Význam a funkcie mokradí - ŠOP SR

Cieľom tejto brožúrky je priblížiť Vám rozmanitosť mokraďových biotopov chránenýchv rámci celoeurópskej sústavy Natura 2000 na Slovensku. Možno sa Vámniektoré z nich budú zdať všedné, nie vzácne. Nie je to náhoda, veď Slovenskoje krajinou mnohých prírodných vzácností, ktoré už viaceré štáty Európy stratili.Veríme, že aj Vaším pričinením sa budú môcť na kráse mokraďových biotopov Slovenskakochať aj nasledujúce generácie.Význam a funkcie mokradíMokrade zohrali významnú úlohu v históriiľudstva. Už od nepamäti sa ľudia usídľovalina brehoch riek. Veľké rieky ako Eufrat,Tigris alebo Níl boli kolískou starovekýchcivilizácií. Okolie riek bolo veľmi bohatýmzdrojom nielen potravy, ale aj materiálu,ktorý ľudia využívali na stavbu obydlí a nasvoje ošatenie.Mokrade majú veľký význam z hľadiskazachovania biodiverzity. Sú domovom nespočetnéhomnožstva živých organizmov,hniezdiskom a zdrojom potravy pre mnohéohrozené druhy vtákov. Niektoré typymokradí sú pamätníkom zaľadnenia.Klimatická funkcia mokradí spočíva v ichschopnosti ovplyvňovať teplotu, vlhkosť,pohyb a chemické zloženie vzduchu.V lete mokrade vyparujú veľké množstvovody, zvyšujú vlhkosť prostredia a ochladzujúho – fungujú ako klimatizácia v modernýchbudovách.Eutrofizácia – proces zvyšovania obsahuanorganických solí (fosfátov a inýchživín) vo vodnom prostredí.Mokrade plnia dôležitú vodohospodárskufunkciu. Ich priaznivý vplyv spočíva predovšetkýmvo vyrovnávaní odtoku vody.Znižujú maximálne odtoky tým, že počaszrážok vegetácia svojím povrchom zachy-Mokrade patria z celosvetového pohľadu k najohrozenej1 Mokraďové biotopy európskeho významu na Slovensku

táva vodu a uľahčuje tak jej vsakovaniedo pôdy. Výrazne tak znižuje, až odstraňujejej povrchový odtok. Následne vegetáciachráni pôdnu vodu pred výparompočas obdobia sucha tým, že ochladzujeprostredie a takto sa zvyšujú minimálneodtoky. Pri veľkých a dlhotrvajúcich zrážkachmokrade v záplavových územiachchránia krajinu pred povodňami tak, žetlmia rýchlosť povodňovej vlny.ším biotopom foto: M. JanákMokrade sú miesta s veľkým množstvomvody, ktorá je nepostrádateľná pre všetkoživé. Voda postupne vsakuje do pôdya obohacuje podzemné vody, ktoré súzdrojom pitnej vody. Množstvo a kvalitavody v krajine závisí od množstva a kvalitymokradí.Mokrade fungujú ako účinné čistiarnevôd. Rastliny, ktoré v nich rastú, čerpajúz vody živiny pre svoj rast, a tým zabraňujúich nadmernému hromadeniu, ktoréspôsobuje eutrofizáciu vôd.Odstraňujú z vody rôzne chemické a organickéodpady, ktoré sa do nej dostanúči už z polí (rôzne hnojivá) alebo z fabrík.Popritom vodu obohacujú o kyslík. Niektorérastliny sú schopné viazať určitéprvky lepšie ako iné. To sa využíva prikonštrukcii tzv. mokraďových čistiarní odpadovýchvôd, do ktorých sa vysadia lentie rastliny, ktoré sú schopné vo veľkýchmnožstvách odstraňovať z vody rôznezlúčeniny (napr. zlúčeniny fosforu, dusíkaa pod.).Mokrade chránia krajinu pred eróziou– zabraňujú odnosom pôdy vodou. Veľkývýznam majú práve brehové porasty:stromy spevňujú brehy koreňovou sústavou,tlmia povodňové vlny a spomaľujúprúdenie vody.Zaplavované lúky sú zdrojom kvalitnéhokrmiva pre hospodárske zvieratá (produkčnývýznam).V mokradiach rastie veľa rastlinných druhov,ktoré sa využívajú ako liečivé rastlinya ďalšie sú potenciálnym zdrojom liečiv2

alebo potravy (genofondový význam).Mokrade produkujú veľké množstvo dreva,ktoré sa využíva v drevárskom a papiernickompriemysle (hospodársky význam).v určitom historickom období. Predstavujúakýsi archív, z ktorého môžeme vyčítaťveľa o histórii krajiny (vedecký význam).Mokrade a Natura 2000S pojmom Natura 2000 sa v poslednýchrokoch často stretávame najmä v médiách.Predstavuje reprezentatívnu sústavuchránených území všetkých členskýchštátov Európskej únie. Tvoria ju územias rôznymi druhmi voľne rastúcich rastlín,voľne žijúcich živočíchov a biotopov, ktorépatria k tomu najvzácnejšiemu, čo sana európskom kontinente zachovalo.Členské štáty Európskej únie sú povinnétieto najhodnotnejšie územia zaradiťdo sústavy a zaistiť ich ochranu. Veľkosťa počet území musia byť také, aby sa za-Pre návštevníkov, ktorí vyhľadávajú aktívnyoddych, sú atraktívne najmä oblastiokolo nížinných riek. Predovšetkým vtáctvoje veľmi populárnym objektom na pozorovanie.(foto: S. Harvančík)Nivy so svojimi mŕtvymi ramenami, lúkamia lužnými lesmi sú rajom pre rybárov (rekreačnývýznam).Vo vrstvách kyslej rašeliny sú zakonzervovanépeľové zrná. Na základe ich analýzysa dá usudzovať charakter vegetácie3 Mokraďové biotopy európskeho významu na Slovensku

NPR Senianske rybníky patrí medzi mokrade medzinárodného významu, foto: M. Ballabezpečilo zachovanie chránených druhov a biotopov na územícelého štátu v priaznivom stave, teda v rovnakom alebo lepšomstave ako v čase ich vyhlásenia.Prvé kolo výberu území sústavy Natura 2000 sa na Slovenskurealizovalo v rokoch 2003 a 2004 na základe odborných údajov(napr. početnosť populácie rastlinných a živočíšnych druhov, rozlohaa zachovanosť biotopu) a zahrnulo najhodnotnejšie územiabez ohľadu na ich vlastníctvo, súčasné hospodárske využívanie,sociálne a iné záujmy.Územia sústavy Natura2000 sa rozdeľujúna dva typy chránenýchúzemí: chránenévtáčie územiaa územia európskehovýznamu.Biotop je miesto prirodzeného výskytu(životný priestor) určitého druhu rastlinyalebo živočícha, ich populácie, prípadnespoločenstva. Biotopmi sú napríklad vodnétoky, nesprístupnené jaskynné útvary,bukové lesy, lúky a pod.4

Vyhlásenie chráneného územia sústavyNatura 2000 neznamená zastaveniehospodárenia alebo dokonca zákaz všetkýchčinností. Naopak, pre jednotlivéchránené územia sa musia vypracovaťprogramy starostlivosti, ktoré obsahujúopatrenia potrebné na zachovanie alebozlepšenie stavu biotopov, ktoré sa nachádzajúv danom chránenom území. Pokiaľsi zachovanie mokraďového biotopuvyžaduje napr. kosenie alebo pasenie, jedôležité, aby sa tieto činnosti vykonávali,avšak v režime stanovenom v programestarostlivosti.Hlavné skupinymokraďových biotopovKeďže mokrade tvoria prechod medzi suchozemskýmia vodnými biotopmi, charakteristickéje pre ne zvýšené množstvovody – stanovištia môžu byť zaplavovanéa pôda je nasýtená vodou aspoň počasurčitého obdobia v roku. Keďže rozhodujúcimfaktorom ich existencie je právezamokrenie, nachádzame ich od nížinpo vysoké pohoria.Lužné lesyLužné lesy sprevádzajú menšie aj väčšievodné toky. Sú viazané na kolísanie hladinypodzemnej vody a každoročné záplavy,ktoré prinášajú množstvo živín, umožňujúcichbujný rast rastlín. Postupne, akoLužný les sprevádzajúci rieku Moravu, foto: P. Polákhorský tok zostupuje do nižších polôh,mení sa rýchlosť prúdenia vody, v strednejčasti sa začínajú vytvárať meandrea v nížinných oblastiach rieka rozširujesvoje koryto, tečie pomalšie a pokojne.Od hôr až do nížin sa mení aj charaktervegetácie sprevádzajúcej vodný tok.V horských oblastiach sú to horské jelšovélužné lesy, ktoré sa na mladýchnaplaveninách striedajú s prípotočnýmivrbinami. Typickou drevinou je jelša sivá(Alnus incana), primiešaný býva smrekobyčajný (Picea abies). V podhorskýchpolohách ju strieda jelša lepkavá (Alnusglutinosa) a primiešaný je jaseň štíhly(Fraxinus excelsior). Tieto dreviny tvoriajaseňovo-jelšové podhorské lužné5 Mokraďové biotopy európskeho významu na Slovensku

lesy. V nížinných oblastiach v blízkosti vodného tokurastie mäkký luh, čiže vŕbovo-topoľový nížinný lužnýles. Hlavné dreviny sú vŕba biela (Salix alba), vŕbakrehká (S. fragilis), z topoľov topoľ čierny (Populus nigra).Na vyššie položených miestach, ktoré sú suchšiea ležia mimo dosahu pravidelných záplav, nachádzameiný typ lužného lesa, a to dubovo-brestovo-jaseňovýnížinný lužný les. Nazýva sa aj tvrdý luh, a to podľaprevládajúcich drevín, ktoré majú tvrdé drevo – jaseňúzkolistý (Fraxinus angustifolia), brest hrabolistý (Ulmusminor) a dub letný (Quercus robur).Rašeliniskové lesyNa miestach s trvalým nadbytkom povrchovej alebopodzemnej vody a s nedostatkom kyslíka dochádzak hromadeniu odumretých rastlín v rôznom stupni rozkladua vzniká rašelina. Okrem lesných rašelinísk sú ajRašeliniskový les na Orave, foto: R. Trnka6

nelesné rašeliniská, ktoré v prírode častotvoria jeden komplex.Za tajgou nemusíme cestovať až na Sibír.Stačí nájsť rašeliniskovú smrečinuv Tatrách alebo na Orave. Vyskytuje sana okraji nelesných rašelinísk, v zníženináchzamokrených podzemnou alebopovrchovou vodou. Smreky (Picea abies)tu rastú v nepriaznivých podmienkach –nedostatok živín, zamokrenie, preto násupúta ich nízky a zakrivený vzrast. Rašelinutvoria najmä machy – rašelinníky, ktorétakmer súvislo pokrývajú povrch. Bylinytu majú veľmi malú pokryvnosť. Na okrajirašelinísk sa často nachádzajú aj rozvoľnenéporasty rašeliniskových brezíns brezou plstnatou (Betula pubescens)alebo rašeliniskových borovicových lesovs borovicou lesnou (Pinus sylvestris)spolu so smrekom a kosodrevinou.RašeliniskáNa miestach, kdesa tvorí rašelina azároveň je vodaobohatená o minerálnelátky, vznikajúslatiny. V prostredís vysokým obsahomživín, najmä na vápencochvznikajúslatiny s vysokým obsahombáz.Charakterizujeich prítomnosťpáperníka širokolistého(Eriophorum latifolium) a ostriceDavallovej (Carex davalliana).Ak je voda chudobnána minerálne látky, hovorímeo kyslých slatinách. Rastie tuveľa nízkych ostríc, ako napríkladostrica čierna (Carexfusca), a machorastov. V horskýcha vysokohorských poloháchnachádzame extrémnytyp rašeliniska – vrchovisko.Prostredie je veľmi kyslé a vegetáciaje zásobovaná ibaRojkovské rašelinisko, foto: V. Stanová7 Mokraďové biotopy európskeho významu na Slovensku

podzemných vôd, nazývaný prameň.Vo vápencových oblastiachvznikajú penovcové prameniská.Pramenisková voda je bohatá navápnik. Keď sa podzemná vodadostane na povrch, vápnik savyzráža vo forme uhličitanu vápenatéhoa usádza sa na povrchukamienkov a machorastov, ktorésú tu hojne zastúpené. Vzniká takpenovec.Okolo výverov karpatských travertínovýchprameňov v Liptovskeja Spišskej kotline vznikajúRašelinník (Sphagnum) patrí medzi druhy, ktorých ochranaje v záujme EÚ, foto: V. Stanovákarpatské travertínové slaniská.Pôda obsahuje zvýšené množstvosíranu horečnatého. V dôsledkuzrážkovou vodou, preto trpí nedostatkomživín. Aktívne vrchovisko sa vyznačujetohto „zasolenia“ tu rastie mnoho slanomilnýchrastlín, ako napríklad barička prí-prítomnosťou otvorených vodných plôch– rašeliniskových očiek. Väčšina vyššíchmorská (Triglochin maritima).rastlín na vrchovisku patrí medzi ohrozenédruhy, ako napr.andromédka sivolistá(Andromeda poliolia).Prechod medzivrchoviskom a slatinouoznačujeme ako prechodnérašelinisko.PrameniskáPrameniská sú miestacharakteristické pretekajúcouvodou, ktorása dostáva na zemskýpovrch ako výverPenovcové pramenisko Pod Japeňom, foto: J. Galvánek8

Plamienok celistvolistý (Clematis integrifolia)foto: V. StanováVlhkomilné lúkyV dávnej minulosti väčšinu nášho územiapokrýval les. Naši predkovia však už odnepamäti klčovali lesy a premieňali ichna lúky a pasienky. To sa dialo od nížin ažpo horský stupeň. Najdôležitejšie faktory,ktoré ovplyvňujú existenciu vlhkomilnýchlúk sú záplavy, výška hladiny podzemnejvody a pravidelnosť kosenia. V poslednomobdobí sme svedkami postupnéhozarastania lúk náletovými drevinami, pretožesa nekosia ani nespásajú.V alúviách veľkých nížinných riek sa pomernevzácne vyskytujú nížinné aluviálnelúky zväzu Cnidion venosi. Vďaka každoročnýmzáplavám patria k ekosystémoms veľmi vysokou produktivitou a pritomsi uchovávajú pomerne vysokú druhovúrozmanitosť. Sú domovom viacerýchohrozených druhov rastlín, ako je napr.plamienok celistvolistý (Clematis integrifolia)alebo nenápadná fialka nízka (Viola9 Mokraďové biotopy európskeho významu na Slovensku

Vlhká lúka v NPR Abrod,foto: V. Stanovápumila). Najviac sa ich zachovalo v niverieky Moravy.V horských oblastiach, najmä v okolí malýchvodných tokov, na prameniskácha v terénnych zníženinách sa nachádzajúvysokobylinné spoločenstvá na vlhkýchlúkach s porastmi druhu túžobník brestový(Filipendula ulmaria). Typická jepre ne zvýšená hladina podzemnej vody.Vznikajú na mieste podmáčaných lúkso záružlím močiarnym (Caltha palustris)a pichliačom (Cirsium rivulare), ktoré sadlhodobo nekosia.Tam, kde počas roka hladina podzemnejvody výrazne kolíše, nahrádzajú slatinybezkolencové lúky. Popri vysokej tráveKosatec sibírsky (Iris sibirica)foto: P. Polákbezkolencovi belasom (Molinia caerulea),ktorá im udáva charakter, tu môžemenájsť mnohé ohrozené druhy bylín,ako napr. horec pľúcny (Gentianapheumonanthe) či kosatec sibírsky (Irissibirica). Bezkolencové lúky sa na Slovenskuzachovali len veľmi vzácne, a tona malých územiach na Záhorskej nížine,v Slovenskom stredohorí a v Liptovskejkotline.Ohrozenie mokraďovýchbiotopovMokrade patria medzi najohrozenejšieekosystémy na svete. Existencia mokraďovýchbiotopov je podmienená vysokou10

hladinou podzemnej vody, určitým typomvodného režimu, chemizmom vody a niektorétypy biotopov aj obhospodarovaním.Hlavné vplyvy, ktoré vedú k deštrukciia zániku mokradí, sú odvodnenie,znečistenie vody, výstavba, regulácia rieka budovanie priehrad, turizmus a rekreácia,ťažba surovín, šírenie nepôvodnýchdruhov, absencia obhospodarovania.Najviac mokradí sa odvodnilo a premenilona polia v poľnohospodársky zaujímavýchoblastiach s úrodnými pôdami.Acidifikácia – proces, pri ktorom sa vodaokysluje.Odvodňovanie rašeliniska pred ťažbou v PR Vrchoviskopri Pohorelskej Maši, foto: J. GalvánekTakými sú práve nivy riek v nížinách.Na Slovensku sa odvodnilo celkovo viacako 5 000 km 2 mokradí (približne 10 %rozlohy Slovenska), z toho najviac v trochnajväčších nížinách – Záhorskej, Podunajskeja Východoslovenskej. Zmenamokradí na ornú pôdu spôsobuje v konečnomdôsledku ekologické i ekonomicképroblémy. Odvodnenie so sebouprináša riziko opačného efektu. Hladinapodzemnej vody často klesne tak hlboko,že po čase nastupuje akútny nedostatokvlahy. Poľnohospodárske využitie týchtoplôch nie je možné bez zavlažovania,a tak plochy, ktoré sa s veľkými nákladmiodvodňovali, musia sa s ešte väčšíminákladmi zavlažovať. Závažné zmenyvodného režimu mokrade nastávajú ajv prípade, ak nedošlo priamo k odvodneniumokrade, ale jej okolia. Týka sa tonajmä rašelinísk, ktoré majú malú výmerua sú často obklopené odvodnenou poľnohospodárskoupôdou.Znečistenie povrchovej a podzemnej vodymá za následok zmenu chemickéhozloženia vody. Vplyvom používania umelýchhnojív, pesticídov, atmosférickéhospádu znečisťujúcich látok, ale aj nevhodnezriadených hnojísk a silážnychjám spolu s nesprávnym obhospodarovanímúzemia môže viesť k eutrofizácii,acidifikácii a zvyšovaniu koncentrácie toxickýchlátok. Na zvýšený obsah živín súcitlivé najmä kyslé slatiny a vrchoviská.Mokraďové biotopy sú ohrozené aj ne-11 Mokraďové biotopy európskeho významu na Slovensku

Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera),foto: archív ŠOP SRusmernenou a nadmernou návštevnosťoua výstavbou rekreačných zariadení.Rozpad, degradácia a úbytok biotopovmôžu viesť k množstvu problémov, napríklads obživou, liahniskami, hniezdiskamia migračnými trasami živočíchov.Priehrady a nádrže sa využívajú na zásobovaniedomácností a priemyslu vodou,na zavlažovanie, výrobu elektrickejenergie, ako protipovodňové opatrenia čina rekreáciu. Ich vybudovanie však sosebou prináša zničenie cenných mokraďovýchbiotopov. Deštrukcia mokradímá za následok zvýšenie rizika povodní,z krajiny odteká väčšie množstvo vody,odplavujú sa živiny, mení sa lokálny kolobehvody a charakter lokálnej klímy.Problémom sú predovšetkým obrovskéstavby, ktoré nerešpektujú prírodné danostiúzemia.Mnoho mokradí sa vyťažilo kvôli získaniurašeliny, piesku a štrku. Ťažba rašelinyna Slovensku je už zastavená s výnimkouSuchej hory na Orave.Niektoré mokraďové biotopy, ako napr.slatiny a vlhkomilné lúky, sa po stáročiavyužívali človekom. Buď sa kosili, aleboextenzívne pásli. V súčasnosti mnoho lokalíts prítomnosťou týchto biotopov ostaloopustených a neobhodpodaruje sa.Hromadenie biomasy vedie k zmene druhovéhozloženia biotopu, ktorý postupnezarastá drevinami.Pozdĺž tokov, ktoré sú ich významnoumigračnou trasou sa šíria invázne druhy,napr. astra novobelgická (Aster novi--belgii), netýkavka žliazkatá (Impatiensglandulifera), zlatobyľ obrovská (Solidagogigantea) a ďalšie. Väčšinou ideo nepôvodné druhy, ktoré nemajú v našichpodmienkach konkurenciu, a pretosa dokážu veľmi rýchlo šíriť. Dokážu úplnezmeniť pôvodné ekosystémy, pričomvýrazne znižujú ich biodiverzitu. Ich rýchlynástup a šírenie sú uľahčené narušenímpôvodných ekosystémov (pri reguláciáchtokov, likvidáciou brehových porastov,odvodnením a pod.).Starostlivosť o mokraďovébiotopyNiektoré typy mokraďových biotopov, pokiaľneboli narušené, si na svoje zachovanienevyžadujú žiadne opatrenie ani obhospodarovanie.Ide o rašeliniskové lesy,lužné lesy, prechodné rašeliniská, vrcho-12

viská a prameniská – tie by mali byť prísnechránené v bezzásahovom režime.Ďalšia skupina mokraďových biotopovsa tradične obhospodarovala kosením,prípadne pasením, ako vlhkomilné lúkya slatiny. V súčasnosti už pasenie na slatináchneodporúčame.Pokiaľ v dôsledku absencie obhospodarovaniadošlo k náletu drevín, ale celkovéKosenie rašeliniska, foto: R. Trnkafungovanie vodného režimu nebolo narušené,dôležité je aplikovať tzv. obnovnýmanažment. V prvom rade treba odstrániťnáletové dreviny, ktoré odčerpávajú voduz lokality. Následne sa odporúča častejšiekosenie a odstránenie biomasy z lokality.Na zarastajúcich slatinách je veľmi efektívnemulčovanie. Odstraňujú sa ním ajmalé dreviny, pričom rozsekaná biomasasa ponechá na lokalite.Dôležité je, aby sa mulčovanierobilo mulčovačom,ktorý je prispôsobenýna mokraďovépodmienky a nedošlok poškodeniu rašeliny.Ak sú maloplošné biotopy,ako prameniská arašeliniská, obklopenépasienkami, najlepšieje oplotiť ich, aby nedošlok ich mechanic-13 Mokraďové biotopy európskeho významu na Slovensku

Ochrana mokradí si niekedy vyžaduje aj zasypávanie odvodňovacíchkanálov, foto: J. Šíblkému poškodeniu a znečisteniu vodyexkrementami.Ak sú mokrade poškodené zmenou vodnéhorežimu, treba pristúpiť k ich obnove.Prvotnou podmienkou obnovy mokraďovéhobiotopu je obnova vodného režimu.Niekedy stačí zasypať odvodňovacie kanályalebo vybudovať prehrádzkyna toku tečúcomv blízkosti biotopu. Zvýšisa tým hladina podzemnejvody a upraví sa vodnýrežim. Väčšinou to všaknestačí, pretože zmenavodného režimu mokradeje podmienená odvodnenímrozsiahleho okolia atakéto „drobné“ úpravynepostačujú.Použitá literatúra:Farkašovská, M., Mokrade a ich funkcie. In:Viceníková, A., (ed.), 2002: Svet mokradí.Príručka pre učiteľov základných škôl.DAPHNE, Bratislava, s. 3-5.Polák, P. & Saxa, A. (eds.), 2005: Priaznivýstav biotopov a druhov európskehovýznamu. Manuál k programom starostlivostio územia Natura 2000. Štátnaochrana prírody SR, Banská Bystrica.Stanová, V. & Valachovič, M. (eds.), 2002:Katalóg biotopov Slovenska. DAPHNE– Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava,225 s.Šeffer, J., (ed.), 1996: Mokrade pre život.DAPHNE, Bratislava, 32 s.Viceníková, A.,: Typy mokradí. In: Viceníková,A., (ed.), 2002: Svet mokradí.Príručka pre učiteľov základných škôl.DAPHNE, Bratislava, s. 23-28.Viceníková, A. & Polák, P. (eds.), 2003: Európskyvýznamné biotopy na Slovensku. Štátna ochranaprírody SR v spolupráci s DAPHNE, BanskáBystrica, 151 s.14

Tento informačný materiál vydala Štátna ochrana prírody SRv rámci projektu Optimalizácia komunikácie a informovanostio chránených územiach zaradených do sústavy Natura 2000,ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou.Autori textu: Andrea Viceníková, Ján ŠefferAutor foto na titulnej strane: Alfréd TrnkaKontaktná adresa:Štátna ochrana prírody SRLazovná 10974 01 Banská Bystricawww.sopsr.sk/natura