1 Návrh na systémové riešenie poistenia majetku štátu v ...

Návrh na systémové riešenie poistenia majetku štátu v komerčných poisťovniachVo svojom programovom vyhlásení sa Vláda Slovenskej republiky zameriava na obnovenierastu našej ekonomiky a konkurencieschopnosti, ako aj naštartovanie vysokéhoekonomického rastu. Na zabezpečenie tejto úlohy za jeden z najdôležitejších atribútovpovažuje zdravé a udržateľné verejné financie, zastavenie prudko rastúceho zadlžovaniaa postupné znižovanie deficitu verejných financií, najmä efektívnejším využívaním verejnýchzdrojov.Verejné inštitúcie vynakladajú každoročne obrovské prostriedky na poisťovanie svojhomajetku. Často sa tak deje prostredníctvom rôznych sprostredkovateľov, čím sa zvyšujúnáklady štátu. Je preto potrebné prijať systémový návrh či a ako poisťovať verejný majetokv komerčných poisťovniach.Vláda Slovenskej republiky preto svojím uznesením číslo 805 zo dňa 17. novembra 2010uložila podpredsedovi vlády SR a ministrovi financií SR úlohu v bode B.36. predložiť narokovanie vlády návrh na systémové riešenie poistenia majetku štátu v komerčnýchpoisťovniach.Za účelom naplnenia predmetnej úlohy podpredseda vlády a minister financií SR požiadaljednotlivé rezorty o predloženie podkladov, ktoré sa týkajú poistenia nehnuteľnéhoa hnuteľného majetku štátu, ako aj havarijného poistenia motorových vozidiel v správerezortov (ďalej len „poistenie majetku štátu“).Na základe podkladov zaslaných rezortmi Ministerstvo financií SR spracovalo analýzu spolus návrhom opatrení, ktoré reflektujú potrebu prijať systémové riešenie ohľadne budúcehopoisťovania majetku štátu v komerčných poisťovniach.Za posledných päť rokov boli na poistenie majetku štátu vynaložené výdavky v celkovej sume41,6 mil. eur, pričom príjmy z poistného plnenia dosiahli za uvedené obdobie čiastku 5,2 mil.eur, čo predstavuje len 12,5 %-nú návratnosť zdrojov vo vzťahu k vynaloženým výdavkom napoistenie.rok výdavky na poistenie v euráchpríjmy z poistného plnenia veuráchnávratnosť v %2006 6 789 062 971 529 14,31%2007 7 369 425 1 166 759 15,83%2008 8 364 780 1 116 651 13,35%2009 11 094 112 921 120 8,30%2010 7 991 725 1 014 404 12,69%Spolu 41 609 104 5 190 463 12,47%V období rokov 2006 až 2010 z 35 rezortov malo poistený majetok štátu 34 a nepoistenýjeden rezort – Slovenská informačná služba. Podrobný prehľad výdavkov na poisteniemajetku štátu a príjmov z poistného plnenia je uvedený v prílohe č. 1.Z porovnania príjmov z plnenia poistného a vynaložených výdavkov na poistenie majetkuštátu vyplýva, že len jedna kapitola, a to Ústav pamäti národa, dosiahla za celé hodnotenéobdobie 2006 až 2010 vyššie príjmy z poistného plnenia v porovnaní s výdavkamivynaloženými na poistenie majetku štátu. Uvedenú skutočnosť ovplyvnilo jednorazovéplnenie príjmov z havarijného poistenia vozidiel v roku 2007.Z analýzy poistenia majetku štátu taktiež vyplýva, že nehnuteľný majetok nepoisťuje desaťkapitol (vrátane SIS). Podiel príjmov za všetky kapitoly štátneho rozpočtu z poistného plneniaz nehnuteľného majetku k vynaloženým výdavkom na toto poistenie za hodnotené obdobiepredstavuje 17,1%.1

Hnuteľný majetok nepoisťuje celkom desať kapitol (vrátane SIS). Podiel príjmov za všetkykapitoly štátneho rozpočtu z poistného plnenia z hnuteľného majetku k vynaloženýmvýdavkom na toto poistenie za hodnotené obdobie predstavuje 3,9%.Havarijné poistenie majú uzatvorené všetky kapitoly (s výnimkou SIS), pričom pri havarijnompoistení sa za všetky kapitoly štátneho rozpočtu dosahujú najvyššie príjmy z poistenia, t.j.23,2% vo vzťahu k vynaloženým výdavkom na toto poistenie za hodnotené obdobie.Prehľad výdavkov na poistenie majetku štátu a príjmov z poistného plnenia podľajednotlivých druhov poistenia za celé sledované obdobie rokov 2006-2010 je uvedený nižšie.v euráchnehnuteľný hnuteľný havarijnémajetok majetok poisteniespolupočet poistených rezortov 25 25 34 34výdavky na poistenie 6 738 039 20 929 031 13 942 034 41 609 104počet rezortov s prijatým poistnýmplnením17 13 31 31príjmy z poistenia 1 148 053 807 851 3 234 558 5 190 462návratnosť v % 17,04% 3,86% 23,20% 12,47%ZáveryKomerčné poistenie majetku má svoj význam tam, kde existuje vysoké potenciálne rizikovzniku škôd v pomere k vynaloženým nákladom podnikateľského subjektu alebo domácnosti.Štát ako najrozsiahlejší vlastník spravuje veľké množstvo majetku, avšak jeho výdavky napoistenie takéhoto majetku vysoko prekračujú prípadné príjmy z poistného plnenia.V posledných rokoch štát v priemere inkasoval poistné plnenie z poistenia majetku štátuv sume jeden milión eur ročne pri celkových ročných výdavkoch na chod štátu vo výške 10mld. eur. Na základe uvedeného nie je možné označiť výdavky vynakladané na komerčnépoistenie majetku štátu za hospodárne a efektívne použité verejné zdroje.Pre štátne inštitúcie nemá v podstate význam komerčne poisťovať im zverený majetok štátupre prípad vzniku škôd na majetku štátu (napr. proti požiaru, víchrici a iným prírodným živlom,odcudzeniu a pod.) V prípade jednotlivých organizácií síce existuje riziko škody prevyšujúcejprípadné vynaložené výdavky na poistenie, avšak z pohľadu štátu ako celku je takéto riziko vpodstate zanedbateľné. V prípade veľkých živelných udalostí aj tak štát uhrádza svojimorganizáciám vzniknuté škody na majetku, pretože komerčné poistenie majetku štátu takýtorozsah vzniknutých škôd nekryje (napr. povodne, víchrice).Z vyššie uvedeného vyplýva, že dlhodobo je pre štát nevýhodné sa komerčne poisťovať.Štátnou politikou by nemala byť podpora komerčného poistenia svojho majetku, ale podporaúčelnejšieho a hospodárnejšieho nasmerovania nezanedbateľných verejných zdrojov dooblastí, ktoré prinášajú bezprostredný úžitok pre obyvateľov štátu, ako je vzdelávanie,výstavba infraštruktúry, zdravotníctvo alebo iné prioritné oblasti štátnej politiky.Z hľadiska zvýšenia efektívnosti fungovania verejného sektora a zlepšenia stavu verejnýchfinancií sa navrhuje nasledovné systémové riešenie poistenia majetku štátu.Ministerstvo financií SR v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až2014 zaviaže výdavky kapitol štátneho rozpočtu vrátane transferu pre Ústav pamäti národaa Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo výške 80% skutočne vynaloženýchvýdavkov príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu na poistenie majetku štátu v roku 2010(celková výška viazania 6 393 380 eur) a uvedené viazané výdavky bude rozpočtovať v rámci2

kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ako výdavky na krytie prípadnej reálne vzniknutej,škody na majetku štátu, ktoré by mohli vzniknúť v odôvodnených, špecifických prípadoch.V jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu budú ponechané zdroje vo výške 20% skutočnevynaložených výdavkov príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu na poistenie majetku štátuv roku 2010, pričom je nutné poznamenať, že tieto výdavky výrazne prevyšujú skutočnedosiahnuté príjmy z poistného plnenia v jednotlivých posledných piatich rokoch, kdepriemerná návratnosť dosiahla iba 12,5% z vynaložených výdavkov na poistenie majetkuštátu.Zároveň sa kapitolám štátneho rozpočtu odporúča, aby v priebehu roka 2011 vypovedalisvoje zmluvy uzatvorené v komerčných poisťovniach za účelom dobrovoľného poistenia imzvereného majetku štátu.Navrhovaným postupom naďalej ostáva zachovaná povinnosť správcovi majetku štátu podľa§ 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisovmajetok štátu chrániť. Správca majetku štátu je predovšetkým povinný sústavne a dôkladnevykonávať všetky potrebné opatrenia na jeho ochranu pred poškodením, stratou, odcudzeníma zneužitím a využívať všetky právne prostriedky voči tretím osobám, ktoré neoprávnenezasiahli do vlastníckeho práva štátu alebo do iných majetkových práv ako aj včas uplatňovaťprávo na náhradu škody a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.3