28 MB - pdf - ŠOP SR

Chránené územiaSLOVENSKA 802 0 1 0Odborno-metodický a informačný časopis Štátnej ochrany prírody SR

Príspevky posielajte naadresu:chus@sopsr.sk• Chránené územia Slovenska – štvrťročnýodborno-metodický a informačný časopisŠtátnej ochrany prírody SR• Vydáva: Štátna ochana prírody SR v BanskejBystrici• Zodpovedný redaktor: Mgr. Daniel Baláž• Redakčná rada:Mgr. K. Sujová, PhD., Ing. M. Krištof, Ing.B. Faško, Ing. J. Burkovský, Ing. IvanaHavranová, Ing. V. Ihringová• Jazyková korektúra: Mgr. Olga Majerová• Adresa redakcie:Štátna ochrana prírody SR, P. O. Box 5,Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica,(tel: 048/472 20 20, fax: 048/472 20 36)• E - mail: chus@sopsr.sk• EV: 3129/09Uzávierka príspevkovdo časopisuChránené územia Slovenskač. 81 je29. október 2010Nevyžiadané príspevky nevraciame!ISSN 1335-1737Inštrukcie pre autorov• Príspevky posielajte elektronickou poštou alebona CD v textovom editore MS Word.• Maximálny rozsah príspevku je 11 000 znakovvrátane medzier.• Ak sú súčasťou príspevku tabuľky, primeraneznížte počet znakov textu.• K článku priložte kvalitné fotografie, resp.naskenované fotografie v minimálnomrozlíšení 300 dpi.• Každú naskenovanú fotografiu uložte do samostatnéhosúboru (jpg, tif, bmp...).• K fotografiám, resp. obrazovým prílohámuveďte komentár a meno autora.• Maximálny formát mapiek a náčrtov je A4,používajte kilometrovú mierku, nie číselnú(veľkosť obrázkov sa nezachováva). Mapyvytvorené v ArcView vyexportujte do formátovtif, jpg,... v minimálnom rozlíšení300 dpi.• Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov(prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovomeditore MS Word alebo v programe Excel.Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne,ale prázdne polia nahraďte pomlčkou.• Latinské mená taxónov píšte kurzívou.• Mená autorov píšte kapitálkami.• Literatúru v texte citujte podľa vzoru: "…bolizistené aj v kostole v Turanoch (Obuch,Kadlečík 1997, Vavrová 1998)…".• Literatúru v zozname literatúry uvádzajte podľavzoru: Obuch, J., Kadlečík, J., 1997: Letnývýskyt netopierov v podkrovných priestorochv oblasti NP Malá Fatra. Vespertilio,3: s. 131-134.• Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujteich, nepoužívajte v nadpisochmedzery medzi písmenami.• Na konci príspevku uveďte meno a priezviskoautora, titul a pracovisko.

ObsahObsahPrehľad osobitne chránených častí prírodya krajiny Slovenskej republiky, stavk 31. 12. 2009(SMOPAJ).........................................................2Zmeny v právnej ochrane osobitnechránených častí prírody a krajiny(september 2009 – apríl 2010)(B. Faško, M. Krištof) ...................................4Významné mokrade – PR Alúvium Žitavy(V. Eliáš) .......................................................10K problematike úhynu cicavcov dôsledkomautomobilovej dopravy na Slovensku,roky 2003 – 2009(A. Čanády) ..................................................14Teriofaunistické pozorovania z východnéhoSlovenska, časť I. (2004 – 2007)(A. Čanády) ..................................................17Upytliačený medveď v Poloninách(J. Štofik) ......................................................20Korytnačka písmenková ozdobná – hrozbaintrodukcie a naturalizácie trvá (?)(J. Májsky) ..................................................22Energia pre životné prostredie(V. Čičová, V. Kacerová) ............................24Ako zachrániť kriticky ohrozený jazýčkovecvýchodný (Himantoglossum caprinum)(T. Králik) ....................................................... 27Podlavické výmole a ich odkaz presúčasnosť(J. Jankov) .....................................................32Ekologická stopa – prvé udeľovaniecertifikátov školám(J. Šimonovičová) ........................................33RNDr. Juraj Holčík, CSc. (1934 – 2010)(J. Burkovský) ..............................................35Spomíname .......................................................37Vodnár potočný – využívanie hniezdnychpodložiek(J. Májsky) ....................................................21• Predná strana obálky: Rak riečny (Astacus astacus) , foto: Ivana Havranová• Zadná strana obálky: Chránené vtáčie územie Poiplie. Spracovali: Mgr. Ivana Čornaninová, Mgr.Zuzana Šantová. Foto: Ing. Radimír Siklienka, Ing. Peter Urban, PhD.CHUS 80/2010 – STRANA 1

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 2000Prehľad osobitne chránených častí prírody a krajinySlovenskej republikystav k 31. 12. 2009Veľkoplošné chránené územia a ich ochranné pásmaKategóriaPočetVýmera chránenýchúzemí (v ha)Výmera ochrannýchpásiem (v ha)národné parky (NP) 9 317 889,9026 270127,5707chránené krajinné oblasti (CHKO) 14 522581,509 —NP a CHKO spolu 23 840471,4116 270127,5707Spolu1 110 598,9823 ha(22,65 % rozlohy SR)Maloplošné chránené územia a ich ochranné pásma v 2. až 5. stupni ochranyKategóriaPočetVýmera chránenýchúzemí (v ha)Výmera ochrannýchpásiem (v ha)chránené krajinné prvky (CHKP) 1 2,5161 0,0000chránené areály (CHA) 165 5 253,5698 2 419,1276prírodné rezervácie (PR) 385 13 089,4644 243,9689súkromné PR 2 51,7300 0,0000národné prírodné rezervácie (NPR) 219 84 129,8104 2 238,8427prírodné pamiatky (PP) 220 1 588,9971 206,7305národné prírodné pamiatky (NPP) 11 58,9365 26,6225Spolu 1 003 104175,0243 5135,2922Spolu109 310,3165 ha(2,23 % rozlohy SR)Jaskyne a prírodné vodopády a ich ochranné pásmaKategóriaPočetVýmera ochrannýchpásiem (v ha)PP – jaskyne s ochranným pásmom, ktoré nie sú verejnosti voľne prístupné 4 258,2393PP – jaskyne s ochranným pásmom, ktoré sú verejnosti voľne prístupné 1 30,6752PP – verejnosti voľne prístupné jaskyne 25 0,0000NPP – jaskyne bez ochranného pásma 32 0,0000NPP – jaskyne s ochranným pásmom 12 2 325,4192PP – prírodné vodopády s ochranným pásmom 0 0,0000NPP – prírodné vodopády bez ochranného pásma 5 0,0000NPP – prírodné vodopády s ochranným pásmom 0 0,0000STRANA 2 – CHUS 80/2010

Budovanie sústavy osobitne chránených častí prírody, Natura 2000Chránené vtáčie územieKategóriaPočetVýmera ochrannýchpásiem (v ha)vyhlásené chránené vtáčie územia 26 582 337,9300Chránené krajinné oblastiNázovRok vyhlásenia,Výmeraprípadne(v ha)aktualizácieBiele Karpaty 44 568 1979, 1989, 2003Cerová vrchovina 16 771 1989, 2001Dunajské luhy 12 284 1998Horná Orava 58 738 1979, 2003Kysuce 65 462 1984Latorica 23 198 1990, 2004Malé Karpaty 64 610 1976, 2001Poľana 20 360 1981, 2001Ponitrie 37 665 1985Strážovské vrchy 30 979 1989Štiavnické vrchy 77 630 1979Vihorlat 17 485 1973, 1999Východné Karpaty 25 307 1977, 2001Záhorie 27 522 1988Spolu 14 CHKO: 522 582NázovNárodné parkyVýmera(v ha)Výmera ochrannéhopásma (v ha)Rok vyhlásenia,aktualizácieNP Malá Fatra 22 630 23 262 1967 ako CHKO 1988NP Muránska planina 20 318 21 698 1977 ako CHKO 1997NP Nízke Tatry 72 842 110 162 1978, 1997Pieninský NP 3 750 22 444 1967, 1997NP Poloniny 29 805 10 973 1997NP Slovenský kras 34 611 11 742 1973 ako CHKO 2002NP Slovenský raj 19 763 13 011 1964 ako CHKO 1988TANAP 73 800 30 703 1948, 1987, 2003NP Veľká Fatra 40 371 26 133 1974 ako CHKO 2002Spolu 9 NP: 317 890 270 128Zdroj: SMOPAJ, Liptovský MikulášCHUS 80/2010 – STRANA 3

Štátna správa ochrany prírody a krajinyZmeny v právnej ochraneosobitne chránených častí prírody a krajinyseptember 2009 – apríl 2010VYHLÁSENÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIACHA Čiližské močiareChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Trnave č. 3/2009 z 10. decembra 2009. Lokalitasa nachádza v okrese Dunajská Streda v k. ú.Boheľov, Gabčíkovo, Padáň, Pataš, Veľký Medera Vrakúň, má výmeru 88,6569 ha, ochranné pásmochráneného územia sa nevyhlasuje a neplatíani ochranné pásmo zo zákona. CHA sa podľapovahy prírodných hodnôt člení na zóny C a D.Zóna C, v ktorej platí tretí stupeň ochrany, mávýmeru 51,47 ha; zóna D, v ktorej platí druhý stupeňochrany, má výmeru 37,19 ha.Účelom vyhlásenia CHA je zabezpečenieochrany biotopu európskeho významu – Prirodzenéeutrofné a mezotrofné stojaté vodys vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorenýchcievnatých rastlín typu Magnopotamion aleboHydrocharition (3150) a druhov európskeho významu– býčko rúrkonosý (Proterorhinchus marmoratus),čík európsky (Misgurnus fossilis), pĺžseverný (Cobitis taenia), lopatka dúhová (Rhodeussericeus amarus), blatniak tmavý (Umbracrameri), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus)a vydra riečna (Lutra lutra).Chránené územie leží vo voľnej krajine v územnejpôsobnosti Správy CHKO Dunajské luhy a jesúčasťou sústavy NATURA 2000 (SKUEV0227).Vyhláška o vyhlásení CHA bola zverejnenávo Vestníku vlády SR č. 1/2010 a nadobudla účinnosť15. januára 2010.CHA Boršiansky lesChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Košiciach č. 3/2009 z 15. decembra 2009. Lokalitasa nachádza v okrese Trebišov v k. ú. Borša,má výmeru 7,93 ha, ochranné pásmo chránenéhoúzemia sa nevyhlasuje. CHA sa podľa povahyprírodných hodnôt člení na zóny C a D. Zóna C,v ktorej platí tretí stupeň ochrany, má výmeru6,94 ha; zóna D, v ktorej platí druhý stupeňochrany, má výmeru 0,99 ha.Účelom vyhlásenia CHA je zabezpečenieochrany biotopu európskeho významu – Vŕbovo-topoľovénížinné lužné lesy (91E0) a druhoveurópskeho významu – roháč obyčajný (Lucanuscervus), korýtko riečne (Unio crassus) a kunkačervenobruchá (Bombina bombina).Chránené územie leží vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Latorica a jesúčasťou sústavy Natura 2000 (SKUEV0034). Vyhláškao vyhlásení CHA bola zverejnená vo Vestníkuvlády SR č. 1/2010 a nadobudla účinnosť15. januára 2010.CHA StretavkaChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Košiciach č. 4/2009 zo 16. decembra 2009. Lokalitasa nachádza v okrese Michalovce v k. ú.Stretavka, má výmeru 17,71 ha, ochranné pásmochráneného územia sa nevyhlasuje. V CHA platítretí stupeň ochrany.Účelom vyhlásenia CHA je zabezpečenieochrany biotopu európskeho významu – Nížinnéaž horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculionfluitantis a Callitricho-Batrachion (3260)a druhov európskeho významu – vydra riečna(Lutra lutra), pĺž zlatistý (Sabanejewia aurata),lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus), hrúzKesslerov (Gobio kessleri) a hrúz bieloplutvý (Gobioalbipinnatus).Chránené územie leží vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Latorica a jesúčasťou sústavy Natura 2000 (SKUEV0235). Vyhláškao vyhlásení CHA bola zverejnená vo Vestníkuvlády SR č. 1/2010 a nadobudla účinnosť15. januára 2010.CHA Marhecké rybníkyChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Bratislave č. 2/2009 zo 17. decembra 2009. Lo-STRANA 4 – CHUS 80/2010

Štátna správa ochrany prírody a krajinya podhorské kosné lúky (6510), Horské kosné lúky(6520), Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkýchlúkach (6430), Kvetnaté vysokohorské a horsképsicové porasty na silikátovom substráte (6230),Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Slatinys vysokým obsahom báz (7230), Smrekovélesy čučoriedkové (9410), biotopov národnéhovýznamu – Mezofilné pasienky a spásané lúky,Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí,Prameniská nížin a pahorkatín na nevápencovýchhorninách a druhov rastlín a živočíchoveurópskeho významu a národného významu.Chránené územie leží vo voľnej krajine v územnejpôsobnosti Správy NP Muránska planina a jesúčasťou sústavy Natura 2000 (SKUEV0283). Vyhláškao vyhlásení CHA bola zverejnená vo Vestníkuvlády SR č. 1/2010 a nadobudla účinnosť15. januára 2010.CHA Bešiansky polderChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Košiciach č. 2/2009 z 19. februára 2010. Lokalitasa nachádza v okrese Michalovce v k. ú. Beša, mározlohu 2,74 ha, ochranné pásmo chránenéhoúzemia sa nevyhlasuje. V CHA platí tretí stupeňochrany.Účelom vyhlásenia CHA je ochrana biotopueurópskeho významu – Oligotrofné až mezotrofnéstojaté vody s vegetáciou tried Littorelleteauniflorae a/alebo Isoëto-Nanojuncetea (3130)a druhov európskeho významu – marsilea štvorlistá(Marsilea quadrifolia) a kunka žltobruchá(Bombina variegata).Chránené územie leží vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Latorica a jesúčasťou sústavy Natura 2000 (SKUEV0012). Vyhláškao vyhlásení CHA bola zverejnená vo Vestníkuvlády SR č. 2/2010 a nadobudla účinnosť1. marca 2010.CHA ŠándorkyChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Nitre č. 1/2010 z 3. marca 2010. Lokalita sa nachádzav okrese Levice v k. ú. Opatová (obec NováDedina), má rozlohu 3,1132 ha, ochranné pásmochráneného územia sa nevyhlasuje. V CHA platítretí stupeň ochrany.Účelom vyhlásenia CHA je zabezpečenieochrany biotopov európskeho významu – Suchomilnétravinno-bylinné a krovinové porastyna vápnitom substráte s významným výskytomdruhov čeľade Orchidaceae (6210), Subpanónsketravinno-bylinné porasty (6240), Xerotermnékroviny (40A0), Pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých karbonátových a bázickýchsubstrátoch (6110) a druhov rastlín európskehovýznamu – poniklec veľkokvetý (Pulsatillagrandis) a hadinec červený (Echium russicum).Chránené územie leží vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Ponitrie a jesúčasťou sústavy Natura 2000 (SKUEV0271). Vyhláškao vyhlásení CHA bola zverejnená vo Vestníkuvlády SR č. 3/2010 a nadobudla účinnosť1. apríla 2010.CHA ZáhradaChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Nitre č. 2/2010 z 3. marca 2010. Lokalita sa nachádzav okrese Topoľčany v k. ú. Závada, má výmeru20,0256 ha, ochranné pásmo chránenéhoúzemia sa nevyhlasuje. V CHA platí tretí stupeňochrany.Účelom vyhlásenia CHA je ochrana biotopueurópskeho významu – Porasty borievky obyčajnej(5130).Chránené územie leží vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Ponitrie a jesúčasťou sústavy Natura 2000 (SKUEV0137). Vyhláškao vyhlásení CHA bola zverejnená vo Vestníkuvlády SR č. 3/2010 a nadobudla účinnosť1. apríla 2010.CHA Dolné LazyChránený areál bol vyhlásený vyhláškou KÚŽPv Nitre č. 3/2010 z 3. marca 2010. Lokalita sa nachádzav okrese Topoľčany v k. ú. Závada, mávýmeru 7,2649 ha, ochranné pásmo chránenéhoúzemia sa nevyhlasuje. V CHA platí tretí stupeňochrany.Účelom vyhlásenia CHA je ochrana biotopueurópskeho významu – Porasty borievky obyčajnej(5130).Chránené územie leží vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Ponitrie a jesúčasťou sústavy Natura 2000 (SKUEV0136). Vyhláškao vyhlásení CHA bola zverejnená vo Vestníkuvlády SR č. 3/2010 a nadobudla účinnosť1. apríla 2010.STRANA 6 – CHUS 80/2010

Štátna správa ochrany prírody a krajinyCHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIAVyhláškou MŽP SR č. 434/2009 Z. z. zo 17. septembra2009 bolo vyhlásené Chránené vtáčieúzemie Strážovské vrchy. Nachádza sa v okresochBánovce nad Bebravou, Bytča, Ilava, PovažskáBystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín, Žilinaa má výmeru 58 673,08 ha. Vyhláška o vyhláseníCHVÚ nadobudla účinnosť 1. novembra 2009.Vyhláškou MŽP SR č. 435/2009 Z. z. zo17. septembra 2009 bolo vyhlásené Chránenévtáčie územie Dubnické štrkovisko. Nachádzasa v okresoch Ilava a Trenčín a má výmeru40,77 ha. Vyhláška o vyhlásení CHVÚ nadobudlaúčinnosť 1. novembra 2009.Vyhláškou MŽP SR č. 436/2009 Z. z. zo17. septembra 2009 bolo vyhlásené Chránenévtáčie územie Senianske rybníky. Nachádza sav okresoch Michalovce a Sobrance a má výmeru2 668,47 ha. Vyhláška o vyhlásení CHVÚ nadobudlaúčinnosť 1. novembra 2009.Vyhláškou MŽP SR č. 438/2009 Z. z. zo17. septembra 2009 bolo vyhlásené Chránenévtáčie územie Laborecká vrchovina. Nachádzasa v okresoch Humenné, Medzilaborce, Snina,Stropkov, Svidník a má výmeru 102 813,91 ha.Vyhláška o vyhlásení CHVÚ nadobudla účinnosť1. novembra 2009.Vyhláškou MŽP SR č. 439/2009 Z. z. zo 17. septembra2009 bolo vyhlásené Chránené vtáčieúzemie Muránska planina – Stolica. Nachádzasa v okresoch Brezno, Revúca, Rimavská Sobota,Rožňava a má výmeru 25 796,46 ha. Vyhláškao vyhlásení CHVÚ nadobudla účinnosť 1. novembra2009.Vyhláškou MŽP SR č. 187/2010 Z. z. zo 16. apríla2010 bolo vyhlásené Chránené vtáčie územieVeľkoblahovské rybníky. Nachádza sa v okreseDunajská Streda a má výmeru 91,34 ha. Vyhláškao vyhlásení CHVÚ nadobudla účinnosť 15. mája2010.Vyhláškou MŽP SR č. 189/2010 Z. z. zo16. apríla 2010 bolo vyhlásené Chránené vtáčieúzemie Nízke Tatry. Nachádza sa v okresochBanská Bystrica, Brezno, Liptovský Mikuláš, Poprad,Ružomberok a má výmeru 98 168,52 ha.Vyhláška o vyhlásení CHVÚ nadobudla účinnosť15. mája 2010.Vyhláškou MŽP SR č. 192/2010 Z. z. zo 16. apríla2010 bolo vyhlásené Chránené vtáčie územieSlovenský kras. Nachádza sa v okresoch Rožňava,Košice-okolie a má výmeru 43 860,24 ha.Vyhláška o vyhlásení CHVÚ nadobudla účinnosť15. mája 2010.Vyhláškou MŽP SR č. 193/2010 Z. z. zo 16. apríla2010 bolo vyhlásené Chránené vtáčie územieSlanské vrchy. Nachádza sa v okresoch Košiceokolie,Prešov, Trebišov, Vranov nad Topľou a mávýmeru 60 247,42 ha. Vyhláška o vyhlásení CHVÚnadobudla účinnosť 15. mája 2010.Vyhláškou MŽP SR č. 194/2010 Z. z. zo 16. apríla2010 bolo vyhlásené Chránené vtáčie územieVeľká Fatra. Nachádza sa v okresoch Martin,Turčianske Teplice, Ružomberok, Banská Bystricaa má výmeru 47 445,01 ha. Vyhláška o vyhláseníCHVÚ nadobudla účinnosť 15. mája 2010.Vyhláškou MŽP SR č. 195/2010 Z. z. zo 16. apríla2010 bolo vyhlásené Chránené vtáčie územieVihorlatské vrchy. Nachádza sa v okresoch Humenné,Michalovce, Snina, Sobrance a má výmeru48 286,2639 ha. Vyhláška o vyhlásení CHVÚnadobudla účinnosť 15. mája 2010.Vyhláškou MŽP SR č. 196/2010 Z. z. zo 16. apríla2010 bolo vyhlásené Chránené vtáčie územieVolovské vrchy. Nachádza sa v okresoch Rožňava,Košice-okolie, Košice I, Spišská Nová Ves,Gelnica, Prešov a má výmeru 121 420,65 ha. Vyhláškao vyhlásení CHVÚ nadobudla účinnosť15. mája 2010.Vyhláškou MŽP SR č. 202/2010 Z. z. zo 16. apríla2010 bolo vyhlásené Chránené vtáčie územieZáhorské Pomoravie. Nachádza sa v okresochBratislava IV, Malacky, Senica, Skalica a má výmeru31 072,92 ha. Vyhláška o vyhlásení CHVÚnadobudla účinnosť 15. mája 2010.CHUS 80/2010 – STRANA 7

Štátna správa ochrany prírody a krajinyAKTUALIZOVANÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIAPP Turovský sopúchChránené územie bolo vyhlásené vyhláškouKÚŽP v Banskej Bystrici č. 2/2010 z 5. januára2010. Lokalita sa nachádza v okrese Zvolen v k.ú. Turová a má výmeru 0,2669 ha, ochranné pásmosa nevyhlasuje a zo zákona je ním územiedo vzdialenosti 60 m smerom von od hranicechráneného územia. V PP platí štvrtý stupeňa v jej ochrannom pásme tretí stupeň ochrany.Účelom vyhlásenia PP je ochrana prívodnéhosopečného kanála, ktorý je významným krajinotvornýmprvkom a biotopom teplomilných druhovrastlín a živočíchov.Chránené územie leží vo voľnej krajine v územnejpôsobnosti Správy CHKO Poľana. Vyhláška ovyhlásení PP bola zverejnená vo Vestníku vlády SRč. 1/2010 a nadobudla účinnosť 15. januára 2010.PP Turovský sopúch už bola chráneným územímod roku 2001 na rozlohe 1,2174 ha, uvedenouvyhláškou došlo k jej aktualizácii.PR PeriskáChránené územie bolo vyhlásené vyhláškouKÚŽP v Banskej Bystrici č. 3/2010 z 5. januára2010. Lokalita sa nachádza v okrese Banská Bystricav k. ú. Ľubietová a má výmeru 0,4609 ha,ochranné pásmo sa nevyhlasuje a zo zákona jením územie do vzdialenosti 100 m smerom vonod hranice chráneného územia. V PR platí štvrtýstupeň a v jej ochrannom pásme tretí stupeňochrany.Účelom vyhlásenia PR je ochrana druhu rastlinynárodného významu valdštejnky trojpočetnej(Waldsteinia ternata subsp. magicii, Májovský).Chránené územie leží vo voľnej krajine v územnejpôsobnosti Správy CHKO Poľana. Vyhláška ovyhlásení PR bola zverejnená vo Vestníku vlády SRč. 1/2010 a nadobudla účinnosť 15. januára 2010.PR Periská už bola chráneným územím od roku1982 na rozlohe 0,80 ha, uvedenou vyhláškou došlok jej aktualizácii.VYHLÁSENÉ VEREJNOSTI VOĽNE PRÍSTUPNÉ JASKYNEPP Šarkania dieraPrírodná pamiatka bola za verejnosti voľneprístupnú jaskyňu vyhlásená vyhláškou KÚŽPv Žiline č. 3/2009 zo 14. decembra 2009. Lokalitasa nachádza v okrese Bytča v k. ú. Súľov-Hradná.Jaskyňa leží na území CHKO Strážovské vrchy a jeprístupná návštevníkom po celej ploche v obdobíod 1. mája do 1. novembra za účelom zotaveniaa poznávania jej prírodných a historických hodnôt.Vyhláška bola zverejnená vo Vestníku vládySR č. 1/2010 a nadobudla účinnosť 15. januára2010.Vyhláškou KÚŽP v Žiline č. 4/2009 z 15. decembra2009 boli za verejnosti voľne prístupnévyhlásené jaskyne:PP Kamenné mlieko v okrese Liptovský Mikulášv k. ú. Liptovský Ján na území Národnéhoparku Nízke Tatry,PP Mažarná v okrese Martin v k. ú. Blatnica,na území Národného parku Veľká Fatra v Národnejprírodnej rezervácii Tlstá,Obe prírodné pamiatky sú prístupné návštevníkomlen po vyznačených prehliadkových trasácha to za účelom zotavenia a poznávania ichprírodných a historických hodnôt. Vyhláška bolazverejnená vo Vestníku vlády SR č. 1/2010 a nadobudlaúčinnosť 15. januára 2010.PP Pružinská Dúpna jaskyňaPrírodná pamiatka bola za verejnosti voľneprístupnú jaskyňu vyhlásená vyhláškou KÚŽPv Trenčíne č. 8/2009 z 18. decembra 2009. Lokalitasa nachádza v okrese Považská Bystrica v k. ú.Pružina. Jaskyňa je vo voľnej krajine a je prístupnánávštevníkom, ktorí sa v nej môžu pohybovaťlen po vyznačenej prehliadkovej trase v obdobíod 1. mája do 31. októbra a to za účelom zotaveniaa poznávania jej prírodných a historickýchhodnôt. Vyhláška bola zverejnená vo Vestníkuvlády SR č. 1/2010 a nadobudla účinnosť 15. januára2010.STRANA 8 – CHUS 80/2010

Štátna správa ochrany prírody a krajinyNÁVŠTEVNÉ PORIADKY JASKÝŇPP Malá Stanišovská jaskyňaVyhláškou KÚŽP v Žiline č. 5/2009 z 15. decembra2009 bol ustanovený návštevný poriadok prírodnejpamiatky Malá Stanišovská jaskyňa. Lokalitasa nachádza v okrese Liptovský Mikuláš v k. ú.Liptovský Ján na území Národného parku NízkeTatry v národnej prírodnej rezervácii Jánska dolina.Jaskyňa je otvorená celoročne okrem mesiacanovember; vstúpiť do jaskyne a pohybovať sav nej možno len so sprievodcom po vyznačenejprehliadkovej trase. Účelom vyhlášky je prispieťk ochrane prírodnej pamiatky a jej únosnému využívaniuna kultúrno-výchovné účely. Vyhláškabola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 1/2010a nadobudla účinnosť 15. januára 2010.NPP DomicaVyhláškou KÚŽP v Košiciach č. 3/2010z 2. marca 2010 bola zmenená a doplnená vyhláškaKÚŽP v Košiciach č. 5/2004 z 19. marca 2004o návštevnom poriadku národnej prírodnej pamiatkyDomica. Do návštevného poriadku bolidoplnené ustanovenia, týkajúce sa využívaniajaskyne aj na liečebné účely. Vyhláška bola zverejnenávo Vestníku vlády SR č. 3/2010 a nadobudlaúčinnosť 1. apríla 2010.ZRUŠENÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIACHA Častkovský parkChránené územie bolo zrušené vyhláškouKÚŽP v Trenčíne č. 10/2009 zo dňa 8. decembra2009. Lokalita sa nachádza v okrese Nové Mestonad Váhom v k. ú. Častkovce, mala výmeru3,7233 ha a platil v nej štvrtý stupeň ochrany.Dôvodom zrušenia chráneného areálu je absenciaprírodných hodnôt, ktoré by mali byťpredmetom ochrany.Chránené územie ležalo vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Biele Karpatya bolo vyhlásené v roku 1985. Vyhláška o zrušeníCHA bola zverejnená vo Vestníku vlády SRč. 1/2010 a nadobudla účinnosť 15. januára 2010.CHA Motešický parkChránené územie bolo zrušené vyhláškouKÚŽP v Trenčíne č. 10/2009 zo dňa 8. decembra2009. Lokalita sa nachádza v okrese Trenčínv obci Motešice, v k. ú. Horné Motešice, mala výmeru4,5076 ha a platil v nej štvrtý stupeň ochrany.Dôvodom zrušenia chráneného areálu je absenciaprírodných hodnôt, ktoré by mali byťpredmetom ochrany.Chránené územie ležalo vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Biele Karpatya bolo vyhlásené v roku 1985. Vyhláška o zrušeníCHA bola zverejnená vo Vestníku vlády SRč. 1/2010 a nadobudla účinnosť 15. januára 2010.PP Belanov kútChránené územie bolo zrušené vyhláškouKÚŽP v Nitre č. 4/2010 zo dňa 3. marca 2010.Lokalita sa nachádza v okrese Topoľčany v k. ú.Čeľadince, Kovarce a Chrabrany, mala rozlohu2,7200 ha a platil v nej štvrtý stupeň ochrany.Dôvodom zrušenia prírodnej pamiatky je zánikpredmetu jej ochrany.Chránené územie ležalo vo voľnej krajinev územnej pôsobnosti Správy CHKO Ponitriea bolo vyhlásené v roku 1983. Vyhláška o zrušeníPP bola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 3/2010a nadobudla účinnosť 1. apríla 2010.ZRUŠENÉ CHRÁNENÉ STROMYTopoľ čierny vo Veľkých ÚľanochChránený strom bol zrušený vyhláškou KÚŽPv Trnave č. 4/2009 z decembra 2009 z dôvoduzániku predmetu jeho ochrany. Za chránený bolCHUS 80/2010 – STRANA 9

Druhová ochrana živočíchovvyhlásený v roku 1981. Rástol v okrese Galantav k. ú. Veľké Úľany v územnej pôsobnosti SprávyCHKO Dunajské luhy. Vyhláška o zrušení CHSbola zverejnená vo Vestníku vlády SR č. 1/2010a nadobudla účinnosť 15. januára 2010.Lipa pri kostole v Turčianskom MichaleChránený strom bol zrušený vyhláškou KÚŽPv Žiline č. 1/2010 zo dňa 8. januára 2010 z dôvoduzániku predmetu jeho ochrany. Za chránený bolvyhlásený v roku 1969. Rástol v okrese TurčianskeTeplice v k. ú. Turčiansky Michal (obec TurčianskeTeplice) v územnej pôsobnosti Správy NPVeľká Fatra. Vyhláška o zrušení CHS bola zverejnenávo Vestníku vlády SR č. 1/2010 a nadobudlaúčinnosť 15. januára 2010.Brest vo VlachoveChránený strom bol zrušený vyhláškou KÚŽPv Košiciach č. 1/2010 zo dňa 15 februára 2010z dôvodu zániku predmetu jeho ochrany. Za chránenýbol vyhlásený v roku 1989. Rástol v okreseRožňava v k. ú. Vlachovo v územnej pôsobnostiSprávy NP Slovenský kras. Vyhláška o zrušeníCHS bola zverejnená vo Vestníku vlády SR č.2/2010 a nadobudla účinnosť 1. marca 2010.Ing. Branislav FaškoIng. Milan Krištofriaditeľstvo ŠOP SRVýznamné mokrade – PR Alúvium ŽitavyV rámci výskumnej úlohy VEGA 1/0275/08,ktorú realizuje katedra environmentalistiky a zoológieFAPZ, SPU Nitra, sme sa na obdobie trochrokov dostali do oblasti PR Alúvium Žitavy situovanejmedzi obcami Martovce a Vék v katastrimesta Hurbanovo. Územie predstavuje výmeru32,53 ha a bolo vyhlásené za chránené v roku1993 podľa zákona SNR č. 1/1995 Z. z. o štátnejochrane prírody. Táto časť územia nie je laickejverejnosti príliš známa a aj z tohto dôvodu sachcem pokúsiť o jeho čiastočné priblíženie.Prírodná rezervácia bezprostredne susedís okolitou agrocenózou a na viacerých miestachSTRANA 10 – CHUS 80/2010

Druhová ochrana živočíchovju obtekajú zvyšky meandrov pôvodného tokuriek Žitavy a Nitry. Veľká časť lokality je počasroka, najmä na jar, zaplavovaná. Územie je charakteristickéveľkou pestrosťou biotopov, kde jezastúpená vegetácia vodná, močiarna a lužnolesná.Práve takéto zastúpenie poskytuje vhodnéekologické podmienky a úkrytové možnosti prehniezdenie rozmanitej avifauny. Podľa predchádzajúcichsledovaní sa tu vyskytlo až 76 druhovvtáctva, ale i viaceré drobné cicavce.Počas trojročného obdobia sme pri našichnávštevách tejto lokality napočítali takmer 3 000jedincov stálych i migrujúcich vtákov, kde prevládajúpredovšetkým spevavce (vrabcotvaré– Passeriformes), ale aj niekoľko druhov z raduhusotvarých – Anseriformes, bocianotvarých –Ciconiiformes, chriašteľotvarých – Ralliformes,a jastrabotvarých – Accipitriformes. Vyskytli sa ajojedinelí zástupcovia iných radov a čeľadí, ktorémôžeme nájsť v priloženej tabuľke, nakoľkosme zaznamenali spolu 64 druhov vtáctva. Akvychádzame z počtov získaných pri návšteváchlokality v jednomesačných intervaloch, môžemekonštatovať, že stavy sú ešte početnejšie hlavnev migračnom období, kedy sa denne striedaznačné množstvo vtáčej populácie pri oddychua dopĺňaní potravy na uvádzanom území. Dôležitúúlohu zohráva aj skutočnosť, že PR je lokalitouviacerých lovných druhov vtáctva (hlavne kačicovitých),ktoré po odrastení opustia svoje rodiskoa zazveria toky spomínaných riek, ako i širšiehookolia, a spestria tak výrady ulovenej zveri. Okremtýchto hospodársky významných druhov tu hniezdiaj množstvo vzácnych i ohrozených vtákov, akosú fúzatky trsťové, bučiaky, bučiačiky, trsteniariky,kulíky, svrčiaky a podobne. Všetky spomínanédruhy, či už prinášajúce priamy úžitok, aleboaj indiferentné a predačné druhy, nepochybnepatria do našej avifauny a pre ich ďaľšie zachovaniesi zasluhujú našu pozornosť.P.č. Druh Rad Čeľaď Podčeľaď1 Bažant poľovný kurotvaré bažantovité bažantorodéPhasianus colchicus Galliformes Phasianidae Phasianidae2 Belorítka domová vrabcotvaré lastovičkovitéDelichon urbica Passeriformes Hurundinidae3 Bocian biely bocianotvaré bocianovitéCiconia ciconia Ciconiiformes Ciconiidae4 Bučiak nočný bocianotvaré volavkovitéNycticorax nycticorax Ciconiiformes Ardeidae5 Bučiačik močiarny bocianotvaré volavkovitéIxobrychus minutus Ciconiiformes Ardeidae6 Brhlík lesný vrabcotvaré brhlíkovitéSitta europaea Passeriformes Sittidae7 Cíbik chochlatý kulíkotvaré cíbikovitéVanellus vanellus Charadriiformes Vanellidae8 Červienka vrabcotvaré drozdovité(Slávik červienka) Passeriformes TurdidaeErithacus rubecula9 Ďateľ veľký ďatlotvaré ďatlovitéDendrocopos major Piciformes Picidae10 Drozd čvikotavý vrabcotvaré drozdovitéTurdus pilaris Passeriformes Turdidae11 Drozd čierny vrabcotvaré drozdovitéTurdus merula Passeriformes Turdidae12 Drozd plavý vrabcotvaré drozdovitéTurdus philomelos Passeriformes Turdidae13 Fúzatka trsťová vrabcotvaré fúzatkovitéPanurus biarmicus Passeriformes ParadoxornithidaeCHUS 80/2010 – STRANA 11

Druhová ochrana živočíchov14 Holub hrivňák holubotvaré holubovitéColumba palumbus Columbiformes Columbidae15 Hrdlička záhradná holubotvaré holubovitéStreptopelia turtur Columbiformes Columbidae16 Hrdlička poľná holubotvaré holubovitéStreptopelia decaocto Columbiformes Columbidae17 Hus divá husotvaré kačicovité husorodéAnser anser Anseriformes Anatidae Anserinae18 Hus siatinná husotvaré kačicovité husorodéAnser fabalis Anseriformes Anatidae Anserinae19 Chriašteľ vodný chriašteľotvaré chriašteľovitéRallus aquaticus Ralliformes Rallidae20 Kačica divá husotvaré kačicovité kačicorodéAnas platyrhynchos Anseriformes Anatidae Anatinae21 Kačica chrapľavá husotvaré kačicovité kačicorodéAnas querquedula Anseriformes Anatidae Anatinae22 Kaňa močiarna jastrabotvaré jastrabovité kaňorodéCircus aeruginosus Acipitriformes Accipitridae Circinae23 Kolibkárik čipčavý vrabcotvaré penicovitéPhylloscopus collybita Passeriformes Sylviidae24 Kolibkárik spevavý vrabcotvaré penicovitéPhylloscopus trochilus Passeriformes Sylviidae25 Kormorán veľký pelikánotvaré kormoránovitéPhalacrocorax carbo Pelecaniformes Phalacrocoracidae26 Kukučka jarabá kukučkotvaré kukučkovitéCuculus canorus Cuculiformes Cuculidae27 Labuť hrbozobá husotvaré kačivovité husorodéCygnum olor Anseriformes Anatidae Anserinae28 Lastovička domová vrabcotvaré lastovičkovitéHirundo rustica Passeriformes Hirundinidae29 Lyska čierna chriašteľotvaré chriašteľovitéFulica atra Ralliformes Rallidae30 Mlynárka dlhochvostá vrabcotvaré mlynárkovitéAegithalos caudatus Passeriformes Aegithalidae31 Myšiak lesný jastrabotvaré jastrabovité jastraborodéButeo buteo Acipitriformes Accipitridae Accipitrinae32 Penica čiernohlavá vrabcotvaré penicovitéSylvia atricapilla Passeriformes Silviidae33 Pinka lesná vrabcotvaré pinkovitéFringilla coelebs Passeriformes Fringllidae34 Pipíška chochlatá vrabcotvaré škovránkovitéGalerida cristata Passeriformes Alaudidae35 Potápka hnedá potápkotvaré potápkovitéTachybaptus ruficollis Podicipediformes Podicipedidae36 Pŕhlaviar čiernohlavý vrabcotvaré muchárkovitéSaxicola torguata Passeriformes MuscicapidaeSTRANA 12 – CHUS 80/2010

Druhová ochrana živočíchov37 Rybárik riečny rybárikotvaré rybárikovitéAlcedo atthis Alcediniformes Alcedinidae38 Slávik krovinový vrabcotvaré muchárkovitéLuscinia megarhynchos Passeriformes Muscicapidae39 Sliepočka zelenonohá chriašteľotvaré chriašteľovitéGallinula chloropus Ralliformes Rallidae40 Sojka škriekavá vrabcotvaré krkavcovitéGarrulus glandarius Passeriformes Corvidae41 Sokol myšiar sokolotvaré sokolovitéFalco tinunculus Falconiformes Falconidae42 Stehlík pestrý vrabcotvaré stehlíkovitéCarduelis carduelis Passeriformes Carduelidae43 Stehlík zelený vrabcotvaré stehlíkovitéChloris chloris Passeriformes Carduelidae44 Strakoš červenochrbtý vrabcotvaré strakošovitéLanius collurio Passeriformes Laniidae45 Straka čiernozobá vrabcotvaré krkavcovitéPica pica Passeriformes Corvidae46 Strnádka trsťová vrabcotvaré strnádkovitéEmberiza schoeniclus Passeriformes Emberizidae47 Strnádka žltá vrabcotvaré strnádkovitéEmberiza citrinella Passeriformes Emberizidae48 Sýkorka belasá vrabcotvaré sýkorkovitéParus caeruleus Passeriformes Paridae49 Sýkorka bielolíca vrabcotvaré sýkorkovitéParus major Passeriformes Paridae50 Svrčiak zelenkavý vrabcotvaré penicovitéLocustella naevia Passeriformes Sylviidae51 Škorec lesklý vrabcotvaré škorcovitéSturnus vulgaris Passeriformes Sturnidae52 Škovránok poľný vrabcotvaré škovránkovitéAlauda arvensis Passeriformes Alaudidae53 Trsteniarik pásikavý vrabcotvaré penicovitéCalamodus schoenebaenus Passeriformes Sylviidae54 Trsteniarik škriekavý vrabcotvaré penicovitéAcrocephalus arundinaceus Passeriformes Sylviidae55 Trasochvost biely vrabcotvaré trasochvostovitéMotacilla alba Passeriformes Motacillidae56 Trasochvost žltý vrabcotvaré trasochvostovitéMotacilla flava Passeriformes Motacillidae57 Včelárik zlatý rybárikotvaré včelárikovitéMerops apiaster Alcediniformes MeropidaeCHUS 80/2010 – STRANA 13

Druhová ochrana živočíchov58 Vlha hájová vrabcotvaré vlhovitéOriolus oriolus Passeriformes Oriolidae59 Volavka biela bocianotvaré volavkovitéCasmerodius albus Ciconiiformes Ardeidae60 Volavka popolavá bocianotvaré volavkovitéArdea cinerea Ciconiiformes Ardeidae61 Vrana túlavá vrabcotvaré krkavcovitéCorvus corone cornix Passeriformes Corvidae62 Vrabec poľný vrabcotvaré vrabcovitéPasser montanus Passeriformes Paseridae63 Žlna zelená ďatlotvaré ďatlovitéPicus viridis Piciformes Picidaes64 Žltochvost domový vrabcotvaré muchárkovitéPhoenicurus ochruros Passeriformes MuscicapidaeIng. Vladimír EliášKEZ, SPU NitraK problematike úhynu cicavcov dôsledkom automobilovejdopravy na Slovensku, roky 2003 – 2009S rozvojom dopravy súvisí aj stúpajúci početzrážok cicavcov s dopravnými prostriedkami,pri ktorých zahynie nielen mnoho živočíchov,ale je ohrozené aj zdravie a životy ľudí a zároveňvznikajú veľké materiálne škody. Najaktuálnejšouje problematika v automobilovej doprave,kým menšia pozornosť sa venuje kolíziám v železničnejdoprave, pretože pri nich nevznikajúväčšie materiálne škody. Na ilustráciu možnouviesť štatistické údaje Ministerstva vnútra SRz rokov 2007, 2008 (tab. 1, 2) o dopravných nehodáchspôsobených lesnou a domácou zverou(http://www.minv.sk). Napriek tomu, žez uvedených údajov sa nedajú zistiť konkrétnejšiepodrobnosti, z výsledkov je evidentný vysokýa stúpajúci trend nehodovosti (5 969 nehôd zadva roky). Obrovský rozvoj motorizmu a s nímsúvisiaca výstavba modernej cestnej siete si pretouž v minulosti vynútili, že v priemyselne rozvinutýchkrajinách sa touto problematikou zaoberaliaj výskumníci, aby mohli urobiť opatreniana eliminovanie alebo zmiernenie nepriaznivejsituácie (Brida 1981). Na našom území sa problematikouúhynu cicavcov, resp. iných stavovcov,zaoberali viacerí autori (napr. Štyrchová 1964,Hell, Poruban 1968, Herz 1970, 1977, Hell1972). Uvedení autori uvádzajú, že hlavnou príčinounerovnomerného zastúpenia živočíchovusmrtených automobilovou dopravou sú viaceréfaktory (počasie, dĺžka cesty cez obce, polia, les,Tab. 1: Prehľad dopravných nehôd spôsobených lesnou a domácou zverou v rokoch 2007, 2008.Rok Počet % Usmrtených % Ťažkozranený% Ľahkozranený2007 2 920 4,8 3 0,5 9 0,4 78 0,82008 3 049 5,2 1 0,2 15 0,8 86 0,9%STRANA 14 – CHUS 80/2010

Druhová ochrana živočíchovokolitá krajina, ako i kvalita ciest, a nakoniec ajväčšia dopravná rýchlosť na kvalitných cestácha diaľniciach). Z doterajších poznatkov vyplýva,že najčastejšie sú zrážky na cestách cez roviny,na okrajoch lesných porastov a na zákrutách.Počet zrážok klesá za chladného a daždivého počasia,ako aj na mimoúrovňových úsekoch ciest.Najmä veľké druhy zveri si po určitom čase (niekoľkogenerácií) zvyknú na cestu a nadobudnúurčité podmienené reflexy, ktoré im umožňujúvyhnúť sa zrážke (preto najviac zrážok je v prvýchrokoch po vybudovaní novej cesty). Na základevýskumov sa potom odporúčajú opatrenia, ktorémajú buď upozorniť vodičov na nebezpečenstvozrážky so zverou (rôzne výstražné tabule, ako ajobmedzenia rýchlosti), alebo zabrániť zveri prechádzaťcez cestu (reflexné zrkadlá odrážajúcesvetlo približujúcich sa áut do okolia cesty, ktorémá odplašiť zver, ohradenie nebezpečnýchTab. 2: Prehľad dopravných nehôd spôsobených lesnou adomácou zverou podľa jednotlivých krajov v rokoch 2007,2008.Kraj 2007 2008počet % počet %Bratislavský 237 1,8 261 2,2Trnavský 338 5,7 301 5,8Trenčiansky 341 5,8 336 6,0Nitriansky 304 4,9 296 5,1Žilinský 353 4,3 380 4,6Banskobystrický 489 6,9 516 7,6Prešovský 442 6,2 549 7,1Košický 416 5,6 410 5,4úsekov drôteným pletivom). Zároveň je potrebné,aby sa pri ozeleňovaní nových ciest sa nevyužívalidreviny a rastliny, ktoré zver s obľuboukonzumuje, rovnako sa odporúča na miestachpravidelných prechodov zveri budovať špeciálneprechody (Brida 1981).Napriek tomu, že úhyn živočíchov na cestáchje každodennou realitou, v súčasnosti chýbaucelenejší prehľad v jednotlivých oblastiach krajiny.Je to zapríčinené nesystémovým prístupomk zberu, archivácii a následnej analýze dát, pričomtakýto empirický materiál má mimoriadnyvýznam. Presné údaje sú potrebné pre následnúargumentáciu pri potrebe korekcií trasovanianových ciest, ktorých návrhy zvyčajne prehliadajúzákladné potreby živočíchov. Takto získanéúdaje a ochota ich akceptovať sú možnosťou,ako znížiť negatívny dosah dopravy na živočíchy,ale v konečnom dôsledku aj na zdravie ľudí a ichekonomické záujmy. Evidenciou takýchto stretovsa získali čiastkové výsledky v oblasti NP MaláFatra (http://www.malafatra.org; http://www.medved-eu.sk).V tomto príspevku sa preto usilujem prispieťk uvedenej problematike vlastnými pozorovaniami.Získané výsledky sú predovšetkým faunistickéhocharakteru a majú prispieť k poznaniuvýskytu zaznamenaných druhovna území Slovenska. Údaje boli získanéextenzívnym monitoringom počasjazdy autom v priebehu siedmichrokov (2003 – 2009), najmä z územiavýchodného Slovenska. Pozorovaniapochádzajú prevažne z hlavnýchciest pre motorové vozidlá (E 50, E 71,E 371, 77, 557 a pod.), menšia časť ajz vedľajších ciest v mestách a obciach.Do úvahy som bral pri ceste v jednomdni (tam a späť) iba jednu cestu. Evidovanéboli len voľne žijúce cicavce,teda neboli započítané zrazené jedincemačky domácej a psa domáceho.Zároveň som neevidoval sporné prípady,t. j. jedince, ktoré sa nedali spoľahlivodeterminovať. Týka sa to predovšetkýmčastého výskytu drobnýchcicavcov (myšovité a hrabošovité hlodavce,hmyzožravce), ktoré sa priamo počas jazdynedali druhovo identifikovať. V nasledujúcomprehľade sú uvedené jednotlivé druhy cicavcovs udanými počtami jedincov. Pri jednotlivýchdruhoch uvádzam slovenský názov spolus udaním vedeckého názvu, celkový počet pozorovanýchjedincov, názov orografického celkua lokality s uvedením najbližšej obce, DFS – kóddatabanky fauny Slovenska, zemepisné súradnice,dátum a v niektorých prípadoch aj poznámkuCHUS 80/2010 – STRANA 15

Druhová ochrana živočíchovbližšieho pozorovania. Jednotlivé pozorovanianasledujú za sebou chronologicky, oddelené súod seba bodkočiarkou. Údaje o DFS a zemepisnésúradnice som čerpal z internetového zdroja:http://www.dfs.sk (Stloukal, Grujbárová2010).Celkom bolo zdokumentovaných 53 ex. 7 druhovcicavcov z 9 geomorfologických celkov a 26lokalít. Z pozorovaní vyplýva, že najviac ohrozenýmicicavcami automobilovou dopravou boliCricetus cricetus (38 %), Erinaceus concolor (28%) a Vulpes vulpes (26 %). Ostatné druhy boli zastúpenév menších množstvách. Z vyššie publikovanýchúdajov vyplýva, že aj väčšie druhy cicavcovsú často usmrtené automobilovou dopravou.Absenciu kadáverov väčších druhov cicavcovmnou získaných pozorovaní si zdôvodňujem ichodstránením z povrchu vozovky bezprostrednepo nehode.Hornádska kotlina (260):Kuna skalná (Martes foina) – 1 ex.: 29. 8. 2009– 1 ex. (k.ú. Spišský Štvrtok, DFS 6988d, 49˚ 00‘ s.š., 20˚ 28‘ z. d., pri okraji cesty (E 50) smerom naPoprad).Rimavská kotlina (393):Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) – 2 ex.: 4. 10.2006 – 1 ex. (k.ú. Bakta, DFS 7686b, 48˚ 23‘ s. š.,20˚ 05‘ v. d.); 4. 10. 2006 – 1 ex. (k.ú. Plešivecobec,DFS 7488c, 48˚ 32‘ s. š., 20˚ 24‘ v. d.)Košická kotlina (400):Jež východoeurópsky (Erinaceus concolor) –8 ex.: 1. 6. 2005 – 1 ex. (k.ú. Kechnec DFS 7493b,48˚ 33‘ s. š., 21˚ 16‘ v. d.); 15. 6. 2005 – 1 ex. (Košice-mesto– Svätoplukova ulica, DFS 7293d, 48˚43‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d.); 15.6.2005 – 1 ex. (k.ú. SeňaDFS 7493b, 48˚ 33‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d.); 4. 10. 2006 –1 ex. (k.ú. Cestice DFS 7492b, 48˚ 35‘ s. š., 21˚ 06‘v. d.); 11. 10. 2006 – 1 ex. (k.ú. Rozhanovce, DFS7294a, 48˚ 45‘ s. š., 21˚ 20‘ v. d., v okolí účelovéhozariadenia na chov a choroby včiel a poľovnejzveri); 12. 5. 2008 – 1 ex. (Košice-mesto – Mestskýpark); 26. 4. 2009 – 1 ex. (Košice-mesto – Moyzesovaulica); 18. 6. 2009 – 1 ex. (Košice-mesto– Ludmanská ulica č. 5 pri obchodnom centre„Cottbus“).Škrečok poľný (Cricetus cricetus) – 20 ex.: 2.8. 2005 – 1 ex. (k.ú. Kechnec DFS 7493b, 48˚ 33‘ s.š., 21˚ 16‘ v. d.); 30. 8. 2005 – 12 ex. (k.ú. Haniska- na ceste E 71 medzi Šebastovcami a križovatkouna Hanisku a Čaňu, DFS 7393d, 48˚ 37‘ s. š., 21˚15‘ v. d.); 6. 9. 2005 – 1 ex. (k.ú. Seňa DFS 7493b,48˚ 33‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d.); 2. 11. 2005 – 1 ex. (k.ú.Šebastovce DFS 7393b, 48˚ 39‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d.);27. 4. 2006 – 1 ex. (k.ú. Haniska - na ceste E 71medzi Šebastovcami a križovatkou na Haniskua Čaňu); 11. 10. 2006 – 1 ex. (k.ú. Grajciar DFS7493b, 48˚ 33‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d.); 1. 9. 2007 – 1 ex.(k.ú. Haniska - na ceste E 71 medzi Šebastovcamia križovatkou na Hanisku a Čaňu); 1. 9. 2008 – 1ex. (k.ú. Belža DFS 7493b, 48˚ 34‘ s. š., 21˚ 16‘ v.d.); 18. 8. 2009 – 1 ex. (k.ú. Grajciar).Potkan hnedý (Rattus norvegicus) – 1 ex.: 3.11. 2005 – 1ex. (k.ú. Grajciar DFS 7493b, 48˚ 33‘s. š., 21˚ 15‘ v. d.).Zajac poľný (Lepus europaeus) – 1 ex.: 22. 3.2005 – 1 ex. (k.ú. Kechnec DFS 7493b, 48˚ 33‘ s. š.,21˚ 16‘ v. d., kadáver pri podniku „Molex“).Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) – 7 ex.: 25. 6.2004 – 1 ex. (k.ú. Kechnec DFS 7493b, 48˚ 33‘ s. š.,21˚ 16‘ v. d., kadáver pri podniku „Molex“); 20. 10.2004 – 1 ex. (k.ú. Kechnec, kadáver pri podniku„Molex“); 9. 2. 2008 – 1 ex. (k.ú. Nižná Šebastovámestskáčasť Prešov, DFS 6993d, 49˚ 01‘ s. š., 21˚17‘ v. d.); 8. 3. 2008 – 1 ex. (k.ú. Košice-mesto –Watsonová ulica, DFS 7293d, 48˚ 43‘ s. š., 21˚ 15‘v. d.); 10. 7. 2008 – 1 ex. (k.ú. Kendice, DFS 7093c,48˚ 55‘ s. š., 21˚ 14‘ v. d.); 4. 8. 2009 – 1 ex. (k.ú.Kendice); 18. 8. 2009 – 1 ex. (k.ú. Šebastovce, DFS7393b, 48˚ 39‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d.).Zemplínske vrchy (450):Jež východoeurópsky (Erinaceus concolor)– 1 ex.: 28. 5. 2008 – 1 ex. (k.ú. Borša-obec, DFS7696a, 48˚ 23‘ s. š., 21˚ 42‘ v. d.).Bachureň (680):Krt podzemný (Talpa europaea) – 1 ex.: 10.6. 2009 – 1ex. (k.ú. Lipovce, DFS 6991b, 48˚ 04‘ s.š., 20˚ 58‘ v. d.).Ondavská vrchovina (740):Jež východoeurópsky (Erinaceus concolor) – 4ex.: 21. 8. 2004 – 1 ex. (k.ú. Duplín, DFS 6795d,49˚ 14‘ s. š., 21˚ 37‘ v. d., kadáver pred kostolom);21. 6. 2009 – 1 ex. (k.ú. Breznica, DFS 6895b, 49˚09‘ s. š., 21˚ 39‘ v. d.); 24. 7. 2009 – 1 ex. (k.ú. Breznica);21. 8. 2009 – 1 ex. (k.ú. Hutka, DFS 6694b,STRANA 16 – CHUS 80/2010

Druhová ochrana živočíchov49˚ 24‘ s. š., 21˚ 25‘ v. d.).Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) – 2 ex.: 15.8. 2009 – 1 ex. (k.ú. Kručov, 6895d, 49˚ 10‘ s. š.,21˚ 26‘ z. d.); 21. 8. 2009 – 1 ex. (k.ú. Hutka, DFS6694b, 49˚ 24‘ s. š., 21˚ 25‘ v. d.).Beskydské predhorie (760):Jež východoeurópsky (Erinaceus concolor) –1 ex.: 11. 5. 2008 – 1 ex. (k.ú. Lipníky-obec, DFS6994c, 49˚ 02‘ s. š., 21˚ 24‘ v. d.).Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) – 1 ex.: 27. 10.2007 – 1 ex. (k.ú. Kapušany-obec, DFS 6993d, 49˚02‘ s. š., 21˚ 19‘ v. d.).Podunajská rovina (790):Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) – 1 ex.: 5. 10.2006 – 1 ex. (k.ú. Čalovec, DFS 8173d, 47˚ 49‘ s.š., 17˚ 59‘ v. d.).Ipeľská pahorkatina (805):Jež východoeurópsky (Erinaceus concolor) –1 ex.: 4. 10. 2006 – 1 ex. (k.ú. Salka, DFS 8178b, 47˚53‘ s. š., 18˚ 45‘ v. d.).Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) – 1 ex.: 4. 10.2006 – 1 ex. (k.ú. Vyškovce nad Ipľom, DFS 7979a,48˚ 03‘ s. š., 18˚ 52‘ v. d.).LiteratúraBrida, J. 1981: Ochrana zveri na nových diaľniciach.Poľovníctvo a rybárstvo. 33(4): 11.Hell, P., Poruban, P. 1968: Pozor, zver! Poľovníctvoa rybárstvo. 20: 4-5.Hell, P. 1972: Zajac a králik. Príroda. Bratislava.324 s.Herz, J. 1970: Straty spôsobené na stavovcochautomobilovou dopravou. Ochrana fauny.4(4): 178-184.Herz, J. 1977: Straty zveri zapríčinené dopravou.Folia venatoria. 7: 205-216.Stloukal E., Grujbárová Z.: Databáza lokalítpre mapovanie fauny na území Slovenska. Získané10. 3. 2010, z http://www.dfs.skŠtyrchová, A. 1964: Smrt savců na silnici.Živa. 12(3): 109-110.Internetové zdroje:http://www.minv.sk/?statistika-dopravnej-nehodovostihttp://www.malafatra.org/news/k-problematike-stretov-zivocichov-s-cestnou-dopravou/http://www.medved-eu.sk/index.php?zobraz=ehtml&idmenu=1&iddata=34RNDr. Alexander Čanády, PhD.Prírodovedecká fakulta UPJŠ v KošiciachTeriofaunistické pozorovania z východného Slovenska,časť I. (2004 – 2007)Vedecký výskum cicavcov je založený predovšetkýmna rozličných metodikách odchytovpomocou rôznych typov pascí. Pre dôkladnejšiepoznanie cicavcov si preto zvyčajne nevystačímelen s jednotlivými pozorovaniami, ako sa to využívanapríklad pri výskume vtákov (Sládek, Mošanský1985; Anděra, Horáček 2005 a i.). Napriektomu aj takéto pozorovania môžu prispieťk poznatkom o rozšírení daného druhu a zloženífauny sledovanej oblasti (t. j. potvrdiť, resp. zaznamenaťaj prvé údaje o výskyte). Ako príkladmôžu slúžiť staršie práce o faunistických pozorovaniachzo západných Čiech, vydávané Západočeskýmmúzeom v Plzni (napr. Těťal, 1992a i.), resp. z územia Slovenska časopisom Ochranoufauny (napr. Randík 1970, Kaňuščák 1970).Z faunistického hľadiska sú zaujímavé predovšetkýmpozorovania niektorých druhov (napr.Erinaceus roumanicus, Talpa europaea, Sciurusvulgaris, Cricetus cricetus, Martes sp., Mustela sp.a pod.), ktorých výskum si vyžaduje odlišné a zložitejšiemetódy odchytov alebo pozorovaní.Výskumom teriofauny východného Slovenskasa zaoberali a zaoberajú mnohí autori, preto bysom na tomto mieste chcel spomenúť len súhrnepráce Mošanského (1981, 1984a, b, 1992,1994), ktorý sumarizoval vlastné, ako aj staršieliterárne údaje o teriofaune východného Sloven-CHUS 80/2010 – STRANA 17

Druhová ochrana živočíchovska do roku 1994. V práci Mošanský (1995) autoruvádza podrobný zoznam literárnych prameňovzaoberajúcich sa výskumom na sledovanom území.V predloženom príspevku uvádzam prvú časť(roky 2004 – 2007) prehľadu dosiaľ nepublikovanýchúdajov pozorovaných cicavcov z územiavýchodného Slovenska, zaznamenaných počasteriologických a lepidopterologických výskumov,turistických výletov do prírody, resp. jedincov pozorovanýchpriamo v urbánom prostredí. Keďžetieto pozorovania na rozdiel od terénnych výskumovnemožno dokladovať odchytenými jedincami,sú väčšinou dokumentované fotografickouformou (najmä ak ide o nálezy kadáverov) alebov niektorých prípadoch ako lebečný materiál.Hlavným cieľom príspevku je nadviazať na vyššiespomínané typy publikovaných prác a zároveňaby získané údaje aspoň čiastočne prispelik poznaniu výskytu jednotlivých druhov cicavcovna rôznych lokalitách Slovenska. Prehľad je zostavenýpodľa orografických celkov s jednotlivýmidruhmi, dátumom a počtom jedincov, názvulokality s uvedením najbližšej obce, DFS – kóddatabanky fauny Slovenska, zemepisné súradnicea krátkou charakteristikou pozorovania. Údajeo DFS a zemepisné súradnice som čerpal z internetovéhozdroja http://www.dfs.sk (Stloukal,Grujbárová 2010).Pri niektorých druhov mohlo dôjsť k opakovanémupozorovaniu tých istých jedincov (pozorovanianiekoľko dni po sebe na tej istej lokalite), čomôže spôsobovať duplicitu údajov (napr. Capreoluscapreolus, Lepus europaeus). Napriek tomutieto údaje môžu slúžiť ako podklad k údajomo výskyte druhu na danej lokalite.Celkom bolo zdokumentovaných 59 jedincov17 druhov cicavcov zo 6 geomorfologických celkova 12 lokalít.Slovenský kras (060):Piskor lesný (Sorex araneus) – 1 ex.: 2. 5 –9.10. 2007 – 1 ex. (Plešivecká planina – Šingliarovapriepasť DFS 7388d, 48˚ 39‘ s. š., 20˚ 25‘ v. d.,kadáver, leg. Mock, det. Čanády, v zemnej pascina pôdne článkonožce v jaskyni asi 20 m od jejvstupu).Piskor malý (Sorex minutus) – 1 ex.: 30. 5.2007 – 1 ex. (k.ú. Silická Brezová, DFS 7488d, 48˚32‘ s. š., 20˚ 28‘ v. d., kadáver na lúčnej ceste asi100 m od lesa)Bielozúbka bielobruchá (Crocidura leucodon)– 1 ex.: 28. 5. 2007 – 1 ex. (k.ú. Silica, DFS7489a, 48˚ 34‘ s. š., 20˚ 31‘ v. d., kadáver na lesnejceste).Ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius) – 1ex.: 30. 5. 2007 – 1 ex. (Kečovské lúky, DFS 7488d,48˚ 30‘ s. š., 20˚ 29‘ v. d., kadáver na lúčnej ceste).Volovské vrchy (070):Piskor lesný (Sorex araneus) – 2 ex.: 25. 4.2007 – 2 ex. (k.ú. Košice-Horný Bankov DFS 7293,48˚ 45‘ s. š., 21˚ 13‘ v. d., kadávery na lesnej ceste)Hrdziak hôrny (Myodes glareolus) – 1 ex.: 19.9. 2004 – 1 ex. (k.ú. Košice-Horný Bankov, DFS7293, 48˚ 45‘ s. š., 21˚ 13‘ v. d., pozorovaný v lesnomporaste)Srnec hôrny (Capreolus capreolus) – 2 ex.:6. 11. 2004 – 2 ex. (k.ú. Košice-Horný Bankov, nalesnej ceste).Čierna hora (080):Ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius) – 3ex.: 10. 7. 2004 – 2 ex. (k.ú. Košice-Čermeľ DFS7293a, 48˚ 46‘ s. š., 21˚ 10‘ v. d., v lesnom poraste);17. 7. 2004 – 1 ex. (k.ú. Košice-Čermeľ, pri nácvičnejhorolezeckej stene).Košická kotlina (400):Jež východoeurópsky (Erinaceus roumanicus)– 3 ex.: 22. 6. 2005 – 2 ex. (k.ú. Košice-mesto,DFS 7293d, 48˚ 43‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d.:, samicaa mláďa asi 15 cm na chodníku Južnej triedy 13);1. 6. 2005 – 1 ex. (k.ú. Kechnec, DFS 7493b, 48˚ 33‘s. š., 21˚ 16‘ v. d., pohyboval sa pri ceste v obci).Krt podzemný (Talpa europaea) – 1 ex.:17. 5. 2004 – 1 ex. (k.ú. Košice-mesto, DFS 7293d,48˚ 43‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d.: kadáver na chodníkuAlejovej ulice).Piskor lesný (Sorex araneus) – 1 ex.: 21. 5.2007 – 1 ex. (k.ú. Beniakovce, DFS 7293b, 48˚ 46‘s. š., 21˚ 19‘ v. d., kadáver na lúčnej ceste).Veverica stromová (Sciurus vulgaris) – 3 ex.:31. 3. 2004 – 1 ex. (k.ú. Bohdanovce-obec, DFS7394a, 48˚ 39‘ s. š., 21˚ 24‘ v. d., hrdzavočervenáforma na strome); 7. 11. 2004 – 1 ex. (k.ú. Košicemesto,DFS 7293d, 48˚ 43‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d.: hnedočiernaf., Verejný cintorín – parcela II.); 6. 11.STRANA 18 – CHUS 80/2010

Druhová ochrana živočíchov2005 – 1 ex. (k.ú. Košice-Barca, DFS 7393b, 48˚41‘ s. š., 21˚ 16‘ v. d., hnedočierna f. prebehovalacez cestu pri benzínovom čerpadle Slovnaft);4. 5. 2007 – 1 ex. (k.ú. Košice-mesto, hnedočiernaf., Verejný cintorín – parcela II.); 25. 7. 2007 – 1 ex.(k.ú. Košice-mesto, hnedočierna f., park na Štúrovejulici); 10. 8. 2007 – 1 ex. (k.ú. Košice-mesto,hnedočierna f., centrum mesta – Hlavná 93); 21.8. 2007 – 1 ex. (k.ú. Košice-mesto, DFS 7293d,48˚ 43‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d., hnedočierna f., Mestskýpark);Škrečok poľný (Cricetus cricetus) – 9 ex.: 3. 8.2005 – 3 ex. (k.ú. Haniska, DFS 7393d, 48˚ 37‘ s.š., 21˚ 15‘ v. d., pri krajnici cesty E 71); 4. 8. 2005– 2 ex. (k.ú. Haniska pri krajnici cesty E 71); 6. 9.2005 – 2 ex. (k.ú. Haniska pri krajnici cesty E 71);3. 8. 2005 – 1 ex. (k.ú. Šebastovce, DFS 7393b, 48˚39‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d., pri krajnici cesty E 71); 11. 10.2006 – 1 ex. (k.ú. Grajciar, DFS 7493b, 48˚ 35‘ s. š.,21˚ 15‘ v. d., pri krajnici cesty E 71).Hraboš poľný (Microtus arvalis) – 2 ex.: 10.11. 2004 – 1 ex. (k.ú. Haniska, DFS 7393d, 48˚ 37‘s. š., 21˚ 15‘ v. d., kadáver pri kopčeku myši kopčiarky– Mus spicilegus); 14. 1. 2005 – 1 ex. (k.ú.Kechnec, DFS 7493b, 48˚ 33‘ s. š., 21˚ 16‘ v. d., kadáversamice v zásobárni M. spicilegus).Myš kopčiarka (Mus spicilegus) – 2 ex.: 30. 6.2005 – 1 ex. (k.ú. Kechnec, DFS 7493b, 48˚ 33‘ s.š., 21˚ 16‘ v. d., kadáver na poli pri Priemyselnomparku Kechnec – PPK, lebka uložená na Parazitologickomústave SAV, Košice, Lőfflerova 10);12. 9. 2005 – 1 ex. (k.ú. Kechnec, DFS 7493b, 48˚33‘ s. š., 21˚ 16‘ v. d., kadáver na poli pri „PPK“,lebka uložená na Parazitologickom ústave SAV,Košice, Lőfflerova 10).Ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius) – 1ex.: 21. 3. 2005 – 1 ex. (k.ú. Kechnec, DFS 7493b,48˚ 33‘ s. š., 21˚ 16‘ v. d., kadáver na poli).Ryšavka myšovitá (Apodemus microps) – 1ex.: 23. 8 – 24. 9. 2007 – 1 ex. (k.ú. Košice-Botanickázáhrada, DFS 7293c, 48˚ 44‘ s. š., 21˚ 14‘ v.d., kadáver v pasci na pôdne článkonožce, leg.Palkovičová, det. Čanády).Potkan hnedý (Rattus norvegicus) – 1 ex.: 10.4. 2004 – 1 ex. (k.ú. Košice-mesto, DFS 7293d, 48˚43‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d., kadáver na chodníku Fejovejulice).Zajac poľný (Lepus europaeus) – 8 ex.: 21. 3.2005 – 1 ex. (k.ú. Kechnec, DFS 7493b, 48˚ 33‘s. š., 21˚ 16‘ v. d., na poli Priemyselného parkuKechnec – PPK); 2. 6. 2005 – 1 ex. (k.ú. Haniska,DFS 7393d, 48˚ 37‘ s. š., 21˚ 15‘ v. d., na poli); 30.8. 2005 – 1 ex. (k.ú. Kechnec, na poli “PPK“); 21.9. 2006 – 3 ex. (k.ú. Belža, DFS 7493b, 48˚ 34‘ s.š., 21˚ 16‘ v. d., na poli); 11. 10. 2006 – 1 ex. (k.ú.Kechnec, na poli “PPK“); 25. 6. 2007 – 1 ex. (k.ú.Beniakovce, DFS 7293b, 48˚ 46‘ s. š., 21˚ 19‘ v. d.,na lúke);Srnec hôrny (Capreolus capreolus) – 9 ex.:15. 6. 2005 – 1 ex. (k.ú. Kechnec, DFS 7493b, 48˚33‘ s. š., 21˚ 16‘ v. d., samec na poli Priemyselnéhoparku Kechnec – PPK); 28. 6. 2005 – 1 ex. (k.ú.Kechnec, na poli “PPK“); 29. 6. 2005 – 1 ex. (k.ú.Kechnec, na poli “PPK“); 15. 7. 2005 – 2 ex. (k.ú.Kechnec, na poli “PPK“); 30. 8. 2005 – 3 ex. (k.ú.Kechnec, na poli pri “PPK“); 25. 6. 2007 – 1 ex.(k.ú. Beniakovce, DFS 7293b, 48˚ 46‘ s. š., 21˚ 19‘v. d., na lúke extravilánu obce);Spišsko-šarišské medzihorie (690):Veverica stromová (Sciurus vulgaris) – 1 ex.:1. 10. 2006 – 1 ex. (k.ú. Ľutina, DFS 6892a, 49˚ 10‘s. š., 21˚ 03‘ v. d., hnedočierna forma pri pútnickýchkaplnkách).Ondavská vrchovina (740):Hryzec vodný (Arvicola terrestris) – 1 ex.:21. 8. 2004 – 1 ex. (k.ú. Duplín, DFS 6795d, 49˚ 14‘s. š., 21˚ 37‘ v. d., kadáver samca v záhrade domuč. 139).LiteratúraAnděra, M., Horáček, I., 2005: Poznávámenaše savce. 2. doplněné vydání. Sobotáles. Praha.328 s.Kaňuščák, P. 1970: Faunistické materiály zoSlovenska – 8. Ochrana fauny. 4(2): 83.Mošanský, A. 1981: Teriofauna východnéhoSlovenska a katalóg mammaliologických zbierokVýchodoslovenského múzea. I. časť (Insectivora,Chiroptera). Zborník Východoslovenskéhomúzea, Prírodné vedy, 21(1980): 29-87.Mošanský, A. 1984a: Teriofauna východnéhoSlovenska a katalóg mammaliologickýchzbierok Východoslovenského múzea. II. časť(Carnivora, Mustelidae). Zborník Východoslovenskéhomúzea, Prírodné vedy, 23(1983):225-240.Mošanský, A. 1984b: Teriofauna východné-CHUS 80/2010 – STRANA 19

Druhová ochrana živočíchovho Slovenska a katalóg mammaliologickýchzbierok Východoslovenského múzea. III. časť(Carnivora 2). Zborník Východoslovenskéhomúzea, Prírodné vedy, 24(1983): 105-125.Mošanský, A. 1992: Teriofauna východnéhoSlovenska a katalóg mammaliologickýchzbierok Východoslovenského múzea. IV. časť(Rodentia 1. Sciuridae). Zborník Východoslovenskéhomúzea, Prírodné vedy, 32-33(1991-1992): 9-28.Mošanský, A. 1994: Teriofauna východnéhoSlovenska a katalóg mammaliologických zbierokVýchodoslovenského múzea. V. časť (Rodentia2). Zborník Východoslovenského múzea,Prírodné vedy, 34(1993): 129-144.Mošanský, A. 1994: Teriofauna východnéhoSlovenska a katalóg mammaliologických zbierokVýchodoslovenského múzea. VI. časť (Rodentia3). Zborník Východoslovenského múzea,Prírodné vedy, 35(1994): 113-150.Mošanský, A. 1995: Teriofauna východnéhoSlovenska a katalóg mammaliologických zbierokVýchodoslovenského múzea. VIII. časť (Literatúra).Zborník Východoslovenského múzea,Prírodné vedy, 36(1995): 127-145.Randík, A. 1970: Faunistické materiály zo Slovenska– 7. Ochrana fauny. 4(2): 83.Sládek, J., Mošanský, A. 1985: Cicavce okolonás. Osveta. Martin. 288 s.Stloukal, E., Grujbárová, Z., Databáza lokalítpre mapovanie fauny na území Slovenska.Získané 20. 3. 2010, z http://www.dfs.skTěťal, I. 1992: Faunistické pozorovaní v západnýchČechách v roce 1991. Sborník ZápodočeskéhoMuzea v Plzni. Příroda. 84: 1-73.RNDr. Alexander Čanády, PhD.Katedra zoológie, Prírodovedecká fakultaUPJŠ v KošiachUpytliačený medveď v PolonináchNájdená časť hrudného koša medveďa hnedého(Ursus arctos)Správa NP Poloniny sa aktívne podieľa na realizáciiprojektu Výskum a monitoring populáciíveľkých šeliem a mačky divej na Slovensku, ktorejpredkladateľom je ŠOP SR Banská Bystrica. Počasjednej z monitorovacích ciest (13. 1. 2010)sme s kolegom strážcom Jozefom Blaškom spozorovalina zasneženej ceste stopy po krkavcoch(Corvus corax). Následne sme začali prehľadávaťpriľahlý porast, v ktorom sme našli časť hrudnéhokoša neznámeho zvieraťa. Lokalita nálezusa nachádzala vo vlastnom území národnéhoparku v blízkosti obce Runina. Išlo o veľmi zaujímavýnález, nakoľko boli na ňom viditeľné znakypo rezaní a sekaní, z čoho sme usúdili, že ideo časť z uloveného jedinca. V blízkosti sme nenašliznámky po srsti či iných zvyškoch. Predpokladalisme, že nejde o bežnú poľovnú, prípadnedomácu zver.Nasledujúci deň sme spolu so zástupcom Obvodnéhoúradu životného prostredia v Sninea poľovníkmi z danej oblasti vykonali obhliadkumiesta nálezu. Výsledok bol podobný ako v predchádzajúcideň. Rozmery nálezu a hrúbka tuku(cca 5 cm) naznačovali, že by to mohli byť pozostatkyz mladého jedinca medveďa hnedého.Jedinou možnosťou ako potvrdiť, prípadne vyvrátiť,túto skutočnosť, bola analýza vzorky DNA.Odobratú vzorku spracovalo pracovisko LF TUZvolen, Katedra fytológie, ktoré sa na Slovenskuzameriava na výskum medveďa hnedého Ursusarctos vyhodnocovaním DNA.Naše domnienky sa, žiaľ, potvrdili. Vyhodnocovanávzorka pochádza z jedinca medveďa hne-STRANA 20 – CHUS 80/2010

Druhová ochrana živočíchovdého (Ursus arctos) s bližším upresnením, že ideo jedinca východokarpatskej populácie. Od roku1988 v oblasti slovenských Východných Karpátnebolo udelené žiadne povolenie na lov medveďa.Na základe týchto údajov sme dali podnetk vyšetrovaniu podľa zákona o ochrane prírodya krajiny a trestného zákona.Text a foto: Jozef ŠtofikVodnár potočný – využívanie hniezdnych podložiekPred pár rokmi sme sa s A. Liškom na stránkachtohto časopisu (CHÚS 63/2005) zaoberaliproblematikou inštalovania hniezdnych podložiekpod mostami, vďaka ktorým je reálne docieliťzlepšenie hniezdnych možností niektorýchdruhov spevavcov, predovšetkým trasochvostov(Motacilla spp.) a vodnára potočného (Cincluscinclus).Z našej praxe, ale aj skúseností bývalého koleguE. Hapla vyplynulo, že pri zahniezdení vodnárapotočného nie je rozhodujúci materiál, z ktoréhoje zhotovená hniezdna podložka (drevo, kov,plast), ale predovšetkým výber lokality. Aj keď poznámenároky tohto druhu pri výbere hniezdnejlokality (bezpečnosť pred predátormi i človekom,dostatok potravy a pod.), musíme sa pri umiestňovaníhniezdnych podložiek v teréne spoliehaťlen na intuíciu a pozorovania na tom-ktoromtoku. Bohužiaľ, dostatok času na dlhodobejšiemonitorovanie jednotlivých potokov, resp. mostovobyčajne nemáme, takže výber konkrétnehomosta je veľmi často len vecou náhody. Svedčiao tom aj výsledky získané na našom pracoviskuŠOP SR – S CHKO Biele Karpaty, keď vodnár využívanepravidelne len dve hniezdne podložkyz ôsmich (pôvodne ich bolo 10), ako aj poznatkyz NP Muránska planina (E. Hapl), kde obsadil trihniezdne podložky zo siedmich. Treba ale povedať,že často môže ísť o naplnenie príslovia „Čosa babe zachcelo, to sa babe prisnilo“, pretožedlhodobejší monitoring aj v našom prípade ukázal,že vodnár vôbec nežije na všetkých lokalitáchs inštalovanými hniezdnymi podložkami. Netrebato však brať ako tragédiu, nakoľko našu„ponuku“ takmer vždy s radosťou využijú trasochvosty– na podhorských tokoch obyčajne trasochvosthorský (M. cinerea), v nižších poloháchaj trasochvost biely (M. alba). Už v spomenutompríspevku sme odporúčali odstraňovať po ukončeníhniezdnej sezóny z umelých hniezdnychpodložiek hniezda trasochvostov, v prípade vodnárasme zaujali rozpačitý postoj, nakoľko ornitológoviak tejto problematike stále nemajú jednoznačnéstanovisko. Sú totiž známe prípady, keďHniezdo vodnára potočného na kovovej podložkeso samičkou sediacou na znáške (16. 4. 2010,Trenč. Teplice)Vyliahnuté mláďatá v tom istom hniezde čakajúcena potravu (4. 5. 2010, Trenč. Teplice)CHUS 80/2010 – STRANA 21

Druhová ochrana živočíchovOpustené hniezda vodnára potočného pod mostomnad OmšenímTrasochvost horský si urobil hniezdo na základochrozostavaného hniezda vodnára potočného(16. 4. 2010, Omšenie)vodnár využil hniezdo minimálne počas dvochnasledujúcich sezón, resp. si dokázal postaviťnové hniezdo na starom. Z mojich pozorovanípo takmer desiatich rokoch vyplynulo, že aj v prípadevodnára potočného je vhodné po hniezdnejsezóne staré hniezdo odstrániť. Tak, ako aj v prípadehniezd trasochvostov, ak to situácia dovoľuje,ponechávam na hniezdnej podložke aspoňcentimeter starého substrátu. O tom, že si tentospevavec radšej buduje vždy na jar nové hniezdosvedčia niektoré mosty (napr. most na potokuTeplička pri ústí Opočnej doliny nad obcou Omšenie),kde nájdeme viacero hniezd vedľa seba,pričom len jedno býva obsadené, ostatné súz predošlých rokov.Nemyslím si, že by umelé hniezdne podložkyna väčšine našich tokov mohli nejako podstatnezvýšiť početnosť vodnára potočného, sú všakmnohé toky, resp. ich úseky, na ktorých v dôsledkuregulácie tento druh prakticky stratil možnosťzahniezdiť a v dôsledku toho vymizol. Ak idepritom o recipient s dostatkom vhodnej potravy,bola by veľká škoda, aby ju vodnár nemal možnosťvyužiť. Myslím si preto, že podporiť hniezdenietohto špecializovaného spevavca v takýchtoprípadoch je na mieste a mali by sme mu venovaťtrochu času, energie i finančných prostriedkov.Pravidelný monitoring inštalovaných hniezdnychpodložiek nám zároveň umožní doplniťnaše ešte stále neúplné poznatky o biológii tohtonesporne veľmi pozoruhodného vtáka.Text a foto: RNDr. Jozef MájskyKorytnačka písmenková ozdobná –hrozba introdukcie a naturalizácie trvá (?)O korytnačke písmenkovej ozdobnej (Trachemysscripta elegans) v stredoeurópskom priestoresa už veľa popísalo. V teplejších oblastiach Európyna rozdiel od Slovenska sa tento severoamerickýpoddruh korytnačky písmenkovej úspešnenaturalizoval. Zrejme táto skutočnosť prispelak tomu, že spomínaný druh sa podľa zákonač. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcichživočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciouobchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej len zákon CITES), resp. vykonávacejvyhlášky k tomuto zákonu (vyhláška MŽP SR.č. 110/2005 MŽP SR) v znení neskorších predpisov,ocitol medzi tými CITES-ovými druhmi,ktorých introdukcia do prírodného prostredia EÚpredstavuje ekologické ohrozenie pre voľne žijúcepôvodné druhy živočíchov. Zoznam týchto živočíchov(§ 7 vyhlášky) zahŕňa aj živé exempláretohto poddruhu korytnačky písmenkovej. Držaťju môžu len tí chovatelia, ktorí mali na jej chovSTRANA 22 – CHUS 80/2010

Druhová ochrana živočíchovlegálne povolenie pred nadobudnutímúčinnosti zákona.Napriek tomu, že už päť rokov platízákaz dovozu korytnačky písmenkovejozdobnej do krajín EÚ, domnievam sa,že na Slovensku je ich ešte stále značnémnožstvo. Jedincov, ktorých sa chovateliazbavili tým spôsobom, že im darovalislobodu, totiž v našej prírode neubúda,ba skôr naopak. Bežne ich nachádzamenielen v rôznych mestských jazierkach,rybníkoch či štrkoviskách, ale aj v chránenýchúzemiach (napr. exemplár nafotografii je z PR Zamarovské jamy). Lenmálo našich občanov vie, že nájdená korytnačkaby mala byť vrátená pôvodnémumajiteľovi. Keďže vlastník je praktickytakmer vždy neznámy, mali by ju odovzdaťna najbližšom OÚŽP – odbore životnéhoprostredia, ktorý je povinný tohto živočíchaumiestniť do zariadenia, ktoré má oprávneniena jeho držbu (napr. zoologická záhrada).Že takýto postup využilo len minimum ľudíSamička hĺbiaca hniezdnu jamku v záhone letničiek pritermálnom jazierkusvedčí aj neustále sa rozrastajúci počet týchtokorytnačiek v termálnych jazierkach Piešťanskýchkúpeľov, resp. aj v neďalekom teplom rameneVáhu. Zatiaľ môžeme konštatovať, že sana takýchto lokalitách s výnimočne priaznivýmipodmienkami tento druh nerozmnožuje, aj keďsom 20. apríla 2010 pri termálnych jazierkachna Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch pozorovalsamičku pri aktivite pripomínajúcej kladenie vajec.Znášky samíc chovaných v teráriách mávajúv priemere okolo desať vajec. V každom prípadeby bolo žiaduce venovať piešťanskej populáciikorytnačky písmenkovej ozdobnej viac pozornosti.Nemám na mysli len monitoring, ktorý sarealizuje v rámci celého Slovenska, ale práve sledovaniereprodukčných aktivít, zloženie potravya pod.Dospelé exempláre korytnačky písmenkovejozdobnej v našej prírode dokážu bez problémovprezimovať – PR Zamarovské jamyZa určitý kľúčový bod v nekontrolovateľnomšírení sa tohto druhu v našej prírode možno považovaťjeho úspešnú reprodukciu. Skúsenostičeských teraristov, ktorí skúšali prezimovať necelýrok staré mláďatá tohto druhu vo voľnej prírode,boli doteraz vždy negatívne, z čoho vyplýva,že prírodné podmienky v našich končinách niesú zatiaľ priaznivé pre naturalizáciu tohto plaza.Napriek tomu možno predpokladať, že prirelatívnej dlhovekosti korytnačiek bude trvaťešte nejedno desaťročie, kým korytnačka písmenkováozdobná úplne vymizne z našej prírody.Keďže presne nevieme, ako môžu jednotlivéCHUS 80/2010 – STRANA 23

Druhová ochrana živočíchovKaždá veľká spoločnosť by mala zodpovedaťnielen za rozvoj svojho podnikania, ale aj prostredia,v ktorom pôsobí. Slovenské elektrárne, najväčšívýrobca elektriny na Slovensku, sa pretozapájajú do mnohých aktivít úzko súvisiacichso svetom výroby energie. Slovenské elektrárne(SE) sú členom skupiny Enel, podľa inštalovanéhoelektrického výkonu druhej najväčšej energetickejspoločnosti v Európe.Vypúšťanie svišťa, foto: P. GavlákSnaha samičky korytnačky písmenkovej ozdobnejuložiť znášku vajec v tesnej blízkosti termálnehojazierka v Piešťanochkusy negatívne vplývať na pôvodné zoocenózy,zatiaľ sa neuvažovalo o radikálnejšom postupepri likvidácii tohto introdukovaného druhu.Úvahy o konzumácii niektorých vzácnejšíchdruhov bezstavovcov (mäkkýše a pod.) sú skôrv teoretickej rovine. V praxi sa ukazuje tento druhna niektorých lokalitách ako živočích ohrozujúcihniezdenie niektorých vodných vtákov. Pozorovaniaukázali, že táto korytnačka nemusí žraťpriamo vajcia či mláďatá vtákov, ale spôsobujezachladnutie znášky tým, že doslova vytlačíinkubujúceho vtáka z hniezda umiestnenéhona hladine, aby sa v ňom slnila. Negatívne vplyvymôžu mať aj iný charakter, treba ich sledovaťa zaznamenávať. V prípade, že by dochádzalok evidentnému poškodzovaniu vzácnych, ohrozenýcha chránených druhov našej fauny zo stranytejto nepôvodnej korytnačky, treba bezodkladnepristúpiť k radikálnejším opatreniam.Text a foto: RNDr. Jozef MájskyEnergia pre krajinu odráža politiku sociálneja environmentálnej zodpovednosti SE. V rámcinej program Energia pre životné prostrediepriniesol niekoľko zaujímavých projektov.Pri príležitosti Európskeho dňa národných parkov24. mája 2007 uzavreli SE environmentálnepartnerstvo so slovenskými národnými parkmi.Cieľom tohto partnerstva je podpora a stabilizáciabiodiverzity.V rámci pilotných projektov sa Slovenské elektrárneako partneri Správy TANAP podieľali prizabezpečovaní ochrany kamzíka vrchovskéhotatranského a aj vďaka podpore SE sa podarilopreniesť 14 jedincov svišťa vrchovského tatranskéhoz oblastí, kde je jeho populačná hustotazatiaľ dostatočne vysoká, do Belianskych Tatier,kde pracovníci Správy TANAP zaznamenali začiatkomtejto dekády výrazný pokles jeho početnosti.Posledný svišť tu bol naposledy evidovanýv lete 2006.STRANA 24 – CHUS 80/2010

Druhová ochrana živočíchovEnergy for EnvironmentENERGIA PRE KRAJINUKamzíky, foto: P. Gavlákv máji niekoľko tisíc násad pstruhov v Studenompotoku na Orave, v Chotárnom potokuv Tatranskej Lomnici a v Ždiarskom potoku Biela.Ždiarsky potok Biela bol aj miestom, kde sa v septembristretla skupinka asi tridsiatich nadšencovzo Slovenských elektrární a v rámci už 30. ročníkaakcie Čisté hory pomohla vlastnými rukami prikultivácii tohto vysokohorskéhopotoka.Ďalším významným projektompo záchrane kamzíka, svišťa, sokolaa výsadbe pstruhov na zachovaniea podporu biodiverzityv Tatrách je Fotovoltaický projektpre Téryho chatu, ktorý Slovenskéelektrárne verejnosti predstaviliv roku 2008 a na jeseň minuléhoroka ho zrealizovali. Pokomplexnej rekonštrukcii elektroinštaláciea sfunkčnenia fotovoltaickéhosystému sa celkový inštalovanývýkon na našej najvyššiepoloženej celosezónne otvorenejchate zvýšil z 1,2 na 9 kilowattovV roku 2008 SE rozprestreli ochranné krídlaaj nad sokolom sťahovavým. Súčasťou projektubola montáž videokamery do sokoliehohniezda. Úlohou pozorovania nebolo len zisťovanieetológie tohto druhu, ale slúžilo tiežako ochrana pred prípadným vykradnutímhniezda zo strany nezodpovedných návštevníkovnárodného parku. Záznam sa priebežneukladal na pevný disk. Signál sa okrem internetovejsiete prenášal aj do Múzea ŠL TANAP-uv Tatranskej Lomnici, kde mohli návštevníci múzeana veľkoplošnej obrazovke sledovať hniezdo.Pozorovanie rodinky sokolov malo na internete,ako aj v múzeu, veľký ohlas a splnilo aj vzdelávacía enviroedukačný zámer projektu. Výsledkom jemnožstvo obrazového materiálu z kamery, ktorýbude slúžiť na vyhodnotenie správania sa (etológie)tohto druhu v predmetnej lokalite.Vlaňajší projekt udržania a rozvoja biodiverzityv Tatrách sa sústredil na výsadbu pstruha potočnéhodo tatranských tokov. V rámci projektu SEs pracovníkmi Štátnych lesov TANAP-u vysadiliSokoly, záber z kameryCHUS 80/2010 – STRANA 25

Druhová ochrana živočíchova pokrýva tak spotrebu osvetlenia, nabíjačieka spotrebičov, ktoré sa na chate používajú. Výraznesa tak zvýšila dostupnosť elektriny, komfortprevádzky a poskytovania služieb. Nové zariadenia(vyše dve tony) bolo nutné na Téryho chatudopraviť helikoptérou, keďže leží v nadmorskejvýške 2 015 m. Chata, celoročne osvetlenáslnkom, je predurčená na využívanie slnečnejenergie. V porovnaní s výrobou elektriny pomocounaftového generátora, ktorý chata využívalapredtým, projekt fotovoltaiky prinesie aj ročnúúsporu až 6 ton emisií oxidu uhličitého. Téryhochata sa tak po 110 rokoch svojej existencie stanezeleným majákom a výkladnou skriňou čistejenergie v Malej studenej doline.V tomto roku Slovenské elektrárne pokračujúv nastúpenom trende a v rámci spolupráces Tatranským národným parkom sa sústreďujúna projekt záchrany ďalších dravých vtákov– orla skalného a orla krikľavého. K zachovaniua zlepšeniu populačnej dynamiky tohto druhuprispieva predovšetkým jeho aktívna ochrana.Ide o elimináciu prirodzených negatívnych faktorov,odbery krvných vzoriek na genetickú DNAVynášanie materiálu na Téryho chatufoto: J. Ondzíkaj propagácia a envirovýchova. Silueta orla skalnéhoi orla krikľavého neodmysliteľne patrí naoblohu v tatranskom regióne. Stabilizovaná početnosťoboch druhov je výsledkom dlhodobýchochranárskych aktivít, v ktorých treba pokračovať.Uvedomujú si to aj ľudia zo Slovenskýchelektrární, vkladajúc svoju energiu do hodnôt,na ktorých záleží, aby si ich mohli odovzdávaťďalšie generácie.Téryho chata po komplexnej rekonštrukciifoto: M. Tomeček – Tomis, s. r. o.analýzu, rehabilitáciu hendikepovaných a poranenýchjedincov. Okrem aktívnej ochrany je tieždôležitý monitoring druhu a mapovanie lovnýchteritórií vo vegetačnom aj zimnom období, krúžkovaniea označovanie mikročipmi, lokalizáciahniezd v čase hniezdenia a v neposlanom radeIng. Veronika Čičováútvar komunikácie, SE, a. s.RNDr. Viera KacerováSpráva TANAPSTRANA 26 – CHUS 80/2010

Druhová ochrana rastlínAko zachrániť kriticky ohrozený jazýčkovec východný(Himantoglossum caprinum)Z deviatich opísaných druhov jazýčkovcovrastú na Slovensku dva, oba kriticky ohrozené.Jazýčkovec jadranský (H. adriaticum) má u nássevernú hranicu rozšírenia a jazýčkovec východnýseverozápadnú. Ich kvety bizarného tvaru imvyslúžili povesť orchideí s najexotickejším vzhľadomspomedzi orchideí vyskytujúcich sa na našomúzemí.Jazýčkovec východný má súkvetie tvorené až 50kvetmi, na ktorých už na prvý pohľad upúta veľmidlhý stredný lalok pysku, dosahujúci dĺžku až9 cm. Je zvlnený až skrútený, červenkastej ažtmavo purpurovej farby a na konci môže byť rozoklanýaž do polovice. Od podobného j. jadranskéhoho možno rozlíšiť okrem veľkosti vnútornýchokvetných lístkov a dĺžky stredného lalokupysku predovšetkým dĺžkou ostrohy, ktorá je pri j.východnom dlhá 5 – 6,5 (–13) mm a pri j. jadran-Jazýčkovec východný v májiKvitnúci j. východný na výslníJ. východný v polovici júna pred rozkvitnutímCHUS 80/2010 – STRANA 27

Druhová ochrana rastlínJ. východný rastúci v hrabe na lúčkeJ. východný kvitnúci v tieniskom iba 2 – 3 mm. Farebnosť kvetov j. východnéhozávisí od toho, či rastie v tieni, alebo na výslní,kde je sýtosť jeho farieb oveľa väčšia.J. východný bol pôvodne považovaný za endemitKrymu, dnes sa za jeho areál považujeúzemie od Slovenska cez Maďarsko, Slovinsko,Balkán (okrem Srbska), Turecko, Izrael, Jordánskoaž po Krym (Ukrajina) a západné predhorieKaukazu (Rusko). Na Slovensku bol po prvý razzistený v roku 1989, resp. dovtedajšie jeho zberyboli nesprávne determinované ako západoeurópskydruh j. kozí (H. hircinum), ktorý sa u násnikdy nevyskytoval. Predpokladá sa, že j. východnýu nás vyhynul na väčšine historických lokalít,v súčasnosti (do roku 2009) bolo známych šesťlokalít v Podunajskej nížine, Malých Karpatoch,Považskom Inovci a Tríbeči. Päť z nich sa nachádzavo vyhlásených územiach európskehovýznamu (ÚEV): Nad vinicami, Modrý vrch a Zoborskévrchy. Populácie sú iba málopočetné, naniektorých mikrolokalitách sa uvádzajú iba 1 – 2jedince, druh je ohrozený zánikom, podobne akoj. jadranský, ale j. východný je na tom o poznaniehoršie. Chránený je vyhláškou MŽP SR č. 24/2003a je zaradený aj do prílohy I Bernského dohovoru,územnú ochranu má zabezpečenú v PR Žibricaa PR Vŕšok. Jeho biotopom sú podobne akoj. jadranského výslnné krovinaté stráne lesostepnéhocharakteru až svetlé lesy na vápencovompodloží. Listové ružice sa objavujú po augustovýcha septembrových dažďoch na jeseň, ichrast je zvyčajne prerušený zimnou prestávkoua následne po jarnom období rastu listy v obdobímájových horúčav prestanú rásť, neskôr počaskvitnutia žltnú a usychajú. V máji sa rastlinám,ktoré budú kvitnúť, výrazne predlžuje olistenástonka so základom súkvetia, vyrastajúca zo stredulistovej ružice. Kvitnutie začína koncom júna,prípadne v júli, ako obdobie kvitnutia sa uvádzazvyčajne júl (resp. jún – august). Opeľovačmi súvčely rodov Andrena, Colletes, Halictus a včelamedonosná. (Pri návšteve kvetov j. kozieho bolipozorované aj samotárske včely iných rodov,pestrice, čmeliaky, motýle a osa murárka Odynerisparietum.) O produkcii nektáru nie sú informácie.Asi do 3 týždňov od opelenia sa vytvoriaa dozrejú tobolky. Podobne ako pri druhochj. kozí a j. jadranský ich počet varíruje podľa toho-ktoréhoroka a je pomerne nízky. Napr. v populáciij. jadranského v Maďarsku sa priemernýpočet toboliek na jednu rastlinu pohyboval od1 – 2 po 14, pri j. východnom v Rusku zistili, žesa vytvorí v priemere nie viac než 10 – 18 % toboliekz celkového počtu kvetov. Dĺžku života rastlínj. východného možno odhadnúť podľa údaja prej. kozí, ktorý uvádza viac než 20 rokov.STRANA 28 – CHUS 80/2010

Druhová ochrana rastlínPoľahnutý j. východný kvitnúci v tieniPoznatky o situácii v častimalokarpatských populáciíV roku 2009 som v Malých Karpatoch v oblastiachnie príliš vzdialených od ÚEV Nad vinicaminašiel tri nové mikrolokality j. východnéhos počtom jedincov od 1 po vyše 30. Všetkymikrolokality sa vyznačujú prevahou stanovíšťs pomerne značnou mierou zatienenia, dokoncav miestach, kde počas vegetačného obdobiatakmer nepreniká priame slnečné svetlo, sa nachádzanajväčšia koncentrácia listových ružíc.Vysvetliť sa to dá tak, že podstatná časť fotosyntézyrastlín j. východného prebieha v období, kedydreviny nemajú listy (koniec jesene, skorá jar).Za toto obdobie si rastliny dokážu vytvoriť dostatočnézásoby, aby mohli vykvitnúť a neskoršietakmer 100% zatienenie nemá podstatnejší vplyvna ich existenciu – listy drevín tu rastúcich zrejmeprepúšťajú dostatok filtrovaného svetla. Menšiemnožstvo svetla od konca apríla kompenzujúväčšou asimilačnou plochou. Negatívom tohtoprostredia sú isté zmeny v morfológii rastlína nedostatok opeľovačov. Rastlinám sa zrejmenevytvára dostatok oporných tkanív, dochádzak etiolizácii, súkvetia sa môžu enormne zväčšiť,predĺžiť a následne svojou hmotnosťou spôsobujúčasté poliehanie rastlín, prípadne nalomeniestonky. Nemusí to viesť k odumretiu stonky, alesúkvetie položené na zemi má minimálnu šancuna opelenie. Kvety v tieni sú vyblednuté, nedosahujúani zďaleka intenzitu farieb rastlín na výslnía nedokážu prilákať opeľovačov, ktorých je aj takv tomto prostredí výrazný nedostatok. Pre ďalšiuPoľahnutá plodná stonka j. východnéhona relatívnom výslníreprodukciu populácie sú zväčša stratené, a keďsú na povrchu pôdy, platí to dvojnásobne. Kvetyj. východného podľa niektorých prameňov slabozapáchajú, čo som si však v teréne nevšimol. Produkcianektáru je nepravdepodobná a tak jedinýmatraktantom pre opeľovačov je farba kvetov.Produkcia toboliek na všetkých mikrolokalitáchbola nepomerne vyššia u rastlín rastúcich aspoňna čiastočnom výslní, ktoré mali kvety sýtych,výrazných farieb a v ich prostredí lietal dostatokopeľovačov. Jedným zo záverov pozorovaní je, žereprodukčný potenciál populácie j. východnéhozávisí podstatne od kvitnúcich jedincov na voľnom,oslnenom priestranstve (samoopelenie sapri tomto druhu neuvádza). Vzhľadom na fakt,že produkcia toboliek podobne ako pri druhochj. jadranský a j. kozí silno varíruje medzi jednotlivýmirokmi a medzi počtom kvitnúcich rastlína priemerným počtom toboliek vytvorenýchna jednu rastlinu nie je žiadna úmernosť, jezrejmé, že závisí predovšetkým od prítomnostiopeľovačov (a teda aj od počasia), aké množstvotoboliek sa vytvorí. Samotná početnosť populácieCHUS 80/2010 – STRANA 29

Druhová ochrana rastlínListová ružica j. východného so zvyškom stonkyv novembrimôže byť redukovaná živočíchmi. Najmä v zimnýchmesiacoch, keď je nedostatok zelene, sú listyjazýčkovcov poškodzované hmyzom, slimákmia najmä bylinožravcami. Mrazmi býva častejšiepoškodzovaný j. jadranský, j. východný je kontinetálnejšídruh. Bylinožravcami bývajú požieranéaj stonky so súkvetiami, zrejme v štádiu ich rastu.Pozoroval som jeden takýto prípad, systematicképozorovania v tomto smere chýbajú, vyžadovaliby si sledovanie presne lokalizovaných jedincovpočas celého roka. K tejto problematike azdamožno použiť dedukciu a vychádzať z niektorýchfaktov známych o ÚEV Nad vinicami. Lokalitapri Horných Orešanoch je tvorená lúčkou v lese,teda pomerne výslnný biotop, na ktorej bývalov minulosti niekoľko desiatok kvitnúcich rastlín(95 v roku 2001). V súčasnosti je to iba niekoľkojedincov. Takmer na okraji lúčky je krmelec, ktorývyužívajú poľovníci na prikrmovanie zveri a zverho aj často využíva. Núka sa možnosť vysvetleniamiznutia rastlín na lúčke zvýšenou koncentrácioubylinožravcov, ktorí či už v zime cestou zasenom, ak nie je snehová pokrývka, alebo počasvčasnej jari nepohrdnú zelenými listami jazýčkovca.Aj začiatkom leta, keď sa pasú na lúčkachzrejme likvidujú šťavnaté olistené stonkyso základmi súkvetia. Tento sústredený atak bymohol byť vysvetlením miznutia populácie j. východnéhona lúčke v blízkosti poľovníckeho kŕmidla.Túto domnienku podporuje pozorovaniejednej populácie j. kozieho v Anglicku, ktorá bolav zime 1999 – 2000 spásaná zajacmi a hoci po ichodchode rastliny na jar zakvitli, niekoľko veľkýchrastlín sa už v roku 2001 neobjavilo. Zrejme opakovanéintenzívne spásanie, ak si bylinožravcenavyknú pravidelne konzumovať listové ružice,môže viesť až k fatálnym následkom. Nejestvujezrejme nijaký iný faktor, ktorý by odlišoval podmienkyuvedenej lúčky (ÚEV) a neďalekej lokalityv lese a krovinách, kde je niekoľko desiatokrastlín relatívne chránených pred bylinožravcami.Ani na iných lúčkach, ktoré sú v tejto oblasti,sa jazýčkovec na voľnom priestranstve v podstatenenachádza. Na jednej pomerne rozľahlej lúčketu rastie jediná rastlina v okusovanom nízkomhrabe, ktorý chráni jej listovú ružicu v zime predbylinožravcami.Je nepravdepodobné, aby sa vlahové pomeryv období jeseň – začiatok leta v poslednom obdobínatoľko zmenili, že by rastliny „vyhľadávali“tieň, kde je viac vlahy a z voľného priestranstvaustúpili. Jednak intenzita sfarbenia kvetov (tieňverzus priame oslnenie) poukazuje na to, že druhvyžaduje priame slnečné svetlo, aby mohol prilákaťdostatok opeľovačov, a teda prežiť, a jednakvo východnej Európe je považovaný za druh rezistentnývoči letnému suchu, rastie na suchýchvápencových pôdach na otvorených priestranstvácha iba občas vstupuje do polotieňa.A v tamojších kontinentálnejších klimatickýchpodmienkach sa mu darí celkom dobre.V podstate možno zosumarizovať situáciuj. východného v Malých Karpatoch takto. Jedince,ktoré rastú v tieni (a je ich veľa) zatienenie znášajúpomerne dobre, ale majú mizivú produkciutoboliek. Rastliny výslnných stanovíšť, ktorépredstavujú hlavnú reprodukčnú bázu každejčiastkovej populácie, trpia na voľnom priestranstvezrejme zvýšenou pozornosťou bylinožravcov.Ešte existuje aj menšia skupinka rastlín, rastúcichna miestach s aspoň niekoľkohodinovým priamymslnečným svitom a pritom čiastočne chránená(napr. krovím) pred bylinožravcami, ktoráje medzi týmito dvoma skupinami a predstavujevýznamné populačné refúgium.Možnosti riešeniaZvýšiť početnosť rastlín s najväčšou šancouna reprodukciu, teda tých, ktoré rastú na voľnomSTRANA 30 – CHUS 80/2010

Druhová ochrana rastlínpovolenie, výnimku zo zákona. Po jeho získanímožno po dozretí toboliek vysiať semená navhodné miesta do blízkosti komunikácií a ľudskýchsídiel. Možno totiž predpokladať, že pravdepodobnerelatívna blízkosť ľudských obydlía izolovanosť od centrálneho horstva pomáhapopuláciám j. jadranského zbaviť sa na DevínskejKobyle (či Vrchnej hore) prílišného tlakubylinožravcov, a tak oveľa úspešnejšie prežívať.Vysievať možno aj na miesta chránené pred bylinožravcami,ktoré majú dostatok svetla (dobráznalosť lokality nutná!). Na umelé opeľovanie,teda prenos polínií, treba tiež povolenie, ktoréhovybavenie je asi jedinou prekážkou v úspešnostizvýšenia produkcie semien populácie toutocestou. Všetky tieto riešenia si vyžadujú trochuľudskej práce, šikovnosti a minimum financiína dopravu, prípadne drobný materiál.DodatokKeďže v tesnej blízkosti novo nájdenej mikrolokalitys najväčšou hustotou j. východného budeprebiehať čoskoro ťažba dreva prebierkou trebaiba dúfať, že dohovor ŠOP s lesníkmi zabráni poškodeniulokality pri približovaní guľatiny. Nie jepovinnosťou lesníkov dbať pri bežnom obhospodarovanílesa na prítomnosť chránených druhov,zákon o ochrane prírody im to neukladá.Text aj foto: Tibor KrálikSanovaná nalomená plodná stonka j. východnéhorastúceho v tienipriestranstve znížením množstva poľovnej zverialebo odstránením poľovníckych kŕmidiel z blízkostiväčšej koncentrácie jazýčkovca východnéhoje iba teoretická možnosť, podobne ako zmeniť„jedálny lístok“ bylinožravcov. O niečo väčšiušancu na realizáciu má spôsob ochrany rastlín,ktorý som s úspechom vyskúšal pri ochrane svahovéhoprameniska s orchideami pred zverou.Použil som na ohradenie prútiky natreté antiperspirantom(s uplynulou dobou expirácie) alebopodobnú kozmetiku s dlhšie trvajúcim účinkom(čo najmenej rozpustnú vo vode), ktorá zver odpudzuje(podobne ako ľudský pach). Ďalší spôsobspočíva v sanácii nalomených alebo poľahnutýchkvitnúcich rastlín (čo sa môže stať aj na výslní!)za pomoci prútikov šikmo zastoknutýchdo zeme, najlepšie zakončených v tvare V. Fixáciusúkvetia zvládne každý za niekoľko minút ajs prípravou vhodných prútikov. Zvýši sa tak šancana opelenie. Možno vykonať aj preventívne.Najefektívnejšie riešenia vyžadujú už príslušnéCHUS 80/2010 – STRANA 31

Druhová ochrana rastlínlesňovaného pozemku sa v tom čase odhadovalana 14 korún, čo znamená, že náklady na rekultiváciupôd boli až 100 krát väčšie, ako bola jejzákladná hodnota (Zachar 2005).Po viac ako 100 rokoch sa na Podlavickýchvýmoľoch nachádza funkčný, stabilný, dospelýporast tvorený najmä borovicou čiernou a borovicousosnou, v spodnej etáži už prirodzene sarozširujúcim bukom, lipou malolistou, javoromhorským, brestom horským a jaseňom štíhlym.Náhodnému návštevníkovi pripomína pôvodnýstav informačná tabuľa s dobovými fotografiami,bez ktorých by dnes bolo ťažko uveriť, že začiatkomdvadsiateho storočia bola na tejto plochekrajina viac pripomínajúca púšť ako les.Aký je odkaz Podlavických výmoľov pre súčasnosť?Predovšetkým by sme sa mali poučiťz vlastných chýb a veľmi citlivo uvážiť každý zásahdo eróziou ohrozených oblastí. Veď 1 cmpôdy sa v našich podmienkach vytvára 100 až 200rokov (Jakubis 2006). Funkciu ochrany pôdy najlepšieplní zdravý les, jeho význam si však častouvedomujeme až po katastrofách, aké sa diali napríkladv Podlaviciach. Dnes už les nevnímamelen ako zdroj drevnej suroviny, ale do poprediasa dostávajú funkcie ekologické (pôdoochranná,brehoochranná, vodohospodárska, protiimisná)a environmentálne (zdravotno-rekreačná, zdravotno-liečebná,kultúrno-krajinotvorná, kultúrno-ochranárska,poľovná, výskumná). Týmtopohľadom bol vypracovaný aj nový lesný hospodárskyplán, podľa ktorého sa lesy vo vlastníctvemesta Banská Bystrica obhospodarujú od roku2009. Na základe kategorizácie lesov podľa tohtoplánu je až 25% z celkového územia 7147 ha zaradenýchdo kategórie lesov ochranných, v ktorýchhlavnou funkciou je ochrana pôdy. Zo zaradenialesných porastov do funkčných typov vyplýva, žedominantná mimoprodukčná funkcia je protierózna,ktorá je prvoradá (základná, s najväčšímvýznamovým podielom) až v 21,66% porastova druhoradá (s prínosom aspoň 1/3 celkovéhoprínosu funkcií) až u 54,20% porastov.Zalesnenie spustnutých pôd v okolí Podlavícbol bezpochyby významný lesnícky počin, ktorýsi vyžiadal veľa ľudskej námahy a ľudského umu.Pre nás však musí byť poučením, že les treba vnímaťako komplex, ktorý plní viacero funkcií a narušenieekologickej rovnováhy v lese môže maťkatastrofálne následky, ktorých náprava je komplikovanáa veľmi nákladná.Literatúra:Jakubis, M., 2006: Protierózna ochrana lesnéhopôdneho fondu. In: Vplyv štruktúry porastova pestovných opatrení na zníženie rizikapôdnej erózie, Zvolen, s. 3-5.Zachar, D., 2005: Zalesňovanie „Podlavickýchvýmoľov“. In: Podlavické výmole (pracovnýmateriál pre účastníkov seminára), BanskáBystrica, s. 2-19.Ing. Jozef JankovMestské lesy, s. r. o., Banská BystricaEkologická stopa – prvé udeľovanie certifikátov školámSvetový deň životného prostredia 5. jún 2010bol aj dňom udeľovania historicky prvých certifikátovekologickej stopy školám na Slovensku.Slovenská agentúra životného prostredia máza sebou prvý rok realizácie školského programuEkologická stopa. Ide o inovatívny edukačnýprogram, prvý svojho druhu na Slovensku a pravdepodobnelen piaty vo svete.Hlavným cieľom je pochopiť vplyv našichkaždodenných aktivít na planétu Zem. Skúmaťkaždodenné rozhodnutia a hľadať správne voľbyCHUS 80/2010 – STRANA 33

Výchova a vzdelávanie v ochrane prírody a krajinyv prospech životného prostredia. Cieľovou skupinousú učitelia a žiaci materských, základnýcha stredných škôl v Slovenskej republike.Základom programu je internetový kalkulátorpočítajúci ekologickú stopu školy – vplyv školyna životné prostredie – v ôsmich hlavných kategóriáchspotreby:• Elektrina• Kúrenie• Voda• Stravovanie• Odpad• Doprava• Budovy a pozemky• Nákup a vybavenieKaždej škole, ktorá si do polnoci 5. júna 2010vypočítala svoju ekologickú stopu vo všetkýchkategóriách, bol pri príležitosti Svetového dňa životnéhoprostredia udelený Certifikát ekologickejstopy školy za školský rok 2009/2010. Udeľovaniecertifikátov v tento deň by sa malo stať každoročnoutradíciou upozorňujúcou verejnosť na fakt,že príroda a Zem je len jedna!Udeľovanie certifikátov prebehlo vo virtuálnejrovine. Pri názve školy, ktorá splnila uvedenékritérium, sa na portáli www.ekostopa.sk počastohto dňa objavil certifikát s hodnotou aktuálnejekostopy za tento školský rok.Prvý certifikát získalo spolu 93 slovenskýchškôl. Držiteľom certifikátu s najnižšou ekologickoustopou je Základná škola s materskou školouHradná 342 Liptovský Hrádok.Zoznam všetkých registrovaných, aktívnycha certifikovaných škôl, ako aj vyhľadávanie podľakrajov, okresov, obcí a druhov škôl sa nachádza včasti Ekostopy škôl na: http://www.ekostopa.sk/ekostopy-skol.Školy s najnižšou ekologickou stopou budúvecne a verejne ocenené na začiatku budúcehoškolského roka v rámci Veľtrhu environmentálnychvýučbových programov ŠIŠKA.Registrácia škôl do programu je otvorená. Školuregistruje učiteľ vyplnením on-line registračnéhoformulára na www.ekostopa.sk/registracia.Súhrnná štatistika programu:Počet škôlŠkola s najnižšouekostopouZaregistrované školy 329 – –Aktívne školy* 151 – –Certifikované školy** 93 Základná škola s materskou školou0.1179Hradná 342, Liptovský HrádokBratislavský kraj 0 – –Trnavský kraj 5 Základná škola s MŠ0.2939Dobrá Voda 150, Dobrá VodaTrenčiansky kraj 7 Základná škola s MŠ0.1786Krajné 173, KrajnéNitriansky kraj 23 Základná škola s materskou školou0.1539Hviezdoslavova 415/40, LudaniceŽilinský kraj 8 Základná škola s materskou školou0.1179Hradná 342, Liptovský HrádokBanskobystrický kraj 20 Základná škola0.1599Golianova 8, Banská BystricaPrešovský kraj 17 Základná škola0.1447Školská 307, Spišská TeplicaKošický kraj 13 Základná škola Ruskov 32, Ruskov 0.2154Ekostopa na1 osobu (gha)* Aktívne školy – školy, ktoré využívajú internetový kalkulátor na výpočet ekostopy školy** Certifikované školy – školy, ktoré si vypočítali ekostopu vo všetkých ôsmich kategóriách spotrebySTRANA 34 – CHUS 80/2010

Galéria priekopníkov ochrany prírodyCertifikované školy – triedené podľa druhu školyDruh školy Škola s najnižšou ekostopu Ekostopa na1 osobu (gha)Materská škola Materská škola SNP 742, Čadca 0.1472Základná škola s materskou školou Základná škola s materskou školou0.1179Hradná 342, Liptovský HrádokZákladná škola Základná škola Školská 307, Spišská Teplica 0.1447Gymnázium Súkromné gymnázium Solivarská 28, Prešov 0.1629Stredná odborná škola Spojená škola – SOU Hattalova 471, Nižná 0.1974Špeciálna základná školaŠpeciálna základná škola0.2127A. Sládkoviča 24, ŽarnovicaŠpeciálna stredná škola Praktická škola, Červeňova 42, Nitra 2.58Viac informácií na www.ekostopa.sk a na nižšie uvedených kontaktoch:Slovenská agentúra životného prostrediaCentrum environmentálnej výchovya propagácieTajovského 28, P. O. BOX 252975 90 Banská Bystrica, Slovenská republikaTelefón: +421 048 4374 175e-mail: jana.simonovicova@sazp.skFax: +421 048 4374 175mob: 0918 500 032Jana ŠimonovičováRNDr. Juraj Holčík, CSc. (1934 – 2010)Dňa 16. mája 2010 násnavždy opustil RNDr. JurajHolčík, CSc., významnáosobnosť slovenskej i svetovejichtyológie, talentovanývedecký pracovník,zapálený environmentalistaa člen Poradného zboruŠtátnej ochrany prírody SRpre ochranu fauny.Narodil sa 18. októbra1934 v Trnave. Základnéa stredoškolské vzdelanienadobudol v Banskej Bystricia Bratislave. Pokračovalv štúdiu biológie naPrírodovedeckej fakulteUniverzity Komenského v Bratislave a na Biologickejfakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde sašpecializoval na ichtyológiu.Po ukončení vysokoškolskéhoštúdia pracovalv Krajskom múzeu v Trnave(1958 – 1960) a potomv Laboratóriu rybárstva vBratislave (1960 – 1962).V rokoch 1961 – 1965 bolinterným ašpirantom Zoologickéhoústavu UK vPrahe, kde v roku 1966 obhájildizertačnú prácu Dynamikarybích populáciívo vodárenskej údolnejnádrži Klíčava, čímzískal hodnosť kandidátabiologických vied.V rokoch 1966 – 1968bol vedeckým pracovníkom a kurátorom zbieroknižších bezstavovcov v Slovenskom ná-CHUS 80/2010 – STRANA 35

Galéria priekopníkov ochrany prírodyrodnom múzeu v Bratislave. Svoje vedeckéaktivity naplno rozvinul až v Ústave rybárstvaa hydrobiológie (1968 – 1990) a následne v Ústavezoológie SAV v Bratislave (1990 – 2004). V roku1990 inicioval prechod dvoch oddelení Ústavurybárstva a hydrobiológie do SAV a stal sa prvýmriaditeľom novovytvoreného Ústavu zoológiea ekosozológie SAV (1990 – 1994), ktorý bol predchodcomterajšieho Ústavu zoológie SAV.Dr. Holčík obsiahol mimoriadne široký sortimentaktivít, venoval sa taxonómii, zoogeografii,ekológii, populačnej dynamike, produkcii,introdukcii, aklimatizácii, ochrane genofondurýb, limnológii a ekosozológii. Svojimi štúdiami významne prispelk poznaniu postupnosti vývoja rybích populáciíúdolných nádrží a rozpracoval aj metodiku štúdiaprodukcie rýb. Veľa úsilia venoval poznaniuzložitých problémov formovania ichtyofauny adynamiky rybích populácií slovenského úsekuDunaja a jeho inundačného územia a zaslúžil sao to, že po ichtyologickej stránke patrí tento úsekk najlepšie preskúmaným častiam veľkých riekvôbec. Vedecky zdôvodnené poznanie nenahraditeľnostivnútrozemskej delty Dunaja podBratislavou pre prirodzený vývoj rybích populáciía pre riečny ekosystém vôbec ho podnietilk nekompromisnej obhajobe zachovania tejtoposlednej dunajskej vnútrozemskej delty. Publikovalviac než 170 pôvodných vedeckých práca výše 200 odborno-populárnych článkov. Bolautorom či spoluautorom 25 knižných publikácií.Zostavil doteraz jedinú učebnicu ichtyológiena území bývalého Československa. PublikáciaFreshwater Fisches vyšla v anglickom jazykuv 4 vydaniach a v 7 vydaniach v ďalších 5 jazykoch.Bol tiež spoluautorom dodnes vydávanejknižnej série The Freshwater Fisches of Europe.Pre vedu opísal 6 nových druhov, z nich hrebenačkavysoká (Gymnocephalus baloni, Holčík& Hensel 1974) sa považuje za jeden z poslednýchnových taxónov stavovcov opísaných z územiaSlovenska. Pôsobil ako hosťujúci profesorna University of Waterloo v Kanade a ako expertFAO v Iráne a Ghane.Dr. Holčík to nemal v živote ľahké, dlho satomuto nadanému synovi evanjelického faráranenašlo miesto na akademickej pôde, čímmal sťažený prístup k akademickým tituloma vedeckým hodnostiam. V predvečer novembra1989 sa ako kvalifikovaný odborník pripojilk ochranárom a ich iniciatíve Bratislava nahlas.Ochranárske hnutie ho potom nominovalo doprvej ponovembrovej Snemovne národov Federálnehozhromaždenia, v ktorej zastával funkciupredsedu Výboru pre životné prostredie. V politikevšak dlho nezostal, vrátil sa k svojej odbornejpráci. Jeho úsiliu v zápasoch o ochranu životnéhoprostredia sa dostalo významného ocenenia– v roku 1996 mu organizácia World Wild Fundfor Nature (WWF) udelila vyznamenanie Awardfor Conservation Merit, ktoré mu odovzdal manželbritskej kráľovnej princ Filip. Je príznačné, žev domácom prostredí sa mu podobného ocenenianedostalo, hoci svojou rozsiahlou vedeckoučinnosťou významne prispel k medzinárodnémuuznaniu slovenskej ichtyológie.Text: Július BurkovskýSTRANA 36 – CHUS 80/2010

Spoločenská rubrikaPosledné ahojDňa 12. 1. 2010 vo veku 42 rokov rady strážcov NAPANT-u navždyopustil dlhoročný člen stráže prírody a člen ASCHÚS RastislavŠtilla, ktorého sme poznali viac pod prezývkou Mamut. Členomstráže prírody bol od roku 1998 a s neodmysliteľným smiechom,v kraťasoch a s bodákom na ľavom boku bol vždy tam, kde bolotreba – v službe, na brigáde, na schôdzi. Ako bývalý pracovníkSlovenského rozhlasu výrazne pomohol pri propagácii ochranyprírody a práce strážcov na Slovensku – zo spoločných služieba brigád často vznikali krátke reportáže, ktoré odzneli v rozhlase,ale pre Správu NAPANT zorganizoval aj nejednu tlačovku. Aj neskôr,keď sa živil ako horský vodca, propagácia ochrany prírodybola súčasťou jeho práce s klientami.Jeho láskou bola príroda, preto ju chránil nielen ako strážca, aleaj ako člen ZO SZOPK Nízke Tatry a obyčajný tramp.Rasťo, ďakujeme!Dan Harťanský (S-NAPANT)Posledné ahojDňa 14. 2. 2010 po dlhotrvajúcej zákernej chorobe vo veku nedožitých61 rokov rady strážcov NAPANT-u navždy opustil dlhoročnýčlen Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, strážeprírody a člen ASCHÚS Vladimír Golian (22. 8. 1949 – 14. 2. 2010),ktorého sme poznali viac pod prezývkou Gogo. Členom strážeprírody bol od roku 1998 do roku 2003 a v jej radoch bol ten, ktoprinášal nové nápady a myšlienky, ako zlepšiť prácu a ako čo najlepšieprírode pomôcť. Všetci strážcovia ho považovali za toho,kto vie, čo treba urobiť a koho rady treba poslúchnuť.Bol vždy tam, kde bolo treba – v službe, na brigáde, na schôdzino nezabudnuteľný bol aj jeho „rangerský“ guľáš, ktorý varievalna schôdzach stráže prírody, brigádach, ale aj na výchovných podujatiachako Rangerský deň a Európsky deň národných parkov.Vladko budeš nám chýbať a ďakujeme!CHUS 80/2010 – STRANA 37

Ako citovať elektronické dokumentyS problematikou citovania sa dnes autori vedeckýchprác stretávajú takmer denne. Citovanieelektronických dokumentov je na rozdiel oddokumentov klasických pomerne novou témou.Kedže aj naše časopisy vychádzajú momentálneiba elektronicku formou, stretli sme sa tiež častejšies otázkami, ako citovať z článkov CHUS,resp. magazínu Ochrana prírody.Z mnohých prípadov citovania z elektronickýchdokumentov vyberáme ten, ktorý sa vzťahuje nacitáciu z článkov v elektronických seriáloch.Podrobnejšie vysvetlienie a iné prípady citovaniamôžete nájsť v norme ISO 6902 (vydanéMedzinárodnou organizáciou pre normalizáciuv roku 1997). V slovenských podmienkach bolispomenuté štandardy vydané ako normy ČSN6902 v roku 2000.Citácia článku v elektronickom seriáli by malabyť vo forme:Primárna zodpovednosť za príspevok. Názovpríspevku. In Názov zdrojového dokumentu[Druh nosiča]. Dátum aktualizácie/revízie[Dátum citovania], Lokalizácia príspevku vzdrojovom dokumente. Poznámky. Dostupnosť.Štandardné číslo.Príklad:POTOCKÝ, P. Tajomný zelený „škriatok“ našichlesov. In Ochrana prírody Slovenska [online].Banská Bystrica : ŠOP SR, 2010 [cit. 2010-08-02],2010, č. 1, s. 9. PDF fomát. Požiadavky na systém:Acrobat Reader. Dostupné na internete: .ISSN 1338-0745.– vydavateľské údaje zapisujeme nasledujúcimspôsobom: miesto vydania : meno vydavateľa,rok vydania– údaje o citovaní: pretože elektronické dokumentyrýchle podliehajú zmenám, treba okremdátumu vydania uviesť aj presný dátum prevzatiaúdajov, napr. [cit. 2010-08-02]– poznámky: zapisujeme sem napr. informáckeo nosiči elektr. dokumentu (napr. 1 disketa),požiadavky na systém (napr. požaduje sa AcrobatReader alebo požiaduje systém Windowe 3.11 apod.)– dostupnosť a prístupnosť elektronických dokumentov:používame frázu „Dostupné na“, „Dostupnéna internete“– štandardné číslo ISBN alebo ISSN.Ak citujeme elektronický seriál ako celokbude v nasledovnom formáte:Názov [Druh nosiča]. Vydanie/verzia. Označeniezošita/zväzku. Miesto vydania : Názovvydavateľa, Dátum vydania [Dátum citovania].Edícia. Poznámky. Dostupnosť a prístup. ISSN.Príklad:Ochrana prírody Slovenska [online]. 2010, č. 1.Banská Bystrica : ŠOP SR, 2010 [cit. 2010-08-02],PDF fomát. Požiadavky na systém: Acrobat Reader.Dostupné na internete: .ISSN 1338-0745.Vysvetlivky jednotlivých pojmov:– primárna zodpovednosť za príspevok: menoautora príspevku. Formou: PRIEZVISKO, meno– druh nosiča: môžu sa použiť nasledovné [online],[disk], [CD-ROM], [disketa], [magnetickápáska].Ak špecifikujeme aj druh nosiča, môžeme zapísaťnapríklad v tejto podobe: [online databáza],[monografia na CD-ROM], [online elektronickýčasopis] atď.

Chránené vtáčie územiePOIPLIELokalizácia chráneného územiaKraj: Banskobystrický, NitrianskyOkres: Levice, Lučenec, Veľký KrtíšKataster: Tešmák, Šahy, Lučenec, Nitra nad Ipľom, Holiša, Mikušovce,Panické Dravce, Trebeľovce, Veľká nad Ipľom, FiľakovskéKováče, Rapovce, Muľka, Kalonda, Trenč, Muľa, Bušince,Čeláre, Záhorce, Kiarov, Dolinka, Kováčovce, VeľkáVes nad Ipľom, Ipeľské Predmostie, Chrastince, Vrbovka,Malá Čalomija, Kosihy nad Ipľom, Veľká Čalomija, Balognad Ipľom, Slovenské Ďarmoty, KoláreVýmera: 8062,9 haV pôsobnosti organizačného útvaru ŠOP SR: CHKOŠtiavnické vrchy, CHKO Cerová vrchovina, CHKO PonitrieCharakteristika: Územie predstavuje zvyšok rozsiahleho mokraďového ekosystému povodia Ipľa najuhu stredného Slovenska, ktorý nadväzuje na rozsiahlejšiemokrade v Maďarsku. Ide o pomerne rozsiahlualuviálnu nivu s doteraz neupraveným meandrujúcimtokom rieky Ipeľ, sprevádzaným pôvodnou pobrežnouvegetáciou prirodzeného druhového zloženia.Aluviálnu nivu tvoria kosné lúky mezofilného charakterus mozaikou veľmi cenných biotopov stojatýchvôd a močiarov. Najmä na ne sa viaže výskyt zriedkavýcha ohrozených druhov flóry a fauny.Ide o významné vtáčie územie, nadväzujúce na podobné územie v susednom Maďarsku. Krajinu dotvárajúpolia, sady, vinohrady a pasienky. Územie sa využíva predovšetkýmna poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybárstvo, menej na pasenieoviec a dobytka. Mokrade Poiplia sú významným územím pre hniezdenievodných a na vodu viazaných druhov. Predstavuje jedno z najvýznamnejšíchúzemí pre hniezdenie bociana bieleho, kane močiarnej, bučiačikamočiarneho, chriašteľa malého a bodkovaného. Poľnohospodárskaotvorená krajina poskytuje hniezdne možnosti osti stepným druhom – strakošovikolesárovi či včelárikovi zlatému.Územie je aj významným migračným mkoridorom pre vodné vtáctvo.Chránené vtáčie územie Poiplie sa hlasuje na účel zabezpečenia priaznivéhostavu biotopov druhov vtákov európskehovýznamu a biotopov sťahovavých druhov vtá-vykovbociana bieleho, strakoša kolesára, chriaš-teľa malého, chriašteľa bodkovaného, rybárikariečneho, ďatľa hnedkavého, včelárika zlatého,výrika lesného, penice jarabej, pipíšky chochlatej,prepelice poľnej, pŕhľaviara čiernohlavého, brehule hnedej, kane močiarnej,bučiačika močiarneho a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. nia.