1 Vyhodnotenie pripomienok spoločnosti Slovak Telekom, a.s. k ...

teleoff.gov.sk

1 Vyhodnotenie pripomienok spoločnosti Slovak Telekom, a.s. k ...

Vyhodnotenie pripomienok spoločnosti Slovak Telekom, a.s.k výsledku analýzy relevantného trhu č. 3Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) na svojom verejnedostupnom webovom sídle (http://www.teleoff.gov.sk/index.php?ID=6531 ) zverejnil dňa1.10.2012 výsledky analýzy veľkoobchodného poskytovania služby ukončovania volaniav jednotlivých verejných telefónnych sieťach v pevnom umiestnení, ktorá spočíva vprenose volania smerovaného ku koncovému užívateľovi verejnej telefónnej služby napevnom mieste pripojenia z bodu prepojenia medzi dvoma pevnými sieťami alebo medzipevnou a mobilnou sieťou do koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určenéhošpecifickou sieťovou adresou (ďalej len „relevantný trh č. 3“) a zároveň stanovil lehotunajneskôr do 1.11.2012 na predloženie písomných pripomienok k tejto analýze. Súčasneúrad zverejnil na svojom verejne dostupnom webovom sídle Výzvu na podávaniepripomienok k výsledkom analýzy relevantného trhu č. 3. Záverom opakovanej analýzypredmetného trhu bolo určenie 13 spoločností za významný podnik a uloženie povinnostína relevantnom trhu č. 3. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s, Antik Telecom, s.r.o., GTSSlovakia, s.r.o., DH Telecom, s.r.o., Inomanet, s.r.o., IPfon, s.r.o., Orange Slovensko,a.s., Slovanet, a.s., Swan, a.s., Trnavatel, s. r.o., UPC Broadband Slovakia, s.r.o., VMTelecom, s.r.o. a ŽSR – ŽT, o.z. boli v analýze navrhnuté za podnik s významnýmvplyvom na veľkoobchodnom trhu ukončovania volania v jednotlivých verejnýchtelefónnych sieťach v pevnom umiestnení a po ukončení konzultačného procesu pozohľadnení pripomienok EK bude každá z uvedených spoločností určená za významnýpodnik na relevantnom trhu č. 3 a budú jej uložené povinnosti. Analýza bola doručená ajProtimonopolnému úradu SR.V stanovenej lehote boli úradu doručené pripomienky spoločnosti Slovak Telekom,a.s., Orange Slovensko, a.s., DSiDATA, s.r.o., Asociácie regionálnychtelekomunikačných operátorov Slovenska - Artos a Protimonopolného úradu SR.Z celkového počtu 13 podnikov navrhnutých úradom za významný podnik napredmetnom trhu nezaslalo žiadne pripomienky k analýze 11 podnikov. Protimonopolnýúrad SR vo svojom stanovisku uviedol, že k analýze relevantného trhu č. 3 vykonanejúradom nemá žiadne pripomienky.Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „ST“) svoje pripomienky zaslala listomzaevidovaným úradom pod č. 1962/OER/2012 zo dňa 31.10.2012.Pripomienky spoločnosti ST sa týkali jednotlivých častí analýzy a sú vymedzenéodkazom na stranu a odsek v rámci jednotlivých častí analýzy. Najprv je kurzívouuvedené pôvodné znenie textu analýzy a následne návrh spoločnosti ST na doplnenie,zmenu, zrušenie alebo nahradenie znenia textu analýzy.I.1.3 Zdroje informáciíStrana 8 posledný odsek, pokračujúci na strane 9,„Úrad pre potreby analýzy relevantného trhu č. 3 oslovil okrem vyššie menovanýchspoločnosti aj ďalšie podniky poskytujúce verejné telefónne služby na území Slovenskej1


epubliky, ktoré od konca roku 2009 uzatvorili zmluvu o prepojení svojej verejnejtelefónnej siete v pevnom umiestnení s iným podnikom: DH Telecom, s.r.o., IPfon, s.r.o.,VM Telecom, s.r.o. a oznámil im, že začína analýzu veľkoobchodného trhu č. 3 asúčasne ich požiadal o doručenie požadovaných informácií a podkladov za obdobie od1.01.2009 do 31.12.2011. Dodatočne úrad oslovil aj spoločnosti Digi Slovakia, s.r.o. aInomanet, s.r.o.“Návrh: Navrhujeme, aby úrad skúmal a za zdroj informácií zaradil všetky podniky, ktoréposkytujú verejnú telefónnu službu a osobitne tie, ktoré zároveň deklarujú poskytovaniepevných, rádiových a mobilných sietí, keďže každú z týchto sietí možno využiť naposkytovanie služieb v pevnom umiestnení.Stanovisko úraduV prvom rade úrad spresnil a v analýze v časti II.1 Identifikovanie podnikov naveľkoobchodnom trhu č. 3 namiesto druhého odstavca na str. 22 (začína: „Okremuvedených ...) až po koniec prvého odstavca na str. 23 (končí: „.službu v pevnomumiestnení.“) túto časť nahradil nasledovným textom:„Okrem uvedených spoločností, ktoré mali uzatvorenú zmluvu o prepojení najmenejs jedným podnikom, poskytujú verejnú telefónnu službu v pevnom umiestnení presvojich koncových zákazníkov aj malí lokálni prevádzkovatelia. Úrad zistil, že títoprevádzkovatelia:nemajú so žiadnym podnikom podpísanú zmluvu o prepojení verejnýchtelefónnych sietí,nemajú primárne pridelené geografické čísla (resp. tieto primárnepridelené geografické čísla na poskytovanie verejnej telefónnej službynevyužívajú),poskytujú verejnú telefónnu službu prostredníctvom pobočkovej ústrednev rámci areálu nejakej spoločnosti. Táto pobočková ústredňa je pripojenáako koncové zariadenie na sieť podniku, ktorý má uzavretú zmluvuo prepojení sietí s iným podnikom,poskytujú verejnú telefónnu službu ako opakovaný predaj, pričom majúuzavretú zmluvu o pripojení (prístup k verejnej telefónnej sieti v pevnomumiestnení) alebo mandátnu zmluvu s takým podnikom (podnikmi), ktorýmá uzavretú zmluvu o prepojení sietí s iným podnikom,poskytujú verejnú telefónnu službu na číslach, ktoré boli primárnepridelené takému podniku, ktorý má uzavretú zmluvu o prepojení sietís iným podnikom,volania, ktoré poskytujú bytovým a/alebo nebytovým zákazníkom, majúcharakter verejnej telefónnej služby.Jedným z uvedených spôsobov poskytujú verejnú telefónnu službu v pevnomumiestnení nasledovné spoločnosti: ACS spol. s. r. o., Alison Slovakia, s. r. o.,Alternet, s.r.o., ApliSoft, s. r. o., Axfone, s. r. o., Ballymore EUROVEA, a.s., DataNetworks, s.r.o., Daktela SK, s. r. o., DELTA OnLine, s. r. o., DNV ENERGO, a.s.,DSiDATA, s. r. o., E-Net, s. r. o., EuroCity, s. r. o., Fiber Network Myjava, s. r. o., GAYA,2


s. r. o., GiTy - Slovensko, a . s., Chemosvit, a.s., CHIRANA-PREMA Energetika, s. r. o.,IMAFEX, spol. s. r. o., KLF-ENERGETIKA, a.s., Last Mile, spol. s r. o., NT COM, s. r. o.,Primanet spol. s r. o., PROGRES TS, s. r. o., Prvá internetová, s. r. o., Radiolan, s. r. o.,Rainside, s. r. o., Salamon Internet, s. r. o., SkyLan, s.r.o, SPP, a.s., TelsonNET, s.r.o.,US Steel Košice, s. r. o., Virtual Office Services, s. r. o., VNET, a.s., Východoslovenskáenergetika, a.s.Spoločnosti Hmnet, s.r.o., IES-INTERNATIONAL ELECTRONIC SYSTEMS, s.r.o.a MO-net Šahy, s.r.o. v priebehu analyzovaného obdobia ukončili svoju činnosť aprestali poskytovať elektronické komunikačné služby.“Úrad súčasne uvádza, že vyššie uvedený zoznam spoločností poskytujúcich verejnútelefónnu službu v pevnom umiestnení je užší, ako zoznam podnikov uverejnený nadomovskej internetovej stránke úradu (ktorý spomína spoločnosť ST), pretože tentozoznam podnikov je zostavený a aktualizovaný na základe splnenej oznamovacejpovinnosti jednotlivých podnikov. Podľa § 15 ods. 1 zákona o elektronickýchkomunikáciách osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania elektronickýchkomunikačných sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer. Tieto podnikyvyplňujú formulár - Oznámenie podľa citovaného § 15, v ktorého záhlaví každý podnikvyplňuje:1. zámer začať poskytovať siete alebo služby2. zmenu poskytovania siete alebo služby a zmene údajov podľa § 15 odseku 23. zrušenie poskytovania siete alebo služby.Spoločnosť ST žiada, aby úrad za zdroj informácií zaradil aj všetky podniky, ktoréposkytujú verejnú telefónnu službu a osobitne tie, ktoré zároveň deklarujú poskytovaniepevných, rádiových a mobilných sietí, keďže každú z týchto sietí možno využiť naposkytovanie služieb v pevnom umiestnení. Z uvedeného záhlavia formuláru je zrejmé,že jednotlivé podniky vo formulári uvádzajú zámer poskytovania služby. Ak ľubovoľnýpodnik zaškrtne svoj zámer poskytovať určité služby, to neznamená, že ich aj reálnezačal poskytovať. Preto úrad vychádzal z údajov získaných v rámci elektronického zberudát a komunikácie s podnikmi reálne poskytujúcimi verejnú telefónnu službu v pevnomumiestnení.„Úrad ďalej uvádza, že vykonával analýzu maloobchodného relevantného trhu č. 1(prístup k verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení pre bytových a nebytovýchzákazníkov) a počas tejto analýzy sa podrobne zaoberal a písomne komunikoval spodnikmi, ktoré boli označené ako malí lokálni poskytovatelia.“Úrad počas vykonávania analýzy relevantného trhu č. 3 dodatočne písomne oslovilspoločnosti Digi Slovakia, s.r.o. a Inomanet, s.r.o. a to z dôvodu, že úradu boladoručená zmluva o prepojení uzatvorená medzi spoločnosťou GTS Slovakia, s.r.o.a Inomanet, s.r.o. Spoločnosť Digi Slovakia, s.r.o. úrad dodatočne oslovil z dôvodu, že3


mal informáciu o tom, že ukončila rokovania o prepojení so spoločnosťou SlovakTelekom, ale doteraz nepristúpila k podpísaniu zmluvy o prepojení.Pripomienka neakceptovanáI.1.4.1 Vecné vymedzenie veľkoobchodného trhu č.3Strana 10, štvrtý odsek„Služba ukončovania volania zahŕňa tú časť prenosu volania, ktorá je vymedzenáústredňou, na ktorej je možné poskytovať prepojenie a koncovým bodom siete bezohľadu na použitú technológiu. Vymedzenou ústredňou sa rozumie miestna alebotranzitná ústredňa, kde sú siete prepojené a v prístupovej oblasti tejto ústredne sanachádza koncový bod siete.“Návrh: Navrhujeme doplniť, že služba ukončovania volania nezahŕňa tú časť prenosuvolania, ktorá je vymedzená prechodom medzi dvoma tranzitnými ústredňami a ktorá jesúčasťou služby ukončenia volania takzvaným dvojitým tranzitom.Stanovisko úraduV súlade s Odporúčaním Komisie zo 7. mája 2009 o regulačnom zaobchádzaní sprepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v EÚ(2009/396/ES) model pre kalkuláciu cien za služby ukončovania volania vo verejnejtelefónnej sieti v pevnom umiestnení primárne vychádza z dimenzovania siete založenejna prvkoch sieti novej generácie (ďalej len „NGN“) a mal by vychádzať z efektívnychtechnológií dostupných v časovom rámci. Preto by základná časť pevných aj mobilnýchtelefónnych sietí mohla byť v zásade založená na NGN.Zmena koncepčného prístupu k dimenzovaniu siete smerom k NGN požadovanáv rámci EÚ mení sieťovú hierarchiu, vrátane smerovacích faktorov prepojovania (local,single, double tranzit), pričom tieto sa stávajú irelevatné.Z uvedeného dôvodu je teda možné doplniť, že služba ukončovania volania nezahŕňa túčasť prenosu volania, ktorá je vymedzená prechodom medzi dvoma tranzitnýmiústredňami a ktorá je súčasťou služby ukončenia volania takzvaným dvojitým tranzitom,vzhľadom na fakt, že v rámci NGN sietí dochádza k eliminácii hierarchických úrovnítranzitu.Už samotný fakt, že v súčasnosti menej ako 0,9 % prevádzky je smerovanej tzv. doubletranzitom naznačuje, že operátori prechádzajú na siete NGN, ktoré tento spôsobprepojenia nerozoznávajú.Na základe uvedeného úrad do analýzy na str. 10, štvrtý odsek za uvedený text doplnilnasledovnú časť: „Služba ukončovania volania nezahŕňa tú časť prenosu volania, ktoráje vymedzená prechodnom medzi dvoma tranzitnými ústredňami a ktorá je súčasťouslužby kočovania volania takzvaným dvojitým tranzitom.“Pripomienka akceptovaná4


Str. 10 posledný odsek, pokračujúci na strane 11 a nasledujúci odsek na str. 11„To znamená, že o ukončovanie volania v pevnom mieste pripojenia poskytované inémupodniku ide vtedy, ak bolo volanie originované u jedného národného operátora aukončené u iného národného operátora, alebo bolo volanie originované u jednéhonárodného operátora, tranzitované cez sieť druhého národného operátora a následneukončené v sieti tretieho národného operátora, alebo bolo volanie originované vzahraničí a následne smerované cez medzinárodný tranzit cez sieť jedného národnéhooperátora do siete druhého národného operátora a následne ukončené v sieti tohtodruhého národného operátora. Takto zadefinované služby ukončovania volania súposkytované výhradne na základe zmluvy o prepojení medzi dvoma národnýmioperátormi, bez ohľadu na to, či bolo volanie originované v zahraničí alebo na územíSlovenskej republiky a patria na predmetný veľkoobchodný trh.Služby ukončovania volania, ktoré sú poskytované zahraničnému operátorovi nazáklade zmluvy o medzinárodnom prepojení medzi zahraničným operátorom anárodným operátorom úrad nepovažuje za služby patriace na predmetný trh, preto niesú zahrnuté na veľkoobchodný relevantný trh č. 3.“Návrh: Navrhujeme špecifikáciu, aby v prípade ak operátor so sídlom v Slovenskejrepublike de facto vystupuje v zmluvnom vzťahu ako medzinárodný, t.j. ukončuje volaniana základe uzatvorených medzinárodných zmlúv o prepojení, nevyužívajúc prenosvolania po svojej národnej sieti a ukončenia cez národné prepojenie, bol rovnakopovažovaný za de facto zahraničného operátora.Stanovisko úraduÚrad súhlasí s návrhom spoločnosti ST a do analýzy za odsek na strane 11 doplnil:„Národný operátor so sídlom v Slovenskej republike, ktorý ukončuje volania na základemedzinárodnej zmluvy o prepojení a ktorý nevyužíva prenos volania po svojej národnejsieti a ani ukončovanie volania cez národné prepojenie, je považovaný za zahraničnéhooperátora.“Pripomienka akceptovanáStrana 11, piaty odsek„Podnikmi pôsobiacimi na tomto trhu sú preto podniky, ktoré majú uzavretú zmluvu oprepojení svojej siete v pevnom umiestnení s iným podnikom a poskytujú verejnútelefónnu službu v pevnom mieste, ....“Návrh: Navrhujeme doplniť vymedzenie relevantného trhu aj o vysporiadanie sa spodnikmi, ktoré aj na základe ďalšieho konštatovania úradu na strane 22 analýzy resp.v zmysle našej predchádzajúcej pripomienky (viď vyššie Strana 8 posledný odsek,pokračujúci na strane 9,) fakticky na analyzovanom relevantnom trhu pôsobia/môžupôsobiť.Stanovisko úraduÚrad odkazuje na svoje stanovisko uvedené k pripomienke Zdroje informácií, Strana 8posledný odsek, pokračujúci na strane 9. Úrad za podniky pôsobiace na predmetnomtrhu považuje podniky, ktoré v rámci prepojenia sietí s iným podnikom poskytujú v sieti5


v pevnom umiestnení ukončenia takého volania, ktoré má charakter verejnej telefónnejslužby.Pripomienka neakceptovanáII.1 Identifikovanie podnikov na veľkoobchodnom trhu č.3Strana 21, piaty odsek„Spoločnosť Inomanet, s.r.o. podpísala zmluvu o prepojení sietí so spoločnosťou GTSSlovakia, s.r.o. v marci 2012. Spoločnosť Inomanet, s.r.o ........................................................................................................................................................ “Návrh: Upraviť vytmavený text obsahujúci zrejme informáciu ktorú strana označila zapredmet obchodného tajomstva tak, aby bolo zrejmý spôsob pôsobenia spoločnostiInomanet, s.r.o. na relevantnom trhu a rovnako uviesť popis obsahu vytmaveného textutak, aby bolo zrejmé, aký druh informácie je predmetom obchodného tajomstva.Stanovisko úraduÚrad akceptoval ochranu informácií uvedených spoločnosťou Inomanet, s.r.o. a pretovyčiernil časť textu. Zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou Inomanet a GTS Slovakia,s.r.o. je uverejnená na stránke úradu. Podľa tejto zmluvy, cit.: “Predmetom tejto zmluvyje vzájomné prepojenie siete Inomanet, s.r.o. prevádzkovanej spoločnosťou Inomanet,s.r.o. so sieťou prevádzkovanou spoločnosťou GTS Slovakia, s.r.o. za účelomposkytovania verejných elektronických komunikačných služieb užívateľom obochzmluvných strán, pri dodržaní príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnychpredpisov v oblasti elektronických komunikácií, najmä zákona o elektronickýchkomunikáciách a príslušných technických noriem ako aj všeobecných a individuálnychpovolení a licencií pridelených obom zmluvným stranám, ktoré ich oprávňujú naposkytovanie elektronických komunikačných služieb. Zmluvné strany si budú poskytovaťvzájomné prepojenie tak, aby užívatelia jednej zmluvnej strany mali prístup k verejnýmelektronickým komunikačným službám druhej zmluvnej strany. Pokiaľ ide o vyčiernenýtext, tento sa týka plánov spoločnosti Inomanet, s.r.o. v nasledujúcom období a pretoúrad rešpektuje ochranu týchto informácií rovnako, ako vo všetkých ostatnýchrovnakých prípadoch.Pripomienka neakceptovanáStrana 22, druhý a tretí odsek„Okrem uvedených spoločností, ktoré mali uzatvorenú zmluvu o prepojení najmenej sjedným podnikom a mali primárne pridelené geografické čísla, poskytovalo verejnútelefónnu službu aj niekoľko ďalších malých lokálnych prevádzkovateľov ...V sledovanom období vyššie uvedeným spôsobom poskytovali verejnú telefónnu službuv pevnom umiestnení tieto spoločnosti:...“Návrh:A. Navrhujeme v súlade s pripomienkami vyššie (viď Strana 8 posledný odsek,pokračujúci na strane 9 a Strana 11, piaty odsek) uvedené podniky zaradiť naanalyzovaný veľkoobchodný trh a vysporiadať sa s ich pôsobením na tomto trhu.B. Rovnako navrhujeme doplniť identifikovanie podnikov aj o informáciu ohľadomzistení pri ostatných podnikoch deklarujúcich podľa údajov vyplývajúcich z plnenia6


oznamovacej povinnosti poskytovanie tak vlastných sietí ako i verejnej telefónnejslužby.Stanovisko úradu:Úrad opakovane odkazuje na svoje stanovisko uvedené k pripomienke Zdrojeinformácií, Strana 8 posledný odsek, pokračujúci na strane 9.Okrem uvedeného si dovoľujeme zdôrazniť, že trhový podiel počtu pripojení koncovýchzákazníkov týchto lokálnych operátorov je za zanedbateľný a vzhľadom k tomu, že títo lokálnioperátori poskytujú obmedzenému počtu koncových zákazníkov opakovaný predaj, úrad ichnepovažuje za podniky pôsobiace na predmetnom trhu..Pripomienka čiastočne akceptovanáII.2. významný podnik – vyhodnotenie kritériíStrana 26, tretí odsek„Na základe vyššie uvedeného úrad konštatuje, že v analyzovanom období narelevantnom trhu č. 3 pôsobilo trinásť podnikov“Návrh: Navrhujeme upraviť konštatovanie o podnikoch pôsobiacich na uvedenom trhuv zmysle návrhov vyššie na doplnenie analýzy v častiach týkajúcich sa pôsobeniapodnikov poskytujúcich siete spôsobilé na ukončovanie volaní v pevnom miestepripojenia ako i verejnú telefónnu službu.Stanovisko úradu:Platí to isté ako v predchádzajúcom bode.Pripomienka čiastočne akceptovanáExistencia technologicky podmienených výhodStrana 34 posledný odsek pokračujúci na strane 35„Celoplošná elektronická komunikačná sieť, vrátane rozsiahlej siete metalickýchúčastníckych vedení, umožňuje spoločnosti Slovak Telekom pomerne rýchlo saprispôsobiť požiadavke trhu, vyhovieť potrebám zákazníka a poskytuje oproti inýmtypom sietí veľkú konkurenčnú výhodu pre danú spoločnosť pred inými podnikmi. ...“Návrh: Navrhujeme priznať porovnateľnú technologicky podmienenú výhodu aj malým,prípadne lokálnym podnikom vo forme cielene budovaných moderných sietív lukratívnych oblastiach so schopnosťou dosahovať vyššiu efektivitu využitiainvestovaných prostriedkov pri tzv. taktike vyberania hrozienok z koláča. V uvedenomzmysle navrhujeme text upraviť. Rovnako navrhujeme aby spoločnosti OrangeSlovensko, a.s. bolo priznané rovnaké postavenie z pohľadu posudzovanie jejrovnocennosti ako konkurenta ST vzhľadom na jej postavenie na súvisiacomveľkoobchodnom trhu mobilnej terminácie volaní. Rovnakú konkurenčnú výhoduz pohľadu pokrytia navrhujeme priznať aj spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o. akopotenciálnemu konkurenta na analyzovanom trhu.7


Stanovisko úraduÚrad v analýze predloženej na národné konzultácie dospel k záveru, že vzhľadom napokrytie územia jednotlivých podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu službu v pevnommieste pripojenia výraznými technologickými výhodami na území Slovenska disponujúdve spoločnosti a to spoločnosť ST a Orange Slovensko, a.s.(ďalej len „Orange“),pretože obidve spoločnosti majú takmer celoslovenské pokrytie, ale vzhľadom na veľminízke trhové podiely spoločnosť Orange nepredstavuje rovnocenného konkurenta prespoločnosť ST na predmetnom veľkoobchodnom trhu a rovnako ani na súvisiacommaloobchodnom trhu prístupu k verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení prebytových a nebytových zákazníkov. Spoločnosť Orange nemá také postavenie narelevantnom trhu č. 3, ktorým by mohla ovplyvniť postavenie spoločnosti ST na tomtotrhu. Záver týkajúci sa technologicky podmienených výhod úrad urobil hlavne na základepokrytia územia Slovenskej republiky sieťou jednej aj druhej spoločnosti, preto úradnemá dôvod tento záver zmeniť.Pokiaľ ide o spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o. (ďalej len spoločnosť „Telefónica“),prostredníctvom jej mobilnej siete nie sú poskytované služby na predmetnom trhu,pretože spoločnosť Telefónica neposkytuje verejnú telefónnu službu v pevnomumiestnení prostredníctvom svojej verejnej mobilnej telefónnej siete a fixnou sieťounedisponuje vôbec. Z uvedeného dôvodu úrad nepokladá sieť spoločnosti Telefónica zatechnologickú výhodu na tomto trhu. Úrad preto nevidí dôvod prečo by mal na základepotenciálnej a nie reálnej možnosti postaviť spoločnosť Telefónica do pozícieporovnateľnej so spoločnosťou ST na predmetnom analyzovanom trhu. Na relevantnomtrhu veľkoobchodného ukončovania volania v pevnom umiestnení, ktorý bolpredmetnom analyzovania a skúmania, spoločnosť Telefónica neposkytuje svoje službyžiadnemu podniku.Úrad nesúhlasí s názorom spoločnosti ST, že by mal priznať porovnateľnútechnologicky podmienenú výhodu aj malým, prípadne lokálnym podnikom. Alternatívneriešenia k takmer celoplošnej infraštruktúre spoločnosti ST alebo Orange nie súvybudované celoplošne o čom svedčí najmä počet koncových účastníckych pripojení.Úrad má za to, že malé, prípadne lokálne podniky netvoria porovnateľnú technologickúvýhodou so spoločnosťou ST nakoľko ich pôsobenie má čisto lokálny charakter. Ak bysa aj daní prevádzkovatelia lokálnych sietí rozhodli poskytovať verejnú telefónnu službuv pevnom umiestnení, resp. by sa rozhodli rozširovať svoju pôsobnosť, boli by nútenívynaložiť nemalé investičné prostriedky s cieľom vstúpiť resp. rozšíriť svoje pôsobeniena relevantnom trhu a prežiť na ňom pri silnom postavení spoločnosti ST. S takýmtovstupom na trh sa teda spájajú vysoké investičné nároky spojené s dlhými časovýmilehotami. Na margo poznámky spoločnosti ST, že lokálne podniky cielene budujúmoderné siete v lukratívnych oblastiach, úrad uvádza, že pôsobenie týchto lokálnychpodnikov v takýchto oblastiach je vlastné rovnako spoločnosti ST ako aj lokálnymhráčom na trhu, ktorých rozsah a pôsobnosť je výrazne limitovaná a minimálna. Akoúrad uviedol pri vyhodnotení jednotlivých kritérií, spoločné pôsobenie takýchto lokálnychoperátorov na predmetnom trhu nie je porovnateľné s technologicky podmienenýmivýhodami, ktoré dosahuje spoločnosť ST samostatne. Tieto výhody sú dosahovanépredovšetkým vlastníctvom prístupovej siete metalických vedení ako aj modernýmitechnológiami, ktorými disponuje len samotná spoločnosť ST na takmer celom územíSlovenska.8


Úrad ma za to, že výška trhového podielu výrazne ovplyvňuje technologickypodmienené výhody, ktoré podnik môže využívať. Vzhľadom na nízky trhový podielspoločnosti Orange na počte pripojení za účelom poskytovania verejnej telefónnejslužby v pevnom mieste pripojenia, podľa názoru úradu nepredstavuje reálnehokonkurenta pre spoločnosť ST na predmetnom trhu a ani na súvisiacommaloobchodnom trhu poskytovania verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení prebytových a nebytových zákazníkov.Na záver úrad dodáva, že prístupová sieť účastníckych metalických vedeníspoločnosti ST je stále rozhodujúcou infraštruktúrou, prostredníctvom ktorej spoločnosťST poskytuje veľkoobchodné služby ukončovania volania v pevnom mieste pripojenia.Pripomienka - neakceptovanáÚspory z rozsahuStrana 37, štvrtý a piaty odsek„Spoločnosť Orange Slovensko, a.s. využíva svoju mobilnú sieť.... “Návrh: Navrhujeme zohľadniť pri posúdení možnosti spoločnosti Orange Slovensko,a.s. využívať úspory rozsahu aj možnosť využívať sieť aj pre účely poskytovania služiebmobilných volaní. V tomto zmysle navrhujeme i prehodnotiť záver, že ST má podstatneväčšie predpoklady na dosahovanie úspor z rozsahu v porovnaní s Orange Slovensko,a.s. ako i celkovo vzhľadom na špecifiká slovenského trhu uvedené v odôvodnení.Stanovisko úraduVeľkoobchodný relevantný trh č. 3 je definovaný ako služba ukončovania volaniav jednotlivých verejných telefónnych sieťach v pevnom umiestnení. Preto úrad bral doúvahy portfólio služieb spĺňajúce charakteristiku predmetného trhu. Úrad pri danomkritériu zohľadnil úspory z rozsahu, ktoré spadajú do charakteristiky relevantnéhoanalyzovaného trhu.Úrad nepopiera tvrdenie spoločnosti ST, že spoločnosť Orange používa svojumobilnú sieť na poskytovanie verejnej telefónnej služby v pevnom umiestnení.V samotnej analýze úrad pri vyhodnotení kritéria úspory z rozsahu uviedol, žespoločnosť Orange využíva svoju mobilnú sieť na prístup k verejnej telefónnej sietiv pevnom umiestnení, ale aj na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby. Úradteda súhlasí s tvrdením spoločnosti ST, že spoločnosť Orange zdieľa jednu a tú istúmobilnú sieť na poskytovanie rôznych služieb. K verejnej mobilnej telefónnej sietispoločnosti Orange je celkovo pripojený vysoký počet účastníkov (počet SIM kariet),z ktorých však len zanedbateľný počet odoberá verejnú telefónnu službu v pevnomumiestnení. Úrad zistil, že len 1,7% SIM kariet slúži na poskytovanie služiebprostredníctvom Domácej/Firemnej linky zo všetkých SIM kariet spoločnosti Orangepoužívaných na poskytovanie verejnej telefónnej služby (fix+mobil). Úrad tiež uvádza,že prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Orange bol ku koncu roka 2011 ukončenýcelkovo vysoký objem fixných a mobilných volaní, ale iba zanedbateľný objem týchtovolaní tvorili volania ukončené v pevnom mieste pripojenia. Úrad na základe doručenýchúdajov vypočítal podiel ukončených volaní na všetkých číslach vo verejnej telefónnejsieti v pevnom umiestnení (t.j. na číslach na optickej sieti a Domácej/Firemnej linky)9


vrátane „selfsupply“ a zistil, že tento podiel bol len 0,78% zo všetkých (fix+mobil) volaníukončených v mobilnej sieti spoločnosti Orange To znamená, že podiel len za SIM kartypoužívané pre poskytovanie služieb cez Domácu/Firemnú linku bol nižší a predstavovallen desatiny percenta.Spoločnosť ST vo svojom stanovisku uviedla, že spoločnosť Orange poskytuje najednej sieti mobilné aj fixné elektronické komunikačné služby. Nakoľko pod predmetnýtrh patrí poskytovanie predmetnej služby v pevnom umiestnení, úrad nevidí dôvodvyhodnocovania úspor z rozsahu aj v rámci mobilných služieb, ktoré nespĺňajúcharakteristiku predmetného trhu.Pripomienka neakceptovanáPrekážky vstupu na relevantný trhStrana 38, druhý a tretí odsek„Prekážky vstupu na relevantný trh č. 3 ...“Návrh: Navrhujeme vziať do úvahy a aj potenciálne vysoký objem dátových sietírôznych, i lokálne pôsobiacich podnikov, ktoré predstavujú duplicitnú resp. paralelnúinfraštruktúru, ako i celonárodnú pevnú elektronickú komunikačnú sieť na technológiiUMTS/GSM, v zmysle jej využitia spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. a zásadytechnologickej neutrality a podľa toho upraviť aj tvrdenia ohľadom náročnostia pravdepodobnej ekonomickej nenávratnosti budovania infraštruktúry porovnateľnej sinfraštruktúrou ST v zmysle, že uvedené skutočnosti z pohľadu prekážok vstupu na trhuž sú prekonané existenciou takejto infraštruktúry, alebo sa nejavia ako prekážka vstupuna trh v zmysle nevyhnutnej potreby siete celonárodným pokrytím.Stanovisko úraduÚrad zastáva názor, že ak by sa napr. prevádzkovatelia lokálnych dátových sietírozhodli poskytovať verejnú telefónnu službu v pevnom umiestnení, resp. by sa rozhodlirozširovať svoju pôsobnosť, boli by nútení vynaložiť nemalé investičné prostriedkys cieľom vstúpiť resp. rozšíriť svoje pôsobenie na relevantnom trhu a prežiť na ňom.Tento veľkoobchodný trh je v regulovaný od roku 2005 a do roku 2010 bola zavýznamný podnik určená len spoločnosť ST. Až od roku 2010 bolo za významný podnikurčených ďalších osem podnikov a aj napriek tomu si podľa vyhodnotenia trhovýchpodielov vo všetkých telefónnych sieťach v pevnom umiestnení výraznú trhovú pozíciuna ďalej udržiava spoločnosť ST. Vstup na predmetný trh takýchto prevádzkovateľovalebo rozširovanie ich pôsobnosti znamená vysoké investičné nároky spojené s dlhýmičasovými lehotami.Úrad trvá na tom, že investičné náklady spojené s vybudovaním funkčnejelektronickej komunikačnej siete pre podnik, ktorý nevlastní elektronickú komunikačnúsieť, sú značnou bariérou vstupu na predmetný trh.Úrad naďalej zastáva názor, že vybudovanie duplicitnej resp. paralelnej ďalšejpevnej elektronickej komunikačnej siete s celonárodným pokrytím by bolo nerentabilné.10


Slovíčkom „ďalšej“ úrad myslí, novej, t.j. takej, ktorá ešte nie je vybudovaná, nakoľko bybola neefektívna a vyžadovala by vysoké investičné náklady.Podnikov, ktoré majú vybudovanú sieť v pevnom umiestnení na poskytovanieiných napr. širokopásmových služieb a nepotrebujú túto sieť budovať, sa uvedenénetýka. Ak by však chceli svoju pôsobnosť rozširovať, v tejto súvislosti sa vynárajúproblémy a prekážky ekonomického, strategického ako aj konkurenčného charakteru prisilnom postavení spoločnosti ST, nakoľko tieto podniky majú len lokálne pôsobenie. Tzv.malí lokálni poskytovatelia, prostredníctvom takýchto sietí poskytujú prístup pre svojichkoncových zákazníkov, ktorým poskytujú verejnú telefónnu službu v pevnom miestepripojenia väčšinou ako doplnkovú službu k poskytovaniu internetu a to formouopakovaného predaja od podniku, ktorý má uzatvorenú zmluvu o prepojení verejnejtelefónnej siete.Spoločnosť Orange budovala svoju elektronickú komunikačnú sieť s takmercelonárodným pokrytím za účelom poskytovania mobilných hlasových služieb. Abyprostredníctvom mobilnej siete mohla poskytovať verejnú telefónnu službu v pevnomumiestnení investovala ďalšie finančné prostriedky do nadstavbovej platformy, abyzabezpečila zrušenie alebo obmedzenie mobility pripojenia, roamingu atď.Ak chce podnik vstúpiť na trh verejnej telefónnej služby v pevnom miestepripojenia, potrebuje si prioritne získať zákazníka, čo sa nedá bez nevyhnutnepotrebných vynaložených nákladov.Dôkazom existencie bariér pre vstup na predmetný trh je aj existencia lokálnychoperátorov, ktoré uprednostňujú poskytovanie verejnej telefónnej služby v pevnommieste pripojenia ako opakovaný predaj verejnej telefónnej služby v pevnom umiestnení.Pripomienka neakceptovanáEkonomické bariéryStrana 39, celá časť týkajúca ekonomických bariér„- veľké investičné náklady ... .“Návrh: Navrhujeme uvádzané podniky s vybudovanými sieťami v pevnom umiestnenízohľadniť aj v záverečnom vyhodnotení bariér vstupu na trh, nielen uvedenie, že sa ichuvedené kritérium netýka.Stanovisko úradu:Úrad zastáva rovnaké stanovisko ako uviedol v predchádzajúcom vyhodnotenípripomienky spoločnosti ST a trvá na tom, že investičné náklady spojené s vybudovanímfunkčnej elektronickej komunikačnej siete pre podnik, ktorý nemá elektronickúkomunikačnú sieť, sú ekonomickou bariérou.Podniky s vybudovanými pevnými sieťami v pevnom umiestnení, ktoré poskytujú verejnútelefónnu službu, úrad zohľadňuje v predmetnej analýze. Pri vyhodnocovaní kritériaprekážok vstupu na relevantný trh č. 3 sa však úrad zmienil, že uvedené platí iba zapredpokladu, že dané podniky nemajú snahu rozširovať svoje pôsobenie, resp.nepotrebujú rozširovať svoje siete ich dobudovávaním.Pripomienka neakceptovaná11


Časové bariéryStrana 39 a 40, celá časť týkajúca ekonomických bariér„- krátkosť času pre vstup.... “Návrh: Navrhujeme opäť v záveroch zohľadniť potenciálne existujúce množstvo sietía obsluhovaných zákazníkov na iných trhoch elektronických komunikačných služieb.Stanovisko úradu:Úrad v predmetnej analýze uviedol, že veľká časová a administratívna náročnosťvýstavby elektronickej komunikačnej siete sa týka výhradne podnikov budujúcich si sieteposkytovania elektronických komunikačných služieb. Podnikov, ktoré už majúvybudovanú svoju sieť, sa uvedená bariéra netýka. Ak by sa aj prevádzkovatelialokálnych sietí využívaných pre účely poskytovania širokopásmových služieb rozhodliposkytovať verejnú telefónnu službu v pevnom umiestnení, boli by nútení vynaložiťnemalé investičné prostriedky s cieľom vstúpiť na relevantný trh a prežiť na ňom prisilnom postavení spoločnosti ST s čím sa spájajú aj rozsiahle časové bariéry.Úrad pripúšťa, že v prípade, že sa podnik rozhodne poskytovať koncovým užívateľomprístup v pevnom umiestnení prostredníctvom veľkoobchodného fyzického prístupu kinfraštruktúre alebo širokopásmového prístupu, boli by časové bariéry menšie.Časová bariéra týkajúca sa zavedenia podniku na trh poskytovania verejnej telefónnejslužby v pevnom mieste pripojenia, získania dostatočného počtu zákazníkov (návratnosťinvestícií, konkurencie schopnosť) sa dotýka tak podniku, ktorý má vybudovanú sieť zaúčelom poskytovania iných služieb ako aj podniku, ktorý si sieť za účelom poskytovaniaelektronických komunikačných služieb buduje.Pripomienka – neakceptovanáStrategické bariéryStrana 40, celá časť týkajúca strategických bariér„- na Slovensku zatiaľ neboli funkčné a riadne implementované základné prístupovépredpoklady...“Návrh: Navrhujeme prehodnotiť a rovnako upraviť výpočet strategických bariér osobitnev časti nesprávneho tvrdenia o funkčnom a riadnom neimplementovaní využívaniaveľkoobchodného fyzického prístupu na poskytovanie verejnej telefónnej služby akoi poskytovania veľkoobchodného prenájmu liniek v zmysle uznania ich funkčnej a riadnejimplementácie zo strany ST ako vplyv ST na trh v porovnaní s minimálne rovnocennýmpostavením spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ako integrovaného operátora a tiežuznania skutočnosti, že pôsobenie veľkého počtu podnikov na analyzovanom trhupoukazuje skôr na neexistenciu strategických bariér.Stanovisko úradu:Strategické bariéry sú na tomto trhu prítomné v súvislosti s využívanímveľkoobchodného fyzického prístupu a tomu zodpovedá aj situácia na veľkoobchodnomrelevantnom trhu č. 4. Návrh spoločnosti ST je opäť zavádzajúci a nepravdivý.Spoločnosť GTS Slovakia, s.r.o. ako jediná na Slovensku uzatvorila so spoločnosťou STzmluvu o prístupe k účastníckemu vedeniu. Vzhľadom na vysoké náklady na zriadeniea prevádzku kolokačných miest a vedení, je prístup k účastníckym vedeniam vsúčasnosti používaný iba pre poskytovanie služieb pre veľkých a stredne veľkých12


nebytových zákazníkov a je teda obmedzená možnosť poskytovania služieb predomácnosti prostredníctvom účastníckych vedení. Spoločnosť GTS Slovakia, s.r.o.pokrýva iba oblasti s koncentráciou cieľovej zákazníckej skupiny nebytových zákazníkova z geografického hľadiska oblasti, ktoré nie je možné alebo ekonomicky výhodnépokryť optickou prístupovou infraštruktúrou alebo bezdrôtovými prístupmi – typicky sajedná o centrá miest. Aj napriek tomu, že metalická infraštruktúra spoločnosti ST jestaršia, spoločnosť GTS Slovakia, s.r.o. použitou technológiou SHDSL.bis zvýšilarýchlosť širokopásmového prístupu a táto rýchlosť sa približuje parametrom optickejsiete. Spoločnosť GTS Slovakia, s.r.o. využíva všetky účastnícke vedenia prenajímanéod ST formou úplného uvoľneného prístupu, teda celé frekvenčné pásmo účastníckehovedenia používa pre dátové služby (privátne dátové siete, prístup na internet) a v rámcitýchto služieb môže poskytovať aj hlasovú službu VoIP. Prostredníctvom úplnéhouvoľneného prístupu teda neposkytuje klasické telefónne služby (POTS, ISDN).Ako uviedla vo svojom stanovisku samotná spoločnosť ST úrad v predmetnejanalýze predloženej na národné konzultácie uviedol:„-na Slovensku zatiaľ neboli funkčné a riadne implementované základné prístupovépredpoklady, akými je napr. poskytovanie veľkoobchodného prenájmu liniek (WLR),alebo využívanie veľkoobchodného fyzického prístupu na poskytovanie verejnejtelefónnej služby“Národné konzultácie k relevantnému trhu č. 3 začali dňa 1.10. 2012. Samotnáslužba WLR bola spoločnosťou ST zverejnená a spustená práve ku dňu 1.10.2012.Práve z tohto dôvodu úrad použil vo svojom vyjadrení slovíčko „zatiaľ“. Služba WLR jeteda spustená necelé dva mesiace, čo automaticky nenaznačuje, že ostatné spoločnostinemajú záujem o danú službu, keďže tieto spoločnosti musia odoberanie takejto službyprerokovať a zvážiť aj cenové podmienky spájané s využívaním tejto služby.Vzhľadom k tomu, že trh Slovenskej republiky je pomerne malý, pôsobeniepodnikov na tomto trhu vytvára strategickú bariéru vstupu na predmetný trh. Každýpodnik, ktorý by zvažoval vstup na predmetný trh poskytovania verejnej telefónnejslužby v pevnom umiestnení, musí zo strategického hľadiska zvážiť, či pri súčasnomposkytovaní týchto služieb bude schopný získať dostatočnú zákaznícku základňu.K akvizícii podnikov na predmetnom trhu dochádza aj z dôvodu ich prežitia natrhu popri všetkých podnikoch s významným postavením. Ide o prirodzenú snahupodnikov vytvoriť silnejší podnik s cieľom prežiť a aspoň trochu súťažiť pri poskytovaníverejnej telefónnej služby v pevnom umiestnení s významným podnikom. Ak by sa ajvšetci alternatívni operátori pôsobiaci na predmetnom trhu zlúčili, ich trhový podiel nacelkových pripojeniach je neporovnateľne nižší a ani tak by neboli vyrovnaným súperomna tomto trhu. Tu úrad pokladá za dôležité pripomenúť, že k oficiálnej liberalizáciifixného trhu došlo v roku 2004.Úrad trvá na svojom vyjadrení, že vstup na predmetný veľkoobchodný trh č. 3 je vpodstatnej miere ovplyvnený konaním spoločnosti ST a existujúce bariéry predstavujúpodstatné prekážky pre vstup na tento trh a možnosti vstupu naň sú obmedzené.Pripomienka neakceptovanáStrategické bariéry13


Strana 40, odsek nasledujúci za časťou Strategické bariéry„Vzhľadom na vyššie uvedené úrad dospel k záveru, že existujúce bariéry predstavujúvýznamné prekážky pre vstup na predmetný relevantný trh a možnosti vstupu na trh súobmedzené.“Návrh: Navrhujeme upraviť záver tak, aby vyhodnotenie bariér vstupu síce zohľadniloexistenciu prirodzených prekážok vstupu na trh spojených s uvedeným analyzovanýma súvisiacim maloobchodným trhom, ale aby zároveň pripustilo, že v kontexteskutočností v Slovenskej republike tieto nemožno hodnotiť ako významne obmedzujúcevstup na uvedený trh Možnosti vstupu na uvedený trh sú primerane rozsiahle, a trh jeprimerane otvorený veľkému počtu potenciálnych súťažiteľov.Stanovisko úraduÚrad zastáva rovnaké stanovisko, ako uviedol k predchádzajúcim bodom týkajúcich saprekážok vstupu na relevantný trh č. 3.Pripomienka neakceptovanáSúčasný stav súťaže na trhuStrana 43, posledný odsek„Pre stanovanie maloobchodnej ceny je pre každý jednotlivý podnik rozhodujúca výškaprepojovacích poplatkov. “Návrh: Upraviť vyjadrenie tak, že výška prepojovacích poplatkov je len jednýmz faktorov vyplývajúcim na stanovenie maloobchodnej ceny a že rovnako dôležitým jei existujúci tlak na maloobchodnom trhu.Stanovisko úraduÚrad súhlasí s návrhom spoločnosti ST a v analýze namiesto textu: „Pre stanovaniemaloobchodnej ceny je pre každý jednotlivý podnik rozhodujúca výška prepojovacíchpoplatkov. “ uviedol text: „Výška prepojovacích poplatkov je jedným z faktorovvplývajúcim na stanovenie maloobchodnej ceny.“Pripomienka akceptovanáStrana 45, druhý odsek„Súčasný stav súťaže pri poskytovaní služieb na súvisiacom maloobchodnom trhuhlasových služieb v pevnom mieste pripojenia je daný predovšetkým postavenímspoločnosti Slovak Telekom, ... Spoločnosť Orange Slovensko, a.s. ... má malý vplyv priposkytovaní verejných telefónnych služieb na súvisiacom maloobchodnom trhu.“Návrh: Zohľadniť nielen postavenie ST na pri poskytovaní služieb na súvisiacommaloobchodnom trhu hlasových služieb v pevnom mieste pripojenia, ale i postavenieSpoločnosti Orange Slovensko, a.s. na súvisiacom veľkoobchodnom trhu a teda i taktodosiahnutý vplyv na analyzovanom veľkoobchodnom trhu.Stanovisko úradu14


Úrad samozrejme nepopiera, že spoločnosť Orange je integrovaným operátorom, ktorýposkytuje rovnako ako spoločnosť ST veľkoobchodné aj maloobchodné, fixné aj mobilnéslužby. A ak sa na obe spoločnosti pozrieme komplexne ako na poskytovateľov pevnej amobilnej telefónnej služby, tak vystupujú voči sebe ako reálni konkurenti. Uvedené aleneplatí, ak porovnávame tieto dve spoločnosti výhradne ako poskytovateľov verejnejtelefónnej služby v pevnom umiestnení, resp. ak ich porovnávame výhradne ako dvespoločnosti, ktoré pôsobia na veľkoobchodnom trhu ukončovania volania v sieti vpevnom umiestnení. V takomto prípade úrad trvá na tom, že napriek takmercelonárodnému pokrytiu mobilnej siete spoločnosti Orange a aj napriek jej lepšejcenovej politike oproti spoločnosti ST a vzhľadom na zanedbateľný trhový podielspoločnosti Orange oproti spoločnosti ST (vyjadrený v grafických zobrazeniach podielovna celkovom počte pripojení koncových zákazníkov, podielov na základe objemuukončených volaní vrátane selfsupply alebo v rámci z prepojenia a podielov na základedosiahnutých výnosov z objemu ukončených volaní) spoločnosť Orange nepredstavujereálneho konkurenta voči spoločnosti ST na skúmanom relevantnom trhu. Tu úradpokladá za dôležité opakovane pripomenúť, že volania ukončované v mobilnej sietispoločnosti Orange ako súčasť verejnej mobilnej telefónnej služby nespadajú napredmetný trh.Pripomienka neakceptovanáStrana 45, štvrtý odsek„Alternatívni operátori majú vo svojich referenčných ponukách uvedené len cenyprepojenia na úrovni 1. tranzitu a ich prehľad je v tab. č. 5.“Návrh: Navrhujeme, aby úrad v analýze zhodnotil odôvodnenosť a oprávnenosťúčtovania cenovej položky alternatívnych operátorov na úrovni 1 tranzitu, ak samotnáich sieť a jej štruktúra tomu nezodpovedá.Stanovisko úraduÚrad v Rozhodnutí o regulácii cien stanovuje maximálnu cenu za ukončenie volania voverejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení, ktorú nemožno prekročiť. V podmienkachSlovenskej republiky (technické vybavenie podnikov pôsobiacich na Slovensku)umožňuje uskutočňovať prepojenie cez jeden tranzit viac ako 90 % volaní a zvyšok namiestnej úrovni. Úradu však neprináleží rozhodovať na akej úrovni a akými prvkamisiete od bodu prepojenia sa má uskutočniť ukončenie volania. Preto úrad nevidí dôvodzaoberať sa v analýze podrobnejšie otázkou odôvodnenosti a oprávnenosti účtovaniacenovej položky alternatívnych operátorov na úrovni 1. tranzitu. (Pozri aj stanoviskok bodu Strana 10 štvrtý odsek; NGN siete nerozoznávajú local, single a double tranzita teda členenie by nebolo relevantné).Pripomienka neakceptovanáStrana 46, posledný odsek pokračujúci na strane 47„V súčasnom období prebieha správne konanie vo veci úpravy Referenčnej ponukyspoločnosti Slovak Telekom ... V návrhu opatrenia úrad navrhol zmeniť Referenčnúponuku spoločnosti Slovak Telekom na prepojenie tak, aby alternatívni operátori pri15


poskytovaní hlasových služieb mohli využívať aj svoje vlastné okruhy alebo si ichprenajímať od iných prevádzkovateľov (nie len od spoločnosti Slovak Telekom).Súčasne úrad navrhol uložiť spoločnosti Slovak Telekom povinnosť znášať polovicuinvestičných nákladov na vybudovanie prepojenia s alternatívnymi operátormi, ...a nespoplatňovať tie parametrizované okruhy, ktoré slúžia na prenos volaní odalternatívneho operátora k spoločnosti Slovak Telekom. Zmenená a doplnenáReferenčná ponuka na prepojenie spoločnosti Slovak Telekom umožní niekoľkotechnických modelov prepojenia a technická uskutočniteľnosť prepojenia siete ...“Návrh: Navrhujeme upraviť uvedenú časť o skutočnosť, ako vyplýva zo samotnéhoznenia výroku návrhu opatrenia, ktorý v súvislosti s uvádzaným stanovuje len povinnosť:- jednoznačne uviesť v súlade s § 2 ods. 1 a § 27 ods. 1 zákona o elektronickýchkomunikáciách možnosť pre IC-Partnera zabezpečiť fyzické prepojenie bez povinnostiodoberania služby spojovacích CSI okruhov výlučne od spoločnosti ST a umožniť IC-Partnerovi vybudovať si vlastné vedenie do bodu prepojenia sietí, prípadne si hoprenajať od iných podnikov až do prístupových bodov spoločnosti ST - možnosť, ktorúST umožňuje i v aktuálnej referenčnej ponuke prepojenia,- vypustiť služby fyzického prepojenia formou Customer sited CSI prepojovacích vedenía tiež Intrabuilding IL prepojovacích vedení, ktoré slúžia výlučne na poskytovanieslužieb prenosu volaní zo strany prepojeného podniku (ďalej len „IC-Partner“) prespoločnosť ST zo spoplatnených služieb spoločnosti ST v rozsahu všetkých poplatkovza implementáciu a prenájom prepojovacích vedení – to znamená pri poskytovaníslužieb prenosu volaní ide tak o služby vzniku volania v sieti alternatívneho operátoraako i o služby ukončenia volaní v jeho sieti a pojem prenos volaní od alternatívnehooperátora je nesprávne použitý a mätúci, keďže ide o kombináciu prenosu volaniaz a do alternatívneho operátora podľa druhu služby prenosu volaní odoberanej zostrany ST, čo zároveň nešpecifikuje kľúč úhrady investičných nákladov striktne napolovicu, osobitne kde bude podiel využitia prepojenia a teda potreby počtu okruhov jezo strany alternatívneho operátora vyšší, ako zo strany ST.Zároveň navrhujeme konštatovať i skutočnosť, že viacero modelov prepojenia jedostupných i podľa súčasného znenia referenčnej ponuky ST.Stanovisko úraduÚrad ako prvostupňový orgán vydal Rozhodnutie o zmene referenčnej ponuky naprepojenie sietí č. 1836/OER/2012 zo dňa 4. septembra 2012, ktorým uložil spoločnostiST zmenu referenčnej ponuky na prepojenie. Spoločnosť ST podala voči tomutorozhodnutiu rozklad, preto úrad postúpil celý spisový materiál predsedovi úradu nadruhostupňové rozhodnutie. K dnešnému dňu nebolo vydané druhostupňovérozhodnutie, preto úrad nemôže spresniť znenie výroku druhostupňového rozhodnutia.Pripomienka neakceptovanáIII.1 Závery opakovanej analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č.3Strana 48 bod 1, 2 a 3 strana 49, bod 5, 616


„1. Spoločnosť Slovak Telekom, ... 5. Významnými technologickými výhodami ... , “Návrh: V zmysle predchádzajúcich pripomienok ohľadom identifikovaných podnikovpôsobiacich na trhu ako i vyhodnotenia technologických výhod navrhujeme úpravuuvedených záverov v bodoch 1,2,3, 5 a 6.Stanovisko úraduVyhodnotenie spoločností – malých lokálnych poskytovateľov, ktorých úrad identifikovala urobil záver vo svojom stanovisku k bodu – Zdroje informácií strana 8 posledný odsek,pokračujúci na strane 9 nemá vplyv ani na vyhodnotenie záverov opakovanej analýzy.Tieto zostávajú rovnaké bezo zmeny, preto úrad neakceptuje pripomienku spoločnostiST v tomto bode.Pripomienka neakceptovanáIII.1 Závery opakovanej analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č.3Strana 50, prvý odsek„Spoločnosť Slovak Telekom zostane v časovom horizonte 3 rokov najsilnejším hráčomna tomto trhu.“Návrh: Navrhujeme uviesť i skutočnosť týkajúcu sa postavenia spoločnosti OrangeSlovensko, a.s. vzhľadom na pozíciu na úzko súvisiacom trhu ukončenia mobilnýchvolaní ako i vystupovania ako integrovaného operátora, čo má vplyv na jeho pozíciu akovýznamného hráča na trhu ukončovania volaní v pevnej sieti.Stanovisko úradu:Úrad okrem doplnenej časti analýzy v bode I.1.3 Zdroje informácií nezmenil žiadnez hodnotených kritérií, preto nemá ani dôvod prijať navrhovanú zmenu spoločnosťou STv tomto bode. Úrad sa k pôsobeniu spoločnosti Orange vyjadril tiež v predchádzajúcichčastiach svojho stanoviska a do analýzy nedoplnil žiadne nové skutočnosti, ktoré bytakto podstatne zmenili záver úradu, ktorý sa týka pôsobenia spoločnosti ST napredmetnom trhu v časovom horizonte troch rokov.Pripomienka neakceptovanáIII.2.2 Návrh povinností pre podniky s významným vplyvom na relevantnomtrhu č.3Návrh všeobecne k uvedenej časti:Čo sa týka navrhovaných povinností, navrhujeme, aby potom, čo úrad dostatočnepreskúma a identifikuje všetky podniky pôsobiace na trhu, uložil ex ante povinnostivšetkým podnikom, poskytujúcim službu ukončenia volania a nezužoval posudzovaniepotreby uloženia povinností len na podniky, ktoré sú priamo prepojené s ST, keďžetakýto postup nezohľadňuje skutočný stav na trhu.Stanovisko úraduÚrad sa podrobne zaoberal lokálnymi operátormi. Úrad trvá na svojich záveroch, žepovažuje trhový podiel počtu pripojení koncových zákazníkov týchto lokálnychoperátorov za zanedbateľný a vzhľadom k tomu, že títo lokálni operátori poskytujú17


obmedzenému počtu koncových zákazníkov opakovaný predaj, nenavrhuje ich zavýznamné podniky.Na základe uvedeného záveru úrad nenavrhuje uložiť malým lokálnym operátorompovinnosti podľa zákona o elektronických komunikáciách.Pripomienka neakceptovanáIII.2.2Strana 55, písm. c)„c) povinnosť prístupu ...“Návrh: Uvedenú povinnosť s výnimkou pripomienky uvedenej nižšie považujeme zadostatočne upravenú a nevidíme žiaden dôvod na jeho dodatočnú úpravu anišpecifikáciu, keďže ide o povinnosť ukladanú na trhu ukončovania volania v pevnej sieti,kde sa ukladajú povinnosti týkajúce sa ukončenia volaní vo vlastnej sieti povinnýchpodnikov a ako je zrejmé aj z vecného vymedzenia trhu, jeho súčasťou je ajukončovanie tranzitnej prevádzky v sieťach povinných podnikov a táto možnosť, t.j.ukončovanie volaní v sieti v pevnom ukončení povinných podnikov bez ohľadu, či jevolanie tranzitované, je aj aktuálne zabezpečená tak v sieti ST ako i v sieťach inýchpodnikov, ako to úrad v súvislosti s týmto trhom aj konštatuje, napr. na strane 35 tejtoanalýzy.Stanovisko úradu:Úrad na základe pripomienky DSI DATA a asociácie Artos doplnil vysvetlenie k tejto vecido odôvodnenia povinnosti prístupu do analýzy.III.2.2 Návrh povinností pre podniky s významným vplyvom na relevantnomtrhu č.3Strana 55, písm. c) bod II„zabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom a kódovacím zariadeniam, ktorésú potrebné na interoperabilitu služieb alebo pre služby virtuálnych sietí“Návrh: Navrhujeme časť uvedeného ustanovenia týkajúcu sa virtuálnych sietí vypustiť,alternatívne spresniť, kedy táto možnosť prichádza do úvahy v súvislosti s ukončovanímvolaní vo verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení.Stanovisko úraduNavrhovanú povinnosť v písm. c) bod II úrad zmenil a táto povinnosť znie: „umožniťspoločné požívanie infraštruktúry, vrátane stavieb, priestorov a častí vedení“. Taktouloženú povinnosť plnia všetky už určené významné podniky na relevantnom trhuukončovania volania v pevnom umiestnení už na základe predchádzajúceho kolaanalýzy a úrad nemá dôvod ukladať inú povinnosť. Takto naformulovanú povinnosť (t.j.umožniť spoločné požívanie infraštruktúry, vrátane stavieb, priestorov a častí vedení)úrad pôvodne plánoval navrhnúť významným podnikom, ale technickým nedopatrenímuviedol povinnosť zabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom a kódovacímzariadeniam.18


Pripomienka akceptovanáIII.2.2 Návrh povinností pre podniky s významným vplyvom na relevantnomtrhu č.3Strana 56, písm. d) prvý odsek„... je významný podnik povinný podľa § 21 ods. 2 zákona o elektronickýchkomunikáciách predložiť úradu vždy najneskôr do 30.06. nasledujúceho roka. Informácieo nákladoch, výnosoch a vloženom kapitáli vo vyššie uvedenom členení zapredchádzajúce ročné účtovné obdobie je významný podnik povinný predložiť úradunajneskôr do 60 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia o uložení tejto povinnosti. Ak včase nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o uložení tejto povinnosti nebude platnápríslušná metóda kalkulácie cien, je spoločnosť ST, a.s. povinná predložiť úradu vyššieuvedené informácie najneskôr do 60 dní odo dňa platnosti rozhodnutia vydaného podľa§ 12 ods. 3 písm. c) a ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, ktorým sa určujemetóda kalkulácie cien za veľkoobchodné služby zostavenia a ukončovania volania voverejnej telefónnej sieti v pevnom umiestení.....Náklady musia byť členené v súlade s platným rozhodnutím, ktorým sa určuje metódakalkulácie cien za veľkoobchodné služby zostavenia a ukončovania volania vo verejnejtelefónnej sieti v pevnom umiestení ......Túto povinnosť navrhuje uložiť spoločnosti: Slovak Telekom“Návrh:A. Navrhujeme doplniť ustanovenie ohľadom predkladania informácií tak, aby bolojednoznačne zrejmé, že aj v prípade aplikácie predloženia informácií do 60 dní povykonateľnosti rozhodnutia o uložení povinnosti resp. 60 dní odo dňa platnostirozhodnutia vydaného podľa § 12 ods. 3 písm. c) platí, že tieto lehoty neuplynú skôrako 30.6. príslušného roku, kedy boli rozhodnutia vykonateľné resp. vydané;B. Navrhujeme vyjasnenie si, či a v čom má na základe tu uvedeného ST plniť svojupovinnosť inak, ako ju doteraz plnil. Model, ktorý bol naposledy konzultovaný úradom itotiž predstavuje teoretickú sieť operátora a z nej generované teoretické náklady sieteefektívneho operátora premietané v súlade s platným rozhodnutím; Uvedenému procesuby mali vzhľadom na možnú časovú náročnosť implementácie možných zmienzodpovedať i osobitné konzultácie.C. Navrhujeme uloženie povinnosti rozšíriť i na spoločnosť Orange Slovensko, a.s.Stanovisko úraduK bodu AÚrad na základe tejto pripomienky upravil výrok rozhodnutia nasledovne:d) povinnosť viesť oddelenú evidenciu podľa § 21 ods. 1 zákona o elektronickýchkomunikáciách. Významný podnik je povinný viesť oddelenú evidenciu tak, abytáto poskytla úradu objektívne a prehľadné informácie o štruktúre a výškenákladov, výnosov a vloženého kapitálu, ktoré súvisia s poskytovaním službyukončovania volania v sieti významného podniku. Náklady, výnosy a objemvloženého kapitálu na službu ukončovania volania v sieti významného podniku19


musia vychádzať z účtovnej závierky významného podniku overenej audítorom. Prialokácii nákladov na službu ukončovania volania je významný podnik povinnývychádzať z princípu nákladovej príčinnosti, to znamená, že do nákladov nakonkrétnu službu sa započítajú iba tie náklady, ktoré vznikli v súvislosti sposkytovaním tejto služby. Významný podnik je povinný náklady priradiť metódouABC (activity based costing). Informácie o nákladoch, výnosoch a vloženomkapitáli týkajúce sa predchádazjúceho účtovného obdobia spolu s podrobnýmpopisom alokácie nákladov vrátane použitých alokačných metód a postupov spolus podrobnou špecifikáciou priamych nákladov (náklady, ktoré je možné priamopriradiť na službu ukončovania volania), nepriamych nákladov súvisiacich soslužbou ukončovania volania (náklady vzťahujúce sa na činnosti, ktoré súvisia soslužbou ukončovania volania) a ostatných spoločných resp. režijných nákladov(náklady, ktoré nie je možné alokovať na službu ukončovania volania, avšak sú zhľadiska fungovania podniku nevyhnutné), rešpektujúc zásady proporcionalitya transparentnosti, je významný podnik povinný prvýkrát predložiť najneskôr do 60dní odo dňa platnosti rozhodnutia vydaného podľa § 12 ods. 3 písm. c) a ods. 5zákona o elektronických komunikáciách, ktorým sa určuje metóda kalkulácie cienza veľkoobchodnú službu ukončovania volania vo verejnej telefónnej sietiv pevnom umiestnení. Následne informácie o nákladoch, výnosoch a vloženomkapitáli vo vyššie uvedenom členení je významný podnik povinný predložiť úraduna vyžiadanie, podľa § 21 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, pričomúrad nebude požadovať predloženie údajov za predchádzajúce účtovné obdobieskôr ako k 30.06. príslušného roka. Náklady musia byť členené v súlade splatným rozhodnutím, ktorým sa určuje metóda kalkulácie cien za veľkoobchodnéslužby ukončovania volania vo verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestení.Významný podnik je povinný viesť oddelenú evidenciu tak, aby boli sprehľadnenéveľkoobchodné a vnútropodnikové ceny za účelom preukázania, že nedochádza kporušovaniu povinnosti nediskriminácie podľa § 20 zákona o elektronickýchkomunikáciách a aby sa zabránilo zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniuniektorých služieb prerozdeľovaním nákladov a výnosov z iných služieb a medzislužbami navzájom.Do časti odôvodnenie povinnosti oddelenej evidencie úrad upravil odsek „Uloženiepovinnosti cenovej regulácie ....“ a tento nahradil odsekom:„Uloženie povinnosti cenovej regulácie podľa metódy kalkulácie cien sa spájas povinnosťou viesť oddelenú evidenciu za účelom získania informácií o štruktúrenákladov, výnosov a vloženom kapitáli, ktoré súvisia s poskytovaním službyukončovania volania v pevnej verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnenívýznamného podniku. Úrad navrhuje povinnosť oddelenej evidencie len pre spoločnosť20


Slovak Telekom, ktorá ju predloží prvýkrát najneskôr do 60 dní odo dňa platnostirozhodnutia vydaného podľa § 12 ods. 3 písm. c) a ods. 5 zákona o elektronickýchkomunikáciách, ktorým sa určuje metóda kalkulácie cien za veľkoobchodnú službuukončovania volania vo verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení. Následne budespoločnosť ST povinná predkladať úradu oddelenú evidenciu na požiadanie podľa § 21ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Úrad nebude požadovať predloženieúdajov za predchádzajúce účtovné obdobie skôr ako k 30.06. príslušného roka, čokorešponduje s lehotou na splnenie daňových povinností. Z uvedeného vyplýva, žeSlovak Telekom prvýkrát (v prvom polroku 2013) predloží údaje oddelenej evidencie zarok 2011.“Pripomienka čiastočne akceptovanáK bodu BÚrad považuje pripomienku spoločnosti ST za účelovú. Dňa 24.10.2012 Európskakomisia vydala Rozhodnutie Komisie vo veci SK/2012/1367 Nápravné opatrenia pre trhyso službami ukončenia volania v jednotlivých verejných telefónnych sieťach v pevnomumiestnení na Slovensku. Uvedené rozhodnutia sa týkajú Metódy kalkulácie cienzaloženej na nákladovom modeli Bottom up Long Run Incremental Costs pure (ďalej len„BU LRIC pure“), pri ktorom je prírastkom služba ukončovania volania a ktorý zahŕňa lennáklady, ktorým možno predísť. Nadnárodným konzultáciám predchádzali národnékonzultácie a preto spoločnosť ST má k dispozícii model aj formuláre obsahujúcevstupné údaje do modelu. Spoločnosť ST sa zúčastňovala na tvorbe modelu,predkladala potrebné informácie a údaje do modelu. Medzi spoločnosťou ST,spoločnosťou PricewaterhouseCoopers Slovensko, s.r.o. ako autorom modelu a úradomsa uskutočnila rozsiahla komunikácia ohľadne jednotlivých vstupných údajov. Navyšev čase vydania Metódy kalkulácie cien pre službu ukončovania volania bude už úradomvydaná metóda kalkulácie cien pre zostavenie volania založená na rovnakom modeli BULRIC pure. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť ST vie aké ukazovatele budú vstupovaťdo modelu a má dostatok času na implementáciu sledovania týchto údajov do svojejevidencie.Pripomienka neakceptovanáK bodu CSpoločnosť Orange má uloženú povinnosť cenovej regulácie tak, že cena zaukončovanie volania významného podniku v individuálnej verejnej telefónnej sietivýznamného podniku bude určená cenovým rozhodnutím úradu postupom podľa § 12ods. 3 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách. Nemá však uloženú povinnosťoddelenej evidencie a povinnosť vypočítať cenu podľa modelu BU LRIC pure.Predmetný model bol konštruovaný tak, aby efektívny operátor kapacitne pokryl potrebycelého relevantného trhu.21


K pripomienke spoločnosti ST ohľadne potreby uloženia povinnosti oddelenej evidencieaj spoločnosti Orange úrad uvádza, že jej postavenie na trhu a rovnako spôsob cenovejregulácie si uloženie tejto povinnosti nevyžaduje. Uloženie akejkoľvek povinnosti musíbyť v súlade s § 18 ods. 1 t.j. musia byť odôvodnené, musia vychádzať zo zistenéhostavu a musia byť primerané účelu a princípom regulácie elektronických komunikácií.Pripomienka neakceptovanáIII.2.2 Návrh povinností pre podniky s významným vplyvom na relevantnomtrhu č.3Strana 56, písm. e) bod I„povinnosť regulácie cien prístupu a prepojenia podľa § 23 zákona o elektronickýchkomunikáciách v súlade s:I. postupom podľa § 12 ods. 3 písm. a) a písm. c) zákona o elektronickýchkomunikáciách. Významný podnik je povinný stanoviť ceny za ukončovanie volania voverejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení tak, ako mu určí úrad v rozhodnutí oregulácii cien podľa § 12 zákona o elektronických komunikáciách.“Návrh: Navrhujeme naďalej pristupovať k regulácii cien ukončovania volaní v sietiv pevnom umiestnení tak, aby v cene bol zohľadnený primeraný náklad efektívnehooperátora a to je modelovaním minimálne na podklade prístupu bottom up LRIC plusmodelu / metódy kalkulácie cien. ST vyjadruje nesúhlas s očakávanou metódou podľa §12 ods. 3 písm. c) založenou na teoretickom prístup LRIC pure, neumožňujúcej muuplatnenie nákladov ani vo výške zodpovedajúcej efektívnemu poskytovaniu uvedenejslužby.Stanovisko úraduNavrhovaný metodický prístup úradu vychádza z regulačného rámca Európskej úniezakotveného v Odporúčaní, ktorý zavádza používanie prístupu „BU LRIC pure“. V bode13 recitálu Odporúčania je uvedené: „S prihliadnutím na osobitnú charakteristiku trhov sprepojovaním volaní by sa náklady na služby telefónneho prenosu mali vypočítať nazáklade prezieravých dlhodobých prírastkových nákladov (ďalej len „LRIC“). Pri modeliLRIC sa všetky náklady stávajú variabilnými, a keďže sa predpokladá, že všetky aktívasa z dlhodobého hľadiska nahradia, stanovovanie poplatkov na základe LRIC umožňujeefektívne nahrádzať náklady. Modely LRIC zahŕňajú len tie náklady, ktoré vzniklizabezpečením vymedzeného prírastku. Prístup prírastkových nákladov, pri ktorom sapriradia iba efektívne vynaložené náklady, ktoré by nevznikli, keby sa služba zahrnutá vprírastku viac neposkytovala (t.j. náklady, ktorým možno predísť), podporuje efektívnuvýrobu i spotrebu a na minimum obmedzuje možné narušenie hospodárskej súťaže.Čím väčšmi sa prepojovacie poplatky vzďaľujú od prírastkových nákladov, tým kväčšiemu narušeniu hospodárskej súťaže dochádza medzi pevnými a mobilnými trhmia/alebo medzi prevádzkovateľmi s asymetrickými trhovými podielmi a prevádzkovýmitokmi. Je teda odôvodnené uplatňovať čistý prístup LRIC (z angl. „LRIC pure“), priktorom je významným prírastkom veľkoobchodná služba prepojovania volaní a ktorýzahŕňa len náklady, ktorým možno predísť.“22


Metóda LRIC pure je odbornou verejnosťou vnímaná ako perspektívny prístup nastanovenie ceny na základe modelovania nákladov, ktoré daná služba vyvolá. Vsúčasnosti takmer všetky krajiny Európskej únie implementujú alebo plánujúimplementovať túto metódu, čiže ide zároveň o tzv. „best-practice“ v telekomunikačnomsektore.Ako vyplýva z vyššie uvedeného, metóda LRIC pure je nákladovo orientovanoumetódou, a teda nie je v rozpore s národným regulačným rámcom. Výpočet cenyprepojovacieho poplatku vychádza z efektívne vynaložených nákladov vzniknutých vdôsledku poskytovania služby prepojovania. Úrad, Odporúčanie a ani bežná prax vkrajinách Európskej únie nepovažuje za odôvodnené zahŕňať do výpočtu cenyprepojovacích poplatkov náklady, ktoré nevznikli v súvislosti s efektívnym poskytovanímslužby, ktorej sa predmetný výpočet a regulácia týka. Úrad považuje za neodôvodnenézahrnúť do regulovanej ceny prepojovania iné náklady ako tie, ktoré vznikli v súvislosti sposkytovaním služby prepojovania, pretože by takto dochádzalo k financovaniunákladov na iné služby prostredníctvom „garantovanej“ regulovanej ceny prepojovacíchpoplatkov. Takýto prístup by bol v rozpore s princípmi trhovej ekonomiky, v rámciktorých majú byť ceny v čo najväčšej miere riadené trhovými silami.Povinnosť úradu postupovať podľa Odporúčania vyplýva priamo z ustanovenia § 11 ods.2 zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého úrad pri reguláciielektronických komunikácií prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie,vrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorýchzoznam zverejňuje Európska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa úradrozhodne nepostupovať podľa Odporúčania Európskej komisie, informuje o tomEurópsku komisiu a je povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie.Cenová regulácia na základe modelu BU LRIC pure preto nie je v rozpore so zákonom oelektronických komunikáciách, nakoľko zákon o elektronických komunikáciách nikdeexplicitne neustanovuje povinnosť zahrnúť pri cenovej regulácii všetky náklady; naopakv súlade s Odporúčaním je nevyhnutné pri cenovej regulácii zohľadňovať iba efektívnevynaložené náklady. Úrad teda pri cenovej regulácii na danom relevantnom trhupostupuje podľa Odporúčania. Podľa názoru úradu neexistuje dôvod, pre ktorý by malobyť upustené od aplikácie Odporúčania na oblasť cenovej regulácie. Zo širšiehohľadiska predstavuje postup podľa Odporúčania, a takisto plnenie cieľa ustanovenéhočlánkom 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 ospoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby v platnomznení (ďalej aj len „rámcová smernica“), ktorým je jednotné uplatňovanie regulačnéhorámca. V bode 3 recitálu Odporúčania je uvedené, že „Významné odlišnosti vregulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilnýchtelefónnych sieťach vytvárajú základné narušenia hospodárskej súťaže.“ AplikáciouOdporúčania na oblasť cenovej regulácie teda úrad takisto predchádza možnémunegatívnemu dopadu na súťažné prostredie.Rovnako ide o nesprávne chápanie aktívnej povinnosti úradu podporovať investície dosietí nových generácií. Úrad v súlade s § 23 ods. 3 zákona o elektronických23


komunikáciách prihliada na mieru investovania významným podnikom s uznanímprimeranej návratnosti vloženého kapitálu a s tým spojených rizík špecifických prekonkrétny nový investičný projekt. Úrad v návrhu Rozhodnutia uvádza: „Model prepočítanáklady na dané volania vrátane primeraného zisku, ktorý je stanovený na úrovniváženého priemeru nákladov na kapitál – WACC.“Tvrdenie, že výpočet neumožňuje budovanie nových sietí NGN, preto úrad nepovažujeza odôvodnené. Výpočet prepojovacích poplatkov vychádza zo súčasnýchobstarávacích cien sieťových prvkov NGN. Takýto prístup teda jednoznačne umožňujenákup nových NGN zariadení. Úrad, vychádzajúc z európskeho regulačného rámcanepovažuje za odôvodnené započítavať do súčasných cien prepojovacích poplatkovnáklady vynaložené na budovanie zastaraných TDM sietí budovaných v minulosti, čoupravuje aj Odporúčanie:„V konkurenčnom prostredí by prevádzkovatelia súťažili na základe súčasných nákladova neboli by odškodnení za náklady spôsobené nedostatočnou výkonnosťou. Údaje ohistorických nákladoch sa preto musia upraviť na údaje o súčasných nákladoch, abyvyjadrovali náklady efektívneho prevádzkovateľa, ktorý využíva modernú technológiu.“Ide teda o nesprávny výklad zákona spoločnosťou ST.Cenová regulácia nie je v rozpore s ústavnými právami ani chránenými záujmamiregulovaného podniku. Jej cieľom ani výsledkom nie je nútené poskytovanie určitejslužby so stratou, ale poskytovanie služby za nákladovo orientované ceny vychádzajúcez efektívne vynaložených nákladov. K efektívne vynaloženým nákladom sa pripočítavatakisto miera návratnosti vynaložených nákladov (WACC), ktorá zabezpečuje, abyposkytovanie služby bolo primerane ziskové. Pri cenovej regulácii úrad postupujevýlučne na základe zákona a zákonom stanoveným spôsobom, čím napĺňa požiadavkuvyjadrenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.Európska komisia vo svojom Rozhodnutí vo veciach SK/2012/1366 a SK/2012/1367Nápravné opatrenia pre trh so službami zostavenia volania a pre trhy so službamiukončenia volania vo verejných telefónnych sieťach poskytované na pevnom mieste č.C(20S12) 7695 zo dňa 24.10.2012 vyzvala úrad, aby oznámil nové veľkoobchodnésadzby za služby ukončovania volania v sieti v pevnom umiestnení čo možno najskôr.Komisia súčasne pripomenula úradu, že ak by mal svojimi predbežnými nápravnýmiopatreniami v súvislosti s kontrolou cien odchýliť od právnych predpisov EÚ a od zásadodporúčania o sadzbách za služby ukončovania volania, mohla by začať II. fázuvyšetrovania podľa článku 7a rámcovej smernice.Z uvedeného rozhodnutia Európskej komisie jednoznačne vyplýva, že úrad v žiadnomprípade nebude môcť pri ďalšom uplatňovaní regulácie použiť inú metódu ako BU LRICpure a v súlade s Odporúčaním a ani postupné znižovanie poplatkov (tzv. „glide path“).V Odporúčaní v bode 11 je uvedené a Európska komisia trvá na tom, že NRO by malizabezpečiť implementovanie prepojovacích poplatkov na nákladovo efektívneja symetrickej úrovni do 31.decembra 2012. V bode 12 Odporúčania je síce uvedenámožnosť implementácie nákladového modelu od 1.júla 2014 ale iba za výnimočnýchokolností, ak NRO nie sú schopné najmä pre obmedzenosť zdrojov načas dokončiťodporúčaný nákladový model. Aj v takomto prípade však NRO musia použiť alternatívnu24


metodiku, čo znamená benchmark vypočítaný ako priemer sadzieb za službyprepojovania volaní, ktoré sa budú uplatňovať v členských štátoch uplatňujúcich modelzaložený výhradne na metóde BU LRIC pure. V opačnom prípade Európska komisiapristúpi k fáze II. vyšetrovania podľa čl. 7a rámcovej smernice. Nakoľko úrad má modelBU LRIC pure k dispozícii, je povinný ho použiť.Odporúčanie predpokladá implementáciu modelu BU LRIC pure do 31.12.2012 keďv bode 21 recitálu Odporúčania je uvedené: „Prechodné obdobie do 31. decembra 2012by sa malo považovať za dostatočné dlhé na to, aby NRO mohli zaviesť nákladovýmodel a aby prevádzkovatelia podľa neho prispôsobili svoje podnikateľské plány azároveň na druhej strane uznali naliehavú potrebu zabezpečiť užívateľom maximálnyprospech z efektívnych prepojovacích poplatkov vyplývajúcich z nákladov.“Z uvedeného teda vyplýva, že úrad mohol začať uplatňovať model BU LRIC pure aj predrokom 2013, pričom by mohol uplatniť postupnú zmenu („glide path“) do 31.12.2012.Pripomienka neakceptovanáIII.2.3 Odôvodnenie navrhovaných povinnostíStrana 57, tretí odsek„Vzhľadom na výraznú trhovú pozíciu spoločnosti Slovak Telekom preto úrad navrhujeuložiť rozdielne povinnosti pre spoločnosť Slovak Telekom a pre ostatné podniky.“Návrh: V zmysle doterajších pripomienok navrhujeme uviesť výraznú trhovú pozíciu ajv pri spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a rovnako podľa toho upraviť aj uloženiepovinnosti, osobitne povinnosti oddelenej evidencie.Stanovisko úradu:K pripomienke spoločnosti ST ohľadne potreby uloženia povinnosti oddelenej evidencieaj spoločnosti Orange úrad uvádza, že jej postavenie na trhu a rovnako spôsob cenovejregulácie si uloženie tejto povinnosti nevyžaduje. Uloženie akejkoľvek povinnosti musíbyť v súlade s § 18 ods. 1 t.j. musia byť odôvodnené, musia vychádzať zo zistenéhostavu a musia byť primerané účelu a princípom regulácie elektronických komunikácií.Zo všetkých vyhodnotených kritérií nevyplynulo, že by rovnakou trhovou pozíciou akoudisponuje spoločnosť ST disponovala aj spoločnosť Orange. Úrad nepokladá zapotrebné uložiť povinnosť oddelenej evidencie spoločnosti Orange. Úrad odkazuje navšetky svoje vyjadrenia týkajúce sa spoločnosti Orange, ktoré sú uvedené v tomtostanovisku.Pripomienka neakceptovanáIII.2.3 Odôvodnenie navrhovaných povinnostíStrana 58, posledný odsek, pokračovanie na strane 59„Uloženie povinnosti cenovej regulácie podľa metódy kalkulácie cien sa spája spovinnosťou viesť oddelenú evidenciu za účelom získania informácií o štruktúrenákladov, výnosov a vloženom kapitáli, ktoré súvisia s poskytovaním službyukončovania volania v pevnej verejnej telefónnej sieti v pevnom umiestnení25


významného podniku. Úrad navrhuje povinnosť oddelenej evidencie len pre spoločnosťSlovak Telekom.“Návrh: Opätovne navrhujeme uloženie povinnosti oddelenej evidencie aj OrangeSlovensko, a.s.Stanovisko úraduÚrad sa k tejto pripomienke vyjadril vo svojom stanovisku k pripomienke spoločnosti STStrana 56 písm. d) prvý odsek bod C, kde uviedol:K pripomienke spoločnosti ST ohľadne potreby uloženia povinnosti oddelenej evidencieaj spoločnosti Orange úrad uvádza, že jej postavenie na trhu a rovnako spôsob cenovejregulácie si uloženie tejto povinnosti nevyžaduje. Uloženie akejkoľvek povinnosti musíbyť v súlade s § 18 ods. 1 t.j. musia byť odôvodnené, musia vychádzať zo zistenéhostavu a musia byť primerané účelu a princípom regulácie elektronických komunikácií.Pripomienka neakceptovanáIII.2.3 Odôvodnenie navrhovaných povinnostíStrana 59, štvrtý odsek a nasledujúce, pokračovanie na strane 60„Pre výpočet ceny za službu ukončovania volania vo verejnej telefónnej sieti v pevnomumiestnení bude následne použitá metóda BU LRIC - pure, ktorá bude vychádzať zprírastkových nákladov služby ukončenia volania ...“Návrh: ST namieta uplatnenie metódy BU LRIC – pure a navrhuje v tomto zmysleupraviť aj túto časť a použitie bottom up LRIC plus modelu / metódy kalkulácie cien.Rovnako navrhujeme uviesť na pravú mieru aj popis spôsob spolupráce na prípravemodelu uvedením skutočnosti, že model ST nemal počas celého času tvorby metódykalkulácie cien za prepojenie BU LRIC – pure k dispozícii, ani je manuál či popismetódy, hoci ho niekoľko krát žiadal. Tiež úrad odmietol poskytnúť vyjadrenie sak zapracovaniu či akceptovaniu pripomienok podávaných ST, čím ST dostal do pozíciepasívneho účastníka poznajúceho len čiastkové informácie a dodávateľa dát. Doposiaľsa v modeli vyskytujú otvorené otázky, ktorá je potrebné uzatvoriť. ST videl model 1krát po jeho zverejnení na konzultácie koncom júla tohto roku. Doposiaľ sa v modelivyskytujú otvorené otázky, ktorá je potrebné uzatvoriť. Napríklad vôbec nie je zrejmé,ako sa model vysporadúva s reálnou existenciou hierarchickej TDM siete a tedamiestnou úrovňou prepojenia, prepojením cez jeden tranzit resp. cez 2 tranzity, keďževýsledkom modelu sa javí byť iba jedna cena.Stanovisko úraduÚrad sa už vyjadril k použitiu modelu BU LRIC pure vo svojom stanoviskuk predchádzajúcim pripomienkam spoločnosti ST. Rovnako sa už vyjadril aj k otázkezáväznosti Odporúčania pre úrad.Povinnosť úradu postupovať podľa Odporúčania vyplýva priamo z ustanovenia § 11 ods.2 zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého úrad pri reguláciielektronických komunikácií prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie,vrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby.Regulačný rámec bol na európskej úrovni stanovený vydaním Odporúčania, s ktorýmboli operátori v danom období oboznámení. Úrad od septembra 2011 viedol26


s operátormi pracovné stretnutia, na ktorých prezentoval zámer implementácieOdporúčania od 1.1.2013. Predbežný výpočet mal mať pre operátorov informatívnycharakter, pričom úrad nebol viazaný ani povinnosťou jeho zverejnenia a už vôbec nietermínom pre jeho zverejnenie.Dňa 24.10.2012 Európska komisia vydala rozhodnutia, ktoré sa týkajú Metódy kalkuláciecien založenej na nákladovom modeli „BU LRIC pure“, pri ktorom je prírastkom službazostavenia resp. ukončovania volania a ktorý zahŕňa len náklady, ktorým možno predísť.Nadnárodným konzultáciám predchádzali národné konzultácie a preto spoločnosť STmá k dispozícii model aj formuláre obsahujúce vstupné údaje do modelu. Spoločnosť STsa zúčastňovala na tvorbe modelu, predkladala potrebné informácie a údaje do modelu.Medzi spoločnosťou ST, spoločnosťou PricewaterhouseCoopers Slovensko, s.r.o. akoautorom modelu a úradom sa uskutočnila rozsiahla komunikácia ohľadne jednotlivýchvstupných údajov. Úrad poskytol spoločnosti ST naplnený model (model so vstupnýmiúdajmi) tak, ako bol použitý pri kalibrácii a „skúšobnom výpočte“ predbežnej ceny. Úradposkytol spoločnosti ST model naplnený údajmi od spoločnosti ST a naplnenýštatistickými údajmi a hodnotami benchmarkov (priemernými hodnotami vypočítanýmiz hodnôt poskytnutých podnikmi pôsobiacimi na trhu). Dôvodom takéhoto postupu jeobchodné tajomstvo, pod ktoré spadajú dátové vstupy ostatných operátorov.Navyše v čase vydania Metódy kalkulácie cien pre službu ukončovania volania bude užúradom vydaná Metóda kalkulácie cien pre zostavenie volania založená na rovnakommodeli BU LRIC pure. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť ST vie aké ukazovatelebudú vstupovať do modelu a má dostatok času na implementáciu sledovania týchtoúdajov do svojej evidencie, a že sa uskutočnili veľmi podrobné a osobitné konzultácieK otázke vysporiadania sa modelu s existenciou hierarchickej TDM siete úrad uvádza:Model bol vypracovaný v súlade s Odporúčaním, ktoré vyžaduje, aby model v čonajväčšej miere zohľadňoval NGN sieť. V recitáli Odporúčania bod 12 je uvedené:„Nákladový model by mal byť založený na efektívnych technologických voľbáchdostupných v časovom rámci, o ktorom sa pri modeli uvažuje, do takej miery, aby sa daliurčiť. Vzostupný model, ktorý sa dnes tvorí, by teda v zásade mohol predpokladať, žechrbtovou sieťou pre pevné telefónne siete bude sieť novej generácie (NGN).“ Aj v bode4 Odporúčania je uvedené: „Nákladový model by mal vychádzať z efektívnychtechnológií dostupných v časovom rámci, o ktorom sa pri modeli uvažuje. Preto bychrbtová (core) časť pevných aj mobilných telefónnych sietí mohla byť v zásadezaložená na sieti novej generácie.“ Model vychádza z princípu modelovaniahypotetického operátora, ktorý by mal simulovať správanie efektívneho operátora naplne konkurenčnom trhu. Efektívny operátor je operátor využívajúci efektívnetechnológie a efektívne sieťové prvky. Preto v modeli je core časť siete založená naNGN zariadeniach, resp. už časť od „Metro Node“ vyššie je založená na NGN (teda eštehierarchicky nižšie ako iba Core). PSTN prvky sú využívane v prístupovej (Access) časti(popri NGN) a minimálne v časti „Metro Node“(2 z 9), čo je v súlade s Odporúčaním,ktoré vyžaduje využitie NGN iba v Core časti. Takýto prístup je logický, pretože v nižšíchčastiach siete nie je reálne mať iba NGN sieť, pretože by kapacitne nebola využitá.27


Zmena koncepčného prístupu k dimenzovaniu siete smerom k NGN požadovanáv rámci EÚ v mení sieťovú hierarchiu, vrátane smerovacích faktorov prepojovania (local,single, double tranzit), pričom tieto sa stávajú irelevatné.Z uvedeného dôvodu je teda možné povedať, že „služba ukončovania volania nezahŕňatú časť prenosu volania, ktorá je vymedzená prechodom medzi dvoma tranzitnýmiústredňami a ktorá je súčasťou služby ukončenia volania takzvaným dvojitým tranzitom“,vzhľadom na fakt, že v rámci NGN sietí dochádza k eliminácii hierarchických úrovnítranzitu.Cena vypočítaná pomocou modelu je cena maximálna a symetrická, ktorú je významnýpodnik oprávnený účtovať za službu ukončovania volania vo verejnej telefónnej sieti vpevnom umiestnení významného podniku bez ohľadu na typ a úroveň prevádzky, aktorú nie je možné prekročiť.Pripomienka neakceptovanáÚrad do analýzy doplnil odôvodnenie povinností v nadväznosti na pripomienkyspoločnosti ST.V Bratislave dňa 19. novembra 2012Ing. Jana Kopečnáriaditeľkaodboru ekonomickej regulácie28

More magazines by this user
Similar magazines