Stiahni (2.2 MB - pdf) - ŠOP SR

Chránené územiaSLOVENSKA 742 0 0 8Odborno-metodický a informačný časopis Štátnej ochrany prírody SR3. 4. 2008 12:31:46

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 2000Chránené vtáčie územieVýmera ochrannýchKategóriaPočetpásiem (v ha)vyhlásené chránené vtáčie územia 5 144 686,89Chránené krajinné oblastiNázovRok vyhlásenia,Výmeraprípadne(v ha)aktualizácieBiele Karpaty 44 568 1979, 1989, 2003Cerová vrchovina 16 771 1989, 2001Dunajské luhy 12 284 1998Horná Orava 58 738 1979, 2003Kysuce 65 462 1984Latorica 23 198 1990, 2004Malé Karpaty 64 610 1976, 2001Poľana 20 360 1981, 2001Ponitrie 37 665 1985Strážovské vrchy 30 979 1989Štiavnické vrchy 77 630 1979Vihorlat 17 485 1973, 1999Východné Karpaty 25 307 1977, 2001Záhorie 27 522 1988Spolu 14 CHKO: 522 582NázovNárodné parkyVýmera(v ha)Výmera ochrannéhopásma (v ha)Rok vyhlásenia,aktualizácieNP Malá Fatra 22 630 23 262 1967 ako CHKO 1988NP Muránska planina 20 318 21 698 1977 ako CHKO 1997NP Nízke Tatry 72 842 110 162 1978, 1997Pieninský NP 3 750 22 444 1967, 1997NP Poloniny 29 805 10 973 1997NP Slovenský kras 34 611 11 742 1973 ako CHKO 2002NP Slovenský raj 19 763 13 011 1964 ako CHKO 1988TANAP 73 800 30 703 1948, 1987, 2003NP Veľká Fatra 40 371 26 133 1974 ako CHKO 2002Spolu 9 NP: 317 890 270 128Zdroj: SMOPAJ, Liptovský MikulášCHUS 74/2008 – STRANA 3chus74.indd 3 4. 4. 2008 9:51:40

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 200030 rokov biosférickej rezervácie Slovenský krasPri príležitosti 30. výročia vyhláseniabiosférickej rezervácie Slovenskýkras, Správa NP Slovenský krasv Brzotíne a Slovenský národný komitétprogramu UNESCO Človeka biosféra v Bratislave zorganizovali20. – 21. novembra VII. národnúkonferenciu o biosférickýchrezerváciách Slovenska. Cieľomkonferencie bolo pripomenúť si tridsaťročnúhistóriu výskumu a monitoringu prírody, prezentovaťnové výsledky a poznatky, ako aj diskutovaťo súčasných problémoch biosférických rezerváciína Slovensku.Konferencia prebiehala prvý deň v kongresovomcentre radnice mesta Rožňava, kde v dvochsekciách odznelo spolu 31 príspevkov týkajúcichsa výskumu a monitoringu fauny, flóry, geografiea jaskyniarstva. Na druhý deň sa uskutočnila terénnaexkurzia do NPR Zádielska tiesňava a návštevaobecného múzea v Dvorníkoch.Slovenský kras, ktorý predstavuje naše najrozsiahlejšiea najtypickejšie územieplaninového krasu, už v období predvyhlásením jeho ochrany pútal pozornosťprírodovedcov skoro všetkýchodborov. V roku 1973 bola na územíkrasu vyhlásená chránená krajinnáoblasť, ktorej účelom bola ochranaa zveľaďovanie prírody a prírodnýchzdrojov, zabezpečovanie koordináciejej hospodárskeho využívaniav súlade s ochranou prírodnéhobohatstva a prírodnýchkrás vzhľadom na ich všestrannýkultúrny, vedecký, ekonomickýa zdravotno-rekreačný význam.Osobitný charakter tohto územiapodmieňujú zvláštnosti prírodnýchprvkov krajiny. Slovenský kras predstavujeúzemie, v ktorom sa sústreďujú viaceré hodnotymimoriadneho významu. Z hľadiska anorganickejprírody sú tu viaceré typové geologickélokality, na relatívne malom území sa tu vyskytujeveľký počet podzemných priestorov s rozmanitoukvapľovou výzdobou a veľkým speleoarcheologickýma biospeleologickým významom.O tejto skutočnosti nakoniec svedčí aj to, že jaskyneSlovenského a susediaceho Aggtelekskéhokrasu boli v decembri v roku 1995 zapísanédo zoznamu svetového prírodného a kultúrnehodedičstva. Rastlinstvo a živočíšstvo Slovenskéhokrasu svojím významom a bohatstvom ni-Zádielska tiesňavaSTRANA 4 – CHUS 74/2008chus74.indd 4 4. 4. 2008 9:51:40

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 2000jako nezaostáva za hodnotamianorganickej prírody. Zastúpenéje množstvom chránenýcha ohrozených druhov a cennýchbiotopov. V roku 2002 bolo územieSlovenského krasu pre svojehodnoty vyhlásené za národnýpark. Musíme pripomenúť ajskutočnosť, že prirodzené južnépokračovanie krasového územiaje v susednom Maďarsku, kde jerovnako zabezpečená územnáochrana, od roku 1978 ako chránenákrajinná oblasť a od roku1985 ako národný park.Významným medzníkom v históriiSlovenského krasu bolo rozhodnutiebyra Medzinárodnej koordinačnej radyprogramu Človek a biosféra (MaB) z 1. marca1977, keď bolo toto územie uznané za súčasť medzinárodnejsiete biosférických rezervácií. Stalosa tak pričinením odborníkov vtedajšej Prírodovedeckejfakulty Univerzity Komenského v Bratislave,ktorá predstavovala aj vedeckého gestorabiosférickej rezervácie Slovenský kras. Biosférickárezervácia musí mať aj primeranú právnu ochranu.Túto požiadavku územie Slovenského krasuspĺňalo, keďže už bolo chránenou krajinnou oblasťou.Tak mohol byť Slovenský kras k 1. 3. 1977zapísaný do svetového zoznamu biosférickýchrezervácií. Ako sa však neskôr ukázalo, práve tátoskutočnosť mohla rozhodujúcou mierou prispieťk nepochopeniu poslania chránených územía biosférických rezervácií a k zamieňaniu funkciíich krajinných priestorov alebo zón. Predpokladáme,že uvedené spôsobilo aj stotožňovanie činepochopenie významu oboch týchto kategórií.Biosférické rezervácie nemajú v našej legislatíveosobitný štatút.Biosférické rezervácie slúžia ako príklad trvaloudržateľného života, prijateľnej rovnováhy a vzájomnéhovzťahu človeka s prírodným prostredíma majú nasledovné funkcie:Ochranná funkciaZachovanie genetickej, druhovej, ekosystémoveja krajinnej rozmanitosti.Rozvojová funkciaPodpora hospodárskeho a ľudského rozvoja,Lúky Silickej planinyktorý je spoločensko-kultúrne a ekologicky trvaloudržateľný.Logistická funkciaEnvironmentálne vzdelávanie a výchova obyvateľstva,výchova odborníkov, ukážkové projekty.Prírodné hodnoty Slovenského krasu, ktorévznikali vývojovým procesom, ale boli do určitejmiery aj ovplyvňované človekom, sa vyvinuli dosúčasnej podoby vzácnych a ojedinelých rastlinnýcha živočíšnych druhov a ich pestrých spoločenstiev,ktoré spolu s bohato členeným reliéfomvytvárajú zložité vzťahy a existenčné väzby, ako ajsvojský, neopakovateľný krajinný ráz. Predpokladomstanovenia zón biosférickej rezervácie bolavyššia úroveň poznatkov o území, a tak výskumv rokoch 1976 až 1980 vykonaný pracovníkmiKatedry geobotaniky Prírodovedeckej fakulty UKv Bratislave v spolupráci so SAV bol rozšírenýo komplexný výskum v rámci hlavnej úlohy štátnehovýskumu na modelovom území Plešivskáplanina a neskôr na celom území biosférickejrezervácie. Vedeckým cieľom tejto úlohy, ktorejhlavným koordinátorom bol Ing. Jozef Benko,CSc., bolo rozšíriť poznatky o ekologických väzbáchna študovanom území, prispieť k poznaniuprírodných zložiek, ich vzájomných väzieba vzťahov, následkov činnosti človeka a možnostirekonštrukcie narušených priestorov územia.V zmysle rámcových stanov biosférickýchrezervácií a výsledkov tejto úlohy bola BR Slovenskýkras v roku 1988 rozčlenená na jednotlivézóny (jadrovú, nárazovú a prechodnú) spoluCHUS 74/2008 – STRANA 5chus74.indd 5 4. 4. 2008 9:51:40

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 2000• výmera 8 857 ha (24 % z výmeryBR)• nadmorská výška 400 – 850 m• zmiešané dubové a bukovélesy a trvalé trávne porasty krasovýchplanín• prípustná len ochrana a monitoringTurniansky hradný vrchs bývalým ochranným pásmom CHKO tak, žeono predstavovalo podstatnú časť prechodnejzóny. Vypracované zónovanie územia je ale lenv zmysle členenia územia biosférickej rezervácie,čo nezodpovedá členeniu chránenéhoúzemia, a tak je v podstate nezáväzné. Cieľomzonácie je uplatňovať diferencovanú ochranuna základe priestorového rozčlenenia územiaso zohľadnením rôznorodého stavu prírodnýchekosystémov a rôznej intenzity ekonomickýcha spoločenských aktivít. Členenie zón BR je nasledovné:Jadrová zóna – sú to najzachovalejšie častiúzemia, kde sú sústredené prírodné hodnotynajvyššieho významu. Predstavujú ju prírodnérezervácie a iné osobitne cenné ekosystémy.Nárazníková zóna – jeochrannou zónou, ktorá eliminujenegatívne vplyvy okolitéhoúzemia na centrálnu zónu.Predstavuje zmiešané listnatélesy, umelé ihličnaté porastya trvalé trávne porasty. Značnáčasť zóny spadá do chránenejoblasti prirodzenej akumulácievôd a PHO vodných zdrojov. Prevládajú lesyhospodárske nad lesmi ochrannými.• výmera 23 395 ha (65 % z výmery BR)• nadmorská výška 300 – 700 m• xerotermné lesné a nelesné spoločenstvá• prípustný výskum, vzdelávanie a turistikaPrechodná (rozvojová) zóna – jej poslanímje dostatočne zachytávať a tlmiť všetky vonkajšierušivé vplyvy ohrozujúce vlastné územiea jeho centrálnu zónu. Predstavujú ju ekosystémyokolitého územia. Ochranné podmienky súvoľnejšie a cieľom je, aby pri hospodárení nedochádzalok znečisťovaniu a znehodnocovaniuprostredia, najmä ovzdušia, vody a pôdy.• výmera 3 914 ha (11 % z výmery BR) aKoniarska a Plešivská planinaSTRANA 6 – CHUS 74/2008chus74.indd 6 4. 4. 2008 9:51:41

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 200038 334 ha (výmera ochranného pásma bývalejCHKO), t. j. spolu 42 228 ha• nadmorská výška 190 – 600 m• zmiešané listnaté a ihličnaté lesy, trvalétrávne porasty a orná pôda• zabezpečuje trvalo udržateľný životAby sa biosférické rezervácie v budúcnosti nestaliuž len formálnymi subjektmi, je potrebnév blízkej dobe začať vážne riešiť nasledovné otázky:• Názov biosférická rezervácia zameniť inýmnázvom, ktorý sa u verejnosti nebude spájaťs predstavou prísne chráneného územia.Vhodným sa javí označenienapr. biosférický park či biosférickéúzemie.• Akčné plány BR sú zapracovanédo plánu hlavných úlohŠOP SR. Treba vyčleniť úlohy,ktoré sa budú riešiť výhradnez titulu existencie BR.• Osobitne by mali byť pre BRplánované, ako aj vyčlenenéfinančné prostriedky. Finančneby sa mali podieľať ministerstváživotného prostredia,práce a sociálnych vecí a zahraničnýchvecí. V súčasnostirozpočet štyroch pracovísk ŠOP SR, ktoré súzároveň aj biosférickými rezerváciami, nezohľadňujeich finančné potreby.• Prioritne treba zabezpečiť výskumné a monitorovacieúlohy v území BR vedeckými inštitúciami,začleniť ich do štátnych výskumnýcha monitorovacích programov.• Každá BR by mala mať jedného pracovníka prezabezpečovanie úloh.Ján KilíkS-NP Slovenský krasÚčastníci konferencieTerénna exkurzia v Zádielskej dolineCHUS 74/2008 – STRANA 7chus74.indd 7 4. 4. 2008 9:51:42

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 2000Nové chránené územia v pôsobnosti Správy NAPANTV posledných rokoch na Slovensku situáciav ochrane prírody nie veľmi priala vyhlasovaniunových chránených území. Viackrát boli ministerstvomŽP vyhlásené „moratóriá“ na vyhlasovaniechránených území. Je to do istej mieryparadoxné, keďže súbežne vyvstala potrebavyhlasovať územia zaradené do sústavy Natura2000. Tieto územia už sú, resp. budú, v najbližšomčase odsúhlasené Európskou komisioua bude povinnosťou Slovenska zabezpečiť v relatívnekrátkom čase ich ochranu v národnej sietichránených území. Z tohto pohľadu je určitechybou, že k vyhotovovaniu projektov a vyhlasovaniuCHÚ nedochádzalo priebežne, aspoň na„bezkonfliktných“ lokalitách. O tom, že to možnébolo, svedčí niekoľko príkladov z územnej pôsobnostiSprávy NP Nízke Tatry.Správa NAPANT v období rokov 2003 – 2007vypracovala projekty chránených území PR Baraniahlava, PR Pod Latiborskou hoľou (aktualizáciavymedzenia), CHA Brvnište, CHA Brezinky,CHA Kopec, CHA Demänovská slatina. Z dôvoduspomínaného moratória sa zatiaľ nezačalo konaťvo veci vyhlasovania CHA Kopec (projekt vrátenýspäť) a CHA Demänovská slatina. K zabezpečeniuochrany došlo v prípade štyroch navrhovanýchúzemí. V nasledujúcich riadkoch prinášameich stručnú charakteristiku.PR Barania hlava (13,40 ha, okres Banská Bystrica,rok vyhlásenia 2006)Chránené územie sa rozprestiera južne od obceDonovaly v nadmorskej výške približne 1 100 mn. m. Severnú hranicuprírodnejrezervácietvorí červenoznačenýturistickýČiapočka močiarna (Mitrulapaludosa) je známav Nízkych Tatrách len z PRBarania hlavaAktívne vrchovisko v PR Barania hlavaSTRANA 8 – CHUS 74/2008chus74.indd 8 4. 4. 2008 9:51:43

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 2000Chránená rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia)sa vyskytuje v CHA Barania hlava aj v CHA Brezinkychodník na trase Donovaly – hlavný hrebeňNízkych Tatier. Objektom ochranysú biotopy európskeho významu 91D0*(prioritný biotop) – Rašeliniskové smrekovélesy, 7110* – aktívne vrchoviskáa 7140 – Prechodné rašeliniská a trasoviskás výskytom pre územie NízkychTatier ojedinelých rastlinných spoločenstiev.Lesné porasty, ktoré tvoriaprevažnú časť chráneného územia, patriado skupiny lesných typov Abieto - Piceetum– podmáčané jedľové smrečiny.Porasty sú často nízkeho vzrastu, riedke,druhovo chudobné. Prevláda smrekobyčajný, ojedinele nájdeme aj jarabinuvtáčiu, jedľu bielu, buk lesný. Najhodnotnejšoučasťou prírodnej rezerváciesú otvorené aktívne vrchoviská sošpecifickou vegetáciou a nenarušenýmvodným režimom, ktoré majú v podmienkachNárodného parku Nízke Tatry mimoriadne veľkývýznam. Tieto voľné plochy sú charakterizovanéviacerými prameňmi a hlavne vysokou hladinouspodnej vody. Trvalo zamokrené stanovištia charakterizujevýskyt rašeliníka močiarneho (Sphagnumpalustre), rašeliníka ostrolistého (Sphagnumcapillifolium), páperníka úzkolistého (Eriophorumangustifolium), rosičky okrúhlolistej (Droserarotundifolia), nátržníka vzpriameného (Potentillaerecta), ostrice sivastej (Carex canescens),ostrice čiernej (Carex nigra), ostrice zobáčikatej(Carex rostrata). Hodnotu územia zvýrazňujeprítomnosť páperníka pošvatého (Eriophorumvaginatum) a sedmokvietku európskeho (Trientaliseuropaea), ktoré sa inde v Nízkych Tatráchvyskytujú len ojedinele.V priľahlých podmáčaných smrečinách v machovejvrstve prevládajú rašeliníky a ploníky,v bylinnej vrstve najmä brusnica čučoriedková(Vaccinium myrtillus). Zastúpená je tiež škardamočiarna (Crepis paludosa) a kýchavica bielaLobelova (Veratrum album subsp. lobelianum).Z húb sa na podmáčané miesta viaže viacero druhovpavučinovcov (Cortinarius sp.), ale aj napr.šťavnačka olivovohnedá (Hygrophorus olivaceoalbus)či na jednom mieste čiapočka močiarna(Mitrula paludosa).Aj medzi živočíchmi tohto územia možno nájsťviacero zaujímavých druhov viažucich sa na tietospoločenstvá, najmä medzi obojživelníkmia plazmi – kunka žltobruchá (Bombina variegata),mlok vrchovský (Triturus alpestris), skokanhnedý (Rana temporaria), z plazov napr. jaštericaživorodá (Lacerta vivipara) a vretenica severná(Vipera berus).CHA Brvnište (74,77 ha, okres Banská Bystrica,rok vyhlásenia 2007)Chránené územie sa nachádza približne 1 kmseverne od obce Priechod. Pozostáva z dvochblízko seba sa nachádzajúcich častí vzájomneoddelených štátnou cestou Priechod – Balážea potokom Ľupčica. Dôvodom územnej ochranysú zachovalé lesné porasty s výskytom početneja vitálnej populácie cyklámenu fatranského (Cyclamenfatrense), ktorá je izolovaná od hlavnéhoareálu vo Veľkej Fatre a severovýchodnej častiStarohorských vrchov. Z geologického hľadiskaje územie tvorené najmä tmavými vápencamia dolomitmi, na viacerých miestach vystupujúna povrch vo forme skalných útvarov a brál.Územie zachytáva lesné spoločenstvá patriaceprevažne do dubovo-bukového, menej bukovéhoa jedľovo-bukového lesného vegetačnéhostupňa. Zastúpené sú tu biotopy európskeho významu9180* (prioritný biotop) – Lipovo-javorovésutinové lesy, 9150 – Vápnomilné bukové lesy,9130 – Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy.V stromovej etáži dominuje buk lesný, početnýnad rámec prirodzeného výskytu je aj smrekCHUS 74/2008 – STRANA 9chus74.indd 9 4. 4. 2008 9:51:44

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 2000aktualizácie 2007)Za ochranu územia pod Latiborskou hoľou sazasadzovali už od polovice 20. storočia profesorA. Zlatník a docent D. Randuška. Nakoniec bolaštátna prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1964na ploche 88,27 ha s ochranným pásmom 77,09ha ako ukážka ojedinelého uceleného komplexuprirodzených lesov na južnej strane západnejčasti Nízkych Tatier miestami pralesovitéhocharakteru. V súčasnosti môžeme hovoriť o zachovalombiotope európskeho významu 9130– Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. Schválenouaktualizáciou vymedzenia hraníc došlok zlúčeniu samotnej rezervácie s jej ochrannýmpásmom vzhľadom na veľmi podobné prírodnépodmienky a stav lesných porastov. Súčasnebola vo vypracovanom projekte ochrany navrhnutázonácia územia. Nakoniec po pripomienkesprávcu pozemku Lesov SR, š. p. OZ SlovenskáĽupča bola väčšina územia s výmerou 160,76 hazaradená do piateho stupňa ochrany a len jedenporast s výmerou 0,47 ha okolo chaty Viržing bolzaradený do štvrtého stupňa ochrany.Objektom ochrany v CHA Brvnište je cyklámenfatranský (Cyclamen fatrense)obyčajný či borovica lesná. Menej je jedle bielej,javora horského, jaseňa štíhleho, hrabu obyčajného,lokálne sa vyskytujú aj brest horský, smrekovecopadavý a jarabina mukyňová. V bylinnomposchodí dominujú typické druhy bučín.Z chránených a vzácnejších druhov rastlín sa tuvyskytuje aj poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica.),kruštík širokolistý (Epipactis helleborine),kruštík drobnolistý (Epipactis microphylla),kruštík modrofialový (Epipactis purpurata).Fauna územia reprezentuje synúziu lesnéhospoločenstva submontánneho a montánnehopásma ovplyvňovaného spoločenstvom poľnéhobiotopu, vyskytujú sa tu bežné lesné druhy.Chráneným územím neprechádza žiaden turistickychodník, ale vyhlasovací predpis vyhradilvšetky existujúce lesné cesty a chodníky akomiesta pre peší pohyb osôb.NPR Pod Latiborskou hoľou – aktualizácia vymedzenia(161,23 ha, okres Brezno, rok účinnostiCHA Brezinky (8,69 ha, okres Brezno, rok vyhlásenia2007)Hlavným dôvodom vyhlásenia CHA Brezinkyje zabezpečenie ochrany mokraďových biotopov– slatín, prechodných rašelinísk, vrchovísk a vresovísk,ktoré sa na území NAPANT nachádzajúlen ojedinele, a prítomnosť chránených a ohrozenýchvlhkomilných druhov rastlín. Územiechráneného areálu sa skladá zo šiestich samostatnýchplôch nachádzajúcich sa v katastrálnomúzemí obcí Telgárt a Šumiac. Päť častí má charaktermokradí rôzneho typu a spôsobu a intenzityvyužívania, šiestu časť tvorí vresovisko.Najvýchodnejšiu časť pri cintoríne v Telgártev prevažnej miere predstavuje výnimočne zachovalýbiotop európskeho významu 7230 – Slatinys vysokým obsahom báz. Vďaka optimálnemuvyužívaniu územia v minulosti i v súčasnosti(ručné kosenie) sa na okraji obce Telgárt hneďza obytnými a hospodárskymi budovami zachovalalokalita s koncentrovaným výskytom slatinnýchdruhov chránených a ohrozených rastlín,ako napr. prvosienka pomúčená (Primula farinosa),tučnica obyčajná (Pinquicula vulgaris),kruštík močiarny (Epipactis palustris), vŕba roz-STRANA 10 – CHUS 74/2008chus74.indd 10 4. 4. 2008 9:51:44

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 2000Prechodné rašeliniskov CHA Brezinkymarínolistá (Salix rosmarinifolia),barička prímorská(Triglochin maritima). Častésú tiež ostrice – o. Davallova(Carex davalliana), o.prosová (Carex panicea),o. žltá (Carex flava agg.), o.dvojdomá (Carex dioica).V čase kvitnutia v júni charakteristickývzhľad biotopudodáva páperník širokolistý(Eriophorum latifolium).Najväčšia plocha predstavujebiotop európskehovýznamu 4030 – Vresoviská.Vzhľadom k extrémne kyslémupodložiu je tunajšiaVšivec močiarny (Pedicularispalustris) z rašeliniska v CHABrezinkyvegetácia jednotvárna a druhovo pomerne chudobná.V machovom poschodí sú časté rašeliníky,v bylinnej vrstve prevláda vres obyčajný (Callunavulgaris), brusnica obyčajná (Vaccinium vitis--idaea) a metluška krivolaká (Avenella flexuosa).Spomedzi zaujímavejších druhov tu rastú bieloprstbelavý (Pseudorchis albida) a poniklec biely(Pulsatilla scherfelii). Plocha predstavuje najväčšievresovisko v NP Nízke Tatry a jeho ochrannomPrvosienka pomúčená (Primula farinosa)z rašeliniska v CHA Brezinkypásme. Posledné štyri plochy tvoria rašeliniskáa slatiny v súčasnosti málo intenzívne hospodárskyvyužívané, respektíve už dlhšiu dobu nevyužívané.Ide o biotopy 7110* – Aktívne vrchoviská,7140 – Prechodné rašeliniská a trasoviská, 7230– Slatiny s vysokým obsahom báz, 7120 – Degradovanévrchoviská. Spomedzi chránenýcha ohrozených druhov rastlín sa tu vyskytujú, hociniekedy len v malom počte, napr. prvosienkaCHUS 74/2008 – STRANA 11chus74.indd 11 4. 4. 2008 9:51:45

Starostlivosť o chránené časti prírodyRozsiahle vresovisko v CHA Brezinkypomúčená (Primula farinosa), tučnica obyčajná(Pinquicula vulgaris), všivec močiarny (Pedicularispalustris), valeriána celistvolistá (Valerianasimplicifolia), bielokvet močiarny (Parnassiapalustris) alebo rosička okrúhlolistá (Droserarotundifolia) a iné. Na rašelinisku vrchoviskovéhotypu severne od obce Telgárt môžeme nájsťdruhy, ktoré tu majú v rámci Nízkych Tatier jednuz mála lokalít výskytu, ako napríklad páperníkpošvatý (Eriophorum vaginatum), sedmokvietokeurópsky (Trientalis europaea), vstavačovec škvrnitýmokraďný (Dactylorhiza maculata subsp.elodes), vstavačovec škvrnitý pravý (Dactylorhizamaculata subsp. maculata). Zaujímavosťou je výskytkoralice lesnej (Corallorhiza trifida) v tomtobiotope. V dôsledku absencie tradičného obhospodarovaniadošlo k zarastaniu plôch krovitýmivŕbami, ale aj inými druhmi drevín a krovín. Odroku 2001 Správa NAPANT zabezpečuje starostlivosťo tieto biotopy (odstraňovanie drevín, ručnékosenie).Rovnako v rokoch 2004 – 2006 došlo na základenávrhu Správy NAPANT k zrušeniu ochranyCHA Mierový háj, CHA Liptovskoosadský háj, PPStrž a PP Žiar. Pre úplnosť dodajme, že od účinnostizákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírodya krajiny došlo v rámci maloplošných chránenýchúzemí v NP Nízke Tatry a jeho ochrannompásme k zníženiu stupňa ochrany z piatehona štvrtý v siedmich prírodných rezerváciácha štyroch prírodných pamiatkach. Dôvodom bolanajmä potreba vykonávania pravidelnej starostlivostio tieto územia, ale aj fakt, že predmet ochranysi bezzásahový režim nevyžaduje.Všetky nové chránené územia, ako aj zmenahraníc NPR Pod Latibosrkou hoľou, boliv územnej pôsobnosti Krajského úradu životnéhoprostredia v Banskej Bystrici. Legislatívnezabezpečenie ochrany bolo ukončené vydanímvyhlášok KÚŽP v B. Bystrici. Tri územia – Brvnište,Barania hlava a Pod Latiborskou hoľou – spájarovnaký správca a užívateľ lesných pozemkov– Lesy SR, š. p., OZ Slovenská Ľupča. V tejto súvislostitreba vyzdvihnúť ústretový a konštruktívnyprístup tohto správcu pozemkov od projektovaniaúzemí, stanovenia logických hraníc cezstanoviská a pripomienky v rámci konania raduaž po spoločné vyznačovanie niektorých hranícnových území.Pavel Mathé, Marián JasíkS-NP Nízke TatrySTRANA 12 – CHUS 74/2008chus74.indd 12 4. 4. 2008 9:51:46

Starostlivosť o chránené časti prírodyAko ďalej s bielymi plochami?Krajina na Slovensku prešla v 20. storočí nemalýmizmenami. Jednou z najvýraznejších zmienbolo postupné znižovanie výmery trávnych porastov.Kým v roku 1920 bolo na Slovensku evidovaných1 050 314 ha trávnych porastov, v roku2004 poklesla evidovaná výmera podľa katastranehnuteľností na 883 506 ha, pričom reálne savyužívalo iba 491 000 ha (Michalec, Jendrišáková2006).Tieto čísla iba ilustrujú známy fakt, o ktorom sapísalo už aj na stránkach tohto časopisu, že evidenciadruhu pozemkov v katastri nehnuteľnostído značnej miery nezodpovedá realite a mnohéz pozemkov evidovaných ako trvalé trávne porasty(TTP) sú dnes pokryté porastami krovín alebomladým lesom. Takéto plochy sa označujú akotzv. biele plochy.Rozsah bielych plôch na SlovenskuDopátrať sa k číslu, aká je výmera bielych plôchna Slovensku, nie je vôbec jednoduché. V roku2004 vznikol v súvislosti so vstupom Slovenskado Európskej únie register poľnohospodárskyvyužívanej pôdy, nazývaný LPIS (Land ParcelIdentification System). Vytvoril ho Výskumnýústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP).Tvoria ho pôdne bloky – umelo alebo prirodzeneohraničené časti krajiny, ktoré sa poľnohospodárskyvyužívajú. Spracovali sa digitalizáciou napodklade ortofotomáp z celého územia Slovenska.Tento register je v súčasnosti najlepším celoplošnýmpodkladom, na základe ktorého sa dázistiť skutočná výmera TTP na Slovensku. V roku2004 evidoval 549 357 hektárov trvalých trávnychporastov. Ak porovnáme toto číslo s výmerou evidovanýchtrvalých trávnych porastov v katastrinehnuteľností, dospejeme k záveru o nesúladeo niečo vyššom ako 330 000 hektárov, čo je viacako 37% evidovanej výmery TTP! Tieto čísla svedčiao tom, že ide o problém veľkého rozsahu,ktorého riešenie môže mať významný vplyv ajna ochranu prírody.Projekt DBU v PienináchV januári 2007 sa v Pieninách rozbehol projektnazvaný Ochrana a obnova cenných biotopov Pieninskéhonárodného parku ako modelový príkladpre veľkoplošné chránené územia na Slovensku.Realizátorom projektu je Inštitút pre biodiverzituz Regensburgu (Nemecko) prostredníctvomslovenského partnera DAPHNE-Inštitútu aplikovanejekológie v úzkej spolupráci so Štátnouochranou prírody SR – Správou Pieninskéhonárodného parku. Projekt podporuje Nemeckáspolková nadácia pre životné prostredie (DBU).Jedným z hlavných cieľov projektu je snahao modelové riešenie problému bielych plôchod ich identifikácie cez hodnotenie z pohľaduochrany prírody, realizáciu obnovy travinnýchbiotopov prostredníctvom likvidácie drevín ažpo znovuobnovenie hospodárenia na vyčistenýchplochách.Identifikácia a hodnotenie bielychplôchPrvým krokom pri riešení problému bielychplôch bola ich identifikácia a bilancia. Identifikovalisa na základe prekryvu hraníc parciel katastranehnuteľností a blokov LPIS v prostredígeografického informačného systému.Na území parku sa celkovo identifikovalo 487hektárov bielych plôch. Keď zoberieme do úvahyfakt, že v PIENAP-e je evidovaných v KN 2000hektárov TTP, približne 24% je ich teda dnes užzarastených náletom tak, že nevyhovujú kritériámpre zaradenie do registra LPIS.Veľmi zaujímavé sú tiež čísla o veľkosti bielychplôch. Najväčšia plocha má až 46 hektárov, druhánajväčšia 41 hektárov. Väčšinou však prevažujúplochy veľké desiatky árov. Priemerná veľkosť je0,35 hektára.Väčšina plôch sa nachádza na stretoch lúkya lesa, v okolí potokov a strží, ako aj na neobhospodarovanýchmedziach. Vďaka nedostatočnémuvyužívaniu poľnohospodárskej pôdy všakvznikli už aj mimo týchto kritických plôch, namiestach, kde podmienky na obhospodarovanienie sú natoľko sťažené.Následným krokom, ktorý prebehol počasvegetačnej sezóny 2007, je mapovanie bielychplôch. Cieľom mapovania je zaznamenanie ichstavu z pohľadu ochrany prírody (štrukturálneCHUS 74/2008 – STRANA 13chus74.indd 13 4. 4. 2008 9:51:47

Starostlivosť o chránené časti prírodycharakteristiky, druhové zloženie). Posudzujesa tiež, do akej miery je ešte technicky možnéa účelné čistiť plochy od náletu. Súbežne s týmtoprocesom začala aj identifikácia vlastníkov a užívateľovplôch, ako aj komunikácia o ich zapojenído aktivít projektu.Nelesná drevinová vegetácia v rámciblokov LPISNa začiatku projektu sa počítalos tým, že odstraňovanie náletu sa sústredívýlučne na biele plochy. Už prvéanalýzy však ukázali, že problém sozarastaním poľnohospodárskej pôdynie je iba problémom bielych plôch. Ajviaceré produkčné bloky zaradené doregistra LPIS výraznou mierou ohrozujerozširovanie náletu. Často ide najmä oporasty trniek a iných teplomilných krovín,ktoré nemusia byť identifikovateľnéna prvý pohľad z ortofotomáp. Hoci blokyLPIS sú vyčlenené a poľnohospodár si vnich môže uplatniť nárok na dotačnú podporu,v skutočnosti sú bez obnovného zásahuneobhospodarovateľné. V PIENAP-eje to napríklad hrebeň Plašnej, kde si pamätníciešte spomínajú na kvetnaté horskélúky z 80. rokov minulého storočia (Panigajin verb.). Aj preto padlo rozhodnutie sústrediť sav rámci projektu aj na obnovu takýchto plôch. Jedokonca možné, že pri konečnom sumári sa viacobnovných zásahov vykoná práve na takýchtomiestach.Ako zapojiť obnovené plochydo dotačnej podpory?Žiadna obnovná aktivita by nemala byť samoúčelná,ale mala by byť odrazom k dlhodobémuvyužívaniu lokality v budúcnosti. Väčšina užívateľovsi dlhodobé poľnohospodárske využívanietrávnych porastov nevie už predstaviť bez dotačnejpodpory. Pri bielych plochách musíme v tejtosúvislosti vyriešiť problém, ako ich znovu zaradiťdo dotačného systému. Plocha produkčnýchblokov LPIS na Slovensku predstavuje výmeruo niečo vyššiu ako 2 milióny hektárov. Je to výmerafixovaná k 30. júnu 2003 a maximálne takútovýmeru poľnohospodárskej pôdy je Európskaúnia ochotná u nás podporovať priamymiplatbami na plochu. Aj preto sa v podmienkachna priame platby, aj platby za znevýhodnenéoblasti, objavuje podmienka, že podporovanáplocha musela byť poľnohospodárskyužívaná k 30. júnu 2003. Striktné dodržiavanietejto podmienky by diskvalifikovalodrvivú väčšinu novovyčistených plôch. Skúsenosťz praxe však ukazuje, že totopravidlo sa posudzujepomerne benevolentne.Na základe žiadostina Pôdohospodárskuplatobnú agentúru je preto väčšinou možné ponáslednej kontrole doplniť takéto plochy do registraLPIS. Tým získa užívateľ možnosť uplatniťna takýchto plochách nárok na dotačnú podporu.Oveľa jednoduchšia je cesta, pokiaľ sa obnovavykoná v rámci blokov LPIS. Na plochu možnohneď po vyčistení poberať dotácie. Je dokoncamožné si o ne požiadať ešte pred vyčistením,potom ho však treba stihnúť do stanovenéhoSTRANA 14 – CHUS 74/2008chus74.indd 14 4. 4. 2008 9:51:47

Starostlivosť o chránené časti prírodyObjavujú sa tiež niektoré zásadné otázky,na ktoré nebudeme hľadať odpoveď iba v rámcinášho projektu, ale ktoré sú otázkami ajz celoslovenského pohľadu. Má zmysel investovaťdo čistenia bielych plôch alebo je lepšiesnažiť sa udržať plochy v LPIS a rezignovať nabiele plochy? Má zmysel sústrediť sa pri čisteníiba na vybrané ohrozené biotopy a rezignovaťna obnovu bežnejších typov? Objavujú sa aj legislatívneotázniky. V platnom zákone o ochraneprírody a krajiny majú dreviny rastúce mimolesa a intravilánu pomerne silnú ochranu. Nie jeto kontraproduktívne v horských oblastiach, kdeje takáto nelesná drevinová vegetácia znakomdegradácie? Nebolo by účelné podporiť užívateľova vlastníkov pôdy k čisteniu tým, že čistenieTTP od náletu sa zapracujeako manažmentové odporúčaniedo programov starostlivosti?Nechceme teraz odpovedať natieto otázky, skôr podnietiť diskusiuaj na stránkach časopisu Chránenéúzemia Slovenska, aj na inýchfórach a veľmi sa tešíme na všetky ajpolemické reakcie.termínu kosenia podľanadmorskej výšky.Ako v budúcnosti s bielymi plochami?Opäť sa vraciame k otázke, ktorou začínal náščlánok. DBU projekt v Pieninách sa dostáva postupnedo fázy, keď budeme spolu s užívateľmia vlastníkmi hľadať odpovede na túto otázku.Na jednej strane budú naše zámery a priorityvychádzajúce z terénnej inventarizácie, na druhejstrane ochota vlastníkov pustiť sa do čisteniaa vôľa pokračovať po čistení v poľnohospodárskomvyužití plôch. Ani ochota, ani vôľa u vlastníkovnie sú samozrejmosťou, veď vzhľadomna stav hospodárskych zvierat je na Slovenskuprebytok trávnych porastov.Literatúra:Michalec, M. & Jendrišáková, S.,2006: Prírodný produkčný potenciáltrvalých trávnych porastov (TTP) naSlovensku. s. 73-77. In.: Novák, J.,Macejová, Ľ. & Stankovičová, K.:Podtatranské pažite – Zborník referátovzo sympózia a vedeckej konferencies medzinárodnou účasťou vydaný pripríležitosti 2. medzinárodného festivalukosenia a 65. výročia založenia Šlachtiteľskejstanice Levočské lúky, a. s., SPU, NitraMgr. Dobromil GalvánekDAPHNE-Inštitút aplikovanej ekológie,pobočka ZvolenIng. Katarína Žlkovanová, PhD.S-PIENAPCHUS 74/2008 – STRANA 15chus74.indd 15 4. 4. 2008 9:51:49

Druhová ochrana živočíchovBzdochy pri riekeV zimných mesiacoch, keď je väčšina zástupcovhmyzu skrytá, bolo možné pozorovať hromadnývýskyt Oxycarenus lavaterae. Je to druhpatriaci do radu bzdochy (Heteroptera), na Slovenskuznámy iba od r. 1995 (Bianchi & Stehlík1999). Odvtedy bol zaznamenaný na lokalitáchako Streda nad Bodrogom (Kment et al. 2003)a viacerých lokalitách juhozápadného Slovenska(uvádza Králiková 2003). V Českej republikebol prvý nález z Brna v r. 2004. Takto putuje stálesevernejšie, čoho príčinou môže byť aj globálneotepľovanie. Pôvodne je to stredozemný druh.Druh je nápadný svojou početnosťou. Prezimujemasovo na kmeňoch líp často v státisícoch,čo je vidieť aj z fotodokumentácie. Na jar sa rozliezajúdo koruny stromov. Živia sa rastlinnoušťavou. Živnou rastlinou je lipa, ako aj slezovitérastliny. V Taliansku a Tunise boli zaznamenanéškody na broskyniach a marhuliach, v Alžírskuto bola vinná réva. Obťažovanie človeka nebolozaznamenané. Na vegetácii môže spôsobovaťzastavenie rastu, prípadne deformácie.Je to druh u nás nový a zaslúži si svoju pozornosť.Informácie do tohto článku boli čerpanéz práce: Kment P., Vahala O., Hradil K., 2006: Prvnínálezy Oxycarenus lavatarea (Heteroptera:Oxycarenidae) z Českej republiky s přehledemrozšíření a biologia druhu. Klapalekiana, 42: 97– 127.Ing. Svätopluk ČepelákKrajský úrad životného prostredia NitraSTRANA 16 – CHUS 74/2008chus74.indd 16 4. 4. 2008 9:51:50

Druhová ochrana živočíchovMedveď hnedý na PoľaneZ hľadiska celkovej antropopressie na prírodusa v súčasnej dobe stále častejšie pristupujek hodnoteniu populácií jednotlivých druhovzveri. Veľký dôraz sa kladie najmä na poznaniesociálnej (pohlavnej a vekovej) štruktúry veľkýchšeliem. Na základe komplexnejších ekologickýchštúdií, ktoré vychádzajú z poznania ekológiea etológie druhu vo väzbe na určité územie, sapristupuje k manažmentu, programom záchrany,ochrany a pod.Mapovanie veľkých šeliem formou pobytovýchznakov na Poľane v roku 2007 (tab. č. 1)s prihliadnutím na monitoringy uskutočnenév rokoch 1999 a 2001(tab. č. 2) priniesli nasledovnévýsledky.Monitoring veľkých šeliem formou mapovaniapobytových znakov v roku 2007 sa uskutočnilv rámci CHKO-BR Poľana a priľahlého okoliana ploche približne 25 000 ha. Celkom bolo zistených42 medveďov, 10 rysov, 5 vlkov a 5 mačiekdivých. Tieto čísla treba brať ako načrtnutie reálnehostavu a nie ako niečo exaktné.Po komplexnom zhodnotení aj minuloročnýchmonitoringov možno konštatovať, že v CHKO-BRPoľana a jej priľahlom okolí sa pohybuje okolo 40medveďov, dve vlčie svorky v počte do 10 jedincov,okolo 6 – 8 rysov a do 10 mačiek divých.Na základe najnovšieho monitoringu v roku2007 (tab. č. 1) sme sa pokúsili zhodnotiť populáciumedveďa hnedého v tomto území.Na porovnanie sme poskytli merané veličinyz roku 2001 (tab. č. 2).Podľa vedeckých štúdií hodnotiacich populáciumedveďov hnedých bola vypracovanákorelácia medzi mierami stôp a hmotnosťou.Za najdôležitejšie kritérium možno považovaťfakt, že medveď so šírkou prednej laby aspoň16 cm má s najväčšou pravdepodobnosťou viacako 200 kg. Takisto je dôležitá dĺžka zadnej laby,ktorá u skutočne veľkých medveďov je aspoň26 cm, aj keď táto závislosť údajne nie je až takáspoľahlivá. Medveď s dĺžkou zadnej laby do14 cm je jednoročný a nad 14 cm dvojročný, pričomtreba prihliadať aj na dátum merania, leboje rozdiel, či meriame napr. stopu 14 alebo 20mesačného jedinca. Hmotnosť medveďov narastádo veku 15 rokov, po 11. roku už len nepatrne.Medvieďatá v 1. roku vážia menej ako 50 kg a tútohmotnosť prekročia až v 2. roku života. Hmotnosť100 kg a viac dosiahne medveď spravidla ažvo veku 4 rokov a medvedice vo veku 5 rokov.Medvede prekročia váhu 150 kg spravidla vo veku7 rokov, medvedice vo veku 12 rokov.Aj keď korelácia medzi mierami stôp a hmotnosťounie je stopercentne spoľahlivá, dá saaspoň približne odhadnúť štruktúra sledovanejpopulácie. Z celkového súboru na Poľane vroku 2007 malo až 21 jedincov zadnú stopu dlhú20 cm a viac, čo by mohlo nasvedčovať tomu, žesú to medvede s hmotnosťou okolo 150 kg, príp.vyššou, čo by znamenalo, že ide o 7 a viacročnéjedince, 17 medveďov malo dĺžku zadnej labymenšiu a 4 jedince boli nemerateľné. Bola potvrdenáprítomnosť 6 vodiacich medvedíc, kdesa uvažovalo aj o dvojročných medvieďatách,ktoré plnia úlohu pestúnov. Všetko ide o medvedice,ktoré mali dĺžku zadnej stopy 20 cm a viac.Mladý medveď s ešte jasne viditeľným bielymobojkomCHUS 74/2008 – STRANA 17chus74.indd 17 4. 4. 2008 9:51:52

Druhová ochrana živočíchovTab. 1: Prehľad sociálnej štruktúry medveďa hnedého zisteného na základe mapovania pobytovýchznakov v období 10. a 11. novembra 2007TrasaVekstopySkupina Predná stopa Zadná stopa Pohlavie Poznámkašírka dĺžka šírka dĺžka1 Chrapková do 2 X 14 14 14 21 medvedica2 Chrapková do 1 x 11 10 11 18 medvieďa3 Chrapková do 2 nemeraťeľné4 Chrapková 2 hod. 10 205 Javorinka do 1 14 nemeraťeľné6 Javorinka do 1 17 nemeraťeľné7 Javorinka nad 1 X 13 26 medvedica8 Javorinka nad 1 x 9 19 medvieďa9 Javorinka do 1 nemeraťeľné10 Bugárovo do 1 15 15 16 2311 Bugárovo do 1 X 14 13 14 22 medvedica12 Bugárovo do 1 x 8,5 9 12 17 medvieďa13 Bugárovo do 1 x 12,5 11 13 19 medvieďa14 Bugárovo do 1 11 14 11 1915 Bugárovo do 1 X 14 15 14 25 medvedica16 Bugárovo do 1 x 10 10 10 17 medvieďa17 Klimentka do 1 10,5 11 10,5 1918 Klimentka do 1 11 12 11 1719 Klimentka do 1 13 14 13 2320 Klimentka do 1 11,5 12 12 2021 Klimentka do 1 15 15 15 2522 Klimentka do 1 11 11 11 1823 Klimentka do 1 12 11 12,5 2124 Klimentka do 1 11 1725 Klimentka do 1 12,5 12 12 2226 Záhorská do 1 12 13 13 22,527 Záhorská do 1 X 13,5 13,5 13,5 24,5 medvedica28 Záhorská do 1 x 9 9,5 9,5 16 medvieďa29 Záhorská do 1 14 14 14 2430 Záhorská do 1 13 13 16 2231 Záhorská do 2 11 11 12 2032 Záhorská do 2 14 2233 Kyslinky do 1 9 11 11 1934 Kyslinky do 1 13 19,5STRANA 18 – CHUS 74/2008chus74.indd 18 4. 4. 2008 9:51:52

Druhová ochrana živočíchovTrasaVekstopySkupina Predná stopa Zadná stopa Pohlavie Poznámkašírka dĺžka šírka dĺžka35 Kyslinky do 1 13,5 16 14 2436 Kyslinky do 1 11 10 11 1837 Kyslinky do 1 14 13 14,5 2338 Kyslinky do 1 11,5 11,5 11 2139 Genzlová do 1 11 12 11 1940 Genzlová do 1 X 14 14 15 24 medvedica41 Genzlová do 1 x 9 10 9 15 medvieďa42 Genzlová do 1 10 7 11 12Poznámky: vek stopy je udávaný v dňoch, X – medvedica vodiaca, x – medvieďa, dospelé jedincesamčieho pohlavia, ako aj medvedice nevodiace neboli rozlišovanéZ toho by vyplývalo, že by mohlo ísť o samicev strednom a staršom veku (okolo 7 – 10 rokova viac). Na základe meraných stôp by bolo veľmiťažké presnejšie vyhodnotiť počet tohoročných,ako aj starších mláďat, pretože tu je duplicitastôp veľmi pravdepodobná a aj presné meraniasú veľmi obtiažne. Na základe vyššie uvedenýchkorelácií medzi mierami stôp a hmotnosťou jedincaby na Poľane nebol medveď s hmotnosťou200 kg a vyššou, čo je ale veľmi málo pravdepodobnéa je reálny predpoklad, že určite aspoň2 – 3 takéto jedince sa tam pohybujú. Takýto jedinecbol potvrdený v roku 2001. Tu si treba uvedomiť,že aj medveď, ktorý môže mať v konkrétnomroku hmotnosť 200 kg a viac, môže mať v ďalšomroku hmotnosť oveľa menšiu z dôvodu chôrob,neplnohodnotnej potravy a pod., pričom ale veľkosťlaby, a tým aj veľkosť stopy, sa zachováva.Takisto je fakt, že medvede s menšou dĺžkouzadnej laby ako 26 cm môžu mať viac ako 200 kg.Dôležité je hlavne, ako bolo vyššie spomenuté,všímať si najmä šírku prednej laby.Medvedie záhryzyV priaznivých zimách si medveď miestamivyjde na potulkyCHUS 74/2008 – STRANA 19chus74.indd 19 4. 4. 2008 9:51:53

Druhová ochrana živočíchovTab. 2: Prehľad sociálnej štruktúry medveďa hnedého zisteného na základe mapovania pobytovýchznakov v období 1. a 2. decembra 2001TrasaVekstopySkupina Predná stopa Zadná stopa Pohlavie Poznámkašírka dĺžka šírka dĺžka1 Klimentka do 2 14 202 Klimentka nad 2 14 13 16 203 Klimentka do 2 12 15 16 204 Klimentka do 1 17 19 17 245 Klimentka do 2 11,5 12 11,5 186 Klimentka do 1 10 13 15 187 Klimentka do 2 11 208 Klimentka do 2 16 299 Klimentka nad 2 13 1710 Klimentka nad 2 13 2011 Záhorská do 2 X 14 14 13 23 medvedica12 Záhorská do 2 x 9 10 11 18 medvieďa13 Záhorská nad 2 11 11 1714 Záhorská do 1 10 15 11 1715 Záhorská do 2 15 2016 Záhorská do 2 14 2517 Záhorská do 2 2218 Záhorská 24 11 12 14 2019 Kyslinky nad 2 12 1820 Kyslinky do 2 16 2221 Kyslinky do 2 13 2022 Kyslinky do 1 X 13 23 medvedica23 Kyslinky do 1 x 8 15 medvieďa24 Kyslinky do 1 x 8 15 medvieďa25 Kyslinky do 1 14 2126 Kyslinky do 1 2427 Chrapková do 1 12 1928 Chrapková do 1 12 2129 Chrapková do 1 12 1830 Chrapková do 1 12 2131 Chrapková do 1 12 1832 Chrapková do 2 X 13 21 medvedica33 Chrapková do 2 x 9 17 medvieďa34 Chrapková nad 2 12 18STRANA 20 – CHUS 74/2008chus74.indd 20 4. 4. 2008 9:51:53

Druhová ochrana živočíchovTrasaVekstopySkupina Predná stopa Zadná stopa Pohlavie Poznámkašírka dĺžka šírka dĺžka35 Chrapková nad 2 15 2436 Kalamárka do 1 X 14 22 medvedica37 Kalamárka do 1 x 9,5 14 medvieďa38 Kalamárka nad 2 18 2739 Genzlová nad 2 12 2040 Genzlová do 1 X 12 22 medvedica41 Genzlová do 1 x 10 17 medvieďaPoznámky: vek stopy je udávaný v dňoch, X – medvedica vodiaca, x – medvieďa, dospelé jedincesamčieho pohlavia, ako aj medvedice nevodiace neboli rozlišovanéPre existenciu veľkých šeliem je potrebné zachovaniečo najväčších nerušených lesnatýchprírodných komplexov. V súčasnosti sa na našomúzemí dá len veľmi ťažko hovoriť o takýchtooblastiach. Stále väčšia fragmentácia botopovpôsobí negatívne nielen na populáciu medveďa,vlka a rysa, ale aj na iné živočíšne druhy. Takétoúzemie predstavuje aj orografický celok Poľana.Na tomto relatívne malom území prebieha intenzívnaantropická činnosť. Medveď hnedý je našanajväčšia šelma, ktorá nachádza na Poľane ešteoptimálne ekologické podmienky, aj keď negatívnyvplyv na jeho nerušenú existenciu je vzhľadomna vyššie uvedené skutočnosti značný.Treba upozorniť na niektoré skutočnosti tejtošelmy vo väzbe na dané územie. Orografický celokPoľana tvoria tri hrebene uzatvárajúce kalderuuprostred. Celkové výškové prevýšenie je lenniečo viac ako 1000 m n. m. Najcennejšie častiprírody, širšie lesné komplexy, ktoré sú legislatívnechránené zákonom o ochrane prírody a krajinyč. 543/2002 Z. z. 5. stupňom ochrany, sú naPoľane situované v miestach, ktoré ani zďalekanepredstavujú jadrové centrá výskytu medveďav tomto území. Tieto prísne chránené územia,národné prírodné rezervácie (NPR), predstavujúnajmä vrcholové smrečiny, kde sa medveď miestamipohybuje, ale oveľa častejší je v troficky (potravne)vhodnejších dubovo-bukových lesochv nižších častiach Poľany. Tam potom dochádzaaj k častejším stretom a pozorovaniu medveďa,na základe čoho sú častokrát mylné predstavyo jeho početnosti a pod. Je dôležité si uvedomiť,že častejšie pozorovanie a strety sú podmienenénajmä sezónne výhodnými trofickými zdrojmi(úrody žaluďov, bukvíc, kukuričné polia a iné),ktoré medveď v danom čase intenzívnejšie navštevuje.Takisto medvede na Poľane brložiahlavne v stredných a nižších partiách pohoria,čo je z hľadiska ich topických (sídelných) a trofických(potravových) možností výhodnejšie.Bude veľmi ťažké správne skombinovať rozvíjanieintenzívnych ľudských aktivít a súčasne sasnažiť zachovať všetky hodnotné a cenné častiprírody, nehovoriac o nejakých širších komplexoch,kde by bol zachovaný nerušený priebehprírodných procesov. Pri hodnotení populáciíjednotlivých druhov treba pristupovať veľmicitlivo, zohľadňovať čo najväčší počet faktorova neupriamovať sa len na nejaké čísla a modely.V tomto smere bude nevyhnutne potrebná systematickákombinácia viacerých metód, ako jeokrem mapovania pobytových znakov aj sledovanieaktivity jedincov pomocou rádiotelemetriea genetické analýzy získané z odberu vzoriektrusu a pod. Na základe dosiahnutých výsledkovmožno konštatovať, že v súčasnosti sa populáciamedveďa hnedého na Poľane ukazuje ako stabilnáa prevládajú jedince stredného veku.Jaroslav BabicS-CHKO BR PoľanaIng. Vladimír Vician PhD.Fakulta ekológie a environmentalistikyTU ZvolenFoto: V. VicianCHUS 74/2008 – STRANA 21chus74.indd 21 4. 4. 2008 9:51:54

Druhová ochrana živočíchovPrírodná rezervácia Listové jazeroSTRANA 22 – CHUS 74/2008Ornitológ Milan Bališ /1 ešte počas vysokoškolskýchštúdií v dňoch 3. – 7. mája 1949 v rámcizoologickej exkurzie Prírodovedeckej fakultySlovenskej univerzity navštívil okolie Kolárova(vtedajšej Guty). Pri tej príležitosti mali účastnícimožnosť vyhľadať aj mŕtve rameno Váhu, dnešnéListové jazero (miestny názov Holt Duna aleboLeveles), kde ich zaujal ťah čoríkov čiernych(Chlidonias nigra) a čoríkov bielokrídlych (Ch.leucoptera) i ďalších operencov. Túto skutočnosťBališ zachytil v reportáži uverejnenej v Poľovníckomobzore /2. Riport je doposiaľ prvou písomnouzmienkou o tejto lokalite.Listové jazero nachádzajúce sa v okrese Komárnov chotároch Nesvady a Vrbová nad Váhomcharakterizujú najmä rastlinné a živočíšne druhys väzbou na vodné a močiarne prostredie. Lokalitaje dôležitou zastávkou migrujúceho vtáctva,najmä čajkovitých (Laridae), rybárovitých (Sternidae)a kačicovitých (Anatidae). Túto skutočnosťpotvrdzuje vo Francúzsku v ústí rieky Rhôn10. januára 1959 okrúžkovaná kačica chrapkavá(Anas crecca), nájdená 8. novembra 1959 na Listovomjazere alebo v Litve v PR Žuvintas okrúžkovanáčajka smejivá (Larus ridibundus), nájdenátamtiež 2. októbra 1959.Z vtáčích hniezdičov sú pre Listové jazero najviacpríznačné trsteniarik škriekavý (Acrocephalusarundinaceus), trsteniarik bahenný (A. scirpaceus),kačica divá (Anas boschas), chochlačkavrkočatá (Aythya fuligula), labuť hrubozobá (Cygnusolor), kaňa močiarna (Circus aeruginosus),strnádka trsťová (Emberiza schoeniclus), lyskačierna (Fulica atra), svrčiak slávikovitý (Locustellaluscinioides), sliepočka zelenonohá (Gallinulachloropus), bučiak močiarny (Ixobrychus minutus),potápka chochlatá (Podiceps cristatus),chriašteľ vodný (Rallus aquaticus), kúdelníčkalužná (Remiz pendulinus) a pod. Osobitnú pozornosťsi zasluhuje pozorovanie 9 exemplárovhusí divokých (Anser anser) v čase nidifikácie(Žďárek P., Stollmann A., dňa 30. 4. 2007), čo poukazujena možnosť ich prípadného hniezdeniana Listovom jazere. Poznamenávam, že najbližšiedoložené hniezdisko husí divokých sa tohočasu nachádza na 60 km vzdialených rybníkochpri Pustých Úľanoch (Trnka, Trnková, 2004) /3.Význam Listového jazera znásobuje stabil-chus74.indd 22 4. 4. 2008 9:51:54

Druhová ochrana rastlínný výskyt reliktného cicavca hraboša severského(Microtus oeconomus), potvrdeného v roku1974 / 4 .Listové jazero bolo po dlhých peripetiách vyhlásenéza prírodnú rezerváciu (PR) pred dvadsiatimirokmi výnosom Ministerstva kultúry SSRč. 1160/1988-32 zo dňa 30. 6. 1988., neskôr prevyhlásenézákonom č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírodya krajiny. Výmera PR predstavuje 41,02 ha,z čoho vodná plocha zaberá 36,17 ha a okolitý porast4,85 ha. Na území PR platí 4. stupeň ochrany.Ochrana a pokoj rezervácie už aj vzhľadomna to, že sa nachádza na odľahlom, ťažko prístupnommieste obďaleč od cestných komunikácií, jezabezpečená priam vzorne. Z obavy postupnéhozazemňovania jazera sa v rokoch 1991 – 92vykonalo odbahnenie pomocou sacieho bagra.V roku 1995 štátnou ochranou prírody pripravenýosobitný režim ochrany PR zabezpečili Štátnelesy v Palárikove prostredníctvom Antona Zúbera,správcu rezervácie.Poznámky:/1 Narodený v Ipeľskom Sokolci 12. 12. 1924, žiakprof. O. Ferianca. RNDr. získal dizertačnouprácou Kvantitatívny výskum vtáctva lužnýchlesov Podunajska (1952). Milan Bališ pôsobildlhé roky na Správe TANAP v Tatranskej Lomnici,neskôr až do penzionovania na Výskumnejstanici Vysokej školy veterinárnej v Košiciach.Zomrel v Poprade 19. novembra 1996./2 Roč. 4, č. 7, str. 93 – 95./3 Tichodroma, 16, str. 90 – 91./ 4 Binder P., Stollmann A., 1975: Lynx (Praha)n. s. 17, str. 19 – 22.RNDr. Andrej StollmannBotanické postrehy z Malých Karpát– bude možná záchrana niektorých vzácnych druhov?Otepľovanie prináša so sebou ťažké skúšky prenašu prírodu. S postupným zvyšovaním teplôtmožno očakávať aj vzrast vodného deficitu (najmäna vápencoch a dolomitoch) a letá podobnéhocharakteru ako v roku 2007. V Malých Karpatochv oblastiach s priepustným vápencovýma dolomitovým podložím v roku 2007 v dôsledkusucha opadala časť listov bučín už v letnýchmesiacoch a na konci 1. septembrovej dekády tuna mnohých miestach s južnou expozíciou bolibuky úplne bezlisté. Sucho sa prejavilo napríkladaj na plodoch drieňa, ktoré v tom istom obdobínezriedka nedosahovali dĺžku ani 1 cm. Veľarastlín v dôsledku sucha vôbec nezakvitlo alebovytvorilo menšie množstvo semien, prípadnežiadne. Ich prírastky boli taktiež menšie nežpo iné roky.V suchom období predstavuje pre rastlinstvoenormnú záťaž aj pastva. Platí to predovšetkýmna miestach so skalnatým vápencovým a dolomitovýmreliéfom, ktoré obľubujú najmä muflóny.Tých je v Malých Karpatoch permanentne nadmernémnožstvo vzhľadom na možnosti týchtobiotopov. Nielenže spásajú doslova takmer všetkočo dosiahnu, ale spôsobujú aj nezanedbateľnúpôdnu eróziu, ktorej zväčšujúci sa rozsah možnosledovať aj s odstupom iba niekoľkých rokov. Samozrejmespásajú aj kvety či plody tých rastlín,ktoré dokážu vytvoriť semená aj v extrémnychklimatických podmienkach. Tento trend je dlhodoboneúnosný najmä pre rastlinné druhy, ktorésa rozmnožujú iba semenami alebo prevažne semenami,limitujúcim faktorom ich výskytu budedĺžka ich života. Azda netreba v tejto súvislostiuvádzať, že situácia bude rovnaká aj v prírodnýchrezerváciách s týmito biotopmi. Menšiu devastáciumožno očakávať iba v blízkosti turistickýchchodníkov a na iných miestach, kde sú muflónyčastejšie vyrušované a na miestach pre ne úplneneprístupných (t. j. skalných stenách).Neveselé perspektívy sú aj pred rastlinstvompramenísk a mokradí. V Malých Karpatoch ichCHUS 74/2008 – STRANA 23chus74.indd 23 4. 4. 2008 9:51:55

Druhová ochrana rastlínBGCI aj Arborétum Mlyňany SAV.Približne 2 204 botanických záhrad v 153 krajináchcelého sveta má zhromaždenú významnúčasť rastlinnej rozmanitosti z jednotlivých fytogeografickýchoblastí našej planéty. Na základeodhadu BGCI sa v botanických záhradách a arborétachpestuje najmenej 6 miliónov rastlín.Medzi nimi je 80 až 100 tisíc druhov vzácnycha ohrozených rastlín. Z nich je asi 10 tisíc ohrozenýchvyhynutím v prírodných podmienkach.Poslaním BGCI jeumožniť vzájomnúspoluprácu, výmenuskúsenosti a zapojeniedo spoločnýchprogramov, podporiťčinnosť botanickýchzáhrad a arborét,najmä v rozvojovýchkrajinách, viesť celosvetovúdatabázubotanických záhrada databázu ohrozenýchdruhov rastlín,ktoré sa pestujú vbotanických záhradácha arborétach.Významná je edukačná činnosť v oblasti environmentálnejvýchovy a vzdelávania. BGCI mábohatú publikačnú činnosť, organizuje kvalifikačnékurzy a medzinárodné kongresy zameranéna výchovu a vzdelávanie. BGCI svoju činnosťzabezpečuje prostredníctvom strategických dokumentov,ako sú napr. Medzinárodná agendabotanických záhrad (International Agenda forBotanic Gardens in Consetvation), ktorá bolaprijatá v roku 2000. Nadväzuje na prvú Stratégiubotanických záhrad (Botanic Gardens in ConservationStrategy) z roku 1989, v ktorej sú hlavnéciele a aktivity botanických záhrad. Od roku 1985významnou medzinárodnou aktivitou BGCI, ktoráumožňuje pravidelné stretávanie odborníkova aktualizáciu programov, sú medzinárodné kongresybotanických záhrad. Na ostatnom medzinárodnomkongrese botanických záhrad, ktorýsa uskutočnil v roku 2004 v Barcelone, boli prijatéciele pre botanické záhrady do roku 2010 (2010Tagets for Botanic Gardens). Prijaté ciele definujúvšeobecné body Globálnej stratégie ochranyrastlín (Global Strategy for Plant Conservation)a odporúčajú ich realizáciu s ohľadom na možnostibotanických záhrad a súčasnú environmentálnusituáciu.Podľa BGCI spravuje vyše 400 botanických záhradpo celom svete nejaké prírodné územia. BZUPJŠ je chránený areál a významným centromúzemného systému ekologickej stability v mesteKošice. V svojej koncepcii v oblasti výskumua vedy má prioritne zadefinované obsahovézameranie projektovna štúdiumbiológie chránených,ohrozenýcha vzácnych druhovvo východoslovenskomregióne.Tým, že smesúčasťou agendyBGCI, máme možnostipodieľať sa nariešení vedeckýchprojektov aj na medzinárodnejúrovni.Predpokladáme, žespolupráca s Ministerstvomživotnéhoprostredia SR a jeho odbornými inštitútmi – Štátnouochranou prírody SR a Slovenskou agentúrouŽP, prispejú k ďalšiemu kvalitatívnemu rastu.Konkrétnym výstupom môžu byť spoločnéprojekty na vybraných druhoch vyšších rastlínv regióne východného Slovenska. Zároveň týmtopríspevkom vyzývame na spoluprácu všetkýchzainteresovaných na štúdium, uchovaní a reštauráciiohrozených druhov a ochranu biodiverzitynašej flóry.doc. RNDr. Sergej Mochnacký, CSc.BZ UPJŠCHUS 74/2008 – STRANA 25chus74.indd 25 4. 4. 2008 9:51:55

Druhová ochrana rastlínKonec vítězného tažení křídlatekTakovým zvoláním ohlásil pan Šrubař, 70-tiletý strážce přírody ze ZO ČSOP Kunčice pod Ondřejníkem,první pozitivní výsledky v boji protitomuto odolnému škůdci biodiverzity. Na jejímšíření se v minulosti, t. j. v 18. století, ve značnémíře podílely i vodní toky: Frýdlantská Ondřejnice,Ostravice – směrem na východ a Tichávka,Lubina a Odra – směrem na západ.Likvidace této invazní rostliny byla před 20 létypodnětem k založení základní organizace ČSOPv Kunčicích pod Ondřejníkem. „Zlikvidovat rostlinua její rozvětvený kořenový systém tvořícímohutný polykormon jsme se snažili mnoho letrůznými doporučovanými způsoby, ale křídlatka,i když oslabena, rostla stále“. Takto komentujepan Šrubař letitou snahu o stanovení účinnéhopostupu k jejímu potlačení, který by se pozitivněprokázal v terénu.Zpočátku to bylo kosení nadzemní biomasy, trhánía vykopávání kořenů, ale oslabená křídlatkarostla dále, i když se zastavilo její nekontrolovanéšíření. Kombinace mechanické a chemické likvidacepokračovalo v následujícím desetiletí. S přibývajícímizkušenostmi a poznáním účinků všechdostupných herbicidů se dostavily výraznější výsledky.Na plochách, kde byla křídlatka potlačenaa zlikvidována, se v malém časovém odstupu všakobjevovala znova. Sílil všeobecný názor, že tentoneodbytný vetřelec se vyhubit nedá.Zkušenosti pracovníků, kteří v terénu svádělyneustálý boj s křídlatkou již popsanými metodami,a také spolupráce s Botanickým ústavemAVČR přinesly své plody. Předně, postupy zaměřenéna mechanické nebo chemické ničenínadzemní biomasy v průběhu vegetačního obdobíse prokázaly jako velmi pracné, ekonomickynáročné a co je podstatné – neúčinné.Z pohledu biologa-fyziologa se postupovalo„proti proudu“, tedy upřesněno, proti translokačnímuproudu živin.Translokační proud v rostlinách transportuježiviny a zásobní látky podobně jako v lidskémtěle krev. Má však jednu zvláštnost, jednou dominantněproudí od kořenů k nadzemním částemrostliny a jindy naopak, z nadzemních částído kořenů. Využitím tohoto poznatku a jehoověření při potlačování křídlatek vyvolalo výšeuvedené vítězné zvolání pana Šrubaře.Jak to funguje?S nastupujícím podzimem po odkvetení rostlina vytvoření generativních rozmnožovacích částí– semen, plodů ap. rostliny stěhují zbylé asimilátyv podobě cukrů do pozemních zásobáren – kořenů.A právě tento směr proudění je vhodné využítk transportu herbicidů ulpěných na nadzemníbiomase k tomu, aby se co největší množství tétolátky s asimiláty dostalo do zásobních orgánů– kořenů. Zde dochází jejich působením k narušeníbuněčných struktur, což má za následekodumření kořenového systému. Kořeny – kotvícía pumpující zařízení rostlin, které v jarním obdobíobnovují transport živin společně s napumpovanouvodou, je působením herbicidů v uplynulémroce zničeno. Důsledkem je, že rostlina již příštíhojara nevyraší. Tento postup pan Šrubař nazvalprostě – beskydský postup (BP).DoporučeníPřed 5-ti léty pracovníci ze ZO ČSOP Kunčicepod Ondřejníkem dospěli k poznání a v praxiověřili, že bez vzrostlé, nepoškozené nadzemníčásti křídlatek (japonské, sachalinské i jejichkřížence české) nelze kořenový systém totálněSTRANA 26 – CHUS 74/2008chus74.indd 26 4. 4. 2008 9:51:56

Druhová ochrana rastlínzničit.Z tohoto poznání proto vyplývají určité zásady,které je nutno dodržet, aby likvidace křídlatekbyla dokonalá.1. V průběhu vegetace musíme porost chránitpřed poškozením (mechanickým), aby bylomožné za příznivého počasí herbicidem orositcelou rostlinu.2. Chemický postřik provést po odkvětu rostlinv době ubývání měsíce, aby bylo možno využítnejintenzivnější zpětný proud asimilátůdo kořenů.3. Nespěchat s odstraňováním usychající biomasy,aby všechen herbicid byl dokonale odtransportovándo kořenové soustavy.Beskydský postup (BP)Porosty křídlatek, ačkoli se to zdá paradoxní,chráníme před mechanickým poškozenímod počátku vzrůstu nadzemních části rostlin aždo doby po odkvetení a vytvoření semen. Jakékolivmechanické poškození – fragmentace biomasy,vykopávání kořenů nebo postřik herbicidemv období květen – srpen, je nežádoucí a přímoškodlivé.Fragmentací nadzemní částí rostlin nebo vykopávánímkořenů totiž dochází k dalšímu rozmnožovánítěchto odolných rostlin, a to vegetativnímzpůsobem – řízky stvolů nebo úlomkykořenů. Tedy místo potlačování rostliny vlastněpodporujeme její rozšiřování.Orosením herbicidy ROUN-DUP-BIAKTIV, ROUNDUP-FOR-TE, ROUNDUP-RAPID pouze dočasněnarušíme růst biomasyrostliny, ale tato je schopna díkysvé odolnosti a zásobám živinv polykormonech opětovně ještěv témže roce vyrašit. Navíc, protoženadzemní biomasa křídlatek neníještě dostatečně vzrostlá, porostyjsou mezernaté, a tak značná částaplikovaného herbicidu zasáhneholou zemi, resp. žádoucí porostykeřů a bylin. Plýtvá se tak ekonomickýmiprostředky vynaloženýmina mechanickou fragmentaci(kosení, mulčování) nebo nákladyna herbicidní přípravky a jejichaplikaci. Efekt je takový, jak jej všichni známe– křídlatky rostou a šíří se dále a žádoucí vegetacenám vlivem ošetření herbicidem hyne.V období růstu je proto vhodné do porostůkřídlatek nezasahovat.Po odkvětu – koncem září, v říjnu, kdy se jižvytváří semena, přistoupíme k aplikaci herbicidůtak, aby nedošlo k mechanickému poškozenírostlin. ROUNDUP-FORTE, ROUNDUP-RAPIDpostačí aplikovat v koncentraci do 5% a ROUN-DUP-BIAKTIV v koncentraci do 10%. Vhodné jevystihnout dny, kdy ubývá měsíc, protože toto jeobdobí intenzivní translokace asimilátů do kořenů.Asi týden po aplikaci je vhodné provést reviziúčinnosti orosení herbicidem, případně vynechanámísta ošetřit opětovně.Prvním projevem účinku herbicidu je defoliace– intenzivní opad listí, což nám taky indikujepřípadná neošetřená místa v porostech křídlatek.Rostliny neodstraňujeme! Necháme je uschnout.Nástup zimy a s ní spojené mrazivé počasí pakdokončí naše dílo – křídlatky zlikviduje.Co dále ?Plochy zbavené vegetačního pokryvu jsou jakokaždá uvolněná nika v ekosystému náchylnéna opětovnou sukcesi, a to zejména běžnými bylinnýminebo dřevitými plevely. V následujícíchlétech takovým plochám ještě věnujeme pozor-Porosty křídlatek po obou březích VT MorávkaCHUS 74/2008 – STRANA 27chus74.indd 27 4. 4. 2008 9:51:56

Druhová ochrana rastlínnost, zda se ještě neobjeví rostliny křídlatek. Přijejich likvidaci postupujeme již popsaným způsobem,ale pouze bodově, což značně snižujeekonomickou náročnost.Je proto nutné, pokud máme zájem, plochyzbavené křídlatek opětovně ozelenit, neprodleněv následujícím vegetačním období oset trávou,nebo osázet odpovídající keřovou nebo stromovouvegetací.originál článku publikován v periodiku :Veronica, ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRO-DY A KRAJINY, XX. ročník 2006, číslo 2volně upravil Ing. Suchoň, provozní odbordle článku pana Miroslava Šrubaře ze ZOČSOP Kunčice pod OndřejníkemReakcia na článok Ošetřování trvalých travních porostu mulčovánímV Chránených územiach Slovenska 72/2007 vyšiel článok: Ošetřování trvalých travních porostůmulčováním od autorov J. Fiala a J. Geisler z Výzkumného ústavu rostlinné výroby Praha Ruzyne, VSLiberec. Uvedený článok je poznačený tým, čím sú poznačené všetky podklady pre udeľovanie dotácií,ochranu veľkoplošných chránených území a aj mnohé programy starostlivosti o maloplošné chránenéúzemia. Totiž inžinierskym prístupom a botanicko-agronomickým zameraním autorov. Podobnémetódy údržby trávnych porastov sa dajú ako tak akceptovať v prípade vyložene umelo založených lúka bývalých intenzívnych TTP. Mulčovanie má však veľa veľkých nevýhod, hlavne pri ochrane živočíchov.Mulčovacie stroje ničia hniezda vtákov. To sa dá ale obmedziť dobou mulčovania posunutou najeseň. Oveľa horšie sú na tom mnohé druhy bezstavovcov, predovšetkým hmyzu. Kľudové štádié, aleaj larvy mnohých druhov motýľov, blanokrídlovcov a chrobákov, sú viazané na nedopasky pasienkov,na ponechanie nedokosených plôch a kríkov. Napríklad vajíčka extrémne ohrozeného žltáčika Coliasmyrmidone zimujú na výmladkoch Chamaecytisus, vajíčka ohrozeného motýľa Brentis hecate zimujúv nespasených a neskosených súplodiach túžobníka Filipendula vulgaris, kokóny vajíčok modlivky zimujúna hrubších bylinách a krovinách, húsenice podobníkov zimujú v byliach a koreňových krčkochmnohých bylín, blanokrídlovec Torymus bedequari spolu s ďalšími druhmi zimuje v hálkach hrčiarkyružovej, hniezda muráriek rodu Eumenes bývajú na hrubých byliach a tenkých konároch kríkov, hibernákulámotýľov rodu Apatura sú na krovitých vŕbach.Mohli by sme pokračovať takmer donekonečna. To, čo povedali uvedení autori, je povestné Á, trebapovedať aj B, a to tak, že mulčovanie je len východiskom z núdze a nesmie sa používať na lokalitáchvýskytu ohrozených druhov hmyzu, nesmie sa používať veľkoplošne, vždy sa musia ponechať mozaikynepomulčovanej plochy, a to najmenej do rozlohy 20% u maloplošných chránených území a dorozlohy 10% u ostatných území, a to vždy po konzultácii s príslušnou odbornou organizáciou ochranyprírody. Inak sa dočkáme povestného vyliatia dieťaťa s vodou z vaničky.Pavel DevánSTRANA 28 – CHUS 74/2008chus74.indd 28 4. 4. 2008 9:51:57

Ochrana drevínObce a ochrana drevín v územnej pôsobnostiSprávy CHKO Štiavnické vrchyUbehlo šesť rokov, čo nadobudol účinnosť zákonč. 416/2001 o prechode niektorých pôsobnostíorgánov štátnej správy na obce a na vyššieúzemné celky. Zákon sa okrem stavebnej činnostidotýkal i ochrany a starostlivosti o dreviny.Na základe skúseností s ochranou drevín, či užpodľa zák. č. 287/1994 Z. z. alebo zák. č. 543/2002Z. z., chcem porovnávať klady i zápory uplatňovaniav úvode citovaného zákona.Na uľahčenie zavedenia predmetného zákonač. 416/2001 Z. z. do praxe vydala Štátna ochranaprírody Slovenskej republiky v Banskej Bystriciv roku 2003 odborno-metodickú príručku Obcea ochrana drevín. Bola distribuovaná (na protipodpis)starostom obcí a obecným úradovniamv obvode pôsobnosti CHKO Štiavnické vrchy(okr. BŠ, KA, VK, ZC, ZH). Následne sme sa zúčastňovališkolení a metodických dní organizovanýchokresnými úradmi za účelom uľahčeniaaplikácie zák. č. 416/2001 do praxe. Tu sme upozorňovalinajmä na niektoré kompetencie, kdeby mohlo dôjsť po ich nesprávnom pochopeník rozporu so zákonom.Prvých sklamaní sme sa dočkali už v prvomroku, keď nám boli nahlasované výruby s tichýmsúhlasom starostov, no bez platného rozhodnutia,alebo prekročenie kompetencií nad rámeczákona. Pri šetrení na obecných úradoch sa odborno-metodickápríručka buď vôbec nenašla,alebo ležala v knižnici starostu tak, ako ju tampo obdržaní bez prečítania založili. Boli i prípady,kde došlo po komunálnych voľbách na jeseňroku 2002 k výmene starostov, že sa príručkyvôbec nenašli a bolo treba vyhotoviť viacero náhradnýchkópií.V úvode druhého aktualizovaného vydania odborno-metodickejpríručky Obce a ochrana drevínz dôvodu nadobudnutia účinnosti novéhozákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajinysa uvádza: „Okrem toho sú obce aj vlastníkmipozemkov, na ktorých dreviny rastú, z čoho imvyplýva povinnosť starať sa o ne“. Tu podotýkame,že neraz obce ako vlastníci drevín rastúcich naich pozemkoch nepovažovali za potrebné v prípadevýrubu vydať k tomuto zásahu právoplatnérozhodnutie s odôvodnením, že predsa nebudúdávať žiadosti i súhlas sami sebe?! Čo z logickéhoV niektorých obciach ošetrovanie drevín zveria do odbornýchrúk...... a inde si to robia samiCHUS 74/2008 – STRANA 29chus74.indd 29 4. 4. 2008 9:51:57

Ochrana drevínpohľadu možno tak aj chápať.Treba len dúfať, že nový zákon o ochrane prírodya krajiny tento problém odstráni tým, žerozhodnutia k zásahom do drevín rastúcichna pozemkoch vo vlastníctve obcí budú vydávaťzo zákona obvodné úrady životného prostredia.Doteraz to bolo iba na ich dobrovoľnosti, či siv súlade s § 68 písm. h) zák. 543/2002 Z. z. vyhradilipôsobnosť obce vo veciach podľa § 9 ods.1 písm. m), § 12 písm. c), § 47 ods. 3 a 7, a § 48v plnom rozsahu alebo len na časti územia spadajúcehodo vyššieho stupňa ochrany. V územnejpôsobnosti CHKO Štiavnické vrchy tak vykonalistále pracoviská ObÚŽP v Banskej Štiavniciv okresoch Žarnovica, Žiar nad Hornom a Levicev obci Uhliská. Avšak v okrese Banská Štiavnica,ktorý celý leží v CHKO (2. st. ochrany), boli obciamvyňaté právomoci vo veciach ochrany drevínlen mimo ich zastavaných území.V okrese Veľký Krtíš si ObÚŽP vyhradil pôsobnosťobcí na pozemkoch, ktoré sú v ich vlastníctve.Tu sme zaznamenali aj najmenej problémov,hlavne v oblasti výrubu drevín. V tomto okreseboli zriadené štyri spoločné obecné úradovnes pomerne dobre odborne pripravenými pracovníkmi,zahŕňajúce celý okres – až na výnimkuštyroch obcí, ktoré z ekonomických dôvodovodmietli služby obecných úradovní a vykonávaličinnosti vyplývajúce zo zák. č. 416/2002 Z. z.samé.Taktiež spoločná úradovňa sídliaca na Mestskomúrade v Krupine vykonávala služby prevšetky obce v okrese. Práve tu sme sa stretlis najvypuklejšou negatívnou skutočnosťou, keďpo spoločnej obhliadke so zástupcami MestaKrupina, Spoločnej úradovne a ŠOP SR SprávyCHKO Štiavnické vrchy sme konštatovali potrebuzachovania niektorých vzácnych foriem drevínpri rekonštrukcii parku na Svätotrojičnomnámestí. Aké však bolo naše prekvapenie, keďsme pri najbližšej návšteve spomínanej lokalitynašli vyrúbané mohutné smreky omorikové,ktoré boli jedny z najkrajších v širokom okolí,a bolo ich treba zachovať. Po hľadaní príčiny,pre ktorú boli vyrúbané, sme zistili, že na príkazprimátora mesta padli za obeť rekonštrukciiSvätotrojičného námestia z dôvodu skrášleniaa vytvárania novej verejnej zelene! Je to tiež jedenz negatívnych príkladov dávania si rozhodnutiasám sebe.Obce sú tiež podľa zák. č. 543/2002 Z. z. povinnéviesť evidenciu pozemkov vhodnýchna náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode.Táto povinnosť sa rieši len tam, kde majúvypracovaný územný plán obce alebo spracovanúštúdiu či projekt strastlivosti o verejnú zeleň.Skôr je to len v mestách, ale obce (najmätie menšie) ak sadia, tak len živelne na rôznychpriestranstvách.Čo je z praktického hľadiska nereálne, je náhradnávýsadba za náletové dreviny na PPFmimo zastavaného územia obce. Ide predovšetkýmo zanedbané lúky a pasienky počas ichkolektívneho „neobhospodarovania“. Pôvodnívlastníci-reštituenti tu doslova nachádzajú samonáletovélesy. Pri opätovnom navrátení pôvodnéhocharakteru pozemkom musia odstrániťmnožstvo náletových drevín (baza, hloh, trnka,vŕba a pod.). Náhradná výsadba je pre nich lenďalšou finančnou záťažou a niekedy i odradenímod sfunkčnenia zarastených plôch.Spätným pohľadom zo zorného uhla praktickýchskúseností na šesťročné pôsobenie zákonač. 416/2002 Z. z. možno konštatovať, že jehouvedenie do praxe bolo predčasné. Obce nebolidostatočne na tieto právomoci pripravené. Predovšetkýmv menších obciach, kde je starostanielen starostom, ale aj obecnou úradníčkou,jednoducho nestíha sledovať všetky zákonnézmeny a potom podľa nich riadiť i výkon svojejfunkcie.Zostáva skutočne len veriť, že novopripravovanýzákon o ochrane prírody a krajiny tieto negatívav ochrane drevín aspoň sčasti odstráni k spokojnostivšetkých, ktorým starostlivosť o drevinyleží na srdci.Ing. Vladimír SolárS-CHKO Štiavnické vrchySTRANA 30 – CHUS 74/2008chus74.indd 30 4. 4. 2008 9:52:00

Ochrana drevínChránené stromy v územnej pôsobnostiSprávy NP Slovenský rajSpráva Národného praku Slovenský raj v roku2000 evidovala vo svojej územnej pôsobnosti(Národný park Slovenský raj, ochranné pásmoNP Slovenský raj, zvyšok okresu Spišská Nová Ves,celý okres Levoča) 21 chránených stromov, z toho10 líp malolistých, 4 lipy veľkolisté, 1 buk lesný,1 pagaštan konský, 3 duby zimné, 2 bresty horské.V roku 2007 to bolo už len 10 chránených stromov– 5 líp, 3 duby a 2 bresty. Ochrana u ostatných 11chránených stromov bola navrhnutá na zrušeniez dôvodu ich silného poškodenia, zlomeniaalebo výrubu. Všetky vyhlásené chránené stromyboli a sú staré, v krajine dominantné, vo vekovejkulminácii s väčším alebo menším poškodeníma preschýnaním zodpovedajúcim ich veku.Dňa 20. augusta 2007 bol silným vetrom počasbúrky poškodený ďalší chránený strom rastúcivo Ferčekovciach, miestnej časti mesta SpišskáNová Ves (jedinec zo skupiny chránených stromovLipy v Spišskej Novej Vsi). Vplyvom abiotickýchčiniteľov boli polámané kostrové konáre jehokoruny. Tento dominantný strom s druhovýmmenom lipa malolistá (Tilia cordata), s obvodomkmeňa 710 cm, odhadovaným vekom asi 300 rokov,pôvodnou výškou 30 m a priemerom koruny28 m rastie na súkromnom pozemku v záhradepri rodinnom dome. Správa NP Slovenský rajv spolupráci s Mestom Spišská Nová Ves následnezabezpečili odborné ošetrenie tohto chránenéhostromu, ktoré prakticky vykonala špecializovanáarboristická firma Quercus – Arbor, s. r. o. Ošetreniechráneného stromu bolo vykonané dňa18. 10. 2007 a pozostávalo z týchto úkonov:• orezanie suchých a mechanicky poškodenýchživých konárov,Lipa vo Ferčekovciach pred poškodenímLipa vo Ferčekovciach – poškodený stromCHUS 74/2008 – STRANA 31chus74.indd 31 4. 4. 2008 9:52:00

Ochrana drevínLipa vo Ferčekovciach – obhliadka poškodeniaLipa vo Ferčekovciach – po ošetrení• kontrola kostrových vetiev, najmä zle viditeľnýchtrhlín,• redukcia preťažených kostrových horizontálnychvetiev o 20 – 40% z dôvodu stability koruny,• redukcia vertikálne rastúcich kostrových vetiev15 – 20% z dôvodu stability koruny,• odstránenie odierajúcich vetiev,• rezné rany boli ponechané bez chemickéhoošetrenia,• inštalácia 2 ks arboristického viazania zn.COBRA s nosnosťou 7 ton,• inštalácia 1 ks arboristického viazania zn.COBRA s nosnosťou 4,8 ton,• likvidácia haluziny zoštiepkovaním a odvozna skládku bioodpadu.Nová Ves a Štátna ochrana prírody Slovenskejrepubliky.Od vyššie uvedenej udalosti v územnej pôsobnostiSprávy NP Slovenský raj boli vyhlásenéďalšie dva chránené stromy s názvom Pagaštanv Hrabušiciach a Borovica v Spišskom Štvrtku,vyhlásenie tretieho (Spišskonovoveský javor) sapripravuje.Ing. Katarína ŠkorvánkováFoto: František DivokS-NP Slovenský rajOdborné ošetrenie chráneného stromu nepochybnezabezpečilo predĺženie životnostia vitality stromu na ďalšie obdobie. Vykonanieopatrení si vyžiadalo náklady vo výške 40 000 Sk,ktoré rovnakým dielom uhradili Mesto SpišskáSTRANA 32 – CHUS 74/2008chus74.indd 32 4. 4. 2008 9:52:01

Ochrana drevínPrehľad chránených stromov Slovenska podľa okresov a krajovevidovaných v štátnom zozname k 31. 12. 2007OkresPočetBratislava I 22-27-21Bratislava II 0-0-0Bratislava III 0-0-0Bratislava IV 2-2-2Bratislava V 0-0-0Malacky 0-0-0Pezinok 3-5-3Senec 2-2-2Bratislavský kraj spolu: 29-36-24 (9/15)Trnava 9-11-7Dunajská Streda 13-37-5Galanta 7-8-5Hlohovec 2-2-2Piešťany 3-4-3Senica 2-2-2Skalica 1-4-1Trnavský kraj spolu: 37-68-15 (7/8)Banská Bystrica 19-135-13Banská Štiavnica 5-17-5Brezno 0-0-0Detva 4-4-3Krupina 4-4-4Lučenec 2-5-2Poltár 3-14-3Revúca 9-52-7Rimavská Sobota 3-3-3Veľký Krtíš 13-17-9Zvolen 7-20-7Žarnovica 14-22-9Žiar nad Hronom 8-12-7Banskobystrický kraj spolu: 91-305-36 (24/12)Trenčín 4-10-4Bánovce nad Bebravou 1-1-1Ilava 11-15-11Myjava 4-4-3Nové Mesto nad Váhom 5-36-3Partizánske 1-1-1Považská Bystrica 8-12-3Prievidza 12-25-8Púchov 4-4-4Trenčianský kraj spolu : 50-108-20 (11/9)Vysvetlivky, napríklad: 470-1289-67 (32/35)470 – počet chránených stromov a ich skupín vrátane stromoradí1289 – počet jedincov chránených stromov67 – počet druhov stromov32/35 – pôvodný druh /nepôvodný druhPrešov 3-3-3Bardejov 0-0-0Humenné 6-6-5Kežmarok 2-2-2Levoča 5-12-3Medzilaborce 2-2-2Poprad 3-8-3Sabinov 4-5-3Snina 3-3-3Stará Ľubovňa 3-25-3Stropkov 5-7-1Svidník 13-28-3Vranov nad Topľou 5-5-4Prešovský kraj spolu : 54-106-16 (9/7)Nitra 2-2-2Komárno 2-68-2Levice 15-22-11Nové Zámky 13-82-11Šaľa 2-2-2Topoľčany 2-2-2Zlaté Moravce 4-22-2Nitriansky kraj spolu: 40-200-17 (7/10)Košice I 6-8-6Košice II 1-29-1Košice III 0-0-0Košice IV 0-0-0Košice-okolie 6-7-4Gelnica 2-6-1Michalovce 4-4-2Rožňava 11-34-4Sobrance 4-4-3Spišská Nová Ves 3-4-3Trebišov 5-9-3Košický kraj spolu : 41-104-18 (9/9)Žilina 31-63-9Bytča 8-16-4Čadca 6-31-3Dolný Kubín 20-54-8Kysucké Nové Mesto 12-20-5Liptovský Mikuláš 15-19-5Martin 8-14-4Námestovo 8-8-4Ružomberok 12-124-5Turčianske Teplice 4-4-3Tvrdošín 4-9-1Žilinský kraj spolu : 128-362-21 (16/5)SLOVENSKO: 470-1289-67 (32/35)Ing. Milan Krištof, ŠOP SRCHUS 74/2008 – STRANA 33chus74.indd 33 4. 4. 2008 9:52:03

Výchova a vzdelávanie v ochrane prírody a krajinyVýskum a ochrana cicavcov na SlovenskuV dňoch 12. – 13. októbra 2007 sa opäťpo dvoch rokoch zaplnila zasadačka Ústavu ekológielesa SAV vo Zvolene účastníkmi už 8. celoštátnejodbornej konferencie s medzinárodnouúčasťou Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku.Okrem tradičných organizátorov, Štátnejochrany prírody SR a ÚEL SAV, organizáciu stretnutiapomáhala zabezpečiť aj Katedra ekológiea biológie UMB v Banskej Bystrici. Celkom 86registrovaných účastníkov zo Slovenska, Česka,Poľska a Škótska prezentovalo počas dvoch dní32 referátov a 11 posterov. Úvod podujatia saniesol v pripomínaní životných jubileí teriologickýchosobností Slovenska (prof. Sládek 80 rokov,Dr. Stollmann 75, prof. Dudich 65, doc. Kocian60). Dvaja jubilanti (J. Sládek a A. Stollmann)potom ešte vystúpili so svojimi historicko-teriologickýmireferátmi.My mladší sme začali odbornými príspevkamio hlodavcoch a netopieroch. Diskutovalo sao problémoch determinácie letných hniezd pĺšikaa myšky drobnej (J. Májsky a M. Filípek) a reštitúciísysľov v ČR (J. Matějů a kol., J. Kvičerová)a na Slovensku (M. Ambros a E. Hapl). Podobnepraktické charaktery mali aj ďalšie tri referáty,ktoré prispeli k efektivite metodík odchytova značenia drobných zemných cicavcov v rôznychprostrediach (L. Hlôška a kol., J. Obuch, P. Lešoa R. Kropil). Výberom lesného prostredia netopiermisa zaoberali príspevky o využití techníkrádio-telemetrie (P. Kaňuch a kol.) a ultrazvukovýchdetektorov (Ž. Džingozovová a kol.). Rozdielyv ekológii kryptických druhov boli analyzovanépopulačno-genetickým prístupom (P. Kaňucha kol.). M. Uhrin a kol. ukončili netopierologickýblok faunistickými prezentáciami z oblastí Cerovejvrchoviny a dvoch regiónov Číny.Tohoročná konferencia bola zameraná na využívanietelemetrických techník. Týmto spôsobomsa na Slovensku sleduje aktivita a výber biotopu,najmä pri väčších druhoch (tzv. poľovná zversrstnatá). Dozvedeli sme sa, že aktuálne sa rádiovosledujú (alebo sledovali) zubor v Poloninách(Š. Pčola), rys vo Veľkej Fatre (J. Schestág), kamzíkv Tatrách (J. Ksiažek a B. Sedláková) a jeleňna Poľane (J. Bučko). Dátovým rozsahom výnimočnépoznatky o viacerých druhoch kopytníkova šeliem z územia stredoslovenských pohorí prezentovalS. Finďo. Jeho kolektív sa v súčasnostipripravuje na využívanie satelitnej telemetrie, čoponúka väčší potenciál pre spomínané skupiny.Vo večernom šere zasadačky mal mierne exotickýcharakter referát o využití digitálnych techníkv štúdiu priestorovej aktivity horských cicavcov(P. Brzuski a M. Hędrzak). Monumentálnej databázeP. Balla o rozšírení svišťa v ZápadnýchTatrách konkuroval efektný audiovizuálny príspevokkolektívu P. Bačkora z oblasti Nízkych Tatier.Aj nezasvätených terénnych zoológov zaujalidobrým spracovaním a jasnou interpretácioupopulačno-genetické prednášky o kamzíkovi(B. Zemanová a kol., v zastúpení P. Mikulíčkom)a medveďovi (M. Straka)Sobotný program patril šelmám. Už klasické ažnekonečné diskusie o odhade veľkosti populáciívlka a medveďa a nimi spôsobených škodách,ako aj o manažmente týchto druhov na Slovensku(R. Rigg, M. Adamec, P. Hell a kol.), spestrili príspevkyo potrave vydry (J. Švihlová) a nedostatočnejdruhovej identifikácii tchorov poľovníckouobcou (A. Krištín). Neodmysliteľný etno-teriologickýpríspevok P. Urbana o cicavcoch v tvorbePavla E. Dobšinského nás preniesol k záverukonferencie, workshopu o celonárodnom mapovanívydry. Tomuto predchádzal referát o aktuálnomstave v poznaní jej rozšírenia (P. Urban a M.Adamec). Ešte v piatok večer bol z 11 prezentovanýchposterov tajným hlasovaním zvolený najlepší.Ten prezentoval zložitosti páriaceho systémueurópskych ryšaviek (M. Stanko a kol.). Užv posledných diskusiách sa načal problém aktualizáciečerveného zoznamu našich druhov. Snáďsa s ním budeme môcť oboznámiť o dva rokyna podobne vydarenom stretnutí.Mgr. Peter Kaňuch, PhD.Ústav ekológie lesa SAVSTRANA 34 – CHUS 74/2008chus74.indd 34 4. 4. 2008 9:52:03

Výchova a vzdelávanie v ochrane prírody a krajinySlávnostná imatrikulácia prvých študentov rangerskej školyv Tatranskej JavorineV sobotu 15. decembra 2007 sa na pôde Výskumnéhoústavu vysokohorskej biológie Žilinskejuniverzity v Tatranskej Javorine uskutočnilaslávnostná imatrikulácia prvých študentov študijnéhoodboru stráž prírody.Slávnostnej imatrikulácie sa zúčastnili študentištudijného odboru, akademickí funkcionáriŽilinskej univerzity, zamestnanci Výskumnéhoústavu vysokohorskej biológie a starosta obceTatranská Javorina.Po zložení slávnostného imatrikulačnéhosľubu študentov nasledovalo odovzdanie imatrikulačnýchlistov a klobúkov. Súčasťou podujatiabola aj premiéra filmu The Thin Green Lineo práci rangerov na celom svete a čítanie pozdravnýchlistov rangerských asociácií z celéhosveta.Riaditeľ ústavu doc. RNDr. Marián Janiga, CSc.vysvetľuje: „Študijný program, prvý svojho druhuv Európe, je zameraný na štúdium a vzdelávaniev oblasti všeobecnej a aplikovanej ekológie,biológie, ochrany prírody, obnoviteľných i neobnoviteľnýchprírodných zdrojov, v manažmente,v informačných technológiách, v sociálnycha humanitných vedách. Absolvent bude pripravenýtak, aby bol schopný na základe integráciepoznatkov z ekológie, biotických a abiotickýchzložiek prostredia, geografických a ďalších vednýchdisciplín, ako aj poznatkov z praktickýchpredmetov, uplatňovať základné princípy ekológiea ochrany krajiny v profesii stráže prírody“.Viac informácií o študijnom odbore, ako ajo výskumnom ústave si môžete prečítať na http://www.vuvb.utc.skIng. Juraj ŠvajdaVýskumný ústav vysokohorskej biológieCHUS 74/2008 – STRANA 35chus74.indd 35 4. 4. 2008 9:52:03

Fórum názorovMáme nielen stĺpy,ale aj „elektrické koridory smrti“Stĺpy elektrických vedení vysokého napätia (VN– 22 kV), tzv. stĺpy smrti, sú v posledných rokochokiadzané ako svojrázna „antiekomodla“, okoloktorej tancujú striedavo profesionálni ochrancoviaprírody a aktivisti z rôznych mimovládnychochranárskych organizácií. Úhyn väčších druhovvtákov na nich síce predstavuje vážny ochranárskyproblém, avšak pri jeho niekoľkoročnom,niekedy až tragikomickom riešení by sa nemalidostávať do úzadia ani ďalšie negatívne javy súvisiaces prevádzkou ďalších typov elektrickýchvedení, predovšetkým veľmi vysokého napätia(VVN – 110 kV, 400 kV). Jeden z nich, ktorý takistosúvisí s negatívnym dopadom VVN na avifaunu,by som chcel vyzdvihnúť osobitne.V prípade týchto líniových stavieb už pri ichprojektovaní a výstavbe bolo každému jasné, žepriestor (koridor) pod nimi si bude vyžadovať periodickúúdržbu, resp. takú kultiváciu pôdy, ktoráneohrozí bezpečnú prevádzku elektrických vedení.Likvidácia drevín pod energovodmi je v rozporeso záujmami ochrancov prírody, lesníkov,poľovníkov i ďalších skupín obyvateľstva. Tietoperiodické zásahy zamerané na výrub stromov,krov a náletu bez ohľadu na to, či ide o poľnohospodárskyalebo lesný pôdny fond, sú uskutočňovanév súlade s § 10 ods. 1 písmeno b) zákona NRSR č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorýchzákonov. Údržbu drevinovej zelene môže realizovaťvlastník pozemkov, deje sa tak však skôrvýnimočne. Vo väčšine prípadov tak po negatívnejodozve vlastníkov na výzvu energetikov tietopráce realizujú pre správcov týchto sietí dodávateľskýmspôsobom rôzne firmy. Ešte donedávnabola všetka tenšia vyrúbaná hmota ukladaná naokraji prieseku, kde postupne zhnila, dnes sav čoraz väčšej miere začína uplatňovať mulčovanie(tenšie kroviny) a štiepkovanie (hrubšie dreviny).Na ploche pod elektrovodmi tak zostávalen rozdrvená drevná hmota, ktorá sa veľmi rýchlorozloží. Problém efektívnejšieho zúžitkovaniadrevnej hmoty by určite tiež stál za pozornosť,no z pohľadu ochrany prírody predstavuje oveľavážnejší precedens termín realizácie uvedenýchzásahov, ktoré sa môžu teoreticky uskutočňovaťpočas celého roka. Z ekologického hľadiska majútieto krovité porasty a mladiny charakter ekotónu,ktorý je zvlášť príťažlivý pre mnohé druhy vtákovbudujúcich si hniezda v hustých krovinách,bylinných zárastoch i na zemi. Preferovanie týchtobiotopov určitými druhmi samozrejme závisíod množstva faktorov, napríklad prevládajúcichdrevín, nadmorskej výšky, blízkosti vody a pod.Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tietoelektrické koridory sú obľúbeným hniezdiskommnohých druhov spevavcov, pre ktoré najprvniekoľko rokov predstavujú výhodnú hniezdnua potravnú ponuku, no nakoniec sa pre ne stanúakousi „ekologickou pascou“. Hustota ich hniezdje tu často vyššia než v okolitých biotopoch, ktorémajú bližšie ku klimaxu – lesu. Vo všeobecnostičím je väčšia druhová rozmanitosť avifaunyv okolitých biotopoch, tým vyšší je počet druhovVýrub drevinovej zelene v skorú jar pod 400 kVvedením v Bielych KarpatochSTRANA 36 – CHUS 74/2008chus74.indd 36 4. 4. 2008 9:52:04

Fórum názorovaj v priesekoch pod elektrickými vedeniami – ideo tzv. viacnásobný okrajový efekt (edge effect).V dobre vyvinutých krovinách tvorených lieskou,svíbom, hlohom, malinčím, mladými hrabmi,dubmi, bukmi či lipami nie je problém nájsťna jednom hektári až okolo 10 hniezd (hniezdiacichpárov) bežne sa vyskytujúcich desiatichdruhov spevavcov, akými sú penice (čiernohlavá,hnedá i jarabá), slávik červienka, oriešok, kolibiariky(čipčavý i spevavý), drozdy (plavý i čierny)atď. Nájsť ich môžeme samozrejme len dovtedy,kým nie sú rozdrvené pri likvidácii drevinovej zelenepod elektrickým vedením. Vyčísliť spoločenskúhodnotu zničených vtáčích vajec a mláďatby nebol problém, no aký by to malo zmysel, keďtakéto zásahy vo vegetačnom období umožňujezákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírodya krajiny. Podľa § 47 ods. 4 písmeno d) sa totižna tieto výruby nevyžaduje súhlas, pričom realizátorovistačí v zmysle ods. 7 tohto paragrafutúto skutočnosť len oznámiť 15 dní pred uskutočnenímvýrubu orgánu ochrany prírody, tedaobci. Na základe doterajších skúseností trebanapísať – bohužiaľ obci. Podľa litery zákona totiž„orgán ochrany prírodymôže určiť podrobnejšiepodmienky uskutočneniavýrubu, výrubpozastaviť, obmedziťalebo zakázať, ak je vrozpore s požiadavkamina ochranu chránenýchdruhov...“, no v praxi sas takýmto postupomstretneme len výnimočne.Hoci nepatrím medzifundamentalistickýchornitofilov, v tomtoprípade som na stranetých, ktorým leží na srdcidobro operencov. Jepravda, že „náš“ zákonmá množstvo vykladačov,no v tomto prípadeby mal zvíťaziť nielenekologický prístup, aleaj taký výklad zákona,ktorý okrem vzácnychvýnimiek (bezprostredné ohrozenie života ľudía majetku) nedovolí orgánu ochrany prírody bezuváženia schváliť barbarské likvidovanie drevinovejzelene pod elektrickými vedeniami počashniezdenia prevažnej väčšiny vtákov. Stanoviťuniverzálny termín hniezdenia pre všetky druhyvtákov nie je možné, vo všeobecnosti by sa dalahniezdna doba v nížinách a pahorkatinách stanoviťod 1. apríla do 15. júla, vo vyšších poloháchod 15. apríla do 31. júla. Nemožno vylúčiť aniurčité výnimky v jednotlivých oblastiach (napr.agátiny sú slabo osídľované), časový posunv tom-ktorom roku podľa vývoja počasia a pod.Treba taktiež zdôrazniť, že „elektrické koridorysmrti“, za ktoré možno označiť drevinami porastenéplochy pod elektrickými vedeniami vysokéhonapätia, sa netýkajú len avifauny, ale ajniektorých ďalších druhov živočíchov. Napríkladz cicavcov tu s obľubou „hniezdi“ pĺšik lieskovýa myška drobná, početné sú tu ježe. Náhle zničenievegetačného krytu počas horúcich jarnýcha letných dní má negatívny dopad aj na množstvoživočíchov žijúcich na povrchu i pod povrchompôdy – hmyzožravce, obojživelníky, chrobáky,blanokrídlovce a ďalší hmyz.Čo dodať na záver? Aby opäť raz nešlo leno ďalší ochranársky povzdych nad neprávosťamipáchanými na našej prírode, myslím si, žeschopní ministerskí pracovníci by uvedený problémhravo zvládli jedným krátkym usmernenímpre orgán ochrany prírody, teda naše obce. Aksa tak nestane do jarnej sezóny 2008 a likvidáciadrevinovej zelene bude pod energovodmi pokračovaťpodľa zaužívaného scenára, je pravdepodobné,že vzniknuté škody budú porovnateľné,resp. i vyššie, než v prípade medializovaných stĺpovsmrti. Podľa mojich skúseností sa táto problematikanezdá pre médiá taká pútavá ako úhynveľkých dravcov na stĺpoch 22 kV vedení, hrozbaveterných elektrární či globálne otepľovanie, nopráve preto treba na ňu v médiách upozorňovať.Tobôž ak už nejde len o potenciálnu hrozbu, alereálnu devastáciu našej fauny, ktorej by sme v civilizovanejEurópe mali zabrániť.Text a foto: RNDr. Jozef MájskyS-CHKO Biele KarpatyCHUS 74/2008 – STRANA 37chus74.indd 37 4. 4. 2008 9:52:04

Fórum názorovSlovenský prírodný a technický unikátFoto z roku 1976Máloktorý Slovák okrem najskalnejších turistova ochrancov prírody vie, že Národný parkSlovenský kras na svojej najexkluzívnejšej planine,Plešiveckej, ukrýva unikátne technické a prírodnédielo z doby Rakúsko-uhorskej monarchie– tzv. Serényi kút.Tento úžasný technický počin zo začiatku 20.storočia bol celé storočie dôkladne ukrytý vďakageografickým podmienkam Plešiveckej planiny.Na rozdiel od ostatných planín Slovenského krasu,z ktorých každá aspoň jednou stranou plynuloklesá do údolia, Plešivecká planina je výnimkou– na všetkých svojich štyroch svetových stranáchprudko a väčšinou bralnatými krasovými útvarmipadá na juhu a východe do údolia Slanej, na severedo údolia Honce-Rožňavské Bystré a na západedo údolia potoka Štítnik.Z podstaty krasovej planiny je zrejmé, že asimárne by sme na nej hľadali vodu, resp. čo i lennajmenší pramienok vody. Sekundárny dôsledoktejto skutočnosti mal za následok, že planinabola preto poľnohospodársky málo využívaná.A do tretice bola z tohto dôvodu neurbanizovaná.Plešivecká planina má cca 56 km 2 – ak sipredstavíme túto obrovskú rozlohu ako urbanizačneintaktné územie, potom prídeme k zaujímavémuzisteniu, že Plešivecká planina patrína Slovensku (okrem vysokohorského tatranskéhoreliéfu) k najväčšiemu ľudoprázdnemupriestoru. Navyše na planine sa nenachádzajúžiadne cesty vhodné pre osobné motorové vozidlá.Vďakabohu, s nimi by to už nebola divočina.Výnimkou je tzv. vojenská cesta z Plešivcana okraj planiny, kde končí. K tomuto všetkémusi predstavme, že mesto Plešivec má nadmorskúvýšku 218 m n. m. a najvyššia kóta planiny Štít mánadmorskú výšku 851 m n. m., čo znamená, žecelkové prevýšenie planiny nad okolitú krajinu jeasi 630 m, čo je slušný optický dojem.Snaha využiť hospodársky tento veľký priestornapriek úžasnému krasovému fenoménu (závrty,škrapy, škrapové polia, priepasti, jaskyne) bolauž od nepamäti. Krasové polia sú na ornú pôdunevhodné, ostáva teda pastva dobytka a oviec.Problém vody bol však vždy dominantný a technickyneriešiteľný. Okrem zalesnených stráníplaniny ani les do krasových polí veľmi neexpandoval.A tak vznikala krajinársky úžasná divoká,pustá krasová krajina, ktorá inde na Slovenskunemá obdobu.Obyvatelia podplaninovýchobcí síceextenzívne využívaliplaninu na pasenie,preháňanie dobytkai oviec, ale bez intenzívnehoefektu. Pasúcesa stáda boli pastiermiza účelom napájaniazháňané dolu k rakovníckyma brzotínskymprameňom a studniam,čo bolo prirodzeneveľmi stratovéa neefektívne.Prvé snahy o uspokojivériešenie danéhostavu sa objavujúkoncom 19. storočia.Plešivecký cirkevnýhodnostár János Dusza siSTRANA 38 – CHUS 74/2008chus74.indd 38 4. 4. 2008 9:52:05

Fórum názorovbol vedomý tejto problematiky a začal realizovaťmyšlienku vybudovania zbernej nádrže na planine.Ministerstvo poľnohospodárstva c. k. monarchieschválilo plány na jej výstavbu, stavebnýmateriál bol v náročných podmienkach vyvezenýna planinu. Osud však stavbe zrejme neprial,lebo hlavný konštruktér stavby, bývalý strojníkdrevospracujúceho priemyslu Kolozsváry,na prvé vianočné ráno zomrel. Tým bola celáťažko sa vyvíjajúca stavba zastavená.Vytrvalý János Dusza sa však nevzdával. Prijednej pastoračnej návšteve u svojho choréhokolegu Gustáva Szkárosiho, duchovného v Hôrke,sa stretol s bývalým duchovným obce PutnokEndrem Kálnickým. S ním sa pri rozhovore priprameni Buzgó v Hôrke dozvedel, že ministerpoľnohospodárstva Béla Serényi udelil vysokúštátnu dotáciu na vylepšenie pastvín v Bezegua v Gáte. János Dusza vedel o dobrom vzťahumedzi ministrom a Kálnickým, poprosil ho teda,aby informoval ministra o tom, že podobná pomocby bola pre Plešivec spasením. Ponúkol sa,že aj poslov po neho pošlú, ak by mohli rátaťs jeho priazňou.Už niekoľko dní po tomto rozhovore prišielna Duszovu adresu list, z ktorého sa dozvedel, žeposlov je zbytočné posielať, ale žiadosť čím skôrna ministerstvo predložiť treba. Tak sa aj stalo,ako to dokumentujeuznesenie obecnejrady Plešivca.Po niekoľkých týždňochprišiel prípisz ministerstva poľnohospodárstvas tým, žena zabezpečenie napájaniadobytka a navylepšenie pastevnýchpodmienok bola odsúhlasenápodpora vovýške 150 000 korún.Veľký vodojem sastihol postaviť, aleprejavili sa počiatočnénedostatky, lebovoda sa pôvodne malazberať gravitačne napriľahlých trávnatýchplochách podľa pô-Serenyi kút-dnešný stavvodných plánov, čo sa však neosvedčilo. Zistilosa, že len vybetónovanie týchto zberných plôchzabezpečí naplnenie nádrže. Stavba bola odovzdanáa sprevádzkovaná v roku 1913. Ako sa ďalejdozvedáme z dobových zápisov, z tejto veľkejsumy sa vyčerpalo len 30 000 korún, dodatočnesa použilo ďalších 6 000 tisíc korún, ktoré sa prestavalina spomenutú betonáž záchytných plôchpre dažďovú vodu. Zvyšnú sumu určenú na vylepšeniepastvín odniesla medzitým vypuknutáI. svetová vojna.Vlastná nádrž bola postavená s betónovýmistenami, rozdelená jednou hlavnou priečkouna dve polovice. V dvojročných intervaloch striedavoraz jedna, raz druhá polovica nádrže bolavyprázdnená a vyčistená dôkladným spôsobomod rôznych usadenín a iného znečistenia. Vybetónovanástráň nad cisternou predstavovala1 200 siah (t. j. 2 276 m 2 ), odkiaľ voda stekala rigolmido zbernej nádrže. Voda pred hmyzom,riasami bola chránená pridávaním určitého presnestanoveného množstva soli. Nazhromaždenádažďová voda bola dvakrát filtrovaná, najprv hrubýmštrkom, potom drveným kameňom, jemnýmpieskom a drveným uhlím sa dostávala voda dostudne. Studne boli vybavené dvomi rumpálmia dvomi ramenovými vahadlovými čerpadlami.V zápise je spomenutý rok 1935, kedy sa stala „táCHUS 74/2008 – STRANA 39chus74.indd 39 4. 4. 2008 9:52:05

Fórum názorovSTRANA 40 – CHUS 74/2008nevídaná vec“ , že voda z cisterny sa úplne vyprázdnilaa dobytok bola treba „more patrio“ doRakovnice brať k prameňom. Predtým rok (1934)bol tiež veľmi suchý, predsa sa cisterna natoľkonevyprázdnila, aby bolo možné zabezpečiťaktuálne čistenie.V tejto lokalite – na Veľkom vrchu – sa páslov priemere 400 – 500 kusov hovädzieho dobytka,približne 100 koní a asi 1000 oviec. Napájanie tohtoobrovského stáda zabezpečovala táto cisterna.Pri cisterne bol postavený z kameňa a betónupodstavec, v ktorom bola uchytená biela mramorovátabuľa, ktorá zvečňuje údaje tejto zaujímavejverejnej stavby s nasledovným textom:„Toto napájacie zariadenie bolo postavenév roku 1913 zo štátnej podpory, priznanej ministrompoľnohospodárstva grófom Bélom Serényim, za pomoci poslanca parlamentu pána GejzuKubínyiho podľa návrhu Károlya Rosznyaiho,kráľovského technického radcu.“Autor tohto príspevku navštívil tento Serényikút (ako sa stavbe hovorí dodnes) prvýkrát v roku1959. V uvedenom roku bola stavba ešte v prevádzkeza plnej podpory a údržby mesta Plešivec.Približne v tomto období pokračovala socialistickákolektivizácia krajiny, ktorej postupne padlaza obeť nielen intenzívna pastva na planine, aleaj samotná vodná nádrž. Socializmus nepotrebovalmonarchistické stavby, čo ako užitočnéa prospešné. Po založení družstiev sa na planinepáslo len veľmi neefektívne a obmedzene. Stratufunkčnosti vodnej nádrže družstvá nahradilinadzemným vodovodným pripojením z blízkejobce, do ktorého sa voda čerpala z miestnychzdrojov. Toto nadzemné potrubie bolo veľmitechnicky zraniteľné jednak vandalmi, ale najmäklimatickými činiteľmi, a tak fungovalo len niekoľkorokov.V roku 1976 autor príspevku vyfotografovaldobový stav vodnej nádrže (viď obrázok). Stavbabola už síce niekoľko rokov nefunkčná, ale stáleešte v dobrom technickom stave. Stačilo vykonaťúdržbu, vyčistenie a drobné opravy v betónovejzbernej ploche. V tomto období vrcholiacej socializácievšak už nič v krajine nemalo vlastníka,a tak všetko chátralo, nielen táto jedinečná stavba.Postupne som bol rokmi svedkom jej úpadku.Jej prirodzené chátranie bolo síce smutné, aleprirodzené – veď napokon plné polstoročie plnilasvoju funkciu a poskytovala život planine, domácimzvieratám, ale aj početnej tunajšej lesnejzveri. K tomuto písomného protestu ma vyburcovalaaž ostatná návšteva v roku 2007, kedy somzistil, že čo nestíha príroda tomu pomáha človek.Ostal som stáť v nemom úžase, keď som videl pôvodnúvnútornú železnú konštrukciu porozpiľovanú– časť konštrukcie zmizla a časť je spadnutávo vode vlastnej nádrže. Národ slovenský musíbyť v skutočnej morálnej biede, keď ťažká železnákonštrukcia v tomto nezjazdnom teréne neodolalamiestnym zlodejíčkom. Tí si tou neskutočnounámahou a zložitou dopravou tých pár korún paradoxneťažko zarobili (viď obrázok).A merito veci tohto príspevku?Sú tri kardinálne dôvody na urýchlenú záchranutohto technického a umného diela na územíeurópskeho významu.Prvý dôvod – ochranársky:Vodná nádrž sa nachádza na území Národnéhoparku Slovenský kras, na exkluzívnej krasovejPlešiveckej planine, ktorá je územím európskehovýznamu. Územím európskeho významu je preto,lebo predstavuje kompletný krasový fenomén,navyše v urbanisticky intaktnom prostredí. Prvoradouúlohou štátnej ochrany prírody je tu ochranaa zachovanie tohto krasového fenoménu. Akosom už uviedol, najväčšie nebezpečenstvo tomutokrasu (z hľadiska jeho optickej záchrany ) hrozízo zarastania lesom. Južná časť planiny je užznačne zarastená. Hospodársky prínos z lesnýchporastov na krasovom, najmä škrapovom reliéfeje však značne obmedzený, minimálny, a tedaneefektívny. Štátna ochrana prírody vo svojomprograme starostlivosti o toto chránené územiemusí predovšetkým zamedziť zarastaniu planinylesom. Najúčinnejším prostriedkom na splnenietohto cieľa je práve urýchlená rekonštrukciapredmetnej vodnej nádrže a následné vypásanieplaniny.Druhý dôvod – poľnohospodársky:Riešením ostáva koordinované pasenie hospodárskychzvierat v súlade so zásadami trvalo udržateľnéhorozvoja krasového fenoménu. Aby bolomožné toto pasenie realizovať, treba zrekonštruovaťtúto vodnú nádrž Serényi kút v plnom rozsahu.Toto by malo byť prioritou štátnej ochrany prírodyna Plešiveckej planine. Preto treba stimulovaťvlastníka pozemkov, ktorý by mal mať eminent-chus74.indd 40 4. 4. 2008 9:52:06

Nové publikácie a recenziený záujem na tom, aby podporil projekt paseniav tomto chránenom území v potrebnom rozsahu.Vlastník pozemkov je však rovnako viazanýna realizáciu rekonštrukcie a revitalizácie celejzbernej lokality okolo vodnej nádrže.Tretí dôvod – pamiatkovo-technický:Toto technické dielo je ojedinelým javomv strednej Európe nielen svojou dômyselnoukonštrukciou v dobe, v ktorej vzniklo, ale aj svojimihospodárskymi dôsledkami, ktoré prinieslo.Ak uvážime, že v lokalite, v ktorej sa vodná nádržpostavila, každý kilogram stavebného materiálubolo nutné vyviezť záprahovým vozomalebo ľudskou silou, tak je naozaj povinnosťoutejto spoločnosti túto stavbu zachovať ako raritua pamiatku pre budúce generácie. Pamiatkovýústav doteraz o tento unikát neprejavil najmenšízáujem, nie však z odborného hľadiska, ale jednoduchoz dôvodu, že Pamiatkový ústav o tomtodiele nemá tušenia. Už len chronológia výstavbya peripetie okolo nej, napokon úspešný a dlhéroky fungujúci projekt si zaslúži jeho urýchlenúa celkovú rekonštrukciu.V súčasnosti sme svedkami, že vo finančnomobehu sa pohybujú milióny korún na nezmyselnéúčely. Táto stavba potrebuje v dnešnom ponímanína svoju rekonštrukciu a ďalšie hospodárskevyužívanie doslova zanedbateľnú čiastku. Verme,že sa to podarí, verme, že sa nájde osvietenáorganizácia, ktorá dovedie túto historicko-ochranársko-poľnohospodárskustavbu do úspešnéhofinále.Ing. Viliam Stockmann, CSc.Monografia CHRÁNENÉ KRAJINNÉ OBLASTIKARANCS-MEDVES A CEROVÁ VRCHOVINAv pohraničí Novohradu a GemeraBaráz Csaba, Gaálová Katarína, Judik Béla a kol.: A Karancs-Medves és a Cseres-hegység TájvédelmiKörzet (Nógrád és Gömör határán).Vydal: Bükki Nemzeti Park Igazgatóság, Eger, 2007, 382 strán.Po úspešnom vydaní monografie o Národnom parku Bükk (A Bükki Nemzeti Park) s podtitulom Vrchy,lesy, ľudia (Hegyek, erdök, emberek) v roku 2002 v tej istej sérii tohto roku vyšla ďalšia obsiahla monografiapojednávajúca o susediacich chránených krajinných oblastiach (CHKO) Karancs-Medvesa Cerová vrchovina, ktoré sa nachádzajú v pohraničí Novohradu a Gemera. Vydavateľombolo Riaditeľstvo Národného parku Bükk v Egri, do obvodupôsobnosti ktorého patrí CHKO (Tájvédelmi Körzet – TK)Karancs-Medves. Na monografii sa podieľal rozsiahlyautorský kolektív zložený zo 45 autorov, pochádzajúcichz Maďarska i zo Slovenska. Monografia je napísanáv maďarskej reči, avšak obsahuje okrem anglického ajslovenský súhrn. Prílohou je prehľadná mapa v meradle1:60 000.Po úvode z pera riaditeľa Národného parku Bükk, DuskaJózsefa sú uvedené základné údaje o polohe a orografickomzačlenení TK Karancs-Medves (67,09 km2) a CHKO Cerovávrchovina (167,71 km2). Prvý okruh Príroda hovorí o geologickejstavbe regiónu, štrukturálnych podmienkach, geologickýchhodnotách, pravekých pozostatkoch, mineralógii, ďalejo reliéfe, formách povrchu a ich vývoji, geomorfologických hod-CHUS 74/2008 – STRANA 41chus74.indd 41 4. 4. 2008 9:52:06

Nové publikácie a recenzienotách, jaskyniach, klimatických podmienkach,hydrografických a geografických podmienkachvrátane hydrologických hodnôt, potom o pôdach,rastlinstve a botanických hodnotách, napokono faune v členení na bezstavovce a stavovce, akoaj o hodnotách živočíšnej ríše. V druhom okruhuDejiny regiónu a jeho kultúry sa hovorí o tamojšíchpravekých a predhistorických archeologických nálezoch,stredovekých hradoch, poznámkach k zaujímavémuetniku či profesii „polovcov“ (palóc), tradíciáchzberu rastlín a lesných plodov na predhoríMedvesu, ľudovej religiozite v regióne Karancs, ďalejo povestiach viažucich sa k regiónu, ľudovej architektúrea pamiatkach, potom o histórii lesnéhohospodárstva, poľnohospodárstva, baníctva a priemysluvrátane niekdajšej siete úzkorozchodnýchpriemyselných železníc a napokon aj o histórii turizmua cestovného ruchu. Tento okruh končí rozprávanímo premenách krajiny človekom, výsledkomčoho vznikajú antropogénne novotvary. Tretíokruh Minulosť, prítomnosť a budúcnosť ochranyživotného prostredia sa zameriava na vznik a vývojochranárskych aktivít, ktoré vyústili do vyhláseniaTK Karancs-Medves a CHKO Cerová vrchovinav roku 1989 (na oboch stranách štátnej hranicezaberajú dohromady plochu 23 480 ha). Uvedenésú aj iné prírodné územia a hodnoty v okolí týchtoCHKO. Vzhľadom na cezhraničné prepojenia prírodnýchhodnôt je nevyhnutné pokračovať v úzkejspolupráci, zahrňujúcej ochranu, monitoring,evidenciu, výchovu i propagáciu, medzi správamitýchto CHKO v záujme zachovania prírodnýchhodnôt do budúcnosti. Udržanie prírodných hodnôtje o to naliehavejšie, že 9 osobitne chránenýchúzemí s plochou cca 4 000 ha je zaradených do sieteNatura 2000 a 70 % územia je chráneným vtáčímúzemím. V závere monografie je okrem už spomínanýchsúhrnov (anglický, slovenský) uvedený ajprehľad zemepisných názvov.Monografia je konkrétnym výsledkom dlhodobejmedzinárodnej spolupráce medzi RiaditeľstvomNárodného Parku Bükk a Správou CHKO Cerovávrchovina. Slávnostne bola uvedená na podujatípri príležitosti 30. výročia Národného parku Bükkdňa 28. septembra 2007 vo výchovno-vzdelávacoma návštevnom stredisku tohto národného parkuvo Felsötárkány. Treba veriť, že sa nájdu prostriedkyaj na vydanie slovenskej verzie tejto monografie.Ing. Július BurkovskýKlement Ptačovský (1886 – 1963)Neúnavný propagátor a presadzovateľ ochranysvätojurského Šúru Klement Ptačovský sa narodil21. 11. 1886 v Golčovom Jeníkove okr. HavlíčkůvBrod. Základnú školu vychodil v rodisku, kde mubol konškolákom jeho rovesník Rudolf Maximovič,budúci generálny konzervátor pamiatok prírodnýchna MŠaNO v Prahe. Ptačovský inklinovalk technickým vedám, preto pokračoval v štúdiuna Vyššej priemyselnej škole elektrotechnickejv Prahe, ktorú ukončil v roku 1905. Krátko pracovalu firmy Kolben-Daněk a spol., v roku 1909však odišiel natrvalo do Bratislavy, kde v továrniDynamit-Nobel (neskôr Chemické závody JurajaDimitrova) až do roku 1952 zastával funkciu riaditeľaelektrárne.Ptačovského zaujímala flóra okolia Bratislavy.Ako botanika-amatéra ho zasvätil do tajov ríšerastlín J. L. Holuby. Založil a zveľadil vlastný herbár,ktorý sa napokon s približne 9 000 položkamidostal do opatery Botanického ústavu SAV.Postupne nadviazal kontakt s mnohými vynikajúcimibotanikmi (K. Domin, J. Klika, F. A. Novák,J. Šmarda, J. M. Novacký, J. Futák a ďalší). Stal saSTRANA 42 – CHUS 74/2008chus74.indd 42 4. 4. 2008 9:52:08

Galéria priekopníkov ochrany prírodydôverným znalcom flóryširšieho okolia Bratislavy,najmä Záhorskej nížiny,Malých Karpát, DevínskejKobyly, Jurského Šúru. Napočesť Ptačovského pomenovalKarel Domin novýdruh jaseňa z Jurského Šúruako Fraxinus ptačovskyi(1937).Ptačovský patrí k prvýmčeskoslovenským konzervátorompamiatok prírodných,menovaný pre okresyMalacky, Myjava a Senica.V rokoch 1924 – 1939 aktívnepracoval v SpoločnostiSlovenského vlastivednéhomúzea v Bratislave. Zúčastňovalsa na prírodovednomvýskume svätojurského Šúru. Intenzívne sa zasadzovalo jeho záchranu aj prostredníctvomčasopisu Krása našeho domova (1928). Neskôrinformoval o Devínskej Kobyle a zverejnil kritickýčlánok s nadpisom Reservace aneb melioraceŠúru u Sv. Jura (Věda přírodní, roč. 10, p. 88 – 90a 122 – 126). V bratislavskom Technickom obzore(1944) uverejnil príspevok o halofytnej flóre svätojurskéhoŠúru.i vystavovateľom. Sám vlastnilmimoriadne významnúzbierku poštových známok,ktorá sa však po jeho smrtinezachovala.Klement Ptačovský zomrelv Bratislave 18. 6.1963 vo veku 76 rokov. Jehoodkaz „Šúr je v každémsměru takovou přírodní pamětihodnotía zvláštností,že by bylo neodpustitelnéji zničiti!“ je výzvou i prednešnú generáciu profesionálnychochrancov prírodypokračovať v stopáchniekdajšieho zanietenéhodobrovoľníka s cieľomzáchrany ojedinelej ramsarskejlokality s hrdýmtitulom národná prírodnárezervácia.Mapka státní přírodní reservace ŠúrKreslil Ing. K. PtačovskýRNDr. Andrej StollmannV čestnej funkcii konzervátora štátnej ochranyprírody, organizovaného generálnym konzervátoromJúliusom Matisom, pokračoval aj podruhej svetovej vojne. Naďalej odvážne bojovalza osud Šúru. O peripetiách tridsať rokov trvajúcichsnáh vyhlásiť Šúr za prírodnú rezerváciu podalPtačovský podrobné svedectvo v rozsiahlompríspevku na stránkach časopisu Ochrana přírody(1955). Toto úsilie bolo dovŕšené 27. 5. 1952.Podrobnú bibliografiu danej lokality zverejnilv Biológii (1956). Ptačovského posledná najväčšiabotanická práca, akýsi celoživotný súhrn Poznámkyke květeně bratislavského okolí (1959)vyšiel v edícii Biologických prác SAV (roč. 5 /2/,p. 1 – 87).Treba pripomenúť, že Klement Ptačovský boli filatelistom na najvyššej úrovni, organizátoromspolkového filatelistického života, publicistomCHUS 74/2008 – STRANA 43chus74.indd 43 4. 4. 2008 9:52:09

Spoločenská rubrikaXIII. ročník stretnutia seniorovGombasek 2007Snahou organizátorov seniorských stretnutíje každý ročník osadiť do iného prostredia,do iného veľkoplošného chráneného územia.Treba pritom prihliadať na strategickú polohuv tom zmysle, že každému vyhovuje stredné Slovensko,prípadne ešte západná časť východnéhoalebo východná časť západného Slovenska.Počas uplynulých 13 rokov sme sa ešte nestretlina území Slovenského krasu – to bol motív situovaniatohoročného stretnutia do Gombaseku.Našťastie seniori ochrany prírody sú vetrom ošľahanía pracovnými podmienkami trénovaní ľudia,takže aj tvrdšie podmienky, aké panovali tento rokpri ubytovaní, boli s ľahkosťou prekonané.Prítomných privítal organizátor stretnutiaIng. Dušan Slávik, ktorý oboznámil prítomnýchso súčasnou situáciou v rámci seniorských stretnutí.Ing. Stockmann vykonal imatrikuláciu jubilantova súčasne sa dotkol niektorých permanentneriešených organizačných problémov.Národný park Slovenský kras i vlastná jaskyňaGombasek vytvorili správnu kulisu na stretnutieseniorov, a teda aj tých málo seniorov, ktorí eštenemali možnosť pracovne či súkromne zavítaťdo tohto kraja, mali možnosť spoznať krasovúkrajinu. O to sa zaslúžili aj pracovníci správy Národnéhoparku Slovenský kras Ing. Kilík, riaditeľsprávy, pán Hlivák, strážca a pani Ambrúsová,pracovníčka správy, ktorí v prvé popoludniestretnutia oboznámili videoprojekciou účastníkovs prierezom krasového fenoménu na územínárodného parku, s úlohami a problémami jehosprávy.Pripomenuli sme si prvých riaditeľov správyCHKO Slovenský kras – Ing. Pelikána, ktorému zanás všetkých zavinšoval k jeho 75. narodeninámIng. Milan Murín, vedúci odboru ochrany prírodyz Krajského úradu životného prostredia v Košiciach.Ďalším riaditeľom správy, ktorého sme sipripomenuli in memoriam, bol Ing. Ján Lamačpri príležitosti jeho nedožitých 80. narodenín.K hlavnému organizačnému bodu programu– zabezpečenie organizátora pre budúcoročnéa následné stretnutia – Ing. Stockmann navrhol,aby sa tejto úlohy zhostila pani riaditeľka Slovenskéhomúzea ochrany prírody a jaskyniarstvaRNDr. Dana Šubová, CSc. Zdôvodnil to skutočnosťou,že seniori sú súčasťou histórie ochranyprírody, a preto táto úloha vlastne profesionálnepatrí do tejto organizácie. Plénum seniorovSTRANA 44 – CHUS 74/2008chus74.indd 44 4. 4. 2008 9:52:10

Spoločenská rubrikasi tento návrh osvojilo a schválilo, a tak budedo ďalších rokov zabezpečené kvalitné organizovanieseniorských stretnutí.Jedným z hlavných bodov programu býva ajspoločná fotografia zase o rok starších seniorov.Ani tento rok sme túto slávu nevynechali a zanechalisme za sebou ďalší historický fotodokumentbývalých staviteľov slovenskej ochrany prírody.Po večeri bola možnosť tak ako každý rok sanavzájom po ročnej pauze porozprávať, prihladiťnové šediny a pripiť si vzájomne na pevné zdravieso želaním opätovného stretnutia na budúcirok.Druhý deň sa niesol tradične v poznávaní danéhoprostredia národného parku. Tentoraz smenavštívili jaskyňu Gombasek, ktorá je slovenskýmunikátom v kvapľovej – brčkovej výzdobe. Po návštevejaskyne bola možnosť navštíviť ešte lokalituSilickej ľadnice, prípadne Plešiveckej planiny,ktorú niektorí seniori aj využili.Je zaujímavé, že napriek tomu, že rastie početpracovníkov štátnej ochrany prírody na Slovensku,stretnutia seniorov sa permanentne zúčastňujetradičných asi 45 osôb – tak tomu bolo ajtento rok. Zrejme je to dané aj geomorfologickoupolohou stretnutí, na ktorých absentujú vždy tíz opačného pólu Slovenska.Z internej, zatiaľ nezáväznej diskusie vyplynulo,že sme v rámci širšieho stredu Slovenska eštenemali stretnutie na území TANAP-u, takže sadáva organizátorom do pozornosti tento národnýpark ako možný ďalší kandidát na stretnutie.Pre tých, ktorých zaujíma situovanie doterajšíchročníkov, podávam nasledovný prehľadstretnutí:1. ročník – 1995 – zahrievací, sa konal v Bratislavena Ministerstve životného prostredia SR pri príležitostinedožitých 70. narodenín Ing. MilanaPacanovského, spoluzakladateľa ochrany prírodyna Slovenskom pamiatkovom ústave v Bratislave.2. ročník – 1996 – sa konal na Slovenskej agentúre životnéhoprostredia v Banskej Bystrici pri príležitostinedožitých 70. narodenín Ing. Jozefa Benka, námestníkariaditeľa Slovenského ústavu pamiatkovejstarostlivosti a ochrany prírody v Bratislave.3. ročník – 1997 – bol prvý v chránenom území – v národnejprírodnej rezervácii Kvačianska dolina, kdesme spomínali na známeho slovenského ochranáraprofesora Jána Volka Starohorského pri príležitosti20. výročia jeho úmrtia.4. ročník – 1998 – bol prvý na území národného parku.Na Muránskej planine na Zbojskej sme si pripomenulinedožité 90. narodeniny Rudolfa Kriška,zakladateľa ochrany prírody na Krajskom strediskuSUPSOP v Banskej Bystrici.5. ročník – 1999 – bol prvý na území chránenej krajinnejoblasti. V Štiavnických vrchoch na Počúvadlesme spomínali na nedožité 80. narodeniny MilanaHirša, nám. riaditeľa Slovenského ústavu pamiatkovejstarostlivosti a ochrany prírody v Bratislave.6. ročník – 2000 – sa zorganizoval na území CHKOStrážovské vrchy na Jankovom vŕšku, kde sme sipripomenuli nedožité 80. narodeniny Jána Futáka,zakladateľa ochrany prírody na Slovenskom pamiatkovomústave v Bratislave.7. ročník – 2001 – bol prvý na území v tom čase projektovanejChránenej krajinnej oblasti Čergov v Drienici.Spomínali sme na nestora slovenskej ochranyprírody Jána Karola Lányiho pri príležitosti jeho 90.nedožitých narodenín.8. ročník – 2002 – sa konal v Národnom parku VeľkáFatra na Kráľovej studni pri príležitosti nedožitých70. narodenín slovenského krajinára, ochranára,urbanistu a architekta Milana Marenčáka pri jehopomníku – Fialovom hadovi.9. ročník – 2003 – sa predstavil v réžii Chránenej krajinnejoblasti Cerová vrchovina na Teplom vrchu,kde sme spomínali na dvoch slovenských ochranárovpri ich 75. nedožitých narodeninách Janka Darolua Albína Smatanu.10. ročník – 2004 – sa konal v Národnom parku NízkeTatry na Pustom Poli, kde sme spomínali na prvéhoslovenského generálneho konzervátora ochranyprírody Júliusa Matisa pri príležitosti 110. výročiajeho narodenia.11. ročník – 2005 – bol usporiadaný v spolupráci s Chránenoukrajinnou oblasťou Ponitrie na Skýcove, kdesme si spomenuli prvého riaditeľa CHKO Štiavnickévrchy Milana Kapusta pri príležitosti jeho 60. nedožitýchnarodenín.12. ročník – 2006 – sa konal na území Chránenej krajinnejoblasti Poľana na geometrickom strede Slovenskana chate pod Hrbom, kde sme spomínalina Štefana Korpeľa, ochranára a vedúceho katedrypestovania lesov na Lesníckej fakulte vo Zvolene.13. ročník – 2007 – sa konal na území Národného parkuSlovenský kras pri jaskyni Gombasek, kde sme sipripomenuli 80. nedožité narodeniny bývalého riaditeľaCHKO Slovenský kras Janka Lamača a oslávilisme 75. narodeniny prvého riaditeľa správy CHKOSlovenský kras Vlastimila Pelikána v jeho prítomnosti.Ing. Viliam Stockmann, CSc.CHUS 74/2008 – STRANA 45chus74.indd 45 4. 4. 2008 9:52:10

Spoločenská rubrikaZa doktorom Júliusom Vacholdom„V Honte som sa narodil, tu som prežil šťastnédetstvo aj roky bezstarostnej mladosti. Hontianskyregión som na pár rokov opustil len počas stredoškolskéhoa vysokoškolského štúdia. Vynútený pokuso trvalejšie opustenie rodného Hontianskehoregiónu skončil fiaskom a ostali naň len rozporuplnéspomienky. Okolnosťami donútený vrátil somsa domov a môj rodný Hont ma ochotne prijala poskytol dostatok času na dôstojnú satisfakciu.Tu som sa dožil odchodu na dôchodok a stíhanýbežnými dôsledkami pomerne vysokého veku tupravdepodobne dokončím svoju životnú púť.“Dňa 4. februára 2008 zomrel vo veku 89 rokovdoktor Július Vachold. Senior stredoslovenskýchzoológov a „prírodospytcov“, nestor slovenskejzoológie, najmä mammaliológie (predovšetkýmchiropterológie), v menšej miere ornitológiei arachnológie. Ochranca prírody, okresný konzervátorprírody pre okres Krupina. Neúnavnýpropagátor a popularizátor rodnej Krupinya Hontu. Výborný a obľúbený pedagóg. Včelár,pomológ, záhradkár. Vzácny, skromný, inteligentný,sčítaný, vtipný a pohostinný človek, výbornýspoločník.Ako predpokladal vo svojom úprimnom vyznanírodnému Hontu, jeho životná púť sa uzavrelav rodnej Krupine. Napriek vysokému vekui jeho dôsledkom sme však my ostatní, ktorí smeho poznali, akosi nepredpokladali, či nechcelisi pripustiť, že sa to stane tak skoro. Pretože vitálnya stále aktívny pán doktor či pán profesor,ako sme ho zvykli oslovovať, nám pripadal, akobymal medzi nami ostať ešte veľmi dlho.Július Vachold sa narodil 3. 11. 1918 v Krupine.Ako ročný stratil otca, ktorý zomrel na následkyzranenia z 1. svetovej vojny. Vzťah a lásku k prírodezískal ešte v detstve od starého otca. Študovalna Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzityv Bratislave a na Konzervatóriu v Bratislave u profesoraFrica Kafendu. Štúdium na konzervatóriuvšak musel zanechať z finančných i časovýchdôvodov. Po dohovore s profesorom Feriancomna zvolenskom reálnom gymnáziu sa stretols neskorším univerzitným profesorom OskáromFeriancom (ktorý ho učil ešte na zvolenskom reálnomgymnáziu) sa venoval vtákom a ako témudiplomovej práce si zvolil Vtáctvo okolia Krupiny.Po promóciách učil na viacerých školáchv Krupine. V roku 1953 na odporučenie profesoraFerianca nastúpil ako vedecký pracovníkdo Faunistického laboratória Slovenskej akadémievied a začal sa intenzívne zaoberať výskumomnetopierov. Bol poverený zorganizovaníma realizáciou základného chiropterologickéhovýskumu Slovenska. Uskutočnil základný výskumnajvýznamnejších oblastí Slovenska (Slovenskéhokrasu, Muránskej planiny a Demänovskejdoliny) a publikoval viacero významných a základnýchprác o rozšírení a ekológii netopierovna Slovensku. V tomto období (1954 – 1958) zároveňprednášal zoológiu na Vysokej škole lesníckeja drevárskej vo Zvolene.Po politických previerkach ho v roku 1959 prepustilizo Slovenskej akadémie vied. Kandidátskudizertačnú prácu, ktorú dokončil až po rozviazanípracovného pomeru v SAV, síce predložil k obhajobe,ale tá sa nikdy neuskutočnila (uverejnenábola až v roku 2003 pri príležitosti jeho 85. narodenínv medzinárodnom chiropterologickomčasopise Vespertilio).STRANA 46 – CHUS 74/2008chus74.indd 46 4. 4. 2008 9:52:11

Spoločenská rubrikaKrátky čas pracoval ako robotník v Žiari nadHronom. V roku 1960 nastúpil do Zoologickejzáhrady v Bojniciach, kde pôsobil necelé dvaroky. Potom sa vrátil do Krupiny, kde pôsobilna tamojších školách.Je viac než symbolické, že posledná rozlúčkas doktorom Vacholdom sa v krupinskom evanjelickoma. v. kostole konala v posledný deň pravidelnéhozimného spočítania netopierov v Štiavnickýchvrchoch, 7. februára 2008.Pred desiatimi rokmi nás ešte v júnovej páľaveneúnavne naháňal a predháňal po rozhorúčenýchlesostepiach Krupinskej planiny na stretnutíprírodovedcov Krupinská planina 1998. Predštyrmi rokmi na podobnom stretnutí Čabraď2004 vyšiel s nami na Čabradský hrad, kde živodiskutoval o viacerých aktuálnych problémoch.Tohtoročné stretnutie prírodovedcov sa pretoopäť vráti na Krupinskú planinu. Uskutoční sav dňoch 30. 6. – 3. 7. 2008 ako stretnutie prírodovedcovVýchodný Hont 2008 a venované budepráve spomienke na doktora Júliusa Vacholda.Peter UrbanSpomienkana Jána Volka StarohorskéhoPred 30 rokmi 17. 12. 1977 zomrel legendárny ochrancaprírody Slovenska profesor Ján Volko Starohorský, ktorý jepochovaný na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši.Ako spomienku na túto vzácnu osobnosť uverejňujemejeho fotografiu vyhotovenú na 12. tábore ochrancov prírody(TOP), ktorý sa konal v júli 1976 v Ludrovej.Odkaz na tohto vzácneho človeka nájdeme v CHÚS10:93, 47:41, 65:45 – 47, 66:36.RNDr. Andrej StollmannBlahoželámeIng. Terézii Záhradnej (1947), bývalej dlhoročnejodbornej dokumentátorke štátnej ochranyprírody pôsobiacej v jej rôznych štruktúrach,naposledy vo funkcii geodet na Regionálnomcentre ochrany prírody v Bratislave, k okrúhlemuživotnému jubileu, ktoré oslávila dňa 3. 10. 2007;RNDr. Dane Šubovej, CSc. (1952), riaditeľkeSlovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstvav Liptovskom Mikuláši, k polookrúhlemu životnémujubileu, ktoré oslávila dňa 3. 10. 2007;Ing. Jurajovi Izsófovi (1942), bývalému lesníckemuvýskumníkovi a neskôr odbornémupracovníkovi pre územné plánovanie a ochranuparkov na pracovisku SAŽP v Trnave, k životnémujubileu 65 rokov, ktorého sa dožil dňa 6. 10.2007;Ing. Jozefovi Šubovi (1942), bývalému pracovníkoviúseku dokumentácie ochrany prírodyv niekdajšom SÚPSOP-e v Bratislave a neskôr pôsobiacemuv oblasti geodézie, k životnému jubileu65 rokov, ktoré oslávil dňa 14. 10. 2007;CHUS 74/2008 – STRANA 47chus74.indd 47 4. 4. 2008 9:52:11

Spoločenská rubrikaprof. RNDr. Alexandrovi Dudichovi, PhD.(1942), teriológovi-siphonapterológovi, vysokoškolskémupedagógovi Fakulty ekológie a environmentalistikyna TU vo Zvolene a spolupracovníkoviochrany prírody, k životnému jubileu65 rokov, ktoré oslávil dňa 15. 10. 2007;RNDr. Kataríne Puškárovej (1952), anorganičkev Regionálnom centre ochrany prírodyv Bratislave, k polookrúhlemu životnému jubileu,ktoré oslávila dňa 24. 10. 2007;PaeDr. Dobroslavovi Vongrejovi (1947),niekdajšiemu pracovníkovi URBION-u, ako ajSAŽP, RSOPK v Bratislave a v súčasnosti krajinárovina Správe CHKO Záhorie, k okrúhlemuživotnému jubileu 60 rokov, ktoré oslávil dňa26. 10. 2007;Ing. Milanovi Murínovi (1947), dlhoročnémufunkcionárovi SZOPK (koordinátor pre VýchodnéSlovensko), organizátorovi Východoslovenskýchtáborov ochrancov prírody, v súčasnostiprednostovi Krajského úradu životného prostrediav Košiciach, k okrúhlemu životnému jubileu60 rokov, ktoré pripadlo na 12. 12. 2007;doc. RNDr. Ľudovítovi Kocianovi, CSc.(1947), ornitológovi, zanietenému ochrancoviRoháčov a vysokoškolskému pedagógovi Prírodovedeckejfakulty UK v Bratislave, k okrúhlemujubileu 60 rokov, ktoré oslávil 24. 12. 2007.RNDr. Jaroslavovi Halašovi, CSc. (1947),dlhoročnému profesionálnemu pracovníkoviochrany prírody pôsobiacemu v bývalom Múzeuslovenského krasu v Liptovskom Mikuláši, neskôrv ÚŠOP-e, ako aj na MK SSR, a v súčasnostina MŽP SR, k okrúhlemu životnému jubileu60 rokov, ktorého sa dožil dňa 12. 11. 2007;Ing. Viliamovi Stockmannovi, CSc. (1942),poprednému predstaviteľovi profesionálnejochrany prírody na Slovensku, a to v rámci jejmnohorakých štrukturálnych premien, bývalémuvýkonnému redaktorovi časopisu Chránenéúzemia Slovenska, naposledy aktívne pôsobiacemuna MŽP SR, k životnému jubileu 65 rokov,ktoré oslávil dňa 26. 11. 2007;Spomíname naprof. RNDr. et Ing. Aloisa Zlatníka, DrSc.(1902 – 1979), významného českého vedca, lesníkaa ekológa, zakladateľa v praxi osvedčenejlesníckej typologickej školy, vysokoškolského pedagógana VŠZ v Brne, autora publikácie Základyekologie (1973) a navrhovateľa lesných rezerváciípodľa ním vypracovaného rámcového projekturezervácií v slovenských lesoch (lesné rezervácienavrhol aj na niekdajšej Podkarpatskej Rusi), pripríležitosti 105. výročia jeho narodenia, ktoré pripadlona 9. 11. 2007.Zostavili: Ing. Július BurkovskýMgr. Eva JančováIng. Viliam Stockmann, CSc.RNDr. Andrej StollmannSTRANA 48 – CHUS 74/2008chus74.indd 48 4. 4. 2008 9:52:12

Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystricaorganizuje v rámci projektuPropagácia Natura 2000 odbornú konferenciuAktuálne otázky ochrany prírody v územiach Natura 2000v národných parkochOdborný garant: Ministerstvo životného prostredia SROrganizačný garant: Slovenská agentúra životného prostrediaDátum: 12. – 13. jún 2008Miesto konania: Vrátna dolina, hotel BobotyCiele konferencie z pohľadu MŽP SR:1. Odpovedať na základné otázky ochrany prírody v územiach Natura 2000 v súčasnostiPrispevok k vyriešeniu kategorizácie chránených územíPrehodnotenie filozofie spravovania chránených území – priaznivý stav biotopov vs. bezzásahovosťSpôsoby riadenia návštevnosti národných parkov2. Do hľadania odpovedí a postupov zainteresovať odbornú a kompetentnú verejnosť3. Verejnosti predstaviť vôľu a prístupnosť rezortu k hľadaniu nových prístupov k ochrane prírody4. Pokračovanie konštruktívnej spolupráce s neštátnymi subjektami národného významuÚčastníci:1. Odborná verejnosť: ŠOP SR, SAŽP, SACR, NLC, Ústav turizmu, ŠL SR, ŠL TANAP-u...2. Politická reprezentácia: DG ENVIRO (I. Miko), Ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo pôdohospodárstva,Ministerstvo hospodárstva,Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský MikulášAsociace muzeí a galerií ČRZväz múzeí SlovenskaVás pozývajú naBotanické dniv termíne 16. 6. – 20. 6. 2008v priestoroch SMOPaJ Liptovský Mikuláš a chaty Baranec v Žiarskej dolineviac info na adrese: urbanova@smopaj.skEUROPARC FEDERATION24. 9. – 28. 9. 2008, Poiana Brasov, RumunskoHigh conservation values, high management standardsvýročná konferencia a zasadnutie generálneho zhromaždenia Federácie EUROPARC.Sprievodné podujatie:1. konferencia pre chránené územia, ktoré sú súčasťou Karpatskej siete chránených území (CNPA)3. 4. 2008 12:31:53

Navrhované Chránené vtáčie územieSTRÁŽOVSKÉ VRCHYLokalizácia chráneného územia:Kraj: Trenčiansky, ŽilinskýOkres: Bánovce nad Bebravou, Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza,Púchov, Trenčín, ŽilinaKataster: Čierna Lehota, Slatinka nad Bebravou, Šípkov, Krásna Ves,Závada pod Čiernym vrchom, Slatina nad Bebravou, Trebichava, Kšinná,Timoradza, Podlužany, Ľutov, Omastiná, Dubnička, Žitná, UhrovskéPodhradie, Uhrovec, Látkovce, Predmier, Hlboké nad Váhom, Hrabové,Jablonové pod Súľovom, Maršová, Súľov-Hradná, Ladce, Veľké KošeckéPodhradie, Malé Košecké Podhradie, Košecké Rovné, Zliechov, Kopec, Horná Poruba, Plevník-Drienové, PovažskáTeplá, Záskalie, Vrchtep lá, Kostolec, Považská Bystrica, Podmanín, Praznov, Bodiná, Prečín, Zemiansky Kvašov,Malé Lednice, Horný Moštenec, Počarová, Zemianska Závada, Slopná, Domaniža, Podskalie, Tŕstie, Ďurďové,Pružina, Čelkova Lehota, Tužina, Kľačno, Valaská Belá, Čavoj, Nitrianske Pravno, Temeš, Lomnica, Dobročná,Liešťany, Rudnianska Lehota, Nitrianske Rudno, Ješkova Ves, Diviaky nad Nitricou, Diviacka Nová Ves, NitrianskeSučany, Horné Vestenice, Dolné Vestenice, Račice, Beluša, Hloža-Podhorie,Mojtín, Omšenie, Dolná Poruba, Bobot, Bobotská Lehota, Hričovské Podhradie,Paština Závada, Peklina, Lietava, Podhorie, Babkov, Lietavská Svinná,Zbyňov, Jasenové, Malá Čierna, Veľká Čierna, Fačkov, ČičmanyVýmera: 59 586 haV pôsobnosti organizačného útvaru ŠOP SR: CHKO Strážovské vrchy,CHKO Ponitie, CHKO Biele KarpatyKuvik kapcavý(Aegolius funereus)Charakteristika: Územie je tvorené prevažne lesnými a skalnými biotopmi,približne polovica územia sa prekrýva s územím CHKO Strážovské vrchy. Jevýznamné pre hniezdenie druhov dravcov a sov, napr. sokol sťahovavý (Falcoperegrinus) a kuvik kapcavý (Aegolius funereus). Plnú ochranu si tu zaslúžiaaj bocian čierny (Ciconia nigra), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) a iné.Navrhované chránené vtáčie územie Strážovské vrchy sa vyhlasuje na účelzachovania biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavýchdruhov vtákov sokola sťahovavého, výra skalného, žlny sivej, orlaskalného, bociana čierneho, včelára lesného, tetrova hlucháňa, kuvika kapcavého,lelka lesného, chriašteľa poľného, ďatľa čierneho, ďatľa bielochrbtého,jariabkahôrneho, penicejarabej, ďatľa prostredného, muchárika červenohrdlého,muchárika bielokrkého, strakoša červenochrbtého,strakoša sivého, prepelice poľnej, krutihlavahnedého, pŕhľaviara čiernohlavého, hrdličky poľnej,žltochvosta lesného a muchára sivého a zabezpečenieich prežitia a rozmnožovania.Prevažne lesnaté územie zahŕňa významnú časťStrážovských a Súľovských vrchov s NPR Súľovskéskaly. V tomto území prevládajú bukové lesy, na sutináchrastú lipy a javory a na skalách vzácne reliktnéborovicové lesy. V južnej časti územia sa nachádzajúteplomilné dubové lesy. Z ľudských aktivít prevládalesohospodárska činnosť, poľovníctvo, ťažba nerastnýchsurovín, turistika a rekreácia, v menšej miereje rozšírené poľnohospodárstvo, pasenie ovieca dobytka.Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus),na pozadí – Vrch Rohatín, Strážovské vrchyobalka74.indd 2-3