Stratégia systémovej spolupráce medzi ŽSK a MSK - Žilinský ...

OBSAH1. ÚVOD ................................................................................................................................................... 31.1 Metodika a postup spracovania diela ............................................................................................... 32. SÚVISIACE ROZVOJOVÉ DOKUMENTY ........................................................................................... 42.1 Slovenská republika a Žilinský kraj .................................................................................................. 42.1.1 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2007 - 2013............................................................................................................................................................. 52.1.2 Sektorové krajské koncepcie a rozvojové dokumety ............................................................................ 72.1.3 Územný plán VÚC Žilinského kraja ...................................................................................................... 72.2 Česká republika a Moravskosliezsky kraj ....................................................................................... 82.2.1 Stratégia rozvoja Moravskosliezskeho kraja na roky 2009-2016 ......................................................... 82.2.2 Sektorové koncepcie Moravskosliezskeho kraja ................................................................................. 92.2.3 Zásady územného rozvoja Moravskoslezského kraja ......................................................................... 93. ÚVODNÉ ZHRNUTIE DOTERAJŠEJ VZÁJOMNEJ SPOLUPRÁCE ŽSK A MSK ........................... 113.1 Základná charakteristika partnerských regiónov .......................................................................... 113.1.1 Žilinský samosprávny kraj .................................................................................................................. 113.1.2 Moravskoslezský kraj ......................................................................................................................... 183.1.3 Porovnanie základných štatistických údajov ....................................................................................... 283.2 Doprava a infraštruktúra .................................................................................................................. 313.2.1 Žilinský samosprávny kraj .................................................................................................................. 313.2.2 Moravskoslezský kraj ......................................................................................................................... 393.2.3 Potenciál vzájomnej spolupráce ......................................................................................................... 453.3 Hospodárska spolupráca ................................................................................................................. 523.3.1 Žilinský samosprávny kraj .................................................................................................................. 523.3.2 Moravskoslezský kraj ........................................................................................................................ 613.3.3 Potenciál vzájomnej spolupráce ......................................................................................................... 713.4 Cestovný ruch................................................................................................................................... 763.4.1 Žilinský samosprávny kraj ................................................................................................................. 763.4.2 Moravskoslezský kraj ......................................................................................................................... 843.4.3 Potenciál vzájomnej spolupráce ........................................................................................................ 903.5 Životné prostredie ............................................................................................................................ 953.5.1 Žilinský samosprávny kraj .................................................................................................................. 953.5.2 Moravskoslezský kraj ....................................................................................................................... 1073.5.3 Potenciál vzájomnej spolupráce ....................................................................................................... 1214. NÁVRH BUDÚCEJ SPOLUPRÁCE MEDZI ŽSK A MSK ................................................................ 1244.1 Návrh budúcej spolupráce v oblasti dopravy a infraštruktúry ................................................... 1254.1.1 SWOT analýza ................................................................................................................................. 1274.1.2 Opatrenia a indikatívne aktivity ......................................................................................................... 1274.2 Návrh budúcej spolupráce v oblasti hospodárskej spolupráce ................................................. 1304.2.1 SWOT analýza ................................................................................................................................. 1324.2.2 Opatrenia a indikatívne aktivity ......................................................................................................... 1324.3 Návrh budúcej spolupráce v oblasti cestovného ruchu ............................................................. 1364.3.1 SWOT analýza ................................................................................................................................. 1384.3.2 Opatrenia a indikatívne aktivity ......................................................................................................... 1384.4 Návrh budúcej spolupráce v oblasti životného prostredia ......................................................... 1414.4.1 SWOT analýza ................................................................................................................................. 1434.4.2 Opatrenia a indikatívne aktivity ......................................................................................................... 1445. AKĆNÝ PLÁN AKTIVÍT........................................................................................................................1475.1 Doprava a infraštruktúra.....................................................................................................................1475.2 Hospodárska spolupráca....................................................................................................................1555.3 Cestovný ruch......................................................................................................................................1615.4 Životné prostredie...............................................................................................................................1695.5 Vyčíslenie finančnej náročnosti aktivít vrátane určenia zdrojov..................................................... 181ZOZNAM TABULIEK .......................................................................................................................................... 182ZOZNAM GRAFOV ............................................................................................................................................. 184ZOZNAM OBRÁZKOV ........................................................................................................................................ 185POUŽITÉ ZDROJE ............................................................................................................................................. 1862

1. ÚVOD1.1 Metodika a postup spracovania dielaStratégia systémovej spolupráce medzi Žilinským samosprávnym krajom (ďalej aj ako „ŽSK“) aMoravskosliezskym krajom (ďalej aj ako „MSK“) bola spracovaná ako základný strategický dokumentpre budúcu cezhraničnú spoluprácu týchto dvoch prihraničných regiónov, a to aj v zmysle nastaveniabudúcich aktivít Európskeho zoskupenia územnej spolupráce TRITIA, s.r.o., ktorého vytvorenie obaregióny pripravujú v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z dňa 5.júla 2006 o európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS). Tento dokument jednak analyzujejednotlivé aspekty cezhraničnej spolupráce, vyhodnocuje jej doterajšiu úroveň, identifikuje témyvhodné pre spoločný rozvoj partnerských regiónov, a následne formuluje ciele a možné projektovézámery, ktoré povedú k naplneniu stratégie, a na ktoré bude vhodné zamerať aj aktivitypripravovaného EZÚSu.Stratégia systémovej spolupráce sa skladá z dvoch častí:Analytická časť, ktorá je zameraná na vyhodnotenie doterajšej cezhraničnej spolupráce v oblastiach:- Doprava a infraštruktúra- Hospodárska spolupráca- Cestovný ruch- Životné prostredieJej členenie je nasledovné:- Úvodné zhrnutie doterajšej vzájomnej spolupráce ŽSK a MSK- Potenciál vzájomnej spolupráceNávrhová časť stratégie bude vytvorená ako komplexný návrh rozvoja cezhraničnej spoluprácev členení na:- Návrhy budúcej spolupráce v oblastiach dopravy a infraštruktúry, hospodárskej spolupráce,cestovného ruchu a životného prostredia- Akčný plán aktivít vrátane vyčíslenia ich finančnej náročnosti a určenia finančných zdrojovAko samostatná príloha budú tiež vypracované sociálno – ekonomické prognózy ŽSK, ktorýchobsahom budú tri variantné scenáre vývoja (lineárny, pozitívny, negatívny) HDP, priemernej mzdy,nezamestnanosti a demografie.Stratégia je spracovávaná v období jún 2011 až marec 2012. Spracovateľom dokumentu je Rozvojováagentúra Žilinského samosprávneho kraja, n.o., pričom všetky jej časti sú predmetom prerokovaniaexpertov nominovaných ŽSK a MSK na zasadnutiach pracovných skupín pre dielčie oblasti stratégiea v súčinnosti s Agenturou pro regionální rozvoj, a.s.Stratégia systémovej spolupráce medzi ŽSK a MSK bola spracovaná ako súčasťprojektu „Kooperácia a posilnenie cezhraničnej spolupráce regionálnych samospráv asubjektov pôsobiacich v Žilinskom a Moravskosliezskom kraji“ financovaného zprostriedkov Európskeho fondu Regionálneho rozvoja v rámci Operačného programucezhraničnej spolupráce SR – ČR 2007 - 2013.3

2. SÚVISIACE ROZVOJOVÉ DOKUMENTYV Slovenskej i Českej republike, tak ako v prihraničných regiónoch, ktorých územie je predmetomtohto strategického dokumentu, bolo spracovaných množstvo strategických, koncepčných aprogramových dokumentov, ktoré sú buď priamo zamerané na problematiku cezhraničnej spolupráce,alebo aspoň zahrňujú cezhraničný dopad, súvislosti a vplyv rozvoja riešených tematických oblastí.Tieto dokumenty je potrebné zobrať v úvahu nielen pre ich využitie ako vhodného informačnéhozdroja, ale aj pre zabezpečenie súladu novovytvoreného dokumentu so stratégiami a koncepciamischválenými na regionálnej úrovni. Jednotlivé podkapitoly obsahujú informácie o dokumentoch nanárodnej úrovni a tiež platných dokumentoch v riešenom území.2.1 Slovenská republika a Žilinský krajZákladným strategickým dokumentom pre plánovanie regionálneho rozvoj a v Slovenskej republike jeNárodná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Ide o dokument vytvorený nazáklade zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja Z. z. z r. 2008.Dlhodobá vízia regionálneho rozvoja Slovenska je v ňom definovaná nasledovne: „Slovensko akokrajina s vysokou kvalitou života občanov vo všetkých regiónoch. Regionálna politika umožňujúcakaždému regiónu využívať svoje danosti na prospech svojho trvalo udržateľného hospodárskeho,sociálneho a územného rozvoja, a tým rozvoja Slovenskej republiky ako vysoko vyspelého,hospodársky, politicky a sociálne súdržného štátu, sebavedomého člena Európskej únie.“Pre naplnenie dlhodobej vízie regionálneho rozvoja Slovenska určuje národná stratégia nasledovnýstrategický cieľ: „Integrovaným a výsledkovo orientovaným prístupom k regionálnemu rozvoju a nazáklade využitia vnútorného potenciálu regiónov zvýšiť do roku 2030 adaptabilitu,konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov pri súčasnom zvyšovaní kvality života ich obyvateľov apri rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja.“Pre územie Žilinského kraja definuje národná stratégia tri strategické ciele:1. posilnenie a rozvoj inovačného potenciálu,2. zhodnotenie a posilnenie vnútorného potenciálu turizmu s prepojením na ochranu a tvorbuživotného prostredia,3. nadregionálna a regionálna dopravná dostupnosť a kvalita služieb s dôrazom na cezhraničnúspoluprácu a nadregionálne väzby.Základným strategickým dokumentom pre čerpanie fondov EÚ v programovacom období 2007 – 2013je Národný strategický a referenčný rámec SR 2007 – 2013 (ďalej aj ako NSRR), ktorý bolschválený vládou SR dňa 6. decembra 2006 a Európskou komisiou dňa 17. augusta 2007. Dokumentvznikol skôr, než bola vypracovaná Národná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a jejzávery sa v ňom nepremietajú.Strategickým cieľom NSRR na národnej úrovni je „Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosťa výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľnéhorozvoja“. Tento cieľ je napĺňaný cez plnenie troch strategických priorít (Infraštruktúra a regionálnadostupnosť, Vedomostná ekonomika a Ľudské zdroje) a štyroch horizontálnych priorít(Marginalizované rómske komunity, Rovnosť príležitostí, Trvalo udržateľný rozvoj, Informačnáspoločnosť). Dokument nemá spracované osobitné strategické ciele alebo priority na úrovni NUTS IIIalebo NUTS IV. Napĺňanie horeuvedených priorít je realizované cez 11 operačných programov.Regióny v SR sú oprávnené v rámci NSRR čerpať pomoc na cieľ 1. Konvergencia a na cieľ 2.Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť.4

Územie Žilinského kraja je územím zaradeným do cieľa 1. Konvergencia. V rámci tohto cieľa safinančná podpora z fondov ERDF a ESF prioritne sústredí na regióny, ktorých hrubý domáci produktna obyvateľa za tri posledné roky pred prijatím nových nariadení nedosiahol 75 % priemeru krajínrozšírenej EÚ. Pre územie Žilinského kraja sú relevantné nasledovné operačné programy, ktoré jemožné vnímať aj ako strategické dokumenty na národnej úrovni pre jednotlivé sektory:- Regionálny operačný program- OP Informatizácia spoločnosti- OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast- OP Zdravotníctvo- OP Doprava- OP Životné prostredie- OP Výskum a vývoj- OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia- OP VzdelávanieMimo operačných programov pod NSRR SR sú pre územie Žilinského kraja v rámci cieľaKonvergencia dôležité ešte dva programy a to:- Program rozvoja vidieka- Operačný program Rybné hospodárstvoOba sú podporované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.2.1.1 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávnehokraja pre roky 2007 - 2013Pre programovacie obdobie 2007 – 2013 je základným regionálnym strategickým rozvojovýmdokumentom pre Žilinský samosprávny kraj Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinskéhosamosprávneho kraja pre roky 2007 – 2013 (ďalej aj ako „PHSR“). V súlade so zadefinovanou víziouje Žilinský samosprávny kraj:- región otvorený, dynamicky sa rozvíjajúci, spolupracujúci, komunikujúci, exportujúciaj importujúci,- konkurencieschopný región so silným inovačným potenciálom využívajúci informačno -komunikačné technológie vo všetkých významných oblastiach života spoločnosti. Výskum avývoj v regióne sú nenahraditeľným a najväčším zdrojom vysoko kvalitných poznatkovpotrebných pre podnikateľskú prax a s využitím inovácií smerujú k vytvoreniu poznatkovejekonomiky,- „učiaci sa región“, reagujúci na požiadavky trhu práce, aktívne podporujúci zvyšovaniezamestnanosti, rozširujúci verejné služby pre skvalitnenie života obyvateľstva, modernéhozdravotníctva, kultúrneho, športového vyžitia v nadväznosti na tradície regiónu s rešpektovanímklasických rodinných vzťahov.Svoju víziu napĺňa cez nasledovné rozvojové ciele:Vrcholový cieľ: Zvýšiť konkurencieschopnosť a výkonnosť Žilinského samosprávneho kraja,bohatstvo a kvalitu života jeho obyvateľov do roku 2013 na úroveň min. 65 % priemeru HDP EÚ (15).Strategické ciele:INFRAŠTRUKTÚRA A REGIONÁLNA DOSTUPNOSŤ1. Dosiahnutie vysokej úrovne dopravnej infraštruktúry, občianskej vybavenosti a kvalitnéhoživotného prostrediaPOZNATKOVÁ EKONOMIKA2A. Zvýšenie informatizácie spoločnosti v kraji5

2B. Dosiahnutie vyššej konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvominovácií2C. Skvalitnenie výskumu a vývoja a zvyšovanie stupňa využiteľnosti ich výstupov pre praxĽUDSKÉ ZDROJE3. Zvýšenie kvality života vytvorením vhodných podmienok pre dostupnosť dobréhovzdelania, vhodného a dostatočne oceneného zamestnania s podporou rodiny, kvalitnúsociálnu a zdravotnú starostlivosť, rovnosť príležitostí, dostatočné kultúrne, športovéa voľno časové vyžitieKONKURENCIESCHOPNOSŤ SUBREGIÓNOV4. Zachovanie rôznorodosti a zlepšenie spolupráce subregiónov pri posilnení pozícieŽilinského kraja a Považia v kontexte Európy regiónovŠpecifické ciele:1. Dosiahnutie vysokej úrovne dopravnej infraštruktúry, občianskej vybavenosti a kvalitnéhoživotného prostredia1.1 Zvýšenie dopravnej dostupnosti a bezpečnosti dopravy, znižovanie prepravnej náročnostiv ŽSK1.2 Podpora zabezpečenia trvalej udržateľnosti kvality životného prostredia1.3 Zvyšovanie úrovne občianskej vybavenosti vrátane infraštruktúry cestovného ruchu2A. Zvýšenie informatizácie spoločnosti v kraji2A.1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb2A.2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich infraštruktúry2A.3 Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu2B. Dosiahnutie vyššej konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií2B.1 Formovanie inovačnej politiky a kultúry2B.2 Rozvíjanie vedomostnej základne podporujúcej konkurencieschopnosť podnikova služieb2B.3 Zabezpečenie rozvoja priemyslu a služieb na báze inovácií2C. Skvalitnenie výskumu a vývoja a zvyšovanie stupňa využiteľnosti ich výstupov pre prax2C.1 Obnova a budovanie infraštruktúry výskumu a vývoja2C.2 Zvyšovanie schopnosti efektívneho absorbovania zdrojov určených na výskum a vývoj3. Zvýšenie kvality života vytvorením vhodných podmienok pre dostupnosť dobrého vzdelania,vhodného a dostatočne oceneného zamestnania s podporou rodiny, kvalitnú sociálnua zdravotnú starostlivosť, rovnosť príležitostí, dostatočné kultúrne, športové a voľnočasovévyžitie3.1 Premena tradičnej školy na modernú s cieľom zvyšovať kvalitu vzdelávania, vrátanepodpory celoživotného vzdelávania a poradenstva3.2 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komuníta osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami3.3 Rozvíjanie aktívnej politiky trhu práce3.4 Modernizácia verejnej správy3.5 Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitosti na trhu práce3.6 Podporovanie základnej úlohy rodiny, skvalitnenie vzťahov v rodine3.7 Modernizácia prístupov v zdravotníctve za účelom podpory a zlepš. zdravia a zdravéhospôsobu života3.8 Zachovanie a ďalší rozvoj kultúry a kultúrneho dedičstva, vytváranie podmienok prešportové a voľno časové vyžitie širokej verejnosti4. Zachovanie rôznorodosti a zlepšenie spolupráce subregiónov pri posilnení pozície Žilinskéhokraja a Považia v kontexte Európy regiónov6

4.1 Posilnenie identity subregiónov ako zdroja ich konkurencieschopnosti4.2 Posilnenie spolupráce a koordinácie rozvojových aktivít v Žilinskom samosprávnom kraji4.3 Podpora ekonomickej výkonnosti odvetví závislých na využívaní prírodných zdrojova kultúrno-historických daností subregiónov, tvorba a skvalitnenie miestnych produktova služiebMonitoring plnenia PHSR je realizovaný cez štyri podporné pracovné skupiny a monitorovací výbor,ktorých výstupy prerokúva každoročne zastupiteľstvo ŽSK.2.1.2 Sektorové krajské koncepcie a rozvojové dokumentyPre územie Žilinského kraja bolo spracovaných niekoľko ďalších sektorových koncepčnýcha strategických dokumentov. Medzi najvýznamnejšie patria:Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvojaPlán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií Žilinského krajaProgram odpadového hospodárstva Žilinského kraja /momentálne prebieha spracovanienového dokumentu/Stratégia rozvoja cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2007 – 2013Koncepcia sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva ŽSKKoncepcia rozvoja zdravotníctva Žilinského samosprávneho krajaStratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom krajiKoncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky2010 – 2013 „Úspešný žiak – šťastný človek – prosperujúca spoločnosť“2.1.3 Územný plán VÚC Žilinského krajaZákladným dokumentom v oblasti územného plánovania pre územie Žilinského kraja je Územný plánVÚC Žilinského kraja, ktorý bol 26. mája 1998 predložený na rokovanie vlády SR. Nariadenie vládySR z 26. mája 1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN VÚC Žilinský kraj je zverejnené v Zbierkezákonov č. 223/1998. Do termínu spracovania tohto dokumentu bol územný plán VÚC Žilinského krajatri krát aktualizovaný vo forme zmien a doplnkov, pričom najzásadnejší dopad vo vzťahu k rozvojucezhraničnej spolupráce subjektov zo Žilinského a Moravskoslezského kraja mala tretia aktualizáciapojednávajúca o nových priestorových kapacitách pre rozvoj cestovného ruchu v kraji.Podporný význam pre rozvoj spolupráce ŽSK a MSK vo vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii mátiež dokument Urbanistická štúdia slovensko – českého prihraničného územia, ktorého zadávateľombolo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Dokument vznikol na základe rozvojaspolupráce na národnej úrovni medzi Ministerstvem pro místní rozvoj ČR na českej stranea Ministerstvom životného prostredia SR na slovenskej strane rozvíjajúcej sa od r. 2002a pokračujúcej aj po prechode kompetencií v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku naMinisterstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Výstupom tohto dokumentu sú závery vo formeodporúčaní spoločných riešení identifikovaných cezhraničných problémov.7

2.2 Česká republika a Moravskosliezsky krajZákladným dokumentom, ktorý upravuje podporu cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce jeNárodný strategický referenčný rámec ČR 2007-2013 (ďalej len NSRR), ktorý túto problematikuupravuje prostredníctvom identifikácie a rozpracovania cieľa Európska územná spolupráca.Strategický cieľ NSRR Vyvážený rozvoj územia reaguje aj na podporu spolupráce na cezhraničnej,medziregionálnej a nadnárodnej úrovni podľa cieľa Európska územná spolupráca. V jej rámci sapodporujú spoločné riešenia spoločných problémov medzi susednými krajinami a regiónmi ako:rozvoj miest a vidieka;rozvoj hospodárskych vzťahov – najmä cestovného ruchu, poskytovania služieb pre posilneniekonkurencieschopnosti malých a stredných podnikov a podpora ich spolupráce, integráciarozdrobených trhov, posilňovanie väzieb medzi podnikmi a medzi vzdelávacími inštitúciamia inštitúciami výskumu a vývoja;budovanie infraštruktúry, technického prepojenia a posilňovanie dostupnosti (doprava, životnéprostredie, IKT);zabezpečenie spolupráce v oblasti bezpečnosti;integrácia trhov práce, podpora vzdelávania, rozvoj sociokultúrnych aktivít.2.2.1 Stratégia rozvoja Moravskosliezskeho kraja na roky 2009-2016Stratégia rozvoja Moravskosliezskeho kraja na roky 2009-2016 (ďalej len Stratégia) je spracovaná akostrednodobý strategický dokument, ktorý plní podmienky vyplývajúce zo zákona č 248/2000 Zb. opodpore regionálneho rozvoja. Stratégia vznikla ako produkt širokého partnerstva reprezentantovekonomických a spoločenských záujmov, pôsobiacich na území kraja. Navrhované strategickéintervencie k naplneniu vízie sú opísané ako päť dlhodobých globálnych cieľov, z ktorých každýobsahuje niekoľko strednodobých špecifických cieľov.Globálny cieľ 1 - Konkurencieschopná, inovačne založená ekonomika;Globálny cieľ 2 - Vysoká zamestnanosť a sociálna inklúzia - príležitosť pre všetkých;Globálny cieľ 3 - Vzdelaná spoločnosť aktívnych a sebavedomých obyvateľov;Globálny cieľ 4 - Kvalitné a kultúrne prostredie, služby a infraštruktúra pre život, prácu anávštevu;Globálny cieľ 5 - Efektívna správa vecí verejných.Tieto globálne strategické ciele sú ďalej rozpracované do špecifických strategických cieľov, z nichniektoré sú priamo zamerané na rozvoj cezhraničnej spolupráce v konkrétnych oblastiach, prípadnesú zamerané na cieľové skupiny zo susedných slovenských území. Ide o tieto špecifické ciele:• SŠC 4.1 Stať sa krajom špičkových "služieb pre 5 miliónov" - rozšíriť ponuku voľnočasovejinfraštruktúry a služieb pre obyvateľov kraja a návštevníkov zo susediacich regiónov Česka, Poľska aSlovenska.• SŠC 4.5 Mať kvalitné vnútorné aj vonkajšie dopravné prepojenie kraja.• SŠC 4.7 Podstatne zlepšiť kvalitu životného prostredia v centrálnej priemyselnej aglomerácii kraja.• SŠC 5.2 Posilniť trilaterálnu cezhraničnú spoluprácu kraja s priľahlými regiónmi Poľska a Slovenska.• SŠC 5.6 Zlepšiť imidž kraja navonok i dovnútra.V rámci špecifických cieľov sú potom uvedené konkrétne projekty, ktorými budú tieto ciele napĺňať. V8

dokumente bol nastavený systém každoročného monitoringu realizácie a aktualizácie Stratégie, Vsúčasnosti prebieha aktualizácia stratégie do r. 2020.2.2.2 Sektorové koncepcie Moravskosliezskeho krajaV Moravskosliezskom kraji bolo spracovaných veľa sektorových koncepčných dokumentov, ktorériešia aj cezhraničné vplyvy, súvislosti a možnosti koordinácie aktivít v danej tematickej oblasti. Ide otieto dokumenty:• Regionálne inovačné stratégie, 2010• Krajský program znižovania emisií Moravskosliezskeho kraja, 2004;• Program na zlepšenie kvality ovzdušia Moravskosliezskeho kraja, 2009;• Územný energetická koncepcia Moravskosliezskeho kraja, 2003;• Koncepcia rozvoja dopravnej infraštruktúry Moravskosliezskeho kraja, 2004 (vyhodn. 2008);• Marketingová stratégia rozvoja cestovného ruchu v Moravskosliezskom kraji na roky 2009 - 2013(aktualizácia 2011).• Koncepcia rozvoja cyklistickej dopravy na území Moravskosliezskeho kraja2.2.3 Zásady územného rozvoja Moravskosliezskeho krajaZákladným dokumentom v oblasti územného plánovania sú Zásady územného rozvojaMoravskosliezskeho kraja, vydané zastupiteľstvom kraja dňa 22. 12. 2010 uznesením č 16/1426.Tento dokument v časti Priority územného plánovania kraja pre zabezpečenie trvalo udržateľnéhorozvoja územia stanovuje nasledujúce priority s cezhraničným vplyvom:• Dokončenie dopravného napojenia kraja na nadradenú cestnú a železničnú sieť medzinárodného arepublikového významu;• Vytvorenie podmienok pre stabilizované zásobovanie územia energiami vrátane rozvojamedzištátneho prepojenia s energetickými systémami na území Slovenska a Poľska;• Vytváranie územných podmienok pre rozvoj trvalo udržateľných druhov dopravy (pešej dopravy acyklodopravy) v nadväznosti na ostatné dopravné systémy kraja a systému peších a cyklistických tráspriľahlého územia ČR, Slovenska a Poľska vrátane preferencie ich vymedzovania formousamostatných chodníkov s využitím vybraných miestnych a účelových komunikácií s obmedzenýmpodielom motorovej dopravy;• Preventívna ochrana územia pred potenciálnymi rizikami a prírodnými katastrofami, s cieľomminimalizovať rozsah prípadných škôd na civilizačných, kultúrnych a prírodných hodnotách územiakraja.Novým cieľom kohéznej politiky EÚ je Európska územná spolupráca (ETS). Vychádza zo skúsenostíregionálnej spolupráce v rámci programov cezhraničnej spolupráce (CBC) a programu Interreg.Cieľom ETS je dosiahnuť vyrovnanú integráciu rôznych území EÚ podporou spolupráce regiónov.Jeho napĺňanie je zabezpečené v rámci realizácie programov cezhraničnej, nadnárodnej ainterregionálnej spolupráce. V rámci Slovenskej republiky nie je cieľ 3 – ETS súčasťou NSRR.Subjekty zo Žilinského kraja môžu predkladať svoje projekty rozvoja spolupráce s prihraničnýmisubjektmi v Českej republike vrátane Moravskoslezského kraja v rámci nasledovných programov:Operačný program Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013Európska komisia dňa 21.12.2007 schválila Operačný program Slovenská republika – Českárepublika 2007 – 2013. Ide o program cezhraničnej spolupráce s rozpočtom 92,7 miliónov € z9

prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Program podporuje spoločensko-kultúrny ahospodársky rozvoj, územnú dostupnosť a životné prostredie v slovensko-českom prihraničí. Globálnycieľ operačného programu je nasledovný: „Rast vzájomnej previazanosti a zbližovania cezhraničnýchregiónov“. Je konkretizovaný cez špecifické ciele, ktoré tvoria náplň nasledovných prioritných osí:Prioritná os I Podpora spoločensko-kultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného regiónu aspoluprácePrioritná os II Rozvoj dostupnosti cezhraničného územia a životného prostrediaOperačný program Stredná EurópaV rámci nadnárodnej spolupráce ETS je pre spoluprácu subjektov zo Žilinského a Moravskosliezskehokraja vhodný tiež program Stredná Európa, financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vovýške 231 miliónov €. Ide o program „nadnárodnej“ spolupráce, kde sa pre úspešnosť projektuočakáva partnerstvo viacerých subjektov prioritne zo stredoeurópskych štátov Rakúsko, Českárepublika, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.Program má štyri priority:1. Uľahčenie inovácií v Strednej Európe2. Zlepšenie dostupnosti Strednej Európy ako aj v rámci nej3. Zodpovedné využívanie životného prostredia4. Zvýšenie konkurencieschopnosti a atraktívnosti miest a regiónovProgram Interreg IVCV neposlednom rade sa môžu subjekty zo Žilinského a Moravskosliezskeho kraja zapojiť do projektovinterregionálnej spolupráce podporovaných z programu Interreg IVC otvoreného pre celú Európskuúniu, ktorý sa člení na dve priority:Priorita 1 rieši inovácie a znalostnú ekonomiku, pričom sa sústreďuje najmä na podtémy inovácie,výskum a technologický rozvoj, podnikanie a MSP, informačná spoločnosť, zamestnanosť, ľudskýkapitál a vzdelávanie.Priorita 2 sa zameriava na životné prostredie a prevenciu voči rizikám, najmä na podtémy prírodnéa technologické riziká, vodné hospodárstvo, odpadové hospodárstvo, biodiverzita a ochranaprírodného dedičstva, energia a trvalo udržateľná doprava, kultúrne dedičstvo a krajina.Pre programovacie obdobie EÚ 2014 – 2020 sa očakáva zachovanie cieľa Európska územnáspolupráca vo všetkých jeho troch úrovniach. Pokiaľ ide o nadnárodnú spoluprácu, území obochkrajov budú spadať pod nový tzv. Dunajský makroregión, u ktorého sa bude spolupráca regiónovrealizovať v súlade so schválenou Dunajskou stratégiou.10

3. ÚVODNÉ ZHRNUTIE DOTERAJŠEJ VZÁJOMNEJSPOLUPRÁCE ŽSK A MSK3.1 Základná charakteristika partnerských regiónov3.1.1 Žilinský krajŽilinský samosprávny kraj (ŽSK) je jedným z 8 samosprávnych krajov v SR. Svojou rozlohou 6 808,67km 2 , t.j. 13,88 % rozlohy SR (ŠÚ SR 2010) sa radí na tretie miesto v SR (za Banskobystrickým aPrešovským krajom). S Českou republikou hraničí na severozápade, na severe a severovýchode sPoľskou republikou. V rámci vnútroštátneho územného delenia susedí s Prešovským,Banskobystrickým a Trenčianskym krajom. Na základe vyššie uvedeného ide o výhodnú geografickúpolohu, čo dáva regiónu predpoklady pre jeho ďalší hospodársky a sociálno-ekonomický rozvoj. Krajpozostáva z 5 historických regiónov: Liptov, Orava, Kysuce, Turiec a Horné Považie. Priemernáhustota zaľudnenia v kraji je 102,6 obyv./km 2 . Sídelnú štruktúru kraja tvorí 315 sídiel (obcí), z ktorýchje 18 miest. V kraji je 11 okresov s 698 009 obyvateľmi.Z hľadiska populačného vývoja možno porovnať Žilinský kraj k priemeru SR. Počet jeho obyvateľov sarovná približne jednej osmine počtu obyvateľov SR a indexom rastu obyvateľov v r. 2006 – 2010 sa zovšetkých ôsmich krajov spolu s Košickým krajom najviac približuje celorepublikovému priemeru (SR =100,75; Žilinský kraj = 100,45; Košický kraj = 100,88). Medzi kraje s najvyšším populačným nárastomv SR patria Bratislavský kraj, Trnavský kraj a Prešovský kraj. Naopak úbytok obyvateľstvazaznamenali v sledovanom období Banskobystrický kraj, Trenčiansky kraj a Nitriansky kraj.Tab. č. 1: Stredný stav obyvateľstva v krajoch SR za r. 2006 - 20102006 2007 2008 2009 2010Kraj, SRspoluPodielv SRspoluPodielv SRspoluPodielv SRspoluPodielv SRspoluPodielv SRBratislavský kraj 604 826 11,2 609 123 11,3 613 811 11,4 619 590 11,4 625 834 11,5Trnavský kraj 554 490 10,3 555 927 10,3 558 807 10,3 560 566 10,3 562 391 10,4Trenčiansky kraj 600 080 11,1 600 132 11,1 599 947 11,1 599 551 11,1 599 018 11Nitriansky kraj 707 797 13,1 706 901 13,1 706 508 13,1 706 002 13 705 193 13Žilinský kraj 694 891 12,9 695 571 12,9 695 992 12,9 696 966 12,9 698 009 12,9Banskobystrickýkraj656 341 12,2 655 089 12,1 654 096 12,1 653 470 12,1 652 800 12Prešovský kraj 799 509 14,8 801 238 14,8 803 083 14,9 805 436 14,9 808 532 14,9Košický kraj 772 470 14,3 773 785 14,3 774 728 14,3 776 793 14,3 779 247 14,3SR spolu 5 390 404 100 5 397 766 100 5 406 972 100 5 418 374 100 5 431 024 10011

Pokiaľ ide o populačný vývoj v jednotlivých okresoch Žilinského kraja, možno konštatovať, žev ostatných piatich rokoch (2006 – 2010) najvyšší nárast obyvateľstva v percentuálnom pomerezaznamenali hornooravské okresy Námestovo a Tvrdošín. Ide však o okresy s nízkym počtomobyvateľstva, takže tento nárast zásadnejšie neovplyvnil priemer v kraji. Nad regionálnym priemeromje aj okres Žilina, kde v sledovanom období narástol počet obyvateľov o 1 092, t.j. o 0,6 %. Úbytokobyvateľstva zaznamenali okresy Čadca, Liptovský Mikuláš a Turčianske Teplice.Tab. č. 2: Stredný stav obyvateľstva v okresoch ŽSK za r. 2006 - 2010Okres, ŽSK 2006 2007 2008 2009 2010Index rastu(2006 – 2010)Okres Tvrdošín 35 641 35 741 35 864 35 996 36 147 101,4197Okres Žilina 157 679 157 787 158 029 158 433 158 771 100,6925Okres Bytča 30 991 30 992 31 036 31 093 31 111 100,3872Okres Čadca 92 651 92 527 92 424 92 455 92 259 99,57691Okres DolnýKubínOkres KysuckéNové MestoOkres LiptovskýMikuláš39 441 39 435 39 490 39 540 39 553 100,28433 979 33 999 34 010 34 042 34 014 100,10373 464 73 373 73 289 73 237 73 253 99,71278Okres Martin 97 485 97 544 97 515 97 498 97 640 100,159Okres Námestovo 58 231 58 549 58 944 59 379 59 754 102,6154OkresRužomberokOkres TurčianskeTeplice59 047 59 036 59 011 59 108 59 113 100,111816 717 16 715 16 735 16 721 16 659 99,65305ŽSK spolu 695 326 695 698 696 347 697 502 698 274 100,424Za obdobie 2006 – 2010 vplyvom migrácie narástol mierne počet obyvateľov Žilinského kraja o 67osôb, a to napriek radikálnej zmene v trende migrácie v r. 2010, kedy Žilinský kraj zaznamenalnegatívne migračné saldo -262. Spolu so štyrmi západoslovenskými krajmi (Bratislavský kraj,Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Nitriansky kraj) sa tak Žilinský kraj radí do tej časti územia SR, ktorázaznamenala pozitívny trend vo vývoji migrácie. Ukázalo sa však, že dopady hospodárskej krízyv ňom ako aj v Trenčianskom kraji zmenili kurz migračného vývoja, čo súvisí aj s poklesompracovných príležitostí. Pritom z veľkej miery išlo o relatívne nové pracovné miesta. Žilinský kraj sisíce v danom období dokázal polepšiť v priemere o 1 obyvateľa na 10 tis. obyvateľov, zďaleka alenedosiahol celorepublikový priemer 47 prisťahovaných obyvateľov na 10 tis. obyvateľov, ktorý jedosahovaný najmä vďaka prisťahovalectvu do Bratislavského kraja a Trnavského kraja. Tvorí hozväčša domáca migrácia z východného Slovenska (Prešovský kraj a Košický kraj) a zBanskobystrického kraja. Pokiaľ ide o migráciu z a do Českej republiky, Žilinský kraj vykázal pozitívnemigračné saldo 488 osôb. V prepočte na 10 tis. obyvateľov tak dosiahol nárast o 7 obyvateľov, čímpresahuje republikový priemer 5,8 prisťahovaných obyvateľov z ČR na 10 tis. obyvateľov. Žilinský krajvykazuje vyššie počty tak prisťahovaných ako aj odsťahovaných do ČR, čo dokazuje vyššiu intenzitucezhraničnej migrácie, než je priemer SR.12

Tab. č. 3: Vývoj migrácie v regiónoch SR (2006 – 2010)Kraj 2006 2007 2008 2009 2010 SPOLU(2006 - 2010)Ročnýpriemer(2006 - 2010)Migráciana 10 tis.obyvateľov spolu(2006 - 2010)Bratislavský krajSaldo sťahovania 2 986 3 543 4 680 4 444 4 370 20 023 4 004,6 325,8Prisťahovaní z ČR 198 212 292 296 180 1 178 235,6 19,2Vysťahovaní do ČR 100 76 73 64 79 392 78,4 6,4Prisťahovaní zo SR 5 704 5 647 6 268 5 788 6 554 29 961 5 992,2 487,5Vysťahovaní do SR 3 504 3 650 3 489 2 854 3 067 16 564 3 312,8 269,5Trnavský krajSaldo sťahovania 1 448 2 807 2 893 1 553 1 590 10 291 2 058,2 184,3Prisťahovaní z ČR 117 135 177 127 138 694 138,8 12,4Vysťahovaní do ČR 63 48 38 25 56 230 46 4,1Prisťahovaní zo SR 3 631 3 889 3 987 3 248 3 522 18 277 3 655,4 327,3Vysťahovaní do SR 2 655 2 537 2 588 2 341 2 511 12 632 2 526,4 226,2Trenčiansky krajSaldo sťahovania 261 844 488 -430 -502 661 132,2 11,0Prisťahovaní z ČR 144 126 123 145 140 678 135,6 11,3Vysťahovaní do ČR 81 86 49 56 64 336 67,2 5,6Prisťahovaní zo SR 1 911 2 007 1 724 1 727 1 826 9 195 1 839 153,3Vysťahovaní do SR 2 282 2 256 2 367 2 289 2 428 11 622 2 324,4 193,8Nitriansky krajSaldo sťahovania 775 1 445 1 171 392 392 4 175 835 59,1Prisťahovaní z ČR 126 140 191 154 99 710 142 10,0Vysťahovaní do ČR 80 74 66 70 59 349 69,8 4,9Prisťahovaní zo SR 3 157 2 908 2 902 2 351 2 509 13 827 2 765,4 195,7Vysťahovaní do SR 2 814 2 669 2 791 2 672 2 754 13 700 2 740 193,9Žilinský krajSaldo sťahovania 206 17 42 64 -262 67 13,4 1,0Prisťahovaní z ČR 192 205 213 185 168 963 192,6 13,8Vysťahovaní do ČR 89 144 86 68 88 475 95 6,8Prisťahovaní zo SR 1 738 1 743 1 783 1 684 1 718 8 666 1 733,2 124,5Vysťahovaní do SR 2 100 2 096 2 205 1 947 2 187 10 535 2 107 151,313

Kraj 2006 2007 2008 2009 2010 SPOLU(2006 - 2010)Banskobystrický krajRočnýpriemer(2006 - 2010)Migráciana 10 tis.obyvateľov spolu(2006 - 2010)Saldo sťahovania -414 -187 -333 -432 -491 -1 857 -371,4 -28,4Prisťahovaní z ČR 94 98 129 106 113 540 108 8,3Vysťahovaní do ČR 82 59 60 74 90 365 73 5,6Prisťahovaní zo SR 2 072 1 912 1 910 1 754 1 821 9 469 1 893,8 144,7Vysťahovaní do SR 2 749 2 557 2 757 2 531 2 647 13 241 2 648,2 202,4Prešovský krajSaldo sťahovania -876 -1 149 -1 246 -1 066 -1 241 -5 578 -1 115,6 -85,2Prisťahovaní z ČR 157 163 157 216 166 859 171,8 1,3Vysťahovaní do ČR 116 193 165 153 132 759 151,8 11,6Prisťahovaní zo SR 2 875 3 152 3 129 2 890 3 161 15 207 3 041,4 232,4Vysťahovaní do SR 1 665 1 712 1 664 1 600 1 700 8 341 1 668,2 127,5Košický krajSaldo sťahovania -532 -527 -635 -158 -473 -2 325 -465 -28,9Prisťahovaní z ČR 136 99 123 211 156 725 145 9,0Vysťahovaní do ČR 95 95 101 95 61 447 89,4 5,6Prisťahovaní zo SR 1 859 1 843 1 891 1 917 1 873 9 383 1 876,6 116,8Vysťahovaní do SR 2 758 2 744 2 803 2 545 2 768 13 618 2 723,6 169,5Slovenská republikaSaldo sťahovania 3 854 6 793 7 060 4 367 3 383 25 457 5 091,4 -Priemer na 10 tis.obyvateľov7 13 13 8 6 47 9 -Prisťahovaní z ČR 1 164 1 178 1 405 1 440 1 160 6 347 1 269,4 -Priemer na 10 tis.obyvateľov2 2 3 3 2 12 2,3 -Vysťahovaní do ČR 706 775 638 605 629 3 353 670,6 -Priemer na 10 tis.obyvateľov1,3 1,4 1,2 1,1 1,2 6,2 1,2 -Vývoj migrácie v Žilinskom kraji sa zásadne líši, pokiaľ ide o jeho jednotlivé regióny. Priemyselnemenej rozvinuté regióny Orava a Kysuce dlhodobo vykazujú negatívne migračné saldo. RegiónHorného Považia naopak zaznamenal pozitívne migračné saldo zodpovedajúce 1 176 obyvateľom. Tosúvisí tak so skutočnosťou, že v regióne sa nachádza krajské centrum – mesto Žilina, ako ajs príchodom zahraničných investícií do regiónu podporeným aj jeho napojením na nadradenúdopravnú infraštruktúru SR. Pozitívny vývoj migrácie v r. 2006 – 2010 zaznamenali aj regióny Liptova Turiec, hoci okres Martin, kde je sústredená dominantná časť populácie regiónu Turiec, zaznamenalnegatívne migračné saldo -239, čo súvisí najmä s nedostatočnou náhradou zaniknutých pracovnýchmiest v tradičných priemyselných podnikoch novými pracovnými miestami v nových investíciách.Keďže región disponuje kvalifikovanou a dostupnou pracovnou silou, ako aj kvalitnou sieťou odborne14

zameraných stredných škôl, dôvodom negatívneho trendu je najmä neexistujúce napojenie územia nanadradenú dopravnú infraštruktúru SR.Tab. č.4: Vývoj migrácie v okresoch ŽSK (2006 – 2010)HistorickýregiónORAVALIPTOVTURIECKYSUCEHORNÉPOVAŽIEOkres 2006 2007 2008 2009 2010 SPOLU(2006 - 2010)Tvrdošín -112 -61 -39 -61 -50 -323Námestovo -31 -99 -45 -108 -132 -415Dolný Kubín -99 -76 -84 -71 -113 -443Ružomberok 87 51 98 79 -33 282Liptovský Mikuláš 135 8 -50 17 59 169Martin -107 56 -126 -62 0 -239Turčianske Teplice 86 101 95 52 15 349Čadca -115 -100 -99 -2 -152 -468Kysucké Nové Mesto -17 35 7 -31 -15Žilina 311 84 262 223 143 1 023Bytča 68 18 23 28 16 153-21SPOLUzahistorickéregióny-1 181451110-4891 176SPOLU Žilinský kraj 206 17 42 64 -262 67Žilinský kraj z hľadiska priemerného veku populácie vykazuje tak ako celé územie SR jeho postupnýnárast. Úrovňou veku 38,01 z r. 2010 sa radí tesne pod priemer SR, pričom nižší vekový priemervykazujú už iba Prešovský kraj a Košický kraj. Najstaršiu populáciu vykazuje Bratislavský kraja regióny spadajúce pod NUTS II Západné Slovensko (Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Nitrianskykraj). Keďže ide o ekonomicky vyspelejšiu časť územia SR, možno konštatovať, že starnutie populáciekopíruje úroveň ekonomického rastu v území, čo zodpovedá celosvetovým trendom. Z hľadiskaindexu starnutia sa Žilinský kraj radí k trom regiónom s najrýchlejšie starnúcou populáciou za obdobie2006 - 2010.Tab. č. 5: Priemerný vek v krajoch SR (2006 - 2010)Kraj, SR 2006 2007 2008 2009 2010Zmenaza 5 rokovBratislavský kraj 39,51 39,71 39,86 40,00 40,11 101,52Trnavský kraj 38,31 38,62 38,9 39,19 39,47 103,03Trenčiansky kraj 38,72 39,05 39,38 39,67 39,96 103,20Nitriansky kraj 39,04 39,32 39,58 39,83 40,1 102,72Žilinský kraj 36,87 37,18 37,46 37,73 38,01 103,09Banskobystrický kraj 38,28 38,56 38,85 39,11 39,35 102,80Prešovský kraj 35,37 35,66 35,95 36,18 36,42 102,98Košický kraj 36,53 36,78 37,02 37,22 37,42 102,44SR spolu 37,71 37,99 38,25 38,49 38,73 102,7115

Významným obchodným a priemyselno-hospodárskym centrom Žilinského kraja je mesto Žilina, ktoréje zároveň aj krajským mestom s 85 252 obyvateľmi (ŠÚ SR 2009). Žilina sa vďaka výhodnej polohezaradila medzi najvýznamnejšie mestá Slovenska.V ŽSK je vysoký podiel chránených území – veľkoplošných i maloplošných. Región disponujebohatým kultúrno-historickým potenciálom. Bohatý výskyt minerálnych vôd (Budiš, Kláštorná, Fatra aKorytnica) a termálnych vôd vytvára podmienky pre rozvoj kúpeľného cestovného ruchu - RajeckéTeplice, Turčianske Teplice, Korytnica a Lúčky. Na rekreáciu sa dajú využívať aj geotermálne vrtyv Liptovskom Jáne, Bešeňovej, Liptovskom Mikuláši, Rajci, Oraviciach a Stráňavách. Najvýznamnejšievodné toky sú Váh, Kysuca, Turiec a Orava. Krajinu tvoria hrebeňové pásma pohorí Západných Tatier,Nízkych Tatier, Chočských vrchov, Veľkej Fatry, Malej Fatry, Javorníkov a Strážovských vrchov.Kraj prešiel v uplynulých desaťročiach reštrukturalizáciou priemyslu, čo malo za následok likvidáciumnohých konkurencie neschopných strojárskych podnikov a rast nezamestnanosti. Na druhej stranenovovznikajúce výrobné kapacity, ktoré sú často výsledkom priamych zahraničných investícií,prinášajú do regiónu pridanú hodnotu vo forme inovatívnych technológií a výrobných postupov, a toosobitne v oblasti automobilového priemyslu. Svetová finančná a hospodárska kríza z rokov 2008 –2010 negatívne zasiahla aj rast priemyselnej výroby a zamestnanosti v Žilinskom kraji. Od konca r.2011 sa však tempo rastu priemyselnej produkcie opäť začalo zvyšovať. Kríza mala tiež pozitívnydopad na zvýšenie produktivity práce. Žilinský kraj dosiahol v roku 2008 hrubý domáci produkt vovýške 7 511 miliónov Eur v bežných cenách, čo je nárast o 59,37 % v horizonte piatich rokov (2004 –2008). V rámci vytvoreného HDP v SR činí objem vytvoreného HDP v Žilinskom kraji 11,2 % podiel, čov prepočte na obyvateľa predstavuje 10 794 Eur v bežných cenách, (87,1 % úrovne HDP na obyvateľav SR). Hoci svojou ekonomickou výkonnosťou patrí kraj medzi priemerné regióny v SR, tempom rastuHDP sa spolu s Trnavským krajom zaradil na vrchol rebríčka. V oboch regiónoch sa v tomto obdobínaplno prejavili dopady veľkých zahraničných investícií v automobilovom priemysle.Graf č.1: Vývoj HDP v regiónoch SR (2004 – 2008)16

Tab. č. 6: Vývoj hrubého domáceho produktu v regiónoch SR (2004 – 2008)Regionálny HDP (v mil. PPS, v b. c.)Regionálny HDP (v mil. EUR konv., v b. c.)Kraj, SRZmena2004 - 20082004 2005 2006 2007 2008 2004 2005 2006 2007 2008Zmena2004 - 2008Bratislavský kraj 16 748,36 19 858,05 21 155,91 24 281,46 25 656,54 153,19 11 379,92 13 418,02 14 417,25 16 433,05 17 535,98 154,10Trnavský kraj 7 199,11 8 109,32 10 126,12 11 247,26 11 620,48 161,42 4 891,54 5 479,44 6 900,71 7 611,85 7 942,47 162,37Trenčiansky kraj 6 881,19 7 186,43 8 416,60 9 335,14 9 871,24 143,45 4 675,52 4 855,85 5 735,71 6 317,78 6 746,89 144,30Nitriansky kraj 7 742,75 8 522,69 9 100,63 9 939,76 10 859,86 140,26 5 260,92 5 758,75 6 201,87 6 726,97 7 422,60 141,09Žilinský kraj 6 935,93 7 747,39 8 439,99 9 825,89 10 988,97 158,44 4 712,72 5 234,89 5 751,66 6 649,90 7 510,85 159,37Banskobystrický kraj 6 698,92 6 390,20 7 270,88 8 192,42 8 941,15 133,47 4 551,68 4 317,84 4 954,93 5 544,41 6 111,18 134,26Prešovský kraj 5 881,58 6 355,81 6 557,91 7 418,37 8 547,84 145,33 3 996,33 4 294,60 4 469,06 5 020,56 5 842,36 146,19Košický kraj 8 378,28 8 812,90 9 757,82 10 713,33 11 550,93 137,87 5 692,75 5 954,85 6 649,73 7 250,50 7 894,94 138,68SR spolu 66 466,12 72 982,79 80 825,87 90 953,63 98 037,00 147,50 45 161,38 49 314,22 55 080,92 61 555,02 67 007,27 148,37Tab. č. 7: Vývoj hrubého domáceho produktu na obyvateľa v regiónoch SR (2004 – 2008)Kraj, SRRegionálny HDP (v b. c.) EUR konverznéRegionálny HDP (v b. c.) PKSZmena2004 - 20082004 2005 2006 2007 2008 2004 2005 2006 2007 2008Zmena2004 - 2008Bratislavský kraj 18 950,87 22 273,85 23 824,42 26 996,18 28 574,90 150,78 27 890,89 32 964,27 34 960,01 39 889,53 41 807,36 149,90Trnavský kraj 8 851,94 9 895,87 12 443,79 13 689,77 14 216,19 160,60 13 027,81 14 645,43 18 260,05 20 227,98 20 799,43 159,65Trenčiansky kraj 7 769,29 8 080,80 9 558,78 10 534,56 11 248,13 144,78 11 434,43 11 959,22 14 026,57 15 565,86 16 456,91 143,92Nitriansky kraj 7 413,98 8 123,35 8 761,71 9 516,09 10 508,20 141,73 10 911,50 12 022,19 12 856,96 14 060,97 15 374,34 140,90Žilinský kraj 6 792,67 7 538,58 8 276,50 9 562,62 10 793,79 158,90 9 997,09 11 156,75 12 144,96 14 129,72 15 792,18 157,97Banskobystrický kraj 6 910,15 6 564,94 7 549,32 8 463,32 9 344,86 135,23 10 169,99 9 715,80 11 077,89 12 505,39 13 672,28 134,44Prešovský kraj 5 021,81 5 383,63 5 590,32 6 267,14 7 276,41 144,90 7 390,84 7 967,53 8 203,24 9 260,32 10 645,97 144,04Košický kraj 7 395,15 7 721,39 8 608,83 9 373,69 10 192,69 137,83 10 883,80 11 427,30 12 632,61 13 850,55 14 912,72 137,02SR spolu 8 390,63 9 154,13 10 217,35 11 406,32 12 395,30 147,73 12 348,88 13 547,70 14 992,96 16 853,97 18 135,32 146,8617

3.1.2 Moravskosliezsky krajMoravskosliezsky kraj je jedným zo štrnástich vyšších samosprávnych celkov v Českej republike.Nachádza sa v najvýchodnejšej časti republiky, kde hraničí s Poľskou aj Slovenskou republikou.Väčšia časť Moravskosliezskeho kraja leží v Sliezsku, zvyšok na Morave. Kraj susedí s Olomouckýmkrajom a Zlínským krajom, na poľskej strane sú jeho susedmi Opolské vojvodstvo a Sliezskevojvodstvo. Na Slovensku hraničí so Žilinským krajom. Na území kraja sa nachádzajú štyrieuroregióny - Beskydy, Praděd, Silesia a Těšínske Sliezsko. Kraj je vzdialený asi 300 km vzdušnoučiarou od hlavného mesta Prahy a skladá sa zo šiestich okresov - Bruntál, Opava, Nový Jičín, Ostrava- mesto, Karviná a Frýdek Místek. Krajským mestom je Ostrava.Moravskosliezsky kraj je svojou rozlohou medzi krajmi šiesty, má však druhý najvyšší početobyvateľov v Českej republike (1 243 220) a po Prahe aj druhú najvyššiu hustotu zaľudnenia (priemer230 obyv. na km2, najvyššia na Ostravsku 1 453 obyv. na km2).Dlhodobým problémom demografického vývoja Moravskosliezskeho kraja je negatívny index rastupopulácie. Hoci ide stále o kraj s druhým najvyšším počtom obyvateľov, v ostatných piatich rokoch(2006 – 2010) stratil 6070 obyvateľov. Jeho podiel na celkovom počte obyvateľov ČR v tomto obdobípoklesol z 12,1 % na 11,8 %. Hoci tempo rastu sa u jednotlivých krajov ČR líši, zo všetkých 14 krajovjediný Moravskosliezsky kraj zaznamenal pokles obyvateľstva, čo zdôrazňuje význam tohto faktua jeho regionálne špecifikum.Z hľadiska priemerného veku populácie je možné konštatovať, že Moravskosliezsky kraj je so svojimpriemerom 40,6 rokov tesne pod celoštátnym priemerom. Ak ale v r. 2006 bolo obyvateľstvo v mladšienež obyvateľstvo Českej republiky v priemere o päť mesiacov, v r. 2010 je tento rozdiel ibadvojmesačný, čo znamená, že trend starnutia populácie v Moravskosliezskom kraji je rýchlejší nežtrend starnutia populácie Českej republiky.18

Tab. č. 8: Vývoj obyvateľstva v krajoch ČR za r. 2006 - 2010RokČeskárepublikaHlavníměstoPrahaStředočeskýkrajJihočeskýkrajPlzeňskýkrajKarlovarskýkrajÚsteckýkrajLibereckýkrajKrálovéhradecký krajPardubickýkrajKrajVysočinaJihomoravskýkrajOlomou-ckýkrajZlínskýkrajMoravskoslezskýkraj2006 10 287 189 1 188 126 1 175 254 630 006 554 537 304 602 823 265 430 774 549 643 507 751 511 645 1 132 563 639 894 589 839 1 249 290Podiel vČR100 11,5 11,4 6,1 5,4 3,0 8,0 4,2 5,3 4,9 5,0 11,0 6,2 5,7 12,12007 10 381 130 1 212 097 1 201 827 633 264 561 074 307 449 831 180 433 948 552 212 511 400 513 677 1 140 534 641 791 590 780 1 249 897Podiel vČR100 11,7 11,6 6,1 5,4 3,0 8,0 4,2 5,3 4,9 5,0 11,0 6,2 5,7 12,02008 10 467 542 1 233 211 1 230 691 636 328 569 627 308 403 835 891 437 325 554 520 515 185 515 411 1 147 146 642 137 591 412 1 250 255Podiel vČR100 11,8 11,8 6,1 5,4 3,0 8,0 4,2 5,3 4,9 4,9 11,0 6,1 5,7 11,92009 10 506 813 1 249 026 1 247 533 637 643 571 863 307 636 836 198 439 027 554 402 516 329 514 992 1 151 708 642 041 591 042 1 247 373Podiel vČR100 11,9 11,9 6,1 5,4 2,9 8,0 4,2 5,3 4,9 4,9 11,0 6,1 5,6 11,92010 10 532 770 1 257 158 1 264 978 638 706 572 045 307 444 836 045 439 942 554 803 517 164 514 569 1 154 654 641 681 590 361 1 243 220Podiel vČRZmenaza 5rokov100 11,9 12,0 6,1 5,4 2,9 7,9 4,2 5,3 4,9 4,9 11,0 6,1 5,6102,4 105,8 107,6 101,4 103,2 100,9 101,6 102,1 100,9 101,9 100,6 101,9 100,3 100,1 99,5105,8 107,6 101,4 103,2 100,9 101,6 102,1 100, 1019 100,6 101,9 10,3 00,111,8Tab. č. 9: Priemerný vek v krajoch ČR (2006 - 2010)RokČeskárepublikaHlavníměstoPrahaStředočeskýkrajJihočeskýkrajPlzeňskýkrajKarlovarskýkrajÚsteckýkrajLibereckýkrajKrálovéhradeckýkrajPardubickýkrajKrajVysočinaJihomoravskýkrajOlomouckýkrajZlínskýkrajMoravskoslezskýkraj2006 40,2 41,8 40,0 40,1 40,6 39,4 39,2 39,7 40,6 40,0 39,8 40,5 40,1 40,2 39,72007 40,3 41,7 40,0 40,3 40,7 39,6 39,4 39,8 40,7 40,2 40,0 40,6 40,3 40,4 39,92008 40,5 41,6 40,0 40,5 40,8 39,8 39,6 40,0 40,9 40,4 40,3 40,8 40,5 40,7 40,22009 40,6 41,6 40,0 40,7 41,0 40,1 39,8 40,1 41,1 40,6 40,5 40,9 40,7 40,9 40,42010 40,8 41,6 40,1 40,9 41,2 40,4 40,0 40,3 41,3 40,8 40,8 41,1 40,9 41,2 40,6Zmenaza 5rokov101,5 99,5 100,3 102,0 101,4 102,4 102,0 101,6 101,7 101,9 102,4 101,5 102,1 102,4 102,319

Negatívnemu trendu vo vývoji populácie zodpovedá v rokoch 2006 – 2010 aj trend migráciev Moravskosliezskom kraji. Kraj ročne stratil v priemere 1641 obyvateľov, čo za celé sledovanéobdobie znamená stratu 8 205 obyvateľov vplyvom negatívneho migračného salda. Všetky ostatnékraje v ČR si naopak v sledovanom období vplyvom migrácie svoju populáciu zvýšili. Lídramiv populačnom raste boli Stredočeský kraj a Hlavní město Praha, a to tak celkovým nárastomobyvateľstva ako aj jeho prepočtom na 10 tis. obyvateľov. Naopak Moravskosliezský kraj stratil spolu65,7 obyvateľa na 10. tis. obyvateľov za obdobie 2006 – 2010. Za vinníkov tohto javu v MSK možnopovažovať útlm baníctva, ktoré nedostatočne nahradili iné pracovné príležitosti, ako aj nekvalitnéživotné prostredie prejavujúce sa najmä znečistením ovzdušia. Svoju úlohu zohralo aj relatívnenedávne napojenie kraja na sieť nadradenej dopravnej infraštruktúry v rámci ČR a stálenedobudovaná dopravná infraštruktúra zabezpečujúca medzinárodnú dopravu v rámci baltsko –jadranského koridoru.Tab. č. 10: Vývoj migrácie v regiónoch ČR (2006 – 2010)Kraj 2006 2007 2008 2009 2010 SPOLU(2006 - 2010)Hlavní město PrahaRočnýpriemer(2006 - 2010)Migráciana 10 tis.obyvateľov spolu(2006 - 2010)SaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia6 260 22 984 19 044 13 692 5 606 67 586 13 517,2 550,418 533 24 234 20 791 21 477 20 917 105 952 21 190,4 862,918 929 23 937 27 602 23 951 24 886 119 305 23 861 971,626 528 30 577 26 403 16 617 12 544 112 669 22 533,8 917,619 872 7 890 548 451 2 969 31 730 6 346 258,4Středočeský krajSaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia16 472 24 504 25 873 14 345 14 673 95 867 19 173,4 783,221 406 25 787 28 552 25 184 25 686 126 615 25 323 1034,411 560 15 547 13 540 13 996 13 285 67 928 13 585,6 554,99 889 17 266 11 182 5 268 4 405 48 010 9 602 392,23 263 3 002 321 2 111 2 133 10 830 2 166 88,520

Kraj 2006 2007 2008 2009 2010 SPOLU(2006 - 2010)Jihočeský krajRočnýpriemer(2006 - 2010)Migráciana 10 tis.obyvateľov spolu(2006 - 2010)SaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia2 038 2 582 2 256 755 546 8 177 1 635,4 128,73 637 3 935 4 106 3 865 3 997 19 540 3 908 307,63 533 3 851 3 929 3 692 3 564 18 569 3 713,8 292,32 803 3 211 2 856 1 270 919 11 059 2 211,8 174,1869 713 777 688 806 3 853 770,6 60,7Plzeňský krajSaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia3 124 6 090 7 953 1 683 -244 18 606 3 721,2 328,83 346 4 951 5 541 4 354 3 410 21 602 4 320,4 381,82 920 3 247 3 158 3 733 4 400 17 458 3 491,6 308,53 176 5 032 5 855 2 130 1 418 17 611 3 522,2 311,2478 646 285 1 068 672 3 149 629,8 55,7Karlovarský krajSaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia103 2 329 415 -1 042 -408 1 397 279,4 45,51 690 2 292 1 856 1 879 1 964 9 681 1 936,2 315,23 008 3 431 3 921 3 801 3 010 17 171 3 434,2 559,11 786 3 816 3 015 1 177 1 007 10 801 2 160,2 351,7365 348 535 297 369 1 914 382,8 62,3Ústecký krajSaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia-124 6 941 3 489 -422 -516 9 368 1 873,6 112,55 018 6 156 5 933 5 492 5 432 28 031 5 606,2 336,76 991 8 090 7 583 7 403 7 206 37 273 7 454,6 447,74 597 10 287 6 673 2 472 2 167 26 196 5 239,2 314,72 748 1 412 1 534 983 909 7 586 1 517,2 91,121

Kraj 2006 2007 2008 2009 2010 SPOLU(2006 - 2010)Liberecký krajRočnýpriemer(2006 - 2010)Migráciana 10 tis.obyvateľov spolu(2006 - 2010)SaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia1 420 2 418 2 452 809 46 7145 1 429 163,83 312 3 909 3 573 3 715 3 576 18 085 3 617 414,63 391 4 209 3 935 3 875 3 707 19 117 3 823,4 438,32 468 3 440 2 964 1 354 820 11 046 2 209,2 253,2969 722 150 385 643 2 869 573,8 65,8Královéhradecký krajSaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia1 475 2 033 1 580 -468 -67 4 553 910,6 82,33 632 3 933 4 123 4 035 4 287 20 010 4 002 361,84 318 5 419 4 903 4 393 4 194 23 227 4 645,4 419,93 155 4 275 2 472 1 051 764 11 717 2 343,4 211,8994 756 112 1 161 924 3 947 789,4 71,4Pardubický krajSaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia1 643 3 074 3 120 503 434 8 774 1 754,8 170,83 688 4 223 4 143 3 672 3 765 19 491 3 898,2 379,53 479 3 990 3 944 3 953 3 644 19 010 3 802 370,21 837 3 465 2 977 1 054 708 10 041 2 008,2 195,5403 624 56 270 395 1 748 349,6 34VysočinaSaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia538 1 539 966 -772 -675 1 596 319,2 312 942 3 224 3 227 2 847 2 995 15 235 3047 296,43 704 4 382 4 315 4 011 3 792 20 204 4 040,8 3931 951 3 178 2 175 656 411 8 371 1 674,2 162,8651 481 121 264 289 1 806 361,2 35,122

Kraj 2006 2007 2008 2009 2010 SPOLU(2006 - 2010)Jihomoravský krajRočnýpriemer(2006 - 2010)Migráciana 10 tis.obyvateľov spolu(2006 - 2010)SaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia2 360 7 374 4 678 2 998 1 472 18 882 3 776,4 164,95 382 6 207 6 704 6 555 6 594 31 442 6 288,4 274,56 533 7 503 6 948 6 072 6 654 33 710 6 742 294,34 835 10 676 5 623 3 837 2 909 27 880 5 576 243,41 324 2 006 701 1 322 1 377 6 730 1 346 58,8Olomoucký krajSaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia603 1 424 -339 -525 -534 629 125,8 9,83 374 3 532 3 291 3 097 3 428 16 722 3 344,4 260,74 152 5 116 4 683 4 098 4 113 22 162 4 432,4 345,51 827 3 451 1 263 725 572 7 838 1 567,6 122,2446 443 210 249 421 1 769 353,8 27,6Zlínský krajSaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia11 751 373 -337 -726 72 14,4 1,22 541 2 799 2 720 2 605 2 590 13 255 2 651 224,43 086 3 362 3 288 3 045 3 236 16 017 3 203,4 271,2987 1 642 1 122 617 512 4 880 976 82,6431 328 181 514 592 2 046 409,2 34,6Moravskosliezsky krajSaldosťahovaniaPrisťahovaní zČRVysťahovanído ČRPrisťahovanízo zahraničiaVysťahovanído zahraničia-1 203 -98 -70 -2 875 -3 959 -8 205 -1 641 -65,72 857 3 221 3 354 3 088 3 099 15 619 3 123,8 125,25 754 6 319 6 165 5 842 6 049 30 129 6 025,8 241,42 344 4 129 3 237 1 745 1 359 12 814 2 562,8 102,7650 1 129 496 1 866 2 368 6 509 1 301,8 52,223

Porovnaním migračného salda za ostatných 5 rokov (2006 – 2010) v jednotlivých okresochMoravskosliezskeho kraja zistíme veľkú disproporciu. Najväčší úbytok obyvateľstva spôsobenýmigráciou zaznamenal okres Karviná (-5 443) a okres Ostrava město (-4 651). Negatívny trendv migrácii obyvateľstva možno sledovať aj v okrese Bruntál a Nový Jičín. Naopak, polepšil si okresFrýdek – Místek (+2 818) a pozitívne sa prejavilo migračné saldo aj v okrese Opava (+539).Tab. č. 11: Vývoj migrácie v okresoch MSK (2006 – 2010)Kraj, okres 2006 2007 2008 2009 2010SPOLU(2006 - 2010)Moravskoslezský kraj -1 203 -98 -70 -2 875 -3 959 -8 205Bruntál -314 -160 -278 -309 -255 -1 316Frýdek-Místek 680 639 669 309 521 2 818Karviná -693 -301 -522 -1 426 -2 501 -5 443Nový Jičín 69 54 6 -114 -206 -191Opava 4 69 302 -73 237 539Ostrava-město -988 -399 -247 -1 262 -1 755 -4 651Na západe, východe a časti juhu je kraj lemovaný pohoriami Hrubým a Nízkym Jeseníkom (Praděd 1492 m n. m.), Moravskosliezskymi Beskydmi (Lysá hora 1 323 m n. m.) a Poodřím. Najväčšími riekamikraja sú Odra, Ostravice, Opava a Jelša.V minulosti patril kraj vďaka ložiskám uhlia a ťažkému priemyslu k hospodárskym centrám, čo maloznačný negatívny dopad na životné prostredie, ktorý je viditeľný dodnes. Avšak reštrukturalizácioupriemyslu v 90. rokoch minulého storočia došlo k značnému útlmu a silne tak vzrástlanezamestnanosť, s ktorou sa kraj borí dodnes. Moravskosliezsky kraj taktiež disponuje tromi CHKO aďalšími 148 maloplošnými chránenými územiami.Moravskosliezsky kraj prešiel v 90. rokoch reštrukturalizáciou kľúčových priemyselných podnikov,ktorá bola zavŕšená v rokoch 2002 - 2004 ich privatizáciou. Odvetvová štruktúra charakterizovanávýznamnou rolou ťažkého priemyslu a ťažbou uhlia bola jednou z príčin, že v nových ekonomickýchpodmienkach bola ekonomická výkonnosť kraja, meraná HDP na obyvateľa, jednou z najnižších vrepublike. Po roku 2003 sa však situácia zlepšuje a región sa postupne dostal medzi kraje snadpriemernou ekonomickou výkonnosťou. K tomuto posunu došlo aj napriek tomu, že dynamikarastu produktu bola väčšinou trochu pomalšia ako celorepublikový priemer. Rast ekonomickejvýkonnosti bol sprevádzaný zvyšovaním produktivity práce, v roku 2008 však produktivita medziročneklesla. Naopak pozitívne pôsobila na rast HDP roku 2008 vyššia zamestnanosť. Tá napokon rástla užod roku 2005. Celkovo sa HDP Moravskosliezskeho kraja dlhodobo radí na tretie miesto v rámci ČRtesne za HDP Jihomoravského kraja. Lídrom ostáva HDP Hlavního města Prahy.24

Graf č.2: Vývoj hrubého domáceho produktu v regiónoch ČR (2004 – 2008)25

Tab. č. 12: Vývoj hrubého domáceho produktu v regiónoch ČR (2004 – 2008)Regionálny HDP v mil. EUROZmena zaRegionálny HDP v PPSKraj, ČR 2004 2005 2006 2007 20085 rokov2004 2005 2006 2007 2008Zmena za5 rokovHlavní město Praha 20 758 24 049 27 552 31 714 37 176 179,1 39 036 41 903 45 323 51 288 52 820 135,3Středočeský kraj 9 354 10 366 12 206 13 724 15 901 170,0 17 590 18 062 20 079 22 195 22 592 128,4Jihočeský kraj 4 835 5 527 6 249 6 690 7 582 156,8 9 092 9 630 10 280 10 818 10 773 118,5Plzeňský kraj 4 575 5 085 5 784 6 325 6 821 149,1 8 604 8 860 9 515 10 228 9 692 112,6Karlovarský kraj 2 040 2 246 2 421 2 683 3 017 147,9 3 837 3 914 3 982 4 339 4 286 111,7Ústecký kraj 5 841 6 544 7 409 8 069 9 496 162,6 10 984 11 402 12 188 13 049 13 492 122,8Liberecký kraj 2 969 3 515 3 869 4 108 4 501 151,6 5 584 6 125 6 365 6 644 6 395 114,5Královéhradecký kraj 4 246 4 700 5 160 5 778 6 564 154,6 7 985 8 190 8 488 9 345 9 326 116,8Pardubický kraj 3 664 4 078 4 711 5 254 6 057 165,3 6 890 7 106 7 749 8 496 8 606 124,9Kraj Vysočina 3 764 4 232 4 769 5 318 5 731 152,3 7 078 7 373 7 844 8 600 8 142 115,0Jihomoravský kraj 8 919 10 068 11 472 12 873 15 775 176,9 16 773 17 542 18 871 20 819 22 413 133,6Olomoucký kraj 4 334 4 741 5 249 5 861 6 852 158,1 8 150 8 261 8 634 9 479 9 736 119,5Zlínský kraj 4 070 4 664 5 322 5 948 7 099 174,4 7 654 8 127 8 754 9 620 10 086 131,8Moravskoslezský kraj 8 892 10 374 11 524 12 986 15 308 172,2 16 721 18 076 18 957 21 001 21 750 130,1ČR spolu 88 262 100 190 113 696 127 331 147 879 167,5 165 977 174 570 187 030 205 921 210 108 126,626

Tab. č. 13: Vývoj hrubého domáceho produktu v regiónoch ČR na obyvateľa (2004 – 2008)v EURO na obyvateľav PPS na obyvateľaZmena za5 rokovKraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008 2004 2005 2006 2007 2008Zmena za5 rokovHlavní město Praha 17 809 20 448 23 278 26 507 30 341 170,4 33 490 35 628 38 293 42 867 43 109 128,7Středočeský kraj 8 221 9 013 10 463 11 562 13 068 159,0 15 461 15 704 17 212 18 698 18 567 120,1Jihočeský kraj 7 730 8 818 9 938 10 595 11 948 154,6 14 537 15 365 16 348 17 134 16 976 116,8Plzeňský kraj 8 331 9 239 10 462 11 348 12 050 144,6 15 666 16 099 17 210 18 353 17 120 109,3Karlovarský kraj 6 717 7 374 7 948 8 780 9 776 145,5 12 632 12 849 13 075 14 199 13 889 110,0Ústecký kraj 7 118 7 951 9 001 9 775 11 382 159,9 13 385 13 855 14 806 15 808 16 172 120,9Liberecký kraj 6 947 8 208 9 002 9 508 10 328 148,7 13 065 14 301 14 808 15 376 14 674 112,3Královéhradecký kraj 7 763 8 580 9 397 10 496 11 859 152,8 14 599 14 949 15 457 16 974 16 849 115,4Pardubický kraj 7 252 8 067 9 295 10 323 11 792 162,6 13 637 14 055 15 290 16 695 16 754 122,9Kraj Vysočina 7 377 8 297 9 330 10 375 11 141 151,0 13 873 14 457 15 347 16 778 15 829 114,1Jihomoravský kraj 7 897 8 907 10 143 11 338 13 794 174,7 14 850 15 520 16 685 18 336 19 598 132,0Olomoucký kraj 6 774 7 420 8 208 9 151 10 677 157,6 12 739 12 928 13 503 14 799 15 169 119,1Zlínský kraj 6 883 7 900 9 022 10 082 12 010 174,5 12 944 13 764 14 841 16 304 17 063 131,8Moravskoslezský kraj 7 089 8 288 9 220 10 394 12 245 172,7 13 332 14 440 15 167 16 810 17 397 130,5ČR spolu 8 647 9 790 11 074 12 335 14 179 164,0 16 261 17 058 18 217 19 948 20 145 123,927

3.1.3 Porovnanie základných štatistických údajovTab. č. 14: Porovnanie základných štatistických údajovŠtatistický údajŽilinský krajRokaktuálnostiúdajovMoravskoslezskýkrajRokaktuálnostiúdajovRozloha 6 809 km² 2010 5 427 km² 2010Počet obyvateľov 697 502 2009 1 243 220 2010Hustota ob. na km 2 102,6 2010 230,0 2010Miera registrovanejnezamestnanosti14,50 % 2010 12,36 % 2010HDP na ob. (EURO)v parite kúpnej sily10 989 2008 15 450 2009Hoci ide o územia s približne rovnakou rozlohou, štruktúra ich osídlenia je diametrálne odlišná.Prevažne hornatý charakter Žilinského kraja sústreďuje osídlenie do často úzkych dolín pri riekachmedzi pohoriami, ktoré svojim rázom nikdy nevytvárali priaznivé podmienky pre rozvoj osídlenia.Vôbec po prvý krát začali byť tieto pohoria systematickejšie ekonomicky využívané (s výnimkoulesníctva a lovu) až v súvislosti s valašskou kolonizáciou (kon. 14. stor. – 16. stor.). Naopakvyhovujúci terén a bohaté ložiská nerastných surovín viedli k vytvoreniu hustej sídelnej štruktúry naúzemí Moravskosliezskeho kraja, ako aj v územiach priľahlého Sliezskeho vojvodstva, čo vysvetľujedvojnásobnú hustotu obyvateľstva Moravskosliezskeho kraja v porovnaní so Žilinským krajom.Tab. č. 15: Porovnanie vývoja obyvateľstva v prihraničných regiónoch SR - ČRKraj, SR/ČR 2006 2007 2008 2009 2010Zmena za5 rokovTrnavský kraj 554 490 555 927 558 807 560 566 562 391 101,4Trenčiansky kraj 600 080 600 132 599 947 599 551 599 018 99,8Žilinský kraj 694 891 695 571 695 992 696 966 698 009 100,4Priemer prihraničnýchregiónov SR616 487 617 210 618 249 619 028 619 806 100,6Priemer SR 673 801 674 721 675 872 677 297 678 878 100,3Jihomoravský kraj 1 132 563 1 140 534 1 147 146 1 151 708 1 154 654 102,0Zlínský kraj 589 839 590 780 591 412 591 042 590 361 100,1Moravskoslezský kraj 1 249 290 1 249 897 1 250 255 1 247 373 1 243 220 99,5Priemer prihraničnýchregiónov ČR990 564 993 737 996 271 996 708 996 078 100,6Priemer ČR 734 799 741 509 747 682 750 487 752 341 102,428

Regióny v česko – slovenskom prihraničnom území zaznamenali v rokoch 2006 – 2010 priemernýnárast svojej populácie o 6%. To prekračuje národný priemer v oboch štátoch a dokazuje pozitívnytrend v česko – slovenskom prihraničnom území. Toto konštatovanie však neplatí resp. platí ibaobmedzene, pokiaľ ide o Žilinský kraj a Moravskosliezsky kraj.Reštrukturalizácia ekonomiky v uplynulých dvoch desaťročiach nedokázala zabezpečiť plynulý rastpopulácie Moravskosliezskeho kraja. Napriek tomu, že kraj si celkovým počtom svojho obyvateľstvaudržal pozíciu nad priemerom v rámci Českej republiky, v skutočnosti sa prepadol z druhého miestana tretie, keď ho predstihol Stredočeský kraj. Tam v rámci vnútroštátnej migrácie putoval aj značnýpočet bývalých obyvateľov Moravskosliezskeho kraja opúšťaného nielen z dôvodov ekonomických aleaj z dôvodov nekvalitného životného prostredia.Obyvateľstvo Žilinského kraja síce v sledovanom období rástlo, s výnimkou okresu Žilina však rástlonajmä v okresoch na severe regiónu, ktoré priamo nesusedia s Moravskosliezskym krajom. PopuláciaŽilinského kraja síce narástla v sledovanom období o 4 %, čím prekročila tempom rastu celoštátnypriemer, tento rast bol však o 2 % nižší než priemerný nárast populácie v prihraničných slovenskýchregiónoch.Napriek rýchlejšiemu nárastu populácie v prihraničnom území SR – ČR v období r. 2006 – 2010 nežbol celoštátny priemer v SR a v ČR, negatívne sa vyvíja jej vekový priemer. Tak na celoštátnej úrovni,ako aj na úrovni oboch prihraničných území môžeme sledovať postupné starnutie populácie.Obyvateľstvo prihraničného územia je už dnes staršie než je priemer SR a ČR, a čo je horšie, tempojej starnutia v sledovanom období taktiež predstihuje celoštátny priemer v oboch štátoch. V priemereje populácia na slovenskej strane prihraničného územia mladšia o dva roky. Žilinský kraja Moravskosliezsky kraj vykazujú priemer v rámci svojej strany prihraničného územia, rozdiel medzinimi je však vyše dvojročný v neprospech Moravskosliezskeho kraja.Tab. č. 16: Porovnanie vekového priemeru v prihraničných regiónoch SR - ČRKraj, SR 2006 2007 2008 2009 2010Zmena za5 rokovTrnavský kraj 38,3 38,6 38,9 39,2 39,5 103,0Trenčiansky kraj 38,7 39,1 39,4 39,7 40,0 103,2Žilinský kraj 36,9 37,2 37,5 37,7 38,0 103,1Priemer prihraničnýchregiónov SR38,0 38,3 38,6 38,9 39,1 103,1Spolu SR 37,7 38,0 38,3 38,5 38,7 102,7Jihomoravský kraj 40,5 40,6 40,8 40,9 41,1 101,5Zlínský kraj 40,2 40,4 40,7 40,9 41,2 102,4Moravskoslezský kraj 39,7 39,9 40,2 40,4 40,6 102,3Priemer prihraničnýchregiónov ČR40,1 40,3 40,6 40,7 41,0 102,1Spolu ČR 40,2 40,3 40,5 40,6 40,8 101,5Z hľadiska vývoja hrubého domáceho produktu v prepočte v bežných cenách v parite kúpnej sily naobyvateľa možno konštatovať, že prihraničné územie na česko – slovenskej hranici nedosahujeceloštátny priemer ani v rámci SR ani v rámci ČR. Priemerné celoštátne priemery sú však v obochštátoch deformované údajmi za HDP Hlavního města Prahy a Bratislavského kraja, ktoré niekedy29

niekoľkonásobne prevyšujú HDP ostatných regiónov. Mimo týchto dvoch regiónov možno konštatovať,že HDP v česko – slovenskom prihraničí dosahuje nadpriemerné hodnoty vo vzťahu k ostatnýmregiónom v oboch štátoch. Ani jeden región nemá v rámci daného prihraničného územia poprednúpozíciu z hľadiska výšky HDP, Žilinský kraj je dokonca najslabším v rámci prepočtu tvorby naobyvateľa v PKS na svojej strane prihraničného územia. Najväčší rozdiel je však v tempe rastu HDP.Tak ako Slovenská republika v tomto ukazovateli v sledovanom období dvojnásobne predstihla Českúrepubliku, aj slovenská časť prihraničného územia vykazuje takmer raz také tempo rastu než českástrana. Žilinský kraj a Moravskoslezský kraj so svojimi regionálnymi údajmi spadajú do priemeru zasvoju časť prihraničného územia, čo znamená, že Žilinský kraj doháňa svojho vyspelejšiehozápadného suseda, tak ako celé slovenské prihraničné územie sa približuje svojou ekonomickouvýkonnosťou českej strane hranice.Tab. č.17: Regionálny HDP na obyvateľa v PKSKraj, SR/ČRRegionálny HDP (v b. c.) PKS2004 2005 2006 2007 2008Zmena2004 - 2008Trnavský kraj 13 028 14 645 18 260 20 228 20 799 160Trenčiansky kraj 11 434 11 959 14 027 15 566 16 457 144Žilinský kraj 9 997 11 157 12 145 14 130 15 792 158Priemer prihraničnýchregiónov SR11 486 12 587 14 811 16 641 17 683 154SR spolu 12 349 13 548 14 993 16 854 18 135 147Jihomoravský kraj 14 850 15 520 16 685 18 336 19 598 132Zlínský kraj 12 944 13 764 14 841 16 304 17 063 132Moravskoslezský kraj 13 332 14 440 15 167 16 810 17 397 131Priemer prihraničnýchregiónov ČR13 709 14 575 15 564 17 150 18 019 131ČR spolu 16 261 17 058 18 217 19 948 20 145 12430

3.2 Doprava a infraštruktúra3.2.1 Žilinský samosprávny krajHlavné dopravné systémy na Slovensku (cesty a železnice) sú umiestnené v koridore Bratislava –Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice. Tento koridor je zadefinovaný ako transeurópskymultimodálny dopravný koridor, ktorého súčasťou je aj Žilinský kraj. V uvedenej osi je najvyššiaefektívnosť lokalizácie dopravnej infraštruktúry.Krajom vedú nižšie uvedené dopravné siete krajín EÚ:- Multimodálny koridor, vetva č. Va. Viedeň – štátna hranica SR / Rakúsko –Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice – štátna hranica SR / Ukrajina – Užhorodv trase študovanej vysokorýchlostnej trate (VRT), diaľnice D1,modernizovaných železničných tratí č. 120, 180 a pripravovanej Vážskej vodnejcesty.- Multimodálny koridor, č. VI. Gdańsk – Katowice – Zwardoń – štátna hranica SR/ PR – Čadca – Žilina v trase VRT, diaľnice D3, modernizovaných železničnýchtratí č. 127 a 129, návrhu prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty sOderskou vodnou cestou.- Do základnej siete TEN-T v ŽSK patrí: cestná infraštruktúra: diaľnica D1, D3 a rýchlostnácesta R3- Doplnková sieť TINA Čadca – štátna hranica SR / ČR – Český Těšín – Ostravav trase železničnej trate č. 127.- Doplnková sieť TINA Martin – Kremnica – Šášovské Podhradie – Zvolen – Šahy– štátna hranica SR / MR – Budapešť v trase rýchlostnej cesty R3.Rozhodnutím EP a Rady č. 884/2004, ktoré doplnilo rozhodnutie EP a Rady č. 1692/96/EC opravidlách pre rozvoj TEN-T boli definované prioritné projekty (30). Uvedené prioritné projekty majúštatút “projekt európskeho záujmu“ a členský štát je povinný sústrediť dostupné zdroje (zdroje EÚ anárodné) na ich realizáciu. Žilinského kraja sa týka tento prioritný projekt cestnej infraštruktúry:- diaľničné prepojenie Gdansk - Brno/Bratislava – Viedeň: prepojenie Katowice – Žilina –cezhraničná časť, časť projektu 25.Obr. č. 1: Diaľnice a rýchlostné komunikáciev Žilinskom krajiObr. č. 2: Tunely v Žilinskom krajiZdroj: NDS, 2011 Zdroj: NDS, 201131

Na obrázku č. 1 sú znázornené úseky diaľnic a rýchlostných komunikácií. Z diaľnic sú v prevádzkeúseky na obrázku označené čiernou farbou. Červenou farbou sú označené úseky, ktoré sú vovýstavbe – ide od diaľnicu D1 v úseku Dubná Skala – Turany a Hubová – Ivachnová a o rýchlostnúcestu R3 v úseku Horná Štubňa, ktorá je momentálne uvedená do predčasného užívania. Zelenoufarbou sú označené úseky, ktoré sa budú realizovať v nasledujúcom časovom horizonte. Ideo diaľničné úseky D1 (úsek Lietavská Lúčka, úsek Višňové, úsek Turany,) a D3 (ZA - Skalité).Rýchlostné komunikácie R1 (Kraľovany – Trstená; RK - Donovaly), R3 (Horná Štubňa - MT), R5(Svrčinovec – hranica SR/ČR). V dĺžke diaľnic a diaľničných privádzačov sa Žilinský kraj zaradil medzislovenskými regiónmi v r. 2010 s 69,58 km vybudovanej diaľničnej infraštruktúry na tretie miesto zaBratislavský a Trenčiansky kraj. Vzhľadom na menšiu rozlohu hore uvedených krajov v porovnaní soŽilinským krajom možno konštatovať jeho nedostatočné pokrytie diaľničnou sieťou. Osobitnýmproblémom je stále nezrealizované diaľničné prepojenie dvoch najväčších mestských aglomeráciíkraja – Žiliny a Martina. Tunel Višňové, ktorý má byť na tomto osemkilometrovom úseku diaľnicevybudovaný, má mať dĺžku 7,5 km a bude tak najdlhším na Slovensku. Prieskumná štôlňa tunela boladokončená už v roku 2002. Najviac očakávaná diaľničná stavba v SR sa však pre svoju očakávanúnákladovosť doposiaľ nezrealizovala. Tender na dodávateľa stavby bol zahájený v novembri 2011.Spolu s predchádzajúcim úsekom od Lietavskej Lúčky sú stavebné náklady na 13,5 km diaľnice D1odhadované na cca 900 miliónov EUR. Vrátane úseku od Hričovského Podhradia a privádzača sijužný obchvat Žiliny vyžiada zrejme až 1,5 miliardy EUR. Najnovší predpokladaný termín zahájeniavýstavby tohto diaľničného úseku je r. 2012. Ešte horšie si kraj vedie v dĺžke rýchlostných ciest, kdesa so 7,9 km vybudovanými rýchlostnými cestami umiestnil až na piatej priečke medzi slovenskýmiregiónmi. Riešeniu situácie napomôže realizácia severo – južne plánovanej rýchlostnej komunikácieR3, čo ale vzhľadom na aktuálny Program pokračovania prípravy, výstavby diaľnic a rýchlostnýchciest na roky 2011 – 2014 nebude skôr ako po r. 2014.Tab. č. 18: Dĺžka diaľnic, rýchlostných ciest a ciest v SR v r. 2010Kraj, SRDiaľnice adiaľničnéprivádzačeRýchlostnécestyCesty 1.triedyCesty 2.triedyCesty 3.triedySPOLUBratislavský kraj 110,1 0,0 131,7 210,5 353,0 805,3Trnavský kraj 67,2 26,3 267,4 535,7 1 057,5 1 954,1Trenčiansky kraj 90,9 2,7 304,9 349,4 1 140,9 1 888,8Nitriansky kraj 0,0 22,7 495,3 500,2 1 540,9 2 559,1Žilinský kraj 69,6 17,8 506,2 328,0 1 120,3 2 041,9Banskobystrický kraj 0,0 91,4 642,5 609,6 1 853,0 3 196,5Prešovský kraj 83,7 4,5 627,2 523,6 1 921,7 3 160,7Košický kraj 5,3 24,2 342,4 586,2 1 421,0 2 379,1SR, spolu 426,8 189,5 3 317,5 3 643,2 10 408,3 17 985,4Ešte horšie si Žilinský kraj vedie, ak sa dĺžky ciest prepočítajú na počet obyvateľov v jednotlivýchkrajoch. S výnimkou Bratislavského kraja, ktorý je vzhľadom na špecifikum hlavného mesta úplnemimo priemeru SR, je Žilinský kraj regiónom s najmenšou dĺžkou ciest na 10 tis. obyvateľov. Toznamená, že keby aj do dopravnej zaťaženosti kraja nevstupoval jeho tranzitný charakter a zaťaženieby sa meralo iba vlastnými obyvateľmi kraja, stále by jeho cestná infraštruktúra bola využívaná oveľaintenzívnejšie, než je tomu v ostatných krajoch.32

Tab. č. 19: Dĺžka diaľnic, rýchlostných ciest a ciest v SR v r. 2010 v pomere k populácii krajovKraj, SRDiaľnice adiaľničnéprivádzače na10 tis. ob.Rýchlostnécesty na10 tis. ob.Cesty 1.triedy na10 tis. ob.Cesty 2.triedy na10 tis. ob.Cesty 3.triedy na10 tis. ob.Spolucesty na10 tis. ob.Bratislavský kraj 1,8 0 2,1 3,3 5,6 12,8Trnavský kraj 1,2 0,5 4,7 9,5 18,8 34,7Trenčianský kraj 1,5 0,0 5,1 5,8 19,1 31,5Nitrianský kraj 0,0 0,3 7,0 7,1 21,9 36,3Žilinský kraj 1,0 0,3 7,2 4,7 16,0 29,2Banskobystrickýkraj0,0 1,4 9,9 9,3 28,4 49,0Prešovský kraj 1,0 0,1 7,7 6,5 23,7 39,0Košický kraj 0,1 0,3 4,4 7,5 18,2 30,5SR, spolu 0,8 0,3 6,1 6,7 19,1 33,1Osobitným špecifikom kraja je aj jeho hornatý charakter. Vo vzťahu k cestnej infraštruktúre sa tátomorfologická črta krajiny prejavuje vo zvýšenom počte objektov, najmä mostov, čo zvyšuje finančnénároky na budovanie nových ciest, ako aj nároky na opravy a údržbu tých existujúcich. Pokiaľ ideo diaľničné mosty, už dnes svojou plochou zaberajú jednu tretinu plochy diaľničných mostov v celejSlovenskej republike a to ešte diaľničná infraštruktúra v Žilinskom kraji nie je dobudovaná.Tab. č. 20: Diaľničné mosty v r. 2010stredisko počet mostov dĺžka mostov plocha mostovSSÚD Malacky 29 1 148 24 148SSÚD Bratislava 48 9 126 115 682SSÚD Trnava 25 660 16 694SSÚD Trenčín 63 6 200 72 312SSÚD L.Mikuláš 41 5 853 125 367SSÚD Beharovce 20 1 976 34 403SSÚD Prešov 16 371 8 732SR spolu 242 25 334 397 338Zdroj: NDSObdobnú situáciu možno sledovať u prehľadov mostných objektov na rýchlostných komunikáciácha cestách, kde Žilinský kraj s počtom mostov na 100 km ciest opäť obsadzuje prvú priečku v rámciSlovenskej republiky. Kým celorepublikový priemer je iba 42,4 mostov na 100 km, Žilinský krajvykazuje na 100 km až 59,8 mostov.33

Tab. č. 21: Mostné objekty na cestách SR v r. 2010Kraj, SRDefinitívnemosty I.triedaz toho narýchlostnýchkomunikáciáchDefinitívnemosty II.triedaDefinitívnemosty III.triedaMostyspoluMosty na100 km ciestBratislavský kraj 65 0 73 69 207 29,8Trnavský kraj 102 21 158 229 489 25,9Trenčiansky kraj 226 4 166 472 864 48,1Nitriansky kraj 176 17 131 396 703 27,5Žilinský kraj 387 7 184 608 1 179 59,8Banskobystrickýkraj518 96 263 775 1 556 48,7Prešovský kraj 379 0 283 956 1 618 52,6Košický kraj 155 19 221 456 832 35,0SR, spolu 2 008 164 1 479 3 961 7 448 42,4Nedostatočne vybudovaná cestná sieť má prirodzene za následok nedostatočnú priepustnosťodzrkadľujúcu sa aj v nehodovosti, ktorá je u dopravných nehôd len s hmotnou škodou tretia najvyššiav SR a u smrteľných dopravných nehôd dokonca najvyššia v SR. V prepočte na počet obyvateľovkraja sú dopravné nehody v Žilinskom kraji najvyššie zo všetkých krajov s výnimkou Bratislavskéhokraja, ktorý sa ale vzhľadom na svoj charakter úplne vymyká z priemeru SR.Tab. č. 22: Štatistika nehodovosti v krajoch SR v r. 2009Kraj, SRUsmrtenéosobyDopravnénehodylen shmotnouškodouDopravnénehody susmrtenímZraneníťažkoZraneníľahkoDopravnénehodyspoluDopravnénehody na1 000 ob.Bratislavský kraj 27 4 337 26 139 804 5 124 8,2Trnavský kraj 45 1 678 40 171 864 2 435 4,3Trenčiansky kraj 28 1 666 27 93 703 2 278 3,8Nitriansky kraj 40 2 016 38 145 918 2 836 4,0Žilinský kraj 55 2 783 48 195 716 3 467 5,0Banskobystrický kraj 66 2 079 46 207 915 2 916 4,5Prešovský kraj 37 2 812 31 238 1 053 3 765 4,7Košický kraj 49 2 153 47 220 1 153 3 168 4,1SR, spolu 347 19 524 303 1 408 7 126 25 989 4,834

Osobitne je štatistika nehodovosti v Žilinskom kraji kritická, pokiaľ ide o štatistiku smrteľnýchdopravných nehôd. Kým vo všetkých krajoch v uplynulých troch rokoch rapídne poklesol početsmrteľných dopravných nehôd, v Žilinskom kraji tento vývoj skôr stagnuje, čím sa kraju s päťdesiatimištyrmi smrteľnými dopravnými nehodami a päťdesiatimi siedmimi usmrtenými osobami ušlo neslávneprvenstvo v celej Slovenskej republike. V priemere sa v r. 2006 – 2010 stalo na každých 100 ciestv kraji 15 smrteľných dopravných nehôd. Obdobne v počte usmrtených osôb vykazuje Žilinský krajdlhodobo negatívny vývoj, keď síce došlo k poklesu usmrtených medzi rokmi 2006 – 2010 na 72,2 %,v Slovenskej republike však došlo k poklesu v sledovanom období na 59,6 %, čím sa početdopravných nehôd v Žilinskom kraji stal najvyšším v celej republike. Za touto situáciou treba vidieť taknedostatočne vybudovanú cestnú infraštruktúru pre vlastné potreby obyvateľov Žilinského kraja, akoaj jej nadmerné zaťaženie tranzitnou dopravou.Tab. č. 23: Štatistika smrteľných nehôd v krajoch SR v r. 2006 - 2010Kraj, SR 2006 2007 2008 2009 2010Spolu2006 - 2010Nehody na100 kmciestBratislavský kraj 48 56 44 26 28 202 25,1Trnavský kraj 60 75 68 40 43 286 14,6Trenčiansky kraj 52 47 56 27 35 217 11,5Nitriansky kraj 86 82 71 38 29 306 12,0Žilinský kraj 74 74 57 48 54 307 15,0Banskobystrický kraj 65 80 78 46 44 313 9,8Prešovský kraj 62 84 70 31 46 293 9,3Košický kraj 72 70 65 47 40 294 12,4SR, spolu 519 568 509 303 319 2 218 12,3Tab. č. 24: Usmrtené osoby pri dopravných nehodách v krajoch SR v r. 2006 - 2010Kraj, SR 2006 2007 2008 2009 2010Index2006/2010Bratislavský kraj 54 63 51 27 30 55,6Trnavský kraj 69 86 72 45 46 66,7Trenèiansky kraj 55 53 64 28 39 70,9Nitriansky kraj 96 87 74 40 34 35,4Žilinský kraj 79 78 63 55 57 72,2Banskobystrický kraj 71 87 85 66 44 62,0Prešovský kraj 76 97 73 37 53 69,7Košický kraj 79 76 76 49 42 53,2SR spolu 579 627 558 347 345 59,635

Česká republikaPoľská republikaOsobitným fenoménom, pokiaľ ide o tranzitnú dopravu, je skutočnosť, že Žilinský kraj je aj križovatkoueurópskych dopravných koridorov, čím do tranzitu treba započítať aj medzinárodnú dopravu (osobnúi nákladnú), ktorá má tiež nezanedbateľný podiel na zaťažení cestnej infraštruktúry kraja s dopadmi najej kvalitu, životné prostredie i bezpečnosť účastníkov cestnej premávky. Na území Žilinského kraja,ako hraničného regiónu s Poľskou republikou a Českou republikou sa nachádza desať cestnýchhraničných priechodov, z toho šesť priechodov do Poľskej republiky a štyri priechody do Českejrepubliky, všetky s nepretržitou prevádzkovou dobou.Tab. č. 25: Cestné hraničné priechody v Žilinskom krajiŠtátNázov hraninéhopriechoduSuchá Hora -ChocholówDruh HP osoby Kategória dopravacestný II/520 VS osobná a nákladná do 7,5 tTrstená - Chynżne cestný E77, I/59 VS bez obmedzeniaBobrov -Winiarczykówkacestný III/520013 VS osobná a nákladná do 7,5 tOravská Polhora -Korbielówcestný I/78 VS osobná a nákladná do 7,5 t ***Novoť - Ujsoly cestný III/520006 VS osobná a nákladná do 7,5 t ***Skalité - Zwardoň -Mytocestný I/12 VS osobná a nákladná do 7,5 tSkalité - Zwardoňcestný /budúcidianičný/VSosobná a nákladná do 7,5 totvorený 16.01.2006Svrčinovec - Mostyu Jablunkovacestný E75, I/11 VS bez obmedzeniaČadca - Milošová -Šancecestný III/11079 VS osobná doprava okrem autobusovKlokočov - Bílá cestný II/484 VS osobná a nákladná N3Makov - Bílá -Bumbálkacestný E442, I/18 VS bez obmedzeniaPokiaľ ide o význam cestných hraničných priechodov z hľadiska transeurópskych dopravných tepien,najvýznamnejšie cestné hraničné priechody SR sú dané schválenými medzinárodnými nosnými adoplnkovými koridormi TEN a medzinárodnými cestami, ktoré prechádzajú územím SR a súčasne súurčené i plánovanou sieťou diaľnic a rýchlostných ciest SR. Za nosné cestné hraničné priechodyv Žilinskom kraji možno z tohto pohľadu považovať:1. hraničný priechod SR/PR Skalité - Zwardoń na ceste I/12, s výhľadom na D3,2. hraničný priechod SR/PR Trstená - Chyżne na ceste E77, I/59, s výhľadom na R33. hraničný priechod SR/ČR Svrčinovec – Mosty u Jablunkova na ceste I/11, s výhľadom na R5Údaje o dopravnej zaťaženosti cestných hraničných priechodov v Slovenskej republike jednoznačnepreukazujú najvyššiu intenzitu dopravy na hranici s Českou republikou, ktorá v r. 2007 činila 45 % zcelkového počtu prechodov hraníc. Pokiaľ ide o nákladnú dopravu, toto číslo činilo dokonca 59 %.36

ŠtátTab. č. 26: Ročné intenzity dopravy na cestných hraničných priechodoch SR v r. 2007PočetHPPočet osob.aútPočetautobusovPočetnáklad.dop.prostried.Spolu% zosumyosobné% zosumyautobusy% zosumynákladné%zcelkovejsumyPoľsko 16 4 520 332 75 150 670 895 5 266 377 16 14 9 14Ukrajina 2 703 105 18 441 77 623 799 169 2 3 1 2Maďarsko 16 7 134 024 213 637 2 122 897 9 470 558 25 38 27 26Rakúsko 5 4 451 055 56 532 325 209 4 832 796 16 10 4 13Česko 16 11 904 026 197 010 4 656 609 16 757 645 41 35 59 45SPOLU 55 28 712 542 560 770 7 853 233 37 126 545 100 100 100 100Železničná dopravaŽilina je dôležitým uzlom železničnej dopravy či v regionálnom, národnom tak aj medzinárodnomvýzname. Žilinským krajom prechádzajú hlavné železničné trate nasledovných multimodálnychkoridorov, ktoré patria medzi najdôležitejšie železnice trate v rámci EÚ:dopravná línia Bratislava - Trenčín - Žilina - Košice - Užhorod - multimodálnykoridor č. Va.,dopravná línia Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń - Gdańsk - multimodálnykoridor č. VI.,Čadca - Český Tešín - Ostrava - súčasť doplnkovej siete TINA.Rozhodnutím EP a Rady č. 884/2004, ktoré doplnilo rozhodnutie EP a Rady č. 1692/96/EC opravidlách pre rozvoj TEN-T a ktorým boli definované prioritné projekty so štatútom “projekteurópskeho záujmu“ sa medzi prioritné projekty zaradil aj železničný úsek na území Žilinského kraja.Ide o železničné prepojenie Katowice – Žilina – Nové Mesto n/V, časť projektu 23.Modernizácia železničných tratí je najvyššou prioritou v železničnej doprave ŽSK. Dotýka sanasledovných úsekov tratí, ktoré sa realizujú alebo sa pripravujú:Trať č. 120 v úseku Púchov - Žilina, modernizácia na traťovú rýchlosť 120 až 160km/hod.,trať č. 180 v úseku Žilina – Vrútky – Liptovský Mikuláš – Poprad, modernizácia natraťovú rýchlosť 120 až 160 km/hod.,trať č. 127 v úseku Žilina – Čadca, modernizácia na traťovú rýchlosť 120 km/hod.,trať č. 129 v úseku Čadca – Skalité – Zwardoń modernizovanú na traťovúrýchlosť 100 a 70 km/hod.Kľúčovú úlohu v dopravnej dostupnosti automobilky KIA pri Žiline bude okrem terminálu kombinovanejdopravy zohrávať i zriaďovacia železničná stanica Žilina – Teplička nad Váhom. Druhá stavba – 2.etapa zriaďovacej stanice je financovaná zo štrukturálnych fondov EÚ.Železnice Čadca – Makov na Kysuciach, Žilina – Rajec a Kraľovany – Trstená na Orave súprezentované ako železnice s regionálnym charakterom.37

Obr. č. 3: Železničná sieť TEN- T a hlavná Obr. č. 4: Plán modernizácie železničných koridorovOs prepojenia EÚ so susednými krajinami do r. 2020Letecká dopravaV súčasnosti sa do popredia dostáva regionálne Letisko Žilina v Dolnom Hričove, ktoré sa nachádzav blízkosti Žiliny. Letisko disponuje štatútom verejného medzinárodného letiska, čo dopomáhak rozvoju medzinárodných stykov aj vnútroštátnemu obchodu. Svojimi prepravnými kapacitamizabezpečujúcimi dopravu 10 tis. – 13 tis. cestujúcich ročne zďaleka nemôže konkurovať letiskámv Ostrave a poľských Katowiciach. Zo štrukturálnych fondov EÚ sa na vybraných slovenskýchletiskách realizovali projekty na zvýšenie bezpečnostnej ochrany letísk. Išlo o letiská Poprad – Tatry,Piešťany, Sliač a Žilina v celkovej sume 2,24 mil. EUR. Projektmi boli splnené úlohy vyplývajúce zovstupu do Schengenského priestoru a tieto letiská boli k 29. 3. 2008 zaradené do kategóriemedzinárodných schengenských letísk. Mimo letiska v Dolnom Hričove sa v kraji nachádzajú ešte dveletiská s regionálnym významom - Tomčany (okr. Martin) a Lisková (okr. Ružomberok).Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja prevezme väčšinu akciových podielovregionálnych letísk Poprad, Žilina a Sliač.Graf č. 3: Počty vybavených cestujúcich na Letisku ŽilinaZdroj: Letisko Žilina, 2011Vodná dopravaV roku 2000 došlo k schváleniu „Koncepcie rozvoja vodnej dopravy Slovenskej republiky“ Vládou SR.Týmto uznesením sa dostala do popredia myšlienka realizácie Vážskej vodnej cesty a následne jejprepojenie s riekou Odra. Rieka Váh je chápaná ako súčasť multimodálnych koridorov č. Va. a VI. a38

podľa dohody AGN ako vodná cesta E81. Zrealizovaním spomenutej cesty by došlo k alternatívnejvodnej trase vo vzťahu k niekoľkonásobne dlhšej pobrežnej morskej vodnej ceste okolo Európy.V danej problematike momentálne neboli vykonané žiadne právoplatné uzávery, pretože stáleprebiehajú série medzinárodných rokovaní expertných a štátnych zástupcov.ZhrnutieDominantnými formami dopravy v Žilinskom kraji sú cestná a železničná doprava. Nadpriemernádopravná zaťaženosť existujúcej cestnej siete je zapríčinená charakterom osídlenia kraja (centráosídlenia sú sústredené v líniách pozdĺž hlavných vodných tokov s výnimkou niektorých širších kotlín),ako aj tranzitným charakterom kraja. Nedobudovaná kostra nadradenej cestnej siete má za následokzvýšené zaťaženie regionálnych ciest ako aj zvýšenú nehodovosť. Železničná doprava má naopakpotenciál zabezpečiť vyššie výkony tak v osobnej ako aj nákladnej doprave, na čo je potrebné vykonaťvšetky opatrenia pre zvýšenie atraktivity využívania železničnej dopravy. To isté platí o verejnejosobnej doprave. Ostatné formy dopravy sú pre kraj skôr doplnkové s možným potenciálom dobudúcnosti.3.2.2 Moravskosliezsky krajDôležitým faktorom, ovplyvňujúcim dopravnú dostupnosť regiónu zvonku aj vnútri regiónu je hustota astav dopravnej infraštruktúry. To ovplyvňuje existujúce podnikateľské prostredie a tiež atraktivituregiónu pre potenciálnych investorov, ktorí zvažujú príchod do regiónu, nielen z hľadiska prepravymateriálu a tovaru, ale aj z hľadiska mobility pracovnej sily. Trasovanie rýchlostných komunikáciímimo zástavbu má pozitívny vplyv na kvalitu života v týchto lokalitách. Na druhej strane často sosebou prináša nutnosť záberu poľnohospodárskej aj nepoľnohospodárskej pôdy v extraviláne obcí.Prepravné výkony dopravy v rámci Moravskosliezskeho kraja vykazujú v porovnaní s ostatnými krajmiv Českej republike nadpriemerné hodnoty. V prípade cestnej dopravy sa v kraji za rok 2007 prepravilocelkovo 47 986 tis. ton tovaru, čo je spolu s celkovým výkonom cestnej prepravy v Stredočeskom krajinajvyššia dosiahnutá hodnota. Ukazovateľ prepravy cestujúcich verejnou autobusovou dopravou vovýške 42 846 tis. osôb v roku 2007 je tiež veľmi nadpriemerný. Táto skutočnosť je daná predovšetkýmveľkým počtom obyvateľov žijúcich na perifériách kraja, ktorí pravidelne dochádzajú za prácou dokrajského mesta Ostravy a ďalších štyroch veľkých štatutárnych miest.Cestná aj železničná infraštruktúra v Moravskosliezskom kraji je významná predovšetkým pre svojtranzitný charakter medzinárodného významu. Moravskosliezsky kraj sa ďalej vyznačuje pomernehustou sieťou ciest I., II. a III triedy. Hustota týchto ciest je 61,3 km/100 km 2 , čo nijako nevybočuje scelorepublikového priemeru. Ako nedostatočná sa javí najmä hustota ciest diaľničného typupozostávajúci z diaľnic a rýchlostných ciest. Vo vzťahu k vysokej intenzite kamiónovej dopravy, počtuobyvateľov a rozlohe kraja je ich hustota veľmi priemerná - 1,57 km na km 2 (2010). Jediným krajom,ktorý v tejto oblasti zaostáva za Moravskosliezskym krajom je iba Zlínský kraj, ktorý je v tejto oblastinajproblematickejší v celej Českej republike. Za hlavnú prioritu je považované dobudovanie diaľnice D47 a modernizácia nadväzujúcich ciest I. triedy, pretože región sa v budúcnosti bude z dôvodovgeografickej polohy, hospodárskeho rozvoja oblastí Nošovíc a Žiliny a tiež vplyvom Schengenskéhopriestoru potýkať s narastajúcou kamiónovou i osobnou dopravou. Tento fakt je zreteľný aj priporovnaní so susediacimi regiónmi v Poľsku a na Slovensku.39

Tab. č. 27: Dĺžka diaľnic, rýchlostných ciest a ciest v ČR v r. 2010Kraj, ČRDiaľnice adiaľničnéprivádzačeRýchlostnécestyCesty 1.triedyCesty 2.triedyCesty 3.triedySPOLUHl.m. Praha 10,6 33,6 43,3 30,0 0,0 117,5Středočeský kraj 194,2 152,1 813,3 2 363,9 6 249,2 9 772,7Jihočeský kraj 15,4 7,4 661,1 1 636,1 3 821,1 6 141,0Plzeňský kraj 109,2 0,0 420,9 1 510,9 3 089,2 5 130,3Karlovarský kraj 0,0 27,3 236,0 562,1 1 262,7 2 088,1Ústecký kraj 52,6 12,3 492,5 885,9 2 782,2 4 225,3Liberecký kraj 0,0 22,2 332,5 486,6 1 611,4 2 452,6Královéhradecký kraj 16,8 0,0 444,3 864,6 2 461,3 3 786,9Pardubický kraj 8,8 3,1 459,6 912,8 2 224,1 3 608,5Vysočina 92,5 0,0 427,4 1 737,5 2 992,5 5 249,9Jihomoravský kraj 134,5 25,8 446,6 1 463,3 2 382,1 4 452,5Olomoucký kraj 33,2 90,5 434,6 898,0 2 161,6 3 617,9Zlínský kraj 12,5 16,0 358,1 569,2 1 215,2 2 171,1Moravskoslezskýkraj53,5 32,0 684,5 766,2 1 937,8 3 474,0Spolu, ČR 733,9 422,3 6 254,6 14 687,0 34 190,4 56 288,3Hoci hustota cestnej infraštruktúry v Moravskosliezskom kraji sa nemusí na prvý pohľad javiť akokritická, pri prepočte dĺžok jednotlivých kategórií ciest na populáciu kraja, ktorá prioritne túto cestnúsieť užíva, sa kraj dostáva medzi regióny s najzaťaženejšou cestnou infraštruktúrou. S 27,9 kmdiaľnic, rýchlostných komunikácií a ciest na 10 tis. obyvateľov je Moravskosliezsky kraj (s výnimkouHlavního města Prahy, kde absenciu ciest nahrádza rozvinutá sieť mestských komunikácií)najzaťaženejším krajom v rámci Českej republiky. Tomuto faktu ešte prispieva skutočnosť, že krajomprechádza baltsko – jadranská dopravná tepna, zadefinovaná aj v sieti európskych dopravnýchkoridorov TEN-T, čo iba zvyšuje intenzitu dopravného zaťaženia cestnej siete Moravskosliezskehokraja a vytvára oprávnené nároky tohto územia na urýchlenie dobudovania nadradenej dopravnejinfraštruktúry v Moravskosliezskom kraji, ktorá zabezpečí plynulý prechod tranzitnej dopravy jehoúzemím.40

Tab. č. 28: Dĺžka diaľnic, rýchlostných ciest a ciest v ČR v r. 2010 v pomere k populácii krajovKraj, ČRDiaľnice adiaľničnéprivádzačena 10 tis. ob.Rýchlostnécesty na10 tis. ob.Cesty 1.triedy na10 tis. ob.Cesty 2.triedy na10 tis. ob.Cesty 3.triedy na10 tis. ob.SPOLU na10 tis. ob.Hl. m. Praha 0,1 0,3 0,3 0,2 0,0 0,9Středočeský kraj 1,5 1,2 6,4 18,7 49,4 77,3Jihočeský kraj 0,2 0,1 10,4 25,6 59,8 96,1Plzeňský kraj 1,9 0,0 7,4 26,4 54,0 89,7Karlovarský kraj 0,0 0,9 7,7 18,3 41,1 67,9Ústecký kraj 0,6 0,1 5,9 10,6 33,3 50,5Liberecký kraj 0,0 0,5 7,6 11,1 36,6 55,7Královéhradecký kraj 0,3 0,0 8,0 15,6 44,4 68,3Pardubický kraj 0,2 0,1 8,9 17,7 43,0 69,8Vysočina 1,8 0,0 8,3 33,8 58,2 102,0Jihomoravský kraj 1,2 0,2 3,9 12,7 20,6 38,6Olomoucký kraj 0,5 1,4 6,8 14,0 33,7 56,4Zlínský kraj 0,2 0,3 6,1 9,6 20,6 36,8Moravskoslezskýkraj0,4 0,3 5,5 6,2 15,6 27,9Spolu, ČR 0,7 0,4 5,9 13,9 32,5 53,4Morfológia územia sa opäť prejavuje aj na zvýšenom počte mostných objektov a iných objektov nacestách, čo dokazuje vyššiu náročnosť ich výstavby, ako aj ich opráv a údržby. Osobitne v česko –slovenskom prihraničnom území, kde sa dopravná infraštruktúra vinie pomedzi hrebeneMoravskoslezských Beskýd, ako aj v časti česko – poľského prihraničia, na ktorej sa nachádzapohorie Jeseníky. Pokiaľ ide o cestnú sieť v správe Moravskosliezskeho kraja, v prepočte na km ciestII. a III. triedy má Moraskosliezsky kraj najviac mostov zo všetkých krajov Českej republiky (neberúcdo úvahy Hlavní město Praha), pričom u ciest II. triedy je lídrom v celej ČR a u ciest III. triedy je druhýv rámci Českej republiky za Zlínskym krajom.41

Tab. č. 29: Mostné objekty na cestách II. a III. triedy ČR v r. 2010Kraj, ČRMosty na cestách II.triedyMosty na cestách III.triedyMosty spolu II. a III.triedapočet pomer/km počet pomer/km počet pomer/kmStředočeský 681 0,29 1 151 0,18 1 832 0,21Jihočeský 404 0,25 651 0,17 1 055 0,19Plzeňský 368 0,24 594 0,19 962 0,21Karlovarský 138 0,25 306 0,24 444 0,24Ústecký 274 0,31 608 0,22 882 0,24Liberecký 172 0,35 493 0,31 665 0,32Královéhradecký 302 0,35 547 0,22 849 0,26Pardubický 265 0,29 555 0,25 820 0,26Vysočina 371 0,21 497 0,17 868 0,18Jihomoravský 485 0,33 700 0,29 1 185 0,31Olomoucký 376 0,42 740 0,34 1 116 0,36Zlínský 225 0,40 490 0,40 715 0,40Moravskoslezský 418 0,55 709 0,37 1 127 0,42Spolu mimo hl. m. Prahy 4 479,00 0,31 8 041,00 0,24 12 520 0,26Dopravná zaťaženosť sa priamo prejavuje aj v štatistikách nehodovosti. S počtom dopravných nehôd8 572 bol v r. 2009 druhý po Středočeskom kraji (mimo Prahy). Hoci aj v Moravskosliezskom krajidochádza k poklesu nehodovosti, tak ako v ostatných krajoch Českej republiky, percento poklesu na42% stavu v r. 2005 je o 4,5% nižšie než je celoštátny priemer, čo opäť dokazuje negatívny vplyvdopravnej zaťaženosti na bezpečnosť účastníkov cestnej premávky.Tab. č. 30: Vývoj nehodovosti v krajoch ČR v r. 2005 - 2009Kraj, ČR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Dopravnénehody na1 000 ob.Hl. m. Praha 33 349 34 689 33 484 30 251 15 583 46,7 12,5Středočeský 27 047 24 613 24 254 22 053 11 183 41,3 9,0Jihočeský 13 027 11 463 11 343 9 623 3 206 24,6 5,0Plzeňský 11 800 10 538 10 151 8 968 3 217 27,3 5,6Karlovarský 6 457 5 935 5 680 4 658 1 772 27,4 5,8Ústecký 14 579 13 755 13 650 12 294 8 033 55,1 9,6Liberecký 9 018 8 564 7 993 7 088 4 366 48,4 10,0Královéhradecký 10 094 9 085 8 696 7 382 3 692 36,6 6,7Pardubický 8 233 7 788 7 747 6 814 3 501 42,5 6,8Vysočina 8 688 8 132 8 086 6 623 1 843 21,2 3,6Jihomoravský 18 157 16 593 16 022 14 174 3 642 20,1 3,2Olomoucký 9 962 9 658 9 545 8 386 4 407 44,2 6,9Zlínský 8 453 7 904 7 481 5 596 1 798 21,3 3,0Moravskoslezský 20 398 19 248 18 604 16 466 8 572 42,0 6,9ČR, spolu 199 262 187 965 182 736 160 376 74 815 37,5 7,1V prepočte nehodovosti na počet obyvateľov kraja sa Moravskosliezsky kraj s výnimkou Prahyumiestnil spolu s Olomouckým krajom na štvrtom mieste v Českej republike. Kraj sa dlhodobo radímedzi lídrov aj v počtoch usmrtení pri dopravných nehodách.42

Tab. č. 31: Usmrtené osoby pri dopravných nehodách v krajoch ČR v r. 2006 - 2010Kraj, ČR 2006 2007 2008 2009 2010Index2006/2010Hl.m. Praha 68 47 48 49 36 52,9Středočeský kraj 175 214 173 128 109 62,3Jihočeský kraj 77 105 100 79 77 100,0Plzeňský kraj 65 75 70 70 53 81,5Karlovarský kraj 33 28 36 35 26 78,8Ústecký kraj 75 91 95 78 65 86,7Liberecký kraj 46 48 41 27 21 45,7Královéhradecký kraj 68 50 61 55 61 89,7Pardubický kraj 57 67 59 50 64 112,3Vysočina 59 78 67 37 52 88,1Jihomoravský kraj 108 146 107 86 73 67,6Olomoucký kraj 73 97 65 60 49 67,1Zlínský kraj 48 63 52 49 40 83,3Moravskoslezský kraj 111 113 102 98 76 68,5Celkem ČR 1 063 1 222 1 076 901 802 75,4Železničná dopravaHustota železníc v roku 2007 predstavovala 12,4 km na 100 km 2 , čo je v porovnaní s ostatnými krajmipriemerná hodnota. Avšak svojou závažnosťou a napojením na vetvu VI.B multimodálneho koridoruTranseurópske dopravné siete (TEN-T) je táto krajská infraštruktúra veľmi dôležitá v rámci celejEurópy. To, čo je v budúcnosti v oblasti železničnej dopravy zrealizovať, je dokončiť napojeniemedzinárodného Letiska Leoša Janáčka Ostrava s priľahlou priemyselnou zónou na II. a III.železničný koridor, ktorý je súčasťou už spomínaných Transeurópskych sietí. V prepočte dĺžkyželezníc na 10 000 obyvateľov sa Moravskoslezský kraj pohybuje v podpriemerných hodnotách naúrovni 5,4 km. Táto skutočnosť je daná predovšetkým faktom, že Moravskosliezsky kraj je čo do počtuobyvateľov druhým najľudnatejším krajom v ČR. Tento fakt má pozitívny vplyv na počty prepravenýchosôb železničnou dopravou v Moravskosliezskom kraji, nič nemení ale na skutočnosti, že regionálnaželezničná osobná doprava je stratová, čo vedie k tlaku na znižovanie frekvencie železničných spojov,prípadne odstavenie osobnej dopravy na vybraných tratiach.V rámci Moravskosliezskeho kraja sa v roku 2007 prepravilo za pomoci železničnej dopravy celkovo 7920 tis. ton tovaru a 15 902 tis. cestujúcich. Z hradiska prepravy tovaru je Moravskosliezsky krajv celorepublikovom porovnaní absolútnym lídrom, pretože kraj je charakteristický rozsiahloupriemyselnou výrobou, ktorá z dôvodov efektívnosti a technických parametrov veľmi často využívapráve železničné spoje. Pri porovnaní percentuálneho podielu prepravných výkonov medzi cestnou aželezničnou dopravou je zrejmé, že pri preprave tovaru sa v rámci všetkých krajov využíva prevažnecestná nákladná doprava a železničná doprava je až na druhom mieste. Najviac sú železnicevyužívané v priemyselne založených regiónoch, ako je Moravskosliezsky alebo Ústecký kraj, ale ajnapriek tomuto faktu je prevaha cestnej dopravy vo všetkých krajoch mnohonásobne vyššia.Iná situácia nastáva pri zobrazení podielu cestnej a železničnej dopravy pri preprave cestujúcich osôb.Tu je podiel železničnej dopravy oveľa vyšší, i keď stále hlboko pod úrovňou verejnej autobusovejdopravy. Jedinou výnimkou je Praha, ktorá vo veľkej miere využíva tzv. "S liniek", ktoré križujújednotlivé časti mesta až po okrajové oblasti a sú využívané turistami i miestnymi obyvateľmi. Na43

území Moravskosliezskeho kraja je systém "S-liniek" v železničnej doprave vrátane tzv. MS taktu(vedenie regionálnych vlakov v pravidelnom intervale) využívaný od roku 2008.Mestská osobná dopravaVeľký význam má v Moravskosliezskom kraji už tradične aj využívanie mestskej hromadnej dopravy.Je tu päť štatutárnych miest s vysokým počtom obyvateľstva. Pri porovnaní s ďalšími tromi krajmi(okrem Hlavného mesta Prahy), ktoré sú počtom obyvateľov Moravskoslezskému kraji najbližšie,možno konštatovať, že najviac prepravených osôb v roku 2007 bolo v Juhomoravskom kraji, a to350,2 mil. osôb. Táto skutočnosť je daná predovšetkým charakterom krajského mesta Brna. Vysokákoncentrácia obyvateľov na m 2 prirodzene vedie k vysokému percentu využívania hustej sieteelektričkovej, trolejbusovej a autobusovej dopravy. V Moravskosliezskom kraji bolo v rovnakom rokuprepravených 154,7 mil. osôb, ktoré využívali na prepravu prevažne autobusy a električky a vneposlednom rade aj trolejbusy. Najviac využívaný spôsob dopravy v Moravskosliezskom kraji jepodľa dostupných štatistík autobusová doprava, keď v roku 2007 bolo prepravených 83 577 tis. osôb,čo je viac ako polovica cestujúcich v mestskej hromadnej doprave. U všetkých uvedených spôsobovdopravy je však v posledných troch rokoch v MSK zrejmý výrazný pokles vo využívaní mestskejhromadnej dopravy, a to o cca 30 %. Klesajúci trend možno vysvetliť jednak zvyšovaním počtuosobných a dodávkových automobilov a tiež stále viac sa rozširujúcim pohodlným spôsobom života.Hlavnou príčinou je vzrastajúca životná úroveň obyvateľov v Moravskosliezskom kraji v poslednýchrokoch, umožňujúca mnohým rodinám obstaranie jedného a viac automobilov a tiež ich finančnenáročnejšiu prevádzku pri premiestňovaní v rámci mesta. Túto skutočnosť možno vysledovať znarastajúceho počtu osobných a dodávkových automobilov v regióne za posledné 5 rokov o viacako15 %.Významnou zmenou je integrovaný dopravný systém ODIS, ktorý v rámci väčšiny územia kraja aveľkého počtu miest funguje od roku 1997. Dopravu v ňom zabezpečuje celkom 11 dopravcov.Jedným z prvoradých cieľov na najbližšie obdobie je zatraktivňovanie verejnej osobnej dopravy, a touvádzaním moderných bezbariérových vozidiel do každodennej prevádzky alebo prostredníctvomzavádzania bezkontaktných čipových kariet platných naprieč u všetkých dopravcov v kraji. Možnosťplatenia cestovného pomocou SMS využívaná v Ostrave od septembra 2009 má tiež nezastupiteľnémiesto v zatraktívňovaní verejnej osobnej dopravy, a to aj formou zavádzania modernýchinformačných a komunikačných technológií do jednotlivých procesov za účelom ich zefektívnenia azjednodušenia.Letecká dopravaNajvýznamnějším prvkom medzinárodnej dopravy v Moravskosliezskom kraji je bezpochyby LetiskoLeoša Janáčka Ostrava Mošnov. Pri porovnaní s najväčšími konkurentmi v SR a susednom Poľskua so Slovenskom jednoznačne prevažujú prepravné výkony medzinárodného letiska v Katowiciach,Letisko Katowice s 2 426 942 prepravenými osobami v roku 2008 jednoznačne prevyšuje všetkyletiská v Českej republike s výnimkou Ruzyňského letiska v Prahe, ktoré vzhľadom k svojmu rozsahua charakteru nie je považované za priameho konkurenta. V rámci územia TRITIA ale letisko Katowicenemá zásadného konkurenta. Pre zvyšovanie prepravných výkonov letiska je veľmi dôležitádostatočná kapacita obsluhy a technické zabezpečenie jednotlivých letov. V roku 2007 bola za pomocieurópskych fondov dokončená realizácia 1. etapy, v ktorej bola zmodernizovaná odbavovacia hala apostavený nový terminál. Ďalej boli posilnené linky verejnej autobusovej dopravy a zvýšený početparkovacích miest. V budúcnosti sa plánuje realizácia druhej etapy, v ktorej sa bude pokračovať vmodernizácii odbavovacej haly, vrátane inštalácie nových modernejších a výkonnejších technológií naodbavovanie lietadiel a cestujúcich, prebehne výstavba bezpečnostného centra a pod. Rovnako saplánuje už spomínané napojenie letiska aj so susednou priemyselnou zónou na železničnú sieťvrátane železničného terminálu.44

Graf č. 4: Počty prepravených osôb Letiskom Ostrava350 000300 000250 000200 000150 000100 00050 0000cestujúci199619971998199920002001200220032004200520062007ZhrnutieVýznam cestnej aj železničnej infraštruktúry v Moravskosliezskom kraji spočíva nielen v zabezpečenídopravnej obslužnosti pre vlastných obyvateľov Moravskosliezskeho kraja, ale najmä pre svojtranzitný charakter medzinárodného významu. Tomu však nezodpovedá predovšetkým hustota ciestdiaľničného typu, pozostávajúca z diaľnic a rýchlostných ciest. Vzhľadom k vysokej intenzite nákladneji osobnej dopravy, počtu obyvateľov a rozlohe kraja je ich hustota nedostatočná a nezodpovedá anitomu, že v kraji sa nachádza vyšší počet veľkých sídiel, ktoré nie sú zodpovedajúcim spôsobomvzájomne prepojené dopravnou infraštruktúrou. Prepravné výkony dopravy v rámciMoravskosliezskeho kraja pritom vykazujú v porovnaní s ostatnými krajmi v ČR nadpriemernéhodnoty.3.2.3 Potenciál vzájomnej spolupráceHlavným impulzom pre rozvoj spolupráce medzi ŽSK a MSK a subjektmi na ich území v oblastidopravy a infraštruktúry je dopyt po zvýšení možností pre cezhraničnú mobilitu pracovnej silya tovarov. Tradičné dôvody vyplývajúce zo sústredenia baníctva a hutníctva na severeMoravskoslezského kraja, čo na jednej strane produkovalo dopyt po pracovnej sile uspokojovaný voveľkej miere aj z prihraničných území Žilinského kraja a na strane druhej uspokojovalo dopyt pohutníckych výrobkoch z územia MSK aj na území ŽSK, je v dnešnej dobe čiastočne tlmený, čo súvisís reštrukturalizáciou priemyslu v MSK. Priame zahraničné investície v tomto prihraničnom území všaknahrádzajú tieto tradičné dôvody pre cezhraničnú mobilitu dôvodmi novými, často súvisiacimis prepojením vlastníckych štruktúr ako aj výrobných programov prevádzok z oboch strán hranice.Osobitným príkladom tohto trendu môžu byť nové výrobné kapacity v oblasti automobilovéhopriemyslu v Ostrave – Nošoviciach a v Žiline. To vedie k potrebe navýšiť prepravné kapacityjestvujúcej dopravnej infraštruktúry a tiež zvýšiť rýchlosť a bezpečnosť prepravy. Mimoinfraštrukturálnych riešení na európskej a národnej úrovni pretrváva aj dopyt po zabezpečenílokálnych riešení umožňujúcich cezhraničnú mobilitu, rozvoj cezhraničného obchodného stykua turistiky.45

Základná diaľničná sieť nie je ani v jednom regióne dobudovaná. Takmer všetky české a slovenskéregióny vrátane ŽSK a MSK patria do skupiny regiónov s hustotou diaľnic do 25 km na 1 000 km 2 , čonás radí medzi regióny s najmenej vyvinutou diaľničnou sieťou v Európe. V súčasnosti neexistujevybudované diaľničné prepojenie medzi ŽSK a MSK, čo komplikuje cezhraničnú cestnú dopravua vedie k jej neúmernému zahusťovaniu. Ako najskoršie riešenie sa javí dobudovanie diaľnice D3 naslovenskej strane vedúcej od Žiliny, cez Čadcu a Svrčinovec po štátnu hranicu SR-ČR a nadväzujúcena rýchlostnú cestu E 75 na českej strane. Príprava najdôležitejších úsekov tejto diaľnice viazne naslovenskej strane na majetkovoprávnom vyrovnaní. Trvanie výkupu pozemkov bude závisieť od toho,ako sa podarí dať do poriadku údaje v katastroch nehnuteľností. Viaceré úseky diaľnice D3 boliplánované na realizáciu v programovacom období 2007 – 2013 s podporou EÚ v rámci OP Doprava,dnešný nedostatočný stav ich prípravy však ohrozuje schopnosť SR vyčerpať plánované finančnézdroje. Začatie výstavby väčšiny chýbajúcich úsekov diaľnice D3 je prioritou národného Programupokračovania prípravy, výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014, program počíta sozahájením ich výstavby až od r. 2014, pričom nákladová efektívnosť severozápadného plánovanéhoobchvatu Žiliny v dĺžke 4,2 km, ktorý tvorí most ponad vodnú nádrž a tunel Považský Chlmec v dĺžke2,2 km, je momentálne spochybnená a jeho realizácia nie je zaradená v hore uvedenom programe.Možnosť regionálnej spolupráce pri rozvoji dopravnej infraštruktúry s cezhraničným dopadom sa tiežukázala v súvislosti so vstupom Českej a Slovenskej republiky do Európskej únie. Schválené projektyna dopravnú infraštruktúru z programov Interreg IIIA a OP cezhraničnej spolupráce Slovenskárepublika – Česká republika 2007 – 2013 prispeli k zvýšeniu kvality regionálnych a lokálnychkomunikácií. Ide o nasledujúce projekty:Interreg IIIA:- Zvýšenie kvality poskytovaných služieb a obslužnosti územia Mikroregiónu Horné Kysuceformou skvalitnenia starostlivosti o zimnú údržbu cestnej siete so zameraním na rekreačnéoblasti obce MakovCelkové oprávnené výdavky projektu činili 115 016,93 EUR.OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013- Rekonštrukcia úseku cesty Čadca -Milošová - Mosty u Jablůnkova- Rekostrukce úseku silnice Bílá -Klokočov Turzovka- Rekonštrukcia úseku cesty Turzovka - Bílá II. etapaCelkové oprávnené výdavky projektov činili 7 171 421,36 EUR.Ide teda o príklady cezhraničnej spolupráce na realizácii projektov, ktorých charakter nemalzásadnejší cezhraničný dopad, svojou mierou však prispeli aspoň k zachovaniu doterajších možnostína realizáciu cezhraničnej mobility v dotknutých oblastiach.V porovnaní vybudovanej cestnej infraštruktúry k populácii regiónu vykazuje Žilinský kraj ajMoravskosliezsky kraj podpriemerné hodnoty, a to tak voči priemeru svojej strany prihraničnéhoúzemia ako aj voči priemeru na celorepublikovej úrovni. U oboch krajov sú podpriemerné hodnotyu diaľničnej infraštruktúry a u ciest II. a III. triedy, čo jednoznačne dokazuje spoločnú výzvu pre obestrany sledovaného prihraničného územia – zabezpečiť dobudovanie dostatočnej diaľničneja cestnej infraštruktúry, resp. vytvorenie možností pre rozvoj alternatívnych foriem dopravy,ktoré vykompenzujú nedostatočné dopravné kapacity existujúcej cestnej siete.46

Tab. č. 32: Dĺžka diaľnic, rýchlostných ciest a ciest v SR/ČR v r. 2010 v pomere k populácii krajovKraj, SR/ČRDiaľnice adiaľničnéprivádzačena 10 tis. ob.Rýchlostnécesty na10 tis. ob.Cesty 1.triedy na10 tis. ob.Cesty 2.triedy na10 tis. ob.Cesty 3.triedy na10 tis. ob.SPOLU na10 tis. ob.Trnavský kraj 1,2 0,5 4,7 9,5 18,8 34,7Trenčiansky kraj 1,5 0 5,1 5,8 19,1 31,5Žilinský kraj 1 0,3 7,2 4,7 16 29,2Priemer prihraničnýchregiónov SR1,2 0,3 5,7 6,7 18,0 31,8SR spolu 0,8 0,3 6,1 6,7 19,1 33,1Jihomoravský kraj 1,2 0,2 3,9 12,7 20,6 38,6Zlínský kraj 0,2 0,3 6,1 9,6 20,6 36,8Moravskoslezský kraj 0,4 0,3 5,5 6,2 15,6 27,9Priemer prihraničnýchregiónov ČR0,6 0,3 5,2 9,5 18,9 34,4ČR spolu 0,7 0,4 5,9 13,9 32,5 53,4Nedostatočné investície do budovania cestnej infraštruktúry sú v oboch krajoch citeľnejšie, ak sak nim pripočíta investičný dlh do opráv a údržby existujúcej dopravnej infraštruktúry. Zdroje na tútoaktivitu sú práve v tomto území osobitne žiaduce, keďže vzhľadom na charakter územia vykazujedopravná infraštruktúra nadpriemerný počet mostných objektov, čo má prirodzene dopad nanákladovosť opráv a údržby cestnej infraštruktúry. Oba regióny vysoko prekračujú priemer nacelorepublikovej úrovni a taktiež majú nadpriemerné množstvo mostných objektov v rámci svojejstrany prihraničného územia. Uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú ďalšiu spoločnú výzvuoboch sledovaných regiónov – zabezpečiť dostatočné zdroje na opravu a údržbu mostnýchobjektov, ako aj zabezpečiť vyššie zdroje na výstavbu, opravu a údržbu kilometra ciestv porovnaní s priemerom na celoštátnej úrovni ako aj v rámci prihraničného územia.47

Tab. č. 33: Mostné objekty na cestách II. a III. triedy SR/ČR v r. 2010Kraj, SR/ČRDefinitívnemosty II.triedaDefinitívnemosty III.triedaMostyspoluMosty na100 kmciestTrnavský kraj 158 229 489 26Trenčiansky kraj 166 472 864 48Žilinský kraj 184 608 1179 60Priemer prihraničnýchregiónov SR169 436 844 45SR spolu 1479 3961 7448 42Jihomoravský kraj 485 700 1 185 31Zlínský kraj 225 490 715 40Moravskoslezský kraj 418 709 1 127 42Priemer prihraničnýchregiónov ČR376 633 1009 38ČR spolu (mimo Prahy) 4 479 8 041 12 520 26Nadmerná dopravná zaťaženosť cestnej infraštruktúry oboch regiónov, ako aj nedostatočné zdroje najej opravy a údržbu zvýraznené charakterom územia, sa prirodzene prejavujú aj v zníženejbezpečnosti účastníkov cestnej premávky. Vysoká nehodovosť v oboch regiónoch vedie k definovaniutretej spoločnej výzvy pre ich územie – zabezpečiť opatrenia pre zvýšenie bezpečnosti účastníkovcestnej premávky.Tab. č. 34: Usmrtené osoby pri dopravných nehodách v krajoch SR/ČR v r. 2006 - 2010Kraj, SR/ČRUsmrtené osoby pri dopravných nehodách2006 2007 2008 2009 2010Index2006/2010Trnavský kraj 69 86 72 45 46 66,7Trenčiansky kraj 55 53 64 28 39 70,9Žilinský kraj 79 78 63 55 57 72,2Priemer prihraničnýchregiónov SR68 72 66 43 47 69,9SR spolu 579 627 558 347 345 59,6Jihomoravský kraj 108 146 107 86 73 67,6Zlínský kraj 48 63 52 49 40 83,3Moravskoslezský kraj 111 113 102 98 76 68,5Priemer prihraničnýchregiónov ČR89 107 87 78 63 73,1ČR spolu 1 063 1 222 1 076 901 802 75,448

Pri porovnaní zaťaženosti cestných hraničných priechodov Slovenskej republiky s Českou republikouv r. 2007 možno konštatovať, že podiel priechodov na hranici Moravskosliezskeho kraja a Žilinskéhokraja na intenzite slovensko – českej cezhraničnej dopravy činí cca jednu štvrtinu jej celkovej intenzityv rámci Slovenskej republiky. To isté platí aj o nákladnej doprave. Hraničný priechod Svrčinovec –Mosty u Jablunkova je druhým najzaťaženejším cestným hraničným priechodom z hľadiska nákladnejdopravy na celej česko – slovenskej hranici, pričom jeho podiel činí 22,21 % z jej celkového objemu.Pritom predstihol ho iba cestný hraničný priechod Brodské – Břeclav s podielom 45,71 %, kde sa alejedná o diaľničný priechod s oveľa lepšou dopravnou infraštruktúrou pokrývajúcou potreby nákladnejdopravy s nižšími negatívnymi dopadmi na kvalitu ciest, životné prostredie aj bezpečnosť účastníkovcestnej premávky. Za zvýšenou intenzitou využívania cestného hraničného priechodu Svrčinovec –Mosty u Jablunkova nákladnou dopravou treba hľadať aj skutočnosť, že ním prechádzajú nákladnévozidlá zabezpečujúce dopravu v rámci baltsko – jadranskej dopravnej tepny, t.j. prechádza nímmnožstvo nákladných áut pokračujúcich na Katowice a do ostatných častí Poľskej republiky, aleboprichádzajúcich z nej. Tieto uprednostňujú využívanie uvedeného hraničného priechodu vzhľadom nakvalitnejšie dopravné prepojenie Moravskosliezskeho kraja a Sliezskeho vojvodstva než je dopravnéprepojenie Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva.Tab. č. 35: Ročné intenzity dopravy na jednotlivých cestných hraničných priechodoch SR - ČR v r. 2007Hraničný priechodSvrčinovec - Mosty uJablunkovaE-ah DI.triedaII.triedaIII.triedaOsobnéautomobilyAutobusyNákl. dopr.prostriedky% zosumyNSpolu S% zosumySE75 I/11 613 183 36 917 1 034 258 22,21 1 684 358 10,05Čadca - Milošová - Šance III/11079 126 183 0 0 0,00 126 183 0,75Klokočov – Bílá II/484 676 257 48 602 1,04 724 859 4,33Makov - Bílá – Bumbálka E442 I/18 1 607 393 35 995 129 451 2,78 1 772 839 10,58Lysá pod Makytou - Střelná I/49 578 549 1 071 113 266 2,43 692 886 4,13Červený Kameň - NedašovaLhotaHorné Srnie - Brumov -BylniceIII/507036 1 296 0 60 0,00 1 356 0,01I/57 461 589 11 240 40 711 0,87 513 540 3,06Drietoma - Starý Hrozenkov E50 I/50 981 210 32 560 584 461 12,55 1 598 231 9,54Nová Bošáca - Březová III/061024 29 097 10 1 588 0,03 30 695 0,18Moravské Lieskové - Strání I/54 445 564 5 237 51 837 1,11 502 638 3,00Vrbovce - Velká nad Velikou II/499 231 237 2 172 22 355 0,48 255 764 1,53Skalica - Sudoměřice,Skalica-nová cestaII/426 604 923 2 058 276 504 5,94 883 485 5,27Holíč - Hodonín I/51 1 534 026 27 769 197 315 4,24 1 759 110 10,50Brodské - Břeclav E65 D2 3 535 676 39 786 2 128 495 45,71 5 703 957 34,04Brodské - Lanžhot II/425 477 843 2 195 27 706 0,59 507 744 3,03Spolu 11 904 026 197 010 4 656 609 100,0 16 757 645 100,00Pri pohľade na vývoj dopravného zaťaženia na hraničných priechodoch zabezpečujúcich dopravnéprepojenie Žilinského kraja a Moravskosliezskeho kraja, možno sledovať rapídny nárast využívaniapriechodu v Svrčinovci prostriedkami nákladnej dopravy. V r. 2007 už počet nákladných automobilovjednoznačne dominoval, keď z celkového počtu 1 684 tis. vozidiel, ktoré tento priechod prekročili, činilpočet nákladných automobilov až 1 034 tis., t.j. 61,4 %. Tento vývoj len dokladuje intenzívnu potrebuurýchleného dobudovania nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry v danom dopravnom koridore.49

Graf č. 5: Vývoj intenzity dopravy na cestnom hraničnom priechode SvrčinovecGraf č. 6: Vývoj intenzity dopravy na cestných hraničných priechodoch Makov a KlokočovPotreba budovať nové železničné prepojenia medzi ŽSK a MSK sa momentálne nejaví ako akútna,keďže železnice v ŽSK a MSK tak ako v ostatných členských štátoch EÚ nezabezpečujú ani pätinuprepravy osôb a tovaru a ich súčasné kapacity nie sú plne vyťažené. Zvýšeniu dopytu po prepravetovaru pomôže realizácia terminálu kombinovanej dopravy pri Žiline. V tomto zmysle sa javíprebiehajúca rekonštrukcia železničnej trate č. 127 v úseku Žilina – Čadca podporená z OP Dopravaako vítané pozitívum. Na strane MSK je rekonštrukcia trate realizovaná v rámci projektu „Optimalizacetrati st. hr. SR-Mosty u Jablunkova - Bystřice n. Olší“ s podporou fondov EÚ v rámci OP Doprava.Taktiež ide najmä o zaistenie zvýšenia existujúcich traťových rýchlostí až na 120 km/hod pre vlakynákladnej dopravy a až na 160 km/hod pre vlaky osobnej prepravy a skrátenie jazdných dôb prejednotlivé druhy vlakov. Ďalším cieľom je dosiahnutie vyššieho zaťaženia a priestorovej priechodnosti,ako aj zvýšenie bezpečnosti a kultúry cestovania. Cieľom je tiež dosiahnutie interoperabily preceloeurópsku železničnú sieť.Letisko Ostrava je už dnes využívané aj cestujúcimi zo Žilinského kraja, kým Letisko Žilina ajvzhľadom na obmedzenú ponuku destinácií nie je zásadným alternatívnym riešením pre leteckúdopravu cestujúcich z MSK. Zvýšenie intenzity využívania oboch letísk obyvateľmi priľahlých50

prihraničných oblastí sa bude priamo odvíjať od ich dostupnosti, s čím súvisí najmä kvalita cestnýchprepojení.Rozvoj vodnej dopravy je podmienený vyhodnotením reálnosti vybudovania prepojenia povodiaDunaja a Odry s využitím rieky Váh. Stupeň posudzovania alternatív takéhoto prepojenia je všakv počiatočnom štádiu a v dnešnej dobe nie je ešte možné definitívne potvrdiť budúcu realizáciu takejtovodnej stavby.51

3.3 Hospodárska spolupráca3.3.1 Žilinský samosprávny krajRozhodujúcimi sektormi hospodárstva Žilinského kraja sú priemysel a stavebníctvo. Priemyselnýcharakter kraja ovplyvňuje prítomnosť priemyselných zón Českej a Poľskej republiky a taktiežnedostatok úrodnej pôdy. Vývoj štruktúry hospodárstva Žilinského kraja je v posledných rokochcharakterizovaný postupným posilňovaním odvetvia služieb. K 31. 12. 2010 je v Žilinskom krajievidovaných 13 451 podnikov, čo činí 9,6 % podiel v rámci SR. Priemysel prispieva významnoumierou k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a výkonnosti regiónu. Priemyselné subjekty so sídlomv Žilinskom kraji dosiahli v roku 2007 tržby za vlastné výkony a tovar 7,4 mld. EUR. Za r. 2009 to bolo7 203,4 mld. EUR, čo súvisí s regionálnymi prejavmi svetovej hospodárskej krízy. Ťahúňmi priemysluv Žilinskom kraji sú z hľadiska podielu na tržbách výroba motorových vozidiel (36,2 %), výrobaa rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody (20,9 %) a výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera(9,4 %). Medziročný rast tržieb za vlastné výkony a tovar zaznamenali výroba chemikálií a chemickýchproduktov (o 27,9 %), zber, úprava a dodávka vody (o 5,6 %) a výroba elektrických zariadení(o 2,2 %). Z celoslovenského hľadiska sa v roku 2009 podieľal Žilinský kraj na objeme tržieb vpriemysle 12,5 %, čím sa radí na tretie miesto za Bratislavský kraj a Trnavský kraj.Graf č. 7: Vývoj tržieb priemyslu v Žilinskom kraji za vlastné výkony a tovar v mld. €Priemysel Žilinského kraja je diverzifikovaný so zastúpením rôznych odvetvových agregácií. Podnikys technológiami vyššej úrovne (H-tech + MH-tech) tvoria väčšinu všetkých podnikov v kraji. Medzinajdôležitejšie odvetvia kraja patrí strojársky priemysel. Vzhľadom na orientáciu slovenskéhostrojárstva na automobilový priemysel perspektívu má najmä výroba komponentov, pričom nosnouskupinou výrobných odborov je výroba ložísk a prevodoviek. Vďaka vstupu zahraničných investícií doregiónu sa hnacím motorom priemyslu stal automobilový priemysel. Útlm zaznamenáva chemickýpriemysel, kde sa do popredia dostáva výroba výrobkov z gumy a plastov.Z hľadiska štruktúry jednotlivých ekonomických odvetví v kraji a ich príspevku k tvorbe hrubej pridanejhodnoty si priemysel dlhodobo udržiava prvé miesto. V bežných cenách narástla tvorba hrubejpridanej hodnoty medzi rokmi 1995 – 2008 o 1 264,2 mil. EUR, t.j. o 330,9 %. V r. 2008 dosiahlahodnotu 1 811,6 mil. EUR. V pomere k ostatným odvetviam u tohto ukazovateľa podiel priemyslumierne poklesol z 30,5 % na 26,6 %. Oveľa rýchlejšie v sledovanom období rástlo stavebníctvo,u ktorého hrubá pridaná hodnota vykázala za r. 2008 výšku 1 086,3 mil. EUR v bežných cenách, čímsi polepšilo proti roku 1995 o 976,7 mil. EUR. Jeho pomer voči ostatným odvetviam v kraji narástolz 6,1 % v r. 1995 na 15,9 % v r. 2008.52

Tab. č. 36: Hrubá pridaná hodnota v Žilinskom kraji v bež. cenách (mil. EUR) v r. 1995 - 2008Žilinský kraj 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008Index1995 / 2008Spolu 1 792,8 2 028,5 2 267,8 2 475,9 2 652,0 2 923,8 3 262,6 3 500,4 3 748,4 4 209,0 4 650,0 5 189,4 5 995,0 6 815,4 380,2Poľnohospodárstvo,poľovníctvo a lesníctvo105,4 107,8 112,8 123,4 118,7 120,7 143,6 164,5 157,1 156,8 119,7 119,3 153,5 180,4 171,2Rybolov, chov rýb 0,7 1,2 0,6 0,5 0,6 0,5 1,0 1,0 0,8 1,0 0,6 1,3 1,5 1,7 259,1Ťažba nerastných surovín 5,7 5,9 6,3 6,5 7,3 7,0 7,6 9,8 10,8 9,6 9,6 10,9 11,2 11,7 204,2Priemyselná výroba 547,4 602,8 605,1 663,7 763,8 864,2 988,8 999,5 1 113,1 1 253,9 1 196,8 1 354,6 1 704,4 1 811,6 330,9Výroba a rozvodelektriny, plynu a vody38,6 41,7 38,9 37,9 48,5 46,0 35,7 57,9 93,5 126,2 167,5 182,1 187,9 290,7 753,6Stavebníctvo 109,6 179,7 197,3 210,8 178,3 251,1 249,4 337,1 302,5 364,0 519,8 726,0 850,2 1 086,3 991,0Veľkoobchod amaloobchod; opravamotorových vozidiel,motocyklov aspotrebného tovaru219,6 233,8 311,1 343,0 362,3 367,5 386,4 413,0 489,7 620,3 719,4 772,9 877,0 1 004,9 457,5Hotely a reštaurácie 35,1 36,3 42,9 47,6 56,6 55,5 62,4 62,3 72,8 81,3 87,7 101,2 95,0 94,1 267,9Doprava, skladovanie,pošty a telekomunikácieFinančnésprostredkovanieNehnuteľnosti, prenájoma obchodné činnostiVerejná správa a obrana;povinné soc.zabezpečenie191,2 219,6 234,7 263,9 275,9 278,4 349,9 279,7 297,6 321,6 384,3 347,9 388,7 413,5 216,368,0 42,6 54,8 50,2 34,2 45,4 49,5 79,9 86,3 97,2 114,5 135,7 144,9 180,4 265,2217,9 249,8 305,7 340,0 388,0 427,7 476,5 506,8 508,5 546,7 572,2 656,9 691,8 798,7 366,665,5 99,8 84,0 91,7 98,1 137,4 136,3 163,1 187,8 197,4 272,7 228,5 241,9 260,0 396,6Školstvo 75,9 81,6 87,9 101,3 110,1 125,6 137,3 157,9 173,6 180,5 186,5 197,0 214,2 251,5 331,2Zdravotníctvo a sociálnapomocOstat. spoločenské,sociálne a osobné služby79,4 84,8 129,6 132,6 140,5 134,7 150,0 172,9 187,1 169,6 178,4 207,2 238,4 255,6 321,932,7 41,0 56,5 62,9 69,3 62,0 88,4 95,0 67,1 82,8 120,2 147,8 194,5 174,4 533,053

Tab. č. 37: Hrubá pridaná hodnota v Žilinskom kraji v % v r. 1995 - 2008Odvetvie 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008Zmena1995 / 2008Spolu 1 792,8 2 028,5 2 267,8 2 475,9 2 652,0 2 923,8 3 262,6 3 500,4 3 748,4 4 209,0 4 650,0 5 189,4 5 995,0 6 815,4 -Poľnohospodárstvo,poľovníctvo alesníctvo5,9 5,3 5,0 5,0 4,5 4,1 4,4 4,7 4,2 3,7 2,6 2,3 2,6 2,6 -3,2Rybolov, chov rýb 0,0 0,1 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0Ťažba nerastnýchsurovín0,3 0,3 0,3 0,3 0,3 0,2 0,2 0,3 0,3 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 -0,1Priemysel. výroba 30,5 29,7 26,7 26,8 28,8 29,6 30,3 28,6 29,7 29,8 25,7 26,1 28,4 26,6 -4,0Výroba a rozvodelektriny, plynu avody2,2 2,1 1,7 1,5 1,8 1,6 1,1 1,7 2,5 3,0 3,6 3,5 3,1 4,3 2,1Stavebníctvo 6,1 8,9 8,7 8,5 6,7 8,6 7,6 9,6 8,1 8,6 11,2 14,0 14,2 15,9 9,8Veľkoobchod amaloobchod; opravamotorových vozidiel,motocyklov aspotrebného tovaru12,3 11,5 13,7 13,9 13,7 12,6 11,8 11,8 13,1 14,7 15,5 14,9 14,6 14,7 2,5Hotely a reštaurácie 2,0 1,8 1,9 1,9 2,1 1,9 1,9 1,8 1,9 1,9 1,9 2,0 1,6 1,4 -0,6Doprava,skladovanie, pošty atelekomunikácieFinančnésprostredkovanieNehnuteľnosti,prenájom a obchodnéčinnostiVerejná správa aobrana; povinné soc.zabezpečenie10,7 10,8 10,3 10,7 10,4 9,5 10,7 8,0 7,9 7,6 8,3 6,7 6,5 6,1 -4,63,8 2,1 2,4 2,0 1,3 1,6 1,5 2,3 2,3 2,3 2,5 2,6 2,4 2,6 -1,112,2 12,3 13,5 13,7 14,6 14,6 14,6 14,5 13,6 13,0 12,3 12,7 11,5 11,7 -0,43,7 4,9 3,7 3,7 3,7 4,7 4,2 4,7 5,0 4,7 5,9 4,4 4,0 3,8 0,2Školstvo 4,2 4,0 3,9 4,1 4,2 4,3 4,2 4,5 4,6 4,3 4,0 3,8 3,6 3,7 -0,5Zdravotníctvo asociálna pomocOstat. spoločenské,sociálne a osobnéslužby4,4 4,2 5,7 5,4 5,3 4,6 4,6 4,9 5,0 4,0 3,8 4,0 4,0 3,8 -0,71,8 2,0 2,5 2,5 2,6 2,1 2,7 2,7 1,8 2,0 2,6 2,8 3,2 2,6 0,754

Podpora investíciíŽilinský kraj patrí medzi najpodporovanejšie regióny v Slovenskej republike z hľadiska poskytnutýchinvestičných stimulov. V rokoch 2002 – 2007 bolo v Žilinskom kraji podporených celkovo oseminvestičných projektov v celkovom objeme 12 583, 873 mil. Sk (417,71 mil. EUR). Ďalších 20,89 mil.EUR získali tri projekty zo Žilinského kraja v období od po vstupu do eurozóny (1.1.2009) do ½ r.2010. Prevažne podporovaným odvetvím bol automobilový priemysel, ktorý sa aj vďaka tejto podporestal ťahúňom hospodárskeho rastu regiónu. Pomoc schválená pre KIA MOTORS je najväčšouz hľadiska objemu, je aj najdrahšou pomocou z hľadiska nákladov na vytvorené pracovné miestaa investície vyvolané u prijímateľa zo všetkých podporených projektov v Slovenskej republike. Narozdiel od európskych producentov nemohol kórejský výrobca počítať s dodávkami z blízkych krajín,čo malo za následok príchod ďalších kórejských dodávateľov spoločnosti KIA MOTORS (napr. DongWong Metal Industry, Dong Hee, Mobis, Hysco). Dodávky pre investora od slovenských dodávateľovpredstavovali 75 % až 90 % nákupov realizovaných v Slovenskej republike v prípravnej fáze. Podobneaj vo výrobnej fáze je podiel lokálnych nákupov a dodávok z firiem lokalizovaných v Slovenskejrepublike relatívne vysoký a prevyšuje počet zahraničných dodávateľov. Aj na základe Nariadeniavlády č. 145/2008 patrí Žilinský kraj medzi štyri najpreferovanejšie regióny v Slovenskej republike,u ktorých môže maximálna intenzita investičnej pomoci pre investičný zámer dosiahnuť 50 %celkových nákladov.Aj vďaka rozbehnutiu investičných stimulov pre zahraničných investorov na národnej úrovni sa stavpriamych zahraničných investícií pred nástupom ekonomickej recesie vyvíjal pozitívne. Osobitnepozitívne sa v porovnaní s ostatnými regiónmi vyvíjal práve Žilinský kraj, ktorý tento ukazovateľ navýšilv porovnaní medzi r. 2004 – 2008 až na 233,8 % pôvodnej úrovne.Tab. č. 38: Stav priamych zahraničných investícií v krajoch SR v SKKNázov 2004 2005 2 006 2007 2008Index2004 / 2008Bratislavský kraj 407 431 486 436 729 748 553 924 576 601 917 293 719 381 516 176,6Trnavský kraj 56 080 426 133 913 564 96 958 374 99 492 883 97 940 351 174,6Trenčiansky kraj 28 804 318 34 386 755 36 672 811 47 086 728 49 059 433 170,3Nitriansky kraj 18 526 865 20 343 985 35 440 974 39 155 267 42 149 776 227,5Žilinský kraj 28 294 028 38 923 004 49 565 213 66 934 589 66 139 198 233,8Banskobystrický kraj 15 171 959 15 438 189 17 967 437 25 412 857 26 406 153 174,0Prešovský kraj 8 942 591 9 006 140 8 506 419 7 504 208 10 962 981 122,6Košický kraj 60 133 452 67 019 780 83 174 864 88 931 717 79 318 526 131,9SR spolu 623 385 125 755 761 165 882 210 668 976 435 542 1 091 357 934 175,1SR bez BA 215 953 639 319 031 417 328 286 092 374 518 249 371 976 418 172,2Priemerný podiel Žilinského kraja na zahraničných investíciách v rámci Slovenskej republiky činilv období 2004 – 2008 5,6 %. Ak by sa ale nebral do úvahy Bratislavský kraj, ktorý realitu ostatnéhoúzemia Slovenskej republiky svojimi číslami značne deformuje, podiel Žilinského kraja nazahraničných investíciách v SR by sa blížil k 20%. Ešte dôležitejšie je, že kým v r. 2004 nedosahovalŽilinský kraj ani 5 % tohto podielu, na konci sledovaného obdobia už vykazuje podiely nad 6 %, čodokazuje zvyšujúci sa trend atraktívnosti kraja a ekonomických subjektov v ňom pre zahraničnéinvestície.55

Tab. č. 39: Stav priamych zahraničných investícií v krajoch SR v %Kraj, SR 2004 2005 2 006 2007 2008Priemer2004/2008Bratislavský kraj 65,4 57,8 62,8 61,6 65,9 62,7Trnavský kraj 9,0 17,7 11,0 10,2 9,0 11,4Trenčiansky kraj 4,6 4,5 4,2 4,8 4,5 4,5Nitriansky kraj 3,0 2,7 4,0 4,0 3,9 3,5Žilinský kraj 4,5 5,2 5,6 6,9 6,1 5,6Banskobystrický kraj 2,4 2,0 2,0 2,6 2,4 2,3Prešovský kraj 1,4 1,2 1,0 0,8 1,0 1,1Košický kraj 9,6 8,9 9,4 9,1 7,3 8,9SR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0Trh prácePozitívny trend v raste zamestnanosti v Slovenskej republike, súvisiaci tak s príchodom investorov akoaj s konjunktúrou domácich firiem po vstupe do EÚ, trval až do prvého polroku 2008. Pozitívny trendv celkovom raste zamestnanosti zaznamenával aj Žilinský kraj, kde v období od roku 2003 do roku2007 vzrástol celkový počet pracovných miest o 24,5 tisíc. K 30. júnu 2008 vzrástla zamestnanosťv Žilinskom kraji medziročne o 5,8 %, čo bol najvyšší rast zo všetkých krajov v SR. Druhý polrok r.2008 bol už ovplyvnený následkami svetovej hospodárskej krízy, čo sa negatívne prejavilo i vo vývojizamestnanosti. Celkový vývoj za rok 2008 ešte vykázal medziročný rast zamestnanosti o 3,2 %, hociv posledných mesiacoch roka už prevládal opačný trend. V roku 2009 bolo v Slovenskej republikecelkom 2 365,8 tis. pracujúcich, čo je 97,2 % stav oproti minulému roku. Ešte väčší prepad vykázalŽilinský kraj, ktorý s počtom 297,7 tis. pracujúcich zaznamenal 95,8 % úrovne zamestnanosti oprotipredchádzajúcemu roku.Graf č. 8: Vývoj zamestnanosti v Žilinskom krajiV roku 2007 zaznamenala EÚ jeden z najvýraznejších poklesov nezamestnanosti, pričom zlepšeniezaznamenali všetky jej členské štáty. Najviac poklesla nezamestnanosť v Poľsku, Slovenskejrepublike, Bulharsku a Českej republike. Napriek tomuto zlepšeniu Slovensko a Poľsko stále vykazujúnajvyššie percento nezamestnaných v rámci EÚ. S najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ v roku2007 na úrovni 11,1 %, čo znamená 270,8 tis. osôb, bola Slovenská republika jediným členským56

štátom EÚ, kde nezamestnanosť presahovala 10% 1 . Najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámciSlovenska vykazuje Banskobystrický kraj (20 %) a regióny východného Slovenska. Naopak najnižšiumieru nezamestnanosti vykazuje Bratislavský kraj (4,2 %). Počet nezamestnaných v Žilinskom krajipoklesol z 57,1 tis. osôb v roku 2003 na 33,6 tis. osôb v roku 2007 a v tomto trende pokračoval ajv roku 2008. V 4. kvartáli roku 2008 však nezamestnanosť začala rásť v dôsledku hospodárskej krízy,ktorá sa v ukazovateľoch nezamestnanosti plne prejavila až v januári 2009. Priemernánezamestnanosť v roku 2008 v ŽSK vykazovala 7,7 %. Za rok 2009 stúpla na 10,6 % čo je stálemenej ako celoslovenský priemer (12,1 %). Nárast nezamestnanosti bol dôsledkom prepúšťanianajmä u veľkých zamestnávateľov ako Kinex Bytča, Kinex - Strojáreň, Ina Kysuce, Rubena Slovakiaa iné.Graf č. 9: Vývoj nezamestnanosti v Žilinskom krajiCena práceVšetky regióny Slovenskej republiky s výnimkou Bratislavského kraja sa radia medzi regiónys najnižšou cenou práce v Európskej únii, ktorá nedosahuje ani 4,50 EUR na hodinu. 2 Priemernámesačná mzda v roku 2008 dosahovala 723 EUR. Môžeme ale pozorovať veľkú regionálnu disparituv cene práce. Priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji (969,9 EUR) výrazne prevyšuje ostatnéčasti Slovenska. Žilinský kraj je štvrtým najlepšie zarábajúcim regiónom na Slovensku s priemernoumesačnou mzdou 656,9 EUR.Mzdy v priemysle vykazujú vyššiu hodnotu než je priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR.Na celoštátnej úrovni dosahuje priemerná mzda v priemysle k 4.qvartálu 2009 hodnotu 824,31 EUR.Najlepšie ohodnotené sú odvetvia dodávky elektriny, plynu a pary (1 339,95 EUR), finančnéa poisťovacie činnosti (1 280, 24 EUR) a komunikácie a informácie (1 511,18 EUR).1 European Economic Statistics, Eurostat statistical books, Luxembourg 20082 Eurostat regional yearbook 2008, Eurostat statistical books, Luxembourg 200857

Graf č. 10: Vývoj priemernej mzdy v Žilinskom kraji v SKKVýskum, vývoj a inováciePodľa záverov Rámcovej stratégie Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja, ktorá bolaspracovaná v roku 2006, Žilinský kraj disponuje najväčším inovačným potenciálom v oblastistrojárskeho priemyslu, elektrotechnického priemyslu (vrátane informačných a komunikačnýchtechnológií), drevospracujúceho priemyslu a cestovného ruchu. Rámcová stratégia identifikovalaopatrenia pre podporu inovácií na regionálnej úrovni a taktiež navrhla aj súbor tzv. pilotných aktivít,ktoré sa postupne realizujú. Medzi najviditeľnejšie z nich patrí každoročná organizácia konferencieInovačný rozvoj regiónov, či udeľovanie ocenenia Inovácia Žilinského kraja.Počet výskumných pracovníkov v Žilinskom kraji vykazuje mierne rastúcu tendenciu, pričom najväčšípočet pôsobí v oblasti technických vied. Pokiaľ ide o počet zamestnancov v sektore výskumu a vývoja,v roku 2010 bolo v kraji v prepočte na plné úväzky celkom 1 267,4 zamestnancov výskumu a vývoja,čo je najvyšší počet za r. 2006 – 2010 a vlastne v histórii Žilinského kraja vôbec. Mierne rastúcatendencia v počte zamestnancov v tomto sektore bola udržaná i napriek poklesu zamestnanostiv rokoch 2008 – 2010 spôsobenému ekonomickou recesiou. Hoci v prepočte k počtom obyvateľovkraj stále nedosahuje celorepublikový priemer, ak by sa do úvahy nebral Bratislavský kraj, kde jesústredených množstvo inštitúcií VaV vrátane Slovenskej akadémie vied a jej ústavov, bol by tesnenad priemerom SR.Tab. č. 40: Počet zamestnancov výskumu a vývoja v prepočte na plné úväzkyKraj, SR 2006 2007 2008 2009 2010Počet miest VaVna 1 000 ob.Bratislavský kraj 7 812,5 7 797,2 7 817,0 8 065,8 9 655,7 15,4Trnavský kraj 728,0 860,3 825,8 975,4 1 156,9 2,1Trenčiansky kraj 828,5 897,1 1 108,3 1 063,4 1 072,4 1,8Nitriansky kraj 1 332,0 1 380,0 1 237,4 1 079,9 1 250,1 1,8Žilinský kraj 1 117,7 939,1 1 044,3 1 165,8 1 267,4 1,8Banskobystrický kraj 680,8 777,4 926,4 879,0 1 013,8 1,6Prešovský kraj 436,0 477,4 458,1 461,8 501,9 0,6Košický kraj 2 092,4 2 292,5 2 158,8 2 260,5 2 269,3 2,9SR spolu 15 027,9 15 421,0 15 576,1 15 951,6 18 187,5 3,3SR bez BA 7 215,4 7 623,8 7 759,1 7 885,8 8 531,8 1,858

Výdavky na výskum a vývoj v kraji v roku 2010 dosiahli výšku 26,3 mil. €, čo je najvyššia sumavýdavkov na výskum a vývoj v Žilinskom kraji vôbec. Z bežných výdavkov na výskum a vývojnajväčšia časť smeruje do oblasti vývoja a najmenšia do oblasti základného výskumu. Kým v priemerenarástli v Slovenskej republike výdavky v období 2006 – 2010 na výskum a vývoj o 47 %, v Žilinskomkraji narástli až o 73 %, osobitne vďaka vývoju v r. 2010.Tab. č. 41: Výdavky na výskum a vývoj v krajoch SR v EURKraj, SR 2006 2007 2008 2009 2010 SpoluIndex2006 /2010Bratislavský kraj 118 852 885 125 283 874 143 861 249 139 937 477 180 950 981 708 886 466 152Trnavský kraj 14 765 585 16 312 620 12 941 180 9 021 894 21 582 556 74 623 835 146Trenčiansky kraj 29 832 238 32 830 313 44 166 833 39 736 763 45 769 502 192 335 649 153Nitriansky kraj 20 066 155 18 063 102 19 038 936 12 849 957 16 458 052 86 476 202 82Žilinský kraj 15 253 801 17 228 972 19 645 290 17 606 717 26 329 147 96 063 927 173Banskobystrický kraj 9 343 590 9 418 708 13 579 267 14 790 325 17 467 357 64 599 247 187Prešovský kraj 5 571 533 6 324 769 7 042 754 11 009 815 9 624 234 39 573 105 173Košický kraj 26 222 200 28 288 986 26 922 293 26 903 998 35 113 719 143 451 196 134SR spolu 239 907 987 253 751 344 287 197 802 271 856 946 353 295 548 1 406 009 627 147SR priemer 29 988 498 31 718 918 35 899 725 33 982 118 44 161 944 - 147V prepočte na obyvateľa dosahujú v r. 2010 výdavky na výskum a vývoj v Žilinskom kraji 37,71 EUR,čím Žilinský kraj nedosahuje priemer SR. Ak by sa ale opäť nebrali do úvahy výdavky na výskuma vývoj v Bratislavkom kraji, ktoré skôr deformujú údaje za celú SR, Žilinský kraj by sa nachádzaltesne nad priemerom SR. Z hľadiska celoeurópskych prieskumov však výdavky kraja na výskuma vývoj ani počty zamestnancov výskumu a vývoja nedosahujú priemerné úrovne, čo radí celúSlovenskú republiku vrátane Žilinského kraja medzi zaostávajúce regióny.Tab. č. 42: Výdavky na výskum a vývoj v krajoch SR v r. 2010 v prepočte na obyvateľa v EURKraj, SR Obyvateľstvo Výdavky na VaVVýdavky na VaVna obyvateľaBratislavský kraj 628 686 180 950 981 287,82Trnavský kraj 563 081 21 582 556 38,33Trenčianský kraj 598 819 45 769 502 76,43Nitrianský kraj 704 752 16 458 052 23,35Žilinský kraj 698 274 26 329 147 37,71Banskobystrický kraj 652 218 17 467 357 26,78Prešovský kraj 809 443 9 624 234 11,89Košický kraj 780 000 35 113 719 45,02SR spolu 5 435 273 353 295 548 65,00SR bez BA 4 806 587 172 344 567 35,8659

Informačná spoločnosťV roku 2010 bolo počítačom v Žilinskom kraji vybavených celkom 75,3 % domácností (čo je v rámciSR tesne po Bratislavskom kraji druhá najväčšia hodnota) a 67,1 % domácností malo prístup nainternet (hodnota na úrovni priemeru SR). Tento rozdiel v prístupe k počítaču a k prístupe na internetmožno vysvetliť najmä členitosťou terénu, ktorý vytvára na mnohých miestach prírodné prekážky prešírenie internetu a spomaľuje budovanie infraštruktúry pre zabezpečenie jeho dostupnosti na celomúzemí kraja.Tab. č. 43: Podiel domácností v krajoch SR, ktoré majú doma prístup na počítač v %Kraj, SR 2006 2007 2008 2009 2010Index2006 / 2010Bratislavský kraj 54,2 55,6 63,9 66,8 76,5 141Trnavský kraj 57,9 55,5 59,9 63,8 67,9 117Trenčiansky kraj 47,7 60,6 59,3 65,0 70,0 147Nitriansky kraj 43,9 53,6 64,4 63,9 71,9 164Žilinský kraj 48,3 56,1 72,7 71,2 75,3 156Banskobystrický kraj 44,7 50,2 55,5 57,3 70,2 157Prešovský kraj 52,9 55,1 64,6 65,5 74,3 140Košický kraj 52,7 57,6 65,0 59,8 70,5 134SR spolu 50,1 55,4 63,2 64 72,2 144Tab. č. 44: Podiel domácností v krajoch SR s prístupom na internet v %Kraj, SR 2006 2007 2008 2009 2010Index2006 / 2010Bratislavský kraj 33,5 54,1 62,5 66,5 74,7 223Trnavský kraj 29,2 36,5 50 55,3 63,0 216Trenčiansky kraj 20,2 48,9 56,6 74,9 66,6 330Nitriansky kraj 24,8 48,5 67,2 68,9 70,1 283Žilinský kraj 27,0 40,9 60,1 61,1 67,1 249Banskobystrický kraj 21,4 39 51,6 57,8 62,5 292Prešovský kraj 24,2 46,2 53,9 60,6 68,9 285Košický kraj 32,0 52,4 62,2 53,0 66,1 207SR spolu 26,6 46,1 58,3 62,2 67,5 25460

3.3.2 Moravskosliezsky krajMoravskosliezsky kraj je z ekonomického hľadiska významným regiónom Českej republiky. Jadrom jeostravsko-karvinská priemyselná a ťažobná panva, ktorej industrializácia bola úzko spojená svyužívaním miestneho nerastného bohatstva, najmä kvalitného koksovateľného čierneho uhlia a snadväzujúcim rozvojom ťažkého priemyslu a hutníctva. Kraj je tak celoštátnym centrom hutníckejvýroby, súčasne je tu sústredená aj ťažba čierneho uhlia takmer celej produkcie ČR, aj keď dochádzak poklesu vyťaženého množstva. Okrem týchto tradičných odvetví sa v kraji ďalej presadzuje výroba arozvod elektriny, plynu a vody, výroba dopravných prostriedkov a výroba chemických látok,prípravkov, liečiv a chemických vlákien. V 90. rokoch prešiel kraj reštrukturalizáciou kľúčovýchpriemyselných podnikov, ktorá bola zavŕšená v rokoch 2002 - 2004 ich privatizáciou. Odvetvováštruktúra charakterizovaná významnou rolou ťažkého priemyslu a ťažbou uhlia bola jednou z príčin, žev nových ekonomických podmienkach bola ekonomická výkonnosť kraja, meraná HDP na obyvateľa,jednou z najnižších v republike. Po roku 2003 sa však situácia zlepšuje a región sa postupne dostalmedzi kraje s nadpriemernou ekonomickou výkonnosťou. K tomuto posunu došlo aj napriek tomu, žedynamika rastu produktu bola väčšinou trochu pomalšia ako celorepublikový priemer. Rastekonomickej výkonnosti bol sprevádzaný zvyšovaním produktivity práce, v roku 2008 však produktivitamedziročne klesla. Naopak pozitívne pôsobila na rast HDP roku 2008 vyššia zamestnanosť, ktorárástla už od roku 2005. Ťažký priemysel je postupne doplňovaný ľahkým priemyslom a službami.Mnohé reštrukturalizované podniky boli odkúpené zahraničnými investormi. Niektoré miestne firmy sazačali presadzovať v oblasti informačných technológií, elektronike a automobilovom priemysle. Okremtoho dnes v kraji existuje veľa menších i väčších firiem, ktoré sa zaoberajú tak tradičnými remeselnýmiodbormi, ako aj špičkovými technológiami a hi-tech produktmi. Pre nové podnikateľské zámery môžudomáci aj zahraniční investori využiť existujúce priemyselné areály a priemyselné zóny, ktorých sa vkraji nachádza niekoľko a ktorých priemerné zaplnenie je zhruba 74 %.Graf č. 11: Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb priemyslu a energetiky v MSK (mil. Kč)Štruktúra ekonomickej základneV porovnaní s ostatnými krajmi v ČR je ekonomika Moravskosliezskeho kraja štvrtou najvýkonnejšou.Všetky kraje výrazne prevyšuje hlavné mesto Praha, na obdobnej úrovni ako Moravskosliezsky kraj súaj Stredočeský a Jihomoravský kraj. Podiel Moravskosliezskeho kraja na HDP v ČR činí 10,1 % (zarok 2008). Pokiaľ ide o výšku HDP na obyvateľa, neexistujú medzi krajmi ČR výrazné rozdiely. HDPna obyvateľa sa v kraji od roku 2000 zvyšuje. Aj napriek jeho postupnému rastu bol v roku 2008 HDPna obyvateľa v Moravskosliezskom kraji iba na 84,2 % priemeru ČR. Obdobne ako v Žilinskom krajii v Moravskosliezskom kraji je dominantným odvetvím z hľadiska tvorby hrubej pridanej hodnotypriemyselná výroba, ktorá si udržiava úroveň okolo 30 %. Stavebníctvo naopak nezaznamenalo ažtaký nárast ako v Žilinskom kraji a udržiava si pozície na 6 % podielu hrubej pridanej hodnoty kraja.61

Tab. č. 45: Hrubá pridaná hodnota v Moravskoslezskom kraji v % v r. 1995 - 2008Odvetvie 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008Hrubá pridaná hodnota (mil. Kč) 153 539 178 779 186 101 195 107 195 435 201 153 216 622 226 052 234 666 265 617 291 703 307 577 335 074 355 694v tom odvetvia:A Poľnohospodárstvo, lesníctvoa rybárstvo3,2 2,9 2,5 2,8 2,7 2,8 2,6 2 2 1,8 1,6 1,6 1,5 1,7B Ťažba nerastných surovín 7,3 7 6,2 5,9 4,9 4,7 4,9 4,8 4,3 5,3 5,9 5,9 5,5 7,4C Spracovateľský priemysel 29,8 31 32,1 30,2 29,8 29,8 29,1 28 28,2 31,9 33,7 32,7 33,7 30,6D Výroba a rozvod elektriny,plynu, tepla a klimatizovanéhovzduchuE Zásobovanie vodou; činnostisúvisiace s odpadovými vodami,odpadmi a sanáciami4,7 4,6 3,7 3,6 3,7 3,3 3,7 4,2 4 3,8 3,5 3,2 3,2 41,1 1,3 1,3 1,3 1,3 1,3 1,3 1,3 1,4 1,5 1,3 1,2 1,2 1,2F Stavebníctvo 6,4 7,4 7,3 7,4 6,9 6,3 6,5 6,7 6,9 6,7 6,2 6,2 6,8 6,1G Veľkoobchod a maloobchod;opravy a údržba motorovýchvozidiel9,5 9,5 8,7 9,6 9,3 10,6 10,5 11,3 10,8 10,2 11 11,1 11,1 10,6H Doprava a skladovanie 6,9 6,3 6,8 6,9 7,3 7,1 6,9 6,9 6,9 6,5 5,5 6 5,9 5,6I Ubytovanie, stravovaniea pohostinstvoJ Informačné a komunikačnéčinnosti2,2 2,4 2,5 2,3 2,5 2,4 2,3 2,3 2,2 2,1 1,8 1,5 1,5 1,61,5 1,8 2,2 2,2 2,4 2,5 2,5 2,6 2,5 2,3 2,8 2,6 2,3 2,7K Finančníctvo a poisťovníctvo 1,7 1,6 1,5 2 1,7 1,3 1,5 1,3 1,9 1,4 1,1 1,2 1,3 1,5L Činnosti v oblasti nehnuteľností 4,6 4 4,1 4,4 4,8 5,2 4,9 4,8 4,9 4 4,1 5,1 4,5 5,4M Profesijné, vedecké a technickéčinnostiN Administratívne a podpornéčinnostiO Verejná správa a obrana;povinné sociálne zabezpečenie2 1,9 1,9 2 2,2 2,4 2,4 2,7 2,6 2,5 2,6 2,4 2,5 3,61,7 1,6 1,7 1,8 2 1,8 2 1,4 1,6 1,4 1,3 1,5 1,6 1,96,7 6,9 7,2 7,1 7,6 7,4 7,5 7,8 7,3 6,7 6,4 6,4 6,3 5,9P Vzdelávánie 4,2 4 3,9 4,1 4,1 4,3 4,3 4,5 5,1 4,9 4,7 4,8 4,6 4,5Q Zdravotná a soc. starostlivosť 4,1 4 4,1 4,2 4,3 4,3 4,6 5 4,9 4,9 4,5 4,6 4,5 3,9R Kultúrne, zábavní a rekreačníčinnosti0,7 0,6 0,8 0,8 0,8 0,9 0,9 0,9 1 0,9 1 1,1 1 1S Ostatní činnosti 1,6 1,4 1,5 1,6 1,6 1,5 1,4 1,4 1,4 1 1 1 1 0,9T Činnosti domácnostíako zamestnávateľova producentov pre vlastnú potrebuU Činnosti exteritoriálnychorganizácií a orgánov0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 00 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 062

Moravskoslezský kraj sa vyznačuje najnižšou intenzitou podnikateľskej aktivity medzi krajmi ČR.Na 1 000 obyvateľov MSK pripadá iba 22,8 podnikateľov (FOP). MSK tak dosahuje 77,6 % úrovneČR. Nízka intenzita podnikateľskej aktivity je ovplyvnená niekoľkými vzájomne previazanými faktormi.Za jeden z hlavných faktorov možno považovať nízky podiel vysokoškolsky kvalifikovanýchobyvateľov. Ten je sprevádzaný selektívnou migráciou a historickými vplyvmi danými tradične malýmmnožstvom veľkých zamestnávateľov. Moravskoslezský kraj patrí ku krajom s najnižším počtomfiriem.Priame zahraničné investícieStav priamych zahraničných investícií (PZI) v Moravskosliezskom kraji na 1 000 obyvateľov je nadobrej úrovni. V roku 2008 činili PZI na 1 000 ob. v kraji spolu 130 mil. Kč, MSK sa tým tesne poLibereckom kraji radí na 4. najlepšiu priečku. V celkových číslach za kraje sa Moravskosliezsky krajradí na tretie miesto v Českej republike, resp. druhé, ak sa neberie do úvahy Hlavné mesto Praha,pričom jeho podiel na celkových PZI činí v rokoch 2004 – 2008 v priemere 7 %. Jeho tempo rastupriamych zahraničných investícií v r. 2004 – 2008 bolo dokonca najvyššie v republike. Z krajov navýchodnom okraji Českej republiky bol tento kraj jediný, ktorý v sledovanom období vykázal rastúcitrend v percentuálnom objeme PZI voči celorepublikovému číslu.Tab. č. 46: Stav priamych zahraničných investícií v krajoch ČR v ČKKraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004 / 2008Hlavní město Praha 598 621 801 100 885 348 1 049 063 1 169 593 195,4Středočeský kraj 128 639 159 698 183 930 231 289 231 762 180,2Jihočeský kraj 41 476 59 948 60 632 71 092 79 469 191,6Plzeňský kraj 47 267 48 536 53 113 59 215 60 455 127,9Karlovarský kraj 15 443 16 040 16 323 17 940 20 021 129,6Ústecký kraj 75 838 61 918 60 629 104 831 103 853 136,9Liberecký kraj 43 613 46 116 47 173 52 675 60 646 139,1Královéhradecký kraj 25 835 24 511 21 554 29 982 31 488 121,9Pardubický kraj 34 699 36 014 38 051 40 420 46 750 134,7Vysočina 33 454 35 262 51 058 63 757 53 378 159,6Jihomoravský kraj 90 947 58 966 69 944 83 396 98 814 108,7Olomoucký kraj 33 779 28 079 26 543 27 107 32 217 95,4Zlínský kraj 28 880 29 547 29 641 36 843 38 430 133,1Moravskoslezský kraj 81 990 88 830 122 820 164 501 162 578 198,3ČR spolu 1 280 595 1 491 564 1 666 761 2 032 111 2 189 455 171,0ČR bez Prahy 681 974 690 464 781 413 983 048 1 019 862 149,563

Tab. č. 47: Stav priamych zahraničných investícií v krajoch ČR v %Kraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Priemer2004 / 2008Hlavní město Praha 46,7 53,7 53,1 51,6 53,4 51,7Středočeský kraj 10,0 10,7 11,0 11,4 10,6 10,8Jihočeský kraj 3,2 4,0 3,6 3,5 3,6 3,6Plzeňský kraj 3,7 3,3 3,2 2,9 2,8 3,2Karlovarský kraj 1,2 1,1 1,0 0,9 0,9 1,0Ústecký kraj 5,9 4,2 3,6 5,2 4,7 4,7Liberecký kraj 3,4 3,1 2,8 2,6 2,8 2,9Královéhradecký kraj 2,0 1,6 1,3 1,5 1,4 1,6Pardubický kraj 2,7 2,4 2,3 2,0 2,1 2,3Vysočina 2,6 2,4 3,1 3,1 2,4 2,7Jihomoravský kraj 7,1 4,0 4,2 4,1 4,5 4,8Olomoucký kraj 2,6 1,9 1,6 1,3 1,5 1,8Zlínský kraj 2,3 2,0 1,8 1,8 1,8 1,9Moravskoslezský kraj 6,4 6,0 7,4 8,1 7,4 7,0ČR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0Trh práce,Priemerná miera registrovanej nezamestnanosti v Moravskosliezskom kraji je podľa novej metodikymerania dlhodobo vysoká (12,4 % v decembri 2010) a pohybuje sa ďaleko nad priemernou mierouregistrovanej nezamestnanosti v ČR (9,6 %). Na konci roku 2009 pripadalo na 1 voľné pracovnémiesto v MSK 29,2 uchádzačov. Z celkom 80 581 uchádzačov boli na konci roku 2009 evidované 4 %osôb do 19 rokov, 34 % osôb vo veku 20 - 34 rokov, 33 % osôb vo veku 35 - 49 rokov a 29 % osôbnad 50 rokov. Celkom 30 % týchto osôb je nezamestnaných dlhšie ako 12 mesiacov. K najviacnezamestnaným patria osoby s vyučením – 43 %, a potom so základným vzdelaním – 28 %). Podielnezamestnaných na celkovej pracovnej sile za rok 2008 predstavoval 7,38 %. Ku koncu roka 2009bolo najviac z 2 756 voľných miest určených práve pre vyučených – 45 % alebo pre osoby s ÚSO -SOŠ – 26 %. Aj napriek útlmu ťažkého priemyslu a ťažby nerastných surovín, pracuje podľavýberového zisťovania pracovných síl v priemyselných odvetviach v kraji takmer tretina z celkovéhopočtu počtu 557,5 tis. osôb zamestnaných v národnom hospodárstve, ďalších 12,3 % v obchode aopravách tovaru. Odvetvová štruktúra Moravskosliezskeho kraja prináša v súčasnosti ajv krátkodobom horizonte ťažko riešiteľné problémy, ktoré sú spojené najmä s vyššou mierounezamestnanosti. Relatívne najlepšie je na tom okres Frýdek-Místek, vysokú mieru nezamestnanostinaopak vykazujú okresy Bruntál a Karviná, ktoré sa radia medzi jedny z posledných miest medzivšetkými okresmi v Českej republike. Vskutku pálčivým problémom, ktorý z touto situáciou súvisí, jepotom podiel dlhodobo nezamestnaných (dlhšie ako 12 mesiacov) na celkovom počtenezamestnaných. Ten je v tomto regióne výrazne vyšší ako celorepublikový priemer.64

Graf č. 12: Vývoj nezamestnanosti v Moravskosliezskom kraji (v tis. osôb)V Moravskosliezskom kraji je najnižší podiel zamestnanosti v malých a stredných podnikoch. Zatiaľ čou ostatných regiónov v Českej republike dosahuje tento podiel zhruba dve tretiny z celkovejzamestnanosti, v Moravskosliezskom kraji je to len 57 %. Príčinou je predovšetkým významnejšiepostavenie „veľkých“ podnikov vo sfére firiem so zamestnancami. Vplyv má ale tiež nižší podielsamostatne zárobkovo činných osôb, kde je zahrnutých necelých 9 %. Táto úroveň z celkovejzamestnanosti v kraji je vôbec najnižšia zo všetkých krajov v Českej republike. Najvyšší podiel napočte zamestnaných v Moravskosliezskom kraji má priemysel, najmä spracovateľský priemysel s25,5 % zamestnancov. Miera zamestnanosti osôb vo veku 55 – 64 rokov v Moravskosliezkom krajičinila v r. 2008 takmer 40 %. Kraj nevie ponúknuť dostatočný počet atraktívnych pracovnýchpríležitostí pre vyskokoškolsky vzdelaných ľudí, preto sa radí medzi kraje s najvyššou migráciouvysokoškolákov mimo kraj.Graf č. 13: Vývoj zamestnanosti v Moravskosliezskom kraji (v tis. osôb)65

Cena prácePriemerná hrubá mzda v Moravskosliezskom kraji bola v roku 2008 o viac než 1 200 CZK nižšia akorepublikový priemer, pričom bola piata najvyššia v Českej republike. Na jedného zamestnanca činila20 730 CZK. Rozloženie miezd medzi sektormi je podobné ako v ostatných krajoch Českej republiky.Najvyššie mzdy sú v sektoroch informačné a komunikačné činnosti, ťažba a dobývanie a finančníctvoa poisťovníctvo, zatiaľ čo najnižšie mzdy sú v odvetví ubytovanie, stravovanie a pohostinstvá.Graf č. 14: Vývoj priemernej mzdy v Moravskosliezskom kraji v CZKVýskum a vývojTak, ako v Moravskosliezskom kraji stúpa od roku 2004 počet pracovísk výskumu a vývoja, rastie ajpočet zamestnancov výskumu a vývoja, hoci trocha pomalším tempom. V roku 2010 ich bolo spolu3 459 (prepočet na úväzky). Z nich 1 817 bolo výskumných pracovníkov, z ktorých najviac tvorilivyskokoškolsky vzdelaní pracovníci. 1 208 bolo technických pracovníkov a 434 miest tvorili ostatnípracovníci. V porovnaní s ostatnými regiónmi v Českej republike síce kraj nevykazuje malý početzamestnancov výskumu a vývoja, ale v pomere k populácii nedosahuje počet 2,8 zamestnancov VaVna 1 tis. obyvateľov celorepublikový priemer ani po očistení údajov od Prahy.66

Tab. č. 48: Počet zamestnancov výskumu a vývoja v prepočte na plné úväzkyKraj, ČR 2006 2007 2008 2009 2010Počet miest VaVna 1 000 ob.Hlavní město Praha 19 889 21 176 20 943 19 747 19 963 16,8Středočeský kraj 4 924 5 056 5 176 5 230 5 325 4,5Jihočeský kraj 1 815 1 813 1 898 2 050 2 121 3,4Plzeňský kraj 1 799 1 953 1 793 1 951 1 933 3,5Karlovarský kraj 94 70 136 107 94 0,3Ústecký kraj 793 842 798 736 769 0,9Liberecký kraj 1 857 1 432 1 423 1 270 1 338 3,1Královéhradecký kraj 1 198 1 453 1 447 1 750 1 807 3,3Pardubický kraj 2 145 2 193 2 218 2 092 2 160 4,3Kraj Vysočina 605 605 683 648 692 1,4Jihomoravský kraj 6 200 6 205 7 501 8 387 8 732 7,7Olomoucký kraj 2 049 2 011 2 025 1 996 2 110 3,3Zlínský kraj 1 775 1 625 1 837 1 807 1 785 3,0Moravskoslezský kraj 2 585 2 759 2 931 3 191 3 459 2,8ČR spolu 47 729 49 192 50 808 50 961 52 290 5,1ČR bez Prahy 27 840 28 016 29 865 31 214 32 327 3,6Možno konštatovať, že výdavky vynaložené na výskum a vývoj v Moravskosliezskom kraji nie súvysoké. V roku 2010 činili výdavky na výskum a vývoj v tomto kraji 3 114 mil. CZK, pričom 76 % z nichvynaložil súkromný sektor, 21 % univerzity a zvyšok vynakladal vládny a neziskový sektor. Hociv medziročnom porovnaní 2006/2010 nevykázal Moravskosliezsky kraj rast výdavkov na výskuma vývoj, v skutočnosti rástli postupne od r. 2007, nedosiahli však úroveň r. 2006. Presnejšie údajeprinesie porovnanie výdavkov na výskum a vývoj v prepočte na obyvateľa. V prepočte na euro bolo vMoravskosliezskom kraji v r. 2010 vynaložených na výskum a vývoj 98,5 EUR na obyvateľa. Toto číslotvorí iba 43,5 % celoštátneho priemeru. Aj po očistení štatistík od údajov za Prahu dosahujeMoravskosliezsky kraj podpriemerné hodnoty, keď jeho výdavky na výskum a vývoj v prepočte naobyvateľa činia iba 59,8 % celorepublikového priemeru.67

Tab. č. 49: Výdavky na výskum a vývoj v krajoch ČR v mil. CZKKraj, ČR 2006 2007 2008 2009 2010Index2006 / 2010Hlavní město Praha 19186 22914 22481 20906 20998 109,4Středočeský kraj 8 525 10 560 9 782 10 051 11 900 139,6Jihočeský kraj 1 713 1 787 1 967 2 123 2 116 123,5Plzeňský kraj 1 334 1 394 1 767 1 599 2 295 172,1Karlovarský kraj 71 78 98 92 106 149,6Ústecký kraj 588 692 808 652 696 118,3Liberecký kraj 1 483 1 312 1 517 1 329 1 449 97,7Královéhradecký kraj 985 1 268 1 213 1 651 1 568 159,2Pardubický kraj 1 932 2 018 2 002 1 939 2 228 115,3Kraj Vysočina 517 538 698 646 743 143,7Jihomoravský kraj 5 057 5 726 6 047 8 127 8 411 166,3Olomoucký kraj 1 328 1 511 1 433 1 620 1 599 120,4Zlínský kraj 1 646 1 721 1 633 1 583 1 809 109,9Moravskoslezský kraj 5 535 2 765 2 661 3 030 3 114 56,2ČR celkom 49 900 54 284 54 108 55 350 59 033 118,3ČR priemer 3564 3877 3865 3954 4217 118,368

Tab. č. 50: Výdavky na výskum a vývoj v krajoch ČR v r. 2010 v EUR v prepočte na obyvateľaKraj, ČRObyvateľstvoVýdavky na VaV vEURVýdavky naVaV na ob.Hlavní město Praha 1 188 126 830 288 652 698,8Středočeský kraj 1 175 254 470 533 994 400,4Jihočeský kraj 630 006 83 666 343 132,8Plzeňský kraj 554 537 90 748 294 163,6Karlovarský kraj 304 602 4 179 662 13,7Ústecký kraj 823 265 27 520 197 33,4Liberecký kraj 430 774 57 306 206 133,0Královéhradecký kraj 549 643 62 012 266 112,8Pardubický kraj 507 751 88 097 499 173,5Kraj Vysočina 511 645 29 395 509 57,5Jihomoravský kraj 1 132 563 332 601 261 293,7Olomoucký kraj 639 894 63 211 208 98,8Zlínský kraj 589 839 71 546 873 121,3Moravskoslezský kraj 1 249 290 123 113 335 98,5ČR spolu 10 287 189 2 334 231 065 226,9ČR bez Prahy 9 099 063 1 503 942 413 165,3Informačná spoločnosťPodiel domácností v Moravskosliezskom kraji vybavených osobným počítačom stále rastie a v r. 2009prekročil 50 % všetkých domácností. Vo vzťahu k celorepublikovému priemeru vykazuje mierneomeškanie, pričom nožnice medzi údajmi za Českú republiku celkom a Moravskosliezsky kraj sapostupne otvárajú v neprospech Moravskosliezskeho kraja. Počet domácností vybavených pripojenímk internetu taktiež rastie. K vysokorýchlostnému internetu bolo v roku 2005 pripojených 7,6 %domácností, v roku 2008 32,4 % domácností. Obdobná situácia je i vo vývoji prístupu domácností nainternet, hoci tu bola päťdesiatpercentná hranica prekonaná o rok neskôr, než v prípade prístupuk osobnému počítaču.69

Tab. č. 51: Počet domácností v krajoch ČR, ktoré majú doma prístup na osobný počítač v %Kraj, ČR 2006 2007 2008 2009 2010Index2006 / 2010Hlavní město Praha 41,6 50,0 59,0 63,7 67,6 163Středočeský kraj 33,8 39,6 45,8 53,0 58,8 174Jihočeský kraj 33,5 40,6 47,6 51,9 57,4 171Plzeňský kraj 35,4 39,0 43,9 52,5 59,9 169Karlovarský kraj 34,4 41,3 46,4 53,3 58,4 170Ústecký kraj 27,2 32,5 39,2 46,6 53,7 197Liberecký kraj 31,5 35,5 40,1 42,3 49,4 157Královéhradecký kraj 35,7 42,2 50,1 56,9 62,3 175Pardubický kraj 37,7 42,7 49,6 56,1 61,1 162Vysočina 38,2 40,4 45,5 50 57,5 151Jihomoravský kraj 36,1 41,0 48,4 55,7 62,4 173Olomoucký kraj 25,1 33,5 40,2 50,4 55,2 220Zlínský kraj 32,8 39,3 48,0 56,0 59,2 180Moravskoslezský kraj 34,9 40,3 45,7 51,1 56,7 162ČR celkom 35,7 39,6 47,7 54,2 59,3 166Tab. č. 52: Počet domácností v krajoch ČR, ktoré majú doma prístup na osobný počítač v %Kraj, ČR 2006 2007 2008 2009 2010Index2006 / 2010Hlavní město Praha 36,1 46,4 54 59,4 62,2 172Středočeský kraj 27,7 34,9 40,8 49,1 55,9 202Jihočeský kraj 24,2 31,2 38,8 44,1 51,5 213Plzeňský kraj 24,5 31,1 37,9 48,8 56,6 231Karlovarský kraj 23,6 31,1 38,8 47,4 54,7 232Ústecký kraj 20,2 27 34,4 43,6 51,7 256Liberecký kraj 23,8 29,7 36 39,9 47,6 200Královéhradecký kraj 26,3 35 44 52,6 59,5 226Pardubický kraj 25,8 31,4 38,8 48,2 55,7 216Vysočina 25,6 32 38,9 46,2 53 207Jihomoravský kraj 27,9 34,5 43 51,3 59,6 214Olomoucký kraj 19,1 26,2 32,2 43,4 51,6 270Zlínský kraj 21,7 30 39,9 49,2 54,2 250Moravskoslezský kraj 24,6 32,6 40,2 46,6 53,1 216ČR spolu 26,7 32 41,7 49,2 56 21070

3.3.3 Potenciál vzájomnej spolupráceNa základe posúdenia charakteristík a sledovaných ukazovateľov oboch regiónov je možnézaznamenať určité spoločné charakteristiky a vývojové trendy, ale aj niektoré rozdiely.V oboch regiónoch zaznamenáváme zníženie zamestnanosti v sektore pôdohospodárstva, lesníctvaa rybolovu. Tak v Moravskoslezskom kraji ako aj v Žilinskom kraji došlo v prvom desaťročí tohtostoročia k poklesu zamestnanosti v tomto sektore o cca 30 %. Podiel osôb zamestnanýchv poľnohospodárstve vo vzťahu k celkovému počtu pracujúcich činí v Žilinskom kraji cca. 3,6 %,v Moravskoslezskom kraji sú to necelé 2 %.V oboch regiónoch došlo k zásadnej trasformácii priemyslu od tradičných ekonomických odvetvík odvetviam s vyššou pridanou hodnotou. V Žilinskom kraji to v konečnom dôsledku nevyvolalozníženie počtu osôb zamestnaných v priemysle, ktorý sa pohybuje na úrovni okolo 30 % z celkovéhopočtu zamestnaných. V Moravskoslezskom kraji bol zaznamenaný nepatrný pokles, pričom dnespočet zamestnancov v priemysle predstavuje cca 32 % z celkového počtu pracujúcich osôb. K tvorbehrubej pridanej hodnoty prispieva priemysel v oboch krajoch cca 30 %, v Moravskosliezskom krajiprispieva významnou zložkou tiež ťažba nerastných surovín.Tak v ŽSK ako v MSK došlo k rapídnemu nárastu zamestnanosti v stavebníctve. Ten činil v rokoch2000 - 2009 cca. 20 % v Moravskoslezskom kraji a cca. 30 % v Žilinskom kraji, t.j. na približne 52 tis.zamestnancov v Moravskoslezskom kraji a cca 31 tis. zamestnancov v Žilinskom kraji. Podielstavebníctva na celkovom počte pracujúcich v oboch krajoch činí okolo 10 %. Kýmv Moravskosliezskom kraji si stavebníctvo z hľadiska svojho príspevku k tvorbe hrubej pridanejhodnoty zachováva relatívne stabilné hodnoty na úrovni 6 – 7 %, v Žilinskom kraji zaznamenalovýrazný vzostup z 6,1 % v r. 1995 na 15,9 % v r. 2008.Samozrejme, tak ako v posledných desaťročiach prechádzajú všetky vyspelé svetové ekonomikyk transformácii podnikania zo sektoru priemyslu a poľnohospodárstva do sektoru služieb, mení sa ajštruktúra ekonomiky ŽSK a MSK. Vzostupný charakter v počte zamestnanosti v sektore služiebv uplynulom desaťročí pozorujeme tak v ŽSK ako aj v MSK. V Moravskoslezskom kraji aj v Žilinskomkraji tento nárast činil cca 30 tis. pracovních miest. V oboch regiónoch pozorujeme podobnú hodnotuzamestnanosti v službách v pomere k celkovej výške zamestnanosti. Tieto ukazovatele činia 56 % preMoravskoslezský kraj a 54 % pre Žilinský kraj.Motorom rastu ekonomiky aj zamestnanosti sa v oboch regiónoch stal automobilový priemysel, zaktorý je možné ďakovať získaným priamym zahraničným investíciám. Tie viedli k postupnémuvybudovaniu dodávateľských sietí pozostávajúcich tak z domácich podnikateľských subjektov ako ajnaviazaných zahraničných investícií.Oba kraje patria medzi lídrov v objeme priamych zahraničných investícií vo svojich štátoch. Ak saneberú do úvahy údaje za hlavné mestá, stav priamych zahraničných investícií v oboch regiónochvysoko prekračuje priemerné hodnoty na kraj za zvyšné územia oboch republík.71

Tab. č. 53: Porovnanie podielu krajov na priamych zahraničných investíciáchKraj, SR/ČR 2004 2005 2 006 2007 2008Priemer2004 / 2008Index2004 / 2008Trnavský kraj 9,0 17,7 11,0 10,2 9,0 11,4 100,0Trenčiansky kraj 4,6 4,5 4,2 4,8 4,5 4,5 97,8Žilinský kraj 4,5 5,2 5,6 6,9 6,1 5,6 135,6Priemer prihraničnéhoúzemia SR6,0 9,1 6,9 7,3 6,5 7,2 108,3Priemer SR 12,5 12,5 12,5 12,5 12,5 12,5 100,0Priemer SR bez BA 4,3 5,3 4,7 4,8 4,3 4,7 98,6Jihomoravský kraj 7,1 4,0 4,2 4,1 4,5 4,8 63,4Zlínský kraj 2,3 2,0 1,8 1,8 1,8 1,9 78,3Moravskoslezský kraj 6,4 6,0 7,4 8,1 7,4 7,0 115,6Priemer prihraničnéhoúzemia ČR5,3 4,0 4,5 4,7 4,6 4,6 86,7Priemer ČR 7,1 7,1 7,1 7,1 7,1 7,1 100,0Priemer ČR bez Prahy 3,8 3,3 3,4 3,5 3,3 3,5 87,4Obe prihraničné územia (neberúc do úvahy Hlavní město Praha a Bratislavský kraj) vykazujúnadpriemerné hodnoty v priamych zahraničných investíciách, čo iba potvrdzuje atraktívnosť tohtoúzemia pre zahraničných investorov. Kým Žilinský kraj na svojej strane v tomto ukazovateli zatiaľzaostáva za Trnavským krajom (čo súvisí aj s nedobudovanou nadradenou dopravnou infraštruktúrouv kraji a s tým súvisiacou nedostatočnou dostupnosťou niektorých jeho častí), Moravskosliezsky kraj jena svojej strane prihraničného územia absolútnym lídrom. Ešte výraznejšou sa táto osobitosť obochkrajov javí pri pohľade na index vývoja za r. 2004 – 2008. U oboch krajov vidno, že trende nárastupriamych zahraničných investícií sú absolútni lídri na svojej strane prihraničného územia. Z uvedenýchskutočností je možné zadefinovať spoločnú výzvu pre územia oboch krajov – zabezpečiť opatreniapre udržanie bezkonkurenčnej pozície oboch regiónov v trende prílevu zahraničných investícií.Z hľadiska posúdenia inovatívnosti oboch regiónov pripadajú do úvahy jednak údaje o stave výskumua vývoja na oboch stranách hranice, jednak o prístupe ich obyvateľov k informačným a komunikačnýmtechnológiám. Z hľadiska celoeurópskych merítok vykazujú obe republiky podpriemerné hodnotyinovatívnosti. European Innovation Scoreboard radí Českú republiku medzi miernych inovátorov,kým Slovenskú republiku zaraďuje do skupiny zaostávajúcich štátov.72

Tab. č. 54: Porovnanie výdavkov na výskum a vývoj v prepočte na obyvateľaKraj, SR/ČRVýdavky na VaV v EURVýdavky naVaV naobyvateľaPomervýdavkov kpriemeruSR/ČR v %Pomer výdavkov kpriemeru SR/ČRbez centier v %Trnavský kraj 21 582 556 38,3 59 107Trenčiansky kraj 45 769 502 76,4 118 213Žilinský kraj 26 329 147 37,7 58 105Priemer prihraničnéhoúzemia SR31 227 068 50,8 78 142SR spolu 353 295 548 65,0 100 181SR bez BA 172 344 567 35,9 55 100Jihomoravský kraj 332 601 261 293,7 129 178Zlínský kraj 71 546 873 121,3 53 73Moravskoslezský kraj 123 113 335 98,5 43 60Priemer prihraničnéhoúzemia ČR175 753 823 171,2 75 104ČR spolu 2 334 231 065 226,9 100 137ČR bez Prahy 1 503 942 413 165,3 73 100Obe prihraničné územia vykazujú priemerné hodnoty výdavkov na výskum a vývoj. Ak sa zoberú doúvahy údaje za Hlavné mesto Prahu a za Bratislavský kraj, prihraničné územia oboch štátov sú naúrovni cca ¾ celoštátneho priemeru. Ak sa údaje o tieto dva regióny očistia, prihraničné územiaprekročia priemerné hodnoty vo svojich štátoch. Moravskosliezsky kraj ako aj Žilinský kraj sú na svojejstrane prihraničného územia regiónmi, ktoré v pomere k počtu svojich obyvateľov vynakladajúnajmenej prostriedkov do výskumu a vývoja. Mimo toho existuje zjavný nepomer medzi výdavkami navýskum a vývoj v Moravskosliezskom kraji a Žilinskom kraji, ktorý dosahuje iba niečo nad 1/3 úrovneMoravskosliezskeho kraja.Z hľadiska prístupu k informačným a komunikačným technológiám (IKT) zaznamenali medzi rokmi2006 – 2010 oba regióny zásadnú zmenu smerom k lepšiemu. Obdobne sa vyvíjala situácia v obochštátoch vrátane spoločného prihraničného územia. Kým vo východnej časti Českej republiky je trendprístupu domácností k osobnému počítaču skôr južno - severný v prospech juhu, na slovenskejstrane možno sledovať opačný trend v prospech severu spoločného česko – slovenskéhoprihraničného územia, t.j. v prospech Žilinského kraja. Ten vykazuje aj mierne nadpriemerné hodnotyvo vzťahu k prístupu domácností na internet, kým Moravskosliezsky kraj je u oboch ukazovateľovv opozdení voči priemeru v prihraničnom území, ako aj v rámci celej Českej republiky. Žilinskémukraju pomohlo k prvenstvu tempo zmeny a práve tempo zmeny, ktoré bolo u Moravskosliezskehokraja najpomalšie, viedlo k jeho miernemu meškaniu v súčasnosti.73

Tab. č. 55: Prístup domácností k informačným a komunikačným technológiámprístup k osobnému počítaču v % prístup k internetu v %Kraj, SR/ČR2006 2010Index2006 / 20102006 2010Index2006 / 2010Trnavský kraj 57,9 67,9 117,3 33,5 74,7 223,0Trenčiansky kraj 47,7 70,0 146,8 29,2 63,0 215,8Žilinský kraj 48,3 75,3 155,9 24,8 70,1 282,7Priemer prihraničnéhoúzemia SR51,3 71,1 138,5 29,2 69,3 237,5SR celkom 50,1 72,2 144,1 32,0 66,1 206,6Jihomoravský kraj 36,1 62,4 172,9 27,9 59,6 213,6Zlínský kraj 32,8 59,2 180,5 21,7 54,2 249,8Moravskoslezský kraj 34,9 56,7 162,5 24,6 53,1 215,9Priemer prihraničnéhoúzemia ČR34,6 59,4 171,8 24,7 55,6 224,9ČR celkom 35,7 59,3 166,1 26,7 56,0 209,7Možno konštatovať, že nárast prístupu domácností k informačným a komunikačným technológiám jesíce rapídny, ale ich disponovanie osobným počítačom, či prípojkou na internet akejkoľvek formy eštestále nie je žiaduce. Aj vo vzťahu k nedostatočným výkonom oboch krajov v sektore výskumu a vývojaje možné dôjsť k záveru, že oba kraje nedostatočne premietli prílev zahraničných investícií doposilnenia svojej inovatívnosti. Z uvedeného tvrdenia vyvstáva pre oba kraje nasledujúca výzva –zintenzívniť spoluprácu pri rozvoji inovatívneho prostredia s osobitným dôrazom na hľadanienástrojov na zúročenie priamych zahraničných investícií pre rozvoj inovatívnosti oboch krajov.Snahy o rozvoj cezhraničnej spolupráce pri podpore rozvoja inovačného prostredia, zakladania firiema podnikania mladých ľudí sa objavujú už dnes, a to aj vďaka podpore z fondov EÚ v rámci programovzaradených do NSRR oboch štátov, programov cezhraničnej spolupráce a v neposlednom rade ajtematicky zameraných programov na európskej úrovni ako sú 6. a 7. rámcový program. Osobitnepozitívnu rolu v tejto oblasti zohralo zakladanie klastrov, čomu mimo regionálnych samosprávnapomohli subjekty ako Agentura pro regionální rozvoj, Slovenské centrum produktivity, ći Vedecko –technologický park Žilina. Medzi významné projekty v tomto smere patria:- CERADA- Remeslo má zlaté dno – revitalizácia, podpora a popularizácia tradičnej remeselnej tvorby naslovensko – českom pohraničí- Vzájemná spolupráce stavebních fakult v oblasti navrhování a posuzování dřevostaveba dřevěných konstrukcí- Cezhraničná spolupráca SR a ČR „partnerstvo­rozvoj­príležitosti“- Medziregionálna mobilná televízia v systéme DVB¬H- INOVÁCIE – cesta k zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti a rozvoju regiónov- Neboj se podnikání- Spoločne pre inovácie- INNO border- Vydelávanie, inovácie, partnerstvo74

Mimo projektovej spolupráce prebieha dlhoročná hospodárska spolupráca aj medzi podnikateľskousférou a aktérmi v oblasti rozvoja obchodných vzťahov a inovácií, napr. slovensko – českéekonomické fórum a slovensko – česko – poľské ekonomické fórum.Ani jeden región dnes nedisponuje regionálnym inovačným centrom, resp. jeho alternatívou, čonepomáha k rozvoju inovatívneho myslenia a prepojenia podnikateľského, výskumno-vývojovéhoa verejného sektora. V budúcom období sa ako žiaduce javí pokračovať v cezhraničnej spolupráci pribudovaní inovačnej infraštruktúry ale aj pri tvorbe spoločných produktov na podporu inovácií, nech užsú to spoločné podujatia, publikácie alebo vzdelávacie produkty.75

3.4 Cestovný ruch3.4.1 Žilinský samosprávny krajRozvoj cestovného ruchu v Žilinskom kraji je determinovaný najmä jeho prevažne hornatýmcharakterom, bohatstvom termálnych prameňov a zachovalým prírodným a kultúrno – historickýmdedičstvom. 55,8 % kraja pokrývajú územia s rôznym stupňom ochrany vrátane štyroch národnýchparkov - Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Malá Fatra a Národný parkVeľká Fatra. Členitá príroda ponúka nespočetné možnosti pre letné aj zimné športové a rekreačnévyžitie. Medzi najvýznamnejšie lyžiarske strediská patria Veľká Rača, Vrátna Free Time Zone,Martinské hole, Jasenská dolina, Snowland Valčianska dolina, Skipark Ružomberok, Jasná, Ski ParkKubínska hoľa a Zverovka - Spálená. Bohaté zdroje minerálnych a termálnych vôd viedli k rozvojukúpeľníctva zastúpeného kúpeľmi v Rajeckých Tepliciach, Turčianskych Tepliciach a Lúčkach, ako ajk výstavbe aquaparkov Spa&Aquapark Turčianske Teplice, Thermal Park Bešeňová, AquaparkLiptovský Mikuláš a Meander Park Oravice. Široké možnosti pre šport a rekreáciu ponúkajú tiež vodnéplochy Oravská priehrada a Liptovská Mara.Tradíciu a bohatstvo kultúrneho života dokladuje skutočnosť, že mesto Martin, druhé najväčšie mestov Žilinskom kraji, bolo v roku 1994 vďaka jeho významu pre kultúrne a politické dejiny slovenskéhonároda zákonom vyhlásené za Centrum národnej kultúry Slovákov. Dodnes v ňom pôsobí mnohoinštitúcií celoštátneho významu. Folklórne tradície regiónu v súčasnosti udržiavajú mnohé folklórnesúbory a skupiny, ľudové hudby, remeselníci zameraní na ľudovo-umelecké výrobky a usporadúvajúsa mnohé folklórne podujatia. Najvýznamnejšími kultúrnymi podujatiami v ŽSK s celoslovenskýmvýznamom sú z hľadiska dosiahnutej návštevnosti Folklórny festival Jánošíkove dni a Folklórnyfestival vo Východnej. Spomenúť treba aj tradičné podujatia ako Podroháčke folklórne slávnosti,konané na Orave, či festivaly Dotyky a spojenia a Scénická žatva, konané v Turci. Osobitný významnielen pre rozvoj turizmu ale aj pre zachovanie tradičných remesiel a foriem života majú podujatia akorôzne jarmoky, kultúrne podujatia spojené so stavaním májov, dožinkami, fašiangami a inýmipredkresťanskými sviatkami Slovanov, ako aj viacero včelárskych dní, pretekov konských záprahov,podujatia na podporu a prezentáciu drotárskych tradícií, pltníctva a pod. Najaktívnejším regiónom vorganizovani kultúrnych podujatí je Orava.História regiónu sa odzrkadľuje aj v jeho historických pamiatkach, z ktorých prvenstvo isto patríhradom. Najnavštevovanejší je Oravský hrad. Expozície sú tiež inštalované v hradoch Budatína Strečno. Osobitným unikátom je tiež Sobášny palác v Bytči, významná pamiatka renesančnejarchitektúry. Mestský turizmus spojený s prehliadkou pamiatok urbanistického charakteru je možnérealizovať najmä v Žiline a Martine, v obmedzenej miere aj v ostatných sídlach okresov v ŽSK.Najvýznamnejšími predstaviteľmi sakrálnej architektúry sú drevené kostoly vo Svätom Kríži,Tvrdošíne, Leštinách a Istebnom. Kraj je ale posiaty aj množstvom gotických, barokových aklasicistických kostolov a iných sakrálnych pamiatok. V mnohých z nich sa dodnes zachovali vzácnefresky, maľby, či plastiky, dokazujúce zručnosť dávnych majstrov. Na viacerých miestach je možnéstretnúť sa s pamiatkami ľudovej architektúry, z ktorých najznámejší je Vlkolínec, vyhlásený zapamiatku UNESCO. Osobitným zdrojom štúdia ľudovej architektúry sú tiež skanzeny v Zuberci,Martine, Vychylovke, Čičmanoch a Pribiline.Z hradiska geografického členenia územia ŽSK na regióny cestovného ruchu sa spravidla dostávamek deleniu korešpondujúcemu historickému vývoju tohto územia, ktoré sa od začlenenia do Uhorskéhoštátu vyvíjalo vo forme samostatných administratívnych jednotiek, tzv. komitátov, stolíc, resp. žúp. Naúzemí dnešného kraja sa vyvinuli štyri takéto územno – správne jednotky, Liptov, Orava, Turiec (ich76

celé územie sa nachádzalo na území dnešného ŽSK), ako aj časť Trenčianskej stolice, do ktorejspadali Kysuce a tiež Žilina a okolie (územie dnes niekedy nazývané ako Horné Považie). Hranicetýchto územných jednotiek boli prirodzene definované horskými masívmi Vysokých a Nízkych Tatier,ako aj Malej a Veľkej Fatry, čo viedlo k relatívne autochtónnemu vývoju života v jednotlivých horskýchkotlinách. Vďaka tomu sa dodnes zachovali prejavy osobitností života vrátane kultúrnych prejavovvlastné danému regiónu, ktoré sú stále viac aj zdrojom turistickej atraktívnosti daných regiónov.Takéto členenie ŽSK na regióny cestovného ruchu je premietnuté tak v platnej Stratégii rozvojacestovného ruchu ŽSK pre roky 2007 – 2013, ako aj v koncepčnom dokumente vypracovanom nanárodnej úrovni s názvom Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku2013. Ich základný prehľad je nasledovný:Liptov je atraktívnou kotlinou Váhu obkolesenou na severe Vysokými Tatrami, západnýmiTatrami, Chočskými vrchmi a na severozápade Malou Fatrou, na juhu Nízkymi Tatramia Veľkou Fatrou na juhozápade. Potenciál rozvoja cestovného ruchu týchto pohorí poskytujemožnosti pre realizáciu celoročných turistických aktivít. Vodná plocha Liptovská Mara, ako ajakvaparky Thermal Park Bešeňová a Aquapark Liptovský Mikuláš doplňujú spektrumvoľnočasového vyžitia o ďalšie možnosti. Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskejrepubliky do roku 2013 definuje vysoký alebo dobrý dlhodobý potenciál Liptovav nasledovných aktivitách: vodné športy, pobyt/rekreácia pri termálnej vode, pobytv lesnom/horskom prostredí, pešia turistika, cykloturistika, zjazdové lyžovanie, vidieckyturizmus, horolezectvo, návšteva jaskýň a speleológia, vodná turistika/vodáctvo. V súlades platnou Stratégiou rozvoja cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja pre roky2007-2013 je Liptov destináciou cestovného ruchu medzinárodného významu s komplexnouponukou služieb s celoročným využitím. Strategickým cieľom regiónu je do roku 2013 prilákaťdvakrát viac návštevníkov ročne do regiónu Liptova a zvýšiť vyťaženosť ubytovacích kapacítbudovaním a podporou marketingovej značky Liptov a koordináciou rozvojových zámerov.Orava ohraničená zo severu štátnou hranicou s Poľskom vedúcou približne v línii OravskýchBeskýd, z juhovýchodu Západnými Tatrami (tiež nazývanými Roháče), z juhu Chočskýmivrchmi a zo západu Malou Fatrou je vyhľadávanou destináciou tak pre zimné ako aj letnéformy turizmu. Nachádza sa tu kultúrna pamiatka, ktorá bola niekoľko rokov po sebevyhlásená za najnavštevovanejší slovenský hrad – Oravský hrad. Vodné dielo Oravskápriehrada poskytuje možnosti pre rozvoj vodných športov, Meander park Oravice lákamilovníkov termálnych vôd a Ski Park Kubínska hoľa a Zverovka patria medzinajvyhľadávanejšie lyžiarske strediská regiónu. Nová stratégia rozvoja cestovného ruchuSlovenskej republiky do roku 2013 definuje vysoký alebo dobrý dlhodobý potenciál Oravyv nasledovných aktivitách: vodné športy, pobyt/rekreácia pri vode, pobyt v lesnom/horskomprostredí, pešia turistika, cykloturistika, zjazdové lyžovanie, vidiecky turizmus, horolezectvo.V súlade s platnou Stratégiou rozvoja cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja preroky 2007-2013 je región Orava určený pre milovníkov prírody a tradičnej ľudovej kultúry, ktoríuprednostňujú nepreľudnené miesta dovolenky, individuálny prístup a aktivity vo voľnejprírode, ktorú súčasne chránia. Strategický cieľ regiónu je do roku 2013 skvalitniť existujúciprodukt CR a zabezpečiť profesionálny marketing regiónu v súlade s produktom regiónupostavenom na tradícii „Na Orave dobre, na Orave zdravo“.Turiec, ktorého kotlina medzi pohoriami Malej Fatry na severe a západe, Veľkej Fatry navýchode a Žiarskymi a Kremnickými vrchmi na juhu, sa pre bohatú flóru a faunu a množstvoprírodných krás nazýva tiež Turčianskou záhradkou, ponúka mimo prírody tiež možnostikultúrno – poznávacieho turizmu súvisiaceho najmä ale nielen s mestom Martin, jehokultúrnymi inštitúciami a každoročne poriadanými podujatiami. Medzi vyhľadávané lyžiarskestrediská patria Ski park Martinky na Martinských holiach, Jasenská dolina, a SnowlandValčianska dolina. Turčianske Teplice vďaka liečivým termálnym prameňom disponujúkapacitami pre liečebný turizmus i pre spa a wellness vyžitie. Nová stratégia rozvojacestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 definuje vysoký alebo dobrý dlhodobýpotenciál Turca v nasledovných aktivitách: pobyt/rekreácia pri termálnej vode, pobyt77

v lesnom/horskom prostredí, pešia turistika, cykloturistika, zjazdové lyžovanie, lyžiarskaturistika, vidiecky turizmus, horolezectvo, návšteva jaskýň/speleológia, vodnáturistika/vodáctvo. V súlade s platnou Stratégiou rozvoja cestovného ruchu Žilinskéhosamosprávneho kraja pre roky 2007-2013 je vízia regiónu Turiec nadefinovaná nasledovne:Región Turiec sa stane rozpoznateľným regiónom medzinárodného významu v CR a svojouponukou kvalitných služieb v oblastiach vidieckeho, kultúrneho a wellness turizmu uspokojí ajnajnáročnejšieho návštevníka. Strategický cieľ regiónu je do roku 2013 skoordinovaťexistujúcu ponuku aktivít a služieb CR v regióne, dobudovať chýbajúce ubytovacie kapacitya vybavenosť stredísk CR a podporiť programy zvýšenia návštevnosti regiónu Turiec.Horné Považie zahŕňajúce mesto Žilinu s okolím a tiež s priľahlou Rajeckou dolinou,Terchovskou dolinou a územím Bytčianska taktiež disponuje kapacitami pre pestovanielyžiarstva a horskej turistiky najmä v horstve Malej Fatry, pričom najvyhľadávanejšímlyžiarskym strediskom je Vrátna Free Time Zone. Existencia termálnych prameňov podmienilarozvoj kúpeľníctva v Rajeckých Tepliciach. Ideálne podmienky pre mestský turizmus poskytujesamotné centrum regiónu – mesto Žilina, ktoré disponuje množstvom historickýcha architektonických pamiatok od raného stredoveku až dodnes. Nachádza sa tu tiež veľamuzeálnych expozícií, v dosahu autobusovou mestskou hromadnou dopravou je taktiežBudatínsky hrad s vlastnými výstavnými kapacitami a rozľahlým parkom. Medzi vyhľadávanéatrakcie patrí aj hrad Strečno, pri ktorom v letných mesiacoch premávajú plte pre turistickúverejnosť. V Novej stratégii rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 jetoto územie spolu s Kysucami zaradené do tzv. Severopovažského regiónu a definuje vysokýalebo dobrý dlhodobý potenciál tohto regiónu v nasledovných aktivitách: pobyt pri vode, vodnéšporty, pobyt/rekreácia pri termálnej vode, pobyt v lesnom/horskom prostredí, pešia turistika,cykloturistika, zjazdové lyžovanie, vidiecky turizmus, horolezectvo, vodná turistika/vodáctvo.V súlade s platnou Stratégiou rozvoja cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja preroky 2007-2013 je vízia regiónu nasledovná: Región s dostatočne variabilnou adiferencovanou ponukou pre mestsky a vidiecky CR, ponúkajúci pobyty v horách aj pri vode,tradície i súčasnosť, drevenice aj špičkové hotely. Strategickým cieľom regiónu je využiťširoké a variabilne spektrum podmienok na tvorbu kvalitných produktov, ktoré umožnia zvýšiťnávštevnosť regiónu minimálne o štvrtinu do roku 2013.Kysuce ohraničené zo severu Kysuckými Beskydami a Turzovskou vrchovinou, ktoré zhrubaurčujú štátnu hranicu s Poľskom a Českou republikou sú taktiež skôr hornatým regiónom, kdesa osídlenie sústreďuje v dolinách potokov a riečok tečúcich pomedzi jednotlivé horskémasívy a vlievajúcich sa do rieky Kysuca. Lyžiarske vyžitie je rozvinuté napr. vo Veľkej Rači,navštevovanej vo veľkej miere tiež turistickou verejnosťou z blízkeho Poľska a Českejrepubliky. Región disponuje množstvom značených turistických, bežeckých a cykloturistickýchtrás. Na hranici s Moravskoslezským krajom došlo k ich prepojeniu na tamojšie trasy aatraktivity cestovného ruchu, čím sa vytvorili podmienky na rozvoj cezhraničnej turistiky medziobomi regiónmi. V Novej stratégii rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku2013 je toto územie spolu s Horným Považím zaradené do tzv. Severopovažského regiónu/viď opis horného Považia/. Platná Stratégia rozvoja cestovného ruchu Žilinskéhosamosprávneho kraja pre roky 2007-2013 definuje víziu pre Kysuce ako región pre milovníkovzimných športov a turistiky, ktorí preferujú pobyt na vidieku a zaujíma ich najmä história atradície pri dodržaní požiadaviek kvality moderného zákazníka. Strategickým cieľom regiónuje do roku 2013 zvýšiť využiteľnosť súčasných kapacít regiónu prostredníctvom rozšíreniaproduktu CR a zabezpečenia profesionálneho marketingu regiónu.Z hľadiska kategorizácie týchto regiónov v Novej stratégii rozvoja cestovného ruchu Slovenskejrepubliky do roku 2013 a v strednodobom horizonte z hľadiska ich významu pre rozvoj cestovnéhoruchu sú medzi regióny I. kategórie s medzinárodným významom zaradené: celý Severopovažskýregión (Kysuce a Horné Považie), celý Liptov a tiež vybrané územia Oravy a Turca, identifikované akoúzemia v regióne vyššej kategórie ako príslušný región, pričom zvyšné územia oboch regiónov súzaradené do II. kategórie s národným významom.78

Celkovo sa Žilinský kraj a jeho územie v porovnaní s ostatnými slovenskými regiónmi radí na prvémiesto z hľadiska významu pre rozvoj cestovného ruchu. V porovnaní s ostatnými slovenskýmiregiónmi patrí Žilinský kraj k absolútnej špičke z hľadiska návštevnosti, pričom si udržiava prvé miestov počtoch prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach, ako aj v počte ubytovacích zariadenía počte lôžok. Iba v počte návštevníkov ho predstihol Bratislavský kraj. Skutočnosť, že Bratislavskýkraj síce vykázal viac návštevníkov ale menej prenocovaní, dokazuje, že dôvodom prenocovaní súčasto iné dôvody, než je turistické vyžitie, kým turistický potenciál ŽSK dokáže paletou svojichatraktivít zabezpečiť dlhšiu dĺžku pobytu svojich návštevníkov, než je iba jedna noc.Tab. č. 56: Kapacita a výkony ubytovacích zariadení v krajoch SR v r. 2010KrajPočet prenocovanínávštevníkov v ubyt.zariadeniachPočetubytovacíchzariadeníPočet návštevníkovv ubyt. zariadeniachPočet lôžok vubytovacíchzariadeniachBratislavský kraj 1 569 404 197 767 981 17 884Trnavský kraj 997 376 208 228 359 11 092Trenčiansky kraj 972 937 253 247 488 12 398Nitriansky kraj 691 440 270 235 037 11 396Žilinský kraj 2 135 892 826 658 148 33 381Banskobystrický kraj 1 357 156 436 362 480 18 746Prešovský kraj 2 024 817 585 611 663 28 274Košický kraj 618 308 351 281 205 14 321Domáci návštevníci ubytovacích zariadení v Žilinskom kraji tvorili v roku 2010 cca 65 %, zvyšok bolizahraniční návštevníci. Návštevníci z Českej republiky činili 45,1 % všetkých zahraničnýchnávštevníkov, návštevníci z Poľska 25 %. Ostatné národnosti boli zastúpené v oveľa menšej miere.Napriek asi 25 % nárastu ubytovacích kapacít medzi rokmi 2001 – 2010 nedošlo k zásadnému rastuich návštevnosti, čo ale môže byť ovplyvnené aj dopadmi celosvetovej ekonomickej krízyprejavujúcimi sa v cestovnom ruchu v ŽSK od konca roku 2008.V každom prípade sa v sledovanom období Žilinský kraj v rámci Slovenskej republiky prepracovalz druhého na prvé miesto z hľadiska počtu prenocovaní a taktiež v počte návštevníkov si polepšil,keďže jednoznačne predstihol Prešovský kraj a tento trend možno očakávať aj naďalej.79

Graf č. 15: Vývoj návštevnosti a prenocovaní v ubytovacích zariadeniach ŽSK80

Tab. č. 57: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch SR – počty návštevníkovKraj, SR 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010Bratislavský kraj 601 537 655 558 656 730 721 379 786 266 840 804 883 103 914 406 765 019 767 981Trnavský kraj 244 300 258 649 246 211 236 403 241 497 237 046 244 595 273 477 219 301 228 359Trenčiansky kraj 219 590 253 046 264 439 251 179 253 937 260 827 289 854 320 326 267 199 247 488Nitriansky kraj 196 812 190 447 197 829 177 846 203 463 215 712 223 304 258 251 242 861 235 037Žilinský kraj 541 689 596 971 609 858 577 808 625 790 652 770 689 531 767 274 643 290 658 148Banskobystrický kraj 396 660 425 737 416 586 385 842 400 346 423 682 426 178 455 914 366 122 362 480Prešovský kraj 695 597 745 178 687 420 608 514 621 032 647 068 699 415 736 051 586 447 611 663Košický kraj 264 563 320 856 294 467 285 514 295 752 305 970 321 774 356 946 291 115 281 205SR spolu 3 160 748 3 446 442 3 373 540 3 244 485 3 428 083 3 583 879 3 777 754 4 082 645 3 381 354 3 392 361Tab. č. 58: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch SR – počty návštevníkov – podiely krajov v %Kraj, SR 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010Index2001/2010PriemerBratislavský kraj 19,0 19,0 19,5 22,2 22,9 23,5 23,4 22,4 22,6 22,6 3,6 21,7Trnavský kraj 7,7 7,5 7,3 7,3 7,0 6,6 6,5 6,7 6,5 6,7 -1,0 7,0Trenčiansky kraj 6,9 7,3 7,8 7,7 7,4 7,3 7,7 7,8 7,9 7,3 0,3 7,5Nitriansky kraj 6,2 5,5 5,9 5,5 5,9 6,0 5,9 6,3 7,2 6,9 0,7 6,1Žilinský kraj 17,1 17,3 18,1 17,8 18,3 18,2 18,3 18,8 19,0 19,4 2,3 18,2Banskobystrický kraj 12,5 12,4 12,3 11,9 11,7 11,8 11,3 11,2 10,8 10,7 -1,9 11,7Prešovský kraj 22,0 21,6 20,4 18,8 18,1 18,1 18,5 18,0 17,3 18,0 -4,0 19,1Košický kraj 8,4 9,3 8,7 8,8 8,6 8,5 8,5 8,7 8,6 8,3 -0,1 8,7SR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 0,0 100,081

Tab. č. 59: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch SR – prenocovaniaKraj, SR 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010Bratislavský kraj 1 241 197 1 357 912 1 363 138 1 432 296 1 663 260 1 716 984 1 752 709 1 859 033 1 575 664 1 569 404Trnavský kraj 1 282 963 1 356 853 1 316 411 1 171 840 1 162 154 1 127 958 1 137 552 1 204 167 981 084 997 376Trenčiansky kraj 796 987 1 132 489 1 177 272 986 509 943 614 980 607 1 096 544 1 217 739 1 034 864 972 937Nitriansky kraj 572 362 553 482 597 453 551 754 544 074 606 961 619 711 750 119 651 396 691 440Žilinský kraj 2 096 427 2 159 791 2 175 857 1 987 306 2 095 016 2 255 610 2 358 745 2 535 960 2 106 609 2 135 892Banskobystrický kraj 1 761 067 1 878 049 1 845 670 1 576 981 1 459 522 1 494 649 1 517 215 1 624 485 1 371 169 1 357 156Prešovský kraj 2 904 079 3 051 652 2 839 431 2 356 664 2 170 128 2 265 092 2 357 265 2 447 577 2 008 277 2 024 817Košický kraj 664 010 815 964 743 724 685 187 694 986 689 704 726 891 825 024 662 006 618 308SR spolu 11 319 092 12 306 192 12 058 956 10 748 537 10 732 754 11 137 565 11 566 632 12 464 104 10 391 069 10 367 330Tab. č. 60: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch SR – prenocovania – podiely krajov v %Kraj, SR 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010Index2001/2010PriemerBratislavský kraj 11,0 11,0 11,3 13,3 15,5 15,4 15,2 14,9 15,2 15,1 4,2 13,8Trnavský kraj 11,3 11,0 10,9 10,9 10,8 10,1 9,8 9,7 9,4 9,6 -1,7 10,4Trenčiansky kraj 7,0 9,2 9,8 9,2 8,8 8,8 9,5 9,8 10,0 9,4 2,3 9,1Nitriansky kraj 5,1 4,5 5,0 5,1 5,1 5,4 5,4 6,0 6,3 6,7 1,6 5,4Žilinský kraj 18,5 17,6 18,0 18,5 19,5 20,3 20,4 20,3 20,3 20,6 2,1 19,4Banskobystrický kraj 15,6 15,3 15,3 14,7 13,6 13,4 13,1 13,0 13,2 13,1 -2,5 14,0Prešovský kraj 25,7 24,8 23,5 21,9 20,2 20,3 20,4 19,6 19,3 19,5 -6,1 21,5Košický kraj 5,9 6,6 6,2 6,4 6,5 6,2 6,3 6,6 6,4 6,0 0,1 6,3SR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 0,0 100,082

Významnou formou cestovného ruchu v ŽSK je tzv. kultúrny turizmus postavený na existenciimnožstva kultúrnych pamiatok a pamäťových a fondových inštitúcií v území. Medzinajnavštevovaniejšie objekty kultúrneho turizmu v Žilinskom kraji patria:Liptov: Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Múzeum slovenskej dediny Pribilina,Roľnícky dom VlkolínecOrava: Oravský hrad, Oravská lesná železnička Oravská Lesná, Župný dom v Dolnom Kubíne,Slanický ostrov umenia – Oravská priehradaTuriec: Slovenské komorné divadlo Martin, expozície Slovenského národného múzea nachádzajúcesa v MartineHorné Považie: Hrad Strečno, Čičmany, Sobášny palác v Bytči, Bábkové divadlo Žilina, Považskágaléria umenia v ŽilineKysuce: Múzeum kysuckej dediny, Historická lesná úvraťová železnica vo VychylovkeKlastrové iniciatívy v ŽSK vznikli na základe projektu „Žilinská inovačná politika“, v ktorej bolo akoodvetvie rozvoja kraja identifikované aj odvetvie cestovného ruchu. Pilotné aktivity sa zamerali naškolenie facilitátorov so zámerom usmerňovať vznik klastrov. Impulzom, ktorý podnietil existujúceklastre cestovného ruchu k vzniku ale i realizácii svojich súčasných aktivít boli dlhoročne (viac ako 40rokov) fungujúce rakúske a nemecké modely riadenia cestovného ruchu na regionálnej báze v zmysletézy „spoločne sme silnejší“.Od roku 2008 doteraz vznikli v ŽSK tri klastre v regiónoch Liptov, Orava a Turiec. Vo zvyšných dvochregiónoch, Horného Považia a Kysúc, prebiehajú aktivity k založeniu podobných organizáciidestinačného manažmentu.Klaster LIPTOV - vznik 28. apríla 2008.................................Partnerimestá:strediská CR:Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Liptovský Hrádok,Jasná Nízke Tatry, Skipark Ružomberok, Aquapark Tatralandia,Thermal Park BešeňováMedzi klastrom Liptov a Žilinským samosprávnym krajom bolo 11. novembra 2009 podpísanéstrategické partnerstvo.Klaster ORAVA - vznik 10. júna 2009..................................Partneriobec:strediská CR:subjekty CR:Obec ZuberecAquaRelax Dolný Kubín, SKI PARK Kubínska hoľa, SkiZábava Hruštín, Ski resort Roháče – Spálená,Hotel ORAVA – Srňacie, City Hotel Park Dolný Kubín, Ranču Edyho Námestovo, Penzión Koliba Dolný Kubín, Hotel Belez aREGION INVEST, a.s.Klaster TURIEC – vznik 26. júna 2009....................................Partnerimestá:strediská CR:MartinSnowland Valčianska dolina, Jased Jasenská dolina, Martinské hole aspoločnosť Fatra SkiLegislatívne je rozvoj cestovného ruchu riešený v zák. č. 91/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.Jeho cieľom je stanoviť zásady podpory združovania všetkých dotknutých subjektov verejnej správy,83

podnikateľských a iných subjektov za účelom rozvoja cestovného ruchu v mieste pôsobenia.Výsledkom by malo byť zriaďovanie výkonných organizácií cestovného ruchu, ktoré by mali plniťfunkciu tzv. organizácií destinačného manažmentu na miestnej a regionálnej úrovni. Na národnejúrovni túto funkciu v súčasnej dobe už plní Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR).3.4.2 Moravskosliezsky krajVýznamné kultúrno-historické bohatstvo, technické pamiatky (najmä na Ostravsku, Karvinsku aNovojičínsku), pripomínajúce priemyselnú históriu regiónu, rozmanitá atraktívna krajina, ktoráposkytuje dostatok vhodných lokalít na rekreáciu a rozvoj cestovného ruchu, to sú všetko pozitívnestránky Moravskosliezskeho kraja z hľadiska možností rozvoja cestovného ruchu a podpory jehoekonomiky. V regióne sa pravidelne konajú akcie národného i medzinárodného významu. Výhodnégeografické, ako aj klimatické podmienky pre celoročnú horskú rekreáciu sa v Moravskosliezskomkraji ponúkajú najmä v oblasti Beskýd a Jeseníkov. Tieto pohoria s rozmanitou flórou, faunoua širokou paletou rekreačného vyžitia v zimnej i letnej turistickej sezóne sa môžu popýšiť aj ľahkoudostupnosťou z mestských aglomerácií regiónu i okolia. Tieto oblasti ponúkajú veľmi veľké lesnéúzemia. V pohorí Jeseníkov sa v niektorých mikroregiónoch vyskytuje rekordné, ažsedemdesiatpercentné pokrytie územia lesmi. Je tu sieť značených turistických trás, široký výbervhodných terénov, lokalít pre využitie v rámci celého spektra foriem cestovného ruchu. MalebnosťBeskýd je veľmi zachovalá a spolu s nepoškodenou prírodou v Jeseníkoch vytvára obrovský potenciálpre športovo i zdravotne orientovanú turistiku.V súlade s Marketingovou stratégiou rozvoja cestovného ruchu v Moravskosliezskom kraji sa tentoturistický región delí na šesť turistických oblastí, z ktorých každá je určitým spôsobom špecifickáa ponúka osobitné atraktivity pre cestovný ruch:Jeseníky sú atraktívnou turistickou oblasťou pre letné a zimné športy (lyžovanie, cyklo apešia turistika), nachádzajú sa v nej technické a kultúrne pamiatky i kúpeľné miesta.Opavské Sliezsko je oblasť atraktívna najmä pre svoje technické, kultúrne a prírodnépamiatky (zámky Hradec nad Moravicí a Raduň, arborétum v Novom Dvore u Opavy), sprirodzeným kultúrno-historickým a správnym centrom Opavou.Ostravsko je kombináciou viacerých tém príťažlivých pre turistickú verejnosť. Má nielenvhodné podmienky pre prímestskú turistiku (vodné športy, cykloturistika) a kúpeľníctvo(Sanatória Klimkovice), ale aj unikátne technické pamiatky (národná technická pamiatka DůlMichal a hutnícke pece v oblasti Dolných Vítkovíc, ašpirujúce na zápis do ZoznamuUNESCO, banícke múzeum Landek park). Nemožno opomenúť, že centrumMoravskosliezskeho kraja – mesto Ostrava má tiež predpoklady pre rozvoj kongresovejturistiky a nákupného cestovného ruchu.Turistická oblasť Poodří - Moravské Kravařsko, so svojim prirodzeným stredom CHKOPoodří, disponuje rozvinutou sieťou dobre značených cyklotrás a peších chodníkov. Oblasťje vhodná pre vidiecku turistiku a hippoturistiku, ale taktiež aj na návštevy mestskýchpamiatkových rezervácií a pamiatok (Novojičínsko).Těšínske Sliezsko je typické špecifickým stavebným slohom a svojbytnou folklórnoutradíciou pri hraniciach s Poľskom a Slovenskom. Dominujú kultúrne pamiatky (drevenékostolíky, slovanské sídlisko Cottbus, lokalita Trojmezí) a kúpeľníctvo (Darkov).Turistická oblasť Beskydy - Valašsko je atraktívna tak prírodnými zaujímavosťami (CHKOBeskydy), ako aj tradične veľkými možnosťami pre bežecké a zjazdové lyžovanie v zime apre pešiu turistiku, cykloturistiku a golfovú turistiku v lete. Typická je tiež regionálnymiproduktmi a valašskou architektúrou i historickými centrami miest.84

Z hľadiska foriem a atraktivít cestovného ruchu je región veľmi rozmanitý - z tohto dôvodu je vhodnépodporovať v turistických oblastiach vždy to, čo je v nich typické a čo prinesie najväčší rozvoj. Z vyššieuvedeného vyplýva, že kraj disponuje podmienkami pre ďalšie formy cestovného ruchu v podobepešej turistiky, cykloturistiky, agroturistiky, industriálnej turistiky, kongresovej turistiky, poznávacejturistiky, či pre nákupný cestovný ruch, ako aj pre rôzne iné rozvíjajúce sa špecifické formycestovného ruchu.Hoci je potenciál pre rozvoj cestovného ruchu v kraji značný, jeho využitie je nedostatočné. To jespôsobené najmä vplyvom nízkej úrovne dopravnej a informačnej infraštruktúry pre cestovný ruch,predovšetkým v pohraničných oblastiach. Ďalšími faktormi sú nedostatočná ponuka a kvalitazákladných a doplnkových služieb a produktov, ale taktiež aj obmedzená ponuka marketingovýchproduktov cestovného ruchu. V neposlednom rade možno za slabú stránku uviesť aj nedostatočný anekoordinovaný marketing a limitujúcu kvalitu ľudských zdrojov.Napriek tomu, že v Moravskosliezskom kraji je dostatočný počet kultúrnych a industriálnych pamiatok,technických zaujímavostí a kúpeľných areálov, nedostatok finančných zdrojov na modernizáciu azvýšenie atraktivity týchto pamiatok vo väzbe na cestovný ruch je pretrvávajúcim problémom. Vregióne sa tiež nachádzajú pamiatky zapísané na tzv. indikatívnom zozname pamiatok, ktoré sa môžupripravovať na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (industriálne súbory v Ostrave). VBeskydoch a Jeseníkoch sú situované areály pre letnú i zimnú turistiku, chýba tu však vhodnáturistická infraštruktúra a sprievodné služby, predlžujúce sezónnosť v regióne, so zameraním nacieľovú skupinu "rodiny s deťmi". Napojenie na hustú sieť súvisiacej infraštruktúry (orientačnoinformačnésystémy, cyklo/turistické a bežkárske trasy, hippotrasy) a previazanosť s doplnkovýmislužbami (cyklobusy, skibusy, cykloservis apod.) sú faktory, ktoré sú pre zvýšenie atraktivity týchto iďalších turistických cieľov osobitne dôležité.Okrem samotných lokalizačných predpokladov predstavujú najdôležitejšie charakteristiky cestovnéhoruchu aj štatistické trendy, na základe ktorých možno určiť dopyt a odhadnúť vhodnú ponuku. Kzákladným informáciám patrí štruktúra návštevníkov a ich potreby. V roku 2010 bolo podľa údajovČeského štatistického úradu v hromadných ubytovacích zariadeniach zaznamenaných celkom 527380 hostí, ktorí tu strávili celkom 1 733 932 nocí. Počet zahraničných návštevníkov po náraste vrokoch 2005 - 2008 mal do roku 2010 klesajúcu tendenciu. Klesajúcu tendenciu vykazoval aj početdomácich návštevníkov, vďaka tomu celkový počet návštevníkov kraja od roku 2008 každoročneklesal (2007 - 642 916, 2008 - 640 128, 2009 - 585 694, 2010 - 527 380). Zo štatistík za 1. štvrťrok2011 však vyplýva už postupný nárast počtu návštevníkov aj počtu prenocovaní. Počet zahraničnýchhostí Moravskosliezskeho kraja, ktorí sa ubytovali v hromadných ubytovacích zariadeniach, vykazuje vuplynulých troch rokoch pokles, zatiaľ čo v celej Českej republike po poklese v rokoch 2008 a 2009nastal v roku 2010 mierny nárast. Je tiež nutné spomenúť, že Moravskosliezskemu kraju patrí pritomto kritérií až ôsme miesto (bez hl. M. Prahy). Možno predpokladať, že významnú časť poklesuprenocovania zahraničných návštevníkov tvorí úbytok tzv. business klientely v súvislosti shospodárskym poklesom, ktorý zasiahol aj významné podniky v kraji.85

Tab. č. 61: Kapacita a výkony hromadných ubytovacích zariadení v krajoch ČR v r. 2010KrajHlavní město PrahaPočet prenocovanínávštevníkov vubyt. zariadeniach12 121133PočetubytovacíchzariadeníPočet návštevníkovv ubyt.zariadeniachPočet lôžok vubytovacích zariadeniach630 4 743 373 82 559Středočeský kraj 1 688 986 529 631 356 29 677Jihočeský kraj 2 712 135 963 892 962 49 912Plzeňský kraj 1 384 556 460 484 178 25 180Karlovarský kraj 4 219 001 387 670 457 28 095Ústecký kraj 876 807 327 289 528 17 140Liberecký kraj 2 206 479 777 632 568 37 976Královehradecký kraj 3 133 903 912 804 270 44 271Pardubický kraj 960 906 336 317 087 18 793Vysočina 852 046 346 336 225 19 954Jihomoravský kraj 2 034 734 490 1 042 070 31 690Olomoucký kraj 1 416 140 325 377 748 19 152Zlínský kraj 1 568 053 348 462 676 20 884Moravskoslezskýkraj1 733 932 405 527 380 23 785Domáci návštevníci hromadných ubytovacích zariadení v Moravskosliezskom kraji tvorili v roku 2010cca. 80 %, zvyšok boli zahraniční návštevníci. Návštevníci zo Slovenska činili necelých 22 % všetkýchzahraničných návštevníkov, návštevníci z Poľska 16 % a návštevníci z Nemecka 13 %. Ostatnénárodnosti boli zastúpené v menšej miere.Graf č. 16: Vývoj návštevnosti a prenocovaní v hromadných ubytovacích zariadeniach MSK86

Za obdobie 2001 – 2010 si Moravskoslezský kraj mierne pohoršil a to tak z hľadiska celkového počtunávštevníkov ako aj z hľadiska ich prenocovaní. Kým k poklesu návštevníkov v absolútnych číslachprispela nastupujúca ekonomická depresia na sklonku prvého desaťročia tohto storočia, za poklesompodielu kraja na celkovom počte návštevníkov na celorepublikovej úrovni treba hľadať hlavnemarkantný trend v náraste počtov hostí Hlavného mesta Prahy. Tá si v sledovanom období z hľadiskapodielu na celkovom počte návštevníkov v Českej republike polepšila o 12,2 %, čím znížila podielyvšetkých ostatných krajov s výnimkou Karlovarského kraja. Ten si zachoval svoje postavenie hlavnevďaka kúpeľnému turizmu.Rovnaký trend možno sledovať aj pri pohľade na počty prenocovaní v jednotlivých krajoch Českejrepubliky. Zásadne si polepšila Praha, na približne rovnakej úrovni sa udržal Karlovarský kraj, všetkyostatné kraje išli s návštevnosťou vyjadrenou cez počty prenocovaní smerom dolu. Osobitný poklesnastal v posledných dvoch rokoch sledovaného obdobia, kedy sa naplno prejavili dôsledkyhospodárskej krízy.V porovnaní návštevnosti troch najvyhľadávanejších turistických cieľov v každom kraji (bez hl. m.Prahy) patrí MSK až desiate miesto (týmito tromi cieľmi sú Zoo Ostrava, komplex expozícií Sliezskehomúzea Opava a Slezskoostravský hrad). Je to spôsobené pravdepodobne aj tým, že krajské turistickéatraktivity nie sú medzi potenciálnymi návštevníkmi príliš známe, čo poukazuje na nutnosť ichďalšieho rozvoja a najmä skvalitnenia ich propagácie. Rozvojový potenciál možno vidieť napríklad uostravskej Zoo, keďže zoologické záhrady sa vo väčšine krajov umiestňujú v návštevnosti turistickýchcieľov na popredných miestach. V poradí najnavštevovanejších technických pamiatok ČR patrí piatemiesto Hornickému muzeu OKD v Ostrave (teraz Landek Park) - to ukazuje na potenciál vysokejnávštevnosti nielen u existujúcich, ale aj u prípadných novo otvorených technických pamiatok v kraji,ktorý v tomto smere má návštevníkom čo ponúknuť.87

Tab. č. 62: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch ČR – počty návštevníkovRokHlavnímestoPrahaStředočeskýkrajJihočeskýkrajPlzeňskýkrajKarlovarskýkrajUsteckýkrajLibereckýkrajKrálovéhradeckýkrajPardubickýkrajVysočinaJihomoravskýkrajOlomouckýkrajZlínskýkrajMoravskoslezskýkrajČR spolu2001 3 008 277 884 933 920 097 467 099 576 148 488 994 830 177 1 018 510 312 970 370 511 901 582 392 761 443 704 667 422 11 283 1852002 2 534 126 674 262 796 265 442 741 615 551 445 871 870 801 1 004 370 284 249 371 774 817 457 416 110 474 026 667 652 10 415 2552003 3 024 575 834 240 936 338 495 122 532 402 385 204 796 138 966 265 307 180 390 167 1 050 316 450 855 520 872 656 808 11 346 4822004 3 863 894 851 612 1 067 843 517 256 563 709 353 122 754 776 955 513 338 289 392 067 1 022 646 419 246 522 425 597 291 12 219 6892005 4 108 565 770 670 1 023 289 469 280 589 838 385 056 768 061 972 391 329 395 389 135 1 056 307 414 910 488 766 596 130 12 361 7932006 4 142 538 767 477 1 101 216 487 927 669 905 392 388 802 499 982 077 353 089 407 720 1 069 258 430 839 508 557 609 436 12 724 9262007 4 485 372 713 507 978 717 514 126 679 102 376 140 709 225 909 319 388 240 418 701 1 178 114 434 960 532 482 642 916 12 960 9212008 4 587 483 665 178 936 032 487 490 679 996 366 530 703 787 902 713 360 903 395 820 1 185 770 426 604 497 452 640 128 12 835 8862009 4 346 839 645 443 917 033 478 995 666 094 335 939 652 987 810 136 320 972 358 863 1 041 492 377 200 448 222 585 694 11 985 9092010 4 743 373 631 356 892 962 484 178 670 457 289 528 632 568 804 270 317 087 336 225 1 042 070 377 748 462 676 527 380 12 211 878Tab. č. 63: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch ČR – počty návštevníkov – podiely krajov v %RokHlavnímestoPrahaStředočeskýkrajJihočeskýkrajPlzeňskýkrajKarlovarskýkrajUsteckýkrajLibereckýkrajKrálovéhradeckýkrajPardubickýkrajVysočinaJihomoravskýkrajOlomouckýkrajZlínskýkrajMoravskoslezskýkrajČR spolu2001 26,7 7,8 8,2 4,1 5,1 4,3 7,4 9,0 2,8 3,3 8,0 3,5 3,9 5,9 100,02002 24,3 6,5 7,6 4,3 5,9 4,3 8,4 9,6 2,7 3,6 7,8 4,0 4,6 6,4 100,02003 26,7 7,4 8,3 4,4 4,7 3,4 7,0 8,5 2,7 3,4 9,3 4,0 4,6 5,8 100,02004 31,6 7,0 8,7 4,2 4,6 2,9 6,2 7,8 2,8 3,2 8,4 3,4 4,3 4,9 100,02005 33,2 6,2 8,3 3,8 4,8 3,1 6,2 7,9 2,7 3,1 8,5 3,4 4,0 4,8 100,02006 32,6 6,0 8,7 3,8 5,3 3,1 6,3 7,7 2,8 3,2 8,4 3,4 4,0 4,8 100,02007 34,6 5,5 7,6 4,0 5,2 2,9 5,5 7,0 3,0 3,2 9,1 3,4 4,1 5,0 100,02008 35,7 5,2 7,3 3,8 5,3 2,9 5,5 7,0 2,8 3,1 9,2 3,3 3,9 5,0 100,02009 36,3 5,4 7,7 4,0 5,6 2,8 5,4 6,8 2,7 3,0 8,7 3,1 3,7 4,9 100,02010 38,8 5,2 7,3 4,0 5,5 2,4 5,2 6,6 2,6 2,8 8,5 3,1 3,8 4,3 100,0Index2001/1012,2 -2,7 -0,8 -0,2 0,4 -2,0 -2,2 -2,4 -0,2 -0,5 0,5 -0,4 -0,1 -1,6 0,0Priemer 32,1 6,2 8,0 4,0 5,2 3,2 6,3 7,8 2,7 3,2 8,6 3,5 4,1 5,2 100,088

Tab. č. 64: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch ČR – počty prenocovaníRokHlavnímestoPrahaStředočeskýkrajJihočeskýkrajPlzeňskýkrajKarlovarskýkrajUsteckýkrajLibereckýkrajKrálovéhradeckýkrajPardubickýkrajVysočinaJihomoravskýkrajOlomouckýkrajZlínskýkrajMoravskoslezskýkrajČR spolu2001 8 323 494 2 547 588 3 247 034 1 616 003 3 769 964 1 576 140 3 019 318 3 995 083 1 254 794 1 341 414 2 331 235 1 708 280 1 828 662 2 563 178 39 122 1872002 7 024 756 2 240 950 2 863 549 1 508 295 4 017 941 1 604 236 3 181 328 3 942 058 1 093 076 1 221 480 2 040 491 1 858 308 1 937 704 2 575 663 37 109 8352003 8 424 332 2 531 896 3 406 605 1 664 966 3 783 406 1 408 274 2 916 922 3 897 345 1 141 537 1 340 883 2 475 173 1 914 019 2 003 643 2 434 249 39 343 2502004 10 666 404 2 597 135 3 649 531 1 670 838 3 801 377 1 280 018 2 808 171 3 817 240 1 183 881 1 206 428 2 239 461 1 778 483 1 964 183 2 117 558 40 780 7082005 11 204 950 2 166 842 3 490 237 1 514 196 3 792 155 1 265 912 2 741 134 3 862 054 1 097 031 1 160 101 2 321 628 1 811 367 1 827 599 2 065 271 40 320 4772006 11 277 671 2 222 530 3 746 744 1 560 526 4 325 281 1 264 708 2 809 907 3 793 569 1 212 023 1 220 321 2 342 743 1 743 593 1 872 477 2 055 704 41 447 7972007 12 200 291 2 064 921 3 127 834 1 572 649 4 381 614 1 245 705 2 530 537 3 499 508 1 159 879 1 137 765 2 353 525 1 687 885 1 832 753 2 036 206 40 831 0722008 12 174 591 1 806 363 2 954 129 1 448 988 4 451 001 1 126 856 2 433 746 3 386 951 1 059 064 989 571 2 299 763 1 541 368 1 682 314 1 928 769 39 283 4742009 11 218 200 1 713 592 2 855 936 1 428 491 4 189 554 977 086 2 344 293 3 140 596 954 211 927 620 2 063 247 1 443 050 1 555 059 1 851 257 36 662 1922010 12 121 133 1 688 986 2 712 135 1 384 556 4 219 001 876 807 2 206 479 3 133 903 960 906 852 046 2 034 734 1 416 140 1 568 053 1 733 932 36 908 811Tab. č. 65: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch ČR – počty prenocovaní – podiely krajov v %RokHlavnímestoPrahaStředočeskýkrajJihočeskýkrajPlzeňskýkrajKarlovarskýkrajUsteckýkrajLibereckýkrajKrálovéhradeckýkrajPardubickýkrajVysočinaJihomoravskýkrajOlomouckýkrajZlínskýkrajMoravskoslezskýkrajČRspolu2001 21,3 6,5 8,3 4,1 9,6 4,0 7,7 10,2 3,2 3,4 6,0 4,4 4,7 6,6 100,02002 18,9 6,0 7,7 4,1 10,8 4,3 8,6 10,6 2,9 3,3 5,5 5,0 5,2 6,9 100,02003 21,4 6,4 8,7 4,2 9,6 3,6 7,4 9,9 2,9 3,4 6,3 4,9 5,1 6,2 100,02004 26,2 6,4 8,9 4,1 9,3 3,1 6,9 9,4 2,9 3,0 5,5 4,4 4,8 5,2 100,02005 27,8 5,4 8,7 3,8 9,4 3,1 6,8 9,6 2,7 2,9 5,8 4,5 4,5 5,1 100,02006 27,2 5,4 9,0 3,8 10,4 3,1 6,8 9,2 2,9 2,9 5,7 4,2 4,5 5,0 100,02007 29,9 5,1 7,7 3,9 10,7 3,1 6,2 8,6 2,8 2,8 5,8 4,1 4,5 5,0 100,02008 31,0 4,6 7,5 3,7 11,3 2,9 6,2 8,6 2,7 2,5 5,9 3,9 4,3 4,9 100,02009 30,6 4,7 7,8 3,9 11,4 2,7 6,4 8,6 2,6 2,5 5,6 3,9 4,2 5,0 100,02010 32,8 4,6 7,3 3,8 11,4 2,4 6,0 8,5 2,6 2,3 5,5 3,8 4,2 4,7 100,0Index2001/2010Priemer2001/201011,6 -1,9 -1,0 -0,4 1,8 -1,7 -1,7 -1,7 -0,6 -1,1 -0,4 -0,5 -0,4 -1,9 0,026,7 5,5 8,2 3,9 10,4 3,2 6,9 9,3 2,8 2,9 5,7 4,3 4,6 5,5 100,089

3.4.3 Potenciál vzájomnej spolupráceSpolupráca ŽSK a MSK respektíve spolupráca subjektov nimi zriadených alebo založených v oblasticestovného ruchu má dlhú tradíciu. Taktiež obce a subjekty tretieho sektora z oboch strán hranicečasto spolupracovali v uvedenej oblasti. Z projektov podporených v rámci programu Interreg IIIA možno spomenúť napr. projekty:- Kultúrno-historické klenoty Žilinského kraja a Moravskosliezskeho kraja- Rozvíjanie cezhraničnej spolupráce prostredníctvom revitalizovaného lesoparku s dôrazom nablízkosť chráneného náleziska, ktorý bude napomáhať rozvoju cestovného ruchu a týmtospôsobom bude zvyšovať životnú úroveň obyvateľov regiónu- Přeshraniční běžecké trasy Česko - Slovensko- Cykloturistický Informačný Systém Euroregiónu Beskydy (CISE)- Zvýšenie kvality životných podmienok v prihraničnom regióne Veľká Rača prostredníctvominvestície do informačného systému ako nástroja podpory cestovného ruchuV rámci OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007 – 2013 je témaspolupráce pri rozvoji cestovného ruchu taktiež veľmi atraktívnou. Zo schválených projektovzameraných na túto oblasť možno spomenúť projekty:- Zvýšení atraktivity letního cestovního ruchu v Beskydech v obcích Bílá a Makov- III. eurokurzy lyžování a snowboardingu v Moravskoslezských a Kysuckých Beskydech- Obnova tradícií v Euroregióne Beskydy- Cezhraničný turizmus v Euroregióne Beskydy- Vybudovanie mestského cestovného ruchu s podporou cezhraničného marketingu vpartnerských mestách Liptovský Mikuláš a OpavaPredstavený potenciál partnerských regiónov v oblasti ponuky turistických atraktivít a infraštruktúry bymal byť čo možno najefektívnejšie využitý v koordinácii a realizácii spoločných aktivít v oblasti rozvojacestovného ruchu. Potreba podpory rozvoja cestovného ruchu v riešenom území, vrátane vidieckejturistiky, je významná, pretože je spojená so vznikom drobných, malých a stredných podnikov, kdemôžu vznikať nové a trvalé pracovné miesta. Cieľom by malo byť predovšetkým prilákať novýchnávštevníkov z oblastí mimo riešené regióny, ale nevyhnutné je tiež zvýšenie intenzity tzv.prihraničného cestovného ruchu, realizovaného obyvateľmi susedných regiónov. To je dôležité nielenz hľadiska ekonomických prínosov cezhraničného cestovného ruchu, ale aj z hľadiska zvyšovaniapovedomia o susedných regiónoch a vytváranie neformálnych pozitívnych väzieb. Tým bude možnédosiahnuť toho, že sa obyvatelia začnú identifikovať s územím, zahrnutým do vznikajúcehoEurópskeho zoskupenia územnej spolupráce, ako s jedinečnou a spoločnou destináciou cestovnéhoruchu.Pri návrhu spoločných aktivít na propagáciu a rozvoj cestovného ruchu je potrebné zobrať do úvahyrozdiely v štruktúre návštevníkov oboch regiónov. V prvom rade domáci návštevníci činiav Moravskosliezskom kraji vyše 4/5 všetkých hostí, kým v Žilinskom kraji tvoria cca 3/5. Právenávštevníkov z Českej republiky je v Žilinskom kraji päť krát viac než Slovákov, ktorí navštíviaMoravskosliezsky kraj. Ak by sa ale z českých a slovenských návštevníkov urobili domáci rezidenti,bez ohľadu na to, na ktorej strane hranice prenocovali, rozdiel v podiele zahraničných hostí medzitýmito dvomi krajmi sa zníži na cca. 5 % ešte stále v prospech Žilinského kraja. Tento fakt jespôsobený najmä návštevníkmi z Poľska a Maďarska. Významný je ale aj rozdiel u prenocovanínávštevníkov z Ruska a Ukrajiny, ktorí sa zdržia na území Žilinského kraja oveľa dlhšie, než u jehozápadného suseda. Odpoveď je najmä v charaktere pobytu. Kým na území Moravskosliezskeho krajaide často o pracovné návštevy, ich pobyt na území Žilinského kraja má prevažne rekreačný charakter.90

Tab. č. 66: Porovnanie krajiny pôvodu u hostí v zariadeniach hromadného ubytovania v Žilinskom kraji a Moravskosliezskom krajiKrajina trvaléhopobytu návštevníkaNávštevníci Prenocovania Priemerný počet prenocovaní Štruktúra návštevníkov (%)MSK ŽSK MSK ŽSK MSK ŽSK MSK ŽSKSpolu 585 694 658 148 1 851 257 2 135 892 3,2 3,2 100,0 100,0v tomdomáci hostia 472 404 423 909 1 570 607 1 314 195 3,3 3,1 80,7 64,4cudzinci 113 290 234 239 280 650 821 697 2,5 3,5 2,5 35,6v tomAlbánsko N/A 8 N/A 18 N/A 2,3 N/A 0,0Belgicko 1 093 1 880 2 772 6 827 3,6 0,2 0,3Bielorusko N/A 843 N/A 3 235 N/A 3,8 N/A 0,1Bulharsko 715 357 1 187 874 1,7 2,4 0,1 0,1Bosna a Hercegovina N/A 31 N/A 76 N/A 2,5 N/A 0,0Česká republika N/A 105 633 N/A 400 752 N/A 3,8 N/A 16,1Dánsko 699 1 190 1 568 4 684 2,2 3,9 0,1 0,2Estónsko 310 450 570 810 1,8 1,8 0,1 0,0Fínsko 1 016 805 2 604 1 740 2,6 2,2 0,2 0,1Francúzsko 2 810 2 685 6 477 6 529 2,3 2,4 0,5 0,4Grécko 584 177 1 596 529 2,7 3,0 0,1 0,0Holandsko 1 740 2 427 4 224 6 366 2,4 2,6 0,3 0,4Chorvátsko 873 515 1 968 1 877 2,3 3,6 0,1 0,1Írsko 390 1 030 1 512 2 606 3,9 2,5 0,1 0,2Island N/A 29 N/A 108 N/A 3,7 N/A 0,0Srbsko N/A 544 N/A 2 314 N/A 4,3 N/A 0,1Čierna Hora N/A 1 N/A 2 N/A 2,0 N/A 0,0Lichtenštajnsko N/A 35 N/A 166 N/A 4,7 N/A 0,0Litva 2 611 5 962 3 774 11 725 1,4 2,0 0,4 0,9Lotyšsko 850 1 173 1 008 3 435 1,2 2,9 0,1 0,2Luxembursko N/A 39 N/A 112 N/A 2,9 N/A 0,0Macedónsko N/A 45 N/A 245 N/A 5,4 N/A 0,0Malta N/A 49 N/A 143 N/A 2,9 N/A 0,0Moldavsko N/A 28 N/A 50 N/A 1,8 N/A 0,0Maďarsko 1 596 5 388 3 059 15 340 1,9 2,8 0,3 0,8Nemecko 14 540 10 155 37 299 34 402 2,6 3,4 2,5 1,5Nórsko 859 786 2 303 2 167 2,7 2,8 N/A 0,1Poľsko 15 175 58 463 32 839 201 816 2,2 3,5 2,6 8,9Portugalsko 282 192 650 431 2,3 2,2 N/A 0,091

Krajina trvaléhopobytu návštevníkaNávštevníci Prenocovania Priemerný počet prenocovaní Štruktúra návštevníkov (%)MSK ŽSK MSK ŽSK MSK ŽSK MSK ŽSKRakúsko 3 320 3 389 6 515 8 134 2,0 2,4 N/A 0,5Rumunsko 852 2 175 1 786 7 675 2,1 3,5 0,1 0,3Rusko 10 245 5 244 16 743 16 064 1,6 3,1 1,7 0,8Slovensko 23 721 N/A 48 097 N/A 2,0 N/A 4,1 N/ASlovinsko 1 084 656 1 950 1 327 1,8 2,0 0,2 0,1Španielsko 1 119 746 3 244 1 675 2,9 2,2 0,2 0,1Švajčiarsko 636 586 1 313 1 433 2,1 2,4 0,1 0,1Švédsko 1 372 761 3 820 1 855 2,8 2,4 0,2 0,1Taliansko 3 335 2 300 8 120 4 875 2,4 2,1 0,6 0,3Ukrajina 4 878 4 725 6 899 22 681 1,4 4,8 0,8 0,7Spojené kráľovstvo 2 898 2 664 8 146 7 900 2,8 3,0 0,5 0,4Ostatné európske štáty 3 583 789 10 080 1 859 2,8 2,4 0,6 0,1Argentína N/A 20 N/A 34 N/A 1,7 N/A 0,0Brazília N/A 63 N/A 287 N/A 4,6 N/A 0,0Mexiko N/A 73 N/A 251 N/A 3,4 N/A 0,0Kanada 635 323 1 618 755 2,5 2,3 0,1 0,0Spojené štáty 3 155 1 134 10 287 3 017 3,3 2,7 0,5 0,2Ostatné americké štáty 683 132 2 227 434 3,3 3,3 0,1 0,0Egypt N/A 31 N/A 77 N/A 2,5 N/A 0,0Južná Afrika N/A 60 N/A 188 N/A 3,1 N/A 0,0Keňa N/A 8 N/A 23 N/A 2,9 N/A 0,0Tunisko N/A 5 N/A 9 N/A 1,8 N/A 0,0Ostatné africké štáty 327 91 1 304 317 4,0 3,5 0,1 0,0Cyprus N/A 34 N/A 114 N/A 3,4 N/A 0,0Čína 498 142 955 258 1,9 1,8 0,1 0,0India N/A 54 N/A 144 N/A 2,7 N/A 0,0Izrael 282 990 737 4 685 2,6 4,7 0,0 0,2Japonsko 640 282 1 248 512 2,0 1,8 0,1 0,0Južná Kórea 1 123 4 845 2 107 23 114 1,9 4,8 0,2 0,7Thajsko N/A 38 N/A 61 N/A 1,6 N/A 0,0Turecko 380 155 1 261 376 3,3 2,4 0,1 0,0Ostatné ázijské štáty 2 042 300 35 966 670 17,6 2,2 0,3 0,0Austrália, Oceánia a Nový Zéland 339 447 817 1 390 2,4 3,1 0,1 0,192

Ako veľmi žiaduci prvok pre vhodné zadefinovanie foriem cestovného ruchu, ktoré majú potenciál navlastný rozvoj aj po skončení podpory z externých zdrojov, sa javí vypracovanie marketingovýchprieskumov rôznych produktov cestovného ruchu a vyhodnotení ich dopadu pre zvýšenie návštevnostiúzemia, resp. predĺženie pobytu návštevníkov.Konkrétne formy cezhraničnej spolupráce Žilinského kraja a Moravskosliezskeho kraja môžu zahŕňaťmnožstvo aktivít, ktoré sú okrem iného tiež podporované v rámci Operačného programu cezhraničnejspolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007 - 2013. Môže ísť o projekty zamerané naochranu a obnovu existujúceho kultúrneho (napr. propagácia miestneho folklóru) a prírodnéhodedičstva, na rozvoj remeselných tradícií, ktoré v partnerských regiónoch prihraničnej oblasti existujú.Podpora konkurencieschopnosti regiónov a subregiónov formou uplatňovania marketingových aktivít voblasti primárnej výroby a cestovného ruchu, ktorý bude vytvárať podmienky pre zachovaniemiestnych krajinných, kultúrnych a prírodných špecifík je taktiež žiaduca. Ďalej sa môžu realizovaťprojekty a aktivity spojené s ochranou a obnovou pamiatok a pamiatkových objektov, vrátane ochranya obnovy sakrálnych stavieb, fortifikácie, historických, urbanistických a technických súborov.Veľký potenciál majú spoločné projekty rozvoja infraštruktúry cestovného ruchu spojené s rozvojomturistických chodníkov a trás, cyklistických chodníkov a trás, hipotras, sprievodnej infraštruktúry aďalšieho vybavenia pre voľnočasové aktivity. Týmto spôsobom môže byť rozšírená ponukainfraštruktúry cestovného ruchu jednak pre návštevníkov z krajín a regiónov mimo riešené územie, aletaktiež aj pre miestnych obyvateľov. Významnou oblasťou možnej spolupráce sú aj aktivity spojené spropagáciou produktov cestovného ruchu, prírodných hodnôt a kultúrneho dedičstva regiónov.Ďalšou oblasťou možnej spolupráce sú spoločné aktivity spojené s rozvojom služieb cestovnéhoruchu, výstavbou a vybavením súvisiacich objektov a s vytvorením a podporovaním činnostituristických informačných centier. Na to nadväzuje nutnosť koordinovať jednotlivé činnosti vcestovnom ruchu tak, aby dochádzalo k minimalizácii vzniku konfliktných situácií a vytváranienežiaducich duplicít pri vytváraní produktov cestovného ruchu. To je možné dosiahnuť najmäkoordináciou manažmentu destinácií, vykonávaného v riešených regiónoch. Pri koordinácii a realizáciispoločných aktivít cestovného ruchu v riešených regiónoch je nanajvýš vhodné využiť už existujúceplatformy cezhraničnej spolupráce nielen v oblasti cestovného ruchu, ktorými sú euroregióny. Vriešenom území pôsobí Euroregión Beskydy. Je nevyhnutné využiť predovšetkým ich skúsenosti srealizáciu cezhraničných projektov, nadviazané partnerstvá aj neformálne väzby a v neposlednomrade ich skúsenosti získané prostredníctvom riadenia tzv. fondu mikroprojektov v rámci Operačnéhoprogramu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika.Rozvoj cestovného ruchu významnou mierou závisí od personálnych kapacít vhodných pre uplatneniesa v oblasti rozvoja cestovného ruchu. Spolupráca ŽSK a MSK pri nastavení rozvoja ľudských zdrojovv tejto oblasti ako aj na priamej realizácii spoločných aktivít (napr. spoločné vzdelávacie produkty) bybola prínosom. Na oboch stranách prihraničného územia boli úspešne zrealizované klastrové iniciatívyspájajúce verejné a súkromné subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu a práve podpora cezhraničnejspolupráce klastrov môže viesť k vyššej synergii realizovaných aktivít na podporu cestovného ruchu.Treba naďalej prehlbovať vzájomné šírenie informácií o všetkých produktoch cestovného ruchu naoboch stranách hranice, na čo je nevyhnutná existencia siete informačných kancelárií a obdobnýchorganizácií. Cezhraničná spolupráca pri zadefinovaní minimálnych požadovaných štandardov natakéto prevádzky z hľadiska ich vybavenia, dostupnosti ale aj kvalifikácie zamestnancov v nichpracujúcich a ich zosieťovanie, môžu mať pozitívny vplyv na informovanosť turistickej verejnostio možnostiach kultúrneho a spoločenského vyžitia v území, v ktorom sa nachádzajú i v jehovzdialenejšom okolí. V tejto súvislosti sa ako významná javí aj potreba cezhraničnej spoluprácevzdelávacích inštitúcií (stredné školy, vysoké školy, a pod.), ktoré pripravujú odborníkov v oblastislužieb cestovného ruchu na trh práce. Spolupráca by mala byť zameraná na zadefinovaniepožiadaviek na kvalitu vzdelávania, výmenu skúseností, prenos najlepšej praxe a monitoring dopadurealizovaných opatrení.93

Tematicky zamerané produkty cestovného ruchu ako hradné cesty, gotické cesty, trasy, cesty zapamiatkami drevenej architektúry, objavovanie technických pamiatok, cesty za vybranými pamiatkamisakrálnej i svetskej architektúry, a pod. môžu čerpať z potenciálu území na oboch stranách hranicea ich tvorba môže viesť k rozvoju cezhraničnej turistiky. V tejto súvislosti je žiaduce pokračovaťv ďalšom prepájaní turistických trás, bežeckých trás i cyklotrás.V neposlednom rade je potrebné prehĺbiť spoluprácu Žilinského kraja a Moravskosliezskeho kraja akoaj subjektov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu na ich územiach. Priestor pre prehĺbeniespolupráce je najmä pri spoločnej propagácii možností cestovného ruchu navonok a to predovšetkýmvytvorením zásad dizajnu propagačných výstupov, pravidiel pri tvorbe spoločných propagačnýchvýstupov v printovej i elektronickej forme a zásad pri spoločnej organizácii promo podujatí, resp.spoločnej účasti na promo podujatiach.94

3.5 Životné prostredie3.5.1 Žilinský samosprávny krajZ geomorfologického hľadiska spadá celé hornaté územie Žilinského kraja do Západných Karpát.Územie je odvodňované riekou Váh, ktorej najväčšími prítokmi v Žilinskom kraji sú Revúca, Orava,Turiec, Rajčianka, Varínka a Kysuca. Horské masívy na tomto území sa sformovali relatívne nedávno- v paleogene. Pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia, savyzdvihovali kvôli pohybom príkrovov.Ochrana prírodyŽilinský samosprávny kraj je charakteristický rôznorodosťou prírodných podmienok, rôznorodosťoua ekologickou pestrosťou ekosystémov a biotopov. Odrazom súčasného stavu pomerne zachovanýchprírodných celkov a mnohých kvalitných biocenóz je pomerne hustá sieť chránených území – akoveľkoplošných, tak i maloplošných – zameraných na ochranu abiotických i biotických vzácnostía daností prírody a krajiny.Územie Žilinského kraja je oblasťou s najväčšou hustotou chránených území na Slovensku. Z celkovejvýmery kraja 6 788 km 2 predstavuje výmera chránených území 3 789 km 2 , t.j. 55,8 %, z toho:• 26,7 % predstavuje výmera národných parkov vrátane ochranných pásiemo Tatranský národný park (TANAP) – bol vyhlásený v roku 1949, čím sa stal najstaršímnárodným parkom na Slovensku. So 600 km turistických chodníkov a množstvomoznačených a udržiavaných cyklistických chodníkov je tiež vyhľadávanou destinácioucestovného ruchu. Jeho zložitú geologickú stavbu tvoria mnohé tektonické jednotky ztatrika, fatrika (veporikum) a hronika. Reliéf Tatier bol tvorený aj ľadovcami, po ktorých tuostali mnohé plesá. Najväčšie a najhlbšie tatranské pleso je Veľké Hincovo pleso.Najvyšší tatranský štít je tiež najvyšším štítom Slovenska. Ide o Gerlachovský štít, ktorýmá výšku 2 654,4 m n. m. Park je dôležitý pre rozmanitú flóru a faunu, v ktorej nechýbajúani mnohé endemetické druhy, vrátane tatranského kamzíka a svišťa. Dve tretinychráneného územia pokrývajú smrekové alebo smrekovo-jedľové lesy. Po veternýchsmrštiach v uplynulých rokoch sa viac uplatňuje výsadba zmiešaných lesov, ktoré súodolnejšie voči prírodným živlom.o Národný park Nízke Tatry (NAPANT) - Národný park bol založený v roku 1978. Jehonajvyšším končiarom je Ďumbier s výškou 2 043 m n. m. Sedlom Čertovica možno NízkeTatry rozdeliť na Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry. Pod vrchom Kráľova hoľa prameniaštyri slovenské rieky, Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Z geologického hľadiska pohorie tvoriagranity, kryštalické bridlice, dolomity, vápence i ďalšie sedimentárne horniny. Pohorie ježivotným priestorom veľkých cicavcov ako medveď, rys a vlk. Poskytuje tiež životnépodmienky pre svišťa i vysadeného kamzíka vrchovského tatranského. V území hniezdiorol skalný, orol krikľavý, hlucháň, včelár obyčajný, tetrov a ďalšie vzácne vtáčie druhy.o Národný park Malá Fatra - bol prekategorizovaný z chránenej krajinnej oblasti nanárodný park v r. 1988. Ide o jediný národný park v Žilinskom kraji, ktorého celé územiesa nachádza vo vnútri kraja, a to na území okresov Žilina, Dolný Kubín, Martin aRužomberok. Najvyšším vrcholom pohoria je Veľký Fatranský Kriváň (1 709 m n. m.). Naúzemí parku sa nachádza 14 národných prírodných rezervácií, 10 prírodných rezervácií, 5prírodných pamiatok a 1 chránený areál. Tieto maloplošné chránené územia zaberajú cca22 % z výmery národného parku.o Národný park Veľká Fatra – Z chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra sa na národnýpark pretransformoval 1. apríla 2002. Je tu vysoké zastúpenie zachovaných karpatskýchlesov. Európsky buk v kombinácii s hrebeňovými pastvinami zaberá 90 % plochy.Nachádzajú sa tu aj zvyšky lesov škótskej borovice a v Harmaneckom údolí je asinajbohatšia tisová lokalita v Európe. V národnom parku je bohatá flóra a fauna s mnohými95

endemitmi. Zastúpené sú tiež veľké mäsožravce ako medveď hnedý, vlk dravý a rysostrovid.• 27 % výmera chránených krajinných oblastí (CHKO):- CHKO Kysuce- CHKO Horná Orava- CHKO Strážovské vrchy (čiastočne zasahuje územie Žilinského samosprávneho kraja)• a 2,1 % výmera maloplošných chránených území v kategórii národná prírodná rezervácia,prírodná rezervácia, národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka a chránený areál. Navyšev zmysle platnej legislatívy sú ako prírodné pamiatky chránené všetky jaskyne a prírodnévodopády.Mnohé územia kraja spadajú pod systém NATURA 2000, čo je názov sústavy chránených územíčlenských krajín Európskej únie. Jej hlavným cieľom je zachovanie prírodného dedičstva významnéhonielen pre daný členský štát, ale aj pre EÚ ako celok. Touto sústavou chránených území sa mázabezpečiť ochrana najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcichživočíchov a prírodných biotopov, ktoré sa nachádzajú na území Európskej únie a taktiežprostredníctvom ochrany týchto rastlinných a živočíšnych druhov a biotopov zabezpečiť zachovaniebiologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. NATURA 2000 pozostáva z dvoch častí, a to: chránenévtáčie územia a územia európskeho významu.Na území kraja spadá do Národného zoznamu navrhovaných chránených vtáčích území 6 území(40 % územia kraja), ktoré boli všetky samostatnými vyhláškami Ministerstvom životného prostrediaSR aj vyhlásené za chránené vtáčie územia, a to:- Horná Orava- Malá Fatra- Strážovské Vrchy- Tatry- Veľká Fatra- Nízke Tatry52 lokalít navrhovaných území spadá do území európskeho významu (138 788 ha.). V zmysledohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vodného vtáctva aprotokole o jeho zmene platí tzv. Ramsarský dohovor.96

Obr. č. 5: Chránené územia v Žilinskom krajiOchrana krajinyÚzemie Žilinského samosprávneho kraja sa vyznačuje rôznorodosťou krajinnej štruktúry - od údolnýchnív vodných tokov cez poľnohospodársku a lesnú krajinu až po vysokohorskú krajinu hrebeňovýchpásiem pohorí Západných Tatier, Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry, Chočských vrchov, Javorníkova Stražovských vrchov. V hornatom území je typické kopaničiarske a lazovnícke osídlenie s dodnesexistujúcimi prejavmi ľudovej architektúry napr. na Kysuciach a Orave. Kultúrne dedičstvo kraja sazachovalo v urbanistických štruktúrach a architektúre miest a obcí, v panorámach pôvodnejpoľnohospodárskej kultúrnej krajiny, v ľudových tradíciách, originálnych remeslách a etnografickýchprejavoch obyvateľov tohto regiónu.Práve rozmanitosť Žilinského regiónu a jeho subregiónov je zdrojom jeho jedinečnej atraktivity. Pretoje potrebné tieto špecifiká opätovne poznať, zachovávať a zároveň hľadať spôsoby a mieru využívaniatýchto území v súlade s princípmi ekologickej únosnosti.Odpadové hospodárstvoProblematika odpadového hospodárstva pozostávajúca nielen z nastavenia vhodného a trvaloudržateľného systému zberu, odvozu a uloženia odpadu, ale tiež z možností jeho znižovania formouseparácie a zhodnocovania je v Žilinskom kraji veľmi pálčivou. Kapacity mnohých existujúcich skládoksa postupne napĺňajú, čo vedie nielen k potrebe nachádzania alternatívnych priestorov pre uloženieodpadu, ale aj k hľadaniu riešení na rekultiváciu starých skládok.V roku 2009 sa v Slovenskej republike vyprodukovalo 321,75 kg komunálneho odpadu na jednéhoobyvateľa. Objem komunálneho odpadu na obyvateľa Žilinského kraja činil 317,31 kg, čím sa Žilinskýkraj umiestnil na šiestom mieste medzi ôsmimi slovenskými krajmi a vykázal mierne podpriemernéčíslo v rámci Slovenskej republiky. Z hľadiska trendu vývoja v tvorbe komunálneho odpadu v obdobír. 2005 – 2009 došlo k nárastu produkcie komunálneho odpadu v Žilinskom kraji o 11,3 %, čím sa krajtakmer úplne zaradil do slovenského priemeru s hodnotou 11,2 %.97

Tab. č. 67: Množstvo komunálneho odpadu podľa krajov SR v t/rokKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Bratislavský kraj 261 038 249 456 271 273 285 034 270 341Bratislavský kraj 261 038 249 456 271 273 285 034 270 341Západné Slovensko 604 659 640 220 647 780 685 561 686 846Trnavský kraj 221 067 239 358 225 182 231 368 231 729Trenčiansky kraj 165 423 176 419 188 205 198 418 196 654Nitriansky kraj 218 169 224 443 234 393 255 775 258 462Stredné Slovensko 367 374 368 744 372 233 395 896 392 258Žilinský kraj 198 102 205 627 209 954 218 271 221 322Banskobystrický kraj 169 273 163 117 162 278 177 625 170 937Východné Slovensko 325 192 364 886 377 363 405 935 396 049Prešovský kraj 162 276 184 383 187 858 202 581 199 661Košický kraj 162 917 180 503 189 506 203 354 196 389SR spolu 1 558 263 1 623 306 1 668 648 1 772 426 1 745 494Tab. č. 68: Množstvo komunálneho odpadu na obyvateľa podľa krajov SR v kg/obyvateľKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009v %Bratislavský kraj 433,4 412,94 444,09 462,28 434,14 100,2Trnavský kraj 399,24 431,83 404,17 413,2 412,68 103,4Trenčiansky kraj 275,32 293,94 313,76 330,77 328,19 119,2Nitriansky kraj 307,84 316,95 331,65 362,1 366,27 119,0Žilinský kraj 285,21 295,95 301,79 313,45 317,31 111,3Banskobystrický kraj 257,35 248,37 247,88 271,72 261,7 101,7Prešovský kraj 203,45 230,77 234,25 251,98 247,41 121,6Košický kraj 211,25 233,79 244,81 262,22 252,39 119,5SR spolu 289,28 301,21 308,95 327,48 321,75 111,2Percento zhodnocovania komunálneho odpadu v Žilinskom kraji na úrovni 6,51 % z komunálnehoodpadu je výrazne horšie než celorepublikových 16,4 %. Kým objem vyseparovaných zložiek naobyvateľa v celorepublikovom priemere činí 23,17 kg, t.j. 7,2 % z vyprodukovaného komunálnehoodpadu, v Žilinskom kraji je to 23,29 kg, t.j. 7,4 %, čo je porovnateľné s priemerom SR. Ďalekonajbežnejšia forma zneškodňovania komunálneho odpadu v SR je skládkovanie, ktorým sa v r. 2009zneškodnilo 99,55 % komunálneho odpadu. V prípade Žilinského kraja sa skládkovaním zneškodnilo99,85 % komunálneho odpadu. Na krajskej úrovni rieši strategicky problematiku odpadovéhohospodárstva Program odpadového hospodárstva Žilinského kraja, ktorého nová verzia je aktuálnepredmetom vypracovania.98

Ochrana ovzdušiaSlovenská republika sa nachádza na okraji územia s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia vEurópe. Dobrou správou je, že hodnota znečistenia ovzdušia základnými znečisťujúcimi látkami (oxidsiričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý) postupne mierne klesá nielen u stacionárnych ale aj u mobilnýchzdrojov znečistenia. Krajom s najnižšou kvalitou ovzdušia v Slovenskej republike je Košický kraj. Jehoúzemie sa nachádza na najvyšších priečkach znečistenia ovzdušia u všetkých sledovanýchukazovateľov.Územie Žilinského kraja tiež zďaleka nepatrí medzi najčistejšie kraje v rámci Slovenskej republikyz hľadiska kvality ovzdušia, a to napriek skutočnosti, že zo všetkých krajov má najväčšie percentopokrytia lesmi. Z hľadiska výskytu emisií sa v r. 2008 medzi 8 najzaťaženejšími okresmi v SRopakovane vyskytovali okresy Žilinského kraja s nasledovnými hodnotami znečistenia:Tab. č. 69 – 72: prehľad najzaťaženejších okresov SR základnými emisiami v r. 2008OkresTuhé emisieOkresOxid siričitý(SO2)t/rok/km 2t/rok/km 2Košice 12,58Námestovo 1,66Čadca 1,54Kysucké Nové Mesto 1,42Prievidza 1,41Bytča 1,37Púchov 1,32Považská Bystrica 1,23Košice 40,78Prievidza 36,66Bratislava 22,56Žiar nad Hronom 3,49Žilina 1,72Zvolen 1,33Martin 1,31Rožňava 1,20OkresOxidy dusíka(NOX)OkresOxiduhoľnatý(CO)t/rok/km 2t/rok/km 2Košice 35,66Bratislava 11,17Prievidza 4,36Ilava 3,35Michalovce 3,08Ružomberok 2,09Šaľa 1,84Revúca 1,83Košice 38,39Žiar nad Hronom 28,19Ilava 6,49Spišská Nová Ves 5,41Ružomberok 4,33Revúca 4,05Trenčín 3,91Žilina 3,78Zo strednodobého hľadiska sa v kraji najhoršie vyvíjajú tuhé emisie. Ich produkcia síce medzi rokmi2005 – 2009 vykázala pokles o cca 630 t, Žilinský kraj sa však stále radí medzi najväčšíchproducentov tuhých emisií na Slovensku. Jeho podiel v rámci SR dokonca narástol v sledovanomobdobí o 5 % na úroveň 19,2 %, čím sa spolu s Banskobystrickým krajom a Košickým krajom, ktorýale zaznamenal najvýraznejší pokles v rámci Slovenskej republiky, tesne delia o primát v tomtoukazovateli. V prepočte vyprodukovaných ton tuhých emisií na km 2 je však Žilinský kraj absolútnymlídrom medzi všetkými slovenskými krajmi.99

Tab. č. 73: Produkcia tuhých emisií podľa krajov SR v t/rokKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 978 881,3 819,2 816 800,3 -177,7Trnavský kraj 1 935 1 825,1 1 748,5 1 770 1 755 -180Trenčiansky kraj 5 281 4 712 4 457,2 4 312 4 145,5 -1 135,5Nitriansky kraj 3 412 3 144,3 3 068,7 3 053 2 991,2 -420,8Žilinský kraj 7 077 6 540 6 430,8 6 459 6 447,1 -629,9Banskobystrický kraj 7 378 6 710,4 6 566,8 6 566 6 497,2 -880,8Prešovský kraj 5 556 5 157,9 4 597,5 4 514 4 607,9 -948,1Košický kraj 18 203 14 282,6 7 075,2 6 601 6 358,6 -11 844,4SR spolu 49 820 43 253,6 34 763,9 34 091 33 602,8 -16 217,2Tab. č. 74: Produkcia tuhých emisií podľa krajov SR v %Kraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 2,0 2,0 2,4 2,4 2,4 0,4Trnavský kraj 3,9 4,2 5,0 5,2 5,2 1,3Trenčiansky kraj 10,6 10,9 12,8 12,6 12,3 1,7Nitriansky kraj 6,8 7,3 8,8 9,0 8,9 2,1Žilinský kraj 14,2 15,1 18,5 18,9 19,2 5,0Banskobystrický kraj 14,8 15,5 18,9 19,3 19,3 4,5Prešovský kraj 11,2 11,9 13,2 13,2 13,7 2,6Košický kraj 36,5 33,0 20,4 19,4 18,9 -17,6SR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 0,0Tab. č. 75: Produkcia tuhých emisií podľa krajov SR v t/km 2 /rokKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 0,48 0,42 0,40 0,40 0,39 -0,09Trnavský kraj 0,47 0,44 0,42 0,43 0,42 -0,05Trenčiansky kraj 1,17 1,04 0,99 0,96 0,92 -0,25Nitriansky kraj 0,54 0,49 0,48 0,48 0,47 -0,07Žilinský kraj 1,04 0,96 0,94 0,95 0,95 -0,09Banskobystrický kraj 0,78 0,70 0,69 0,69 0,69 -0,09Prešovský kraj 0,62 0,57 0,51 0,50 0,51 -0,11Košický kraj 2,70 2,11 1,05 0,98 0,94 -1,76SR priemer 0,98 0,84 0,69 0,67 0,66 -0,31100

Pokiaľ ide o produkciu oxidu siričitého, absolútne prvenstvo patrí dlhodobo Trenčianskemu kraju, a totak v celkovom množstve vyprodukovaných emisií, ako aj v ich prepočte na km 2 . Hoci krajv sledovanom období 2005 – 2009 znížil množstvo emisií oxidu siričitého o cca. 7 680 t, čo jenajväčšie zníženie v rámci Slovenskej republiky, jeho podiel na celkovej produkcii oxidu siričitéhonarástol o 6 %. Žilinský kraj pri produkcii tejto chemickej zložky vykazuje podpriemerné hodnotyv rámci Slovenskej republiky, keď v r. 2009 vyprodukoval „iba“ asi 500 kg oxidu siričitého na km 2a jeho produkcia vykazuje klesajúci trend.Tab. č. 76: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov SR v t/rokKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 9 662 11 970,7 8 824,3 8 471 9 442,7 -219,3Trnavský kraj 1 037 1 039 565,7 566 423,4 -613,6Trenčiansky kraj 40 938 39 658,5 33 449,7 36 114 33 251,5 -7 686,5Nitriansky kraj 2 336 2 367,2 1 158,2 1 134 1 066,1 -1 269,9Žilinský kraj 5 034 4 443,8 3 750,8 3 693 3 384 -1 650Banskobystrický kraj 6 196 6 791,1 5 021,6 4 724 4 119,2 -2 076,8Prešovský kraj 4 856 4 204,3 3 406,6 1 811 1 944,7 -2 911,3Košický kraj 18 712 17 055,3 14 129,6 12 637 10 215 -8 497SR spolu 88 771 87 529,9 70 306,5 69 150 63 846,6 -24 924,4Tab. č. 77: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov SR v %Kraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 10,9 13,7 12,6 12,3 14,8 3,9Trnavský kraj 1,2 1,2 0,8 0,8 0,7 -0,5Trenčiansky kraj 46,1 45,3 47,6 52,2 52,1 6,0Nitriansky kraj 2,6 2,7 1,6 1,6 1,7 -1,0Žilinský kraj 5,7 5,1 5,3 5,3 5,3 -0,4Banskobystrický kraj 7,0 7,8 7,1 6,8 6,5 -0,5Prešovský kraj 5,5 4,8 4,8 2,6 3,0 -2,4Košický kraj 21,1 19,5 20,1 18,3 16,0 -5,1SR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 0,0101

Tab. č. 78: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov SR v t/km 2 /rokKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 4,71 5,83 4,30 4,13 4,60 -0,11Trnavský kraj 0,25 0,25 0,14 0,14 0,10 -0,15Trenčiansky kraj 9,09 8,80 7,43 8,02 7,39 -1,70Nitriansky kraj 0,37 0,37 0,18 0,18 0,17 -0,20Žilinský kraj 0,74 0,65 0,55 0,54 0,50 -0,24Banskobystrický kraj 0,66 0,71 0,53 0,50 0,44 -0,22Prešovský kraj 0,54 0,46 0,38 0,20 0,22 -0,32Košický kraj 2,77 2,52 2,09 1,87 1,51 -1,26SR priemer 2,39 2,45 1,95 1,95 1,87 -0,53Pri produkcii oxidu dusíka síce patrí Žilinský kraj medzi viac znečisťujúce kraje, v skutočnosti všakpercento jeho podielu na produkcii oxidov dusíka tvorí v rámci Slovenskej republiky iba 10 %. Hociprodukcia tejto chemickej látky v období 2005 – 2009 v Žilinskom kraji klesla o 419 ton ročne, tempopoklesu nie je až také rýchle, ako je priemer SR. Preto sa podiel Žilinského kraja na ročnej produkciioxidu dusíka v SR mierne zvýšil a v r. 2009 činí 4 255,8 t, čo je 0,62 t na km 2 . Najväčšímznečisťovateľom ostáva Košický kraj, ktorý napriek enormného poklesu v produkcii oxidu dusíkasledovanom období vykazuje 31,4 percentný podiel na jeho celoslovenskej tvorbe.Tab. č. 79: Produkcia oxidu dusíka podľa krajov SR v t/rokKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 6 533 6 221,5 5 946,1 5 986 5 880,4 -652,6Trnavský kraj 1 666 1 607,7 1 469,5 1 563 1 380,5 -285,5Trenčiansky kraj 7 823 7 835,3 7 218 7 588 7 328,5 -494,5Nitriansky kraj 3 989 3 652,7 2 977,5 3 465 3 219,9 -769,1Žilinský kraj 4 675 4 478,5 4 547,9 4 397 4 255,8 -419,2Banskobystrický kraj 6 280 5 522 5 547,6 5 699 4 465,2 -1 814,8Prešovský kraj 3 456 3 283,8 2 847,2 2 490 2 780,7 -675,3Košický kraj 21 242 19 764,6 16 512,3 14 854 13 400,6 -7 841,4SR spolu 55 664 52 366,1 47 066,1 46 042 42 711,6 -12 952,4102

Tab. č. 80: Produkcia oxidu dusíka podľa krajov SR v %Kraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 11,7 11,9 12,6 13,0 13,8 2,0Trnavský kraj 3,0 3,1 3,1 3,4 3,2 0,2Trenčiansky kraj 14,1 15,0 15,3 16,5 17,2 3,1Nitriansky kraj 7,2 7,0 6,3 7,5 7,5 0,4Žilinský kraj 8,4 8,6 9,7 9,5 10,0 1,6Banskobystrický kraj 11,3 10,5 11,8 12,4 10,5 -0,8Prešovský kraj 6,2 6,3 6,0 5,4 6,5 0,3Košický kraj 38,2 37,7 35,1 32,3 31,4 -6,8SR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 0,0Tab. č. 81: Produkcia oxidu dusíka podľa krajov SR v t/km 2 /rokKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 3,18 3,03 2,89 2,92 2,86 -0,32Trnavský kraj 0,40 0,38 0,35 0,38 0,33 -0,07Trenčiansky kraj 1,74 1,74 1,60 1,69 1,63 -0,11Nitriansky kraj 0,63 0,57 0,47 0,55 0,51 -0,12Žilinský kraj 0,69 0,65 0,67 0,65 0,62 -0,07Banskobystrický kraj 0,66 0,58 0,59 0,60 0,47 -0,19Prešovský kraj 0,39 0,36 0,32 0,28 0,31 -0,08Košický kraj 3,15 2,92 2,45 2,20 1,98 -1,17SR priemer 1,36 1,28 1,17 1,16 1,09 -0,27Hoci v produkcii oxidu uhoľnatého sa Žilinskému kraju podarilo za roky 2005 – 2009 o 0,8 % znížiťsvoj podiel na jeho celoštátnej tvorbe na konečných 8 % v r. 2009, toto číslo je stále vysoké, keďže jeŽilinský kraj tretím najväčším producentom tejto chemickej zlúčeniny v Slovenskej republike. V r. 2009vyprodukoval kraj vyše 11 570 t oxidu uhoľnatého, čo činí 1,7 t na km 2 . Čísla deformuje Košický kraj,ktorý sa podieľa na vyše polovici celkovej tvorby oxidu uhoľnatého v Slovenskej republike.103

Tab. č. 82: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov SR v t/rokKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 2 696 2 966 2 882,6 3 482 4 357,3 1 661,3Trnavský kraj 3 864 3 563,4 3 455,6 3 306 2 627,2 -1 236,8Trenčiansky kraj 9 332 10 854,4 9 422,7 10 043 10 481,2 1 149,2Nitriansky kraj 6 628 6 459,3 5 684,4 6 849 6 385 -243Žilinský kraj 15 925 14 990,1 14 673,3 14 210 11 572,8 -4 352,2Banskobystrický kraj 29 374 26 834,7 27 369,5 29 303 27 604 -1 770Prešovský kraj 9 282 8 713,8 7 512,9 7 080 7 041,7 -2 240,3Košický kraj 104 305 119 168,4 112 336,4 104 142 76 850,9 -27 454,1SR spolu 181 406 193 550,1 183 337,4 178 415 146 920,1 -34 485,9Tab. č. 83: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov SR v %Kraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 1,5 1,5 1,5 1,6 2,0 0,5Trnavský kraj 2,1 2,1 1,8 1,9 1,9 -0,3Trenčiansky kraj 5,1 5,1 5,6 5,1 5,6 0,5Nitriansky kraj 3,7 3,7 3,3 3,1 3,8 0,2Žilinský kraj 8,8 8,8 7,7 8,0 8,0 -0,8Banskobystrický kraj 16,2 16,2 13,9 14,9 16,4 0,2Prešovský kraj 5,1 5,1 4,5 4,1 4,0 -1,1Košický kraj 57,5 57,5 61,6 61,3 58,4 0,9SR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 0,0Tab. č. 84: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov SR v t/km 2 /rokKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 1,31 1,44 1,40 1,70 2,12 0,81Trnavský kraj 0,93 0,85 0,83 0,80 0,63 -0,30Trenčiansky kraj 2,07 2,41 2,09 2,23 2,33 0,26Nitriansky kraj 1,04 1,01 0,90 1,08 1,01 -0,03Žilinský kraj 2,34 2,20 2,15 2,09 1,70 -0,64Banskobystrický kraj 3,11 2,83 2,90 3,10 2,92 -0,19Prešovský kraj 1,03 0,97 0,84 0,79 0,78 -0,25Košický kraj 15,45 17,64 16,64 15,42 11,38 -4,07SR priemer 3,41 3,67 3,47 3,40 2,86 -0,55104

Ochrana vôdPod zachovaním zásad trvalo udržateľného rozvoja v oblasti ochrany vôd sa rozumie zameranie sa nazabezpečovanie znižovania rozdielov medzi množstvom a kvalitou vody spotrebovanej a množstvoma kvalitou vôd spätne privádzaných kanalizačným systémom do vodného prostredia. V roku 2008 bolona verejný vodovod v Slovenskej republike napojených viac ako tri štvrtiny všetkých obcí. Horšiasituácia je u verejnej kanalizácie, ktorú nemá ani tretina obcí. V obciach do 199 obyvateľov je situácianajhoršia. Všetky obce a mestá nad 5 tis. obyvateľov sú napojené na verejný vodovod a všetky mestáa obce s počtom obyvateľov nad 10 tis. obyvateľov sú napojené na verejnú kanalizáciu. V Žilinskomkraji bol podiel obcí s verejným vodovodom 96,2 %, čím sa zaradil na čelo v medzikrajskom porovnanív rámci SR. U najmenších obcí do 199 obyvateľov toto číslo činilo vyše 86 %, čím sa Žilinský kraj tiežstal lídrom v rámci SR (pre porovnanie v Prešovskom kraji to nebolo ani 36 %).V prepočte na celkový podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu resp. na verejný vodovodvykazuje Žilinský kraj hodnoty blízke priemeru SR, pričom v prípade napojenia na verejný vodovod hos hodnotou 88,7 % mierne prekračuje, kým s hodnotou 57,4 % napojenia na verejnú kanalizačnú sieťje mierne pod priemerom Slovenskej republiky.Tab. č. 85: Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizačnú sieť v % podľa krajov SRKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 85,1 85,1 86,8 86,9 85,2 0,1Trnavský kraj 52,8 52,8 53,2 53,3 52,3 -0,5Trenčiansky kraj 46,7 46,6 47 47 58,1 11,4Nitriansky kraj 45,1 45,2 45,5 45,7 47,3 2,2Žilinský kraj 51,7 51,7 52,2 52,3 57,4 5,7Banskobystrický kraj 59,6 59,6 60,1 60,3 60,9 1,3Prešovský kraj 50,9 51 51,8 51,9 56 5,1Košický kraj 56,4 56,4 57 57,2 60,1 3,7SR spolu 56,3 56,4 58,2 59,4 59,4 3,1Tab. č. 86: Podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov v % podľa krajov SRKraj, SR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Bratislavský kraj 98,7 98,9 99 99,1 95,8 -2,9Trnavský kraj 96,4 96,5 96,8 97 85,4 -11Trenčiansky kraj 73,2 73,2 73,3 73,5 88,8 15,6Nitriansky kraj 89,7 89,9 90 90,2 90,4 0,7Žilinský kraj 86,2 86,3 86,5 86,5 88,7 2,5Banskobystrický kraj 90,3 90,3 90,4 90,6 85,6 -4,7Prešovský kraj 73,3 73,5 73,7 73,8 78 4,7Košický kraj 76,1 76,2 76,3 76,5 80,8 4,7SR spolu 85,4 86,3 86,6 87,3 86,3 0,9105

Územie Žilinského kraja spadá do pôsobnosti piatich vodárenských spoločností. Súčasnézásobovanie pitnou vodou v Žilinskom kraji je realizované zo zdrojov na vlastnom území. Najlepšie jezásobovaný región Turca, Liptova a horných Kysúc. Najnižšia zásobovanosť je v okrese Bytča.V Žilinskom kraji je v súčasnosti využívaných 218 zdrojov podzemnej vody na odbery na hromadnézásobovanie pitnou vodou. Ich využiteľná výdatnosť po znížení o ekologické limity je 2 192 l.s -1 ,pričom najvýdatnejšie zdroje podzemnej vody sa nachádzajú v okresoch Martin a Žilina. Mimopodzemných zdrojov sa na zásobovanie obyvateľstva využívajú tiež vodárenské nádrže Nová Bystricaa Turček, ako aj 21 vodných tokov, ktoré sú pre svoju nestabilitu resp. nevyhovujúcu kvalitu vodypostupne vyraďované zo systému zásobovania. Mimo zdrojov pitnej vody sa na území Žilinskéhokraja nachádza 15 zdrojov prírodných liečivých vôd a 7 zdrojov prírodných minerálnych vôd.V zmysle vynegociovaných termínov s Európskou komisiou (následne premietnutých do platnejvnútroštátnej legislatívy) sa Slovenská republika zaviazala v aglomeráciách nad 10 000ekvivalentných obyvateľov (ďalej EO) zabezpečiť odvádzanie a čistenie odpadových vôds odstraňovaním nutrientov v termíne do 31.12.2010 a v aglomeráciách od 2 000 do 10 000 EOzabezpečiť odvádzanie a sekundárne čistenie odpadových vôd v termíne do 31.12.2015. V prípadeŽilinského kraja to znamená, že do 31.12.2010 treba zabezpečiť požadované odvádzanie a čistenieodpadových vôd z minimálne 12 aglomerácií zahrňujúcich 125 obcí. Následne do 31.12.2015 jepotrebné zabezpečiť odvádzanie a čistenie odpadových vôd v ďalších 22 aglomeráciách, ktorézahŕňajú 46 obcí. Ak je vybudovaná stoková sieť, je potrebné priebežne zabezpečovať primeranéčistenie odpadových vôd aj v aglomeráciách s menej ako 2 000 EO.Obnoviteľné zdroje energieVzhľadom na nastávajúcu energetickú krízu spôsobenú tak vplyvom úbytku fosílnych palív, ako ajsnahou o využívanie energetických zdrojov šetrnejších k životnému prostrediu, sa do poprediadostáva problematika využívania alternatívnych energetických zdrojov. V súčasnosti prevládav Žilinskom kraji využívanie fosílnych palív, ako dominantného zdroja energie. Pokiaľ ide o elektrickúenergiu v kraji, jej nosná časť je získavaná štiepením jadra, nasleduje voda a uhlie.Pod pojmom obnoviteľné zdroje energie sa rozumejú obnoviteľné nefosílne zdroje energie (veterná,solárna, geotermálna energia, energia vĺn a príboja, vodná energia, energia z biomasy, zoskládkových plynov, z plynov z čistiarní odpadových vôd a z bioplynov).Vzhľadom na výškové pomery a bohatstvo vôd sa v Žilinskom kraji vo veľkej miere využíva akoalternatívny energetický zdroj vodná energia. V minulosti sa vybudovala séria vodných elektrární natzv. Vážskej vodnej kaskáde, v súčasnosti je stále viac skloňovaná problematika malých vodnýchelektrární. I tie však môžu mať negatívny dopad na životné prostredie, napr. z hľadiska obmedzovaniamigrácie rýb.Prírodné podmienky územia Žilinského kraja sú, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, vhodnénajmä pre spracovanie biomasy, ako alternatívneho energetického zdroja a tiež na využívaniegeotermálnej energie vzhľadom na existenciu viacerých geotermálnych zdrojov. Vzhľadom nanevhodné poveternostné podmienky, nie je územie Žilinského kraja najvhodnejšie pre budovanieveterných elektrární, ktorých vrtule tiež môžu ohrozovať vtáctvo, spôsobovať hluk a zásadnezasahovať do rázu vidieckej krajiny. Hoci územie Žilinského kraja nepatrí v rámci SR k územiams vyššou intenzitou slnečného žiarenia, v súčasnosti sa realizuje budovanie viacerých fotovoltaickýchsystémov, čo súvisí jednak s faktom, že ich moderné technologické riešenia a umožňujú vyrábaťenergiu i v tieni.106

3.5.2 Moravskosliezsky krajGeografická poloha kraja, nachádzajúceho sa v najvýchodnejšej časti Českej republiky, umožňujeprepojenie niektorých aktivít Moravskosliezskeho kraja, Žilinského samosprávneho kraja aWojewództwa Śląskiego s výhľadom na vytvorenie významného územného centra v celoeurópskommerítku, a to aj v oblasti spolupráce pri ochrane životného prostredia.V priebehu 19. storočia sa Moravskosliezsky kraj stal jednou z najdôležitejších priemyselných oblastístrednej Európy a zostal ňou dodnes. Centrum ťažby uhlia je dnes na Karvinsku, ťaží sa aj v blízkostiFrýdku-Místku. Jadrom je ostravsko-karvinská priemyselná panva, ktorej industrializácia je úzkospojená s využívaním miestneho nerastného bohatstva, najmä kvalitného koksovateľného čiernehouhlia a s nadväzujúcim rozvojom ťažkého priemyslu a hutníctva. Kraj je celoštátnym centrom hutníckejvýroby a zaisťuje 100 % výroby surového železa, 92 % ocele a 100 % koksu. Aj preto je spotrebačierneho uhlia v Moravskosliezskom kraji nepomerne najvyššia v porovnaní s ostatnými krajmiv Českej republike. Z vývoja spotreby palív a energie možno vysledovať rast spotreby fosílnych palív atepelnej energie, pozitívnym trendom je len nižšia náročnosť produkcie na energie.Územie Moravskosliezskeho kraja patrí medzi najzaťaženejšie oblasti v Českej republike. Tototvrdenie platí napriek tomu, že sa podarilo najmä v posledných desaťročiach podstatne zlepšiť kvalituživotného prostredia v tomto kraji. Postihnuté sú všetky zložky životného prostredia, alenajzávažnejším súčasným problémom MSK je znečistenie ovzdušia. K problému znečistenia ovzdušiaďalej pristupuje poškodenie krajiny spôsobené ťažbou uhlia, kontaminácie horninového prostredia apodzemných vôd v dôsledku predchádzajúcej priemyselnej činnosti (staré ekologické záťaže) aznečistenie povrchových vôd. Najzávažnejšie vplyvy na životné prostredie sa koncentrujúpredovšetkým do strednej a severovýchodnej časti kraja na ostravsko, karvinsko a třinecko.Ochrana prírody a krajinyPohoria lemujú Moravskosliezsky kraj na západe, východe a čiastočne aj juhu. Medzi horami ležianižšie položené oblasti, najjužnejší výbežok Slezskej nížiny, ktorý je tvorený Opavsko-ostravskoupanvou, na ktorú ďalej na juhu nadväzuje prirodzený krajinný koridor Moravská brána. Nižšímipolohami prechádzajú najvýznamnejšie rieky Odra, Opava, Ostravice a Jelša. Najkrajšími a prírodnenajcennejšími pohoriami sú Hrubý Jeseník a Moravskoslezské Beskydy s najvyššími vrcholmiPradědom a Lysou horou. Medzi nimi sa nachádza veľmi pestré územie, kde je jednou z najkrajšíchoblastí Poodří s lužnými lesmi, mokraďami a rybníkmi. Z celkovej plochy územia kraja 5 427 km² satakmer 2 000 km² nachádza v 3 chránených krajinných oblastiach (CHKO):CHKO Beskydy predstavuje výnimočné prírodné hodnoty, najmä zvyšky pôvodných pralesovitýchlesov s výskytom vzácnych karpatských živočíchov a rastlín. Pozoruhodné sú aj druhovo pestré lúky apasienky. Beskydská krajina má doteraz mimoriadnu estetickú hodnotu, ktorá vznikla historickýmspolužitím človeka s horami. Význam chránenej krajinnej oblasti Beskydy je podčiarknutý vyhlásením50 maloplošných chránených vtáčích území, jedná sa o 7 národných prírodných rezervácií, 20prírodných rezervácií a 23 prírodných pamiatok. CHKO Beskydy sa územne prekrýva s medzinárodnevýznamným vtáčím územím (IBA) a s chránenou oblasťou prirodzenej akumulácie vôd.CHKO Jeseníky možno špecifikovať ako členitú hornatinu s hlboko zarezanými údoliami a ťahajúcimisa zaoblenými chrbátmi. Oblasť je významná z niekoľkých pohľadov. Najvýznamnejšou črtou je výskytvegetácie, ktorú predstavujú kvetnaté a kyslé horské bukové lesy, vo vyšších polohách prirodzenésmrečiny. Najbohatšou botanickou lokalitou je Veľká kotlina s 450 druhmi vyšších rastlín. Chránenákrajinná oblasť Jeseníky bola vyhlásená v roku 1969 na rozlohe 740 km². Najvyšším bodom je vrcholPradědu s nadmorskou výškou 1 492 m nad morom. Územie je z 80 % pokryté lesmi, prevažnedruhotnými smrečinami alebo bukovými lesmi s mozaikovito zachovanými zvyškami prírodných lesov.Najcennejšie územia chránenej krajinnej oblasti sú chránené v 4 národných prírodných rezerváciách107

(Praděd, Šerák - Keprník, Rejvíz, Rašelinisko Skřítek), 18 prírodných rezerváciách a 6 prírodnýchpamiatkach.CHKO Poodří je územie so zachovalou údolnou nivou rieky Odry, typickým a ojedinele zachovanýmvodným režimom s každoročným zaplavovaním rozsiahlych častí nivy. Najväčšie hodnoty predstavujúmeandre a slepé ramená Odry, množstvo trávnych porastov, lužné lesy a rybničná sústava. Ochránenej krajinnej oblasti Poodří možno povedať, že ide o zachovalú údolnú nivu Odry s pestrýmmikroreliéfom, vzniknutým jej vývojom vo štvrtohorách a následne hospodárskym využívaním postredovekú kolonizáciu v 13. a 14. storočí. Územie je typické a ojedinelé zachovalým vodným režimoms každoročným zaplavovaním rozsiahlych častí nivy. Oblasť bola v roku 1993 zaradená k mokradnýmúzemiam Ramsarského dohovoru, zároveň ide aj o významnú vtáčiu oblasť zaradenú do NATURA2000. Najcennejšie lokality sú chránené v maloplošných chránených územiach (NPR Polanská niva,PR Polanský les, PR Kotviace), ďalšie sa pripravujú k vyhláseniu. Územie je miestom výskytumnohých ohrozených druhov predovšetkým vodnej a mokraďovej flóry a fauny.Obr. č. 6: Osobitne chránené územia a prírodné parky v Moravskosliezskom krajiSústava NATURA 2000 je na území Moravskosliezskeho kraja tvorená 51 európsky významnýmilokalitami a 5 vtáčími územiami.108

Obr. č. 7: Lokality sústavy Natura 2000 v Moravskosliezskom krajiProjekt "Vytvorenie komplexného monitorovacieho systému prírodného prostrediaMoravskosliezskeho kraja", ktorý bol v r. 2010 zrealizovaný Moravskosliezskym krajom v spolupráci sAgentúrou ochrany prírody a krajiny a správami chránených krajinných oblastí Jeseníky a Beskydy zapodpory finančného mechanizmu EHP/Nórsko, mal za hlavný cieľ efektívnejšie zabezpečeniedostupnosti informácií týkajúcich sa ochrany prírody v kraji.Ochrana krajinyMimo územia chránených krajinných oblastí sa v Moravskosliezskom kraji nachádza 77 maloplošnýchchránených území. Ochrana krajiny, predovšetkým udržanie a obnova prírodnej rovnováhy v krajine, aochrana rozmanitosti živej i neživej prírody sa uplatňujú najmä formou územnej ochrany, ktorá využívaniekoľko nástrojov, a to územné systémy ekologickej stability, významné krajinné prvky, krajinný ráz,prírodný park a prechodne chránené plochy. Pre zabezpečenie ochrany krajinného rázu sosústredenými významnými estetickými a prírodnými hodnotami bolo v kraji zriadených 5 prírodnýchparkov, Moravice, Oderské vrchy, Podbeskydí, Sovinecko a Údolí Moravice.Odpadové hospodárstvoV oblasti odpadového hospodárstva je pozornosť v Moravskosliezskom kraji zameraná najmä nanapĺňanie Plánu odpadového hospodárstva Moravskosliezskeho kraja. Jedným z hlavných cieľovplánu je zníženie množstva odpadov ukladaných na skládky a zvýšenie podielu využívaných odpadov.V roku 2009 v Českej republike každý občan vyprodukoval 315 kg komunálnych odpadov, vMoravskosliezskom kraji to bolo 325 kg na obyvateľa za rok. Množstvo vyprodukovanéhokomunálneho odpadu vzrástlo v sledovanom období 2005 - 2009 o 9,4 %, čím sa vývoj produkcie109

komunálneho odpadu v Moravskosliezskom kraji presne vyrovnal priemeru Českej republiky (podobneako Žilinský kraj kopíruje priemer Slovenskej republiky).Tab. č. 87: Množstvo komunálneho odpadu podľa krajov ČR v t/rokKraj, ČR 2005 2006 2007 2008 2009Hl. m. Praha 319 278 330 276 344 131 366 276 375 065Středočeský 401 260 397 501 414 114 433 835 451 104Jihočeský 176 228 181 941 177 417 175 258 179 987Plzeňský 156 837 168 605 174 183 159 927 177 654Karlovarský 88 386 92 001 97 813 94 209 95 630Ústecký 260 094 262 723 247 966 286 412 279 723Liberecký 118 379 118 866 123 523 137 395 124 613Královéhradecký 154 303 153 099 153 837 155 391 155 336Pardubický 136 570 147 384 143 954 147 706 146 208Vysočina 135 380 155 718 141 509 151 095 175 149Jihomoravský 297 792 320 127 312 269 321 186 341 289Olomoucký 175 790 180 826 184 883 202 657 213 789Zlínský 160 064 170 101 169 329 167 098 188 239Moravskoslezský 373 319 359 532 339 852 377 489 405 881ČR spolu 2 953 679 3 038 702 3 024 781 3 175 934 3 309 667Tab. č. 88: Množstvo komunálneho odpadu na obyvateľa podľa krajov SR v kg/obyvateľKraj, ČR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Hl. m. Praha 272,8 279,0 287,6 298,9 302 110,6Středočeský 350,7 340,8 348,9 356,5 364 103,8Jihočeský 281,8 289,3 281,0 276,2 283 100,3Plzeňský 285,4 304,9 312,5 282,5 311 109,0Karlovarský 268,9 302,1 320,0 305,3 311 115,5Ústecký 316,1 319,2 300,4 343,3 335 105,8Liberecký 276,9 276,6 285,9 315,3 284 102,7Královéhradecký 281,9 278,8 279,4 280,7 280 99,4Pardubický 270,0 290,8 282,9 287,5 283 105,0Vysočina 261,8 304,7 276,1 293,7 340 129,8Jihomoravský 265,1 283,1 275,0 280,9 297 111,9Olomoucký 276,6 282,8 288,6 315,8 333 120,4Zlínský 271,0 288,4 287,0 282,7 318 117,5Moravskoslezský 296,9 287,6 272,0 302,0 325 109,4ČR spolu 288,3 296,0 293,0 304,5 315 109,4110

Napriek tomu, že je v kraji rozmiestnených 16 109 nádob na triedenie odpadov, je výťažnosť necelých29 kg na obyvateľa za rok jednou z najnižších v Českej republike a stále viac ako 90 % komunálnychodpadov je ukladaných na skládky.V roku 2005 bola zahájená príprava realizácie Krajského integrovaného centra využívaniakomunálnych odpadov v Moravskosliezskom kraji (KIC). Zámer projektu vznikol na základe snahy osplnenie cieľov stanovených v Pláne odpadového hospodárstva, ako súčasť krajského systémunakladania s komunálnymi odpadmi, ktorého neoddeliteľnú súčasť ďalej tvoria systémy nakladania sodpadmi v jednotlivých obciach (intenzifikácia zberu triedeného odpadu). Súčasťou projektu jezariadenie s overenou a najlepšou dostupnou technológiou na energetické využívanie komunálnychodpadov o kapacite 190 000 t / rok umiestnené v lokalite Karviná - Doly v mieste bývalej bane Barbora(brownfield) a vybudovanie piatich prekladacích staníc v Moravskosliezskom kraji, ktoré zároveňzefektívnia systém dopravy odpadov do zariadenia. Zariadenie nadviaže na vybudované a stáleintenzifikujúce sa systémy triedenia odpadov v obciach, a bude využívať zvyšnú zmes komunálnehoodpadu už po vytriedení využiteľných zložiek komunálneho odpadu.Vďaka výstavbe Krajského integrovaného centra sa Moravskosliezskemu kraju, mestám i obciampodarí razantne znížiť skládkovanie a získať teplo a elektrickú energiu pre zásobovanie domácností.Výstavbou dôjde aj k významnej úspore fosílnych palív, znížia sa emisie skládkových plynov zukladaných odpadov a kraj i mestá získajú v zariadení záruku ekologickejšieho nakladanias odpadom, než je jeho jednoduché skládkovanie. Týmto spôsobom si navyše uberajú priestor pre inéa lepšie zámery využitia svojho územia. Emisné parametre zariadenia na využívanie odpadov súoveľa prísnejšie ako parametre pre bežnú tepláreň a s istotou možno povedať, že emisie do ovzdušiavšetkých znečisťujúcich látok sú mnohonásobne nižšie ako u súčasných klasických teplární.Environmentálna výchova a osveta má v kraji dlhú tradíciu a v oblasti odpadového hospodárstva jezabezpečovaná aj v rámci projektu "Intenzifikácia separovaného zberu a využívania vytriedenýchzložiek komunálneho odpadu vrátane obalovej zložky v Moravskosliezskom kraji". Pre jej ďalší rozvojje v rámci výzvy programu Európskej únie LIFE + pripravovaný projekt "Informačná kampaň -Optimalizácia odpadového hospodárstva v NUTS II Moravskoslezsko". Hlavným cieľom projektu jepodpora čiastkových aktivít zameraných na riešenie problémov s nakladaním s komunálnymi odpadmiv obciach Moravskosliezskeho kraja, predovšetkým však zníženie samotnej produkcie komunálnychodpadov, zvyšovanie podielu vyseparovaných využiteľných zložiek odpadov prostredníctvom podporysystému triedenia odpadov a následne energetické využitie zvyškovej frakcie komunálneho odpadu.Prínosom bude predovšetkým skvalitnenie nakladania s odpadmi v Moravskosliezskom kraji v súladeso záväzkami, ktoré Slovenská republika prijala vo vzťahu k Európskej únii, s výsledným efektompostupného znižovania množstva odpadov ukladaných na skládky, ktoré sa zatiaľ nedarí plniť.Ochrana ovzdušiaCelkové imisie v Moravskosliezskom kraji hlavných znečisťujúcich látok (tuhé znečisťujúce látky, SO2,oxidy dusíka, CO, atď.) stále výrazne prevyšujú priemer EÚ. Zásadným problémom sa v poslednýchrokoch stal opätovný lokálny nárast znečistenia ovzdušia oxidmi dusíka, oxidom uhoľnatým,polyaromatickými uhľovodíkmi (PAU) a vzduchom sa šíriacim prachom (PM10) vo veľkých mestách av blízkosti zaťažených komunikácií v dôsledku rastúcej intenzity dopravy.Je úplne zrejmé, že stav ovzdušia, predovšetkým v jadrovej časti ostravsko-karvinskej aglomerácie, jev súčasnej dobe kľúčovým problémom životného prostredia Moravskosliezskeho kraja, a to aj vúzemiach, ktoré boli tradične považované za menej problematické (napríklad západná časť Ostravy).Analýza štruktúry zdrojov emisií tuhých znečisťujúcich látok v Moravskosliezskom kraji ukazuje namiestne špecifikum v zastúpení zdrojov. Zatiaľ čo na úrovni republík majú v emisiách najväčšiezastúpenie mobilné zdroje (44 %), v Moravskosliezskom kraji sú to obzvlášť veľké zdroje (42 %),nasledované malými zdrojmi (27 %) a mobilnými zdrojmi znečisťovania ovzdušia (23 % emisií). Podielstredných zdrojov na republikovej i krajskej úrovni na celkových emisiách je menej významný.111

Vzhľadom k účinným opatreniam kraja pri stanovovaní podmienok pre významné zdroje znečisťovaniaovzdušia možno vysledovať pokles podielu obzvlášť veľkých a veľkých zdrojov na prašných emisiách.Objem vyprodukovaných tuhých emisií klesol v Moravskosliezskom kraji v sledovanom období 2004 –2008 o 855,1 t na 8 300,9 t, t.j. o 200 kg na km 2 . Hoci je to významný pokles, s 13 % podielom nacelkovej produkcii tuhých emisií v rámci Českej republiky sa Moravskosliezsky kraj radí na druhémiesto za Středočeský kraj. Spolu s Krajom Vysočina sa delí o tretiu priečku v produkcii tejtochemickej zlúčeniny v prepočte na km 2 , kde oba kraje vykazujú úroveň 0,8 t na km 2 .Tab. č. 89: Produkcia tuhých emisií podľa krajov ČR v t/rokKraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 3 714,8 3 846,7 2 359,8 1 956,6 2 128,8 -1 586,0Středočeský 11 517,1 11 048,8 10 836,6 11 075,7 10 857,3 -659,8Jihočeský 7 072,9 4 604,1 5 033,5 5 415,4 5 198,5 -1 874,4Plzeňský 5 447,7 4 820,1 4 656,9 4 819,2 4 637,0 -810,7Karlovarský 2 283,2 1 869,4 2 327,4 2 322,1 2 086,7 -196,5Ústecký 6 312,0 5 633,5 5 516,3 5 745,8 5 151,6 -1 160,4Liberecký 2 774,5 2 092,7 2 033,6 2 143,1 2 219,3 -555,2Královéhradecký 4 231,4 3 356,6 3 443,4 3 549,5 3 429,8 -801,6Pardubický 4 286,0 3 241,3 3 379,9 3 701,0 3 354,3 -931,7Vysočina 5 627,1 5 214,8 5 160,2 5 501,2 5 128,0 -499,1Jihomoravský 5 328,2 5 218,9 4 911,7 5 329,5 5 091,7 -236,5Olomoucký 4 391,6 3 657,6 3 498,3 3 719,2 3 710,3 -681,3Zlínský 3 352,4 2 328,6 2 272,3 2 397,7 2 434,7 -917,7Moravskoslezský 9 156,0 8 211,2 7 759,7 9 094,4 8 300,9 -855,1ČR spolu 75 494,9 65 144,3 63 189,5 66 770,4 63 728,8 -11 766,1112

Tab. č. 90: Produkcia tuhých emisií podľa krajov ČR v %Kraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 4,9 5,9 3,7 2,9 3,3 -1,6Středočeský 15,3 17,0 17,1 16,6 17,0 1,8Jihočeský 9,4 7,1 8,0 8,1 8,2 -1,2Plzeňský 7,2 7,4 7,4 7,2 7,3 0,1Karlovarský 3,0 2,9 3,7 3,5 3,3 0,2Ústecký 8,4 8,6 8,7 8,6 8,1 -0,3Liberecký 3,7 3,2 3,2 3,2 3,5 -0,2Královéhradecký 5,6 5,2 5,4 5,3 5,4 -0,2Pardubický 5,7 5,0 5,3 5,5 5,3 -0,4Vysočina 7,5 8,0 8,2 8,2 8,0 0,6Jihomoravský 7,1 8,0 7,8 8,0 8,0 0,9Olomoucký 5,8 5,6 5,5 5,6 5,8 0,0Zlínský 4,4 3,6 3,6 3,6 3,8 -0,6Moravskoslezský 12,1 12,6 12,3 13,6 13,0 0,9ČR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 0,0Tab. č. 91: Produkcia tuhých emisií podľa krajov SR v t/km 2 /rokKraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 7,5 7,8 4,8 3,9 4,3 -3,2Středočeský 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 -0,1Jihočeský 0,7 0,5 0,5 0,5 0,5 -0,2Plzeňský 0,7 0,6 0,6 0,6 0,6 -0,1Karlovarský 0,7 0,6 0,7 0,7 0,6 -0,1Ústecký 1,2 1,1 1,0 1,1 1,0 -0,2Liberecký 0,9 0,7 0,6 0,7 0,7 -0,2Královéhradecký 0,9 0,7 0,7 0,7 0,7 -0,2Pardubický 0,9 0,7 0,7 0,8 0,7 -0,2Vysočina 0,8 0,8 0,8 0,8 0,8 -0,1Jihomoravský 0,7 0,7 0,7 0,7 0,7 -0,0Olomoucký 0,8 0,7 0,7 0,7 0,7 -0,1Zlínský 0,8 0,6 0,6 0,6 0,6 -0,2Moravskoslezský 1,7 1,5 1,4 1,7 1,5 -0,2ČR spolu 1,0 0,8 0,8 0,8 0,8 -0,1113

Moravskosliezky kraj je 13,1 % producentom oxidu siričitého v Českej republike, pričom tento jehopodiel v sledovanom období 2004 – 2008 mierne narástol, hoci v poslednom sledovanom rokuzaznamenal výrazný medziročný pokles. To znamená celkový vyprodukovaný objem tejto chemickejzlúčeniny o hmotnosti 23 102 t. Kraj sa tak zaradil hneď na druhé miesto za Ústecký kraj a tútopriečku si udržal i pri prepočte tvorby oxidu siričitého na km 2 , kde vykazuje hodnotu 4,3 t na km 2 .Dobrou správou je, že tempo znižovania vyprodukovaného množstva tejto chemickej zlúčeninyv prepočte na km 2 je rýchlejšie než je celorepublikový priemer.Tab. č. 92: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov ČR v t/rokKraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 3 038,8 2 618,5 2 280,4 1 477,6 1 768,9 -1 269,9Středočeský 26 154,2 25 115,7 23 333,5 23 477,2 22 969,2 -3 185,0Jihočeský 12 097,2 11 168,1 10 204,0 9 941,0 10 174,4 -1 922,8Plzeňský 12 094,6 11 847,0 10 976,8 10 430,0 9 304,3 -2 790,3Karlovarský 17 322,1 16 491,1 16 965,3 21 068,7 9 868,5 -7 453,6Ústecký 71 963,3 72 079,2 71 620,3 76 150,0 59 740,5 -12 222,8Liberecký 4 307,0 3 749,2 3 470,0 2 994,4 3 052,5 -1 254,5Královéhradecký 9 472,1 8 158,1 8 172,2 7 781,9 7 269,8 -2 202,3Pardubický 16 859,7 15 685,3 14 021,9 14 218,7 12 960,0 -3 899,7Vysočina 4 205,9 3 483,5 2 963,1 2 707,8 2 771,8 -1 434,1Jihomoravský 4 655,1 4 430,1 4 243,6 4 267,5 4 207,5 -447,6Olomoucký 7 493,6 7 225,2 5 954,1 5 118,9 4 354,2 -3 139,4Zlínský 9 114,4 7 381,8 7 001,5 6 529,7 5 473,4 -3 641,0Moravskoslezský 29 144,7 29 581,0 29 623,4 30 381,8 23 101,8 -6 042,9ČR spolu 227 922,7 219 013,8 210 830,3 216 545,4 177 016,8 -50 905,9114

Tab. č. 93: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov ČR v %Kraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 1,3 1,2 1,1 0,7 1,0 -0,3Středočeský 11,5 11,5 11,1 10,8 13,0 1,5Jihočeský 5,3 5,1 4,8 4,6 5,7 0,4Plzeňský 5,3 5,4 5,2 4,8 5,3 -0,1Karlovarský 7,6 7,5 8,0 9,7 5,6 -2,0Ústecký 31,6 32,9 34,0 35,2 33,7 2,2Liberecký 1,9 1,7 1,6 1,4 1,7 -0,2Královéhradecký 4,2 3,7 3,9 3,6 4,1 0,0Pardubický 7,4 7,2 6,7 6,6 7,3 -0,1Vysočina 1,8 1,6 1,4 1,3 1,6 -0,3Jihomoravský 2,0 2,0 2,0 2,0 2,4 0,3Olomoucký 3,3 3,3 2,8 2,4 2,5 -0,8Zlínský 4,0 3,4 3,3 3,0 3,1 -0,9Moravskoslezský 12,8 13,5 14,1 14,0 13,1 0,3ČR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 0,0Tab. č. 94: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov SR v t/km 2 /rokKraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 6,1 5,3 4,6 3,0 3,6 -2,6Středočeský 2,4 2,3 2,1 2,1 2,1 -0,3Jihočeský 1,2 1,1 1,0 1,0 1,0 -0,2Plzeňský 1,6 1,6 1,5 1,4 1,2 -0,4Karlovarský 5,2 5,0 5,1 6,4 3,0 -2,2Ústecký 13,5 13,5 13,4 14,3 11,2 -2,3Liberecký 1,4 1,2 1,1 0,9 1,0 -0,4Královéhradecký 2,0 1,7 1,7 1,6 1,5 -0,5Pardubický 3,7 3,5 3,1 3,1 2,9 -0,9Vysočina 0,6 0,5 0,4 0,4 0,4 -0,2Jihomoravský 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 -0,1Olomoucký 1,4 1,4 1,1 1,0 0,8 -0,6Zlínský 2,3 1,9 1,8 1,6 1,4 -0,9Moravskoslezský 5,4 5,5 5,5 5,6 4,3 -1,1ČR spolu 2,9 2,8 2,7 2,7 2,2 -0,6115

Nelichotivá situácia je aj u oxidov dusíka. Necelých 29 tis. ton tejto chemickej zlúčeninyvyprodukovaných v Moravskosliezskom kraji v r. 2008 mu zabezpečilo tretiu priečku medzi krajmiv Českej republike. To platí i pri prepočte tohto množstva na km 2 (5,3t/km 2 ). Prvenstvo patríÚsteckému kraju, na druhom mieste sa umiestnil Středočeský kraj. Podiel Moravskosliezskeho krajana celorepublikovej produkcii oxidov dusíka činí 10,9 %. Tempom poklesu ich produkcie v sledovanomobdobí 2004 – 2008 sa zaradil na druhé miesto za Ústecký kraj.Tab. č. 95: Produkcia oxidov dusíka podľa krajov ČR v t/rokKraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 19 346,3 20 520,4 9 521,0 8 963,6 8 603,6 -10 742,7Středočeský 40 091,8 39 164,5 40 494,2 42 376,6 39 915,3 -176,5Jihočeský 18 521,0 10 848,3 13 840,7 14 155,2 13 854,2 -4 666,8Plzeňský 16 481,7 15 064,7 14 737,6 14 270,9 13 599,1 -2 882,6Karlovarský 12 795,9 9 846,9 12 013,4 12 283,1 11 803,5 -992,4Ústecký 76 788,6 68 029,2 70 385,9 69 896,9 63 538,4 -13 250,2Liberecký 8 169,4 5 087,0 5 137,3 5 139,5 4 884,8 -3 284,6Královéhradecký 12 479,2 7 731,4 9 546,4 9 417,8 9 065,3 -3 413,9Pardubický 21 579,6 16 104,0 18 488,8 20 571,3 17 790,1 -3 789,5Vysočina 12 900,1 13 699,0 14 394,5 14 356,6 13 609,3 709,2Jihomoravský 21 352,6 18 843,5 19 093,0 19 190,2 19 181,8 -2 170,8Olomoucký 15 382,6 10 959,5 12 098,0 11 863,2 11 667,3 -3 715,3Zlínský 11 839,8 7 877,1 8 339,9 8 357,2 8 284,3 -3 555,5Moravskoslezský 38 399,8 33 614,7 32 029,4 32 350,7 28 960,1 -9 439,7ČR spolu 326 128,4 277 390,2 280 120,1 283 192,9 264 757,1 -61 371,3116

Tab. č. 96: Produkcia oxidov dusíka podľa krajov ČR v %Kraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 5,9 7,4 3,4 3,2 3,2 -2,7Středočeský 12,3 14,1 14,5 15,0 15,1 2,8Jihočeský 5,7 3,9 4,9 5,0 5,2 -0,4Plzeňský 5,1 5,4 5,3 5,0 5,1 0,1Karlovarský 3,9 3,5 4,3 4,3 4,5 0,5Ústecký 23,5 24,5 25,1 24,7 24,0 0,5Liberecký 2,5 1,8 1,8 1,8 1,8 -0,7Královéhradecký 3,8 2,8 3,4 3,3 3,4 -0,4Pardubický 6,6 5,8 6,6 7,3 6,7 0,1Vysočina 4,0 4,9 5,1 5,1 5,1 1,2Jihomoravský 6,5 6,8 6,8 6,8 7,2 0,7Olomoucký 4,7 4,0 4,3 4,2 4,4 -0,3Zlínský 3,6 2,8 3,0 3,0 3,1 -0,5Moravskoslezský 11,8 12,1 11,4 11,4 10,9 -0,8ČR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 0,0Tab. č. 97: Produkcia oxidov dusíka podľa krajov SR v t/km 2 /rokKraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 39,0 41,4 19,2 18,1 17,3 -21,6Středočeský 3,6 3,6 3,7 3,8 3,6 -0,0Jihočeský 1,8 1,1 1,4 1,4 1,4 -0,5Plzeňský 2,2 2,0 1,9 1,9 1,8 -0,4Karlovarský 3,9 3,0 3,6 3,7 3,6 -0,3Ústecký 14,4 12,8 13,2 13,1 11,9 -2,5Liberecký 2,6 1,6 1,6 1,6 1,5 -1,0Královéhradecký 2,6 1,6 2,0 2,0 1,9 -0,7Pardubický 4,8 3,6 4,1 4,6 3,9 -0,8Vysočina 1,9 2,0 2,1 2,1 2,0 0,1Jihomoravský 3,0 2,6 2,7 2,7 2,7 -0,3Olomoucký 2,9 2,1 2,3 2,3 2,2 -0,7Zlínský 3,0 2,0 2,1 2,1 2,1 -0,9Moravskoslezský 7,1 6,2 5,9 6,0 5,3 -1,7ČR spolu 4,1 3,5 3,6 3,6 3,4 -0,8117

V Moravskosliezskom kraji sa vyprodukuje najviac ton oxidu uhoľnatého zo všetkých krajov v Českejrepublike. Kraj si tak zabezpečil nelichotivé prvenstvo s celkovo 31,35 podielom na celorepublikovejprodukcii tejto chemickej zlúčeniny. S 25,7 t na km 2 sa Moravskosliezsky kraj síce radí “až” na druhúpriečku v republike za Hlavným mestom Praha, ale v poklese tvorby oxidu uhoľnatého v sledovanomobdobí 2004 – 2008 za ňou výrazne zaostáva. Ostatné kraje zďaleka nedosahujú tak vysoké hodnoty.Tab. č. 98: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov ČR v t/rokKraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 33 702,9 37 863,1 22 405,8 21 816,5 19 666,9 -14 036,0Středočeský 65 029,5 67 757,1 64 715,2 63 472,2 60 186,1 -4 843,4Jihočeský 35 311,0 22 583,8 27 652,4 28 649,1 26 635,8 -8 675,2Plzeňský 30 351,7 28 470,2 24 966,7 24 761,2 23 798,5 -6 553,2Karlovarský 11 618,7 9 008,5 10 097,7 10 546,3 10 039,2 -1 579,5Ústecký 37 151,3 26 841,2 27 700,0 29 146,9 26 201,8 -10 949,5Liberecký 18 890,7 12 845,0 12 653,9 12 413,8 12 044,2 -6 846,5Královéhradecký 27 655,3 20 358,9 20 131,5 19 612,1 18 342,1 -9 313,2Pardubický 25 237,1 18 472,8 18 487,0 18 071,6 17 579,4 -7 657,7Vysočina 25 563,2 28 163,1 26 131,1 26 168,2 24 673,7 -889,5Jihomoravský 37 673,9 35 936,6 34 432,8 35 189,2 33 357,1 -4 316,8Olomoucký 27 111,7 21 506,1 20 951,4 20 773,5 19 269,2 -7 842,5Zlínský 18 834,4 14 553,0 15 000,4 14 658,9 13 516,1 -5 318,3Moravskoslezský 176 437,8 152 846,7 155 953,7 183 014,1 139 409,8 -37 028,0ČR spolu 570 569,2 497 206,1 481 279,7 508 293,7 444 719,9 -125 849,3Tab. č. 99: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov ČR v %Kraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 5,9 7,6 4,7 4,3 4,4 -1,5Středočeský 11,4 13,6 13,4 12,5 13,5 2,1Jihočeský 6,2 4,5 5,7 5,6 6,0 -0,2Plzeňský 5,3 5,7 5,2 4,9 5,4 0,0Karlovarský 2,0 1,8 2,1 2,1 2,3 0,2Ústecký 6,5 5,4 5,8 5,7 5,9 -0,6Liberecký 3,3 2,6 2,6 2,4 2,7 -0,6Královéhradecký 4,8 4,1 4,2 3,9 4,1 -0,7Pardubický 4,4 3,7 3,8 3,6 4,0 -0,5Vysočina 4,5 5,7 5,4 5,1 5,5 1,1Jihomoravský 6,6 7,2 7,2 6,9 7,5 0,9Olomoucký 4,8 4,3 4,4 4,1 4,3 -0,4Zlínský 3,3 2,9 3,1 2,9 3,0 -0,3Moravskoslezský 30,9 30,7 32,4 36,0 31,3 0,4ČR spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 0,0118

Tab. č. 100: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov SR v t/km 2 /rokKraj, ČR 2004 2005 2006 2007 2008Index2004/2008Hl. m. Praha 67,9 76,3 45,2 44,0 39,6 -28,3Středočeský 5,9 6,2 5,9 5,8 5,5 -0,4Jihočeský 3,5 2,2 2,7 2,8 2,6 -0,9Plzeňský 4,0 3,8 3,3 3,3 3,1 -0,9Karlovarský 3,5 2,7 3,0 3,2 3,0 -0,5Ústecký 7,0 5,0 5,2 5,5 4,9 -2,1Liberecký 6,0 4,1 4,0 3,9 3,8 -2,2Královéhradecký 5,8 4,3 4,2 4,1 3,9 -2,0Pardubický 5,6 4,1 4,1 4,0 3,9 -1,7Vysočina 3,8 4,1 3,8 3,9 3,6 -0,1Jihomoravský 5,2 5,0 4,8 4,9 4,6 -0,6Olomoucký 5,1 4,1 4,0 3,9 3,7 -1,5Zlínský 4,8 3,7 3,8 3,7 3,4 -1,3Moravskoslezský 32,5 28,2 28,7 33,7 25,7 -6,8ČR spolu 7,2 6,3 6,1 6,4 5,6 -1,6Situácia v oblasti ochrany ovzdušia je v území Moravskosliezskeho kraja teda vážna a naďalej jepotrebné zamerať zvýšenú pozornosť na všetky účinné formy jeho zlepšovania. Znečistenie ovzdušiamôže na jednej strane negatívne ovplyvniť rozvoj vybraných častí kraja (atraktivita územia prezamestnancov, odchod obyvateľov, pre ktorých patrí stav ŽP a jeho vplyv na zdravie medzi životnépriority, apod.) a súčasne je táto situácia limitujúca pre niektoré z rozvojových aktivít, ktorýchpovolenie ohrozuje to, že by mohli mať (hoci aj neveľký) vplyv na ďalšie zhoršenie situácie (napr.problematika príspevku emisií v zaťažených oblastiach, vplyvy súvisiacej dopravy, apod.). V oblastiochrany ovzdušia je osveta zameraná najmä na najširšiu laickú verejnosť. Moravskosliezsky kraj vediekampaň, ktorá má za cieľ vysvetliť ľuďom aké riziká nesie spaľovanie odpadkov a nekvalitného palivav domácich kotloch a dáva návod, ako správne kúriť s čo najmenším množstvo produkovanýchškodlivín.Vodné hospodárstvoV oblasti vodohospodárskych služieb je situácia v Českej republike porovnateľná s úrovňou vovyspelých európskych krajinách. V Moravskosliezskom kraji je takmer 98 % obyvateľov zásobovanýchvodou z verejných vodovodov a vyše 80 % obyvateľov býva v domoch pripojených na verejnúkanalizáciu. Najmä v posledných rokoch došlo k výraznému zvýšeniu počtu obyvateľov napojených nakanalizáciu. Tým došlo aj k zvýšeniu podielu čistených odpadových vôd. Mimo vyššieho percentaobyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu je tento nárast daný výstavbou nových kanalizačnýchsietí a nových čistiarní odpadových vôd. V neposlednom rade sa nesmie zabudnúť ani nazrealizovanú intenzifikáciu existujúcich čistiarní odpadových vôd. Všetky tieto opatrenia prebiehajú vsúvislosti s potrebou splnenia zákonných požiadaviek v oblasti odvádzania a čistenia odpadovýchvôd, najmä v línii Smernice 91/271/ES, o čistení komunálnych odpadových vôd, a to najmä vaglomeráciách s počtom nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov. Napriek tomu záväzky štátu v tejtooblasti vyplývajúce zo vstupných dohôd vzťahu k 31. decembru 2010 nie sú splnené, mnohé projektysú v rôznych fázach realizácie a ďalšie sú pripravené na začatie. Za uplynulých niekoľko rokov bolo ajv Moravskosliezskom kraji do rozvoja a obnovy vodohospodárskej infraštruktúry investovaných mnoho119

miliárd korún, a to ako z európskych, tak aj z národných zdrojov a realizovali sa desiatky projektov. Vkraji je 67 aglomerácií s počtom nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov, požiadavky smernice plnespĺňa 27 z nich, v 40 aglomeráciách sú projekty v rôznych fázach prípravy a realizácie, mnohé z nichsú dokončované alebo budú dokončené v najbližšej budúcnosti. Moravskosliezsky kraj tradičnepodporuje výstavbu a obnovu vodohospodárskej infraštruktúry, najmä pomáha malým obciam (spočtom obyvateľov do 2 000) s plnením povinností vyplývajúcich z platnej európskej a národnejlegislatívy v oblasti zásobovania obyvateľov pitnou vodou a čistenia odpadových vôd.Tab. č. 101: Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizačnú sieť v % podľa krajov ČRKraj, ČR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Hl. m. Praha 99,2 99,0 99,7 99,0 99,0 -0,2Středočeský 63,6 66,0 66,8 67,3 66,5 2,9Jihočeský 84,1 83,6 85,0 85,2 85,8 1,7Plzeňský 77,6 78,1 77,6 76,8 78,0 0,4Karlovarský 91,5 91,6 92,8 90,4 91,1 -0,4Ústecký 81,0 81,9 82,5 81,5 81,4 0,4Liberecký 68,5 68,8 68,9 68,2 67,9 -0,6Královéhradecký 74,3 73,1 73,0 73,1 73,0 -1,3Pardubický 68,2 68,7 69,6 69,7 70,2 2,0Vysočina 83,6 85,2 83,2 83,8 84,5 0,9Jihomoravský 83,1 84,1 86,5 87,2 87,9 4,8Olomoucký 73,6 74,3 75,0 76,5 77,4 3,8Zlínský 80,0 81,4 83,5 85,0 85,4 5,4Moravskoslezský 75,8 77,9 79,1 81,0 80,8 5,0ČR spolu 79,1 80,0 80,8 81,1 81,3 2,2Tab. č. 102: Podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov v % podľa krajov ČRKraj, ČR 2005 2006 2007 2008 2009Index2005/2009Hl. m. Praha 99,5 99,2 99,7 100,0 100,0 0,5Středočeský 82,0 82,8 82,5 83,1 83,5 1,5Jihočeský 90,5 91,2 91,0 92,2 92,3 1,8Plzeňský 81,2 82,4 82,1 83,4 81,4 0,2Karlovarský 98,1 98,4 98,4 97,5 98,1 0,0Ústecký 95,8 95,9 95,6 94,8 94,6 -1,2Liberecký 88,3 88,6 88,5 88,3 88,5 0,2Královéhradecký 90,9 91,2 91,2 91,3 91,6 0,7Pardubický 96,3 95,8 95,8 95,5 95,9 -0,4Vysočina 90,2 93,2 93,0 92,8 93,7 3,5Jihomoravský 93,6 94,8 94,6 96,1 95,6 2,0Olomoucký 87,0 87,9 87,9 88,4 89,4 2,4Zlínský 88,2 89,7 89,8 90,0 91,1 2,9Moravskoslezský 96,3 97,5 97,3 97,8 97,9 1,6ČR spolu 91,6 92,4 92,3 92,7 92,8 1,2120

Protipovodňová ochrana je v Moravskosliezskom kraji koncepčne riešená v súlade s Plánom hlavnýchpovodí a plánmi oblastí povodia Odry a povodia Moravy. Medzi hlavné ciele v oblasti povodňovejochrany patria preventívne opatrenia, a to tak legislatívne, medzi ktoré patrí najmä stanovovaniezáplavových území, tak aj príprava a realizácia protipovodňových opatrení, stavieb na ochranu predpovodňami i prírode blízkych netechnických riešení. Dôležitým prvkom v krízových situáciách jevčasná informovanosť a koordinácia činností, medzi ktoré patrila aj nedávna realizácia unikátnehospoločného projektu Moravskosliezskeho kraja, štatutárneho mesta Ostravy, Generálneho riaditeľstvaHasičského záchranného zboru Českej republiky a Ministerstva vnútra a následne sa začalaprevádzka Integrovaného bezpečnostného centra Moravskosliezskeho kraja, ktoré spája a riadičinnosť všetkých základných zložiek Integrovaného záchranného systému, jednotiek požiarnejochrany, polície a záchrannej zdravotnej služby. Dátové prepojenie centra s vodohospodárskymdispečingom štátneho podniku Povodie Odry a Českým hydrometeorologickým ústavom umožňujeokamžité zdieľanie rovnakých informácií a operatívnosť riadenia nevyhnutných opatrení na záchranuosôb a majetku pri povodni. Informačný systém v oblasti povodňovej ochrany je zaistený z centrálnejúrovne, a to na portáli www.povis.cz, zriadenom Ministerstvom životného prostredia, s informáciamipre povodňové orgány a ostatných účastníkov ochrany pred povodňami i pre verejnosť. Rozširovaniea doplňovanie o podrobnejšie informácie o území, prostriedkoch povodňovej ochrany, ohrozenýchobjektoch, javoch na tokoch apod. až na úroveň obcí je jednou z oblastí podpory v rámci Operačnéhoprogramu Životné prostredie.Alternatívne zdrojeMoravskosliezsky kraj patrí k regiónom s vysokým potenciálom pre využívanie alternatívnych zdrojovenergie, napriek tomu by sa mal klásť veľký dôraz na inovácie technológií využívania energií azmiernenie ich vplyvu na životné prostredie. Z alternatívnych zdrojov možno na území celého krajavyužívať energie biomasy a geotermálnej energie. Prípadná aplikácia využitia slnečnej energie jeúčelná predovšetkým pre individuálne bývanie v rodinných a bytových domoch. Potenciál využitiavodnej a veternej energie je nízky a do budúcna skôr okrajový.3.5.3 Potenciál vzájomnej spolupráceProblematika ochrany životného prostredia je témou, ktorú nemožno ignorovať ani v oblasticezhraničnej spolupráce. Naopak výmena skúseností, prípadne realizácia spoločných riešení namonitoring stavu jednotlivých zložiek životného prostredia, či ich zlepšenie, je vysoko žiaduca, keďžeznečisťovanie životného prostredia nerešpektuje štátne hranice a často má nežiaduci cezhraničnýdopad. V neposlednom rade je trvalo udržateľný rozvoj nosnou témou stratégie Európa 2020 a možnoočakávať, že aj nastavenie zdrojov na realizáciu kohéznej politiky po r. 2013 bude zásadne reflektovaťna požiadavku investovať do takých investícií, ktoré zlepšujú kvalitu životného prostredia, zvyšujúenergetickú sebestačnosť Európy a znižujú jej energetickú náročnosť.V prípade riešeného územia je vo veľkej miere nežiaducim cezhraničným dopadom zlá kvalitaovzdušia, súvisiaca so sústredením ťažkého priemyslu v česko – poľskom prihraničnom územíSliezska.Tak ŽSK ako MSK patria medzi lídrov v znečistení ovzdušia v porovnaní s ostatnými časťami ČRa SR. Hľadanie a realizácia spoločných riešení na monitoring stavu ovzdušia resp. na znižovanieemisií u statických ako aj mobilných zdrojov znečistenia ovzdušia sú vysoko žiaduce. Medzi najväčšiezdroje znečisťovania ovzdušia v krajoch patrí tiež doprava, domácnosti (vykurovanie v domoch,obytných celkoch) a veľké podniky (technológie). V nadväznosti na odpadové hospodárstvo jepotrebné taktiež zaoberať sa vplyvom spaľovania odpadu na kvalitu ovzdušiaHoci územia ŽSK a MSK nie sú odvodňované tými istými riečnymi systémami a priame zamorenie vôdjedného kraja ich znečistením v druhom kraji nehrozí, spolupráca pri realizácii opatrení na ochranupovrchových i podzemných vôd, ako aj výmena skúseností pri zefektívňovaní ich využívania, môže121

mať pozitívny dopad na oboch stranách hranice. Sem patrí tiež výmena skúseností, resp. spoluprácapri odstraňovaní priesakov zo zastaraných kanalizačných systémov do podzemných vôd alebo naopakpriesakov povrchovej vody do týchto systémov, čo má vo finále negatívny dopad na existujúcesystémy čistenia odpadových vôd. Výmena skúseností v oblasti integrovanej ochrany pred povodňamizas povedie k zvýšeniu kvality protipovodňového manažmentu na oboch stranách hranice.Obdobne je tomu i pri problematike odpadového hospodárstva, ktorá sa môže zdať ako individuálnatéma v každom regióne, v skutočnosti však územia riešia rovnaké problémy a sú pre ne aplikovateľnérovnaké riešenia. Spolupráca na vypracovaní rôznych strategických dokumentov zaoberajúcich sanakladaním s odpadmi, ako aj spolupráca pri osvete v odpadovom hospodárstve môžu mať pozitívnyvplyv na prihraničné územia oboch regiónov.Problematika ochrany prírody, krajiny a nachádzania riešení trvalo udržateľného rozvoja cestovnéhoruchu, t.j. foriem cestovného ruchu, ktoré nie sú likvidačné pre v území sa nachádzajúce ekosystémy,je tiež témou, ktorú majú oba regióny spoločnú a už sa medzi subjektmi z nich zrealizovalo viaceroúspešných spoločných aktivít. Keďže podiel zahraničných návštevníkov v regióne návštevníkmiz druhého regiónu, a to vrátane turistickej verejnosti, je významný na oboch stranách, ide o témuvyžadujúcu si hľadanie spoločných riešení. Mimo toho je účinné nastaviť mechanizmy spoluprácezložiek krízového riadenia pri živelných pohromách vrátane lesných požiarov. Tiež sa ako žiaduca javíspolupráca na úseku ochrany životného prostredia v hľadaní vhodných nástrojov proti premnoženiuškodcov. Osobitne aktuálnou témou je napr. likvidácia smrekových lesov lykožrútom smrekovým. Naopačnej strane sa javí ako potrebné spolupracovať tiež pri ochrane ohrozených živočíšnycha rastlinných druhov, keďže kriminalita v tejto oblasti (napr. vykrádanie hniezd orla skalného) už tiežnadobudla cezhraničný rozmer.Podpora subjektov výskumu a vývoja pri hľadaní inovácií zabezpečujúcich vyššiu kvalitu životnéhoprostredia alebo vyšší stupeň jej ochrany nie je dostatočná. Na oboch stranách hranice existujúvýskumno – vývojové kapacity a ich cezhraničná spolupráca pri hľadaní inovatívnych trvaloudržateľných riešení by mala pozitívny dopad pre celé územie.Vyvstávajú aj nové témy riešenia životného prostredia akými sú hluk, znečisťovanie vizuálnoureklamou, či hľadanie cieľovej hodnoty krajiny. I tieto témy sú pre oba regióny spoločné a existujepriestor pre nachádzanie cezhraničných riešení. U spolupráce v oblasti ochrany voľnej krajiny idenajmä o ochranu a zachovanie jedinečných (identických) krajinných a prírodných prvkovprostredníctvom identifikácie charakteristického vzhľadu krajiny, jej súčasných hodnôt a regionálneho /subregionálneho špecifického krajinného rázu, podporu poznania, zachovania a rozvoja špecifickýchznakov regiónov / subregiónov ako zdroja hrdosti miestnych ľudí na región, v ktorom žijú aposilňovanie miestnej a regionálnej identity, zvyšovanie atraktivity regiónov / subregiónov za účelompodpory konkurencieschopnosti regiónov a to najmä v oblasti primárnej výroby (poľnohospodárstvoa lesohospodárstvo a následne spracovanie ich produktov na mieste) a služieb (vrátane cestovnéhoruchu).Tak ŽSK, ako aj MSK majú vhodné podmienky na zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energiena celkovej tvorbe energie, hoci závislosť na jadrovej energii a fosílnych palivách v najbližšejbudúcnosti nepominie. Ako vhodné alternatívne zdroje v oboch územiach boli identifikované biomasaa geotermálna energia, naopak riešené územie nie je práve najvhodnejšie pre realizáciu investícií doslnečnej a do veternej energie. Vodná energia je významným alternatívnym zdrojom na území ŽSK,na strane MSK ale zásadnejší význam nemá.Mimo riešenia alternatívnych zdrojov energie je veľmi významným aspektom zvyšovania kvalityživotného prostredia tiež hľadanie riešení na zvyšovanie energetickej efektívnosti, resp. znižovanieenergetickej náročnosti jednotlivých zložiek výroby, obchodu, služieb i ostatných foriem života. Tupatria nielen riešenia na znižovanie úniku tepla z budov a rôznych prevádzok, ale aj nazefektívňovanie využívania pitnej vody, recyklácia odpadu, a pod. V tomto zmysle sa vytvára priestorna realizáciu spoločných informačných kampaní, vzdelávacích aktivít a šírenia informácií súvisiacichs efektívnym nakladaním s energiami vôbec.122

V súčasnosti sa na oboch stranách prihraničného územia realizuje niekoľko významných investícií dojednotlivých oblastí životného prostredia s podporou fondov EÚ v rámci jej kohéznej politikyv programovacom období 2007 – 2013.Realizácia projektov v rámci programov cezhraničnej spolupráce na česko – slovenskom prihraničnomúzemí taktiež už v minulosti reflektovala na problematiku skvalitňovania životného prostredia a deje satomu tak i dnes. Z projektov s priamym dopadom na územie ŽSK a MSK možno spomenúť:Interreg IIIA- Možnosti lokálního vytápění a výroby elektřiny z biomasy- S energiou efektívne- Manažment a ochrana medveďa hnedého- Využitie alternatívneho zdroja energie v rámci špecifických podmienok obce LomnáOP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013- Podpora lokálního vytápění biomasou- Transfer nejlepších technologií v oblasti energetických zdrojů- Návrat orla skalního do ČR- Spoj sa s prírodou - projekt globálneho rozvojového vzdelávania mládeže na slovenskočeskompohraničí- Zachovanie ŽP a predchádzanie rizikám v prihraničnom regióne Beskýd a Javorníkov- Vytvorenie spoločnej platformy na výmenu informácii a koordináciu spoločných zásahov počasmimoriadnych udalostí hasičských záchranných zborov ČR a SR123

4. NÁVRH BUDÚCEJ SPOLUPRÁCE MEDZI ŽSK A MSKCezhraničná spolupráca Žilinského samosprávneho kraja a Moravskoslezského kraja bude zameranána aktivity, ktorých spoločným vrcholovým cieľom bude:Vrcholový cieľ:Vzájomnou medziregionálnou spoluprácou zabezpečiť podmienky pre sociálno –ekonomický rozvoj prihraničného územia ťažiaci z jeho daností a reflektujúci najeho potreby.Napĺňanie vrcholového cieľa bude zabezpečené prostredníctvom aktivít spolupráce vedúcichk napĺňaniu štyroch strategických cieľov:Strategické ciele:1. Skvalitnenie dopravnej siete v prihraničnom území v zmyslezabezpečenia primeranej dostupnosti, zvýšenia bezpečnosti a dopadovna životné prostredie2. Rozvoj cezhraničnej spolupráce pri tvorbe prostredia priaznivého prezamestnanosť, podnikanie a inovácie3. Využitie historických a prírodných daností územia pre rozvoj ekonomikycestovného ruchu4. Zvýšenie kvality životného prostredia v území a využitie jeho potenciálupre rozvoj alternatívnej energie124

4.1 Návrh budúcej spolupráce v oblasti dopravy a infraštruktúryStrategický cieľ 1Skvalitnenie dopravnej siete v prihraničnom území v zmysle zabezpečenia primeranejdostupnosti, zvýšenia bezpečnosti a dopadov na životné prostredieVýchodisková situácia:Vysoká dopravná zaťaženosť existujúcich cestných spojení v Žilinskom kraji a Moravskoslezskomkraji, zvýšená nehodovosť, ako aj negatívny dopad na životné prostredie vo forme zvýšeného hluku,emisií z mobilných zdrojov znečistenia a pod. sú všetko prejavy nedostatočného pokrytia tohtoprihraničného územia cestnou dopravnou infraštruktúrou a tiež nedostatočnej kvality tej existujúcej. Tomá negatívny dopad na požadovanú prepojenosť a dostupnosť území na oboch stranách hranice.V prepočte na obyvateľa týmto regiónom prináleží v oboch štátoch druhý najnižší počet kilometrovcestnej infraštruktúry. Pritom v objeme cestnej verejnej osobnej prepravy oba kraje vykazujúnadpriemerné hodnoty vo svojich štátoch. Dopravnú zaťaženosť jestvujúcej cestnej siete tiež zvyšujerapídne narastajúca preprava medzi obomi regiónmi, pričom ich hraničné priechody Svrčinovec -Mosty u Jablunkova a Makov - Bílá – Bumbálka intenzitou využívania osobnou i nákladnou dopravoua tiež rýchlosťou jej narastania patria k najvýznamnejším hraničným priechodom na celej česko –slovenskej hranici a tiež k najvyťaženejším hraničným priechodom oboch štátov. Táto situácia súvisís širšími ekonomickými súvislosťami po integrácii SR a ČR do EÚ a s narastajúcim významom severo– južného európskeho dopravného koridoru vedúceho obomi krajmi, na ktorú nedostatočne rýchloreaguje výstavba nadradenej dopravnej infraštruktúry. Vysoká dopravná zaťaženosť cestnej sieteoboch regiónov má prirodzene negatívne prejavy v nehodovosti, kde sa v prepočte na obyvateľai v absolútnych číslach oba kraje zaraďujú medzi lídrov vo svojich štátoch vrátane smrteľnýchdopravných nehôd.UkozovateľŽilinský krajRokaktuálnostiúdajovMoravskoslezskýkrajRokaktuálnostiúdajovDĺžka ciest (I,II,III) 1 954,21 2010 3 377,6 2010Hustota ciest (I,II,III)na 100 km 2 28,7 2010 62,24 2010Dĺžka ciest v prepočtena 10 tis. ob.Dĺžka diaľnica rýchlostných ciest28,02 2010 27,9 201077,48 2010 85,5 2010Hustota diaľnica rýchlostných ciest na1,14 2010 1,58 2010100 km 2Dĺžka diaľnic a rých.ciest na 10 tis. ob.Usmrtení pridopravných nehodách1,11 2010 0,69 201057 2010 76 2010Cestná doprava má v rámci sektoru dopravy dominantný podiel na tvorbe CO 2 a tuhých emisií av oboch regiónoch prispieva svojou mierou k skutočnosti, že z pohľadu výskytu týchto látok v ovzdušípatria k najznečistenejším regiónom vo svojich štátoch. Členitý charakter tohto prihraničného územiaspôsobený Karpatským horským systémom sa v cestnej infraštruktúre prejavuje vo zvýšenom počtestavebných objektov vrátane mostných objektov. Investičný dlh do cestnej infraštruktúry sa osobitneprejavil i u stavu týchto prvkov, ktoré často spomaľujú priepustnosť cestného úseku, na ktorom sa125

nachádzajú, a tak tiež prispievajú k zvyšovaniu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia.V neposlednom rade prispievajú k zvýšenému riziku nehodovosti, keďže mnohé z nich zvyšujú rizikokolízie rôznych účastníkov cestnej premávky. Naopak, nie v dostatočnej miere sú využívanéalternatívne formy dopravy ako je železničná doprava, cyklistická doprava a i. V regióne neexistujesieť nabíjacích staníc na elektromobily s výnimkou jednej stanice. Sieť cyklotrás je riedka, vedúspravidla v telese cesty pre motorové vozidlá a riešenie existujúcich križovatiek ich neberie do úvahy.Ako alternatíva pre dostupnosť do ekonomických centier regiónu sú v súčasnom stave nevyhovujúce.Hoci železničná sieť svojou hustotou a intenzitou osobnej dopravy umožňuje dostupnosť doekonomických centier, jej väčšiemu podielu pri zabezpečení tejto úlohy bráni skutočnosť, že sieťželezničných staníc v regióne nie je dostatočne vybavená parkovacími plochami, ako aj skutočnosť,že vo vzťahu k autobusovej doprave sa z dôvodu nedostatočného zladenia spojov neprejavila v plnejmiere možná synergia verejnej dopravy zabezpečovanej týmito jej vzájomne sa dopĺňajúcimi formami.Merné ukazovatele:IndikátorMerná jednotkaVýchodzia hodnota(2010)Cieľová hodnota(2020)Zníženie emisií CO 2 % 0 20Dopravné nehodys následkom smrtiPočet/rok 133 93126

4.1.1 SWOT analýzaSilné stránky- centrá oboch regiónov sú pripojené navnútroštátnu diaľničnú sieť- je postupne realizovaná výstavbadiaľničného prepojenia centier obochregiónov- existujúce kapacity železničnej dopravypre prepravu osôb i nákladu- pozitívna skúsenosť samosprávs implementáciou projektov rekonštrukcieexistujúcich dopravných prepojenív prihraničnom území- zrealizované projekty rozvoja železničneja cestnej infraštruktúry s podporou EÚ- existencia IDSPríležitosti- vedenie trasy VI. európskehodopravného koridoru, spojujúceho severa juh Európy územím oboch regiónov- nevyčerpané alokácie z fondov EÚ narozvoj dopravnej infraštruktúry- pozitívny dopad priamych zahraničnýchinvestícií na rozvoj a skvalitňovaniedopravného prepojenia regiónov- zachovanie kohéznej politiky EÚ i preprogramovacie obdobie po r. 2013- existencia zámeru vybudovania vodnéhoprepojenia Dunaja a Odryprostredníctvom Vážskej cesty- prepojenie IDS medzi oboma krajmiSlabé stránky- nízka intenzita spoločného strategickéhopostupu pri rozvoji trasy VI. európskehodopravného koridoru- nedostatočné pokrytie území riešenýchregiónov diaľničnou a rýchlostnouinfraštruktúrou- trasovanie zaťažených cestných spojenízástavbou miest a obcí s negatívnymdopadom na kvalitu životného prostrediav dotknutých územiach- nedostatočná naviazanosť spojovv prihraničných oblastiach- chýbajúce dopravné prepojenie letískdiaľničnou a železničnou infraštruktúrou- vysoká nehodovosť vrátane dopravnýchnehôd s následkom smrtiOhrozenia- znižujúca sa priepustnosť jestvujúcejcestnej siete prejavujúca sa aj v zvýšenejnehodovosti- nedoriešené financovanie regionálnejželezničnej osobnej dopravy- nedostatočné reagovanie na potrebuzvýšenia prepravných kapacít regionálnejcestnej siete vplyvom majetkovoa výrobným programom prepojenýchpriamych zahraničných investícií- zvýšená nákladovosť realizáciedopravných prepojení oboch regiónovspôsobená horskými masívmi- nezabezpečenie zvýšených zdrojov naopravy a údržbu cestnej infraštruktúryz dôvodu členitej morfológie územia4.1.2 Opatrenia a indikatívne aktivityOpatrenie 1.1: Zvýšenie priepustnosti cestnej siete a bezpečnosti účastníkov cestnejpremávkyIndikatívne aktivity:- zavádzanie povrchov s lepšími brzdnými vlastnosťami- rozširovanie vozoviek v kritických úsekoch- budovanie chodníkov pri cestách v úsekoch so zvýšenou dopravnou nehodovosťou- rozvoj opatrení na podporu bezpečnosti chodcov v centrách osídlenia- odstraňovanie statických prekážok a iných kolíznych bodov v trasách ciest- realizácia obchvatov zastavaných území127

- zavádzanie inteligentného dopravného značenia a dopravných prvkov- rekonštrukcia križovatiek v zmysle zvýšenia bezpečnosti- rekonštrukcia mostov, železničných prejazdov a iných dopravných prvkov v zmysle zvýšeniaprejazdnosti a zníženia rizika kolízie rôznych účastníkov cestnej premávky- využívanie najmodernejších technológií na monitoring a diagnostiku stavu vozoviek- obstaranie techniky na zlepšenie údržby ciest- presadzovanie dobudovania nadradenej dopravnej infraštruktúry s dôrazom na prvkyzaradené do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T)- posilnenie regionálnej mobility prostredníctvom prepojenia sekundárnych a terciárnych uzlov sinfraštruktúrou TEN-TSpoločné merné ukazovatele cieľa Európska územná spolupráca sledované u Opatrenia 1.1:Indikátor Merná jednotka PopisCestykmkmCelková dĺžka novo vybudovaných ciestz toho: TEN-TCelková dĺžka rekonštruovaných alebozrenovovaných ciestZ toho: TEN-TMestský rozvoj metre štvorcové (m 2 )Nové otvorené priestranstvá v mestskýchoblastiachDoplňujúce merné ukazovatele pre Opatrenie 1.1:Indikátor Merná jednotka PopisOdstránenie bodovýchzávadpočetOdstránenie bodových závad obmedzujúcichdopravnú priepustnosťVybudované obchvaty km Vybudované obchvaty zastavaných územíOpatrenia na zvýšeniebezpečnostiUplatnenie novýchtechnológiípočetkmpočetZrealizované opatrenia na zvýšeniebezpečnosti účastníkov cestnej premávkyCesty, na ktorých sú využívané novétechnológie na monitoring, diagnostiku aúdržbu vozoviekPočet nových technológií na monitoringa diagnostiku vozoviekŠpecializovaná technikaŠtúdie, stratégie, akčnéplánypočetpočetPočet novej techniky na zabezpečenie údržbya opráv regionálnych ciestPočet štúdií, stratégií a akčných plánovzameraných na dobudovanie nadradenejdopravnej infraštruktúry128

Opatrenie 1.2: Podpora nízkouhlíkových foriem dopravy a zvýšenia efektivity verejnej osobnejdopravyIndikatívne aktivity:- tvorba a aktualizácia plánov dopravnej obslužnosti území v zmysle zosúladenia grafikonov akapacít rôznych foriem prepravy osôb- tvorba štúdií, stratégií a akčných plánov na zavádzanie nízkouhlíkových foriem dopravy- využívanie moderných technológií na optimalizáciu obslužnosti územia- modernizácia prostriedkov verejnej prepravy osôb v zmysle zvyšovania ich ekologickosti,komfortu, efektivity a atraktivity pre cestujúcich, vrátane cestujúcich s rôznymi formamizdravotného postihnutia- realizácia kampaní na podporu alternatívnych foriem dopravy- budovanie cyklistických prepojení predmestí, menších miest a obcí v širšom okolí centras centrom vo forme spevnených cyklistických ciest oddelených od vozoviek ciest pre motorovévozidlá, príp. v rámci rozšíreného profilu týchto ciest vrátane vlastného dopravného značeniaa dopravných prvkov zvyšujúcich bezpečnosť cyklistov- podpora budovania infraštruktúry pre dopravu využívajúcu alternatívne zdroje energie (napr.nabíjacie stanice elektromobilov)- budovanie parkovacích kapacít pri autobusových a železničných staniciach využívaných nadochádzanie do mestských oblastí- vývoj ekologicky priaznivých a nízkouhlíkových dopravných systémov a propagácia trvaloudržateľnej mestskej mobility- vývoj komplexného, interoperabilného železničného systému vysokej kvalitySpoločné merné ukazovatele cieľa Európska územná spolupráca sledované u Opatrenia 1.2:Indikátor Merná jednotka PopisŽeleznicaMestská dopravaMestský rozvojkmcesty cestujúcichosobymetre štvorcové (m 2 )Celková dĺžka rekonštruovanej alebozrenovovanej železničnej tratez toho: TEN-TNárast ciest cestujúcich, ktorí využívajúpodporenú službu mestskej dopravyPopulácia žijúca v oblastiach s integrovanýmistratégiami mestského rozvojaNové otvorené priestranstvá v mestskýchoblastiachDoplňujúce merné ukazovatele pre Opatrenie 1.2:Indikátor Merná jednotka PopisPlány dopravnej obslužnostiŠtúdie, stratégie a akčnéplányKampane na podporunízkouhlíkovej dopravyParkovacie miestaNabíjacie staniceelektromobilovVerejná hromadná dopravapočetpočetpočetpočetpočetcesty cestujúcichpočetNové a aktualizované plány dopravnejobslužnostiVytvorené štúdie, stratégie a akčné plányzamerané na nízkouhlíkovú dopravuZrealizované kampane na podporunízkouhlíkovej dopravyNové parkovacie miesta pri autobusovýcha železničných staniciachNové sprevádzkované nabíjacie staniceelektromobilovPočet ciest cestujúcich, ktorí využívajúpodporenú službu verejnej hromadnej dopravyPočet nových technológií vo verejnejhromadnej doprave129

4.2 Návrh budúcej spolupráce v oblasti hospodárskej spolupráceStrategický cieľ 2Rozvoj cezhraničnej spolupráce pri tvorbe prostredia priaznivého pre zamestnanosť,podnikanie a inovácieVýchodisková situácia:Oba regióny prešli v uplynulých dvoch desaťročiach reštrukturalizáciou svojej hospodárskej základneprejavujúcou sa zánikom neefektívnych podnikov sprevádzaných prechodným nárastomnezamestnanosti, zvyšovaním produktivity práce, vytvorením podmienok pre rozvoj podnikania,vytvorením príležitostí pre príchod zahraničných investícií a zintenzívnením prepojení domácehoa zahraničného trhu. Rozvoj podnikania sa osobitne prejavil v Žilinskom kraji, ktorý v pomere k počtuobyvateľov vykazuje vyšší počet podnikov a v počte fyzických osôb prevyšuje v pomere k počtuobyvateľov Moravskoslezký kraj viac ako dvojnásobne, kde existencia zamestnaneckých pomerovostala zachovaná najmä vďaka tradičným veľkým zamestnávateľom v sektore baníctva a hutníctva.Reštrukturalizáciu ekonomiky sprevádzalo tiež zníženie zamestnanosti v sektore pôdohospodárstvaa rybolovu. Naopak v oboch regiónoch v poslednom desaťročí rapídne narástol počet vytvorenýchpracovných miest v stavebníctve a osobitne v službách, ktoré dnes tvoria cez 50 % pracovných miestv oboch regiónoch. Tento vývoj tiež súvisí s reštrukturalizáciou ekonomickej základne oboch regiónova s ich prepojením na celoeurópske hospodárske trendy. Toto zintenzívnenie napojenia nahospodársky priestor Európskej únie a tiež jeho vývojové trendy sa prejavilo najmä pri výraznomnegatívnom vývoji všetkých hlavných ekonomických ukazovateľov na oboch stranách prihraničnéhoúzemia v čase príchodu svetovej hospodárskej krízy na konci prvého desaťročia 21. storočia.Osobitným fenoménom, spoločným pre oba regióny, je vybudovanie kapacít v sektore automobilovéhopriemyslu, za čo je možné poďakovať získaným priamym zahraničným investíciám zaväzujúcim naseba dodávateľské siete pozostávajúce tak z domácich ako aj zahraničných podnikateľskýchsubjektov. Tie druhé, ako tradiční dodávatelia veľkých automobilových koncernov, budujú svojesubdodávateľské kapacity všade tam, kde vznikajú výrobné prevádzky týchto koncernov. Významnýmšpecifikom je v tomto ohľade skutočnosť, že najvýznamnejšie investície v tomto sektore pochádzajúod majetkovo prepojených investorských subjektov, čo vedie k čiastočnému prepojeniu výrobnýchprogramov a zintenzívneniu ich cezhraničnej spolupráce. Napriek tomu, tento prihraničný región stáledisponuje priestorovými kapacitami i kvalifikovanou pracovnou silou pre rozvoj ďalších investícií, či užv sektore priemyslu alebo služieb, na čo treba prispôsobiť pripravenosť územia i ľudských zdrojov.Ukazovateľ ŽSK Rok MSK RokPodniky spolu 12 246 2009 16 540 2009Podniky na 1000 obyvateľov 17,6 2009 13,3 2009Fyzické osoby - podnikatelia 59 213 2009 88 412 2009FO na 1000 obyvateľov 84,9 2009 35,5 2009Výdavky na VaV v mil. EUR 17,607 20093 030 mil. CZK121,462 EUR2009Výdavky na VaV na 1000 ob. v € 25 2009 97,7 2009Zamestnanci VaV 2 215 2009 3 191 2009130

Pri podpore rozvoja inovačného prostredia je lídrom Moravskoslezský kraj. Investície do výskumua vývoja v prepočte na obyvateľa viac ako trojnásobne prevyšujú ich stav v Žilinskom kraji, ktorývykazuje podpriemerné hodnoty aj v rámci Slovenskej republiky. Obdobne predstihujeMoravskoslezský kraj svojho juhovýchodného suseda cca o jednu tretinu v počte personálnychkapacít v sektore výskumu a vývoja. S tým súvisí aj rozdiel v kapacitách pre podporu inováciív Moravskoslezskom a Žilinskom kraji. Kým prvý už má vybudovanú dostatočnú infraštruktúru, tendruhý dosiaľ uvedenú politiku vykonával alternatívnymi formami. V celoeurópskom meradle všaknedosahuje toto prihraničné územie ani priemerné hodnoty a rozvoj pro-inovatívneho prostredia takostáva aktuálnou témou na oboch stranách hranice. V prvej dekáde 21. stor. došlo k rozvojuvzájomnej spolupráce subjektov z oboch regiónov pri podpore inovačného prostredia, zrealizovalo saniekoľko spoločných cezhraničných projektov a rozvíjala sa spolupráca medzi založenými klastramia ostatnými aktérmi v oblasti podpory inovácií. Nadviazala sa tiež spolupráca Žilinskej regionálnejkomory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory s Krajskou hospodářskou komorou MSK, ktorávyústila aj do spoločného projektu Cezhraničná spolupráca SR a ČR „partnerstvo-rozvoj-príležitosti“,ktorého cieľom bola podpora rozvoja cezhraničných regiónov, zmenšovanie rozdielov medzidotknutými regiónmi, pričom cieľ sa realizoval cez aktivity zamerané pre podporu podnikania, najmäsériu bezplatných seminárov zameraných na otázky zakladania obchodných spoločností a podnikaniana území SR, podnikania vôbec, podnikania zahraničných osôb na Slovensku, otázkammedzinárodných zmlúv a ich kompatibility s legislatívou EÚ, účasti podnikateľských subjektov vprocese verejného obstarávania a pod. Projekt vyvrcholil podujatím EKONOMICKÉ FÓRUM ČR – SR2010 a vydaním zborníka s rovnakým názvom. Pre podporu cezhraničnej spolupráce pri marketingumiestneho produktu sa ako pozitívum ukázalo tiež udeľovanie regionálnych značiek (napr. značkaGÓROLSKO SWOBODA – regionální produkt). Z obdobia spoločného štátu tiež existujú tradičnéväzby a kontakty medzi výskumno – vývojovými subjektmi i vysokými školami. V území teda jestvujúpersonálne i inštitucionálne prepojenia, ktoré je možné využiť na ďalšie posilňovanie inovačnéhoprostredia.S podporou podnikateľského prostredia a rozvoja zamestnanosti v regióne súvisí aj potrebazabezpečenia čo najkvalitnejšieho vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch vzdelávaniareagujúceho v čo najväčšej miere na potreby dnešnej praxe. S tým je spojená aj potreba zabezpečiť,aby sa na školách vyučovalo s využitím čo najefektívnejších metód, didaktických prostriedkova pomôcok, a aby žiaci/študenti mali prístup k empirickému overeniu svojich poznatkov v praxi.Osobitne sa táto problematika dotýka odborného stredoškolského vzdelávania, ako aj technickyzameraného vysokoškolského vzdelávania. Svoj význam má tiež prepojenie vzdelávania na výskuma vývoj, a to najmä v oblastiach, ktoré sú prepojené s ekonomikou tohto územia. Je dobré, že mnohévzdelávacie inštitúcie v oboch regiónoch majú už skúsenosti s partnerstvami, resp. spoločnýmiprojektmi realizovanými v cezhraničnom alebo celoeurópskom meradle. Existuje teda priestor prerozvoj týchto kontaktov v zmysle identifikácie vzdelávacích potrieb v regióne a reagovania na ne ajformou spoločných cezhraničných aktivít. Schopnosť jednotlivca uplatniť sa na otvorenom trhu práceEÚ kladie stále väčšie požiadavky na aktuálnosť jeho vedomostí a zručností v zmysle ich využiteľnostiv praxi, čo je spoločnou výzvou pre inštitúcie zabezpečujúce celoživotné vzdelávanie, aby na potrebytrhu práce reagovali aktualizovanou ponukou svojich vzdelávacích aktivít, a to aj vo forme ich tvorbya realizácie v spolupráci so subjektmi z druhej strany hranice.Merné ukazovatele vo vzťahu k Stratégii Európa 2020:IndikátorPredčasné ukončenieškolskej dochádzkyMerná jednotka%Miera zamestnanosti %-Východzia hodnota(2010)ŽSK 62,9MSK 50,9Cieľová hodnota(2020)5 %75 %131

4.2.1 SWOT analýzaSilné stránky- tradičné obchodné väzby z obdobiaspoločného štátu- reštrukturalizovaná ekonomika- atraktívne územie pre priame zahraničnéinvestície- skúsenosti s realizáciou projektovzameraných na rozvoj podnikaniaa inovácií- nadviazané cezhraničné partnerstvásubjektov podporujúcich inovačnú kultúruPríležitosti- jazyková príbuznosť umožňujúca rozvojprihraničného obchodného styku ako ajrozvoj spolupráce podnikateľskýchsubjektov- podpora rozvoja inovačného prostrediaEurópskou úniou v súčasnom i budúcomprogramovacom období- majetková a výrobná prepojenosťautomobilových prevádzok v obochregiónoch- zámer regionálnych samosprávposilňovať a inštitucionalizovaťcezhraničnú spoluprácu aj so zameranímna rozvoj ekonomickej spolupráce- potenciál pre ďalší rozvoj MSPv prihraničnom území- existencia klastrových iniciatív- potenciál pre spoluprácu a sieťovanietematicky príbuzne zameraných klastrovSlabé stránky- nedostatočná podpora inovácií a rozvojapodnikania z verejných zdrojov- nedostatočná priepustnosť cezhraničnejdiaľničnej a cestnej siete- slabé prejavy inovačného mysleniav oboch regiónoch- naviazanosť cezhraničnej ekonomiky namalý počet veľkých zamestnávateľov- nedostatočné využitie priamychzahraničných investícií pre rozvojinovačného prostrediaOhrozenia- neprekonanie bariér medzipodnikateľským sektorom, subjektmivýskumu a vývoja a verejným sektorom- neinvestovanie zahraničných subjektovzriaďujúcich svoje výrobné prevádzkyv MSK a ŽSK do domácich štruktúrvýskumu a vývoja- úplné odstránenie bariér v slobodnompohybe pracovných síl v EÚ a jehodopad na odliv kvalifikovanej pracovnejsily- nevytvorenie podpornej platformy narealizáciu spoločných projektovzameraných na rozvoj podnikaniaa inovácií v trojuholníku Ostrava – Žilina– Katowice- neodstránenie bariér komunikačnýcha dopravných systémov v prihraničnomúzemí4.2.2 Opatrenia a indikatívne aktivityOpatrenie 2.1: Budovanie spoločného podnikateľského a inovačného prostrediav prihraničnom územíIndikatívne aktivity:- sieťovanie organizácií reprezentujúcich podnikateľské subjekty (obchodné komory, klastre,a pod.) subjekty výskumu a vývoja a inovačných aktérov- spolupráca regionálnych aktérov v oblasti podpory inovácií pri tvorbe spoločnýchcezhraničných produktov na podporu inovačnej kultúry v prihraničnom území (vzdelávacieaktivity, cezhraničné inovačné portály, ocenenia, konferencie, podporné schémy pre inovujúcesubjekty z prostredia MSP, spoločné aktivity na napĺňanie inovačných stratégií, a pod.)132

- rozvoj zeleného podnikania, služieb, technológií a pracovných miest u MSP formou podporycezhraničných aktivít znižujúcich negatívne dopady podnikania na životné prostredie- investície do verejnej infraštruktúry nevyhnutné pre rozvoj podnikania a inovácií (vedecko –technologické parky, podnikateľské inkubátory, priemyselné parky, inovačné centrá a pod.)- tvorba spoločných produktov pre získavanie investícií do územia (katalógy a databázyinvestičných príležitostí, web stránky, účasť na veľtrhoch a konferenciách, budovanieregionálnej značky územia priaznivého pre podnikanie a pod.)- cezhraničná spolupráca pri inováciách vo verejnej správe zameraných na zvyšovanieatraktivity podnikateľského prostredia a inovačnej kultúry vrátane zvyšovania kvality služiebverejnej správy vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu- realizácia cezhraničných prieskumov, tvorba analýz podnikateľského prostredia a stratégiírozvoja podnikania- organizovanie podujatí a účasť na podujatiach vytvárajúcich priestor pre rozvoj obchodua podnikaniaSpoločné merné ukazovatele cieľa Európska územná spolupráca sledované u Opatrenia 2.1:Indikátor Merná jednotka PopisVýrobné investícieVýskum a inováciepodnikypodnikypodnikypodnikyEUREURprepočet v jednotkáchplného pracovného úväzkuosobypodnikyprepočet v jednotkáchplného pracovného úväzkuEURpodnikyPočet podnikov, ktorým sa poskytujú grantyPočet podnikov, ktorým sa poskytuje finančnápomoc okrem grantovPočet podnikov, ktorým sa poskytujenefinančná pomocPočet novo podporených podnikovSúkromné investície rovnocenné verejnejpodpore pre MSP (granty)Súkromné investície rovnocenné verejnejpodpore pre MSP (okrem grantov)Počet pracovných miest vytvorenýchv podporených MSPPočet zamestnancov na oddelení pre výskum avývoj/výskumníkov, ktorí pracujú v novopostavených alebo novo vybavenýchzariadeniach výskumnej infraštruktúryPočet podnikov spolupracujúcichs podporovanými výskumnými inštitúciamiPočet výskumníckych pracovných miestvytvorených v podporených subjektochSúkromné investície rovnocenné verejnejpodpore v oblasti inováciía výskumnovývojových projektovPočet podnikov, ktoré uviedli na trh novéalebo výrazne zlepšené výrobky vďakapodpore inovačných alebo výskumnovývojovýchprojektov133

Doplňujúce merné ukazovatele pre Opatrenie 2.1:Indikátor Merná jednotka PopisInfraštruktúra pre rozvojcezhraničného podnikania ainováciíPrieskumy, analýzya stratégieRozvoj zeleného podnikania,služieb, technológiía pracovných miestSieťovaniem 2početpočetpočetorganizáciePlocha vytvorenej, zmodernizovaneja/alebo zrekonštruovanej verejnejinfraštruktúry pre rozvoj cezhraničnéhopodnikania a inováciíPočet realizovaných cezhraničnýchprieskumov, analýz a stratégií rozvojapodnikaniaPočet projektov zameraných na rozvojzeleného podnikania, služieb, technológiía pracovných miestPočet projektov zameraných na cezhraničnésieťovaniePočet zosieťovaných organizáciíOpatrenie 2.2: Rozvoj ľudského kapitálu a inštitucionálnych a administratívnych kapacítv prihraničnom územíIndikatívne aktivity:- aktivity cezhraničnej spolupráce zamerané na zvyšovanie uplatniteľnosti nezamestnaných,mládeže a ostatných rizikových skupín na trhu práce a podporu cezhraničnej pracovnejmobility (burzy práce, cezhraničné portály pracovných miest, spolupráca subjektovpôsobiacich v oblasti sprostredkovania práce, a pod.)- aktivity cezhraničnej spolupráce podnikateľského sektora, verejnej správy a vzdelávacíchinštitúcií zamerané na uplatniteľnosť absolventov na trhu práce vrátane inovácie vzdelávania,zvyšovania priestoru pre nadobúdanie praktických skúseností, a pod.- aktivity vzdelávacích inštitúcií zamerané na cezhraničné prepájanie vzdelávacích programova tvorbu spoločných cezhraničných vzdelávacích produktov (stáže, dištančné vzdelávanie,tvorba vzdelávacích produktov, ktoré umožňujú absolvovať časť vzdelávania na druhej straneprihraničného územia, tvorba cezhraničných vzdelávacích portálov, e-learningovýchproduktov, databáz vzdelávacích materiálov, a pod.)- aktivity cezhraničnej spolupráce subjektov výskumu a vývoja a podnikateľského sektorazameraných na rozvoj inovačného prostredia- aktivity podporujúce rodovú rovnosť, rovnaké príležitosti a cezhraničnú sociálnu inklúziu- aktivity na podporu právnej a administratívnej spolupráce a spolupráce medzi občanmi ainštitúciami vrátane eGovernmentu, eInklúzie, eParticipácie a eDemokracie.134

Spoločné merné ukazovatele cieľa Európska územná spolupráca sledované u Opatrenia 2.2:Indikátor Merná jednotka PopisTrh práce a odbornáprípravaInštitucionálnaa administratívnakapacitaosobyosobyosobyosobypočetpočetPočet účastníkov iniciatív cezhraničnejmobility, spoločných miestnych iniciatív voblasti zamestnanosti a spoločnéhovzdelávaniaPočet účastníkov spoločných iniciatívtýkajúcich sa miestnej zamestnanostia spoločnej odbornej prípravyPočet účastníkov cezhraničných projektov napodporu rovnosti mužov a žien, rovnostipríležitostí a sociálneho začleňovaniaPočet účastníkov cezhraničných programovspoločného vzdelávania a odbornej prípravyna podporu zamestnanosti mladých ľudí,možností vzdelávania a vyššieho a odbornéhovzdelávaniaPočet projektov na podporu právneja administratívnej spolupráce a spoluprácemedzi občanmi a inštitúciamiPočet projektov medziregionálnej spoluprácenavrhnutých a realizovaných s cieľom zvýšiťefektívnosť politiky súdržnosti135

4.3 Návrh budúcej spolupráce v oblasti cestovného ruchuStrategický cieľ 3Využitie historických a prírodných daností územia pre rozvoj ekonomikycestovného ruchuVýchodisková situácia:Charakteristika územia Moravskoslezského kraja a Žilinského kraja a tiež ich historický vývoj, ktorýv území zanechal stopy z rôznych svojich epoch sú dominantnými determinujúcimi faktormi vývojacestovného ruchu. Oblúk Západných Karpát zasahujúci do oboch regiónov vytvoril vynikajúcepodmienky pre rozvoj horskej turistiky v jej letných i zimných prejavoch, samozrejme pri rešpektovanípotreby ochrany vzácnych biotopov v tomto území. Hornatý charakter územia doplnený ešteo bohatstvo termálnych a minerálnych vôd je najcharakteristickejším znakom Žilinského kraja. Doúzemia Moravskoslezského kraja mimo Karpatského horského systému zasahuje tiež Krkonošsko –jesenická sústava, ktorú reprezentuje pohorie Jeseníky, disponujúce obdobným turistickýmpotenciálom ako prihraničné Beskydské masívy. História oboch regiónov a jej zachované prejavy majúsvoje spoločné črty, napr. v podobe architektonických slohov sakrálnych stavieb i šľachtických sídiel,aj odlišnosti, napr. technické pamiatky súvisiace s priemyselným vývojom Moravskoslezského kraja,či sieť kaštieľov a kúrií na strane Žilinského kraja reprezentujúca vývoj šľachtických sídiel v Uhorsku.Z hľadiska návštevnosti atraktivít cestovného ruchu v celoštátnych porovnaniach sa na poprednémiesta zaraďuje viacero lokalít na strane Žilinského kraja, kým Moravskoslezský kraj s výnimkouprejavov svojej technickej histórie nepatrí medzi lídrov na celoštátnej úrovni. Obdobné charakteristikyje možné preniesť aj na porovnanie návštevnosti regiónov, ako celkov. Hoci oba vykazujú približnerovnaký počet návštevníkov a ich prenocovaní vo svojich ubytovacích zariadeniach, v prepočte napočet obyvateľov je tento pomer u Žilinského kraja dvojnásobný vo vzťahu k Moravskoslezskémukraju, čo potvrdzuje význam cestovného ruchu pre hospodársky vývoj tohto regiónu. Hospodárskakríza sa v oboch regiónoch prejavila prechodným poklesom návštevnosti, ktorý v prípade Žilinskéhokraja nabral opačný trend od r. 2010. Menej pozitívny vývoj návštevnosti v Moravskoslezskom krajisúvisí aj so skutočnosťou, že sa zatiaľ nezastavil pokles návštevnosti regiónu zahraničnou klientelou,ktorá ho často navštevovala za obchodnými účelmi.UkazovateľŽilinský krajRokaktuálnostiúdajovMoravskoslezský krajRok aktuálnostiúdajovUbytovacie kapacity(lôžka)33 381 2010 23 785 2010Hostia 658 148 2010 527 380 2010Prenocovania 2 135 892 2010 1 733 932 2010Prenocovania naobyvateľa3,06 2010 1,39 2010Mimo tradičných aktivít, ako je pešia a lyžiarska turistika, navštevovanie múzeí a muzeálnychexpozícií, navštevovanie tradičných folklórnych a kultúrnych podujatí, či prehliadky kultúrnycha historických pamiatok, na oboch stranách hranice stále viac rastie dopyt aj po iných formáchturistického využívania ako cykloturistika, vodáctvo, hippoturistika, vidiecky turizmus, geocashing,poznávanie stôp technickej histórie územia (najmä na strane Moravskoslezského kraja), či kúpeľnáturistika (najmä na strane Žilinského kraja).136

Požiadavky turistickej klientely na kvalitu služieb cestovného ruchu sa prejavujú aj v dopyte poproduktoch, ktoré pri zachovaní požadovaného komfortu podmienok pobytu poskytujú kombináciuviacerých foriem turistického vyžitia. Tiež tradičné lyžiarske strediská, ak chcú zostaťkonkurencieschopné, musia rozširovať svoju ponuku tak na iné formy zimného vyžitia než ibazjazdové lyžovanie, ako aj na rozšírenie svojej ponuky na letné formy turizmu. Je preto nevyhnutnépodporovať tvorbu nových produktov cestovného ruchu a komplexnejších balíkov služieb, ktorýchdopadom môže byť aj predĺženie pobytu návštevníka. Založenie klastrov cestovného ruchu na obochstranách hranice a príprava ďalších môže v tomto ohľade prispieť k skvalitneniu ponuky. Tak na územíŽilinského kraja ako aj Moravskoslezského kraja sa kladie dôraz na miestne špecifiká daného teritóriacestovného ruchu, z ktorého by mala vychádzať unikátna ponuka. Existuje priestor na tvorbucezhraničných produktov, ktoré sú buď tematicky zamerané, alebo vychádzajú z potrieb turistickéhovyžitia konkrétnej klientely.Kvalita informačných a propagačných zdrojov cestovného ruchu sa v uplynulej dekáde výraznezvýšila, je však nedostatočná ich kvantita a rôznorodosť, ako aj dostupnosť. Je tiež nevyhnutnévytvoriť nové informačné zdroje prezentujúce ponuku komplexných balíkov služieb a tiež produktyšpecificky zamerané na kategóriu klienta. Na regionálnej úrovni je potrebné uplatňovať spoločnénástroje na propagáciu partnerských regiónov, ktorých jedným z cieľov bude aj etablovanienadregionálnej značky EZÚS Tritia v oblasti cestovného ruchu ako konkurencieschopnej destinácie vovzťahu k širšej Európe ako i k mimoeurópskym trhom. Vytvorená sieť turistických informačnýchkancelárií a iných subjektov poskytujúcich informácie o produktoch cestovného ruchu má rôznychzakladateľov a rôznu úroveň. Neexistuje komplexná metodika na definovanie požadovanej úrovnevedomostí a zručností ich zamestnancov. Cezhraničná spolupráca zameraná na zvýšenie kvalityľudských zdrojov a štandardizáciu požiadaviek na ich vedomosti a zručnosti vytvára predpoklad nazvýšenie kvality služieb cestovného ruchu v území ako celku. Infraštruktúra turistických informačnýchkancelárií nevyužíva v plnej miere moderné informačné a komunikačné technológie pre zabezpečenievyššej dostupnosti, kvality a komplexnosti poskytovaných informácií. Múzeá, pamätné izby a inépamäťové a muzeálne inštitúcie disponujú spravidla statickými expozíciami, ktoré iba v obmedzenejmiere umožňujú interakciu klienta s vystavovanými exponátmi a nereagujú na rôzne potreby cieľovýchskupín.Infraštruktúra cestovného ruchu nedostatočne reaguje na nové formy cestovného ruchu rozvíjajúce sana oboch stranách hranice. Územie stále nedisponuje dostatočným pokrytím značených cyklistickýchtrás, hippotrás, trás na bežecké lyžovanie, kulinárskych trás a pod. K nim je nevyhnutné budovaťmobiliár umožňujúci orientáciu klienta, informácie o atraktivitách v území, ktorým prechádza,a možnosti na odpočinok, príp. na spestrenie vykonávanej aktivity niečím iným. Vybudovanáinfraštruktúra cestovného ruchu dosiaľ v minimálnom rozsahu reaguje na potreby klientov s rôznymiformami postihnutia.Merné ukazovatele:IndikátorMerná jednotkaVýchodzia hodnota(2009)Cieľová hodnota(2020)Návštevnosť územia osoba/rok 1 228 984 1 470 000Priemerná dĺžka pobytu osoba/noc 3,2 4137

4.3.1 SWOT analýzaSilné stránky- Zrealizované investície do stredískcestovného ruchu aj do novýchubytovacích kapacít- Existencia klastrov cestovného ruchuv prihraničnom území- Zachovanie a postupné rozvíjanietradičných podujatí- Skúsenosti subjektov z oboch stránhranice s realizáciou projektov napodporu cestovného ruchu- Variabilita zdrojov na podporucestovného ruchu vrátane programovcezhraničnej spolupráce- Existencia spoločných predpokladovv území vhodných pre budovaniecezhraničných tematických trás- Dostatočná kapacita ubytovacíchzariadeníPríležitosti- Prírodný aj kultúrno-historický potenciálrozvoja cestovného ruchu pre tvorbupalety nových produktov cestovnéhoruchu- Predpoklad rastu návštevnosti strednejEurópy v strednodobom horizonte- Potenciál pre ďalšie prepájanieturistických, bežeckých a cyklistickýchtrás na oboch stranách hranice ako aj natvorbu spoločných cezhraničnýchproduktov cestovného ruchu- Spolupráca vzdelávacích subjektovpripravujúcich odborníkov v CR na trhpráceSlabé stránky- Nedostatočná kvalita ľudských zdrojovv službách cestovného ruchu vrátane ichjazykovej vybavenosti- Nedostatočná komplexnosť služiebcestovného ruchu pre celoročnéturistické vyžitie v strediskáchcestovného ruchu- Nedostatočná spoluprácapodnikateľských subjektov cestovnéhoruchu v prihraničnom území s cieľompredĺženia pobytu návštevníkov- Nedostatočná informovanosťo atraktivitách cestovného ruchu v územíprostredníctvom priestorového značenia(tzv. hnedé tabule), ako aj na hlavnýchkontaktných miestach s cestujúcouverejnosťou (letiská, hlavné železničnéa autobusové stanice)Ohrozenia- Globalizácia cestovného ruchuumožňujúca dostupnosť doterazneznámych destinácií- Nedostatočne zvládnuté zosúladenievýkonu ochrany prírody a rozvojacestovného ruchu- Riziko plynúce z nevyriešeného systémufinancovania verejnej autobusovejdopravy a regionálnych železničnýchspojov, ktoré v prípade potrebyznižovania ich výkonov môže prednostnezasiahnuť prihraničné lokality4.3.2 Opatrenia a indikatívne aktivityOpatrenie 3.1: Rozvoj kvality služieb cestovného ruchu reagujúcich na miestny produktIndikatívne aktivity:- tvorba štúdií, stratégií a akčných plánov zameraných na uplatnenie komplexných produktovcestovného ruchu a balíkov služieb v území s využitím jeho osobitostí- tvorba a realizácia komplexných produktov cestovného ruchu a balíkov služieb v územís využitím jeho osobitostí- tvorba a implementácia spoločných cezhraničných vzdelávacích produktov zameraných narozvoj ľudských zdrojov v cestovnom ruchu- inovácia a rozšírenie služieb turistických informačných kancelárií138

- spolupráca pri tvorbe informačných a propagačných produktov cestovného ruchu- realizácia spoločných marketingových kampaní- cezhraničné sieťovanie klastrov a iných subjektov cestovného ruchuSpoločné merné ukazovatele cieľa Európska územná spolupráca sledované u Opatrenia 3.1:Indikátor Merná jednotka PopisTuristika návštevy Počet návštev turisticky zaujímavých miestVýskum a inováciaStarostlivosť o deti avzdelávaniepodnikypodnikyosobyPočet podnikov, ktoré uviedli nové a značnevylepšené výrobky, nové na trhu, vďakapodporeným inovačným projektom aleboprojektom výskumu a vývojaPočet podnikov, ktoré uviedli nové alebovýrazne zlepšené výrobky pre podnik vďakapodporeným inovačným projektom aleboprojektom výskumu a vývojaKapacity služieb podporených zariadenístarostlivosti o deti alebo vzdelávacejinfraštruktúryDoplňujúce merné ukazovatele pre Opatrenie 3.1:Indikátor Merná jednotka PopisStrategické dokumenty počet Vytvorené štúdie, stratégie a akčné plányVzdelávacie produktyZamestnanciMarketingové kampaneZosieťované subjektypočetosobapočetpočetVytvorené vzdelávacie produkty v cestovnomruchuZamestnanci v cestovnom ruchu absolvujúcivzdelávaniePočet zrealizovaných marketingových kampanícestovného ruchuPočet zosieťovaných subjektov cestovnéhoruchuOpatrenie 3.2: Budovanie novej a modernizácia existujúcej infraštruktúry cestovného ruchureagujúcej na potreby 21. storočiaIndikatívne aktivity:- budovanie a modernizácia náučných trás, cyklotrás, bežeckých trás, hippotrás, korčuliarskychokruhov, atď. ich informačných systémov a ďalšieho mobiliáru (lavičky, odpočívadlá,prístrešky, detské ihriská, stojany na bicykle, apod.)- budovanie väčších infraštrukturálnych prvkov v súvislosti s existujúcimi alebo budovanýmitrasami (móla, cyklomosty, parkovacie plochy, rozhľadne a pod.)- realizovanie opatrení na zvýšenie komfortu užívateľov s rôznymi formami zdravotnéhopostihnutia- ochrana, propagácia a rozvoj kultúrneho dedičstva využívaného pre rozvoj cestovného ruchu- modernizácia, inovácia a budovanie expozičných a informačných kapacít s využitíminformačných a komunikačných technológií v zmysle zvýšenia zážitkového vnímaniavystavených exponátov, prispôsobenia expozícií rôznym cieľovým skupinám a vyššejdostupnosti, kvality a komplexnosti poskytovaných informácií139

Spoločné merné ukazovatele cieľa Európska územná spolupráca sledované u Opatrenia 3.2:Indikátor Merná jednotka PopisTuristika návštevy Počet návštev turisticky zaujímavých miestVýskum a inováciapodnikypodnikyPočet podnikov, ktoré uviedli nové a značnevylepšené výrobky, nové na trhu, vďakapodporeným inovačným projektom aleboprojektom výskumu a vývojaPočet podnikov, ktoré uviedli nové alebovýrazne zlepšené výrobky pre podnik vďakapodporeným inovačným projektom aleboprojektom výskumu a vývojaKultúrne dedičstvo návštevy Počet návštev podporených lokalítDoplňujúce merné ukazovatele pre Opatrenie 3.2:Indikátor Merná jednotka PopisTrasy km Dĺžka nových a modernizovaných trásInfraštrukturálne prvkyProjekty zamerané nazdravotne postihnutýchpočetpočetPočet nových infraštrukturálnych prvkov pritrasáchPočet projektov zameraných na zvýšeniedostupnosti infraštruktúry cestovného ruchuzdravotne postihnutýmExpozičné a informačnézariadenia využívajúce IKTpočetPočet expozičných a informačných zariadení,ktoré modernizovali svoje služby s využitímIKT140

4.4 Návrh budúcej spolupráce v oblasti životného prostrediaStrategický cieľ 4Zvýšenie kvality životného prostredia v území a využitie jeho potenciálu pre rozvoj alternatívnejenergieVýchodisková situácia:V prípade Žilinského samosprávneho kraja a Moravskoslezského kraja existuje viacero oblastíz problematiky životného prostredia, ktoré sú spoločné pre územia oboch krajov a kde spoluprácaspájajúca subjekty z oboch strán tohto prihraničného územia môže priniesť obojstranný prospech.V prvom rade je to zlá kvalita ovzdušia, súvisiaca so sústredením ťažkého priemyslu v česko –poľskom prihraničnom území Sliezska, ako aj s nadmerným zaťažením tohto prihraničného územiaautomobilovou dopravou, čo súvisí so skutočnosťou, že ním vedie balticko - jadranský dopravnýkoridor. Emisie v podobe skleníkových plynov, ako aj iných ovzdušie znečisťujúcich zložiek, presahujúnárodnú úroveň vo viacerých lokalitách oboch regiónov a dlhodobo vykazujú podiely prekračujúceeurópsku úroveň. Mimo opatrení na znižovanie emisií v doprave (bližšie pozri tiež opatrenie 1.2) jepotrebné zamerať spoluprácu na oblasti znižovania energetickej náročnosti ekonomiky vrátanezvyšovania energetickej efektívnosti budov a ostatnej infraštruktúry (napr. verejné osvetlenie) arozvíjania takých alternatívnych foriem tvorby energie, ktoré sú menej škodlivé voči životnémuprostrediu, osobitne vo vzťahu k čistote ovzdušia. Svoj podiel na vypúšťaní škodlivých zložiek doovzdušia majú aj domácnosti. Je vhodné vytvárať podmienky a tiež zvyšovať informovanosť zameranúna znižovanie spaľovania tých zložiek odpadov, ktoré majú osobitne nepriaznivý dopad na ovzdušie.Obdobné aktivity zamerané na podporu foriem života, ktoré majú minimálny dopad na životnéprostredie, sú žiaduce aj u ochrany vôd (napr. na znižovanie objemu vypúšťaných tukov do verejnejkanalizácie) a odpadového hospodárstva (zamerané najmä na zvyšovanie objemu separovanýchzložiek odpadov, zvyšovanie objemu zhodnocovania odpadu a znižovania objemu odpadovukladaných na skládku).Na oboch stranách hranice sa nachádza séria území so zvýšeným stupňom ochrany. Ide častoo územia intenzívne využívané aj na účely cestovného ruchu, keďže disponujú zvýšeným výskytomrôznych prírodných krás a rozmanitosťou biotopov. Je potrebné podporiť cezhraničnú spoluprácu,výmenu skúseností a odovzdávanie príkladov najlepšej praxe medzi subjektmi ochrany prírody.Taktiež je potrebné rozvíjať strategické plánovanie a realizáciu opatrení v týchto územiach, ktorézabezpečia rozvoj cestovného ruchu rešpektujúci a zabezpečujúci zachovanie vzácnych prírodnýchprvkov v území. Spolupráca zložiek krízového riadenia pri živelných pohromách vrátane lesnýchpožiarov, spolupráca subjektov lesného hospodárstva pri likvidácii škodcov spôsobmi limitujúciminežiaduci dopad na životné prostredie, či spolupráca pri ochrane ohrozených živočíšnycha rastlinných druhov vrátane aktívneho potierania kriminality v tejto oblasti, tiež presahuje hranice.V neposlednom rade je vhodné rozšíriť spoluprácu v problematike ochrany životného prostredia aj naproblematiky novodobých foriem jeho znečisťovania, nech už ide o problematiku hluku, vizuálnejreklamy, a pod.Vo všetkých týchto oblastiach sa ako pridaná hodnota ukazuje tiež zvýšenie intenzity zameraniaaktivít subjektov výskumu a vývoja na riešenia znižujúce nežiaduce dopady na životné prostredie.Uplatňovanie opatrení v oblasti ochrany krajiny vrátane ochrany a zachovania jedinečných(identických) krajinných a prírodných prvkov prostredníctvom identifikácie charakteristického vzhľadukrajiny, jej súčasných hodnôt a špecifického krajinného rázu má dosiaľ málo využitý rozmercezhraničnej spolupráce. Pritom oba regióny stavajú napr. rozvoj cestovného ruchu na zachovaníjedinečnosti svojich subregiónov, vrátane podpory poznania, zachovania a rozvoja ich špecifickýchznakov.141

Merné ukazovatele vo vzťahu k Stratégii Európa 2020:IndikátorMerná jednotkaCieľová hodnota(2020)Zníženie emisií CO 2 (vporovnaní s úrovňamiv r. 1990)Obnoviteľné zdrojeenergie% 13% 14Zníženie spotrebyenergie% 1,65142

4.4.1 SWOT analýzaSilné stránky- Existujúca spolupráca zložiek ochranyživotného prostredia v prihraničnomúzemí- Zrealizované investície a projekty naochranu resp. zvýšenie kvality životnéhoprostredia- Unikátna príroda s bohatýmiekosystémami a množstvom chránenýchúzemí a krajinotvornými prvkami- Bohatstvo vodných zdrojov (najmä nastrane ŽSK) a dostatočné kapacity prezabezpečovanie zásobovaniaobyvateľstva pitnou vodouPríležitosti- Očakávané zdroje EÚ na realizáciu trvaloudržateľnej kohéznej politiky po r. 2013- Vhodné podmienky pre zvyšovanievyužívania biomasy a geotermálnejenergie na tvorbu energie v prihraničnomúzemí- Nové technológie v oblasti úsporyenergií, nakladania s odpadmi a ochranyživotného prostredia- Záujem obyvateľstva o alternatívne formydopravy ako aj o energeticky výhodnéformy bývania- Zintenzívnenie cezhraničnej spolupráceaktérov z oboch strán hranice spôsobenéaj častým cezhraničným dopadomživelných pohrôm a iných foriemznečisťovania životného prostredia- Intenzívne zavádzanie environmentálnejvýchovy vo vzdelávaní na základnýcha stredných školách- Zintenzívnenie cezhraničnej spolupráceaktérov z oboch strán hranice v oblastiochrany krajiny na základe využitiakrajinotvorných prvkovSlabé stránky- Zlá kvalita ovzdušia- Nedostatočná podpora výskumu a vývojav problematike inovácií v životnomprostredí- Nízky stupeň separácie a zhodnocovaniaodpadov- Vysoké percento verejných budovvykazuje nízku hodnotu energetickejefektívnosti- Nedostatočné odkanalizovanie malýchobcí- Vysoká energetická závislosť nafosílnych paliváchOhrozenia- Zvyšovanie dopravného zaťaženia územíriešených regiónov a jeho možný dopadna nárast hluku i znečisťovania ovzdušia- Nedostatočné zvyšovanie povedomiaohľadom efektívneho a účelnéhonakladania s odpadmi, s energiami a tiežohľadom dôležitosti ochrany životnéhoprostredia- Vyhynutie vzácnych živočíšnych druhovz dôvodu nezabezpečenia podmienok ichprirodzenej reprodukcie- Realizácia veľkých infraštrukturálnychstavieb najmä v oblasti dopravy,energetiky, alebo výrobys nedostatočným rešpektovanímpožiadaviek ochrany životnéhoprostredia- Zvyšovanie znečistenia podzemných ajpovrchových vôd neriešením starýchenvironmentálnych záťaží vrátaneneodstraňovania porúch starýchkanalizačných systémov143

4.4.2 Opatrenia a indikatívne aktivityOpatrenie 4.1: Zvyšovanie energetickej efektívnosti verejnej infraštruktúry a rozvoj využívaniaobnoviteľných zdrojov energie vo verejnom sektoreIndikatívne aktivity:- realizácia opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti obvodového plášťa a striech budov(zateplenie, výmena okien a pod.)- aktivity na zvýšenie kvality regulácie tepelného systému verejných budov, termostatizáciea merania- implementácia inovatívnych riešení na zníženie spotreby elektrickej energie- implementácia progresívnych technológií kombinovanej výroby elektrickej energie, teplaa chladu- implementácia inovatívnych riešení vykurovania verejných budov- zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie do infraštruktúry verejného sektora (malé vodnéelektrárne, fotovoltické články, a pod.)- rekonštrukcia verejného osvetlenia s cieľom znižovania spotreby elektrickej energie- informačné aktivity zamerané na zvýšenie povedomia o možnostiach znižovania energetickejnáročnosti budov a využívania obnoviteľných zdrojov energií- realizácia aktivít na posúdenie stavu energetickej efektívnosti verejnej infraštruktúrya spracovania návrhov riešení- tvorba informačných databáz verejnej infraštruktúry zameraných na energetickú efektívnosťSpoločné merné ukazovatele cieľa Európska územná spolupráca sledované u Opatrenia 4.1:Indikátor Merná jednotka PopisObnoviteľné zdroje energieEnergetická efektívnosťUžívateliaZníženie emisií skleníkovýchplynovMWkWh/rokpočetTon ekvivalentu CO 2Dodatočná kapacita obnoviteľnýchzdrojov energiePokles primárnej spotreby energie voverejných budováchPočet dodatočných užívateľov energiepripojených na inteligentné sieteOdhadovaný pokles skleníkovýchplynov v ekvivalente CO 2144

Doplňujúce merné ukazovatele pre Opatrenie 4.1:Indikátor Merná jednotka PopisZateplená plocha m 2 zrealizované opatrenia na zvýšeniePlocha budovy na ktorej bolienergetickej efektívnostiUžívateliaProjekty s inovatívnymiriešeniamiSvetelné bodyInformačné aktivityDatabázypočetpočetpočetpočetpočetUžívatelia využívajúci verejnúinfraštruktúru so zrealizovanýmiopatreniami na zvýšenie energetickejefektívnostiPočet projektov s inovatívnymiriešeniami v oblasti tvorby a úsporyenergiePočet svetelných bodov, na ktorýchboli zrealizované opatrenia nazníženie energetickej náročnostiZrealizované informačné aktivity napodporu energetickej efektívnostiPočet databáz verejnej infraštruktúryzameraných na energetickúefektívnosťOpatrenie 4.2: Zavádzanie opatrení na zvýšenú ochranu životného prostrediaIndikatívne aktivity:- aktivity zamerané na cezhraničné šírenie príkladov dobrej praxe pri ochrane prírody a krajiny- aktivity zamerané na identifikáciu a ochranu vzácnych krajinných prvkov v území- aktivity zamerané na znižovanie podielu zmesového komunálneho odpadu a zvyšovanieobjemu separovaných zložiek a zhodnocovania odpadu- aktivity zamerané na ochranu čistoty povrchových i podpovrchových vôd- spolupráca zložiek krízového riadenia a realizácia aktivít zameraných na prevenciu aodstraňovanie následkov pri živelných pohromách v prihraničnej oblasti- spolupráca zložiek ochrany životného prostredia, lesohospodárskych subjektov, poľovnýchzdružení a ostatných aktérov pri ochrane životného prostredia vrátane potierania cezhraničnejkriminality v oblasti ochrany životného prostredia (čierne skládky, znečisťovanie vôd,vykrádanie hniezd, pytliactvo, a pod.)- aktivity na podporu environmentálne zameraného výskumu a vývoja- aktivity spolupráce pri tvorbe územnoplánovacích podkladov v oblastiach s dopadompresahujúcim územie jedného kraja145

Spoločné merné ukazovatele cieľa Európska územná spolupráca sledované u Opatrenia 4.2:Indikátor Merná jednotka PopisTuhý odpadDodávka vodyČistenie odpadových vôdPrevencia a riadenie rizíkPríroda a biodiverzitatonyosobym 3Ekvivalent na obyvateľstvoosobyosobyhektáreDodatočná kapacita na recykláciuodpaduDodatočné obyvateľstvoobsluhované zlepšeným zdrojomvodyOdhadované zníženie únikovv distribúcii vodyDodatočné obyvateľstvozabezpečené čistenímodpadových vôdObyvateľstvo, ktoré má prospechz protipovodńových opatreníObyvateľstvo, ktoré má prospechz opatrení na protipožiarnuochranu lesov a iných opatreníPovrchová plocha prostredís lepším stupňom ochranyDoplňujúce merné ukazovatele pre Opatrenie 4.2:Indikátor Merná jednotka PopisTransferované príklady dobrejpraxeInformačné kampaneProjekty na potlačeniekriminality v životnomprostredípočetpočetpočetPočet príkladov dobrej praxe,ktoré sa zrealizovali na druhejstrane prihraničného územiaPočet aktivít zameraných našírenie informácií zameranýchna zvýšenie povedomiao zásadách ochrany životnéhoprostrediaPočet projektov zameranýchna potlačenie kriminalityv oblasti životného prostrediaProjekty na výskum a vývojv životnom prostredípočetPočet projektov zameranýchna podporu výskumu a vývojav oblasti životného prostrediaProjekty na ochranu krajinypočetPočet projektov zameranýchna ochranu krajinyProjekty na spoluprácu priúzemnoplánovacíchpodkladochpočetPočet projektov spolupráce priúzemnoplánovacíchpodkladoch146

5. AKČNÝ PLÁN AKTIVÍT5.1 Doprava a infraštruktúraNázov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Využitím IKT k bezpečnejším zimným cestámVýchodisková situácia: Vykonávanie zimnej údržby ciestv horských oblastiach je veľmi náročné nakoľko dispečerskéstrediská sa nachádzajú v dolinách, kde sú často krát odlišnépoveternostné podmienky ako vo vyšších polohách. Zabezpečeniezjazdnosti vozoviek je závislé od skúsenosti dispečerov a odnáhodných kontrolných jázd. Zavedenie IKT technológii na včasnúpredikciu počasia a monitorovania stavu povrchu vozovky uľahčídispečerovi prácu, nakoľko vďaka IKT technológiám získa úplnepresný aktuálny stav počasia ako aj stav povrchu vozovky. Vďakatýmto informáciám vie včas zareagovať tak, aby bola zabezpečenázjazdnosť a bezpečnosť cestnej premávky.Aktivity:- Vypracovanie štúdie na optimalizovanie rozmiestneniameteorologických hlások, webkamier a snímačov dovozoviek v prihraničnom území s využitím ich siete prepotreby oboch strán hranice.- Nákup SW a HW vybavenia pre zavedenie nových IKT- Vytvorenie mechanizmu na využívanie dát zo systému preposkytovanie informácií pre verejnosť o zjazdnostivozoviek (napr. využitie GIS, osadenie informačných tabúľs aktuálnymi datami o zjazdnosti pri vytypovanýchúsekoch)- Inštalácia a zavedenie nových IKTVyužitie poznatkov z existujúceho systému v MSKInformácie z meteorologických hlások je možné využívaťSprávcami ciest na oboch stranách hraníc.Bezpečnejšie cesty počas zimného obdobia v oboch krajoch.1. Skvalitnenie dopravnej siete v prihraničnom území v zmyslezabezpečenia primeranej dostupnosti, zvýšenia bezpečnosti adopadov na životné prostredieSúladstratégie:s opatreniamiIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):1.1: Zvýšenie priepustnosti cestnej siete a bezpečnosti účastníkovcestnej premávkyNázov indikátoraMernájednotkaUplatnenie nových technológií km 200700 000€Cieľováhodnota147

Názov projektu: Modernizácia špecializovaných vozidiel údržbyv prihraničných regiónochOpis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Východisková situácia: V súčasnosti priemerný vek technikypoužívanej na údržbu ciest II. a III. triedy v prihraničnom územípresahuje plánovanú morálnu aj technickú životnosť. Tátoskutočnosť sa prejavuje vo vyšších nákladoch na prevádzkua údržbu ako aj v častej poruchovosti vozidiel. V neposlednom radezastaralá technika má vyššiu spotrebu pohonných látok, čo má tiežnepriaznivý dopad na životné prostredie, osobitne na kvalituovzdušia v horských oblastiach využívaných vo veľkej miere aj narekreáciu a oddych.Aktivity:1. modernizácia vozového parku správcov ciest II. a III. triedy2. spoločný výcvik vodičov vozidiel správy a údržby ciestz oboch strán prihraničného územia pre zvládaniekrízových situácií3. vypracovanie integrovaného plánu zimnej údržbyprihraničných území a jeho pilotné testovanie s využitímmodernizovanej technikyCezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Zvýšenie kvality systematickej údržby dopravnej infraštruktúryv prihraničnom území povedie tak k zníženiu environmentálnehozaťaženia ako aj k zníženiu nehodovosti.1. Skvalitnenie dopravnej siete v prihraničnom území v zmyslezabezpečenia primeranej dostupnosti, zvýšenia bezpečnosti adopadov na životné prostredieSúladstratégie:s opatreniamiIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):1.1: Zvýšenie priepustnosti cestnej siete a bezpečnosti účastníkovcestnej premávkyNázov indikátoraObstaranie techniky na zlepšenieúdržby ciest4 000 000€Mernájednotkapočet 10Cieľováhodnota148

Názov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Spájame regióny - Modernizácia regionálnych ciest k zvýšeniubezpečnosti a dopravnej dostupnosti na cestáchv Moravskosliezskom a Žilinskom krajiProblém: Na území oboch krajov sa nachádzajú cesty II. a III.triedy, ktoré svojou polohou a vedením majú význam prizabezpečovaní regionálnej dostupnosti. Tieto cesty bolivybudované v 60.-70. rokoch minulého storočia a boli navrhovanéna nižšie dopravné zaťaženie. Vzhľadom na narastajúcu intenzitudopravy už tieto komunikácie nevyhovujú z hľadiska bezpečnosti aúnosnosti vozovky. Jedná sa o nebezpečné zákruty, poklesyvozovky spôsobené neúnosnou konštrukciou, ako aj prieťahyobcami.Aktivity:1. rekonštrukcia a modernizácia) ciest II. a III. triedy s regionálnymvýznamom (odstraňovanie bodových závad v zjazdnosti, zvýšenieúnosnosti vozovky).2. výstavba obchvatov obcí.Predpoklad naplnenia:Projekty krajov (vlastníkov ciest) – cesty II. a III. triedy regionálnehovýznamu na strane SR:II/583 Žilina – Párnica + obchvaty obcí Krasňany, Stráža a Belá;II/520 Krasno n. Kysucou - Lokca;II/487 Makov – Čadca.Na strane ČR:III/48414 Frýdlant – Pražmo;III/48420 Staré Hamry - Jamník;III/48415 Pražmo - Visalaje;III/01151 Jablunkov - Horní Lomná;III/4761 Hnojník - Komorní - Lhotka;II/474 Jablunkov - Mosty u Jablunkova .III/01145 Milíkov – Košařiska;III/01141 Třinec - Guty;III/01142 Karpentná - Třinec;III/01144 Bystřice - Jablunkov;III/01148 Návsí - Bocanovice;III/4764 Střítež -Řeka;III/4681 Třinec - Tyra;III/4774 Morávka - Bebek;III/48312 Čeladná - Podolánky;Takto modernizované prvky infraštruktúry odpovedajúceštandardom 21. storočia realizované spoločne s integrovanýmdopravným systémom na obidvoch stranách vzájomne prepojeným,budú prospešné z pohľadu obidvoch zainteresovaných stránv rámci cezhraničnej spolupráce. Vybudovanie obchvatov obcía prevedenie tranzitnej dopravy mimo zastavané územie obcíprispeje k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov ako aj k zlepšeniupodmienok pre život.1. Skvalitnenie dopravnej siete v prihraničnom územív zmysle zabezpečenia primeranej dostupnosti, zvýšeniabezpečnosti a dopadov na životné prostredie149

Súladstratégie:s opatreniami1.1 Zvýšenie priepustnosti cestnej siete a bezpečnostiúčastníkov cestnej premávkyIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Názov indikátoraCelková dĺžka rekonštruovaných alebozrenovovaných ciestMernájednotkakm 230Novovybudované cesty alebo obchvaty km 798 mil. EURCieľováhodnota150

Názov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Most na cestě do údolí - Modernizace mostů jako limitníhoprvku bezpečnosti a dopravní dostupnosti na regionálníchsilnicích v Česko – Slovenském příhraničíProblém: v Beskydskech na obou stranách stání hranice Česko –Slovenského příhraničí se nachází úseky regionálních silnic, kterékončí v údolí a zajišťují tak veškerou dopravní dostupnost propozemní dopravu včetně východiska pro cestovní ruch. Technickýstav mostů limituje bezpečnost užití komunikace a dopravnídostupnosti celého území – přitom specifika území vyžadují přiopravách mostů zohlednění nejen stavebnětechnickýchpožadavků, ale i zvláštních požadavků na ochranu přírody včetněestetických požadavků rázu horské krajiny.Aktivity: stavba (rekonstrukce a modernizace) mostů naregionálních silnicích příhraniční dopravní infrastruktury.Předpokládané naplnění:Projekty krajů (vlastníků silnic) – potenciální tahy CZ:III/48312 Čeladná - Podolánky; III/48420 Staré Hamry - Jamník;III/48415 Pražmo – Visalaje; III/4774 Morávka - Bebek; III/4761Hnojník – Komorní - Lhotka; III/4764 Hnojník –Řeka; III/4681 Třinec- Tyra; III/01145 Milíkov – Košařiska; III/01151 Jablunkov – HorníLomná; II/474 Jablunkov – Mosty u JablunkovaNa strane SK:II/507 Žilina – Bytča; II/583 Žilina – Párnica; III/011071 Varín –Nezbudská Lúčka; II/487 Čadca – Makov; II/537 Liptovský Hrádok– Pribylina; II/584 L. Mikuláš – L. Matiašovce; III/018130 L. Mikuláš– Ploštín; III/018092 Vrútky – LipovecSpolečná příprava rekonstrukce; výměna zkušeností běhemimplementace; zvýšení kvality dopravní infrastruktury v území.Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Súladstratégie:s opatreniami1. Skvalitnenie dopravnej siete v prihraničnom území v zmyslezabezpečenia primeranej dostupnosti, zvýšenia bezpečnostia dopadov na životné prostredie1.1 Rekonštrukcia mostov, železničných prejazdov a inýchdopravných prvkov v zmysle zvýšenia prejazdnosti a zníženia rizikakolízie rôznych účastníkov cestnej premávky;Indikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Názov indikátoraOdstránenie bodových závadMernájednotkaksCieľováhodnota20 ksPredpokladané náklady(v EUR):5 mil. EUR151

Názov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Súlad s opatreniamistratégie:Modernizácia intermodálnych prestupných terminálov verejnejosobnej dopravy (vlak x autobus)Východisková situácia: V okolí železničnej trate Bohumín – Žilina sana obidvoch stranách hranice rozprestiera turistická oblasťMoravskosliezskych Beskýd , rad turistických zaujímavostía východzích miest pre turistické pochody. V niektorýchželezničných staniciach nadväzujú autobusové linky regionálnychdopravcov zaisťujúcich verejnú dopravu do bočných údolí, kde mábydlisko niekoľko tisíc miestnych obyvateľov.Aktivita:Modernizácia intermodálnych prestupných terminálov verejnejosobnej dopravy spoločne zo súbežne pripravovaným riešenímcezhraničnej integrovanej dopravy je nevyhnutným predpokladompre zvýšenie atraktivity a teda využívania verejnej osobnej dopravyako pre dopravu miestnych obyvateľov, tak pre rozvoj turistickéhoruchu; v obidvoch prípadoch na úkor individuálnej dopravy.Jedná sa predovšetkým o rekonštrukciu prestupných terminálovv prihraničnej oblasti /v Bystřici, Návsí a Mostech u Jablunkova načeskej strane a Čadci, Turzovke, Krásne nad Kysucou, KysuckomNovom Meste na slovenskej strane/. Predmetom rekonštrukcie jehlavne rekonštrukcia a zastrešenie nástupíšť autobusovej dopravy,zaistenie bezbariérovej dostupnosti, vybavenie elektronickýminformačným systémom, prepojenosť s železničnými stanicamiv rámci integrovanej dopravy, budovanie odstavných parkovísk preindividuálnu a cyklistickú dopravu pre možný prestup na verejnúdopravu a pod...Takto modernizované prvky infraštruktúry odpovedajúceštandardom 21. storočia realizované spoločne s integrovanýmdopravným systémom na obidvoch stranách vzájomne prepojeným,budú prospešné z pohľadu obidvoch zainteresovaných stránv rámci cezhraničnej spolupráce. Cestovanie do práce(automobilový priemysel, strojársky priemysel, baníctvo) a za voľnočasovými aktivitami (lyžiarske strediská, turistka a pod.) sa staneprepojením verejnej dopravy podstatne jednoduchšie aprístupnejšie pre cestujúcu verejnosť obidvoch krajov zapojenýchdo cezhraničnej spolupráce.1. Skvalitnenie dopravnej siete v prihraničnom území v zmyslezabezpečenia primeranej dostupnosti, zvýšenia bezpečnostia dopadov na životné prostredie1.2 Podpora verejnej dopravy s cieľom lepšieho prepojeniaprihraničných regiónovIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Názov indikátoraVerejná hromadná doprava3 000 000 EURMernájednotkaPočetnovýchtechnológiívo verejnejhromadnejdopraveCieľováhodnota7152

Názov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Spolupráce Žilinského a Moravskoslezského kraje na poliodbavení cestujícíchProblém: Odbavovací systémy na základě bezkontaktních čipovýchkaret jsou pro svou uživatelskou jednoduchost, rychlost odbavení,spolehlivost a možnost masového nasazení tím nejlepším možnýmřešením při odbavení cestujících. V případě budoucí spolupráceintegrovaných dopravních systémů by bylo nutné nabídnoutcestujícím takovou kartu, která bude komunikovat s odbavovacítechnikou v obou krajích. V Žilinském kraji a v Moravskoslezskémkraji je síce nyní používá technologie pro karty stejná, ale tatotechnologie neumožňuje dostatečnou zabezpečenou komunikacikarty se zařízením více dopravců, více dodavatelů a není vhodnáani pro integrované, přestupní jízdné (např. mezi kraji).Aktivity:1. Tvorba čipové karty: Řešení, které by se mohlo v oboukrajích uplatnit, je podmíněno taký i zavedením další novétechnologie karty a to o „papírovou“ verzi standardní karty,která v podstatě kopíruje její funkce. Karta není tak odolná,jako je klasická karta, není vyrobena z plastu. Rovněžnevydrží tolik čtecích operací a ani nelze její čip využít protolik zápisových operací, tudíž nehodí se na všechny tarifníoperace. Pro účely přeshraniční turistické karty by však bylavyhovující a mohla by být uplatněna v obou krajích. Kartaby byla nepersonalizované (anonymní) a její vzhled by mohlbýt variabilní, vždy s poukazem na zajímavé turistické cíle vobou krajích (mapy, inzerce, propagace, sportovní akce akulturní akce, snaha, aby si turista nechal kartu jakopamátku).2. Budování distribuční sítě: Možnost distribuce by byla kroměstandardních předprodejních míst dopravců také do hotelů,turistických center, restaurací, ale také jako např.kongresové „propustky“. Karta by se uplatnila např. přinabídnutí celodenní (týdenní) síťové jízdenky pro určitouoblast a to např. ve variantě jak pro jednoho cestujícího, takpro např. skupinu pěti cestujících nebo nabídnutí„pronájmu“ karty, kdy např. náhodný návštěvník kraje by simohl zakoupit na vybraných prodejních místech nebo ktomu vybavených samoobslužných zónách za určitouzálohu tuto kartu a byla by na médium nahraný patřičnýpočet jízdenek (služeb). Po vyčerpání nahraných služeb nakartě by bylo možné tuto kartu vrátit opět na předemurčených místech a záloha by byla vrácena.Společná příprava karty včetně její využitelnosti a budovánídistribuční sitě; integrace cestování v oprávněném územíSúlad so strategickýmcieľom stratégie:Súlad s opatreniamistratégie:1. Skvalitnenie dopravnej siete v prihraničnom území v zmyslezabezpečenia primeranej dostupnosti, zvýšenia bezpečnostia dopadov na životné prostredie1.2 Podpora verejnej dopravy s cieľom lepšieho prepojeniaprihraničných regiónov153

Názov indikátoraPlány dopravnej obslužnostiMernájednotkapočetCieľováhodnota2Indikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Štúdie, stratégie a akčné plánypočet1Kampane na podporu nízkouhlíkovejdopravypočet 1Predpokladané náklady(v EUR):3 mil. €154

5.2 Hospodárska spoluprácaNázov projektu: Podpora přeshraniční mobility výzkumných pracovníkůvysokých školOpis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Opis problému: Cílem projektu je napomáhat navazování neborozvíjení již existující spolupráce v oblati vzdelávaní a výzkumumezi vysokými školami Moravskoslezského kraje – Vysokou školoubáňskou - Technickou univerzitou Ostrava, Ostravskouuniverzitou, Slezskou univerzitou v Opavě a Vysokou školoupodnikání, a.s. a ďalšími VŠ a Žilinskou univerzitou (a ostatními VŠv ŽSK) v oblasti vědy a výzkumu a podporovat výměnu znalostívědeckých pracovníků vysokých škol a to formou podpory mobilitypracovníků v oblasti vědy a výzkumu, kteří se zapojí do společnýchvědeckých projektů nebo budou na partnerské univerzitě realizovatpřednáškovou činnost. V rámci tohoto projektu je možnost takézabezpečit následnou spolupráci po ukončení pobytu u partnerskévysoké školy pomocí využití videokonferenčních místností.Aktivity:1. Tvorba realizačnej schémy podpory cezhraničnej mobilityvrátane zadefinovania podmienok účasti, ako napr.preferencia cezhraničného rozmeru a dopadu výstupovprojektov, prezentácia výsledkov projektov s využitímvideokonferencie, a pod.:2. Aplikácia schémy (výzva, prijímanie projektov, hodnoteniea výber, zazmluvnenie)3. Monitoring4. Štandardizácia požiadaviek na videokonferenčnú sieťinštitúcií vyššieho vzdelávania v ŽSK a MSK a jejdobudovanie5. Publicita- Realizáca workshopov v rámci konferencií (ŽSK –Inovačný rozvoj regiónov, MSK – kulaté stoly RIS)- Prepojenie na existujúce weby o inováciách- Toolkit cezhraničnej mobility – publikácia s potrebnýmiinformáciami k cezhraničnej mobilite vo vzdelávanía výskume vrátane príkladov dobrej praxe (prezentáciepodporených projektov)Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Súladstratégie:s opatreniamiIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Projekt bude připravován a realizován společně za účasti oboupartnerů – Moravskoslezského kraje a Žilinského samosprávnéhokraje, výsledky projektu – navázání kontaktů v oblasti vědya výzkumu, transfer znalostí a výměna zkušeností budou mít dopadna obou stranách hranice, včetně možnosti dalšího využitínabytých zkušeností ze vzájemné spolupráce2. Rozvoj cezhraničnej spolupráce pri tvorbe prostrediapriaznivého pre zamestnanosť, podnikanie a inovácie2.1 Budovanie spoločného podnikateľského a inovačnéhoprostredia v prihraničnom územíNázov indikátoraMernájednotkaPočet výzkumných odborníků osoby 15228.000 EURCieľováhodnota155

Názov projektu:Inovačný radca – podpora inovačnej kultúry a aktivít v MSK aŽSKOpis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Východisková situácia: Oba kraje vykazujú, napriek tomu, že súvysoko atraktívne pre zahraničných investorov, v dostupnýchporovnaniach realtívne nízku inovačnú aktivitu a potrebuzlepšovania povedomia o inováciách, ich prínosoch, teda zlepšenieproinovačného naladenia. Existujúce on – line platformy pracujú ibajednosmerne, t.j. poskytujú statické informácie klientovi stránky,bez toho, aby sa pokúšali získať jeho spätnú väzbu a poskytnúť mupriestor na on – line komunikáciu s partnermi z druhej stranyhranice. Z uvedeného dôvodu je potrebné vytvoriť novýinteraktívny nástroj zabezpečujúci dostupnosť informáciía vzdelávania v oblasti podpory rozvoja inovačného prostredia, akoaj zabezpečujúci komunikáciu a vzájomnú interakciu inovačnýchaktérov z oboch strán hranice.Aktivity:1. Spracovanie interaktívnej platformy Inovačný radca -Inovačný radca by slúžil ako platforma / fórum pre otázky,rady, nadviazanie kontaktov (kto, čo, kde, ako, kedy),diskusné fórum pre subjekty v oboch regiónoch a nástrojvzdelávania (on-line prezentácie + diskusie)2. Séria on – line diskusií s vybranými expertami na vopredzvolenú a komunikovanú tému (napr. problematikaochrany práv duševného vlastníctva; nástroje, podporaa možnosti transferu technológií; financovanie inovácií;inovačný proces; ....) – napr. na mesačnej báze ). Archívprezentácií a diskusií by následne slúžil ako doplnkovýinformačný a vzdelávací kanál. Odbornú stránku byzastrešovala skupina poradcov, zložená z expertovz oboch krajov, ktorá by reagovala na vznesené otázky,resp. nastolené témy / problémy.3. Integrovanie platformy Inovačný radca do regionálnychinovačných portálov, ktoré by sa pre túto funkčnosťprogramovo rozšírili a prepojili.Výstupy:- rozšírenie funkčnosti „inovačného portálu“- harmonogram prezentácií s definovanými témami a ich realizácia- otvorené diskusné fórum- e-archív prezentácií a diskusií (ďalšie vzdelávanie)Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Projekt bude pripravovaný a realizovaný v spolupráci obochregiónov - MSK a ŽSK.Prínosy z realizácie projektov budú využívané subjektami v obochpartnerských krajoch s dopadom hlavne v oblasti zlepšenia„inovačnej kultúry“ a sieťovania2. Rozvoj cezhraničnej spolupráce pri tvorbe prostrediapriaznivého pre zamestnanosť, podnikanie a inovácieSúladstratégie:s opatreniami2.1 Budovanie spoločného podnikateľského a inovačnéhoprostredia v prihraničnom území156

Indikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Názov indikátoraPočet projektov zameraných nasieťovanie80 tis. EURMernájednotkapočet 1Cieľováhodnota157

Názov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Přeshraniční inovační platformaOpis problému: V dnešní době neexistují společní nástroje podporyMSP v oprávněném území. Podpora MSP bude realizována formougrantových poukázek tzv. „inovačních voucherú“, jejichž smyslemje veřejná podpora malých a středních podnikův Moravskoslezském kraji a Žilinském samosprávném kraji.Podpora probíhá prostřednictvím spolufinancování jejichinovativních projektů – výzkumných, vývojových činností,směřujících k vytvoření nových nebo rozšíření stávajících výrobkuči služeb nebo zlepšení jejich užitných vlastností, vstupu na novétrhy, zavedení nových postupů či změn ve výrobě, distribuci, řízení,organizaci práce nebo kvalifikaci pracovní síly.Využití poskytnutých poukázek bude sloužit na úhradu nákladůsouvisejících s přípravou či realizací inovačního projektu pouze na:patentové rešerše, dokončení výzkumu a vývoje, ochranuduševního vlastnictví, úhradu přímých výrobních nákladů, odbornépráce zadávané třetím subjektům, investice do nezbytnéhotechnologického vybavení, investiční i neinvestiční náklady.1. Definícia schémy prideľovania poukazov (voucherov)vrátane oprávnených príjemcov (MSP), subjektovoprávnených príjímať a zúčtovávať poukazy (subjekty VaVna území ŽSK a MSK), oprávnených aktivít a špecifickýchpodmienok oprávnenosti ako tematické zameranie výzvy,cezhraničné partnerstvo aktérov, uvedenie projektu dopraxe, a pod.2. Realizácia schémy3. Tvorba interaktívneho cezhraničného portálu plniacehoslužby:- Administrácia schémy (prihlasovanie sa do schémy,komunikácia so správcom schémy, zúčtovavaniepoukazov, monitoring, atď.)- Publicita (propagácia schémy, propagácia výsledkova výstupov projektov)- Sieťovanie (sociálna sieť aktérov schémy s aktívnymprepojením na jestvujúce verejné sociálne siete)- Inovačná porada – nástroj pre výmenu skúsenostía potrebných informácií medzi inovačnými aktérmi- On-line prezentácie odborníkov v oblasti inováciínasledované on-line diskusiou- Vyhľadávanie partnerov (vrátane príbuznostiprojektových zámerov)- Vyhľadávanie možných schém financovaniaProjekt bude připravován a realizován ve spolupráci oboupartnerských regionů –Moravskoslezského kraje a Žilinskéhosamosprávného kraje, podporovány budou podniky v obou krajích,díky podpoře bude u MSP dopad především v oblastiinovací,uvádění nových produktů na trh a zvýšeníkonkurenceschopnosti podpořených subjektů.Súlad so strategickýmcieľom stratégie:2. Rozvoj cezhraničnej spolupráce pri tvorbe prostrediapriaznivého pre zamestnanosť, podnikanie a inovácieSúladstratégie:s opatreniami2.1 Budovanie spoločného podnikateľského a inovačnéhoprostredia v prihraničnom územíIndikátor (podľamožnosti vyberte zoNázov indikátoraMernájednotkaCieľováhodnota158

zoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Počet podpořených malýcha středních podniků190.000 EURpodniky 5 - 10159

Názov projektu:Vzdelávanie v oblasti podnikateľských zručností - podporaa popularizácia myšlienky vlastného podnikania medzištudentmi stredných škôlOpis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Východisková situácia: Pretrvávajúcim problémom prihraničnéhoúzemia je vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí z radovabsolventov stredných škôl. V rámci vzdelávacích programovjednotlivých škôl sa síce rôznou formou, rôznymi prostriedkamia aj na rôznej úrovni realizuje aj vzdelávame v oblastiekonomických a podnikateľských činností, ktoré je však zameranéskôr na teóriu a značne formalizované. Oba partnerské kraje majúkompetencie v oblasti stredoškolského vzdelávania a súzriaďovateľmi množstva stredných škôl rôzneho zamerania.Cieľom projektu by bolo podporiť záujem mladých o vlastnépodnikanie a samozamestnanie prostredníctvom „pútavo“nastaveného vzdelávania.Aktivity:1. Návrh vzdelávacieho predmetu Podnikanie pre študentovstredných škôl , ktorý by danú problematiku ponúkolpútavou a „zážitkovou“ formou s využitím napr.„podnikateľských hier“, zaradením prezentácií úspešnýchpodnikateľských príbehov, debát ... . (využitie existujúcichskúseností – Junior Achievement, ŽU a VTP ZA ...)2. V rámci projektu by bol nadefinovaný a realizovaný ajvzdelávací modul pre pedagógov, v záujme zvýšenia ichpripravenosti na sprostredkovanie novo nastaveného„vzdelávacieho programu“.3. Pilotná implementácia vzdelávacieho predmetu obohatenáo spoločné cezhraničné aktivity, ako napr. súťaže o „najpodnikateľský nápad/zámer“ pre študentov z obochzapojených krajov.Projekt bude pripravovaný a realizovaný v spolupráci obochregiónov - MSK a ŽSK.Prínosy z realizácie projektov budú využívané subjektmi v obochpartnerských krajoch s dopadom hlavne v oblasti zlepšeniavzdelávania, uplatnenia mladých a sieťovania2. Rozvoj cezhraničnej spolupráce pri tvorbe prostrediapriaznivého pre zamestnanosť, podnikanie a inovácieSúladstratégie:s opatreniami2.2 Rozvoj ľudského kapitálu a inštitucionálnycha administratívnych kapacít v prihraničnom územíIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Názov indikátoraPočet projektov zameraných nasieťovanie100 tis. EURMernájednotkapočet 1Cieľováhodnota160

5.3 Cestovný ruchNázov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Hradná cesta ŽSK a MSK/ hrady a zámkyHradní stezka ŽSK a MSK / hrady a zámkyOba regióny majú veľký kultúrno – historický potenciál prerozvoj cestovného ruchu. Spoluprácou pri propagácii hradova ostatných aristokratických pamiatok sa môže dosiahnuťsynergický efekt v území.Hlavné aktivity :1. Tlačená publikácia obsahujúca:- Základné informácie o hrade, vrátane zaujímavosti pre deti(napr. povesť),- tip na jednodňový výlet v okolí hradov, s popisom čo jemožné navštíviť v blízkosti hradov, zámkov - napr. kúrie,kaštiele, zámocké záhrady, iné atraktivity regiónu atď.- kalendárium tradičných, každoročne organizovanýchaktivít a podujatí všetkých hradov, zámkov- rozkladacia mapa Hradnej cesty ŽSK/MSK obsahujúcavšetky hrady, zámky a ich vzájomné prepojenie do jednej„cesty“. Mapa bude obsahovať fotografie, piktogramy,zaujímavosti (napr. Slovenský orloj v Starej Bystrici, Múzeáslovenskej dediny), odkaz na web - TIK a IC, obecné úradyna území ktorých sa hrady, zámky a paláce nachádzajú2. Budovanie Trauma bodov:- Drobná odpočinková infraštruktúra obsahujúcainformácie o dôležitých tel. číslach označená svojimporadovým číslom- Základné informácie o najbližšom hrade, príp. inýchturistických atraktivitách v okolí vrátane QR kóduodkazujúceho na príslušný web s podrobnejšímiinformáciami o atraktivitách- Smerovník k najbližším prvkom hradnej cestys uvedením vzdialenosti v km3. Tvorba turistického sprievodcu pre mobilné telefóny, t.j.stručného sprievodcu stiahnuteľného do mobilnéhotelefónu obsahujúceho základné informácie o hradoch,interaktívnu mapu, info o doprave, atď.4. PR aktivity „Hradnej cesty ŽK a MSK“ :- Prezentácia „Hradnej cesty“ v printových a on-linovýchmédiách, v ktorých sa pravidelne prezentujú kraje –séria prezentačných článkov o ceste + jednotlivýchhradoch, zámkoch a súvisiacich zaujímavostiach .....- Preukaz – kronika z ciest po „Hradnej ceste“ /cancák/s možnosťou zbierať odtlačok pečiatky, pečate hraduputovaním po regiónoch – hradnej ceste....- Virálne videá - Séria kratších video spotov šíriteľnýchon – line, plniacich funkciu upútávky k návštevekonkrétnej atraktivity.Spoločná produkt cestovného ruchuSpoločná príprava a realizácia161

Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Strategický cieľ 3: Využitie historických a prírodných danostíúzemia pre rozvoj ekonomiky cestovného ruchuSúladstratégie:s opatreniamiOpatrenie 3.1 Rozvoj kvality služieb cestovného ruchu reagujúci namiestny produktIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Názov indikátoraMernájednotkaVytvorené vzdelávacie produkty počet 1Marketingové kampane počet 1100 000 €Cieľováhodnota162

Názov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Vzdělávání pracovníků v cestovním ruchuKvalita služieb v CR vychádzajúca z disponibilných ľudskýchzdrojov je v súčasnosti rôzna na oboch stranách prihraničnéhoúzemia. Nie je aplikovaný jednotný systém požadovanýchvedomostí a zručností na jednotlivé pracovné miesta v cestovnomruchu a vzdelávacie produkty majú rôznu úroveň a zameranie.Cieľom projektu je s využitím Medzinárodnej štandardnejklasifikácie zamestnaní ISCO-08 a relevantnej legislatívy na obochstranách prihraničného územia identifikovať hlavné pracovnépozície v cestovnom ruchu na území ŽSK a MSK (prípadne územíTRITIA), pracovné činnosti k nim prislúchajúce a požiadavky navedomosti a zručnosti relevantné k týmto pracovným činnostiam.Následne na základe analýzy skutkového stavu nastaviť koncepciucezhraničného rozvoja ľudských zdrojov v cestovnom ruchua pripraviť a zrealizovať pilotné vzdelávacie aktivity.Prostřednictvím vzdělávání pracovníků činných v oblasti cestovníhoruchu docílit jejich vyšší odbornost, vzdělanost a kvalifikaci v oblastislužeb, které tito pracovníci poskytují a tím tak zvýšit celkovouúroveň a standardizovat celkovou hladinu služeb v regionu.Aktivity:1. Identifikácia zamestnaní v cestovnom ruchu prihraničnéhoúzemia, pracovných činností k nim prislúchajúcich avedomostí a zručností relevantních k týmto pracovnýmčinnostem;2. Analýza skutkového stavu, tj. analýza vedomostí azručností zamestnancov CR na území ŽSK a MSK3. Tvorba koncepcie rozvoja ľudských zdrojov v cestovnomruchu prihraničného územia4. Realizácia pilotných školení a kurzov v oblasti a)pohostinství a hotelnictví- školenie na pro-klientský prístup- tvorba vzdelávacích materiálovb) špecializovaná výuka cizích jazyků (min. AJ, NJ)v cestovnom ruchu pre územie ŽSK a MSK- školenie/kurz- tvorba vzdělávacích materiálovc) doškolení marketingových pracovníků v muzeích – takaby byli schopni sami vytvářet interaktivní programy,animace, zábavný program, který přiláká potenciálnínávštěvníky- školenie/kurz- tvorba vzdělávacích materiálov5. Tvorba interaktívneho informačno - vzdelávacieho portáluznačky cestovného ruchu TRITIA- informácie o značke TRITIA (požadavky na udelenie,informácie o propagácii značky, možnosti registráciena vzdelávacie aktivity, eLearningové produktysúvisiace s udelením značky TRITIA, aktuálny zoznamcertifikovaných subjektov značkou TRITIA, prehľadplánovaných vzdělávacích podujatí, ponuky na účastna podujatiach konaných pod značkou TRITIA, sociálnasieť TRITIA a pod.)163

Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Súladstratégie:s opatreniamiSpolečná příprava všech aktivit, v konečném důsledku nastaveníobdobné kvality poskytovaných služeb kvalifikovaným personálem.Projekt může být navázán na podobnou aktivitu se Slezskýmvojvodstvím, případně i Opolským vojvodstvím.Strategický cíl 3: Využitie historických a prírodných daností územiapre rozvoj ekonomiky cestovného ruchuOpatření 3.1: Rozvoj kvality služieb cestovného ruchu reagujúcichna miestny produktIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Názov indikátoraMernájednotkaStrategické dokumenty počet 1Vzdelávacie produkty počet 4180 000 EURCieľováhodnota164

Názov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Stezka technických památekÚzemia MSK a ŽSK disponujú množstvom pamiatok prezentujúcichtechnicko – hospodársku históriu územia. Patria medzi ne objektystarých výrobných a podnikateľských prevádzok, historickýchželezníc, banské diela, vodné nádrže, ľudové technické pamiatky(napr. mlyny, vyhne a pod.), mosty, atď. Turistická atraktivita týchtoobjektov sa zvyšuje s ich narastajúcim vekom. Fenoménpoznávacích trás postavených na technicko – hospodárskej históriiúzemia je novodobým prvkom turistického vyžitia. Sú obrazomtechnickej a remeselnej zručnosti predchádzajúcich generácií. Nanašom území patria k najmenej využívaným atraktivitámv produktoch CR, hoci majú ako produkty CR značný rozvojovýpotenciál.Cílem projektu je propojení již existujících stezek technickýchpamátek (Slezské vojvodství, Moravskoslezský kraj) s technickýmiatraktivitami v Žilinském samosprávném kraji - vznik přeshraničnístezky technických památek.Pre územie ŽSK sú vytypované nasledovné technické památky s ichmožným rozšírením o ďalšie:- Spojená Kysucko – oravská úvraťová lesná železnica voVychylovke- Považská lesná železnica (expozícia v Pribiline)- Vodné mlyny v Kvačianskej doline- Františkova huta (kataster obce Nižná)- Maša (vysoká pec) pri Liptovskom Hrádku- Turčekovský vodovodJednotlivé aktivity projektu tak lze rozdělit do následujícíchnávazných kroků:1. vytvoření (či upravení stávajícího) jednotnéhovizuálního komunikačního stylu - logotypu2. vytvoření společného propagačního materiálu STP +mapa stezky s popisem a zaznačením objektů3. on-line sprievodca k technickým pamiatkam prestiahnutie do mobilného telefónu4. cancák technickej stezky doplnený o ceny za získanépečiatky a ďalšie pútavé prvky5. realizácia marketingovej kampane na školách prespopularizovanie témy technických pamiatok (súťažeškôl, súťaže žiakov v prezentovaní technickýchpamiatok, v nachádzaní „cashiek“ v lokalitáchtechnických pamiatok, workshopy pre pedagógov);akce STP – např. společný den nebo víkendtechnických památek (Industriáda); společnéworkshopy, semináře, konference6. značení: cedule v objektu, případně tzv. hnědénavigační cedule7. vytvoření či rozšíření webu8. začlenění stezky do ERIH (mezinárodní stezkatechnických památek)Cezhraničný dopad Společná příprava a realizace všech aktivit. Spoločná165

(spoločnáspoločnáspoločnévýstupovprojektu):príprava,realizácia,využitiea výsledkovSúlad so strategickýmcieľom stratégie:marketingová kampaň s jednotnými produktmi pre obe stranyprihraničného územia. Navázání na existující projekty Slezskéhovojvodství a MSK, a na aktivity v rámci ESÚS i existujícíchprojektů v rámci ERIH.3. Využitie historických a prírodných daností územia pre rozvojekonomiky cestovného ruchuSúladstratégie:s opatreniami3.1: Rozvoj kvality služieb cestovného ruchu reagujúcich namiestny produkt3.2 Budovanie novej a modernizácia existujúcej infraštruktúrycestovného ruchu reagujúcej na potreby 21. storočiaIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Názov indikátoraMernájednotkaMarketingové kampane počet 1Infraštrukturálne prvky počet 12250.000 EURCieľováhodnota166

Názov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Vybudovanie cezhraničnej kostrovej siete cyklotrásV oboch regiónoch existuje sieť značených cyklotrászabezpečujúcich prístup cykloturistov k významným turistickýmatraktivitám v území. Územnoplánovacia dokumentácia regiónovpredpokladá realizáciu siete cyklomagistrál (cyklistické trasyceloštátneho významu). V obmedzenej miere sa na územiachoboch krajov v ostatných rokoch realizujú investície dosamostatných cyklotrás oddelených od ciest slúžiacich napremávku motorových vozidiel. V nedávnych štúdiách došlok identifikácii kostrovej siete cyklotrás, ktoré plnia funkciu:a) cykloturistickúb) dopravno – obslužnú.Doplnenie tejto siete do územnoplánovacích dokumentov prebiehav súčasnosti. Aspekt dopravnej obsluhy územia je v sídelnýchkoridoroch, v spádových územiach miest a v extraviláne ako celkupotlačený a nerozvinutý.Aktivity projektu:1. zosúladenie záväzných požiadaviek na budovanienadradenej cyklistickej infraštruktúry v územnoplánovacícha iných rozvojových dokumentoch;2. realizácia pilotných investičných aktivít pri vybudovaníkostrovej siete cyklotrás v projekčne pripravených úsekoch,kde dochádza k prieniku cykloturistickej a dopravnoobslužnejfunkcie vo vzťahu k hlavným sídelnýmaglomeráciám. Na území ŽSK:a) vybraný úsek cyklotrasy Budatín – Hrad Strečnob) vybraný úsek cyklochodníka Martin - VrútkyNa území MSK:a) Vybraný úsek Cyklostezky „Ostrava – Beskydy“ (č. 59),např. úsek „Staré Hamry – hranice s obcí Bílá“ (funkcepřevážně cykloturistická)b) Vybraný úsek Cyklotrasy č. 56 „Olza“; pozn.: dobudoucna je možné sloučení „Olzy“ se „Slezskoumagistrálou“ (č. 55) pod novým číslem 8a předpokládaným názvem „Slezská magistrála“)c) Vybraný úsek z dalších páteřních/dálkovýchcyklotras/cyklostezek (č. 5 „Poodří“ neboli „Jantarovástezka“; č. 55 „Slezská magistrála“; č. 99 „StřechaEvropy“)3. propagácia – realizácia cykloturistických podujatí nanovovybudovaných úsekoch; tvorba spoločnéhocezhraničného webu o cyklotrasách; tlačené cykloturistickémapy a cyklosprievodcovia s informáciami o atraktivitáchv okolí trás.Spoločná príprava projektu spočíva v identifikácii cezhraničnýchprepojení kostrovej siete cyklotrás oboch regiónov a v identifikáciizáväzných požiadaviek, ktoré pri budovaní tejto kostrovej sietenadradeného významu musia byť rešpektované. Realizáciapilotných investičných aktivít v centrách osídlenia na obochstranách prihraničného územia zabezpečí k zvýšeniu štandarducykloturistickej ako aj dopravno – obslužnej funkcie cyklistickejdopravy vo vybraných projekčne pripravených úsekoch, kde satieto funkcie prelínajú v zmysle vybudovania cezhraničnej kostrovejsiete cyklotrás spĺňajúcich spoločne identifikované záväznépožiadavky v Aktivite 1. Propagácia (Aktivita 3) bude riešenáspoločne za účasti partnerov z oboch strán hranice v záujmepovzbudenia budúceho využívania vybudovanej infraštruktúry167

Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Súladstratégie:s opatreniamiIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):užívateľmi z oboch strán hranice.1. Skvalitnenie dopravnej siete v prihraničnom území v zmyslezabezpečenia primeranej dostupnosti, zvýšenia bezpečnosti adopadov na životné prostredie3. Využitie historických a prírodných daností územia pre rozvojekonomiky cestovného ruchu1.2: Podpora nízkouhlíkových foriem dopravy a zvýšenia efektivityverejnej osobnej dopravy3.2: Budovanie novej a modernizácia existujúcej infraštruktúrycestovného ruchu reagujúcej na potreby 21. storočiaNázov indikátoraMernájednotkaCieľováhodnotaMestský rozvojmetre18.000štvorcové(m2)Trasy km 12Projekty na spoluprácu priúzemnoplánovacích podkladoch3 800 000počet 1168

5.4 Životné prostredieNázov projektu:Efektivní využívání energie ve školském zařízení krajeOpis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Území obou krajů je silně zatíženo znečištěným ovzduším, nakterém se významnou měrou podílí energetický průmysl. Oblastsnižování energetické náročnosti je jednou z významných prioritzlepšení nevyhovujícího stavu. Do této oblasti patří jak zvyšováníenergetické efektivity budov – zateplování, tak také využívánía rozvíjení alternativních forem výroby energie, které jsou šetrnějšík životnímu prostředí.Cieľ projektu: na základě energetického štítku veřejné budovyprovést opatření ke zlepšení energetické efektivity budovy a to jakpasivně – zateplení, tak změnou způsobu vytápění. Celý postupbude pomocí měřících přístrojů on-line monitorován studenty –uživateli budovy tak, aby byly dokumentovány pozitivní výsledkyenergetické efektivity projektu. Výstupem pilotního projektu budenejen osvěta studentů daného zařízení, ale také prostřednictvímspolečného setkání sdílení pozitivních i negativních zkušeností přirealizaci záměru s možným opakováním projektu na jinémobdobném zařízení. Pozitivní dopad realizace energetickýchopatření na životní prostředí přetrvává samozřejmě i po ukončeníprojketu.Aktivity:1) zpracování energetických auditů – štítků budov,2) seminář k chystaným opatřením se zdůrazněním současnýchnákladů a dopadů na životní prostředí3) zateplení vybraných budov na obou stranách hranice4) instalace alternativních zdrojů5) instalace a provoz monitorovacího zařízení na spotřebu energiev budovách6) závěrečná konference a vydání informačních materiálůo významu energetických úspor a jejich vlivu na životníprostředí a dalšího možného postupu při využití zkušenostíobou krajůCezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Príprava: Vytipování vhodných objektů a současně spoluřešitelů –uživatelů objektůRealizácia: Zateplení budovy a instalace alternativního zdrojea společné aktivity environmentální výchovy a publicity.Dopad: identifikovaná opatření budou realizována i po ukončeníprojektuSúlad so strategickýmcieľom stratégie:4. Zvýšenie kvality životného prostredia v území a využitiejeho potenciálu pre rozvoj alternatívnej energie169

Súladstratégie:s opatreniami4.1 Zvyšovanie energetickej efektívnosti verejnej infraštruktúrya rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie voverejnom sektoreIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):NázovindikátoraEnergetickáefektivitainformačnékampane4 000 000 EURMerná jednotka Cieľová hodnotakWh/rok -počet 1170

Názov projektu:Manažment vybraných lesov cieľom zachovania biotopovtetrova hlucháňaOpis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Východisková situácia: V minulosti cca pre 40 rokmi bol tetrovhlucháň prirodzenou súčasťou horských lesov Beskýd. Neustálymantropickým tlakom, zmenou porastových štruktúr, intenzívnouťažbou, došlo k drastickým zmenám prirodzených lesova rapídnemu úbytku tohto druhu. V súčasnosti prežíva v Beskydochlen niekoľko mikropopulácií, ktoré bez cieľavedomého manažmentupravdepodobne vyhynú.Cieľ:Mapovanie, monitoring a manažmentové opatrenia s cieľomstabilizovať a zlepšiť kvalitu lesných porastov s výskytom tetrovahlucháňa v prihraničnej oblasti. Jedná sa predovšetkým ochránené územia na hraniciach z ČR a Poľskom, kde sú doteraznajzachovalejšie biotopy pre tento vymierajúci druh lesnej kury.Aktivity:1) spracovanie cezhraničnej štúdie území s výskytom hlucháňa(identifikácia rizík, ktorým je hlucháň vystavený, návrh opatrenína zlepšenie podmienok jeho existencie)2) úprava lesohospodárskych opatrení v predmetných porastoch,3) environmentálna výchova vrátane exkurzie do terénus odborníkmi určenej pre žiakov stredných škôl4) vydanie informačných materiálov o biotopoch a chránenýchdruhoch, na ktorých sa navrhovali robili manažmentovéopatreniaPríprava: spoločné mapovanie porastov, ktoré by mali byťpredmetom manažmentových opatreníRealizácia: všetky projektové aktivity budú realizovať spoločnepartnermi z oboch strán hraniceDopad: Uplatňovanie opatrení identifikovaných v cezhraničnej štúdiiaj po skončení projektuSúlad so strategickýmcieľom stratégie:Súladstratégie:s opatreniamiZvýšenie kvality životného prostredia v území a využitie jehopotenciálu pre rozvoj alternatívnej energieZavádzanie opatrení na zvýšenú ochranu životného prostrediaIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Názovindikátoraprírodabiodiverzitainformačnékampane70 tis. EURaMerná jednotka Cieľová hodnotaha 185 000počet 1171

Názov projektu: Opatření k zadržení vody v krajině s cílem zvýšeníekologické stability územíOpis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Dostupnosť, dostatok a prítomnosť vody v prostredí a krajine jezákladnou podmienkou života, sociálnej a ekologickej stabilityako aj ekonomickej prosperity územia. Voda je strategickýma nenahraditeľným prírodným zdrojom.Cieľ projektu: zadržiavanie vody v prihraničnom území pomocouumelo vytvorených hrádzok a suchých poldrov s cieľomzabezpečenia klimatickej stability územia, spomalenia odtokuvody z územia, zadržiavania dažďovej vody a zvyšovania vodnejretencie.Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Špecifické ciele:1) zníženie povodňového rizika2) obnova hydrológie územia a zvýšenie jeho biodiverzity -obnovenie hydrológie územia, čím sa zabezpečí stabilnývodný režim, spomalí odtok vody z krajiny a vytvoria savhodné mikroklimatické podmienky. Na revitalizovanýchúzemiach sa zvýši zásoba vody, ktorá vytvára vhodnéprostredie pre veľké množstvo druhov živočíchov a rastlín,poskytuje im životný priestor aj počas horúcich a suchýchletných mesiacov, kedy je vody málo. Dochádza k výparu,ochladzovaniu a zvlhčovaniu prostredia. Podpora klimatickejstability územia.3) Zvýšenie povedomia verejnosti o význame zadržiavania vodyv území, ako protipovodňového opatrenia ako aj nástroja nazachovanie ekologickej stability, krajinotvornej funkciea biodiverzityAktivity:1. Spomalenie vody na horných tokoch pomocou hrádzoka suchých poldrov, tak aby ju stíhali v zastavanom územíodvádzať odtokové kanály, ako aj riešenie terénnychúprav na zadržiavanie vody vo voľnej krajine2. Rekonštrukcia menších jestvujúcich vodných diel zaúčelom zvýšenia vodozádržných vlastnostía spriechodnenia rybochodov3. Zorganizovanie odborného seminára (+ exkurzia doterénu) určeného pre miestne a regionálne samosprávya pre žiakov stredných škôl z oboch strán prihraničnéhoúzemia4. Realizácia mobilnej výstavy a jej inštalácia na viacerýchlokalitách na oboch stranách prihraničného územia5. Vyznačenie náučného chodníka, označenieinformačnými tabuľami + informačné materiályo význame zadržiavania vody v územíPríprava: Vzájomná komunikácia pri identifikácii územía potrebných vodozádržných opatrení, spolupráca na vytipovanílokality pre vytvorenie cezhraničného náučného chodníka.Realizácia: Spoločná realizácia seminára - výmena skúsenostís rôznymi formami vodozádržných opatrení na oboch stranáchprihraničného územia a identifikácia príkladov dobrej praxe;spoločná inštalácia mobilnej výstavy; spolupráca pri vytvorenícezhraničného náučného chodníka172

Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Súladstratégie:s opatreniamiDopad: zvýšenie protipovodňovej ochrany prihraničného územia,obnovenie hydrológie územia, zvýšenie krajinotvornej funkciea biodiverzity prihraničného územiaZvýšenie kvality životného prostredia v území a využitie jehopotenciálu pre rozvoj alternatívnej energieZavádzanie opatrení na zvýšenú ochranu životného prostrediaIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Názov indikátora Merná jednotka Cieľová hodnotapríroda a biodiverzita ha 200 000informačné kampane počet 1projekt na ochranukrajiny120 000 EURpočet 1173

Názov projektu:Obnova lesa a zmena jeho druhového zloženia s cieľompodpory a zachovania jeho protipovodňových,krajinotvorných, ekologických a spoločenských funkciíOpis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):V prihraničných lesných územiach vplyvom negatívnychbiotických abiotických činiteľov nastúpilo rýchle oslabeniesmrečín, čo zapríčinilo začiatok jeho masového odumierania. Namiestach, kde porasty smreka odumreli, les prestal plniť retenčné(vodozdržné) fukncie - tým vystúpilo ohrozenie pôdovodnoueróziou a zároveň vzrástlo nebezpečie povodní aj priľahlýchúzemí vzniknutého bezlesia.. Odumieranie porastov mánezanedbateľný vplyv na atraktívnosť prostredia. Rozpad smrečínna veľkých územiach si vyžaduje zintenzívnenie záchranných aozdravných opatrení na oboch stranách hranice, z ktorýchnajdôležitejšou je premena porastov. Táto premena je dôležitápre: zachovanie biodiverzity a atraktivity prostredia, zabezpečeniepôdo a vodoochranných funkcií a taktiež zachovanie kvality životamiestneho obyvateľstva.Cieľ projektu: obnova lesa a zmena jeho druhového zloženia naúzemí česko-slovenského pohraničia s cieľom zabezpečenia jehoodolnosti proti škodlivým bio- i abiotickým činiteľoma prinavrátenie jeho hlavných funkcií - krajinotvornej, klimatickej,retenčnej, protieróznej a protipovodňovej. Výstupom projektubude les viacetážový, prirodzene rôznorodý, čo najviac totožný sprírodným, odolnejší na prírodné katastrofy a jeho pozitívnepôsobenie bude pretrvávať mnoho rokov po ukončení projektu.Aktivity:1) prípravné práce - príprava pôdy, nákup vhodných sadeníc,2) zalesňovanie vybraných lokalít po oboch stranách hranice3) praktická starostlivosť o mladé lesné porasty, ochrana protiburine a proti zveri4) environmentálna výchova vrátane exkurzie do terénus určenej pre žiakov stredných škôl5) vydanie informačných materiálov o význame lesa, lesnýchbiotopoch a chránených druhoch v nich sa vyskytujúcich,propagácia hodnoty Beskýd i premenu beskydských smrečína zároveň vykonaných prác po oboch stranách hraniceCezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Príprava: vzájemná komunikace při identifikaci územía potřebných ozdravných opatřeníRealizácia: všechny aktivity projektu budou mít přeshraničnírozměr a budou realizovány partnery z obou stran hranice,společná realizace exkurzí - výměna zkušeností s realizacíopatření na obou stranách příhraničního území a identifikacepříkladů dobré praxeDopad: zvýšení biodiverzity lesa ,jeho krajinotvorné, klimatické,protipovodňové a protierozní funkceSúlad so strategickýmcieľom stratégie:Zvýšenie kvality životného prostredia v území a využitie jehopotenciálu pre rozvoj alternatívnej energie174

Súladstratégie:s opatreniamiZavádzanie opatrení na zvýšenú ochranu životného prostrediaIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladané náklady(v EUR):Názov indikátora Merná jednotka Cieľová hodnotapríroda a biodiverzita ha 185 000informačné kampane počet 1100 000 EUR175

Názov projektu:Návrat k tradičním metodám hospodaření na loukách apastvináchOpis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Východisková situácia: Lúčno - pasienkové biotopy vznikli činnosťoučloveka a prírody, a to najmä pasením hospodárskych zvierata kosením sena. Zánikom tradičného vidieckeho života, ukončenímkosenia lúk, chovu a pasenia zvierat začali mnohé lúky zanikať,postupne dochádza k ich zarastaniu náletovými drevinamik zmene ich druhového zloženia. Zánik lúčnych biotopov mávýrazný vplyv na zhoršenie stavu populácií vzácnych druhovrastlín a živočíchov. Lúky a pasienky sú neoddeliteľnou súčasťouKarpát a zároveň výrazným krajinotvorným prvkom, ktorý okrempoľnohospodárskej funkcie poskytuje miesto pre oddycha rekreáciu.Cieľ projektu: Vytvorenie vhodných podmienok na posilnenie astabilizáciu lúčno - pasienkových biotopov ako aj na prehĺbenieinformovanosti a spolupráce s verejnosťou.Špecifické ciele:1) Monitoring existujúceho stavu vytypovaných lokalít2) Návrh konkrétnych manažmentových opatrení na zlepšeniestavu ich prežívania a na odstránenie príčin ohrozenia3) praktická starostlivosť o lokality4) environmentálna výchova vrátane exkurzie do terénu určenejpre žiakov stredných škôl, organizácia seminára spojenéhos aktivitami na prezentáciu a podporu zachovania tradičnéhokosenia5) vydanie informačných materiálov o, biotopoch a chránenýchdruhoch, na ktorých sa navrhovali robili manažmentovéopatreniaCezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Príprava: Vytypovanie vhodných lokalít lúčnych biotopovRealizácia: Partneri projektu spoločne zrealizujú aktivityenvironmentálnej výchovy a publicitu.Dopad: identifikované manažmentové opatrenia budú realizovanéaj po skončení projektuSúlad so strategickýmcieľom stratégie:Súlad s opatreniamistratégie:Zvýšenie kvality životného prostredia v území a využitie jehopotenciálu pre rozvoj alternatívnej energieZavádzanie opatrení na zvýšenú ochranu životného prostrediaIndikátor (podľamožnosti vyberte zoNázov indikátoraMernájednotkaCieľová hodnota176

zoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladanénáklady (v EUR):príroda a biodiverzita ha 200 000informačné kampane počet 1100 000 EUR177

Názov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Managementová opatření ke stabilizaci populace motýlůs využitím přeshraničních zkušenostíVýchodisková situácia: Motýle z rodu z rodu modráčik (Maculinea)a jasoň (Parnassius) patria medzi významné druhy motýľov, ktorésú chránené zákonmi o ochrane prírody a krajiny na obochstranách hranice. V nedávnej minulosti boli vďaka značnej rozlohenelesných lúčnych, extenzívne obhospodarovaných biotopov,vytvorené vhodné podmienky pre výskyt uvedených motýľov.Vplyvom zmien využívania krajiny, vplyvom sukcesie krov a drevínsa znižuje vhodnosť lokalít pre ich existenciu a bez vhodnýchmanažmentových opatrení môžu v priebehu niekoľkých rokov úplnezaniknúť. Na väčšine lokalít, ktoré osídľujú jednotlivé druhy vyššieuvedených motýľov, je situácia kritická.Cieľ projektu: Vytvorenie vhodných podmienok na posilnenie astabilizáciu populácií motýľov európskeho významu z rodumodráčik (Maculinea) a jasoň (Parnassius) ako aj k prehĺbeniuinformovanosti a spolupráce s verejnosťou.Aktivity:1) Monitoring stavu populácií jednotlivých rodov motýľov a stavulokalít ich výskytu,2) spracovanie výsledkov mapovania,3) návrh konkrétnych manažmentových opatrení na zlepšeniestavu ich prežívania a na odstránenie príčin ohrozenia4) praktická starostlivosť o lokality druhov jednotlivých rodovmotýľov a prepojenie súčasných a potenciálnych lokalítspomínaných rodov5) environmentálna výchova vrátane exkurzie do terénu sodborníkmi určenej pre žiakov stredných škôl6) vydanie informačných materiálov o biotopoch a chránenýchdruhoch, na ktorých sa robili manažmentové opatreniaCezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Príprava: vytypovanie lokalít a druhov motýľov, ktoré budúpredmetom sledovania a manažmentových opatreníRealizácia: všetky aktivity projektu budú mať cezhraničný rozmera budú realizované partnermi z oboch strán hraniceDopad: Identifikované manažmentové opatrenia budú na obochstranách hranice uplatňované i po skončení projektuSúlad so strategickýmcieľom stratégie:Súlad s opatreniamistratégie:Zvýšenie kvality životného prostredia v území a využitie jehopotenciálu pre rozvoj alternatívnej energieZavádzanie opatrení na zvýšenú ochranu životného prostrediaIndikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladanénáklady (v EUR):Názov indikátora Merná jednotka Cieľová hodnotapríroda a biodiverzita ha 185 000informačné kampane počet 160 000 EUR178

Názov projektu:Opis projektu (opisproblému a aktivít najeho riešenie):Opatření k zamezení šíření invazivních rostlin k ochraněpůvodních ekosystémůJedným z globálnych problémov ochrany prírody je aj narastajúcešírenie inváznych rastlín. Nielen na Slovenskú a v Čechách, ale ajv okolitých štátoch Európy dochádza k čoraz častejšiemuprenikaniu nových nepôvodných druhov a následne k výraznýmzmenám v zložení pôvodných ekosystémov. Postupne sav urbanizovanom, ale i prírodnom prostredí vytvárajú veľkoplošnéporasty nepôvodných druhov rastlín s typickou nízkou druhovoudiverzitou a charakteristicky vysokým konkurenčným potenciálompre domáce druhy.Cieľ projektu: ochrana pôvodného ekosystému v prihraničnomúzemí pred šírením inváznych druhov rastlín – Fallopia(Reynoutria), Heracleum mantegazzianum, Impatiens gladuliferaa ďalších druhov nepôvodných rastlín ...Aktivity:- 1) vytypovanie lokalít s výskytom inváznych rastlín a rozsahupotenciálneho ohrozenia,- 2) uplatnenie v praxi overených manažmentových opatrení naodstránenie inváznych druhov rastlín- 3) realizácia opatrení na obnovu pôvodného ekosystému- 4) monitoring v súvislosti so sledovaním účinnosti vykonanýchopatrení,- 5) zorganizovanie odborného seminára + exkurzia do terénuurčeného pre miestne a regionálne samosprávy a pre žiakovstredných škôl,- 6) vydanie informačných materiálov s popisom inváznych rastlína odporúčaným spôsobom ich odstraňovania- 7) výměna zkušeností s realizací projektu na obou stranách hranice-Cezhraničný dopad(spoločná príprava,spoločná realizácia,spoločné využitievýstupov a výsledkovprojektu):Príprava: Vzájomná komunikácia pri identifikácii inváznych druhovzasahujúcich obe strany hraniceRealizácia: Spoločná realizácia všetkých navrhovaných aktivítprojektuDopad: zníženie plôch s inváznymi rastlinami a obnova pôvodnýchekosystémov, zvýšenie povedomia spoločnosti o nutnostia spôsoboch likvidácie inváznych druhov rastlín,Súlad so strategickýmcieľom stratégie:Súlad s opatreniamistratégie:Zvýšenie kvality životného prostredia v území a využitie jehopotenciálu pre rozvoj alternatívnej energieZavádzanie opatrení na zvýšenú ochranu životného prostredia179

Indikátor (podľamožnosti vyberte zozoznamu indikátorovprislúchajúcemu kopatreniu):Predpokladanénáklady (v EUR):Názov indikátora Merná jednotka Cieľová hodnotainformačnékampane80 000 EURpočet 1180

5.5 Vyčíslenie finančnej náročnosti aktivít vrátaneurčenia zdrojovKeďže strategický dokument je plánovaný vo vzťahu k programovému obdobiu 2014 – 2020, ajurčenie zdrojov krytia naplánovaných aktivít cezhraničnej spolupráce je naviazané na alokácie naslovensko – českú cezhraničnú spoluprácu v programovom období 2007 – 2013. Hoci ich výškav čase spracovania dokumentu ešte nie je známa, je zrejmé, že cieľ Európska územná spoluprácaostáva relevantným cieľom Kohéznej politiky EÚ, pričom z financií v rámci rozpočtu EÚ určených napolitiku súdržnosti v r. 2014 – 2020 nepôjde na tento cieľ menej, ako 3,48% dostupných zdrojov. Tátosuma bude ďalej v rámci jednotlivých aspektov Európskej územnej spolupráce členená nasledovne:a) 73,24% na cezhraničnú spoluprácu,b) 20,78% na nadnárodnú spoluprácu ac) 5,98% na medziregionálnu spoluprácu.Cieľ Európska územná spolupráca bude v programovom období 2014 - 2020 prioritne podporovanýz Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Možnosť spolufinancovania projektových zámerovz vyčlenenej alokácie z tohto fondu na cezhraničnú slovensko – českú spoluprácu bude existovať ibaza podmienky, že projektový zámer je v súlade s opatreniami, ktorých realizáciu bude ERDFv programovom období 2014 – 2020 v rámci cezhraničnej spolupráce podporovať. Hoci v časespracovania dokumentu ešte nová európska legislatíva pojednávajúca o systéme riadenia a využitiafondov EÚ na napĺňanie cieľov Kohéznej politiky neprešla schvaľovacím procesom, na základezverejnených informácií Európskou komisiou možno posúdiť súlad projektových zámerovs opatreniami, na ktoré budú prostriedky ERDF v rámci cezhraničnej spolupráce vyčlenené.Tab. 103: Súlad Plánu aktivít s investičními prioritami ERDFOpatrenieSúlads investičnýmiprioritamiERDF 3CelkovápožadovanásumaSpolufinancovanieERDF v tis. EURŠtátnypríspevokv tis. EURZdroježiadateľav tis.EUR1.I 7b, 7d 107 700 91545 10770 53851.II 7c 6 000 5100 600 3002.I 1b, 1c 498 423,3 49,8 24,92.II 3a, 8a 100 85 10 53.I 3a, 6c 405 344,25 40,5 20,253.II 7c 3 925 3336,25 392,5 196,254.I 4b, 4c, 10 4 000 3400 400 2004.II 6b, 6d 530 450,5 53 26,5SPOLU - 123 158 104 684 12 316 6 1583 Bližšie pozri návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach oEurópskom fonde regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušujenariadenie (ES) č. 1080/2006; dostupné na internete:http://ec.europa.eu/regional_policy/what/future/proposals_2014_2020_en.cfm181

Zoznam tabuliek:Tab. č. 1: Stredný stav obyvateľstva v krajoch SR za r. 2006 - 2010Tab. č. 2: Stredný stav obyvateľstva v okresoch ŽSK za r. 2006 - 2010Tab. č. 3: Vývoj migrácie v regiónoch SR (2006 – 2010)Tab. č. 4: Vývoj migrácie v okresoch ŽSK (2006 – 2010)Tab. č. 5: Priemerný vek v krajoch SR (2006 - 2010)Tab. č. 6: Vývoj hrubého domáceho produktu v regiónoch SR (2004 – 2008)Tab. č. 7: Vývoj hrubého domáceho produktu na obyvateľa v regiónoch SR (2004 – 2008)Tab. č. 8: Vývoj obyvateľstva v krajoch ČR za r. 2006 – 2010Tab. č. 9: Priemerný vek v krajoch ČR (2006 - 2010)Tab. č. 10: Vývoj migrácie v regiónoch ČR (2006 – 2010)Tab. č. 11: Vývoj migrácie v okresoch ŽSK (2006 – 2010)Tab. č. 12: Vývoj hrubého domáceho produktu v regiónoch ČR (2004 – 2008)Tab. č. 13: Vývoj hrubého domáceho produktu v regiónoch ČR na obyvateľa (2004 – 2008)Tab. č. 14: Porovnanie základných štatistických údajovTab. č. 15: Porovnanie vývoja obyvateľstva v prihraničných regiónoch SR - ČRTab. č. 16: Porovnanie vekového priemeru v prihraničných regiónoch SR – ČRTab. č. 17: Regionálny HDP na obyvateľa v PKSTab. č. 18: Dĺžka diaľnic, rýchlostných ciest a ciest v SR v r. 2010Tab. č. 19: Dĺžka diaľnic, rýchlostných ciest a ciest v SR v r. 2010 v pomere k populácii krajovTab. č. 20: Diaľničné mosty v r. 2010Tab. č. 21: Mostné objekty na cestách SR v r. 2010Tab. č. 22: Štatistika nehodovosti v krajoch SR v r. 2009Tab. č. 23: Štatistika smrteľných nehôd v krajoch SR v r. 2006 - 2010Tab. č. 24: Usmrtené osoby pri dopravných nehodách v krajoch SR v r. 2006 - 2010Tab. č. 25: Cestné hraničné priechody v Žilinskom krajiTab. č. 26: Ročné intenzity dopravy na cestných hraničných priechodoch SR v r. 2007Tab. č. 27: Dĺžka diaľnic, rýchlostných ciest a ciest v ČR v r. 2010Tab. č. 28: Dĺžka diaľnic, rýchlostných ciest a ciest v ČR v r. 2010 v pomere k populácii krajovTab. č. 29: Mostné objekty na cestách II. a III. triedy ČR v r. 2010Tab. č. 30: Vývoj nehodovosti v krajoch ČR v r. 2005 – 2009Tab. č. 31: Usmrtené osoby pri dopravných nehodách v krajoch ČR v r. 2006 – 2010Tab. č. 32: Dĺžka diaľnic, rýchlostných ciest a ciest v ČR v r. 2010 v pomere k populácii krajovTab. č. 33: Mostné objekty na cestách II. a III. triedy SR/ČR v r. 2010Tab. č. 34: Usmrtené osoby pri dopravných nehodách v krajoch SR/ČR v r. 2006 – 2010Tab. č. 35: Ročné intenzity dopravy na jednotlivých cestných hraničných priechodoch SR - ČR v r.2007Tab. č. 36: Hrubá pridaná hodnota v Žilinskom kraji v bež. cenách (mil. EUR) v r. 1995 - 2008Tab. č. 37: Hrubá pridaná hodnota v Žilinskom kraji v % v r. 1995 - 2008Tab. č. 38: Stav priamych zahraničných investícií v krajoch SR v SKKTab. č. 39: Stav priamych zahraničných investícií v krajoch SR v %Tab. č. 40: Počet zamestnancov výskumu a vývoja v prepočte na plné úväzkyTab. č. 41: Výdavky na výskum a vývoj v krajoch SR v EURTab. č. 42: Výdavky na výskum a vývoj v krajoch SR v r. 2010 v prepočte na obyvateľa v EURTab. č. 43: Podiel domácností v krajoch SR, ktoré majú doma prístup na počítač v %Tab. č. 44: Podiel domácností v krajoch SR s prístupom na internet v %Tab. č. 45: Hrubá pridaná hodnota v Moravskoslezskom kraji v % v r. 1995 - 2008Tab. č. 46: Stav priamych zahraničných investícií v krajoch ČR v ČKTab. č. 47: Stav priamych zahraničných investícií v krajoch ČR v %Tab. č. 48: Počet zamestnancov výskumu a vývoja v prepočte na plné úväzkyTab. č. 49: Výdavky na výskum a vývoj v krajoch ČR v mil. CZKTab. č. 50: Výdavky na výskum a vývoj v krajoch ČR v r. 2010 v EUR v prepočte na obyvateľaTab. č. 51: Počet domácností v krajoch ČR, ktoré majú doma prístup na osobný počítač v %Tab. č. 52: Počet domácností v krajoch ČR, ktoré majú doma prístup na osobný počítač v %Tab. č. 53: Porovnanie podielu krajov na priamych zahraničných investíciáchTab. č. 54: Porovnanie výdavkov na výskum a vývoj v prepočte na obyvateľaTab. č. 55: Prístup domácností k informačným a komunikačným technológiámTab. č. 56: Kapacita a výkony ubytovacích zariadení v krajoch SR v r. 2010Tab. č. 57: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch SR – počty návštevníkov182

Tab. č. 58: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch SR – počty návštevníkov –podiely krajov v %Tab. č. 59: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch SR – prenocovaniaTab. č. 60: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch SR – prenocovania –podiely krajov v %Tab. č. 61: Kapacita a výkony hromadných ubytovacích zariadení v krajoch ČR v r. 2010Tab. č. 62: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch ČR – počty návštevníkovTab. č. 63: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch ČR – počty návštevníkov –podiely krajov v %Tab. č. 64: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch ČR – počty prenocovaníTab. č. 65: Návštevnosť v hromadných ubytovacích zariadeniach v krajoch ČR – počty prenocovaní –podiely krajov v %Tab. č. 66: Porovnanie krajiny pôvodu u hostí v zariadeniach hromadného ubytovania v Žilinskom krajia Moravskosliezskom krajiTab. č. 67: Množstvo komunálneho odpadu podľa krajov SR v t/rokTab. č. 68: Množstvo komunálneho odpadu na obyvateľa podľa krajov SR v kg/obyvateľTab. č. 69 – 72: prehľad najzaťaženejších okresov SR základnými emisiami v r. 2008Tab. č. 73: Produkcia tuhých emisií podľa krajov SR v t/rokTab. č. 74: Produkcia tuhých emisií podľa krajov SR v %Tab. č. 75: Produkcia tuhých emisií podľa krajov SR v t/km 2 /rokTab. č. 76: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov SR v t/rokTab. č. 77: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov SR v %Tab. č. 78: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov SR v t/km 2 /rokTab. č. 79: Produkcia oxidu dusíka podľa krajov SR v t/rokTab. č. 80: Produkcia oxidu dusíka podľa krajov SR v %Tab. č. 81: Produkcia oxidu dusíka podľa krajov SR v t/km 2 /rokTab. č. 82: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov SR v t/rokTab. č. 83: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov SR v %Tab. č. 84: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov SR v t/km 2 /rokTab. č. 85: Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizačnú sieť v % podľa krajov SRTab. č. 86: Podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov v % podľa krajov SRTab. č. 87: Množstvo komunálneho odpadu podľa krajov ČR v t/rokTab. č. 88: Množstvo komunálneho odpadu na obyvateľa podľa krajov SR v kg/obyvateľTab. č. 89: Produkcia tuhých emisií podľa krajov ČR v t/rokTab. č. 90: Produkcia tuhých emisií podľa krajov ČR v %Tab. č. 91: Produkcia tuhých emisií podľa krajov SR v t/km 2 /rokTab. č. 92: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov ČR v t/rokTab. č. 93: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov ČR v %Tab. č. 94: Produkcia oxidu siričitého podľa krajov SR v t/km 2 /rokTab. č. 95: Produkcia oxidov dusíka podľa krajov ČR v t/rokTab. č. 96: Produkcia oxidov dusíka podľa krajov ČR v %Tab. č. 97: Produkcia oxidov dusíka podľa krajov SR v t/km 2 /rokTab. č. 98: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov ČR v t/rokTab. č. 99: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov ČR v %Tab. č. 100: Produkcia oxidu uhoľnatého podľa krajov SR v t/km 2 /rokTab. č. 101: Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizačnú sieť v % podľa krajov ČRTab. č. 102: Podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov v % podľa krajov ČRTab. č.103: Súlad Plánu aktivít s investičními prioritami ERDF183

Zoznam grafov:Graf č. 1: Vývoj HDP v regiónoch SR (2004 – 2008)Graf č. 2: Vývoj hrubého domáceho produktu v regiónoch ČR (2004 – 2008)Graf č. 3: Počty vybavených cestujúcich na Letisku ŽilinaGraf č. 4: Počty prepravených osôb Letiskom OstravaGraf č. 5: Vývoj intenzity dopravy na cestnom hraničnom priechode SvrčinovecGraf č. 6: Vývoj intenzity dopravy na cestných hraničných priechodoch Makov a KlokočovGraf č. 7: Vývoj tržieb priemyslu v Žilinskom kraji za vlastné výkony a tovar v mld. €Graf č. 8: Vývoj zamestnanosti v Žilinskom krajiGraf č. 9: Vývoj nezamestnanosti v Žilinskom krajiGraf č. 10: Vývoj priemernej mzdy v Žilinskom kraji v SKKGraf č. 11: Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb priemyslu a energetiky v MSK (mil. Kč)Graf č. 12: Vývoj nezamestnanosti v Moravskosliezskom kraji (v tis. osôb)Graf č. 13: Vývoj zamestnanosti v Moravskosliezskom kraji (v tis. osôb)Graf č. 14: Vývoj priemernej mzdy v Moravskosliezskom kraji v CZKGraf č. 15: Vývoj návštevnosti a prenocovaní v ubytovacích zariadeniach ŽSKGraf č. 16: Vývoj návštevnosti a prenocovaní v hromadných ubytovacích zariadeniach MSK184

Zoznam obrázkov:Obr. č. 1: Diaľnice a rýchlostné komunikácie v Žilinskom krajiObr. č. 2: Tunely v Žilinskom krajiObr. č. 3: Železničná sieť TEN- T a hlavná Os prepojenia EÚ so susednými krajinamiObr. č. 4: Plán modernizácie železničných koridorov do r. 2020Obr. č. 5: Chránené územia v Žilinskom krajiObr. č. 6: Osobitne chránené územia a prírodné parky v Moravskosliezskom krajiObr. č. 7: Lokality sústavy Natura 2000 v Moravskosliezskom kraji185

Použité zdroje:Žilinský samosprávny kraj, Moravskoslezský kraj, Rozvojová agentúra Žilinského samoprávnehokraja, n.o., Agentura pro regionální rozvoj, a.s., Štatistický úrad Slovenskej republiky, Český statistickýúřad, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Slovenskáspráva ciest, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Letisková spoločnosť Žilina, a.s., Policie ČR,Ředitelství silnic a dálnic ČR, Letiště Ostrava, a.s., Ministerstvo hospodárstva SR, Slovenská agentúrapre rozvoj investícií a obchodu, Ministerstvo průmyslu a obchodu ČR, Národná banka SR, Českánárodní banka, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo životního prostředí ČR, Ministerstvopôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Európska komisiaPracovné skupiny:1. Doprava a infraštruktúra – Ing. Libor Částka, Ing. Gabriela Jursová, Ing. Lukáš Ďuriš,Ing. Richard Staškovan2. Životné prostredie – Ing. Lenka Heczková, Ing. Milan Machač, Ing. Katarína Náhliková,Ing. arch. Mária Zaymusová3. Hospodárska spolupráca - Mgr. Martin Radvan, Ing. Michaela Kubejková,Ing. Iveta Chabadová, Ing. Bc. Miriam Skácelová4. Cestovný ruch – RNDr. Tomáš Ehler, Mgr. Vendula Cvikýřová, Mgr. Petr Šimčík,Mgr. Marta Zimanová, Ing. Martina HraškováSpracovateľ:Rozvojová agentúra Žilinského samosprávneho kraja, n.o.Žilina, 2012186