrazné prvky bradlového pásma. Vegetáciu pohoria tvoria listnaté lesy zastúpené v nižších polohách dubovo-hrabovými a vo vyšších polohách bukovými porastmi.Územie Bielych Karpát je veľmi zaujímavým a esteticky hodnotným prírodno-architektonickým komplexom, kde lesy, lúky a typické roztrúsené kopaničiarske osídlenie tvoria malebný celok, vyhlásený v r. 1979 zachránenú krajinnú oblasť na slovenskej strane pohoria ako CHKO Biele Karpaty a v r. 1980 na moravskej strane pohoria ako CHKO Bílé KarpatyNa území sa nachádza biocentrum a a biokoridor nadregionálneho významu. Hlavnými problémami je neuvážené odlesňovanie a náchylnosť na eróziu.Opatrenia: obnova prirodzeného drevinového zloženia porastov neznižovanie rubného veku porastov ťažba a obnova porastov šetrnými metódami22
CHKO Malé Karpaty: Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty je jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru. Malé Karpaty predstavujú okrajové pohorie vnútorných Karpát, rozkladajúcesa v ich juhozápadnom cípe. Pohorie sa tiahne v dĺžke asi 100 km, od Hainburgu v Rakúsku po Nové Mesto nad Váhom. Malé Karpaty sa delia na podcelky: Devínske Karpaty, Pezinské Karpaty, Brezovské Karpaty aČachtické Karpaty.Najvážnejšími problémami sú potenciálna vodná a veterná erózia a prípadné svahové deformácie a geodynamické procesy.Opatrenia: dodržiavanie protieróznych opatrení ornú pôdu v ochrannom pásme CHKO obhospodarovať v súlade podľa zákona NR SR č.287/1994 Z.z. uvážlivé posudzovanie melioračných úprav rekultivácie vo vinohradníckej oblasti citlivo zvažovať v zmysle zachovania prirodzených biokoridorov obmedzenie až vylúčenie veľkokapacitnej živočíšnej výrobyChvojnická pahorkatina, Myjavská pahorkatina: V oblasti sa nachádzajú viaceré biocentrá a biokoridory regionálneho významu. Najzavážnejšie problémy sú: holorubné spôsoby obnovy, veľkýpodiel nepôvodných porastov a nevyhovujúca štruktúra.Opatrenia: - uprednosťovanie prirodzenej obnovy dodržiavaním prirodzeného druhového zloženia výsadba lesa v nivách riek, na plochách náchylných na eróziu, ochrana mokradí, zachovanie starých ramien a meandrovÚzemia evidované v rámci Dohovoru o mokradiach (Ramsarský dohovor)Niva rieky Moravy predstavuje jednu z mála zachovaných mokradí v rámci strednej Európy. Snahy zachovať toto územie aspoň v takom stave, v akom sa nachádza, zabrániť vodohospodárskym zásahom,ako aj ďalším negatívnym vplyvom ľudských aktivít vyvolali potrebu prísnejšej ochrany tohto územia. Unikátnosť v rámci Európy možno dokumentovať jej zaradením medzi významné mokrade. Od roku 1991rakúska a od roku 1993 aj slovenská časť nivy Moravy je chránená Ramsarskou konvenciou, ktorá je medzinárodným dohovorom na ochranu mokradí. Je zaradená aj medzi významné vtáčie územia (BirdLifeInternational, 1992). Niva Moravy je od 10. po 72. riečny kilometer (cca 4 500 ha) súčasťou chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Záhorie, ktorá bola vyhlásená k 1.1.1989. Územie spravuje Správa CHKOZáhorie so sídlom v Malackách.Slovenský úsek toku Moravy vykazuje pomerne vysoký stupeň znečistenia. Veľkým znečisťovateľom je rieka Myjava, ktorá slúži v území ako odtokový kanál rozličných priemyselných splaškov. Kvalita vodypodlieha veľkým výkyvom počas celého roka v priamej závislosti od prevádzky cukrovaru v Hohenau. Popri priemyselnom odpade spôsobujú nežiadúcu eutrofizáciu (zvýšenie obsahu organických látok)prítokov Moravy aj komunálne a poľnohospodárske splašky celého povodia. Veľké sídliská, obzvlášť na slovenskom a českom území, sú bez zodpovedajúcich čističiek. Znečistenie Moravy dosiahlo vrcholokolo roku 1959, kedy došlo k masovým otravám vodných organizmov prakticky po celom toku.okres PP, PR, NPR, CHA - stav Výmera (ha)Trnavský krajSenica, Skalica PP Chropovská strž (Chropov) 47,66PP Chvojnica 31,65PP Ivánek (Skalica) 3,08PP Kátovské rameno (Skalica) 6,05PP Kyseľová (Hradište pod Vrátnom) 18,13PP Mníchova úboč (Hradište pod Vrátnom) 25,25PP Raková (Chropov) 8,6PP rieka Myjava-časť (Sobotište, Podbranč, Kunov,35,0Prietrž, Osuské)PP Zrubánka (Jablonica) 13,25NPR Zelienka (Lakšárska Nová Ves) 82,52NPR Červený rybník (Lakšárska Nová Ves) 118,91PR Kamenec (Plavecký Peter) 61,62PR Šmatlavé uhlisko (Skalica) 8,44PR Veterník (Skalica) 18,46CHA Búdkovianske rybníky (Radimov, Holíč) 14,0723
CHA Jubilejný les (Šaštínske Stráže) 14,98CHA Kátovské jazero (Kátov) 6,83CHA Lipnica – Savarka (Sobotište) 0,64CHA vodná nádrž Petrova Ves 34,80Trenčiansky krajIlava NPR Vápeč 75,38MyjavaNPR Vršatské bradlá 82,39NPR Vršatské hradné bralo 12,05NPR Strážov 229,55PR Červenokamenské bradlo 47,52PR Nebrová 53,30PR Drieňová 25,12PP Biely Vrch 4,41PP Brezovská dolina 2,47PP Dračia studňa 7,58PP Krivoklátska tiesňava 9,71PP Krivoklátske lúky 4,33PP Skalice 1,05PP Strošovský močiar 0,77PR Ševcova skalaPP Bučkova jama 38,46PP Chvojnica 31,65PP Kožíkov vrch 2,83PP Malejov 0,82PP Šifflovci 1,85PP Štefanová 5,47PP Žalostinná 2,12PP Rieka Myjava 34,94Nové Mesto nad Váhom NPR Čachtický hradný vrch 56,17NPR Javorníček 15,06NPR Tematínske vrchy 59,67PR Dubový vŕšok 6,24PR Hájnica 2,23PR Kňaží vrch 150,94PR Kobela 5,43PR Plešivec 52,76PR Sychrov 0,48PR Švibov 3,42PR Turecký vrch 30,42PR Veľká Javorina 82,98PR Záhradská 1,28PR Prieľačina 35,8724
NPP Čachtická jaskyňa 264,53PP Baricovie lúky 1,62PP Beckovské hradné bralo 1,50PP Bestinné 1,29PP Blažejová 2,16PP Borotová 1,48PP Grúň 14,32PP Haluzická tiesňava 3,50PP Kohútová 4,41PP Mokvavý prameň 2,10PP Obtočník Váhu 1,39PP Pavúkov jarok 0,99PP seudoterasa Váhu 11,82PP Skalka pri Beckove 0,39PP Šašnatá 0,19PP Cetuna 0,28CHA Lipový sad 0,99CHA Park v Častkovciach 4,41CHA Park v Kočovciach 3,84CHA Park v Zem.Podhradí 3,22Považská Bystrica NPR Strážov 189,93NPR Manínska úžina 117,63NPR Podskalský Roháč 105,57PR Klapy 6,22PR Kostolecká tiesňava 29,80PP Bosmany 7,33PP Briestenné 6,83PP Prečínska skalka 6,83Púchov PR Čertov 84,62PR Lednické bradlo 14,28PP Lednické skalky 2,71Trenčín Bindárka 8,98Debšín 9,61Horná Závrska 1,50Krasín 26,40Omšenská Baba 24,63Ostrý vrch 12,68Pod Homôlkou 7,60Považský Inovec 35,42Prepadlisko 7,83Trubárka 7,4025
Zamarovské jamy 6,49Žihľavník-Baske 253,49Jachtár 31,67Lánce 3,03Brehové porasty Dubovej -Drietomica 15,7Podsalašie 14,8Drietomské bralo 3,92Kurinov vrch 1,30Malostankovské vresovisko 2,87Mitická slatina 2,83Petrová 2,91Potok Machnáč 8,88Potok v Havránkovej doline 4,76Rajkovec 0,94Selecké kamenné more 4,83Selecký potok 4,53Súčanka 6,77Svinica 2,03Včelíny 1,30Na Vŕšku 3,31Park v Adam. Kochanovciach 4,55Park v Motešiciach 4,51Park v Záblatí 2,70Žilinský krajBytča NPR Súľovské skaly 514,257(spolu 543,23)OP – 281,77PP jaskyňa Šarkania dieraPP Hlbocký vodopádPP Súľovský Hrádok 16,28Čadca NPR Malý Polom 86,10NPR Veľká Rača 313NPR Veľký Javorník 13,95PR Hričovec 21,12PR Klokočovské skálie 6,12PR Polková 5,0PR Veľký Polom 47,58PR Zajačkova Lúka 3,9848PP Bukovský prameň 0,0138PP Korňanský ropný prameň 0,171PP Vojtovský prameň 0,0013PP Vychylovské prahy 0,3829PP Vychylovské skálie 26,72Kysucké Nové Mesto PR Brodnianka 3,98 (celková 25,94)26
PR Ľadonhora 258,74PR Rochovica 12,40 (celková 31,58)PP Kysucká brána 0,6120PP Ochodnický prameň 0,0154PP Veľké Ostré 0,05Žilina NPR Chleb 310,48(celková 412,87)NPR Kľak 63,54 (celková 85,71)NPR Kozol 91,58NPR Krivé 203,72NPR Prípor 272,27NPR Rozsutec 700,69(celková 841,55)NPR Starý hrad 85,42NPR Strážov 61,88(celkovo 480,01)NPR Suchý 256,46(celková 429,42)NPR Súľovské skaly 514,257(spolu 543,23)OP – 281,77NPR Tiesňavy 479,21NPR Veľká Bránica 332,09PR Brodnianka 22,42 (celková 25,94)PR Čierna Lutiša 26,35PR Rochovica 20,46 (celková 31,58)PR Slnečné skaly 90,54PR Šujské rašelinisko 10,8PP Domašínsky meander 80,37PP Hričovská skalná ihla 0,63PP Hričovské rífy 0,2047PP Krasňanský luh 15,21PP Kysucká brána 0,68PP Poluvsianska skalná ihla 0,20PP Turská skala 4,38hrubo podčiarknuté – ohrozený stavpodčiarknuté názvy – súvis s Českou republikou9.1. Zhodnotenie kvality environmentálneho prostredia9.1.1. Nakladanie s odpadmiOdpad zneškodnený (množstvo v tonách, neprepočítané na sušinu)Zneškodňovaný % Zneškodňovaný % Zneškodňovaný %RokSpaľovaním v t * Skládkovaním v t * iným spôsobom *Trnavský kraj2000 5 257,4 0,23 359 385,5 15,77 619 164,4 27,20Trenčiansky kraj27
2000 14 527,25 0,38 3 257 162 85,2 29 436,80 0,77Žilinský kraj(zdroj RISO) * podiel v % k celkovému množstvu odpadov za rokza rok 2001 zdroj RISOmnožstvo odpadu (t/rok)kategória odpaduokresy ostatný nebezpečný zvláštnyTrnavský kraj 2000Skalica r.2001 22 434,4 4 665,85 103 567,8Senica 1996 511 007 (88,2%) 40 234 (6,9%) 28 344 (4,9%)Trenčiansky kraj 2000Myjava r.2001 6 340,03 37 026,26 41 833,15Nové Mesto nad Váhom r.2001 30 160,59 1 048,99 130 881,3Trenčín r.2001 131 382,64 56 449,88 228 797,77Ilava r.2001 26 960,19 6 434,77 48 868,53Púchov r.2001 17 798,62 1 302,26 17 908,29Považská Bystrica r.2001 8 617,87 3 645,17 50 800,58Žilinský kraj 2000Žilina r.2001 69 722,12 25 389,2 43 331,99Bytča 7 938 2 261 27 629Čadca 42 598,8 1 502,9 91 073,3Kysucké Nové Mesto r.2001 8 382,51 7 017,58 24 075,27Trnavský krajPri porovnaní vzniku celkového množstva odpadov nastal pokles odpadov v roku 2000 o 46,7% oproti roku 1996. Produkcia nebezpečných odpadov za uvedené obdobie sa znížila o 32,1%, zvláštnych odpadov o 47,1%a ostatných odpadov o 56,3%. Pokles vzniku odpadov oproti roku 1996 bol spôsobený: niektoré odpady (slama, hnoj) neboli zaradené ako odpad v zmysle Vyhlášky MŽP SR č.9/1996 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov poklesom hospodárskej činnosti, najmä poľnohospodárskych podnikov.Najvyužívanejším spôsobom zneškodňovania odpadov je ich skládkovanie. Z celkového množstva odpadov v roku 2000 bolo skládkovaných 359 385,5 t. Komunálne odpady boli zneškodňované skládkovaním,pričom podiel komunálnych odpadov na celkovom množstve skládkovaných odpadov v roku 2000 tvoril 59,12 %.Okrem skládkovania boli v roku 2000 vzniknuté odpady upravované biologicky v množstve 393 092, 2 t a fyzikálno-chemicky 136 506,3 t.Odpady, pre ktoré v súčasnosti nie je vhodný spôsob zhodnotenia alebo zneškodnenia, sú skladované u pôvodcov a v roku 2000 bolo ich množstvo 10 767,8 t.Zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, skládky odpadovLokalita Názov skládky Typ zariadenia Kapacita zariadenia Predpokl. termínukonč. prevádz.Holíč BONEKO Holíčspol. s r.o.mobilná recyklačnájednotka200 kg/hod -SkalicaINA Skalica spol.s r.o.Dve drvičky triesoka odstredivky kovovéhoodpaduDrvička - 2 x 350 -450 kg/hodOdstredivka – 2 x1000 kg/hod-28
Senica Slovenský hodváb spaľovňa odpadov SP 99 kg/hod -a.s. Senica 3202/ESkalica NsP Skalica Spaľovňa odpadov zo 147 kg/hod -zdravotníckychzariadeníGbely, Cunín Cunín - Révajka skládka 66 000 m3 2007Mokrý Háj Skládka TKO - skládka 147 000 2013Pastiersky zlomGbely Gbely – Bašty nadregionálna skládka 80 000 2005Jablonica Jablonica skládka 197 670 2011Prietrž Prietrž skládka 2004Cerová Brezina skládka 10 000 2015Štefanov Bobogdány skládka 37 440 2010Najviac odpadov okresov Skalica a Senica vyprodukovalo poľnohospodárstvo, značnú časť tvorí odpad zo septikov a žúmp. Naviac v Senici sa veľkou mierou podieľa na produkcii odpadov textilný priemysel, textilnýodpad.Oblasti zlepšenia v nakladaní s odpadmi (Senica, Skalica): znižovanie vzniku odpadov skládky komunálneho odpadu Gbely (okres Skalica) zavádzanie a rozširovanie separovaného zberu komunálneho odpadu začatie prevádzkovania zariadenia na úpravu nebezpečných odpadov firmy Boneko, s.r.o. Holíč (okres Skalica) dobudovanie skládky Radošovce okr.SkalicaOblasti čiastočného zlepšenia:separovanie problémových látok z komunálneho odpaduzačiatok a postup sanácie starých neriadených skládokNevyriešené problémy:zhodnocovanie biologických odpadov kompostovanímV okrese Skalica je 5 registrovaných skládok komunálneho odpadu skládka v k.ú. Gbely – vyhovujúca (1994) skládka v k.ú. Mokrý Háj – vyhovujúca (1992) skládka v k.ú. Gbely – vyhovujúca (1992) skládka v k.ú. Unín a v k.ú. Radimov – prevádzkované s osobitými podmienkami skládka Gbely – Bašty je prebudovaná 3. triedu pre Ba spaľovňunachádzajú sa tu 4 spaľovne, recyklačná linka nebezpečných odpadov, triediareň a biologická úpravovňa kontaminovaných zemín v k.ú. Petrova Ves.Začali sa realizovať sanácie starých komunálnych odpadov (Holíč, Radošovce, Unín), v r.1995 Nafta a.s. Gbely začala s biodegradáciou ropou znečistených zemín na 95% odkalísk okresu.Nevyriešený problém je najmä absencia kompostovacieho zariadenia na využitie biologických odpadov.V okrese Senica sa r.1995 vyskytovala jedna riadená skládka komunálneho odpadu, k.ú. Jablonica, skládka Cerová, a skládky s osobitnými podmienkami (v Sobotišti, Prievaloch, Plaveckom Petri, Čároch...); dveskládky z výroby Heber Pórobetón Šaštín-Stráže a skládka Slovenského hodvábu a.s. Senica a odkalisko Nafty v Moravskom Sv.Jáne.Spaľovne Slovenského hodvábu a spaľovňa zdravotníckych potrieb Senica.Zariadenia na úpravu odpadu sa v okrese nenachádzajú.Na území sa nachádzajú aj zberne a výkupne druhotných surovín, v Senici a Kútoch.Nevyriešený problém je najmä absencia kompostovacieho zariadenia na využitie biologických odpadov.Na základe výsledkov analýzy stavu odpadového hospodárstva k roku 1997 boli v Programe odpadového hospodárstva Trnavského kraja na obdobie do roku 2000 formulované ciele odpadového hospodárstvanasledujúcim spôsobom:29
1. Zneškodniť nevhodne skladované nebezpečné odpady.2. Zaviesť v území systémy kontajnerizácie nebezpečného odpadu vypracované na nadregionálnej úrovni.3. Zneškodňovať odpady zo zdravotníckych zariadení v dostupných zariadeniach technicky na to vhodných.4. Znížiť množstvo komunálnych odpadov určených na zneškodnenie.5. Vylúčiť problémové látky z komunálneho odpadu v najvyššej možnej miere.6. Zvýšiť množstvo kompostovaných biologických odpadov.7. Zneškodňovať komunálne odpady výhradne na skládkach vyhovujúcich platným predpisom, prípadne na skládkach prevádzkovaných v režime osobitných podmienok.8. Znížiť negatívny vplyv starých skládok na životné prostredie.Dokument taktiež načrtáva opatrenia, ktorými sa majú v danom období dosiahnuť stanovené ciele:1. Umiestniť skladované nebezpečné odpady vo vhodných zariadeniach.2. Aplikovať na úrovni kraja systém kontajnerizácie nebezpečného odpadu, ktorý bude v súlade so systémom zavedeným v SR.3. Spaľovať všetky nebezpečné odpady zo zdravotníckych zariadení vo vhodných zariadeniach v súlade s ich prevádzkovým poriadkom - napr. spaľovňa Skloplastu a.s. Trnava.4. Rozšíriť separovaný zber komunálneho odpadu do ďalších sídiel Trnavského kraja.5. V rámci separovaného zberu komunálneho odpadu vytvoriť systém triedenia všetkých problémových látok, pre ktoré bude k dispozícii technológia na zneškodňovanie.6. Vybudovať na území Trnavského kraja zariadenia pre kompostovanie biologického odpadu. Jestvujúcimi dotačnými fondmi podporovať aktivity zamerané na kompostovanie biologického odpadu.7. Vybudovať regionálne skládky komunálneho odpadu:· okres Skalica (k.ú. obce Radošovce),· okres Senica (oblasť Pomoravia),8. Pokračovať v sanácii ďalších nepovolených skládok komunálnych odpadov.Na základe aktuálneho stavu možno konštatovať, že už k dnešnému dňu boli realizované niektoré z naznačených opatrení smerujúcich k plneniu cieľov krajského programu odpadového hospodárstva.Trenčiansky krajRiešené územie Trenčianskeho kraja patrí k najpriemyselnejším krajom Slovenska so silnou koncentráciou obyvateľstva v mestských priemyselných aglomeráciách. Dominantné postavenie má strojársky priemysel,priemysel palív a energetiky, chemický, stavebný, drevospracujúci, a potravinársky priemysel.Najväčší producenti odpadov podľa priemyselných odvetví:Strojárstvo: TOS, a.s. Trenčín, Konštrukta a.s. Trenčín, VUMA, a.s. Nové Mesto n. Váhom, Vzduchotechnika, a.s. Nové Mesto n. Váhom, Chirana, a.s. Stará Turá, ZŤS, a.s. Dubnica n. Váhom, ZVS, a.s.Dubnica n. Váhom, Považské strojárne, a.s. Považská Bystrica, Slovenská armatúrka, a.s. Myjava, KOVEX, s.r.o. Beluša.Chemický priemysel: KODRETA Slovakia, s.r.o. Turá Lúka, Continental - MATADOR, a.s. Púchov, Slovlak Košeca.Stavebníctvo: Považská cementáreň, a.s. Ladce, SYENIT, a.s. Púchov, Prefabetón, a.s. Koš, Porobetón, a.s. Zemianske Kostoľany, YPOR, s.r.o. Zemianske Kostoľany, PREMAC, a.s. Dubnica n. Váhom,Doprastav, a.s. Dubnica n. Váhom, Vápenka Werk 7, s.r.o. Nové Mesto n. Váhom.Drevospracujúci priemysel: KANAP, s.r.o. Brezová pod Bradlom, KODRETA, s.r.o. Myjava.Potravinársky priemysel: PALMA - TUMIS Nové Mesto n. Váhom, MILEX, a.s. Nové Mesto n. Váhom, Púchovský mäsový priemysel, a.s. Púchov, Myjavský mäsopriemysel, a.s. Myjava.Odevný a textilný priemysel: OZETA, a.s. Trenčín, MERINA, a.s. Trenčín, MAKYTA, a.s. Púchov.Najrozšírenejší spôsob zneškodňovania odpadov je využívanie odpadu (47,6 %). Tento podiel je ovplyvnený vysokým stupňom využívania rôznych poľnohospodárskych odpadov na chovateľské účely, na hnojeniepôdy, sú tu zahrnuté odpady z potravinárskeho priemyslu využívané ako krmivo. Ďalšou významnou položkou je železný šrot, drevný odpad, popol, škvara a výkopová zemina. Druhým najčastejším spôsobomzneškodňovania odpadov je skládkovanie (42,6 %).Zariadenia na zneškodňovanie odpadovV roku 1999 bolo v Trenčianskom kraji prevádzkovaných 18 skládok postavených a prevádzkovaných podľa platnej legislatívy v oblasti odpadového hospodárstva. V roku 2000 bolo 28 skládok uzavretých, ktoré bolido 31. 7. 2000 prevádzkované na základe osobitných podmienok. Väčšina starých, nepoužívaných skládok predstavuje pre budúcnosť environmentálnu záťaž, ktorá sa znižuje ich postupnou rekultiváciou.Tab. Skládky, ktoré sú vybudované v súlade s NV SR 606/1992 Zb. o nakladaníOkres Názov skládky Katastrálne územie Stavebná triedaskládkyPredpokl. termínukonč. prevádz.Ilava Luštek – I. etapa Dubnica nad Váhom III. 2016Ilava Lieskovec Dubnica n/V, Prejta III. 2008Myjava Kostolné I. et. 1. časť Kostolné III. 2050s odpadmi, v znení č. 190/1993 Z.z.30
Myjava Popoloviny Myjava III. 2000Myjava Pod Bradlom Brezová p. Bradlom III. 2010Myjava Valkech jarek Brezová p. Bradlom III. 2010Nové Mesto nad Váhom Novanská dolina Nová Ves n/Váhom III. 2003Považská Bystrica Zauhlište-Zadky Sverepec III. 2015Púchov Podstránie-Led. Rovne Lednické Rovne III. 2005Púchov Zájelšie - Lysiny Horná Breznica I. 2023Trenčín Dráhy Selec III. 2010Zdroj: KÚ TrenčínTab. Spaľovne odpadov, ktoré sú prevádzkované na území Trenčianskeho kraja v 2001Okres Názov spaľovne Typové označenie Katastrálne Prevádzkovateľ Poznámkaúzemie spaľovneMyjava spaľovňa NsP SP 602 Myjava NsP Myjava pec na spaľov. KOMyjava spaľovňa NsP SP 604 Myjava NsP Myjava pec na spaľ. biol.nemocnič. odpaduMyjavapyrolýzna spaľ.odpaduHoval SchiestlCV02Brezová podBradlomEKOTEAM s.r.o.Brezová p.Brad.Nové Mesto n/V pyrolýzna spaľ.odpaduHoval GG 14 Stará Turá Chirana-Premaa.s. Stará TuráPovažská Bystrica spaľovňa nemoc. Hoval GG 7 Pov. Bystrica NsP Pov.BystricaodpaduPovažská Bystrica spaľovňa odpadov rotač. pec s parn.kotlomna odpad. teploPov. Bystrica PSENERGETIKAa.s.Trenčín spaľovňa odpad. SP 2402/E Trenčín NsP TrenčínTrenčín spaľovňa odpad. SP 2402/E Trenčín Merina a.s.Ilavaspaľovňa nemoc. bez označ. Ilava NsP IlavaodpaduIlava rotačná pec rotačná pec Ladce Považskácementáreň a.s.Ilava závod. tepláreň granulač. kot. Dubnica n/V ZTS-Energo a.s. spaľujú ORLZdroj: KÚ TrenčínŽilinský krajRiadené skládky a spaľovne odpadov v okresoch Žilinského kraja:Okres Bytča: Bytča – Mikšová – stavebná trieda III., voľná kapacita skládky – 85000 m 3 spaľovňa odpadov HOVAL GG 14 v Kinex, a.s. BytčaOkres Čadca: skládka v Čadci – Podzávoze slúži na odpad, ktorý nie je nebezpečný (III. trieda). Voľná kapacita skládky predstavuje 833000 m 3 , predpokladaný termín skončenia prevádzky : r. 2041 spaľovňa na odpady zo zdravotníckej starostlivosti v NsP ČadcaOkres Kys. Nové Mesto: skládka TKO Kys. Lieskovec III. triedy. Voľná kapacita skládky predstavuje 65500 m 3 , predpokladaný termín skončenia prevádzky r. 2011 spaľovňa pevných priemyselných odpadov SP 32 02 v KLF – Energetika Kys. Nové Mesto pyrolýzna spaľovňa priemyselného odpadu GG 24 HOVAL (KLF –Energetika)Okres Žilina: skládka odpadov Žilina – Považský Chlmec III. triedy. Voľná kapacita skládky – 1710304 m 3 , predpokladaný termín skončenia prevádzky – r. 2025 skládka III. stavebnej triedy v Rajci - Šuji. Voľná kapacita skládky predstavuje 223670 m 3 , predpokladaný termín skončenia prevádzky - 31.12.2002R. 2001 bola v Žiline – Považskom Chlmci zriadená kompostáreň s kapacitou 500t.31
9.1.2. Kvalita ovzdušiaTrnavský kraj patrí k územiam s relatívne málo znečisteným ovzduším.Okres Skalica:Hlavný podiel na emisiách predstavujú škodliviny pochádzajúce zo spaľovacích procesov a v menšej miere z technologických výrob.Medzi najväčšie stredné zdroje znečisťovania ovzdušia v okrese patrí Skal+CO s.r.o. Skalica; Nafta a.s. Gbely, ZVL a.s. Skalica; Tehelňa s.r.o. GbelyMnožstvá produkovaných emisií v r.1996 veľkými a strednými energetickými a technolog. zdrojmiznečisťovania ovzdušia v okr. SkalicaZnečisťujúca látka Množstvo t.rok -1Tuhé látky 31,43SO 2 123,95NO x 56,54CO 62,27K znižovaniu emisií dochádza postupným nahrádzaním uhlia plynom a elektrickou energiou. Ďalším krokom k znižovaniu je tzv. „Program znižovania emisií“. Zatiaľ má „program“ vypracovaný Skla+CO s.r.o. Skalicapre zdroj mestská výhrevňa Skalica a nemocnica s poliklinikou v Skalici pre spaľovňu nemocničného odpadu.Okres Senica:Množstvá produkovaných emisií v r.1996 veľkými a strednými energetickými a technolog.zdrojmi znečisťovania ovzdušia v okr. SenicaZnečisťujúca látka Množstvo t.rok -1Tuhé látky 123,32SO 2 456,04NO x 170,939CO 293,247Medzi najväčšie stredné zdroje znečisťovania ovzdušia v okrese patria: Slovenský hodváb a.s. Senica; Hirocem a.s. Rohožník.K znižovaniu emisií by malo dôjsť hlavne rozširovaním plynofikácie, prehodnotením výrobných programov podnikov, zavedením účinných odlučovacích zariadení, uplatňovaním moderných technológií a pod.Trenčiansky krajOvzdušie je najvýraznejšie poškodenou zložkou životného prostredia. Znečistené ovzdušie, najmä v dôsledku silného emisného zaťaženia zo zdrojov znečisťovania, je potenciálnou hrozbou pre zdravie obyvateľstva.Tab. Množstvo emisií zo stacionárnych zdrojov v Trenčianskom kraji v roku 2001Okresy Emisie (t/rok) Merné územné emisie (t/rok.km 2 )TuhélátkyOxidsiričitýOxidydusíkaOxiduhoľnatýTuhélátkyOxidsiričitýOxidydusíkaOxiduhoľnatýIlava 493 389 828 752 1,373 1,084 2,306 2,095Myjava 73 61 67 155 0,244 0,187 0,206 0,475Nové Mesto n. 490 441 182 1536 0,845 0,76 0,314 2,648VáhomPovažská Bystrica 266 770 264 780 0,575 1,663 0,570 1,685Púchov 378 663 656 898 1,008 1,768 1,749 2,395Trenčín 299 805 967 4807 0,443 1,193 1,433 7,121Zdroj: SHMÚ BratislavaGraf: Celkové emisie hlavných znečisťujúcich látok v Trenčianskom kraji v roku 2001(t/rok)32
Zdroj: SHMÚ BratislavaTab. Emisné zaťaženie - veľké a stredné zdroje znečisťovania ovzdušia v roku 2001Okres Počet VZZO PočetprevádzkovateľovVZZOPočet SZZOPočetprevádzkovateľovSZZOIlava 7 5 85 48Myjava 6 4 87 47Nové Mesto n.2 2 133 88VáhomPovažská Bystrica 4 3 75 48Púchov 5 4 63 37Trenčín 7 7 305 133Zdroj: KÚ TrenčínŽilinský krajOkres rok 2001TZL SO 2 NO x COBytča 43,72 42,6 30,3 88,91Čadca 129 263 121 407Kysucké N. Mesto 19,04 21,67 24,7 60,28Žilina 535,4 1951,7 1180,5 4255,5Najvýznamnešie zdroje znečistenia ovzdušia sú skoncentrované najmä v meste Žilina, ktoré je podľa vyhlášky MŽP SR č. 112/93 Z.z. spolu s Lietavskou Lúčkou zaradené medzi 12 zaťažených území SR,vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia. Ohrozenie ľudského zdravia a životného prostredia v Žiline a jej okolí je potenciálne významné kvôli vysokej početnosti priemyselných zariadení, intenzite dopravy i značnéhorozsahu lokálnych kúrenísk, ktoré emitujú pestrú škálu znečisťujúcich látok.Imisné meranie v Žiline zabezpečujú na 5 staniciach ŠZÚ a SHMÚ. Hodnotené sú koncentrácie polietavého prachu, SO 2 , NO x , NH 3 , H 2 S a CO. Z výsledkov vyplýva, že najväčší problém znečisťovaniaovzdušia predstavuje permanentné prekračovanie denného limitu oxidov dusíka.Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia – r. 2001 (t/rok):TZL SO2 NOx COZdrojMnožstvoemisííZdrojMnožstvoemisííZdroj MnožstvoemisííZdrojMnožstvoemisííŽilinská 305,66 Žilinská 1816,7 Žilinská 762,4 DOLVAP Varín 3848,8teplárenskáteplárenskáteplárenskáDOLVAP Varín 143,11 SOTE Raková 120,3 Aquachemia 300,4 Žilinská 182,1ŽilinateplárenskáSOTE Raková 19,49 AVC Raková 42,2 SOTE Raková 20,6 FTC Krásno nad 65,9KysucouAquachemia 33,8 DOLVAP 13,5 SOTE Raková 42,9ŽilinaVarínĽudová tvorbaVeľké Rovné27,133
Na trvalom pôsobení zvýšeného obsahu škodlivín v ovzduší sa okrem miestnych zdrojov znečistenia podieľajú aj diaľkovo prenášané imisie z priemyselných aglomerácií Poľska (oblasť Katowíc) a ČR(Ostravsko).Triedy znečistenia ovzdušia1 – minimálne2 - mierne3 – stredné4 – zvýšené5 - silnéZnečisťujúce látkyMerné územie emisie CO (t.km -2 )34
Merné územie emisie NOx (t.km -2 )Merné územie emisie SO (t.km -2 )35
Merné územie emisie TZL (t.km -2 )9.1.3. Čistota vodyTrnavský krajVšetky významné vodné toky prichádzajú na územie Trnavského kraja znečistené až veľmi znečistené. Je to dôsledok vypúšťania znečistených vôd z priemyslov, poľnohospodárskych komplexov, komunálnej sféry a i.Významné vypúšťanie do povrchových vôd v roku 1996Povodie Názov užívateľa Množstvo (tis.m 3 )Moravy ZSVAK – kan. Senica 2 865ZSVAK – kan. Myjava 2 506,9Slov. hodváb Senica 2 208,64ZSVAK – kan. Holíč 1 528,1ZSVAK – kan. Skalica 1 452,5Uhol. bane Čáry 301,2Okres Skalica, SenicaPatrí do povodia rieky Moravy, ktorá je najväčším tokom okresov. Územie nie je odvodňované prirodzenými tokmi, ale sústavou kanálov: Kopčiansky, Brodské – Gbely a Tvrdonice – Holíč (okr. Skalica)36
Kvalita vody je veľmi nízka, dosahuje IV. Až V. stupeň triedy čistoty.Je to spôsobené: vypúšťaním nedostatočne čistených komunálnych odpadových vôd, vôd z podnikov potravinárskeho a strojárskeho priemyslu sedimentačným a naviatym materiálom v dôsledku slabej ochrany tokov vegetáciou v okrese Senica aj prítokom rieky MyjavaVoda v rieke Morava vykazuje zvýšený obsah N-NO 2 , psychrofilných baktérií a zvýšený obsah Zn. Na Kopčiansky kanál sa napája Výtržina recipient odpadových vôd ZVL Skalica, ZsVaK Skalica. V k.ú. Holíč sa nakanál, Tvrdonice – Holíč napája kanál Kýštor znečistený odpadovými vodami zo ZsVaK Holíč a pôsobí ako recipient priemyselných vôd z prevádzok mesta Holíč. Podzemné vody v okrese Senica sú spôsobenépoľnohospodárskou výrobou (Borský Svätý Jur, Smolinské, Sobotište)V okrese Senica v Smrdákoch je výverný prameň termálnych vôd s vysokým obsahom sirovodíka.Hlavné zásady pre zlepšenie Životného Prostredia na úseku vodného hospodárstva: pokračovať v starostlivosti o ochranu pred povodňami a odvedenie vnútorných vôd z územia racionálne hospodárenie s vodou u odberateľov povrchových vôd znižovanie množstva znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách budovanie ČOV a kanalizačných sietí v sídlach a zavádzanie nových technológiíTrenčiansky krajPOVRCHOVÉ VODYÚzemie Trenčianskeho kraja patrí z hľadiska hydrologického členenia prevažne do povodia Váhu a len malá časť v okrese Myjava do povodia Moravy čiastkovým povodím Myjava. Povodie Váhu sa člení nazákladné povodia Váhu I až IV. Prírodné pomery povodia Váhu zapríčiňujú pomerne veľký odtok z neho, silnú vodnú eróziu a veľkú rýchlosť povodňových vĺn. Nakoľko značná časť zrážok odteká po povrchu a tým súhorniny slabo zvodnelé, nastáva v niektorých častiach kraja nedostatok zásob podzemnej vody.Tab. Významné zdroje znečistenia povrchových vôdNázov zdroja Nec Tok Rok Vypúšťané znečistenie (t/rok)BSK-5RAS NL NELVaK - Trenčín V2905DVA VáhVaK - TrenčínVaK – NovéMesto n.VáhomV2905DVBV3210DVAZlatovskýp.BiskupickýkanálChSK-Cr1997 213,441 869,58 3781,34 299,08 1,3141998 282,840 1023,80 3233,39 273,41 1,0621999 193,100 642,22 2878,40 160,55 0,8681997 398,186 744,12 1054,58 118,04 0,9151998 318,550 828,69 993,07 120,78 0,7741999 194,060 421,82 913,21 120,22 1,0971997 98,694 391,99 1559,64 98,69 1,7511998 nie je zaradený ako veľký zdroj znečistenia1999 112,150 368,53 1051,41 84,92 0,183Čistenie55511155Zdroj: SHMÚ BratislavaKvalita povrchových vôdKvalita vody vo Váhu je nevyhovujúca už pri vstupe do kraja. K ďalšiemu zhoršovaniu kvality dochádza vypúšťaním odpadových vôd z miest s rozvinutým priemyslom.Najhoršia kvalita vody je zaznamenaná v profile Opatovce, kde je v triede 5 v dôsledku vypúšťania znečistených vôd z pravobrežnej časti mesta Trenčín. Stredný úsek Váhu je v triede čistoty 3 a 4.Rieka Myjava má čistotu vody nad mestom Myjava v triede 3 a pod mestom 4 a 5.Povrchové vody sú odoberané prevažne len na technologické účely v priemysle a v poľnohospodárstve na závlahy.Žilinský krajCelá riečna sieť riešeného územia Žilinského kraja patrí do povodia Váhu - tvorí ju rieka Váh s významnými prítokmi Varínka, Kysuca a Rajčianka.Významné vypúšťania do povrchových vôd:Názov užívateľa Tok Množstvo (tis. m 3 )1997 19981. SEVAK - kan. Žilina Váh 19 754,600 19 280,30337
2. SEVAK - kan. Čadca Kysuca 2 832,600 2 926,0153. SEVAK – kan. Kysucké Nové Mesto Kysuca 1 524,853 1 456,5204. SEVAK – kan. Bytča Váh 1 046,063 1 059,0035. SEVAK – kan. Žilina, Rajec Rajčanka 1 022,035 985,7206. SEZ-Tepláreň Žilina Váh 995,000 1 137,5817. SEVAK – kan. Turzovka Kysuca 942,928 830,021Významné zdroje znečistenia povrchových vôd:Názov zdroja Tok Rok Vypúšťané znečistenie (t/rok)BSK-5 CHSK-5 RAS NL NELČistenie1. PCHZ a.s. Žilina1996 103,990 400,24 656,94 82,51 2,125 M-CH-BVáh 1997 153,085 477,38 768,01 128,75 1,5242. SEVAK Čadca Váh 1998 76,700 255,44 632,02 69,35 9,363 M-B3. SEVAK Kysucké Nové1996 66,500 180,22 565,16 53,39 12,349MestoVáh 1997 59,469 172,92 405,61 79,29 7,635 M-B1998 46,700 151,04 384,52 39,47 8,5224. SEVAK Žilina - Hričov1996 125,120 571,13 5 408,62 161,45 1,655Váh 1997 140,258 807,96 6 202,94 335,83 2,331 M-B1998 192,800 1 125,97 5 359,92 347,05 8,503Čistenie: M – mechanické, B – biologické, CH – chemickéKvalitu vody v povrchových tokoch ovplyvňujú geologické pomery povodia a zásadným spôsobom bodové zdroje znečistenia (mestá, obce, priemysel) i plošné znečistenie (poľnohospodárstvo, skládky, imisie).Z výsledkov meraní za roky 1999-2000 bol Váh zaradený v skupine ukazovateľov kyslíkového režimu (A) do II. triedy čistoty až po miesto odberu Váh–pod nádržou Hričov, kde zvýšené koncentrácie BSK5 spôsobujú III. triedukvality. V skupine základných fyzikálno-chemických ukazovateľov (B) zaznamenávame II. triedu čistoty a v skupine nutrientov (C) tiež II. triedu čistoty až po nádrž Hričov, kde zvýšené koncentrácie N org. spôsobujú III. triedu kvality.Najnepriaznivejšie je zatriedenie podľa mikrobiologických ukazovateľov (E), kde vysoké hodnoty koliformných baktérií zaraďujú Váh v celom riešenom území do IV. triedy čistoty (podobne aj Varínka vo Varíne; Kysuca pri Považ.Chlmci a Rajčianka v Žiline až do V. triedy kvality).Výraznejšie zlepšenie bolo zaznamenané na prítoku Rajčianka v mieste odberu Žilina v skupine mikropolutantov zo IV. na II. triedu čistoty. Na prítoku Varínka vo Varíne bolo zaznamenané zlepšenie v B skupine ukazovateľovz III. na II. triedu kvality poklesom pH.9.1.4. Kontaminácia pôdyTrnavský krajVýznamná časť poľnohospodárskej pôdy je v podiele 30-50% ohrozená, alebo potenciálne ohrozená veternou (stredná a južná časť kraja) a vodnou eróziou (severná a SZ časť kraja). Hlavnou príčinou je hlavnenezodpovedajúce usporiadanie pôvodnej krajinnej štruktúry. Pôda je aj dosť poznačená nadmiernou chemizáciou do roku 1990. Naďalej ostáva trvalou úlohou monitorovanie a ochrana poľnohospodárskej pôdy predkontamináciou. Možné bodové zdroje znečistenia pôdy a vody predstavujú v súčasnosti živočíšne chovy s vyššou koncentráciou zvierat.Trenčiansky krajV okrese Bánovce nad Bebravou plocha územia, kde obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit A, resp.A1, až po limit B, teda pôdy rizikové, zaberá 9,1 % z celkovej plochy okresu. Najčastejšírizikový prvok je kadmium, menej olovo, chróm a nikel. Územia, kde obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit B a C sa v okrese nevyskytujú.Okres Ilava – plocha rizikových pôd zaberá 11,2 % územia. Rozhodujúci kontaminant je kadmium, olovo, nikel, menej chróm. V katastri obce Horná Poruba sa vyskytujú aj pôdy kontaminované v kategórii B.Nadlimitný kontaminant je nikel.Okres Myjava – plocha rizikových pôd zaberá 77,7 % územia okresu, kontamináciu spôsobuje kadmium.Okres Nové Mesto nad Váhom – plocha v kategórii A, A1 zaberá 34 % územia. Zvýšené hodnoty nad limit A1 javí kadmium a olovo.Okres Považská Bystrica - plocha rizikových plôch zaberá 10,4 % územia. Prekročený limit A1 bol zaznamenaný najčastejšie pri kadmiu a niklu.Okres Púchov – kontaminovaná pôda je na 2,1 % územia, kontaminant je kadmium, chróm, nikel a olovo.Okres Trenčín – plocha rizikových pôd zaberá 27,8 % plochy okresu, zvýšené hodnoty nad limit A1 javí kadmium, chróm, nikel a olovo.Z analyzovaných vzoriek v rámci kraja bolo najčastejšie zaznamenané prekročenie limitu A1 pri kadmiu, nikli a olove. V okrese Prievidza je špecifické znečistenie arzénom, ktorý uniká do ovzdušia spaľovaním uhliav elektrárni.Žilinský krajV riešenom území Žilinského kraja sa vyskytujú pôdy zaradené podľa rozhodnutia MP SR č. 531/1994-540 do kategórie A, A1 – rizikové pôdy, s možným negatívnym vplyvom na životné prostredie, čo znamená, že obsahnajmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit A,A1, až po limit B.38
V Žilinskom kraji neboli zistené kontaminované pôdy kategórie B a C.Na plošnej kontaminácii pôd sa podieľajú najväčšou mierou tieto činitele: výskyt prirodzenej kontaminácie pôd rizikovými prvkami z geochemických anomálií vplyv globálnych emisií pochádzajúci prevažne zo zahraničných zdrojov a prejavuje sa zvýšeným obsahom Cd, Pb, Cr, As vplyv vnútroštátnych zdrojov s lokálnym až regionálnym dosahom, pochádzajúci z rôznych druhov metalurgického a iného priemyslu, ako aj z teplární vplyv poľnohospodárstva (najmä na obsah Cd z fosforečných hnojív) vplyv emisií z dopravných prostriedkov.Najvyšší podiel kontaminovaných pôd má okres Čadca, do ktorého spadá takmer celé územie, naopak najnižší – okres Bytča.9.1.5. Žiarenie z prírodných zdrojovTrnavský krajPrírodné zdroje rádioaktivity sú súčasťou prírodného prostredia. Patrí k nim kozmické žiarenie a prirodzená rádioaktivita hornín, hydrosféry a atmosféry.V okrese Skalica sa realizovali priame merania radónu. Nízke radónové riziko bolo zistené nad celým územím okresu. Kategória stredne radónového rizika bola zaznamenaná medzi Gbelmi a Holíčom.V okrese Senica je to podobné. Väčšina územia patrí do kategórie nízkeho radónového rizika, centrálna časť do kategórie stredne radónového rizika. Vysoká hladina radónového rizika bola zaznamenaná v oblastiBrezovských Karpát.Trenčiansky krajPestrá geologická stavba riešeného územia Trenčianskeho kraja sa prejavila aj v kategóriách radónového rizika. Nízke radónové riziko bolo zistené na veľkých plochách najmä severných častí okresov Myjava, NovéMesto nad Váhom, Trenčín, Ilava, Púchov a Považská Bystrica.Stredný stupeň radónového rizika bol zistený nad horninami Malých Karpát, Považského Inovca, ale aj v údolných polohách rieky Váh od Trenčianskych Bohuslavíc po Sverepec.Vysoké radónové riziko bolo zistené v blízkosti Hôrky nad Váhom, Kočoviec, východne od Brezovej pod Bradlom, , severne od Chvojnice, juhovýchodne od Košeckého Podhradia.Tab. Výsledky meraní pôdneho radónu a kategórie Rn rizikaMestoPočet RP*Percentuálne zastúpenie RP* v kategórii radónového rizikanízka stredná vysokáDubnica n. Váhom 13 46,2 53,8 0Nová Dubnica 9 66,7 33,3 0Považská Bystrica 17 52,9 47,1 0Púchov 10 0 100 0Stará Turá 11 54,5 45,5 0Trenčín 25 60 40 0Zdroj: Ústav preventívnej a klinickej medicíny Bratislava* RP - radónové plochyŽilinský krajZ hľadiska ohrozenia zdravia obyvateľstva má obzvlášť škodlivé účinky rádioaktívny plyn radón ( 222 Rn) a produkty jeho rádioaktívnej premeny. Jedná sa o karcinogén, ktorý sa podieľa na vzniku rakoviny pľúc a jehozdrojom sú väčšinou hlbšie pôdne horizonty a horniny s obsahom rádioaktívnych látok.Radónové riziko sa v Žilinskom kraji pohybuje prevažne v kategóriách nízke až stredné, len na severnom okolí Žiliny - pri Budatíne je zistený vysoký stupeň radónového nebezpečenstva.Prehľad radónového rizika v mestách Žilina a Bytča (r. 1997):mestopercento plôch v rizikunízkom strednom vysokomBytča 10,0 80,0 10,0Žilina 25,0 60,7 14,310. EnergetikaSpotreba (za poľnohospodárstvo, lesníctvo, dopravu, priemysel a stavebníctvo) rok 2000okres Spotreba Spotreba Spotreba Spotreba Spotreba Spotreba39
uhliaa koksu (t)nafty (t)vykurovacícholejov (t)zemnéhoplynuelektriny(MWh) 1 tepla (GJ) 1(tis. m 3 )Trnavský kraj 9 811 45 628 15 153 205 690 774 278 4 702 478Senica 684 5 347 2 231 35 885 137 934 939 750Skalica 871 4 041 5 9 134 62 662 106 887Trenčiansky 189 081 37 344 14 629 327 547 1 606 600 9 000 765krajMyjava 268 837 0 12 108 26 904 173 440Nové Mesto 1 410 3 694 4 8 971 46 003 314 624nad VáhomTrenčín 30 220 11 959 335 82 117 230 746 1 524 606Ilava 5 570 2 475 13 991 78 429 156 375 634 525Púchov4 140 2 274 185 72 826 157 103 2 186 319PovažskáBystricaŽilinský krajŽilinaBytčaČadcaKysucké NovéMesto40 275 1 027 7519 90489 071 884 183815 020 43 674 6 577 340 101 2 462 779 14 088 473620 329 17 639 385 64 695 383 621 2 236 4812 762 519 0 3 810 23 408 183 7834 899 1556 120 5 637 63 036 254 295146 468 0 6 363 69 703 202 62410.1. Elektrická energiaTrnavský kraj, okres Skalica, SenicaPrenos sa zabezpečuje nadradenou sústavou vedení VVN 400 a 220kV, ktoré sú prepojené aj na priľahlé štáty.V okrese je iba jedna elektrická stanica 110/22 kV, ktorá je lokalizovaná pri Holíči.Hlavný uzol VVN sústavy je 220/110 kV transformovňa v Senici (plne vyťažená)Územím prechádza linka 400 kV linka č.424 Križovany n.D. – Sokolice – ČR 400 kV linka č.497 Tvrdonice – Stupava – ČR? 220 kV linka č.280 Senica – Sokolice220 kV linka č.283 Senica – Križovany n.D.110 kV linka č.8202 Stupava – Tvrdonice; č.8205, 8206 Senica – Rohožník; č. 8205, 8742 Rohožník – Jablonica; č.8755 Senica – Hodonín; č.8825 Senica – Myjava; č.8830 Senica – Jablonica; č.8835 Jablonica– Smolenice; č.8890 Senica – ZohorOpatrenia:- perspektívne sa uvažuje so zvyšovaním zaťaženia s realizáciou 400kV/110 kV TR v priestore Senica, ktorá by sa napojila na 400 kV linku č.424 z Križovan n.D. do Sokolíc- rekonštrukcia vedenia 110 kV: na trase Senica – Holíč, Holíč – Hodonín, Senica – Jablonica- rekonštrukcia trafostaníc a rozvodní: TS 110/22 kV Senica;- vybudovanie trafostanice Čáry40
Trenčiansky krajNa území riešeného územia výrobu elektrickej energie zabezpečujú vodné elektrárne a tepelné elektrárne. Najväčším výrobcom elektrickej energie sú SE, a.s. Riešené územie je deficitné z hľadiska potreby elektrickejenergie, väčšina elektrickej energie pochádza so zdrojov mimo riešeného územia.Na výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárniach sa využíva hydroenergetický potenciál rieky Váh, ktorý je trvalo sa obnovujúcim, a preto nevyčerpateľným primárnym energetickým zdrojom - na rozdielod všetkých druhov fosílnych palív. Vodné elektrárne svojimi veľmi pohyblivými výkonmi a prevádzkovou pružnosťou sú schopné pokrývať prudko meniace sa požiadavky na výkon v špičkovej časti dennéhodiagramu zaťaženia.Výrobu elektrickej energie dopĺňa výroba vo vodných mikroelektrárniach. Ich inštalovaný výkon je zanedbateľný, vyrobená elektrická energia sa spotrebuje v lokalite jej výroby.Elektráreň Názov Inštalovaný výkon (MW)Tepelná Tepláreň Dubnica 16,5Tepelná Tepláreň ZŤS Dubnica 12,4Tepelná Tepláreň Pov. strojárne 12,0Vodná VE Pov.Bystrica 55,2Vodná VE Nosice 67,5Vodná VE Ladce 13,8Vodná VE Ilava 15,0Vodná VE Dubnica 16,5Vodná VE Trenčín – Skala 16,0Vodná VE Kostolná – Záriečie 25,5Vodná VE Nové Mesto nad Váhom 25,5Vodná VE Horná Streda 25,5Prenosová a distribučná sieť ZVN, VVNPrenos elektrickej energie v riešenom území sa uskutočňuje po nadradenom systéme ZVN a distribučnej sietí VVN:400 kV medzi energetickými uzlami220 kV medzi uzlami:rozvod elektrickej energie do centier jednotlivých regiónov sa prevádza vzdušnou 110 kV sieťou.22 kV - ide prevažne o vzdušné siete pre distribučné transformovne 22 / 0,4 kV. Vychádzajú z transformovní 110 / 22.ZVVN 400 kVČ.vedenia Názov Okresy cez ktoré prechádza496 Križovany – Bošáca TT, PN, NM043 EBO2 – Bošáca PN, NM495 Bošáca - Varín NM, TN, IL, PU, PBVVN 220 kVČ. vedenia Názov Okresy cez ktoré prechádza275 Bystričany – Pov. Bystrica TT, NR,PE,PD,TN,IL,PU270 Pov. Bystrica – Lískovec ČR, PU,PBŽilinský krajPrenos elektrickej energie v riešenom území sa uskutočňuje prostredníctvom rozvodov 400kV, 220 kV, 110 kV a 22 kV. V riešenom území sa nachádza významný uzol nadregionálneho významu – rozvodňas primárnym napätím 400/110kV Varín. Žilina je zároveň sídlom Slovenského energetického dispečingu ako celoštátneho riadiaceho centra výroby a prenosu elektrickej energie.Prenosová sústava 400kV s napojením na celoeurópsku 400 kV sústavu prechádza v smere Spišská Nová Ves – Sučany – Varín – Nošovice (ČR) a v smere sever – juh Varín – Nové Mesto nad Váhom.V riešenom území Žilinského kraja sa nachádzajú nasledovné elektrické stanice:400 kV/110 kV - Varín110 kV/ 22kV - Žilina – Rajčianka, Tepláreň Žilina, Hričov, Bytča, Rajec, Čadca, Kysucké Nové Mesto41
Kombinovaná výroba tepelnej a elektrickej energie je zabezpečovaná v Teplárni Žilina s inštalovaným výkonom 49 MW. V riešenom území sú v prevádzke 3 vodné elektrárne s nasledovnými inštalovanými výkonmi:Mikšová – 93,6 MW, Hričov – 31,5 MW a VD Žilina – 72 MW.Produkcia uvedených elektrárenských zdrojov nepokrýva spotrebu elektrickej energie a územie zrejme aj v budúcnosti bude vykazovať deficitnú bilanciu.PlynTrnavský krajOkresom Skalica vedie medzištátny plynovod RFR-SR DN 700; PN 64.Treba dodržiavať ochranné pásma plynovodov: Tranzitné plynovody koridor 500m VVTL plynovod DN 500: 50 – 100m VUTL plynovody DN 700: 90 – 180m VTL plynovody DN 300: 20mOkresom Senica prechádzajú: Tranzitné plynovody pri Plaveckom Petri (Brodské (do ČR); Vysokú pri Morave (do Rakúska)) VVTL plynovod pri Lakšárskej Novej Vsi vedený smerom na Vysokú pri Morave Medzištátny plynovod DN 700; PN 64 RFR-SR VTL plynovody: Bratislava – Moravský Ján –Brodské do ČR DN 500, PN 40; Bratislava – Moravský Ján – Brodské do ČR DN 300, PN 40; Jablonica – Prietrž – Senica DN 500, PN 40; Senica – Dojč DN 300;PN 40; Závod – Šaštín – Stráže DN 300; PN 40Opatrenia: výhľad budovania 5. línie tranzitného plynovodu DN 1400; PN 64. Rešpektovanie jestvujúcich koridorov pre nadradený ropovod, plynovod a trasy VVN Realizovať výstavbu vnútroštátnej prepúšťacej stanice Plavecký Peter a podzemného zásobníka Láb Zabezpečenie postupnej plynofikácie obcíTrenčiansky krajRiešené územie je zásobované nasledujúcimi plynovodmi:- 500-64, ktorý sa z tranzitného plynovodu pri Špačinciach (okres Trnava) napája pri trasovom uzávere TU-39 a vedie hore Považím do Žiliny.- 300/25, ktorý sa napája na medzištátny plynovod 700/55 cez prepúšťaciu stanicu pri Červeníku (pri Leopoldove, okres Hlohovec).- 500/25 Jablonica – Senica (Brestovec) pripojený na prepojku medzi tranzitným plynovodom (2 x 700/64) a medzištátnym plynovodom (700/55) cez prepúšťaciu stanicu Jablonica.- 500/25 pokračuje dimenziou 300/25 do Myjavy, a z Myjavy je prepojený do Nového Mesta nad Váhom s považským plynovodom dimenziou 200/25.Pre potrebu odberateľov ďalej slúžia nasledovné plynovody odvodené od základných:200/25 Nové Mesto n. Váhom – Bzince pod Javorinou – Stará Turá100/25 Bzince pod Javorinou – Kvetná (ČR)150/25 Nová Dubnica – Trenčianske Teplice150/25 Nová Dubnica – Horné Srnie150/25 Ladce – Lednické Rovne200/25 Beluša – PúchovZ uvedených plynovodov sa napájajú regulačné stanice na STL. Niektoré sídla sú napojené na STL zo susednej obce, kde sa nachádza regulačná stanica.OkresPočet Úplne splynofikované Č i a s t o č n e Vôbecobcísplynofikovanéobce % obce % obce %Ilava 20 13 65,00 2 10,00 5 25,00Myjava 17 7 41,18 1 5,88 9 52,9442
Nové Mesto nad 34 24 70,59 5 14,71 5 14,71VáhomPovažská Bystrica 28 10 35,71 6 21,43 12 42,86Púchov 21 2 9,52 6 28,57 13 61,90Trenčín 37 33 89,19 1 2,70 3 8,11V súčasnom období je stavebne dokončený VVTL plynovod Dúlov – Lednické Rovne – Horný Lideč, ktorý ešte nie je skolaudovaný. Plynovod je vedený nad obcami Púchovskej doliny. Podľa prísľubu SPP saurobia odbočky jednotlivých obcí a zlepší sa plynofikácia púchovského okresu. Tak isto sa z neho splynofikujú obce Lednickej doliny.Vo výhľade sa uvažuje s výstavbou magistrálneho severojužného plynovodu - Tranzitný plynovod Skalité – Plavecký Peter. Kompresorové stanice by mali byť v Skalitom a Kameničanoch. Trasovanie odBošáce je v dvoch alternatívach – územím Myjavskej pahorkatiny s konfiguráciou plynovodu DN 1200/7,5 MPa alebo pozdĺž severných svahov Malých Karpát s konfiguráciou plynovodu DN 1400/7,5 MpaŽilinský krajNadradená plynárenská sústava Slovenska je v riešenom území Žilinského kraja tvorená 4 VTL plynovodmi (Severné Slovensko, Kysucký plynovod, Považský plynovod, VTL plynovod Žilina – Martin –Prievidza), ktoré sú prepojené na medzištátny VTL plynovod Bratstvo a 2 odovzdávacími stanicami plynu (OS) VTL/VTL (Strečno, Varín).Z týchto plynovodov je prostredníctvom prípojok a sústavy regulačných staníc zabezpečená dodávka plynu do 88 sídiel (r. 2000), čo reprezentuje 86 % z celkového počtu sídiel riešeného územia.Spotreba plynu v riešenom území predstavovala r. 2000 176475 tis. m 3 plynu, z toho pre obyvateľstvo 94240 tis. m 3 , t.j. 53%.Plynová sieť r. 2000:Okres Počet plynof. obcí % plynofik. obcí Spotreba plynu v tis. m 3spolu z toho obyv.Bytča 10 83,3 17618 8280Čadca 19 82,6 41818 18821Kys. Nové Mesto 14 100 23575 8713Žilina 45 84,9 93464 58426Spolu 88 86,3 176475 94240K 31.12.2001 bolo na rozvodnú sieť plynu pripojených 56475odberateľov, t. j. 62,15% (bytov).Okres Počet odberateľov plynu % plynofikácieBytča 4855 56,42Čadca 7978 31,77Kys. Nové Mesto 4104 42,64Žilina 39538 83,18Spolu 56475 62,15V riešenom území sa bude naďalej úroveň plynofikácie zvyšovať, pričom do r. 2015 by mali byť plynofikované takmer všetky obce a percento plynofikácie by malo dosiahnuť 85%.Netradičné zdroje energieTrnavský krajzhodnotenie využitia geotermálnej energieÚzemie okresu Senica patrí do Viedenskej panvy, ktorá je perspektívnou oblasťou s možnosťou využitia geotermálnych vôd. V súčasnosti sa geotermálne vody nevyužívajú.Geotermálne vody sa vyskytujú v dvoch štruktúrach, lakšárskej a šaštínskej elevácii. V lakšárskej elevácii boli odvŕtané dva vrty na lokalitách Lakšárska Nová Ves a Šaštín-Stráže. Využitie vrtov má značné problémykvôli vysokému obsahu sírovodíka.zhodnotenie veternej energieVeterný park Cerová (okres Senica) v hodnote 2,4 mil. eúr. Realizácia tohto projektu bola pôvodne naplánovaná na roky 2001 - 2002, ale prvý tender bude vypísaný až v roku 2002. Stavba sa bude realizovať v dvochetapách, pričom prvú bude financovať obec Cerová a druhá časť sa bude financovať z fondu Phare. Príspevok Phare predstavuje 1,8 mil. eúr.43
zhodnotenie využitia biomasyHľadanie možností spolupráce pri využívaní obnoviteľných a miestnych zdrojov, využívať vhodné formy a spôsoby využitia.Trenčiansky krajVyššie využitie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie patrí k hlavným cieľom zlepšenia životného prostredia a zlepšenia energetickej samostatnosti riešeného územia.Odľahlé časti kraja, menovite menšie obce a kopanice, kde z ekonomických dôvodov nie je možné zaviesť zemný plyn, má perspektívu moderného zásobovania teplom využívaním obnoviteľných zdrojov akodrevný odpad, slama, využívanie bioplynu a pod.Lesná biomasa - vývoj ročnej produkcie využiteľných množstiev lesnej biomasy vhodnej na energetické účely (štiepky, kusové odpady a piliny z malých drevospracujúcich prevádzok, odpad po ťažbe v porastoch az manipulácie v lesných skladoch, pne, korene po celoplošnej príprave pôdy) je závislý na výške ročných ťažieb, orientácií drevospracujúceho priemyslu a zmenách cien sortimentu dreva.Energetické lesy sú potenciálnym palivovým zdrojom. Jedná sa o lesy s rubnou dobou 3 až 5 rokov. Na riešenom území sú možnosti na zakladanie takýchto lesov.Biomasa v poľnohospodárstve - využitie slamy a poľnohospodárskeho odpadu je na nízkej úrovni.Bioplyn - výroba je na riešenom území realizovaná len v ČOV. V súčasnosti zabezpečuje výrobu bioplynu 9 ČOV, z toho v 4-tich je spaľovaný v kogeneračných jednotkách, z ktorých sa čiastočne kryje vlastná spotrebatepla a elektriny. V 5-tich ČOV sa vyrobený bioplyn zatiaľ energeticky nevyužíva a vypúšťa sa do ovzdušia.Geotermálna energia - termálny prameň je registrovaný len v Trenčianskych Tepliciach s teplotou vody 40 o C. Rozbiehajú sa aktivity zamerané na možnosti využitia geotermálnych vôd a tiež vznikajú realizačnéprojekty malých zdrojov.Žilinský krajZ netradičných zdrojov energie majú v riešenom území inštalované kogenerátorové jednotky: v BYTTERM-e Žilina (142 kW), Technometale Bytča (140 kW) a kogenerátorové jednotky s využitím bioplynu ČOVHorný Hričov (3x160 kW). S ohľadom na výkon a množstvo vyrobenej energie tieto druhy energií majú len nepatrný význam.Z prírodných zdrojov na území kraja sa nachádzajú ložiska nízkopotenciálnej geotermálnej energie: v okrese Turčianske Teplice s teplotou termálnej vody 40,7° – 46,5C v okrese Žilina v Rajeckej kotline, v severnej časti Žilinskej kotliny aVaríne v okrese Liptovský Mikuláš s teplotou termálnej vody viac ako 60 C.Geotermálna energia v Žilinskom kraji sa predpokladá využívať po roku 2010Pri zásobovaní územia kraja sa využívajú obnoviteľné a druhotné zdroje energie: kogenerácia (Bytterm Žilina 140 kW, Technometal s.r.o. Bytča 140 kW) bioplyn (ČOV Hričov 3x160 kW, ČOV Dolný Kubín 45 kW, ČOV Nižná 45 kW) spaľovňa odpadov (KINEX a.s. Bytča 1 000 kW) drevná biomasa (drevárske závody v Rajci, Turčianskych Tepliciach, Žiline, Krásne nad Kysucou a iné) solárna a veterná energia sa využíva len ojedinele pre prípravu TUV a prikurovanie, ktorá s ohľadom na množstvo vyrobenej energie má len nepatrný význam.Ďalší rozvoj v tejto oblasti predpokladá: využitie hydroenergetického potenciálu budovaním MVE v okresoch Dolný Kubín, Martin, Turčianske Teplice, Tvrdošín a Žilina, ktoré budú podmienené prijateľným riešením ochrany životného prostredia využitie nízkopotenciálneho tepla z prírodných zdrojov (geotermálnej energie)využívanie biomasy a bioplynu takmer vo všetkých poľnohospodárskych družstvách a čističkách odpadových vôdz pohľadu využitia drevného odpadu a lesnej biomasy venovať sa výrobe brikiet na potrebu zásobovania obcí, ktoré nebudú plynofikovanémožnosť vyššieho využitia spaľovania pre likvidáciuuplatnenie zemného plynu v technológiach kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie pomocou kogenerátorových jednotiek11. Mikroregióny a EuroregiónyTrnavský kraj44
mikroregión BRANČrozprestiera sa na Záhorskej nížine, jeho východný a severný okraj tvoria chrbty Malých Karpát, Myjavskej pahorkatinya Bielych Karpát. Krajina má ideálne podmienky pre pešiu turistiku, agroturistiku a cykloturistiku. Propagácia týchtoforiem je jednou z priorít mikroregónu.obce: Častkov, Chvojnica, Lopašov, Podbranč, Prietrž, Rohov, Rovensko, Sobotište, Vrbovcemikroregión BOKEMcieľom je zviditeľnenie tejto oblasti, vypracovanie rozvojových plánov a využitie podporných fondovobce: Jablonica, Hradište pod Vrátnom, OsuskéTrenčiansky krajSpoločenstvo obcí mikroregiónu Javorinaobce: Bzince pod Javorinou, Dolné Srnie, Lubina, Moravské LieskovéSpoločný poľovný revír – záujmové združenie obcíregión Kysuce, zameraní na športový lov na zver raticovú, jelenia, danieliu, srnčiu a diviačiuobce: Hrachovište, VišňovéZZPO Bezovecobce: Hrádok, Lúka, Modrová, Modrovka, Nová Lehota, Stará Lehota,PRESSKANobce: Bašovce, Očkov, Ostrov, Pobedim, Podolie, Veľké OrvišteMikroregión Strážovské vrchy - MRSVrozbieha aktivity smerujúce k podpore a rozvoju turizmu v oblasti Strážovských vrchovobce: Domaniža, Čelkova Lehota, Sádočné, Prečín, Malé Lednice, Plevník-Drienové, Pružina, Podskalie, Slopná,Ďurďové, Dolný Lieskov, Horný Lieskov, BodináZdruženie obcí Hornej a Dolnej MarikovejRZ vzniklo r.1997; cieľom je dostať do povedomia širokej verejnosti Marikovú s jej prírodnými danosťami, zachovanieľudových tradícií, zvykov, podpora výroby a predaja ľudovoumeleckej tvorby, využitie turizmu (najmä celoročne),ubytovanie v súkromí; tvorba spoločného prehľadného propagačného materiálu a informovanosť návštevníkov obcío regióne a doline ako celku; nadviazať cezhraničný styk s organizáciami pôsobiacimi na českej strane ale tiež z inýmiorganizáciami v eurozóne; prepojenie cyklo-turizmu na moravskú stranu a pod.;obce: Dolná Mariková, Horná Mariková, Hatné, Klieština, UdičaZdruženie obcí mikroregiónu Púchovobce: Beluša, Dohňany, Dolná Breznica, Dolné Kočkovce, Horná Breznica, Horovce, Kvašov, Lazy pod Makytou,Lednica, Lednické Rovné, Lúky, Lysá pod Makytou, Mestečko, Mojtín, Nimnica, Púchov, Streženice, Visolaje, Vydrná,Záriečie, ZubákHIPOKRATESAdamovské Kochanovce, Chocholná – Velčice, Ivanovce, Melčice – Lieskové, ŠtvrtokSpoločenstvo obcí mikroregión Machnáčobce: Bobot, Horňany, Motešice, Neporadza, Petrova Lehotaregionálne združenie Vlára - Váhobce: Bolešov, Borčice, Horné Srnie, Kameničany, Nemšová, Sedmerovec, Skalka nad Váhom, SlávnicaŽilinský krajMikroregión Bytčianska kotlina45
obce: všetky obce okresu s výnimkou Veľkého RovnéhoMiestne združenie CR dolných Kysúcobce: Dolný Vadičov, Dunajov, Horný Vadičov, Kysucké Nové Mesto, Kysucký Lieskovec, Lodno, Lopušné Pažite,Nesluša, Ochodnica, Povina, Radoľa, Rudinka, Rudina, Rudinská, SnežnicaMikroregión Javorníkyobce: Divina, Divinka, Dlhé Pole, SvederníkZdruženie obcí Terchovská dolinaobce: Belá, Dolná Tižina, Gbeľany, Kotrčiná Lúčka, Krasňany, Lutiše, Lysica, Mojš, Nededza, NezbudskáLúčka, Stráža, Strečno, Teplička nad Váhom, Terchová, VarínZdruženie obcí Rajecká dolinaobce: Čičmany, Ďurčiná, Fačkov, Jasenové, Kamenná Poruba, Kľače, Konská, Kunerad, Lietava, Lietavská Lúčka,Lietavská Svinná - Babkov, Malá Čierna, Porúbka, Rajec, Rajecká Lesná, Rajecké Teplice, Stránske, Turie, VeľkáČierna, ZbyňovMikroregión Lietavského panstvaúzemie Panstva sa rozprestiera v oblasti pod Strážovskými vrchmi v Rajeckej kotline; cieľom je propagácia regiónu;výstavba skanzenu Keltskej kultúry; do budúcna chcú vybudovať skanzen Lietavskej kultúry, rozširovať región aspolupracovať aj s bývalým Súľovským, Hričovským a Strečnianskym panstvom a prepojiť ich starými historickýmihradnými cestamiobce: Lietavská Lúčka, Lietava, Lietavská Svinná, Babkov, Lietvaská Závadka, Podhorie, Brezany, Porúbka, TurieEuroregiónyRegión Beskydy (Euroregión Beskydy) – vytvárajú obce a mestá z Poľska, Česka a Slovenska (riadne členstvo od 06/1999); slovensko-poľské spoločenstvo; predpoklady pre vznik Euroregiónu boli vytvorené spracovaním“Stratégie transhraničnej spolupráce regiónov Žilina a Bielsko-Biala” financovanej v projektov PHARE CREDO; prírodné podmienky územia Euroregiónu sú dané jeho horským charakterom; pohoria Oravských a Kysuckých Beskýd a Oravskej Magurysú bohaté na prírodné krásy; nachádzajú sa tu dve chránené krajinné oblasti Horná Orava a Kysuce a niekoľko prírodných rezervácií a pamiatok; toto prírodné bohatstvo, zachované ľudové tradície a kultúrne hodnoty ľudovej architektúry dávajúpredpoklady pre rozvoj cestovného ruchu, ktorý sa považuje za perspektívne podnikateľské odvetvie aj v rámci cezhraničnej spolupráce; z administratívneho hľadiska tvoria prihraničnú oblasť na slovenskej strane žilinský a prešovský kraj a na poľskejstrane tri vojvodstvá - sliezske, malopoľské a podkarpatské;Región Biele Karpaty (Euroregión Bílé – Biele Karpaty) – vytvárajú obce a mestá z Česka a Slovenska (riadne členstvo od 07/2000); je regionálnym združením právnických osôb, v ktorom na princípe partnerstva spolupracujútri sektory: verejná správa, podnikatelia a tretí sektor. Združenie bolo zaregistrované 28. 12. 1999 a v súčasnosti má 16 členov; Predmetom činnosti združenia je všestranný rozvoj Trenčianskeho kraja so zameraním na cezhraničnú spoluprácus partnerským združení Region Bílé Karpaty pôsobiacim na území Zlínskeho kraja; Vytvorením ER BBK získa Trenčiansky kraj možnosť riešiť konkrétne problémy obyvateľov prihraničných okresov a pripravovať spoločné projekty v oblasti životnéhoprostredia a priestorového plánovania;Regionálne združenie Záhorie (Euroregión Pomoravie) – vytvárajú obce a mestá z Rakúska, Česka a Slovenska (riadne členstvo od 06/1999); Euroregión Pomoravie so sídlom v Holíči;46