PL. ÚS 12/01 č. 1/2007 O UMELOM PRERUŠENÍ TEHOTENSTVA 1 ...

2001, a poukázal najmä na stupňovitý vývoj ľudskej bytosti, vychádzal pritom zoznaleckého posudku doc. RNDr. P. S., ktorý bol zadovážený ústavným súdom, pričomzdôraznil, že tento znalecký posudok by mal byť významným prameňom narozhodnutie pléna ústavného súdu.Menovaný bioetik vypracoval svoju expertízu pod názvom „Interrupcie vofilozofickej, etickej a biologickej perspektíve“. Sudca spravodajca oboznámilúčastníkov konania s jej záverom, ktorý je zhrnutý v odpovedi na dve otázky:«a) Z čoho pramení a aký má obsah morálna zodpovednosť spoločnosti?Morálna zodpovednosť spoločnosti pozostáva z morálnej zodpovednosti jejjednotlivých členov a zo spoločného konsenzu spoločnosti ohľadne základnýchmorálnych hodnôt, ktoré chcú jej členovia rešpektovať. Tento spoločný konsenzus jevýsledkom celospoločenského vyjednávania, a teda nutného kompromisu.Celospoločenské morálne hodnoty nemôžu byť vnútené, ľudia sa s nimi musiastotožniť.Štát v konaní svojich inštitúcií musí konať tak, aby nebol v rozpore s týmitomorálnymi hodnotami, a pomocou svojich inštitúcií musí dbať o to, aby tieto morálnehodnoty boli napĺňané. V situácii, že tieto hodnoty sú v konflikte, štát musí usilovaťo ich kompromisné riešenie.Štát má svoje špecifické celospoločenské záujmy, ktoré môžu presahovaťindividuálne záujmy jednotlivcov. Jedným z takýchto záujmov je ochrana zdraviasvojich občanov, ako aj zdravého populačného vývoja spoločnosti. Každéposudzovanie ohľadne viac alebo menej reštriktívnych zákazov interrupcií musízvažovať dôsledky takýchto rozhodnutí a posúdiť, či tieto dôsledky nevedú k rozporuso štátnymi záujmami sledujúce zdravie svojich občanov, ako aj k rozporus individuálnymi právami občanov.b) Ako sa mení, pokiaľ sa mení, rozsah morálnej povinnosti spoločnosti odjednotlivých štádií biologického vývoja ľudského plodu?Rozsah morálnej povinnosti spoločnosti v závislosti od jednotlivých štádií plodusa mení v dôsledku hľadania kompromisnej polohy medzi dvoma rovnako dôležitými,ale vo svojich dôsledkoch kontradiktorickými humanitnými hodnotami, ktoré súčasnéeurópske spoločnosti vyznávajú. Jednou hodnotou je úcta k ľudskému životu. Druhouhodnotou je osobná sloboda. Plné a absolútne uplatnenie jednej hodnoty by sa dialovždy na úkor potlačenia druhej hodnoty. Preto rozhoduje miera a stupeň uplatneniakaždej z týchto hodnôt v praxi. V prípade úcty k ľudskému životu sa táto odvíja od„stupňa ľudského života“, ktorý narastá s vekom ľudského plodu.Pokiaľ sa chceme vyhnúť potlačeniu jednej z týchto hodnôt, musíme usilovaťo kompromisné stanovisko. Kompromisnosť morálneho stanoviska je podľa môjhonázoru (teda názoru bioetika, pozn.), zakotvená v samotnej ústave tým, že rešpektujeobe spomínané humanitné hodnoty v práve na život osoby a ochranu života plodu prednarodením, ako aj v práve na osobnú slobodu tým, že svojou formuláciou nepovyšujejednu z oboch hodnôt nad druhú. Súčasná interrupčná legislatíva na Slovensku jevyjadrením takéhoto kompromisného postoja spoločnosti. Nekompromisné presadeniev spoločnosti jednej z týchto humanitných hodnôt na úkor druhej humanitnej hodnotyby znamenalo porušenie princípov liberálno-demokratického štátu.»