Absolútne náklady - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická ...

fmv.euba.sk

Absolútne náklady - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická ...

FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOVEkonomická univerzita v BratislaveIng. Martin Grančay, PhD.


-nadväzuje na Adama Smitha, ktorého dielo si prečítal nadovolenke v roku 1799 a hľadá odpoveď na otázku:Čo sa bude diať vo vzájomnom obchode krajín,z ktorých jedna má absolútnu výhodu vo výrobe oboch statkova jedna má absolútnu nevýhodu vo výrobe oboch statkov?Odpoveď podľa Smitha ???Odpoveď podľa RicardaKrajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz tých tovarov,pri výrobe ktorých dosahuje nižšie komparatívne náklady akodruhá krajina, t.j. vyrába ich s relatívne nižšími nákladmi.Dôvodom existencie komp. výhod sú rozdiely v technológiách!


1815 – Esej o zahraničnom obchode s kukuricou"Predpokladajme, že v Anglicku je nevyužívaná pôda, na ktorej možno vypestovaťkukuricu pri takých istých nákladoch na prácu a kapitál ako na úrodných pláňachPoľska. Ak je tak, a všetky ostatné faktory sú rovnaké, človek, ktorý bude obrábaťnašu nevyužívanú pôdu, bude môcť predávať plodiny tak lacno ako pestovatelia vPoľsku; a zdá sa prirodzené prísť k záveru, že ak ponecháme ekonomiku ísťnajziskovejšou cestou, kapitál bude používaný na pestovanie kukurice u nás, radšejako na nákup kukurice v Poľsku za rovnakú prvotnú cenu a s oveľa vyššíminákladmi na dopravu. Ale tento záver, akokoľvek zrejmý a prirodzený sa môže zdaťna prvý pohľad, možno po podrobnejšom preskúmaní označiť za úplne mylný. AkAnglicko nadobudlo v manufaktúrnej výrobe taký stupeň zručnosti, že s každoudanou časťou svojho kapitálu vie pripraviť množstvo látky, za ktoré poľskýpestovateľ dá väčšie množstvo kukurice ako by [Anglicko] s rovnakým množstvomkapitálu vedelo vypestovať na vlastnej pôde, potom lány [anglickej] pôdy, aj keď súrovnaké, nie, aj keď sú lepšie ako tie poľské, budú zanedbané; a časť anglickejponuky kukurice bude dovážaná z tej krajiny [z Poľska]. Pretože aj keď kapitálpoužitý na pestovanie doma môže priniesť vyšší zisk ako kapitál použitý napestovanie v zahraničí, napriek tomu, podľa predpokladu, kapitál, ktorý sa použijena manufaktúrnu výrobu, prinesie ešte vyšší zisk; a výška tohto zisku buderozhodujúca pri stanovení smerovania našej ekonomiky."


1. Všetky ekonomické subjekty sa správajú racionálne.2. Neexistuje peňažná ilúzia.3. Dve krajiny a dva statky.4. Jediným výrobným faktorom je práca.5. Teória pracovnej hodnoty (s výhradami).6. Vybavenosť výrobnými faktormi a technológie sú konštantné,existuje plná zamestnanosť.7. Konštantné náklady výroby, konštantné úspory z rozsahu.8. Práca je plne mobilná vnútri krajiny.9. Práca je medzinárodne nemobilná.10.Dokonalá konkurencia.11.Saldo ZO oboch krajín je nulové.12.ZO je plne liberalizovaný.13.Neexistencia dopravných nákladov.14.Neexistencia vedecko-technického pokroku.


Výmenný pomer:2 tony pšenice = 1 tona ocelepšenica2oceľpšenica5oceľ-každá krajina má absolútnu výhodu vo výrobe jedného tovaru,a tým pádom aj komparatívnu výhodu v ňomAbsolútne nákladyŠpecializácia (100h)Pšenica Oceľ Výmena p:o = 1:1-5:1Anglicko 20 h 20 h 5 ton oceleFrancúzsko 10 h 50 h 10 ton pšenice10PPF FRASpotreba (2,5:5,0)5Spotreba (2,5:5,0)PPF ANG


Výmenný pomer:1 tona pšenice = 1,5 tony ocelepšenica20oceľpšenica5oceľ-jedna krajina má absolútnu výhodu vo výrobe oboch tovarov,ale každá z krajín má komparatívnu výhodu v jednom tovareAbsolútne nákladyŠpecializácia (100h)Pšenica Oceľ Výmena p:o = 1:1-1:2Anglicko 20 h 20 h 5 ton pšeniceFrancúzsko 10 h 5 h 20 ton ocele10PPF FRASpotreba (2,0:17,0)5PPF ANGSpotreba (3,0:3,0)


Výmenný pomer:1 tona pšenice = 1 tona ocelepšenica10oceľpšenica5oceľ-jedna krajina má absolútnu výhodu vo výrobe oboch tovarov,ale komparatívne výhody neexistujúAbsolútne nákladyŠpecializácia (100h)Pšenica Oceľ Výmena p:o = 1:1-1:1Anglicko 20 h 20 h 5 ton oceleFrancúzsko 10 h 10 h 10 ton pšenice10PPF FRASpotreba (2,5:7,5)5PPF ANGSpotreba (2,5:2,5)


Je mimoriadne dôležité uvedomiť si, že:a) Medzinárodný obchod môže (ale nemusí!) priniesť výhoduobom krajinám iba vtedy, ak existujú komparatívne výhody.b) Ak existujú komparatívne výhody, medzinárodný obchodvždy prinesie výhodu aspoň jednej krajine.c) Ak existujú komparatívne výhody, medzinárodný obchodprinesie komparatívnu výhodu obom krajinám vtedy, akvzájomný obchod prebieha vo výmennom pomere, ktorý sanachádza medzi vnútornými výmennými pomermi obochkrajín.d) Krajiny budú medzi sebou obchodovať iba vtedy, ak sa líšiaich vnútorné výmenné pomery.


Ak existujú komparatívne výhody, medzinárodný obchod prinesie komparatívnuvýhodu obom krajinám vtedy, ak vzájomný obchod prebieha vo výmennom pomere,ktorý sa nachádza medzi vnútornými výmennými pomermi oboch krajín, a teda:Absolútne nákladyPšenicaOceľAnglicko 20 h 20 hFrancúzsko 10 h 5 hVnútorný výmenný pomer v AnglickuVnútorný výmenný pomer vo Francúzsku1 tona pšenice : 1 tona ocele1 tona pšenice : 2 tony oceleAk sa 1 tona pšenice vymieňa za menej ako 1 tonu ocele:výhodu z obchodu má iba FrancúzskoAk sa 1 tony pšenice vymieňa za viac ako 2 tony ocele:výhodu z obchodu má iba AnglickoPri výmennom pomere medzi 1:1 a 1:2:výhodu z obchodu majú obe krajiny


-krajiny medzi sebou obchodujú iba vtedy, ak to obom prinesievýhodu, t.j. reálne výmenné relácie ležia medzi autarkčnýmicenovými pomermi-čím vzdialenejšie sú reálne výmenné relácie od autarkčnéhocenového pomeru krajiny, tým viac výhod tejto krajine prinesiezapojenie sa do medzinárodného obchodu-ak sú krajiny približne rovnakej veľkosti a majú približnerovnaké preferencie, aj výhody zo vzájomného obchodu budúpre obe približne rovnako veľké-ak je jedna krajina malá, z teoretického hľadiska by mala maťväčšinu výhod zo vzájomného obchodu s veľkou krajinou =„importance of being unimportant“ – Prečo? Veľká krajina musívyrábať aj produkt, v ktorom nemá komparatívnu výhodu, akchce uspokojiť domáci dopyt!


pšenicapšenica-výhody plynúce zo zapojenia sa do medzinárodného obchodumožno znázorniť aj na modeli všeobecného ekvilibriaPred obchodom:pomer 1p:2o10PPF FRA20Absolútne nákladyPšenica OceľAnglicko 20 h 20 hFrancúzsko 10 h 5 h13,3CPF FRAE 1CIC FRA1oceľPo obchode: (napr.)pomer 1p:1,5o10PPF FRA20E 1E 2CIC FRA2oceľ


pšenicapšenica-výhody plynúce zo zapojenia sa do medzinárodného obchodumožno znázorniť aj na modeli všeobecného ekvilibriaPred obchodom:pomer 1p:1oAbsolútne nákladyPšenica OceľAnglicko 20 h 20 hFrancúzsko 10 h 5 hPPF5 ANGE 15CIC ANG1oceľPo obchode: (napr.)pomer 1p:1,5o5E 27,5PPF ANG5CPF ANGCIC ANG2oceľ


pšenicapšenica-všeobecné ekvilibrium v otvorenej ekonomike nastáva pritakých reálnych výmenných reláciách, keď sú oba obchodnétrojuholníky zhodné (Walrasov zákon)13,3CPF FRAPPF FRA2010E 1E 2CIC FRA2oceľ5PPF ANG5E 27,5CIC ANG2oceľ


Absolútne výhody:Absolútne náklady(Pôvodná výroba)DomácavýrobaMedzinárodnášpecializáciaVýhoda zobchoduPšenica Oceľ Celkom Pšenica Oceľ CelkomAnglicko 50 h 30 h 80 h - 60 h +20 hFrancúzsko 20 h 40 h 60 h 40 h - +20 hKomparatívne výhody:Absolútne náklady(Pôvodná výroba)DomácavýrobaMedzinárodnášpecializáciaVýhoda zobchoduPšenica Oceľ Celkom Pšenica Oceľ CelkomAnglicko 50 h 30 h 80 h - 60 h +20 hFrancúzsko 20 h 25 h 45 h 40 h - +5 h* Podobná tabuľka platí iba pre vybrané výmenné pomery. Nemusí platiť, že každákrajina dosiahne úsporu, pri globálnom pohľade ale určite príde k časovej úspore práce.


súkno-je uznávaná aj 200 rokov po jej formulovaní, a to aj napriekmnohým jej zjednodušujúcim predpokladom, avšak bez prijatiateórie pracovnej hodnoty-John Stuart Mill pridal do komparatívnych výhod faktor dopytu– výmenné relácie v medzinárodnom obchode sa utvárajú vprospech tej krajiny, ktorá má pomerne menší dopyt podovážanom tovareAbsolútne nákladyVínoSúknoAnglicko 120 mužov 100 mužovPortugalsko 80 mužov 90 mužov1,201,000,891,20:11,00:10,89:1-neskoršie teórie dodali Ricardovej TKV faktor dynamiky1víno


-v pôvodnom Ricardovom modeli existuje mnoho zjednodušení,ktoré nezodpovedajú situácii vo svetovej ekonomike-aj keď odstránime tieto zjednodušenia a uvažujeme skomplexnejším modelom komparatívnych výhod, teória saukazuje ako platná-hlavnými rozšíreniami TKV sú:1. TKV a mzdy2. TKV s viacerými tovarmi3. TKV s nenulovými dopravnými nákladmi4. TKV s viacerými krajinami


-dôležitá je nielen produktivita, resp. množstvo práce potrebnéna výrobu jednej jednotky tovaru, ale aj mzdy v krajinách!!!Absolútne nákladyPšenicaOceľAnglicko 3 h 6 hFrancúzsko 12 h 8 h-aby prebehol obchod v predpokladanej štruktúre, musí platiť:4 / 3


-ako bude na báze komparatívnych výhod prebiehať obchod vnasledujúcej situácii?Tovar A B C D E F G H I JAnglicko 4 9 10 2 5 8 2 6 6 8Portugalsko 2 3 4 2 3 5 1 5 4 4-Portugalsko má absolútnu výhodu v takmer všetkých tovaroch-je zrejmé že Anglicko má komparatívnu výhodu v tovare D(vyrába ho relatívne najmenej draho v porovnaní sPortugalskom) a Portugalsko má komparatívnu výhodu vtovare B (vyrába ho relatívne najlacnejšie)-ako bude prebiehať obchod s ostatnými tovarmi???


-zostavme tabuľku pomerov množstva práce v Portugalsku kmnožstvu práce v Anglicku pre všetky produktyTovar A B C D E F G H I JPomer 0,50 0,33 0,40 1,00 0,60 0,63 0,50 0,83 0,66 0,50-zoraďme tovary podľa týchto pomerov. Tovar vľavo jetovarom, v ktorom má najvyššiu komparatívnu výhoduPortugalsko, vpravo Anglicko.Tovar B C A G J E F I H DPomer 0,33 0,40 0,50 0,50 0,50 0,60 0,63 0,66 0,83 1,00-aby malo Portugalsko komparatívnu výhodu v tovare X, musíbyť pomer množstva práce potrebného vo výrobe danéhotovaru nižší ako pomer miezd v daných ekonomikách


-t.j.:Pomer množstvapráce P/A


-dopravné náklady zvyšujú ceny exportov-ak dopravné náklady každého produktu v predchádzajúcompríklade zvyšujú jeho pracovnú náročnosť o 1 hodinu, potomTovar B C A G J E F I MZ H DAnglicko 9 h 10 h 4 h 2 h 8 h 5 h 8 h 6 h 6 h 2 hPortugalsko 3 h 4 h 2 h 1 h 4 h 3 h 5 h 4 h 5 h 2 hPomer 0,33 0,40 0,50 0,50 0,50 0,60 0,63 0,66 0,70 0,83 1,00Do. náklady 1 h 1 h 1 h 1 h 1 h 1 h 1 h 1 h 1 h 1 hNový pomer 0,44 0,50 0,75 1,00 0,63 0,80 0,75 0,83 0,70 0,71 0,66-pri tovaroch B, C, A, G, J, E, F a I vypočítame nový pomer ako(P+1)/A, pri tovaroch H a D ako P/(A+1), t.j. náklady vždypripočítame exportérovi-dopravné náklady zapríčinia vznik neobchodovaných tovarov


-model s dvomi tovarmi a tromi krajinamiAbsolútne nákladyVýmenný pomerRybyPríborŠvédsko 4 h / kg 10 h / jednotka 1 príbor = 2,5 kgNemecko 5 h / kg 15 h / jednotka 1 príbor = 3,0 kgFrancúzsko 5 h / kg 20 h / jednotka 1 príbor = 4,0 kgNajvyšší potenciál pre rozvoj obchodu existuje medzi Švédskoma Francúzskom, ktorých vnútorné výmenné pomery vykazujúnajvyšší rozdiel. Zapojí sa do obchodu ale aj Nemecko? Ako?Medzinárodné reálne výmenné relácie:1 príbor < 3,0 kg rýb Nemecko exportuje ryby1 príbor > 3,0 kg rýb Nemecko exportuje príbor


BALÁŽ et al. 2005. Medzinárodné podnikanie.GRANČAY, SZIKOROVÁ. 2012. MHV – teórie, príklady, grafy.LIPKOVÁ et al. 2010. Medzinárodné hospodárske vzťahy.HUSTED – MELVIN. 2006. International economics.APPLEYARD. 2007. International economics.

More magazines by this user
Similar magazines