5 výsledky a ich hodnotenie - Slovenská poľnohospodárska knižnica ...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIERZITA V NITREFAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOVKatedra morfológie stavovcovVPLYV ELEKTROMAGNETICKÉHO POĽA NA EMBRYONÁLNYVÝVIN KURČIATAutoreferát dizertačnej prácena získanie vedecko – akademickej hodnosti philosophiae doctorvo vednom odbore 41 – 04 – 9Všeobecná zootechnikaIng. PaedDr. Jaroslav JedličkaNitra 20051

Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia na Katedremorfológie stavovcov Fakulty Agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskejuniverzity v NitreDoktorand: Ing. PaedDr. Jaroslav Jedlička.Katedra morfológie stavovcov, Slovenská poľnohospodárska univerzita v NitreVedúci dizertačnej práce: doc. Ing. Svätoslav Hluchý. PhD.Katedra morfológie stavovcov FAPZ SPU v NitreOponenti : Ing. Ján Brouček, DrSc.Výskumný ústav živočíšnej výroby v NitreIng. František Moravčík, PhD.Liaharenský podnik Nitra-Párovské HájeDoc.Ing. Vladimír Petřvalský, CSc.Katedra environmentalistiky a zoológi FAPZ SPU NitraAutoreferát bol rozoslaný dňa ..................Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra morfológie stavovcov FAPZ SPU v NitreObhajoba dizertačnej práce sa koná dňa................. o ............. h pred komisiou pre obhajobudizertačných prác vedného odboru 41–04–9 Všeobecná zootechnika na Fakulte Agrobiológiea potravinových zdrojov SPU v Nitre.Miesto konania: Katedra morfológie stavovcovFakulta Agrobiológie a potravinových zdrojovSlovenská poľnohospodárska univerzitaTr. A. Hlinku 2, 949 76 NitraMiestnosť:S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na dekanáte Fakulty Agrobiológie a potravinovýchzdrojov SPU v NitrePredseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore 41–04–9Prof. Ing. Daniel Bíro, CScSlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre2

ABSTRAKTCieľom dizertračnej práce bolo porovnanie vplyvu elektromagnetických polí v časeuskladnenia násadových vajec v laboratórnych podmienkach na liahnutie krčiat, s vplyvomelektromagnetických polí v čase inkubácie násadových vajec na ich liahnutie.Experimenty sme realizovali v liahňach typu BIOS MONO 06, ktoré sme pre väčšiupresnosť upravili. Vymenili sme v nich termostat s mechanickým (bimetalovým) tepelnýmsnímačom, za termostat s tepelným snímačom elektronickým (perličkovým), čím sme dosiahlizvýšenú citlivosť na nastavenú teplotu. Na meranie teploty v liahni sme použili digitálny teplomerSTD 9, merajúci teplotu v liahni s presnosťou na 0,1 °C. Relatívnu vlhkosť vzduchu v stolovejliahni sme udržiavali a merali pomocou digitálneho hydrostatu PHI. Biologickú kontrolu liahnutiakurčiat sme robili presvecovaním násadových vajec na 7. a 18. deň liahnutia, pričom sme z liahneodstraňovali neoplodnené vajcia, ako i vajcia s odumretým embryom.V jednotlivých pokusoch sme na zistenie vplyvu premenlivého magnetického poľana embryonálny vývin kurčiat počas uskladnenia a inkubácie násadových vajec sliepoksledovali nasledovné ukazovatele:- začiatok kľuvania kurčaťa z násadového vajca - bol stanovený ako čas, kedy kurča zobáčikomviditeľne porušilo celistvosť škrupiny násadového vajca- čas potrebný na vykľuvanie kurčaťa - predstavoval čas, od viditeľného porušenia celistvostiškrupiny násadového vajca kurčaťom až po úplné opustenie škrupiny násadového vajca- čas liahnutia celej skupiny kurčiat - sme definovali ako obdobie, kedy sme násadové vajciavložili do vytemperovanej liahne na teplotu 37,5 – 38,2 °C, až do vykľuvania sa kurčiatz násadových vajec- liahnivosť - sme počítali ako percento liahnutia kurčiat z násadových vajec vložených doliahne- hmotnosť vyliahnutých kurčiat - sme zisťovali na laboratórnych váhach s presnosťou nastotinu gramu.Pri pôsobení EMP na násadové vajcia počas ich uskladnenia sme zaznamenali jehopozitívny vplyv na sledované ukazovatele, zatiaľ čo pri pôsobení elektromagnetického poľa počasinkubácie sa v pokusných skupinách znižovala liahnivosť a hmotnosť vyliahnutých kurčiat. Nazačiatok kľuvania, dĺžku vykľuvania celej skupiny a dĺžku liahnutia kurčiat, nemalo pôsobenieelektromagnetického poľa negatívny vplyv.Liaharenskej praxi odporúčame používať elektromagnetický induktor, vytvárajúcipremenlivé magnetické pole počas uskladnenia násadových vajec. Ožarovaním násadových vajecmagnetickým poľom počas ich uskladnenia sa môže zvýšiť liahnivosť z násadových vajec o 5–10%. Zvýšenie liahnivosti spolu s nízkymi nadobúdajúcimi cenami prístroja a nízkou spotrebouelektrickej energie (1,5 kW na hodinu prevádzky elektromagnetického induktora) môžu byť prehydinárske podniky ako aj drobnochovateľov a chovateľské organizácie ekonomicky veľmivýhodné.ABSTRACTThe main goal of our work was comparison of influence of electromagnetic radiation in time ofstorage hatched eggs in laboratory conditions for hatching out of chickens. We also bend our mind toinfluence of electromagnetic radiation for hatching of hatched eggs in time of incubation.We realized our experiments in hatchery the type BIOS MONO 06, which was adapted to work morecorrectly. We replaced thermostat with mechanical (bimetal) thermo – sensor by electronic (bead type)thermo – sensor, so we reached higher sensibility on set temperature. We also used digital thermometerSTD 9, which is able to get results from hatchery with precision on 0,1C. The relative humidity of the airwas kept and measured by digital hydrostat PHI. Biological control of hatching was taken by candling ofeggs on 7 th and 18 th day. We should also remove futile eggs and also with dead embryo:We observed the influence of variable magnetic field on embryonic development of chickens in ourexperiments and followed all these factors:- Beginning of hatchability of chicken from hatched eggs – it is the time when chicken broke theeggshell by beak for the first time.- Time needed for hatchability of chicken – it is the time from the moment when the chicken broke theeggshell till it left the eggshell.- Time of hatching all group of chickens - was taken as a period of time when we put the hatched eggsinto the hatchery with temperature of 37,5 – 38,2C till they hatched out from hatched eggs.3

- Hatchability – we got it as a percentage from hatching of chickens from hatched eggs, which wereput into the hatchery.- Weight of hatched chickens - was taken on laboratory scales with correctness on 0,01 grams.We reached very positive influence of EMP on illuminated hatched eggs during their storage. On theother hand the influence of magnetic field caused lower hatchability and chickens lost their weight. Themagnetic field had not any negative influence at the beginning of hatching, the period of time of hatchingall group and also the time of hatching of chickens.We would recommend using of electromagnetic inductor, which can create a variable magnetic fieldduring the storage of hatched eggs. The eggs, which are illuminated, can reach higher hatchability duringtheir storage up to 5 – 10%. Better hatchability together with lower acquiring prices of the inductor andalso low power consumption can bring very interesting results for big hatchery companies and privatestock raisers.1 ÚVODŽivé organizmy sú pri svojich životných prejavoch obklopené životným prostredím, ktoré jetvorené komplexom biologických, fyzikálnych, chemických a sociálnych faktorov. Jednotlivé zložkyživotného prostredia, ovplyvňujúce život a správanie sa živých organizmov môžeme podľa ich pôsobeniarozdeliť na faktory, ktoré sú pre život nevyhnutné (vhodné zloženie ovzdušia, vhodná teplota a vlhkosťprostredia atď.) a faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú živé organizmy (vysoká úroveň žiarenia, dlhodobépôsobenie magnetického poľa vysokej intenzity, vplyv ultrazvuku atď.). Účinok fyzikálnych podnetov,aplikovaných na živý organizmus z vonkajšieho prostredia, je ním zachytávaná, absorbovaná, pričomenergia z týchto podnetov vyvoláva určitú biologickú reakciu, prejavujúcu sa podráždením nervovejsústavy, vylučovaním hormónov a špecificky účinných látok, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviťzmenami v činnosti, správania, funkcii a morfologickej stavbe jednotlivých buniek, tkanív, orgánov, akoi celých orgánových sústav, ovplyvňujúcich ďalší život jedinca, prípadne i jeho smrť. Výsledkyvýskumov, zaoberajúcich sa pozitívnym pôsobením fyzikálnych faktorov prostredia na živé organizmymôžu byť účinne a efektívne aplikované vo výrobnej praxi chovateľských a liaharenských podnikoch,ako aj vo výžive ľudí.2 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKYMagnetické pole môže podstatne ovplyvňovať najmä embryonálny vývin živočíchov. Vo svojichprácach sa viacero autorov venovalo vplyvu magnetického poľa na embryonálny vývin bezstavovcov(Levin a Ernst, 1997; Xing et al., 1991) ako i na embryonálny vývin vtákov (napríklad Pan, 1996; Behret al., 1991; Blackman et al., 1988).Thalau et al. (2003) vystavili 550 oplodnených vajec kurčiat Leghornka biela rádiofrekvenčnémuEMP 1,25 GHz v šiestich odlišných silových hustotách toku vĺn v rozsahu 9-0,75 mW/cm². Dobapôsobenia bola 21 dní, počas celej inkubácie – dlhá expozícia, a 1-2 hodiny denne v takzvanejkrátkodobej expozívii. Teploty embryonálnej tekutiny boli merané vloženými špeciálnymi teplomermy.Cieľom bolo zistiť vzťah medzi expozíciami a teplotnými zmenami v tkanivách. Počas 21 dníembryonálneho vývinu priemerná teplota sa zvýšila vo vajciach o 0,25 ºC pri silovej hustote toku 1,25mW/cm² a o 2,3 ºC pri 9 mW/cm². Zvýšenie teploty MP bolo najväčšie v prvom týždni inkubácie, menejvýrazné bolo v treťom týždni pred liahnutím. Po ukončení pôsobenia MP sa teplota v inkubovanýchvajciach vrátila k pôvodným hodnotám za 40-50 minút. Niektoré výskumy ukazujú, že slabé,nízkofrekvenčné MP môžu ovplyvniť skorý embryonálny vývin kurčiat. Ubeda et al. (1994) vystaviličerstvo oplodnené kuracie vajcia počas prvých 48 hodín inkubácie magnetickému poľu s frekvenciou 100Hz, 1 µT, 500 µs trvajúceho pulzu.. Dvojdňová expozícia týchto polí signifikantne zvýšila vývinovéabnormality embryí. Výsledkami potvrdili, že magnetické pole môže vyvolať ireverzibilné vývojovézmeny a potvrdili, že formy pulzných vĺn môžu byť určujúcim faktorom v reakcii embrya na EMPs extrémne nízkou frekvenciou. K podobným výsledkom despeli aj Koch et al. (1993) a Ubeda et al.(1983). Grigoriev (2003) vystavil embryá kurčiat EMP s GSM mobilného telefónu počas ich inkubácie(21 dní). Výsledkom bolo stúpnutie embryonálnej mortality na 75 % oproti 16 % u kontrolnej skupiny.Na tieto výsledky naväzuje práca Martina (1992), ktorý potvrdil ďalším sledovaním, že bez vplyvu MPprežívalo vyššie percento embryí.4

Moses a Martin (1993) vystavili živé embryá MP s parametrami 60 Hz, 4 µT a zistili preukaznú redukciuaktivity 5-nukleotidázy, ktorej hladina sa nevrátila na pôvodnú hodnotu ani po ďalších 15 dňochinkubácie už bez vplyvu MP. Hladiny acetylcholínesterázy a alkalickej fosfatázy neboli MP ovplyvnené.Tieto výsledky korešpondujú s výsledkami Moses a Martin (1992).Účinok MP pochádzajúceho z permanentného magnetu (80 mT) na obsah niektorýchanorganických látok vaječnej škrupiny zisťovali Ishizu et al. (2000). Po 3 dňoch pôsobenia MP relatívnakoncentrácia vápnika sa začala zvyšovať. Po 10 dňoch sa relatívny obsah vápnika znížil a draslíka sazvýšil. Autori zistili lineárny vzťah medzi obsahom Ca : P vo vnútornej vrstve škrupiny, čo bolospôsobené statickým MP. Experimentálne výsledky poukazujú, že transport iónov vápnikaa draslíka môže byť ovplyvnený MP počas inkubácie, pričom Ca, K a P hrajú dôležitú úlohu priformovaní vaječnej škrupiny.V práci Rugiera et al. (2004) autori popisujú účinky expozície 0,2 T MP na angiogenézukuracieho embrya. Angiogenéza bola analyzovaná s použitím chorionoalantoickej membrány kuraciehoembrya. Expozícia 0,2 T statického MP bola dosiahnutá umiestnením vajec na 3 hodiny do izocentramagnetu rezonančného tomografu. U vzoriek vystavených MP a ošetrených fosfátovým pufrom, žiadnesignifikantné vaskulárne reakcie neboli zistené. 3 hodinová expozícia 0,2 T statickým MPneovplyvňovala základný vzorec vaskularizácie alebo životaschopnosť kuracieho embrya. Plodové sérumvykazovalo silnú angiogenickú odpoveď – reakcia bola signifikantne inhibovaná 3 hodinovou expozíciouuvedeného MP. Tieto výsledky poukazujú na to, že statické MP možno použiť na inhibíciu angiogenézy,čo môže byť užitočné na ošetrenie v prípade vyššieho výskytu škodlivej angiogenézy.Dôležitým humánnym diagnostickým prostriedkom je nukleárna magnetická rezonancia. Jejmožné negatívne účinky sledoval Behr et al. (1991) na kuracích vajciach. V práci použili odlišné polia:- statické MP (1 alebo 4T)- variabilné MP (stúpajúce)- vysokofrekvenčné MPAplikované boli na začiatku a v 5. deň inkubácie v odlišných časoch. Vplyv nukleárnej magnetickejrezonancie na embryonálnu mortalitu, liahnivosť alebo životaschopnosť nebol zistený.Berman et al. (1990) skúmali vplyv unipolárneho pulzujúceho MP indukcie 1 µT počas prvých48 hodín inkubácie. Po 48 hodinách trvania expozície boli vajcia podrobené analýze na vývin, morfológiua štádium zrelosti. Výskyt abnormalít u embryí vystavených MP bol 25 %, oproti kontrolným 19 %.Rozdiel bol vysoko preukazný. V obdobnom výskume Maffeo et al. (1998) testovali oplodnené kuracievajcia počas 48 hodín inkubácie MP o indukcii 1 µT. Niektoré vajcia boli vystavené 1,552 rad. X- raysako pozitívna kontrola. Po expozícii boli embryá hodnotené naslepo na morfologické zmeny. Vajciaožarované X lúčami vykazovali vysoko signifikantné anatomické zmeny. Neboli zistené zmeny medzikontrolnou skupinou a skupinou na ktorú pôsobilo MP. K podobným výsledkom dospeli aj Maffeo,Miller, a Carstensen (1984) a tiež Maffeo et al. (1988). Martin (1988) zistil, že pulzné extrémne nízke MPspôsobilo štatisticky preukazné zvýšenie abnormalít u vyvíjajúcich sa kuracích embryí. Efekt bolpozorovaný, keď pole bolo použité počas prvých 24 hodín inkubácie. Žiadne signifikantné efekty nebolipozorované pri expozícii od 24 – 48 hodín.Oplodnené kuracie vajcia počas 21 dní inkubácie vystavené sínusoidnému EP, frekvencie 50-60Hz, v štandardných liaharenských podmienkach skúmali Blackman et al. (1988). Vyliahnuté kurence bolipo 36 hodinách testované. Výsledky potvrdili, že expozícia EP, ktorá je typická v priestorochpriemyselných budov, môže zmeniť reakciu tkaniva mozgu a tak ovplyvniť tok iónov vápnika. Rajendraet al. (2004) zisťovali biologické účinky MP na neurochemické a toxikologické zmeny na vyvíjajúce sakuracie embryá. Oplodnené kuracie vajcia vystavili súvislej expozícii MP 50 Hz, rôznej indukcii (5, 50 a100µT) do 15. dňa vývinu. Embryá boli vybrané z vajec a pozorované na 5. 10. a 15. deň.Neurochemikálie norepinefrín a 5-hydroxytryptamín a AMK thyrozín, glutamín a tryptofán – ich obsahbol zmenený v mozgu. Zmerali tiež aktivitu enzýmov – aminotransferázu (AST a ALT) a laktátovúdehydrogenázu (v celom embryu a v pečeni). Výsledky ukázali signifikantné zvýšenie hladinynorepinefrínu spojené so signifikantným znížením obsahu tyrozínu v mozgu na 15. deň po vystaveníindukcie MP 5, 50, a 100 µT. Takisto zaznamenali signifikantné zvýšenie aktivity glutamínsyntetázy,ktorej výsledkom bola zvýšená hladina glutamínu v mozgu. Na 15. deň iba po expozícii 100 µT. MPneovplyvnili hladinu tryptofánu a 5-hydroxytryptamínu v mozgu. Podobne nemalo MP účinok na aktivituaminotransferáz ani laktát dehydrogenázy v celom embryu a v pečeni.Zmeny spôsobené MP v hladinách norepinefrínu môžu pomôcť vysvetliť nepravidelnostiv cirkadiánnom cykle, pozorované počas stresu vyvolaného MP. Tiež zvýšená hladina glutamínu môžepôsobiť ako jeden z faktorov pre vývinové abnormality.Jove et al. (1999) skúmali 144 oplodnených kuracích vajec Leghornky bielej počas 5. 10. a 15.dňa inkubácie, na ktoré pôsobilo MP 18 a 36 mT. Po 5 dňoch inkubácie 25 % embryí vystavených MP18 mT malo pokročilejšie štádium vývinu ako kontrolná skupina a ako embryá ožarované 36 mT. Na 10.5

a 15. deň embryá ožarované 18 aj 36 mT mali sklony byť viac vyvinuté ako v kontrolnej skupine.V morfometrickej štúdii boli výsledky podobné v kontrolných skupinách aj v skupinách ožarovaných po5. a 10. dni inkubácie. Hodnoty 15 dňových embryí ožarovaných MP boli nižšie ako hodnoty kontrolnejskupiny (P>0,01). Tieto rozdiely boli významné u embryí ožiarenými 36 mT MP. Tieto výsledkyindikujú, že statické MP ovplyvňuje vývin a rast embryí nerovnako, a že pôsobenie MP nezávisí len naintenzite MP, ale aj dĺžke expozície a na orgáne, ktorý sa vyvíja.3 CIEĽ DIZERTAČNEJ PRÁCEFyzikálne faktory, či už prírodné alebo umelo aplikované môžu buď pozitívne alebo negatívnevplývať na biologický materiál, na biologické systémy. V snahe zistiť, aký vplyv má na násadové vajciaelektromagnetické žiarenie, sme si za cieľ našej práce stanovili:• porovnanie vplyvu elektromagnetického poľa v čase uskladnenia násadových vajec v laboratórnychpodmienkach na liahnutie kurčiat, pri stanovení podmienok:► pôsobenie elektromagnetického poľa s rôznou indukciou,► vplyv elektromagnetického poľa s rôznou dĺžkou pôsobenia (expozícia),► pôsobenie elektromagnetického poľa na násadové vajcia s rôznou hmotnosťou,• s vplyvom elektromagnetického poľa v čase inkubácie násadových vajec v laboratórnychpodmienkach na liahnutie kurčiat, pri stanovení podmienok:► pôsobenie elektromagnetického poľa na násadové vajcia s rôznou hmotnosťou,► vplyv elektromagnetického poľa s rôznou dĺžkou pôsobenia (expozícia),► pôsobenie elektromagnetického poľa s rôznou indukciou,► pôsobenie elektromagnetického poľa v rôznej časovej etape inkubácie.Predmetom sledovania sú zárodky násadových vajec pred vložením do liahni a embryá kurčiatpočas ich inkubácie v liahni. Meranie bolo zamerané na výsledky mechanizmu biologických účinkovelektromagnetického induktora, ktorý prerozdeľuje energiu a riadi procesy v biologických organizmoch,teda aj v zárodku a embryu počas vývinu kurčaťa v liahni.4 MATERIÁL A METÓDY4.1 Popis biologického materiáluV jednotlivých pokusoch sme použili násadové vajcia týchto plemien a hybridov sliepok :1. plemená zaradené ako génové rezervy sliepok (Hampshire, Rhode Island Red)2. hybridy sliepok patriacich k brojlerovému typu (Ross 208, ISA 715 Vedette)3. hybrid sliepok patriaci k nosivému typu (Shaver Starcross 288)Rhode Island Red – je stredne ťažké plemeno sliepok s kombinovanou mäsovo– nosivouúžitkovosťou. Kohúty dosahujú hmotnosť 3,0–3,5 kg, sliepky 2,2–2,5 kg. Znáška je 180 ks vajeco priemernej hmotnosti 55,0–60,0 g. Farba škrupiny vajec je hnedá.V pokusoch sme použilinásadové vajcia z Chovnej stanice hydiny VÚŽV v Ivánke pri Dunaji.Hampshire – je stredne ťažké plemeno sliepok s kombinovanou mäsovo–nosivou úžitkovosťou.Kohúty dosahujú živú hmotnosť v dospelosti 3,5–4,0 kg a sliepky 2,5–2,8 kg. Znáška je približne180 ks vajec s priemernou hmotnosťou v rozmedzí 50,0–60,0 g. Farba škrupiny vajec ježltohnedá.V pokusoch sme použili násadové vajcia, ktoré pochádzali z Chovnej stanice hydiny VÚŽV v Ivánke priDunaji.6

Shaver Starcross 208 – je finálny hybrid nosivého leghornského typu. Je odolný proti stresoma chorobám. Živá hmotnosť sliepok dosahuje na začiatku znášky v priemere okolo 1,37 kg a na konciznášky v priemere asi 1,79 kg. Za dvanásť mesiacov vyprodukuje 240 – 260 kusov vajec s bielouškrupinou. Priemerná hmotnosť vajec je asi 61,5 g. Priemerná spotreba krmiva na 1 kg vaječnej hmoty jepribližne 2,51 kg a na jedno znesené vajce 158 g.V pokusoch sme použili násadové vajcia z LP Nitra – Párovské Háje.ISA 715 Vedette – je mäsový hybrid, ktorý vyšľachtila francúzska firma ISA s využitím génuzakrpatenosti. Sliepky v rozmnožovacom chove majú v porovnaní s klasickým mäsovým typom asi o 30% nižšiu telesnú hmotnosť, čo sa priaznivo prejavuje v úspore krmiva a v lepšom využití ustajňovacíchkapacít v rozmnožovacom chove. Šľachtiteľská organizácia udáva pri rodičoch ISA 715 Vedette tietoparametre:- živá hmotnosť kohútov vo veku 450 dní je v priemere 4,5 kg a u sliepok 2,4 kg,- znáška vajec na jednu sliepku do 64 týždňov veku je 166 ks,- spotreba krmiva na jednu sliepku počas znášky je približne 34,8 kg.Násadové vajcia, ktoré sme použili v pokusoch sme získali z rozmnožovacieho chovu Podniku živočíšnejvýroby Nitra Hybrav – farma Bodok.ROSS 208 - je mäsový hybrid sliepok, ktorý dosahuje 86,8 %-nú liahnivosť násadových vajec.Priemerná hmotnosť vajec je asi 61,5 g. Priemerná hmotnosť jednodňových kurčiat je približne42,8 g a vo veku 35 dní je to až 1696,4 g. Spotreba krmiva na 1 kg živej hmotnosti je v priemere1679,1 g. Podiel svaloviny zo živej hmotnosti tela brojlera je približne 34, 70 % a jatočnávýťažnosť je v priemere 71,50 %.Násadové vajcia ktoré sme použili v pokusoch, sme získali z rozmnožovacieho chovu Podniku živočíšnejvýroby Nitra Hybrav – farma Bodok.4.2 Popis elektromagnetického induktoraElektromagnetický induktor, ktorý sme používali v našich pokusoch, vyrobila podľa našichpožiadaviek firma Belančík (SR). Používaný prístroj je zložený z :- prívodného sieťového vodiča- prevodníka napätia- merača magnetickej indukcie- prívodných vodičov k indukčnej cievke- valcovej indukčnej cievkyBloková schéma zapojenia prístroja je zobrazená na obr.25.Sieťové napätie230VPrevodníknapätiaMerač magnetickejindukcie BIndukčnácievkaobr. 25 Bloková schéma zapojenia prístrojaIndukčná cievka s vnútorným priemerom 2R=55 cm (obr.26) vytvárala magnetické pole danépodľa Horáka, Krupku (1976) vzťahom pre solenoid7

B =µ µ I zl2 0+r( 2R) 2(1)kde:µ 0 je permeabilita vákua 4π.10 -7 [m . kg . s -2 . A -2 ],µ r je relatívna permeabilita prostredia [ - ],I je elektrický prúd [A],z je počet závitov cievky [ - ],l je dĺžka cievky [m],R je polomer cievky [m].2Rlobr. 26 Indukčná cievkaPre meranie bola využitá cievka, ktorej dĺžka l bola oveľa menšia ako priemer cievky 2R. Potomsme mohli vo vzťahu (1) zanedbať l 2 voči (2R) 2 a vzťah upraviť na tvarµ 0µrI zB = (2)2RPrincíp práce elektromagnetického induktora spočíval v tom, že po pripojení sieťového vodičana zdroj elektrického napätia sme v prevodníku napätia nastavili jeho požadovanú hodnotu, potrebnú preaplikáciu. Prívodnými vodičmi vystupoval elektrický prúd s nastaveným napätím z prevodníka doinduktívnej cievky, ktorá bola skonštruovaná tak, aby vďaka veľkému prierezu vodičov vytváralamagnetické pole s požadovanou indukciou. Do stredu cievky sme vložili špeciálne upravenú stolovúliaheň, pri aplikácii magnetického poľa na embryá kurčiat počas ich inkubácie, alebo nádobus násadovými vajciami, keď sme pôsobili elektromagnetickým poľom na embryá kurčiat počas ichuskladnenia.V pokusoch sme používali premenlivé magnetické pole s indukciou 0,02 T, 0,04T a 0,07 T.4.3 Popis podmienok liahnutiaNásadové vajcia použité v jednotlivých pokusoch pochádzali vždy z jednej znášky, pričom smeich skladovali vždy dva dni pri teplote 8–12 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu 60-75 %. Počas skladovaniasme násadové vajcia uložili do nádoby. Na takto uložené vajcia sme pôsobili premenlivým magnetickýmpoľom.Počas pokusov boli násadové vajcia inkubované pri teplote 37,5–38,2 °C a relatívnej vlhkostivzduchu v liahni 55–65 % (prvých 18 dní inkubácie) a 65–90 % (posledné tri dni inkubácie). Násadovévajcia sliepok sme prvých 18 dní liahnutia obracali o 180° každú hodinu, posledné tri dni liahnutia smenásadové vajcia už neobracali. Teplota vzduchu v miestnosti, v ktorej sme inkubovali násadové vajcia sapohybovala v rozmedzí 25,0–28,5 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti sa pohybovala v rozmedzíod 50 % do 52 %. Teplotu a relatívnu vlhkosť vzduchu v miestnosti sme merali bimetalovým termo–hydrometrom. Násadové vajcia sme liahli v liahňach typu BIOS MONO 06, ktoré sme pre väčšiupresnosť upravili. Vymenili sme v nich termostat s mechanickým (bimetalovým) tepelným snímačom, zatermostat s tepelným snímačom elektronickým (perličkovým), čím sme dosiahli zvýšenú citlivosť nanastavenú teplotu. Na meranie teploty v liahni sme použili digitálny teplomer STD 9, merajúci teplotuv liahni s presnosťou na 0,1 °C. Relatívnu vlhkosť vzduchu v stolovej liahni sme udržiavali a meralipomocou digitálneho hydrostatu PHI.8

Biologickú kontrolu liahnutia kurčiat sme robili presvecovaním násadových vajec na 7. a 18. deňliahnutia, pričom sme z liahne odstraňovali neoplodnené vajcia, ako i vajcia s odumretým embryom.4.4 Metodika zisťovania sledovaných ukazovateľov a matematicko-štatistického vyhodnotenia.V jednotlivých pokusoch sme na zistenie vplyvu premenlivého magnetického poľa naembryonálny vývin kurčiat, počas uskladnenia a inkubácie násadových vajec sliepok sledovalinasledovné ukazovatele :- začiatok kľuvania kurčaťa z násadového vajca - bol stanovený ako čas, kedy kurča zobáčikomviditeľne porušilo celistvosť škrupiny násadového vajca,- čas potrebný na vykľuvanie kurčaťa - predstavoval čas, od viditeľného porušenia celistvosti škrupinynásadového vajca kurčaťom až po úplné opustenie škrupiny násadového vajca,- čas liahnutia celej skupiny kurčiat - sme definovali ako obdobie, kedy sme násadové vajcia vložilido vytemperovanej liahne na teplotu 37,5–38,2 °C, až do vykľuvania sa kurčiat z násadových vajec,- liahnivosť z nasadených vajec v % - sme počítali ako percento liahnutia kurčiat z násadových vajecvložených do liahne podľa vzorca:počet vyliahnutých kurčiat___________________ . 100počet nasadených vajec- hmotnosť vyliahnutých kurčiat - sme zisťovali na laboratórnych váhach s presnosťou na stotinugramu.Začiatok kľuvania kurčiat, čas potrebný na vykľuvanie celej skupiny kurčiat a čas liahnutia smesledovali a zaznamenávali každých 30 minút v priebehu celej inkubácie. Liahnivosť sme vyhodnotili nakonci inkubácie.Údaje získané v pokusoch sme vyhodnotili pomocou matematicko–štatistického aparátu:a. aritmetický priemer:xn∑i== 1nxib. smerodajná odchýlka:s =n∑i=1( x − x)in2kde:x i - sú jednotlivé namerané hodnoty,x - aritmetický priemer vypočítaný z nameraných hodnôtn – celkový počet meraníc. variačný koeficient:sv = *100 (%)x9

Významnosť rozdielov medzi úrovňami faktora sme testovali pomocou analýzy variancie(ANOVA) na hladine významnosti α = 0,05 a spoľahlivosti 0,95.Vyhodnotenie výsledkov testu ANOVA (analýza rozptylu):P > 0,05, rozdiel medzi úrovňami faktora nie je štatisticky preukazný (-)P < 0,05, rozdiel medzi úrovňami faktora je štatisticky preukazný (+)P < 0,01, rozdiel medzi úrovňami faktora je štatisticky vysoko preukazný (++)P < 0,001 rozdiel medzi úrovňami faktora je štatisticky veľmi vysoko preukazný (+++)Hodnoty P, na základe ktorých sme posudzovali preukaznosť rozdielov sú uvedené pod jednotlivýmitabuľkami.Uvedené výpočty boli spracované v programe EXCEL5 VÝSLEDKY5.1 VPLYV ELEKTROMAGNETICKÉHO POĽA PÔSOBIACEHO POČAS USKLADNENIANÁSADOVÝCH VAJEC NA LIAHNUTIE KURČIAT5.1.1 Pôsobenie elektromagnetického poľa s rôznou indukciouPrvý pokusVplyv elektromagnetického poľa s rôznou indukciou, pôsobiaceho počas uskladnenia násadovýchvajec na liahnutie kurčiat plemena HampshirePo zmagnetizovaní násadových vajec kombinovaného plemena sliepok Hampshire počasuskladnenia a následného liahnutia v liahni sme pozorovali, že kurčatá sa začali najskôr kľuvať v 2.pokusnej skupine (0,04T) a to už po 484,66 ± 2,31 hodinách inkubácie (tabuľka č.1). Neskôr sa začalikurčatá kľuvať v 1. pokusnej skupine (0,02T), po 487,92 ± 1,66 hodinách inkubácie, potom v 3. pokusnejskupine (0,07T), po 488,22 ± 3,05 hodinách inkubácie. Najneskôr sa kurčatá začali kľuvať v kontrolnejskupine a to po 488,94 ± 3,45 hodinách liahnutia. Kľuvanie celej skupiny kurčiat trvalo najkratšie taktiežv 2. pokusnej skupine (12,45 ± 0,89 hodínKurčatá sa najskôr vyliahli v 2. pokusnej skupine a to už po 497,11 ± 3,05 hodinách inkubácie..V kontrolnej skupine, v ktorej sme na embryá kurčiat nepôsobili počas ich uskladnenia premenlivýmmagnetickým poľom, trvalo liahnutie najdlhšie (503,05 ± 4,22 hodín).Najvyššiu liahnivosť (97,41 ± 2,05 %) sme zaznamenali v 3 pokusnej skupine, v ktorej nauskladnené vajcia pôsobilo elektromagnetické pole s indukciou 0,07 TPercento liahnivosti v 3. a 2.pokusnej skupine je štatisticky preukazné (P < 0,05) v porovnaní s kontrolnou skupinou, kde nepôsobiloEMP na násadové vajcia počas ich uskladnenia (87,45 ± 2,54 %).Pri porovnaní priemernej hmotnosti vyliahnutých kurčiat sme zistili, že táto je približnevyrovnaná a môžeme teda konštatovať, že pôsobenie elektromagnetického poľa počas uskladnenianásadových vajec neovplyvňovalo hmotnosť vyliahnutých kurčiat.Druhý pokusVplyv elektromagnetického poľa s rôznou indukciou, pôsobiaceho počas uskladnenia násadovýchvajec, na liahnutie kurčiat hybrida Shaver Starcross 288V pokuse, kde sme na násadové vajcia znáškového hybrida sliepok Shaver Starcross 288pôsobili počas uskladnenia (pri teplote 8–12 °C a pri relatívnej vlhkosti vzduchu 60 –75 %), premenlivýmmagnetickým poľom z induktívnej cievky sa kurčatá začali najskôr kľuvať v 3. pokusnej skupine a to užpo 487,96 ± 3,61 hodinách inkubácie (tabuľka č. 2). V tejto skupine pôsobilo EMP s indukciou 0,07 T.Najneskôr sme spozorovali začiatok kľuvania kurčiat v kontrolnej skupine (po 490,62 ± 2,83 hodináchinkubácie), v tejto skupine sme na násadové vajcia v priebehu ich uskladnenia nepôsobili premenlivýmmagnetickým poľom.Najskôr sa celá skupina kurčiat vykľuvala taktiež v 3. pokusnej skupine a to už po 12,11 ± 1,88hodinách. V kontrolnej skupine kurčiat trvalo kľuvanie celej skupiny najdlhšie (13,85 ±0,98 hodín).Najkratší čas na vyliahnutie celej skupiny potrebovali kurčatá taktiež v 3. pokusnej skupine, kdesme zaznamenali dĺžku liahnutia v priemere 500, 07 ± 4,08 hodín, po 502,19 ± 3,43 hodinách inkubáciesa kurčatá nosivého hybrida vyliahli v druhej pokusnej skupine. Najdlhšie sa celá skupina kurčiat liahla10

v kontrolnej skupine, bez vplyvu elektromagnetického poľa, a to v priemere 504,47 ± 3,41 hodín.Najneskôr sa kurčatá začali kľuvať, najdlhšie trvalo kľuvanie i liahnutie kurčatám nosivého hybridaShaver Starcross 288 v kontrolnej skupine bez vplyvu EMP. Rozdiely v sledovaných ukazovateľoch všakboli minimálne, čo nás vedie k úvahe, že elektromagnetické pole neovplyvňuje výraznejšie rýchlosťembryonálneho vývinu kurčiat.Väčšie rozdiely sme však zaznamenali pri vyhodnocovaní liahnivosti z násadových vajecvložených do liahne. Najvyššia liahnivosť bola pozorovaná v 3. pokusnej skupine (97,22 ± 1,14 %).Výsledok bol signifikantný (P < 0,05) v porovnaní s kontrolnou skupinou, v ktorej bola zistená najnižšialiahnivosť z celého tohto pokusu (88,02 ± 1,67 %).Pri porovnávaní hmotnosti vyliahnutých kurčiat na konci procesu inkubácie sme nezaznamenaliväčšie rozdiely, spôsobené vplyvom premenlivého magnetického poľa na násadové vajcia počas ichuskladnenia. Najvyššiu hmotnosť sme u vyliahnutých kurčiat pozorovali v 2. pokusnej skupine (42,71 ±3,66 %), potom v kontrolnej skupine (42,62 ± 3,06 %). Nižšia hmotnosť bola v 1. pokusnej skupine(42,59 ± 2,12 %) a v 3. pokusnej skupine (42,48 ± 3,02 %).5.1.2 Pôsobenie elektromagnetického poľa s rôznou dĺžkou pôsobeniaTretí pokusVplyv elektromagnetického poľa 0,07T, s rôznou dĺžkou pôsobenia počas uskladnenia násadovýchvajec, na liahnutie kurčiat hybrida ROSS 208Výsledky pokusu, pri ktorom sme pôsobili elektromagnetickým poľom s indukciou 0,07 T nanásadové vajcia rôzne dlhý čas (10, 20, 30, 40, a 50 minút denne) počas ich uskladnenia sú zaznamenanév tabuľkách 3 a 3a. Pri porovnávaní začiatku kľuvania u kurčiat mäsového hybrida ROSS 208 sme zistili,že najskôr sa začali kurčatá kľuvať po 497,94 ± 4,02 hodinách inkubácie v 4. pokusnej skupine(pôsobenie EMP 40 minút denne). V kontrolnej skupine, v ktorej premenlivé magnetické pole počasuskladnenia nepôsobilo, sa kurčatá začali kľuvať po 501,65 ± 3,54 hodinách inkubácie, najneskôr sakurčatá začali kľuvať v 5. pokusnej skupine, po 502,07 ± 2,86 hodinách liahnutia (pôsobenie EMP 50minút denne).Z výsledkov vyplýva, že premenlivé magnetické pole z elektromagnetického induktoras indukciou 0,07 T svojou rôznou dĺžkou pôsobenia na násadové vajcia mäsového hybrida ROSS 208počas ich uskladnenia výrazne neovplyvňovalo sledované ukazovatele.Najmenej času potrebovali kurčatá na vykľuvanie sa celej skupiny v 4. pokusnej skupine (13,47 ±3,07 hodín). Najdlhšie sa kurčatá kľuvali v kontrolnej skupine a to 14,65 ± 2,04 hodín. Pri porovnanípokusných skupín sme pozorovali najrýchlejšie kľuvanie v skupine s pôsobením premenlivéhomagnetického poľa 40 minút a najdlhšie kľuvanie v skupine, v ktorej elektromagnetické pole vplývalo nanásadové vajcia iba 10 minút denne.Najskôr sa kurčatá vyliahli taktiež v 4. pokusnej skupine (po 511,41 ± 4,56 hodinách inkubácie),Najdlhší čas potrebovali kurčatá na vyliahnutie sa v 5. pokusnej skupine (po 516,69 ± 4,21 hodíninkubácie), v ktorej pôsobilo premenlivé magnetické pole na uskladnené násadové vajcia najdlhšie.V sledovaní liahnivosti sa prejavili už väčšie rozdiely a to najmä medzi pokusnými skupinamia kontrolnou skupinou, ale i medzi pokusnými skupinami navzájom. Najvyššiu liahnivosť smezaznamenali v 3. pokusnej skupine (94,15 ± 3,88 %.) Najnižšiu liahnivosť z násadových vajec vloženýchdo liahne sme pozorovali v kontrolnej skupine (89,48 ± 3,83 %), v ktorej na násadové vajcia mäsovéhohybrida ROSS 208 nepôsobilo premenlivé magnetické pole počas ich dvojdňového uskladnenia.Najvyššia priemerná hmotnosť vyliahnutých kurčiat bola v 4. pokusnej skupine (42,01 ± 2,47 g),Najnižšiu priemernú hmotnosť kurčiat po ich vyliahnutí sme zistili v 1. pokusnej skupine (40,38 ± 1,85 g).Môžeme konštatovať, že účinok elektromagnetického poľa počas uskladnenia násadových vajec sa nahmotnosti vyliahnutých kurčiat výrazne neprejavilŠtvrtý pokusVplyv elektromagnetického poľa 0,07T, s rôznou dĺžkou pôsobenia počas uskladnenia násadovýchvajec, na liahnutie kurčiat mäsového hybrida ROSS 208V tomto pokuse sa začali kurčatá najskôr kľuvať v 3. pokusnej skupine (expozícia 40 min.) a touž po 496,86 ± 3,54 hodinách inkubácieNajneskôr sa začali kurčatá kľuvať v 1. pokusnej skupine(expozícia 20 min.) po 501,57 ±3,69 hodinách inkubácie. Z celého pokusu najneskôr sme zaznamenalizačiatok kľuvania kurčiat v kontrolnej skupine a to až po 502,44 hodinách liahnutia v liahni BIOS11

MONO 06. V tomto ukazovateli sme nezistili výraznejšie rozdiely v začiatku kľuvania kurčiat pôsobenímelektromagnetického poľa na násadové vajcia počas uskladnenia pri teplote 8–12 °C a relatívnej vlhkostivzduchu 60 –75 %.Taktiež pri sledovaní dĺžky kľuvania celej skupiny kurčiat mäsového hybrida ROSS 208 smenezaznamenali väčšie rozdiely, ktoré by mohli byť spôsobené účinkom EMP. Najskôr sa vykľuvala celáskupina kurčiat v 3. pokusnej skupine (za 12,08 ± 3,04 hodín), a najdlhšie sa kurčatá kľuvali v kontrolnejskupine (za 13,45 ± 2,47 hodín).V našom pokuse sme zaznamenali, že najskôr sa kurčatá vyliahli taktiež v 3. pokusnej skupine,po 508,94 ± 4,11 hodinách inkubácie. V tejto pokusnej skupine pôsobilo premenlivé magnetické pole nauskladnené násadové vajcia pred vlastným liahnutím 40 minút denne Najdlhšie trvalo liahnutie kurčatámv kontrolnej skupine, bez použitia premenlivého magnetického poľa z elektromagnetického induktora.V tejto skupine sa celá skupina kurčiat mäsového hybrida ROSS 208 vyliahla za 515,89 ± 4,21 hodíninkubácie.Pri porovnávaní liahnivosti medzi jednotlivými skupinami v našom pokuse sme zaznamenali užväčšie rozdiely. Najvyššia liahnivosť bola zistená v 2. pokusnej skupine (97,81% ±4,18 %), V celomtomto pokuse bola ale najnižšia liahnivosť zaznamenaná v kontrolnej skupine (83,21 ± 1,85 %). Zistenérozdiely v liahnivosti medzi kontrolnou skupinou a pokusnými skupinami sú štatisticky preukazné (P

V kontrolných skupinách embryá kurčiat neboli vystavené účinkom EMP. Z násadových vajec sa kurčatázačali najskôr kľuvať v 1. pokusnej skupine (56-60 g), už po 488,27 ± 2,18 hodinách liahnutia. Najneskôrsme zaznamenali začiatok kľuvania u kurčiat v 1. kontrolnej skupine až po 493,41 ± 1,87 hodinách(tabuľka 6).Čas potrebný na vykľuvanie celej skupiny kurčiat bol najkratší v prvej kontrolnej skupine (13,64± 2,25 hodín), Pri porovnaní medzi príslušnými kontrolnými a pokusnými skupinami sme zistili, žev kontrolných skupinách (bez pôsobenia EMP) trvalo kurčatám kľuvanie kratšie ako v pokusnýchskupinách, kde na embryonálny vývin kurčiat vplývalo premenlivé magnetické pole.Pri porovnávaní času potrebného na vyliahnutie celej skupiny kurčiat sme zaznamenali, žev skupinách s ľahšími násadovými vajciami (56–60 g) sa skôr vyliahli kurčatá v skupine, kde na nepôsobilo elektromagnetické pole v priebehu celej inkubácie. Z uvedených výsledkov môžemekonštatovať, že elektromagnetické pole neovplyvňovalo začiatok kľuvania, dĺžku kľuvania a dĺžkuliahnutia kurčiat v tomto pokuse.Výraznejšie sa prejavil vplyv elektromagnetického poľa na liahnivosť z násadových vajecvložených do liahne. Najnižšiu liahnivosť sme zaznamenali v 1. pokusnej skupine (66,19 ± 4,51 %) a v 2.pokusnej skupine (67,58 ± 3,62 %). Pri porovnaní s príslušnými kontrolnými skupinami boli rozdielyvysoko preukazné (P < 0,001), pričom v 2. kontrolnej skupine bola liahnivosť najvyššia (94,87 ± 5,83%), v prvej kontrolnej skupine bola zaznamenaná nižšia liahnivosť ( 89,68 ± 1,54 % )Negatívny vplyv premenlivého magnetického poľa pôsobiaceho 10 minút denne počas celéhoprocesu liahnutia sa prejavil taktiež na hmotnosti vyliahnutých kurčiat. Vyššie priemerné hmotnostivyliahnutých kurčiat sme zaznamenali v kontrolných skupinách bez vplyvu elektromagnetického poľa, Priporovnaní rozdielov medzi príslušnými kontrolnými skupinami a pokusnými skupinami sme zaznamenalištatistickú preukaznosť ( P < 0,05 ).Siedmy pokusVplyv elektromagnetického poľa 0,07T, pôsobiaceho na násadové vajcia s rôznou hmotnosťou počasinkubácie, na liahnutie kurčiat hybrida HampshireKurčatá sa začali najskôr kľuvať v 1. pokusnej skupine (tabuľka č.7) po 489,06 ± 1,77 hodináchinkubácie. Najneskôr sa kurčatá začali kľuvať v 1. kontrolnej skupine. Ani v tomto pokuse, kde pôsobilopremenlivé magnetické pole z induktívnej cievky elektromagnetického induktora 10 minút denne naembryá kurčiat v priebehu liahnutia sa nepreukázal jeho vplyv na začiatok kľuvania u kurčiat.Najskôr sa celá skupina kurčiat vykľuvala v 1. kontrolnej skupine, v ktorej kľuvanie trvalo 12,55± 1,58 hodín, Viac času potrebovali kurčatá plemena Hampshire na vykľuvanie sa zo skupín, v ktorýchsme liahli hmotnostne ťažšie násadové vajcia (61,0–64,0 g), pričom v 2. kontrolnej skupine sa kurčatávykľuvali za 14,43 ± 2,03 hodín a v 2. pokusnej skupine za 14,83 ± 0,68 hodín.Vplyv premenlivého magnetického poľa s indukciou 0,07 T na násadové vajcia počas ichliahnutia sa neprejavil ani pri sledovaní a vyhodnotení dĺžky liahnutia. Najskôr sa kurčatá vyliahli v 1.pokusnej skupine (po 502,18 ± 1,57 hodinách inkubácie Najdlhšie trvalo liahnutie kurčatám v 2. pokusnejskupine (507,68 ± 1,44 hodín inkubácie).Pri hodnotení percenta liahnivosti z násadových vajec vložených do liahne sa plne preukázalnegatívny vplyv pôsobenia premenlivého magnetického poľa na embryá kurčiat počas ich liahnutia.Najvyššia liahnivosť bola zaznamenaná v kontrolných skupinách, v ktorých na embryá kurčiat nepôsobiloelektromagnetické pole. V 2. kontrolnej skupine bola liahnivosť najvyššia, 92,57 ± 3,21 %, Pri porovnanípríslušných kontrolných a pokusných skupín sme zistili preukazné rozdiely, ktoré boli štatisticky vysokopreukazné (P < 0,001).Taktiež na priemernej hmotnosti vyliahnutých kurčiat sa prejavil negatívny vplyvelektromagnetického poľa, i keď v menšej miere ako pri liahnivosti. Najnižšiu priemernú hmotnosťvyliahnutých kurčiat sme zaznamenali v 1. pokusnej skupine (36,02 ± 0,96 g) a v 2. pokusnej skupine(37,74 ± 1,53 g). V 1. kontrolnej skupine bola priemerná hmotnosť vyliahnutých kurčiat 41,86 ± 1,03 g.Najvyššiu hmotnosť u vyliahnutých kurčiat sme zistili v 2. kontrolnej skupine (43,77 ± 1,22 g). Priporovnaní priemerných hmotností u vyliahnutých kurčiat plemena Hampshire medzi príslušnýmikontrolnými skupinami (bez pôsobenia elektromagnetického poľa) a pokusnými skupinami (pôsobenieelektromagnetického poľa počas inkubácie) sme zistili preukazné rozdiely (P < 0,05).5.2.2 Vplyv elektromagnetického poľa s rôznou dĺžkou pôsobeniaÔsmy pokus13

Vplyv elektromagnetického poľa 0,07T, s rôznou dĺžkou pôsobenia počas inkubácie násadovýchvajec, na liahnutie kurčiat plemena Rhode Island RedV pokuse, pri ktorom sme sledovali vplyv premenlivého magnetického poľa s indukciou 0,07 T,pôsobiaceho na násadové vajcia plemena Rhode Island Red počas celej doby inkubácie pôsobilo EMPv 1. pokusnej skupine 20 minút denne, v 2. pokusnej skupine 25 minút denne a v 3. pokusnej skupine 30minút denne. V kontrolnej skupine elektromagnetické pole nevplývalo na embryá kurčiat počas liahnutia.Kurčatá sa začali najskôr kľuvať v 2. pokusnej skupine, po 498,35 ± 3,42 hodinách liahnutia,V 1. pokusnej skupine sa kurčatá začali kľuvať najneskôr a to po 499,14 ±3,15 hodinách liahnutia.Celkove môžeme konštatovať, že začiatok kľuvania bol v tomto pokuse veľmi vyrovnaný a teda nebolovplyvnený elektromagnetickým poľom.Najkratší čas potrebovali kurčatá na vykľuvanie celej skupiny taktiež v 2. pokusnej skupine,v ktorej pôsobilo elektromagnetické pole na embryá kurčiat 25 minút denne (12,93 ± 2,07 hodín).Najdlhšie trvalo kľuvanie kurčatám plemena Rhode Island Red v kontrolnej skupine (bez ovplyvňovaniaembryí kurčiat premenlivým magnetickým poľom) a to 13,57 ± 1,85 hodín.Čo sa týka celkovej dĺžky liahnutia kurčiat, zaznamenali sme, že najskôr sa kurčatá vyliahli v 2.pokusnej skupine, po 511,28 ± 4,07 hodinách inkubácie, Aj pri sledovaní tohto ukazovateľa sme dosiahliveľmi vyrovnané výsledky.Pri vyhodnotení percenta liahnivosti z násadových vajec vložených do liahne sme už pozorovalivýraznejšie rozdiely medzi kontrolnou skupinou, v ktorej sme nepoužili elektromagnetické polea pokusnými skupinami, v ktorých na embryá kurčiat pôsobilo počas inkubácie elektromagnetické pole.Najvyššiu liahnivosť sme zaznamenali v kontrolnej skupine (91,58 ± 3,11 % ), naopak najnižšiu liahnivosťsme zistili v 3. pokusnej skupine (70,74 ± 2,94 %). 2,85 %). Zistené rozdiely v liahnivosti medzikontrolnou skupinou a všetkými pokusnými skupinami boli vysoko preukazné (P < 0,001), čo potvrdzujenegatívny vplyv elektromagnetického poľa pôsobiaceho počas inkubácie na liahnivosť z násadovýchvajec.Taktiež pri hodnotení priemernej hmotnosti u vyliahnutých kurčiat sme zistili preukaznérozdiely. Nižšia hmotnosť vyliahnutých kurčiat bola zaznamenaná v pokusných skupinách, pričom v 3.pokusnej skupine vyliahnuté kurčatá vážili v priemere 33,82 ± 2,87 g, V kontrolnej skupine smezaznamenali najvyššiu hmotnosť vyliahnutých kurčiat (40,22 ± 2,45 g). Pri hodnotení tohoto ukazovateľasa taktiež potvrdil negatívny vplyv elektromagnetického poľa, kde boli rozdiely medzi kontrolnouskupinou a pokusnými skupinami štatisticky preukazné (P < 0,05).Deviaty pokusVplyv elektromagnetického poľa 0,04T, s rôznou dĺžkou pôsobenia počas inkubácie násadovýchvajec, na liahnutie kurčiat hybrida ISA 715 VedetteV pokuse sme pozorovali, že kurčatá mäsového hybrida ISA 715 Vedette sa začali najskôrkľuvať v 1. pokusnej skupine, v ktorej pôsobilo premenlivé magnetické pole s indukciou 0,04T na embryákurčiat počas liahnutia 15 minút denne (po 497,42 ± 3,12 hodinách inkubácie), Najneskôr smespozorovali začiatok kľuvania u kurčiat mäsového hybrida ISA 715 Vedette v 3. pokusnej skupine,v ktorej na embryá kurčiat pôsobilo premenlivé magnetické pole v priebehu vlastného procesu liahnutianajdlhšiu dobu 30 minút denne, kurčatá sa začali kľuvať až po 500,53 ± 2,94 hodinách inkubácie.Pri porovnávaní ďalšieho sledovaného ukazovateľa liahnutia a dĺžky kľuvania celej skupinykurčiat, sme nezaznamenali väčšie rozdiely v časoch medzi kontrolnou skupinou a pokusnými skupinami,ako ani medzi pokusnými skupinami navzájom. Za najkratší čas sa kurčatá vykľuvali v 1. pokusnejskupine (za 12,18 ± 1,77 hodín). Najdlhší čas potrebovali na vykľuvanie sa kurčatá v 2. pokusnej skupine(13,06 ± 2,11 hodín).Dĺžka liahnutia kurčiat bola taktiež vcelku vyrovnaná, pričom sa najskôr vyliahli kurčatá v 1.pokusnej skupine po 509,60 ± 3,18 hodinách inkubácie.Najvyššiu liahnivosť z násadových vajec vložených do liahne sme opäť pozorovali v kontrolnejskupine (89,78 ± 2,87 %), v ktorej počas inkubácie násadových vajec mäsového hybrida ISA 715 Vedette,nepôsobilo elektromagnetické pole Rozdiel medzi zistenými hodnotami liahnivosti v kontrolnej skupinea 1. pokusnej skupine bol štatisticky preukazný (P < 0,05). Najnižšiu liahnivosť z celého pokusu smezaznamenali v 3. pokusnej skupine 72,79 ± 2,44%), v ktorej EMP ovplyvňovalo embryonálnyvývin kurčiat 45 minút denne v priebehu liahnutia. Pri porovnaní dosiahnutých výsledkov liahnivosťmedzi kontrolnou skupinou a pokusnými skupinami, môžeme konštatovať, že dosiahnuté rozdiely súpreukazné (P < 0,01).14

Premenlivé magnetické pole taktiež negatívne ovplyvnilo priemernú hmotnosť vyliahnutýchkurčiat. Najvyššiu hmotnosť u vyliahnutých kurčiat sme zistili v kontrolnej skupine, 42,17 ± 3,12 g.V pokusných skupinách boli zaznamenané nižšie priemerné hmotnosti u vyliahnutých kurčiat. Priporovnaní zistených výsledkov medzi kontrolnou skupinou a 2. a 3. pokusnou skupinou sme užzaznamenali ich štatistickú preukaznosť (P < 0,05).5.2.3. Pôsobenie elektromagnetického poľa s rôznou indukciouDesiaty pokusPôsobenie elektromagnetického poľa s rôznou indukciou počas inkubácie násadových vajec naliahnutie kurčiat hybrida ISA 715 VedetteV tomto pokuse sme použili v pokusných skupinách premenlivé magnetické pole s rôznouindukciou. EMP pôsobilo 20 minút denne, počas celej inkubácie násadových vajec mäsového hybridaISA 715 Vedette. V 1. pokusnej skupine pôsobilo elektromagnetické pole z cievky elektronickéhoinduktora s intenzitou 0,02 T, v 2. pokusnej skupine s intenzitou 0,04 T a v 3. pokusnej skupines intenzitou 0,07 T. V kontrolnej skupine na embryá kurčiat počas liahnutia nepôsobilo premenlivémagnetické pole. Kurčatá sa začali najskôr kľuvať v 2. pokusnej skupine a to už po 500,42 ± 4,71hodinách inkubácie. Najkratší čas potrebovali na vykľuvanie sa kurčatá v 3. pokusnej skupine (13,13 ±1,87 hodín), potom kurčatá v kontrolnej skupine (13,55 ± 1,58 hodín), najdlhšie sa celá skupina kurčiatkľuvala v 1.pokusnej skupine 14,72 ± 2,08 hodín.Pri porovnaní jednotlivých časových údajov za celú dĺžku liahnutia sme zaznamenali najkratšíčas potrebný na vyliahnutie kurčiat mäsového hybrida ISA 715 Vedette v 2. pokusnej skupine (514,45 ±3,64 hodín). V kontrolnej skupine a v 1. a 3. pokusnej skupine bol čas na vyliahnutie kurčiat veľmivyrovnaný. Pri porovnaní uvedených ukazovateľov liahnutia (začiatok kľuvania, dĺžka kľuvaniaa liahnutia) sme nezaznamenali väčšie rozdiely v časových údajoch a preto konštatujeme, že anipremenlivé magnetické pole s rôznou indukciou neovplyvnilo tieto ukazovatele.Najvyššiu liahnivosť sme zaznamenali v kontrolnej skupine (bez vplyvu elektromagnetickéhopoľa na embryá kurčiat počas inkubácie) 93,41 ± 2,47 %. So zvyšujúcou sa indukciouelektromagnetického poľa v pokusných skupinách sa priamo úmerne znižovala liahnivosť kurčiatz násadových vajec vložených do liahne. Z pokusných skupín sme zistili najvyššiu liahnivosť v 1.pokusnej skupine (89,87 ± 3,02 %), potom v 2. pokusnej skupine (81,12 ±2,19 %) a 3. pokusnej skupine(72,23 ± 3,17 %). Rozdiely medzi kontrolnou skupinou a 1. pokusnou skupinou neboli preukazné, medzikontrolnou skupinou a 2. pokusnou skupinou boli rozdiely preukazné (P < 0,05), taktiež boli rozdielyštatisticky preukazné (P < 0,001) medzi kontrolnou skupinou a 3. pokusnou skupinou.Približne rovnaká bola priemerná hmotnosť vyliahnutých kurčiat v kontrolnej skupine (41,86 ±2,07 g) a v 1. pokusnej skupine (41,03 ± 1,92 g). Zistené rozdiely boli štatisticky preukazné (P < 0,05) lenmedzi kontrolnou skupinou a 3. pokusnou skupinou.Jedenásty pokusPôsobenie elektromagnetického poľa s rôznou indukciou počas inkubácie násadových vajec, naliahnutie kurčiat hybrida Shaver Starcross 288Začiatok kľuvania u kurčiat sme najskôr spozorovali v kontrolnej skupine a to už po 498,23 ±2,84 hodinách liahnutia, neskôr v 1. pokusnej skupine po 498,32 ±3,07 hodinách, v 2. pokusnej skupinepo 498,68 ± 2,91 hodinách liahnutia. Najneskôr sme zaznamenali začiatok kľuvania u kurčiat v 3.pokusnej skupine po 499,02 ± 2,42 hodinách inkubácie. Vo všeobecnosti môžeme skonštatovať, žezačiatok kľuvania u kurčiat v tomto pokuse bol veľmi vyrovnaný, pri minimálnych rozdieloch medzikontrolnou skupinou a pokusnými skupinami ako i medzi pokusnými skupinami navzájom.Čas, ktorý potrebovali kurčatá na vykľuvanie sa z násadových vajec bol taktiež vyrovnaný.Neprejavil sa vplyv premenlivého magnetického poľa. Najkratšie trvalo kľuvanie kurčatám v 2. pokusnejskupine (12,96 ± 2,47 hodín), Najdlhšie sa celá skupina kurčiat kľuvala v kontrolnej skupine (13,74 ±1,32 hodín).V 1. pokusnej skupine, v ktorej pôsobilo elektromagnetické pole s indukciou 0,02 T, sa kurčatávyliahli najrýchlejšie, za 511,46 ± 3,93 hodín inkubácie, Najneskôr sa kurčatá vyliahli z násadovýchvajec v 3. pokusnej skupine, v ktorej pôsobilo elektromagnetické pole s indukciou 0,07T, za 512,67 ± 2,97hodín.15

Aj v tomto pokuse sme zaznamenali najvyššiu liahnivosť v kontrolnej skupine 91,05 ± 2,69 %.V pokusných skupinách sa už prejavil negatívny vplyv premenlivého magnetického poľa na liahnivostinásadových vajec, vložených do liahne. V 3. pokusnej skupine sme zaznamenali najnižšiu liahnivosť zovšetkých skupín v tomto pokuse, iba 69,84 ± 2,44 %. V pokusných skupinách sa liahnivosť znižovalaúmerne so zvyšovaním sa intenzity premenlivého magnetického poľa pochádzajúceho z indukčnej cievkyelektromagnetického induktora. Pri porovnaní kontrolnej skupiny s 1. pokusnou skupinou smenezaznamenali štatisticky preukazné rozdiely. Ak sme však porovnali kontrolnú skupinu s ostatnýmipokusnými skupinami rozdiely boli už štatisticky preukazné. Medzi kontrolnou skupinou a 2. pokusnouskupinou (P < 0,01) a medzi kontrolnou skupinou a 3. pokusnou skupinou (P < 0,001).Hmotnosť vyliahnutých kurčiat medzi kontrolnou skupinou a 1. pokusnou skupinou bolapribližne rovnaká (40,25 ±1,85 g resp. 40,18 ± 2,57 g). Negatívnejšie sa už premenlivé magnetické poleprejavilo na nižšej hmotnosti vyliahnutých kurčiat v 2. pokusnej skupine (EMP s indukciou 0,04 T) a 3.pokusnej skupine (EMP s indukciou 0,07T) Pri porovnaní dosiahnutých výsledkov v kontrolnej skupines výsledkami v 2. pokusnej skupine a v 3. pokusnej skupine bola zaznamenaná štatistická preukaznosť (P< 0,05).5.2.4. Pôsobenie elektromagnetického poľa v rôznej časovej etape inkubácieDvanásty pokusPôsobenie elektromagnetického poľa 0,07T v rôznej časovej etape inkubácie na liahnutie kurčiatplemena Rhode Island RedV pokuse sa kurčatá začali najskôr kľuvať v kontrolnej skupine (po 500,32 ± 3,08 hodináchliahnutia), Najneskôr sa kurčatá začali kľuvať v 3. pokusnej skupine (až po 502,14 ± 3,15 hodinách).Samotná dĺžka kľuvania u kurčiat plemena Rhode Island Red bola taktiež veľmi vyrovnaná(tabuľka č. 12). Najkratší čas potrebný na vykľuvanie celej skupiny kurčiat sme pozorovali v 1. pokusnejskupine (13,21 ± 1,17 hodín),Dĺžka liahnutia kurčiat v sledovanom pokuse nevykazovala žiadne väčšie rozdiely, ktoré bymohli byť ovplyvnené premenlivým magnetickým poľom. Za najkratší čas sa kurčatá vyliahliv kontrolnej skupine, po 514,54 ± 4,74 hodinách inkubácie.Najvyššiu liahnivosť sme zistili v kontrolnej skupine (90,00 ± 3,55 %), v ktorej na embryá kurčiatpočas inkubácie nepôsobilo elektromagnetické pole. Nižšie percento liahnivosti bolo v pokusnýchskupinách, kde na embryá kurčiat pôsobilo elektromagnetické pole v rôznych časových etapáchinkubácie. Najnižšiu liahnivosť z násadových vajec vložených do liahne sme zaznamenali v 3.pokusnejskupine (71,26 ± 1,87 %), v ktorej premenlivé magnetické pole ovplyvňovalo embryonálny vývoj kurčiatmedzi 15.–21. dňom inkubácie. Pri porovnaní rozdielov medzi kontrolnou skupinou a pokusnýmiskupinami neboli tieto preukazné medzi kontrolnou skupinou a 1. pokusnou skupinou. Rozdiely bolištatisticky preukazné medzi kontrolnou skupinou a 2. pokusnou skupinou (P < 0,05) a medzi kontrolnouskupinou a 3. pokusnou skupinou (P < 0,01).Pri hodnotení priemernej hmotnosti vyliahnutých kurčiat, sme najvyššiu hmotnosť zistiliu kurčiat v kontrolnej skupine (bez vplyvu premenlivého magnetického poľa z elektromagnetickéhoinduktora) 41,75 ± 2,11 g. Štatistická preukaznosť rozdielov sa dokázala iba medzi kontrolnou skupinoua 3. pokusnou skupinou (P < 0,05).Pri ukazovateli: „ uhynuté embryá, u ktorých boli vyvinuté všetky orgánové sústavy, akoi zárodky nenakľuvané alebo nakľuvané, neschopné sa vlastnou silou vytiahnuť “, sme zistili najvyššiepercentuálne hodnoty v pokusných skupinách a to v závislosti od štádia pôsobenia elektromagnetickéhopoľa na embryá kurčiat. Najvyššiu embryonálnu mortalitu (23,34 ± 2,94 %) sme v spomínanomukazovateli zaznamenali v 3. pokusnej skupine. V kontrolnej skupine sme najväčšie straty zaznamenali vukazovateli neoplodnené násadové vajcia (3,33 ± 0,45 %) a u uhynutých embryí s nevtiahnutýmžĺtkovým vakom (3,33 ± 1,57 %).Trinásty pokusPôsobenie elektromagnetického poľa 0,04T v rôznej časovej etape inkubácie na liahnutie kurčiathybrida Shaver Starcross 288V pokuse, v ktorom pôsobilo premenlivé magnetické pole s indukciou 0,04 T na embryá kurčiathybrida Shaver Starcross 288 v určených časových periódach 30 minút denne, sa začali kurčatá najskôr16

kľuvať v 2. pokusnej skupine po 497,12 ± 4,57 hodinách inkubácie (tabuľka č. 13 Najneskôr sa kurčatázačali kľuvať až po 499,12 ± 4,05 hodinách inkubácie v 1. pokusnej skupine.Veľmi vyrovnaný čas kľuvania celej skupiny kurčiat sme zaznamenali v pokusných skupinách.Najkratšie sa kurčatá nosivého hybrida Shaver Starcross 288 kľuvali v 2. pokusnej skupine (12,17 ± 2,82hodín), Najdlhšie sa kurčatá kľuvali v kontrolnej skupine (bez pôsobenia premenlivého magnetickéhopoľa na embryá kurčiat počas liahnutia), kde kľuvanie trvalo 13,14 ± 2,87 hodín.Dĺžka liahnutia bola taktiež veľmi vyrovnaná, pričom celkove najkratší čas sme zaznamenaliv 2. pokusnej skupine (509,29 ± 4,14 hodín). V 1.pokusnej skupine sa kurčatá liahli najdlhšie a to 511,77± 4,04 hodín.Rozdiely v percente liahnivosti násadových vajec vložených do liahne boli síce väčšiev porovnaní s predchádzajúcimi ukazovateľmi v pokuse, ale neboli tak výrazné ako v pokuse dvanástom,kde na násadové vajcia pôsobilo elektromagnetické pole s vyššou indukciou. Najvyššiu liahnivosť smezistili v kontrolnej skupine (92,50 ± 2,84 %). V 3. pokusnej skupine, v ktorej premenlivé magnetické poleovplyvňovalo embryá kurčiat v čase medzi 15.–21. dňom inkubácie, bola liahnivosť z násadových vajecvložených do liahne 81,25 ± 2,81 % (P

zaznamenali pri pôsobení elektromagnetického poľa 45 minút denne, v priebehu celejinkubácie, vyššia liahnivosť bola v skupinách s pôsobením elektromagnetického poľa 30 a 15minút denne. V skupinách bez vplyvu elektromagnetického poľa na embryá kurčiat bolaliahnivosť z násadových vajec vložených do liahne ako i hmotnosť vyliahnutých kurčiatnajvyššia.3. Pri pôsobení elektromagnetického poľa s rôznou indukciou v priebehu celej inkubácie smezistili, že s postupným zvyšovaním indukcie elektromagnetického poľa (0,02 T , 0,04 T a0,07 T) sa znižovala liahnivosť z násadových vajec, ako i hmotnosť vyliahnutých kurčiat.Najvyššia liahnivosť a hmotnosť vyliahnutých kurčiat bola taktiež zaznamenaná v skupinách,v ktorých počas inkubácie nepôsobilo premenlivé magnetické pole na embryá kurčiat.4. Ak sme porovnali rôznu časovú etapu pôsobenia premenlivého magnetického poľa na embryákurčiat počas inkubácie, zistili sme, že negatívnejšie sa vplyv elektromagnetického poľaprejavil, ak toto pôsobilo vo vyššom štádiu inkubácie. Najnižšia liahnivosť a hmotnosťvyliahnutých kurčiat bola vtedy, keď elektromagnetické pole pôsobilo na embryá medzi 15.–21. dňom inkubácie. Najmenej sa negatívny vplyv elektromagnetického poľa prejavil pri jehopôsobení medzi 1.–7. dňom inkubácie. V kontrolných skupinách (bez vplyvu premenlivéhomagnetického poľa z elektromagnetického induktora) bola liahnivosť z násadových vajecvložených do liahne ako i priemerná hmotnosť vyliahnutých kurčiat najvyššia. Zatiaľ čo pripôsobení elektromagnetického poľa počas inkubácie sa v pokusných skupinách znižovalaliahnivosť a hmotnosť vyliahnutých kurčiat, na začiatok kľuvania, dĺžku vykľuvania celejskupiny a dĺžku liahnutia kurčiat nemalo pôsobenie elektromagnetického poľa negatívnyvplyv.7 PRÍNOS PRÁCE PRE PRAX A ĎALŠÍ ROZVOJ VEDYLiaharenskej praxi odporúčame používať elektromagnetický induktor vytvárajúcipremenlivé magnetické pole počas uskladnenia násadových vajec. Ožarovaním násadových vajecelektromagnetickým poľom počas ich uskladnenia sa môže zvýšiť liahnivosť až o 5–10 %.Zvýšenie liahnivosti spolu s nízkymi nadobúdajúcimi cenami prístroja a nízkou spotrebouelektrickej energie (1,5 kW na hodinu prevádzky elektromagnetického induktora) môžu byť prehydinárske podniky ako aj drobnochovateľov a chovateľské organizácie ekonomicky veľmivýhodné.V oblasti výskumu pre dosiahnutie čím najoptimálnejších výsledkov si bude uvedenáproblematika vyžadovať ešte hlbšie etologické pozorovania procesu liahnutia kurčiat s využitímelektromagnetického poľa s vhodnou indukciou a časom pôsobenia a to tak v období uskladnenianásadových vajec, ako aj v čase ich liahnutia.Vdalších výskumoch bude potrebné v náväznosti na terajšie výsledky pokračovaťv sledovaní vplyvu MP na zmeny genetických informácií (Velizarov et al., 1999; Cameron et al.,1993b a Denegre et al., 1998), a to aj z pohľadu následných potomstiev, v spoluprácis odborníkmi v danej oblasti.18

8 VÝBER POUŽITEJ LITERATÚRY1. ARIF, M. – JOSHI, K. L. – SHAN, P. et al.1992. Hatchability of layer aggs stored andincubated in different position at 5500amplitude. In: J. Agric. Sci.,č.1, 1992, s. 133 –134.2. BALLOVÁ, Š. 1998. Účinnosť dezinfekcie násadových vajec v prevádzkovýchpodmienkach. In.: Aktuálne problémy riešené v poľnohospodárstve, Nitra, Slovenskápoľnohospodárska univerzita, 1999, s. 94 – 96, ISBN 80-7137-665-5.3. BROUČEK, J. et al. 2001. Effect of low magnetic field on dairy cows. In: Tieräztl.Umschau, č.56, 2001, s. 364 – 369.4. HALAJ, M. 1986. Tvorba vajca, jeho zloženie, znáška a jej regulácia. In: PETER, V. et al.Chov hydiny. Bratislava: Príroda, 1986, s. 27-49.5. HALAJ, M. 1979 Posúdenie vlastností vajec a ich vplyv na liahnivosť. In.: Záverečnáspráva výskumnej úlohy, Nitra, Vysoká škola poľnohospodárska, 19796. HLASNÝ, A. – LEDEČ, M. 1987. Inseminácia, liahnutie a sexovanie hydiny. Bratislava:Príroda, 1987, 190 – 195 s.7. CHMELNIČNÁ, L., - LIPNICKÝ, M. – BALLOVÁ, Š. 1998. Vplyv ionizácie násadovýchvajec na ich liahnivosť. In: Zoobioklimatológia: Bioklimatológia v systéme prírodných vied.Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 1998, s. 47. ISBN 80 – 7137 – 490 – 38. MALÍK, V. – MALÍKOVÁ, B. 1995. Chov hrabavej hydiny. Dunajská Streda: Animapress,1995, 145 s.9. PETER, V, et al. 1986. Chov hydiny. Bratislava: Príroda, 1986, 374 s.10. VEINSTEINAS, A. et al. 1996. Development of chicken embryos exposed to anintermittent 50 Hz magnetic field. In: Bioellectromagnetics, č.17, 1996, s. 411 – 424.11. VRÁNA, V. 1974. Elektrické vlastnosti organizmov. Praha: SZN, 1974, s.38 – 51.9 ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC AUTORA1. JEDLIČKA, J. – HLUCHÝ, S. – BROUČEK, J. et al. 2002. Vplyv magnetického poľa naliahnutie kurčiat. In. : Drůbež 2002, Brno, 2002, s. 81 – 82. ISBN 80 – 7305 – 447 – 7.2. JEDLIČKA, J. – BROUČEK, J. – WEIS, J. 2001. Vplyv magnetického poľa počasuskladnenia násadových vajec na liahnivosť kurčiat. In: Rizikové faktory potravovéhoreťazca. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2001, s. 62 – 63. ISBN 80 – 7137 –916 – 6.3. HLUCHÝ, S. – JEDLIČKA, J. – ARPÁŠOVÁ, H. – TOMAN, R. – BROUČEK, J. 2002.Vplyv magnetického poľa počas uskladnenia vajec na liahnivosť. In: Drủbež 2002:19

Technologické systémy v chove drủbeže, Brno: MZLU, 2002, s. 79 – 80. ISBN 80 – 7305 –447 – 7.4. TOMAN, R., JEDLIČKA, J., BROUČEK, J. 2002. The influence of a temporary magneticfield on chicken hatching. In: Environ sci Health A Tox Hazard Subst Environ Eng., 2002.s. 969-74.5. VETERÁNY, L. – JEDLIČKA, J. 2001. The effect of an magnetic field on the chickenhatching .In:Acta Fytotechnica et zootechnica, Special number, 2001, s. 185 – 186.6. VETERÁNY, L. – JEDLIČKA, J. – HLUCHÝ, S. 2001. Negatívny vplyv magnetickéhopoľa na embryonálnu mortalitu kurčiat. In: Nové poznatky v morfológii, Martin, 2001, s.202 – 203.7. VETERÁNY, L. – VETERÁNYOVÁ, A. – JEDLIČKA, J. 2001. Vplyv magnetickéhopoľa na embryonálnu mortalitu. In: Československá fyziologie, č. 3, 2001, s. 141 – 143.8. VETERÁNY, L. – TOMAN, R. – JEDLIČKA, J. 2002. The influence of non-ionicradiation on the chicken hatching. In: Journal of environmental science and health, č. 10,2002, s. 1849 – 1854.9. VETERÁNY, L. – JEDLIČKA, J. – ARPÁŠOVÁ, H. – HLUCHÝ, S. – HAŠČÍK, P. 2002.Vplyv neionizujúceho žiarenia na liahnutie kurčiat. In: Drủbež 2002: Technologické aspektyv chove drủbeže, Brno: MZLU, 2002, s. 86 – 88. ISBN 80 -7305 – 447 – 7.10. VETERÁNY, L. – JEDLIČKA, J. 2001. Vplyv magnetického poľa na liahnivosť kurčiat.In: Chovateľ, č. 9, 2001, s. 386.20