BN č. 4 - Obec Beckov

číslo 4 − október 2008 Beckovské novinywww.obec−beckov.sk 17úmrtia Imricha Tököliho a LeopoldaI. v r. 1705 ? Keď je manko vo fak−toch, nastupujú dohady. Nuž, uva−žujte, vážení čitatelia so mnou, či byto za priaznivých okolností i taktomohlo byť!V nami sledovanom období, hlav−ne však v 17. a 18. storočí, zložitosa vyvíjala v jednotlivých panstváchmajetková držba. Vymretím niekto−rého panstva či novými príbuzenský−mi vzťahmi či darovaním, dochádzapermanentne k presunom vlastníc−tva, vzniká veľké množstvo novýchpodieľnikov. Aby sa udržala únosnácelistvosť, vznikajú komposesoráty(spoluvlastníctva). Za takejto situá−cie v takto pôsobiacom prepletenci,akási pôvodná majetková držba Med−nyánszkovského panstva preniklačasom i do Čachtických podielov ze−mepánov Erdődiovcov, Révaiovcov,Čákiovcov i Forgáčovcov, pod kto−rých patrila i Stará Turá. Je potreb−né uviesť, že títo zemepáni sa o. i.medzi sebou dohodli, že bez ich ve−domia neslobodno do obce pustiť ni−koho cudzieho! Medňanský Čiernynachádzajúci sa v tom období v cu−dzine, tiež možno vplyvom dospie−vajúcich detí či v dôsledku čiastoč−ného oteplenia politickej situácie, za−túžil dostať sa späť do vlasti. Isto hľa−dal kontakty, ktoré by mu pomohlijeho zámer vyplniť. Presun rodinymožno nebol až takým problémom,ako skôr cieľ presunu vzhľadom nanaznačené zložité vlastnícke pome−ry. Predpokladáme, že naviazal kon−takty, či na − už v úvode spomenu−tého Mikuláša, spolumajiteľa Becko−va a blízkeho príbuzného už zosnu−lého Imricha Thökölyho, či na niekto−rých zemepánov, vlastníkov StarejTurej, ktorým Mednyánszkovci ne−mali byť až tak celkom cudzí. Výsle−dom konkrétnej, isto dobre uplatenejdohody, mohla byť spolupráca nanávrate Medňanských Čiernych dovlasti, do Horného Uhorska a predo−všetkým ich bezpečné krátkodobéubytovanie na nevyhnutnú dobu, hociaj nie v celkom vyhovujúcich pod−mienkach mimo Beckova. Vytipova−ná lokalita, vzhľadom na ešte niecelkom zrelú politickú situáciu a i knaznačeným pomerom medzi pan−stvami, mala byť dočasne dobre uta−jená a dobre utajiteľná. Mala byť tieždostupná pre dopravu a hlavne ne−mala byť veľmi vzdialená od Medny−ánszkovského zázemia, ktoré tvorilBeckov. Takéto podmienky mohlidobre spĺňať v tom období vznikajú−ce kopanice v okolí Starej Turej. Anakoniec, keď sa len všetci chceli sčo najnižšou mierou rizika vrátiť ksvojim blízkym, k ich bežnému spô−sobu života, museli chtiac−nechtiacprivoliť i na takéto nie celkom dôstoj−né dočasné riešenie. Nutne stráve−ným ďalším odlúčením mimo Becko−va, mohlo sa ešte viac otupiť ostrieočakávaného rodinného odporu vočinerovnému manželstvu pred hne−vom, či nevôľou príbuzenstva. Ta−kéto riešenie pobytu pre panskú ro−dinu z rodu Mednyánszkovcov istobolo strádaním, bola to však daň zaspolčenie sa s Imrichom Thökölim.No boli už takmer doma! Toľko asi kstati dohadov!Dejiny Evanjelickej cirkvi na Sta−rej Turej zaznamenali, že od r. 1678až do r. 1783 bol cirkevný zbor prak−ticky bez farárov, až na krátkodobépôsobenie Mikuláša Marciho, JurajaSitnaya a Mateja Dobyho. Príchodrodiny Medňanských Čiernych dokopaníc sa udial práve v tomto kri−tickom období. Preto ev.a.v.cirkevnámatrika na Starej Turej mlčí, lebo vte−dy sa všetko zaznamenávalo dokatolických matrík. Doštudovanímmatrík Štátneho archívu v Bratisla−ve, dali by sa tieto informácie dopres−niť.Zdá sa, že Medňanskovci sa nakopaniciach dlho nezdržali. Všetkotomu nasvedčuje, že si tu niektorýich syn skoro založil manželstvo apo odchode rodičov sa tu i natrvaloV tomto roku si pripomíname sto rokov od narodenia evanjelického farárapôsobiaceho v Beckove Juraja Kočického.Juraj Kočický sa narodil v Haluziciach 12.11.1908 rodičom Jánovi Kočic−kému a Eve Kočickej, rod. Holendovej. Pochádzal z roľníckej rodiny. Malštyroch súrodencov, jednu sestru a troch bratov, z ktorých bol najmladší.Chodil do obecnej školy v Štvrtku, stredoškolské vzdelanie získal absolvo−vaním trenčianskeho gymnázia v r. 1930. Po jeho úspešnom ukončení začalštudovať medicínu, ktorá bola spoplatňovaná, a preto z dôvodu nedostatkufinančných prostriedkov prestúpil naštúdium teológie. Ako vynikajúci štu−dent bol vybratý na štúdium teológiena dva semestre do francúzskehoŠtrasburgu. V roku 1937 sa oženil sMartou, rod. Trunkátovou a spolu malitri deti, syna Petra, dcéru Evičku, kto−rá ako 5−ročná zomrela a druhú dcéruDanicu. Dňa 19.2.1960 pri odbavovanípohrebu v Beckove utrpel mozgovúpríhodu, v dôsledku čoho dňa 3.3.1960zomrel. Pochovaný je spolu s manžel−kou Martou, ktorá zomrela 17.2.1986na evanjelickom cintoríne v Beckove.Popri svojej kňažskej činnosti veľmiaktívne pracoval s deťmi, mládežou,viedol nedeľnú školu, združenieev.mládeže. Viedol kultúrny život vcirkvi, cirkevníci hrávali divadelné hry,usadil. Po obnovení činnosti evanje−lického cirkevného zboru už nič tomunebránilo, že jeho potomkov, asi ažv niekoľkej ďalšej generácii (druhej,tretej...?) už zaznamenala i miestnacirkevná matrika. Podľa jej údajovnajstarší tu zapísaný, MedňanskýČierny, bol Michal, narodený až21.8.1789, ktorý sa zosobášil25.11.1821 s Katarínou Jansovou.Dnes na Starej Turej preukáza−teľne žijú priami potomkovia tohotorodu. Veľká väčšina si neoficiálneudržiava k priezvisku Medňanskýprezývku Čierny (vyvstáva otázka,prečo nie všetci. Tí iní zabudli, aleboje iná príčina?!). Podľa ich vyjadrení,väčšina ich predkov boli ľudia stmavšou pokožkou, hustých tma−vých vlasov, v rode bolo tiež via−cero kováčov. Jestvujú priame dô−kazy (ako pozemková kniha), že pookolí všetci Medňanskí Čierni sa roz−šírili z jednoho geografického bodu,z osady U Hudcov, ktorá podľa úst−nych informácií, dostala názov odktoréhosi rómskeho huslistu, ktorýsem chodil vyhrávať (!). Lokalita UHudcov je priaznivo situovaná pri vý−datnom prameni pitnej vody, ktorý sidoteraz spoľahlivo plní svoju funk−ciu. Spojenie so Starou Turou dnes,ako i v minulosti, poskytuje obyvate−ľom pomerne ľahká cesta cez Hnilí−ky, teraz ponad železnicu a doluBabárom k Domovu bielych hláv.Neskoršie pribudlo spojenie i cezTopoleckú, to je však už novšiehodáta.Z pohľadu týchto posledne uve−dených faktov a úsudkov môžmeobecne predpokladať, že počiatokosídlenia kopanice U Hudcov priez−viskom Medňanský Čierny musel saudiať hodne pred rokom 1789, tedapred dátumom narodenia spomína−ného Michala Medňanského Čierne−ho.Môže však platiť i alternatíva, žerozprávanie barónky Mednyánszky− Czobel Margit de Aranyos és Med−JURAJ KOČICKÝ 1908 – 2008gyes vychádzalo z obvyklých prak−tík vysokopostavených rodov, ktorésa snažili kryť akékoľvek priestupkypríslušníka rodu, ako je i tento prí−pad, tvrdením, že išlo o manželkutmavej pleti, ale z vysokého rodu, anie, že išlo o nerovné manželstvo. Ito by nebolo v histórii po prvý raz!Každopádne skôr uvedené vyjadre−nie barónky zo Strážok je pre celýtento uvedený príbeh vlastne korun−ným svedectvom a spôsob jeho zís−kania autorom príspevku cez osob−né pretlmočenie konkrétnou historic−kou osobou, vyvracia akékoľvekpochybnosti o jeho pravosti, či ob−jektivite!!!O jestvovaní vetve Mednyán−szkych – Csernych v rámci rodubarónov Mednyánszkych som uvie−dol dostatok objektívných dôkazov.Spôsob a dôvody ich lokalizovaniapráve v staroturianskych kopaniciachzostávajú zatiaľ vo sfére dohadov,stále dávajú priestor pre bádanie atrvale podnecujú ku košatej ľudskejpredstavivosti.Ing. Gustáv RumánekPoznámka: Záverom zdôrazňu−jem, že všetky rody, osobnosti aosoby uvádzané v tejto úvahe súautentické. Otázne je, ako to vlastnev skutočnosti bolo s rodinou Medny−ánszkych – Csernych (Černých) vsúvislosti s jej „objavením sa“ na Sta−roturianskych kopaniciach. O tomtoobdobí sú iba kusé ústne podania.Ďalších potomkov rodu, ako bolouvedené, už riadne zaevidovalamiestna matrika.Použitá literatúra: EncyklopédiaSlovenska; Encyklopédia Beliana;Paul Mednansky, Puchheim, Nemec−ko, korešpondencia; Evanjelický far−ský úrad Stará Turá, matrika; Infor−mácie zo Štátneho archívu Nitra; In−formácie Branislava MedňanskéhoČierneho, Stará Turá; Galéria L. Med−nyánszkeho, kaštiel Strážky; Beckov,dejiny obce do r. 1918.poriadali súťaže, výlety a stretnutia. Z radov mládeže sa na teológiu prihlásilidvaja členovia, Ján Pavlovič a Rastislav Tupý. To, že bol dobrým farárom akazateľom potvrdzujú rozprávania o veľkej návštevnosti kostola. Za jehopôsobenia bol kostol v Beckove prebudovaný, pristavila sa veža. S prípra−vami sa začalo v roku 1942, keď zbor oslavoval 150. výročie kostola vBeckove. So stavbou sa začalo po 18. júli 1943 a ukončená bola v decembri1944. Tak isto v r. 1943 bola postavená modlitebňa v Kálnici. Evanjelickýfarár Juraj Kočický sa v týchto vojnových časoch fašistickej poroby aktívnezapájal do protifašistického odboja. Krs−til ľudí židovského vierovyznania naevanjelickú vieru, aby sa zachránilipred deportovaním do koncentračnýchtáborov. Zachránil životy desiatkamľudí, ktorí boli prenasledovaní pre ra−sovú príslušnosť a politické presved−čenie. Za túto obetavú činnosť bol čas−to vypočúvaný a prenasledovaný. Zná−me sú prepady evanjelickej fary miest−nymi gardistami a gestapom. I napriektýmto udalostiam nezradil a pomáhalľuďom do konca vojny. Po rokoch sibeckovskí evanjelici spomínajú a pri−pomínajú jeho prácu.Ďakujem za poskytnutie materiálovp. Petrovi Kočickému a PhDr. MilanoviŠišmišovi.Evanjelická škola 1941Ľubomír Paulus