Analýza kľúčových tém pre regionálnu spoluprácu - Banská Štiavnica

banskastiavnica.sk

Analýza kľúčových tém pre regionálnu spoluprácu - Banská Štiavnica

Jointly for our common futureANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉMPRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCUV BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE2011Spracoval: EKOTRUSTIng. Peter Múdry, CSc.


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEDokument vznikol v súvislosti s implementáciou projektu:Názov projektu:Integrovaný mestský rozvoj vitálnych historických miest ako regionálnychcentier v Juhovýchodnej Európe (ďalej ViTo)Integrated Urban Development of Vital Historic Towns as Regional Centres inSouth East Europe.Akronym projektu: ViToČíslo (kód) projektu: SEE/A/169/4.1/XNázov programu: Program nadnárodnej spolupráce Juhovýchodná Európa1


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEOBSAHÚvod 31. Charakteristika mesta a obcí v okrese Banská Štiavnica 42. Ekonomický potenciál okresu Banská Štiavnica 183. Potenciál pre investičné aktivity 193.1. Cestovný ruch 193.2. Lesný a poľnohospodársky pôdny fond 233.3. Ľudské zdroje 243.4. Vývoj a stav nezamestnanosti v okrese Banská Štiavnica podľa zdrojaÚPSVaR Banská Štiavnica244. Zhodnotenie situácie obcí a možnej spolupráci mesta 285. Disparity a faktory rozvoja okresu 316. Slabé miesta ekonomického rozvoja pre ďalšiu ekonomickúspoluprácu327. Perspektíva rozvoja mesta Banská Štiavnica 338. Záver a súhrn 35Conclusion and Summary 40Použitá literatúra 432


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEÚvodHistorické osídlenie rudného územia v centrálnej časti Štiavnických vrchov formovalo súčasnésituovanie obcí v tomto území. Prosperita rudného baníctva znamenala rozrastanie zastavanýchúzemí a zvyšovanie počtu obyvateľov v obciach a tiež v meste Banská Štiavnica.Rozkvet tohto územia vrcholí pred 141 rokmi a odvtedy sa prejavuje prehlbujúca socioekonomickádepresia. V súčasnosti v okrese Banská Štiavnica žije k 31.12.2010 16.638 obyvateľov z ktorýchv meste Banská Štiavnica žije 10.486 obyvateľov a v 14 obciach žije 6.152 obyvateľov.Poloha a horský reliéf okresu Banská Štiavnica sa nachádza vedľa údolných koridorov (pohronie)v ktorých sa intenzívne prejavujú a gradujú civilizačné trendy. Toto je jeden z dôvodov zaostávaniatohto okresu v regionálnom rozvoji. Ani existujúca centrálna sieť nezmení túto nevýhodu, pokiaľnebudú realizované odvážnejšie riešenia sprístupňujúce údolné rozvojové faktory (doprava, tovar,informácie,...) cestou I. triedy z pohronia cez Banskú Štiavnicu až do Hontianskych Nemiec.Z pohľadu rozvoja sú tu vymedzené 2 územia, z ktorých administratívne členenie vymedzuje okresBanská Štiavnica (mapa č.1) a geografické členenie vymedzuje región celé Štiavnické vrchy, ktorétvoria CHKO Štiavnické vrchy (mapa č.2).Vážnym problémom pri úpadku a tiež pri budúcom rozvoji je demografická štruktúra obyvateľstva,ktorá dlhodobo zaznamenáva degradačný trend (úpadok obyvateľov, vymieranie obcí, úbytokmladých ľudí, ...) a vzdelanostná štruktúra obyvateľov. Takto charakterizované ľudské zdroje majúnízku konkurenčnú schopnosť pri získavaní investorov.Nepripravenosť okresu pre rozvoj je zobrazená v Územných plánoch obcí a mesta, u ktorých jepostrádané vymedzenie priestorov pre investičný rozvoj, alebo zanedbateľné, takže sú obmedzenémožnosti pre zvýšenie požadovanej zamestnanosti. Tieto dokumentácie nemajú požadovaný reálnyrozvojový scenár a ani stratégiu a postupné kroky pre dosiahnutie dielčích cieľov bez spoliehania sana zdroje EÚ.Na základe terénneho prieskumu a konzultácií zo starostami je autonomita malých obcí považovanáza nevýhodu v podmienkach konkurenčného prostredia vo finančnej sfére. Malé obce majúpodstatne znížené možnosti získania zdrojov z fondov EÚ už aj preto, že podľa NSRR SR nie súzaradené ako póly rastu, čo im zabraňuje získať tieto zdroje.Ich jedinou možnosťou je zdroj Ministerstvo pôdohospodárstva zameraný na „Rozvoj vidieka“ soširšími možnosťami na revitalizáciu malých obcí, avšak veľká konkurencia a nízke čiastky prípadnespoluúčasť znižujú možnosti na získanie fondov.Preto z pohľadu množstva problémov pri zabezpečovaní rozvoja malých obcí sa v súčasnosti„oprašuje“ už v minulosti úspešná integrácia do strediskových obcí, ktoré by zabezpečovalipožadované aktivity aj pre spádové malé obce.V okrese Banská Štiavnica je 18 katastrálnych území, 1 mestský úrad a 14 obecných úradov malýchobcí, ktoré môžu byť integrované do 3 – 4 strediskových obcí. Proces integrácie – formálnej by mohol3


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEpokračovať v realizácii historického členenia Banskej Štiavnice, keď jej súčasťou boli aj okolité obce(B. Belá, Štiavnické Bane, Sv. Anton), ktoré majú potenciál byť strediskovými obcami. Týmtoformálnym zoskupením obcí by sa zvýšil potenciál obyvateľov mesta Banskej Štiavnice.Z hľadiska rozvojových aktivít sa obce nachádzajú v 3 kategóriách:1. Samostatné obce - organizačne, spoločensky zabezpečené (Prenčov, Dekýš, Baďan –Klastava, Sv. Anton, Banská Belá2. Čiastočne samostatné – Podhorie, Močiar, Štiavnické Bane, Počúvadlo, Ilija3. Obce so socioekonomickou depresiou bez zdrojov, veľmi veľké problémy, ohrozeniepovodňami (Beluj), nedostatok zdrojov, znižovanie počtu obyvateľov Vysoká, Kozelník,Banský Studenec1. Charakteristika mesta a obcí v okrese Banská ŠtiavnicaInformácie pre charakteristiku obcí boli zozbierané na základe osobných pracovných stretnutía rozhovorov zo starostami obcí.Banská ŠtiavnicaBanská Štiavnica má 10.468 obyvateľov. Ekonomický potenciál mesta tvorí štruktúrazamestnávateľských organizácií, ktoré poskytujú zamestnanie pre obyvateľov mesta a tiež obcíokresu Banská ŠtiavnicaPozícia mesta Banská Štiavnica ako lídra socioekonomického rozvoja okresu obsahuje riešenieproblémov regionálnej okresnej úrovne, ktoré sú nad pôsobnosťou obcí, hoci sa nachádzajú v ichkatastroch. Sem patria problémy definované v Uznesení vlády SR č. 593/2008, ktoré neboli dodnesvyriešené v zmysle požiadaviek z okresu.Týka sa to:• problematiky informatizácie a zavedenia informačných technológií• propagácie regiónu cez Slovenskú agentúru pre cestovný ruch• riešenie stimulácie podnikateľského a investičného prostredia• projektov zameraných na lesné hospodárstvo• podpory systémových opatrení pre rozvoj všetkých odvetví živočíšnej výroby s trhovou i beztrhovej produkcie4


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE• prípravy projektovej dokumentácie a výstavby cesty z Banskej Štiavnice do Hronskej Breznice• podpory projektov environmentálnej infraštruktúry a ochrany životného prostredia• revitalizácie územia NATURA 2000 – Sitno• úvodných projektov MÚSES pre všetky projektové dokumentácie so stanovením ekologickejzáťaže pre územia s potenciálom investičného rozvoja cestovného ruchu (Banská Štiavnica,Štiavnické Bane, Ilija, Sv. Anton, Banské Belá)• čistenia vôd vo vodných nádržiach Vodohospodárskeho systému• tvorby Regionálneho geografického informačného systému• prekonanie negatívneho pôsobenia Krajského pamiatkového úradu pre investičný rozvojcestovného ruchu a rozvoj regiónu• personálneho a technického posilnenia policajného zboru• zaistenia jedinečného postavenia okresu Banská Štiavnica v rámci Národnej stratégieregionálneho rozvoja SR a docieliť konkrétne rozvojové opatrenia• spracovania koncepcie rozvoja a modernizácie sociálnej infraštruktúry.Pozíciu mesta v regionálnom rozvoji stanovujú odborné a strategické dokumenty pre rozvoj SR.Z týchto dokumentov vyplývajú širšie možnosti uchádzania sa o zdroje EÚ cez projekty, ktoré riešiaproblémy širšieho územného celku, teda aj územia obcí v okrese Banská Štiavnica. Rozhodujúcimdokumentom pre čerpanie Štrukturálnych fondov je Národný strategický referenčný rámec SR (NSRR)pre roky 2007 – 2013.Pozícia mesta a tým aj predpokladaná zodpovednosť pre rozvoj okresu je v NSRR definovanáv zaradení medzi „centrá národnej úrovne“ čím je definovaná najvyššia úroveň hodnotenia osídleniav SR a tým aj preferencia čerpaní Štrukturálnych fondov. Obce Štiavnické Bane, Banská Belá, SvätýAnton sú zaradené ako centrá mikroregionálnej úrovne. Ostatné obce v okrese nie sú pólmi rastu, čoobmedzuje ich účasť pri čerpaní Štrukturálnych fondov a tým čiastočnú závislosť na aktivite mesta pririešení problémov pre územia viacerých katastrov obcí.Dlhoročné obmedzovanie plošného rozvoja mesta v Územnoplánovacej dokumentácii, ktorárešpektovala neoprávnené požiadavky pamiatkovej ochrany a ochrany prírody spôsobili, že mesto samalo rozvíjať len v mnohoročnom zastavanom území. Nereálnosť výsledného Územného plánuspočíva v tom, že nie je rešpektovaná socioekonomická situácia obyvateľstva a ani zmenav spoločenskom systéme v SR, kde rozhodujúcim faktorom rozvoja sú neštátne - privátne investície.Potom potenciál pre rozvoj a investičné možnosti sú zobrazené na mape č. 8. Avšak tieto areálya objekty majú špecifické podmienky, ktoré zase podliehajú pamiatkovej ochrane, čo odrádzainvestorov, ktorí majú rozhodujúce slovo v investovaní svojich zdrojov, a preto už viac rokov sa mestuvyhýbajú a ak sa situácia podstatne nezmení, tak sa aj budú vyhýbať. Doteraz boli reálne 2 Uznesenia5


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEvlády SR (2005, 2008) v obmedzení brzdiaceho vplyvu „pamiatkárov“ pre investičný rozvoj a obe bolinesplnené! V súčasnosti však vzniká dokument s ambíciou vykonávania manažmentu v širšom územíUNESCO, ktoré síce bude nepovinný pre rešpektovanie samosprávou, ale bude aj čiastočne v rozpores výkonom Krajského pamiatkového úradu, ktorý je štátnym orgánom pre túto problematiku.Štruktúru zamestnávateľských organizácií tvoria: skupina verejnoprávnych organizácií - dotovanýchzo štátneho rozpočtu a organizácií výrobnej, podnikateľskej sféry, služieb. Do skupinyverejnoprávnych organizácií patria školy a rezortné odborné inštitúcie. Tieto zamestnávajú podstatnýpočet pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním.Významným zamestnávateľom (akcionárom) je mesto Banská Štiavnica, ktoré „vlastní" - mádominantnú účasť v 4 organizáciách. Tieto organizácie nemajú výrobný charakter, lebo zabezpečujúpre obyvateľov určitý komfort a kvalitu života. Spolu v tom komplexe dotovaných organizácií pracujeviac ako 1500 pracovníkov.Neštátne výrobné organizáciecharakteristiku.sú rozdelené do výrobných komplexov, ktoré majú nasledovnúSituácia v lesnícko-drevárskom komplexe je výrazne ovplyvnená trhovým prostredím. Mestské lesypredávajú drevo tomu, kto dá viac, čo nie sú štiavnické podniky. Je tu deväť drevospracujúcichpodnikov, ktoré spracovávajú drevo zo SR, Ukrajiny do úrovne polotovarov a do úrovne nábytku.Štyri z týchto podnikov majú zahraničných majiteľov.Stavbársky komplex tvorí viac firiem - 13, z ktorých 3 firmy sú s komplexnou technickou stavbárskouštruktúrou. Zákazky z mesta a regiónu predstavujú 13 - 20 % z celkového objemu tržieb. Táto situáciavyplýva z nezáujmu o investičnú výstavbu. Existencia týchto firiem je neistá, pretože sa musiauchádzať o zákazky mimo regiónu, čo znižuje možnosť zisku a tým aj zdroje na reprodukciu, čo ichznevýhodňuje do budúcich období a tým znižuje aj ich konkurencieschopnosť. Hlavný význam týchtofiriem spočíva v udržaní cca 200 pracovných miest.Stavbársku konkurenciu predstavujú malé stavbárske firmy, ktoré majú minimálny počet trvalýchpracovníkov a firmy o jednom mužovi - organizátorovi, ktorý pracuje s pracovníkmi na dohodu. Utýchto firiem sa prejavuje sezónny cyklus objednávok, ktorý má slabé zimné obdobie. Malékomplexné firmy majú však hlavné zákazky v okolí do 50 km. Malé stavby, rekonštrukcie, realizujúnajlacnejšie firmy jednotlivcov.Atribúty stabilnej firmy má len jedna stavebno-montážna firma (Combin), ktorá je najväčšímzamestnávateľom (250 pracovníkov). Podieľa sa na podpore riešenia verejných problémov, angažujesa pri podpore športu a vlastní objekty a pozemky pre ďalší rozvoj v meste.Na stavbárskom trhu sa uplatňujú malé firmy, ktoré majú 3 - 5 stálych pracovníkov aostatní pracovníci tvoriaci kolektív pracujú na živnosť. Tieto firmy majú z regiónu obsah do 50 %.Klientami týchto firiem sú prevažne chalupári, chatári, teda nie sú to domáci obyvatelia, ani investoriz mesta. V meste pôsobia však aj cudzie stavebné firmy, ktorých činnosť sa pohybuje často na okrajipredpisov bezpečnosti práce a vytvárajú napätie na stavbárskom trhu.6


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNESamostatnú skupinu tvoria stavebno-dopravné a špecializované firmy, zamestnávajúce menej ako25 zamestnancov. V meste pôsobia dve firmy, ktoré majú 30 pracovníkov. Na rozdiel od komplexnevybavených firiem majú tieto 3-10 % objemu tržieb z mesta alebo regiónu. Tieto firmy nemajúzákazky v zahraničí a ich existencia je závislá na dielčích objednávkach, subdodávkach v rámciregiónu. Hlavným stabilizačným faktorom je vlastníctvo areálov. Veľmi náročné je získavanie zákaziekpre celoročné financovanie bežných nákladov firmy. Spolu v tomto komplexe je zamestnaných cca500 pracovníkov.Strojárenský komplex je reprezentovaný jedným podnikom ťažkého strojárenstva. Existencia lenjednej strojárenskej výroby v meste je výsledok úpadkového trendu, keď za posledných 15 rokovzanikli viac ako 3 strojárenské pracoviská. Zákazky z mesta, alebo regiónu tvoria menej ako 1% zobjemu tržieb.Ľahké strojárstvo je zastúpené jednou zámočníckou firmou, ktorej existenciu zabezpečuje 80 %vývoz do zahraničia. Zákazky z mesta predstavujú 10 % z objemu obratu. Táto firma zamestnáva cca21 pracovníkov.Ťažký priemysel má len 1 firmu, ktorá zamestnáva 45 pracovníkov. Firma je priestorovostabilizovaná vlastným areálom avšak s malým odbytom.Ľahký priemysel, ktorý v minulých rokoch tvoril hlavného zamestnávateľa (Pleta) , má v súčasnosti1 firma. Zahraničný odbyt na 95 % úrovni však zabezpečuje predpokladanú efektívnosť, čopodmieňuje poloha firmy v štruktúre trhu, kde ich úspešnosť určujú nákupcovia výrobkov stendenciou minimalizovať cenu nakupujúcich výrobkov.Komplex cestovného ruchu: medzi zariadenia cestovného ruchu patria ubytovacie, stravovacie aobčerstvovacie zariadenia. Zamestnanosť v tomto komplexe je závislá na počte návštevníkov a ichsolventnosti a osciluje okolo 200 pracovníkov.Inovačno - vzdelávací komplex má 8 organizácií, v ktorých je zamestnaných cca 40 pracovníkov.Nadregionálne firmy v dvoch prevádzkach zamestnávajú cca 17 pracovníkov (vodárne a kanalizácie,elektrárne).Neziskový komplex zamestnáva v aktívnych organizáciách 3+ pracovníkov.Komplex služieb: obchody, služby v prevažnej väčšine zamestnávajú minimálny počet pracovníkov,čo je podmienené nesolventnosťou obyvateľstva. V tomto komplexe majú špecializáciu výrobnéslužby, kde pracuje cca 150 pracovníkov. Služby sú najpreukaznejším indikátorom životnej úrovneobyvateľstva a jeho solventnosti, čo zodpovedá úrovni obtiažneho prežívania u väčšiny obchodov aslužieb. Celkove v službách je zamestnaných cca 400 pracovníkov.7


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEZhoršujúci trend majú aj všetky bankové inštitúcie - SLSP, a. s., VÚB, a.s. a Dexia.Tieto závery prieskumu ukazujú na veľmi nízku solventnosť obyvateľstva, ktoré si v prvom radezabezpečuje potraviny a až potom - sporadicky odevy a iné.Neúspešnosť ostatných obchodníkov prezentujú ich priemerné platy, ktoré sa nachádzajútesne nad minimom, čím je vážne ohrozená ich budúca existencia.Po opatreniach Vlády SR v r. 2005 pre stimuláciu podnikateľských aktivít narástol počet živnostníkovv meste. Avšak túto situáciu vysvetľuje aj stimulačný príspevok pre štart živnostníkov. Úspešnosťtohto kroku bude možné hodnotiť až po 1 - 1,5 roku. Pri zamestnávaní pracovníkov uprednostňujúmalé firmy formu živnosti svojich pracovníkov, pretože v málo solventnom prostredí mesta a regiónusi nemôžu dovoliť držať väčší počet zamestnancov, kvôli neúnosne vysokým odvodom dojednotlivých fondov. Táto forma podnikania je rozšírená v stavebníctve, službách, vo vede a výskume,projektovaní a u voľných živností. Počet aktívne pôsobiacich živnostníkov nie je identifikovaný a súzastúpení v rámci zamestnávateľských komplexov, ale je možné, že živnostenský list majú aj tí, ktorísú v kategórii nezamestnaní, ale neevidovaní. Vzhľadom k deficitu prostriedkov v meste a regiónebudú ceny za výkony na súčasnej veľmi nízkej úrovni, takže podnikatelia budú voliť čonajefektívnejšie vyplácanie výkonov, tak ako je to u "garážových" firiem, len preto, aby mali zdroje nareprodukciu, príp. minimálny zisk. Tento trend však má pre týchto podnikateľov likvidačné následky anásledne sa budú zlučovať ostatné socioekonomické ukazovatele. Túto situáciu potvrdzujú objemytržieb z regiónu, keď malé úspešné firmy (počet zamestnancov 3 - 4 ) majú príjem len 1 - 10% (30),namiesto toho aby sa ich účasť blížila k 100%. Je to preto, že nie sú zdroje, investície, jeinsolventnosť, takže nie je prirodzený dopyt, ako v zdravom rozvíjajúcom sa území. Jeden z hlavnýchzdrojov príjmov malých firiem tvoria chalupári, chatári, ktorí požadujú práce na relatívne malýchzákazkách, využívajúc veľmi lacné služby, ktoré sú neporovnateľné s adekvátnymi výkonmi vo väčšíchmestách.Pozícia mesta ako lídra rozvoja spočíva aj v sociálnej oblasti, kde patrí úroveň komfortu pre životobyvateľov v oblasti s okresnou pôsobnosťou kde patrí:- zdravotníctvo- starostlivosť o seniorov- bytová politika pre mladých, seniorov, insolventných s bytom v podobe výstavbysociálnych bytovRiešenie uvedených problematík sa týka sociálnej stratégie pre uľahčenie obyvateľstva, ktoré jemožno zaradiť ako nízko príjmové s priemernou solventnosťou cca 300 €. Mesto musí riešiťproblematiku odsťahovania ambulancií z Banskej Štiavnice a ich návrat, prípadne ambulantných dnílekárov v Banskej Štiavnici, ktorých výkony budú preplácať všetky zdravotné poisťovne. V súčasnostisú najstarší, najnesolventnejší obyvatelia mesta a obcí nútení za odborným vyšetrením míňaťprostriedky na cestu do Žiaru nad Hronom, Zvolena, Banskej Bystrice, Nitry prípadne za vyšetreniaplatiť.8


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEV súčasnosti vedenie mesta spolu s BBSK podniká kroky pre zabezpečenie podmienok pre najstaršíchobyvateľov mesta a okresu, avšak spektrum možnej starostlivosti pre túto vekovú skupinu je oveľaširšie (PHSER).Úbytok obyvateľstva v meste a okrese podmieňujú aj nedostatočné podmienky pre stabilizáciumladých – aktívnych ľudí, pre ktorých by boli vhodné nízko nákladové, alebo sociálne byty.Sociálne byty budú potrebovať aj seniori s bytom, ktorého „prevádzku“ si pri zvyšujúcich sanákladoch nebudú môcť dovoliť a presťahovanie sa do lacnejšieho ubytovania je predposlednýmriešením.Rozsah a vážnosť tejto sociálnej problematiky a prípadne jej neriešenie zvyšuje ekonomickú depresiua dielčie ukazovatele (zamestnanosť, solventnosť, HDP, vývojové trendy, miera úpadku,...) robiaz tohto územia „rezerváciu“, kde verejná správa napriek svojím aktivitám nedokáže bez „vyššej“pomoci vyriešiť problém 141 ročného úpadku.PrenčovPrenčov je obec, ktorá má 605 obyvateľov a nachádza sa na okraji okresu, teda patrí medzivzdialenejšie obce od mesta Banská Štiavnica. Táto vzdialenosť a schopný manažment obcepodmienili samostatný rozvoj, cieľavedomé aktivity vo zveľaďovaní obce, čo dostalo túto obec dopríkladnej pozícii „samostatnosti“. Životaschopnosť vedenia obce a obyvateľov dostali obec dopolohy lídra obcí južnej časti (vzdialenejšej) okresu, čo bolo formované do „Združenia obcí južnéhoSitna“ a neskôr do rozlohovo väčšieho združenia „Región Sitno“. Z pohľadu NSRR SR pre r. 2007 –2013 je obec zaradená medzi obce, ktoré nie sú pólmi rastu mimo záujmových území, čo obmedzujemožnosti získavania zdrojov zo ŠF. V skutočnosti aktivita vedenia obce vedie „takmer“ kupravidelnému získavaniu zdrojov z EÚ. Úspech má podstatu v kvalitnom manažmente a jehorozhľadenosti v súčasných podmienkach.Ekonomická spolupráca s mestom spočíva v problematike odpadov, kde zdroje idú v prospechTechnických služieb mesta. Potenciálna spolupráca, ktorá môže priniesť ekonomický efekt aj preobce aj v pripravovanej organizácii destinačného manažmentu pre CR.Perspektívna spolupráca vyplýva z účasti na projektoch podávaných mestom, ktoré majú regionálnyobsah a riešia aj problematiku prospešnú pre obce, ktorá môže v budúcnosti priniesť ekonomickýefekt všetkým zúčastneným partnerom.Komunikácia s mestom je v harmonograme pravidelných stretnutí primátorky mesta a starostov,príp. sporadických stretnutí v združeniach regiónu. Táto komunikácia má rezervy.Problémy obcí pri rozvoji sú nezamestnanosť 20,93 % - 63 obyvateľov z čoho väčšinu tvoria ženy.Výhodou je vlastníctvo penziónu pre dôchodcov, ktorý môže prinášať zdroje obci. Avšakz komerčného hľadiska domáci „seniori“ nie sú tak solventní, aby si mohli dovoliť takúto komfortnústarobu, takže penzión bude musieť slúžiť aj pre záujemcov zo Slovenska.9


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEZamestnanosť - aktívni občania sú zamestnaní prevažne v Banskej Štiavnici v stavebných a pletiarskejfirme. Obec rieši projekt „revitalizácie“ krajiny so zameraním na realizáciu opatrení zameraných nahradenie bystrín tokov s cieľom znížiť, zamedziť povodniam. V tomto projekte zamestnáva 30obyvateľov na dobu 6 mesiacov.Banská BeláBanská Belá je najväčšia obec okresu, má 1260 obyvateľov. Ekonomický potenciál obce poklesol pozastavení prevádzky vo fabrike „Dinas“ čo sa prejavuje vo zvýšení nezamestnanosti. Pozitívnousociálnou charakteristikou je, že sa zvyšuje počet mladých rodín a detí.Ekonomická spolupráca s mestom je v problematike odpadovOstatná spolupráca je v cestovnom ruchu a propagácii kultúrnych aktivít.Problémom je hlavne presun cesty, ktorá je plánovaná cez Kysihýbel do Banskej Štiavnice. Toto jeúloha pre mesto, ktoré v tejto veci už viac rokov koná.Ostatné problémy spočívajú v hľadaní náhradných výrobných aktivít za zrušenú „Dinasku“.Aktivizovanie cestovného ruchu má predpoklady v existujúcom areáli športu. Pre tento areál športua CR potrebujú pomoc pri získaní investora.Nezamestnanosť je 18,39 %.Zamestnanosť je prevažne v Banskej Štiavnici. V obci napriek priestoru na investovanie – depónium„7 žien“ nová fotovoltaická elektráreň nepôsobí na zvýšenie zamestnanosti pre domácich obyvateľov.BelujObec sa nachádza v južnej časti okresu a má malý počet obyvateľov – 131. Údolná poloha obce robíjej územie zraniteľné povodňami z búrkových, prívalových dažďov, ktoré v minulých rokoch spôsobilivytápanie obydlí. Povodne sú trvalou hrozbou pre obec.Ekonomická spolupráca s mestom je v problematike komunálnych odpadov a plastov s Technickýmislužbami mesta Banská Štiavnica.Iná spolupráca je v cestovnom ruchu – príprava organizácie destinačného manažmentua Regionálnom združení obcí. Obec je súčasťou združení Južné Sitno a Zlatá cesta, cez ktoré získalazdroje na skrášľovanie verejných priestranstiev.Komunikácia s mestom je len na úrovni stretnutí vedení samospráv okresu Banská Štiavnica.Problémy obce spočívajú vo vybudovaní záchytného poldra proti povodniam, sprístupnením obceautobusovou prepravou.10


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNENezamestnanosť v obci je 25,40 %.Baďan – KlastavaBaďan – Klastava majú spolu 217 obyvateľov s priemerným vekom 35 rokov, počet obyvateľovneklesá. Obec sa nachádza v južnej okrajovej časti okresu Banská Štiavnica.Ekonomická spolupráca s mestom je len v problematike odpadov.Iná spolupráca je v cestovnom ruchu – príprava organizácie destinačného manažmentu, príp. vpropagácii.Pri riešení problematiky obce sa manažment spolieha na svoje aktivity (projekty) a spoluprácu sosusednými obcami.V obci patrí cca 20 % objektov chalupárom, ktorí hlavne udržujú vlastniace objekty. V obci nie súrozvinuté remeslá.Nezamestnanosť je 30,39 % čo predstavuje 31 obyvateľov. Obec vlastní objekty, ktoré sú využiteľnépre podnikanie avšak nemá investorov.Zamestnanosť: Mladí ľudia sú zamestnaní v poľnohospodárstve, lesníctve, v CR na chatách (Richňava,Počúvadlo) prípadne v Leviciach. Formu SZČO využili mladí ľudia s príspevkom od štátu, ich početvšak ohrozia pripravované zmeny v daňovom a odvodovom systéme pre živnostníkov. V súčasnosti jezamestnaných 17 ľudí v projekte „revitalizácie“ krajiny – pri protipovodňových prácach.IlijaObec Ilija má 322 obyvateľov a tento stav má trvalú tendenciu. Poloha pod Sitnom robí obeczaujímavú pre chalupárov, ktorých je cca 50. Vedenie obci a chalupári majú dobrú spoluprácua vzájomne si pomáhajú. Cez obec a jej kataster vedú nástupné cesty na Sitno, čo zvýhodňuje obecz pohľadu návštevnosti, hlavne v letných mesiacoch. Atraktívnosť Sitna spočíva v jeho zaradenív rámci NATURA 2000 medzi územia európskeho významu. Manažment tohto územia sa odvíja oduznesení Štátnej ochrany prírody a jej pracoviska CHKO v Banskej Štiavnici. V súčasnosti je totoúzemie v úpadku a bez adekvátnej starostlivosti, napriek tomu, že bolo prijaté Uznesenie vlády SR593/2008 zamerané na jeho revitalizáciu, ktoré sa doteraz nerealizovalo zo ŠF.Ekonomická spolupráca s mestom je v rámci odvozu odpadov Technickými službami.Iná spolupráca je v cestovnom ruchu pri tvorbe organizácie destinačného manažmentu CR.Budúca spolupráca – Pôsobenie Mestskej polície aj v obci Ilija, získanie investorov.Komunikácia s mestom je hlavne na spoločných stretnutiach primátorky mesta a starostov obcí.V obci sa nachádzajú areály vhodné pre investičnú výstavbu (ŠM), ak sa nájdu investori.11


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEMedzi problémy obce patrí rekonštrukcia poľnej cesty na asfaltovú Sv. Anton – Ilija – Sitno.Nezamestnanosť je 21,79 %.Obyvatelia sú zamestnaní prevažne v Banskej Štiavnici v stavebných firmách.VysokáObec Vysoká má 130 obyvateľov a pretrváva trend znižovania počtu obyvateľov. Nachádza sa najužnom okraji okresu Banská Štiavnica. Značná vzdialenosť od mesta je dôvodom pre zníženúspoluprácu, pretože aj ekonomickú aktivitu akou je likvidácia odpadov si zabezpečila obec z Pukanca.Dôvodom je podstatne nižšia cena ako majú Technické služby mesta.Ekonomická spolupráca s mestom je len v nepriamej forme pri zakladaní organizácie cestovnéhoruchu zameranej na propagáciu a manažment. Obec má 3 atraktivity regionálneho významu, ktoré sizaslúžia ich transformáciu na úrovni produktov cestovného ruchu pre návštevníkov mesta a regiónu.Budúca spolupráca s mestom je v zastupovaní obce na BBSK, Vláde SR a v regionálnych projektoch.Komunikácia s mestom na úrovni primátorky mesta a starostami obcí.Problémy obce sú pri neochotnej komunikácii cirkvi , ktorá je najväčším vlastníkom pozemkov a priodpredaji ich pozemkov slúžiacich pre využitie občanmi. Problém odovzdania vodovodných potrubíod Veolie, ktorá ikasuje za vodu, ktorú dáva obec a súkromník a pritom tečie len samospádom.Nezamestnanosť je 29,85 % čo je 20 obyvateľov.Obyvatelia sú zamestnaní v Banskej Štiavnici, B. Bystrici, Žarnovici a zahraničí v stavebných firmách,službách alebo ako živnostníci (6). Remeslá nie sú rozvinuté v obci. Obec má 50 domov z toho 15vlastnia chalupári.MočiarObec Močiar má 175 obyvateľov a nachádza sa v severnej časti okresu, ktorá gravituje do pohronias ktorým ju spája neopravená cesta na Jalnú (chýba dohovor medzi štátnymi lesmi a BBSK), ktorý byuľahčovala kontakt s mestom Žiar nad Hornom. V Žiari nad Hronom má zamestnanie podstatná časťobyvateľov (5x viac ako v Banskej Štiavnici).Ekonomická spolupráca s mestom spočíva v odvoze odpadov.Iná spolupráca je pri konštituovaní organizácie cestovného ruchu a vo forme využívania školskýchzariadení (ZŠ) v Banskej Štiavnici pre deti z obce. Malé deti dochádzajú do Materskej školy naPodhorí.Komunikácia s mestom je len na stretnutiach primátorky so starostami obcí.12


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEProblémy obce sú pri zimnej údržbe cesty z Podhoria na Močiar, ktorú zabezpečuje organizácia BBSKa v dobudovaní cesty a v jej sprístupnení do Jalnej.Nezamestnanosť v obci je 21,43 %.Zamestnaní obyvatelia pracujú prevažne v lesoch, na píle v Žiari nad Hronom a v Banskej Štiavnici.Kúpna sila obyvateľov je veľmi slabá. Plánované sú chránené dielne so zameraním na remeslá.Rozvojový potenciál tvorí lom na nerastnú surovinu Diatomit, ktorý predstavuje s prípadnýchspracovaním rudy zdroj zamestnanosti a predpoklad pre celkový rozvoj obce.KozelníkObec sa nachádza v severnej okrajovej časti okresu a má 170 obyvateľov. Cez jej kataster prechádzacesta I. triedy (formálna), ktorá je hlavne používaná pre dostupnosť Banskej Štiavnice z diaľnice, tedazo severných aglomerácií - Banskej Bystrice, Zvolena. Rozšírenie tejto cesty nie je realizované ani lenv úseku častých dopravných nehôd v zákrute „Biely most“.Ekonomická spolupráca s mestom spočíva v odvoze odpadu, za úhradu pre Technické služby mesta.Na tieto odpady dáva obec takmer 40 % svojho mesačného rozpočtu.Spolupráca s mestom je na zanedbateľnej úrovni. Obec nepociťuje pomoc od mesta v neekonomickejsfére a hlavne žiadne skutky, ktorý by znamenali pomoc obci.Ostatná spolupráca: Obec sa zúčastňovala príprav na internetizáciu, ktorá sa neuskutočnila,zúčastňuje sa na procese zakladania organizácie destinačného manažmentu CR.Komunikácia s mestom je hlavne na úrovni stretnutí vedení samospráv a cez informácieuverejňované na internete. Obec postráda informácie o pripravovaných závažných politických,hospodárskych aktivitách mesta, ktoré sa často týkajú aj okresu. Na spoločných stretnutiach sa riešiahlavne problémy susediacich obcí s mestom.Problémy obce v ktorých môže pomôcť mesto je: nepokrytie signálom mobilných operátorovv katastri obce, kde by pomohla intervencia mesta u T-mobile, ďalej chátrajúci objekt školy, ktorýprevzala BBSK a intervencia mesta by mohla pomôcť vyriešiť tento problém. Zabezpečenie policajnejkontroly na mieste častých dopravných nehôd, prípadne rozšírenie cesty v tejto nebezpečnej zákrute(Biely most) si tiež vyžaduje intervenciu mesta.Nezamestnanosť v obci je 17,24 %.Obyvatelia obce dochádzajú za zamestnaním do Zvolena, Žarnovice, Banskej Štiavnice a pracujú ajv zahraničí. Prevažne pracujú v lesníctve.13


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEŠtiavnické BaneObec sa nachádza v strede centrálnej časti Štiavnických vrchov a žije v nej 794 obyvateľov. Obec tvorípodstatu pamiatkovej rezervácie, ktorá je zapísaná v zozname UNESCO a tiež sa nachádza v CHKO.V dokumente MH – Regionalizácia CR v SR je územie Štiavnických Baní zaradené v kategórií územís medzinárodným významom CR. Tieto druhy ochrany sú zo súkromným vlastníctvom zároveňhlavnými limitujúcimi faktormi pre investorov pri vydávaní stavebných povolení, čomu nasvedčujesúčasná situácia, keď obec nemá investorov, ktorí poskytujú zamestnanie pre obyvateľov obce.Rozmanitým využitím územia patrí obec do kategórie s najvyšším potenciálom pre cestovný rucha investičnú výstavbu zariadení cestovného ruchu.Ekonomická spolupráca s mestom neprebieha ani na úrovni odvozu odpadov.Ostatná spolupráca je v propagácii aktivít cestovného ruchu, kultúry (Salamandrový sprievod).Komunikácia s mestom je hlavne na úrovni stretnutí primátorky a starostov, kde sú za poslednéstretnutia preberané témy – organizácia destinačného manažmentu, odpady, príp. Geopark.Problémy obce sú: nefunkčná ČOV, kanalizácia, vodovod, cesty, investori. Tieto problémy pretrvávajúnapriek tomu, že obec má z minulosti pripravené realizačné projekty Uznesenia vlády SR a stále jeneúspešná pri získavaní zdrojov príp. nových projektov pre dokončenie environmentálnejinfraštruktúry.V súčasnosti má obec „predsedníctvo“ v združení „Región Sitno“. Obec má potenciál pre cestovnýruch, ale nedokáže ho využiť na úrovni, ktorá by zodpovedala regionálnej požiadavke na rozvoj.Nezamestnanosť je 19,11 %.Kopcovitý reliéf, banícke osídlenie je príťažlivé pre chalupárov, ktorých počet sa zvyšuje, čo má ajnegatívny dosah na život a sociálne aspekty v obci.Svätý AntonObec sa nachádza južne tesne pri meste Banská Štiavnica. Rozdeľuje ich krátky úsek, ktorý jev súčasnosti revitalizovaný mestom a obcou, čím sa zlepší dojem návštevníkov Svätoantonskéhokaštieľa, ktorý predstavuje produkt CR s medzinárodnou úrovňou a celoročnou prevádzkou. Početobyvateľov je 1215.Ekonomická spolupráca s mestom je na úrovni odvozu odpadov.Ostatná spolupráca je v cestovnom ruchu, kultúrnych aktivít, propagácii.Komunikácia s mestom je vzájomne hodnotená ako dobrá a ústretová.Obec je zapojená do regionálnych aktivít a združení – Organizácia destinačného manažmentu,Regionálne združenie obcí, Zlatá cesta ...14


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEProblémy obce sa vzťahujú na ŽP, kde je potrebné zvýšiť účinnosť ČOV v Banskej Štiavnici, pretožez nej vytekajú kontaminované vody ťažkými kovmi do Antonského potoka. Cesta z Banskej Štiavnicedo Hontianskych Nemiec ako zámer pre sprístupnenie „štiavnicka“ z Maďarska a náväzne na cestu I.triedy z Hronskej Breznice do Banskej Štiavnice.Nezamestnanosť je 22,60 %, čo tvorí 132 obyvateľov.DekýšObec sa nachádza v južnej časti okresu a má 215 obyvateľov, ktorých počet sa dlhodobo znižuje.Veľká vzdialenosť od mesta podmieňuje aj veľmi malú spoluprácu s obcou.Ekonomická spolupráca s mestom nie je a odpady si obec rieši cez vlastné združenie spolu s Vysokoua Štiavnickými Baňami za podstatne výhodnejších podmienok ako s Technickými službami mesta (o67 €) čo podmieňuje iná skládka pri Želiezovciach.Ostatná spolupráca postráda účasť obce v celookresnej aktivite pri príprave organizácii destinačnéhomanažmentu cestovného ruchu. Aktivita zameraná na cyklotrasy a ich značenie nepokračuje.Problémy obce sú v odlúčenosti od mesta a pre túto situáciu by bol pre nich výhodnejší systémstrediskových obcí (Štiavnické Bane), ktorá by zabezpečovala pomoc vedenia samosprávpridružených obcí.Rozvojový potenciál tvorí budova a pozemok vhodný pre hospic, ako ponuka pre investora. Účasťv projektoch ŠF nie je možná, lebo obec nie je pólom rastu a preto zostáva vo forme pomoci lenprogram „Rozvoj vidieka“ a štátny rozpočet.Obec má účasť v urbárskej spoločnosti, ktorá vlastní poľnohospodársku a lesnú pôdu. Poľovníctvo jezastúpené vo forme poľovného revíru (s.r.o.) a zvernice (200 ha) pre diviačiu zver (Lesy SR).V obci je viac ako 40 % objektov chalupárskych.Nezamestnanosť je 20,75 % čo predstavuje 22 obyvateľov. Zamestnanosť je orientovaná na pracovnépríležitosti hlavne v Bratislave a menšia časť v Banskej Štiavnici v stavebných firmách a službách.Výrazná pomoc od mesta by bola vo vytvorení pracovných pozícií v Banskej Štiavnici.Banský StudenecObec sa nachádza vo východnej časti okresu a žije v nej 462 obyvateľov. Súčasťou obce sú 2 vodnénádrže s rozvinutou individuálnou chatovou výstavbou. Toto územie tvorí rekreačnú zónu prevažnevyužívanú v letnom období. Rekonštrukciou vodnej hrádze „Povodím Hrona, š.p.“ boli sťaženépodmienky postupu do vody čo znižuje atraktivitu vodnej nádrže pre návštevníkov.Ekonomická spolupráca s mestom je len v problematike odvozu komunálneho odpadu.15


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEIná spolupráca je rozvinutá pri zakladaní organizácie destinačného manažmentu cestovného ruchu,ale má priestor v službách mestskej polície a polície pri organizovaní letnej sezóny v realizovanídopravnej infraštruktúry (zastávky, značky, odpočívadlá) a na stretnutiach vedenia mesta a starostovobcí. Doteraz nie je spolupráca s mestom v ponuke a propagácii rekreačných aktivít a možnostírekreačného využitiaProblémy obce v ktorých môže pomôcť vedenie mesta spočívajú v neústretovosti cirkvi, ako majiteľapozemkov zvlášť okolo veľkej vodnej nádrže, neústretovosť SVP – Povodie Hrona, š.p. pri úpravepobrežia a podpore rekreačnej funkcie vodnej nádrže a funkčnosti jej prítokov a vyčisteníodtokového jarku vedúceho cez obec zaneseného pri rekonštrukcie nádrže.Nezamestnanosť u obyvateľov obce je 19,64 %.Zamestnaní obyvatelia sú prevažne v Banskej Štiavnici v stavebných firmách, službách, lesoch,poľnohospodárstve. Obyvateľstvo má nízku solventnosť.V rekreačnej oblasti sa nachádzajú objekty (chaty), ktoré sú vhodné pre investorov, čo je tiež možnounáplňou budúcej spolupráce.PodhorieObec zahŕňa dve sídla – Teplá a Žakýl, ktoré sú spojené cestou II. Triedy. Spolu tu žije 363obyvateľov, ktorých početnosť klesá. Zaujímavosťou je prítomnosť viacerých teplých prameňovz ktorých v minulosti boli najproduktívnejšie zabetónované, lebo zaplavovali políčka domácichobyvateľov. V súčasnosti poľnohospodárska výroba stagnuje.Ekonomická spolupráca s mestom nie je, pretože odvoz odpadov majú zazmluvnený so Žiarom naHronom.Ostatná spolupráca je v príprave organizácii destinačného manažmentu cestovného ruchu,propagácii cestovného ruchu – obec usporadúva folklórne slávnosti, má atraktivity pre cestovný rucha pripravuje sa spolupráca s mestskou políciou.Komunikácia s mestom bola len na úrovni stretnutí vedení samospráv, ktorá sa rozširuje o opísanúfázu príprav, pričom je postrádaná informovanosť o pripravovaných politických, hospodárskycha iných aktivitách mesta.Medzi problémy obce, ktoré si žiadajú pomoc mesta patrí riešenie zosuvu na ceste II. triedy doŽakýla, ktorá patrí do pôsobnosti BBSK. Využitie termálneho potenciálu patrí v prvej overovacej fázedo kompetencie obci, avšak pri prípadnom využití v prospech cestovného ruchu, bude potrebnápomoc mesta pri hľadaní investora.Nezamestnanosť v obci je 15,08 % čo tvorí 27 obyvateľov z ktorých je 18 dlhodobo nezamestnaných.Zamestnaní obyvatelia pracujú prevažne v Banskej Štiavnici v stavebných firmách, službách,odevnom priemysle.16


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEPočúvadloKataster obce susedí s katastrom mesta na území viacročného sporu, ktorým je vodná nádržPočúvadlo a jej rekreačná oblasť. V obci žije 111 obyvateľov, ktorých počet sa znižuje. Obec sa menína chalupársku, kde chalupy tvoria 40 – 50 % z domového fondu. V súčasnosti obec nemáplánovaciu dokumentáciu ani požadovaný PHSR.Ekonomická spolupráca s mestom spočíva v odvoze odpadu Technickými službami mesta.Ostatná spolupráca s mestom je v príprave regionálnej spolupráce v rámci organizácie destinačnéhomanažmentu cestovného ruchu. Zatiaľ je neústretová koordinácia s mestom v akciách pre cestovnýruch (Rozprávkový les).Problémy obce sú v úbytku pracovných príležitostí napriek prítomnosti poľnohospodárskehodružstva, ktoré však zamestnáva minimálny počet obyvateľov obce. Ekonomickú situáciu obyvateľovmôže zlepšiť pripravovaný zákon Ministerstva pôdohospodárstva SR o „predaji z dvora“. Z obce jenevhodné autobusové spojenie s mestom. Udržať mladých ľudí je vážny problém a zostávajúprípadne sa vracajú len „patrioti“.Nezamestnanosť je 32,14 % z čoho značnú časť tvoria stredoškoláci.Zamestnanie majú aktívny obyvatelia v lesníctve, poľnohospodárstve, cestovnom ruchu, v Leviciacha v Banskej Štiavnici v stavebných firmách. V katastri obce sa nachádza objekt Štátnych majetkov(vlastník je banka), ktorý by mohol slúžiť na získanie investora pre pílu, alebo inú drevársku výrobu.V okolitých lesoch je rozvinuté poľovníctvo.Pozitívnym prvkom v obci sú chalupári, ktorí pomáhajú pri zviditeľnení obce.17


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE2. Ekonomický potenciál okresu Banská ŠtiavnicaVzťah výberu daní do štátneho rozpočtu a náklady plynúce zo štátneho rozpočtu indikujú výkonnosťekonomického potenciálu okresu, krátkodobý a dlhodobý trend rozvoja prípadne úpadku. Výber danísa skladá z dani z pridanej hodnoty, dani z príjmov fyzických a právnických osôb, dani z motorovýchvozidiel, dani zo závislej činnosti, dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodunehnuteľností. Tieto dane sú odvádzané do štátneho rozpočtu, vyššieho územného celku oddaňových subjektov z banskoštiavnického okresu, ktoré sú trvalo evidované počas hodnotenýchrokov.Pre posúdenie súčtov daní sú graficky zobrazené dve následné obdobia z rokov 2004 – 2005 a 2009 –2010.Výška daní v jednotlivých rokoch v mil. Sk250200mil. Sk2061732051501481005002004 2005 2009 2010Pokles výberu daní indikuje pokles podnikateľských činností z čoho sa odvíja znižovanie solventnosti,zvyšovanie nezamestnanosti, zvyšovanie počtu obyvateľov so sociálnymi dávkami, zvyšovaniekriminality, deformovanie demografickej štruktúry. Toto všetko sú základné znaky ekonomickejdepresie, ktorá tento okres udržuje dlhodobo v stave dotovania zo štátneho rozpočtu čo predstavujeviac ako 2 násobok výberu daní.Ekonomická situácia s úpadkovým trendom naznačuje depresívny stav socioekonomickej situáciev okrese.Je zrejmé, že z tejto situácie vedie len jedno riešenie, ktorým je získanie finančných zdrojov odinvestorov, bánk alebo štátu. Vzhľadom ku hospodárskej kríze a stavu štátnej pokladne sú ajmožnosti zvyšovania najúčinnejších priamych investícií, dotácií štátu obmedzené. S obľubou sa zostrany štátu odkazuje na získanie zdrojov zo štrukturálnych fondov, čo predstavuje neisté riešenieakútnych problémov okresu. Teda podporuje sa len „zbrzďovanie“ úpadku, ktoré má v kompetenciisamospráva a proti investičnému rozvoju pôsobia aj „ochranárske“ zákony zamerané na pamiatky,prírodu a ich často subjektívna interpretácia štátnymi úradníkmi a aktivity, ktoré prispievajú kuodradzovaniu sporadicky sa vyskytujúcich investorov, čo kontraproduktívne pôsobí a dehonestujeúsilie samosprávy.18


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEEkonomický potenciál svojou výkonnosťou zaraďuje mesto a okres do pozície socioekonomickejrezervácie, ktorá je aj medzinárodne propagovaná štátom. Stojí za úvahu, ako zvýši štát všetkýmobyvateľom dotácie za to, že tu udržujú život, lebo súčasný ekonomický pohľad a úsporné opatreniavýrazne sťažujú podmienky pre život obyvateľov a majú asociálny efekt, ktorý zredukoval ukazovatelekomfortu života na minimum.Z tejto ekonomickej situácie hľadá projekt „Vito“ riešenie aktivizovaním činnosti samospráv, čo pri ichmaximálnej úspešnosti nemôže ani len zastaviť úpadkový trend v rozvoji okresu. Najťažšiu pozíciu mávedenie mesta, ktoré je prirodzeným lídrom rozvoja mesta a okresu.3. Potenciál pre investičné aktivity3.1. Cestovný ruchProblematika CR výrazne dokumentuje, že nie len mesto ale celý región ktorým sú Štiavnickévrchy, ktoré v rámci svetového turizmu znamenajú len mikrodestináciu, teda malé územie, ktoré vieposkytnúť program atraktivít a produkty pre návštevníkov. Perspektívu CR tvorí množstvo atraktivítprírodného a kultúrneho potenciálu s možnosťou celoročného športového vyžitia. Letné a zimnéaktivity v prírode, kultúrny turizmus a balneológia môžu byť atraktívne pre zahraničnýchnávštevníkov. Súčasný stav ubytovacích zariadení nezodpovedá očakávaniam solventnejšíchnávštevníkov. Celkový počet lôžok v regióne je cca 1 200. Poskytovanie stravovacích služieb je naúrovni, ktorá je podmienená sezónnou návštevnosťou. V rekreačných centrách prevládajúindividuálne chaty, ktoré sa nepodieľajú na riešení zamestnanosti a solventnosti, avšak zaberajúvýhodnú polohu v okolí jazier. Súkromné a podnikové zariadenia tvoria komerčnú časť ubytovacíchzariadení, avšak ani ich relatívne nízka cenová úroveň neovplyvňuje celkovú ročnú návštevnosť, ktoráosciluje medzi 20 – 25 %. Návštevnosť regiónu je hlavným indikátorom stavu turizmu v regióne. Nízkadĺžka pobytu (1 – 2 noci) veľkej väčšiny návštevníkov je podmienená nízkou ponukou programov,napriek veľkému množstvu atraktivít.Personál v zariadeniach CR v podstatnej miere nemá odbornú kvalifikáciu napriek pozitívnemufaktu, že v meste pôsobia dve stredné školy zamerané na CR. Významným cieľom je stabilizáciatýchto škôl, ktoré v predstihu riešia aktívnu politiku výchovy ľudských zdrojov pre región.Vzhľadom na veľmi malú ziskovosť zariadení cestovného ruchu si tieto nemôžu dovoliť zaplatiťkvalifikovaných pracovníkov. Rast ziskovosti zariadení je možný potom, ako dôjde k jednotnémumanažmentu regiónu v oblasti cestovného ruchu, na čo vytvára predpoklad zákon NR SR č. 91/2010Z.z. Podstatnou úlohou pri zvyšovaní návštevnosti regiónu, a tým aj vyššej ziskovosti je zvyšovaniekvality služieb v zariadeniach cestovného ruchu, tvorba regionálnych produktov (balíkov služieb), ichaktívny predaj a propagácia.19


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEPotenciál na dosiahnutie medzinárodnej úrovne majú oba múzeá v regióne – Slovenské banskémúzeum, aj Múzeum vo Sv. Antone. Medzi dôležité produkty, ktoré sa ponúkajú návštevníkompatria rôzne festivaly a kultúrne podujatia. Kultúrny turizmus je spoločne s rekreačným hlavnýmmotívom návštevy regiónu. Na mape č.3 sú zobrazené atraktivity cestovného ruchu v okrese BanskáŠtiavnica a ich sústredenie v okolí mesta Banská Štiavnica.Prírodnú hranicu tvoria však Štiavnické vrchy ako pohorie (mapa č. 4), ktoré poskytlo prírodnépodmienky pre osídlenie a aktivity technického zamerania, ktoré sa časom stali kultúrnymipamiatkami.Ochrana tohto regiónu zodpovedá záujmu štátnej ochrany prírody, ktorá vymedzila územie ochranydo Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Konzervatívna ochrana prírody a jej celoplošnépôsobenie sa stali legislatívnou brzdou pre investičný rozvoj cestovného ruchu v celej SR. V dôsledkuzáujmu Vlády SR zvrátiť tento stav bolo navrhnuté najatraktívnejšie územie pre cestovný ruchv Štiavnických vrchoch na vyňatie z územia CHKO (mapa č. 4), čo umožňuje aj investičný rozvojcestovného ruchu, pokiaľ ho nebudú brzdiť „pamiatkári“, pretože títo paradoxné chránia aj prírodu.Tieto dve organizácie ŠOP a Pamiatkový úrad vytvárajú bariéry pre investorov do CR v extravilánochmesta a obcí, čo je proti záujmu rozvoja regiónu a snahám samosprávy zastaviť úpadok.Tematickú ponuku programov poskytujú už čiastočne realizované projekty v krajine, ktoré akoprodukty cestovného ruchu zodpovedajú európskej úrovni.Medzi potenciálne produkty, zamerané na vzdelávanie a pobyty v prírode patrí aj projektGeopark, ktorý začalo budovať MŽP SR v roku 2002. Existuje silný záujem obcí na projekt nadviazať,prevziať jeho pozitívne prvky a atraktívnou a modernou formou priblížiť najmä montanistickúa geologickú hodnotu územia pútavou formou.Na mape č. 5 je územie Geoparku, ktoré poskytuje hlboké prírodovedné informácie a zároveňposkytuje na svojich náučných chodníkoch vizuálnu orientáciu v blízkom a širšom okolitom území.Hranica Geoparku vymedzuje najatraktívnejšie územie pre cieľové zameranie návštevníkovekologického náučného turizmu, rodiny s deťmi.Športové prírodné centrum je zobrazené na mape č. 6 a jeho hranice vymedzujú priestor s trasami,areálmi cestovného ruchu, prírodnými možnosťami pre športovanie počas celého roka. V súčasnostisú vyznačené trasy pre pešiu turistiku, cyklotrasy a bežkárske trasy, zjazdové lyžovanie. V perspektíveby malo to prírodné centrum umožniť ďalších 8 športových aktivít pre rekreačných návštevníkov, aleaj pre pretekárske športy.Obidva uvedené projekty majú za cieľ poskytnúť program hlavne pre ubytovaných návštevníkov vregióne a tým dopomôcť zvýšeniu dĺžky pobytu v okrese Banská Štiavnica, ktorá je na minimálnejúrovni (1 noc) s využiteľnosťou lôžok pod 19 % v roku čo je úpadkový stav, hlboko pod hranicouekonomickej efektívnosti a predstavuje podnikateľské trápenie o prežitie.Štatistické vyhodnotenie návštevnosti mesta a okresu poukazuje, že cestovný ruch so súčasnouštruktúrou zariadení nie je najľahšie odvetvie pre rozvoj a vyžaduje si profesionálny personála mnoho ďalších kvalitatívnych ukazovateľov, pretože sa jedná o priemysel turizmu so všetkýmiaspektmi trhu a obchodu.20


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNENapriek zaradeniu okresu Banská Štiavnica medzi územia medzinárodného významu z hľadiskacestovného ruchu je potrebné reálne vnímať fakt, že cestovný ruch je veľmi zraniteľné odvetvie,ktoré ovplyvnia klimatické, politické, ekonomické podmienky, ktoré sú ako obmedzenia prenávštevníkov (dovolenkárov).Avšak v súčasnosti, keď je možný investičný rozvoj cestovného ruchu, je investičná výstavba zariadenínajperspektívnejším a najľahšie dosiahnuteľným prvkom pre celkový rozvoj mesta a okresu.Atraktívnosť územia zvyšujú územia medzinárodného významu (mapa č. 7), ktoré vytvárajúpodmienky pre samostatné produktové programy pre návštevníkov zameraných na kultúrnea technické pamiatky zapísané v Zozname UNESCO, a tiež na prírodné prvky, ktoré sa nachádzajúv území európskeho významu Sitno, ktoré je národnou prírodnou rezerváciou NATURA. Špecifickouatraktivitou sú Banské mapy a plány hlavného Komorhófskeho úradu v Banskej Štiavnici zapísanév Zozname UNESCO a v programe Pamäť sveta.Najvýznamnejšou atraktivitou sú vodné nádrže (25). Ich ďalšie možné využívanie závisí odprítokových jarkov a vodných štôlní, ktoré postupne prestávajú plniť svoju funkciu. Predstavujú ajprvok protipovodňovej ochrany a zásob vody, ktorá sa však zhoršuje procesom eutrofizácie. Tentoproblém si vyžaduje technologické riešenie, aby sa udržala jej kvalita v medziach hygienickýchnoriem.Centrálna časť Štiavnických vrchov je zaradená do širšieho územia „UNESCO“ a obsahujeVodohospodársky systém, ktorý predstavuje najnavštevovanejšiu atraktivitu v okrese (90 %návštevníkov).Ponuka produktov cestovného ruchu, ktoré sú zobrazené na mape č. 5, 6, 7, a atraktivity na mapáchč. 3 a 4 a ich rozpracovanosť v teréne nekorešponduje s infraštruktúrou zariadení a služieb v okrese,ktoré sú na nízkej úrovni a prevažne sú prijateľné pre menej solventných príp. náročnýchnávštevníkov.Pre okres Banská Štiavnica je spracovaný projekt investičného rozvoja cestovného ruchu, ktoréhorealizácia by znamenala prvý a najvážnejší krok pre všeobecný rozvoj mesta a okresu.Špecifikom okresu a celého regiónu je banícky turizmus, ktorý má bohatý potenciál atraktivít,umožňujúci celoročnú návštevnosť. Jeho využiteľnosť je závislá od prezentovania vo formeproduktov cestovného ruchu. Podmienky regiónu sú vhodné pre ekoturizmus a agroturistiku.Množstvo historických kultúrnych a prírodných daností a hlavne prvenstiev medzinárodnéhovýznamu predurčujú tento región na kongresový turizmus v hoteloch a penziónoch v BanskejŠtiavnici a vo Vyhniach.Prítomnosť veľkého počtu atraktivít a veľmi malého počtu produktov na medzinárodnej úrovnije signálom, aby sa efektívnejšie realizovali opatrenia na spracovanie atraktivít prostredníctvomproduktov cestovného ruchu vhodných aj pre zahraničných návštevníkov.VÚC BBSK môže byť pre región Banskej Štiavnice dôležitým partnerom a podporovateľom rozvojav oblasti cestovného ruchu a to najmä v týchto oblastiach:21


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE1. Koncepčného budovania manažmentu cestovného ruchu na úrovni kraja prostredníctvomprofesionálnej aplikácie Zákona NR SR č. 91/2010 Z. z. a aktívneho prepojenia medzi krajskoua oblastnou organizáciou CR.2. Podpore marketingových aktivít regiónu prostredníctvom vydávania tlačovín, internetovejprezentácie, cielených mediálnych kampaní (TV, rádio, bilbordy), vytvárania priestoruv médiách pre PR správy, ako aj pravidelnou účasťou na veľtrhoch cestovného ruchu(ponúkať miesto Banskej Štiavnici na každý veľtrh) a pravidelne organizovanými návštevaminovinárov zo Slovenska a zahraničia.3. Prehodnotenia existujúcich strategických dokumentov na úrovni BBSK v oblasti CR, ichaktualizácia a inovácia a vyčlenenie regiónu Štiavnica, ako jedného z prioritných regiónovv oblasti cestovného ruchu v rámci BBSK a k tomu smerovať aj implementačné podpornénástroje.4. Aktívnej podpory a vyhľadávanie nových investícií v oblasti cestovného ruchu tak, aby došlok zvýšeniu kvality služieb a rozšíreniu jej ponuky.5. Podpore všetkých opatrení smerujúcich do skvalitňovania ciest nachádzajúcich v regióne, čiuž budovaním cesty I. triedy Hronská Breznica – Banská Štiavnica – Šahy, ale aj pravidelnoua včasnou údržbou a čistením ciest, vedúcich k atraktivitám cestovného ruchu.6. V koordinácii so spoločnosťou Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s. tým autobusovýmspojeniam, ktoré zabezpečujú prepravu návštevníkov do regiónu, ale aj v rámci regiónu.V prípade zvýšiť frekvenciu spojov aj za cenu využívania autobusov s nižším počtom sedadielnajmä v letnej turistickej sezóne. Uvedené opatrenie má potenciál riešiť rastúci probléms parkovaním napr. okolo jazier a zároveň predstavuje ekologické riešenie dopravy.7. Pri organizovaní rôznych oficiálnych podujatí (konferencie, semináre, pracovné návštevy...)zo strany BBSK, alebo Úradu BBSK intenzívnejšie využívať Banskú Štiavnicu (po dobudovaníkapacít) ako miesto, kde sa uvedené podujatia konajú a prispieť tak aktívne k rozvojucestovného ruchu v regióne.8. Vo vyčlenení účelových prostriedkov na podporu nadregionálnych aktivít v oblasti kultúrypre región Banská Štiavnica, keďže ide o jeden z kľúčových produktov cestovného ruchu.9. Ďalšej podpore pri rozširovaní a zvyšovaní kvality vzdelávania na stredných školách v BanskejŠtiavnici v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK so zameraním na profesie v oblasti cestovnéhoruchu.10. V koordinácii s mestom a obcami regiónu rozširovať vybudovaný dopravný informačnýsystém.11. Presadzovanie z úrovne kraja legislatívnych riešenií, ktoré zjednodušia a podporia výstavbucyklotrás, peších a bežkárskych trás; tieto trasy predstavujú pre región veľký potenciálrozvoja, ich realizácia je však spojená s niektorými bariérami a nízkou finančnou podporou zostrany štátu.22


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE12. Na úrovni BBSK 1x do roka realizovať v Banskej Štiavnici odbornú konferenciu na aktuálnutému v oblasti cestovného ruchu.13. V roku 2012 realizovať aktivitu Župné leto v Banskej Štiavnici .14. Realizovanie pravidelných prieskumov návštevníkov a ich výsledky a vyhodnotenieposkytovať samosprávam.3.2. Lesný a poľnohospodársky pôdny fondPrevažne hornatý reliéf okresu vymedzuje aj súčasné využitie tohto územia v ktorom výraznedominuje lesný pôdny fond (LPF), ktorý zaberá z rozlohy extravilánu okresu 63,6 % (lesnatosť v SR jecca 40 %). Lesy ako obnoviteľný prírodný zdroj sú minimálne využívané pre výrobu s pridanouhodnotou, takže sa realizuje len primitívny odpredaj drevnej hmoty, čo má zanedbateľnýsocioekonomický efekt na obyvateľstvo a slúži to len pre prosperitu vlastníkov lesných porastov.Poľnohospodársky pôdny fond (PPF) sa nachádza na menej členitom reliéfe, ktorý poskytuje tradičnévyužitie podhorskej zóny s prevahou trvalých trávnych porastov (TTP) a v jej nižších polohách sú toorné pôdy. Z rozlohy extravilánu tvorí PPF 36,4 %. Využitie územia v katastroch obcí je uvedené v tab.Č. 1, ktorá dopĺňa priestorovú informáciu zobrazenú na mape č. 1.Tabuľka č. 1Využitie územia v katastroch obcíVýmera v haKatastrálne územieCelkovávýmeraIntravilán Extravilán Lesné pozemky PPFBanská Štiavnica 3 289,6 1 036,2 2 253,4 1 081,1 1 172,3Banky 1 384,2 34,3 1 349,9 1 105,6 244,3Štiavnické Bane 1 015,8 256,3 759,5 355,1 404,4llija 1 063,3 63,7 999,6 535,7 463,9Svätý Anton 2 263,8 125,7 2 138,1 1 383,4 754,7Banská Belá 2 108,0 144,6 1 963,4 1 140,1 823,3Baďan 836,2 23,4 812,8 446,9 365,9Klastava 672,9 14,0 658,9 472,4 186,5Banský Studenec 1 919,3 110,7 1 808,6 1 146,5 662,1Beluj 2 281,4 42,6 2 238,8 1 205,0 1 033,8Dekýš 1 782,0 49,3 1 732,7 1 261,2 471,5Kozelník 901,4 25,3 876,1 647,2 228,9Močiar 2 091,9 23,2 2 068,7 1 512,0 556,7Počúvadlo 1 550,8 136,9 1 413,9 923,7 490,2Teplá 1 199,7 33,1 1 166,6 826,2 340,4Zakýl 964,2 44,1 920,1 680,3 239,8Prenčov 2 450,4 84,2 2 366,2 1 261,4 1 104,8Vysoká 1 455,9 26,7 1 429,2 1 170,7 258,5SPOLU: (v ha) 29 230,8 2 274,3 26 956,5 17 154,5 9 802,0SPOLU: (v km 4 ) 292,3 22,7 269,6 171,5 98,023


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE3.3. Ľudské zdrojeKvalita potenciálu ľudských zdrojov vychádza z demografickej a vzdelanostnej štruktúry obyvateľstvaa jedným z prejavov životaschopnosti jedincov je ich adaptabilita – schopnosť prispôsobiť sa novýmekonomickým a životným podmienkam. Nová doba prináša zvýšené požiadavky na mobilitu, pretoženajvyššou prioritou je mať honorované pracovné miesta a to aj mimo trvalého bydliska a tiež aj viackvalifikácií, ktoré sa získavajú individuálne, hlavne cez projekty ÚPSVaR, projekty ktoré získajúoprávnení žiadatelia zo štrukturálnych fondov.Podľa ÚPSVaR v roku 2001 dochádza ku zvyšovaniu počtu uchádzačov o zamestnanie v obciacha v meste Banská Štiavnica. V 7 obciach dochádza ku zníženiu počtu uchádzačov o zamestnanieevidovaných na ÚPSVaR. Toto je možné vysvetliť dobrovoľným vyradením z evidencie a zamestnanímsa v zahraničí. Celkove stúpa počet uchádzačov o zamestnanie a ich počet je len orientačný, pretoženezahŕňa všetkých nezamestnaných, ktorí sú v kategóriách:• zamestnaní v zahraničí (sezónne brigády)• vyradení z evidencie (nespolupráca, iné)• samoplatcovia• živnostníci po dobu trvania 2 ročnej doby udržania živnosti. Po zavedení nových zákonovo odvodoch skončia so živnosťou.• Zamestnaní bez dohody, zmluvy, čierna práca.Po započítaní všetkých občanov bez práce sa podstatne zmení štatisticky uvedená nezamestnanosťz apríla 2011 – 19,32 % na hodnotu prekračujúcu viac ako 25 %.3.4. Vývoj a stav nezamestnanosti v okrese Banská Štiavnica podľa zdroja ÚPSVaR Banská ŠtiavnicaV okrese je oficiálne nezamestnaných 1565 obyvateľov + neoficiálne kategórie. Z tohto počtu jenajproblematickejšia kategória, ktorá je bez práce viac ako 2 roky a to je 461 uchádzačovo zamestnanie, teda 29,5 %. Z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie tvoria ženy 52,4 % čo je820 žien a 745 mužov čo je 47,6 %.Z vyhodnotenia profesií sú robotníci zastúpení v počte 542, pomocní personál v počte 123, „THP“v počte 140 a osoby bez pracovného zaradenia je 760.Stav voľných ľudských zdrojov vytvára predpoklady pre získanie, nezískanie investorov –zamestnávateľov. Súčasná situácia vyžaduje podporu investičnej výstavby s domácimi firmamiv ktorých sa môžu uplatniť robotnícke profesie. Dlhodobým cieľom však musí byť zvýšenie počtustredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Títo sú podmienkou pre investorov a výrobuso zvýšenou pridanou hodnotou, ktorá zaručuje zvýšené mzdy pre zamestnancov a tiež začiatokrozvoja mesta a regiónu.24


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEÚPSVaR je autorom oficiálnych informácií a následných štatistík, ktoré vyplývajú z údajov ichevidencie. Tieto informácie sú spracované v nasledovných tabuľkách.Nezamestnanosť za mesto a obce okresu v období rokov 2009 – 2010 a marec 2011Zdroj: ÚPSVaR Banská ŠtiavnicaVývoj nezamestnanosti v okrese Banská Štiavnica od roku 2000 do 31. 3. 2011Zdroj : ÚPSVaR Banská Štiavnica25


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNENezamestnanosť podľa vzdelania v období rokov 2008 až marec 2011Zdroj: ÚPSVaR Banská ŠtiavnicaNezamestnanosť podľa veku v období rokov 2008 až marec 2011Zdroj: ÚPSVaR v Banskej ŠtiavniciNezamestnanosť podľa odvetvovej klasifikácie zamestnaní v období rokov 2008 až marec 201126


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEPočet uchádzačov o zamestnanie podľa vybraných typov znevýhodnenia, ktoré majú vyššiupočetnosť v období rokov 2008 – 2011 :Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie (UoZ) podľa dĺžky evidencie v rokoch 2008 až marec 2011Zdroj: ÚPSVaR Banskej ŠtiavniciSo štatistických výsledkov z problematiky nezamestnanosti od r. 2000 do r. 2011 vyplýva:- Miera evidovanej nezamestnanosti osciluje okolo 19 % (k 31.3.2011 – 18,46 %) pričom reálnanezamestnanosť prekračuje 25 %- Dramatické zvýšenie počtu uchádzačov o zamestnanie v r. 2011 zaznamenáva v roku 2011kategória uchádzačov o zamestnanie s neúplným základným vzdelaním. Oproti roku 2008 tvorínárast takmer 30 násobok, čo nasvedčuje o ich slabej konkurenčnej schopnosti pri hľadanípráce, ale aj o predpokladanom uplatnení sa v rámci „čiernej práce“.- Prácu nemôže nájsť v roku 2011 1.637 aktívnych obyvateľov čo je nárast o 36 % oproti roku2008.- V rámci budúceho rozvoja priemyslu je medzi uchádzačmi o zamestnanie takmer 360kvalifikovaných remeselníkov príp. pracovníkov so skúsenosťami pri obsluhovaní strojov. Ajpočet kvalifikovaných uchádzačov o zamestnanie od roku 2008 stúpol o 50 %. Tieto ľudskézdroje zvlášť zaujímavé pre investorov do výrobných aktivít.27


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE- Pre investovanie do cestovného ruchu sú zaujímaví pracovníci v službách, obchode prípadnenižší úradníci, ktorých je evidovaných 160 čo predstavuje tiež vzostup oproti r. 2008- Negatívne sa vyvíja aj počet uchádzačov o zamestnanie s dĺžkou evidencie nad 2 roky, čo je užťažko zamestnateľná skupina s možnou stratou pracovných návykov. Ich počet je 459.- Do 12 mesiacov je evidovaných 884 uchádzačov o zamestnanie, keď v roku 2008 bol stav 574uchádzačov.Všetky uvedené štatistiky naznačujú depresívny úpadkový trend, čo sa prejavuje na celkovejsocioekonomickej klíme v meste a okrese.Samospráva podľa doteraz uvedených ekonomických a sociálnych výsledkov nemôže riadiť rozvoj, alelen pribrzdiť úpadok.4. Zhodnotenie situácie obcí a možnej pomoci mestaV súčasnosti je dvojaká intenzita vzťahov obci a mesta a to keď najbližšie obce vytvárajú s mestomekonomické prepojenie na úrovni pracovných príležitostí obyvateľov týchto obcí u zamestnávateľovv Banskej Štiavnici. Vzdialenejšie obce sú bez ekonomického prepojenia a obyvatelia akoaj samospráva riešia socioekonomickú problematiku na mimookresnej úrovni (Zvolen, BanskáBystrica, Pukanec, ...).Avšak ekonomická spolupráca je závislá na požiadavke obci na vytvorení pracovných miest v BanskejŠtiavnici. Tento problém však spočíva na získaní investorov a tiež možnosti na investovanie -pozemky, objekty, areály, vhodní podnikatelia na spoluprácu. Tieto možnosti sú zobrazené na mapeč. 8 a vyplývajú z platného územného plánu, ktorý nedostatočne riešil zamestnanosťa socioekonomickú perspektívu obyvateľov.V rámci likvidácie odpadov je rozvinutá jednosmerná ekonomická spolupráca v prospech Mestskýchtechnických služieb.Kultúrne aktivity v okrese sú v prípravnej fáze testované úrovňou propagácie v obciach a v meste, čoje predpokladom návštevnosti týchto akcií. Medzi najnavštevovanejšie akcie patria aktivity pre detiv Banskej Štiavnici, Sv. Antone, hudobné a dožinkové slávnosti. Celoslovenská návštevnosť popridomácich sa viaže na banícke dni - Salamander a Dni Sv.Huberta. Budúci rozvoj kultúrnych aktivítzameraných na spolupatričnosť k okresu by sa mal rozvíjať na základe doterajšieho záujmu domácichobyvateľov.Možnosti pomoci mesta obciam v okrese, ktorá smeruje k ekonomickej spolupráce a ku rozvojuokresu je možné definovať v 3 úrovniach:28


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE• Nadregionálnej úrovni (štátnej, medzinárodnej úrovne)Problémy regiónu a ich situovanie v katastroch obcí, ktoré si vyžadujú intervenovanie mesta na VládeSR, ministerstvách, NR SR, nadnárodných spoločnostiach, zahraničných zastupiteľstvách, vládnychagentúrach pre podporu cestovného ruchu (SACR), investičného rozvoja (SARIO), SAŽP, SEA. Sempatria napríklad nasledovná problémy:- zdroje na spracovanie projektových dokumentácií, ktoré urýchlia investičný rozvoj v okrese- vytvorenie podmienok pre investičný rozvoj v regióne a prekonaním nadštandardnej ochranypamiatok- zabezpečenie realizácie ochrany kvality vôd pred jej hygienickou a biologickou devastáciou- odstránenie vedení vysokých napätí nad vodnou nádržou Počúvadlo, Richňava, Evička- získanie investorov pre priemysel a služby (CR)- zdroje pre tvorbu a údržbu regionálnych produktov cestovného ruchuoGeopark, športové prírodné centrum, náučné chodníky- prístupová cesta do Banskej Štiavnice z Hronskej Breznice, do Jalnej, do Žakýla- zazmluvnenie lekárov zdravotnými poisťovňami pre ordinovanie v Banskej Štiavnici- získanie projektov zo ŠF riešiacich územia z viacerých katastrálnych území okresu- a iné problémy okresnej úrovne• Krajskej prípadne regionálnej úrovniTieto problémy obcí vyžadujú malú intervenciu a aktivitu mesta v prospech obcí u generálnychriaditeľov štátnych organizácií prípadne organizácií privátnych s účasťou štátu a privátnychorganizácií.Sem patria:- úhrady za neposkytnuté služby v dodávke vody – VEOLIA- riešenie prítokovej vody do nádrží a ich okolie – SVP, š.p. – Povodie Hrona š.p.- rekvalifikácia ľudských zdrojov- telekomunikácie, mobilný operátori- polícia a bezpečnosť aj na cestách- propagácia mesta a okresu- investori pre budovanie športových a kultúrnych produktov CRPozícia lídra okresu ktorým je mesto vyžaduje znalosť potenciálu problémov rôzneho obsahovéhozamerania. Inventarizácia a ich aktualizácia by mala byť spracovaná v dokumente, ale prepragmatické a operatívne riešenia by mala byť využitá komunikácia v rámci samosprávy. Dôležité je29


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEspracovanie strategického postupu riešenia rozvojovej problematiky tak, aby realizácia mala systéma logickú postupnosť.• Okresnej prípadne lokálnej úrovniKeďže systémový prístup je náročný na dobu prípravy je potrebné súčasné riešiť problémy, ktorýmižije verejná správa už dnes.Medzi tieto problémy patria:- zdroje pre výkon samosprávy- Zabezpečenie základných požiadaviek pre obyvateľov, ktoré sú v kompetencii samosprávy:o pitná vodao čistota ovzdušia a ochrana pred hlukomo odvoz odpaduo elektrická energiao likvidácia ohrození a havárií (povodne, vietor, sneh, ...)o sprístupnenie obceo manažment ostatných štandardných požiadaviek pre chod obce, mestao a inéV obciach je toto pracovnou náplňou starostov a intervencie mesta nie sú takmer potrebné.30


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE5. Disparity a faktory rozvoja okresuDisparity• Nízka solventnosť obyvateľstva.• Nízka miera zamestnanosti, vysoká mieranezamestnanosti.• Nerovnomerná regionálna vybavenosťenvironmentálnou infraštruktúrou v oblastizásobovania pitnou vodou a odvádzania ačistenia odpadových vôd.• Negatívny vplyv geofaktorov na kvalitu ZP azdravotný stav obyvateľstva.• Veľmi vysoké zastúpenie ochorení narakovinu a alergie u obyvateľstva.• Veľmi nízke zastúpenie priemyslu.• Nerozvinuté informačné technológie vregióne.• Prítomnosť brzdiacich vplyvov pamiatkárov aochrany prírody pre investičný rozvoj CR vkrajine.• Nepripravenosť mesta a obcí pre investičnýrozvoj CR.• Nevyhovujúci technický a kvalitatívny stavcestnej a železničnej infraštruktúry(železničné koridory, nepostačujúca kapacitadopravy na cestách I. triedy).• Malé zastúpenie investorov do CR,komplexných centier CR a výrobnýchpodnikateľských aktivít.• Veľmi malý počet produktov CRs medzinárodnou úrovňou.• Nízka a sezónna návštevnosť regiónu.• Nízka ubytovacia kapacita regiónu.• Nízke zdroje mesta a regiónu.• Deficit komplexných stredísk cestovnéhoruchu.• Nedostatočné využitie geotermálnej energie.• Nedostatočná podpora Vlády SR pri riešeníproblémov rozvoja regiónu.Faktory rozvoja• Podmienky pre vytvorenie ekonomickéhoklustra CR.• Vysoký počet atraktivít CR, ktoré súpodmienkou návštevnosti a pre tvorbuproduktov CR.• Prírodné podmienky, kultúrne pamiatky aatrakcie tvoria prostredie pre investorov doCR.• Región konkurencieschopnosti vinvestičnom vybudovaní v rámci svetovéhoturizmu.• Podmienky pre celoročné športové aktivity.• Vodohospodársky systém v krajine - vodnénádrže a cesty popri zberných jarkoch.• Geotermálne zdroje.• Potenciál pre rozvoj baníckeho turizmu akongresovej turizmu na medzinárodnejúrovni.• Potenciál stredných škôl a podmienky prevysokoškolskú výučbu.• Potenciál bytov pre stabilizáciu a zvýšeniepočtu obyvateľstva.• Lesné porasty a ich efektívna zásobadrevnej hmoty.• Potenciál investičného rozvoja CR v podobeprojektov komplexných celoročnévyužívaných centier CR.• Podmienky pre realizovanie špecifickýchekonomických stimulov rozvoja regiónu.• Možnosti pre investorov do výrobnej sféry.31


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE6. Slabé miesta ekonomického rozvoja pre ďalšiu ekonomickú spoluprácuSlabé miesta pre ekonomickú spoluprácu vychádzajú z predpokladu, že podstatné pracovnépríležitosti sú a budú v Banskej Štiavnici.• záporná ekonomická bilancia okresu voči štátnemu rozpočtu,• neexistujúca dokumentácia „Strategický plán manažmentu rozvoja okresu Banská Štiavnica“,• veľká nezamestnanosť v okresu – 18,9 % (skutočná nad 25 %),• nedostatok investičných možností (prípadné objekty, areály sú vhodné prevažne pre cestovnýruch),• obmedzené investičné možnosti pre výrobné aktivity v meste,• nepripravenosť Územného plánu mesta pre investičný rozvoj (sú len s malým počtompracovných miest cca 70 %),• nepripravená infraštruktúra pre investičnú výstavbu,• absencia investorov, ktorí môžu vytvoriť pracovné miesta,• žiadne alebo slabé aktivity mesta pre získanie investorov,• nevhodná demografická štruktúra ľudských zdrojov pre pozície s nárokmi na vedomosti,prácu s PC v organizáciách vyrábajúcich výrobky s vyššou pridanou hodnotou,• neprítomnosť sociálnych bytov pre mladých, zamestnaných ľudí,• nie je sumarizácia investičných možností v obciach,• neústretové poplatky za odvoz komunálneho odpadu od mestskej organizácie, čo je akojediný ekonomický vzťah s niektorými obcami aj to už časť obcí rieši samostatne od mesta,• malá angažovanosť mesta ako lídra rozvoja okresu – doteraz bez konkrétnych výsledkov preobce,• veľa problémov obcí pri ktorých je potrebná intervencia vedenia mesta,• pribúdajúce problémy pre vedenie mesta v oblasti zdravotníctva, sociálnej starostlivosti,• nedôvera medzi niektorými obcami voči aktivitám a výsledkom mesta pri pomoci obciam,• nedostatočná komunikácia medzi vedením mesta a starostami obcí,• postrádaný je zdravý lokalpatriotizmus u obyvateľov a z toho vyplývajúca rezervovanosť pripomoci vedenia mesta a následne chýba spolupatričnosť obyvateľov obcí a mesta,32


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE• veľmi malé až zanedbateľné využívanie domácich prírodných zdrojov v okrese (lesy, pôdy,rudy, vody, vodné nádrže, geotermálna energia) pre zvýšenie zamestnanosti a solventnostiobyvateľov a zlepšenie finančnej situácie samospráv.7. Perspektíva rozvoja mesta Banská ŠtiavnicaKaždé mesto je lídrom rozvoja v okrese, tak jeho vzostupom sa podstatne zlepšia podmienky preživot v obciach okresu Banská Štiavnica. Víziou rozvoja a jej cieľov je vybudovať mesto s pulzujúcimživotom, vyšším (nadpriemerným) stupňom životnej úrovne, medzinárodným cestovným ruchom,rozvinutými službami a s ekonomikou založenou na iniciatíve, inovatívnosti a kreativite občanov apodnikateľov, ktorí budú schopní produkovať výrobky a služby s vysokou pridanou hodnotou,konkurencieschopné na svetových trhoch.Medzi ciele do roku 2027 patria:- zvyšovanie celkového počtu obyvateľov (na 12 000 - 14 000)- zvyšovanie počtu aktívnych obyvateľov- znižovanie nezamestnanosti (na 6 - 7%)- zvyšovanie počtu mladých ľudí, pre ktorých budú vytvorené podmienky pre bývaniea zamestnanie- zvyšovanie zamestnanosti a priemerný plat na úrovni priemerného platu v SR- bývanie s podštandardnými nákladmi za teplo a vodu- v štruktúre zamestnanosti bude vo výrobnej sfére a službách nad 70 % pracujúcichobyvateľov- zvyšovanie počtu vysokoškolsky vzdelaných na 17 % a viac (1.700 obyvateľov)- zvyšovanie počtu inovačných firiem a firiem s výrobou s veľkou pridanou hodnotou- zvýšenie počtu vedecko-výskumných inštitúcií- zapojenie inštitúcií spoločenskej nadstavby (školstvo, veda, výskum) do ekonomickýchklustrov, ktoré budú zamerané na:- cestovný ruch- energetiku- strojárenstvo- manažment- informatiku- propagáciu, marketing- ľahký priemysel s inováciami- bude vytvorená štruktúra organizácií na propagovanie, implementáciu projektov zo zdrojovEÚ, bilaterálnych zdrojov, a iných zdrojov- vznikne fond mesta na kofinancovanie projektov pre riešenie problémov mesta33


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE- mesto iniciuje aj účasť bánk v regióne na poskytovaní úverov pre kofinancovanie projektovzameraných na riešenie verejných problémov za účasti mesta pri poskytovaní garančnejzábezpeky, príp. iných finančných nástrojov- mesto bude vytvárať vlastné zdroje pre napredovanie v rozvojiTáto vízia hospodárskeho, sociálneho, environmentálneho a kultúrneho rozvoja mesta predstavujemodel pre trvalo udržateľnú rovnováhu medzi materiálnymi požiadavkami obyvateľstva a zdravýmipodmienkami pre život obyvateľstva. Akceleračným faktorom je ekonomický rozvoj vytvárajúcifinančno-materiálne predpoklady, ktoré budú umožňovať a podporovať sociálno-kultúrny avzdelanostný rozvoj a tiež rešpektovať vplyv ŽP na obyvateľov a pôsobenie ľudských aktivít na ŽP.Pre naplnenie vízie rozvoja sú rešpektované prioritné oblasti rozvoja SR definované v NSRR.Sú to:- infraštruktúra a regionálna dostupnosť- inovácie a poznatková ekonomika- ľudské zdroje a vzdelávanieTieto priority vymedzujú priestor, v ktorom bude možné získať podporné zdroje pre zrýchlenieriešenia problémov. Bolo by nesprávne spoľahnúť sa na tieto prostriedky, ktoré môžu, ale nemusiabyť získané.Stratégia pre dosiahnutie čiastkových cieľových priorít do roku 2013Významným zdrojom pre aktivizáciu rastu mesta by mala byť základňa domácich výrobnýchproduktov, ktoré by v súčinnosti s mestom pomáhali riešiť problematiku zdrojov pre rozvoj mesta,okresu, regiónu.Preto pre riešenie stanovených prioritných problémov musí mať vedenie mesta spracovanú "taktikua stratégiu" získavania zdrojov na problémy, ktoré nie je možné riešiť z rozpočtu mesta. Dobrástratégia je postavená tak, keď zdroje z EÚ nie sú zaradené do plánu realizácie ako pilier, ale sú lenpríjemným prekvapením, ktoré urýchli riešenie problému (projektu) a ušetrí pripravené zdroje.V zmysle Agendy 21 (oficiálny dokument OSN pre rozvoj civilizácie) by mal štát podporiť vznikstrategických dokumentov pre väčšie administratívne príp. geografické celky v ktorých by boliintegrované environmentálne a rozvojové ciele s ohľadom na socioekonomickú situáciu domácehoobyvateľstva a jeho ďalšieho rozvoja.34


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE8. Záver a súhrnNa základe analýz získaných z okresu Banská Štiavnica je pre ďalší rozvoj územia optimálny „rastovoegalizačný“scenár, ktorý môže zastaviť celkový depresný ekonomický trend súčasného vývoja.Vnútroregionálne disparity medzi jednotlivými obcami a mestom dosahujú neúnosné rozdiely, ktorésa prejavujú znižovaním počtu obyvateľov, nezamestnanosťou, odchodom mladých ľudí za prácou.Napriek nepriaznivej ekonomickej bilancii okresu voči štátnemu rozpočtu, keď dotácie prevyšujúvýber z daní zostáva v tejto špecifickej situácii prirodzeným lídrom rozvoja mesto Banská Štiavnica,kde je sústredená väčšia časť verejných a súkromných investícií a vedenie mesta vyvíja snahu o ichzvyšovanie. V meste sú vytvorené scenáre, plány, postupy pre alokovanie rozvojových zdrojov nazáklade trhových podmienok a možností vyplývajúcich zo zdrojov EÚ a štátu.Posilňovanie mesta na úrovni zdrojov, skúseností umožní v následnej fáze rozvoja efekt rozptylu,šírenia a prenášania rastu z mesta do rozvinutejších obcí a tiež do zaostávajúcich obcí. Nástrojom prerealizáciu tohto trendu má byť výmena informácií na úrovni samosprávy, pracovné porady zameranéna riešenie problémov obcí z pohľadu starostov, kontakty pre lobizmus, postupy pre získanieinvestorov, možnosti pri zvýšenie zamestnanosti, atď. Operatívnosť a organizačné schopnosti vedeniamesta sú faktom podmieňujúcim tento najlacnejší nástroj rozvoja, ktorým je ústretová komunikáciamedzi predstaviteľmi úradov a samosprávy. Takto by sa zabrzdil ďalší socioekonomický poklesv problémových obciach, ktorý môže viesť až ku ich ekonomickej a socioekonomickej degradácii.Komunikácia medzi samosprávami obcí a mesta by mala mať viac „kanálov“ medzi ktoré by malipatriť:- pravidelné stretnutia vedení samospráv s cieľom riešiť akútne problémy obcí a okresu- informovanosť o zastupiteľských aktivitách mesta na úrovni Vlády SR, BBSK,- nepravidelné stretnutia jednotlivých starostov s primátorkou mesta, alebo zodpovednýmpracovníkom pre rozvoj okresu – „regiónu“- interné spravodajstvo o pripravovaných aktivitách mesta zvlášť na politickej, vládnej, krajskejúrovni a tiež o zahraničných aktivitách- včasná distribúcia „Štiavnických novín“ do obcí- stretnutia zodpovedných pracovníkov pri riešení tematických problémov- koordinačné stretnutia pri príprave a zabezpečení regionálnych projektov z fondov EÚ,štátneho rozpočtu a iných fondov.Zo psychologického hľadiska je dôležitá integrácia obyvateľstva okresu v náväznosti na mesto BanskáŠtiavnica, vzbudenie povedomia a zdravého „lokalpatriotizmu“ musí začať kultúrnymi akciamiuskutočňovanými v obciach, čo posilní príslušnosť občanov ku okresu Banská Štiavnica. Tento stupeňzískania vzájomnej dôvery je predpokladom aj pre vzájomnú ústretovosť samospráv a obhajovaniezáujmov všetkých obcí a mesta pred mimookresnými inštitúciami v rámci SR a Európy.35


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEV rámci tohto rastovo-egalizačného scenára by mal byť proces vyrovnávania regionálnych disparítovplyvňovaný tak, aby sa podporila demografická vitalita s cieľom zvýšiť prírastky ekonomickyaktívneho obyvateľstva a na minimum obmedzili v obciach negatívne dôsledky útlmu odvetvív meste, ktoré tvoria hospodársku základňu a sú zdrojom zamestnanosti a to podporovaním novýchekonomických aktivít.Cieľom je zabezpečenie ekonomickej a sociálnej revitalizácie mesta a obcí v okrese, ktoré v dôsledkudlhodobo prebiehajúcej ekonomickej depresie majú minimálne vlastné zdroje pre rozvoj a u ktorýchje demografická štruktúra vekovo a profesne deformovaná tak, že im v budúcnosti hrozí aj sociálnaa ekonomická degradácia (Beluj, Banský Studenec, Vysoká, ...).Mesto ako líder rozvoja okresu pre rozvojovú politiku by malo mobilizovať autority a osobnosti žijúcev okrese a spoločne hľadať možnosti a postupy pre získanie zdrojov a vyriešenie problémov rozvojamesta a okresu.Pri rozvoji ekonomickej spolupráce je potrebné koncentrovať opatrenia na tie faktory, ktorérozhodujúcim spôsobom ovplyvnia konkurencieschopnosť okresu. Medzi tieto patria:Strategický plán manažmentu rozvoja územiaStrategický plán manažmentu rozvoja územia okresu Banská Štiavnica by mal rozpracovať dorealizačnej formy „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta a obcí“, ktoré tentodokument majú spracovaný a rozpracovať problémy rozvoja u obcí, ktoré nemajú spracovaný PHSRa ani územný plán.Vzhľadom na ekonomickú depresiu v okrese Banská Štiavnica a predpoklad ďalšej fázy ekonomickejsvetovej krízy, by mala byť v tomto dokumente dominantne riešená socioekonomická problematikaobyvateľstva a tým aj prípadný negatívny, alebo pozitívny trend rozvoja územia.Praktické riešenie je zadanie spracovania takéhoto rozvojového dokumentu so stupňom detailizáciena grafike 1:25 000 (1:10 000 – 1:5 000)Jedným z výsledkov by mala byť časť zameraná na možnosti investovania v okrese, ktorá by mala byťpodstatou reklamného, propagačného materiálu pre investorov, spracovaná v cudzojazyčnýchmutáciách.Investičný kapitál a podmienky pre investorovZískanie investorov do výroby, výstavby prípadne iných aktivít má spoločný pozitívny efekt, ktorým jevytvorenie pracovných miest, čo znamená stabilizovanie socioekonomickej situácie obyvateľstvaokresu Banská Štiavnica, ale tiež zlepšenie demografickej štruktúry obyvateľstva čo vyplývaz predpokladaného zamestnávania mladých ľudí.36


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEPraktické riešenie: Hlavnú aktivitu pri získavaní investorov by malo mať vedenie mesta. Tentoprístup je opísaný v PHSER pre mesto Banská Štiavnica. Avšak základným materiálom by mal byťzoznam a charakteristika plôch objektov vhodných pre investovanie (v cudzojazyčných mutáciách)Dôležitou aktivitou vedenia mesta je získanie plôch – pozemkov, objektov, ktoré sú vo vlastníctveštátnych organizácií (Rudné Bane, Slovenské banské múzeum, Štátna lesy, SPF) a majú predpokladypre investičnú výstavbu do vlastníctva samosprávy tak, aby samospráva mohla spolu s investormiprofitovať z podnikateľských aktivít. Aktivity mesta z majetkom VÚC je potrebné rozšíriť aj na záujmyobcí zamerané na vlastníctvo VÚC v ich katastroch.Tomuto však musí predchádzať postupná inovácia predpokladov pre územné plány ako sú MÚSES,ochranné pásma pamiatkovej ochrany, ktoré v konečnom dôsledku zabraňujú architektom tvoriacimúzemný plán navrhnúť investičnú výstavbu v extraviláne mesta, kde sú pre to najlepšie podmienky(Červená Studňa, Šobov, Horná Roveň, Peciny, Sv. Anton, Prenčov, Štiavnické Bane,...). Tedav konečnom dôsledku by to znamenalo inováciu Územnoplánovacej dokumentácie a tiež PHSER.Štátne organizácie ako stabilnejší zdroj zamestnanostiZískanie štátnych organizácii je aj politickou úlohou vedenia mesta, pretože ich pracovné pozícieprispievajú tiež k stabilizácii zamestnanosti a solventnosti ich pracovníkov. Možnosti sú v školstve(VŠ), vede, sociálnych inštitúciách, financiách, prípadne iných odvetviach.Praktické riešenie – intervencie u vlády SR, NSRR.Vnútroregionálna komunikácia, koordinácia a spolupráca v rozvojových aktivitáchZahrnutie problematiky rozvoja okresu do pracovnej náplne vedenia mesta. Na stretnutiach -spoločných a individuálnych riešiť aj závažné problémy starostov obcí. V rámci tejto komunikáciea spolupráci budú rozvinuté aktivity destinačného manažmentu CR ako významného rozvojovéhoodvetvia.Využitie domácich prírodných zdrojov – lesy, vody, pôdy, geotermálna energiao Aktivizovanie procesu využitia geotermálnej energie v Banskej Štiavnici, Podhorí naMŽP a s privátnymi organizáciamio Spracovanie drevnej hmoty na úrovni produktov drevárskeho priemyslu - Mestskélesyo Využitie menej kvalitnej drevnej hmoty a drevného odpadu ako paliva z biomasy dopripravovaných kotolní (Mestské lesy a Mestský bytový podnik)37


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEo Využitie vodného potenciálu pitných a úžitkových vôd (Vysoká, Banský Studenec,Dekýš)o Využitie menej produkčných pôd na PPF pre pestovanie rastlín vhodných prespracovanie a spaľovanie v kotolniach spaľujúcich biomasuo Využitie zdrojov z európskych fondov MP na rozšírenie lesných ciest s možnýmvyužitím pre letné a zimné športové aktivity (Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Ilija,Sv. Anton, Banský Studenec).Vytvorenie ekonomických reťazcov pre spoluprácu v problematike:- energetickej sebestačnosti vo vykurovaní, ktorá by vychádzala zo spracovania biomasy z PPF,LPF v okrese a jej spaľovanie v kotolniach KBV prípadne IBV.o zabezpečiť zdroje z fondov EÚ pre kotolne na spaľovanie biomasyo organizačne zabezpečiť s organizáciami v okrese produkujúcimi drevný odpad výrobuštiepky príp. peliet z drevnej a trávnej hmotyo centrálny sklad biomasy s výkupom a rozvojom zabezpečiť v réžii mesta BanskáŠtiavnica, Technických služieb (súkromných prepravcov), Mestským bytovýmpodnikom.Praktické riešenie: pripraviť projekt a získať zdroje pre zabezpečenie energetickej sebestačnosti vovykurovaní komplexnej bytovej výstavby (so zapojením vlastníkov a užívateľov lesov a TTP z celéhookresu Banská Štiavnica)- výroba potravín v okrese pre zariadenia cestovného ruchu – hotely, penzióny, reštaurácie vokrese a predaj z dvora (pripravovaný zákon)o Zabezpečiť prieskum odbytu potravín u zariadení cestovného ruchu požadovanéhosortimentu a možnosti výrobcov potravín v obciach. Koordináciu by malo zabezpečiťmesto a obce a následne združenie výrobcov a odberateľov potravín.- ťažba rudy – Diatomit a jej základné spracovanie v obci Močiaro Vedenie mesta by malo pomôcť starostke z Močiara pri zabezpečení informáciío postupe pre využitie Diatomitu z MŽP a na agentúre SARIO pripraviť náležitosti prezískanie investora pre zahájenie ťažby, spracovania rudy, prípadne výroby produktov.- využitie vodných nádrží Vodohospodárskeho systému pre rozvoj služieb v cestovnom ruchuo Vedenie mesta a SVP, š.p. by mali spracovať koncepciu možného využitia územiav okolí vodných nádrží, tak aby vznikla ponuka pre podnikateľov a investorov38


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEo Pokračovať v začatej revitalizácii okolia Klingeru, ktorú začali Rudné bane, š.p., nasvahu pod cestou II.tr. – Mestské lesy s celkovou sadovníckou úpravou podzostávajúcimi vysokými stromami.o Likvidovať zrúcanisko bývalého objektu Rudných baní (dnes súkromný pozemok) prijazere Klinger, prípadne zabezpečiť rekonštrukciu objektuo Zabezpečiť pomoc pri dohodách o využití vodných nádrží Banského Studenca medzivedením SVP a starostkou obce Banský Studeneco Aktivizovať vzájomnú ústretovosť pri zabezpečení využívania, údržby, prenájmovmedzi SVP a starostami obcí Štiavnické Bane, Hodruša, Banský Studenec, Banská Belá(odpady, kosenie, prenájom plôch, výrub stromov, plavárne, prípadne iné komerčnéaktivity)- využitie termálnych vôd na vykurovanie, rehabilitácie, cestovný ruch (Banská Štiavnica,Podhorie)o Vedenie mesta by malo iniciovať sprevádzkovanie termálnych vôd v Banskej Štiavnici,Podhorí na rokovaniach s vlastníkmi plôch s vrtmi, MŽP a agentúrou SARIO.Smerovanie budúcich rozvojových aktivít je opísaný v kapitole 1. v charakteristikách obcí a riešenímvznikajúcich nových problémov ovplyvňujúcich úroveň rozvoja okresu Banská Štiavnica.Aktivity mesta pre aktivizovanie ekonomického rozvoja územia okresu spočívajú v intervenciách,ktoré sú opísané v kap. 4 (str. 18) a rozvojových aktivitách opísaných v kapitole 1 – „vcharakteristikách obcí“ čo bude základom pri komunikácii predstaviteľov mesta a obcí pričom tietoinformácie budú aktualizované a dopĺňané na základe vzájomných stretnutí starostov obcí s vedenímmesta. Predpokladom rozvoja je aj kvalifikovaný a kreatívny prístup zodpovedných pracovníkovMestského úradu.39


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEConclusion and SummaryBased on the analysis completed for the district of Banská Štiavnica, the “growth-levelling” scenario,which could stop the overall trend of economic depression, is seen to be optimal for the furtherdevelopment of the region. Intra-regional disparities among the individual villages and the townhave reached intolerable levels, resulting in population decrease, unemployment and young peopleleaving for work.Despite the unfavourable economic balance between the district and the state budget, when thesubsidies outweigh the tax income, the town of Banská Štiavnica is remaining the natural leader ofdevelopment in this specific situation. Most of the public and private investments are concentratedin the town and the town management makes an effort towards increasing them. Scenarios, plansand procedures to allocate development resources, reflecting the market conditions and possibilitiesof the EU and state funding, have been developed in the town.Supporting the town by increasing its resources and experience shall be subsequently followed by adispersion effect, i.e. by dissipating the growth effect from the town to both developing and stagnantvillages. Exchange of information at the level of municipalities, work meetings aimed at tackling theproblems from the mayors’ perspectives, acquiring contacts for lobbying, looking for ways of findinginvestors, working towards increasing the employment rate, etc. are all tools to be used in theimplementation of this trend. Flexibility and organization skills of the town management arerequired, if this cheapest tool of future development, which includes open communication betweenstate authorities and municipalities, is to be used effectively. This way, the further social-economicdecline of problematic villages, leading to their economic and social degradation, would be impeded.The communication between the municipal offices of the villages and the town should have more“channels”, including:- holding regular meetings of the municipalities, with a focus on solving the acute problems ofboth the villages and the district in general;- assuring awareness of the activities of the town representatives at the levels of national andregional governments;- holding meetings (when necessary) of the mayors of individual villages with the mayor of thetown of Banská Štiavnica, or with the Town Hall employee being in charge of the districtdevelopment;- assuring information distribution about the town’s activities, including internationalactivities, which are under preparation, especially on political, governmental and regionallevels;- assuring timely distribution of the “Štiavnické noviny“ newspaper to villages;- holding meetings of municipal employees in order to address certain thematic issues;40


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNE- holding coordination meetings in the course of preparation and implementation of regionalprojects funded from the EU funds, state budget and other resources.Integration of the district population is essential from psychological point of view. The process ofincreasing local awareness and healthy local patriotism must start with cultural events organised invillages, which shall promote the attachment of local people to the district of Banská Štiavnica. Thisincreased level of mutual trust is a prerequisite of a true cooperation among the municipalities. Inaddition, it shall assure that interests of all villages and the town are to be defended before theauthorities outside the district, both national and European.Within this growth-levelling scenario, the process of balancing out the regional disparities, whilefollowing the aim of increasing the number of economically active population, should have a positiveeffect on the demographic vitality. In addition, the negative impacts of the industrial depression inthe town on the surrounding villages shall be minimized by supporting the economical activities,including new ones, in the town, resulting in new job opportunities and increasing the employmentrate in the town.The overall goal is to ensure both economic and social revitalisation of the town and villages in thedistrict. Due to the long-term economic depression, some of the villages have minimal resources fortheir development, and their demographic structure (age and professions) is deformed to such levelthat they are in danger of future social and economic degradation (e.g. the villages of Beluj, BanskýStudenec, Vysoká, etc.)The town as the leader of the regional development policy should mobilize the authorities andpersonalities living in the district and, together with them, look for possibilities in finding resourceswhich would help to solve the developmental problems of the town and district.In economic cooperation, the measures implemented should focus on factors which have asignificant impact on the competitiveness of the district. They include:- strategic management plan of regional development;- investment capital and conditions for investors;- state organisations as a more stable source of employment;- intra-regional communication, coordination and cooperation in developmental activities;- use of regional natural resources – forests, water, soil, geo-thermal energy;- creation of economic chains for cooperation in the following fields:o assuring energy self-sufficiency in heating by using biomass from farmland and forestland in the district’s heating plants;o producing food for tourism facilities in the district – hotels, guest houses andrestaurants in the region, and selling local farm products (legislation underpreparation);41


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEomining industry – Diatomite and its basic processing in the village of Močiar;o using the potential of the water reservoirs in the region for tourism servicesdevelopment;ousing the local thermal layers in heating, medical rehabilitation and tourism (BanskáŠtiavnica, village of Podhorie).42


ANALÝZY KĽÚČOVÝCH TÉM PRE REGIONÁLNU SPOLUPRÁCU V BANSKOŠTIAVNICKOM REGIÓNEPoužitá literatúraProgram hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja mesta Banská Štiavnica, p.100,r. 2006Program hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja mesta Banská Štiavnica, Víziaa stratégia, p. 68, r. 2006Analýza sociálno-ekonomickej situácie okresu Banská Štiavnica a návrhy na zlepšenie v sociálneja hospodárskej oblasti, r. 2008ÚPSVaR Banská Štiavnica – Štatistiky vývoja sociálnych ukazovateľov o nezamestnanosti, r. 2011Analýzy potrieb a priorít hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR do roku 2015, p. 120, r. 2005Uznesenie vlády SR č. 593/2008Uznesenie vlády SR č. 366/2005Uznesenie vlády SR č. 106/2005Agenda 21 a ukazovatele trvaloudržateľného rozvoja p. 517, r. 1996Poskytovanie sociálnej pomoci za mesiac apríl 2011, odborom ÚPSVaR Banská Štiavnica, p.6, r. 2011Analýza sociálno-ekonomickej situácie okresu Banská Štiavnica a návrhy na zlepšenie v sociálnej ahospodárskej oblasti v rámci VÚC BBSK, p. 27, r. 201143

More magazines by this user
Similar magazines