Stratégia rozvoja CR - Žilinský samosprávny kraj

OBSAHOBSAH.................................................................................................................................................... 2ZOZNAM TABULIEK .............................................................................................................................. 41 PRIESKUM A ANALÝZA CR V ŽSK ............................................................................................. 71.1 Metodika spracovania koncepcie........................................................................................................... 71.1.1 Regionálny prístup.......................................................................................................................................................81.1.2 Personálne obsadenie..................................................................................................................................................81.2 Prieskum a analýza súčasného stavu CR ............................................................................................... 91.2.1 Základné vymedzenie regiónov ..............................................................................................................................101.2.2 Analýza prírodných daností podľa regiónov ........................................................................................................131.2.3 Analýza kultúrno-historických pamiatok podľa regiónov..................................................................................401.2.4 Analýza kultúrno-historických podujatí podľa regiónov....................................................................................541.2.5 Analýza ubytovacích služieb v ŽSK podľa regiónov..........................................................................................621.2.6 Analýza inštitucionálneho rámca služieb v oblasti CR........................................................................................651.2.7 Analýza dopytu po produktoch a službách vo vzťahu k súčasnej ponuke ŽSK ...........................................781.2.8 Analýza existujúcich produktov CR ŽSK .............................................................................................................831.2.9 Zhrnutie regiónov....................................................................................................................................................1061.3 Prieskum a analýza z existujúcich štúdií k rozvoju CR, rozvojových a územných plánov so zameranímna CR............................................................................................................................................................ 1141.3.1 Programové vyhlásenie Vlády SR (2006).............................................................................................................1141.3.2 Štátna politika cestovného ruchu v Slovenskej Republike ...............................................................................1141.3.3 Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013............................................1151.3.4 Regionalizácia CR v Slovenskej republike...........................................................................................................1171.3.5 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK na roky 2004 – 2006...................................................1191.3.6 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK na roky 2007 - 2013....................................................1201.3.7 Analýza a koncepcia rozvoja CR v ŽSK .............................................................................................................1221.3.8 Územný Plán Veľkého Územného Celku Žilinského Kraja v znení platných Zmien a Doplnkov č. 1 a č.2 1221.3.9 Územný generel CR ................................................................................................................................................1261.3.10 Urbanistická štúdia slovensko-českého prihraničného územia .......................................................................1281.3.11 Stratégia rozvoja kultúry v ŽSK „Od kultúrnych hodnôt k hodnote kultúry“.............................................1281.3.12 Akčný plán rozvoja vidieka na roky 2007 – 2009 ..............................................................................................1301.3.13 Žilinská inovačná politika.......................................................................................................................................1311.4 Prieskum realizovaných projektov financovaných z eurofondov v období rokov 2004-2006 ...............1321.4.1 Sektorový operačný program Priemysel a služby...............................................................................................1321.4.2 Program cezhraničnej spolupráce INTERREG IIIA.......................................................................................1342 SITUAČNÁ ANALÝZA – SWOT ANALÝZA.............................................................................. 1382

2.1 Strom cieľov a definovanie problémov................................................................................................1382.2 SWOT analýza ŽSK.............................................................................................................................1402.3 SWOT analýza regiónov......................................................................................................................1423 NÁVRHOVÁ ČASŤ STRATÉGIE CR PRE ROKY 2007 – 2013 V ŽSK.................................... 1623.1 Vymedzenie regiónov, ocenenie potenciálu územia pre CR...............................................................1623.2 Spracovanie podkladov prognózy vývoja, návrhy riešenia, odporúčania ............................................1633.3 Spracovanie podkladov pre strategickú časť.......................................................................................1673.3.1 Zhodnotenie vonkajšieho a vnútorného prostredia so zapracovaním existujúcich, zozbieranýchpodkladov, odkonzultovaných zámerov regiónov na základe piatich regionálnych stretnutí do výstupov prestrategickú časť.........................................................................................................................................................................1673.4 Strategická vízia rozvoja CR ŽSK........................................................................................................1683.4.1 Strategické zámery rozvoja CR podľa regiónov.................................................................................................1683.5 Spracovanie priorít rozvoja CR v ŽSK.................................................................................................1693.5.1 Spracovanie cieľov a priorít v CR podľa regiónov ŽSK.................................................................................1703.5.2 Spracovanie priorít podľa foriem CR v ŽSK .....................................................................................................1783.5.3 Nadväznosť cieľov a priorít ŽSK v oblasti CR na strategické dokumenty EU a SR ................................1783.6 Predpokladaný finančný plán pre čerpanie finančných prostriedkov z fondov EU ...........................1823.7 Ostatné, prílohy...................................................................................................................................1834 AKČNÉ PLÁNY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU ............................................................... 1844.1 Spracovanie akčných plánov CR .........................................................................................................1844.2 Výber 11 najvýznamnejších projektov v oblasti CR .............................................................................1845 ZHODNOTENIE INVESTIČNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ .................................................................... 1855.1 Výber investičných príležitostí v oblasti CR podľa regiónov ..............................................................1855.2 11 projektových zámerov .....................................................................................................................2036 PREDBEŽNÁ ŠTÚDIA USKUTOČNITEĽNOSTI A ANALÝZA NÁKLADOV A PRÍNOSOV ... 2047 ZOZNAM SKRATIEK ................................................................................................................. 2253

ZOZNAM TABULIEKTabuľka č. 1 - Základné územné členenie ŽSK...........................................................................................................................9Tabuľka č. 2 - Vymedzenie územia regiónu Horné Považie....................................................................................................10Tabuľka č. 3 - Vymedzenie územia regiónu Kysuce .................................................................................................................10Tabuľka č. 4 - Vymedzenie územia regiónu Liptov...................................................................................................................11Tabuľka č. 5 - Vymedzenie územia regiónu Orava ...................................................................................................................11Tabuľka č. 6 - Vymedzenie územia regiónu Turiec...................................................................................................................12Tabuľka č. 7 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Horné Považie .....................................................14Tabuľka č. 8 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Horné Považie................................................................................16Tabuľka č. 9 - Maloplošné chránené územia v regióne Kysuce ..............................................................................................18Tabuľka č. 10 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Kysuce ...........................................................................................20Tabuľka č. 11 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Liptov ..................................................................23Tabuľka č. 12 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Liptov.............................................................................................28Tabuľka č. 13 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Orava...................................................................31Tabuľka č. 14 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Orava .............................................................................................34Tabuľka č. 15 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Turiec ..................................................................35Tabuľka č. 16 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Turiec.............................................................................................38Tabuľka č. 17 - Prehľad rozloženia jednotlivých pamiatok podľa regiónov a okresov ŽSK ............................................40Tabuľka č. 18 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Horné Považie................41Tabuľka č. 19 - Prehľad kultúrno - historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Kysuce ..............................43Tabuľka č. 20 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Liptov ..............................45Tabuľka č. 21 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Orava ...............................48Tabuľka č. 22 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Turca................................50Tabuľka č. 23 - Návštevnosť podujatí jednotlivých regiónov ŽSK v roku 2006 ................................................................54Tabuľka č. 24 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Horné Považie....................................................................54Tabuľka č. 25 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Kysuce .................................................................................55Tabuľka č. 26 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Liptov ..................................................................................56Tabuľka č. 27 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Orava ...................................................................................58Tabuľka č. 28 - Prehľad významných podujatí organizovaných v regióne Turiec...............................................................60Tabuľka č. 29 - Počet ubytovacích zariadení v období rokov 2002 – 2006..........................................................................62Tabuľka č. 30 - Lôžková kapacita zariadení v období rokov 2002 – 2006............................................................................63Tabuľka č. 31 - Priemerná ubytovacia kapacita v období rokov 2002 – 2006 .....................................................................63Tabuľka č. 32 - Štruktúra ubytovacích zariadení podľa typu a podľa regiónov v roku 2006 ............................................64Tabuľka č. 33 - Subjekty CR v regióne Horné Považie ............................................................................................................66Tabuľka č. 34 - Subjekty CR v regióne Kysuce..........................................................................................................................68Tabuľka č. 35 - Subjekty CR v regióne Orava............................................................................................................................70Tabuľka č. 36 - Subjekty CR v regióne Liptov...........................................................................................................................71Tabuľka č. 37 - Subjekty CR v regióne Turiec ...........................................................................................................................75Tabuľka č. 38 - Prehľad návštevnosti v porovnaní jednotlivých samosprávnych krajov ...................................................78Tabuľka č. 39 - Štruktúra počtu návštevníkov v roku 2006 na celoslovenskej úrovni .......................................................78Tabuľka č. 40 - Prehľad vývoja návštevnosti ŽSK 2002 - 2006 .............................................................................................79Tabuľka č. 41 - Vývoj návštevnosti ŽSK v období rokov 2002 – 2006 z pohľadu domáceho a zahraničného CR .....80Tabuľka č. 42 - Vývoj tržieb v ŽSK 2002 – 2006......................................................................................................................81Tabuľka č. 43 - Priemerné využitie kapacity ubytovacích zariadení ŽSK v rokoch 2002 – 2006 (porovnanie so SR) .81Tabuľka č. 44 - Predmet záujmu príchodu návštevníkov do ŽSK.........................................................................................824

Tabuľka č. 45 - Potenciál regiónov CR ŽSK podľa jednotlivých aktivít...............................................................................83Tabuľka č. 46 - Najnavštevovanejšie turistické atrakcie v jednotlivých regiónoch ŽSK (rok 2006) ................................84Tabuľka č. 47 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Horného Považia...........................................................................................85Tabuľka č. 48 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Kysuce .............................................................................................................88Tabuľka č. 49 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Liptov ..............................................................................................................92Tabuľka č. 50 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Orava .............................................................................................................100Tabuľka č. 51 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Turiec.............................................................................................................103Tabuľka č. 52 - Sumárne informácie o SOP PS.......................................................................................................................133Tabuľka č. 53 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci SOP PS...............133Tabuľka č. 54 - Napĺňanie schválených indikátorov projektov SOP PS (opatrenia 2.1 a 2.2) ........................................134Tabuľka č. 55 - Sumárne informácie o INTERREG IIIA.....................................................................................................135Tabuľka č. 56 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci I3A SR-PL.........135Tabuľka č. 57 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci I3A SR-ČR ........1365

1 PRIESKUM A ANALÝZA CR V ŽSKStratégia rozvoja CR ŽSK (ďalej len „ŽSK“) pre roky 2007 – 2013 (ďalej len „Stratégia“) predstavujezákladný rozvojový dokument pre oblasť CR na úrovni ŽSK. Spolu s Programom hospodárskeho a sociálnehorozvoja ŽSK analyzuje oblasť CR ako i jeho rozvojový potenciál a vytvára tak východiská pre jeho ďalší rozvojv kontexte regiónu ako i prirodzených regiónov v rámci ŽSK. Ide o strategický dokument, ktorého tvorba bolafinančne podporená v rámci štrukturálnych fondov EÚ, Operačný program Základná Infraštruktúra, Priorita 3Budovania a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry v oblasti regionálnej politiky.Základným cieľom Stratégie je zavedenie procesu strategického plánovania rozvoja CR v rámci ŽSK a jasnévymedzenie vízie, strategických cieľov, čiastkových cieľov a akčných plánov na ich dosiahnutie. Dokument mázároveň pomôcť pri zvýšení konkurencieschopnosti regiónu ako i pri uchádzaní sa o podporu zo štrukturálnychfondov EÚ. Predkladaná štúdia analyzuje vývoj CR v rámci ŽSK za posledných 5 rokov, poukazuje na najzávažnejšieproblémy a poskytuje návrhy a riešenia základných – nosných otázok ďalšieho rozvoja CR v Žilinskom kraji akocelku a tiež i na nižšej hierarchickej úrovni v súvislosti s členením riešeného územia na jednotlivé turistické regióny.Súčasťou Stratégie je i vytipovanie 11 pilotných a pre rozvoj CR významných projektov v rámci ŽSK, ichekonomické zhodnotenie a definovanie ďalších potenciálnych rozvojových projektov v rámci ŽSK ako investičnýchpríležitosti.Stratégia vychádza a je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, nadväzuje naNárodný program rozvoja CR v SR, Stratégiu rozvoja CR Slovenskej republiky do roku 2013, Územné členenie SR,Národný strategický referenčný rámec SR 2007 – 2013 ako i ostatné dokumenty týkajúceho sa čerpaniaštrukturálnych fondov (napr. Regionálny operačný program, Operačný program Konkurencieschopnosťa hospodársky rast), Diverzifikovanú regionálnu politiku ŽSK, Územný plán veľkého územného celku Žilinský kraj,Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK, Územný generel CR a ďalšie regionálne a lokálne koncepcie akoi strategické plány jednotlivých investorov.Koncepcia je určená všetkým subjektom (samosprávam, združeniam, podnikateľským subjektom,neziskovým organizáciám ap.) pôsobiacim na území Žilinského kraja, priamo alebo nepriamo zainteresovaných narozvoji CR.Pre účely tejto Stratégie rozumieme pod cestovným ruchom súbor činností zameraných na uspokojovaniepotrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ichcieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t.j.získanie komplexného zážitku (M. Gučík, 2004).1.1 METODIKA SPRACOVANIA KONCEPCIEVychádzajúc z doterajšej praxe, ako najvýhodnejšou formou spracovania rozvojového dokumentupredmetného zamerania a rozsahu, sa osvedčila kooperácia zástupcov ŽSK, regionálnych aktérov CR, odborníkovz praxe ako i akademickej sféry a konzultačnej spoločnosti. Proces tvorby Stratégie môžeme charakterizovať akoprocesom tvorby zdola nahor, pri ktorom sme vychádzali z :- dotazníkového prieskumu a názorov jednotlivých návštevníkov ŽSK v období október až november2007 v 5 regiónoch pri vzorke 250 respondentov a následné porovnanie so štatistickými údajmizískavanými Ministerstvom hospodárstva SR,- dotazníkového prieskumu a telefonických rozhovorov so zamestnancami TIK-ov v rámci ŽSK,7

- názorov, zámerov, problémov a pripravovaných investičných zámerov definovaných najvýznamnejšímiaktérmi CR v rámci ŽSK, ktoré sme získali formou regionálnych workshopov, rozhovorov akoi osobným dopytovaním,- nezávislého pohľadu expertov a konzultantov spoločnosti Euro Dotácie, a.s. s dlhoročnýmiskúsenosťami a praxou v oblasti poradenstva a konzultácií v problematike CR,- názorov, poznatkov a odborných vedomostí zamestnancov ŽSK, ktorí sa aktívne podieľajú na rozvojiCR,- štatisticky dostupných a relevantných údajov, koncepcií a iných strategických dokumentovovplyvňujúcich CR v rámci ŽSK.1.1.1 REGIONÁLNY PRÍSTUPPre tvorbu dokumentu Stratégia rozvoja cestovného ruchu ŽSK pre roky 2007- 2013 sme použili metodikurozdelenia riešeného územia (ŽSK) na menšie územné celky – turistické regióny v členení na päť prirodzenýchhistorických regiónov v rámci ŽSK- Horné Považie,- Kysuce,- Liptov,- Orava a- Turiec.1.1.2 PERSONÁLNE OBSADENIEprof. Ing. Peter Patúš, PhD. - senior konzultantDoc. Ing. Jana Kučerová, PhD. - senior konzultant (gestor)Ing. Iveta Niňajová - senior konzultantIng. Peter SládekIng. Martin ChachulaIng. Michaela ŠimkováIng. Martina Maženskázamestnanci Úradu ŽSK8

1.2 PRIESKUM A ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU CRŽSK sa nachádza na severe stredného Slovenska.Rozlohou je tretím najväčším krajom na Slovensku (6 791 km 2 ,13,8 % územia SR). Hraničí s Českou republikou naseverozápade, na severe s Poľskou republikou, na východes Prešovským samosprávnym krajom, na juhus Banskobystrickým samosprávnym krajom a na juhozápades Trenčianskym samosprávnym krajom.Celé hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Rieka Váh ho nápadnerozdeľuje na severozápadné Slovensko-moravské Karpaty (Javorníky, Biele Karpaty) a juhovýchodnú Fatranskotatranskúoblasť (Malá Fatra, Strážovské vrchy). Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, vpaleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikliimpozantné údolia.Tabuľka č. 1 - Základné územné členenie ŽSKregiónHorné PovažieKysuceLiptovOravaTuriecokresyBytčaŽilinaČadcaKysucké Nové MestoRužomberokLiptovský MikulášDolný KubínNámestovoTvrdošínMartinTurčianske Teplicerozlohakm 2počet obcíz toho:počet miestpočetobyvateľov(stav k 31.12.2005)1 097 65 4 188 332935 37 4 126 7411 970 81 3 132 4851 660 63 4 132 8771 129 69 3 114 328ŽSK SPOLU 6 791 315 18 694 763Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)9

1.2.1 ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE REGIÓNOVŽSK sa člení na päť prirodzených historických regiónov (regiónov): Horné Považie, Kysuce, Liptov, Oravaa Turiec.Horné PovažieTabuľka č. 2 - Vymedzenie územia regiónu Horné PovažieRozloha: 1 097 km 2Počet obyvateľov: 188 332 (stav k 31.12.2005)Počet obcí:65 (4 so štatútom mesta – Žilina, Rajec, RajeckéTeplice a Bytča)BytčaŽilinaOkresyObce/mestáBytča, Hlboké nad Váhom, Hvozdnica, Jablonové, Kolárovice, Kotešová, Maršová-Rašov, Petrovice, Predmier, Súľov-Hradná, Štiavnik, Veľké RovnéBelá, Bitarová, Brezany, Čičmany, Divina, Divinka, Dlhé Pole, Dolná Tižina, DolnýHričov, Ďurčiná, Fačkov, Gbeľany, Horný Hričov, Hôrky, Hričovské Podhradie,Jasenové, Kamenná Poruba, Kľače, Konská, Kotrčiná Lúčka, Krasňany, Kunerad,Lietava, Lietavská Lúčka, Lietavská Svinná-Babkov, Lutiše, Lysica, Malá Čierna, Mojš,Nededza, Nezbudská Lúčka, Ovčiarsko, Paština Závada, Podhorie, Porúbka, Rajec,Rajecká Lesná, Rajecké Teplice, Rosina, Stráňavy, Stránske, Stráža, Strečno,Svederník, Šuja, Teplička nad Váhom, Terchová, Turie, Varín, Veľká Čierna, Višňové,Zbyňov, ŽilinaZdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)KysuceTabuľka č. 3 - Vymedzenie územia regiónu KysuceČadcaKysucké Nové MestoRozloha: 935 km 2Počet obyvateľov: 126 741 (stav k 31.12.2005)Počet obcí:37 (4 so štatútom mesta – Čadca, Kysucké NovéMesto, Krásno nad Kysucou, Turzovka)ČadcaOkresyKysucké Nové MestoObce/mestáČadca, Krásno nad Kysucou, Turzovka, Čierne, Dlhá nad Kysucou, Dunajov,Klokočov, Klubina, Korňa, Makov, Nová Bystrica, Olešná, Oščadnica, Podvysoká,Radôstka, Raková, Skalité, Stará Bystrica, Staškov, Svrčinovec, Vysoká nad Kysucou,Zákopčie, Zborov nad BystricouKysucké Nové Mesto, Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Kysucký Lieskovec, Lodno,Lopušné Pažitie, Nesluša, Ochodnica, Povina, Radoľa, Rudina, Rudinka, Rudinská,SnežnicaZdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)10

LiptovTabuľka č. 4 - Vymedzenie územia regiónu LiptovRužomberokLiptovský MikulášRozloha: 1 970 km 2Počet obyvateľov: 132 485 (stav k 31.12.2005)Počet obcí:81 (3 so štatútom mesta – Liptovský Mikuláš,Ružomberok, Liptovský Hrádok)OkresyRužomberokLiptovský MikulášObce/mestáBešeňová, Hubová, Ivachnová, Kalameny, Komjatná, Likavka, Liptovská Lúžna,Liptovská Osada, Liptovská Štiavnica, Liptovská Teplá, Liptovské Revúce, LiptovskéSliače, Liptovský Michal, Lisková, Lúčky, Ludrová, Ľubochňa, Martinček, Potok,Ružomberok, Stankovany, Štiavnička, Švošov, Turík, Valaská DubováBeňadiková, Bobrovček, Bobrovec, Bobrovník, Bukovina, Demänovská Dolina,Dúbrava, Galovany, Gôtovany, Huty, Hybe, Ižipovce, Jakubovany, Jalovec, Jamník,Konská, Kráľova Lehota, Kvačany, Lazisko, Liptovská Anna, Liptovská Kokava,Liptovská Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovské Beharovce, Liptovské Kľačany,Liptovské Matiašovce, Liptovský Hrádok, Liptovský Ján, Liptovský Mikuláš,Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Ľubela, Malatíny, Malé Borové,Malužiná, Nižná Boca, Partizánska Ľupča, Pavčina Lehota, Pavlova Ves, Podtureň,Pribylina, Prosiek, Smrečany, Svätý Kríž, Trstené, Uhorská Ves, Vavrišovo, Važec,Veľké Borové, Veterná Poruba, Vlachy, Východná, Vyšná Boca, Závažná Poruba, ŽiarZdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)OravaTabuľka č. 5 - Vymedzenie územia regiónu OravaRozloha: 1 660 km 2Počet obyvateľov: 132 877 (stav k 31.12.2005)Počet obcí:63 (4 so štatútom mesta – Námestovo, DolnýKubín, Tvrdošín, Trstená)OkresyDolný KubínNámestovoTvrdošínObce/mestáBziny, Dlhá nad Oravou, Dolný Kubín, Horná Lehota, Chlebnice, Istebné, Jasenová,Kraľovany, Krivá, Leštiny, Malatiná, Medzibrodie nad Oravou, Oravská Poruba,Oravský Podzámok, Osádka, Párnica, Pokryváč, Pribiš, Pucov, Sedliacka Dubová,Veličná, Vyšný Kubín, Zázrivá, ŽaškovBabín, Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca, Lomná, Mútne,Námestovo, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská Polhora, OravskéVeselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Ťapešovo, Vasiľov, Vavrečka, Zákamenné, ZubrohlavaBrezovica, Čimhová, Habovka, Hladovka, Liesek, Nižná, Oravský Biely Potok, Podbiel,Suchá Hora, Štefanov nad Oravou, Trstená, Tvrdošín, Vitanová, Zábiedovo, ZuberecZdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)11

TuriecTabuľka č. 6 - Vymedzenie územia regiónu TuriecMartinTurčianske TepliceRozloha: 1 129 km 2Počet obyvateľov: 114 328 (stav k 31.12.2005)Počet obcí:69 (3 so štatútom mesta – Martin, TurčianskeTeplice a Vrútky)MartinOkresyTurčianske TepliceObce/mestáBelá-Dulice, Benice, Blatnica, Bystrička, Ďanová, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce,Folkušová, Horný Kalník, Karlová, Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom,Krpeľany, Laskár, Ležiachov, Lipovec, Martin, Necpaly, Nolčovo, Podhradie,Príbovce, Rakovo, Ratkovo, Sklabinský Podzámok, Sklabiňa, Slovany, Socovce, Sučany,Šútovo, Trebostovo, Trnovo, Turany, Turčianska Štiavnička, Turčianske Jaseno,Turčianske Kľačany, Turčiansky Ďur, Turčiansky Peter, Valča, Vrícko, Vrútky,Záborie, ŽabokrekyAbramová, Blažovce, Bodorová, Borcová, Brieštie, Budiš, Čremošné, Dubové, Háj,Horná Štubňa, Ivančiná, Jasenovo, Jazernica, Kaľamenová, Liešno, Malý Čepčín,Moškovec, Mošovce, Ondrašová, Rakša, Rudno, Sklené, Slovenské Pravno, Turček,Turčianske Teplice, Veľký ČepčínZdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)12

1.2.2 ANALÝZA PRÍRODNÝCH DANOSTÍ PODĽA REGIÓNOVHorné PovažieReliéfSídelné a hospodárske jadro regiónu Horné Považie leží v Žilinskej kotline a Bytčianskej kotline, ktorá jeseverným výbežkom Považského podolia. Kotliny sú obkolesené horskými celkami, ktoré okrajmi zasahujú územiaregiónu. Na západe sú to Súľovské vrchy, na juhu Strážovské vrchy, na východe a severovýchode Malá Fatra(Lúčanská a Krivánska časť Malej Fatry), na severe Kysucká vrchovina a severozápade Javorníky. Najvyšší bodúzemia je Veľký Fatranský Kriváň (1 709 m n. m.) v Malej Fatre a najnižší bod (298 m n. m. ) pri výtoku Váhuv katastri obce Maršová.Hydrologické pomery (vodstvo)Najvýznamnejším vodným tokom regiónu Horné Považie je rieka Váh. Váh je najdlhšou slovenskou riekou.Jej prietok v Žiline je 97 m³s. -1 . Do Váhu sa vlieva sprava rieka Kysuca, Varínka a Štiavnik, zľava Rajčianka.Z hľadiska využitia v CR je Váh obľúbeným vodným tokom pre splavovanie na člnoch a v posledných rokoch aj napltiach (oblasť Strečnianskej úžiny). Váh tiež patrí medzi významné rybárske revíry. Na Váhu sa nachádzajú viacerévodné nádrže - vodné dielo Žilina, vodné dielo Hričov a vodná nádrž Mikšová. Vodné dielo Žilina je vodná elektráreňs celkovým výkonom 2 x 36 MW. Dĺžka nádrže je 7,5 km, šírka 250 – 600 m a jej celkový objem je 18,15 mil. m³vody. Vodná nádrž Hričov je priehradová, akumulačná vodná elektráreň s príkonom 31,5 MW. Je prvým, riadiacimstupňom druhej (geograficky) vážskej kaskády. Problémom nádrže je zanášanie nečistotom z prítokov riek Kysucaa Rajčianka. Odhaduje sa, že z pôvodného objemu nádrže 8,5 mil. m³ sú zanesené až dve tretiny. Vodná nádržMikšová je vybudovaná na derivačnom Hričovskom kanáli. Slúži ako kanálová elektráreň s výkonom 3 x 31,2 MW.Oblasť regiónu je známa aj mnohými termálnymi prameňmi v oblasti Rajeckých Teplíc.Klimatické pomeryNižšie polohy regiónu patria do mierne teplej klimatickej oblasti, vyššie polohy do chladnej. Vysoké horsképolohy Malej Fatry umožňujú rozvoj zimných športov, podobne vhodné klimatické podmienky pre lyžovanie súv Strážovských vrchoch – Čičmany a Fačkovské sedlo. Mimoriadne vhodné klimatické podmienky pre klimatickúliečbu má aj oblasť Kunerádu.Flóra a faunaRegión Horného Považia je zväčša odlesnený. V pohoriach rastú najmä smreky, v nižších polohách buky,duby a na skalách aj borovice. Nad hornou hranicou lesa je pásmo kosodreviny a alpínskych lúk. Najviac vzácnychrastlín sa vyskytuje v Národnom parku Malá Fatra (očianka stopkatá, jastrabík Morisov, klinček lesklý, lomikameňtrváci, ostrevka tatranská, turica uhorská, večernica snežná). Ďalej sú to Súľovské skaly s výskytom chránenýchrastlín ako sú dryádka osemlístková, klinček včasný, soldanelka karpatská, prvosienka holá, tučnica alpínska, kortúzaMathiolova. Zo živočíšnych druhov prevažujú zástupcovia spoločenstiev listnatých a ihličnatých lesov (srnec lesný,jeleň lesný, diviak lesný, mačka divá, kuna skalná a tetrov hlucháň; v kotlinách zajac poľný a bažant poľovný). Zovzácnych živočíchov sa vyskytujú najmä medveď hnedý, jazvec lesný, tetrov hôľniak, rys ostrovid, výr skalný, sokolmyšiar, orol skalný, orol kráľovský, sokol sťahovaný, užovka stromová, vydra riečna, rosnička zelená. Bohatá faunaregiónu vytvára vhodné podmienky aj pre lesoturistiku a poľovníctvoChránené územia a náučné chodníkyRegión Horné Považie je mimoriadne významné územie aj v hľadiska výskytu chránených území. Zároveňje bohatý aj na výskyt náučných chodníkov. Mapa prehľadu chránených území a náučných chodníkov je súčasťouprílohovej časti tejto kapitoly.13

Tabuľka č. 7 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Horné PovažieVeľkoplošné chránené územiaúzemieNárodný park (1)Malá FatraChránené krajinné oblasti (2)CharakteristikaVyhlásený v roku 1988, nachádza sa východne od Žiliny (rozloha 22 630 ha).V parku sa vyskytuje 900 druhov rastlín, bohatý je aj na živočíšstvo. Žije tu 3 000druhov bezstavovcov a 210 druhov stavovcov (o. i. medveď hnedý, rys ostrovid,dravé vtáky – orol skalný či sokol). Pohorie Malá Fatra je strečnianskou tiesňavourozdelená na dve časti. Severná časť je Krivánska Fatra, jej najvyšším vrchom jeVeľký Kriváň (1 709 m n. m.). Južná časť pohoria Malá Fatra, ktorá nepatrí donárodného parku, je Lúčanská Fatra. Lúčanská Malá Fatra sa rozprestiera odprielomu Váhu na juh po Fačkovské sedlo v dĺžke 35 km a šírke 12 km.Do územia regiónu Horné Považie zasahujú 2 chránené krajinné oblasti a to na severe CHKO Kysuce a z juhuCHKO Strážovské vrchy. CHKO Kysuce je bližšie charakterizovaná v časti Kysuce. Chránená krajinná oblasťStrážovské vrchy sa viaže na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Pestrú a zložitúgeologickú stavbu predstavuje zastúpenie viacerých subtatranských príkrovov (manínsky, krížňanský, chočský,strážovský), v dôsledku čoho na území vystupujú najmä vápence a dolomity. Typickými horninami Súľovskýchskál sú bazálne zlepence. Prevládajúcimi, prirodzene rozšírenými lesnými spoločenstvami sú bučiny. Vo vyššíchpolohách prevládajú jedžovobukové spoločenstvá s vyšším zastúpením ihličnatých drevín. Rastlinstvo územia savyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením náročných teplomilných i horských avysokohorských druhov. Sú tu prítomné viaceré západokarpatské a karpatské endemity a subendemity akoponiklec slovenský, klinček včasný, klinček lesklý, soldanelka karpatská, kostrava tatranská, večernica snežná,kurička vápencová, chrastavec Kitaibelov a panónsky, či endemit bodliak kopcový. Živočíšstvo oblastipredstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Zo vzácnych druhov živočíchov súto napríklad jasone - červenooký a chochlačkový, vidlochvosty - feniklový a ovocný. Vyskytuje sa tu mlokvrchovský, užovka stromová i hladká, sokol myšiar, sokol lastovičiar, myšiak hôrny, jastrab vežký, včelárobyčajný. V území ďalej ž;ije hlucháň, krkavec čierny, skaliar pestrý. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytujemedveď a rys. žije tu aj poľovná zver - jelenia, srnčia, diviačia a muflónia. Do rámca chránenej krajinnej oblastiharmonicky zapadá aj obec Čičmany so svojráznymi drevenými stavbami s bohatou ornamentálnou výzdobou,ale i miestne výšivky a krajkyMaloplošné chránené územiaúzemieChránené areályHateNárodné prírodné rezervácie (12)ChlebRozsutecSúľovské skalyCharakteristikaChránený areál Hate je chránené územie, ktoré sa nachádza priamo v obciTerchová. Ako chránený areál bol vyhlásený v roku 2000 všeobecne záväznouvyhláškou Krajského úradu v Žiline č.3/2000 z 24. októbra 2000. Rozloha územiaje 5 793 m2 so 4. stupňom ochrany. Predmetom ochrany sú najzachovalejšieprirodzené močiarne spoločenstvá na severnom úpätí Malej Fatry.Vyhlásená v roku 1976. Ide o zachovaný komplex prirodzených rastlinnýchspoločenstiev veľmi pestrého zloženia podľa vegetačných stupňov a ekologickýchradov vo veľkom výškovom rozpätí a na rozličnom geologickom podloží.Bola vyhlásená v roku 1976 na ochranu výraznej dominanty Krivánskej Malej Fatryso zachovalými biocenózami. Výskyt endemitických, reliktných, vzácnycha zriedkavých druhov fauny a flóry. Žije tu asi 2 000 druhov živočíchov, takmervšetky druhy chránených rastlín SR.V oblasti Súľovských skál sa vyskytuje pozoruhodný súbor druhov rastlín (horec14

Starý hradKľakKozolKrivéPríporStrážovSuchýVeľká BránicaTiesňavyPrírodné rezervácie (5)Slnečné skalyBrodniankaClusiov, soldanelka karpatská). Rastie tu aj vzácny tis obyčajný (niekedy sa dožívaaj viac ako 1 000 rokov). Vtákov sa tu vyskytuje vyše 90 druhov a z toho takmer80 druhov tu aj hniezdi.Bola vyhlásená v roku 1967. Ochrana lesných porastov s dubom zimným a jehomnohými krížencami, ktoré majú reliktný pôvod ako pozostatok dubín zo začiatkuholocénu a na strmých skalnatých svahoch.Vyhlásená v roku 1996. Je to vlastne krajinná dominanta (nádherná ukážkavápencovo-chočského príkrovu) s lesnými a skalnými spoločenstvami a s výskytomsubalpínskych prvkov (vzácnej vápnomilnej vegetácie) na okrajovej lokalitezápadnej časti Karpát.Ochrana zachovalého územia s významnými prírodnými hodnotami -výraznýmibralnatými zoskupeniami, prir. les. fytocenózami na dvoch úplne odlišných typochpodložia, výskytom chránených, ohroz. a vzácnych druhov flóry, mäkkýšova entomofauny.Súbor spoločenstiev skalných sutín a rôznorodých lesných porastov s prirodzenýmdrevinovým zložením na kryštaliniku Malej Fatry pre vedecko-výskumné a študijnéciele.Ochrana prirodzených spoločenstiev jedľovo-bukového lesa a pásma kosodrevinys výskytom zriedkavých druhov rastlín a živočíchov na vedecko-výskumné, náučnéa kultúrno-výchovné ciele.Ochrana zachovalých lesných spoločenstiev, ojedinelých druhov rastlín aživočíchov, geomorfologických foriem a celkového krajinného rázu najvyššíchpolôh Strážovských vrchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovnéciele.Ochrana vzácneho súboru lesných a kosodrevinových spoločenstiev narozmanitom horninovom podklade, miestami s porastmi pralesovitého rázu,väčšinou so zachovalou hornou hranicou lesa s výraznými geomorfologickýmiformami.Zachovalý komplex bučín na vápnitých horninách v Malej Fatre, ktorý je ukážkoupôvodných lesov, ktoré siahali až na hornú hranicu lesa. Aj keď pôvodnéspoločenstvá kosodreviny a smreka v supramontánnom a subalpínskom stupni boliumelo odstránené, sú lesy rezervácie cennou ukážkou zachovalej štruktúry lesov.NPR Tiesňavy je vyhlásená na ochranu zachovalých biocenóz s bohatým výskytomchránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, ako aj výrazných tvarovreliéfu Krivánskej Malej Fatry, dôležitých z vedeckovýskumného, náučného akultúrno-výchovného hľadiska.Tiesňavy tvoria impozantný vstup do Vrátnejdoliny. Vedie úzkym kaňonom riečky Varínka s viacerými vodopádmi. Nachádza satu niekoľko zaujímavých skalných útvarov, z ktorých najznámejší je kamennýMních. krem neho tu môžeme vidieť Ťavu, Päť furmanov, Jánošíkovu kolkáreň.Dolina Obšívanka, ktorá tvorí časť Tiesňav a vedie ňou v súčasnosti neprístupný„Zbojnícky chodník“, je hniezdiskom orla skalného.Bola vyhlásená v roku 1965. Geologicky tvoria územie prevažne dolomitystredného triasu. Tektonicky predstavuje časť trosky Chočského príkrovu.Územie tvoria svetlé a tmavé vápence, miestami vápnité bridlice. Z porastovprevládajú bučiny, na severných svahoch s výskytom smreka a jedle, na sutinách sjavormi, brestom horským a jaseňom. Na južnej expoz. sa vyskytuje hrab sojedinelým dubom zimným.15

Čierna LutišaŠujské rašeliniskoRochovicaNárodné prírodné pamiatky (0)Prírodné pamiatky (9)Poluvsianska skalná ihlaDomašínsky meanderHlbocký vodopádHričovská skalná ihlaHričovské rífyKrasniansky luhTurská skalaSúľovský hrádokKysucká bránaPrírodné výtvory (1)Skalný budzogáňÚzemie je významným ojedinelým zvyškom zachovalých, pôvodných klimaxovýchspoločenstiev vo flyšovej oblasti Kysuckej vrchoviny, kde vegetačný pokryv bolsilne pozmenený.Zachovalé zriedkavé slatinné a rašelinné druhy rastlín a ich spoločenstiev navedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.Ochrana teplomilných spoločenstiev jednej z najsevernejších lokalít na Slovensku avýznamných vývojových štádií na vápencových skalách Kysuckej vrchoviny.Vyhlásená bola v roku 1965. Predmetom ochrany je dolomitový skalný objektihlovitého tvaru so základňou približne 11 x 5 m dosahujúci výšku asi 15 m(0,2 ha).Bola vyhlásená v roku 1978. Územie priamo nadväzuje na národnú prírodnúrezerváciu Starý hrad a poskytuje ochranu jednému z najvýznamnejších príkladovzaklesnutých meandrov v Karpatoch.Nachádza sa v Súľovských skalách. Hlbocký potok vytvára malú tiesňavus kaskádami a malými krútňavovými hrncami. Výška vodopádu je 14 m.Skalná ihla je denudačným zvyškom pôvodne väčšieho brala, ktoré sa vplyvommechanického pleistocénneho zvetrávania i chemického zvetrávania rozpadlo. Jemorfologickou zaujímavosťou.Lokalita predstavuje krajinársky významný geologický povrchový útvar shodnotnými paleontologickými nálezmi - litothamnií, dierkavcov, koralov a pod.Zachovalé brehové porasty toku Varínky v ochrannom pásme NP Malá Fatra,ktoré sú dôležité z vedecko-výskumného, krajinotvorného, vodoochranného,brehoochranného, ekologického a náučného hľadiska.Zriedkavý a typicky vyvinutý geomorfologický útvar - obtočník s výraznouestetickou a krajinotvornou funkciou.Zabezpečenie ochrany skalných útvarov paleogénnych súľovských zlepencov shojným výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.Významný geologický profil, ktorý vznikol zarezávaním rieky Kysuce do súvrstievbradlového pásma. Dôvodom ochrany je vedecký význam profilu ako typickéhoúzemia pre poznanie bradlového pásma Západných Karpát.Eróziou vypreparovaná skala do tvaru päste nad obcou Zbyňov, kam vediei náučný chodník z Rajeckých Teplíc.Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/zilina/ochrana_dedicstvo.htmlTabuľka č. 8 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Horné Považienáučný chodníkSúľovské skalyRajecké Teplice – ŽibridRajecké Teplice – PorúbkaPopisSamoobslužný náučný chodník so 17 zástavkami. Predstavuje geológiu, faunu,flóru a históriu kraja. Súčasťou chodníka je aj zrúcanina Súľovského hradu.Je samoobslužný, zameraný na poznávanie a ochranu prírody. Trasa je dlhá 7 kma má 6 zastávok. Trasa vedie okolo prírodného výtvoru – Skalného budzogáňa.Je samoobslužný, obojsmerný, zameraný na poznávanie a ochranu prírodya históriu územia. Dlhý je 6 km a vedie popri prírodnej pamiatke Poluvsianskaskalná ihla a prírodnej rezervácii Slnečné skaly.16

DieryChlebVarín a okolieJánošíkovým chotáromStratený budzogáňLietavaChodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním sa nachádza v národnomparku Malá Fatra. Dĺžka obojsmerného samoobslužného líniovo-okružnéhochodníka je 6 km a má 10 zastávok. Hlavné zaujímavosti sú tiesňavy Dolné a Novédiery s kaňonmi, vodopádmi, kaskádami a obrími hrncami na dne koryta.Ide o okružný, obojsmerný, samoobslužný chodník s dĺžkou 4,5 kma 15 zástavkami. Zameraný je na poznávanie prírody a jej ochranu. Hlavnýmizaujímavosťami sú ľadovcový kotol a kamenné moria na Severnom svahu Chleba,thufury, girlandové pôdy a vysokohorská kvetena.Je samoobslužný, okružný chodník 15 km dlhý s 15 zástavkami. Zaujímavosťamina trase sú hrad Strečno, prírodná pamiatka Domašínsky meander a zrúcaninahradu Starý hrad, vrátane rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.Je samoobslužný značený turistický chodník dlhý 13,5 km s 10 informačnýmipanelmi. Zameraný je hlavne prírodovedne a na históriu osídlenia.Náučný chodník vedie k skalnému útvaru zvanému Budzogáň. Je to skalný útvars úzkou základňnou a širšou vrchnou časťou. Tvoria ho druhohorné komplexyhornín. V spodnej časti je materiál menej súdržný a rozdrobený.Vedie na Lietavský hrad nachádzajúci sa na strmom kopci zvanom Cibulník vovýške 635 m n. m. medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná. Od severu a východuje chránený neprístupnými zrázmi skalných brál.Zdroj: vlastné spracovanieKysuceReliéfNa území Kysúc sa vytvorili zaujímavé lesné, rastlinné a živočíšne spoločenstvá s vysokou druhovoua ekosystémovou diverzitou i výtvory neživej prírody. Z tohto hľadiska je územie Kysúc bohaté na chránené územia.Chránená krajinná oblasť Kysuce - Vďaka neobyčajne zachovalej flóre a faune bola v roku 1984vytvorená na rozlohe 65 462 ha chránená krajinná oblasť Kysuce. Nachádza sa v severozápadnej časti Slovenska apozostáva z dvoch od seba navzájom oddelených častí: západnej javorníckej a východnej beskydskej. Západnú časťtvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy. Východnú časť tvoria Kysucké Beskydy,Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy. Javornícka časť je charakteristická striedaním dolín a horských chrbtovs prechodom do rozsiahlejších lesných komplexov, cez mozaikovité striedanie lesnej a poľnohospodárskej krajinys rozptýleným osídlením. Územie sa vyznačuje pestrejším zastúpením lesných spoločenstiev (bučiny, jedľové bučiny,bukové javoriny). Nachádzajú sa tu ešte prirodzené, floristicky pestré a zaujímavé trávnaté porasty, najmä horské lúkyna hlavnom hrebeni Javorníkov, ale i hodnotné lokality pramenísk, slatinísk a prechodných rašelinísk. Beskydskáčasť, podobne ako javornícka, je charakteristická striedaním dolín a horských chrbtov. Doliny sú však užšie, svahystrmšie a horské chrbty širšie a masívnejšie. Typická je mozaiková štruktúra krajiny s rozptýleným osídlenímstriedajúca sa s lesmi, pasienkami a lúkami. Značná časť poľnohospodárskej pôdy sa nachádza na terasách, ktoré sav posledných desaťročiach zmenou hospodárskej činnosti premenili na lúky s rozptýlenou krovinnou vegetáciou. Ibamalá časť týchto terás sa zachovala, je obhospodarovaná a naďalej plní svoju protieróznu funkciu.Hydrologické pomery (vodstvo)Územie Kysúc sa z väčšej časti rozprestiera v povodí rieky Kysuce. Je to 66,3 km dlhý pravostranný prítokVáhu bystrinného charakteru. Kysuca je splavná len pri krátkodobo zvýšených stavoch hladiny po dažďoch a na jarod Vysokej nad Kysucou. Vodácky sa takmer nevyužíva. Najvýznamnejšie prítoky Kysuce - Korňanka, Čierňanka,Bystrica a Vadičovský potok. Na rieke Bystrici pri obci Nová Bystrica je vybudovaná vodná nádrž na pitnú vodu.Vodná nádrž Nová Bystrica - Vychylovka vznikla v 80-tych rokoch minulého storočia. Pri jej výstavbe zanikla aj17

jediná cesta, ktorá spájala Kysuce s Oravou. Celková plocha nádrže, ktorá slúži ako zásobáreň pitnej vody, je180,6 ha. Pri výstavbe nádrže zanikli obce Riečnica a Harvelka. Rybník v Nesluši sa nachádza na okraji obce Nesluša,je sídlom a hniezdišťom vodného vtáctva.Klimatické pomeryKlimaticky patria Kysuce do mierne teplej klimatickej oblasti (územia do 600 m n. m.) a mierne chladnej(od 600 m n. m. vyššie). Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou 16 – 17 °C. Najchladnejší mesiac je januárs priemernou teplotou – 7 °C. Dĺžka obdobia so snehovou prikrývkou je rozdielna a to v závislosti na nadmorskejvýške - od 90 do 120 dní v roku. Z hľadiska klimatických podmienok majú Kysuce výborné podmienkypredovšetkým pre zimný CR. Vďaka výborným klimatickým podmienkam v zimnom období (dostatočná výškasnehovej pokrývky dopĺňaná technickým zasnežovaním a dostatočná dĺžka trvania snehovej pokrývky) vzniklo naVeľkej Rači jedno z najlepšie vybudovaných zimných stredísk CR na Slovensku.Flóra a faunaViac ako polovicu územia zaberajú lesy, prevažne ihličnaté. Rastlinstvo je zastúpené podhorským a horskýmvegetačným stupňom, dôležitou zložkou sú lúčne a pasienkové spoločenstvá. Medzi vzácnejšie rastliny patriaplavúne, rebrovka rôznolistá, horec luskáčovitý, prilbica tuhá, papraď perovník pštrosí, mečík, šafrán ale i inérastlinné spoločenstvá, ktoré na kysuckých lúkach dokážu poskytnúť nebývalý estetický zážitok každému milovníkoviprírody. Fauna je zastúpená typickými predstaviteľmi horského a podhorského pásma Karpát, bežne sa vyskytujejeleň, srnec, sviňa divá, jazvec, občas medveď a rys, prechodne vlk. Bohatá je skupina vtáctva s niektorými vzácnymidruhmi ako napríklad dravce a sovy. O čistote horských močiarov, potokov a riek svedčí výskyt vzácnych živočíchovako sú mlok, rak či salamandra.Chránené územia a náučné chodníkyTabuľka č. 9 - Maloplošné chránené územia v regióne KysuceVeľkoplošné chránené územiaúzemieNárodný park (0)Chránené krajinné oblasti (1)CHKO KysuceMaloplošné chránené územiaúzemieChránené areály (1)ChmúraCharakteristikaBola vyhlásená MK SSR č. 68/1984 Zb. zo dňa 23. mája 1984 v znení Zákona NRSR č. 287/1994 Z.z. Celková výmera CHKO je 65 462 ha. Chránená krajinnáoblasť Kysuce je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dvesamostatné, od seba navzájom oddelené časti. Západná javornícka a východnábeskydská. Viac ako polovicu územia pokrývajú lesy. Napriek geologickejmonotónnosti flyšového pásma (málo odolné flyšové usadeniny - rytmicky sastriedajúce polohy pieskovcov, ílovcov a ílových bridlíc) má krajina vplyvomvalašskej kolonizácie a kopaničiarskeho osídlenia mozaikovitý, parkový ráz sostriedaním lesov, lúk, polí a osád so zachovalou ľudovou architektúrou.Zvláštnosťou oblasti je výskyt povrchového výronu ropy v Korni a pieskovcovýchgúľ, známych najmä z územia Prírodnej rezervácie Klokočovské skálie. Pôvodnézmiešané lesy sú zachované vo vrcholových polohách. Územie má bohatú sieťtokov, množstvo prameňov, prechodných rašelinísk a slatinných lúk s chránenýmia ohrozenými druhmi rastlín - rosičkou okrúhlolistou, perovníkom pštrosím, ľaliouzlatohlavou, orlíčkom obyčajným a viacerými druhmi vstavačovitých.charakteristikaSlatinné lúky s hojným výskytom viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín.18

Vychylovské prahyVychylovské skálievýronomVýrazne vyvinutý charakteristický jav flyšového pásma -prahovitý prietok horskýchpotokov.Charakteristický jav flyšového pásma, ktorý vznikol mohutnými zosuvmi. Tiespôsobili rozpad pieskovcového antiklinálneho pásma na pruh mohutných blokovv prostredí so zachovalými lesnými spoločenstvami.Zdroj: www.enviroportal.sk, Javorníky – Čadca, Turistická mapa, Harmanec: VKÚ, 2006Chránené prírodné pamiatky a rezervácie sú návštevníkom prístupné sieťou náučných chodníkov. Tienajvýznamnejšie uvádza nasledujúca tabuľka.Tabuľka č. 10 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Kysucenáučný chodníkRadoľaVeľká RačaJavorníkyRadoľapopisLetný aj zimný náučný chodník, vhodný pre cyklistov, nenáročný chodník mádĺžku 3,2 km, 6 zastávok – odkryté múry stredovekého kostola, kosceliskoarcheologickénálezy z doby bronzovej, hradisko na vrchu Malé Ostré, prírodnápamiatka Veľké Ostré, meandre Vadičovského potoka, Hučidlo – vodopády,Vadičovská dolina s typickou ľudovou architektúrou.Stredne náročný chodník v dĺžke 7,2 km, peší, 7 informačných panelov – Dedovka,Príslop, vrchol Veľkej Rače, pseudojaskyne pod vrcholom Veľkej Rače, vzácnedruhy živočíchov a rastlín.Na trase po hrebeni Javorníkov z Makova do Žiliny bude 20 informačnýchobjektov, ktoré upozornia návštevníkov na prírodné a historicko-spoločensképamiatky. Ich súčasťou budú aj umelecké diela zakomponované v prírode, ktoréväčšinou vytvoria renomovaní umelci z Kysúc a Považia. Realizátorom projektu jeRegionálne environmentálne centrum Slovenska.Letný aj zimný náučný chodník, vhodný pre cyklistov, nenáročný chodník mádĺžku 3,2 km, 6 zastávok – odkryté múry stredovekého kostola, koscelisko –archeologické nálezy z doby bronzovej, hradisko na vrchu Malé Ostré, prírodnápamiatka Veľké Ostré, meandre Vadičovského potoka, Hučidlo – vodopády,Vadičovská dolina s typickou ľudovou architektúrou.Zdroj: vlastné spracovanieLiptovReliéfLiptov má jednu z najmalebnejších prírodných scenérii v rámci Slovenska, patrí k najnavštevovanejšímregiónom Slovenska zásluhou polohy Tatranského národnému parku (TANAP) a Národného parku Nízke Tatry(NAPANT), ktoré sú turistickými oblasťami prvej kategórie s medzinárodným významom.TANAP je najstarším národným parkom na Slovensku (vyhlásený už v roku 1949 na severe Slovenska).Zahŕňa vysokohorskú oblasť Tatier a je v európskom meradle jedinečný ochranou flóry a fauny v najvyššícheurópskych veľhorách ležiacich severne od Álp. Spolu s poľským národným parkom sú Tatry od roku 1993Biosferickou rezerváciou UNESCO. Na vlastnom území TANAPu sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny(napr. porasty kosodreviny a borovíc alebo nádherná kvetinka plesnivec alpínsky, ktorý nájdeme na mnohýchpohľadniciach z Tatier). Zo vzácnych živočíchov tu žijú orol skalný, medveď hnedý, kamzík tatranský alebo svišť20

tatranský. Najvzácnejší z nich je kamzík - symbol Tatier. Patrí medzi unikátne druhy kamzíka, pretože sa po skončeníľadových dôb vyvíjal tisíce rokov úplne izolovane. Tento druh nemožno nájsť nikde inde na zemi. Keďže vsúčasnosti je ich len čosi viac ako 300 kusov, chránia sa veľmi prísne. Na území Vysokých Tatier sa nachádzanajvyšší vrch Slovenska, Gerlachovský štít (2 655 m n. m.) a symbol Slovenska Kriváň (2 494 m n. m.), nachádzajúcisa v regióne Liptov. Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 plies a niekoľkých vodopádov. V regióne Liptovležia Západné Tatry, z oravskej strany nazývané Roháče. Sú najlepšie dostupné z oravskej obce Zuberec. Roháče saprávom považujú za najkrajšiu časť Západných Tatier. Rozložitú Roháčsku dolinu lemuje veniec krásnych končiarov,ktorým „kraľuje“ majestátny Baníkov. Ostrý Roháč a Volovec sú zasa roháčskymi „princami“. Vytvárajú nerozlučnúdvojicu štíhlych skalných vrchov na hlavnom hrebeni. Jednou z najobľúbenejších dolín Západných Tatier je Žiarskadolina. Dôvodov je hneď niekoľko - východiskový bod túr, množstvo značených chodníkov, bohatá fauna a flóra,dobrá prístupnosť. Po obnovenej starej lesnej ceste sa za hodinku a pol dostane turista k Žiarskej chate a navštíviťsymbolický cintorín.NAPANT je najrozľahlejší slovenský národný park, rozprestierajúci sa na strednom Slovensku, ktorývyhlásili v roku 1978. Dnes má vlastné územie NAPANTu výmeru 728 km 2 a ochranné pásmo 1 102 km 2 , čím jerozlohou najväčším národným parkom na Slovensku. Národný park charakterizujú dlhé doliny, hlboké kaňony astrmé bralá, v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole. Nízke Tatry sú po Tatrách druhým najvyššímpohorím Slovenska a v každom ročnom období vyhľadávanou rekreačnou oblasťou. Fyzicky zdatnejší turisti môžuvystúpiť na najvyššie nízkotatranské končiare Chopok a Ďumbier, ktoré ponúkajú atraktívne výhľady takmer napolovicu Slovenska a sú súčasťou najkrajšej slovenskej hrebeňovky. Najväčším bohatstvom parku sú viaceré jaskyne,z ktorých najznámejší najrozsiahlejší a zároveň najznámejší jaskynný systém na Slovensku - systém Demänovskýchjaskýň s dĺžkou 30 km. Tvorí ich deväť prepojených jaskýň, z nich sú prístupné Demänovská jaskyňa slobodya Demänovská ľadová jaskyňa. Východiskom pre návštevu Nízkych Tatier je zo severnej strany Demänovská dolina,z južnej strany Mýto pod Ďumbierom a Tále, ako aj horské sedlá Donovaly a Čertovica. Medzi najvyhľadávanejšiedoliny patrí Jánska dolina a Demänovská dolina, kde jaskyniari objavili viac ako 170 jaskýň a priepastí. Najznámejšímzimným ako aj letným turistickým strediskom je Jasná na severnej strane Nízkych Tatier.Chočské vrchy - Veľký Choč, týčiaci sa na hranici Liptova a Oravy patrí k najkrajším vrchom Slovenska. Jehomasív je zalesnený prevažne smrekovými lesmi a v najvyšších častiach sa nachádzajú aj jediné súvislejšie porastykosodreviny v celom pohorí. Pre zachované biocenózy lesných porastov často až pralesovitého charakteru a skalnýmasív so zriedkavými druhmi flóry bolo toto územie vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Na Slovensku je lenmálo vrchov, z ktorých turisti uvidia taký veľký kus krajiny ako z Veľkého Choča. Za dobrej viditeľnosti sa dokruhového rozhľadu z Veľkého Choča vmestia všetky okolité vyššie pohoria Západných Karpát. Na severe vidieťBabiu horu a Pilsko, na východe Tatry s Roháčmi, na juhovýchode Nízke Tatry, na juhozápade Veľkú Fatru a nazápade Malú Fatru. Estetiku lúčnych komplexov zvýrazňujú bralné steny. Z vrcholu možno zostúpiť na liptovskúalebo oravskú stranu viacerými turistickými trasami. Liptovské obce Prosiek a Kvačany sú známe predovšetkým akovýchodisko do najkrajších a najnavštevovanejších slovenských dolín ležiacich v Chočských vrchoch - Prosieckejdoliny a Kvačianskej doliny.Národný park Veľká Fatra - ležiaci na rozhraní stredného a severozápadného Slovenska je typický súvislýmilesmi, dlhými kaňonovitými dolinami (Belianska, Jasenská, Gaderská, Blatnická či Žarnovická) a najväčšímnáleziskom pôvodného výskytu ihličnatého stromu tisu obyčajného v Európe. Územie Veľkej Fatry so značnoukoncentráciou prírodných hodnôt vyhlásili v roku 1973 za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002 za Národný parkVeľká Fatra. Základné prírodné hodnoty Veľkej Fatry spočívajú v skutočnosti, že ide o rozsiahle horské územie sčlenitým povrchom, bohatým výskytom krasových javov, so súvislými lesmi predovšetkým so smrekom, jedľou abukom, s rozsiahlym a typickým hôľnym pásmom, dlhými dolinami, pestrým rastlinstvom a živočíšstvom. Najväčšímbohatstvom pohoria Veľká Fatra sú zachované prírodné lesy a pralesy karpatského typu. Výnimkou nie sú ani 500 až600-ročné stromy. Národný park má rozlohu 404 km 2 , jeho ochranné pásmo 261 km 2 . Značná časť územia má vyššístupeň ochrany v rámci maloplošných chránených území. Východiskami pre turistiku sú mestá Martin, Ružomberok,Turčianske Teplice a rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, ktorá je súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO.21

Východiskami pre pešiu turistiku sú viaceré mestá v podhorí a turistické chaty stojace na hrebeni. Pamiatkovárezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstvaUNESCO.Hydrologické pomery (vodstvo)Rieka Váh, centrálny tok celej oblasti, preteká Liptovom v dĺžke asi 80 km. Po niekoľkokilometrovej cestevteká do vodnej nádrže Liptovská Mara, ktorej plocha hladiny dosahuje 21,6 km 2 . Liptov je bohatý na minerálnea termálne vody. Minerálne pramene sa koncentrujú pozdĺž tektonických zlomov na okraji Liptovskej kotliny. Priniektorých z nich vyrástli kúpeľné strediská (Lúčky, Liptovský Ján). K najznámejším teplým prameňom patriapramene v kúpeľoch Lúčky (sádrovo-zemitá a uhličitá voda s teplotou 32 °C), Liptovský Ján (najväčší zdrojminerálnej vody s výdatnosťou 35 l/s) a Bešeňová, kde na báze horúcich prameňov liečivých vôd s teplotou 62 °Cvznikol areál termálneho kúpaliska. Pri studených prameňoch vznikli napríklad už v 19. storočí kúpele Ľubochňaa Korytnica (najvyššie položené minerálne kúpele na Slovensku vo výške 825 m).Klimatické pomeryÚzemie Liptova je členité, s väčšími teplotnými rozdielmi. Nižšie položená časť regiónu v doline Váhu patrído mierne teplej klimatickej oblasti s priemernou júlovou teplotou okolo 16 °C a januárovou okolo -3 °C. Okrajovéa vyššie položené časti patria do chladnej klimatickej oblasti, kde sa priemerná júlová teplota pohybuje od 10 °C do16 °C, v najvyšších polohách Západných a Nízkych Tatier neprevyšuje 10 °C. Priemerná januárová teplota vo vyššíchpolohách dosahuje hodnotu v intervale od -4 °C do -7 °C a vo vrcholových častiach pohorí až okolo -10 °C.Klimatické pomery v Liptove vhodne charakterizuje i počet letných dní do roka (počet dní s maximálnou teplotouvzduchu 25 °C a viac je v kotline len niečo vyše 30) a počet dní so snehovou prikrývkou (v Liptovskom Mikuláši135, v pohoriach 160 - 180). Množstvo zrážok sa mení z miesta na miesto v závislosti od nadmorskej výškya expozície svahu. Vo všeobecnosti platí, že so stúpajúcou nadmorskou výškou sa zvyšuje aj hodnota ročnéhozrážkového úhrnu. Výnimku tvorí centrálna časť Liptovskej kotliny. Keďže leží v tieni vysokých pohorí, ako súVeľká Fatra a Chočské vrchy, priemerný ročný úhrn zrážok tu dosahuje na niektorých miestach len asi 700 mm.Najvyššie časti pohorí majú ročný zrážkový úhrn 1 500 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch júl a august, čov letných mesiacoch sťažuje pobyt pri vode.Flóra a faunaCharakteristickým znakom územia Liptova je pestrosť flóry a usporiadanie rastlinstva do niekoľkýchvýškových vegetačných stupňov. Oblasť polí a lúk, tzv. podhorský vegetačný stupeň sa nachádza v nadmorskej výške400 až 800 m n. m. Vo vyšších polohách podhorský stupeň strieda bukový a najmä smrekový stupeň. Kosodrevinovývegetačný stupeň siaha do nadmorskej výšky 1 800 až 1 850 m n. m. Nad ním sa nachádza subalpínsky a alpínskyvegetačný stupeň. V extrémnych podmienkach alpínskych lúk rastie asi 300 druhov drobných odolných rastlín.Floristicky najbohatšie sú alpínske lúky na vápencoch Západných Tatier. Na začiatku jari kvitne napríklad poniklecslovenský, neskôr prvosienka holá a horec Clusiov. Z letných druhov sa za najkrajšie považuje ľalia zlatohlavá, astraalpínska a plesnivec alpínsky. Na jeseň rozkvitá cyklámen európsky a najcharakteristickejší jesenný kvet – jesienkaobyčajná. Prírodné podmienky a činnosť človeka ovplyvnili aj v Liptove druhovú skladbu živočíšstva. Pre podhorskýstupeň sú charakteristické druhy, ktoré tu hniezdia (napr. jarabica poľná, škovránok poľný), a dravce (napr. jastrabobyčajný, myšiak hôrny). V hustých lesoch žije veľa srnčej a jelenej zveri, diviakov, líšok, jazvecov, divých mačieka drobných hlodavcov. Z väčších šeliem možno v Nízkych Tatrách stretnúť medveďa hnedého. Vodná nádržLiptovská Mara vytvorila nové podmienky pre život niektorých druhov rýb a vodného vtáctva.Liptov je regiónom s najväčším počtom chránených prírodných oblastí na Slovensku. Na jeho území ležia 3národné parky (NP Veľká Fatra, NAPANT, TANAP); 9 chránených areálov, 20 národných prírodných rezervácií, 12prírodných rezervácií a 14 národných prírodných pamiatok, ktorých prehľad poskytuje nasledujúca tabuľka.22

Chránené územia a náučné chodníkyTabuľka č. 11 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne LiptovVeľkoplošné chránené územiaúzemieNárodný park (3)charakteristikaTatranský národný park Je najstarším národným parkom na Slovensku, bol vyhlásený zákonom SNR č.11/1948 Zb. o Tatranskom národnom parku. Tvorí ho najvyššia horská skupina vkarpatskom oblúku s najvyšším vrcholom - Gerlachovským štítom (2655 m.n.m.).Člení sa na 2 základné podcelky - Východné Tatry (Vysoké a Belianske) a ZápadnéTatry. Územie národného parku má rozlohu 73 800 ha, jeho ochranné pásmo - 30703 ha. Rozprestiera sa na území Žilinského a Prešovského kraja v okresochTvrdošín, Liptovský Mikuláš a Poprad.Národný park NízkychTatierBol vyhlásený Nariadením vlády SSR č.119/1978 Zb. Rozprestiera sa na ploche81 095 ha a ochranné pásmo na ploche 123 990 ha. Nízke Tatry, ktoré sa tiahnustredom Slovenska predstavujú jedno z najmohutnejších pohorí našej republikya patria bezpochyby medzi najkrajšie a z prírodovedeckého hľadiska aj medzinajcennejšie územia. V súčasnosti je na území NAPANT a jeho ochranného pásmavyhlásených 10 národných prírodných rezervácií (NPP), 10 prírodných rezervácií(PR), 1 chránený areál (CHA), 5 národných prírodných pamiatok (NPP) a 6prírodných pamiatok (PP) s celkovou výmerou 9 889 ha, čo je takmer 6 % zvýmery NAPANT.NP Veľká Fatra Bol vyhlásený zákonom č. 140/2002 Z.z. V národnom parku je vyhlásených 13národných prírodných rezervácií, 1 prírodná rezervácia, 3 prírodné pamiatky a 1chránený areál. Veľká Fatra patrí medzi najzachovalejšie pohorie Slovenska. Zoseveru a východu ju ohraničuje Liptovská kotlina, zo západu Turčianska kotlina a zjužnej strany sú to výbežky Kremnických vrchov. Hlavnou charakteristickou črtoutohto parku sú rozsiahle hole. Celé pohorie má vysoký hlavný hrebeň, ktorý sačlení na dva rázsochy- Liptovskú a Turčiansku. Územie nového národného parkusa rozprestiera v okresoch Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a BanskáBystrica a juhozápadnej časti Starohorských vrchov.Chránené krajinné oblasti (0)Maloplošné chránené územiaúzemieChránené areály (9)Bodický rybníkBorovicový hájv Liptovskej SielniciHáj v Liptovskej OsadeHáj v SmrečanochHáj pred Teplou dolinouHrádocké arborétumcharakteristikaPredstavuje zachovalú časť typickej liptovskej podhorskej krajiny s lúčnymispoločenstvami v blízkosti intravilánu za účelom sledovania ich zmien a vývoja.Pamiatka na udalosti spojené s históriou nášho národa a samotnej obce LiptovskáSielnica.Bol vysadený na počesť 10. výr. vyhlásenia I. ČSR.Bol vysadený pri príležitosti 10.výročia vyhlásenia I. ČSR.Háj bol vysadený 28.10.1928 pri 10.výročí vyhlásenia Československej republiky dotvaru štvorca. Počas SNP tu bolo umiestnené posledné palebné postaveniedelostreleckej batérie kpt. Mičušíka. Ostreľovali ju nemeckí letci v posledný deňodporu (27.10.1944).Arborétum je pre výuku dendrológie, ale aj iných disciplín na Lesníckej školeideálnym živým kabinetom. Umožňuje štúdium ekologických podmienok aaklimatizácie cudzokrajných drevín v daných podmienkach. Dôležitá časť mestskej23

zelene Liptovského Hrádku.Mierový háj -RevúcaRatkovieNárodné prírodné rezervácie (20)Čierny KameňDemänovská dolinaĎumbierChočJánošíkova kolkáreňJánska dolinaKornietováKundračkaKvačianska dolinaMníchOhništeProsiecka dolinaPredstavuje zachovalú podhorskú riečku s aluviálnymi močiarmi, slatinnými lúkamia brehovými porastmi, na ktorej sa vďaka čistej vode a prirodzenému korytu udržalkriticky ohrozený druh našej fauny .Pásmo lesa vytvárajú pralesovité porasty Picea excelsa s vtrúseným Acerpseudoplatanus a Sorbus aria, v najnižších polohách s Fagus silvatica. Lesnýpodrast charakterizuje bohatú účasť vysokých papradín a rastlín smrekového akosodrevinového vegetačného stupňa.Rastlinné spoločenstvá lesných porastov reprezentujú fytocenózy trávnatýchbučinových smrečín a smrekových kosodrevín. V drevinovom zložení prevládaPinus silvestris, menej sú zastúpené Picea excelsa a Larix decidua. Pozoruhodnývýskyt Globularia cordif.Hlavný hrebeň a severné svahy nad závermi dolín Ludárová, Bystrá, Štiavnica styp. glaciálnym reliéfom (kary, ľad. kotly) na prevažne žulovom podklade.Stanovištia horského, alpínskeho a subalpínskeho stupňa. Prevaha smreka nadbukom.Ochrana významnej vrcholovej skupiny Chočských vrchov s osobitnýmigeologickými, geomorfologickými, botanickými, zoologickými a krajinárskymihodnotami na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.Komplex zachovalých pôvodných fytocenóz najvyšších polôh Veľkej Fatry.Javorové a jarabinové smrečiny pralesovitého charakteru s Picea excelsa, vnajvyšších polohách prirodzené riedke porasty s nízko zavetvenými kmeňmi.Výskumný objekt pre lesné hospodárstvo.Ochrana zachovalých lesných spoločenstiev s bohatstvom chránených druhovrastlín a živočíchov, krasových foriem vrátane najhlbších jaskýň SR a typickejhorskej krajiny NP Nízke Tatry na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovnéciele.Ochrana prirodzených lesných porastov pralesovitého charakteru na vápencovoma žulovom podklade pre potreby lesníckeho výskumu.Ochrana prirodzených lesných spoločenstiev na vápencoch a dolomitochĽubochnianskej doliny pre potreby lesníckeho výskumu.Ochrana kaňonovitej antecedentnej doliny v mezozoiku Choč. vrchov. Zachovalélesné a skalnaté biocenózy s chránenými a ohrozenými taxónmi flóry a fauny.Vedecký význam pre štúdium vzniku a vývoja Centr. Z.Karpát a ich mladýchhorotvorných fáz, kultúrny a edukačný význam.CHÚ je zriadené na ochranu komplexu prírodných hodnôt s množstvomojedinelých a chránených rastlín a živočíchov v esteticky pôsobivom členitomprostredí Západných Tatier na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovnéciele.CHÚ je zriadené na ochranu zaujímavých geomorfologických výtvorov, krasovéhosystému, prirodzených lesných porastov pralesovitého charakteru, vedeckyvýznamných rastlinných a živočíšnych druhov a ich spoločenstiev na dolomitoch adolomitických vápencoch.CHÚ je zriadené na ochranu jednej z najkrajších tiesňavových dolín Chočskýchvrchov s bohatým zastúpením krasových foriem georeliéfu. V bočnej tiesňave je15 m vysoký vodopád. Pestrá biota inverzných biotopov na mezozoickom24

RumbáreSalatínSkalná AlpaSuchá dolinaSuchý vrchŠípTichá dolinaTurkováPrírodné rezervácie (12)Ivachnovský luhJelšieKorbeľkaKozí chrbátKunovoMachyMočiarpodklade s chránenými druhmi.NPR je vyhlásená na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev na vápenci ažule vyšších polôh Veľkej Fatry pre potreby lesníckeho výskumu.Ochrana komplexu zach. prírodných hodnôt v západnej časti Nízkych Tatier.Vyznačuje sa pestrou geologickou stavbou, zaujímavým georeliéfom,prítomnosťou mnohých krasových foriem, floristickou pestrosťou s množstvomprealpínskych a dealpínskych druhov, endemitov i reliktov.Predstavuje komplex zachovalých spoločenstiev lesov montánneho stupňa ikosodreviny subalpínskeho stupňa. CHÚ je využité ako vedecko-výskumný objektpre potreby lesného hospodárstva.Je ukážkou všetkých základných geol. a tekton. typov stavebných jednotiek Tatier.Je to z veľkej časti nenarušené územie s bohatou diverzitou rastlinných druhovtypických pre karpatskú flóru. Súčasťou NPR sú krasové javy (napr. Medvediajaskyňa, Dúpnica a i.).Je vyhlásená na ochranu tvarov reliéfu a mimoriadne bohatej vápnomilnej flóryVeľkej Fatry.Je vyhlásená na ochranu výraznej krajinnej dominanty so zriedkavou vápnomilnouflórou, významnou vegetačnou stupňovitosťou a živočíšnymi spoločenstvami navedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.Ochranársky jedna z najvýznamnejších oblastí Tatier. Ukážka príkrov. stavbyTatier, prvé paleontologické nálezy suchozemskej mezozoickej fauny a flóry v SR,vysokohorský kras, pramen. oblasť Belej, reprezentatívne povodie UNESCO.Mimoriadne vzácna flóra - mnoho endemitov a reliktov.Predstavuje zachovalé lesné spoločenstvá reliktného charakteru na vápenci(Pinetum dealpinum a Fagetum dealpinum). Územie bude využité ako vedeckýobjekt s možnosťou štúdia dlhodobej sukcesie rôznych biocenóz.Ochrana potencionálne ohrozeného reliktného luhu, ktorý je najsevernejším luhomna Slovensku a súčasne posledným fragmentom nivného lesa vo vysokopoložených kotlinách západných Karpát. Pod vplyvom okolitých biocenózmimoriadna druhová diverzita vtákov a cicavcov.Ochrana ojedinelého, uceleného a najzachovalejšieho komplexu spoločenstievjaseňovej jelšiny v Liptovskej kotline, ktorý je vedecko-výskumným objektom.Ochrana prirodzených lesných porastov pohoria Veľkej Fatry s ukážkamistriedania lesných spoločenstiev podmienených rozdielnosťou reliéfu.Ochrana stabilného spoločenstva pôvodných porastov vysokohorskéhosutinového javorového lesa na sevorozápadných a severných svahoch Koziehochrbátu so špecifickým druhovým zložením, ktoré tvoria prirodzenú hranicu lesa.Výskyt veľmi starých jedincov klenu a niektorých vzácnych taxónov flóry.Ochrana územia, genézou súvisiaceho s územím NPR Choč, ktorá je geolicky aesteticky výraznou krajinnou dominantou na okraji trosky Chočského príkrovu.Objekt vykazuje aj biologické hodnoty lesnej, trávnatej a krovinnej vegetácie a jeprirodzeným biotopom chránenej flóry a fauny.Územie rezervácie predstavuje ukážku rašelinných spoločenstiev podtatranskýchfluvioglaciálnych plošín (Abieto-Piceetum, Pinetum ledosum), ktorých obdobunachádzame na Slovensku len na hornej Orave. Územie je využívané akovedeckovýskumný objekt.Ochrana ojedinelého geologického javu - plochých štítových travertínovýchútvarov s pestrými slatinnými fytocenózami na odumretých útvaroch. Výskyt25

MohylkyRojkovské rašeliniskoSliačske travertínyŠvihrováTurícke dubinyNárodné prírodné pamiatky (14)Brankovský vodopádDemänovské jaskyneJaskyňa zlomískLiskovská jaskyňaLúčanský vodopádOknoStanišovská jaskyňaStarý hradŠtefanováznačného počtu veľmi až kriticky ohrozených druhov rastlín.Územie je zriadené na ochranu hromadného nálezu paleontolgických skamenelýchzvyškov živočíchov obdobia eocénu (numulitov). 4. stupeň ochrany - vyhláškaKÚŽP v Žiline č. 7/2004 z 3.5.2004 - ú. od 1.7.2004, Vestník vlády SR, čiastka8/2004, vydaná 28.6.2004Zriedkavý prípad prelínania slatin., rašelin. a vrchovisk. biocenóz na malej rozlohe.Pestrá mozaika spoločenstiev, možno tu sledovať aj ich sukcesiu. Rôzne vzácnedruhy fauny. Výskumné a kultúrno-náučné využitie.Predstavuje jedinečný príklad javu, ktorý v odbornej literatúre je známy ako"mofeta", t.j. prameň s výrazným výronom plynov. Slatina na vlhkých sintrovýchlúkach má veľký vedecký význam, pretože podobné biocenózy na travertínoch vBešeňovej boli zničené.Je vyhlásená na ochranu rašelinných fytocenóz s výskytom chránených druhovrastlín v Liptovskej kotline, dôležitých z vedeckovýskumného, náučnéhoa kultúrno-výchovného hľadiska. Výskyt kosatca sibírskeho (Iris sibirica) tu bolzistený po prvýkrát.Je vyhlásená na ochranu posledného väčšieho výskytu pôvodných dubvých lesovv Liptovskej kotline, ich prostredia a živočíšstva. Najsevernejšia hranica výskytuduba letného na Slovensku. Vyvracia to dlhoročný názor o výrazne nížinnomcharaktere duba letného.Hlavnou hodnotou územia je ustredný objekt - mohutná, skalná, vápencová hrana,cez ktorú prepadáva vo forme vodopádu málovodný horský potôčik. Svojouvýškou patrí medzi najvyššie vodopády u nás.Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa Mieru, Demňnovská jaskyňaSlobody spolu s Pustou jaskyňou tvoria jeden jaskynných systém dlhý vyše 20 km,vyerodovaný ponorenou riekou Demänovkou vo vápencoch stredného triasu,ktorá i dnes preteká cez mohutné priestory týchto jaskýň.Jaskyňa - najbohatšie nálezisko plastického sintra v rôznom vývoji s najtypickejšímpríkladom vzniku podzemných priestorov zrútením po vrstevných plochách.Predmet ochrany - citlivé jaskynné geosystémy vo vápencovej kryhe vrchu Mních vLiptovskej kotline. Jaskyňa je dlhá 4 024 m (r. 2003), má značne poškodenúsintrovú výplň. Významné archeologické nálezy z doby neolitu. Zimoviskonetopierov.Na juhu od Chočských vrchov sa nachádza prirodzene odkrytý profil pomernehrubej vrstvy travertínov, ktorý poskytol vzácne paleontologické a archeologickénálezy a tamojší potok vytvára na ňom vodopád. Objekt veľkej krajinárskej,prírodnej a estetickej hodnoty.Je zriadená na ochranu rovnomennej jaskyne, ktorá predstavuje hodnotyceloslovenského charakteru.Ochrana 1 680 m dlhých jaskynných priestorov a chodieb, ktoré vyerodovalapozemná riečka Štiavnica vo vápenci str. triasu v 2 úrovňach. Vchod je vo výške761 m n. m. Jaskyňa bola osídlená v stredoveku. Horné časti majú bohatú výzdobu.K jaskyni patrí i Malá Stanišovská jaskyna.Jeden z najvýznamnejších krasových fenoménov Slovenska - v súčasnostineporušená a najhlbšia (432 m) známa jaskyňa SR (r. 2003). Nachádza sa vovysokohorskom krase Krakovej hole. Má bohatú sintrovú výzdobu. Význam prespeleologického výskum - otázka prepojenia s ďalšími jaskyňami.Ochrana jaskyne v krasovom území Demänovskej doliny.26

Važecká jaskyňaVeľká ľadová priepasťVrbické plesoZápoľnáZáskočská jaskyňaPrírodné pamiatky (19)Bešeňovské travertínyBukovinkaDogerské skalyHájeHradené jazero BlatnéHybická tiesňavaJazierske travertínyKrkavá skalaLúčanské travertínyNárodná prírodná pamiatka je vyhlásená na ochranu jaskyne, ktorej vchod sanachádza vo výške 784 m n. m. Vytvorená je činnosťou jedného z bočných ramienBieleho Váhu. V riečnych nánosoch v chodbách sa uchovalo mimoriadne veľakostí jaskynného medveďa. Jaskyňa vyniká bohatstvo čistého bieleho sintra -vyzrážaného uhličitanu vápenatého (CaCO 3). Objavená bola v roku 1922Františkom Havránkom a sprístupnená v dnešnaj podobe v roku 1954. Má asi400 m chodieb - sprístupnených je 230 m.Ochrana koróznej inaktívnej vertikálnej jaskyne, ktorá je hlboká 125 m a má stáluľadovú výplň. Nachádza sa v Demänovských vrchoch v Nízkych - ĎumbierskychTatrách.Najvýznamnejší a najznámejší jav ľadovcového plesa v Nízkych Tatrách. Leží vovýške 1 113 m n. m. Vzniklo zahradením údolia morénou. Najväčšia hĺbka plesa je8 m, časť plesa je zarastená vegetáciou. Vo veľmi estetickom prostredí sú stopy pozaľadnení.Ochrana fluviokrasovej vertikálno-horizontálnej jaskyne dlhej 1 438 m sprevýšením 59 m. Vytvorená je v gutenstein. trias. vápenci so sporadickou sintr.výplňou a jazierkami. Nachádza sa vo Važeckom chrbáte v Kozích chrbtoch.Ochrana fluviokrasovo-koróznej inaktívnej jaskyne so sintr. výplňou. Vytvorená jetrias. gutenstein. vápencoch. Jej dĺžka je 5 034 m, prevýšenie 284 m.Reprezentatívny typ vyššie položených jaskýň rozčleneného krasu monoklinálnychchrbtov.Ochrana travertínových kôp a terás s vývermi minerálnych vôd navedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.Je vyhlásená na ochranu geologického a geomorfologického výtvoru neustálejtvorbe recentných travertínov s výskytom botanicky významných druhov rastlín.Cieľom ochrany je zachovať pôvodný ráz a štruktúru lokality pre vedecké, študijnéa kultúrno-výchovné účely.Územie má veľký prírodovedecký význam so značnou prírodovedeckou hodnotou,je vzácnou štúdijnou ukážkou odkryvu jurského súvrstvia rádiolaritového vývoja.Umožňuje štúdium profilu, zloženia a zafarbenia dogerských vrstiev na prístupnommieste.Územie tvorí podmorský zosuv vrezaný do stredno až vrchnopriabónského flyšucentrálnokarpatského paleogénu. Mohutné pelokarbonátové gule. Jedinečnosťobjektu spočíva v unikátnosti príkladu i vo svetovom merítku.Výnimočný typ jazera. Príčinou jeho vzniku bol mechamický pohyb svahu - skalnérútenie, v dôsledku čoho bolo prehradené údolie a vzniklo jazero. Vo svete je tentojav bežný, u nás je známy len z doliny Blatnej.Územie reprezentuje osobitný vývoj povrchových tvarov, hlavne hlbokétiesňavovité úseky potoka Hybica, ostro zarezané do treťohorných vápencovvystupujúcich medzi mechanicky menej odolnými horninami, na ktorých savytvorili len mierne modelované tvary.Ochrana zriedkavej geomorfologickej formy travertínovej terasy o hrúbke asi 30 ms menšími teráskami dnes už zaniknutých jazierok na vedeckovýskumné, náučné akultúrno-výchovné ciele.Ochrana významného geomorfologického výtvoru ne vedecko-výskumné, náučnéa kultúrno-výchovné ciele.Ochrana objektu veľkých prírodných, krajinárskych, archeolických a estetickýchhodnôt. Je to vrstva travertínov vytvorených silne mineralizovanými teplými27

Mašiansky balvanMatejkovský kamennýprúdMeandre Lúžňankyvodami vyvierajúcimi na tektonických zlomoch na južnom úpätí Chočskýchvrchov.CHÚ je výnimočným prípadom zachovania riečnej terasy v podobe riečnehoostrova. Vznikla pravdepodobne ako riečny ostrov Váhu v pleistocéne. CHÚ má ajvýznamnú estetickú a krajinotvornú hodnotu.Je zriadený na ochranu prirodzeného vývoja a príkladu pôvodnosti kvádrovitejodlučnosti granitov s ukážkami recentného mrazového zvetrávania pre vedeckovýskumné,náučné a kultúrno-výchovné ciele.Účelom je ochrana geomorfologicky a krajinársky významnej lokality sozachovalými prirodzenými meandrami potoka Lúžňanka v Nízkych Tatráchdôležitého z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska.PP+Mošnická jaskyňa -Ochrana vzácneho geomorfologického útvaru, ktorý bol vytvorený eróznouPrielom Teplého potoka činnosťou Teplého potoka v mohutných vápencových vrstvách mezozoika. Dĺžkaprielomu je cca 180 m, šírka 20 - 40 m, hĺbka 10 - 20 m.Rojkovská travertínovákopaSkalná päsťStrž -Vlčia skalaŽiar -Je vyhlásená na ochranu travertínovej kopy - zriedkavej geomorfologickej formy sjazierkom na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.Je vyhlásená na ochranu zvláštneho skalného útvaru spojeného s ľudovýmipovesťami. Vznikol vplyvom erózie na styku mezozoika Chočských vrchov sLiptovskou kotlinou. Rozmery: 6 m výška, 4 m šírka pri vrchu, 2,5 m pri spodnejčasti.Je vyhlásená na ochranu travertínového súvrstvia v podobe morfologickej výraznejterasy strmo spadajúcej do doliny Trlenského potoka, ktorá poskytuje možnosťštúdia vzniku travertínov a stratigrafie kvartéru na vedeckovýskumné, náučnéa kultúrno-výchovné ciele.Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/zilina/ochrana_dedicstvo.htmlTabuľka č. 12 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Liptovnáučný chodníkNáučným chodníkomDemänovská dolinaNáučným chodníkom kDemänovskej ľadovejjaskynipopisStredne náročná poldenná túra s pomerne veľkým prevýšením, ktorá na krátkomúseku okolo Lukovej vystupuje nad hornú hranicu lesa. Za zhoršenýchpoveternostných podmienok možno zísť po modrej značke do Jasnej. Túra v celejdĺžke sleduje náučný chodník Demänovská dolina s 12 informačnými panelmiTrasa: Jasná - Vrbické pleso - Tri vody - Brhliská - Pod Orlou skalou - Luková -Pekná vyhliadka - Široká dolina-rázcestie - Pod Krčahovom - Lúčky (4 1/4 hod)Nenáročná pohodlná prechádzka po dobre upravenom chodníku. K jaskyni sanávštevník vydá po trase náučného chodníka, ktorý prostredníctvom informačnýchpanelov oboznámi s prírodnými zaujímavosťami Demänovskej doliny s osobitnýmdôrazom na mimoriadne bohatý a cenný podzemný kras.Otvorený 21.5.1998. Dĺžka 450 m, prevýšenie 90 m, 6 náučných panelov:1. základné informácie, situačný nákres,2. NPR Demänovská dolina, lesné spoločenstvá,3. živočíšstvo,4. rastlinstvo,5. Demänovský jaskynný systém,6. Demänovská ľadová jaskyňa.28

Náučným chodníkomokolo VáhuNPP Važecká jaskyňaNáučný chodník ZlatnicaNáučný chodník Bacúch -BocaNPR Prosiecka dolina,NPR Kvačianska dolinaTrasa: Kamenná chata - Demänovská ľadová jaskyňa - Kamenná chata (1 hod)Nenáročná prechádzková túra s minimálnym prevýšením vedúca po trasenáučného chodníka. Má šesť zastávok, ktoré vysvetľujú rôzne témy z oblasti krasu,jaskýň a pltníctva na Váhu. Na neudržiavanom chodníku oproti ústiu Belej doVáhu treba dať pozor na padajúce skaly a zeminu zo svahu.Trasa: Liptovský Ján - Kaštieľske lazy - Váh - Hrádocký most - Liptovská Porúbka(2 1 / 2 hod)NPP, tvorí súčasť Važeckého krasu, dlhá 530 m, s výzdobou stalaktitov,stalagmitov a sintrových jazierok, významné paleontologické nálezisko (kostijaskynného medveďa), výskyt niektorých druhov netopierov (netopier obyčajný,uchaňa čierna, netopier fúzatý).Východisko: Nižná Boca – centrum obce alebo Vyšná Boca – centrum obceDĺžka: 12 km Čas prechodu: individuálny Náročnosť terénu: nenáročný až strednenáročnýPočet zastávok: 11 (Náučný chodník Zlatnica, Pod Oleškovou, v Kiari – v Kúte,Evanjelický kostol a. v. v Nižnej Boci, Geplovô, Ochimstál, Pri mlyne, Náučnýchodník Zlatnica – po stopách predkov, Minerálny prameń Kyselka, Evanjelický a.v. kostol vo Vyšnej Boci, Salaš) Zameranie a typ chodníka: kultúrno-historické,banícke, samoobslužný, čiastočne okružný, peší, letný, zimný, aj cyklochodníkVýchodisko: Bacúch – križovatka št. cesty č. 66 Brezno – Červená skala naodbočke do obce Bacúch Trasa: Bacúch – Vyšná Boca (pri kostole)Dĺžka: 14 km, prevýšenie 690 m Čas prechodu: 5 hod. a 30 min.Počet zastávok: 5 (Bacúch, Prameň Boženy Nemcovej, Podvrch, Bacúšske sedlo,Vyšná Boca) Náročnosť terénu: stredne náročnáZameranie chodníka: prírodovedný, ochranársky, historický (baníctvo)Typ chodníka: samoobslužný, na požiadanie aj sprievodcovský, líniový,obojsmerný, peší, letnýNPR Prosiecka dolina - bralnatá kaňonovitá dolina vo vápencovo-dolomitovýchkomplexoch s rozličnými krasovými formami a skalnými útvarmi (Ťava, Sova,Medveď), vyvieračka potoka Prosiečanka, Kvačianska dolina - hlboká roklina svápnomilnou vegetáciou, lokalita Oblazy s drevenými vodnými mlynmi, výskytvzácnych rastlinných a živočíšnych druhovTrasa: obce Prosiek, Veľké Borové, Huty alebo Kvačany, NCH je súčasťznačeného turistického chodníkaZdroj: vlastné spracovanieOravaReliéfRegión Oravy má relatívne bohatý prírodný a kultúno-historický potenciál. V regióne Oravskej priehrady,ktorý je zo severu ohraničený pohorím Oravské Beskydy, ktoré sú súčasťou Karpatského oblúka s vrcholmi Piľskoa Babia Hora sa reliéf otvára do Oravskej kotliny, v ktorej sa nachádza Oravská priehrada. Endemitom Babej Hory jerožec alpínsky babohorský. Zo vzácnych druhov treba spomenúť vŕbu bylinnú, horec bodkovaný, rožectrojcnelkový, kostravu pestrú a i. Hranica regiónu prechádza cez katastre miest Tvrdošín a Trstená cez Skorušinskévrchy (s najvyšším vrcholom Skorušina 1 314 m n.m.) a v katastri mesta Námestovo cez Oravskú Maguru. Celýregión patrí do chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Územie regiónu Oravskej priehrady je hornatý kraj,s veľkými výškovými rozdielmi. Najnižším bodom je dno Oravskej kotliny a najvyšším vrchol Babia Hora 1 725 mn.m. v pohorí Oravských Beskýd. Územie Babej Hory je jedno z najstarších chránených území na Orave, predmetom29

ochrany sú najmä horské subalpínske spoločenstvá rastlinstva a živočíšstva. Piľsko, druhý najvyšší vrchol OravskýchBeskýd je tiež chráneným územím, najmä pre bohaté zdroje pitnej vody, ktoré vyvierajú priamo na vrchole a 150-ročné smrekové porasty. Pod vrcholom Piľska sa nachádza vrchol Magurka 1 142 m n. m., kde sa stretávajú poľskéa slovenské turistické chodníky. Vrchol je zároveň oddychovým miestom pred výstupom na hlavný vrchol Piľska.Medzi známejšie vrcholy Oravských Beskýd patrí aj vrchol Beskyd 924 m n. m. Je odtiaľ krásny výhľad do Poľska.Cez zimu vedie vrcholom Beskydu trasa vhodná na lyžiarsku turistiku. Lúky, ktoré majú charakter alpských lúk, sadodnes využívajú na pasenie oviec.Pohorie Oravská Magura oddeľuje Hornú Oravu, inak nazývanú aj Bielu Oravu, od Dolnej Oravy.Najvyšším vrcholom je Paráč 1 325 m n. m. K významný patrí aj Javorový vrch 1 076 m n. m., cez jeho vrchol vediemedzinárodná horská cesta priateľstva Eisenach – Budapešť, ktorá bola otvorená v roku 1983. K lyžiarskym trasámpatria trasy cez vrchy Priehyba a Hrubá bučina.Najväčšou prírodnou atraktivitou regiónu sú Roháče. Rozprestierajú na rozlohe 400 km 2 asi 260 km 2 jesúčasťou TANAPu. Sú súčasťou Západných Tatier, ktoré sa skladajú zo šiestich podcelkov a to Osobitá, Sivý vrch,Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy a Liptovské kopy. Priemerná celoročná teplota v Roháčoch dosahuje 2 °C,v najvyšších polohách sa dokonca pohybuje okolo nuly. Hlavný hrebeň Roháčov je dlhý asi 40 km a jeho dve tretinytvoria hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. Z Českej Republiky sú vzdialené len 150 km. Väčšina vrcholovdosahuje výšku nad 2 000 m n. m. Medzi najznámejšie vrcholy patrí Ostrý Roháč s výškou 2 088 m n. m., Baníkov2 178 m n. m. a najvyšším vrcholom je Bystrá 2 248 m n. m. Z flóry a fauny tu môžeme nájsť medveďa hnedého,kamzíka horského, svišťa horského a orla skalného. Z rastlín plesnivec alpínsky, horec ľadovcový. Na území Oravysa využíva hlavný hrebeň Roháčov na letnú a zimnú turistiku, Roháčske Plesá a svahy Spálenej, Milotína a Janoviekna zjazdové lyžovanie. Nástupným mestom na Roháče je na území Oravy Tvrdošín a predovšetkým rázovitá obecZuberec. Roháčske Pleso má rozlohu 2,22 ha a hĺbku asi 6,5 m. Najhlbším plesom je Horné Bystré pleso s hĺbkou asi12,5 m, ktoré je zároveň najvyššie položeným plesom Západných Tatier (1 875 m n. m.). Alpínsky ráz majú lenvrcholy okolo Ostrého Roháča, ostatné časti majú skôr charakter alpských lúk.Hydrologické pomery (vodstvo)Na hrebeni Oravských Beskýd, súhlasne so slovensko-poľskou hranicou, prechádza hlavné európskerozvodie medzi baltským a čiernomorským pomorím. Riečna sieť sa vyznačuje značnou hustotou, predstavuje jurieka Orava, ako hlavný tok, a jej prítoky. Orava má dve zdrojnice a to Bielu a Čiernu Oravu, ktorých sútok bol priobci Ústie, dnes je zaliaty vodnou nádržou. Oravica sa do rieky Orava vlieva pri Tvrdošíne. Na báze geotermálnehovrtu vznikol v Oraviciach geotermálny park celoročne využívaný na kúpanie. Charakteristickou hydrologickou črtouOravskej kotliny je existencia močaristých miest, v ktorých sú vhodné podmienky pre vznik rašelinísk. Do zoznamumedzinárodne významných mokradí boli zapísané hornooravské rašeliniská ako Mokrade Oravskej kotliny a riekaOrava s jej prítokmi. V zákutiach rieky Oravy sa vyskytuje najväčšia lososovitá ryba na našom území – hlavátkapodunajská. Žije tu aj lipeň obyčajný.Oravská priehrada, ako najvýznamnejšia vodná nádrž regiónu je súčasne najväčšou vodnou nádržou naSlovensku s rozlohou 35 km 2 a s najväčšou hĺbkou pri priehradnom múre 38 m a priemernou hĺbkou 15 m.Dôvodom jej výstavby v roku 1953 boli často sa opakujúce veľké povodne. Z pôvodne zatopených obcí sa dodneszachoval vrch z obce Slanica, ktorý dnes tvorí ostrovček zvaný Slanický ostrov umenia. Ďalším je Vtáči ostrov, ktorýje chránenou prírodnou pamiatkou a slúži ako prirodzené útočisko vodného vtáctva.V obci Oravská Polhora sa nachádzajú jódo-brómové minerálne pramene s vysokým obsahom soli v častiSlaná Voda. Pramene sa nachádzajú v nadmorskej výške 753 m, boli známe už v roku 1564 a obyvateľstvo vodupoužívalo namiesto soli. V roku 1860 sa tu vybudovali kúpele, ktoré boli počas 1. svetovej vojny zničené a odvtedysa neobnovili. Od roku 1986 sa tu uskutočnilo niekoľko hydrogeologických prieskumov za účelom obnovy tradície.Je to veľmi mineralizovaná voda s teplotou 47 °C a s výdatnosťou zdroja 6 l/s.30

Klimatické pomeryZemepisná poloha Oravy na severozápade Slovenska a nadmorská výška spôsobujú, že tento región ležíz väčšej časti v chladnej oblasti. Najchladnejším mesiacom v roku je dlhodobo január, celé územie sa vyznačujenielen celkovo studeným, ale aj značne vlhkým podnebím, najsuchšia je Oravská Kotlina. Podnebie určuje aj priebehsezóny, zimná sezóna trvá od začiatku novembra do začiatku apríla v nižších polohách (kde dosahuje snehovápokrývka hrúbku okolo 60 cm) a od začiatku októbra do druhej polovice mája v najvyšších polohách (kde dosahujehrúbku až 180 cm).Flóra a faunaVšetky chránené a nechránené prírodné územia regiónu Orava sú neobyčajne bohaté na lesné plody akočučoriedky, lesné maliny, jahody, brusnice, černice, huby, liečivé rastliny. V lesnom spoločenstve má prevahu smrek,zastúpený zväčša ako monokultúra, jedľa biela, ktorá vytvára zväčša porasty s bukom a smrekom a je o niečohojnejšie zastúpená len v oblasti Oravskej Magury, resp. v bradlách Oravskej vrchoviny. V nižších polohách nateplejších vápencových pôdach majú prevahu listnaté lesy. Prevláda tu buk, jelša lepkavá, breza bradavičnatá a lieskaobyčajná. Z krovín v pásme lesa prevláda jarabina vtáčia, ostružina a malina.Rôzne tvary reliéfu a značné rozpätie nadmorskej výšky spôsobili, že na území Oravy sa vyskytujú rôznedruhy živočíchov. V podhorskom pásme je to napríklad škovránok poľný, zriedkavejšie jarabica poľná, jastrabobyčajný, myšiak hôrny, sokol – myšiar pustovka. Pásmo lesa je pomerne bohaté na poľovnú zver, ale žijú tu ajsýkorky, ďatle, drozdy, pinka obyčajná severská, hýľ obyčajný, stehlík čížavý, králik zlatohlavý, tetrov obyčajnýa jariabok hôrny, bocian čierny. Hlucháň obyčajný sa zdržuje aj na okraji lesa. Stupeň kosodreviny nepredstavujez hľadiska živočíšstva svojrázny komplex. V pásme kosodreviny sa vyskytuje fabtuška vrchovská a vrchárkačervenková, v kosodrevinovom pásme sa rád zdržiava aj tetrov obyčajný a sluka hôrna, za potravou sem prichádza ajmedveď hnedý, líška obyčajná, hranostaj obyčajný, lasica obyčajná, rys a vlk. Najvyššie končiare Roháčov obývakamzík vrchovský taranský.Chránené územia a náučné chodníkyTabuľka č. 13 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne OravaVeľkoplošné chránené územiachránené územieNárodný park (2)Tatranský národný parkcharakteristikaTatranský národný park bol zriadený v r. 1948, zasahuje západnú časť Oravy –Roháče. Tatranský národný park bol vyhlásený zákonom SNR č. 11/1948 Zb. oTatranskom národnom parku zo dňa 18. decembra 1948 s účinnosťou od 1. januára1949. Je najstarším národným parkom Slovenska. Tatry sa delia na tieto časti:Západné Tatry:- Červené vrchy- Liptovské Tatry- Liptovské Kopy- Osobitá- Roháče- Sivý vrchVýchodné Tatry:- Vysoké Tatry- Belianske TatryVýchodné Tatry ležia prevažne v regióne Spiš, Západné Tatry na Liptove a Orave.Hranicou medzi Západnými a Východnými Tatrami je dolina Suchej vody v Poľsku aTichá dolina na Slovensku. Nariadením vlády SSR č. 12/1987 Zb. zo dňa 6. februára1987 boli za súčasť TANAP-u vyhlásené i Západné Tatry, teda tiež Zuberec31

Národný park Malá FatraChránené krajinné oblasti (2)CHKO Horná Oravaobklopujúce Roháče, Osobitá a Sivý vrch.Tatranský národný park v dnešnej podobe má výmeru 1 045 km2, z toho vlastnéúzemie 738 km2, ochranné pásmo - 307 km2. Tatrzański Park Narodowy (TPN) vPoľsku má výmeru 212 km 2 .Krása tatranskej prírody a jej neoceniteľná hodnota bola dôvodom pre zaradenieúzemia národného parku v roku 1993 rozhodnutím UNESCO do siete biosférickýchrezervácií v rámci programu MaB (Človek a biosféra). Územie národného parku slúžiokrem svojho hlavného poslania, ktorým je ochrana mimoriadnych prírodnýchhodnôt, aj pre potreby rekreácie, športu, poznávania prírody, liečby a turistiky. Ročnenavštívi národný park takmer 5 mil. návštevníkov, sieť turistických chodníkov mádĺžku cca 600 km. Rôznorodosť záujmov návštevníkov, možnosti využitiaTatranského národného parku upravuje Návštevný poriadok.Národný park Malá Fatra zasahuje juhozápadnú časť Oravy. Národný park MaláFatra se nachádza na severozápade Slovenska, na území okresov Žilina, MartinDolný Kubín a Prievidza. Vyznačuje sa pestrými geologickými, klimatickými apovrchovými pomermi /kaňony, tiesňavy, priepasti, bralné hrebene/, jedinečnýmikrasovými jaskynnými útvarmi, zriedkavými druhmi flóry a fauny, hoľami a súvislýmilesnými porastami s čistými potokmi.Malá Fatra sa delí na Kriváňsku Malú Fatru (je na severovýchod od rieky Váh -Suchý, Malý a Veľký Fatranský Kriváň, Rozsutce, Chleb) a na Lúčanskú Malú Fatru(na juhozápad od rieky Váh - Minčol, Kľak). Jej najvyšším vrcholom je VeľkýFatranský Kriváň /1.709m/. V oblasti Malej Fatry je mnoho vodných prameňov avodopádov - z nich najväčší je Šútovský vodopád s výškou 38m. Žije tu vyše 30druhov cicavcov, 118 druhov vtákov a vyše 1 000 druhov hmyzu.Pokrýva celú severnú časť Oravy s Oravskou priehradou a tvorí so Zywieckymparkom krajobrazowym a Babiogorskym parkom narodowym v Poľsku bilatelárnechránené územie. Chránené územie je veľmi bohaté na pobrchovú vodu,v geologickej skladbe sú horniny paleogénneho magurského flyšu. V Oravskej kotlinesú neogénne sedimenty a holocénne rašeliny. Značnú časť územia CHKO zaberajúlesy. Sú to najmä lesy bukovo-jedľového vegetačného stupňa so silne zastúpenýmismrekovými monokultúrami. Výnimku tvoria lesné komplexy Babej Hory, Pilskaa Paráča s pralesovitými porastami smreka s prímesou jarabiny.Zasahuje na západe len malú časť Oravy. V CHKO Kysuce sú zaujímavé lesné,rastlinné a živočíšne spoločenstvá s vysokou druhovou a ekosytémovou diverzitou ivýtvory neživej prírody. Sú tu na Slovensku ojedinelé kamenné gule, o ktorýchdodnes nevieme ako vznikli. Atraktivitou je voľne vytekajúca ropa na zemský povrchCHKO Kysucea na horských potokoch sú takmer súvislé kaskády a malé vodopády v úsekoch ajniekoľko stoviek metrov dlhých. Je to územie bohaté na lesy, vodu, plné lesnýchplodov, vtáctva, drobných i veľkých živočíchov. Toto je územie, ktorého veľká časťzaberá Chránená krajinná oblasť Kysuce, vyhlásená 23. mája 1984. Svojou rozlohou654,62 km2 patrí medzi najväčšie veľkoplošné chránené územia na Slovensku.Maloplošné chránené územiachránené územieChránené areály (7)charakteristikaCHA Ostrá a Tupá skalaCHA Gäceľovský parkNad Vyšným Kubínom.Pri Dolnom Kubíne.Bratkovčík32

Oravská priehradaRieka OravaNárodné prírodné rezervácie (16)NPR Roháčske plesá Je jednou z najkrajších častí Západných Tatier na území TANAPu.NPR Juráňova dolinaNPR Kotlov žľabNPR MinčolNPR SokolecNPR ŠípNPR Babia horaNPR PiľskoNPR SosninaNPR Spálený grúnikNPR Klinské rašeliniskoNPR ChočNPR Biela skalaNPR JelešnáNPR OsobitáÚzky kaňon s vodopádmi na území TANAPu so zaujímavou morfológiou.Zahŕňa pralesy na území TANAPu.Leží na území NP Malá Fatra.Leží na území NP Malá Fatra i v CHKO Horná Orava.Na území NP Malá Fatra zasahuje časť juhu Oravy.Predstavuje najvyšší bod územia CHKO Horná Orava. Nájdeme tu prales,kosodreviny, vysokohorské lúky s pestrou faunou a flórou.Na území CHKO Horná Orava s pralesovými smrekovými lesmi.Na území CHKO Horná Orava.NPR Sivý vrchPrírodné rezervácie (12) a prírodné náleziskáPR TisovnicaCHN Mutňanské rašeliniskoPR Beňadovské rašeliniskoPR Mútnianska pílaPR RudnéPR TisovnicaPR ŤaskovkaPR Kunovo -PR JavorinkaPR KozinskáPR Mačie dieryPR ParáčPR ÚplazíkyNárodné prírodné pamiatky (2)NPP Brestovianska jaskyňaNPP Hradné braloPrírodné pamiatky (3)PP Kraľoviansky meanderPP Bôrikova mlákaPP Slanický ostrov umeniaNa území CHKO Horná Orava, v údolí potoka Zlatná, predmetom ochrany súzachovalé rašelinné rastlinné spoločenstvá podmáčaných smrečín s výskytomvzácnych druhov flóry.Na území CHKO Horná Orava, v katastri obce Klin. ŠPR, rašeliniskovrchoviskového typu s výskytom špecifických spoločenstiev rašelinnej flóry a fauny.Tvorí predel medzi Oravou a Liptovom, nájdeme tam mnoho vápencových brál.ŠPR, v Oravských Beskydách, rašelinisko so smrekmi, borovicami, kosodrevinou,čučoriedkami a inými rastlinnými druhmi.Chránené nálezisko, prirodzené slatinno-rašelinové spoločenstvá s výskytomchránených vzácnych druhov rastlín.Na území CHKO Horná Orava.Na území CHKO Horná Orava. prírodná rezervácia, lokalita so zachovalýmimočiarnymi a slatinnorašelinovými fytocenózami a druhmi flóry.Na území CHKO Horná Orava.Na území CHKO Horná Orava.Na území CHKO Horná Orava.Na území TANAP-uS postaveným Oravským hradom.Na území NP Malá Fatra.Na území NP Malá Fatra.Na území CHKO Horná Orava.33

PP Vtáči ostrovNa území CHKO Horná Orava.PP Hviezdoslavova aleja Na území CHKO Horná Orava.PP Pucovské zlepence -Prírodné výtvory (0)Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/zilina/ochrana_dedicstvo.htmlV regióne Orava sa nachádzajú aj viaceré náučné chodníky.Tabuľka č. 14 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Oravanáučný chodníkNCH Roháčske plesáNCH Juráňova dolinaNCH Slaná voda -BabiahoraNCH Oravská priehradaNCH ZverovkaNCH Roháčske plesáNCH v Oravskej LesnejNCH na Bielu Skalu(Oravská vrchovina)Na území TANAP-uNa území TANAP-upopisNa území CHKO Horná Orava. – slovensko-poľský líniový, samoobslužný chodník,letný, pesí, vychádza z chaty Slaná voda a prechádza trasou žlto značenéhoturistického chodníka na vrchol Babej hory, do sedla Brána, odtiaľ po červenejznačke končí pri turistickej chate PTTK Markowe Szcawiny, dĺžka chodníka je 8,4km.Na území CHKO Horná Orava. Líniový, samoobslužný chodník vybudovaný nazápadnom okraji vodnej nádrže Orava, začína neďaleko hotela Studnička, prechádzabrehovými porastami nádrže, premosťuje zátoku Michalovka a pokračuje na tzv.vysoké brehy, má dĺžku 2,5 km so 6 panelmi.Na území TANAP-uNa území TANAP-uNa území TANAP-uNa území CHKO Horná OravaZdroj: vlastné spracovanieTuriecReliéfRegión Turiec leží v strednej až severozápadnej časti Slovenska. Územie regiónu leží v Turčianskej kotlineuzavretej hrebeňom Malej a Veľkej Fatry, Kremnickými vrchmi a pohorím Žiar. Hranica oddeľujúca Turiec odokolitých regiónov vedie po hrebeňoch uvedených horstiev. 25 % územia z Národného parku Malá Fatra a 45%územia (celé ochranné pásmo) z CHKO Veľká Fatra leží v regióne Turiec. Na spoznávanie charakteru pohoria jenajvhodnejšou formou pešia turistika. Aj keď do viacerých dolín vedú pre autá zjazdné vozovky a po okrajochpohorí vychádzajú na hrebene lanovky, všetky hlavné turistické ciele, najkrajšie výhľadové body, hrebene, závery súdosiahnuteľné výlučne pešo. V pohorí Malej a Veľkej Fatry je vyznačených 50 turistických chodníkov v celkovejdĺžke 460 km. Niektoré z nich zachádzajú aj za územie regiónu. Pohoria v regióne Turiec predstavujú vynikajúcepredpoklady pre rozvoj cestovného ruchu aj v oblastiach športu a to najmä v oblasti zimných športov.Hydrologické pomery (vodstvo)Okrem Váhu, ktorý preteká severnou časťou kotliny, Turcom preteká rieka Turiec s dĺžkou toku 66,3 km,do ktorej sa vlieva väčšina turčianskych potokov. Pozoruhodné sú riečne terasy, meandre Turca i Váhu a vodopády,najmä Šútovský. Hlavný priestor na rybolov poskytuje 18 stojatých vodných plôch a rieky Turiec a Váh. Svedkomgeologických zmien v minulosti je bohatstvo minerálnych vôd. V Turci sa nachádza 33 kyseliek, minerálne vodyFatra a Budiš sú známe na celom Slovensku, rovnako ako liečivé termálne pramene v Turčianskych Tepliciach.34

Klimatické pomeryTurčiansku kotlinu možno zaradiť do klimaticky mierne teplej oblasti. Priemerný úhrn zrážok je 700-800 mm. Najviac zrážok spadne v letnom období (250-300 mm). Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou je60 až 80. Klimaticky možno zaradiť najnižšie položené údolné časti Malej a Veľkej Fatry do klimatickej oblastis mierne teplou, vlhkou údolnou klímou, s chladnou až studenou zimou. Vyšším polohám nad 800 m n. m. prislúchatyp mierne chladnej až horskej vrcholovej klímy. Prevažná časť územia Malej a Veľkej Fatry patrí do mierne chladnejoblasti s priemernými januárovými teplotami od -4 °C do -7 °C, s teplotami v júli od 16 °C do 12 °C a s priemernouročnou teplotou od 6 °C do 3 °C. Najviac dní so zrážkami je v decembri, prípadne v januári, minimá sú v septembri,októbri alebo marci. Prevládajú severozápadné vetry (30,8 %), menej severovýchodné, západné a juhozápadné.Priemerné trvanie slnečného svitu predstavuje 2 000 hodín ročne, vo vegetačnom období 1 400 hodín.Flóra a faunaNajväčšiu časť Turca zaberajú lesné spoločenstvá zastúpené skoro všetkými výškovými vegetačnýmistupňami od teplomilných dubín po alpínsky stupeň v najvyšších polohách Malej Fatry. K najbohatším lokalitámz botanického hľadiska patrí Ostrá a Tlstá, kde rastie viac ako 30 chránených druhov a zvyšky pôvodných slatinnorašelinnýchlúk na Kláštorných lúkach pri Kláštore pod Znievom, kde sa zachovali pôvodné porasty aluviálnej flóry.V Rakši na rašelinisku je posledná slovenská lokalita výskytu rosičky anglickej. Turiec svojou pestrosťou biotopovýchformácií umožňuje tiež bohaté zastúpenie živočíšnych druhov od bezstavovcov až po cicavce. V Gaderskeja Blatnickej doline bol zistený výskyt nášho najväčšieho motýľa – pávieho oka hruškového. Bohatstvo vodnýchtokov v regióne poskytuje biotop pre rozličné druhy vodných živočíchov. Z najzaujímavejších a najvzácnejších trebaspomenúť hlavátku podunajskú, ktorej je rieka Turiec posledným slovenským prirodzeným náleziskom. V úsekurieky nad Martinom žije aj jediný druh vodného cicavca – vydra riečna. V lesných spoločenstvách žijú vzácne druhy –hlucháň obyčajný, tetrov obyčajný, jariabok hôrny a sokol myšiar. Z cicavcom v turčianskych lesoch žije najmäpoľovná zver – jeleň obyčajný, srnec hôrny, diviak obyčajný, introdukovaný kamzík vrchovský, zo šeliem mačka divá,rys ostrovid, kuna lesná i skalná, líška obyčajná a medveď hôrny.Chránené územia a náučné chodníkyNa území regiónu Turiec ležia dva národné parky a 34 ďalších chránených území a prírodných pamiatok,z toho 10 v okrese Turčianske Teplice.Tabuľka č. 15 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne TuriecVeľkoplošné chránené územiachránené územieNárodný park (2)Malá FatracharakteristikaNP sa nachádza v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí. Patrí ku krajinárskynajcennejším pohoriam Slovenska. Rozprestiera sa na severozápade Slovenska a vkaždom ročnom období je plná turistov. Medzi jeho najväčšie pozoruhodnosti patriatiesňavy, rokliny, skalné štíty, ako aj turisticky atraktívna hrebeňovka. V lete junavštevujú predovšetkým peší turisti, ktorí smerujú najmä na Veľký Fatranský Kriváň(1 709 m n. m.) alebo Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.). Najvyšším vrcholom južnejčasti Malej Fatry je Kľak (1 352 m n. m.), ktorý má povesť jedného z najkrajšíchvyhliadkových miest na Slovensku. Malou Fatrou vedie viac ako 400 kmznačkovaných turistických ciest. V oblasti Malej Fatry je mnoho vodných prameňov avodopádov, z nich najväčší je 38 m vysoký Šútovský vodopád. V Turci leží južnáčasť pohoria Malá Fatra - Lúčanská Malá Fatra, ktorá je od severnej - KrivánskejMalej Fatry oddelená riekou Váh.Veľká FatraNP sa nachádza na rozhraní stredného a severozápadného Slovenska je typickýsúvislými lesmi, dlhými kaňonovitými dolinami (Belianska, Jasenská, Gaderská,35

Blatnická či Žarnovická) a najväčším náleziskom pôvodného výskytu ihličnatéhostromu tisu obyčajného v Európe. Územie Veľkej Fatry so značnou koncentráciouprírodných hodnôt vyhlásili v roku 1973 za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002za Národný park Veľká Fatra. Základné prírodné hodnoty Veľkej Fatry spočívajú vskutočnosti, že ide o rozsiahle horské územie s členitým povrchom, bohatýmvýskytom krasových javov, so súvislými lesmi predovšetkým so smrekom, jedľou abukom, s rozsiahlym a typickým hôľnym pásmom, dlhými dolinami, pestrýmrastlinstvom a živočíšstvom. Najväčším bohatstvom pohoria Veľká Fatra súzachované prírodné lesy a pralesy karpatského typu,. Výnimkou nie sú ani 500 až600-ročné stromy. Národný park má rozlohu 404 km2, jeho ochranné pásmo 261km 2 . Značná časť územia má vyšší stupeň ochrany v rámci maloplošných chránenýchúzemí.Chránené krajinné oblasti (0)Maloplošné chránené územiachránené územieChránené areály (8)Diviacke kruhyHrádkyIvančinské močiareJazierko pri jazerniciMošovské alejeRybníkyRatkovoŽarnovicaNárodné prírodné rezervácie (16)BorišovChlebKľakcharakteristikaOchrana genofondovej lokality močiarnych fytocenóz a zoocenóz, predovšetkýmvodných vtákov, obojživelníkov, ale aj močiarnych druhov rastlín.Je predmetom ochrany územie s významnou funkciou refúgia močiarnych druhovrastlín, vodných vtákov, obojživelníkov, vodných a močiarnych bezstavovcov a ichspoločenstiev.Veľké prirodzené pramenište poriečnej vody s pomerne veľkým pramennýmjazierkom na plochom alúviu potoka Teplica. Jedno z najväčších a najvýznamnejšíchzachovalých prameníšť poriečnych vôd Turčianskej kotliny so zachovalou char.vegetáciou a faunou.Ochrana systému stromových alejí popri hlavných a poľných cestách v intenzívnevyužívanej poľnohospodárskej krajine. Vhodný študijný objekt pre modelovanieveľkých komplexov poľnohospodárskej krajiny zameraných na intenzívne poľnéhospodárstvo.Ochrana územia s mimoriadnym bohatstvom pôvodných a úspešnýchintrodukovaných cudzokrajných drevín - cca 150 druhov, ktoré vytvára predpokladypre dentrologický výskum.Tvorí meandrujúci vodný tok Žarnovica, ktorý v danom prostredí predstavujehodnotný krajinný, biologický a ekostabilizačný prvok s výskytom vzácnej, ohrozeneja chránenej fauny, viazanej na vodné prostredie a s prirodzeným charakteromvegetácie.Územie predstavuje ojedinele zachovalý, urbanizačne podstatne nezasiahnutý záverjednej z najtypickejších dolín turčianskej časti Veľkej Fatry. V NPR sa nachádzaSuchá jaskyňa.Zachovaný komplex prirodzených rastlinných spoločenstiev veľmi pestrého zloženiapodľa vegetačných stupňov a ekologických radov vo veľkom výškovom rozpätí a narozličnom geologickom podloží. Vedecký význam - štúdium hornej hranice lesa,kultúrno-osvetové účely.Ochrana vrcholovej časti najjužnejšieho výbežku Malej Fatry s cennými skalnými alesnými rastlinnými spoločenstvami. Výskyt subalpínskych elementov na jednej z36

Kľačianska MaguraKláštorské lúkyLysecMadačovPadvaSuchý vrchŠútovská dolinaSvrčníkVyšehradTlstáTuriecVeká SkalnáRakšianske rašeliniskoPrírodné rezervácie a prírodné náleziská (7)Biela skalaokrajových lokalít západnej časti Karpát umožňuje vedecké, náučné a kultúrnoosvetovévyužitieOchrana komplexu prírodných lesov hrebeňových polôh Krivánskej Malej Fatry sporastmi smrečín pralesovitého charakteru. Vedeckovýskumné a kultúrno-náučnéciele.Ochrana komplexu močarísk, mokrých, vlhkých až mezofil. lúk so zriedkavýmipôvodnými rastl. spoločenstvami a viacerými zriedkavými a chránenými druhmirastlín a živočíchov na alúviu rieky Turiec v Turčianskej kotline. Vedecky a kultúrnevýznamné biocenózy.Ochrana zachovalých biocenóz jedľovo-bukového, smrekovo-bukovo-jedľového asmrekového vegetačného stupňa v NP Veľká Fatra na vedecko-výskumné, náučnéa kultúrno-výchovné ciele.Ochrana zachovalých biocenóz jedľovo-bukového, smrekovo-bukovo-jedľového asmrekového vegetačného stupňa s výskytom tisu obyčajného (Taxus baccata) navedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.Vyhlásená za účelom ochrany zachovaných spoločenstiev zmiešaných pralesnýchporastov so skupinami vápencových brál, s krasovými javmi, pozoruhodnýmvýskytom tisu, kosodreviny a význačných živočíšnych druhov s využitím na vedeckovýskumné,vlastivedné a turistické ciele.NPR je vyhlásená na ochranu tvarov reliéfu a mimoriadne bohatej vápnomilnej flóryVeľkej Fatry.Vyhlásená na ochranu biologicky a krajinársky významného priestoru Malej Fatry sozachovalými komplexmi lesov typického karpatského horského a vysokohorskéhocharakteru na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.Ochrana zachovalého komplexu klimax. lesných spoločenstiev Kremnických vrchovvo 4. - 7. vegetačnom stupni s prirodzeným drevným zložením a typickouprirodzenou štruktúrou, miestami až pralesného charakteru, na ktorú sú viazanémnohé chránené a ohrozené druhy fauny mont. stupňa západných Karpát.NPR je vyhlásená na ochranu vápencového masívu v pohorí Žiar s lesostepnouvegetáciou a zriedkavými druhmi hmyzu na vedeckovýskumné, náučné a kultúrnovýchovnéciele.NPR je vyhlásená na ochranu vedecky mimoriadne hodnotného územia dolomit.-vápencovej časti Veľkej Fatry s výraznými krasovými formami, so zachovalýmispoločenstvami dubovo-bukového až smrekového vegetačného stupňa, pestrouvysokohorskou i teplomilnou skal. vegetáciou, so slatinnými lúkami a chránenýmidruhmi rastlín a živočíchov.Účelom vyhlásenia CHÚ a jeho OP je zachovať prirodzený charakter vodného tokua zabezpečiť ochranu jestvujúcej sprievodnej vegetácie a viacerých chránených aohrozených druhov rastlín a živočíchov.Zachovalé lesné spoločenstvá montánneho až subalpínskeho vegetačného stupňa sbohatstvom rastlinných druhov, fragmentálnym výskytom suchomilnýcha teplomilných rastlinných druhov a ukážkami typických krasových foriem svýskytom prirodzených biotopov vzácnych živočíchov.CHÚ je vyhlásené na ochranu vlhkomilných a slatinných spoločenstiev Turčianskejkotliny s výskytom ojedinelých a chránených druhov rastlín.Ukážka zachovalého komplexu lesných spoločenstiev 5. - 7. les. vegetačného stupňa ineles. spoločenstiev Veľkej Fatry. Vysokú hodnotu majú povrchové i podzemnékrasové javy.37

Goľové mlákyHajasováHrabínkaHrádokKatova skalaPod rígľomCHÚ je zriadené na ochranu rašeliniska prechodného typu s chránenými aohrozenými druhmi rastlín v Malej Fatre.Ochrana lesných spoločenstiev nižších polôh povodia Hoskory ako zachovalejukážky reprezentujúcej veľkú rozlohu lesov ležiacich na kryštaliniku v západnej častipohoria Malá Fatra na vedecko-výskumné ciele.Typické slatinné rašelinisko, kde sa na pomerne malej ploche vyskytuje niekoľkospoločenstiev, ktoré vytvárajú pestrú mozaiku prechodných fytocenóz. Vyskytujú satu 2 kriticky ohrozené druhy - rosička anglická a páperec nízky i ojedinelá ostricaoblastná.Ochrana typickej rozmanitosti lesných spoločenstiev podmienených výškovou aterénnou rozdielnosťou, so zachovalým drevinovým zložením lesných porastov prepotreby lesníckeho výskumu.Ochrana geomorfologicky výrazného skalného komplexu s krasovými javmi a sozachovalými pôvodnými spoločenstvami rastlín a živočíchov na vedeckovýskumnéa študijné ciele.CHÚ je vyhlásené na ochranu mravca lesného a ojedinelého zoskupenia jeho hniezdv porastoch človekom vysadených smrečín na vedeckovýskumné, náučné a kultúrnovýchovnéciele.Národné prírodné pamiatky (2)Ochrana vodopádu dotvoreného perejavmi a obrími hrncami, ktorý je dokladomKľacký vodopádvývoja reliéfu Lúčanskej Malej Fatry a fluviálnej erózie. Floristické hodnoty, výskytohrozených druhov malakofauny a druhov indikujúcich zachovalé pralesové porasty.Perlová jaskyňaPrírodné pamiatky (2)Jaskyňa MažarnáŠútovská epigenézaPrírodné výtvory (0)Ochrana prírodných hodnôt jaskyne celoslovenského významu.Predmetom ochrany je ojedinelá forma reliéfu, dvojnásobný epigenetický zárez riekyVáh a Šútovského potoka pri ich zahlbovaní koncom terciéru. Hodnotu územiazvyšuje aj archeologický nález na výšinnom sídlisku "Boroviny".Tabuľka č. 16 - Prehľad náučných chodníkov v regióne TuriecZdroj: www.enviroportal.sknáučný chodníkNáučný chodník Bôr(okres Turčianske Teplice)Náučný chodník ZnievPopisVýchodisko: Turčianske Teplice – Mestský úrad (hlavný informačný panel) alebozačiatok lesoparku pri hlavnej ceste smerom na Hornú Štubňu (hlavný informačnýpanel). Nenáročná trasa je vedená Lesoparkom Bôr s dĺžkou 6,5 km a prevýšením 50m. Prechod trvá 3 hodiny. Na trase sú viaceré odpočívadla, miesta na relaxáciu,posedenie a kladenie ohňa.Zameranie chodníka: prírodovedný, samoobslužný Počet zastávok: 11 panelov(kúpeľný park, panoráma Turca, jazierko, pedológia, funkcia lesa, klimaticképodmienky, zber lesných semien, flóra, poľovná zver, fauna, potok Žarnovica) a 1hlavný panel (Lesopark Bôr) Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný,peší, cyklistický, letný, zimný.Pohorie Žiar, v ktorom je náučný chodník Zniev situovaný, je trochu v ústraníVeľkej a Malej Fatry v oblasti Turca. Začína sa v obci Polerieka. Táto malá dedinka sanachádza na trase medzi Martinom a Prievidzou. Prvá písomná zmienka o nejpochádza z roku 1122 a patrí medzi najstaršie obce v Turci. Medzi zaujímavosti tejtoobce patrí výdatný vodný prameň so stálou ročnou teplotou. Z Polerieky pokračuje38

Náučný chodník ŠútovskádolinaNáučný chodníkk mokradiam TurcaNáučný chodník v okolíTurianNPR Vyšehradpo bielo-zelenej značke severným smerom. Prvá zastávka je pri zdroji minerálnejvody. Chodník potom pokračuje lesnými porastami, kde je možnosť z posedovpozorovať lesnú zver a kochať sa krásnou prírodnou scenériou. Ďalšou zastávkou súOndrašovské skaly, odkiaľ je prekrásny výhľad na celý horný Turiec. Chodník ďalejpokračuje peknými porastami a zákutiami až pod hrad Zniev zo severozápadnejstrany. S použitím rebríkov sa dostaneme až na hrad Zniev. Z hradu je možné prejsťpo turistickej značke do obce Kláštor pod Znievom. Náučný chodník Zniev je dlhýcca 8 km.Východisko: Šútovo, odbočka vľavo zo štátnej cesty Žilina – Kraľovany Trasa:Šútovo - Šútovská dolina - Šútovský vodopád. Nenáročný chodník v dĺžke 6 km,s prevýšením 293 m a prechodom v trvaní 3 hod. má 5 zastávok.Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárskeTyp chodníka: samoobslužný, lineárny, peší, letný, zimnýVýchodisko: niekoľko východísk podľa zvolenej trasyTrasa a dĺžky: Turčianske Teplice – Martin (44,5 km), Košťany nad Turcom –Socovce (10,5 km), Blatnica – Mošovce (13,5 km). Označené sú písmenom C(modrá, zelená a žltá farba) a nápis Cyklotrasy k mokradiam TurcaPočet zastávok: 4 na nenáročnej trase (zastavenie obec Ivančiná, zastavenieIvančinské močiare, zastavenie Kláštorné lúky (už neexistuje), zastavenie obecValentová (už neexistuje) Zameranie a typ chodníka: prírodovedné, samoobslužný,cyklochodník, letný, zimnýVýchodisko: Turany - jeden úvodný panel je pri železničnej stanici, druhý neďalekoautobusovej zastávky v centre obce Trasa: Turany - Černík - Kánovo - Tibín (od nivyVáhu až do pahorkatinnej časti južne od Krivánskej Malej Fatryv dĺžke 6 km, s prevýšením 200 m a časom prechodu 3 hod.Počet zastávok: 6 (Vítame vás na trase Turany - Černík - Kánovo - Tibín (SOUdTurany - základné údaje a história školy); Vítame vás na trase Turany - Černík -Kánovo - Tibín (Obecný úrad Turany - základné údaje a história obce); Reliéf a voda;Lesné spoločenstvo ; Fauna - živočíšstvo ; Flóra - rastlinstvo Zameranie chodníka:prírodovedné,historickéTyp chodníka: samoobslužný, okružný, peší, letný, zimnýNajvyšší vrchol strednej časti pohoria Žiar s výskytom skalnej vápnom ilnej vegetácie,významné archeologické nálezisko na vápencovej plošine, najstaršie osídleniez mladšej doby kamennej, stopy po slovanskom osídlení.Východisko - prístup: obec Jasenovo - autobusová zastávkaZdroj: vlastné spracovanie39

1.2.3 ANALÝZA KULTÚRNO-HISTORICKÝCH PAMIATOK PODĽA REGIÓNOVŽSK v rámci jednotlivých regiónov je bohatý na výskyt kultúrno-historických pamiatok. Celkový početpamiatok na základe evidencie Pamiatkového ústavu Slovenskej republiky v Bratislave je 1 385. Medzi regiónys najvyšším počtom kultúrno-historických pamiatok patrí región Liptova a Turca. Naopak región s najmenšímpočtom pamiatok sú Kysuce. Z celkového počtu pamiatok je takmer 74 % buď v dobrom alebo vyhovujúcom stave.Na druhej strane je potrebné konštatovať, že u 236 pamiatok je stav narušený alebo dezolátny a 20 kultúrnychpamiatok už zaniklo. Podrobný prehľad stavu kultúrno-historických pamiatok je prílohou tejto kapitoly.Tabuľka č. 17 - Prehľad rozloženia jednotlivých pamiatok podľa regiónov a okresov ŽSKregiónokrespočetpamiatokvyhovujúcidobrýnarušenýv obnovev reštaurovanístav pamiatokpozastavenáobnovaobnovou stratapamiatkovýchhodnôtHORNÉ POVAŽIE 253 125 66 39 3 2 5 4 0 9Bytča 40 22 7 5 2 1 2 0 1Žilina 213 103 59 34 1 2 4 2 0 8KYSUCE 123 61 12 19 2 0 7 8 13 1Čadca 106 53 6 17 2 7 8 13 0Kysucké Nové Mesto 17 8 6 2 0 0 0 1LIPTOV 376 107 156 63 28 1 2 6 2 11Lipt. Mikuláš 188 54 77 34 14 1 1 3 1 3Ružomberok 188 53 79 29 14 1 3 1 8ORAVA 310 124 125 42 6 0 2 8 1 2Dolný Kubín 137 45 58 23 3 1 5 0 2Námestovo 75 38 30 4 1 1 1 0 0Tvrdošín 98 41 37 15 2 0 2 1 0TURIEC 323 113 133 32 6 3 3 15 4 14Martin 274 108 100 28 4 3 2 12 4 13Turčianske Teplice 49 5 33 4 2 1 3 0 1ŽSK spolu 1 385 530 492 195 45 6 19 41 20 37ŽSK podiel 38,3% 35,5% 14,1% 3,2% 0,4% 1,4% 3,0% 1,4% 2,7%dezolátnyfyzickýzánikAGnereprezentovanáZdroj: Evidencia Pamiatkového ústavu SRHorné PovažieRegión Horné Považie, vzhľadom na svoj význam v minulosti ako križovatky obchodných ciest, disponuješirokou paletou kultúrno-historických pamiatok zahŕňajúcich hrady, zámky, kaštiele, sakrálne stavby, archeologickélokality, ľudovú architektúru a ďalšie. V okrese Žilina sa nachádza 213 pamiatkových objektov a 161 národnýchkultúrnych pamiatok. V okrese Bytča je to 40 pamiatkových objektov a 31 národných kultúrnych pamiatok.Stav kultúrnych pamiatok v regióne Horné Považie je značne rozdielny. V súčasnosti si vyžaduje urýchlenerekonštrukciu Sobášny palác v Bytči a hrad Budatín – expozície Považského múzea. Zrúcaniny hradov (Lietava,Hričov, Starý hrad) sa nekonzervujú a naďalej podliehajú skaze. O čiastočnú záchranu zrúcanín hradu Lietava sasnaží občianske združenie Na záchranu Lietavského hradu. V pomerne dobrom stave je v súčasnosti hrad Strečno,40

kde v 90. rokoch 20. stor. prebiehali rekonštrukčné práce. Finančná poddimenzovanosť oblasti kultúry sa prejavujeaj v nedostatkoch pri starostlivosti o nehnuteľné a hnuteľné kultúrne pamiatky, nezaručuje potrebnú starostlivosťo zbierky v depozitároch múzeá a na nákup nových muzeálnych zbierok.Dediny na Považí sa nachádzajú väčšinou v údoliach, niektoré na nivách v blízkosti Váhu. Lokalitys kopanicovými a lazovým osídlením sa v regióne nachádzajú v Javorníkoch. Stavebný materiál v rámci ľudovejarchitektúry je drevo, kameň a hlina. V okolí Žiliny je ľudová architektúra najmä v Belej, Lysici, Svederníku, voFačkove, Rajeckej Lesnej a Trnovom, kde je i katolícky kostol zo 16. stor. Kopaničiarske osady sú napríklad v HornejTižine a Lutišiach. Rezerváciou ľudovej architektúry sú Čičmany. Ide o komplex ľudovej architektúry, pozoruhodnýsvojou zachovalosťou a štýlovou jednotnosťou. Tvorí ju 136 tradičných drevených zrubových domov s maľovanýmiornamentmi. Vyhlásená bola v roku 1971. Pre región Horné Považie je typické, že väčšina organizovaných podujatínadregionálneho a celoslovenského významu sa usporadúva v obci Terchová. Ani väčšie mestá regiónu ako sú Žilina,Rajec alebo Bytča neusporadúvajú pravidelné podujatia, ktoré by mohli prilákať väčšie množstvo návštevníkovz domova i zahraničia. Sú to prevažne podujatia miestneho významu (výstavy, koncerty ap.).Tabuľka č. 18 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Horné PovažieKategória Pamiatka CharakteristikaVýznamnémúzeáVýznamnéhrady, zámkya kaštieleExpozícia judaík v Malejsynagóge v ŽilineMestské múzeum RajecPovažské múzeum ŽilinaObecné múzeum VeľkéRovnéHričovLietavaStarý hradStrečnoJe umiestnená v budove ortodoxnej synagógy. Exponáty tvoriaprevažne sakrálne predmety, ktoré sú majetkom Žilinskejnáboženskej obce. Múzeum je súčasťou Múzea židovskejkultúry Slovenského národného múzea.Má regionálny charakter. Zbierky sa zameriavajú na regiónRajeckej doliny z prírodovedného, historického a etnografickéhohľadiska.Sídli v hrade Budatín. V súčasnosti sa pripravuje rekonštrukciaa preto je pre verejnosť dočasne uzavretý (len pre ohlásenénávštevy). Zamerané je na dejiny slovenského drotárstva.Vysunuté expozície sú na hrade Strečno (Dejiny hradu Strečno),expozícia Čičmany - Radenov dom (objekty ľudovejarchitektúry, bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudovéumenie), expozícia Jánošík a Terchová v Terchovej zamerané nadejiny Terchovej a ľudové zvyky a Sobášny palác v Bytči(pripravovaná rekonštrukcia).Zameriava sa na históriu obce, najmä na drotárske tradície.Kamenný hrad pochádza z 13. st. Zachovali sa len časti značnedeštruovaných obvodových múrov s kamennými krakorcamia časťami kamenných okenných šambránPatri medzi najväčšie a najvýznamnejšie hrady na Slovensku.Pochádza z prvej tretiny 14. st. Na začiatku 18. st. bol už hradopustený a dnes sú z neho len ruiny.Pôvodne sa nazýval hrad Varín, postavený na pravom brehuVáhu. V 13. storočí sa stal strediskom starohradského panstva,ktorému patrila aj Žilina. Dnes sa zachovali len jeho ruiny.Národná kultúrna pamiatka. Založený bol v polovici 14.storočia. V roku 1698 bolo vtedajšie opevnenie zbúranéa poškodené budovy zostali bez striech. V poslednýchdesaťročiach na ňom prebiehali rekonštrukčné práce.41

VýznamnégalérieVýznamnéarcheologickélokalityVýznamnésakrálnepamiatkySúľovHrad BudatínKaštieľ a sobášny palácv BytčiKaštieľ GbeľanyKaštieľ v KrasňanochKaštieľ v KunerádePovažská galéria umeniaŽilinaStanica – otvorenýkultúrny priestor ŽilinaSlovenský BetlehemRajecká LesnáSúľovský hrad leží v Súľovských skalách v nadmorskej výške567 m n. m. Bol to pozorovací hrad z 15. st. Zemetraseniev roku 1763 ho značne poškodilo. Dodnes sa z neho zachovalilen ruiny.Pôvodne vodný hrad, dnes múzeum. Z pôvodného hradnéhointeriéru sa zachovala zámocká jedáleň, napodobeninarenesančnej halovej siene a drevené obklady stien a stropov.Národná kultúrna pamiatka. Vybudovaný na základoch vodnéhohradu. Patrí k najkrajším renesančným stavbám na Slovensku.V Sobášnom paláci sú dnes výstavné priestory Považskéhomúzea.Baroková dvojpodlažná budova so širokými arkádami naprízemí a s priľahlým parkom. Dnes je v súkromných rukácha pre verejnosť je neprístupný.Tvoria ho dva samostatné neskororenesančné dvojpodlažnékaštiele postavené vedľa seba. Pri kaštieli je park. Dnes je kaštieľv súkromnom vlastníctve. V kaštieli bola prírodovednáexpozícia Považského múzea Žilina (zal. 1936), dokumentujúcavývin živej i neživej prirody okresu a čiast. severozápadnéhoSlovenska. Momentálne po reštitúcii je uzatvorený.Postavený v roku 1916 v modernej secesnej inšpirácii blokovejstavby s nárožnými vežami, terasami a arkádami.Zbierkový fond je zameraný na umenie 20. storočia naSlovensku.Iniciatíva Stanica je originálnym využitím priestorov železničnejstanice Žilina – Záriečie na kultúrne účely (galéria, tvorivédielne, infocentrum a kaviareň, divadlo a pod.).Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu jerozmiestnených cca 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje.Súčasťou je aj Galéria drevorezieb významných rajeckýchrezbárov.V regióne je registrovaných 28 archeologických lokalít. Ide o lokality lužickej kultúry(popolnicové pohrebiská), púchovskej kultúry (sídliská a mohyly), hallstattskej kultúry(sídlisko), slovanské sídliská a hradiská a iné.kostol Najsvätejšej Trojicekostol sv. PavlaŽilina, pôvodne gotický z rok 1400, renesančná zvonica z r.1530 (Burianova veža).Žilina, bývalý barokový kostol a kláštor jezuitov, pred kostolombarokové súsošie Immaculaty z roku 1738.kostol Sv. Barbory Žilina, bývalý barokový kostol a kláštor františkánov z r. 1704.kostol Sv. Štefanakostol Sv. Martinakostol Sv. Jurajakostol Nájdenia Sv. Krížakostol Sv. MichalaŽilina - Závodie, neskororománsky z r. okolo 1250, najstaršiazachovalá stavba na území Žiliny.Žilina - Teplička nad Váhom, pôvodne renesančný z r. 1589,v kaplnke je mumifikovaná mŕtvola Žofie Bošňákovej.Žilina - Trnové, drevený, zrubový kostol z r. 1582, neskôrprestavaný. Barokový oltár z 1. tretiny 18. st.Čičmany, barokový z r. 1669,a kazateľnicana oltári ľudové plastikyDolný Hričov, pôvodne gotický, postavený v polovici 14. stor.,nástenné maľby a oltárny obraz od J. Hanulu.42

VýznamnépamiatkyhistorickýchudalostíMestsképamiatkovérezerváciea pamiatkovézónyPamiatkovochránenéparkykostol Povýšenia Sv. Krížakostol Sv. LadislavaRanogotická kaplnkakostol Najsvätejšej TrojicePomník padlým v SNPSpoločný hrobs pamätníkom SNPPamätník I. čsl. armádnehozboruPamätník francúzskychpartizánovMPR Žilina (1987)MPZ Rajec (1991)MPZ Bytča (1991)2 Žilina2 GbeľanyKrasňanyKunerádBytčaMaršová-RašovLietava, pôvodne gotický, postavený začiatkom 15. stor.Rajec, pôvodne gotický z 1. polovice 14. stor., v 18. stor. kostolzbarokizovali.Rajecká Lesná, pôvodne časť svätyne kostola zo 14. stor.zbúraného r. 1863.Varín, pôvodne gotický z 2. polovice 13. stor., na námestí jebaroková kaplnka Sv. Floriána.BytčaFačkovStráňavyStrečnoTvorí ju štvorcové námestie, nachádzajúce sa v stredehistorického jadra Žiliny. Je jediné námestie svojho druhu naSlovensku, kde sa zachovali arkády meštianskych domov pocelom obvode. Vyhlásená bola v roku 1987 a obsahuje 58kultúrnych pamiatok.Na území regiónu sa nachádza 8 pamiatkovo chránenýchparkov, dva sú v okrese Bytča a šesť v okrese ŽilinaZdroj: Krajský pamiatkový ústav v ŽilineKysuceZ hľadiska kultúrno-historického potenciálu je región atraktívny kopaničiarskym osídlením, sakrálnymipamiatkami v obciach regiónu a najväčšou atraktivitou je historická úvraťová lesná železnica.Tabuľka č. 19 - Prehľad kultúrno - historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne KysuceKategória Pamiatka CharakteristikaVýznamnémúzeá aexpozícieKysucké múzeumMúzeum Kysuckej dedinyRenesančný kaštieľ -expozíciaKaštieľ OščadnicaČadca, secesná budova, putovné a tematické výstavy.Bystrianska dolina - Vychylovka - skanzen, ukážky ľudovejarchitektúry na Kysuciach, v letnej sezóne nedeľné bohoslužby,predstavenia folklórnych skupín, remesiel, známe sú ovčiarskenedele, Deň sv. Huberta, Dožinky, otvorené od mája dooktóbra.Radoľa, 16. st., v lokalite Koscelisko archeologické nálezisko,Exponáty najstaršieho osídlenia územia Kysúc.Oščadnica, výstavné priestory Kysuckej galérie.43

Významnéhrady, zámkya kaštieleRenesančný kaštieľKaštieľ OščadnicaRadoľa, 16. st., v lokalite KosceliskoOščadnicaVýznamnéarcheologickélokalityVýznamnésakrálnepamiatkyTechnicképamiatkyMestsképamiatkovérezerváciea pamiatkovézónyInéHorný VadičovKostol sv. BartolomejaKalvária SedembolestnejPanny MárieFarský kostolKostol sv. OndrejaHistorická lesná úvraťováželeznica- -Živčákova – pútnickémiestoOsada GregušeRadôstkaSlovenský orlojHorný Vadičov, archeologická lokalitaČadca, barokový kostol z 1735, oltárny obraz J.B.Klemensa, vareáli lipový háj s 19 pamiatkovo chránenými lipami.Skalité, Farský kostol sv. Jána Krstiteľa, Sedem zastaveníkalvárie.Zborov nad Bystricou, Vitráže V.Hložníka.Krásno nad Kysucou, Najstarší a najväčší kostol na Kysuciach.Nová Bystrica – Vychylovka, Jediná pôvodná úvraťováželeznica v Európe, premáva od mája do konca októbraTurzovka, Korňa a Vysoké nad Kysucou, Kaplnka Panny Márie,pútnické miesto, Drevená krížová cesta od majstra PavlaKaduru, vyvieranie pramenitej vodyMakov, objekty ľudovej architektúry – drevenica, hospodárskabudova a zvonica, Kopaničiarska usadlosťRadôstka, zachovalý vidiecky charakter obce, Kostol sv.Andreja-Svorada a BeňadikaStará Bystrica, priečelie budovy kultúrneho domu, zbojníckabašta, zbojnícky kameň na námestíZdroj: Krajský pamiatkový ústav v ŽilineLiptovV Liptove je najväčší počet kultúrno-historických pamiatok v Žilinskom kraji. Nachádza sa tu početná sieťarcheologických nálezísk, vzácnych sakrálnych pamiatok s nástennými maľbami a expozícií ľudovej kultúry(pamiatková rezervácia ľudovej architektúry vo Vlkolínci zaradená do siete UNESCO pamiatok, múzeum liptovskejdediny v Pribyline). Z Liptova pochádzajú významné osobnosti a udiali sa tu významné spoločenské udalosti. Medzivýznamné tradície pochádzajúce z Liptova radíme liptovských murárov, pribylinských pltníkov, malužinskýchmediarov, hybského Pacha a liptovské strigy, skon Juraja Jánošíka, mikulášske garbiarstvo, ľupčianske geletya liptovská bryndza, liskovských ľudožrútov a švihrovskú bitku. V regióne Liptov je bohatá aj banská tradíciasúvisiaca s budovaním banských osád v Bocianskej doline, na Podbanskom atď.V rámci Liptova sa v jednotlivých obciach nachádza veľa jedinečných ľudových zrubových domov, ktoré súzaradené medzi pamiatkové objekty. Majú charakter drevených aj murovaných domov. Stavebný materiál v rámciľudovej architektúry je drevo, kameň a hlina. V okolí Ružomberka je ľudová architektúra najmä v .mestskej častiČernová, vo Vlkolínci, v Liptovskej Lúžnej a v Liptovskej Osade. V okolí Liptovského Mikuláša zasa v obciachPartizánska Ľupča, Bukovina, Liptovská Anna, Liptovský Ján, a v obciach Horného Liptova - Važec, Východnáa Hybe. Výnimočné osídlenie rozptýleného typu je v obciach Huty, Veľké a Malé Borové. Pomerne zachovaná44

tradičná architektúra je v obciach Bockej doliny - Malužiná, Nižná a Vyšná Boca. Rezerváciou ľudovej architektúry jeVlkolínec. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi zo 16. až 19. storočia.Jedinečným bol spôsob ich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou.Tabuľka č. 20 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne LiptovKategória Pamiatka CharakteristikaVýznamnémúzeáVýznamnéhradya kaštieleMúzeum Janka KráľaLiptovský MikulášSlovenské múzeumochrany prírody ajaskyniarstva LiptovskýMikulášLiptovské múzeumv RužomberkuvrátaneMúzea liptovskej dedinyv PribylinePamiatkovej rezervácieľudovej architektúryVlkolínec10 renesančných,barokovýcha klasicistických kaštieľovv Liptovskom Jáneklasicistický kaštieľKraľova Lehotarenesančný kaštieľ zo16 st.renesančný kaštieľ zo17. st.Budova múzea patrí k najvýraznejším a najvýznamnejšímdomom mikulášskeho námestia. Má viaceré názvy - Stoličnýdom, Seligovský dom.Celoslovenské špecializované múzeum je zamerané na ochranuprírody a jaskyniarstva na Slovensku. Jeho súčasťou sú stáleexpozície Chránená príroda, Minerály - výskyt, využitie, ochrana,Kras a jaskyne Slovenska.Stále expozície: geológia, paleontológia, botanika, zoológia,archeológia, feudalizmus a cechy, národopis, sakrálne umenie,dejiny Liptova 1948 - 1945, život a dielo A. Hlinku, históriavýroby papiera, dejiny, ovčiarstvo. Je múzeom roka 2005.Spravuje 15 objektov a 11 národných kultúrnych pamiatok. Má8 expozícií – Vlkolínec, Maša pri Liptovskom Hrádku, VyšnáBoca, Ludrová, Likava, Havránok, veža kostola Liptovská Mara,MLD Pribylina. Návštevnosť Múzea: 150 000 ročneV areáli sa nachádza premiestnený kaštieľ z Parížoviec a kostolPanny Márie z Liptovskej Mary, ako aj ukážky liptovskej ľudovejarchitektúry.Obec Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky sdlhými dvormi. Osada sa približne v strede rozdeľuje na dveulice. Jedna z nich vedie k barokovo-klasicistickémurímskokatolíckemu Kostolu Navštívenia Panny Márie z roku1875, druhá smeruje strmším terénom pod úpätie vrchuSidorovo (1 099 m n. m.). V strede osady stojí zrubovádvojpodlažná zvonica z roku 1770 a zrubová studňa z roku1860. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc shospodárskymi dvormi zo 16. až 19. st. Jedinečným bol spôsobich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou abielou vápnovou farbou. Typickým príkladom vlkolínskehodomu je roľnícky dom z roku 1886. Žije tu 35 obyvateľov.Tomášovský kaštieľ (barok), Kazimírovský kaštieľ (klasicizmus),Nyáryovský kaštieľ (renesancia), Paľovský kaštieľ (renesancia),Hilbertovský kaštieľ (renesancia), Ľubovský kaštieľ (renesancia),Nemešovsko-Barnovský kaštieľ (renesancia), Gáborovskýkaštieľ (neskorý barok), Szentiványiovský kaštieľ (renesancia),Kraľova LehotaVlachyPartizánska Ľupča45

VýznamnégalérieVýznamnéarcheologickélokalityVýznamnésakrálnepamiatkyrenesančný kaštieľVranovoklasicistický kaštieľ Bocianrenesančný kaštieľv Okoličnomgotický kaštieľ sv. Žofiekaštieľ MitošinyLiptovský hradHrad LikavaHrad a kaštieľ LiptovskýHrádokGaléria Ľudovíta FulluSNGGaléria P.M. Bohúňaarcheoskanzen HavránokKomjatnáHradiskohradisko Konislavhrádok PancováZámoček lehotskýVeľký hrad liptovskýHrádok - ProsiekPloštín Rohačka (halštat)HrádokHrádok / Hradiskogotický kostol Všechsvätýchrímsko-katolícky kostolSv. Ondrejagotický rímsko-katolíckykostol sv.Šimona a Júduveža kostola – zvyškygotického kostolaLiptovská Mararanogotický rímskokatolíckykostol sv.MartinaLiptovský Mikuláš (MČ Palúdzka)Liptovský Mikuláš (MČ Okoličné)RužomberokBešeňováNajvyššie položený hrad na Slovensku leží vo výške 993 m n. m.v Chočských vrchoch na severe Slovenska. V minulosti patrilLiptovský hrad viacerým majiteľom, ktorí ho najprv získali odkráľa a ďalší zase zdedili.Likavský hrad stojaci v severozápadnom cípe Liptova sa po prvýraz spomína v roku 1315. Jeho výstavba sa začala kvôli stráženiupriechodu cez Váh a významnej obchodnej cesty, ktorá viedla zPovažia na Oravu a ďalej do Poľska.Zrekonštruovaný a prebudovaný na hotelové zariadenieRužomberokLiptovský Mikuláš, galéria roka 2006jedna z najnavštevovanejších galérií na Slovensku. Projektbudovania Priateľskej galérie.Liptovská Mara - múzeum v prírode, súčasťou sú rekonštrukciekeltských stavieb a stredovekého hrádkustredoveké základy románskeho kostolaLiptovská ŠtiavnicaLúčkyLudrováPavčina LehotaLiptovská SielnicaProsiekLiptovský MikulášLiptovský JánSmrečanyLudrováRužomberokLiptovské Sliače, zo 14. storočiaLiptovská MaraMartinček, z 13. storočia46

Významnépamiatkyhistorickýchudalostírímsko-katolícky kostolVšetkých svätýcha drevená zvonicagotický rímsko-katolíckykostol sv. Alžbetyrenesančnýrímskokatolícky kostol sv.Ladislava s opevnenímrímsko-katolícky kostol sv.Juraja a súsošia sv. Jozefs dieťaťom a Kristusa anjeligotický rímsko-katolíckykostol SedembolestnejPanny Máriegotický rímsko-katolíckykostol sv. MatúšaDrevený artikulárnyevanjelický kostolGotický rímsko-katolíckykostol sv. Ladislavav BodiciachGotický rímsko-katolíckykláštor Františkánov sv.Petra so záhradouGotický rímsko-katolíckysv. Mikulášagotický rímsko-katolíckykostol sv. J.Krstiteľagotický rímsko-katolíckykostol očisťovania PannyMárie so stredovekýminástennými maľbamigotický rímsko-katolíckykostol sv. Ondreja sostredovekými nástennýmimaľbamirímsko-katolícky kostol sv.Martinažidovská synagógaSúbor pamiatokk osobnosti AndrejaHlinkuPamiatky černovskejmasakryPamätný dom Čierny OrolTrstené, zo 17. storočiaProsiekLiptovské Matiašovce, z 1. pol. 16.stor.BobrovecPartizánska ĽupčaPartizánska Ľupča, z 13. storočiaSv. KrížLiptovský Mikuláš (Bodice)Liptovský Mikuláš (Okoličné), z 15. storočiaLiptovský Mikuláš , z r. 1280Liptovský JánSmrečany, z 90.tych rokov 13. storočiaLiptovský Ondrej, z 2. pol. 13. storočiaDovalovo, z 2. pol. 13. stor.Liptovský MikulášRužomberokRužomberokMestské MPZ Liptovský Mikuláš (1991)pamiatkové MPZ Ružomberok (1991) (1991)rezervácie 2 MPZ Liptovský Hrádok (1991)národná kultúrna pamiatka v Liptovskom Mikuláši47

a pamiatkovézónyPZ Nižná Boca (1991)PZ Partizánska Ľupča (1991)PC Stankovany-Podšíp (1991)PZ Východná (1991)PZ Hybe (1991)Zdroj: Krajský pamiatkový ústav v ŽilineOravaOsobitnú pozornosť v rámci regiónu Oravy si zaslúžia obce Hladovka a Suchá Hora s charakteristickýmiznakmi goralského nárečia, odevu, hudobnej tvorivosti a architektúry. V regióne Orava sa pravidelne organizujúviaceré podujatia, medzi nimi prevažujú folklórne festivaly, organizované najmä v mesiaci júli. K tradičným podujatiampatrí aj Hviezdoslavov Kubín. Za organizáciu podujatí zodpovedajú vo väčšina prípadov kultúrne domy v obciacha mestách a významnú úlohu zohráva Oravské osvetové stredisko v Dolnom Kubíne.Tabuľka č. 21 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne OravaKategória Pamiatka CharakteristikaVýznamnémúzeáa expozícieOravské múzeumP. O. Hviezdoslava naOravskom hradeMúzeum oravskej dedinyv Zuberci - BrestováPlátennícky domČaplovičova knižnicaDom mladosti M. FiguliFlorinov domHájovňa na RovniachMúzeum oravskej dedinyv Zuberci - BrestováFrantiškova HutaOravský Podzámok, 1868, zameriava sa na vlastivedný výskuma dokumentáciu prírody Oravy, expozícia Oravskej ľudovejkultúryZuberec, skanzen ľudovej architektúryŠtefanov nad Oravou, klasicistická stavba s mierne vystupujúcimstredným rizalitom z roku 1789. Miestnosti majú štukovanúornamentiku na klenbách prístupných z dvorany, kde je ajotvorený kozub. Fasáda je členená ornamentálnymi lizénami. Vštítovom výklenku rizalitu je socha Piety - ľudová drevorezba.Model domu (zmenšený o 7 až 10 %) je umiestnený v Múzeuoravskej dediny v Zubreci - Brestovej.Dolný KubínVyšný Kubín, expozíciaDolný Kubín, prírodná lekáreň expozícia, peknezrekonštruovanýPod Babou Horou, stála expozícia diela P.O.Hviezdoslava –Hájnikova ženaZuberecPodbieľ, Zoskupenie tradičnej oravskej ľudovej architektúry -bývalá železiareň (1838) ľudová architektúra - Bobrova roľazoskupenie dreveníc48

Významnéhrady, kúriea kaštieleVýznamnégalérieVýznamnéarcheologickélokalityVýznamnésakrálnepamiatkyOravský hradKaštieľPivkovská kúriaZmeškalov kaštieľ Leštiny (1870)Empírový kaštieľZemanská kúriaBarokový kaštieľKubíniovský kaštieľ –dolnýArpádovský kaštieľ –hornýNa Hradnom brale nad obcou Oravský Podzámok, po. 13. stor.Murovaná stavba najvyššej hradnej časti je prvý krát doloženálistinou z r. 1267. V strednej časti r. 1483 postavil obytný palác.R. 1535 Ján z Dubovca postavil dnešnú druhú bránu s padacímmostom. František Thurzo r. 1556 - 1561 zrekonštruoval v tomčase už spustnutý horný hrad. Rozšíril obytné horné priestory oThurzov palác. Zásluhou Juraja Thurzu dostal Oravský hradr. 1611 svoju podobuHorná Lehota, renesančný kaštieľ pôv. zo 16. stor, peknezrekonštruovaný, v súčasnosti motelJasenová, kúria v centre obceMalý Bysterec, z 19. stor., umelecká školaTrstená (18 st.)Veličná (18 st.)Vyšný Kubín, 17.storočie, barokové zastrešenie a vežičky –neprípustný, v zlom technickom stave, nevyužívanýVyšný Kubín, 18.storočie, budova obecného úradu porekonštrukcii - expozícia P. O. HviezdoslavaGaléria Márie Medveckej Medvedzie, trvalá expozícia Oravskej galérieRodný dom M. Kukučína Jasenová (1970)Oravská galéria-Kostol sv. Šimona a JúduKostolík Všetkých svätýchKostol sv. TrojiceTrojloďový kostol sv.MartinaKostol sv. AntonaKostol, rodný domMartina HamuljakaKostol panny MárieDolný Kubín, budova župného domu zo 17. stor., maľbynajznámejších slovenských maliarov – pekne upravený, nanádvorí sa konajú podujatiaNámestovo, baroková krstiteľnica, plastika piety, socha biskupaJána VojtašákaTvrdošín, drevený kostolík z 15. stor., drevená zrubová stavbas vysokou šindľovou strechou, navrhnutá na zápis do zoznamuUNESCOTvrdošín, Trojloďový kostol zo 17. stor., barokovýTrstená, 17. stor., so vstavanými spovednicami a kaplnkou sv.Kríža, kláštor františkánov z 1706Klin, kostol a plátennícke murované domy z pol. 18. stor.Oravská JasenicaBobrov – Zakamenné, baroko, kalváriaKostol sv. Anny Oravská Lesná, drevený kostol s výzdobou z roku 1793Trojloďový kostol sv.Márie MagdalényKostol p. MárieKostol SedembolestnejPanny MárieKaplnka Sv. MárieMagdalényMutné, z 19. stor., modernizovaný, jaskynka lurdskej PannyMárie s fontánkou, kaplnka PietyBziny, katolícky klasicistický kostol, hlavný oltár s obrazomImmaculaty J. B. KlemensaHabovkaHabovka (1856)49

InéMestsképamiatkovérezerváciea pamiatkovézónyKostol sv. MichalaArtikulárny drevený kostol Leštiny, (1688 )Socha Pavla OrsághaHviezdoslava, pamätnástenaHrobka Jána VojtašákaDrevené usadlostigoralskej architektúryZrubové domy obitéšindľom a s krytýmvstupom do pitvoraBudova tzv. starejprefektúry č. d. 13(1797 – 1798)Dom v miestnej častiDolná Lehota- -Krušetnica, postavený v 1811 – 1826, zvon z 1740, jedenz najkrajšie renovovaných kostolov na Orave, chránený strombrest – 200 ročnýNámestovo, Pamätná tabuľa významných osobností HornejOravyZakamenné, Rodná obec Jána VojtašákaNovoťOravská Polhora Východisko na Babiu Horu, Hviezdoslavovahoráreň, stála expozícia Hájnikovej ženyOravský Podzámok, neskorobaroková stavba, v priečelí mábudova stredoveký rizalit v hornej časti s pieskovcovou sochoujurisdikcie s postrannými kamennými čašamiOravský Podzámok, Dom v miestnej časti Dolná Lehotazrubový dom s hospodárskymi za sebou radenými budovamiZdroj: Krajský pamiatkový ústav v ŽilineTuriecOsobitné významné postavenie v kultúre Turca má mesto Martin, ktoré je zákonom NR SR vyhlásené zaCentrum národnej kultúry Slovákov. Martin je národným centrom kultúry Slovenska a sídlom Matice Slovenskej, Živeny.V Martine bolo podpísané aj Memorandum slovenského národa. Počet národných kultúrnych pamiatok je v regiónepolovičný oproti Liptovu: nehnuteľné NKP (181), nehnuteľné NKP – pamiatkové objekty (244), hnuteľné NKP(230), hnuteľné NKP – predmety (543) 1 . Región je známy zemianskym a literárnym dedičstvom, salašníctvoma olejkárstvom a množstvom kultúrno-historických pamiatok, zachovalými folklórnymi tradíciami (vianočné,veľkonočné zvyky, fašiangy, stavanie májov, dožinkové slávnosti). Salašníctvo predstavuje karpatský systém chovuoviec, ktorý sa líši od nížinného typu nazývaného ovčiarstvo. Pri salašníctve sa ovce pásli najmä na vyššie položenýchnevyužitých horských pasienkoch. Olejkárstvo predstavuje domácu výrobu prírodných liečiv a má svoj pôvodv Turci.Tabuľka č. 22 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne TurcaKategória Pamiatka CharakteristikaVýznamnémúzeáMúzeum mošovskýchcechov a remesielMúzeum slovenskej dedinyMošovceNachádza sa v Jahodníkoch južne od Martina. Ide o najväčšiuexpozíciu objektov ľudovej architektúry na Slovensku atradičného staviteľstvo Turca, Liptova, Kysúc a Oravy.1 Krajský pamiatkový ústav v Žiline (stav k 1.1.2003)50

Významnéhradya kaštieleEtnografické múzeumSNP MartinMúzeum Andreja KmeťaMúzeum Martina BenkuSNM-EM MartinMúzeum slovenskéhočerveného kríža MartinMúzeum Karola PlickuSNM-EM BlatnicaMúzeum kultúry Čechovna Slovensku SNM-EMMartinMúzeum MikulášaGalanduSlovenské národnéliterárne múzeum MartinSklabinský hradBlatnický hradZnievsky hradkaštieľ Blatnicarokokovo-klasicistickýkaštieľrenesančný kaštieľpôvodne renesančnýkaštieľkaštieľ v romantizujúc.slohuJe zamerané na stálu expozíciu „Príroda Turca“ a s výstavamizameranými na regionálnu a prírodovednú tématiku.Stála expozícia (sprístupnená v r. 1972) predstavuje autenticképrostredie a časť výtvarného diela Martina Benku.Stála expozícia: Červený kríž v dobe mieru a vojenTurčianske TepliceSlovenské národné literárne múzeum Slovenskej národnejknižnice plní múzejno-dokumentačné a prezentačné úlohyústredného literárneho múzea na Slovensku. Jeho náplňou jezhromažďovať, odborne spracovávať, uchovávať asprístupňovať múzejné predmety so vzťahom k dejinámslovenskej literatúry.Na okraji Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry sa vypínaSklabinský hrad, ktorý sa v historických prameňoch prvý razspomína v roku 1242. Po roku 1320 stal sa Sklabinský hradsídlom Turčianskej župy.Neďaleko turčianskej obce Blatnica na nízkom, ale ostromvápencovom hrebeni oddeľujúcom Gaderskú dolinu odTurčianskej kotliny sa nachádzajú zrúcaniny Blatnického hradu,ktorého vznik siaha do 13. storočia, približne k roku 1252.Vysoko nad obcou Kláštor pod Znievom v Malej Fatre savypínajú zrúcaniny hradu Zniev, druhého najvyššie položenéhohradu na Slovensku.Uprostred turčianskej obce Blatnica pod svahmi Veľkej Fatry jemožné navštíviť neskorobarokový prónayovský kaštieľ skruhovým portikom z polovice 18. storočia.Košťany nad Turcom, z 2. pol. 18. storočiaTurčianska Štiavnička, zo 16.storočiaTurčiansky Peter, zo 17. st.Turčiansky Peter, z 2.pol. 19. st.2 renesančné kaštiele zo Necpaly, 17. stor.2 kaštiele barokovoklasicistickébarokovo - klasicistickýkaštieľneskorobarokový kaštieľrano - renesančný kaštieľNecpaly, 17. - 18. st.BlatnicaBlatnica, 18. st.Príbovce, 1. pol. 16. stor.51

VýznamnékúrieTechnicképamiatkyVýznamnégalériea divadláVýznamnésakrálnepamiatkyklasicistický kaštieľpôv. neskoro-renesančnýkaštieľrenesančný kaštieľrokokovo-klasicist. kaštieľValča, z 1. pol. 19. stor.Záturčie, z 17. stor.Diviaky, z pol. 17. stor.Diviaky, z pol. 18. st.rokokovo-klasicist. kaštieľ Mošovce, z 2.pol. 18. st.rokokový kaštieľ Slovenské Pravno, z r. 1754renesančný kaštieľ8 kúrií3 kúriepôvodne renesančná kúriaTreboštovo, z 2. pol. 17. stor.Abramova, dve kúrie (baroková 1.pol.18. stor. a klasicistická zozač. 19. stor.), v časti Laclava 6 kúrii (jedna renesančná z pol. 16.stor., 3 barokové, dve klasicistické)Blazovce, 2 kúrie - baroková z 1. pol. 18. stor. (v 19. stor.prebudovaná), klasická z 1. pol. 19. stor.Folkusova, zo zač. 17. stor.2 klasicistické kúrie Kláštor pod Znievomrokoková kúriaBela Dulice, z 18. stor.2 klasicistické kúrie Príbovcepôvod. renesančná kúria Záturčie, z 1. pol. 17. stor.vzácna technická pamiatka– vodovodSlovenská národnáknižnicaTurčianska galériaSlovenské komornédivadloranogotický rímskokatolíckyKostol sv.Martinaranogoticky kostolranogotický kostolranogotický kostolranogotický kostolranogotický kostolHorný TurčekPrezentuje stálu expozíciu Výtvarné umenie Turca od gotiky po20. storočie, najmä slovenské moderné umenie predstavovanédielami J. Alexyho, M.A. Bazovského, M. Benku, M. Galandua Ľ. Fullu.MartinHorné Jaseno, (z 13. stor.)Turčiansky Michal, (z pol. 13. stor.)Abramová , (z 2. pol. 13. stor.)Turany – jedna z najstarších pamiatok Turcaz 13. storočia s krásnym neskorogotickým krídlovým oltáromz konca 15. storočiaBela Dulice, (z konca 13. stor.)renesančný kostol Horná Štubňa, (z roku 1650)gotický kostolranogotický kostolgotický kostolranogotický kostol sv.Petraranogotický kostolkláštor premonštrátovJazernica, s archaizujúcim románskym pôdorysom (zo zač. 15.stor.)Ivančina, (zo zač. 14. stor.)Turčiansky Ďur, (zo zač. 14. stor.)Turčiansky Peter, (1360)Necpaly, (z 13. storočia)Kláštor pod Znievom, z 13. st. s kláštorným kostolom srenesančnými úpravami a barok. interiérom52

VýznamnépamiatkyhistorickýchudalostíMestsképamiatkovéranogotický farský Kostolsv. Mikulášagotický kostolPríbovcerenesančný kostol Sklené, z r. 1626renesančný kostolranorenesančný kostolranogotický kostolrímskokatolícky kostolgotický kostolKatolícke gymnáziumv Kláštore pod ZnievomEvanjelické gymnázium vMartineNárodný cintorín vMartinePrvá budova Maticeslovenskej v MartinePrvá budova Slovenskéhonárodného múzeaMPZ Kláštor podZnievomVrícko, zo 17. stor.Valča, zo 16. stor.Sučany, z konca 13. stor.MošovceSlovenské Pravno, z 13. stor.jedno z prvých troch gymnázií na Slovenskudruhé z troch prvých gymnázií na SlovenskuV Martine sa narodili viacerí slovenskí kultúrni dejatelia apôsobili tu mnohí poprední spisovatelia, básnici, dramatici aosvetoví pracovníci. Z nich mnohí sú pochovaní na martinskomNárodnom cintoríne.Symbolom alebo aj synonymom Martina je Matica slovenská.Táto celonárodná kultúrna ustanovizeň Slovákov vznikla v roku1863 ako výsledok slovenského národného úsilia a položilazáklady slovenskej vedy, knižníc a múzejníctva.Muzeálna slovenská spoločnosť v Martine zohrala priekopníckua kľúčovú úlohu pri organizovaní slovenskej vedy pred rokom1918. Jej cieľom bolo zbieranie všetkého, čo sa vzťahovalo kslovenskému ľudu. Získané doklady sa ukladali v múzeu apotom sa vedecky spracovávali a publikovali.vyhlásená v roku 1996rezervácie MPZ Martin vyhlásená v roku 1994Zdroj: Krajský pamiatkový ústav v ŽilineNa území regiónu Turiec sa nachádza jedna významná atrakcia CR celoslovenského významu, ktorá sanachádza medzi 60 atrakciami na 33. mieste, a to Slovenské národné múzeum v Martine s počtom 54 tisícnávštevníkov ročne. Toto múzeum je veľmi aktívne v organizovaní podujatí nadregionálneho významu, ktorépribližujú návštevníkom tradície a zvyky piatich regiónov Žilinského kraja. Rovnako aktívnym sú kultúrne inštitúciev Martine, ktoré organizujú podujatia lokálneho a regionálneho charakteru. Mesto Turčianske Teplice a jednotlivéobce regiónu, okrem Blatnice neorganizujú podujatia, ktoré by zvýšili návštevnosť regiónu.53

1.2.4 ANALÝZA KULTÚRNO-HISTORICKÝCH PODUJATÍ PODĽA REGIÓNOVFolklórne tradície regiónu v súčasnosti udržiavajú mnohé folklórne súbory a skupiny, ľudové hudby,remeselníci zameraní na ľudovo-umelecké výroby a usporadúvajú sa mnohé folklórne podujatia. Prehľadnajvýznamnejších podujatí na celoslovenskej úrovni uvádzame v nasledujúcej tabuľke. Ako z prehľadu vyplýva,najvýznamnejším kultúrnym podujatím v ŽSK s celoslovenským významom mal na základe dosiahnutej návštevnostiFolklórny festival Jánošíkove dni. Prvenstvo festivalu v ŽSK v roku 2006 bolo spôsobené aj prerušením Folklórnehofestivalu vo Východnej, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne podujatia SR. Región, ktorý v rámci ŽSK jenajaktívnejší v organizovaní kultúrnych podujatí je Orava. V hodnotení návštevnosti za rok 2006 mal práve tentoregión ŽSK zastúpenie prostredníctvom 8, ktoré sa umiestnili do 40 miesta. Ostatné regióny sa do hodnotenianávštevnosti ani nedostali.Tabuľka č. 23 - Návštevnosť podujatí jednotlivých regiónov ŽSK v roku 2006poradiev rebríčkuTop Trend2.12.podujatie región miesto konaniaFolklórny festival Jánošikové dni -44. roč. (2.8. - 6.8)Medzinárodný folklórny festivalPodroháčske folklórne slávnosti -31.roč. (4.8. - 6.8)počet návštevníkov(rok 2006 )Horné Považie Terchová 45 000Orava Zuberec 15 00013. Rozprávkový svet (29.5. - 3.6.) Orava Oravský hrad 6 91425. Thurzovské slávnosti (29.4. - 30.4.) Orava Oravský hrad 3 03129. V kráľovstve prírody (19.6. - 21.6.) Orava Oravský hrad 2 22931.34.37.38.Vianoce na Oravskom hrade(27.12. - 30.12.)Rozprávkovo - strašidelný hrad(28.5.)Mikuláš na Oravskom hrade (3.12.– 6.12.)Nočná prehliadka Drakula - 3. roč.(25.8.)Orava Oravský hrad 1 901Orava Oravský hrad 1 564Orava Oravský hrad 1 027Orava Oravský hrad 1 017Zdroj: TREND Top v cestovaní, č. 18, 2007Tabuľka č. 24 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Horné PovažieNázov podujatia Miesto Termín CharakteristikaPreteky gazdovských koní Terchová február Celoslovenská súťažStaré nôty mladých strún Európy Terchová máj Hudobné podujatieBeh do hradných schodov Strečno máj Športová súťažMedzinárodné sochárskesympóziumFestival drotárstva a stretnutiedrotárskych majstrovTerchová jún SympóziumŽilina jún Ľudové remeslá54

Majstrovstvá v kosení kosou Terchová jún Celoslovenská súťažBeh na Poludňový Grúň Vrátna jún Športové podujatieHody Rajecké Teplice Rajecké Teplice jún Gastronomické podujatieCyrilometodské dni Terchová júl Cirkevné slávnostiHody Poluvsie Poluvsie júl Gastronomické podujatieZáhadná noc na hrade Žilina - Budatín júl Zábavné podujatieFolklórny festival Jánošíkove dni Terchová august Folklórne podujatieCountry fest Rozmarýn Terchová Festival mladýchTerchovský budzogáň Terchová Hudobné podujatieHradné hry Žofie Bosniakovej Strečno Zábavné podujatieZáhadná noc na hrade Strečno Zábavné podujatiePoľovnícky deň Sv. Huberta Terchová september Poľovnícke podujatieDni Európskeho kultúrnehodedičstvaŽilinaKultúrne podujatieMedzinárodný deň CR Žilina Osvetové podujatieJasličková pobožnosť Terchová december Cirkevné slávnostiVianoce v Terchovej Terchová Folklórne podujatieZdroj: www.sacr.sk, www.terchova.sk, www.rajecketeplice.skTabuľka č. 25 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne KysuceNázov podujatia Miesto Termín CharakteristikaPalárikova Raková Čadca, Raková aprílLáska na dlaniTrhy remesielČadcaOščadnicaSkalitéOchodnicaČadcamájmájjúnjúlaugustnárodná prehliadka ochotníckychdivadieltradičný slávnostný koncert detí zoStružielkyprezentácia, ukážky a predajremeselných výrobkovOščadnická heligónka a majáles Oščadnica máj národná súťažRozprávačské LodnoLodno, KysuckéNové MestoGoralské slávnosti Skalité júnKujem, kujem podkovičku... Ochodnica júnjúnnárodná prehliadka, rozprávačskéumenie regiónov, koncerty výstavymedzinárodný folklórny festival(SR,ČR, Poľsko),Celoslovenský zraz turistov Makov júl regionálny festival folklórnych skupínFolklórny festival Ochodnica Ochodnica júlmedzinárodný folklórny festival,výstavy, jarmok, zápis do Guinessovejknihy rekordovBeskydské slávnosti a TurzovskéletoTurzovkaaugustregionálny festival duchovnej piesnestredoškolskej mládežeMagnifikat 2007 Čadca decembertradičné stretnutie obyvateľovslovenskej a moravskej obceZdroj: www.sacr.sk, www.terchova.sk, www.rjecketeplice.sk55

Tabuľka č. 26 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne LiptovNázov podujatia Miesto Termín CharakteristikaA slovo bolo u Boha Ružomberok februárSviatky jari MLD Pribylina aprílNeprofesionálny film v Liptove Liptovský Mikuláš aprílSkialpfest Žiarska dolina aprílVynášanie Murieny Liptovské Sliače aprílMajstrovská Slovenska detí,juniorov a dospelých v tanečnýchdisciplínachLiptovský Hrádokmájceloslovenská ekumenická recitačnásúťažjarné zvyky, spevy a tance v podanífolklórnej skupinykrajská súťažná prehliadkaneprofesionálneho filmupodujatie určené pre profesionálova amatérov v skialpinizmejarný chorovod po dedine, rozlúčka sozimouTatranský slalom Liptovský Mikuláš máj Memoriál Andreja CibákaMáje Liptovské Sliače májLiptovské dni matkyLiptovské SliačemájFestival syrov a bryndze Liptovský Mikuláš májOvčiarska nedeľa – OvenálieMúzeum liptovskejdediny PribylinaBelopotockého Mikuláš Liptovský Mikuláš júnVýtvarný Ružomberok Ružomberok júnPod likavským hradom Likavka júnmájobnovenie mnohoročnej tradície.Vyberanie po obci, tanečná zábava.Tancovanie po obci, tanečná zábava.Medzinárodný festival venovanýmatke, výstavy, scénické programy,sprievodné podujatia.prehliadka typickýchliptovských mliečnych výrobkov,ktorý postupne získava charaktermedzinárodného festivalu. LiptovskýMikuláš je jediným mestom strednej avýchodnej Európy, ktoré je poprifrancúzskych, talianskych činemeckých mestách súčasťouzdruženia. Podujatie má charaktersyrárskeho trhu so sprievodnýmzábavným programom, ľudovouhudbou, slávnostným sprievodom arôznymi ďalšími atrakciami.festival syrov a bryndze je prepojený sOvčiarskou nedeľou, ktorá sa stalazaujímavým neformálnym celoštátnymstretnutím salašníkov, ovčiarova chovateľov oviec.celoslovenská súťažná prehliadkaamatérskeho činohernéhoa hudobného divadlanadregionálna prehliadka výtvarnejamatérskej tvorbyceloštátna prehliadka detskýchfolklórnych súborovŠkolský juniáles Liptovské Sliače jún slávnostné ukončenie školského roka,56

Stoličné dni Liptovský Mikuláš júnHurá na prázdniny MLD Pribylina júnFestival kosenia a súťaž vo vareníhalušiekKrídla Ivana Laučíka Liptovský Mikuláš júlMedzinárodný folklórny festivalVýchodnározlúčka deviatakov, krojovanýsprievod po obci, program žiakov,tanečná zábavatradičné kultúrno-spoločensképodujatievystúpenie detských folklórnychsúborov. Strašidlá a strašidielka –vyhodnotenie súťaže, zábavné hry predeti a ich rodičov.MLD Pribylina jún zachovávanie ľudových tradíciíVýchodnáLetná fotoškola Liptovský Mikuláš júljúlceloslovenská literárna súťažzačínajúcich autorovnajväčším folklórnym festivalom naSlovensku a vrcholná prehliadkanajlepších domácich i zahraničnýchľudových súborov a tradičnej ľudovejkultúry, festival sa organizuje od roku1954 vo veľkom prírodnom amfiteátri,každý rok tu priemerne vystúpi okolo1 500 účinkujúcich, pričomnávštevnosť dosahuje až 70 000 osôbmedzinárodný workshop a festivalfotografieFolkovanie s Čiernou Horou Liptovský Hrádok júl coutry folk festivalČlovek a jeho tvorivé záujmy Ružomberok augustTrienále textiluNárodný výstup na KriváňLiptovský Mikulášaugust -decemberaugust„Nedeľa vo Vlkolínci“ Vlkolínec augustHostia z Valašska – remeselníckydeňMLD Pribylinaaugustnárodná súťaž a výstava ľudovéhoumeniamedzinárodná prehliadka textilnejtvorbyorganizuje Klub slovenských turistovLiptovaukážky tradičných dedinskýchremesiel, účinkovanie folklórnehosúboruVčelárska nedeľa MLD Pribylina august tradičné podujatie venované včelárstvuMosty Gesharim Liptovský Mikuláš septemberNedeľa sv. Huberta MLD Pribylina septemberFotofórum Ružomberok októberSlané mosty Liptovský Mikuláš októberTatranský kamzík Liptovský Mikuláš októberkultúrne podujatie vedúce k vzájomnejtolerancii ľudí rôzneho vierovyznaniaa pôvodutradičné podujatie venovanépoľovníctvu a lesníctvumedzinárodný salón umeleckejfotografie, výstava umeleckýchfotografií autorov z celého svetabenefičný koncert na podporu detís ochorením na cystickú fibrózu.medzinárodná tematická súťažnáprehliadka neprofesionálnych filmovFotofórum Ružomberok október medzinárodný salón umeleckej57

Krajské prehliadky: choreografiífolklórnych súborov, blokovfolklórnych súborov, hudobnéhofolklóruLiptovský Mikulášoktóber -novemberOdevné variácie Liptovský Mikuláš novemberZlatý štít Liptova Liptovský Mikuláš novemberPAN Liptovský Mikuláš novemberOndrejský jarmok Ružomberok novemberMikulášsky jarmok Liptovský Mikuláš decemberVianočný programLiptovské SliačedecemberVianoce v Liptove MLD Pribylina decemberfotografiekrajská súťažná prehliadkapravidelná každoročná prezentáciaodevného dizajnuprehliadka slovenských hudobnýchskupín a sólistov.Je každoročná celoštátna súťažnáprehliadka pantomímy a pohybovýchdivadiel s medzinárodnou účasťouspojená s tvorivými dielňami.jedni z mála jarmokov na Slovensku,konaných na sklonku jesene, užtakmer v predvianočnom čase.Dvojdňové podujatie sa koná nanámestiach miest. V ponuketrhovníkov nechýbajú tradičnéperníkové srdcia a najmä stánkyremeselníkov s výrobkami z kože,dreva, drôtu. Tovar vniekoľkých stánkoch s ozdobami ahudobná produkcia už pripomínablížiace sa Vianoce.program zostavený z piesní, vinšov,obradov s ľudovou i duchovnoutematikoupredvianočné a vianočné zvykyv dedinskom prostredí v podanífolklórnej skupinyZdroj: www.sacr.sk, www.folklor.skTabuľka č. 27 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne OravaNázov podujatia Miesto Termín CharakteristikaLyžiarsky prechodOravské Beskydy-Novoť- Piľsko-Oravské VeselémarecNámestovské divadelné hry Námestovo apríl 24. ročníkTalenty pre Európu Dolný Kubín apríl - májTradičné športové podujatieMedzinárodná súťaž BohdanaWarchala v hre na sláčikovýchnástrojoch, 8 krajín EurópyNámestovské divadelné dni Námestovo máj Slovenské a zahraničné súboryOravské hudobné letoSlanický ostrovumeniajún/ júlDeň tanca Rabča jún festival nefolklórneho detského tanca58

Dilongova Trstená Trstená júnFolklórne slávnosti Veličná júlceloštátna súťaž v recitácii duchovnejpoézie a prózyfolklórne slávnosti , dolnej Oravy aXVI. tradičný veličiansky jarmokPodbielské folklórne slávnosti Podbiel júl folklórny festivalFolklórne slávnosti pod Pilskoma Babou horouSihelné júl folklórny festivalFolklórne Oravice Oravice júl festivalŠkapuliarsky jarmok Trstená júlfestival valašskej kultúr, medzinárodnýfestival,Bačovské dni Malatín júl Slovenské a zahraničné súboryGospelový festival Oravská priehrada júlDrôtovanie Dolný Kubín augustMedzinárodný atletický meetingveteránovPodroháčske folklórne slávnostiFolklórne slávnosti pod OstrýmvrchomWorkshop spojený s výučboudrôtovaniavrhačský päťboj o pohár primátoramesta Dolný KubínDolný Kubín august medzinárodný folklórny festivalZuberec, Habovka,Biely PotokaugustStará cesta Habovka augustfolklórne a športové podujatieDlhá nad Oravou august festival folku a country hudbyNávraty k Siváňovcom Babín august vábenie jeleňovPoľovnícky festival Amfiteáter septemberHviezdoslavov Kubín Dolný Kubín septemberKubínsky jarmok Dolný Kubín septemberGajdovačkaDolný Kubín,Wadowice, OravskáPolhoraseptemberPrvô Párnickô Švábkobraňa Párnica septemberKubínska hudobná jeseňDolný Kubínoktóber -decembermedzinárodný rezbársky plenér, galériaľudového rezbárstvaceloštátne súťažné prehliadky vumeleckom prednese a v tvorbedivadiel poéziefestival valašskej kultúry ,medzinárodný festival, VII. Roč.v 2007medzinárodný gajdošský festivalvýstava, jarmok, folklór, súťažKvetinová obeccyklus hudobných podujatíTí naši muzikanti oravskí Krivá október prehliadka heligonkárovSúťaž pilčíkovoktóberKubínske trhy Dolný Kubín novemberMartinský jarmok Trstená novembersúťažné disciplíny medzidrevorubačmi, pilčíkmi v opracovanídrevaLokčianska podkova Lokca súťaž gazdov s koňmiPsie záprahy Oravská Lesná decemberMajstrovstvá Európy v pretekochpsích záprahovZuberecdecember59

Majstrovstvá Európy a MSv rýchlych motorových člnochOravská priehradaTrstenská krídlovka Trstená festival dychových hudieb OravySpievame MáriiTrstenáfestival mládežníckych a chorálovýchzborovZdroj: www.zuberec.sk, www.dolnykubin.sk, www.namestovo.sk, www.oravatik.sk, www.osvetadk.skTabuľka č. 28 - Prehľad významných podujatí organizovaných v regióne TuriecNázov podujatia Miesto Termín CharakteristikaVeľká Noc na dedine MSD Martin zač. aprílavítanie jari a veľkonočné zvykyv podaní folklórnych skupín,ukážkyzdobenia kraslícBienále knižného umenia Martin kon. apríla medzinárodná súťaž knižného umeniaMartinská literárna jar Martin kon. aprílaStavanie májovMSD MartinkoniecaprílaTerchová, Terchová MSD Martin zač. májaBienále fantázie Martin pol. májafestival literatúry, slovenskej knižnejkultúry a pôvodnej tvorbyslávnostné otvorenie letnej sezónyspojené so stavaním májov v podaníturčianskych folklórnych skupín ahudiebpredstavenie folklórnych tradíciírázovitej obce s výraznou hudobnoutradícioumedzinárodná súťaž detskej výtvarnejtvorbySlovesná jar Martin pol. mája cyklus stretnutí s literatúrouDetská nedeľaMSD MartinkoniecmájaMartinský bicyklový deň Valča júnDnes tovariš, zajtra majster MSD Martin zač. júnavystúpenie detských folklórnychsúborov, putovanie rozprávkovýmlesomorganizuje JUS – Turčianska bicyklováskupinatradičná výroba ako inšpiráciaštudentov stredných umeleckých škôlTurčianske slávnosti folklóru Blatnica kon. júna regionálny folklórny festivalDotyky a spojenia Martin kon. júnaNa svätého JánaTurčianske halaliMSD MartinMSD MartinkoniecjúnakoniecjúnaStrunobranie Martin pol. júlafestival profesionálnych slovenskýchdivadielprezentácia obyčají spojená s oslavouletného slnovratu, ľúbostná poradňa,svätojánska zábava s tanečnýmdvorom výučbynedeľa venovaná zvykom a zábaveturčianskych poľovníkovkrajská súťažná prehliadka folku,world music, etno music, keltskejhudby, country, bluegrassu, trampskejpiesne, rockovej hudby, bluessu,jazzu….Turčianska harmonika MSD Martin pol. júla každoročné podujatie venované60

turčianskym interpretom hry naharmonikuAnna bálkon. júlaZábava pod hviezdami s tancom natráve a muzikou z traktorovej vlečkyspojená s ukážkami tradičnej amodernej hasičskej technikyVitajte susediaMSD Martinzač.augustafolklórne a remeselné tradíciesusedných regiónovVčelárska nedeľaMSD Martinpol.augustaUkážky prác so včelami, výstavafigurálnych a slamených úľov,tradičného včelárskeho náradia.Rozprávanie o histórii včelárstva vTurci, zdobenie medovníkov,ochutnávka a predaj medu amedoviny.DožinkyMSD Martinkoniecaugustaoslava zberu úrody v podanífolklórnych skupínTe prindžarel pes –Spoznajme saMSD MartinkoniecaugustaFolklór, zvyky a tradičná i súčasnáremeselná výroba Rómov.Augustové slávnosti Martin augustScénická žatvaMartinská poetická jeseňČlovek a prírodaNa slávu zemiakomMichalský jarmokKeď sa zima opýtaVianoce na dedineMartinMartinMSD MartinMSD MartinMSD MartinMSD MartinMSD Martinkon.augustapol.septembrazač.septembrazač.októbrazač.októbrapol.októbrapol.decembraslávnosti a s nimi spojené aktivitynárodno-kultúrneho významuceloslovenská súťažná prehliadkaamatérskych a ochotníckych divadielmedzinárodné stretnutie literárnychklubov"Človek pre prírodu, nielen prírodapre človeka". Poznávanie živej aneživej prírody, hubárska poradňa,poradňa pre boj so škodcami vdomácnosti.Zemiak v tradičnej a súčasnej kultúre,ochutnávky zemiakových jedál ibylinkových čajov. Súťaž v pečenízemiakovej baby. Ukážky tradičnéhospracovania a využitiapoľnohospodárskych plodín.tradičné každoročné stretnutie svýrobcamiukážky tradičného spracovaniakonzervovania a využitia plodínpredvianočné a vianočné zvykykoledníkov, výroba vianočných ozdôba pečenie oblátokZdroj: www.sacr.sk, Koncepcia kultúry ŽSK (2007)61

1.2.5 ANALÝZA UBYTOVACÍCH SLUŽIEB V ŽSK PODĽA REGIÓNOVAnalýzu ubytovacích služieb v ŽSK sme realizovali na základe dostupných štatistických údajov Štatistickéhoúradu SR za obdobie rokov 2002 – 2006 (päťročné obdobie). Na základe štatistických zistení môžeme konštatovať,že v ŽSK sa v roku 2006 nachádzalo celkom 650 ubytovacích zariadení, čo predstavovalo podiel 26,1 %celoslovenského počtu ubytovacích zariadení (2 490 zariadení). Samotný vývoj ubytovacích zariadení v ŽSK od roku2002 osciloval, pričom najvyšší počet ubytovacích zariadení bol v roku 2004 (celkom 688). Môžeme všakkonštatovať, že vývoj počtu zariadení v ŽSK kopíruje celoslovenský vývoj.Samotný vývoj v rámci jednotlivých regiónov ŽSK zohľadňuje najmä atraktivitu územia jednotlivýchregiónov. Najvýznamnejším regiónom v rámci ŽSK z hľadiska počtu ubytovacích zariadení v región Liptovas celkovým počtom 229 zariadení (v roku 2006). Najmenším regiónom sú Kysuce s počtom 55 ubytovacíchzariadení. Prehľad vývoja počtu ubytovacích zariadení zachytáva nasledujúci graf.Tabuľka č. 29 - Počet ubytovacích zariadení v období rokov 2002 – 20063003 0002502 500počet zariadení v subregiónoch2001501002 0001 5001 000počet zariadení SR a ŽSK50500002006 2005 2004 2003 2002Slovenská republika ŽSK spolu Horné Považie Kysuce Liptov Orava TuriecZdroj: Štatistický úrad SRPočet zariadení nepredstavuje ukazovateľ vyjadrujúci kapacitu ubytovania v rámci CR. Pre tento účelv zmysle štatistického zisťovania ŠÚ SR sme využili ukazovateľ počtu lôžok v ubytovacích zariadeniach. V ŽSK sav zariadeniach nachádza celkom 25 167 lôžok (stálych a príležitostných), čo predstavuje 20,2 % podieluceloslovenského počtu lôžkovej kapacity (124 323 lôžok). Vývoj počtu lôžok kopíruje vývoj počtu ubytovacíchzariadení. Z pomedzi sledovaných regiónov ŽSK je najvýznamnejším regiónom opätovne Liptov s celkovým počtom11 369 lôžok (v roku 2006), čo predstavuje 45,2 % podiel lôžok celého ŽSK. Najmenším regiónom sú Kysuces podielom 7,3 % (1 844 lôžok). Vývoj v predchádzajúcom období kulminoval v roku 2004, kedy väčšina regiónovzaznamenala maximálne kapacity svojich zariadení.62

Tabuľka č. 30 - Lôžková kapacita zariadení v období rokov 2002 – 200614 000140 00012 000120 00010 000100 000počet lôžok v subregiónoch8 0006 00080 00060 000počet lôžok SR a ŽSK4 00040 0002 00020 00002006 2005 2004 2003 20020Slovenská republika ŽSK spolu Horné Považie Kysuce Liptov Orava TuriecZdroj: Štatistický úrad SRZ hľadiska analýzy je potrebné definovať priemernú veľkosť zariadenia CR. Z analýzy vyplýva, žepriemerný počet lôžok v ŽSK na jedno zariadenie je 39 lôžok, čo oproti celoslovenskému priemeru je menej o 11lôžok (SR – 50 lôžok/zariadenie). Vývoj priemerného počtu lôžok v ŽSK je kontinuálne rastový, čo sa o vývojiv jednotlivých regiónoch nedá konštatovať. V roku 2002 bol najväčší priemerný počet lôžok v regióne Turca (44lôžok), od roku 2004 v regióne Liptova (44 lôžok v roku 2004, 50 lôžok v roku 2006). Región Liptova sa tak v roku2006 dostal ako jediný región na priemer Slovenskej republiky. Najmenšia priemerná kapacita ubytovacích zariadeníje v regióne Oravy, kde sa pohybuje na úrovni 25 lôžok. Vývoj v tomto regióne je degresívny or roku 2002.Tabuľka č. 31 - Priemerná ubytovacia kapacita v období rokov 2002 – 200660504030201002006 2005 2004 2003 2002Slovenská republika ŽSK spolu Horné Považie Kysuce Liptov Orava TuriecZdroj: Štatistický úrad SR63

Štruktúru ubytovacích zariadení v rámci jednotlivých regiónov ŽSK sme rozdelili do dvoch základnýchskupín:a) hromadné ubytovacie zariadenia- hotely (motely, botely)- penzióny- turistické ubytovne- chatové osady- ostatnéb) ubytovacie v súkromíZ hľadiska vývoja počtu ubytovacích zariadení môžeme konštatovať, že počet ubytovacích zariadenív sledovanom období rokov 2002 – 2006 je približne vyrovnaný (rozdiel 92 zariadení oproti roku 2002). Najväčšípodiel na štruktúre ubytovacích zariadení majú ostatné hromadné ubytovacie zariadenia (28,3 % v roku 2006), potomnasleduje ubytovanie v súkromí (24,5 % v roku 2006). Najmenšie zastúpenie majú chatové osady, ktorých v roku2006 bolo v rámci ŽSK len 16. V7voj počtu jednotlivých druhov zariadení v rokoch 2002 – 2006 je najmarkantnejšív rámci kategórie penziónov, kedy v päťročnom období došlo k zvýšeniu počtu penziónov o 24,7 %. Negatívnyvývoj naopak zaznamenali hlavne turistické ubytovne a chatové oblasti (pokles o viac ako 15 %). Vývoj počtujednotlivých zariadení odzrkadľuje hlavne očakávania návštevníkov od ubytovania, hlavne z pohľadu kvality. Čo satýka počtu hotelov, v sledovanom období vrástol počet hotelov v ŽSK o 3 hotely. Na druhej strane trebakonštatovať, že sa zmenila štruktúra hotelov. Došlo k rastu najmä *** hotelov (o 5 hotelov).Štruktúra ubytovacích zariadení v jednotlivých regiónov kopíruje očakávania návštevníkov. Najvyšší podielhotelov je v regióne Liptova, najmenší v Turci. Počet penziónov je vyrovnanejší, dominujú hlavne regióny Liptova ,Horného Považia a Oravy. Pri ubytovaní v súkromí má najväčší podiel región Oravy, najmenší Horného Považia.Tabuľka č. 32 - Štruktúra ubytovacích zariadení podľa typu a podľa regiónov v roku 200625020018020016014015012010010080605040200Horné Považie Kysuce Liptov Orava Turiechotely penzióny turistické ubytovne chatové osady ostatné hromadné ubyt. zariadenia ubytovanie v súkromí0hotely penzióny tur. ubytovne chatové osady ostatné hromad. ubyt.zariadeniaubyt. v súkromíHorné Považie Kysuce Liptov Orava TuriecZdroj: Štatistický úrad SRPodrobné údaje za jednotlivé okresy a regióny je súčasťou prílohy tejto kapitoly.64

1.2.6 ANALÝZA INŠTITUCIONÁLNEHO RÁMCA SLUŽIEB V OBLASTI CROrganizačnú štruktúru CR ŽSK treba vnímať v celkovom kontexte organizačno-inštitucionálnehousporiadania CR Slovenskej republiky. CR má prierezový (mnohoodborový) charakter a na jeho zabezpečovaní sapodieľa verejný i súkromný sektor. V Slovenskej republike sa sformovala organizačná štruktúra vo verejnom sektorev v podnikateľskej sfére na jednotlivých stupňoch hierarchie.CieľNárodná rada SR(výbor NRSR pre hospodársku politiku)Zväzy/asociácie CR(odvetvové a profesijné združenia)Vláda SRMinisterstvo hospodárstvaSekcia CRodbor politiky CRodbor zahr. vzťahov v CRodbor reg. rozvoja CROstatné ministerstvárepublikaSlovenská agentúra preCRRegionálne združeniaCRÚrady samosprávnych krajovOdbory regionálneho rozvoja región Miestne združenia CRCR, ŽP a ÚPPodniky CRObecné (mestské) úradyCRVerejný sektor obec/mesto – stredisko Súkromný sektor(orgány štátnej správy(podnikateľskáa samosprávy)sféra)Zdroj: Upravené podľa Gúčik, M. 200. Základy CR. Banská Bystrica: EF UMB, 2000. s. 67.Verejný sektorNa národnej úrovni je starostlivosť o rozvoj CR zverená Národnej rade Slovenskej republiky akozákonodárnemu zboru a Vláde Slovenskej republiky ako jeho výkonnému orgánu. Tieto orgány utvárajú rámec prepodnikanie, použitie verejných financií, rozvoj infraštruktúry, ochranu prírodných a kultúrnych zdrojov, racionálnevyužívanie pôdy, trvalo udržateľný rozvoj a pod. Vláda zverila starostlivosť o CR Ministerstvu hospodárstva SR, ktorémá vytvorený odbor CR. Odbor CR zodpovedá za vypracovanie rozvojovej stratégie cestovného ruchu, určeniezásad štátnej politiky CR, koordináciu rozvoja regionálnu spoluprácu v CR, vytváranie podmienok pre medzinárodnú65

spoluprácu v CR. Pri plnení týchto úloh spolupracuje s inými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy,s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR, s odvetvovými a profesijnými zväzmi, regionálnymia miestnymi združeniami CR. Na riešení otázok rozvoja CR sa priamo alebo sprostredkovane podieľajú aj ďalšieministerstvá a ústredné orgány štátnej správy (Ministerstvo financií SR, Ministerstvo životného prostredia SR,Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo zahraničných vecí, Štatistický úrad SR, Slovenská obchodnáinšpekcia a pod.).Samosprávne kraje koordinujú plnenie koncepcií a úloh súvisiacich s rozvojom CR a poskytujú podklady,informácie a vyhodnotenia orgánom štátnej správy a samosprávy.Na úrovni obcí, miest (stredísk CR) sú otázky rozvoja CR v kompetencií orgánom miestnej samosprávy,ktoré vypracúvajú programy CR a koordinujú spoluprácu právnických osôb vo veciach CR. Tam, kde sú podmienkypre intenzívny a efektívny rozvoj CR, na obecnom / mestskom úrade existujú referáty pre CR, resp. komisia pre CR:Súkromný sektorV podnikateľskej sfére CR existujú rôzne dobrovoľné odvetvové zväzy a profesijné združenia. Odvetvové zväzy(asociácie) vznikajú podľa odborov činnosti producentov a sprostredkovateľov služieb, ktorí majú rovnaké záujmy.Ich hlavným poslaním je starať sa o rozvoj odboru, v ktorom podnikajú ich členovia, zastupovať a presadzovať ichzáujmy vo vzťahu k orgánom štátnej správy a samosprávy, spolupracovať s orgánmi CR a ďalšími odvetvovýmizväzmi pri rozvíjaní CR.Miestne a regionálne združenia predstavujú právnické osoby, ktorých úlohou je vytvárať predpoklady nauspokojovanie potrieb návštevníkov CR a tak rozvíjať podnikateľské aktivity. Tiež koordinovať záujmy subjektovzainteresovaných na rozvoji CR v cieľových miestach.Podniky CR sú podniky služieb, ktoré produkujú statky CR (materiálnej a nemateriálnej povahy) určené nauspokojovanie potrieb návštevníkov CR.Subjekty, ktoré vstupujú do procesu realizácie marketingu CR a osobitne jeho časti, ktorou je propagáciaponuky CR v ŽSK, možno rozdeliť z viacerých hľadísk vychádzajúcich z organizačno-inštitucionálneho usporiadaniaCR.Tabuľka č. 33 - Subjekty CR v regióne Horné Považiesubjekt sídlo kontaktyTuristické informačnéWeb:www.rajeckapohoda.skTIKcentrum - RajeckáPohodaOsloboditeľov 90013 13 Rajecké TepliceTel: +421 41 5494 368Fax: +421 41 5494 366(člen AICES)E-mail:infocentrum@rajeckapohoda.skWeb:www.selinan.skCK SELINAN s.r.oBurianova medzierka 4Tel: +421 41 5620 789, 5621 478(člen AICES)010 01 ŽilinaFax: +421 41 5623 171E-mail:selinan@selinan.skTuristická informačnáWeb:www.zilina.sk/tik, www.tikzilina.skkancelária mestaRepubliky 1Tel: + 421 41 7233 186Žilina, p.o.010 01 ŽilinaFax: -(člen AICES)E-mail:tik@zilina.sk66

TIK Strečnoul. SNP (pri kostole)013 24 Strečnoˇ(len cez letnú sezónu – máj až september)Web: www.strecno.skTel: +421 41 5697 070Fax: -E-mail: -Združeniamiest a obcíZdruženie turizmuTerchová(člen AICES)pozri mikororegiónySv. Cyrila a Metoda 96013 06 TerchováWeb: www.ztt.skTel: +421 41 5993 100Fax: +421 41 5695 307E-mail: ztt@terchova.skWeb:www.kst.skKlub slovenskýchZáborského 33Tel: +421 2 4445 1121turistov831 03 Bratislava 3Fax: +421 2 4445 1141E-mail:ustredie@kst.skWeb:www.ekoskanzen.skEkoskanzen LietavskáLietavská Svinná 260Tel.: 041/5688629Svinná013 11 Lietavská LúčkaFax.: -E-mail:ekoskanzen@ekoskanzen.comekoturizmusNP Malá FatraSpráva NP Malá FatraHrnčiarska 197013 03 VarínWeb: www.sopsr.skTel.: +421 41 5071 417Fax.: +421 41 5692 101E-mail: -CHKO KysuceSpráva CHKO KysuceU Tomali 1511022 01 ČadcaWeb: www.sopsr.skTel.: +421 41 4335 606Fax.: +421 41 4335 608E-mail: -CHKO StrážovskévrchySpráva CHKO Strážovské vrchyOrlové 189017 01 Považská BystricaWeb: www.sopsr.skTel.: +421 42 4322 802Fax.: +421 42 4322 802E-mail: -mikroregiónyMikroregiónBytčianska kotlinaMsÚ BytčaNámestie SR1/1014 01 BytčaWeb: -Tel: +421 41 5532 412Fax: +421 41 5574 016E-mail: sulov-hradna@stonline.skWeb: -Mikroregión Javorníkyč.d. 142Tel: +421 41 5621 486– východ013 31 DivinkaFax: +421 41 5621 486E-mail: -Web: -Združenie LietavskéhoLietavská Svinná 260Tel: +421 905 132 812panstva – mikroregión013 11 Lietavská LúčkaFax: -E-mail:barciak@szm.skZdruženie obcíTerchovská dolina -mikroregiónObecný úrad BeláOslobodenia 183013 05 BeláWeb: www.terchovskadolina.skTel: +421 41 5693 331Fax: -E-mail: -67

Web: -Združenie RajeckáNám. SNP 1/29Tel: +421 41 5099 060dolina – mikroregión013 13 Rajecké TepliceFax: +421 41 5099 061E-mail:juraj_mihal@post.skEuroregión BeskydyMestský úrad v ŽilineNámestie obetí komunizmu 1010 01 ŽilinaWeb: www.beskydy.skTel: +421 41 7235 564Fax: -E-mail: beskydy@zilina.skobčianskezdruženiaCRZdruženie na záchranuLietavského hraduLietava 222013 18 LietavaWeb:www.hradlietava.sk/zaujimavosti/majitelia.htmlTel: +421 905 515 330, +421 905 930 741Fax: -E-mail: -Web:za.sopk.skŽilinská regionálnaHálkova 31Tel: +421 41 7235 655komora SOPK010 01 ŽilinaFax: +421 41 7235 653E-mail:sekrza@za.scci.skregionálnerozvojovéagentúryRozvojová agentúraŽSK, n. o., ŽilinaKomenského 48010 01 ŽilinaWeb: www.razsk.skTel: +421 41 5032 400Fax: +421 41 5032 336E-mail: rzsk@razsk.skAgentúra preregionálny rozvojŽilinaRepubliky 1010 01 ŽilinaWeb: www.arrza.skTel.: +421 41 7002 325, +421 915 816 276Fax: -Email: arrza@stonline.skWeb:www.ztt.skregionálne alokálnezdruženiaCRZdruženie turizmuTerchováRegionálne združeniesv. Cyrila a Metoda 96013 06 TerchováSNP 2/2Tel: +421 41 5695 307Fax: -Email: ztt@ztt.skWeb: www.zdruzenie-rajeckadolina.skTel: 0903 504 129CR Rajecká dolina015 01 RajecFax: -E-mail:info@zdruzenie-rajeckadolina.skTabuľka č. 34 - Subjekty CR v regióne Kysucesubjekt sídlo kontaktyWeb:www.raca-tik.skTIKTIK RačaTuristicko-informačná kancelária023 01 OščadnicaTel: +421 41 4382 101, 4382 350Fax: -E-mail:tik@velka-raca.skInformačné centrummesta Čadca(člen AICES)Námestie slobody 30022 01 ČadcaWeb: www.mestocadca.skTel: +421 41 4332 611Fax: +421 41 4332 612E-mail: ikcadca@stonline.sk68

Združeniamiest a obcívidieckezdruženiaWeb: www.mestoturzovka.skMedzinárodnéJašíkova 178Tel: +421 41 4353 806informačné centrum023 54 TurzovkaFax: +421 41 4353 808TurzovkaE-mail: mic@mestoturzovka.sk- - -- - -ekoturizmusCHKO KysuceSpráva CHKO KysuceU Tomali 1511022 01 ČadcaWeb: www.sopsr.skTel.: +421 41 4335 606Fax.: +421 41 4335 608E-mail: -Web:www.kkn.skKysucká kultúrnaNad Lomom 5Tel: +421 2 5292 2788nadácia811 02 BratislavaFax: -E-mail: -Web:www.kultura.e-kysuce.skkultúraKysucké osvetovéstredisko ČadcaMoyzesova 1770022 01 ČadcaTel: +421 41 4331 250, 1, 3Fax: +421 41 4331 250Email:osvetaca@stonline.skWeb:www.e-kysuce.skDom kultúry ČadcaMatičné námestie022 01 ČadcaTel: +421 41 4322 121Fax: -E-mail: -Klub drotárov - -mikroregióny - - -Web:www.kulturnekysuce.kompasonline.skObčianske združenieStred 405Tel: +421 41 4352 466Kysuce023 54 TurzovkaFax: -E-mail:kulturne.kysuce@kompasonline.skobčianskezdruženia CRObčianske združenieCUSUS17. novembra 1258022 01 ČADCA-Web:www.shr.sk/php/organizacia.phpNeinvestičný fondPodzávoz 1147Tel: +421 41 4321 253, 4334 898Ženy Kysúc022 01 ČadcaFax: -E-mail:zeny_kysuc@nextra.skWeb:www.rrakysuce.skRegionálna rozvojováNámestie slobody 30 022Tel: +421 41 4335 603regionálnerozvojovéagentúryagentúra KysucePodnikateľské ainformačné centrumBIC Čadca01 ČadcaMatičné námestie 2847/3A, 02201ČadcaFax:: -E-mail: manazer2@rrakysuce.sk-regionálne alokálnezdruženia CRMiestne združenieCR OščadnicaOščadnica nám. M. BernátaWeb: www.zdruzenieoscadnica.skTel: -Fax: -E-mail: info@zdruzenieoscadnica.sk69

Tabuľka č. 35 - Subjekty CR v regióne Oravasubjekt sídlo kontaktMilena Dutková freeway-sk(člen AICES)Radlinského 27026 01 Dolný KubínWeb: ww.kubin.skTel: +421 43 5863 384Fax: +421 43 5863 384E-mail: freeway@dkubin.skTuristické informačnéWeb:www.oravatic.skcentrum/cestovnáŽelezničiarov 253/1Tel.: +421 43 5324 510agentúra028 01 TrstenáFax: -(člen AICES)E-mail:info@oravatic.skTIKTuristická informačnákancelária Zuberec(člen AICES)CS Tours s.r.o.Tvrdošín(fungujúca aj ako IC)Hlavná 289027 32 ZuberecVojtaššákova 496027 44 TvrdošínWeb: www.zuberec.skTel: +421 43 5320 777Fax: +421 43 5395 197E-mail: tic@zuberec.skWeb: www.cstours.skTel: +421 43 5323 111Fax: -E-mail: cabadova@orava.skTIK TvrdošínTIK CS-TOURsVojtaššákova 496027 44 Tvrdošín,Web: -Tel.: +421 43 532 38 88Fax: +421 43 532 31 11E-mail: cstours@mail.viapvt.skTIK ZázriváObecný úrad v ZázrivejStred 409027 05 ZázriváWeb: -Tel: +421 43 5896 133, 5896 231Fax: +421 43 5896 130E-mail: obeczazriva@stonline.skZdruženiamiest a obcíZdruženie miesta obcí Bielej Oravy- -vidieckezdruženiaekoturizmus- - -Web: www.sopsr.skSpráva CHKO Horná OravaTel: +421 43 5522 466CHKO Horná Orava Bernolákova 408Fax: +421 43 5522 466029 01 NámestovoE-mail: -Správa TANAP, pracovisko Lipt. Web: www.tanap.orgMikulášTel: +421 44 551 41 25Správa TANAPHodžova 11Fax: +421 44 551 41 25031 01 Liptovský MikulášE-mail: juraj.bobula@sopsr.skWeb: www.sopsr.skSpráva NP Malá FatraTel.: +421 41 5071 417NP Malá Fatra Hrnčiarska 197Fax.: +421 41 5692 101013 03 VarínE-mail: -70

kultúraOravské osvetovéstredisko DolnýKubínOravské Kultúrne StrediskoBysterecká 1263/55026 01 Dolný KubínWeb: www.osvetadk.skTel: +421 43 5864 928, 5864 928Fax: -E-mail: osvetadk@osvetadk.skmikroregióny - - -občianskezdruženia CRregionálnerozvojovéagentúry- - -- - -Web:www.cstours.skregionálne alokálnezdruženia CRZdruženie CR OravaWWW. Orava –Vojtaššáková 496027 44 TvrdošínNábrežie 1038,Tel: +421 43 5323 111; +421 903 506 841Fax: -E-mail: cabadova@orava.skWeb: www.orava.skTel: -združenie029 01 NámestovoFax: -E-mail: -Tabuľka č. 36 - Subjekty CR v regióne Liptovsubjekt sídlo kontaktInformačné centrumWeb:www.liptovskyhradok.travelTIKMesta LiptovskýHrádokSNP 172033 01 Liptovský HrádokTel.: +421 44 5225 572Fax: -(člen AICES)Informačné centrumE-mail:Web:info@liptovskyhradok.travelwww.mikulas.skMesta LiptovskýMikuláš(člen AICES)Námestie mieru 1031 01 Liptovský MikulášTel.: +421 44 5522 418Fax: +421 44 5514 448E-mail: tik@martin.skKultúrneWeb:www.ruzomberok.eua informačnécentrum(člen AICES)TIK Liptovský JánA. Bernoláka 1034 01 RužomberokJána Kalinčiaka 39032 03 Liptovský JánTel: +421 44 4321 096Fax: +421 44 4313 611E-mail: info@ruzomberok.euWeb: www.liptovskyjan.skTel: +421 44 5280 470Fax: -E-mail:ic@liptovskyjan.skTIK BešeňováTIA - MonikaVyšná BešeňováWeb: www.besenovainfo.skTel: +421 905 462 028Fax: -E-mail:Web:monikavysna@stonline.skwww.liptov.sk/demanovskaIC Jasnáč.d. 72032 51 Demänovská DolinaTel: +421 44 5591 681, 5591 682Fax: +421 44 5591 682E-mail: urad@demanovskadolina.info71

IC VlkolínecIC SkiparkRužomberokVlkolínec č. 9061034 03 RužomberokSKI PARK RužomberokHrabovská cesta 1679/31034 01 RužomberokWeb: www.vlkolinec.skTel: ++421 44 4321023Fax: -E-mail: jozef.basary@murk.skWeb: www.skipark.skTel: +421 44 4322 606Fax: +421 44 4303 982E-mail: info@skipark.skZdruženiamiest a obcívidieckezdruženiaekoturizmusZMOL – Združeniemiest a obcí LiptovaZMORk –Združenie miest aobcí okresuRužomberok„A-Projekt“ – rozvojvidiekaVidiecky parlamentcyklistická skupina(Liptovskácyklomagistrála)Web: www.zmol.skZdruženie miest a obcí LiptovaTel.: +421 44 5514 122, 5620 378Štúrova 1989/41Fax: +421 44 5621 396031 01 Liptovský MikulášE-mail: zmol@stonline.sk- -Web: www.aprojekt.skMoyzesova 196Tel: +421 44 5221 214, 5225 396033 01 Liptovský HrádokFax: -E-mail: aprojekt@aprojekt.skWeb: www.vipa.skRegionálny vidiecky parlamentTel: +421 44 3274 454M.R.Štefánika 10Fax: -911 01 TrenčínE-mail: rbk@mail.t-com.sk- -JazdectvoSlovenský rybárskyzväzKlub slovenskýchturistovSkialpinistický klubTJ Družba Smrečany- ŽiarSpráva TANAPHippoClubč.d. 176032 23 Liptovská SielnicaAndreja Kmeťa 20010 55 ŽilinaZáborského 33831 03 Bratislava 3Žiar 110032 05 SmrečanySpráva TANAP, pracovisko Lipt.MikulášHodžova 11031 01 Liptovský MikulášWeb: www.hippoclub.skTel: -Fax: -E-mail: -Web: www.srzrada.skTel: +421 41 5073 611Fax: -E-mail: sekretariat@srzrada.skWeb: www.kst.skTel: +421 2 4445 1121Fax: -Email: ustredie@kst.skWeb: climber.skialpfest.sk/z_ziarska.phpTel: -Fax: -E-mail: -Web: www.tanap.orgTel: +421 44 551 41 25Fax: +421 44 551 41 25E-mail: juraj.bobula@sopsr.sk72

Správa NAPANT, pracovisko Lipt.Web:www.napant.skSpráva NAPANTHrádokul. SNP č. 311Tel: + 421 44 522 28 75Fax: + 421 044 522 10 82033 01 Liptovský HrádokE-mail:marta.jurcakova@sopsr.skWeb:www.ssj.skSpráva slovenskýchHodžova 11Tel: +421 44 5536 411jaskýň031 01 Liptovský MikulášFax: +421 44 5536 311E-mail:caves@ssj.skOZ LIPTOVIUM –Web:www.liptov.neziskovka.skiniciatíva k podporeLiptovský Peter 205,Tel: -ekoturizmu na033 01 Liptovský HrádokFax: -SlovenskuE-mail:liptovium@stonline.skOZ TatryObčianske združenie TATRY KEMIč.d. 627/5031 04 Liptovský MikulášWeb: www.liptov.sk/oztatryTel: +421 44 5531 027; +421 904 962 227Fax: -E-mail: oztatry@slovanet.skWeb:www.skanzeny.skúnia múzeí v prírode032 42 PribylinaTel: +421 44 5222 485; +421 903 537 289Fax: -E-mail:muzeum@lhradok.skWeb:www.vlkolinec.skobčianske združenieVlkolínec č. 9061Tel: +421 915 755 711, +421 903 470 051Vlkolínec034 03 RužomberokFax: -E-mail:zdruzenie@vlkolinec.skWeb:www.fsvah.skKultúrafolklórny súbor VáhPalúčanská 629/87031 01 Liptovský MikulášTel: -Fax: -E-mail: -Web:www.liptovskemuzeum.skNárodopisnéPartizánska 153Tel: +421 44 5222 485múzeum L. HrádokLiptovský HrádokFax: -E-mail:narmuzeum@post.skWeb: -Liptovská galériaTranovského 3031 01 Liptovský MikulášTel: +421 44 5522 758Fax: +421 44 5514 002E-mail:gpmb@vuczilina.skmikroregiónyLiptovská MaraOcÚ Prosiekč.d. 57032 23 ProsiekWeb: -Tel: +421 48 4145 516; +421 905 399 332Fax: -E-mail: mrliptmara@orangemail.skWeb:www.mikroregionbaranec.skBaranecč.d. 84032 04 Liptovský OndrejTel: +421 44 5595 251Fax: -E-mail:jakubovany.lm@naex.skWeb:www.portal.liptovskyjan.skLipt. Ján a okolieJána Kalinčiaka 39032 03 Liptovský JánTel: +421 44 5280 470Fax: -E-mail:ic@liptovskyjan.sk, urad@liptjan.sk73

Partizánska Ľupča – OcU Partizánska ĽupčaBešeňová032 15 Partizánska ĽupčaBocianska dolina -Žiarska dolina -OcÚ BešeňováOZ „VitajteJánska 25v Bešeňovej“034 83 Liptovská TepláWeb: www.partizanskalupca.skTel: +421 44 5570 754Fax: +421 44 5570 755E-mail: obec.part.lupca@stonline.skWeb: www.liptov-online.com/vseobecneinfo/bocianska-dolina/doc10281.sk.htmlTel: -Fax: -E-mail: -Web: www.liptov.sk/horecTel: -Fax: -E-mail: -Web: www.besenova.comTel: +421 910 99 77 12Fax: -E-mail: zdruzenie@besenova.comOZ Belá – zameraniena trvaloudržateľnýrozvoj rieky Belá- -občianskezdruženia CRNadácia IntegraIntegra Venture / Nadácia IntegraDobšinského 14811 05 BratislavaWeb: www.integra.skTel: +421 2 5720 3510Fax: +421 2 5720 3516E-mail: info@integra.skZdruženie žienubytovávateliekLiptova „Vitajte naLiptove“Božena VlčkováKukučínová 6031 01 Liptovský MikulášWeb: www.liptovholiday.com/sk_home.htmlTel.: +421 44 5514 792; +421 905 314 713Fax: -E-mail: bozenavlckova@stonline.skregionálnerozvojovéagentúryZdruženieubytovávateľovTatierRegionálnarozvojová agentúraLiptovLiptovská regionálnarozvojová agentúra- -Web: www.rral.skNámestie slobody 10Tel: +421 44 4326 786; +421 908 723 204034 01 RužomberokFax: -E-mail: -Web: www.lrra.skŠtúrova 1989/41Tel: +421 44 5565 400031 42 Liptovský MikulášFax:E-mail: iveta@ninaj.sk, tothova@irra.skregionálne alokálnezdruženia CRV regióne Liptov toho času nepôsobí žiadne aktívnezdruženie CR, ktoré by svojou činnosťou pokrývalo celýregión Liptov. Úlohu združení plnia čiastočne TIKregistrované v AIECES.V Pavčinej Lehote, Demänovej a Bodiciach vznikli ZdruženiaCR, ktoré združujú ubytovávateľov na súkromí.--74

Tabuľka č. 37 - Subjekty CR v regióne Turiecsubjekt sídlo kontaktyTuristicko-informačnákancleária Martin(člen AICES)M.R.Štefánika 9A036 01 MartinWeb: www.tikmartin.skTel: +421 43 4238 776, 16 186Fax: +421 43 4238 776E-mail: tik@martin.skTIKInformačné centrumJASED(člen AICES)Turisticko informačnécentrum(člen AICES)Jasenská dolina, Kašová034 11 Belá - DulicePartizánska 1039 01 Turčianske TepliceWeb: www.jasenskadolina.skTel: +421 43 4297 717Fax: +421 43 4297 717E-mail: jased@jasenskadolina.skWeb: www.turciansketeplice.skTel: +421 43 4901 1278Fax: +421 43 4922 667E-mail: tic@turciansketeplice.skWeb:www.snowland.skTIK SnowlandValčianska dolina 1055Tel: +421 43 4304 370(člen AICES)038 35 ValčaFax: +421 43 4304 371E-mail:snowland@snowland.skZdruženiamies a obcíZMOT – Združeniemiest a obcí TurcaNám. S.H. Vajanského 103601 MartinWeb: www.turiec.skTel.: +421 43 4132 958, 4303 610Fax: +421 43 4303 614E-mail:rvc@martin.skosada Gader – BlatnicaGADER s.r.o.č.d. 377038 15 BlatnicaWeb: www.gaderskadolina.skTel.: +421 43 4948 194Fax: +421 43 4297 179E-mail: gader@gaderskadolina.skWeb:www.obce.info.skDolný KalníkObecný úrad Dolný Kalník038 02 Dražkovce pri MartineTel: +421 43 4262 407Fax: -VidieckezdruženiaRanč DahomanRanč Dahoman039 01 Turčiansky MichalE-mail: ou@dolnykalnik.skWeb: www.turciansketeplice.skTel: +421 43 4924 249; 251Fax: +421 43 4922 667E-mail:turciansketeplice@turciansketeplice.skRanč AmadeusRanch AMADEUSValentova 74038 43 Kláštor pod ZnievomWeb: www.ranchamadeus.skTel: -Fax: -E-mail: ranchamadeus@hotmail.comWeb:www.tbsjus.skekoturizmusTurčianska bicyklováskupina JUSHviezdoslavova 5036 01 MartinTel: +421 43 4303 524Fax: -E-mail:jus@isternet.skWeb:www.tikmartin.skJazdecké centrum -HAGA centrumHAGA CENTRUM SebeslavceTel: +421 43 4296 347Fax: -E-mail: -75

Web:www.kst.skKlub slovenskýchZáborského 33Tel: +421 2 4445 1141, 4445 4088turistov831 03 Bratislava 3Fax: +421 2 4445 1141E-mail:ustredie@kst.skSpráva NP Veľká FatraSpráva NP Veľká FatraČachovský rad č. 7038 61 VrútkyWeb: www.sopsr.skTel: +421 43 4284 503Fax: +421 43 4284 589E-mail: jan.kadlecik@sopsr.skSpráva NP Malá FatraSpráva NP Malá FatraHrnčiarska 197013 03 VarínWeb: www.sopsr.skTel: +421 41 5692 334, 5071 412Fax: +421 41 5692 101, 5071 415E-mail: andrej.vidra@sopsr.skWeb:www.srzrada.skSlovenský rybárskyAndreja Kmeťa 20Tel: +421 41 5073 611zväz010 55 ŽilinaFax: +421 41 5626 906E-mail:sekretariat@srzrada.skObčianske združenieWeb:www.donjon.sk, www.zachranmehrady.skDONJON zameranéza záchranu hradov-Tel: -Fax: -Sklabiňa a LednicaE-mail: -kultúraSlovenské komornédivadlo v MartineSlovenské komorné divadloDivadelná 1036 80 MartinWeb: www.divadlomartin.skTel: +421 43 4224 098Fax: +421 43 4222 234E-mail: skd@divadlomartin.skTurčianska galériaTurčianska galériaDaxnerova 2036 01 MartinWeb: www.turiecgallery.skTel: +421 43 4224 448Fax: +421 43 4224 448E-mail: turiecgallery@turiecgallery.skMikroregiónTurčiansko-ČremošnianskyLúčanská Malá Fatra(združuje 8 obcí)- -- -mikroregiónyMatušovičovský rad 4038 61 VrútkyTurčiansko-Vážsko-Fatranská (združuje 11obcí)Web: www.touristchannel.sk/zdruzenia/turcianska.htmlTel: -Fax: -E-mail: -mikroregión VeľkáFatra(združuje 11 obcí)Jased, s.r.o.Jasenská dolina038 11 Belá-DuliceWeb: www.velkafatra.skTel: +421 43 4297 717Fax: +421 43 4297 717E-mail: info@velkafatra.skobčianskezdruženiaCRZdruženie CR -Turčiansko - Vážsko -Fatranská cesta (rozvojvidieka)-Web: -Tel: -Fax: -E-mail: -76

egionálnerozvojovéagentúryregionálnezdruženiaCRRegionálna rozvojováagentúra TuriecRegionálne poradenskéa informačné centrumMartinZdruženie CR VeľkáFatra - rozvoj vidiekaZdruženie CR MaláFatraWeb: www.rraturiec.skHviezdoslavova 5Tel: +421 43 4303 525036 01 MartinFax: +421 43 4303 524E-mail: rrat@mail.t-com.skWeb: www.rpicmt.skFrancisciho 6Tel: +421 43 4224 88003601 MartinFax: +421 43 4239 088E-mail: rpicmt@rpicmt.skWeb: www.tourist-channel.skInformačné centrum JASEDTel.: +421 43 4297 717č.d. 385Fax: -038 11 Belá-DuliceE-mail: jased@enelux.sk- -77

1.2.7 ANALÝZA DOPYTU PO PRODUKTOCH A SLUŽBÁCH VO VZŤAHU K SÚČASNEJ PONUKEŽSKCelková návštevnosť ŽSKPri analýze návštevnosti ŽSK vychádzame z dostupných údajov Štatistického úradu SR o počteubytovaných návštevníkov v rámci samosprávneho kraja. Uvedené údaje predstavujú len návštevníkov skutočneubytovaných v zariadeniach cestovného ruchu, nezahrňujú jednodňových návštevníkov návštevníkov ubytovanýchv rodinách alebo neregistrovaných ubytovacích zariadeniach (najmä na súkromí) a tiež vplyv šedej ekonomiky.Okrem aktuálnej situácia analyzujeme trendy vývoja návštevnosti v období rokov 2002 – 2006 a porovnanies celoslovenskou návštevnosťou.Tabuľka č. 38 - Prehľad návštevnosti v porovnaní jednotlivých samosprávnych krajovúzemiepočet návštevníkov2002 2003 2004 2005 2006Slovenská republika 3 446 442 3 373 540 3 244 485 3 428 083 3 583 879v tomBratislavský kraj 655 558 656 730 721 379 7 876 266 840 804Trnavský kraj 258 649 246 211 236 403 241 497 237 046Trenčiansky kraj 253 046 264 439 251 179 253 937 260 827Nitriansky kraj 190 447 197 829 177 846 203 463 215 712Žilinský kraj 596 971 609 858 577 808 625 790 652 770Banskobystrický kraj 425 737 416 586 385 842 400 346 423 682Prešovský kraj 745 178 687 420 608 514 621 032 647 068Košický kraj 320 856 294 467 285 514 295 752 305 970Zdroj: Štatistický úrad SRTabuľka č. 39 - Štruktúra počtu návštevníkov v roku 2006 na celoslovenskej úrovniKošický kraj8,5%Bratislavský kraj23,5%Prešovský kraj18,1%Trnavský kraj6,6%Banskobystrický kraj11,8%Trenčiansky kraj7,3%Nitriansky kraj6,0%Žilinský kraj18,2%Zdroj: Štatistický úrad SR78

Tabuľka č. 40 - Prehľad vývoja návštevnosti ŽSK 2002 - 2006ukazovateľ 2006 2005 2004 2003 2002počet návštevníkov 652 770 625 790 577 808 609 858 596 971z toho: domáci 330 432 321 193 309 790 331 725 327 805zahraniční 322 338 304 597 268 018 278 133 269 166prenocovania návštevníkov 2 255 610 2 095 016 1 987 306 2 175 857 2 159 791z toho: domáci 1 049 036 1 038 726 1 032 522 1 187 400 1 200 976zahraniční 1 206 574 1 056 290 954 784 988 457 958 815priemerná cena 474 416 398 354 324z toho: domáci 404 342 340 299 286zahraniční 535 489 460 421 372priemerný počet prenocovaní 3,5 3,4 3,4 3,6 3,6z toho: domáci 3,2 3,2 3,3 3,6 3,7zahraniční 3,7 3,5 3,6 3,6 3,6Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanieVývoj návštevnosti ŽSK preukazuje v sledovanom období rastúcu tendenciu. Oproti roku 2002 došlo k 9,3 %rastu počtu návštevníkov (na úroveň 652 tis. osôb). Z hľadiska cieľovej destinácia návštevníkov musímekonštatovať, že návštevníci ŽSK majú najväčší záujem o región Liptova s celkovým podielom 51,5 % (domáci –42,7 %, zahraniční – 60,5 %). Druhým nanavštevovanejším regiónom je Horné Považie s celkovým podielom22,7 %. Najmenej návštevníkov v roku 2006 bolo v regióne Kysúc – 4,1 %. Z hľadiska atraktivity jednotlivýchregiónov môžeme konštatovať, že najnavštevovanejší región Liptov je atraktívnym hlavne pre zahraničnýchnávštevníkov, naopak regióny Turca a Horného Považia sú atraktívne pre domácich návštevníkov. Z hľadiska vývojapodielu domácich a zahraničných návštevníkov môžeme konštatovať, že v sledovanom období rokov 2002 – 2006dochádza k zvyšovaniu atraktivity regiónu ŽSK pre zahraničných návštevníkov. Ich podiel vzrástol z 45,1 % v roku2002 na úroveň 49,4 % v roku 2006.79

Tabuľka č. 41 - Vývoj návštevnosti ŽSK v období rokov 2002 – 2006 z pohľadu domáceho a zahraničného CR350 000300 000330 432322 338321 193304 597309 790268 018331 725 327 805278 133269 166250 000200 000150 000100 00050 00002006 2005 2004 2003 2002domáci návštevnícizahraniční návštevníciZdroj: Štatistický úrad SRZároveň treba poukázať na rast počtu prenocovaní zahraničnými návštevníkmi. ŽSK bol z hľadiska počtuprenocovaní atraktívny hlavne pre domácich návštevníkov (obdobia rokov 2002 – 2004). Od roku 2005 dosahujepočet prenocovaní nadpolovičnú hodnotu, pričom v roku 2006 je podiel prenocovaní zahraničnými návštevníkmi už53,5 %-ný. Celkový počet prenocovaní ovplyvnil aj priemernú dĺžku pobytu, ktorá u zahraničných návštevníkovdosahuje až 3,7 dňa (v roku 2006). Vývoj priemernej doby prenocovaní sa v roku 2006 v ŽSK pohybuje na úrovni3,5 dňa (z toho domáci 3,2 a zahraniční 3,7 dňa). Oproti celoslovenskému priemeru je dĺžka prenocovania vyššiao + 0,4 dňa. Dĺžka prenocovania za ŽSK osciluje okolo hodnoty 3,5 dňa, avšak jej vývoj je od roku 2003 degresívny.Najväčší podiel negatívneho vývoja dĺžky prenocovania majú domáci návštevníci (dĺžka pobytu klesla z 3,7 na 3,2dňa). Naopak vývoj prenocovaní zahraničných návštevníkov je pozitívny (rast z 3,6 na 3,7 dňa). Z pohľadudomáceho návštevníka je dĺžka prenocovania najdlhšia v regióne Turca (až 3,3 dňa) a najkratšia v regióne HornéhoPovažia (len 2,4 dňa). U zahraničných návštevníkov je atraktívny najmä región Kysúc (4,28 dňa) a najmenejatraktívny región Oravy (3,3 dňa).Z pohľadu ekonomických ukazovateľov – tržieb za ubytovanie je obdobie rokov 2002 – 2006charakterizované ako vysoko pozitívne. Celkové tržby zariadení CR vzrástli zo viac ako 700 mil. Sk (vrátane DPH)na úroveň 1,1 mld. Sk (vrátane DPH). Najviac návštevníci utrácali za ubytovanie v regióne Liptova (53,3 % podiel natržbách v rámci celého ŽSK), najmenej v regióne Kysúc (3,9 % podielu tržieb ŽSK). Pozitívny vývoj tržieb má zanásledok 80,7 %-ný rast tržieb z ubytovania zahraničných návštevníkov (rast 357 mil. SKK roku 2002 na 645 mil.SKK roku 2006). Z hľadiska regiónov je v roku 2006 región Liptova s najväčším podielom tržieb za ubytovanie (367mil. SKK), čo predstavuje 34,4 % podiel na celkových tržbách ŽSK.80

Tabuľka č. 42 - Vývoj tržieb v ŽSK 2002 – 20061 200 0001 000 000800 000600 000400 000200 00002006 2005 2004 2003 2002domáci návštevnícizahraniční návštevníciZdroj: Štatistický úrad SRPriemerné využitie kapacít ubytovacích zariadení sa v ŽSK vracia na úroveň roku 2002 (dosahuje podiel 29,8 %-névyužitia). Oproti Slovenskej republike je využitie kapacity o 1,0 % vyššie. Z pomedzi okresov je v roku 2006 najvyššievyužitie kapacity v okrese Turčianskych Teplíc (45,5 %) najnižšie v okrese Kysuckého Nové Mesta (17,3 %).Tabuľka č. 43 - Priemerné využitie kapacity ubytovacích zariadení ŽSK v rokoch 2002 – 2006 (porovnanie so SR)35,0031,9030,0028,8029,8027,30 27,6027,6026,2030,1028,4029,9025,0020,0015,0010,005,000,002006 2005 2004 2003 2002Slovenská republikaŽSKZdroj: Štatistický úrad SR81

Tabuľka č. 44 - Predmet záujmu príchodu návštevníkov do ŽSK2005 2006 2007(%) (%) (%)Zimné športy 22,9 . 27,7Rekreačný pobyt na horách 18,7 . 18,1Rekreačný pobyt pri vode (termálne kúpaliská avodné plochy) 10,3 . 8,5Návšteva rodiny/ známych 8,6 . 7,4Mestské kultúrno - historické pobyty 7,7 . 7,9Iba tranzit 7,2 . 4,9Nákupná turistika 6,5 . 9,0Pobyt v kúpeľoch 6,2 . 6,2Okružné cesty (poznávanie kultúry, histórie aprírody) 4,8 . 4,6Vidiecka turistika 2,6 . 2,3Neuvažuje o ďalšej návšteve Slovenska 4,5 . 3,6Zdroj: Štatistický úrad SRPodrobné údaje o vývoji jednotlivých výkonnostných a podielových ukazovateľov ubytovacích zariadeníCR podľa regiónov a okresov ŽSK uvádzame v prílohe tejto kapitoly.Dotazníkový prieskum dopytu CR v jednotlivých regiónoch ŽSKZa účelom porovnanie štatistického zisťovania Štatistického úradu SR sme realizovali prieskumrespondentov pred začiatkom zimnej turistickej sezóny na výberovej vzorke 200 respondentov. Upozorňujeme, žebude potrebné realizovať dotazníkový prieskum vo viacerých fázach počas zimného a letného obdobia a v medziobdobí. Z dotazníkového prieskumu vyberáme kľúčové ukazovatele. Podrobné vyhodnotenie dotazníkovéhoprieskumu je súčasťou prílohy tejto kapitoly.82

1.2.8 ANALÝZA EXISTUJÚCICH PRODUKTOV CR ŽSKSystémový rámec pre analýzu primárneho potenciálu cestovného ruchu v ŽSK obsahujú hlavne tietodokumenty:- Nová stratégia cestovného ruchu SR do roku 2013 (2006)- Regionalizácia CR v SR (2003)Tabuľka č. 45 - Potenciál regiónov CR ŽSK podľa jednotlivých aktivítHornéPovažieKysuce Orava Liptov Turiecstredno dlho stredno dlho stredno dlho stredno dlho stredno dlhopobyt a rekreácia pri vode základný dobrý - - dobrý dobrý dobrý priemerný základný základnýpobyt a rekreácia pri termálneja minerálnej vodedobrý dobrý - - priemerný priemerný vysoký vysoký dobrý dobrývodné športy dobrý dobrý základný základný dobrý vysoký dobrý vysoký - -vodná turistika (vodáctvo) zvýšený základný základný zvýšený základnýpobyt a rekreácia v kúpeľoch dobrý - - dobrý dobrýpobyt v horskom a lesnom prostredí vysoký vysoký vysoký vysoký vysokýpobyt na vidieku a vidiecky turizmus vysoký vysoký vysoký vysoký dobrýpešia turistika vysoký vysoký vysoký vysoký vysoký vysoký vysoký vysoký vysoký vysokýCykloturistika priemerný dobrý priemerný dobrý priemerný dobrý vysoký vysoký priemerný dobrýHorolezectvo základný základný zvýšený zvýšený zvýšenýParagliding priemerný - výskytnávšteva jaskýň (speleológia) zvýšený zvýšený základný základnýzjazdové lyžovania a snowboarding vysoký vysoký vysoký vysoký dobrý vysoký vysoký vysoký dobrý vysokýlyžiarska turistika (výlety na lyžiach,skialpinizmus)dobrý dobrý dobrý vysoký dobrýbežecké lyžovanie dobrý dobrý priemerný dobrý dobrýpoznávanie kultúrno-historickýchpamiatokdobrý dobrý dobrý vysoký dobrýnávšteva múzeí a galérií dobrý priemerný priemerný dobrý dobrýpoznávanie miestnych tradícií základný základný zvýšený zvýšenýiné športové aktivity priemerný základný základný základnénávšteva podujatí (športové, kultúrne, dobrý priemerný priemerný priemerný základnýspoločenské, náboženské, folklórne)účasť na veľtrhoch a výstaváchzákladnýúčasť na kongresoch, konferenciách priemerný základný základnýa seminárochobchodný CR dobrý základný základný dobrý priemernýZdroj: Regionalizácia CR v SR83

Tabuľka č. 46 - Najnavštevovanejšie turistické atrakcie v jednotlivých regiónoch ŽSK (rok 2006)poradiev rebríčkuTop Trendpodujatieregiónpočet návštevníkov(rok 2006 )2. Aquapark Tatralandia Liptov 650 0003. Thermal park Bešeňová Liptov 400 00012.Oravské múzeumP.O.HviezdoslavaOrava 200 30617. Demänovská jaskyňa slobody Liptov 162 91322. Demänovská ľadová jaskyňa Liptov 106 07532. Oravská galéria Dolný Kubín Orava 53 83133. SNM – Múzeá v Martine Turiec 53 39544. Važecká jaskyňa Liptov 24 407Zdroj: TREND Top v cestovaní, č. 18, 2007Horné PovažiePešia turistikaV regióne sa nachádza 75 turistických chodníkov rôznej náročnosti, dlhých cca 390 km. Z nich je 46červeno značených, 68 modro značených, 108 km zeleno značených a 148 km žlto značených. K tomu trebapripočítať 24 km kúpeľných turistických chodníkov v kúpeľoch Rajecké Teplice. Prevažná časť z nich je v pohoríMalá Fatra, ďalej Strážovské vrchy, Súľovské skaly a Javorníky.Horolezectvo a skalolezectvoRegión Horné Považie síce nepatrí medzi vyhľadávané horolezecké oblasti, napriek tomu disponuje ľahšímihorolezeckými terénmi a to v Krivánskej Malej Fatre a Rajeckej doline. Vhodné horolezecké terény v Malej Fatre sú:Dolné diery, Tiesňavy, dolina Obšívanka a Belská dolina. V Rajeckej doline sú to: Višňové, dolina Bystrička, Porúbka– Lietačky, Porúbka – Slnečné skaly, Turská skala a Turská skalka.ParaglidingV regióne sú podmienky pre lietanie na závesných padákoch alebo deltaplánoch na týchto vrchoch: Straníkpri Žiline, Veľký Kriváň, Stoh a Kykula v pohorí Malá Fatra.CykloturistikaRegión sa vyznačuje pomerne hustou sieťou cyklotrás. Časť cyklotrás vedie viacerými regiónmi, niektoré súcelé na území regiónu Horné Považie.84

Tabuľka č. 47 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Horného Považianázovtrasapopis(kategória)dĺžka(km)prevýšenie(m)Vážska cyklomagistrála Piešťany – Trenčín – Žilina rekreácia 146,5 301/126Kysucká cyklomagistrálaHornonitrianskacyklomagistrálaRajecká cyklomagistrálaTerchovsko-OravskácyklomagistrálaDolnokysuckáTerchovsko-kysuckáKotešová – Turzovka –Čadca – Oščadnica –DemänovskáČičmany – Bojnice –ŽabokrekyPovažská Bystrica – Rajec –ŽilinaStrečno – Terchová –Zázrivá – NovoťKrásno nad Kysucou –Ochodnica – Kysucké NovéMesto – ŽilinaStará Bystrica – Terchová –Kysucké Nové Mestošport 131 1 830/1210šport 65 540/990rekreácia 40 + 13282/1 700+ 63/87šport 68 1 048/581rekreácia 26 20/80šport 45 400/505z Mikšovej do Prečína Prečín – Mikšová Šport 18 263/200Súľovské cyklotrasyMikšová – Súľov – Hradná –ZbyňovŠport 17 320/450zo Žiliny do Rajca Žilina – Zbyňov – Rajec Šport 28 415/300Okolo Lietavského hraduObce okolo LietavskéhohraduRekreácia 16 110/110zo Žiliny do Lietavy Žilina – Lietava rekreácia 11 110/110z Rajca do Kamennej Poruby Rajec – Kamenná Poruba rekreácia 9 120/95ku Kunerádskemu zámku Rajecké Teplice - Kunerád rekreácia 11 170/0okolo vodného diela Žilina Obce okolo vodného diela rekreácia 21 20/20Terchovsko - vrchárskacyklotrasaTerchovsko – ZázrivskýokruhTerchová – Horná Tižina –TerchováTerchová – Oravská Lesná –Zázrivá - Stará Bystrica -Terchovášport 24 386/386expert 76 1 125/ 1125Zdroj: Cykloturistický atlas Slovenska. VKÚ Harmanec 2006Termálne kúpaliská a kúpeleZákladom kúpeľného CR v regióne je existencia liečivej termálnej vody v Rajeckých Tepliciach. Región jebohatý na termálne pramene, čo umožnilo vznik aj viacerých areálov termálnych kúpalísk.názov charakteristika liečba vybavenieSlovenské liečebnékúpele RajeckéTepliceZákladom kúpeľného CRv regióne je existencialiečivej termálnej vody vRajeckých Tepliciach. Ideo 38 °C teplúhydrouhličitanovo-Liečia sa tuzápalové ajdegeneratívnechorobypohybovejsústavy.Kúpele majú v súčasnosti kapacitu 500lôžok. Ku kúpeľom patrí aj kúpeľnáliečebňa Kunerád, kde sú vhodnépodmienky aj pre klimatickú liečbuv teréne.V kúpeľnom dome sa nachádza85

vápenato-horečnú liečivúvodu. V posledných rokochsa kúpele modernizovalia patria medzi najkrajšiekúpele na Slovensku.Kúpele Rajecké Teplice.balneologické centrum kúpeľovAphrodite s dvomi bazénmi: relaxačným(38°C) a plaveckým (29°C). Teplota vodyv kúpeľoch sa pohybuje v rozmedzí 34 -38°C.Termálne kúpaliskoLaura Rajecké TepliceK dispozícií je 1 plavecký bazén a jedendetský bazénTermálne kúpaliskoVeronika RajecTermálne kúpaliskoStráňavyRozloha kúpaliska je 1,88ha. Teplota vody je 24 –26 °C.Areál tvorí 7 bazénov pre všetkykategórie návštevníkov o rozlohe 55 000m², z čoho je 2 200 m² vodnej plochy.Kapacita parkoviska je cca 1000osobných automobilov.K dispozícii sú 2 bazény: plavecký bazén50 x 23,5 m a detský bazén 12 x 8 m.Zdroj: vlastné spracovanieVodná turistikaaktivita lokalita charakteristikapltníctvoraftingsplavrybolovStrečnianskaúžina/ StrečnoVáhRajčiankaVarínkaRealizuje sa na Váhu v priestore Strečnianskej úžiny. Splavuje sa úsek dlhý 7 kma plavba trvá cca 1 hod. Kapacita plte je 12 osôb. Počas plavby pltníci podávajúaj výklad o atraktivitách v okolí. Pre organizované skupiny je možné zabezpečiťpiknik v prírode alebo ľudovú hudbu. Požičiavajú sa tiež raftové člny. Sezónatrvá od 15. apríla do 31. októbra denne.V regióne je možnosť splavovať viaceré rieky: Váh, Rajčianku a Varínku.Splavná dĺžka Váhu je v regióne od Vrútok (prítok rieky Turiec) po Žilinuv dĺžke 27 km. Ide o stredne ťažkú obtiažnosť. Od Hričovskej vodnej nádržepod Žilinou po Piešťany je rieka nesplavná.Rieka Varínka je splavná od obce Terchová po ústie v dĺžke 15 km.Obtiažnosť: ťažká a splavná len za zvýšeného stavu vody.Rieku Rajčianku je možné splavovať v neskorú jar a spravidla od stredného tokuv Rajci. Rajčianka je splavná v dĺžke 32 km. V úseku Fačkov – Rajec jeobtiažnosť stredne ťažká a z Rajca po ústie ľahkáRegión Horné Považie poskytuje bohaté možnosti pre športový rybolov voviacerých revíroch v Bytči a Žiline.Zimné športyRegión disponuje kvalitnými podmienkami pre rozvoj zimných športov. Najkvalitnejšie sú v vo Vrátnejdoline na svahoch Malej Fatry a potom v oblasti Rajeckej doliny. V regióne je spolu 28 osobných horskýchdopravných zariadení (OHDZ), z ktorých je len jedna kabínková lanovka, jedna sedačková lanovka a ostatné súlyžiarske vleky. Z nich však mnohé sú buď zastaralé alebo málo výkonné ( typy VL – 1000, EPV, F, P a S). Ichprepravná kapacita je spolu 17 664 os./hod., z čoho ale takmer 64 % tvoria OHDZ vo Vrátnej doline. Zvyšných 3686

% patrí 3 strediskám v Rajeckej doline. Celková dĺžka OHDZ je 13 874 m. V zimných strediskách je tiež k dispozícii20 820 m lyžiarskych zjazdových tratí s celkovým prevýšením 5 060 m. Značná časť z nich je zasnežovaná.V regióne Horné Považie sa nachádzajú 4 významnejšie lyžiarske strediská: Vrátna dolina, Čičmany,Fačkovské sedlo a Rajecká LesnáVrátnastrediskoZimné strediskoČičmanyZimné strediskoFačkovské sedloStredisko RajeckáLesnácharakteristikaNajvýznamnejším zimným strediskom regiónu a popredným slovenským strediskom jeVrátna dolina. V súčasnosti je v ňom návštevníkom k dispozícii 16 osobných horskýchdopravných zariadení, z čoho sú dve osobné lanovky. Celková prepravná kapacita je 11264 osôb/hod. Lyžiarom je k dispozícii 15 lyžiarskych zjazdových tratí s celkovou dĺžkouviac ako 10 km. Z toho je 3,2 km zjazdoviek zasnežovaných. Stredisko je zaradené donajvyššej kategórie 5*.Zimné stredisko Čičmany disponuje 5 lyžiarskymi vlekmi s celkovou prepravnoukapacitou 2 800 osôb/hod. Celková dĺžka zjazdoviek je 4 455 m, z čoho je 3 000 mzasnežovaných.Zimné stredisko Fačkovské sedlo disponuje 4 lyžiarskymi vlekmi s celkovou prepravnoukapacitou 2 200osôb/hod. a dĺžkou zjazdových tratí 4 350 m. Lyžiarske trate nie súzasnežované.V stredisku Rajecká Lesná sú návštevníkom k dispozícii 3 lyžiarske vleky s prepravnoukapacitou 1 400 osôb/hod., dĺžka zjazdoviek je 2 000 m, z toho 1 300 m zasnežovanýchVidiecka turistikaV regióne sa nachádza viacero oblastí s priaznivými podmienkami pre rozvoj vidieckeho CR. Je topredovšetkým oblasť lazníckeho osídlenia v Terchovskej doline, Javorníkoch a tiež oblasť Rajeckej doliny.Najrozvinutejší vidiecky CR je v súčasnosti v Terchovskej doline a koncentruje sa najmä na obec Terchovú.Postupne zaznamenávame rast ponuky špecifickej formy vidieckeho CR – ekoturistiky, najmä v oblasti Rajeckejdoliny, základom ktorej sa stávajú ekofarmy a jazdecké areály (ranče).Mestský CRRegión Horné Považie má vhodné podmienky aj pre rozvoj mestského cestovného ruchu a topredovšetkým v meste Žilina. V rámci mestského cestovného ruchu návštevníci sa zameriavajú predovšetkým nanákupný CR vďaka bohatej obchodnej vybavenosti, kultúrno-poznávací CR (spoznávanie pamiatok, návšteva múzeí,galérií ap., účasť na kultúrnych, športových a iných podujatiach) a tiež mesto Žilina má vhodné podmienky aj prerozvoj kongresového CR.Nákupný CRV posledných rokoch aj na Slovensku zaznamenávame rast dopytu po nákupnom CR. V súčasnosti jezameraný v regióne Horné Považie prevažne na mesto Žilinu, ktorá disponuje širokou sieťou hypermarketov,supermarketov a špecializovaných predajní. Nákupný CR realizujú okrem domáceho obyvateľstva z okolitýchregiónov hlavne zahraniční návštevníci z Čiech a Poľska. Problémom však je lokalizácia týchto obchodnýchpriestorov do centra mesta, čo sťažuje prístup motorovými vozidlami a spôsobuje ďalšie dopravné problémyv meste.Kongresový CRVyžaduje si zodpovedajúcu infraštruktúru, ktorú predstavujú hlavne hotely vyšších tried vybavenédostatočnými kongresovými priestormi. Pre usporadúvanie kongresových podujatí majú najlepšie podmienky hotely87

v Žiline a jej blízkom okolí, kde sa v poslednom období vybudovali špičkové hotely. Časť menších kongresovýchpodujatí sa uskutočňuje v jarnom a jesennom období v hoteloch v horských oblastiach, najmä vo Vrátnej doline.Kultúrno-poznávací CRTento sa zameriava na spoznávanie bohatej histórie regiónu, ktorú reprezentujú mnohé kultúrno-historicképamiatky, múzeá a galérie, ale aj mnohé kultúrne a športové podujatia, medzi ktorými dominujú najmä podujatianadväzujúce na folklórne tradície regiónu. Z organizovaných podujatí prevládajú podujatia, ktoré organizuje obecTerchová, v menšej miere podujatia organizované Považským múzeom v Žiline. Z hľadiska návštevnosti kultúrno –historických pamiatok na prvom mieste sú hrady Strečno a Budatín (aj vďaka múzeu), ďalej pamiatková rezerváciaľudovej architektúry v Čičmanoch a Sobášny palác v Bytči. Z hnuteľných pamiatok priťahuje záujem návštevníkovhlavne Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, resp. betlehem v Terchovej. Drotárska cesta v Javorníkoch – obce,kde sa v minulosti narodili známi drotári - drotárstvo (obce Kolárovice, Veľké Rovné, Dlhé Pole, Turzovka, Makov,Vysoká nad Kysucou), majú založené združenie Drotária ako produkt CR.PoľovníctvoV regióne je záujemcom o lesoturistiku a poľovníctvo k dispozícii niekoľko ubytovacích zariadení Lesovš.p. Banská Bystrica, ktoré spravuje odštepný závod Žilina.KysuceCykloturistikaTabuľka č. 48 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Kysucenázovtrasapopis(kategória)dĺžka(km)prevýšenie(m)Kysucké Nové Mesto -NeslušaMajtánky - Mičekovci –Vrchrieka - Jakubovský vrch- Mračkov - Čambalovci -Rudinská - Rudina – KysuckéNové Mestotrasa prehorskébickle/strednenáročná24 -Kysucké Nové Mesto -PovinaPod Poľanou - Pod Holýmvrchom - sedlo nad HornýmVadičovom - Kubaščíci -Dolný Vadičov - KNMtrasa prehorskébicykle/nenáročná25 -Kysucké Nové Mesto -DolnýVadičovProstredný Vadičov (uBizíka) - Kotrčiná Lúčka -Zástranie - Výjazd naStraník(769m) - Za dielcom -Ostré – Radoľa - KNMKNM - Snežnica - Zástranie- Teplička - VD Žilina -Strečno - Varín - Gbeľany -sedlo Žiarce - kaplnka uBizíka - Prostredný Vadičov -KNMtrasa prehorskébicykle/náročná18 -Kysucké Nové Mesto -Snežnicatrasa prehorskébicykle/strednenáročná- -Kysucké Nové Mesto -Horný VadičovHorný Vadičov - Kubaščíci -Samčíkovci - Melišovci -trasa prehorské30 -88

Lutiše - Radôstka - Labanti -Sobolčinovci - sedloMeriadov - chata Jedľovina -Povina - KNMbicykle/náročnáokruh Kysucké Nové Mestocez Novú BystricuKNM - Žilina - Teplička n.Váhom - Belá - Lutiše -Radôstka - Nová Bystrica -Krásno nad Kysucou - KNMtrasa precestnébicykle/strednenáročná69 -okruh Kysucké Nové Mestocez MakovKNM - Žilina - Bytča -Makov - Čadca - KNMtrasa precestnébicykle/strednenáročná95 -okruh Kysucké Nové Mestocez TurzovkuKNM - Žilina – VeľkéRovné - Turzovka (Semeteš)- Čadca - KNMtrasa precestnébicykle/strednenáročná81 -okruh Kysucké Nové Mestocez Oravskú LesnúKNM - Krásno n. Kysucou -Nová Bystrica - Vychylovka -Demänová - Oravská Lesná -Paráč - Zázrivá - Terchová -Žilina - KNMtrasa precestnébicykle/strednenáročná115 -Zdroj: www.tikcadca.skZimné športystrediskoSnowparadisea Sunparadise VeľkáRačaŠportcentrum –OščadnicaSkalité – SerafínovcharakteristikaStredisko CR lokalizované v obci Oščadnica, sedačkové lanovky – prepravná kapacita9 700 os/hod , umelé zasnežovanie, večerné lyžovanie, široký rozsah služieb, v zimnejsezóne v prevádzke od novembra do apríla. V letnej sezóne sa stredisko mení naSunparadise, ponúka lanovú dráhu, snowbordovú letnú dráhu, trampolíny a množstvoiných atraktivít, v letnej sezóne je v prevádzke od júna do októbra. Vďaka systému skibusov sa stalo v posledných rokoch jedným z najnavštevovanejších lyžiarskych stredískna Slovensku. V stredisko sú v súčasnosti na predaj apartmánové domy.Nachádza sa priamo v strede obce Oščadnica. K dispozícii sú tu zatiaľ dva lyžiarskevleky. Prvý je detský s nízkym vedením dopravného lana s dĺžkou cca 120 m. Vhodný jehlavne pre deti ale aj dospelých, ktorí sú úplnými začiatočníkmi. Druhý vlek ,,TatrapomaPFP" má dĺžku 350 m a prevýšenie 75 m. Je vhodný pre začiatočníkov a stredne dobrýchlyžiarov. Zjazdové trate sú s trávnatým povrchom a sú pravidelne zasnežované dvomisnežnými delami SUFAG. Úprava tratí sa vykonáva denne snežným pásovým vozidlom"KASSBOHRER PB 200". Vítanou atrakciou je SNOWTUBING - jazda na snežnomkolese vo vyhradenom snežnom tobogáne. Možnosť sánkovania - bobovania, dostupnýbežecký okruh. Požičiavanie štvorkoliek. Možnosť večerného lyžovania.Lyžiarske stredisko sa nachádza v obci Skalité v miestnej časti Serafínov priamo nahraniciach s Poľskom. Stredisko je dostupné priamo osobným autom, železničnázastávka je vzdialená cca 250 m, autobusová zastávka cca 1 km. V stredisku sanachádzajú štyri lyžiarske vleky TATRAPOMA - F12 s dĺžkou 595 m, F 10 s dĺžkou 345m, H 130 s dĺžkou 825 m a S s dĺžkou 140 m. Stredisko navštevujú najmä návštevníci z89

SKI MakovHusárikLyžiarske strediskoRadoľa – VeľkéOstréLyžiarske strediskoMakov - KasárneLyžiarske strediskoVysoká nad KysucouLyžiarske strediskoKlokočov - HlaviceLyžiarske strediskoTurzovka -BukovinaKysucká lyžiarskamagistrálaStredisko v HornomVadičovePoľska, ale aj vyznávači dobrého lyžovania na menej náročných svahoch.Nachádza sa v obci Makov v miestnej časti Čierne. Od centra obce je stredisko vzdialenécca 4 km, autobusová zastávka je priamo pri vlekoch. Pre lyžiarov sú k dispozícií 4lyžiarske vleky. Dva vleky sú typu TATRAPOMA H 210 v dĺžke 1200 a 1450 m, jeden jedetský lanový s dĺžkou 150 m a pre začínajúcich lyžiarov TATRAPOMA P. Pre lyžiarovje k dispozícií veľké parkovisko pre osobné autá aj autobusy, bufet s možnosťoustravovania, požičovňa lyží a skiservis, ako aj lyžiarska škola a škôlka.Prímestské rekreačné lyžiarske stredisko Čadce, 2 km južne od mesta. V stredisku sú 3lyžiarske vleky s celkovou prepravnou kapacitou 1010 os/hod., z toho 2 krátke 310 a 300m a 1 dlhý 850 m. Svah je vhodný pre rekreačných lyžiarov. Lyžiarska bežecká traťHusárek - Vojty - Kýčera - Žarec je neudržiavaná.Lyžiarske stredisko sa nachádza v obci Radoľa, 5 km od mesta Kysucké Nové Mesto Vstredisku sa nachádzajú dva lyžiarske vleky TATRAPOMA F12 s dĺžkou 440 a 220 m,počas prevádzky je k dispozícií pre návštevníkov lyžiarska škola - od roku 2006 ajsnowboardová škola, skiservis, požičovňa lyžiarskeho výstroja, pohostinstvo/bufet aparkovisko.Stredisko Kasárne sa nachádza v obci Makov, v časti Kopanice - pod vrcholom VeľkéhoJavorníka, vzdialené od centra obce 10 km, dostupné osobným autom - so snehovýmireťazami (vzdialenosť od autobusovej zastávky je 7 km). V stredisku sú štyri lyžiarskevleky, dva typu TATRAPOMA H 130 s dĺžkou 600 m (s vrcholovou stanicou vnadmorskej výške 1030 m) a dve detské pomy s dĺžkou 100. V blízkosti sú vhodné trasyhrebeňom Javorníkov pre bežkárov, bežkári majú v stredisku 1 jazdu na hrebeň zdarma.Zjazdovky sú strojovo upravované Muldou 120 a Kässbohrerom, sú vhodné prenáročnejších zjazdárov.Stredisko sa nachádza blízko centra obce, vzdialenosť od autobusovej zastávky, resp. žel.stanice je 300 m. V stredisku sa nachádzajú dva lyžiarske vleky EPV 300 s dĺžkou 460 a300 m, parkovisko pre osobné autá, bufet a šatňa na prezutie.Stredisko sa nachádza v časti Hlavice obce Klokočov. V stredisku je jeden vlek EPV 300s dĺžkou 350 m s osvetlením, požičovňa lyžiarskej výstroje, bufet. Parkovisko pre osobnéautá vzdialené cca 250m, pri autobusovej zastávke. Svah nie je strojovo upravovaný,zjazdovka je vhodná pre nenáročných lyžiarov a rodiny s deťmi.K dispozícii sú dva lyžiarske vleky o dĺžke 500 m a 600 m. Svahy sú vhodné prezačiatočníkov, ale aj pokročilých lyžiarov. Sú denne upravované snežnými pásovýmivozidlami. Je tu aj možnosť večerného lyžovania nakoľko je svah osvetlený umelýmosvetlenímIde o asi 50 km občas upravovaných lyžiarskych trás, prevažne v priestore Čierne-Skalité-Oščadnica-Čadečka. Údržbu zabezpečuje TJ Lokomotíva Čadca a každoročne organizujepodujatie Strieborná stopa.Lyžovanie vrátane celoročného využitiaKultúrno-poznávací CRDrotárska cesta v Javorníkoch – obce, kde sa v minulosti narodili známi drotári - drotárstvo (obceKolárovice, Veľké Rovné, Dlhé Pole, Turzovka, Makov, Vysoká nad Kysucou), majú založené združenie Drotáriaako produkt CR.90

Vidiecky CRMúzeum Kysuckej dediny a historická úvraťová železnica vo Vychylovke, charakteristické rozptýlenéosídlenie.Vodná turistikaLiptovSezónne splavovanie rieky Kysuca.Pešia turistikaLiptov je príťažlivá krajina, ktorá uspokojí každého vyznávača pešej turistiky. V regióne Liptov sa nachádza50 turistických chodníkov a značených trás v celkovej dĺžke 460 km. Nachádzajú sa v Národnom parku VysokéTatry (TANAP), Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT), Národnom parku Veľkej Fatre, Chočských vrchoch.pohorie cieľ trasy trasa trvanieZápadnéTatryNízke TatryChočskévrchyBaranec(2184 m.n.m.)Na Bystrú(2248 m.n.m.)Na Jakubinu(2194 m.n.m.)Na Chopok(2024 m.n.m.)Na Salatín(1630 m.n.m.)Na Veľký Choč(1611 m.n.m.)Ústie Žiarskej doliny - Stará stávka - Baranec - Smrek - Žiarskesedlo - rázcestie v Malých Závratoch - Žiarska chata - ústieŽiarskej dolinyHrdovo - križovatka s Tatranskou magistrálou - prístrešok vBystrej doline - pod Bystrými plesami - Bystrá - Bystré sedlo -Blyšť - Pyšné sedlo - PodbanskéJasná - Otupné - Tri vody - Sedlo Poľany - Dereše - Chopok -Demänovské sedlo - Krúpove sedlo - Široká dolina-rázcestie -Pod Krčahovom - LúčkyÚstie Račkovej doliny - rozvetvenie Račkovej a Jamnickej doliny- koliba na Prostrednej poľane - rázcestie do Gáborovej doliny -Račkove plesá - Račkovo sedlo - Končistá - Hrubý vrch -Jakubiná - Hrubý vrch - rázcestie v Jamníckej doline -rozvetvenie Račkovej a Jamníckej doliny - ústie Račkovej dolinyLudrová - Hučiaky - sedlo pod Magurou - Salatín - Sedlo podMalým Salatínom - Bohúňovo - Sedlo pod Kohútom - LudrováLikavka - Likavský hrad - Predný Choč - sedlo Spuštiak -Stredná poľana - Veľký Choč - sedlo Vráca - Žimerová - ústiedoliny Jastrabá - Lúčky7 1 / 4 hod7 ¾ hod8 ¼ hod9 ¼ hod6 ¼ hod6 hodZdroj: www.slovakia.travelHorolezectvo a skalolezectvoHorolezecká činnosť sa vykonáva v horolezeckých zväzoch. K prevádzke tohto športu je potrebný platnýpreukaz horolezeckej organizácie. Na Slovensku sú vynikajúce podmienky najmä vo Vysokých Tatrách, ktoréhorolezci vyhľadávajú v lete aj v zime. V slovenských horách je množstvo skalných útvarov, ktoré sú vhodné akocvičné skaly. V Chočských vrchoch sú známe skaly v Jalovskej doline, na Šípe a Veľkom Choči. Západné Tatry majúvhodné skaly na častiach Ostrého Roháča a Plačlivého. V Nízkych Tatrách sú to hlavne severné svahy Ďumbiera,Machnaté (Demänovská dolina), Siná (Demänovská dolina) a Bašta. Vo Veľkej Fatre sú známe Haliny priRužomberku.CykloturistikaV regióne Liptova je 300 km značených cyklotrás.91

Tabuľka č. 49 - Atraktívne cyklotrasy regiónu LiptovnázovCyklotúra cestou slobody(Vysoké Tatry)Cyklotúra okolo LiptovskejMary (Liptovská kotlina)trasaLiptovský Hrádok -Podbanské – križovatka priŠtrbskom Plese - StarýSmokovec - Kežmarsk鎾aby - KežmarokLiptovský Mikuláš -Liptovská Sielnica - Bešeňová- Partizánska Lupča -Liptovský Mikulášpopis(kategória)dĺžka(km)prevýšenie(m)- 68 700- 39 300Demänovská cyklotúra(Nízke Tatry) Liptovský Mikuláš - Jasná - 16 543Dolnoliptovská cyklotúra(Liptovská kotlina)Hornoliptovská cyklotúra(Liptovská kotlina)Kvačianska cyklotúra(Chočské vrchy)Ružomberok - LiptovskáOsada - Liptovská Lúžna -Železné - Partizánska Ľupča -Bešeňová - RužomberokLiptovský Hrádok - KráľovaLehota - Čierny Váh - Štrba -Važec - Kráľova Lehota -Liptovský HrádokLiptovský Mikuláš -Liptovská Sielnica - Kvačany- Huty - Podmeštrová -Liptovská Sielnica -Liptovský Mikuláš- 58 606- 59500 280- 47,5 523Zdroj: www.slovakia.travelTermálne kúpaliská a kúpelenázov charakteristika liečba vybavenieAquapark TatralandiaNajväčší celoročný vodnýareál zábavy a relaxu naSlovensku, v Čechách aPoľsku. Leží v scenérii hôr,pri severnom brehupriehrady Liptovská Mara svýhľadom na Západné aNízke Tatry.- 8 celoročných bazénov s liečivouminerálnou vodou (3 kryté), s teplotouvody od 24 do 39 °C, s množstvomvodných atrakcií.- 3 sezónne bazény s čírou ohrievanouvodou s teplotou od 24 do 26 °C (detskýbazén s interaktívnym hradom, bazén s21 atrakciami a 25 m plavecký bazén)- 23 tobogánových dráh a vodnýchšmýkačiek92

Thermal parkBešeňováTermálne kúpaliskoSOREA Liptovský JánKúpele LúčkyKúpele KorytnicaKlimatické kúpeleŽeleznôVodný areál v prekrásnomprostredí Chočskýchvrchov s výhľadom naNízke a Západné Tatry.Pramene termálnehokúpaliska sú plnené vodouz prameňa Rudolf.Patria medzi najstaršiekúpele na Slovensku (1761).Ležia na rozhraní Liptova aOravy pod úbočímVeľkého Choča.Kúpele Korytnica sú známeuž od II. pol. 19. storočia.Prvé liečebné domy tu bolipostavené v roku 1824. Podvoch veľkých požiaroch vroku 1911 a 1921 bolaväčšia časť kúpeľov úplnezničená. Neskôr bolkúpeľný komplex znovuzrekonštruovaný. KúpeleKorytnica sa nachádzajúv NAPANT-e pod vrchomPrašivá, 850 m nad moroma 30 km od mesta BanskáBystrica.Patria medzi menej známekúpele, ľudovo prezývanéŽeleznô. Nachádzajú sa vzávere Ľupčianskej doliny vreumatickéchoroby,ochoreniaženskýchorgánov,kožnéochoreniaa chorobypohybovéhoústrojenstva- 4 kryté bazény- 8 vonkajších bazénov- 9 toboganov, detských šmýkačiek awhirlpoolov pod holým nebom akamienková pláž- 5 bazénov z antikoru s čírouohriavanou vodou (olympijský plaveckýbezén, detský bazén, oddychový bazén,„divoká rieka“, dopadový bazén pre 2tobogany a 3-dráhovú šmýkačku)V areáli termálneho kúpaliska sanachádza plavecký, relaxačno-kľudový,detský bazén a bazén s fontánkou.Vstup do krytého bazéna s termálnouvodou je možný z Hotela Sorea Máj.Kúpele majú dlhoročnú tradíciu v komplexnej liečbegynekologických ochorení. Sú jediné kúpele na Slovenskuzamerané na liečenie ženských chorôb.Pri liečbe hrá rozhodujúcu úlohu sadrovo-zemitá uhličitáminerálna voda liečivého prameňa s teplotou 32 °C,obsahujúca prírodný kysličník uhličitý.Pre účely liečebného procesu sa využívajú vaňové kúpele,rašelinové zábaly, parné kúpele a iné vodoliečebnéprocedúry spojené s masážou, ktoré sa dopĺňajúrehabilitačným telocvikom a fyzikálnou liečbou.Vďaka naturálne a stredne mineralizovanej hypotonickejvode, ktorá má zloženie síranovo-uhličitánové, vápenatohorečnaté,uhličité a železité sa v kúpeľoch Korytnica liečilichoroby žalúdka, dvanástnika, pečene, žlčníka ažlčovodov, choroby látkovej výmeny ako napr. cukrovka,anémia z nedostatku železa a toxické poškodenie pečene.Doliečovali sa tu pacienti po operáciach tenkého ahrubého čreva ako aj po operáciach žalúdočných vredov.Liečebné procedúry: pitie vody, uhličité kúpele, rimediálnagymnastika, elektroterapia, masáže, vodná terapia.V súčasnosti kúpele 5 rokov nefungujú a kúpeľné vilychátrajú. Chýba investor.Sú tu možnosti lyžovania a v lete je východiskom dozápadnej časti Nízkych Tatier. Značkované trasy cez osaduMagurka na hlavný hrebeň Nízkych Tatier do sedlaĎurkovej (1700 m) a na vyhliadkový vrch Salatín (1630 m).93

Kúpele ĽubochňaNízkych Tatrách 33 km odLiptovského Mikuláša, ležiav nadmorskej výške 970metrov. V súčasnosti slúžiaako detská ozdravovňa,predtým klimatické kúpele.Vyviera tu minerálnyprameň so sírnatouželezitou kyselkou.Klimatické kúpeleĽubochňa ležia vo VeľkejFatre v dlhej dolineĽubochnianky západne odRužomberka.Kúpele sa na tomto miestevyužívali už v 19. storočí. Vtom čase tu postaviliniekoľko drevenýchštýlových víl, v ktorých saliečili a zabávali bohatíhostia. Viaceré z týchtosecesných kúpeľnýchbudov sa zachovali dodnes.V jednej zo secesných kúpeľných víl má od roku 1948sídlo Endokrinologický ústav, ktorý výraznou mierouprispieva k liečbe chorôb štítnej žľazy a obezity. Kúpele súšpecializovaným miestom liečby endokrinologických ametabolických chorôb.Zdroj: vlastné spracovaniaVodná turistikaaktivita lokalita Charakteristikačlnkovanieyachtingwindsurfingplavba loďouKajak a kanoepriehradaLiptovská MaraAreál vodnýchšportov vLiptovskomMikulášiRieky a vodné plochy ponúkajú množstvo zaujímavých pohľadov, ktoré nie jemožné vidieť ináč ako z člna. Je obľúbeným miestom na člnkovanie počasletnej sezóny. Liptovská Mara ponúka zaujímavé možnosti aj pre windsurfing.Windsurfing je najmladším v rodine vodných športov. Oficiálne vznikol až vroku 1965 v Kalifornii z myšlienky skombinovať surfovanie s jachtingom.Dnes je najrýchlejším jachtárskym športom s rýchlostným rekordom 84 km/h.Pri prechádzaní Liptovom po ceste vedúcej z Liptovského Mikuláša doRužomberka nemožno prehliadnuť obrovskú vodnú plochu - LiptovskúMaru, tzv. Liptovské more. Podľa objemu zadržanej vody ide o najväčšiuvodnú nádrž na Slovensku. Vodné dielo, ktoré dostalo názov podľa jednej zozatopených obcí, vybudovali v rokoch 1970 až 1975. Vodná nádrž bolapostavená predovšetkým na zmiernenie nebezpečenstva povodní na Váhu ana výrobu elektrickej energie. Na brehu Liptovskej Mary je najvýznamnejšímrekreačným strediskom autokemping Liptovský Trnovec. Letná turistickásezóna sa tu začína v polovici júna a trvá do septembra. V blízkosti sanachádza Aquapark Tatralandia s celoročnou prevádzkou a možnosťamiubytovania a tiež termálne kúpalisko Thermal park Bešeňová.Areál vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši so štyrmi slalomovými traťamisa nachádza na južnom okraji mesta pri rieke Váh. Býva dejiskom viacerýchvýznamných medzinárodných a svetových podujatí vo vodnom slalome. Jehozačiatok tvorí privádzací kanál zakončený štartovacím bazénom v dĺžke 68094

RaftingVodáctvoPotápanieRybolovAreál vodnýchšportov vLiptovskomMikulášiRieka BeláRieka BeláLiptovská MaraLiptovská MaraVáhBelámetrov. Z toho sú vedené dve samostatné trate ,ktoré sa približne v stredespájajú a ďalej pokračujú spolu späť do rieky Váh. Ľavá trať s ľahšouobtiažnosťou má názov ”Váh” a pravá kratšia, avšak náročnejšia sa volá”Orava”. Hoci kanál bol umelo vyhĺbený, brehy vyložené oblými kameňmipozvoľna klesajú do koryta a spoluvytvárajú prírodný charakter kanálu.Oddychový charakter mu dodáva aj zatrávnené okolie, zatrávnené stupňovitétribúny a množstvo mostíkov, cestičiek a lavičiek. Areál ponúka možnosťprenájmu vodnej plochy.Rafting je splavovanie dravých a perejovitých riek na veľkom nafukovacomgumenom člne s inštruktorom. Najideálnejším miestom na raftovanie je Areálvodného slalomu v Liptovskom Mikuláši a rieka Belá.Belá je typická horská riečka na severe Slovenska, ktorá má na hornom tokuúzke balvanisté koryto s veľkým spádom. Od ústia Račkovského potoka máplytké brehy so širokým štrkovým riečiskom, ktoré sa za veľkej vody veľmičasto mení. Splavovanie Belej sa odporúča iba zdatnejším a skúsenejšímvodákom. Raftovanie na tejto rieke je možné iba pri dobrých splavovýchpodmienkach. Splavovanie jednej z najkrajších slovenských riek je povolenéod 15. apríla do 30. septembra. Splavuje sa úsek od Podbanského po ústie doVáhu pod Liptovským Hrádkom. Horná časť koryta je úzka a veľmi silnýprúd tu skrýva množstvo nástrah, ktoré zvládnu len pokročilejší vodáci.Vzhľadom na kolísanie vodného stavu počas roka možno niektoré menšierieky splavovať len počas určitého ročného obdobia. Do tejto skupiny patrínapríklad Belá a Biely Váh, ktorý je splavný od Važca v čase topeniatatranských snehov. Čierny Váh je splavný od sútoku so Ždiarskym potokomnad Liptovskou Tepličkou.Potápačské centrá, ktoré sa zaoberajú výcvikom potápačov, sídlia v Bratislave,Komárne, vo Zvolene, v Trenčíne, Žiline, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši,Poprade, Spišskej Novej Vsi a v Košiciach. Aj keď potápanie je známepredovšetkým ako športová disciplína, nie je dobré zdôrazňovať pri ňom lenšportovo-súťažné hľadiská. Tento koníček ukrýva aj riziká a vyžaduje sikvalitnú prípravu.V Liptove sú na rybolov vyhľadávené rybárske revíry: Vodná nádrž LiptovskáMara (kaprové vody), rieka Váh (lososové vody pstruhové) a horská rieka Belá(muškárčenie, lososové vody pstruhové).Výhodou rybárstva je, že ho možno spojiť s pobytom pri vode.Zimné športyV Liptove sú lokalizované dve lyžiarske strediská najvyššej kategorizácie 5* (Jasná Nízke Tatry a SkiparkRužomberok). Celkom je tu lokalizovaných 10 významných lyžiarskych stredísk Slovenska, z toho väčšinakategorizácie 3* (Skipark Ružomberok, Jasná , Čertovica, Čertovica STIV, Chopok Juh, Opalisko Závažná Poruba,Vyšná Boca Bačova Roveň, Žiarce Pavčina Lehota, Park Snow Liptovské Revúce, Žiar – Dolinky). Rovnako sa naLiptove začína uplatňovať aj skialpinizmus a freestyle a snowboarding.Skialpinizmus – klasická (rekreačná) forma skialpinizmu je vysokohorskou túrou na lyžiach a horské sedlovéprechody. Pri ski-extrémnej forme skialpinizmu zjazdy dosahujú viac ako 5 km, pričom zdolané svahy majú sklonvyše 45 stupňov. V horských regiónoch možno nájsť veľmi dobré podmienky na pestovanie tohto náročného druhuzimného športu. Priaznivci a vyznávači skialpinizmu hľadajú nové možnosti na preverenie vlastných schopností v95

náročných zimných lyžiarskych terénoch. Vhodné podmienky poskytujú v Liptove Západné Tatry (Žiarska dolina,Roháče) a Nízke Tatry (oblasť Chopku a Ďumbiera).Freestyle a freeride snowboarding - Freestyle a freeride snowboarding spolu z freeskiingom (freestyle & freeridelyžovanie) zažíva v týchto časoch na Slovensku obrovský boom. V posledných rokoch sa začali budovať fun parky srôznymi prekážkami v každom väčšom lyžiarskom resorte. V Liptove je takýto fun park v Jasnej. Fun park znamenáv našich končinách aj určitú prestíž lyžiarskeho strediska a značne vplýva na mienku širokej verejnosti i samotnýchfreestyle jazdcov. Freestylové akcie sa naplno rozbehli a v každom snowparku sa uskutočňujú čoraz väčšie podujatia,ktoré lákajú ľudí i média pozrieť sa na mladých pretekárov, ktorí predvádzajú svoje umenie na obrovských skokochči zábradliach.strediskoSkiparkRužomberokLyžiarske strediskoJasnáLyžiarske strediskoČertovicaLyžiarske strediskoČertovica STIVLyžiarske strediskoChopok JuhLyžiarske strediskoOpalisko - ZávažnáPorubaLyžiarske strediskoVyšná Boca - Bačovaroveňcharakteristikasezónne športy: sánkovanie (6km), snowtubing, snowboarding, zjazdové lyžovanie,bežecké lyžovaniepočet vlekov / počet lanoviek: 6/2počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 7/12/ 3,9prepravná kapacita osôb/hod: 8 130prevýšenie: 664sezónne športy: snowrafting, snowboarding, zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie,skialpinizmus, korčuľovanie, freeskiingpočet vlekov / počet lanoviek: 12/6počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 12/22/ -prepravná kapacita osôb/hod: 20 985prevýšenie: 1 104sezónne športy: snowboarding, zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovaniepočet vlekov / počet lanoviek: 4/0počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 6/5,5/1,5prepravná kapacita osôb/hod: 2 450prevýšenie: 340sezónne športy: snowboarding, zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovaniepočet vlekov / počet lanoviek: 0/0počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 3/1,1/0,6prepravná kapacita osôb/hod: 1 050prevýšenie: 142sezónne športy: bežecké lyžovanie, freeskiing, skialpinizmus, snowboarding, korčuľovaie,snowrafting, zjazdové lyžovaniepočet vlekov / počet lanoviek: 6/1počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 6/9,4/-prepravná kapacita osôb/hod: 5 295prevýšenie: 784sezónne športy: bežecké lyžovanie, zjazdové lyžovaniepočet vlekov / počet lanoviek: 4/0počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 5/3,2/-prepravná kapacita osôb/hod: 2 200prevýšenie: 450sezónne športy: zjazdové lyžovaniepočet vlekov / počet lanoviek: 3/0počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 3/1,6/-prepravná kapacita osôb/hod: 1 78096

Lyžiarsky areálŽiarce - PavčinaLehotaPark SnowLiptovské RevúceLyžiarske strediskoŽiar - Dolinkyprevýšenie: 200sezónne športy: zjazdové lyžovaniepočet vlekov / počet lanoviek: 3/0počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 2/0,9/-prepravná kapacita osôb/hod: 2 195prevýšenie: 157sezónne športy: zjazdové lyžovanie, snowboardingpočet vlekov / počet lanoviek: 5/0počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 7/6,2/2,0prepravná kapacita osôb/hod: 3 900prevýšenie: 430sezónne športy: zjazdové lyžovaniepočet vlekov / počet lanoviek: 2/0počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 2/0,9/-prepravná kapacita osôb/hod: 1 250prevýšenie: 92Zdroj: vlastné spracovanieVidiecka turistikaLokalitaVlkolínecMúzeumLiptovskejdedinyv PribylineDrevenýartikulárnyevanjelickýkostol priSvätom KrížiArcheologickýparkHavránokVodné mlynyv KvačianskejdolineCharakteristikaNajnavštevovanejšia osada ľudovej architektúry na Slovensku zapísaná do Zoznamu pamiatoksvetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Osada, ktorá sa po prvý raz spomína vroku 1376, ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou a predstavuje unikátnyurbanistický celok pôvodných ľudových stavieb. Na základe komparatívnej štúdie ICOMOS(Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla) bola vyhodnotená ako najlepšie zachované sídlo tohtotypu v Karpatskom oblúku. Pôvodne to bola osada drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov.Vlkolínec je súčasťou Národného parku Veľká Fatra. Prechádza ním cyklistická trasa a majiteliaviacerých dreveníc poskytujú možnosť ubytovania.Ponúka bohatý program a vlastnú zooexpozíciu s pôvodnými karpatskými plemenami zvierat.Dokumentuje ľudovú architektúru Liptova. Začalo sa stavať v súvislosti so zaplavenímrozsiahleho územia na západ od Liptovského Mikuláša pri výstavbe vodného diela LiptovskáMara.Je jednou z najväčších drevených stavieb v strednej Európe, ktorá sem bola prenesená v rokoch1974 až 1982 z Paludze. Dnes stojí na rozhraní katastrov obcí Svätý Kríž a Lazisko. Pôdoryskostola s dĺžkou 43 m má podobu kríža. Dovnútra vojde takmer 6000 návštevníkov, ktorýchzaujme najmä drevené barokové zariadenie. V interiéri sa nachádza pozoruhodný drevenýbarokový oltár z roku 1693 s obrazom Premenenie Krista. Unikátna je aj kazateľnica stojaca nazrubovom základe, akoby spredu podoprená barokovým anjelom. Dvojposchodové chórovéempory zdobia biblické maľby, ktoré spolu s veľkým lustrom z benátskeho skla dotvárajú čarovnévnútro kostola. S kostolom tvorí harmonický celok samostatne stojaca drevená veža slúžiaca akozvonica, ktorá bola pristavená neskôr.Jedinečný archeologický park Havránok nachádzajúci sa nad hladinou Liptovskej Mary jemagickým miestom, ktoré učarovalo mnohým dávnym obyvateľom Liptova (keltské osídlenie)ležiaceho na severe Slovenska a jeho návšteva je veľkolepým zážitkom.Patria medzi horské typy mlynov a sú umiestnené v jednej z najkrajších slovenských dolín vmalebných Chočských vrchoch. Ide o jednu z posledných zachovaných pamiatok svojho druhu,navyše začlenenú do pôvodného prírodného prostredia.97

Ukážka vareniapiva – penziónBrontvaiKvačanyBanská tradíciaVidiecka usadlosť sa nachádza v hornej časti obce Kvačany, po ľavej strane smerom horekopcom. Ponúka vlastné nefiltrované kvasinkové Brontvaiove pivo varené v mikro-pivovarepriamo na mieste.Baníctvo a hutníctvo si väčšina ľudí spája s fyzicky namáhavou prácou a s malými baníkmi tzv.„permoníkmi“, ktorí sú súčasťou každej legendy z baníckeho prostredia a keď sa z bane vytratiai oni, zmizne z bane aj jej bohatstvo.Banská tradícia je v Liptove prezentovaná k expozícii Maša pri Liptovskom Hrádku, náučnýmchodníkom Zlatnica vo Vyšnej Boci, Nižnej Boci (v minulosti ťažba železa, zlata, antimónu)Viaže sa j k osade Magurka (ťažba zlata) a Partizánskej Ľupči.EkoturistikaJaskyneSú jedným z najpozoruhodnejších úkazov. Na rozdiel od iných prírodných javov majú svoje osobité črty.Nezabudnuteľný a nevšedný je podhľad do mohutných podzemných siení, vodou preparované skalné tvary, napriezračné jazierka, kvapľové výzdoby. V mnohých jaskyniach sa dokonca našli kosti vyhynutých zvierat a niektorésvojim zaľadnením pripomínajú palác ľadovej kráľovnej. Región Liptov sa môžeme pochváliť najdlhším jaskynnýmsystémom na Slovensku. Celková dĺžka podzemných priestorov predstavuje obdivuhodných 24 km a v nich sanachádza 9 jaskýň, z ktorých len dve sú sprístupnené verejnosti a to Demänovská ľadová jaskyňa a Jaskyňa Slobody.Tento obsiahly jaskynný systém leží v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parkuNízke Tatry. Demänovská jaskyňa slobody má jedinečnú kvapľovú výzdobu, ktorá ju radí medzi najkrajšie jaskyne vEurópe. Demänovská ľadová jaskyňa je atraktívna a turistami vyhľadávaná ľadová jaskyňa, jedna z prvých známychjaskýň na svete. V susednej Jánskej doline speleologický výskum preskúmal 21 jaskýň a eviduje 142 jaskýň a priepastíspĺňajúcich kritériá pre podzemné priestory. Všetky významnejšie jaskyne Jánskej doliny sú uzavreté a ich návšteva jemožná len v sprievode členov Slovenskej speleologickej spoločnosti. Važeckej jaskyňa je najnavštevovanejšouprírodnou zaujímavosťou horného Liptova ležiaca na južnom okraji obce Važec. Važecká jaskyňa patrí medzinajznámejšie európske paleontologické lokality s nálezmi kostí medveďa jaskynného.JazdectvoMožnosti vyskúšať si jazdu na koni po krajine sú v jazdeckom areáli Mútnik – Liptovský Mikuláš,Liptovskej Sielnici a Liptovskom Jáne.Arborétum v Liptovskom HrádkuHistória a súčasnosť mesta Liptovský Hrádok je úzko spätá s drevom, lesníctvom, včelárstvom, železnourudou a prírodou. Možnosti na prechádzku sa vyskytnú v lipovej aleji a Hrádockom arboréte. Hrádocké arborétumsa začalo budovať v roku 1796 v okolí sídla prvej lesníckej školy ako dekoratívneho anglického parku o výmerepribližne 20 ha. Jeho základ tvorilo 200 líp vysadených v roku 1777 pri príležitosti 1. výročia založenia USA.ParaglidingParagliding je jeden z najmladších leteckých športov, ktorý je schopný umožniť človeku to, čo mu prírodaodoprela - lietanie. Slovensko vďaka svojmu hornatému povrchu ponúka veľmi dobré podmienky na tento šport.Ideálne sú stredné horské polohy v oblasti Liptova, Kysúc a Oravy, pohoria Západných (Bobrovec, Baranec...) aNízkych Tatier (Chopok, Kráľova hoľa...), Veľkej Fatry (Malino Brdo...) a Malej Fatry (Martinské Hole, Stoh, VeľkýKriváň..). Výborné sú tiež terény vo vyšších polohách kvôli možnosti doletieť až do vzdialenosti niekoľkokilometrov.98

Mestský CRZa kultúrou v Liptovskom Mikuláši - prvý písomný doklad o meste pochádza z roku 1286. Rozsiahle dejinymesta dokumentuje Múzeum Janka Kráľa, ktoré prevádzkuje aj stálu Expozíciu Tatrín a Rodný dom Rázusovcov.S históriou Liptova je spätá postava ľudového hrdinu Juraja Jánošíka. Predpokladá sa, že práve v budove múzea bolv roku 1713 odsúdený na trest smrti. O ťažkých chvíľach vypočúvania pred odsúdením vypovedá expozíciaMikulášska mučiareň v priestoroch múzea Janka Kráľa. Liptovský Mikuláš sa hrdí aj množstvom osobností, ktoré tupôsobili. Podľa biografického súpisu ich počet presahuje štyri stovky. Jedným z nich je aj Koloman Sokol,výnimočný grafik, ktorý sa narodil v Mikuláši. Časť jeho diela je vystavená v galérii – Centrum KolomanaSokola. Pôsobil tu aj ďalší významný umelec – maliar a učiteľ Peter Michal Bohúň. Dnes jeho meno nesie galéria,ktorá je druhou najväčšou galériou na Slovenku - je to Galéria P.M.Bohúňa, ktorá zastrešuje aj Dom fotografie. Tenje organizátorom Letnej fotoškoly, ktorá robí dobré meno Slovensku v zahraničí. V druhej najväčšej galérii naSlovensku sú umiestnené stále expozície diela P.M. Bohúňa, starého umenia – gotika, baroko a umenia 19. a 20. stor.V historickom centre mesta pútajú pozornosť stavebné pamiatky – Kostol sv. Mikuláša, majestátna synagóga, Župnýdom, či bývalý jezuitský kláštor. Teraz v jeho priestoroch sídli Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva,ktoré mapuje rozmanitosť slovenskej prírody. V jeho tesnej blízkosti sa nachádza ďalšie múzeum-Národná kultúrna pamiatka Čierny orol (súčasť Liptovského múzea). Toto múzeum približuje históriu poľovníctvaa rybárstva v Liptove už od stredoveku.PoľovníctvoSlovensko napriek svojej malej rozlohe oplýva krásnou rozmanitou a pestrou prírodou s hustým lesnýmporastom. Celá krajina tvorí poľovnícky revír, ktorý ponúka veľa možností. Revír s dlhou históriou a tradíciou.Poľovačka na jeleňov, diviakov, srncov, ale takisto stretnutia s veľkými dravcami ako sú medveď a vlk, nie súzvláštnosťou v oblasti Veľkej Fatry alebo Nízkych Tatier. Organizovaným poľovačkám sa venujú aj niektoréslovenské cestovné kancelárie a Slovenský poľovnícky zväz (SPZ).OravaPešia turistikacieľ trasyVýstup na Babiu HoruVýstup na PilskoPilsko – Babia HoraŤatliakovo jazierkoTrasaChata Slaná voda – Vonžonec-Pod Borkom – Borsučie-Malá Babia Hora – BabiaHora – Šťaviny – Hájovňa na Rovniach – Paseky- chata Slaná voda, 6,5 hod,jedinečná, ale namáhavá túraOravské Veselé - Chata Pilsko-Pod Dudovou-Skalisko-Pilsko-Skalisko-Ingery-Sihelné, mierne náročná túraPilsko-štátna hranica-sedlo Hliny-Veska-sedlo Martoša-Horné Gluchačky-Modrálová-Jalovecké sedlo-Malá Babia Hora-Babia Hora, náročná, vhodná prezdatných turistovŤatliakovo jazierko – sedlo Zábrat – Rákoň – Volovec – Ostrý Roháč – Plačlivô –Smutné sedlo – Ťatliakovo jazierko. Výstup je náročný , na Ostrý Roháčexponovaný. Jeden z najkrajších hrebeňových prechodov v Roháčoch. V jasnýchjesenných dňoch sú z Volovca možné ďaleké výhľady na Vysoké Tatry a PoľskéTatry. Prechod doporučujeme absolvovať za dobrého počasia .Zdroj: Orava, edícia Turistických máp, VKÚ, Harmanec200599

CykloturistikaTabuľka č. 50 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Oravanázovtrasapopis(kategória)dĺžka(km)prevýšenie(m)Oravská Lesná-Tanečník rekreačná 9 85Trstená- Jurčová-hraničnýprechod Trstenárekreačná 13 25Sihelné - Oravská Polhora športová 20 110Beskydská cyklomagistrála športová 90 330Zdroj: Cykloturistický atlas Slovenska. VKÚ Harmanec 2006Termálne kúpaliská a kúpeleZákladom kúpeľného CR v regióne je existencia liečivej termálnej vody v Oraviciach. Región je bohatý natermálne pramene, čo umožnilo vznik aj viacerých areálov termálnych kúpalísk.názov charakteristika liečba vybavenieMEANDER PARKThermalVodná turistikaJediná lokalita na Oraves prírodnou geotermálnouvodou s vysokým obsahomželeza. Meander ParkThermal leží na hranicis Poľskou republikou , lenniekoľko km odZakopaného., ktorá savlieva do všetkých bazénovv areáli Meander ParkThermal o ploche 1 545 m 2(v prevádzke 12 mesiacov).Z hĺbky 1 611 m vyvieraprírodná termálna vodas blahodárnym účinkoms teplotou 58 °C.chorobypohybovéhoústrojenstva,močovýchciest a obličiekaktivita lokalita charakteristikasplavvyhliadkovéplavbyOravskápriehradarieka OravaV areáli sa nachádzajú šatne, reštaurácie,bistro, kaviareň, záhradná kaviareň,veľký športovo – relaxačný bazén, veľkýa malý relaxačný bazén, ochladzovacíbazén, masážna miestnosť. Bazény súvybavené vodnými atrakciami ako súumelé vlny, plavecká časť, perličkovésedadlá, perličkové lavice, gejzír, vodnýhríb, chŕliče, masážne trysky Súčasťouvybavenia aquaparku sú lehátka. V tesnejblízkosti vodného parku je Ski ParkZdroj: vlastné spracovanieVyhliadkové plavby po Oravskej priehrade – prenájom plavidla spolu s posádkou, odmája do polovice októbra, premáva denne, kapacita plavidla je 162 osôb,plavba je spojená s návštevou Slanického ostrova, okružná plavba trvá 1,5hodiny plavba na lodi, vodných bicykloch, malých motorových člnoch,športový rybolov. Vyhliadková plavba starootcovskou drevenou plťou po rieke Oravapopod skalné bralo Oravského hradu – v mesiacoch apríl až október, v júlia auguste pravidelne, dĺžka plavby je cca 60 minút, plavba začína na parkoviskupri hlavnej ceste E-77 na brehu rieky Orava a končí pri parkovisku podhradom v Oravskom Podzámku.rybolov rieka Oravasplav rieka Orava sezónne splavovanie rieky Orava, plavba na plti od Oravského hradu100

Zimné športystrediskoSki Kubínska hoľaMEANDER PARKSkiparkRoháče – SpálenáOravská PolhoraLyžiarske strediskoZuberec – JanovkyLyžiarske strediskoZuberec – MilotínKuzmínovocharakteristikaLyžiarske stredisko v prírode Oravskej Magury, štvormiestna sedačková lanovka, 7lyžiarskych vlekov (720 – 1396 m n.m., dĺžka zjazdoviek 8470 m, prepravná kapacita6980 lyžiarov za hodinu, technické zasnežovanie, osobitný areál pre snowboarding,reštaurácia a rýchle občerstvenie, skiservis, video kamery v stredisku (6 km od DolnéhoKubína)Ski Park - nová 4-sedačková lanovka s vyhrievanými lavicami, kapacita 2400 osôb / hod.,dĺžka tratí 1100 - 1300 m, prevýšenie 240 m, vyhrievané lavice, zasnežovanie na celej tratilyžiarske stredisko s 1 sedačkovou lanovkou a 3 vlekmi značky Tatrapoma, celkováprepravná kapacita je 2 500 osôb/hod., vhodné pre menej náročných aj náročnejšíchlyžiarov, modré, červené a čierne lyžiarske trasy, bezplatné parkovisko, bufet, zmenáreň,ski servis, problematický prístup do strediskalokalita Polhorský Hrádek – lyžiarske stredisko pre stredne náročných lyžiarov, 3lyžiarske vleky s prepravnou kapacitou 1 450 osôb/hod. Svahy sú technicky zasnežovanéa mechanicky upravované. Večerné lyžovanie, ski servis, požičovňa lyžiarskej výstroje,bufet, bezplatné parkoviskoStredisko sa nachádza priamo v obci Zuberec (1 km od Habovky) v lokalite Janovky. Jeurčené pre všetky kategórie lyžiarov a poskytuje ideálne podmienky pre rodinnúlyžovačku. Plochy zjazdoviek sú bez porastov a sú mechanicky zasnežované, umožňujelyžovanie aj v období, keď nie je dostatok snehových zrážokJe vhodné pre všetky kategórie lyžiarov. Na svoje si prídu najmä deti, začiatočníci astrední lyžiari.Dolný Kubín. Zjazdovka dlhá 900 m, prevýšenie 200 m, mechanické zasnežovanie,umelé osvetlenie, večerné lyžovanie, požičovňa a úschovňa lyží, lyžiarska škôlka, bufet,lyžiarske bežecké trate v dĺžke 3 kmVidiecka turistikaLokalitaDlhá nadOravoupri OravskejpriehradeVasiľovTrstenáZuberecZakamennéVitanováVyšný KubínZázriváCharakteristikaAgroturistický areál HÚŠŤ - priamo v objekte agro-družstva, agro-ubytovňa s kapacitou 70lôžok, spoločenská miestnosť s kapacitou 100 miest, jedáleň s kapacitou 40 osôb, gazdovskákrčma s kapacitou 30 miest, nie sú známe aktivity ponúkané turistom, je to veľké zariadenie,ktoré má skôr charakter turistickej ubytovne než zariadenia vhodného pre agroturistiku.Ranč u Edyho - ubytovanie, stravovanie, konferenčná miestnosť, jazdecká škola prezačiatočníkov, tenisové kurty, vlastný prístav, kotvenie jácht, rybolov, detské ihriskoAgroturistický gazdovský dvor JURKY Peter - jeden z prvých otvorených na Orave, ubytovanie,sauna, domáca príprava a ponuka jedál, koliba, opekanie, grilovanie, ochutnávka ovčieho syraa žinčice, jazda na koni, koči, voze, saniachTradičná trstenská keramika, koberce - výrobaoravské syrové korbáčiky a výrobky zo syra - výroba101

ParaglidingParagliding Orava – tandemové lety na padákovom klzáku, škola paraglidingu, doprovodné a zoznamovacielety v oblasti Orava a ŽilinaKultúrno-poznávací CRPodľa Trendu z 03.05.2007 patrí z uvedených pamiatok, galérií a múzeí k najnavštevovanejším v roku 2006Oravské múzeum P.O Hviezdoslava (návštevnosť 200 306), Oravská galéria v Dolnom Kubíne (53 831). Oravskýhrad – otvorený celoročne, ponúka prehliadku hradu, expozícií a účasť na mnohých podujatiach. Podľa Trenduz 03.05.2007 k najnavštevovanejším podujatiam patrili Rozprávkový svet (29.05.-03.6.), Thurzovské slávnosti (29.04.-30.04), V kráľovstve prírody (19.06.-21.06), Vianoce na Oravskom hrade (27.12.-30.12), Mikuláš na Oravskom hrade(3.12. – 6.12) a Nočná prehliadka Drakula (25.8.).Skanzen Zuberec - Brestová - Múzeum oravskej dediny, kde sa nachádzajú juho-oravské drevenice,roľnícko-remeselnícke obydlia s hospodárskymi budovami a dvormi, stredo-oravské a zamagurské objektys hymnami a stajňami, historický drevený mlyn, píla. Je tu drevený kostolík zo Zábreže zo 16. stor. Múzeum ponúkanávštevníkom celoročne množstvo programov. Zvlášť obľúbené sú večerné vstupy do expozície s netradičnýmodborným výkladom a posedením pri pravej ľudovej hudbe. Nedeľa je zvyčajne venovaná prezentáciám oravskéhofolklóru a remesiel. Spestrením skanzenu v Brestovej je zoo expozícia a ukážky tradičnej remeselnej výrobyInéAdrenalínová jazda tankom – Podbieľ, pre 10 – 22 osôb, na objednávkuKolkáreň Trstená - najvybavenejšia kolkáreň svojho druhu v strednej Európe, 4 dráhyTuriecPešia turistikaV regióne Turca sa nachádza 50 turistických chodníkov v celkovej dĺžke 460 kmNárodný park Veľká Fatra je vyhľadávanou rekreačnou oblasťou v zime (vďaka lyžiarskym strediskám) akoaj v lete (vďaka turistike v dolinách a na hrebeni a kultúrno-historickým pamiatkam v podhorí). Východiskami prepešiu turistiku v regióne Turiec sú mestá v podhorí - Martin a Turčianske Teplice a turistické chaty stojace nahrebeni.Malou Fatrou vedie viac ako 400 km značkovaných turistických ciest. V oblasti Malej Fatry je mnohovodných prameňov a vodopádov, z nich najväčší je 38 m vysoký Šútovský vodopád. Južná časť Malej Fatry jenazvaná Lúčanská Malá Fatra. Letné turistické cesty vedú dlhými dolinami, ktoré spočiatku mierne a na záverstrmo stúpajú na hlavný hrebeň. Oblasť Lúčanskej Malej Fatry je podstatne menej navštevovaná, ako severnáKrivánska Malá Fatra, čo ponúka ideálne možnosti „trampskej“ turistiky. Tento fakt je podporený aj tým, žeLúčanská Malá Fatra nie je zaradená medzi Národné parky či Chránené krajinné oblasti. Hrebeň Lúčanskej MalejFatry sa zvykne prechádzať z Fačkovského sedla (802 m). Prvým vrcholom je charakteristický skalnatý Kľak (1351,6m), ktorý je výborným vyhliadkovým bodom. Pod ním sa nachádza Kľacký vodopád. Hrebeň pokračuje cez Ostrúskalu (1220 m), Vrícke sedlo (950 m) na skalnatý vrchol Skalky (1190,7 m). Odtiaľ popod kótu Janková (1163 m)mierne do Sedla pod Úplazom (988 m), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol Úplazu (1085 m)a pod ním obľúbené bivakovacie Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1028 m) s prameňom pitnej vody a križovatkouznačkovaných turistických trás. Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol Hnilickej Kýčery (1217,6 m), ktorá jevýborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne lesom cez sedlo Maríková (990 m), Kopu(1232 m), Hornú lúku (1299 m) na Veterné (1442 m). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi102

výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno - Veľká lúka (1475,5 m).Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú rašeliniská. Z Veľkej lúky sa pokračuje naKrížavu (1456,7 m), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou Zázrivá (1394 m) hrebeň pokračuje na Minčol(1363,9 m), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas vojny. Od kóty Úplaz (1301 m) sa chodník vracia do lesaa klesá cez sedlo Javorina (967 m) do obce Strečno.CykloturistikaV regióne Turca sa nachádza 24 cyklotrás v celkovej dĺžke 300 kmTabuľka č. 51 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Turiecnázovtrasapopis(kategória)dĺžka(km)prevýšenie(m)Cyklotúra na Martinské Hole(Malá Fatra)Vrútky - Sučany - hradSklabiňa - Blatnica - Mošovce- Turčianske Teplicestrednánáročnosť55 245Turčianska cyklomagistrála(Turčianska kotlina)Vrútky - Chata naMartinských holiach -Podstráne - Martinnáročnáhorská22 855Na chatu pod BorišovomBlatnica – Folkušová -Necpaly - Necpalská dolina -- Dolný Borišov - Balcierovo- chata pod Borišovom -Kýšky - sedlo pod Suchýmvrchom – Ostredok -Drobkovo - Vlkanová dolina- Blatnica - Do Hoskory -Turčianske Kľačany -Hoskora45,4 1 092Krížavská výpravaVrútky – ATC Turiec –Chata Martinské hole – DlháLúka – Minčol – Šaračníky -Javorná dolina - rázcestie priATC - Vrútky -cintorín31,7 1 053ValčianskaValča - hlavný hrebeň -Horná lúka - Trebostovskádolina - Valča39,4 844Kláštorná galériaKláštor pod Znievom -Lazany - Predvrícko - Vríckesedlo – Skalky - Jankovárázcestie v Slovianskej doline- rázcestie pri Brčnej -Kláštor pod Znievom33,2 691103

Termálne kúpaliská a kúpelenázov charakteristika liečba vybavenieKúpeleTurčianske TepliceUž z roku 1402 pochádzazmienka o ThermaeThurociensis (Turčian.Tepliciach). Základykúpeľov položil v 16.storočí palatín ŠtefanZápoľský. V roku 1535 sana základe darovacej listinyFerdinanda I.Habsburského stalitermálne kúpelevlastníctvom mestaKremnice. Prvýmteplickým hostinskýmpracujúcim pre Kremnicubol Lukáš Remeň, zaktorého pôsobenia bolpostavený nový kúpeľ.O rozvoj sa zapríčiniliIllésházyovci, barón JurajSina a jeho nasledovníci.Za sekundu vyvrie na povrch siedmimi prameňmi 30 lsíranovo-hydrouhličitanovej vápenato-horečnatejhypotonickej vody s obsahom vyše 1 500 mg rozpustenýchminerálnych látok v 1 litri.Bohato mineralizovaná termálna voda turčianskychkúpeľov má dokázateľne liečivé účinky na ochoreniapohybového aparátu, urologické, nervové a gynekologickéochorenia. Vysoký obsah vápnika, horčíka a fluóru savyužíva na pitné kúry ako prevencia proti osteoporóze aviacerým typom obličkových kameňov, proti žlčníkovým ačrevným ťažkostiam. Teplota termálnej vody turčianskychprameňov sa pohybuje od 38 °C do 47 °C.Hlavným liečebným prostriedkom je liečivá termálna voda,uplatňujú sa moderné liečebné metódy a fyzioterapeuticképostupy a v neposlednom rade dôležitú úlohu zohrávavynikajúca klíma a čisté ovzdušie.Vodná turistikaNa pobyt pri vode sú vhodné prírodné vodné plochy, Štrkopiesky Vrútky – Lipovec, Šútovo – rieka, navodnej nádrži Turček, rybníku v Ďanovej a na vodných plochách v Turčianskych Kľačanoch, Turanoch. Dnes súvyužívané skôr miestnym obyvateľstvom ako v podobe regionálneho produktu CR. Na splavy je vhodná rieka Váh.RybolovVo Veľkej Fatre sú významné pstruhové revíry Ľubochnianka, Gaderský potok, Žarnovica, ktoré patriaLesom SR. Ostatné revíry obhospodarujú miestne organizácie Slovenského rybárskeho zväzu a nachádzajú sa najmäv ochrannom pásme NP. Najvýznamnejší rybársky revír je rieka Turiec, ktorý má najbohatšie druhové zloženie rýb vtejto oblasti. Úsek rieky dlhý 21 km je vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu z dôvodu ochrany napr. aj hlavátkypodunajskej (Hucho hucho). Výhodou rybárstva je, že ho možno spojiť s pobytom pri vode.Zimné športyV Turci sú lokalizované tri lyžiarske strediská označené v kategorizácii LAVEX kategóriou 4* (SnowlandValčianska dolina) a jedno lyžiarske stredisko Martinské hole v kategórii 3*.strediskoJasenská dolinacharakteristikasezónne športy: zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie, sánkovanie, snowboarding,korčuľovanie, snowtubingpočet vlekov / počet lanoviek: 7/1počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 8/4,5/3,7104

Snowland ValčianskadolinaMartinské holeprepravná kapacita osôb/hod: 6 100prevýšenie: 190sezónne športy: zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovaniepočet vlekov / počet lanoviek: 5/1počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 6/4,6/-prepravná kapacita osôb/hod: 5 400prevýšenie: 120sezónne športy: bežecké lyžovanie, zjazdové lyžovanie, skialpinizmus, snowboardingpočet vlekov / počet lanoviek: 6/0počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 11/12,1/-prepravná kapacita osôb/hod:prevýšenie: 306Vidiecka turistikaNajväčšou prírodnou expozíciou na Slovensku je Múzeum Slovenskej dediny v Martine. Sústreďuje všetkytypy ľudových sedliackych obydlí s ich tradičným zariadením, s drevenými posteľami a nadýchanými perinami,ľudovými krojmi a výšivkami na stoloch. Ide o najväčšiu expozíciu objektov ľudovej architektúry na Slovensku.Početné kúrie a kaštiele v jednotlivých obciach Turca sú ideálne na poznávacie túry. Mnohé z nich sú však v zlomtechnickom stave.EkoturistikaPozorovanie vtákov (bird-watching) - na Slovensku je oficiálne evidovaných asi 348 druhov vtáctva, z toho20% z nich je ohrozených a dnes už sú všetky zákonom chránené /vrátane sťahovavých a migrujúcich druhov. Zaúčelom pozorovania viacerých zaujímavých druhov vtáctva prichádzajú do Malej Fatry mnohí zahraniční turisti.JazdectvoV regióne Turiec sú pomerne silne etablované viaceré ranče fungujúce ako agroturistické zariadeniazamerané na jazdectvo a hipoterapiu. Najznámejším z nich je Ranč Amadeus v dedine Valentová.105

1.2.9 ZHRNUTIE REGIÓNOVHorné PovažieRegión Horné Považie ako cieľové miesto CR sa rozprestiera na rozlohe 1 097 km 2 a na území 2 okresov (Bytčaa Žilina) žije 187 000 obyvateľov. Región disponuje veľmi dobrými prírodnými podmienkami a kultúrnohistorickýmipamiatkami, ako hlavnými podmienkami rozvoja CR. K najvýznamnejším prírodným podmienkampatria pohoria Malá Fatra, Javorníky, a Súľovské vrchy a minerálne a termálne pramene (Rajecké Teplice,Stráňavy, Rajec). Charakteristickou črtou kultúrno-historického potenciálu je predovšetkým bohatstvoa zachovanie ľudovej kultúry.Región Horné Považie patrí k z hľadiska návštevnosti medzi vyhľadávané regióny CR, i keď návštevnosť jerozložená nerovnomerne. Najviac navštevovanou časťou regiónu je mesto Žilina a Vrátna dolina (Malá Fatra),na ďalšom mieste je Rajecká dolina a najmenej navštevovaná oblasť je územie okresu Bytča. Z tohto hľadiska jeveľmi dôležité, aby rozvoj CR v regióne bol rovnomernejšie rozložený. Preto je potrebné vytvárať podmienkypre zvýšenie návštevnosti aj v tých častiach regiónu, kde prichádza v súčasnosti menej návštevníkov.Z hľadiska CR v regióne Horného Považia patria medzi významné strediská CR mestá Žilina, Rajec, čiastočneBytča, k miestam sústredeného CR patria Rajecké Teplice, Terchová – Vrátna, Kunerad, Stráňavy, Čičmany,Rajecká Lesná, Fačkovské sedlo, Strečno. V budúcnosti bude potrebné zapojiť do rozvoja CR ďalšie obcea oblasti regiónu, ktoré majú vhodné a dosiaľ nevyužité podmienky pre jeho rozvoj,.Produkt CR je rôznorodý, umožňuje uspokojovať potreby viacerých segmentov trhu. V regióne je dostatočnerôznorodá ponuka produktov aj z hľadiska cenovej úrovne, najmä pokiaľ ide o ubytovacie služby, ale aj ponukuzimných stredísk.Región ponúka produkty vidieckeho CR (Terchová, Čičmany, Rajecká Lesná) s relatívne veľkou ponukouubytovania v súkromí a zachovanou tradičnou remeselnou výrobou. Tento produkt, najmä tradičná výrobaa remeslá ako tkáčstvo, drotárstvo a iné, nie je dostatočne prezentovaný pre turistov. V regióne chýbajúexpozície a tvorivé dielne, kde by remeselníci priamo pred očami návštevníkov videli ukážky remesiela poprípade sa ich mohli aj učiť.Región disponuje relatívne hustou sieťou turistických chodníkov a cyklotrás. V prípade cyklotrás absentujúkratšie okruhy, s nástupným a cieľovým miestom v jednom bode. Cyklotrasy vo väčšine prípadov vedú aj poturistických trasách (kolízie s turistami), cestách druhej a tretej triedy (kolízie s motorovými vozidlami), tietotrasy sú len vyznačené smerovkami, popísané v sprievodcoch, ale absentuje ich vyznačenie (zelené pásy, resp.osobitný pruh pri cestných komunikáciách) a bezpečná povrchová úprava V regióne chýbajú požičovnebicyklov a služby pre cyklistov.V regióne Horné Považie sa nachádza 251 pamiatkových objektov a 192 národných kultúrnych pamiatoka prednosťou regiónu je zachovalá typická ľudová architektúra (najmä Čičmany, Terchová). Osobitné čaroregiónu dodávajú hrady, kaštiele a kúrie. K prioritám záchrany pamiatok patrí rekonštrukcia Sobášneho palácav Bytči, Budatínsky zámok v Žiline a zrúcanina hradu Lietava. Zachovanie tradičnej ľudovej architektúry jev súčasnosti ohrozené, v regióne sa používajú rôznorodé stavebné materiály, nové stavby v mnohých prípadochnerešpektujú svojim dizajnom tradície regiónu. Preto je nevyhnutné v územno – plánovacích dokumentochvypracovať záväzné štandardy dizajnu stavieb. Zlepšiť je potrebné informovanosť o kultúrno –historickýchpamiatok. Bolo by vhodné vytvoriť kultúrno - poznávaciu trasu po regióne so systémom priestorového značeniaa vhodnými mapami, ako navštíviť tieto pamiatky na bicykli, autom, zapojiť sa do medzinárodného projektudigitalizácie pamiatok ap.Región Horné Považie a najmä obec Terchová usporadúva relatívne veľký počet podujatí zameraných najmä naprezentáciu folklóru a podujatí zameraných na tradície slovenskej kultúry. Väčšina podujatí sa organizuje106

v mesiacoch júl a august. Bolo by vhodné uvedené podujatia koordinovať a zvážiť rozšírenie podujatí aj doiných oblastí regiónu (najmä Žiliny a Rajeckej doliny).Región Horné Považie má veľmi dobré podmienky pre zimné športy, najmä vďaka vhodným klimatickýchpodmienkam. Sú tu 4 lyžiarske strediská. V strediskách je treba zlepšovať najmä služby verejných hygienickýchzariadení, stravovacích zariadení, požičovní športových potrieb, úschovne batožín, škôl lyžovania asnowboardingu, bezpečnosti na zjazdovkách a vzhľadom na to, že väčšina návštevníkov prichádza autom,dostatočne veľkým priestorom na parkovanie. Vo viacerých strediskách je problematický prístup do strediska,tento problém sa dá riešiť systémom ski busov, ktoré by mali premávať v zimnej sezóne a spájať Žilinu a zimnéstrediská Čičmany, Fačkovské sedlo a Rajecká LesnáV regióne sú veľmi dobre podmienky pre bežecké lyžovanie, žiaľ väčšina tratí nie je pravidelne udržiavanáa upravované pre turistov. Bude preto potrebné väčšiu pozornosť venovať rozširovaniu lyžiarskych turistickýchtrás, ich značeniu a pravidelnej údržbe.V regióne je štatisticky evidovaných cca 4 200 lôžok v ubytovacích zariadeniach, z čoho je cca 2 700 v hotelocha penziónoch. Skutočná kapacita lôžok je oveľa väčšia vzhľadom na relatívne veľký počet zariadení ubytovaniav súkromí, ktoré sú nie štatisticky podchytené. Kvalita služieb je však rôznorodá. Vďaka budovaniu novýchubytovacích zariadení v posledných rokoch najmä v Terchovej – Vrátnej a Žiline sa štruktúra ubytovacíchzariadení značne vylepšila. V budúcnosti je potrebné zabezpečovať pravidelné školenia pre prevádzkovateľovubytovacích zariadení a ubytovateľov v súkromí s cieľom zvyšovania kvality, legislatívou v oblasti podnikaniaa pripraviť ich v roku 2008 na vstup do eurozóny.Problémom tohto regiónu, podobne ako ostatných regiónov na Slovensku, je inštitucionálne usporiadanie CR.V regióne absentuje jedna organizácia, ktorá by bola zodpovedná za rozvoj CR, najmä za implementáciustratégie, zabezpečovala by jednotný marketing regiónu – jeden web, prezentácia, propagácia, logo a sloganregiónu a dizajn manuál pre propagačné prostriedky, školenia pre podnikateľov v CR, zabezpečovaniepriestorového informačného systému, tvorby propagačných prostriedkov a pod.S vyššie uvedeným problémom súvisí aj súčasná úroveň marketingu regiónu. Relatívne veľa webových stránoks nekomplexnými informáciami, neprofesionálne preklady do cudzích jazykov, zložité vyhľadávanie informácií,žiadna značka a slogan regiónu na trhu CR, snaha oddeliť v propagácii jednotlivé oblasti regiónu, čo jev súčasnej dobe informačných technológií a zlepšujúcej sa dopravnej dostupnosti kontraproduktívne. Je nutné,aby návštevník vnímal región ako celok. Základom pre tvorbu regionálnej webovej stránky môže byť webovástránka obce Terchová, ktorá je zo všetkých spracovaná najprofesionálnejšie. Uvedená stránka by mala byťnapojená aj na centrálny web SR – www.slovakiatravel.com.V regióne Horné Považie sa nachádza 6 funkčných TIKov (Žilina (2) Rajecké Teplice, Rajec-, Terchová (1) aStrečno). Tento počet vzhľadom na očakávaný rozvoj CR v regióne nebude postačovať a bude potrebné ichsieť rozšíriť. S tým súvisí aj potreba zvyšovania kvality poskytovaných služieb návštevníkom.KysuceRegión Kysuce tvoria dva okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto, rozloha regiónu je 935 km 2 a na území je126 tis. obyvateľov, t.j. ide o región s relatívne nízkou hustotou osídlenia (7,4 tis./1 km 2 ),70 % rozlohy regiónu tvoria chránené územia, z čoho vyplýva, že región disponuje množstvom prírodnýmzdrojov rozvoja CR, tieto však musia byť využívané na základe rešpektovania požiadaviek ochrany prírody a jenevyhnutné na týchto územiach prijať zónovanie rozvoja CR,V regióne sú viaceré zdroje minerálnych vôd, siričité pramene v Ochodnici a Bukove a preto je potrebnévypracovať komplexnú štúdiu využitia týchto zdrojov aj pre rozvoj CR,107

Z hľadiska klimatických podmienok má región podmienky najmä pre zimný CR, celoročné využívanie sivyžaduje investície do indoorových ale aj outdoorových aktivít CR. V regióne sa nachádza 10 zimných stredísk,pričom najväčšiu úroveň dosahuje stredisko Oščadnica – Veľká Rača, vďaka ktorému sa Kysuce stali známymina trhu CR. Úroveň vybavenosti ostatných stredísk je rozdielna, v budúcnosti je potrebné venovať pozornosťskvalitneniu ich vybavenosti, najmä pokiaľ ide o služby – úprava zjazdových tratí, parkovanie, prístup dostrediska, úschovne batožín, verejné WC, školy lyžovania a snowboardingu, stravovacie služby, požičiavaniešportových potrieb, bezpečnosť pre návštevníkov stredísk. Región má veľmi dobre podmienky aj pre bežeckélyžovanie, väčšina tratí však nie je udržiavaná.Hydrologické podmienky nie sú vhodné pre výraznejší rozvoj vodných športov, výnimkou je rieka Kysuca,Región disponuje bohatstvom flóry a fauny, je zalesnený a preto má podmienky pre aktivity CR ako napríkladpozorovanie vtáctva, lesnej zvery, regulované poľovníctvo, prechádzky a turistika, poznávanie prírody. Tentopotenciál nie je dostatočne informačne prístupný pre turistov, na území regiónu sa nachádzajú len 3 náučnéchodníkyRegión Kysuce je atraktívny vďaka kopaničiarskemu osídleniu, významnou atraktivitou je Múzeum Kysuckejdediny vo Vychylovke a historická lesná úvraťová železnica Nová Bystrica – Vychylovka. Tieto atraktivity súotvorené v letnej turistickej sezóne, v regióne je relatívne obmedzený počet kultúrno-historickýchpamätihodností v porovnaní s inými regiónmi SlovenskaVäčšinu kultúrnych podujatí organizuje Kysucké osvetové stredisko, ide predovšetkým o folklórne podujatiaa prezentáciu remesiel od mája do augusta. Väčšina podujatí sa organizuje v Čadci, Ochodnici a Oščadnici.Región má veľmi dobre podmienky pre cykloturistiku, trasy však nie sú vyznačené v priestore, ich povrch nie jevždy upravený, často sa križujú s turistickými chodníkmi, vedú po dopravných komunikáciách s nevyznačenýmzeleným pásom pre cyklistov. Trasy sú viackilometrové a chýbajú kratšie trasy s možnosťou štartu a cieľav jednom mieste. V regióne nie sú požičovne bicyklov a absentujú aj ďalšie služby pre cykloturistov(odpočívadlá, pitné fontánky a iné.)V regióne bol vytvorený nový produkt CR „Drotárska cesta v Javorníkoch, ktorá vedie cez 6 obcí regiónu.Tento produkt však nie je komercionalizovaný, chýbajú remeselné dielne s prezentáciou výroby drotárskychvýrobkov, výučba drotárstva pre návštevníkov, možnosť zakúpiť si remeselné výrobky v uvedených dielňach,Región má relatívne hustú sieť turistických chodníkov pre náročných aj menej náročných turistov, viaceréturistické chodníky sa v zime využívajú pre bežecké lyžovanie, ale problematická je ich pravidelná údržbaa priestorový systém značeniaV regióne Kysuce sa v roku 2006 nachádzalo len 55 ubytovacích zariadení, z nich 87,3 % v okrese Čadca.V tomto okrese vzrástla kapacita ubytovacích zariadení v porovnaní s rokom 2001 o 50 %, pričom na územíokresu Kysucké Nové Mesto sa stav v sledovanom období nezmenil. Priemerné ročné využitie ubytovacíchkapacít v celom regióne je však veľmi nízke, pohybuje sa len okolo 13 %, čo je hlboko pod celoslovenskýpriemer Rast kapacít možno v blízkej budúcnosti očakávať v stredisku Oščadnica – Veľká Rača vzhľadom naplánovanú výstavbu apartmánových bytov. V budúcnosti na základe oficiálnych štatistických ukazovateľovmožno konštatovať, že nie je v regióne nevyhnutné zvyšovať ubytovaciu kapacitu, ale je potrebné zvyšovaťkvalitu a štandard poskytovaných služieb a rozširovať ponuku atraktivít tak, aby sa zvýšilo využívanie užexistujúcich ubytovacích zariadení v regióne.V regióne Kysúc sa nachádza relatívne veľký počet organizácií a združení (12), ktorých činnosť buď priamoalebo nepriamo súvisí s rozvojom CR. Ich činnosť je potrebné v záujme dosiahnutia synergických efektovkoordinovať. Na území regiónu sa nachádzajú len 3 TIK-y – Čadca, Veľká Rača, Tuzovka. Tak ako v inýchregiónoch Slovenska, aj na Kysuciach chýba organizácia CR, ktorá by koordinovala rozvoj CR v regiónea zabezpečovala marketingové aktivity, školenia pre podnikateľov a implementáciu regionálnych stratégiía plánov rozvoja CR.108

Región Kysuce ako cieľové miesto CR nemá jednotný marketing, značku a logo, ktorými by sa prezentoval natrhu CR, región sa v posledných rokoch dostal do povedomia vďaka stredisku Veľká Rača – Oščadnica a jehomarketingovým aktivitám.Veľkou príležitosťou pre rozvoj regiónu aj v CR je vstup Slovenska do Schengen – u, existencia budov nahraničných priestoroch, ktoré by sa potenciálne dali využiť po rekonštrukcii na účely CR (regionálne informačnéstrediská, strediská prezentujúce tradičné remeslá ap.).Región Kysuce z hľadiska súčasného rozvoja CR patrí medzi menej rozvinuté regióny, avšak s vysokou kvalitouprírodných zdrojov, relatívne zachovalým dedinským spôsobom života a doposiaľ výrazne nenarušenýmmasovou účasťou na CR. Vzhľadom na kvalitu zdrojov a vysoký podiel rozlohy chránených území je potrebnéCR rozvíjať plánovite, postupne a na princípoch trvalo udržateľného rozvoja.Aj v budúcnosti možno očakávať, že najvýznamnejším segmentom trhu v regióne budú obyvatelia Bratislavy,návštevníci z Moravy a Poľska vzhľadom na lokalizáciu regiónu. Príležitosťou pre región je dobudovanie cestnejsiete smerujúcej do Poľska a výstavba diaľnic.LiptovV rozlohe a počte obyvateľov tvorí Liptov približne jednu tretinu rozlohy a počtu obyvateľov Žilinského kraja.Má výhodnú polohu z hľadiska dostupnosti z najpočetnejších príjazdových trhov – Čiech a Poľska. Je vzdialený40 minút od medzinárodného letiska Poprad a výborne vnútro-regionálne dostupný vďaka dialnici D1, ktoráregión križuje.Z hľadiska počtu návštevníkov je najnavštevovanejším regiónom Žilinského kraja, pričom jeho návštevnosťzaberá takmer polovicu návštevnosti kraja (48%). Návštevnosť medzi rokmi 2001-2006 vzrástla o 38% (o 336tis. návštevníkov, z toho 195 tis. pochádzalo zo zahraničia),Je označovaný za región s najmalebnejšími scenériami vďaka pohoriam Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Chočskévrchy a Veľká Fatra. Podobne ako Tatry, Bratislava, Kysuce a Horehronie má pre SR medzinárodný význam.Na svojom území má najväčší počet chránených prírodných oblastí na Slovensku a 50% rozlohy územiazaberajú lesy, ale chýbajú trvalo udržateľné prístupy riadenia regionálneho CR. Disponuje geotermálnymbohatstvom využiteľným v kúpeľníctve a trávení voľného času (aquaparky). Na jeho území sa nachádzanajnavštevovanejší, verejnosti prístupný jaskynný systém na Slovensku.Vyznačuje sa dostatkom slnečných dní a dní so snehovou pokrývkou, no najviac zrážok spadne v mesiacoch júla august, počas letnej sezóny a počet dní s maximálnou teplotou vzduchu nad 25 °C je len 30-35 dní ročne.V regióne je nevybudovaná integrujúca nekomerčná infraštruktúra CR.Disponuje najväčším počtom národných kultúrnych pamiatok v kraji a vzácnymi sakrálnymi pamiatkami sostredovekými nástennými maľbami. Je historicky bohatým územím, o čom svedčí početná sieť archeologickýchnálezísk. Na území regiónu sa nachádza jediná UNESCO pamiatka v kraji – osada ľudovej architektúryVlkolínec. Liptovské múzeum v Ružomberku s Múzeom liptovskej dediny v Pribyline je múzeum roka 2005 aGaléria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši galériou roka 2006.V regióne je organizovaný najväčší slovenský medzinárodný folklórny festival Východná.Regionálne tradície (liptovskí murári, pribylinskí pltníci, hybský Pacho, skon Jánošíka, mikulášske garbiarstvo,malužinskí mediari, ľubčianske gelety, liptovská bryndza, Bitka pri Švihrove, ovčiarstvo, banská tradícia) sú málovyužité v produktoch CR.109

Produkt návštevy hradov a kaštieľov v Liptove nie je vybudovaný - Liptovský hrad (najvyššie položený hrad naSlovensku), hrad Likavka, hrad a kaštieľ Liptovský Hrádok (dnes hotelové zariadenie), Liptovský Ján s 10renesančnými, barokovými a klasicistickými kaštieľmi.Región má najväčší 45% - ný podiel na počte lôžok Žilinského kraja (bez zmeny od roku 2001). Priemerná cenana deň a lôžko predstavuje 487 Sk, pričom na súkromí to je 250 Sk, v hoteloch a kempingoch 541 Sk a vpenziónoch 515 Sk. Priemerne turisti strávia v regióne 3,8 dňa.58% návštevníkov regiónu preferuje hotelové ubytovanie a 11 % ubytovanie v penziónoch.Ubytovacie kapacity sú priemerne využité na 36% (hotely na úrovni 54%, penzióny 32%, ubytovávatelia nasúkromí 15%). Počet ubytovacích zariadení rastie najmä na súkromí (Bešeňová, Liptovský Trnovec, LiptovskáOndrašová, Pavčina Lehota, Demänová),Inštitucionálne zázemie cestového ruchu regiónu tvorí 8 TIK-ov (Liptovský Mikuláš, Ružomberok, LiptovskýHrádok, Liptovský Ján, Bešeňová, Demänovská dolina, Malino Brdo, Vlkolínec), 4 miestne združenia CR(Demänová – Bodice, Pavčina Lehota, Vitajte na Liptove, Jánska dolina), 2 regionálne rozvojové agentúry(LRRA, RRAL) a 7 mikroregionálnych združení (L.Mara, Baranec, Belá, L. Ján a okolie, Partizánska Ľupča –Bešenová, Bocianska dolina, Žiarska dolina),Od apríla 2008 existuje v regióne záujmové regionálne združenie CR Liptova – Klaster Liptov, ktoré bude plniťúlohu regionálneho koordinátora CR v súlade so strategickým dokumentom na riadenie CR v regióne Liptova.Produkt CR Liptova je známy vďaka Jasnej, aquaparku Tatralandia (2. najnavštevovanejšia atrakcia na Slovensku– 650 000 návštevníkov), Liptovskému Jánu, Thermal Parku Bešeňová (5. najnavštevovanejšia atrakcia naSlovensku – 400 000 návštevníkov), múzeu Liptovskej dediny v Pribyline, folklórnemu festivalu Východná.Marketing CR regiónu suplujú podnikateľské subjekty v regióne a je v ňom málo inovácií. Meno regiónu Liptovje na trhu CR známe, ale chýba jednotná značka regiónu v CR a jednotný imidž regiónu. Región je máloprezentovaný na medzinárodných veľtrhoch a výstavách CR,OravaRegión Orava ako cieľové miesto CR sa rozprestiera na rozloha 1 661 km 2 a na území 3 okresov je evidovaných125 000 obyvateľov. Región disponuje relatívne veľkým počtom prírodných zdrojov a kultúrno – historidkýchzdrojov rozvoja CR. K najvýznamnejším prírodným zdrojom patria Roháče a Oravská priehrada a minerálnea termálne podzemné pramene (Oravice, Slaná Voda). Charakteristickou črtou kultúrno – historickéhopotenciálu je predovšetkým bohatstvo a zachovanie ľudovej kultúry a pamiatky vzťahujúce sa k významnýmosobnostiam slovenskej literatúry.Región Orava patrí k relatívne menej navštevovaným regiónom Slovenska, čo na jednej strane prispievak rozvoju doposiaľ nemasových foriem CR a k obmedzenému negatívnemu vplyvu CR na kvalitu zdrojov.Z tohto hľadiska je veľmi dôležité rozvoj CR v regióne dôsledne plánovať a koncepčne riadiť s cieľomzachovania existujúcich zdrojov.K regionálnym mestám Oravy patria Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín, k miestam sústredeného CR patriaOravský Podzámok, Zázrivá, Oravská Lesná, Zuberec, Podbiel, Habovka, Vitanová, Oravice s geotermálnymvrtom, Oravská priehrada, Kubínska hoľa.Produkt CR je rôznorodý, umožňuje uspokojovať potreby mnohých segmentov trhu, v súčasnosti najmä menejsolventných návštevníkov, čomu región prispôsobuje aj cenovú hladinu služieb (ubytovanie).Región ponúka produkty vidieckeho CR (Dlhá nad Oravou, Oravská priehrada, Vasiľov, Zuberec, Zakamenné,Vitanová, Oravská Lesná, Zakamenné) s relatívne veľkou ponukou ubytovania v súkromí a zachovanoutradičnou výrobou. Tento produkt, najmä tradičná výroba a remeslá ako tkáčstvo, výroba tradičných oravských110

syrov a korbáčikov ai., nie je dostatočne prezentovaný pre turistov. Výnimku tvorí len skanzen v Zuberci, kde sauvedené remeslá prezentujú. V regióne chýbajú expozície a tvorivé dielne, kde by remeselníci priamo pred očaminávštevníkov videli ukážky remesiel a poprípade sa ich mohli aj učiť. Vzhľadom na významný regionálnyprodukt, vďaka ktorému sa Orava stala známa na Slovensku – Oravské korbáčiky . Treba uvažovať nadzriadením celoročnej expozície – múzeum, prezentácia výroby a predaj výrobkov v tomto regióne.Región disponuje relatívne hustou sieťou turistických chodníkov a cyklotrás. V prípade cyklotrás absentujúkratšie okruhy, s nástupným a cieľovým miestom v jednom bode. Cyklotrasy vo väčšine prípadov vedú aj poturistických trasách (kolízie s turistami), cestách druhej a tretej triedy (kolízie s motorovými vozidlami), tietotrasy sú len vyznačené smerovkami, popísané v sprievodcoch, ale absentuje ich vyznačenie (zelené pásy, resp.osobitný pruh pri cestných komunikáciách) a bezpečná povrchová úprava V regióne chýbajú požičovnebicyklov a služby pre cyklistov.V regióne Orava sa nachádza 46 kultúrno – historických pamätihodností a prednosťou regiónu je typickáľudová architektúra (Podbieľ, Zuberec). Osobitné čaro regiónu dodávajú kaštiele a kúrie. K prioritám záchranypamiatok by mala patriť rekonštrukcia Kubíniovského kaštieľa zo 17. stor. vo Vyšnom Kubíne a v súčasnostinedostatočne zachovaná historická časť – objekt pri hoteli Orava v Oravskom Podzámku, ktorý patríOravskému hradu. Zachovanie tradičnej ľudovej architektúry je v súčasnosti ohrozené, v regióne sa používajúrôznorodé stavebné materiály, nové stavby v mnohých prípadoch nerešpektujú svojim dizajnom tradícieregiónu. Preto je nevyhnutné v územno – plánovacích dokumentoch vypracovať záväzné štandardy dizajnustavieb – výška budov, maximálne 4 poschodia, čím sa zachová charakter otvorených priestorov, tradičný tvarstriech a farba použitej strešnej krytiny ako minimálne štandardy, používanie dreva ako stavebného materiáluapod. Kultúrno – historické pamiatky nie sú informačne dostupné, bolo by vhodné vytvoriť poznávaciu trasupo regióne so systémom priestorového značenia a vhodnými mapami, ako navštíviť tieto pamiatky na bicykli,autom ap.Región Orava a najmä jeho kultúrno-osvetové stredisko usporadúva relatívne veľký počet podujatí zameranýchnajmä na prezentáciu folklóru a podujatí zameraných na tradície slovenskej kultúry. Väčšina podujatí saorganizuje v mesiacoch júl a august, pričom ide o spolu až o 10 podujatí. Bolo by vhodné uvedené podujatiakoordinovať a zvážiť ich počet, skôr uprednostniť menej podujatí s vyššou úrovňou kvality poskytovanýchslužieb pre návštevníkov a rozsahom sprievodných podujatí.Región Orava má veľmi dobré podmienky pre zimné športy, najmä vďaka vhodným klimatických podmienkam.Je tu 7 lyžiarskych stredísk a lyžiarske vleky v obciach. K perspektívne sa rozvíjajúcim patria najmä Oravicea Kubínska hoľa. V strediskách je treba zlepšovať najmä služby verejných hygienických zariadení, stravovacíchzariadení, požičovní športových potrieb, úschovne batožín, škôl lyžovania a snowboardingu, bezpečnosti nazjazdovkách a vzhľadom na to, že väčšina návštevníkov prichádza autom, dostatočne veľkým priestorom naparkovanie. Vo viacerých strediskách je problematický prístup do strediska, tento problém sa dá riešiť systémomski busov, ktoré by mali premávať po regióne v zimnej sezóne a spájať strediská Oravice, Kubínska hoľa,Kuzmínovo, Roháče – Spálená, Zuberec – Janovky a ďalšie. Tento systém by mal byť sprevádzaný ajregionálnymi lyžiarskymi lístkami. V strediskách je potrebné zabezpečiť aj webové kamery a cez TVzabezpečovať živé vysielanie zo stredísk.V regióne sú veľmi dobre podmienky pre bežecké lyžovanie, žiaľ väčšina tratí nie je pravidelne udržiavanáa upravované pre turistov.V regióne je 4 737 lôžok v ubytovacích zariadeniach nižšieho štandardu, čo je 16 % kapacity ŽSK Žilina.Skutočná kapacita lôžok je oveľa väčšia vzhľadom na relatívne veľký počet zariadení ubytovania v súkromí.Prevažujú malokapacitné zariadenia a kvalitné penzíóny, čo je v súlade s európskym trendom rastúceho záujmunávštevníkov o malokapacitné tradičné a autentické ubytovacie služby. Kvalita služieb je však rôznorodá, čo saprejavuje aj v relatívne nízkej cenovej hladine služieb. Kapacita sa v priebehu posledných 5 rokov výraznenezmenila, pričom mierny rast kapacít sledujeme v okrese Tvrdošín. V budúcnosti je potrebné zabezpečovaťpravidelné školenia pre prevádzkovateľov ubytovacích zariadení a ubytovateľov v súkromí s cieľom111

oboznamovať ich s možnosťami zvyšovania kvality, legislatívou v oblasti podnikania a pripraviť ich v roku2008 na vstup do Eurozóny.Najväčším problémom regiónu je inštitucionálne usporiadanie CR. Je tu relatívne veľký počet združení CR,ktoré však nevykonávajú v plnej miere svoju činnosť, v regióne absentuje jedna organizácia, ktorá by bolazodpovedná za rozvoj CR, najmä za implementáciu stratégie, zabezpečovala by jednotný marketing regiónu –jeden web, prezentácia, propagácia, logo a slogan regiónu a dizajn manuál pre propagačné prostriedky, školeniapre podnikateľov v CR, zabezpečovanie priestorového informačného systému, tvorby propagačnýchprostriedkov ap.S vyššie uvedeným problémom súvisí aj súčasná úroveň marketingu regiónu. Relatívne veľa webových stránoks nekomplexnými informáciami, neprofesionálne preklady do cudzích jazykov, zložité vyhľadávanie informácií,žiadna značka a slogan regiónu na trhu CR, snaha oddeliť v propagácii Hornú a Dolnú Oravu, čo je v súčasnejdobe informačných technológií a zlepšujúcej sa dopravnej dostupnosti kontraproduktívne, je nutné, abynávštevník vnímal región ako celok. Základom pre tvorbu regionálnej webovej stránky môže byť webovástránka Zubereckej informačnej kancelárie, ktorá je zo všetkých spracovaná najprofesionálnejšie. Uvedenástránka by mala byť napojená aj na centrálny web SR – www.slovakiatravel.com Strediská Oravice a Kubínskahoľa majú rovnako dobrú úroveň spracovania webu.V regióne Orava sa nachádzajú 6 funkčných TIK-ov (Dolný Kubín, Trstená, Zuberec, Tvrdošín, Zázrivá a CSTOURS s.r.o. Tvrdošín), TIK v Námestove bol zatvorený, hoci mal v minulosti veľmi dobrú úroveň.Vzhľadom na skutočnosť, že SR sa stala súčasťou Shenghenu a na dobudovanie rýchlostnej komunikáciesmerujúcej do PĽR, treba bývalé budovy na hraničných priechodoch využiť na budovanie regionálnychinformačných centier, kde by návštevník hneď po príchode na územie SR dostal komplexné informácie nieleno regióne, ale aj o SR ako mieste CR.Vzhľadom na dopravné zaťaženie obce Podbieľ kamiónovou dopravou a na hodnotu existujúceho tradičnéhoosídlenia v obci, je potrebné opäť prehodnotiť projekt dopravného obchvatu tejto obce, z ktorej by sapotenciálne mohlo stať pokojné a útulné stredisko s tradičnými hodnotami oravského regiónu.TuriecZ hľadiska počtu návštevníkov je Turiec tretím najnavštevovanejším regiónom Žilinského kraja, pričom jehonávštevnosť zaberá 11% návštevnosti kraja, s medziročným poklesom návštevnosti v období 2001-2006 o 7 %.Z dlhodobého výhľadu je regiónom s medzinárodným, zo strednodobého s národným významom.Je najbližšie dostupným regiónom na letisko Sliač a dostupné je aj letisko Žilina-Hričov. Prístup do regiónukomplikuje úsek Strečno na trase Žilina – Martin a tri horské prechody (Šturec, Kremnické bane, Vyšehradné)najmä v zimných mesiacoch.Vnútro-regionálne je región nedostatočne dostupný,Turčianska kotlina uzavretá hrebeňom Malej a Veľkej Fatry, Kremnickými vrchmi a pohorím Žiar jeoznačovaná za turčiansku záhradku s 30 dolinami s flórou a faunou jedinečného výskytu.Región disponuje výbornými podmienkami pre rybolov a bohatstvom minerálnych vôd (33 kyseliek), z toho trisú plnené (Fatra, Budiš, Kláštorná). Národný park Veľká Fatra na území regiónu sa vyznačuje výskytom 500-600ročných stromov a najväčším náleziskom tisa obyčajného v Európe.Región je obľúbeným miestom pešej turistiky (50 turistických chodníkov v dĺžke 460 km) a cykloturistiky (32značených cyklotrás v dĺžke 400 km).Mesto Martin je vyhlásené za Centrum národnej kultúry Slovákov.112

Slovenské národne múzeum v Martine zastrešuje 7 múzeí, vrátane Múzea slovenskej dediny, ktoré sa vyznačujenajväčšou expozíciou objektov ľudovej architektúry na Slovensku a ročne ho navštívi 54 000 návštevníkov (TopTrend 33. miesto),V produkte CR sú nedostatočne využité jedinečné prvky regiónu (zemianske a literárne dedičstvo, salašníctvo,olejkárstvo), jedinečné kultúrne pamiatky - hrady (Sklabinský hrad, Blatnický hrad, Znievsky hrad), kaštielerozmanitých architektonických slohov, honosné vidiecke kúrie zemianskeho pôvodu, sakrálne pamiatky, ako ajobce s bohatou tradíciou - Kláštor pod Znievom a Necpaly.Priemerná cena na deň a lôžko v regióne predstavuje 362 Sk; pričom cena ubytovania v súkromí 342 Sk, v hoteli656 Sk a v penzióne 790 Sk. Priemerná dĺžka pobytu v regióne predstavuje 4,6 dňa, pričom v okrese Turč.Teplice až 6,4 dňa. Priemerné využitie ubytovacích kapacít v regióne predstavuje 32,6%.V regióne existuje málo ubytovacích zariadení zaraditeľných do ponuky cestovných kancelárií,Región navštívi trojnásobný počet domácich návštevníkov oproti návštevníkom zo zahraničia,V regióne je aktívny nadpriemerný počet organizácií usmerňujúcich regionálny rozvoj a jeho inštitucionálnyrámec tvoria 4 TIK-y (Martin, Turčianske Teplice, Jasenská dolina, Valčianska dolina), 4 združenia CR, 2regionálne rozvojové agentúry (Region. rozvoj. agentúra Turiec, Region. poradenské a informačné centrumMartin), 4 mikroregionálne združenia (Turčiansko-Čremošniansky, Lúčanská Malá Fatra, Turčiansko-Vážsko-Fatranský, Veľká Fatra)Chýba regionálny koordinátor CR a marketingu CR. Zo spoločnej iniciatívy regionálnych lyžiarskych stredísk súprevádzkované regionálne ski busy a zavedený je aj jednotný regionálny ski pas.V CR existuje málo nosných produktov (Snowland Valčianska dolina, Jasenská dolina, Martinské hole, kúpeleTurčianske Teplice, mesto Martin), pričom nosné produkty nie sú prepojené so službami v okolí a nekomerčnouinfraštruktúrou CR.Mesto Martin podalo kandidatúru na Európske hlavné mesto kultúry.Informačné portály o Turci sú málo známe u turistov a vyznačujú sa nesúrodosťou publikovaných informácií.Meno regiónu nie je známe na trhu CR, chýba značka regiónu a jeho jednotný imidž.Chýba jednotný systém značenia a doplnkovej infraštruktúry CR113

1.3 PRIESKUM A ANALÝZA Z EXISTUJÚCICH ŠTÚDIÍ K ROZVOJU CR,ROZVOJOVÝCH A ÚZEMNÝCH PLÁNOV SO ZAMERANÍM NA CR1.3.1 PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY SR (2006)Typ dokumentuvládny dokumentCharakteristika dokumentuProgramové vyhlásenie Vlády SR, ktorá nastúpila v roku 2006 sľubuje, že Vláda prehodnotí „Stratégiurozvoja CR Slovenskej republiky do roku 2013“ a pripraví komplexnú legislatívu pre zabezpečenie realizácie štátnejpolitiky rozvoja CR s prihliadnutím na inštitucionalizáciu tohto odvetvia. V úvode dokumentu sa konštatuje, žestratégia do roku 2013 z roku 2004 nebrala do úvahy nový sociálny rozmer európskych dokumentov o CR (sociálnyturizmus), ani politiku trvalo udržateľného rozvoja ako ani fakt, že cestovný ruch je u nás stále významnejšousúčasťou spotreby obyvateľstva.Východiská dokumentuVláda SR plánuje využiť motivačné ekonomické a finančné nástroje a podporiť investície do CR,hotelierstva, ako aj podnikateľské subjekty zamerané na aktívny CR. Osobitnú pozornosť bude venovať chránenýmúzemiam a národným parkom, s cieľom podporiť zodpovedný CR v týchto oblastiach. Prioritnou oblasťou buderozvoj vidieckych oblastí prostredníctvom pôdohospodárstva, čo by v kombinácii s podporou vidieckeho turizmumalo viesť k trvalo udržateľnosti a vyváženosti rozvoja regiónov.1.3.2 ŠTÁTNA POLITIKA CESTOVNÉHO RUCHU V SLOVENSKEJ REPUBLIKETyp dokumentunárodný dokumentschválenýCharakteristika dokumentuŠtátnou politikou cestovného ruchu v Slovenskej republike je potrebné chápať cieľavedomé (programové)ovplyvňovanie vývoja CR prostredníctvom zainteresovaných subjektov (nositeľov politiky) a pomocou špecifickýchnástrojov. Štátna politika cestovného ruchu má prierezový charakter, nakoľko jeho realizáciu ovplyvňujú politiky voviacerých oblastiach (hospodárska politika, sociálna politika, zahraničná politika, vnútorná politika, kultúrna politika,politika životného prostredia, školská a vedecko-technická politika, politika štátu v oblasti propagácie krajiny atď.)Štátna politika cestovného ruchu v Slovenskej republike zabezpečí, aby v súlade s Programovým vyhlásením VládySR sa CR stal odvetvím verejného záujmu.Východiská dokumentuZákladným cieľom Štátnej politiky cestovného ruchu Slovenskej republiky je získavanie nových trhov aoptimálne uspokojovanie potrieb domácich a zahraničných návštevníkov v CR v trvalo udržateľnom prostredí tak,aby sa zabezpečila a zlepšila kvalita života domáceho obyvateľstva a aby z neho malo národné hospodárstvo čonajväčší úžitok. Pri napĺňaní tohto cieľa treba podporovať účasť domáceho obyvateľstva na CR a zároveňrešpektovať únosnosť krajiny a sídiel v nej. Zámerom Štátnej politiky cestovného ruchu v Slovenskej republike je:- zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska a jeho trvalo udržateľný rozvoj- podpora domáceho CR (zavedenie rekreačných šekov)- investičná politika (zákon o investičnej pomoci (investičné stimuly)114

- zavedenie eura (eliminácia zvyšovania cien)- daňová politika (tvorba zdrojov pre obce a mestá z dane za ubytovanie a z dane z nehnuteľností)- trvalo udržateľný rozvoj CR (podpora foriem CR šetrných k životnému prostrediu)- satelitný účet CR- rozvoj zamestnanosti a flexibilita pracovných trhov- reforma stredného odborného školstva- modulový systém ďalšieho vzdelávania obyvateľstva- systém podporných programov (veľkých a malých projektov) z verejných zdrojov a inovatívnychnástrojov pomoci- príspevok CR k sociálnemu rozvoju- regionálny rozvoj a rozvoj podnikania- medzirezortný koordinačný orgán- útvary samosprávnych krajov – koordinácia vzniku destinačného manažmentu, koordinácia tttvorby produktu CR- zákon o združeniach CR,- zonácia územia národných parkov- certifikácia služieb (produktov) a zavádzanie systémov kvality- koncepčné a strategické dokumenty CR- prezentácia a propagácia Slovenska- marketingová stratégia SACR- novelizácia zákonov č. 386/1997 Z.z. o ďalšom vzdelávaní a zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch,podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr1.3.3 NOVÁ STRATÉGIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU SLOVENSKEJ REPUBLIKY DOROKU 2013Typ dokumentunárodný dokumentschválenýCharakteristika dokumentuV analytickej časti strategického dokumentu rozvoja cestovného ruchu v SR sa pozornosť venujemedzinárodným súvislostiam a trendom vývoja odvetvia, popisu východiskovej situácie stavu hospodárstva a CR naSlovensku, prepojenosti tohto strategického dokumentu s dokumentom „Regionalizácie CR v SR“ (2003), prehľadupodporných nástrojov rozvoja CR a popisu prírodného a kultúrneho potenciálu ako hlavných atraktivít CR, kde sakonštatuje, že „z hľadiska kontinentálnej polohy a rozmanitosti turistických atraktivít je Slovensko podobnévnútroeurópskym krajinám, ako je Rakúsko a Švajčiarsko“.Východiská dokumentu pre CRRozmanité turistické atraktivity sa podľa tohto dokumentu prepájajú s nosnými formami CR, ktorými sú:letný CR - pobyty pri vode a v prírode, zimný CR spojený s lyžovaním, kultúrno-poznávací CR, kúpeľnýa zdravotný CR. V rámci pobytu pri vode sa kladie dôraz na budovanie aquaparkov a financovanie prieskumných vrtovzo štátnych zdrojov. Zimný CR si kladie za cieľ dobudovať existujúce strediská CR z dôrazom na zasnežovanie.Orientovať sa treba hlavne na hostí z tých krajín, kde nie sú veľké možnosti na lyžiarske vyžitie a ich obyvatelia až navýnimky väčšinou nepatria do kategórie náročných lyžiarov, t.j. krajiny V4 + Rusko a Ukrajina a Pobaltské krajiny.Dobudovanie infraštruktúry kúpeľných miest a wellness hotelov vyššieho štandardu si žiada produkt kúpeľnéhoa zdravotného CR. Mestský a kultúrny CR riešia ako prioritu rekonštrukcie kultúrnych pamiatok, kandidatúru na115

Európske hlavné mesto kultúry a aktívnu úlohu miest pri budovaní mestského CR. Vidiecky CR rieši hospodárskyrozvoj horských a podhorských oblastí.Novinkami v Novej stratégii cestovného ruchu SR do roku 2013 (2006) sú dva nové prístupy k CR:- sociálny CR spojený s vyžitím sociálnych preukazov ako podporného nástroja domáceho CR,- CR využívajúci technické pamiatky - banský CR, ktorý vychádza z bohatej banskej tradície viacerýchregiónov a využíva zrekonštruované banské stavby a zariadenia ako turistické atrakcie (skanzeny,múzeá, technické pamiatky, geoparky).SWOT analýza v tomto dokumente uvádza ako slabé stránky:- absentujúci turistický imidž a neznalosť krajiny,- nedobudovanú dopravnú infraštruktúru,- vysoký podiel jednodňových a tranzitných návštevníkov,- nedostatok cestovných kancelárií v oblasti DCR a ACR,- nedostatočnú starostlivosť o kultúrne pamiatky,- nevyhovujúca kvalita horských dopravných zariadení,- nedobudovanú sieť miestnych a regionálnych združení a informačných kancelárií,- živelnosť v rozvoji CR na miestnej, regionálnej a národnej úrovni,- nedostatok komplexných turistických produktov,- neexistenciu satelitného účtu CR,- nedokonalú a nejednotnú štatistickú evidenciu.Ako príležitosti uvádza SWOT analýza:- objavovanie destinácie Strednej a východnej Európy,- stimulácia stredných vrstiev obyvateľstva k účasti na DCR,- rastúci počet víkendových ciest v EÚ,- príspevok CR k stabilizácii ekonomiky.Naopak hrozby, ktoré analýza popisuje sa týkajú:- nepripravenosti a neexistencie plánov rozvoja CR v regiónoch a cieľových miestach,- poklesu dopytu v DCR,- zaostávajúceho vedomia zachovania prírodných hodnôt a ochrany životného prostredia,- podceňovania ľudského faktora a profesionálnej prípravy zamestnancov.Ciele dokumentu v oblasti CRZa dôležitý moment označený v Novej stratégii cestovného ruchu SR do roku 2013 sa považuje:- prijatie zásad štátnej politiky CR,- systematická príprava koncepčných a rozvojových dokumentov zameraných na stratégiu rozvoja CRv obciach a regiónoch,- spracovanie novej koncepcie propagácie Slovenska s dôrazom na spolupodieľanie sa na tvorbe novejkoncepcie značky „country brand“ Slovensko,- zlaďovanie študijných plánov odborných škôl s potrebami praxe a rekvalifikácia na práce v službách.- od roku 2001 neriešená úprava legislatívneho rámca pre vznik a financovanie Združení CR- zriadenie satelitného účtu CR (6-ročné oneskorenie v plnení úloh zadaných strategickým dokumentomv roku 2001).Dokument ďalej rieši zastavenie odchodu mladých ľudí z vidieka využívaním vidieckych usadlostí nerekreáciu, prispôsobenie metodiky štatistických výskumov v zmysle skúseností krajín EÚ, OECD a UNWTO srozvinutým CR, aby sa získali podklady na kvalifikované rozhodovanie. Upravuje smerovanie štátnej podpory doregiónov a cieľových miest prioritného záujmu, zapájanie miestnych a regionálnych orgánov štátnej správy a116

samosprávy do riadenia CR. V stratégii sa objavuje často diskutovaná téma v najväčšej a najznámejšej destináciiSlovenska, vo Vysokých Tatrách a to téma ukončenia prác na zonácii územia aj pre potreby rozvoja CR. Strategickýcieľ je definovaný nasledovne: „Zvyšovať konkurencieschopnosť CR pri lepšom využívaní potenciálu, sozámerom vyrovnávania regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príležitostí“. Vychádzajúc zostrategického cieľa boli zadefinovaných 5 špecifických cieľov:- posilnenie postavenia odvetvia v národnom hospodárstve,- zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa,- zvýšenie objemu pobytového CR,- zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov,- podpora tvorby nových pracovných príležitostí v odvetví.Celkovo bolo v strategickom dokumente definovaných a pridelených 34 úloh, pričom zodpovednosť zaplnenie bola priradená 6 ministerstvám a v 11 prípadoch VÚC. Zodpovednosti v 12 prípadoch (34%) sú stanovenéviac ako jednému subjektu. Z tejto analýzy vyplýva, že plnenie tohto strategického zámeru bude náročné nakoordináciu. Stratégia definovaná na obdobie 7 rokov nevenuje pozornosť monitorovaniu a hodnoteniu realizáciestratégie, prípadne prispôsobovaniu zmeneným podmienkam v dlhodobom horizonte.1.3.4 REGIONALIZÁCIA CR V SLOVENSKEJ REPUBLIKETyp dokumentunárodný dokumentschválenýCharakteristika dokumentuV roku 2003 bol pre potreby tvorby strategických dokumentov CR spracovaný dokument „RegionalizáciaCR v Slovenskej republike“ označovaný za podporný a indikatívny dokument pre potreby tvorby koncepciía strategických dokumentov rozvoja CR na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Jeho praktické využitie sapredpokladá pri spracovávaní územnoplánovacej dokumentácie, ako podklad pri čerpaní a smerovaní štrukturálnychfondov, v príprave marketingových stratégií a podnikateľských a investičných zámerov v CR. Na tento dokument saodvoláva aj nová Národná stratégia CR na roky 2007 – 2013 schválená v máji 2007. Regionalizácia CR v SR definujepotenciál CR v jednotlivých regiónoch CR na Slovensku a následne navrhuje nosné aktivity a formy CR.Východiská dokumentu pre cestovný ruchDokument slúži na zhodnotenie potenciálu CR pri zohľadnení dispozícií rozvoja daných lokalizačnýmia realizačnými faktormi. Pričom za lokalizačné faktory sa považuje prírodný a historicko-kultúrny potenciál.Realizačnými predpokladmi sú vybavenosť územia infraštruktúrou CR (ubytovacie a reštauračné zariadenia,informačné centrá) a komunikačná dostupnosť obce (cestná sieť, dĺžka cyklochodníkov a turistických chodníkov).Pri uvedenom hodnotení sa využíva valorizačná metóda. Hlavnou zásadou je, že v regiónoch nemožno potenciálrozvíjať naraz a ani všetky regióny nemožno rozvíjať rovnakým tempom, ale na základe priorít. Porovnávarozvojové možnosti CR v jednotlivých regiónoch Slovenska a na ich základe ich zaraďuje do kategóriízohľadňujúcich rozvojové priority – najvyššia (A), vysoká (B), stredná (C) a nižšia (D). Pri hodnotení potenciáluregiónu bol využitý základný metodický prístup prevzatý z Ústavu územného rozvoja Brno v prácach „Hodnoteniepotenciálu CR ČR“ a „Potenciál CR - územne obmedzujúce a podporujúce faktory“. Potenciál bol rozčlenený najeho prirodzené časti, homogénne aktivity CR v území. Aktivity boli rozčlenené na tri hlavné oblasti:1. aktivity viazané na prírodné prostredie (pobyt a rekreácia pri vode, pri termálnej vode, vodné športy,vodáctvo, pešia turistika, pobyt v lesnom prostredí, pobyt na vidieku, cykloturistika, zjazdové lyžovanie,bežecké lyžovanie, turistika na lyžiach, návšteva jaskýň, horolezectvo, paragliding, rybolov,poľovníctvo),117

2. aktivity viazané na človekom vytvorené prostredie s dlhodobou fixáciou – objekty stavebnej činnosti (kultúrnea historické pamiatky, pobyt v kúpeľoch, zariadenia CR, informačné kancelárie),3. aktivity viazané na organizačné predpoklady a permanentnú aktivitu (účasť na konferenciách, výstavy a veľtrhy,návšteva kultúrnych podujatí, návšteva múzeí a galérií, poznávanie miestnych tradícií, športovéaktivity).Potenciál regiónu bol hodnotený z dvoch časových hľadísk – strednodobého (do 5 rokov) a dlhodobého(nad 5 rokov), ktorý predpokladá prekonanie deficitov vo vybavenosti infraštruktúrou CR, nakoľko v tomtočasovom horizonte je tento deficit prekonateľný, infraštruktúru CR je možné dobudovať. Pre každú aktivitu bolistanovené štyri stupne vhodnosti – základný, priemerný, dobrý a vysoký. Tieto stupne boli určené na základe kritériízatriedenia do jednotlivých stupňov. Znaky ako autentickosť miesta, mentalita ľudí, atmosféra miesta neboli prihodnotení zachytené. Hodnota potenciálu bola vyjadrená bodovou hodnotou. Pričom bodové hodnoty sa ešteprenásobovali váhami od 1-10 odlišne pre všetky tri vyššie uvedené oblasti, ktoré zohľadňovali význam jednotlivýchaktivít pre región. Význam sa definoval ako podiel aktivity na výkonoch CR ako celku, alebo jeho podiel akomotivujúceho prvku pri rozhodovaní sa o účasti na CR. Údaje boli získané z výberových štatistických zisťovanía rozhovormi s odborníkmi v danej oblasti. Výsledky boli ešte korigované posúdením intenzity vplyvu faktorov nakvalitu CR, ktoré súvisia najmä s environmentálnymi otázkami: napríklad intenzívne poľnohospodárstvo, ochranavodných zdrojov, znečistenie ovzdušia, celková kvalita životného prostredia, stupeň ochrany prírody a krajiny, vyššístupeň pamiatkovej ochrany, dopravná dostupnosť.Potenciál regiónu definuje tento dokument ako súhrn podmienok a predpokladov pre CR v danom území –prirodzenom regióne. Je potrebné si uvedomiť, že potenciál rozvoja ešte nezaručuje rozvoj samotný. Mimoriadnedôležitým faktorom je úloha ľudského faktora – schopnosti, podnikavosť, kreativita, motivácia, efektívna organizáciaa celkový prístup miestnych ľudí k rozvoju, čo tento dokument nesleduje. Pri vymedzení regiónov pre potreby tohtodokumentu sa brali do úvahy nasledovné kritériá: 2- podobnosť podmienoko prírodné podmienky – morfológia terénu (horstvá, údolia, doliny, nížiny, vodstvo, flóra,fauna, lesy, prírodné atraktivity ako chránené krajinné útvary)o civilizačné podmienky – druh osídlenia, vzťah sídla k jeho záujmovému územiu, členeniaúzemia (historické celky, administratívno-správne celky, etnické celky), urbanistickéa architektonické súbory, tradičná ťažba a výroba, civilizačné atraktivity- geograficko-prírodné hranice- existencia prirodzeného centra ako „jadra“ rozvoja- spoločný historický vývoj v území- dosiahnutý stav CR – výkonnosť odvetvia – podiel na výkonoch CR v SR, dostatočná veľkosť trhuvyjadrená počtom lôžok, význam územia pre CR- analogické funkcie územia pre CR- určitá minimálna veľkosť územia- vnútorné väzby v rámci regiónu, silnejšie ako väzby smerom mimo územia regiónu- predpoklad stotožnenia sa miestnych aktérov s takto vymedzeným regiónom- predpoklad akceptácie regiónu ako partnera pre štátnu správu a regionálnu samosprávu- spoločný prístup do územia a infraštruktúra- spoločná ponuka CR – jednotnosť a rovnorodosť ponuky, jej spoločné znaky a zameranie,komplexnosť a rozsiahlosť, nezameniteľnosť vo vzťahu k iným regiónom, vzájomné dopĺňanie sačastí ponuky- spoločný dopyt – rovnaké trhy a segmenty pre celý región, resp. jeho časti- schopnosť regiónu samostatne oslovovať trhy a konkurovať iným regiónom- vzťah na zahraničie – predovšetkým spolupráca cezhraničných regiónov2 Regionalizácia CR v Slovenskej republike, Ministerstvo hospodárstva SR, Odbor CR, 2005, strana 5 - 6118

- nedeliteľnosť katastrov obcí- rešpektovanie hraníc vyšších územných celkov.Ciele dokumentu v oblasti CRNa základe vyššie uvedených kritérií vzniklo 21 prirodzených regiónov CR (Bratislavský, Podunajský, Záhorský,Dolnopovažský, Strednopovažský, Nitriansky, Hornonitriansky, Severopovažský, Turčiansky, Oravský, Liptovský,Ípeľský, Gemerský, Horehronský, Pohronský, Tatranský, Spišský, Košický, Šarišský, Hornozemplínsky,Dolnozemplínsky), ktoré sú územne vymedzené katastrálnymi územiami jednotlivých obcí. Identifikované regiónypredstavujú prirodzené územné členenie Slovenska. Ako ucelené rozvojové jednotky s vlastnou vnútornouštruktúrou a organizáciou, sú základom pre regionálne zamerané záujmové združenia CR, ktoré prepájajú aktérovverejného a súkromného sektora v záujme podpory rozvoja CR prostredníctvom destinačného marketingua realizácie neziskových aktivít (TIK, turistických chodníkov, cyklotrás, tematických ciest, podujatí, prieskumov, atď.)Bližší popis 4 regiónov nachádzajúcich sa v ŽSK (Severopovažský, Turčiansky, Oravský, Liptovský) je uvedenýv analytickej časti tohto dokumentu, pri analýze jednotlivých regiónov.1.3.5 PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA ŽSK NA ROKY 2004 – 2006Typ dokumenturegionálny dokumentschválenýCharakteristika dokumentuProgram hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK 2004-2006 (ďalej len PHSR ŽSK) bol základnýmkoncepčným dokumentom regionálneho rozvoja v Žilinskom kraji, ktorý definoval prioritné rozvojové oblasti krajav daných rokoch.Východiská dokumentu pre CRPHSR ŽSK v rámci SWOT analýzy špecifikuje vysoký potenciál rozvoja CR v kraji z pohľadu atraktívnostiprírodného prostredia, ako aj geo-morfologickými a klimatickými predpokladmi pre zimné športy, zimnú a letnúturistiku a kúpeľníctvo. Hodnotí, že vzhľadom na prírodné a kultúrne danosti a vytvorené podmienky pre rozvoj CRje ŽSK jeden z najkrajších a najperspektívnejších oblastí Slovenska.Ciele v oblasti CRStrategickými cieľmi rozvoja kraja definovanými PHSR do roku 2006 bola:1. koordináciou aktivít a úsilia subjektov regionálneho rozvoja zabezpečiť vyvážený hospodárskya sociálny rozvoj ŽSK a2. mobilizácia všetkých dostupných zdrojov (národné, súkromné, regionálne, štrukturálne fondy EÚ) prirealizácii plánu. Pre CR bol v rámci časti “priemysel a služby” stanovený špecifický cieľ: „Využitieprírodného a kultúrno-historického potenciálu krajiny na rozvoj CR a kúpeľníctva“. Tri opatrenia vrámci priority “Rozvoj CR” doslovne kopírovali opatrenia operačného programu Priemysel a službypre štrukturálne fondy 2004-2006a. podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry CR vo vlastníctve samosprávy,b. podpora podnikateľských aktivít CR ac. podpora propagácie CR, tvorby informačného systému, databáz CR s využitím novýchtechnológií a internetu).119

1.3.6 PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA ŽSK NA ROKY 2007 - 2013Typ dokumenturegionálny dokumentschválenýCharakteristika dokumentuProgram hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK“ pre obdobie 2007 - 2013 (ďalej PHSR ŽSK 2007-2013) je spoločný strednodobý plán samosprávneho kraja a jeho sociálno ekonomických partnerov. Dokumentnadväzuje na Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK spracovaný a odsúhlasený v zastupiteľstve v roku2003. Program je v súlade s Územno plánovacou dokumentáciou vyššieho územného celku Žilinského kraja, plnerešpektuje Rámcovú stratégiu Žilinského regiónu pre8 oblasť inovačného rozvoja a je kompatibilný s ostatnýmičiastkovými koncepciami kraja akou je „Analýza a koncepcia CR“ a spracovanými rozvojovými dokumentmi obcí,miest a mikroregiónov. Dokument je členený podľa jednotlivých strategických oblastí na časti:1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť,2. Poznatková ekonomika,3. Ľudské zdroje,4. Konkurencieschopnosť regiónov.Východiská pre CRV SWOT analýze, ktorá je súčasťou analytickej časti PHSR ŽSK 2007-2013, sa v oblasti „Infraštruktúraa regionálna dostupnosť“ v silných stránkach spomína CR v súvislosti so „zlepšovaním kvality technickejinfraštruktúry v kľúčových oblastiach CR“, množstvom kultúrnych a historických pamiatok až po úroveň svetovéhokultúrneho dedičstva, silným potenciálom kultúrneho a historického dedičstva, danosťami regiónu pre rozvojzariadení CR, danosťami regiónu pre rozvoj zariadení CR, vysokým potenciálom pre rozvoj CR a kúpeľníctva,stúpajúcim počtom ubytovacích zariadení, predpokladmi na rekreačné využitie riečnej lodnej dopravy, potenciálomna vybudovanie turistických trás. Naopak v slabých stránkach je CR spomínaný v súvislosti s nedostatočne riešenouenvironmentálnou infraštruktúrou v centrách CR (odkanalizovanie, skládky, cesty...) a neexistujúcimi lokálnymia sektorovými koncepciami rozvoja CR v mikroregiónoch, a z toho vyplývajúcej absencie kompaktnosti plánovaniatechnickej infraštruktúry. Ako príležitosť je identifikovaný dynamický rozvoj CR, zvyšujúca sa atraktívnosťSlovenska a regiónov. Za kľúčovú disparitu v tejto oblasti dokument uvádza nekomplexnú infraštruktúru stredískCR.V rámci strategickej oblasti „Poznatková ekonomika“ pri identifikovaní hlavných faktorov rozvojaa kľúčových disparít je CR uvedený ako faktor rozvoja a to konkrétne „podnikateľské aktivity v CR v regióne“ pripodpore konkurencieschopnosti podnikov a služieb prostredníctvom inovácií.V SWOT analýze k strategickej časti „Ľudské zdroje“ - zamestnanosť je ako príležitosť uvedený rozvojCR, kúpeľníctva a vidieckeho turizmu, čo prináša nové pracovné príležitosti v službách a rozvoj v oblasti maléhoa stredného podnikania.V SWOT analýze k strategickej časti „Konkurencieschopnosť regiónov“ sú ako silné stránky spomenuténasledovné fakty: existujúce dobré príklady využitia kultúrnych pamiatok na CR súkromnými firmami (hrad a kaštieľv Liptovskom Hrádku, kúria v Beniciach, kaštieľ v Záturčí), národný až medzinárodný význam regiónu v CR,vybudované strediská CR, rozvinuté kúpeľníctvo, Liptov dosahuje najvyššiu výkonnosť v oblasti CR, Liptov aSeverné Považie umožňuje realizáciu 11 z celkovo 13 skupín aktivít CR (ostatné regióny 8), rozpracovaný GenerelCR v Žilinskom kraji, sieť informačných centier a ich asociácia (AICES) a niektoré dobre fungujúce združenia CR.Na druhej strane boli identifikované aj slabé stránky v tejto oblasti v súvislosti s aktivitami CR: nízka kvalita služiebako aj prevažne nízky štandard ostatných služieb a zariadení v CR, nedostatok doplnkových aktivít pre voľný čas120

v strediskách CR, absencia napojenia hotelov na rezervačný systém, nedostatočné riadenie marketingu regiónov,chýbajúce združenia CR v regiónoch a slabá spolupráca podnikateľov so samosprávou, nedostatok kapitálu azručností na rozvoj agroturistiky a vidieckej turistiky a neexistujúca koncepcia podpory podnikateľských subjektovpri rozvoji CR vrátane úverových zdrojov, slabá regionálna identita aktérov CR, neodbornosť pracovníkovv zariadeniach CR a ich slabá znalosť cudzích jazykov, nedostatočne alebo nevhodne využité prírodné, kultúrnea ľudské zdroje pre CR, nedostatočné využitie letiska pre účely CR, sezónnosť využívania kapacít cestovného ruchu anedostatok doplnkových aktivít pre voľný čas v strediskách CR. V tejto oblasti sú ako kľúčové disparity uvedené:1. pretrvávajúci rozdielny pohľad na rozvoj regiónu z hľadiska sektorov či záujmových skupín(poľnohospodárstvo - priemysel, pôdohospodárstvo - ochrana prírody, CR - ochrana prírody a pod.),2. slabá konkurencieschopnosť služieb CR v kontexte Európy a sveta a3. slabá spolupráca pri tvorbe a využívaní imidžu územia, nevýrazná propagácia a slabnúci vzťah ľudív krajine.Ciele v oblasti CRPHSR ŽSK 2007 - 2013 si v oblasti „Infraštruktúry a regionálnej dostupnosti“ v strategickom cieli„dosiahnutie vysokej úrovne dopravnej infraštruktúry, občianskej vybavenosti a kvalitného životného prostredia“zadefinoval špecifický cieľ „Zvyšovanie úrovne občianskej vybavenosti vrátane infraštruktúry CR“ na čo sa vzťahujeopatrenie „Podporovať komplexné dobudovanie infraštruktúry v kľúčových oblastiach CR“. V oblasti„Konkurencieschopnosť regiónov“ si zadefinoval opatrenie „Využitie vysokého potenciálu, súčasnej výkonnosti adynamiky CR v tomto regióne pri rešpektovaní únosnosti a cieľovej kvality krajiny“ v rámci špecifického cieľa„Podpora ekonomickej výkonnosti odvetví závislých na využívaní prírodných zdrojov a kultúrno-historickýchdaností regiónov, tvorba a skvalitnenie miestnych produktov a služieb“Medzi aktivity v oblasti CR, ktoré sú zaradené do PHSR 2007-2013 patria:- podporovať vzdelávanie a odbornú prípravu v podnikateľských, manažérskych zručnostiachv perspektívnych odvetviach (služby, CR, kúpeľníctvo)- na základe zhodnotenia lokalít s potenciálom rozvoja CR podporiť dobudovanie občianskejvybavenosti, dopravnej a technickej infraštruktúry stredísk CR a mikroinfraštruktúry k strediskám CR;- v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou regiónu a obcí podporovať modernizáciuexistujúcich a výstavbu nových zariadení CR v územiach s potenciálom rozvoja CR,- podporovať obnovu pamiatkových území, tematických kultúrnych trás a rekonštrukcia kultúr. ahistorických objektov a zariadení so zámerom ich využitia na účely CR, zahrňujúcich aj lokalityzapísané v UNESCO, ale aj navrhované na zápis do zoznamu UNESCO- podporovať intenzívnejšie a efektívnejšie využívanie existujúcich kúpeľno-rekreačných lokalít,minerálnych a termálnych vôd za účelom rozvoja CR;- podporovať budovanie a údržbu cyklotrás so zapojením do systému medzinárodnej siete cyklotrás;- podporovať budovanie a údržbu turistických a náučných chodníkov za účelom podpory rozvoja CR,prioritne vidieckeho turizmu a agroturizmu;- na základe zhodnotenia lokalít s potenciálom rozvoja CR podporiť dobudovanie občianskejvybavenosti, dopravnej a technickej infraštruktúry stredísk CR a mikroinfraštruktúry k strediskám CR;- podporovať inštitút zmluvnej ochrany ako dohody medzi vlastníkmi pôdy v chránených územiach,záujmami ochrany prírody a záujmami v oblasti CR a spracovania miestnych produktov- podporovať rozvoj kvality produktov CR udeľovaním regionálnej značky kvality- podporovať diverzifikáciu poľovného a rybného hospodár. s úzkym previazaním na CR- flexibilne preniesť výsledky Generelu CR Žilinského kraja do miestnych rozvojových dokumentova začať s ich implementáciou- z lepšiť kooperáciu subjektov CR ako aj spoluprácu subjektov CR s ostatnými aktérmi regionálnehorozvoja121

- podporovať lepšie využitie prírodných a kultúrno-historických daností regiónu pre CR s dôrazom naich zachovanie pre ďalšie generácie1.3.7 ANALÝZA A KONCEPCIA ROZVOJA CR V ŽSKTyp dokumenturegionálny dokument (február 2004)schválenýCharakteristika dokumentuKoncepcia cestovného ruchu v ŽSK podrobne analyticky popisuje 5 historických regiónov, ktoré tvoriaŽSK: Horné Považie, Stredné Považie (Kysuce), Liptov, Orava a Turiec. Zároveň stanovuje 5 nosných foriemCR v kraji, ktoré sú v súlade s produktmi CR stanovenými národnou Stratégiou rozvoja CR: kúpeľný a zdravotný CR(wellness), vidiecky CR a agroturistika, športovo-turistický CR (pešia a vysokohorská turistika) , kultúrno-poznávacíCR a kongresový CR.Východiská dokumentu pre CRDokument špecifikuje záujem rozvíjať trvalo udržateľný CR. „Ochrana a trvalé zachovanie prírodnýcha kultúrnych hodnôt je jedným zo základných predpokladov existencie CR. Všetky najvýznamnejšie strediská CR sanachádzajú v chránených prírodných oblastiach (Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, Roháče). Možnostirozvoja CR sú rôznorodé. Ponúkané príležitosti CR v kombinácii s trvalo udržateľným rozvojom môžu v kraji viesťk vytvoreniu marketingovej koncepcie vhodne kombinujúcej prírodné danosti, kultúru, šport a zdravie s cieľomvytvoriť bohatý turistický produkt pre domáci, ale aj zahraničný trh.“Ciele dokumentu v oblasti cestovného ruchuKoncepcia CR v kraji si stanovila víziu zabezpečiť „CR v Žilinskom kraji ako fungujúci systém“ s podporoustrategického cieľa „vytvorenia podmienok pre rozvoj CR v regiónoch kraja ako jedného z faktorov ekonomickéhorozvoja a rastu životnej úrovne obyvateľstva, za predpokladu efektívneho využitia všetkých zdrojov rešpektujúcpožiadavku trvalo udržateľného CR“. Za účelom naplnenia tohto cieľa, koncepcia predpokladá pravidelné stretnutiaso subjektmi CR a spoluprácu s nimi na báze partnerstiev, založenie Regionálneho združenia CR ŽSK, podporua iniciovanie zakladania regionálnych združení CR, pasportizáciu CR v regiónoch kraja, profiláciu regiónov krajaz hľadiska foriem CR (komparatívna výhoda), monitoring zdrojov financovania aktivít v CR, získanie rozširujúcichúdajov o dopyte, identifikáciu a ocenenie pozitívnych príkladov (znak kvality), koordinovaný postup pri prezentáciíregiónov kraja na výstavách, workshopoch v tuzemsku i v zahraničí, identifikácia „jednotného informačnéhosystému“ na národnej úrovni a jeho následná implementácia na úroveň kraja, systematická výchova a formovanieturistického povedomia obyvateľstva (organizovanie seminárov a školení), výrobu propagačných a prezentačnýchmateriálov predstavujúcich kraj, monitoring environmentálnej záťaže územia a únosnosti komunít z pohľadu rozvojaCR.1.3.8 ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÉHO KRAJA V ZNENÍPLATNÝCH ZMIEN A DOPLNKOV Č. 1 A Č. 2Typ dokumenturegionálny dokument (so zmenami a doplnkami z roku 2005)schválený122

Charakteristika dokumentuRiešenie návrhu územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja (ÚPN VÚC ŽK) vychádza zozákladného cieľa územného plánovania v zmysle §1 Stavebného zákona vytvoriť predpoklady na zabezpečenietrvalého súladu všetkých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt území, najmä so zreteľom na starostlivosťo životné prostredie a ochranu jeho hlavných zložiek – pôdy, vody a ovzdušia. ÚPN VÚC ŽK koordinuje záujmyštátu (vyjadrené v KÚRS) so záujmami obcí, podnikateľských a iných subjektov a vytvára nadmiestnu súhrnnúkoncepciu pre usporiadanie, využívanie a rozvoj územia. Po schválení sa ÚPN VÚC ŽK stáva záväznou dohodoumedzi užívateľmi územia. ÚPN VÚC ŽK sleduje najmä tieto ciele: vyvážený socio-ekonomický rozvoj regiónu,vytvorenie podmienok pre zlepšenie kvality života obyvateľov, optimálne využitie demografického, prírodnéhoa kultúrneho potenciálu, zodpovedné a riadené využívanie prírodných zdrojov, krajinno-ekologickú stabilitu územia,ochranu životného prostredia, optimalizáciu nadregionálnych a regionálnych dopravných sietí a optimalizáciutechnickej infraštruktúry. Z uvedených cieľov vyplývajú pre riešenie ÚPN VÚC ŽK tieto hlavné úlohy: vymedziťpriestory pre rozvoj sídiel a priestory pre zachovanie a doplnenie súčasnej prírodnej štruktúry, určiť princípy rozvojapriestorovej štruktúry osídlenia a stanoviť hierarchický systém centier a rozvojových priestorov, určiť koncepčnézásady pre rozvoj jednotlivých funkčných zložiek: bývanie, rekreácia, výroba (priemysel, poľnohospodárstvo, lesnéhospodárstvo), vymedziť priestory so zvýšenou ochranou prírodných zdrojov a hodnôt, premietnuť územné systémyekologickej stability do riešenia a posúdiť ekologickú zaťaženosť územia rozvojovými zámermi, navrhnúť regionálnydopravný systém a jeho zložky pri rešpektovaní nadregionálnych trás (trasa diaľnice, vysokorýchlostnej železnice),navrhnúť regionálne systémy technickej infraštruktúry, navrhnúť systém odstraňovania komunálnycha priemyselných odpadov, definovať regulatívy rozvoja územia a limity využitia a určiť verejnoprospešné stavby.Cestovným ruchom v rámci dokumentu ÚPN VÚC ŽK sa zaoberajú dve kapitoly, z toho kapitola nazvaná„Rekreácia, CR a kúpeľníctvo“ priamo a kapitola „Ochrana kultúrneho dedičstva“ nepriamo.Východiská pre CRKapitola Rekreácia, CR a kúpeľníctvo rozoberá širšie územné vzťahy a ich koordináciu. V tomto smerekonštatuje, že Žilinský kraj je pohraničný a prechádza ním významný turistický tranzit. Zároveň vytvára cieľovúponuku, aj ako priame rekreačné zázemie veľkých sídelných aglomerácií Ostravsko-Karvinskej a Katovicko-Glivickej, ktoré sú mimo územia Slovenska. Okrem popisu širších vzťahov charakterizuje danosti územia.Konkrétne definuje, že v Žilinskom kraji sa nachádzajú najvýznamnejšie rekreačné a turistické oblasti SR. Danostia aktivity tohto kraja predstavujú veľmi rôznorodý rekreačný potenciál a majú prevažne celoštátny a vyšší význam.Popisuje aj možnosti a predpoklady využitia potenciálu pre CR nasledovne: Spoločenská naliehavosť rozvojarekreácie a CR v kraji je nesporná. Prevládajú dôvody hospodárske, zdravotné a kultúrne. Podpora hospodárskejzákladne prostredníctvom turizmu bude prioritná na Kysuciach, na celej Orave, v okrese Turčianske Teplice,vo východnej a v južnej časti okresu Žilina a v horských obciach okresov Bytča, Ružomberok a Liptovský Mikuláš.Zachovanie a využitie kultúrneho dedičstva bude vyžadovať aktiváciu poznávacieho, kultúrneho a vidieckehoturizmu v celom kraji, osobitne v Turci, na Orave a v Liptove. Využiteľnosť potenciálu kraja bude miestne veľmirozdielna. Ochrana prírody, vôd a iných prírodných zdrojov, lesov a poľnohospodárskej pôdy, si vynucujediferencovanú reguláciu ďalšieho rastu a smerovanie návštevnosti.Okrem možností k využitiu potenciálu rozvoja pre CR ÚPN VÚC ŽK popisuje súčasný stav využitiapotenciálu. Súčasné využitie rekreačného a turistického potenciálu Žilinského kraja je pomerne dobré, ale územne jenerovnomerne rozložené a nevyčerpáva všetky ponúkané možnosti. Domáci a zahraniční návštevníci sa sústreďujúv najatraktívnejších strediskách Západných a Nízkych Tatier, vo Vrátnej doline, v Roháčoch, na Martinských holiach,v okolí Makova a Osčadnice, pri vodných nádržiach na Orave a v Liptove a tiež v prírodných liečebných kúpeľoch,najmä v Rajeckých Tepliciach a v Turčianskych Tepliciach. Pomerne najviac a najlepšie je využitý potenciál okoliaŽiliny, pohraničného pásma Kysúc, severovýchodnej časti Oravy, okolia Martina a Ružomberka a horného Liptova.Úplne vyčerpaný je potenciál Vrátnej a Demänovskej doliny. Značné rozvojové rezervy sú ešte v okrese Bytča,v okolí Rajca, v okrese Dolný Kubín a Námestovo, v okolí Turčianskych Teplíc a v okrese Ružomberok. Vážnym123

problémom využitia rekreačného a turistického potenciálu je vysoká sezónnosť, obmedzená ponuka rekreačnýchaktivít a ich nedostatočná vzájomná previazanosť.Veľkým negatívom pre rozvoj turizmu v kraji je prerušenie cestného dopravného spojenia Kysúc sosevernou Oravou a z toho vyplývajúce zhoršenie prístupu na hornú Oravu z tradičných zdrojov návštevnostiv Čechách a v južnom Poľsku.ÚPN VÚC ŽK sa v samostatnej časti kapitoly Rekreácia, CR a kúpeľníctvo venuje koncepcii rozvojakúpeľných miest, ktorá popisuje, že vo vnútorných kúpeľných územiach kúpeľných miest bude aj naďalej prioritouliečba. Jej rozvoj bude závisieť na programoch a možnostiach správy kúpeľov a bude prebiehať v gescii Ministerstvazdravotníctva SR. Na ostatnom území kúpeľných miest a v ich zázemí bude participovať aj rekreácia a turizmus,hlavne relaxačný, poznávací, kultúrny a nákupný. V záujme zvýšenia podielu pobytových foriem kúpeľného turizmua eliminácie jeho dopadu na liečebný režim kúpeľov bude účelné vhodné okolité sídla a rekreačné lokality postupnetransformovať na satelitné kúpeľno - relaxačné strediská.Ďalšia samostatná kapitola Ochrana kultúrneho dedičstva na úvod konštatuje, že v časovo priestorovýchdimenziách bol Žilinský kraj dlhé obdobie súčasťou bývalých žúp –Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej,ktorých špecifická regionálna charakteristika v oblasti architektúry a etnografie výrazne ovplyvnila jeho kultúrnohistorickýpotenciál, zachovaný až do dnešných dní. V centre kraja, Žiline a jej najbližšom okolí sa v minulostikrižovali významné diaľkové cesty. V nadväznosti na tieto prastaré komunikačné trasy dnešné archeologickévýskumy dokazujú kontinuitu osídlenia tohto územia už od praveku. Na území Žilinského kraja je nielen rozsiahlypočet, ale aj slohovo a výtvarne veľmi rozmanité množstvo kultúrnych pamiatok, čo súvisí s možnosťami prenosua rozširovania kultúrnych vplyvov a informácií prostredníctvom obchodných ciest.V ÚPN VÚC ŽK je záchrana a obnova kultúrneho dedičstva zahrnutá systémom analýzy riešenéhoúzemia, v ktorom je obsiahnutá štruktúra jeho kultúrno-historického potenciálu s cieľom jej transformácie doúzemnoplánovacieho procesu a stavebného poriadku. V cieľoch štátnej environmentálnej politiky je ochranakultúrneho dedičstva v autentickej podobe ako i jeho revitalizácia zakotvená ako záležitosť verejného záujmu.Ciele v oblasti CRRekreácia, CR a kúpeľníctvoKrajská koncepcia a zásady rozvoja prijali nasledovný funkčno-priestorový systém uplatňovaný pri zabezpečovanírozvoja odvetvia CR v kraji:1) Priestorové jednotky rekreácie a CR:- oblasti CR s ich ťažiskovými turistickými centrami /nadregionálne záujmové územia RCR/- rekreačné krajinné celky s ich východiskovými a nástupnými turistickými centrami /regionálnezáujmové územia RCR/,- rekreačné priestory s ich rekreačnými útvarmi /miestne záujmové územie RCR/.2) Funkčné jednotky rekreácie a CR :- cieľové mestá CR,- prírodné liečebné kúpele,- rekreačné kúpele,- sídla významné pre turizmus,- strediská a základne rekreácie a turizmu.Rovnako prijala zásady a regulatívy rozvoja v kraji:- krátkodobú rekreáciu obyvateľov miest a väčších obcí je treba zabezpečovať budovaním ichvnútromestských a prímestských rekreačných zón, areálov a útvarov. V nich je treba preferovať aj124

vybavenosť pre oddychové, pohybové a športové aktivity, dobudovať lesoparky, skvalitňovaťobslužnú vybavenosť;- domáci a zahraničný CR je treba zamerať na predĺženie pobytu návštevníkov a na zníženie sezónnosti.Je dôležité využiť rastúci záujem o kúpeľný, poznávací a kultúrny mestský turizmus a tiež vidieckyturizmus a rozširovať ponuku na uspokojovanie špecifických záľub návštevníkov;- v horských strediskách rekreácie a turizmu je treba popri ich čiastočnej reprofilácii na poskytovanieliečebno - relaxačných a rekondičných pobytov, zlepšovať aj kvalitu a štruktúru športovej a obslužnejvybavenosti, ale kapacitne ich už nerozširovať. Záväzne to platí pre rekreačné útvary v národnýchparkoch a vo Veľkej Fatre, s výnimkou zázemia Ružomberka a olympijskej vybavenostiv Demänovskej Doline. Ekologicky zabezpečený kvantitatívny rast je treba umožniť pre dobudovanieaglomerácie stredísk Oščadnica – Veľká Rača, Makov – Veľký Javorník, Martinské Hole, KubínskaHoľa, Svarín a stredísk v Bockej doline. Pre zakladanie nových stredísk, umožňujúcich kombinovanýhorský a vidiecky turizmus, je treba využiť vhodné horské a podhorské sídla v okrese;- čistý vidiecky turizmus spojený s agro- a ekorekreáciou, vhodný hlavne pre rodinné prázdninovépobyty, je treba aktivizovať predovšetkým v obciach s rázovitým rozptýleným osídlením,v Javorníkoch, v Kysuckej vrchovine, v Kysuckých a Oravských Beskydoch a v roľníckych obciachv Skorušinskych vrchoch, na Hornej Orave, v Turci a v celom Liptove;- pobytový, ale aj pasantný turizmus pri vode je treba ďalej preferovať v miestach s termálnymikúpaliskami;- všetky mestá a mnohé väčšie vidiecke sídla v kraji majú možnosť výrazne zaktivizovať poznávací,kultúrny, športový, nákupný, obchodný a kongresový turizmus. Špecifickú vybavenosť pre kultúrnyturizmus je treba umiestňovať hlavne v Martine, pre športový turizmus v Liptovskom Mikuláši, preobchodný a nákupný turizmus v Žiline;- pasantný poznávací turizmus je treba popri návšteve jaskýň a prírodných výtvorov viac zamerať napoznanie historických a kultúrnych pamiatok, múzeí, galérií, výstav, folklórnych festivalov, hudobnýchslávností i novodobých stavebných diel. Vybudovaním kvalitnej vybavenosti je treba zvýšiťnávštevnosť takých atraktivít, ako sú rezervácie ľudovej architektúry;- je potrebné ďalej zintenzívňovať migračný turizmus a spájať ho s poznávacími aktivitami;- pešiu, lyžiarsku a cykloturistickú v národných parkoch a v CHKO je treba dôsledne regulovať. Ponukuje treba presúvať do menej exponovaných terénov. je potrebné podporiť vybudovanie kompletnéhoservisu pre túto formu turizmu, doplniť o zokruhované trasy v kotlinách, hlavne Turčianskeja Liptovskej a napojiť na cyklomagistrály v susedných krajoch a tiež v Česku a v Poľsku;- je potrebné využívať dobré podmienky pre vodácku turistiku športového charakteru;- pre rozvoj turizmu v kraji bude dôležité podporovať hipoturistiku a to jazdeckú aj kočovnú. Je trebapre to využiť veľmi dobré podmienky vo všetkých okresoch, hlavne na Kysuciach, severnej Orave,v Liptove a v Turci;- v Žilinskom kraji je množstvo daností, ktoré je možné ponúknuť turistom pre uspokojenie ichšpecifických záľub. Veľmi populárne bude aj naďalej poľovníctvo a rybolov;- je potrebné zlepšovať vybavenosť pre letecké športy, hlavne pri Žiline;- organizované skalolezenie a jaskyniarstvo je možné ponúknuť v okrese Bytča, Žilina, Ružomberoka Liptovský Mikuláš;- pre rozvoj turizmu, predovšetkým celoštátneho a zahraničného, je treba cieľavedome využívaťmnožstvo športových, kultúrnych, spoločenských a iných podujatí, regionálneho a celonárodnéhocharakteru;- ďalšie zvyšovanie intenzity medzinárodného turizmu si vyžaduje zlepšenie dopravnej prístupnostia vybavenosti hraničných priechodov, prípadne budovanie nových, hlavne na Orave;- zlepšenie rekreačných daností a turistickej atraktivity kraja je možné využitím jestvujúcich a budovanímnových hydrotermálnych vrtov;125

- prírodné danosti územia kraja poskytujú vynikajúce podmienky hlavne pre horský turizmus. Rekreáciua pobyt pri vode umožňujú vodné nádrže Oravská priehrada a Liptovská Mara, tiež Hričovská vodnánádrž a budované vodné dielo Žilina;- veľmi dobré podmienky sú pre kúpeľný turizmus v prírodných liečebných kúpeľoch Rajecké Teplices Kunerádom, Turčianske Teplice, Korytnica, Lúčky a pre turizmus pri termálnych vodách v Rajci, naOraviciach, v Bešeňovej a v Liptovskom Jáne. Nové prírodné liečebné kúpele je možné vybudovaťv Oravskej Polhore – Slanej vode a v Liptovskom Jáne;- špičkovou atraktivitou kraja sú horské lyžiarske strediská, hlavne vo Vrátnej doline, na Martinskýchholiach, na Kubínskej holi, v Roháčskej doline a pri Liptovskom Mikuláši, osobitne v Demänovskejdoline a výhľadovo aj v Bockej doline;- pre turistické aktivity od pešej vysokohorskej až po vodnú turistiku sú veľmi dobré podmienky v celomkraji. Cestná sieť umožňuje rozvoj mototuristiky a cykloturistiky, výhľadovo aj hipoturistiky. Rastúcivýznam bude mať zachytenie turistického tranzitu na Považí, na Orave a na Kysuciach;- civilizačné danosti kraja sú pre turizmus rovnako atraktívne, ale zatiaľ sú málo využité. Cieľompoznávacieho a kultúrneho turizmu bude hlavne Žilina, s mestskou pamiatkovou rezerváciou, Martinako vyhlásené kultúrne centrum Slovákov, pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry Čičmany,Podbiel a osobitne Vlkolínec, ktorý je v zozname svetového kultúrneho dedičstva a tiež rázovitévidiecke osídlenie v celom kraji. Veľkú návštevnosť budú aj naďalej mať sprístupnené jaskynev Demänovskej doline a Važecká jaskyňa a tiež krasové prírodné výtvory vo Veľkej a Malej Fatre. Poznížení dopravného zaťaženia budú turisticky zaujímavé aj Strečnianska a Kraľovianska úžina s tokomVáhu;Ochrana kultúrneho dedičstvaV rámci optimálneho územného rozvoja je cieľom presadzovania nadväznosti na kontinuitu civilizačného akultúrneho vývoja kraja nielen prezentácia úrovne obyvateľov vo vzťahu ku kultúrnym hodnotám a duchovnémuodkazu minulosti. Je zároveň aj možnosťou zhodnotenia územia podnikateľskými aktivitami najmä vo sfére CR aturistiky na základe propagácie a regenerácie lokalít a objektov so špecifickou historickou atmosférou a oživenímtradícií. Vo funkčnej štruktúre osídlenia ÚPN VÚC ŽK navrhuje rozvoj CR, turizmu a agroturistiky systémovoorientovať do historických sídelných a krajinných štruktúr identifikovaných v analýzach územia jednotlivých okresovŽilinského kraja. Snahou o prenesenie rekreačných aktivít i do menších obcí sa sleduje posilnenie ich ekonomickéhopostavenia a celková revitalizácia vidieckeho osídlenia pri zachovaní originálnych špecifík daného prostredia.Kultúrne dedičstvo ŽSK je vsadené do rámca prírodnej scenérie, akou sú najatraktívnejšie priestoryVysokých a Západných Tatier, Nízkych Tatier, Malej a Veľkej Fatry, Slovenských Beskýd, Javorníkov, OravskejMagury, Strážovských, Kysuckých a Chočských vrchov. Preto ciele poznávacieho turizmu, definované kultúrnymipamiatkami v historických sídelných a krajinných štruktúrach, je možné na území tohto kraja spojiť i s horskýmturizmom ako i pobytom pri vode pri najvýznamnejších vodných plochách tohto regiónu - Oravskej priehrady aLiptovskej Mary. Územie kraja je zároveň obohatené o kúpeľné miesta: Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Lúčky,Korytnica a Kunerad. Podmienky pre agroturistiku sú v oblastiach rozptýleného osídlenia hlavne na Kysuciacha Hornej Orave.1.3.9 ÚZEMNÝ GENEREL CRTyp dokumenturegionálny dokumentschválený126

Charakteristika dokumentuÚzemný generel CR komplexnejšie a podrobnejšie aktualizuje Kapitolu 2.9 Rekreácia, cestovný ruch akúpeľníctvo ako je spracovaná v pôvodnom Územnom pláne Veľkého územného celku Žilinského kraja. Zároveňjeho výstupy boli využité ako podklad pre spracovanie Zmien a doplnkov ÚPN ŽSK Žilinského kraja s osobitnýmzameraním na využitie geotermálnej energie. Hlavný cieľ spracovania územného generelu CR taktiež vychádzaz PHSR na roky 2004-2006: „Vytvárať podmienky pre ekonomický rozvoj regiónu, ktorý bude schopný efektívnevyužívať všetky dostupné zdroje, pri zachovaní zdravého životného prostredia“.Východiská a ciele dokumentu pre CRÚzemný generel cestovného ruchu definuje strednodobú stratégiu rozvoja CR v regióne a zabezpečujepriemet rozvojových aktivít do aktualizovaného územného plánu ŽSK. Tento územnoplánovací podklad si kladie zacieľ navrhnúť riešenie nosných, základných otázok postavenia a rozvoja cestovného ruchu na celom území ŽSK včasovom horizonte do roku 2013. Hlavnou požiadavkou z hľadiska CR je vytvoriť základnú koncepciu (kostru)vnútorného usporiadania a vzťahov medzi strediskami CR navzájom a atraktívnych častí. Územný genrel CGdefinuje priestory a ich gradovanie, pripravuje vhodné plochy pre rozvoj CR aj mimo jestvujúcej štruktúry. Zároveňvytvára podmienky pre realizáciu konkrétnych rozvojových aktivít na úrovni regiónu, čím sa zvýšikonkurencieschopnosť regiónu.V oblasti rekreácie a CR stanovuje podporovať tie druhy a formy turizmu, ktoré sú predmetommedzinárodného záujmu (kúpeľný, poznávací kultúrny, horský letný a zimný, tranzitný turizmus a poľovníctvo),venovať pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému turizmu,previazať dôslednejšie ciele rekreačného a poznávacieho turizmu, dotvoriť siete rekreačných územných celkov, sieterekreačných záujmových území väčších miest a siete ucelených území vidieckeho osídlenia, lokalizáciu služieb CRprednostne usmerňovať do sídiel a zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine,podporovať podmienky pre prímestskú rekreáciu, zabezpečovať v liečebných kúpeľoch únosný pomer funkcieliečebnej, turisticko – rekreačnej, kultúrno – spoločenskej a ich funkčných plôch, podporovať vznik a rozvojmiestnych kúpeľov, na podporu rozvoja CR využívať najmä rozvoj cestnej siete a budovanie príslušnej technickejinfraštruktúry, na území národných parkov a chránených krajinných oblastí dodržiavať únosný pomer funkcieochrany prírody a ostatných funkcií spojených s rekreáciou a turizmom.Územný generel CR bude slúžiť všetkým riadiacim orgánom na najrôznejších úrovniach na území ŽSK priuplatňovaní ich rozhodovacej a koordinačnej právomoci vo vzťahu ku štruktúram cestovného ruchu v procesepresadzovania ich zámerov v tejto oblasti ľudskej činnosti. Po ukončení legislatívneho procesu pripomienkovania,poslúžil Územný generel cestovného ruchu ako podklad pre Zmeny a doplnky č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja a stalsa podkladom pre územné rozhodovanie a zapracovanie do ÚPD obcí v regióne.1.3.10 ZMENY A DOPLNYK Č.3 ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKUŽILINSKÉHO KRAJATyp dokumenturegionálny dokumentneschválený, v procese posudzovania vplyvov strategického dokumentu na ŽP v zmysle Zákona NR SRč.24/2006 Z.z.Územný generel cestovného ruchu s osobitným zameraním na využitie geotermálnej energie poslúžil akopodklad pre spracovanie Zmien a doplnkov č.3 Územného plánu Veľkého územného celku Žilinského kraja.Zmeny a doplnky č.3 ÚPN VÚC ŽK komplexne aktualizujú Kapitolu 2.9 Rekreácia, cestovný rucha kúpeľníctvo Územného plánu Veľkého územného celku Žilinského kraja z r. 1998. To znamená, že spodrobňujúsmerne a záväzne stanovené podmienky funkčného a priestorového usporiadania rozvojových plôch V OBLASTI127

ROZVOJA REKREÁCIE, TURISTIKY, CESTOVNÉHO RUCHU A KÚPEĽNÍCTVA na území regiónutam, kde je to vzhľadom na preukázané smerovanie rozvoja potrebné. V Zmenách a doplnkoch č.3 ÚPN VÚC ŽKsú po dosiahnutí dohody s dotknutými orgánmi, hlavne orgánmi ochrany prírody, podstatne rozšírené disponibilnérozvojové plochy hlavne v komplexných strediskách CR ale aj vo vidieckych sídlach.1.3.11 URBANISTICKÁ ŠTÚDIA SLOVENSKO-ČESKÉHO PRIHRANIČNÉHO ÚZEMIATyp dokumenturegionálny dokumentschválenýCharakteristika dokumentuDňa 23. apríla 2002 bola podpísaná spolupráca medzi Ministerstvom životného prostredia SRa Ministerstvom pre místní rozvoj ČR v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku. Predmetomspolupráce je územnoplánovacia činnosť v rámci cezhraničnej spolupráce, mnohostrannej medzinárodnej spoluprácea koordinácia koncepcií riešení územno-plánovacích materiálov v prihraničných oblastiach.Dokument sa územnoplánovacím riešením aktivít CR v prihraničnej oblasti na slovenskej stranevymedzenej okresmi Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina a Bytča zaoberá v rámci kapitoly „Rekreácia, CRa kúpeľníctvo“, kde definuje potenciál pre rekreáciu a CR, prírodný potenciál pre CR a popisuje hlavné formyrekreačného využitia – ubytovacie zariadenia a ubytovacie kapacity.Východiská a ciele dokumentu pre CRCieľom urbanistickej štúdie prihraničného územia je v spolupráci s českou stranou vypracovanieúzemnoplánovacieho podkladu pre účely koordinácie rozvojových zámerov a vytvorenie podmienok pre kooperáciuv riešenom území na princípe vzájomnej výhodnosti v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Dokument siv oblasti CR postavil cieľ navrhnúť podmienky a požiadavky pre rozvoj CR a to v súlade s trvalo udržateľnýmrozvojom, rozumným riadením a ochranou prírodného a kultúrneho dedičstva.Samostatná kapitola „Rekreácia, CR a kúpeľníctvo“ definuje potenciál pre rekreáciu a CR v území, ktorýspočíva v atraktívnych prírodných a kultúrno-historických podmienkach, intenzívne využívaných v rôznych formácha aktivitách CR, rekreácie a kúpeľníctvo. Funkčno-priestorový systém CR je v prevažnej miere lokalizovaný na územíCHKO a národného parku, a preto aktivity CR musia byť v súlade so záujmami ochrany prírody. Taktiež definujeprírodný potenciál pre CR, ktorý spočíva vo vhodnosti členitosti terénu, miernych klimatických podmienkach,zachovalosti a rozmanitosti prírodného potenciálu s možnosťou celoročného využitia. Ťažiskovými územiami súpohoria s CHKO a národnými parkmi. Po zadefinovaní potenciálu dokument špecifikuje hlavné formy rekreačnéhovyužitia, ktorými sú horský turizmus, pobyt pri vode (vodná turistika, golf), kúpeľníctvo a kúpeľný turizmus, vidieckyturizmus a agroturizmus, kultúrno-poznávací turizmus a cykloturizmus.1.3.12 STRATÉGIA ROZVOJA KULTÚRY V ŽSK „OD KULTÚRNYCH HODNÔT K HODNOTEKULTÚRY“Typ dokumenturegionálny dokumentschválený128

Charakteristika dokumentuDokument „Od kultúrnych hodnôt k hodnote kultúry“ je výsledkom trojročného programu „Kultúrnapolitika od Amsterdamu po Žilinu“ realizovaného Nadáciou – Centrum súčasného umenia v spolupráci s Odboromkultúry ŽSK; European Cultural Foudation (ECF), NL; Ministerstvom kultúry SR. Projekt bol financovanýprogramom MATRA Holandského kráľovstva a ECF. Do projektu boli zapojené regionálne a lokálne organizácieŽilinského kraja, ktoré spoločne v partnerstve s kultúrnymi inštitúciami, slovenskými i zahraničnými expertmi aprofesionálmi z regiónu analyzovali, podstupovali a iniciovali procesy zahŕňajúce rozvinutie regionálnej kultúrnejpolitiky.Cieľom dokumentu je aj kvalifikovane odpovedať na tieto základné otázky súvisiace s ďalšou existenciou arozvojom kultúry a kultúrnych hodnôt: Ako poskytnúť kvalitnejšie a dostupnejšie služby v oblasti kultúry vŽilinskom kraji?, Ako podporiť čo najširší okruh kvalitných kultúrnych aktivít v Žilinskom kraji?, Akonajefektívnejšie použiť finančné prostriedky ŽSK v oblasti kultúry? Ako zefektívniť prácu kultúrnych organizácií vzriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK? Čiastkovým cieľom stratégie kraja v oblasti kultúry je nájsť platformy ako kultúrapodporí CR a opačne a tým zabezpečí sprostredkovanie kultúrnych hodnôt a aktivít kraja jeho domácim ajzahraničným návštevníkom.Východiská dokumentu pre CRV rámci SWOT analýzy sa za silnú stránku identifikovalo, že kultúrne dedičstvo a jeho jedinečnosť dávapriestor pre spájanie kultúry a CR. V tejto súvislosti vystupuje do popredia potreba zvýšiť informovanosť verejnosti(publika) o kultúrnych aktivitách a hodnotách, prijať programy zvyšovania dostupnosti kultúry (spolupráca soškolstvom, cestovným ruchom, médiami a pod.). Dokument poukazuje na to, že schválený koncepčný materiálrozvoja CR „Analýza a koncepcia rozvoja cestového ruchu v ŽSK“ priamo rozoberá možnosti prepojenia a využitiakultúry v oblasti CR – najmä v kapitolách Kultúrno – poznávací CR, Kultúrny CR, Kultúrny turizmus. Prílohoudokumentu je prehľad kultúrnych ahistorických pamiatok kraja. Významnou je i príloha: Strategické zámery rozvojaCR v regiónoch ŽSK. V tejto prílohe sú zakomponované zámery obcí a miest vrátane zámerov rozvoja v oblastikultúry (vybudovanie zámockého parku Budatín, Obnova a dostavba muzeálneho centra Budatín, poriadanie výstav apod.).Dokument poukazuje na pozitívne príklady prepojenia CR a kultúry v praxi z miest Žilinského kraja.Napríklad v meste Liptovský Hrádok vybudovaním stálej Expozície ovčiarstva sa posilnila úloha kultúry i CRv meste. Mesto Námestovo, ktorého prioritnou oblasťou rozvoja je CR v súvislosti s veľmi početnou poľskouklientelou zo susedného štátu, momentálne realizujú len dlhoročné a jednorazové sezónne kultúrne podujatia, ale podobudovaní služieb sa bude vo väčšom rozsahu venovať realizácii postupných krokov chápania kultúry ako jednej zospoločenských priorít úzko súvisiacej s kvalitou CR.V rámci Regionálneho operačného programu (ROP), ktorý v súlade s NSRR SR na roky 2007-2013 umožníčerpať zdroje verejnému sektoru na dobudovanie infraštruktúry došlo v jednej z priorít k prepojenie CR a kultúry,konkrétne do prioritnej osi 3 „Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoja CR“.Ciele dokumentu v oblasti CRV koncepcii kultúry je v rámci rozvojových cieľov v oblasti “Kultúrne dedičstvo – kultúrna pamäť“uvedený cieľ úzko súvisiaci s cestovným ruchom, a to „záchrana a rekonštrukcia nehnuteľného kultúrneho dedičstva– nehnuteľné pamiatky a pamätihodnosti na území ŽSK (legislatívna ochrana, reštaurovanie, rekonštrukcia, obnova,nové spôsoby využitia pamiatok, prepojenie s oblasťou CR). V rámci odporúčaní boli Odbor kultúry ŽSK ainštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK ŽSK usmernení zvýšiť informovanosť verejnosti (publika) o kultúrnychaktivitách a hodnotách, prijať programy zvyšovania dostupnosti kultúry (spolupráca so školstvom, cestovnýmruchom, médiami a pod.). Odbor kultúry ŽSK by mal rozvíjať spoluprácu pri tvorbe a realizácii spoločnýchprojektov a podujatí s jednotlivými odbormi Úradu ŽSK, najmä odborom regionálneho rozvoja, informácií a zahra-129

ničných vzťahov, školstva, sociálnych vecí (napr. výstavy CR, putovné výstavy, kultúrno-vzdelávacie podujatia,infocesty a pod.).Zvýšenie kvality kultúrnej ponuky i počtu návštevníkov významných objektov plánuje Odbor kultúry ÚraduŽSK uskutočniť prostredníctvom projektu „Komplexné služby pre návštevníkov“, v ktorom stanoví kritéria kvalitydoplnkových služieb pre návštevníkov kultúrnych objektov a podujatí. Kultúrne objekty, ktoré budú spĺňať kritérianajvyššej kvality, sa zaradia do najvýznamnejších ponúk CR a plánuje sa aj ich zvýhodnenie v rámci neskoršíchgrantových programov.1.3.13 AKČNÝ PLÁN ROZVOJA VIDIEKA NA ROKY 2007 – 2009Typ dokumenturegionálny dokumentschválenýCharakteristika a východiská dokumentuZa vidiecke sídla sa všeobecne považujú sídla, ktoré nemajú štatút mesta a majú určitý charakter a typosídlenia, ekonomickú štruktúru založenú na poľnohospodárstve a lesníctve, menej rozvinutú technickúinfraštruktúru a nízku hustotu obyvateľstva. Štatisticky sú to sídla do 5000 obyvateľov. V ŽSK je 315 obcí z toho 18so štatútom mesta so stupňom urbanizácie 51,2%. Vývoj osídlenia v posledných rokoch bol poznamenaný poklesomprirodzeného prírastku, reštrukturalizáciou národného hospodárstva a tým aj zamestnanosti a nedostatočnouschopnosťou miest a obcí riešiť problémy. Perspektívnym oživením vidieka a poľnohospodárstva je agroturistikaa vidiecka turistika.Ciele dokumentu v oblasti CRRozvoj vidieka patrí k prioritám politiky EÚ a prostredníctvom podporných programov je možnézabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj vidieka a poľnohospodárstva ako aj vidieckeho CR. Podpora rozvoja vidiekaa poľnohospodárstva v ŽSK sa dotýka:- vytvárania sietí v prirodzených regiónoch a mikroregiónoch,- udržateľného rozvoja lesníctva,- diverzifikácie aktivít zameraných na doplnkové alebo alternatívne aktivity,- udržania a tvorby pracovných miest,- ochrany a podpora vysokej hodnoty prírody a udržateľného poľnohospodárstva,- odstránenia nerovnoprávnosti a podpora rovnakých príležitostí pre mužov aj ženy.Ako globálny cieľ rozvoja vidieka ŽSK stratégia zadefinovala „zvýšiť kvalitu života obyvateľov vidieka sozachovaním hodnôt krajiny, kultúrnych, prírodných a historických špecifík regiónov (Horné Považie, Kysuce, Liptov,Orava a Turiec)“ a to prostredníctvom podpory malého a stredného podnikania, rozvojom CR, rozvoj CR, ochranouvidieckej krajiny a krajinného rázu, prístupom k zdravotnej a sociálnej starostlivosti a dopravou a komunikáciou.Strategickým cieľom plánu je aj vytvorenie lokálnych akčných skupín LEADER v minimálne 5 územiach ŽSK naimplementáciu prístupu LEADER v roku 2008 a minimálne 5 území na implementáciu v roku 2010, a tovypracovaním jednotnej metodiky k procesu prípravy vybratých území na implementáciu prístupu LEADERa vytvorením partnerstiev. Druhým strategickým cieľom je vypracovanie Stratégie rozvoja vidieka ŽSK na princípezdola nahor a to vytvorením regionálnych rozvojových stratégií (Liptov, Orava, Kysuce, Turiec, Horné Považie) azriadením Fondu rozvoja vidieka Žilinského kraja.130

1.3.14 ŽILINSKÁ INOVAČNÁ POLITIKATyp dokumenturegionálny dokumentschválenýCharakteristika dokumentuV roku 2006 bola publikovaná „Rámcová stratégia žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja“ voforme regionálnej inovačnej stratégie (RIS), ktorá konštatuje, že „inovačná kapacita žilinského regiónu dosahujev rámci Slovenska nadpriemernú úroveň, napriek tomu, sú tu pomerne veľké disparity medzi okresmi. 3 Od roku2005 je v spracovaní projekt Žilinská inovačná politika (ďalej len ZIP) pod vedením Univerzitného technologickéhocentra (UTC) pri Žilinskej univerzite v spolupráci s Úradom ŽSK, partnerskými regiónmi z Rakúska(Niederöstrreich) a Švédska (Södermanland) a BIC Bratislava - Centrom na prenos inovácií. Hlavným dôvodom RISje zlepšiť konkurencieschopnosť regiónu s novou pridanou hodnotou, zabezpečiť jeho medzinárodné postavenie,vytvoriť prostredie podporujúce inovačný potenciál a inovačné myslenie a zlepšiť klímu vzájomnej spolupráce.Východiská dokumentu pre CRPred vytvorením samotného návrhu stratégie sa v rokoch 2005-2006 uskutočnili východiskové analýzya prieskumy, ktoré identifikovali, že medzi odvetvia s najväčším inovačným potenciálom v kraji patrí: strojárskypriemysel, elektrotechnický priemysel (vrátane informačných a komunikačných technológií), drevospracujúcipriemysel a CR. Analýzy taktiež ukázali, že podniky majú proinovačné myslenie a chápu pozitívny vplyv inovácií naich podnik. Podniky však nemajú spracovanú inovačnú stratégiu a nedostatočne využívajú informácie ako podnetyinovačných aktivít. Ak aj podniky vyvíjajú v oblasti inovácií nejakú činnosť, sú v tomto snažení osamotené a nevidiadôvod na spoluprácu s vedecko-výskumnými inštitúciami.Ciele v oblasti CRZ analýzy boli zadefinované odporúčania, ktoré sa týkajú najmä podpory malých a stredných podnikov,podpory vzdelávania, transferu znalostí, motivačných programov pre absolventov univerzít, poskytovaniapodnikateľských grantov a mikropôžičiek, patentovej podpory, inštitútu „inovačných asistentov“, budovania databázponuky a dopytu výskumno-vývojových služieb, výmeny informácií na seminároch. ŽSK plánuje v rámci ZIPpodporovať v regióne klastrové iniciatívy v CR a založenie klastra CR.3 Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja (2005-2006)131

1.4 PRIESKUM REALIZOVANÝCH PROJEKTOV FINANCOVANÝCHZ EUROFONDOV V OBDOBÍ ROKOV 2004-2006Oblasť CR bola v skrátenom programovacom období rokov 2004 – 2006 podporovaná v rámci finančnýchzdrojov Sektorového operačného programu Priemysel a služby (samostatne pre verejný a súkromný sektor)a programu cezhraničnej spolupráce INTERREG IIIA (v rámci cezhraničnej spolupráce SR-ČR a SR-PL)1.4.1 SEKTOROVÝ OPERAČNÝ PROGRAM PRIEMYSEL A SLUŽBYOpatrenie 2.1 SOP PSCieľ opatrenia:- podpora verejného sektora so zámerom vytvoriť podmienky pre rozvoj podnikania v CR- zvýšenie zamestnanosti a kvality života v regiónoch- zlepšenie kvalitatívnej úrovne tam, kde existuje potenciál pre CROpatrenie 2.2 SOP PSCieľ opatrenia:- rast konkurencieschopnosti CR vďaka zvýšeniu kvality ponuky- ochrana a rozvoj kultúrneho, historického a prírodného dedičstva- podpora vytvárania nových atraktivít v regiónoch- skvalitnenie prezentácie Slovenska ako krajiny CROpatrenie 2.3 SOP PSCieľ opatrenia:- podpora propagácie slovenského CR doma i v zahraničí (oprávnený žiadateľ len Slovenská agentúrapre CR)Celkovo SOP PSSkrátené programovacie obdobie bolo charakterizované jedným kolom výziev na predkladanie žiadostí nazískanie nenávratného finančného príspevku pre verejných a súkromný sektor. Z celkového počtu predloženýchprojektov bolo schválených 63 projektov na podporu CR na Slovensku (23 pre verejný sektor a 40 pre súkromnýsektor). V rámci ŽSK bolo podporených 6 projektov verejného sektora a 9 projektov súkromného sektora. Zároveňdo zásobníka projektov boli zaradené 2 projekty súkromného sektora. Najväčší podiel podporených projektov jev regióne Liptov (celkovo 7 projektov) s celkovou výškou nenávratného finančného príspevku 425,5 mil. SKK.Nenávratné finančné príspevky predstavujú 53,6 % celkových príspevok v rámci ŽSK (celkovo 793,5 mil. SKK).Opatrenie 2.3 bolo venované na podporu propagácie CR zo strany Slovenskej agentúry pre CR (ďalejSACR). SACR v skrátenom programovom období realizovala, resp. ešte realizuje 8 projektov v celkovej hodnote745,7 mil. SKK. Projekty sú zamerané na realizáciu prieskumov trhu, tvorbu propagačných materiálov CR (tlačená,audiovizuálna podoba), účasť SR na medzinárodných veľtrhoch a výstavách a na medzinárodnú propagáciu.132

Tabuľka č. 52 - Sumárne informácie o SOP PS2.12.22.3názov opatreniaPodpora budovaniaa rekonštrukcie infraštruktúryCRPodpora podnikateľskýchaktivít CRPodpora propagácie CRa tvorby informačného systémupočet realizovanýchvýzievprijatécelkový početz tohoschválenév zásobníku(ŽSK) (ŽSK) (ŽSK)1132 23 0(05/2004 - 09/2004) (31) (6) (0)1336 40 19(06/2004 - 08/2004) (71) (9) (2)x x 8 xZdroj: www.sacr.skTabuľka č. 53 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci SOP PSregión názov projektu lokalita opatrenieVyužitie potenciálu h. Oravy v oblasti CR revitalizáciou LesnejOravaOravská Lesná 2.1úzkorozchodnej železniceHorné Považie Výstavba oddychovo-informačného centra Terchová Terchová 2.1LiptovLiptovKysuceInfraštruktúra strediska CR medzinárodného významuLiptovský Mikuláš – Liptovská Mara – RáztokyObnova a modernizácia areálu folklórneho festivaluVýchodnáDobudovanie infraštruktúry na podporu CR v stredisku VeľkáRača – Oščadnica / Zelený parkLiptovský Mikuláš 2.1Východná 2.1Oščadnica 2.1Horné Považie Rekonštrukcia autocampingu Belá – Nižné Kamence Belá 2.1Liptov Penzión Lodenica Liptovský Hrádok 2.2OravaLiptovRekreačný a rehabilitačný objekt s bazénom a doplnkovýmislužbami TyrapolRekonštrukcia kultúrnej a historickej pamiatky s cieľomrozvoja CROravská Lesná 2.2Liptovský Hrádok 2.2Kysuce Penzión Marlene Oščadnica 2.2Liptov Rozšírenie termálneho kúpaliska v Bešeňovej Bešeňová 2.2Liptov Hotel Poľovník – „Wildlife Information Center“ Demänovská dolina 2.2Horné Považie Rekonštrukcia hotela Dubná Skala **** Žilina 2.2Liptov Rekonštrukcia hotela Jánošík, Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš 2.2Turiec Výstavba liečebno-rehabilitačného centra Turčianske Teplice 2.2Zdroj: www.sacr.skProstredníctvom realizácie celkovo 15 projektov dôjde do roku 2011 k vytvoreniu 144 nových pracovnýchmiest. Rozvoj CR v regióne ŽSK prinesie zvýšenie počtu návštevníkov na 3,6 mil. osôb a kapacita zariadení CR sazvýši o 338 nových lôžok. Presný prehľad plánovaných indikátorov je uvedený v nasledujúcej tabuľke.133

Tabuľka č. 54 - Napĺňanie schválených indikátorov projektov SOP PS (opatrenia 2.1 a 2.2)sledovaný ukazovateľskutočnosť30.06.2007plán2011Počet novovytvorených pracovných miest 77,00 144,00z toho pre znevýhodnené skupiny 0,00 2,00Nárast počtu návštevníkov 332,00 3 606 950,00Nárast počtu ubytovaných hostí 18 771,00 320 374,00z tohto zahraničných 4 650,00 79 397,00Počet vytvorených a vylepšených lôžok 243,00 338,00z toho lôžok s ubytovacími kójami 0,00 24,00Počet vytvorených parkovacích miest 30,00 649,00Kapacita zrekonštruovaných hygienických zariadení 0,00 98,00Rozsah zrekonštruovaných miestnych komunikácií v m 2 0,00 55 292,00Dĺžka vybudovanej turistickej trasy v bežných metroch 0,00 10 493,00Rozsah upravenej plochy slúžiacej pre turistov v m 2 0,00 12 000,00Rozsah vybudovanej plochy pre športovo-rekreačné účely 0,00 1 672,32Dĺžka vybudovanej vodovodnej siete v bežných metroch 0,00 4 949,00Dĺžka zrekonštruovanej železničnej trate v km 0,00 3,80Nárast počtu organizovaných kultúrno-spoločenských ašportových podujatí 6,00 111,00Nárast počtu podnikateľov v CR v regióne 0,00 20,00Počet vytvorených miest pri stole 366,00 523,00Vybudovaná kapacita multifunkčnej arény (počet miest nasedenie) 0,00 400,00Počet nových a doplnkových produktov CR 7,00 23,00Zdroj: Indikátory schválených projektov zo zmlúv o NFPVývoj napĺňania plánovaných indikátorov (sledujeme skutočnosť k 30.06.2007) pokrýva len projektysúkromného sektora, ktoré sa dostali do prevádzkovej fáze. Celkovo sa jedná o 6 projektov, ktorých výstupom jevytvorenie 77 nových pracovných miest, nárast počtu ubytovaných návštevníkov o 18 771 osôb a 243 vytvorenýchlôžok. Väčšina indikátorov je z hľadiska naplnenia len na začiatku, nakoľko z 15 projektov bolo realizované len 6.1.4.2 PROGRAM CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE INTERREG IIIAV rámci programu INTERREG bol CR podporovaný vo viacerých opatreniach so širokospektrálnymzameraním. Z tohto dôvodu je výber projektov zameraných výlučne na CR pomerne problematický. Všetkyschválené projekty so zameraním na CR s lokalizáciou v Žilinskom kraji v skrátenom programovom období rokov2004 –2006, pre verejný aj súkromný sektor, kofinancované zo štrukturálnych fondov je možné posúdiť podľa ichzamerania. Vychádzajúc z tematického zamerania jednotlivých projektov sme pre posúdenie zvolili nasledovnékategórie:- infraštruktúra ku skvalitňovaniu služieb CR- obnova kultúrno-historického dedičstva- revitalizácia prírodných atraktivít a pamiatok (v nadväznosti na CR)- ubytovacie zariadenia- objekty kúpeľníctva a s tým súvisiace doplnkové služby- bazény a kúpaliská134

- informačný systém- propagácia/ marketing- podujatia- štúdie- vzdelávanieTabuľka č. 55 - Sumárne informácie o INTERREG IIIAPLPLnázov opatreniapočetrealizovaných výzievprijatéprojekty(ŽSK)celkový početschválenéprojekty(ŽSK)projektyv zásobníku(ŽSK)1.1 – Technická a komunikačná51 24 xinfraštruktúra2(6)2.2 – ochrana prírodného a kultúrneho74 37 xdedičstva(10)PL2.3 – podpora miestnych aktivít (fondmikroprojektov)2240 84 x(39)ČR1.2 – Udržanie a zlepšenie prírodnýchzdrojov a životných podmienokzameraných na rozvoj turizmu21 15 x(5)ČR1.3 - Fond mikroprojektov299 66 x(26)ČR2.1 – budovanie a rozvoj infraštruktúryturizmu29 23 x(6)Zdroj: vlastné spracovanieSlovenská republika – Poľská republikaTabuľka č. 56 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci I3A SR-PLnázov projektu žiadateľ opatrenieModernizácia a rozšírenie cestného spojenia Oščadnica – Vreščovka (SR) / Bór(PL) – slovenská časť prepojeniaAktivizácia turistického CR – rozvojový plán Dolnej OravyCyklochodník na trase Žiar – Smrečany – Liptovský Mikuláš – Liptovský Trnovec/program/Zabezpečenie celoročného pohybu návštevníkov prihraničnej rekreačnej oblasti„Skalité (SR) – Zwardoň (PL)Budúcnosť trojmedzia – Rozvoja trojmedzia na slovensko-poľskom území,ČiernePodpora cezhraničnej spolupráce obce Liptovské Sliače a obce Lopušná súčasťGminy Nowy Targ prostredníctvom rekonštrukcie polyfunkčného domuv katastri obce Liptovské SliačeObec Oščadnica 1.1Združenie miesta obcí Dolnej OravyMesto LiptovskýMikuláš1.11.1Obec Skalité 1.1Obec Čierne 1.1Obec LiptovskéSliače1.1135

Liptovské múzeum Ružomberok a Múzeum Okręgowe w Nowym Sączupartnerstvo, spolupráca a vzájomná propagáciaRozvoj kúpeľného regiónuHranica – iba čiaraStratený Budzogáň – využitie a propagácia prírodného, kultúrneho a historickéhodedičstvaEurópa očami mladých výtvarníkovZjednotená Európa zbližuje obyvateľov v pohraničných regiónoch Slovenskaa PoľskaNástroje podpory rozvoja CR regiónu Hornej Oravy a Gminy Czarny Dunajecs využitím jeho potenicálu kultúrneho a prírodného dedičstvaPodpora cezhraničnej spolupráce obce Liptovské Sliače a obce Lopušná súčasťGminy Nowy Targ prostredníctvom rekonštrukcie polyfunkčného domuv katastri obce Liptovské SliačeZvyšovanie atraktivity Žilinského kraja v záujme jeho hospodárskeho rozvojaa rozvoja turizmuLiptovské múzeum 2.2Mesto TurčianskeTepliceMestské kultúrnestrediskoObčianske združenieKULTÚRAObčianske združeniepriateľov hudby2.22.22.22.2Obec Blatnica 2.2Obec Habovka 2.2Obec LiptovskéSliačeRozvojová agentúraŽilinskéhosamosprávnehokraja, n.o.Mototuristický sprievodca: Po stopách zbojníkov Juraja Jánošíka a Klimczoka Región Beskydy 2.2Cestami, necestami a chodníčkami Oravy. Vydanie publikácie propagujúcejkultúrne a prírodné hodnoty slovensko-poľského pohraničiaZdruženie BabieHoraCountry – folkové potulky v eurobeskydoch Mesto Turzovka 2.3Spoločnými kultúrnymi a športovými aktivitami podporíme rozvoj vzájomnejspolupráce a prispejeme k propagácii a rastu životnej úrovne v obciach Belá (SK)a Jaworze (PL)2.22.22.2Obec Belá 2.3Zachovajme kultúrne dedičstvo našich predkov pre spoločný európsky dom Obec Zuberec 2.3Beskydský kultúrny kruh – Centrum slovensko-poľskej kultúrnej spoluprácePodpora tradícií a cezhraničnej spolupráce propagáciou remesiel, folklórua kultúrnych podujatí v hraničnom regióne* výber len projektov so zameraním na oblasť CROravské osvetovéstrediskoRozvojová agentúraŽilinskéhosamosprávnehokraja, n.o.2.32.3Slovenská republika – Česká republikaTabuľka č. 57 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci I3A SR-ČRRok tradičnej kultúry – obnova kultúrnych tradíciínázov projektu žiadateľ opatrenieKultúrne centrummesta MartinEurópske kultúrno-športové leto v Turzovke a vo Frýdlantě nad Ostravicí Mesto Turzovka 1.1Projekt kultúrno-vzdelávacej spolurpáce stredných škôl SOUs Čadca a ISŠ FrýdekMístekSOU strojárskeČadcaVízia – projekt podpory stratégie rozvoja CR v mikroregióne Kysucký triangel obec Čierne 1.11.11.1136

Štúdie a propagácia prihraničného regiónu ako predpoklad rastu životnej úrovneobyvateľov obcí Štiavnik (SK) a Velké Karlovice (CZ)Putovanie Rajeckou dolinouObec Štiavnik 1.2Mesto RajeckéTepliceZvýšenie kvality poskytovaných služieb a obslužnosti územia mikroregiónuHorné Kysuce formou skvalitnenia starostlivosti o zimnú údržbu cestnej siete so Obec Makov 2.1zameraním na rekreačné oblasti obce MakovOutdoorové lanové centrum RRA Turiec 2.1Projekt rozvoja „detského CR“ a spoznávania komunít žiakov základných škôlprostredníctvom spolupráce ZŠ Klokočov a ZŠ Vřesina2.1ZŠ Klokočov 2.1Cykloturistický Informačný Systém Euroregiónu Beskydy (CISE) Žilinská univerzita 2.1Rekonštrukcia ľadovej plochy v areáli turisticko-rekreačného centra Dolný Kubín Mesto Dolný Kubín 2.1Zvýšenie kvality životných podmienok v prihraničnom regióne Veľká Račaprostredníctvom investície do informačného systému ako nástroja podpory CRObec Oščadnica 2.1* výber len projektov so zameraním na oblasť CR137

2 SITUAČNÁ ANALÝZA – SWOT ANALÝZA2.1 STROM CIEĽOV A DEFINOVANIE PROBLÉMOVhlavný problém:Nedostatočná konkurencieschopnosť regiónu na trhu CR a chýbajúcijednotný imidž na európskom trhu cestovného ruchuMARKETINGregión nemá označenie, slogan ani značku, pod ktorým by vystupoval na trhu CR (názov ŽSK nie jevhodné pre potreby marketingu v CR)ŽSK ako celok je vnímaný viac ako región s rozvojom automobilového priemyslu (najmä HornéPovažie), než región CRna trhu CR sú známe regióny Liptov, Orava, Kysuce a Turiecchýba komplexná propagácia regiónu ako cieľového miesta CR, existujúce propagačné prostriedkya materiály vrátane webových stránok nemajú jednotný dizajn manuál, logo a pod.v regióne absentuje jednotný priestorový informačný systém CRvzhľadom na vzrastajúci význam internetu v propagácii CR, chýba komplexný internetový portál zaŽSK, ako aj za jednotlivé jeho regióny. V existujúcich webových stránkach najmä regiónov chýba ichnapojenie na relevantné stránky. ŽSK má regionálny portál napojený na VIATOR a Slovakiatravel.chýba koordinácia propagácie CR na území Žilinského kraja a spolupráca v tejto oblasti so SACR nieje dostatočná. na výstavách CR chýba propagácia regionálnych produktov CR a koordinácia účasti regiónova podnikateľov v CR. nedostatočná je kvalita vydávaných propagačných materiálov ( neprofesionálne preklady propagačnýchmateriálov do cudzích jazykov, grafická úprava, rozsah a pravdivosť informácií)INŠTITUCIONÁLNY RÁMECna území ŽSK sa nachádza veľký počet združení a inštitúcií, ktoré priamo alebo nepriamo súvisias rozvojom CR, ale väčšina z nich nemá dostatok zdrojov (finančných a ľudských) na svoju činnosťčinnosť združení a inštitúcií v CR nie je koordinovaná, chýba vzájomná informovanosť o činnosti,zámeroch a aktivitách združenívznik a fungovanie združení CR nepodporuje ani súčasná legislatíva v CRna území ŽSK chýba regionálna organizácia CR, ktorá by profesionálne zabezpečovala najmä marketingregiónu a implementáciu stratégie rozvoja CRna území ŽSK je vzhľadom na počet stredísk CR nedostatočný počet TIK-ov, ich územnérozmiestnenie je nerovnomerné, rôznorodá je aj ich kvalita.nie je doriešený systém financovania TIK-ov,väčšina zamestnancov štátnej správy a samosprávy nemá dostatok vedomostí a znalostí z problematikyrozvoja CR, ktoré sú nevyhnutné pre prijímanie kvalifikovaných rozhodnutí v oblasti CR,nedostatočne sa využíva potenciálna spolupráca s odbornými a vzdelávacími inštitúciami v CR na územíŽSK, resp. mimo neho, neexistuje informačný a vzdelávací systém pre malých podnikateľov v CR na území ŽSK, pričomväčšina podnikov CR patrí do kategórie malých a stredných podnikov.138

INFRAŠTRUKTÚRAnedobudovaná sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií brzdí rozvoj CR na území ŽSKparametre železničnej dopravy nezodpovedajú európskym štandardom, železničné stanice súv nevyhovujúcom staveletisko Žilina - Hričov nezodpovedá svojou vybavenosťou očakávanému nárastu návštevníkov v blízkejbudúcnostiv mestách a strediskách CR je nedostatok parkovacích miest, chýbajú záchytné parkoviská, v časezvýšenej návštevnosti počas turistickej sezóny to spôsobuje problémy nielen miestnym obyvateľom, aleaj návštevníkomzásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie obcí najmä vo vidieckych častiach regiónu nezodpovedáeurópskym štandardomsystém zberu a spracovania komunálneho odpadu nie je komplexne doriešený, na území regiónu saobjavuje relatívne veľký počet „divokých“ skládok komunálneho odpadu (napr. Orava)značný počet ubytovacích kapacít v súkromí sa oficiálne neeviduje, čo spôsobuje problémy priskutočnom hodnotení ubytovacej kapacity na území ŽSK, dochádza k daňovým únikom a k znižovaniupríjmov obcí a miest ako aj združení CRpriemerné využitie ubytovacích kapacít je nízke, čo sa prejavuje v nedostatku tvorby zdrojov namodernizáciu a rozvoj zariadenív regióne je mnoho ubytovacích zariadení s nízkym štandardom poskytovaných služieb, ktorý užnezodpovedá požiadavkám návštevníkov (turistické ubytovne, chatové osady ap.)kapacita stravovacích zariadení je sústredená najmä v mestách, v mnohých strediskách CR je ichštruktúra a kapacita najmä v období sezóny nedostatočnáv strediskách CR absentuje ponuka spoločensko-zábavných služieb vo večerných hodinách, resp. chýbaponuka služieb pre návštevníkov v prípade nepriaznivého počasiav miestach sústredeného CR je nedostatok verejných hygienických zariadenívo viacerých lyžiarskych strediskách v regióne chýba komplexná vybavenosť, je potrebnémodernizovať existujúce OHDZ, chýbajú stravovacie služby na požadovanej úrovni, chýbajúpožičovne športových potrieb, úschovne batožiny, upravené bežecké trate a pod.v regióne chýba ucelený systém cyklotrás, ktoré by poskytovali bezpečnú jazdu pre všetky skupinynávštevníkov, je nedostatočné značenie a propagácia existujúcich cyklotrás, chýbajú požičovne bicyklovap.v regióne je nedostatočná starostlivosť o turistické a náučné chodníky, problémom je aj vandalizmusa ničenie turistického značenia, v regióne chýbajú cestovné kancelárie zamerané na príchodový CR do regiónuPRODUKTY CRnedostatočná ponuka regionálnych produktov CR, chýba prezentácia tradičných remeselných činnostía ekonomických aktivít (výroba syra, drotárstvo, tkáčstvo, keramika a pod.)existujúce produkty sú nekomplexné, chýba ich efektívny marketing a manažment,chýbajú tematicky zamerané trasy s ponukou produktov miestnych umelcov a remeselníkov nie je dostatočne využitý vidiecky potenciál v regióne, obce nie sú upravené a pripravené na rozvoj CR v regióne sa organizuje relatívne veľký počet podujatí, chýba ich koordinácia a snaha o rovnomernéorganizovanie počas celého roka, ich propagácia je nedostatočná chýba prepojenosť produktov regiónov do spoločnej ponuky139

2.2 SWOT ANALÝZA ŽSKSILNÉ STRÁNKYPoloha a dopravná dostupnosť- výhodná geografická poloha kraja (významnépríjazdové trhy CR – Poľsko a Česká republika)- cez kraj prechádzajú hlavné dopravné koridoryPrírodné predpoklady- vysoký podiel chránených území na rozlohe kraja –veľkoplošné a maloplošné chránené územiavytvárajú základ pre poznávanie prírody a šetrnéformy CR- vysoká lesnatosť územia vytvára podmienky prepešiu turistiku, poľovníctvo- bohatý výskyt termálnych a minerálnych prameňovako základ rozvoja kúpeľníctva a aquparkov(Bešeňová, aquapark Tatralandia, Rajecké Teplice,Turčianske Teplice, Liptovský Ján, Oravice, Lúčky,pripravované aquaparky Terchová a Stráňavy)- dostatok vodných tokov a vodných plôch prerozvoj rybolovu a vodných športov- vhodné klimatické a geomorfologické podmienkypre rozvoj zimných športovKultúrno-historické predpoklady- bohatý kultúrno-historický potenciál kraja vytvárapodmienky pre rozvoj kultúrno-poznávacieho CR- organizovanie viacerých podujatí zameranýchpredovšetkým na folklórne tradícienadregionálneho charakteruProdukt CRSLABÉ STRÁNKY- nedostatočná kvalita poskytovaných služiebv zariadeniach CR- málo organizovaných podujatí zameraných nasegment mladých ľudíMarketing CR- nedostatočný marketing CR na úrovni kraja,regiónov a stredísk CR- chýbajúci jednotný informačný a rezervačný systémna úrovni regiónovInfraštruktúra CR- nedostatočná infraštruktúra regiónov pre rozvojCR (najmä dopravná sieť)- nedostatok zariadení poskytujúcich doplnkovéslužby v existujúcich strediskách CRInštitucionálne zázemie- chýbajúce komplexné produkty CRFinancovanie CR- nedostatok prostriedkov na ochranu prírodnéhoa kultúrneho dedičstvaInfraštruktúra CR- vysoká koncentrácia špičkových zimných stredískCR nadregionálneho významu v kraji (Jasná,Malino Brdo, Vrátna, Oščadnica)Inštitucionálne zázemie- aktívna participácia ŽSK na riešení systémovýchopatrení zaoberajúcich sa stretom záujmov ochranyprírody a rozvoja cestovnéhor uchu v územiachNATURA 2000- aktívna participácia ŽSK pri riešení modelu zákonao podpore rozvoja cestovného ruchu, spoluprácas ostatnými samospráv. krajmi, MH SR a ZMOSMarketing CR- blízkosť hlavných zahraničných príjazdových trhov140

PRÍLEŽITOSTI- vstup Slovenska do Shengenského priestoru vrámci EÚ umožní bezproblémový vstup na územieSlovenska- zjednodušenie vízovej povinnosti voči príjazdovýmtrhom CR - Ukrajine a Rusku- prijatie EUR uľahčí a zjednoduší administratívneúkony s pobytom- dobudovanie diaľnice Bratislava – Žilina – Košice aŽilina – Zwardoň s prepojením na poľský regiónSilesia v Poľsku a rozvoj nízkonákladovýchleteckých spoločností- vstup silných domácich a zahraničných investorovdo CR v kraji aj vďaka schváleným investičnýmstimulom pre investície v CR- schválenie zonácie v chránených územiach naSlovensku- rast kúpnej sily obyvateľstva v regióne ako aj naSlovensku- podpora rozvoja CR zo štrukturálnych fondov vrokoch 2007-2013- širšie využívanie moderných informačných akomunikačných technológií v CR- zmena životné štýlu obyvateľstva a väčšiaorientácia sa na starostlivosť o zdravie a pestovanietela, udržiavanie zdravého životného štýlua vykonávanie aktivít s tým spojenýchOHROZENIA- chýbajúca legislatíva a definované zdrojefinancovania a určené kompetencie z národnejúrovne riadenia cestovného ruchu- nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v dôsledkuodchodu najmä mladým ľuďom z regiónu- posilňovanie SKK voči EUR, CZK a PLN- opatrenie susedných štátov na podporu domácehoCR- zdĺhavý proces riešenia problémov CR (najmä voblasti jeho organizácie a financovania) zo stranyštátnych a samosprávnych orgánov- zaostávanie infraštruktúry CR za potrebami rozvojaCR v súlade s trendmi CR- neschopnosť regiónov a stredísk CR presadiť sa nadomácom a zahraničných trhoch ako ajkonkurenčný tlak ostatných regiónov domaa v zahraničí- vplyv klimatických zmien najmä na zimné strediskáCR- presadzovanie individuálnych záujmovpodnikateľských skupín v CR na úkor záujmuturistického regiónu a celospoločenských záujmov- neschopnosť vzájomnej spolupráce na úkorrozvoja CR v regiónoch141

2.3 SWOT ANALÝZA REGIÓNOVHorné PovažieSILNÉ STRÁNKYSLABÉ STRÁNKYPoloha a dopravná dostupnosť- letecké spojenie (letisko Žilina – Hričov)- hlavné cestné a železničné koridory v smere sever –juh a východ – západPoloha a dopravná dostupnosť- úzke miesta – úsek Strečno na hlavnomdopravnom ťahu Žilina – Martin a horský priechodFačkovské sedlo (problematický najmä v zimnýchmesiacoch)- nedobudovaný diaľničný obchvat Žiliny- nedobudovaná diaľnica v regiónePrírodné danosti- rieka Váh v dĺžke 50 km- vodné nádrže (Žilina, Hričov, Mikšová)- bohatstvo minerálny vôd- liečivé termálne pramene v Rajeckých Tepliciach- vysoký počet chránených území – 1 národný park,1 chránená krajinná oblasť, 12 národnýchprírodných rezervácií, 9 prírodných pamiatok- vhodné klimatické a geomorfologické podmienkypre zimné športy (priemerný počet dní sosnehovou pokrývkou v Malej Fatre – 130)- fauna regiónu umožňuje rozvoj poľovníctva,rybárstva a pozorovanie zveri- 2 CHKOKultúrno-historické danosti- hrady – Hričov, Lietava, Starý hrad, Strečno, Súľov,Budatín- 4 kaštiele – Bytča, Kunerád, Gbeľany, Krasňany- významné sakrálne pamiatky- 2 mestské pamiatkové zóny – Bytča a Rajec- mestská pamiatková rezervácia Žilina- archeologické lokality- pamiatkovo chránené parky- rezervácia ľudovej architektúry – Čičmany- tradícia zachovávania regionálneho folklóru –najmä v oblasti Terchovej- tradície ľudových remesiel- Múzeum drotárstva na Budatínskom zámku(Považské múzeum)- Považská galéria Žilina- Slovenský betlehem Rajecká Lesná a betlehemv TerchovejPrírodné danosti- nedostatočný počet vybudovaných náučnýchchodníkov a tematických trás vo vzťahuk bohatému prírodnému potenciálu- nedostatok informácií o prírodných atraktivitácha ich využitie v CR- chýbajúce sprievodcovské služby v teréne- chýbajúce vyhliadky a odpočívadlá na cestách II.triedy- nedobudovaná kanalizačná a vodovodná sieť navidieku- neudržiavané značenie turistických trás a cyklotrás- nedodržiavanie zákonov na ochranu prírody- nedostatok finančných prostriedkov na jej ochranu- množstvo „divokých“ skládokKultúrno-historické danosti- nedostatočné značenie kultúrnych pamiatok a ichdostupnosť- nevyhovujúci technický stav viacerých kultúrnychpamiatok- absencia tematických trás s využitím kultúrnehopotenciálu- absencia medzinárodného hnedého značenia- nedostatočná prezentácia remesiel, úbytok remesiel- neuplatňovanie architektonických štandardovu nových stavieb a pri rekonštrukciách- absencia výučby remeselnej tvorby pre turistov142

Organizované podujatia- 19 významných organizovaných podujatínadregionálneho významu- prevaha folklórnych podujatí- najvýznamnejšie podujatie – Jánošíkove dniInštitucionálny rámec- relatívne vysoký počet inštitúcií na podporurozvoja CRProdukty CR v regióne- pešia turistika (75 turistických chodníkov – cca 390km)- pltníctvo na Váhu- cykloturistika (17 trás rôznej dĺžky)- termálne kúpaliská (4 lokality)- vodná turistika (Váh, Varínka, Rajčianka)- lesoturistika (9 objektov so 115 lôžkami)- športový rybolov (18 rybárskych revírov)- horolezectvo- paragliding- zimné športy (4 zimné strediská CR, z toho jedno5*, 28 OHDZ a viac ako 20 km zjazdoviek)- kúpeľníctvo (kúpele Rajecké Teplice)- nákupný CR (najmä mesto Žilina)- mestský CR- vidiecky CR (najmä v Terchovskej doline)- kultúrno-poznávací CROrganizované podujatia- nedostatočný počet podujatí na prilákanie turistov,najmä v meste Žilina a v Rajeckej doline- absencia regionálneho kalendára podujatí- chýbajúca koordinácia organizovaných podujatí naregionálnej úrovniInštitucionálny rámec- dlhodobá absencia regionálnej spoluprácesubjektov CR- absencia regionálneho koordinátora CR- absencia strategického rozvojového dokumentua koncepčného dokumentu CR pre región HornéPovažie- nízke čerpanie ŠF EÚ v rokoch 2004 – 2006- ubytovávanie „na čierno“- absencia regionálneho rezervačného systémuProdukty CR v regióne- absencia celoročných produktov (dôraz na letnúa zimnú sezónu)- nedostatok nosných produktov CR (okremzimných športov a kúpeľníctva)- neprepojenosť nosných produktov so službamiv okolí- nedostatočne využitý potenciál mesta Žilina- absencia budovania produktov kultúrneho turizmua ekoturizmu- rôzna úroveň vybavenosti lyžiarskych stredískv regióne a vybavenosti doplnkovými službami(úschova batožín, stravovanie, aprés ski bary,parkovanie, verejné WC)- nedostatočná jazyková vybavenosť personálu v CR- nedostatok akčných a zážitkových ponúk v regiónena aktívne trávenie voľného času a dovoleniek- chýba prepojenie tematických produktov HornéhoPovažia s inými tematickými produktmi ostatnýchregiónov krajaMarketing CR- absencia jednotného značenia atraktivíta praktických informačných materiálov- absencia tzv. „imidžových“ materiálov (častozamieňané s materiálmi informačného typu)- absencia priestorového informačného systému- chýbajúci portál s online rezerváciami regionálnychproduktov a služieb, nielen ubytovania ale ajtematických pobytov143

- slabá znalosť informačných portálov o HornomPovaží u turistov – nesúrodosť informácií naportáloch chýbajúca značka regiónu v CR- chýbajúci imidž regiónu- neexistuje marketingový plán CR regiónu144

PRÍLEŽITOSTI- schválenie zonácie v chránených územiach- zavedenie investičných stimulov aj na investičnéprojekty CR vládou SR- rozšírenie služieb letiska Žilina – Hričov- zvýšenie povedomia o možnostiach domáceho CR(rekreačné šeky, kampane „dovolenka doma naSlovensku“- zmena spotrebiteľského správania – dovolenkazážitku, viac kratších dovoleniek počas roka,stieranie segmentácie podľa veku, rezervácie cezinternet, dôraz na pohodlie, komfort a kvalitu- rastúci záujem o pobyty v horách a na vidieku- rastúci záujem o zdravý životný štýl a aktívnetrávený čas- rast významu regiónov na trhu CR- rast významu autentického prostredia,neurbanizovaného prostredia na trhu CR- využitie štrukturálnych fondov EÚ 2007-2013podporujúce „komplexné projekty CR“- podpora ubytovateľov v súkromí do 10 lôžokz Programu rozvoja vidieka- zmena vyhlášky o kategorizácii ubytovacíchzariadení- zavedie EUR, zlacnenie pobytov pre zahraničnýchnávštevníkov- dobudovanie technickej infraštruktúry v obciachdobudovanie diaľnice Žilina – Košice- podpora inovácií v CR- širšie využívanie moderných informačnýcha komunikačných technológií v CROHROZENIA- nekoordinovaný a nekoncepčný rozvoj CRv regióne- naďalej pretrvávajúca neochota k spolupráci- neriešenie problémov regionálneho marketingu- konkurencia iných turistických regiónov- odliv mladých ľudí z regiónu (potenciálnejpracovnej sily pre odvetvie CR)- neschválenie zákona o združeniach CR- nedobudovanie diaľničného úseku Žilina –Ružomberok- zavedenie poplatkov za víza po vstupe doSchengenskej zóny- posilňovanie meny SKK voči EUR a menámsusedných štátov- neadekvátny pomer ceny a kvality služieb (kvalitanerastie priamo úmerne posilňovaniu SKK)- nepripravenosť subjektov CR na prijatie EUR145

KysuceSILNÉ STRÁNKYPoloha a dopravná dostupnosť- vzdialenosť od Žiliny (letisko Žilina – Hričov)- hranica s významnými zdrojovými zahraničnýmitrhmi CR – Českou a Poľskou republikouPrírodné danosti- 70 % rozlohy regiónu tvoria chránené územia- viac ako polovicu územia zaberajú lesy- rieka Kysuca- CHKO Kysuce, 9 národných prírodných rezerváciía ďalšie kategórie chránených území- ojedinelý ropný prameň v Korni- Kysucké gule v Klokočove a Megoňky pri ČadciKultúrno-historické danosti- tradícia zachovávania regionálneho folklóru – živéremeslo- viaceré sakrálne pamiatky- Kysucká galéria- Skanzen vo Vychylovke (Múzeum kysuckej dediny)- Kysucké múzeum- historická lesná úvraťová železnica- tradičná kopaničiarska architektúra- viaceré kaštiele a zemianske kúrie (Oščadnica,Radoľa)Organizované podujatia- 12 organizovaných podujatí regionálnehoa nadregionálneho charakteru- prevažné zameranie na folklórne a iné tradícieregiónuSLABÉ STRÁNKYPoloha a dopravná dostupnosť- nedobudovaná diaľnica Žilina – Zwardoň (PL)- nedostatočné cestné spojenie s OravouPrírodné danosti- nedostatočný počet vybudovaných náučnýchchodníkov a tematických trás vo vzťahuk bohatému prírodného potenciálu- nedostatok informácií o prírodných atraktivitácha ich využitie v CR- chýbajúce sprievodcovské služby v teréne- chýbajúce vyhliadky a odpočívadlá na cestách II.triedy- nedobudovaná kanalizačná a vodovodná sieť navidieku- neudržiavané značenie turistických trás a cyklotrás- nedodržiavanie zákonov na ochranu prírodyKultúrno-historické danosti- nedostatočné značenie kultúrnych pamiatok a ichdostupnosť- nevyhovujúci technický stav mnohých kultúrnychpamiatok- absencia náučných chodníkov a tematických tráss využitím kultúrneho potenciálu- absencia medzinárodného hnedého značenia- nedostatočná prezentácia remesiel, úbytok remesiel- neuplatňovanie architektonických štandardovu nových stavieb a pri rekonštrukciách- absencia výučby remeselnej tvorby pre turistovOrganizované podujatia- nedostatočný počet podujatí na prilákanie turistov- absencia regionálneho kalendára podujatíInštitucionálny rámec- dlhodobá absencia regionálnej spoluprácesubjektov CR- absencia regionálneho koordinátora CR- absencia strategického rozvojového dokumentua koncepčného dokumentu CR pre región Kysúc146

- nízke čerpanie ŠF EÚ v rokoch 2004 – 2006- ubytovávanie „na čierno“- absencia regionálneho rezervačného systémuProdukty CR v regióne- pešia turistika (Kysucké Beskydy, Javorníky)- agroturistika- vidiecky CR- zimné športy (10 lyžiarskych stredísk z toho jedno5* SCR – Veľká Rača)- poľovníctvo a lesoturistika- rybolov (rieka Kysuca)- cykloturistika- kultúrno-poznávací CR (múzeá a galérie)Marketing CR- aktívny marketing strediska Veľká RačaProdukty CR v regióne- absencia celoročných produktov (dôraz na letnúa zimnú sezónu)- nedostatok nosných produktov CR (okremzimných športov a vidieckeho CR)- neprepojenosť nosných produktov so službamiv okolí- absencia budovania produktov kultúrneho turizmua ekoturizmu- rôzna úroveň vybavenosti lyžiarskych stredískv regióne a vybavenosti doplnkovými službami(úschovňa batožín, stravovanie, aprés ski bary,parkovanie, verejné WC)- nedostatočná jazyková vybavenosť personálu v CR- nedostatok akčných a zážitkových ponúk v regiónesna aktívne trávenie voľného času a dovoleniek- chýba prepojenie tematických produktov Kysúcs inými tematickými produktmi ostatných regiónovkrajaMarketing CR- absencia jednotného značenia atraktivíta praktických informačných materiálov- absencia tzv. „imidžových“ materiálov (častozamieňané s materiálmi informačného typu)- absencia priestorového informačného systému- chýbajúci portál s online rezerváciami regionálnychproduktov a služieb, nielen ubytovania ale ajtematických pobytov- slabá znalosť informačných portálov o Kysuciachu turistov – nesúrodosť informácií na portálochchýbajúca značka regiónu v CR- chýbajúci imidž regiónu- neexistuje marketingový plán CR regiónu147

PRÍLEŽITOSTI- schválenie zonácie v chránených územiach- zavedenie investičných stimulov aj na investičnéprojekty CR vládou SR- zvýšenie povedomia o možnostiach domáceho CR(rekreačné šeky, kampane „dovolenka doma naSlovensku“- zmena spotrebiteľského správania – dovolenkazážitku, viac kratších dovoleniek počas roka,stieranie segmentácie podľa veku, rezervácie cezinternet, dôraz na pohodlie, komfort a kvalitu- rastúci záujem o pobyty v horách a na vidieku- rastúci záujem o zdravý životný štýl a aktívnetrávený čas- rast významu regiónov na trhu CR- rast významu autentického prostredia,neurbanizovaného prostredia na trhu CR- využitie štrukturálnych fondov EÚ 2007-2013podporujúce „komplexné projekty CR“- podpora ubytovateľov v súkromí do 10 lôžokz Programu rozvoja vidieka- zmena vyhlášky o kategorizácii ubytovacíchzariadení- zavedenie EUR, zlacnenie pobytov prezahraničných návštevníkov- dobudovanie technickej infraštruktúry v obciachdobudovanie diaľnice Žilina – Košice- podpora inovácií v CR- širšie využívanie moderných informačnýcha komunikačných technológií v CROHROZENIA- nekoordinovaný a nekoncepčný rozvoj CRv regióne- naďalej pretrvávajúca neochota k spolupráci- neriešenie problémov regionálneho marketingu- konkurencia iných turistických regiónov- odliv mladých ľudí z regiónu (potenciálnejpracovnej sily pre odvetvie CR)- neschválenie zákona o združeniach CR- zavedenie poplatkov za víza po vstupe doSchengenskej zóny- posilňovanie meny SKK voči EUR a menámsusedných štátov- neadekvátny pomer ceny a kvality služieb (kvalitanerastie priamo úmerne posilňovaniu SKK)- nepripravenosť subjektov CR na prijatie EUR148

LiptovSILNÉ STRÁNKYPoloha a dopravná dostupnosť- atraktívna poloha Liptovskej kotliny- blízkosť medzinárodných a regionálnych letísk(Poprad, Krakow, Košice, Žilina – Hričov, Sliač- železničná trasa BA – ŽA - KE- diaľničný úsek D1 Ivachnová – VažecPrírodné danosti- Liptovská kotlina obklopená pohoriami (NízkeTatry, Vysoké Tatry, Západné Tatry, Chočskévrchy, Veľká Fatra)- 50% plochy regiónu tvoria lesy- najväčší počet chránených prírodných oblastí naSlovensku (3 NP, 9 chránených areálov, 20 NPR,12 PR, 14 NPP)- neurbanizované prostredie Kokavských aVažeckých lúk- kyselky a minerálne pramene (Korytnica)- geotermálne pramene a kúpeľná liečba (Lipt. Ján,Lúčky)- jaskynný systém (L. Ján, Dem. dolina, Važec)- vysoká ročná návštevnosť Demänovskej jaskyneSlobody (163 tis. Návštevníkov/ rok 2006)- sieť značených turistických chodníkov- rieka Váh v dĺžke 80 km (prečerpávacia stanicaČierny Váh, vodná nádrž Liptovská Mara)- rieka Belá – muškárenie, rafting- poľovníctvo a rybárstvo- dostatok slnečných dní- počet dní so snehovou pokrývkou 160 -180 dní- Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva- Žiarska dolina a podmienky na skialpinizmus- podmienky na paraglidingSLABÉ STRÁNKYPoloha a dopravná dostupnosť- chýbajúci obchvat Matiašovce – Zuberec(dopravná dostupnosť z Poľska)Prírodné danosti- veterná kalamita (Boce)- nízky počet náučných chodníkov a tematických trás- nedostatočná informačná dostupnosť prírodnýchatraktivít- chýbajúce sprievodcovské služby (ekoturizmus)- nedostatočné udržiavanie značenia turistických trása cyklotrás- chýbajúce vyhliadky a odpočívadlá- nekoncepčne využívaný potenciál Liptovskej Mary,rozvoj je prehustený a pretrvávajú problémys napojením na technickú a dopravnúinfraštruktúru- nízky počet teplých dní – počet dní s maximálnouteplotou vzduchu nad 25C - 30-35 dní- nevyužité existujúce vrty – Kalameny, PavčinaLehota, Liptovská Kokava- najväčší spád zrážok v mesiacoch júl - august –sťažuje pobyt pri vode- SCP Ružomberok na hlavnej dopravnej traseregiónom- znečistenie Liptovskej Mary- import emisií z Čiech a Poľska- necitlivé urbanistické zásahy do krajiny- nedobudovaná kanalizačná a vodovodná sieť (lenhlavná kostra)Kultúrno-historické danosti- najväčší počet národných kultúrnych pamiatok vkraji (nehnuteľných 218, pamiatkových objektov337)- početná sieť archeologických nálezísk (11)- vzácne sakrálne pamiatky so stredovekýminástennými maľbami (Partizánska Lupča, Okoličné,Sv.Kríž, Smrečany, L. Ondrej....)- 9 mestských pamiatkových rezervácií (LM, LH, N.Boca, Partizánska Ľupča, Východná, Hybe,Kultúrno-historické danosti- nedostatočné značenie kultúrnych pamiatok- nevyhovujúci stav kultúrnych pamiatok- absencia náučných chodníkov a tematických trás- absencia medzinárodného hnedého značenia- absencia sprievodcovských služieb- nedostatok podujatí nadregionálneho významu- nedostatočná prezentácia remesiel, úbytok remesiel- vytrácanie tradície ovčiarstva- neuplatňovanie architektonických štandardov u149

Ružomberok, Stankovany)- expozície ľudovej architektúry (UNESCOVlkolínec, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline)- mestské Múzeum J. Kráľa v L.Mikuláši- Liptovské múzeum v Ružomberku - múzeum roka2005 (8 expozícií, 150 000 návštevníkov ročne)- keltské osídlenie na Havránku- významné osobnosti Liptova - Štúrovci, A. Hlinka- medzinárodný folklórny festival Východná- tradície - liptovskí murári, pribylinskí pltníci,hybský Pacho, skon Jánošíka, mikulášskegarbiarstvo, malužinskí mediari, ľubčianske gelety,liptovská bryndza, ružomberská papiereň,černovská tragédia, Bitka pri Švihrove, ovčiarstvo(ovčiarska cesta)- banská tradícia (Maša pri Liptovskom Hrádku)- Galéria P.M.Bohúňa = galéria roka 2006, GalériaĽ.Fullu, Centrum Kolomana Sokola- 10 renesančných, barokových a klasicistickýchkaštieľov v Liptovskom Jáne- hrady – Liptovský hrad (najvyššie položený hrad naSlovensku), hrad Likavka, hrad a kaštieľ LiptovskýHrádok (dnes hotelové zariadenie)- folklórne tradície (Liptovské osvetové stredisko,Východná, Hybe, Važec, Lipt. Sliače, Lipt. Lužná)- typická ľudová architektúra – Huty, Borové, Boce,Vlkolínec- územím prechádza pôvodná obchodná cesta - ViaMagna a Jantárová cestaOrganizované podujatia- medzinárodný folklórny festival Východná- medzinárodné preteky vo vodnom slalome„Memoriál Ondreja Cibáka“- národný výstup na Kriváň- Múzeum liptovskej dediny – množstvo podujatípočas roka, prezentácia remesiel- Western City a aquapark Tatralandia – podujatia nazvýšenie návštevnosti- obec Liptovské Sliače – živé folklórne tradície vobci počas roka- existencia Liptovského osvetového regionálnehostrediska (LOS) a práca v oblasti folklóruUbytovacie zariadenia- najväčší 45%-ný podiel na počte lôžok Žilinskéhokraja (bez zmeny od roku 2001)- najväčší 48% - ný podiel na návštevnosti kraja- nárast návštevnosti medzi rokmi 2001-2006 o 38%nových stavieb a pri rekonštrukciách- slabá ponuka výučby remeselnej tvorby pre turistov- málo prezentované významné osobnosti Liptova- nedostatočné využitie baníckej tradície v častiMagurka, Bocká dolinaOrganizované podujatia- jediné kultúrne a jediné športové podujatie anadregionálneho významu v regióne (Východná,Memoriál Ondreja Cibáka)- absencia regionálneho kalendára podujatí- slabá koordinácia kultúrnych podujatí v regióne- absencia podujatí na hradoch a kaštieľoch- nedostatok podujatí na prilákanie mládeže (len funpark v Jasnej)Ubytovacie zariadenia- chýbajúca ponuka agroturistických zariadení -malých rodinných fariem- absencia regionálneho rezervačného systému- nejednotný štandard ubytovávania na súkromí150

(336 tisíc návštevníkov – z toho 195 tis. zozahraničia)- vznik nových penziónov s dôrazom na interiér,služby, imidž- snaha ubytovávateľov na súkromí združovať sa- rastúci počet ubytovania na súkromí – Bešeňová,L.Trnovec, Ondrašová, Pavčina Lehota, DemänováInštitucionálny rámec- 8 TIK-ov (TIK LM, TIK RbK, TIK LH, TIKL.Ján, TIK Bešeňová, IC Jasná, IC SkiparkRužomberok, IC Vlkolínec), 3 sú členmi AICES(LM, RbK, LH)- 4 Združenia ubytovávateľov v súkromí (Demänová– Bodice, Pavčina Lehota, Vitajte na Liptove,L.Ján)- 2 regionálne rozvojové agentúry (LRRA, RRAL)- 7 mikroregiónov (L.Mara, Baranec, Belá, L. Ján aokolie, Partizánska Ľupča – Bešenová, Bocianskadolina, Žiarska dolina)- Od apríla 2008 – regionálne združenie cestovnéhoruchu Klaster LiptovProdukty CR v regióne- produkt Liptova známy vďaka Jasnej, Tatralandii,Liptovskému Jánu, Bešeňovej, múzeu Liptovskej,dediny v Pribyline, folklórnemu festivalu Východná- 10 lyžiarskych stredísk v regióne, z toho dve vkategórii 5* (5* Jasná a Malino Brdo, LS JasnáNízke Tatry (Sever a Juh) – prepojenie s ChopokJuh, LS Žiarce, LS Malino Brdo – SkiparkRužomberok, LS Liptovské Revúce,- LS Čertovica, LS Vyšná Boca, LS Opalisko, LSŽiar - Dolinky- regionálne ski busy (D. Dolina – Tatralandia aMalino Brdo – Bešeňová)- 2 aquaparky a 2 kúpeľné obce (L.Ján, Lúčky)- Aquapark Tatralandia - 2.najnavštevova-nejšiaatrakcia na Slovensku (hodnotenie TOP Trend/2006 - 650 000 návštevníkov)- Thermal park Bešeňová – 5. najnavštevovanejšiaatrakcia na Slovensku (hodnotenie TOP Trend/2006 - 400 000 návštevníkov)- vyhliadkové plavby po L. Mare, vyhliadkové letynad Tatrami- rafting Belá, areál vodného slalomu v L.Mikuláši -vodná turistika a pobyty pri vode- športové agentúry a outdoorové produkty (rafting,lezenie, paragliding)- vysoký podiel ubytovávania na čiernoInštitucionálny rámec- dlhodobá regionálna nespolupráca aktérov CR- individualizmus prameniaci zo strachu o vlastnéknow-how- absencia regionálneho koordinátora CR- absencia strategického rozvojového dokumentu akoncepčného dokumentu CR pre región Liptov- absencia záujmového Združenia CR LiptovaProdukty CR v regióne- nedostatok celoročných produktov (dôraz na letnúa zimnú sezónu)- chýbajúci jednotný regionálny skipas- chýbajúce prepojenie termálnej krytej plavárne L.Ján s lyžovaním v L. Jáne – produktový balík- rôzna úroveň vybavenosti lyžiarskych stredísk vregióne a vybavenosti doplnkovými službami(úschovňa batožín, stravovanie, aprés ski bary,parkovanie, verejné WC)- dostupnosť LS Jasná - problematická cestnápremávka v zimných mesiacoch- chýbajúce kongresové priestory v regióne- chýbajúce dopravné prepojenie Demänovskádolina – Liptovský Ján- masový produkt CR málo prepojený s mäkkýmcestovným ruchom- nedostatočne dobudovaný produkt wellness- absencia jednotného značenia atraktivít apraktických informačných materiálov- chýbajúce imidžové materiály – zamieňané smateriálmi informačného typu- chýbajúci priestorový informačný systém- absencia dobre značených cyklotrás sodpočinkovými miestami- nedostatočná jazyková vybavenosť personálu v CR151

- budovanie mestského CR v meste LM- absencia tematických produktov a animačnýchaktivítMarketing CR- marketing regiónu suplujú podnikateľské subjektyCR v regióne- blízkosť hlavných zahraničných zdrojových trhov –ČR a Poľska- tváre olympionikovMarketing CR- regionálna doména www.liptov.sk v súkromnýchrukách- príliš veľa informačných portálov o regióne- absencia portálu s online rezerváciami regionálnychproduktov a služieb, nielen ubytovania ale ajtematických pobytov- nedostatočná znalosť informačných portálov uturistov- nedostatok inovácií v marketingu regiónu- absencia značky regiónu v CR- chýbajúci imidž regiónu- mäkký CR – nekoordionavané aktivity- nedostatočná účasť na medzinárodných veľtrhocha výstavách CR- závislosť na troch zdrojových trhoch – českom,poľskom a ruskom (predovšetkým v zime)- chýbajúci jednotný systém značenia a doplnkovejinfraštruktúry CR152

PRÍLEŽITOSTI- úprava zonácie chránených území- zavedenie investičných stimulov aj na investičnéprojekty CR vládou SR- rozšírenie služieb letiska Žilina – Hričov- zvýšenie povedomia o možnostiach domáceho CR(rekreačné šeky, kampane „dovolenka doma naSlovensku“)- zmena spotrebiteľského správania – dovolenkazážitku, viac kratších dovoleniek počas roka,stieranie segmentácie podľa veku, rezervácie cezinternet, dôraz na pohodlie, komfort a kvalitu- rastúci záujem o pobyty v horách a na vidieku- rastúci záujem o zdravý životný štýl a aktívnetrávený čas- rast významu regiónov na trhu CR- rast významu autentického prostredia,neurbanizovaného prostredia na trhu CR- využitie štrukturálnych fondov EÚ 2007-2013podporujúce “komplexné projekty CR”- podpora ubytovávateľov v súkromí do 10 lôžok zo“Programu rozvoja vidieka”- zmena Vyhlášky o klasifikácii ubytovacích zariadení- zavedenie EÚ meny – nové príjazdové trhy preregión- dobudovanie priemyselného parku Liptov- dobudovanie technickej infraštruktúry v obciach- dobudovanie diaľnice ŽA – KE- podpora inovácií v CR- strategický investor pre kúpele Korytnica –najvyššie položené minerálne kúpele na Slovensku,momentálne mimo prevádzkyOHROZENIA- nekoordinovaný a nekoncepčný rozvoj CR vregióne- naďalej pretrvávajúca kultúra nespolupráce- neriešenie problémov regionálneho marketingu- rýchlejšie reakcie iných turistických regiónov nana potreby trhu- nízky objem investícií do CR v regióne- odliv mladých ľudí z regiónu (potenciálnejpracovnej sily pre odvetvie CR)- neschválenie zákona o združeniach CR vládou SR- zavedenie poplatkov za víza po vstupe doShengenskej zóny- posilňovanie meny SKK- neadekvátny pomer ceny a kvality služieb (kvalitanerastie priamo úmerne posilňovaniu meny SKK- nepripravenosť subjektov CR na prijatie EUR-- nekoordinovaná investičná výstavba novýchubytovacích kapacít – zníženie autentickostiproduktu CR- nedobudovanie diaľničného úseku Žilina -Ružomberok153

OravaSILNÉ STRÁNKYPoloha a dopravná dostupnosť- vzdialenosť od Žiliny- hranica s významným zdrojovým zahraničnýmtrhom CR - Poľskou republikouPrírodné danosti- rieka Orava- 2 národné parky, 2 CHKO, 12 národnýchprírodných rezervácií, 8 prírodných rezerváciía ďalšie kategórie chránených území- bohatstvo minerálnych vôd- termálne pramene v Oraviciach a na Slanej Vode- vodná nádrž Oravská priehradaKultúrno-historické danosti- tradícia zachovávania regionálneho folklóru – živéremeslo- viaceré sakrálne pamiatky- Oravská galéria- Oravský zámok- Oravské múzeum- Čaplovičova knižnica- rezervácia ľudovej architektúry Podbieľ- viaceré kaštiele a zemianske kúrie (Mokrad, HornáLehota, Jasenová? Vyšný Kubín, Veličná, …)- územím prechádzala pôvodná obchodná cesta –Jantárová cestaOrganizované podujatia- 37 organizovaných podujatí regionálnehoa nadregionálneho charakteru- prevažné zameranie na folklórne a iné tradícieregiónuInštitucionálny rámecSLABÉ STRÁNKYPoloha a dopravná dostupnosť- nedostatočne dimenzovaná hlavná cestná sieť cezregión- nedostatočné cestné spojenie s KysucamiPrírodné danosti- nedostatočný počet vybudovaných náučnýchchodníkov a tematických trás vo vzťahuk bohatému prírodnému potenciálu- nedostatok informácií o prírodných atraktivitácha ich využitie v CR- chýbajúce sprievodcovské služby v teréne- chýbajúce vyhliadky a odpočívadlá na cestách II.triedy- nedobudovaná kanalizačná a vodovodná sieť navidieku- neudržiavané značenie turistických trás a cyklotrás- množstvo „divokých“ skládok- nedodržiavanie zákonov na ochranu prírody- nedostatok finančných prostriedkov na jej ochranu- nevyužitie potenciálu Slanej vody (k.ú. OravskáPolhora) pre liečebné účely, kúpeľníctvoKultúrno-historické danosti- nedostatočné značenie kultúrnych pamiatok a ichdostupnosť- nevyhovujúci technický stav mnohých kultúrnychpamiatok- absencia náučných chodníkov a tematických tráss využitím kultúrneho potenciálu- absencia medzinárodného hnedého značenia- nedostatočná prezentácia remesiel, úbytok remesiel- uplatňovanie architektonických štandardovu nových stavieb a pri rekonštrukciách- absencia výučby remeselnej tvorby pre turistovOrganizované podujatia- nedostatočný počet podujatí na prilákanie turistov- absencia regionálneho kalendára podujatíInštitucionálny rámec154

- väčší počet inštitúcií zameraných na rozvoj CRProdukty CR v regióne- pobyt pri vode a vodné športy (rieka Oravaa Oravská priehrada)- pešia turistika (Roháče, Oravské Beskydy, MaláFatra)- termálne kúpalisko (Oravice)- pltníctvo (Orava)- agroturistika- vidiecky CR- zimné športy (Malá Lučivná, Roháče, Kubínskahoľa, Kuzmínovo, Oravice)- cykloturistika- rybolov (oravská priehrada, rieka Orava – hlavátka)Marketing CR- kandidatúra mesta Dolný Kubín a regiónu Oravana Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013- dlhodobá absencia regionálnej spolupráce- individualizmus prameniaci zo strachu o vlastnéknow-how- absencia regionálneho koordinátora CR- absencia strategického rozvojového dokumentu akoncepčného dokumentu CR pre región Oravy- ubytovávanie „na čierno”- absencia regionálneho rezervačného systémuProdukty CR v regióne- absencia celoročných produktov (dôraz na letnúa zimnú sezónu)- nedostatok nosných produktov CR (okremzimných športov a vidieckeho CR)- neprepojenosť nosných produktov so službamiv okolí- absencia budovania produktov kultúrneho turizmua ekoturizmu- rôzna úroveň vybavenosti lyžiarskych stredískv regióne a vybavenosti doplnkovými službami(úschova batožín, stravovanie, aprés ski bary,parkovanie, verejné WC)- nedostatočná jazyková vybavenosť personálu CR- nedostatok akčných a zážitkových ponúk v regiónena aktívne trávenie voľného času a dovolenie- chýba prepojenie tematických produktov Oravys inými tematickými produktmi ostatných regiónovkrajaMarketing CR- absencia jednotného značenia atraktivíta praktických informačných materiálov- absencia tzv. „imidžových“ materiálov (častozamieňané s materiálmi informačného typu)- absencia priestorového informačného systému- chýbajúci portál s online rezerváciami regionálnychproduktov a služieb, nielen ubytovania ale ajtematických pobytov- slabá znalosť informačných portálov o Oraveu turistov – nesúrodosť informácií na portáloch- chýbajúca značka regiónu CR- chýbajúci imidž regiónu- neexistuje marketingový plán CR regiónu155

PRÍLEŽITOSTI- schválenie zonácie v chránených územiach- zavedenie investičných stimulov aj na investičnéprojekty CR vládou SR- rozšírenie služieb letiska Žilina – Hričov- zvýšenie povedomia o možnostiach domáceho CR(rekreačné šeky, kampane „dovolenka doma naSlovensku“- zmena spotrebiteľského správania – dovolenkazážitku, viac kratších dovoleniek počas roka,stieranie segmentácie podľa veku, rezervácie cezinternet, dôraz na pohodlie, komfort a kvalitu- rastúci záujem o pobyty v horách a na vidieku- rastúci záujem o zdravý životný štýl a aktívnetrávený čas- rast významu regiónov na trhu CR- rast významu autentického prostredia,neurbanizovaného prostredia na trhu CR- využitie štrukturálnych fondov EÚ 2007-2013podporujúce „komplexné projekty CR“- podpora ubytovateľov v súkromí do 10 lôžokz Programu rozvoja vidieka- zmena vyhlášky o kategorizácii ubytovacíchzariadení- zavedenie EUR, zlacnenie pobytov prezahraničných návštevníkov- dobudovanie technickej infraštruktúry v obciachdobudovanie diaľnice Žilina – Košice- podpora inovácií v CR- širšie využívanie moderných informačnýcha komunikačných technológií v CROHROZENIA- nekoordinovaný a nekoncepčný rozvoj CRv regióne- naďalej pretrvávajúca neochota k spolupráci- neriešenie problémov regionálneho marketingu- konkurencia iných turistických regiónov- odliv mladých ľudí z regiónu (potenciálnejpracovnej sily pre odvetvie CR)- neschválenie zákona o združeniach CR- nedobudovanie diaľničného úseku Žilina –Ružomberok- zavedenie poplatkov za víza po vstupe doSchengenskej zóny- posilňovanie meny SKK voči EUR a menámsusedných štátov- neadekvátny pomer ceny a kvality služieb (kvalitanerastie priamo úmerne posilňovaniu SKK)- nepripravenosť subjektov CR na prijatie EUR156

TuriecSILNÉ STRÁNKYPoloha a dopravná dostupnosť- atraktívna poloha Turčianskej kotliny- vzdialenosť od Žiliny (letisko Žilina Hričov)- vzdialenosť od letiska Sliač- lokálne letiská Tomčany a Turčianske TepliceSLABÉ STRÁNKYPoloha a dopravná dostupnosť- úzke miesto - úsek Strečno na hlavnom dopravnomťahu Žilina – Martin- úzke miesto – 3 horské prechody (Šturec,Kremnicke bane, Vyšehradné - najmä v zimnýchmesiacoch)- transport zo železničnej stanice Vrútky do Martinaa Turčianskych Teplíc- technický stav vnútro-regionálnej komunikácieMartin – Turčianske TeplicePrírodné danosti- turčianska záhradka s 30 dolinami- rieka Turiec v dĺžke 66,3 km - biokoridornadregionálneho významu- rybolov - 18 stojatých vodných plôch a rieky –Váh,Turiec- bohatstvo minerálnych vôd – 33 kyseliek (plnenáFatra, Budiš, Kláštorná)- liečivé minerálne pramene v TurčianskychTepliciach- najbohatšie lokality z botanického hľadiska – Ostráa Tlstá (kde rastie viac ako 30 chránených druhov)- zvyšky pôvodných slatino-rašelinných lúk naKláštorných lúkach pri Kláštore pod Znievom- v Rakši – posledná lokalita výskytu rosničkyanglickej- Gaderská a Blatnická dolina (Veľká Fatra) – výskytnajväčšieho slovenského motýľa pávieho okahruškového- rieka Turiec – posledné prirodzené náleziskohlavátky podunajskej a životný priestorov jedinéhodruhu vodného cicavca – vydry riečnej- vysoký počet chránených prírodných oblastí = 2národné parky, 7 chránených areálov (Mošovskéaleje, Jazierko pri Jazernici), 16 národnýchprírodných rezervácií (Kľak, Šútovská dolina,Vyšehrad, Rakšianske rašelinisko), 7 prírodnýchrezervácií, 2 prírodné pamiatky (jaskyňa Mažarná),2 národné prírodné pamiatky (Perlova jaskyňa) =Liptov má 55 a Turiec 34- NP Veľká Fatra = bežným úkazom sú 500 - 600ročné stromy a najväčšie nálezisko tisa obyčajnéhov EurópePrírodné danosti- najviac zrážok so spádom v letnom období- nedostatočný počet vybudovaných náučnýchchodníkov a tematických trás vo vzťahu kbohatému prírodnému potenciálu- informačná dostupnosť prírodných atraktivít- chýbajúce sprievodcovské služby- chýbajúce vyhliadky a odpočívadlá na cestách II.triedy- nedostatočne využitý potenciál rieky Váh (napríkladprodukt pltníctvo)- nedobudovaná kanalizačná a vodovodná sieť navidieku- neudržiavanie značenie turistických trás a cyklotrás157

- NP Malá Fatra = hrebeňovka Malej Fatry,Šútovský vodopád, pozorovanie vtákov (birdwatching)- 50 turistických chodníkov v celkovej dĺžke 460 km- botanická záhrada v Turčianskej Štiavničke- priemerný počet dní so snehovou pokrývkou naMartinských Holiach = 175 dníKultúrno-historické danosti- mesto Martin - zákonom NR SR vyhlásené zaCentrum národnej kultúry Slovákov- Slovenské národne múzeum v Martine zastrešuje 7múzeí (Múzeum slovenskej dediny, Slovenskénárodné múzeum, Múzeum A.Kmeťa, MúzeumM.Benku, Múzeum K. Plicku v Blatnici, Múzeumkultúry Čechov a Slovákov, Múzeum kultúryRómov na Slovensku) a Múzeum mošovskýchcechov a remesiel- prvé slovenské gymnáziá- známe zemianske a literárne dedičstvo, chov koní,salašníctvo, olejkárstvo (povôd v Turci)- hrady - Sklabinský hrad, Blatnický hrad, Znievskyhrad- 12 kaštieľov rozmanitých architektonických slohov- Blatnica, Turčianska Štiavnička, Mošovce...- 17 honosných vidieckych kúrií zemianskehopôvodu – Abramova (8), Blazovce, Folkusova,Kláštor pod Znievom, Príbovce, Záturčie- vzácna technická pamiatka – vodovod HornýTurček- Slovenská národná knižnica, Turčianska galéria,Slovenské komorné divadlo – festival „Dotyky aspojenia“, Matica slovenská, Národný cintorín- 20 významných sakrálnych pamiatok (ranogotickékostoly z 13. stor.– Martin, Horné Jaseno,Turčiansky Michal, Abramová, Turany, BelaDulice, Ivančiná, Turčiansky Peter, Necpaly,Sučany)- 2 mestské pamiatkové zóny – Kláštor podZnievom a Martin- obce s bohatou tradíciou - Kláštor pod Znievom aNecpaly- tradícia zachovávania regionálneho folklóru – živéremeslo- ochotnícke divadlá a Mošovský jamork- Slovenské národné múzeum – najväčšia expozíciaobjektov ľudovej architektúry na Slovensku- územím prechádza pôvodná obchodná cesta - ViaMagnaKultúrno-historické danosti- nedostatočné značenie kultúrnych pamiatok a ichdostupnosť- nevyhovujúci technický stav početných kultúrnychpamiatok- absencia náučných chodníkov a tematických trás svyužitím kultúrneho potenciálu- absencia organizovaných aktivít na hradoch- absencia medzinárodného hnedého značenia- absencia sprievodcovských služieb- nedostatočná prezentácia remesiel, úbytok remesiel- neuplatňovanie architektonických štandardov unových stavieb a pri rekonštrukciách- absencia výučby remeselnej tvorby pre turistov158

Organizované podujatia- Slovenské národné múzeum – 54 000 návštevníkovročne (v hodnotení Top Trend 2006 - 33. miesto) –organizuje početné podujatia nadregionálnehovýznamu- Turčianske slávnosti folklóru v Blatnici- kultúrne inštitúcie v Martine – početné podujatia- Slovenské komorné divadlo – základ pre mestskýCR- Etnografické múzeum organizuje medzinárodnévýstavy- zjazd slovenských matíc v EurópeInštitucionálny rámec- nadpriemerný počet organizácií so snahouusmerňovať regionálny rozvoj (4 TIK-y, 4Združenia CR, 2 regionálne rozvojové agentúry, 4mikroregióny, OZ DONJON)- 4 ranče (Dolný Kalník, Ranč Amadeus, rančDahoman, Sebeslavce)- Turčianska bicyklová skupina JUSProdukty CR v regióne- produkt Turca známy vďaka lokálnym lyžiarskymstrediskám (Snowland Valčianska dolina, LSJasenská dolina, LS Martinské hole), kúpeľomTurčianske Teplice a činnosti Múzea slovenskejdediny v Martine- produkt cykloturistika - 32 značených cyklotrás vdĺžke 400 km- produkt jazdectvo (Ranč Amadeus)- produkt lyžovanie - 3 lyžiarske strediská, z tohodve v kategórii 4* (Snowland Valčianska dolina aJasenská dolina) a jedno v kategórii 3* (Martinskéhole)- skialpinizmus- freestyle a freeride snowboarding (Martinské hole)- regionálne ski busy (v prevádzke prevádzkovateľovlyžiarskych stredísk)- jednotný regionálny ski pas- 1 kúpeľné mesto – Turčianske Teplice- športové agentúry a zážitkové produkty využívajúceprírodný potenciál regiónu- Múzeum slovenskej dediny v Martine- Mošovský jarmokOrganizované podujatia- nedostatočný počet podujatí na prilákanie turistov- absencia regionálneho kalendára podujatíInštitucionálny rámec- dlhodobá regionálna nespolupráca aktérov CR- absencia regionálneho koordinátora CR- absencia strategického rozvojového dokumentu akoncepčného dokumentu CR pre región Turca- nepriaznivé interpersonálne väzby a vzťahyv regióne- nízke čerpanie ŠF EÚ v rokoch 2004-2006- ubytovávanie na čierno- absencia regionálneho rezervačného systémuProdukty CR v regióne- absencia celoročných produktov (dôraz na letnú azimnú sezónu)- nedostatok nosných produktov CR (už existujúce aznáme prevažne len LS Snowland Valčianskadolina, Jasenská dolina, Martinské hole, kúpeleTrenčianske Teplice, mesto Martin)- neprepojenosť nosných produktov so službami vokolí- absencia budovania mestského CR- absencia budovania produktov kultúrneho turizmua ekoturizmu- rôzna úroveň vybavenosti lyžiarskych stredísk vregióne a vybavenosti doplnkovými službami(úschovňa batožín, stravovanie, aprés ski bary,parkovanie, verejné WC)- chýbajúci produkt golfu – už existujú iniciatívy- nedobudovaný produkt wellness- absencia jednotného značenia atraktivít apraktických informačných materiálov- absencia tzv. “imidžových” materiálov (častozamieňané s materiálmi informačného typu)- absencia priestorového informačného systému- nedostatočná jazyková vybavenosť personálu v CR159

Marketing CR- absencia regionálneho marketing- blízkosť hlavných zahraničných zdrojových trhov– ČR a Poľsko- kandidatúra Mesta Martin na Európske hlavnémesto kultúry pre rok 2013- absencia tematických produktov a animačnýchaktivít (lanové a outdoorové centrum)- nedostatok akčných a zážitkových ponúk v regiónena aktívne trávenie voľného času a dovoleniek- chýba prepojenie tematických produktov Turcas inými tematickými produktmi ostatných regiónovkrajaMarketing CR- chýbajúci portál s online rezerváciami regionálnychproduktov a služieb, nie len ubytovania ale ajtematických pobytov- slabá znalosť informačných portálov o Turci uturistov – nesúrodosť informácií na portáloch- chýbajúca značka regiónu v CR- chýbajúci imidž regiónu- mäkký CR – nekoordionavané aktivity- takmer žiadna účasť na medzinárodných veľtrhocha výstavách CR- chýbajúci jednotný systém značenia a doplnkovejinfraštruktúry CR- marketingový plán regionálneho CR neexistuje160

PRÍLEŽITOSTI- úprava zonácie chránených území- zavedenie investičných stimulov aj na investičnéprojekty CR vládou SR- rozšírenie služieb letiska Žilina – Hričov- zvýšenie povedomia o možnostiach domáceho CR(rekreačné šeky, kampane „dovolenka doma naSlovensku“)- zmena spotrebiteľského správania – dovolenkazážitku, viac kratších dovoleniek počas roka,stieranie segmentácie podľa veku, rezervácie cezinternet, dôraz na pohodlie, komfort a kvalitu- rastúci záujem o pobyty v horách a na vidieku- rastúci záujem o zdravý životný štýl a aktívnetrávený čas- rast významu regiónov na trhu CR- rast významu autentického prostredia,neurbanizovaného prostredia na trhu CR- využitie štrukturálnych fondov EÚ 2007-2013podporujúce “komplexné projekty CR”- podpora ubytovávateľov v súkromí do 10 lôžok zo“Programu rozvoja vidieka”- zmena Vyhlášky o klasifikácii ubytovacích zariadení- zavedenie EÚ meny – nové príjazdové trhy preregión- dobudovanie priemyselného parku Martin - Sučany- dobudovanie technickej infraštruktúry v obciach- dobudovanie diaľnice ŽA – KE- podpora inovácií v CR- pripravované lyžiarske stredisko Medvedia dolinav k.ú. Čremošné, RakšaOHROZENIA- nekoordinovaný a nekoncepčný rozvoj CR vregióne- naďalej pretrvávajúca kultúra nespolupráce- neriešenie problémov regionálneho marketingu- rýchlejšie reakcie iných turistických regiónov nana potreby trhu- nízky objem investícií do CR v regióne- odliv mladých ľudí z regiónu (potenciálnejpracovnej sily pre odvetvie CR)- neschválenie zákona o združeniach CR vládou CR- nedobudovanie diaľničného úseku Žilina -Ružomberok- zavedenie poplatkov za víza po vstupe doShengenskej zóny- posilňovanie meny SKK- neadekvátny pomer ceny a kvality služieb (kvalitanerastie priamo úmerne posilňovaniu meny SKK- nepripravenosť subjektov CR na prijatie EUR-a161

3 NÁVRHOVÁ ČASŤ STRATÉGIE CR PRE ROKY 2007– 2013 V ŽSK3.1 VYMEDZENIE REGIÓNOV, OCENENIE POTENCIÁLU ÚZEMIA PRE CRVymedzenie regiónov pre účely tvorby Stratégie CR ŽSK na roky 2007-2013 vychádza z prirodzenéhočlenenia Slovenska na regióny CR, ktoré popisuje strategický dokument územného plánovania CR s názvom„Regionalizácia CR v Slovenskej republike“ z roku 2003. Tento dokument je podporným odborným materiálom prekoncepčné usmerňovanie CR Slovenska, jednotlivých samosprávnych krajov, ich regiónov CR. Zároveň jevýchodiskom posudzovania relevantnosti investičných a neinvestičných projektov pre čerpanie štrukturálnychfondov EÚ v programovacom období 2007-2013 v rámci Regionálneho operačného programu pre obce a mestáa Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast pre podnikateľské subjekty.Dokument „Regionalizácie CR v SR“ vymedzil na území Slovenskej republiky 21 prirodzených regiónovCR, v ktorých špecifikoval rozvojový potenciál pre jednotlivé formy a aktivity CR zo strednodobého a dlhodobéhohľadiska. Pričom pod rozvojovým potenciálom pre CR bola definovaná spôsobilosť územia poskytnúť podmienkyna tento rozvoj previazané na prírodné prostredie, človekom vytvorené prostredie vo forme infraštruktúry CRa inštitucionálne zázemie regionálneho CR. Pri vymedzení regiónov CR sa valorizačnou metódou posudzovalikritériá ako prírodné predpoklady rozvoja CR, výkonnosť CR v danom území, spoločné znaky ponuky CR,dostupnosť cieľových miest pre návštevníka, pôsobenie samospráv a tvorba spontánnych regiónov, existenciaprirodzeného centra, a iné. ŽSK je v tomto dokumente členený na štyri regióny: Turčiansky, Oravský, Liptovský,Severopovažský, ktorý zahŕňa región Kysúc a Horného Považia. Zo strednodobého hľadiska majú dva regiónypotenciál stať sa regiónmi CR medzinárodného významu (Liptovský a Severopovažský) a dva regióny (Oravskýa Turčiansky) regiónmi národného významu. Z dlhodobého hľadiska je potenciál všetkých štyroch regiónov stať saregiónmi medzinárodného významu v CR.Pre účely tvorby Stratégie CR ŽSK na roky 2007-2013 sa s členením v rámci „Regionalizácie CR v SR“ saplne nestotožňujeme a vymedzujeme päť, na slovenskom trhu CR vyprofilovaných regiónov CR: Liptov, Orava,Kysuce, Turiec a Horné Považie. Samostatné expertné posúdenie rozvojového potenciálu týchto regiónov smepre potreby spracovania Stratégie CR ŽSK na roky 2007-2013 nerealizovali. Potenciál vymedzených regiónov ječiastočne analyzovaný v podkapitole 1.2 Prieskum a analýza súčasného stavu CR. Stotožňujeme sa so strategickýmsmerovaním všetkých piatich regiónov stať sa v dlhodobom strategickom horizonte regiónmi CR medzinárodnéhovýznamu.Tento cieľ je podporovaný aj v rámci Regionálnej inovačnej stratégie ŽSK „Žilinskej inovačnej politiky(ZIP)“, ktorá vyhodnotila odvetvie CR z pohľadu jeho súčasnej výkonnosti a rastového potenciálu za jednoz nosných hospodárskych odvetví v kraji, ktorému je zo strany subjektov regionálnej politiky potrebné venovaťzvýšenú pozornosť v záujme zvyšovania celkovej konkurencieschopnosti kraja meranej podielom HDP naobyvateľa. Uznanie významu odvetvia CR v regionálnej ekonomike zo strany regionálnej vlády považujeme zakľúčové pre naštartovanie koordinovaných rozvojových programov podpory tohto odvetvia vo vymedzenýchregiónoch kraja. V spojitosti s bohatým kultúrnym a prírodným potenciálom na území všetkých regiónov kraja,existenciou nosných regiónov CR ako komplexných stredísk CR v každom z regiónov, dostupnosťou týchto stredíska ich znalosťou u návštevníkov na cieľových trhoch (Poľská republika, Česká republika, Ruská federácia, pobaltskékrajiny) po dobudovaní nevyhnutného inštitucionálneho zázemia v každom z piatich regiónov, považujememedzinárodných charakter regiónov CR za dosiahnuteľný.162

3.2 SPRACOVANIE PODKLADOV PROGNÓZY VÝVOJA, NÁVRHY RIEŠENIA,ODPORÚČANIAPri formulácií odporúčaní pre ďalší rozvoj CR na území ŽSK vychádzame z tendencií vývoja CR v Európea na Slovensku, z odporúčaní formulovaných v regiónoch CR na území ŽSK.CR patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia vo svete a aj na Slovensku zaznamenáva stabilnétempá rastu (počet zahraničných návštevníkov, devízové príjmy z CR), pomalé tempá rastu kapacít ubytovacíchzariadení, rast kapacít v malokapacitných ubytovacích zariadeniach a parahotelových zariadeniach. V nasledujúcomobdobí sa vo vývoji CR na európskom trhu očakávajú nasledovné tendencie: Rozširovanie EÚ:12 nových krajín znamená rast počtu obyvateľov EÚ o 22 % na cca 500 mil. obyvateľov, čímsa zvýši objem trhu CR v EÚ Čína: Najväčší zdroj cestovania pre Áziu; 12.1 mil. účastníkov PZCR z Číny v roku 2001 (najväčšie leteckéspoločnosti v Európe otvárajú nové linky do Číny (napr. Finnair, Lufthansa) RUSKO: PZCR sa ročne zvýšil o 10 % v rokoch 1992-2001 Rast prosperity v „západných“ a „nových“ ekonomikách vyvolá rast počtu účasti na CR v Európe, ale ajpokračujúci trend poklesu podielu Európskeho kontinentu na celosvetovom CR „Lacné lety“ & „nízko nákladové letecké spoločnosti“ zamerané na menšie regionálne letiská v Európe zlepšiadopravnú dostupnosť menej navštevovaných regiónov, z tohto hľadiska je na Slovensku atraktívna Bratislava,príležitosťou je letisko Hričov Rast počtu dovoleniek do vzdialených miest (Ázia, Južná Amerika, Afrika môže spôsobiť pokles počtudlhodobých dovoleniek v Európe) „Nové“ krajiny vrátane krajín strednej a východnej Európy a mestské cieľové miesta dostupné leteckyzaznamenajú rast návštevnosti Internet a médiá zohrajú najvýznamnejšiu úlohu v marketingu cieľových miest, čo sa prejaví v raste počtudovoleniek, ktoré si návštevníci zostavia sami a v rastúcom význame rezervačných systémov pri predaji služiebCR (on-line rezervačné systémy, profesionalita komunikácie, kvalita a aktuálnosť informácií na webovýchstránkach, vzrastie význam priameho marketingu) Google dáva nespočetné množstvo možností, čím rastie konkurencia na trhu CR, rezervácie a ponuky služieb„na poslednú chvíľu“ sú jednoduché, účastníci CR najmä v Európe sa rozhodujú spontánne Pomalá transformácia krajín strednej a východnej Európy po roku 1990 spôsobila problémy v kvalite služiebCR, ktoré nespĺňajú očakávania návštevníkov V dôsledku rastu počtu nízko nákladových leteckých spoločností a rozširujúcej sa ponuky služieb a organizáciipodujatí v mestách, rastie záujem o krátkodobé pobyty v mestách Najdynamickejšími vysielajúcimi krajinami v Európe v roku 2005 boli:- Španielsko 15% rast PZCR- Rusko 14%- Poľsko 14%- Írsko, Nórsko a Dánsko 8%- Francúzsko 7%Na európskom trhu CR bol v roku 2005 zaznamenaný rast záujmu o nasledovné formy:- výlety do miest +20%- zimné športy +12%- dovolenka na horách+8%- dovolenka pri mori, pláže +3%Z uvedených rastúcich foriem majú regióny CR na území ŽSK najlepšie predpoklady pre zimné športy a dovolenkuna horách.163

Perspektívy svetového CR 2006-2015 Neistota ako súčasť „normálnosti“ Očakávaný ekonomický rast/rast HDP Stále lepšia perspektíva pre vnútro regionálny a domáci CR než pre medzi regionálne cestovanie Pretrváva citlivosť na náklady – „hodnota za peniaze“ Dopyt: pokračujúca expanzia nízko nákladových letov, dovoleniek typu „urob si sám“ a rezervácií na poslednúchvíľu, pokles záujmu o služby cestovných kancelárií najmä v prípade už známych a relatívne jednoduchodostupných destinácií Ponuka: rastúca potreba prispôsobiť sa požiadavkám zákazníka, ponuka musí byť flexibilná a inovatívnaVývoj CR ovplyvní budúci európsky spotrebiteľ, ktorého možno charakterizovať nasledovne: Demografické vplyvy (starnutie západnej populácie) čo sa prejaví v raste nárokov na bezpečnosť a pohodliecestovania a v raste záujmu o fyzicky nenáročné a zdraviu prospešné aktivity – nordic walking, golf, pešiaturistika, kultúrno-poznávací CR ap. Zdravie, blahobyt a rovnováha medzi prácou a zábavou v prípade populácie v produktívnom veku Zachovanie ekonomického postavenia – viac bohatstva a možností Prioritou je seba zdokonaľovanie Rast počtu turistov, ktorí navštívia viaceré cieľové miesta s veľmi nízkym objemom výdavkov (mladí ľudia,aktívni seniori)2006-2015: Súčasné európske trendy v CR a cestovaní budú pokračovať Posun od „producentov“ k „zákazníkom“, cieľové miesta, ktoré zavedú politiku orientácie na zákazníka a jehoželania budú mať prioritu Viac konkurencie pre Európu, z toho vyplýva aj pre strednú a východnú Európu a z tohto dôvodu nemožnov budúcnosti očakávať výrazný nárast návštevnosti zo zahraničia ani v prípade regiónov CR na území ŽSK Väčší dopyt po „užívateľských“ dovolenkách - dovolenka ako „zážitok a skúsenosť“ – spoluúčasť s cieľovýmmiestom, t.j. orientácia cieľových miest na produkty, ktoré umožnia návštevníkom zapojiť sa do autentickýchaktivít regiónu Letecká doprava – pokračujúca liberalizácia (skutočný pokles nákladov – nízko nákladové letecké spoločnostia rast počtu letov) Mestá & krátke návštevy – silný trh, v prípade Slovenska možno očakávať rast tohto segmentu najmäv Bratislave a v historicky bohatých miestach Slovenska Väčší výber možností pre zahraničnú dovolenku (krátko dobú i dlhodobú) Poklesne význam autokarových zájazdov Vzrastie potreba neustáleho plánovania v cieľových miestach a význam regiónov Regióny s prehustenou výstavbou nebudú viac atraktívne Kvalita vody (jazerá, rieky, pitná voda) bude mať väčší význam pri výbere dovolenky Turisti sa budú častejšie sťažovať v prípade, ak služby nedosiahnu sľubovaný štandard Výrazne vzrastú náklady na garanciu bezpečnosti a istoty Rast dopytu po kvalite, pohodlí a bezpečnosti v dôsledku demografického vývoja (seniori, golf) Rast dopytu po produktoch pre jednu osobu Marketing by mal klásť väčší dôraz na pohodlie, než na vek Klesne dopyt po dovolenkách „za slnkom“ Vzrastie dopyt po „wellness“ a kúpeľoch U častých cestovateľov sa prejaví kritickejší postoj k „umelým“ atraktivitám, budú vyhľadávať skutočnúautenticitu Túžba po mobilite vyvolá rast záujmu o prenájom áut Výrazne vzrastie úloha manažmentu CR na regionálnej úrovni164

Vzrastie záujem o „osobné“ ubytovacie zariadenia, malokapacitné, rodinné, autentické, ale nie typu lacnýchubytovacích zariadení ako napríklad turistické ubytovane a lacné ubytovanie v súkromí Vzrastie záujem o vlastníctvo „druhých“ domov najmä v blízkosti regionálnych letísk Trend „späť k pôvodu“ môže viesť k uprednostňovaniu jednoduchších foriem ubytovania (hotel – chata,karavan – stan) Možnosť nákupu cez internet podporí rezervácie na poslednú chvíľu Nebývalý rast cien ropy (automobilová a letecká doprava) môže vplývať na rast cien dopravných služieb, čomôže mať negatívny vplyv na účasť na CR Environmentálne vplyvy rastúcej leteckej dopravy vzbudzujú obavy Klimatické zmeny, otepľovanie planéty má negatívny vplyv na efektívnosť podnikania osobných horskýchdopravných zariadení a prevádzku lyžiarskych stredísk Prioritou je trvalo udržateľný rozvoj CR – pravdepodobne začne výraznejšie vplývať na spotrebiteľskésprávanie a výber miesta dovolenky (cieľové miesta, letecká preprava a miestne investície) Potreba riadiť dopravné „zápchy“ Globálny CR a hospodárstvo veľmi citlivé na ohniská problémovVývoj CR v SR v 2001 – 2006Vývoj CR v sledovanom období v SR má mierne rastúcu tendenciu z hľadiska nižšie uvedenýchukazovateľov. Skutočnosť, že Slovensko nie je dostatočne známe ako cieľové miesto CR v Európe sa prejavuje ajv štruktúre návštevnosti, kde prevláda návštevnosť z okolitých krajín. Závislosť na niekoľkých trhoch (český,poľský, maďarský) je typická aj pre regióny CR na území ŽSK Žilina. Príjmy z AZCR rastú rýchlejšie ako počet návštevníkov Výdavky na PZCR rastú rýchlejšie ako príjmy z AZCR, napriek tomu od roku 1989 neustále aktívne saldobilancie CR Rast priemerných výdavkov na 1 návštevníka SR (23 USD v roku 2001 na 49,5 USD v roku 2006, cieľ v SRdo roku 2013 je 72,5 USD/návštevníka) Rast výdavkov na 1 zahraničného návštevníka je ovplyvnenýpredovšetkým rozsahom a kvalitou služieb, štruktúrou návštevníkov SR (menej solventní), ale aj vývojommenového kurzu. Vzhľadom na vstup SR do eurozóny a pokles kurzu USD možno očakávať splnenietohto cieľa v blízkej budúcnosti.Vzhľadom na formulované trendy vo vývoji CR v Európe a na Slovensku možno formulovať odporúčania na rozvojCR na území ŽSK v 3 nosných oblastiach:1. Vytvorenie efektívneho inštitucionálneho zázemia pre koordináciu a podporu rozvoja CR.- koordinovať zriaďovanie a vytváranie organizácií destinačného manažmentu (RODM) v piatichregiónoch Žilinského kraja. Táto organizácia bude zodpovedná za koordináciu marketingu CR naúzemí ŽSK, koordináciu tvorby produktov v regiónoch, implementáciu stratégie rozvoja CR, tvorbua implementáciu regionálnej politiky CR, za vytvorenie systému zberu a vyhodnocovania údajovo rozvoji CR na území regiónu ako aj za zabezpečenie a analýzu výskumu trhu. V jej záujme by malobyť vytvorenie systému vzdelávania v regióne CR s prioritnou orientáciou na manažment kvality,manažment vzťahov so zákazníkmi, ekonomicko – právne otázky spojené s podnikaním v CR.- iniciovať vznik regionálnych organizácií v regiónoch CR (vytvorením novej organizácie alebo zlúčenímexistujúcich združení CR do jedného silného profesionálneho združenia, resp. rozšírením kompetenciíexistujúcich regionálnych organizácií o oblasť CR (Kysucké osvetové stredisko, Oravské osvetovéstredisko, regionálne rozvojové agentúry ap.)- vytvoriť regionálny fond CR fungujúci na princípe poskytovania grantov „de minimis“ na aktivity,ktoré sú v súlade so stratégiou. Zdrojmi fondu by mohli byť rozpočet ŽSK a príspevky obcí odvodené165

% z príjmov z daní z ubytovania, zdrojom fondu by mohlo byť % z príjmov zo vstupného do atraktivítCR ap.- zabezpečiť vypracovanie kvalitnej územno-plánovacej dokumentácie, ktorej súčasťou musia byťarchitektonické štandardy dizajnu budov s cieľom zachovať tradičný architektonický štýl najmä vovidieckych častiach ŽSK – Orava, Turiec, Liptov, Kysuce2. Zvýšenie profesionality a skvalitnenie marketingu- v každom regióne CR vytvoriť značku, logo a dizajn manuál loga a značky, ktorý budú používať všetkypodnikateľské subjekty v danom regióne, bude používaný na všetkých druhoch propagačnýcha komunikačných nástrojov,- v každom regióne vytvoriť regionálnu webovú stránku s on-line rezervačným systémom umožňujúcimrezerváciu a nákup služieb CR cez internet,- zabezpečiť prepojenie regionálnych webových stránok na www.slovakiatravel.com- vytvoriť regionálnu sieť cyklotrás, turistických chodníkov, náučných chodníkov a tematických trása zabezpečiť prepojenie týchto trás v rámci 5 regiónov- vytvoriť systém medzinárodného priestorového informačného značenia (hnedé značky) na celomúzemí ŽSK- koordinovať marketing CR so susednými krajmi (Banskobystrický, Trenčiansky, Prešovskýa s pohraničnými regiónmi v ČR a Poľsku) a so SACR- koordinovať vznik a vytváranie regionálnych návštevníckych centier, stredísk cestovného ruchu v 5regiónoch a koordinovať rozširovanie siete TIK-ov- v regiónoch podporovať tradičné ekonomické výroby a prezentovať ich turistom (výroba syrov,korbáčikov, tkáčstvo, drotárstvo, výroba keramiky ap. – muzeálne expozície spojené s prezentáciouvýroby a možnosťou zakúpenia regionálnych produktov, vytvorenie značky „hand made“ v regiónoch,predaj darčekových košov s regionálnymi produktmi)- zintenzívniť marketingové aktivity v Bratislave (koncentrácia zahraničných návštevníkov), na poľskom,ruskom, maďarskom trhu a tradične českom trhu, ale aj v Írsku, Fínsku, Holandsku, Nórsku a voVeľkej Británii,- podporovať produkty CR zamerané na zimné športy, pobyt na horách, poznávací turizmus, wellnessa kúpele- podporovať dobudovanie produktov golfu na území ŽSK- podporovať zvyšovanie kvality existujúcich ubytovacích zariadení na základe ich rekonštrukciea rozširovať sieť stravovacích zariadení s ponukou regionálnej gastronómie v strediskách CRa v miestach sústredeného CR- koordinovať organizovanie folklórnych podujatí a festivalov na území ŽSK, zvážiť ich počet,orientovať sa skôr na zvyšovanie ich kvality a zvyšovanie kvality služieb poskytovaných návštevníkompočas podujatí- iniciovať vznik nových kultúrnych a športových podujatí masového charakteru na prilákanienávštevnosti do regiónov- podporovať podnikateľov, ktorí poskytujú doplnkové služby – požičovne športových potrieb,športové školy, služby regionálnych sprievodcov, horských vodcov, animačné služby ap.- nerozširovať, ale skvalitňovať existujúce strediská zimných športov, prednostne riešiť bežeckélyžovanie3. Dobudovanie technickej infraštruktúry- dobudovať cestnú sieť a napojenie dialničnej siete na miesta sústredeného CR,- riešiť problém divokých skládok a znečisteného životného prostredia v obciach a mestách (úpravaverejných priestranstiev, vzhľad a čistota v obciach, v záhradách rodinných domov ap.)- riešiť problémy kvality železničných autobusových staníc a nástupíšť,- riešiť problémy nedostatočnej kvality verejných hygienických zariadení v strediskách CR166

- riešiť problémy vykurovania tuhým palivom vo vidieckych častiach ŽSK, napojenia obcí na verejnúkanalizačnú sieť- eliminovať systém „malých roztrúsených objektov“ na poskytovanie služieb v strediskách CR3.3 SPRACOVANIE PODKLADOV PRE STRATEGICKÚ ČASŤ3.3.1 ZHODNOTENIE VONKAJŠIEHO A VNÚTORNÉHO PROSTREDIA SO ZAPRACOVANÍMEXISTUJÚCICH, ZOZBIERANÝCH PODKLADOV, ODKONZULTOVANÝCH ZÁMEROVREGIÓNOV NA ZÁKLADE PIATICH REGIONÁLNYCH STRETNUTÍ DO VÝSTUPOV PRESTRATEGICKÚ ČASŤregiónforma CRHorné Považie Orava Kysuce Turiec Liptovzimný CR 3 4 5 5 5zdravotný CR(kúpeľníctvo)4 1 0 4 4wellness 3 4 1 3 5pobyt pri vode 2 4 0 1 4vodná turistika 2 5 0 0 5návštevaaquaparkov3 3 0 3 5pešia turistika 5 4 5 5 5cykloturistika 5 3 4 5 4kongresový CR 4 1 1 1 4nákupný CR 5 0 0 3 3vidiecky CR 4 5 4 5 4agroturistika 3 3 3 3 3kultúrno-poznávacíCR4 4 2 5 4návšteva podujatí 3 3 2 3 4ekoturizmus 3 5 5 5 5outdoorový CR 3 5 5 5 5poľovníctvo 2 3 3 2 3rybárstvo 3 4 1 4 3lesoturistika 3 5 5 5 5Bodové hodnotenie od 1-5, pričom 5 je najvýznamnejšie167

STRATEGICKÁ VÍZIA ROZVOJA CR ŽSK3.3.2 STRATEGICKÉ ZÁMERY ROZVOJA CR PODĽA REGIÓNOVHorné PovažieVízia:Región s dostatočne variabilnou a diferencovanou ponukou pre mestský a vidiecky CR, ponúkajúci pobyty v horáchaj pri vode, tradície i súčasnosť, drevenice aj špičkové hotely.Strategický cieľ regiónu:Využiť široké a variabilné spektrum podmienok na tvorbu kvalitných produktov, ktoré umožnia zvýšiť návštevnosťregiónu min. o štvrtinu do roku 2013.KysuceVízia:Región Kysuce je regiónom pre milovníkov zimných športov a turistiky, ktorí preferujú pobyt na vidieku a zaujímaich najmä história a tradície pri dodržaní požiadaviek kvality moderného zákazníka.Strategický cieľ regiónu:Do roku 2013 zvýšiť využiteľnosť súčasných kapacít regiónu prostredníctvom rozšírenia produktu CRa zabezpečenia profesionálneho marketingu regiónu.LiptovVízia:Región Liptov - destinácia CR medzinárodného významu s komplexnou ponukou služieb s celoročným využitím.Strategický cieľ regiónu:Do roku 2013 prilákať dvakrát viac návštevníkov ročne do regiónu Liptova a zvýšiť vyťaženosť ubytovacích kapacítbudovaním a podporou marketingovej značky Liptov a koordináciou rozvojových zámerov.OravaVízia:Región Orava je určený pre milovníkov prírody a tradičnej ľudovej kultúry, ktorí uprednostňujú nepreľudnenémiesta dovolenky, individuálny prístup a aktivity vo voľnej prírode, ktorú súčasne chránia.Strategický cieľ regiónu:Do roku 2013 skvalitniť existujúci produkt CR a zabezpečiť profesionálny marketing regiónu v súlade s produktomregiónu postavenom na tradícii „Na Orave dobre, na Orave zdravo“.168

TuriecVízia:Rregión Turiec stane rozpoznateľným regiónom medzinárodného významu v CR a svojou ponukou kvalitnýchslužieb v oblastiach vidieckeho, kultúrneho a wellness turizmu uspokojí aj najnáročnejšieho návštevníka.Strategický cieľ regiónu:Do roku 2013 skoordinovať existujúcu ponuku aktivít a služieb CR v regióne, dobudovať chýbajúce ubytovaciekapacity a vybavenosť stredísk CR a podporiť programy zvýšenia návštevnosti regiónu Turiec.3.4 SPRACOVANIE PRIORÍT ROZVOJA CR V ŽSK169

3.4.1 SPRACOVANIE CIEĽOV A PRIORÍT V CR PODĽA REGIÓNOV ŽSKHorné Považiepriorita názov priority1234Vytvorenie efektívnehoinštitucionálneho zázemiakoordinujúcehoa podporujúceho rozvojCRSkvalitnenie marketinguCRDobudovaniea skvalitnenieinfraštruktúrypodporujúcej rozvoj CRTvorba atraktívnychproduktov CR prenávštevníkovaktivity- zriadiť profesionálnu organizáciu zaoberajúcu sa destinačnýmmanažmentom CR regiónu Horné Považie- podporiť vznik združení CR v okrese Bytča a v meste Žilina (a okolie)- za podpory organizácie zaoberajúcej sa destinačným manažmentomCR realizovať systém ďalšieho vzdelávania v CR pre subjektypôsobiace v CR, ako miestne obyvateľstvo- zabezpečiť zber vybraných údajov o rozvoji CR v regióne a realizovaťvýskum trhu- vytvoriť logo a slogan regiónu Horné Považie ako destinácie CRa spracovať dizajn manuál- rozšíriť sieť turistických informačných kancelárií o kanceláriev Čičmanoch a Bytči- vybudovať regionálny portál CR ako súčasť krajského portálu CR- spracovať marketingovú koncepciu regiónu Horné Považie- prostredníctvom organizácie zaoberajúcej sa destinačnýmmanažmentom CR regiónu Horné Považie, zabezpečiť odbornéporadenstvo pri realizácii marketingu pre podnikateľské subjekty, obcea združenia CR- budovať a udržiavať jednotný systém priestorovej propagácie v súlades európskymi zvyklosťami- dobudovať a prepojiť sieť tzv. greenways (cyklotrasy, turistickéchodníky, náučné chodníky, tematické trasy) v regióne v súlade sosamostatným projektom budovania greenways- dokompletovať vybavenosť zimných stredísk zameranú namodernizáciu OHDZ, technické zasnežovanie, doplnkové služby ap.- dokompletovať vybavenosť areálov termálnych kúpalísk a prebudovaťich na akvaparky s nadregionálnym významom (napr. v Rajci)- rozšíriť doplnkové služby a zvýšiť kvalitu služieb v kúpeľoch RajeckéTeplice- vytvárať materiálne podmienky v strediskách CR na podporu tzv.adrenalínových športov, ktoré vyhľadávajú najmä mladí ľudia- dokončiť výstavbu golfového ihriska v oblasti Rajeckej doliny, príp.vytipovať ďalšiu vhodnú lokalitu- za prioritné treba považovať produkty spojené s:o s folklórnymi tradíciami regiónu (najmä oblasť Terchoveja Čičmian)o históriou hradov a zámkov v regióneo miestami narodenia a pôsobenia slávnych rodákov (napr. postopách slávnych rodákov)o náboženským (pútnickým) CR (Rajecká Lesná)o remeselnými tradíciami regiónu (drotárstvo, rezbárstvo)o vidieckym CR, lesoturistikou a agroturistikou, najmäekologicky zameranou (ekofarmy)o nákupným, kultúrnym a kongresovým CR, t.j. mestským CRv meste Žilinao športovo-rekreačným CR (cykloturistika, pešia turistika,vodná turistika, zimné športy, kúpanie a vodné športy,adrenalínové športy, poľovníctvo, rybárstvo ap.)o zdravotným CR (najmä kúpeľníctvom)- definovať spoločné produkty CR v spolupráci s Trenčianskym krajoma regiónmi – Turiec, Kysuce, Orava170

Kysucepriorita názov priority1234Vytvorenie efektívnehoinštitucionálneho zázemiakoordinujúcehoa podporujúceho rozvojCRSkvalitnenie marketinguCRDobudovaniea skvalitnenieinfraštruktúrypodporujúcej rozvoj CRTvorba atraktívnychproduktov CR prenávštevníkovaktivity- iniciovať stretnutie existujúcich združení CR, zástupcov podnikova organizácií štátnej správy a samosprávy s cieľom vytvoriť spoločnúregionálnu organizáciu, zodpovednú za implementáciu stratégie,marketing regiónu a vzdelávanie podnikateľov a pracovníkov miestnejštátnej správy a samosprávy v CR- vytvoriť návrh systému financovania činnosti novozaloženejorganizácie- vytvoriť komplexnú webovú stránku regiónu pod jednotným názvom,základom jej tvorby by mali byť existujúce webové stránky TIKOščadnica – Veľká Rača, Kysucké osvetové stredisko- vypracovať jednotné logo, dizajn manuál a slogan regiónu v podobe,aby sa tieto dali využívať na všetkých propagačných materiálochprodukovaných v regióne- na jednotnej webovej stránke zabezpečiť on-line rezervačný systém preubytovacie služby, balíky služieb- zabezpečiť prepojenie jednotnej webovej stránky na webwww.slovakiatravel.com- zabezpečiť profesionálny preklad informácií na webe a propagačnýchmateriáloch do poľského, anglického, nemeckého a ruského jazyka- zabezpečiť systematický výskum trhu- zabezpečiť prezentáciu regiónu na výstavách CR – Bratislava, Brno,Praha, Varšava, Krakov, Moskva, účasť na výstavách koordinovať soŽSK a so SACR- vytvoriť a realizovať projekt jednotného priestorového informačnéhosystému v regióne- organizovať aktivity zamerané na motiváciu obyvateľov k skrášľovaniuokolia vlastných domov – súťaže, jarné upratovanie, príprava na zimnúa letnú turistickú sezónu ap.- zabezpečiť likvidáciu divokých skládok odpadu- zabezpečiť bankomaty v miestach sústredeného CR v územnýchplánoch miest a obcí zakomponovať architektonické štandardy dizajnubudov, ktoré vychádzajú z tradícií kysuckej ľudovej architektúrya rešpektujú prioritu prírodného prostredia – zachovanie otvorenýchpriestorov, výhľadov na okolité pohoria- v rámci existujúcej siete cyklotrás vytvoriť kratšie okruhy, zabezpečiťpožičovne bicyklov a športových potrieb.- zabezpečiť úpravu bežeckých lyžiarskych tratí v existujúcichstrediskách- vytvoriť celoročne otvorenú expozíciu drotárstva s možnosťou výučbypre návštevníkov a zakúpenia suvenírov z drôtu- podporovať rozvoj bio fariem a malých rodinných fariem a nabádaťich k ponuke služieb návštevníkom- podporovať rozvoj kvalitných stravovacích zariadení, regionálnychreštaurácií- rozširovať kapacitu kvalitných ubytovacích zariadení, zabezpečiťrekonštrukciu a modernizáciu existujúcich ubytovacích zariadení- vytvoriť systém spojenia zimných stredísk v regióne prostredníctvomski busov a regionálnych ski pasov- rozšíriť sieť TIK-ov a zvýšiť ich kvalitu- zvyšovať kvalitu ubytovacích služieb organizáciou pravidelných školeníubytovateľov, pripravovať ich na vstup do Eurozóny- poskytovať odbornú pomoc miestnym malým poskytovateľom služieb– vedenie účtovníctva, hygienické normy, právne a daňovéporadenstvo v oblasti podnikania, kvality služieb171

- dokompletizovať vybavenosť existujúcich zimných stredísk CR –parkoviská, hygienické zariadenia, športové školy, požičovnešportových potrieb, aktivity „apre ski“, stravovacie služby, bezpečnosťa údržba lyžiarskych svahov- rozšíriť sieť náučných chodníkov – Javorníky- vytvoriť trasy po regióne pre nordic walking.- zabezpečiť služby regionálnych turistických sprievodcov – turistika,cykloturistika- rozšíriť ponuku služieb na voľný čas – kyslíkové dráhy v prírode, školyľudového tanca, výučba tradičných remesiel – drotárstvo, ponukaslužieb pre nordic walking, školy lyžovania, snowboardingu ai.- podporovať doteraz sa rozvíjajúce aktivity a projekty (Veľká Rača –Oščadnica, skanzen vo Vychylovke, organizácia kultúrnych festivalov).- motivovať súkromných ubytovateľov k poskytovaniu služieba legalizovať ich činnosť napojením na on-line rezervačný systémLiptovpriorita názov priority12Vytvorenie efektívnehoinštitucionálneho zázemiakoordinujúcehoa podporujúceho rozvojCRSkvalitnenie marketinguCRaktivity- vytvorenie profesionálne riadenej organizácie destinačnéhomanažmentu s adekvátnym modelom financovania a odbornýmzázemím na princípe partnerstva za región Liptov- podpora vzniku profesných združení a neformálnych profesnýchskupín (cestovných kancelárií, outdoorových agentúr, hoteliérov,organizácií využívajúcich kultúrny a prírodný potenciál, prepravcov)v regióne Liptov- podpora vzniku a činnosti miestnych združení CR na úrovnimikroregiónov v Liptove- vytvorenie a pravidelná aktualizácia databázy subjektov CR Liptova- vytvorenie a pravidelná aktualizácia ubytovaných v zariadeniach vLiptove- vydávanie„newslettrov“ pre subjekty CR Liptova a pre návštevníkovLiptova- využitie pozície zástupcov samospráv na presadzovanie legislatívnychzmien v legislatíve CR- prepojenie informačných centier v rámci stredísk CR regiónu Liptovajednou centrálou a vybudovanie call centra v tejto centrále s podporouCRM informačného systému (systém riadenia vzťahov so zákazníkmi)- zavádzanie inovácií do organizácie a riadenia regionálneho CR- zvyšovanie úrovne a kvality spolupráce v regióne aj za účelom zvýšeniaabsorbčnej schopnosti pre štrukturálne fondy v programovacomobdobí 2007-2013- pravidelné zabezpečovanie odborných analýz, štúdií a regionálnychštatistík v CR a sledovanie trendov s podporou modernýchinformačných a komunikačných technológií- legalizovanie podnikania v oblasti ubytovacích služieb na súkromí,a tým oživenie podnikateľského prostredia- zavedenie metodiky jednotnej klasifikácie kvality ubytovacích zariadenív súlade s platnou legislatívou a štandardizácie vybavenia a služieb prejednotlivé kategórie ubytovacích zariadení v regióne- vybudovanie odborného zázemia pre samosprávy v regióne- zvyšovanie kvality ľudských zdrojov v CR prostredníctvom realizácievzdelávacích programov v rámci uceleného a komplexnéhovzdelávacieho systému ŽSK- budovanie osvety významu CR pre rozvoj regiónu Liptov- profesionálne spracovanie brandingu – tvorby značky Liptov v CR,s výstižným sloganom a jednotným dizajn manuálom- vytvorenie a sfunkčnenie jednotného portálu CR liptov.travel172

3Dobudovaniea skvalitnenieinfraštruktúrypodporujúcej rozvoj CR- návrh, spracovanie a distribúcia imidžových a informačných materiálovurčených na propagáciu regiónu Liptova:1. materiálov na úrovni regiónu,2. materiálov na úrovni destinácií CR v regióne (Liptovský Mikuláš,Ružomberok, Malino Brdo, Vlkolínec, Liptovské Sliače, Bešeňová,Liptovská Mara, aquapark Tatralandia, Kvačianska a Prosiecka dolina,doliny Nízkych Tatier - Demänovská, Jánska a Bocká dolina, dolinyZápadných Tatier - Bobrovecká, Žiarska dolina, Račkova dolina, riekaBelá),3. materiálov o produktových radoch (kultúra a história Liptova,príroda Liptova, zima v Liptove, leto v Liptove, šport a príroda),4. materiálov o konkrétnych produktoch (kúrie, kaštiele a hradyLiptova, sakrálne pamiatky Liptova, živý folklór, pešia turistikav Liptove, lyžovanie v Liptove, Liptov na bicykli, jaskyne Liptova,pobyt pri vode)- vytvorenie jedného imidžového stánku na veľtrhy a výstavyprezentujúceho región Liptov- začlenenie značky Liptov do nadregionálnych značiek CR (napr.značka Tatry)- koordinovaná účasť na veľtrhoch a výstavách CR za región Liptov- jednotné označenie atraktivít CR v regióne Liptov podľa európskychštandardov- dobudovanie technickej vybavenosti predovšetkým existujúcichstredísk CR (vodovody, kanalizácie, ČOV, miestne komunikácie,chodníky, parkoviská, verejné osvetlenie, verejná zeleň, verejné WC,zastávky, drobná architektúra – lavičky, informačné tabule, altánky,koše)- dobudovanie vybavenosti doplnkovými službami CR predovšetkýmexistujúcich stredísk CR (aquaparkov, kúpeľov, lyžiarskych stredísk,múzeí, sprístupnených jaskýň, vodnej nádrže Liptovská Mara, vodnýchtokov Belá a Váh, pamiatky UNESCO Vlkolínec)- vyriešenie dopravnej dostupnosti lyžiarskych stredísk –Jasná NízkeTatry a Skipark Malino Brdo, najmä v zimných mesiacoch- vyriešenie dopravného spojenia (kyvadlovej prepravy) medzistrediskami CR a na letisko v Poprade- dopravné vyriešenie hlavného ťahu na Poľsko cez obec Matiašovce- využitie geotermálnej energie aj na vykurovanie objektov CR v rámcistredísk CR- riešenie separovania odpadov v strediskách a zariadeniach CR- podpora zavádzania obnoviteľných zdrojov energie v zariadeniach CR- zabezpečenie označenia hraníc regiónu Liptov informačnými tabuľami- jednotné označenie atraktivít CR v regióne Liptov podľa európskychštandardov- dobudovanie cyklotrás a ich jednotného značenia v regióne- úprava značenia turistických chodníkov, ich dovybavenie mapovýmipodkladmi a výhliadkovými miestami- dobudovanie atraktívnych náučných chodníkov v regióne Liptov- koordinované plánovanie umiestnenia atrakcií a doplnkových služiebCR v regióne Liptova- podpora budovania infraštruktúry mestského CR v troch mestáchregiónu- podpora vybudovania nosného strediska CR v Hornom Liptove- podpora rekonštrukcie kultúrnych pamiatok a ich sprístupneniaverejnosti (kaštiele, kúrie, banské a vidiecke domy, sakrálne pamiatky)- zabezpečenie celoročného využitia zrekonštruovaného amfiteátra voVýchodnej- podpora budovania zázemia pre chýbajúci produkt golfu v Liptove- podpora zvyšovania kvality ubytovacích služieb, potreba budovania 4 –5* hotelov pre rozvoj kongresového CR a získanie náročnej klientely173

4Tvorba atraktívnychproduktov CR prenávštevníkov- vyškolenie turistických sprievodcov pre región Liptov- zmapovanie kultúrneho, historického a prírodného potenciálu, návrha realizácia tematických trás s náučnými chodníkmi po Liptove(garbiari v Liptove, liptovskí murári, Jantárová cesta, hrady Liptova,Kelti v Liptove, Po stopách Jánošíka atď.)- využitie početných stredovekých kostolov a artikulárneho kostola v Sv.Kríži v produkte CR Liptova- permanentné zavádzanie inovácií do produktu CR a realizáciaregionálnych projektov skvalitňovania ponúkaných služieb CR- koordinácia výrobcov regionálnych produktov a suvenírov a ichzačlenenie pod značku „hand made in Liptov“- iniciovanie začlenenia produktov pltníctvo, jazdectvo, psie záprahy doponuky CR regiónu Liptov- podpora budovania produktu golfového turizmu v regióne- podpora skvalitnenia produktu wellness Liptova- podpora dobudovania kongresového zázemia v regióne Liptov- podpora budovanie produktov mestského CR a v troch mestáchregiónu a nákupného CR v okresných mestách (Liptovský Mikuláša Ružomberok)- vytvorenie a zavedenie regionálnej karty zliav a vernostnéhozákazníckeho systému v zariadeniach a strediskách CR Liptovas podporou využitia moderných informačných a komunikačnýchtechnológií- podpora produktu CR Liptova prostredníctvom produktu liptovskejbryndzeOravapriorita názov priority12Vytvorenie efektívnehoinštitucionálneho zázemiakoordinujúcehoa podporujúceho rozvojCRSkvalitnenie marketinguCR3 Dobudovanieaktivity- zriadiť profesionálnu organizáciu zaoberajúcu sa destinačnýmmanažmentom CR regiónu Orava- zabezpečiť zber vybraných údajov o rozvoji CR v regióne a realizovaťvýskum trhu- zvyšovať kvalitu ubytovacích služieb organizáciou pravidelných školeníubytovateľov, pripravovať ich na vstup do Eurozóny- poskytovať odbornú pomoc miestnym malým poskytovateľom služieb– vedenie účtovníctva, hygienické normy, právne a daňovéporadenstvo v oblasti podnikania, kvality služieb- vytvoriť komplexnú webovú stránku regiónu pod jednotným názvom,základom jej tvorby by mali byť existujúce webové stránky TIKZuberec, Oravice, Oravské osvetové stredisko, Kubínska Hoľa- vypracovať jednotné logo, dizajn manuál a slogan regiónu v podobe,aby sa tieto dali využívať na všetkých propagačných materiálochprodukovaných v regióne ako aj na obaloch tradičných produktovOravy (syrové korbáčiky, parenice, suveníry ai.)- na jednotnej webovej stránke zabezpečiť on-line rezervačný systém preubytovacie služby, balíky služieb- zabezpečiť prepojenie jednotnej webovej stránky na webwww.slovakiatravel.com- zabezpečiť profesionálny preklad informácií na webe a propagačnýchmateriáloch do poľského, anglického, nemeckého a ruského jazyka- zabezpečiť systematický výskum trhu v spolupráci s odbornýmiškolami na území regiónu- zabezpečiť prezentáciu regiónu na výstavách CR – Bratislava, Brno,Praha, Varšava, Krakov, Moskva, účasť na výstavách koordinovať soSACR- dobudovať kanalizáciu a plynofikáciu obcí- organizovať aktivity zamerané na motiváciu obyvateľov k skrášľovaniu174

4a skvalitnenieinfraštruktúrypodporujúcej rozvoj CRTvorba atraktívnychproduktov CR prenávštevníkovokolia vlastných domov – súťaže, jarné upratovanie, príprava na zimnúa letnú turistickú sezónu ap.- prehodnotiť projekt vykurovania častí obcí regiónu z geotermálnychprameňov- zabezpečiť likvidáciu divokých skládok odpadu- zabezpečiť pravidelnú údržbu cestných komunikácií- prehodnotiť možnosť realizácie projektu cestného obchvatu obcePodbieľ- zabezpečiť bankomaty v miestach sústredeného CR- vytvoriť územné plány miest a obcí a zakomponovať do nicharchitektonické štandardy dizajnu budov, ktoré vychádzajú z tradíciíoravskej ľudovej architektúry- vytvoriť projekt obnovy a využitia Kubíniovského kaštieľa vo VyšnomKubíne- vytvoriť a realizovať projekt jednotného priestorového informačnéhosystému v regióne- v rámci existujúcej siete cyklotrás vytvoriť kratšie okruhy, zabezpečiťpožičovne bicyklov, korčulí a športových potrieb.- zabezpečiť úpravu bežeckých lyžiarskych tratí v existujúcichstrediskách- vytvoriť celoročne otvorenú expozíciu tradičnej výroby mliečnychvýrobkov, prezentáciu tradičných remesiel a ekonomických aktivítv regióne- podporovať rozvoj bio fariem a malých rodinných fariem a nabádaťich k ponuke služieb návštevníkom- motivovať súkromných ubytovateľov k legalizácii poskytovania služiebnapojením na on-line rezervačný systém- podporovať rozvoj kvalitných stravovacích zariadení, regionálnychreštaurácií- vytvoriť systém spojenia zimných stredísk v regióne prostredníctvomski busov a regionálnych ski pasov- vytvoriť projekt využitia Oravskej priehrady na realizáciu vodnýchšportov vrátane adrenalínových druhov športov (potápanie, vodnélyžovanie, wind surfing ai.) Zabezpečiť pre tento segment trhukomplexné služby v stredisku- rozšíriť sieť TIK-ov a zvýšiť ich kvalitu- podporovať rozvoj malokapacitných ubytovacích zariadení s vysokýmštandardom služieb a individuálnym prístupom k hosťom- vytvoriť zonáciu rozvoja CR na území Roháčov- dokompletizovať vybavenosť existujúcich zimných stredísk CR –parkoviská, hygienické zariadenia, športové školy, požičovnešportových potrieb, aktivity „apre ski“, stravovacie služby, bezpečnosťa údržba lyžiarskych svahov- rozšíriť sieť náučných chodníkov – Oravská Magura a Roháče- vytvoriť tematické trasy po regióne – slovenskí národovci, kaštielea kúrie Oravy, po stopách výroby Oravských korbáčikov ap.- Vytvoriť projekt využitia podzemných prameňov Slaná Voda- Zabezpečiť služby regionálnych turistických sprievodcov – turistika,cykloturistika, vodáctvo ai.- Rozšíriť ponuku služieb na voľný čas – kyslíkové dráhy v prírode,školy ľudového tanca, výučba tradičných remesiel – hrnčiarstvo, tkanie,ponuka služieb pre nordic walking, školy lyžovania, snowboardingu ai.- Podporovať doteraz sa rozvíjajúce aktivity a projekty (skanzenv Zuberci, folklórne slávnosti, MEANDER PARK Thermala MEANDER PARK Skipark, Ski park Kubínska hoľa, aktivityOravského hradu).175

Turiecpriorita názov priority12Vytvorenie efektívnehoinštitucionálneho zázemiakoordinujúcehoa podporujúceho rozvojCRSkvalitnenie marketinguCRaktivity- vytvorenie profesionálne riadenej regionálnej organizácie destinačnéhomanažmentu s adekvátnym modelom financovania a odbornýmzázemím na princípe partnerstva za región Turiec- vytvorenie a pravidelná aktualizácia databázy subjektov CR v regióneTuriec- vytvorenie a pravidelná aktualizácia databázy ubytovanýchv ubytovacích zariadeniach regiónu Turiec- vydávanie„newslettrov“ pre subjekty CR Turca a pre návštevníkovTurca- zvyšovanie úrovne a kvality spolupráce medzi existujúcimi strediskamiCR v regióne Turiec aj za účelom zvýšenia absorbčnej schopnosti preštrukturálne fondy 2007-2013- podpora zriaďovania informačných centier v každom stredisku CRregiónu Turiec a zabezpečenie ich centralizovaného riadenia- pravidelné zabezpečovanie odborných analýz, štúdií a regionálnychštatistík v CR a sledovanie trendov s podporou modernýchinformačných a komunikačných technológií- podpora budovania legálneho ubytovávania na súkromí, a tým oživeniavidieckeho prostredia regiónu Turiec a zvýšenia počtu lôžok v regióne- vybudovanie odborného zázemia pre samosprávy v regióne Turiec azapojenie samosprávy do podpory rozvoja predovšetkým vidieckehoCR- zvyšovanie kvality ľudských zdrojov v CR prostredníctvom realizácievzdelávacích programov v rámci uceleného a komplexnéhovzdelávacieho systému ŽSK- budovanie osvety významu CR pre rozvoj regiónu Turiec- štandardizácia kvality, vybavenia a služieb pre jednotlivé kategórieubytovacích zariadeniach v regióne cez značky kvality- profesionálne spracovanie brandingu – tvorby značky Turiec v CR,s výstižným sloganom a jednotným dizajn manuálom- vytvorenie a sfunkčnenie jednotného portálu CR turiec.travel- návrh, spracovanie a distribúcia imidžových a informačných materiálovurčených na propagáciu regiónu Turiec:1. materiálov na úrovni regiónu,2. materiálov na úrovni destinácií CR v regióne (Turčianske Teplice,Martin, Martinské hole, Jasenská a Valčianska dolina, Gaderskáa Blatnická dolina, Kláštor pod Znievom),3. materiálov o jednotlivých produktových radoch (kultúrne dedičstvoTurca, príroda Turca, zima v Turci, leto v Turci),4. materiálov o konkrétnych produktoch (zemianske kúrie Turca,salašníctvo, hrady Turca, pešia turistika v Turci, lyžovanie v Turci,Turiec na bicykli)- vytvorenie jedného imidžového stánku na veľtrhy a výstavy za regiónTuriec- koordinovaná účasť na veľtrhoch a výstavách CR za región Turiec- využitie úspešného projektu „Európske hlavné mesto kultúry“ napodporu rozvoja CR Turca- využitie medzinárodných podujatí regionálnych subjektov nazviditeľnenie regiónu doma aj v zahraničí (25. Konferenciu Asociácieeurópskych múzeí v prírode – AEOM - v roku 2011, Svetový kongresesperanta v roku 2013 , celosvetové stretnutie Turčanov v roku 2013,Zjazd slovenských matíc v Európe, lekárske kongresy, medzinárodnévýstavy Etnografického múzea)- zvýšená marketingová podpora vybudovaným produktom: jazdectvo176

34Dobudovaniea skvalitnenieinfraštruktúrypodporujúcej rozvoj CRTvorba atraktívnychproduktov CR prenávštevníkova cykloturistika („Turiec na koni“ a „Turiec na bicykli“)- jednotné označenie atraktivity CR v regióne Turiec podľa európskychštandardov- dobudovanie technickej vybavenosti predovšetkým existujúcichstredísk CR (vodovody, kanalizácie, ČOV, miestne komunikácie,chodníky, parkoviská, verejné osvetlenie, verejná zeleň, verejné WC,zastávky, drobná architektúra – lavičky, informačné tabule, altánky,koše)- dobudovanie vybavenosti doplnkovými službami CR predovšetkýmexistujúcich stredísk CR (mesta Martin a obce Kláštor pod Znievom,kúpeľov Turčianske Teplice, lyžiarskych stredísk – prioritne MartinskéHole, Jasenská a Valčianska dolina, múzeí, vodných tokov – riekyVáh, Turiec)- prioritné vyriešenie interregionálnej dopravnej dostupnosti (Vrútky -Martin – Turčianske Teplice)- riešenie dopravného spojenia (kyvadlovej prepravy) medzi strediskamiCR- riešenie separovania odpadov v strediskách a zariadeniach CR- podpora zavádzania obnoviteľných zdrojov energie v zariadeniach CR- zabezpečenie označenia hraníc regiónu Turiec informačnými tabuľami- jednotné označenie atraktivít CR v regióne Turiec podľa európskychštandardov- úprava značenia turistických chodníkov, ich dovybavenie mapovýmipodkladmi a výhliadkovými miestami (greenways)- dobudovanie atraktívnych náučných chodníkov v regióne Turiec(greenways)- začlenenie vybudovanej siete cyklotrás do novovybudovanej sieteregionálnych „greenways“- podpora budovania infraštruktúry mestského CR v mestách Martina Turčianske Teplice- podpora rekonštrukcie kultúrnych pamiatok (najmä početných kúrií,kaštieľov a sakrálnych pamiatok) a ich sprístupnenia verejnosti- podpora dobudovania zázemia pre produkt outdoorového turizmu vTurci (adrenalínové a outdoorové centrá)- podpora budovania eko-fariem rodinného typu na vidieku- podpora budovania zázemia pre produkt golfu v Turci- vybudovanie lyžiarskeho strediska Medvedia dolina - Čremošné- podpora dobudovania zázemia pre produkt rybolov a pozorovanievtákov (bird watching)- vyškolenie turistických sprievodcov pre región Turiec- zmapovanie kultúrneho, historického a prírodného potenciálu, návrha realizácia tematických trás s náučnými chodníkmi po Turci (hradyTurca, olejkárstvo, salašnícvo, zemianstvo v Turci, prvé slovenskégymnáziá, Via Magna, rašeliniská na Kláštorných lúkach)- primárne využitie vybudovaných produktov domáceho CR- využitie početných zemianskyck kúrií, kaštieľov a sakrálnych pamiatokv produkte CR Turca- permanentné zavádzanie inovácií do produktu CR a realizáciaregionálnych projektov skvalitňovania ponúkaných služieb CR- budovanie chýbajúcej ponuky nadregionálnych a medzinárodnýchpodujatí v Turci- koordinácia výrobcov regionálnych produktov a suvenírov a ichzačlenenie pod značku „hand made in Turiec“- podpora budovanie produktov mestského CR v okresných mestáchMartin a Turčianske Teplice- vytvorenie a zavedenie vernostného zákazníckeho systémuv zariadeniach a strediskách CR Turca s podporou využitia modernýchinformačných a komunikačných technológií- podpora produktu CR Turca prostredníctvom plnených minerálnychvôd – Kláštorná, Fatra, Budiš177

3.4.2 SPRACOVANIE PRIORÍT PODĽA FORIEM CR V ŽSKpriorita názov priority1234Vytvorenie efektívnehoinštitucionálneho zázemiakoordinujúcehoa podporujúceho rozvojCRSkvalitnenie marketinguCRDobudovaniea skvalitnenieinfraštruktúrypodporujúcej rozvojTvorba atraktívnychproduktov CR prenávštevníkovCRaktivity- podporovať vznik profesionálnej organizácie CR v každom regióneCR na území kraja- koordinovať činnosť profesijných organizácií CR v každom z piatichregiónov- v spolupráci s regiónmi vytvoriť a rozvíjať systém ďalšiehovzdelávania v CR pre subjekty súkromného a verejného sektora , ako ajpre miestne obyvateľstvo- presadzovať záujmy rozvoja CR pri príprave legislatívnych a inýchopatrení na národnej a regionálnej úrovni- koordinovať prípravu a spracovanie územno-plánovacích dokumentovtýkajúcich sa rozvoja CR na území kraja- vytvoriť databázu rozvojových dokumentov týkajúcich sa CR,zabezpečiť koordináciu ich rozvojových zámerov a zabezpečiť ichpravidelnú aktualizáciu- vytvoriť regionálny fond CR- prostredníctvom regionálnych DMO zabezpečovať zber údajovz odvetvia CR,vrátane výskumu trhu CR v jednotlivých regiónoch- vyhlásiť súťaž na slogan CR pre ŽSK- podporovať rozšírenie informačných kancelárií v jednotlivýchregiónoch kraja- zabezpečiť prepojenie portálov CR jednotlivých regiónovs celoslovenským portálom CR slovakia. travel- koordinovať marketingové aktivity CR regiónov kraja za účelomefektívneho využitia existujúcich finančných zdrojov a vo vzťahuk zahraničným trhom- vytvoriť jednotný systém priestorovej propagácie v súlades európskymi zvyklosťami vo všetkých regiónoch kraja- organizovanie infociest pre zahraničných novinárov a touroperátorovv koordinácii s profesionálnymi regionálnymi organizáciami CR- koordinovať marketing CR ŽSK so susednými krajmi(Banskobystrický, Trenčiansky, Prešovský) a so Slovenskou agentúroupre CR- podporovať dobudovanie vybavenosti zariadeniami CR najmä tzv.komplexných, už existujúcich stredísk CR- zapracovať odporúčané územno-plánovacie a architektonickéštandardy pre budovanie infraštruktúry CR v cieľových miestach doúzemných plánov miest a obcí na území kraja- koordinovať tvorbu trás ako sú cyklotrasy, náučné chodníky, turistickéchodníky, tematické trasy ap., ktoré prechádzajú viacerými regiónmi,resp. sú napojené na okolité krajiny (Poľsko, Česká republika)- koordinovať tvorbu produktov CR, podporovať vznik a aktivityeuroregiónov v pohraničných regiónoch kraja- pri tvorbe tematických trás využiť okrem nových trás aj existujúce(napr. Matúšovo kráľovstvo, Jantárová cesta, Magna Via a iné)- pri tvorbe komplexných produktov CR vhodne zakomponovať do ichponuky aj regionálnu gastronómiu3.4.3 NADVÄZNOSŤ CIEĽOV A PRIORÍT ŽSK V OBLASTI CR NA STRATEGICKÉDOKUMENTY EU A SRStratégia rozvoja CR ŽSK pre roky 2007 -2013 vychádza zo základných strategických dokumentovupravujúcich CR v rámci Európskej únie, ako aj strategických dokumentov rozvoja CR Slovenskej republiky.178

Pri spracovaní cieľov stratégie boli hlavnými východiskovými materiálmi Európskej únie dotýkajúcimi sarozvoja CR nasledovné:- uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 o obnovenej politike EÚ v oblasti CR „Zapevnejšie partnerstvo v rámci európskeho CR“;- Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky CR. Oznámenie komisie európskychspoločenstiev z októbra 2007.Medzi hlavné strategické dokumenty Slovenskej republiky o ktoré sa opiera spracovaná stratégia sú:- Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013,- Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001,- Národný strategický plán rozvoja vidieka / Program rozvoja vidieka SR- Nová stratégia rozvoja CR do roku 2013,- Regionalizácia CR v SR.Uznesenie EP– Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho CREurópsky parlament sa vo svojom uznesení o obnovenej politike EÚ v oblasti CR zameral okrem iného naviaceré oblasti pôsobenia, ktoré sú aktuálne aj pre budúci rozvoj CR v ŽSK. Na úseku štatistiky CR uzneseniepripomína jednoznačnú potrebu primeraných, hodnoverných, homogénnych a aktuálnych údajov o CR, aby sa voverejnom a súkromnom sektore mohli prijať kľúčové strategické a riadiace rozhodnutia a tiež žiada preskúmaťpotrebu zberu štatistických informácií a kvalitatívnych údajov s cieľom vyhodnotiť vplyv CR na hospodárstvo,životné prostredie a kvalitu života obyvateľov turistických destinácií. V Stratégii rozvoja CR ŽSK sa tejto úlohevenuje priorita č. 1 Vytvorenie efektívneho inštitucionálneho zázemia koordinujúceho a podporujúceho rozvoj CR.Európsky parlament sa tiež zameral na systémy riadenia kvality, prostredníctvom ktorých chce zlepšiť kvalituposkytovaných služieb a preto vyzýva miestne, regionálne a národné orgány, aby vždy, keď sa zúčastňujú nasystémoch riadenia kvality v rámci verejno-súkromných partnerstiev podporovali snahu podnikateľských subjektovCR v tejto oblasti. Zvyšovaniu kvality poskytovaných služieb návštevníkom ŽSK sa v stratégii venujú všetky štyripriority (inštitucionálne zázemie, marketing, infraštruktúra a produkty CR).Značnú pozornosť venuje Európsky parlament vo svojom uznesení zdravotnému CR. Zdôrazňuje významvyužívania všetkých existujúcich programov Spoločenstva na jeho podporu a to aj dostatočných finančných zdrojovs cieľom umožniť, aby sa toto strategicky významné odvetvie hospodárstva členských krajín začalo primeranerozvíjať. Preto sa Stratégia rozvoja CR v ŽSK zameriava prioritne na rozvoj areálov termálnych kúpalísk(aquaparkov) a prírodných liečebných kúpeľov.Základom rozvoja má byť podľa Európskeho parlamentu sociálne, hospodársky a environmentálne trvaloudržateľný CR. Poukazuje pritom na skutočnosť, že trvalá udržateľnosť je základným predpokladom pre rozvoja zachovanie akejkoľvek činnosti v CR. Trvalo udržateľným spôsobom rozvíjaný CR musí pre miestne ekonomiky,najmä v znevýhodnených regiónoch, predstavovať dlhodobý zdroj príjmov, napomáhať rozvoju stabilnéhozamestnania s príslušnými nárokmi a podporovať iné predchádzajúce a následné hospodárske činnosti, no zároveňmusí ochraňovať a zachovávať krajinu a kultúrne, historické, krajinné a prírodné dedičstvo. Hlavným princípom prispracovaní Stratégie rozvoja CR v ŽSK je trvalá udržateľnosť, pretože ide o región s množstvom chránených území,hodnotnými kultúrnymi pamiatkami. Pritom mnohé regióny v rámci kraja sú znevýhodnené a CR v nich môžezabezpečiť trvalý zdroj príjmov.Európsky parlament značnú pozornosť vo svojom uznesení venuje aj propagácii destinácií CR, pričomzdôrazňuje rastúcu úlohu internetu v priemysle CR, najmä pre prieskum trhu produktov CR, ako aj pre zlepšeniekultúrnej ponuky a podujatí. Podporuje iniciatívy, ktoré sa snažia pozdvihnúť európske kultúrne dedičstvoa zdôrazňuje naliehavú potrebu chrániť tradičnú ľudovú kultúru, najmä ohrozené ľudové umenie, výrobky, remeslá179

a vedomosti, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie národnej identity a atraktivitu vidieckych turistických oblastí. Pretoaj Stratégia rozvoja CR v ŽSK v priorite č. 4 Tvorba atraktívnych produktov pre návštevníkov kraja venujepozornosť najmä tvorbe produktov založených na tradičnej ľudovej kultúre.Záverečná časť uznesenia Európskeho parlamentu sa venuje finančným otázkam rozvoja CR. Žiadavšetkých aktérov v CR, aby koordinovali politiky, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na CR, aby užšiespolupracovali a lepšie využívali európske finančné nástroje dostupné v období rokov 2007 – 2013. Trvá však napotrebe spojiť financovanie EÚ v oblasti CR s podporou noriem vysokej kvality pri poskytovaní služieb CR.Financovanie sa má zamerať na konkurencie schopnosť CR a turistických destinácií, rozvoj podnikov, služieba zariadení CR, vytváranie pracovných miest, mobilitu a odborné vzdelávanie v CR, hospodársku diverzifikáciua rozvoj európskych, najmä menej rozvinutých regiónov. Tejto problematike sa venuje pozornosť v predloženejstratégii najmä v priorite č. 1 (spolupráca subjektov) a v priorite č. 3 (financovanie dobudovania a skvalitneniainfraštruktúry podporujúcej rozvoj CR).Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky CRV Agende pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky CR sú konkretizované zásady dosiahnutiakonkurencieschopného a trvalo udržateľného CR. Z týchto zásad vychádza aj Stratégia rozvoja CR v ŽSK. Idehlavne o tieto princípy:- holistický a integrovaný prístup. Pri plánovaní CR v kraji sa berú do úvahy jeho rôzne dopady. Navrhovanéopatrenia sa snažia aby bol dobre vyvážený a integrovaný s celým radom činností, ktoré ovplyvňujú spoločnosťa životné prostredie;- dlhodobé plánovanie. Stratégia predstavuje dlhodobý plán, ktorý berie do úvahy aj potreby budúcich generácií;- stanovenie vhodného tempa a rytmu rozvoja. Túto požiadavku Agendy predložená stratégia spĺňa tým, žeodráža a rešpektuje charakter, zdroje a potreby regiónov a stredísk CR v kraji;- zapojenie všetkých zainteresovaných strán. Stratégia ráta s participáciou všetkých subjektov, ktoré môžuovplyvniť rozvoj CR v ŽSK – podnikateľské subjekty, štátne a samosprávne orgány, mimovládne organizáciea miestne obyvateľstvo;- použitie najlepších dostupných vedomostí. V stratégii rozvoja CR sa ráta aj so vzdelávaním a výchovouobyvateľstva k CR na zásadách trvalo udržateľného rozvoja. To isté platí aj pre vzdelávanie podnikateľskýchsubjektov CR;- minimalizovanie a riadenie rizika. Táto požiadavka je v stratégii zakomponovaná v návrhu spoluprácepríslušných odborníkov a orgánov zodpovedných za rozvoj CR, aby sa predišlo prípadným negatívnymdopadom na životné prostredie;- dopady na životné prostredie by sa mali odraziť v cenách. Marketing CR v jednotlivých regiónoch krajazohľadňuje v cenách poskytovaných služieb najmä hodnotu prírodného a kultúrneho prostredia v ktorom sazariadenia CR nachádzajú;- stanovenie a rešpektovanie hranice tam, kde je to vhodné. Táto požiadavka súvisí s previazanosťoustratégie rozvoja CR s územným plánovaním. Pri spracúvaní stratégie sa vychádzalo aj z požiadavieka obmedzení stanovených územným plánovaním;- zabezpečenie neustáleho monitorovania. Stratégia predpokladá neustále monitorovanie prijatých opatrení,ich plnenia, ako aj dopadov na rozvoj CR, aby v prípade potreby bolo možné prijať adekvátne opatrenia.Národný strategický referenčný rámec 2007-2013Navrhované opatrenia v Stratégii rozvoja CR v ŽSK sú v súlade s víziou Národného strategickéhoreferenčného rámca 2007 – 2013, ktorá predpokladá že rozvoj vedomostnej ekonomiky a zvyšovanie jej významuv spoločnosti zabezpečí pre obyvateľov Slovenska vyššiu kvalitu života a životný štandard na porovnateľnej úrovnis najvyspelejšími krajinami Európy. Slovensko sa stane atraktívnou krajinou pre svojich obyvateľov i návštevníkov180

a pre budúce generácie. Zároveň opatrenia v stratégii smerujú aj k napĺňaniu strategického cieľa, ktorý je definovanýako: výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencie schopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť prirešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Stratégia napĺňa vymedzené strategické priority NSRR a ich čiastkové cielenasledovne:- Infraštruktúra a regionálna dostupnosť – stratégia navrhuje výstavbu a obnovu infraštruktúry CR, ktorázvýši efektívnosť poskytovaných služieb CR a zároveň alokuje investície do obnovy a využitia pamiatkovýchobjektov pre CR, čím sa podporí rozvoj kultúrno-poznávacieho CR.- Vedomostná ekonomika – stratégia navrhuje opatrenia na širšie využívanie moderných informačnýcha komunikačných technológií v CR, čo je úzko späté s potrebou informatizácie spoločnosti. Tiež predpokladáširšie zapojenie vysokých škôl do výskumu a zavádzanie systémov manažérstva kvality v oblasti CR, aby sazvýšila konkurencie schopnosť podnikov CR. Navrhované opatrenia prispejú tiež k rastu zamestnanosti, najmäv regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, vďaka podpore investícií do oblastí a projektov zameraných nazvyšovanie atraktívnosti poskytovaných služieb.- Ľudské zdroje – stratégia kladie dôraz na celoživotné vzdelávanie pracovníkov v CR, ako aj na výchovua vzdelávanie obyvateľstva k CR. Rozvoj CR prinesie tiež rast počtu pracovných miest, predovšetkým prekvalifikovaných pracovníkov, pričom uplatnenie nájdu všetky vekové skupiny, vrátane ohrozených skupínobyvateľstva.Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 navrhuje také ciele, ktoré môžu z pohľaduúzemnoplánovacej politiky čo najlepšie prispieť k rozvoju hospodárskej a sociálnej oblasti spoločnosti v súlades požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja. Tieto ciele sú plne v súlade s jednotlivými rezortnými koncepciami, a tonajmä s tými, ktoré majú relevantné priestorové dopady z celoštátneho dopadu. Jedným z koncepčných zameraníúzemného rozvoja je aj oblasť rekreácie a turizmu. Usmernenie procesu turizmu z celoslovenského pohľaduvyžaduje aj územné usporiadanie do regiónov turizmu. Navrhované členenie pre potreby Koncepcie územnéhorozvoja SR 2012 sleduje prírodné a civilzačné danosti a z praktických dôvodov aj zapojenie turizmu do celkovéhosocio – ekonomického rozvoja príslušného územia a podľa administratívno – správneho členenia. Regióny boli nazáklade potenciálu podmienok pre turizmus a významu rozdelené do piatich skupín. Vo všetkých regiónoch samôžu vyskytovať lokality často s medzinárodným významom prevyšujúcim celkovú turistickú úroveň regiónu.Žilinský samosprávny kraj je zaradený do skupiny I. stupňa – je to región s celoplošne rozvinutým medzinárodnýmturizmom.Národný strategický plán rozvoja vidieka / Program rozvoja vidieka SRNárodný strategický plán rozvoja vidieka / Program rozvoja vidieka SR sú ďalšími strategickýmidokumentmi z ktorých vychádza navrhovaná stratégia. Opiera sa predovšetkým o prioritnú os 3 Kvalita života vovidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva a o prioritnú os 4 LEADER.V rámci prioritnej osi 3 sú návrhy opatrení v stratégii kompatibilné s cieľmi Národného strategického plánurozvoja vidieka, a to vytváranie pracovných príležitostí na vidieku (ubytovanie v súkromí, malé penzióny,poskytovanie doplnkových služieb ap.), podpora vzdelávacích aktivít (vzdelávanie záujemcov o podnikanie v CR, akoaj existujúcich podnikateľov, výchova a vzdelávanie obyvateľstva k CR), obnova a rozvoj obcí aj vďaka budovaniuinfraštruktúry CR a budovanie miestnych partnerstiev (združenia CR, organizácie destinačného manažmentu ap.).Prioritná os 4 LEADER bude zohrávať podľa zámerov stratégie CR významnú úlohu pri zlepšovanísprávy (manažmentu) a mobilizácie rozvojového potenciálu vo vidieckych oblastiach, medzi ktorý patrí aj CR.181

Nová stratégia rozvoja CR do roku 2013Nová stratégia rozvoja CR do roku 2013 spracovaná Ministerstvom hospodárstva v roku 2007 patríz hľadiska predloženej Stratégie rozvoja CR ŽSK ku kľúčovým strategickým dokumentom SR, ktorý sa priamodotýka rozvoja CR. Podobne ako v Novej stratégii rozvoja CR do roku 2013, aj Stratégia rozvoja CR v ŽSK má zastrategický cieľ zvýšiť konkurencie schopnosť CR pri lepšom využívaní potenciálu územia kraja so zámeromvyrovnávania regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príležitostí.Tak ako v rámci celého Slovenska, aj v ŽSK, sú navrhovanými ťažiskovými formami CR nasledovné:- letná turistika a pobyty pri vode,- kúpeľný a zdravotný CR,- zimný CR a zimné športy,- mestský a kultúrno-poznávací CR,- vidiecky CR a agroturistika.Do Stratégie rozvoja CR v ŽSK sa premietli aj špecifické ciele rozvoja CR v SR. Konkrétne ide o:- posilnenie postavenia odvetvia CR v hospodárstve kraja,- zvýšenie atraktívnosti kraja ako dovolenkového cieľa,- zvýšenie objemu pobytového CR,- zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov skvalitňovaním poskytovaných služieb,- podpora tvorby pracovných príležitostí v regiónoch s významným potenciálom pre CR.Regionalizácia CR v SRStratégia rozvoja CR v ŽSK vychádza tiež zo schválenej Regionalizácie CR v SR. Stratégia sa zameriava narozvoj CR čiastočne v súlade s vymedzením regiónov podľa uvedenej regionalizácie, t.j. na Severopovažský, Oravský,Liptovský a Turčiansky región s určitými úpravami súvisiacimi s administratívnymi hranicami samosprávneho krajav Severopovažskom regióne a s rozdelením Severopovažského regiónu na Kysuce a Horné Považie. Pri návrhuopatrení na podporu rozvoja CR v kraji sa zohľadnilo aj hodnotenie potenciálu územia pre CR a kategorizáciaregiónov, ako aj rozvojové priority jednotlivých regiónov ŽSK.3.5 PREDPOKLADANÝ FINANČNÝ PLÁN PRE ČERPANIE FINANČNÝCHPROSTRIEDKOV Z FONDOV EU 2007-2013operačný program prioritná os opatrenieKonkurencieschopnosťa hospodársky rastRegionálny operačnýprogramProgram rozvojavidieka3. CROs 3: Posilneniekultúrnehopotenciálu regiónova infraštruktúra CROs 3: Kvalita životavo vidieckychoblastiach aOpatrenie: 3.1 Podporapodnikateľských aktivít v CROpatrenie: 3.2 Rozvoj informačnýchslužieb CR, prezentácie regiónova SlovenskaOpatrenie: 3.1 Posilnenie kultúrnehopotenciálu regiónovOpatrenie: 3.2 Podpora a rozvojinfraštruktúry CROpatrenie: 3.2 Podpora činností voblasti vidieckeho CRalokovaná suma 2007-2013(EUR)SR ŽSK172 564 706 24 446 666224 000 000 27 798 40035 734 000 4 280 000*182

INTERREGdiverzifikáciavidieckehohospodárstvaSK – PL Nie je definované Irelevantné 8 700 000**SK – CZ Nie je definované Irelevantné 5 125 000**Spolu 432 298 706 70 350 066* odhad spracovateľa** odhad 5% z celkovej alokácie programu3.6 OSTATNÉ, PRÍLOHY183

4 AKČNÉ PLÁNY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU4.1 SPRACOVANIE AKČNÝCH PLÁNOV CRAkčné plány CR ŽSK sú spracované podľa jednotlivých regiónov. Sú spracované na časové obdobie rokov2008 – 2011. Jednotlivé plány sú zachytené v tabuľkovej podobe.Spôsob určenia rozpočtových nákladov a zdrojov financovania jednotlivých aktivít:- rozpočet jednotlivých aktivít bol stanovený ako orientačný, na základe skúsenosti spracovateľa plánu- potenciálne zdroje financovania boli určené na základe súčasných možností financovania projektovprimárne prostredníctvom grantových mechanizmov EÚ a iných zdrojov. Navrhované rozdeleniemôže byť zo strany vykonávateľa akčného plánu zmenené vzhľadom na aktuálnosť financovania.- pri rozdelení zdrojov grantových mechanizmov spracovateľ vychádzal nasledovne:o pre verejný sektor: 5% technická príprava projektu, 5% kofinancovania projektu, 90 % granto pre súkromný sektor: 50 % kofinancovanie projektu, 50 % grant4.2 VÝBER 11 NAJVÝZNAMNEJŠÍCH PROJEKTOV V OBLASTI CRVýber 11 najvýznamnejších projektov v oblasti CR ŽSK vychádzal z potreby podpory rozvoja CR v rámcicelého kraja. Vzhľadom na postavenie ÚŽSK nie je možné v rámci 11 projektov definovať investičné projekty CR.Preto sa zameranie výberu orientovalo predovšetkým na projekty neinvestičného podporujúce rozvoj CR a projektyso zameraním na neziskové aktivity v oblasti CR. Výsledný výber 11 projektov je nasledovný:1. Regionálne organizácie destinačného manažmentu CR2. Fond pre rozvoj CR v ŽSK3. Spoločná prezentácia ŽSK na výstavách, veľtrhoch a organizovanie infociest4. Budovanie značky kvality v CR5. Jednotný systém ďalšieho vzdelávania a poradenstva v CR6. Budovanie siete cyklotrás v ŽSK7. Internetový portál ŽSK8. Kultúrne a športové podujatia nadregionálneho a medzinárodného charakteru a ich vplyv na rozvojCR9. Zelené trasy10. Jednotný systém priestorovej propagácie CR ŽSK11. Budovanie spoločných tematických trás184

5 ZHODNOTENIE INVESTIČNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ5.1 VÝBER INVESTIČNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ V OBLASTI CR PODĽA REGIÓNOVHorné PovažiePodľa regionalizácie CR má región ako časť regiónu Severopovažského z hľadiska strednodobého ajdlhodobého výhľadu medzinárodný význam. Prevládajúcim druhom turizmu je domáci s významným podielompríjazdového turizmu. Z druhov turizmu prevláda dlhodobý pobytový turizmus a krátkodobé pobyty. Hlavnýmiformami v regióne sú Horský zimný turizmus, Horský letný turizmus, Turizmus na báze termálnych vôd, Kúpeľnýturizmus, Poznávací turizmus a vzhľadom na polohu administratívneho centra kraja aj Obchodný turizmus. Aktivitys najvyšším dlhodobým potenciálom sú pobyt v horskom prostredí, pešia turistika, zjazdové lyžovanie, pobyt navidieku pobyt pri termálnej vode, vodné športy a poznávanie kultúrneho dedičstva.Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Malá Fatra, Súľovské vrchy, Javorníky, a Vodná nádržŽilina. Zimným cieľovým územím je Vrátna Dolina.Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2006 v regióne nachádzalo 116 ubytovacích zariadenícestovného ruchu s kapacitou 4203 lôžok. Skladba ubytovacích zariadení hotely 18 (2****, 6***, 3**, 5*), penzióny35, ostatné hromadné ubytovania 43. V priebehu roku 2006 nastal rast využitia ubytovacej kapacity na 30,1%, apriemerný počet prenocovaní je 3,0. Podiel zahraničných turistov je 41,4% s dobou pobytu 3,9. Zastúpenie krajín jenasledovné Česko 46,5%, Poľsko 16,0%, Nemecko 11,0%, Rakúsko 2,4%, Taliansko 2,1%, Maďarsko 2,0% aHolandsko 1,8%. Podstatná časť ubytovacích kapacít je umiestnená v lokalite mesto Žilina, obec Terchová akúpeľné mesto Rajecké Teplice.Región administratívne tvoria dva okresy Bytča a Žilina s 65 obcami, z toho štyrmi mestami (Žilina, Rajec,Rajecké Teplice, Bytča). Urbanizačná os aglomerácii je tvorená riekami Váh, Rajčianka a Varínka. Rekreačné krajinnécelky (mikroregióny) tvoria:- Žilina a okolie - východiskové centrum Žilina- Varínske Podolie - Vrátna - východiskové centrum Varín- Rajecká kotlina - východiskové centrum Rajec- Bytča a okolie - východiskové centrum Bytča- Nízky Javorník - východiskové centrum Bytča- Žilina a okolieŽilina – administratívno správne centrum kraja, má z hľadiska CR celoštátny význam, s hlavnými formami CR:Poznávací, Nákupný, Obchodný, Letný pobytový pri vode a plní hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. Akodoplnková forma je Incentívny turizmus. Hlavný smer rozvoja je v dobudovaní prímestskej rekreačnej zóny vpriestoroch VN Žilina, Zástranie, Hradisko a na báze termálnych vôd v lokalite Chrasť.Mojš – výstavba SRTS pri VN Žilina, regionálneho významu, hlavná forma CR - Letný pobytový pri vode. Hlavnevyužitie by malo slúžiť ako prímestskej rekreačná zóna pre mesto Žilina.Strečno – stredisko celoštátneho významu, skladá sa z AGL RÚ a SRTS, hlavnými formami CR sú Letný pobytovýpri vode, Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovými Vidiecky a Poznávací turizmus – hradStrečno a pltníctvo. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou a nová výstavba pri VNŽilina. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra.185

Stráňavy – stredisko regionálneho významu na báze termálnych vôd. Plánovanou prestavbou termálneho kúpaliskana aquapark bude hlavnou formou CR okrem Letného pobytového pri termálnej vode aj Zimný pobytový pritermálnej vode, a ako doplnková forma je možnosť využitia potenciálu Vidieckeho turizmu.Z ostatných foriem CR je zastúpený Náboženský turizmus v obci Višňové regionálneho významu. Potenciál navyužitie Vidieckeho a Poznávacieho turizmu majú obce Lietava a Lietavská Svinná.- Varínske Podolie - VrátnaTerchová – stredisko medzinárodného významu sa skladá z dvoch aglomerácií rekreačných útvarov Terchová aVrátna.Aglomerácia rekreačných útvarov Terchová – SRTS Diery, SRTS Horná Tižina, ZR Osady. Hlavnými formami CRsú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Vidiecky turizmus a po zrealizovaní zámeru výstavbykúpaliska na báze minerálnych vôd ako doplnková forma Pobytový pri vode. Rozvoj plôch CR je v nadväznosti naintravilán obce a SRTS Horná Tižina. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra.Aglomerácia rekreačných útvarov Vrátna – SRT Pod Sokolím, - SRT Boboty, - RK Štefanová, - ZR Grúň, - ZRChleb. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Rozvojové plochy sú vlokalite Starý dvor a Štefanová. Lyžiarske stredisko je hodnotené v najvyššej kategórii s 5*. V rámci zámerov rozvojaLS je uvažované so vzájomným prepojením jednotlivých častí a dostavbou OHDZ. Plochy CR sú umiestnené v NPMalá Fatra a CHVÚ Malá Fatra.Belá – stredisko celoštátneho významu, sa skladá z AGL RÚ Belá, - SRT Bránica, - ZR Belská Dolina, - SRTSKubiková, - SRTS Nižné a Vyšné Kamence. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách a Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný dostavbou ZR, SRTS a využitím potenciálu územia pre golfovýareál. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.Varín – stredisko regionálneho významu SRT Jedľoviny. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách,Zimný pobytový v horách a Letný pobytový pri vode. Ako doplnkové Vidiecky turizmus a Prímestská rekreácia priVN Žilina. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra.Nezbudská Lúčka – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách,Zimný pobytový v horách. V rámci rozvoja je uvažované dobudovanie SRTS. Plochy CR zasahujú do OP NP MaláFatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra.Potenciál využitia Vidieckeho turizmu majú obce Lutiše, Lysica a Horný Vadičov.- Rajecká kotlinaRajecké Teplice – stredisko medzinárodného významu je tvorené LKM a PRZ Rajecké Teplice. Hlavnými formamisú Kúpeľný turizmus a Pobytový pri termálnej vode s doplnkovými formami Letný pobytový v horách, Zimnýpobytový v horách a Vidieckym turizmom v satelitných častiach mesta. Rozvojový potenciál je v dostavbe špecifickejvybavenosti LKM a doplnení vybavenosti PRZ. Limitujúcimi faktormi sú kapacity termálnych vôd a štatútkúpeľného územia.Kunerad – stredisko CR tvoria LK a SRTS(RK). Liečebné kúpele celoštátneho významu s hlavnou funkciouKúpeľného turizmu v súčasnosti uzatvorené. Potenciál rozvoja je v obnovení liečebných funkcii zariadenia.SRTS(RK) je regionálneho významu s hlavnými formami turizmu Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách a doplnkovo Vidieckym turizmom. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS. Plochy CRzasahujú do CHVÚ Malá Fatra.186

Stránske – SRTS(RK) regionálneho významu ako satelit LKM Rajecké Teplice. Hlavnou formou je Letný pobytovýturizmus v horách a doplnkovo Vidiecky turizmus. Potenciál rozvoja je v dobudovaní relaxačných kúpeľov vnadväznosti na LKM. Plochy CR zasahujú do CHVÚ Malá Fatra.Kamenná Poruba - SRTS(RK) regionálneho významu ako satelit LKM Rajecké Teplice. Hlavnou formou je Letnýpobytový turizmus v horách a doplnkovo Vidiecky turizmus. Potenciál rozvoja je v dobudovaní relaxačných kúpeľovv náväznosti na LKM a prípadné využitie geotermálnych zdrojov. Plochy CR zasahujú do CHVÚ Malá Fatra.Rajec – stredisko regionálneho významu PRZ Rajec a golfový areál. Hlavná forma turizmu je Letný pobytový pritermálnej vode a ako doplnková forma Poznávací turizmus. Potenciál rozvoja je vo využití geotermálnych zdrojovceloročne a dostavbe PRZ.Rajecká Lesná – STRS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimnýpobytový v horách. Ako doplnkový Vidiecky a Náboženský turizmus. Rozvojový potenciál je v dostavbe vybavenostiSTRS. Plochy CR zasahujú do CHVÚ Malá Fatra.Fačkov – stredisko regionálneho významu tvoria SRTS Fačkov a SRT Fačkovské Sedlo. Hlavnou formou CR jeLetný a Zimný pobytový turizmus v horách. V SRTS Fačkov je doplnkovou formou Vidiecky turizmus. Potenciálrozvoja je v dostavbe vybavenosti SRT Fačkovské Sedlo. Plochy CR zasahujú do CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojovpitných vôd.Čičmany – SRTS celoštátneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimnýpobytový v horách. Ako doplnkový Vidiecky a Poznávací turizmus. Rozvojový potenciál je v dostavbe vybavenostiSTRS. Plochy CR zasahujú do CHKO Strážovské vrchy, CHVÚ Strážovské vrchy a PHO zdrojov pitných vôd.- Bytča a okolieBytča – stredisko regionálneho významu PRZ. Hlavná forma turizmu je Poznávací a Prímestská rekreácia a akodoplnková forma Letný pobytový turizmus v horách. Rozvojový potenciál je v doplnení vybavenosti PRZ.Súľov-Hradná – stredisko celoštátneho významu tvorí AGL.RÚ Súľov-Hradná, SRTS Súľov a SRTS(RK) Hradná.Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Potenciál rozvoja je v prestavbe novejvýstavbe v SRTS Súľov a výstavbe rekreačných (klimatických) kúpeľov. Plochy CR zasahujú do CHKO Strážovskévrchy, CHVÚ Strážovské vrchy.- Nízky JavorníkKolárovice – stredisko CR regionálneho významu SRTS Čerenka. Hlavnou formou CR je Zimný pobytový turizmusv horách s doplnkovými formami Vidiecky turizmus a Letným pobytovým turizmom v horách. Rozvoj územia jepotrebné zabezpečiť dostavbou vybavenosti SRTS. Plochy CR zasahujú do CHKO Kysuce a OP vodných zdrojov.Veľké Rovné – stredisko s celoštátnym významom tvorí SRTS Vyšný Žarnov a SRT Dolinky. Hlavnými formami súLetný a Zimný pobytový turizmus v horách a doplnkový Poznávací a Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja jedostavba a nová výstavba SRT Dolinky na lyžiarske stredisko s celoročným využitím (agroturistika, golfový areál).Plochy CR ležia v dotyku s CHKO Kysuce.Potenciál na využitie Vidieckeho a Poznávacieho turizmu majú obce Štiavnik, Petrovice a Dlhé Pole.187

KysucePodľa regionalizácie CR má región ako časť regiónu Severopovažského z hľadiska strednodobého ajdlhodobého výhľadu medzinárodný význam. Prevládajúcim druhom turizmu je príjazdový turizmus. Z druhovturizmu prevláda dlhodobý pobytový turizmus, krátkodobé pobyty. Vzhľadom na priamy kontakt s priemyselnýmiaglomeráciami v ČR a Poľsku je výrazná intenzívna jednodenná návštevnosť. Hlavnými formami v regióne súHorský zimný turizmus a Horský letný turizmus. Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom sú pobyt v horskomprostredí, zjazdové lyžovanie, pešia turistika, pobyt na vidieku a poznávanie kultúrneho dedičstva.Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Javorníky, Turzovská vrchovina a Kysucké Beskydy.Zimným cieľovým územím je Veľká Rača, oblasť obce Skalité a Makov.Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2006 v regióne nachádzalo 55 ubytovacích zariadenícestovného ruchu s kapacitou 1844 lôžok. V roku 2006 bolo využitie ubytovacej kapacity 13%, a priemerný početprenocovaní je 3,5. Podiel zahraničných turistov je 54,3% s dobou pobytu 4,3. Až 81,8% ubytovacích kapacít jeumiestnená v okrese Čadca.Región administratívne tvoria dva okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto s 37 obcami. Urbanizačná osaglomerácii je tvorená riekou Kysuca. Rekreačné krajinné celky (mikroregióny) tvoria:- Kysucké Nové Mesto a okolie - východiskové centrum Kysucké Nové Mesto- Čadca a okolie - východiskové centrum Čadca- Turzovská vrchovina - východiskové centrum Turzovka- Kysucké Beskydy - východiskové centrum Nová Bystrica- Kysucké Nové Mesto a okolieKysucké Nové Mesto – administratívno správne centrum okresu, má z hľadiska CR význam ako prímestskárekreačná zóna v lokalitách Stránie a Neslušský Rybník, s hlavnými formami CR: Letný pobytový pri vode a plníhlavnú funkciu prímestskej rekreácie. Ako doplnková forma je Poznávací turizmus. Hlavný smer rozvoja je vdobudovaní prímestskej rekreačnej zóny. Plochy CR ležia v dotyku s PP Kysucké Nové Mesto.Radoľa – SRT Veľké Ostré, regionálneho významu, hlavná forma CR - Letný pobytový v horách a Zimnýpobytový v horách. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou. Plochy CR a rekreáciezasahujú do OP vodných zdrojov.Horný Vadičov – SRTS stredisko CR regionálneho významu. Hlavnou formou CR je Zimný pobytový turizmus vhorách a Letný pobytový turizmus v horách s doplnkovou formou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je potrebnézabezpečiť dostavbou vybavenosti SRTS. Plochy CR zasahujú do OP vodných zdrojov.Potenciál na využitie Vidieckeho turizmu majú obce Povina, Nesluša a Rudina.- Čadca a okolieČadca – administratívno správne centrum okresu, má z hľadiska CR SRTS Husárik s regionálnym významom.Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Prímestská rekreačná zóna je vlokalitách Drahošanka, Milošovský potok, Jurošov vrch a Rieka. Plní hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. Potenciálrozvoja je v dobudovaní prímestskej rekreačnej zóny Jurošov vrch, Rieka a novej výstavbe v PRZ Drahošanka.Plochy CR zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd.188

Oščadnica - stredisko medzinárodného významu sa skladá z Aglomerácie rekreačných útvarov Veľká Rača – SRTSOščadnica, SRT Laliky a SRT Dedovka. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách a doplnkovou formou je Vidiecky turizmus. Rozvoj plôch CR je novou výstavbou v nadväznosti na intravilánobce a dostavbou vybavenosti v SRT. Lyžiarske stredisko je hodnotené v najvyššej kategórii s 5*. V rámci zámerovrozvoja je uvažované s prepojením jednotlivých častí LS s obcou dostavbou OHDZ. Plochy CR sú umiestnené vCHKO Kysuce a zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd..Skalité - stredisko medzinárodného významu, sa skladá z AGL RÚ Skalité - SRTS Skalité, - SRT Serafínov.Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový turizmus v horách. Rozvoj je uvažovanýdostavbou vybavenosti v SRT Serafínov a novou výstavbou v SRTS Skalité. Plochy CR sú v dotyku s CHKOKysuce. Plochy SRTS Skalité zasahujú do OP vodných zdrojov.Čierne - SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, a Vidieckyturizmus. Ako doplnková Zimný pobytový v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS.Plochy SRTS zasahujú do OP vodných zdrojov.Raková - SRTS Korcháň regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách aVidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS. Plochy SRTS zasahujú do OPvodných zdrojov.- Turzovská vrchovinaTurzovka – má z hľadiska CR význam ako prímestská rekreačná zóna. Plní hlavnú funkciu prímestskej rekreácie sdoplnkovou formou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný dostavbou vybavenosti v PRZ. Plochy CR súumiestnené v CHKO Kysuce a zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd.Korňa - SRTS Korňa ma regionálny význam. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Vidieckyturizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS. Plochy CR sú umiestnené v CHKO Kysuce azasahujú do OP vodných zdrojov.Makov - stredisko medzinárodného významu, sa skladá z AGL RÚ Makov - SRTS Centrum, - SRT(RK) VeľkýJavorník, - SRT Bumbálka, - SRT Čierne. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách. Ako doplnková Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS Centrum,SRT Bumbálka, a novou výstavbou v SRT(RK) Veľký Javorník, - SRT Čierne.Klokočov - AGL RÚ Klokočov, stredisko regionálneho významu, sa skladá - SRTS Klokočov, - SRT Biely Kríž.Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový turizmus v horách a doplnkovo Vidieckyturizmus. Rozvoj je uvažovaný dostavbou vybavenosti v SRT Biely Kríž a novou výstavbou v SRTS Klokočov.Plochy CR sú v dotyku s CHKO Kysuce. Plochy SRTS Skalité zasahujú do OP vodných zdrojov.- Kysucké BeskydyNová Bystrica - AGL RÚ Nová Bystrica, stredisko celoštátneho významu, sa skladá z - SRTS Vychylovka, - SRTSChmúra, - SRTS Podrycierová. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách,Poznávací a Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál územia je v dostavbe a novej výstavbe vo všetkých SRTS.Plochy CR sú umiestnené v CHKO Kysuce a zasahujú do OP vodných zdrojov.Zborov - SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách. V rámci rozvoja je uvažované dobudovanie SRTS. Plochy CR sú umiestnené v CHKO Kysuce.189

TuriecPodľa regionalizácie CR má Turčiansky región z hľadiska strednodobého horizontu národný význam adlhodobého horizontu medzinárodný význam. Prevládajúcim druhom turizmu je domáci s významným podielompríjazdového turizmu. Z druhov turizmu prevláda dlhodobý pobytový turizmus a krátkodobý pobytový. Hlavnýmiformami v regióne sú Horský zimný turizmus, Horský letný turizmus, Turizmus na báze termálnych vôd, Kúpeľnýturizmus a Poznávací turizmus. Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom sú pobyt v horskom prostredí, pešiaturistika, zjazdové lyžovanie, pobyt na vidieku, pobyt pri termálnej vode, lyžiarska turistika a poznávanie kultúrnehodedičstva.Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Malá Fatra a Veľká Fatra. Zimným cieľovým územím súMartinské hole, Chleb-Juh, Jasenská dolina a Valča.Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2006 v regióne nachádzalo 82 ubytovacích zariadenícestovného ruchu s kapacitou 3475 lôžok. 67,3% ubytovacích kapacít sa nachádza v okrese Martin. 45%návštevníkov z celkového počtu navštívilo kempingy (ostatné hromadné ubytovania). Skladba ubytovacích zariadenív regióne: hotely 7, penzióny 10, turistické ubytovne 17. V priebehu roku 2006 bolo využitie ubytovacej kapacity na32,6%, a priemerný počet prenocovaní je 3,9. Podiel zahraničných turistov je 28,5% s dobou pobytu 3,4.Región administratívne tvoria dva okresy Martin a Turčianske Teplice s 69 obcami, z toho tri s štatútommesta (Martin, Turčianske Teplice a Vrútky). Urbanizačná os aglomerácii je tvorená riekami Váh a Turiec. Rekreačnékrajinné celky (mikroregióny) tvoria:- Martin a Martinské hole - východiskové centrum Martin- Lúčanská Malá Fatra - východiskové centrum Príbovce- Veľká Fatra – Juh - východiskové centrum Necpaly- Veľká Fatra – Sever - východiskové centrum Turčianska Štiavnička- Kriváňska Malá Fatra - východiskové centrum Turany- Turčianske Teplice a okolie - východiskové centrum Turčianske Teplice- Pohorie Žiar - východiskové centrum Slovenské Pravno- Martin a Martinské holeMartin – administratívno správne centrum okresu, s hlavnými formami CR: Poznávací, Nákupný, Obchodný. PRZMartin – v lokalitách Záturčie, Jahodníky, Sklabinský Potok má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámcirozvoja je uvažovaná dostavba a nová výstavba vo všetkých lokalitách.AGL.RÚ Martinské Hole – SRT(RK) Martinské Hole, - SRT Ostredok - SRT Stráne - SRT Jedľoviny - SRT Lázkymá z hľadiska CR medzinárodný význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba a nová výstavba SRT Ostredok a dobudovanie vybavenosti SRTMartinské Hole. Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.Vrútky – PRZ Piatrová regionálneho významu, Hlavné formy CR Prímestská rekreácia, Letný pobytový v horách,Zimný pobytový v horách. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúcej PRZ a výstavba novej lokality pri Váhu.Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Malá Fatra.- Lúčanská Malá FatraValča – stredisko celoštátneho významu, SRT Valčianska Dolina, hlavnými formami CR sú Letný pobytový vhorách, Zimný pobytový v horách a doplnkovými Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavbajestvujúceho SRT vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.190

Kláštor pod Znievom – SRTS regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja jeuvažované dobudovanie SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Malá Fatra.Vrícko - stredisko celoštátneho významu, AGL RÚ sa skladá z SRTS Vrícko a ZT Predvrícko. Hlavnými formamiCR sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou a novou výstavbouSRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.Trebostovo – SRTS Trebostovo stredisko regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový vhorách a Vidiecky turizmus. Rozvojový zámer dobudovania SRTS s golfovým areálom. Plochy CR a rekreáciezasahujú do CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.- Veľká Fatra – JuhBlatnica - stredisko celoštátneho významu, AGL RÚ sa skladá z SRTS Blatnica, ZT Pod Záhorím a ZT Gader.Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Ako doplnková Vidiecky turizmus.Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou a novou výstavbou SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP VeľkáFatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.Necpaly - SRTS regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja je uvažovanédobudovanie SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra aPHO zdrojov pitných vôd.Socovce – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus.Rozvojový zámer dobudovania SRTS s golfovým areálom.- Veľká Fatra – SeverBelá-Dulice – SRT Jasenská Dolina - stredisko medzinárodného významu. Hlavnými formami CR sú Letnýpobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovými Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavbajestvujúceho SRT vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra aPHO zdrojov pitných vôd.Sklabinský Podzámok – AGL.RÚ regionálneho významu - SRTS Sklabinský Podzámok, - ZT Karibor. Hlavnýmiformami CR sú Vidiecky turizmus, Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. V rámci rozvoja jeuvažovaná dostavba a nová výstavba SRTS. V rámci rozvoja je uvažované dobudovanie SRTS. Plochy CR a rekreáciezasahujú do OP NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.Turčianska Štiavnička - SRTS regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja jeuvažovaná dostavba a nová výstavba SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, CHVÚ VeľkáFatra a PHO zdrojov pitných vôd.- Kriváňska Malá FatraTurčianske Kľačany - AGL.RÚ regionálneho významu – SRTS Turčianske Kľačany - SRT Biele Brehy - ZTKľačianska Magura. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Letnýpobytový pri vode. Ako doplnková Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba a nová výstavbaSRTS. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.191

Turany – SRT Trusalová - stredisko celoštátneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horácha Zimný pobytový v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou a novou výstavbou SRT s prepojením na ZTPod Chlebom. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra.Šútovo - AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí - SRTS Šútovo - SRT Rieka - ZT Pod Chlebom. Hlavnými formamiturizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Letný pobytový pri vode. Ako doplnková Vidieckyturizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS a SRT. Plochy CRzasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.Sučany – PRZ regionálneho významu. Hlavnou formou CR je Letný pobytový turizmus pri vode. Rozvojové plochysú viazané na ukončenie ťažby štrkov a dobudovanie vybavenosti PRZ. Plochy CR zasahujú do OP vodnýchzdrojov.- Turčianske Teplice a okolieTurčianske Teplice - stredisko medzinárodného významu je tvorené LKM a PRZ Turčianske Teplice. Hlavnýmiformami sú Kúpeľný turizmus a Pobytový pri termálnej vode. Rozvojový potenciál je v dostavbe špecifickejvybavenosti LKM a doplnení vybavenosti a dostavbe PRZ. Limitujúcimi faktormi sú kapacity termálnych vôd aštatút kúpeľného územia.Rakša - SRTS(RK) regionálneho významu ako satelit LKM Turčianske Teplice. Hlavnou formou je Vidieckyturizmus. Potenciál rozvoja je v dobudovaní relaxačných kúpeľov v nadväznosti na LKM. Plochy CR a rekreáciezasahujú do OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.Háj - SRTS(RK) regionálneho významu ako satelit LKM Turčianske Teplice. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus.Potenciál rozvoja je v dobudovaní relaxačných kúpeľov v nadväznosti na LKM. Plochy CR a rekreácie zasahujú doOP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.Mošovce - AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí – SRTS Mošovce – SRT Drienok – ZR Pod Krieslom. Hlavnáforma turizmu je Letný pobytový pri termálnej vode a ako doplnková forma Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja jeuvažované dobudovanie SRTS a SRT. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra aPHO zdrojov pitných vôd. Limitujúcimi faktormi sú kapacity termálnych vôd.Čremošné - AGL.RÚ regionálneho významu – SRTS Čremošné – ZT Žarnovica – ZT Bartoška. Hlavnýmiformami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Ako doplnková Vidiecky turizmus.Rozvojový potenciál je v novej výstavbe a dostavbe vybavenosti STRS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NPVeľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.- Pohorie ŽiarSlovenské Pravno – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horáchVidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v novej výstavbe STRS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do PHO zdrojovpitných vôd.Jasenovo - SRTS regionálneho významu. Hlavnou formou CR je Vidiecky turizmus a doplnkovými Letný pobytovýv horách a Zimný pobytový v horách. Rozvojový potenciál je v novej výstavbe STRS.Turček - SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytovýv horách. Ako doplnková Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v novej výstavbe a dostavbe vybavenosti STRS.Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.192

OravaPodľa regionalizácie CR má región ako časť regiónu Severopovažského z hľadiska strednodobéhohorizontu národný a dlhodobého horizontu medzinárodný význam. Vyrovnaný je podiel domáceho a príjazdovéhoturizmu. Z druhov turizmu prevláda dlhodobý pobytový turizmus a krátkodobé pobyty. Vzhľadom na priamykontakt s Poľskom je výrazná intenzívna jednodenná návštevnosť. Hlavnými formami v regióne sú Horský zimnýturizmus, Horský letný turizmus, Letný pobytový pri vode a Poznávací turizmus. Aktivity s najvyšším dlhodobýmpotenciálom sú pobyt v lesnom a horskom prostredí, pobyt pri vode, vodné športy, pešia turistika, zjazdovélyžovanie, pobyt na vidieku, pobyt pri termálnej vode a poznávanie kultúrneho dedičstva.Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Oravská priehrada, Západné Tatry – Roháče, Kubínskahoľa a Zázrivá. Zimným cieľovým územím sú Roháče, Kubínska hoľa a Zázrivá.Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2006 v regióne nachádzalo 168 ubytovacích zariadenícestovného ruchu s kapacitou 4267 lôžok. V priebehu roku 2006 bolo využitie ubytovacej kapacity na 20%, apriemerný počet prenocovaní je 3,3. Podiel zahraničných turistov je 49,3% s dobou pobytu 3,4. Podstatná časťubytovacích kapacít 65,5% je umiestnená v okrese Tvrdošín.Región administratívne tvoria tri okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín s 63 obcami, z toho štyrmimestami (Dolný Kubín, Námestovo, Trstená a Tvrdošín). Urbanizačná os aglomerácii je tvorená riekou Orava.Rekreačné krajinné celky (mikroregióny) tvoria:- Dolný Kubín a okolie - východiskové centrum Dolný Kubín- Zázrivá - východiskové centrum Zázrivá- Oravská priehrada - východiskové centrum Tvrdošín- Roháče - východiskové centrum Zuberec- Námestovo a okolie - východiskové centrum Námestovo- Oravské Beskydy - východiskové centrum Oravská Polhora- Biela Orava - východiskové centrum Oravská Lesná- Dolný Kubín a okolieDolný Kubín – administratívno správne centrum okresu. PRZ Dolný Kubín – v lokalitách Kuzmínovo, Gaceľ, M.Bysterec, Brezovec, Hôľka, Jeľšava a Medzihradné má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámci rozvoja jeuvažovaná dostavba vybavenosti vo všetkých lokalitách a nová výstavba v ZT Gaceľ.AGL.RÚ Kubínska hoľa - SRTS Beň.Lehota, - SRTS Kopanice, - SRT Pikula, - ZT Kubín.hoľa má z hľadiska CRmedzinárodný význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Akodoplnkové Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúcich SRTS a ZT vybavenosťou a novávýstavba v SRT Pikula a SRTS Kopanice. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra.SRTS Srňacie – regionálneho významu. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus v horách a doplnkovo Vidieckyturizmus. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba vybavenosti.Oravský Podzámok – stredisko medzinárodného významu tvorí AGL.RÚ Oravský Podzámok – SRTS OravskýPodzámok, ZT Sihoť, ZT Racibor, ZT Račová, ZR Dolná Lehota. Hlavnými formami CR sú Poznávací turizmus,Letný pobytový pri vode, Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovými Vidiecky. Potenciálomrozvoja je dostavba a nová výstavba v SRTS Oravský Podzámok, ZT Racibor, ZR Dolná Lehota.Vyšný Kubín – AGL.RÚ regionálneho významu tvorí SRTS Vyšný Kubín a ZT Bralo. Hlavná forma turizmu jeLetný pobytový v horách. Potenciál rozvoja je v dostavbe vybavenosti a novej výstavbe v SRTS.193

Malatiná – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimnýpobytový v horách. Ako doplnkový Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou a novou výstavbouSRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú PHO zdrojov pitných vôd.Párnica – SRT Lučivná stredisko celoštátneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách aZimný pobytový v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a prepojením OHDZ s obcou –vytvorenie SRTS - doplnkový Vidiecky turizmus. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚMalá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.SRT Dierová stredisko regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimnýpobytový v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti. Plochy CR zasahujú do OP NP MaláFatra, a CHVÚ Malá Fatra.Zázrivá - AGL.RÚ medzinárodného významu tvorí - SRTS Stred – SRTS Biela – SRTS Havrania – ZR Kozinská –ZR Ráztoky. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkovéVidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS Biela, dostavba a nová výstavba vostatných lokalitách. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojovpitných vôd.- Oravská priehradaTvrdošín - administratívno správne centrum okresu. PRZ – v lokalitách – Medvedzie – VN Tvrdošín – Stráň máhlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba vybavenosti vo všetkých lokalitách.Trstená - PRZ – v lokalitách – Halečková – Kovalinec – Košariská. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbouvybavenosti PRZ a prestavbou lokality Kovalinec na ZT.AGL.RÚ Oravská priehrada – SRT Ústie nad Priehradou – ZR Priehrada – SRT Stará Hora – ZT Prístav má zhľadiska CR celoštátny význam. Hlavná forma turizmu je Letný pobytový pri vode. V rámci rozvoja je uvažovanádostavba a nová výstavba v SRT Ústie nad Priehradou.Nižná - AGL.RÚ Nižná – ZR Ráztoka – ZR Prasatín – ZT – Nižniansky Mlyn ma regionálny význam. Hlavnýmiformami turizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba a novávýstavba v ZR.Podbiel – AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí SRTS Podbiel a ZT Studená. Hlavnými formami CR sú Letnýpobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou anovou výstavbou v SRTS a ZT.Brezovica – SRTS Brezovica regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimnýpobytový v horách a Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja je uvažovaná nová výstavba v SRTS. Plochy CR zasahujúdo PHO zdrojov pitných vôd.Zábiedovo – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách a Vidiecky turizmus. Po zrealizovaní zámeru výstavby kúpaliska na báze termálnych vôd ako doplnkováforma Pobytový pri termálnej vode. Rozvoj územia je navrhovaný novou výstavbou SRTS.- RoháčeOravský Biely Potok – SRTS celoštátneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimnýpobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti v SRTS.194

Habovka – SRTS medzinárodného významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytovýv horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti v SRTS. Plochy CR a rekreáciesú v dotyku s OP TANAP.Zuberec – AGL.RÚ Roháče – SRTS Zuberec – SRT Prieves – ZT Brestová – SRT(RK) Zverovka medzinárodnéhovýznamu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Poznávací turizmus. Pozrealizovaní zámeru výstavby kúpaliska na báze termálnych vôd ako doplnková forma Pobytový pri termálnej vode.Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti a nová výstavba v SRTS a SRT. Plochy CR zasahujú do OP TANAP,TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd.Tvrdošín – SRT(RK) Oravice stredisko medzinárodného významu. Hlavnou formou je Pobytový turizmus pritermálnej vode s doplnkovými formami Letný pobytový turizmus v horách, Zimný pobytový turizmus v horách.Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRT. Plochy CR zasahujú do TANAP,CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd.Vitanová – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytovýturizmus v horách. Rozvoj územia je navrhovaný novou výstavbou v SRTS.- Námestovo a okolieNámestovo - PRZ – v lokalitách Slepčianka a Riečka má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. Rozvoj územia jenavrhovaný dostavbou vybavenosti PRZ Riečka. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava a CHVÚ HornáOrava.AGL.RÚ Námestovo VN – SRTS Nábrežie – SRTS Vojenské má medzinárodný význam. Hlavná forma CR jeLetný pobytový pri vode. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba vybavenosti a nová výstavba v SRTS Nábrežie. PlochyCR zasahujú do CHKO Horná Orava.AGL.RÚ Slanická Osada – SRT Slanická Osada a SRT Predmostie má medzinárodný význam. Hlavná forma CR jeLetný pobytový pri vode. Ako doplnkový Poznávací turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba vybavenosti SRT.Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava.Vavrečka – ZR celoštátneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytovýv horách. Ako doplnková je Letný pobytový turizmus pri vode. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou a novouvýstavbou na SRT. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava a sú v dotyku s OP vodných zdrojov.- Oravské BeskydyNámestovo – navrhované SRT Námestovské Pilsko regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letnýpobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Plochy CR sú v CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava a OPvodných zdrojov.Oravská Polhora – AGL.RÚ Oravská Polhora celoštátneho významu - SRTS Nižný Mlyn – SRT(LK) Slaná Voda.Hlavnými formami turizmu sú Vidiecky turizmus, Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Potenciálrozvoja je v dobudovaní liečebných kúpeľov. Plochy CR sú v CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava a OPvodných zdrojov.Rabča – SRTS Rabča je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimnýpobytový v horách a doplnkovými Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTSvybavenosťou. Plochy CR sú v CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava.195

Rabčice – SRTS Rabčice je celoštátneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimnýpobytový v horách a doplnkovými Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTSvybavenosťou. Plochy CR sú v CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava.Sihelné - SRTS je regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v dostavbevybavenosti STRS. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava a PHO zdrojov pitných vôd.Oravské Veselé – SRTS je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimnýpobytový v horách a doplnkovými Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTSvybavenosťou. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava.Novoť - SRTS je regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v dostavbevybavenosti STRS. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava.Zákamenné - SRTS je regionálneho významu. ZT Oselné má celoštátny význam. Hlavnými formami CR sú Letnýpobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúcehoSRTS vybavenosťou a novou výstavbou ZT. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava a PHO zdrojov pitnýchvôd.Bobrov – navrhované SRT. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus pri vode a doplnkovou Vidiecky turizmus.Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava.- Biela OravaHruštín – SRT je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou anová výstavba. Potenciál územia je v možnosti prepojenia strediska so SRT Kubínska hoľa a ZR Kozinská –Zázrivá. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra a CHVÚ Malá Fatra.Lokca – ZT Lokca je regionálneho významu. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus v horách a doplnkovouVidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v novej výstavbe v ZT.Oravská Lesná - AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí – SRTS Centrum – SRTS Tanečník – SRTS Flajšová.Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Ako doplnkovýPoznávací turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS. Plochy CR súv CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava.LiptovPodľa regionalizácie CR má región z hľadiska strednodobého aj dlhodobého horizontu medzinárodnývýznam. Významný je podiel domáceho a príjazdového turizmu. Z druhov turizmu je zastúpený dlhodobý pobytovýturizmus, krátkodobý pobytový turizmus a jednodenná návštevnosť. Hlavnými formami v regióne sú Horský zimnýturizmus, Horský letný turizmus, Turizmus na báze termálnych vôd, Kúpeľný turizmus, Obchodný turizmus,Vidiecky turizmus a Poznávací turizmus. Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom sú zjazdové lyžovanie alyžiarska turistika, letný pobyt v horskom prostredí, pešia turistika, pobyt na vidieku, pobyt pri termálnej vode, vodnéšporty a poznávanie kultúrneho dedičstva.196

Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Západné Tatry, Nízke Tatry, Chočské vrchy a VDLiptovská Mara. Zimným cieľovým územím sú Dolina Žiarska, Bocká a Demänovská dolina.Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2006 v regióne nachádzalo 229 ubytovacích zariadenícestovného ruchu s kapacitou 11369 lôžok. Skladba ubytovacích zariadení hotely 39, penzióny 34, turistickéubytovne 31, chatové osady 5 ostatné hromadné ubytovania 66. V roku 2006 bolo využitie ubytovacej kapacity35,9%, a priemerný počet prenocovaní je 3,8. Podiel zahraničných turistov je 58,0% s dobou pobytu 3,7. V okreseLiptovský Mikuláš je 80,7% ubytovacích kapacít regiónu.Región administratívne tvoria dva okresy Liptovský Mikuláš a Ružomberok s 81 obcami, z toho tri majúštatút mesta (Liptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš a Ružomberok). Urbanizačná os aglomerácii je tvorená riekouVáh. Rekreačné krajinné celky (mikroregióny) tvoria:- Ružomberok a okolie - východiskové centrum Ružomberok- Kraľovnianska úžina - východiskové centrum Ľubochňa- Dolina Revúcej - východiskové centrum Liptovská Osada- Liptovský Mikuláš a okolie - východiskové centrum Liptovský Mikuláš- Liptovská Mara a Kvačany - východiskové centrum Liptovský Mikuláš- Západné Tatry - východiskové centrum Liptovský Mikuláš- Biely a Čierny Váh – Boce - východiskové centrum Liptovský Hrádok- Nízke Tatry - Západ - východiskové centrum Partizánska Ľupča- Ružomberok a okolieRužomberok – administratívno správne centrum okresu. PRZ Ružomberok – v lokalitách Hrabovo, Kalvária, BielyPotok, Ludrová, Hrboltová a Čebrať má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámci rozvoja je uvažovanádostavba vybavenosti vo všetkých lokalitách. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra.AGL.RÚ Ski-Park Ružomberok – SRT Hrabové, SRT Malinô Brdo, ZT Vlkolínec má z hľadiska CR medzinárodnývýznam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Poznávací turizmus.Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúcich SRTS a ZT vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OPNP Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.SRT Trlenská dolina je regionálneho významu. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus v horách. Rozvoj jeuvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRT vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra aCHVÚ Veľká Fatra.SRT Podsuchá je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRT vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OPNP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.SRT(RK) Smrekovica celoštátneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytovýv horách. Potenciál rozvoja je v dobudovaní vybavenosti relaxačných kúpeľov. Plochy CR a rekreácie zasahujú doOP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.Liptovské Sliače – SRTS Vyšný Sliač regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Rozvojovýpotenciál je v dostavbe vybavenosti STRS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry.Lúčky – LK Lúčky Kúpele majú celoštátny význam. Hlavnou formou je Kúpeľný turizmus. Rozvoj je navrhovanýako dostavba kúpeľného areálu. Plochy CR a rekreácie zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd.AGL.RÚ Lúčky – SRTS(LK) Lúčky – ZR Ostré ma regionálny význam. Hlavnými formami turizmu sú Letnýpobytový v horách, Pobytový turizmus pri termálnej vode a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovanýdostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd.197

Kalameny – STRS(RK) Kalameny regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horácha Vidiecky turizmus. Ako doplnková je Letný pobytový turizmus pri termálnej vode. Rozvoj územia je navrhovanýdostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd.Komjatná – STRS Studničná ma regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimnýpobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS. PlochyCR a rekreácie zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd.Bešeňová – AGL.RÚ Bešeňová medzinárodného významu tvorí – SRTS Bešeňová – SRTS Potok. Hlavnou formouje Pobytový turizmus pri termálnej vode s doplnkovou formou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný akodostavba jestvujúceho SRTS Bešeňová a nová výstavba v SRTS Potok.- Kraľovnianska úžinaĽubochňa – RK Ľubochňa celoštátneho významu. Hlavnou formou je Kúpeľný turizmus s doplnkovými formamiLetný pobytový turizmus v horách, Zimný pobytový turizmus v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbouvybavenosti RK. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra a PHO zdrojov pitnýchvôd.Hubová – SRTS(RK) Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Ako doplnková je Kúpeľný turizmus. Potenciálrozvoja je v dobudovaní relaxačných kúpeľov v nadväznosti na RK Ľubochňa. Plochy CR a rekreácie zasahujú doOP NP Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.Švošov - SRTS(RK) Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Ako doplnková je Kúpeľný turizmus. Potenciál rozvojaje v dobudovaní relaxačných kúpeľov v nadväznosti na RK Ľubochňa.Stankovany – AGL.RÚ Podšíp – ZR Pod Šípom – ZT Rojkov – SRTS Stankovany ma regionálny význam.Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus.Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS Stankovany a ZT Rojkov. PlochyCR zasahujú do OP NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.- Dolina RevúcejLiptovská Osada – AGL.RÚ Liptovská Osada celoštátneho významu tvorí – SRTS Liptovská Osada a ZRŠkutovka. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidieckyturizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti v ZR a novou výstavbou v SRTS. Plochy CR arekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra, OP NAPANT, NAPANT, CHVÚNízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd.LK Korytnica Kúpele sú celoštátneho významu. Hlavnou formou je Kúpeľný turizmus. Rozvoj je navrhovaný akoobnova a dostavba kúpeľného areálu. Plochy CR a rekreácie zasahujú do NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHOzdrojov pitných vôd.Liptovské Revúce – celoštátneho významu tvorí SRTS Nižné Revúce a RK Vyšná Revúca. Hlavnými formami CRsú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia jenavrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS a novou výstavbou v RK Vyšná Revúca. Plochy CR a rekreácie zasahujúdo NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra, OP NAPANT a PHO zdrojov pitných vôd.Liptovská Lužná - AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí SRTS Ráztočná a SRTS Horná Lužná. Hlavnými formamiCR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je198

navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT,NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd.- Liptovský Mikuláš a okolieLiptovský Mikuláš – administratívno správne centrum okresu. PRZ Liptovský Mikuláš – v lokalitách Palúdzka,Mútnik, Nicovo, Iľanovo a Ploštín má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavbavybavenosti vo všetkých lokalitách. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry.SRT Liptovská Ondrašová je medzinárodného významu. Hlavnou formou je Pobytový turizmus pri termálnej vode.Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRT.AGL.RÚ Demänová – lokalita Jamy je celoštátneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách,Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti anovou výstavbou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitnýchvôd.Pavčina Lehota - AGL.RÚ Demänová – SRTS Pavčina Lehota je celoštátneho významu. Hlavnými formami CR súLetný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Po zrealizovaní zámeru výstavby kúpaliska na báze termálnychvôd ako doplnková forma Pobytový pri termálnej vode. Rozvoj územia je navrhovaný novou výstavbou v SRTS.Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd.Demänovská dolina – AGL.RÚ Demänovská dolina – SRTS Tri Studničky – SRT Jaskyne – ZR Repiská – SRTSLúčky – SRTS Záhradky – SRTS Jasná - je medzinárodného významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový vhorách a Zimný pobytový v horách. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti a nová výstavba v SRTS, SRT avýstavbou OHDZ prepojenie so strediskom CR Chopok-Juh. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT,NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd.Závažná Poruba – SRT Opalisko je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách,Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba SRT a využitie akoPRZ pre Liptovský Mikuláš. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry.Liptovský Ján – AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí SRTS(LK) Liptovský Ján – SRT(RK) Jánska dolina – LKSvätojánske kúpele. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Pobytový pritermálnej vode, Kúpeľný turizmus a doplnkovou Poznávací turizmus. Potenciál rozvoja je v dostavbe vybavenosti anovej výstavbe v SRTS, SRT a LK. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT, CHVÚ NízkeTatry a PHO zdrojov pitných vôd.- Liptovská Mara a KvačanyLiptovský Trnovec – AGL.RÚ – SRTS Liptovský Trnovec – SRTS Hájiky má medzinárodný význam. Hlavnouformou je Letný pobytový turizmus pri vode a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovanýdostavbou vybavenosti v SRTS Hájiky a novou výstavbou v SRTS Liptovský Trnovec.Liptovská Sielnica – AGL.RÚ – SRTS Liptovská Sielnica – SRT Hrachovišnie má celoštátny význam. Hlavnouformou je Letný pobytový turizmus pri vode a doplnkovou Vidiecky turizmus. Potenciál rozvoja je v novej výstavbev SRTS, SRT.Bobrovník – AGL.RÚ – SRTS Bobrovník – ZR Tvarožná – ZR Hliník má celoštátny význam. Hlavnou formou jeLetný pobytový turizmus pri vode. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou a novouvýstavbou ZR.199

Vlachy – AGL.RÚ – SRTS Vlašky – ZT Dechtáre má celoštátny význam. Hlavnou formou je Letný pobytovýturizmus pri vode a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti ZT anovou výstavbou v SRTS.Dúbrava – SRT Krížska dolina má regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimnýpobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRT sprepojením na obec a využitím urbanizovaných plôch zariadenia baní. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OPNAPANT, NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry.Lazisko – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou.Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry.Kvačany – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou.Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd.Liptovské Matiašovce – SRTS Vyšné Matiašovce je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letnýpobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavbajestvujúceho SRTS vybavenosťou. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojovpitných vôd.Huty-Borové – AGL.RÚ – SRTS Huty – SRTS Malé Borové – SRTS Veľké Borové – ZT Oblazy – ZT Biela Skalamá regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidieckyturizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti ZT a nová výstavba v SRTS.- Západné TatryBobrovec – Jalovec – AGL.RÚ Jalovecká dolina – SRTS Bobrovec – SRT Tokaniny – SRTS Jalovec má regionálnyvýznam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavbavybavenosti a nová výstavba v STRS. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojovpitných vôd.Žiar - AGL.RÚ Žiarská dolina – SRTS Žiar – SRT Žiarska dolina – SRT Úboč – ZT Žiarska chata má celoštátnyvýznam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidieckyturizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti a nová výstavba v STRS. Plochy CR zasahujú do OPTANAP, TANAP a CHVÚ Tatry.Jakubovany – Konská – Jamník – AGL.RÚ Studená dolina – SRTS Jakubovany – SRT Studená dolina – SRTSKonská - ZR Pod Barancom – ZT Švihrová má regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový vhorách a Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS a nová výstavba v ZT. Plochy CRzasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd.Pribylina – AGL.RÚ Podbanské – SRT Podbanské – SRT Surový Hrádok – SRT Pri Bystrej – ZR Suchý Hrádok -je medzinárodného významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách.Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti v SRT. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚTatry a PHO zdrojov pitných vôd.AGL.RÚ – Pribylina – SRTS Pribylina – SRT Kamenná – SRT Pred Račkovou dolinou – SRT Pred Lehotou mámedzinárodný význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Poznávacíturizmus a doplnkovou Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRT Pred Lehotou a nová200

výstavba v SRTS Pribylina. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitnýchvôd.Liptovská Kokava – SRT Pri Belej ma medzinárodný význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách,Zimný pobytový v horách, Poznávací turizmus a doplnkovou Vidiecky turizmus. Po zrealizovaní zámeru výstavbykúpaliska na báze termálnych vôd ako hlavná forma Pobytový pri termálnej vode. Potenciálom rozvoja je dostavbavybavenosti v SRT. Plochy CR zasahujú do OP TANAP.- Biely a Čierny Váh – BoceLiptovský Hrádok - PRZ – v lokalitách – Borová Sihoť – Liptovská Porúbka – Podzámok – Dovalovo – Hlbokémá hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba vybavenosti vo všetkých lokalitách.Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP TANAP, OP NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry.ZT Michalovo má regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový vhorách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti v ZT. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OPNAPANT, NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd.Vavrišovo – Liptovský Peter – AGL.RÚ Vavrišovo – SRTS Vavrišovo – SRT Brezinka – SRT Kaleník máceloštátny význam. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus.Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRT Kaleník a nová výstavba v SRT Brezinka. Plochy CR arekreácie zasahujú do OP TANAP.Kráľova Lehota – AGL.RÚ Kráľova Lehota – SRTS Kráľova Lehota – ZT Belienec – SRTS(RK) Svarín máregionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkovéVidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS a ZT a nová výstavba RK Svarín. PlochyCR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT.Hybe – AGL.RÚ – SRTS Hybe – ZT Motel – ZR Červený Kút má celoštátny význam. Hlavnými formami CR súLetný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja jedostavba vybavenosti v SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP TANAP, OP NAPANT a CHVÚ Tatry.Východná – AGL.RÚ – SRTS Východná – SRT Zámčisko – ZT Čierna Dolina má celoštátny význam. Hlavnýmiformami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus a Poznávacíturizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS, SRT a ZT. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OPTANAP, OP NAPANT a CHVÚ Tatry.Važec – AGL.RÚ – SRTS Čierne – SRT Važecká jaskyňa – ZT Kriváň má celoštátny význam. Hlavnými formamiCR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus a Poznávacíturizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS, SRT a ZT. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OPTANAP, OP NAPANT a CHVÚ Tatry.Malužiná – SRTS Malužiná je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimnýpobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS. PlochyCR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd.Nižná Boca – AGL.RÚ Nižná Boca – SRTS Nižná Boca – SRTS Chopec je medzinárodného významu. Hlavnýmiformami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus a Poznávacíturizmus. Potenciálom rozvoja je nová výstavba v SRTS Chopec. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT,NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry.201

Vyšná Boca – AGL.RÚ Vyšná Boca – SRTS Vyšná Boca – SRT Čertovica je medzinárodného významu. Hlavnýmiformami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus a Poznávacíturizmus. Potenciálom rozvoja je nová výstavba v SRTS Chopec. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT,NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry.- Nízke Tatry - ZápadPartizánska Ľupča – AGL.RÚ Ľupčianska Magura – ZR Ľupčianska dolina – SRT Ľupčianska Magura jeregionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Akodoplnkové Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRT vnadväznosti na obec. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry.RK Železnô má celoštátny význam. Hlavnou formou je Kúpeľný turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavbavybavenosti RK. Plochy CR a rekreácie sú v NAPANTe a CHVÚ Nízke Tatry.SRT(RK) Magurka má celoštátny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový vhorách. Ako doplnkové Kúpeľný turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako prestavba na RK s vybavenosťou. Plochy CRa rekreácie sú v NAPANTe a CHVÚ Nízke Tatry.ZT Slatvinskô je regionálneho významu. Hlavnou formou CR je Letný pobytový turizmus v horách. Plochy CR arekreácie sú v NAPANTe a CHVÚ Nízke Tatry.Pri popise charakteristiky strediska cestovného ruchu sme použili nasledovné členenie:LKM = miesto s prírod. liečebnými kúpeľmi – kúpele medzinárodného významu s štatútom liečebnýchzariadení, ponuka služieb je predovšetkým zameraná na poskytovanie kúpeľnej starostlivostiLK = miesto s prírod. liečebnými kúpeľmi – kúpele regionálneho a vyššieho významu s štatútomliečebných zariadení, ponuka služieb je predovšetkým zameraná na poskytovanie kúpeľnej starostlivostiRK = miesto s relaxačnými (komunálnymi) kúpeľmi – regionálneho a vyššieho významu bez štatútuliečebného zariadenia, prevažne využívajúce vhodné klimatické podmienky a služby zamerané na regeneráciuorganizmuPRZ = prímestská rekreačná zóna (lesoparky, záhradkár. a chatárske osady, športové a relaxačné areály) –zariadenia CR slúžiace hlavne pre obyvateľov sídla, zabezpečujúce potreby rekreácie, bez požiadaviek na ubytovaciekapacity, priestorovo viazané na sídelné útvary a ich blízke okolieSRTS = sídelné stredisko rekreácie a turizmu (v zastavanom území a na okrajoch sídla) – strediskoposkytujúce služby CR v priamej nadväznosti na zastavané územie sídla, resp. v rámci sídla, funkčne aprevádzkovo previazané so sídelným útvaromSRTS(LK) = stredisko rekreácie a turizmu pri liečebných kúpeľoch (mimo kúpeľného územia), zabezpečujúceslužby CR viazané na prírodné liečebné kúpele v nadväznosti na zastavané územie sídlaSRTS(RK) = stredisko rekreácie a turizmu pri relaxačných kúpeľoch, zabezpečujúce služby CR v nadväznosti nazastavané územie sídlaSRT = stredisko rekreácie a turizmu (mimo zastavaného územia sídla) – stredisko poskytujúce služby CRbez priamej nadväznosti na zastavané územie sídla, funkčne a prevádzkovo samostatná časť územiaZT = základňa turizmu – samostatné zariadenia poskytujúce ubytovacie kapacity bez ďalších služieb CRZR = základňa rekreácie – samostatné zariadenia poskytujúce služby CR bez možnosti ubytovaniaAGL.RÚ = aglomerácia rekreačných útvarov – priestorové jednotky rekreácie a cestovného ruchu sprirodzenými vzájomnými väzbami prevažnena úrovni katastra sídla202

5.2 11 PROJEKTOVÝCH ZÁMEROV1. Regionálne organizácie destinačného manažmentu CR2. Fond pre rozvoj CR v ŽSK3. Spoločná prezentácia ŽSK na výstavách, veľtrhoch a organizovanie infociest4. Budovanie značky kvality v CR5. Jednotný systém ďalšieho vzdelávania a poradenstva v CR6. Budovanie siete cyklotrás v ŽSK7. Internetový portál ŽSK8. Kultúrne a športové podujatia nadregionálneho a medzinárodného charakteru a ich vplyv na rozvojCR9. Zelené trasy10. Jednotný systém priestorovej propagácie CR ŽSK11. Budovanie spoločných tematických trás203

6 PREDBEŽNÁ ŠTÚDIA USKUTOČNITEĽNOSTIA ANALÝZA NÁKLADOV A PRÍNOSOVVzhľadom na charakter definovaných vybraných 11 projektových zámerov došlo k zlúčeniu kapitolyPredbežná štúdia uskutočniteľnosti a kapitoly Analýza nákladov a prínosov. Zhotoviteľ vzhľadom na charakterdefinovaných projektov – neinvestičný, sa pri spracovaní predbežnej štúdie uskutočniteľnosti a analýzy nákladova prínosov zaoberal nasledovnými oblasťami:- územná lokalizácia projektu- hlavný cieľ projektu- krátky popis projektu- definovanie očakávaných výstupov- beneficienti projektu- benefity- potenciálne zdroje financovania zo štrukturálnych fondov EÚ a definícia oprávnených žiadateľov- definícia zodpovedného, realizátora a spolupracujúceho204

205

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 01názov projektu: Regionálne organizácie destinačného manažmentu CRúzemná lokalizácia projektu: Horné Považie Orava Kysuce Liptov TuriecJedna organizácia Destinačného manažmentu cestovného ruchu v každom regiónehlavný cieľ projektu:Hlavným cieľom projektu je zdokonaliť koordináciu, riadenie a marketing cestovného ruchuv regiónoch, ako aj na úrovni samosprávneho krajazdroj financovaniaProgram cezhraničnej spolupráce SR-PL, prioritná os IIkrátky opis projektového zámeru:oprávnený žiadateľV každom regióne vznikne samostatná organizácia Destinačného manažmentu cestovného ruchu, ktorábude zodpovedať za koordináciu subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu, zabezpečovať kooperatívny VÚC, príspevkové a rozpočtové organizácie VÚC, n.o., obce, mestámanažment a marketing cestovného ruchu regiónu na domácom aj zahraničných trhoch. Uvedenéorganizácie Destinačného manažmentu cestovného ruchu bude koordinovať Úrad žilinského zodpovedásamosprávneho kraja.- Úrad Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci so subjektami CR(miestne samosprávy, podnikatelia, združenia CR)očakávané výstupy projektu:- vytvorenie novej organizačnej štruktúry cestovného ruchu krajarealizuje- subjekty CR- ŽSK - koordinuje a iniciujebenecificienti projektu:- subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu- miestna a regionálna samospráva- domáci a zahraniční návštevnícibenefity:- zlepšenie plánovania a koordinácie cestovného ruchu v území,- zefektívnenie marketingu cestovného ruchu v regiónoch i v rámci kraja- skvalitnenie služieb cestovného ruchuspolupracuje- miestne samosprávy- subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu- Ministerstvo hospodárstva SR, Sekcia turizmu- Slovenská agentúra pre cestovný ruch, vysoké školy so zameraním CR206

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 02názov projektu: Fond pre rozvoj cestovného ruchu Žilinského samosprávneho krajaúzemná lokalizácia projektu: Horné Považie Orava Kysuce Liptov TuriecFond cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja je určený pre subjekty v rámci celého krajahlavný cieľ projektu:Hlavným cieľom projektu je podporiť rozvoj cestovného ruchu v kraji formou grantovej podporyna vybrané inovatívne projekty prinášajúce maximálny ekonomický alebo mimo ekonomický prínos. zdroj financovania vlastné zdroje Úradu Žilinského samosprávneho krajakrátky opis projektového zámeru:Na Úrade Žilinského samosprávneho kraja sa vytvorí osobitný fond určený na podporu rozvoja cestovnéhoruchu v kraji. Na jeho spravovanie sa vytvorí správna rada, ktorá na základe štatútu fondu a pravidiel preposkytovanie finančnej podpory formou grantov, bude poskytovať finančné prostriedky na vybranéprojekty cestovného ruchu. Oprávnenými žiadateľmi budú všetky subjekty, ktoré svojou činnosťouvytvárajú podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, resp. poskytujú priamo služby cestovného ruchu.oprávnený žiadateľzodpovedá- Úrad Žilinského samosprávneho krajaočakávané výstupy projektu:Grantová schéma podpory cestovného ruchu v kraji s jasnými pravidlami a transparentným prideľovanímfinančnej podpory oprávneným subjektom.realizuje- Úrad Žilinského samosprávneho krajabenecificienti projektu:- miestne samosprávy- ostatné subjekty pôsobiace v cestovnom ruchuspolupracujebenefity:- zlepšenie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu- zvýšenie kvality poskytovaných služieb- zvýšenie návštevnosti kraja a tým aj príjmov z cestovného ruchu207

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 03názov projektu: Spoločná prezentácia ŽSK na výstavách, veľtrhoch a organizovanie infociestúzemná lokalizácia projektu: Horné Považie Orava Kysuce Liptov TuriecProjekt bude čiastočne realizovaný na území kraja a čiastočne na miestach konania výstav a veľtrhov cestovného ruchu v zahraničíhlavný cieľ projektu:Cieľom projektu je poskytnúť jednotlivým regiónom výstavný priestor, aby sa mohli prezentovať navýznamných veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu v jednom stánku Žilinského kraja a spracovali sapropagačné materiály o jednotlivých regiónoch kraja, ktoré tematicky prepájajú produkty cestovného ruchuregiónov kraja.zdroj financovaniaProgram cezhraničnej spolupráce SR-PLProgram cezhraničnej spolupráce SR-ČRRegionálny operačný program, opatrenie 3.2krátky opis projektového zámeru:oprávnený žiadateľProjekt zahŕňa vytvorenie spoločnej expozície Žilinského samosprávneho kraja a jeho regiónov, ktorá bude 1) Programy cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkové a rozpočtovépoužitá na veľtrhy CR. Projekt môže byť realizovaný po tom, čo jednotlivé regióny budú mať vytvorený organizácie VÚC, n.o., obce, mestá:vlastný imidž a identitu prezentovanú prostredníctvom loga a sloganu. Súčasťou projektu je spoločné 2) Regionálny operačný program - VÚCplánovanie prezentácie kraja a jeho regiónov a to zadefinovaním ročného kalendára výstav a veľtrhov zodpovedácestovného ruchu, na ktorých sa kraj a jeho regióny bude prezentovať spoločne, a na ktorých sa regióny - Úrad Žilinského samosprávneho krajabudú prezentovať samostatne. Spoločná prezentácia bude prebiehať napríklad na ITF Slovakiatourv Bratislave. Projekt tiež zahŕňa samotnú účasť zástupcov kraja a združení cestovného ruchu zo regiónov natýchto veľtrhoch a výstavách. Projekt by mal podporiť aj zviditeľňovanie osobností cestovného ruchuz kraja a jeho regiónov na odborných častiach veľtrhov a výstav cestovného ruchu. Súčasťou projektu je ajpríprava tematicky zameraných propagačných materiálov, ktoré prepájajú jednotlivé regióny, prípravaimidžových propagačných materiálov regiónov a vybudovanie imidž banky za regióny kraja a témy, ktoréprepájajú regióny. Do projektu sú zahrnutá aj organizácia infociest pre zahraničných novinárov,touroperátorov, cestovné kancelárie, ktorí organizujú pobyty na Slovensku so zameraním na hlavnépríjazdové trhy Slovenska.očakávané výstupy projektu:– ročný kalendár výstav a veľtrhov cestovného ruchu realizuje208

– aktívna účasť zástupcov kraja a jeho regiónov aj na odbornej časti veľtrhov a výstav– vytvorenie jednotnej expozície kraja a samostatnej expozície každého regiónu– sada tematicky zameraných propagačných materiálov prepájajúcich regióny kraja– imidžové propagačné materiály regiónov kraja– imidžbanka regiónov kraja a spoločných tém regiónov kraja– účasť na minimálne 5 veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu ročne– organizovanie minimálne 5 infociest pre zahraničných novinárov a touroperátorov ročnebenecificienti projektu:– združenia CR zo regiónov– podnikatelia v cestovnom ruchu– samosprávy- Úrad Žilinského samosprávneho krajaSpolupracuje- Združenia cestovného ruchu regiónov- regionálna organizácia destinačného manažmentubenefity:– atraktívnejšia expozícia kraja a jeho regiónov– spoločné plánovanie prezentácie regiónov a kraja– vyššia znalosť regiónov kraja, ich identity a produktov– účasť kraja na väčšom počte výstav a veľtrhov cestovného ruchu– vytvorenie propagačných materiálov regiónov a spoločných tematických propagačných materiálov kraja– budovanie imidžu kraja ako regiónu cestovného ruchu v odborných aj návštevníckych kruhoch– oslovenie a získanie nových príjazdových trhov a nových cieľových skupín– väčší počet publikovaných článkov a odvysielaných dokumentov o kraji a jeho regiónoch v zahraničí209

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 04názov projektu: Budovanie značky kvality v CRúzemná lokalizácia projektu:Horné Považie Orava Kysuce Liptov Turiechlavný cieľ projektu:Vytvorenie značky kvality pre produkty cestovného ruchu a podpora zavádzania systémov kvalityv zariadeniach cestovného ruchuzdroj financovania Operačný program Konkurencieschopnosťa hospodársky rast, opatrenie 1.3. (iba schéma DM)Regionálny operačný program, opatrenie 3.2krátky opis projektového zámeru:oprávnený žiadateľCieľom projektu je vytvorenie značky kvality pre produkty cestovného ruchu ponúkané na území ŽSK. 1) OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast - FO a PO podľa OZSplnenie tohto cieľa predpokladá formuláciu jasných kritérií kvality pre produkty cestovného ruchu, ktoré §2 odst. 2 (každé zariadenie samostatne)svojim charakterom spĺňajú kritéria trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu na území ŽSK. Súčasťou 2) Regionálny operačný program - obce a mestá, VÚC, prípadneprojektu je zverejnenie uvedených kritérií na novovytvorených webových stránkach, dizajn značky zmluvné partnerstvá obcí navzájom alebo s VÚCa každoročné udeľovanie osobitných cien a značky na základe hodnotenia nezávislou komisiou expertov.zodpovedáUdelenie značky by malo byť v prvých rokoch sprevádzané finančnou odmenou z grantového programu- Úrad Žilinského samosprávneho krajaŽSK až do obdobia, kedy sa značka etabluje na trhu cestovného ruchu a stane sa záležitosťou prestíže.Udelená značka bude súčasťou propagácie zariadenia (produktu) na webových stránkach.očakávané výstupy projektu:- vytvorenie značky- dizajn značky- formulácia kritérií- pravidelne raz ročne udeľovanie značky- zvyšovanie záujmu o kvalitu produktov cestovného ruchu zo strany ich poskytovateľovbenecificienti projektu:- návštevníci regiónov- podnikatelia- mestá a obcebenefity:realizuje- Úrad Žilinského samosprávneho kraja- regionálne organizácie destinačného manažmentu- združenia- TIK-yspolupracuje- mestá a obce- podnikatelia v cestovnom ruchu210

- vytvorenie systému zameraného na zvyšovanie kvality produktov cestovného ruchu na území ŽSK- rast povedomia o trvalo udržateľnom rozvoji cestovného ruchu- podpora tvorby produktov vychádzajúcich z regionálnych tradícií- orientácia podnikateľov na environmentálny manažment zariadení úsporu zdrojov.- vzdelávacie inštitúcie211

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 05názov projektu: Jednotný systém ďalšieho vzdelávania a poradenstva v CRúzemná lokalizácia projektu:Horné Považie Orava Kysuce Liptov Turiechlavný cieľ projektu:Vytvorenie systému pravidelného vzdelávania a poradenstva v cestovnom ruchu pre podnikateľova zástupcov miestnej samosprávy v cestovnom ruchuzdroj financovaniakrátky opis projektového zámeru:Zámerom je vytvorenie systému pravidelného vzdelávania a poradenstva v cestovnom ruchu v jednotlivýchregiónoch cestovného ruchu na území ŽSK. Za organizáciu týchto aktivít by boli zodpovedné regionálneorganizácie destinačného manažmentu v spolupráci s ŽSK. Vzdelávanie by malo vychádzať z potriebpodnikateľov a miestnej samosprávy. V začiatkoch vytvárania systému by malo byť zamerané na legislatívnepodmienky podnikania, kvalitu služieb, marketing a manažment vzťahov so zákazníkom, budovanievzťahov s miestnym obyvateľstvom, jazykové kurzy pre pracovníkov, ktorí prichádzajú do styku sozákazníkmi, environmentálny manažment zariadení a pod. Súčasťou vzdelávacích programov by malo byťzabezpečenie vzájomnej výmeny skúseností a zámerov rozvoja cestovného ruchu v regiónoch a na územícelého ŽSK. Vzdelávanie by malo byť doplnené poradenskou činnosťou, najmä pre malých a stredných Zodpovedápodnikateľov a poskytovanie ubytovania na súkromí s cieľom zabezpečovať pre týchto podnikateľovporadenské služby ako napríklad vedenie účtovníctva, daňové poradenstvo, poradenstvo v prípraveprojektov ap. Súčasťou systému vzdelávania by mala byť príprava a distribúcia aktualít, inovačnýchpostupov a technologických noviniek prostredníctvom e-mailov.očakávané výstupy projektu:- vytvorenie systému pravidelného vzdelávania a poradenstva v cestovnom ruchuOperačný program Zamestnanosť a sociálna inklúziaOperačný program VzdelávaniePlán rozvoja vidieka SRProgram cezhraničnej spolupráce SR-PLProgram cezhraničnej spolupráce SR-CRoprávnený žiadateľ1) OP Vzdelávanie – subjekty verejného, súkromného a tretieho sektora2) OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia – obce, mestá, VÚC, organizáciav pôsobnosti VÚC, malé a stredné podniky, živnostníci + zamestnancovpartnerskej organizácie 43) Plán rozvoja vidieka SR - vzdelávanie vlastných zamestnancov NO, OZa pod + zamestnancov z verejného sektora 5 .4) Programy cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkové a rozpočtovéorganizácie VÚC, n.o., obce, mestá- Úrad Žilinského samosprávneho kraja- regionálne organizácie destinačného manažmentuRealizuje- Úrad Žilinského samosprávneho kraja4 partnerstvo platí len pre verejný sektor5 Žiadatelia by boli združenia (je to otvorená výzva) potenciálny problém ak bude vzdelávanie prebiehať na území, kde bude LEADER a ten bude mať tiež v predmete aktivít vzdelávanie.212

enecificienti projektu: - regionálne organizácie destinačného manažmentu- podnikateliaSpolupracuje- miestna správa a samospráva- vzdelávacie inštitúcie- organizácie špecializovanej štátnej správybenefity:- zvyšovanie kvality a profesionality- lepšia komunikácia medzi aktérmi v rozvoji cestovného ruchu- perspektívne skvalitnenie spolupráce v rozvoji cestovného ruchu213

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 06názov projektu:územná lokalizácia projektu:hlavný cieľ projektu:Dobudovanie siete cyklotrás v Žilinskom samosprávnom krajiHorné Považie Orava Kysuce Liptov TuriecHlavný cieľ projektu je dobudovanie existujúcej siete cyklotrás tak, aby spĺňala európske štandardy,umožnila využitie potenciálu cestovného ruchu kraja a umožnila športovo-rekreačné vyžitie pre domácicha zahraničných návštevníkov, ako aj miestne obyvateľstvo.zdroj financovania Regionálny operačný program, opatrenie 3.2Program cezhraničnej spolupráce SR-PLPorgram cezhraničnej spolupráce SR-CRkrátky opis projektového zámeru:oprávnený žiadateľV rámci daného projektu sa uskutoční analýza súčasnej siete cyklotrás v kraji, navrhnú sa nové trasy, resp. 1) Regionálny operačný program – obce, mestáprehodnotia sa existujúce trasy, vypracujú sa projekty pre územné a stavebné konanie v prípade výstavby 2) Programy cezhraničnej spolupráce - neziskové organizácie, obce, mestánových trás, najmä v sídlach, zabezpečí sa obnova a vyznačenie nových trás, vybudujú sa požičovnebicyklov, vypracuje sa systém prepravy bicyklov ( napr. cyklobusy na vybraných trasách),zodpovedáako aj komplexný marketing tohto produktu.- ŽSK v spolupráci s dotknutými subjektami v územíočakávané výstupy projektu:Sieť značených cyklotrás pre rôzne kategórie užívateľov, vzájomne prepojených, bezpečných pre cyklistov,umožňujúcich ekologickú prepravu a spoznávanie prírodných krás, kultúrno-historických pamiatok a inýchatraktivít kraja.benecificienti projektu:- subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu- miestna a regionálna samospráva- domáci a zahraniční návštevníci- miestne obyvateľstvobenefity:- možnosť spoznávať potenciál cestovného ruchu kraja- ekologická preprava, zdravotný efekt pre cyklistov- zvýšenie návštevnosti zariadení a atraktivít cestovného ruchu ( vyššie príjmy z CR)realizuje- miestne a regionálne samosprávy- združenia cestovného ruchu- cyklokluby a n.o.spolupracuje- Slovenský cykloklub Piešťany a regionálne cyklokluby v kraji- podnikateľské subjekty v cestovnom ruchu- mimovládne organizácie zamerané na cestovný ruch- telovýchovné jednoty v kraji214

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 07názov projektu: Internetový portál cestovného ruchu ŽSKúzemná lokalizácia projektu:Horné Považie Orava Kysuce Liptov Turiechlavný cieľ projektu:Vytvorenie internetového portálu ŽSK pre CR a samostatných portálov pre 5 regiónov CR na území ŽSK.zdroj financovaniaProgram cezhraničnej spolupráce SR-PLProgram cezhraničnej spolurpáce SR-ČRRegionálny operačný program, opatrenie 3.2krátky opis projektového zámeru:oprávnený žiadateľtvorba webových stránok, tvorba dizajn manuálu a loga pre jednotlivé regióny, informácie poskytovane v 6 1) Programy cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkové a rozpočtovéjazykových mutáciách, súčasťou webových portálov regiónov on-line rezervačný systém pre ubytovacie organizácie VÚC, n.o., obce, mestáslužby, služby zimných stredísk, kúpeľov a iných zariadení, napojenie webových stránok na2) Regionálny operačný program - obce, mestá, VÚC, prípadne zmluvnépartnerstváwww.slovakiatravel.com , prepojenie s národným informačným systémomZodpovedá- Úrad Žilinského samosprávneho krajaočakávané výstupy projektu:- regionálne organizácie destinačného manažmentuVytvorenie 5 webových stránok prepojených na centrálny web ŽSK, dizajn manuál pre všetky regióny, ktorýsa bude používať aj na všetkých propagačných prostriedkoch a bude súčasťou tvorby značky pre 5 regiónovCR na území ŽSK, on-line rezervačný systém umožní rezerváciu služieb a prispeje k lepšiemu využívaniuexistujúcich kapacít a vytvorí podmienky pre riešenie problému poskytovania služieb „na čierno“.benecificienti projektu:- mestá a obce- podnikatelia- osvetové strediská- miestne obyvateľstvo- návštevníci regiónovbenefity:Realizuje- Úrad Žilinského samosprávneho kraja- organizácie destinačného manažmentu- mestá a obce- združenia- TIK-y- regionálne osvetové strediská- podnikateliaSpolupracuje- SACR- AICES215

- profesionálny marketing- budovanie značky regiónov- zvýšenie využiteľnosti zariadení cestovného ruchu- priamy marketing- výskum trhu v regiónoch- obmedzovanie nelegálneho poskytovania služieb216

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 08názov projektu: Kultúrne a športové podujatia nadregionálneho a medzinárodného charakteru a ichvplyv na rozvoj CRúzemná lokalizácia projektu: Horné Považie Orava Kysuce Liptov TuriecProjekt bude územne lokalizovaný na územie regiónu, ktorý o tento spôsob zvýšeniahlavný cieľ projektu:Cieľom projektu je zabezpečiť atraktívnosť ponuky cestovného ruchu zaradením medzinárodnýchšportových a kultúrnych podujatí s prínosom k zvýšeniu návštevnosti regiónu.krátky opis projektového zámeru:Projekt zahŕňa organizovanie spoločných workshopov s pracovníkmi kultúry, mládeže a športu adefinovanie nových námetov za jednotlivé regióny, ktoré by vygenerovali nové podujatia s medzinárodnýmdosahom alebo definovali možnosti získania medzinárodných podujatí do regiónov kraja. Podujatia by malitematicky doplniť ponuku cestovného ruchu daného regiónu prostredníctvom propagácie podujatia a svojimsynergickým efektom zvýšiť návštevnosť daného regiónu a tým aj kraja. Projekt obsahuje prípravu,organizáciu a propagáciu 5 medzinárodných podujatí so silným dopadom na zvýšenie návštevnosti regiónu.očakávané výstupy projektu:– 5 workshopov zameraných na zadefinovanie nových námetov na podujatia alebo možností na získaniemedzinárodných podujatí do kraja– vytypovanie a príprava 5 medzinárodných podujatí a ich organizácia na území kraja– propagácia a PR týchto podujatí doma aj v zahraničíbenecificienti projektu:– obyvatelia regiónov– podnikatelia– združenia cestovného ruchu– tretí sektorbenefity:zdroj financovaniaoprávnený žiadateľProgram cezhraničnej spolupráce SR-PLProgram cezhraničnej spolurpáce SR-ČR1) Programy cezhraničnej spolupráce - príspevkové a rozpočtovéorganizácie VÚC, n.o., obce, mestá, združeniazodpovedá– Združenie CR regiónurealizuje– Združenie CR regiónuspolupracuje- Úrad Žilinského samosprávneho kraja– samospráva– tretí sektor217

– zvýšená atraktívnosť ponuky produktov cestovného ruchu kraja– zviditeľnenie produktov cestovného ruchu kraja na príjazdových zahraničných trhoch– zvýšená návštevnosť regiónov kraja– podnikateľské príležitosti pre podnikateľov v regióne– inšpirácia pre obyvateľov kraja k podobne zameraným lokálnym podujatiam218

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 09názov projektu: Zelené trasyúzemná lokalizácia projektu:Horné Považie Orava Kysuce Liptov Turiechlavný cieľ projektu:Cieľom projektu je vybudovanie zelených trás v jednotlivých regiónoch ako samostatného produktovéhoradu cestovného ruchu kraja a jeho regiónov, ktoré nadväzujú na projekt dobudovania siete cyklotrásv kraji a zahŕňajú trasy a chodníky umiestnené vo voľnej prírode, ako náučné chodníky, turistickéchodníky, lesné chodníky, konské trasy a trasy pre psie záprahy, prípadne vodné trasy.219zdroj financovaniaProgram cezhraničnej spolupráce SR-PLProgram cezhraničnej spolurpáce SR-ČRRegionálny operačný program, opatrenie 3.2krátky opis projektového zámeru:oprávnený žiadateľProjekt využíva jednu z hlavných atraktivít kraja a jeho regiónov, atraktívne prírodné prostredie. Táto 1) Programy cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkové a rozpočtovéatraktivita nie je dostatočne prezentovaná ako produkt regiónov a kraja. Tento projekt by mal byť organizácie VÚC, n.o., obce, mestá2)realizované v súlade s princípmi trvalo udržateľného prístupu k cestovnému ruchu. Projekt „zelenéRegionálny operačný program - obce a mestá, VÚC a partnerstvátrasy“ má zmapovať existujúce zelené trasy (náučné chodníky, turistické chodníky, lesné chodníky, zodpovedákonské trasy a trasy pre psie záprahy, prípadne vodné trasy), zamerať ich prostredníctvom GPS súradníc, - Združenia cestovného ruchu regiónovzakresliť do mapových podkladov a najmä doplniť existujúcu sieť o návrh nových trás. Mnohé trasy jepotrebné zatraktívniť dobudovaním vyhliadkových a oddychových miest a predovšetkým jednotneoznačiť. Zameranie trás a zakreslenie do mapových podkladov spoločne s fotodokumentáciou budezdrojom informácií do propagačných materiálov produktového radu „zelené trasy“. Grafickéspracovanie propagačných materiálov produktového radu by malo byť v súlade s celkovým imidžomproduktových radov každého regiónu.očakávané výstupy projektu:– zmapovanie a GPS zameranie siete existujúcich zelených trás v jednotlivých regiónoch kraja– návrh doplnenia siete existujúcich zelených trás v jednotlivých regiónoch kraja– dobudovanie vyhliadkových a oddychových miest na týchto trasách– označenie siete zelených trás v regiónoch– spracovanie fotodokumentácie do „imidžbanky“ pre tento produkt– spracovanie mapových podkladov zelených trás v jednotlivých regiónoch a v kraji podľa druhovzelených trás aj súhrnne– spracovanie propagačných materiálov k jednotlivým trasámrealizujebenecificienti projektu:– návštevníci regiónov Spolupracuje- Združenia cestovného ruchu regiónov

– podnikatelia– združenia cestovného ruchu v regiónoch– samosprávybenefity:– rozšírenie a zatraktívnenie ponuky produktov cestovného ruchu regiónov kraja– prezentácia trvalo udržateľného prístupu k cestovnému ruchu kraja– nadviazanie spolupráce medzi regiónmi v budovaní trás presahujúcich hranicu regiónu– oslovenie a získanie nových príjazdových trhov a návštevníckych trhových segmentov- Tretí sektor- Úrad Žilinského samosprávneho kraja- samosprávy- odborná verejnosť- Lesy SR220

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 10názov projektu: Jednotný systém priestorovej propagácie CR krajaúzemná lokalizácia projektu:hlavný cieľ projektu:Horné Považie Orava Kysuce Liptov TuriecCieľom projektu je zvýšiť informovanosť tranzitného aj pobytového návštevníka kraja o atraktivitách jehoregiónov, jednotnou formou, jednotným systémom a zodpovedajúcim európskym štandardom tzv. hnedéznačenie. Zároveň by mal projekt zviditeľniť kraj a jeho regióny na významných bodoch z hľadiskaprepravy turistov – železničné stanice, autobusové stanice, letiská.zdroj financovaniakrátky opis projektového zámeru:oprávnený žiadateľProjekt bude realizovaný v dvoch etapách. Jedna etapa sa týka umiestnenia hnedých tabúľ. Táto budevyžadovať dohodu s Národnou diaľničnou spoločnosťou o umiestnení hnedých tabúľ na diaľniciach v kraji.Umiestnenie hnedých tabúľ na cestách v správe ŽSK bude vyžadovať rokovanie zástupcov ŽSK sozdruženiami CR a samosprávami z jednotlivých regiónov o umiestnení tabúľ na konkrétnych miestach zodpovedáv blízkosti jedinečných atraktivít. Za údržbu hnedých tabúľ bude zodpovedné združenie CR po dohode sosprávcom cestnej komunikácie. Druhá etapa je prepojená s umiestnením informačných banerov na hlavnýchprepravných uzloch turistov. Ide o železničné stanice, letiská a autobusové stanice. Táto etapa môže byťzrealizovaná po tom, čo budú mať jednotlivé regióny kraja zadefinovanú jasnú identitu a vizuálkomunikovaný prostredníctvom loga a sloganu. Na informačných baneroch bude umiestnený odkaz nainformačný portál kraja alebo regiónov. Za údržbu informačných banerov bude zodpovedné ŽSK.očakávané výstupy projektu:– návrh lokalizácie tabúľ a informačných banerov– získanie potrebných povolení na umiestnenie tabúľ a informačných banerov– výroba tabúľ a informačných banerov– inštalácia tabúľ a informačných banerovbenecificienti projektu:– návštevníci kraja– združenia cestovného ruchu v regiónoch– podnikatelia v cestovnom ruchubenefity:Program cezhraničnej spolupráce SR-PLProgram cezhraničnej spolurpáce SR-ČRRegionálny oparačný program, opatrenie 3.21) Programy cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkové a rozpočtovéorganizácie VÚC, n.o., obce, mestá2) Regionálny operačný program - VÚC- Úrad Žilinského samosprávneho kraja (na cestách v jeho vlastníctve)- miestna samospráva a ostatné subjekty CR (na ostatných cestách)realizuje- Úrad Žilinského samosprávneho krajaspolupracuje– Združenia CR– Samospráva– SACR221

– zvýšenie návštevnosti kraja– vyššia znalosť kraja a jeho regiónov u návštevníkov– vyššia informovanosť návštevníkov– zjednotenie poskytovania informácií o atraktivitách kraja– ZMOS– Železničná spoločnosť– Národná diaľničná spoločnosť– Letisko Poprad, letisko Žilina, letisko Sliač, Bratislavské letisko– Autobusová preprava222

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 11názov projektu: Budovanie spoločných tematických trásúzemná lokalizácia projektu:Horné Považie Orava Kysuce Liptov Turiechlavný cieľ projektu:Hlavným cieľom projektu je vytvoriť nové produkty cestovného ruchu, ktoré využijú kultúrno-historickýa prírodný potenciál jednotlivých regiónov a budú vplývať na zvyšovanie návštevnosti krajazdroj financovaniaProgram cezhraničnej spolupráce SR-PLProgram cezhraničnej spolurpáce SR-ČRRegionálny operačný program, opatrenie 3.2krátky opis projektového zámeru:oprávnený žiadateľKaždá tematická trasa bude zameraná tematicky na určitú oblasť, ktorá je potenciálne zaujímavá pre 1) Program cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkovédomácich aj zahraničných návštevníkov. Každá takáto trasa bude samostatným projektom, v rámci a rozpočtové organizácie VÚC, n.o., obce, mestáktorého bude riešené organizačné zabezpečenie tohto typu produktu, jeho financovanie, marketing ap.2) Regionálny operačný program - obce a mestá, VÚC a zmluvnépartnerstváAko príklad možno uviesť potenciálne tematické trasy: Po stopách významných osobností kraja,Drotárska cesta, Krajom olejkárov, Hradná cesta Žilinského kraja ap. Sem patria aj už existujúce trasy zodpovedáako Jantárová cesta, Magna Via a iné.- regionálna organizácia destinačného manažmentuočakávané výstupy projektu:Vyznačené trasy ako samostatný produkt cestovného ruchu, poskytujúce okrem možností spoznávania,histórie, kultúry a prírodných krás aj kvalitné služby cestovného ruchu.benecificienti projektu:- subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu- miestna a regionálna samospráva- domáci a zahraniční návštevnícibenefity:- využitie kultúrno – historického a prírodného bohatstva kraja- zvýšená návštevnosť kraja zahraničnými i domácimi návštevníkmi- rast príjmov z cestovného ruchu- vytvorenie nových pracovných miest v cestovnom ruchurealizuje- združenia cestovného ruchu v regiónoch- vybrané mimovládne organizácie pôsobiace v CRspolupracuje- podnikateľské subjekty cestovného ruchu, Úrad ŽSK- miestna samospráva- Slovenská agentúra pre cestovný ruch223

224

7 ZOZNAM SKRATIEKAZCRCRDCRHDPCHKOMH SRMVONPRPPPPZCRRODMSACRTIKÚŽSKZCRZIPŽSKÚPN VÚCŽKaktívny zahraničný cestovný ruchcestovný ruchdomáci cestovný ruchhrubý domáci produktchránená krajinná oblasťMinisterstvo hospodárstva SRmimovládne organizácienárodná pamiatková rezerváciapublic private partneshippasívny zahraničný cestovný ruchregionálne organizácie destinačnéhomanažmentuSlovenská agentúra pre cestovný ruchturisticko-informačná kanceláriaÚrad Žilinského samosprávneho krajazahraničný cestovný ruchŽilinská inovačná politikaŽilinský samosprávny krajÚzemný plán Veľkého územného celku Žilinskéhokraja225