5/2010 - Bratislavský kuriér

5/2010Spravodajstvo strana 3MARCOVÉ ROKOVANIE MESTSKÉHO ZASTUPITEĽSTVAOsem hodín trvalo poslancom prerokovanie 35 bodov programu mestského zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 25. marca.Mestskí zákonodarcovia podporili podanie žiadostí na základe ktorých chce mesto využiť eurofondy na dva dopravné projekty. Schválili Dohoduo spolupráci medzi Viedňou a Bratislavou a odobrili aj viaceré predaje mestského majetku.Branislav ZáhradníkDO NÁRODNEJ RADY MIERIA S NOVELOU CESTNÉHOZÁKONA DVAJA STAROMESTSKÍ POSLANCIProjekt4:Sestava 1 3/23/10 3:41 PM Stránka 1NA ZLEPŠENIE DOPRAVY CHCÚ VYUŽIŤ EUROFONDYCestovanie električkou z Rače docentra mesta by sa mohlo zrýchliť.Predpokladá to projekt preferencieelektričkovej dopravy na Račianskejradiále. Mestskí poslanci jednomyseľneschválili predloženie žiadostina Ministerstvo výstavby a regionálnehorozvoja o nenávratný finančnýprostriedok z Operačného programuBratislavský kraj. Zámerom je vybudovaniesystému dynamického riadenias preferenciou električkovejdopravy v 13 kolíznych bodoch.Na podrobnosti sme sa opýtali poslancamestského zastupiteľstva apredsedu predstavenstva Dopravnéhopodniku Branislava Záhradníka.Realizácia tohto projektu by malazrýchliť električkovú dopravu v smerez Rače do centra mesta približneo dve až tri minúty. Električkybudú mať na križovatkách prednosťpred autami. Prinesie nám to aj prevádzkovúúsporu - Dopravný podnikušetrí na tejto trase jedno vozidlo,ktoré sa bude môcť využiť v inejčasti mesta.Kedy chcete projekt zrealizovaťa ako ho chcete financovať?V budúcom roku. Celkové nákladysú vyše 400 000 eur. Mesto bysa malo podieľať piatimi percentami,zvyšok chceme získať z eurofondov.Európske peniaze plánujete využiťaj na ďalší projekt - vybudovanietrolejbusovej trate Pražská - Hroboňova.Čo prinesie jeho realizácia?Zefektívnenie a skvalitnenie fungovaniamestskej hromadnej dopravy.Zároveň sa zlepší obslužnosťtohto územia. Skrátením výjazdovýcha dojazdových trás do vozovneHroboňova z ostatných častí mestazároveň dôjde k zníženiu prevádzkovýchnákladov. V prípade kladnéhoposúdenia žiadosti mesta by sa malzrealizovať tiež v budúcom roku.Rozpočet predstavuje takmer 3 miliónyeur a mesto poskytne 5 percent,čo predstavuje vyše 134 000 eur.Čo sa stane ak by ste na spomínanéprojekty nezískali peniaze z eurofondov?Ide o veľmi užitočné projekty,ktoré by sa mali určite zrealizovať.Mesto už žiadosti podalo v minulomS takzvanou chodníkovou novelouvyrukovali pred niekoľkýmidňami staromestskí poslanci RadoslavŠtevčík a Marián Procházka(obaja nezávislí). S novelou aktuálneplatného cestného zákonazamierili až do Národnej radySR, lebo len parlamentní poslanciho môžu zmeniť. Podľa neho sao schodnosť chodníkov musí staraťvlastník, správca a užívateľ bytovéhoalebo rodinného domu vich blízkosti, tým však priľahlé komunikácienepatria. Števčík s Procházkomho preto považujú zaprotiústavný.,,Pre obce, ktoré komunikácievlastnia, z toho nevyplývajúlen práva, ale aj povinnosti. Mestskéčasti napríklad berú peniaze zazabratie verejného priestranstva,kto si chce opraviť fasádu a postavísi na chodníku lešenie, zaplatíza to. My nie sme proti tomu, abysa o chodníky starali občania, alenie nútene, bez toho, že by sa protitomu mohli ohradiť. Nech potompo vzore Rakúska dostanú odobce nejaké úľavy,“ vyjadril sa RadoslavŠtevčík. Problém, na ktorýs Procházkom upozorňujú, je podľaneho celoročný. ,,Aj v lete sa môžetepošmyknúť na psom exkrementealebo vyliatom oleji. Za škodyje potom zodpovedný vlastníkbytového domu, čo je nespravodlivé.Obec sa z toho môže vyviniť,zatiaľ čo občan nie,“ vysvetlil.Parlamentných poslancov osloviapred ich poslednou schôdzou.Vzorom im je pritom susedné Česko,kde cestný zákon zmenili vlani.,,Keby prešla nami predkladanánovela, z ľudí by už neboli robenínevoľníci,“ konštatoval MariánProcházka. ,,V zákone navyšenie je zadefinované, čo to vlastne ječistý chodník,“ upozornil. ,,Nechalisme si vypracovať jeho právnu analýzu,a máme dosť argumentov, potvrdzujúcich,že je neústavný,“ nechalsa počuť. Pripomenul, že staríľudia často ani nemajú prostriedkyna odhŕňanie snehu, z čoho potomvyplýva množstvo priestupkov.Vlani ich napríklad mestskípolicajti riešili 177, tento rok saroku, pričom rezort výstavby projektyneschválil, avšak po doplnení ichodporučil opätovne predložiť. Ak byznovu neboli schválené naše žiadostio financovanie z eurofondov, mestoby malo hľadať iný spôsob ich financovania.MESTSKÝ MAJETOK PREDAJÚ V DRAŽBEDôležitým zdrojom tohtoročnéhomestského rozpočtu sú príjmyz predaja mestského majetku.Samospráva Bratislavy chce predaťnehnuteľnosti za takmer 50miliónov eur. V poslednom časesú to najmä predaje formou verejnýchobchodných súťaží. A právetáto forma predaja budovy s pozemkomna Michalskej 5 vyvolalabúrlivú debatu, ktorá si vyžiadalaaj prerušenia rokovania. Dôvodombol pozmeňujúci návrh ValentínaMikuša (OK), aby sa predávaloformou dobrovoľnej dražby.Tento návrh však v prvom hlasovanípodporilo iba 31 zo 67 prítomnýchposlancov. Pri hlasovaní o pôvodnomnávrhu (predávať cez verejnúobchodnú súťaž) sa však viaceríposlanci neprezentovali a zastupiteľstvosa stalo nie uznášaniaschopným.Po prvej krátkej prestávkeprimátor Andrej Ďurkovský(KDH) upozornil, že nepredávanímmajetku mesto nebudemôcť napĺňať schválený rozpočet.Nakoľko pri ďalšom hlasovanísa prezentovalo iba 36 poslancovbolo rokovanie na hodinu prerušené.Potom poslanci posúdili ďalšiepredaje mestského majetku a rozhodli,že sa predajú v dražbe (maloby ísť o elektronickú aukciu). Idenapríklad o objekty na Radlinského53 s vyvolávacou cenou vyše883 000 eur, na Zámočníckej ulici5 za 680 000 eur a napokon aj budovana Michalskej 5 s vyvolávacoucenou takmer 2 milióny eur. Keďžev prípade budov na Zámočníckeja Michalskej ulici ide o národnékultúrne pamiatky, na ich kúpu mápredkupné právo štát.ich kvôli nepriaznivému počasiulen za prvé dva mesiace nazbieralo525. ,,Vlastník priľahlej nehnuteľnostiťahá za kratší koniec. Protizákonu sme nemohli robiť nič, aniprijať všeobecne záväzné nariadenie.Chce to novelu, pretože tentostav je nespravodlivý,“ povedal ešteProcházka.Ak sa im nepodarí uspieť v parlamente,nebudú sa vraj vyhýbaťani tomu novému a neskôr Generálnejprokuratúre. ,,Peniaze nazmenu by sa našli, stačí sa pozrieťna situáciu v Česku,“ tvrdia. Aby sao ich snahe dozvedelo čo najviacľudí, rozbehli aj iniciatívu na sociálnejsieti Facebook.(ld)ÚNIA PREDSTAVILASVOJICH LÍDROVA PROGRAMLídrov na svojej kandidátkea čiastočne aj program predstavilapred pár dňami Únia – Strana preSlovensko (vznikla spojením politickýchstrán Liga, Slobodné fórum(SF), Občianski kandidáti (OK)a Strana zelených Slovenska (SZS)).Do júnových parlamentných voliebju povedie mestský, krajskýa karloveský poslanec BranislavZahradník (v posledných krajskýchvoľbách sa neúspešne uchádzal ajo post predsedu Bratislavského samosprávnehokraja), prvú päťkudopĺňa prešovský primátor PavelHagyari, predsedníčka SF ZuzanaMartináková, predseda Únie MilanCílek (súčasne námestník bratislavskéhoprimátora) a podnikateľRoman Jankovič.,,Slovenská pravica je v kríze,“povedal Milan Cílek. ,,O to dôležitejšiaje spolupráca pravicovýchstrán,“ pokračoval. Po ňom si vzalslovo Branislav Zahradník, ktorýza najdôležitejšie témy novovzniknutejstrany označil ekonomiku,regionálny rozvoj a cestovný ruch.,,Okrem toho aj redukcia byrokracie,šetrenie, krotenie deficitu štátnehorozpočtu,“ dodal. Slovenskápolitika je podľa neho plná agresivity,vulgárnosti, polarizácie a nenávisti.,,Ľudia sú znechutení, apatickí,málo ich chodí voliť. Napriektomu, že v posledných dvadsiatichrokoch nedošlo v politike ku generačnejvýmene, sme optimisti.“,,Slovensko nie je len Bratislava,do života treba zapojiť viac regiónov,“pridal sa Pavel Hagyari. ZuzanuMartinákovú vraj ľudia oslovujús tým, že nemajú koho voliť.,,Potrebujú vidieť, že sú tu politici,ktorí si dokážu stáť za svojím názorom.“O sociálnej oblasti, ktorúmá v Únii na starosti povedala, žeje citlivá, krehká a nestabilná, a žerodinná politika bude to, na čo sachce strana zameriavať. Za Stranuzelených sa vyjadroval jej predsedaMartin Čulen. ,,Našli sme styčnébody, na základe ktorých sme sapridali. Cestovný ruch, agroturistikaa doprava,“ vymenoval ich postupne.(red)INZERCIA

strana 4 Spravodajstvo5/2010OPÄTOVNÉ ZISŤOVANIEV DOMÁCNOSTIACHPo vstupe do Európskej úniesa Slovenská republika prostredníctvomŠtatistického úradu SRzapojila do realizácie Zisťovaniao príjmoch a životných podmienkachdomácností (EU SILC)v rámci európskeho projektu štatistikychudoby a sociálneho vylúčenia.Svojím obsahom a zameranímnadväzuje na predchádzajúcezisťovania vykonávané vdomácnostiach v rokoch 2005 až2009.Jeho realizáciou sa získavaharmonizovaný zdroj údajovo príjmoch, úrovni a štruktúrechudoby a sociálnom vylúčenív krajinách Európskej únie, čoumožňuje nielen medzinárodnéporovnávanie Slovenska v rámciEurópskej únie, ale i na analyzovanieživotnej úrovne domácnostína Slovensku.V Slovenskej republike bolopre rok 2010 do zisťovania vybranýchtakmer 6 tisíc domácností,vo viac ako 300 obciach, teda ajna území hlavného mesta SR Bratislavy.Zisťovanie sa uskutočníod 1. apríla do 30. apríla 2010.Zisťovanie EU SILC sa uskutočníprostredníctvom externýchspolupracovníkov, ktorí sú poverenífunkciou opytovateľa Štatistickéhoúradu Slovenskej republiky– pracoviska ŠÚ SR v Bratislave.Opytovatelia sú povinní sapreukázať osobitným povereníma odovzdajú domácnostiam písomnúinformáciu o účele zisťovania.Všetky informácie a názory,ktoré nám v rámci tohto zisťovaniadomácnosti poskytnú, budúanonymné a použité výlučne naštatistické účely. Ochranu dôvernýchúdajov upravuje zákon č.540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.Za ochranu dôverných údajovzodpovedá Štatistický úradSlovenskej republiky. Zisťovaniesa vykoná na základe vyhlášky č.416/2008 Z.z. Program štátnychštatistických zisťovaní na roky2009-2011.Osoby, ktoré sa zúčastniazberu údajov a na spracovaní výsledkovzisťovania sú viazané mlčanlivosťouo všetkých zistenýchskutočnostiach aj po skončenízisťovania. Poskytnuté údaje dodotazníka budú slúžiť pri spracovávanílen ako štatistické podklady.Údaje, ktoré sú v nich uvedené,sa nesmú zneužívať akýmkoľvekspôsobom.V tejto súvislosti upozorňujemeobyvateľov hl. m. SR Bratislavy,aby neposkytovali údaje žiadnymosobám, ktoré sa nepreukážupríslušným „Poverením opytovateľa“a dokladom totožnosti.Bližšie informácie môžete získaťna telefónnom čísle 02/69250410,400Ing. Magdaléna Šipková, v.r.riaditeľka ŠÚ SRPracoviska ŠÚ SR v BratislaveZ MARCOVÉHO ZASTUPITEĽSTVA MČ BRATISLAVA-PETRŽALKAPOSLANCI ODMIETLI URBANISTICKÚŠTÚDIU POLYFUNKČNÉHO CENTRA METROPOLISNie urbanistickej štúdii polyfunkčnéhocentra Metropolis - mávyrásť na hranici medzi Petržalkoua Jarovcami - a pokračovaniuv nej, povedali petržalskí poslanci.V zmysle stavebného zákona sa knej vyjadrovali ako dotknutá mestskáčasť. Rokovaniu v Zrkadlovomháji sa prizerali aj desiatky obyvateľov,protestujúcich tesne pred začiatkomproti plánovanej výstavbe– najmä kasínu.,,Diskusia o hazarde sa tým neskončila,“konštatoval bezprostrednepo hlasovaní petržalský starostaMilan Ftáčnik. Dodal, že nie všetkyargumenty, ktoré v tej skončenejpadli, boli podľa neho korektné.Štúdiu, mimochodom, odmietli25 poslanci, dvanásti sa hlasovaniazdržali. Petržalské nie ešte neznamená,že na dotknutých pozemkochsa stavať nebude, ani žetam nevyrastie polyfunkčné centrum.Sú vlastníctvom niekoho, ktosa síce musí pridržiavať platnéhoúzemného plánu, v rámci toho tamale môže postaviť, čo chce.,,Takému vážnemu problémusme ešte nečelili,“ konštatoval ĽudovítAugustín (KDH). Spomenul pritomchránenú Jarovskú bažantnicu,ktorej by sa výstavba dotkla. ,,Nečudujmesa emotívnym postojom, navyše,skutočnosť, že to investor postavildo roviny – buď megakasínoalebo nič – je morálne neprijateľná.“Viera Kimerlingová (KDH) označilaurbanistickú štúdiu za podkladna zmenu územného plánu. ,,Veľkíinvestori to tak robia,“ povedala, jejto príde nehorázne. Obec však podľanej nemá kompetenciu povedať,že si to kasíno neželá, s tým sa trebaobrátiť na Národnú radu SR. MichalNovota (KDH) sa o projekte rozprávals priateľmi cyklistami, tých vystrašil.,,Petržalka nie je Monte Carloani Monako, zachovajme si jutakú,“ požiadal.,,Závislosť na hazardných hráchsa rovná závislosti na heroíne, nieje jednoduché zbaviť sa jej,“ vstúpildo diskusie František Šebej (OKS),pôvodným povolaním psychológ.,,Preto nechcem nič podobné,navyše, už teraz je v Petržalkedva- až trikrát viac áut ako parkovacíchmiest.“ Nezávislú poslankyňuĽudmilu Farkašovskú zaujímalo,čo sa stane, ak štúdiu nepodporia.,,Zakazuje súčasný územnýplán kasíno?“ ,,Nie,“ zareagovalna jej otázku starosta Ftáčnik. MáriaLucká (KDH) si myslí, že kasínoby Petržalku ovplyvnilo v negatívnomzmysle, pretože by sa znížilabezpečnosť a kvalita života v nej.,,V Amerike je gamblerstvo veľkýproblém, z kasín majú zisk len ichmajitelia, hráči prichádzajú o domy,o rodinu. KDH už preto trikrát podávaložiadosť o zmenu zákona ohazardných hrách.“ Michal Belohorec(SDKÚ-DS) priznal, že postojštátu a nový zákon o hazardnýchhrách ho hnevá. ,,Neviem si predstaviť,že vstupnou bránou do Petržalkybude megakasíno.“ Investora,ktorý dotknuté pozemky vlastní,však podľa neho zablokovať nemôžu.,,Ani Rakúšania s tým nesúhlasia,tamojšie obce sú proti,“ povedalRastislav Pavlík (SDKÚ-DS).Za hlavné mesto sa vyjadrovalaprimátorova námestníčka AnnaDyttertová (KDH). ,,Urbanistickáštúdia je v rozpore s platným územnýmplánom Bratislavy,“ zopakovalaverejnosti už známu skutočnosť.,,Hlavné mesto preto s predloženoukoncepciou nesúhlasí, mestskí poslanciprojekt tiež odmietli,“ informovala.Keď si vzal slovo Gábor Zászlószo spoločnosti TriGranit Slovensko,zástupca investora, ozval sa piskot.,,TriGranit dodržiava zákony tejtokrajiny,“ začal. Potom prítomnýmpoložil niekoľko otázok. ,,PotrebujeBratislava moderné kongresovécentrum? Zaslúži si hygienicky nezávadnývodný svet?“ Petržalskýchposlancov požiadal, aby sa nerozhodovalipod vplyvom vášní, alerozumne a zodpovedne. ,,Následkybudú priaznivé,“ sľúbil.,,Ak by tu to kasíno bolo, Bratislavaby dosiahla smutné prvenstvo.Bola by mestom s najväčším kasínomv Európe,“ ozval sa z kúta plnéhoobčanov Martin Dilong. ,,Vžiadnom hlavnom meste také nieje, slovenská ekonomika bude čiastočnezávislá od hazardu,“ varoval.,,Zatiaľ čo kasíno amerického typuje pre všetkých, kasíno európskehotypu je len pre boháčov, chudácitam prídu o majetky a zisk zostanemajiteľom,“ zaznelo ešte z jehosedadla. Pavol Chojka povedal, žev americkom Mississippi stúpla pootvorení kasína kriminalita o osemstopercent, počet znásilnení o dvesto.,,Slovensko má na viac,“ vyjadrilasa k Metropolisu Terézia Lencováz petičného výboru proti jeho výstavbe.Petržalské zastupiteľstvo informovala,že od decembra vyzbierali88 000 podpisov. ,,Ľudia bez informáciísú ovládateľným stádom,“zdôraznila dôležitosť verejných diskusiína túto tému. Dorotu Šimekovúzase desí, ako ľahko ľudia po dlhomobdobí neslobody podliehajúďalšiemu tyranovi – tentoraz mamonu.,,Metropolis by priniesol viacpríležitostí, ale sú to tie, ktoré chceme?“spýtala sa Alexandra Petrisková(KDH). Ernest Huska (SDKÚ-DS) prišiel s informáciou, že platnýúzemný plán síce zábavné zariadeniav dotknutej oblasti pripúšťa,megakasíno však nie. ,,Kam smeruješ,Slovensko?“ položil vzápätí básnickúotázku Anton Brath (KDH).Podľa neho už rozhodujú len peniaze,nič iné. Prvý vicestarosta JurajKováč (SDKÚ-DS) potom navrhol,aby sa Petržalčanov na názor spýtaliv referende.,,Chceme poznať väčšinovýnázor,“ pridala sa k nemu IvetaPlšeková (SDKÚ-DS), ktorá prišlas prieskumom verejnej mienky.,,Chcem mať jasno v tom, o čomhlasujem,“ vysvetlila, potom dodala,že závislostiam sa vo svojej lekárskejpraxi venovala štyri roky.Prieskum by podľa nej mohlo financovaťmesto a mestská časť. ,,Na to,aby som bol proti, mi stačí vlastnépresvedčenie,“ uzavrel diskusiuFrantišek Šebej. ,,Bol by som proti,aj keby 99 percent Petržalčanov kasínochcelo,“ netajil sa svojím názorom.PETRŽALKA MÁ OPÄŤ DVOCHZÁSTUPCOV STAROSTU, PRVÝM JE JURAJ KOVÁČPetržalský starosta Milan Ftáčnikmá opäť dvoch zástupcov, užpo druhýkrát v tomto volebnomobdobí sa nimi stali Juraj Kováč(SDKÚ-DS) a Viera Kimerlingová.Prestali nimi byť vo februári, keďNajvyšší súd SR potvrdil rozhodnutiekrajského, ktorý ich voľbu zroku 2006 zrušil. Podľa aktuálneplatného zákona o hlavnom mesteuž mestá s počtom obyvateľov nad20 000 dvoch zástupcov mať môžu.,,Zákon som porušil prvý a poslednýkrát,“vrátil sa do dávnejšejminulosti Ftáčnik, ktorý nepopieralsvoju spoluzodpovednosťza protizákonné rozhodnutie zastupiteľstva.Napriek tomu sa muto zdalo politicky prospešné v tomzmysle, že sa im v trojici darilo prerokovávaťrôzne záležitosti. ,,S VierouKimerlingovou som žiadnyproblém nemal, s Jurajom Kováčomsme si museli veľa vecí vysvetľovať.Dokázali sme spolu vychádzať,hoci do rozhovorov namiestovecných argumentov často vnášalosobný rozmer. Predložil však ajužitočné návrhy,“ reagoval Ftáčniktesne pred voľbou, totožnou s touspred troch rokov.,,Na porušenie zákona somupozorňovala,“ pripomenula nezávisláposlankyňa Andrea Čapčeková.Podľa nej teraz môže byť spochybnenáplatnosť dokumentov,ktoré zástupcovia podpísali. ,,V súvislostis ich funkciami vznikli ajnejaké náklady, ako sa k nim postaviť?“obrátila sa na starostu.,,Neviem vám na to odpovedať,“priznal Ftáčnik. Juraj Kováč podľaneho podpisoval dokumenty len včase, keď on ako starosta dovolenkoval,a podpisoval vraj len to, čomohol. ,,Preverím, či vznikli nejakéškody, či treba vracať nejaké finančnéprostriedky, čo z toho savzťahuje na poslancov a starostu.Každopádne, je to posledné porušeniezákona, na ktoré som sa nechalnahovoriť,“ zopakoval.S NOVÝMI BUDOVAMI SA OBJAVUJÚAJ NOVÉ PROBLÉMY S PARKOVANÍMPoslanca Ľudovíta Augustínaoslovili obyvatelia z okolia Černyševskéhoulice, kde sa podľa nich vposlednom čase zhoršilo parkovanie.,,Autá tam parkujú už aj na zelenýchplochách,“ oboznámil svojichkolegov s problémom. ,,Viemo tom,“ zareagoval starosta MilanFtáčnik. To isté sa podľa neho dejepri Digital Parku II na Röntgenovej.,,Akonáhle pribudla budova,objavil sa problém s parkovaním.Je pod ňou síce veľa parkovacíchmiest, tamojší zamestnanci aleparkujú inde,“ vysvetlil. V súčasnostitam preto chodia mestskí policajti.,,To isté sa deje pri komplexena Panónskej ulici,“ ozval sa MichalBelohorec. Aj tam obsadzujú zamestnanciparkovacie miesta obyvateľom.BUDÚCNOSŤ KÚPALISKA MATADOR JE NEISTÁInformácií okolo KúpaliskaMatador sa u starostu dožadovalprvý petržalský vicestarosta JurajKováč. ,,Na porade s MŠKI (občianskezdruženie, prevádzkovateľverejného kúpaliska) padol z ichstrany návrh dať ho mestskej časti,“prezradil Milan Ftáčnik. ,,Nemajúpeniaze ani na otvorenie sezóny,“pokračoval. ,,Čo tak dať to Správetelovýchovných a rekreačných zariadení?Mestská časť nevie efektívneprevádzkovať kúpalisko,“ navrhol.Podľa nezávislej poslankyneAndrei Čapčekovej, ktorá je členkouMŠKI, je teraz dôležité, aby sazdruženiu vrátili peniaze od tých,čo mu dlžia.TIBET VIAL AJ V BRATISLAVE(ld)Pred petržalským miestnymúradom v Technopole, staromestskýmmiestnym úradom na Vajanskéhonábreží, pred budovou úraduBratislavského samosprávnehokraja (BSK) na Sabinovskej ulicia magistrátom na Primaciálnomnámestí sa pred časom niekoľkohodín vo vetre trepotala tibetskázástava. Dôvodom bola skutočnosť,že sa Petržalka, Staré Mesto,BSK a hlavné mesto pripojili k celosvetovejakcii Zástava pre Tibet.Čím dali najavo svoju spolupatričnosťs ázijskou krajinkou, obsadenoupred rokmi Čínou. Výročietamojšieho povstania proti obsadeniupripadá každoročne na 10.marca.(ld)

ROZHOVORs podnikateľomBORISOMKOLLÁROM5/2010Podnikateľ Boris Kollár (44)sa rozhodol vstúpiť do politiky.Verejnosť ho mala možnosťvnímať v poslednom obdobílen prostredníctvom jehosúkromného života. Ako sa mupodarilo vypracovať na dnešnúpozíciu, kto ho v živote najviacovplyvnil a čo očakáva od svojhopôsobenia na politickej sfére,na to sme sa ho opýtali vrozhovore.Ako by ste v krátkosti charakterizovaliseba ako osobnosť?Asi by som klamal, keby somtvrdil, že som skromný. Keďžepochádzam z chudobnej rodiny,tak som si vždy chcel niečo dokázaťa tým zotrieť určitý hendikep.Či to bolo v športe alebo neskôrv podnikaní. Nie som typ, ktorýstojí na okraji, ale skôr sa snažímprepracovať do stredu alebok vrcholu. Mám rád nové výzvy, akeď sa do niečoho pustím, tak sasnažím dokončiť to, čo najúspešnejšie.Neodchádzam z boja!Čím ste chceli byť, keď ste bolimalý chlapec, mali ste veľkésny alebo skôr také realistické?Boli to realistické sny. Chcelsom byť prezidentom alebo smetiarom,raz vyhrávalo jedno araz druhé. Občas sa tam zatúlalkozmonaut, ale v princípe to bolprezident alebo smetiar. Smetiarpreto, lebo ako škôlkar, keďsa mi nechcelo ísť do škôlky a videlsom smetiarov na smetiarskomaute, tak som túžil vymeniťsa s nimi a neísť do škôlky aneskôr do školy. Prezidentom?To je pochopiteľné, v tom obdobísme všade mali jeho fotografiu,v triede na stene, v riaditeľni,v tom čase to bol arm. gen. LudvíkSvoboda. Každý chcel byť akoon – udatným vojakom a prezidentom.Chceli ste, aby vaše fotografieSpravodajstvoBORIS KOLLÁR MIERI DO POLITIKYVO FARBÁCH STRANY ÚNIA – STRANA PRE SLOVENSKOboli všade, to sa vám do istejmieri aj splnilo...Áno, máte sčasti pravdu,len zamenili sme si bojové pole(smiech).Kto a čo vás v živote najviacovplyvnilo?Začal by som s tým, že možnomateriálny nedostatok z detstvavo mne vytvoril komplex,ktorý sa neskôr stal práve mojímhybným motorom a nedovolilmi poľaviť. V rámci môjhopodnikania ma ovplyvnili trajaľudia, samozrejme, že nebolo tov jednom období, ale v priebehunejakých piatich – siedmich rokov.Prvý bol Ing. Ivan Sečanský,pri ktorom som saučil podnikať, a ktorý mi prištarte veľa pomohol. Druhýbol Ing. Laco Klimon, ktorýma tak nejako celoživotneviedol, pri ňom som siurobil takú pomyselnú vysokúškolu, lebo ma cepovalako svojho syna a musel somsa pri ňom veľmi veľa učiť zekonómie, stratégie a podnikania.To bola moja vysokáškola. A tretí bol Ing. PeterStruhár, ktorý mi ukázal,prečo nechcem byť technokrat.(smiech). Ale takistoaj od neho som sa v podnikaníveľa naučil.Prečo sa taký úspešný podnikateľrozhodne vstúpiť do politiky?Keďže mám veľa informácií askúseností z podnikania a z reálnehoživota, viem, ktoré témynás podnikateľov veľmi tlačia anie sú riešené alebo im nie je venovanádostatočná pozornosť. Akeďže sme za veľa rokov nepochodilicez rôzne prosby a žiadosti,cez tlak profesných organizáciína zmeny, tak som sa rozhodolvstúpiť do politiky a pričiniťsa alebo presadiť zmenu.Pre média ste sa vyjadrili, ževašou prioritou je podpora cestovnéhoruchu. Ste teda v politickejstrane Únia – Smer preSlovensko expertom len pretúto oblasť alebo presadzujetezmeny aj v iných platformách?V cestovnom ruchu pracujemdvadsať rokov a viem, čotam chýba. Je to odvetvie zaznávané,ale s obrovským potenciálom.Takže v tomto odvetví somdoma a je to mojou doménou, aleako podnikateľ sa vyjadrujem ajk ekonomickým témam v rámciprogramu strany a nenechávajúma ľahostajným ani sociálnetémy.Kde chcete ako politik začať?Jednoznačne môžeme zmenupriniesť len cez zmenu legislatívya tá sa môže presadiť vtedy, keďsa ako strana dostaneme do parlamentu.Až tam môžem aktívnepresadiť náš politický program apričiniť sa o pozitívnu zmenu vpolitickom živote, ale aj v podnikateľskomprostredí a v životnejúrovni občanov.Budete sa aktívne zapájať a zúčastňovaťpredvolebnej kampanea komunikovať s občanmi?Rozhodne áno. Nikdy neutekámz boja, keď som ho začal.Chceme precestovať regióny,keďže veľa zmien a problémovje potrebné začať riešiť najprvna regionálnej úrovni, čo sačasto podceňuje. Máme naplánovanýchmnožstvo stretnutí s občanmia chcem sa samozrejme ajaktívne zúčastniť kampane.Veľa ľudí v poslednom obdobízískalo nedôveru voči politikoma akúsi skepsu voči politickýmzmenám. Čím to je podľavás?Niektorí politici prestali braťpolitiku ako poslanie, ale berúju ako svoje zamestnanie a zdrojobživy. Ich prioritný cieľ nie jeniečo zmeniť, ale ich cieľom jeobhájiť si ich vlastnú stoličku amať svoj plat. Lebo čo budú robiť,keď tam už nebudú? Z môjho pohľaduby sa politika nemala robiťna celý život, mala by byť poslaníma naplnením určitých cieľov.Politik je volený ľudom a zástupcaľudu. Na to nesmie zabudnúťa začať si mýliť svoje postavenies postavením biznismena. Ja sanechystám v politike zbohatnúť,tieto ambície som si už naplnil.Prečo ste sa rozhodli kandidovaťpráve za stranu Únia- Stranapre Slovensko? Bola to jedináponuka alebo najlepšia?Lídrov uvedenej strany poznám,nemal som morálny problémsa s nimi spojiť, nie sú zapletenív žiadnych korupčnýchškandáloch alebo divokých privatizáciácha bola to strana, ktorámá cestovný ruch vo svojich prioritách.Dlho ste sa rozhodovali?Asi 42,5 sekúnd (smiech).V prípade úspechu na politickejscéne, ako by ste sa videli za5 rokov? Máte ambície pôsobiťaj v exekutíve alebo nebodaj vzahraničí?Moje miesto nevidím v exekutíve.Som zástancom, že exekutívuby mali vykonávať špičkovíodborníci a ich odbornosťby nemala byť len politické tričkoa farba strany. Lebo potom sanám veľakrát dostanú do rezortovhlupáci. Svoj priestor vidímskôr v nastavení zmien, ako somuž spomínal, v legislatívnom procese,ktorý sa tvorí v parlamente.Ste bohatý a úspešný človek.Vypracovali ste sa sám. Vietesi aj teraz vážiť hodnotu peňazí?Neobracajú sa na vás ľudia sprosbou o finančné príspevky?Bohatstvo je veľmi relatívne.Je pravda, že som typ človeka,ktorý si rád užíva slobodu a pretodokáže minúť veľa peňazí niekedyaj na zbytočnosti. Ale právepreto, že som vyrastal v chudobnýchpomeroch, v podvedomísi vždy uvedomím, že peniazesú príjemné, ale nezarábajú savždy ľahko. Pochopiteľne, chodími veľa žiadostí o finančné výpomocia v jednotlivých prípadoch,ktoré ma chytia za srdce alebo súmi doporučené, som ochotný pomôcť.Nie som však sociálna sieťani štát s nevyčerpateľným rozpočtoma teda nie som schopnýtým tisícom prípadom, čo maročne oslovia pomôcť. Jednakpreto, že sa jedná o také sumy,ktoré nie som ani schopný zarobiť,keď sa na to pozriem v globále.Preto si myslím, že aj týmtoľuďom sa dá pomôcť, ale znovaje na to potrebná zmena v legislatívea v zákonoch. Určite budejeden z bodov, ktorý budem presadzovaťa budem sa snažiť zabrániť,aby ľudia neprichádzalio strechu nad hlavou a stávali sabezdomovcami. Toto je téma ôsmichlistov z desiatich, ktoré miprídu, lebo majú problém s úžerníkmi,ktorí im siahajú na strechunad hlavou.Mediálne sú známe prípady,keď ste pomohli dobitej Kristínkea rodičom chlapca, ktoréhoste previezli na Slovensko.Aj toto sú podľa vás chybnémiesta v legislatíve, keď sa otakéto prípady nie je schopnýpostarať štát?Áno, sociálna sieť je nejakoutkaná, ale je v nej veľa otvorov,cez ktoré jednotlivé prípadyprepadnú. Som názoru, že tietomiesta treba vyhľadať a zaceliť.Takéto situácie, v ktorých sompomohol, by sa nemali v normálnefungujúcom štáte stávať.Ako sa darí vašim firmám? Čoje hlavná oblasť vášho podnikania?Podnikám v cestovnom ruchua médiách. Vlastním známelyžiarske strediská v skupinePark Snow Donovaly, Veľká Račaa Štrbské Pleso a v mediálnej oblastisom spoluvlastník Fun radia.Pri čom si najradšej Boris Kollároddýchne?Je to určite cestovanie, prišporte a pri dobrej knihe.V jednom rozhovore ste spomenuli,že dvojka je vaše šťastnéčíslo. Zrejme vás potešilo,že strana Únia pôjde do voliebpráve pod týmto číslom.Áno, číslo dva bude pre násšťastné – cítim to v kostiach(smiech). Dvojka a Únia je víťaznákombinácia.Peter KimijanMESTONESÚHLASÍS RETROMstrana 5Hlavné mesto nesúhlasí so stanoviskomKrajského stavebnéhoúradu, ktorý nedávno potvrdil pôvodnérozhodnutie stavebného úraduRužinov. Ten posúdil ako oprávnenúžiadosť investora polyfunkčnéhoobjektu Retro, spoločnostiCentaurea, aby namiesto pôvodnýchsedemnástich poschodí moholpostaviť 25.,,Krajský stavebný úrad konštatovalsvoj záver napriek tomu, žehlavné mesto od začiatku namietalo,že nejde o zmenu stavby preddokončením, ale o stavbu, na ktorúje potrebné vyžiadať si nové záväznéstanovisko,“ vyjadrila sa primátorovahovorkyňa Beatrice Szabóová.Argumentoval tým, že pri vydávanírozhodnutia nedošlo zo stranystavebného úradu Ružinov k porušeniuzákona, ktoré by odôvodňovalojeho zmenu alebo zrušenie. „Záujmyobčanov sa obišli, čím sa potvrdzujemôj názor, že mestské častinemajú mať oprávnenie vydávať záväznéstanoviská, ktoré často slúžiana to, aby sa obišlo záväzné stanoviskohlavného mesta,“ konštatovalprimátor Bratislavy Andrej Ďurkovský.„To preto zvažuje ďalšie právnekroky pre obhájenie oprávnenéhozáujmu občanov – v tomto prípadeRužinovčanov – s ktorým sa stotožnilo,“dodal.K rozporom medzi hlavnýmmestom a Ružinovom došlo eštevlani, keď mesto nesúhlasilo s rozhodnutímmiestneho stavebnéhoúradu v súvislosti s výstavbou Retra.Prípad sa preto posunul ku Krajskémustavebnému úradu.Mestská časť Bratislava – Rusovce,Vývojová 8, 851 10 Bratislavavyhlasujeverejné obchodné súťaže, ktorýchpredmetom je:1. Predaj pozemku parc. č. 135,záhrada vo výmere 797 m2, k.ú.Rusovce. Účel budúceho využitia:záhrada.2. Predaj vozidla AVIA – špeciálnevozidlo, SG – hasičská úprava. Druhpaliva: motorová nafta. Rok výroby:8/1980. Vozidlo má pridelenú štátnupoznávaciu značku a platný technickýpreukaz.Prevzatie súťažných podmienokPodmienky si súťažiaci môžuvyzdvihnúť osobne aleboprostredníctvom zaslaniaelektronickej žiadosti na e-mail:,sekretariat@bratislava-rusovce.sk, a tood 1.4. 2010 do 16. 4. 2010 (vrátane).Tel: 02/ 68 207 016,fax: 68 207 013www.bratislava-rusovce.sk(ld)Dvojtýždenník Bratislavskýkuriér vydáva Staromešťan,s.r.o. Šéfredaktor: PeterKimijan, sefredaktor@bakurier.sk,E-mail: redakcia@bakurier.sk,tel. č.: 02/ 544 37781 Inzercia: inzercia@bakurier.sk.Adresa redakcie: Ventúrskač. 4, 811 01 Bratislava.Distribúcia: bezplatne dovšetkých domácností a firiemv Bratislave. Registrované MKSR: EV3820/09.

strana 6 Spravodajstvo5/2010AKO SA DOSTANETEDO EUROVEI?Zo všetkých mestských častí saod zajtra dostanete mestskou hromadnoudopravou (MHD) k novémunákupno – spoločenskémucentru Eurovea. Vystupovať budetepriamo pred Galleriou Pribina.K Eurovei sa mestskou hromadnoudopravou dostanete uždnes, stačí si vybrať jednu z liniekč. 28, 50, 66, 70, 78, 133 a vystúpiťz nich na zastávke Eurovea – Maláscéna (bývalá zastávka Malá scénav obidvoch smeroch).Nové zastávky:Eurovea – Galleria - výstupište naKrupkovej ulici pre linky č. 28 a133Eurovea – Galleria - nástupištena Pribinovej ulici pre linky č.28 a 133Eurovea - SND – nástupište a výstupištena Olejkárskej ulici prelinku č. 66Dostupnosť Eurovei z mestskýchčastí:- z Petržalky linkou č. 95 na zastávkuŠafárikovo námestie- z Nového Mesta a Ružinova linkamič. 50 a 66 na zastávku Eurovea- Malá scéna a Eurovea - SND- z Karlovej Vsi a Dlhých dielovautobusovými linkami č. 28 a 133na zastávku Eurovea – Galleria- z Dolných honov a Vrakune linkouč. 78 na zastávku Eurovea –Malá scéna (pracovné dni)- z Podunajských Biskupíc linkouč. 70 na zastávku Eurovea – Maláscéna- z Dúbravky električkovými linkamič. 5 a 12 na zastávku Šafárikovonámestie- z Devína a Devínskej Novej Vsilinkou č. 28 na zastávku Eurovea– GalleriaLinku č. 28 predĺžili od Novéhomosta po Rázusovo a Vajanskéhonábrežie až Krupkovu ulicu.Linku č. 133 skrátili od Novej budovySND na Krupkovu ulicu. Linkuč. 66 predĺžili z oblasti Ružinovado zóny Eurovea po trase: PrievozDomkárska – Kaštieľska – Tomášikova– Drieňová – Bajkalská – Záhradnícka– Miletičova – Košická– Landererova – Olejkárska – EuroveaSND (späť cez zastávku EuroveaMalá scéna).Viac o nových linkách MHD dozóny Eurovea a rozmiestnení zastávokv okolí nájdete na www2.bratislava.sk/promo/MHD.MARCOVÉ ZASTUPITEĽSTVO MČ BRATISLAVA-KARLOVA VESSTAROSTKA HANULÍKOVÁ ŠTVRŤROČNÚODMENU NEDOSTANEKeď mali karloveskí poslancirozhodovať o tom, či starostkeIvete Hanulíkovej odklepnúalebo neodklepnú štvrťročnú odmenuvo výške 3 585 eur, opustilarokovaciu miestnosť. Po návratesa dozvedela, že nič nedostane,za zdvihlo ruku len deväť poslancov,desiati sa hlasovania zdržali.Celkom inak – lepšie - dopadlamiestna kontrolórka Janka Mahďáková,za ktorej odmenu vo výške1 502 eur zahlasovali sedemnástiposlanci.ZA KATASTROFU NA DLHÝCH DIELOCHMÔŽU NEZODPOVEDNÍ PSIČKÁRI,,Ste stále v autách, v uliciachvás nie je vidieť,“ tlmočila starostkaIveta Hanulíková miestnemuokrskárovi Mestskej polície(MsP) Dimovi Doktorovovinázor Karlovešťanov, s ktorýmisa na túto tému zhovárala. Poslaneckýzbor vzápätí informovalao tom, že mu čoskoro pribudnenový kolega – spoločník, a žemestskí policajti začnú viac vyrážaťna pešie ,,túry“ po mestskejčasti. ,,Budú mať svoje pevné terény,“upresnila Hanulíková. Každýdeň prekontrolujú psičkárov,poriadok okolo kontajnerovýchstojísk, podivné zhromaždenia vokolí materských škôl.Starostka sa zároveň na Doktorovovaobrátila aj s radou. ,,Zapsičkármi treba chodiť ráno.“ Prezradila,že deň predtým navštívilaDlhé diely, a že to, čo objavilana tamojších chodníkoch, považujeza katastrofu. ,,Nech sa zvýšipokuta pre tých, čo za to znečisťovaniemôžu,“ navrhla. Neporiadnikovby podľa nej mohla vyplašiť,preto vyzvala poslancov,aby na to upozorňovali aj svojichsusedov. ,,Koľko takých pokútby sa reálne uložilo?“ nezdalo sastarostkinmu zástupcovi PetroviLenčovi (KDH). Kompetentní satoho podľa neho budú báť. ,,Nechplatí trikrát a dosť!“ ozvalo sa odkiaľsi,s tým, že vyššie pokuty bydostávali tí psičkári, ktorých byuž dvakrát predtým napomenuli.Poslankyňa Alexandra Húsková(bez politickej príslušnosti)prišla s tým, že pri Materskej školena Borskej ulici obťažujú rôznepochybné živly mamičky, ktorési chodia pre svoje deti. OkrskárDimo Doktorov jej povedal,že miesto pravidelne monitorujú.,,Odporúčam vám ísť tam okoloobeda, potom popoludní,“ poradilamu Húsková.NA PRETRAS SA DOSTALI AJ MIESTNEPAMÄTIHODNOSTIDosť dlho sa pretriasal zoznamkarloveských pamätihodností, ktoréby sa mali stať pamätihodnosťamiBratislavy. Podľa Moniky Valentovičovej(KDH) ho treba spropagovaťaj medzi obyvateľmi. ,,Bolaby škoda neurobiť to, aby sme si vážili,čo tu máme,“ zdôvodnila svojnávrh. Veľa sa dozvedia aj na webovejstránke www.karlovaves.ahoj.sk.Poslankyňa Magdaléna Papánková(bez pp) navrhla, aby sa nazozname objavili aj nejaké pesničky,napríklad od miestnych skautov.Okrem toho by tam rada videla,,pivničku v Líščom údolí, vínnupivnicu v areáli Botanickej záhrady,Remiášov kríž, zaniknutémlyny vo Vydrici“. Pripomenula,že v Riviére na Devínskej cestezase svojho času býval karikaturistaViktor Kubal, čo by si zaslúžilopamätnú tabuľu.KARLOVA VES ZOSTÁVA V ÚNII MIEST A OBCÍS návrhom na vystúpenie KarlovejVsi z Únie miest a obcí prišlastarostka Iveta Hanulíková. PoslanecMartin Berta (KDH) s tým nesúhlasil.,,Má svoje opodstatnenie,“povedal. ,,Problémy, ktoré rieši, súnám blízke,“ dodal. ,,Štrnásť bratislavskýchmestských častí v úniinie je,“ oponovala mu Hanulíková.,,Nie je ľahké dostať sa tam,“ upozornilju hlas z davu.,,Prešiel som si maily, ktoré prichádzajúz únie. Našiel som medzinimi taký, ktorý sa zaoberalsúťažou o najkrajší kalendár, ďalšío prevencii obezity,“ informovalprednosta miestneho úradu RastislavVelček. ,,Je na zvážení miestnehozastupiteľstva, či Karlova Vesv únii zostane, alebo z nej vystúpi,“konštatoval. Moniku Valentovičovú(KDH) zaujímalo, čo urobilamestská časť preto, aby únia posielalalepšie materiály. ,,Ignorujeteju, alebo bojujete za lepšie materiály?“spýtala sa vedenia. Za vystúpeniez Únie miest a obcí napokonzahlasovali len traja poslanci, protiboli pätnásti, šiesti sa hlasovaniazdržali.ADÁMIHO DOKATOVALA ZIMAKomunikáciu na Adámiho ulicivytiahla na poslednom stretnutímiestnych zastupiteľov poslankyňaJana Zlámalová (OK). Je podľa nejpo dlhej a tuhej zime v zlom technickomstave, objavilo sa na nejveľa výtlkov. ,,Nech sa na to niektopozrie,“ vyzvala kompetentných.Zároveň navrhla, aby cestu zaradilido zoznamu v rámci programuopráv.(ld)NOVÉ BRATISLAVSKÉ CENTRUM OTVORILO SVOJE BRÁNYZaujímavosti o projekte Eurovea:• v období od októbra 2007 do ukončenia hrubej stavby pracovalo nastavenisku v priemere 350 pracovníkov, ktorí za obdobie jedného rokapostavili priestory s celkovou podlahovou plochou 120 000 m2• robilo sa na základe viac ako 7 500 plánov a technických výkresova pri stavbe použili 60 000 m3 železobetónu a 6 500 ton ocele –oceľová výstuž do betónu by spojením vytvorila tyč dlhú takmer 7 400kilometrov, čo zodpovedá približne vzdialenosti z Bratislavy do NewYorku• pri stavbe stropov, stien a pylónov sa použilo 270 000 m2 tesárskehodebnenia, čo by stačilo na pokrytie 50 futbalových ihrísk• dôležitou súčasťou výstavby projektu sú protipovodňové opatrenia,ktoré zabezpečia ochranu územia pred 1000-ročnou vodou• unikátnym prvkom Eurovea Gallerie je jej presklená strecha, ktorápozostáva z 2 300 sklených trojuholníkov, ktoré sa rozprestierajú naploche 5 500 m2. Zvlnená sklená strecha je v hlavnej časti dlhá 235metrov, jej celková dĺžka vrátane bočných vchodov je 320 metrov.VEĽKONOČNÉ TRHY SÚ LÁKADLOM NAJMÄ PRE TURISTOVVeľkonočné trhy na Hlavnomnámestí nepriťahujú lenokoloidúcich Bratislavčanov,s fotoaparátmi sa okolo dvadsiatichstánkov krúti aj veľa turistov.Až do 6. apríla tam môžunakúpiť všetko, čo súvisí s Veľkounocou a jarou. Denne medzi10. a 18. h. Špeciálne premimoeurópanov ponuka akobyz iného sveta, v takom Japonskumusí byť korbáč zjavením.Okrem toho zoženiete naHlavnom námestí veľkonočnévajíčka – kraslice z viacerýchslovenských regiónov. Kto chce,dozvie sa aj to, ako sa zdobia.(ld)

5/2010ServisKLINIKU DETSKEJ HEMATOLÓGIE A ONKOLÓGIE VYNOVILIKritériá Európskej únie - čo sahygienického štandardu týka - spĺňapo obnove Klinika detskej hematológiea onkológie v priestorochDetskej fakultnej nemocnices poliklinikou na Kramároch.Kým sa o malých pacientov staralina iných oddeleniach, na klinikesa renovovali sociálne zariadenia,upravovali sa povrchy stien,vymieňali dvere, podlahové krytiny,elektroinštalácia, rozvody medicinálnychplynov, telefónu, počítačovejsiete a dorozumievaciehozariadenia. Do izieb pribudlaklimatizácia, plazmové televízorys DVD prehrávačmi, ku každejposteli zase kyslíkové rozvody, zásuvky,svetlá a pripojenie na internet.Nová je herňa, upravovala sazákroková miestnosť, kuchynky ajizby pre zdravotné sestry.Zmeny priestorov pre ,,veľkédeti“ sa financovali z prostriedkovZdruženia na pomoc detskej onkológiia Detskej fakultnej nemocnices poliklinikou. Vyšli na 706 297Chcete kvalitné bývanie smoderným architektonickýmriešením a pekným výhľadom?Chcete mať poruke potrebnéslužby a infraštruktúrua zároveň blízkosť zelene aoddychovej zóny? Ak hľadáteideálne bývanie pre vás a vašurodinu, určite pri jeho výberezvažujete hneď niekoľko faktorov.Riešením pre vás môžebyť nový bytový komplex TatraCity,v blízkosti Auparku,neďaleko Sadu Janka Kráľa.Základ je kvalitný materiálZákladom je kvalitný stavebnýmateriál. Nekvalitné, či dokoncazdraviu škodlivé materiály,nedostatočná izolácia, činevyhovujúci systém vetraniaAKO NÁJSŤ POHODLNÉ A ZDRAVÉ BÝVANIEVšade - na chodbách aj v izbách vynovenej kliniky - prevládajú optimisticképastelové farby, od žltej, cez oranžovú, ružovú, až po zelenú.eur. Časom sa na Limbovej 1 budúobnovovať aj priestory pre ,,malédeti“. ,,Snažili sme sa o to niekoľkorokov, okrem sponzorov nám veľmipomohli aj dve percentná z daníod ľudí,“ netajila svoju radosť DanielaSejnová, primárka spomínanejkliniky. Verí a dúfa, že v budúcnostisa bude dať väčšina onkologickýchochorení vyliečiť, čomu nahrávapredovšetkým pokrok v onkológii.Medzi najčastejšie sa objavujúcezhubné ochorenia u detí a adolescentovpatria akútne lymfoblastovéleukémie (úspešnosť liečby jeviac ako 70 percent), po nich nasledujúnádory mozgu (úspešnosťliečby je okolo 60 percent). Ročnena Slovensku pribúda 180 novýchonkologických prípadov v tejtovekovej kategórii, približne polovicupacientov liečia na bratislavskejKlinike hematológie a onkológie.Tá je preto najväčším pracoviskomsvojho druhu.Vlani zaznamenali tamojší pracovníci975 hospitalizácií. Do nemocnicesa pritom často vracali tieisté deti, keďže ich liečba sa v pravidelnýchintervaloch musí opakovať.Vo výnimočných prípadochzostanú na nemocničnom lôžku trimôžu spôsobiť rad zdravotnýchkomplikácií, ako alergie, dýchacieproblémy, kašeľ a rad ďalšíchochorení. U čoraz menšíchdetí sa objavuje aj výskyt astmy.Iste si spomínate na kedysi používanýazbest, eternit a podobnémateriály, ktoré majú škodlivýúčinok na zdravie. Nedostatočnéizolácie, trhliny v paneloch,či otvorené stúpačky vzáchodoch umožňujú relatívnebezproblémový prístup hmyzupriamo do bytov. Nevyhovujúcepre zdravie dieťaťa sú aj bytovéjadrá z umakartu, či podlahovékrytiny z linolea. Mnohéz týchto materiálov sú navyšeživnou pôdou pre rozmáhajúcesa plesne. Častou príčinouprechladnutia, najmä malýchdetí, je prievan v bytoch.V mnohých, najmä nových bytochje preto zabezpečené prevetrávaniepriestorov nezávislýmvetracím systémom. Pri výstavbekomplexu TatraCity bolipoužité najmodernejšie technológies ohľadom na vysoký štandardtepelnej pohody pre jehobudúcich obyvateľov. Byty súdokonale izolované od únikutepla aj hluku, okná sú presklenétrojsklom a prevetrávanie jezabezpečené nezávislým vetracímsystémom. Celý objekt navyšedisponuje záložným zdrojomelektrickej energie.až štyri mesiace, priemerne dva ažtri týždne. Počet nových pacientovv porovnaní s rokom 2008 vzrástolo pätnásť.(ld)Všetko pod jednou strechouNemenej dôležitá pri výberebytu je aj dostupnosť služieba potrebnej infraštruktúry.Blízkosť potravín, banky, reštaurácie,zdravotného strediska,ale aj detského ihriska a parkových,či oddychových zón, oceníkaždý obyvateľ bytu. Podľanedávno uskutočneného telemarketingovéhoprieskumu, zo150 oslovených takmer tri štvrtinymužov (73,3 %) a viac akotri štvrtiny žien (76 %) považujúblízkosť zdravotného strediskaza vysoko dôležitý parameter.Pre takmer polovicu mužov(46,7 %) a viac ako polovicu žien(53,3 %) je dôležité bývať čo najbližšiek centru. Takmer tri štvrtinymužov (65,3 %) a žien (69,3%) potrebujú ku komfortnémubývaniu aj blízkosť relaxu. Askoro polovica mužov (45,3 %) astrana 7VÝNOS Z DANEZ NEHNUTEĽNOSTÍSTÚPAVýnos z dane z nehnuteľnostív Bratislave bol v minulom rokutakmer 43 miliónov eur. V roku 2008to bolo viac ako 42 miliónov a rokpredtým 41,5 milióna eur. Vyplýva toz Analýzy vývoja výnosu dane z nehnuteľnostípodľa katastrálnych územíza roky 2007 až 2009, ktorú mestskíposlanci zobrali na vedomie. Nárastdane z nehnuteľností zo staviebovplyvnila najmä zvýšená investičnáa stavebná činnosť. Podiel dane zostavieb na celkovej dani z nehnuteľnostíbol vlani približne 78 percent,nárast oproti roku 2007 predstavoval3 percentá. Relatívne najväčší nárast(o 15 percent) oproti roku 2007je pri dani z nehnuteľností z bytov.V roku 2007 tak mesto získalo 3,6milióna eur, v roku 2008 3,9 miliónaa v roku 2009 vyše 4,1 mil. eur. Dôvodomje, že v roku 2008 skončila lehotana oslobodenie od dane z bytovvšetkým prvým vlastníkom bytov.(rm)INZERCIAžien (49,3 %) ocenia blízkosť nákupnýchcentier. Samotná polohavášho bývania je dôležitá najmäpre matky na materskej dovolenke.Izolovanosť od okolitéhosveta môže totiž negatívnevplývať na ich psychický stav,najmä ak boli doteraz zvyknuténa dynamický spôsob života.V komplexe TatraCity máteporuke všetko potrebné. Zdravotnéstredisko, nákupné centrum,relax aj parkové zóny. Vybraťsi môžete z ponuky 96 dvojaž štvorizbových bytov s rozlohou75 až 135 m², pričom všetkybyty disponujú priestrannouloggiou. K dispozícií je 134 vnútornýcha 40 vonkajších parkovacíchmiest.www.tatracity.skModerné bývaniepre modernérodinyObhliadky pre verejnosť každýštvrtok od 17.00 do 19.00 hod.Viac info na www.tatracity.sk,alebo na čísle 0911/328 009TatraCity inz 275x130 NEW.indd 1 16.2.2010 15:14:34

strana 8 Servis5/2010ZAČÍNA SA NAŠAPRESILOVKAKaždému je jasné, že tento rokopäť pristúpime k volebným urnámčastejšie ako obvykle. Najskôr v júnirozhodneme o parlamentných figúrkach,koncom roka zložíme puzle vsamospráve. Nech sme už poctiví voličia berieme svoju možnosť vyjadriťhlas zodpovedne alebo nás podobnéudalosti nezaujímajú, ba dokonca súnám proti srsti, nakoľko vždy je to zkaluže do blata – má tento rok jednopozitívum.Kríza – nekríza, na tento okamihčakali všetci naši zákonodarcoviaako na poslednú hokejovú tretinu,do ktorej sa obvykle vrhne najväčšiaverva. Veď po tých prvých dvoch trebapredsa zachrániť to, čo sa spackaloa čo sa zachrániť vôbec dá. Ak saprenesieme z hokejovej terminológiedo života každodenného, teraz jeten správny čas pobiť sa o svoje práva,prípadne vydobyť niečo naviac,čo býva inak pre tých hore väčšinounezaujímavé.Hoci rozpočty nepustia a limitujúaj uchádzačov o znovuzvolenie,nastal čas vrhnúť všetko do útokua zahrať si presilovú hru. A tu práveprichádza šanca pre nás radových,s výnimkou volebného roku nepotrebnýchobčanov, domôcť sa nápravya pokúsiť sa o aké-také zlepšenieživota okolo nás.Potrebujete opraviť chodník predvašim vchodom? Čakáte na rozhodnutieúradov už niekoľko mesiacov?Niet z čoho financovať verejnoprospešnéprojekty? V škole, kamchodí vaše dieťa, zateká telocvičňa?Chceli by ste, aby sa zmenili úradnéhodiny? Radi by ste, aby sa niečourobilo s parkovaním na sídliskách?Trápi vás nečistota vo vašom okolí?Radi by ste videli viac zelene v našommeste? A čo tak opraviť lavičkya koše na psy? Robí sa málo pre rodinys deťmi a pre dôchodcov...? Myslítesi, že je to nemožné?Áno je. Ale v tomto roku nie ažtak veľmi. Každý hlas sa predsa počítaa správne mierenou požiadavkou,môžeme dosiahnuť jedno – aspoňto, že si nás niekto vypočuje a nielento. Je veľmi pravdepodobné, že tenniekto s mikrofónom na poslaneckejstoličke, sa aspoň na chvíľu skúsi pozrieťna náš problém našimi očami.Tými očami, ktoré sa tri roky muselina neriešenie problému iba bezradneprizerať.Myslíte si, že nie všetci sú takí,že sú aj empatickí politici? Určite sú.Hľadajme ich a skúsme aj v druhýchprebudiť túto nevšednú vlastnosť politika.Veď po dvoch tretinách v oslabení,máme konečne šancu zahrať siaj my presilovú hru – puk je teraz totižna našej strane.PavolMáte chuť sa aj vy podeliť s ostatnýmio vaše postrehy, názory alebosi len tak zateoretizovať odľahčenoua vtipnou formou? Skúsiliste už niekedy napísať niečoako fejtón či glosu? Terazmáte možnosť. Najlepšie príspevkybudú pravidelne publikovanév tejto rubrike.Blíži sa obdobie, kedy si každýrok vyberám dovolenku v cestovejkancelárii a bez zbytočných stresovvyužívam ponuku ultra firstmoment, ktorá mi oproti ponukámlast minute umožňuje okremvýraznejšej zľave aj predísť preddovolenkovýmstresom. Takto somto praktizovala bez problémov aždo minulého roku, kedy som si čerpaladovolenku u nového zamestnávateľa.Hneď po zakúpení dovolenkyv mesiaci február som sinahlásila termín dovolenky u konateľaspoločnosti, ktorý je súčasneaj mojim nadriadeným a upozornilasom ho na to, že dovolenkumám už objednanú a zaplatenú.Asi som spravila chybu, žesom o dovolenku nepožiadala písomnea dala som na jeho radu, žena to mám ešte niekoľko mesiacovčas. Asi tri týždne pred nástupomsom ho opäť požiadala o udeleniedovolenky formou písomnej žiadankyo udelenie dovolenky a vtedyprišiel šok, keď mi povedal, žeo termíne dovolenky rozhodujenadriadený a on ma v dôsledku dlhodobejPN mojej kolegyne nemôžena dovolenku pustiť. Upozornilasom ho na to, že mám dovolenkuzaplatenú aj s celou rodinoua že mi nenastúpením vznikneveľká škoda. Vtedy mi zamestnávateľnavrhol riešenie, ktorým mašokoval po druhýkrát. Vraj pokiaľchcem za každú cenu ísť, tak jeochotný udeliť mi neplatené voľnoa na čas dovolenky zoberie na zastupovaniebrigádničku. Nakoniecsa našťastie z PN vrátila moja kolegyňaa ja som na riadnu dovolenkumohla nastúpiť, avšak eštepol roka som počúvala, že mojepracovné zaradenie mi neumožňujeplánovať si dovolenku dlhodobodopredu a radšej mám využívaťponuky last minute v čase,kedy to neohrozuje prevádzku organizácie.Napriek tomu som toriskla a aj v tomto roku som siuž dovolenku objednala, ale somv strese, či sa nebude situácia opakovať.Má môj zamestnávateľ natakýto postup nárok?Michaela, BratislavaNa úvod je potrebné povedať,že správne hodnotíte Váš postupv tom, že ste asi spravili chybu, žeste písomne nepožiadali o udeleniedovolenky. Zákon totiž neustanovuje,kedy má zamestnaneco dovolenku požiadať a v takomtoprípade je včasné požiadanieopodstatnené a naopak umožňujezamestnávateľovi včas prijaťopatrenia na zabezpečenie bezproblémovejprevádzky organizácie.Taktiež však musím konštatovať,že zamestnávateľ by navrhovanýmpostupom porušil zákon.Predovšetkým je potrebné vychádzaťz dikcie zákona, kde sa vustanovení § 111 ods. 1 Zákonníkapráce hovorí, že „čerpanie dovolenkyurčuje zamestnávateľ poprerokovaní so zamestnancompodľa plánu dovoleniek určenéhos predchádzajúcim súhlasomzástupcov zamestnancov tak, abysi zamestnanec mohol dovolenkuvyčerpať spravidla vcelku a dokonca kalendárneho roka. Pri určovanídovolenky je potrebné prihliadaťna úlohy zamestnávateľaa na oprávnené záujmy zamestnanca.“Z uvedeného teda vyplýva,že zamestnávateľ je povinnýk zabezpečeniu zákonného nárokuzamestnanca a rešpektovaniujeho oprávnených záujmov vytváraťpodmienky a to najmä plánovanímčerpania dovoleniek, ktorézosúladí s plnením úloh zamestnávateľa.Domnievam sa, ževo vašej organizácii sa dovolenkypodľa spomínaného zákonnéhoustanovenia neplánujú. Zastávamnázor, že v takomto prípade malzamestnávateľ aj napriek problémompri zabezpečovaní choduorganizácie Vašu dovolenku akceptovaťa čerpanie dovolenky vpožadovanom termíne schváliť.Zároveň je však potrebné povedať,že v prípade vážneho ohrozeniaprevádzky organizácie, ktorémôže spôsobiť zamestnávateľovivážne škody, nemusí zamestnávateľdovolenku v požadovanomtermíne schváliť. Avšak v záujmeochrany zamestnanca Zákonníkpráce súčasne v § 112 ods. 1ustanovuje, že „zamestnávateľ jepovinný nahradiť zamestnancovináklady, ktoré mu bez jeho zavineniavznikli preto, že zamestnávateľmu zmenil čerpanie dovolenkyalebo ho odvolal z dovolenky“.V žiadnom prípade nemožnosúhlasiť s postupom, že by Vámzamestnávateľ nariadil na uvedenúdobu neplatené voľno namiestodovolenky. Dôvody naudelenie pracovného voľna, či užplateného alebo neplateného súAKÉ SÚ NAŠESKUTOČNÉ DLHY?Grécko priťahuje pozornosťsvetových finančných trhov akoaj médií už vyše mesiaca. NadGréckom môžeme kývnuť rukouso slovami, že sa nás to netýka,avšak neurobili by sme dobre,týka sa nás to. Stačí zájsť na benzínovúpumpu a zistíme, že benzína ropa sú drahšie ako predmesiacom. Dôvodom však nie jerast ceny ropy na svetových trhoch, tá ostáva stabilná. Dôvodomje strata hodnoty eura. Tentofakt však nie je ten najdôležitejšídôvod prečo by sme sa malinad Gréckom zamyslieť.Zrekapitulujme si v čom spočívagrécka tragédia. Dlh krajinypresahuje 120% hrubého domácehoproduktu (HDP). Znamenáto, že keby ho Gréci chceli splatiť,tak by všetky tovary a služby,ktoré sa v krajine vyprodukujú,museli odovzdávať svojimveriteľom po dobu 15 mesiacov.Je to však nerealistický variant.Predstavme si preto, že by krajinaročne splácala iba 10% svojhoHDP. V tomto prípade by nesplatiladlh za menej ako 15 rokov.Viete si však predstaviť, žeby ste každému obyvateľovi povedali,že sa jeho príjem zníži o10%? Veľmi ťažko priechodnériešenie. Preto sa zdá, že jedinýmvariantom je preniesť dlh na svojebudúce generácie.Už splatenie dlhu je problém,nieto ešte súčasná situácia, kedyštát v čase krízy potrebuje míňaťviac ako na daniach získava.Skutočne, dlh Grécka za minulýrok dosiahol vyše 12% HDP. Toznamená, že sa opäť nafúkol, niespľasol, a práve toto správanie sagréckej vlády vyvoláva otázku, čisa dlh vôbec niekedy splatí. Histórianám pri tom hovorí jednoznačne– krajiny, ktorých dlhpresiahne 60% HDP majú vysokúpravdepodobnosť bankrotu.Veď samotné Grécko bolo vbankrote väčšinu času za posledných200 rokov. Málokto okreminvestorov si to však uvedomuje.Pravdepodobne si to neuvedomujebežný Grék. Ľudia, ktorínie sú v ekonomike príliš zbehlí,si myslia, že je možné získať niečoza nič. Že je možné si požičaťbez toho, aby to niekedy bolonutné vrátiť. Je to omyl, na ktorýteraz Gréci doplácajú. Vládazvýšila celkové zadlženie tak,že ak to prepočítame na obyvateľatak zistíme, že každý Grék(dieťa či dôchodca) dlží viac ako25,000 EUR. A investori si prestávajúmyslieť, že Gréci takétoniečo niekedy dokážu splatiť.Myslíme si, že my sme na tominak? Nie veľmi. Každý z nás sastal dlžníkom bez svojho súhlasu.Každého z nás zadlžili našepredchádzajúce vlády, niektoréviac a iné menej, no momentálneje táto suma 15,000 EUR nahlavu obyvateľa Slovenska. Máloktosi to uvedomuje a tí, ktorí otom vedia, sa tvária, že je to normálne.Predsa ak naša ekonomikabude rásť a my nebude toľkomíňať, tak sa tento dlh dá v dlhodobomhorizonte splatiť. PríkladGrécka však ukazuje, že tentokoncept sa zrazu môže rozpadnúťako domček z karát.Kríza môže pokračovať a ekonomikanemusí rásť tak ako doteraz.Ak nezačne vláda šetriť,tak sa náš dlh bude zväčšovaťa my budeme stále potrebovaťnových a nových veriteľov.Raz ráno sa môžeme zobudiť azistíme, že nám už nikto nepožičia.Môže to prísť ako blesk zuvedené v § 141 Zákonníka práce.V žiadnom prípade sa však neudeľujepracovné voľno ako náhradaza dovolenku. Skôr sa v praxivyskytujú prípady, že si zamestnanecnamiesto neplateného pracovnéhovoľna čerpá radšej dovolenku,napríklad pri nepredvídanomprerušení premávky alebomeškanie pravidelnej verejnej dopravy,pri presťahovaní zamestnancaa pod. i keď v takýchto prípadochsú finančné dôvody prezamestnanca dôležitejšie ako samotnýúčel dovolenky, ktorým jeodpočinok a regenerácia pracovnejsily. V žiadnom prípade všaknemôže zamestnávateľ nariaďovaťčerpanie neplateného pracovnéhovoľna namiesto udelenia dovolenky,nakoľko takéto voľno saposkytuje výhradne len na žiadosťzamestnanca a už vôbec nies cieľom použiť ušetrené finančnéprostriedky na mzdu brigádničky.Takýto postup by bol v príkromrozpore so zákonom.JUDr. Ján Bubeníkjasného neba, tak ako sa to staloGréckom. A potom prídu na radnaše dlhy. Veritelia budú chcieťod každého z nás 15,000 eur a tookamžite. A my im to budememusieť zaplatiť.Nečudujme sa potom, ak sazvýši daň z príjmu na dvojnásobok,DPH sa zvýši na 25% a zavediesa daň z majetku. Na prvýpohľad nereálny variant, no histórianás učí, že sa stáva oveľačastejšie ako by sme si mysleli.Za dlhy sa musí platiť a skôr čineskôr dôjde na každého. Nevermepreto lacným sľubom, žiadnypolitik nie je kúzelník.Ronald IžipCI komodity

5/2010Servis strana 9BRATISLAVA PREZENTOVALA V CANNES ROZVOJOVÉ PRIORITYBratislava ešte stále prežívaobdobie nebývalej stavebnejaktivity. Priority mesta akcentujeaj návrh nového územnéhoplánu, ktorý identifikuje 3 200ha nových rozvojových plôchna bývanie, občiansku vybavenosťa polyfunkčnú výstavbu.Víziou je, aby sa Bratislava stalaz mesta „pri Dunaji“ mestom„na Dunaji“.Na severnom dunajskom brehupostupne vzniká 4 km dlhánábrežná promenáda s kvalitnoumodernou architektúrou. Jej súčasťousú samostatné polyfunkčnémestské štvrte River Park aEurovea. Kompletnou revitalizácioupostupne prejdú aj dôležitévstupné priestory železničnejstanice a autobusového termináluna Mlynských Nivách, rovnakoako infraštruktúra medzinárodnéholetiska M.R. Štefánika.O naše hlavné mesto sa stáleuchádzajú rôzni investori, ichponuky však nie vždy zodpovedajúpredstavám obyvateľov i samospráve.Ostych v tejto sfére nieje vhodný, treba dať o sebe vedieť,ukázať sa, stretnúť sa s dôležitýmiľuďmi v biznise a hľadaťnové informácie. Netreba špekulovať,toto všetko nájdete pohromadena renomovanej prehliadkerealitného trhu – na medzinárodnomveľtrhu investičných príležitostía nehnuteľností MIPIM2010. V juhofrancúzskom mesteCannes na jeho 21. ročník sa užpo šiestykrát zúčastnilo aj Hlavnémesto SR Bratislava Bratislava.Zachytiť nové trendyTieto veľtrhy obchádzajú aj reálniinvestori, ktorí hľadajú priemyselnéoblasti, kde by mohliumiestniť svoju investíciu a nájsťnový odbyt. Samozrejme, bolo bynaivné myslieť si, že v Cannes sarobí praktický biznis, podpisujúsa definitívne zmluvy. Je to všakdôležité miesto pre každého, ktochce zachytiť nové trendy, overiťsi, v akých objemoch sa pohybujerealitný trh. Je to aj výborná príležitosťukázať svoje projekty a nápady.marianum_inzerat_bakurier_275x95Page 1 25. 3. 2010 14:32:52Bratislava na tohtoročnomveľtrhu prezentovala predovšetkýmtémy týkajúce sa verejnejinfraštruktúry. „Éra revitalizácií aregenerácií sa pomaly končí aj vstrednej a východnej Európe,“ povedalna margo veľtrhu primátorBratislavy Andrej Ďurkovský. ,,Vsúčasnosti budú mať podľa môjhonázoru navrch tie mestá a regióny,ktoré dokážu na svoje územiaprilákať aj zaujímavé výrobnéprevádzky – priateľské životnémuprostrediu – vedecko-technologicképarky, zariadenia prepoznatkovú ekonomiku, ale ajkultúru a trávenie voľného času.“Odborníci tvrdia, že lídri globálnehorealitného trhu nestavajúbudovy ani štvrte. Budujú mestá,regióny... Preto aj ich intereso malé veľkomesto v strednej Európenie je príliš veľký. Preto jenajdôležitejšie zaujať – projektom,rozsahom investície, reklamou.Aj vedúci marketingovéhooddelenia bratislavského magistrátuMilan Vajda potvrdzuje,že o priamom uzatváraní obchodovveľtrh v Cannes nie je. ,,Informačnékontakty s investormi,vytváranie imidžu mestu a krajine,to všetko sa zúročí v budúcnosti.V tomto roku sme v Cannesprezentovali témy konverzieúzemí v niektorých zanedbanýchindustriálnych lokalitách,napr. BCT, Stein, Klingerka, ďalejsme prezentovali projekty modernizáciedopravných vstupnýchbrán do mesta (nový terminálna letisku, autobusová stanicav rámci projektu Twin City naMlynských Nivoch, projekt TE-N-T 17). Návštevníkov na stánkuzaujali tiež projekty nových zariadenípre šport, voľný čas a rekreáciu- prestavba zimného štadiónana Tehelnom poli, projekt novéhonárodného futbalového štadiónaa ocenená urbanistická štúdiana revitalizáciu areálu ZlatéPiesky,“ dodal.Výlet kontra prezentácia?Ešte pred odchodom do Canness ostrou kritikou vystúpilizástupcovia iniciatívy Bratislavaotvorene, ktorí mali pochybnosťo účasti primátora na Medzinárodnomveľtrhu nehnuteľnostía investičných príležitostíMIPIM 2010 v Cannes. Na stretnutís novinármi deklarovali svojevýhrady – mesto podľa nich vCannes chce prezentovať projektysúkromných investorov, najmäRiver Park, ktorého pokračovanieby malo naradiť PKO. Magistrátsa proti tejto dezinterpretáciiostro ohradil. Milan Vajdazdôraznil, že MIPIM je najväčšíveľtrh investičných príležitostía je určený na prezentáciu zdravéhopodnikateľského prostrediaa pre budúcich záujemcov o nákupnehnuteľností. ,,Rozhodnesme nešli do Cannes robiť niekomuPR,“ povedal M. Vajda. Oficiálnestanovisko adresovali aj tlačovýmagentúram. Hlavné mestoSR Bratislava, ani primátor Bratislavyosobne, nepropagovali vCannes ani River Park, ani žiadnyiný konkrétny súkromný investičnýprojekt.Študent architektúry Romanbol v Cannes ako súkromný pozorovateľ.Lebo je presvedčený,že lepšie raz vidieť, ako stokrátpočuť. ,, V kuloároch som videlmnoho skvelých manažérov i originálnychtvorcov a to bolo premňa veľmi poučné. Diskutovalosa tu – a neraz veľmi búrlivo – ajo udržateľnom rozvoji miest a ohľadaní kompromisu medzi obyvateľmia staviteľmi. Nesúhlasímveľmi s názorom, že sme tamnemali čo robiť alebo, že sme za,,štátne“ prezentovali súkromné.Veľtrh je jednoducho najlepšiapríležitosť dať o sebe vedieť a preukázaťsvoje ambície a sebavedomie.“Bratislava sa na prestížnom veľtrhu predstavila už po šiesty raz.Vidieť a byť videnýPrimátor Andrej Ďurkovskýbol na veľtrhu dva dni (na nákladyorganizátora). Jednou z najdôležitejšíchčastí jeho vystúpeniapatrila účasť na konferenciiprimátorov Mayor´s ThinkTank, ktorú organizoval organizátorveľtrhu Reed Midem a moderovalju známy európsky vizionára profesor londýnskej univerzityGreg Clark - autor viacerýchodborných publikácií natému udržateľného rozvoja miestv post - krízovom období. Naveľtrhu MIPIM sa zúčastňujúnapr. aj primátori Budapešti,Ljubljane, Brna, Košíc, nehovoriaco primátoroch takých metropolako Londýn, Paríž, Stockhom,a i. Veľtrh je dobrou možnosťouaby mohli primátori miest diskutovaťs odborníkmi z rôznych oblastí,ktoré súvisia s problematikourozvoja miest.MIPIM je najväčší veľtrh investičnýchpríležitostí konajúcisa v Európe. Bratislave patrilvo veľtrhovom paláci výstavnáplocha 170 metrov štvorcových,čo je o štvrtinu viac ako v minulomroku. Tohto roku ho navštívilookolo 20 tisíc odborníkov,100 primátorov z 80 krajín sveta,predstavilo sa viac ako 5 000vystavovateľov. Bolo by preto nerozumné,keby sme sa tejto možnostizriekli a sedeli doma. Lebov každom prípade účasť na medzinárodnejprezentácii je prínosom.Veľtrh je o networkingu, ozvyšovaní povedomia miest, obudovaní ich imidžu a značky.Bratislava má ešte tomto smerečo doháňať, stačí ak si uvedomíme,že konkrétne na MIPIMsa zúčastňuje vďaka prezieravostisúčasného vedenia radnice, ibaod roku 2005, zatiaľ čo väčšinaostatných miest tu bola už o desaťrokov skôr.(buj)Témy hlavného mestana veľtrhu:• Verejná infraštruktúraumožňujúca rozvoj území vtzv. regionálnych póloch (Lamačskábrána, Južné mesto,Vajnory)• Modernizácia vstupnýchbrán do mesta (letisko, autobusovýterminál)• Tvorba nových voľnočasovýchpríležitostí (Zlaté Piesky,Tehelné Pole)• Konverzia niektorýchzanedbaných území, štúdiepre Podhradie, Stein, BCT,Klingerku, Mlynské Nivy)INZERCIACMYCMMYCYCMYK

strana 10 Servis5/2010DRVENIE KONÁROVBUDE ADRESNÉStaromestská samospráva ponúkneaj v tomto roku obyvateľomStarého Mesta možnosť civilizovanesa zbaviť konárov z jarného orezávaniastromov. V druhej polovicimesiaca apríl sa drvička konárovvyberie do prvej lokality - ohraničenejulicami Nábrežie arm. gen. L.Svobodu, Nad lomom, Hrebendova,Jančova, Mudroňova.V porovnaní s minulými rokmivšak dôjde k pomerne zásadnejzmene. Každý, kto bude mať v tejtočasti Starého Mesta o štiepkovaniezáujem, musí sa do 19. apríla2010 ohlásiť na miestnom úrade– tel. č. 59246-333, 325 alebo 413.Tu nadiktuje svoju adresu, dozviesa konkrétny termín drvenia, prípadnedostane odpovede na ďalšieotázky.Pre tento nový systém ekologickéhozberu sa samospráva rozhodlana základe nepriaznivých skúsenostíz minulosti. Služba hradenáz rozpočtu mestskej časti je určenávýlučne na spracovanie orezuz bežnej údržby stromov v záhradkáchStaromeštanov. Niektorí, vrátanestaviteľov nových objektov, juvšak zneužívali na generálne upratovaniezáhrad. Na to je však potrebnéobjednať si osobitný kontajnera ho aj zaplatiť z vlastných peňazí.Odporúčame, aby obyvateliasusediacich domov neukladalikonáre na jednu kopu. Mohla bybyť považovaná za ekologický odpadz generálneho upratovania, čoby znamenalo, že by drvička prešlaokolo nej bez povšimnutia a nezlikvidovalaby ju. Tak sa to stalo ajvlani, čo vyvolalo obojstrannú nespokojnosť.Zbytočné je tiež vynášaťkonáre na ulicu po dohodnutomtermíne. Ostanú na ulici, čozvyčajne vedie k tvorbe čiernychskládok, ktoré sa z týždňa na týždeňrozrastajú.(red)DOHODA MEDZI BRA-TISLAVOU A VIEDŇOUV súčasnosti je priestor medziViedňou a Bratislavou jednýmz najdynamickejšie sa rozvíjajúcichregiónov v Európe. Jedinečné spojenie,akým je Twin-City Viedeň –Bratislava si preto podľa predstaviteľovsamosprávy zasluhuje zakotvenievo formálnom dokumente,ktorý zastreší vzájomnú spoluprácu.Súčasné vzťahy s Viedňoumajú komplexný charakter a zasahujúrôzne oblasti spolupráce,pričom sa realizujú v rôznych formách(expertné pracovné stretnutia,konferencie, spoločné kultúrno-spoločenskéa športové podujatia,spolupráca na spoločných projektochcezhraničnej spolupráce).Preto sa pripravuje podpis Dohodyo spolupráci medzi „Twin-Citymestami“ Viedňou a Bratislavou.S jej znením mestskí poslanci vyjadrilisúhlas. Podpísanie primátormioboch miest sa predpokladáv rámci medzinárodnej konferenciek téme „Dunajská stratégia“,ktorá sa uskutoční v druhej poloviciapríla vo Viedni a Bratislave.(rm)NA NIEKTORÝCH ZASTÁVKACH MHD SA MÔŽETEPOPRI ČAKANÍ ZAPOČÚVAŤ DO RÁDIANa najfrekventovanejších zastávkachmestskej hromadnej dopravy(MHD) v Bratislave sa cestujúciuž niekoľko dní môžu popričakaní započúvať do hlasov, vychádzajúcichz reproduktorov namiestnych stĺpoch. RadioPoint,nové informačné médium z dielnespoločnosti PAA Media a Dopravnéhopodniku Bratislava, chce vypĺňaťhluché miesta v živote obyvateľovtohto mesta, za ktoré sa považujeaj čakanie. V tomto prípadena autobus alebo iný prostriedokMHD. Bratislavčania vraj nane čakajú priemerne šesť až osemminút.Bajkalská, Trnavské mýto(v obidvoch smeroch), Račianskemýto, Predstaničné námestie,Hlavná stanica, Slovenská akadémiavied, Kollárovo námestie, Hodžovonámestie, Zochova, Šafárikovonámestie a Mlynské Nivy súnázvy zastávok, kde už RadioPointvysiela. Čakajúcim chce prinášaťzaujímavé informácie z domova,zahraničia, športu a kultúry a dávaťim vedieť o výlukách alebo výraznommeškaní spojov. Podľa www.radio-point.sk sa vysiela každý pracovnýdeň medzi 6. a 20. h. ,,Vstúpiťdo vysielaniavšak v prípade mimoriadnejudalostivieme aj v inomčase,“ povedal konateľspoločnostiPAA Media PeterBartovič.,,Mne je tojedno, či sa mi tuniekto prihováraalebo nie, takči tak mám pravidelnev ušiach slúchadlá,z ktorýchsa ku mne valímoja obľúbenáhudba,“ okomentovalaprítomnosťRadioPoint na autobusovejzastávkena Hlavnej stanicimladučká Veronika.Naopak,vedľa nej stojacaEdita sa mu celkom potešila. Natejto zastávke vraj postáva často,slúchadlá s hudbou nenosí, a keďžedoma si čas na noviny a televíziunenájde, dozvie sa aspoň takto, čosa okolo nej deje. ,,To isté by mohlobežať aj v autobusoch a iných dopravnýchprostriedkoch,“ zaprialasi. ,,Zatiaľ tam môžeme počúvaťlen rádiá, ktoré hrávajú vpredu šoférom,aj to len tí z nás, ktorí sedianeďaleko.“O ďalšom (ne)rozširovaní projekturozhodne (ne)záujem verejnosti.Ak by hovoriacich ampliónovpribúdalo, tak podľa Bartovičalen na frekventovaných zastávkach.(ld)V OKOLÍ REKONŠTRUOVANÉHO ŠTADIÓNA VYRÚBALIĎALŠIE STROMY, TENTORAZ ICH BOLO CEZ 200Ďalšie stromy vyrúbali v blízkostiZimného štadióna OndrejaNepelu v súvislosti s jeho rekonštrukciou.V druhej etape, týkajúcejsa výstavby prístupovej komunikácie,ich zmizlo 255, píly saokrem toho dotkli aj 44 skupín kríkov.,,V náhradnej výsadbe majú byť57 stromami doplnené stromoradiana Vajnorskej, Račianskej, Riazanskeja Šancovej ulici. Dotkne saaj rôznych lokalít Ružinova, zaplatíto investor,“ informovala novomestskáhovorkyňa Alžbeta Klesnilová.V spomínanom Ružinovepadli kvôli ,,zimáku“ stromy v stredovompáse Trnavskej ulice. ,,O lokalitácha počte drevín, ktorýmiich treba nahradiť, rozhodla mestskáčasť,“ povedal hovorca RužinovaMaroš Smolec. ,,Vyrúbané stromynenahradia, ani časom,“ myslí sio náhradnej výsadbe svoje občianskaaktivistka a ochranárka KatarínaŠimončičová.Čo si o výrube myslia Bratislavčania?Niekoľkých sme sa spýtali,či ich hnevá, že v súvislosti s rekonštrukciouZimného štadiónaOndreja Nepelu padli ďalšie stromy.Eva, 25 rokov: Ja vám neviem. Najednej strane rozumiem nutnostizrekonštruovať ten ,,zimák“, stojítam roky, asi bol naozaj v dezolátnomstave. Navyše budú v Bratislavemajstrovstvá sveta, tak by bolahanba, keby sa hralo niekde, kde tonie je bezpečné a nevyzerá to reprezentatívne.Ale trochu sa obávamtoho, čomu sa hovorí náhradnávýsadba. Či vysadia dostatočnémnožstvo stromov a kríkov. Kýmvyrastú, nebude tam nič. To je škoda,zeleň oživuje aj smutné miesta.Na niektorých informačných tabulách sú zabudované reproduktory.Stromy z Kalinčiakovej ulice zmizli ako letná búrka. foto mkfoto mkPeter, 40 rokov: Nehnevá ma to,pretože sa teším, že budeme maťzimný štadión na úrovni. Asi sa nedalzrekonštruovať bez toho, abynejaké stromy padli. Aj v tomtoprípade platí, že každá jedna vecv živote má svoje plusy a mínusy.Dúfam, že čoskoro vysadia novéstromy, a že ich bude dosť.Iva, 37 rokov: Mrzí ma to. Dokoncasom išla v čase toho výrubu okolo,a vždy sa mi na také niečo ťažkopozerá. Zaujímalo by ma, či sato konzultovalo s odborníkmi, pretožemám skôr pocit, že ,,zelení“sú technikom a im podobným nasmiech.Max, 31 rokov: Aby som moholodpovedať, potreboval by sompoznať presný počet vyrúbanýchstromov a presný počet novovysadených.Tam by sa videlo. Takto súto len tvrdenia ochranárov, že novéstromy nenahradia tie staré, a nadruhej strane mesta alebo investora,že nahradia. Kto sa v tom mávyznať? Mimochodom, tak to je vBratislave so všetkým, počujete lenza a proti, ale nikto vám neprinesieinformácie, ktoré by vám pomohliniekam sa prikloniť.Rekonštrukcia Zimného štadiónasi už jeden výrub vyžiadala, rúbalosa vlani na jar, keď išlo k zemi35 stromov a päť skupín kríkov. Tieby mal investor nahradiť 150 listnatýmia 250 ihličnatými stromamia vyše dvoma stovkami štvorcovýchmetrov s kríkmi. Tretia etapavýrubu bude súvisieť s výstavboukomunikácie medzi Kalinčiakovouulicou a Trnavskou cestoua protihlukovej steny na ochranuZákladnej školy na Kalinčiakovej.,,V rámci tej sa vyrúbe približne 90stromov,“ prezradila Alžbeta Klesnilováz Miestneho úradu NovéMesto. K náhradným výsadbámpodľa nej dôjde až v momente, keďbude rekonštruovaná stavba hotová,aby vysadenú zeleň nepoškodilimechanizmy. ,,V lokalitách, ktorénie sú v jej bezprostrednej blízkosti,sa môže vysádzať skôr,“ doplnila.Medzi ,,vyrúbancami“ je tridsaťdruhov stromov a sedemnásť druhovkríkov. ,,Najviac je náletovýchdrevín, z tých pajaseň žliazkatý,brestovec západný a slivka čerešňoplodá,teda tie, ktoré sa v mestskomprostredí dokážu pomernerýchlo šíriť,“ povedala ešte Klesnilová.Na otázku, v akom boli padnutéstromy stave a veku, odpovedala:,,Väčšina hodnotených drevínmala (či má) rôzne poškodenia.Odhalili v nich dutiny, mnohéstromy mali suché konáre aleboboli vyschnuté. Väčšinou išlo ostaršie jedince s priemerným vekom40 až 50 rokov. Treba však povedať,že priemerný vek topoľa vmeste je približne 30 rokov a mnohéz tých vyrúbaných boli naozaj vzlom stave.“Medzi novovysadenými druhmisa objavujú pyramidálne topolečierne, borovica čierna, jaseňovecmetlinatý a cypruštek Lawsonov.(ld)

5/2010Servis strana 11HODNOTÍME TROJPRÚDOVÚ DIAĽNICU BRATISLAVA - TRNAVAJe takmer pol roka od oficiálnehospustenia premávky nadiaľničnom úseku D1 Bratislava– Trnava v troch jazdných pruhocha je teda načase zodpovedaťna časté otázky čitateľov, čonám táto zásadná zmena v jazdepo diaľnici priniesla.O názor sme preto požiadalikompetentných, teda tých, ktorízo zákona vykonávajú dozor nadbezpečnosťou a plynulosťou cestnejpremávky. „Samotné spusteniepremávky v troch jazdných pruhochsa dá z pohľadu Policajnéhozboru hodnotiť pozitívne“ povedalnám zástupca riaditeľa odborudopravnej polície Prezídia PZplk. JUDr. Bohuš Chochlík a zároveňdodal, že v kritických obdobiach,tzv. víkendových špičkách,je premávka plynulejšia ako v obdobíprevádzky dvojprúdovej diaľnice.Policajti taktiež zaznamenalipokles dopravných nehôd, ako ajškodových udalostí v predmetomúseku. Vytváranie nepríjemnýchkolón na tomto úseku sa vyskytujelen v prípade dopravnej nehodyna vjazde, resp. na diaľničnom obchvate.Nás však tiež zaujímalo, akosa vodiči vysporiadali s dopravnoudisciplínou, najmä či sa naďalejdopúšťajú dopravných priestupkov,ktoré sa po spustení trojprúdovejpremávky na D1 vyskytovalivo zvýšenej miere. „Na uvedenomúseku diaľnice sú evidovanénajmä priestupky, ktoré súvisias jazdou v jazdných pruhoch, predovšetkýmbezdôvodná jazda vstrednom a ľavom jazdnom pruhu,keď pravý jazdný pruh, prípadnestredný jazdný pruh je voľný“ uviedolChochlík a upozornil na fakt,že veľa vodičov sa mylne domnieva,že pravý jazdný pruh je len prenákladné vozidlá. Za zmienku stojíspomenúť aj fakt, že na uvedenomúseku diaľnice je na vozovke čiarako v prváckom zošite. To častouvádza do rozpakov najmä staršíchvodičov, ktorých mýli staré pôvodnéznačenie v pravom jazdnompruhu pôvodne označujúce krajnicu,teda súvislá čiara pôvodneohraničujúca odstavný pruh. Pretosa radšej rozhodnú pre jazdu vstrednom jazdnom pruhu a pomalšoujazdou ako je povolená maximálnarýchlosť na diaľnici znepríjemňujúpredchádzanie ostatnýmvodičom.My k tomu na zopakovaniepripomíname, že ustanovenie §10 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnejpremávke a o zmene a doplneníniektorých zákonov jednoznačnehovorí že, mimo obce na ceste sdvoma alebo s viacerými jazdnýmipruhmi vyznačenými na vozovke vjednom smere jazdy sa jazdí v pravomjazdnom pruhu. V ostatnýchjazdných pruhoch sa smie jazdiť,ak je to potrebné na obchádzanie,predchádzanie, otáčanie alebo naodbočovanie.Taktiež pri prechádzaní z jednéhojazdného pruhu do druhéhovodiči veľmi často porušujú ajďalšie ustanovenia zákona, najmätým, že včas alebo vôbec nepoužívajúznamenie o zmene smerujazdy a nedávajú v dostatočnejmiere prednosť v jazde vodičovijazdiacemu v jazdnom pruhu doktorého prechádzajú.Pri debate o jazde na trojprúdovejdiaľnici medzi Bratislavoua Trnavou využili policajti súčasnemožnosť dôrazne upozorniťvšetkých vodičov na dočasný nedostatoktejto, inak výhodnej komunikácie,a to chýbajúci odstavnýpruh. Hoci v niektorých krajináchnie je takáto komunikácia výnimkou,núdzové státie môže spôsobovaťvodičovi, posádke vozidla i ďalšímúčastníkom cestnej premávkyvážne nebezpečenstvo. Aké sú tedaodporúčania polície pri takejto kolíznejsituácii? Pri núdzovom státíprípadne dopravnej nehode je potrebnépredovšetkým okamžite zapnúťvýstražnú funkciu smerovýchsvetiel, po vystúpení vodiča z vozidlasi ihneď obliecť reflexnú vestu ačo v najkratšom čase označiť vozidlovýstražným trojuholníkom. Ajpodľa odborníkov, tento úkon sadá považovať za najnebezpečnejší.Pokiaľ je to možné, po splneníspomínaných úkonov je najlepšímriešením opustiť vozovku a sledovaťsituáciu z dostatočnej bezpečnejvzdialenosti mimo diaľnice. Pooznačení vozidla je potrebné ihneďkontaktovať políciu alebo Národnúdiaľničnú spoločnosť, a.s. na bezplatnomtelefónnom čísle: 0800100 007.Na záver zopár štatistík dopravnejpolície Prezídia PZ za rok2009. Na území SR bolo vlani zaevidovanýchcelkom 25 989 dopravnýchnehôd, pri ktorých bolousmrtených 347 osôb, ťažko zranenýchbolo 1408 osôb a ľahko zranenýchbolo 7126 osôb. V porovnanís rokom 2008 to predstavujepokles o 33 019 dopravných nehôd,štatistika samozrejme nepostihuješkodové udalosti, ktoré neboli šetrenépolíciou. Čo je však dôležitejšie,na našich cestách bolo usmrtenýcho 211 osôb menej ako v roku2008, čo predstavuje pokles o približnetretinu a výrazný pokles bolzaznamenaný aj u ťažko a ľahkozranených osôb. Veríme, že tentopozitívny trend je iba prvým krokomk ďalšiemu zvyšovaniu bezpečnostina našich cestách.(mb)INZERCIA

5/2010Kultúra strana 13Petržalský sprievodcaGALANDOVCI - LEGENDY SLOVENSKEJ MODERNYV Mirbachovom paláci otvorilizačiatkom februára jedinečnúvýstavu pod názvom Galandovci– legendy slovenskej moderny,v rámci ktorej sa až do 11.apríla budú prezentovať autorizo Skupiny Mikuláša Galandu.Nechajte sa preto inšpirovaťa pozvať na túto unikátnu výstavu.Dielo Galandovcov patrí nepochybnedo zlatého fondu výtvarnejkultúry Slovenska. Andrej Barčík,Anton Čutek, Vladimír Kompánek,Rudolf Krivoš, Milan Laluha,Milan Paštéka, Andrej Rudavský,Ivan Štubňa a Pavol Tóth vybojovaliv šesťdesiatych rokoch minuléhostoročia úspešný zápas za novú,modernú cestu výtvarného prejavuna Slovensku. V ťažkých podmienkachtotality odmietli oficiálnuLen veľmi málo ľuďom sú známeokolnosti, ktoré predchádzalivýstavbe sídliska Petržalka. Veľkolepýplán, ktorý sa mohol staťvýkladnou skriňou svetového urbanizmu,sa zhodou nepriaznivýchhistorických okolností nepodarilouskutočniť. Tu môžemepokojne povedať to známe „kebybolo keby...“.V roku 1965 bola vypísaná medzinárodnásúťaž na „Ideovú urbanistickúštúdiu južného obvodumesta Bratislavy“. To, že išlo naozajo jedinečnú súťaž v celosvetovomkontexte svedčí množstvo zaslanýchnávrhov od kolektívov autorovz celého sveta (310 účastníkovz 28 krajín), ale aj medzinárodnézloženie poroty (odborníci zFrancúzska, Anglicka, Ruska aj Juhoslávie).Za predsedu poroty bolzvolený Arthur Ling (Veľká Británia)a za podpredsedu Štefan Svetko(v tej dobe zastával funkciu námestníkahlavného architekta mestaBratislavy). Do finálneho výberusa dostalo 18 návrhov, z ktorých,ale nebol vybratý víťaz. Keďže žiadenz návrhov nedokázal komplexnevyriešiť túto neľahkú úlohu, porotaudelila 5 tretích cien. Súťažvšak priniesla množstvo zaujímavýchideí a konceptov, ktoré porotadoporučila ďalej riešiť formou seminárova diskusií s odborníkmiaj autormi projektov. Výsledkommala byť mestská časť so 100 000obyvateľmi s komplexnou občianskouvybavenosťou, so zachovanímprírodného rázu krajiny, uplatňujúcnajmodernejšie poznatky z vývojasvetového urbanizmu.Všetky tieto smelé plány bolivšak zo dňa na deň zhatené okupáciouv roku 1968 a následnými rokmitzv. „normalizácie“. Riešenímprojektu bol poverený Stavoprojektna čele s architektami StanislavomTalašom a Jozefom Chovancom,ktorí aj napriek istým snahámo využitie poznatkov zo súťaže nedokázalizabrániť použitiu prefabrikovanýchpanelov a typizovanýchprojektov. Budovať sa museločo najrýchlejšie a najlacnejšie, aj naúkor kvality. Tak sa v roku 1973 začalostavať, ale to je už iná kapitola.Históriu už nezmeníme. Čo savšak zmeniť dá, je rozumným plánovaním(neovplyvneným záujmamibezcitných developerov) a vspolupráci s odborníkmi dotvoriťPetržalku tak, ako to definuje zadaniesúťaže: „Nová Petržalka nemábyť a nebude poňatá ako „obytnáMEDZINÁRODNÁURBANISTICKÁ SÚŤAŽJeden z víťazných návrhov, v ktorom sa počítalo so zachovaním Pečenskéhoramena a prekopaním ďalších umelých kanálov, ktoré by dali Petržalkecharakter mesta na vode. foto mkVýstava potrvá do 11. apríla.spálňa“ mesta, ale ako útvar, ktorýsvojou príťažlivosťou utvorí podmienkypre stále a zdravo pulzujúciživot,“...aby po výstavbe Petržalkystala sa Bratislava skutočne mestomna Dunaji.“foto mkMartin Kleibldogmu socialistického realizmu.K tomu potrebovali, okrem veľkéhovýtvarného talentu, aj veľkúosobnú statočnosť a nebojácnosť.V 50. rokoch a začiatkom 60.to Galandovci nemali ľahké. Straníckešpičky sledovali ich konanies krajnou nedôverou. „Vážený súdruh,výtvarnícka skupina M. Galandu,ktorej prvá výstava bolasvojho času oprávnene kritizovaná,vystavuje v týchto dňoch znova vovýstavnej sieni C. Majerníka .Väčšinaexponátov svedčí o tom, že siGalandovci nevzali poučenie z nedávnekritiky a že zotrvávajú napôvodnej „tvorivej“ línii. Niektoréobrazy najmä práce Barčíka aPaštéku a sochy pripomínajú typickévýplody úpadkového západnéhovýtvarného umenia. Nemožnov tejto súvislosti ani prihliadnuť,že ide o nedávnych absolventovVysokej školy výtvarnej, čo nutnevyvoláva pochybnosti o výchovnýchmetódach tejto vysokej školy,resp. niektorých jej pedagógov.Sosúdružským pozdravom, R. S.“ Vybranéz dopisu s. Rudolfa Strechaja,predsedu Zboru povereníkov,súdruhovi Viliamovi Šalgovičovi.Niektorí Galandovci boli napadnutíz toho, že urážajú robotníckua roľnícku triedu tým, že vosvojich obrazoch a sochách im robiamalé hlavy, a tým chcú upozorniťna ich menšiu inteligenciu Bolipublikované názory niektorých teoretikov„znalcov“, že diela Galandovcovmôžete obrátiť hlavou dolea výsledný vizuálny zážitok je rovnakýalebo sa dokonca zväčší.Do novembra 1972 fungovaloslovenské výtvarné umenie zdanlivonormálne. Na II. zjazde Zväzuslovenských výtvarných umelcovbola umelecká scéna nekompromisnerozdelená na oficiálnua neoficiálnu. Väčšina Galandovcovbola vylúčená zo ZSVU, čo malo katastrofálnenásledky, zákaz vystavovania,nákup diel v galériách a zákazcestovania.Oficiálny materiál z hore uvedenéhozjazdu hovorí o tom, žemnohí výtvarníci zradili programumenia socialistického realizmua stali sa hlásateľmi buržoáznej estetiky.V rokoch 1972-73 doznieva skupinovépôsobenie Galandovcov,odvážnych rebelov a bojovníkov zaslovenské moderné umenie.(rk)DIÁR29. marec - Miroslav30. marec - BenjamínDeň lekárov31. marec - Vieroslava1. apríl – HugoZelený štvrtokZačiatok VeľkonočnýchprázdninMesiac lesovMesiac multikultúrnejkomunikácieMesiac uvedomenia sistresuMedzinárodný deň bojaproti hlukuMedzinárodný deňvtáctvaMedzinárodný deňzábavy v práci2. apríl - ZitaVeľký piatokSvetový deň autizmuMedzinárodný deňdetskej knihyEurópsky deň akcií zapráva migrantov3. apríl - RichardBiela sobota4. apríl - IzidorVeľkonočná nedeľaMedzinárodný deň beznásiliaMedzinárodný deň protinášľapným mínama na podporu akcií protinášľapným mínam5. apríl - MiroslavaVeľkonočný pondelok6. apríl - IrenaKoniec Veľkonočnýchprázdnin7. apríl - ZoltánSvetový deň zdravia8. apríl - AlbertMedzinárodný deňRómov9. apríl - Milena10. apríl - Igor11. apríl - JúliusSvetový deňParkinsonovej chorobyMedzinárodný deňsolidarity oslobodenýchpolitických väzňov abojovníkov proti fašizmuDeň spomienky naholokaust

strana 14 Relax 5/2010ZDRAVIE S IGOROM BUKOVSKÝMAJ O VEĽKONOČNOM STOLEPLATÍ, ŽE MENEJ JE NIEKEDY VIACMilí čitatelia Bratislavskéhokuriéra! Vstúpili sme do Veľkéhotýždňa. Na jeho konci stojí Veľkánoc, okolo ktorej vystupujú rôzniaktéri. Ak sa ponoríme do čítaniaudalostí spred dvoch tisícročí,tam nachádzame mnoho ľudí, ktorínám imponujú svojimi postojmialebo naopak, sú nám nesympatickí,ba až protivní. Kto dnesbez ohľadu na to, či je veriaci aleboneveriaci, nevie kto sú farizeji,kto je Annáš či Kajfáš, kto je Judáš,kto je Pilát alebo Herodes, vojaciči lotri, slabý alebo odvážnyučeník, žena, matka či kajúcnica aaké úlohy mali v procese, ktorý saneoznačuje ako proces roka, desaťči stáročia. Je to proces všetkýchčias, kde išlo o Pravdu s veľkým P.Tak sa nazval totiž Ježiš sám. Ideo pravdu lásky, ktorú ohlasoval, aktorá tak veľmi chýba tomuto svetu.Pravda, ktorá pozná a vidí človeka,jeho život, lesk a biedu, povznesenie,ale aj pád, slabosť, aleaj silu každého človeka. Ak smesa rozhodli vyupratovať svoj dom,ducha cez spytovanie svedomia,nápravy hriechov minulosti dávnejči nedávnej, vieme veľmi dobre,kde stojíme a kým sme v proceses Ježišom. Sme jednoducho ľudiana strane Pravdy a lásky. Uvedomujemesi, že túžime po pokojnomživote a po láske. Preto sa snádejou dívame na nadchádzajúceVeľkonočné sviatky.Sú svedectvom nového života,sú svedectvom toho, že pravdua lásku nemožno ukrižovať, usmrtiťa pochovať. Ona je vždy tak silná,že vychádza znovu a znovu napovrch ľudských dejín a vstupujedo života jednotlivca a spoločnosti,či sa to niekomu páči alebonepáči. Naša úloha, napriekvšetkému čo je medzi nami rozdielne,je poskytnúť šancu pravdea láske, aby vstúpila do nášho životaa mohol sa naozaj začať rozvíjaťnový život, ktorý je tak nádhernezvýraznený vo Veľkej noci.Ona totiž nie je iba akýmsi sviatkomnovej jari, ale predovšetkýmsviatkom ľudskej bytosti obnovenejBožou pravdou a láskou, jesviatkom nádeje v nový rozmerživota. Preto by táto Veľká nocmohla byť naozaj novým začiatkompre každého, ak správne pochopímeaj tento, pomaly sa končiacipôstny čas. Skúsime to? Akéveľké nádeje vkladal a vkladá svetdo samitu, ktorý sa konal v Bratislave,keď sa stretli dvaja prezidenti,ovplyvňujúci beh sveta. Myslítesi, že my sme menej dôležitía menej významní? Veľká noc svetazávisí od každého jednotlivca,nie iba od dvoch prezidentov, akokoľvekmocných ríši sveta. Veľkánoc je výzvou pre každého a celýsvet. Je výzvou s prianím Krista:Nebojte sa, pokoj vám!MALÍ AJ VÄČŠÍ PETRŽALČANIA ZAHLASOVALIZA SVOJICH OBĽÚBENÝCH UČITEĽOVŽe sú pre niektorých svojichžiakov – bývalých alebo súčasných– učiteľkami, na ktoré nezabúdajú,sa v Zrkadlovom háji dozvedeliviaceré petržalské pedagogičkya hŕstka ich mužských kolegov.Popri tom, že na nich nezabúdajú,totiž zareagovali aj na výzvu mestskejčasti a dali o nich vedieť.Do najlepšej päťky sa okreminých ,,prebojovala“ bývalá matematikárkaKatarína Baranová, ktorása popri číslach snažila zasvätiťdeti aj do sveta farieb. ,,Tie dva svetyúžasne kombinovala, bola príjemná,ale zároveň aj prísna,“ napísalao nej jedna z tých, čo dnes vyše90-ročnej pani prešli rukami, a vktorých zostala. Marcela Nemčekováz Materskej školy na Bulíkovejvraj zase dokáže nájsť v deťochskrytý talent a vôbec ich neobmedzujev tvorbe, necháva im absolútnuslobodu. Popritom sa ichsnaží viesť k zodpovednosti. Bývalejriaditeľke jednej z petržalskýchzákladných škôl Oľge Chudovskejje povďačná žena, ktorú pred rokmipovzbudila v ťažkej chvíli, keďjej povedala, aby okoliu dokázala,na čo všetko má. A nasmerovala jutým k učiteľstvu, ktorému sa venujedodnes. ,,Zdenka Tršková milujedeti bez rozdielu, pracuje s nasadením,je empatická, invenčná,obetavá,“ vychválili učiteľku zo Základnejškoly na Dudovej 2 rodičiajedného z jej žiačikov. Bývalá učiteľkaEva Tatárová vraj bola spriaznenoudušou detí s poruchamiučenia, a keď stála na pódiu Zrkadlovéhohája, vybehlo za ňou celkommalé dievčatko so žltými tulipánmi.Učiteľkou, ktorá je o krokvpred, sa tento rok stala MonikaMelicherová. Za to, že sa v počítačochvyzná tak dobre, aby s nimimohla pomáhať aj ostatným.Prítomní učitelia sa zhodli natom, že dobrá škola robí človekalepším, že pozdrav od bývaléhožiaka vždy poteší, a že najdôležitejšiepri učení je, aby boli trpezliví.Sú si vedomí toho, že obdobieškolstvu až tak veľmi nepraje, a žemladí ocenia ich snahu často až vVeľká noc sa nevyhnutne spájas voňavou šunkou, pikantnýmchrenom, varenými vajíčkami,majonézovým šalátom azákuskami. Podobne ako počasVianoc aj teraz nad nami visíhrozba prejedenia. Doktor IgorBukovský z Ambulancie klinickejvýživy sídliacej na Mýtnej 5(www.akv.sk) nám dáva niekoľkodobrých rád, aby sme Veľkú nocprežili pri plnom zdraví.Sviatky jari sú oslavou znovuzrodenia,opäť všetko rozkvitá, rodiasa mláďatá a takmer v každomkúte Zeme sa nájdu ľudia, ktoríoslavujú Veľkú noc. U nás sa spájas vodou, korbáčmi a hojnosťou jedlaa pitia. Niekedy je však tej hojnostiaž nad únosnú mieru. S doktoromBukovským, ktorý je dnesuž dobre známym odborníkom navýživu, sa vám pokúsime poradiť,ako svoje telo počas veľkonočnýchsviatkov nezruinovať.V prvom rade – vyhýbajte sašunke a iným údeninám. Ak naozajneodoláte, nezjedzte za jeden deňväčší kus, ako je vaša dlaň. Údeninypatria k najsilnejším rakovinotvornýmpotravinám. Šunku a klobásynapríklad zabíjajú tisíce spermiíkaždým sústom. V kombináciis cholesterolom (vajíčka, majonéza,stužený tuk v dezertoch) a alkoholompoškodzuje cievy všetkýchdôležitých orgánov, čo mnohýchposunie o poriadny krok bližšie kinfarktu či mozgovej porážke. Priúdení sa totiž dymom dostávajúdo svalov a tuku mäsa molekuly toxickýchlátok. Údeniny obsahujúveľa dusičnanov a dusitanov, ktorémôžu spustiť napríklad migrénovýzáchvat. Je známe, že údeniny zvyšujúaj riziko rakoviny pankreasu,žalúdka, hrubého čreva a konečníka.Každý deň v našom tele vznikániekoľko stoviek rakovinovýchbuniek, ktoré musí imunitný systémobjaviť a zlikvidovať. Akékoľvekprejedanie sa mastnými jedlami,alkohol a veľa sladkostí imunitupoškodzuje.Je pravda, že počas sviatkovplatí - čo domácnosť – to za štamprlík,dva, tri... Možno bude lepšie,ak si vezmete auto a tomuto alkoholovémupokušeniu sa vyhnete.Ak to už musí byť, nevypite za jedendeň viac ako 4 dcl vína (príp. 2malé whisky), ak ste muž, a nie viacako 2 dcl vína (1 malá whisky), akste žena.Vajíčka majú tiež svoje pre aproti. Doktor Bukovský radí, abyste neprekračovali „dávku“ dvochvajíčok za jeden deň. Rátajú sa všakaj koláče, majonéza, šaláty...Krásne ušľahaná šľahačka, vanilkovýkrém, čokoládová pena...Áno, znie to fantasticky, ale všetkéhoveľa škodí. Nezjedzte za deňviac ako dva krémové koláče a radšejuprednostnite suché pečivo.Gazdinky, vezmite si tieto rady ksrdcu a namiesto piatich krémovýchkoláčov upečte jeden a radšejna veľkonočnú misu poukladajtemedvedie labky, jarné túhy, ovsenékoláčiky, orechový či makovýzávin a podobne.Ako sme už povedali, obzvlášťpočas Vianoc a Veľkej noci si radivyhadzujeme z kopýtka. Čo kebyste tento rok nepoložili na stôl rôznebublinkové, prifarbované a dosládzanénápoje? Skutočné zdravievám zaručí čistá voda a z nej varenéčaje. Pite teda pramenitú vodu,nesýtené minerálky, bylinkové čajea 100 % ovocné šťavy.Aby bol veľkonočný stôl dokonalý,vyobkladajte ho množstvompekného ovocia. Verte, že ani vy,ani vaši hostia neodolajú, keď sa nanich bude „usmievať“ krásne červenéjablko, zrelý banán či voňavýpomaranč. K obloženým misámnezabudnite nakrájať veľa zeleniny– papriku, rajčiny, cibuľu, kapustua podobne. A namiesto bieleho pečivanezabudnite použiť celozrnné.Ešte skôr, ako vám zaželáme veľavody – pre zdravie a krásu a bohatúvýslužku, musíme pripomenúť,že odporúčania týkajúce sa množstvaúdenín, vajíčok či zákuskovneplatia na celý deň roku. Prehreškysi doprajte cez Veľkú noc, no ponej sa od údenín a ostatných veľkonočných„nevyhnutností“ radšejpostite. Jazýček je síce „mlsný“, aletelu sa oveľa viac zavďačíte.Veronika Ševčíkovádospelosti, dávno po tom, čo školuopustili.Petržalský starosta Milan Ftáčnikpripustil, že na základných školáchje menej detí, ako bývalo, a žesa trápia, podľa neho to ale v konečnomdôsledku stojí za to. ,,Povýmenách okien je v mnohých triedachlepšie prostredie, zlepšuje saaj vybavenie škôl, pribúdajú novépomôcky,“ informoval o krokochmiestnej samosprávy v tejto oblasti.Vrátil sa aj k zrušeniu Materskejškoly na Fedinovej ulici, ktorú chcúobnoviť, tento rok to ale z finančnýchdôvodov nevyjde.(ld)Daniel Dianšéfredaktor Duchovného pastiera

5/2010Kultúra strana 15NIEKDAJŠIA SÚŤAŽ „POZNAJ SVOJE MESTO“PREHĹBILA MÔJ VZŤAH K BRATISLAVEROZHOVORs dramaturgičkouZUZANOUKAPRÁLIKOVOUNarodila sa a celý život prežilav Bratislave. Pochádza z rodiny,ktorá sa už niekoľko generáciívenuje herectvu. Jej hlas poznámepredovšetkým z dabingova rozhlasu. Mnohí si ju iste eštepamätajú ako Ružovú Aničku, komornúz rozprávky Dlhý, Široký,Bystrozraký alebo z Jaškovho sna.Zuzana Kapráliková je na umeleckúdráhu predurčená. My sme sajej spýtali, prečo ju je viac počuťv rozhlase a málo vídať v televízii,kde v Bratislave má „svoj kútik“ aako prežíva Veľkú noc.Pochádzate z rozvetvenej hereckejrodiny. Bol to dôvod, prečo stesa aj vy pustili na hereckú dráhu?Keď vyrastáte v hereckomprostredí, tak vás to isto ovplyvní.Je pravda, že pôvodne som nechcelabyť herečkou. Chcela som byťvšetkým možným, podľa toho, čoma zaujalo v škole. Túžila som byťpaleontologičkou, astronómkou, čítalasom o tom veľmi veľa kníh, zbieralasom skameneliny. Od deviatichrokov som začala chodiť do Detskejrozhlasovej dramatickej družiny,odtiaľ som sa dostala do dabingov,takže už som bola akoby v jednomkole, no ešte stále som nechcelabyť herečkou. Keď sa nás v školepýtali, čím chceme byť, radila somsa s otcom a on mi navrhol, aby sompovedala, že chcem byť rozhlasováredaktorka. Vtedy som ani netušila,čo to je. Teraz, zhodou okolnostíuž druhý rok, okrem toho, že sa stálevenujem i hereckej práci, robímaj redaktorku v Slovenskom rozhlase.Dokonca vediem Detskú rozhlasovúdramatickú družinu, takžesom sa do nej s radosťou vrátila.Spolu s deťmi a kolegyňou herečkouMartinou Michalcovou pripravujemepravidelnú detskú reláciu Panpulóni.Veľmi nás to baví. Pracujemena dramatických textoch, robímerôzne artikulačné, dychové cvičeniaa pripravujeme deti aj na nahrávkyiných rozhlasových programova hier.V ôsmej triede na základnej školesom sa predsa rozhodla pre herectvoa šla som ho študovať na bratislavskékonzervatórium. Raz, keďsom bola chorá, mi jeden pán povedal,že by som sa mala naučiť počúvaťiných ľudí. Hneď na to som dostalaponuku stať sa externou redaktorkoučasopisu Dámska jazda a sradosťou som ju prijala, okrem inéhoi ako príležitosť počúvať inýchľudí, robiť s nimi rozhovory, zaoberaťsa ich myšlienkami, svetom, čoma nesmierne obohatilo a vymaniloz krútňavy vlastných starostí. Takžepíšem, robím dabingy, hrám.Čo vás v súčasnosti najviac zamestnáva?V Slovenskom rozhlasesom redaktorkou literárnodramatickéhocentra, čižedramaturgicky pripravujemrozprávkové hry a hrypre mládež. Mám na starostiaj vysielacie termíny hierpre mládež a na sobotu rádiaDevín a Regina. Je to veľmizaujímavá práca – vypočujemsi staré hry, povyberámz toho, čo môže ísť dovysielania, napíšem anotáciu.So švagrinou MiškouKaprálikovou-Medvedcovoua ešte s ďalšími kolegynkamikamarátkami ZuzanouKyzekovou a Gabikou Škrabákovouby sme rady naskúšalinejaké „babské“ predstavenie,ale zatiaľ je to len v teoretickejrovine.Okrem toho chodím ešte do večernejŠkoly Anny Sophie, kde sazasväcujem do mladého umenia -umenia priestoru – eurytmie - hláskoveja tónovej. Ťažko sa to opisuje,lepšie je to vidieť a najmä zažiť. Popritommáme hudobnú teóriu, maľujeme,modelujeme z hliny, je tamzborový spev... Človek sa má stále čoučiť, to je skvelé.Je vám bližšia tvorba pre deti alebopre dospelých?To ťažko povedať. Veľmi radadabujem kreslené rozprávky a jepravda, že v sebe stále „oživujem“vnútorné dieťa. Samozrejme, keď samám správať ako dospelá, tak sa takaj správam, ale netreba zabíjať svojufantáziu a hravosť. Návštevy unás doma väčšinou skončia pri nejakejspoločenskej hre. Moja obľúbenáje hra Ivana Mládka a tchýně: „Soudruhu,nezlob se“.V poslednej dobe je vás málo vídaťvo filmoch. Čím to je?Ja som točila hlavne veľmi veľainscenácií, ktoré sa už vlastne prestalirobiť. Potom sa dlho nič nedialo,bolo to také hluché obdobie.V tom čase som hrala v dvoch filmoch.Teraz, keď si zoberiete, koľkoje hercov a koľko sa točí, už tonie je o tom, že by sa išli všetci potrhaťo jedného človeka. Priznám sa,že to ani dáko neskúmam, či by somchcela alebo nechcela hrať, buď topríde, alebo nie.Čo je vám najbližšie? Divadlo,rozhlas, film?Snažím sa robiť to, čo mi je najbližšie.V rádiu a práci za mikrofónomsa cítim naozaj isto, keďže somto robila od detstva. Ostatné veciako divadlo a film sú pre mňa výzva,niečo, s čím sa treba ešte popasovať.Priznám sa, že pri natáčaní ma vždynebavilo to čakanie. Pre herca tonie je také akčné ako napríklad v divadle,kde prežijete príbeh v priebehuhodiny a pol až troch hodín. Asinajviac záleží na tom, aký je scenár, sakými ľuďmi sa stretnete, aký je kolektív,nálada, zámer celého filmu,to je pre mňa dôležité. Pred časomma oslovili aj so študentským filmom.Povedala som im, že ak budútočiť menšiu „depku“, niečo veselšie,tak do toho rada pôjdem.Momentálne sú „depky“ moderné...Je to prirodzené, že kým je človekna škole, skôr ho fascinujú tragické,komplikované veci. Aj mne savo veku okolo 20 rokov páčili tragédie.Čím je však človek starší, v životeuž musí všeličo prekonať, má chuťrobiť niečo odľahčujúce, optimistické.Narodili ste sa v Bratislave, žijetetu. Ako vnímate vývoj nášho hlavnéhomesta za tie roky?Hlavne sa toho veľmi veľa postavilo,aj na našom sídlisku Ostredkyv Ružinove, kde bývam. Našťastiemáme pred domom nádherný parka ten tam, dúfam, aj ostane. Keďsom bola malá chodila som na „Poznajsvoje mesto“ – boli tam rôznekvízy, počúvali sme povesti o starýchbudovách, uliciach. Aj vďakazoznámeniu sa s históriou sa prehĺbilmôj vzťah k rodnému mestu.Na naše sídlisko kedysi chodievalcirkus, podliezali sme maringotkya kŕmili kozy. Potom tam vyrástlipaneláky a cirkus odvtedy stavalipri hoteli Bratislava, na mieste, kdeje teraz kostol.Máte svoje najobľúbenejšiemiesto v Bratislave?Vyrastala som a dodnes bývam vrodičovskom byte, ktorý je na spomínanýchOstredkoch, toto sídliskoa jeho park mám naozaj veľmirada. Rovnako aj bratislavskú Kolibu,hrad Devín, všetky jazerá, ktorésú tu. Na to, že sme hlavné mesto,ešte stále tu máme kam chodiť. Pretodúfam, že aj to stavanie bude pokračovaťs rozumom, nebude to leno peniazoch. Bratislavu mám rada,mám rada ruch, a keď to potrebujem,zájdem si oddýchnuť do neďalekejprírody.Tiež mám rada divadlá, kiná, výstavnésiene. Vždy sa teším na výstavyrôznych umelcov- medzi mojichobľúbených patrí výtvarník PaloMacho, ktorý robí nádherné objektya obrazy zo skla, Veronika LesanaRenčková - jej obrazy, bábky, vankúše.Milujem obchodíky návrhárkyZdenky Krivdovej Gundovej na Klariskeja Mariánskej ulici. A veľmi sami páči interiér a nábytok vo Waldorfskejškole spod rúk výtvarníkaPetra Zvonimíra Heribana.A mojím obľúbeným kútikomje aj čajovňa na Nevädzovej ulici,ktorú vytvorili manželia Slovkovci.Bola som za ňu dokonca bojovaťna miestnom zastupiteľstve, pretožehrozilo, že ju zatvoria.Čo vám na Bratislave naopak prekáža?Je tu veľmi málo plavární, saunovýchcentier či aquaparkov, ktoré bysa isto uživili.A prekáža mi, keď sa stavia aj natakých miestach, kde by sa už skutočnenemuselo. Akoby bez citu.Nechcem nikoho obviňovať, alekaždý by sa mal zamyslieť nad tým,aký to bude mať dopad na ostatných,či to stojí za to - peniaze niesú všetko. Vyrubujú sa stromy, ktorénám pomáhajú dýchať. Na bilbordochvolebnej kampane vidíme - zachovámezeleň v meste, ale žiaľ, súto väčšinou len plané sľuby na získanievoličov. Celkom ma zaujímaosud obchodného domu Ružinov -už dosť dlho je tam škaredé staveniskoa jama plná vody.A dnes som sa už po niekoľkýkrátpozastavila nad tým, že mestskápolícia by na Antolskej ulici prinemocnici mohla skôr tvorivo riešiťkatastrofickú situáciu s parkovaním,ako len dávať papuče chudákom pacientom,ktorí sú radi, že mali vôbeckde zastať.Dočítala som sa o vás, že ste oddetstva boli vedená k čítaniu.Máte aj teraz niečo rozčítané?Momentálne mám rozčítanýchniekoľko kníh, Angelológiu RNDr.Emila Páleša, Čaro prírody MiraŽiarislava Švického, nedávno somdočítala knižku, ktorú mi požičalamoja kamarátka – čerstvá mamička- „Tvoje dieťa ako šanca pre teba“ odZdeňky Jordánovej. Je to taká motivačnáliteratúra, pripravujem sa dobudúcnosti.Čítam aj novú knihu od ruskéhopsychológa Valerija Sineľnikova.Je to o preprogramovaní starýchvzorcov, obrazov v podvedomí, ktorénám spôsobujú ťažkosti v bežnýchsituáciách alebo pri spĺňaní životnýchsnov. Je to veľmi dobré, každémuodporúčam.Ďalej Galina Šeremetěvová –moja obľúbená spisovateľka. Nedávnoveľmi vtipne napísala Jsemžena, ako ja hovorím, manuál preženy. Rovnako sa chystám na novéhoDana Browna. Na toho som „namotaná“,má ľahký a pútavý štýl písania.A dostala som kopu kníh odmoderátora Dada Nagya, s ktorýmčasto spolupracujem na jeho reláciio knihách Literárna revue - (vysielanejraz za dva týždne v piatok o20:05 na Rádiu Slovensko), takže užsi musím len nájsť čas na to, aby somich mohla prelúskať.Už o niekoľko dní sú tu veľkonočnésviatky, ako ste ich trávili v detstvea ako si ich užívate teraz?V detstve som veľkonočný pondelokprestála pri okne v túžobnomočakávaní kúpačov a vždy som ichpoctivo počítala, aby som sa nimimohla v škole pochváliť. Chalani mavytiahli na chodbu s podporou môjhootca a poriadne ma vyšibali a pooblievali,na balkóne sa potom sušiloniekoľko kusov mojich šiat. Obdarilasom chlapcov vlastnoručnemaľovanými vajíčkami, koláčikmi.Dnes sa teším, že mám aspoňmalého synovca Miška, ktorý maaj s tatom prídu vyšibať, lebo môjmubudúcemu manželovi kupujemkorbáč sama s nádejou, že ma možnovyšibe, aby som mala zdravé nôžkya obleje, aby som bola po celý rokkrásna. Na to mi väčšinou s úsmevompovie, že to mi nepomôže.Veronika ŠevčíkováDOBRÁ VECDO 10. APRÍLA MÔŽE-TE ŽIADAŤ O „NARCIS“Už 14 rokov pokračuje verejnázbierka so známym názvom – Deňnarcisov. Tento rok sa tisícky dobrovoľníkovrozpŕchnu po mestách16. apríla, aby vyzbierali finančnéprostriedky pre pomoc onkologickýmpacientom. Za zbierkou stojíuž dobre známa nezávislá charitatívnanezisková organizácia Ligaproti rakovine – člen Európskejasociácie Líg proti rakovine a Medzinárodnejúnie proti rakovine.Celoslovenská zbierka, ktorása stala už aprílovou tradíciouv našich mestách, je symbolizovanánarcisom. Ak sa rozhodnete venovaťľubovoľnú sumu do pokladničkytejto ligy, dostanete od dobrovoľníkovnarcis - kvietok jari anádeje, ktorý si ľudia pripínajú vtento deň na svoj odev, aby vyjadrilisolidaritu s osobami postihnutýmirakovinou. Organizácie a záujemcoviao pridelenie financiíz výnosu Dňa narcisov 2010 môžuo ne žiadať prostredníctvom formulára,ktorý sa nachádza na internete.Vmestiť sa musíte do dvochkategórií. Podporené budú projekty,ktoré sa zaoberajú psychosociálnoustarostlivosťou o onkologickýchpacientov a poskytujú službypre zlepšenie kvality ich životaalebo ide o základný, translačnýa klinický výskum, rozvoj prevencie,diagnostiky, liečby a rehabilitáciev onkológii.Každý projekt, na ktorý požiadateo financie, bude riadne posudzovanýGenerálnou radou Ligyproti rakovine SR. Posudzovanévšak budú len tie žiadosti, ktoréstihnú do organizácie prísť do10. apríla 2010. Všetky informácienájdete na stránke www.lpr.sk.ADOPTUJTE SISTARÝCH RODIČOVMnohým možno už od detstvachýba starká či starký. Občianskezdruženie C.A.R.D.O rozbehlov Bratislave už pred štyrmi rokmiprojekt – Adoptuj si starého rodiča.Hlavným poslaním projektuje podpora starých a umierajúcichľudí prostredníctvom dobrovoľníkovv domovoch dôchodcov a zariadeniachsociálnych služieb. Tentoprogram momentálne fungujev troch bratislavských domovochdôchodcov - Domove dôchodcovHestia v Dúbravke, v Dome tretiehoveku v Petržialke a v Náručizáchrany senior a junior v Dúbravke.Cieľom tohto projektu je získavaniedobrovoľníkov, ktorí by boliochotní venovať svoj čas starým ľuďom.Keďže táto práca je psychickynáročná, vyžaduje emocionálnenasadenie, dobrý psychický stava teoretickú prípravu, ktorú organizáciazabezpečuje.(vs)

strana 18 Šport5/2010BRATISLAVČAN HALÁK VYTVORIL V NHL SLOVENSKÝ REKORDBol jednou z kľúčových postávslovenskej reprezentácie, ktorá nazimnej olympiáde vo Vancouverizískala historicky najvyššie umiesteniev podobe 4. Priečky. Po návratez dejiska ZOH do zámorskejNHL pokračuje v službách Montrealuv skvelých výkonoch a zaradilsa medzi popredné brankárskeosobnosti vrcholiacej sezóny profiligy.Bratislavský rodák JaroslavHalák si v marci vytvoril osobnémaximum šesť víťazných stretnutív rade, čo je zároveň aj novým slovenskýmrekordom.Canadiens aj vďaka Halákovejšnúre poskočili z hranice postupudo play off až na 6. priečkuVýchodnej konferencie. Po prvomvíťazstve na ľade Los Angeles malslovenský gólman pôvodne protiAnaheimu odpočívať, no jeho kolegaCarey Price sa už po prvej tretineporúčal s troma inkasovanýmigólmi na striedačku. Vo zvyšnompriebehu Halák vychytal všetkých21 striel a zdanlivo stratený zápasJaroslav Halák vzbudzuje rešpekt u najobávanejších strelcov NHL.Canadiens nakoniec v nájazdovomrozstrele vyhrali. „Osobne si myslím,že pre brankára je ľahšie naskočiťdo zápasu, v ktorom sa zdábyť už rozhodnuté o prehre. Nemalisme čo stratiť a necítil sompreto žiadny tlak. Len som sa sústredilna zneškodňovanie striel aaž do konca predĺženia som malo prácu postarané,“ skonštatovalbrankár, ktorý na začiatku sezónyzačínal ako Priceova dvojka. Nasledovaliúspešné súboje s TampouBay, Edmontonom a Bostonom.Práve po triumfe nad Bruins Halákvyrovnal svoj strop v podobe päťzápasovejvíťaznej šnúry. „Prekvapiloma, že som dostal znova príležitosťnastúpiť od začiatku stretnutia,pretože v predchádzajúcom zápasesom nechytal práve najlepšie,hoci sme aj napriek tomu vyhrali.“Trénerovi Jacquesovi Martinovisa dôvera v schopnosti Bratislavčanavyplatila a prišiel aj bonus.Víťazný poltucet Montreal zavŕšilúspechom nad New Yorkom Rangersaj so slovenským kanonieromMariánom Gáboríkom.„Bolo to predovšetkýmo skvelom úsilínašich chlapcov,“ chválilskromne pred zámorskýminovinármi odchovanecbratislavského Slovanaspoluhráčov korčuliarova pokračoval: „Vďakanim sa súper dostal lenk niekoľkým strelám a keďaj vystrelil, všetko som jasnevidel.“ Habs v bránke s24-ročným Slovákom nenašielpremožiteľa v riadnomhracom čase ani vsiedmom stretnutí, no vsamostatných nájazdoch vderby s Torontom už ťahalza kratší koniec.Doterajším rekordom pre Halákabolo päť víťazstiev v jednomslede z marca 2007. Rovnakou bilanciousa zo štvorice slovenskýchbrankárov, ktorí sa doposiaľ predstaviliv najkvalitnejšej lige planéty,mohol pochváliť iba Halákovreprezentačný kolega Peter Budajz Colorada. Ten je aj autorom inejrekordnej série, ktorá by mohlabyť pre aktuálne piateho najlepšiehobrankára NHL v percentuálnejúspešnosti (92,3%) ďalšou motiváciou.Banskobystričan v decembri2006 absolvoval až 12 štartovv rade bez prehry v riadnom hracomčase.(pk)HOKEJISTI SLOVANA PO DRÁME DO SEMIFINÁLE PLAY OFF PROTI NITREfoto NHLHokejisti bratislavského Slovanavyradili vo štvrťfinále play offhokejovej extraligy rivala HKmZvolen v sérii 4:1. V piatom zápasezaujímavej série videli diváci vružinovskej Samsung Aréne neskutočnúdrámu, ktorá poriadnezdvihla fanúšikom „belasých“ adrenalín.Bratislavčania napokonvyhrali zápas 3:2 po predĺžení auž sa môžu sústrediť na semifinále.V ňom sa Slovanu postaví Nitra,ktorá na vyradenie Banskej Bystricepotrebovala o zápas viac a napokonpostúpila po výsledku 4:2 nazápasy.V rozhodujúcom súboji hráčisedemnásobného slovenskéhomajstra prehrávali so Zvolenčanmi0:2 až do 57. minúty a hrozilo im,že sa séria opäť presunie do Zvolena.No potom si hostia Pucheromzrazili puk do vlastnej siete aHujsa minútu pred koncom riadnehohracieho času vyrovnal, čímposlal drámu do predĺženia. Hrdinomdomácich sa stal 19 sekúndpred koncom predĺženia 25-ročnýRichard Huna, ktorý strelil v tohtoročnomplay off síce prvý, ale o todôležitejší gól a v Ružinove eufóriagradovala. Huna bude musieť niečopoplatiť za gól aj do klubovejpokladne, no vôbec mu to nevadí.„Niečo ma to stáť bude, ale neviemkoľko presne. Naši pokladnícimi zrejme niečo za tento kúsokvymerajú,“ povedal šťastný strelec.Slovan začne semifinále na domácomľade. Jeho fanúšikovia si môžukúpiť upravený a zvýhodnený balíčekvstupeniek na semifinálovéstretnutia play off. Cena vstupenkyjednotlivo na prvé dva domáce zápasyv pondelok a utorok (29., 30.marca) na „A“ sektory je 10 eur ana „B“ sektory 8 eur. Cena zvýhodnenéhobalíka na obe stretnutia na„A“ sektory je 18 eur a na „B“ sektory14 eur. S predajom sa už začalo,v deň stretnutí 29. a 30. marcasa budú vstupenky predávať už lenjednotlivo.(pk)FUTSALOVÚ REPREZENTÁCIA PROTI „ORANJES“ OPÄŤ VYSTUŽIA HRÁČI SLOV-MATICUSedem futsalistov bratislavskéhoSlov-matic FOFO a dvaja jehomestského rivala Across PinerolaBratislava sa dostali do nominácieslovenskej reprezentácie, ktorási tento týždeň zmeria sily v priateľskommedzištátnom dvojzápases Holandskom. Všetci fanúšikoviadobrého futsalu v hlavnom mestemôžu osobne navštíviť prvý duelzverencov trénera Richarda Baču,ktorý má výkop v pondelok o 20.00hod v športovej hale na bratislavskýchPasienkoch. Priamy prenos zprestížneho duelu vysiela aj STV3.Druhý zápas sa odohrá o deňneskôr v ŠH Milénium v NovýchZámkoch. Zaujímavý je najmä návratikony reprezentácie aj bratislavskéhoSlov-maticu VojtechaVáradyho do najcennejšieho dresu,skúsený hráč mal dlho problémyso zraneným kolenom. Vrásky načele trénera Baču vyvolalo ale tiežniekoľko nepriaznivých správ. Prezranenie mu vypadli Ján Švikruha,druhý najlepší strelec po základnejčasti v aktuálnej sezóne futsalovejKYMA extraligy s 22 gólmi, a rovnakoaj opora RCS Košice AntonioHernandez. Okrem Váradyhosú v nominácii aj jeho kluboví spoluhráčibrankár Mário Gašparovič,Anton Brunovský, Ladislav Mikita,kanonier Peter Haľko, Atilla Fehérvária Martin Rejžek. Z Pinerolyoblečú dres s dvojkrížom na prsiachMarek Bahna a Martin Cintula.Najväčším prekvapením v nomináciiholandského trénera MarcelaLoosvelda je neúčasť NajibaEl Allouchihi, ktorý patrí v tíme„tulipánov“ k najlepším hráčom.V dobrej pamäti ho majú aj naši reprezentanti,v novembri 2008 im vNijkerku strelil dva góly. Mohutnývzrastom , technicky a kondičnevynikajúco pripravený futsalistav nominácii figuroval iba ako náhradník.INZERCIAInzercia.indd 1 25.3.2010 15:22

all_print_zajace_275x380_0310.indd 1 25.3.2010 11:44:145/2010Inzercia strana 19PESTRÉ VÍKENDY V NOVOM CENTRE BRATISLAVY1. – 3. APRÍLA od 9 00OSLÁVTE PESTRONOČNÉ SVIATKYV EUROVEA GALLERIIVEĽKONOČNÉ REMESELNÉ TRHY | BIOFARMA SO ŽIVÝMI ZVIERATAMI | VÝSTAVA MLADÝCH UMELCOVINŠPIROVANÁ SLOVENSKOU TRADÍCIOU | HUDOBNÉ A TANEČNÉ FOLKLÓRNE SKUPINY | KREATÍVNE DIELNE PRE DETISÚŤAŽ O NOVÉ AUTO!www.eurovea.com

strana 20 Bratislavské udalosti v obraze5/2010Nielen na Kopčianskej ulici sú ukradnuté kanalizačné poklopy hrozbou pre obyvateľov i pre vodičov.Krátko po tom, ako Bratislavský kuriér upozornil na bezohľadných vodičov a nezáujem polície, užnebude pred bizniscentrom CBC na Mlynských Nivách také ľahké zaparkovať, kde sa komu zachce.Najnovšie CD skupiny LOJZO - 16 pôvodných, notoricky známych skladieb ako aj úplné novinky,predstavila skupina v reštaurácii Alžbetka. Krstným otcom bol známi spevák Pavol Hamel.Aj vy ste si v posledných dňoch poriadne zanadávali na podobné „míny“,na ktoré ste neočakávane narazili?Stromová alej na Kalinčiakovej ulici musela začiatkom marca definitívne ustúpiťvýstavbe spojenej s novým zimným štadiónom.Nový subjekt na slovenskej politickej scéne strana Únia, vsadila okrem iných aj na známe tvárebratislavskej samosprávy Milana Cíleka a Branislava Zahradníka.Po klavírnej klaviatúre sa môžu Bratislavčania prejsť na jedinom mieste v meste - predChopin Airporthotelom Bratislava na Galvaniho ulici. Vo vstupných priestoroch hotela sipopritom až do konca apríla môžu pozrieť výstavu plagátov s názvom Fryderyk,vráť sa do Varšavy.

5/2010Relax strana 21V BRATISLAVE JE, ČO POTVRDZUJÚ AJ FOTOGRAFIEOD ČITATEĽOV, VEĽA ZANEDBANÝCH ZÁKUTÍEšte stále môžete reagovať na výzvu Bratislavského kuriéra a posielať nám fotografie podľa vás najzanedbanejších zákutí v Bratislave. Ku každej priložte krátkypopisok. Na vaše tipy čakáme na redakcia@bakurier.sk.Ako obyvateľ Bukovej ulice sakaždý deň stretávam s neporiadkom- nelegálnou skládkou na križovatkeulíc Buková - Nad lomom.Oproti nej sídli Maďarské veľvyslanectvo,takže je to krásna vizitkaBratislavy. V okolí sa nachádzajúaj mnohé ďalšie veľvyslanectvá,Hotel Bôrik. Neprekáža táto situáciavedeniu mesta? Pôvodne tubolo zberné hniezdo na separova-,,KRÁSNA“ VIZITKAkošov. Neupratuje sa, nerobia toani mnohí z prevádzkarov podnikov.Zdržiavajú sa tu – a prespávajú– bezdomovci. Schodisko domua pasáž využívajú nielen ako nocľaháreň,ale aj ako verejnú toaletu.Roznášajú choroby. Sú aj nebezpeční,lebo sa vyhrážajú zabitímnožom tomu, kto ich chce odtiaľvyhnať. Nezriedka šokujú obyvateľovdomu vychádzajúcich z bytov,keď sa im zjavia priamo preddverami.V noci pasážou prechádzajú ajpodgurážení či nadrogovaní mladíľudia, ktorí rušia nočný kľud rozbíjanímfliaš od alkoholu, vyzváňanímna domových zvončekocha ,,spevom“ nabitým decibelmi.Ešte v predchádzajúcom volebnomobdobí sľúbila mestská časťrevitalizáciu Liga pasáže. Vypraconýzber firmy OLO, čo je, bohužiaľ,dôvodom návyku mnohých občanovna zbavovanie sa akéhokoľvekodpadu na tomto mieste. Zbernéhniezdo už presunuli približneo dvesto metrov nižšie do čistéhoprostredia. Ak to tam dopadne podobne,máme tu ďalšiu skládku.Jakub LuptákLiga pasáž, spájajúcu dom naDunajskej 18 s domom na Grösslingovej23, predala mestská časť StaréMesto dnes už vlastníkom bytovuvedených domov, ale zaťažilaich vecným bremenom na ňu správom prechodu všetkým obyvateľoma návštevníkom mesta. Navyšesi ponechala všetky nebytovépriestory v suteréne a na prízemí,kde sú viaceré obchody a gastronomicképrevádzky. Tým znemožnilavlastníkom bytov, aby mohliz nemalých financií, získavanýchz týchto nebytových priestorov,udržiavať a zveľaďovať dnes už74-ročnú kultúrnu pamiatku.Pasáž je veľmi vyťažená, využívasa aj ako ulica. Je celá počmáranágrafitmi, špinavá od mastnýchodpadkov z tu ponúkaných jedál,ale bez zabezpečenia odpadkovýchLIGA PASÁŽ TREBA ZREVITALIZOVAŤval sa projekt, v rámci ktorého sa,žiaľ, pasáž len osvetlila.Opäť sa zvolebnieva. Očakávame,že Staré Mesto si už všimnetúto najšpinavšiu a najnebezpečnejšiupasáž na svojom území, ktoráje v blízkosti historického centrazlou vizitkou miestnej samosprávy.Pasáž treba zrevitalizovať úplne– z oboch jej strán osadiť mrežes možnosťou ich uzatvárania v časenočného kľudu. Len tak možnouchrániť obyvateľov a zvýšiť kultúruv tejto pasáži, ako to dokladajúpríklady z iných pasáží v meste.Preto prosíme kompetentnýcho urýchlenú nápravu.Správca domu a zástupcoviavlastníkov, Dunajská 18a Grösslingová 23.Skládka v blízkosti Maďarského veľvyslanectva.NA KOPČIANSKEJ MAJÚ „BOHATÝ VÝBER“Okolo kontajnerového stojiskana Kopčianskej ulici sa už niekoľkotýždňov rozrastá rôzny domovýodpad. Nájdete tu skutočneveľa rôznych vecí - skrine, ľadničky,matrace a iné.MiroslavLiga pasáž už roky čaká na lepšie časy.Kadečo nepotrebné nájdete aj na Kopčianskej ulici.KÝM SA NESTANE NIEČO ZLÉ, JE VŠETKO V PORIADKUPrijmite pozvanie na obhliadkuterénu na Budatínskej ulici.Toto smetisko začalo vznikať užpred prvým snežením, po tom, čosneh zmizol, skládok pribúda. Jezaujímavé, že nikoho to nezaují-ma, nikto to nevidí, nikomu to neprekáža.Čo kompetentní? Nájdetetam chemický odpad, uhynutézvieratá, ktorých telá sa už rozkladajú.Veď pokiaľ sa nič nestane,napríklad, že vietor zaveje vírus doneďalekej lekárne, skladu liečiv, pekárnealebo reštaurácie, a nevznikneepidémia, dovtedy je všetko vporiadku, žijeme a bývame kultúrne.Rastislav GemerskýMalými smetiskami nazval PetržalčanAndrej Školkay neporiadokna fotografiách, ktoré poslal.Jedno sa nachádza oproti no-MALÉ SMETISKÁvostavbe Digital Park II, druhé prinadjazde, čo smeruje k Záporožskejulici.Ďalšia skládka vznikla aj pri nadjazde smerom na Záporožskú ulicu.Na Budatínskej ulici vyrastá tiež nepekná skládka.

strana 22 Relax5/2010

5/2010Relax strana 23Keďže o niekoľko dní sú tu sviatkyjari – Veľká noc, ponúkame vámrecepty na veľkonočné jedlá, ktorýmivoňal Prešporok pred desiatkamiči dokonca stovkami rokov právev tomto období. Či sa rozhodnetepre pečenie sladkého alebo mäsovéhobarančeka, môže vás hriať pocit,že sa držíte receptúr našich prababičiek.Vydavateľstvo Matica Slovenská(www.vydavatel.sk) vydalov roku 2000 knihu od Petra ŠevčovičaZ kuchyne starého Prešporka.Prinášame vám z nej nostalgickéúryvky ako aj cenné historické receptytakmer doslova opísané z pôvodnýchkníh.Posledný týždeň veľkého pôstužil už viacjazyčný Prešporok v očakávaníVeľkej noci a vítania jari.V každej dedine očakávali sviatkypo svojom, Prešporok si od všetkýchčosi vzal a slovanské zvyklosti pomiešalisa v ňom s nemeckými amaďarskými. Všetko bolo bohatšiea honosnejšie ako inde, aj obyčajovsa zadržiavalo viac.V pondelok, utorok a streduvznášal sa nad Prešporkom predsmrtnýkrik zarezávaných capčekova barančekov, lebo ich mäso samuselo zopár dní nechať odležať,Z KUCHYNE STARÉHO PREŠPORKAaby bolo krehké. Do nozdier udieralalákavá vôňa sviatočného vypekania.Na zelený štvrtok začali sa vkostoloch veľkonočné pobožnosti aprešporské panny sa chodievali česávaťpod dunajské vŕby, aby na jara v lete boli čo najkrajšie.Keď večer zvony odleteli doRíma, vyrútili sa do ulíc chlapciohlušovať svet rapkáčmi a krikom.Veľký piatok býval tichý adámy sa chodievali do kostolov vyplakaťnad Kristov hrob. Ak plakaliúprimne, celý nasledujúci rok malood ich rodín bočiť diablovo zlo.Na Veľký piatok vo všetkých rodináchvarievali makové rezance,aby sa v nasledujúcom roku urodilotoľko peňazí ako maku a mnohébujné dievky obsypávali sa mravcami,aby za nimi behali mládenci.Vo všetkých kostoloch na každejsvätej omši svätili sa veľkonočnéjedlá a pestro zafarbené vajcia.Ľudia z kostolov s košíkmi posvätenýchpotravín v rukách domov utekali,aby urýchlili príchod dobrýchčias.Keď sa v podvečer na Bielu sobotu,po Vzkriesení, so štedrou oferouopäť rozozvučali zvony, vracalisa zbožné rodiny z bohoslužieb domovzasadnúť k slávnostnej studenejvečeri so šunkou, varenými vajcamia čerstvým chrenom, ktorousa definitívne končil pôst a začínalsa čas jarnej hojnosti. Gazdoviasi poobzerali vráta svojich stajní,či majú na nich kolomažové kríže,ktoré zabránia bosorkám prístupk dobytku, gazdiné poobmetalisvoje domy brezovou metlou, abyich ochránili od hmyzu.Slávnostný obed Veľkonočnejnedele sa začínal delením posvätenéhovareného vajca. Každý stolovníkmusel z neho kúsok zjesť, abynikto z rodiny cez rok nikde nezablúdila ak by aj život rodinu azdana čas rozlúčil, aby sa do nasledujúcejVeľkej noci zasa zišla.Šarvanci povyliezali na dunajskévŕby narezať si čerstvé prútiena šibké korbáče, pouliční predavačina všetkých uliciach predávalilacné farbisté voňavky, dievčatámaľovali posledné kraslice pre šibačov.Matka každej pripravila zopäť garderób na preoblečenie, lebopondelkoví polievači chodievali vkŕdľoch a nešetrili vodou. Hasiči sostriekačkami vyrukovali do ulíc užo šiestej ráno a krásavice, ktoré saokolo nich nedopatrením obšmietali,premieňali na vodníčky.Bývali to sviatky veselé i dôstojné.Žobráci počas nich nežobrali,lebo v stredu dostali od Prešporčanovdostatok poživne s podmienkou,že otrhanosťou a špinavosťounepokazia slávnostný výzor mesta.V pondelok však už postávali nasvojich „pľacoch“ s vedrami plnýmivody a stará či mladá dáma idúcaokolo nich musela dať almužnuskôr, ako ju obliali. Mestská políciana Veľkonočný pondelok zasahovalalen pri zriedkavých ruvačkáchmedzi skupinami podpitých polievačov.(vs)KURIÉR KVÍZ? ? ? ?? ?1. Liga proti rakovineorganizuje v tomto roku Deňnarcisov už:a) 14.-krátb) 15.-krátc) 16.-krát2. Minulý rok navštívilomestskú pláž na Tyršovomnábreží zhruba :a) 80-tisíc návštevníkovb) 140-tisíc návštevníkovc) 180-tisíc návštevníkovPOMÔCKY:SALDA, MONIZ,DEASE, DUDJA,NÝ, STAMM,RABA, BUNIAS,DOELZRÚCAL, ZHODILROMÁNA. N. TOLSTÉHOODKIA¼,SKADIA¼ÈAS TELAIVAN (DOM.)PÍSMENOGRÉCKEJABECEDYNAPODOBÒUJENAPÍNALK SEBEZBORZÁSTUPCOV¼UDUDOLÁRNAMÍBIJSKÝ(KÓD MENY)ÈARODEJNÍKZ KRAJINY ..2. ÈASTAJNIÈKYASOCIÁCIAVÝZKUMNÝCHORGANIZÁCIILACKS ARMYVALUENAVLHÈISLINAMITKAL1. ÈASTAJNIÈKYVYHYNUTÉPLEMENO PSOVPLÁŽKMEÒ,PO NEMECKYPOLOŽENIE(ANGL.)OKAMŽITEZAUJMESEDACIUPOLOHUPOMENOVÁVASEVERNÉMARIANY -ŠPORT. KÓDTAK (NEM.)PORTUGALSKÝNEUROLÓGVODIÈ TEPLAA ELEKTRINYJAZEROV TURECKUKÓREA(KÓD KRAJINY)ŠPANIELSKARIEKA3. Prvá historická zmienka ohrade pochádza zo začiatku10. storočia. Ide o:a) Hrad Pajštúnb) Hrad Devínc) Bratislavský hradINSTITUTE OFTECHNICALEDUCATIONCUDZIE ŽENSKÉMENOŽENSKÉ MENO(3.1.)DEFICITLET. SPOL. USAPOPEVOKJAZERO V LITVEEUKALYPTUS12. HODINAV NOCIPRASKALABLKOTANIENEJASNEJAZERO V BRIT.KOLUMBIIKANADEPOSTAVAZ ANTICKÝCHBÁJÍ (SKRINKA)NESPÍMDOZERANIENA NIEKOHORORIPOVNÍK(BOT.)DRAVÝ VTÁKPO¼SKÁ RIEKAZVUKVYDÁVANÝHRDLOM4. Slovenské národné divadlozažíva už:ZAKLADATE¼ZSSR3. ÈASTAJNIÈKYSPRÁVACHVÁLOSPEVPOZNAL,PO ÈESKYŠPZOLOMOUCA(ÈR)JARMOKZDRUŽENÁHOTELOVÁAKADÉMIAa) 70. sezónub) 80. sezónuc) 90. sezónuMALÝPÁRNOKOPYTNÍKSÍDLOV BELGICKUOHÝNARIEDKA TKANINAZ BAVLNYINDICKÁTANEÈNICAMESTOV TURECKUVšetkým (dokončenie v tajničke) je určený Národný beh Devín – Bratislava, ktorý je na programe 11. apríla. Štartuje sa tradične pod HradomDevín, dospelí si opäť zabehnú 11 625 metrov, deti 2 600. Výsledky vyhlásia v cieli - v centre mesta. Rady môžu záujemcovia podľa www.starz.sk získavať od trénera Ivana Gaboviča každý piatok. V Športovej hale Elán im vysvetlí, ako sa majú na preteky pripraviť. Správne odpovede nám,prosím, neposielajte, v tejto rubrike sa nesúťaží o nič.SPRÁVNE ODPOVEDE:1a, 2b, 3c, 4c