PDF - 5,7MB - Slováci vo svete

IIMEDZI DVOMA DOMOVMIvoríme aj o spoločnom česko-slovenskom literárnom kontexte.V Prahe vyštudovala (ale naopak aj prednášala) veľká časť slovenskejinteligencie v časoch, keď sa rozhodovalo o národnomkultúrnom smerovaní. Množstvo slovenských spisovateľov našlov Prahe svoj „druhý domov“, ako to výstižne pomenoval, odvolávajúcsa na slová vyznania Prahe z pera Vavra Šrobára, českýliterárny historik a slovakista Emil Charous. Neľahkú tému„Praha a slovenská literatúra“ vynikajúco spracoval v rovnomennejknihe „Druhý domov“, ktorá vyšla v Prahe v roku 1998.Rovnaký autor vydal v roku 2001 v Slovensko-českom klubeantológiu „Pražské inšpirácie slovenských spisovateľov. Prahav zrcadle slovenské literatury“, o rok skôr prišiel rovnaký vydavateľso zborníkom „Slovenská literatúra v Prahe 2000“, ktorýbol na rozdiel od antológie širokého historického záberu prehľadomaktuálneho stavu na prelome dvoch tisícročí.Slovenská literatúra v Česku nestratila dych ani po rozdeleníČesko-Slovenska a vzniku dvoch samostatných štátov.V Česku pôsobí plejáda slovenských prozaikov a básnikov,vydávajú knihy, v roku 2002 vznikol Slovenský literárny klubv ČR, ktorý združuje viac než štyridsiatku autorov a je kolektívnymčlenom českej Obce spisovateľov a Slovenského centraPEN. Jeho predsedníčkou je Oľga Feldeková, čestnými predsedamisa pri založení stali Vojtech Zamarovský a veľvyslanecLadislav Ballek. Slovenský literárny klub v ČR vydáva spoluso Slovensko-českým klubom a oboma PEN klubmi rozsiahlya prestížny literárny štvrťročník, česko-slovenskú revueZrkadlenie-Zrcadlení. Organizuje tiež Literárnu súťaž JánaKollára v troch vekových kategóriách, ktorá objavila množstvomladých talentov, a vyvíja rozsiahlu kultúrnu činnosť, zameranúi na prepájanie slovenských a českých literárnych klubov.Prílohu Literárne dotyky má aj mesačník Slovenské dotyky,vydávaný Slovensko-českým klubom. V minulosti vydávalZväz Slovákov v ČR literárny štvrťročník Slovenské rozhľady.V Prahe i Brne je etablovaná univerzitná slovakistika, venujúsa jej však napríklad i bohemisti v Olomouci.Do antológie sme zaradili prozaikov Ľubomíra Feldeka,Oľgu Feldekovú, Jána Rakytku, Naďu Vokušovú a postmodernúpostavu Gaca Novomesského, publikujúceho pod viacerýmimenami. Koniec-koncov, mystifikácia patrí k postmoderneneodmysliteľným spôsobom. Treba dodať, aj v prípadeďalších autorov možno zaznamenať príklon k rôznym hybridnýmžánrom, intertextualite a ďalším typicky postmodernýmprvkom. Život vo veľkom, multikultúrnom meste, kde sa necítiaako cudzinci, ale sú plnohodnotnou súčasťou tunajšieho(nielen) literárneho života ich tak oproti jadru slovenskej prózyv zahraničí posunul do inej polohy. Mimoriadne zaujímavýje slovenský fejtón v Česku, ktorý sa zásluhou manželovFeldekovcov, Mariána Vaneka a Nade Vokušovej stal svojbytnýmfenoménom. Prakticky všetci zmienení autori sa venujú čivenovali aj iným žánrom, v prípade viacerých z nich je dokoncaťažisko tvorby v próze, dráme či esejistike, prípadne v novinárskejtvorbe, aj ich prozaická tvorba je však neopomenuteľnáa vyhradila im tak miesto v tejto antológii. Samozrejme, v Českupôsobia aj ďalší významní slovenskí literáti, venujúci sa próze:Marián Palla v Brne, Vladimír Kavčiak, Mikuláš Bielik čirabín Karol Sidon v Prahe píšu po česky, fejtónu sa venuje ajMarián Vanek, inak i popredný karikaturista a ilustrátor, esejiFedor Gál alebo Egon T. Lánský, detskej literatúre Irena Gálováa Peter Stoličný, spomedzi mladých autorov možno pripomenúťmladého psychiatra Róberta Kačenáka či Mateja Thomku,vedúcu osobnosť literárno-klubového života. Nataša Tanskávytvorila aj rozsiahle prozaické dielo (populárna je jej „šťukológia“),to však do roku 1992.Slovenská próza i literatúra ako celok je životaschopná a jeintegrálnou súčasťou literárneho života v zahraničí i slovenskéholiterárneho diania vôbec, hoci vykazuje i nejedno špecifikum.Práve i tým je mimoriadne cenná.V antológii sú ukáźkami zastúpení Ľubomír Feldek, OľgaFeldeková, Gaco Novomesský (alias Viola Vyholená-Šípiváalias Dušan Malota), Naďa Vokušová, Ján Rakytka a MichaelaRosová. Vyberme aspoň dva krátke texty...V ZIME K NÁM NECHODIL CIRKUSOĽGA FELDEKOVÁV zime k nám nechodil cirkus.„Cirkusy chodia iba v lete,“ hovorila mimama keď som bola raz v zime smutná, žeu nás už dávno nebol cirkus. Ale predsa lenaj v zime prišiel. -- nie síce cirkus, ale hypnotizérs manželkou. Ich vystúpenie sa malo konaťv Hasičskom dome.Mama mala taký zvyk privádzať k nám nanávštevu niekoho z ulice. A práve vtedy, keďmalo byť to vystúpenie, priviedla k nám nanávštevu jednu pani, ktorá mala ústa namaľovanéúplne načerveno, ešte aj predné zuby.Práve se mali na obed zemiaky s kyslým mliekom.My sme to jedli stále.. A tak tým mamaponúkla aj tú paniu. Pani hovorila po českya vypýtala si ešte jeden hrnček mlieka.„Jste světová kuchařka, pustím vás na vystoupenízdarma,“ ďakovala.Mama jej ešte prihodila lyžicu zemiakov.Pri stole sedel aj môj ujo. Toho pani nepozvala.Ujovi bolo jasné, že keby chcel ísť aj on,lístok si musí kúpiť. Ale predebatovať to moholaj zadarmo.„Váš muž uspí koho chce?“ vypytoval sas obdivom.„Ano. On umí hypnotizovat,“ povedalapani.„Ja som vojenčil s jedným, ten uspal aj kuru.Mal zrastené obočie nad nosom, chvíľu sa dívalna kuru, a tá v momente zaspala. Aj hus,ale to trvalo dlhšie. Potom sme jej vykrútilikrk a bola hostina.“Ujo sa pri tej spomienke začal smiať a smialsa a smial, kým ho mama nezahriakla: „To jeuž len za hrdinstvo!“„Prečo mal zrastené obočie?“ opýtala somsa.„No akože? To musí mať, keď chce hypnotizovať.“„Váš hypnotizér má tiež zrastené obočie?“opýtala som sa panej.„Kuš!“ okríkla ma mama a bolo po debate.V ten večer poriadne mrzlo. Cestou k Hasičskémudomu sme ja a mama fajčili. Tedalen akože. Z úst nám išla para, keď sme dýchali.Ja som radšej začala dýchať nosom, lebokeď mrzlo a dýchala som ústami, stvrdla mivždy spodná pera a nemohla som ani rozprávať.Pri vchode do sály som hneď zbadala túpaniu. Predávala lístky a hneď ich aj trhala.Zdalo sa mi, že je to škoda, ale radšej som bolaticho, aby ma pani nezačula a aby nezabudla,že nás má pustiť zadarmo.Nezabudla.Len čo nás zbadala, zvolala:„Máte na židličkách napsáno REZER-VOVÁNO.“Sála bola nabitá. Mnohí ľudia stáli a prichádzaliďalší a ďalší. Všetky stoličky boli obsadené.Mama sa predierala nazad ku vchodu.Išla reklamovať. Ľudia sa tlačili a mňa zatlačiliblízko k javisku. Mamu som už až do koncapredstavenia nezazrela. Až doma som sa dozvedela,že predsa len sedela.Zhaslo svetlo, osvetlené bolo iba javisko.Prišiel pán v cylindri a s ním sa znova objavilaaj naša známa namaľovaná pani v krásnychdlhých šatách, skoro ako princeznovských.