SlovenSko konečne proSperuje - Slovenský rozhľad

DVOJTÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, EKONOMIKU A SAMOSPRÁVU11. September 2008 • Číslo 17 • Ročník VIII. • CENA 6,- Sk (0,20 €)ŠkodoradosťDUŠAN D. KERNÝVeľmi sa teším na príchod eura. Lomcujetotiž mnou veľká, možno najväčšiaslovenská radosť – škodoradosť. V poslednomčase sa objavilo v mojej peňaženkemnožstvo päťdesiathaliernikov.Niekde mi ich vydajú aj za niekoľko korún.Mne sa vyobrazenia na slovenskýchminciach páčia, za dvadsaťhaliernikoms vyobrazením Kriváňa som želel natoľko,že som si ich ponechával kde sa lendalo. Ale vtedy, keď sa končila jeho éra,tak ako teraz, keď sa končí éra korunya päťdesiathaliernika – počúvam stáleväčšmi frflanie predavačiek a trhovkýň.Ale ste mi nasypali smetia, samé smetiste mi dali!!!Počúvam hnevlivé výčitky ak nemámdrobné a využijem päťdesiathaliernik.Čo však zmizlo sú opačné karhania predavačieka trhovkýň – už nefrflú, každýplatíte tisícovkou, päťstovkou, nemámedrobnejšie ako stovku? Stovka – toje už teraz drobný peniaz. Prudko sa tozmenilo od začiatku roka!! Napriek tomusa teším – čakám na euro, teším sa naten pocit, keď budem platiť jedno, dvojči päťcentovkami a čakať ako mi presnevydajú – tak ako je to povedzme vNemecku či Rakúsku, kde na ten jedencent dostanem ešte aj potvrdenku. Vydržímbyť tvrdohlavý – bude to moja osobnávojna za civilizačný prelom a vynucovaniesi rešpektu k peniazom.Viem, že ju prehrám a že nezmením pomerypanujúce na Slovensku a najmäna neúctu k drobným peniazom u slovenskýchobchodníkov. Zažil som to primene v roku 1953 – vtedy boli také cenyako budú od nového roka v eurách. Škoda,že nikto nezverejní cenníky z týchčias, keď povedzme najkvalitnejšia hodvábnakošeľa stála 60 korún, topánky –mokasíny okolo stovky a za pár korúnsa dalo najesť. Špenát a hranolky (pommesfrites) v Savojke boli za sedem korún,jelenie s brusnicami v Kryme (dolu,tam bola vtedy vychýrená reštaurácia,od jedenásť do trinásť korún). Tiež bolihaliere – kto si na ne spomenie!?!?Trojkoruna bola papierová. Teším sa nato, ako budem nástojiť ako kedysi v a poroku 1953, aby mi vydali do haliera, terazto bude do centa. Vtedy to bolo samozrejmé,lebo bol strach. Teraz by to tiežmalo byť samozrejmé – vstup do eurozónyby nám konečne mal priniesť úctuk každodennej manipulácii s peniazmi.Aby sa nikdy nestali smetím pre nikoho.Hoci práve skúsenosť z roku 1953 a neskoršíchrokov mi hovorí, ako sa to všetkovyvíjalo k horšiemu.Robert Fico nám síce vráti ceny približnetaké, ako sme zažili v roku 1953, alena to, aby centy Slováci či obchodnícina Slovensku nepovažovali za smeti, nato nemá. To je otázka našej schopnostizvládnuť civilizačný zlom.Slovo má PAVEL KANDRÁČ, verejný ochranca právObčan má právo na dobrú správuVerejný ochranca práv, ombudsman, je nezávislý orgán,ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonomchráni základné práva fyzických a právnickýchosôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšímiorgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovaniealebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom,s princípmi právneho a demokratického štátu. Slovenskárepublika právne predpoklady pre vznik tohto inštitútuustanovila v roku 2001 a 27. marca 2002 sa funkcieujal prvý slovenský ombudsman. Stal sa ním doc.JUDr. Pavel Kandráč, CSc., ktorého parlamentzvolil aj na druhé päťročné funkčné obdobie.Pokračovanie na 5. straneNa celom Slovensku sa pri príležitosti 64. výročia Slovenského národného povstania uskutočnilo mnoho rôznych podujatía stretnutí občanov s členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a s ústavnými činiteľmi. Do BanskejBystice prišli aj (na našej snímke zľava) Robert Fico, predseda vlády SR, Robert Kaliňák, podpredseda vlády SR a PavolPaška, predseda Národnej rady Slovenskej republiky.Foto: Martin PetrenkoPrejav predsedu NR SR Pavla Pašku k oslavám SNP v Banskej Bystrici (2008)Slovensko konečne prosperujeDovoľte mi hneď na úvod zablahoželaťBanskej Bystrici k tomu, že aj tentorok – tak ako po iné roky – pripravilanádherné oslavy Slovenskéhonárodného povstania a ukázala, žeSlovensko pamätá na svoju azda najsilnejšiudejinnú tradíciu – na tradíciuprotifašistického odboja.Vždy, keď mi niekto hovorí, že Slovenskozabúda na svoju históriu, na velikánovnašich dejín, na svoje korene, vždymu odpoviem: choď sa pozrieť 29. augustado Banskej Bystrice a uvidíš, že totak nie je!Tá tradícia je tak silná, že BanskáBystrica už dlhých 64 rokov doslovažije povstaním a to platí hádampre každú dedinku v okolí, pre každúrodinu, pre každého jednotlivca –skrátka, pre Vás všetkých! Je krásnevidieť, že ľudia nezabúdajú na hrdinstvosvojich otcov a starých otcov! Jekrásne vidieť, že antifašistická tradíciaje na Slovensku stále živá!Dámy a páni, celé naše dejiny sprevádzamagická osmička. Štúrovsképovstanie vypuklo v roku 1848. Česko-Slovenskovzniklo v roku 1918.Osmička sa spája aj s rokom 1968.Čo je však dôležité, magická osmičkaneobišla ani Slovenské národnépovstanie. Presne o ôsmej hodinevečer, pred 64 rokmi, zaznel rozkazJána Goliana, ktorým sa začalo povstanieSlovákov proti fašizmu.Ako neskôr spomínal Alexander Dubček,ktorý stratil v povstaní brata a sámbol dvakrát ranený: v ten deň „na Slovenskuopäť skrsla nádej“! V ten deňSlovensko ukázalo celému svetu, žesme jeden hrdý národ, ktorý odmieta rasovúa náboženskú nenávisť a ktorý sanikdy nepoddá nacistickej ideológii! Vten deň Slovensko ukázalo, že má svojichhrdinov, ktorí sa chcú postaviť nastranu dobra a pravdy!Pokračovanie na 2. straneS brvnom v okuSTANISLAV HÁBERVyhlásenia Ivana Miklošačoraz viac pripomínajú nepodarenýkabaret. Najnovšiesa vyjadril, že terajšiakorupcia a stranícky klientelizmus,sú vraj dnes horšieako za čias vlád MikulášaDzurindu. Kto by čakal, žeMikloš povie pravdu o privatizáciistrategických podnikov,bol by zrejme riadnenaivný. Veď za tých osemDzurindových rokov bol Mikloščosi ako tieňový premiér,ale priamo vo vláde. Častosa špekulovalo, či v skutočnostivládne Dzurinda, aleboje len bábkou na Miklošovejruke.Stačí, ak si spomenieme na nákupyvšakovakých áut a materiálovna ministerských úrovniach,prípadne na excesyĽudovíta Kaníka s dotáciami, čina iných ministrov. Prípadne bysme si mohli pripomenúť aj privatizáciuv rezorte obrany, priktorej došlo k presunom majetkovna jednu firmu. A v tej firmebola tá istá osoba, ktorá bola ajvo firme, čo zvláštnym spôsobomodkupovala budovu Miklošovejstrany. A ako vieme, Dzurindavtedy na otázky neustáleopakoval, že sa mu už k danejtéme nežiada nič povedať.Takže Mikošove úvahy súzjavne falošné. Za tendre,ktoré by mohli vyvolávať pochybnosti,dnes bežne odstupujúčlenovia vlády. Takéhoniečoho sme sa za Dzurindovýchvlád nedočkali.Keď novinár nechce pochopiť zmysel odpovedíNedávna odpoveď premiéra a predsedustrany SMER-SD Roberta Fica v rozhovorepre agentúru SITA na otázku redaktora:„Textilné spoločnosti združenév asociácii poukazujú na to, žepri takom zvýšení minimálnej mzdy(zo súčasných 8.100 na 8.900 Sk,ako to navrhuje vláda SR) by museliprepúšťať ľudí. Nie je potom zvyšovanieminimálnej mzdy proti samotnýmľuďom?“ vzbudila neobvyklýzáujem médií a to najmä denníka SMEa týždenníka Trend. Bohužiaľ v prípadetýždenníka Trend sa naplno ukázalo,ako to vyzerá, keď redaktor píše oniečom aj v prípade, ak vôbec nepoznákontext, alebo čo je ešte horší prípad,ak vety úmyselne z kontextu vytŕhaa dáva im úplne iný zmysel, ako vety vskutočnosti majú. A toto je aj prípad poslednéhokomentára šéfredaktora týždenníkaTrend Rada Baťu, ktorý vyšielv čísle z 28. augusta 2008 na strane 3pod názvom „Hrubý útok: Robert Ficoopäť nevyužil príležitosť, aby mlčal“. Zodpovede premiéra Roberta Fica, ktoráznela: „Čo je to za mzdu, ktorá je8.100 korún? Ak sa textilný priemyseldomnieva, že bude dlhodobotakto vydierať ľudí, zdierať ľudí za8.100 korún, nech to radšej zabalía my sa pokúsime rekvalifikácioutýchto ľudí umiestniť niekde inde.Ale argumentovať v roku 2008,kedy sa priemerná mzda prehuplacez 20.000 korún tým, že zvýšenímminimálnej mzdy z 8.100 na 8.900korún spôsobíme rast nezamestnanosti,je úplne smiešne. Ja tieto argumentyabsolútne odmietam.“ totižpán šéfredaktor vydedukoval okreminých aj nasledovné tvrdenia: „Premiérsa o textilných firmách vyjadril ako o niktošoch,ktorých tu nebudeme dlhodobotrpieť. A o ich zamestnancoch ako o jedincoch,ktorých treba preškoliť a niekde+umiestniť+. (...) Nevedno, kde sav predsedovi vlády nabralo nutkanie demonštrovaťpohŕdanie ľuďmi vo firmách,ktoré neponúkajú lukratívne zárobky.Smutné je, že artikuloval postoj, ktorýnie je zriedkavý: dešpekt k odvetviam snižšími mzdami a presvedčenie, že kebyodtiahli na Ukrajinu, nestala by sa škoda.“Každý pozorný čitateľ určite z odpovedepremiéra Roberta Fica jednoznačnepochopil a vyvodil nasledovnézávery: 1. Robert Fico hovoril o minimálnejmzde.; 2. Robert Fico vyjadril názor,že zo mzdy 8.100 korún sa dá len veľmiťažko vyžiť pri súčasných cenách potravín,služieb a ostatných komodít.; 3. RobertFico vyjadril názor, že zvýšenie minimálnejmzdy je na prospech občanov,preto ho jeho vláda aj presadzuje, a totozvýšenie nespôsobí rast nezamestnanostia teda firmy nezačnú „vo veľkom“prepúšťať.Iniciatívu vlády SR a jej premiéraRoberta Fica na zvýšenie minimálnejmzdy z 8.100 na 8.900 korúnpodporuje aj Konfederácia odborovýchzväzov (KOZ), ktorej prezídiumdokonca zaslalo 21. augusta2008 predsedovi vlády list, v ktoromsa jednoznačne hlásia k jeho aktivitámsmerujúcim k zvýšeniu minimálnejmzdy a dištancujú sa od vyjadrenípredsedníčky odborovéhozväzu pracovníkov textilného, odevnéhoa kožiarskeho priemyslu DanielyŽuffovej. Nie je nám preto vôbecjasné o akom dešpekte, pohŕdaní alebovyháňaní textilných firiem zo Slovenskato pán šéfredaktor rozpráva. Rovnakoje veľmi zaujímavé, že sám Rado Baťovo svojom komentári uviedol, že „Autortohto komentára by nechcel zarábaťani 8.100 korún, ani 13-tisíc bruttomesačne, čo je priemerná mzda v textilnompriemysle.“ Prečo potom, keď sámpochopil, že z takéhoto platu sa dá vyžiťasi len veľmi ťažko ak vôbec, tvrdopranieruje Roberta Fica za to, že presadzujevyššiu minimálnu mzdu na Slovensku?Nie je to len preto, že pán šéfredaktoruž z princípu potrebuje kritizovaťvšetko, čo len trochu „zaváňa“ RobertomFicom a stranou SMER-SD? Natúto otázku si však už musí odpovedaťsám Rado Baťo, lebo v jeho prípade asinaozaj platí známe príslovie: Čo sa babechcelo, to sa babe snilo.(krs)

NÁZORY SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 2Prejav predsedu NR SR Pavla Pašku k oslavám SNP v Banskej Bystrici (2008)Slovensko konečne prosperujeVeľa ľudí musela zaujať akcia na záchranutucta slovenských turistov, medzi nimi mladomanželskéhopáru, z vojny na Kaukaze.Scéna návratu špeciálu však vyvoláva otázku,ktorá zostala nepoložená: ako by to vyzeralov situácii, ktorú nikto nechce, kebylietadlá so Slovákmi smerovali opačnýmsmerom, tak ako je to v prípade Kosova,Iraku či Afganistanu.Na to, aby ste mohli dať odpoveď a podporiťakékoľvek stanovisko ktorejkoľvekslovenskej vlády musíte mať dostatok informácií.Teraz naplno cítime, že slovenskéverejnoprávne média opustili obrovskýpriestor Ruska a s ním susediacich štátov.Priestor v ktorom sa posledné roky rodiamnohé konfliktné situácie dotýkajúce sanašej ekonomiky a politiky.Nemáme odtiaľ totiž nijaké priame informáciez prvej ruky. Vojenský konfliktna Kaukaze zmenil politiku aliancie a únie,ale nezmenil verejnoprávne médiá, ktorýmmusí každý platiť - ani na jednej strane konfliktusme nemali vlastných reportérov.Politici zaujímali stanoviská (kto má či nemápravdu vo vojne na Kaukaze) podľa svojejpolitickej orientácie a politických názorov,a nie podľa presných či aspoň o presnosťsa snažiacich slovenských verejnoprávnychmédií priamo z miesta. Pozrime sana českú verejnoprávnu televíziu – v oblastikonfliktu mala dvoch až troch reportérov,jedného na gruzínskej strane, druhého naruskej strane a po niektoré dni na druhej -juhoosetínskej strane frontu. Český divákich videl naraz na tej istej obrazovke v tenistý čas v reálnom čase!Nebudem hodnotiť obsah. Manažmentvedel, že je nevyhnutné poslať reportérovna obe strany, že je to zodpovednosťvoči českému divákovi za peniaze,ktoré si v koncesii platí. Na obestrany bojov sa očividne dalo fyzicky dostať,dalo sa vysielať.Konflikt trval päť dní – a česká televíziaDokončenie z 1. stranyKeď dnes vidím, ako mnohí mladí ľudia podliehajúakejsi konzumnej móde a vidia sa a obdivujú radšejfilmových hercov a akčných hrdinov zahraničných krvákov,trochu ma bolí pri srdci. Akoby naše deti zabúdali,že predsa máme v histórii svojich vlastných skutočnýchhrdinov, ktorí reálne bojovali a padli za vlasť!Dámy a páni, my nepotrebujeme dovážať hrdinov zozahraničia! Nepotrebujeme uctievať hercov len zato,že predstierajú bojové scény a zarábajú na tom!Medzi nami sú predsa normálni ľudia z mäsa akostí, ktorí v povstaní viedli hrdinský boj nie prepeniaze, ale za hodnoty a za ideály! Toto sú premňa hrdinovia, ktorí si zaslúžia našu úctu a niebulvárne hviezdy a celebrity!A nemám na mysli iba Jána Goliana, Rudolfa Viesta,Karola Šmidkeho, Jozefa Lettricha či Jána Ursínyho.Mám na mysli všetkých radových vojakov, partizánovaj civilov, ktorí pomáhali povstalcom. Mnohí z týchtovzácnych ľudí tu dnes stoja na tomto námestí.A preto odkazujem médiám: prestaňte už špekulovať!Tu máte naozajstných hrdinov, ktorí si zaslúžia pozornosťverejnosti! Títo ľudia si zaslúžia našu úctu, slávua vďaku! Bez nich by slovenský národ nemohol maťto, čomu hovorím – čisté historické svedomie!Vážené dámy a páni, povstanie z roku 1944 je jedinečnýmsymbolom národnej spolupatričnosti!V boji proti fašizmu sa spojili občianski demokratia sociálni demokrati, ľavičiari a pravičiari, liberália komunisti, skrátka – všetci Slováci ťahaliza jeden povraz proti nacistom a kolaborantom!V SNP bojovali bok po boku Slováci, Česi, Rusi,Ukrajinci, Poliaci, Srbi, Maďari a ďalšie a ďalšienárody. Jedným slovom, august 1944 je nádhernýmpríbehom ľudskej solidarity, ktorý by násmal vedieť inšpirovať aj dnes!Dnes, keď žijeme v mieri, keď sa Slovensku neuveriteľnedarí, keď zažívame rekordný ekonomický rast,keď konečne vytvárame sociálny štát, keď sme sa plnohodnotnezačlenili do Európskej únie, skrátka ajdnes, keď Slovensko konečne prosperuje, by smemali vedieť nájsť cestu k solidarite a k národnej jednote!Dámy a páni, fašizmus nie je len smutnou kapitoloueurópskych dejín. Dnes sa, žiaľ, z temnôt opäť vynárarasová neznášanlivosť a netolerancia. Keď sa pozerám,ako sa ulice európskych miest zapĺňajú neonacistami,ako znovu mladí chlapci pochodujú vofašistických uniformách, ako každý rok umierajú nevinnéobete rasového násilia, hovorím si, že opäť nastalčas, aby sme sa fašizmu postavili – tak ako našiotcovia v druhej svetovej vojne!Je našou povinnosťou postarať sa o to, aby sauž úprimné vlastenectvo nikdy viac nezmenilona zbesilý nacionalizmus! Aby sa už „ľudové“nikdy viac nepremenilo na „ľudácke“! Aby sa užľudská frustrácia a sociálna nespokojnosť nikdyviac nepremenili na primitívne rasové predsudky!Som presvedčený, že tam, kde niet chudoby, sociálnehovylúčenia a sociálnej nespravodlivosti, tamniet ani živnej pôdy pre fašizmus. Ak ľudia žijú dôstojnea slušne, potom si nevytvárajú skratkovité postojea nechcú mať nič spoločné s extrémizmom. Verím,že pokiaľ majú mladí ľudia prácu, bývanie a životnúperspektívu, ich hodnoty sú najlepšou zbraňou protizvrátenej ideológii.Frustrácia je prvým krokom k nenávisti. A preto národnemôže byť rozdelený medzi „horných desaťtisíc“a „z ruky do úst dennodenne prežívajúcu“ väčšinu.Musíme byť národom „horných päť miliónov“!Jedine ak sa štát postará o svojich občanov, iba taksa môže vyhnúť hrozbe extrémizmu. Skrátka a dobre,úprimne verím, že fašizmus je choroba, na liečbuktorej je najlepším liekom – solidarita a sociálnaspravodlivosť!Som presvedčený, že bez sociálneho zmieru súslová o ľudskom porozumení a tolerancii iba alibistickoufrázou! Ľudia nepotrebujú frázy – potrebujúdôstojný život! A preto – ak chceme byťaj dnes úspešní v boji proti neonacizmu, je našouúlohou vytvoriť sociálne spravodlivú spoločnosť!Z úcty k antifašistom! Z úcty k našimpredkom! Z úcty k Slovenskému národnému povstaniu!Aj keď si už nepamätáme ako bojovalinaši otcovia, stále si pamätáme za čo bojovali!Bojovali za národnú a európsku solidaritu! Bojovaliza lepší život! Bojovali za sociálny zmier!Ak sa v našej prekrásnej hymne spieva, že „Slovenskodosiaľ tvrdo spalo“, tak ho potom prebuďme apovedzme jasné a zreteľné NIE neofašizmu, NIE rasovýmpredsudkom, NIE sociálnej nerovnosti!Buďme ako naši otcovia v povstaní a nielen hovorme,ale aj konajme! Robme všetko preto, abykaždý človek na Slovensku mohol viesť nielenslobodný, ale aj dôstojný a materiálne zabezpečenýživot! Pretože to je cesta slobody, cestatolerancie, cesta Európy a cesta mieru! CESTAVYDLÁŽDENÁ SLOVENSKÝM NÁRODNÝM POVS-TANÍM! Večná sláva všetkých hrdinom!!!Pavol Paška zapálil vatruOkrem centrálnych osláv 64. výročia Slovenského národného povstaniav Banskej Bystrici sa v predvečer tohto výročia rozhorelivatry s tradíciou „ohňov na horách“ na mnohých miestach našejvlasti. Prešovčania sa stretli pri trojmetrovej pyramíde guľatiny nakopci Bánovec nad najväčším sídliskom mesta, ktoré sa stalo užtradičným miestom mítingov organizovaných okresnou organizácioustrany SMER-SD.Na rozdiel od studeného vlaňajšieho počasia bola tohtoročná prešovskápartizánska vatra poznačená mimoriadne príjemnou klímou, ktorávychádzala v ústrety najmä bohatému folklórnemu programu. Medziúčastníkov stretnutia prišiel rovnako ako vlani predseda Národnej radySR a podpredseda strany SMER-SD Pavol Paška, ktorý sa s Prešovčanmi,prejavujúcimi mu svoje sympatie, stretáva mimoriadne rád. Vosvojom príhovore vyzdvihol význam povstania pre svojbytnosť slovenskéhonároda a jeho zaradenie sa do pokrokových a demokratickýchsíl Európy, ako i jeho širokú medzinárodnú dimenziu. Zároveň vyslovilaj dôležitý odkaz SNP pre dnešok: - Symbolické partizánske ohnenech opäť horia každý rok, aby pripomínali predovšetkým mladým,ktorí neokúsili hrôzy svetovej vojny, hrdinský boj ich otcova dedov za slobodu a hrdosť slovenského národa. (mor)Moderný, nadčasový dokumentStrana SMER-SD považuje Ústavu SR za moderný a nadčasový dokumenttvoriaci základný pilier nášho demokratického, právneho apolitického priestoru. Žiadny právny a demokratický štát by nemoholexistovať bez ústavy, ktorá definuje základný právny rámec celej spoločnosti.Prijatie Ústavy SR 1. septembra 1992 dalo definitívnu bodkuza štátotvorným úsilím Slovákov a bola definitívnou predzvesťou vznikusamostatnej SR o štyri mesiace neskôr. Pre stranu SMER-SD jepodstatné, že tvorcovia Ústavy SR už v roku 1992 definovali hospodárstvoSlovenskej republiky ako sociálne a ekologicky orientovanútrhovú ekonomiku (čl. 55). SMER-SD si s úctou pripomína Deň ÚstavySR, ktorý je v SR aj štátnym sviatkom.(krs)Keď nestačí len počúvať a pozerať saz neho vysielala každý deň! Súdny čitateľsi urobí záver sám.To však nie je všetko – vo večernej reláciipo celý týždeň mal moderátor postupnedenne až sedem hostí – pluralitná scénapluralitných názorov.Ako čerešnička na torte znela v nedeľu diskusiaštyroch odborníkov (postupne dvajaa dvaja z toho jeden ruský (!)) o tom akočeské médiá zvládli situáciu z priamych telefonickýchotázok či názorov českých divákov.Je to ťah, ktorý si môže dovoliť len sebavedomémédium, ktoré má naporúdzi dosťargumentov. Najmä ten hlavný – že vyvinulovšetko úsilie, aby sa v rámci možnostídostalo všade tam, kde to mohlo zaručiťvyvážené spravodajstvo, vyvážené informáciea český divák nemusel mať pocit, žetreba odchádzať na iné médium, že zasvoje peniaze nedostane to, čo potrebuje.Takto si médium buduje uvedomeleautoritu a pozíciu nielen na trhu, ale aj rešpektverejnosti. Opakujem, nehodnotímobsah a s tým spojené aj výhrady divákov,to je o inom.Jeden z reportérov českej verejnoprávnejTV, Jakub Szántó, zdôraznil, že prioritouv komunikácii v Gruzínsku bol ruský jazyk.Keďže on v Rusku strávil štyri roky šiel doGruzínska, zatiaľ čo stály spravodajca ČTv Moskve Pazderka okamžite smeroval doseveroosetského Vladikavkazu v Ruskejfederácii, kde boli utečenecké tábory, abypotom prešiel do juhoosetínskeho Cchinvali,toho mestečka zrovnaného so zemou.Mohol si tak urobiť uprostred ruín ako očitýsvedok realistickejší obraz.Podobne postupovalo aj vedenieoboch nemeckých verejnoprávnych televízií– ARD a ZDF. Vo chvíli konfliktu bolina oboch stranách tváre, ktoré poznajú diváciroky. Antónia Radoschová vymietlaazda všetky posledné vojny, rozdiel je lenvo farbe maskovacej látky jej nepriestrelnejvesty.Verejnoprávna ARD vsadila na ThomasaRotha, niekdajšieho dlhodobého šéfa byraARD v Moskve a spravodajcu z vojen 1992na Kaukaze, ktorý pozná pomery v Gruzínsku,Abcházsku a Osetsku. Ostrieľaní kozáci,priame svedectvá. Ako to, že takékalibre boli na mieste keď sa všetko začalo?Jednoducho preto, lebo ich manažériuverili nosu, vedomostiam, dôverovaliintuícii svojich spravodajcov. Anajmä vedeli, že ich TV nemôžu nebyťna takomto mieste, že nemôžu nebyťodkázaní na obrázky iných kameramanov– v tomto prípade buď CNN aleboruských štátnych televízií. Vedeli, že sito voči svojmu divákovi či poslucháčovinemôžu dovoliť. Jednoducho nemôžusi dovoliť odvar z iných médií, to čoprežuvali iní, servírovať ako hlavnú potravupre tých, čo platia koncesie.Samozrejme, že z druhej strany postupovalismerom na Kaukaz reportéri zo stálychakreditovaných zastúpení nemeckýchverejnoprávnych médií v Moskve. Reportérverejnoprávnej ZDF sa dostal ako prvýs ruskými jednotkami až na juhoosetínskustranu, a bol prvý kto informoval o tom akoto tam vyzerá.Na Kaukaze bol len jeden reportér, aj toz printového a nie elektronického média,základňu mal v Tbilisi. Štandardne väčšinuinformácií o Rusku vyrába bývalá československáa potom česká redaktorka, ktoráv Rusku už vyše desaťročia (!) nebola. Píšepre aj na Slovensku distribučne rozšírenýčeský denník. Značnú časť tejto produkciepreberá jeden slovenský denník. Takto solidárneudržuje česká strana jedného z málaľudí, ktorého na tému Rusko má. Nič podobnéhona Slovensku nevidíme.Dá sa povedať, že práca zahraničnéhospravodajcu na Slovensku ako keby bolakrátko pred, či už po zániku. O práci zahraničnopolitickéhoreportéra, stáleho spravodajcua komentátora ani nehovoriac. Pritomtejto situácii čelíme iba od roku 2007,od zrušenia dovtedajšej poslednej tradíciesiete stálych zahraničných spravodajcov.Základná a jediná otázka znie – akýprínos to má?Aký prínos je z toho, keď sa médium vzdáinformačného monopolu, dominácie natrhu, nesmiernej výhody časového predstihupred ostatnými slovenskými médiami?Priestor na východ ako keby stratilpre manažment verejnoprávnych médiídovtedajšiu informačnú prioritu.Pôvodných informácií o východe nemáme,lebo o ňom preberáme dostatokzo západu.Päť dní vojny v Gruzínsku odhalilo, že tovonkoncom nestačí. Zmenili sa medzinárodnépomery a vývoj. Udalosti na východea priame svedectvá o nich nadobudlipre médiá nový význam.Ešte v priebehu konfliktu podpísalo Poľskodohodu o rozmiestnení amerického obrannéhoprotiraketového štítu na svojom území.Gruzínsko dostalo prísľub, že zostávakandidátom na členstvo v NATO, tedavojnové straty mu nahradí pomoc Západu,NATO. Ukrajina ponúkla USA takisto možnosťbudovať protiraketový štít a oznámila,že nepredĺži Ruskej federácii zmluvu napobyt ruskej čiernomorskej flotily v Sevastopole,ktorá vyprší v roku 2017.A pri tejto obrovskej zmene nemôžeme dopustiť,aby sa všetko k nám na Slovenskoiba akosi došpliechavalo z druhej ruky, zinternetu. Ako keby sme nemali nárok nakvalitné pôvodné informácie či schopnostizískať ich. Preto je otázka o verejnoprávnychmédiách a tom ako si predstavujúa formujú kvalitu a aké podmienky pre tomajú, dôležitá.Dominik Weizmann(Autor v rokoch 2003 – 2007pôsobil o. i. v Gruzínsku).Slovo máStanislav KUBÁNEKposlanec NR SRCieľom podnikateľa je zisk.Snahou spotrebiteľa je úspora.Niekde uprostred týchtodvoch záujmov má svojemiesto kompromis. Dohodao cene a teda aj o zisku. Takátočistá forma môže byťlen v knihách. Spoločnosťpozná aj iné situácie, kedysú ľuďom ponúkané špecifickéslužby. Tie síce niečostoja, ale prioritne by ich poskytovanienemalo odrážaťtúžbu zarábať.Snaha o reguláciu cienenergií, problematika ziskuzdravotných poisťovnía ďalšie iné témy otvárajúproblémy, doslova,bezhraničného obohacovania.Nikdy si nedovolím tvrdiť,že ide o nelegálne príjmy.Rešpektujem princípytrhovej ekonomiky, ale skôrako tabuľky a účtovné bilancievnímam ľudí. Presnetých, ktorí dennodenne potrebujúpre chod svojich domácnostiteplú vodu, elektrinua plyn. Zamestnancov,ktorí autobusmi cestujú zaprácou, študentov a seniorov,ktorých túžby okliešťujúpeniaze od rodičov a mesačnápenzia. Zásahy, aképre ich dôstojný život robívláda, majú legislatívny rámecaj potrebné finančnékrytie. Sú do značnej mieryovplyvňované veľkosťouštátnej kasy. Hlavne jejpríjmami. Takýto model másvoje miesto i v samospráve.Tam, kde je štátna kasanahradená mestskou pokladnicoua vláda richtároma poslancami.Aj samospráva dáva príležitostina zodpovednú hospodárskupolitiku. Aktérompodnikateľských aktivít nemusíbyť len „čistá“ súkromnáspoločnosť. Mestá,tak ako v niektorých prípadochštát, majú podiely vobchodných spoločnostiach.Sledujú ich účty. Poznajúštruktúry firemnýchpríjmov a výdavkov, ovplyvňujúmieru zisku, rozhodujúo jeho využití a čo je najdôležitejšie,môžu zasiahnuťv prípade potreby. V situácii,kedy by podnikateľ kalkulovalvýšku zisku, môžesamospráva prepočítavaťspokojnosť občanov. S cenoucestovného lístka, poplatkomza komunálny odpad,správou cintorína aďalšími službami.Veľmi dobre viem, že v dnešnejdobe nič nie je zadarmoa aj služby, ak chcete: bezplatné,regulované či dotovanéniečo stoja. No radšejrešpektovať túto skutočnosť,ako tolerovať, že firmy,ktoré dennodenne robia verejnoprospešnéčinnosti,budú zrazu nie štátnym čimestským, ale cudzím majetkom.Takým, cez ktorý saľudia ľahko môžu stať rukojemníkmi.

DOMOV SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 3Rad Ľudovíta Štúra, udelený Eve Kristínovej, je v správnych rukáchHEREČKA PÁTOSU A VZDORUoslavám krásy našej reči.Prezident Slovenskej republiky udelil 1. septembra 2008 na návrh vlády Slovenskejrepubliky herečke Eve KRISTÍNOVEJ štátne vyznamenanie Rad Ľudo-Eva Kristínová patrí k tej šťastnej generácii, ktorejherectvo už nemusíme s veľkou dávkou fantázierekonštruovať zo zmienok v dobovej tlači, alevíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja slovenského diva-možno si ho kedykoľvek sprítomniť vďaka filmu aschopnosti prekresľovať postavu cez jemné psychologickénuansy, boli tesané ostro a zreteľne. No zrejme nie každého si Kristínovej herec-televíznym či rozhlasovým záznamom.Kristínová ich dokázala napĺňať istou vzdorovitou tvo či umelecký prednes vie získať. A ani jejmajestátnosťou, vznešenosťou, možno až chladnepôsobiacim zaujatím pre cieľ ich snažení, pre-roku 1968 patrila k tým, ktorí sa nebáli zodvi-životné postoje nie všetkým vyhovujú. Na jarto sa pri listovaní divadelnými zážitkami jej postavy hnúť z prachu socialistického internacionalizmumyšlienku národných práv a slobody.v drvivej väčšine spájajú s autoritatívne vyrieknu-Stála na Devíne aj na Bradle, s veršami slovenskýchromantikov na perách (na Bradlepo boku svojho práve rehabilitovaného otcagenerála) a vlievala tým, ktorí začínali objavovaťsvetlé okamihy vlastnej národnej minulosti,silu a odhodlanie. Pôsobila v Maticislovenskej a účinkovala aj v Budského metaforickomprotiokupačnom výkriku – uvedeníHviezdoslavovych Krvavých sonetov aRáchel v septembri 1968. S podobným odhodlanímsa zapojila do národnoobrodeneckýchúsilí po prevrate v roku 1989. Keďže po odchodeJána Kákoša z postu riaditeľa SND (1987) bola užv tomto divadle “nadbytočná”, investovala všetkuenergiu a čas do množstva aktivít, zameraných napovzbudenie národnej hrdosti a vlastenectva najmäv mladých ľuďoch. Zrejme aj preto sa niektorémédiá neštítili skaliť krásny okamih, keď EveKristínovej odovzdával prezident tejto republikynajvyššie uznanie jej umeleckých kvalít. Nuž,podpisovačom Anticharty či ľuďom, ktorí majú nasvojich rukách krv nevinných, ktorí – žiaľ - v minulostitiež dostali vyznamenanie od iných hláv štá-Eva Kristínová stvárnila aj postavu Miluše v klasickejslovenskej veselohre Jána Palárika Dobrodružstvopri obžinkoch (Národné divadlo, réžia I.tu, nik z týchto mediálnych gnómov reálne viny aLichard, premiéra 4. novembra 1953).prehrešenia proti zákonom ľudským i Božím nevykríkal.To len Kristínovej slovenské slovo komusineuveriteľne prekáža!Že by za tým bol strach, že Kristínovej SLOVO,to je súčasne poznanie o kontinuálnej platnostionoho SLOVA z PROGLASU, slova, ktoré másilu zbrane, slova, ktoré vie bojovať za pravdu aslobodu, slova, ktoré nemožno beztrestne ohýbaťa brať mu jeho význam? Slova, ktoré povznášai tresce!?delného umenia a kultúry.Herečkou sa stala tesne po skončení II. svetovejvojny – a vstúpila rovno do Národnéhodivadla. Najsamprv sa praxi priúčala v jehoŠtúdiu, potom absolvovala odborný divadelnýkurz a od roku 1949 už pôsobila ako členkačinohry. Boli to roky, keď sa kompletizovaladosiaľ najbáječnejšia herecká generácia,akú naše divadelné podhubie vydalo, roky,keď tri desaťročia poctivého Borodáčovhoúsilia o prekonanie ochotníckych obmedzenía učenia sa profesionalizmu a desať rokovHofmannových, Jamnického a Budskéhoráznych divadelných vykročení za modernýmeurópskym divadlom, začali prinášať ovocie.Slovenské divadlo na maličkej časovejploche zopár rokov prekonalo vývoj, ktorý viných kultúrach trval stáročia – a v závere 40.rokov už slovenské divadlo bolo o umení, otvorivých zápasoch a o kreatívnej artikuláciispoločenských problémov.Nečudo, že divadlo, ktoré si získalo v spoločnostidôveru, ale aj autoritu, priťahovalo nielen divákov,ale i mladých adeptov. Eva Kristínová, dcéragenerála, slovenskoamerického legionára JozefaMartina Kristína, do divadla neprišla “predávať”svoju mladú tvár. Isteže, v začiatkoch jej angažmánsa jej nevyhli postavičky mladých dievčat,ktoré na javisku efektne “boli”. No v Kristínovejhereckom výraze vždy brnela struna vnútornéhodramatického rozporu postavy. Jej hrdinky viedlizápas nielen so svetom, ale i samé so sebou,zmietali sa medzi svojimi túžbami a povinnosťami,striedavo vzdorovali a podliehali vášni či osudu.Na jej hereckom konte sú desiatky veľkýchpostáv. Z hier slovenských autorov vari najsilnejšiezostala pamäti jej Dorotea v Záborského Bitkepri Rozhanovciach (1950), Eva v StodolovejBačovej žene (1963), Tamar vo Hviezdoslavoejtragédii Herodes a Herodias (1970), Zuza Javorováv Tajovského Ženskom zákone (1974) čiv posledných rokoch jej pôsobenia v SND AlžbetaKrmanová v Solovičovej hre Zvon bez veže(1984), Eva v Tajovského Hriechu (1985) a Rodanavo Ferkovej hre Pravda Svätoplukova (1985).Svetoví dramatici k týmto “dedinčankám” herečkeumožnili priradiť obdivuhodnú kolekciu postávkráľovského rodu či formátu – od Lady Macbeth(W. Shakespeare: Macbeth, 1959), cez Balladynu(rovnomenná veršovaná hra J. Slowackého,1960), dvojpostavu Šen-Te a Šuj-Ta v Brechtovejhre Dobrý človek zo Sečuanu (1962), Gertrúdu(W. Shakespeare: Hamlet, 1964), AlžbetuProctorovú v Millerovych Salemských bosorkách(1966) po Vojvodkyňu z Gloucestru (W. Shakespeare:Richard II., 1980) alebo Galinu Dmitrijevnuv Roščinovom Transporte (1985). Jejdramatické postavy nikdy nebývali prehliadkoutým slovom, výrazným gestom akcentujúcim vypovedané,ale i mravným pátosom, ktorý do dielči už cielene, alebo mimovoľne vnášala. Platí toronako pre jej postavy z rodu kráľovských,ako pre ženy z dedinských chalúp – ani tieneboli v Kristínovej interpretácii roztomilýmifigúrkami, ale pevne formovanými individualitami.Už z tohoto veľmi úzkeho výberu je jasné, že EvaKristínová, napriek tomu, že po roku 1948 sa akodcéra uväzneného “nepriateľa socializmu” ocitlapod veľkým tlakom, patrila k neprehliadnuteľnýmpostavám slovenského divadla v druhej polovici20. storočia. Umocňujú to aj jej mimodivadelnéaktivity – v šesťdesiatych rokoch, keď sa v mohutnejvlne zodvihol záujem o prednes slovenskejpoézie, pripojila sa k majstrom slova, akými boliJán Jamnický či Viliam Záborský a mnohí ďaľší ajEva Kristínová a jej recitál Kolísočka moja z bielehojavora (1973), podobne ako vystúpenia so súboromIntergenerácia, s klaviristkou Klárou Havlíkovou,či v neposlednom rade v dramatickomoratóriu Arthura Honeggera Jana z Arcu so Slovenskoufilharmóniou (1987) patrili k najväčším“…Slovo, od Boha vám zoslané,Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.“(Proglas)PhDr. Andrej Maťašíkpodpredseda Únie slovenských novinárovV lete sa na knižný trh dostala knižka spomienokEvy Kristínovej v spracovaní známehonovinára a publicistu Jána Čomaja.Zakladajúcej členke Únie slovenských novinárovEve Kristínovej k udeleniu najvyššiehoštátneho vyznamenania úprimne blahoželáRada Únie slovenských novinárov.Nízke názorové skupinySTANISLAV HÁBERNárodná banka Slovenska vydala jasné stanovisko kšpekuláciám, ktoré stáli ministra financií Jána Počiatkaviacero opozičných urážok. NBS ako autorita na bankovomtrhu jednoznačne vylúčila možnosť úniku informáciípri ustanovovaní konečného konverzného kurzu,akým sa bude meniť naša mena.Pri tomto vyjadrení NBS postupovala striktne odborne avysvetlila svoje stanovisko. Doteraz, ak NBS vydala vyhlásenie,nik jej slová nespochybňoval. Napríklad v prípadeupozornení predsedu vlády, že by sa mohli neskôrdôchodcovské správcovské spoločnosti začať podobaťna nebankové subjekty, opozičné média rady dávali slovoNBS. Jej predstavitelia potvrdili, že obchodovanie vDDS-kách prebieha pod ich kontrolou. Týmito vyjadreniamisa snažili médiá vyvolať dojem, že aj renomovanácentrálna slovenská banka má na vec iný pohľad.Zrazu však, ak banka nevydala stanovisko, ktoré by boloopozícii po chuti, hneď sa našli posmeškári, ktorí jej vyhláseniaspochybňovali. Iste, jednoznačne z bankovéhovyjadrenia vyplýva, že Ivan Mikloš a Ivan Štefanec (obajaz SDKÚ), vlastne svojimi vyhláseniami na adresu ministrafinancií spochybňovali Slovenskú republiku a tov zahraničí. Nie je to nič nové pod slnkom. Mikloš častospochybňoval Slovensko v zahraničí, kým sa mu naosem rokov neušla vládna funkcia v dvoch vládach MikulášaDzurindu. Čakať dnes od neho niečo iné by bolonaivné.Jednoducho Mikloš je už taký. Týmto svojim postojom kdobrému menu Slovenska nakazil zrejme aj svojho straníckehokolegu. Štefanec bol však donedávna vládnymsplnomocnencom pre zavedenie eura. Nebolo to tedazrejme pre Mikloša ťažké, aby sa pridal k nemu a spoločnehlasno odsudzovali údajne neetické kroky ministrafinancii, ktorý sa ocitol v spoločnosti finančníkov vdeň stanovenia výmenného kurzu.Už táto zhoda náhod stačila opozícii, aby spochybňovalacelý proces zmeny meny. Pritom je jasné, že na finančnomtrhu sa obchodovalo so slovenskou korunou voveľkom meradle. Rovnako je jasné, že spomínané finančnéskupiny neúmerne vzrástli práve za vládnutia strany,odkiaľ Mikloš a Štefanec pochádzajú. Preto ich konanieskôr pripomína známe slovenské porekadlo, žepodľa seba – súdim teba.Môžeme síce len uvažovať, či by Mikloš a Štefanec, akby boli vo funkciách vedeli zobchodovať dôverné informáciev prospech finančných skupín. V každom prípadetak však neurobil ani Počiatek. Preto by bolo na mieste,keby sa Mikloš so Štefancom čo najskôr ministrovi financiiospravedlnili. Ak tak neurobia, nikoho by neprekvapilo,ak by Počiatek viac nemal záujem s takýmitoopozičnými politikmi diskutovať, prípadne ich vôbec akceptovaťako politických oponentov. Úroveň ich rétorikysa totiž dostala do oveľa nižšej názorovej skupiny.Príhovor predsedu vlády SR Roberta Fica na slávnostnom stretnutí osobností pri príležitosti 40. výročia augustových udalostí roku 1968Dejiny sa nesmú stať dejinami pomstyVzácni priatelia, osobnosti roku 1968, vážený pánprofesor Guido Gambetta, vicerektor bolonskejuniverzity, vážený pán predseda zahraničnéhovýboru Národnej rady Slovenskej republiky BorisZala, vážení členovia vedenia a prezident SpoločnostiAlexandra Dubčeka, pán doktor Pavol Dubček,poviem to od srdca, tak, ako to cítim: považujemza veľké privilégium, že som vás, aktérovudalostí spred štyridsiatich rokov, mohol pozvaťna Úrad vlády Slovenskej republiky práve ja, ktorýsom mal v roku 1968 iba štyri roky. Aj toto prijatiepolitikov, vedcov, spisovateľov, reportérov a redaktorovslávneho Kultúrneho života, odvážnej Smenyi invenčného Echa bratislavských vysokoškolákovje priamym dôkazom toho, že sa usilujeme držať vslovenskom živote kontinuitu. Slovenským prekliatímje už dlhšie čudesný sklon začínať stále a odznova,akoby nebolo na čo nadväzovať. Musímesa už raz a navždy zbaviť móresov, že večne začínameod nuly, ale stavať na kontinuite. Vyplatilosa to nakoniec aj mojej vláde. Radi by sme sa poučili.Mali ste, ako o tom rozprávajú aj vaše životnépríbehy, dostatok talentu, vytrvalosti, ale aj odvahy,dokonca vzdoru nedať sa zlomiť. Schopnosťnedať sa zlomiť ľudskou zlobou ani prenasledovanímza názor patrí k hodnotám hodným obdivu.Preto mi dovoľte, aby som sa vám v mene vládySlovenskej republiky, ale aj v mene celého Slovenska,ak na vás možno dlhšie zabúdalo, hlboko poklonil.Vyjadrujem svoj veľký obdiv ku každej vašejosobnej statočnosti, k hrdinstvu dní a nocí, ktoríste prežívali ľudské krízy a trápili ste sa za osudsvojej rodiny a predovšetkým širšie za osud milovanejvlasti, nášho Slovenska. Predovšetkým mámna mysli časť vašich osobných utrpení a skúšok,ktoré ste podstupovali často v neuveriteľnom osamotení,kdesi takmer na okraji spoločnosti. Akopolitikovi mi veľmi leží na srdci myšlienka jednéhoz tu prítomných, reportéra Romana Kaliského,ktorý vyslovil veľmi múdre želanie pri vzniku novejnezávislej Slovenskej republiky takto: „Dejiny novejslobodnej a demokratickej Slovenskej republikysa nesmú stať dejinami pomsty!“ Skúsme sadohodnúť, že nech budú naše politické šarvátkyaj dôvody akokoľvek naliehavé, že budeme opakovanehľadať spôsoby, ako spory riešiť metódami,ktoré zodpovedajú úrovni slovenskej spoločnostiv 21. storočí. Viem, že koalícia s opozíciou saasi nebudeme hladkať, veď politický zápas prinášahľadanie pravdy v spore, ale mohli by sme si aspoňsľúbiť, že naše názorové zrážky zostanú vždyna pôde parlamentu, práva a spravodlivosti. To jepre mňa aj pre moju generáciu poučenie z roku1968. Boli ste to práve vy, ktorí ste museli v novináchzápasiť za rehabilitáciu ľudí, ktorých skrivodlivoodsúdili do väzení, ktorých zatratili a lámaliim ľudskú dôstojnosť. Jedna takáto skúsenosť premoderné dejiny Slovenskej republiky stačila. Boliste to vy, ktorí ste vracali do každodenného životaprincípy demokracie a slobody. Ba v onom magickomroku 1968 ste otvárali také úžasné témy,ako bola úloha vedy a vedecko-technického pokrokuv živote spoločnosti, otázky ekonomickej reformy,otázky vzťahu štátu a trhu, vzťahu trhu a sociálnejspravodlivosti a zamýšľali ste sa nad tým,aké je poslanie slovenských tvorivých ľudí. Žurnalistikaaj literatúra boli vtedy skutočnou tvorbou. Otom môžeme my, súčasní politici, iba rojčiť. Najmäslovenskí spisovatelia boli vlajkovou loďou slovenskejkultúry. Slovenská kultúra zaznamenala v literatúre,vo výtvarnom umení, vo filme, v divadle ajv hudbe v rokoch 1963 – 1968 hotové rozprávkovévzopätie. A predsa to bola skutočnosť, boli steto vy, ktorí ste sny menili na skutočnosť. Boli tovaše tvorivo vzdorovité generácie, ktoré sa nedalizlomiť. Otvorili ste aj otázku skutočnej demokracievo vzájomných vzťahoch Slovákov a Čechov vspoločnej republike, ba nebojácne ste verní Povstaniuotvorili aj cestu k federácii a odtiaľ bolo užiba pár krokov k vzniku nášho vlastného samostatnéhoSlovenska. To je obdivuhodné dielo. Opakovanema prekvapuje, ak súčasníci jednostrannezaostrujú svoj pohľad iba a len na 21. august1968. To bol naozaj krutý koniec nádherného snao demokratickej spoločnosti. Lenže my sa pokúsmehľadať inšpiráciu v tom veľkom tvorivom kultúrnoma politickom vzopätí a vzostupe Slovákov!To je výzva roku 1968. Vráťme sa k myšlienkam,ktoré v roku 1968 očarili Európu aj celý svet! Lenzdanlivo sme prehrali nerovný zápas, lebo myšlienkyšesťdesiatych rokov a roku 1968 zmenilipodobu sveta. Pre mňa a pre moju generáciu, ktorádostala príležitosť slúžiť občanom Slovenskejrepubliky a spravovať náš mladý štát do volieb,zostáva tento váš tvorivý vzdor príkladný. Na záver,vážení priatelia, vážené dámy a páni, vzdávamúctu mužovi, ktorého humanizmus bol fundamentomobrodného procesu od bratislavského predjariaaž po Pražskú jar 1968. Meno Alexander Dubčeknapriek všetkým žiarlivcom svieti na politickejoblohe Európy a symbolizuje Slovensko. Pomenovalipo ňom Viale Alexander Dubček v Ríme. Bustymu odhalili na univerzitách v Bologni aj v Madride.A aj pre mňa zostáva výzvou jeho myšlienka:„Verím v dobro človeka.“ Pri rozhodovaní o udeleníčestného doktorátu honoris causa na Bolonskejuniverzite v roku 1988 zavážila autorita profesoraGuida Gambettu, ktorý je tu medzi nami. Chcemsa mu za dôveru, že doktorát dostal práve AlexanderDubček, osobitne poďakovať. Zároveň pánoviprofesorovi želám veľa zdravia k nadchádzajúcimnarodeninám. Chcem vám všetkým, ktorí ste prišlina Úrad vlády Slovenskej republiky, zaželať veľapokoja a zdravia. Chcem najstaršiemu synovi AlexandraDubčeka, prezidentovi Spoločnosti AlexandraDubčeka, pánovi doktorovi Pavlovi Dubčekovi,osobne odovzdať pamätný list ako prejav vďakyza odvahu a statočnosť jeho otca, za to, že u AlexandraDubčeka bol talent v zhode s charakterom.Kiež by sme takúto zhodu stretávali každodenne!Drahí vzácni priatelia, ďakujem vám, že ste svojimivýraznými skutkami poznačili moderné dejiny našejvlasti, nezávislej Slovenskej republiky, lebo jenapísané: „Podľa skutkov poznáte ich.“

ZAUJALO NÁS SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 4Hurá, začala škola! Nový školský rok, poznačený novým systémom školských vzdelávacíchprogramov, začal ako ďalší z reformných. I preto je potrebné o trochu viac trpezlivostiako zo strany žiakov a študentov, tak aj od pedagógov a rodičov. Všetko nové sa potrebujeusadiť a zabehnúť, aby ukázalo svoje reálne vlastnosti, kvalitu i slabiny. Vo vyše 90 tisícovomkrajskom meste Prešov nastúpilo 2. septembra do 13 základných škôl v zriaďovateľskejpôsobnosti mesta 8.546 detí, z toho 693 prváčikov. Aj tu na východe Slovenska sa stáva demografickývývoj spoločenskou hrozbou, keďže lavice základných škôl opustí na konci školskéhoroka 1188 deviatakov! Celkom 21 materských škôl v tomto meste navštevuje 2492detičiek, pričom sú všetky škôlky vyťažené. Do prešovského mestského školského systémupatrí aj približne 2 tisíc mladých ľudí navštevujúcich základné umelecké školy.Foto a text: Milan OrszághVývrtky jazykovej kultúryPAVOL JANÍKNie som zástancom nízkejjazykovej kultúry. Naopak- dráždi ma, že mnohí renomovaníspisovatelia bežnepoužívajú väzbu „vzhľadomk“ namiesto „vzhľadomna“, desaťročia sa prihovárajúverejnosti z rozhlasu výrazom„zajímavý“ namiesto„zaujímavý“, netušia, kde sapíšu čiarky atď.Na druhej strane som už konštatoval,že neexaktné vedy súparódiou exaktných vied. Netýkasa to len literárnej vedy, čivied o iných umeleckých disciplínách,ale aj jazykovedy.Slovenskí lingvisti popri oprávnenýchnormatívnych požiadavkáchneraz komicky vytláčajúz našej materčiny slová,ktoré pochopiteľnou zhodnouokolností existujú aj v češtine(v rovnakej alebo podobnej forme),a uprednostňujú pred nimiírečité slová latinského pôvodu(namiesto pravítka lineár, namiestostretu konflikt). Špecifickýmprípadom je subštandardnývýraz „sranda“, ktoréhoproblém nespočíva v českompôvode, ale vo významovomzáklade označujúcom fekálie.Najvhodnejším slovenským (ičeským) spisovným ekvivalentomje zrejme zábava, hoci jazykovedcinám radšej ponúkajúrázovitý špás (nemeckéhopôvodu) či rýdzi humor (latinskéhopôvodu).V niektorých prípadochZa Danielou Hivešovou-Šilanovou(1. 2. 1952 Bratislava – 26. 8. 2008 Prešov)Dažde sa začínajú vždya niečo včaššie,ako sa spustia do našich nadmorských výšok.Tú nepatrnú chvíľu,keď sa už začali, ale ešte nie sú,sú rýdzo nebeské.Preto zásadne padajú bohorovne.Napriek tomu dažde nemávajú mená.K sláve im chýba toľko,koľko im chýba k pohrome.Väčšmi sa podobajú jasuako samým sebe.V tom spočíva ich závislosť od bezvetria.In: Pavol Janík: Nezaručené správy, Smena, Bratislava 1981,zodpovedná redaktorka: Daniela Hivešováuplatňovanie puristickýchtendencií vytvára veselé nedorozumenia- napríkladschodisko označuje rovnakoveľký schod, ako aj súborschodov normálnej veľkosti(schodište). Slovopravítko by sa konzekventnýmposlovenčením zmenilona pravidlo, čo by tiežmohlo byť zdrojom smiešnychnepochopení. Úprimnepovedané, človek, ktorýnemá starý šesťzväzkovýSlovník slovenského jazyka,ale iba aktuálny Krátky slovníkslovenského jazyka čiprvý diel najnovšieho Slovníkasúčasného slovenskéhojazyka, sa nikdy nedozvie,ako sa správne nazýva detskápomôcka na chodenie,ktorá sa dozaista nachádzamimo významového rozptylupojmu chodidlo.V praxi sa nesprávne používatermín „chodítko“, podľaspomínaného starého slovníkaje korektným slovenskýmekvivalentom behúľ apodľa predznamenanej latinizujúcejlogiky našich lingvistovby svojráznym slovenskýmrovnocennýmpojmom mohol, byť mobilizátor,presnejšie infantilnýmobilizátor.Pokračovanie na 6. straneNa slovíčko,priateliaMILAN PIOVARČIOpití vandali?„S bolesťou a s rozhorčením smezistili, že tento obdivuhodný palácchcú zväčšiť, prestavať, prerobiť -čiže zničiť. Dnešní architekti majúpríliš ťažkú ruku na to, aby sa mohlidotknúť takýchto jemných renesančnýchdiel. Ešte vždy dúfame,že sa to neopovážia urobiť. Neboloby to len surovým činom, zaktorý by sa musel červenať i opitýVandal, ale bola by to zrada.“ – týmitoslovami reagoval Viktor Hugopred takmer dvesto rokmi na necitlivézásahy do architektúry Paríža.Dnes, keď sa prejdeme Bratislavoumôžeme žiaľ konštatovať: „Ničnové pod Slnkom!“ Búranie starejBratislavy, ktoré začali komunisti vmene novej ideológie pokračujev demokracii v mene finančnéhokapitálu. Pred Grasalkovičovýmpalácom straší palác Tatra banky,sklenené výškové škatule rozhodenépo celom meste stierajú koloritmesta a menia ho na anonymnébiznis centrum. Kde sa stratilacitlivosť pre prostredie, ktorú takobdivujeme v ľudovej architektúreminulého storočia a ktorú sasnažíme zachovať aspoň v skanzenoch?V ostatnom čase sa bagrezahryzli do továrenských budova prakticky zlikvidovali v Bratislavejej minulosť z prelomu 19. a 20.storočia. Kompetentní sa iba čudujú,že investori bez povoleniazbúrali starú Gumonku. A ako jezvykom opäť budú potrestaní nízkymipokutami s ktorými už v nákladochdávno počítajú. V jednejz posledných továrenských budov,v Cvernovke, sa skupina výtvarníkovpokúša zriadiť galériu,sú tu ateliéry i bytové dizajn centrum.Priestory dostali nové využities neopakovateľnou atmosférou.Odolajú vandalom, ktorí vrajpatria medzi národy čo vyhynuli?Kampaň šitá na mieruKampaň o zavedení eura sa rozbiehalapomaly a akosi rozpačito,ale zdá sa, že teraz, keď sa blíži finiš,chytila druhý dych. Tvorcoviapamätali na všetky skupiny obyvateľstvaaj na tie, ktoré tvoria dve čitri percentá. Nie je to tak dávno čoNárodná banka Slovenska uviedlaPrečo je u nás toľko korupcie?Už pred tritisícpäťsto rokmiMojžišov zákonník odsudzovalúplatkárstvo: „Nemáš prijaťúplatok, lebo úplatok zaslepujejasnozrivých a môžeprekrútiť slová spravodlivých.“Odvtedy pribudlo veľa protikorupčnýchzákonov a napriektomu sa ani prísnym zákonodarcomnepodarilo založiťkorupcii uzdu. Aj náš každodennýživot svedčí o tom, žekorupcia je taká rozšírená arafinovaná, že ohrozuje štruktúruspoločnosti. Aké sú tedapríčiny korupcie? Prečo nerazvolíme radšej podplácanieako priame konanie? A je možnétomu zabrániť? Skôr, ako siodpovieme trochu si objasnime,čo to korupcia je. Korupciaje jednou z foriem nátlakuna tých, ktorí nemôžu nikohopodplatiť, teda tých najchudobnejších.Ľudia so žalostnenízkou mzdou prichádzajúk záveru, že nemajú inú možnosťslušného príjmu, a pretovyžadujú úplatky. A sami chudobníožobračujú ešte týchchudobnejších. Iného druhu jekorupcia bohatých ľudí. Tu sav charakteristike korupcie skloňujúdve mocné sily: sebectvoa chamtivosť. Pre sebectvoprivierajú skorumpovaní ľudiaoči nad utrpením, ktoré ich korupciaspôsobuje druhým aospravedlňujú úplatkárstvo,lebo majú z neho úžitok. A čímviac hmotných výhod im to prináša,tým sú chamtivejší. UžŠalamún povedal, že kto milujestriebro, nenasýti sa striebrom,a teda ani kto miluje bohatstvo,nebude spokojný,lebo nikdy nebude mať dosť.Chamtivosť priviera oči nadkorupciou a nezákonnosťou.Čo teda s korupciou? Iba morálnyboj s ňou pomocou zákonovnemožno vyhrať, semenápoctivosti a čestnosti musímemať všetci v srdci. A potom tvrdézákony proti korupcii tvrdopresadzovať v praxi.VŠIMLI SME SIUŽHOROD PRIŤAHUJEKaždú sobotu prakticky zo všetkých východoslovenských okresnýchmiest smerujú autobusy i množstvo osobných áut navýchod – konkrétne do ukrajinského Užhorodu. Za nákupmi.Dávno za nami sú už časy, kedy našinci chodili na trhy do maďarskýchmiest a ani Poľsko už natoľko nepriťahuje. Jednoducho,v móde je Ukrajina. Lacné cigarety, lacný a kvalitný alkohol,lacná brazílska a indická káva. To však nie je všetko. Dnespredovšetkým východniari kupujú na Zakarpatsku textil a obuv!Teda komodity, za ktorými predtým chodili Ukrajinci k nám. Darmo,život je zmena a na Ukrajine je nám hej. Aj vďaka silnej korune.Cez prázdniny bol na slovensko-ukrajinských hraniciachešte intenzívnejší ruch: za obchodom cestovali ešte aj študenti,tešiac sa na to, ako sa v Užhorode oblečú, obujú a trochu siaj vyhodia z kopýtka...PREDOVŠETKÝM AMERIČAN!Neviem prečo naše média, ktoré so závideniahodnou vytrvalosťouo sebe neustále tvrdia, že sú mienkotvorné, vždy pri spomenutímena kandidáta na prezidenta USA za Demokratickú stranuBaracka Obamu tvrdia, že je černoch. Ťažko povedať prečo to robia,azda to považujú za jednu z účinných foriem boja proti rasizmu...Barack Obama má však černošského otca z Kene a matkubielu Američanku, takže v jeho prípade možno hovoriť, že ide o farebnéhomiešanca, alebo mulata. Pokiaľ niekto potrebuje vyzdvihnúťfarbu jeho pleti. Podstatné je však to, čo sám o sebe hovoríObama: „Nie som čierny, nie som ani biely, ale som Američan!“Keď sme už ale pri Obamovi, oveľa dôležitejšie je to, čo chce vprípade zvolenia urobiť: stiahnuť všetkých amerických vojakov zIraku a dosiahnuť to, čo je pre nás dávno samozrejmosťou – lekárskustarostlivosť pre všetkých obyvateľov USA...Vladimír MEZENCEVGLOSÁR Slovenského rozhľaduhudobné CD o eure, určené prerómsku menšinu, pamätá v programeinformačnej kampane aj nastarších ľudí, na mentálne postihnutých,slabozrakých atď.Najnovšie vyšlo DVD s informácioupre hluchonemých. Hrané scénkyvysvetľujú ako platiť eurom, kde sadá vymeniť, sú tu rady pre podnikateľova nechýba ani slovník posunkov.Pretože nová mena prinieslado posunkovej reči aj novépojmy, na ktoré bolo treba vytvoriťnové znaky v posunkovej reči.Je na čase aby aj vláda konkretizovalaopatrenia, ktorými chce zabrániť,aby chudobné vrstvy obyvateľstvanepadli do ešte väčšejbiedy. Spraviť to tak, aby sa cenyprepočítali, a u príjmov sa zmenilaiba značka meny žiaľ nemožno,takže treba pri príprave budúcoročnéhorozpočtu číslami vyjadriťzatiaľ iba verbálne prezentovanékroky.Neklamú, ale nepovediaBlíži sa zmena meny a banky začalisúťažiť o vklady klientov. Ponúkajúročné úroky cez štyriAFORIZMYPAVOL JANÍKOtázkaČo s načatou večerou?OdpoveďRáno je múdrejšie večerať.VýhodaRozum pre konzum.DôchodokRadšej dožuť ako dožiť.VýzvaVred, vpred!Vianočný motívKde sa stala ryba?Ruský motívRezká briezka.Hebrejský motívRezká obriezka.Protokoly miestnychmudrcovZáhada hada.Rovnováha IMuži sa oženili,ženy sa omužili.Rovnováha IIMuži sa vzmužili,ženy sa vzženili.Inovovaná riekankaUž je doma Winnetou.Sláva jeho výletu!ZásadaNie sú peniaze ako peniaze,najmä ak nie sú.HájovňaMiestnosť na hajanie.VymoženosťObilný telefón.ŽrebPredpoklad pre poklad.NádejMôcť pomôcť.PilotiDobre im to padlo!LíniaČiara má svoje čaro.percentá. Už nepresviedčajú občanovaby vkladali svoje peniazedo podielových fondov, pretože vnich rastú peniaze pomalšie a najmädlhodobo. Pri ročnej investíciíje výnos vo fondoch zväčša nízky,alebo takmer nijaký.Prečo spomínam známe pravdy?Pretože reklamy bánk na termínovanévklady prinášajú neúplné informácie.Síce neklamú, ale nehovoriacelú pravdu. V niektorýchreklamách ponúkajú úrok 9 percent,ale zamlčia, že to je za dvaroky, čiže ročne iba 4 percentá.Veľmi sa nehovorí ani o tom, žepredčasný výber sa sankcionujezrážkami. A už vôbec nehovoria otom, že z pripísaného úroku odpíšu19 percentnú daň, ako to prikazujedaňový zákon.Takže z jedného eura úroku dostaneklient v skutočnosti 81 centov.Keby som si mal vyberať, doktorej banky vložím svoje peniaze,hľadal by som takú, ktorá nezneužívafinančnú negramotnosť občanov.Jozef Šucha

ROZHOVOR SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 5Slovo má PAVEL KANDRÁČ, verejný ochranca právObčan má právona dobrú správuDokončenie z 1. strany• Inštitút verejného ochrancu práv jeu nás zavedený už šesť rokov. Koľkoprípadov ste za toto obdobie riešili?- Za ten čas sme dostali vyše 14 tisícpodnetov od občanov a poskytli smevyše 28 tisíc právnych usmernení. Jepotrebné vysvetliť, že podnet občanariešime vtedy, ak sa týka ochrany základnýchpráv a slobôd v konaní predorgánmi verejnej správy (napríklad ministerstiev,obvodných úradov, mestskýchči obecných úradov, úradov práce,sociálnych vecí a rodiny, Sociálnejpoisťovne, a pod.), vrátane orgánov riadeniaa správy súdov, ak je ich konanie,rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpores právnym poriadkom alebo princípmiprávneho a demokratického štátu.Právne usmernenia poskytujeme z vlastnejiniciatívy s cieľom, aby sme občanovipomohli aj vtedy, keď jeho prípad aleboproblém nepatrí do pôsobnosti verejnéhoochrancu práv. Čiže usmerníme ho,ktorý úrad alebo inštitúcia sú kompetentnízaoberať sa jeho vecou. To znamená,že nikto z tých, ktorí sa na nás obrátia,neodíde naprázdno, dostane minimálnezákladnú informáciu.• Spomeniete si na také prípady,s ktorými „sa nedalo pohnúť“ alebonaopak na mimoriadne úspešné?- Vybavenosť podnetov je dlhodobo vyše96 percent. Za nevyriešené považujemeiba tie prípady, ktoré nepatria do našejpôsobnosti.• Vymožiteľnosť práva v našej spoločnostije stále na nízkej úrovni. Akésú hlavné príčiny tohto stavu a čo trebaurobiť pre jeho zlepšenie?- Vymožiteľnosť práva je v našej spoločnostinaozaj problém. Často povieme„A“, ale kým povieme aj to „Z“ uplyniepríliš veľa času. Stáva sa, že v niektorýchveciach nedôjdeme ani do polovicea prípad ide do stratena až v tichostiúplne „zmizne zo sveta“. Nehovoril bysom preto ani o nevymožiteľnosti práva,lebo ak sa už spor dostane pred súd,tak sa nejako skončí. Problém skôr vidímv nedôslednosti. Z hľadiska účinnostipráva si všetky kauzy vyžadujú dôsledné,ale aj okamžité riešenie, a to,žiaľ, často chýba, čo vo verejnosti môženavodzovať atmosféru nemohúcnostijustície.• Nie je na príčine preťaženosť súdov,že kauzy sa začínajú riešiť ažvtedy, keď už strácajú aktuálnosť?- Isteže. Má to svoje príčiny predovšetkýmv tom, že po roku 1989 sa zvýšil početprípadov na súdoch, na čo sme nebolipripravení. Treba otvorene povedaťaj to, že z hľadiska personálneho obsadeniasúdy neboli a stále nie sú pripravenétak, aby tento nápor zvládli. Bolo bypotrebné prispôsobiť aj organizáciu súdnictva.Takisto zdôrazňujem kvalitu prípravyabsolventov právnických fakúlt akvalitu prípravy sudcov.• Pred rokom sa v tlači písalo, žeombudsman by privítal zmeny v zákonochtýkajúcich sa práv dieťaťa.Zmenilo sa niečo v tejto oblasti?- Vláda prijíma niektoré opatrenia vo vzťahuk právam dieťaťa na základe toho, ževo výbore OSN sa prerokúvala správao dodržiavaní Dohovoru o právach dieťaťana Slovensku. Ministerstvo práce,sociálnych vecí a rodiny pracuje na koncepciiinštitucionálnej ochrany práv detí.K niektorým záležitostiam sme sa vyjadrili,teraz čakáme, čo z našich návrhovdruhá strana akceptuje, aké úpravy v pripravovanomkoncepčnom dokumenteurobí. Poviem otvorene, je to našasrdcová záležitosť, nielen moja, ale celejKancelárie verejného ochrancu práv.Uvedomujeme si na základe vlastnýchpracovných skúseností, že deti sú sociálnaskupina, ktorá si najťažšie uplatňujesvoje práva, preto potrebuje pomoc,skutočnú pomoc, nielen na papieri. Dodržiavaniepráv dieťaťa, povinností rodičov,ustanovení o tom, že deti majú maťnapríklad voľný čas, nemá len formálnyvýznam, ale je to dôležité predovšetkýmz hľadiska ich výchovy a formovania všestrannevyspelej osobnosti.• Takže ako verejný ochranca právaste aj ochrancom práv detí, ktoré sana vás priamo môžu obracať?- Aj na Slovensku sa viedli, raz hlasnejšie,raz tichšie, diskusie o tom, či u náspotrebujeme špeciálne inštitút detskéhoombudsmana. Ja som proti, od nástupudo funkcie som zo zákona rovnakoochranca práv dospelých, ako ajochranca práv detí a ich problémy aj riešim.Najnovšou iniciatívou Kancelárie verejnéhoochrancu práv vo vzťahu k nimje projekt detských spolupracovníkovverejného ochrancu práv v školách, detskýchdomovoch a iných podobných zariadeniach.Jeho cieľom je atraktívnouformou prebúdzať záujem detí o vzdelávaniev tejto oblasti, aby svoje práva nielenpoznali, ale v živote ich dokázali ajúčinne uplatňovať. Vychádzame z toho,že rovesník rovesníkovi skôr povie o svojomprobléme ako dospelému. Tentokrok vysoko pozitívne hodnotil aj komisárRady Európy pre ľudské práva ThomasHammarberg.• S akými problémami sa na vás obracajúdeti?- Predovšetkým ide o výživné, o šikanovaniea zverenie dieťaťa do výchovyjednému z rodičov. V pamäti mi utkvelprípad desaťročného zdravotne postihnutéhodievčatka, ktoré ma požiadaloo pomoc, aby súd zmenil rozhodnutiea zveril ho do starostlivosti otca, u ktoréhodlhodobo žije, pretože mama sa o ňunestará.• Pri vlastných deťoch som sa stretols tým, že v škole dostali zoznam právdieťaťa (samozrejmé aj povinností).Je tento systém v školách bežný?- Snažíme sa, aby školy poznali Dohovoro právach dieťaťa, aby do svojich školskýchporiadkov zapísali okrem povinnostídetí aj ich práva. Musím povedať,že niekde sa nám to darí veľmi dobre,niekde pomenej. Celkovo sa však snažiaškoly Dohovor dodržiavať. Niekedyaž tak bigotne, že zabudnú na svojeprávomoci. A to je, myslím si, chyba, akpredstaviteľ školy nevie dôrazne rozhodnúť.Napríklad v otázke stále aktuálnychmobilov a ich používania na vyučovaní,i keď toto by malo byť upravené vo vyhláškeministra. Zákaz používania mobiluv škole v opodstatnených prípadochnie je predsa porušovanie práva na informáciu.• Ako sa vyriešil prípad, keď poisteneczomrel ako 49-ročný a do zákonomustanoveného rozsahu doby poisteniamu chýbalo 17 dní. Zostalopo ňom šesť detí bez sirotského dôchodku.- Podľa vtedy platnej právnej normy vdovaa jej šesť detí nemali nárok na priznaniedôchodkov po zosnulom manželovia otcovi. Čiže Sociálna poisťovňa nepochybila.Avšak v minulosti sa i na takétoprípady aplikoval inštitút odstráneniatvrdosti zákona, preto od jeho zrušeniasom sa usiloval o jeho vrátenie do nášhoprávneho poriadku. Išlo nám o to,aby sa takéto kritické prípady mohli posudzovaťindividuálne, aby sa udelila ajvýnimka, ak je to naozaj potrebné. Napríkladpri náhradnom výživnom štát častoza lajdákov, ktorí sa úmyselne vyhýbajúvyživovacej povinnosti k deťom, platí,ale v spomínanom prípade sme týmto sirotámneboli schopní pomôcť. Po štyrochrokoch upozorňovania a presviedčaniaministrov práce, sociálnych vecía rodiny a poslancov vláda a po nej ajparlament schválili novelu zákona o náhradnomvýživnom. Rieši aj problém sirôt,ktoré sa dostávali na pokraj chudoby lenpreto, že po smrti rodiča im štát zo spomínanýchdôvodov nepriznal sirotský dôchodok.• Pred piatimi rokmi ste iniciovaliprvé stretnutie ombudsmanov krajínvyšehradského regiónu. Stala saz toho tradícia a stretnutia sa konajúkaždoročne, vždy pod gesciou inéhoštátu. V dňoch 16. – 18. septembrabude stretnutie ombudsmanov z krajínV4 opäť na Slovensku....- Áno. Založili sme tradíciu stretávaniasa ombudsmanov štátov V4. Dohodlisme sa, že sa bude konať každý rokvždy v inom štáte. Teraz sa vraciame dodruhého cyklu a stretnutie je opäť naSlovensku. Prerokujeme niektoré otázkyz ombudsmanskej praxe, týkajúcesa vzájomnej spolupráce. Veľmi častosme v kontakte s českým ombudsmanom.Riešenie spoločných problémovnás však spojilo už aj s maďarským i poľskýmombudsmanom.• V čom spočíva spolupráca?- Napríklad v pomoci pri priznávaní dôchodkov,čo je častý problém medzi ČRa SR, a pri riešení majetkových problémov,vyplývajúcich z katastrálnychzáznamov. Súčinnosť sme poskytli aj pripracovnoprávnych sporoch, ktoré sícedo pôsobnosti slovenského verejnéhoochrancu práv nepatria, ale českého áno,najmä, ak sa týkajú okamžitého zrušeniapracovného pomeru a podobne. S Maďarskomsme napríklad spolupracovaliv otázke obnovenia ťažby zlata v Kremnicipri použití chemických procesov. Iniciovalisme vyjadrenia odborníkov z chemickéhopriemyslu a upozornili sme na tento problémministerstvo životného prostredia.• V Českej republike sa zvýšila hranicaodchodu do dôchodku na 65rokov, nevzniknú problémy Slovákompracujúcim pre české firmy, keďu nás je hranica odchodu do dôchodku62 rokov?- Isteže môžu vzniknúť problémy, nielens ČR, ale aj v rámci Európskej únie,neviem však zatiaľ predvídať, v ktorýchsmeroch.• Hranica odchodu do dôchodku sazvyšuje, ale už teraz je problém zamestnávaťľudí po 50-tke.- Vieme o mnohých takých prípadoch.Aj do Kancelárie verejného ochrancupráv prichádzajú listy, v ktorých sa občaniasťažujú „...mám 50 -55 rokov a nemôžemzohnať zamestnanie“. Napísalanám dokonca 45-ročná žena, ktorá tvrdí,že pre vek ju už nikto nepozve ani napohovor.Stále upozorňujem, aby smesi vážili skúsenosti starších, ktoré sa nedajúničím nahradiť. Starý človek nesmiebyť vytláčaný nielen na okraj spoločnosti,ale aj do večnosti, ako je to niekedyu nás. V spolupráci s mimovládnou organizáciou– Fórum pre pomoc starším– sme vypracovali „pätnástoro“, týkajúcesa seniorov a vzťahu spoločnostik nim. Musíme si uvedomiť, že aj dnešnístarí boli niekedy mladí a aj dnešní mladíbudú raz starí. Preto by malo význam,keby sa naše „pätnástoro“ dostalo až naúroveň Rady Európy a aspoň časti z nehoby prešli do právnych poriadkov príslušnýchkrajín.• Vráťme sa ešte k stretnutiu ombudsmanovz krajín V4. V prípravnýchmateriáloch sa hovorí, že predmetomrokovania bude aj právo nadobrú správu ako základné právo.Môžete tento pojem vysvetliť?- Dobrá správa znamená dobré spravovaniekrajiny, dobré plnenie funkcií štátu,pričom úradníci by sa nemali správaťnadradene, ale s vedomím, že oni sú tupre občanov a nie občania pre nich. Európskaúnia to pochopila a právo na dobrúsprávu zaradila do európskej zmluvymedzi základné práva a slobody.V tejto oblasti sme vypracovali „desatoro“,ktoré by malo byť inšpiráciou na to,aby sa perspektívne princíp dobrej správypremietol do právnej normy. Keď sombol nedávno vo výbore NR SR pre verejnúsprávu a regionálny rozvoj a v parlamentnomvýbore pre ľudské práva, národnostia postavenie žien so správouo činnosti verejného ochrancu práv, ichčlenovia prijali uznesenia, že sa tejtoproblematike budú venovať. Výsledkomuplatňovania princípu dobrej správy bymal byť kultúrny a odborný výkon úradníckejprofesie.• Nemal by sa tento pojem významovorozšíriť aj na právo občana nadobrú správu v médiách?- Médiá by mali objektívne informovaťo dianí v krajine a nemali by byť zaťaženépolitickými motívmi a tieto presadzovaťako prioritné. Poslaním médií je informovaťobčanov a samozrejme poukázaťaj na to, ak nie je dobre spravovaná krajina.Ale médiá by nemali byť prostriedkomnejakého politického boja.• Veľmi často sa stretávame s tým,že nie je dôležité, čo sa hovorí, alekto to hovorí...... uvediem príklad. Je všeobecne známe,že právne vedomie na Slovensku jeveľmi nízke. Niekoľkokrát som vyzval médiána spoluprácu pri zvyšovaní právnehovedomia. Žiaľ, nenašlo to nejakú veľkúodozvu. Podľa mňa právny problém(napríklad trestná činnosť) by sa nemaluverejňovať len v podobe senzácie, alemal by tam byť aj prvok náučný, vysvetľujúci.• V Slovenskom rozhlase máte pravidelnemesačnú poradňu. Nemala bysa pripojiť aj verejnoprávna STV, prípadneaj súkromné televízie?- V tejto oblasti sa nič nedá presadiť nasilu.Samozrejme, že máme záujem o spoluprácus médiami, ponúkli sme im viaceronámetov na dlhodobú koncepčnúspoluprácu. S výnimkou Slovenskéhorozhlasu zostali po výmene vedení viacmenejv rovine sľubov. Nemáme probléms prístupom do médií, vrátane verejnoprávnejSTV, na ktorú sa pýtate.Pravidelná publicistická relácia, zameranána zvyšovanie právneho vedomiaobčanov by však bola určite účinnejšiaako len sporadické vystupovanie v rámcispravodajstva, hoci ani jeho úlohu a poslanieby som neznižoval.• Možno forma besedy, napríkladveľa sa hovorilo o pozemkoch, ktozbohatol, ale ako právne ošetriadrobných reštituentov, ktorí viac akodesať rokov čakajú, o tom sa konkrétnenehovorilo.- Súhlasím. Pravidelne spolupracujemeso Slovenským rozhlasom, dvojtýždenníkomVerejná správa, s týždenníkmi Života Žurnál, s Petržalskými novinami ...Čiže nesťažujem si, že by o nás nebolzo strany médií záujem. Avšak živú besedu,s konkrétnymi otázkami odborníkom,by som považoval za významnú metódupropagačno-náučného, ale i prevenčnéhopôsobenia. A čo sa týka vyvlastňovaniapozemkov, boli sme medzi prvými,ktorí poukazovali na tento problém.Nedá sa to riešiť len politicky, treba toriešiť právne.• Máte jedenásť detašovaných pracovísk.Ako sa osvedčili?- Veľmi dobre. Od nástupu do funkciepresadzujem myšlienku, že štát a jehoorgány sú tu pre občanov, a to bol dôvodprečo sme za nimi išli aj do regiónov.Nie každý si môže dovoliť z finančných,časových, zdravotných alebo iných dôvodovcestovať do Bratislavy. Dnes majúmožnosť stretnúť sa s verejným ochrancompráv a jeho spolupracovníkmi–právnikmiaj v blízkosti svojho bydliska, na jedenástichmiestach Slovenska. Záujemje veľký, dokonca niektoré termíny súobsadené už teraz až do decembra, napríkladv Košiciach a Žiline. V Trenčíne,keď sme tam prišli prvýkrát, musela dokoncarobiť poriadok polícia, taký bol záujem.Regionálne pracoviská majú veľkývýznam aj z hľadiska zvyšovania právnehovedomia občanov a ich celkovej právnejkultúry.• Plánujete otvorenie ďalších stredísk?- Závisí to od miestnych orgánov verejnejsprávy, od ich ústretovosti, ochoty bezplatnezabezpečiť priestory na poskytovanierovnako bezplatných právnych služieb.Keď prejavia záujem, zvážime našemožnosti a nie je problém, aby sme tampôsobili. Najnovšie sme sa dohodli naspolupráci s primátorom Ivanom Saktoroma 10. septembra 2008 slávnostneotvárame ďalšie, v poradí už dvanáste regionálnepracovisko verejného ochrancupráv v Banskej Bystrici.Zhováral sa: Jozef Šucha

DOMOV SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 6Správna vízia rozvoja Slovenska zostáva platnou aj dnesMOHLI SME BYŤ BOHATŠÍNiekedy sa stretávam s hanblivou reakciouna uznávanie Vladimíra Mečiarav minulosti, s akousi ľútostivousebareflexiou. Po Mečiarovom podivnommeandrovaní v nedávnych rokoch,po jeho pokusoch nadviazaťspoluprácu s niektorými svetoobčianskymipolitickými stranami, čo pripomínaločudné politicko-šachové rošády,sa podaktorí voliči hanbia zato, že mu v 90. rokoch minulého storočia,ale aj voľačo neskôr dali svojhlas, sympatie a dôveru.No niet sa za čo hanbiť! Keby dôkladneanalyzovali svoje niekdajšie konanie, dospeliby k takémuto rezultátu. Veď oni,sympatizanti, vlastne nezbožňovali Mečiaraako modlu, ale uznávali ho akopremiéra, ako štátnika s rozumnou národohospodárskouvíziou, výhodnou, realizovateľnouVladimír Mečiar, expredseda vlády SR, predseda ĽS-HZDS a expredseda vlády SR Mikuláša perspektívnou.Dzurinda (vpravo), predseda SDKÚ DS, poslanci Národnej rady Slovenskej republikypočas parlamentnej debaty.Foto: Martin PetrenkoDVE VÍZIE, DVE CESTYVo finálnom období Mečiarovej vlády bolivlastne dve generálne vízie rozvoja Slovenska.Prvá spočívala v totálnej elektronizáciia internetizácii SR. Mala svojenesporné klady, ale zároveň prinášalaaj celoplošný systém kontrol populácieSlovenska v podobe pluralitného špicľovania,nahrádzajúceho totalitné kádrovéoddelenia i ŠTB. Okrem toho prinášalamožnosti celoplošného prepieraniamozgov v duchu svetoobčianskejkonzumentskej morálky, teda vystriedaniedoktríny KOMUNIZMU doktrínouKONZUMIZMU. Dnes už je populáciaSlovenska poučenejšia a zrelšia, očom svedčí aj volebné víťazstvo sociálnejdemokracie. Ale vtedy? Vtedy hrozilaprudká internetová názorová infekcia amanipulácia!Druhá generálna vízia rozvoja Slovenskaspočívala v budovaní diaľničnejsiete. Vychádzala z nezvratnéhogeografického faktu, že Slovenskosa nachádza v strede Európy, z čohovyplýva, že NAJKRATŠIE západo-východnéa severo-južné dopravné trasyčas pri komoditách, aké treba prepraviťčo najrýchlejšie a navyše trasy, ktoré šetriadrahú naftu a benzín. Tieto fakty nevyvrátiani brilantný demagóg!Pravdaže, vybudovaná diaľničná sieťby konvenovala všetkým zahraničnýmfirmám a investorom. Príjmy z poplatkovza užívanie diaľnic by významnoumierou plnili štátnu pokladnicu.Diaľničná sieť by podporovala podnikanievšetkých typov: od štátneho posúkromné, od malého po veľké a pritiahlaby investorov aj do zaostávajúcichregiónov.Na tejto sieti by sa „priživovali“ rozmanitépodnikateľské organizácie: autoservisy,čerpadlá pohonných látok, autoumývarne,bistrá, espresá, bufety, motoresty, motely ihotely.... Na diaľnice by nadväzovali rozličnéobchodné a servisné aktivity ako korálkyna šnúre. Mečiar a jeho vládna stranasa prihlásili k vízii o diaľniciach, nasledujúcavládnuca banda pravicových asociálovtúto víziu pochovala, dnešná koalícia RobertaFica – na šťastie pre Slovensko – sak tejto vízii a problematike vracia a napriekNEPRÁVOM VYSMIEVANÉ HESLONerozprávame o chimérach, spomeňmesi na súčasné Chorvátsko! Realizácioudiaľničnej vízie sme sa mohli začaťpribližovať ku vzorovému Švajčiarsku sjeho povestne dokonalou cestou sieťou(žiadalo by sa inšpirovať aj jeho romantickouželezničkou sieťou). Heslo oDRUHOM ŠVAJČIARSKU obsahovalokonkrétny príklad s konkrétnymi aplikovateľnýmišvajčiarskym alebo holandskýmireceptami, preto nebolo frázou, ale motivačnýmpodnetom. Žiaľ, vláda pravicovejbandy asociálov v rokoch 1998 až 2006toto heslo arogantne opľula a rozvoj diaľničnejsiete – ako Mečiarovej „agendy“ –trestuhodne a vlastizradne zabrzdila. Rádby som videl irelevantné ekonomické výpočtyo tom, kde by sme už mohli dnesbyť s dobudovanou diaľničnou sieťou!Nešlo teda o nekritické zbožňovanie dajakéhovodcu, ale o stotožnenie sa s myšlienkamipolitika a premiéra, ktorý malsprávnu víziu a sľubnú koncepciu rozvojaSlovenska. Prinášal vtedy nádej: Budovaniediaľnic namiesto raňajok s Bus-vedú cez nás. Teda trasy, ktoré šetria vážnym prekážkam v nej aj koná. hom!MILANKENDAVývrtky jazykovej kultúryDokončenie zo 4. stranySlovenčina - ako každý jazyk - je dosť nelogická a nedokonalá.Pojmom bielizeň označujeme textílie všetkých farieb, ktoréby sa mohli špecificky nazývať „modrizeň“ atď. Podobne mrkvaje červenou zeleninou, teda „červeninou“. V slove bezpečnosťsa skrýva český základ „péče“, takže správne bysme mali mať bezstarostnosť (štátnu, verejnú, medzinárodnúi osobnú). (V tomto zmysle treba prepracovať metodikuÚstavu pamäti národa a príslušnú legislatívu.) Ajv slove osoba je český pôvod („národ sobě“) a korektnáforma by teda mala byť „oseba“, lenže českú „sebevraždu“nahrádzame slovenskou samovraždou, takže definitívneslovenským tvarom by mala byť „osama“ (mimochodomOsama bin Laden je anglická transkripcia menaUsáma bin Ládin).Samostatnú kapitolu tvoria významové nezrovnalosti dvojíc slov:rukavice - nohavice, rukávy - nohávy, ponožky - poručky. Zaujímavýmprotirečením je fonetický prepis slov džem, džez, džúsa dôsledne slovenská výslovnosť slov bufet, busta, debut.Slovenským jazykovedcom sa väčšmi páčia črty ako (naostatokvraj knižné) rysy našich tvárí, ale naše postavy majú naďalejobrysy, a nie občrty, ba čo viac k našim povahovým črtám patríveľkorysosť, nie velkočrtosť.Jedná sa na trhu, na vyšších spoločenských úrovniach sa konáa rokuje, ale na súdoch sa nadálej pojednáva a vedie pojednávanie.Vhodnejšie ako vyjednávať je rokovať, ale na najvyššejúrovni (napríklad o mieri) rokujú vyjednávači.Na záver mi dovoľte už len logicky nahradiť nešťastné slovospisovateľ. Jednou z možností je novotvar „spisbár“ (veď ideo umelca, ktorý sa zaoberá spisbou podobne ako sa rezbárzamestnáva rezbou či maliar maľbou). Do úvahy prichádza ajneologizmus „spisca“ (podľa pojmu tvorca, ktorý sa zapodievatvorbou). Tretím riešením je „spisáč“ (podľa termínu oráč, ktorýsa venuje orbe). Tak to by bolo na dnes vari dosť vývrtiek jazykovejkultúry.PAVOL JANÍKV lete 1968 bolo ohlásenécvičenie armád Varšavskejzmluvy na území Československa,hlavne vtedajšiehoúzemia Slovenska. A tak satu pohybovali armády všetkýchkrajín Varšavskej zmluvy.Mnohí si vtedy mysleli, žeje to už obsadenie Československa.A tak do redakciekrajských novín SMER prišliobyvatelia a povedali: PánaBoha, čo sa ich nejdete spýtať,čo tu hľadajú, načo sú tu.Šéfredaktor Ján Kučerák reagovalokamžite, objednal taxíkdo ktorého sme nasadliaj s fotografom Ferom Kocianom.Pri Strečne sme zbadaliveľké sústredenie vojsk a tak,kým Ferko „nepozorovane“stláčal spúšť fotoaparátu, šielsom do vojenskej PAD-ky, čobola V3S-ka, lebo tam ma nasmerovali.Zaklopal som nadvere a vstúpil. Ak niekto dostalranu kladivom po hlave avidel plno hviezdičiek, tak terazto bolo bez tej rany kladivom.Toľko hviezdičiek nanáramenníkoch som nevidelnikdy. Slušne som pozdravila povedal prečo som prišiel.Boli tam tuším podľa týchŠtát ako SamaritánNa podporu zdravia znevýhodnených komunít pôjdev období rokov 2009 až 2015 zo štátneho rozpočtu94 miliónov korún. Tento návrh predložilo Ministerstvozdravotníctva na pripomienkové konanie s tým, že najviacohrozenou skupinou populácie sú predovšetkýmobyvatelia segregovaných a separovaných rómskychosídiel a lokalít.Treba hneď povedať, že obyvatelia týchto lokalít sú „ohrození“už celé desaťročia, napriek tomu ich populácia sa utešenerozrastá a nemožno povedať, že by príčinou úmrtnostiv tejto skupine obyvateľov bola nečistota, či iné sprievodnéznaky týchto rómskych osídlení. Veľkú časť spomínanýchvýdavkov pohltia koordinátori, ktorí budú pracovať v teréne,ale tí nepostavia ani vodovod ani suché toalety a akási zbožnáosveta, ktorú tu majú šíriť, sú zbytočne vyhodené peniaze.Máme mnoho Rómov, ktorí opustili osady, išli pracovaťdo zahraničia, zarobili si peniaze a kúpili si byty v meste alebona dedinkách.Boli tiež „ohrození“, ale postarali sa sami o seba. Takú možnosťmajú vlastne všetci z týchto osád, ibaže náš sociálnysystém niektorých natoľko uspokojuje, že im je vlastne dobretak ako je. Vznešený termín „zdravotná výchova v rómskychosadách“ je vlastne hádzanie hrachu na stenu, vtomto prípade financií na stenu. Inak by Ministerstvu zdravotníctvabolo treba pripomenúť, že na Slovensku v zabudnutýchdedinkách žije množstvo obyvateľov, bez kanalizačnejprípojky, bez kvalitnej vody a aj bez splachovacieho WC.Tí zrejme nie sú „ohrození“.Tento návrh Ministerstva zdravotníctva možno považovaťza návrh pomýleného Samaritána, ktorý okremtoho predpokladá, že rómske lokality tu budeme maťešte ďalšie desaťročia. Štát by sa mal postarať skôr oto, aby tieto osady, ktoré dehonestujú obraz krajiny,zmizli. Podobnými návrhmi a sociálnym systémom ichvlastne skôr udržiavame ako status quo. Podľa prieskumov25 percent Rómov nemá záujem o prácu aaž 50 percent poberá sociálnu podporu. Keď sa niektorídokázali postarať sami o seba, prečo by sa nemohliaj tí ostatní? Prečo by mali byť práve darebácizvýhodnení, povedzme si otvorené, aj na úkor majoritnéhoobyvateľstva? Podobné návrhy jednoducho neriešianič, podobne ako vyhlásenie podpredsedu vlády,že rómske osady tu budeme mať ešte celé roky.Ak niekto ohrozuje sám seba, tak treba povedať, že jeto jeho problém, ak sa štát o niektorých, ktorí ohrozujúsamých seba začína starať podobným spôsobom, tíiní si môžu povedať, že je to nespravodlivé. Je na to ajiný prívlastok, ktorý sa nástojčivo vynára vo verejnosti,pretože zvýhodňovanie istej skupiny obyvateľstva jevlastne na úkor tej druhej.DUŠAN KONČEKOsud jednej reportáže z roku 1968hviezdičiek samí generáli asedeli nad hrbou máp. Spýtalisa ma či mám „bumašku odobkomu“, čo som samozrejmenemal a ani som v tej chvílinevedel, čo to je obkom. Odpovedalsom, že mám len novinárskulegitimáciu, čo bolosamozrejme málo a tak ma ztej PAD-ky slušne vypoklonkovali.Vedomosti z prezenčnejslužby boli ešte čerstvéa tak som si všimol, že išlohlavne o spojovacie vojská.Sadol som si teda do taxíka aišli sme ďalej smerom na Žilinu.Vtedy vodič zbadal, žeza nami si to šinie Moskvič sruskou poznávacou značkou.Možno náhoda. Vodič zrýchlil,Moskvič tiež. A tak prišielnápad, Ferko ostatok filmuvycvakaj do podlahy a film sizoberiem a vlož do fotoaparátunový. Tak sa stalo. Pred Žilinouvodič zrýchlil a snažil sastriasť Moskviča v uličkách.Nepodarilo sa. Podarilo sa mivšak vyskočiť z auta aj s filmoma ukryť sa v predajni kobercov.Fotografa Fera Kocianazaistili aj s fotoaparátom.Po čase som z predajne kobercovvyšiel a s vodičom taxíkasme hútali čo ďalej. Reportážsme museli dodať dosiedmej večer a už bolo popoludnie.Bez fotografií tobude nanič. Ale bez Ferkanemôžeme ísť domov. A taksme začali pátrať. Asi po hodinesme zbadali Ferka, akonám víťazoslávne máva s fotoaparátomv ruke a radostnevolá, samozrejme nič tam nenašli.Zobrali ho na VB a tammu prezreli fotoaparát a pýtalisa ho, prečo fotografoval. Povedal,že na príkaz šéfredaktoraa redaktora.Celostranová reportáž aj sfotografiami na druhý deňv krajských novinách vyšla.Mala názov „Ryba a hosť potroch dňoch smrdí“, čo jeruské príslovie. Vzbudila rozruch,lebo to bolo presne vten deň, keď Alexander Dubčekišiel na rokovanie doČiernej nad Tisou. Šéfredaktorreportáž odobril, cenzúrauž nebola. Reportáž prevzaliv skrátenej podobe aj vtedajšieLiterárne listy v Prahe. Apo príchode vojsk Varšavskejzmluvy bola práve táto reportážhlavným dôvodom odchoduautora z redakcie, vrátanevydávania ilegálnych novín vhorách nad Harmancom.Po rokoch, a potom ako človekprichádza k argumentoma faktom týchto dní postupnezisťuje, že entuziazmus a zapáleniepre čosi, o čom nevietecelkom úplnú pravdu,nie je vždy najlepšie riešenie.Ale časy to boli pre žurnalistikupekné, pričom aj slušnosť,aj istá ohľaduplnosť v autorochexistovala, nebolo trebavymýšľať ani etický kódex, čipodobné zvrátenosti. A reportážemali dokonca aj literárnuúroveň, na rozdiel od súčasnýchžurnalistických žánrov,ktoré rozoberajú citát politikaad absurdum. A to je všetko.Príliš málo pre čitateľa. Vtedynoviny išli na dračku, dnesdostáva z nich človek skôrhnačku. Poznám desiatkyľudí, ktorí si noviny odkladalia majú ich dodnes. Dnešnénoviny si takmer nikto neodkladá,ale na dedinách vravia,že si treba raz do týždňa kúpiťrozšírené vydanie jednéhodenníka, lebo pri rozkladaníohňa v šporáku dobrehorí......DUŠAN KONČEK

ZAHRANIČIE SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 7Neokonzervatívna politická stratégia v Iraku zlyhalaŠesť týždňov po začatí irackéhoťaženia prezident G. Bush s triumfálnymgestom oznámil, že misiabola splnená (Mission Accomplished).Avšak vopred bolo jasné, žecieľom nebolo poraziť irackú armádu– veď to bolo vopred jasné– skutočným cieľom bolo nastoliťstabilnú demokraciu. Preciele neokonzervatívnej politickejstratégie bol Irak iba začiatkom.Architekti stratégie chcelivytvoriť nový, demokratický Blízkyvýchod, čo by umožnilo nastoliťtrvalý a dlhodobý mier medziIzraelom a Palestíncami.Tento cieľ sa nielenže nenaplnil, alesen o stabilnom, slobodnom a demokratickomIraku sa zdá byť vzdialenýod reality, väčšmi než kedykoľvekpredtým.Americké vojenské silysú v Iraku už takmer o štyri roky dlhšieako bojovali v druhej svetovej vojnea o dva roky dlhšie ako bojovali vprvej svetovej vojne.Takto sa začína kniha Trojbiliónovávojna (The Three Trilion War), vydanejv tomto roku. Autormi sú LindaBilmes z Harvadskej univerzity a JosephStiglitz, bývalý šéfekonóm Svetovejbanky a nositeľ Nobelovej cenyza ekonomiku.Vláda G. Busha sa mýlila nielenpokiaľ ide o pozitívny výsledokvojenského ťaženia, ale aj pokiaľide o náklady. Už teraz priamenáklady na vojnu, bez nákladovna dlhodobé náklady na starostlivosťo veteránov, presahujú nákladyna vojnu vo Vietname a sútakmer dvojnásobne vyššie, akovo vojne v Kórei.Aj keby sa posudzovala najpriaznivejšiamožná situácia, náklady na irackúvojnu sú desaťnásobne vyššieako na prvú vojnu v Perzskom zálive(Púštna búrka), o tretinu vyššie akovo vojne vo Vietname, takmer dvojnásobnevyššie ako v I. svetovej vojne.Jediná vojna v amerických dejináchUSA, ktorá stála viac ako vojna v Irakubola II. svetová vojna v ktorej bojovaloviac ako 16,3 milióna vojakov,trvala štyri roky a jej náklady vprepočte na hodnotu dolára v roku2007 dosiahli zhruba 5 biliónov dolárov.Vojenské sily, ktoré bojovali proti Nemcoma Japoncom spotrebovali najedného vojaka menej ako100.000 dolárov(v cenách roku 2007), kým priamenáklady irackej vojny predstavujú400.000 dolárov na jedného vojaka.Invázia v Iraku vytvorila novémožnosti pre súkromné vojenskébezpečnostné služby. Iba ministerstvozahraničných vecí vynaložilov roku 2007 na súkromnýbezpečnostný personál viac ako4 miliardy dolárov – tri roky predtýmto bola jedna miliarda.V roku 2007 zarábal súkromný bezpečnostnýpersonál pracujúci prefirmu Blackwater a Dyncorp na hlavu1222 dolárov denne, teda 445 000dolárov ročne, kým seržant americkejarmády dostával 140 a 190 dolárovdenne ako žold a príplatky, tedaod 51 100 až 69 350 dolárov ročne.Čo je ešte horšie, armáda si tak vytvorilasama konkurenciu, pretože poskončení služby najskúsenejší vojaciprechádzali do súkromného vojenskéhosektoru v Iraku za oveľa vyššízárobok a armáda musela zvyšovaťnáklady na nábor nových síl.Neúmerne vysoké náklady verejnýchvýdavkov sa odrážajú na zodpovedajúcichneúmerne650 na fond Demokratickej strany.Halliburton dostal ako výlučnýdodávateľ lukratívne zákazky zanajmenej 19,3 miliardy dolárov.Finančný koncept americkej vládypre irackú vojnu bol od prvopočiatkuchybný. Využitie rozpočtovej možnostinafinancovanie z rozpočtupre mimoplánované výdavky po celýchpäť rokov premenilo pravidelnúkontrolu využívania rozpočtu na frašku.Keď sme na základe všetkých analýzvychádzajúc výlučne zo štátnych informačnýchzdrojov rátali náklady nairackú vojnu, zahrnuli sme do nej ajnáklady na udržanie počtov americkýchvojakov v armáde do roku 2012.Podľa Pentagónu sú nevyhnutné nato, aby si USA udržali možnosť reagovaťna krízy aj mimo Iraku. Celkovénáklady na vojnu tak dosahujú2,7 bilióna dolárov z rozpočtua 5 biliónov dolárov na celkovýchekonomických nákladoch. Vychádzalisme z toho, že do roku2012 USA stiahnu z Iraku všetkyvojská a že číslo veteránov, ktoríbudú mať nárok na medicínskustarostlivosť ako aj odškodneniapre invalidov bude menší – národohospodárskecelkové nákladyna vojnu by tak boli 2 bilióny dolárov.Dovedna z nákladmi na doterajšievedenie vojny je teda číslotri bilióny dolárovpravdepodobné, ale tento odhadmôže byť prinízky. Samozrejme sa totýka iba nákladov USA – v ničom neodrážarozsiahle náklady, ktoré majúa budú mať ostatné štáty ako aj Iraksamotný. „Realistický“ scenár vývojavychádza z toho, že dovedna sa nairackom a afgánskom bojisku vystrieda2,1 milióna vojakov a vojačiek aarmáda USA si tam udrží aktívnu prítomnosťdo roku 2017.DUŠAN D. KERNÝAk počet padlých a ranených zostanev priemere na terajšej úrovnipotom musí prognóza vychádzať ztoho, že 850 000 príslušníkov vojskbude požadovať invalidný dôchodok(dnešný priemer predstavuje 592dolárov), teda na zabezpečenie invalidovbude nevyhnutných 388 miliárddolárov. Dovedna všetky náklady zahrňujúceaj náklady na celoživotnémedicínske a nemocničné ošetrovanieveteránov v osobitnej sieti vojenskýchústavov si dlhodobo vyžiada zdaní Američanov 683 miliárd dolárov.A USA budú musieť vynaložiť ajobrovské sumy na to, aby udržalivysokých ziskochsúkromných vojenských bezpečnostnýchslužieb, ktoré sú vedno s ropnýmikoncernami jedinými skutočnýmivíťazmi v irackej vojne.Kurz akcií spoločnosti Halliburtonvzrástol od začiatku vojny o229 percent, čím prekonáva dokoncaaj zbrojárske spoločnostiako General Dynamics (134%), Raytheon (117 %), LockheedMartin (105 %) a Northrop Grumman(78%).V USA má podplácanie subtílnejšieformy ako v iných štátoch.Spravidla nejestvujú nijaké priameúplatky, jestvujú však predvolebnédary pre obe politické strany.Halliburton od roku 1998 doroku 2003 venovala na volebnýfond Republikánskej strany dovedna1 146 248 dolárov a 55údernú silua schopnosti nasadiť vojská na tejúrovni ako to bolo pred začiatkomvojny.Posolstvo knihy je jednoduchéa neúnavne ho treba opakovať,konštatujú autori: niet vojen, ktorénetreba platiť, za všetko trebazaplatiť, pritom vzhľadom na celkovénárodohospodárske náklady,škody pre národné hospodár-nezastáva názor,že vojna je hospodársky prospešná.Dnes správna otázka neznie čiTrojbiliónová vojnastvo, ktoré vojnami vznikli a naobrovské zadĺženie štátneho rozpočtumusia USA rátať s tým, žeťarchu splácania presunula Bushovavláda na budúcu generáciu.Ak to takto bude pokračovať,USA ako národ budú chudobnejšiea je to veľká záťaž pre budúcemožnosti rastu.Mimoriadne dôsledky, ktoré vojnamá, sa týkajú skutočných nákladovna starostlivosť o amerických vojnovýchveteránov. Viac ako polovicatých, ktorí sú nasadení v Iraku, prichádzajúpriamo zo škôl a majú menejako 24 rokov. Asi 36 % vojakovnasadených v Iraku boli ženy a mužiz radov záložníkov a národnej gardy,väčšina z nich má doma ženy, deti,opustila pracovné miesta a počassvojej služby sanemôžu vyhnúťbojovým akciám a neustálemu smrteľnémunebezpečenstvu. A právetáto skupina má vysoký počet zranených.Kým vo vietnamskej a kórejskejvojne na jedného padlého pripadlo2,6 resp. 2,8 zraneného a vprvej a druhej svetovej vojne bol tentopomer 1,8 resp. 1,6 v irackej a afgánskejvojne je to 7 : 1 – najvyššípočet v amerických dejinách. A ak ktomu pridáme počet tých, ktorí nebolizranení v bojových akciách, alemimo nich, tak na jedného padléhopripadá až 15 zranených.Celkovo do konca novembra2007 v Iraku a v Afganistanemala americká armáda 67 000zranených a chorých, v auguste2007 dve tretiny tých, ktorých zmedicínskych dôvodov stiahli zIraku trpelo na najrozličnejšie infekčnéchoroby spôsobené prostredímči hmyzom.Rozsah psychických a fyzických následkovveteránov vrátiacich sa z Irakua Afganistanu nemá v dejináchobdobu: okolo 263 000 veteránovošetrili pre viacnásobné ochoreniav zariadeniach ministerstva pre veteránov,okolo 100 000 kvôli psychickýmproblémom, u vyše 52 000diagnostikovali posttraumatické poruchy.Do decembra 2007 požiadaloo invalidné dôchodky 224 000 veteránov.Ekonomické dôsledky preštátny rozpočet pokiaľ ide iba one v prípade straty ľudských životovalebo odškodnení ranenýchsa pohybujú v prípade irackej vojnymedzi 300 – 400 miliardamidolárov. Okrem toho však jestvujeešte jeden dôležitý faktor –celkové národohospodárske škody,táto vojna bude poškodzovaťamerické a svetové hospodárstvoešte dlhé roky.Predovšetkým totiž vyvracia rozšírenúlegendu, že vojny sú prospešnéekonomike. Táto myšlienka sa ujalapočas II. svetovej vojny, lebo USAa mnohé ďalšie štáty sa nachádzaliroky predtým v ekonomickej depresii,kríze. Dnes však už nijaký serióznyekonómvojna poškodzuje hospodárstva,správna otázka je ako silne vojnaoslabuje ekonomiku.Realistický odhad je, že sa to dávyčísliť zhruba 1 biliónom dolárov.Mnohí ľudia vo svete sú pevne presvedčení,že americká vláda tiahla dovojny, aby získala kontrolu nad irackouropou.Faktom však je, že ak za cieľ malazískať lacnú irackú ropu, tak žalostnestroskotala. Jediné čo sa podarilo,to je zabezpečiť bohatstvo ropnýchkoncernov ako je Exxon Mobila ďalšie, tie sú v tej hŕstke skutočnýchvíťazov, tých, ktorí mali skutočnýprospech – všetka ostatná ekonomikazaplatila a platí dovednaveľmi vysokú cenu.Priame náklady do roku 2015 narast cien ropy oproti cenám prizačiatku konfliktu sú viac ako 1,6bilióna dolárov. V dôsledku tohorastie zadĺženie štátneho rozpočtuUSA. Na konci rozpočtovéhoroka 2008 vyženú vojny v Iraku av Afganistane štátny dlh do výšky900 miliárd dolárov.Realistický odhad je, žerast zadĺženosti USAv dôsledku týchto vojen a zvýšenýchvýdavkoch na ministerstvo obranydo konca roka 2017 bude vyžadovaťúvery vo výške 2 biliónov dolárov.Tak, ako sú totiž dôležité dôsledkyvýdavkov počas vojny, práve tak súdôležité aj dôsledky po vojne.Nie všetko sa dá kvantifikovať.Iracký konflikt napríklad zostrilmedzinárodné napätie. Bez ohľaduna to, aké ciele mala úvodnavojna, kvôli akým cieľom sa pôvodnevojna začala, stabilita abezpečnosť na Blízkom východesa nezvýšila, hrozba terorizmu sanezmenšila.Vzťah k USA sa zmenil, rozhorčenienad americkým unilateralizmom nabralona sile, obdiv k americkémudemokratickému systému a silnejangažovanosti pokiaľ ide o ľudsképráva sa zmenil na kritiku o falošnostia dvojitej morálke americkej vlády.Tieto zmeny majú aj ekonomickédôsledky. Zvýšila sa nerovnosť,vytvorila sa vrstva superbohatýchmiliardárov a finančné či bankovéobchody sa dnes presmerovalis amerických inštitútov inde.Vo svete dnes vládnu pochybnostio vodcovskej úlohe a pozícii USA.Obe vojny ukázali, že ani jediná superveľmoc,ktorá vo svete zostala avydáva na zbrojenie a obranu takmertoľko ako všetky ostatné štáty dovedna,nie je schopná nanútiťsvoju vôľu štátu,ktorého obyvateľstvo produkuje lenjedno percento toho, čo USA.Teda nie je to schopná bez toho, abyza to zaplatila cenu, ktorá vysokoprekračuje jej pripravenosť platiť zato. A to sa všetko deje v situácii, keďglobalizácia urobila jednotlivé štátysveta na sebe závislejšími a čeliamnohým naliehavým problémom –klimatickým, pandémii AIDS, ktoré,práve tak ako chudoba, majú globálnerozmery a ani jeden štát ich nevyriešisám.Ak zrátame všetky náklady, ktorésme tu vymenovali či naznačilimožno si vytvoriť celkový obrazo skutočných nákladoch na vojnu– realistický scenár ceny iba irackejvojny samotnej prekračuje 4bilióny dolárov, ak pridáme nákladyna Afganistan vzrastie to na5 biliónov dolárov.Ak by sme vychádzali z tých najružovejšíchpredpokladov na stiahnutievojsk z Iraku, takcelkové nákladyna irackú vojnu sú na hranici 1,8biliónov dolárov a oba konflikty –iracký a afgánsky dovedna 2,3 biliónadolárov.Ale to je len cena, ktorú zaplatí americkáekonomika.K tomu treba prirátať ďalšie miliardypre svetovú ekomomiku,globálne dôsledky konfliktu – lenpriame náklady svetovej ekonomikyna zvýšených cenách ropyso zohľadnením makroekonomickýchdôsledkov predstavujúmiliardy dolárov.Okrem toho obrovskú cenu zaplatilIrak samotný, cenu humanitárnu,ekonomickú. Tým, že americké obsadeniezničilo ekonomickú a politickúštruktúru štátu sa podkopala jehocelková súdržnosť.Pritom v skutočnosti z Iraku nevychádzalanijaká teroristická hrozba.Veľkú cenu zaplatil aj Afganistan,skutočný zdroj terorizmu, kým všakrežim Talibanu obmedzil produkciuheroínu, po likvidácii režimu Talibanuv operácii Afgánska sloboda saAfganistan stal najväčším producentomheroínu na svetovom trhu a márekordnú produkciu. Peniaze z tohtoobchodu plynú do rúk Talibanua živia boj proti vojenským silámštátov NATO. Napriek tomu,že majú vyše 50 000 vojenskýkontingent nie sú schopné kontrolovaťsituáciu. Hoci plánujú nadlhodobé zaistenie stability navýšeniena 70 000 vojakov afgánskyminister obrany povedal, žena jej udržanie je potrebné takmertrojnásobne viac vojakov –200 000.

REGIÓN SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 8Prvoradý cieľ Ukrajiny: Integrácia do únieGenerálny Konzulát Ukrajiny so sídlomv Prešove pripravil v piatok 6. septembrastretnutie predstaviteľov orgánov regionálneja miestnej samosprávy, štátnych orgánov,krajanských spolkov, kultúrnych a spoločenskýchinštitúcií, diplomatických zastupiteľstieva médií ku tohtoročnému Dňu nezávislosti,ktorý je v podstate najdôležitejšímštátnym sviatkom našich východných susedov.Hostiteľom prítomných bol generálny konzulJevhen Perebyinis, ktorý vo svojom príhovorezdôraznil, že aj napriek dnešnej realite schengenskejhranice pokračuje medzi našimi krajinamiintenzívna politická, hospodárska a humanitárnaspolupráca, ktorej základom je bilaterálnazákladná zmluva a jej dohovory. Uviedol, že:- Prvoradým cieľom Ukrajiny v oblasti zahraničnejpolitiky je integrácia krajiny doEurópskej únie. Nastávajúci sumit Ukrajinya únie, ktorý sa bude konať 9. septembravo Francúzsku, by mal priniesť nové signályo našej integrácii do únie. Práve ona bymala výrazne prispieť k zvýšeniu politickejstability na európskom kontinente. Očakávame,že v roku 2012, keď sa v našej zemibude konať európsky futbalový šampionát,budeme už členským štátom únie.Nekonečný príbehRiaditeľ účelovej organizácie Správa a údržba ciest PSK Ing.Vladimír Kozák predložil na 25. rokovaní Zastupiteľstva Prešovskéhosamosprávneho kraja čerstvé čísla tohtoročných povodňových škôdna cestách 2. a 3. triedy na území kraja. Celkové náklady a škodyspôsobené dravými tokmi od 23. júla sa vyšplhali na 126,6 milióna,z toho povodňové záchranné a zabezpečovacie práce predstavujúvyše 18 miliónov. Aj keď krajská samospráva poskytuje každoročnezáplavami postihnutým oblastiam finančnú pomoc v rámci svojichobmedzených možností, situácia sa postupne relatívne zhoršuje.Vladimír Kozák: - Finančný deficit sa zvyšuje z roka na rok.Absencia finančných prostriedkov na vykrytie povodňovýchškôd a úhradu nákladov na záchranné a zabezpečovacie prácepostupne narastá. K dnešnému dňu sme napočítali deficit vyše451 miliónov korún!Pre nových olympionikov?Mimoriadne radostný začiatok nového školského roka prežili 2. septembražiaci a pedagogický zbor Základnej školy na Šmeralovej uliciv Prešove. Práve v tento deň otvorili v areále školy spoločne s predstaviteľmimesta, štátnej správy a za prítomnosti poslanca NR SR StanislavaKubáneka nádherne zrekonštruovaný ľahkoatletický štadión. Prítomníboli aj zástupcovia slovenského a regionálneho olympijského hnutia,na čele so slávnou atlétkou Máriou Mračnovou. Nezvyčajnému daru,na financovaní ktorého sa podieľalo rovnakým dielom Ministerstvo školstvaSR a Mesto Prešov, ktoré je zriaďovateľom školy, pomohli na svetaj sponzori. Škola je známa nielen prácou s mimoriadne talentovanýmideťmi, ale ako jedna z mála aj systematickou výchovou mladých atlétov,ktorí získali už množstvo športových úspechov. Radikálne zlepšené tréningovépodmienky by mali tieto prednosti školy ešte umocniť. Riaditeľkaškoly Mgr. Anna Petríková vyčíslila náklady na rekonštrukciu ľahkoatletickéhoareálu na bezmála 20 miliónov Sk!Na margo súčasných vzťahov medzi Slovenskoma Ukrajinou Jevhen Perebyinis pripomenul, žev politickej oblasti nie sú medzi nami žiadneproblémy a preto môžeme svoje úsilie plne zameraťna vzájomný obchod a ekonomiku. V ekonomickejoblasti zaznamenáva Ukrajina už osemrokov dynamický rast, v prvom polroku 2008 boldosiahnutý vyše 6 percentný nárast hrubého národnéhodôchodku, investície zaznamenali nárasto 48%.Obe krajiny dlhodobo spolupracujú aj v oblastikultúry. Jedným z dosiahnutých výsledkovje projekt prípravy stredísk národnýchkultúr, ktoré by mali približovať oba národy.V Užhorode už prebieha rekonštrukcia historickejbudovy, určenej pre slovenskú základnúškolu a Slovenské kultúrne centrum, ktoréfinancuje Zakarpatská štátna administrácia.Podobne sa v Prešove pripravuje Ukrajinskékultúrne centrum. Objekt na tento účel poskytolPrešovský samosprávny kraj, očakáva sa,že finančné prostriedky na jeho rekonštrukciuposkytne ministerstvo kultúry. Pripomíname, žeprezident SR Ivan Gašparovič podpísal za Slovenskoako členský štát únie dohodu o slovensko-ukrajinskommalom pohraničnom styku, ktorávstúpi do platnosti koncom septembra.Slávnostným otvorením napôde svojej historickej budovyvstúpilo Divadlo Jonáša Záborskéhov Prešove do svojej jubilejnej65. sezóny. Tento jedenz najstarších slovenských profesionálnychstánkov divadelnéhoumenia, ešte v nedávnejminulosti známy vynikajúcouoperetou, zaznamenal svojuprvú premiéru síce ešte v časoch2. svetovej vojny, presne30. januára 1944 (Škriatok odFerka Urbánka), nadchádzajúcevýročie však poznamenávatúto divadelnú sezónu už od jejprvého dňa. Po vlaňajšom úspechumuzikálu František z Assisi,ktorého reprízy budú pokračovaťaj v tejto sezóne, kolektív DJZ pripravujeďalší trhák v podobe muzikáluMária Antoinetta tiež s historickoutématikou. Nová sezónamá byť ešte pestrejšia ako vlaňajšia,čím divadlo chce naďalejzískavať na diváckej príťažlivosti.Striedať sa budú klasickéhry s muzikálmi z domácej proveniencie,ich doplnkom budúvystúpenia exkluzívnych hostí,reprezentujúcich množstvo odrôddramatického či hudobnéhoSpomienka na SNPTohtoročné 64. výročie Slovenského národného povstania si pripomenuliaj v Prešove. Centrom pietnej spomienky obetiam povstania sa stalpamätník padlým v centre mesta, pri ktorom sa sústredili ešte žijúci odbojári,zástupcovia regionálnej a miestnej samosprávy, štátnej správy,politických strán, spoločenských organizácií a inštitúcií pôsobiacichv tomto krajskom meste. Po uložení vencov za pomoci príslušníkov ArmádySR vyzdvihol politický a spoločenský význam povstania pre budúcnosťSlovenska, ale vzhľadom k obetiam aj veľkú ľudskú dimenziuboja proti nemeckým okupantom prednosta Obvodného úradu v PrešoveMUDr. Igor Smolko. Zároveň však pripomenul: - Naša generácia má zaúlohu strážiť demokratické hodnoty odkazu povstania a nedopustiť, abysa smutná história 2. svetovej vojny opakovala. Vzdajme úctu pamiatkepadlých v nerovnom boji v rokoch 1944 a 1945 a poďakujme všetkým,ktorí ešte žijú medzi nami a pričinili sa o to, aby sme dnes mohli žiť slobodne,už 6 rokov neokúsiac hrôzy vojny.Jubilujúce Divadlo Jonáša Záborskéhoumenia (už v septembri napríkladNová scéna Bratislava, Štúdiotanca Banská Bystrica, HanaZagorová, Marie Rottrová, DivadloKalich Praha a i.).Prvá časť sezóny však budeznamenať aj koniec jednéhoz najúspešnejších dramatickýchtitulov na scéne DJZ v ostatnýchrokoch. Derniéra komédiefínskeho autora BengtaAhlforsa Posledná cigara(réžia Martin Kákoš), potvrdzujúcej,že začať odznova možnov každom veku, bude na doskáchHistorickej budovy v poslednýtohtoročný októbrovýdeň.Prešovské Divadlo Jonáša Záborskéhobolo vo svojej histórii miestomprofesionálneho štartu mnohýchúspešných slovenskýchdivadelníkov, no aj domovskýmprístavom zakladateľa modernejslovenskej scénografie MartinaBrezinu.Prečo to robia?Povedané rečou bulvárnej tlače,- V prípade návrhu na finančné nedôjde a všetko sa urovná.čo zasadnutie Zastupi-vysporiadanie dotácie medzi V druhom prípade ide o kompe-teľstva Prešovského samosprávnehokraja, to škandál.Odpoveď na titulnú otázku jev tejto súvislosti prostá: Pravica,ktorá je väčšinovou silou vprešovskom krajskom parlamentechce silou-mocou rozhodovaťo každej korune, alenajmä o tom, komu ich pridelí.Samozrejme, že všetkosa uberá jedným smerom,dať „našim“ a ostatným ubrať,pretože v budúcom roku súkomunálne, i regionálne voľby.Prečo si nezískať už dnesvoličov, ktorí budú zaviazaní?A teraz konkrétne. Na 25. rokovanízastupiteľstva schválili pravicovíposlanci také neprehľadnéa protichodné uznesenia, žeje možno pochybovať o tom, či jeim dnes jasné, čo vlastne schválili.To boli dôvody, pre ktorépredseda PSK Peter Chudík zvolalna piatok 5. septembra tlačovúkonferenciu, kde vysvetlil dôvodysvojho nepodpísania dvochuznesení:PSK a autobusovými dopravcamiv našom kraji (štyri organizácie)na základe zmlúv o výkonochvo verejnom záujme za I. polrok2008 prijali poslanci dve protichodnéuznesenia. V jednomvysporiadanie schválili, v druhomiba vzali na vedomie, čo jeprotizákonné. Jednoducho, sľubujemevám, že vám dáme, alenevieme kedy. Takto sa veci neriešia,prepravcovia tieto peniazepotrebujú, aby mohli zabezpečovaťsvoje výkony. Toto uzneseniesom nepodpísal, čím som vlastneotvoril priestor pre poskytnutie16 miliónov korún našim prepravcomv kraji.Riaditelia týchto podnikov majújednoznačné stanovisko:- Nemôžeme donekonečna sponzorovaťnašu prevádzku. Pretoženie sme tak finančne silní. Dotyčnýposlanec, ktorý navrhol takétonedomyslenosti, zrejme nie jeodkázaný na autobusy. Ale prečoto navrhol, je veľmi vážna otázka.Veríme však, že ku krajnostiamtencie správnej rady tzv. NEFOfondu, ktorý bol pôvodne neinvestičnýmfondom krajskej samosprávy,z ktorého sa financovalirôzne kultúrne, spoločenskéa športové aktivity po schváleníposlancami zastupiteľstva. Pravicaštatút zmenila a dnes saz neho platia aj investičné položky,avšak tesne pred začiatkom25. zastupiteľstvaboli poslancom rozdané materiály,v ktorých bolo navrhnutérozšírenie pôsobnostifondu aj na finančnú popovodňovúpomoc. Rozdeľovaniepeňazí však musí schváliť zastupiteľstvo,takže je jasné,že táto cesta bude pomoc ibakomplikovať a oddiaľovať ju,povedal na margo tohto nepodpísanéhouznesenia PeterChudík. Ide o vážnu vec,ktorú treba poriadne prerokovať,dodal. Poslanci budú maťna obe uznesenia reparát 30.septembra, kedy bude zvolanéďalšie zastupiteľstvo.Rokovali poslancikrajskej samosprávyV stredu 3. septembra sa stretli poslanciPrešovského samosprávnehokraja (PSK), aby rokovali na svojom25. zasadnutí v tomto volebnomobdobí. Opäť bolo cítiť nevraživosť,občas sa nebral ohľad nazáujmy kraja, keďže pred nimi stálabariéra straníckych a osobnýchzáujmov. Súboj medzi predsedomkrajskej samosprávy Petrom Chudíkoma väčšinovou poslaneckoupravicou prepukal každú chvíľu, pričomuberal na konštruktívnosti rokovaniaa jeho produktivite. Júlovépovodne a nimi spôsobené škodyrezonovali dvakrát, z toho v prvomprípade v doslova desivej forme.Mapa možnostíMožno konštatovať, že ďalší projektbol a je pripravovaný v predstihu.Tentoraz ide o včasné zastihnutieprvej výzvy Programu cezhraničnejspolupráce Poľsko – SR 2007– 2013 v rámci operačného programu,ktorý sa v tomto prípade naplníKarpatskou mapou možností,umocňujúcou doterajšiu spoluprácumedzi Prešovským samosprávnymkrajom a Malopoľským vojvodstvomna severnej strane. Mapamožností bude finálnym produktomvo forme spoločného slovensko-poľskéhointernetového portáluorientovaného na cestovný ruch.Celkové náklady na realizáciu projektusú vyčíslené na 17 miliónovSk.Vedia sa hanbiť?Nechutný priebeh mala diskusiao tretej tohtoročnej úprave rozpočtukrajskej samosprávy, ktorá bolavyvolaná okrem iných dôvodov ajpotrebou rozdelenia finančnýchprostriedkov na zmiernenie škôdspôsobených povodňami. Na jednejstrane sa síce poslanci kolektívnevzdali plánovaných notebookovv celkovej hodnote asi 3 miliónySk, ktoré mali zvýšiť príspevkypomoci, na druhej však väčšinapravice robila všetko možné,aby túto pomoc neschválila. A to ajnapriek tomu, že obce, ktorým bolatáto pomoc určená, dodržali termínna predloženie žiadostí o finančnúpomoc, ktorý stanovila krajská samospráva.Výzva predsedu Chudíka,aby poslanci do problému rýchlejpomoci postihnutým obciam nevťahovalipolitiku sa minula účinku,ako-tak zareagovali na slová poslancaMichala Sýkoru, ktorý sa snažilusmerniť diskusiu do nepolitickejroviny. Ako starosta Štrby si predniekoľkými rokmi užil povodňovýchtrampôt vyše hlavy:- Odvtedy viem, aký význam márýchla pomoc pre ľudí, ktorých povodeňožobračila.Situáciu najvýstižnejšie charakterizovaljeden z poslancov slovami:- Hanbím sa, že som prítomný na takejtonehoráznej diskusii!Otázkou ostáva, či „modrí“ poslancisa ešte dokážu hanbiť?Chýbali dvajaParadoxná situácia nastala vo chvíli,keď na program rokovania prišlinávrhy úprav všeobecne záväznýchnariadení krajskej samosprávy, ktorési vyžadujú prítomnosť dvojtretinovejväčšiny poslancov. Chýbalitotiž dvaja, po veľkom hľadaní v kuloárochsa však nakoniec našli a rokovaniemohlo pokračovať.Zima sa blížiPoslanci sa zaoberali aj komplexnouprípravou zimnej údržbyciest na území kraja na sezónu2008/2009. V súlade s platnýmzákonom o pozemných komunikáciáchje základom tohto dianiaoperačný plán zimnej údržbyciest na území kraja. Z neho vyplýva,že Správa a údržba ciest PSKbude žiadať rozšírenie možností použitiachemických posypov v oblastiVysokých Tatier, najmä na najexponovanejšíchhorských prechodoch.Minulá zima bola síce miernaa cestári ušetrili slušné peniaze,tie im však aj s úrokmi vzali letné povodne.Stranu pripravilMILAN GROFČÁK

SATIRA SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 9STRIEĽA, STRIEĽA, ALE NETRIAFAPíše knihuMichal Kováč, bývalý prezidentSlovenskej republiky, ktoréhozvolil parlament vďaka poslancomza HZDS a po krátkomčase na tento fakt zabudol asvojim straníckym kolegom saotočil chrbtom, začiatkom augustaoslávil svoje už 78. narodeniny.Do histórie sa zapísalako rozporuplný politik. Poskončení funkčného obdobiasa začal zaoberať myšlienkou,že napíše rôzne spomienky,memoáre alebo autobiografiu.Od tejto chvíle uplynulo už takmer9 rokov, lenže jeho priaznivcisa doteraz žiadnej knihynedočkali. Vraj sa tak stanena budúci rok. Tešiť sa môžepredovšetkým Vladimír Mečiarnajmä na „objektívne“ hodnotenierokov, keď v prezidentskomkresle sedel dnešnýdôchodca, ktorý opakovanetvrdil, že ako exprezidentovi bymu patril vyšší dôchodok, nežmu úrady vymerali. Možno honorárza pripravovanú knihujeho finančnú situáciu trochuvylepší...(jk)„Odborník na všetko“ si vzal na muškupremiéra Roberta Fica.Často sa bojím, že po otvorení mojej chladničky mi znej vyskočí voľajaký vševedko. Už aj preto, lebo nemôžesa niečo udiať na Slovensku, aby to vševedkoGrigorij Mesežnikov poriadne neokomentoval. Nakoniecaj tí, ktorí mu dávajú priestor v printových médiácha slovo v elektronických, už ironicky poznamenávajú,že tento Rus, od 90-tych rokov minuléhostoročia žijúci na Slovensku, je odborník na všetko.Neexistuje otázka, na ktorú nevie odpovedať. Neexistujeproblém, ktorý nedokáže okomentovať. Pritomza tie roky, čo žije u nás, v skutočnosti dokázaliba jedno – naučiť sa hovoriť po slovensky. Dajte muvšak otázku, v čom je podstatný rozdiel medzi zemplínskymmužským krojom v XII. storočí a šarišským zXIX. storočia, určite vám na tú tému začne niečo hovoriť.Akoby sa deň predtým stal docentom etnografie,zameranej na východné Slovensko...Mesežnikov je teda skutočný „formát“. Aspoň podľatých jeho vyjadrení. Škoda iba, že v poslednýchtýždňoch sa zameral na osobu nášho premiéra RobertaFica. Nedávno pri príležitosti 40. výročia vstupuspojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy predseda vládyskonštatoval, že nebyť tejto okupácie a následnejnormalizácie, žili by sme aspoň ako Rakúšania. PánMesežnikov jeho slová charakterizoval veľmi stručnea bezprostredne: „Hlúposť! Pretože vy ste žili lepšieako Rakúšania!“ Áno, ihneď po vojne, povedzmedo takého roku 1956. Potom sa už všetko obrátilo.Grigorij Mesežnikov bol vtedy mladík, ktorý žil vhĺbke Ruska, informácie o augustových udalostiachv roku 1968 a náväznej normalizácie mohol mať takakurát z moskovskej Pravdy.My vieme svoje. V roku 1968 sme sa po prvýkrát dozvedeli,že merať sa dá životná úroveň podľa toho,koľko robotník s priemerný platom musí robiť na kilogramchleba, liter mlieka, nájomné, auto, atď. Užv roku 1968 v meraní medzi ČSSR a Rakúskom jednoznačnevyhrala alpská krajina. Nikto u nás sa tomunečudoval.Okomentovanie premiérových myšlienok slovom„HLÚPOSŤ“ možno zo strany moskovského „politológa“,žijúceho na Slovensku, charakterizovať ako zahrievaciekolo. Neskôr si už voči premiérovi dovolilskutočne veľa. Povedal o ňom, že „ďaleko predbeholvšetkých nositeľov klientelistických praktíkv Európe“, okrem toho súčasnú koalíciu označil za„procedurálny boľševizmus“. Nuž, teda skutočneprisilná káva. Ešteže sme si urobili súkromný prieskumna vzorke 78 vzdelaných ľudí na Slovensku, ktorípravidelne čítajú denník, v ktorom sa objavil tentopríspevok a všetci do jedného povedali, že ho nedokázaliprečítať do konca. Jednoducho hnus!Čo dodať na záver? Najlepšie by bolo nič. Mesežnikovsi to rozhodne nezaslúži, aby sme jeho myšlienkam(pokiaľ sa to dá tak nazvať) venovali väčšiu pozornosť.Akurát miesto nášho komentára ešte jedenjeho citát, ktorý hovorí o autorovi všetko: „Populizmus,klientelizmus, etatizmus, procedurálny boľševizmus– to všetko sa dá pomerne ľahko nájsťv praxi Smeru a vládnej koalície.“Prečo však k tomu nedodal aspoň jeden štatistickýúdaj, koľko má Smer spolu s koaličnými partnermi volebnýchpreferencií?Nuž, koľko nenávisti, ľudskej zloby, závisti a neschopnostisa skrýva v týchto riadkoch, napísanýchazda perom, namočeným v žlči. Jedno je však isté,tento Rus sa neštíti ničoho (vraj sú to dôsledky sovietskejvýchovy). Práve preto musím byť pri otváraníchladničky ešte viac obozretný. Čo keď z nej náhodouvyskočí a začne mi rozprávať o tom, akoto bolo za masarykovskej demokracie a čo sana Slovensku dialo po Viedenskej arbitráži? A tobudem môcť byť ešte rád, aby nezačal rozprávaťo rozdieloch medzi stredoslovenským nárečiamiseverne od Chopka a južne od Chopka...Vladimír MEZENCEVeurópsky aj rozhlasPoznáme už veľa vecí a inštitúcií, ktoré majú prívlastok „európske“.Napríklad peniaze. Teraz sa však pripravuje aj európsky rozhlas. Zatiaľo jeho vznik prejavilo záujem 13 krajín EÚ a zapojiť do vysielaniasa chce 16 staníc z týchto štátov. Na príprave jednotného vysielaniapracuje Európska komisia, pričom spoločné vysielanie v desiatich jazykoch(medzi nimi aj v slovenskom) má trvať denne do 60 minút.Denné náklady na vysielanie – 16 000 euro – pôjdu síce z rozpočtuEurópskej komisie, ale tá nebude do obsahu vysielania nijako zasahovať.Pôjde teda o nezávislý rozhlas... Zároveň sa hovorí aj o spoločnejTV stanici Euronews. Má ísť o spoločný televízny kanál všetkých27 členských krajín pri nepretržitom 24-hodinovom vysielaní denne vsiedmich jazykoch. Nikto zo zainteresovaných si však prakticky neviepredstaviť, ako túto európsku TV vlastne zriadiť...(vm)Viacerí politici ako plebejciNevedno koľko ľudí si už na Slovenskuhovorí – politik. Politikom, podľa slovenskéhoúzusu je vraj každý poslanecparlamentu. Aj bývalí vládni ministri, ajbývalí členovia už neexistujúcich strán.Politik by mal byť niekto. Takým politikombol napríklad Martin Rázus. Ak bysme merali terajších slovenských politikovporovnaním s Martinom Rázusom,tak vlastne na Slovensku je ich málo.Akým politikom je napríklad FrantišekMikloško, ktorý sedí v parlamente užcelé roky a často hovorí nezmysly, alebosa snaží byť vtipný.Akým politikom je napríklad Mikuláš Dzurinda,ktorého ktosi posadil do čela slovenskejvlády, kde si odsedel 8 rokov a robillen to, čo mu „nakukali“ iní. Akým politikomje napríklad pán Hrušovský, ktorý hovorílen preto, aby hovoril. Je politikom pánLipšic, ktorého posadili do kresla ministraA čo v politike znamenajú mená Hort, Fedor,Prokopovič, Galbavý, Pado, Janiaš,Markovič, Pataky? Tak by sme mohli pokračovaťv menách ďalej, niektorých koaličnýchpolitikov nevynímajúc.Lapidárnym príkladom, že v prípadeSlovenska o skutočných a odbornýchzdatných politikov neide, je maďarskámenšina. Keby totiž nebolo SMK, tedanebolo by politikov zo strany Maďarovslovenskej národnosti, nebolo by aniproblémov v slovensko-maďarskýchvzťahoch. To vravia slovenskí Maďaria je ich stále viac. Z toho vyplýva jedno.Na Slovensku sa často stáva z obyčajnéhoplebejca (jednoduchý človek zľudu) politik len tým, že ho zaradia nakandidátku a ak strana vyhrá, stane saautomaticky politikom. Je to skutočnetak. Nezakrývajme si oči ani uši. Pozrimesa pozorne a zblízka na niektorýchnych politikov. Mnohí sa vytiahli na politickúscénu, každý svojim spôsobom.Možno to vidieť na bývalých politikochbývalej koaličnej vlády. Z väčšiny sastali znova plebejci, ktorí ak si niečoneuchmatli, alebo neprisvojili, zostalilen plebejcami tak, ako predtým. Keďsa dozviete ich pôvodné profesie a čov nich dokázali, tak naozaj niet o čomdiskutovať. Politikom sa človek predsanestáva tým, že je niekomu predtým hovorcom,alebo mu pritakáva. Je naozajúžasné, že pani Radičová si trúfa kandidovaťza prezidentku, hoci predtým sačasto vyjadrovala, že na to nemá, alezrazu má. Je to naozaj od nej nedôstojné,alebo ide skôr o znevažovanie funkcie prezidenta?Ale rovnako mohli postaviť Žitňanskú.A keď niekto povie, že na Slovenskusú aj političky, tak sa naozaj treba smiať.Magda Vášaryová ako politička... to je tova detvianske pesničky. Ale to isté platí aj oniektorých ďalších. Politici sa na Slovenskuvyťahujú ako zajace z rukáva kúzelníka. Potomsa ale nemôžeme čudovať, že slovenskápolitická scéna vyzerá tak, ako vyzerá.Parlament vinou jednotlivcov často pripomínakrčmu 4. cenovej skupiny, v ktorej dominujúposlanci z SDKÚ. To všetko eštevznešene nazývame demokraciou. Eštesa naozaj nestalo, aby niekto z týchtoplebejcov úprimne priznal, že nie jepolitikom, ale má len mandát, ktorý hooprávňuje hlasovať, a to nie podľa svedomia,či podľa toho, ako si želajú jehovoliči. Resumé je vlastne jednoduché.Na Slovensku sa politik nerodí, ani sana to nijako nepripravuje, jednoducho znoci na ráno sa ním stane, presne akohríb v lese, hlavičku má peknú aj hlúbik,ale keď ho dáte na Slnko, tak sa vysušía možno ho použiť do kapustovej po-spravodlivosti, keď mal iba 28 rokov? ľudí. Je tam pomerne málo profesionál-isté, ako keby ste povedali, že Bocelli spielievky.DUŠANKONČEKProfesionálna herečka na politickej scéneNuž, po novembri 1989 sa mnohí hercisnažili uplatniť v politike. Naivne si mysleli,že keď sú dobrí na javiskách a pred televíznymi,či filmovými kamerami, tak budú príťažliví natribúnach a v poslaneckých sálach. Alebo väčšinaz nich chcela napodobniť Ronalda Reagana.Česť výnimkám, aj v týchto prípadoch platilo:šuster, drž sa svojho kopyta. Niektorí všakani po rokoch nepochopili, že do politiky nepatria.Napríklad inakšie uznávaná herečka MagdaVašáryová. Tá mala pred sebou veľmi sľubnúpolitickú kariéru a to dokonca bez vlastnéhopričinenia. Veď bola napríklad veľvyslankyňouvo Viedni, Varšave, oficiálnou kandidátkou nafunkciu prezidentky Slovenska (!) a teraz je užiba radovou poslankyňou NR SR. Ťažko povedaťdokedy. Zdá sa, že aj dzurindovci, ktorýchv slovenskom parlamente prezentuje, majú užniekedy jej „perál ducha“ plné zuby...Vráťme sa trochu do nedávnej minulosti, konkrétnedo pôsobenia pani Magdy Vašáryovejako najvýznamnejšej predstaviteľky SR v Poľsku.Možno by väčšina z nás o tejto jej životnejetape nič nevedela, pokiaľ by na svetlo svetlanevyšla jej aférka s kúpou postele za 60.000korún. Pani veľvyslankyňa sa však nenechalavyviesť z rovnováhy. Jednoducho vyhlásila:„Bola som presvedčená, že ide o priemernúcenu postele na Slovensku“. Na jej pôsobenievo Varšave nespomínajú v najlepšomnaši krajania, žijúci na severnom Spiši a hornejOrave, teda na územiach, pripojených k Poľsku.Na riešenie problémov poľských občanovslovenskej národnosti – slušne povedané – sivraj nikdy nenašla čas.Pamätáme sa na jej prezidentskú kampaň.Svojim prvým vystúpením v rámci nej v televíziispoločne s ostatnými kandidátmi si to pokazilaaj medzi tými (predovšetkým ženami), ktoríjej pôvodne chceli dať svoje hlasy. Nečudo, ževtedy prepadla na celej čiare a SDKÚ-DS, ktorása na ňu vtedy tak spoliehala, odvtedy už vôbecnepomýšľa na to, aby ju niekam tlačila dopopredia.Pani poslankyňa, ako správna reprezentantkapravicovej strany, kydá všetko možnéi nemožné na bývalý režim. Má síce nato právo, ale... Práve ona sa na svoj umeleckýzenit dostala v rokoch tzv. reálnehosocializmu. Práve predstavitelia minuléhorežimu, teda komunistickí funkcionárijej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Ten saskutočne dával síce talentovaným a kvalitnýmumelcom, ale zároveň museli niečovšetci urobiť pre propagáciu socialistickéhoumenia. Teda vrátane terajšej pani poslankyne,ktorá sa, podľa jej slov, nemohlaplne realizovať v období do roku 1990, čidokonca bola utláčaná.Je síce pravda, že umelci nemohli „moc vyskakovaťz radu“, ale boli medzi nimi takí, ktorí siaj vtedy zachovali svoju tvár, nepodpísali Antichartu(to nie je prípad pani poslankyne M. Vašáryovej)a neplačú, že počas minulého režimunemohli tvoriť podľa svojich predstáv. Vezmimesi len takého Juraja Jakubiska. Ten by saaj mohol sťažovať na podmienky v časoch normalizácie,ale z jeho úst nič také nepočuť. Viacmyslí na umenie a tvorbu...Nakoniec, umelci majú s režimom vždyproblémy. Či už ideové, alebo materiálne.Všetci to prežili, ale niektorí až veľmidobre. Vezmime si, napríklad, manželapani Magdy Vašárovej, Milana Lasicu. Niktonikdy nepochyboval o jeho kvalitách aspolu s Júliusom Satinským vytvorili nezabudnuteľnúdvojicu. Opäť to však bolo v tých„temných“ rokoch, kedy sa táto dvojica stalaslávnou. Nakoniec, našťastie naše televíznestanice veľmi často vysielajú z dnešného pohľaduuž staré relácie, filmy, zábavné programy,silvestrovské programy, v ktorých dominovaladvojica L+S.K politikovi i političke patrí aj povinnosť vyjadrovaťsa na verejnosti, samozrejme aj v parlamente,reagovať na rôzne udalosti. V prípadepani Magdy Vašáryovej však platí, že mlčať jezlato a teda čím menej hovorí, tým lepšie prevšetkých: jej voličov, priaznivcov jej hereckéhoumenia, politických súputnikov, občas i televíznychdivákov. To už ale nespomíname jej kolegovv parlamente, či už z radov koalície, aleboopozície. V ich prípade si však môžeme pripomenúť,že sú za to platení a tak musia tie „perlyducha“ aj počúvať....Vladimír MEZENCEVKresba: Andrej MišanekPOLITICKÉSENTENCIEVEĽKÁ PRÍLEŽITOSŤVedieť sa kajať ... Aká je to príležitosťpre jezuitov z povolania!MOJE ŽIVOTNÉ MOTTOMňa ako vegetariána predvolebnýmgulášom nik nekúpi!NEGRAMOTNÝ SKÍNAbsolútne negramotný skín sapodpisuje troma hákovými krížikmi.O MAĎARSKÝCHSUPERZELENÝCHKeď Don Quijote nenájde vhodnýveterný mlyn, zaútočí na vodnúpriehradu.JEHO ŽIVOTJeho život pripomínal rieku: niekoľkonečakaných a nevyspytateľnýchvírov, ale inak samá plytčinaa samé bahno.OBMEDZENIAREINKARNÁCIEVšetkým je nám súdené rozplynúťsa v nekonečnej tme. Ale budúcegenerácie si posvietia ibana tých z nás, čo boli veľmi dobrí.Alebo veľmi zlí.V PREDSTAVÁCH TALIANOVV predstavách Talianov sa všetkymigračné cesty spevavých vtákovkončia na pekáči.PODSTATA OBOCH REŽIMOVNáš bývalý reálny socializmus bolsústavnou agitáciou za plneniesamozrejmostí a sústavnou kritikounekonečných nehorázností.A čo je náš dnešný reálny kapitalizmus?Odpoviem vám, ak mipošlete obálku s vašou adresoua priloženou tisíckorunáčkou.UPRAVENÝ ORWELLV našom štáte sme si všetci rovní,ale novinári zo svetoobčianskychmédií sú ešte rovnejší.OD MANTINELUK MANTINELUDávne nátlakové skupiny Aľoškovvystriedali dnešné nátlakové skupinyMiloškov.AKO VOŠLI DO DEJÍN?Lacný výpredaj strategickýchpodnikov za drahé provízie spôsobil,že podaktorí tunajší verejníčinitelia vošli do dejín ako verejníničitelia.JEDNA HLÁSKA – SKVELÁMASKAInštitút pre dobre spravovanúspoločnosť je vlastne Inštitút predobre spracovanú spoločnosť.Vojna v karikatúreDáni versus mohamedáni.Nielen karavánaPsi štekajú, no koalícia ide ďalej.Milan Kenda

DOMOV SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 10Koaličná rada potvrdila stabilitu vládnej koalícieObyčajný cirkus opozícieRozšírená koaličná rada sapo prázdninách stretla v utorok2. septembra 2008 v sídleSlovenskej národnej strany(SNS). Podľa predsedu stranySMER-SD Roberta Fica opäťpotvrdila hlbokú vnútornú stabilituvládnej koalície.Koaličná rada zaoberala sa aj návrhomopozície na zvolanie mimoriadnejschôdze na odvolaniepodpredsedu vlády a ministraspravodlivosti Štefana Harabinaz postu ministra pre jeho údajnékontakty s mafiou. Ako dôkaz naodvolanie ministra Daniel Lipšicdo návrhu predložil údajný prepistelefonického rozhovoru medzije to niečo, čo len potvrdzuje,že opozícia nemá žiadnu inú alternatívu,len takúto – vymýšľať sirôzne nezmysly na členov vládySlovenskej republiky.“Rovnako predseda vlády astrany SMER-SD povedal, žeho mrzí neustále očierňovaniečlenov vlády a najmä to, akoďaleko sú schopní zájsť predstaviteliaopozície s cieľom likvidovaťčlena vlády, škandalizovaťho a očierňovať ho predočami verejnosti. „Opozíciaprichádza s návrhom na odvolaniepodpredsedu vlády Slovenskejrepubliky a predkladádo návrhu na odvolanie podpredseduodsúdený Špeciálnym súdom vroku 2007 za žiadanie úplatkuvo výške 5 miliónov korún), keďzlikvidovali nahrávky, a tam, kdedôkazy nie sú, tam ich takýmtospôsobom vyrábajú. Tu už končíakákoľvek zábava. Nie je možnéatakovať podpredsedu vládySlovenskej republiky na základenejakých vyfabrikovaných dokladov.“Robert Fico rovnako zdôraznil,že všetky opatrenia, ktoré vládnakoalícia doteraz vo vláde SRa v NR SR prijala v súvislosti seurom, mali pozitívny vplyv navývoj rastu cien na Slovenskua že sa vôbec nenapĺňajú oba-vlády dva listinné vy o prudkom zdražovaní v sú-vtedy ešte sudcom Najvyššiehosúdu SR Štefanom Harabinom a dôkazy, o ktoré opiera tento vislosti s prípravou na zavedenie Vladimír Mečiar, Robert Fico a Ján Slota na tlačovej besede.údajnou hlavou albánskej drogovejmafie Bakim Sadikim spred14 rokov. Baki Sadiki bol v tomčase trestne stíhaný pre podozreniez trestných činov nedovolenéhoozbrojovania, nedovolenejvýroby a držania omamnýcha psychotropných látok a jedov.(Parlament predložené „argumenty“neakceptoval a Š. Harabínaneodvolal - poznámka redakcieSR).Robert Fico v súvislosti s mimoriadnounávrh. Je tam jeden nepodpísanýlist, o ktorom pán prokurátorFilip povedal, že ho nikdynekoncipoval, nikdy ho nepodpisovala nikdy ho neposielal.A je tam prepis akejsi nahrávky,nič viac k tomu nie je priložené.Nie je možné, aby lentak sa niekde objavili dva papierea priložili sa do ústavnéhoaktu. Ak sa preukáže, že to,čo je predložené ako listinnédôkazy na odvolanie podpred-eura. „Nejde iba o mieru inflácie,ktorú držíme na európskejúrovni v porovnaní s inýmikrajinami, kde inflácia jedvojciferná – je niekedy 14 až16 percent, ale ide aj o ďalšieukazovatele, ako je hospodárskyrast, ktorý je stále najvyššív Európskej únii, klesánám nezamestnanosť, stúpanám zamestnanosť, vracajúsa nám ľudia naspäť na Slovenskozo zahraničia. Toto súni ako je celá Európa, čo budemepovažovať za obrovskýúspech.“Koaličná rada sa dotkla aj návrhunového štátneho rozpočtu na rok2009. Predsedovia koaličnýchstrán sa v krátkom čase stretnúneformálne aj za účasti ministrafinancií, kde sa budú touto otázkouešte zaoberať.Premiér tiež uviedol, že naseptembrovej schôdzi Národnejrady sa budú voliť aj prvíSDKÚ-DS na adresu súčasnejvlády o údajne zvýšenej miery korupcie.„No, myslím si, že jehovyhlásenia bude treba lepšierozobrať. A musíme sa tedapozrieť, že kto to hovorí a čoto hovorí. Človek, ktorý riadilosem rokov privatizáciu, človek,ktorý zodpovedá za najväčšieprešľapy, aké kedy boliv privatizácii urobené. Kde jemožné hovoriť o províziách akorupcii? Najmä vo verejnompredstaviteľ SMK – Béla Angyal,teda predstaviteľ súčasnejopozície). Preto budeme musieťna tieto veci reagovať ajprávnou cestou, pretože takétoobvinenia od ľudí, ktorí organizovalinajhlúpejšie tendrea najnevýhodnejšie privatizáciepre Slovenskú republiku,nemôžu byť považované za vyjadrenia,ktoré sú relevantné.Takže znovu platí to vyjadrenie,ktoré som povedal – nechschôdzou vyhlásil, že sedu vlády Harabina sú podvr-konkrétne výsledky tejto vlá-členovia Pozemkovej rady obstarávaní a pri privatizácii je pán Mikloš ticho a nech si„je jasná dohoda všetkých troch hy, falzifikáty, v takom prípade dy. A som veľmi rád, že sme Slovenského pozemkového strategického majetku. Privatizujeužíva slobodu. To je jediné, čokoaličných partnerov, že schôdzaje absolútne zbytočná. Je tood samého začiatku veľká a jasnábublina. A všetci poslanci vládnejkoalície sa jednoznačne postaviaproti tomuto návrhu. Aj z tohtodôvodu je schôdza len obyčajnýcirkus opozície. Je to niečo,musí byť vyvodená zodpovednosťvoči ľuďom, ktorí nemajúproblém vložiť podvrhy do návrhuna odvolanie podpredseduvlády. Nemôže fungovať systémtak, že tam, kde dôkazy boli,tak ich zničili, ako to bolo v prípadepána Bielika z Rače (Pavolmohli konštatovať, že našeopatrenia, ktoré boli prijaté vtomto duchu, zabrali. Rovnakosme presvedčení, že eurood 1. januára 2009 naďalejbude znamenať cenovú stabilitua že v roku 2009 budeme,pokiaľ ide o infláciu, tedafondu. Národná rada volí piatichčlenov a šiestich členovpotom ustanovuje vláda. DoNárodnej rady každá koaličnástrana predloží jedného kandidátaa dve miesta sú určenépre opozíciu.Robert Fico sa dotkol aj nedávnehotáto vláda strategickémajetky? Nie. Tak o akej korupciirozpráva pán Mikloš?Strategické majetky privatizovalajeho vláda osem rokov.Kto kontroluje Úrad pre verejnéobstarávanie, je úplne zrejmé(na čele Úradu pre verej-mu môžeme odporučiť v tejtosituácii. On bude rozprávaťo korupcii, ktorý riadil privatizáciuSlovenského plynárenskéhopriemyslu? Tak vari ažtakto ďaleko sa nenechámeočierňovať a nenecháme si nasvoju hlavu vylievať vedrá špi-čo nemá žiadne opodstatnenie, Bielik - starosta Rače za KDH bol o rast cien, na tej istej úrov-vyjadrenia Ivana Mikloša z né obstarávanie stojí vysoký ny.“(krs)Podujatie so zlatou visačkouÚspešný 35. medzinárodný poľnohospodársky a potravinársky veľtrh AGROKOMPLEX 2008 v NitreV dňoch 21. - 25. augusta 2008 vareáli výstaviska Agrokomplex bol35. medzinárodný poľnohospodárskya potravinársky veľtrh Agrokomplex2008. Toto najvýznamnejšieslovenské agropotravinárske podujatiesa uskutočnilo pod gesciou Ministerstvapôdohospodárstva Slovenskejrepubliky.Motto podujatia bolo „Život sa rodína vidieku“. Na otvorení jubilejného35. ročníka poľnohospodárskej výstavysa zúčastnili podpredseda NR SRViliam Veteška a minister hospodárstvaSR Ľubomír Jahnátek a ďalší významníhostia. Minister pôdohospodárstvaStanislav Becík otvoril aj Národnúvýstavu hospodárskych zvierat a odovzdalceny Značky kvality a Zlatý kosák,pričom zdôraznil, že ocenenie sizaslúži každý poctivo pracujúci farmár,ktorý dokázal v tomto rezorte podnikaťaj počas nepriaznivých rokov. Okremkoaličných poslancov prišiel na Agrokomplexeblahoželať novému ministrovipri nástupe do funkcie predchodcana tomto poste a opozičný poslanec zaSMK Zsolt Simon.V pavilónoch mali vystavovatelia k dispozícii24.100 m 2 a voľné plochy imdávali priestor na vzájomnú komunikáciuna vyše 30.100 m 2 výstavnej plochy.Predstavilo sa viac ako 620 vystavujúcichfiriem zo Slovenskej republiky,Českej republiky, Egypta, Francúzska,Holandska, Chorvátska, Iránu, Kanady,Litvy, Maďarska, Nemecka, Poľska,Rakúska, Srbska, Švajčiarska a Sýrie.Pavilón M1 bol šíriteľom myšlienkypodpory rozvoja vidieka v SR. Centrálnystánok Sekcie rozvoja vidieka Ministerstvapôdohospodárstva SR predstavila4 hlavné osi Programu rozvojavidieka SR 2007 – 2013. Týkajú sazvýšenia konkurencieschopnosti sektorapoľnohospodárstva a lesného hospodárstva,zlepšenia životného prostrediaa krajiny, kvality života vo vidieckychoblastiach, diverzifikácie vidieckehohospodárstva i realizácie prístupu LEA-DER. Nemožno nespomenúť i Operačnýprogram Rybné hospodárstvo SR2007-2013.Stánok bol i miestom prezentácie výsledkovvyhodnotenia 8. ročníka súťažeo „Najkrajší chotár roka i Národnejsiete rozvoja vidieka“. Spoluvystavovateľmiboli Agentúra pre rozvoj vidieka,mikroregiónySlovenska a Slovenskáagentúra životnéhoprostredia sprezentáciou „Dedinaroka a krajinotvorba“.Spestrenímsa stal i remeselnýjarmok s ukážkamiľudových remesiel, remeselnej výroby,súťaže v rámci detského kútika a vystúpeniafolklórnych súborov. Súčasťoupavilónu boli i slovenské múzeá a Nitrianskya Trnavský samosprávny kraj.Okrem tradičných komunikačných akomerčných zámerov si veľtrh každoročnedáva za cieľ byť platformou poznatkovejspoločnosti a podporovaťvedu a výskum. Toto predsavzatie sanapĺňalo v rámci prednáškového fóraAgrofórum 2008, so zameraním nakultúrne dedičstvo slovenského vidieka,vedu a vzdelávanie, regionálne biopotraviny,biomasu i ďalšie alternatívnezdroje energie.Po tretíkrát sa počas Agrokomplexuuskutočnila v rámci expozície živočíšnejvýroby „Národná výstava hospodárskychzvierat 2008“ jednotlivýchchovateľských zväzov. Organizátori pokračujúpri rozširovaní podujatia o ekologicképotraviny v rámci subvýstavyBio-Agrokomplex. Nechýbali ani obnoviteľnézdroje energie.Z medzinárodných aktivít treba pripomenúťnajmä Agrárne fórum ministrov,ktoré sa zaoberalo tradičnými regionálnymipotravinami ako súčasťou národnéhokultúrneho dedičstva. Už tradičnesa v posledný deň veľtrhu uskutočnildiplomatický deň.V rámci podujatia udelili Značky kvalitya veľtrh bol i platfomou na prezentáciuvýrobkov v systéme Politiky kvality EÚ.Tradičné ceny veľtrhu sú Zlatý kosáka Šampión veľtrhu, ocenenia Družstevnejúnie SR a ocenenia hospodárskychzvierat podľa jednotlivýchdruhov.Ani v tomto roku nechýbali Dožinkovéslávnosti, ktoré organizovala spolus usporiadateľmi i Slovenská poľnohospodárskaa potravinárska komoras účasťou zástupcov Družstevnej únieSR. Tradičnou súčasťou podujatia boli:15. medzinárodná družstevná kontraktačno-predajnávýstava spotrebnéhoa potravinárskeho tovaruCoopexpo, 11. kontraktačno-predajnávýstava malých a stredných podnikateľovŽivnostenské trhy, 6. výstavavidieckeho cestovného ruchuRegióny Slovenska i 7. medzinárodnákontraktačno-predajná výstavaKone a ľudia. Samostatnou témou sastali i obnoviteľné zdroje energie.Nechýbal ani festival slovenských píva rôzne kultúrne vystúpenia. Zaujímavézážitky prinieslo i Slovenské poľnohospodárskemúzeum, ktoré je súčasťouvýstavného areálu s expozíciamipekárne, olejárne, mliečnice, pálenice,čističky osív, mlynov vrátane ukážokmlatby. Bolo to aj tentoraz mimoriadnevydarené podujatie - Podujatieso zlatou vysačkou.(mb)

INZERCIA SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 11EUROFEJA,s.r.o.sprostredkovateľskáčinnosťkúpa a predajnehnuteľnostívypracovanieznaleckýchposudkova kúpno-predajnýchzmlúvAkciová ponuka:predajapartmánov naŠtrbskom plese.EUROFEJA,s.r.o.Štefánikovo nám.4Spišská Nová Ves 052 01e-mail:reality@eurofeja-sro.comeurofeja@eurofeja-sro.comtel:+421534461097mobil:+421903602868UBYTOVACIE, REŠTAURAČNÉA MIMORIADNE SLUŽBYVO VLAKUzneškodňovanieodpadovMIVAplusĽ. Štúra 17, 082 21 V. Šariš,Prevádzka: Jilemnického 2,080 01 PrešovMIVA PLUS SPOL. S R.O.Výstavbapriemyselnýchparkova areálovStavebnáčinnosťEkologickéstavbyLetná 45, 040 01 Košice,tel.: 055/622 25 03, fax: 055/625 32 73mivaplus@iol.skČítajte novinySLOVENSKÝ ROZHĽADaj na internetovej stránke: www.slovenskyrozhlad.skĎalšie číslo novín dostanete 11. septembra 2008 v stánkochMEDIAPRESS v Bratislave, Kapa-press Košicea KAPA-DAB preŠOV.

ŠPORT SLOVENSKÝ ROZHĽAD September 2008 12Dozvuky olympiády na pekingských športoviskáchČína predstihla všetkýchPo skončení XXIX. OH v Číne sa vo svete hodnotilo. Takmer niktonečakal, že to bude pre usporiadateľov také vynikajúce. V popredístála aj otázka: Kto a kedy tieto hry prekoná? Pretože všetko boloperfektné. Áno, boli najväčšie a najdrahšie. Ale prečo by nemalibyť? Veď šlo o priateľstvo a o mier, nie o zbrojenie a vojny. Boli toHry aj kritizované, ale najmä pred ich začiatkom. V ich priebehu apo nich všetko stíchlo, ako kanóny po vojne. Boli to Hry veľkolepé,s neobyčajnými výsledkami a zážitkami. Gigantické športové gala.Brilantná organizácia. Nič zlé sa v týchto hrách mieru nestalo. Niktodo nich nemiešal politiku. Padlo spolu 43 svetových rekordov,hoci sa vravelo, že ľudské sily sú už vyčerpané. Desiatky olympijskýcha národných rekordov, množstvo športovcov, ktorí prekonalisami seba. Tešíme sa, že Slovensko sa v tomto 302 medailovomkolotoči nestratilo a skončilo medzi 25 najúspešnejšími štátmi.Dobre je aj to, že nikto sa nesnažíza medaily skrývať. Pochválikonpred OH musí byť trvalý a nie-nemá čisté svedomie. I to, že výlisme sa medailistami, ale väčšina len mesačný pred odchodom, keďsúdnych funkcionárov i fanúšikov športovec venoval všetky sily limitoma nezvládol potom situáciu fy-vie, že medailový výsledok z Pekingunie je reálnym odzrkadlením zicky ani psychicky.slovenského športu, najmä vo výchovenástupcov medailistov bu-k výsledkom postavili dve veľmo-Zaujímavé bolo sledovať, ako sademe musieť pridať. Dovedna 58 ci, ktoré nedali ostatným šancu nanašich športovcov v 14 športoch prvé dve miesta. Čína má výsledokvyslal SOV do Pekingu, nastúpilo 51 - 21 - 28, teda spolu 100 medailí,USA 36 - 38 - 36, teda 110 me-ich 57. Popri medailistoch 3-2-1 zvody a zo strelnice i zápasenia, viacerísklamali. Bola pre nich prvora-ten, kto má najviac zlatých, lebo tiedailí. Oddávna sa ráta, že víťazom jedá účasť v Číne, na poslednú chvíľu sú najcennejšie. Američania by tonaháňali limity a ich vrcholom bola chceli zmeniť a hovoria: sme najúspešnejší.Vyhrala však Čína a potvr-účasť, nie výsledok na svojej úrovniči slovenský rekord. Na to bude dila stúpajúci trend telesnej výchovytreba hľadať recept. A tých, čo nerozmýšľajúnajmä nad úspešnou rešiustarostlivosť o zdravie národa i oa športu v tomto štáte. Azda najväčprezentáciounenominovať. Bolo by reprezentáciu. Aj vďaka olympiádezbytočné neúspešných podrobiť sa stal šport masový. Svoje tradičnéšporty mala Čína už kritike a odsúdiť ich. Oni vedia ktodávnejšie,no teraz sa presadila aj v plávaní,lukostreľbe, šerme, pozemnom hokeji...Takmer vo všetkých športochsa môže Čína porovnávať so svetom.Má obrovskú základňu, veľatréningových stredísk, obrovskúpodporu vlády. Vyrástli stovky štadiónova iných potrebných zariadení,od tých so svetovými parametramiaž po základné, pre školy a ľudí.Prišli zahraniční tréneri, a čínski odbornícisa rozbehli do sveta zbieraťskúsenosti od tých najlepších. Vrajje ich vonku viac než 2500 v 123štátoch sveta. Ich poznatky sa prenášajúna štadióny. Šport riadi štáta podľa nového urobil z neho štátnypriemysel. Vylepšil bývalý sovietskysystém a výsledky sa už prejavili.Najmä Američania budú musieťpopremýšľať, ako sa vyhnúť ďalšejprehre o štyri roky v Londýne.Zatiaľ sa môžu v USA iba utešovať,že boli najúspešnejší. Prestalisúperiť zo ZSSR, povolili v úsilí,a nečakane ich predbehla Čína.Utešujú sa, že keby rozmenili nadrobné každú svoju medailu z kolektívnychšportov, boli by ďalekovpredu. Keby však neplatí, z kolektívnehošportu je len jedna medaila.Amerika bude teda musieťpridať, ak bude chcieť s Čínou súperiť.To môže športu pomôcť, lebopriblížiť sa budú chcieť aj iné štáty.Stretnutie o štyri roky bude v Európe- v Londýne.V pohároch už do tuhéhoHlási sa hokejová ligaPrišiel september a hokejisti už skočili na ľad, aby začali hrať 16. ročníksvojej extraligy. Aby sme ju mohli sledovať, musíme poznať pravidlá.V základnej časti bude hrať dvanásť mužstiev každé s každým. Trinástimkolektívom bude Slovensko 20, ktoré však bude hrať len mimo bodovejkonkurencie. Neskôr budú tímy bojovať v skupinách o 1.- 6. miesto a o7. - 12. miesto. Potom bude play off za účasti osmičky o titul a štyri mužstvábudú ešte hrať o záchranu. Z nich posledné dve sa budú biť o účasťv najvyššej súťaži s prvými dvoma z prvej ligy. Je to pomerne komplikované,ale fanúšikovia s tým nič nenarobia, musia brať čo sa im ponúka.Osviežením bude šesť nových trénerov pri mužstvách Košíc, Mikuláša,B. Bystrice, Zvolena, Nitry a Trenčína.Cyklisti brázdia ŠpanielskoVuelta a Espaňa - tretie najväčšie európske cyklistické preteky sa užtiež začali. Viac než 170 pretekárov v 19 družstvách prebrázdia štátkrížom-krážom. Prejdú 3173 kilometrov v 21 etapách a do cieľa vMadride prídu 21. septembra. Pre nás zaujímavé aj preto, že v pelotónesú aj dvaja Slováci v dresoch nemeckého Mirlamu, Matej Jurčoa Martin Velits. Matej štartuje už tretí raz, Martin je nováčikom. Vtýchto ťažkých pretekoch sa treba vyšplhať až do Andorry a absolvovaťaj dve časovky. Dobré by bolo, keby sa jeden i druhý raz-dvakrátblysli pekným výsledkom v niektorých z etáp. Favoritmi sú najmä domácicyklisti, teraz najlepší v Európe.Vláda hodlá pomôcť štadiónuVláda SR dala opäť na vedomie, že je pripravená urobiť všetko pre to,aby majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji roku 2011 boli na Slovensku.„Každému som povedal, už sa konečne dohodnite. Slovenský zväz ľadovéhohokeja, mesto i VÚC. Povedzte čo chcete a my urobíme všetkopreto, aby MS u nás boli,“ oznámil premiér R. Fico. Stále totiž nie jeisté, či bude nový štadión, či rekonštruovaný, či na Kalinčiakovej, alebov Petržalke. Vláda chce finančne prispieť. V. Bajan, predseda Bratislavskéhosamosprávneho kraja, opäť ponúkol pozemky v Petržalke, ktorésú majetkom kraja. Je presvedčený, že iba takéto riešenie by zabezpečilodôstojný priebeh MS. Čas neúprosne beží. Už aby sa v tomto smerekonečne niečo pohlo a začalo sa budovať, nie iba schôdzovať.Šestnásteho septembra sa roztočia kolesá dvoch najväčšícheurópskych pohárov, Ligy majstrov a PoháraUEFA. Konečne pôjde do tuhého, lebo doterajšie zápasy,v ktorých si mali možnosť zahrať aj podpriemernémužstvá v predkolách, sú už za nami. Teraz vyštartujeostávajúcich 112, podľa súčasných výsledkov, najlepšícheurópskych klubov. 32 v Lige majstrov a až 80 vPohári UEFA. Je to akési semifinále, lebo až neskôr,keď polovica z terajších vypadne, sa začne biť smotánkao najväčšie pocty.V Lige majstrov je osem skupín po štyroch kluboch.Budú hrať každý s každým doma i vonku a potom najlepšípostúpia, ôsmi si ešte zahrajú v Pohári UEFA a ôsmiskončia. V tejto súťaži už nemáme zastúpenie. Náš majsterpo dvoch „povinných výhrach“ stroskotal na silnomJuventuse Turín. Pravdu povediac, vedel o rozložení síla ani sa veľmi na Talianov nezastrájal. V Turíne prehralpo veľmi slabom výkone 0:4 a doma remizoval 1:1. Tosa považovalo za úspech, za dôstojnú rozlúčku, aj keďto boli hodnotenia nadsadené. Bol to totiž pohárový zápasa v takých sa hodnotí najmä postup, nie prestíž aninajkvalitnejšia hra. A Juventus už pred Bratislavou viedol4:0 a nastúpil bez piatich hráčov základnej zostavy,striedal aj Nedvěda či Camonaresiho. Preto mala Petržalkatento zápas doma vyhrať a neutešovať sa remízou.Uvidíme čo náš majster dokáže o pohár nižšie. Vyžrebovalimu mužstvo FC Braga z Portugalska. Kvalitnýzástupca, no nedosahuje úroveň Porta, Sportingu aniBenfiky. Za 51 ročníkov čo hrá bol najvyššie na štvrtommieste a pohár nevyhral ani raz. Preto si myslíme, že bymohla Petržalka v Pohári UEFA postúpiť. Druhým našimzástupcom je MŠK Žilina, ktorá v rozhodujúcom súbojivyradila po prvý raz v histórii český klub Slovan Liberecpo víťazstvách 2:1 vonku i doma. A podala pomernekvalitné výkony, ktoré ju oprávňujú tiež sa pokúsiť opostup. Hoci PFK Levski Sofia je zrejme ťažší súper nežBraga. Je to 25-násobný majster Bulharska 26-násobnývíťaz domáceho pohára. To si zaslúži uznanie, aj keďBulhari tiež spadli do Pohára UEFA z Ligy majstrov. Postupcez nich by bol príjemným prekvapením.Je to tak ako hovorí titulok. XIII. paralympijskéhry telesne postihnutých už v Pekingu prebiehajúod 6. septembra a potrvajú do 17. septembra.Nie je to malé podujatie. Zúčastňuje sa viac než4000 účastníkov a okolo 2000 členov doprovoduzo 149 štátov sveta. Sledovať ich bude 4000zástupcov médií a 1000 technických pracovníkov.Organizátori rozdelia spolu 471 sád medailí.Na štadiónoch sa očakáva návšteva 1,5 miliónadivákov. Súťaží sa v dvadsiatich športoch,novým je veslovanie.Slovensko sa môže pýšiť peknými úspechmi na týchtopodujatiach v minulosti. Roku 1996 v Atlante získalinaši reprezentanti 11 medailí (2-4-5), roku 2000v Sydney 13 medailí (3-5-5) a roku 2004 v AténachFrantišek Chmelár, predseda SOV• Bol som prekvapený na akej vysokej úrovni zvládli Číňania tietoHry. Všetko fungovalo na vysokej úrovni. Treba im za to poďakovať.• Na Čínu budeme spomínať v dobrom. Šesť medailí potešilo. Trizlaté sme vybojovali po prvý raz v histórii, hoci nie všetci naši športovcipodali dôstojné výkony.• Jedna z hlavných úloh po OH je všetko presne rozobrať a vyhodnotiť.To bude jedna z hlavných povinností celého SOV.• Ak bude politická vôľa a všetci sa dohodneme na potrebnej zmene,výsledky sa môžu ukázať tak o desať rokov.• Potrebujeme novú generáciu dobre zaplatených trénerov, ale ajnovú mladú generáciu talentovaných športovcov. Sledujeme juniorskékategórie, ich výsledky signalizujú pred Londýnom 2012 určitéobavy.• Ani neviem, ktorý z kolektívnych športov by mal určité predpokladyv Londýne štartovať. Iba tak by mohla byť výprava početnejšia nežv Pekingu.• Ano, obľúbil som si zápasníka Davida Musuľbesa. Je to veľmidobrý človek, veľmi pozitívny príklad pre mnohých športovcov i niektorýchreprezentantov, pretože túži byť absolútne najlepší.• Sami cítime, že nie je všetko v poriadku pokiaľ ide o perspektívunášho športu. Po Číne ostalo veľa otáznikov, čo a ako to robiť ďalej.Vladimír Miller, vedúci slovenskej misie v Číne• Ja sa domnievam, že naša výprava mala v Pekingu väčší potenciál.Šesť medailí naplnila, ale namiesto plánovaných 14 umiestenív prvej osmičke ich bolo iba desať. Veľa reprezentantov nepodaloosobné maximálne výkony.• Rátal som so ziskom 7 - 8 medailí, hoci aj dosiahnuté výsledky súpre Slovensko rekordom. Zažili sme však veľa sklamaní, mnohí nenaplniliočakávania. Naša špička je veľmi úzka.• Bojím sa, že bude ešte užšia. V Pekingu bolo iba päť športovcovdo 23 rokov a dvadsiati vo veku 26-29 rokov. Okrem vodného slalomua streľby nemáme početnejšiu zálohu sľubných mladíkov.• Pochváliť však musíme všetkých medailistov, tí preukázali profesionálnyprístup. Okrem nich azda P. Koppa, Ľ. Križka, E. Ódorovú,D. Cibulkovú, D. Peškovú a E. Vargu, aktivitu J. Valacha i snahu D. Hrbatého.• Najväčším sklamaním boli výkony atlétov, tie ma rozčarovali. Zosemnástich iba L. Klocová sa priblížila k tohtoročnému maximu.• Oveľa viac než ôsme miesto som čakal od D. Bartekovej i od ďalšíchstrelcov, no ďaleko zaostali. I od dvoch lodí v rýchlostnej kanoistike,M. Ostrčila a I. Kmeťovej s M. Kohlovou. A. Bátky v zápasení adžudista Z. Pálkovács skončili už v prvom kole. A mohol by som menovaťaj mnohých ďalších.Olympiáda v Pekingu ešte pokračujeJán Riapoš, obhajca zlata z Atén, je aj jedinýmšportujúcim predsedom národného paralympijskéhovýboru a olympionikom.Pavol a Peter Hochschornerovci - olympijskí víťazi.Povedali naši vedúci12 medailí a z nich až päť zlatých (5-3-4). Z nemenšímicieľmi odcestovalo našich 35 športovcov v 69-člennej výprave aj do Číny. S výnimkou jedného budújedenásti z Atén svoje medaily obhajovať, vrátanepiatich zlatých: J. Riapoš - vozičkár, L. Gáspár v kategóriistojacich, obaja v stolnom tenise, R. Turček -cyklista v hanbiku, I. Lyócsa v lukostreľbe a atlét M.Margoč vo vrhu guľou.Naši budú súťažiť v desiatich športových odvetviach:atletika, boccia, cyklistika, jazdectvo, lukostreľba,plávanie, stolný tenis, streľba, tenis na vozíčku, tlakna lavičke. J. Riapoš, J. Koščo a L. Gáspár (st. tenis)i plavkyňa M. Prokeinová budú už štartovať na svojejštvrtej olympiáde. Jazdectvo je pre Slovensko novinkou,bude v ňom súťažiť Kararína Jobbágyová, ktorása predstaví na rozdiel od ostatných až v Hongkongu.Pozoruhodnosťou vo výprave je až desať stolných tenistov,ktorí splnili kritéria. Okrem spomenutých „zlatých“reprezentantov patria medzi našich favoritovešte strelkyňa V. Vadovičová, plavkyňa V. Mikulášiková,ale aj ďalší.Pokiaľ to bude možné, všimnime si aj toto podujatie.Nie je iba o medailách. Je to predovšetkým sviatokporozumenia a ľudskej spolupatričnosti, pretoževšetci jeho účastníci preukázali to najdôležitejšie: Sosvojím postihnutím zvíťazili nad nepriazňou osudu a všporte sa dokázali medzi seberovnými vypracovať nasvetovú úroveň. To je u nich úžasné a pozoruhodné,čo si našu pozornosť zaslúži. Títo športovci sa vlastnepomocou športu vrátili do života a ako vidieť, nieje ich málo, sú ich tisíce.O Z V E N YBaroš ako cestovateľMilan Baroš (26), český futbalovýreprezentant, je dobrý futbalista.Na ME sa stal najlepším strelcom,bol o neho veľký záujem, nonikde sa nemôže uchytiť. Je veľmirýchly a tú rýchlosť pri premieňaníšancí nezvláda. Preto neplní úlohysvojich zamestnávateľov. Najnovšieprestúpil do Galatasaray Istanbul,kam prišiel z Portsmouthu, kdesa na hosťovaní neuplatnil. Stále jehráčom francúzskeho Lyonu, kdesa ho tiež radi vzdali. Predtým skúšalšťastie aj v Aston Ville a inýchkluboch, no nikde mu nekvitli ruže.Uvidíme, čo dokáže v Turecku,pretože dres reprezentácie Českasi stále drží. Dokonca má pevnémiesto, lebo Koller sa vzdal aktívnejčinnosti. Ktovie, či Barošovi neškodípri výkonnosti aj jeho životospráva,na ktorú sa majitelia jeho klubovneraz sťažovali.Pomýlil si súpera?Kubánsky reprezentant v taekwondeAngel Valodia akoby si bol naOH pomýlil súpera. Vo váhe nad80kg totiž inzultoval rozhodcu zoŠvédka, Ch. Chelbata (31 r.). Tenukončil stretnutie o bronzovú medailupre pasivitu Kubánca, ktorýho hneď potom tvrdo kopol dohlavy. Valodia bol obhajcom zlataz OH v Aténach, no teraz ho aj strénerom vylúčili zo všetkých súťaží.Pre svoj šport urobil veľmi zle,lebo taekwondo malo už dovtedyzlú povesť a v MOV uvažujú, či hoz programu olympijských hier nevyškrtnúúplne. Pred Pekingom totižrozhodol o zotrvaní v programepri hlasovaní jediný hlas. A tentošport má pri uchádzaní sa o štart vLondýne 2012 veľku konkurenciu.Rokovať sa bude o golfe, krikete,karate i rugby. Je teda pravdepodobné,že taekwondo z programuOH vytlačia.Juventus sa nepreslávilVeľké futbalové mužstvá vedia byťaj frajerské, nafúkané, až arogantné.Prišiel k nám Juventus Turínhrať proti Petržalke. Mal z domuštvorgólový náskok, no správalsa, ako by šlo o titul majstra sveta.Hráči sa neboli ochotní zastaviťpri novinároch ani fanúšikochuž na letisku, v hoteli sa ukryli akov bunkri a po zápase neprišiel trénerna tlačovku, čo je jeho povinnosť,ba hráči využívali každú škáru,aby mohli po zápase z mix-zónyujsť bokom, či zadným vchodom.Domnievame sa, že tak sa popularitanepestuje. Zamrzelo nás aj to,keď si Juventus priviezol vlastnýchochrankárov, kuchárov aj iný personál.Akoby na Slovensku boloAbcházko. Taliani nám nepreukázaliveľkú dôveru, hoci Artmedia ipriaznivci im pripravili prostrediena vyššej úrovni než sa oni správali,ba dokonca aj hrali.Slovensko - Severné Írsko 2:1Slovenská futbalová reprezentáciavykročila do novej kvalifikáciena MS 2010 víťazstvom 2:1 (0:0),čo potešilo hlavne nového trénerareprezentácie Vladimíra Weissa:„Je to veľmi dôležité víťazstvo,prvý zápas v skupine je vždynajťažší. Hráčom som veril, žeto zvládnu, stalo sa. Hrali dobre,so srdcom, mali aj podporuv hľadisku. Dúfam, že na najbližšiestretnutie príde fanúšikovešte viac,“ hodnotil. Góly:46. Škrtel, 70. Hamšík - 81. J.Ďurica (vlastný). Zostava Slovenska:Senecký - Pekarík, M. Škrtel,M. Petráš, J. Ďurica - Karhan (75.Zabavník) - Sapara, J. Kozák, Hamšík,Vittek (84. Mintál) - Jakubko(60. Švento)Stranu pripravil IGOR MRÁZSlovenský rozh¾ad - Vydáva: TREND INTERNATIONAL. Šéfredaktor: Jozef Kuchár, zástupca šéfredaktora: Dušan D. Kerný. Adresa redakcie: 831 04 Bratislava, Trnavská cesta 29/A. Telefóny: 0903/618 296, fax:02/443 73 731. Filiálna redakcia 080 01 Prešov, Masarykova 10. Telefón a fax: 051/772 06 06. E-mail: slovenskyrozhlad@stonline.sk, www.slovenskyrozhlad.sk. Vychádza dvakrát mesaène. Rozširujú: MEDIAPRESSBratislava, Kapa-press Košice, KAPA-DAB preŠOV a vydavate¾. Registraèné èíslo MK SR: 2468/2001. ISBN-1335-7743. Sadzba a tlač: DATAPRESS, s.r.o. Nevyžiadané rukopisy a fotografie redakcia nevracia.