1/2008 - Paneurópska vysoká škola

§Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae – Vedecké štúdie/Primary Researchesz daní. Jej cieľom je ochrániť všetkých, ktorí to skutočne potrebujú na prežitie, ale ibav rozsahu minimálneho zabezpečenia 26) . Podľa Lorda Beveridgea by mali byť minimálneživotné prostriedky (ekvivalent príspevkov v hmotnej núdzi) poskytované celej populácii,nie iba zamestnancom. Bez ohľadu na zamestnanie sa z vyzbieraných daní poskytuje príspevokv rovnakej sume každému občanovi v prípade nezamestnanosti, choroby, dôchodku,atď.Zákon o národnom poistení zjednotil poistné systémy do jedného uceleného systému27) a od tohto obdobia sú Bismarckov a Beveridgeov model konfrontované z dôvoduveľkej rozdielnosti. V Británii prevláda názor, že zdravie musí byť garantované na úrovništátnej solidarity a zdravotná služba je z 88 % financovaná z daní, pričom iba malá časť jefinancovaná zo zdrojov National Insurance a príspevkov pacientov. Vo Veľkej Británii neexistujesystém prispievateľského zdravotného poistenia. Sociálne poistenie ako také jefinancované z príspevkov, ktoré nezávisia od príjmu. Schéma britského sociálneho systémuje protrhová a odvíja sa od liberálnej doktríny, podľa ktorej sa najväčší dôraz kladiena rozhodovanie jednotlivca. Konzervatívno-korporativistický (nemecký) modelNemecký model (niekedy nazývaný aj kontinentálny) je historicky najstarší.Vychádza z povinného sociálneho poistenia pracujúcich 28) . Konzervatívnym sanazýva pre jeho konzervačný efekt statusových rozdielov medzi jednotlivými profesiamia odbormi (nekladie dôraz na medziosobné prerozdeľovanie tak akoanglo-americký model) 29) .V Nemecku sa sociálna doktrína konzervatívno-korporativistického modelu formovalaod 80-tych rokov 19. storočia 30) . Historicky sa tento model vyvinul z ochrany kvalifikovanýchrobotníkov a zamestnancov, ktorých status, dosiahnutý vlastným pracovným výkonom,sa snaží zabezpečiť pred výkyvmi trhovej ekonomiky 31) . Všetci pracujúci sú povinnýmičlenmi v systéme sociálneho poistenia. Ten je organizovaný na profesnom základe.Poistný systém, riadený formou bipartity alebo tripartity, pracuje mimo dosahu štátu. Tenzasahuje až v prípade, keď poistenie zlyhá. V tomto modeli je prítomná výrazná etatistickátradícia (v zmysle privilegovania štátnych úradníkov). Cieľom nemeckej sociálno-trhovejekonomiky je zabezpečiť voľnú súťaž, posilniť sociálnu spravodlivosť a poskytovať systémsociálneho zabezpečenia. Expanzia sociálnej politiky je charakteristická najmä systémomsociálneho poistenia a štátnych sociálnych dávok, rodinnej politiky a pomoci mladýmľuďom, redistribučnou politikou a formovaním príjmu a bohatstva. V 70-tych rokochsystém naďalej expandoval a zvyšovali sa výdavky štátu na sociálne príspevky, čo vyústilodo otázok súvisiacich s problematickým financovaním nemeckého sociálneho štátu, ktorédodnes nie sú zodpovedané.26) Tu je zásadný rozdiel oproti systému sociálneho zabezpečenia v Nemecku. Dávky sa poskytujú ľuďomv núdzi, deťom a osobám neschopným samostatnej existencie.27) Systém obsahuje dva podsystémy: National Insurance (finančná ochrana dôchodcov, závislých napomoci, chorých, matiek, invalidov a obetí pracovných úrazov) a National Health Service.28) Bismarck sociálne poistenie nezaviedol, on ho len centralizoval, zoštátnil a urobil ho povinným.29) Kellar, J.: Soumrak sociálního státu. Sociologické nakladatelství, Praha, 2005.30) Počas nasledujúcich 30 rokov sa podobný sociálny systém vytvoril v ďalších európskych krajinácha krajinách Latinskej Ameriky. Ďalšími predstaviteľmi sú napr. Rakúsko, Belgicko, Francúzsko.31) Zamestnanci si poisťujú svoje mzdy, aby v prípade, že prídu o prácu, dokázali zabezpečiť sebaa celú rodinu.28Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae