Október 2009 - ŽSR

úspechy i odpracované rokyAlena Heribanová a Spevácky zbor slovenských učiteľov umocnili dôstojnosťosláv železničiarskeho sviatku.Pavol Maslík bol jedným z 51 železničiarov,ktorí si na celoslovenskýchoslavách Dňa železničiarov 25. septembrav Žiline prevzali najvyššie rezortnévyznamenania (zoznamy vyznamenanýchzamestnancov ŽSR sme zverejniliVyznamenanie si prevzali iba niektorí, poďakovaniepatrí všetkým.AKTUALITYv septembrovomčísle).Moderátorkav mene generálnychriaditeľovtroch železničnýchspoločnostíprivítala štátnehotajomníkaMinisterstva dopravy,pôšt a tele k o m u n i k á -cií SR DušanaŠvantnera, ktorýsa všetkým prihovorila vybranýmželezničiarom odovzdal vyznamenania.Všetkých prítomných pozdravil ajv mene ministra a ospravedlnil jeho neúčasť.Vo svojom príhovore vyzdviholvýznamnú pozíciu železničnej dopravy.Poznamenal tohtoročný pokles výkonova následne aj finančných zdrojov, pričomako príčinu uviedol svetovú hospodárskukrízu. Zdôraznil vysoké nárokyna manažmenty spoločností, aby situáciupoznačenú finančnou krízou zvládalibez hromadného prepúšťania a sústredilisa na plnenie úloh i úsporných opatrení.Spevácky zbor slovenských učiteľovzaspieval zopár skladieb a po nich pódiumpatrilo generálnym riaditeľom –Štefanovi Hlinkovi, Milanovi Chúpekovia Augustínovi Matejovi. Alena Heribanováich trochu potrápila otázkami zo zákulisiašéfovania v železničných firmácha povyzvedala sa aj na ich vzťah k cestovaniuvlakom. Odpoveďami a príhodamiz cestovania pobavili obecenstvo, ktoréich podporilo potleskom.Nasledovalo odovzdanie vyznamenanía záver osláv patril opäť Speváckemuzboru slovenských učiteľov pod vedenímdirigenta Štefana Sedlického.(sch), foto: al, balkyCeloslovenské oslavy Dňa železničiarom súmiestom stretnutí nielen železničiarov z celéhoSlovenska, ale i z troch spoločností. Častoje tu priestor na jedinečné stretnutia i rozhovory.Ing. Vladimír BAKOŠ,vedúci SMÚ EE NaSpSŽilina:Toto ocenenie nepovažujemako vyznamenaniepre jednotlivca.Sám som sa o to nezaslúžil,je to najmä veľká zásluhaspolupracovníkov,s ktorými som to doterazťahal 40 rokov. Takistoby som ocenil aj svojurodinu, pretože mnohokrátmusela strpieť mojenadčasy na pracoviskuči nočné zmeny.Ján BOROŠ,vedúci, SMÚ OZT ZTTrebišov:Vyznamenaniepodobnétomuto môjmu,ktoré som dostal na celoslovenskýchoslaváchDňa železničiarov, bysom dal svojmu kolegoviJozefovi Pusztaiovi,ktorý pracuje taktiež naŽSR ako systémový špecialista.Je to veľmi dobrýa spoľahlivý pracovník.Človek na pravommieste.Mária PROCHYROVÁ,systémovášpecialistka, ŽTBratislava:Určite rodičom. Mámich veľmi rada a vytvorilipre mňa silné rodinnézázemie, za ktoré im ďakujem.Som im vďačná ajza výchovu, vďaka ktorejsom sa mohla zamestnaťna železnici. A taktiež ajkolegom na pracovisku.Je to aj ich zásluha, žesom si na Dni železničiarovmohla prebrať vzácneocenenie.Ing. Oľga DÚBRAVSKÁ,inžinierka železničnejdopravy pre IT, ŽSTČierna nad Tisou:Rodine, ktorá maovplyvnila pri výbere povolaniaželezničiara. Otcovi,mame, súrodencom,ktorí boli tiež železničiarmi.Ocenenie si zaslúžiaj môj manžel a syn,že ma podporovali a pomáhalimi, ale i bývalí kolegoviazo SI a všetci súčasníkolegovia zo staniceČierna nad Tisou ajokolitých staníc.Tibor KUCHÁR,traťový robotník, SMÚŽTS TO Zvolen:Na túto otázku mámjednoznačnú odpoveď.Zaslúžila by si to predovšetkýmmoja rodina.Nezabudol by sompri odovzdávaní vyznamenaniaani na vedúcehoMariána Novysedlákaa, samozrejme,všetkým spolupracovníkomnášho traťového obvoduZvolen nákladnástanica.3 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/2009

ozhovorVšade okolo nás ležia tisíce eurO súčasnej ekonomickej situácii, víziách, ale aj o zmenách v ŽSR. O stratégii, znižovanínákladov, zvyšovaní efektívnosti realizovaných činností a eliminácií neefektívnych výkonov,o zlepšení plánovania, ale aj o poplatkoch za dopravnú cestu a finančnej situácii sme sarozprávali s námestníkom generálneho riaditeľa pre ekonomiku Ing. Dušanom Šefčíkom.n Do funkcie ste nastúpili v apríli 2008.Aké základné zmeny, resp. opatreniaste urobili ako prvé? Ako hodnotíte ŽSRpohľadom ekonóma?Hodnotenie ŽSR z pohľadu ekonomikyv kontexte celkového ekonomickéhosystému so zohľadnením „charakteristík“historicky zdedených, je veľmi zložité.Základnou charakteristikou je významnádlhoročná finančná poddimenzovanosťŽSR a celého sektora. Medziďalšie charakteristiky, ktoré v najväčšejmiere ovplyvňujú ekonomiku ŽSR,je závislosť odštátneho rozpočtua existujúcalegislatíva.Tá násstavia do pozície,keď akoinfraštrukturálnypodnikčasto neviemeadekvátnea v čase reagovaťna vývojna dopravnomtrhu. Nepomernevýznamnáje ajsk uto č nosť,že za dlhéroky pôsobeniaŽSR v tom-Dušan Šefčík (38) vyštudovalželezničnú dopravu na FakultePrevádzky ekonomiky a železničnejdopravy Žilinskej univerzity. Naministerstve dopravy sa takmersedem rokov venoval vzťahomštátu so železnicou. V ŽSR je odroku 2002, kde pracoval na odborecontrollingu. Od apríla 2008 pôsobívo funkcii námestníka generálnehoriaditeľa ŽSR pre ekonomiku.to prostredímnohé odvetviaa procesy stratili svoju obchodnúelasticitu a z príčin objektívnych alebo„vypestovaných“ nie sú dnes schopnékonkurovať vonkajšiemu prostrediu.Alebo mu konkurujú len veľmi ťažko,Zmena ekonomického postavenia ŽSR sivyžaduje zmeny vo všetkých týchto oblastiach.Mnohé zo spomínaných skutočnostími boli zrejmé už v čase, keď som dofunkcie nastupoval. Moja pozícia na odborecontrollingu GR ŽSR si vyžadovalaznalosť procesov a činností v rámciŽSR, ako aj komunikáciu s ľuďmi. Takžepohľad na ,,ten náš železničiarskydvor“ som mal, aj keď o čosi obmedzenejší.Som presvedčený, že bez jasnéhocieľa sa veľmi zložito šoféruje. Úsek ekonomikyje rozsiahly aktivitami, ktoré zabezpečujepodľa organizačného poriadku,ale aj zodpovednosťou a kompetenciami.Okrem základného cieľa zabezpečiťnevyhnutné prostriedky na financovanieprevádzky a investícií, sú ďalšieciele orientované na znižovanie nákladov,zvyšovanie efektívnosti realizovanýchčinností, elimináciu neefektívnychvýkonov, zlepšenie plánovania, zaangažovaniazamestnancov do reálnej ekonomikynimi realizovaných výkonov,zlepšenia práce s hnuteľným a nehnuteľnýmmajetkom. Zmeny, ktoré realizujeme,sú zmenami presahujúcimi obdobiejedného – dvoch rokov, a bez komunikácies manažmentom a so zamestnancamibude zložité ich dosiahnuť.n Môžete námz pohľadu ekonómapriblížiť najväčšienedostatky,ktoré sa snažíte zmeniť? Čo najvýraznejšieobmedzuje chod firmy?Asi to bude znieť až sarkastisticky,ale najväčší nedostatok, ktorý obmedzujechod firmy, je nedostatok financií naprevádzku a investície. Rozsah siete jetakmer neudržateľné zabezpečovať sústavnes investičným rozpočtom, ktorýnám prideľuje náš zriaďovateľ. Tvorbavlastných zdrojov na investície je v súčasnostiv kontexte regulácie spoplatňovaniavýkonov dopravcom a dotačnej politikyštátu viac-menej iluzórna. Veľa sisľubujeme od zmeny zákona o dráhach,ktorá je v súčasnosti v procese prerokovávaniav parlamente. Navrhnuté zmenyfinancovania by mali významne zmeniťingerenciu štátu na financovaní železničnejinfraštruktúry. Príprava štátnehorozpočtu pre roky 2010 – 2012 bude určiteveľmi zaujímavý proces.Z pohľadu zabezpečenia prevádzkovýchvýkonov zastávam názor, že snahazabezpečiť si všetky výkony a činnostisám pre seba vrátane atomizácie niektorýchčinností v minulých obdobiach, nebolšťastný krok. Roztrieštenie zdrojovmedzi desiatky organizačných jednotiekznamenalo, že každá zložka pri snahezabezpečovať svoje činnosti v prostredíŽSR, resp. aj smerom do externéhoprostredia,ujedalazdroje činnostiam,ktorésme nevedeli,a anidnes nevieme,v dostatočnomrozsahua primeranejcene nakúpiťv externomprostredí.Takisto jepríznačné, žemnohé procesynemajújednoznačnéz ast rešen ieriadenia. Nadobudolsomp r e s v e d č e -nie, že v dôsledkutýchtoskutočnostísme v mnohýchoblastiachstratili pohľad na racionálne potreby,veľa krokov a rozhodnutí sa robí strojovos odvolávaním sa na internú legislatívu,ale bez skutočného ,,sedliackeho“rozumu.Vždy hovorím, že každý, kto márodinu, je ekonóm, lebo rieši ten najťažšírozpočet – rodinný. Tam je vždy jasné,koľko dostanem, len toľko môžempoužiť. Rozhodovanie kedy, kam a koľkodať, je to najdôležitejšie. Často všakneplatí to jednoduché, toto môžem a totouž nie.Myslím si, že veľa opatrení manažmentuŽSR smeruje práve do centralizácieriadiacich činností a v konečnom dôsledkuracionalizácie a efektívnejšiehonakladania s majetkom. Rezervy určitemáme...ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/20094

AKTUALITYNa zasneženétatranské tratepadali aj stromyNepriechodná trať ozubnicovej železnice.Nový železničný most v Hornej Štubni je už v prevádzkePočas 43 dní, keď sa na moste pracovalo,bola výluka všetkých vlakov a cestujúciboli odkázaní na náhradnú autobusovúdopravu. Nový most vybudovalikvôli rýchlostnej ceste R3 a obchvatu. Noa keďže trasa vedie cez koridor železničnejtrate, nový most bol nevyhnutnosťou.Most je železobetónový. Úsek, v ktoromsa nachádza, je v miernom oblúku, čomuzodpovedalo aj položenie oporných múrov.– Technológia výstavby mosta nebolaúplne nová, rozdiel spočíva v tom, žedaná technológia nebola na území SRpoužitá v takom veľkom meradle, – povedalRené Madej projektový manažér zospoločnosti Skanska BC, a. s., Samostatnáprefabrikovaná konštrukcia sa skladáz 19 kusov prstencov a každý horný dielhneď od utorka rána, od 6.30 hod.Už nejazdili súpravy na ozubnicovejželeznici, pretože strom strhol trolejovévedenie. O hodinu neskôr vyvrátenéstromy zatarasili električku na tratimedzi Vyšnými Hágmi a Štrbským Plesom,takže doprava bola prerušená už ajv tomto úseku. Železničiari síce pracovalina obnovení dopravy, ale pre ohrozeniebezpečnosti v dôsledku neutíchajúcehosilného vetra boli práce pozastavené.Poobede, o 16. hodine padajúce stromyzablokovali ďalšiu električku medziVyšnými Hágmi a TatranskouPoliankou. Následky kalamitybolo možné bilancovať ažpo umúdrení počasia. – Na pílenístromov a spriechodnenítratí sa podieľali okrem údržbárovz traťového obvodu voVysokých Tatrách aj popradskíhasiči a majitelia urbárovv Štrbe. Už na druhý deň, okolo16. hodiny sa podarilo obnoviťdopravu z Tatranskej Poliankydo Vyšných Hágov. Zvyšné úsekyboli neprejazdné až do soboty,– opisuje priebeh obnoveniadopravy Bc. Ján Gallik, koordinátorSMS ŽTS Vysoké Tatry.Vyvrátené stromy najviac poškodilitrolejové vedenia. – Škody boli na kotveniach,ramenách stĺpov, zničené boli ajizolátory, ale trolejové stožiare nebolipoškodené. Na ozubnici neexistuje rušeňnezávislej trakcie pre náš montážnyvoz, takže najskôr sme s rebríkmiprovizórne upevňovali trolej. Až potombol možný výjazd zubačky s naším vozomna postihnuté miesta, – hovorí MarošRenner, technický zamestnanec SMÚEE TV Poprad. Na oprave trolejového vedeniaa obnovení prevádzky sa vystriedalo26 údržbárov z SMÚ EE TV Poprad,ktorým vypomáhali aj 4 zamestnanciz SMÚ EE ET Liptovský Mikuláš, pracoviskaOTV Štrba. Ako poslednú sprejazdnili17. októbra o 19. hodine trať zubačky.(balky)Foto: Bc. Ján GALLIKCestujúci, železnice, ale aj všetky zainteresované strany, si môžu konečne vydýchnuť. Výstavba moderného železničnéhomosta v úseku Horná Štubňa – Sklené pri Handlovej je už totiž dokončená.Technológia výstavby mosta síce nebola úplnenová, no na Slovensku ešte nebola použitáv takom veľkom rozsahu.Samostatná konštrukcia mosta sa skladáz 19 kusov prstencov.Prudký nárazový vietor opäť ochromildopravu vo Vysokých Tatrách. Od včasnéhorána 13. októbra lámal stromy, ktoré padalina cesty aj trate tatranskej elektrickejželeznice a ozubnicovej železnice. Naniektorých úsekoch bola osobná dopravaprerušená niekoľko dní.Vchodové návestidlo zavalené vyvráteným stromom.je na stenové dielce uložený na sucho,prostredníctvom špeciálne formovanéhokĺbového spoja. Súčasťou prác bola ajdemontáž koľajových polí, odstránenieželezničného zvršku a spodku, montážnosnej konštrukcie a krídel, zriaďovaniespevňujúcej dosky krídel a taktiež zriaďovanieželezničného zvršku. Zhotoviteľommosta je Skanska BS, a.s., a na staveniskunepretržite okrem ťažkej technikyrobilo 10, niekedy až 25 chlapov. Jednoduchéto však nemali. – Pri konci výstavbyobjektu sa zhoršilo počasie natoľko,že sme začali pochybovať či tostihneme v danom termíne, – povedalMarián Kusenda zo spoločnosti SkanskaBS a.s. Cena mosta je približne 2, 65 mil.eur. Prvý vlak po výluke išiel cez miesto,kde sa budovalo, a teda aj po moste rýchlosťou30 kilometrov za hodinu. Ďalšievlaky sedem dní rýchlosťou 50 kilometrovza hodinu a v súčasnosti sa už prispôsobilinormálnej traťovej rýchlosti.Ivana KAPRÁLIKOVÁ, foto: autorkaŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/20096

Poradu otvoril a viedol riaditeľ OR TrnavaIng. Milan Solárik. Rokovaniebolo spoločné, za účasti všetkých zúčastnenýchz prevádzky aj infraštruktúry. Medzibodmi programu zaznela informáciao vývoji bezpečnosti a úrazovosti v ŽSRa požiarna problematika. Prednostov železničnýchstaníc a vedúcich atrakčnýchobvodov však najviac zaujala informáciao novelizácii služobného predpisu D 17Nehody a mimoriadne udalosti. Inováciaje daná zmenou legislatívy s účinnosťouod 1. januára budúceho roka. Zaujalaaj správa o súčasnej prevádzkovej situáciina železnici. Riaditeľ odboru dopravyGR ŽSR Mgr. Emil Šimko sa venoval ajproblematike koncepcie posunu, kde stáleprebiehajú rokovania s dominantnýmidopravcami ZSSK CARGO a ZSSK. Vzhľadomna rozdielne pohľady, rokovania koordinujeMDPT SR. Z ich výsledkov vyplýva,že v sieti ŽSR zostane pravdepodobnešesť zriaďovacích staníc, v ktorých výkonposunu bude zabezpečovať výlučne ŽSR.V ostatných železničných staniciach tútočinnosť plánuje prevziať ZSSK CARGO.Účastníci porady sa venovali aj vývojomzamestnanosti, bezpečnosťoua ochranou zdravia pri práci, vyhodnotenímkolektívnej zmluvy za prvý polrok,vyhodnotením plánu práce, ale aj zabezpečenímvykurovania. Vzhľadom na to, žebola skončená zmluva s externými dodávateľmi,vykurovanie musí OR zabezpečiťiným spôsobom, prevažne vlastnými zamestnancami.Prvý deň porady zavŕšili svojou prítomnosťoua vystúpeniami generálny riaditeľŽSR Ing. Štefan Hlinka a námestníkgenerálneho riaditeľa ŽSR pre ekonomikuIng. Dušan Šefčík. Vo svojich vystúpeniachsa zamerali najmä na rozbor ekonomickejsituácie ŽSR, preberanie činnostíposunu a VPK dopravcom ZSSK CARGO.AKTUALITYStanovili si nové úlohy a východiskáPravidelná pracovná porada riaditeľa ORv Trnave s prednostami železničných staníca vedúcimi atrakčných obvodov sa uskutočnilatentoraz v Strečne.Koncom septembra sa v SIP Strečno uskutočnilapravidelná pracovná porada riaditeľa oblastnéhoriaditeľstva v Trnave s prednostami železničných staníca vedúcimi atrakčných obvodov. Okrem zhodnoteniadoterajšej práce oblastného riaditeľstva v priebehu tohtoroku v oblastiach ekonomiky, prevádzky, infraštruktúrya ľudských zdrojov sa stanovili ďalšie úlohy a východiskápre ďalšiu činnosť riaditeľstva najmä v oblastiach, kdeneboli dosiahnuté predpokladané výsledky.Podrobne informovali aj o vplyvoch ekonomickejkrízy na ŽSR a o opatreniach naich zmiernenie. Na záver zodpovedali naotázky prítomných, ktoré mali široký záber– od zabezpečenia financovania prácna koridoroch, až po otázku prípadnej výstavbyširokorozchodnej trate z Ukrajinydo Rakúska.Počas ďalších dni porady prebiehalipracovné rokovania osobitne – úsek riadeniadopravy a správa železničnej infraštruktúry.Detailnejšie analyzovaliproblémy z oblastí bezpečnosti železničnejdopravy, nehodovosti, prevádzkovejproblematiky a iných, zároveň boli prijatéopatrenia na odstránenie existujúcichnedostatkov. V rámci rokovaní záverečnéhodňa vystúpil so svojimi príspevkom ajzástupca riaditeľa O 410 Ing. Jozef Dudák,ktorý sa venoval najmä oblasti informačnýchsystémov.Ing. Stanislav MARKO, foto: Vladimír SALZERVo Veľatoch nový mostNa osadzovanie železobetónových prefabrikátovpoužili mostári dva koľajové žeriavyEDK 750.Ako sme vás už pred časominformovali, vo Veľatoch, na tratiMichaľany – Trebišov Mostný obvodKošice zabezpečuje výstavbu novéhomosta. Práce, ktoré boli naplánovanédo troch etáp, v súčasnosti vrcholia.Vprvej, ktorá začala v júni tohto roku,okrem iných prác zbúrali pôvodnýmost z roku 1880. V druhej etape už začalis kompletnou výstavbou nového mostaod základov, driekov opory, krídiel a úložnýchprahov záveterných múrikov, na čopoužili približne 600 m 2 betónovej zmesi.V poslednej, tretej etape, ktorá sa uskutočnilakoncom septembra, po vybratí dvochmostných provizórií s dĺžkou 15 metrova demontáži podpornej konštrukcie PIŽ-MO, ktoré boli zabudované v prvej etape,začali mostári s osadzovaním troch železobetónovýchprefabrikátov. Kvôli ichhmotnosti 56 ton, 26 ton a 28 ton využilidva koľajové žeriavy EDK 750 z košickéhoa bratislavského mostného obvodu. Prácamna osadenie prefabrikátov predchádzalohutnenie za oporami a krídlami, kdesa použilo približne 600 m 2 zásypovéhomateriálu. Na prácach v nepretržitej výlukesa zúčastňovali aj pracovníci RR ZvolenSMÚ ŽTS TO Trebišov pod vedením LadislavaFarkaša, ktorý podľa presne stanovenéhoharmonogramu MO Košice vykonávalidemontáž a montáž železničnéhozvršku na použitie koľajových žeriavov.Zároveň tiež montáž železničného zvrškuna novom priebežnom štrkovom lôžku.Dielo sa podarilo a ako povedal starostaobce JUDr. Jaroslav Barila: – Most skutočnerástol rýchlo, ako huby po daždi.Súčasťou tretej etapy výstavby nového mostavo Veľatoch bola úprava železničného zvrškuna použitie koľajových žeriavov.Tretia etapa je úspešne skončená, ostávauž len otvoriť do dočasného užívaniamiestnu cestnú komunikáciu. Košickýmmostárom zastane na záver iba upevneniefiremnej tabule s rokom výstavby, akospomienku na dobre vykonané dielo.Ing. Andrej ZITRICKÝFoto: autor a Vladimír SALZER7 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/2009

NA ODBORNÚ TÉMUPrvý slovenský parný rušeň vyrobiliLiteratúra zaoberajúca sa históriou stavby rušňov na území bývalého Československadlhý čas považovala za prvý na tomto území postavený exemplár stroj 197.82 Rakúskychštátnych železníc, ktorý opustil brány První českomoravské strojírny v Praze-Libniv apríli roku 1900. Až roku 1984 vyšlo pri archívnom bádaní najavo, že pravda vyzeráúplne inak.základe uhorského zákonnéhoNa článku XVII/1840, povoľujúcehoslobodné zakladanie priemyselných podnikovsa na začiatku druhej polovice 19.storočia, po revolúcií rokov meruôsmych,začal v Uhorsku pomerne rýchlo dovtedajšímanufaktúrny spôsob výroby transformovaťna priemyselné formy podnikania.Na Slovensku bolo dominantnou témouželeziarstvo, využívajúce bohaté zásobynerastných surovín. Dôležitou lokalitouz tohto pohľadu bola najmä hroneckáoblasť, kde dochádzalo k významnejkoncentrácii dovtedy roztrúsenej železiarskejvýroby do priemyselných závodovv Hronci, Piesku a Podbrezovej.Zvyšujúca sa produkcia tohto hutnícke-Typový výkres rušňa.(prevzaté z časopisu Železničář roč. 34, č.19/1984, posledná strana obálky)Parný rušeň „Péch Antal“ z roku 1928. (archív MDC)ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/20098

pred stotridsiatimi rokmiho komplexu si vyžiadala zdokonaliťspôsob dopravy, odkázanejna málo výkonné povozya plte. Riešením sa stala stavbaúzkorozchodnej železnice medzisídlami jednotlivých podnikov.Riaditeľstvo štátnej železiarnev Hronci o jej stavbe rozhodloroku 1878, ihneď začalos výstavbou trate z Podbrezovejdo Hronca a už 14. 6. 1878 rozbehloponukové konanie na zaobstaraniepotrebných rušňov.Okrem renomovaných európskychlokomotíviek sa so žiadosťouo predloženie ponukyobrátilo aj na vyhniansku strojáreňKarl Kachelmann a syn.Hoci tento podnik dovtedy žiadenrušeň nepostavil, odporučilaho dobrá povesť, budovanáod roku 1819 úspešnou stavbouparných kotlov, čerpacích vodostĺpcovýchstrojov a ďalšíchbanských ťažobných zariadení.A bola to pravdepodobne vtedyobvyklá snaha podporovať rozvojuhorských priemyselnýchpodnikov (napríklad zadávanímštátnych kontraktov), ktoráspôsobila, že práve tento podnik zákazkunapokon získal; zmluva o dodávke bolapodpísaná 19. 4. 1879.Péch AntalFirma Kachelmann sa s objednávkouvyrovnala v rekordnom tempe, takžeuž 25. 9. 1879 – pred stotridsiatimiNA ODBORNÚ TÉMUPéch Antal krátko po vyrobení (prevzaté z knihy Bauer, Z.: Úzkorozchodné železnice v průmyslu a zemědělství.Corona, Praha 2003, str. 162).rokmi – stál zhotovený rušeň Péch Antal(išlo o meno významného priekopníkahutnej výroby v Uhorsku) na čele otváraciehovlaku úzkorozchodnej železnicemedzi Podbrezovou a Hroncom. Hocikonštrukcia spodku rušňa pripomínalavtedy rozšírené úzkorozchodné strojesústavy Krauss, charakteristické vodojemomv ráme a rozvodom pary Allan-Trick, výkonný kotol s pretlakom pary12 bar svedčil o tvorivom prínose firmys vlastnými skúsenosťami pri stavbe parnýchkotlov.Rušeň Péch Antal sa v prevádzkeosvedčil. Do roku 1883 boli preto preštátne železiarne v Hronci postavenév Kachelmannovej fabrike eštedva prakticky zhodné stroje,označené menami Kerpely Antala Vaykay Károly. Prvý vyrobenýrušeň však svojich nasledovníkovnapokon prežil. Bolzrušený až roku 1959 (!), aj topravdepodobne až v dôsledkunásilného poškodenia. To viacako presvedčivo svedčí o akcieschopnosti,kvalifikácii a majstrovstverodiaceho sa slovenskéhopriemyslu, ktorý už predstotridsiatimi rokmi dokázalhneď na prvý pokus vyprodukovaťfunkčný a spoľahlivý rušeň,slúžiaci nepretržite celých70 rokov.Ing. Michal TUNEGANehoda rušňa na vlečke vtedajších Švermových železiarní v Podbrezovej roku 1958, ktorá zrejme viedla k jehokonečnému zrušeniu v nasledujúcom roku. (archív MDC)Použitá literatúra:Zeithammmer, K.: Rok 1879 –počátek výroby našich parníchlokomotiv. In: Železničář, roč. 34,č. 19/1984, str. 297 – 298Bauer, Z.: Úzkorozchodné železnicev průmyslu a zemědělství.Corona, Praha 2003.9 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/2009

AKTUALITYPočas jednej výluky upravili most,trať aj nástupište zastávkyVlakovú dopravu v Kysaku komplikovala počas 4. septembrovéhotýždňa okrem pretrvávajúcej výstavby elektronického stavadla ajznížená priepustnosť medzistaničného úseku až po Malú Lodinu. Nadruhej traťovej koľaji totiž traťováci upravovali niveletu koľaje, menilimostnice a rekonštruovali nástupište vo Veľkej Lodine.Bezpečná železničná doprava si vyžadujeaj pravidelnú údržbu koľajovéhozvršku. – Spočíva aj v dosypávaní štrkovéholôžka a následnom podbíjaní koľaje,tým sa však zvyšuje aj jej niveleta.Na elektrifikovanej trati sa takto neustálezmenšuje výška medzi temenomkoľajnice a trolejovým vedením. Zníženienivelety koľaje až na pôvodnú úroveňbolo naplánované už skôr, – hovoríBc. Jiří Ovčáček, koordinátor SMSŽTS Kysak. Pred dvoma rokmi sa upravilavýšková aj smerová poloha prvej traťovejkoľaje. To isté sa malo diať aj nadruhej koľaji, no pre chýbajúce financieboli práce pozastavené. Realizujú saaž teraz. Chýbajúce koľajnice na jednomz mostov, obďaleč pracujúce traťové mechanizmy,namiesto zastávky vo VeľkejLodine len hŕba z nástupištných dosieka pätiek nasvedčovali, že na rekonštrukciisa podieľajú viaceré údržbárske zložkytraťového odvetvia. – Samotné odťaženieprebytočného štrku, prečistenieštrkového lôžka vykonal Traťový obvodNa oblúkovom moste museli košickí mostáriupraviť 88 nových mostníc, aby koľaj malapotrebné prevýšenie.Znížením nivelety koľaje sa muselo prebudovaťaj nástupište na zastávke Veľká Lodina.Margecany. Dlhodobým zvyšovanímnivelety koľaje bolo výškovo upravovanéaj nástupište vo Veľkej Lodine, betónovédosky boli podložené tvárnicami.Zamestnanci Tunelového obvodu Margecanypreto celé nástupište rozobralia znova vybudovali. Na moste v 118. kilometrizasa čata margecianskeho pracoviskaMostného obvodu Košice vymieňalazhnité mostnice za nové, pretožev tých pôvodných už upevňovadlánedržali. Na tomto mieste je však traťv oblúku, takže mostári upravovali 88nových mostníc, aby koľaj mala potrebnéprevýšenie, – vysvetľuje prítomnosťjednotlivých výkonných jednotiek údržbysprávca úseku. Po následnej úpravegeometrickej polohy koľaje má teda opäťcelý traťový úsek medzi Kysakom a MalouLodinou požadované parametre.(balky), foto: autorTraťováci skladali v Plešivci výhybkové puzzlePri skladaní puzzle sa musí každývyzbrojiť riadnou dávkou trpezlivostia presnosti. Podobne sa mohli cítiťaj údržbári traťového obvodu priobnove koľajového lôžka dvojitejkoľajovej spojky v Plešivci. Oprotistovkám dielikov klasických puzzle ichvýhybková „skladačka“ mala 9 častí.Výhybky dvojitej koľajovej spojky narožňavskom zhlaví v Plešivci spájajútraťovú koľaj s dopravnou, na ktorejzastavujú najmä osobné vlaky. Za vyšePresne položené diely spojky už rutinne pospájajútraťováci z SMÚ ŽTS TO Košice podvedením Jána Molnára, vedúceho úseku prevádzkyPlešivec.20 rokov pôsobenia prírodných vplyvovuž bolo koľajové lôžko riadne zanesené.Blatisté miesta na stykoch výhybieka koľají si vyžadovali každoročnéručné čistenie, štrk ubitý váhou vlakovspôsobil pokles stykov. Komplexnáobnova koľajového lôžka už bola nevyhnutná.Vzhľadom k nedostatku investičnýchfinancií ju preto s využitímplánovaných nákladov v hlavnej činnostivykonali medzi 23. až 25. septembromchlapi z SMÚ ŽTS TO Košice– prevádzky Plešivec. – Po demontážielektromotorických prestavníkova výmenových zámkov boli koľajovýmžeriavom znesené dve výhybkyaj stred z dvojitej koľajovej spojky.Staré štrkové lôžko sme kompletnevybagrovali a nanovo zriadili podkladovúvrstvu, – opisuje postup prácZdeno Klobušník, stavbyvedúci SMÚŽTS TO Košice. Po uvalcovaní novéhoštrku sa začalo so skladaním výhybkovéhopuzzle. Deväť častí koľajovej spojky,na ktorých boli vymenené poškodenéa dožité podvaly, sa muselo vrátiť nasvoje pôvodné miesta. S presunom ťažkýchdielov si poradil žeriav, ich presnéuloženie a dodržanie vzdialenosti odsusednej koľaje záviselo od šikovnostiAko skladanie puzzle. Každá časť koľajovejspojky má svoje presné miesto, na ktoré ichs milimetrovou presnosťou ukladá koľajovýžeriav EDK300W z SMÚ MDS Spišská NováVes.chlapov. Bolo však zrejmé, že táto prácumajú v krvi. O pár hodín už mohlikoľajovú spojku doštrkovať a podbiť,aby po nej opäť mohli jazdiť vlaky.(balky), foto: autorŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/200910

Žel-Rail oslávil svojedesiate narodeninyPred pätnástimi rokmi vznikla myšlienka zorganizovaťvýstavu, ktorej cieľom by bolo propagovať a prezentovaťslužby a výrobky pre železničné odvetvie. Odvtedy sa už,po rôznych vývojových štádiách, uskutočnil 10. ročníkmedzinárodnej železničiarskej výstavy Žel-Rail 2009, ktorýsa konal v dňoch 29. 9. – 2. 10 vo Vrútkach.aktualityZ otvorenia výstavy.jubilejnom ročníku sa stretlo 70Na firiem zo Slovenska, Česka, Nemecka,Rakúska a Švajčiarska. Počasštyroch dní si mohli odborníci vymieňaťskúsenosti a poznatky, ktoré získaliza uplynulé dva roky nielen vo svojichexpozíciách, ale aj na Railinforme 2009a na XVI. medzinárodnom seminári Traťovéstroje v teórii a praxi. Ďalšími sprievodnýmiakciami bola vernisáž výstavyFotorail, na ktorej sa prezentovali fanúšikoviaželezníc svojimi unikátnymi snímkamia Railfilm, kde dostali šancu amatérskifilmári. Prvý deň výstavy si pripravilaprezentáciu na ploche výstaviska ajŽelezničná polícia.Železnice SR zvolili na tohtoročnejvýstave racionálny postup pri prípraveexpozície, keď vo svojom stánku predstavilsvoje produkty Ústredný inštitútvzdelávania a psychológie a Železničnételekomunikácie. Garantom expozíciebolo GR ŽSR, odbor komunikácie. Symbiózamoderného stánku s historickýmiexponátmi pútala pozornosť všetkýchnávštevníkov.Symbióza moderného stánku ŽSR s historickýmiexponátmi pútala pozornosť všetkýchnávštevníkov.Jubilejný 10. ročník sa skončil, nechžije jedenásty. Tak to povedal jeden z vystavovateľov,ktorý sa na záverečnomstretnutí poďakoval organizátorom zaich prácu. Aj keď bolo cítiť dosah krízyaj na výstavníctvo, predsa sa nenaplnilikatastrofické scenáre a výstava sa uskutočnila.Veríme, že o dva roky sa znovustretneme v priaznivejšej ekonomickejsituácii.Jozef LEHOCKÝFoto: autorSvätá Katarína Alexandrijská – patrónka železničiarovNezvyčajný ruch vládol v nedeľu11. októbra zavčasu ráno v Múzeudopravy v Bratislave. Príčinou bolamimoriadna udalosť nielen v radochželezničiarov, ale na celom Slovensku.Kongregácia pre boží kult a disciplínusviatostí v Ríme na odporúčanieKonferencie biskupov Slovenska schválilažiadosť železničiarov podporenú ministromdopravy, a vyhlásila svätú KatarínuAlexandrijskú za patrónku slovenskýchželezničiarov.Slávnostné vyhlásenie vykonal nasvätej omši za účasti štátneho tajomníkaMDPT Dušana Švantnera, generálnehoriaditeľa ŽSR Štefana Hlinku, generálnehoriaditeľa ZSSK Milana Chúpeka, generálnehoriaditeľa PKP Andrzeja Wacha,ako aj ďalších hostí arcibiskup Trnavskejarcidiecézy Mons. Róbert Bezák počaspriameho prenosu TV LUX.Slovenský železničiari prijali za svojupatrónku sv. Katarínu Alexandrijskú,ako symbol rozhodnosti v konaní, pevnostiv živote a spolupatričnosti v službesvojmu národu.Svätá Katarína Alexandrijská bola uctievanána poľských železniciach už okoloroku 1890 a v roku 1990 bola vyhlásenáza ich patrónku železničiarov.Na Slovensko sa táto úcta prenieslaprostredníctvom bývalého poľského ministradopravy a neskôr zástupcu PKP naSlovensku Ewarysta Waligórskeho, ktorýpozval v roku 1993 prvýkrát slovenskýchželezničiarov na národnú púť PKPdo Czestochowej.Púte slovenských železničiarov sastali tradíciou, ktorá bola na 15. výročiev roku 2007 ocenená PKP darom sochysvätej Kataríny Alexandrijskej, ako prejavupriateľstva, spolupatričnosti a povzbudeniavo viere. Socha bola inštalovanáv bratislavskom Múzeu dopravy5. 10. 2008.Slávnostnú atmosféru dotvárala dychováhudba Železničiar zo Spišskej NovejVsi a zmiešaný zbor bratislavskéhokonzervatória.Jozef LEHOCKÝ, foto: autorMúzeum dopravy si spoločne pred slávnosťouprezreli Dušan Švantner, Štefan Hlinka,Andrzej Wach a Jozef Antoš.11 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/2009

aktualityMáme konkurenčnú výhodu na trhuÚstredný inštitút vzdelávania a psychológie má zavedenýsystém manažérstva kvality od roku 2003 v oblasti navrhovaniaa realizovania vzdelávacích a psychologických služieb. Narecertifikačnom audite, ktorý sa konal v uplynulých dňochobhájili systém manažérstva kvality. Audit bol vykonaný firmouSGS v zmysle novelizovanej normy ISO 9001:2008. Certifikát bolslávnostne odovzdaný na porade riaditeľa ÚIVP za prítomnostivšetkých vedúcich zamestnancov ÚIVP (na foto) zástupcomfirmy SGS.Manažovanie podľa normy je štandardnébez ohľadu na organizáciu,firma so systémom manažérstva kvalitymá na trhu konkurenčnú výhodu – tosú odpovede zamestnancov ÚIVP prečochcú byť kvalitným pracoviskom. A eštepresnejšie vysvetlenie k tomu: – Takako zamestnancovi, ktorý spĺňa kvalifikačnépožiadavky, disponuje vedomosťami,zručnosťami a schopnosťamipre príslušnú pracovnú pozíciu hovoríme,že je kompetentný, tak aj organizáciaso správne implementovanýmsystémom manažérstva kvalityje kompetentná na trhu realizovaťsvoj produkt.Prínos na úrovni jednotlivcaÚIVP je vzdelávacia organizácia, kdehlavným potenciálom je lektor – inšpektorpre školenie. Je dôležité, aby mal vytvorenévhodné podmienky pre vzdelávaciučinnosť. Vzdelávacie akcie súštandardizované formou plánov kvality,kde je podrobne rozpracovaná konkrétnavzdelávacia akcia od obsahu, rozsahu,formy, legislatívy až po požiadavkyna lektora. Postupnesa štandardizujú ajpomôcky pre lektoras využitím najnovšíchmožností informačnýchtechnológií.Prínos pre tímTímová práca je v súčasnosti častopropagovaná a je záujem ju využívať nariešenie dôležitých úloh v organizáciách.Často sa objavuje otázka, ako dosiahnuťfungovanie vysoko efektívnych tímov. Súvyužívané individuálne postupy a operatívnespôsoby. Odpoveď a návod nám poskytujesystém kvality v podmienkachÚIVP, je to certifikovaný postup na navrhovanieslužieb.Prínos na úrovni organizácieSystém kvality zjednocuje činnosťna všetkých stupňoch riadenia k zabezpečeniuhlavnej činnosti ÚIVP. Základnévyhlásenia sú sformulované do politikykvality, ktorá jasne definuje víziu, misiu,hodnoty a strategické ciele. Strategickéciele sú rozpracované cez dlhodobéciele, krátkodobé ciele až na konkrétneúlohy, ktoré sú merateľné. Úlohy sú definovanéna princípe – odmeraj, naplánuj,monitoruj a pri odchýlkach zabezpeč nápravnéopatrenie.V oblasti riadenia ľudských zdrojovvyužívame systém hodnotenia, ktorý jepreviazaný na finančnú motiváciu. Kvalituvzdelávacieho procesu hodnotímesystémom hospitácií a spätnou väzbouod zákazníkov. Rozvoj zamestnancov jemanažovaný na princípe požiadaviek organizáciea návrhov zamestnancov. Plánujemerozvoj zamestnancov zapracovaťdo motivačného systému, v ktoromby bola zohľadnená aktivita zamestnancaa tiež s prepojením na finančnú motiváciu.Ing. Vladimír Krištofík,námestník riaditeľa ÚIVPNa osudnom priecestí už budujú svetelnú signalizáciuPriecestie v Polomke, na ktorom pozrážke autobusu s vlakom zomrelovo februári 12 ľudí bude mať čoskorosvetelné zabezpečenie.Železničné priecestie v Polomke bude zabezpečenésvetelnou signalizáciou bez závor, s úplnou väzbouna pohyb železničných vozidiel. Slúžiť by malo užkoncom tohto roka.Keďže máme na Slovensku takýchtopriecestí (chránených výstražnýmikrížmi) 1163 a vybudovanie jednejsvetelnej signalizácie je finančne veľminákladné, z dôvodu zníženia investíciísa použilo zdemontovanézariadenie zo stavby diaľniceD1 Mengusovce – Janovce. Je všakfunkčné a spoľahlivé.Stavebné povolenie bolo vydanéÚRŽD Bratislava 27. augustaa stavba začala odovzdaním staveniska10. septembra. Stavať savšak nezačalo hneď, pretože súhlasa posledné slovo mal v tomtoprípade policajný vyšetrovateľz Banskobystrickej krajskej polície.Celá stavba je financovanáŽSR a zhotoviteľom je ŽSR RRÚŽI Zvolen. Železničné priecestiev Polomke bude zabezpečené svetelnousignalizáciou bez závor,s úplnou väzbou na pohyb železničnýchvozidiel. – Na koľaji budesnímač, ktorý zaznamená prítomnosťvlaku, následne túto informáciuvyhodnotí počítač v reléovomdomčeku a spustí sa svetelná signalizácia,– povedal Ing. Miroslav Galád, vedúciSMÚ OZT SO Zvolen. Ani modernépostupy však v tomto prípade neustúpiliobyčajným výkopovým prácam a káblom,ktoré sa tiahnu popri trati až do dĺžky2100 metrov. Aj keď sa mnohým laikomzdá, že zabezpečenie nie je dostatočné,tento variant bol stanovený na základeriadneho verejného rokovania.Na Slovensku máme 2252 železničnýchpriecestí, v roku 2008 sa na nichstalo 69 nehôd, pri ktorých zahynulo17 ľudí a 14 bolo ťažko zranených. Škodyboli vyčíslené na takmer milión eur.Podľa vyšetrovaní železníc a polície bolivšetky nehody zavinené užívateľmi priecestí,teda vodiči a chodci nerešpektovalipravidlá cestnej premávky a výstražnésvetlá priecestných zabezpečovacíchzariadení. Rovnako ako šofér autobusuv Polomke, ktorý s autobusom plnýmľudí vošiel na priecestie v čase, keď prichádzalvlak.Ivana KAPRÁLIKOVÁ, foto: autorkaŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/200912

stratégia ŽSRSprávna rada ŽSR na svojom zasadnutí 24. septembra 2009jednomyseľne schválila dokument Stratégia ŽSR 2009. Garantomnového dokumentu, ktorý má vo svojej plnej verzii takmer 100 strán jeOdbor stratégie a vonkajších vzťahov GR ŽSR. Dôvodom aktualizácie doterajšejStratégie boli zmeny v externom prostredí, ako aj vo firme, ktoré boli ovplyvnenéaj dosahmi celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy. Železnice SR vychádzalipri tvorbe stratégie z požiadaviek platných právnych predpisov EÚ a SR,požiadaviek MDPT SR, zákazníkov a z vlastnej vízie. Rovnako aj z nutnosti reagovaťna osobitosti dané historickým vývojom železničnej dopravy v krajinách V4a v pôvodných členských krajinách EÚ.železnice slovenskej republikystratégia ŽSR 2009

Legislatíva EÚ Legislatíva SRStratégia ŽSRPožiadavkyzákazníkovImplementácia ustanoveníexternej legislatívy(zákony, normy, vyhlášky,smernice EÚ, ...)vzťahujúce sa na ŽSRStratégia ŽSRVlastné priority ŽSR(čo chce ŽSR dosiahnuť)Čo musímeČo chcemeCiele a úlohypre jednotlivé procesy ŽSRProcesy ŽSRgarantované RO a RVOJPrvým krokom pri tvorbe Stratégie ŽSR bolo potrebné objasniť, aký je aktuálny stav a realita, z ktorejsa vychádzalo. Len tak bolo možné stanoviť krátkodobé aj dlhodobé ciele a dosiahnuť to, aby vznikolpredpoklad úspešne zaradiť našu firmu v silnom konkurenčnom prostredí európskych železníc.Z analýzy aktuálneho stavu vyplynuli silné a slabé stránky firmy, ktoré viedli k zadefinovaniu víziea misie ŽSR.VíziaKaždý podnik potrebuje svoju víziu, ktorú môžeme definovať ako model budúceho stavu procesu,skupiny procesov, alebo celej organizácie, a ktorý je motivačný a dostatočne zrozumiteľný, aby udaldlhodobý smer pre budúce plánovanie, stanovenie cieľov a pre silné meno firmy. Železnice SR si nadefinovalivíziu, ktorej dosiahnutie je našou prvoradou úlohou.Zabezpečenie modernej, interoperabilnej, bezpečnej, efektívnej, dostupneja environmentálne priaznivej železničnej infraštruktúry s cieľom zvýšeniajej využitia osobnou aj nákladnou železničnou dopravou.Cestou k dosiahnutiu stanovenej vízie je misia, ktorá sa zaoberá súčasnými aktivitami podniku a udávajasne definovaný smer, ktorým sa má celý podnik uberať. ŽSR sa budú snažiť svoju víziu dosiahnuťprostredníctvom nasledujúcej zadefinovanej misie.Svojou činnosťou a zákazníckym prístupom vytvárať podmienky na napĺňaniezákonných ustanovení zabezpečenia prevádzkovania dráhy.Riadiť a rozvíjať železničnú infraštruktúru v súlade s potrebami zákazníkov a vytvorenímkonkurencieschopného prostredia v domácom aj medzinárodnom dopravnom systéme.Prostredníctvom nastavených strategických cieľov ŽSR zabezpečiť infraštruktúru, na ktorejbude možné organizovať spoľahlivú a bezpečnú osobnú a nákladnú železničnú dopravu.Zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej infraštruktúry ŽSR voči iným železničnýmmanažérom i voči iným druhom dopravy (najmä cestnej).Pozitívne ovplyvňovať štátnu dopravnú politiku v rámci SR i dopravnú politiku v rámci EÚv prospech zvyšovania významu železničnej dopravy ako významného, bezpečnéhoa ekologického odvetvia národného hospodárstva.stratégia ŽSR 2009

CieleFormulovanie cieľov je komplexný proces. Podnikovéciele v zásade charakterizujú špecifickéstavy, ktoré chce podnik dosiahnuť, prostredníctvomsvojich aktivít a súčasne charakterizujú,akú konkurenčnú pozíciu bude mať podnik natrhu so svojimi produktmi.Ciele, ktoré chce ŽSR dosiahnuť sú prioritneorientované na plnenie požiadaviek zákazníkov.Železnice SR majú dvoch hlavných zákazníkov:• štát (zastúpený MDPT SR)• dopravcov (ZSSK CARGO, ZSSK ...)Ciele dané štátom sú definované prostredníctvomexternej legislatívy a Zmluvy o prevádzkovanídráh. Vo vzťahu k dopravcom sa ŽelezniceSR chcú správať ako zákaznícky orientovanýpodnik, čo znamená, že chce plniť nasledujúcepožiadavky svojich zákazníkov:• rýchlosť prepravy,• včasnosť– presnosť,• bezpečnosť,• nízke náklady,• dostupnosť,• interoperabilita.Na základe uvedených požiadaviek si ŽSR nadefinovalisvoje základné strategické ciele.stratégia ŽSR 2009Základné strategickéciele ŽSRZníženie poplatkuza použitie ŽDCModernáinfraštruktúraEfektívna údržbaEfektívne riadeniedopravyEfektívna správaUvedené strategické ciele boli rozpracované na nižšie úrovne tak, aby bolo možné zadefinovať jednotlivéciele pre odbory GR ŽSR a VOJ. Pre plnenie uvedených cieľov budú zadané konkrétne úlohy,spolu s nastavením hodnotiacich ukazovateľov na ich plnenie. Tieto ukazovatele budú priebežne vyhodnocované,čím sa bude sledovať a riadiť plnenie stratégie. Plnením uvedených cieľov a úloh očakávamecelkové zlepšenie efektívnosti ŽSR, ako aj zvýšenie ich konkurencieschopnosti na železničnomtrhu. Nesmieme zabudnúť, že je to najmä o stotožnení sa s nastavenými cieľmi a ich plnením zostrany zamestnancov ŽSR. Akokoľvek dobre nastavené strategické ciele nedovedú podnik k úspechu,ak nebudú plnené a zamestnanci nebudú s nimi stotožnení.

stratégia ŽSR 2009Investičný plánTvorba investičného plánu je založená na spolupráciŽSR a MDPT SR pri tvorbe zásobníka projektovpri príprave stavieb financovaných z fondovEÚ. V tomto prípade je investícia zapísanáv zásobníku projektov k operačnému programuDoprava 2007 – 2013. Ten stanovuje priority prirozdeľovaní finančných prostriedkov z fondov EÚv sektore dopravy.Základným určením priority v oblasti investovaniaŽSR v prípade stavieb je určenie, či danástavba je súčasťou paneurópskeho železničnéhokoridoru, resp. súčasťou siete TEN-T.Variant 1 je východiskovým pre plánovanie investíciív období rokov 2009 – 2015. Definuje stavby,ktoré už majú vyrokované finančné prostriedkys MDPT SR, stavby sú v štádiu realizácie, resp.budú sa realizovať v blízkej budúcnosti.Variant 2 predstavuje stavby, ktoré sú z väčšejčasti zaradené do OPD 2007 – 2013, ale finančnéprostriedky na ich realizáciu zatiaľ nie sú alokované.Variant 3 je zložený zo stavieb, ktoré sa plánujúrealizovať v dlhšom časovom horizonte (t.j.v ďalšom prípadnom období čerpania finančnejpomoci z fondov EÚ).Finančný plánCieľom finančného plánu je ukázať budúci vývojfinančnej situácie ŽSR pri rešpektovaní súčasnejvýchodiskovej ekonomickej a finančnej pozícieŽSR, plánovaného investičného programua za predpokladu, že štát pozitívne zmení finančnúpolitiku k ŽSR.Za predpokladu, že finančné prostriedky vyčlenenév návrhu východísk štátneho rozpočtu naroky 2010 – 2012 zostanú nezmenené, bude topre ŽSR znamenať ďalšie zvyšovanie zadlženosti,a s tým súvisiaci rast finančných nákladov,spomalenie tempa modernizácie železničnej infraštruktúry.Stratégia definuje aj najväčšie riziká v súvislostis podmienkami, ktoré budú v ŽSR kladené z externéhoprostredia – legislatíva EÚ a SR, požiadavkyMDPT SR:• vo všeobecnosti – riziko zhoršenia vplyvov globálnejhospodárskej a finančnej krízy,• prijatie legislatívy (zo strany EÚ aj SR) z dôvoduglobálnej hospodárskej a finančnej krízys negatívnym dosahom na činnosť ŽSR,• oddialenie prijatia v súčasnosti spracovávanýchprávnych predpisov priamo vo vzťahuk železničnému sektoru SR, nevytvorenie systémovýchpodmienok na riešenie novej koncepciespoplatnenia železničnej dopravnejcesty,• zvyšovanie rizika znižovania dopravných výkonovslovenských železničných operátorov,s dosahom na činnosť ŽSR, znižovanie výkonov,a najmä tranzitných prepráv v železničnejnákladnej preprave z dôvodu nenastavenia novejkoncepcie spoplatnenia ŽDC, pokračovanieglobálnej hospodárskej a finančnej krízy,• nestabilita finančného sektora, neschopnosťštátu plniť si záväzky vyplývajúce zo zmluvyo prevádzkovaní dráhy, taktiež riziko neplneniasi záväzkov zo strany štátu v zmysle zmluvyo výkonoch vo verejnom záujme so sekundárnymnegatívnym vplyvom na činnosť ŽSR,• nekryté úhrady z minulého obdobia.Vybrané ukazovatele finančnéhomodeluvariantov A (optimálny)a B (krízový), podľavýšky dotácie zo štátnehorozpočtuv mil. € 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019Zamestnanci 17 806 17 450 17 350 17 250 17 150 17 050 17 050 17 050 17 050 17 050 17 050Výkony OD v tis. vlkm 31 959 31 600 33 900 34 000 35 000 35 000 35 000 35 000 35 000 35 000 35 000Výkony ND v tis. vlkm 9 568 10 234 10 554 10 943 11 646 12 350 12 597 12 848 13 105 13 368 13 635Výkony spolu v tis. vlkm 41 527 41 834 44 454 44 943 46 646 47 350 47 597 47 848 48 105 48 368 48 635Stavebná dĺžka spravovanýchtratí v km3 623 3 623 3 623 3 623 3 623 3 623 3 623 3 623 3 623 3 623 3 623Výsledok hospodárenia - alt. A -142 -14 -12 -9 -6 -4 -4 -1 -1 0 1Výsledok hospodárenia - alt. B -142 -143 -200 -206 -210 -217 -223 -230 -236 -241 -244Predpoklad potrebnejvýšky neinvestičnej dotáciena prevádzkovaniedráh a finančnýchzdrojov na realizáciu investíciív mil. € 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019Dotácia na prevádzkovanietratí - alt. A (požiadavka ŽSR)Dotácia na prevádzkovanietratí - alt. B (návrh štátnehorozpočtu)136,1 245,1 301,4 306,3 308,0 312,8 317,7 326,4 332,4 337,2 341,2136,1 119,5 119,5 119,5 119,5 119,5 119,5 119,5 119,5 119,5 119,5Finančné zdroje na investície(fondy EÚ, spolufinancovanie kEÚ, investičná dotácia)alt. A (požiadavka ŽSR)369,4 595,7 678,6 577,4 449,9 557,4 586,6 586,6 586,6 586,6 586,6

S Tvárami na tvári miesta – v GániKeby vám teraz položili otázku, či viete, čo je to Gáň,prípadne kde sa nachádza, určite by mnohí nevedeliodpovedať. Gáň je jedna z našich nesamostatnýchželezničných staníc. A prečo vám kladieme túto otázku?Nuž, pozorní čitatelia nášho časopisu možno vedia, že natejto stanici pracujú až dve semifinalistky Tváre ŽSR 2008.Milada Beňová, účastníčka minuloročnej súťaže, a ElenaKlinková, Tvár ŽSR, víťazka. Keďže sme sľúbili, že stanicu,odkiaľ pochádza výherca či výherkyňa našej súťaženavštívime, sľub plníme. Takže, aká je železničná stanicaGáň, a teda pracovisko našich kolegýň?na návšteveVýpravca Jožko Bednár držal svojim kolegyniampalce. A zrejme silno, pretože obe postúpilido finále.Predstavil nám ju ten najkompetentnejší,prednosta železničnej staniceGalanta, pod ktorú Gáň patrí, Mgr. VojtechŠebeň.– Nesamostatná železničná stanicaGáň leží na trati Galanta – Leopoldov.V minulosti bola predovšetkým známasprávkovými vozňami, ktoré sa tu opravovalialebo vyraďovali. Dnes už prevažujelen osobná preprava. A viete, čímešte sa môže táto malá stanička pochváliť?Nuž je známa aj tým, že v okolí je tojedna z mála staníc, ktorá má elektromechanickéstaničné zariadenia a chodiak nám zamestnanci z kurzov výpravcovna poznanie. Do pozornosti savšak dostala aj našimi výherkyňami,– dodal s úsmevom prednosta. A čímsipodobným sa v histórii našej súťaže TvárŽSR môže pochváliť už iba nesamostatnástanica Kostoľany nad Hornádom, kdemajú až dvoch „obálkových“ víťazov. Porotcovskútvár – Dušana Bobka a čitateľskú– Petra Vargu. Zhodou okolností tiežz minulého roka. Vráťme sa však s Tváramina tvár miesta, do Gáne. Milada Beňová,semifinalistka súťaže, pracuje na stanicideviaty rok ako výhybkárka – signalistka.Na železnici je však od roku 1998,keď nastúpila do Serede. Jedna z prvýchotázok, ktoré sme jej položili, sa týkalapriamo jej práce. V čom vlastne spočíva?– No v príprave a stavaní vlakovej cesty.Na otázku, aby to skonkretizovala, sa lenusmiala. – To si myslíte, že vaši čitatelianevedia, o čom hovorím? A tak sme saďalej bavili už len o súťaži. – Ohlasy maveľmi milo prekvapili. Ešte kým sa rozhodovaloo postupujúcich, veľkú podporusme mali okrem iných aj u traťovákov.Dokonca, keď sme už cestovali doStrečna, spoznala nás jedna cestujúca,zrejme železničiarka. A návrat domov?Potešila napríklad kytica kvetov od kolegov.A doma... manžel to bral normálne,synovia ma pochválili, vraj na fotkách,urobených po „zmenárni“ maani nespoznávali. Priznám sa, tri rokysom sa odhodlávala, či sa prihlásiť, alebonie. Dodnes svoje rozhodnutie neľutujem.Odporúčam to každému, aby toaspoň skúsil. My s Elenkou sme nešlido súťaže zvíťaziť, ale naozaj – zúčastniťsa. A podarilo sa, – opisuje svoje spomienkya pocity Miladka.Víťazka štvrtého ročníka súťaže ElenkaKlinková je zhodou okolností tiež signalistka.Na železnici pracuje od roku1993, keď nastúpila do Leopoldova akooperátorka. S menšou prestávkou je železniciverná dodnes, i keď už nie je operátorkoua pracuje v Gáni. – Súhlasíms Miladou, do súťaže sme sa neprihlásilipreto, že sme chceli silou mocou zvíťaziť.Prihlásili sme sa pre možnosť vyskúšaťsi čosi nové, čo na železnici doteraznebolo. A keď prišla pozvánka doStrečna, no... bol to zvláštny pocit. Vyšloto. Vrelo odporúčam každému tútosúťaž. Nemáte čo stratiť, naopak, získatenové zážitky, spoznáte nových ľudí,a najmä, tieto slová patria ženám – v prípadepostupu sa vám možno splní skrytátúžba, prejsť „zmenárňou“ a pod rukamiodborníčok uvidíte, že ste nielenkrásne, ale najkrajšie.Vladimír SALZER, foto: autorŽelezničná stanica Gáň. Stavadlo č.1 v záplave muškátov. A medzi nimi našasemifinalistka Milada Beňová.Tvár ŽSR 2008 Elenka Klinková, prednosta stanice Mgr. Vojtech Šebeňa dozorkyňa výhybiek Jana Oláhová na zácviku za signalistku.17 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/2009

tvár žsrMoje účinkovanie v súťažiRozbehol sa ďalší ročník súťaže Tvár ŽSR a ja som sa rozhodovala o prihlásení, na podnetkolegyne súťažiacej v predchádzajúcom ročníku. Čas však bežal a na „tvár” som akosipozabudla. Udialo sa veľa vecí a popri práci, domácnosti, tehotenstve, organizovaníprázdninového programu pre drobca a užívania si dovolenky sa mi dostal do rúk Ž semaforaj s dátumom uzávierky súťaže. Desiaty august sa mi nejako vryl do pamäti. Spamätala somsa samozrejme v poslednej chvíli 10. 8. ráno. A akosi automaticky som rýchlo prezrela archívfotiek a vyberala som čo najvhodnejšiu, zodpovedala som na otázky a stlačila „send”… a bolorozhodnuté. Stihla som to, som v súťaži…Monika Suchardovávýpravkyňa, ČečejovceDni plynuli ako zvyčajne,i keď akosi rýchlejšie.Keď vyšlo ďalšie číslo Ž semaforua ja som sa tam objavila,mala som zmiešané pocity,ale ešte vždy som si nejakosvoje pôsobenie v súťažineuvedomovala. Akúsi vážnosťto nabralo, keď prišielpozývací mail s textom o mojompostupe do finále. Vôbecsom to nečakala, ale radosťbola o to väčšia. Predstavaskrášľovacieho víkendu,nových ľudí, zážitkov, relaxui zábavy vo mne vzbudzovalapocity radosti, žiadensúťažný stres ani strach.Lebo možnosť spoznať novýchľudí v rámci práce, jeIng. Viera Holubovávedúca referentka –špecialistka pre vzťahy soštátom O 150 GR ŽSRv našej profesii málo pravdepodobné.A tak sa blížil deň D. Večerpred odchodom som balila tritašky. Jednu malej ku babke,druhú manželovi na služobkua tretiu sebe. Výber oblečenianebol ťažký, lebo rastúcebruško rapídne zúžilomôj šatník.Tašky skontrolované, oblečeniena ráno prichystané,budík nastavený. A tak sompo všetkých prípravách konečnezaparkovala v posteli.Zaspávala som ťažko, plnáočakávaní...Ráno zvoní telefón, alebudík to nie je. Je 5.16 h chcelisme vstať o 4.10 a dať siešte spoločnú kávu, ale zradnýgombík na budíku zmenilnaše plány. A to už volal súťažiaciMaťko. Mali sme spoločnúmiestenku a ja som eštenebola na stanici, tak mi preistotu zavolal. Chvalabohu.Od 5.16 sme nahodili zrýchlenýrežim a o 5.29 som už bolana stanici.Cesta vlakom ubehlarýchlo – veď zábava a relaxsa začali už vo vlaku. V Strečnesme sa ubytovali , dostalisme „modré uniformy” – tričkos logom Tvár ŽSR, mikinu,kalendár a menovku s pridelenýmčíslom. A začalo finále…Chalani sa už vo veľkomfotili a my sme sa chystali naskrášľovanie nechtíkov. Manikérkaplnila naše požiadavkya ochotne odpovedalana naše zvedavé otázky.Potom sme mali kozmetickúprednášku o starostlivostia o možnosti ostať navždykrásna. Rýchlo na večerua potom bowlingový turnaj.Ja som sa rozhodla to skúsiť ajnapriek svojej „bowlingovej”Monika Kandríkováinšpektorka pre školeniena ÚIVP, KošiceGabriela Marettovátelefónna spojovateľka,KošiceIveta Ondákovávedúca kuchyne, SIP StrečnoMiroslava Valenčíkováoperátorka, PopradJana Detvajovásystémová špecialistka,ŽE BratislavaBc. Ivana Jančárovávedúca referentka controlinguna ÚIVP, BratislavaMgr. Daša Velikovovávedúca referentka KRaO,GR ŽSR BratislavaZlatica Gažiovádozorkyňa výhybiek,Kalná nad HronomŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/200918

a nezabudnuteľný finálový víkendguli v brušku a dopadlo to super.Nasmiali sme sa do sýtosti.Ráno po výdatných raňajkáchsa začali úpravy finalistiek.Hviezdny pocit znásobovalaatmosféra kamier a fotoaparátov.Rozmaznávaniekrémami, make-upmi, ceruzkami,kefami, lakmi a … poukladanýmina stoloch, náspreniesli do úplne iného sveta.Keď vizážistka skončilasvoje dielo, otvorila som oči.A keďže som už korunu krásymala vyčesanú, dielo bolo dokonanéa výsledok neuveriteľný.Zo zrkadla sa na mňa dívalažena, neskromne poviemtakmer dokonalá. Oči mi zažiariliako hviezdičky a pocitšťastia, spokojnosti a eufóriemi umožnil pohybovať sapo svete meter nad zemou.(Tento pocit stále trvá, hocisom už doma, zavalená klasikou).Nasledovalo fotenie. FotografAdolf bol jedinečný lichotník...v každej z nás pocitdokonalosti len znásobil,a tak z nás vyťažil maximum.Úsmevy, pózy, postoje,výrazy a vytiahol z nás skrytéčaro osobnosti. Fotografie,ktoré sme potom dostaliv podobe booku hodnéhomodeliek boli naozaj úchvatné.Čaro ženskosti a jemnosti,dostali zelenú.Martin Kovaľvýpravca,Haniska pri Košiciachtvár žsrCelý deň zbehol rýchloa prišla slávnostná večera,vzájomné predstavenie a zoznámeniesa s porotou, čokoládováa barmanská showa zábava, pre mnohých aždo bieleho rána. A to už svitápekne neskoro!Vstávanie ťažké, raňajkybohaté a káva na povzbudenieprišla vhod. Je sobota.Deň, v ktorý sa rozhodne, ktoz nás obdrží titul Tvár ŽSR.Čakajú nás štvorkolky, strieľanie,bazén, sauna, masážea v neposlednom rade oddycha príprava na večer. Mneštvorkolky pre istotu zakázali.Nepomohol plač ani scény.A tak som sledovala, ako si toostatní spolubojovníci užívajú.Poobede bolo hromadnébazénovo-saunové randespojené s masážou od sympatickéhoa šikovného maséra.Pred večerou ešte chabépokusy okopírovať šikovnosťskrášľovacích profesionáloka ide sa na ďalší slávnostnývečer.Hoci musím priznať samaza seba ale aj za väčšinu zúčastnených,že v tomto prípadena 1000 % platí, že nie jedôležité vyhrať, ale zúčastniťsa. Nastúpila porota, organizátori,strečnopersonál, fotografa kameraman a záverečnýakt sa mohol začať. Najprvvyhlásili čitateľskú tvár, ktorúsom si tipla presne. K Monikeprišiel Robko, no a potomto prišlo… Keď zaznelomoje meno v sále, hormónymnou zamávali a do očími tlačili slzy. Pocity je ťažkoopísať, ako nakoniec všetkypocity z tohto úžasnéhovíkendu. Na chvíľu som prestalavnímať, iba som si vychutnávalablažený pocit…zo snenia ma prerušil Martinkinhlas, ktorá už nahlaspovedala meno víťaza v mužskejkategórií. Opäť vyšielmôj tip. A to si už pre šerpukráčal Martin.Nasledovali blahoželania,darčeky, kvety, fotky a úžasnéchvíle v kolektíve spolupracovníkova spolusúťažiacich.Potom večera a zábava.Škoda, že to tak rýchlo ubehlo.Bolo to (ako sa vyjadrilaMonika K.) ako sen, len sa nezobudiť.Ďakujem!Myslím, že aj za všetkýchfinalistov sa môžem poďakovať,že sme mali možnosť zažiťtieto dní. Všeličo si vyskúšať,užiť, spoznať, zabaviť,zrelaxovať, oddýchnuť si. Ďakujemvšetkým od kuchárovaž po členov poroty. Takistovšetkým, ktorí nám držalipalce a posielali hlasy....a najmä si želám svetovýmier!Ing. František Némethvedúci referent špecialistapre vzťahy so štátomO 150 GR ŽSRMonika SUCHARDOVÁ,súťažiaca s číslom 37 –Tvár ŽSR 2009Ing. Róbert Kubičárinžinier železničnej dopravy,AO Spišská Nová VesOndrej Jasenčákvýpravca, KošiceMartin Bajosignalista,Streda nad BodrogomIng. Martin Tallomanažér hlavného produktuO 150 GR ŽSRRadoslav Macháčekvýpravca,Bratislava – PetržalkaRóbert Vrábeľdozorca výhybiek,Haniska pri KošiciachIng. Jozef Cillersystémový špecialistaO 210, GR ŽSRZoltán Kollárelektromontér, TNS Galanta19 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/2009

Práca, šport aj zábavaAj tak by sa dala charakterizovať pracovná porada riaditeľaTechnickej ústredne infraštruktúry Prešov s prednostamisekcií, rozšírená o účasť hostí z generálneho riaditeľstvaa odborového združenia.Medzi hlavné témyporady patrilozhodnotenie ekonomickýchvýsledkova jednotlivých činnostíTÚI Prešov počas prvéhopolroka 2009. Zaujalivšak aj informácieo projekte integráciea racionalizácie činnostiVVÚŽ a TÚI. ZástupcoviaGR ŽSR prezentovalibudúce smerovanie činnostídiagnostiky, expertíznychmeraní a revíznejčinnosti v rámciŽSR a vyzdvihli ich nutnúpotrebu v rámci prevádzky,pre zachovanie Súťažilo sa tvrdo, ale férovo.jej bezpečnosti a spoľahlivosti.Po skončení pracovnej častisa pokračovalo už v športovom duchu,v rámci osláv Dňa železničiarov. TÚI –kári súťažili vo futbale, stolnom tenise,kolkoch, ale aj v pití piva na čas. Putovnýsplnilo svoj účel. Popri pracovných povinnostiachmali zamestnanci z 23 pracovískTÚI Prešov od Bratislavy až poČiernu nad Tisou možnosť sa stretnúťa vymeniť si svoje názory i skúseností.pohár riaditeľa TÚI Prešov vo futbalo-vom turnaji získala sekcia EE. StretnutieIng. Štefan KOLIBAČHasiči v akciiHasičské útvary Závodu protipožiarnejochrany železníc od začiatku rokazakročili v 744 prípadoch.* V prvý septembrový deň privolalibratislavských hasičov k úniku nebezpečnejlátky. Po príchode na miesto únikuzistili, že ide o dusíkaté hnojivo DAM.Na výpustný ventil, z ktorého unikalo,dali nové tesnenie a zabránili tak ďalšímV Česku sa Žilinčanom darilo, skončili na peknom treťom mieste.škodám. O tri dni na to zasahovali pri dymiacomvagóne. Našťastie šlo len o zadymenie,vzniknuté z tlejúceho molitanu.* Únik nebezpečnej látky hlásili7. septembra košickým hasičom. Priprieskume sa zistilo, že ide o únik benzínu,ktorý potom zachytávali do zbernýchnádob. Únik zastavili utiahnutímventilu a použitím tesniaceho tmelu.V rovnaký deň zasahovali aj hasiči z NovýchZámkov. Operačný dôstojník štátnychhasičov im zahlásil požiar školy. Popár minútach dorazilina miesto zásahu, kdezistili, že našťastie idelen o cvičenie. Podstatneinak však vyzeralich zásah na železničnejstanici v Hurbanove.Život ľuďom v okolístanice znepríjemňovaliosy, ktoré si urobilihniezdo na povale stanice.Po úspešnej likvidáciihniezda sa vrátilina základňu.* Železničné hasičskéútvary sa podieľaliaj na likvidácii požiarovokolo tratí. KýmV Margecanochsúťažili najlepšíaj toto sme myZmnožstva predkôl, organizovanýchrôznymi zložkami OR Košice vzišlilen tí najlepší, ktorí si zmerali svoje sily17. septembra na ihrisku v Margecanoch.Tímy zo Zvolena, Banskej Bystrice,ale tiež aj z Humenného či takmerdomáci zo Spišskej Novej Vsi súťažilivo futbale a volejbale, jednotlivci zasav tenise a stolnom tenise. Najlepšie tokopalo mužstvu AO Zvolen, pod vysokousieťou boli prekvapujúco najšikovnejšíhráči AO Spišská Nová Ves. Víťazstvobolo o to cennejšie, keďže nadruhé miesto odsunuli aj papierovýchfavoritov a niekoľkonásobných víťazovturnaja – družstvo z Humenného.(balky)Víťazné volejbalové družstvo AO Spišská NováVes v akcii.novozámockí hasiči hasili suchý porasta prístrešok bezdomovca, bratislavskíhasiči zasa likvidovali požiar okolo tratev úseku Lamač – Devínska Nová Ves.* Košických hasičov 19. septembradoslova vyhnal do terénu anonym, ktorýohlásil bombu na košickej železničnejstanici. Po evakuácii osôb z budovy stanicea uzavretí hlavného prívodu vodya plynu v spolupráci s políciou prehľadaliohrozený objekt. Našťastie sa ukázalo,že šlo o planý poplach.* Počas troch dní v čase od 21. do 23.septembra sa výber ZHÚ ZPOŽ, ktoréhozáklad tvorili žilinskí, zúčastnil na hasičskejsúťaži v Českej republike. Vo veľmisilnej konkurencii si chlapi zo Žiliny,ktorí na súťažiach pravidelne dosahujúveľmi dobré výsledky, skončili z ôsmichdružstiev na peknom treťom mieste.* Na rovnakom peknom treťom miesteskončili aj zástupcovia železničnýchhasičov z Čiernej nad Tisou na medzinárodnejhasičskej súťaži v maďarskommeste Fehérgyamat. Tu si však zmeralosvoje sily desať družstiev. Okrem zástupcovdomácich hasičov tu súťažili hasičiz Holandska, Rumunska a našich Slovákov.(sed)21 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/2009

AJ TOTO SME MYPutovný pohár ostalv Devínskej Novej VsiZa účasti mužstiev zo štyroch železničných staníc z DevínskejNovej Vsi, Bratislavy Nového Mesta, Bratislavy Petržalky,Bratislavy východ a mužstva, zloženého zo žiakov ZŠBukovčana 3 z Devínskej Novej Vsi uskutočnil sa začiatkommesiaca futbalový turnaj o Pohár starostu mestskej častiDevínska Nová Ves a prednostu železničnej stanice.Ikeď by sa zdalo, že vzhľadomna formu a vekový rozdielželezničiari „zvalcujú“mladých futbalistov, opak bolpravdou. V zápasoch, ktoré sahrali systémom každý s každým,nenašli premožiteľa.Prvé miesto im preto zaslúženepatrí. Z mužstiev zo železničnýchstaníc boli najúspešnejšíhráči zo stanice Bratislavavýchod, na treťom miesteskončila stanica BratislavaNové Mesto. Ceny sa však ušlii našim hráčom. Ako najlepšiehostrelca vyhodnotili JozefaMoravčíka zo ŽST Bratislavavýchod, najlepším brankáromsa stal Viliam Polaček zoŽST Bratislava Petržalka.(al), foto: autorPohár starostu mestskej časti Devínska Nová Ves a prednostutamojšej železničnej stanice ostal v Devínskej NovejVsi. No zo stanice sa presťahoval do základnej školy.Sedem „statočných“na bicyklochtakto by sme mohli nazvať sedemAj železničiarov – cyklistov, ktorí5. septembra tvorili pelotón na historickyprvých samostatných cyklistickýchpretekoch Majstrovstiev Slovenska.Pretekári odštartovali v Seredi, aby sana 80 km trati, vedenej prevažne v kopcochv okolí Hlohovca, „pobili“ o cennétrofeje. V záverečnom špurte nakonieczvíťazil Martin Sirágy zo ŽOS Zvolen,prenasledovaný Dušanom Holbíkomzo ŽST Leopoldov a Ľubomírom Kolláromz Popradu. Výsledný čas 2:15 hod.,ale aj priemerná rýchlosť 35,5 km/h nasvedčovala,že kondička a pripravenosťtýchto železničiarov – cyklistov je navysokej úrovni, čo je dobrý predpokladna súťaže v medzinárodných podujatiachv rámci USIC.Dušan HOLBÍKDo margecianskeho finálepostúpili najlepšíVíťazi turnaja v minifutbale a stolnom teniseVI. ročníka regionálnych športových hierv Stožku.Nepísané pravidlo, že regionálne kvalifikácie na Športovéhry zamestnancov OR Košice vo zvolenskej oblasti sa každoročneusporadúvajú na inom mieste, pod záštitou inej železničnejstanice, sa dodržalo i tentoraz. Tohto roku však prišlanečakaná ponuka od Obecného úradu v Stožku, na prezentáciusvojho novovybudovaného športového areálu. A tak sa tu4. septembra zišli zamestnanci územne patriaci do regiónu AOZvolen a Banská Bystrica, aby si vybojovali postup do Margecian.„Patronát“ nad úspešným priebehom mali starostka obceJana Klímová a prednosta ŽST Vígľaš Ing. Juraj Futák.V kvalifikácii sa stretli družstvá futbalistov, volejbalistova stolných tenistov.Vo finále futbalistovsa najviac darilohráčom AO BanskáBystrica, z volejbalistovmali dôvod naradosť v družstveKriváň, v stolnomtenise sa víťazomstal Bohuslav Oborčokz AO SMS BanskáBystrica.Juraj FUTÁKFoto: autorPrvenstvo v medzinárodnomturnaji patrí SlovenskuZVOZŽ Galanta zorganizoval 15. septembra už 9. ročníkmedzinárodného futbalového turnaja Pannon FoodCup. V priateľskom duchu a priam v rodinnej atmosfére si zmeralisvoje sily mužstvá z Maďarska, Česka a domácich hráčov zoŽST Galanta. Tým sa nakoniec aj najlepšie darilo a putovný pohárostal na Slovensku. Na druhom mieste skončili železničiarizo stanice Szob (MÁV) a pohár za tretie miesto putoval do vitrínyOPS CARGO Bratislava. Na ďalších priečkach skončili hráčizo Zohora, Blanskaa Sládkovičova.Veľké poďakovanieza nádhernú akciu,ktorá sa nieslav priam rodinnej atmosfére,patrí nielensponzorom, aleaj členom ZV OZŽGalanta a prednostoviŽST GalantaMgr. Vojtechovi Šebeňovi,ktorí sa postaralio hladkýpriebeh akcie.Jozef BEDNÁRFoto: autorPohár za prvenstvo v medzinárodnom futbalovomturnaji preberá kapitán víťaznéhomužstva z rúk prednostu ŽST Galanta Mgr.Vojtecha Šebeňa.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/200922

Výstavba jubilejnej trate s dĺžkou26,9 km si nevyžiadala väčšie zemnépráce, bolo však potrebné vybudovať86 mostov a priepustov a 52 križovanís cestnými komunikáciami. Železničnádoprava začala jazdiť 30. novembra 1909.Trať so štyrmi stanicami spočiatku slúžilana prepravu dreva a stavebnín, neskôrsa po nej prevážaliaj strojárenské výroky.V súčasnosti je trať využívanánajmä na prepravucestujúcich v regióne.Obyvateľov Humenného,Kamenice nad Cirochou,Dlhej nad Cirochou, Sniny,Stakčína,ale aj ďalšíchobcí potešilo,keď sa 10. októbrana tratinamiesto klasickýchmotoráčikovukázalinostalgickésúpravy.Historickýzaujalo násTrať do najvýchodnejšej železničnejstanice oslávila storočnicuSkupinu storočných tratí rozšírila ďalšia oslávenkyňa. Regionálna trať z Humenného doStakčína si 10. októbra pripomenula okrúhle jubileum mimoriadnymi jazdami historickýmmotorovým vozňom aj nostalgickou súpravou na čele s parným rušňom a ďalšímsprievodným programom.Slávnostného odhalenia pamätnej tabule v najvýchodnejšejstanici ŽSR – v Stakčíne sa zhostili Ing. Jozef Horváth,námestník pre riadenie dopravy OR Košice (vľavo)a starosta obce Ján Kerekanič.Nostalgický vlak na čele s popradským Papagájom vítali v Kamenicinad Cirochou nielen dievčence v krojoch, ale aj detis vlastnoručne vyrobenými „mávatkami“.motorový vozeňM131.1125„Magda“ z Klub historickýchkoľajových vozidiel pri RD Haniskapri Košiciach, ale aj osobnévozne ťahané parným krásavcom477.013, alias Papagájomz Klubu železničných historickýchvozidiel Poprad boliplné cestujúcich. Na viacerýchzastávkach boli pre nich pripravenésprievodné kultúrne programy.Návštevníci akcie ocenili potleskom ajodhalenie pamätných tabúľ na fasádachbudov na zastávke Snina-mesto a v najvýchodnejšejstanici ŽSR, v Stakčíne. Premiestnych obyvateľov má totiž táto regionálnaželeznica stále rovnaký význam,aký mala pred 100 rokmi.(balky), foto: autorOsemdesiatročná traťVeselí nad Moravou – Nové MestoZdruženie obcíkopaničiarskeho regiónuVeľká Javorina – Bradloa Společnost železničníVýtopna Veselí nad Moravouorganizovali v dňoch 28.až 30. 8. oslavy 80. výročiaželezničnej trate Veselí nadMoravou – Nové Mesto nadVáhom.Prvý vlak prešiel po tejto trati1. septembra 1929. Súčasťouosláv bola výstava unikátnychfotografií z výstavby trate,výstava modelovej železniceKŽM Bojnice, KŽM Komárnoa KŽM Vrútky a bohatý kultúrnyprogram.Najlákavejšou udalosťou osláv bolijazdy historickými vlakmi vypravenýmiz oboch strán Bielych Karpát. Sobotňajšiejazdy medzi Starou Turou a Veselín. Moravou boli v réžii bratislavskej„Uhranky“ 331.037, nedeľnéjazdy už zabezpečila spolu s veselskouhistorickou súpravou ťahanouprototypovou T478.1002.Celá akcia bola súčasťou projektu„Zvýšenie atraktivity prihraničnéhoregiónu spojazdnenímhistorického vlaku“, ktorý jepodporovaný z fondov EÚ.O tom, že akcia mala úspech,svedčí aj vysoký počet ľudí, ktorísa odviezli historickými vláčikmi,a zúčastnili sa aj na ostatnomsprievodnom programe.Veď napokon, celý projekt historickýchjázd by mal pokračovaťaj v letnej sezóne 2010.Marián RAJNOHAFoto: autor23 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/2009

elaxFOTO HÁDANKAFoto: Andrej MIKUŠSprávna odpoveďz minulého čísla:Obišovce, chodníkdo dediny od hradla,kde bola železničnázastávka.Víťazom sa stala vecnú cenu získava:Imrich KANDRAz Košíc.Blahoželáme!Ak poznáte správnuodpoveď na dnešnúfotohádanku, napíštenám ju a zaradíme vásdo žrebovania. Víťazaodmeníme, pretonezabudnite v odpovediuviesť svoje meno a adresupracoviska.Dnes našaotázka znie:Viete, kde je to?Vy sa pýtate,my odpovedámeDeje sa na vašom pracoviskualebo v okolí niečo, na čo by bolodobré upozorniť alebo poukázať ajprostredníctvom časopisu Ž semafor?Napíšte nám na adresu redakcieŽ semafor, Štefánikova 60, Košicealebo zavolajte na tel. číslo 910 – 3203,alebo Email: zsemafor@zsr.skKontakty na jednotlivých redaktorovnájdete v tiráži.Na otázky, ktoré sme dostali doteraz,budeme odpovedať po získaní všetkýchpotrebných vyjadrení v niektoromz nasledujúcich čísel.Na anonymné otázky a neželezničnétémy nebudeme reagovať. Ďakujeme zapochopenie a tešíme sa na aj na vašenámety, tipy či fotografie.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/200924

OZNAMY + INZERCIAPripomeňte si študentské rokyStredná odborná škola, s pôvodným názvom Strednéodborné učilište železničné v Bratislave začalo písaťsvoju históriu 1. septembra 1949. Po niekoľkýchzmenách svojho pôsobiska má škola od roku 1975 sídloNa pántoch 7 v Rači. Vychovávala a pripravovalaodborníkov najmä v oblasti železničnej a leteckej dopravy.Orientácia školy sa v súčasnosti rozšírila aj nalogistiku v doprave, moderné informačné technológiea počítačové siete.Od 1. septembra 2008 sa názov školy zmenil zo Strednéhoodborného učilištia železničného na Strednú odbornúškolu. Vyučuje sa v peknom prostredí školy a dielní,vo vyšších ročníkoch ajna vonkajších pracoviskáchpriamo vo firmách.K dispozícii pre výučbu i využitievo voľnom čase súkvalitne vybavené laboratóriávýpočtovej technikys dataprojektormi a pripojenímna internet, laboratóriumelektrického merania,telocvičňa, posilňovňa a ďalšiešportové priestory. Škola jepokrytá aj WIFI signálom internetu,ktorí študenti s obľubouvyužívajú. Naši absolventisa úspešne uplatňujú natrhu práce nielen vo firmáchzaoberajúcich sa dopravou, ale aj informačnými technológiami,študujú na vysokých školách a sú úspešní ajv kultúre alebo v športe.Pri príležitosti 60. výročia vzniku školy sa s trochounostalgie obraciame na vás, našich absolventov, abyste spolu s nami oživili svoje spomienky na študentskéroky a napísali zopár riadkov, v ktorých nám opíšetespomienky, spájajúce sa so školou a so študentskýmičasmi, alebo si spomeniete na profesorov, majstrov,vychovávateľov, ktorí vás učili.Svoje zážitky nám posielajte elektronicky do6. 11. 2009 na e-mail: info@souzel.sk. Zaslané príspevkybudú umiestnené na našej webovej stránkewww.souzel.sk, kde bude následne spustené elektronickéhlasovanie o najlepšiu príhodu zo školských čias.Mesačník pre zamestnancov Železníc SR. Vydáva Generálne riaditeľstvo Železníc SR • Šéfredaktorka: Dana SCHWARTZOVÁ (žel. tel. 910/3203, e-mail:schwartzova.dana@zsr.sk) • Adresa redakcie: Košice, 040 01, Štefánikova 60, fax: 055/2293205, email: zsemafor@zsr.sk, http://www.zsr.sk// • Redaktori: aktuálnesprávy, spoločenské oznamy a inzertná služba: Vladimír SALZER (žel. tel. 910/3204, e-mail: salzer.vladimir@zsr.sk)., Ing. Martin BALKOVSKÝ (žel. tel. 910/3202,e-mail: balkovsky.martin@zsr.sk), Bc. Ivana KAPRÁLIKOVÁ, redakcia Banská Bystrica, ul. 29. mája 35 (žel. tel. 939/6491, e-mail: kapralikova.ivana@zsr.sk) • Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia.• Grafická úprava: Roland Torsten Advertising s.r.o., Bratislava, Tlač: Slovenská Grafia a.s., Bratislava • Index č. 49 931, registr. č.BMP-1525 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/2009

TVÁR ŽSR16234571. Tak nás tu teda máte... príchodfinalistov do SIP Strečno.2. Martinka všetkých privítalaa po organizačných pokynochideme do finále...3. Porota to bude mať veru ťažké...4.Dušan, Ľudka, Renátka, Líviaa Elenka – to sú naši víťazi z doterajšíchštyroch ročníkov súťaže.5. Martinovi, Vierke a Ferkovi sato podarilo! Všetci traja sú z jednéhoodboru, oddelenia, dokoncajednej kancelárie, a v trojicipostúpili i do finále.6. Janka sa postarala o vizáž našichfinalistov...7. ... a Magdalenka o účesy žieni mužov...8. Porota to mala naozaj ťažké...9. Ing. Jozef Antoš, tentorazv úlohe porotcu,v rozhovoroch so súťažiacimi.10. Adolf Zika, ktorému asistovalMarcel, dvadsiatim finalistomvytvoril krásne fotografie.Všetci si zo Strečna odniesliozajstné booky.11. Kým sa ženy skrášľovali,muži bojovali na paintballe.12. Na slávnostnej večeri sa súťažiacipredstavili porote. Janketo s mikrofónom svedčí, zaisteby sa uživila aj ako moderátorka...13. Po chutnej večeri nasledovalazábava. Martin a Ivetkapredviedli úžasné tanečné kreácie.Ej, ale vám to sluší...14. Robo, Monika K., Monika S.a Martin sú víťazmi 5. ročníkasúťaže Tvár ŽSR 2009.Foto: Vladimír SALZER a DanaSCHWARTZOVÁ81112914101327 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/2009

Foto: Adolf ZIKAMonika KANDRÍKOVÁ a Róbert KUBIČÁRDostali najviac vašich hlasov a stali sa víťazmi čitateľskej súťaže Tvár ŽSR 2009