PL. ÚS 12/01 č. 1/2007 O UMELOM PRERUŠENÍ TEHOTENSTVA 1 ...

zmluvnými štátmi, vyplýva opakované odsúdenie striktných zákazov interrupcie, ktoréspôsobujú materskú úmrtnosť, ako porušenia práva žien na život v zmysle čl. 6,a odporučenie štátom preskúmať a novelizovať legislatívu, ktorá kriminalizujeinterrupciu (pozri napr. Záverečné zistenia Výboru pre ľudské práva Chile, 30. marec1999, U. N GAOR, Hum. Rts. Comm., 65th Sess., 1740th mtg. ods. 15, U. N. Doc.CCPR/C79/Add.104, alebo Argentína, 15. november 2000, U. N. Doc.CCPR/CO/70/ARG, ods. 14 atď.). V roku 2005 išiel Výbor pre ľudské práva svojoujurisdikciou ešte ďalej, keď vo vzťahu k individuálnej sťažnosti K. L. v. Peru [Výborpre ľudské práva, CCPR/C/85/D/1153/2003/(2005) UNHRC 64 (22. november 2006)]konštatoval, že záväzky štátu rešpektovať a zabezpečiť právo stanovené v čl. 7medzinárodného paktu (podľa čl. 7 medzinárodného paktu nikto nesmie byť mučenýalebo podrobovaný krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebotrestu. Najmä sa nebude nikto bez svojho slobodného súhlasu podrobovať lekárskymalebo vedeckým pokusom, pozn.) od neho vyžadujú, aby zaručil prístup ženyk interrupcii v prípadoch, keď tehotenstvo ohrozuje jej fyzické alebo duševné zdravievrátane prípadu ťažkého poškodenia plodu.3.3 Dohovor o právach dieťaťaPodľa čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa sa za dieťa považuje každá ľudskábytosť mladšia ako 18 rokov, ak podľa právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na dieťa,nie je dospelosť dosiahnutá skôr.Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými štátmidohovoru, uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život, a podľa čl. 6 ods. 2dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, budú zabezpečovaťv maximálnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. Dohovor o právach dieťaťateda ustanovuje neodňateľné právo na život a záväzok štátu zabezpečiť prežitiea rozvoj dieťaťa.V kontexte čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (definícia dieťaťa) je potrebnévykladať čl. 6 Dohovoru o právach dieťaťa ako právo narodeného, a nie počatéhodieťaťa, aj keď to Dohovor o právach dieťaťa explicitne nevyjadruje. Vyplýva to všakz definície dieťaťa, podľa ktorej sa za dieťa považuje každá ľudská bytosť, t. j. fyzickáosoba schopná samostatnej ľudskej existencie. Korešponduje to aj s čl. 7 Dohovoruo právach dieťaťa, podľa ktorého každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované, t. j.za dieťa sa považuje ľudská bytosť po narodení.Tento záver neoslabuje/nespochybňuje ani preambula Dohovoru o právachdieťaťa, podľa ktorej „ako sa uvádza v deklarácii práv dieťaťa, dieťa pre svoju telesnúa duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnuochranu pred narodením a po ňom“. Skupina navrhovateľov tohto textu Dohovoruo právach dieťaťa podčiarkla v osobitnom vyhlásení, že pojem „ľudská bytosť“ savzťahuje len na narodené osoby, čo je v súlade s dlhodobým ponímaním zakotvenýmvo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Aj jurisprudencia Výboru pre práva dieťaťa,ktorý interpretuje a monitoruje dodržiavanie Dohovoru o právach dieťaťa zmluvnýmištátmi, taktiež odmieta plodu právo na život zdôrazňujúc opakovanú obavu o prístupdospievajúcich dievčat k bezpečným interrupčným službám. Výbor pre práva dieťaťatiež vyslovil, že bezpečná interrupcia je súčasťou práva dospievajúcich dievčat na