Boh medzi bariérami - Ústav etnológie SAV

uet.sav.sk
  • No tags were found...

Boh medzi bariérami - Ústav etnológie SAV

PoďakovaniePrácu na tomto projekte koordinovaliMgr. Tatiana Podolinská, PhD. a Mgr. TomášHrustič, PhD.; obaja z Ústavu etnológie Slovenskejakadémie vied v Bratislave. Koordinátorisú tiež autormi publikácie z výskumua autormi záverečných odporúčaní.Koordinátori projektu i autori publikáciechcú týmto vyjadriť svoje poďakovanie Fondusociálneho rozvoja v Bratislave za podporua financovanie projektu SIRONA 2010 v rámciNárodného programu SR k Európskemuroku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu2010 a za pomoc pri propagácii výskumu,ako i diseminácii záverečnej správy. Rovnaképoďakovanie patrí ÚEt SAV za mimoriadnupodporu projektu na domácom vedeckompracovisku. Autori tiež ďakujú Úradu splnomocnencaSR pre rómske komunity za záštitunad záverečným workshopom k projektuSIRONA 2010, ktorý sa uskutočnil v októbri2010 v Bratislave, a za sprostredkovaniedoplnkovej podpory tohto worskshopu. Našepoďakovanie tiež patrí nadácii FriedrichEbert Stiftung za doplnkovú podporu záverečnéhoworkshopu a sprostredkovanieanglickej mutácie výstupov projektu SIRONA2010. V neposlednom rade chceme poďakovaťrecenzentom správy Mgr. AlexandroviMušinkovi, PhD. a PhDr. Arnemu B. Mannovi,CSc. za mnohé cenné podnety a pripomienky,tiež obom jazykovým redaktoromPhDr. Zore Vanovičovej a Davidovi Ollertonoviza pozorné korigovanie slovenskéhoa anglického textu. Taktiež ďakujeme BilloviBakerovi za anglický preklad resumé a mnohécenné rady a komentáre, ktoré nám pomohlipri písaní tejto publikácie. Naša vďaka patríaj Mgr. Ľudmile Hrustičovej za pozorné prečítanierukopisu a pripomienky k nemu.Nasleduje abecedný zoznam odbornýchpracovníkov, ktorí pracovali na zbere dát k výskumuo sociálnej inklúzii Rómov v cieľovýchlokalitách na Slovensku: Miroslava Bobáková,Anna Čonková, Matúš Demeter, DanijelaDjurišičová, Andrej Fukas, Tomáš Hrustič,Ľudmila Hrustičová, Katarína Pániková, TatianaPodolinská, Ondřej Poduška, Juraj Štofej,Lenka Vavreková. Do doplnkového výskumusa zapojili študenti z Katedry porovnávacejreligionistiky FiF UK v Bratislave, menovite:Martina Černáková, Zdenka Faragulová, AlexandraGrand, Helena Renczesová, MichaelaŠimonová, Martin Štefanec, Marek Varga. Koordinátorivýskumného projektu tiež ďakujúAdamovi Kováčikovi za jeho prácu na mapovacejfáze výskumu.Nasleduje abecedný zoznam lokalít,v ktorých sa výskum SIRONA 2010 uskutočnil:Bardejov-Poštárka, Cinobaňa, Čičava, Hanušovcenad Topľou, Hlinné, Kecerovce, Kežmarok,Krížová Ves, Plavecký Štvrtok, Rankovce,Rudňany, Slovinky, Sabinov, Slavkovce, Ulič.Doplnkový výskum sa uskutočnil v lokalitách:Zlaté klasy, Žiar nad Hronom, Slavošovce,Hranovnica, Galanta, Blatné Remety a Medzilaborce.Okrem uvedených osôb naša vďakapatrí všetkým, ktorí boli v rámci terénnehovýskumu účastníkmi rozhovorov, dotazníkova fokusových skupín: čelným predstaviteľomoslovených cirkví a denominácií pôsobiacichmedzi Rómami na Slovensku, lokálnym lídromkonkrétnych náboženských zoskupení, občianskychzdružení a cirkví pracujúcich s Rómami,rómskym členom týchto cirkví a občianskychzdružení, lokálnym predstaviteľom miestnychsamospráv, terénnym sociálnym pracovníkom,a tiež nerómskym spoluobčanom za ich ochotuzúčastniť sa na výskume a cenné vyjadrenia,ktoré tvoria jadro našej publikácie.Záverom si dovoľujeme vyjadriť nádej,že naše zistenia a záverečné odporúčaniabudú prospešné nielen pri tvorbe vládnychpolitík týkajúcich sa stratégií sociálnejinklúzie Rómov, ale predovšetkým všetkýmstranám zúčastneným na výskume.Tatiana Podolinská a Tomáš Hrustič,Bratislava, december 20106 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou ( 7


PredhovorPredkladaná publikácia prvýkrát poskytujepodrobný obraz o práci veľkých, malých,registrovaných a neregistrovaných cirkvía náboženských hnutí medzi Rómamina Slovensku. Poukazuje tiež na ich možnosti,resp. efektivitu pri sociálnej inklúzii Rómov.V reakciách na projekt SIRONA 2010 sme sastretli aj s názormi, že cirkvi a náboženskéspoločenstvá len manipulujú so segregovanýmiRómami, zneužívajú ich zlú situáciua pridávajú sa tak k ďalším subjektom, ktorépotláčajú autonómiu a tradície Rómov. Predovšetkýmje potrebné povedať, že výskumSIRONA 2010 sa týka len istej časti tzv. „obrátenýchRómov“. Pastorácia medzi Rómaminemôže v globálnom meradle suplovať štátneprogramy na inklúziu Rómov a za nijakýchokolností nehovoríme, že štát by mal tútopastoráciu zastrešiť a plošne používať akohlavný nástroj na začleňovanie vylúčenýchrómskych komunít. Náš výskum však ukázal,že na rozdiel od mnohých iných štátnychprogramov zameraných na sociálnu inklúziusociálne vylúčených Rómov môže byť tentonástroj veľmi efektívny: aj v lokalitách, kdenefunguje trh práce a kde nejestvujú nijakésociálne siete (ani pre majoritné obyvateľstvo).Navyše, v mnohých prípadoch je účinnýuž v relatívne krátkej časovej perspektíve,a preto si myslíme, že by bolo škoda, akby ho štát aspoň v rámci svojich možnostía na základe jasných pravidiel do istej mierynepodporoval. Ďalšia veľmi dôležitá otázkaje skôr vecou diskurzu. Na Slovensku užtradične prepadáme akejsi sociálnej hystérii,keď Rómov stále považujeme za trpnéobjekty našej / štátnej stratégie. Trpíme tiežsilným „syndrómom“ sociálnej manipulácie,až „sociálneho inžinierstva“. Rómovia – ani tív osadách – nie sú nesvojprávne bytosti. Akoukázal aj výskum SIRONA 2010, výber členstvav niektorej cirkvi je ich slobodnou voľbou,ktorá podľa nich samých výrazne meníkvalitu ich života k lepšiemu. V tých lokalitách,kde pôsobia úspešné misie, je takistoveľké množstvo Rómov, ktorí nekonvertovalia konvertovať z rôznych dôvodov neplánujú.Radi by sme však zdôraznili, že pokiaľ tu nieje štát so svojou ponukou funkčných nástrojovsociálnej inklúzie (a ani vo výhľadovomhorizonte nebude), potom je možno z mnohýchaspektov zmysluplné náboženskú voľbutýchto Rómov podporiť, alebo jej aspoň nebrániť.Domnievame sa, že situácia ako ju opisujemena základe výskumu SIRONA 2010 naSlovensku, je relevantná aj v širšom kontexte.Predkladaná štúdia môže byť preto vodidlompre decíznu sféru vo všetkých krajinách Európyv hodnotení dopadov, efektivity vlastnýchopatrení a praktík v sociálnej inklúzii Rómovdo majoritnej spoločnosti.Tatiana Podolinská a Tomáš Hrustičkoordinátori projektu SIRONA 20108 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou ( 9


ZhrnutieV roku 2010 Ústav etnológie SAV realizovalvýskumný projekt zameraný na mapovanievplyvu pôsobenia náboženských misií na sociálnuinklúziu Rómov na Slovensku – projektSociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou(SIRONA 2010). Realizáciu projektu podporilFond sociálneho rozvoja v rámci Národnéhoprogramu Slovenskej republiky k Európskemuroku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu2010. Projekt realizoval tím 20 riešiteľovpod vedením Tatiany Podolinskej, PhD.a Tomáša Hrustiča, PhD. z ÚEt SAV.1CieleTáto publikácia je zhrnutím dvoch samostatnýchvýskumov, ktoré prebehli v rámciprojektu SIRONA 2010 v Slovenskej republikev roku 2010, konkrétne a) mapovacípredvýskum; b) kvalitatívny výskum. Cieľommapovacieho predvýskumu (a) bolo zmapovaťpôsobenie všetkých aktuálne pôsobiacichmisií medzi Rómami na Slovensku(či už oficiálne registrovaných cirkví, aleboneoficiálne pôsobiacich cirkví, denominácií,náboženských hnutí a občianskych združenís náboženskými aktivitami). Cieľom kvalitatívnehovýskumu (b) bolo zmapovať formya podoby sociálnej zmeny v rómskych komunitách,ktoré prešli výraznejšou náboženskouzmenou a zistiť, či táto zmena vedie k sociálnejinklúzii.Takýto výskum doposiaľ na Slovenskuneprebehol. Mapovací predvýskum bol založenýna dotazníkovej akcii, ktorá zmapovalamotivácie, lokality a skúsenosti s aktuálnoupastoráciou medzi Rómami v Slovenskejrepublike. Kvalitatívny výskum v teréne bolzaložený na viacerých „paralelných“ vzorkách,t.j. cieľové skupiny pozostávali nielenzo samotných čelných predstaviteľov cirkví,náboženských aktivistov a rómskych členovjednotlivých náboženských skupín, ale tiežz členov lokálnych samospráv, riaditeľova riaditeliek základných škôl, terénnychsociálnych pracovníkov, úradníkov a úradníčokz miestnych Úradov práce, sociálnychvecí a rodiny, a tiež „bežných“ obyvateľovskúmaných obcí. Naším cieľom nebolo zistiť„objektívnu mieru“ sociálnej inklúzie meranej„tvrdými indikátormi“ (miera zamestnanosti,resp. miera uplatnenia na lokálnom trhupráce).2 Naším zámerom bolo identifikovať„subjektívnu mieru“ sociálnej inklúzie, t.j.mieru sociálnej zmeny, tak ako ju vnímajúnielen samotní aktéri, ale aj „svedkovia“tejto sociálnej zmeny, priamo podmienenejnáboženskou zmenou. Inými slovami, hľadalisme odpovede na otázky: čo všetko sa menív živote Rómov, ktorí podstúpia náboženskúzmenu? Má táto „náboženská zmena“ dopadaj na ich sociálny život a správanie? Ako tietozmeny vníma majoritné obyvateľstvo, ktoréžije v ich tesnej blízkosti? Vplýva náboženskázmena Rómov na ich sociálnu inklúziu?Základná hypotéza projektu tak stálana predpoklade, že práve „subjektívna miera“(percepčná miera) vnímania sociálnej zmenysamotnými rómskymi aktérmi, ale i nerómskymispoluobčanmi je základným predpokladom,ktorý umožňuje „objektifikáciu“ sociálnejzmeny i jej reálny „prevod“ do podoby„sociálnej inklúzie“ Rómov do majoritnej spoločnostina Slovensku. Keďže najčastejšímidôvodmi sociálnej exklúzie Rómov na Slovenskusú práve obojstranné stereotypy stojacena „subjektívnych základoch“, výskum zmenyv subjektívnom vnímaní na oboch stranáchbol pre nás kľúčový.KoncepciaProjekt bol koncipovaný na zmapovaní v súčasnostiaktívnych misií pôsobiacich medziRómami na Slovensku (a to ako registrovanýchcirkví, tak i neregistrovaných cirkví). Na základezistení v tejto fáze výskumu sme vytipovali15 denominácií, ktoré sú momentálne najaktívnejšiev pastorácii Rómov na Slovenskua 15 konkrétnych lokalít,3 ktoré dané denominácieoznačili za svoje najúspešnejšie misie.MetodikaTento konkrétny kľúč nám umožnil testovať,nakoľko pri úspešnej pastorácii dochádza ajk sociálnej inklúzii Rómov, respektíve nakoľkopri náboženskej zmene dochádza aj k sociálnejzmene (definovanej ako zmena sociálnychnávykov a správania). Výskum zaznamenal cca130 lokalít, kde medzi Rómami pôsobia pastorirôznych denominácií. Z kapacitných dôvodovmohlo byť v následnom kvalitatívnom výskumeskúmaných len 15 (respektíve 22 lokalít).A. Kľúčové zistenia1) Výskum zistil, že pri náboženskej zmene4dochádza aj k sociálnej zmene: t. j. k širokospektrálnejzmene sociálnych návykova správania sa jednotlivcov, respektíveurčitej skupiny.2) Náboženská zmena má vysoký potenciálprodukovať stabilnú sociálnu zmenuv sociálne vylúčených lokalitách, ktorúvšetci zainteresovaní aktéri vnímajúako pozitívnu.1 Elektronická verzia záverečnej správy projektu SIRONA 2010 viď.: http://www.uet.sav.sk/download/socialna_inkluzia_Romov_nabozenskou_cestou.pdf.2 Hoci vo výskume aj v správe často hovoríme o sociálnej inklúzii, domnievame sa, že presnejšie pomenovanie tohto fenoménu by mohlo byť „sociálnazmena“. (Viď slovník.) Sociálna inklúzia môže, ale aj nemusí byť výsledným efektom tejto zmeny, ktorá je všetkými zainteresovanými aktérmivnímaná ako pozitívna.3 Okrem pätnástich ťažiskových lokalít sa realizoval aj doplnkový výskum v siedmich ďalších lokalitách vymenovaných v poďakovaní (s. 7). Doplnkovývýskum realizovali identickou metodológiou študenti Katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave.4 Pojem „náboženská zmena“ vnímame v širšom význame. Môže ísť o konverziu ku konkrétnej náboženskej konfesii alebo aj o zintenzívnenie náboženskéhopresvedčenia a výraznú aktivizáciu / participáciu v súčasnej konfesii. Náboženská zmena je tak definovaná „subjektívne“, či už očamipriamych aktérov tejto zmeny, alebo očami svedkov tejto zmeny. (Viď slovník.)10 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou ( 11


3) Pozitívne vnímaná sociálna zmena má vysokýpotenciál sociálnej inklúzie (za podmienokrelatívne nízkych počiatočnýchfinančných a personálnych vstupov).4) Túto zmenu reflektovali všetci aktéri(pastori, Rómovia, samospráva, nerómskispoluobčania...) a hodnotili ju ako pozitívnu.Táto zmena má vysoký potenciálsociálnej inklúzie, nakoľko u rómskychkonvertitov dochádza k nárastu pozitívnychsociálnych zručností a kompetenciíza súčasného poklesu takých módovsociálneho správania, ktoré majoritnáspoločnosť vníma ako negatívne.5) Nadobudnuté sociálne zručnosti a kompetenciemajú trvalý charakter. Aktéri ichnestrácajú ani po svojom eventuálnomvystúpení či pasivite v rámci náboženskéhozoskupenia.6) Vstupom Rómov do lokálnych náboženskýchskupín sa mení povaha ich sociálnychsietí i kvalita ich sociálneho kapitálu.Oba tieto faktory sú mimoriadne dôležiténajmä v situácii nedostatku ekonomickéhokapitálu (finančné zdroje, možnosťzamestnať sa a pod.), s akou sa bežnestretávame práve v sociálne vylúčenýchrómskych komunitách.7) Výskum SIRONA 2010 tiež ukázal,že z hľadiska stability tejto zmeny jeideálne, ak prebieha na komunitnej / kolektívnejúrovni.B. IndikátoryV projekte sme nastavili vlastné indikátorysociálnej inklúzie. Vychádzali sme pri tomz tzv. „tvrdých“ indikátorov sociálnej inklúzie,tak ako sú nastavené v národných indikátorochsociálnej inklúzie,5 a tiež z tzv. „mäkkých“indikátorov sociálnej inklúzie, tak ako boliidentifikované „zdola“ samotnými aktérmi,respektíve svedkami sociálnej zmeny podmienenejnáboženskou zmenou. Indikátory sociálnejinklúzie, tak ako boli testované v trochtypoch dotazníkov v rámci kvalitatívnehovýskumu, vznikli teda ako prienik „tvrdých“(„objektívnych“) a „mäkkých“ („subjektívnych“)indikátorov sociálnej zmeny na základedotazníkov z mapovacieho predvýskumu.Do pevného setu indikátorov sociálnejinklúzie v dotazníkoch sme napokon včleniliaj indikátory, ktoré sledovali čisto vedeckéciele nášho výskumu.Výskum potvrdil minimálne 80% úspešnosťv pevne stanovenom sete indikátorov,t.j. najmenej úspešné indikátory (po zohľadnenívšetkých troch typov dotazníkov) sa pohybovalina úrovni 80% úspešnosti. V praxito znamená, že ak sa spriemerovali hlasynáboženských lídrov, náboženských aktérova nenáboženských svedkov náboženskej zmeny(subjektívne merané), došlo k výraznejsociálnej zmene zúčastnených aktérov.6C. OdporúčaniaVzhľadom na súčasnú situáciu a vyjadrenýzáväzok slovenskej vlády riešiť problémysociálnej inklúzie Rómov, nižšie uvedenéopatrenia sme rozdelili do troch skupínpodľa troch zainteresovaných strán. Dodalisme aj štvrtý súbor odporúčaní pre mimovládneorganizácie. Ich dôsledným uplatnenímv praxi by pri minimálnych počiatočnýchfinančných a personálnych vstupoch mohlodôjsť v mnohých lokalitách k relatívne rýchlemuodstráneniu náboženskej diskriminácieRómov na Slovensku.V odporúčaniach nasmerovaným precirkvia náboženské hnutia sme v rámci projektuvypracovali model tzv. „komplexného5 Národné indikátory sociálnej inklúzie, viď Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie na roky 2008 – 2010.6 Hovoríme stále o percepcii sociálnej zmeny podmienenej náboženskou zmenou.pastoračného balíčka“, ktorý má najvýraznejšípotenciál sociálnej inklúzie Rómov. Tentomodel sa tiež viacerým pastorom osvedčilako najúspešnejší model pastorácie medziRómami. V prvom rade je dôležité, aby bolpastoračný diskurz komplexný a zameranýna všetky vekové skupiny. Ukazuje sa však,že je veľmi efektívne s rôznymi vekovýmia gendrovými skupinami pracovať aj samostatne,v rámci rôznych diskusných skupína pod. Ďalej, úspešná misia by mala stáťna intenzívnej a dlhodobej práci v komunite.Je tiež dôležité umožniť participáciu v štruktúrenáboženskej skupiny pre čo najväčší početrómskych členov a klásť dôraz na výchovurómskych lídrov. Zbor by mal mať aktivitylokálneho charakteru, no zároveň by sa malsnažiť vytvárať aj aktivity v širšom okolí,ktoré umožňujú nadviazať kontakty s ďalšímičlenmi z iných lokalít, či už s Rómami,alebo členmi majority. Náboženský diskurzby sa mal vyhýbať striktnému exkluzívnemupastoračnému modelu7 a skôr zdôrazňovaťinkluzivitu.8 V praxi ide skôr o vzájomnútoleranciu a rešpekt odlišných teologickýchtradícií a akcentov, ktoré významne pomáhajúpredchádzať konfliktom. Misie by mali byťaspoň v rámci možností otvorené k spoluprácis inými denomináciami, lokálnousamosprávou, ako i médiami (šírenie osvetya pozitívnych informácií). Dá sa tak aspoňtrochu predísť vzniku nálepky „sektár“, a tonajmä v prípade malých neregistrovanýchdenominácií. Takéto cirkvi a náboženskéhnutia potom členom participujúcim v ichsociálnej sieti dokážu ponúknuť dôstojný sociálnystatus, čo je dôležité nielen z hľadiskasociálnej inklúzie, ale i z hľadiska dlhodobejstratégie a zabezpečenia stabilnej členskejzákladne náboženských skupín. Vo viacerýchprípadoch sa ukázalo, že dávať členom darya stavať misiu na obdarovávaní svojich členovje vysoko neefektívne. Skôr naopak, mnohénáboženské misie, ktoré vyžadujú od svojichčlenov aspoň symbolickú finančnú spoluúčasť,sú efektívnejšie a ich členská základňa jeoveľa stabilnejšia. Samotní pastori ako jedenz kľúčových dôvodov uvádzali, že členoviatakéhoto zboru potom zbor považujú za svojvlastný a s väčším oduševnením participujúna jeho spoluvytváraní. Úspešná náboženskámisia, ktorá chce byť efektívna v prostredí sociálnevylúčenej rómskej komunity, by malarátať s dlhodobým stacionárnym pôsobenímv tejto lokalite. Z tohto hľadiska je dôležité,aby mala aj podporu svojej materskej cirkvialebo organizácie.Na základe výsledkov výskumu smezostavili aj niekoľko odporúčaní pre štátnusprávu. Štátna správa a tvorcovia politík bymali vnímať pastoráciu Rómov ako efektívnysociálny nástroj. Domnievame sa, že v tomtosmere by bolo vhodné vytvoriť transparentnémodely na podporu účinného fungovaniatohto nástroja v praxi. Štátna správa by samala tiež snažiť o používanie inkluzívnehomodelu9 v štátnej praxi. Preferovanie registrovanýchcirkví a striktné pravidlá na registráciucirkví v SR sú jednoznačne prejavomexkluzívneho modelu, keď štát podporujea preferuje len niektoré – „svoje“ cirkvi. Boloby tiež vhodné nájsť spôsob, ako motivovaťsamosprávy i cirkvi, aby upustili od uplatňovaniaexkluzívneho modelu v praxi, nakoľkoje pre dané lokality kontraproduktívny. Štátnaspráva by mala ďalej motivovať / vytvárať7 „Exkluzívny pastoračný diskurz“ je taký, ktorý kladie dôraz na výnimočnosť a jedinečnosť náboženských právd hlásaných v rámci skupiny.(Viď slovník.)8 „Inkluzívny pastoračný diskurz“ je taký, ktorý rešpektuje mnohosť náboženských právd a ciest k Bohu. (Viď slovník.)9 „Inkluzívny“ alebo „začleňujúci model“ je model otvorený spolupráci rôznych strán a subjektov; pri spolupráci je dôležitý cieľ, nie formálna afiliáciazúčastnených subjektov a strán.12 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou ( 13


tlak na registrované cirkvi a náboženské spoločnosti,aby sa adekvátne svojej infraštruktúre,personálnemu vybaveniu a štátnejpodpore venovali pastorácii Rómov. Zároveňby bolo vhodné podporovať osvetu a šírenieinformácií o pozitívnych príkladoch sociálnejzmeny. Je zrejmé, že viaceré neregistrovanécirkvi dosahujú relatívne dobré výsledkyv sociálnej inklúzii Rómov. Tieto spoločnostivšak majú v SR stigmatizujúci status neregistrovaných„siekt“. Jednou z možností by boloprehodnotenie kontraproduktívnych kritériína registrovanie cirkví v SR.Podobné odporúčania by sa dali adresovaťaj miestnym samosprávam. Samosprávyby mali v praxi realizovať inkluzívny modelspolupráce aj s neregistrovanými náboženskýmispoločnosťami. Samosprávy by sanemali vyhýbať podpore lokálnych pastoračnýchiniciatív medzi Rómami (finančnej i morálnej),napríklad prenajímaním obecnýchpriestorov na zhromaždenia a podobne. Obecby sa mala snažiť o podporu osvety a o šírenieinformácií smerom k majorite. Obec bymala detekovať potenciálne konflikty a malaby sa snažiť o mediáciu pri ich eliminácii.Na báze neformálnych aj formálnych vzťahovby predstavitelia miestnej samosprávy malilokálnu denomináciu vystríhať pred striktneexkluzívnym pastoračným diskurzom. V rámcimožností by obec mohla zohrať relatívnedôležitú úlohu v podpore pri vypracovávanígrantov a hľadaní financií, prípadne apelovaťna štátnu správu, aby adresne podporiladobré lokálne projekty.Keďže v lokalitách s výraznou pastoračnoučinnosťou dochádza k nárastu komunikačnýcha sociálnych zručností, mení sakonzumné správanie i spotrebné návykya existujú tu komunitní lídri s lokálnou autoritou,domnievame sa, že toto prostredie jemimoriadne priaznivé pre následné sociálnea iné podporné komunitné programy. Pretotieto lokality odporúčame ako cieľové pre rôznedruhy mimovládnych projektov, ktorémomentálne prebiehajú alebo budú prebiehaťna Slovensku. Ako mimoriadne efektívnasa tiež javí spolupráca s lokálnymi pastormia lokálnymi náboženskými rómskymi lídrami,resp. členmi náboženskej komunity.Úvod14 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou


Na Slovensku sa čoraz častejšie hovorío aktívnej misijnej činnosti rôznychcirkví a náboženských hnutí v rómskychkomunitách. Predbežné informácie z terénualebo z čiastkových výskumov10 naznačovali,že mnohé tieto misie majú / mali vplyvna zmenu spôsobu života Rómov žijúcichv sociálne vylúčených komunitách. Doposiaľvšak pôsobenie cirkví a náboženských hnutímedzi Rómami na Slovensku nebolo zmapované.Nebolo známe, koľko a ktorých misií aktuálnemedzi Rómami na Slovensku prebieha.Ako „vedľajší“ efekt náboženskej konverzie sapredbežne počítalo aj s efektom „pozitívnej“11sociálnej zmeny, ktorá umožňuje sociálnu inklúziu.Tento efekt však doposiaľ nebol komplexnea vedecky skúmaný. Cieľom projektu„Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou“(SIRONA 2010) bolo preto jednak plošnezmapovať pôsobenie všetkých cirkví, náboženskýchspoločností a hnutí, ktoré pôsobiamedzi Rómami v SR, a následne skúmať mieruvplyvu náboženskej zmeny na proces sociálnejinklúzie Rómov na Slovensku.Hneď v úvode je nevyhnutné zdôrazniť,že postoj tejto štúdie je nekonfesionálny,nijaká cirkev ani náboženské hnutie tu nieje nadraďované nad iné a závery tejto štúdiesú odporúčaniami pre všetky cirkvi a náboženskézoskupenia rovnako. Autori hlbokovyzdvihujú úprimnú a obetavú prácu všetkýchkňazov a pastorov bez rozdielu vierovyznania,ktorí v komplikovanom prostredí rómskychkomunít pristupujú k Rómom bez predsudkova nediskriminujú ich v prejavoch viery.1.1 Rómovia a religiozitav Slovenskej republikeSkôr ako pristúpime k analýze výsledkovvýskumu SIRONA 2010, sa najprv pokúsimeveľmi stručne načrtnúť doterajší stav bádaniao náboženskom živote Rómov na Slovensku.Predstavy o náboženstve a niektorézvyky zaraďované do „duchovného života”Rómov na Slovensku sú zdokumentovanénajmä v etnografickej literatúre; spomeňmenajmä niektoré práce Emílie Horváthovej12či Arne B. Manna.13 Avšak o vzťahu Rómovk náboženstvu ako takému je ešte stále nedostatokodbornej literatúry. Prvý odbornývýskum rómskej religiozity bol zrealizovanýaž v roku 2003 tímom sociálnych vedcov, vedenýchMilanom Kováčom z Katedry porovnávacejreligionistiky FiF UK a Arne B. Mannomz Ústavu etnológie SAV.14 Na tentovýskum v súčasnosti nadväzujú aj autori tejtosprávy.15 Tu v podstate výpočet odbornejliteratúry venujúcej sa problematike rómskejduchovnosti na Slovensku a v Čechách,ak neberieme do úvahy niekoľko internýchdokumentov cirkví a náboženských hnutí čičlánky kňazov a misionárov vykonávajúcichmisiu v rómskych komunitách, končí.16Slovenská republika je multietnickoukrajinou,17 v ktorej menšiny tvoria približne20% obyvateľstva. Aj keď sú legislatívnepodmienky pre všetky etnické menšinystanovené rovnako, pravdou zostáva, že majoritnáspoločnosť vníma ako najodlišnejšiuetnickú skupinu práve Rómov. Spoločenské10 Kováč – Jurík 2002; Kováč – Mann (eds.) 2003; Plachá 2007; Podolinská 2003 a, b; 2009 a, b; Grešková (ed.) 2009.11 Pozitívne reflektovanej zmeny sociálnych návykov a správania (či už aktérmi alebo nestrannými pozorovateľmi) tejto zmeny. (Viď slovník.)12 Horváthová 1964.13 Mann 1988, 1995, 2003 a iné.14 Výsledky tohto priekopníckeho výskumu sú zhrnuté v publikácii: Boh všetko vidí – Duchovný svet Rómov na Slovensku (Kováč – Mann [eds.] 2003).15 Podolinská 2003 a, b; 2004, 2007, 2009 a, b; 2010; Hrustič 2004, 2009, 2010 a, b, c. Zatiaľ bolo publikovaných len niekoľko odborných štúdiív periodikách a zborníkoch, ktoré sú uvedené v zozname literatúry.16 Pozri zoznam literatúry na konci tohto dokumentu.17 Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 osôb. Viď: http://portal.statistics.sk.vnímanie „odlišnosti Rómov“ dosahuje takúvysokú úroveň, že sa dnes bežne hovorío „rómskom probléme“.18Ako ukazuje viacero sociálnych výskumov,protirómske nálady v slovenskejspoločnosti stúpajú,19 k čomu nepochybneprispieva aj prevažne negatívny obraz,ktorý o Rómoch poskytujú slovenské médiá.Viaceré terénne výskumy20 tiež potvrdili,že majoritná spoločnosť má len málo informáciío reálnom živote Rómov, má tendenciupracovať so skupinovou nálepkou „lenivých“a „neprispôsobivých“ Rómov, ktorí žijú naúkor majoritnej spoločnosti.Nedostatok informácií sa prejavuje aj priformulovaní názorov o „religiozite Rómov“.Majoritná populácia má tendenciu „merať“akúkoľvek religiozitu podľa vlastných kritérií,ktoré považuje za všeobecné.Keďže prevládajúcim – tradičným náboženstvomna Slovensku je katolicizmus,21 spoločnosťvedome či nevedome vníma kritériá„správnej religiozity“ práve podľa kritériíreligiozity zaužívaných v tejto konfesii.Podobne ako majoritné obyvateľstvo,aj prevažná časť Rómov na Slovensku22sa hlási ku katolicizmu. Hoci takmer všetciRómovia sa považujú za veriacich, kostolynavštevujú len zriedkavo.23 V skutočnostiznačná časť rómskej komunity24 nežijeaktívnym náboženským životom,25 respektívesa takmer nezúčastňuje kolektívnychnáboženských obradov. Tieto javy sa niekedyzvyknú vnímať ako dobrovoľné prejavyšpecifických čŕt rómskej religiozity („religiozitabez kostola“). Majorita má preto častosklony interpretovať rómsku religiozituako formálnu.26Najčastejšie majoritné stereotypy o viere Rómov1. Rómovia sú vo viere nestabilní, rýchlo pre vieru vzplanú a rýchlo v nej zase opadnú.2. Rómovia dobrovoľne uprednostňujú domácu a privátnu zbožnosť, t.j. individualizovanéprejavy religiozity pred kolektívnymi.3. Rómovia sa iba formálne hlásia k prevládajúcemu náboženstvu.4. Rómovia sa hlásia k náboženstvu prevažne zo zištných resp. vypočítavých dôvodov.5. Rómovia nedodržiavajú Božie prikázania.Výsledky výskumu SIRONA 20101. V skúmaných lokalitách na Slovensku rôzne náboženské skupiny vykazujú vysokú stabilitučlenskej základne medzi Rómami. ▶18 Ide o všeobecne, najmä mediálne rozšírený termín. Viď napríklad: Domino fórum č. 33 zo 16. 8. 2001, rozhovor s Michalom Vašečkom a ArneB. Mannom, alebo Romano nevo ľil z 29. 3. 2004 (Braňo Oláh).19 Výnimkou sú zistenia z Európskeho výskumu hodnôt (European Values Study) 1999, viď: http://sasd.sav.sk/sk.20 SIRONA 2010, Kováč – Mann (eds.) 2003, Podolinská 2003 a, b atď.21 Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 sa k rímskokatolíckemu vierovyznaniu prihlásilo spolu 1 760 553 osôb.Zdroj: http://portal.statistics.sk tab. 159.22 Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 sa 68,9% slovenskej populácie prihlásilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Rovnakú tendenciumožno sledovať v rómskej populácii. Z 89 920 osôb, ktoré sa prihlásili k rómskej národnosti, až 76% deklarovalo, že sú členmi rímskokatolíckejcirkvi (zdroj: www.rokovania.sk/appl/material/nsf).23 Viď autormi tejto správy realizované terénne výskumy (Podolinská 2003 a, b; 2007, 2009 a, b; Hrustič 2004, 2006, 2009 a iné).24 Hovoríme tu o tzv. „osadových Rómoch“.25 Máme na mysli pravidelnú účasť na nedeľných bohoslužbách, prijímanie sviatostí a pod.26 Viď terénne výskumy autorov tejto publikácie (poznámka 23).16 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚvod ( 17


2. V skúmaných lokalitách na Slovensku dochádza k hromadnej účasti Rómov na kolektívnychaktivitách jednotlivých cirkví (bohoslužbách, púťach atď.). Tento záujem je priamoúmerný„otváraniu“ sa kostolov a cirkví aj pre Rómov.3. Formálna (matriková) religiozita Rómov je často podmienená ich „náboženskou vylúčenosťou“,ktorá kopíruje ich sociálnu a spoločenskú vylúčenosť. Aj „mimo kostola“ Rómoviavedú intenzívny duchovný život (privátna viera).4. Na základe skúseností z praktickej pastorácie mnohé cirkevné spoločenstvá potvrdili,že Rómovia sú schopní nezištnej dobrovoľníckej práce pre „svoju cirkev“. Podobne súochotní participovať na aktivitách svojej cirkvi a finančne prispievať na jej chod (naprieksvojej zlej sociálnej situácii).5. Komunity, ktoré neprešli intenzívnejšou pastoráciou, sa riadia komunitným morálnym kódexom,ktorý prísne sankcionuje neveru, krádež a klamstvo vo vnútri komunity. Komunitnýmorálny kódex stojí na zložitom systéme prísah, ktorých hlavným garantom je Boh. 2727 Viď terénne výskumy autorov tejto správy.28 Viď terénne výskumy autorov tejto správy (napríklad Podolinská 2007 atď.).Kľúčové zistenia výskumu SIRONA 2010:1. Mnohé zo „špecifík“ rómskej religiozityvyplývajú z ich neúčasti na majoritnomkulte. Ich neúčasť je však priamopodmienená ich statusom – sociálnyma spoločenským. Z ich segregácie okreminého vyplýva aj situačne podmienenánáboženská vylúčenosť. V niektorýchlokalitách môžeme dokonca hovoriťo priamej či nepriamej náboženskej diskrimináciiRómov zo strany majority // majoritných cirkví.2. Mnohé zo „špecifík“ rómskej religiozityvyplývajú z nedostatku výmeny informáciía zdieľania hodnôt s majoritnouspoločnosťou. Sociálne vylúčené rómskekomunity produkujú osobitý systém nepísanýchpravidiel, ktoré do veľkej mieryodrážajú sociálny status týchto skupínv lokálnych spoločenstvách.3. V tomto kontexte môžeme hovoriťo troch základných zložkách modernejreligiozity (ako majoritnej, tak rómskej):1. členstvo; 2. účasť (participácia naaktivitách cirkvi); 3. viera. Výsledná podobareligiozity (či už kolektívnej aleboindividuálnej) do veľkej miery odrážavzájomný pomer a formu dôrazu, ktorýsa na jednotlivé zložky kladie. Niektorénetradičné prúdy religiozity (aj v rámcitradičných konfesií) napríklad kladú najväčšídôraz na privátnu vieru, participáciana aktivitách v cirkvi je skôr dobrovoľnáako povinná a členstvo je najmenejpodstatná zložka religiozity – niekedy saani presne neeviduje. Z dôvodov, ktoréboli menované vyššie (1., 2.), no častovšak ako priamy dôsledok „náboženskéhovylúčenia“, sa Rómovia stávajú členmilokálne prevládajúceho náboženstva,ich ďalšia účasť na aktivitách cirkvi jevšak minimálna – obmedzuje sa skôr na„prechodové“ sviatosti krstu, manželstvaa pohrebu.28 Z výskumu SIRONA 2010vyplynulo, že tento stav je v mnohýchlokalitách spôsobený aj nezáujmomlokálne dominantných cirkví pracovaťs Rómami a aktívnejšie ich začleniť dolokálneho náboženského života. Hoci sato tak často vníma, nie je správne hovoriť,že u Rómov nedochádza k vnútornejidentifikácii s majoritným náboženstvom,skôr u nich nedochádza k vnútornejidentifikácii s prevládajúcim modelompraktizovania tohto náboženstva,ktorý vnímajú ako exkluzívne vyhradenýpre majoritu.„Tým, že trošku som sa zaoberal tým, tak v podstate Rómovia v Rudňanoch sa cítilivlastne len formálne členmi katolíckej cirkvi a necítili žiadny bezprostredný vzťah k tejto cirkvi.Akurát vedeli, že jednoducho je zaužívané, že dieťa je treba pokrstiť, je zaužívané, že trebapochovať cirkevným obradom, ale nič iné, sobáš, alebo sväté prijímanie alebo nebodaj birmovka...to nie. O mnohých veciach buď neboli poučení, alebo mali pocit, že je to len pre bielych“(SIRONA 2010, dotazník B2, Rudňany).Ak sa pokúsime (na pozadí vyššie uvedenýchpoznámok) definovať súčasnú religiozituv sociálne vylúčených rómskych komunitách,musíme si byť vedomí niekoľkýchvýznamných faktorov, ktoré takýto pokusrelativizujú. Ako sme už spomínali, neexistujekomplexný výskum duchovného životaRómov na Slovensku a ani spoločná metodikatakéhoto výskumu. Z tých niekoľkých prípadovýchštúdií by bolo zatiaľ veľmi problematickévyvodzovať všeobecné závery. Navyšeje zrejmé, že niečo ako spoločná a jednotnárómska religiozita neexistuje. Mnohé aspektytejto rómskej religiozity sa zdajú byť definovateľnénajmä v súvislosti s náboženstvommajority; tiež sú tu veľmi silné väzby naľudovú vieru (mimocirkevnú, tzv. „žitú vieru“a ľudové praktiky a zvyky). Ak sa predsa lenpokúsime definovať „typické prvky“ rómskejreligiozity práve v lokálnom kontexterómskych osád, predbežne môžeme hovoriťo týchto základných črtách:29 a) veľmi flexibilnáforma uctievania „posvätna“ (s Bohom sadá rozprávať hocikde a hocikedy; Boh nie jeviazaný iba na oficiálne miesto kultu určenécirkvami); b) vzťahy s Bohom majú charakterkonkrétnych a pragmatických kontraktov(obojstranne záväzných); c) odlišné vnímaniefunkcie kostola s dôrazom na domácu (privátnu)zbožnosť; d) osobité vnímanie funkciea osobnosti kňaza; e) akcent na individuálnea osobné prežívanie viery v Boha (osobnýaž familiárny vzťah k Bohu); f) dôraz nanáboženské sankcionovanie a definovaniekomunitného morálneho kódexu; g) špecifickývzťah k základným teologickým dogmáma kresťanským sviatostiam (krst, manželstvo,pohreb); h) výnimočný význam mariánskehokultu;30 i) dôraz na prítomného a aktívnehoBoha, ktorý priamo za života človekatrestá a odmeňuje; j) konkrétnosť predstávo posmrtnom živote; k) konkrétnosť predstávo Bohu, (antropomorfizmus); l) silná vierav snový symbolizmus; m) živá viera v revenantizmus;31n) predstavy o možnosti manipulovaťs posvätnom (napríklad prostredníctvommágie, slovnej alebo kontaktnej).32Z tohto uhla pohľadu by sa rómska religiozitadala charakterizovať v štyroch základnýchlíniách. Všetky štyri línie sú si navzájomrovnocenné.29 Bližšie viď Podolinská 2007.30 Tamže.31 Viera v schopnosť mŕtvych vracať sa na tento svet a zasahovať do vzťahov medzi živými. Viac pozri napríklad Schmitt 2002.32 Viac v Podolinská 2007, 2009 a, b.18 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚvod ( 19


1. Konfesionálna príslušnosť k majoritnýmnáboženstvám. Konfesionalitu33 mnohýchRómov na Slovensku charakterizujepríslušnosť k náboženstvám majority,alebo inak povedané, Rómovia súväčšinou členmi rovnakých lokálnychnáboženských zoskupení ako majoritnéobyvateľstvo. Ich aktívne zapojeniedo lokálnych náboženských zoskupenívšak nemusí kopírovať ich oficiálnu konfesionálnu(matrikovú) príslušnosť.2. Prvky „majoritnej“ ľudovej religiozity.Pre rómsky duchovný svet34 sú charakteristicképrvky magických predstáva praktík a mnohé poverové predstavy.Je tu napríklad mimoriadny dôraz napredstavy o vracaní sa mŕtveho či prepracovanýsystém religiózne podfarbenýchprísah a kliatob, alebo viera v ochrannúsilu sakrálnych malieb a sošiek v domácnostiach.Mnohé prvky sú prevzaté z„ľudovej viery“ a z majoritných náboženskýchpredstáv, ako to dokazuje bohatáetnografická literatúra. Celý rad magickýchpraktík z radu ľúbostnej mágie,záškodnej mágie, ochrannej mágie jev rómskom prostredí podobný ako u majoritnéhoobyvateľstva na Slovensku(či už v minulosti, alebo v mnohých lokalitáchaj v súčasnosti).3. Prirodzenou líniou v kontexte dvochpredchádzajúcich línií je ich vzájomnéprelínanie. Takéto zmiešavanie nekresťanských35prvkov s kresťanskýmije pre religiozitu prirodzené a vyskytujesa vo všetkých kultúrach, kde sa stretávajúrôzne náboženské koncepcie, v konečnomdôsledku aj v slovenskej tradícii.V kontexte rómskej duchovnosti môžebyť tento jav zaujímavý pri uplatňovanísi nároku jednej náboženskej koncepcienad druhou a v praxi môže vyvolávaťnevôľu kňazov alebo pastorov, ktorísa stretávajú s týmto javom v teréne.Na druhej strane môže vyvolávať aj neporozumenieči nepochopenie zo stranymnohých veriacich, ktorí sa cítia byťvytrhnutí zo svojho pôvodného „rómskehokontextu“.4. Náboženská adaptabilita. Rómovia sa dokážupružne prispôsobiť novým náboženskýmfenoménom.36 Konzervativizmus,konformizmus a identifikácia s vlastnou(matrikovou) konfesiou je u majoritnéhoobyvateľstva, najmä na vidieku, výraznevyššia ako u rómskeho obyvateľstva.1.2 Legislatívny rámec –registrované a neregistrovanécirkviV tejto časti považujeme za dôležité priblížiťlegislatívny rámec oficiálneho a neoficiálnehopôsobenia cirkví a náboženských spoločnostív Slovenskej republike. Ako ukázal aj samotnývýskum, status registrovanej, prípadneneregistrovanej cirkvi má priamy vplyvna formu konkrétnych náboženských misiía tým priamo súvisí s možnosťou sociálnejinklúzie Rómov.Pôsobenie cirkví a náboženských spoločnostív Slovenskej republike legislatívne vymedzujezákon č. 308 z roku 1991, ktorý bolneskôr dvakrát novelizovaný: jednak zákonomč. 394/2000 Z.z. a zákonom č. 201/2007Z.z. V roku 1991 bolo oficiálne registrovaných14 cirkví a náboženských spoločností,ktoré boli uznané ešte pred schválením tohtozákona.37 Do roku 2007 na Slovensku bolioficiálne zaregistrované ešte štyri cirkvi a náboženskéspoločnosti.38Podľa tohto zákona je u nás zaručenánáboženská sloboda a slobodné šírenie náboženskejviery a je definované právo slobodnezmeniť náboženstvo, alebo byť bez vyznania.Je stanovené rovnaké postavenie registrovanýchcirkví a náboženských spoločností predzákonom (§4, odsek 2), štát môže s cirkvamiuzatvárať zmluvy o vzájomnej spolupráci(§4, odsek 5). Podľa odseku č. 4 toho istéhoparagrafu však štát uznáva len tie cirkvi a náboženskéspoločnosti, ktoré sú registrované.Registrácia cirkví a náboženských spoločnostíje podľa najnovšej novelizácie zákona z roku2007 mimoriadne problematická, pretože stanovujepovinnosť získať subjektom snažiacimsa o registráciu súhlasné stanovisko najmenejod 20 000 osôb, ktoré sú členmi danej cirkviči náboženskej spoločnosti. Toto kritérium jejedno z najprísnejších v rámci štátov Európskejúnie a v čase svojho vstupu do platnostivyvolalo viacero odborných aj verejnýchdiskusií.39 Takýto veľký počet členov predstavujepri registrovaní cirkví neprekonateľnúprekážku, keďže aj väčšina už registrovanýchcirkví a náboženských spoločností na Slovenskutoto kritérium nespĺňa.40 Na základetoho môžeme hovoriť, že na Slovensku mámelimitovaný náboženský pluralizmus, ktorýprivileguje veľké tradičné cirkvi. Registrovanécirkvi majú viaceré uznané práva,„Práve preto v súčasnej zložitej sociálnej situácii, v ktorej sa súčasná generácia Rómovocitla, nachádzajú početné misijné skupiny rôznych konfesií pevnú pôdu pod nohamiaj v zdanlivo doteraz katolíckych komunitách. Veľký úspech týchto misií v rómskychlokalitách však pravdepodobne nesúvisí až tak veľmi s typom novej konfesie, ktorá dorómskej osady prišla, ale so záujmom a starostlivosťou, ktorú misionári Rómom venujú“(Kováč – Jurík 2002: 128).33 V zmysle náboženskej príslušnosti – členstva.34 Pred konverziou k niektorej z cirkví.35 Resp. cirkvou neuznávaných praktík.36 Kováč – Mann (eds.) 2003: 11.37 Zoznam vtedy registrovaných cirkví v abecednom poradí: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Cirkevbratská, Cirkev československá husitská, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Evanjelická cirkev metodistická, Gréckokatolícka cirkev,Kresťanské zbory, Pravoslávna cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev, Rímskokatolícka cirkev, Starokatolícka cirkev, Ústredný zväz židovskýchnáboženských obcí. Zdroj: http://www.civil.gov.sk/archiv/casopis/2002/1312zc.htm.38 Podľa oficiálnej webovej stránky Ministerstva kultúry SR (http://www.culture.gov.sk/cirkev-a-nabozenske-spolocnosti/registrovane-cirkvi) v chronologickomporadí ich registrácie: Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike (registrovaná v marci 1993), Cirkev JežišaKrista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike (registrovaná v októbri 2006), Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike (registrovanév apríli 2007). V septembri 2001 bola uznaná aj Novoapoštolská cirkev na Slovensku na základe recipovanej registrácie, v rámci ktorej predložiližiadatelia dôkaz, že Sekretariát vlády SSR pre veci cirkevné zo dňa 6. júna 1989 súhlasí s rozšírením pôsobnosti Novoapoštolskej cirkvi na územíhlavného mesta SSR Bratislavy. Na základe tohto rozhodnutia mala byť Novoapoštolská cirkev v Slovenskej republike uznaná spolu s ostatnýmicirkvami už v roku 1991 (zdroj: Ministerstvo vnútra SR: http://www.civil.gov.sk/archiv/casopis/2002/1312zc.htm).39 Dvadsaťtisíc členov ako podmienku registrácie kritizovala aj expertná skupina právnikov EÚ, ktorí ho označili za diskriminačné (http://www.eheca.sk/aktualne/2006_05_22_europski_pravnici_kritizuju_slovensky_zakon_o_registracii_cirkvi.html); novela zákona 201/2007 skončila akopodanie na Ústavnom súde SR, ktorý vo februári 2010 rozhodol, že toto kritérium nie je protiústavné (http://www.sme.sk/c/5223176/prisnejsiaregistracia-cirkvi-nie-je-protiustavna.html).Pre mediálnu diskusiu pozri napríklad (http://www.sme.sk/c/5605331/zakon-hodil-moslimov-dovreca-so-sektami.html).40 Podľa informácií zo Štatistického úradu SR (na základe Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001) sa viac ako 20 000 ľudí starších ako 15 rokovhlási len k piatim veľkým cirkvám: Rímskokatolícka cirkev – 2 993 036 , Evanjelická cirkev augsburského vyznania – 321 455, Gréckokatolíckacirkev – 176 845, Reformovaná kresťanská cirkev – 92 049 a Pravoslávna cirkev – 40 648. K splneniu tohto kvantitatívneho kritéria sa blíži už lenNáboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, ku ktorej sa v roku 2001 hlásilo 16 975 osôb starších ako 15 rokov. Zvyšok registrovaných cirkví nemáviac ako 5000 členov. Zdroj: http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/SODB/Tabulky/tab13.pdf.20 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚvod ( 21


z ktorých sú aj z hľadiska nášho výskumunajzaujímavejšie: vyučovať náboženstvo,poskytovať duchovné a hmotné služby, organizovaťbez oznámenia svoje zhromaždenia,zriaďovať a prevádzkovať vlastné zariadeniazdravotníckych a sociálnych služieb(§6, 201/2007 Z.z.), a tiež sobášiť manželsképáry, pričom takto uzavreté manželstvo márovnaké právne postavenie ako manželstvouzavreté občianskou formou. Ďalšie právaa povinnosti sú špecifikované vo viacerýchdokumentoch, napríklad v Zmluve medziSlovenskou republikou a registrovanými cirkvamia náboženskými spoločnosťami z roku2002,41 alebo v Dohode medzi Slovenskourepublikou a registrovanými cirkvami a náboženskýmispoločnosťami o náboženskejvýchove a vzdelávaní z roku 2004.42 Jednýmz najdiskutovanejších bodov, ktoré vo vzťahucirkví a náboženských spoločností upravujeslovenská legislatíva,43 je právo registrovanýchcirkví a náboženských spoločnostíčerpať finančné prostriedky zo štátnehorozpočtu SR na platy pre svojich duchovných,a tiež na rozličné vecné náklady.44Náboženské hnutia, ktoré nespĺňajúkritériá na registráciu, fungujú ako občianskezdruženia alebo v rámci iných subjektov.Podľa toho však nemajú tie isté práva ako registrovanécirkvi a náboženské spoločnosti.1.3 Ciele výskumuZákladným cieľom výskumu SIRONA 2010bolo zmapovanie faktorov sociálnej inklúzieRómov náboženskou cestou. Projekt SIRO-NA 2010 na národnej úrovni mapoval mieruvplyvu zvýšenia dôstojného života a aktívnehozapájania sa do spoločnosti u týchRómov, ktorí prešli náboženskou konverziou,resp. náboženskou zmenou, t.j. mieru vplyvunáboženskej konverzie sociálne vylúčenýchRómov na posilnenie ich základného právana dôstojný a aktívny život v spoločnosti.Projekt SIRONA 2010 prebehol v dvochna seba nadväzujúcich fázach: 1. mapovacípredvýskum; 2. kvalitatívny výskum, pričomkaždá fáza sledovala špecifické čiastkovéciele.1.4 Štruktúra publikácieKapitola 2. prináša zhrnutie základnýchvýsledkov mapovacieho výskumu. Kapitola3. približuje jednotlivé lokality výskumua na výskume zúčastnené náboženské subjektys aktívnou rómskou misiou. Kapitola4. prináša zhrnutie základných výsledkovkvalitatívneho výskumu a vyhodnocujeúspešnosť jednotlivých indikátorov sociálnejinklúzie náboženskou cestou.Ciele výskumu SIRONA 2010Mapovací predvýskum (dotazníková akcia)— zistiť, ktoré z jestvujúcich cirkví / denominácií / hnutí / obč. združení sa aktívne venujúpastorácii Rómov na Slovensku— históriu, lokalitu, motivácie na začatie misie, súčasne aktívne misie, zaniknuté misie,misijné stratégie, aktivity, počet členovKvalitatívny výskum (pološtruktúrované interview, zúčastnené pozorovanie)— výskum sociálnej inklúzie náboženskou cestou pomocou sociálnych indikátorovKapitola 5. má skôr povahu vybranýchtematických okruhov, s ktorými sme sastretli pri analýze dát z oboch výskumovv rámci projektu SIRONA 2010. V záverečnej,6. kapitole napokon prinášame odporúčaniaadresované kľúčovým aktérom zainteresovanýmdo procesu sociálnej inklúzie Rómovna Slovensku. Na viacerých miestach tiežuvádzame ukážky najzaujímavejších konverznýchnaratívov, ktoré sme zhromaždili počaskvalitatívneho výskumu v jednotlivých lokalitáchna Slovensku. V prílohách uvádzametiež vyhlásenia jednotlivých náboženskýchsubjektov, ktoré sa aktívne podieľali na výskumea ktoré nám poslali svoje prezentáciena záverečný workshop v rámci projektu. Dopríloh sme tiež zaradili dotazníky z obochvýskumov (podľa cieľových skupín).1.5 Sumár dát zhromaždenýchv rámci výskumu SIRONA 2010súhrnne prebieha približne v 130 lokalitácha oslovuje približne 10 000 Rómov (mámena mysli aktívne participujúcich členov).Riešiteľský interdisciplinárny kolektívv rámci kvalitatívneho výskumu (bližšieviď časť 3.2.1) pozostával z 15 vedeckýcha 4 študentských výskumníkov (viď s. 7).Kvalitatívny výskum sa uskutočnil v 15 ťažiskovýcha 4 komparačných / doplnkovýchlokalitách (viď s. 7), pričom v každej lokalitesa uskutočnilo súhrnne 15 interview s tromitypmi dotazníka. Súhrnom sa v tejto časti výskumuzhromaždilo 225 (285) rozhovorov,4615 (19) prepisov zúčastnených pozorovaníz náboženského obradu, 15 (19) záverečnýchvýskumných správ.41 Zdroj: Ministerstvo kultúry SR (http://www.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/legislatva/zkony/zmluva-medzi-slovenskou-republikou--a-registrovanymi-cirkvami-a-nabozenskymi-spolocnostami).42 Zdroj: Ministerstvo kultúry SR (http://www.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/legislatva/zkony/dohoda-medzi-slovenskou-republikou--a-registrovanymi-cirkvami-a-nabozenskymi).43 Finančný rámec tejto legislatívy je zadefinovaný v zákone č. 218 ešte z roku 1949, ktorý bol však viackrát novelizovaný, najnovšie jeho znenieupravuje zákon č. 467/2005 Z.z. s účinnosťou od 1. 1. 2006. Zdroj: Ministerstvo kultúry SR, (http://www.culture.gov.sk/cirkev-nabozenskespolocnosti/legislatva/zkony/218/1949).44 „Nie všetky registrované cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku žiadajú peniaze zo štátneho rozpočtu. Z osemnástich registrovaných cirkvíodmieta štátnu dotáciu päť cirkví. Nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu na platy duchovných a prevádzku ústredia si neuplatňujú z prevažnevieroučných dôvodov Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike, Kresťanské zbory na Slovensku, Novoapoštolská cirkevv Slovenskej republike, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike a Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike. Novoapoštolskácirkev však už chce na budúci rok získať peniaze zo štátneho rozpočtu na prevádzku ústredia. Na chod cirkevného ústredia dostávapeniaze aj Cirkev adventistov siedmeho dňa – Slovenské združenie. V tejto cirkvi zvažujú, že požiadajú peniaze aj na platy duchovných.“ Citovanéz tlačovej správy agentúry SITA, 21. augusta 2010. Zdroj: http://wwww.webnoviny.sk/slovensko/peniaze-od-statu-nechce-5-registrovan/204472-clanok.html.V rámci projektu SIRONA 2010 vedecký tímmapovacieho predvýskumu, pozostávajúciz troch vedeckých riešiteľov zistil,45 že momentálnena Slovensku medzi Rómami aktívnepôsobí 14 registrovaných a 5 neregistrovanýchnáboženských hnutí, pričom ich misia45 V abecednom poradí: Tomáš Hrustič, Ľudmila Hrustičová, Adam Kováčik.46 Číslo v zátvorkách predstavuje sumár vrátane rozhovorov, pozorovaní a záverečných správ, ktoré v rámci výskumu zhromaždili študenti.22 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚvod ( 23


Sumár dát výskumu SIRONA 2010Mapovací predvýskum— medzi Rómami na Slovensku aktívne pôsobí 14 registrovaných cirkví a 5 neregistrovanýchnáboženských hnutí— aktívne misie medzi Rómami prebiehajú v cca 130 (150) lokalitách a týkajúsa cca 8 000 (10 000) RómovKvalitatívny výskum— výskumný tím pozostával z 15 vedeckých riešiteľov (+ 4 študenti)— prebehol v 15 (+4) vybraných lokalitách v každej lokalite sa uskutočnilo 15 kvalitatívnychinterview + 1 zúčastnené pozorovanie— sumárne sa zhromaždilo:~ 225 (285) rozhovorov, približne 170 hodín nahrávok~ 15 (19) zúčastnených pozorovaní~ 15 (19) záverečných správ~ približne 300 fotografiíZmapovanie situácie24 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou


Doposiaľ existovalo len niekoľko čiastkovýchvýskumov47 a parciálnych informáciíz niektorých cirkví. Okrem predbežnéhointerného vyhlásenia jednotlivýchcirkví a denominácií o ich aktívnej misijnejpráci s Rómami celkový komplexný a aktuálnyrozsah pastoračnej činnosti medzi Rómamina Slovensku nebol známy. Ak chcel nášvýskumný projekt zistiť efektivitu sociálnehozačlenenia Rómov v závislosti od konkrétnychmisií, bolo najskôr nevyhnutné poznať reálnystav tejto pastoračnej práce a jej potenciál presociálnu inklúziu Rómov. Práve o tieto cielesme sa pokúsili v úvodnej mapovacej časti projektu.2.1 Metodológia mapovacej fázyvýskumuCieľom mapovacej časti bolo čo najpresnejšiezistiť, ktoré z jestvujúcich registrovaných cirkvía náboženských spoločností, a tiež z neregistrovanýchdenominácií a náboženských hnutísa aktívne venujú pastorácii Rómov na Slovensku.V rámci mapovacieho predvýskumusme oslovili 30 cirkví a subjektov s potenciálnymináboženskými aktivitami v rómskychkomunitách na Slovensku, pričom sme zistili,že momentálne z nich aktívne medzi Rómamipôsobí 19.48 Naším cieľom však nebolo zistiťlen aktuálny stav a lokality, kde tieto misie pôsobia,ale chceli sme sa zamerať aj na niektoréďalšie dôležité oblasti, ktoré sa týkali histórietýchto misií. Rovnako nás teda zaujímalisúčasné lokality, v ktorých cirkev či hnutie pôsobí,ako aj zaniknuté misie a dôvody zánikutýchto misií. V rámci tejto deskriptívnej častisme sa snažili zistiť, aké konkrétne aktivityzamerané na Rómov sa v jednotlivých misiáchrealizujú. Zisťovali sme aj kvantifikačné údajeo počte Rómov, ktorí sú týmito misijnýmiaktivitami dotknutí. Zodpovední reprezentantijednotlivých misií sa mali pokúsiť odhadnúťpočet tých Rómov, ktorých považujú za svojich„riadnych“ členov, ale tiež počet ľudí, ktorýchtieto misie nejakým spôsobom ovplyvňujúa dotýkajú sa ich. Samozrejme, že pre taktokoncipovaný výskum sme sa museli uspokojiťlen s kvalifikovaným odhadom, pretožena presné zmapovanie situácie jednak nebolpriestor a rovnako by si to vyžadovalo veľmizložitý výskumný proces so zapojením veľkéhomnožstva anketárov. Aj preto je dôležiténa tieto kvantitatívne údaje o počte rómskychčlenov nazerať s istou rezervou a nepovažovaťich za presné dáta. Na druhej strane všakmôžu slúžiť ako pomerne hodnoverný odhadna vytvorenie si vstupnej predstavy o významekonkrétnych cirkví a náboženských hnutípre Rómov, a z tohto hľadiska tieto informácierozhodne prinášajú nový pohľad a rozmer.Zisťovali sme aj nastavenie na rómske misiejednotlivých cirkví do budúcnosti a ich plányrozšíriť svoje pastoračné aktivity v lokalitáchs rómskymi komunitami. Tiež sme skúmali,či v rámci existujúcich cirkevných štruktúrpôsobia nejakí rómski duchovní a či Rómoviazastávajú pozície v organizačnej hierarchiitýchto hnutí, respektíve či existujú v rámcicirkví a hnutí samostatné rómske zbory.Okrem kvantitatívnych dát nás zaujímaliaj všeobecnejšie informácie, ktoré tiež veľa napovedalio prístupe jednotlivých cirkví a hnutík pastorácii Rómov na Slovensku. Chceli smezistiť, aké boli motivácie na začatie jednotlivýchrómskych misií, či majú v rámci cirkvía náboženských spoločností vypracované špecifickémisijné stratégie zamerané na Rómov,či v rámci cirkví fungujú špecifické riadiace orgány,ktoré by mali za úlohu viesť a koordinovaťpastoráciu Rómov, či tieto cirkvi a hnutiapripravujú svojich budúcich duchovných zvlášťna prácu v rómskych komunitách, a takisto doakej miery spolupracujú alebo nespolupracujús inými cirkvami a denomináciami (a s akými)pri pastorácii Rómov.Kľúčovou súčasťou tejto mapovacej fázybola aj hodnotiaca časť, keď sa cirkevní predstaviteliamali sami pokúsiť zhodnotiť rómskemisie v ich vlastnej cirkvi či náboženskej spoločnosti.Chceli sme, aby popísali a zhodnotilimisie svojej cirkvi medzi Rómami, do akejmiery tieto misie sami považujú za úspešné čineúspešné. Takisto sme už v tejto fáze žiadali,aby predstavitelia cirkví podľa vlastnýchskúseností odhadli, či má náboženská konverziaalebo intenzívna náboženská viera Rómovdopad na zmenu kvality ich života. Zároveňsme predstaviteľov cirkví a náboženských spoločnostípožiadali, aby v prípade, že k zmenepod vplyvom viery dochádza, vymenovali najvýraznejšiepríklady týchto zmien. Z takýchtopríkladov sme potom neskôr mohli stanoviťindikátory sociálnej inklúzie, na ktoré sme sasústredili v druhej fáze výskumu.Na základe týchto okruhov tém smevypracovali dotazník A,49 ktorý sme spoluso žiadosťou o spoluprácu pri realizácii výskumurozposlali všetkým registrovaným cirkváma náboženským spoločnostiam v Slovenskejrepublike. Väčšinu cirkví a náboženskýchspoločností sme s odstupom istého času po zaslanídotazníka kontaktovali, buď telefonickyalebo aj osobne, čo nám umožnilo realizovaťs kompetentnými zástupcami jednotlivých47 Ide najmä o výskumný projekt a záverečnú publikáciu editovanú Milanom Kováčom a Arne B. Mannom: Boh všetko vidí. (O Del sa dikhel). Duchovnýsvet Rómov na Slovensku (Kováč – Mann [eds.] 2003) a zborník vydaný Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví: Pastorácia Rómov na Slovensku (Grešková[ed.] 2009). Okrem týchto výskumov sa religiozite Rómov venovalo niekoľko ďalších autorov, ktorých práce sú uvedené v záverečnom zoznameliteratúry.48 Z kapacitných dôvodov nebolo možné kvalitatívnym výskumom pokryť všetkých 19 náboženských subjektov, ktoré realizujú misie v rómskychkomunitách na Slovensku. Niektoré náboženské subjekty, ktoré sa zúčastnili mapovacej časti, nedali povolenie na uskutočnenie kvalitatívnej častivýskumu. 49 Dotazník je pripojený v Prílohe A.1, s. 120-2.cirkví a náboženských hnutí pološtruktúrovanéinterview podľa dotazníka. V prípadekontaktovania neregistrovaných cirkví a náboženskýchhnutí sme boli postavení pred zložitejšiusituáciu, pretože neexistoval presnýzoznam týchto náboženských hnutí. Aj napriektomu sme však vyselektovali tie hnutia,ktoré by mohli v rámci svojich misií pôsobiťv rómskych komunitách a ktoré prevažnevychádzali z kresťanstva. Najdôležitejšímzdrojom informácií o neregistrovanýchhnutiach pôsobiacich v rómskych komunitáchboli kontakty členov výskumného tímuna sieť aktivistov, terénnych sociálnych pracovníkova ďalších ľudí, ktorí sa pohybujú v terénea majú každodenné napojenie na rómskekomunity. Na základe týchto informácií smemali pomerne presnú predstavu, aké cirkvia náboženské hnutia pôsobia v konkrétnychlokalitách. Prevažne išlo o evanjelikálne hnutiavychádzajúce z tradícií letničných cirkví.Z týchto hnutí sa nám podarilo osloviť všetkyvýznamné neregistrované cirkvi a spoločnostipôsobiace v rómskych komunitách, a zároveňsi ich získať pre spoluprácu na výskume.S predstaviteľmi týchto hnutí náš výskumnýtím realizoval osobné rozhovory podľa jednotnéhodotazníka.Úvodná mapovacia fáza bola zavŕšenáanalýzou dát získaných z dotazníkov a určenímkonkrétnych lokalít pre ďalšiu fázuvýskumu, ktorá pozostávala z kvalitatívnehostacionárneho výskumu.2.2 Pôsobenie cirkvía náboženských spoločnostív rómskych komunitáchna SlovenskuNa Slovensku momentálne medzi Rómanipôsobí 14 registrovaných náboženských sub-26 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 27


Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti pôsobiace medzi Rómami v SR1 Apoštolská cirkev na Slovensku . ........................................ AC2 Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike ................................B3 Bratská jednota baptistov .............................................BJB4 Cirkev adventistov siedmeho dňa ......................................CASD5 Cirkev bratská v Slovenskej republike ..................................... CB6 Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .CJKSND7 Evanjelická cirkev augsburského vyznania ...............................ECAV8 Evanjelická cirkev metodistická ........................................ECM9 Gréckokatolícka cirkev ...............................................GKC10 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia . ............................. NSJS11 Pravoslávna cirkev ................................................... PC12 Reformovaná kresťanská cirkev ......................................... RC13 Rímskokatolícka cirkev ...............................................RKC— v rámci cirkvi ešte špeciálne: Saleziáni dona Bosca .......................SDB14 Starokatolícka cirkev na Slovensku ..................................... SKC(Názov a v texte používaná skratka, SIRONA 2010.)2.2.1 Apoštolská cirkevApoštolská cirkev, ktorá sa hlási k letničnýmtradíciám, začala v rómskych komunitáchpôsobiť začiatkom 90. rokov dvadsiatehostoročia v Plaveckom Štvrtku na západnomSlovensku. Túto misiu v tejto obci rozbiehalpastor Milan Juríček, ktorý v tom čase eštespolupracoval s Apoštolskou cirkvou, no neskôrzačal pôsobiť v Slove života a jeho ďalšieaktivity sa spájajú už s týmto hnutím. Neskôrsa pridala misia v Košiciach na Luníku IX. Následnesa v rámci tejto cirkvi naplno rozvinuliviaceré stabilné misie v rómskych komunitáchvo viacerých regiónoch na Slovensku.Apoštolská cirkev má na Slovensku 30 zborova 20 kazateľských staníc, z toho fungujú dvasamostatné rómske zbory v Sabinove a na LuníkuIX v Košiciach.Na Luníku IX je aktívnych niekoľko stoRómov, ktorí najskôr pravidelne navštevovalispoločné zhromaždenia v Košiciach, no neskôrsa osamostatnili a teraz majú zhromaždeniapriamo na Luníku IX. Tento zbor vedierómsky pastor Apoštolskej cirkvi LadislavDuna. Zbor v Sabinove je tiež veľmi aktívnya významný v rámci tejto cirkvi. Na vzniktohto zboru sa výrazne podpísala aj pracovnámigrácia sabinovských Rómov do Švajčiarska,keďže začal aktívne fungovať na impulzRómov, ktorí sa vrátili zo Švajčiarskaa mali záujem založiť zbor vo vlastnej lokalite.Len nedávno dokončila Apoštolská cirkevvýstavbu novej modlitebne v Sabinove.S mestom má cirkev veľmi dobrú spoluprácua postupne expanduje aj do iných obcí v okolíSabinova. Z ďalších významných lokalít z po-jektov. V minulosti sa v rómskych komunitáchešte pokúšali pracovať Kresťanskézbory na Slovensku (KZ), v súčasnosti savšak rómskej misii vôbec nevenujú. Z ďalšíchregistrovaných cirkví nemajú nijaképastoračné aktivity v rómskych komunitáchCirkev československá husitská (CČSH), No-voapoštolská cirkev v Slovenskej republike(NAC) a Ústredný zväz židovských náboženskýchobcí.Z neregistrovaných cirkví 50 a náboženskýchhnutí pôsobia medzi Rómami nasledovnéhnutia, ktoré väčšinou vychádzajúz evanjelikálnych tradícií:Legenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaNeregistrované cirkvi a náboženské spoločnosti pôsobiace medzi Rómami v SRDevleskero Kher (Boží dom) ..............................................DKKresťanské spoločenstvo Romani Archa ...................................... RAKresťanská misia Maranata ................................................MSlovo života ........................................................... SŽKresťanské spoločenstvo Radostné srdce ...................................... RS(Názov a v texte používaná skratka, SIRONA 2010.)50 V prípade názvov neregistrovaných cirkví a náboženských hnutí používame názvy, ktoré si uvádzajú na svojich oficiálnych internetových stránkacha ktoré používajú vo svojich dokumentoch.○Apoštolská cirkevTT kraj: Kuklov 1; TN kraj: Ilava 2; ZA kraj: Čadca 3, Turčianske Teplice 4; BB kraj: Tornaľa 5; KE kraj: Slavošovce6, Rožňava 7, Krásna Hôrka 8, Bystrany 9, Žehra 10, Krompachy 11, Luník IX 12, Trebišov 13; PO kraj: Sabinov14, Prešov 15, Hlinné 16, Soľ 17, Vranov n./T. 18, Humenné 1928 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 29


hľadu rómskej misie pôsobí Apoštolská cirkevvo Vranove nad Topľou, v Humennom, samostatnýrómsky zbor začína pravidelne fungovaťv Krompachoch, kde ho vedie rómsky pastorPavol Šándor. Rožňavský zbor Apoštolskejcirkvi začína viesť misiu v rómskych osadáchv Slavošovciach a v Krásnej Hôrke a aktívnychje viacero rómskych rodín aj priamoz Rožňavy. Apoštolská cirkev pracuje s Rómamiaj v Trebišove a Tornali.51 Na strednomSlovensku je to v Turčianskych Tepliciach,kde sa ich práca zameriava najmä na sociálneslabé rodiny, ktoré sú však prevažne rómske,ďalej v okolí Púchova a v Čadci. Na západnomSlovensku v Kuklove v okrese Senica.2.2.2 Bahájske spoločenstvo v SlovenskejrepublikeBahájske spoločenstvo na Slovensku sa v minulostiv niektorých lokalitách orientovalo ajna misiu v rómskych komunitách, najmä podvedením Jerryho a Patty Bosclairovcov, ktoríaktívne pôsobili začiatkom deväťdesiatychrokov 20. storočia v Medzeve, ako aj v okolíTrenčína, Nového Mesta nad Váhom a BanskejBystrice. V súčasnosti funguje len misiav Banskej Bystrici pod vedením miestnej Duchovnejrady Bahájov, ktorá sa zameriava najmäna vzdelávacie aktivity pre matky s deťmi.Podľa Anny Polokovej, zástupkyne Bahájskehospoločenstva na Slovensku, je šírenie bahájskejviery medzi Rómami len v začiatkocha nie je zatiaľ systematické.52 Preto nie je anistabilné, ani efektívne. Táto misia má aj svoješpecifiká vzhľadom na niektoré nábožensképredstavy Rómov, na potrebu poskytovaniavzdelania a zlepšovania sociálneho stavuRómov. Náboženská zmena, ktorú Rómoviapodstúpili, podľa predstaviteľov spoločenstvajednoznačne pôsobí na zmenu ich života,ktorá však prichádza len postupne. Dlhodobú,neprerušovanú a intenzívnu snahua skutočné prijatie náboženstva považujú zanajlepší nástroj a motiváciu na uskutočneniezmeny. Sociálnu inklúziu Rómov považujú zamimoriadne dôležitú aj vzhľadom na kľúčovémyšlienky bahájskej viery.2.2.3 Bratská jednota baptistovV Bratskej jednote baptistov na Slovenskusa začali venovať pastorácii Rómov v polovicideväťdesiatych rokov v lokalitách okolo BanskejBystrice (manželia Nátherovci) a Košíc(M. Lapčáková). V súčasnosti je najaktívnejšiamisia na strednom Slovensku v okolí Lučenca,presnejšie v Cinobani, kde túto službuvedie pastor Pavol Šinko. Tiež však pracujúv pastorácii Rómov aj v iných lokalitách,napríklad v rámci misijnej stanice v Závadkenad Hronom, v Košiciach na Luníku IXa v Jelšave, kde v zbore Revúcka Lehota organizujúpravidelné kluby pre deti. ManželiaNátherovci pokračujú vo svojej práci v BanskejBystrici, kde sa v rámci lokálneho občian-Legenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaLegenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaBahájske spoločenstvoBratská jednota baptistov○ BB kraj: Banská Bystrica 1 ○ TT kraj: Jelka 1; BB kraj: Banská Bystrica 2, Cinobaňa 3, Závadka nad Hronom 4, Jelšava 5; KE kraj: Košice 651 V Tornali nastala špecifická situácia, pretože ide prevažne o maďarsky hovoriacich Rómov. Apoštolská cirkev tu bola v minulosti pomerne aktívna,no časom prenechala iniciatívu partnerskej cirkvi z Maďarska, ktorá istú dobu v Tornali s Rómami aktívne pracovala, no neskôr misiu zanechala.Teraz sa však chce Apoštolská cirkev do Tornale vrátiť a začínajú tu opäť pracovať. 52 Podľa archívov výskumu SIRONA 2010, z dotazníka A mapovacej fázy.30 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 31


skeho združenia zameriavajú na resocializáciua prácu nielen s rómskou mládežou, ale ajs celými rodinami. Najnovšie práve rozbiehajúprácu na západnom Slovensku v Jelke, kdeprostredníctvom pastorov z bratislavskéhozboru oslovujú tamojších Rómov.2.2.4 Cirkev adventistov siedmeho dňaCirkev adventistov siedmeho dňa začalasystematicky pôsobiť v niektorých rómskychkomunitách v roku 1991. Sústredili sa najmäna štyri lokality, v ktorých pôsobia dodnes:Žiar nad Hronom, Kežmarok, Rankovce (okresKošice – okolie) a Červenica (okres Prešov).Zameriavajú sa rovnako na prácu s deťmi(spev, hudba, divadelné aktivity, biblickévzdelávanie), ako na prácu s celými rodinami,najmä prostredníctvom biblického vyučovaniaa pastorálneho poradenstva. Svojich členovsa snažia zapájať do príprav bohoslužieba do cirkevného života, hlavným nástrojompastorácie je systematické biblické vzdelávanieso zameraním na rozličné aspekty praktickéhoživota. Tento akcent na praktický životje podľa Stanislava Bielika, tajomníka Cirkviadventistov siedmeho dňa, pre adventistovtypický. „Kladieme dôraz na zdravie, na zdravotnúmisiu a snažíme sa ľuďom v tejtooblasti pomáhať. Vedieme ľudí k nefajčeniua k zdravému životnému štýlu.“ 532.2.5 Cirkev bratskáCirkev bratská sa misijnej práci s Rómamizačala venovať v roku 2005 v HlinnomLegenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaCirkev bratskáLegenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaCirkev adventistov siedmeho dňa○ BB kraj: Žiar nad Hronom 1; PO kraj: Kežmarok 2, Červenica 3; KE kraj: Rankovce 453 Podľa archívov výskumu SIRONA 2010, z dotazníka A mapovacej fázy.○ PO kraj: Hlinné 1v okrese Vranov nad Topľou. Oslovilich juhoafrický misionár Pierre van Vuurens tým, či by cirkev nemohla zastrešiť jehoprácu s Rómami a prijať niektorých Rómovdo zboru Cirkvi bratskej. Pierre van Vuurenspočiatku pôsobil pri Apoštolskej cirkvia vykonával misijnú prácu medzi Rómami,no po uzavretí manželstva s členkou Cirkvibratskej sa začal venovať práci s Rómamiprostredníctvom tejto cirkvi. Cirkev bratskámá pastoračné práce zamerané na Rómoviba v Hlinnom, po formálnej stránke majúv Hlinnom misijnú stanicu, ktorá patrí podzbor v Hermanovciach nad Topľou. Tátopráca spočíva najmä v evanjelizácii, ktoráje spojená s kázaním evanjelia a svedectvami.Až potom nasleduje individuálna prácas jednotlivcami a rodinami, ktoré sú ochotnépokračovať v stretávaní sa a v organizovanípravidelných zhromaždení v konkrétnej obci.To všetko môže viesť k vzniku misijnej stanice.Evanjelizácia prebieha najmä formouspevu a svedectiev. Ak niekto prejaví záujem,cirkev sa ho ujme a s jeho súhlasom ďalejrozvíjajú vzájomný vzťah.2.2.6 Cirkev Ježiša Krista Svätýchneskorších dníCirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dnínemá špeciálnu misiu zameranú na rómskekomunity, avšak na Slovensku pracovali s Rómaminajmä z humanitárnych a sociálnychdôvodov. V rámci tejto pomoci poskytovalipomoc tým ľuďom, ktorí si nemohli dovoliťkúpiť lieky, v niektorých lokalitách poskytlivybavenie škôl alebo niektoré zdravotníckepomôcky.2.2.7 Evanjelická cirkev augsburskéhovyznaniaV rámci Evanjelickej cirkvi augsburskéhovyznania začali systematickejšie pracovaťv rómskom prostredí začiatkom deväťdesiatychrokov v niektorých konkrétnych lokali-32 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 33


Legenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misia2.2.8 Evanjelická cirkev metodistickáMetodisti začali so systematickou misiouv niektorých rómskych komunitách po zmenerežimu v roku 1989. Najviac takýchto rómskychpastoračných aktivít mali na východnomSlovensku v Michalovciach a v Slavkovciachpod vedením pastora Pavle Koceva, ale ajvo Veľkých Kapušanoch a v Košiciach. V súčas-nosti tieto misie pokračujú, no sú sústredenéna dlhodobú prácu s rodinami. Najnovšiamisia evanjelickej cirkvi metodistickej bolarozbehnutá v Gerlachove v okrese Poprad,kde ju vedie kazateľ V. Sirkovský. V minulostipracovali metodisti s rómskymi veriacimiaj v Partizánskom, no väčšina ľudí neskôr prešlapod aktivity Kresťanského spoločenstvaRadostné srdce.Legenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaEvanjelická cirkevaugsburského vyznania○ BB kraj: Teplý Vrch 1, Jelšava 2; KE kraj: Slavošovce 3, Dobšiná 4, Rankovce 5, Pozdišovce 6, Letanovce 7;ZA kraj: Žilina 8▪ ZA kraj: Liptovský Peter 1; KE kraj: Rudňany 2tách. Túto prácu začal v Slavošovciach eštev osemdesiatych rokoch farár Miroslav Hvožďara.Neskôr sa vo viacerých lokalitách misijnejpráci medzi Rómami venoval nemecký misionárHans Martin Dern. Popri tejto cirkviv súčasnosti funguje občianske združenieROMA, čo je akronym pre rómsku organizáciumisijných aktivít. Takisto funguje Misijnývýbor pri Generálnom biskupskom úrade,ktorý má tiež na starosti niektoré aspektypastorácie Rómov. V súčasnosti je asi najintenzívnejšiarómska misia v Rankovciachv okrese Košice – okolie, kde ju vedie farárskymanželský pár Beňovcov. Tiež pokračujeaktívna práca s rómskou komunitou v Slavošovciachpod vedením farárky Lýdie Naďovej.54 Napríklad v Rankovciach veľmi úspešne takto funguje OZ Pre lepší život.Intenzívnejšie sa venujú rómskej misii aj duchovnív obciach Teplý Vrch (okres RimavskáSobota), Dobšiná, Žilina, Jelšava, Letanovce(okr. Spišská Nová Ves) či Pozdišovce (okresMichalovce). V týchto činnostiach ide najmäo prácu s deťmi a dorastom, biblické hodinys dospelými, organizovanie spevokolov,pastoračné návštevy, evanjelizácie. Prostredníctvomobčianskych združení54 sa venujúnapríklad aj sociálnej práci, doučovaniu detí,príprave rómskych lídrov, organizovaniuzdravotníckych kurzov a podobne. Rovnakosú dôležité aj integračné aktivity s majoritou,napríklad prostredníctvom letných táborovpre mládež, cez rozličné hudobné skupiny,spoločné bohoslužby či futbalové zápasy.○ PO kraj: Gerlachov 1; KE kraj: Košice 2, Michalovce 3, Slavkovce 4, Veľké Kapušany 5▪ TT kraj: Trnava 1; TN kraj: Partizánske 2; KE kraj: Lastomír 3Samostatné rómske cirkevné zbory alebo spoločenstvá na SlovenskuAC: Luník IX, Sabinov, KrompachyBJB: CinobaňaCASD: Rankovce, Žiar nad HronomCB: Hlinné, (ešte to nie je zbor, len kazateľská stanica; patrí pod Hermanovce nad Topľou)GKC: okolie Vranova nad Topľou (Čičava, Hlinné, Soľ, Vranov) – Spoločenstvo Apoštola PavlaECM: SlavkovceDK: všetky zbory sú prevažne rómskeRA: Romani Archa Spišská BeláM: väčšinou ide o rómske zborySŽ: Plavecký Štvrtok(Spracované na základe výsledkov výskumu SIRONA 2010.)Evanjelická cirkev metodistická34 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 35


2.2.9 Gréckokatolícka cirkevGréckokatolícka cirkev na Slovensku je administratívneriadená z dvoch eparchií, z Prešovskeja z Košickej. Pod oboma eparchiamiv cirkvi existujú komisie pre pastoráciuRómov, ktoré väčšinou pozostávajú z týchkňazov, ktorí sa Rómom vo svojich farnostiachvenujú. V michalovskej eparchii je topredovšetkým rómsky kňaz Peter Horváth,ktorý má farnosť v Nižnej Rybnici v okreseSobrance, no má poverenie od biskupa napastoráciu Rómov v okresoch Michalovce,Sobrance a Trebišov. Pastorácii Rómov sa eštevenuje v Sečovciach kňaz Michal Fedorčák.V Slavkovciach v okrese Michalovce rozbeholsystematickú pastoračnú prácu kňaz ĽuboslavPetričko, ktorý tam založil mládežníckyspevácky zbor Agatangel, zostavený z rómskychaj nerómskych mládežníkov.V prešovskej eparchii je to predovšetkýmkňaz Martin Mekel, ktorý v minulostiinicioval veľmi úspešnú rómsku misiu vo Varhaňovciach,neskôr v Hlinnom. V súčasnostipôsobí bez farnosti, no je špeciálne poverenýpastoráciou Rómov a vedie pastoračnécentrum v Čičave, ktoré vyvíja činnosťvo viacerých obciach okresu Vranov nad Topľoua okolo ktorého je združené rómskeSpoločenstvo Apoštola Pavla. Práca tohtopastoračného centra spočíva predovšetkýmv evanjelizačnej činnosti medzi Rómami,budovaní lokálnych lídrov spomedzi rómskychveriacich, v modlitebných skupinkách,systematickej práci so všetkými vekovýmiskupinami. Pri Spoločenstve Apoštola Pavlavzniklo viacero rómskych gospelových skupín,a z ich iniciatívy sa vytvorila tradícia letnéhofestivalu rómskych gospelových skupínFestRom (od r. 2005), ktorý si postupne získavaaj rómske skupiny vychádzajúce z inýchcirkví a náboženských spoločností.2.2.10 Náboženská spoločnosť Jehovovisvedkovia v Slovenskej republikeViacero Rómov konvertovalo k Náboženskejspoločnosti Jehovovi svedkovia už počassocializmu v 70. a 80. rokoch dvadsiatehostoročia, najmä v lokalitách v okolí Kežmarkua Uliča na východnom Slovensku. Početrómskych Jehovových svedkov začal narastaťv prvej polovici deväťdesiatych rokov, keď sav rámci rozšírenia náboženskej slobody mohlaslobodne vykonávať misia a bolo oslovenéplošnejšie veľké množstvo ľudí, čiže aj viacejRómov. Svedkovia Jehovovi nemajú špeciálnumisiu zameranú na Rómov, svoje učeniešíria rovnako v rómskom, ako aj v nerómskomprostredí. Z toho dôvodu je množstvoich zborov etnicky zmiešaných a pozostávajúrovnako z Rómov, ako aj nerómskych členov.Veľa rómskych členov tejto náboženskej spoločnostinájdeme na východnom Slovenskuv okolí Michaloviec (Lúčky, Veľké Kapušany,Kráľovský Chlmec, Vysoká nad Uhom, Oborín),v okolí Sniny (Ulič, Stakčín), v Sabinove,v okolí Vranova nad Topľou, v Kežmarskomokrese v Spišskej Belej. Na strednomSlovensku sú početne zastúpení Rómoviau svedkov Jehovových v Liptovskom Mikuláši,Liptovskom Hrádku, v Jelšave, v Revúcej,v Hnúšti, v Tornali a v ďalších lokalitách.Na západnom Slovensku majú Rómoviazastúpenie v zboroch svedkov Jehovovýchv Piešťanoch a v Senici. V súčasnosti sú mno-Legenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaLegenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaGréckokatolícka cirkevNáboženská spoločnosťJehovovi svedkovia○ KE kraj: Sečovce 1, Blatné Remety 2; PO kraj: Čičava 3, Soľ 4, Hlinné 5▪ PO kraj: Varhaňovce 1○ TT kraj: Senica 1, Piešťany 2; BB kraj: Fiľakovo 3, Rimavská Sobota 4, Tornaľa 5, Hnúšťa 6, Jelšava 7, Revúca 8,Brezno 9; KE kraj: Plešivec 10, Rožňava 11, Krompachy 12, Kráľovský Chlmec 13, Čierna nad Tisou 14, Oborín15, Vysoká nad Uhom 16, Lúčky 17; ZA kraj: Liptovský Hrádok 18, Liptovský Mikuláš 19; PO kraj: Spišská Belá20, Sabinov 21, Vranov nad Topľou 22, Ulič 2336 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 37


Legenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaLegenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaPravoslávna cirkevReformovaná kresťanská cirkev○ KE kraj: Slovinky 1, Krompachy 2, Markovce 3; PO kraj: Varadka 4, Medzilaborce (detský domov) 5, Stakčín 6▪ KE kraj: Strážske 1; PO kraj: Medzilaborce 2hé tieto spoločenstvá stabilné a vo viacerýchlokalitách nájdeme aj druhú či tretiu generáciuRómov, ktorí už boli k svedkom Jehovovýmsocializovaní v rodinnom prostredí.2.2.11 Pravoslávna cirkevPodobne ako gréckokatolícka cirkev, aj pravoslávnacirkev je rozdelená do dvocheparchií – Prešovskej a Michalovskej. V tejtocirkvi nevykonávajú špeciálnu pastoračnúprácu s Rómami, ale v rómskych komunitáchpôsobia individuálne na základe záujmukonkrétnych kňazov. V minulosti maliintenzívnejšiu rómsku pastoračnú činnosťv Strážskom. V prešovskej eparchii vedie pravoslávnacirkev detský domov pre maloletématky s deťmi a prevažná väčšina klientovpochádza z rómskych komunít. Ďalší kňazisa venujú práci s Rómami vo Varadke v okreseBardejov, v Krompachoch a v Slovinkách.2.2.12 Reformovaná kresťanská cirkevReformovaná kresťanská cirkev sa pri prácis Rómami sústreďuje na maďarsky hovoriacekomunity na juhu Slovenska. Po roku 1989začala systematickejšiu pastoráciu Rómovv Rimavskej Seči Ilona Orémus Basa, postupnesa pridávali niektorí individuálni kňazi,ktorí mali vo svojich farnostiach rómskekomunity. Dnes prebieha intenzívnejšia pastoráciaRómov najmä v niektorých obciachna Žitnom ostrove (Zlaté Klasy, Štvrtokna Ostrove), ktorú sa snaží viesť so striedavýmúspechom laický kazateľ Ján Rigo. JánRigo má snahu pracovať s rómskymi komunitamiaj v ďalších obciach v iných častiachSlovenska, napríklad Bátorové Kosihya Zemianska Olča. V okolí Rimavskej Soboty(Sútor) intenzívnejšie pôsobí pastor ThomasHerwing. Ďalej má táto cirkev sústredenejšiurómsku misiu na východnom Slovensku○ TT kraj: Zlaté Klasy 1; NR kraj: Zemianska Olča 2, Komárno 3, Dvory nad Žitavou 4, Bátorové Kosihy 5, Šahy 6;BB kraj: Hodejov 7, Rimavská Sobota 8, Sútor 9, Detva 14, Telgárt 15; KE kraj: Slavec 10, Bačka 11, Boťany 12,Veľké Kapušany 13▪ BB kraj: Vyšné Valice 1v okolí Veľkých Kapušian a Čiernej nad Tisou.Reformovaná kresťanská cirkev v súčasnostitiež začína prácu na strednom Slovenskuv čisto slovenských obciach ako je Detvaa Telgárt, no tu sú limitovaní nedostatkomslovenských kazateľov. V tomto smere majúcieľ vychovať viacero rómskych kazateľov,ktorí by mohli v začatej misijnej práci pokračovaťsami. Aktivity sa väčšinou orientujúna spoločné modlitby, duchovné rozhovory,spev, s deťmi vyučovanie náboženstva. Cirkevmá tiež podporu charity z Nemecka, distribuujebalíčky so šatstvom a potravinami týmnajchudobnejším rodinám.2.2.13 Rímskokatolícka cirkevPri rímskokatolíckej cirkvi je potrebnérozlišovať pastoráciu Rómov, ktorá sa dejev jednotlivých farnostiach najmä vďaka prácikonkrétnych kňazov, a jednak pastoráciuRómov, ktorá prebieha prostredníctvomsystematickej práce niektorých reholí a spoločenstievpri katolíckej cirkvi, zvlášť Saleziánovdona Bosca. V rámci RKC má pastoráciaRómov podporu aj vo vedení cirkvi (arcibiskupBernard Bober).Na viacerých miestach na Slovenskusa v jednotlivých farnostiach miestni kňazisnažia do cirkevného života zapájať aj lokálnerómske komunity, na niektorých miestachs väčším, inde s menším úspechom. Z týchtolokalít je potrebné spomenúť najmä Hanušovcenad Topľou, kde pastorácia Rómovprebieha plynule už viac ako dve desaťročia,Krížovú Ves, Sečovce, Jarovnice, PečovskúNovú Ves a mnohé ďalšie obce.38 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 39


Legenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaRímskokatolícka cirkev○ BA kraj: Plavecký Štvrtok (SDB) 1; BB kraj: Brezno (Malé sestry Ježišove) 2; KE kraj: Luník IX (SDB) 3, Sečovce4, Michalovce (SDB) 5; PO kraj: Krížová Ves 6, Lomnička 7, Stará Ľubovňa 8, Jarovnice 9, Bardejov (SDB) 10,Hanušovce n./T. 11, Snina 12▪ KE kraj: Bystrany 1; PO kraj: Toporec 2, Pečovská Nová Ves 3V prípade Saleziánov dona Bosca ide skôro dlhodobú a systematickú prácu, ktorú začalešte v roku 1990 Peter Bešenyei na sídliskuPoštárka v Bardejove. Saleziáni v Poštárkepôsobia doteraz a v misii sa tam vystriedaloviacero duchovných a kňazov a vybudovalosa celé pastoračné centrum. Medzičasom svojepôsobenie saleziáni rozšírili aj na iné lokalitya rómske komunity, napríklad v Michalovciachv rómskej osade Angin Mlyn, na LuníkuIX v Košiciach či v rómskej osade v PlaveckomŠtvrtku. V rómskej osade v Brezne ešte pôsobiav rámci svojej kontemplatívnej misie ajMalé sestry Ježišove či Misijné sestry Duchasvätého v Nitre. Od roku 1992 sa vždy prvúaugustovú nedeľu koná rómska púť v Gaboltove.2.2.14 Starokatolícka cirkevPastoračná činnosť Starokatolíckej cirkvisa zameriava najmä na humanitárnu pomoc.Predovšetkým sa snažia distribuovať sezónneoblečenie či pomôcky do školy pre sociálneslabšie rodiny. Prvotný impulz na prácus Rómami vyšiel od konkrétneho kňaza,ktorý pôsobil v Košiciach na Luníku IX. Misiav Košiciach prebiehala pod vedením kňazaF. Jeleňa, v Martine pod vedením R. Mišurua v Nitre pod vedením Š. Záhradníka. Misiev Košiciach a v Martine zanikli, pretože duchovníopustili starokatolícku cirkev. V súčasnostisa venujú práci s Rómami prevažnev Nitre. Realizujú aktivity zamerané na detia mládež, charitatívne akcie, a tiež pastoračno-výchovnérozhovory. V Nitre sa aktivitytejto cirkvi dotýkajú približne päťdesiatichľudí.2.2.15 Devleskero Kher – Boží domV niektorých lokalitách východného Slovenskazohráva významnú úlohu rómskyletničný zbor Devleskero Kher (Boží dom),Legenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaLegenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiaStarokatolícka cirkevDevleskero kher – Boží dom○ NR kraj: Nitra 1▪ ZA kraj: Martin 1; KE kraj: Košice 2○ KE kraj: Turňa nad Bodvou 1, Moldava nad Bodvou 2, Košice 3, Čaňa 4, Kecerovce 5,Rankovce 6; PO kraj: Sabinov 7, Medzany 8, Prešov 9▪ KE kraj: Veľká Ida 1, Iňačovce 2; PO kraj: Malý Slivník 340 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 41


ktorý pôsobí od roku 2000 v Košiciach vďakarómskemu misionárovi Štefanovi Hornoviz nemeckého letničného zväzu Bund FreierPfingstmeinden (Federácia slobodných letničnýchhnutí), ktorý sa sformoval po druhejsvetovej vojne. Z tohto zväzu pochádza ajznámy misionár Reinhard Bonnke. DevleskeroKher vedie skupinky veriacich v Sabinove,v okolí Košíc (Čaňa, Kecerovce), v Turni nadBodvou, v Medzanoch, v súčasnosti rozbiehajúaktivity aj v Prešove.2.2.16 Kresťanské spoločenstváDom viery a Romani ArchaKresťanské spoločenstvo Dom viery pôsobíuž niekoľko rokov v Poprade, kde mástabilnú základňu veriacich. Zhruba od roku2000 do tohto zboru začalo chodiť niekoľkorómskych rodín z Popradu a okolia. Neskôrsa v rámci tohto spoločenstva vyprofilovalLegenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misiasamostatný rómsky zbor Romani Archa, ktorýpôsobí v Spišskej Belej a okolitých obciach(Krížová Ves, Výborná), ktorý vedie pastorJán Repka.2.2.17 Kresťanská misia MaranataPribližne v rokoch 2004 a 2005 začal na Spišipôsobiť rómsky misionár z Čiech Emil Adam,ktorý tu neskôr založil rómsky letničný zborMaranata. Za pár rokov dokázal vybudovaťviaceré silné lokálne skupinky v obciachv okolí Spišskej Novej Vsi (Rudňany, Poráč,Bystrany, Žehra, Markušovce) a v okolí Popradu(Hranovnica, Vikartovce, Spišský Štvrtok).V súčasnosti vychovali viacerých rómskychpastorov, ktorí misiu rozširujú do oblastív okolí Giraltoviec a Humenného, a keďžetento zbor pôsobí v oblasti, kde je veľkámigrácia Rómov do Anglicka, plánujú vyslaťslovenského rómskeho pastora do Anglicka.Kresťanské spoločenstváDom viery a Romani archaLegenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misia○ KE kraj: Letanovce 1, Spišská Nová Ves 2, Markušovce 3, Rudňany 4, Poráč 5, Bystrany 6,Richnava 7; PO kraj: Vikartovce 8, Hranovnica 9, Poprad 10, Spišský Štvrtok 11, Levoča 12, Giraltovce 13,Humenné 142.2.18 Slovo životaNáboženské hnutie Slovo života začalopôsobiť v rómskej osade v Plaveckom Štvrtkuv polovici deväťdesiatych rokov, kde sasystematickej rómskej misii venoval pastorMilan Juríček, ktorý pôvodne v tejto lokalitepôsobil v rámci Apoštolskej cirkvi. Slovoživota je prepojené s medzinárodným hnutímSlovo života international Bratislava,55 ktorémá na Slovensku vcelku bohatú históriu.V Plaveckom Štvrtku je zbor Slova životaaktívny doteraz a svoje pôsobenie rozšíril MilanJuríček v rámci Slova života aj na Rómovžijúcich v Galante a jej okolí.Kresťanská misia MaranataPri rómskych misiách Slova života je eštedôležité spomenúť vlnu rómskych konverziína východnom Slovensku v okolí Sobranieca Michaloviec (Blatné Remety, Kristy,Iňačovce), kde pastor Ján Vihonský v rokoch1997 až 2002 prebudil v miestnych Rómochsilnú vlnu záujmu o duchovný život a mnohíz týchto Rómov konvertovali a nechali sapokrstiť. Táto misia však z viacerých príčin(pastor sa tejto lokalite ďalej nemohol venovať,migrácie Rómov do Anglicka, chyby pridelegovaní lokálnych lídrov) postupne oslabovalaa napokon sa vedenie Slova života dohodlos pastorom Štefanom Hornom z hnutia○ PO kraj: Poprad 1, Krížová Ves 255 Martin Hunčár, dekan biblickej školy Slova života charakterizuje tento vzťah nasledovne: „Slovo života a Slovo života international Bratislava súdve samostatné organizácie, ktorá každá hospodári samostatne a nie sú hierarchicky prepojené. Sme skôr duchovne prepojení, keďže rešpektujemerovnakých alebo podobných Božích mužov, sme priatelia, rešpektujeme sa navzájom a keď nás brat Juríček pozval kázať, tak sme jeho zbor týmtospôsobom obohatili“. Citované z archívov výskumu SIRONA 2010.42 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 43


Legenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misia○ BA kraj: Plavecký štvrtok 1; TT kraj: Galanta 2▪ KE kraj: Iňačovce 1, Blatné Remety 2, Sobrance 3, Kristy 4Slovo životaDevleskero Kher, aby prebral skupinky veriacichv tejto oblasti. To sa aj stalo, no keďžeDevleskero Kher bolo len v začiatkoch svojhopôsobenia na Slovensku, nemali ešte vybudovanékapacity, najmä vychovaných kazateľova lídrov, a mohli sa sústrediť len na svojeprimárne lokality v okolí Košíc. Tak postupnerómska misia v okolí Sobraniec zanikla.2.2.19 Kresťanské spoločenstvoRadostné srdcePastorácii Rómov sa venovalo aj letničnékresťanské spoločenstvo Radostné srdce, ktorépod vedením pastora Petra Wiesnera pôsobilov Prievidzi a v Partizánskom približneod roku 2000. Skupina v Prievidzi postupneprestala byť aktívna a v súčasnosti sú aktívneniekoľké rómske rodiny v Partizánskom, ktorésú súčasťou etnicky zmiešaného zboru.2.3 Odhady počtu Rómov,ktorých sa jednotlivé misietýkajúPodľa interných odhadov jednotlivých cirkvísumárne rómske misie ovplyvnili život približne10 000 slovenských Rómov. Do tohtopočtu sme v prípade registrovaných cirkvínerátali ľudí, ktorí sú len formálni „matrikoví“členovia na základe krstu novorodencov.To znamená, že pri týchto odhadochnehovoríme o formálnom členstve, ktoréje napríklad v prípade veľkých cirkví oveľaväčšie, a na druhej strane v prípade malýcha neregistrovaných cirkví nižšie ako je počettých ľudí, ktorí sú danou misiou reálneovplyvnení. V týchto odhadoch štatistíkmáme teda na mysli tých Rómov, ktorí sazúčastňujú cirkevných a zborových aktivít,chodia na modlitebné skupinky a sami saLegenda:väčší / významný zbor○ zbor▪ zaniknutá misia○ TN kraj: Partizánske 2▪ TN kraj: Prievidza 1Radostné srdceKonkrétne aktivity v rámci rómskych misiíŠpecifické evanjelizačné aktivity, kázanie, svedectvá:AC, CB, GKC, ECM, SKC, DK, RA, M, SŽZborové zhromaždenia, modlitebné skupinky:AC, BJB, GKC, ECM, NSJS, RC, DK, RA, M, SŽBiblické vyučovanie, štúdium Biblie:CASD, CB, ECAV, GKC, ECM, NSJS, RC, RKC, DK, RA, M, SŽCharitatívna práca a aktivity súvisiace so sociálnou prácou / pomoc v núdzi:AC, BJB, CJKSND, ECAV, ECM, PC, RC, SKC, RSPráca s deťmi a mládežou, krúžky, mimoškolské aktivity:AC, B, BJB, CASD, CB, ECAV, GKC, ECM, PC, RC, RKC, SKC, DK, RA, M, SŽ, RSHudobné aktivity, spev, šport:ECAV, CB, GKC (festival FestRom), RC, RA, M, SŽ, RSBudovanie komunitných, nízkoprahových centier:AC – Slavošovce, BJB – LučenecIntegračné aktivity s majoritou:ECAV – Rankovce(Spracované na základe dotazníka A; archív výskumu SIRONA 2010.)44 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 45


začínajú identifikovať s danou denomináciou.A hoci napríklad ešte nemuseli získať formálnečlenstvo v danom zbore (v prípade malýchcirkví a náboženských hnutí), alebo boli členmidanej cirkvi už dávno pred tým, ako začaliduchovne žiť (v prípade veľkých cirkví), je naich živote badateľný vplyv danej misie.Pri zohľadnení týchto kritérií sa ukázalo,že z hľadiska počtu ľudí, ktorí sú jednotlivýmimisiami ovplyvnení, je pre Rómov najvýznamnejšíchtýchto 5 cirkví: Rímskokatolíckacirkev, Náboženská spoločnosť Jehovovisvedkovia, Gréckokatolícka cirkev, Kresťanskámisia Maranata a Apoštolská cirkev. Podľainterných odhadov rímskokatolíckej cirkvisa ich misia týka približne 5000 Rómov, ktorísú priamo aktívni; Jehovovi svedkovia oslovujúpribližne 2000 Rómov; gréckokatolíckacirkev aktívne pracuje približne s tisíckouRómov, rovnako aj letničné hnutie Maranata,ktoré pôsobí na Spiši; apoštolská cirkev oslovujepribližne 500 Rómov. Z ďalších cirkvía náboženských hnutí oslovujú Rómov podľaPočet Rómov v jednotlivých cirkvách a náboženských spoločnostiachtohto poradia aj Slovo života, Evanjelická cirkevaugsburského vyznania, letničné hnutiaDevleskero Kher a Romani Archa, ďalej Cirkevadventistov siedmeho dňa či Evanjelickácirkev metodistická. Najmä v súvislosti s pôsobenímveľkých cirkví je potrebné zdôrazniť,že výskum sa zameral len na aktívne misie,ktoré pôsobia v rómskych komunitách.2.4 Motivácie pastoračnýchaktivít v rómskych komunitáchUkázalo sa, že tieto misijné a pastoračnéaktivity sú v drvivej väčšine motivovanézáujmom konkrétnych individuálnych kňazova pastorov a len v niektorých prípadoch,najmä v malých a neregistrovaných náboženskýchhnutiach, je pastorácia Rómov centrálnousúčasťou misijných aktivít a plánov.V rámci veľkých cirkví (z hľadiska celkovéhopočtu členov) ide preto viac o osobnú iniciatívua energiu „zdola“ ako o programovéa systematické zameranie „zhora“. Tietosnahy sa v niektorých prípadoch stretávajús „tichou“ podporou vo vedení cirkvi, čo jesíce pre kňazov mimoriadne dôležité, ale netýkasa finančného krytia ich aktivít.Rómske misie preto často fungujúna báze zakladania občianskych združení,ktoré nemajú primárne náboženský charakter,a ktoré si financie skladajú z darovsvojich členov a štátnych grantov. Viacerédenominácie pôvodne neplánovali oslovovaťšpeciálne Rómov alebo iné etnické čisociálne skupiny, no v rámci ich všeobecnéhomisijného príkazu šíriť evanjeliumbez rozdielu všetkým skupinám oslovili ajrómskych veriacich v lokalitách, kde začalisystematicky pracovať, pričom sa s najväčšouodozvou stretli často práve u Rómov. Je tiežzaujímavé, že na niektorých miestach bolitieto pastoračné a misijné aktivity iniciovanézo strany rómskych komunít (resp. konkrétnychjednotlivcov), ktoré oslovili rozličnécirkvi a sami prejavili záujem o aktívnejšiuprácu v rámci nich. Niektoré misie a pastoračnápráca cirkví bola vyvolaná humanitárnymia charitatívnymi pohnútkami. Takistoniektoré cirkvi poukázali na to, že ich prácav rómskych komunitách vychádza zo zmenydemografickej skladby obcí, v ktorých pôsobia,keďže pracujú v obciach, kde Rómoviatvorili alebo začali tvoriť väčšinu.2.5 Misijné stratégie zameranéna pastoráciu RómovLen minimum cirkví má vypracovanú špeciálnumisijnú stratégiu na prácu s Rómami.Väčšina cirkví a náboženských hnutí vediemisijnú prácu na základe neformálnycha osvedčených stratégií z konkrétnychlokalít a na základe skúseností konkrétnychduchovných. Misijná práca často vychádzaz vlastných skúseností konkrétnych kňazova pastorov, ktorí v rómskych lokalitáchpôsobia. Títo sa takpovediac učia z vlastnýchchýb a omylov, a naopak rozvíjajú misiu týmsmerom, na ktorý Rómovia reagujú pozitívne.Stratégia sa tak vlastne neustále rodív dialógu, v neformálnej a osobnej komunikáciipastora s veriacimi. V katolíckej cirkvisa pastorácie Rómov len veľmi okrajovodotýka dokument Pastoračný plán katolíckejCirkvi na roky 2007 – 2013,56 kde sa vyzývaMotivácie pastoračných aktivítOsobná snaha konkrétnych duchovných / kňazov / pastorov / laických veriacichB, CASD, CB , ECAV, RC, RkC, SkC, DK, M, SŽ, GkCVšeobecný misijný príkaz – misia zameraná na všetkých občanov (reagujú aj Rómovia )AC, BJB, NSJS, PC, RC, DK, RA, SŽ, RSImpulz / žiadosť o misiu zo strany rómskej komunity v konkrétnych obciachAC, BJB (II. fáza), ECM, RKC, RAMisia motivovaná charitatívnymi a humanitárnymi impulzmiCJKSND, ECM, PCVýrazný podiel Rómov v etnickej skladbe obcí, v ktorých cirkvi pôsobiaRC, GKC(Spracované na základe dotazníka A; archív výskumu SIRONA 2010.)(Údaje za RKC obsahujú aj údaje z SDB. Spracované na základe dotazníka A; archív výskumu SIRONA 2010.)56 Tento pastoračný plán je dostupný aj na internete: http://www.kbs.sk/documents/pdf/pep/pep2007.pdf.46 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 47


na pastoráciu Rómov v časti „Aktuálne výzvysúčasnej doby“ (s. 51). Špecificky pastoráciouRómov sa Rímskokatolícka cirkev zaoberáv Smerniciach pre pastoráciu Rómov,57 ktorévypracoval kardinál Stephen Fumio Hamao,a sú odporúčaním pre katolícku cirkev vovšetkých krajinách Európy. Ďalšou cirkvou,ktorá sa snaží pastoráciu Rómov zapracovaťdo misijnej stratégie je Reformovanákresťanská cirkev. V súčasnosti je prácas Rómami v rámci tejto cirkvi založenána snahe niektorých individuálnych duchovných,avšak cirkev je vo fáze systematizáciepastorácie Rómov, keďže má vypracovanústratégiu rómskej misie A Cigány - vagyRomamisszió Koncepciója (Koncepcia cigánskej,resp. rómskej misie) a hľadá možnosti,ako tieto plánované aktivity realizovať v praxi.Pastoráciou Rómov je v reformovanejcirkvi poverený duchovný István Batta, ktorýtiež vypracoval spomínanú stratégiu. Ďalšiecirkvi sa riadia väčšinou len neformálnymimisijnými stratégiami, ktoré sú založené nakaždodennej praxi a skúsenosti s pastoráciouv sociálne vylúčených komunitách.2.6 Cirkevné komisie a orgánypre pastoráciu RómovV niektorých denomináciách boli založenékomisie a orgány, ktoré majú zastrešiťprácu s rómskymi veriacimi. Tieto komisiesú väčšinou zložené z kňazov a pastorov,ktorí majú s prácou v rómskych komunitáchreálne skúsenosti. V rámci Rímskokatolíckejcirkvi funguje pri Konferencii biskupovSlovenska Rada pre Rómov a menšinya Rada pre pastoráciu Rómov. Gréckokatolíckacirkev má pri svojich dvoch eparchiáchv Košiciach a v Prešove tiež komisie pre pastoráciuRómov zložené z tých kňazov, ktorípracujú s rómskymi komunitami. PastoráciouRómov sa zaoberá aj Misijný výbor pri Generálnombiskupskom úrade Evanjelickej cirkviaugsburského vyznania a v rámci tejto cirkvisa pastoráciou Rómov zaoberajú aj prostredníctvomobčianskych združení, napríkladOZ ROMA (Rómska organizácia misijnýchaktivít). V rámci Evanjelickej cirkvi metodistickejfunguje medzinárodný výbor Connexio,ktorý podporuje projekty na prácu s Rómamia vyvíja činnosť aj priamo v jednotlivýchkrajinách strednej a východnej Európy. Ostatnécirkvi a náboženské spoločnosti nemajúšpecifické komisie pre pastoráciu a misiouv rómskych komunitách sa zaoberajú v rámcisvojich bežných štruktúr.2.7 „Úspech“ / „neúspech“a zánik rómskych misiíVo viacerých cirkvách sme sa stretli s fenoménomzániku niektorých misií v rómskychlokalitách, preto sme sa venovali aj príčinámzániku takýchto misií. Ukázalo sa, že vo väčšineprípadov bol zánik misie zapríčinenýodchodom konkrétnych kňazov, pastorov čimisionárov, ktorí vznik danej misie iniciovali.Tieto odchody mali rôzne dôvody, od zdravotnýcha osobných problémov až po preloženiena príkaz „zhora“. Až „bytostná“ závislosťrómskej misie od zakladajúceho (t.j. úspešného,Rómami prijatého a rešpektovaného)kňaza / pastora svedčí o jeho mimoriadnedôležitej funkcii v efektívnej a stabilnej misii.Náboženský líder v rómskych lokalitách sado veľkej miery nevenuje Rómom len po „duchovnej“stránke, resp. jeho činnosť je veľmikomplexná. V efektívnych rómskych misiáchv podstate rieši množstvo problémov, ktorékrízová komunita sociálne vylúčených Rómovdenne produkuje – funguje ako psychológ,manželský poradca, výchovný poradca, finančnýporadca, terénny sociálny pracovník,a dokonca i ako sexuológ. Naviazanie obrátenýchRómov na jeho osobu je preto veľmi silné.Cez jeho autoritu do veľkej miery vnímajúi autoritu celej cirkvi / denominácie. Niektorérómske misie tak zanikli po stiahnutí sa zakladajúcehonáboženského lídra z lokality.V ďalších prípadoch zániku niektorýchrómskych misií išlo napríklad o nepochopeniea neprijatie misie majoritou, prípadnev danej obci stúpalo napätie58 (napríkladv istom prípade sa nerómske obyvateľstvosťažovalo, že daný kňaz sa viac venuje prácis Rómami a nie majoritnému obyvateľstvu,a pod.). Niektoré misie zanikli z dôvodupríchodu iných („konkurenčných“) cirkvía denominácií a ich aktívnejšiemu prístupuk Rómom. Vo viacerých lokalitách došlok zániku alebo oslabeniu misie kvôli zvýšenejpracovnej migrácii do Anglicka či iných krajínzápadnej Európy.V prípade, že je cirkev založená nadelegovaní duchovných lídrov a zakladanínových zborov sa vo viacerých prípadoch stalo,že pastor delegoval náboženskú autorituna lokálneho rómskeho lídra predčasne, alebovybral nesprávneho (nedostatočne charizmatického)človeka a pod. Nesprávne alebopredčasné delegovanie náboženskej autoritytak môže rovnako negatívne ovplyvniť stabiliturómskych misií. Samotní pastori pretouvádzajú, že rozširovanie rómskej misie samusí robiť strategicky a zodpovedne, pretoženemá zmysel zakladať viac misií ako je náboženskýlíder schopný zodpovedne personálneprevádzkovať.Najčastejšie príčiny zániku niektorých misií v rómskom prostredí— odchod misionárov z rozličných dôvodov (zdravotné problémy, preloženie na príkaz „zhora“)— príchod iných cirkví— nepochopenie, konflikty s majoritou— pracovná migrácia do Anglicka— chyby pri delegovaní autority na lokálnych lídrov— nedostatok / úbytok kapacít(Spracované na základe dotazníka A; archív výskumu SIRONA 2010.)Mnohé cirkvi sa plošnej práci s Rómamivyhýbajú, pretože ju považujú za nestabilnú,boja sa fluktuácie a kolísania záujmu zo stranyrómskych veriacich. Kvalitatívny výskumvšak vo väčšine skúmaných lokalitách ukázal,že takéto myslenie pramení často zo stereotypova predsudkov. Väčšina misií v skúmanýchlokalitách bola stabilná a úspešná; dokoncaboli tieto rómske zbory a misie dávané za príkladpre menej stabilné, prevažne nerómskezbory.2.8. Príprava duchovnýchna prácu s RómamiZ hľadiska odbornej práce pri pastoráciiRómov je dôležitá aj príprava duchovných natento druh misie. Avšak nijaká z veľkých cirkvínemá systematizovanú výchovu budúcichmisionárov v rómskych komunitách, hociv niektorých prípadoch majú špecializované57 Tieto smernice sú tiež dostupné na web stránke Konferencie biskupov Slovenska: http://www.kbs.sk/?cid=1169270499.58 V prípade citlivých informácií v publikácií neuvádzame názvy konkrétnych lokalít.48 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZmapovanie situácie ( 49


Etický kódex výskumníka (pripravené pre potreby projektu SIRONA 2010)„Nakoľko na Slovensku doposiaľ nebol zostavený oficiálny etický kódex etnologického výskumu,dávame Vám do pozornosti etický kódex Americkej Antropologickej Asociácie (AAA),ktorý bol schválený v júni 1998. Jeho preklad bol uverejnený v Slovenskom národopise r. 48,č. 3-4 v roku 2000 (s. 369-374).Z hľadiska nášho výskumu dávame do pozornosti výskumníkov najmä nasledovné body:1. Etika vo vzťahu výskumníka a respondenta— Ochrana informátorov / respondentov (výskumník je povinný dbať na ochranu účastníkovvýskumu a prostredia, v ktorom žijú; a to aj v prípade, že by to kolidovalo s jehovýskumným zámerom)— Výskumník je povinný informovať účastníkov výskumu o zámeroch výskumu a výskummôže realizovať len po získaní súhlasu2. Zodpovednosť voči vedeckej komunite— Výskumník nesie zodpovednosť za reputáciu disciplíny, preto by mal konať tak, aby junenarušil— Neetickým správaním môže výskumník znemožniť výskumy svojím nasledovníkom— Výskumník nemôže vedome či nevedome manipulovať so získanými dátami.V prípade akýchkoľvek problémov prosím kontaktujte koordinátorov výskumu.“(Citované z tzv. balíčka výskumníka, ktorý pre členov výskumného tímu zostavili koordinátori výskumu SIRONA 2010.)etického kódexu boli výskumníci oboznámenípred realizáciou terénneho výskumu.3.1.5 Výber vzorky respondentova jednotky analýzyVýskum v sociálne vylúčených rómskychkomunitách má isté špecifiká. V určitých prípadochmohlo byť zložité získať na rozhovorsamostatného respondenta / respondentku(výskumník nemá dostatok času na to, aby sivybudoval dôveru, najmä pri snahe o individuálnerozhovory s opačným pohlavím môžunastať určité problémy pri prekonávaní nedôvery).Avšak pre predmet výskumu boli mimoriadnezaujímavé aj výpovede, ktoré vznikliz rozhovorov s manželskými pármi, prípadnes viacerými členmi rodiny.Výber vzorky respondentov, najmä v cieľovejskupine členov cirkvi a náboženskéhohnutia (B2), väčšinou zohľadňoval pomernérodové členenie (približne polovica respondentovmužov a polovica respondentiek žien) a pomernéa vyvážené vekové členenie. Pri vzorkerespondentov typu B1 a B3 toto členenienebolo možné zachovávať.3.1.6 Dĺžka rozhovoru a okruh otázokpre pološtruktúrovaný rozhovorPriemerné časy rozhovorov boli od 30 minúťpo 1,5 hodiny. Vo viacerých prípadoch,keď bolo potrebné v rozhovore pokračovať,sa výskumníci s respondentmi dohodli ajna opakovaných rozhovoroch a opätovnýchstretnutiach. Dotazník však bol stavaný tak,aby sa okruh otázok za stanovený čas stiholvyčerpať. Keďže išlo o pološtruktúrovanýdotazník, nebolo potrebné zachovávať presnúštruktúru otázok, dôležité však bolo prejsťvšetky otázky v dotazníku. Zámerom bolo,aby sa respondenti počas rozhovoru cítili príjemnea mali priestor rozprávať voľne a neviazane.Výskumníkom sa odporúčalo pred respondentminepracovať s dotazníkmi, aby ichzbytočne nerozptyľovali formálnou atmosférous „papiermi v rukách“ (dotazníky bolijednoduché a dali sa ľahko naučiť naspamäť),61ale aby viedli rozhovor voľne a prirodzene.3.1.7 Metodologická reflexiaVýskumníci mali popísať, akým spôsobom boliv obci prijatí a pokúsiť sa zhodnotiť, akým spôsobomvyberali vzorku respondentov. Pokiaľmali pocit, že mohlo dôjsť k určitým skresleniamna základe ich prístupu ku klientoma vystupovania v obci, malo to vo výskumnejspráve zaznieť.3.1.8 Výskumná správa – obsahovéa formálne náležitostiZa každú obec bola vypracovaná výskumnáspráva, v ktorej výskumníci zhrnuli výsledkysvojho výskumu vo vzťahu ku každej cieľovejskupine. Do správy tak boli zapracovanépoznatky z rozhovorov s čelnými predstaviteľmicirkví a náboženských hnutí v lokalite,rozhovory s rómskymi členmi cirkví a náboženskýchhnutí, rozhovory s nerómskymiobyvateľmi obcí a predstaviteľmi oficiálnychštruktúr obcí. Zároveň bol spravený zápiszo zúčastneného pozorovania náboženskéhoobradu podľa jednotnej štruktúry a v správeboli zakomponované aj iné postrehy na základeneformálnych rozhovorov a pozorovaní.Výskumníci sa na základe vlastných pozorovanía rozhovorov s respondentmi mali pokúsiťv závere správy o zhodnotenie dopadovnáboženskej misie na sociálnu inklúziu Rómovv danej lokalite.Štruktúra záverečnej správy„Meno výskumníka:Meno skúmaného hnutia/cirkvi:Mená lokalít, v ktorých prebehol výskum (ev. názvy jednotlivých rómskych osád v rámcijednej lokality):Sumár počtu rozhovorov podľa jednotlivých typov respondentov a použitých typov dotazníka:Sumár rozhovorov s dotazníkom B1 (lokálni predstavitelia cirkvi / denominácie a pod.):— Úspešnosť ich misie medzi Rómami (ich sebahodnotenie)— Úspešnosť sociálnej inklúzie medzi Rómami (ako priamy efekt ich misie)— Najčastejšie udávané indikátory zmeny (ich indikátory)— Najfrekventovanejšie indikátory (z ponúknutého setu)— Najváhovanejšie indikátory (z ponúknutého setu) - 1., 2., 3. miestoSumár rozhovor s dotazníkom B2 (lokálni rómski členovia cirkvi / denominácie a pod.):— Úspešnosť skúmanej misie medzi Rómami (ich hodnotenie)— Ne/úspešnosť pôsobenia lokálne dominantnej denominácie (dôvody)— Najčastejšie udávané dôvody ich osobnej zmeny (z konverzných naratívov)— Najčastejšie udávané indikátory ich osobnej zmeny (z konverzných naratívov)— Ich všeobecné hodnotenie úspešnosti sociálnej inklúzie Rómov náb. konverziou k danejdenominácii v lokalite— Najčastejšie udávané všeobecné indikátory zmeny (ich indikátory) ▶61 Dotazníky sú súčasťou prílohy A tejto správy.54 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 55


— Najfrekventovanejšie indikátory (z ponúknutého setu)— Najváhovanejšie indikátory (z ponúknutého setu) – 1., 2., 3. miestoSumár rozhovorov s dotazníkom B3 (lokálni nezainteresovaní pozorovatelia):— Úspešnosť skúmanej misie medzi Rómami (ich hodnotenie)— Ne/úspešnosť pôsobenia lokálne dominantnej denominácie (dôvody)— Úspešnosť sociálnej inklúzie ako priamy efekt misie skúmanej denominácie medzi Rómamiv danej lokalite (ich hodnotenie)— Najčastejšie udávané indikátory zmeny (ich indikátory)— Najfrekventovanejšie indikátory (z ponúknutého setu)— Najváhovanejšie indikátory (z ponúknutého setu) – 1., 2., 3. miestoPrepis zúčastneného pozorovania:— Počet zúčastnených členov (odhad)— Prítomnosť nerómskych členov (počet)— Veková štruktúra, gendrové zloženie (odhad)— Kto viedol zhromaždenie, etnicita, vek, gender, komunikačný jazyk— Forma vedenia zhromaždenia (pevná, ritualizovaná / sformalizovaná alebo naopakvoľná, bez vysledovateľnej a opakujúcej sa štruktúry)— Miera aktivity členov (s viac-menej pasívnou účasťou členov alebo s aktívnou účasťoučlenov)— Dĺžka trvania zhromaždenia— Miesto konania zhromaždenia— Popis aktivít členov (čítanie z Biblie, svedčenie, spev atď.)— Miera vzájomnej komunikácie, spôsob vítania a lúčenia, zasadací poriadok, miera zapájanianerómskych členov do aktivít zhromaždenia— Téma „kázne“, ev. reči, ev. téma interpretácie pasáží z Biblie (zasadenie do aktuálnehorámca, prepojenie s reálnym životom Rómov, odkazom na ich spôsob života, apel nazmenu, resp. apel na inklúziu atď.)— Iné pozorovania (napr. chovanie sa mužov voči ženám, rodičom voči deťom, rôznychrómskych rodín či skupín k sebe, alebo napr. drobná konzumácia potravín a spôsob ichdistribúcie medzi prítomnými členmi)Záverečné zhrnutia výskumníka (podložené výskumom, zúčastneným pozorovaním i neformálnymirozhovormi či pozorovaniami):1. Ako Vy hodnotíte úspešnosť skúmanej misie v danej lokalite?2. Do akej miery skúmaná denominácia spolupracuje s lokálnymi štruktúrami (či už cirkevnéhoalebo svetského charakteru)?3. Aké je väčšinové vierovyznanie majority v skúmanej lokalite?4. Ako reflektuje samotnú skúmanú denomináciu majorita?5. Ako reflektujú jej misijnú činnosť Rómovia?6. Ako reflektujú činnosť / efektivitu pôsobenia väčšinovej denominácie medzi Rómamiv danej lokalite? ▶7. Aké indikátory sociálnej inklúzie Rómov v rámci skúmanej denominácie by ste na základeVášho výskumu označili za najfrekventovanejšie?Osobné postrehy výskumníka (priestor na akékoľvek postrehy výskumníka, pocity, názory...ktoré by mohli pomôcť pri vypracovávaní celkovej záverečnej správy):“(Citované z tzv. balíčka výskumníka, ktorý pre členov výskumného tímu zostavili koordinátori výskumu SIRONA 2010.)3.2 Predstavenie jednotlivýchvýskumných lokalíta náboženskýCH spoločností(v abecednom poradí)V druhej fáze výskumného projektu SIRO-NA 2010 sme na základe predchádzajúcehomapovacieho výskumu vytipovali 15 lokalít,v ktorých výskumný tím realizoval kvalitatívnevýskumy. Každá z týchto lokalít reprezentovalajednu cirkev alebo náboženské hnutie,a zároveň predstavovala úspešnú misiu (nazáklade odporúčania zvnútra danej cirkvi // hnutia). Nakoľko nám išlo o skúmanie efektivitysociálnej inklúzie náboženskou cestou,toto kritérium – teda úspešná misia – bolopre náš výskum kľúčové. V žiadnom prípadeto však neznamená, že na Slovensku mámemomentálne 15 úspešných rómskych misií.Počet výskumných lokalít bol determninovanýpersonálnymi a finančnými kapacitamiprojektu.3.2.1 Zdôvodnenie výberuvýskumných lokalítNa základe mapovacej časti sme si prekvalitatívny výskum zvolili tieto denomináciea lokality: Apoštolská cirkev – Sabinov;Bratská jednota baptistov – Cinobaňa; Cirkevadventistov siedmeho dňa – Kežmarok; Cirkevbratská – Hlinné; Evanjelická cirkeva. v. – Rankovce; Evanjelická cirkev metodistická– Slavkovce; Gréckokatolícka cirkev –Čičava; Náboženská spoločnosť Jehovovisvedkovia – Ulič; Pravoslávna cirkev – Slovinky;Rímskokatolícka cirkev – Hanušovcenad Topľou; Saleziáni don Bosca – Poštárkav Bardejove; Devleskero Kher – Kecerovce;Kresťanské spoločenstvo Romani Archa – KrížováVes; Kresťanská misia Maranata – Rudňany;Slovo života – Plavecký Štvrtok.Doplnkový študentský výskum sa uskutočnilv nasledovných lokalitách a denomináciách:Reformovaná kresťanská cirkev –Zlaté Klasy; Gréckokatolícka cirkev – BlatnéRemety; Pravoslávna cirkev – Medzilaborce;Evanjelická cirkev augsburského vyznania –Slavošovce; Cirkev adventistov siedmeho dňa –Žiar nad Hronom; Kresťanská misia Maranata– Hranovnica; Slovo života – Galanta.V prípade Apoštolskej cirkvi sme sarozhodli pre lokalitu v Sabinove, pretože ideaj podľa slov predstaviteľov Apoštolskej cirkvio veľmi úspešný rómsky zbor, ktorý vykazujevysoké známky stability. Navyše ide o náboženskyzmiešanú lokalitu, kde sú Rómoviaaktívni aj v ďalších cirkvách a náboženskýchhnutiach. Pri výbere tejto lokality závažila ajskutočnosť, že výskumníčka už mala predchádzajúceskúsenosti s výskumom rómskejreligiozity v Sabinove. Pri výbere lokalitypre výskum pastorácie Rómov v Bratskejjednote baptistov sme sa rozhodli výlučnena základe odporúčania predstaviteľov tejtocirkvi, ktorí rómsky zbor v Cinobani označiliako veľmi úspešný. Zároveň ide o jediný čistorómsky zbor v rámci Bratskej jednoty baptistov.Pri výbere lokality, kde pôsobí Cirkev56 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 57


Zoznam výskumných lokalít a mená výskumníkov— Apoštolská cirkev – Sabinov (Ľudmila Hrustičová)— Bratská jednota baptistov – Cinobaňa (Andrej Fukas)— Cirkev adventistov siedmeho dňa – Kežmarok (Lenka Vavreková)— Cirkev bratská – Hlinné (Matúš Demeter)— Evanjelická cirkev a. v. – Rankovce (Miroslava Bobáková)— Evanjelická cirkev metodistická – Slavkovce (Katarína Pániková)— Gréckokatolícka cirkev – Čičava (Ľudmila Hrustičová)— Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia – Ulič (Tomáš Hrustič)— Pravoslávna cirkev – Slovinky (Anna Čonková)— Rímskokatolícka cirkev – Hanušovce nad Topľou (Ondřej Poduška)— Saleziáni dona Bosca – Poštárka v Bardejove (Danijela Djurišičová)— Devleskero Kher – Kecerovce (Tomáš Hrustič)— Kresťanské spoločenstvo Romani Archa – Krížová Ves (Juraj Štofej)— Kresťanská misia Maranata – Rudňany (Tatiana Podolinská)— Slovo života – Plavecký Štvrtok (Tatiana Podolinská)Doplnkový študentský výskum sa uskutočnil v nasledovných lokalitách a denomináciách— Reformovaná kresťanská cirkev – Zlaté Klasy (Helena Renczesová)— Gréckokatolícka cirkev – Blatné Remety (Michaela Šimonová)— Pravoslávna cirkev – Medzilaborce (Alexandra Grand)— Evanjelická cirkev augsburského vyznania – Slavošovce (Zdenka Faragulová)— Cirkev adventistov siedmeho dňa – Žiar nad Hronom (Martina Černáková)— Kresťanská misia Maranata – Hranovnica (Martin Štefanec)— Slovo života – Galanta (Marek Varga)(Výskum SIRONA 2010.)adventistov siedmeho dňa sme riešilidilemu, či realizovať výskum v Rankovciach,ktoré sami adventisti označili ako jednu z ichnajúspešnejších rómskych misií. Nakoľkovšak v Rankovciach veľmi úspešne pôsobí ajEvanjelická cirkev augsburského vyznaniaa v tomto prípade ide tiež o „vlajkovú loď“pastorácie Rómov v rámci Evanjelickej cirkvia.v., rozhodli sme sa pre výber inej lokalityadventistov – konkrétne okolie Kežmarku,a doplnkový študentský výskum smezrealizovali aj v Žiari nad Hronom, kde tiežfunguje rómsky zbor adventistov. Výskumpôsobenia Evanjelickej cirkvi augsburskéhovyznania sme teda realizovali v Rankovciach,keďže ide o jednu z najstabilnejšíchrómskych misií v tejto cirkvi. Taktiež smev prípade tejto cirkvi vykonali aj doplnkovýštudentský výskum v Slavošovciach, čo je tiežlokalita, ktorá stála pri zrode rómskych misiív tejto cirkvi. Rozhodovanie v prípade Cirkvibratskej bolo pomerne jednoduché, keďžeich jediná rómska misia sa vykonáva v Hlinnom,a tiež javí pomerne silné znaky stability.V prípade Evanjelickej cirkvi metodistickejsme sa rozhodli výskum realizovaťv Slavkovciach, pretože rómska misia v tejtolokalite je jedna z najdlhších na Slovenskua prešla už viacerými fázami, takisto jupredstavitelia cirkvi určili ako veľmi úspešnú.V prípade Gréckokatolíckej cirkvi sme sarozhodli pomerne jednoznačne pre výskumv okolí Vranova nad Topľou, pretože SpoločenstvoApoštola Pavla a pastoračné centrumv Čičave patrí k jedinej takto úspešnej,a tiež čo do početnosti významnej rómskejmisii v rámci tejto cirkvi. Zároveň sme všakzrealizovali aj doplnkový študentský výskumv Blatných Remetoch v okolí Sobraniec,pretože aj v tejto lokalite cirkev systematickypracuje na pastorácii Rómov. V prípadeNáboženskej spoločnosti Jehovovi svedkoviasme sa rozhodovali medzi viacerýmilokalitami, ktoré nám boli odporučenépredstaviteľmi tejto náboženskej spoločnosti.Nakoniec sme sa rozhodli pre Ulič, pretožev tejto lokalite mnohí Rómovia konvertovalik svedkom Jehovovým už v sedemdesiatychrokoch dvadsiateho storočia a v súčasnosti jevo viacerých rómskych rodinách už druhá čitretia generácia svedkov Jehovových. Navyše,podľa predstaviteľov spoločnosti v tejto obcivykazujú Rómovia mnohé znaky úspešnejsociálnej inklúzie. V prípade Pravoslávnejcirkvi sme sa rozhodli takmer výlučne na základeodporúčania predstaviteľov cirkvi a výskumsme zrealizovali v Slovinkách, kde tátocirkev začína systematicky pracovať najmäs rómskou mládežou. Tiež sme realizovalidoplnkový študentský výskum v Medzilaborciach,kde má cirkev zriadený Detský domovpre maloleté matky s deťmi, ktoré sú väčšinourómskeho pôvodu, a navyše v tejto lokalitepred pár rokmi došlo k zjaveniu, ktoréhosvedkami boli práve miestni Rómovia a naistý čas táto udalosť prebudila ich záujemo cirkev. V prípade Rímskokatolíckej cirkvisme tiež dali na odporúčanie predstaviteľovcirkvi a výskum sme zrealizovali v Hanušovciachnad Topľou, kde táto cirkev už vyšedvadsať rokov cieľavedome pracuje na pastoráciiRómov a v tejto oblasti tiež došlo k pomernezreteľným znakom sociálnej inklúzie.V rámci tejto cirkvi sme nemohli opomenúťaj systematickú prácu Saleziánov donaBosca a vykonali sme výskum v Bardejovena Poštárke. Pre túto lokalitu sme sa rozhodliz viacerých dôvodov, z ktorých bol hlavný ten,že ide o najstaršiu lokalitu pastorácie Rómovv prípade saleziánov. Navyše výskumníčka,ktorá bola určená pre túto lokalitu, realizovalana Poštárke výskum ešte v roku 2003, čímsme mali možnosť získať pomerne zaujímavéporovnanie úspešnosti / neúspešnosti pastoráciez dlhšej časovej perspektívy tými istými„výskumníckymi očami“. Pre výskum pôsobenialetničného hnutia Devleskero Kher smesa rozhodli pre okolie Košíc a konkrétne prelokalitu Kecerovce. V tomto prípade zohrávaliúlohu viaceré faktory, spomedzi ktorýchznovu vystupovalo do popredia odporúčaniepredstaviteľov hnutia. Zároveň sa v časekonania výskumu v tejto lokalite konala hromadnáevanjelizácia v rómskej osade. V prípadeKresťanského spoločenstva RomaniArcha bolo rozhodovanie pomerne jednoduché,keďže ide o čisto rómsky zbor s pomernestabilnou členskou základňou. To isté platiloaj v prípade Kresťanskej misie Maranata,ktorá na Slovensku patrí k najdynamickejšiesa rozvíjajúcim letničným misiám v rómskomprostredí. Pre výskum konkrétnej lokalitysme sa rozhodli zvoliť obec Rudňany, v ktorejtoto hnutie pôsobí od počiatkov misie a vykazujetam pomerne silnú a stabilnú členskúzákladňu. Tiež sme zrealizovali doplnkovýštudentský výskum v Hranovnici. V prípadepôsobenia Slova života sme sa rozhodlipre výskum v Plaveckom Štvrtku na Záhorí,pretože takisto ide o lokalitu, kde toto hnutiepôsobí od počiatku svojich záujmov o pastoráciuRómov a tiež, podobne ako v prípadeBardejova, výskumníčka v tejto lokaliterealizovala výskum už v roku 2003, čo výskumumohlo dodať pridanú hodnotu cennýchporovnaní vývoja tejto konkrétnej misie58 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 59


s odstupom niekoľkých rokov. Tiež sme zrealizovalidoplnkový študentský výskum v Galante.V prípade Reformovanej kresťanskejcirkvi sme zrealizovali študentský výskum naŽitnom ostrove v Zlatých Klasoch a vo Štvrtkuna Ostrove najmä kvôli tomu, že sme mohlivyužiť jazykové znalosti maďarčiny a domovskézázemie študentky, ktorá v tejto lokalitedaný výskum realizovala.3.3 Predstavenie výskumnýchlokalítV nasledujúcej podkapitole sú použité informáciez konkrétnych výskumných správ, ktorévypracovali jednotliví výskumníci v konkrétnychlokalitách. Na mnohých miestach tejtokapitoly je zachovaný pôvodný text niektorýchčastí výskumných správ, avšak v niektorýchprípadoch to nebolo možné kvôli zachovaniucitlivých informácií a požiadaviek na anonymiturespondentov. Výskumné správy z lokalít súuložené v archíve SIRONA 2010 v ÚEt SAV.3.3.1 Sabinov – Apoštolská cirkev 62V Sabinove žije podľa Atlasu rómskych komunít63približne 1400 Rómov, čo je asi 11,2% populáciemesta. Rómovia tu žijú v osade na okrajimesta (Husí Hrb) a v novovybudovanej segregovanejlokalite Telek, kde mesto v rokoch2008 a 2009 postavilo sociálne byty nižšiehoštandardu. Táto lokalita sa nachádza asi 1 kmod mesta a je prakticky bez základnej občianskejvybavenosti. V Sabinove je prevládajúcoucirkvou Rímskokatolícka cirkev. Apoštolskácirkev tu začala medzi Rómami pôsobiť v rokoch2000 až 2003. Pre Rómov v Sabinove súvýznamné ešte Náboženská spoločnosťJehovovi svedkovia a letničné hnutie DevleskeroKher. K Apoštolskej cirkvi sa hlási v Sabinoveasi 250 rómskych sympatizantov, z tohomôže byť približne 120 pokrstených členovcirkvi. Ide o samostatný rómsky zbor, hoci súotvorení aj pre nerómskych členov.V Sabinove pôsobí samostatný rómskyzbor Apoštolskej cirkvi od roku 2003. Jehozačiatky spadajú ešte pred rok 2000, keď súčasnýpastor zboru Marián Kaleja, Rómpochádzajúci zo Sabinova, nadviazal kontaktys letničným zborom vo švajčiarskom mesteZug. Po konverzii sa rozhodol šíriť túto vieruaj medzi Rómami na Slovensku. V roku 2000založili v Sabinove prvú letničnú skupinkuveriacich a pomocou kontaktov zo Švajčiarskasa napojili na zbor Apoštolskej cirkvi v Košiciach,neskôr v Prešove. Postupne sa k ichskupinke pripájalo stále viac Rómov zo Sabinova.Koncom roku 2001 sa im podarilo odkúpiťdom v Sabinove, ktorý zrekonštruovalina modlitebňu. Vtedy začali fungovať ako misijnástanica Apoštolskej cirkvi v Sabinove,ktorá sa v roku 2003 pretransformovala naoficiálny zbor Apoštolskej cirkvi. Zo začiatkuvykonával funkciu pastora v zbore pastorz Prešova, ktorý nebol rómskeho pôvodu.Po jeho odchode prevzal túto funkciu MariánKaleja, ktorý je pastorom dodnes.Apoštolskej cirkvi sa postupne podarilovybudovať si medzi Rómami v Sabinove,ako aj v rámci mestských štruktúr pomernestabilnú pozíciu. Predstavitelia AC saodvolávajú najmä na veľmi dobrý vzťahs primátorom mesta. V budúcnosti sa spolus mestom majú údajne podieľať aj na spoločnomprojekte sociálno-hygienického centra.Zbor naďalej udržuje kontakty so zborom voŠvajčiarsku, ako aj s inými letničnými zbormiz Nemecka, Anglicka, s ktorými pravidelneusporadúvajú biblické semináre a konferencie.Pre fungovanie zboru je dôležitá aj finančná„Už nás prijali aj v meste ľudia, takže sme v podstate súčasťou tohto mesta. Už tumáme to svoje miesto za tie roky. A vďaka Bohu za to, že je to dnes také, aké to je. Že je tuzbor samostatný, ktorý stojí na Božích hodnotách a máme cieľ nejaký pred sebou, takže Bohurobil viac ako som očakával“(SIRONA 2010, dotazník B1, Sabinov). 64podpora od týchto zborov, vďaka ktorej bolzbor schopný vybudovať viacúčelovú budovu-modlitebňu,stojacu presne medzi HusímHrbom a Telekom, čiže dvomi okrajovými časťamimesta, kde žije najviac Rómov. Napriektomu, že budova nebola v dobe výskumu ešteúplne dokončená, už vtedy slúžila ako miestovykonávania nedeľných bohoslužieb, ako ajpravidelných týždenných samostatných služiebs deťmi a mládežou. Počas týždňa cirkevokrem toho organizuje individuálne skupinkyvedené jednotlivými staršími zboru, ako ajbiblickú školu, ktorá má za cieľ vychovávaťnových lídrov. Raz do mesiaca sa uskutočňujeaj špeciálna ženská skupinka.V Sabinove v súčasnosti medzi Rómamipôsobia tri rôzne letničné zbory. Okrem zboruApoštolskej cirkvi je to zbor Devleskero Khera tzv. Romano zbor, ktorý vznikol odčlenenímsa od Apoštolskej cirkvi r. 2006. V Sabinovezaznamenali výrazný úspech medzi Rómamiaj svedkovia Jehovovi, ktorí tu začali pôsobiťuž začiatkom 90. rokov. Niektorí zo súčasnýchletničných konvertitov sa predtým zúčastňovaliaj na náboženskom živote svedkov Jehovových.Zvyčajne to však netrvalo dlho a ichzáujem opadol už po niekoľkých návštevách.Vzťah medzi veriacimi jednotlivých zborovnie je nepriateľský, a to najmä z toho dôvodu,že takmer každý z veriacich Apoštolskej cirkvimal niekoho z bližšej alebo širšej rodinyv inom z letničných zborov alebo medzi svedkamiJehovovými. Na oficiálnej báze však jednotlivéletničné zbory v Sabinove nespolupracujú,čo vyplýva z konkurenčnej pozície,v ktorej sa zbory navzájom nachádzajú.Vedúci predstavitelia Apoštolskej cirkvivo všeobecnosti považujú ich misiu medziRómami za stabilnú a úspešnú. Dôkazomúspechu je pre nich okrem zmeny kvalityživota veriacich aj neustály rast zboru a postupnérozširovanie evanjelizačných aktivítmimo mesta Sabinov.Úspech v lokalite nepovažovali najvyššípredstavitelia AC za samozrejmý a rýchly,ale išlo o pomerne dlhý a náročný proces.Najmä začiatky boli spojené s problémamia s negatívnym postojom zo strany Rómov,ale aj nerómskych spoluobčanov. Vybudovaniesi rešpektu a úspešnosť misie takz pohľadu samotného zboru závisela najmäod dobrého príkladu, ktorí viacerí veriaciRómovia poskytli svojmu okoliu, keďže pozitívnezmenili svoje životy. Ďalším dôvodomúspechu misie je podľa predstaviteľov cirkviaj nediskriminačný postoj ich spoločenstvavoči Rómom.3.3.2 Cinobaňa – Bratská jednotabaptistov 65Bratská jednota baptistov má samostatnúrómsku misijnú stanicu v obci Cinobaňav okrese Poltár. V obci bol v minulosti sklárskypriemysel, ale v súčasnosti už nefungujea je tu veľká nezamestnanosť. V obci žije približne350 Rómov, čo tvorí z celkového počtu62 Spracované podľa výskumnej správy Ľudmily Hrustičovej.63 Radičová (ed.) 2004.64 Citáty z dotazníkov neboli upravované do spisovnej podoby.65 Spracované podľa výskumnej správy Andreja Fukasa.60 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 61


„Mne sa mnoho kamarátov smialo, keď som sa obrátil. Ale oni sa smejú len dočasne,kým pochybujú o svojej viere. Ale ak dokážeš, že to, čo hovoríš aj robíš, tak smiech prestanea príde autorita a rešpekt. Toto je dobré, lebo si pozorovaný. Ak sa mení tvoj život, ak v tebehorí viera a mení tvoj život, tak tá viera potom môže zapáliť iného človeka. Toto je dobréu Rómov a hlavne aj v cirkvi. Lebo ak zle žiješ, tak hneď o tom každý vie, lebo pri sebe žijemeblízko. Ak dobre žiješ, tak takisto o tom každý vie. Medzi ‚bielymi‘ v cirkvi je to možno tak,že ten žije tam, a ten tam, tak ty hrešíš tu, a ty tu, a môžeš to mesiace zakrývať a niktoo tom nevie. Tu, ak sa ti to stane, tak každý o tom hneď vie a hneď to môžeme riešiť a nedávamepriestor Diablovi“(SIRONA 2010, dotazník B1,Sabinov).2350 obyvateľov asi 15% populácie. Rómoviav obci bývajú rozptýlene medzi nerómskymobyvateľstvom a tiež koncentrovane v jednejsamostatnej bytovke. Prevládajúcou denomináciouje Rímskokatolícka cirkev. V Cinobanisa k Bratskej jednote baptistov hlásia lenRómovia (približne 60 ľudí), resp. ich rodinnípríslušníci (pokiaľ ide o zmiešané manželstvá).Medzi baptistami je základnou sociálnoujednotkou zbor. Baptistické cirkevné zbory súsamosprávne jednotky, ktoré dobrovoľne vstupujúdo Bratskej jednoty baptistov.Bratská jednota baptistov pôsobí v obcimedzi Rómami jednak prostredníctvom neziskovejorganizácie IN Networks Slovakia, ktorázastrešuje aktivity cirkvi, a tiež vedie nízkoprahovýklub a komunitné centrum. V súčasnostije objekt komunitného centra v rekonštrukcii,preto nie sú aktivity pravidelné, ale predrekonštrukciou bolo centrum otvorené 5 dnív týždni a poskytovali priestor na aktivity premalé deti, spev, hry, poznávacie zájazdy, výlety.Pre staršie deti a mládež sa napríklad organizovalimoderné tance. Dôležitou súčasťouaktivít boli stretnutia zamerané na induktívneštúdium Biblie a stretnutia veriacich. Induktívneštúdium Biblie pozostáva z toho, že sa nakonkrétne texty z Biblie hľadajú aplikácie prereálny život.66 Spracované podľa výskumnej správy Lenky Vavrekovej (Kežmarok) a Martiny Černákovej (Žiar nad Hronom).Bohoslužba Bratskej jednoty baptistov v LučenciZúčastnené pozorovanie nedeľnej bohoslužby v Lučenci, 3 júla 2010:„Ráno v tú nedeľu som viezol z Cinobane autom niekoľkých rómskych členov zborudo Lučenca na bohoslužbu (mal som to po ceste). Chceli, aby sme prišli do Lučenca aspoňhodinu a pol pred začatím bohoslužby. V Lučenci išli kúpiť do supermarketu chlieb a nejaképaštéty a jogurty a potom sme išli do komunitného centra, kde sa v čajovni (spoločenskámiestnosť) naraňajkovali. Do tejto miestnosti prichádzali viacerí ľudia (najmä ženy), ktoríprinášali na táckach koláče z domu. Ešte pred bohoslužbou ich nanosili na viaceré spojenéstoly. V celej budove komunitného centra bol veľký ruch, pretože na prízemí v jedálni chystaliobed pre členov zboru a mnohí členovia prichádzali dovnútra len tak pozrieť, alebo doniesťpotraviny. Kostol BJB sa nachádza hneď vedľa komunitného centra. Usadili sme sa slobodnev kostole. Vpredu na pravej strane si posadli Rómovia z Cinobane, ale aj ich známi, na ostatnýchmiestach sedeli nerómski veriaci z Lučenca a okolitých obci. Bohoslužba začala príhovoromkazateľa Tomáša Kohúta. Ďalej pokračovala spevom zboru, ktorý dirigoval dirigenta repertoár bol zo spevníka Bratské piesne. Mladý Róm, ktorý pracuje v hoteli v Anglicku sispev nahrával na mobil. Ostatní ľudia v kostole väčšinou spievali – na laviciach boli rozloženéspevníky. Potom nasledovala kázeň Tomáša Kohúta, po ktorej bolo prijímanie tela a krviKristovej. Najprv bolo prijímanie tela – štyria pomocníci kazateľa roznášali ľuďom táckus nakrájaným chlebom, prípadne táto tácka kolovala v rade. Nie každý prijímal. Ľudia, ktoríprijali telo Kristovo, sklonili hlavy a v tichosti sa modlili. Potom nasledovalo spievanie chvál.Sú to väčšinou moderné piesne, v tomto prípade spievané v trojici (niekedy aj sólo) sprevádzanéhrou na klavír, elektronickú basu a gitaru. Aby mohli spievať aj ľudia v laviciach, textsa premietal prostredníctvom dataprojektora na plátno. Rómska hudobná skupina a skupina,ktorá hrala práve v túto nedeľu, sa pravidelne vo svojich vystúpeniach na bohoslužbáchstriedajú. Po omši nasledovala niekoľkominútová prestávka, kedy ľudia spolu rozprávali nanádvorí kostola a potom sme sa odobrali do jedálne, kde nás dievčatá zo zboru obslúžiliobedom. Takéto spoločné obedy nebývajú pravidelne, len raz za určitý čas“(SIRONA 2010, prepis zo zúčastneného pozorovania, Andrej Fukas).3.3.3 Kežmarok a Žiar nad Hronom – Cirkevadventistov siedmeho dňa 66Obe prípadové štúdie sa realizovali v mestskomprostredí. V Kežmarku ide o veľmi malúkomunitu veriacich Rómov, ktorí na zhromaždeniadochádzajú z okolitých obcí. Rómoviav Kežmarku predstavujú približne 5 % populáciea bývajú rozptýlení medzi majoritou.Dominantná je Rímskokatolícka cirkev. V prípadeŽiaru nad Hronom ide o zbor, do ktoréhochodia prevažne Rómovia, no z hľadiskapostavenia cirkvi ide tiež o malú komunitu.V oboch lokalitách je dominujúca Rímskokatolíckacirkev.V Kežmarku cirkev nevyvíja zvlášť aktivitypre Rómov. Tí Rómovia, ktorí sú v cirkviaktívni, prišli sami. Cirkev vysoko hodnotífakt, že nie je uzatvorená a dokáže ponúknuťveľa aj pre rómskych obyvateľov tejto lokality.V zbore sú si však vedomí, že Rómovia, ktorípatria do ich cirkvi, nie sú „typickí“ Rómoviaz osád, ale skôr integrovaní do majoritnejspoločnosti. Za úspech misie pokladajúnie počet Rómov v zbore, ale silu ich viery.Aj z hľadiska úspešnosti sociálnej inklúziemedzi Rómami vnímajú viacero zmien, hoci tuje to mierne skreslené tým, že väčšina Rómovnepatrila do skupiny sociálne vylúčených.Cirkev má striktné pravidlá, takže tí Rómovia,ktorí chceli konvertovať, sa museli týmtopravidlám prispôsobiť. V tomto smere vidieťpriamy efekt misie, a to najmä v odstráneníalkoholu a cigariet zo života, a tiež vplyvuna zdravé stravovanie a zdravý životný štýl.Nezanedbateľný je aj faktor spolupatričnostipri zlej finančnej situácii, prípadne stratezamestnania, keď sa zbor stane pre týchtoľudí veľkou oporou, pre jednotlivcov alebo celérodiny, a to bez ohľadu na etnickú príslušnosť.Aj samotní rómski členovia CASD tútomisiu hodnotia veľmi kladne. Vnímajú juako základný predpoklad pre zmenu spôsobuich životov a premenu ich myslenia. Rómoviavnímajú skutočnosť, že v ich prípade bolazmena úspešná, čo je vidieť aj na živote ichrodín. Zmenili spôsob života a prístup k vzťahom,preto to hodnotia veľmi úspešne. Veľmipozitívne hodnotia aj prácu s deťmi a mládežou,a to nielen formou cirkevných aktivít,ale aj formou podujatí, ktoré robia pre širokúverejnosť a deti. Vplyv cirkvi vnímajú najmäv súvislosti s odstránením určitých zlozvykovv ich živote, či už závislosti na alkohole alebo62 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 63


cigaretách. Cirkev má tiež významný vplyvna zdravší spôsob stravovania.Keďže išlo o mestské prostredie a veľmimalé cirkevné zbory, informovanosť okoliabola veľmi nízka. Majorita takmer vôbecnič o tejto cirkvi nevie. Ak vedia, tak len to,že tam adventisti pôsobia a že sa stretávajúv sobotu, ale inak nemajú viac informácií.Okolie a príbuzní rómskych členov, podľa ichvyjadrenia, však vysoko hodnotia to, že žijúzdravým spôsobom života, teda nepijú, nefajčiaa nejedia bravčové mäso. Rozlišovacím znakombolo väčšinou svätenie soboty a miesto,kde sa stretávajú.Cirkevní lídri v Žiari nad Hronom tiežpovažujú misiu za úspešnú, prípadne za striedavoúspešnú. Celkovo však misiu považujúza stabilnú. Čo sa týka úspešnosti sociálnejinklúzie ako priameho efektu ich misie, tvrdia,že pri začiatkoch ich pôsobenia v danejlokalite boli tieto dopady o čosi zreteľnejšieako dnes. Hoci cirkev adventistov siedmehodňa má vysoké požiadavky na celkový životnýštýl, stabilní a pokrstení členovia vykazujú pomernepevné zotrvávanie v novonadobudnutýchhodnotách. Cirkevní lídri neustále členovcirkvi vedú k dodržiavaniu duchovných hodnôt.Vnímajú pokrok v sociálnej inklúzii u viacerýchpokrstených rómskych členov. Rómskičlenovia cirkvi v Žiari nad Hronom vnímajú,že ich život sa zmenil, avšak priznávajú, že jeto postupné a občas sa v ich životoch podľanich vyskytnú zlyhania. U väčšiny konvertitovbol problém s alkoholom a zadĺženosťou. Tietoproblémy sa im podarilo čiastočne odstrániť,v prípade miery zadĺženosti stále na sebe pracujú.Svoje správanie pred zmenou celkove zhrnulislovami, že „robili zle, hriechy, či neposlúchali“.V prípade niektorých rodín bol probléms drobnou kriminalitou, manželskou neveroua alkoholom, prípadne občasnými prejavmidomáceho násilia. Zmena nastala vo všetkýchtýchto stránkach, začali efektívnejšie hospodáriťs financiami a došlo k viacerým morálnymposunom. Zmenila sa aj kvalita ich bývania,a to najmä za pomoci členov cirkvi zo Zvolena.3.3.4 Hlinné – Cirkev bratská 67Cirkev bratská má jedinú rómsku misiuna Slovensku v Hlinnom, v okrese Vranovnad Topľou, kde má misijnú stanicu, ktorápatrí pod cirkevný zbor v Hanušovciach nadTopľou. V Hlinnom žije približne 750 Rómov,čo je zhruba 46,8 % populácie. Rómovia tamžijú v osade na okraji obce. V lokalite je prevládajúcaGréckokatolícka cirkev, v obci pôsobí„…tých priateľov som mal,… my sme pili a ja som investoval, ja som im peniaze dával,požičiaval a oni nevracali. Dobre, do dneska sú mi dlžní všetko možné, ale nevadí! Pretomne bolo ťažko v tejto spoločnosti cirkevnej, toto všetko zanechať a obrátiť sa… a tri razysom začínal a tri razy odchádzal. To bolo tak tri mesiace, pol roka, […] tak 8 mesiacov sombol najviac. No a potom tých kamarátov som už strácal, lebo peňazí som nemal, takže užani východisko som nemal. Som sa táral po meste, keď nikto sa nechcel so mnou vyprávať,išiel som do krčmy, ale už poldecák predo mnou nebol! Koľko razy videli, že mám knihu podpazuchu, chodili sme hore do spoločenstva, […] ma podozrievali, že farár som a tak ďalej...To som už zanechal všetko a už teraz bojujem … a v našom byte tuná sa stretávame…“(SIRONA 2010, dotazník B2, Žiar nad Hronom).67 Spracované podľa výskumnej správy Matúša Demetera.v rámci tejto cirkvi Spoločenstvo ApoštolaPavla. Rómom sa tu tiež venuje Apoštolskácirkev prostredníctvom ich zboru vo Vranovenad Topľou. S Cirkvou bratskou v Hlinnomsympatizuje približne 100 Rómov, z toho jepribližne 40 členov cirkvi.V cirkvi sa organizujú detské kluby,mládežnícke skupinky, stretnutie dospelýcha modlitebné skupinky, evanjelizačné stretnutiaa zborové zhromaždenia. Stretnutiadospelých a evanjelizačné stretnutia prebiehajúbuď v kazateľskej stanici v Hlinnomalebo vonku v osade. Pravidelne sa ich zúčastňujepribližne 100 ľudí, komunikačnýmjazykom je rómčina a slovenčina. Stretnutiasa vyznačujú pomerne aktívnou participáciouvšetkých zúčastnených. Väčšinou ide o čítaniavybraných pasáží z evanjelia, ich interpretácie,spev (v rómskom i slovenskom jazyku)s rómskou kapelou, individuálne modlitby,svedectvá, modlitby v skupinkách, nabádanieprítomných k verejnému obráteniu. Súčasťousú pravidelné svedectvá obrátených Rómov.Rómsku misiu Cirkvi bratskej v obciHlinné možno vo všeobecnosti zhodnotiťako dynamickú a relatívne efektívnu. Aktivity,ktoré počas svojho niekoľkoročného pôsobeniarozbehol Pierre van Vuuren, prispievajúk priamej interakcii a udržiavaniu stálychkontaktov medzi členmi zboru. Realizuje samnožstvo aktivít pre Rómov v zbore, pre deti(špeciálne cez školské prázdniny), mládeža dospelých. Tieto aktivity sa neobmedzujúiba na obec Hlinné, ale v úzkej spoluprácis centrom Cirkvi bratskej v Hermanovciachnad Topľou sa rozvíjajú aj v blízkom okolí(víkendové stretnutia v rekreačnej oblastiHermanoviec, festival rómskeho gospeluFestRom, rómske konferencie). Praktickypo celý týždeň v obci prebiehajú rôzne akciepre členov i prípadných záujemcov (otvorenosťpre ostatných je proklamovaná). Práveakcie v osade majú silný evanjelizačný ráz,pri ktorom pozvaní Rómovia z okolitýchdedín verejne (cez mikrofón) rozprávajúo svojom obrátení. Celková atmosféra stretnutív osade je dokresľovaná veľmi dynamickourómskou hudbou s miestnou kapelou,ktorá priláka pozornosť i nečlenov zboru.Na týchto stretnutiach participujú i členoviaGréckokatolíckej cirkvi, čo svedčí o dobrýchvzťahoch medzi oboma cirkvami (a tiežs Apoštolskou cirkvou). Práve spoluprácatýchto cirkví odzrkadľuje bezproblémovosťv konfesionálnej oblasti či už na úrovnicirkevných lídrov (úzka spolupráca medzi cirkevnýmilídrami), alebo radových rómskychčlenov. Na týchto verejných stretnutiach sanezúčastňujú rómski svedkovia Jehovovi,ktorí majú v obci tiež malé zastúpenie.Kazateľská stanica Cirkvi bratskejv Hlinnom je situovaná v obci (v jej hornejčasti, blízko obecného úradu) a vzniklarekonštrukciou starého odkúpeného domu(na rekonštrukcii aktívne participovalimiestni Rómovia). Prvotným zámerombolo kúpiť miesto a postaviť stanicu priamov osade, čo sa im však nepodarilo vzhľadomna komplikovanú realizáciu a stavebné povolenie.Vzdialenosť kazateľskej stanice Cirkvibratskej od rómskej osady je cca. 5 – 10 minútcesty. Z dôvodu situovania kazateľskejstanice v obci sa objavili v začiatkoch misiesťažnosti nerómskych susedov na aktivity,ktoré prebiehali v kazateľskej stanici(spevy, hry pre deti a mládež). V súčasnostitieto problémy nie sú, resp. nie sú viditeľné.Postoj majoritného obyvateľstva k Rómomhlásiacim sa k Cirkvi bratskej je prípad odprípadu vnímaný skôr neutrálne ako výraznepozitívne či negatívne. Pre majoritnéobyvateľstvo je problematické odlíšiť členovzboru od nečlenov. Celkovo sa dá povedať,že v obci cítiť isté napätie vzhľadom na silne64 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 65


zastúpené katolícke obyvateľstvo. Majoritníobyvatelia negatívne vnímajú a často zdôrazňujúnapríklad nestálosť Rómov vo vierea poukazujú na prípadné odpadnutie konkrétnychľudí od majoritného náboženstva.Zbor zo začiatku zápasil aj s problematickýmprijatím v obci, ktoré pramenilo z neznalostia neinformovanosti majority o cirkvi. Až keďumiestnili pred kazateľskú stanicu veľký drevenýkríž, ľudia sa postupne upokojili. Pretosa v začiatkoch stretli u majority i u Rómovs nálepkovaním „sektárov“ a „salvišov“.68Napriek tomu celková atmosféra v obci vzhľadomk Rómom sa vníma vo všeobecnosti akoneutrálna alebo skôr pozitívna.Cirkevní lídri hodnotili dopad a úspešnosťmisie relatívne a spomínali časté ochladnutieviacerých členov. Napriek tomu však vidiapozitívny dopad na zmenu života Rómovv porovnaní so začiatkami misie pred desiatimirokmi. K súčasnému stavu možnozhodnotiť misiu Cirkvi bratskej ako relatívneúspešnú čo sa týka sociálnej inklúzie. Trebavšak povedať, že problém častého „odpadnutia/ ochladnutia vo viere“ narúša merateľnosťa hodnotenie toho faktoru, keďže mnohíz prv horlivých členov sa na určitú dobumôžu dostať do útlmu, a tak sa vrátiť k predchádzajúcemuživotu. Viditeľnejšie zmenysú badateľné až s odstupom viacerých rokov.Rómski členovia cirkvi vnímajú misiu výlučnev pozitívnom smere. Všetci informátori poukazovalina zlý stav pred príchodom Pierravan Vuurena a na pozitívne zmeny v osadepo rozbehnutí misie. V kontexte náboženskejsituácie v Hlinnom je dôležité spomenúť tiežveľmi úspešné pôsobenie Gréckokatolíckejcirkvi v obci, najmä prostredníctvom kňazaMartina Mekela, ktorý viedol pred pár rokmi68 Vo východoslovenských dialektoch označenie pre svedkov Jehovových.69 Spracované podľa výskumnej správy Miroslavy Bobákovej.v Hlinnom farnosť. Martin Mekel ako prvýrozbehol aktívnu misiu medzi Rómami, ktorejsúčasťou boli návštevy v osade, v rodinách,s akciami pre mládež i dospelých a so špeciálnymibohoslužbami pre Rómov. Po preloženíMartina Mekela z Hlinného nastali istézmeny (posun v členstve), ktoré sa prejavilii „prestúpením“ niektorých rómskych členovz Gréckokatolíckej cirkvi k Cirkvi bratskej.Napriek tomu je misia Gréckokatolíckej cirkvidodnes v obci aktívna a spolupráca obochcirkví je intenzívna. Pre majoritu je misiaCirkvi bratskej vnímaná skôr ako úspešná,hoci len veľmi ťažko hľadajú explicitné príkladyvyjadrenia. Pre majoritu sú slabo viditeľnéekonomické, sociálne a kultúrne znakyzmeny najmä z toho dôvodu, že Rómovia súväčšinou segregovaní v osade, a tiež pôsobenieCirkvi bratskej nie je až také dominantnéako pôsobenie iných cirkví.3.3.5 Rankovce – Evanjelická cirkevaugsburského vyznania 69V Rankovciach, okres Košice okolie, žijepribližne 400 Rómov, ktorí tvoria asi 70%populácie. Rómovia žijú v osade na okrajiobce. Obec sa priestorovo člení na dve časti– na časť popri potoku, kde býva nerómskeobyvateľstvo a osadu, kde bývajú Rómovia.V obci je obchod, pohostinstvo, evanjelickýkostol, pôsobí tu Občianske združeniePre lepší život. Technická vybavenosť obceje slabá, obec nemá vodu ani kanalizáciu.V rómskej osade, kde žije väčšina obyvateľstva,sú napríklad len dve kovové pumpyna vodu. V obci je škôlka, kultúrny dom, detinavštevujú ZŠ v Herľanoch (1.-3. ročník)a v Kecerovciach (vyššie ročníky). Obci chýbaihrisko, v osade nie je komunitné centrum.„Nevedeli sme čo je Pravda. Predtým v osade boli väčšie bitky, hádky medzi Rómami ajv rodine medzi sebou. Bolo to veľmi, veľmi zlé! Vtedy veľmi vládol Diabol, ale odkedy poslalBoh Pierra, tak odvtedy vládne Boh. Tak keď sa teraz veriaci pohádajú, hneď si podajú ruky…Vidia mnohí zmenu, aj na mne, lebo vedia, že ja som bol jeden z nich, že som predtým veľapil a také veci“(SIRONA 2010, dotazník B2, Hlinné).V lokalite je Evanjelická cirkev augsburgskéhovyznania dominantnou denomináciou,Rómom sa v tejto lokalite ešte intenzívnevenuje aj Cirkev adventistov siedmeho dňaa v obci je tiež niekoľko rodín svedkov Jehovových.V rámci evanjelickej cirkvi je v obciRankovce aktívnych približne 150 Rómov.Táto rómska misia je samostatná, respektíveoddelená od práce cirkvi s majoritou, no obemisie sú personálne prepojené.Cirkevný zbor ECAV je už 7 rokov vedenýmanželským párom Beňovcov. Manželia aktívnepracujú s miestnymi obyvateľmi, podieľajúsa na rozvoji miestneho zboru početnýmiaktivitami vzdelávacieho charakteru. Svojouangažovanosťou prispievajú k súdržnosti cirkevnéhospoločenstva – nerómskeho i rómskeho.Tieto aktivity a pôsobenie cirkvi v obcije pokračovaním rómskej misie, ktorú začalešte ich predchodca Igor Mišina v deväťdesiatychrokoch 20. storočia. Bol iniciátoromzintenzívnenia komunikácie medzi rómskymobyvateľstvom a cirkvou na báze vzdelávacícha komunitných aktivít. V tomto období sa mupodarilo aktivizovať aj miestnych dobrovoľníkovz radov spoločenstva, ktorí sa stali jehospolupracovníkmi a začali sa angažovať v komunitnejpráci, určili charakter prvotnýchaktivít a smerovanie spoločného pôsobenia.Tieto aktivity vyústili do založenia občianskehozdruženia – OZ Pre lepší život.Aktivity cirkevného zboru sa deliana rómsku a nerómsku časť, resp. sú určenésamostatne pre rómsku a nerómsku populáciu.To znamená, že je veľmi málo aktivít,ktorých by sa zúčastňoval cirkevný zbor spoločne.Dôvody spočívajú v rozdielnom spôsobepráce – pri Rómoch sa pracuje adresnejšie,Rómovia sú oboznamovaní s faktami, ktorésú nerómskym veriacim známe, dokonca saim môžu zdať až banálne. Zároveň nerómskičlenovia cirkvi a rómski členovia cirkvi disponujúinými životnými skúsenosťami, poznajúa opierajú sa o iné reálie, ktoré sa využívajúaj pri realizácii náboženských aktivít.Základná štruktúra aktivít, ktorécirkev v obci pre Rómov realizuje, sa opierao metodiku, ktorú cirkev využíva takpovediacuniverzálne v každom spoločenstve. Základnýmprincípom je práca s biblickými textami,náboženské vzdelávanie pre jednotlivévekové skupiny, od malých detí a školákov,cez dorast, mladých ľudí a mládež, po prácus dospelými a seniormi. Popri vzdelávacíchaktivitách sa realizuje celá séria komunitnýchaktivít a podujatí (tábory, rodinné spoločenstvá,spoločné výlety, spevokoly).Aktivity, ktoré cirkev realizuje v rómskejkomunite, sú napríklad detské besiedky.Ide o stretnutia detí vo veku od 4 alebo5 rokov do 12 rokov; veková hranica účastije daná prípravou na konfirmáciu, ktorá satýka detí vyššieho veku; deti sú tu oboznamovanéso základmi Biblie, prvkami cirkevnéhoa náboženského života, princípmi a morálnymipravidlami; tieto stretnutia vedú rómskimladí ľudia, ktorí sa na ne systematicky pripravujúa ktorí sú supervízovaní cirkevnýmilídrami. Taktiež sa pravidelne robia stretnutiamládeže, pri ktorých je uplatnený rovnaký66 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 67


postup ako v prípade detí; formuje sa tu rovesníckamládežnícka skupina, ktorá sa pripravujena konfirmáciu (niekedy na osobitnýchstretnutiach). Pri dorastovej skupinkevznikla mládežnícka kapela, ktorej repertoárje zložený najmä z náboženských piesní.Pravidelne sa realizujú aj biblické stretnutiadospelých, ktorí sa pod vedením farára / farárkyvzdelávajú v biblických textoch. Totovzdelávanie je zamerané na rozšírenie znalostibiblických – starozákonných a novozákonnýchreálií, ako aj na interpretáciu biblickýchtextov. Rovnako sa pracuje s autorskounáboženskou literatúrou, predstavujú sa paralelya odporúčania pre každodenný život(medziľudské vzťahy, tvorba a formovaniepostojov a pod.). Biblické stretnutia sa konajúv priestoroch fary, rovnako i v rómskejosade, obyčajne v dome nejakej rodiny, ktorásama ponúkne svoj dom na stretnutie. Rómoviai členovia cirkevného zboru tieto stretnutiaoznačujú ako „skupinky“. Farárka vedietiež rómsky spevokol, ktorého aktivít sa zúčastňujeasi 30 žien (na stretnutí spevokoluv období realizácie výskumu bolo prítomných21 žien) a kapelníci z mládežníckej kapely,ktorí počas stretnutí robia speváčkam hudobnýsprievod. Náboženské aktivity sa realizujúv priestore fary a pridružených farských budov,v ktorých sídli i OZ Pre lepší život.Dôležitou súčasťou kontextu rómskejmisie je prítomnosť OZ Pre lepší život,70za založením ktorého stála aj miestna evanjelickácirkev. OZ bolo založené v roku 2004ako dôsledok snahy formalizovať činnosť,ktorá sa systematicky vykonáva v prospechrómskej komunity. Výhody tohto postupu boliaj v tom, že OZ sa mohlo ako právny subjektuchádzať o finančné prostriedky z rôznychpodporných schém. OZ má charakter komunitnejorganizácie, jeho činnosť je postavenána duchovných princípoch. Činnosť združeniasa zameriava na podporu rómskej komunity,najmä prostredníctvom vzdelávacícha tréningových aktivít. Cieľom združenia jepodpora mladých rómskych lídrov / líderiek,ktorí majú byť priamymi mediátormi podporysociálnej zmeny v komunitách. Aj keď OZ stojína duchovných základoch ECAV, je otvorenévšetkým príslušníkom rómskej komunity.Rómsku misiu cirkevní lídri vnímajúako úspešne sa rozvíjajúcu. Podmienkou jejúspechu je práca s komunitou, ktorá je pravidelnáa systematická. Má viesť k vytvoreniustabilného zboru. Dôležitým prvkom pripráci s komunitou a rómskymi členmi cirkvije zdôrazňovanie dobrovoľnosti. Partnerstvoako princíp charakterizuje spolupráca s OZ,ale aj obecnou samosprávou. Rola cirkvi je náboženskýmlídrom v obci jasná, sú si vedomítoho, že v obci pôsobia na pozvanie cirkevnéhozboru, ktorý je nerómsky. Podľa informáciífarárov, činnosť v prospech rómskej komunitybola predmetom sporu práve s nerómskoučasťou zboru. Tým v minulosti podľa slovfarárov vadilo, že Rómovia navštevujú faru,„To je dobre, lebo nechodíme ani kradnúť. A som rád Pánu Bohu, že naše deti chodiatu na besiedky, že biele na nás neukazujú tak, že ten Cigán už kradne. Už človek je inakšieobrátený ku Pánu Bohu. To môžem poďakovať Pánu Bohu, […]! Že sme predtým nevedeli,tak sme kradli. I ja som vtedy kradol, lebo som nepoznal Pána Boha“70 Ďalej len OZ.(SIRONA 2010, dotazník B2, Rankovce).že sa im venuje veľa času a pozornosti a pod.Synergický efekt spolupráce medzi ECAV a OZje zabezpečený aj rozložením aktivít náboženskéhocharakteru a realizáciou sociálnycha komunitných programov.Princíp partnerstva je prítomný aj v komunikáciis Rómami. Manželský farársky pársvojím správaním (ale aj verbálnymi vyjadreniami)jasne deklaruje, že Rómov považujeza partnerov, spolupracovníkov a priateľov.Presvedčenie o úspechu rómskej misietak ide ruka v ruke s presvedčením o potrebea budovaní vzájomnej dôvery, akceptáciea podpory. Na hodnotení úspešnosti rómskejmisie má pomerne výrazný podiel i skutočnosť,že manželský farársky pár je v tejtočinnosti osobne zaangažovaný. Svoju činnosťnechápe len ako povinnú súčasť svojho pracovnéhoprogramu, ale aj ako osobnú misiu,záväzok a výzvu.Vnímanie pozitívnych zmien zo strany rómskych veriacich„Rómski členovia evanjelickej cirkvi hodnotili rómsku misiu v obci ako úspešnú. Úspechrómskej misie bol vnímaný prostredníctvom nasledujúcich atribútov:— počet veriacich: viacerí respondenti vnímali úspech misie cez relatívne stabilný početveriacich, ktorí sa pravidelne zúčastňujú náboženských aktivít. Respondenti vyjadriliuznanie cirkvi za to, že komunita sa pravidelne stretáva, zhromažďuje, je súdržná a podporujesa. Vytvorenie aktívneho spoločenstva, náboženskej komunity bolo vnímané akoúspešný výsledok / dôsledok pôsobenia misie;— zmysel života, nádej: rozhovory o úspešnosti rómskej misie sa často niesli v znamení deklarovaniaprítomnosti nádeje, ktorú do každodenného – aj posmrtného života prinášaviera v Boha. Možnosť zažívať nádej prostredníctvom modlitby a spoločenstva, ktoráje spojená so smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, ktorý zomrel za hriešnych ľudí(a aj Rómov), bola jedným z atribútov úspechu misie, ktorý respondenti v rozhovorochuvádzali;— pozitívne osobné skúsenosti v živote ako dôkaz Božej prítomnosti: ide o druhotný efektpôsobenia rómskej misie. Viacerí respondenti uviedli, že tým, že uverili, pocítili prítomnosťBoha vo svojom živote, čo sa konkrétne prejavilo zlepšením medziľudských vzťahovv rodine a v komunite, zlepšením zdravia u členov rodiny, postupnými úspechmi a pod.Naopak, u tých, ktorí sa nestali veriacimi, našli množstvo príkladov ako dôkazov o chybnomrozhodnutí;— súdržnosť a spolupatričnosť: jedným z rezonujúcich momentov v živote členov rómskejcirkevnej komunity je možnosť zúčastňovať sa modlitebných stretnutí. Modlitebnéstretnutia sú organizované za účelom spoločnej modlitby bez nejakého iného ďalšiehozámeru, alebo za nejakým praktickým účelom – obvykle za účelom modlitby za zdravieosoby alebo celej rodiny. V takom prípade sú rómski veriaci pozvaní na stretnutie dodomu rodiny, ktorá modlitebné zhromaždenie – biblickú skupinku organizuje. Obyčajnesa aj uvádza dôvod takéhoto stretnutia. Pri takto poňatom stretnutí sa prejavuje účasť,súcit a spolupatričnosť s postihnutým jednotlivcom a jeho rodinou, čo sa prejavuje ajpomerne vysokou návštevnosťou“(SIRONA 2010, citované zo správy Miroslavy Bobákovej).68 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 69


Sociálna inklúzia podľa vyjadrení náboženskýchlídrov predstavuje priamy efektnáboženskej činnosti cirkvi. Zmena mysleniaa spôsobu života, ktorý je postavený na duchovnýchzákladoch, prináša so sebou aj zmenukvality života. Tá je dôsledkom dlhodobej,systematickej a pravidelnej práce. Zmenakvality života je preto interpretovaná akovýsledok súladu medzi náboženskou misioua sociálnymi programami, ktoré sa realizujúv línii aktivít občianskeho združenia.Nerómski obyvatelia obce vyjadrujú spokojnosťnajmä s prácou farárskeho manželskéhopáru, ktorých pre službu v obci oslovili.Práca v cirkvi a náboženské aktivity sa členiamedzi Rómov a nerómskych obyvateľov, ktorídávajú pocítiť a vyjadrujú skôr nesúhlasnépostoje k príliš intenzívnemu angažovaniu sazboru v prospech Rómov. Vnímajú totiž, hocisú v obci v menšine, že oni tvoria zbor a plniasi všetky povinnosti, ktoré z členstva v cirkvivyplývajú, kým Rómovia nie. Na druhej stranesú si vedomí, že efekt a úspech rómskejmisie sa odrazí v celkovej kvalite života v obci,napríklad prostredníctvom väčšej bezpečnosti,zmeny postojov k rómskej populáciia podobne. Takisto sa vytvárajú častejšiepriestory na vzájomnú komunikáciu, keďžesa stretávajú v kostole a komunikujú spoluprostredníctvom organizovania prác na farea podobne.71 Spracované podľa výskumnej správy Kataríny Pánikovej.3.3.6 Slavkovce – Evanjelická cirkevmetodistická 71V obci Slavkovce v michalovskom okrese žijepribližne 250 Rómov, ktorí tvoria asi 40%miestnej populácie. Rómovia väčšinou žijúv sídelnej koncentrácii na okraji obce, viacerérómske rodiny však žijú aj rozptýlene medzinerómskou majoritou. V obci prevláda rímskokatolíckadenominácia. K Evanjelickejcirkvi metodistickej sa hlási asi 50 Rómov,z toho len niekoľkí sú riadne pokrsteníčlenovia tejto cirkvi. Z ďalších pre Rómovrelevantných denominácií pôsobí v obci ajGréckokatolícka cirkev, najmä prostredníctvomspeváckeho zboru Agatangel. V Slavkovciachmá Evanjelická cirkev metodistickáčisto rómsky zbor.Zbor v Slavkovciach bol pôvodne misiou,ktorá patrila pod Michalovce. Neskôr,keď cirkev zvážila, že by malo v Slavkovciachzmysel pokračovať v práci, tak sa kúpilcirkevný dom a došlo k oficiálnemu založeniuzboru. Zbor dodnes živo spolupracujes materským zborom v Michalovciach.V čase výskumu ho viedla lokálna kazateľkaJarmila Nagyová, ktorá je v tejto funkcii odmája 2010. Občas, raz alebo dvakrát mesačne,chodí do Slavkoviec kázať kazateľ zboruECM v Michalovciach, Pavle Kocev.Misia v Slavkovciach začala pred pätnástimirokmi s jedným človekom a v súčasnostisa na bohoslužbách zúčastňuje 40 až 50 ľudí.Aktivita ECM v Slavkovciach začala na základepožiadavky jedného miestneho Róma,ktorý pozval dve sestry z ECM, aby ho prišlinavštíviť. Tento Róm postupne získavalvplyv v štruktúrach ECM, začal pôsobiťako správca cirkevného domu, vzdelávať sav štruktúrach ECM, no nikdy nezastával nijakúoficiálnu funkciu.Zbor v Slavkovciach v súčasnosti prežívadobré obdobie, manželský pár, lokálnakazateľka Jarmila Nagyová a jej manželJando Horváth všetkých veriacich poznajúosobne. Jando Horváth pochádza priamozo Slavkoviec, je rómskej národnosti a medzimiestnymi Rómami má autoritu. Sám prešielpo konverzii radikálnou zmenou, jeho životsa po vstupe do ECM úplne zmenil a pre ďalšíchveriacich predstavuje živý príklad obrátenia.Keďže sa ECM vo svojej práci orientujenajmä na prácu s deťmi a mládežou, v nejdosahuje aj najväčšie úspechy. Aktivít cirkvisa zúčastňujú takmer všetky deti z osady,väčšina z nich pokračuje ďalej v práci s mládežou,potom je častým javom, že počas obdobia,keď si nájdu partnerov a majú vlastnédeti, z cirkvi dočasne odchádzajú a neskôr poniekoľkých rokoch sa časť z nich opäť vracia.ECM má tiež plány vytvoriť skupinu Rómov,ktorá by kresťanské posolstvo rozširovalamedzi Rómami v ďalších lokalitách. PredstaviteľovECM v Slavkovciach a Michalovciachv tejto súvislosti inšpiruje pôsobenie Kresťanskejmisie Maranata pod vedením EmilaAdama v Spišskej Novej Vsi.Lokálni predstavitelia ECM hodnotiasvoje pôsobenie ako úspešné, pretože vidia,že postupne dochádza v komunite veriacichk viacerým pozitívnym zmenám. Pôsobeniev rómskej komunite považujú za veľmináročné. Napriek vysokej miere fluktuáciea častým dočasným odchodom jednotlivýchčlenov z cirkvi považujú zbor v Slavkovciachv podstate za stabilný. Častým javom tu je,že veriaci sa na istý čas prestanú zapájať doaktivít cirkvi a po čase sa opäť vracajú, avšakbadať isté postupné upevňovanie ich viery.Stabilita členov sa dá podľa cirkevnýchlídrov určiť až po niekoľkých rokoch. Zároveňsa o aktivity ECM zaujíma stále viac Rómov.Podľa ich hodnotenia, Rómovia, ktorí sa zúčastňujúaktivít ECM, sa správajú morálnejšie,pozitívny vplyv pôsobenia cirkvi sa prejavujenajmä na skupine mladých ľudí, ktorí nepijú,nefajčia a vedú usporiadaný život.Zaujímavým pozorovaním je, že podľalokálnej kazateľky Jarmily Nagyovej sas prácou začalo veľmi nesprávne, pretožesa spočiatku snažili ľudí prilákať na rôznevýhody, rozdávali oblečenie a darčeky, čo medziRómami vzbudzovalo nesprávny dojem.Keďže dostávali veci zadarmo, mnohé vecisi prestali vážiť. Obraz cirkvi v komunite savšak postupne zlepšoval vďaka pôsobeniuniekoľkých zanietených kazateľov. V súčasnostisú presvedčení, že ich pôsobenie mápozitívnu tendenciu. Od roku 1995 dosiahlividiteľný pokrok. V súčasnosti je situácia oveľalepšia. Pozitívnym krokom bolo podľa nichzaloženie hudobnej skupiny Agapé, s ktorouzačínajú vystupovať aj verejne. Zároveň sivďaka finančnej podpore od obce boli schopníkúpiť novú výkonnú aparatúru. Ako ďalšiepozitívum hodnotia to, že už dva mesiace jeoficiálne lokálnou kazateľkou Jarmila Nagyová,ktorá v Slavkovciach už roky žije, pretodobre rozumie situácii v komunite a jej„Jój, vera že hej. Veľa sa zmenilo. Dávno sa kradlo, dávno sa bili, a to sa mi ľúbi, keďvyjdem vonku a počujem, že ľudia idú, mladí, najviacej tí mladší chlapci, totie dievčatá, čosú […] a počujem, jak pekne spievajú tie piesne Božie. Chvália Boha vonku, cez deň, tak sami srdce niekedy tak teší, a myslím si, Panebože, akí sú, niekedy aj zle urobia, ale vedia, žeJežiš žije. A začnú kričať, spievať ‚Ježiš žije!‘. A ja keď počujem a vidím, že čo spievajú, takvstanem a počúvam a modlím sa za nich… Na mladých sa najviac teším, že ich Boh zmenil,lebo mladí ešte teraz tak nerozumejú, že čo robia zle a čo neurobia, ale s Bohom žijú,takže... Nerobia nič také, jak voľakedy bolo, že si hlavy rozbíjali, tu kradli, tu bolo, to vámpoviem, pred ôsmimi rokmi tu bolo i znásilnenie, a to sa už nestane toto. To sa zlepšilo“(SIRONA 2010, dotazník B2, Slavkovce).70 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 71


kázania sú „šité ľuďom na mieru“ a odkazujúna konkrétne problémy veriacich.Napriek neveľkej rozlohe obce a aj malémupočtu obyvateľov väčšina nerómskychobyvateľov nemá veľa informácií o náboženskomsprávaní Rómov. Často neboli ochotnío Rómoch diskutovať, odmietavé reakcie neboliojedinelé, alebo len jednoducho konštatovali,že s Rómami nemajú dobré skúsenosti,nechcú o nich hovoriť. Napriek tomu, že rovnakopodľa zástupcov majority aj rómskehoetnika v obci majú obyvatelia medzi seboudobré vzťahy, pohľad miestnych nerómskychobyvateľov na Rómov bol často rezervovaný,pozerali sa na nich s nedôverou a mali obavyz agresivity. Mnohí sa domnievajú, že Rómoviana bohoslužbách tancujú a že Rómoviana bohoslužby ECM chodia len preto, že odcirkvi dostávajú hmotné dary, napríklad oblečeniea podobne. Predpokladajú, že záujemRómov do veľkej miery súvisí s vytvorenímhudobnej skupiny, teda ich záujem považujúza povrchný a zištný. Tiež mnohí tvrdia, žemimo skúšok s kapelou, v čase keď sú Rómoviav cirkevnom dome bez dozoru, hrajúa spievajú svetské piesne. Podľa viacerýchvyjadrení vzťahy ochladli po prisťahovanísa Rómov z okolitých obcí; s Rómami, s ktorýmisa poznajú od detstva, vychádzajú dobre.Čo sa týka pôsobenia náboženských aktivítna inklúziu Rómov, nerómski obyvatelia obceskôr vyzdvihovali pôsobenie gréckokatolíckehozboru Agatangel, ktorý je zmiešaný,a preto podľa nich lepšie podporuje rozvojvzájomných vzťahov.Pôsobenie ECM sa tak prejavuje viacvo vnútri rómskej komunity ako navonok,takže je pre majoritu takmer nebadateľné.Okrem viery v Boha sa snaží Rómov priviesťk lepšiemu hospodáreniu s prostriedkami,hygiene, k tomu, aby si pestovali vlastnú zeleninua snaží sa o vytváranie dobrých vzájomnýchvzťahov a rozvoj ich komunikačnýcha sociálnych zručností. Podľa zástupcov ECMa jej členov a sympatizantov dochádza u aktívnychčlenov k významným zmenám správaniaa napĺňajú sa takmer všetky sledovanéindikátory.V tomto kontexte je veľmi zaujímavýzásadný rozpor medzi vnímaním pôsobeniaECM u ľudí zvnútra a zvonku. Podľa veriacicha predstaviteľov cirkvi došlo u aktívnychčlenov ECM k veľmi významným zmenám,získali záujem žiť kvalitnejšie a čestnejšie.Zlepšenie kvality života veriacich sa dalobadať aj na základe výskumu, mnohí Rómoviasú spokojnejší, vyrovnanejší, viaceríz nich sa snažia dodržiavať morálne zásady.Na opačnej strane potom stojí väčšina nerómskychobyvateľov obce, ktorí si v ostrom kontrastek nim vo veľkej väčšine žiadnu zmenusprávania u Rómov nevšimli. Sčasti to môžebyť spôsobené aj tým, že veriaci sú podnecovaník tomu, aby sa venovali predovšetkýmsvojej vlastnej rodine a veľmi sa nezapájalido verejného života, konkrétne v tomto prípadetiež tým, že ECM pôsobí v Slavkovciachlen medzi Rómami a nevytvára aktivity, priktorých by sa zástupcovia minority a majoritymohli skontaktovať. Navyše zmeny, ktoréveriaci vo svojom živote robia, sú badateľnénajmä v ich bezprostrednom okolí a často satýkajú zmeny motivácií a hodnôt, ich vnútornéhoprežívania a zvnútornenia náboženskejmorálky. Je u nich evidentná snaha žiť lepší,poriadnejší život, čo so sebou prináša snahupoctivo si zarobiť na živobytie, nekradnúť,nenadávať, v duchu hesla „miluj blížnehosvojho“ sa snažiť prekonávať vzájomné spory,neohovárať sa, byť priami a otvorení a žiťpodľa biblických prikázaní. Inklúzia Rómovsíce patrí medzi priority miestnej kazateľky,ale podľa nej v obci chýba človek v pozíciiterénneho sociálneho pracovníka alebo„Ale to nebolo dobre toto, to nerobilo dobrý dojem. Toto ja stále hovorím, že s tým sastrašne zle začalo, […] ľudia potom začali hovoriť, že keď sme zadarmo dostali, tak zadarmomáme dávať a tým pádom si začali mnohé veci nevážiť a preto nemajú takú ochotoupodporovať zbor. Ja hovorím stále, že začalo sa veľmi, veľmi zle! Bola to veľká chyba, kebysme napríklad teraz začali niekde na nejakom novom pôsobisku, celkom inak by som začala,nerobila by som tak, ako na začiatku. Proste viesť ich k Bohu, viesť ich k tomu, že cirkev samá podporovať, aby cirkev aj mohla rásť, samozrejme, že všetko zadarmo nie je, potrebujúsa určité veci kúpiť a takýmto spôsobom ľudí viesť. A keď sa zle začne, tak zle sa aj vedieďalej. A preto boli hádky“(SIRONA 2010, dotazník B1, Slavkovce).zdravotného asistenta, ktorý by zabezpečovalvzdelávanie v oblasti hygieny a zdravotnejstarostlivosti, prácu ktorého sa v rámci pôsobeniaECM snaží čiastočne suplovať.72 Spracované podľa výskumnej správy Ľudmily Hrustičovej.3.3.7 Čičava – Gréckokatolícka cirkev 72V Čičave v okrese Vranov nad Topľou žijepribližne 600 Rómov, čím tvoria asi 65%z celkovej populácie obce. Rómovia v obci žijúv dvoch koncentrovaných osídleniach na protiľahlýchokrajoch obce. Väčšina Rómov súpokrstení gréckokatolíci, niekoľko Rómovpatrí aj pod Rímskokatolícku cirkev, ktorá jelokálne prevládajúcou konfesiou u majoritnéhoobyvateľstva obce. V rámci Gréckokatolíckejcirkvi sú aktivity zamerané na Rómova na nerómskych obyvateľov farnosti oddelené.Pastoráciu Rómov v obci a v celom širšomokolí má na starosti Pastoračné centrumpre Rómov, ktoré vedie gréckokatolícky kňazMartin Mekel. Pred začatím tejto pastoračnejpráce boli akékoľvek snahy Gréckokatolíckejcirkvi o väčšiu aktivitu medzi Rómami zostrany nerómskych veriacich vnímané negatívne.Aj preto sa Rómom pred príchodomMekela Gréckokatolícka cirkev systematickejšienevenovala.Martin Mekel začal svoje pôsobenie v Čičavev roku 2005, keď bol prešovským biskupomna vlastný podnet vyčlenený pre prácus Rómami. Svoju misijnú činnosť nesústreďujeiba na Čičavu, ale aj na okolité obce vranovskéhookresu. Spolu ide o 10 obcí, pričomnajvýraznejšie sa misia okrem Čičavy rozšírilav Hlinnom, v Soli, Čaklove a Bystrom.Pastoračné centrum Rómov v Čičave pôsobíúplne nezávisle od miestnej gréckokatolíckejfarnosti. Začiatky činnosti pastoračnéhocentra v Čičave neboli jednoduché a úspechyv podobe obrátenia prvých veriacich prichádzalipostupne. Základom úspechu boli podľaMartina Mekela pravidelné evanjelizácie.Dnes sa na nedeľných bohoslužbách, ktorésa konajú v kultúrnej sále v budove obecnéhoúradu v Čičave, pravidelne zúčastňuje okolo80 Rómov, z ktorých približne 50 pochádzapriamo z Čičavy. Pre ďalšie rozširovanie misieje podľa Mekela nevyhnutná výchova novýchlídrov, ktorých sa snažia vychovávať priamoz radov svojich veriacich. Jedným z prostriedkovvýchovy lídrov je tzv. biblická škola, ktoráje určená rovnako pre dospelých, ako aj premládež.Práca s deťmi a mládežou tvorí základčinnosti pastoračného centra. Okrempravidelných skautingových akcií a krúžkovsa každomesačne koná aj tzv. radcovská školapre chlapcov aj dievčatá, ktorá má slúžiť na72 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 73


„Od istého času sa bojím, že koľko nás je, či to zvládneme. Ja som sa už poučil, že ísťniekde, nabaláchať ľudí, […] niečo rozprúdiť, a potom ich nemôcť viesť, to je horšie ako nerobiťnič. Všetko, čo môžeme robiť, je len v rámci našich možností. Keď sú väčšie možnosti, abysme sa venovali viacej; ale ak nemáme kapacitu […], tak to nemá zmysel rozširovať. Ono,naozaj je dôležitá tá výchova lídrov“(SIRONA 2010, dotazník B1, Čičava).formovanie mládeže. Počas nej trávia víkendyv pastoračnom centre, v čom vidia príležitosť,aby rómske deti a mládež mali možnosťspoznať život aj mimo osady.Činnosť pastoračného centra tak do určitejmiery nahrádza komunitnú sociálnuprácu. Sociálna práca však podľa názoruvedúcich Spoločenstva Apoštola Pavla nie jeprimárnym cieľom ich misie. Dôležitá je z ichpohľadu najmä „vnútorná zmena“. Až ak tátozmena nastane, môže dôjsť k zmene, ktorá saprejavuje „navonok“. Konvertovaní Rómoviauvádzali rôzne dôvody svojej náboženskejzmeny. Veriaci uvádzali najmä vplyv pravidelnýchevanjelizácií, ktoré na nich postupnezapôsobili. Často spomínali aj dôležitú úlohupozitívneho príkladu, ktorú zohrávali užobrátení členovia ich rodín. V konverznýchnaratívoch veriacich bolo zaznamenanýchmnožstvo zmienok o rozličných stránkachich života, ktoré sa pod vplyvom novej,resp. znovuobjavenej viery zmenili. Ide najmäo odstránenie závislostí od alkoholualebo cigariet. Často spomínané boli aj zmenyv rodinných vzťahoch, konkrétne dochádzalok zlepšeniu vzťahov medzi manželmi, ale ajmedzi rodičmi a deťmi.Svojou liturgickou formou (dôrazomna aktívne pôsobenie Ducha Svätého)ako aj charakterom organizačnej štruktúry(formovanie lokálnych skupiniek a laickýchlídrov, platenie desiatkov), by sa SpoločenstvoApoštola Pavla dalo zaradiť medzi hnutialetničnej obnovy. Majoritné obyvateľstvoobce si uvedomovalo, že nejde o tradičnúgréckokatolícku misiu. Rómski veriaci satak občas stretávali aj s odsúdením zo stranyčasti majority, ktorá ich považovala za „sektu“.Takéto tvrdenia vyplývali prevažnez nedostatku informácií, ktoré majoritnéobyvateľstvo obce o Spoločenstve ApoštolaPavla má. Dá sa však povedať, že nerómskiobyvatelia obce vnímali misiu rôzne. Väčšinaz nich ju vnímala pozitívne, našli sa však ajtakí, ktorým údajne negatívne ovplyvnilakvalitu života (hluk z pastoračného centra).„S manželom sme nevychádzali. Ja som vždy musela mať posledné slovo a to nebolovšetko. Vynadala som mu pred deťmi. A nič som si nerobila z toho, že deti to počúvajú, žeich to raní. A mne bolo dobre. Ale keď som spoznala Pána, všetko som to strašne ľutovala...U nás bol taký problém. Predtým, keď som nepoznala Pána, ja som ani nepoznala vlastnédeti. Naozaj! Ja som nepoznala vlastného syna. Ja som nevedela, že keď som zvýšila hlas,tak mu to nerobilo dobre. A potom, ako som spoznala Pána, tak som spoznala seba samú.Svoje zlo. Vedela som pochopiť aj svoje deti, aj svojho manžela. A vedeli sme si konečne spolusadnúť a porozprávať sa“(SIRONA 2010, dotazník B2, Čičava).Pôsobenie pastoračného centra v tejtolokalite možno z hľadiska sociálnej zmenyRómov hodnotiť ako veľmi úspešné. Jehoúspech je dôležitý nielen z pohľadu zainteresovanýchRómov, u ktorých bolo možnévidieť úprimnú oddanosť voči SpoločenstvuApoštola Pavla, ktoré vytvorili, ale aj z pohľadusamotnej Gréckokatolíckej cirkvi. Mekelovopôsobenie ako kňaza, ktorý je špeciálnevyčlenený na prácu alebo misiu medzi Rómaminezávisle od práce farnosti totiž ukázalo,že ide o úspešný model služby medzi Rómami,ktorý sa v tomto prípade javí byť efektívnejší,ako keď sa o prácu s Rómami pokúša kňazv rámci vlastnej farnosti.3.3.8 Ulič – Náboženská spoločnosťJehovovi svedkovia 73Pre výskum pôsobenia Náboženskej spoločnostiJehovovi svedkovia sme si zvolirusínsku obec Ulič, ktorá leží v okrese Snina.V Uliči žije približne 180 Rómov, čiže asi18% percent z celkového obyvateľstva obce.Rómovia žijú v jednom koncentrovanomosídlení na okraji obce, a tiež rozptýlenemedzi majoritným obyvateľstvom. Prevládajúcoudenomináciou v obci je Pravoslávnacirkev, pomerne silné zastúpenie tu má tiežGréckokatolícka cirkev. Svedkovia Jehovoviv Uliči pôsobia už od sedemdesiatychrokov dvadsiateho storočia. V tejto obci jevo viacerých rómskych rodinách už druháalebo tretia generácia svedkov Jehovových.73 Spracované podľa výskumnej správy Tomáša Hrustiča.74 Oficiálne periodikum NSJS.Aktivít tejto náboženskej spoločnosti sapravidelne zúčastňuje okolo 50 Rómov. Majútiež pomerne dobrú spoluprácu s obecnýmúradom. Nejde o čisto rómsky zbor, no v obciprevládajú rómski svedkovia Jehovovi.Náboženský život Jehovových svedkovpredstavuje aktívne dodržiavanie morálnycha etických predpisov spoločnosti, aktívnuúčasť na náboženských zhromaždeniacha zborových stretnutiach a aktívne šírenieviery a „svedčenie o pravde“, čiže misiu. Jednotlivecsa môže stať horlivým „služobníkomBožím“ len ak bude svedomite dodržiavať tietopravidlá. Každý zbor Jehovových svedkovsa riadi identickými pravidlami a pre každý„Predtým som vedela tak, že treba deti učiť, ale teraz viem, že sa treba venovať deťomviacej, treba ich podporovať. Moja dcéra pôjde na strednú školu – chce byť divadelníčka.Chodí aj na divadelný krúžok. Chcela by som, aby išla na strednú a potom aj na vysokú“(SIRONA 2010, dotazník B2, Čičava).zbor platí rovnaký týždenný cyklus zhromaždenía stretnutí, ktorý pozostáva z niekoľkýchzborových aktivít. Raz do týždňa je verejnézborové zhromaždenie, ktoré pozostávaz dvoch častí – z prednášok na vybranú témua z čítania a analyzovania článku zo Strážnejveže.74 Ďalej je to takzvaná teokratická škola,kde sa vyučuje, ako správne vykladať Bibliu,vyučujú sa komunikačné zručnosti a prebiehajúcvičenia v argumentácii. Nasledujú internézborové zhromaždenia, kde sa preberajúadministratívne a organizačné záležitostizboru. Dôležitou súčasťou spoločných aktivítsú aj menšie stretnutia študijných biblickýchskupín (zhruba po 10 – 15 ľudí), počasktorých sa študujú pasáže z Biblie a rozoberajúvybrané témy. Zbor v Uliči je rozdelený74 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 75


do viacerých takýchto študijných skupínpodľa jednotlivých obcí (Zboj, Uličské Krivéa Nová Sedlica) a v Uliči aj podľa jednotlivýchulíc. Tieto študijné skupiny sú rozdelené podľaúzemia, aby bolo jednoduchšie dochádzaťna stretnutia, a sú aj etnicky zmiešané. SvedkoviaJehovovi by tiež mali aktívne „svedčiťo pravde“, teda vykonávať misiu pozostávajúcuz komunikácie s ľuďmi, ktorí ešte nie súobrátení. Táto komunikácia má buď formuprvého kontaktu (spôsob návštev od dverík dverám, oslovenie na ulici, neformálneoslovenie pri iných príležitostiach), či formuopätovných návštev v prípade, že potenciálnykonvertita prejaví záujem o ďalšie rozhovoryna témy, ktoré ho zaujmú. Opätovné návštevysa môžu ustáliť do formy pravidelnýchsedení – „biblických štúdií“. Popri misijnejčinnosti a pravidelnej účasti na náboženskýchzhromaždeniach svedkovia Jehovovi „svedčiao pravde“ aj svojím morálnym a etickýmspôsobom života. Okrem toho, že by malidodržiavať mravne bezúhonný život, ktorýje definovaný desiatimi Božími prikázaniami,mali by sa vzdať užívania omamných látok(alkohol a tabak), vzdať sa účasti na politickomživote, a v prvom rade sa vzdať „falošnéhonáboženstva“. Záujemca o krst musí predložiťdoklad o tom, že požiadal o odhláseniesa z pôvodnej denominácie. Dodržiavanietýchto morálnych a spoločenských pravidielje v rámci zborov kontrolované a ich porušovanieje sankcionované.U majority, ako aj u Rómov vo všeobecnostipanuje stereotypné presvedčenie,že úspešnosť misie svedkov Jehovovýchmedzi Rómami je postavená na finančnýchdaroch, dokonca na kupovaní si konvertitov.Mnohí respondenti, vrátane Rómov, rozprávali,že Rómovia k svedkom Jehovovým vstupujúpráve preto, že im potom pomôžu postaviťnový dom alebo opravia strechu, čo je lenobmena stereotypu o kupovaní konvertitov.Formy istej sociálnej výpomoci v rámci komunityveriacich Svedkov Jehovových existujú,nejde tu však o misijnú stratégiu. A už vôbecsa nedá hovoriť o kupovaní si veriacich.Úspešnosť misie svedkov Jehovovýchv Uliči medzi Rómami sa odráža v dvoch hlavnýchfaktoroch. Jednak je to najvýznamnejšienáboženstvo z hľadiska aktívneho zapojeniaRómov v lokalite do náboženských štruktúr.Viac ako tretina Rómov v Uliči sú aktívničlenovia tejto náboženskej spoločnosti, zatiaľčo v majoritných náboženstvách sú Rómoviaskôr len „matrikoví“ členovia. Jednak je misiasvedkov Jehovových v tejto rómskej komunitedlhodobo stabilná; v danej lokalite pôsobíuž viac ako 40 rokov a vychovala tu už tretiugeneráciu svojich členov.Viacerí Rómovia uvádzajú, že svedkamiJehovovými sa stali vďaka Petrovi Popovičovi,ktorý je vedúci miestneho zboru a ktorý nielenžesvojou systematickou prácou priviedolväčšinu Rómov k tomuto náboženstvu, aleviacerých starších Rómov naučil písať a čítať„Niekedy, tuto Rómovia keď žili, sa hádali, rodiny sa nenávideli, […] nevedeli sa dohodnúťna niečom […], ale dneska, si vedia povedať, keď sa niečo stane. Decká keď niečovyvedú, vedia prísť, pekne povedať, vysvetlí sa, […] to je veľký skok, môžem povedať. A právepreto, že poznajú Boha. Najmä tí, ktorí poznajú Pravdu, čo sú tu Rómovia, tak oni sa stálezdokonaľujú v Dobre. Tí, čo nie sú v Pravde, a vidia tých, čo sú v Pravde, tak sa usilujú aspoňnapodobniť nás. Tak by som povedal, ako by sme boli pre nich dobrým príkladom“(SIRONA 2010, dotazník B1, Ulič).a zasvätil ich do čítania Biblie75 aj napriektomu, že sám nie je Róm. Peter Popovič, ktorýmá viac ako 80 rokov, vedie v Uliči miestnyzbor Jehovových svedkov už niekoľko desaťročí.Bohužiaľ, v rámci výskumu s ním nemoholbyť uskutočnený rozhovor pre jeho zlýzdravotný stav, keďže kvôli chorobe hlasivieknemohol rozprávať. Avšak napriek jeho vysokémuveku a zdravotnému stavu sa aktívnezapája do vedenia zhromaždení, na ktorýchkomunikuje s členmi náboženskej spoločnostiprostredníctvom písania správ na papieriky.Zbor v Uliči tak z praktického hľadiska vedúrómski „starší zboru“. Tí hodnotia pôsobeniesvedkov Jehovových v rómskej komunitemimoriadne vysoko a podľa ich vyjadrení prešliRómovia v Uliči vďaka tomu radikálnouzmenou, ktorá spočívala okrem „duchovnejzmeny“ najmä v zlepšení rodinných a komunitnýchvzťahov, ako aj v zlepšení hospodáreniaa narábania s financiami. Zdôrazňujútiež, že „duchovná zmena“ je najdôležitejšia,no bez zmeny „svetského správania“ je zbytočná.„Duchovná“ a „svetská zmena“ sú takpodľa nich veľmi úzko prepojené a od sebazávislé.Samotní rómski svedkovia Jehovovihodnotia svoju konverziu mimoriadne vysoko;uvádzajú najmä to, že sa zbavili závislostíod alkoholu a cigariet, a takisto zlepšenievzťahov s nerómskymi obyvateľmi obcea susedmi.O úspešnosti tejto misie, ktorá v Uličiviedla k veľmi výrazným sociálnymzmenám a k sociálnej inklúzii miestnychRómov, napovedajú aj výpovede nerómskychobyvateľov obce a predstaviteľov miestnejsamosprávy. Mnohí obyvatelia obce vnímajúrómskych svedkov Jehovových s rešpektoma uznaním, čo nie je typické pre inéobce. Tu sa ukazuje, že dlhodobé pôsobenienetradičnej náboženskej spoločnosti v silne„Viete, berú nás už tak chvályhodne, už aj prídu do chyži (nerómski susedia). Aj posedia,aj porozprávajú s nami a hovorili, že veľkú zmenu sme zrobili, že oni sú radi, že sme poznaliPravdu. Dokonca aj starosta, neviem, či vám dakto tú skúsenosť povedal. Starostovia malischôdzu o Rómoch a všetci starostovia Rómov podceňovali, že jak žijú. Že nechcejú robiť,nie sú poriadní, chodia do karčmy, pijú a tak ďalej. A náš starosta povedal, že on je spokojnýs nami. […] Že on je spokojný s nami s Rómami, lebo takí Rómovia ako u nás v Uliči sú, anibieli nie sú... že ako oni žijú, nepijú, nekradnú, nehádajú sa, postavili si nové domy, pokupovalisi autá a dokonca sebe zobrali aj pole aby robili, aby si sadili, robili… Tí boli hotoví, jakon toto o nás rozprával. A že mu dakde hovorili, ‚no tak čo ty rozprávaš, ako takí Rómoviamôžu byť? Autá majú, toto, všetko‘. A on na to, ‚vám poviem, oni sú Jehovovi svedkovia!‘Takže tí starostovia dakde hovorili, keby v našej obci takí boli Rómovia ako u vás! Aj potompoštárka hovorila, že v Uliči bez problémov, že ona je spokojná s nami a tak ďalej, že oni súJehovovi svedkovia“(SIRONA 2010, dotazník B2, Ulič).75 Peter Popovič, kvôli tomu, že sa dlhodobo venoval práci s miestnymi Rómami, má veľkú vážnosť aj nerómskych obyvateľov obce, či už u gréckokatolíkovalebo pravoslávnych. Pri istej príležitosti, keď obec navštívili novinári zaujímajúci sa o miestnu históriu a kultúru, obyvatelia obce poukázalipráve na túto stránku Petra Popoviča: „Vraj by mu dali metál za vzdelanie miestnych Rómov, ktorých popohnal k čítaniu a písaniu, k tomu, aby sao seba vedeli postarať“. Citované z reportáže Stanislavy Harkotovej Rusíni strážia poklad. Kľúčom k nemu je ich rodná reč, uverejnenej 17. 8. 2009na internetovom portáli aktualne.sk: http://aktualne.centrum.sk/domov/regiony/clanek.phtml?id=1188103.76 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 77


nábožensky tradičnom prostredí (dominantnáPravoslávna a Gréckokatolícka cirkev)môže za určitých predpokladov smerovaťaj k tomu, že sa bude postupne meniť pohľadobyvateľov obce na dané náboženské hnutie.V prípade Uliča ide navyše aj o zmenu vnímaniamiestnej rómskej komunity.3.3.9 Slovinky – Pravoslávna cirkev 76V rusínskej obci Slovinky v okrese SpišskáNová Ves žije asi 200 Rómov, ktorí tvoria asi12% populácie. Žijú jednak v koncentrovanína okraji obce, a tiež rozptýlení medzi nerómskoumajoritou. V obci celkovo prevláda Pravoslávnacirkev, ako u Rómov tak aj u majority.Náboženského života v obci sa zúčastňujepribližne 50 Rómov.Pravoslávna cirkev v Slovinkách organizujenajmä aktivity pre mládež, inak nevyvíjanejakú špecifickú rómsku misiu. Robia aktivitypre deti všeobecne, spoločne pre Rómovaj pre nerómsku mládež. Sú to akcie rôznehodruhu od športových a spoločenských,až po rôzne výlety a tábory. Každá akcia mánejakú tému. Sú to aktivity zamerané na voľnýčas, ktoré sú u mládeže pomerne obľúbené.Cirkevní predstavitelia tieto aktivity považujúza úspešné a tvrdia, že deťom zmysluplnevypĺňajú voľný čas, a zároveň ich obohacujúo duchovné zážitky.V lokalite Slovinky je v tejto fáze ťažkohovoriť o nejakom systematickejšom efektena sociálnu zmenu a sociálnu inklúziu, pretožeaktivity PS sú primárne zamerané lenna mládež. Navyše väčšina Rómov, ktorí žijúv Slovinkách, sú integrovaní medzi väčšinovýmobyvateľstvom a Rómovia žijúci v „kolónii“,ako túto sídelnú koncentráciu nazývajúmiestni, najčastejšie zápasia so zlou sociálnousituáciou a nezamestnanosťou. SamiRómovia hodnotili náboženské akcie akoúspešné a prospešné, najmä z pohľadu výchovydetí a mládeže, keďže im dávajú možnosťzmysluplného trávenia voľného času, pomáhajúim riešiť osobné problémy, prinášajúdeťom radosť a uspokojujú duchovné potrebymládeže. Podľa samotných Rómov však zatiaľbadateľnejšia sociálna zmena nenastala.„To je škoda, že robíte len výskum, lebo toto by bolo treba zverejniť, čo sa tu robí,že naši Cigáni by mohli byť vzorom pre celé Slovensko. A je to preto, že oni sú väčšinou jehovistia to ich zmenilo. Nepijú, nefajčia, nevysedávajú v krčme. Len tú prácu nemajú, ale totu všetci sú bez roboty. Ale majú veľmi pekné domy, autá, poriadni sú... dokonca sú tu ajtaké manželstvá zmiešané, tu čo býva jedna pani, tak ona je jehovistka, jej manžel je Cigán,ona je biela. Potom, ešte jedna... ja mám susedu, ona je 35-ročná a má Cigána muža. Je tuviacej takých, domy si kúpili také staršie a sa snažia tak začleniť. ...Lenže to je hlavný problém,že je to málo zviditeľňované. Malo by sa viac o takých pozitívnych veciach písať, abyaj tí Cigáni videli, že sa to dá, že aj Cigán môže žiť takým životom, ako žijeme my. Možnoje to tým, že oni ukazujú skôr také osady, tam, kde žijú mimo obcí. Tým pádom, všetci žijúrovnako a nemajú motiváciu“(SIRONA 2010, dotazník B3, Ulič).„Ale nedá sa to nejako takto povedať, že áno, toľko akcií sme urobili, tri, štyri roky smepracovali s Rómami aktívne, dostávali sme všelijaké ponuky pomoci na prácu s Rómamia chceme vidieť výsledky...! Róm nie je stroj, je to človek, ktorý potrebuje zrieť. A skutočne,ja nikdy nechcem ísť do tej sféry... že pracujem s Rómami. Myslím si, že nikto nepracuje lens Rómami, čo sa týka duchovných. Každý pracuje s Rómami aj s nerómskymi občanmi, pracujes ľuďmi, ktorých mu Boh zveril. Musí s nimi pracovať, pretože si zvolil takú cestu a chce“(SIRONA 2010, dotazník B1, Slovinky).3.3.10 Hanušovce nad Topľou –Rímskokatolícka cirkev 77V Hanušovciach nad Topľou žije asi 670 Rómov,čo tvorí približne 19% populácie. Rómoviažijú integrovaní medzi majoritou, a tiežv osade na okraji obce. Dominantné cirkvi súv tejto lokalite dve, Rímskokatolícka cirkeva Evanjelická cirkev augsburského vyznania.Väčšina Rómov sa hlási k Rímskokatolíckejcirkvi a asi 200 Rómov sa aj aktívne zapájado tejto cirkevnej komunity.Priama pastoračná práca katolíckej cirkvis Rómami v Hanušovciach nad Topľou prebiehaoficiálne od počiatku deväťdesiatych rokovdvadsiateho storočia. Najdôležitejšou osobnosťoutejto misie je Michal Horváth, ktorý jev súčasnosti oficiálne začlenený do cirkevnejštruktúry ako diakon. Popri rómskom diakonoviHorváthovi a súčasnom kňazovi máveľký vplyv na pastoráciu Rómov v lokalite ajpredchádzajúci kňaz Ján Švec-Bilý.Respondenti hodnotili výsledky pastoračnejčinnosti v rómskej komunite akoúspešné. Súčasný farár vidí úspešnosť pastorácievo väčšom začlenení Rómov do miestnejspoločnosti, čo porovnáva s vlastnouskúsenosťou z iných lokalít, kde pôsobil(Humenné, Sabinov, Víťaz), ako aj s informáciami,ktoré má z ďalších obcí (Jarovnice,Chminianske Jakubovany). Diakonvníma výsledky svojej práce (respektíveaktivít cirkvi) vo viacerých rovinách každodennéhoživota (čistota prostredia v osade,slušnosť, pracovitosť) a význam pastorácievidí aj v prepojení s inými oblasťami života(sociálnou a kultúrnou). Zároveň ale hodnotídopad svojej práce ako iba ťažko merateľný– aspoň v súčasnej dobe. Svoju prácuprirovnáva k pestovaniu stromov, kde takistodlho trvá, kým začnú niesť ovocie.Predstavitelia cirkvi vnímajú aj zlepšeniezapájania sa Rómov do spoločnosti, no len„Tak ja neviem, či môžem hovoriť o tom, že nastal zlom. Viete to je práca, ktorú si myslím,že sa ani nemôže hneď vidieť. Je to tak, ako sa hovorí v Evanjeliu: jedni sejú, druhí žnú.Výchova generácií je dlhodobá. Rodičia vychovávajú deti, možno tí rodičia niečo dostali, oninaučia deti a deti potom to budú odovzdávať ďalej už trošku ináč. Napríklad: boli ste dneskatu v chráme, v týchto laviciach sedeli starší. Títo ľudia majú okolo 60 rokov. Vtedy, keď ichniekto učil, niečo vštepoval, vtedy ja som ešte nebol na svete. To, že sú tu dneska v chráme,že sa snažia, že pracujú, že žijú, to je výsledok niekoho druhého“(SIRONA 2010, dotazník B1, Slovinky).76 Spracované podľa výskumnej správy Anny Čonkovej. 77 Spracované podľa výskumnej správy Ondřeja Podušku.78 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 79


„Bez pána diakona by sa tieto veci nestali. Skôr ako on tu začal chodiť, toľko ľudí nechodilodo kostola. Aj keď boli aj takí, čo chodili stále. Ale až pán diakon dokázal ľudí zmeniť.On ukázal svoj príklad, že s Bohom je život lepší. Čiže bez neho by som možno ani ja nechodilatoľko, ako chodievam… Veľa ľudí sa zmenilo, poznám takých, že boli samé hádky, bitkypredtým, teraz už nie, zlého slova od nich nepočujete. Takí sú pokojnejší. Aj ku mne sa lepšiesprávajú. Aj mládež je taká lepšia, možno aj lepšia ako my sme boli – nehrešia, spievajú. Ajmne z času na čas pomôžu. Drevo mi donesú, napríklad“(SIRONA 2010, dotazník B2, Hanušovce nad Topľou).„Potom, v r. 1998 sme tu založili komunitné centrum, Občianske združenie na podporua rozvoj regiónov z Prešova, takže už účinkujeme trinásty rok. Aj to veľa pomohlo. Tu je tenproblém, že tí, ktorí pracujú s Rómami, potrebujú strechu nad hlavou, nemôžete len donekonečnas nimi vonku, to je taká štvrtinová robota. Potrebujete zázemie, ale tu je ten problém,že zo strany štátu tu nie je tá práca. Ani pastorácia, ani komunitná práca. Tí, ktorí pracujúpravidelne, tvrdo v cirkvi, robia aj sociálnu prácu“(SIRONA 2010, dotazník B1, Hanušovce nad Topľou).veľmi ťažko ho hodnotia. Inklúziu Rómovvnímajú v tom, že Rómovia sa lepšie zapájajúdo života podľa pravidiel majority. Súčasnýkňaz, ktorý v lokalite pôsobí sedem rokov(teda pozná situáciu pred začatím pastorácieiba zo sprostredkovaných informácií), sadomnieva, že situácia v lokalite bola v oblastizačlenenia Rómov do miestnej komunityvždy pomerne dobrá a že ich aktívne zapojeniesa do cirkevného života tento stav eštepodporilo.Diakon, ktorý je miestnym rodákom,vo svojej výpovedi potvrdzuje, že Rómovia,respektíve jeho rodina mali svoje miestov kostole (a prenesene teda aj v miestnomspoločenstve) vždy. Potvrdzuje tým,že miestna rómska komunita, alebo aspoň jejčasť, pravdepodobne ani v minulosti nebolacelkom sociálne vylúčená, ako to poznámez iných obcí. Proces zvýšeného začleňovaniaRómov do spoločnosti prostredníctvom aktivítkatolíckej cirkvi tu teda nezačínal od nuly,ale mohol sa oprieť o istú malú základňu Rómov,participujúcich na náboženskom živote.Rómski respondenti zhodne hodnotilipôsobenie katolíckej cirkvi v ich lokalite akoveľmi prospešné pre život, ako aj život ostatnýchRómov v lokalite. Úspešnosť pôsobeniacirkvi vnímajú najmä v zmene životných postojov,ktorá nastala u nich samotných, akoaj u ich susedov. Dopad tejto zmeny je podľarespondentov zjavný v celkovom zlepšeníživota v ich rodinách. Všetci respondentiboli oficiálnymi členmi katolíckej cirkvi užod narodenia, ich rodičia ich nechali podľazvyku pokrstiť. V jednom prípade potomnáboženská výchova pokračovala pod vplyvomrodinnej tradície aj v priebehu detstva,ostatní respondenti hodnotili svoj náboženskýživot počas detstva ako menej intenzívnya rodinnú tradíciu náboženského života akomenej živú. Ako hlavný dôvod svojej súčasnejnáboženskej aktivity uvádzajú vplyv diakonaMichala Horvátha, ktorého aktívny prístupich znovu priviedol k pravidelnej účastina náboženských aktivitách. Vplyv rómskehodiakona sa na ich aktivizácii prejavovalpostupne, spočiatku niektorí respondenti„Zaiste že hej, aj oni sami sú veľmi aktívni na cirkevných podujatiach, ale aj v rámciakcií, ktoré robí mesto. Sú aktívni a presadzujú sa tým svojím typickým spevom, tancom,hovoreným slovom. Niekedy aj tými svojimi zvykmi. Pociťujeme ich. Je to dobré už len tým,že ich katolícke vierovyznanie stavia do inej pozície a tak sa aj správajú. Ale mali by to robiťvšetci, keď sa hlásia k tomu kresťanstvu, tak nech aj tak žijú“(SIRONA 2010, dotazník B3, Hanušovce nad Topľou).vnímali zvýšený záujem svojich susedovo náboženstvo ako niečo nenormálne, nemoderné,ale postupom času sa aj oni pripájalik narastajúcej komunite aktívnych veriacich.Z výpovedí teda vyplýva aj vplyv spoločenskéhotlaku nábožensky aktívnej komunityna menej aktívnych, ktorý viedol k zapájaniuväčšieho počtu osôb do náboženského života.Ako prejavy zmien v živote respondentovsúvisiacich s aktívnejším prežívaním náboženskéhoživota sa vo výpovediach objavovalizväčša odkazy na zmeny v každodennom životnomrytme. Vnímajú, že náboženstvo imvnieslo do života poriadok a štruktúru, ktorádo tej doby chýbala. Za prejav dopadu vplyvupastoračných aktivít je možné považovaťaj výpovede o poznaní významu vzdelania,ku ktorému sa rodičia – respondenti snažiaviesť svoje deti. Respondenti takisto reflektovalizlepšenie vnímania svojej rodiny zostrany majoritného obyvateľstva.Celkový dopad aktivít katolíckej cirkvi namiestnu rómsku komunitu hodnotili respondentiako kladný. Podľa ich výpovedí sa podariloaktivizáciou značnej časti obyvateľstvaodstrániť podstatnú časť problémov v spolunažívaníaj v jednotlivých nábožensky aktívnychrodinách (menšia spotreba alkoholu,menej hádok, slušnejšie správanie). Pozitívnehodnotia aj vplyv aktivít diakona na mládež,ktorá má vďaka jeho ponuke aktivít vyplnenývoľný čas, a teda nemá čas na spoločensky nevhodnésprávanie. Vo výpovediach zazneli ajzmienky o zmene vo vnímaní Rómov v mestezo strany majority.Nerómski respondenti hodnotia pastoračnéaktivity katolíckej cirkvi ako úspešné,najmä v zmysle podchytenia mládežea pozitívneho vplyvu kresťanstva na jej život.Primátor mesta pri otázkach o úspešnostipastoračných aktivít v lokalite spomenul ajtradične aktívny prístup staršej generáciemiestnych Rómov, ktorých prístup ku kresťanstvua katolíckej viere je porovnateľnýs prístupom majoritného obyvateľstva. Respondentipovažujú aktívne zapojenie Rómovdo života jednej z dvoch hlavných náboženskýchdenominácií za podstatné aj pre ichcelkové zapojenie do života v meste. Inklúziuvšak stále viac vnímajú z pohľadu zapojeniaRómov do života náboženskej komunity,v ostatných oblastiach života jej dopad prílišnevidia.Ako indikátory zmeny nerómski respondentioznačujú väčšiu aktivitu a samostatnosťRómov v bežnom živote, zmenu hodnotovejorientácie aktívnych účastníkov náboženskéhoživota, zmenu morálnych hodnôt,scitlivenie na „prirodzené hodnoty“. Dopad jevnímaný aj v prepojení morálneho a sociálnehorastu aktívnych členov katolíckej cirkvi(rodiny aktívne žijúce kresťanstvom sa podľaterénnej sociálnej pracovníčky lepšie brániaprepadu do materiálnej i morálnej biedy).Na základe výskumu sa teda zdá,že veľká časť úspechu pastoračnej činnosti80 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 81


katolíckej cirkvi v Hanušovciach nad Topľoutkvie vo viac ako dvadsaťročných aktivitáchdiakona Michala Horvátha. Ten svojímosobným príkladom a angažovanosťou priviedol,ako sa zdá, väčšinu miestnych Rómovk aktívnemu prežívaniu kresťanskej vierya aj naďalej im ide príkladom. Aktívny náboženskýživot sám podporuje organizácioupútí a pôsobením na mládež v rámci prácev komunitnom centre. Za podstatný faktorúspechu jeho práce sa dá označiť aj to, že hocije miestnym rodákom z pomerne rešpektovanejrómskej rodiny, zvolil si život medziostatnými Rómami v miestnej osade. Tedanijako sa od rómskej komunity nevyčleňuje,naopak, pred niekoľkými rokmi sa z inej lokalitypresťahoval priamo do sociálneho bytunižšieho štandardu v osade. To mu umožňujekaždodenné pôsobenie medzi Rómami a, akosám hovorí, aj jeho samého to stále obohacujeo nové postrehy a nápady. V prípadeHanušoviec nad Topľou môžeme jednoznačnepovedať, že na miestnu pastoráciu Rómova jej dopad na sociálnu inklúziu má obrovskývplyv lokálny aktivizmus a dlhodobé trvaniepastoračných aktivít.3.3.11 Poštárka v Bardejove – Saleziánidona Bosca 78Misia Saleziánov dona Bosca v Bardejovena Poštárke je na Slovensku asi najznámejšourómskou cirkevnou misiou. Na sídliskuPoštárka žije približne 1000 Rómov, z ktorýchmá približne 300 až 500 aktívny záujemo misiu saleziánov.Saleziáni v tejto lokalite nadväzujú naprácu otca Petra Bešenyeiho, ktorý v spolupráciso sestrou Atanáziou začal v roku 1991misiu medzi tamojšími Rómami. V súčasnostimisiu vedie Teodor Gavenda, ktorý jeriaditeľom pastoračného centra saleziánov78 Spracované podľa výskumnej správy Danijely Djurišičovej.v Bardejove, a tiež tu pôsobí dlhodobo. Napriektomu, že od odchodu Petra Bešenyeihoubehlo takmer osem rokov, neustále je medziRómami „prítomný“ a podľa všetkého sa každýkňaz, ktorý sem po ňom príde, bude musieťvyrovnávať s jeho metódami a jeho autoritou.Za 20 rokov intenzívneho pôsobenia sa saleziánompodľa ich odhadov podarilo podchytiťasi polovicu obyvateľov Poštárky, z toho všaklen istá časť pravidelne navštevuje kostol a zúčastňujesa aj iných náboženských aktivít.Saleziáni na Poštárke pracujú prevažnes deťmi, najviac s deťmi v predškolskoma školskom veku, keďže pre nich majú zriadenúškolu priamo v osade. So staršími deťmipracujú najmä v oratóriu, kde sa im venujúobaja kňazi a nerómska animátorka.Zdá sa, že ich aktivity viac oslovujú dievčatáako chlapcov, podobne ako sú v tejto lokalitez náboženského hľadiska aktívnejšie ženyako muži. V škole napríklad niet rómskychasistentov mužov, ktorí by boli priamo z Poštárky,na rozdiel od žien, ktorých je niekoľko.Viac žien tiež študuje sociálnu prácu (Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety,detašované pracovisko v Bardejove).Aj keď tieto aktivity nesúvisia priamo s prácousaleziánov, poskytujú im priestory a je možnépovedať, že sú to v podstate oni, ktorí aj v dospelýchvzbudili záujem o dodatočné štúdium.Rómovia z vlastnej iniciatívy začali organizovaťaj tzv. modlitby matiek a modlitbyotcov, počas ktorých sa modlia za svoje detialebo deti z komunity, ktoré potrebujú pomoc.Keďže je týchto skupín viac, niektoré sa stretávajúv saleziánskych priestoroch a niektorév domácnostiach. Ide prevažne o ženské skupiny.Ženské skupiny vedie jedna z rómskychasistentiek, 31-ročná Rómka, slobodná matkajednej dcéry. Jej dcéra navštevuje internátnuškolu v Kremnici, čo je pre túto komunitu„Niekedy sa mi zdá, že bola veľmi neefektívna tá práca, pretože tam vznikla taká binómia,že tu je priestor kostola a tu priestor osady. A keď som v osade, tam si môžem robiť čochcem a keď idem do kostola, tam sa musím správať dobre, ale to je iba divadlo. A tá efektivitateraz spočíva v tom, že musíme pôsobiť dvoma smermi. Musíme veľmi často chodiť doosady, aby oni mali pocit, že kostol nie je mimo nich a zase oni veľmi často musia chodiť donašich priestorov, aby to bolo prepojené. Aj dospelí, nielen deti“(SIRONA 2010, dotazník B1, Poštárka).typické. Skupiny majú približne osem členova je ich celkovo päť. Počas týchto stretnutí siženy z modlitebnej knihy na to určenej predčítavajúrôzne modlitby a neskôr sa rozprávajúo časti zo sv. Písma, ktorú náhodne vyberú.Skupiny sú ustálené a ak niekto z členovnemôže prísť, dopredu to oznámi. Podobneako ženy, angažovať sa postupne začali i muži.Tí majú stretnutia každú nedeľu podvečer.Na stretnutiach je zvyčajne prítomný i kňaz.Muži sa rovnako spoločne modlia, zároveňvšak komunikujú o svojich problémochv manželstve, v rodine či práci. Tieto skupinya aktivity v rámci nich tak plnia aj inú ako lenduchovnú funkciu. Viacerí Rómovia sú tiežčlenmi tzv. ružencového bratstva, do ktoréhoich zapojila nerómska veriaca z Bardejova.Takýchto skupín je rovnako niekoľko a podstatouje neprerušiť niť v modlení ruženca,čiže je potrebné, aby sa každý člen dennepomodlil stanovený desiatok ruženca.Saleziáni svoje pôsobenie medzi Rómamipokladajú za efektívne, i keď uviedli, že bymohlo byť ešte účinnejšie. Saleziánska misiaje misia zameraná prevažne na prácu s deťmi,ich náboženskú výchovu a kvalitné trávenievoľného času; v rómskom prostredí však ibapráca s deťmi nie je možná. Zhodujú sa v tom,že je potrebné túto nadobudnutú náboženskúvýchovu podporovať aj v rodinnom prostredía mimo cirkevných priestorov. Duchovní lídrisa domnievajú, že nemožno očakávať, že saRómovia o náboženstvo začnú zaujímať sami(minimálne nie vo väčšine prípadov), čiže jepotrebné ísť „k nim“, a aj celkový prístup práceby mal byť trochu iný, keďže Rómovia častonemajú takú náboženskú tradíciu ako majoritnéobyvateľstvo. Sami saleziáni sa zhodujú,že v tejto lokalite ešte nebolo v práci s Rómamidosiahnuté maximum. Napriek tomu,že Poštárka sa veľmi často uvádza ako pozitívnypríklad, kde náboženstvo pomáhaintegrácii Rómov do majoritnej spoločnosti,podľa saleziánov je tu ešte stále veľa prácea veľa výziev.Saleziáni sa sústreďujú najmä na vzbudzovaniea udržovanie záujmu o vzdelanieu detí, najmä po odchode do škôl do Bardejova.Deťom neustále prízvukujú, že vysokánezamestnanosť Rómov nie je dôsledkomich etnickej príslušnosti, ale nedostatočnéhovzdelania, ktoré je často prítomné v rómskychkomunitách. Uvedomujú si však, že v tomto,ako aj v iných prípadoch, je potrebné pracovaťs celou rodinou, nie iba s deťmi. V tomtoaspekte vidia aj najväčšie obmedzenia svojejmisie, keďže práca s dospievajúcou mládežoua staršími obyvateľmi Poštárky stále nie jena dostatočnej úrovni, respektíve nedarí saim udržať záujem o náboženstvo aj u tejtovekovej kategórie. Spôsob, akým je možnépreklenúť tento problém, však zhodne vidiavo výchove a práci s deťmi od škôlky až podospelosť, a najmä v intenzívnom venovaní sastarším deťom po odchode na druhý stupeň(t.j. po prechode do škôl do mesta).82 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 83


„Ďakujem im, sestričke Atanázii, aj tomu farárovi, čo tu prebudil u Rómov tú vieru.Lebo Rómovia verili, ale nedokázali nejak prejavovať, nechodili až tak do kostola. Keď už tumali kostol, začali robiť na kostole, lebo potom saleziáni odkúpili ten kultúrny dom a bolaprestavba a my sme tam chodili robiť. Do dvoch rokov sme to dokončili. Potom tu už bolačastejšie omša. Už máme v stredu, aj v piatok a potom v nedeľu“(SIRONA 2010, dotazník B2, Poštárka).Náboženskí lídri sa zhodli v tom, že u tejgenerácie, ktorá bola podchytená v detskomveku, už badať isté náznaky zmien. Prejavujesa to podľa nich najmä v regulárnom uzatváranímanželstiev, ale čiastočne aj v inomprístupe k ich vlastným deťom – títo rodičiauž lepšie chápu potrebu vzdelania a citlivejšiehoprístupu k deťom vo všeobecnosti. Vidiatiež veľký význam v základnej škole, ktorábola na Poštárke zriadená, ale zhodujú sav tom, že by nebolo vhodné zriadiť v osadezákladnú školu s prvým aj druhým stupňom.Sú presvedčení, že Rómovia potrebujú kontakts majoritou, ktorá ich má istým spôsobomobohacovať. Uvedomujú si však, že po odchodedo mesta sú rómske deti najčastejšie v nevýhodea nie celkom sa im darí prispôsobiť sa.Keďže pracujú predovšetkým s deťmi,sú si vedomí, že záujem detí o ich aktivitya náboženstvo s pribúdajúcim vekom upadá.V tomto svetle vnímajú, že aj úspešnosťsociálnej inklúzie ako dôsledku ich misieje len čiastočná. Niektoré pozitívne zmeny,ktoré v osade nastali, nepovažujú za výsledokpastorácie, skôr iných faktorov. Úžera, ktoráje v tejto lokalite prakticky vykorenená, bolavykorenená skôr pod tlakom a zásahomštátnych orgánov, ako pôsobením cirkvi (inávec je, že Rómovia si potrestanie bývalýchúžerníkov vysvetľujú v termínoch Božiehotrestu). Ako najvýraznejšiu zmenu uviedliinformátori vzbudzovanie záujmu o vzdelanie(prejavuje sa napríklad aj tým, že rodičia súochotní svoje deti poslať do internátnej školyv Kremnici, napriek tomu, že tradične kladúdôraz na rodinu a rodinné vzťahy).Rómovia na Poštárke sa praktickyvšetci hlásia k rímskokatolíckemu náboženstvu.Z vyjadrení mnohých vyplývalo, že poprvotnom nadšení z príchodu saleziánova práci na výstavbe kostola a iných spoločenskýchpriestorov na Poštárke nastal úpadokv záujme o náboženstvo vo všeobecnosti.Tí, ktorí nejakým spôsobom spolupracujúso saleziánmi (asistenti v miestnej škole, členoviamodlitebných skupín – matiek a otcov,mládež), hodnotia prítomnosť saleziánovv obci veľmi pozitívne, no reflektujú, že to nieje postoj celej osady. Samotní Rómovia vidianajväčší problém saleziánskej misie na Poštárkev tom, že nevedia do aktivít zapojiť viacobyvateľov, ale najmä v neschopnosti udržaťsi už získaných členov, prevažne deti a mladých,teda tú skupinu ľudí, ktorých už istýmspôsobom mali podchytených. Dôvod vidianajmä v tom, že u Rómov na Poštárke je stáledominantnejší vplyv rodiny a prostredia akocirkvi. Pôsobenie saleziánov na Poštárke všakjednoznačne hodnotia ako úspešné, stabilnéa efektívne (s väčšou alebo menšou mierouv jednotlivých aspektoch). Zhodujú sa v tom,že cirkev na Poštárke nahrádza štátne orgánya vykonala pre Rómov viac ako akákoľvek ináinštitúcia.Poštárku mnohí jej obyvatelia vnímajúako príklad výnimočnej rómskej osadya uvedomujú si, že je to zásluha saleziánov(nemajú príliš kontakty s inými rómskymiosadami, ale majú aspoň čiastočne prehľadz médií o živote v iných rómskych osadách).Sú si vedomí toho, že základná škola i materskáškola fungujú vďaka financiám, ktorézabezpečili saleziáni. Najväčšiu zmenu vidiav dodržiavaní formálnych prejavov viery, ktoréje prítomné i u tých, ktorí sa v náboženskomživote inak príliš neangažujú, teda ide najmäo sväté prijímanie, krsty a cirkevné sobáše. Prevažnesú však toho názoru, že by Rómovia malibyť aktívnejší a neprenechávať náboženstvoiba deťom.Informátori veľmi pozitívne hodnotiliprítomnosť viacerých modlitebných skupín.Tie, ako sa zdá, fungujú a sú aktívne aj bezpriamych podnetov so strany saleziánov, najmäak ide o ženské skupiny. Tieto skupiny („modlitbymatiek“, „modlitby otcov“) sa pravidelnestretávajú, členovia sa spoločne modlia a diskutujú.Stretnutia prebiehajú v priestorochsaleziánskej cirkvi alebo v byte niektorej členky(keďže sa počet záujemcov zvyšuje a vznikajúnové skupiny).Ako už bolo povedané, veľká časť dospelýchinformátorov vidí problém misie saleziánovv tom, že sa podstatne viac zameriavajúna deti. Domnievajú sa, že by náboženskásituácia bola iná, keby skôr pracovali s dospelýmia tí by potom náboženstvo prenášali svojimdeťom. Prítomnosť a pôsobenie saleziánovv osade však väčšina dotknutých Rómov hodnotíkladne v kontexte zlepšenia kvality životapriamo v osade. Zaujímavé je, že nevnímajútaké zmeny „smerom von“ z osady. Všetcisa zhodujú, že je pre rómske deti mimoriadnedôležité, aby mali možnosť sa kvalitnevzdelávať (o čo sa saleziáni snažia), uvedomujúsi však, že v tomto procese musí svoju úlohuzohrať rodina (a nie iba cirkev). Ako najčastejšieprejavy zmeny pod vplyvom náboženstvainformátori uvádzali zmenu v správaní (menejkonfliktov, zvád, tichší prejav), zmenu v prístupek vzdelaniu (odráža sa to najmä v kladnomhodnotení internátnej školy v Kremnici, ktorúnavštevuje časť detí z Poštárky) a zmenuv osobnej hygiene a starostlivosti o seba či deti.Rómski členovia cirkvi pôsobenie saleziánovna Poštárke hodnotia pozitívne, uvedomujúsi však, že ich vplyv je obmedzený a vzhľadomna dĺžku pôsobenia možno nie až taký,ako by sa dalo očakávať. Vyjadrujú všakpresvedčenie, že tie generácie, ktoré už budúod raného veku pod vplyvom cirkvi a budúvychovávané v kresťanskom duchu, sa budúsprávať inak, a teda aj žiť kvalitnejšie.3.3.12 Kecerovce – Devleskero Kher 79V Kecerovciach žije približne 2000 Rómov, ktorítvoria takmer 80% populácie obce. Rómoviažijú v troch rozličných osídleniach na okrajiobce, v centrálnej časti žijú len nerómskiobyvatelia obce. Prevládajúcou denomináciou„...keby oni (saleziáni) tu neboli, tak my by sme tu dávno už neboli. By sme to predali,alebo nechali a odišli niekam inam, lebo... to by sa tu nedalo, bolo by to tu nezvládnuteľné.Keď si teraz spomínam, my sme niekedy ani na dvor tu nemohli výjsť, tam sa tak Cigánky medzisebou vadili, to sklá rinčali, trieskalo to všetko, zvada taká tu bola […]a toto už tu nie je.Už dávno sme také čosi tu nepočuli, žeby sa medzi sebou bili a hádali. To sa krotia. Aj tie detiidú do kostola i sa snažia, len oni v sebe majú také, že vám musia niečo potiahnuť a zobrať...“(SIRONA 2010, dotazník B3, Poštárka).79 Spracované podľa výskumnej správy Tomáša Hrustiča.84 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 85


je Rímskokatolícka cirkev. Letničné hnutieDevleskero Kher je v tejto obci na vzostupe.V čase výskumu bolo aktívnych niekoľko rodína prebiehala tu evanjelizácia, ktorá oslovilaďalšie rómske rodiny. Z približne 150 záujemcova sympatizantov bolo v čase výskumuv obci pokrstených viac ako 20 členov hnutia.Pôsobenie hnutia v čase výskumu bolo v obcisťažené nie príliš ústretovým prístupomvtedajšej samosprávy, čo bolo spôsobené tým,že predstavitelia obce a väčšina obyvateľovpovažovali toto kresťanské hnutie za „sektu“.Z Keceroviec sa prví Rómovia o vieruprostredníctvom hnutia Devleskero Kherzačali zaujímať v roku 2005. Behom relatívnekrátkeho času sa dalo pokrstiť približne sedem,osem ľudí. Viera týchto ľudí, a následne aj ichmiera zapojenia do aktivitít v hnutí, sa miestamizintenzívňovala a miestami ochabovala;v určitom období mali úplne prerušené kontaktys pastorom. Avšak v roku 2009, a najmäv roku 2010 sa postupne ich „viera upevnila“a začali častejšie navštevovať zbor v Košiciach.Rovnako s väčšou intenzitou začali organizovaťlokálne skupinky priamo v Kecerovciach.Postupne sa aktívne zapojilo aj niekoľko ľudíz mladšej generácie približne vo veku 18 až 20rokov, ktorí veľmi horlivo začali organizovaťaktivity mládeže, prevažne modlitebné skupiny.Taktiež sa zapojilo niekoľko ľudí zo staršejgenerácie. Na hromadných krstoch v košickomzbore bolo v apríli a v septembri roku 2010najviac ľudí práve z Keceroviec. V lete 2010prebehla v Kecerovciach evanjelizácia, počasktorej deklarovalo prijatie viery niekoľkodesiatok ľudí.Predstavitelia zboru vnímajú túto a tiežsvoje misie v iných lokalitách v prvom radeako duchovné misie. Uvádzajú, že sa nezameriavajúpriamo na sociálnu zmenu, ale ide imo to, aby „boli ľudia spasení“. Avšak reflektujú,že po „obrátení“ väčšina ľudí postupne meníaj svoje dovtedajšie návyky. „Duchovný život“a „svetský život“ vnímajú ako prepojené nádoby,ktoré majú kauzálny vzťah. Podľa lídrovDevleskero Kher len veľmi málo ľudí, ktoríneprejdú „duchovnou zmenou“, je schopnýchprejsť intenzívnou a stabilnou sociálnou zmenou.A naopak, sociálne podmienky, v ktorýchRómovia žijú, priamo vplývajú aj na ich duchovnýživot. Za úspešnú misiu považujú takú,pri ktorej sa udeje zmena v oboch sférach.Aj po duchovnom obrátení s ľuďmi pracujúa snažia sa ich motivovať, aby zostali vo svojejviere pevní, a zároveň ich vedú k tomu, abycieľavedome pracovali na svojom svetskomživote. Napríklad sa ich snažia motivovať,aby si hľadali prácu, aby viedli čestný a morálnyživot. Zdôrazňujú, že po obrátení sa ťažkáa náročná práca len začína.Lídri hnutia Devleskero Kher uvádzaliv súvislosti s Rómami, ktorí sa obrátili, viacerézmeny v ich sociálnom správaní: zlepšenievzťahov v jednotlivých rodinách, ako ajv komunite; zlepšenie školskej dochádzky;znižovanie miery alkoholizmu a gamblerstva;efektívnejšie hospodárenie a narábanies financiami a záujem vymaniť sa zo siete„ Ja keď vidím Rómov, ktorí nevedia ani čítať ani písať, ja ti poviem pravdu, čítať nevedia,písať nevedia, a oni ti začnú rozprávať o Bohu, to ti poviem, to ti zastáva rozum! Tozastavuje všetko, každá jedna filozofia, teológia, všetko. Keď začne hovoriť o Bohu ten, čonemá IQ koľko, keď začne rozprávať o Bohu, to vidíš zázrak. Ja, keď som počul prvýkrát Rómov,ako hovorili Slovo, ja som povedal, keď som išiel prijať Krista, že ja chcem toho Krista,ktorého máte vy! Lebo keď som videl Rómov rozprávať o Kristovi, mne nič netrebalo“(SIRONA 2010, dotazník B2, Kecerovce).„To je absolútne. To, čo ja vidím, tak veľmi málo ľudí v rámci rómskej komunity, ktoríneprejdú touto zmenou, sú ochotní zmeniť svoje sociálne zvyky. Čiže to je priamo spojené,bez toho, že by človek chcel, bez toho, že by človek chcel prestať fajčiť, piť, alebo čokoľvek,starať sa o svoju rodinu, tak sa mení tá sociálna situácia. Ale človek, keď sa obráti, taksamozrejme, začne rozmýšľať aj okolo seba, kde žije, čiže tá zmena je podľa mňa možná,vo väčšom meradle, iba s duchovnou zmenou. A čo ja vidím toto špecifikum, možno je to teraztaký paradox, ale čo ja vidím, že sociálne podmienky v ktorých Rómovia žijú, tak vplývajúveľmi na ich duchovný život. Niekedy je to dobré, niekedy je to zle. Ale stále majú vplyv. Alemusíme aj toto riešiť, to sa nedá bez toho. Motivujeme ľudí, aby si hľadali prácu, motivujemľudí, aby sa živili poctivo. Ale oni ešte stále žijú vo svete majoritnom, ktorý podľa mňadiskriminuje Rómov, či už čo sa týka práce... ale to, že nie je práca, to je ďalšia vec, ale tiesociálne podmienky vplývajú aj na ich život potom, aj na ich rozvoj. Lebo jedna vec je obrátiťsa a druhá vec je, ako budem pokračovať“(SIRONA 2010, dotazník B1, Kecerovce).zadĺženosti; zanechanie úžery; snaha nájsť siprácu; zmena hodnôt a životných priorít.Pochopiteľne, aj veriaci, ktorí prešlikonverziou, hodnotia pôsobenie misie veľmipozitívne. Uvádzajú zmenu hodnôt, ktoré siosvojili po konverzii, a následnú postupnúzmenu životného štýlu. Dôležitým faktomje, že sociálna zmena nie je náhla, tak ako je(väčšinou) náhla konverzia alebo náboženskýzážitok. Mnohí hovoria, že zmena ichživota je postupná a neustále sú si vedomíkaždodenného ťažkého boja s tými vlastnosťami,ktoré považujú za zlé. Viacerí uvádzali,že viackrát zlyhali a tento súboj prehrali,aby sa potom nanovo snažili vrátiť k viere,a tiež k zmene spôsobu života. Je zaujímavé,že v diskurze veriacich členov hnutia DevleskeroKher prevláda táto reflexia postupnéhosnaženia sa. Mnohí z nich napríklad stálenedokázali prestať fajčiť a vo svojich konverznýchnaratívoch uvádzali svoje „zlyhania“,z ktorých sa dokázali poučiť a neskôr impredchádzať. Zaujímavé tiež je, že viacerí vnímajú,že ich zmena nie je dokončená a musiasa neustále snažiť svojim negatívnym vlastnostiamčeliť. Taktiež uvádzajú, že dôležitosťsociálnej zmeny nemá význam len pre ichvlastný duchovný život, ale aj pre celú komunituveriacich, ktorým tak slúžia ako pozitívnypríklad v tom, že duchovná zmena jemožná, len pokiaľ nastane aj sociálna zmena.Uvádzajú, že nemôžu rozprávať o Bohu a o životes Kristom, pokiaľ sami nevedú príkladnýživot podľa kresťanských zásad.Rovnako vysoko hodnotia aj stieranie etnickýchrozdielov medzi nerómskymi členmizboru a Rómami, hoci priamo v Kecerovciachsú členmi zboru len Rómovia. S nerómskymiveriacimi sa však stretávajú v Košiciach,a keďže doma v Kecerovciach majú len minimálnekontakty s nerómskymi obyvateľmiobce, túto skutočnosť hodnotia veľmi vysoko.Keďže sa misia letničného hnutia DevleskeroKher v Kecerovciach len postupnerozbieha, väčšina nerómskych obyvateľovobce nemá presné informácie o jej povahea charaktere. Jediné informácie sú len skreslenéstereotypné predstavy o tom, že medziRómami pôsobí nejaká „sekta“, ktorá má čorazväčší vplyv. Zasvätenejšie informácie malijedine tí respondenti, ktorí s Rómami prichádzalido styku pravidelne a poznajú rómskukomunitu, teda terénni sociálni pracovníci,zamestnanci komunitného centra či rómski86 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 87


„Pozri napríklad ja, človek, ktorý som sa bil, pil som, robil som veci, ktoré všetky išli protiBohu. A teraz, mne napríklad trvalo 5 rokov, čo som pracoval, 5 rokov, kým som si získalnaspäť dôveru ľudí. A ja nemôžem povedať ľuďom, že pozrite, tu som, už som sa zmenil!Nie! Ty mi povedz, či som sa zmenil, či je to pravda. To iní musia vidieť a povedať! Lebo to timôžem ľahko povedať, že nepijem už pálenku, nebijem ženu, nebijem sa. Ale to musia vidieťa cítiť iní ľudia, pretože pokiaľ chcem slúžiť Bohu, musím si získať dôveru ľudí, ktorí musiavidieť, že ten človek je dobrý a musia mu veriť, musia vidieť, že v jeho živote nastala pravázmena. A 5 rokov som na tomto musel pracovať, musel som si prejsť všelijakými vecami.Tú zmenu vidia ľudia, ktorí ju chcú vidieť. Kto chce vidieť v človeku lásku, ten ju tam uvidí.A ten, kto chce vidieť v ľuďoch nedobré veci, ten bude vidieť to“(SIRONA 2010, dotazník B2, Kecerovce).asistenti učiteľa. Títo väčšinou pôsobenieDevleskero Kher hodnotili veľmi pozitívne,pretože podľa ich vyjadrení sú svedkami pomernezásadných zmien v rodinách konvertitov.Uvádzali zlepšenie školskej dochádzky,vyrovnanie vzťahov v rodinách a zbavenie saproblémov s návykovými látkami či gamblerstvom.3.3.13 Krížová Ves – Kresťanskéspoločenstvo Romani Archa 80V Krížovej Vsi žije asi 1100 Rómov, čo tvorípribližne 68 % populácie. Rómovia žijú segregovanímimo obce, a tiež niektorí rozptýlenemedzi majoritou. V lokalite je dominantnáRímskokatolícka cirkev, ktorá rovnako vyvíjaaktivity v rámci ich rómskej misie. S letničnýmzborom Romani Archa sympatizuje asi150 Rómov, z toho je približne 120 členovcirkvi. V obci sa práci medzi Rómami venujeaj katolícka cirkev, aj Romani Archa a si obenavzájom konkurujú.Romani Archa pôsobí v tejto lokaliteod roku 2007. Táto misia je napojenána Kresťanské spoločenstvo Dom viery v Poprade.Romani Archa sa zameriava na misijnúprácu medzi Rómami. Svoju pôsobnosťmá okrem Krížovej Vsi aj v okolitých obciach,kde žijú Rómovia. Romani Archa a Dom vierypatria k cirkvi Kresťanské spoločenstvá, ktorá„Nie, tu už nie je Róm, nie je Slovák, tu je dieťa Božie. Lebo keď sme deti Božie, on jemôj brat. Prečo? Lebo máme len jedného rodiča a to je Boh. A teraz my cez vzťah, ktorýmáme s Pánom, začíname žiť v tom vzťahu, ale ten, ktorý nám dal Boh, nevytvorili sme mytento vzťah. Rozumieš? A začne sa doplňovať to, že je biely a Róm, začne sa to doplňovať...v tej Božej láske, začneme sa milovať ako brat a sestra, nevidíme, že biely, alebo Cigán, tovymizne. V tom som videl aj ja Boha v našom zbore, tých bielych keď som videl ako rómskyrozprávajú, spievajú a hovorí ‚phrala, bratu!‘, v tom nemôžeme vidieť Božiu lásku?... Ale vidímv tom, že Evanjelium vie meniť ľudí a nezaujímajú ho národy. Začneme sa milovať takíakí sme, ale s Pánom“(SIRONA 2010, dotazník B2, Kecerovce).80 Spracované podľa výskumnej správy Juraja Štofeja.„Minulý rok som tam bol. A jak som tam videl 50-ročného chlapa, ktorý tam začalplakať pred všetkými, to bolo vidno na 100%, že ten chlap naozaj oľutoval svoj život dovtedyčo robil. Bol to chlap, ktorého ja dobre poznám. V živote by som na neho nebol povedal,že on bude ako zmoknuté kura. A ďalší tam boli takí, to bolo možno šesť chlapov, ktorí tamvystúpili verejne pred ostatnými, pred svojimi vlastnými. Nie je blbé vystúpiť pred cudzímčlovekom, ktorý ťa nepozná a zahrať tam možno divadielko. Ale pred tým, ktorý ťa veľmidobre pozná a s ktorým som sa každý deň opíjal a zrazu tam mám debilka robiť pred ním,ako do slova do písmena, tak to musí ten človek dačo prežívať, že zrazu povie pred všetkýmitými ostatnými, že tak ‚ľutujem všetko to, čo som robil, a tak ľutujem tie svoje deti, že totomuseli so mnou zažívať. Teraz od tejto chvíle to prestanem robiť ‘. A prídem tam za dvatýždne a si myslím, že haha dobre, si dačo povedal a nič z toho, a prídeš za dva týždne a onti povie, že už dva týždne nechľastal. Niekto si platí strašné peniaze za psychológov a všetkomožné, lebo má na to, a len jedno také sedenie, alebo pár pesničiek a pár dobrých slov dobremierených vie tak chytiť chlapa 50-ročného, ktorý veril v svoje, mal vlastné hodnoty a zrazukoniec, krach a všetko odznova. A ženy, ktoré boli silné katolíčky a zrazu prestúpia k tomua povedia, že ‚áno, je toto Pravda, lebo to nebola nič Pravda predtým‘. Ja na tom nevidímnič zlé, ako ľudia sa dosť boja toho, že prišlo niečo nové. Ja na tom teraz momentálne nevidímnič zlé, lebo pokiaľ to dokáže jedného chlapa, ktorý bol pijak, ktorý keď prišiel domova nič neurobil len znásilnil manželku, a ona to nesmela povedať, lebo u Rómov je to tabu,a potom ešte zbil aj svoje deti a zrazu kvôli desiatim minútam sa zmení a začne si vážiťsvoju ženu, deti a celý svoj život si začne vážiť, tak na tom nie je nič zlé! Keby všetky projekty,na ktoré sú prachy, keby všetko išlo len spolovice sem, tak sa tu zmení všetko, aj nezamestnanosť,aj všetko možné. Len my nechceme dopustiť, aby sa niečo zmenilo. Ľudia, ktorí chcúzbohatnúť na niečom, nechcú, aby sa to zmenilo“(SIRONA 2010, dotazník B3, Kecerovce).sa už niekoľko rokov márne snaží registrovaťako oficiálna cirkev. Kresťanské spoločenstváorganizujú pravidelne raz za tri mesiace evanjelizačnéstretnutia, na ktorých sa stretávajúčlenovia viacerých zborov z celého Slovenska.Okrem Romani Archa sem prichádzajúčlenovia zboru Dom viery z Popradu. Medzinárodnáorganizácia, ktorá podporuje činnosťjednotlivých zborov, aj činnosť pastora, ktorýpôsobí aj v Krížovej Vsi, sídli v Budapešti.Sem prichádzajú jednotliví predstavitelia rôznychorganizácií s podobným zameranímzo Slovenska, Českej republiky a Maďarska.V roku 2007 členovia Romani Archauskutočnili sériu evanjelizačných vystúpenípo okolitých obciach a prenajali si miestnosťv budove pošty v Spišskej Belej. Začali tuorganizovať stretnutia s Rómami z okolitýchobcí. S menšou prestávkou sa tam stretávajúdodnes. V tomto období začali organizovaťverejné zhromaždenia priamo na ulici ajv Krížovej Vsi medzi Rómami, ktoré malievanjelizačný charakter.Okrem pravidelných nedeľných stretnutív Spišskej Belej sa každý deň organizujú menšiestretnutia priamo v rodinách jednotlivýchčlenov cirkvi v Krížovej Vsi. Tieto stretnutiamajú pravidelný štruktúrovaný program.Niektoré aktivity sú určené pre mužova niektoré zvlášť pre ženy. Jeden deň v týždnije venovaný pre nových členov cirkvi. Okremduchovných tém, čítania z Biblie, modlitieb88 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 89


„Keď má byť stretnutie, tak rozmýšľame, čo je dobré pre nás, že ako sa máme uplatňovaťi v tomto regióne a sa hovorí o tomto normálne, aj pastor hovorí, že nie je dobré nasociálnom byť, pracovať treba. Takto sa hovorí, že deti vyštudovať, dať ich na školy, aby bolivzdelané, o tomto sa hovorí, hovorí sa o dobrých veciach“(SIRONA 2010, dotazník B2, Krížová Ves).a duchovných cvičení sa preberajú aj sociálnetémy zamerané na zlepšenie situácie jednotlivýchrodín v lokalite. Súčasťou každej akcieje vystúpenie hudobnej kapely s piesňamis náboženskou tematikou v slovenskom, aleaj rómskom jazyku. Aj keď sa členovia zboruRomani Archa prioritne venujú Rómom,v budúcnosti majú plány rozšíriť svoju misijnúčinnosť aj medzi nerómskych obyvateľov.Na začiatku svojho pôsobenia sa stretli väčšinous negatívnymi reakciami, keďže ich ľudiavnímali ako „sektu“.Príčinou vstupu veľkého množstvaRómov do cirkvi je podľa pastora pozitívnypríklad a zmenený život iných veriacich. Dôležitúrolu zohráva aj rodina, v ktorej mladšíčlenovia vplývajú na starších. Ďalším dôvodomúspešnej misie v Krížovej Vsi je podľapastora aktívna účasť viacerých ľudí priamoz obce, ktorí sú schopní zastávať rôzne zodpovednéfunkcie v zbore. Organizácia zborusa člení na pastora, presbyterov a diakonov.V obci žijú dvaja presbyteri a viacerí diakoni.V obci už pred začatím misie pastora aktívnepôsobila katolícka cirkev. Podľa pastora je totiež jednou z príčin ich úspechu v tejto lokalite,pretože ľudia už boli aktívnejší vo viere.Silnou stránkou pastoračnej činnosti cirkvi jepriama práca v teréne medzi Rómami.Príchodom pastora do Krížovej Vsi na jednejstrane nastala sociálna zmena a mnohí Rómoviakvalitatívne zmenili svoje životy, ale nadruhej strane došlo k polarizácii obyvateľovrómskej osady na „katolíkov“ a „kresťanov“.Je to zapríčinené rozličnými vieroučnýmidogmami jednotlivých cirkví, v rámci ktorýchjedni poukazujú na nedostatky druhých. Pretovznikajú konflikty medzi ich členmi. Ďalšímz udávaných dôvodov zhoršených vzťahov jekonverzia katolíkov k skúmanej cirkvi a zníženiepočtu katolíkov v cirkvi. Dôležitú rolu tuhrajú aj vzťahy v obci a stereotypné predstavyobyvateľov obce o nových náboženskýchhnutiach.V porovnaní s činnosťou katolíckej cirkvije menej priestoru venovaného rozvoju manuálnychzručností a voľnočasovým aktivitámmládeže a detí. Sociálna inklúzia Rómov nieje podľa lídrov skúmanej cirkvi prioritnýmcieľom cirkvi, ale v rámci svojej činnosti sasnažia o zlepšenie situácie a životov jej členov.Úspech práce medzi Rómami vidia v stabilneja ambicióznej činnosti cirkvi priamo medzirodinami.Podľa veriacich vstupom do cirkvi saúplne zmenili ich životy v lokalite. Prijali novéhodnoty, myšlienky a spôsoby správania sa.Vytvorili spoločenstvo s charakteristickýmipravidlami a normami. Zlepšili sa a vytvorilinové vzťahy medzi ľuďmi, ktorí vstúpilido cirkvi. Ako hlavnú autoritu cirkvi vnímajúpastora, ktorý prichádza niekoľkokrát do týždňado Krížovej Vsi. V rámci stretnutí s pastoromsa riešia okrem náboženských otázok ajoblasti každodenného spôsobu života Rómov.Riešia napríklad manželské vzťahy, otázkyohľadom vzdelávania detí, bývania, sociálnehozabezpečenia, závislosti na návykových látkach,gamblerstva, nelegálnych činností a iné.Viacerí veriaci uviedli ako dôvod zmeny svojhosprávania obavy z toho, že ich Boh potrestáza zlé správanie a strach z toho, čo je písanév Biblii. Pastor je pre veriacich v mnohýchohľadoch vzorom, snažia sa žiť podľa jeho slov.Veriaci vnímajú sebestačnosť zboru ako úspešnosťmisie medzi Rómami. Neúspechom cirkvije, že je stále neregistrovaná a viacerí veriacito vnímajú ako veľký hendikep.Všetci konvertiti hodnotili činnosť cirkviako úspešnú v ich lokalite. Uvádzali príkladyúspešnosti sociálnej zmeny, udávali zlepšeniemanželských vzťahov. Úspešnosť cirkvi medziRómami je podľa nich aj v tom, že dokázalazmeniť ich myslenie. Ponúkla im návod a inýpohľad na riešenie mnohých praktickýchživotných problémov, ako sú problémy s uplatnenímsa na trhu práce, problémy so vzdelávanímdetí a podobne. Mnohí sa vyjadrili,že pôsobenie cirkvi a Boha považujú za jedinýmožný prostriedok, ktorý môže pomôcťčloveku zbaviť sa akejkoľvek závislosti.Pozorovatelia, ktorí poznajú život v osade,na jednej strane hodnotia aktivity zboruRomani Archa pozitívne, pretože dokázaliľudí priviesť k viere a odráža sa to aj na zmenea kvalite života veriacich. Na druhej stranevyjadrovali znepokojenie nad tým, že bolanegatívne narušená a polarizovaná komunita,ktorá je v súčasnosti rozdelená na katolíkova členov Romani Archa.3.3.14 Rudňany – Kresťanská misiaMaranata 81Rudňany patria k obciam, kde Rómovia žijúasi v jedných z najkritickejších podmienokna Slovensku. V Rudňanoch žije približne1700 Rómov (asi 45 % populácie) vo viacerýchosadách, z ktorých sú niektoré segregované,niektoré priestorovo integrované do obce.V troch častiach s rómskou populáciou zatiaľprebehla výstavba tzv. nízkoštandardnýchsociálnych bytov. Prevládajúcou denomináciouje Rímskokatolícka cirkev. Zhruba vroku 2004 začal v Rudňanoch a okolitýchobciach pôsobiť rómsky misionár EmilAdam, ktorý sem bol vyslaný z Ostravyletničným hnutím Kresťanská medzinárodnámisia. Počas niekoľkých rokov sa Adamova misiaúspešne etablovala pod názvom Maranataa oficiálne pôsobí ako občianske združenie.V súčasnosti má dva zbory – v Spišskej NovejVsi a v Poprade.„Ja som skúšala pomôcť ľuďom aj finančne, vybavila som organizácie, ktoré im pomôžu,ale videla som, že to nemá zmysel. Oni boli stále na tej istej úrovni. Ale nielen žiadostisom riešila, riešila som problémy v rodinách, úžeru, ale tam som nevidela výsledok. Potom,keď som sa obrátila, som videla, že tá práca je iná, lepšie sa pracuje aj ľahšie. Aj im sa ťažkozvyká na ten spôsob aj na niektoré veci, lebo človek im povie nejakú vec, ale spájam tos Božím slovom, texty z Biblie, že Boh hovorí toto, nemá sa znečisťovať zem, zem je svätá,a tieto odpadky nebudeš hádzať sem, lebo za to máš hriech. Máš voči obci povinnosti, Bohhovorí, čo patrí Bohu dajte Bohu a čo patrí cárovi dajte cárovi. A ty musíš dať dane, musíšsi zaplatiť smeti a takéto veci. Ide to pomaly, ale je tam zmena. Boh pomaly robí, mení ichmyslenie, nie je to taký zastaralý život, že jak žili moji rodičia, ale Boh pracuje. A to človeksám nedokáže“(SIRONA 2010, dotazník B3, Krížová Ves).81 Spracované podľa výskumnej správy Tatiany Podolinskej.90 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 91


Napriek tomu, že svoju misijnú činnosťzameriavajú primárne na Rómov, nerómskymveriacim sa nebránia a zborových aktivít saich v súčasnosti zúčastňuje asi približne 20,predovšetkým v popradskom zbore. Celkovýpočet konvertovaných Rómov v oboch zborochje podľa odhadu viac ako 1000. V Rudňanochje v súčasnosti asi 200 sympatizantovtejto misie, čo túto obec stavia do pozícies najsilnejším zázemím tohto letničnéhohnutia na Spiši.Okrem pravidelných centrálnych nedeľnýchzhromaždení v Spišskej Novej Vsi sapočas týždňa konajú miestne služby, tzv. skupinkyv jednotlivých obciach, v ktorých misiapôsobí. Súčasťou aktivít hnutia je aj biblickévyučovanie. Pre hnutie je veľmi dôležitá výchovanáboženských lídrov z vlastnej členskejzákladne, ktorí majú zároveň slúžiť aj ako vzorpre ostatných veriacich. Morálna bezúhonnosťa schopnosť hmotne zabezpečiť seba ajsvoju rodinu, sú podľa Emila Adama dôležitýmifaktormi pri výbere náboženských lídrovz rómskych veriacich.Hnutie sa snaží svojich veriacich motivovaťk aktívnosti pri zabezpečovaní si práce,k účelnému zaobchádzaniu s financiami,ako aj k celkovej ekonomickej sebestačnosti.V súvislosti so sociálnou zmenou, podľavýpovedí pastora, veriacich, ale aj nezúčastnenýchpozorovateľov, dochádza u konvertovanýchRómov vo veľkej miere k obmedzeniualkoholizmu, fajčenia a užívania drog. Situáciasa významne zmenila aj v oblasti úžery.Množstvo úžerníkov konvertovalo k hnutiuMaranata a svojej predchádzajúcej nelegálnejzárobkovej činnosti sa vzdali. Niektorí z bývalýchúžerníkov prebrali po konverzii právepozíciu lokálnych náboženských lídrov.Vzťahy misie so samosprávou v obci súpomerne dobré a obec zadarmo poskytujepriestory komunitného centra na účely miestnychzborových služieb. Podľa pastora všakide o pomerne výnimočný prístup zo stranymiestnej samosprávy. Najmä v začiatkochsvojej misie sa stretávali prevažne s negatívnymireakciami zo strany miestnych samospráv,ako aj lokálne fungujúcich cirkví. V mnohýchfarnostiach kňazi údajne odmietali vykonávaťkrsty, sobáše alebo pohreby Rómom, ktorí prejavovalizáujem o misiu Maranata. Hnutie a jejveriaci musia bojovať aj s nálepkou „sektárov“.3.3.15 Plavecký Štvrtok – Slovo života 82V Plaveckom Štvrtku žije približne 600 Rómov.Väčšina z nich žije segregovane v časti obce,„No s tím, že třeba přestali někteří kouřit a místo toho, aby kupovali cigarety, tak začalikupovat chleba. A když jsem to některým vysvětloval a zasáhlo to jejich srdce, řekl jsem:‚Jak Ti je, když ty jsi kouřil a Tvoje dítě volá o chléb? Trošku se zastav a podívej se na některévěci, které děláš správně a které ne, protože já vím, že třeba jsou hodně věci drahé, ale jestližesi budeš jenom půjčovat, tak kam s tím dojdeš?‘. Prostě přinesem toho člověka do přemýšlení,že‚opravdu já budu muset někde začít, nemůžu jenom čekat. Dokonce, co jsou Romovéhodně zvyklí z charit a z těchto pomocných věcí, jsou zvyklí‚dávejte nám, dávejte, dávejte‘,ale nejsou schopní dokonce ani být vděční a nejsou ani schopní prostě něco udělat pro to.Tak radši než já něco někomu dám, řeknu mu‚ ‚fajn, tu máš ve jménu Ježíše, ale nezapomeň,kdo Ti to dal a nezapomeň, že ty si tady a že ty se budeš muset postarat!‘“(SIRONA 2010, dotazník B1, Rudňany).82 Spracované podľa výskumnej správy Tatiany Podolinskej.„Ale idú domov, začínajú čítať, začínajú čítať Bibliu, čítať, čítať, čítať […] a to ozaj táBiblia dokáže pozdvihnúť človeka, dať mu nádej. Ukáže, že si človek, ozaj, aj taký negramotnýako my. A zrazu človek tomu chápe, človek ktorý, nezná čítať, spája písmenká, to a to,a začína čítať “(SIRONA 2010, dotazník B1, Rudňany).ktorú nazývajú „kolónia“, a ktorá je jednou zmála segregovaných rómskych osád na západnomSlovensku. V obci je dominantnou denomináciouRímskokatolícka cirkev, no miestnykňaz nevyvíja špeciálne aktivity v rómskej komunite.Medzi Rómami v Plaveckom Štvrtkuuž niekoľko rokov pôsobia saleziánky, ktorétu spolu s Občianskym združením Ad Patremprevádzkujú Centrum voľného času pre rómskedeti. Okrem saleziánov tu pôsobili aj členoviarôznych iných rehoľných spoločenstiev,najmä sestry Matky Terezy, ale aj redemptoristi,verbisti alebo františkáni. V súčasnostitu pôsobí aj Apoštolská cirkev.V roku 1995 odkúpil Milan Juríček, pôvodnepatriaci pod Apoštolskú cirkev, schátranúbudovu bývalej materskej školy stojacejna okraji osady. Tú s pomocou miestnychRómov zrekonštruoval a postupne tu začalviesť náboženskú misiu pod záštitou Slova života.Zameral sa predovšetkým na deti z osady,pre ktoré rozbehol viacero aktivít, vrátanepredškolskej výchovy, školského doučovaniaa záujmových krúžkov. Svojím učením všakoslovoval aj dospelých Rómov. Počas nasledujúcichrokoch nasledovalo aj obdobie, kedysa Slovo života z Plaveckého Štvrtka takmerúplne stiahlo a Milan Juríček sa viac venovalrómskemu zboru, ktorý založil v Galante.Neskôr sa činnosť Slova života v PlaveckomŠtvrtku opäť rozbehla počas činnosti pastoraCsonku. V súčasnosti tu pôsobí rómskypastor Farkaš. Dnes sa aktivít Slova životav Plaveckom Štvrtku zúčastňuje približne30 až 50 Rómov.Celkové spolunažívanie Rómov a majoritnéhoobyvateľstva obce je pomerneproblematické. Vzájomné vzťahy vyostrujeaj dlhodobo pretrvávajúci konflikt rómskychskupín uprostred kolónie, ktorýniekoľkokrát vyústil aj do bitiek a násilností.Tento konflikt rozdeľuje Rómov v PlaveckomŠtvrtku na dva tábory. Rozdelenie do týchtotáborov malo veľký vplyv aj na zloženie členskejzákladne Slova života, keďže spolu tietoznepriatelené tábory nedokázali fungovaťv rámci jedného zboru. Podľa pastora Farkašasa Slovu života postupne podarilo aj tútoprekážku prekonať a v súčasnosti vraj v zborenájdeme veriacich z oboch táborov. Sámpovažuje to, že Rómovia v osade spolu začalivzájomne komunikovať za jednu z najväčšíchzmien, ktorou veriaci Rómovia prešli.Nerómski obyvatelia obce väčšinounevedia posúdiť dopad misie Slova životana sociálnu zmenu miestnych Rómov. Dôvo-„ Já mám zkušenost takovou, že vždycky, když jsme šli do nějaké vesnice, okamžitě farářinastartovali starosty, starostové okamžitě poprovozili občanům a všelijaké takové hlášky –nepokřtíme vás, nepohřbíme vás, nepokřtíme děti... neoddáme vás, a když se vlastně přinášítakovéto správy Romům – Rómové jsou dost nábožně založeni, tak z toho mají největší strach“(SIRONA 2010, dotazník B1, Rudňany).92 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 93


„Prečo kážeme o hriechu? No... ja hovorím vlastne tú vec, že… keď moje dieťa bude stálerobiť zle, tak ja prídem, pokarhám ho a poviem mu – je to zlé, je to nesprávne. No ak Bohteba miluje a má záujem o teba, tak ti bude o tom hriechu kázať preto, pretože ten hriech jetvoj nepriateľ. Ja verím jednej veci, že keď môj chlapec bude chcieť pichnúť prst do zástrčky,tak nebudem sa smiať, a pozerať sa, ale vlastne musím prísť a rázne povedať ‚toto nesmieš‘.A preto Boh káže o hriechu, pretože hriech je ten, ktorý oddeľuje človeka od Boha“(SIRONA 2010, dotazník B1, Plavecký Štvrtok).dom je najmä splývanie jednotlivých misií,ktoré medzi Rómami v Plaveckom Štvrtkuza posledných 15 rokov pôsobili. Je pre nichpreto ťažké posúdiť, či zmeny možno prisúdiťvplyvu Slovu života alebo niektorej inej misii,prípadne dobrovoľníkom z rôznych mimovládnychorganizácií, ktorí v obci rovnakopôsobili. Napriek tomu, že väčšina z týchtonáboženských misií sa zameriavala na prácus deťmi a mládežou, podľa predstaviteľovmiestnej školy sa to nijako výrazne neprejavilona prospechu alebo dochádzke rómskychdetí. So Slovom života momentálne aninespolupracujú, a to najmä preto, že väčšinupráce so školopovinnými rómskymi deťmiako aj predškolskú výchovu v súčasnostizabezpečujú najmä saleziáni. Časť miestnehoobyvateľstva, žijúceho v blízkosti objektuškôlky vníma misiu Slova života negatívne ajz dôvodu narušovania pokoja počas nedieľ,kedy v nej prebiehajú služby Slova životasprevádzané údajne veľmi hlasnou hudbou.„No určite v týchto otázkach určite sú úplne inak, […] všimol som si túto vec, že je mnohorodín, ktoré úplne inakším spôsobom pristupujú k svojim deťom, aj k svojim manželkáma manželky k svojim mužom, […]. Tá výchova je úplne iná, aj keď sú tie deti veľké, ale oniúplne iným prístupom prichádzajú k nim a to už neni to isté. Toto keď sem možnože prídetepárkrát a budete ich vidieť ako komunikujú, je to úplne iné. Už nejednajú tak, že prišli a možnožehneď zbili, ale sadnú si a rozprávajú, povie mu aj tvrdo, vysvetlí mu určité veci...“(SIRONA 2010, dotazník B1, Plavecký Štvrtok).Vplyv pôsobenia cirkvína sociálnu inklúziu Rómov94 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou


4.1 Sociálna inklúzia a sociálnazmena – stručná definícia pojmovHoci názov nášho projektu hovorí o „sociálnejinklúzii“ 83 a tento termín sa pomerne frekventovanepoužíva, domnievame sa, že v prípade nášhoprojektu je správnejšie hovoriť skôr o „sociálnejzmene“.84 Táto zmena, ak je zainteresovanýmiaktérmi vnímaná ako pozitívna, má vysoký potenciálviesť k „sociálnej inklúzii“ (v zmysle sociálnehozačlenenia sa). Z tohto uhla pohľadu je sociálnainklúzia skôr želaným výsledkom pozitívnejsociálnej zmeny. Ako však ukážeme neskôr, nášvýskum potvrdil, že ani sociálna zmena vnímanáako pozitívna nemusí „automaticky“ viesť k sociálnejinklúzii; za určitých špecifických podmienoksa pozitívny efekt sociálnej zmeny nemusíprejaviť, resp. objavuje sa s časovým oneskorením,a to nielen kvôli početným obojstranným predsudkom,ale najmä konfesionálnym bariéram.4.2 Indikátory sociálnejinklúzie náboženskou cestoua ich úspešnosťKeďže projekt bol zameraný na výskum vplyvunáboženských misií na sociálnu zmenu a potenciálnusociálnu inklúziu Rómov, stanovili smejednotné indikátory sociálnej inklúzie, ktorýchfrekvenciu sme potom sledovali v daných lokalitáchv troch skupinách respondentov. Okremčasto používaných indikátorov sociálnej inklúzie,85ako napr. „uplatnenie na trhu práce“ alebo„dochádzka detí do školských zariadení“, sme sanašu škálu indikátorov sociálnej inklúzie pokúsilinastaviť „jemnejšie“, tak, aby výskum zachytilaj ťažšie postrehnuteľné zmeny, ktoré sú všaknevyhnutnými predpokladmi sociálnej inklúzie(napríklad zlepšenie komunikačných a sociálnychzručností, zmena kvality sociálneho kapitálu,nárast pozitívnych kontaktov s majoritou a pod.).Set indikátorov v kvalitatívnej časti výskumudo veľkej miery vychádzal z predchádzajúceho mapovaciehovýskumu – väčšinu z týchto indikátorovnavrhli zástupcovia cirkví a náboženských hnutína základe svojich skúseností z terénu. V dotazníkusme však súbor konkrétnych indikátorov respondentomponúkli až po otázke, v ktorej mohlisociálnu zmenu rómskych konvertitov charakterizovaťvlastnými slovami. Aj otázka s pevnýmsetom indikátorov bola otvorená a obsahovalamožnosť „iné“. Set indikátorov sociálnej inklúziesa testoval vo všetkých typoch dotazníkov(t.j. u všetkých cieľových skupín výskumu).Pevný set testoval prítomnosť 14 indikátorovsociálnej inklúzie podmienenou náboženskouzmenou (viď s. 97).Jednotlivé indikátory by sa dali rozdeliťdo dvoch základných skupín. Pre prvú je charakteristickézlepšenie alebo odstránenie javov, ktoréako rómski respondenti tak „vonkajší pozorovatelia“(majoritné obyvateľstvo) vnímali ako negatívne.V druhej skupine sa naopak testoval nárastalebo zintenzívnenie javov (zručností a kompetencií),ktoré respondenti vnímali ako pozitívne.Pozitívna sociálna zmena tak bola na základevýberu indikátorov nepriamo zadefinovaná akonárast pozitívnych a pokles negatívnych foriemsociálneho správania.86Výskum SIRONA 2010 potvrdil základnúvstupnú hypotézu, totiž, že pod vplyvom83 Viď slovník.84 Viď slovník.85 Národné indikátory sociálnej inklúzie boli definované napríklad v Národnej správe o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie na roky2008 – 2010, alebo v správe Vyhodnotenie vhodnosti systému indikátorov a ich používania v Operačnom programe Zamestnanosť a sociálna inklúzia.Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky bolo v období od 15. októbra 2007 do 14. októbra 2008 prijímateľom a realizátoromprojektu Vytvorenie národných indikátorov v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia a návrh spôsobu zabezpečenia ich pravidelného monitorovania(tzv. Twinning projekt). Projekt bol schválený a financovaný Európskou komisiou z Prechodného fondu. Projekt bol realizovaný za účasti Štatistickéhoúradu Slovenskej republiky, v nadväznosti na využiteľnosť jeho zdrojov, predovšetkým harmonizovaného štatistického zisťovania EU SILC,a taktiež Rodinných účtov, pre výpočet národných indikátorov.86 Viď slovník.Indikátory sociálnej inklúzie1. zlepšenie dochádzky detí do vzdelávacích zariadení2. zníženie miery zadĺženosti3. zníženie miery úžery4. zvýšenie aktivity pri hľadaní práce5. uplatnenie na trhu práce6. zníženie miery drobnej kriminality7. zníženie problémov s alkoholizmom a inými návykovými látkami8. zníženie miery gamblerstva a závislosti na hazardných hrách9. zvýšenie miery gramotnosti (odstránenie negramotnosti)10. nárast komunikačných zručností11. nárast sociálnych zručností12. zvýšenie frekvencie pozitívnych kontaktov s inými Rómami (Rómami z iných obcí)13. zvýšenie frekvencie pozitívnych kontaktov s majoritou14. odstraňovanie vžitých stereotypov15. iné(Pevný set indikátorov sociálnej inklúzie testovaný vo všetkých typoch dotazníka; výskum SIRONA 2010.)náboženských misií dochádza aj k pozitívnymsociálnym zmenám a za určitých predpokladovaj k následnej sociálnej inklúzii. Vyhodnotenieprieniku všetkých denominácií dospelo pomernek prekvapivému záveru: po zohľadnení všetkýchcieľových skupín v troch typoch dotazníkov (vrátanenázoru „vonkajších pozorovateľov“) môžemekonštatovať, že všetkých 14 nami skúmaných indikátorovvykazovalo minimálne 80% úspešnosť.Úspešnosť rómskych misií z hľadiska pozitívnejIndikátory sociálnej inklúzie (náboženskou cestou)11.5.10.6.7.9.13.14.2.3.8.12.1.4.15.sociálnej zmeny Rómov tak dokladali aj ich nerómskisusedia, starostovia a starostky, učiteliaa učiteľky ZŠ, úradníčky z miestnych Úradov práce,terénni sociálni pracovníci a pod. Slovenskámajoritná spoločnosť sa javí ako relatívne konzervatívnaa nábožensky tradičná, čo ju istýmspôsobom predurčuje k preferovaniu veľkýchcirkví a k apriórne negatívnemu posudzovaniunových a netradičných denominácií. Pozitívnasociálna zmena Rómov v mnohých prípadochIndikátory1 – 15(Vyhodnotenie prieniku všetkých skúmaných cirkví a náboženských spoločností, spracované na základe výskumu SIRONA 2010.)96 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouVplyv pôsobenia cirkví na sociálnu inklúziu Rómov ( 97


Najúspešnejšie indikátory sociálnej inklúzie (náboženskou cestou)(Spracované na základe materiálov z výskumu SIRONA 2010.)však dokázala preklenúť nielen náboženské, ale ajetnické stereotypy, čím vytvorila nový priestorpre sociálnu komunikáciu a inklúziu.Medzi najúspešnejšie indikátory patrili podľazistení kvalitatívneho výskumu obmedzeniezávislosti od návykových látok, výrazné zníženiemiery drobnej kriminality a zníženie miery zadĺženostiu tých Rómov, ktorí sa stali členmi náboženskýchhnutí. K najmenej úspešným (hovorímeo 80% úspešnosti) patrili indikátory týkajúcesa odstraňovania stereotypov a obojstranných bariér,v tomto prípade sa ako najvýznamnejší javilfaktor času (t.j. tieto zmeny potrebujú relatívnedlhší čas).Ako sme už spomenuli, set indikátorov bolotvorený a počas kvalitatívneho výskumu mohlirespondenti určovať aj vlastné kritériá a príkladyzmien, ktoré sa v daných lokalitách pod vplyvomnáboženskej misie udiali. Okrem pevného setuindikátorov sociálnej inklúzie sme v dotazníkuv samostatnej otázke umožnili respondentom,aby sami, vlastnými slovami charakterizovalisociálnu zmenu, ku ktorej došlo pod vplyvomnáboženskej zmeny. Odpovede v tejto časti bolimimoriadne zaujímavé najmä v cieľovej skupinesamotných náboženských konvertitov.Oproti ponúknutému pevnému setu vopredstanovených indikátorov sa tu často objavovaliaj iné faktory sociálnej zmeny, tak, ako ich videlikonvertiti „očami zvnútra“; k najčastejšie savyskytujúcim patrili: zlepšenie manželských vzťahov,zlepšenie vzťahov medzi deťmi a rodičmi,zmena spotrebného správania a zmena hospodáreniav rodine.Indikátory sociálnej inklúzie v kolónke „iné“— zlepšenie manželských vzťahov— zlepšenie vzťahov medzi deťmi a rodičmi— zmena spotrebného správania— zmena hospodárenia v rodine— zmena v hodnotových orientáciách— zvýšenie zodpovednosti za vlastný život— zvýšenie kladného sebahodnotenia— aktivácia (pri hľadaní práce, pri zapájaní sa do sociálnych sietí)— zlepšenie správania, kultivácia vystupovania a komunikácie— zmena v životných stratégiách (dlhodobejšie vízie, pozitívne sebaprojekcie)(Z dotazníkov výskumu SIRONA 2010.)Vybranétematické okruhy98 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou


5.1 Pastoračný diskurzV priebehu výskumu SIRONA 2010 sa ukázalo,že pastoračný diskurz môže byť mimoriadneefektívnym nástrojom sociálnej zmenykonvertitov. Ukázalo sa totiž, že pri náboženskejzmene dochádza k zmene (len) týchsociálnych indikátorov, alebo presnejšie týchoblastí života, ktoré sú priamo zdôrazňovanév pastoračnom diskurze. V praxi to znamená,že ak sa v konkrétnom pastoračnom diskurzebude klásť dôraz na zoficiálnenie rómskychmanželstiev alebo sa bude vyzdvihovať potrebabirmovných sľubov, v rómskej komuniteprudko narastie počet uzavretých cirkevnýchsobášov a birmoviek. V indikátoroch návykovýchlátok alebo úžery sa však neprejavínijaká pozitívna zmena. Ak sa naopak v pastoračnomdiskurze bude trvať na obmedzeníužívania alkoholu alebo fajčenia, tieto faktorysa postupne prudko zmenia. Výskum tiežpotvrdil, že ak sa pastoračná práca zameriavalen na jednu skupinu (či už vekovú, aleborodovú), sociálna zmena sa prejavuje lenv tejto skupine. Jej celkový efekt je navyševeľmi ovplyvnený ostatnými „nezmenenými“skupinami komunity. Ukázalo sa, že vprípade „viditeľných“ sociálnych zmien bolpastoračný diskurz komplexný a misia sazameriavala na prácu so všetkými vekovýmiskupinami cieľovej komunity. Výskum tiežukázal, že pastoračný diskurz dokáže ovplyvniťfinančné hospodárenie rodín konvertitov,pričom sa významným spôsobom mení aj ichspotrebné správanie. Vo viacerých skúmanýchlokalitách nám miestne zastupiteľstvápotvrdili, že konvertovaní Rómovia sa snažianezadlžovať (či už voči obecnému úradu, alebovoči externým nebankovým subjektom).Pastoračný diskurz dokáže tiež pozitívnevplývať na zvýšenie školskej dochádzky a motivovaťk zvyšovaniu vzdelania nielen detí alei dospelých. Podobne môže pozitívne vplývaťna zvyšovanie miery zodpovedného prístupuk rodičovstvu. Vo všeobecnosti možnokonštatovať, že pastoračný diskurz dokážev relatívne krátkej časovej perspektíve a s použitímminimálnych vstupných nákladovsociálne „ozdraviť“ komunitu a poskytnúťnielen konkrétne návody, ale i konkrétnepozitívne vzory ľuďom, ktorí žijú dlhodobov sociálnej núdzi. Výskum potvrdil, že mnohípastori poskytujú v sociálne vylúčenýchkomunitách širokospektrálny sociálny servis,čím do veľkej miery suplujú nedostatoksociálnych služieb nasmerovaných do týchtokomunít. Ich práca sa neobmedzuje lenna pastoračnú (dušpastiersku) činnosť –väčšina z nich vystupuje v podstate v pozíciisociálnych mentorov, ktorí svojim klientomposkytujú sociálne poradenstvo. Podľa vyjadrenímnohých pastorov je práve komplexnosťa konkrétnosť ich prístupu kľúčom k stabilneja úspešnej misijnej práci. Mnohí pastori tiež„Generačná chudoba sa definuje ako chudoba aspoň dvoch po sebe idúcich generácií.Jej vzorce sa však začínajú prejavovať často už omnoho skôr, ako sa rodina stýka s ľuďmižijúcimi v generačnej chudobe.Situačná chudoba sa definuje ako nedostatok zdrojov v dôsledku konkrétnej udalosti(úmrtie, chronická choroba, rozvod atď.).Generačná chudoba má svoju vlastnú kultúru, nepísané pravidlá a systém hodnôt. […]V generačnej chudobe jedinec zastáva názor, že spoločnosť je vám vždy niečo dlžná. V situačnejchudobe naopak prevažuje hrdosť a odmietanie pomoci“(Payne – DeVol – Dreusi Smith 2010 : 55).„…dávame dôraz, aby bol rast, lebo keď sú ľudia silní finančne, potom je silný aj zbor.Keď sú ľudia zadĺžení, je aj zbor slabý. Neoddeľujeme duchovné veci od financií. Ale to nieje podnikanie s vierou! Kto by si myslel, že sa dá zbohatnúť na základe viery, tak nech si toskúsi. Nech pýta od Rómov peniaze!“(SIRONA 2010, dotazník B1, Krížová Ves).vyjadrili názor, že špecifický prístup, ktorývolia pri práci v rómskej osade, je podmienenýkonkrétnou situáciou: ľudia žijúci v trvalomsociálnom ohrození volia iné stratégiena prežitie ako ľudia, ktorí v ohrození nie sú,alebo sa v ňom ocitnú iba krátkodobo.Ľudia, ktorí sa dlhodobo ocitnú v sociálnejnúdzi, majú tiež iné priority, iné hodnotya iné životné ciele. Preto úspešnosť „pastoračnéhobalíčka“, ktorý so sebou misia do lokalityprináša, je priamo úmerná od toho,či obsahuje aj sociálny rozmer. Vzhľadomna hĺbku i rozsah zmien (duchovných i sociálnych)je tiež nevyhnutné očakávať, že misiamusí mať dlhodobý a intenzívny charakter(často i celkom individuálny charakter).5.2 Nebezpečenstvo polarizáciea dôraz na inkluzívny diskurzV tejto perspektíve je teda pastoračný diskurznielen efektívny, ale predovšetkým zodpovednýnástroj nielen duchovnej, ale i sociálnejzmeny. Pozitívne vnímaná sociálna zmenamá vo všeobecnosti vysoký potenciál sociálnejinklúzie. Niekedy sa však z rôznych dôvodovstáva, že cirkvi a denominácie pôsobiacemedzi Rómami na Slovensku aplikujú v pastoračnomdiskurze „exkluzívny model“. Tentopracuje s rozlišovaním striktných pozícií „my“a „oni“, pričom k skupine „my“ / „naše“ saviažu pozitívne hodnotenia (pravdivé, skutočné,správne, nasledovaniahodné a pod.).Pokiaľ sa v pastoračnom diskurze kladie dôrazna prílišné zvýrazňovanie odlišnosti členovod nečlenov, bude len veľmi ťažko dochádzaťk zbližovaniu a častejším vzájomnýmkontaktom napríklad medzi rómskymi členmináboženského spoločenstva a nerómskymiobyvateľmi obce.Výskum ukázal, že v niektorých prípadochnáboženská aktivizácia nemusí viesťk sociálnej inklúzii, a to aj napriek tomu,že u mnohých členov náboženského spoločenstvadôjde k výrazným pozitívne vnímanýmsociálnym zmenám, alebo sa pozitívne zmeníkvalita ich života. Je potrebné uvedomiťsi, že sme výskum zamerali na už pomernestigmatizovanú skupinu Rómov (etnickánálepka Róm často funguje ako etnická stigma).V niektorých prípadoch aktívna rómskamisia môže viesť k prípadnej polarizáciivo vnútri komunity a k efektu zväčšovaniabariér. Za istých predpokladov sa tieto bariérymôžu násobiť, napríklad sa môžeme stretnúťso vznikom nálepky „sektár“, ak v obcimedzi Rómami začne pôsobiť misia máloznámej či neregistrovanej cirkvi, alebo ak jepastorácia vedená pre dané lokálne spoločenstvonetradičným spôsobom (letničnýrítus bohoslužieb v rómskych misiách niekedyvolia aj tradičné veľké cirkvi).„Sú miesta, kde ľudia zápasia v strachu, napríklad chcú, aby sme tam kľakli pred kaplnkusv. Márie a tam sa modlili s nimi ruženec. Lebo inak nás zarežú alebo prevrátia nám auto…“(SIRONA 2010, dotazník B2, anonymizovaná lokalita).100 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouVybrané tematické okruhy ( 101


Násobenie stigiemnáboženskástigmaetnickástigmaSektárróm(Spracované na základe výsledkov výskumu SIRONA 2010.)Potenciál zvyšovania napätia v obcimajú aj cirkvi, ktoré v pastoračnom diskurzekladú prílišný dôraz na exkluzivitu svojichčlenov. Na efektivitu misie má celkovoveľký vplyv fakt, či je podporovaná lokálnousamosprávou, alebo či lokálna samosprávaefektnásobeniastigiemnaopak vyvíja úsilie brániace v misii. Vysokýpotenciál konfliktu majú tie lokality, kde saaktívnu misiu medzi Rómami rozhodnú robiťdve „konkurenčné“ denominácie, teda jednaz registrovaných veľkých cirkví s tradičnýmrítom a druhá neregistrovaná malá cirkevNajväčší potenciál konfliktu v jednej lokalite súčasneAktívna rómska misia— registrovaná cirkev— tradičný rítus— veľká cirkev(z hľadiska počtu členov)— striktný exkluzívny pastoračnýdiskurz— exkluzívna podpora zo stranysamosprávy(Spracované na základe výsledkov výskumu SIRONA 2010.)Aktívna rómska misia— neregistrovaná cirkev— netradičný rítus— malá cirkev(z hľadiska počtu členov)— striktný exkluzívny pastoračnýdiskurz— bez podpory zo strany lokálnejsamosprávys netradičným rítom. Všetky tieto faktorymôžu (ale v mnohých prípadoch nemusia)viesť k ďalšej polarizácii, alebo až ku konfliktom,ktoré v hraničných prípadoch vedúk zániku rómskej misie.Inými slovami, ak sa k etnickej stigmeprameniacej z príslušnosti k rómskej menšinepridá náboženská stigma prameniacaz nálepky „sektár“, môže dôjsť k efektu násobeniastigmatizácie aj napriek tomu, že saživot rómskych konvertitov zmení k lepšiemu.K polarizácii môže dôjsť aj v prípade,že rómsku misiu vykonáva lokálne dominantnácirkev, a to väčšinou v takých prípadoch,keď majorita v danej lokalite túto misiu odmieta,alebo s ňou nesúhlasí. V takýchto prípadochdochádza k štiepeniu misie v rámcijednej cirkvi, ktorá sa na jednej strane sústreďujena prácu s majoritou a na druhej stranena samostatnú prácu s rómskymi komunitami.Toto zistenie však nemá hodnotiaci charakter,keďže viacerí kňazi a pastori uvádzajú,že samostatné misie môžu byť náboženskyveľmi efektívne. K sociálnej inklúzii (do majoritnejprijímateľskej spoločnosti) však v tomtoprípade nedochádza v takom rýchlom časovomhorizonte.Hoci výskum potvrdil najmä v počiatočnýchfázach rómskej misie tendencie vznikurôznych typov polarizácií (ako vo vnútri rómskejkomunity, t.j. členovia verzus nečlenovia,tak medzi rómskou komunitou a majoritou),zároveň v praxi potvrdil, že mnohé polarizácienevedú ku konfliktom a oveľa častejšie sastretávame s prípadmi zmiernenia alebo elimináciepočiatočnej polarizácie.Najvýraznejším faktorom je samotnýefekt pôsobenia pozitívnej sociálnej zmeny.Ak sa k nemu pridá faktor času a efekt pozitívnehopríkladu, dochádza k prehodnoteniunegatívnej nálepky „sektár“ i etnickej stigmy„Róm“. Významne k tomu môže prispieť,ak sa v pastoračnom diskurze kladie dôrazna inkluzivitu, alebo aspoň na rešpektovaniepráva na „náboženskú inakosť“ či „indiferentnosť“.Vedenie k odlišnosti, za súčasnéhorešpektovania práva na inakosť, vie zabrániťmnohým negatívnym javom, ku ktorýmmôže dochádzať vo vnútri (väčšinou už aj takrodinne či rodovo výrazne polarizovaných)rómskych komunít. V niektorých lokalitách,kde prebiehal výskum a kde sa stretlo viacerofaktorov smerujúcich k polarizácii, sa s postupomčasu počiatočná polarizácia zmiernilaa napokon došlo k sociálnej inklúzii rómskychčlenov náboženského hnutia. Rovnakýzmierňujúci a pro-inkluzívny potenciál má ajefekt pôsobenia pozitívnej zmeny. Pod vplyvomvšetkých týchto faktorov môže konvertovanáskupina spočiatku stigmatizovanýchRómov s nálepkou „sektárov“ dospieť k relatívneúspešnej sociálnej inklúzii.5.3 Náboženské misiea sociálne sieteVýskum ukázal, že jednou z príčin, prečosú náboženské misie vysoko efektívnev spôsobovaní sociálnej zmeny vo vylúčenýchrómskych komunitách je skutočnosť,že prichádzajú so špeciálnou ponukou sociálnychsietí.Náboženská zmena má vysoký potenciál sociálnej zmeny. Sociálna zmena nevedie automatickyk sociálnej inklúzii. Najväčší potenciál sociálnej inklúzie má sociálna zmena, ktorúhodnotí pozitívne väčšinová (t. j. prijímateľská) spoločnosť.(Výskum SIRONA 2010.)102 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouVybrané tematické okruhy ( 103


„...siete sú prezentované ako vysoko účinný prostriedok ako čeliť (závažným sociálnyma morálnym) problémom, ako návod na to, ako prepojením jednotlivcov znásobiť silu sociálneznevýhodnených ľudí či ako novými formami občianskej aktivity obrodiť morálne hodnotycelej spoločnosti“(Keller 2009: 11).Sociálna participácia: MODEL II.„(V neistej spoločnosti) sa tieto radikálne premeny bezprostredne premietajú do každodennéhoživota ľudí v podobe poklesu váhy zaistenia čerpaného z pevného zamestnaneckéhopomeru. Stúpa naopak význam tých zdrojov, ktoré sa dajú mobilizivať prostredníctvom rôznekošatých sietí neformálnych väzieb a medziosobných kontaktov“I.Sociálne sieteII.(Keller 2009: 17).Všeobecne platí, že človek má dva balíčkysociálnych sietí, do ktorých môže vstupovaťa v rámci ktorých môže byť aktívny. Istý,daný balíček tzv. primárnych sociálnych sietí jesystém vzťahov, do ktorých sa človek narodí –jeho rodina a širšie pokrvné príbuzenstvo.Druhý balíček tzv. sekundárnych sietíprodukuje spoločnosť, v ktorej sa človek pohybuje– tieto nie sú založené na pokrvnýchzväzkoch, ale budujú sa na profesijnej alebozáujmovej báze. V súčasnej majoritnej spoločnostije objem ponuky balíčka so sekundárnymisieťami oveľa početnejší ako balíčeks primárnymi sieťami (Model I.). Avšakv prostredí sociálne vylúčených rómskychkomunít vo všeobecnosti platí, že dominujúprevažne primárne sociálne siete, založenéna rodinnej báze a pokrvných vzťahoch. Sekundárnesociálne siete sú obmedzené na minimum,alebo neexistujú vôbec (MODEL II.).V oboch prípadoch do nich navyšeRómovia majú len veľmi obmedzený vstup,nakoľko väčšinou fungujú v rámci určitýchspoločensky alebo etnicky definovanýchskupín. V mnohých lokalitách sekundárnesiete neexistujú ani v rámci majoritnej, sociálnenevylúčenej spoločnosti. Vo všeobecnostivšak možno konštatovať, že majoritnáModel sociálnych sietí, v ktorom prevažujú primárne sociálne siete založené na pokrvných zväzkoch.(Spracované na základe výsledkov výskumu SIRONA 2010.)spoločnosť v zabezpečení sekundárnych sietív rómskych osadách zlyháva, a tento problémsa celkovo podceňuje. Pritom participáciasociálne vylúčeného človeka v sekundárnejsociálnej skupine je prvým predpokladom jehoúspešného sociálneho začlenenia, získava tusociálne návyky a kompetencie, ktoré pri jehoďalšej sociálnej inklúzii môžu byť kľúčové.V dnešnej spoločnosti dochádza k všeobecnémuoslabovaniu primárnych sociálnychsietí. Tento jav sa prejavuje často aj v rómskychosadách. Náboženské spoločnostiprichádzajúce do týchto komunít prinášajúunikátny balíček sociálnych sietí, ktorý jeakýmsi prienikom primárnych a sekundárnychsietí (MODEL III.).Náboženské spoločenstvo jednak stojína budovaní siete na spôsob rodiny (osloveniebrat a sestra, a podobne), jednak je točasto jediná možná inštitúcia, ktorá pre obyvateľovrómskych komunít prináša reálnumožnosť aktívneho zapojenia sa do funkčnejSociálna participácia: MODEL I.Sociálna participácia: MODEL III.I.Sociálne sieteII.Sociálne sieteModel sociálnych sietí, v ktorom prevažujú sekundárne sociálne siete založené na profesných a odborných záujmoch.(Spracované na základe výsledkov výskumu SIRONA 2010.)Model sociálnych sietí, ktoré so sebou prinášajú náboženské spoločnosti.(Spracované na základe výsledkov výskumu SIRONA 2010.)104 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouVybrané tematické okruhy ( 105


sociálnej siete. Do veľkej miery sú to dobrovoľnéa spoločným záujmom (náboženským)spojené skupiny jednotlivcov, ktoré okremnáboženských aktivít vyvíjajú aj celý radnenáboženských spoločenských aktivít, čímumožňujú svojim členom sociálnu participáciuv rámci sekundárnej sociálnej siete.Nakoľko aktivity týchto skupín nemajú lenlokálny charakter (obmedzený na sociálnevylúčenú komunitu), ale aj nadlokálny,ev. medzinárodný rámec, pre mnohýchčlenov týchto náboženských komunít je točasto unikátna príležitosť ako nadväzovaťsociálne vzťahy mimo svoju sociálne vylúčenúkomunitu. Nadväzovanie takýchto „premosťujúcichvzťahov“87 sa pokladá za jedenz kľúčových faktorov začlenenia sociálne vylúčenýchjednotlivcov / komunít.Z pohľadu sociálnych teórií je pre náboženskéspoločnosti vyslovene strategickyvýhodné obsadzovať tzv. „štrukturálne diery“88– teda prichádzať na miesta s prepojeniami,ktoré tam dovtedy neexistovali.Niektoré sociálne teórie delia sociálnesiete podľa typu väzieb, ktoré v nich prevládajú.Rozlišujú tzv. slabé a silné väzby, pričomsilné väzby vládnu skôr v rodinách a medziľuďmi, ktorí majú intenzívne pokrvné alebocitové vzťahy (viažu ich intenzívne spoločnézážitky), zatiaľ čo slabé väzby môžu byť aj„Strategickú pozíciu zaujíma ten, kto dokáže prepojiť jednotlivcov (ale tiež firmy a organizácie),ktoré by bez neho neboli v kontakte. Kontrola takýchto pozícií umožňuje dotyčnýmhráčom v sieti zhodnocovať ich investície vo vyššej miere ako ostatní“(Burt 1992).„Pri hľadaní pracovného miesta nám náhodní a vzdialenejší známi (kolegovia z bývalejpráce, spolužiaci a pod.) dodávajú početnejšie a cennejšie informácie než aké sú nám schopníposkytnúť naši blízki príbuzní a dobrí priatelia. Dokážu nás prepojiť s vzdialenejším a rôznorodejšímprostredím, než je to, ktoré zdieľame so svojimi najbližšími“(Granovetter 2000).formálne a veľmi povrchné, sú to skôr väzbyso vzdialenejšími osobami, ktoré poznámelen málo (náhodní, situační, ale aj profesníznámi atď.).89Ak toto kritérium vztiahneme na primárnea sekundárne siete je zrejmé, že v primárnychsieťach prevládajú skôr pevnéväzby, zatiaľ čo pre sekundárne siete sú skôrtypické slabé väzby.Sociálne silné väzby (rodinné väzbyalebo silné priateľstvá) sú pre nás najmäv dnešnej dobe mimoriadne dôležité, ichvýznam sa ešte zväčšuje, ak žijeme v sociálnomohrození. Predstavujú pre nás niečoako „dôverné osobné poistenie“ v kritickýchsituáciách, pretože človeku nedovolia padnúťna dno.90 Podľa niektorých sociálnychvedcov sú však pre nás rovnako dôležitéslabé sociálne väzby; vďaka nim sa dokoncamôžeme dostať k lepším, resp. iným zdrojomako pomocou silných väzieb.91V zásade tiež platí, že slabými väzbamisa snažíme preniknúť predovšetkým k ľuďom,ktorí stoja v sociálnej hierarchii vyššieako my, a s ktorými nás obyčajne nespájajúsilné príbuzenské alebo priateľské väzby.92Z tohto uhla pohľadu sú pre nás silnéväzby kľúčové pri stabilizácii nášho sociálnehopostavenia, kým rozvíjanie slabýchväzieb nás začleňuje do širšieho spoločenskéhokontextu, otvára nám nové príležitostia môže nahrádzať náš (pôvodný) nedostatokzdrojov. Z hľadiska sociálnej inklúzie vylúčenýchosôb sa potom slabé väzby môžu javiťako kľúčové.Ďalšou zaujímavou charakteristikou sekundárnycha primárnych sietí z uhla pohľadusociálnych teórií je ich črta k otvorenostialebo uzavretosti. Sieť sa pokladá za otvorenú,ak je vstup do nej viac-menej voľný (len málodeterminovaný vopred určenými faktormi).Sieť je naopak zatvorená, ak je vstup do nejprísne kontrolovaný a determinovaný vopredurčenými, ťažko ovplyvniteľnými faktormi(pohlavie, vek, majetok, pôvod, vzdelanie,príbuzenstvo, etnicita a pod.). Sociálni vedcidlho riešili dilemu, či sú pre ľudí výhodnejšieskôr uzavreté alebo otvorené siete.93 V súčasnostisa razí názor, že uzavreté siete sú lepšiena ochranu a udržanie už nadobudnutýchzdrojov, otvorené zase na získavanie novýchzdrojov.94Zhrnutie, vztiahnuté na náš prípad:Väčšina funkčných sociálnych sietí v sociálnevylúčených rómskych komunitách má povahuuzavretých primárnych sietí, v ktorých prevládajúsilné väzby.Z pohľadu sociálnej inklúzie sociálne vylúčenýchjednotlivcov a komunít by mala byť kľúčovápodpora otvorených sekundárnych sociálnychsietí, v ktorých by prevládali (resp. boli prítomné)slabé väzby.Vztiahnuté na náš prípad by sme mohlipovedať, že náboženské spoločnosti sú hybridnýmtypom sociálnej siete, ktorý môže byťotvorený alebo uzavretý,95 a v ktorom prevládajúslabé typy väzieb, ktoré za istých okolnostímôžu plniť aj funkcie typické pre silnéväzby.96 Náboženské spoločnosti tak presvojich členov ešte stále ponúkajú „poisteniev krízových situáciách“, pritom však svojimčlenom významným spôsobom rozširujúmožnosti získania nových zdrojov. Ich úspešnosťpri sociálnej inklúzii tak môže vyplývaťaj z tejto „medzičlánkovej“ pozície.5.4 Sociálne aktérstvoa sociálne líderstvoVýskum SIRONA 2010 potvrdil, že ak u konvertitovdôjde k vnútornej identifikácii s cirkvou/ hnutím / lokálnou skupinou, vstupujúdo jej štruktúry a vyhľadávajú formy aktívnejparticipácie, ktoré im skupina ponúka.Zoznamujú sa so skupinovými pozíciami,87 Robert Putnam hovorí o tzv. „premosťovacom kapitále“ (Putnam 2000); viac viď táto kapitola, časť 5.6.88 Koncept Ronalda S. Burta.89 Elizabeth Bottová v polovici 50. rokov skúmala na vzorke 20 londýnskych rodín charakter manželských rolí v závislosti na hustote sietí, ktoréjednotlivé rodiny udržujú. Bottová vtedy formulovala názor, že slabé vzťahy sú charakteristické pre vzdelanejšie rodiny, zatiaľ čo rodiny robotníkovsa spravidla (nie však vždy) obmedzujú na silné väzby (Bott 1971: 105, 112; citované podľa Keller 2009: 21).90 Koncept Marka Granovettera.91 Lin 2006: 26.92 Keller 2009: 27.93 Výhodnosť uzavretých sietí zdôrazňovali Pierre Bourdieu (posilňujú dominantnú pozíciu skupiny) a James Coleman (posilňujú normy a autoritu).Naopak, výhodnosť otvorených sietí hlásali Mark Granovetter (hrajú úlohu mostov smerom von, k iným skupinám) a Ronald S. Burt.94 Lin 2006.95 Jeho otvorenosť a uzavretosť môže veľmi kolísať, v závislosti od konkrétneho náboženského subjektu. Náboženská spoločnosť s exkluzívnym pastoračnýmdiskurzom aj typom členstva môže byť v skutočnosti až hranične uzavretá sociálna sieť, zatiaľ čo náboženská spoločnosť s inkluzívnympastoračným diskurzom aj typom členstva, naopak, úplne otvorená sociálna sieť.96 Z kvalitatívneho výskumu v rámci projektu SIRONA 2010 napríklad vyplynulo, že v prípade finančnej núdze niektorého člena sa ostatní členoviaskupiny zúčastnia finančnej zbierky, čím mu poskytnú stabilizáciu a východisko z kritickej situácie.106 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouVybrané tematické okruhy ( 107


olami a sú ochotní investovať svoj osobnýčas, aby sa naučili novým zručnostiama kompetenciám, ktoré nová skupina od nichvyžaduje. Rovnako sú ochotní finančne svojucirkev podporiť alebo prispieť vo forme dobrovoľnejpráce. Ak daná skupina ponúka nielenrôzne podoby aktívnej participácie, ale ajhierarchický postup v štruktúre, výskumpotvrdil aktívny záujem konvertovaných Rómovo lídrovské role. Záujem o participáciuv sekundárnych sieťach, či už vo forme sociálnehoaktérstva, alebo vo forme sociálneholíderstva, možno považovať opäť za kľúčovýbod sociálnej inklúzie sociálne vylúčenýchjednotlivcov / komunít.5.5 Od úžerníka k náboženskémulídroviTu sa zameriame na bližšiu analýzu platnúv tých náboženských skupinách, ktoré umožňujúinštitút laických kňazov, náboženskýchlídrov alebo ich pomocníkov, čím umožňujúhierarchicky odstupňovanú participáciu rómskychčlenov komunity vo svojej štruktúre.Niektoré náboženské skupiny sa programovozameriavajú na boj s „internou zadĺženosťou“prítomnou v rómskych komunitách,s tzv. úžerou. Hoci z hľadiska majoritnej spoločnostije systém úžery fungujúci v sociálnevylúčených rómskych komunitách hodnotenýako negatívny a nezákonný systém, z hľadiskakomunity ide o komunitou vyvinutýinterný systém sociálnej výpomoci, ktorýzachraňuje pred pádom na finančné dno, resp.pred existenčným pádom (keď nie sú peniazena základné potraviny). Ide o systém založenýna interných komunitných pravidlách, ktorýrešpektujú obe strany (ako strana, ktoráposkytuje financie alebo zdroje, tak strana,ktorá si peniaze / zdroje požičiava). Z hľadiskachápania internej legitimity a rešpektovaniareciprocity týchto „ekonomických kontraktov“je moment obojtranného rešpektu mimoriadnedôležitý.Niektoré sociálne koncepcie vnímajúvzťah človeka k sieti jeho priateľov a známychako štandardnú formu podnikania. Ľudiamajú k dispozícii v zásade dva druhy zdrojov.„Samozrejme extrémna chudoba. Ľudia boli závislí na systéme úžerníctva, a bez tohoby v podstate mnoho ľudí neprežilo! Mali obrovské existenčné problémy. Takže extrémnachudoba, zlé životné podmienky, katastrofálne… prežili vďaka úžere, naozaj!“(SIRONA 2010, dotazník B3, anonymizovaná lokalita).97 Boissevain 1973, 1974.„Spomínal som to úžerníctvo… úžerníci sa v tom období delili na rôzne kategórie, menšíúžerníci, väčší úžerníci, začínajúci úžerníci… vlastne každý, kto zarobil akúkoľvek korunu, takto točil týmto spôsobom, lebo to bolo veľmi efektívne... Točil to týmto spôsobom a mnohíľudia, ktorí sú členmi tejto cirkvi, tak boli v tých štruktúrach pôvodne niekde zaradení…“(SIRONA 2010, dotazník B3, anonymizovaná lokalita).Medzi zdroje prvého rádu patrí napríkladpôda, peniaze, špecializované vedenie a ďalšiestatky, ktoré človek kontroluje bezprostredne.Osoby, ktoré majú pod kontrolou tento druhzdrojov, sa v nich zvyknú nazývať patrónmi.97Z tohto uhla pohľadu vystupuje úžerníkv rómskej osade v pozícii patróna. Priamo disponujefinanciami alebo naturálnymi komoditami(prevažne potraviny), alebo sprostredkuje„čiernu prácu“ (nepriamo sprostredkujefinancie).Úžerníci, ak použijeme mikrosociálnehľadisko skupiny, patria zväčša k najaktívnejšímčlenom komunity, ktorí dokážu získaťvstupné zdroje a následne ich kapitalizovať.Stratégia mnohých náboženských skupínsa programovo zameriava práve na prácus týmito „skupinovými aktivistami“ a mnohýmz nich sa darí postupne ich posunúťdo pozície „náboženských lídrov“ lokálnychnáboženských skupín, pričom vystúpia zosystému úžery.Pokúsme sa teraz na tento „zázrak“pozrieť očami sociálnych teórií. Pozícia patrónaumožňuje človeku kapitalizovať zdrojeprvej kategórie. Pozícia patróna v sociálne„Tá premena je pre mňa šokujúca! Ja som tam pracoval 2,5 roka a po mne pracovalitam ďalší ľudia. Investovalo sa tam strašne veľa peňazí do tej obce a nikomu sa nepodarilovlastne urobiť takú zásadnú zmenu akú sa podarilo pastorovi! Tí ľudia, to, že prestali vykonávaťtú úžeru, to bolo šokujúce, to je zázrak! Ten xx aj s tým xy u mňa robili a až časomsom zistil, že sú úžerníci. A ináč … oni patrili k najšikovnejším ľuďom v tej komunite, dalosa s nimi porozprávať, dokonca som s nimi bol aj na pive, aj sme chodili grilovať a ja neviemčo... A samozrejme, ono to býva zvykom, že najšikovnejší ľudia v tej lokalite sú úžerníci, leboasi pravdepodobne to je jediný spôsob ako prísť k nejakým peniazom... oni, potom, keď somodišiel, vyrástli do veľkých úžerníkov... Vtedy možno začínali, keď ja som tam pracoval, alekeď som odišiel, tak bolo počuť o nich, že sú veľkí úžerníci a využívali všetky možné prostriedkyk tomu, aby sa dostali k svojim peniazom! Aj silu dokonca! A to, že oni prestali toto robiť,lebo po mne nastúpili mnohé ďalšie organizácie, sa tam robilo dlhé roky, obrovské peniazetam tiekli, a nikomu sa nepodarilo napríklad toto zničiť, len tomu pastorovi. Nehovoriaco tom, že sa nikomu nepodarilo v podstate eliminovať ten alkoholizmus, ktorý tam bol, a to,čo sa mu podarilo s tými cigaretami... to už, to je fakt zázrak! …Ľudia, úžerníci, ktorí súv tejto cirkvi, odpustili ostatným tie peniaze. Ľuďom, ktorí boli závislí na tomto systéme, to jeniečo, čo nevidieť často na Slovensku! No a tí ľudia začali, to čo sme ich učili v podstate, byťšetrnejší, začali hospodáriť…“(SIRONA 2010, dotazník B3, anonymizované mená aj lokalita).„Ohledně lichvářství, když to byli lichváři, fajn, tento člověk, když jsem třeba kázal vevesnici, kázal jsem ohledně lichvářství, tento člověk jestliže se obrátil, tak jsme měli velkouVíru, protože tento obrácený člověk řekl – já odpouštím, všechny ty peníze, vraťte mi jenomto, co mi patří a né navíc – fajn, takže tam se dohodli a už nevraceli třeba tu částkukterou měli.Pokud se ty lidé neobrátí a mají tento dluh, snažíme se ty lidi prostě nasměrovat tímzpůsobem, ať se domluví s těmi lidmi, kolik co můžou, a kolik ne... a pokud na ně tlačí – dejtemi všechno! – vedeme ty lidi k tomu, aby věděli, že můžou na ně zavolat policii. ‚Zavolejna ně policii‘, řešíme to i takýmto způsobem, to je ale krajné řešení, neděláme to rádi“(SIRONA 2010, dotazník B1, Spišská Nová Ves).108 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouVybrané tematické okruhy ( 109


„Broker je predovšetkým obchodník s dôverou. …pre brokera býva omnoho ľahšie zvýšiťsvoj kredit… jeho sieť je potenciálne nekonečná. Dôvera druhých v brokera je základnýmpredpokladom jeho fungovania aj celej jeho úspešnosti“„...nie každý človek chce a aj dokáže manipulovať druhými ľuďmi... V princípe však sietepráve na to slúžia. Šikovný sprostredkovateľ dokáže zo sietí, ktoré prepája, vyťažiť najrôznejšieslužby, informácie, ale tiež zaistiť si dobrú vôľu druhých, dosiahnuť psychické uspokojenie.Iba málokedy spočíva jeho zisk priamo v peniazoch“(Boissevain 1973).„Mne sa najviac páči ten rešpekt tých ľudí“(SIRONA 2010, dotazník B1, rómsky náboženský líder, Rudňany).vylúčenej komunite je v tomto smere významnelimitovaná, môže disponovať iba pomerneobmedzenými zdrojmi tohto typu. Dobrovoľnévystúpenie zo systému úžery pod vplyvomkonverzie sa môže na prvý pohľad javiť akoveľmi nevýhodné. Okrem efektu konverzie(hovoríme o „duchovnom raste“) však môžemeuvažovať aj o „sociálnom raste“ pôvodnéhoúžerníka. Sociálne teórie hovoria, že ak dôjdek významnej zmene kvality sociálnych sietí,mení sa aj systém kontaktov a známostí, ktoréjednotlivcovi umožňujú disponovať aj s tzv.zdrojmi druhého rádu. Ide najmä o strategickékontakty s tými, ktorí kontrolujú zdroje prvejkategórie, alebo majú k takýmto osobám prístup.Tí, ktorí kontrolujú zdroje druhého rádua môžu s nimi manipulovať vo svoj prospech,sa v týchto koncepciách nazývajú brokermi.98Pozícia brokera je vyšším stupňom sociálnehoaktérstva, jednoducho povedané, kým patrónovláda ľudí pomocou peňazí (aj jeho ziskpozostáva prevažne z financií), broker ovládaľudí pomocou dôvery, ktorú do neho ľudiainvestujú. Ďalším dôležitým rozdielom je,že kým pozícia patróna môže byť pre samotnéhopatróna často veľmi nepríjemná, pozíciabrokera je spojená s úctou a vážnosťou.Náboženské skupiny, ktoré programovobojujú s interným systémom úžery zaužívanýmv rómskych osadách, sa v prvom radesnažia miestnym úžerníkom ponúknuť pozíciunáboženského lídra. Slovami sociálnychteórií im vlastne namiesto pozície patrónaponúknu pozíciu brokera.„Jasné. Pred 6-rokmi to tu bolo ozaj jak švajčiarska banka. A už policajti začali to, toa to, ale nedotiahli to… Už Rómovia začali udávať, ale za tri dni povedali, že to nie je pravda,takže nebol v tom systém, ale pastor tu prišiel a začal kázať, takže to sa prelomilo. Táúžera skončila, človek dostal rozum. Začal žiť. Začal žiť! On tu prišiel a skrze Evangelium,skrze Boha a tá úžera spadla“(SIRONA 2010, dotazník B1, Rudňany).5.6 Sociálny kapitálExistuje viacero koncepcií,99 resp. „návodov“na to, ako človeka, ktorý je v pozícii sociálnevylúčeného / marginalizovaného, začleniťdo spoločnosti. Väčšina z nich upozorňujena fakt, že sociálne vylúčený človek zvyčajnenemá dosť zdrojov, pričom primárny nedostatokani tak nespočíva v nedostatku financií,ako sa to často zvykne redukovať, ako skôrv celkovom nedostatku zdrojov.Ak má človek nedostatok zdrojov (v ktorejkoľvekz nižšie uvedených kategórií), ocitása v sociálnom ohrození. Väčšine chudobnýchľudí chýba viacero z nich. Vztiahnuté na našutematiku to znamená, že nestačí „pridávať“iba v kolónke „finančné zdroje“, resp. ak zároveňneošetríme nedostatok ostatných zdrojov,môže to byť napokon celkom neefektívne.A naopak, ak ošetríme „mentálne“ a „duchovné“zdroje, pričom ponúkneme „pozitívneživotné vzory“, naučíme „nepísanýmpravidlám“ inej sociálnej skupiny a zdokonalíme„techniky prekonávania ťažkostí“, našapomoc konkrétnemu človeku môže byť veľmiefektívna, a to aj vtedy, ak mu v kolónke„finančné zdroje“ nič nepridáme.Ak sa pokúsime na tento problém aplikovaťsociálne teórie, tak veľmi zjednodušenepovedané, kategórie zdrojov „podpornésystémy“, „vzťahy / životné vzory“, „znalosťnepísaných pravidiel“ by sa do veľkej mieryprekrývali s termínom sociálny kapitál.Určitá výška sociálneho kapitálu umožňujesvojím držiteľom dve veci. Jednak simôžu v materiálnej rovine zaobstarať veci,„Chudoba je miera, v ktorej jednotlivec žije bez potrebných zdrojov. Zdroje sa deliado nasledujúcich kategórií:FINANČNÉ: Mať peniaze na nákup tovaru a služieb.EMOCIONÁLNE: Byť schopný ovládať sa a vybrať si svoje emocionálne reakcie, predovšetkýmv nepríjemných situáciách, a neuchyľovať sa pritom k sebadeštrukčnému správaniu.Ide o vnútorný zdroj, ktorý sa prejavuje vytrvalosťou, húževnatosťou a uskutočňovanímsamotných volieb.MENTÁLNE: Mať duševné vlohy a nadobudnuté schopnosti (čítanie, písanie, počítanie)potrebné pre každodenný život.DUCHOVNÉ: Veriť v prozreteľnosť a Boží plán.FYZICKÉ: Byť fyzicky zdravý a schopný pohybu.PODPORNÉ SYSTÉMY: Mať priateľov, rodinu a ďalšie podporné zdroje, ktoré sú k dispozíciiv prípade potreby. Ide o externé zdroje.VZŤAHY / ŽIVOTNÉ VZORY: Byť v pravidelnom kontakte s vhodným(i) dospelým(i), ktorísa o dieťa starajú a ktorí sa neuchyľujú k sebadeštrukčnému správaniu.ZNALOSŤ NEPÍSANÝCH PRAVIDIEL: Poznať nepísané zákonitosti a zvyky danej skupiny.TECHNIKY PREKONÁVANIA ŤAŽKOSTÍ: Byť schopný vnútornej reči (tzv. procedurálnehomonológu) a vedieť premýšľať o veciach nielen v rovine konkrétnej, ale aj abstraktnej. Ideo schopnosť odosobniť sa od vlastného problému“(Payne – DeVol – Dreussi Smith 2010: 17).98 Boissevain 1973, 1974. 99 Aj na Slovensku už dobre známy koncept „mostov z chudoby“ (bližšie pozri Payne – DeVol – Dreussi Smith 2010).110 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouVybrané tematické okruhy ( 111


„Sociálny kapitál predstavuje zdroje druhých ľudí, ktoré môžeme mobilizovať v svoj prospech,pokiaľ sme s tými ľuďmi prepojení a máme k nim prístup... veľkosť sociálneho kapitálukonkrétneho človeka je daná jednak šírkou siete vzťahov, ktoré môže reálne využívať, jednakobjemom ekonomického, kultúrneho či symbolického kapitálu, ktorý vlastnia druhí ľudia,s ktorými je takto úzko zviazaný“(Bourdieu 1980).ktoré práve potrebujú a ku ktorým by sa inaknedostali, jednak v rovine symbolickej profitujúz toho, že ich druhí vnímajú ako členovprestížnej skupiny.100Čím vyšší (širší, rozmanitejší) sociálnykapitál jednotlivec má, tým je pravdepodobnejšie,že dokáže vykompenzovať niektorýnedostatok zo svojich vstupných zdrojov.Pre sociálne vylúčeného človeka je tedaabsolútne kľúčové budovať a rozširovať svojsociálny kapitál.Nie je však sociálny kapitál ako sociálnykapitál. Sociálni teoretici rozlišujú dva druhysociálneho kapitálu – tzv. viažuci a tzv. premosťujúci.101Táto koncepcia tvrdí, že forma sociálnehokapitálu má veľký vplyv na sociálnu exklúziualebo inklúziu jednotlivca. Viažuci kapitál(bonding capital), hromadíme tak, že nadväzujemevzťahy so sociálne podobnými jednotlivcami(jednotlivcami rovnakej sociálnej triedy).Tento kapitál utvrdzuje naše postaveniev rámci tejto triedy. Pre sociálne vylúčenýchjednotlivcov je z hľadiska tejto koncepcie kľúčové,aby svoje sociálne vzťahy (svoj sociálnykapitál) budovali s jednotlivcami z „vyššejsociálnej triedy“, v našom prípade sociálnezačlenenými jednotlivcami. Takýto kapitálsa považuje za tzv. „premosťovací“ (bridgingcapital) a pre sociálne vylúčeného jednotlivcamôže byť kľúčový pri hľadaní jeho cestyzo sociálnej exklúzie.Táto koncepcia korešponduje s odporúčaniami,ktoré sme adresovali predovšetkýmpredstaviteľom jednotlivých cirkví. Z hľadiskabudovania sociálneho kapitálu je mimoriadnedôležité, aby aktivity náboženskýchspoločností mali inkluzívny, a pokiaľ je tomožné aj nadlokálny charakter, aby oslovovalirómske aj nerómske obyvateľstvo a abyich misia išla naprieč sociálnymi vrstvami.Budovať sociálny kapitál sociálne vylúčenéhojednotlivca v rámci náboženskej skupiny,ak sa na tento jav pozrieme z hľadiska vyššie„Sociálny kapitál viažuci (bonding) funguje vo vnútri homogénnych skupín. Ich členoviasú ochotní pomáhať si navzájom, majú však tendenciu ignorovať potreby a záujmy všetkých,ktorí stoja mimo ich skupinu. Sú zahľadení do seba a pestujú v tej či onej miere kult vlastnejvýlučnosti. Je tomu tak napríklad v prípadoch etnických skupín či exkluzívnych klubov pre vyvolených.Naopak sociálny kapitál premosťujúci (bridging) znamená ochotu pracovať na spoločnejveci s ľuďmi z rôznych sociálnych, etnických, profesných, náboženských a iných príslušností“(Putnam 2000).uvedených kategórií nevyhnutných zdrojov,je mimoriadne efektívne: náboženská komunitaprostredníctvom viery ponúka človekuistenie v krízových životných situáciách;komunita ďalej dokáže poskytnúť vhodnéživotné vzory, naučiť nepísaným pravidlámskupiny a zdokonaliť techniky prekonávaniaťažkostí. Okrem toho dokáže výrazne pracovaťaj s „emocionálnymi“ (učenie vhodnýmformám komunikácie) a „mentálnymi“zdrojmi (učenie čítania a písania), ktorýchnedostatok človeka mimoriadne znevýhodňujev každodennom živote.Sociálne poleĎalšia zo sociálnych koncepcií tvrdí, že našouparticipáciou v sociálnych sieťach (primárnycha sekundárnych) hromadíme svojsociálny kapitál, pričom všetky zmienenépoložky sa podieľajú na vytváraní sociálnehopoľa, v ktorom sa nachádzame. Z tohto tvrdeniapotom vychádza i predpoklad, že ak dôjdek výraznej zmene participácie v sociálnychsieťach, dochádza k zmene kvantity i kvalitysociálneho kapitálu, ktorý sa naakumuluje,čo môže významne ovplyvniť zmenu sociálnehopoľa. Vztiahnuté na náš prípad platí, že čímviac jednotlivcov v sociálne vylúčenej komuniteaktívne participuje v sekundárnej sociálnej sietiinkluzívneho charakteru, tým viac premosťujúcehokapitálu v komunite sa naakumuluje, čo môžepozitívne – inkluzívne ovplyvniť nielen sociálnepole v rámci vylúčenej rómskej komunity,ale i širšie sociálne pole, v ktorom sa rómskakomunita nachádza. Z hľadiska dlhšejperspektívy má preto takáto situácia významnýinkluzívny potenciál.Záver:Aj keď sme na analýzu sociálnej zmenyresp. sociálnej inklúzie, tak, ako ju zachytilnáš výskumný projekt, použili termínysociálnych teórií, ktoré pracujú so sociálnouzmenou / inklúziou ako „trhovým produktom“,neznamená to, že si nie sme vedomí jej limíta redukcionizmu. Vzhľadom na často ideologizujúcidiskurz, ktorý sprevádza ako „rómsku“,tak „náboženskú“ tému, sme sa zámernepokúsili priblížiť túto tému vecným spôsoboma použiť nástroje, ktoré neboli vyvinuténa uchopenie „rómskej“, ani „náboženskej“oblasti. Do textu publikácie sme sa potompokúsili zakomponovať čo najviac citáciízo samotného výskumu, aby prehovorili samiaktéri alebo svedkovia sociálnej zmeny / inklúzie,ktorú sme výskumom sledovali.„Koncept sociálnych sietí, sociálneho kapitálu i dôvery možno niečo vypovedá o stratégiiľudí, ktorí sa ocitli uprostred neistoty bez akejkoľvek opory a bez solídnejšieho zaistenia.Pokiaľ však budeme vydávať svoje siete známostí za sociálnu štruktúru, pokým budemeo chudobných a zraniteľných ľuďoch uvažovať ako o ‚sociálnych kapitalistoch‘ a pokým budemestarostlivo kalkulovať výšku výnosov plynúcich z naprosto úprimnej dôvery, potom nikdynepochopíme, prečo je nám súdené žiť v stále väčšej a bezvýchodiskovej neistote“(Keller 2009: 10).100 Bourdieu 1980.101 Putnam 2000.112 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouVybrané tematické okruhy ( 113


Závery a odporúčania


Keďže výskum zistil, že pri náboženskejzmene dochádza aj k sociálnej zmene,teda k širokospektrálnej zmene sociálnychnávykov a správania sa jednotlivcov,naformulovali sme aj určité odporúčaniapre zainteresované subjekty. Túto zmenureflektovali všetci aktéri (pastori, Rómovia,samospráva, nerómski spoluobčania...)a hodnotili ju ako pozitívnu. Táto zmena mávysoký potenciál sociálnej inklúzie, nakoľkou rómskych konvertitov dochádza k nárastupozitívnych sociálnych zručností a kompetenciíza súčasného poklesu takých módovsociálneho správania, ktoré majoritná spoločnosťvníma ako negatívne. Vstupom Rómovdo lokálnych náboženských skupín samení povaha ich sociálnych sietí i kvalita ichsociálneho kapitálu. Oba tieto faktory sú mimoriadnedôležité najmä v situácii nedostatkuekonomického kapitálu (finančné zdroje,možnosť zamestnať sa a pod.), s akou sa bežnestretávame práve v sociálne vylúčenýchrómskych komunitách. Výskum SIRONA2010 tiež ukázal, že z hľadiska stability tejtozmeny je ideálne, ak prebieha na komunitnej/ kolektívnej úrovni.Uvedené odporúčania sme rozdelilido troch skupín podľa troch zainteresovanýchstrán. Dodali sme aj štvrtý súborodporúčaní pre mimovládne organizácie.Ich dôsledným uplatnením v praxi by pri minimálnychpočiatočných finančných a personálnychvstupoch mohlo dôjsť k relatívnerýchlemu odstráneniu náboženskej diskriminácieRómov na Slovensku. Keďže výskumSIRONA 2010 ukázal, že „náboženská cesta“môže byť mimoriadne efektívnym nástrojomsociálnej inklúzie Rómov na Slovensku, jedôležité, aby všetky zainteresované stranyzvážili niektoré z nasledovných odporúčaní:6.1 Odporúčania pre cirkvi,náboženské hnutia a občianskezdruženia s náboženskýmiaktivitamiNa základe analýz viacerých lokalít s úspešnýmináboženskými misiami rozdielnychdenominácií sme v rámci projektu vypracovalimodel tzv. „komplexného pastoračnéhobalíčka“, ktorý prináša najvýraznejší efektsociálnej inklúzie Rómov. Tento model sa tiežviacerým pastorom osvedčil ako najúspešnejšímodel pastorácie medzi Rómami.1. A) V prvom rade je dôležité, aby bol pastoračnýdiskurz čo najkomplexnejší a zameranýna všetky vekové skupiny. Ukazujesa však, že je veľmi efektívne s rôznymivekovými a gendrovými skupinami pracovaťaj samostatne, v rámci rôznych diskusnýchskupín a pod.1. B) Úspešná misia stojí na itntenzívnej a permanentnejpráci v komunite.1. C) Je dôležité umožniť participáciu v štruktúrenáboženskej skupiny pre čo najväčšípočet rómskych členov. Osvedčuje sadôraz na výchovu rómskych lídrov, a tiežaj vyžadovanie aktívnej participáciev štruktúre zboru.1. D) Zbor by mal mať aktivity lokálneho charakteru,no zároveň by sa mal snažiť vytváraťaj aktivity nadlokálneho charakteru,ktoré pre členov vytvárajú možnostinadviazať kontakty s ďalšími členmiz iných lokalít, či už s Rómami alebočlenmi majority.1. E) Náboženský diskurz by sa mal vyhýbaťstriktnému exkluzívnemu pastoračnémumodelu101 a skôr zdôrazňovať inkluzivitu.102V praxi ide skôr o vzájomnú toleranciua rešpekt odlišných teologickýchtradícií a akcentov, ktoré významne pomáhajúpredchádzať konfliktom.1. F) Otvorenosť k spolupráci s inými denomináciami,lokálnou samosprávou, akoi médiami (šírenie osvety a pozitívnychinformácií) predchádza vzniku nálepky„sektár“, a to najmä v prípade malých neregistrovanýchcirkví. Tieto potom členomparticipujúcim v ich sociálnej sietidokážu ponúknuť dôstojný sociálny status,čo je dôležité nielen z hľadiska sociálnejinklúzie, ale i z hľadiska dlhodobejstratégie a zabezpečenia stabilnejčlenskej základne náboženských skupín.1. G) Vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že dávaťčlenom dary a stavať misiu na obdarovávanísvojich členov je vysoko neefektívne;skôr naopak, mnohé náboženskémisie, ktoré vyžadujú od svojich členovaspoň symbolickú finančnú spoluúčasť,sú oveľa efektívnejšie a ich členskázákladňa je oveľa stabilnejšia. Samotnípastori ako jeden z kľúčových dôvodovuvádzali, že členovia takéhoto zboru potomtento zbor považujú za svoj vlastnýa s väčším oduševnením participujúna jeho spoluvytváraní.1. H) Úspešná náboženská misia, ktorá chcebyť efektívna v prostredí rómskej komunity,by mala rátať s dlhodobým stacionárnympôsobením v tejto lokalite.Z tohto hľadiska je dôležité, aby mala ajpodporu svojej materskej cirkvi alebo organizácie.6.2 Odporúčania pre štátnusprávuZ výsledkov výskumu vyplynulo aj niekoľkoodporúčaní pre štátnu správu.2. A) Štátna správa a tvorcovia politík by malivnímať pastoráciu Rómov ako efektívnysociálny nástroj. Domnievame sa,že v tomto smere by bolo vhodné vytvoriťsystémové a transparentné modelyna podporu účinného fungovania tohtonástroja v praxi.2. B) Štátna správa by sa mala snažiť o používanieinkluzívneho modelu103 v štátnejpraxi. Preferovanie registrovaných cirkvía striktné pravidlá na registráciu cirkvív SR sú jednoznačne prejavom exkluzívnehomodelu, keď štát podporujea preferuje len niektoré – „svoje“ cirkvi.Z hľadiska efektivity sociálnej inklúzieRómov sa však toto kritérium ukázaloako úplne irelevantné.2. C) Štát by mal zároveň motivovať samosprávyi cirkvi, aby upustili od uplatňovaniatohto exkluzívneho modelu v praxi,nakoľko je pre dané lokality kontraproduktívny.2. D) Štát by mal ďalej motivovať / vytváraťtlak na cirkevné denominácie, aby saadekvátne svojej infraštruktúre, personálnemuvybaveniu a štátnej podporevenovali pastorácii Rómov.2. E) Zároveň by mal štát podporovať osvetua šírenie informácií o pozitívnych príkladochsociálnej zmeny.2. F) Je zrejmé, že viaceré neregistrovanécirkvi dosahujú relatívne dobré výsledkyv sociálnej inklúzii Rómov. Tieto spoločnostivšak majú v SR stigmatizujúcistatus neregistrovaných „siekt“. Jednouz možností by bolo prehodnotenie kontraproduktívnychkritérií na registrovaniecirkví v SR.101 Viď slovník.102 Viď slovník. 103 „Inkluzívny model“ – viď poznámka 9, s. 13.116 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouZávery a odporúčania ( 117


6.3 Odporúčania pre lokálnesamosprávyPodobné odporúčania by sa dali adresovať ajmiestnym samosprávam.3. A) Samosprávy by mali v praxi realizovať inkluzívnymodel104 spolupráce aj s neregistrovanýmináboženskými spoločnosťami.3. B) Samosprávy by sa nemali vyhýbať podporelokálnych pastoračných iniciatív medziRómami (finančnej i morálnej), napríkladprenajímaním obecných priestorovna zhromaždenia a podobne.3. C) Obec by sa mala snažiť o podporu osvetya o šírenie informácií smerom k majorite.3. D) Obec by mala detekovať potenciálne konfliktya mala by sa snažiť o mediáciu priich eliminácii.3. E) Na báze neformálnych aj formálnychvzťahov by predstavitelia miestnej samosprávymali lokálnu denomináciu vystríhaťpred striktne exkluzívnym pastoračnýmdiskurzom.3. F) V rámci možností by obec mohla zohraťrelatívne dôležitú úlohu v podporepri vypracovávaní grantov a hľadaní financií,prípadne apelovať na štát, aby adresnepodporil dobré lokálne projekty.6.4 Odporúčania premimovládne organizácie4. A) Výber cieľových lokalít pre projekty sociálnejinklúzie je vhodné zladiť s lokalitami,kde v minulosti alebo súčasnostiprebieha úspešná pastoračná činnosť(ktorejkoľvek denominácie).4. B) Nakoľko v lokalitách s výraznou pastoračnoučinnosťou dochádza k nárastukomunikačných a sociálnych zručností,mení sa konzumné správania i spotrebnénávyky a existujú tu komunitní lídris lokálnou autoritou, domnievame sa,že toto prostredie je mimoriadne priaznivépre následné sociálne a iné podpornékomunitné programy. Preto tieto lokalityodporúčame ako cieľové pre rôzne druhyprojektov mimovládnych organizácií,ktoré momentálne prebiehajú a budúprebiehať na Slovensku.4. C) Ako mimoriadne efektívna sa tiež javíspolupráca s lokálnymi pastormi a lokálnymináboženskými rómskymi lídrami,resp. členmi náboženskej komunity.Prílohy104 „Inkluzívny model“ – viď poznámka 9, s. 13118 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou


Príloha ADotazníkyA. 1 DOTAZNÍK Apre mapovací predvýskumprojektu SIRONA 2010:CIRKEV / HNUTIE (názov):RESPONDENT (meno, funkcia):I. VŠEOBECNÁ ČASŤ:1. Prebieha vo Vašej cirkvi / hnutí v súčasnostimisia medzi Rómami?2. Čo Vašu cirkev / hnutie viedlo k začatiumisie medzi Rómami? Odkiaľ vyšiel impulzna uskutočnenie tejto misie?3. Keby ste to mali percentuálne odhadnúť,asi aký podiel z Vašich misijných a pastoračnýchaktivít je zameraných špeciálnena Rómov?4. Máte vypracovanú všeobecnú misijnústratégiu Vašej cirkvi / hnutia?5. Máte vypracovanú špeciálnu misijnústratégiu orientovanú na Rómov?(Ak áno, pridajte prosím odkaz na zdroj nawebe, kde ju možno nájsť, prípadne pripojteelektronický exemplár dokumentu.)6. Existuje vo Vašej cirkvi / Vašom hnutísamostatný orgán – výbor zaoberajúcisa pastoráciou Rómov?7. Vykonáva sa vo Vašej cirkvi špeciálnapríprava duchovných / pastorov / misijnýchpracovníkov na prácu s Rómami ?(inštitučne podporovaná – organizovaná,napr. vo forme školení, seminárov… ?)8. Spolupracujete aj s inými cirkvamialebo náboženskými spoločnosťami pripastorácii Rómov? (Ak áno, popíšte prosímformu spolupráce, intenzitu, zhodnoťte kvalituspolupráce v jednotlivých prípadoch…)II. MAPOVACIA ČASŤ:9. Kedy sa vo Vašej cirkvi / hnutí začalavykonávať misia / misie orientovaná naRómov?10. V ktorých lokalitách začala Vaša misia // misie a pod vedením ktorých pastorov?11. V ktorých lokalitách misie zaniklia z akých dôvodov?12. V ktorých lokalitách v súčasnosti misiefungujú a pod vedením ktorých pastorov?13. Aké konkrétne aktivity v rámci týchtomisií sú vykonávané – zameriavané naRómov?14. Aký je počet Rómov (stačí približnýodhad), na ktorých sa reálne vzťahujúaktivity Vašej cirkvi / náboženskej spoločnosti?(Ak je týchto misií viac, odhadniteprosím aj počty v jednotlivých misiách.)15. Koľko Rómov z tohto celkového počtumožno počítať za členov Vašej cirkvi / náboženskejspoločnosti? (Na základe čohopovažujete niekoho za člena cirkvi – krst,iniciácia, aktívna účasť… ? – v niektorýchhnutiach navštevujú spoločné zhromaždeniaaj sympatizanti, zvedavci a pod…)16. V ktorých lokalitách plánujete v budúcnostimisiu rozšíriť ?17. Pôsobia vo Vašej misii zameriavanej naRómov aj nejakí rómski duchovní / kňazi/ pastori… ? (Ak áno, o koho ide a v akýchlokalitách pôsobia? + kontakty na nich.)18. Vyšli z Vašej misie (ako výsledok Vašejmisie) noví rómski duchovní / kňazi / pastori…? (Ak áno, o koho ide, z akej lokalityvyšli a kde momentálne pôsobia? + kontaktyna nich.)19. Fungujú v rámci Vašej cirkvi / hnutiaosamostatnené rómske zbory / skupiny?(Ak áno – o aké zbory / skupiny ide? Ako byste hodnotili ich fungovanie? Odlišujú sav niečom od ostatných? Sú plne samostatnéalebo vyžadujú osobitnú pomoc pri vedení…?)20. Zastávajú niektorí Rómovia v rámcihierarchie Vašej cirkvi / náboženskej spoločnostivyššie postavenie?III. HODNOTIACA ČASŤ:21. Popíšte ako Vy osobne hodnotíte misiuVašej cirkvi / hnutia medzi Rómami?(napr. úspešná / neúspešná; stabilná / nestabilná,efektívna/neefektívna; podobnáako u majority / odlišná, + doplňte iné…)22. Má konverzia / náboženská zmena / aktivizáciaviery, ktorú Rómovia pod vplyvompôsobenia Vašej cirkvi/ náboženskejspoločnosti podstúpili, podľa Vás priamydopad na zmenu ich života? (napr. prejavujesa sociálnou inklúziou Rómov?dochádza k odstraňovaniu prípadnýchspoločensky „patologických javov“ ?)Ak áno, čo Vy považujete za najvýraznejšieindikátory tejto zmeny?IV. OTÁZKY NA OSOBU RESPONDENTA:23. Máte osobnú skúsenosť s misijnouprácou medzi Rómami? (Skúste stručne120 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha A: Dotazníky ( 121


popísať túto vašu skúsenosť, aké máte z tejtopráce dojmy?)24. Osobne ste sa rozprávali s pastormi,ktorí vedú misijnú prácu medzi Rómami?(Ako títo pastori túto prácu hodnotia, čoz ich práce vyplýva pre vedenie cirkvi?)Ďakujeme, že ste si našli čas na zodpovedanienašich otázok!A.2 Dotazník B 1 kvalitatívnejčasti – náboženskí lídriA. VŠEOBECNÁ ČASŤ:1. Čo Vás osobne viedlo k začatiu misiemedzi Rómami?2. S akým ohlasom ste sa stretli vo vedenícirkvi? (Ako Vás vnímali na začiatku a teraz,je tam posun? Cítite podporu „zhora“,z vedenia?)3. Akú máte Vy osobne skúsenosť s misijnouprácou medzi Rómami? (individuálnavýpoveď, skúsenosti s prácou v danej lokalite,popis ako prišli prvýkrát do lokality,ako postupovali, ako a kedy ich ľudia prijali,kedy nastal zlom)4. Odhadom koľko Rómov sa zúčastňujeaktivít Vašej cirkvi v danej lokalite? (reagujúcina misiu, nie je dôležitá miera participácie,napr. tí, čo chodia na zhromaždenia,ale nie sú pokrstení)5. Koľko z tohto počtu reálne pokladáte začlenov Vašej cirkvi? (na základe čoho považujúniekoho za člena – aké je ich internékritérium)6. Aké je väčšinové vierovyznanie obyvateľovv obci?7. Vyvíja toto vierovyznanie nejaké aktivitymedzi Rómami?8. Akého druhu sú tieto aktivity a ako Vyhodnotíte ich úspešnosť?9. Spolupracujete osobne aj s inými cirkvami/ „kňazmi“ alebo náb. spol. pri pastoráciíRómov? (forma spolupráce, intenzita,kvalita… – existuje lokálna forma „medzi--cirkevného“ misijného postupu?)10. Spolupracujete osobne aj s inými inštitúciami?(akými?)11. V rámci tejto lokality sa venujete ibaRómom, alebo robíte misiu aj medzimajoritným obyvateľstvom?Ak pracujú aj s majoritou, nasledujúotázky 12. až 14.:12. Popíšte prosím postupný priebeh tejtospoločnej práce. (Ako ste začali, ako sa spoločnéaktivity vyvíjali, ako na to reagovalijednotlivé skupiny…)13. Pracujete s týmito skupinami takpovediac„oddelene“, alebo sa ich snažíte prepájaťa robíte „spoločné“ aktivity a akcie?14. Odhadom aký podiel aktivít orientujetena Rómov, na majoritu, a aký podielpredstavujú „spoločné“ akcie (nejdeo presnú štatistiku ale o odhad)15. Akého druhu sú tieto akcie? (vymenovaťpríklady konkrétnych aktivít)16. Je sociálna inklúzia Rómov oficiálnousúčasťou pastoračných aktivít Vašejcirkvi / denominácie / hnutia, alebo ideskôr o Vašu osobnú iniciatívu, ktorávyplynula zo situácie? (Vysvetlenie: pravdepodobnevymenovali niektoré konkrétnepríklady ich aktivít v obci medzi Rómami.Mnohé z nich by sa dali zaradiť pod termínsociálna práca, ktorej cieľom je pomoca sociálna inklúzia Rómov do majoritnejspoločnosti, chceme vedieť, či ide o oficiálnustratégiu cirkvi, alebo ich individuálnusnahu.)B. HODNOTIACA ČASŤ:1. Ako Vy osobne hodnotíte túto Vašuprácu medzi Rómami v danej lokalite?(úspešná / neúspešná, stabilná / nestabilná,efektívna / neefektívna; podobná ako u majority/ celkom odlišná)2. Skúste popísať situáciu v osade / rómskejkomunite pred Vaším príchodom.3. Má Vaše pôsobenie podľa Vás priamydopad na zmenu života Rómov / došlok zmene života Rómov?V prípade odpovede „nie“ na otázkuč. 3 sa pokúsiť zistiť prečo a rovno prejsťna otázku č. 7.V prípade odpovede „áno“ na otázkuč. 3 pokračovať:4. Odhadom u koľkých Rómov táto zmenaprebehla / prebieha? (koľko Rómov v lokaliteasi žije, koľkí pozitívne zareagovalina misiu a u koľkých z tých, čo pozitívnezareagovali na misiu je badateľná zmena)5. Aké konkrétne príklady (bez udávaniamien) by ste vedeli vymenovať?6. Vo všeobecnosti v čom Vy vidíte najväčšiuzmenu? (ide o získanie ich subjektívnychindikátorov sociálnej inklúzie; zistiťčo najväčší počet indikátorov)7. Pôsobenie Vašej misie v danej lokalite saprejavilo napr.*:* indikátory sociálnej inklúzie v pevnom seteboli stanovené na základe pilotných mapovacíchvýskumov v 1. fáze projektu(vymenovať všetky indikátory a pri každomzistiť, či je pre danú lokalitu relevantný,napr. ak sa v danej lokalite vôbec nevyskytoval,zápis bude znieť „nie / nie“ )a) zlepšenie dochádzky detí do vzdelávacíchzariadeníb) zníženie miery zadĺženostic) zníženie miery úžeryd) zvýšenie aktivity pri hľadaní prácee) uplatnenie na trhu prácef) zníženie miery drobnej kriminality (v prípadesegregovaných osád)g) zníženie problémov s alkoholizmoma inými návykovými látkamih) zníženie miery gamblerstva a závislostina hazardných hráchi) zvýšenie miery gramotnosti (odstránenienegramotnosti)j) nárast komunikačných zručnostík) nárast sociálnych zručnostíl) zvýšenie frekvencie pozitívnych kontaktovs inými Rómami(Rómami z iných obcí)m) zvýšenie frekvencie pozitívnych kontaktovs majoritoun) odstraňovanie vžitých stereotypovo) iné (otvorená otázka, ako inak sa táto zmenaešte prejavuje… či už na strane Rómovalebo majority)122 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha A: Dotazníky ( 123


8. Ktoré z práve menovaných indikátorovzmeny by ste označili za najvýraznejšie,respektíve najčastejšie sa prejavujúce,v poradí 1. až 5. miesto. (V prípade potrebyznovu prečítať indikátory a označiť poradie1-5.)Ďakujem za rozhovor!Zápis výskumníka: stručný opis situácievedenia rozhovoru, subjektívne, ale pre výskumrelevantné pozorovania – napríklad, krátkyprofil respondenta, miera ochoty respondenta,prítomnosť iných osôb počas rozhovoru,dĺžka rozhovoru, miesto rozhovoru a pod.A.3 Dotazník B 2 kvalitatívnejčasti – rómski konvertitiA. DESKRIPTÍVNA ČASŤ1. Akého ste vierovyznania? K akej cirkvi,náboženskému hnutiu sa hlásite?2. Ako dlho ste členom tohto hnutia?3. Kto ešte z Vašej obce / lokality je v tejtoviere? Koľko Rómov?4. Sú v tejto viere aj členovia Vašej rodiny?5. Aké je väčšinové vierovyznanie obyvateľovv obci?6. Vyvíja toto vierovyznanie nejaké aktivitymedzi Rómami?7. Akého druhu sú tieto aktivity a ako Vyhodnotíte ich úspešnosť?B. KONVERZNÝ NARATÍV(cieľom je navodiť informátora k rozpovedaniujeho / jej osobného konverzného naratívu, osobnejskúsenosti s náboženskou konverziou, možnéotázky:)Kedy ste začali byť aktívni v tejto viere?Kto Vás priviedol k viere?Aký život ste viedli pred touto zmenou?Čo sa stalo, že ste uverili?Aký život vediete teraz, po tejto zmene?C. HODNOTIACA ČASŤ:1. Ako Vy osobne hodnotíte túto náboženskúaktivitu medzi Rómami v danej lokalite?(úspešná / neúspešná, stabilná / nestabilná,efektívna / neefektívna; podobná akou majority / celkom odlišná)2. Má táto náboženská misia / zmenapodľa Vás priamy dopad na zmenu životaRómov / došlo k zmene života Rómov?3. Odhadom u koľkých Rómov táto zmenaprebehla / prebieha?4. Aké konkrétne príklady (bez udávaniamien) by ste vedeli vymenovať? (osobné,ale aj iných ľudí v lokalite)5. Vo všeobecnosti v čom Vy vidíte najväčšiuzmenu? (ide o získanie ich subjektívnychindikátorov sociálnej inklúzie; zistiťčo najväčší počet indikátorov)6. Pôsobenie tejto misie v danej lokalite saprejavilo napr.*:* indikátory sociálnej inklúzie v pevnom seteboli stanovené na základe pilotných mapovacíchvýskumov v 1. fáze projektu(vymenovať všetky indikátory, a pri každomzistiť, či je pre danú lokalitu relevantný,napr. ak sa v danej lokalite vôbec nevyskytoval,zápis bude znieť „nie / nie“)a) zlepšenie dochádzky detí do vzdelávacíchzariadeníb) zníženie miery zadĺženostic) zníženie miery úžeryd) zvýšenie aktivity pri hľadaní prácee) uplatnenie na trhu prácef) zníženie miery drobnej kriminality(v prípade segregovaných osád)g) zníženie problémov s alkoholizmoma inými návykovými látkamih) zníženie miery gamblerstva a závislostina hazardných hráchi) zvýšenie miery gramotnosti (odstránenienegramotnosti)j) nárast komunikačných zručnostík) nárast sociálnych zručnostíl) zvýšenie frekvencie pozitívnych kontaktovs inými Rómami (Rómami z inýchobcí)m) zvýšenie frekvencie pozitívnych kontaktovs majoritoun) odstraňovanie vžitých stereotypovo) iné (otvorená otázka, ako inak sa tátozmena ešte prejavuje… či už na straneRómov alebo majority)7. Ktoré z práve menovaných indikátorovzmeny by ste označili za najvýraznejšie,respektíve najčastejšie sa prejavujúce,v poradí 1. až 5. miesto. (V prípade potrebyznovu prečítať indikátory a označiťporadie 1-5.)Ďakujem za rozhovor!Zápis výskumníka: stručný opis situácievedenia rozhovoru, subjektívne, ale prevýskum relevantné pozorovania – napríklad,krátky profil respondenta, miera ochotyrespondenta, prítomnosť iných osôb počasrozhovoru, dĺžka rozhovoru, miesto rozhovorua pod.A.4 Dotazník B 3 kvalitatívnejčasti – vonkajší pozorovatelia(vonkajší pozorovatelia – funkcionári obce,úradníci, učitelia, TSP, nerómski obyvateliaobce)A. VŠEOBECNÁ ČASŤ:1. Akého vierovyznania / aké náboženstvovyznávajú Rómovia vo Vašej obci?2. Zaregistrovali ste zvýšený záujem Rómovvo Vašej obci o náboženstvo?3. K akému vierovyznaniu sa vy osobnehlásite?4. Zúčastňujete sa Vy osobne náboženskéhoživota v obci? Stretávate sa na bohoslužbáchs Rómami?5. Aké je väčšinové vierovyznanie obyvateľovv obci?6. Vyvíja toto vierovyznanie nejaké aktivitymedzi Rómami?7. Akého druhu sú tieto aktivity a ako Vyhodnotíte ich úspešnosť?B. HODNOTIACA ČASŤ:1. Ako Vy osobne hodnotíte túto náboženskúaktivitu medzi Rómami v danej lokalite?(úspešná / neúspešná, stabilná / nestabilná,efektívna / neefektívna; podobná akou majority / celkom odlišná)2. Má táto náboženská misia / zmena podľaVás priamy dopad na zmenu života Rómov/ došlo k zmene života Rómov?3. Odhadom u koľkých Rómov táto zmenaprebehla / prebieha?124 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha A: Dotazníky ( 125


4. Aké konkrétne príklady (bez udávaniamien) by ste vedeli vymenovať?5. Vo všeobecnosti v čom Vy vidíte najväčšiuzmenu? (ide o získanie ich subjektívnychindikátorov sociálnej inklúzie; zistiťčo najväčší počet indikátorov)6. Pôsobenie tejto misie v danej lokalitesa prejavilo napr.*:* indikátory sociálnej inklúzie v pevnom seteboli stanovené na základe pilotných mapovacíchvýskumov v 1. fáze projektu(vymenovať všetky indikátory, a pri každomzistiť, či je pre danú lokalitu relevantný,napr. ak sa v danej lokalite vôbec nevyskytoval,zápis bude znieť „nie / nie“ )a) zlepšenie dochádzky detí do vzdelávacíchzariadeníb) zníženie miery zadĺženostic) zníženie miery úžeryd) zvýšenie aktivity pri hľadaní prácee) uplatnenie na trhu prácef) zníženie miery drobnej kriminality(v prípade segregovaných osád)g) zníženie problémov s alkoholizmoma inými návykovými látkamih) zníženie miery gamblerstva a závislostina hazardných hráchi) zvýšenie miery gramotnosti (odstránenienegramotnosti)j) nárast komunikačných zručnostík) nárast sociálnych zručnostíl) zvýšenie frekvencie pozitívnych kontaktovs inými Rómami (Rómov z iných obcí)p) zvýšenie frekvencie pozitívnych kontaktovs majoritouq) odstraňovanie vžitých stereotypovr) iné (otvorená otázka, ako inak sa táto zmenaešte prejavuje… či už na strane Rómovalebo majority)7. Ktoré z práve menovaných indikátorovzmeny by ste označili za najvýraznejšie,respektíve najčastejšie sa prejavujúce,v poradí 1. až 5. miesto. (V prípadepotreby znovu prečítať indikátory a označiťporadie 1-5.)Ďakujem za rozhovor!Zápis výskumníka: stručný opis situácievedenia rozhovoru, subjektívne, ale prevýskum relevantné pozorovania – napríklad,krátky profil respondenta, miera ochotyrespondenta, prítomnosť iných osôb počasrozhovoru, dĺžka rozhovoru, miesto rozhovorua pod.126 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha A: Dotazníky ( 127


Príloha BPríspevky cirkvíprezentovanéna záverečnomworkshopeSirona 2010(október 2010)Na tomto mieste uvádzame príspevkypredstaviteľov jednotlivých cirkví, ktorépredniesli na workshope organizovanomv rámci výskumného projektu SIRONA 2010,ktorý sa uskutočnil 11. 10. 2010 v Bratislave.Ústav etnológie SAV zorganizoval totopodujatie pod záštitou Splnomocnenca vládySR pre rómske komunity, Miroslava Polláka,a s organizačnou podporou Fondu sociálnehorozvoja SR nadácie Friedrich EbertStiftung. Stretnutia sa zúčastnili zástupcoviaregistrovaných a neregistrovaných cirkvía náboženských spoločností v SR, zástupcoviaakademickej obce, predstavitelia mimovládnychorganizácií, samosprávy a štátnychinštitúcií. Cieľmi stretnutia bolo 1) informovaťo výsledkoch výskumného projektupôsobenia cirkví a náboženských spoločnostív rómskych komunitách na Slovensku a ichdopadov na sociálnu inklúziu Rómov (SIRO-NA 2010); 2) prezentovať misie a pastoračnéaktivity jednotlivých registrovaných a neregistrovanýchcirkví a náboženských hnutí naSlovensku v rómskych komunitách; 3) iniciovaťdiskusiu o úlohe cirkví pri inklúzii Rómovdo majoritnej spoločnosti, pri odbúravanístereotypov a vnímania Rómov majoritnouspoločnosťou a 4) iniciovať diskusiu o možnostiachvládnych inštitúcií a samosprávv podporovaní misijnej práce v rómskychkomunitách.Nasledujúce príspevky uvádzame v ichpôvodnom znení tak, ako nám boli odovzdanéich autormi. Texty prešli len jazykovouúpravou. Poradie príspevkov uvádzamev abecednom poradí cirkví a náboženskýchspoločností. Názory vyjadrené v nasledujúcichpríspevkoch nie sú vyjadrením názorovautorov publikácie. Táto časť publikácie nebolazaradená do indexu.Zoznam príspevkov:— Rómska misia Apoštolskej cirkvina SlovenskuJán Lacho, biskup Apoštolskej cirkvina Slovensku— Cirkev Adventistov siedmeho dňaMgr. Stanislav Bielik, tajomník cirkvi— Misijná práca Evanjelickej cirkvimetodistickej v SlavkovciachRóbert Zachar, superintendent ECM— Misijná práca Evanjelickej cirkvimetodistickej v GerlachoveVojtech Sirkovský, podpredseda RadyECM, SO— Misijná činnosť medzi Rómami v Košickejgréckokatolíckej eparchiiThLic. Peter Horváth, predseda komisiepre pastoráciu Rómov Košickej gréckokatolíckejeparchie— Práca s rómskym etnikom v niektorýchcirkevných obciach v Prešovskejpravoslávnej eparchiiDoc. Alexander Cap, CSc.— Reformovaná kresťanská cirkevna SlovenskuIng. Mgr. István Batta, misijný duchovný— Pastoračné pôsobenie Rímskokatolíckejcirkvi medzi Rómami naSlovensku v rokoch 1990 - 2010Ing. Mgr. Peter Bešenyei, Saleziáni donaBosca— Cirkev medzi Rómami v Lomničke -Katolícka cirkev chce pomôcťMartin Majda, Farský úrad Lomnička— Pôsobenie Kresťanského spoločenstvaRomani ArchaJán Repka, pastorPríspevky boli vypracované ako odpovedena 4 okruhy otázok (viď príspevok B. 7).B.1 Rómska misia Apoštolskejcirkvi na SlovenskuJán Lacho, biskup Apoštolskej cirkvina SlovenskuMinisterstvo kultúry, rómski lídri, aj zástupcoviacirkví sa už niekoľkokrát na svojichspoločných stretnutiach zhodli na naliehavostipráce medzi rómskym obyvateľstvom,nakoľko situácia sa stále zhoršuje a sociálnedopady pre celú našu spoločnosť sa v priebehuniekoľkých rokov javia, že budú nedozerné.Vláda SR si určila za jednu z priorít ajstarostlivosť o Rómov. Preto pri MK vznikolnový odbor – znevýhodnené skupiny obyvateľstva.Medzi tieto sociálne znevýhodnenéskupiny patria: Rómovia, zdravotne postihnutí,menšinové cirkvi, deti v núdzi a pod.,ktorým sa treba prioritne venovať.Apoštolská cirkev na Slovensku(ďalej lenACS) vníma svoje misijné poslanie v zvestovaníevanjelia slovom aj skutkom. Po roku 1989prijala uznesením konferencie rozhodnutiesystematicky sa zaoberať problematikou rómskehoobyvateľstva na Slovensku. Odvtedyv tomto duchu rozvíja prácu medzi rómskymobyvateľstvom.ACS vníma ich otvorenosť pre duchovno,ktoré však mnohokrát vedie k poverám,ale niekedy to zachádza u nich až k okultnýmpraktikám. Preto im nestačí len nejakénáboženstvo. Oni potrebujú živý vzťah s Bohom,ktorý ich premení. Preto vidíme u nichpotrebu vnútornej premeny – znovuzrodenia.ACS vníma ako jednu zo základných potriebpráve potrebu zmeny zvnútra von. Tí, ktorísú oslovení evanjeliom, sú ľahšie formovateľní,vyučovaní ako správne žiť, následne sú integrovanído našich miestnych zborov, kde sastaráme o ich duchovné potreby, ale aj o ichresocializáciu. Celkove máme rozvinutú prácus Rómami vo väčšine našich zborov a cez128 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha B: Príspevky predstaviteľov jednotlivých cirkví ( 129


tieto naše zbory zasahujeme misijne mnohorómskych osád.Uvedomujeme si z našej mnohoročnejskúsenosti, že až potom, keď prežije človekosobné stretnutie s Ježišom Kristom a príjmenovú orientáciu života (čestnosť, pravdovravnosť,lásku, zodpovednosť či prijatie), sú Rómoviaschopní zotrvať vo viere, a to je jedenz najefektívnejších a najstabilnejších faktorovich sociálnej inklúzie. Potom sú otvorenejšík formovaniu ich osobných životov, aj ichdomovov. Takýto spôsob formovania má potomtrvalé ovocie. Vedieme ich rodiny k tomu,aby si usporiadali vzťahy medzi sebou,pretože žiť nadivoko je v Božích očiach hriechom.Potom budujeme aj ich zodpovednosťk životu, k rodine, k deťom, k práci tak, abysa oni sami mohli stať svedectvom pre iných,aby tak mohli prispieť k zmene hodnotovéhosystému rómskeho obyvateľstva, inak by smelen strácali drahocenný čas a svoje financie bysme vyhadzovali von oknom. (Viďte celkovoLuník IX.)Takisto sme videli, že keď ľuďom dámenamiesto ryby udicu, budeme môcť vidieťtrvalé ovocie. To znamená naučiť ich robiťna svojom a nie im dať hotové domy či byty,ale pomôcť im pri výstavbe, kde sami budúna tom pracovať, potom si to vedia viacvážiť. V dnešnej dobe vidíme za nevyhnutnepotrebné nájsť im takú formu práce, ktorúsú schopní robiť a kde si budú vedieť zarobiťna živobytie, a tak sa vedieť postarať o svojerodiny. Ale na toto všetko je už potrebnákoordinácia a pomoc zo strany štátu aj cirkvia my radi k tomu priložíme svoju ruku.ACS v januári 2003 otvorila prvý rómskyzbor v Sabinove a v máji 2005 druhý rómskyzbor v Košiciach na Luníku IX, v tomto rokuv auguste 2010 sme otvorili tretí rómsky zborv Krompachoch. Vo všetkých týchto zborochmáme rómskych pastorov. V týchto zborochmáme rodiny pastorov a ich spolupracovníkov,ktorí sú príkladom pre iných rómskychbratov a sestry a oni sami už pracujú s inýmirómskymi obyvateľmi. V Sabinove dokončujemestavbu veľkého komunitného centrapre 400 ľudí za takmer 1,5 mil. Eur, bez účastištátu. Na Luníku IX sme dostali možnosťodkúpiť od mesta pozemok, ktorý je dnes užvo vlastníctve cirkvi a v krátkej dobe aj tamideme stavať komunitné centrum. V Krompachochmáme veľké problémy zo schádzanímsa našich rómskych veriacich, pretožezáujemcov o bohoslužby, ako aj k vyučovaniuo praktickej oblasti života je oveľa viac akodokáže prijať Centrum voľného času, ktorémáme prenajaté od mesta, aj keď len dodecembra 2010. Potom nevieme, kde budeme,pretože nám „Centrum voľného času“ nepredĺžiloprenájom.Už takmer 10 rokov ACS organizuje konferencieza účasti viacerých pastorov našichzborov, ako aj zahraničných speakerov nabudovanie rómskych pracovníkov v duchovnej,ale aj v sociálnej a rodinnej oblasti.Práca, ktorá sa koná v jednotlivých zboroch,osadách a skupinách je nasledovná:— Operáciou Vianočné dieťa, ktorú koordinujeDiakonia ACS a s ktorou spolupracujeasi 180 organizácií zo všetkýchcirkví - bolo zasiahnutých každoročneasi 30 000 - 36 600 detí, z toho asi75 % rómskych. Ročne to bolo približne350 000 Eur. Táto služba sa koná už12 rokov, čo v podstate znamená dokopyprinesených balíčkov za 4 000 000 Eur.Ing. Daniel Vimpeľ, bývalý riaditeľ DiakonieACS, bol navrhnutý prezidentomv r. 2010 na „čin roka“.— ACS svojpomocne, alebo aj za pomocinašich zahraničných partnerov budujekresťanské komunitné centrá, ihriskápre deti a mládež, práčovne, sušičky našaty či vývarovne, kde môžeme napĺňaťich každodenné potreby.— Zbory ACS robia bezplatné osobnéporadenstvo pre rómske rodiny, ktoré saocitli v zložitých životných situáciách čipri rozhodovaní sa v mnohých otázkachich života. Dnes už dokonca viacerí rómskipracovníci učia iných mužov zodpovednostiza rodinu, prácu a svoje domy.Ženy sú vedené k výchove detí, k vareniu,k hygiene, k poriadku a dôležitostivzdelávania. Deti sú vedené k hygiene,k budovaniu zdravých hodnôt, k zodpovednostiza vzdelávanie, mávajú krúžkykreativity či iné voľnočasové aktivity.— Zbory ACS organizujú rómske, ale ajzmiešané rodinné či detské letné tábory.— ACS spolupracuje s Rómami na prekladeBiblie do rómčiny, na ktorom intenzívnepracuje zmiešaná pracovná skupina.— Nahrali sme audiokazety a CDčka s rómskymipiesňami, pripravili sme pre nichomaľovánky, detské Biblie a iné knihy.— Niektorí naši členovia si adoptovali rómskedeti, iní si berú pravidelne rómskedeti z detských domovov na víkendydo svojich domácností.— Diakonia ACS pravidelne organizujev spolupráci s nemeckou aj švajčiarskousesterskou cirkvou dovoz šatstva a jedla,ktoré boli rozdeľované prioritne medzirómskym obyvateľstvom.— Povodne, ktoré v nedávnej minulostizasiahli Slovensko, sa dotkli mnohýchrómskych obyvateľov, preto DiakoniaACS organizovala v rámci našich zborovna Slovensku dovoz nielen šatstva,ale aj nábytku či každodenných hygienickýchpotrieb, chladničiek, mrazničiek,aj finančnú zbierku pre postihnutýchpovodňami.Keďže sa tá naša práca naozaj rozrastá,Rada cirkvi navrhla zriadiť rómsku oblasťv rámci našej štruktúry cirkvi tak, aby priamov Rade cirkvi bol menovaný niekto za rómskuoblasť ako jeden z oblastných správcov, ktorýby informoval o koordinácii práce medzirómskymi obyvateľmi, zbormi, komunitamia cirkvou. Veríme, že takto bude naša prácaviac efektívnejšia ako doteraz a prinesie v budúcnostiveľa ovocia a prepotrebné zmenyv oblasti sociálnej inklúzie Rómov náboženskoucestou.B.2 Cirkev Adventistovsiedmeho dňaMgr. Stanislav Bielik, tajomník cirkvi1. História misijného pôsobenia medziRómami— Misia začínala ako laická aktivita – susediav obciach so zmiešaným obyvateľstvomokolo r. 1980— Sociálna pomoc cirkvi rómskym spoluobčanom— Od r. 1990 systematická misia— Lokality: Červenica, Rankovce, Kežmarok(Holumnica), Žiar nad Hronom— Pravidelná systematická práca – návštevy,diskusie, štúdium Biblie— Výstavba prvej rómskej modlitebne – vystavilisami Rómovia, cirkev dotovalamateriál (Rankovce)— Samostatné zbory: Rankovce a Žiar n/H.,iné cirkevné zbory – sú začlenení do spoločenstva(Kežmarok, B. Bystrica, Prešov,Červenica…)2. Dopady na zmenu života Rómov— Zásady kresťanského života – morálka,rodina, čestnosť, pokles kriminalityv osadách, kde pôsobia kresťania… Tentofakt oceňujú starostovia a občania— Praktický dopad: misia spojená so zmenouživotného štýlu— Dôležitá oblasť zdravia – alkoholizmus,závislosti (fajčenie, automaty…)130 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha B: Príspevky predstaviteľov jednotlivých cirkví ( 131


— Práca so ženami – kurzy zdravéhovarenia— Starostlivosť o deti – voľnočasové aktivitydetí, zlepšenie prospechu v škole— Samostatné bohoslužby— Spev a hudba – zapojenie od detskéhoveku3. Ciele a vízie pôsobenia medziRómami do budúcnosti— V súčasnosti kazateľ so špecializáciou naprácu s Rómami, viacero dobrovoľníkovpracujúcich cez rôzne projekty v osadách— Rozšírenie vplyvu prostredníctvom sieterodín v osadách— Školenie mládeže z radov Rómov preprácu v detskej organizácii— Pravidelné voľnočasové aktivity s deťmia mládežou = výchova ako vklad do budúcnosti4. Apel na vládu, inštitúciea samosprávu— Hlavný problém – vysoká miera nezamestnanosti— Vytvoriť pre cirkvi priestor a podmienkyna finančnú podporu diakonov, sociálnychpracovníkov a mládežníckychaktivistov pracujúcich s Rómami— Spolupráca samospráv s cirkvami priorganizácii aktivít pre RómovB.3 Misijná práca Evanjelickejcirkvi metodistickejv SlavkovciachRóbert Zachar, superintendent ECMHistória, lokality, aktivity, cieľovéskupinyPrvé kontakty s Rómami v Slavkovciachzačali niekedy v r. 1993, keď sa členovianašich zborov v Jenkovciach a Michalovciachzoznámili s Rómami, ktorí ich potom pozvalido svojej dediny, aby im kázali Božie slovo.Konalo sa množstvo návštev, pri ktorýchpostupne naši ľudia svedčili o Ježišovi, Božejláske a moci všetkým Rómom. Mnohýchsa posolstvo dotklo. S týmito sa budovalihlbšie vzťahy a vyučovanie. Pri tom všetkommali účasť aj deti, ktorých bolo od začiatkuveľmi veľa.Po nejakom čase okolo roku 2000 cirkevkúpila rodinný dom a miestni Rómoviasi ho upravili na zborový dom. Tu sa prácarozvíja až dodnes. Kľúčovým momentomtejto misie bolo poverenie stálej pracovníčkypre prácu s deťmi. Tá sa postupne tak zžilas prostredím a Rómami, že dnes pracuje užako kazateľka pre Rómov. Veľakrát vzniklasituácia, keď sa Rómovia hnevali a vytváralirôzne tábory. Keď sa hneval jeden, takdo zboru chodil druhý. Vďaka Bohu za jehomilosť a vedenie, doteraz vždy dal zmiereniea obnovenie spoločenstva. Tieto rozporyvznikali často kvôli nedostatku našich znalostío Rómoch, najmä pri službe diakonie,rozdávaní šatstva a rôznej pomoci. Častovznikla krivda kvôli tomu, že niekto dostalprednosť. Napätie vznikalo aj pri budovaníhudobnej skupiny, ktorá dnes nádherne slúžievanjeliom aj mimo Slavkoviec. Niekoľkokrátnáš zborový dom vykradli samotní Rómovia.Pracovníčke sa často vyhrážali a aj ju fyzickynapádali. Napriek tomu všetkému sa prácaudržala, dnes sa pravidelne konajú bohoslužby,kam chodí okolo 60 ľudí, pričom 20 z tohosú dospelí. Mnohí prežili pokánie a odovzdalisvoj život Ježišovi. Žijú nový život a v dedinevydávajú svedectvo o Ježišovi.ECM pracovala misijne v tejto oblastina viacerých miestach. Okrem Slavkoviecešte existuje práca vo Veľkých Kapušanoch.Tu sme začali v roku 2000 premietaním filmuJežiš. Okamžite prejavilo záujem okolo50 ľudí o pravidelné stretnutia a väčšinaz nich boli Rómovia. Stretávali sme sa až doroku 2005, ale návštevnosť postupne klesala,nedokázali sme prehĺbiť ich záujem. Mnohíočakávali materiálnu pomoc vo veľkej mierea pravidelne, čo sme nielen že nedokázalizabezpečiť, ale sme to ani nepovažovali zasprávne. Dnes tu máme zborový dom, alez Rómov tam zostal len jeden, ktorý aj vstúpildo členstva a pravidelne chodí na bohoslužby.Jeho život a rodina žijú vo veľkej biede,pracuje len príležitostne, ale jeho vernosť Božiemuslovu a túžba po zmene nás často povzbudili.Často chodí na bohoslužby pešo alebona bicykli. Je to až 17 km. Raz ho zastavilpolicajt a za to, že nemal svetlá na bicykli, muchcel dať pokutu. Samozrejme, nemal peniazea aby mu zabránil v ďalšej jazde, tak si muselnáš brat vypustiť duše. Brat to prijal pokornea priznával si svoju chybu, čo nás veľmi potešilo,lebo sme vedeli, že je to zmena, ktorúu neho spôsobil Ježiš.MarkovceTu sme začali pracovať krátko po tom,ako v Slavkovciach. Podobne sme budovalikontakty, kázali Božie slovo a pomáhaliako sa dalo. Práca však nenabrala takéobrátky ako v Slavkovciach. Nedokázali smeinvestovať naraz na dve miesta. V tejto prácibol poverený miestny Róm, ktorý aj dobrezačal, ale po krátkom čase začal byť nespoľahlivý,jednal nečestne a miestni sa na nehozačali sťažovať. Nakoniec zo služby muselodísť. V Markovciach sme ďalej nepôsobili.V tomto roku boli hlásené povodne aj v tejtoobci a v ECM sme vyhlásili celocirkevnúzbierku, kde sa vyzbieralo 3200 EUR, ktorésme odovzdali pani starostke. Peniaze použilana nákup PVC podláh pre Rómov.LastomírBlízko Michaloviec. Tu sme pracovali s Rómamiasi 10 rokov, väčšinou sme sa stretávalipo rodinách. Členovia michalovského zborubudovali veľmi intenzívne vzťahy. Niekoľkorokov sa zúčastňovali bohoslužieb v Michalovciach,privádzali svoje deti a bolo vidieť,že Boh mení ich životy. Konali sme návštevya snažili sme sa Rómov budovať vo vierea novom živote. Traja dospelí prežili nádhernéBožie obrátenie a verne podporovali Božiedielo, aby aj ostatní našli spasenie. Niektoríaj prejavili záujem, ale zdá sa, že ich rozhodnutianikdy neviedli k trvalej zmene. Po smrtijedného z členov a odcestovaní dvoch doAnglicka práca postupne zanikla. Rómoviaz tejto obce boli akousi strednou vrstvou.Mali školy, majetok a vo veľkej miere využívalisociálny systém, často cestovali najprv preazyl, a potom za prácou najmä do Anglicka.Väčšina z nich je usadená v okolí Bradfordu.Tu sme sa ich snažili nanovo kontaktovaťa sprostredkovať im kontakt s cirkvou, aleneuspelo to.TrnavaPráca v Trnave sa rozbehla na Linčanskejul., kde je viac Rómov. Konali sa tu bohoslužby,ale nevznikol zbor. Tri rodiny všakchodia do zboru v Trnave pravidelne, prežiliznovuzrodenie a žijú nový život. Táto prácas Rómami je špecifická asi tým, že nie je čistorómska, ale funguje na princípe integrácieRómov do spoločenstva cirkvi.Cieľ, zmeny, hodnotenieNaša služba Rómom má hlavný cieľ – zvestovaťevanjelium a privádzať Rómov do spoločenstva,kde sa môžu budovať a posilňovaťvo viere. Vidíme, že takéto dielo prinášaskutočnú a trvalú zmenu. Samozrejme, časpreskúša mnohé a často sme pri tejto službezarmútení. Uvedomujeme si, že tu ide jednoduchoo vnútornú premenu bez násiliaa následnú motiváciu žiť a radovať sa z toho,čo sme v Bohu. Táto zmena má množstvo132 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha B: Príspevky predstaviteľov jednotlivých cirkví ( 133


podôb. Naši pracovníci s Rómami, Rómoviasamotní a aj Nerómovia, ktorí sú spolu s Rómamiv jednom zbore, prežívajú ohromnépovzbudenie, svedectvá a radosť.BudúcnosťChceme pokračovať v tom, čo sme začali.Uvedomujeme si, že je to beh na dlhú trať.Výsledky sa prejavujú postupne a ide to cezgenerácie. Sme malá denominácia a nemámeveľké možnosti. Ukázalo sa, že práca je úspešnátam, kde je schopný služobník, trpezlivýa má dostatočnú podporu z nejakého blízkehozboru. Boh otvára srdcia stále viac Rómoma veríme, že Rómovia môžu byť požehnanímpre túto krajinu.Neustále pestujeme v svojich zborochotvorenosť a prijatie každého jednotlivca,ktorý prejaví záujem. Dnes máme medzi kolégiomniekoľko pracovníkov, ktorí majú skúsenostia vykazujú dobré výsledky. Plánujemespoločnú konferenciu Slovenskej oblastia vo februári bude medzinárodná konferenciav Budapešti, ktorej sa zúčastníme.Rómovia milujú hudbu – snažíme sa pomocouprojektov a darov jednotlivcov podporovaťvznik kresťanských hudobných skupín,ktoré dokážu slúžiť.Práca s deťmi je perspektívna – dospelínechajú svoje deti prichádzať, aj keď samičasto nemajú záujem. Deti potom svedčiao tom čo počujú v cirkvi doma.Apel na samosprávu a vláduVäčší záujem starostov a vedenia obce o problémyRómov. Ochotu spolupracovať s cirkvou.Vieme, že obce nemajú peniaze, ale spoznalisme, že dobrý nápad, nadšenie a otvorenosťdokážu viac ako peniaze. Očakávame od vlády,že bude podporovať projekty zamestnanostia vytvárania pracovných miest pre Rómov.B.4 Misijná práca Evanjelickejcirkvi metodistickejv GerlachoveVojtech Sirkovský, podpredseda Rady ECMV roku 1996 Detská misia na Slovenskuorganizovala druhý rok letných táborov predorast. Pozvali sme vtedy dve Rómky z Gerlachova,okres Poprad, a to bol začiatok našejmisie v tejto obci. Odvtedy s prestávkamisme sa venovali deťom a dorastu formou klubov,výletov, denných táborov, humanitárnejpomoci, osobnými návštevami v ich domácnostiach.Keďže sme boli vzdialení od tejtoobce vyše 300 km, tak práca bola o to ťažšia,ale verili sme, že má svoj význam. V roku2008 začal pokračovať v tejto misijnej prácináš pracovník, žijúci len 3 km od tejto lokality.Práca sa veľmi zefektívnila a pravidelnesa venujeme nielen deťom a dorastu, ale ajich rodičom a starým rodičom.Gerlachov má cca 750 obyvateľova z toho je 250 Rómov. Ako všade inde, ajtu bolo treba vniknúť do ich spôsobu života,do ich predstáv a postojov, čo je správne a čonie. Trpezlivou prácou medzi deťmi a mládežousa nám láskou Božou podarilo priniesťim nové pohľady na život a nové smerovanie,keď sa od modiel či okultizmu obracalik Bohu a v Ňom začali nachádzať svoj zmyselživota. Zmena prišla u niekoho skôr, u niekohododnes nie. Ale vidíme, že sa veľmizmenila duchovná atmosféra kolónie. Napr.mamičky, ktoré s nami chodili na dorastovékluby, nám povedali, aby sme dávali ich deťomto, čo oni dostávali od nás. Alebo iný príklad.Dve dievčatá sa rozhodli ísť do obchodua zaplatiť, čo ukradli pred niekoľkými dňami.Na základe týchto, ale aj iných svedectievhodnotíme našu misiu ako veľmi potrebnúa dôležitú, ktorá môže v budúcnosti priniesťprospech celej spoločnosti.Na jednej strane sa veľmi tešíme, že môžemeprinášať evanjelium Ježiša Kristaaj medzi Rómov, evanjelium premieňa a dávanovú nádej, na druhej strane si uvedomujemepotrebu existencie rodín aj v tejtokomunite. Veľa detí končí svoju základnúškolu v siedmom či ôsmom ročníku a ďalejnepokračujú, v tomto vidíme veľkú výzvupre nás, pomôcť im či ponúknuť minimálnestredoškolské štúdium. Tiež dospelí sú častobez práce (dôvody neuvádzame), ale aj tamchceme pôsobiť slovom Biblie, ktoré hovorí:„Kto nepracuje, nech ani neje.“ Radi by smeprijali nové možnosti ciest na prácu Rómovv tejto lokalite. Veľa mladých ľudí, ktorínedokončia školu, ostávajú doma a stávajúsa veľmi mladými rodičmi. Osvetou a ponúknutímmožnosti práce vychovávať zdravýchjednotlivcov, ktorí sami medzi sebou budúšíriť nový spôsob života.V prvom rade by sme apelovali namiestny úrad v Gerlachove, aby pomáhalsvojim občanom pochopiť, že rasizmom saveci nezmenia, ale to, čo potrebujú všetci, jeuvedomenie si, že sú spoluobčania, ktorí žijúspoločne pod jednou strechou obce.Ak hľadíme do budúcnosti, tak vidímeveľkú potrebu nájsť spôsob, ako dať týmtoľuďom možnosť začleniť sa do spoločnostinie ako Rómom, ale ako spoluobčanom.Preto si myslíme, že ak chceme dosiahnuťhlbšie premeny, nestačí len niekoľkoročnástarostlivosť misijnej či inej práce, ale nájsťspôsob premeny, ktorá dá Rómom i bielymnažívať v pokoji a v láske. Preto navrhujemezasadnúť spoločne za okrúhly stôl konkrétnejobce či samosprávy, spolu aj s vládnymčiniteľom, a nájsť cestu pre rozvoj toho–ktoréhoregiónu.B.5 Misijná činnosťmedzi Rómami v Košickejgréckokatolíckej eparchiiThLic. Peter Horváth, predseda komisiepre pastoráciu Rómov Košickej gréckokatolíckejeparchie.I. História misijného pôsobeniaKošickej gréckokatolíckej eparchiemedzi RómamiV roku 1997 bol zriadený Košický gréckokatolíckyapoštolský exarchát. V tomistom roku vytvoril exarcha, vladyka MilanChautur, komisiu pre pastoráciu Rómov,ktorá mala za úlohu misijne pôsobiť medzigréckokatolíckymi Rómami na celom územíkošického kraja. Predsedom komisie sa stalo. ThLic. Milan Gábor.V roku 2003 bol za predsedu komisiemenovaný o. ThLic. Peter Horváth. Komisiutvoria šiesti kňazi z jednotlivýchprotoprezbyterátov (dekanátov), ktorí majúza úlohu koordinovať pastoračnú prácu medziRómami vo farnostiach svojich protoprezbyterátov.V roku 2004 v rámci gréckokatolíckejfarnosti Nižná Rybnica vo filiálnej obciBlatné Remety bolo v prenajatých priestorochotvorené misijno–pastoračné centrumpre Rómov. V roku 2007 sa misijno–pastoračnécentrum presťahovalo do vlastnejnovej multifunkčnej budovy v BlatnýchRemetoch.Cieľovými skupinami sú predovšetkýmRómovia z Blatných Remiet a okolia, každejvekovej kategórie, ale aj majoritná spoločnosť.Najväčšiu skupinu však tvoria detia mládež, ktorých je viac ako 250. Z nichje 140 detí z detských domovov, ktoré sú tuumiestnené v náhradných rodinách.134 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha B: Príspevky predstaviteľov jednotlivých cirkví ( 135


V centre prebiehajú nasledujúce aktivity:1) voľnočasové aktivity:— biblický krúžok— literárno-dramatický krúžok— výtvarný krúžok— hudobný krúžok— športový krúžok2) Deuterokatechumenátny formačný proces:(dlhodobá, systematická pastoračnápráca, ktorej cieľom je priviesť ľudí k ľudskeja kresťanskej zrelosti)— týždenné až dvojtýždenné duchovnécvičenia počas letných prázdnin— pravidelné stretnutia malých skupiniek(8 – 12 osôb) počas roka3) Farská pastorácia (vysluhovanie sviatostí,pravidelné modlitebné stretnutia,spevácke zbory, miništrantská služba,náboženské púte a pod.)4) Školská a mimoškolská katechéza5) Organizovanie festivalov, konferenciía seminárov s medzinárodnou účasťouDruhým strediskom misijnej činnostimedzi Rómami Košickej eparchie je CVČ Sv.Bazila Veľkého vo Veľkých Slemencoch. Primárnoucieľovou skupinou sú deti a mládežrómskej a maďarskej národnosti širšiehookolia. Centrum vyvíja krúžkovú voľnočasovúčinnosť v bezpečnom prostredí.II. Dopad misijnej práce na zmenuživota RómovMisijná práca medzi Rómami v našej eparchiizásadne vplýva na zmenu života Rómov, pokiaľje dlhodobá a systematická.Po niekoľkoročnej formácii možno vidieťvýrazný posun k ľudskej a kresťanskej zrelosti.Narástlo duchovné uvedomenie. Rodičiazodpovednejšie pristupujú k povinnostiamvoči svojim deťom a k deťom, ktoré majúv pestúnskej starostlivosti. Deti a mládež viacrešpektujú autoritu rodičov, učiteľov, kňazaa vôbec starších ľudí. Zlepšili svoje správaniea prospech v škole. Zvýšil sa ich záujemo vzdelanie. Viacerí študujú na strednýchškolách s maturitou. Niekoľko rodičov sipo rokoch dopĺňa maturitné vzdelanie.Činnosť našich centier vo všeobecnostinapomáha deťom a mládeži rozvíjať svojeschopnosti, zručnosti a talenty, čím rastieich sebavedomie a schopnosť presadiť sav spoločnosti.III. Vízie, cieleGréckokatolícka Košická eparchia chcedo roku 2015 rozšíriť misijnú služba nacca. 20% (na dvojnásobok dnešného stavu)rómskych osád a mestských častí košickéhokraja, aby v týchto lokalitách došlo kduchovnému pozdvihnutiu a kultivácii životarómskeho etnika. Túto víziu chce naplniťvybudovaním nových pastoračných centierv mestách KSK, kde je najväčšia koncentráciarómskeho etnika. V Michalovciach v lokalite„Angin Mlyn“ má povstať Eparchiálnecentrum pastorácie Rómov, ktoré je súčasťoustrategického projektového zámeru misijnejčinnosti mesta Michalovce.IV. Spolupráca so štátom a samosprávouMisijná činnosť medzi Rómami je predmetomverejného záujmu, preto očakávame úzkuspoluprácu medzi štátom, samosprávou a inýmiorganizáciami.Navrhujeme v tejto oblasti neexperimentovať,ale budovať a podporovať osvedčenéprojekty. Štát a samosprávy by mali maťjasnú stratégiu misijnej činnosti medzi Rómamia vo väčšej miere podporiť (aj finančne)organizácie, ktoré sa dlhodobo a systematickysnažia o duchovné pozdvihnutie a kultiváciuživota rómskeho etnika. Cirkev medzi takéorganizácie nepochybne patrí.B.6 Práca s rómskym etnikomv niektorých cirkevnýchobciach v Prešovskejpravoslávnej eparchiiDoc. Alexander Cap, CSc.Takmer vo všetkých cirkevných obciachprichádzajú duchovní správcovia do kontaktus touto „problematickou“ etnickou menšinou.Prístup k nim je individuálny, pretože každýduchovný správca vie, či ide o cirkevného105človeka, ktorého bežne a pravidelne vidív chráme na bohoslužbách, alebo ide o človekanecirkevného, len momentálne riešiacehonejaký svoj individuálny duchovný problém.Z celkového počtu 214 cirkevných obcí v rámcinašej eparchie uvediem ako ukážku aspoňniektoré cirkevné obce, kde má kňaz väčšiumožnosť pracovať s týmto etnikom.1. Pravoslávna cirkevná obec (PCO) Varadkasa nachádza na Východnom Slovensku,22 km od Bardejova. Duchovným správcom,ktorý býva vo farskej budove v tejtoobci, je Mgr. Peter Savčak spolu s manželkoua deťmi. Okrem tejto farnosti tentoduchovný má ešte ďalšie dve cirkevnéobce a to Vyšnú a Nižnú Polianku. Z celkovéhopočtu okolo 180 obyvateľov obceje 150 Rómov. Kedysi boli v dedine Rómoviav menšine a dosť veľa ich formovaliaj ostatní obyvatelia obce. Teraz je totoetnikum vo väčšine a podľa všetkéhobudúcnosť obce smeruje k tomu, že z nejonedlho bude úplne rómska obec. Domyna predaj sú ochotní odkúpiť iba Rómovia.Predposledný starosta obce patril tiežk tomuto etniku. V obci sa nepácha trestnáčinnosť a nažívanie v obci s týmto etnikomje normálne.106 Okolo troch až päťrómskych chlapcov je viac menej stabilneduchovne aktívnych, pričom obsluhujúv oltárnej časti chrámu a podľa svojichmožností sprevádzajú kňaza aj do vyššiespomenutých okolitých farností. Chlapciradi navštevujú pútnické miesta107 aj detsképravoslávne tábory.108 Ďalších okolopäť dospelých sa viac menej pravidelnezúčastňuje nedeľných bohoslužieb. Náboženstvona základnej škole 1. – 9. navštevujeokolo 60 detí, z toho polovicaje rómskych. Na farnosti majú Rómoviazáujem predovšetkým o cirkevný pohreb,109krst a posvätenie príbytkov.Menší záujem je o sobáš v chráme. Vedia,že sa pred chrámom, krížom, ikonoumajú prežehnať a tak to aj v praktickomživote robia. Ovládajú predovšetkým základnémodlitby. Rómovia, aj keď pochádzajúpredovšetkým zo sociálne slabšíchrodín, radi fyzicky pomáhajú pri prácachv okolí chrámu, kde robia tie najťažšiepráce. Terajší duchovný správca hodnotíich úroveň za pomerne dobrú. Pri prácis Rómami treba stanoviť jasné pravidláa vymedziť tiež mantinely, aby nedochádzaloz ich strany napokon k zneužívaniu.Horšie je to s Rómami, ktorí sa prisťahovalido obce z osád a žili v úplnej izoláciiod ostatných obyvateľov. Až takýchto„prisťahovalcov“ je možné nazvať v plnostineprispôsobivými.105 Ktorý je duchovne formovateľný priamo v chráme, kde ho oslovujeme spevom, modlitbami, Božím Slovom, kázňou, sviatosťami, rozhovorom...106 Spomínam si na rozhovor s kňazom z Michalovskej pravoslávnej eparchie prot. J. Hatrákom správcom PCO Šamudovce, ktorý poukazoval na väčšinovérómske etnikum v ich obci. Agresivita voči ostatným obyvateľom je veľká a ľudia majú obavy o svoj majetok i život. Starosta obce s nimi nevieurobiť poriadok. Takýto stav pokiaľ si nebude všímať a riešiť štát, bude nahrávať extrémistickým skupinám, ako napr. Slovenská pospolitosť, ktoríbudú radi prichádzať do problematických dedín a tým si získajú aj podporu utláčanej menšiny.107 PCO Ladomirová, PCO Ľutina.108 PCO Medvedie.109 Kňaz pred pohrebom večer v dome nebohého číta Žaltár, čo prijímajú pozostalí veľmi pozitívne. Veľa sa pritom vypytujú a sú radi, že kňaz sa prišieldo ich príbytku pomodliť. Taktiež účasť kňaza na smútočnom pohostení je vnímaná veľmi pozitívne.136 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha B: Príspevky predstaviteľov jednotlivých cirkví ( 137


110 Doc. ThDr. Š. Šak, PhD. je zároveň učiteľom na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte PU a prodekanom.2. Mesto Krompachy sa nachádza v spišskonovoveskomarcidekanáte. Má okolo8700 obyvateľov, z toho asi 3000 jeRómov. Pred niekoľkými rokmi bol za duchovnéhosprávcu pravoslávnej cirkevnejobce ustanovený o. Štefan Šak,110 ktorémusa podarilo zakúpiť farskú budovu.Okrem toho je tu zakúpený pozemok,kde v budúcnosti, pokiaľ budú finančnéprostriedky, sa plánuje výstavba chrámu.Vo farskej budove sa začali pravidelne vykonávaťbohoslužby, vyučovať náboženstvoa začal sa riadny farský a náboženskýživot. Podľa posledného sčítania ľudusa k pravoslávnej viere hlási v tomtomalom meste 300 obyvateľov. Z tohoje 25 Rómov, z ktorých sa pravidelneasi pätnásti zúčastňujú na nedeľnýchbohoslužbách a žijú aktívny kresťanskýživot – pravidelne sa spovedajú a prijímajúsv. Eucharistiu. Jeden rómsky chlapecobsluhuje kňaza a 4 deti sa vyučujú nanáboženstve. Všetci pravoslávni Rómoviapochádzajú zo sociálne slabších rodína bývajú spoločne s ostatným rómskymetnikom v bytovkách. Pracovné príležitostidostávajú v rámci mesta iba v rámciverejnoprospešných prác. Vzhľadomna to, že farnosť im pomáha so šatstvom,obuvou, jedlom, finančne, pomáha imdbať o ich hygienu, naši rómski kresťaniasa tým odlišujú od ostatných Rómov.Často sú tŕňom v oku svojim etnickýmkolegom, ktorí ich obviňujú, že žijú ako„bieli gadžovia“ a urážajú ich, že nedodržujú„cigánske tradície“. Nie sú drogovozávislí a snažia sa o to, aby sa nedostalido rozporu so zákonom. Kňazom sú vedeník tomu, aby aj oni, hoci sú chudobní,sa snažili obdarovať a pomôcť iným. Aktívnesa zúčastňujú týždenného vydávaniajedla pre bezdomovcov z organizácieMAŠKA v meste, kde sa zúčastňuje okolo50 bezdomovcov.3. Mesto Medzilaborce sa nachádzana východe Slovenska a má nádhernýpravoslávny chrám, ktorý je pamiatkoupostavenou pre obete ruských vojakovz prvej svetovej vojny. Pravoslávnacirkevná obec má svojho duchovnéhosprávcu a zaužívaný bohoslužobný rytmus.V tomto meste zriadila Prešovskápravoslávna eparchia Detský Domov(DeD) sv. Nikolaja, ktorý je najväčším neštátnymsubjektom takého druhu na Slovensku.A práve tu prebieha nebadane,ale usilovne každodenná práca s rómskymideťmi a maloletými mamičkami,ktorí tvoria asi 98% chovancov tohtodomova. Ide o detský domov rodinnéhotypu, kde sú chovanci od malička vedeník samostatnosti. Poriadok, hygiena, zašívanie,varenie, umývanie riadov, pranie,vysávanie, postaranie sa o súrodencov,to všetko sú aktivity, ktoré podľa svojichmožností a schopností vykonávajú sami.Všemožne sa podporuje rozvíjanie ichtalentov v hudbe, speve, športe. Hlavnámyšlienka, ktorá sa im pripomína, jeto, že po odchode z DeD sa budú môcťspoľahnúť len sami na seba. Častoich duchovný nabáda, že „musia byťnadpriemerní, pretože priemerní majúrodičov a tí im môžu pomôcť. Ale ktopomôže Vám?“. Pravidelné bohoslužby,vyučovanie náboženstva, modlitba preda po jedle tvoria akýsi duchovný základ,ktorý sa dostáva každému. Z 50 detí siasi tretina pomaly osvojila tieto duchovnénávyky a dá sa povedať, že ichvykonáva s radosťou, pretože v nich vidiaistý zmysel. Veľmi aktívnych v duchovnejoblasti je momentálne okolo 10 detí,ktoré sa veľmi zapájajú do spevu, čítaniaSvätého Písma a obsluhovania. Dvajachlapci Marek a Roman prijali nižšie svätenieza „čtecov“ od vysokopreosvietenéhoJána, arcibiskupa prešovského a celéhoSlovenska. Veľký vplyv na deti zanechalinávštevy posvätných miest a kláštorovna Ukrajine a v Grécku. Najťažšie je Rómovzapáliť a nadchnúť pre náboženskýživot. Ak však už horia, v ničom nezaostávajúvo svojej náboženskej horlivostiod Grékov či Španielov.Zvláštnu skupinu tvoria maloleté matky –dievčatá vo veku od 14-16 rokov, ktorých jeokolo 10. Neplánovane otehotneli, ale predsasa rozhodli správne a nesiahli na život svojichdetí. Nevybrali si ľahšiu cestu vo svojomživote, ale tú ťažšiu. Ak sa deti po skončenípobytu v DeD vrátia medzi svoje etnikum,medzi príbuzných, v prvom rade prichádzajúo všetky našporené financie, pretože každý jeich sesternica, bratranec a ujo a každý si odnich chce požičať a nikto im to nikdy nevráti.A potom sa zväčša chlapci uchyľujú ku krádeži,dievčatá k prostitúcii, a tak prichádza aj alkohol,cigarety, drogy. Hlavné krédo, ktoré satýmto chovancom podáva, je „maj dobré vzdelaniea potom budeš môcť byť aj zamestnaný.Ak budeš mať peniaze, môžeš byť samostatnýa dokážeš sa postarať o seba či rodinu“.Tieto názorné príklady v troch rozličnýchlokalitách jasne poukazujú na to, že akRómov nadchneme pre duchovný život,keď budú viesť bohabojný život, nedostanúsa do sporu so zákonom. Zmena sa odohrávapredovšetkým v ich duši a v nazeraní na svet.Chceme pokračovať v práci s týmto etnikoma privádzať ich bližšie k Bohu. Vláda SR,ako aj ďalšie inštitúcie by mali nadviazať bližšíkontakt s kňazmi, ktorí pracujú s týmto etnikoma napomôcť už pri prebiehajúcej práci.Zoznam bibliografických odkazov:— Pastorácia Rómov. Bratislava 2009.ISBN 978-80-89096-39-8.— Pravoslávny cirkevný kalendár. Prešov2010. ISBN 978-80-969437-3-9.— Sociálna a duchovná revue. PrešovI/2010. ISBN 978-80-555-0156-7.B.7 Reformovaná kresťanskácirkev na SlovenskuIng. Mgr. István Batta, misijný duchovný1. Opíšte veľmi stručne históriu misijnéhopôsobenia Vašej denominácie medziRómami (roky, lokality, aktivity, cieľovéskupiny…).Pôsobenie našej cirkvi v tejto oblastibolo zhrnuté v „Dotazníku A pre mapovacípredvýskum projektu SIRONA 2010“.Cieľovou skupinou sú obecne Rómoviaso zvláštnym dôrazom na skupinys obmedzenou sociálnou adaptabilitoua s hodnotovým svetom, ktorý nepodporujezmenu sociálnych návykov a sociálnehopostavenia cieľovej skupinyprostredníctvom zapojenia aktivistovbývajúcich v jednotlivých sídlach.2. Mala Vaša misia dopad na zmenu životaRómov v oblastiach, kde pôsobíte?V čom sa táto zmena / zmeny prejavilia ako ich hodnotíte?Vo všeobecnosti dochádza k zodpovednémuprístupu k vlastnému životu.Nezamestnanosť výrazne zťažuje upevneniea ustálenie nového spôsobu životazapojených osôb. Zmeny sú z hľadiskaadaptability jednoznačné a kladné.3. Aké sú Vaše ciele / vízie pôsobenia medziRómami do budúcnosti (rozšírenie, prehĺbeniemisie, prehodnotenie cieľových skupínalebo aktivít a pod.)?138 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha B: Príspevky predstaviteľov jednotlivých cirkví ( 139


Využitím dostupných finančnýchprostriedkov európskych fondov rozbehnúťpilotný projekt zameraný na sociálnuinklúziu marginalizovaných rómskychskupín. V prípade kladných skúsenostízískaných úspešnou realizáciou pilotnéhoprojektu naše pôsobenie hodláme rozšíriťa prehĺbiť. Uvažujeme o priebežnejrealizácii dvoch projektov zameranýchna podporu sociálnej inklúzie a na upevneniea ustálenie nového sociálneho správaniasa, z ktorých prvý bude zameranýna vzdelávanie aktivistov – multiplikátorov:členov marginalizovaných rómskychskupín.V súčasnosti máme dosah na cca 40--45 miestnych skupín, s ktorými sme v nepravidelnomkontakte z dôvodu obmedzenosti(nulového) finančného pozadia.Uvažovaný pilotný projekt počítaso zapojením a holistickým vzdelávanímdlhoročných miestnych spolupracovníkovmisie v nimi ovládanom jazyku, t.j. v južnýchoblastiach maďarsky, v severnýchoblastiach slovensky. Holistický charakterprístupu k marginalizovaným komunitámzabezpečuje po prvé vzdelávanie v oblastisociálnych zručností, a po druhé vzdelávaniev oblasti reformovanej kresťanskejviery.4. V súvislosti s Vašou misiou v rómskych komunitách,v čom by ste chceli apelovať navládu SR, prípadne na iné inštitúcie či samosprávu?Cieľová skupina žije v zlých sociálnychpodmienkach, často si zabezpečujelen svoje najnevyhnutnejšie životnépotreby. Členom marginalizovaných skupínneraz chýba snaha, prípadne aj schopnosťzačlenenia sa do spoločnosti. Dôvodomje absencia morálnych hodnôta nevedomosť pravidiel správania sa a pohybuvo verejnosti, resp. v spoločnosti.Cieľom aktivít je zoznámenie členovkomunít so sociálnymi zvyklosťamiako predpokladu včlenenia sa. De factoide o kresťanskú morálku, o kresťanskézásady, o vieru v Spasiteľa, v Ježiša Krista.Kresťanské učenie je pevným základomsúčasnej západnej spoločnosti. Tento, síceneustále nahlodávaný základ umožňujeintegráciu skupín obyvateľstva rôznychtradícií.Od vlastníkov rozhodovacích právomocíočakávame morálnu a finančnú podporu,ďalej zjednodušenie prístupu a obdržaniapodpory christianizačných aktivít(finančná podpora, morálna podpora, podporazo strany regionálnych a miestnychsamospráv a zo strany štátnej správy, všeobecnúbenevolenciu v tejto oblasti).B.8 Pastoračné pôsobenieRímskokatolíckej cirkvi medziRómami na Slovensku v rokoch1990 – 2010Ing. Mgr. Peter Bešenyei, Saleziánidona Bosca1. Stručná história misijného pôsobeniaRímskokatolíckej cirkvi medzi RómamiPastoračná činnosť medzi Rómami sa systematizovalaaž po páde komunizmu. V roku 1990vznikla Rada pre pastoráciu Rómov a menšínpri Konferencii biskupov Slovenska. Na Slovenskupôsobia šiesti rímskokatolícki kňazi,jeden trvalý diakon a päť rehoľných sestier,ktorí pochádzajú z rómskeho etnika.Vznik pastoračných centiera verejných kaplniek v rómskych osadáchna Slovensku a ich aktivityJednou z úloh pastorácie Rómov je výstavbaa zriaďovanie jednoduchých misijných centiera sakrálnych objektov v rómskych osadách.Centrá poskytujú príležitosti pre duchovný,ale aj profesionálny rast, vzdelávanie, voľnýčas… Veľmi dôležité je aj rozpoznanie a vyškolenielídrov z ich vlastných komunít.111BardejovV roku 1990 začali Saleziáni dona Bosca budovaťdielo pre Rómov v Bardejove na Poštárke.Vybudovali kostol a otvorili aj Rómske pastoračnécentrum (RPC), ktoré je plne funkčnéod roku 1998. V roku 2001 zriadili prvú cirkevnúmaterskú školu pre rómske deti, neskôrotvorili aj ZŠ s prvým stupňom.Pečovská Nová VesV rómskej osade bola v roku 1996 ukončenákaplnka sv. Márie Goretti. V kaplnke sa pravidelnekonajú bohoslužby.JarovniceŠpecifická pastorácia Rómov sa už dlhšieroky rozvíja aj v rómskej osade v Jarovniciach.Okrem evanjelizačných aktivít v osadeprebieha aj farská katechéza. Nenahraditeľnúslužbu, návštevu rodín v osade a spoločnúmodlitbu po domoch organizujú laici z majority.Výstavba kostola a priľahlej miestnostisa v osade začala v roku 1998 a v roku 2000bola ukončená.112SninaV Snine sa Rómom dlhodobo venujú rehoľnésestry Božského Vykupiteľa. Vedú divadelnýsúbor – Čhave kamoro, pravidelne organizujúvýtvarné tvorivé dielne, Biblické súťaže…Hanušovce nad TopľouJe to jedna z mála farností, kde sa podarilozapojiť Rómov do života farnosti s rešpektovanímich identity a tradícií. Okrem duchovnýchaktivít sa tam ponúkajú aj aktivity zameranéna zvyšovanie kvalifikácie dospelých. Dušoutýchto činností je diakon rómskeho pôvodu,ktorý pôsobí ako koordinátor komunitnéhocentra; je zapojený do pastorácie Rómov nielenv Hanušovciach, ale aj v širšom okolí.Košice – Luník IXOd júla 2003 sa začala poskytovať duchovnáslužba aj najväčšiemu rómskemu sídlisku,Luníku IX v Košiciach, prostredníctvom kňazov,ktorí bývali priamo na sídlisku, a zároveňponúkali širokú paletu duchovných a spoločenskýchslužieb. V auguste 2005 začali ajs výstavbou pastoračného centra. Od 1. júla2008 na Luníku IX pôsobia Saleziáni donaBosca. Prebrali celkovú starostlivosť o pastoráciuRómov a rozbehli aj dostavbu pastoračnéhocentra.SečovceV roku 2004 sa začala výstavba kaplnkyv Sečovciach, v rómskej osade Habeš. Prvásv. omša sa slávila 2. júla 2008.113 Školskú katechézupriamo v osade už dlhoročne vykonávakňaz Michal Fedorčák.BreznoOd decembra 2004 žijú v rómskej štvrtiv Brezne malé sestry. Bývajú v domčeku medziRómami a spolu s nimi aj pracujú v rámci aktivačnýchprác. Cez priateľstvo sprostredkúvajúBožiu lásku a svojím životom ukazujú, že Bohmiluje „maličkých“.Plavecký ŠtvrtokV roku 2002 sa sestry matky Terezy rozhodliísť hlásať evanjelium do rómskej osady111 Záverečný dokument. In: Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich v spolupráci s Konferenciou Biskupov Nemecka. Šiesty svetový kongrespre pastoráciu Rómov Freising, Nemecko, 1.-4. september 2008, s. 8.112 Bešenyei, P. Rómske ticho. Bratislava: Vydavateľstvo Don Bosco, 2009, ISBN 978-80-8074-109-9, s. 70.113 Treščak, J. Živý Boh zostúpil na Habeš. In: Sečovský obzor, 2008, č. 7, s. 2-3.140 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha B: Príspevky predstaviteľov jednotlivých cirkví ( 141


a postupne sa k nim pridávali aj dobrovoľníci.Navštevovali rodiny, robili katechézya prípravu k sviatostiam. V roku 2003 začalibudovať stredisko, aby sa Rómovia mali kdestretávať, modliť a hrať. V septembri v roku2004 otvorili materskú školu. Zamerali sa,okrem prebúdzania a rozvíjania duchovnejstránky, aj na motiváciu detí k vzdelaniu cezprogram „Vita victis“. Pomáhajú im nachádzaťcesty obojstranne výhodného spolužitia, abyprevzali zodpovednosť za svoju budúcnosťa nečakali len na riešenia iných.NitraV Nitre sa Rómom venujú rehoľné sestry z Misijnejkongregácie služobníc Ducha Svätého.Rómske púteNa najväčšom pútnickom mieste košickejarcidiecézy, v Gaboltove, sa koná od roku 1992tradične v prvú augustovú nedeľu rómska púť,ktorá sa začína niekoľkohodinovým kultúrnoduchovnýmprogramom, kde sa predstaviarôzne skupiny Rómov z viacerých kútov Slovenska(v roku 2010 to bol už 18. ročník).Boli zorganizované aj medzinárodné seminárea konferencie. V roku 2000 sa uskutočnil seminárv Bardejove na tému Pastorácia Rómov.V roku 2008 bola zorganizovaná konferenciav Košiciach na tému Viera v živote Rómov.V roku 2009 bola zorganizovaná medzinárodnákonferencia v Košiciach na tému Preventívnysystém v rómskom svete.114 Smernice pre pastoráciu Rómov. Trnava : SSV, 2007. ISBN 978-80-7162-651-0, s. 7.2. Pozitívne dopady na zmenu životaRómovPrebudením záujmu o duchovné hodnotya vzdelanie vzrástla u Rómov sebaúcta, zvýšilasa veková hranica ťarchavosti dievčat, znížilasa agresivita a kriminalita, zlepšili sa aj vzájomnévzťahy s majoritným obyvateľstvom,vytratila sa anonymita, prebudil sa záujemo spoločenské dianie, odstránila sa ľahostajnosť.3. Naše vízie pôsobenia medzi RómamiPri misijnej činnosti s Rómami sa stretávames neistou situáciou v osadách, častoumigráciou, predsudkami, s ľahostajnosťoua nezáujmom samotných Rómov o zmenu,s neschopnosťou participácie a preberaniazodpovednosti za seba samých. Preto chcemev prvom rade meniť mentalitu (rómskej osadyale aj majority) – „rozbiť geto“.4. Apel na „mocných“Rozvoj národa sa neuskutočňuje v prvomrade peniazmi, ani materiálnou pomocou, anitechnickými štruktúrami, ale formovanímsvedomia, dozrievaním postojov a zvykov.Za materiálnou biedou, ktorá je veľmi viditeľnáa ľahko merateľná, sa skrýva oveľa väčšiabieda duchovná. Pokiaľ sa z rómskeho prostredianeodstráni táto duchovná bieda, nie jemožné účinne pomôcť odstraňovať ani biedumateriálnu. Integráciu Rómov do spoločnostije potrebné robiť formou zintenzívnenia ichnáboženského života a osvojenia si kresťanskéhohodnotového systému, ktorý je základnýmpredpokladom ich ďalšieho rastu.114Štát by mal zastabilizovať a dlhodobo podporovaťosvedčené projekty.B.9 Cirkev medzi Rómamiv Lomničke – Katolícka Cirkevchce pomôcťMartin Majda, Farský úrad LomničkaV našej Spišskej diecéze žije okolo 80 tisícRómov, najviac v regióne Spiš – 74 tisíc,t.j. 20 až 25% obyvateľstva. V našej diecézev posledných rokoch narastá počet kňazov,ktorí sú ochotní venovať sa tejto pastoráciia začína tu pôsobiť aj čoraz viac rehoľnýchkomunít zapálených pre túto činnosť. S našímpomocným pánom biskupom sa stretávamena pravidelných stretnutiach, ktoré pomáhajúk vzájomnej výmene skúseností a spoločnémuriešeniu problémov. Uskutočňujú sa ajstretnutia na celoslovenskej úrovni. Myslímsi, že by bolo veľmi užitočné, keby sa aj štátnipredstavitelia zapojili do týchto stretnutí, akoaj predstavitelia iných cirkví, aby sme spoločnehľadali efektívnu spoluprácu.Naša farnosť je takmer 100% rómskaa takmer 99% sa hlási k rímskokatolíckemuvierovyznaniu. Preto tu pôsobíme dvaja kňazia od roku 2007 aj školské sestry sv. Františka,ktoré tu zatiaľ priamo nebývajú. Lomničkaje bývalá nemecká dedina. Pôvodné nemeckéobyvateľstvo muselo po 2. svetovej vojneopustiť dedinu a odísť do Nemecka. Bola toobrovská nespravodlivosť, spáchaná na týchtoľuďoch. Hneď ako pôvodní obyvatelia Lomničkyodišli, do ich domov sa nasťahovali Slováciz okolia. Lenže ani oni v Lomničke nevydržaliveľmi dlho, keďže sa malá kolónia Rómov priLomničke rozrastala. Bieli obyvatelia začaliz Lomničky utekať. Dnes v Lomničke žijeokolo 2300 obyvateľov, z toho bielych okolo15. Priemerný vek je 18,5 roka. Ročný prírastokje okolo 120 detí. Keď sa pred šiestimirokmi začala intenzívnejšia práca v tejto farnosti,nebolo tu okrem školy a kostola nijakéiné miesto, o ktorom by sa dalo povedať, že jezdrojom kultúrneho a náboženského života.Pred dvomi rokmi, keď sme s pomocou nášhopána biskupa opravili malý dom na farskýúrad, sme začali bývať priamo v dedine medziľuďmi, je to oveľa ťažšie a náročnejšie, ako keďsa dochádzalo zo susedného mesta Podolínec,ale teraz je to oveľa užitočnejšie. Tak môžemebyť s nimi v neustálom kontakte a vnímaťich život veľmi zblízka. Chýbala tu budovana voľnočasové aktivity a vôbec na systematickúprácu s miestnymi Rómami. Preto v roku2008 Kongregácia školských sestier zakúpilarodinný dom v Lomničke za účelom zriadeniaDomu Nepoškvrneného srdca Panny Márie,na prevádzkovanie zariadenia nízkoprahovéhodenného centra pre deti a rodinu. Hlavnoucieľovou skupinou sú deti a mládež (je tu totiž1400 detí vo veku do 18 rokov), ktoré dávajúprednosť pasívnemu tráveniu voľného času,mimo domov, na ulici. Z dôvodu vnímania potrebynielen pracovať, ale aj žiť medzi Rómami,ukazovať im vzor, by tu rehoľné sestry malitiež prísť bývať. Nízkoprahové centrum poskytujesociálne poradenstvo, základné sociálneslužby, ošetrovateľskú starostlivosť a ponúkavoľnočasové aktivity pre deti. V súčasnosti bysme chceli dobudovať pre túto činnosť obytnépriestory, kde by mali prísť sestričky bývaťa kde by sa mohli naplno venovať tejto svojejslužbe. Veríme teda, že spolupráca Cirkvi / našejfarnosti / a štátu bude priaznivá a pomôžek vzájomnému obohacovaniu a odovzdávaniuskúseností i pomoci. Veľmi vítané by bolov blízkej budúcnosti vytváranie tzv. misijnýchcentier, ktoré by mali podporu štátnych autorít,v ktorých by mohli byť zamestnaní misionári,ktorí by boli naplno zaangažovaní do životakonkrétnych rómskych komunít. V Cirkvije táto myšlienka podporená cirkevnými autoritami,o čom svedčí aj naša misia v Lomničke.Bolo by veľmi užitočné, keby aj štát uznal tzv.misijné centrá s misijnými pracovníkmi. Týkasa to predovšetkým rehoľných komunít. Totoby veľmi pomohlo aj nám, nakoľko sestry musiamať najprv civilné zamestnanie, a potomsa môžu venovať tejto svojej službe.Z niektorých našich aktivít a zážitkovPopri všetkej manuálnej práci okolo kostola,fary, centra, učenia v škole, zdravotníckeja sociálnej službe… sme si našli čas aj na mno-142 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha B: Príspevky predstaviteľov jednotlivých cirkví ( 143


hé duchovné aktivity. Púte v Levoči, rómskepúte v Gaboltove. S deťmi organizujeme letnétábory v Liptovskom Jáne, Važci. Pre staršíchmáme duchovné obnovy vo Važci, SpišskejBelej. So speváckym zborom sv. Kataríny smenavštívili viaceré miesta – Žakovce, Žehra,Spišská Sobota, Beňadovo, Sihelné… Pomodlilisme sa krížovú cestu v Litmanovej. V Osvienčimesme si pripomenuli rómsky Holokaust.Mladí si samostatne pripravili divadelnépredstavenie o sv. Kataríne, patrónke našejfarnosti. Sestričky si s deťmi každoročne naVianoce pripravia zasa jasličkovú pobožnosť.Počas tohto roka niektorí mladí navštevovaliRómsku animátorskú školu v Spišskej Belej.Mohli sa tu stretnúť s mnohými mladýmiz okolitých farností, a najmä viac prehĺbiť svojživot s Bohom.Formácia ich vnútra a svedomia je pre násprioritou. Don Bosco, veľký vychovávateľ mládeže,hovoril: „Nech si hovorí kto chce, čo chceo výchove, ale nepoznám lepší spôsob, akopravidelnú sv. spoveď. a sv. prijímanie“. Povedalveľkú pravdu a o toto sa snažíme aj my.Odhliadnuc od podstaty, čo je svätá spoveď,a pozerajúc sa len na psychologické hľadisko,je to obžaloba seba, vyznanie svojich vína chýb. A to je veru niečo, keď človek sebakritickyna seba začína pozerať a stále si pripomínaodhodlanie zmeniť svoj život podľa zásadDesatora. Verím, že Desatoro uznávame všetciako základný morálny princíp na rozlišovaniedobrého a zlého. A koľkokrát som zažil, že miniekto povedal, chcel som to spraviť, ale nespravilsom! Či toto nie je opravdivý pokrok?Ak sa nám podarí z Rómov vychovať dobrýchkresťanov, budú aj dobrými občanmi.Spolupráca so štátomSom veľmi rád, že v Programovom vyhlásenívlády bola spomenutá táto veta: „Podporímeaktivity charity, mimovládnych organizácií,kresťanských spoločenstiev, ktoré majúnajlepšie výsledky v tejto oblasti.“ V tomtosmere sa tešíme na spoluprácu, nakoľko právev mnohých projektoch mala Cirkev oveľavyššie spolufinancovanie, alebo zažívamepriamo či nepriamo, že nás nechcú podporiťpráve pre hlavičku – Rímskokatolícka Cirkev,do rôznych projektov sa takto nemôžeme zapojiť,a pritom si tiež dovolím povedať, že jepráve tu v Cirkvi mnoho ochotných ľudí pracovaťv tejto oblasti s Rómami – a v drvivejväčšine aj za Pán Boh zaplať. Prečo by sme samali skrývať za rôzne neziskové organizácie?Prečo nemôžeme všetkým ukázať, že totoa toto robí Cirkev? Potom nám môžu niektorívyčítať, čo sa nám aj stalo, a pýtať sa nás – čovy robíte pre Rómov? My nevidíme vašučinnosť. Ale nikto už nedopovie, že musímebyť akoby skrytí za spomenutými organizáciami,lebo ináč by sme podporu nedostali.Veľmi túžim po tom, aby naša vláda komunikovalas Cirkvou a pýtala sa na jej skúsenosti.Vzájomná spolupráca môže byť veľmi osožná.Možno by sa mohli skontrolovať mnohé mimovládneorganizácie, ktoré sa na projektochtypu – Ako odnaučiť Rómov fajčiť – poriadnenabaľujú. Stačí si pozrieť reportáž z 9. júna2010 v TV Markíza o tom, ako vybranémimovládne organizácie, ktoré sa venujú Rómoma získali obrovské sumy peňazí na svojučinnosť, nevedeli ani len povedať, čo to onivlastne s tými Rómami robia. Na zamyslenie.Pokúsil som sa sformulovať pár konkrétnychnávrhov, o ktorých si myslím, že byRómom pomohli a nemyslím si, že prioritouje postaviť im domy. Avšak na ich uskutočnenieje potrebná spolupráca so štátom:Starosta na čele obce s rómskou majoritouby nemal byť slobodne volený, skôrdosadený štátny pracovník s veľmi prísnouautoritou a ochranou, aby bol poriadok.V obci s rómskou majoritou vyhráva totižvoľby ten, kto má najväčšiu rodinu. A ak satoto nedá, tak aspoň sprísniť vo všeobecnostipodmienky a kritériá pre kandidátov na starostuobce – aspoň nejaké vzdelanie.Verejnoprospešné práce sprísniť. A kebymusel pracovať každý, kto je zdravý a poberásociálne dávky. V prípade, že nepracuje, zobraťmu časť dávok. Zo skúsenosti vidím, keď sa imsiaha na peniaze, vtedy urobia, čo sa vyžaduje/ale predtým samozrejme treba počítaťs revoltou/. Samozrejme, vždy treba počítaťtiež s tým, že oni v každom systéme nájduvšetky medzery a vymyslia milión výhovoriek,ktoré vyzerajú vierohodne, len aby sa vyhlipráci a povinnosti. My tu máme toľkých ľudína maródke. Oni si svojou doslova drzosťouvydobyjú potvrdenie, že sú chorí, aj keď nie sú.Možno by bolo treba pre nich určiť nejakéholekára pre okres, ktorý by prísnejšie posudzovalich práceschopnosť. Keď treba aj s dohliadnutímpolície.Polícia by mala byť ešte prísnejšiav konaní a mať neustále hliadky v osadách.Chápem, že je to psychicky náročné, ale nevychovámeich inakšie. Policajtom tiež posilniťkompetencie. Policajt musí byť najmä medziRómami autoritou, veľmi prísnou, a k tomuby mu mali pomôcť aj naše zákony. Keď našiRómovia prekročia právny poriadok, musiabyť potrestaní, nikdy by nemala nastať zo zákonataká situácia, že by boli nepotrestateľní.Najčastejšie sa asi stáva, že ak Rómovia niečospravia a dostanú pokutu, nemajú im ju z čohovziať, stiahnuť – je nevymožiteľná, a tak sirobia čo chcú a drzo sa správajú. Oni sú si tohovedomí, že im často nemôže nikto nič spraviť.Prečo im v takýchto prípadoch nesiahneme ajna životné minimum a dávky? To stačí urobiťlen raz a oni si už potom dajú pozor na jazyki správanie. Naozaj zisťujem, že pre nich je najmotivujúcejšie– zoberieme vám peniaze, alenedať ich ani osobitnému príjemcovi. Aké jeto potrestanie, že nedostanú peniaze oni,ale osobitný príjemca? Možno by bolo vhodnéuvažovať o zriadení stálej policajnej stanicev rómskych dedinách. Myslím, že časom tobude nevyhnutnosť v každej rómskej obci,ak budeme chcieť udržať poriadok. Dovtedyby bolo dobré posilniť hliadky v rómskych obciach,najviac asi počas vyplácania sociálnychdávok, vtedy to tu vyzerá katastrofálne. My tumáme vtedy štátne sviatky. Takmer všetci pijú.Rodičia doma a deti vonku.Deti keby mali povinnú školskú dochádzkuaj do 18 rokov, aj tak nič nerobia,len chodia a túlajú sa po nociach. Keby vedeli,že musia ráno vstať, nechodili by. Nemusímeim dávať navyše štipendiá len za to, že sa imuráčilo do školy. Keď už, tak radšej prospechové,keď sa snažia a učia. Ak im budeme hroziť,že im vezmeme soc. dávky, prídavky, rodičiasi dajú záležať na tom, aby ich deti do školychodili. Veľký problém je najmä so strednýmiškolami. Tam deti nemusia chodiť a je ich tamťažko dostať a aj udržať. Ale bolo by aj takužitočnejšie, keby boli donútení tam chodiť,ako keď sedia doma. A znovu sa im len „vyhrážať“vzatím dávok. A dávky by som zobralaj za neslušné správanie v škole, za zníženúznámku zo správania a pod.K návrhu E-pay kariet by som chcelpovedať len toľko. Nech sa na to nedá kúpiťalkohol a cigarety a aj obchodníkov prísnejšietrestať, ak predajú. Prípadne spraviť vývarovňuv osade a z E-pay kariet sťahovať poplatkyna nevyhnutné položky. Tiež by to mohla byťvýhoda, keby už nemali z čoho dávať úžerníkoma prehrávať v automatoch. Automaty súďalší veľký problém – tie by sa mohli zakázaťv malých dedinách a mestečkách, alebodať aspoň zastupiteľstvu či občanom právo,keď nechcú mať automaty v dedine, meste,nech nie sú. Obmedziť v tomto slobodu podnikania.Jednoznačne poberatelia sociálnych dávoknemôžu rozhadzovať peniaze tých, ktorípracujú, na hlúposti.Čo sa týka práce, treba povedať a je pravdou,že pri všetkej dobrej vôli dať im prácu,144 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha B: Príspevky predstaviteľov jednotlivých cirkví ( 145


mnohí z nich sú nezamestnateľní, lebo nemajúskončenú takmer žiadnu školu, a mnohísú aj nevzdelávateľní. V poriadku, ale aj takýdokáže zbierať smeti a drevo v lese a aspoň totreba využiť. Vybudovať niečo na spôsob sociálnychpodnikov. Čistili by aj okolité dediny,lúky, kopali na stavbách, nemusí to robiť stroj,ale nech sa to dá robiť nezamestnaným za tiepeniaze, ktoré už teraz poberajú a nevyžadujesa niekedy žiadna protihodnota. A nie, že mypošleme ťažkú techniku na Luník IX, aby imtam ten neporiadok upratal. A oni pozerajúna to, ako sa im to tam samo upratuje.Zdá sa to byť veľmi prísne, čo píšem,ale záleží mi na Rómoch ako otcovi, ktorýkeď chce dobre vychovať svoje deti, musí byťpopri láskavosti aj prísny.Spolupráca cirkvíVšimnime si, ako rastie nenávisť majoritybielych voči tejto minorite Rómov a aj naopak.Niekedy sa tomu ani nečudujme. Predsasa mi však zdá, že máme rezervy na obochstranách v pochopení toho podstatne kresťanskéhomyslenia – milovať svojich blížnychbez rozdielu, dokonca aj nepriateľov. Je pretopotrebná aj vzájomná spolupráca medzicirkvami. Formovať a vychovávať k láske, niek nenávisti. A tu nemyslím iba na vzťah majoritaverzus minorita, ale jedna cirkev verzusdruhá cirkev. Asi sa ešte nedočkáme toho, žeby cirkvi spolupracovali vo všetkom, ale snažmesa aspoň nerozsievať nenávisť jeden vočidruhému. Stretávam sa s tým, že predstaviteliainých náboženstiev prídu medzi Rómovbez záujmu zostať medzi nimi a len rozsejúpochybnosti, nenávisť a odídu. Zničia to, čoiný tvrdo a ťažko budoval. Na druhej straneviem, že sú cirkvi, ktoré sú ochotné spolupracovaťa pomôcť. Nech nám Pán Boh pomáhavo vzájomnej spolupráci pre spoločné dobro.B.10 Pôsobenie Kresťanskéhospoločenstva Romani ArchaJán Repka, pastor1. História misijného pôsobeniaNaša misijná činnosť medzi Rómami začalav roku 1995 a motiváciou pre túto činnosťbolo presvedčenie, ktoré sme nadobudliv kresťanskej organizácii – Kresťanskéspoločenstvo – Poprad. To na princípe láskyk blížnym zvestovalo vieru v Ježiša Kristanám. Pozitívne zmeny sme videli na našichživotoch, a tak sme sa rozhodli túto vieruhlásať ďalším ľuďom.Napriek tomu, že nie sme s manželkourómskeho pôvodu, videli sme, že sa okolonás zhromažďuje stále viac Rómov a v roku2000 sme v regióne Starej Ľubovne malivplyv na približne päťdesiat, zväčša mladýchRómov, s ktorými sme trávili čas pri športe,hudbe, ale aj študovaní Božieho slova a modlitbách.Vytvorilo sa jadro a štruktúra pre ďalšienapredovanie, vypracovali sme stanovyobčianskeho združenia a pod názvom RomaniArcha sme ho 27. 5. 2004 na Ministerstvevnútra SR zaregistrovali.Pravidelne sme sa stretávali v domoch,kam prichádzali aj noví ľudia. Riešili smena základe Božieho slova konkrétne životnéudalosti, ako výchova detí, manželstvo,spravovanie majetku, hospodárenie a inépraktické záležitosti. Nie všetko bolo úspešné,ale ich víťazstvá sme prežívali akoby boli naše.Vytvorili sa miestne komunity, ktoré boli postupomčasu viac a viac sebestačné a ja s manželkousom sa mohol venovať ďalším stretnutiam.V tomto čase máme pravidelné aktivityv piatich obciach a na ľuďoch z ďalších piatichobcí pracujeme.2. Ako sa zmenili životy Rómovv našej lokaliteZmeny, ktoré ľudia prežili, začali vo vnútri,v ich srdci a navonok sa prejavili u každéhoindividuálne.Vytrvalosť v tomto bola tiež individuálna.Zmeny sa týkali najmä:— rodinných vzťahov – medzi manželmisa obnovila úcta a láska, naučili sa odpúšťaťvzájomné zlyhania, vo výchove detísa zvýšil dôraz na vzdelávanie, hygienua úctu k autoritám— v oblasti hospodárenia – zbavili sa výdavkovna alkohol, cigarety, hazard a postupnesa naučili vyžiť s toľkými peniazmi,koľko mali, aby sa neuvážene nezadĺžili,nadobudli väčšiu triezvosť a zodpovednosťvo finančnej oblasti— v oblasti zamestnanosti - viacerí si našliprácu na miestnych družstvách, v stavebníctve,ako opatrovateľky, upratovačky,ale tiež pracujú ako miestni koordinátoripri OÚ, vstupujú do miestnej samosprávyako poslanci.Ak by som mal zhodnotiť tieto zmeny,myslím že sú prevratné, ale v pomerek množstvu ešte nezmenených Rómov je toako kvapka v mori. Ale čo funguje v malom,môže fungovať aj vo veľkom, preto som prijaltoto pozvanie a očakávam, že tento vedeckývýskum dospeje k záverom, ktoré pomôžuprehodnotiť financovanie nefungujúcich projektova podporu tých už fungujúcich.3. Naše ciele s Rómami do budúcnostiČo sa týka ďalšej vízie, tak by sme chceli vidieťtakéto zmeny v tisícoch ľudských životov,nielen rómskych. Neplánujeme meniť cieľovúskupinu a chceme do budúcna využiť dosiahnutéskúsenosti a poznatky. V zasiahnutýchkomunitách chceme sprofesionalizovať prácumiestnych vedúcich a s dosiahnutými výsledkamirozširovať svoju činnosť v regióne.Hľadáme spoluprácu s podobne zameranýmispoločenstvami a budeme využívaťtieto vzťahy na pozdvihnutie rómskehoetnika v tejto krajine, lebo vieme , že sú tohodnotní ľudia, ktorí už v mnohom obohatilinašu kultúru, šport, literatúru, ale majú nadruhej strane aj veľa potrieb. Verím, že nie jenáhoda, že Rómovia sú nám daní za blížnycha Boh očakáva, že ich budeme milovať akonás samých, preto nesmieme dovoliť, aby sav spoločnosti prehlbovala rasová nenávisťproti Rómom. Je potrebné posilniť spravodlivosťa múdrym a citlivým spôsobom vytlačiťparazitovanie na sociálnych výhodách naúkor iných. Aj to pomôže k zapracovaniu Rómovdo spoločnosti. V oblasti náboženskýchrozdielov by sme si chceli zachovať svoju tvára charakter služby, ktorá sa osvedčila. Mojímželaním je, aby sa oslabil náboženský monopoltradičných cirkví, ktorý často ruší našuprácu namiesto toho, aby v nás spoločnosťvidela spestrenie a obohatenie v praktizovaníkresťanstva.4. Očakávania od vlády SRVeľmi si vážime úsilie vlády SR, a tiež inštitúciíEÚ hľadať účinné riešenie na zapracovanierómskeho etnika do spoločnosti. Veríme,že práve náboženskou formou je možné dosiahnuťdlhodobé pozitívne zmeny rómskehonároda. Nesmie to však byť násilnou formoua politickými represiami, ale skrze duchovneobdarovaných ľudí, ktorí sa vedia priblížiťk srdcu týchto ľudí a odovzdať im kresťansko-duchovnéhodnoty. Práve ochranou týchtovzácnych ľudí a spoluprácou s nimi by samala zaoberať vláda SR a inštitúcie na miestnejúrovni, ako sú OÚ, ZŠ, Polícia, Zdravotnéstrediská a iné.146 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouPríloha B: Príspevky predstaviteľov jednotlivých cirkví ( 147


Potrebné sú komunitné centrá v blízkostirómskych osád, kde sa môže zhromaždiť aspoňštvrtina obyvateľov osady za predpokladu,že je vytvorený odborný tím, ktorý budesystematicky a zodpovedne pracovať nielenna sociálnej úrovni, ale aj na duchovnejúrovni, podľa demokratických a právnychpožiadaviek. Mali by to byť budovy, v ktorýchsa dá vykonávať aj bohoslužba, ale tiežprednášky a iné spoločenské udalosti za primeranýprenájom. V niektorých osadách sútakéto centrá už vybudované, ale často ichspravujú ľudia a inštitúcie, ktoré sa správajumaximálne nedemokraticky, a to by bolopotrebné dať na správnu mieru, aby nás nepovažovaliza škodlivú sektu a budovy ostalipre všetkých obyvateľov.Od vlády SR požadujeme, aby prebehlaregistrácia cirkvi Kresťanské spoločenstváSlovenska a aby sme mohli legitímnevystupovať aj na úrovni cirkví na Slovensku.Pre túto registráciu sú splnené všetkyprávne podmienky a momentálne je v štádiuschvaľovania. Teologická odbornosť cirkviKresťanské spoločenstvá má veľký podielna úspechoch našej služby medzi Rómamina Slovensku. Poslednou požiadavkou jepomoc na získavanie finančných prostriedkovz fondov. Naše skúsenosti sú zlé z toho dôvodu,že sú na žiadateľov kladené neprimeranébyrokratické požiadavky. Keď sme osloviliagentúru na vypracovanie projektov, ich províziabola nekresťansky vysoká a požadovanádopredu. Bolo potrebné dať im podrobné detaily,ktorým sme museli venovať množstvočasu, ktorý sme mohli radšej venovať ľuďom.Neovládame rôzne smernice a ani sa imnechceme venovať. Týmto veciam by sa malivenovať odborníci. Pomohlo by nám, kebysme aj my mali prístup k financiám na našučinnosť okrem tých, ktoré si vyzbierame svojpomocnez našich rodinných rozpočtov.Navrhujem, aby sa finančné prostriedkyna sociálnu inklúziu Rómov náboženskoucestou neprideľovali len podľa požiadaviek,ale najmä podľa už dosiahnutých výsledkov,na ich stabilitu a ďalší rozvoj.Tatiana PodolinskáTomáš HrustičThe Success of Social Inclusionof RomaEnglish summary148 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou


In 2010 the Institute of Ethnology, Slovak Academy of Sciences achieved the researchproject to measure the influence of religious missions toward the social inclusion of Romain Slovakia – the SIRONA 2010 Project (Social Inclusion of the Roma by the Religious Pathway).The project was financed by the Fund for Social Development within the context of theNational Program of the Slovak Republic for the European Year for the Fight Against Povertyand for Social Inclusion. The team included 20 researchers under the leadership of TatianaPodolinska, PhD. and Tomas Hrustic, PhD. from the Institute of Ethnology, Slovak Academyof Sciences.The Purpose of the Research –What we wanted to learnIn Slovakia we are hearing more and moreabout missionary outreach programs to theRoma community. These outreach programscome from some of the traditional churchesas well as some newer and less traditionalchurches. Preliminary information from thefield or from partial research has indicatedthat many of these missions have had a genuinelypositive influence for change in the livesof the Roma who live in segregated communities.Until now though, there has not beenany mapping of the locations and extent ofthe church and religious groups' work. It hasnot been known how many missions thereare and how many are actively engaged inRoma missions. An assumed ‚side effect‘ ofa religious conversion has been positive socialchange which can help enable social inclusionof marginalized Roma. This effect howeverhas not yet been thoroughly researched. Oneof the goals of the SIRONA 2010 projecthas been to comprehensively map out thelocations of all churches, religious groupsand movements which are having an impactamong the Roma in Slovakia. In addition wewant to measure the influence that spiritualconversions would have toward social inclusionof Roma in Slovakia.The Mapping of Roma ChurchCommunities in the countryThe research was broken into to twoparts. Mapping and then analytical. Thepurpose of the mapping part was to determinewhich of the existing churches, denominationsand religious groups actively devote themselvesto outreach to Roma in Slovakia. In theresearch questionnaire some of the questionswere about the history of these missions andtheir current locations. The questionnaire alsoasked if any mission outreaches have beenterminated. In addition to the quantitativequestions focused on gathering estimatesof numbers, we were also interested in themotivations behind starting these missions toRoma, the strategies of the mission and theirspecific activities. The church representativeswho answered the questions were also askedto make an estimate of the numbers of thosewho became members as well the number ofpeople who have been impacted on in someway by the outreach. Based upon the mappinginformation, we learned that there are14 registered churches and 5 unregisteredreligious groups who are actively working inapproximately 130 locations. According to theinternal estimates of each church, the missionoutreach to Roma has touched the lives ofabout 10,000 Roma in Slovakia.Churches and religious groupshaving an impact among Romain Slovakia— Apostolic Church (Assemblies of God)— Bahai— Brethren Unity of Baptists— Seventh Day Adventists— Brethren Church— Evangelical Church of the Augsburg Confession(Lutheran)— Evangelical Methodist Church (UnitedMethodist Church )— The Greek Catholic Church— Religious community of Jehovah's Witnesses— Orthodox Church— Reformed Christian Church— Roman Catholic Church— Salesians of Don Bosco— Old Catholic Church— Devleskero Kher (Pentecostals)— Christian community Romani Archa(Pentecostals)— Christian mission Maranata (Pentecostals)— Word of Life— Christian community Joyful Heart (Pentecostals)Considering the amount of Roma affectedby various missions, the most importantchurches and religious groups for Roma arefollowing: the Roman Catholic Church, theReligious community of Jehovah's Witnesses,the Greek Catholic Church, the Christian missionMaranata and the Apostolic Church (Assembliesof God). According to the internalestimates of each church:— the Roman Catholic Church affects approximately5000 Roma who are devotedand active within the church,— the Religious community of Jehovah'sWitnesses affects approximately 2000Roma,— the Greek Catholic Church approx. 1000,— the Pentecostal mission Maranata approximately1000— the Apostolic Church (Assembliesof God) approximately 500 Roma.We did not count people who are onlymembers of a church by ‚registration‘. Forexample, we did not consider members accordingto their baptism at birth.The Analytical Objectivesof the ResearchIn the second, qualitative part of the research,we identified 15 locations to conductanalytical and qualitative case studies. Eachof these locations represented one churchor religious movement. At the same timeit introduced a successful mission, (basedupon the recommendation of that particularchurch or movement.) This brought usto the point of studying the effectivenessof the religious route toward social inclusion.This criteria of social inclusion was veryimportant for our research when we lookedat the successful missions. The researchersin these locations conducted their interviewswith three selected groups (a. The leadersof the churches, b. The Roma members of theselected denomination, c. Outside observers(Roma and non-Roma) who are not connectedto the church, municipal representativesetc.) The researchers also observed andparticipated in the religious services of thechurch groups. Thus, in the second phaseof the research, we conducted more than 270interviews in 15 locations. We talked withthe local religious leaders of the outreaches,150 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouEnglish summary ( 151


the Roma members of the church groups andwith outside observers.Some of the dominant churches alreadyhave a large presence in the communities.However it is necessary to emphasizethat the research was oriented only on theactive missions which are being done in theRoma communities.Motivations for missionsin Roma communitiesIt was shown that these missions and pastoralwork are in the overwhelming majorityof cases motivated by the interest of specificpriests or pastors. In a few cases, mainlyin the smaller and unregistered religiousgroups, the pastoring work of Roma is theprimary part of the missionary activities andplans of the church. In the case of the ‚largerchurches‘ (from the perspective of the overallnumber of their members) the mission workhas been more from the individual initiativeand energy from ‚the bottom‘ ratherthan a programic and systematic intentionfrom ‚above‘. Most of the denominationsdid not originally plan to specifically directtheir work toward Roma or any other ethnicor social group. Instead, according to theirmission calling of spreading the Gospel,without making any differentiation betweengroups, they addressed Roma believers witha systematic plan for outreach. They met thegreatest commitment and response to theiroutreach from the Roma themselves. It isinteresting to note that in some places, theinitiation for pastoral work and missionaryactivities came from the Roma communitiesor specific individuals who approachedvarious churches. The Roma themselves expressedinterest about more active outreachto them. Some of the missions and pastoralwork of some churches grew out of humanitarianand charitable work. At the same timesome churches showed that their work in theRoma community had come out of the changesof the demographic make of the town wheretheir church is located. In other words, theyare working in towns where the Roma populationhas become the majority.In a number of Roma communities wecame upon mission work by churches that hadclosed down, or in other words, missions thatwere not able to be sustained. We wanted todiscover the causes of the termination of thesemissions. The most frequent reason was thedeparture of the pastors or mission leaders.It was shown that some specific pastors,priests or missionaries had begun that particularmission and then left. The reasons for theirdepartures varied from health or personalreasons to a directive from ‚above‘. In a numberof cases a misunderstanding arose in theRoma community or in the village in generaland the mission was not accepted. Some casesreported that the pastor or priest had begundevoting too much time to the Roma outreachand began to have misunderstandings with themembers from the majority (non-Roma) membersof the church. Some church outreachesclosed down because of another mission fromanother church had created a ‚competition‘that was more successful in its approach to theRoma. On more than one occasion the missionclosed down because the Roma membersleft the community because they had migratedto England and countries in western Europefor work.Qualitative Measurementsof Social Inclusion of the RomaFor the qualitative part of the research we definedthree types of questionnaires that wouldbe specific for each target group of respondents– the religious leaders and their assistants,the local Roma members of the fellowship,and the outsider observers who arenot church members (non-Roma neighbors,municipal representatives etc.). The questionnaireswere then broken into three parts.In the general part of the questionnaire forthe religious leaders we followed the motivation,the response in the leadership, anestimate of the number of converted Roma,the degree of cooperation from the localcommunity, and the kinds of activities thatfall within their outreach activities. In thequestionnaire for the Roma members of themovement, one part was aimed at the basicquestions of their faith. It asked also aboutthe length of time they had been members ofthe movement. The third group of questionswas about their confession to a particularfaith, the degree that they are active in theirfaith activities and the level of informationthat the people in the community have abouttheir mission. In the second evaluation partwe asked all respondents their subjective assessmentof the given mission, whether theybelieved that the mission has had any impacton their community, how many people havebeen affected by the change, how that changeshows itself and so on. In the concludingpart of the questionnaire we followedspecifically identified indicators to whatdegree the individual respondents perceivethe influence of the religious conversionstoward the given indicators. In the caseof the questionnaire for the Roma membersof the movement we framed the discussionto focus on their own narrations of personalconversions and what kind of an impact thathas had on their own lives. These narrationswere a very valuable part of the researchbecause they enriched the research data withstories from real people and details of theindividual locations.Since the research was aimed at learningthe influence of religious missions on socialchange and the potential social inclusion ofRoma, we set uniform indicators of socialinclusion of which the frequency we couldfollow in the given location with the threegroups of respondents. We addressed thefrequently used indicators for social inclusionsuch as its value on the job market andschool attendance. We wanted to get to other‚softer‘ issues that are of equal importancefor social inclusion as well. We wanted toknow about the quality of inter-communicationand problem solving skills in relationshipsand so on. The set of indicators in thequalitative part of the research to a largedegree came out of the previous mappingresearch. The representatives of the churchesand movements proposed a large number ofthe indicators based upon their own experienceson the field. The research contained14 indicators:1. increased school attendance,2. decline of indebtedness,3. decline of bondage to loan sharks,4. increased diligence in job search,5. higher capacity to stay on the job market,6. decline of petty crime (in the case ofsegregated settlements)7. decline of alcohol abuse and other narcotics,8. decline of gambling and addiction togames of risk,9. increase of literacy skills,10. increase of communication skills11. increase of social skills12. increase of positive contacts with otherRoma outside of their community,13. increase of positive contacts with themajority population14. removal of negative stereotypes.152 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouEnglish summary ( 153


This set of indicators was, of course,open ended and during the qualitativeresearch the respondents they could add toit their own criteria and examples of changewhich had been affected by the religious missionin their location. In addition to the set ofindicators that we had searched for, we cameupon other factors for social change:— improvement of marriage relationships,— improved relationships between childrenand their parents,— change in consumption habits,— change of financial management in thefamily,— increase of self – respect,— change of value system,— personal responsibility for one’s life,— overall increase in active search for work,— higher levels of presenting themselves inthe public sphere,— changes in problem solving skills,— the ability to plan for the future anddevelop long-term visionsThe Results of Social Changesthrough Church Work amongRomaThe SIRONA 2010 research confirmed thebasic hypothesis that the influence of religiousmission leads to positive social changesand under certain conditions also to socialinclusion. The evaluation and visiting of all ofthe denominations lead to the comparativelysurprising conclusion: that after learningfrom all three target groups in the three typesof questionnaires, including the majorityopinions of the independent, outside observers,we can state that all 14 of our researchindicators showed a minimum of 80% success.The success of the Roma missions fromthe point of view of positive social changehas also had an impact on their non-Romaneighbors, mayors, school teachers, townworkers, field social workers and others whohave regular contact with Roma. The majorityof the Slovak population reveals itself tobe fairly conservative which leads them, toa certain degree, to prefer the established,larger churches. And they tend toward a negativejudgment of new and non-traditionaldenominations. The positive social changesof the Roma in many cases was able to notonly break the religious stereotypes but alsothe ethnic stereotypes. When this happenedit created a new environment for positivesocial communication and inclusion. Accordingto the research, here are some of themost successful indicators, decline of addictionto narcotics, significant decline of pettycrime, decline of the degree of indebtednessamong the Roma who had become membersof the religious groups. Toward less success(we speak of an 80% rate of success) werethe removal of stereotypes and barriers fromboth sides. In this case we learned that themost significant factor is time. These changesrequire a longer period of time to develop.In addition to the set of indicators thatwe had searched for, we came upon other factorsfor social change. Improvement of marriagerelationships, improved relationshipsbetween children and their parents, changein consumption habits, change of financialmanagement in the family, increase of self– respect, change of value system, personalresponsibility for one’s life, overall increase inactive search for work. (This increase of jobsearch also includes more connection withthe social network that opens doors for jobopportunities.) Other changes indicated werehigher levels of presenting themselves in thepublic sphere, and changes in problem solvingskills and the ability to plan for the future.According to this research, the pastoraloutreach to Roma proved to be an exceptionaltool for change. It showed namely thata spiritual change leads to a change of theseother social indicators. More precisely itleads to those parts of life which are emphasizedin the pastoral work. In practice thismeans that if in a specific pastoral discoursethe emphasis is on the marriage and legalizingthe marriage then there is a rapid rise ofthe number of church weddings and weddingconfirmations. If in the indicator ofnarcotics or usury for example, there is noindication of any positive change, until thepastoral discussion becomes about the useof alcohol or cigarettes. Then these factorsacutely change. The research also affirmedthat if the pastoral work is focused towardonly one group, be it toward an age group orgender, the changes only occur within thatgroup. Its overall effect however, is verymuch influenced by the others (non-changed)groups of the community. It was showed thatin the case of the visible social changes, thepastoral discourse is a complex ministry andthe mission should be aimed toward all ofthe age categories and to both genders of thecommunity.The Issue and Obstacle thatOccurs in Polarizing ChurchGroupsThe research also showed that in some instancesthere is a tendency for various typesof polarization. For example within theRoma community there can be a polarizationbetween members and nonmembers just asthere is between the Roma community andthe majority population. Roma who convertto non-traditional church can be targets ofdouble stigmatizations as a sect membersand ‚Gypsies‘ at the same time in Romacommunities and also by non-Roma. But inpractice we learned that many cases of thepolarization did not lead to sustained conflictand much more often we encountered thecases of reconciliation or elimination of theinitial polarization. The biggest factor inreducing the polarization was the very effectof positive social change. Given the factorof time then the effect of positive examplecan come into the picture, and then theperspective can change toward a reevaluationof the original negative label ‚sect‘ or theethnic stigma ‚Gypsy‘. What can significantlycontribute to improvement of relationshipsis when the pastoral discourse affirms anemphasis on inclusiveness, or at least onrespecting differences of religion or evenhealthy indifference toward the others. Honoringdifferences and respecting of the rightto be different can prevent many negativereactions. In some communities where theresearch was performed we encountered severalfactors leading to polarization. However,in some of these examples, after the earlypolarization they moved toward understandingof one another and lead to few examplesof social inclusion of the Roma members ofthe religious group. The very efforts towardunifying and pro-inclusive potential has theeffect of causing positive changes. Combiningthe factors of time, positive examples andemphasize of inclusive pastoral discourse,a group of converted Roma who had begun asa stigmatized with the label of a sect can leadto relatively successful social inclusion.The Expanded Social Networkamong Roma Who Are Involvedin a ChurchThe research showed that one of the reasonsfor religious missions being highly effectivein causing social change in the marginalized154 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouEnglish summary ( 155


Roma settlements is that the church comeswith the offer of a social network. It is generallyheld to be true that a person has two´packages‘ of social networks to which he canstep into and be active. One given packageis the primary social network (familyand extended family). The secondary socialnetwork comes from society in which a personmoves are not that of family connections.This network is built upon commoninterests in a community or professionalinterests. In the present majority population,the contents and offerings of the secondarynetwork consists of a lot more thanthe primary network. Yet in the segregatedRoma settlements, or in the environmentof the Roma the general rule applies that theylive almost exclusively in the primary socialnetwork. Their connection with the secondarysocial network is very limited. Or inmany cases the Roma do not have accessto the secondary network in their communities.Moreover, in many locations thesenetworks don’t exist at all. This is one ofthe areas where the two communities, livingseparately from each other are failing. Todayin many segregated settlements even theprimary social networks of the family and extendedfamily are also failing. This phenomenonreveals itself especially in the segregatedRoma settlements. The religious fellowshipscome into these communities and bring withthem the unique package of social networks,which is breaking into both the primary andsecondary networks. The religious fellowshipon one hand stands for the building of a family.For example many refer to one another asbrother or sister in faith. Likewise it is oftenthe only possible institution which bringsto the Roma community a real possibilityto actively connect to the functional socialnetwork outside of their settlement.Recommendationsfor Increasing ChurchEffectiveness in CommunitiesUsing the analysis from several locationsthat have had successful religious missionarywork and from the different denominations,we included in the framework of the projecta model of ‚complex pastoral package‘, whichbrings the most significant effects for socialinclusion of Roma. We also come with severalrecommendation for the state administrationand for the local governments:Recommendations for thechurches:— pastoral discourse should consider everyaspect of the life in the community andshould include all the age groups,— to work with each age and gender groupaccording to their special interests,— importance of intensive and permanentwork in the community,— to allow participation in the structure offellowship of the Roma members,— to emphasise the development of Romaleaders,— to conduct activities of a local character— to create activities that extend beyond thelocal community,— the discourse should avoid any model thatpromotes strict exclusivity,— mutual tolerance and respect for differencesin theology, traditions or emphasis,— openness to cooperation with the otherdenominations, with the local governmentand with the media helps to reducethe possibility of the group being taggedas a sect,— to communicate positive informationabout the group,— to request from its members at leastsymbolic financial participation,— to try sustaining a long term commitmentto the community,— to have the support and dedication of themother church or organization.Recommendations for the stateadministration:— to perceive the pastoral outreach toRoma as an effective social resource,— to create systematic and transparentmodels for supporting the practices ofthese outreaches,— to learn about the uses of the inclusivemodel in its own practices,— to create inclusive approach to pastoraloutreach,— to motivate the local governments andchurches to set aside the exclusive model,— to motivate or create pressure on thechurch denominations to conduct pastoraloutreach to Roma within their denominationalstructures and capacities,— to provide useful information to the publicabout positive cases of social change,— to reevaluate the strict criteria that arerequired for churches to register in Slovakia(according to the research the most ofthe nonregistered churches achieve quitegood results in building social inclusionamong the Roma - they have often beenlabled as sects).Recommendations for the localgovernments:— to practice the model of inclusivity of cooperationwith the religious fellowshipsthat are both registered and unregistered,— to support some of the pastoral initiativesamong the Roma (financial andmoral support),— to provide information to the rest of thecommunity about the church and theirwork in the town,— to play the role of a mediator in order toeliminate potential conflicts,— by informal and formal relationships withthe local denominations to cut out theexclusive approach toward fellowship,— to help in preparing grant requests andlooking for financial resources in order tosupport activities that improve relationshipsand inclusion for local projects .156 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouEnglish summary ( 157


Slovníkzákladných termínova pojmovExkluzívny pastoračný diskurz: pastoračnýdiskurz striktne zdôrazňujúci exkluzivitu – výlučnosťurčitej náboženskej skupiny / náboženskéhosvetonázoru. Takýto diskurz podnecuje k tvorbeuzavretých náboženských skupín na spôsobelitných klubov, vedie k náboženskej neznášanlivostia môže stupňovať alebo podnecovaťnielen náboženské, ale aj sociálne napätie v rámcipôvodne homogénnych skupín. Vyhranené formyexkluzívnych náboženských skupín môžu viesťk sociálnej exklúzii (resp. k prehĺbeniu sociálnejexklúzie) svojich členov.Indikátory sociálnej inklúzie (ISI): v rámcikvalitatívnej časti projektu SIRONA 2010 smepoužívali vo všetkých typoch dotazníka pevný setštrnástich indikátorov sociálnej inklúzie s otvorenoumožnosťou „iné“. Pri stanovovaní pevnéhosetu ISI sme rámcovo vychádzali z tzv. národnýchindikátorov sociálnej inklúzie a z indikátorovsociálnej inklúzie tak, ako ich videli iniciátoria svedkovia sociálnej zmeny / sociálnej inklúzienáboženskou cestou v dotazníkoch mapovaciehopredvýskumu SIRONA 2010. Pevný set ISI predotazníky kvalitatívnej časti projektu SIRONA2010 obsahoval tieto indikátory: zlepšenie dochádzkydetí do vzdelávacích zariadení, zníženiemiery zadĺženosti, zníženie miery úžery, zvýšenieaktivity pri hľadaní práce, uplatnenie na trhu práce,zníženie miery drobnej kriminality, zníženieproblémov s alkoholizmom a inými návykovýmilátkami, zníženie miery gamblerstva a závislostina hazardných hrách, zvýšenie miery gramotnosti(odstránenie negramotnosti), nárast komunikačnýchzručností, nárast sociálnych zručností,zvýšenie frekvencie pozitívnych kontaktovs inými Rómami (Rómami z iných obcí), zvýšeniefrekvencie pozitívnych kontaktov s majoritou,odstraňovanie vžitých stereotypov.Inkluzívny pastoračný diskurz: pastoračnýdiskurz rešpektujúci mnohosť náboženskýchprávd a ciest, ktorý vedie k náboženskej tolerancii.Pastor nabáda členov svojej náboženskejskupiny k aktívnej spolupráci s nečlenmi skupiny.Inkluzívny pastoračný diskurz môže významnenapomôcť pri sociálnej inklúzii vylúčených jednotlivcovi skupín.„Komplexný pastoračný balíček“: v rámci projektuSIRONA 2010 sme vypracovali komplexnýbalíček všeobecných praktických odporúčanípre cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré pracujúv sociálne vylúčených komunitách. Komplexnýpastoračný balíček obsahuje pastoračné stratégies vysokým potenciálom (efektom) sociálnejinklúzie.Letničné hnutia: termín „letničné hnutia“v publikácii používame ako všeobecné označeniečasto heterogénnych evanjelikálnych hnutí, ktorésa začali aktivizovať na začiatku 20. storočia najmäv Spojených štátoch amerických. Pre hnutia,ktoré vznikali v druhej polovici 20. storočia sav niektorých kruhoch ustálili názvy „neo-letničnéhnutia“, „evanjelikálne hnutia“, „neo-protestantskéhnutia“ alebo „charizmatické hnutia“atď. Kvôli zjednodušeniu sme v publikácii všetkytieto denominácie označovali jednotným termínom„letničné“.Výraz „charizmatické hnutia“ sa v pôvodnomvýzname vzťahovalo na prax darov Ducha Svätéhoa na krst Duchom Svätým v historickýchči majoritných cirkvách, ktoré sa formovali akoistý reformný prúd v rámci pôvodných tradícií.Časom však tieto reformné prúdy prerástli dosamostatných (nových) cirkví. S rozvojom samostatnýchcharizmatických cirkví sa termín rozšírilaj na všetky hnutia ktoré zdôrazňujú princípnaplnenia Duchom Svätým. V súčasnosti je takveľmi zložité rozlíšiť medzi „letničnými“ a „charizmatickými“hnutiami. Výraz „letničné hnutia“sa dá chápať aj ako zastrešujúci názov pre všetkyhnutia odvolávajúce sa na inšpiráciu letničnýmiudalosťami. Termín „charizmatické hnutia“ ješirší a zahŕňa jednak hnutia charizmatickejobnovy v ďalších kresťanských cirkvách ako ajrozličné autochtónne profetické cirkvi nezávisléna letničnom prúde v kresťanstve. S výnimkoupravoslávnej cirkvi sa hnutia charizmatickejobnovy objavujú vo všetkých kresťanskýchdenomináciách (vrátane Rímskokatolíckej cirkvi).Letničné a charizmatické denominácie vo všeobecnostizdôrazňujú reálnu prítomnosť DuchaSvätého počas bohoslužieb, veriaci očakávajúistý druh božieho zásahu v podobe darov DuchaSvätého. Tieto hnutia podporujú aktívnu účasťveriacich na bohoslužbách, ktorých súčasťouje spev, tanec a modlitby. Typickým prvkom súspontánne a exaltované prejavy pocitov zúčastnených,pričom môže dochádzať aj k extatickýmprejavom. Zhromaždenia môžu viesť aj laickíkazatelia.Letničné (charizmatické) cirkvi a hnutia patriav súčasnosti celosvetovo k jedným z najdynamickejšíchprúdov v rámci kresťanstva. Za takmersto rokov svojho pôsobenia sú v počte veriacichna druhom mieste (za RKC). Momentálne satakmer jedna štvrtina kresťanov na celom svetehlási k letničným (charizmatickým) hnutiam.Malé cirkvi a náboženské hnutia: termínom„malé cirkvi a náboženské hnutia“ v publikáciioznačujeme menšie cirkvi, ku ktorým sa podľaštatistických údajov zo Sčítania obyvateľov, domova bytov z roku 2001 prihlásilo menej ako 20 000veriacich, čiže podľa počtu veriacich sa radiaod 6. miesta (vrátane) nižšie. Najpočetnejšiuzákladňu veriacich z týchto cirkví a náboženskýchhnutí má Náboženská spoločnosť Jehovovisvedkovia (16 975 členov). V literatúre sa častopoužívajú pomerne nejednoznačné termínyako „tradičné“, „dominantné“ či „majoritné“cirkvi resp. „netradičné“, „minoritné“ či„menšie“ cirkvi a náboženské hnutia. Avšak ajniektoré „netradičné“ cirkvi majú na Slovenskudlhú tradíciu (i keď oficiálne nie sú označovanétermínom „tradičné“; v praxi sa tiež môžemestretnúť s pôsobením „tradičnej“ denominácie,ktorá sa inšpiruje „netradičným“ (letničným)rítom; v lokálnom kontexte môžu byť „dominantné“aj malé (netradičné, minoritné) cirkviresp. náboženské hnutia; termíny „majoritné“a „minoritné“ cirkvi zase môžu evokovať etnickékonotácie. Pre potreby našej publikácie smesa preto rozhodli používať výhradne kritériumpočtu členov, podľa ktorého cirkvi a náboženskéhnutia na Slovensku delíme na „malé“ a „veľké“.„Matriková religiozita“: religiozita „meraná“výhradne na základe náboženskej príslušnosti.V tomto type religiozity nie je dôležitá miera participáciena náboženskom živote ani miera intenzityosobnej viery. Tento termín sa často používaaj ako synonymum „formálnej“ religiozity.160 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouSlovník ( 161


Náboženská zmena: dynamizmus v religiozitejednotlivca (skupiny). Môže sa prejaviť ako zmenav náboženskej príslušnosti, alebo ako zmenav miere participácie na náboženskom životecirkvi či náboženskej spoločnosti alebo ako zmenav intenzite osobného prežívania (viery). V publikáciisme väčšinou dokumentovali prípady, kedydochádzalo k zintenzívneniu alebo aktivizáciiv religiozite jednotlivca (skupiny). Termín náboženskázmena však v sebe zahŕňa aj procesyosobného (skupinového) náboženského „ochladnutia“.V dotazníkoch, ktoré boli získané v rámcivýskumu SIRONA 2010 respondenti často používalipri definovaní „náboženskej zmeny“ termínyako: „duchovné obrátenie“, „upevnenie viery“,„aktívnejšie zapájanie sa do aktivít náboženskejskupiny“, „zmena v duchovnom živote“, resp. „duchovnázmena“.Polarizácia: sociálne napätie v skupine môževiesť až ku sociálnemu konfliktu. Ide o konfrontáciu/ stret / nejednotu minimálne dvoch názorov,subjektov, individuálnych aktérov či kolektivít.Pozitívna sociálna zmena: v kontexte tejtopublikácie ide o sociálnu zmenu stanovenú percepčne,t.j. ide o takú zmenu sociálnych zvykov,návykov, kompetencií, zručností a správaniasa jednotlivca alebo skupiny, ktorá je aktérmi,aktívnymi iniciátormi alebo pasívnymi pozorovateľmitejto zmeny vnímané ako pozitívna,t.j. hodnotená kladne. V troch typoch dotazníkovkvalitatívnej časti projektu SIRONA 2010jednotliví respondenti ako „pozitívnu sociálnuzmenu“ hodnotili buď pokles / elimináciu sociálnychzvykov a návykov v správaní sa jednotlivca(skupiny), ktoré vnímali ako negatívne alebo akonárast / získavanie takých sociálnych zvykov,návykov, zručností a kompetencií, ktoré vnímaliako pozitívne.Sociálna exklúzia: sociálne vylúčenie jednotlivcaalebo skupiny. Niekedy sa definuje aj ako vyššístupeň marginalizácie, ale sociálna exklúzianemusí zákonite prejsť „marginalizačnou fázou“.Sociálne vylúčený jednotlivec (skupina) sa ocitáv externom priestore väčšinovej skupiny (spoločnosti)a reálne je úplne oddelený (-á) od možnostiparticipovať na tvorbe jej kapitálov. Sociálnouexklúziou si väčšinová spoločnosť znižuje vnútornénapätie a zvyšuje svoju vnútornú konformitua súdržnosť na „úkor“ vylúčeného jednotlivca(skupiny).Sociálna inklúzia: sociálne začlenenie jednotlivcaalebo skupiny. Pôvodne externý / out-siderský/ marginalizovaný jednotlivec ( skupina) saocitá v internom priestore väčšinovej skupiny(spoločnosti) a reálne získava možnosť participovaťna tvorbe jej kapitálov. Sociálnou inklúziousa väčšinová spoločnosť snaží znížiť sociálny konflikt/ napätie s vylúčenými jednotlivcami aleboskupinami. V zásade závisí na miere uzavretostiinterného priestoru prijímateľskej skupiny (spoločnosti);väčšinou bez intervencie a vôle väčšinovejskupiny (spoločnosti) k otvoreniu vnútornéhopriestoru pre „outsiderov“ ich sociálna inklúzianie je možná.Sociálny kapitál: sociologický termín, ktorýsa používa v súvislosti so sociálnymi sieťami, nakoľkosa predpokladá, že sociálne kontakty majúvplyv na úspešnosť jednotlivcov aj celých skupín.Rozsah, povaha, ale aj intenzita sociálnychkontaktov je tak významná nielen pri budovanípozície jednotlivca v skupine, ale vplýva i na budovaniesociálnej súdržnosti skupiny. Sociálnykapitál sa nevzťahuje priamo na nehnuteľný alebohmotný majetok. Ide skôr o súbor schopnostía zručností jednotlivca, vďaka ktorým dokážeakumulovať symbolické statky v procese socializácie.Ide teda predovšetkým o spoločenské kontakty,známosti, priateľstvo, sympatiu a dôveru,ktoré sa v prípade potreby dajú využiť v prospechjednotlivca alebo skupiny. Sociálny kapitál vnímamepredovšetkým ako interaktívny potenciáljednotlivca, ktorý umožňuje alebo uľahčuje jehoaktívnu účasť v spoločnosti. Niekedy sa definujeaj ako zdroje druhých ľudí, ktoré môžeme mobilizovaťv svoj prospech, ak sme s týmito ľuďmispojení a máme ku nim prístup.Sociálne pole: je tvorené systémom sociálnychsietí, ktoré pomáhajú akumulovať sociálny kapitáljednotlivca alebo skupiny. Je to v podstate symbolickýpriestor, ktorý je determinovaný rozsahom,kvalitou a intenzitou sociálnych sietí. Ak jednotliveczmení / rozšíri svoje sociálne siete (skupinu),zmení aj svoj operačný sociálny priestor – sociálnepole. Sociálne pole sa zvykne definovať ajako špecifický hrací priestor, ktorý je vymedzenýkonkrétnymi pravidlami a špecifickými vkladmi –formami vstupných kapitálov, ktoré je potrebnéinvestovať „do hry“.Sociálna sieť: systém sociálnych kontaktov,interakcií, známostí jednotlivca alebo skupiny.Z hľadiska teórie sociálnych sietí tvorí existujúcerozdelenie majetku, moci a prestíže vopred danéa nezmeniteľné kulisy, v rámci ktorých môžurôzne disponovaní aktéri rozohrávať svoje individuálnestratégie. Individuálne budované sociálnesiete dokážu jednotlivcovi saturovať jeho celkomkonkrétne potreby a ciele a nahrádzať jeho nedostatokzdrojov.Sociálne vylúčené rómske komunity ( sociálnevylúčení Rómovia): podľa Atlasu rómskychkomunít z roku 2004 na Slovensku žije približne350 000 Rómov, z toho približne 60% žije integrovanemedzi majoritou a 40% v komunitách, ktorésú medzi verejnosťou známe ako „rómske osady“.Atlas rozpoznáva obecné a mestské koncentrácie,osídlenia na okraji obce / mesta, a osídleniapriestorovo vzdialené, alebo oddelené prírodnoualebo umelou bariérou. Kvalita života a mierasegregácie je aj v týchto rómskych osadách rôznaa často sú Rómovia žijúci v týchto komunitáchpriestorovo, sociálne a ekonomicky vylúčení z väčšinovejspoločnosti, respektíve vzájomné kontaktymedzi rómskymi a nerómskymi obyvateľmi súvýrazne obmedzené. V súčasnosti sa často pre tietoosídlenia používajú termíny ako „marginalizovanérómske komunity“, „marginalizované osady“,„segregované osady“, „rómske osady“ a podobne.Pre potreby výskumu a následnej publikácie smesa rozhodli používať termín „sociálne vylúčenérómske komunity“ (resp. „sociálne vylúčenérómske osady“). Keďže bol výskum primárne zameranýna sociálnu inklúziu (sociálne začleňovanie)Rómov, v nadväznosti na tento termín smehovorili o „ sociálne vylúčených Rómoch“.Sociálna zmena: zmena v sociálnych zvykoch,návykoch, kompetenciách, zručnostiach a v správanísa jednotlivca alebo skupiny. Ide o dynamickýjav, ktorý ako „zmenu“ (oproti predchádzajúcemustavu), definujú buď samotní aktéri, alebo aktívniiniciátori či pasívni pozorovatelia tejto zmeny.V dotazníkoch z výskumu SIRONA 2010 respondentipri definovaní „sociálnej zmeny“ častopoužívali ako synonymné pojmy „svetská zmena“,resp. „zmena vo svetskom živote“.Veľké cirkvi: termínom „veľké cirkvi“ v publikáciioznačujeme cirkvi, ktoré sa podľa Sčítania obyvateľov,domov a bytov z roku 2001 z hľadiska počtučlenov umiestnili na prvých piatich miestach.Cirkvi, ktoré v publikácii nazývame „veľké“ sa v literatúrečasto označujú termínmi ako „tradičné“,„dominantné“ či „majoritné“ kresťanské cirkvi(pre potreby našej publikácie používame výhradnetermín „veľké“ cirkvi; bližšie pozri heslo „malécirkvi a náboženské hnutia“). Podľa štatistickýchúdajov o počte členov zo Sčítania obyvateľov,domov a bytov z roku 2001 ide o tieto cirkvi: Rímskokatolíckacirkev (2 993 036), Evanjelická cirkevaugsburského vyznania (321 455), Gréckokatolíckacirkev (176 845), Reformovaná kresťanskácirkev (92 049) a Pravoslávna cirkev (40 648).162 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouSlovník ( 163


Domáca aj zahraničnáBibliografiaActon, Thomas (1979): „The Gypsy EvangelicalChurch“, In: S. Crawford (ed.): The EcumenicalReview – Journal of the World Council of Churches31/3, s. 11 – 17.FOSZTÓ, LÁSZLÓ (2010): Ritual RevitalisationAfter Socialism: Community, Personhood, andConversion Among Roma in a Transylvanian Village.Berlin: Lit Verlag.Hrustič, Tomáš (2010 c): „My nemámerozdielov. Diskurz o etnicite a identite rómskycha nerómskych svedkov Jehovových na východnomSlovensku“, In: Romano Džaniben, Jevend, s. 27 – 43.Acton, Thomas (1997): „MediterraneanReligions and Romani People“, In: Journalof Mediterranean Studies 7/1, s. 37 – 51.Anderson, Allan (2004): An Introductionto Pentecostalism. Cambridge University Press.BOISSEVAIN, JEREMY (ed.) (1973): NetworkAnalysis: Studies in Human Interaction. The Hague:Mouton.Boissevain, Jeremy (1974): Friends of Friends:Networks, Manipulators and Coalitions. London:Basil Blackwell.Bott, Elisabeth [1957] (1971): Family and SocialNetwork. London: Tavistock Publications.Bourdieu, Pierre (1980): „Le capital social.Notes provisoires“, In: Actes de la techercheen sciences socials, n. 3, janvier, s. 2 – 3.Burt, Ronald S. (1992): Structural Holes.The Social Structure of Competition. Cambridge,London: Harvard University Press.Coleman, James S. (1988): „Social Capitalin the Creation of Human Capital“, In: TheAmerican Journal of Sociology, vol. 94 / Supp.,s. 95 – 120.Davidová, Eva (1988): „Lidové náboženstvítrebišovských Cikánů – Romů v padesátýchlétech 20. století, před rozpadem jejich tradičníkomunity“, In: Slovenský národopis 36/1,s. 92 – 103.Dienstbierová, Kristina (2008): „Vliv letničníhohnutí na komunity katalánských Gitanů v jižníFrancii“, In: Romano džaniben, Ňilaj, s. 31 – 51.Gay y Blasco, Paloma (1999): Gypsies in Madrid.Oxford: Berg.Granovetter, Mark (1973): „The Strenghtof Weak Ties“, In: American Journal of Sociology,vol. 78/6, s. 1360 – 1380.GRANOVETTER, MARK (2000): Le marché autrement.Paris: Descléé de Brouwer.Grešková, Lucia (ed.) (2009): Pastorácia Rómov(Hľadanie rómskeho Boha). Bratislava: Ústavpre vzťahy štátu a cirkví.Hanesová, Dana (2006): Sociálna a misijná prácas rómskou komunitou. Banská Bystrica: UniverzitaMateja Bela v Banskej Bystrici.Horváthová, Emília (1964): Cigáni naSlovensku – historicko – etnografický náčrt. Bratislava:Vydavateľstvo SAV.Hrustič, Tomáš (2004): „Náboženská odysea –konverzie a viacvrstvová religiozita u Rómov“,In: Hieron VIII. – IX./ 2003 – 2004, s. 150 – 166.Hrustič, Tomáš (2006): „Telo a telesné tekutinyv ľúbostnej mágii u Rómov vo východnomZemplíne”, In: I. Doležalová – N. Hamar – L. Bělka(eds.): Náboženstvo a telo. Brno: CERES, s. 73 – 86.Hrustič, Tomáš (2009): „Náboženské konverzieRómov vo východnom Zemplíne – prípadováštúdia reťazových konverzií“, In: L. Grešková(ed.): Pastorácia Rómov (hľadanie rómskeho Boha).Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví,s. 123 – 142.Hrustič, Tomáš (2010 a): „Faktory ovplyvňujúcenáboženské konverzie Rómov“, In: Slovenskýnárodopis 58/3, s. 306 – 322.Hrustič, Tomáš (2010 b): „Social change and someother factors of religious conversion among Romain Eastern Slovakia“, In: M. Kováč – T. Gál (eds.):Religious Change. Bratislava: Chronos, s. 125 – 130.Hrustičová, Ľudmila (2010 a): „Letničnéhnutie medzi Rómami (Na príklade dvoch zborovz východného Slovenska)“, In: Slovenský národopis58 / 3, s. 335 – 343.Hrustičová, Ľudmila (2010 b): „Sociálne aspektymisie letničných hnutí medzi Rómami. Príkladyzo Spiša“, In: K. Kardis – M. Kardis (eds.): Novénáboženské hnutia, sekty a alternatívna spiritualitav kontexte postmoderny. Prešov: Prešovskáuniverzita v Prešov, s. 95 – 108.Jurková, Zuzana (2004): „Romské letniční hnutív Čechách a na Moravě: letmý dotyk tématu“,In: Romano Džaniben, Ňilaj, s. 56 – 65.Keller, Jan (2009): Nejistota a důvera aneb k čemuje modernitě dobrá tradice. Praha: Slon.Kováč, Milan – Jurík, Milan (2002):„Religiozita Rómov a aktivity cirkví vo vzťahuk Rómom“, In: M. Vašečka (ed.): Čačipen palo Roma – Súhrnná správa a Rómoch na Slovensku.Bratislava: Inštitút pre verejné otázky.Kováč, Milan – Mann, Arne B. (eds.) (2003):Boh všetko vidí – duchovný svet Rómov na Slovensku.Bratislava: Chronos.Lazell, David (1997): Gypsy From the Forest –A new biography of the international evangelist GypsySmith (1860 – 1947). Bridgend: Gwasg BryntirionPress.Lin, Nan (1990): „Social resources and socialmobility: a structural theory of status attainment“,In: R. Breiger (ed.): Social Mobility and SocialStructure. Cambridge: Cambridge University Press,s. 247-271.Lin, Nan [2001] (2006): Social Capital.A Theory of Social Structure and Action. Cambridge:Cambridge University Press.164 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouBibliografia ( 165


Mann, Arne B. (1988): „Obyčaje pri úmrtíCigánov – Rómov v troch spišských obciach“,In: Slovenský národopis 36/1, s. 192 – 201.Mann, Arne B. (1993): „Vartovanie pri mŕtvychu Rómov na Slovensku“, In: E. Krekovič (ed.):Kultové a sociálne aspekty pohrebného rítuod najstarších čias po súčasnosť. Bratislava:Slovenská archeologická spoločnosť – Slovenskánárodopisná spoločnosť, s. 81 – 88.Mann, Arne B. (1994): „Obyčaje pri narodenídieťaťa u Rómov na Slovensku“, In: V. Feglová(ed.): Tradičná ľudová kultúra a výchova v Európe,Nitra, s. 132 – 136.Mann, Arne B. (2002): „Rómovia a vierapohľadom etnológa“, In: Nové dimenzie VI/3,s. 8 – 10.Marushiakova, Elena – Popov, Vesselin(1999): „The Relations of Ethnic and ConfessionalConsciousness of Gypsies in Bulgaria“, In: FactaUniversitatis University of Niš 2/6, s. 81 – 89.Maximoff, Mateo (1965): „The EvangelicalGypsies in France“, In: Journal of Gypsy LoreSociety XLIV/3 – 4, s. 151 – 153.Mends, Bernard (1997): „Researching theReligious Affiliations of Travellers and theirBeliefs“, In: T. Acton – G. Mundi (eds.): RomaniCulture and Gypsy Identity. Hertfordshire:University of Hertfordshire Press, s. 160 – 163.Novotná, Eliška (2010): Sociologie sociálníchskupin. Praha: Grada.Payne, Ruby K. – DeVol, Philip – DreussiSmith, Terie (2010): Mosty z chudoby. Stratégiepre profesionálov a komunity. Košice: Equilibria.Podolinská, Tatiana (2003 a): „Boh medzivojnovými plotmi. Náboženská polarizáciav rómskej kolónii v Plaveckom Štvrtku“, In:M. Kováč – A. B. Mann (eds.): Boh všetko vidí.Duchovný svet Rómov na Slovensku. Bratislava:Chronos, s. 147 – 175.Podolinská, Tatiana (2003b): „Boh alebosatan? Úloha nového náboženského hnutia Slovoživota v polarizácii rómskej kolónie v PlaveckomŠtvrtku“, In: Slovenský národopis 51/ 1, s. 4 – 31.Podolinská, Tatiana (2004): „Religious Identity,Process of Christianization and MisssionaryStrategies among the Roma in Slovakia“, In: Penserl' Europe, Seminaire international. Religion andEuropean Culture. Bucharest, s. 69 – 75.Podolinská, Tatiana (2007): „ČokoládováMária – rómske kresťanstvo na Slovensku“,In: Etnologické rozpravy XIV/1, s. 50 – 77.Podolinská, Tatiana (2009 a): „Nová rómskaduchovná identita. Charizmatické hnutia medziRómami na Slovensku“, In: G. Kiliánová –E. Kowalská – E. Krekovičová (eds.): My a tí druhí.Konštrukcie a transformácie kolektívnych identítv moderných spoločnostiach. Región strednej Európy.Bratislava: VEDA, s. 175 – 216.Podolinská, Tatiana (2009 b): „Koho Boh?O kultúrnej aproximácii kresťanstva medziRómami na Slovensku“, In: L. Grešková (ed.):Pastorácia Rómov (Hľadanie rómskeho Boha).Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví,s. 73 – 110.Podolinská, Tatiana (2010): „PentecostalConversion as Factor of Religious Change amongthe Romanies in Slovakia“, In: M. Kováč – T. Gál(eds): Religious Change. Bratislava: CERES:Chronos, s. 131 – 142.Putnam, Robert D. (1995): „Bowling Alone:America's Declining Social Capital“, In: Journalof Democracy 6/1, s. 65 – 78.Putnam, Robert D. (2000): Bowling Alone.The Collapse and Revival of American Community.New York: Touchstone Book.Radičová, Iveta (ed.) (2004): Atlas rómskychkomunít na Slovensku. Bratislava: SocialPolicy Analysis Centre IVO, Krajské centrumpre rómske otázky.Robertson, Glen Randolph (2009):The Romani People and Selected Churchesin Slovakia: a description, analysis,and interpretation of their relations(1989 – 2007). Oregon: Boekencentrum B.V.Robertson, Glen Randolph (2005):„The Influence of the Gospel on Roma Society“,In: Theological Journal no. 2, Katedra evanjelikálnejteológie a misie, Pedagogická fakulta UniverzityMateja Bela, s. 138 – 54.Ripka, Štěpán (2008): „Romský letniční sborv Kánchí, Mexiko“, In: Romano Džaniben, Jevend,s. 71 – 97.Ries, Johannes (2007): Welten Wanderer. Überdie kulturelle Souveränität siebenbürgischer Zigeunerund den Einfluß des Pfingstchristentums. Würzburg:Ergon.Rose Lange, Barbara (2003): Holy Brotherhood –Romani Music in a Hungarian Pentecostal Church.Oxford: Oxford University Press.Slavkova, Magdalena (2003): „Roma Pastorsin Bulgaria as the Leaders for Roma ProtestantCommunities“, In: D. B. Dordevic (ed.): RomaReligious Culture. Niš: PUNTA, s. 168 – 176.Schmitt, Jean – Claude (2002): Revenanti.Živí a mrtví ve středověké společnosti. Praha: Argo.Šoltésová, Viktória – Robertson, RandolphG. (2004): Misiológia so zameraním na rómskekomunity. Banská Bystrica: Pedagogická fakultaUMB Katedra evanjelikálnej teológie a misie.Šubrt, Jiří – Balon, Jan (2010): Soudobásociologická teorie. Praha: Grada.Švecová, Anežka (2008): „Romský pentekostálnísbor Maranatha, Spišská Nová Ves“, In: RomanoDžaniben, Jevend, s. 58 – 70.Williams, Patrick (1991): „Le Miracleet la Necessité: á Propos du Developpementdu Pentecotisme chez les Tsiganes“, In: Archivesde Sciences Sociales des Religions 73, s. 81 – 98.Williams, Patrick (2003): Gypsy World.The Silence of the Living and the Voices of theDead. Chigaco and London: The Universityof Chicago Press.DIPLOMOVÉ A DIZERTAČNÉ PRÁCEK RELIGIOZITE RÓMOVBešenyei, Peter (1997): Rómovia a spôsobypastorácie. Diplomová práca. UniverzitaKomenského, Rímskokatolícka cyrilometodskábohoslovecká fakulta. Bratislava.Čureja, František (1996): Rómovia a KresťanskáViera. Diplomová práca. Univerzita Komenského,Rímskokatolícka cyrilometodská bohosloveckáfakulta. Bratislava.Holubová, Mária Atanázia (1996): Kresťanvo sviatostnej starostlivosti cirkvi. Diplomovápráca. Univerzita Komenského, Rímskokatolíckacyrilometodská bohoslovecká fakulta. Bratislava.Hrustič, Tomáš (2008): Náboženské konverzieRómov vo východnom Zemplíne v spektreinterpretácií. Dizertačná práca. UniverzitaKomenského, Filozofická fakulta, Katedraporovnávacej religionistiky. Bratislava.Krnová, Zuzana (2001): Kresťanská práca medziRómami. Diplomová práca. Univerzita MatejaBela, Pedagogická fakulta, Katedra evanjelikálnejteológie a misie. Banská Bystrica.Mišina, Daniel (2001): Rómovia: Možnostiinkulturácie evanjelia pri rómskomobyvateľstve na Slovensku. Diplomovápráca. Univerzita Komenského, Evanjelickábohoslovecká fakulta. Bratislava.Moyzes, Matúš (2004): Špecifiká pastorácieRómov. Diplomová práca. Univerzita MatejaBela, Pedagogická fakulta, Katedra evanjelikálnejteológie a misie. Banská Bystrica.166 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouBibliografia ( 167


Porubec, Ondrej (1998): Právne zásadya organizácia dušpastierstva Cigánov na Slovensku.Dizertačná práca. Katolicki universytet Lubeski,Lublin, Poľsko.Plachá, Ľudmila (2007): Dosah pôsobenialetničných a charizmatických hnutí u Rómov –so zameraním na transformáciu emického vnímaniarómskej etnickej identity. Diplomová práca.Univerzita Komenského. Filozofická fakulta,Katedra porovnávacej religionistiky. Bratislava.Pollák, Peter (2009): Náboženstvo a rómskekomunity. Dizertačná práca. Katolícka univerzita,Katedra sociálnej práce, Pedagogická fakulta.Ružomberok.Ripka, Štěpán (2008): Změna a řád u mexickýchRomů. Případ letničního hnutí. Diplomová práca.Fakulta sociálních věd. Univerzita Karlova v Praze.Praha.Tomčany, Viktor (1997): Pastorácia Rómov.Diplomová práca. Univerzita Komenského,Rímskokatolícka cyrilometodská bohosloveckáfakulta. Bratislava.Varga, V. (2004): Zakladanie zborov v rómskejkultúre. Diplomová práca. Univerzita MatejaBela, Pedagogická fakulta, Katedra evanjelikálnejteológie a misie. Banská Bystrica.ZÁKONY, SPRÁVYA CIRKEVNÉ DOKUMENTYDohoda medzi Slovenskou republikoua registrovanými cirkvami a náboženskýmispoločnosťami o náboženskej výchovea vzdelávaní z roku 2004:http://www.culture.gov.sk/cirkev-nabozenskespolocnosti/legislatva/zkony/dohoda-medzislovenskou-republikou-a-registrovanymicirkvami-a-nabozenskymi.Džambazovič, Roman a kolektív, 2004:Chudoba a sociálna exklúzia / inklúzia: Skupinynajviac ohrozené sociálnou exklúziou a námetyna riešenie / prevenciu. Záverečná správa z prvejetapy riešenia výskumnej úlohy. Bratislava:Stredisko pre štúdium práce a rodiny.Národná správa o stratégiách sociálnej ochranya sociálnej inklúzie na roky 2008 – 2010. Ministerstvopráce, sociálnych vecí a rodiny SR. Bratislava 2008.Vyhodnotenie vhodnosti systému indikátorov a ichpoužívania v Operačnom programe Zamestnanosťa sociálna inklúzia, IBS SLOVAKIA, s.r.o., január2010, dostupné na www.fondyeu.info.Pastoračný plán Katolíckej cirkvi na Slovensku2007 – 2013. Konferencia biskupov Slovenska, 2007.Zákon č. 218/1949 Sb. zo dňa 14. októbra 1949o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženskýchspoločností štátom v neskoršom znení zákonač. 88/1950 Zb a zákona č. 16/1990 Zb. ktorýnadobudol účinnosť od 23.1.1990 a tiež v znenízákona č. 522/1992 Zb., ktorý nadobudolúčinnosť od 20.11.1992 a zákona č. 467/2005Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2006.Zákon č. 467/2005 Z.z. s účinnosťou od 1. 1. 2006.Zákon č. 308/ 1991 Z.z. o slobode náboženskejviery a postavení cirkví a náboženských spoločnostív neskoršom znení zákona č. 394/2000Z. z. a zákona č. 201/2007 Z.z.Zmluva medzi Slovenskou republikoua registrovanými cirkvami a náboženskýmispoločnosťami z roku 2002:http://www.culture.gov.sk/cirkev-nabozenskespolocnosti/legislatva/zkony/zmluva-medzislovenskou-republikou-a-registrovanymi-cirkvamia-nabozenskymi-spolocnostami.INTERNETOVÉ ODKAZYA STRÁNKYDevleskero Kher – Boží dom:http://www.devleskerokher.sk/Ecce Homo Euro – civil advocacy, organizáciamonitorujúca občianske práva:http://www.eheca.sk/aktualne/2006_05_22_europski_pravnici_kritizuju_slovensky_zakon_o_registracii_cirkvi.htmlKresťanská misia Maranata:http://www.maranata.sk/Kresťanské spoločenstvo Romani Archa:http://www.romaniarcha.sk/Ministerstvo kultúry – zoznam registrovanýchcirkví a náboženských spoločností:http://www.culture.gov.sk/cirkvi-nabozenskespolocnostiMinisterstvo vnútra – informácieo cirkvách a náboženských spoločnostiach:http://www.civil.gov.sk/archiv/casopis/2002/1312zc.htmRómska gospelová kapela F6:http://www.kapelaf6.sk/sk/Saleziáni dona Bosca, Luník IX:http://www.lunik9.sk/pastoracia-romov/inkulturacia-viery/Správa projektu SIRONA 2010:http://www.uet.sav.sk/download/socialna_inkluzia_Romov_nabozenskou_cestou.pdfSčítanie obyvateľov domov a bytov z roku 2001.Štatistický úrad slovenskej republiky, výsledkysčítania ľudu z roku 2001, údaje o cirkvácha náboženských spoločnostiach:http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/SODB/Tabulky/tab13.pdfZmluva medzi Slovenskou republikoua registrovanými cirkvami a náboženskýmispoločnosťami:http://www.culture.gov.sk/cirkev-nabozenskespolocnosti/legislatva/zkony/zmluva-medzislovenskou-republikou-a-registrovanymicirkvami-a-nabozenskymi-spolocnostamiSPRÁVY Z MÉDIÍHarkotová, Stanislava 2009: Rusíni strážiapoklad. Kľúčom k nemu je ich rodná reč, uverejnené17. 8. 2009 na internetovom portáli aktualne.sk.http://aktualne.centrum.sk/domov/regiony/clanek.phtml?id=1188103Pružinec, Pavol 2010: Peniaze od štátu nechce5 registrovaných cirkví, uverejnené 23. 8. 2010v tlačovej agentúre SITA.http://wwww.webnoviny.sk/slovensko/peniaze-odstatu-nechce-5-registrovan/204472-clanok.htmlSudor, Karol 2010: Zákon hodil moslimovdo vreca so sektami, uverejnené 23. 10. 2010v denníku SME.http://www.sme.sk/c/5605331/zakon-hodilmoslimov-do-vreca-so-sektami.htmlAgentúrna správa: Prísnejšia registrácia cirkví nie jeprotiústavná:http://www.sme.sk/c/5223176/prisnejsiaregistracia-cirkvi-nie-je-protiustavna.htmlNový Čas, článok z 15. 12. 2009:http://vas.cas.sk/clanok/1347/nova-viera-romovz-bystrian-prestali-fetovat-namiesto-toho-spievaju.htmlTV Markíza, Televízne noviny zo 17. 10. 2010:http://tvnoviny.sk/spravy/regiony/slovenskiromovia-sa-vzdali-alkoholu-a-gamblerstva-vdakapastorom_comment_p8_a110.html?&page=8&p_all_items=110168 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouBibliografia ( 169


IndexVECNÝ REGISTERAgapé (hudobná skupina): 71broker: 110Centrum voľného času pre rómske deti: 93Cirkevné komisie a orgány pre pastoráciuRómov: 48Connexio: 48etický kódex: 53 ‒ 54exkluzívny pastoračný diskurz / model: 13 ‒ 14,101 ‒ 102, 107, 112, 116FestRom: 36, 37, 45, 65indikátory sociálnej inklúzie (ISI) / sociálnejzmeny: 11, 12, 27, 55 ‒ 56, 57, 81, 83, 85, 87 ‒ 88,91, 96 ‒ 98, 100, 121, 123 ‒ 124, 126inkluzívny pastoračný diskurz /model: 13, 101,103, 107, 112, 117, 118IN Networks Slovakia: 62integrované rómske osady: 91integrovaní Rómovia: 78„komplexný pastoračný balíček“: 12 ‒ 13, 116koncept dôvery: 110, 113„matriková religiozita“: 20, 45, 76Misijný výbor pri Generálnom biskupstve: 34náboženská zmena: 10 ‒ 11, 31, 71 ‒ 72, 74, 77 ‒ 78,79, 80 ‒ 81, 84, 85, 86 ‒ 88, 96, 100 ‒ 101, 116,124, 125neregistrované cirkvi / denominácie: 117, 128Občianske združenie Ad Patrem: 93Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónovz Prešova: 81Občianske združenie Pre lepší život: 34, 67, 68Občianske združenie ROMA: 34, 48patrón: 108 ‒ 110polarizácia: 101 ‒ 103pozitívna sociálna zmena: 69, 91, 96 ‒ 97, 101,103, 116registrované cirkvi: 128sociálna inklúzia / sociálna inklúzia Rómov: 9 ‒ 14,16, 22 ‒ 23, 26, 31, 52 ‒ 53, 55 ‒ 56, 57, 59, 64, 66,69, 71 ‒ 72, 78, 79 ‒ 80, 81 ‒ 82, 83 ‒ 84, 86, 88,90, 95 ‒ 98, 101, 103, 105, 106 ‒ 107, 111 ‒ 113,116 ‒ 117, 121, 123, 126, 128sociálna exklúzia / vylúčenie: 11, 79, 80, 96, 105,106, 107, 108, 112sociálny kapitál: 12, 111 ‒ 113, 116— premosťujúci (bridging): 112— viažuci (bonding) : 112sociálna sieť: 12 ‒ 13, 103 ‒ 108, 110, 111, 113— otvorená sieť: 107— premosťujúce vzťahy: 106— primárna sociálna sieť: 104 ‒ 107, 113— sekundárna sociálna sieť: 104 ‒ 107, 108, 113— silné väzby: 106 ‒ 107— slabé väzby: 106 ‒ 107— štrukturálne diery: 106— uzavretá sieť: 107sociálne pole: 113sociálne vylúčené (rómske) komunity: 9, 11, 12,13, 16, 18, 19, 48, 54, 62, 78, 92, 93, 97, 100, 103,104, 106 ‒ 108, 113, 116sociálne vylúčení / marginalizovaní jedinci(Rómovia) : 9, 18, 26, 52, 63, 106 ‒ 108, 111 ‒ 113sociálna zmena: 10, 11, 12, 14, 16, 26 ‒ 27, 31,52, 62, 64, 66, 69 ‒ 70, 71, 72, 73 ‒ 75, 77, 78 ‒ 79,80 ‒ 82, 84 ‒ 88, 90 ‒ 91, 92 ‒ 93, 94, 95 ‒ 98,100 ‒ 101, 103, 113, 116, 121, 123, 124, 125, 126štát / štátna správa / štátne orgány: 9, 13, 85, 117MENNÝ REGISTERcirkví a náboženských spoločnostíApoštolská cirkev (AP): 21, 28, 29 ‒ 30, 33, 35, 43,45, 46, 47, 50, 57, 58, 60 ‒ 61, 65, 93Bahájske spoločenstvo v SR (B): 21, 22, 28,30 ‒ 31, 45, 46, 47Bratská jednota baptistov (BJB): 21, 28, 31 ‒ 32,35, 45, 46, 47, 57, 58, 61 ‒ 63Cirkev adventistov siedmeho dňa (CASD): 21, 22,28, 32, 35, 45, 46, 47, 57, 58, 62 ‒ 64, 67Cirkev bratská (CB): 21, 28, 32 ‒ 33, 35, 45, 46, 47,57, 58, 64 ‒ 66Cirkev československá husitská: 21, 28Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní(CJKSND): 21, 22, 28, 33, 45, 46, 47,50Evanjelická cirkev augsburského vyznania(ECAV): 21, 28, 33 ‒ 34, 45 ‒ 46, 47, 48, 50, 57,58, 66 ‒ 70, 79Evanjelická cirkev metodistická (ECM): 21, 28, 35,45,46, 47, 48, 50, 57, 58, 59, 70 ‒ 73Gréckokatolícka cirkev (GKC): 21, 28, 35, 36 ‒ 37,38, 45, 46, 47, 48 ‒ 49, 50, 57, 58, 65, 66, 70,73 ‒ 75, 78— Agatangel (gréckokatolícky zbor): 36, 70, 72— Gréckokatolícke Pastoračné centrumpre Rómov: 73— Spoločenstvo Apoštola Pavla: 35, 36, 59, 65,74 ‒ 75Kresťanská misia Maranata (M): 28, 35, 42 ‒ 43,45, 46, 47, 50, 57, 58, 59, 71, 91 ‒ 92Kresťanské spoločenstvá (KS): 88Kresťanské spoločenstvo Devleskero Kher (DK):50, 28, 35, 41 ‒ 42, 45, 46, 47, 57, 58, 59, 61, 85 ‒88Kresťanské spoločenstvo Dom viery: 35, 42, 45,89 ‒ 90Kresťanské spoločenstvo Radostné srdce: 28, 35,44, 45, 46, 47Kresťanské spoločenstvo Romani Archa (RA): 28,35, 42, 45, 46, 47, 57, 58, 59, 88 ‒ 91Kresťanské zbory (KZ): 21, 22, 27, 28, 46, 47Letničné hnutia: 27, 41, 42, 43, 45, 46, 49 ‒ 50, 59,60, 61, 72, 74, 86, 88, 89, 92, 101— Hnutie charizmatickej obnovy: 74— Bund Freier Pfingstmeinden: 41 ‒ 42— Letničné hnutie Kresťanská medzinárodnámisia: 91Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia(NSJS): 21, 22, 28, 37 ‒ 38, 45, 46, 47, 50, 57, 58,59, 60, 61, 65, 66, 67, 75 ‒ 78Novoapoštolská cirkev: 21, 22, 28Pravoslávna cirkev (PC): 21, 28, 38, 45, 46, 47, 50,75, 57, 58, 59, 78Reformovaná (kresťanská) cirkev (RC): 21, 28,38 ‒ 39, 45, 46, 47, 48 ‒ 49, 50, 57, 58, 60Rímkokatolícka cirkev (RKC): 21, 28, 39 ‒ 41, 45,46, 47, 48 ‒ 49, 50, 57, 58, 59, 60, 62, 70, 73,79 ‒ 82, 85, 89, 90, 91, 92, 93— františkáni : 93— Malé sestry Ježišove: 41— Misijné sestry Ducha svätého: 41— redemptoristi: 93— Saleziáni dona Bosca: 28, 40, 41, 57, 58, 59,82 ‒ 85, 93, 94— saleziánky: 93— Sestry Matky Terezy: 93— verbisti: 93Romano Zbor: 61Slovo života (SŽ): 28, 29, 35, 43 ‒ 45, 46, 47, 50,57, 58, 59, 92 ‒ 94Slovo života international Bratislava: 43Starokatolícka cirkev: 21, 28, 40, 41, 45, 46, 47Ústredný zväz židovských náboženských obcí:21, 28170 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouIndex ( 171


GEOGRAFICKÝ REGISTERAngin Mlyn: 41Bačka: 39Banská Bystrica: 30, 31Bardejov: 38, 40, 59, 82 ‒ 85Bátorové Kosihy: 38, 39Blatné Remety: 7, 36, 43 ‒ 44, 57, 58, 59Bratislava: 32, 43, 50Brezno: 37, 40, 41Boťany: 39Budapešť: 90Bystrany: 29, 40, 42, 43Bystré: 73Cinobaňa: 7, 31, 35, 57, 58, 61 ‒ 62, 63Čadca: 29, 30Čaklov: 73Čaňa: 41, 42Červenica: 32Čičava: 7, 35, 36, 57, 58, 59, 73 ‒ 75Čierna nad Tisou: 37, 39, 50Detva: 39Dobšiná: 34Dvory nad Žitavou: 39Fiľakovo: 37, 50,Gaboltov: 41Galanta: 7, 43 ‒ 44, 57, 58, 60, 93Gerlachov: 35Giraltovce: 42, 43, 79, 80, 81, 82Hanušovce nad Topľou: 7, 39, 40, 57, 58, 59,64 ‒ 65, 79 ‒ 82Herľany: 67Hermanovce nad Topľou: 33, 35, 65Hlinné: 7, 29, 32, 33, 35, 36, 57, 58, 64 ‒ 66,67, 73Hnúšťa: 37, 50,Hodejov: 39Hranovnica: 7, 42, 43, 57, 58, 59Humenné: 29, 30, 42, 43, 79Husí Hrb: 60, 61Chminianske Jakubovany: 79, 80Ilava: 29Iňačovce: 41, 43 ‒ 44Jarovnice: 39, 40, 79 ‒ 80Jelka: 31, 32Jelšava: 31, 34, 37Kecerovce: 7, 41, 42, 57, 58, 59, 67, 85 ‒ 88Kežmarok: 7, 32, 37, 57, 58, 62Komárno: 39Košice: 31, 32, 34, 35, 36, 40, 41, 42, 45, 48,60, 86Kráľovský Chlmec: 37Krásna Hôrka: 29, 30Kremnica: 83, 85Kristy: 43 ‒ 44Krížová Ves: 7, 39, 40, 42, 57, 58, 88 ‒ 91, 101Krompachy: 29, 30, 35, 37, 38, 50Kuklov: 29, 30Lastomír: 35Levoča: 43Letanovce: 34, 43Liptovský Hrádok: 37Liptovský Mikuláš: 37, 50,Liptovský Peter: 34Lomnička: 40Lučenec: 31, 45, 63Lúčky: 37Luník IX (Košice): 29, 31, 35, 40, 41, 50,Malý Slivník: 41Markovce: 38Markušovce: 42, 43Martin: 40, 41Medzany: 41, 42Medzevo: 30Medzilaborce: 7, 38, 57, 59Michalovce: 34, 35, 36, 37, 38, 40, 41, 43, 50,70, 71Moldava nad Bodvou: 41Nižná Rybnica: 36, 50Nitra: 40, 41Nové Mesto nad Váhom: 30Nová Sedlica: 76Oborín: 37, 50Ostrava: 92Partizánske: 35, 44, 45, 50Pečovská Nová Ves: 39, 40Piešťany: 37Plavecký Štvrtok: 7, 29, 35, 40, 41, 43 ‒ 44, 57, 58,59, 92 ‒ 94Plešivec: 37, 50,Poltár: 61Poprad: 35, 42, 43, 89, 90, 92Poráč: 42, 43Prešov: 29, 32, 36, 38, 41, 42, 48, 60, 73, 81Prievidza: 44, 45Poštárka (Bardejov): 7, 41, 57, 58, 59, 82 ‒ 85Pozdišovce: 34Púchov: 30Rankovce: 7, 32, 34, 35, 41, 45, 57, 58, 66 ‒ 70Revúca: 37Revúcka Lehota: 31Richnava: 43Rimavská Seč: 38Rimavská Sobota: 34, 37, 38, 39, 50Rožňava: 29, 30, 37, 50,Rudňany: 7, 19, 34, 42 ‒ 43, 57, 58, 59, 91 ‒ 93,110Sabinov: 7, 29, 35, 37, 41, 42, 50, 57, 58, 60 ‒ 61,62, 79Sečovce: 36, 39, 40Senica: 30, 37Slavec: 39Slavkovce: 7, 35, 36, 50, 57, 58, 70 ‒ 73Slavošovce: 7, 29, 30, 34, 45, 57, 58Slovinky: 7, 38, 57, 58, 59, 78 ‒ 79Snina: 37, 40, 75Sobrance: 36, 43 ‒ 44, 45, 50, 59Soľ: 29, 35, 36, 73Spiš: 42, 50, 92Spišská Belá: 35, 37, 42, 43, 89Spišská Nová Ves: 34, 42 ‒ 43,71, 78, 92, 109Spišský Štvrtok: 42, 43Stará Ľubovňa: 40Stakčín: 37, 38Strážske: 38Sútor: 38, 39Šahy: 39Štvrtok na Ostrove: 7, 38, 60Tegárt: 39Teplý Vrch: 34Telek: 60, 61Toporec: 40Tornaľa: 29, 30, 37, 50,Trebišov: 29, 30, 36Trenčín: 30Trnava: 35Turčianske Teplice: 29, 30Turňa nad Bodvou: 41, 42Ulič: 7, 37, 50, 57, 58, 59, 75 ‒ 78Uličské Krivé: 76Varadka: 38Varhaňovce: 36Veľká Ida: 41Veľké Kapušany: 35, 37, 38 ‒ 39Vikartovce: 42, 43Víťaz: 79Vranov nad Topľou: 29, 30, 33, 35, 36, 37, 59, 64,65, 73Výborná: 42Vysoká nad Uhom: 37Vyšné Valice: 39Závadka nad Hronom: 31Zboj: 76Zemianska Olča: 38, 39Zlaté Klasy: 7, 38, 39, 57, 58, 60Zug: 60Zvolen: 64Žehra: 29, 42Žiar nad Hronom: 7, 32, 35, 57, 58, 64Žilina: 34Žitný Ostrov: 38172 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouIndex ( 173


Popisky k fotografiám:— Mladý muž maľuje Ježiša na stenu domu pre svoju starú mamu v rómskej osade v Sobranciach.Foto: Tomáš Hrustič, júl 2004 (s. 8)— Záber z nedeľného zhromaždenia zboru Devleskero Kher v Košiciach, počas ktorého boli krstenínoví členovia cirkvi.Foto: Tomáš Hrustič, apríl 2010 (s. 15)— Mladý muž s Bibliou na nedeľnom zhromaždení zboru Maranata v Spišskej Novej Vsi.Foto: Tatiana Podolinská, júl 2010 (s. 25)— Fotografia zo stretnutia biblickej študijnej skupiny Náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia.Zbor na východnom Slovensku.Foto: Tomáš Hrustič, január 2008 (s. 51)— Záber z omše gréckokatolíckej cirkvi v Blatných Remetoch.Foto: Tomáš Hrustič, január 2008 (s. 95)— Záber z nedeľného zhromaždenia zboru Maranata v Spišskej Novej Vsi.Foto: Tatiana Podolinská, júl 2010 (s. 99)— Kultúrny program po omši na rómskej púti v Gaboltove.Foto: Tomáš Hrustič, august 2007 (s. 114 – 115)— Vystúpenie chrámového zboru rómskych žien v Rankovciach.Foto: Tomáš Hrustič, august 2009 (s. 119)— Prijímanie večere pánovej rómskymi veriacimi z Cinobane v zbore Bratskej jednoty baptistov v Lučenci.Foto: Andrej Fukas, júl 2010 (s. 127)— Nedeľné zhromaždenie veriacich v zbore Romani Archa.Foto: archív Romani Archa, 2009 – 2010 (s. 158 – 159)


ISBN: 978-80-89027-34-7

More magazines by this user
Similar magazines