13.07.2015 Views

Untitled - Śląska Biblioteka Cyfrowa

Untitled - Śląska Biblioteka Cyfrowa

Untitled - Śląska Biblioteka Cyfrowa

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Jêzykizachodnios³owiañskiew XXI wiekuTom 3Wspó³czesne jêzyki s³owiañskie


Uniwersytet Œl¹ski w KatowicachUniverzita Mateja Bela v Banskej BystriciOstravská Univerzita v OstravìJêzykizachodnios³owiañskiew XXI wiekuTom 3Wspó³czesne jêzyki s³owiañskiepod redakcj¹OLGI WOLIÑSKIEJMARIOLI SZYMCZAK-ROZLACHWydawnictwo Uniwersytetu Œl¹skiego Katowice 2009


Redaktor serii: Jêzykoznawstwo PolonistyczneOLGA WOLIÑSKARecenzenciBARBARA BOGO£ÊBSKAMARIA PAPIERZPublikacja bêdzie dostêpna – po wyczerpaniu nak³adu – w wersji internetowej:Œl¹ska <strong>Biblioteka</strong> <strong>Cyfrowa</strong>www.sbc.org.pl


Spis treœciOd redaktorek (OLGA WOLIÑSKA, MARIOLA SZYMCZAK-ROZLACH) .EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZZapach kobiety i zapach... mê¿czyzny – jêzykowo-kulturowy wizerunekkobiecoœci i mêskoœci we wspó³czesnych tekstach perswazyjnych . . .EVA ÈULENOVÁDedukcia a indukcia v medzi¾udskej komunikácii . . . . . . . .ZDENKO DOBRÍKKlasifikácia anglicizmov a oblasti ich používania v súèasnej nemèinea slovenèine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .IRENEUSZ HYRNIKWp³ywy obce w leksyce polskiej koñca XX wieku . . . . . . . .EVA JANDOVÁTematická výstavba jednoho dílèího dialogu na WWW chatu . . . .JANA KESSELOVÁOperátory podmienkových vzahov v súèasnej slovenèine (korpusovéinšpirácie) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .JAROMÍR KRŠKOVzahové modely slovenských hydroným . . . . . . . . .MARIOLA LISZOKOVÁPøíjmení préteritálního typu v èeštinì a polštinì . . . . . . . . .911334756718799109


6 Spis treœciIWONA LOEWEPole gatunkowe streszczenia . . . . . . . . . . . . . . .HANA MAREŠOVÁK souèasné jazykové situaci èeské enklávy v polském Zelówì . . . .MILOŠ MLÈOCHKolokaèní frazémy a idiomy v souèasném bulvárním tisku . . . . .BERNADETA NIESPOREK-SZAMBURSKA, DANUTA BULA„Mowa reklamowa”, czyli o reklamie w jêzyku dzieci i m³odzie¿y . . .PAVOL ODALOŠLiteráronymá v Ballekovom Èudnom spáèovi zo Slovenského raja . . .MARCEL OLŠIAKVariabilita suprasegmentálnych javov . . . . . . . . . . . .ANNA POMYKACZOVÁByt ukryty w kolorach (na podstawie wierszy Henryka Jasiczka) . . .JÁN SABOLPomlèka ako signál rozhrania romantickej a realistickej balady (P.O.Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie) . . . . . . . . . . . . .JAROMÍRA ŠINDELÁØOVÁSpecifika èeštiny jako jazyka západoslovanského . . . . . . . .SYLWIA SOJDAProcesy uniwerbizacyjne we wspó³czesnych polskich i s³owackich tekstachpublicystycznych . . . . . . . . . . . . . . . . .DIANA SVOBODOVÁAktuální pohledy na uplatnìní cizojazyèných pøejímek v èeské slovnízásobì . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .MARIOLA SZYMCZAK-ROZLACHAnalityczne struktury werbo-nominalne w s³owackich tekstach prasowych. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .120133145154163175182192203215222234


Spis treœciJANA MARIE TUŠKOVÁDynamické tendence èeských feminín na poèátku 21. století . . . . .OLGA WOLIÑSKADeklaracja jako akt mowy i gatunek tekstu . . . . . . . . . .KATARÍNA VUŽÒÁKOVÁBinárnos a ternárnos onomaziologickej a onomatologickej štruktúry slovotvornemotivovaného slova . . . . . . . . . . . . . .BO¯ENA ¯MIGRODZKAPróba interpretacji ci¹gu elementów grafemicznych by³om w tekstach internetowych. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .7246255273282


Od redaktorekPrze³om wieków, a zw³aszcza prze³om tysi¹cleci, sk³ania do bilansowania– rejestrowania tego, co odchodzi w przesz³oœæ, i wskazywaniatego, co pojawia siê jako nowe, zapowiadaj¹c kierunek rozwoju. KoniecXX i wkraczanie w XXI wiek zainspirowa³y jêzykoznawców z trzechoœrodków uniwersyteckich – Bañskiej Bystrzycy, Ostrawy i Katowic doprzygl¹dniêci¹ siê stanowi jêzyków s³owiañskich na progu XXI wieku.Wspó³praca uczonych ze S³owacji, Czech i Polski, z UniwersytetuMateja Bela, Uniwersytetu Ostrawskiego i Uniwersytetu Œl¹skiego pozwoli³arozszerzyæ perspektywê ogl¹du na trzy jêzyki zachodnios³owiañskie.Badania jêzykoznawcze prowadzone niezale¿nie w ka¿dym oœrodkupokaza³y, ¿e wiele tendencji jest podobnych.W ka¿dym z opisywanych jêzyków zachodz¹ znaczne zmiany w zasobieleksykalnym, a nowe wyrazy s¹ w znacznym stopniu obcego pochodzenia.Obserwuje siê ewolucjê gatunków wypowiedzi, zw³aszczadziennikarskich i pojawienie siê nowych w sieci. Jêzyk mediów elektronicznychwywiera znacz¹cy wp³yw na sposób komunikowania siê tak-¿e poza nimi. Zacieraj¹ siê, wyraziste dawniej, granice miêdzy mówionoœci¹a piœmiennoœci¹, miêdzy potocznoœci¹ a oficjalnoœci¹. Nadawcymedialni kreuj¹ nowy model komunikacji.Oddaj¹c do r¹k Czytelników trzeci tom studiów opisuj¹cych jêzykizachodnios³owiañskie u progu nowego tysi¹clecia, dziêkujemy wszystkimuczestnikom za udzia³ w realizacji projektu.Olga WoliñskaMariola Szymczak-Rozlach


EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZUniwersytet Œl¹ski, KatowiceZapach kobiety i zapach... mê¿czyzny– jêzykowo-kulturowy wizerunekkobiecoœci i mêskoœciwe wspó³czesnych tekstach perswazyjnych„Ludzie bowiem mog¹ zamykaæ oczy na wielkoœæ, nagrozê, na piêkno, i mog¹ zamykaæ uszy na melodiê alboba³amutne s³owa. Ale nie mog¹ uciec przed zapachem.Zapach bowiem jest bratem oddechu. Zapach wnika doludzkiego wnêtrza wraz z oddechem i ludzie nie mog¹siê przed nim obroniæ, je¿eli chc¹ ¿yæ. Ich zapach idzieprosto do serc, tam w sposób kategoryczny rozstrzygao sk³onnoœci lub pogardzie, odrazie lub ochocie, mi³oœcilub nienawiœci. Kto ma w³adzê nad zapachami, ten maw³adzê nad sercami ludzi [wyró¿n. – K.B.-P., K.S.-S.]”SÜSKIND, 2000: 157£aciñski zwrot per fumum, z którego wywodzi siê nazwa perfumy,odsy³a do zamierzch³ej przesz³oœci i przywodzi na myœl naszego prymitywnegopraprzodka, który przez przypadek odkry³, i¿ spalane w ogniskukawa³ki drewna s¹ Ÿród³em mi³ego zapachu. I choæ zmys³ wêchu niejest u homo sapiens zbytnio rozwiniêty, to od tego pierwszego doœwiadczenialudzie stale eksperymentuj¹, poszukuj¹c nowych pachnide³. Napytanie, dlaczego tak siê dzieje, w sposób najbardziej trywialny, pomijaj¹cwiedzê olfaktoryczn¹, mo¿na odpowiedzieæ, ¿e nie akceptujemyw³asnych woni. Ale gdyby aromatyczne kosmetyki rzeczywiœcie s³u¿y-


12 EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZ³y tylko do tego, aby niwelowaæ naturalny zapach naszych cia³, zapewneproducenci nie zadawaliby sobie tyle trudu, aby perfumy reklamowaæi „ubieraæ” zarówno w specyficzne kszta³ty, jak i s³owa. Szczególnietym ostatnim chcia³ybyœmy siê przyjrzeæ i zastanowiæ siê, w jakisposób próbuje siê w nich zmaterializowaæ eteryczne substancje, a tak-¿e poszukaæ informacji, jaki obraz kobiety i mê¿czyzny mo¿na w opisachperfum odnaleŸæ. A o tym, ¿e nie jest to wizerunek wybrany przypadkowo,œwiadczy wypowiedŸ potentata perfumiarstwa Phillipe’a Guerlaina,który przed wprowadzeniem na rynek nowego produktu tworzytzw. le cliente robote, wyimaginowan¹ idealn¹ klientkê: „Uzgadniamyjej wiek, szukamy podstawowej charakterystyki, harmonizuj¹cej z ca³oœci¹pomys³u, projektujemy flakon, szukamy nazwy. Perfumy musz¹ byæharmonijne, musz¹ w ka¿dym najdrobniejszym szczególe tworzyæ jednoœæ”(cyt. za: HURTON, 1994: 86). Na podstawie takiego werbalnego opisuw laboratorium powstaje zapach, który póŸniej, w kampanii reklamowejponownie poddany zostaje s³ownemu objaœnieniu. W przedstawianymopracowaniu interesowaæ nas bêdzie tylko jeden aspekt owego „jêzykowegozapoœredniczenia” – otó¿ chcemy zastanowiæ siê, jaki obrazp³ci koduj¹ w swoich tekstach twórcy tych miniopowieœci o zapachach.U podstaw podjêtych przez nas rozwa¿añ stoi myœlenie o p³ci jakokategorii kulturowej, kategorii kszta³towanej przez wielowiekowe doœwiadczenie,utrwalonej przez tradycjê, sztukê, prawo i religiê. Przypisywanieidei kobiecoœci cech negatywnych i pasywnych – w opozycji do aktywnoœcii pozytywnoœci pierwiastka mêskiego – jest fundamentem niemalwszystkich zachowanych do dzisiaj kosmogonii. Tradycja chrzeœcijañska,która w du¿ym stopniu nadaje kszta³t naszym wyobra¿eniomo kanonach p³ci, wskazuje na istnienie dwóch odmiennych wzorów kobiecoœci:Maria – matka Boga, oraz Ewa – Ÿród³o wszelkich cierpieñ 1 .1Jest to, oczywiœcie, spojrzenie uproszczone, bo – jak dowodzi Gra¿yna HABRAJ-SKA (1994) – obraz kobiety w Biblii jest dalece bardziej skomplikowany. Ewaluacja rolikobiety zmienia siê wraz z ewolucj¹ jej statusu – od przedmiotu, w³asnoœci mê¿a, ojcalub brata, do podmiotu, osoby wolnej, w wielu dziedzinach ¿ycia równej mê¿czyŸnie.Kobieta – jak pisze HABRAJSKA (1994: 70) – „wróci³a do pozycji danej jej przez Bogaw akcie stworzenie: Stworzy³ wiêc Bóg (...) mê¿czyznê i niewiastê. Po czym Bóg imb³ogos³awi³”.


Zapach kobiety i zapach... mê¿czyzny...13Wizerunki te maj¹ zreszt¹ charakter archetypiczny. Takie dychotomiczneujmowanie istoty kobiecoœci wp³ynê³o na tradycyjne przypisywanie„p³ci piêknej” ról kulturowych: madonny i ladacznicy (por. L EWIÑSKI,1999: 110). Natomiast w tradycyjnym obrazowaniu mêskoœci brak owegoszczególnego rozdwojenia cechuj¹cego istotê kobiecoœci. Mê¿czyznama byæ odwa¿ny, dzielny, silny, energiczny, myœl¹cy, powa¿any i ceniony(por. TEODOROWICZ-HELLMAN, 2003: 19–25), ma byæ po prostu „prawdziwymmê¿czyzn¹”. Mimo ¿e kategoria owego „mê¿czyzny prawdziwego”2 pozostaje wci¹¿ wyobra¿eniem ponadczasowym, myœlenie o p³ciw kulturze, zw³aszcza w ostatnich dziesiêcioleciach XX wieku, uleg³o,tak¿e w Polsce, bardzo wyraŸnym przeobra¿eniom. Uczeni, reprezentuj¹cyró¿ne dziedziny nauki, dostrzegaj¹ coraz wyraŸniej, ¿e wspó³czesnakultura, kontynuuj¹c myœlenie tradycyjne, wyznacza tak¿e nowe role,wzory i oceny kobiecoœci // mêskoœci. Zmiany widaæ wyraŸnie w tekstachzarówno kultury wysokiej 3 , jak i kultury masowej (JÊDRZEJKO, 2003:119–136) 4 .Analizuj¹c wspó³czesne teksty reklamowe, Piotr H. LEWIÑSKI (1999:101–105) wskaza³ na istnienie kilku wizerunków kobiecoœci i mêskoœci,które okazuj¹ siê atrakcyjne dla odbiorców komunikatów kultury masowej.Kobieta najczêœciej jest uto¿samiona ze swoim cia³em (kobieta-cia-³o), jeœli nie jest bezwolnym symbolem seksu lub pe³nym inwencji ero-2„Mê¿czyzna prawdziwy” to idea, bêd¹ca wytworem naszych narodowych tradycjirycersko-szlacheckich, uzbrojona w unikalny, nawet w skali europejskiej, baga¿ patriotyzmu,a do tego, co tak¿e unikalne, dwornie ca³uj¹ca rêce p³ci uznawanej za s³absz¹.3Bo¿ena WITOSZ (2003: 100) tak charakteryzuje nowego mê¿czyznê: „[Literaturapolska – E.B.-P., K.S.-S.] stworzy³a nowy portret mê¿a i ojca, którego cechy nie s¹opozycyjne wobec kategorii kobiecoœci. To mê¿czyzna, który wraz z kobiet¹ prze¿ywaokres ci¹¿y, asystuje przy narodzinach dziecka [...] i buduje emocjonalne relacje z nowonarodzonym dzieckiem. To¿samoœæ mê¿czyzny ulepion¹ z patriarchalnych schematówburz¹ tak¿e obrazy, jeœli mo¿na tak to okreœliæ, »mê¿czyzny udomowionego« [...]. Zasygnalizowanetu próby estetyczne zacieraj¹ granice miêdzy spo³eczn¹ przestrzeni¹ kobietyi mê¿czyzny oraz kulturowymi rolami, jakie obu p³ciom przychodzi pe³niæ [...]”.4Ewa JÊDRZEJKO (2003: 132) w przywo³ywanym artykule s³usznie zwraca uwagêna rolê, jak¹ w procesie przeobra¿eñ myœlenia o kobiecoœci i mêskoœci, pe³ni¹ „ró¿negorodzaju ruchy i ideologie »ponowoczesne«, okreœlane i oceniane, mniej lub bardziejs³usznie, jako feministyczne”.


14 EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZtycznej wampem, to okazuje siê kobiet¹ nowoczesn¹, wyzwolon¹ seksualnie,bez zobowi¹zañ, prowadz¹c¹ aktywny tryb ¿ycia, radosn¹, swobodn¹,niekoniecznie prowokuj¹c¹. Trzeci wzorzec kobiecoœci to kobietaperfekcyjna, „profesjonalistka [...], jest raczej m³od¹, choæ ju¿ dojrza-³¹ kobiet¹ o wyrobionym pogl¹dzie na œwiat [...]. Podejmuje role tradycyjniepe³nione przez mê¿czyzn – walczy o sukces, jest kompetentna,ciê¿ko pracuje” (LEWIÑSKI, 1999: 105). P.H. Lewiñski wyró¿nia jeszczekobietê domow¹, Hestiê domowego ogniska, niespecjalnie lotn¹ ¿onê, s³uchaj¹c¹swego mê¿a, oraz kobietê opiekuñcz¹, której ambicj¹ jest dbanieo szczêœcie dzieci lub wnuków.Mê¿czyzna natomiast wy³aniaj¹cy siê ze wspó³czesnych reklam tooczywiœcie wspominany ju¿ mê¿czyzna prawdziwy. Zdaniem P.H. LEWIÑ-SKIEGO (1999: 111) wystêpuje on w dwu wariantach: „pierwszy to cywilizowanydzikus, który konotuje intensywne ¿ycie, przygodê, swobodê,niezale¿noœæ; drugi to uwodziciel – konotuje zmys³owoœæ, po¿¹danie,atrakcyjnoœæ seksualn¹”. Pozosta³e dwa typy to profesjonalista, którymo¿e byæ b¹dŸ m³ody, wtedy obdarza siê go takimi konotacjami, jak sukces,perfekcyjnoœæ, œwiatowoœæ, poczucie w³asnej wartoœci, b¹dŸ starszy,i wtedy jest oczywiœcie doœwiadczony, m¹dry, wykszta³cony, oraz mê¿-czyzna rodzinny.Propozycjê typologiczn¹ P.H. Lewiñskiego chcia³ybyœmy wykorzystaæw analizie zgromadzonego przez nas materia³u badawczego, który stanowi¹opisy perfum zamieszczane w czasopismach dla kobiet i dla mê¿czyzn(„Playboy”, „CKM”, „Viva”, „Œwiat Kobiety”, „Twój Styl”), w katalogachfirm kosmetycznych i perfumerii (Avon, Oriflame, Sephora), a tak¿ena stronie internetowego sklepu perfumeryjnego www.perfumeria.pl.Tego rodzaju teksty perswazyjne wyda³y nam siê badawczo inspiruj¹cena wielu poziomach. Najpierw zainteresowa³ nas metajêzyk opisuzapachów. Po g³êbszej lekturze zwróci³yœmy tak¿e uwagê na sposób,w jaki w tych tekstach kreuje siê wizerunek kobiety i mê¿czyzny. Zostawiaj¹cna razie kwestiê metafor synestezyjnych i pojêciowych, bardzolicznie reprezentowanych w perfumeryjnych anonsach, skupimy siêna drugim z wymienionych problemów badawczych.W przedstawianym opracowaniu pragniemy zaj¹æ siê tekstami, którychzadaniem jest przekonanie odbiorców, ¿e to zapach okreœla istotê


Zapach kobiety i zapach... mê¿czyzny...15cz³owieka, wp³ywa na atrakcyjnoœæ, buduje wymarzony wizerunek. Jestwiêc zapach najwy¿szej klasy manipulatorem. Uwa¿a siê, ¿e dziêki niemumo¿na dojœæ do jakiejœ prawdy o cz³owieku, odkryæ jego to¿samoœæ,„choæ najczêœciej – jak mówi Tom Tykwer, re¿yser filmowej adaptacjicytowanego we wstêpie Pachnid³a – chowamy siê pod pachnid³em,perfumy s³u¿¹ temu, by coœ ukryæ” (Zapach: cyngiel pamiêci, 2007:44–45). Zatajamy prawdê, kreujemy rzeczywistoœæ – zapachy pozostaj¹naszym sprzymierzeñcem w maskaradzie ¿ycia. Jakie zatem najchêtniejprzybieramy maski? Jakie obrazy wy³aniaj¹ siê z opisów perfum poddanychlingwistyczno-kulturowemu ogl¹dowi?Wybór wizerunku zale¿y bez w¹tpienia – na co zwraca³ uwagê Lewiñski– od opisywanego produktu oraz od suponowanego adresata. Produktempoddanym deskrypcji s¹ perfumy, a odbiorcami – zarówno kobiety,jak i mê¿czyŸni. Za³o¿y³yœmy, ¿e jeœli gazeta jest skierowana dookreœlonej p³ci (np. „Twój Styl” do kobiet, a „Playboy” do mê¿czyzn),to zapewne wirtualny odbiorca analizowanego tekstu musi byæ to¿samyz projektowanym czytelnikiem czasopisma. Podzieli³yœmy zatem interesuj¹cenas wypowiedzi na nastêpuj¹ce grupy: 1. zapach dla kobiety(a. teksty skierowane do kobiety, b. teksty skierowane do mê¿czyzny)oraz 2. zapach dla mê¿czyzny (a. teksty skierowane do kobiety, b. tekstyskierowane do mê¿czyzny).Zapach kobietyAndrea HURTON (1994: 100), charakteryzuj¹c wspó³czesny rynek perfum,napisa³a: „Dziœ autorzy reklam sami siebie uwa¿aj¹ za »twórców«i wymyœlaj¹ na poczekaniu ka¿d¹ liczbê niezwyk³ych historyjek. Kampaniereklamowe uwiêzi³y perfumy oraz ich u¿ytkowników w œwieciestereotypów pomiêdzy Erosem a magi¹. Nie oszczêdzono ¿adnego mitu,¿adna legenda nie opar³a siê spo¿ytkowaniu”. Choæ liczba artefaktówi mitów wykorzystywanych w reklamach jest rzeczywiœcie imponuj¹ca,to mo¿na jednak pokusiæ siê o poklasyfikowanie sposobów prezentacji


16 EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZp³ci w opisach perfum. Przypomniane we wstêpie odmiany „reklamowych”kobiet odnaleŸæ mo¿na tak¿e w reklamach perfum wyekscerpowanychz mediów przeznaczonych dla nich. Interesuj¹ce bêdzie nie tylkoprzyjrzenie siê temu, które z nich tu wystêpuj¹, ale tak¿e okreœlenie,z jak¹ czêstotliwoœci¹ dany typ jest prezentowany. Najbardziej noœnyw opisach zapachów, zarówno jêzykowo (por. okreœlenie p³eæ piêkna),jak i kulturowo obraz kobiety uto¿samia j¹ z istot¹ urodziw¹. W wersjizapachowej jej piêkno s³u¿y uwodzeniu. Tak powstaje kobieta-wamp, którajest piêkna i zmys³owa, tajemnicza i uwodzicielska, pe³na uroku i seksapilu,no i – najwa¿niejsze – zawsze m³oda. W badanym materiale nieznalaz³yœmy perfum przeznaczonych dla dojrza³ych kobiet. Chyba ¿e informacjao wieku jest zawoalowana w stwierdzeniu o klasycznoœci prezentowanegozapachu. Inaczej rzecz wygl¹da w przypadku zapachów dlapanów: tutaj waloryzowana pozytywnie dojrza³oœæ zostaje wyra¿anawprost, i to zarówno w prasie mêskiej, jak i kobiecej. Oto kilka przyk³adów5 bazuj¹cych na stereotypowym wyobra¿eniu o uczuciowej kobiecie,bêd¹cej apoteoz¹ piêkna:Z mi³oœci do kobiet Clarins stworzy³ niepowtarzalne, zniewalaj¹ceperfumy PAR AMOUR i PAR TOUJOURS. Dziêki nim kobietyczuj¹ siê piêkne i zmys³owe.Zapach Nina wprowadza nas w kolorowy œwiat marzeñ. Ninazosta³a stworzona dla m³odych kobiet, które w swojej wyobraŸniszukaj¹ romantycznej przygody. S¹ pe³ne uroku i seksapilu.Laura Biagiotti Due Donna to nowoczesny, orientalny zapach.Kompozycja odzwierciedla nieskaziteln¹, delikatn¹ kobiecoœæ.Promienny i zmys³owy zapach. Adidas Tropical Passion to dedykacjadla m³odych, energicznych kobiet. Adidas Tropical Passionto ekscytacja, swoboda i pe³ne zadowolenie z ¿ycia.Do kobiet czêsto kierowane s¹ te¿ perfumy typu „uniseks”. I nie powsta³yone bynajmniej w latach szeœædziesi¹tych XX wieku, gdy zachod-5W tej czêœci artyku³u pojawiaæ siê bêd¹ przyk³ady zaczerpniête nie tylko z prasykobiecej, ale tak¿e opisy perfum, do których dotar³yœmy, przegl¹daj¹c serwis internetowywww.kobieta.pl.


Zapach kobiety i zapach... mê¿czyzny...17nie spo³eczeñstwa upaja³y siê swobod¹ wprowadzon¹ przez rewolucjêseksualn¹, ale du¿o wczeœniej, o czym œwiadcz¹ anonsy umieszczonew 1929 roku przez projektanta mody Jeana Patou. Jego perfumy Le Sienopisywano w nastêpuj¹cy sposób: „Mêski zapach dla wysportowanejpani. Sport jest przestrzeni¹, w której mê¿czyzna i kobieta s¹ tacy sami.W trzeŸwej, praktycznej modzie sportowej zbyt kobiece perfumy zabrzmia³ybynut¹ fa³szyw¹. Le Sien to perfumy inspirowane mêskoœci¹.Nada³em im tê otwart¹, wyraŸnie na zewn¹trz zwrócon¹ charakterystykê,która odpowiada mê¿czyznom i która dobrze harmonizuje równie¿z osobowoœci¹ wspó³czesnej kobiety. Gra ona w golfa, pali papierosyi prowadzi samochód z szybkoœci¹ 120 kilometrów na godzinê” (cyt. za:A. HURTON, 1994: 161). We wspó³czesnych reklamach tak¿e widaæ tak¹„inspiracjê mêskoœci¹”. W swojej taksonomii Lewiñski ma na okreœlenietakich kobiet dwa miana: kobieta profesjonalistka i kobieta nowoczesna.Analizowane opisy perfum czêsto bazuj¹ na po³¹czeniu cech stereotypowoprzypisywanych obydwu p³ciom – kobieta jest nie tylko piêkna,ale tak¿e i to w dodatku czêsto – odwa¿na, silna, œmia³a, niezale¿na,pewna siebie, stanowcza, wiedz¹ca, czego chce, ekstrawagancka, nowoczesna:VERSACE prezentuje Bright Crystal spe³niaj¹ marzenie pewnychsiebie kobiet œwiadomych swego seksapilu. Kobieta Insolencejest odwa¿na i œmia³a. Sama podejmuje decyzje. Tañczy w rytmie,który jej w duszy gra i pozostawia po sobie niezapomnianewra¿enie. Z³ap j¹, jeœli potrafisz!Azzaro Visit for Women Zapach stworzono z myœl¹ o kobietachodwa¿nych, które reaguj¹ spontanicznie. Nie boj¹ siê okazywaæuczuæ.Adidas Tropical Passion to dedykacja dla m³odych, energicznychkobiet. Zapach dla odwa¿nych, pewnych siebie kobiet. Nie boj¹siê wyzwañ i d¹¿¹ do wyznaczonego celu.Opisy, które s¹ skierowane do kobiet, nie opieraj¹ siê tylko na tychoczywistych stereotypach, poœwiadczonych w wielu tekstach kulturymasowej. Pojawia siê tu te¿ jeszcze jeden sposób charakteryzowania ko-2 Jêzyki...


18 EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZbiety, zaznaczony w tym globalnym obrazie delikatn¹ kresk¹, ale jednakbardzo istotny. Otó¿ oprócz kobiet fatalnych, piêknych, nowoczesnychi perfekcyjnych pojawia siê równie¿ kobieta zadowolona z ¿ycia,pe³na optymizmu i magii ¿ycia, radosna, potrafi¹ca cieszyæ siê ma³ymii du¿ymi przyjemnoœciami:My Manifesto jest esencj¹ prawdziwej kobiecoœci. To nie wszystko,nowy zapach mia³ tak¿e zainspirowaæ kobiety do nowego sposobumyœlenia. Chwytaj ka¿dy moment ¿ycia! – oto manifest IsabelliRossellini.Cerruti Image Woman Œwie¿e i lekkie owocowe akordy doskonalepo³¹czone z subteln¹, ciep³¹ nut¹ pi¿ma i wanilii tworz¹ niepowtarzalnyzmys³owy zapach dla wyj¹tkowych kobiet pe³nychoptymizmu i magii ¿ycia. Cerruti Image Woman – innowacyjnyzapach dla wspó³czesnej kobiety.I tak oto kobieta zaczyna delektowaæ siê ¿yciem i kontemplowaæ je.W ten sposób nadawcy opisów perfum upomnieli siê o jej podmiotowoœæ,co, oczywiœcie, ma tak¿e du¿e znaczenie perswazyjne.Inne wizerunki kobiecoœci, co zrozumia³e, wy³aniaj¹ siê z adresowanychdo mê¿czyzn opisów damskich perfum. Nie znajdziemy tutaj kobietysilnej, odwa¿nej, znaj¹cej sw¹ wartoœæ profesjonalistki. Taki obraznie jest bowiem atrakcyjny dla odbiorców tych tekstów. Jakie zatem wyobra¿eniakobiecoœci dzia³aj¹ na wyobraŸniê mê¿czyzn? W tekstach kierowanychdo mê¿czyzn kobieta najczêœciej postrzegana jest przez swoj¹seksualnoœæ, np.:Najlepsza do ³ó¿ka. Nowa linia zapachowa Truth Calvin Kleinto przede wszystkim prostota i zmys³owoœæ. Taka w³aœnie jest delikatnaperfumowana woda na wieczór i noc. Tego nie da siê opisaæ.To trzeba wypróbowaæ. Zw³aszcza jeœli korzystaj¹ca z bedtimefragrance dama „siê boi spaæ sama” (...)Gucci Envy – zapach wzbudzaj¹cy zazdroœæ, wspania³y, wynios³y,modny. Idealny dla kobiety pe³nej seksu i wytwornoœci. Prosty,


Zapach kobiety i zapach... mê¿czyzny...19harmonijny kszta³t butelki podkreœla te cechy. Podobnie jak kolor– naturalny, iskrz¹cy œwie¿oœci¹ i sugeruj¹cy œmia³¹ zmys³owoœæ.Zawê¿enie kobiecoœci do cielesnoœci tkwi doœæ g³êboko w tradycyjnym(zanurzonym w patriarchacie) myœleniu o kobiecie. Kobieta-obiektseksualny to figura stale obecna w tekstach kultury masowej, kultury,która w najwy¿szym stopniu czyni zadoœæ oczekiwaniom odbiorcówi schlebia ich gustom.Natomiast drugi wizerunek znajduj¹cy liczne poœwiadczenia w analizowanychtekstach to obraz kobiety, a w³aœciwie m³odej, szalonej dziewczyny,która uwielbia zabawê, jest spontaniczna i ¿yje „na luzie”, np.:„Hipiska z Ibizy” Jakie jest najgorêtsze miejsce w Europie?Oczywiœcie Ibiza. To na tej wyspie organizowane s¹ imprezy, jakichnie by³o nigdy. A jaki jest najgorêtszy zapach nadchodz¹cegosezonu? Bez w¹tpienia Ibiza Hippie od Escady. Woda dla roztañczonej,na luzie, piêknej i zabawowej kobiety. Gdybyœ mia³ w¹tpliwoœci:dla kogoœ takiego jak ty, tylko w damskim wydaniu. EscadaIbiza Hippie pachnie owocami lychee, gruszk¹, czarn¹ porzeczk¹,frezj¹, kwiatami passiflory i bia³ym sanda³owcem. Mniam...Alchimie de Rochas to wymarzona partnerka dla mê¿czyzny u¿ywaj¹cegozapachu Rochas Man. Potrafi, ubrana w balow¹ sukniê,brylowaæ na balu noworocznym (do tego Alchimie de Rochas nadajesiê najlepiej), ale nie zawaha siê przed przeprowadzeniemseansu czarnej magii lub wariack¹ jazd¹ na motocyklu w sukniœlubnej po krêtych uliczkach starych dzielnic Pary¿a.Wy³aniaj¹c¹ siê z cytowanych opisów kobietê LEWIÑSKI (1999: 101–102) nazywa kobiet¹ nowoczesn¹. Taka dziewczyna mo¿e byæ postrzeganajako kobieta, która odzyska³a podmiotowoœæ. Jest to jednak podmiotowoœæpozorna. Ona nie bawi siê na swój – kobiecy sposób, nie szukaswoich – kobiecych sposobów ekspresji, w zabawie stale pozostajetowarzyszk¹ mê¿czyzny. To dziêki niej on mo¿e bawiæ siê lepiej, to onasprawia, ¿e on czuje siê œwietnie.2*


20 EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZOmawiaj¹c sposoby obrazowania kobiecoœci w tekstach adresowanychdo mê¿czyzn, nie mo¿na nie wspomnieæ o pewnej cesze, która pojawiasiê w opisach perfum dla kobiet, a która bardzo wyraŸnie kreuje wizerunekmê¿czyzny. W analizowanych tekstach pojawia siê w¹tek op³acalnoœcizakupu i sprezentowania opisywanego produktu:„Absolutna kobiecoœæ” Kobiety kochaj¹ byæ zaskakiwane. Kwiaty,podarunki bez okazji, bi¿uteria. To lubi¹. Jeœli coœ dostan¹,póŸniej oddaj¹ w dwójnasób. Warto, ¿ebyœ o tym pamiêta³. Nowyzapach Absolu firmy Rochas jest idealny na takie okazje. Ciep³yorientalny i œwie¿y jest kwintesencj¹ kobiecoœci. Powsta³ z aromatówmandarynki, liœci figowca, lilii, czarnego pieprzu, ¿ywicy i labdanum.Czy zaczynasz ju¿ myœleæ, jak ona bêdzie pachnia³a?Kobiety przedstawiane s¹ zatem jako istoty szczodre, mê¿czyznom zaœdaleko do etycznie poprawnej bezinteresownoœci w obdarowywaniu.Kobieta, kupuj¹c prezent swojemu mê¿czyŸnie, myœli o nim. Mê¿czyznanatomiast obdarowuj¹c kobietê, myœli o korzyœciach, jakie z tego poœwiêcenia,bo w koñcu wydaje stosunkowo spor¹ sumê pieniêdzy, bêdziemia³, robi zatem prezent sobie, np.:„Uwielbiasz z³oto?” Z³ota, œwie¿a, przyjemna, kwiatowa, ekscytuj¹ca.I najwa¿niejsze: przywo³uj¹ca wspomnienia przyjemnychchwil. Woda toaletowa J’adore Diora budzi tylko pozytywne emocje.Flakon w kszta³cie amfory kryje w sobie p³yn pachn¹cy peoniami,kwiatami champaca, fio³kami i magnoliami. Spróbuj sobie wyobraziæ,jak doskonale bêdziesz siê czu³, kiedy poczujesz zapachjej cia³a skropionego J’adore.Teksty, w których próbuje siê oddzia³ywaæ na ow¹ egoistyczn¹ stronêmêskiej natury, nie s¹ wcale rzadkoœci¹. Tego rodzaju strategii perswazyjnejnie znajdziemy natomiast wcale w tekstach kierowanych dokobiet.W opisach perfum umieszczanych na ³amach prasy mêskiej nie pojawiasiê kobieta perfekcyjna, nie znajdziemy tu tak¿e ¿ony w ¿adnej ze


Zapach kobiety i zapach... mê¿czyzny...21swych ods³on – ani jako kobiety domowej, ani jako kobiety opiekuñczej.Co wiêcej, eksplicite oœwiadcza siê, ¿e dla pañ, które chc¹ ograniczyæswoj¹ kobiecoœæ tylko do tego wymiaru, œwiat perfum jest niedostêpny:Gucci Rush to poœpiech, to odjazd, szaleñstwo, œpiew i taniec.Kura domowa nie bêdzie u¿ywaæ tego zapachu. Gucci Rush przeznaczonejest dla dziewczyny trochê zwariowanej, pe³nej niezwyk³ychpomys³ów i ochoty do ¿ycia.PS. Ministerstwo opieki spo³ecznej uprzejmie informuje, ¿e wiekoraz pozycja spo³eczna wy¿ej wzmiankowanej dziewczyny nie jesti nie mo¿e byæ przedmiotem sporu.Ze zgromadzonych przyk³adów wy³ania siê interesuj¹cy obraz ¿eñskiejpo³owy ludzkoœci. Czêsto pojawiaj¹ siê w nim takie akcenty, któretradycja zwyk³a raczej przypisywaæ mê¿czyznom – odwaga, indywidualizm,aktywnoœæ. W ró¿nych kulturach kobieta pojmowana jest raczejjako si³a pasywna, przyjmuj¹ca, badane opisy jednak temu przecz¹ – kobieta,która spryskuje siê reklamowanymi perfumami jest pewna siebie,zdecydowana i ma nieposkromiony apetyt na ¿ycie. I to stanowi odstêpstwood stereotypu, które zreszt¹ zostaje wykorzystane nie tylko w reklamie,ale tak¿e w innym wytworze kultury masowej – we wspó³czesnejpowieœci bulwarowej (por. BI£AS, 1998). Ta nowa, obdarzona mêskimicechami kobieta prawie w ogóle nie wystêpuje w mêskiej prasie.Ale ten zmieniony kobiecy image – warto podkreœliæ, bardzo pozytywniewaloryzowany – w analizowanych tekstach nak³ada siê na stereotypowyobraz p³ci piêknej, p³ci reprezentowanej przez istoty nader urodziwei uczuciowe, zarówno w wydaniu uwodzicielskiej femme fatale, jak i niewinnejromantyczki. I odnaleŸæ go mo¿na w tekstach kierowanych i dokobiet, i do mê¿czyzn.


22 EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZZapach mê¿czyznyW historii perfum mo¿na wskazaæ epoki, które szczególnie rozmi³owaneby³y w silnych aromatach. Jedna z nich to la belle époque, ale „niemalneurotyczne upajanie siê zapachami” (HURTON, 1994: 176) w tymokresie by³o wy³¹cznie domen¹ kobiet. Mê¿czyŸni stronili od perfum,gdy¿ nie chcieli byæ uznani za zniewieœcia³ych. Wspó³czeœni panowietakich obaw ju¿ nie ¿ywi¹, o czym œwiadcz¹ badania marketingowe. Wed³ugA. HURTON (1994: 176): „Dziœ mê¿czyŸni s¹ nadziej¹ wytwórcówperfum. Rynek mêski wykazuje przeciêtnie niemal dwukrotnie wy¿szeprzyrosty obrotów, ani¿eli ju¿ doœæ stabilny rynek kobiecy”. Dlatego te¿w mediach ukazuje siê coraz wiêcej reklam kosmetyków zapachowychdla panów. Przyjrzyjmy siê, jaki jest mê¿czyzna kreowany w tym typietekstów perswazyjnych.Opisy mêskich perfum, które odnaleŸæ mo¿na w mediach prymarnieprzeznaczonych dla kobiet przedstawiaj¹ mê¿czyznê w sposób zgodnyz tradycyjnymi wyobra¿eniami o nim, ale tak¿e ukazuj¹ go w innymœwietle. Odtwórzmy teraz ów standardowy wizerunek, na który sk³adaj¹siê opisy prawdziwych, a tak¿e autentycznych mê¿czyzn. U¿ycie tychprzydawek nie jest, oczywiœcie, przypadkowe, ewokuj¹ one bowiem ca³yci¹g pozytywnych skojarzeñ, które obejmuj¹ mê¿czyzn aktywnych, zdecydowanych,pewnych siebie, lubi¹cych ryzyko i wyzwanie, wierz¹cychw swoj¹ si³ê i osi¹gaj¹cych zamierzone cele, jak choæby w nastêpuj¹cychprzyk³adach:Euphoria Men zawiera przes³anie wolnoœci i niezale¿noœci. Zapachpowsta³ z myœl¹ o mê¿czyznach zdecydowanych i pewnychsiebie. W swoim wnêtrzu skrywaj¹ potê¿ne pok³ady pozytywnejenergii. Wzbudzaj¹ ciekawoœæ kobiet. (...) Calvin Klein EuphoriaMen – intryguj¹cy, niezwykle mêski zapach.Hugo Energise jest doskona³ym antidotum na monotoniê. Idealnydla mê¿czyzn lubi¹cych ryzyko i wyzwanie. Sytuacja, w którejznajduj¹ siê, pozostaje zawsze pod ich kontrol¹ Hugo Energise:Twój zapach – Twoje zasady.


Zapach kobiety i zapach... mê¿czyzny...23W tradycyjnym wizerunku mê¿czyzny du¿¹ rolê odgrywa jego postawazdobywcy p³ci piêknej, którego dum¹ nape³niaj¹ kolejne sypialnianepodboje. Ale takiej charakterystyki w tekstach przeznaczonych dla kobietraczej siê nie znajduje. Nie znaczy to bynajmniej, ¿e ten aspekt mêskoœcizostaje zupe³nie pominiêty (choæ wystêpuje o wiele rzadziej ni¿w opisach perfum w prasie mêskiej). Jest on jednak w inny sposób wyprofilowany,zgodnie ze stereotypowo pojmowanymi oczekiwaniami kobiet,które – w opozycji do mê¿czyzn – przede wszystkim koncentruj¹siê na uczuciu. Dlatego mêskiej seksualnoœci w opisach zapachów towarzysz¹okreœlenia odwo³uj¹ce siê do wra¿liwoœci, subtelnoœci, romantyzmu,naturalnoœci, delikatnoœci, przy jednoczesnej bardzo wyrazistejdeklaracji, ¿e mimo tego ustêpstwa na rzecz „kobiecych” odczuæ i oczekiwañmê¿czyzna nic ze swej mêskoœci nie traci, a mo¿e nawet zyskuje.W ten sposób omawiane opisy nawi¹zuj¹ do pragnieñ wyra¿anych w ró¿-nego rodzaju romansowych wytworach kultury popularnej (komediachromantycznych, literaturze spod znaku Harlequina czy serialach prezentowanychprzez kana³ TV o nazwie Romantica):Memoire d’homme to zapach dla autentycznych mê¿czyzn, którzynie boj¹ siê ujawniaæ w³asnej osobowoœci. To idealna równowagapomiêdzy si³¹ i zmys³owoœci¹, a rozs¹dkiem i wra¿liwoœci¹.Tylko mê¿czyzna Niny Ricci jest naturalny, niepoprawnie romantyczny,zmys³owy a przy tym roœnie w si³ê. (...) Memoire d’homme– uto¿samia siê z prawdziw¹ mêskoœci¹. Uszlachetnia obliczemê¿czyzny, akcentuje esencjê zmys³owoœci, pieœci romantyzmem.Carolina Herrera 212 Men – zapach jedyny w swoim rodzaju,innowacyjny, elegancki i subtelny. Swoim ciep³em i trwa³oœci¹ przezbardzo d³ugi czas oddzia³uje na zmys³y. Carolina Herrera 212 Men– zapach dla seksownych, subtelnych i spontanicznych mê¿czyzn.Bulgari AQVA pour Homme to œwie¿y, aromatyczny zapach.Kompozycjê stworzono z myœl¹ o mê¿czyŸnie ¿yj¹cym w zgodziez natur¹, który potrafi cieszyæ siê z ka¿dej chwili. W ¿yciu mê¿-czyzna Aqua kieruje siê intuicj¹. Jest elegancki i pewny siebie.Hugo Boss Baldessarini dla mê¿czyzn œwiadomych swoichpragnieñ. Jest zmys³owy i namiêtny jak dotyk muœlinu. Nutê


24 EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZg³ówn¹ tworzy energetyczna woñ pulsuj¹cego koktajlu mandarynkii miêty, która pieœci ch³odn¹ œwie¿oœci¹. Na nutê serca natomiastsk³ada siê euforyczny aromat paczuli i kwitn¹cych goŸdzików. Nutag³êbi to eleganckie po³¹czenie ciep³ych tonacji ze zmys³ow¹ woni¹cennych drzew. To zapach dla mê¿czyzny, który lubi czuæ na sobiewzrok kobiet.Ostatni przyk³ad jest szczególnie interesuj¹cy, gdy¿ ten rzekomo œwiadomyswoich pragnieñ mê¿czyzna doœæ wyraziœcie ucieleœnia pragnieniakobiet, a¿ po to ostatnie – tradycyjnie to w³aœnie za kobiet¹ mê¿-czyŸni odwracaj¹ siê na ulicy, a nie na odwrót. Mêskoœæ uwik³ana w kobiecoœæobjawia siê tak¿e w nastêpuj¹cym przyk³adzie:Boss Soul to nowy zapach dla mê¿czyzn z uwodzicielsk¹ osobowoœci¹,prezencj¹ oraz nieodpartym urokiem osobistym. (...) mê¿-czyzna pachn¹cy Boss Soul jest tajemniczy, skryty i pe³en kontrastów.Tak kreowany mê¿czyzna to twór nowy i, co ciekawe, doœæ czêstoreprezentowany w prasie mêskiej.W opisach mêskich perfum, których wirtualnym odbiorc¹ pozostajemê¿czyzna, wykorzystywany jest, co oczywiste, ponadczasowy obrazmê¿czyzny prawdziwego. Ten teoretyczny konstrukt funkcjonuje w kulturzemasowej zasadniczo na dwa sposoby – jest to b¹dŸ zmys³owy uwodziciel,b¹dŸ „cywilizowany dzikus” (LEWIÑSKI, 1999: 111). WizerunekCasanowy, dla którego uwodzenie jest sztuk¹, wystêpuje w nastêpuj¹cymtekœcie:Gucci Envy For Man. (...) to zapach niezwyk³y, który wibrujeerotyzmem i zmys³owoœci¹, skomponowany z mieszanki zapachóworientalnych (...), przypraw (...) oraz aromatu drzewa cedrowego.Zapach dla mê¿czyzn, którzy lubi¹ czuæ siê mêscy, lubi¹ byæ oœrodkiemzainteresowania i podziwu (wszak envy to zazdroœæ). PoGucci Envy For Man chêtnie siêgn¹ mê¿czyŸni, którzy nie boj¹


Zapach kobiety i zapach... mê¿czyzny...25siê kobiet i ich œwiata, lubi¹ przebywaæ w ich towarzystwie, a uwodzeniepodnieœli do rangi prawdziwej sztuki.Mê¿czyzna z cytowanego opisu jest aktywnym uwodzicielem, zapachma mu tylko pomóc w sprawniejszym poruszaniu siê w „œwiecie kobiet”.Czasami jednak pachnid³o, staj¹c siê „aktorem pierwszoplanowym”, unieruchamiamê¿czyznê, uwalnia go od koniecznoœci dzia³ania, nie musi ju¿uwodziæ, skoro zapach zrobi wszystko za niego:Declaration – najnowszy zapach firmy Cartier to idealne perfumydla wszystkich zakochanych mê¿czyzn. Subtelne po³¹czeniebergamotki, ja³owca, cedru i mchu dêbu tworzy zapach, któremu¿adna kobieta nie bêdzie mog³a siê oprzeæ. Ten zapach to wyzwanie,a kobiety uwielbiaj¹ wyzwania. I wynagradzaj¹ sowiciemê¿czyzn, którzy potrafi¹ byæ odwa¿ni.W drugim wariancie wyobra¿eñ o prawdziwym mê¿czyŸnie wykorzystujesiê nastêpuj¹ce konotacje: wolnoœæ, intensywne ¿ycie, przygoda,niezale¿noœæ. Wizerunek, który Lewiñski nazywa cywilizowanym dzikusem,w analizowanych tekstach pojawia siê w dwu wyraŸnie odmiennychmodelach. Mê¿czyzna ceni¹cy wolnoœæ mo¿e j¹ odnajdywaæ w alternatywnychsceneriach. Swobodê i przygodê znajduje zatem nie tylko z dalaod osi¹gniêæ wspó³czesnej cywilizacji, na skraju œwiata, wœród dzikichzwierz¹t czy na bezkresnym oceanie, ale tak¿e w centrum wielkiego miasta.Z opisów perfum wy³ania siê zatem wizerunek podró¿nika, cz³owiekanatury, np.:Sergio Tacchini Uomo – morskie wilki, dla których pasja podró¿niczato wielka woda, z przyjemnoœci¹ odkryj¹ w butelce mocœródziemnomorskich sk³adników: kwiatów oliwki, bergamotki orazlawendy.Dune pour Homme Diora pachnie liœæmi, oceanem i egzotycznymdrewnem. Firma maluje nim dziewiczy pejza¿, z³o¿ony z prostychnaturalnych nut. Zapewnia, ¿e to ponoæ coœ wiêcej ni¿ zapach.Paszport do œwiata, w którym natura i dusza ludzka ³¹cz¹ siê


26 EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZw harmonijn¹ jednoœæ. Ba, nawet esencja wolnoœci. Najwa¿niejsze,¿e na wyciagniêcie rêki.a tak¿e mieszkañca metropolii, np.:Jesteœ m³ody, mieszkasz w wielkim mieœcie, masz niespo¿yt¹energiê. Twoja partnerka cieszy siê ¿yciem, jest zach³anna na wci¹¿nowe wra¿enia i ma siê za obywatelkê œwiata. Czujecie siê wolni,a uœmiech na waszych twarzach oznacza wrodzony optymizm.W³aœnie dla was powsta³y nowe wody Iceberga Effusion. Pachn¹nowoczeœnie i s¹ dok³adnie takie jak wy: trendowe.Wysublimowana ekspresja miasta, jego zgie³ku i ¿ywio³owoœci.Nape³nia optymizmem i daje bezgraniczne poczucie wolnoœci.Synonim intensywnego odczuwania ¿ycia. Wyrazisty o lekko metalicznejnucie, Davidoff Echo jest jak gwa³towny podmuch powietrzana wielkomiejskiej ulicy. Jak niebo, które odbija siê w szybachstrzelistych wie¿owców.We wspó³czesnych opisach perfum znajdziemy nie tylko istniej¹ce ju¿w kulturze masowej wizerunki mêskoœci, ale tak¿e nowy wariant mê¿-czyzny prawdziwego – jest to ktoœ uwik³any w wewnêtrzny konflikt, ktoœpe³en kontrastów:Walka z konwenansami i uleganie konwenansom. Intelekt i si³a.Tradycjonalizm i d¹¿enie do podboju wszechœwiata. To w³aœnieRochas Man – zapach niezwyk³y, nawi¹zuj¹cy do wewnêtrznychkonfliktów rozdzieraj¹cych wiêkszoœæ prawdziwych mê¿czyzn.Sprzecznoœci charakteru dodaj¹ im si³. A Rochas Man idealnie topodkreœla kojarz¹c siê jednoznacznie z Pary¿em – stolic¹ sprzecznoœci.Taki cz³owiek nazywany jest mê¿czyzn¹ naszych czasów lub mê¿czyzn¹dzisiejszym:Eternity for man jest w intencji Calvina Kleina zapachow¹ kwintesencj¹idea³u dzisiejszego mê¿czyzny. Faceta silnego, a przy tym


Zapach kobiety i zapach... mê¿czyzny...27wyrafinowanego. Spokojnego o siebie i œwiat, a jednoczeœnie czu-³ego i wra¿liwego. Eternity ma daæ ci poczucie zapachowego komfortuw ka¿dej sytuacji. Wtedy, gdy stawiasz na upajaj¹ce, energetycznearomaty klasyczne, i wtedy, gdy zale¿y ci na woni romantycznej.To coœ wyj¹tkowego dla mê¿czyzny z miasta, cz³owieka, którynajlepiej czuje siê w artystycznych dzielnicach wielkich metropolii.Mieszka na strychu w Soho lub Old Streed. Ma trzydzieœci lat,zajmuje wysokie stanowisko w swojej firmie i umiejêtnie ³¹czypracê z trosk¹ o rodzinê. Prosta, bezpretensjonalna butelka podkreœladodatkowo jego nowoczesny stosunek do ¿ycia. Krótkomówi¹c wyj¹tkowy zapach dla prawdziwego mê¿czyzny naszychczasów.W wizerunku mê¿czyzny dzisiejszego interesuj¹ce jest to, ¿e ³¹czy onkontrasty. Stereotypowo pewne niezdecydowanie czy chwiejnoœæ emocjonaln¹przypisuje siê kobietom. To la donna é mobile, a skoro zatemmo¿e byæ raz subtelna, raz energiczna, raz p³ochliwa, a innym zaœ razemodwa¿na, to wszystkie te cechy musz¹ okreœlaæ jej istotê, jej charakter.Bez w¹tpienia ³¹czy w sobie sprzeczne emocje. Natomiast mê¿-czyzna w ujêciu tradycyjnym jest zdecydowany, powœci¹gliwy, pewnyswego. We wspó³czesnych tekstach perswazyjnych stworzony zosta³nowy wizerunek mê¿czyzny – mê¿czyzny targanego przez wewnêtrznekonflikty, pe³nego sprzecznoœci. Nie jest to jednak mê¿czyzna zniewieœcia³y,wizerunek taki zazwyczaj bywa odbierany negatywnie, tutaj zaœcechy stereotypowo przypisywane kobietom w kontekœcie mêskim waloryzowanes¹ bardzo pozytywnie 6 . Mê¿czyzna naszych czasów, mimo6Co ciekawe, ewaluacja tych cech w kontekœcie kobiecoœci nie jest ju¿, oczywiœcie,tak korzystna. Wartoœciowanie, oparte na g³ównym kryterium – p³ci, nie jest niczymnadzwyczajnym w naszej (wci¹¿ mocno patriarchalnej) rzeczywistoœci. Pauperyzacjazawodów, w których zaczynaj¹ dominowaæ kobiety, sta³a siê zjawiskiem oczywistym(np. nauczyciel – nauczycielka, pielêgniarz – pielêgniarka itd.), inna jest tak¿e ewaluacjaidentycznych cech przypisywanych kobietom i mê¿czyznom. MARTA NOWOSAD-BA-KALARCZYK (2001), badaj¹c funkcjonuj¹cy wœród studentów stereotyp kobiety „typowej”i „prawdziwej”, dowiod³a zró¿nicowanego, w zale¿noœci od p³ci respondentów,


28 EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZ¿e jest wewnêtrznie sprzeczny i pe³en kontrastów (takie cechy kobietys¹ deprecjonowane), nadal pozostaje figur¹ godn¹ podziwu – prawdziwymmê¿czyzn¹.Wspó³czesne teksty perswazyjne, w których pojawiaj¹ siê omówionewyobra¿enia mêskoœci, stanowi¹ lwi¹ czêœæ zebranego materia³u analitycznego.Rzadziej wystêpuj¹ mê¿czyŸni dojrzali czy prawdziwi d¿entelmeni,ale i takie wizerunki okazuj¹ siê komercyjnie noœne, np.:„Mania Armaniego”. To nie jest zapach dla ch³opców, ale dlamê¿czyzny z barwn¹ osobowoœci¹, który przyci¹ga innych od niechceniai naturalnie. Nie musi siê popisywaæ. Jest mê¿czyzn¹w ka¿dym calu. W ekscentrycznym flakoniku zamkniêty zosta³oddech szafranu z nut¹ mandarynki i namacaln¹ g³êbi¹ bursztynu.Gorgio Armani – Armani Mania wybrany zosta³ do grona najdoskonalszychkosmetyków w konkursie Prix de Beauté Cosmopolitani nagrodzony statuetk¹ Tiffany. Zmys³owa pu³apka na kobiety.M¹droœæ, doœwiadczenie, wra¿liwoœæ i entuzjazm – to g³ównecechy mê¿czyzny Verino Pour Homme. Klasyczna butelka kryjezapach oparty na bazie drzewa sanda³owego i bia³ego pi¿maz kwiatowo-owocow¹ nut¹. Eleganckie, ponadczasowe.M³odoœæ nie jest bezwzglêdnym atrybutem mêskoœci, w przeciwieñstwiedo idei kobiety, której wiek, i to nie balzakowski bynajmniej, stanowiparametr niemal definicyjny. W opisach mêskich perfum, skierowanychdo mê¿czyzn, nad m³odoœæ przedk³ada siê barwn¹ osobowoœæ,m¹droœæ, doœwiadczenie. Mê¿czyzna, jeœli nie jest na owym jak¿e ho³ubionymwspó³czeœnie etapie ¿ycia, to bezwzglêdnie jest m³ody duchem:postrzegania i charakteryzowania kobiety. Okazuje siê, ¿e panie k³ad¹ nacisk na aspektypsychospo³eczny, spo³eczny i intelektualny kobiety „prawdziwej”, st¹d okreœlenia: inteligentna,niezale¿na, samodzielna, zadbana, natomiast mê¿czyŸni eksponuj¹ zazwyczajaspekt seksualny kobiety, tote¿ w ich wypowiedziach dominuj¹ takie cechy, jak:czu³a i seksowna. „Nieatrakcyjna kobieta to taka, która jest brzydka i niezadbana, nieatrakcyjnyzaœ mê¿czyzna to nie tylko ktoœ, kto nie jest piêkny, ale osobnik ma³o inteligentny,niechlujny, bez manier i og³ady, o irytuj¹cych cechach charakteru i zachowania”(KARWATOWSKA, SZPYRA-KOZ£OWSKA, 2005: 100–101).


Zapach kobiety i zapach... mê¿czyzny...29Prostota i elegancja to cechy, z których kreator Roberto Verinouczyni³ swoje motto. Taki jest zapach Verini Pour Homme przeznaczonydla mê¿czyzny m³odego duchem, gotowego akceptowaænowe pomys³y. Czysty, mêski kszta³t flakonu nie wymaga ¿adnychdodatkowych dekoracji. Do tego dochodzi korzenna œwie¿oœæ kolendry,kardamonu i drzewa sanda³owego oraz elegancja angielskiejherbaty Earl Grey.W analizowanych opisach perfum czêst¹ figur¹ jest tak¿e mê¿czyznaszanuj¹cy tradycjê i znaj¹cy arkana savoir-vivre’u:Copernicus Polleny-Ewy ma spe³niaæ wymagania mê¿czyznydystyngowanego o nienagannych manierach. Cytrynowo-drzewno--aromatyczny zapach stworzono na bazie mchu dêbowego, pi¿ma. Po-³¹czenie paczuli i cedru dodaje wodzie w³aœciwoœci relaksuj¹cych.W owym wizerunku mê¿czyzny przywi¹zanego do klasyki wyraŸn¹kresk¹ maluje siê jego w³adcz¹ naturê, a uzyskuje siê to czêsto dziêkiwprowadzeniu w tekstach elementów brytyjskoœci wraz z jej imperialistycznymbaga¿em.Pojawiaj¹ siê tak¿e nieœmia³e próby udomowienia mê¿czyzn w wypowiedziachdo nich skierowanych. Jest to jednak domestykacja przeprowadzanana sposób mêski. Stroni siê od malowania wizerunku opiekuna domowegoogniska, forsuje siê za to wyobra¿enia utalentowanego w³adcy:„Woda ludzi sukcesu” Zapach Mont Blanc Presence to wodai kompletna linia kosmetyków dla mê¿czyzn pewnych siebie, zdecydowanych,odnosz¹cych sukcesy zarówno w pracy, jak i w domu,a przede wszystkim przywi¹zanych do klasyki. Tradycyjne po³¹czeniedrzewa sanda³owego, ambry i kardamonu wzbogacono tu aromatamidrzewa tekowego, sza³wi i imbiru. A¿ chce siê za³o¿yæ smoking!W opisach perfum suponuj¹cych mêskiego odbiorcê nie spotkamy portretukochaj¹cego mê¿a, dbaj¹cego o dom ojca rodziny. Jeœli ju¿ pojawiasiê kontekst familijny, to mê¿czyzna, uto¿samiaj¹c rodzinê z korpo-


30 EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZracj¹, odnosi w niej sukces. Kariera to w³aœciwie s³owo klucz do niemalwszystkich wyobra¿eñ mêskoœci w analizowanych tu tekstach. Mê¿czyznajest niedoœcigniony we wspinaczce na najwy¿sz¹ górê œwiata, perfekcyjnieodnajduje siê w miejskiej d¿ungli, zniewala w erotycznychzmaganiach, jawi siê jako nadzwyczajnie dobrze wychowany, a sukcesydomowe to jego specjalnoœæ. Mê¿czyzna jest zawsze najlepszy.Podsumujmy zatem nasze rozwa¿ania nad wizerunkiem mêskoœci,uwzglêdniaj¹c, oczywiœcie, socjolingwistyczne kryteria zwi¹zane z adresowaniemtekstów. W opisach perfum kierowanych do kobiet pojawiaj¹siê dwa przeciwne wyobra¿enia mêskoœci. Pierwszym jest obraz mê¿czyznyprawdziwego, silnego, odwa¿nego i niezale¿nego. W drugim zaœ wizerunkudominuj¹ cechy tradycyjnie przypisywane kobietom, takie jaksubtelnoœæ, spontanicznoœæ, zmys³owoœæ czy niepoprawna romantycznoœæ.Mê¿czyzna wy³aniaj¹cy siê z opisów adresowanych do reprezentantówswojej p³ci jest albo uwodzicielem, albo nieskrêpowanym, ¿¹dnymprzygody podró¿nikiem. Za nowoœæ trzeba uznaæ pojawienie siêkategorii mê¿czyzny naszych czasów, który jest „uwik³any w wewnêtrznykonflikt, pe³en kontrastów”. Mê¿czyzna dotychczas by³ zdecydowany,a nie „rozdwojony”, jego zachowanie by³o jednoznaczne, raczej pozbawionerozdŸwiêków. Tradycyjnie niejednoznaczna i niezdecydowanaby³a kobieta. Przeniesienie cech kobiecych na mê¿czyznê w tekstachskierowanych do kobiet jest zatem eksplicytne, natomiast w opisach adresowanychdo mê¿czyzn – implicytne.Kobieta i mê¿czyzna w inny sposób prezentowani s¹ w reklamach perfumumieszczanych w czasopismach przeznaczonych dla mê¿czyzn, inaczejw tych, które adresowane s¹ do kobiet. Jedno natomiast jest wspólne– zarówno wspó³czesna kobieta, jak i wspó³czesny mê¿czyzna musz¹byæ wyj¹tkowi, niepowtarzalni, indywidualni, podobnie jak zapach,w który zdecyduj¹ siê przyoblec. Jest to zapewne refleks têsknoty za czasami,kiedy perfumy stanowi³y symbol elitarnoœci i absolutnego luksusu.Z pauperyzacj¹ markowych zapachów, ich umasowieniem twórcy perfumwalcz¹ przy u¿yciu s³ów – zgrabnie dobrane rozpalaj¹ wyobraŸniêkonsumentów, przygotowuj¹c ich tym samym do „w³aœciwego” rozpoznaniaolfaktorycznych doznañ.


Zapach kobiety i zapach... mê¿czyzny...31BibliografiaBI£AS E., 1998: Obraz kobiety w czterech ods³onach – stereotyp w powieœci bulwarowej.W: TRAMER M., BOJDA W., B¥K A., red.: ... przez oko ... przez okno. Wybórmateria³ów z IX Wspólnej Konferencji Pracowników Naukowych i Studentów. Katowice,s. 41–47.BI£AS-PLESZAK E., 2008: Klienci i specjaliœci o produkcie. Kilka uwag o perswazyjnymwymiarze prasowych i internetowych opisów perfum. W: MICHALEWSKI K., red.: Jêzykw marketingu. £ódŸ, s. 279–280.HABRAJSKA G., 1994: Obraz kobiety w Biblii. W: ANUSIEWICZ J., HANDKE K., red.: „Jêzyka Kultura”. T. 9: P³eæ w jêzyku i kulturze. Wroc³aw, s. 45–72.HURTON A., 1994: Erotyka perfum, czyli tajemnice piêknych zapachów. Warszawa.JÊDRZEJKO E., 2003: „Gdzie te ch³opy?” Mê¿czyzna w jêzyku i tekstach kultury masowej– trwa³oœæ i przeobra¿enia stereotypu. W: TEODOROWICZ-HELLMAN E., TUBILE-WICZ MATSSON D., red.: Wizerunek mê¿czyzny w jêzyku i literaturze polskiej. Stockholm,s. 119–136.KARWATOWSKA M., SZPYRA-KOZ£OWSKA J., 2005: Lingwistyka p³ci. On i ona w jêzykupolskim. Lublin.LEWIÑSKI P.H., 1999: Retoryka reklamy. Wroc³aw.NOWOSAD-BAKALARCZYK M., 2001: Kobieta „typowa” i „prawdziwa” w oczach studentów.Przyczynek do stereotypu kobiety. „Jêzyk Polski”, R. 82, s. 23–35.SÜSKIND P., 2000: Pachnid³o. Prze³. M. £UKASIEWICZ. Warszawa.TEODOROWICZ-HELLMAN E., 2003: „Mê¿czyzna” w jêzyku polskim. W: TEODOROWICZ-HELL-MAN E., TUBILEWICZ MATSSON D., red.: Wizerunek mê¿czyzny w jêzyku i literaturze polskiej.Stockholm, s. 19–25.WITOSZ B., 2003: Jêzykowy obraz mê¿czyzny w najnowszej literaturze polskiej jako kontrapunktstereotypu kszta³towanego przez kulturê masow¹. W: TEODOROWICZ-HELL-MAN E., TUBILEWICZ MATSSON D., red.: Wizerunek mê¿czyzny w jêzyku i literaturzepolskiej. Stockholm, s. 89–103.Zapach: cyngiel pamiêci. Wywiad P. Reiter z Tomem Tykwerem, 2007. „Wysokie Obcasy”,nr 1 (402).


32 EWA BI£AS-PLESZAK, KATARZYNA SUJKOWSKA-SOBISZThe Scent of Woman and the Scent of… Man – Cultural-linguistic Imageof Femininity and Masculinity in Contemporary Persuasive TextsSummaryEwa Bi³as-Pleszak and Katarzyna Sujkowska-Sobisz show image of femininity andmasculinity in descriptions of perfumes which were placed in mass media both for womenand for men. The choice of image of femininity and masculinity in texts whichare analysed depend on product and target audience. The authors divide sentences intofour group:1. The fragrance of woman (texts for women).In this kind of texts emerge portrait of businesswoman, a woman who is active andself confident. Second image in this group is beautiful, romantic and sensual woman.2. The fragrance of woman (texts for men).In this kind of texts woman is usually introduced like a femme fatale and a sexualobject.3. The fragrance of man (texts for women).The man is introduced like a true man: strong, brave and independent. Second imagein this group is romantic, sensual, spontaneous and delicate man (like a woman).4. The fragrance of man (texts for men).In this kind of texts emerge portrait of lover or free and lonely traveler. The newtype is a contemporary man – full of contrasts, undecided – like a woman.


EVA ÈULENOVÁÚstav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej BystriciDedukcia a indukciav medzi¾udskej komunikáciiÚvodS logikou sa èasto stretávame najmä v teoretickej rovine. Všeobecne jecharakterizovaná ako veda skúmajúca myslenie s cie¾om explicitne formulovapravidlá, ktoré by legitimovali naše myšlienkové postupy, èižedemonštrovali ich správnos. Jednou z výskumných úloh logiky je získavanové pravidlá odvodzovania (http://sk.wikipedia.org/wiki/Logika,30.11.2006). Logika zároveò skúma aj konštrukciu viet (súdov a úsudkov)s oh¾adom na ich správnos (http://www.ys.sk/entry/1091544375.php, 30.11.2006). V. KVASNIÈKA na www2.fiit.stuba.sk/~kvasnicka/Mathematics/01.tyzden/logikaI.pdfVuvádza, že „Logika je charakterizovanáako analýza metód používaných v ¾udskom myslení alebo uvažovaní“.V súèasnosti je logika stále chápaná ako teoretická disciplína.Myslenie èloveka, myšlienkové operácie, prípadne aj výsledky asociácií,ktoré skúma logika, však nie sú konštrukty teoretického charakteru.Myslenie ako proces prebieha u normálneho indivídua neprestajnea (možno okrem spánku) v každej situácii. Keïže vieme, že aj náhodnáa triviálna medzi¾udská konverzácia je podmienená zložitými myšlienkovýmiprocesmi zloženými z množstva rôznych podmieòujúcich faktorov,ktorých výstupom je replika vsadená do urèitej komunikaènej situácie,sme presvedèení, že za (aj) jedinou replikou stojí celý rad proce-3 Jêzyki...


34 EVA ÈULENOVÁsov myslenia a asociácií, ktorých èasti sú navzájom podmienené. Kebyto tak nebolo, dochádzalo by k nezmyselnému rozprávaniu (konaniu),o základe ktorého je zrejmé, že sú porušené niektoré èasti v mozgu. Prostredníctvomzjednodušenej formulácie by sme teda mohli konštatova,že produkcia každej repliky je podmienená zložitým procesom usudzovania(inferencie), ktorý jej predchádza.Na základe uvedených predpokladov sme sa teda v tomto príspevkurozhodli skúma myšlienkové (logické) operácie v bežnej konverzácii,ktoré väèšinou nie sú (ale môžu by) v danej situácii pri vyslovení danejrepliky indivíduom uvedomované. Zároveò nás zaujíma aj podstataa vznik týchto operácií. Vychádzame z predpokladu, že ¾udské mysleniea všetky kognitívne procesy sú fyziologického charakteru, teda sú vytváranénervovými spojeniami a kooperáciou jednotlivých mozgovýchèastí.Usudzovanie (inferencia), indukcia, dedukciaVirtuálna encyklopédia Wikipedia (http://sk.wikipedia.org/wiki/Usudzovanie)charakterizuje inferenciu ako „základný druh uvažovania; dospievaniek istému názoru, nadobúdanie istého názoru, [je to] myšlienkováèinnos, ktorá sa zaèína od istých východísk (množiny prvých premís),postupne prechádza operáciami, ktorými sa získavajú relatívne závery,a napokon rezultuje v poslednom závere. Prechod od premís, ktorýchmôže by akýko¾vek koneèný poèet, vždy k jednému záveru sa uskutoèòujena základe nejakých prijatých pravidiel. Vo¾ba východísk a zamýš¾anýchcie¾ov je motivovaná nieèím, èomu slúži usudzovanie ako prostriedok.Usudzovaním si rozširujeme poznatky za hranice pozorovaniaalebo experimentu“.Operáciou vzh¾adom na usudzovanie je tu akéko¾vek uplatneniepríslušného pravidla, na základe ktorého sa uskutoèòuje prechod od danýchpremís k záveru. Metóda usudzovania spoèíva v istom usporiadanítakýchto operácií (http://sk.wikipedia.org/wiki/Usudzovanie).


Dedukcia a indukcia v medzi¾udskej komunikácii35Pod¾a toho, èi je inferencia uvedomená alebo neuvedomená rozlišuje(http://www.fses.uniba.sk/courses/inf/doc/slidy11.doc) dva základné druhyusudzovania:1. Reflexívne usudzovanie, kde bez vedomého úsilia interpretujeme nášokolitý svet, o ktorom bez prestania dostávame stále nové a nové informácie(napr. pri interpretácii poèutého prirodzeného jazyka).2. Reflektívne usudzovanie, kde s vedomým úsilím vytvárame náš obrazo okolitom svete (napr. tvorba vedeckej teórie).Usudzovanie v ¾udskej mysli môže prebieha rôzne, a to ako:a) indukcia – „je taká inferencia, ktorá zovšeobecòuje pozorovania.Verifikácia indukcie znamená h¾adanie ïalších pozorovaní, ktorépodporujú zovšeobecnenie, falzifikácia indukcie spoèíva v nálezeaspoò jedného pozorovania, ktoré vyvracia zovšeobecnenie. Pod¾aKarla Poppera, falzifikácia patrí medzi základné hybné sily rozvojavedy“ (http://www.fses.uniba.sk/courses/inf/doc/slidy11.doc);b) dedukcia – „také odvodzovanie nových poznatkov, ktoré je založenéna logických zákonoch typu modus ponnens a pod., kde pravdivosvýsledku je plne urèená len pravdivosou vychádzajúcichpremís“ (http://www.fses.uniba.sk/courses/inf/doc/slidy11.doc);c) pod¾a http://www.fses.uniba.sk/courses/inf/doc/slidy11.doc americkýfilozof a logik Charles S. Pierce zaviedol klasifikáciu nededuktívnychmetód inferencie, od indukcie oddelil tzv. abdukciu,ako metódu nezávislú od indukcie, èasto využívanú pri tvorbe hypotéz.Z množiny alternatívnych hypotéz vyberáme tú, ktorá je najprijate¾nejšia.Medzi indukciou a abdukciou je len ve¾mi malý rozdiel,indukcia môže by považovaná za zvláštny prípad abdukcie.TABULKA 1. Dedukcia, indukcia, abdukciaDedukciaIndukciaAbdukciap => qpqKaždé B je A. Niektoré Cje B. Niektoré C je A.pqp => qNiektoré C je B. NiektoréC je A. Každé B je Ap => qqpKaždé B je A. Niektoré Cje A. Niektoré C je B3*


36 EVA ÈULENOVÁPoznamenávame, že pri jednoznaènejších logických úsudkoch saèastejšie používa dedukcia. To znamená (aj v každodennej komunikácii),že pravdepodobnos získania správneho logického záveru sa zvyšuje využitímdeduktívneho usudzovania, pri ktorom vychádzame z pravdivýchpremís a zo vzania do úvahy všetkých možných svetov (tento poznatoknám vyšiel aj po dôkladnejších analýzach myslenia pri tvorbe jednotlivýchreplík). Na základe toho budeme v príspevku bra do úvahy lendeduktívne a nededuktívne usudzovanie, teda indukciu a abdukciu nebudemerozlišova.Procesy myslenia v každodennej komunikáciiMyslenie konkrétneho èloveka možno pomerne ¾ahko dešifrova ajv každodennej komunikácii, a to na:1. Všeobecnej úrovni (spôsob a typ logického myslenia u jednotlivca;závisí od povahy, temperamentu a skúseností jednotlivca), ale aj2. Na konkrétnej úrovni, teda aké spôsoby (ne)logického myslenia predchádzalikonkrétnemu výroku v danej situácii. V príspevku sa zameriavamepráve na myslenie v konkrétnej situácii. Svoje výskumy smerobili s oh¾adom na bežný prirodzený jazyk so všetkými nepresnosamia nejasnosami vo vyjadrovaní, ktoré sme predtým dešifrovali.Pri procesoch deduktívneho aj nededuktívneho myslenia sme rozlišovaliviaceré fázy:a) podnet = spúšací mechanizmus procesu myslenia; rozlišujeme dvadruhy podnetu: → externý = prichádzajúci z vonkajšieho prostrediaorganizmu, môže ním by výrok inej osoby, nejaká situácia a pod.;→ interný = prichádzajúci z vnútorného prostredia organizmu, napr.fyziologické podnety (pocit bolesti, tepla, chladu, ...), nápad, myšlienka,chcenie dosiahnu nieèo a pod.;b) vychádzajúce premisy = po predchádzajúcom podnete sa zaèína procesmyslenia tak, že sa nájdu vychádzajúce premisy, prièom èastobýva jednou z premís práve podnet. K nemu sa na základe konkrét-


Dedukcia a indukcia v medzi¾udskej komunikácii37nych okolností priradí ïalšia premisa. Z nich sa potom odvíjajú ïalšiekroky usudzovania;c) jednotlivé kroky usudzovania = majú postupnú tendenciu, jednotlivékroky na seba nadväzujú tak, že sa berú do úvahy všetky možné svety(všetky existujúce možnosti a okolnosti), v prípade každodennéhousudzovania je nutné bra do úvahy aj temporálne parametre;b) záver = vychádza z postupnosti predchádzajúcich krokov. Na základe1. pravdivosti vychádzajúcich premís a 2. na základe brania do úvahyvšetkých možných okolností môže by záver pravdivý (správny)alebo nepravdivý (nesprávny, chybný). Nepravdivý záver vznikávtedy, keï jedna z premís je nepravdivá, prípadne sú nepravdivé obidvepremisy alebo sa pri procese usudzovania nezoberú do úvahy všetkymožné svety. J. Šefránek tvrdí, že „reálne ¾udské usudzovanie málokedypoužíva zdåhavé a podrobné odvodzovanie, ... v nejakej situácii(¾udia, vl. EÈ) jednoducho vidia, èo platí a skáèu k záverom“ (ŠE-FRÁNEK, 2002: 236). Tento postup je však (ako neskôr ukážeme) èastozdrojom vzniku chybných logických záverov.V situácii bežnej komunikácie to znamená, že v prípade 2. v mozgovejkôre nie sú vytvorené asociaèné spojenia medzi všetkými skúsenosami(dátami), ktoré sú už uložené v neurónových dráhach jednotlivca(bližšie v kap. 4 tohto príspevku).PRÍKLAD è. 1A Na cintorín pôjdeme poobede.B Aha, tak najprv pôjdem beha, nech stihnem svetlo. [= denné svetlo]Analýza príkladu è. 1Podnet pre spustenie usudzovania osoby B: výrok osoby A = externýpodnet.Premisy usudzovania B: podnet + chcem ís beha do prírody.Kroky: branie do úvahy okolnosti:– Keï chcem ís beha do prírody, musím ís za denného svetla.– Beha môžem ís pred odchodom na cintorín alebo po príchodez cintorína.– Ak pôjdeme na cintorín až poobede, po návrate už bude tma.Záver = výrok B: beha do prírody pôjdem pred odchodom na cintorín,a to v dostatoènom predstihu.


38 EVA ÈULENOVÁVýsledok analýzy príkladu è. 1: ide o správnu logickú dedukciu.PRÍKLAD è. 2A Idem do posilòovne. [Teraz]B Zastav sa cestou v obchode a kúp mlieko.Analýza príkladu è. 2Podnet pre usudzovanie B: výrok osoby A = externý.Premisy: podnet + konkrétna situácia: osoba B práve teraz varí a zistila,že jej chýba ingrediencia, ktorou je mlieko. Nie je však prive¾mi nutná.Kroky: branie do úvahy okolnosti:– B ide do objektu O (posilòovòa; práve teraz),– Z predchádzajúcich skúseností viem, že v B bude v O 60 až 90minút,– Mlieko budem potrebova asi o 60 až o 90 minút,– Nepotrebujem ho ve¾mi nutne, ale ak bude, jedlo bude ma lepšiuchu,– Poèas cesty k objektu O sa nachádza obchod s potravinami,– A nepodnikne zbytoènú cestu po mlieko,Záver: Ak ide A do O práve teraz, vráti sa o 60 až 90 minút, teda právevtedy, keï ja budem potrebova mlieko. Nepodnikne zbytoènú cestu,preto môže kúpi mlieko.Výsledok analýzy príkladu è. 2: ide o správnu logickú dedukciu zo stranyB.PRÍKLAD è. 3A V telke je rozprávka.B Mne je to jedno. Môžeš ju necha.Analýza príkladu è. 3Podnet: výrok osoby A = externý.Premisy: výrok osoby A + konkrétna situácia: vyberáme program, ktorýbudeme pozera v televízii. Osoba B je v kuchyni a varí, teda nie jev miestnosti, kde sa nachádza televízia, preto ju nevidí.Kroky usudzovania B: branie do úvahy okolnosti:– Situácia predtým, keï osoba B bola okolím napomenutá, že prílišèasto prepína televíziu.


Dedukcia a indukcia v medzi¾udskej komunikácii39– Som (B) v kuchyni a nevidím televíziu.– Rozprávka má priamoèiary dej, nie je zložité domyslie si hopod¾a zvukov a rozhovorov.– Na základe poèutého dešifrujem dej.– Môžem zosta v kuchyni, a zároveò ma aj zábavu.Záver, ktorý dosiahol A: B v podstate nemusí ma tú zábavu (televíziu),lebo sa venuje inej, dôležitejšej èinnosti (varí), ale ak bude vo ved¾ajšejmiestnosti beža v TV rozprávka, môže pod¾a zvukov dešifrova dej.Preto osoba A nechá v TV zapnutú rozprávku.Výsledok analýzy príkladu è. 3: ide o správnu logickú dedukciu zo stranyA aj zo strany B.PRÍKLAD è. 4A Ideme na námestie. Idú aj manželia X,Y.B Pozdravujte Z.Analýza príkladu è. 4Podnet: výrok osoby A = externý.Premisy: výrok osoby A + spoloèným priate¾om osoby A a manželovX,Y je osoba Z.Kroky:– A oznámila, že ide spolu s X aY na námestie.– A, X a Y idú v rámci vo¾ného èasu.– Z trávi s X aY ve¾a vo¾ného èasu.– Z trávi vo¾ný èas aj s A, avšak menej.Záver: Keïže Z trávi pomerne ve¾a svojho vo¾ného èasu s A a ve¾mi ve-¾a svojho vo¾ného èasu s X,Y, pravdepodobne pôjde na námestie aj Z.Výsledok analýzy príkladu è. 4: ide o správnu logickú dedukciu zo stranyB.PRÍKLAD è. 5Situácia: Na pozvanie osoby A prišli do vzdialenej dediny 3 ženy, abyu nej strávili víkend.A Èaute baby! Kde máte chalanov?Analýza príkladu è. 5Replika osoby A je evidentne záverom usudzovania, hoci môže (a chce)vyzera ako podnet na reakciu osôb (osoby) B.


40 EVA ÈULENOVÁPodnet pre usudzovanie osoby A: Zaujíma ma, èi tie ženy majú priate¾ov.Chcem vedie túto informáciu = interný.Premisy: Musím prichádzajúce ženy privíta + nemôžem sa opýta natúto informáciu priamo, nekorešponduje to s konvenèným správaním.Kroky:– Spojím privítanie s otázkou, ktorá bude vyzera spoloèensky prijate¾nea nenápadne.– Predpokladám, že ženy mi na otázku odpovedia.Záver: Daná replika osoby A, ktorej zámer je ¾ahko dešifrovate¾ný.Výsledok analýzy príkladu 5: ide o logicky nesprávnu dedukciu (repliku),dedukcia je násilná.Nesprávna je preto, že osoba A nezobrala do úvahy všetky možné okolnosti(možné svety), teda:– Osoba A osobne (telefonicky) pozvala len 3 ženy, ktoré osobnepozná.– Osoba A nepozvala mužov.– 3 ženy sú z cudzieho mesta a budú musie v daný èas bývau osoby A v jednom dome.– Ak by prišli 3 ženy a ich 3 priatelia, spolu s rodinou osoby A sado malých priestorov domu nezmestia.– Osoba A bola dopredu pripravená na príchod 3 osôb (žien).PRÍKLAD è. 6Situácia: Osoba A vidí rozvrh termínov práce a mená pracovníkov v organizáciiO. Vidí, že pracuje B a nepracuje X.Analýza príkladu è. 6Podnet: B pracuje v organizácii O. A chce vedie, ako sa tam B dostal. =interný.Premisy: B pozná X. + X kedysi pracoval v O tiež.Záver 1: X sprostredkoval B prácu v organizácii O.Záver 2: X a B sú najlepší kamaráti.Výsledok analýzy príkladu è. 6: ide o logicky nesprávnu dedukciua následnú nesprávnu indukciu.Nesprávna je dedukcia preto, že A nezobral do úvahy všetky možné svety(možnosti), a to:


Dedukcia a indukcia v medzi¾udskej komunikácii41– B mohol pracova v O už v minulosti, ale A nemá o tomto faktepoznatky.– O potrebuje pracovníka, ktorý spåòa konkrétne požiadavky Oa môže získa kontakt na B bez toho, aby sa B a O osobne poznali.– B môže pozna aj iné osoby pracujúce v O, prièom kvality Bvyhovujú O.Indukcia je nesprávna preto, že:– vzah najlepších kamarátov sa zakladá na existencii urèitýchvlastností u osoby 1 a u osoby 2 a na iných faktoch, v tomtoprípade ide o intenzívny vzah.– A nemá poznatky o existencii intenzívneho vzahu medzi A a X.– Vzah X a B doteraz bližšie osoba A neskúmala.– A a B sa svojím vzahom doteraz neprezentovali ani predokolím.Na základe našich analýz sa zdá, že deduktívne závery sú v každodennýchsituáciách správne za urèitých okolností:1. Ak je proces myslenia spontánny, prirodzený a nenásilný.2. Ak subjekt pri svojej inferencii berie do úvahy všetky možné svetyvo všetkých parametroch a má pravdivé premisy.Akým spôsobom je možné zobra do úvahy všetky možné svety? Priodpovedi na túto otázku je potrebné zamyslie sa nad povahou samotnéhomyslenia.Kde má myslenie bázu?Predpokladáme, že myslenie a usudzovanie je jednou z plánovacíchèinností mozgu a je súèasou vedomia èloveka. Pod¾a prác ¼. Beòuškovejvzniká v konkrétnych oblastiach mozgovej kôry, ktorá je sídlom kognitívnychprocesov (obr. 2). Problém myslenia, vedomia a pamäte eštenie je dostatoène preskúmaný, v súèasnosti však prebiehajú intenzívnevýskumy funkcie a èinnosti ¾udského (i živoèíšneho) mozgu. Aj v našom


Hierarchicky vyššie zrakové oblastiPovrch mozgu tvorí silne zvrásnená mozgová kôra, sídlokognície. Evoluène najmladšou je prefronálna kôra. Podkôrovéèasti (napr. talamus) sú evoluène staršie ako kôra. Cez talamusidú všetky zmyslové podnety. V mozgu èloveka sa nachádzarádovo 10 11 nervových buniek – neurónov. Každá z nich vytvárakontakty na rádovo 10-tich tisícoch iných neurónov a na sebeprijíma signály z kontaktov od iných rádovo 10-tich tisícov neurónov.Rýchle spracovanie signálov v rámci jednej bunky máelektrickú povahu a prenos signálov z jednej bunky na druhúmá chemickú povahu. Jednotlivé funkèné oblasti tvoria navzájomreciproène husto pospájané a hierarchicky zorganizovanéneurónové siete. Napr. v zrakovej kôre sa uvažuje asio 20 hierarchicky rôznych oblastiach.OBR. 1. ¼udský mozog(pod¾a ¼. BEÒUŠKOVEJ, http://ii.fmph.uniba.sk/~benus/courses/neuron.pdf)Prefrontálna kôraOkoFrontálna kôraPrim árna m otorická kôraTalam usCerebellumPrimárnazrakovákôraDedukcia a indukcia v medzi¾udskej komunikácii43


Zhruba jednu polovicu celkovej plochy kôry zaberajúasociaèné oblasti. V parietálno-temporálno-okcipitálnejasociaènej kôre sa asociujúzmyslové a jazykové informácie. V limbickej asociaènejkôre sa asociujú pamäové a emoèné informácie.Globálnu asociáciu a organizáciu mána starosti prefrontálna asociaèná kôra, kde sídliapozornostné a plánovacie funkcie. Každá z týchtooblastí má ešte jemnejšie èlenenie (BEÒUŠKOVÁ,KANDEL, 1991).44 EVA ÈULENOVÁOBR. 2. Rozdelenie kôry mozgu pod¾a typu funkcie(pod¾a ¼. BEÒUŠKOVEJ, http://ii.fmph.uniba.sk/~benus/courses/neuron.pdf)


Dedukcia a indukcia v medzi¾udskej komunikácii45¼. BEÒUŠKOVÁ (http://ii.fmph.uniba.sk/~benus/courses/neuron.pdf) pod¾aWolfa Singera (spoluobjavite¾a synchrónnych oscilácií súvisiacichs vnímaním) ïalej uvádza, že reflexívne vedomie by vzniklo z takýchistých procesov, ale tieto procesy by sa neaplikovali na signály prichádzajúcezo zmyslových èastí kôry, ale na signály pochádzajúce z asociaènýchèastí mozgovej kôry, ktoré zahàòajú hlavne oblasti spracúvajúce jazyk(reè a text) a oblasti, v ktorých sídlia naše predstavy, pamä a emócie(obr. 2).Z toho možno (ve¾mi zjednodušene) predpoklada, že proces dedukcie(ale aj indukcie) sa objavuje v asociaèných oblastiach. V tzv. neurónovýchmapách sú ukotvené dáta (informácie), ktoré sme získali konkrétnouskúsenosou a pri dostatoènej aktivácii neurónov dochádza kuspojom v neurónových dráhach v asociaèných oblastiach mozgovej kôry.Zjednodušene by sme mohli poveda, že na základe urèitého podnetu saaktivujú neuróny, ktoré vyšlú impulzy. Zo skúsenostných máp sa vplyvomasociaèných spojení „vytiahnu“ dáta, s ktorými sa existujúce dáta(alebo dáta získané podnetom) spoja a vznikne ïalšia, nová informácia.ZáverV bežnej komunikácii možno všíma si i podrobnejšie analyzova mysleniekonkrétneho èloveka. Procesy myslenia môžu by momentálne prebiehajúce,ale môže ís aj všeobecne o spôsob myslenia. Ten je ovplyvòovanýpovahou, temperamentom i skúsenosami jednotlivca. Momentálneprebiehajúce procesy myslenia v komunikácii môžu by založenéna dedukcii alebo nededukcii (indukcii, abdukcii). Pri bližšej analýze replíkv bežnej komunikácii je možné dešifrova i samotné procesy predchádzajúcevzniku danej repliky. Zároveò je možno predpoklada, že deduktívnei nededuktívne myslenie je súèasou vedomia a vzniká v špeciálneorganizovanej hmote mozgovej kôry, konkrétne v jej asociaèných oblastiach.


46 EVA ÈULENOVÁLiteratúraBEÒUŠKOVÁ ¼.: Neurovedné okno do vedomia. http://ii.fmph.uniba.sk/~benus/courses/neuron.pdfBEÒUŠKOVÁ ¼.: Kognitívne vedy – Neurovedy 1 – Neurón a mozog. http://ii.fmph.uniba.sk/~benus/courses/neuron.pdfBEÒUŠKOVÁ ¼. 2000: Neurónové siete a vnímanie. „Quark”, 6(9), s. 21–23.http://www.fses.uniba.sk/courses/inf/doc/slidy11.dochttp://sk.wikipedia.org/wiki/Usudzovaniehttp://sk.wikipedia.org/wiki/Logikahttp://www.ys.sk/entry/1091544375.php,30.11.2006KVASNIÈKA V.: Logika. www2.fiit.stuba.sk/~kvasnicka/Mathematics/01.tyzden/logikaI.pdfŠEFRÁNEK J., 2000: Kognícia bez mentálnych procesov. In: RYBÁR J., BEÒUŠKOVÁ ¼., KVAS-NIÈKA V., red.: Kognitívne vedy. Bratislava.Deduction and Induction in Interpersonal CommunicationSummaryThe contribution “Induction and deduction in interpersonal communication” dealswith processes of deductive and non-deductive thinking in everyday communicationthat are often not realized. It analyzes particular conversations and aims to reveal theirlogical basis. The second part of the contribution aims to reveal the physiological basisof these processes and show the processes in the human brain.


ZDENKO DOBRÍKKatedra germanistiky, Filologická fakulta Univerzity Mateja Belav Banskej BystriciKlasifikácia anglicizmova oblasti ich používania v súèasnej nemèinea slovenèinePrenikanie cudzích slov a iných jazykových výrazov cudzieho pôvodudo prijímajúcich jazykov závisí v podstatnej miere od vzájomnýchkultúrnych a jazykových kontaktov. Preto zaèíname struèným chronologickýmpreh¾adom o kultúrnom a jazykovom vplyve niektorých anglofónnychkrajín na nemecky hovoriace krajiny a na Slovensko.Anglicko-nemecké jazykové kontakty boli až do konca 17. storoèiave¾mi skromné. Pod¾a PLÜMEROVEJ (2000: 213) prevzala nemèina z angliètinyod roku 1200 do roku 1640 len nieko¾ko slov, napr. Boot, Dock,Dogge, Flagge, Gentleman, Kabine, Kersey, Lord, Peterspfennig, Pickelhring,Sterling, Toback, Utopie. Od polovice 17. storoèia dochádzapostupne k presmerovaniu intelektuálnej orientácie Nemecka z Francúzskana Anglicko. Nová intelektuálna orientácia Nemecka vyplývala z toho,že ostrovný štát ponúkal kontinentálnej Európe obsahovo nové politickéinštitúcie, nové myšlienky filozofov a napokon aj svojrázny anglickýživotný štýl a módu. Vplyv Anglicka v Nemecku dosahuje vrcholpropagovaním ostrovných destinácií a pútavých cestopisov. V dôsledkudlhodobej francúzskej duchovnej nadvlády ovládala v poèiatoènom obdobípresmerovania intelektuálnej orientácie angliètinu ešte len malá èasobyvate¾stva. Preto sa v tomto období neprekladajú mnohé anglické dielapriamo do nemèiny, ale do francúzštiny. Najdôležitejšími oblasami an-


48 ZDENKO DOBRÍKglického vplyvu v nemeckých jazykových oblastiach boli Hamburg, Lipsko,Göttingen a Zürich. Hanzovné mesto Hamburg bolo sídlom EnglishCourt, anglickej kolónie. V Lipsku diskutovali Johann Christoph Gottscheda èlenovia „Deutschübende poetische Gesellschaft“ o dielach Addisonaa Popesa. Göttingen sa stal po založení personálnej únie Hannoverus Ve¾kou Britániou najdôležitejším centrom anglického vplyvu v Nemecku.Vysokú prestíž získala postupne Univerzita v Göttingene, na ktorejneskôr študovali mnohí anglickí študenti. V Zürichu založil a podporilJohann Jakob Bodmer salón pre anglické básnické umenie a literárnu kritiku,tzv. Bodmerov krúžok. Na prelome 19. a 20. storoèia sa stala angliètinaspoloèensky prestížnym jazykom najlepšie situovaných Berlínèanov.Zastúpila tak vedúcu pozíciu francúzštiny, ktorá stratila na atraktívnostia popularite najmä po prehratých Napoleonových vojnách. Prenikanieanglicizmov do nemèiny v tom èase podporoval rozvinutý anglickýpriemysel, slobodná tlaè atï. Z anglicizmov, ktoré sa vtedy vyskytovaliv nemèine, zostalo v súèasnej nemèine len nepatrné množstvo. Krátkopo skonèení prvej svetovej vojny zaèal zosilòova vplyv americkej angliètinyna úkor britskej. Vzrastajúci vplyv americkej angliètiny na nemèinuodrážal najmä silnejšiu geopolitickú pozíciu, ktorú získali Amerièaniav Európe po prvej svetovej vojne. Po skonèení druhej svetovej vojny, ktoráznamenala krízu všestranných vzahov aj medzi nemecky a anglickyhovoriacimi krajinami (okrem Švajèiarska), dochádza k prudkémuoživeniu vzájomných kultúrnych, vedeckých a jazykových kontaktov.V nemecky hovoriacich krajinách nachádzajú priaznivú odozvu najmäanglické originálne i preložené literárne diela. Okrem nich zaplavujú nemeckújazykovú oblas najmä americké filmy, televízne programy, novinya èasopisy, populárna hudba a muzikály. B. CARSTENSEN (1965: 15)oznaèuje atmosféru tohto obdobia, ktorá prepukla najmä medzi mladými¾uïmi, za amerikomániu. Pod týmto slovom sa pod¾a neho skrýva nekriticképrijímanie všetkého, èo pochádza z Ameriky (vrátane preberaniacudzích slov). V súèasnosti sa amerikománia oslabila. Mnoho mladých¾udí hodnotí importované produkty americkej kultúry selektívne a kriticky.Napriek tomu sa posilòuje ešte viac vzájomná previazanos v oblastikultúry, vedy a každodennej jazykovej komunikácie medzi anglickya nemecky hovoriacimi krajinami v dôsledku globalizácie.


Klasifikácia anglicizmov a oblasti ich používania...49Slovensko malo v minulosti s anglofónnym krajinami ove¾a skromnejšiejazykové a kultúrne vzahy. Na ich rozvoj pozitívne vplývali dveskutoènosti: 1. kultúrne a iné aktivity tých osobností v zámorskýchštátoch, ktoré boli súèasou niektorej z emigraèných vån, 2. zaèlenenieSlovenska do 1. Èesko-slovenskej republiky.Definícia anglicizmov a kritéria ich hodnoteniav nemèine a slovenèineAnglicizmy sa vymedzujú ako „die Bezeichnungen für Wörter aus dembritischen oder amerikanischen Englisch in einer anderen Sprache, sowiefür nicht übliche Kompositionen und alle Arten der Veränderung vonWortbedeutungen oder Wortverwendungen nach britischen (Britizismen)oder amerikanischen Vorbild (Amerikanismen) im Deutschen, z. B. stress,boss und Wendungen wie „das macht keinen Unterschied“ (von engl.„that makes no difference“)“ (Brochhausenzyklopädie, 1986: 580). Pretožemnohé citátové anglicizmy (napr. OZ Küche) nie sú etymologickya významovo usúvzažnené iba na USA a Ve¾kú Britániu, považujemeza zmysluplné, aby v budúcnosti zaradili výkladové a encyklopedickéslovníky, ale aj iná odborná literatúra explicitne do definície anglicizmovako oblasti pôvodu citátových slov aj krajiny Commonwealthu ako celok.Takto doplnená definícia anglicizmov by jasne signalizovala, žerôznorodé národné a etnické spoloèenstvá Commonwealthu a ich kultúrynie sú len pasívnymi prijímate¾mi angliètiny, ale samy ju dopåòajúa rozvíjajú pod¾a ich komunikaèných potrieb. Existujú slovníky, ktorév ojedinelých prípadoch uvádzajú nesprávne etymologický pôvod jednotlivýchslov. Za anglicizmy oznaèujú aj tie slová, ktoré nimi v skutoènostinie sú. Napr. slovo barbecue (spoloèenské zhromaždenie ¾udí, na ktoromsa vonku griluje mäso) nemá anglický pôvod, ale pochádza z americko-španielskehoslova barbacoa. Barbacoa bolo pravdepodobne prevzatéz jazyka taino, ktorý kedysi používal dnes už vymretý národ Aravakov,obývajúci Ve¾ké Antily, Bahamy a Kubu. Napriek tomu zaradili4 Jêzyki...


50 ZDENKO DOBRÍKŠALING, IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, MANIKOVÁ (2000: 150) slovo barbecue medzianglicizmy. Preto musia zostavovatelia slovníkov pozornejšiezisova, resp. overova etymologický pôvod slov. Iba takto sa dá vyhnútomu, aby sa pôvodné vlastníctvo urèitého jazyka a urèitej kultúry (v tomtoprípade jazyka a kultúry taino) neprávom stalo pôvodným vlastníctvominého jazyka a inej kultúry (angliètiny a americkej, resp. anglickejkultúry).Doterajšie výsledky etymologických výskumov anglicizmov ukazujú,že ich èlenenie (okrem citátových slov) na britské a americké nie je vyhovujúce,pretože „bei vielen Wörtern läßt sich die Scheidung zwischenAmerikanismen und Britizismen nur mit Mühe aufrechterhalten, und diephilosophische Exaktheit wäre hier nicht gewährleistet, wenn man mehrals Englisch sagte“ (CARSTENSEN, 1965: 18). Preto nebudeme ani my rozlišovamedzi americkými a britskými anglicizmami.Za všeobecne akceptované kritérium klasifikácie anglicizmov sa považujev odbornej literatúre stupeò ich adaptácie v prijímajúcich jazykoch.Adaptácia je prispôsobenie sa jazykového prostriedku, napr. pomenovaniasystému preberajúceho jazyka. Adaptácia jazykových prostriedkovumožòuje ich posun z periférie do centra slovnej zásoby. Tieto savyvíjajú „v procese adaptácie v preberajúcom jazyku špecifické adaptaènémechanizmy, ktorými sa postupne preklenú prípadné ažkosti a prekážkyadaptácie. Tieto mechanizmy sa navzájom líšia pod¾a toho, aká je intenzitakontaktov preberajúceho jazyka s východiskovým jazykom a akésú štrukturálne rozdiely medzi týmito jazykmi. Procesy transfonizácie,transmorfemizácie, transmorfologizácie, transsémantizácie, transderivácie,transkolokácie majú inú podobu pri preberaní lexikálnych jednotiekz angliètiny do súèasnej spisovnej slovenèiny ako pri preberaní nemeckýchprvkov do slovenèiny v minulých historických obdobiach“(FURDÍK, 1994: 97).Slovenská lingvistická literatúra uvádza štyri kategórie slov cudziehopôvodu (vrátane anglicizmov):1. Úplne zdomácnené slová cudzieho pôvodu – domáce slová.2. Menej zdomácnené slová cudzieho pôvodu – prevzaté slová sa postupneprispôsobujú systému prijímajúceho jazyka.3. Nezdomácnené slová cudzieho pôvodu – cudzie slová sa neprispôsobilisystému prijímajúceho jazyka.


Klasifikácia anglicizmov a oblasti ich používania...514. Tzv. lexikálne citáty – ustálené slovné spojenia, ktoré tvoria svojráznuèas výrazových prostriedkov, reprodukované v tom cudzom jazyku,z ktorého sa prevzali.YANG (1990: 9) rozoznáva nasledujúce kategórie anglicizmov v nemèine:1. Konvenèné anglicizmy, ktoré sú z h¾adiska ich fonetickej, fonologickej,grafickej, morfologickej a väèšinou aj sémantickej adaptácieustálené. Prejavom ich ustálenosti je to, že im patrí stabilné miestov centre jazykového systému, napr. Computer, Manager, Marketing,víkend, kemping.2. Anglicizmy, ktoré prechádzajú procesom konvencionalizácie. Tieto saešte vnímajú väèšinou ako cudzie slová. Ich status je na periférii jazykovéhosystému. V tejto fáze ich konvencionalizácie (adaptácie) nieje možné pri jednotlivých slovách predpoklada, èi sa presunú do centrajazykového systému alebo zaniknú, napr. voten, barbecue, resp.provider, negociova, insidertrading.3. Citátové slová a vlastné mená – tieto anglicizmy obsahujú spravidlainformácie o reáliách anglofónnych krajín, napr. Cambridge, Holywood,White House. Propriá – citátové slová sa nemusia vždy viazaiba na anglofónnu kultúru, napr. Domovina Dancers – názov kanadského¾udového súboru, v ktorom vystupujú kanadskí Slováci. Ichrepertoár tvoria väèšinou slovenské ¾udové piesne. Pomenovanie tohtosúboru, ktoré sa skladá z anglickej i slovenskej zložky, môže signalizova,že èlenovia súboru považujú za svoju vlas dve krajiny – Slovensko(Domovina) a Kanadu (Dancer).Ako vidie, nemeckí a slovenskí lingvisti vychádzajú pri klasifikáciislov cudzieho pôvodu (anglicizmov) zo stupòa ich adaptácie v prijímajúcomjazyku. Preto sa tieto klasifikácie navzájom odlišujú len nepodstatne(porovnaj lexikálne citáty a nezdomácnené slová cudzieho pôvoduversus citátové slová a vlastné mená).Osobitnú triedu slov tvoria pseudoanglicizmy (Scheinentlehnugen),pretože majú zvláštny vzah k anglicizmom. Ide o slová, ktoré vznikajúv prijímajúcom jazyku z jazykových prostriedkov angliètiny. V angliètinesú tieto slová z formálneho h¾adiska neznáme. Pseudoanglicizmy savnútorne èlenia v závislosti od toho, v èom sa uskutoènila ich špecifická4*


52 ZDENKO DOBRÍK(vlastná) cesta vývoja (CARSTENSEN, BUSSE, 1993). O vnútornom èlenenípseudoanglicizmov a o vhodnosti (opodstatnenosti) týchto pojmov sazmieòujeme neskôr.Oblasti používania anglicizmov v nemèinea slovenèineAnglicizmy a ostatné cudzie slová sú súèasou rôznych textov. REIßOVEJ(1977) typológiu textov považujeme za najvhodnejšiu na to,aby sme urèili, v ktorých textoch sa vyskytujú anglicizmy najviac a akúfunkciu v nich majú. Typológia textov pod¾a Reißovej vychádza z Bühlerovhomodelu jazykových funkcií. Pod¾a toho, ktorá jazyková funkciaje v texte dominantná, rozlišuje autorka informatívne, expresívnea operatívne texty. V informatívnych textoch prevláda zobrazovacia funkcia,jej cie¾om je informova recipienta textu o mimojazykovýchfaktoch a skutoènostiach. Rozhodujúca úloha v expresívnych textoch patrívýrazovej funkcii, ktorá vyjadruje postoj hovoriaceho k opisovanýmjavom. V operatívnych textoch má najdôležitejší význam apelová funkcia,pretože cie¾om týchto textov je ovplyvòova rozhodnutia ich recipienta.S anglicizmami sa najèastejšie stretávame v operatívnych a informatívnychtextoch tak v nemèine, ako aj slovenèine. Autori operatívnych(najmä reklamných textov) pomenúvajú anglicizmami názvy,vlastnosti alebo funkènos produktov a služieb zámerne a cie¾avedome.Prostredníctvom anglicizmov pôsobia autori reklamy na potenciálnehozákazníka, aby si kúpil anglicky oznaèené produkty, pretože súpod¾a nich modernejšie, prestížnejšie, kvalitnejšie v porovnaní s ostatnými.V operatívnych a informatívnych textoch sa oznaèujú anglicizmaminajèastejšie tovary, služby a mnohé iné mimojazykové entity z oblasti:– odievania, kozmetiky, napr. hair spray, make-up, shampoo, skin perfectingcreme, speed stick deodorant, T-shirt;


Klasifikácia anglicizmov a oblasti ich používania...53– potravín, jedál a technického servisu na prípravu jedál, napr. cracker,drink, fast food, French fries, hamburger, hot dog, cheesburger, orangejuice, popcorn, sauce, steak, toast bread;– cestovania, športu, fitnessu a trávenia vo¾ného èasu, napr. aerobic, baseball,business class, last minute, fitness center, charter flight, parking,rafting, skiing, skateboard, snowboard, stand-by ticket, stretching,travel, trip;– kultúrneho priemyslu, napr. band, clip, cartoon, hits, horror, megajuke-box, music, pop, science fiction, show, sitcom, soap opera, story,talk show, thriller, Top Ten, video;– hospodárstva, najmä burzy, bankovníctva a obchodu, napr. bank card,barter, bonus, broker, business, credit card, commercial company, consumer,debit, deposit, distributor, dumping, flow cash, foreign currency,franchising, change, joint venture;– výpoètovej techniky, internetu a telekomunikácií, napr. copier, e-mail,hardware, know-how, laptop, modem, notebook, scanner, software,wordprocessor.Okrem spomínaných pomenovaní oznaèujú anglicizmy:– názvy firiem a produktov, napr. CINEMATON, INTERSONIC, SLO-VAK TELECOM, US-Steel, Whirlpool, Wrigley´s chewing gum, UncleBen´s;– názvy športových podujatí, ktoré sa pravidelne opakujú, napr. ATPTour, NBA, NHL, Czech Indoor, Fed Cup,– názvy inštitúcií, obchodov a reštaurácií, napr. English Teaching Center,Real Estate Agency.Nezriedka má jedna a tá istá lexéma súèasne zobrazovaciu a apelovúfunkciu. Stáva sa to vtedy, keï je súèasou súbežne informatívnehoa operatívneho (reklamného) textu. Ukážeme si to na viacslovnom pomenovaníCzech Indoor: „Vèera pokraèoval tretí roèník tenisového turnajaCzech Indoor. Prekvapenia sme sa síce nedoèkali, ale obidva semifinálovézápasy predstihli svojou úrovòou oèakávania tenisových odborníkovaj divákov. Preto si nenechajte újs zajtrajšie finálové stretnutieCzech Indoor, ktoré vysielame v priamom prenose o 15. hod“. V prvejvete Vèera pokraèoval tretí roèník tenisového turnaja Czech Indoor plnípomenovanie zobrazovaciu funkciu. V poslednej vete má zároveò zo-


54 ZDENKO DOBRÍKbrazovaciu a apelovú funkciu. To znamená, že konkrétny význam a funkciunadobúda ktoráko¾vek z vyššie uvedených lexém len v jazykovomkontexte, do ktorého je táto zaradená.ZhrnutieRozsah prenikania anglicizmov do nemèiny a slovenèiny závisí v každomèasovom období v podstatnej miere od úrovne kultúrnych a jazykovýchkontaktov medzi anglofónnymi a nemecky hovoriacimi krajinami,resp. Slovenskom. Od polovice 17. storoèia až do roku 1989 bolikontakty medzi najvplyvnejšími anglofónnymi krajinami (Anglicko,Amerika, Austrália atï.) a nemecky hovoriacimi krajinami ove¾a rozvinutejšie(ak pravdaže abstrahujeme od rokov vzájomných vojen a inýchzávažných nedorozumení), ako medzi anglofónnymi krajinami a Slovenskom.Slovensko zažilo plodné obdobie rozvoja vzájomných vzahov akosúèas Èeskoslovenska v rokoch 1918–1938. Po roku 1989 sa situáciavo vzájomných vzahoch medzi Èeskoslovenskom, neskôr Slovenskoma anglofónnymi krajinami radikálne zlepšila. Všeobecne akceptovanýmkritériom klasifikácie anglicizmov v nemeckej a slovenskej lingvistickejliteratúre je stupeò ich adaptácie v prijímajúcich jazykoch. Najväèšiezastúpenie majú anglicizmy v obidvoch prijímajúcich jazykoch v rámcioperatívnych a informatívnych textov. Anglicizmami oznaèujú najèastejšiepojmy z oblasti: a) ekonomiky a hospodárstva; b) výpoètovejtechniky, internetu a telekomunikácií; c) cestovania, športu, trávenia vo¾néhoèasu atï. V súèasnom používaní a zastúpení anglicizmov v jednotlivýchtextoch neexistujú rozdiely medzi nemèinou a slovenèinou.


Klasifikácia anglicizmov a oblasti ich používania...55LiteratúraBOSÁK J., 2003: Procesy internacionalizácie dnes. „Jazykovedný èasopis“, 54, s. 3–5.CARSTENSEN B., 1965: Englische Einflüsse auf die deutsche Sprache nach 1945. „Beiheftzum Jahrbuch für Amerikastudien“, 13. Heidelberg.GESTER S., 2001: Anglizismen im Tschechischen und im Deutschen. Bestandsaufnahmeund empirische Analyse im Jahr 2000. Frankfurt am Main.KATRENIAKOVÁ Z., 2002: Anglicizmy v slovenèine z h¾adiska didaktickej komunikácie.Banská Bystrica.MALÁ E., 2002: Monitoring of English Borrowings in the Slovak Language. In: Sborníkprací z X. mezinárodní vìdecké konference Lingua et communicatio in sphaera mercaturae.Ostrava, s. 195–198.STICKEL G., 2001: Neues und Fremdes im deutschen Wortschatz. Berlin.ŠALING S., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ M., MANIKOVÁ Z.: Ve¾ky slovnik cudzich slov. Ve¾ky Šariš2000.Classification of English Loanwords and Spheres of Their Usagein Contemporary German and SlovakSummaryThe extent of English loanwords penetration to German and Slovak language hasmainly depended in all periods on a level of cultural and language contacts among Englishspeaking and German speaking countries or Slovakia. Generally accepted criterionof English loanwords classification in German and Slovak linguistic literature isa degree of their adaptation in borrowing languages. English loanwords are mainly presentin operative and informative texts in German and Slovak (as borrowing languages).They are usually terms from spheres such as economy; information technology, Internetand telecommunication; travelling, sport, leisure time activities etc. There are nodifferences in current usage and part of English loanwords in particular texts in Germanand Slovak.


IRENEUSZ HYRNIKUniwersytet w OstrawieWp³ywy obce w leksyce polskiejkoñca XX wieku*Jêzyki narodów wspó³pracuj¹cych ze sob¹ na polu kultury, nauki i technikiwp³ywaj¹ na siebie. Spo³ecznoœæ rozwiniêta pod wzglêdem kulturowym,naukowym lub technologicznym intensywniej oddzia³uje na partnerapozostaj¹cego z nim w kontakcie. Rezultatem kontaktów miêdzyu¿ytkownikami ró¿nych jêzyków s¹ wyrazy obcego pochodzenia, zapo-¿yczenia i tzw. cytaty.Do badañ nad s³ownictwem obcego pochodzenia w jêzyku polskimwybraliœmy S³ownik wyrazów obcych [dalej: SWO] El¿biety Sobol w jegowersji komputerowej w edycji PWN z 1998 roku. Wersja komputerowatego s³ownika w kwestiach najbardziej nas interesuj¹cych niewiele ró¿nisiê od orygina³u ksi¹¿kowego z roku 1997 (SOBOL, 1997). Komputerowys³ownik jêzyka polskiego PWN z roku 1998 zawiera, oprócz SWO, tak¿eS³ownik jêzyka polskiego pod redakcj¹ Mieczys³awa SZYMCZAKA (1998).W badaniach wykorzystane zosta³y równie¿ inne s³owniki, których spisznajduje siê na koñcu artyku³u.SWO zawiera 29 716 wyrazów-hase³. W wypadku 2152 z nich niepodano etymologii. W tych wypadkach korzysta³em z innych s³ownikówwyrazów obcych, s³owników etymologicznych w celu opisania pochodzeniatych wyrazów-hase³. Równie¿ zamieszczone w SWO etymologiehase³ porównywano z podan¹ w innych s³ownikach.* W niniejszym artykule przedstawione zosta³y fragmenty badañ nad zapo¿yczeniamiw polszczyŸnie.


Wp³ywy obce w leksyce polskiej koñca XX wieku57TABELA 1. Podzia³ hase³ w SWO wed³ug kategoriiKategoriaRzeczownikiPrzymiotnikiCzasownikiNiezaszeregowaneLiczba hase³ w SWO22 4273 4141 5502 325Niezaszeregowane pozosta³y has³a, które trudno by³oby przyporz¹dkowaædo którejkolwiek z wiêkszych grup. Osobno tworzy³y kilka gruppo kilkadziesi¹t, a czasem nawet tylko kilka wyrazów. Znajduj¹ siê wœródnich m.in. liczebniki, wyra¿enia o znaczeniu przys³ówkowym, skrótyi symbole, nazwy w³asne, przys³owia itp.Niektóre wyrazy przejmowane by³y do jêzyka polskiego z kilku jêzykówrównolegle. W SWO zaznaczone to zosta³o w etymologii wyrazu,np. przy haœle adnominalny czytamy ‹niem., ang. adnominal, od ³ac. adnomen ‘przy rzeczowniku’, p. adwerbalny›. Trudno te wyrazy analizowaæz punktu widzenia ich pochodzenia (HENKE, 1970). Podobne trudnoœcinapotkaliœmy przy badaniu pochodzenia wyrazów z³o¿onych z czêœciniejednorodnych, które nie by³y przejmowane jako ca³oœæ z jednego konkretnegojêzyka. Wszystkie te wyrazy zosta³y potraktowane osobno.Rzeczowniki-cytatyZe zbioru 22 427 rzeczowników znajduj¹cych siê w SWO wy³oniliœmy1 365 (ponad 6%) rzeczowników-cytatów, czyli takich, które w mowiezachowuj¹ swoje obce brzmienie, a w piœmie czêsto zaznacza siê ichobcoœæ dodatkowo kursyw¹ (KANIA, TOKARSKI, 1984: 145). Rzeczownikite s¹ zasadniczo nieodmienne, a jeœli chcielibyœmy je odmieniaæ, musielibyœmyje choæ czêœciowo spolonizowaæ, np. replay → w repleju, lub u¿yæw zapisie apostrofu, np. replay → w replay’u.


58 IRENEUSZ HYRNIKW tabeli 2. (por. wykres 1.) zestawiono liczby rzeczowników-cytatówz jêzyków Ÿród³owych. Wyrazy-cytaty pochodz¹ce z jêzyków, w którychnie jest u¿ywany alfabet ³aciñski lub jego odmiany, np. z jêzyka greckiego,hebrajskiego, japoñskiego, rosyjskiego, zapisywane s¹ zazwyczaj zgodniez przyjêtymi w Polsce regu³ami transkrypcji lub transliteracji.TABELA 2. Liczba rzeczowników-cytatów w SWO z jêzyków Ÿród³owychAngielski£aciñskiFrancuskiW³oskiHiszpañskiNiemieckiPortugalskiJêzyk Ÿród³owyLiczba wyrazów-cytatów425362305122473512Grecki, hebrajski, japoñski, norweski i in.Razemdo 101 365hiszpañski3niemiecki3reszta5w³oski9angielski31francuski22³aciñski27WYKRES 1. Udzia³ procentowyposzczególnych jêzykówŸród³owych, z którychpochodz¹ rzeczowniki-cytatyw SWO


Wp³ywy obce w leksyce polskiej koñca XX wieku59Do rzeczowników-cytatów pochodz¹cych od nazw w³asnych nale¿¹rzeczowniki nazywaj¹ce potrawy lub napoje, rasy zwierz¹t lub odmianyroœlin, jednostki fizyczne itp., np. armagnac, beaujolais, calvados,casanova, jersey, joule, volt, które powsta³y od toponimów i antroponimów.Odnotowano 32 takie rzeczowniki, czyli 2,34% wszystkich rzeczowników-cytatów.Oprócz tego w SWO pojawi³y siê 98 razy nazwyfirmowe.Sporadycznie w SWO wyst¹pi³y rzeczowniki-cytaty (np. scribanne,pengö) przejête z jêzyków holenderskiego, rosyjskiego, wêgierskiego itp.Pozosta³e rzeczownikiPozosta³e 21 062 rzeczowniki to b¹dŸ wyrazy zaadaptowane ju¿ w jêzykupolskim, b¹dŸ takie, które przez podobieñstwo do swojskich lubprzyswojonych wyrazów nie wymaga³y przekszta³ceñ. Wiêkszoœæ rzeczownikówprzejêtych z dwu lub wiêcej jêzyków równolegle mo¿na zaliczyædo tzw. internacjonalizmów (KANIA, TOKARSKI, 1984: 145; DAM-BORSKÝ, 1999: 17, 51–81) oraz ich pochodnych utworzonych ju¿ na grunciepolskim. Jest ich ³¹cznie 3 708. Jako Ÿród³a bezpoœrednie po¿yczekoznaczane s¹ najczêœciej jêzyki francuski, niemiecki i angielski. £acinai greka najczêœciej stanowi¹ zaœ Ÿród³a pierwotne.Reszta rzeczowników (w sumie 17 354) przejêta zosta³a z ró¿nych jêzyków.Czasami s¹ to tzw. po¿yczki przechodnie lub wêdrowne (SOBOL,1998: ród³a zapo¿yczania) – po¿yczka stopniowo przejmowana by³aprzez kolejne jêzyki. W tabeli 3. zestawiono liczby rzeczowników w SWOz poszczególnych jêzyków Ÿród³owych zapo¿yczeñ.Sporadycznie w SWO pojawi³y siê rzeczowniki (np. menhir, negus)przejête z jêzyków afgañskiego, bretoñskiego, etiopskiego, islandzkiegoitd. Jêzyki bengalski, celtycki, drawidyjski itd. wskazane s¹ w SWO tylkojako pierwotne Ÿród³a zapo¿yczeñ, choæ do jêzyka polskiego zapo¿yczeniate przedosta³y siê za poœrednictwem innych jêzyków (zazwyczajjêzyków ludnoœci nap³ywowej).


60 IRENEUSZ HYRNIKTABELA 3. Liczba rzeczowników w SWO z poszczególnych jêzyków Ÿród³owychJêzyk Ÿród³owyFrancuskiGrecki£aciñskiNiemieckiAngielskiW³oskiRosyjskiHiszpañskiUkraiñskiCzeskiArabskiHolenderskiJapoñskiTureckiOsmañskiWêgierskiHebrajskiSanskrytChiñskiMalajski, portugalskiPerskiJidysz, rumuñskiHindiSzwedzkiS³owackiEskimoski, fiñski, litewski, mongolski, norweski, serbski,staroruski, tupi-guarani i in.RazemLiczba rzeczowników4 0023 0553 0732 4021 6935233231771511341239181727067635432312822161312do 1016 538


Wp³ywy obce w leksyce polskiej koñca XX wieku61W SWO okreœlone równie¿ zosta³o pochodzenie wyrazów od nazwfirmowych (45 rzeczowników) i od nazw w³asnych (739 rzeczowników).W kilkudziesiêciu wypadkach (32 rzeczowniki) nie mo¿na by³o nawet zapomoc¹ innych s³owników wiarygodnie okreœliæ pochodzenia zapo¿yczenia.W sumie 816 rzeczowników w SWO pochodzi od nazw w³asnych,firmowych b¹dŸ jest niewiadomego pochodzenia (zob. tabela 4.).TABELA 4. Liczba zapo¿yczeñ rzeczownikóww SWO pochodz¹cych od nazw firmowych, nazww³asnych oraz niewiadomego pochodzeniaPochodzenieOd nazwy w³asnejOd nazwy firmowejNie wiadomoRazemLiczba rzeczowników7394532816reszta15angielski10w³oski3niemiecki14francuski22WYKRES 2. Udzia³ procentowyposzczególnych jêzykówŸród³owych, z którychpochodz¹ rzeczownikiw SWO³aciñski18grecki18


62 IRENEUSZ HYRNIKPrzymiotniki-cytatyRównie¿ wœród przymiotników pojawi³y siê cytaty. W sumie w SWOby³o ich 49 (niespe³na 1,5%). Do przymiotników-cytatów zaszeregowaliœmytak¿e wyrazy czêœciowo ju¿ zaadaptowane w jêzyku polskim, leczform¹ sufiksow¹ daleko jeszcze odbiegaj¹ce od polskiej normy przymiotników,np. szoking, nonajron, mikro.Tabela 5. i wykres 3. pokazuj¹, z których jêzyków przymiotniki-cytatypochodz¹ oraz jaki jest ich rozk³ad statystyczny.TABELA 5. Liczba przymiotników-cytatów w SWOz poszczególnych jêzyków Ÿród³owychJêzyk Ÿród³owyFrancuskiAngielski£aciñskiGreckiNiemiecki, rosyjski, w³oskiRazemLiczba wyrazów-cytatów191386149niemiecki2rosyjski2w³oski2angielski27³aciñski16grecki12 francuski39WYKRES 3. Udzia³ procentowyposzczególnych jêzyków Ÿród³owych,z których pochodz¹przymiotniki-cytaty w SWO


Wp³ywy obce w leksyce polskiej koñca XX wieku63Pozosta³e przymiotnikiPozosta³e 3 365 przymiotników z SWO to wyrazy ca³kowicie zadomowionew jêzyku polskim. Przymiotniki te, podobnie jak w wypadkurzeczowników, podzieliliœmy na dwie grupy. Grupa przymiotników pochodz¹cychz dwu lub wiêcej jêzyków równoczeœnie sk³ada siê z 707wyrazów. S¹ to w wiêkszoœci przymiotniki utworzone ju¿ na gruncie jêzykapolskiego od rzeczowników przejêtych z dwu lub wiêcej jêzykówrównolegle. Niektóre z przymiotników przejmowane by³y bezpoœrednioz jêzyków obcych, a jako Ÿród³a po¿yczek odnotowane zosta³y najczêœciejjêzyki francuski, niemiecki i angielski, Ÿród³ami pierwotnymi zaœ s¹g³ównie ³acina i greka. Druga grupa liczy 2 658 przymiotników, w tym213 (8,01%) utworzonych na gruncie jêzyka polskiego bezpoœrednio odnazwy w³asnej. W tabeli 6. przedstawiono iloœciowy rozk³ad udzia³u jêzykóww zapo¿yczeniach przymiotnikowych.TABELA 6. Liczba przymiotników w SWO z poszczególnych jêzyków Ÿród³owychJêzyk Ÿród³owyLiczba wyrazów-cytatówFrancuski£aciñskiGreckiNiemieckiAngielskiW³oskiCzeskiRosyjskiUkraiñski, hebrajski, hiszpañski, staroruski, turecki,wêgierski i in.Razem812529468266240392813do 102 445 + 213


64 IRENEUSZ HYRNIKreszta13angielski9niemiecki10francuski30³aciñski20grecki18WYKRES 4. Udzia³ procentowyposzczególnych jêzykówŸród³owych, z którychpochodz¹ przymiotnikiw SWOCzasownikiWœród 1 550 czasowników nie pojawi³y siê cytaty. Czasowniki zamieszczonew SWO tworzone s¹ b¹dŸ z przejêtych do jêzyka polskiegowyrazów obcych lub wprost przejmowane z jêzyków obcych, a tylkomodyfikowane za pomoc¹ sufiksu -aæ lub -owaæ. Czasowniki, takjak rzeczowniki i przymiotniki, równie¿ podzieliliœmy na dwie grupy.Odnotowano 264 czasowniki przejmowane z dwu lub wiêcej jêzykówrównoczeœnie. S¹ to w wiêkszoœci czasowniki utworzone od rzeczownikówprzejmowanych do jêzyka polskiego z dwu i wiêcej Ÿróde³równolegle. Niektóre przejmowane by³y bezpoœrednio z jêzyków obcych,a jako Ÿród³a po¿yczek wskazywane s¹ najczêœciej jêzyki francuski,niemiecki i angielski, Ÿród³ami pierwotnymi zaœ s¹ najczêœciej ³acinai greka.Tabela 7. i wykres 5. pokazuj¹, z których jêzyków pochodzi pozosta-³ych 1 286 czasowników oraz jaki jest ich rozk³ad statystyczny.


Wp³ywy obce w leksyce polskiej koñca XX wieku65TABELA 7. Liczba czasowników w SWO z poszczególnych jêzyków Ÿród³owychJêzyk Ÿród³owyFrancuskiNiemiecki£aciñskiAngielskiGreckiW³oskiRosyjskiCzeski, holenderski, ukraiñski, wêgierski i in.RazemLiczba wyrazów-cytatów489396218101251811do 101 286w³oski1reszta3angielski8niemiecki31francuski38WYKRES 5. Udzia³ procentowyposzczególnychjêzyków Ÿród³owych,z których pochodz¹czasowniki w SWO³aciñski17grecki25 Jêzyki...


66 IRENEUSZ HYRNIKWnioskiZ przeprowadzonej analizy wynika, i¿ najwiêcej zapo¿yczeñ w SWOpochodzi z jêzyków europejskich, a w szczególnoœci z francuskiego,³aciñskiego, greckiego, niemieckiego i angielskiego. W tabeli 8. zestawionoliczby zapo¿yczeñ z wszystkich jêzyków dla ca³ego zbioru hase³w SWO.TABELA 8. Liczba zapo¿yczeñ z poszczególnych jêzyków Ÿród³owych w SWOLiczba zapo¿yczeñDo 10 zapo¿yczeñ11–20 zapo¿yczeñ21–50 zapo¿yczeñ51–100 zapo¿yczeñ101–200 zapo¿yczeñ201–1000 zapo¿yczeñ2 609 zapo¿yczeñ3 166 zapo¿yczeñ4 012 zapo¿yczeñ5 295 zapo¿yczeñ5 840 zapo¿yczeñPrzyk³adowe jêzykialbañski, wietnamski, bia³oruski, aramejskis³owacki, norweski, szwedzki, hindichiñski, jidysz, malajski, perskijapoñski, sanskryt, turecki, wêgierskiarabski, czeski, hebrajski, holenderskihiszpañski, rosyjski, w³oskiangielskiniemieckigrecki³aciñskifrancuskiLiczba jêzyków685765411111Jêzyki francuski, ³aciñski, grecki, niemiecki oraz angielski stanowi¹Ÿród³o 83,66% bezpoœrednich zapo¿yczeñ do jêzyka polskiego ujêtychw SWO. W grupie wyrazów przejmowanych z dwu lub wiêcej Ÿróde³równoczeœnie te w³aœnie jêzyki dominuj¹ ca³kowicie.Jêzyk polski od wieków otwarty by³ na wp³ywy obce. Zenon Klemensiewiczw Historii jêzyka polskiego stwierdza, ¿e „nieszczêœliwa sk³onnoœædo cudzoziemszczyzny nie ustaje tak¿e w dobie nowopolskiej” (KLE-MENSIEWICZ, 1999: 639). Widaæ jednak, i¿ otwartoœæ jêzyka polskiego na


Wp³ywy obce w leksyce polskiej koñca XX wieku67od nazwyw³asnej4w³oski4rosyjski2hiszpañski1 reszta6francuski23angielski10WYKRES 6. Udzia³ procentowyposzczególnych jêzykówŸród³owych w SWOniemiecki13grecki16³aciñski21wp³ywy obce koñczy siê na Europie i to w³aœciwie na 5 jêzykach tzw.zachodnich (HENKE, 1970: 8). Sporadyczne po¿yczki z jêzyków odleg³ychgeograficznie nie dziwi¹, lecz niewielki udzia³ jêzyków s¹siednich narodóws³owiañskich (s³owacki, ukraiñski, bia³oruski itp.) zastanawia. Wyt³umaczeniemmo¿e byæ fakt, i¿ w tych jêzykach nauka, kultura i sztukatak samo czerpie z nauki, kultury i sztuki narodów zachodnich, wiêc równie¿przejmuje nazewnictwo z tych w³aœnie jêzyków zachodnich.PodsumowanieZapo¿yczanie wyrazów z jednego jêzyka do drugiego jest naturalnymskutkiem kontaktów miêdzy narodami. S³ownictwo jêzyka polskiego w du-¿ej czêœci sk³ada siê z wyrazów pochodzenia obcego, zapo¿yczeñ orazkalk. S³u¿¹ one do naturalnego uzupe³niania s³ownictwa nie tylko z pilnejpotrzeby nazwania nowych pojêæ, lecz przyczyn¹ ich przejêcia jest rów-5*


68 IRENEUSZ HYRNIKnie¿ d¹¿enie do zapewnienia wiêkszego wyboru s³ownictwa na oddaniepojêæ oraz wzbogacanie synonimiki.W zakresie terminologii naukowej, zw³aszcza nauk œcis³ych, takichjak: fizyka, matematyka, chemia, a tak¿e medycyna, psychologia, a nawetjêzykoznawstwo czy filozofia, wyrazy obce maj¹ œciœle okreœlon¹ rolê:nazywaj¹ dok³adnie okreœlony przedmiot lub cechê, a dodatkowo s¹ zrozumia³eprzez naukowców porozumiewaj¹cych siê innymi jêzykami. Chodzio internacjonalizmy lub globalizmy (jak je nazywa Damborský), gdy¿w tej samej postaci lub niewiele siê ró¿ni¹cej od siebie pod wzglêdemfonetycznym wystêpuj¹ we wszystkich jêzykach europejskich i œwiatowych.Najwiêcej wyrazów obcych i zapo¿yczeñ w SWO pochodzi z jêzykóweuropejskich, a w szczególnoœci z jêzyków zachodnich. Jêzyki egzotyczne,jak np. hindi, malajski, polinezyjski, podobnie jak chiñski, japoñski itp.,czêœciej pojawiaj¹ siê jako Ÿród³o zapo¿yczenia tylko po¿yczek przechodnich.W niniejszym opracowaniu, choæ operuje siê danymi liczbowymi i obliczeniamistatystycznymi, nie wykorzystuje siê jednak aparatu, jaki dajelingwistyka matematyczna. Chodzi tu raczej o zestawienie i porównywaniedanych liczbowych wyci¹gniêtych z SWO. Nastêpnym krokiem, którynale¿a³oby uczyniæ w badaniu wp³ywów jêzyków obcych na s³ownictwopolskie, jest zbadanie tekstów ró¿norodnych pod wzglêdem stylui – co za tym idzie – prawdopodobnie równie¿ frekwencji zapo¿yczeñoraz wyrazów obcych. Próby takie czyniono ju¿ w przesz³oœci. Przyk³ademniech bêd¹ obliczenia DAMBORSKIEGO (1999: 67), TRYPUÆKI (1970),którzy badali po jednym utworze literackim, lub moje w³asne (HYRNIK,2000) na 7 tekstach literackich z ró¿nych gatunków pisanych proz¹ naprzestrzeni minionych dwóch i pó³ wieku.Damborský i Trypuæko doszli do mniej wiêcej zgodnych wyników,i¿ na 4 rzeczowniki u¿yte w tekœcie przypadaj¹ 3 rodzime, a jeden obcy(w badaniach Damborskiego 22,68% przypada na wyrazy obce, wed³ugTrypuæki – 21,88%). Przeprowadzone przeze mnie badania potwierdzi³ywahania frekwencji rzeczowników obcego pochodzenia oko³o 20%, dodatkowostwierdzono, i¿ frekwencja przymiotników obcego pochodzeniawaha siê oko³o 12%, œrednia frekwencja czasowników obcego pochodze-


Wp³ywy obce w leksyce polskiej koñca XX wieku69nia zbli¿a siê do 3%, a dla innych czêœci mowy frekwencja wyrazów obcegopochodzenia jest jeszcze ni¿sza. Ogó³em dla wszystkich wyrazówfrekwencja wynosi³a od 4,91% do 15,35% w zale¿noœci od analizowanegoutworu (œrednio 7,69%). Jêzykami, z których najczêœciej przejmowanozapo¿yczenia, s¹: ³aciñski, niemiecki i francuski. Czy wp³yw tych jêzykówzmienia³ siê tylko w czasie, czy zmiany te zale¿a³y te¿ od gatunkuliterackiego lub poruszanej w dziele treœci? – to nale¿a³oby jeszcze dok³adniezbadaæ.LiteraturaÈERMÁK F., BLATNÁ R., 1995: Manuál lexikografie. Praha.DAMBORSKÝ J., 1999: Polština a franština ve vzájemném vztahu (soubor studií). Ostrava.DOBROTOVÁ I., 2002: O s³ownictwie prasy polskiej lat 90. W: „Studia Slavica”. T. 6.Ostrava.ERHART A., 1966: Základy obecné jazykovìdy. Praha.HAMMERL R., SAMBOR J., 1990: Statystyka dla jêzykoznawców. Warszawa.HENKE A., 1970: Die westlichen Lehnwörter in der polnischen Sprache. München.HYRNIK I., 2000: Wp³yw jêzyków obcych na s³ownictwo polskiej literatury piêknej odczasów stanis³awowskich po teraŸniejszoœæ. [Praca dyplomowa]. Ostrava.KANIA S., TOKARSKI J., 1984: Zarys leksykologii i leksykografii polskiej. Warszawa.KLEMENSIEWICZ Z., 1999: Historia jêzyka polskiego. Warszawa.MIODEK J., 1993: Odpowiednie daæ rzeczy s³owo. Szkice o wspó³czesnej polszczyŸnie.Warszawa.RYBICKA H., 1976: Losy wyrazów obcych. Warszawa.TASZYCKI W., 1953: Obroñcy jêzyka polskiego. Wroc³aw.TRYPUÆKO J., 1970: O jêzyku wspomnieñ dzieciñstwa Franciszka Mickiewicza. Uppsala.URBAÑCZYK S., 2000: S³owniki i encyklopedie – ich rodzaje i u¿ytecznoœæ. Wyd. 4. Kraków.WASZAKOWA K., 1999: Typy leksykalnych procesów innowacyjnych w dzisiejszej polszczyŸnie.„Opuscula Polonica et Rusica”. Vol. 6.S³owniki i encyklopedieBORYŒ W., 2005: S³ownik etymologiczny jêzyka polskiego. Kraków.BRÜCKNER A., 1996: S³ownik etymologiczny jêzyka polskiego. Wyd. 7. Warszawa.


70 IRENEUSZ HYRNIKD£UGOSZ-KURCZABOWA K., 2005: S³ownik etymologiczny jêzyka polskiego. Wyd. 2. Warszawa.DOROSZEWSKI W., 1958–1969: S³ownik jêzyka polskiego. T. 1–11. Warszawa.DUNAJ B., 1999: Popularny s³ownik jêzyka polskiego. Warszawa.DUNAJ B., 2001: S³ownik wspó³czesnego jêzyka polskiego. Warszawa.HABELA J., 1991: S³owniczek muzyczny. Kraków.LINDE S.B., 1951: S³ownik jêzyka polskiego. Warszawa.KAR£OWICZ J., KRYÑSKI A., NIEDWIEDZKI W., 1952–1953: S³ownik jêzyka polskiego. [Wyd.fotoofset.]. Warszawa.KOPALIÑSKI W., 1994: S³ownik wyrazów obcych i zwrotów obcojêzycznych z almanachem.Warszawa.KUMANIECKI K., 1983: S³ownik ³aciñsko-polski. Warszawa.PRAŽÁK J.M., NOVOTNÝ F., SEDLÁÈEK J., 1955: Latinsko-èeský slovník. T. 1–2. Praha.REJZEK J., 2001: Èeský etymologický slovník. Voznice.S£AWSKI F., 1952: S³ownik etymologiczny jêzyka polskiego. Warszawa.SOBOL E., 1998: Komputerowy s³ownik wyrazów obcych. Warszawa.SOBOL E., 1997: S³ownik wyrazów obcych. Wydanie nowe. Warszawa.SZYMCZAK M., 1998: Komputerowy s³ownik jêzyka polskiego. Warszawa.ŠPAÒAR J., HRABOVSKÝ J., 1987: Latinsko-slovenský, slovensko-latinský slovník. Bratislava.Foreign Languages Influence over Polish WordageSummaryBorrowing of phrases from one to other language is a natural sign of contacts betweenthese nations. Polish language was open for foreign influences for ages. Polish wordingis in a large degree composed from foreign phrases, loan words and calques. Themost of phrases and loan words in Dictionary of foreign phrases is coming from Europeanlanguages, especially from western languages. In last half-century in polish was increasedmany new phrases and word meanings. Lately there are flooding into Polishlanguage first of all so-called internationalisms, mainly by English language. In thiswork is combination and comparison of numerical data excerpted from Dictionary offoreign phrases.


EVA JANDOVÁOstravská univerzita v OstravìTematická výstavba jednoho dílèího dialoguna WWW chatuNa chatu jen málokdy komunikant vstupuje do rozhovoru s pøedemstanoveným konkrétním cílem, kromì cíle víceménì neurèitého, korespondujícíhos významem anglického názvu této èinnosti to chat – popovídatsi. Tomu odpovídají i témata, která se v prùbìhu jednotlivých dílèích dialogùprobírají, vìtšinou nejde o témata nikterak závažná.Jde zde o konverzaci tematicky do znaèné míry srovnatelnou s konverzacímluvenou (face-to-face). I zde se témata objevují neuspoøádanì, èastona sebe navazují velmi volnì, na základì asociací. Konverzuje se zejménao tom, co vyplynulo z pøedchozího dialogu (dochází k „asociativnímuøetìzení témat“; HOFFMANNOVÁ, MÜLLEROVÁ, ZEMAN, 1999: 72). Významnýmèinitelem, zajišujícím soudržnost dialogu, jeho koherenci, je kontinuitatémat, vytváøení tematických posloupností (DANEŠ, 1968, 1987). Nejdeo tematické propojení textu, pocházejícího od jediného autora, aleo provázanost dialogických replik partnerù, které spojují jednotlivé èástidialogu do smysluplného celku. Partneøi, pokud chtìjí úspìšnì pokraèovatv konverzaci, se snaží udržovat tematický soulad (MÜLLEROVÁ, 1997: 18)– jestliže jeden z nich téma zmìní, a tematický soulad je tím narušen,partner na tuto zmìnu vìtšinou ochotnì pøistupuje, a tematický soulad setak znovu obnovuje.Celkovì se chatu úèastní mnoho komunikantù, jen nìkteøí z nich sevšak skuteènì zapojují do konverzace. Mnozí jsou ve svých pokusechneúspìšní, pøestože možné téma konverzace navrhují již ve svých úvodních


72 EVA JANDOVÁreplikách. Chceme-li naznaèit tematickou výstavbu chatu, je tøeba sledovatdílèí dialogy, protože konverzace probíhá právì v tìchto dílèích dialozích.V pøíloze je „vypreparován“ jeden takový dílèí dialog mezi dvìma komunikantys pøezdívkami „danek“ a „lovingme“ v místnosti Ostrava(xchat.cz) 1 . Tento dialog probíhal po celou dobu, kdy byli oba komunikantisouèasnì pøítomni v místnosti. Výbìr zaèíná momentem, kdy „danek“vstoupil do místnosti („lovingme“ již tam je) a konèí odchodem „lovingme“(„danek“ tam zùstává). Celý dialog je tvoøen 101 replikou – replikyjsou prùbìžnì èíslovány v prvním sloupci. V celkovém textu chatuvšak tyto repliky nenásledují tìsnì za sebou, ale jsou mezi nì zamíchányrepliky jiných komunikantù nebo hlášení systému.Tematické blokyVybraný dílèí dialog zaèíná po systémovém ohlášení vstupu „danka“jeho specifickým pozdravem (fazolky a placeèky). Celý dialog se ve støednífázi dìlí do nìkolika tematických blokù (MÜLLEROVÁ, 1997: 21) (T1 –T12), v každém z nich konverzují partneøi na jiné téma (témata ovšemvelmi èasto vyplývají jedno z druhého). Ve druhé replice dialogu „danek“navrhuje téma víkendu (T1) otázkou jaky byl vik? A „lovingme“ ve 3.replice odpovídá, na konci této repliky klade zdvoøile (ritualizovanì) protiotázkua co ty? „Danek“ na tuto otázku ve 4. replice nereaguje, vybírá sijednu z obsahových rematických složek v replice partnerky, jedno z verb(poprwe za 16 let jsem neuschla) a navazuje lineárnì (podle principuasociace) tématem oèista ve sprše (T2) (usychám → jdu do sprchy).1Pøíspìvek vznikl za podpory grantového projektu GA ÈR 405/04/1035 Lingvistickéaspekty jednoho typu komunikace na Internetu (èeština na chatu). Pro analýzu konverzacev tomto pøíspìvku jsme zvolili èást materiálu, shromáždìného pro uvedenýgrantový výzkum, a to zejména záznamy z místnosti Ostrava z 3. 5. 2004, dále z místnostíÈesko hledá Superstar, Brno z 3. 5. 2004 a Superpokec z 30. 4. 2004, všez www.xchat.cz.


Tematická výstavba jednoho dílèího dialogu na WWW chatu73Další tematický blok s tématem – rozdíly mezi muži a ženami (T3),vyplývá ze spojení obsahù logika + ženská. První se objevuje v „dankovì“replice 22 (to je logicke) a druhý v replice „lovingme“ (23 – towish zenska). „Lovingme“ reaguje dotazem a pobídkou k rozvíjení tohototématu.Další téma holení (T4) zahajuje „danek“, rozvíjí ho jako podtémaz tématu (T3) v replice 38 (dalši rozdil je v holeni tøeba), „lovingme“ hopobízí k pokraèování (mno tak pofidej…sem zwedawa……) a dotazemv následující replice navrhuje jeho zpøesnìní (a co si holish????). Pátétéma vlasy (T5) je pøipraveno replikou 46, ve které „lovingme“ opakujesloveso z pøedchozí „dankovy“ repliky (na leto bych to tez shodila), v dalšísvé replice (48) pak upøesòuje, že se nehodlá holit, ale ostøíhat. Na tototéma pak zase asociaènì navazuje „danek“ tématem paruky (T6).V další èásti dialogu nejprve rozvíjí „danek“ èást své pøedchozí repliky(hlavnì mi ji pak nepøilep) a reakci partnerky (tys odhalil mùj plán) dotématu lumpárny (T7) (pøilepení paruky → lumpárna). „Lovingme“ ponìjaké dobì varuje (fsheho s mirou) a „danek“ pøevádí téma lumpárny natéma Mirka / Mirek (T8). Tím nahrává „lovingme“, která tvrdí, že mujmlady je mira... Pak pøebírá iniciativu „lovingme“, v replice 73 navrhujehodnocení dosavadního rozhovoru (T9), „danek“ spolupracuje.V replice 79 navrhuje téma „lovingme“, vrací se k nezodpovìzenémudotazu z repliky 3, tentokrát jej formuluje explicitnì (cos delal o wiku????)(T10 = T1 – víkend). „Danek“ odpovídá a hned z jeho odpovìdi „lovingme“vybírá a tematizuje jedinou obsahovou složku rématu, vyjádøenouvýrazem uklizeni do tématu (T11) a dále ji rozvíjí do podoby uklízenía odmìna za nìj. Je zajímavé, že se zde zrcadlovì opakuje situace s pøechodemod tématu (T1) k tématu (T2). Tento paralelismus se odvíjí odtoho, že v odpovìdích na prakticky stejné otázky podávají partneøi v rématuodpovìdí výèet èinností, které vykonávali o víkendu. Jediný rozdíl je v tom,že v prvním pøípadì si „danek“ vybírá poslední èást obsahové složky rématuodpovìdi, kdežto ve druhém „lovingme“ tematizuje pøedposlední.Po rozvedení tématu (T11) tematizuje „danek“ jeden ze zpùsobùodmìny za úklid a smìøuje ho do ponìkud choulostivé oblasti (mlíèko →rád ho saju). Zahajuje tak další tematický blok (T12). „Lovingme“ natoto téma pøistupuje, ale od repliky 96 je však oba partneøi neprobírají


74 EVA JANDOVÁveøejnì, ale v režimu šeptání. To v našem materiálu není z etických dùvodùzaznamenáno, ale podle èasového údaje u následující veøejné repliky trvalošeptání o nìco málo více než 7 minut. „Danek“ v té dobì konverzovali s jinými komunikanty v místnosti, „lovingme“ nikoli. Pak už následujejen odpovìï „danka“ na nìco, co bylo šeptáno, a louèení „lovingme“pøed odchodem z místnosti zahajuje závìreènou fázi tohoto dialogu. Nejprvese louèí se všemi, pak adresnì s „dankem“ (ale v této replice ještìdoznívá téma ze šeptané pasáže. „Danek“ odpovídá také pozdravema „lovingme“ opouští místnost.Výstavba tematického blokuJednotlivé tematické bloky jsou rùznì dlouhé, bývají tvoøeny nìkolikasekvencemi, ale napø. tematický blok (T10) je tvoøen jen jedinou sekvencí– otázkou a odpovìdí. Po odpovìdi následuje zmìna tématu:(1)79 13:42:38 lovingme: danek:cos delal o wiku????80 13:43:36 danek: lovingme: sem byl na kole a pak takove pracejako vaøeni uklizeni koupani šak to znaš81 13:44:12 lovingme: danek:a nechcesh mi tez doma pouklizet??Následující tematický blok (T11) se skládá z tøinácti replik (ve tøináctéovšem zaèíná nový tematický blok). Zaèíná sekvencí (S1) otázka – odpovìï.V první èásti tøetí repliky této sekvence (83) bere partnerka kladnouodpovìï na vìdomí (tak jo), ve druhé èásti zaèíná další sekvenci (S2)ponìkud nejasnou nabídkou se zájmenem je. Jde vlastnì o kataforickoupronominalizaci, která je na chatu naprostou výjimkou. Lineární plynutítextu i témat a dosti znaèná nepøehlednost celkového textu chatu nutí komunikantytémìø výhradnì k tomu, aby pøedmìt øeèi nejprve pojmenovaliplnovýznamovým substantivem, teprve v dalším vývoji dialogu mùžebýt oznaèen zájmenem. Komunikantka si to uvìdomuje a svou nabídku


Tematická výstavba jednoho dílèího dialogu na WWW chatu75upøesòuje ihned v následující replice (84) substantivem pishkoty. Druhásekvence tedy zaèíná dvìma replikami, z nichž druhou lze chápat takéjako opravu. Tato sekvence, ve které na nabídku vyslovenou ve dvou replikáchreaguje „danek“ otázkou (žádost o upøesnìní), je ètyørepliková.„Lovingme“ odpovídá ve ètvrté replice.Tøetí sekvence (S3) je tvoøena rovnìž ètyømi replikami. Zaèíná „dankovou“otázkou, ve druhé replice není splnìno oèekávání odpovìdi, ale„lovingme“ „kontruje“ opìt otázkou. Ve tøetí replice odpovídá „danek“na otázku z druhé repliky. V tomto momentu se oèekává podle vzorcùvypracovaných v konverzaèní analýze, že se sekvence uzavøe odpovìdína otázku z první repliky. Lovingme ovšem potvrzuje názor „danka“ z tøetírepliky – zápornou otázkou (a ne???), jejíž význam je „ano, bavíme seférovì“. První otázka tak zùstává nezodpovìzena. Stejnou sekvenci jedocela dobøe možné pøedstavit si i v mluvené konverzaci, je tedy zøejmé,že nepøipravené mluvené dialogy nemusí probíhat pøesnì podle pøedpokládanýchschémat 2 . A v tom se konverzace na chatu neodlišuje odkonverzace vedené tváøí v tváø (nebo i telefonicky).V další sekvenci (S4)se „danek“ vrací k nabídce piškotù (k sekvenciS2) otázkou na jejich servírování, partnerka v následující replice odpovídá.V odpovìdi rozšiøuje svou nabídku a zahajuje tím následující sekvenci(S5). V druhé replice této párové sekvence „danek“ nabídku pøíjímáa pak zahajuje další sekvenci a zároveò další tematický blok (T12).(2)81 13:44:12 lovingme: danek:a nechcesh mi tez doma pouklizet??82 13:47:02 danek: lovingme: to by mi nevadilo83 13:49:08 lovingme: danek:tak jo,ja ti je necham preddwerama,ju???84 13:49:57 lovingme: danek:pishkoty..2Podle K. BRINKERA a S. SAGERA (2001: 83), lze pro náš pøípad uvést pøedpokládanéschéma:A1 = otázka 1; skuteèné schéma je však: A1 = otázka 1;B1 = otázka 2; B1 = otázka 2;A2 = odpovìï na otázku 2; A2 = odpovìï na otázku 2;B1 = odpovìï na otázku 1; B2 = potvrzení názoru A2.S1S1S1, S2S2


76 EVA JANDOVÁ85 13:50:34 danek: lovingme:a normalni nebo èokoladove?86 13:51:28 lovingme: danek:mormalni..ty sou lewnejshi.....87 13:52:05 danek: lovingme: tak ty na mì chceš šetøit?88 13:52:33 lovingme: danek:a cos myslel????89 13:54:54 danek: lovingme: že se bavime ferovì o uklizeniza pøijemnou cenu90 13:55:25 lovingme: danek:a ne???91 13:56:17 danek: lovingme: a nasypeš mi je do miskynebo cely balièek mi daš?92 13:57:10 lovingme: danek:mistishky a do druhe ti dammlishko....93 13:57:44 danek: lovingme: mnauky mlièko piju rad arad ho i sajuS2S2S3S3S3S3S4S4, S5S5, S6Pøechody mezi tématyPøechody od jednoho tématu k druhému mohou probíhat v podstatìdvojím zpùsobem. Buï jeden z partnerù zavede nové téma v samostatnéreplice, nebo ve druhé èásti repliky, kterou reaguje na repliku partnera. Vevybraném dialogu je nové téma otevøeno v samostatných replikách 5, 23,38, 66, 73, 79, 81. Pøechod k jinému tématu v jedné replice je v ukázkovémdialogu v replikách 48, 55, 62, 93. Kromì zmìny tématu na T10, vyplývajítémata lineárnì z pøedchozího tématu, a už je zmìna iniciována v samostatnéreplice nebo v replice zakonèující téma pøedchozí, a neznamenátedy podstatnou zmìnu. V jiných pøípadech, kdy jde o úplnou zmìnu tématu,je zmìna navržena obvykle v samostatné replice.Podstatná zmìna tématu, která probìhne v replice, reagující na pøedchozítéma, však není nijak výjimeèná. Zavedení nového tématu nemusíbýt nijak formálnì vyznaèeno (první pøíklad v následující ukázce), neboje naznaèeno teèkami, které jsou paralelou pauzy v mluvené komunikaci,


Tematická výstavba jednoho dílèího dialogu na WWW chatu77nebo je signalizováno lexikálnì výrazy jako hele, a co jinak, mimochodemnebo zkratkou BTW (z anglického by the way – mimochodem):(3)14:19:15 LASATKO: radegastv to by zas nebylo daleko kolik ti je(Superpokec)8:05:47 smilling: Muško: hele vykašli se na to....budeme radši mluvito nìèem veselejším.... (Superpokec)22:23:30 Sexy-Cinderella: L.U.K.A.A.S.H.E.K: TAK FAJN ....COUCA NA TU TVOJI SLOHOVKU ?(Ostrava)21:00:57 Mickeyna: Freestayler: nejsu uražená...má právì doborunáladu....... už byly ty závody na svobodáku,nobo teprv budou???? (Brno)16:56:53 dite.v.nouzi: rossetta:tady te muzou bolet tak maximalneprsty....a kdeste parili??sem pak sedeladoma (Ostrava)13:28:11 R.E.S.T: weweri:no to sem rada ze nekdo souhlasi .)) helenevis jak je to stim cetem na ss?? kdyz chci mluvits nekym jinym nez s petrem? (Èesko hledáSuperstar)18:40:40 ox-eye.diasy: mirek_.: kdyz neumis jezdit tak proc tamlezes??? a co jinak co jsi celej den delal?????(Brno)14:18:57 Mushroom.Hunter: Bumbik: merkur je merkur! BTW:vidìls vèera fodbal? (Èesko hledáSuperstar)Køížení tématZ hlediska celkového textu chatu a celkové konverzace se témata køížíneustále. Jenže na chatu nekomunikuje každý s každým, konverzace


78 EVA JANDOVÁprobíhá v jednotlivývh dílèích dialozích, které vedou mezi sebou obvykledvojice komunikantù. Jednotliví komunikanti mohou vést i nìkoliktakových dialogù s rùznými partnery a na rùzná témata. Takže by bylomožno hovoøit o køížení témat i pøi komunikaci jediného komunikanta.Napøíklad v rozmezí necelých tøí minut vysílá komunikant „Workaholic“repliky ètyøem rùzným partnerùm, se kterými vede rùznì dlouhé dialogyna rùzná témata. Z hlediska autora replik jde o køížení témat, z hlediskacelkového chatu jde spíše o køížení dialogù.(4)16:42:41 Workaholic: mirek_: jen zertuji, ale pokud se to nekohodotklo, tak se omlouvam!16:43:45 Workaholic: girl.crazy: mno co ja vim, treba se tak zdravitenormalne16:44:21 Workaholic: Squad: mno obcas si to drtim....ale jen kdyzse moc zapotim v praci16:45:30 Workaholic: small_girl_susan: mno pockej az to budeszase rozdejchavat jak posledne na intenzivce,ten elektrikar je muj znamej, tak se nezapomenporadne nadechnout az prijde(Brno – repliky jednoho komunikanta)Pøestože je situace na chatu složitá a nìkomu se mùže zdát až chaotická,úèastníci komunikace s ní obvykle problémy nemají. Pouze v pøípadì,kdy je v místnosti velký poèet aktivních komunikantù, mùže se stát,že nìkdo „ztratí nit hovoru“ musí se pokusit o znovunavázání konverzaces daným partnerem od okamžiku, kdy se „ztratil“.(5)20:55:39 Freestayler: pjeknaaaWhitney:Co jsi psala??já to nestihl(Brno)9:59:20 Schumacherrrr: imlovinit:Sem to teïka nìjak nestíhal, psalasnìco? (Superpokec)13:35:21 weweri: Bumbik:psal si mi nìco???SORRáÈ ale mocnestíhám..... (Èesko hledá Superstar)


Tematická výstavba jednoho dílèího dialogu na WWW chatu79I bìhem bìžné konverzace na chatu si ovšem komunikanti jsou vìdomitoho, že jsou schopni zvládnout jen urèitý poèet paralelních dialogù,mnohdy sice navazují kontakt s dalšími a dalšími partnery, zùstávají všakjen u pozdravù nebo opìtování pozdravu. Zároveò obvykle rozvíjejí tématav dílèích dialozích, které vedou paralelnì s rùznými partnery, pouze lineárnìa témìø vždy v daném momentu komunikují s jedním partneremna jediné téma. Když se téma zmìní, k pøedešlému se partneøi již nevracejí,je uzavøené. Takže køížení témat v jednom dílèím dialogu není pøíliš èasté.Nìkdy mùže jít pouze o náznak køížení témat, vyplývající z procesuzveøejòování replik, závislého na technickém prostøedí, ve kterém konverzacena chatu probíhá. Mùže se stát, že komunikant zmìní téma zrovnav dobì, kdy partner vytváøí odpovìï na repliku, která ještì náležík pøedchozímu tématu, nebo v dobì, kdy systém odpovìï ještì nestaèilzveøejnit. Jde tedy o køížení zdánlivé, zpùsobené technickým prostøedím,které komunikaci na chatu umožòuje a organizuje.V následující ukázce se v dialogu mezi „edurne“ a „securit“ postupnìrozvíjejí tøi témata. Prvním tématem (T1) jsou fotografie, kdy na zmínkusecurit o fotce (r. 1) nabízí „edurne“, že na sraz pøinese nový foteèky(r. 2). „Securit“ ovšem vteøinu pøed replikou „edurne“ zveøejòuje dalšísvou repliku (3), ve které otázkou iniciuje druhé téma (T2), které se týkáspoleèné známé (a co na to Jana?). Z èasového intervalu mezi zveøejnìnímobou replik je zøejmé, že repliky partnerek vznikaly prakticky zároveò,takže „edurne“ nemohla o zmìnì tématu vìdìt. „Edurne“ v replice 4 ještìreaguje na informaci z repliky 1 a až v 6. replice je reakce na zmìnu tématu(neptej se co na to Jana). V pøípadì støídání replik k tématùm T1 a T2 jdeo náznak køížení témat, obì komunikantky téma T1 pomìrnì brzyopouštìjí. Podobná je situace mezi tématy T2 a T3.(6)1 8:10:58 securit: edurne: sice se k nìmu ten odkazdostal omylem, ale alespon nìco,poslal i svojí foteèku, tak jsem jídala mezi ostatní :o)))2 8:11:13 securit: edurne: wow jo tak zdenìk joo **a co na to Jana?


80 EVA JANDOVÁT1T2T33 8:11:14 edurne: securit: to je škoda.....15 pøinesuna sraz ty nový foteèky ju?4 8:11:36 edurne: securit: to se pak hned musímkouknout...5 8:11:46 securit: edurne: ok :o))) to zase budezábava, až se na ty fotky kouknu.o)))6 8:11:49 edurne: securit: neptej se co na to Jana7 8:11:55 edurne: securit: NEMLUVÍ8 8:12:05 securit: edurne: no já než to udìlám :o)))to bude možná chvíli trvat, protožefatk nevím co s níma9 8:12:10 securit: edurne: no tak to je dobý :o)))10 8:12:26 securit: edurne: teda vy jste jí muselipìknì nasrat, copak jste zase vydva provádìli?11 8:13:01 edurne: securit: niiiiiiic v pátek jsme byliposedìt i s Geizou a mùžeme zato že s náma nešla?12 8:13:19 securit: edurne: to je fakt, její chyba .o)))13 8:13:48 edurne: securit: že jo? Já za nic nemùžu.......:o)))14 8:14:00 securit: edurne: my jsme mìli vèera pracovníden, protože jsme minulýtýden koupili novou garnyž názáclony, tak jí tu vèera kája statíkovejma radama instalovatna zed, to byla zábava :o)))15 8:14:21 securit: edurne: no to je fakt, ale možnáje to lepší, že kdyby šla s váma,tak je to možná ještì horší .o)))16 8:14:27 edurne: securit: tak to vìøím17 8:14:51 edurne: securit: to je pravda, vèera takymìla na nás blbý øeèi.......


Tematická výstavba jednoho dílèího dialogu na WWW chatu8118 8:15:04 securit: edurne: mùj tatík je takovej objemnìjšía starší, tak kája stál naštaflfík a tatík ho ze spoda dirigovalco má dìlat a jejich názoryna to byly samozøejmì odlišný,hele já se vèera nasmála *19 8:16:22 securit: edurne: :o))) no ale urèitì to nebylataková sranda jako u vás.o))) vy ty janì teda dáváte zabrat.o)))20 8:16:42 YFCA.SUN.TEAM: edurne: copak??Jana už se zasezlobí????21 8:16:50 edurne: securit: každému dle zásluh22 8:17:06 securit: edurne: tak tak, to je pøesnì øeèenoa není k tomu co dodat._O))) (Superpokec)Ve 14. replice iniciuje „securit“ nové téma (T3 – zábava s montážígarnýže), tato replika je zveøejnìna jen dvì sekundy po pøedchozí, obìrepliky vznikaly tedy zároveò (není technicky možné, aby byl text tétorepliky napsán a odeslán v rozmezí dvou sekund). V následující replicese však ještì „securit“ vrací k tématu pøedchozímu. „Edurne“ reaguje vedvou po sobì jdoucích replikách, nejprve na nové téma (r. 16), v následujícína téma T2. „Securit“ pak rovnìž ve dvou replikách (18, 19) rozvíjí„své“ téma T3, v druhé èásti repliky se vrací i k tématu T2, na rozdíl odpøedchozího prùbìhu dialogu tak nejsou rozdílná témata realizována samostatnýmireplikami, ale v replice jediné. Køížení témat trvá jen velmikrátkou dobu, je zøejmé, že v ponìkud chaotickém prostøedí na chatu nenípøíliš vhodné. Téma T2 pak ještì pokraèuje, do dialogu se v 20. replicezapojuje i další komunikantka „YFCA.SUN.TEAM“ (copak??Jana už sezase zlobí????).Mechanismus køížení témat v mluvené konverzaci popsala Hoffmannová(HOFFMANNOVÁ, MÜLLEROVÁ, ZEMAN, 1999: 51–53). V konverzaci nachatu mùže probíhat stejnì, avšak technická procedura psaní, zveøejòování6 Jêzyki...


82 EVA JANDOVÁa recepce jednotlivých replik má za následek i další možnost køížení témat.V momentu, kdy partneøi nemohou sledovat vznik replik partnerùa ovlivòovat jejich zveøejòování, mùže nastat situace, že nìkteøí z partnerùdialogu vytváøejí své repliky souèasnì a nevìdí, že jeden z nich iniciujezmìnu tématu. To zjistí, když jsou repliky zveøejnìny, a obvyklezmìnu tématu akceptují. „Iniciátor“ zmìny však mùže v následující replicereagovat na repliky ostatních, které vznikaly v dobì, kdy on sámtéma mìnil, a které se týkají pøedchozího tématu. Tak se mohou souèasnìrozvíjet dvì témata (mùže jich být i více), jak ale bylo vidìt z pøedchozíukázky, netrvá tato situace dlouho – jedno z témat se stane (nebo zùstane)hlavním a další vìtšinou vyzní do ztracena.Celková podoba chatu je pro pozorovatele zvnìjšku znaènì nepøehledná.Existují však nástroje, které chatujícím usnadòují orientaci v celkovémchatu a které umožòují strukturovat jednotlivé dílèí dialogy tak,aby byly do jisté míry soudržné. V rovinì tematické výstavby dialogu jdeo zpùsoby organizace témat, které jsme se pokusili naznaèit v našempøíspìvku.PøílohaVýbìr konverzace mezi dvìma úèastníky, ohranièené pøíchodem jednoho z nich domístnosti „danek“ a odchodem druhého z nich z místnosti „lovingme“.12:36:03 „Uživatel danek vstoupil do místnosti”1 12:37:35 danek: fazolky a placeèky2 12:38:40 lovingme: danek:achooooooooooooooj.......3 12:39:21 danek: lovingme: jaky byl vik?4 12:40:37 lovingme: danek:mno uplne w poko,w sobotu sme byli na carodejnicichu welicky pod lysou a pak w nedeli jsemtroshku spinkala a smrkala a kashlala,jinac w poko...apoprwe za 16 let jsem neuschla...a co ty*885 12:41:59 danek: lovingme: ja tu pomalu usychym bo neni èim zapit dobryobìd asi pudu do sprchy6 12:42:35 lovingme: danek:jo do sprchy????a sam???7 12:43:12 danek: lovingme: tak jasnì že sam se nebudu tlaèitT1T2


Tematická výstavba jednoho dílèího dialogu na WWW chatu8 12:43:42 lovingme: danek:aha,tak to jo...tak to ja bych se radshi mackala......9 12:44:33 danek: lovingme: tam nejde o maèkani ale o to aby se èlovìkzbavil suchosti10 12:45:05 danek: lovingme: jo a pøipadnì jinych vìci z tìla11 12:45:16 lovingme: danek:ale to muzesh i bez sprchy.....12 12:45:33 danek: lovingme: vzduchem?13 12:46:07 lovingme: danek:mno wzduchem primo ne.....14 12:46:08 danek: lovingme: nebo èim?15 12:46:44 danek: lovingme: tak nepøimo nebo jak?16 12:46:57 lovingme: danek:to wish ja ti to powim a ty se pak uz nikdyneumyjesh......17 12:47:17 danek: lovingme: emotikon18 12:47:29 danek: lovingme: to myslim nehrozi19 12:48:16 lovingme: danek: emotikon20 12:49:04 danek: lovingme: teda pokud poteèe voda z kohoutku a ne zeslepièek21 12:49:56 lovingme: danek:co???22 12:50:40 danek: lovingme: no voda to je logicke ach jo23 12:51:05 lovingme: danek:to wish zenska24 12:51:28 danek: lovingme: jo ja vim25 12:51:58 lovingme: danek: emotikon26 12:51:58 danek: lovingme: ještì poznam rozdily mezi chlapem a ženskou27 12:52:59 lovingme: danek:jo??a jake to jsou??28 12:53:24 danek: lovingme: ty neviš?29 12:53:41 lovingme: danek:mam maly wypadek pameti.....30 12:54:55 danek: lovingme: a èim dobijiš baterky? tak to je jednoduchetøeba že ženy maji dva balonky co chlapi nemaji alenesou nafukovaci31 12:56:10 lovingme: danek:mno tak to uz chapu.......a je tam ete necojineho????32 12:58:34 danek: lovingme: tak když chapeš to jsme pokroèili jo jsou taki dalši rozdily tøeba ve štihlosti pasu33 12:59:28 lovingme: danek:aha....a kdo je shr´tihlejshi..zenska cichlap????34 13:02:36 danek: lovingme: tak ženska ne?35 13:03:49 lovingme: danek:jak wish???treba to je na opac.....36 13:04:18 danek: lovingme: f tom pøipadì bych byl chudak37 13:04:50 lovingme: danek:ty me dneska bawish......a dal ?????38 13:05:15 danek: lovingme: dalši rozdil je v holeni tøeba83T36*


84 EVA JANDOVÁ39 13:06:03 lovingme: danek:mno tak pofidej...sem zwedawa......40 13:07:39 lovingme: danek:ne???a co si holish????41 13:08:26 danek: lovingme: hadej42 13:09:43 lovingme: danek:mno nohy???43 13:11:48 danek: lovingme: tak ty si neholim44 13:12:35 lovingme: danek:a co teda??zeby pusinku????ale ty si mi rikal,zechcesh byt jak krakonosh....45 13:13:03 danek: lovingme: už to asi shodim46 13:15:04 lovingme: danek:jo??na leto bych to tez shodila....47 13:15:28 danek: lovingme: ty maš vousy?48 13:15:56 lovingme: danek:mno ne...ale pundu se ostrihat.....49 13:16:24 danek: lovingme: to ne-e50 13:16:33 lovingme: danek:proc???51 13:17:06 danek: lovingme: mì se libi delši or dlouhe52 13:17:40 lovingme: danek:sak ja nepundu primo na kratko....ale jen asio 5cm dolu.....53 13:18:16 danek: lovingme: a mužu ti to odmìøit pravitkem a udìlat rysku?54 13:19:11 lovingme: danek:mno mozna..ale ja mam predni kratshi paktroshku delshi a pak uplne nejdelshi,wish????55 13:20:36 danek: lovingme: vim,tak každy uèes je jiny nejlepši je mit asideset paruk a si každy den vybereš56 13:21:20 lovingme: danek:a ty mash?????57 13:24:08 danek: lovingme: ouki a pak mi øekni a ti øeknu co se mi libinejvic jo?58 13:24:47 lovingme: danek:mno ufidime......59 13:24:59 lovingme: danek a ja ti pak jednu taky narazim,ju???60 13:25:29 danek: lovingme: ouki tak jsme domluveni no hlavnì mi ji paknepøilep61 13:26:04 lovingme: danek:sakrish..tys odhalil muj plan...62 13:26:56 danek: lovingme: no to viš sem hloupy ale i chytry takže se tovyrovnava a nìco vždy odhalim,vlastnì všechny lumparny63 13:27:44 lovingme: danek:tak to je shpatne...protoze me bywi delat lumparny,alezalezi jak welke jsou.....64 13:29:14 danek: lovingme: to tak nejde brat nemužeš si pøedem øici toje velka lumparna do toho nejdu,to by mì nebavilo,tose musi naplno65 13:30:47 lovingme: danek:fsheho s mirou....66 13:31:29 danek: lovingme: radši s Mirkou a vlastnì s jinou sleènou nežs Mirkou67 13:32:38 lovingme: danek:mno a wish co??muj mlady je mira....T4T5T6T7T8


Tematická výstavba jednoho dílèího dialogu na WWW chatu8568 13:33:06 danek: lovingme: tak nemuže za sve jmeno69 13:34:43 lovingme: danek:on twrdi,ze nejhorshi je,kdyz nejaky tiposprohlasi: S MIROU......70 13:35:12 danek: lovingme: to chapu71 13:35:25 danek: lovingme: (emotikon)72 13:35:30 lovingme: danek:jj......73 13:36:46 danek: lovingme: tak vidiš sme toho celkem dost probrali zase74 13:37:31 lovingme: danek:stane se...to wish kdyz mash s kym kecat takto je hned...75 13:37:59 danek: lovingme: co je hned?76 13:38:27 lovingme: danek:mno co asi...se nenudish a muzesh pokecatbez zabran o fshem....77 13:39:40 danek: lovingme: super ...bez zabran a o všem ...tak to mambyt78 13:40:09 lovingme: danek: (emotikon)79 13:42:38 lovingme: danek:cos delal o wiku????80 13:43:36 danek: lovingme: sem byl na kole a pak takove prace jakovaøeni uklizeni koupani šak to znaš81 13:44:12 lovingme: danek:a nechcesh mi tez doma pouklizet??82 13:47:02 danek: lovingme: to by mi nevadilo83 13:49:08 lovingme: danek:tak jo,ja ti je necham pred dwerama,ju???84 13:49:57 lovingme: danek:pishkoty..85 13:50:34 danek: lovingme:a normalni nebo èokoladove?86 13:51:28 lovingme: danek:mornalni..ty sou lewnejshi.....87 13:52:05 danek: lovingme: tak ty na mì chceš šetøit?88 13:52:33 lovingme: danek:a cos myslel????89 13:54:54 danek: lovingme: že se bavime ferovì o uklizeni za pøijemnoucenu90 13:55:25 lovingme: danek:a ne???91 13:56:17 danek: lovingme: a nasypeš mi je do misky nebo cely balièekmi daš?92 13:57:10 lovingme: danek:mistishky a do druhe ti dam mlishko....93 13:57:44 danek: lovingme: mnauky mlièko piju rad a rad ho i saju94 13:58:14 lovingme: danek:ale u me ho budesh jenom pit......95 13:58:40 danek: lovingme: když jinaè nedaš96 14:00:21 lovingme: danek:a co bys chtel??? DÁLE ŠEPTAJÍ97 14:07:28 danek: lovingme: jedinì hezky98 14:08:18 lovingme: @££:KOTATKA LOUCIM SE S WAMA.....MAMI-NA ME WYHAZUJE K UCENI..... UFIDIME SEWECER.....99 14:08:48 lovingme: danek:mno ja uz musim a s tim ohriwanim si to eterozmyslim....pashko...T9T7T10=T1T11


86 EVA JANDOVÁ100 14:09:11 danek: lovingme: mìj se moc hezky101 14:09:28 lovingme: LOG OUT[14:09:42 „Uživatelka lovingme opustila místnost”]BibliografieBRINKER K., SAGER S., 2001: Linguistische Gesprächsanalyse. Bielefeld.DANEŠ F., 1968: Typy tematických posloupností v textu. „Slovo a slovesnost“ 29, s. 125–141.DANEŠ F., et al., 1987: Mluvnice èeštiny 3, Skladba. Praha.HOFFMANNOVÁ J., MÜLLEROVÁ O., ZEMAN J., 1999: Konverzace v èeštinì (pøi rodinnýcha pøátelských návštìvách). Praha.MÜLLEROVÁ O., HOFFMANNOVÁ J., 1994: Kapitoly o dialogu. Praha.Topical Construction of one SubdialogueSummaryThe communication on Web chat seems to be very complicated. Chat rooms usersmay participate in more than one stream of conversation at time. That is why the structureof conversation split in many topic trands. In this article we deal with topic structureand topic development in one selected dialogue between two communicants.


JANA KESSELOVÁFakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, PrešovOperátory podmienkových vzahovv súèasnej slovenèine (korpusové inšpirácie)V slovenskej syntaktickej literatúre (ORAVEC, BAJZÍKOVÁ, 1982: 197–198)sa za operátory podmienkových vzahov pokladajú také spájacie prostriedky,ktoré k hlavnej vete pripájajú podmienkovú vetu. Tradiène sa rozde¾ujúdo dvoch skupín pod¾a toho, èi uvádzajú reálnu podmienku (so základnouspojkou ak) alebo ireálnu podmienku (so základnou spojkou keby).Hneï v úvode treba uvies, že analýza reálnych korpusových výpovedíodhalila mimoriadnu pestros vzahov a komunikaèných funkcií, na ktorýchpodmienkové operátory participujú. Presnejšie, ak podmienkové operátoryskúmame spôsobom od formy k významu a od významu ku komunikaènejfunkcii – teda ak ich interpretujeme v jazykovej interakcii ako jeden z prostriedkovúèelného verbálneho správania sa èloveka – zisujeme, že neusúvzažòujúvýpovedné obsahy len do vzahu x je podmienkou y, ale konštituujúaj výpovede, v ktorých sa podmienkový vzah „prekrýva“ pragmatickoufunkciou a v ktorých výpovedný obsah nemožno interpretova aniako reálnu, ani ako ireálnu podmienku deja hlavnej vety. Porovnaj:Ak sa nemýlim, toto je naša posledná f¾aška dobrého alkoholu. –Ak ma moje vlastné zmysly a cit neklamú, rozdelenie UPJŠ robíšastnými len potenciálnych nových zamestnancov.Je zrejmé, že výpoveï uvedená podmienkovým operátorom nie je vyslovenímpredpokladu, ktorým je determinovaný dej/stav hlavnej vety.


88 JANA KESSELOVÁIde o výpoveï pragmatického charakteru, ktorou hovoriaci skôr, než vyslovísvoju mienku, pripúša, že sa môže mýli a že nemusí pozna všetkyokolnosti, týkajúce sa obsahu hlavnej vety 1 . Takto produktor vychádzav ústrety kooperaènému princípu komunikácie, a to v podobe rešpektovaniazásady kvality (nehovor niè, pre èo nemáš dostatok dôkazov;o princípoch komunikácie pozri SLANÈOVÁ, 1994: 70–110). Navyše, zriedkavénie sú ani také prípady, keï výpoveï so štruktúrou podmienkovéhosúvetia ak x, (potom) y má „obrátený“ výpovedný zmysel: operátorneuvádza podmienku, ale želaný dej. Výpovede s podmienkovým operátoromsú funkène blízke úèelovým vetám, pretože operátorom ak sa pripájavýpovedný obsah, prezentovaný ako zámer, resp. zamýš¾aný cie¾. Porovnaj:Madeleine Albrightová sa v sobotu popoludní krátko po príletedo Belehradu zišla so srbským prezidentom Slobodanom Miloševièom,aby mu pripomenula dohody, ktoré musí Srbsko plni, aksa chce vráti do medzinárodného spoloèenstva. [= plnenie dohôdje podmienkou, aby sa Srbsko mohlo vráti do medzinárodnéhospoloèenstva]Z naznaèeného je zrejmé, že fungovanie operátorov tzv. podmienkovýchvzahov v jazykovej interakcii je mimoriadne zaujímavé a že podmienkovývzah vymedzený ako „vyslovenie podmienky slovesného deja nadradenejvety“ (ORAVEC, BAJZÍKOVÁ, 1982: 197) je síce základnou, ale vôbecnie jedinou komunikaènou realizáciou vzahu ak x, (potom) y.V súvislosti s komunikaène orientovaným výkladom podmienkovýchoperátorov zameriame pozornos na tri aspekty ich fungovania v komunikácii:1Podrobný komunikaèno-pragmatický výklad podmienkových súvetí predstavujúStudie o èeském souvìtí (KARLÍK, 1995: 45–128). Na rozdiel od P. Karlíka, ktorý vychádzaz analýzy katalógu súvetí, predstavujúcich modely jednoduchých súvetí, èasto interpretovate¾nýchv kontexte dialógu, my vychádzame len z výpovedí reálne využitých v písanýchtextoch náuèného, publicistického a umeleckého štýlu Slovenského národnéhokorpusu (verzia prim 2.1 vyv). Korpusový výskum podmienkových operátorov sa v slovenskejjazykovede dosia¾ neuskutoènil.


Operátory podmienkových vzahov v súèasnej slovenèine...89– na podmienkové operátory ako indikátory sémantického vzahu medzivýpovednými obsahmi vo výpovediach typu ak x, y/keby x, y;– na podmienkové operátory ako indikátory postojov hovoriacich a rozliènýchkomunikaèných funkcií výpovedí typu ak x, y/keby x, y;– na dôvody komunikaènej preferencie explicitných podmienkových spojkovýchvýrazov.Na rozdiel od Morfológie slovenského jazyka (RUŽIÈKA a kol., 1966:687) uvádzajúcej medzi operátormi podmienkových vzahov výluènespojky (ak, keï, keby, nech, aby, pokia¾, jestli, aè, až), v súèasných písanýchtextoch pozorujeme dve tendencie:– diferenciáciu operátorov z h¾adiska komunikaènej zaaženosti (dominanciaspojok ak/keby; ústup spojky pokia¾ a zánik spojok nech, aby,jestli, aè, až v podmienkových vzahoch);– komunikaènú špecifikáciu spojkových výrazov (v prípade, že; za predpokladu,že; pod podmienkou, že; s podmienkou, že; za podmienky, že;s tým, že).V porovnaní s úèelovým, príèinným a prípustkovým vzahom s jednýmcentrálnym operátorom sa v podmienkovom vzahu ako základné uplatòujúdve spojky: ak/keby. Tradiène sa vymedzujú na pozadí protikladureálnos/ireálnos podmienky. Pri štúdiu sémantických vzahov medzipodmienkou (x) a dejom hlavnej vety (y) zisujeme, že nielen podmienkadeja, ale i dej hlavnej vety je z h¾adiska dichotómie reálnos/ireálnosdiferencovaný: buï sa prezentuje ako reálny, alebo ako reálny s istoupravdepodobnosou, alebo ako nereálny (ale možný), alebo ako nereálny(a zároveò nemožný). Rozdiely v sémantike sú výsledkom spolupôsobeniaoperátora ak alebo keby, typu obsahovej súvislosti medzi medzi x a y,ako aj kombinacií slovesných èasov a spôsobov. V tejto súvislosti je mimoriadnepozoruhodná na jednej strane pestrá kombinatorika výrazovýchprostriedkov rôznej úrovne v rámci jedinej výpovede a na druhej stranebezproblémovos pri vyjadrení komunikaèného zámeru. Pozrime sa navybrané komunikaèné aspekty podmienkových vzahov cez prizmucentrálnych operátorov ak/keby:Spojka ak uvádza reálnu alebo potenciálne uskutoènite¾nú podmienku.Dej hlavnej vety možno tiež interpretova dvojako: ako reálny aleboako potenciálne uskutoènite¾ný. Ako reálny sa chápe vtedy, keï je vzah


90 JANA KESSELOVÁak x, y založený na vedecky overených zákonitostiach (Ak sa atóm ocitnev elektrickom poli s intenzitou E, bude na jadro pôsobi externá sila Fext =ZeE s tendenciou vychýli jadro zo stredu atómu), na právnych normách(Za prezidenta je zvolený, ak získa nadpoloviènú väèšinu platnýchhlasov) a na logických vzahoch (Vymazáva z dejín literatúry je síce¾ahšie ako z dejín vôbec, lebo v tých, ak už raz èosi existovalo, ostáva tonavždy).Okrem toho spojka ak funguje vo výpovediach, v ktorých je vzah akx, y menej zrejmý, otvorený, oèakávaný; teda podmienka x aj dej y sú potenciálneuskutoènite¾né. Ide o výpovede, v ktorých sú obsahové súvislostizaložené na empírii používate¾a jazyka a z nej plynúcom povedomío zvyèajnej spätosti x a y. Výpovedné obsahy sa týkajú spoloèenskýcha politických udalostí, etických noriem, pravidiel, obyèají a prejavovsprávania sa živých bytostí. Súvislos ak x, y sa oèakáva, no èi sa skutoènezrealizuje, zo samotného jazykového kontextu výpovede (ba èasto anizo širšieho jazykového kontextu) zrejmé nie je. Keïže táto súvislos jev èase prehovoru otvorená nielen pre príjemcu, ale aj pre produktora textu,neprekvapuje, že spojka ak sa èasto vyskytuje v lexikálnom okolívýrazov istotnej modality alebo výrazov subjektivizujúcich obsah výpovede.Porovnaj:Reichel je takisto ako pred ním Pálffy (a predtým napríklad aj takéhviezdy ako Fiodorov, Bure èi Kariya) vo¾ný hráè a ak sa s klubomnedohodne, zrejme sa rozhodne pre návrat do vlasti. – Ak si niektostanoví iba malé ciele, pod¾a mòa nemá ve¾kú šancu uspie. – Malsom dojem, že ak košickí funkcionári neposilnia mužstvo, majsterbude ma problémy so záchranou v súaži.Komunikaènú realizáciu podmienkového vzahu s operátorom ak terazporovnajme so spojkou keby a precizujme jej vymedzenie ako spojkyuvádzajúcej ireálnu podmienku. Východiskom môžu by dva typy korpusovýchvýpovedí:1. Keby ostatné kluby podali námietku, tiež by boli prišli takto ¾ahko k bodom.


Operátory podmienkových vzahov v súèasnej slovenèine...91Výpoveï možno interpretova tak, že kluby námietku nepodali, hocimohli, a teda k bodom ¾ahko neprišli. Podmienka sa nezrealizovala (hocibola uskutoènite¾ná) a v dôsledku toho ani dej hlavnej vety nenastal.2. Keby som chytil zlatú rybku, dal by som ju niekomu inému, kto ju potrebujeviac. – Keby boli ¾udia anjeli, nepotrebovali by sme žiadnuvládu. – Keby diea vedelo, èo všetko ho èaká, asi by sa otoèilo a vrátilotam, odkia¾ prišlo.Spojka keby uvádza podmienku, ktorá ostáva nezrealizovaná preto, žeje neuskutoènite¾ná. Predstavuje nenaplnené ¾udské priania, predstavy,túžby, fikcie. Je prirodzené, že aj podmienený dej v tomto prípade ostávadejom fiktívnym. Spojka keby teda uvádza predstavu èloveka, vychádzajúcuz nesplnite¾ného predpokladu.Dôvod, preèo je podmienkový vzah reprezentovaný dvoma základnýmioperátormi v komplementárnom vzahu, spoèíva pod¾a mojej mienkyv tom, že produktor výberom operátora vyjadruje postoj k chápaniu stupòareálnosti podmienky i òou determinovaného deja: výpovede s operátormiak/keby uvádzajú nielen dve diferencovane chápané podmienky, ale i dvarozlièné typy podmienených dejov. Výpoveï ak x, y prezentuje reálnualebo potenciálne uskutoènite¾nú podmienku vo vzahu s reálnym alebouskutoènite¾ným dejom. Výpoveï keby x, y predstavuje fikciu.Aby sme sa vyhli jednostrannosti, treba doda, že protiklad reálnos/ireálnos podmienky a podmieneného deja nevyluèuje také kontextovépoužitie, v ktorom operátory ak, keby, (prípadne keï 2 ) fungujú aj akovzájomne zamenite¾né bez významového posunu (teda stiera sa i protikladreálnos/ireálnos). Spoloèným menovate¾om takých výpovedí jezacielenie podmienky aj podmieneného deja na budúcnos. Protiklad reálnos/ireálnossa neutralizuje, keï sa podmienka i dej orientujú na budúcnos,lebo to, èo sa má sta v budúcnosti, je samo osebe vždy len potenciálnea neisté. Operátory ak, keby a keï sú v tomto prípade zamenite¾né,2Hoci podmienkové spojky ak a keï sú vzájomne zamenite¾né, nie sú absolútnesynonymné. Líšia sa štylisticky (spojka ak sa preferuje viac v náuènom a právnom texte,keï skôr v popularizaèných textoch). Spojka keï sa uprednostòuje i vtedy, ak sa podmienkadeja viaže na dosiahnutie èasového medzníka: Keï budú k dispozícii výsledkyšetrenia, budem kona. Spojka pokia¾ signalizuje, že podmienkou je trvanie deja v istomèasovom úseku: Elektrina, pokia¾ nezaplatia, nebude.


92 JANA KESSELOVÁodlišná je len ich kombinatorika s aktualizaènými kategóriami slovesa(Keby sa blýskalo,... = Keï sa bude blýska,... = Ak sa bude blýska,...).Porovnaj:Prv ako odišla, predpovedala: Keby pršalo, vedz, že som na ostroveMolokai. Keby sa blýskalo, som na Maui. Keï bude hrmie, somv Kohale. Ak bude zemetrasenie, prišla som do Hamakuy. A ak budev rieke tiec èervená voda, vedz, že som už v Pune. Keï uvidíš totoznamenie, naisto privediem tvoju milú.Kvôli úplnosti dodajme, že výpovede s operátormi ak/keby uvádzajúcimipodmienku deja predstavujú z h¾adiska komunikaènej funkcie oznámenie,tvrdenie, presvedèenie, ktorého obsahom je vyvodenie záveru 3 . Keïžezáver sa vyvodzuje z podmienky v súhre s ïalšími sprievodnými okolnosami,operátory ak/keby èasto vytvárajú súvzažné dvojice ak/keby –tak, ak/keby – potom. Jedným z dôvodov kombinácie operátorov s odkazovacímivýrazmi je „ústretovos“ k percipientovi v tom zmysle, že odkazovacievýrazy pôsobia ako èleniaci signál, ktorý percipientovi pomáhaorientova sa v texte a ¾ahšie odlíši vyvodený záver od ostatnej èastitextu. Slúžia nato, aby „percipient s ¾ahším uchopením prijal autorove(vecné) informácie prezentované prostredníctvom komunikaènej sieteinformém“ (RUŠÈÁK, 2003: 27). Preferencia odkazovacích výrazov stúpas narastajúcim poètom slov medzi podmienkovým operátorom a uvedenímzáveru. Porovnaj: Ak ešte doplníme túto vetu o poznanie, že renesanciabýva stotožòovaná s duchom antiky a že v tejto dobe bola po prvýkrátzavedená v maliarstve geometricky konštruovaná perspektíva, tak smevlastne spomenuli podstatné znaky, ktoré bývajú s renesanciou spájané.Kým výpovede so spojkou ak sú oznámením s vyvodením záveru, výpovedeso štruktúrou keby x, y (ako súvzažnos uskutoènite¾nej podmien-3Komunikaènú funkciu výpovede (a rozdiel medzi mienkou, tvrdením, presvedèením)s operátorom ak èasto zvýrazòuje explicitne použité sloveso: Tvrdí, že ak sa slovenskéstrany boja hovori o menšinách, potom majú strach problémy rieši... Som presvedèený,že ak Meèiarova vláda pozorovate¾ov nepozve, bude to nešastný postoj ... Myslím si, žeak chcú Amerièania prehluši propagandu al-Džazíry, musia prís s vysielaním rovnakéhokalibru...


Operátory podmienkových vzahov v súèasnej slovenèine...93ky a predpokladaného výsledku) komunikaène vyznievajú najmä ako hodnotiacipostoj. Prevažne ide o vyjadrenie spokojnosti (nespokojnosti) z toho,že sa nieèo nestalo, hoci sa sta mohlo. V prospech tohto tvrdeniahovorí i výskyt axiologických prostriedkov rôzneho charakteru. Porovnaj:Keby bola zasiahnutá krèná tepna, mohlo dôjs k najhoršiemu.– Keby ho boli v roku 1849 popravili, svetová literatúra by prišlao jedného z najvýznamnejších Maestrov. – Keby Izrael dodržalpríslušné rezolúcie OSN a „mierové návrhy“ západných politikov,viedlo by to nepochybne k prímeriu znepriatelených strán.Už sme uviedli, že podmienkové operátory uvádzajú i výpovede, ktorýchobsah nekorešponduje s vymedzením podmienky deja. Pod¾a mojejmienky ide o rozliènú komunikaènú realizáciu viet, ktoré vo formálnejštruktúre sú implikáciou ak x, y; avšak zo sémantického aspektu medzix a y nie je príèinný vzah a z aspektu komunikaènofunkèného nejdeo vyvodenie záveru. Dá sa poveda i tak, že operátory ak/keby sú konštrukènýmprvkom výpovedí pragmatickej povahy, v ktorých vzah podmienenosti„ustúpil“ pred komunikaènou funkciou výpovede. Konkrétne.Spojka ak participuje na výpovediach s komunikaènou funkciou rada– výzva – varovanie (komunikaèná funkcia býva zvýraznená aj lexikálnymia gramatickými prostriedkami, napr. slovesom odporúèa, imperatívom).Porovnaj:Ak plánujete niekam letie poèas letnej sezóny, je najvyšší èas narezerváciu! Odporúèame vám urobi si rezerváciu... [rada] – Ak saneuspokojíte ani s tým, tak cookies jednoducho zakážte. [výzva] –Ak faktúru nezaplatíte do stanoveného termínu, o ïalšie dva týždnemôžete už by bez elektriny. [varovanie]Vo výpovediach so spojkou keby sa komunikaèná funkcia rada – odporúèanieposúva do komunikaènej sféry poúèania (až výèitky). Zaujímavéje, že produktorom výpovedí tohto typu je spravidla osoba so skutoènýmalebo fiktívnym vyšším statusom než potenciálni percipienti alebo osoba,ktorá sa pokladá za lepšie informovanú. Porovnaj:


94 JANA KESSELOVÁKeby takto hráèi bojovali v každom zápase, Nitra nie je dnestam, kde je. (autorom je tréner) – Keby sme znížili dane i sociálnedávky ešte viac než bratia Slováci, peniaze od nich zasa rýchlo odèerpámea chudobu k nim spä naženieme. (autorom je sociológ) –Keby som bol sudcom ja, Zoranovu hráèsku závislos by som nebraldo úvahy. (fiktívny sudcovský status)Spojky ak/keby sú i súèasou výpovedí, ktorými sa realizuje zdvorilostnýprincíp komunikácie (SLANÈOVÁ, 1994: 75–79), a to vo ve¾mi jemnýchodtienkoch: buï ako zdvorilostné klišé (Ak dovolíte, ...), zdvoriloskombinovaná so skromnosou (Ak môžem poskytnú vlastnú skúsenos,...), zdvorilos chápaná ako takt voèi partnerovi (Ak ti to nebude naarchu, ... Ak môžeme trochu posudzova váš vplyv...), zdvorilos prejavenásnahou o minimalizáciu negatívneho hodnotenia partnera (Ak mámpoveda pravdu, vzahy medzi mnou a trénerom Szikorom nie sú najlepšie)alebo ako zdvorilos v podobe maximalizácie súhlasu s partnerom:– V rozhovoroch so súažiacimi misskami sa hovorilo o zdraví,peniazoch a rodine. Preèo to¾ká trivialita?– To sa musí. Keby také súaže boli za komunistov, hovorili byo mieri na celom svete.Spojky ak/keby uvádzajú i výpovede, ktorými produktor vyjadrujehodnotenie z h¾adiska istoty o platnosti obsahu výpovede. V porovnanís modalitnými èasticami ide o hodnotenie so špecifickými funkciami, súvisiacimiso zásadou kvality prejavu:1. Autor pripúša, že obsah výpovede nemusí by platný, a robí to ešteskôr, než by bol usvedèený z nedodržania zásady kvality prejavu (Akdobre rátam,... Ak ma moje vlastné zmysly a cit neklamú..., Ak si dobrepamätám..., Ak sa nemýlim..., Ak ma pamä neklame...).2. Autor síce pripúša okolnosti, o ktorých nemusí by celkom informovaný,ale napriek tomu si je istý platnosou obsahu výpovede (Ak saaj v spomínanom prípade zmenili vlastnícke práva, nezmenil sa obsahzmluvy... Sme presvedèení, že...).


Operátory podmienkových vzahov v súèasnej slovenèine...953. Autor sa po výèitke ohradzuje a vyjadruje istotu o platnosti obsahuvýpovede, prípadne istotu o správnosti svojho konania (replika po výèitke,týkajúcej sa nedostatoènej výbavy pracovníkov ochrannými prostriedkami:Keby sme dali pracovníkovi kvalitnejšie gumené rukavicea nie chirurgické, tak by zrejme po zmene chytil skôr nejakú plieseò odrukavíc, než by sa nakazil antraxom).Okrem spojok na vyjadrenie podmienkových vzahov slúžia spojkovévýrazy v prípade, že; za predpokladu, že; pod podmienkou, že; s podmienkou,že; za podmienky, že; s tým, že (poradie je pod¾a klesajúcej frekvencie).Preferencia spojkových výrazov je motivovaná predovšetkýmštýlovou príslušnosou textu. Koncentrovaný výskyt explicitnýchpodmienkových operátorov je v právnych textoch (Spálenie biologickéhoodpadu fyzickou osobou bez predchádzajúceho povolenia príslušnéhoštátneho orgánu je možné len za podmienky, že fyzická osoba svojímpoèínaním nespôsobí následný požiar.) a vo vyššom náuènom štýle(Vlnové funkcie automaticky zahròujú ¾ubovo¾né korelácie medzi nukleónmi,ale za podmienky, že použitý modelový priestor je dostatoène ve¾ký).Druhým èinite¾om podporujúcim preferenciu spojkových výrazov je aktuálneèlenenie výpovede, presnejšie jeho tematická stránka 4 . Spoloènýmmenovate¾om spojkových výrazov je ich výskyt vo výpovediach, v ktorýchhlavná veta je témou výpovede a spojkový výraz uvádza podmienku akojej rému, teda maximálne závažnú zložku výpovede. Inými slovami, spojkovévýrazy podmienku vysúvajú do centra pozornosti a predstavujúju ako naliehavú, závažnú, krajnú. Výber spojkového výrazu súvisí s hierarchizáciouzložiek výpovedného obsahu. Je potom prirodzené, že aktualizáciapodmienky sa ve¾mi èasto podporuje súhrou spojkových výrazovso zdôrazòujúcimi èasticami (len, iba, aj, ani, i, najmä, hlavne,jedine, ale, no) a s axiologickými slovami (axiologické slová, pozri:DOLNÍK, 2003: 41–51). Výsledkom súhry operátorov, aktuálneho èleneniavýpovede a lexikálneho okolia je, že sa do jazykovej prezentácie pod-4Tematická stránka je spojená s otázkou, o èom sa v danej výpovedi nieèo vypovedá,èo je témou výpovede. Oproti téme, ako minimálne závažnej zložke výpovede, stojíréma výpovede, to, èo sa o téme vypovedá, ako maximálna závažná zložka výpovede(DOLNÍK, 1999: 83).


96 JANA KESSELOVÁmienky premieta axiologický aspekt produktora textu. Podmienka sa predstavuje:– ako krajný prípad, keï je uskutoènenie deja ešte možné (Sterilizáciubez poplatku vykonávajú lekári len v prípade, že by tehotenstvo ohrozovalozdravie matky);– ako obmedzujúca, nepríjemná, ažko splnite¾ná (Lukašenko v sobotupožiadal generálneho prokurátora, aby prepustil na slobodu novináraruskej televízie ORT za podmienky, že zostane v Bielorusku). [Nasledujúcikontext vysvet¾uje, že novinár je obvinený z prechodu bieloruskejhranice] – Opatrovate¾ka je tu od mája normálne na osem hodín,no s podmienkou, že musíme mesaène zaplati 1700 korún. [Výsledkominferencie z predchádzajúceho kontextu je poznatok, že pre rodinus trojèatami je to ažko splnite¾ná podmienka] – Nedávno ho pustiliza vzorné správanie sa, ale s podmienkou, že štyri roky musí „seka“dobrotu. [Z predchádzajúceho kontextu je zrejmé, že vo vzahu k recidivistoviide o ažko splnite¾nú podmienku].Z analyzovaných výpovedí vyplýva, že sledované spojkové výrazypodmienkových vzahov uvádzajú podmienku ako rému výpovede, ktoráje súèasne aj jadrom výpovede (novou informáciou).K novším spojkovým výrazom patrí spojenie s tým, že, používané ajv podmienkovom vzahu (Úrad práce mu pod¾a príslušných tabuliek vypoèíta,akú èas mzdy bude jeho zamestnancovi prepláca poèas 12 mesiacovs tým, že zvyšok výplaty musí doplati zamestnávate¾ aspoò dovýšky minimálnej mzdy). Problematickos tohto spojkového výrazu je vovágnosti formulácie a nejednoznaènej interepretácii vzahu, ktorý tentovýraz reprezentuje. Bez nároku na úplnos uvádzame, že okrem podmienkovéhovzahu spojkový výraz s tým, že uvádza:– kombináciu podmienkového a èasového vzahu (Protihráè, ktorý prehral,žiada od suseda najskôr vráti pôdu s tým, že až potom uváži, èi sis ním vôbec podá ruku);– vysvetlenie istého javu (Na prevádzku škôl a školských zariadení satotiž v rozpoètoch objavilo len 50 percent nákladov, s tým, že druhúèas doplatku by mali školy dosta až v máji. – Andreotti obvineniapopieral s tým, že sú odvetou proti tvrdým zákrokom jeho vlád voèitrestným èinom);


Operátory podmienkových vzahov v súèasnej slovenèine...97– úèel (Do Trnavy som pred pár rokmi odišiel s tým, že budeme bojovao špièku);– doplòujúce a vo¾ne prièlenené spresòujúce informácie (Vèera ráno touviedla agentúra Reuter s tým, že ide o jednu z najväèších námornýchkatastrof posledných rokov).Záver. V situácii, keï sa v komplexných jazykovedných prácach spojkypredstavujú buï ako súbor prostriedkov slúžiacich na vyjadrenie istéhovzahu (ORAVEC, BAJZÍKOVÁ, 1982), alebo ako enumerácia vzahov, ktoréjednotlivé spojky vyjadrujú (RUŽIÈKA a kol., 1966), sme sa na príkladepodmienkových operátorov usilovali ukáza, že spojky (a ïalšie spájacievýrazy, teda operátory) nie sú len prostriedkom na vytváranie medzipropoziènýchvzahov, ale že v súhre s lexikálnym okolím, aktuálnym èlenenímvýpovede, aktualizaènými kategóriami slovesa a kontextom spoluvytvárajúkomunikaèné funkcie výpovedí. V jazykovej interakcii sa tradiènevymedzovaná úloha podmienkových operátorov – by prostriedkommedzivetného podmienkového vzahu – èasto zastiera a do poprediavystupuje ich úloha spoluvytvára komunikaènú funkciu výpovede a napåòakooperaèný a zdvorilostný princíp komunikácie.LiteratúraDOLNÍK J., 1999: Základy lingvistiky. Bratislava.DOLNÍK J., 2003: Lexikológia. Bratislava.GREPL M., KARLÍK P., 1986: Skladba spisovné èeštiny. Praha.KARLÍK P., 1995: Studie o èeském souvìtí. Brno.ORAVEC J., BAJZÍKOVÁ E., 1982: Súèasný slovenský spisovný jazyk. Syntax. Bratislava.RUŠÈÁK F., 2003: Pragméma ako štyléma (sui generis). In: Komunikácia a text. Prešov,s. 26–28.RUŽIÈKA J., 1966: Morfológia slovenského jazyka. Bratislava.SLANÈOVÁ D., 1994: Praktická štylistika. Prešov.7 Jêzyki...


98 JANA KESSELOVÁOperators of the Conditional Relations in Contemporary Slovak Language(Corpora Inspirations)SummaryIn time when the complex works on Slovak morphology and syntax present the conjunctionseither as the set of means for expressing the certain relation or as the enumerationof relations that are expressed by particular conjunctions we tried to show, based onthe example of the conditional operators, that conjunctions (and other conjunction expression,i.e. operators) are not just the means for creating the inter-sentence relations, butthat they create the communicative function of the utterances in harmony with collocations,functional sentence perspective, predicative verb categories, type of the contextualinter-sentence relation and the context. The traditionally defined and delimited role ofthe conditional operators in language interaction – to function as a means of inter-sentenceconditional relation – is frequently obscured and its pragmatic role – to co-createthe communication function of the utterance and to fulfill the cooperation and politenessprinciple of the communication comes forth.The analysis is based exclusively on the utterances that were used in the written textsof the scientific, journalistic and poetic/literary style, that are the part of the Slovaknational corpus (version prim 2.1 bal).In connection with the communication-orientated understanding of the conditionaloperators our attention is focused on three aspects of their functioning in communication:– conditional operators as indicators of the semantic relation among the contents of theutterances of the type ak x, y/keby x, y (if x,y in real conditions/ if x,y in unreal conditions);– conditional operators as indicators of the attitudes of the speakers and various communicationfunctions of the utterances of the type if x, y/even if x, y;– reasons of the communication preferences of the explicit conditional conjunctionexpressions.Communicative approach to the conditional operators points also at the terminologycontradiction of the traditional terms main-subordinate clause on one hand and the termstheme-rheme on the other side. As the conjunction expressions research showed themost important part (as to the content) of the utterance is in the so-called subordinateclause and the main clause usually presents the less important part of the utterance.


JAROMÍR KRŠKOFakulta humanitných vied UMB Banská BystricaVzahové modely slovenských hydroným*Modelové analýzy proprií sa v slovenskej a èeskej onomastike sa teoretickyi prakticky rozpracovali predovšetkým v oblasti antroponymie(BLANÁR, MATEJÈÍK, 1978, 1983; BLANÁR, 1996), ojkonymie a toponymievo všeobecnosti (MAJTÁN, 1994, 1996; ŠRÁMEK, 1972, 1976, 1999; PLE-SKALOVÁ, 1992). Prvou štúdiou na Slovensku, ktorá sa venovala modelovejanalýze slovenskej èasti hydroným v povodí Slanej, bola štúdia¼. SIÈÁKOVEJ (2004). Vo svojej štúdii vychádzala najmä z teoretickýchzákladov R. Šrámka, ktorý problematiku modelovej teórie aplikoval predovšetkýmna èeskú a moravskú ojkonymiu.R. Šrámek vo svojej modelovej analýze propriálneho pomenovaciehoaktu vychádza z funkèného chápania onomastiky, èo mu vo ve¾kej miereumožòuje vyèleni jednotlivé etapy onymického pomenovacieho procesuv celej jeho dåžke trvania – teda od primárnych motivaèných príznakovobjektu, cez nominaènú komunikaènú situáciu a vzah pomenovate¾ak objektu, až po samotné užitie propria v komunikaènej situácii. Autorv ostatných desaroèiach venoval tejto problematike výraznú pozornos– na zaèiatku pracoval s termínmi vzahový model, slovotvorný(novšie aj názvotvorný) model a slovotvorný typ. Jeho teóriu aplikovalaJana Pleskalová na moravské a sliezske terénne názvy (anojkonymá) v monografiiTvoøení pomístních jmen na Moravì a ve Slezsku (1992).* Príspevok predstavuje èas univerzitného grantového projektu VUGA è. 4/2006Implementácia spracovania hydronymie povodia Hrona a Torysy do digitálnych máp(GIS).7*


100 JAROMÍR KRŠKOV procese nominácie, presnejšie vo fáze vzniku propria, zohráva k¾úèovúúlohu propriálne pomenovací motív, prostredníctvom ktorého sa vyjadrujenoetický vzah pomenúvate¾a k pomenúvanému objektu (ŠRÁMEK,1999: 36). Termínom vzahový (alebo východiskový) oznaèuje R. Šrámekmodel vzniku propria, ktorým je od poèiatku determinovaná jazykovástránka propria. Jazykové stvárnenie vlastného mena, t.j. jeho povrchovúštruktúru, oznaèuje R. Šrámek termínom slovotvorný (názvotvorný) model.Obidva druhy modelov – vzahový i slovotvorný „jsou systémovì(kategoriálnì) konstitutivní složkou propriální sféry jazyka. První ji spøahujes komunikací, s pojmenovací potøebou, druhý s nominaèním aktem,s jazykem jako materiálním zdrojem a materializovanou podobou jména.“(ŠRÁMEK, 1999: 36). Vzahový i slovotvorný model sú súèasou každéhopropria, t.j. oba vzájomne sa podmieòujúce modely sú jednou zo základnýchorganizaèných zložiek propriálnej sféry jazyka.Pod¾a modelovej teórie R. Šrámka sa dá vzah pomenúvate¾a k pomenúvanémuobjektu vymedzi štyrmi základnými obsahovo-sémantickýmikategóriami, ktoré sú vymedzené zámenami:I.II.III.kdekto, èoaký, -á, -é, akí, za akých okolnostíèíIV.J. PLESKALOVÁ (1992) ktorá vychádza z tejto Šrámkovej koncepcie, nahradilarímske èíslice písmenami A, B, C, D. R. Šrámek vo svojej koncepciimodelových štruktúr používa na oznaèenie základných vzahovýchmodelov (na rozdiel od J. Pleskalovej) rímske èíslice a nie písmená, pretožeokrem štyroch obsahovo-sémantických modelov vo svojej (všeobecnej)teórii pracuje s kategóriou životné propriálne objekty (oznaèuje ichpísmenom A) a neživotné propriálne objekty (oznaèuje ich písmenom B) 1 .Zámená vymedzujúce jednotlivé kategórie vzahových modelov majúplatnos onomastickej univerzálie, pretože platia všeobecne v každom jazyku.Pri terénnych názvoch, ktoré sú èasto dvoj a viacèlenné, sa jednotlivédruhy vzahových modelov vzájomne kombinujú s uvedenými štyrmi1Ako už bolo spomenuté, modelovú analýzu rozpracoval R. Šrámek v oblasti ojkonymie,preto rozlišuje kategóriu ojkoným (životné propriálne objekty) a anojkoným(neživotné propriálne objekty).


Vzahové modely slovenských hydroným101druhmi jednoduchých vzahových modelov, prièom nie všetky kombinaènémožnosti sa môžu využi. Pod¾a názoru J. Pleskalovej (a v zhodes našimi skúsenosami v oblasti terénnych názvov) sú v urèitých oblastiachdominantné kombinácie vzahových modelov, ktoré môžu v inýchregiónoch absentova alebo sa pohybujú na periférii onymickej nominácie.Viacèlenné vzahové modely pozostávajú z dvoch èastí – primárnu èastvorí èlen vyjadrujúci hlavný vzah k pomenovanému objektu (J. Pleskalováho graficky vyznaèuje podèiarknutím); sekundárnu èas tvorí èlen,ktorý bližšie charakterizuje primárnu èas (najèastejšie vo forme zhodného/nezhodného prívlastku), napr.: Dolné záhrady zodpovedajú modelu C +B (pod¾a Šrámkovej koncepcie III. + II). Predponové proprium sa v zápiseod predložkového vlastného mena odlišuje polohou (medzerou) prinadradenom propriu 2 : predložkový typ: Za humnami; predponový typ:Zahrby; predponovo-príponový typ: Záhorie.Špecifikum hydroným (v porovnaní s terénnymi názvami, oronymamia pod.) spoèíva v tom, že motivaènými èinite¾mi už nie sú len apelatívaviažuce sa na oblas vody (takto sa proprializáciou tvorili hydronymáv minulosti – potok > Potok, rieka > Rieka, bažina > Bažina, kaluž > Kaluž...),teda vzahový model netvorí proprializované apelatívum, ale motivantamisú predovšetkým ojkonymá, terénne názvy, antroponymá a pod.Z poh¾adu geografického objektu predstavuje vodný tok rozsiahly onymickýobjekt, preto môže ma aj nieko¾ko názvov. To znamená, že motivaènýchèinite¾ov v procese onymickej nominácie môže by nieko¾koa tento objekt sa vyznaèuje polyonymiou. Z jednotlivých výskumov slovenskýchpovodí máme množstvo dokladov na takéto polyonymické objekty– vodný tok má iný názov v pramennej èasti, v strednej èasti a odlišnýnázov má v ústi; podobne je tomu aj v odlišných náreèových prostrediach,v diachrónnom poh¾ade, sociálnom prostredí... 3 Hydronymá,ktoré vznikli transonymizáciou proprií iných onymických sústav pretopredstavujú prvý vzahový model (kde) – ide o názov vodného toku, kdesa nachádza osada X, potok teèie cez pole, kde sa mu hovorí... R. Šrámekpribližuje podobný (hoci opaèný) prípad vzahového modelu ojkoným,2Symbolický zápis predložkového toponyma je p + N, predponové toponymum + Na predponovo-príponový typ + N + (symbol N oznaèuje vlastné meno – nomen).3K jednotlivým rovinám polyonymie pozri (KRŠKO, 2002: 144–146).


102 JAROMÍR KRŠKOktoré vznikli transonymizáciou hydroným – Jihlava, Opava, Ostrava, Morava,Sázava, Bystøice, Lomnice… V tomto prípade motivantom ojkonýmje „lokalizujíci motiv – ,tam, kde je‘“ (ŠRÁMEK, 1999: 40). Dôležitýmfaktom, ktorý odlišuje propriá rôznych onymických sústav v rámci štyrochzákladných vzahových modelov, je ich odlišná motivická hodnota.Ojkonymum Bystrica, ktoré vzniklo transonymizáciou hydronyma Bystrica,zodpovedá prvému vzahovému modelu – osada, ktorá leží tam,kde teèie potok Bystrica. Rovnomenné hydronymum však patrí do tretiehovzahovému modelu – aký potok (bystrý, rýchly, èistý). V priebehuèasu dochádza postupne k zanikaniu motivaèných príznakov pôvodnýchmotivantov – dnes v akejko¾vek osade nazvanej Bystrica „bežný“ èloveknevie, že názov osady motivoval vodný tok. Najmä ak zanikne pôvodnýapelatívny význam propria, prípadne apelatívum už aktívne nefungujev slovnej zásobe jazyka.V súvislosti s motiváciou medzi ojkonymami a hydronymami si ¼. Sièákovákládla otázku „èo bolo skôr pomenované?“ (SIÈÁKOVÁ, 2004: 280).Vychádzala z logického predpokladu, že z diachrónneho poh¾adu sú staršiehydronymá, pretože toky už v minulosti predstavovali dôležité orientaènébody, popri riekach postupovalo osíd¾ovanie, nové obyvate¾stvo preberalonázvy riek od pôvodných obyvate¾ov a novovznikajúce osady mohlivzniknú transonymizáciou hydroným. Tento postup môžeme sledovanajmä pri ojkonymách, ktoré obsahujú sémantické príznaky pôvodnýchapelatív viažucich sa na oblas vody, vodných stavieb: blato > hydronymumBlatnica > ojkonymum Blatnica, bystrica > hydronymum Bystrica> ojkonymum Bystrica, muráò > hydronymum Muráò > ojkonymumMuráò... V priebehu èasu však hydronymum stratilo postavenie dominantnéhoonymického bodu a tento lokalizaèný, orientaèný, diferenènýatribút prevzala osada. Vzniklo však napätie medzi rovnako znejúcimipropriami, ktoré oznaèovali odlišné onymické body (dochádza k onymickejhomonymii – KRŠKO, 2002). Toto napätie sa vyriešilo „na úkor“ (v tomèase už menej významných) hydroným, ktorých podoba sa upravila rozliènýmispôsobmi: deriváciou (Blatnièianka, Bystrièka, Muránka), k propriusa pridal apelatívny èlen poukazujúci na hydronymiu (potok Blatnica,potok Bystrica, potok Muráò), prípadne sa v hydronyme naznaèí subordinaènývzah k obci (Blatnický potok, Bystrický potok, Muránsky potok).


Vzahové modely slovenských hydroným103Zaradenie hydronyma do príslušného vzahového modelu závisí odjeho motivaèných príznakov. M. MAJTÁN (1994: 15–16) radí motivaènépríznaky toponyma do oblasti mimojazykovej stránky (spolu s onymickouplatnosou toponyma pri jeho fungovaní, pri spoloèensky podmienenejidentifikácii objektov a javov skutoènosti). Motivaèné príznaky charakterizujúvznik toponyma a možno ich rozdeli do nieko¾kých menšíchskupín (opis, charakteristika objektu; lokalizácia objektu vzh¾adom nainý objekt; vlastníctvo, príslušnos objektu; oslavnos, pamätnos; sídelnýcharakter a pod.). Pri zatriedení hydroným povodia Hrona do vzahovýchmodelov bude teda rozhodujúce urèenie motivaèných príznakov jednotlivýchhydroným. Na XVI. slovenskej onomastickej konferencii sme vosvojom príspevku venovali pozornos práve motivaèným èinite¾om, pretobudeme pri modelovej analýze vychádza z doterajších výskumov.Výskumom v povodí Hrona sme zistili 1294 pomenovaných onymickýchobjektov teèúcich vôd, z ktorých je 12 neidentifikovaných alebozaniknutých a 107 názvov stojatých vôd, vodopádov a prameòov (z toho11 neidentifikovaných), spolu je to teda 1400 pomenovaných onymickýchbodov. Celkovo sme však zistili 1712 názvov (1599 názvov teèúcich vôda 114 pomenovaní stojatých vôd). Ide tu najmä o odlišne pomenovanéhydronymá. Z h¾adiska motivácie sme teda nepoèítali hláskové variantynázvov, ktoré majú rovnakú motiváciu. Získaný súbor hydroným povodiaHrona musíme rozdeli na skupinu teèúcich a skupinu stojatých vôd, prameòova vodopádov. Toto delenie je dôležité dodrža najmä pri vyhodnocovanímotivácie, pretože pomer motivácií toponymami a ojkonymami jepri týchto skupinách opaèný, èo by pri komplexnej analýze skres¾ovalocelkové výsledky.„Vodné toky povodia Hrona boli najèastejšie motivované terénnyminázvami. Z poètu 1599 zistených názvov bolo takto motivovaných 778,èo predstavuje 48,7%. Ide o celkom prirodzený jav, pretože vodné toky(najmä menšie pramenné toky) sú menej významné ako oronymá alebotoponymá vo všeobecnosti a èasto sú pomenované druhotne – po proprializáciitoponým, ktoré zároveò slúžia ako dôležitý orientaèný bod, ktorýmotivuje názov hydronyma.“ (KRŠKO, 2006c: 3). Tento druh motivácie majúprevažne vodné toky v podhorských a horských oblastiach – ide teda predovšetkýmo toky horného a stredného povodia Hrona. Terénnymi náz-


104 JAROMÍR KRŠKOvami sú väèšinou motivované aj hydronymá, ktoré v názve obsahujú antroponymum.V povodí Hrona sme zaznamenali 46 takýchto názvov, èopredstavuje 2,9%. Antroponymum v toponymii vyjadruje posesívny vzah,ale v hydronymii tomu tak nie je. Antroponymum ako motivant je v hydronymesekundárnym motivantom, pretože je sprostredkované cez toponymum(k tomu bližšie KRŠKO, 2006a: 4). Hydronymum Botkovský potoknepoukazuje na fakt, že ide o potok patriaci Botkovi, Budáèov jarok nepatríBudáèovi, Piaèkov potok Piaèkovi, Tomov potok Tomovi atï. Sekundárnamotivácia vyjadruje, že názov potoka obsahujúci antroponymumpreteká územím majite¾a, ktorého meno je obsiahnuté v terénnom názve.Botkovský potok bol motivovaný tým, že preteká cez územie nazývanéBotkovo, Budáèov jarok preteká cez terénny objekt Budáèovo, Piaèkovpotok teèie cez Piaèkovu dolinu, Tomov potok preteká cez Tomov štál...253 názvov teèúcich vôd bolo motivovaných osadnými názvami (ojkonymami),èo predstavuje 15,8%. Osady predstavujú dôležitý orientaènýbod a takto motivovaným hydronymom sa vyjadruje príslušnos vodnéhotoku k obci, prièom nezáleží na tom, èi tok pramení pri obci, teèie cez jejúzemie alebo tam ústi. Nielen v rámci tohto druhu motivácie, ale ajv predchádzajúcich skupinách vznikli hydronymá rôznymi druhmi proprializácie– cez deriváciu až po transonymizáciu. Takto vzniknuté hydronymápatria do prvého vzahového modelu, teda „kde“ sa nachádzarelaèný objekt, ktorý bol motivantom hydronyma – napr.: Bachláè (terénnynázov – ïalej TN Bachláè), Balkova dolina (rovnomenný názov doliny),Banský potok (TN Banský vrch), Bôrovský potok (TN Bôrové), Èistiny(TN Èistiny), Drieòovský potok (èas chotára pod názvom Drieò), Lohyòa(TN Lohyòa), Nehovo (TN Nehovo), Podhorský potok (TN Podhora),Smrekov (TN Smreková), Šiagiho potok (TN Šiagiho vrch), Tabla(TN Tabla), Záhorèie (TN Záhorèie), Zubáková (TN Zubáková); Braväcovskýpotok (osadný názov – ïalej ON Braväcovo), Èaradický potok (ONÈaradice), Fajtov potok (ON Èierny Balog – èas Fajtov), Hlinícky potok(ON Hliník nad Hronom), Hodrušský potok (ON Banská Hodruša), Oèovka(ON Oèová), Nemecká (ON Nemecká), Repište (ON Repište), Štúrovskýkanál (ON Štúrovo); hydronymá obsahujúce antroponymá, ktoré všaknevyjadrujú posesívny charakter: Karašová (< TN Karašovo), Kolesárka(< TN Kolesárová), Macákov (< TN Macáková), Mackov (< TN Macko-


Vzahové modely slovenských hydroným105va dolina), Pivarèovský (< TN Pivarèovské), Rácov (< TN Rácovo), Racvalovo(< TN Racvalová), Cibunov (< TN Cibunovo), Šifrovo (< TNŠifrova dolina), Šimaníkov (< TN Šimaníkovo), Zubákový (< TNZubáková), Židlová (< TN Žid¾ovo)...Takmer 10% názvov (149) bolo motivovaných vlastnosou vodnéhotoku – farbou koryta, šírkou, håbkou, pôvodným tokom – Bachratý, Starýpotok, Besná, Biela voda, Èervená voda, Èierny potok, Mútny, Chamtivý,Kalný potok, Kyslá voda, Tmavá, Slaná, Slobodný jarok, Strmá, Spevavý,Spurný, Jazerný, Drevený, Štrkový, Teplý, Tichá voda, Úkladný jarok, Ve¾kýzelený potok, Vírový potok, Vlèí potok (dravá voda), Zelená... Ide o pomerneèastú motiváciu, ktorá súvisí aj s ïalšími druhmi motivácií – akýmisú napríklad tvar koryta (19 hydroným): Driekyòa (od apelatíva driek),Kriváò, Hadí potok, Kompa 4 , Krivá, Krivé, Krivu¾a, Lomený potok, Vidlièky,Zákruty; vlastnosti vody (30 názvov): Blatnianka, Lukavica 5 , Mierna,Mokráò, Mrchavý kanál, Hnilec, Huèava, Hukava, Nevidzký potok,Osuch, Plamienok, Vraník (rýchly), Slanec, Strateník, Strmhlav, Šáripotok; ve¾kos vodného toku (10 pomenovaní): Gombièka, Krátky, Jariabok,Malý jarok, Škriatok... Túto skupinu tvoria staršie názvy utvorenév minulosti, ale aj novovytvorené názvy, ktoré tokom dali vodohospodári.Tieto druhy hydroným vyjadrujú vlastnosti alebo tvar toku, preto ichradíme do druhého vzahového modelu 6 – „kto, èo“: Starý potok, Bielavoda, Èervená voda, Èierny potok, Kalný potok, Kyslá voda, Slobodnýjarok, Tichá voda, Úkladný jarok, Vírový potok, Vlèí potok... Tieto hydronymámajú vzahový model C + A, prípadne C + C + A (Ve¾ký zelenýpotok, Dolný Hodrušský jarok, Horný Vysoký jarok, Elsõ sári patak (Prvýblatný potok), Második sári patak (Druhý blatný potok), Harmadik sáripatak (Tretí blatný potok), Negyedik sári patak (Štvrtý blatný potok).4Názov Kompa – pod¾a výkladu V. ŠMILAUERA (1932: 360) pochádza od keltskýchKotínov – *Cambos = krivý. Tvar prevzali západní Germáni ako *Kambaz > *Kamba,ktoré v bavorskom náreèí v VIII. st. znelo ako *Kampa. Túto formu prevzali Slovaniaako *Ko(N)pa, ktorú Maïari prevzali v tvare Kumpa > Kompa.5Názov vznikol z psl. * lo(N)kav?, èo znamená divý, dravý, zákerný, ¾stivý.6Do tohto modelu patria hydronymá obsahujúce apelatívny èlen potok, rieka, jarok...,pretože toto apelatívum je v názve dominantné a adjektívna èas bližšie charakterizujecelé proprium (v tomto prípade jeho vlastnosti).


106 JAROMÍR KRŠKODo tretieho vzahového modelu (C) – aký, -á, -é, akí, „za akých okolností“patria tak isto hydronymá motivované vlastnosami toku, tvaromkoryta a pod. Diskutabilnými sú názvy adjektívneho typu bez apelatívnehoèlena – tieto mohli vzniknú elidovaním tohto apelatíva: Bachratý,Besná, Mútny, Chamtivý, Tmavá, Slaná, Strmá, Spevavý, Spurný, Jazerný,Drevený, Štrkový, Teplý a pod. V prípade, že by obsahovali elidovanýapelatívny èlen, patrili by do druhého vzahového modelu (teda do B).Pri stojatých vodách, vodopádoch a prameòoch je situácia v oblastivzahových modelov trochu odlišná od teèúcich vôd. Vodné nádrže bývajúmotivované najèastejšie názvom osady v katastri ktorej sa nachádzajú,preto takisto patria do prvého vzahového modelu. Vodopády a pramenevšak predstavujú pomerne malý, ale významný onymický bod. Preto ichnázvy môžu ma dedikaèný charakter 7 . V minulosti mali tento charakternajmä urbanonymá a vo ve¾kej miere boli vystavené ideologickému tlaku.Pri výskume hydronymie povodia Hrona sme zaznamenali nieko¾koprameòov, ktoré boli motivované menom majite¾a pozemku alebo bolipomenované menom významnej osobnosti, ktorá v minulosti pôsobilav danej oblasti: Baïovka (prameò), Brutov jarok (prameò), Linhartovka(prameò), Èunderlíkov prameò, Dráztová (prameò), Hericov prameò, Jegorovovprameò 8 , Prameò Boženy Nemcovej 9 , Prameò krá¾a Mateja 10 ,Prameò Sama Chalupku 11 . Tieto názvy patria do štvrtého vzahovéhomodelu, teda „èí“. Môžu sa vyznaèova posesivitou 12 , alebo majú honorifikujúcufunkciu (v prípade významných osobností).7R. Šrámek hovorí o honorifikujúcom motíve, ktorý sa vyvinul z posesívneho motívu.(ŠRÁMEK, 1999: 49).8Prameò nesie meno ruského partizánskeho velite¾a, ktorý bojoval v oblasti BanskejBystrice.9Božena Nìmcová – významná èeská spisovate¾ka bola známa aj tým, že malave¾mi dobré vzahy s vtedajšími osobnosami slovenskej kultúry a navštívila mnohéslovenské miesta. S ob¾ubou navštevovala vaòové kúpele v horehronskej obci Bacúch,v blízkosti ktorých tento prameò vyviera.10Prameò nesie meno uhorského krá¾a Mateja I. (1440–1490), ktorý je èasto zobrazovanýv ¾udovej slovesnosti ako prototyp ob¾úbeného panovníka.11Samo Chalupka (1812–1883) – slovenský romantický básnik, narodený v HornejLehote neïaleko Banskej Bystrice. Prameò Sama Chalupku sa nachádza neïaleko jehorodnej obce.12K problematike posesivity pozri napr. (GERLAKOVÁ, 2004; 2005).


Vzahové modely slovenských hydroným107Zložitejšími modelmi môžeme vyjadri predložkové, predponové hydronymá,ktoré èasto vyjadrujú smerovanie z motivujúceho toponyma.Modelová analýza slovenskej hydronymie má by ïalšou èasou výskumutohto špecifického druhu národnej onymie. Dôležitým predpokladompre jej komplexnú analýzu je však spracovanie celej hydronymie Slovenskaa rozbor jej motivaèných faktorov.LiteratúraBLANÁR V., 1996: Teória vlastného mena. Status, organizácia a fungovanie v spoloèenskejkomunikácii. Bratislava.BLANÁR V., MATEJÈÍK J., 1978: Živé osobné mená na strednom Slovensku. I. 1. Designáciaosobného mena. Bratislava.BLANÁR V., MATEJÈÍK J., 1983: Živé osobné mená na strednom Slovensku. I. 2. Distribúciaobsahových modelov. Martin.GERLAKOVÁ A., 2004: Posesívny vzah vyjadrený formou genitívu. V: „Štúdia Slovca”,Banská Bystrica, s. 237–242.GERLAKOVÁ A., 2005: Genitív ako pád vyjadrenia posesívneho vzahu v slovenèine. V:„Západoslovanské jazyky I”. Banská Bystrica, s. 32–39.KRŠKO J., 2001: Terénne názvy z Muránskej doliny. Banská Bystrica.KRŠKO J., 2002: Mikroštruktúrne vzahy v onymii. „Slovenská reè“, è. 3, s. 142–152.KRŠKO J., 2005: Hydronymia povodia Hrona vo svetle etník. [V tlaèi].KRŠKO J., 2006a: Antroponymá ako motivanty terénnych názvov a hydroným. „Actaonomastika”. [V tlaèi].KRŠKO J., 2006b: Hydronymia povodia Hrona. [Rukopis].KRŠKO J., 2006c: Motivaèné èinitele hydronymie z povodia Hrona. [V tlaèi].MAJTÁN M., 1994: Motivácia a lexikálna sémantika. V: Jazyková a mimojazyková stránkavlastných mien. Bratislava–Nitra, s. 15–19.MAJTÁN M., 1996: Z lexiky s lovenskej toponymie. Bratislava.PLESKALOVÁ J., 1992: Tvoøení pomístních jmen na Moravì a ve Slezsku. Jinoèany.SIÈÁKOVÁ ¼., 2004: Pomenovacie modely v hydronymii. V: Slovenèina na zaèiatku 21.storoèia. Prešov, s. 278–283.ŠRÁMEK R., 1972: Toponymické modely a toponymický systém. „Slovo a slovesnost”,s. 304–317.ŠRÁMEK R., 1976: Slovotvorný model v èeské toponymii. „Slovo a slovesnost”, s. 112–120.ŠRÁMEK R., 1999: Úvod do obecné onomastiky. Brno.


108 JAROMÍR KRŠKORelation Models of the Slovak HydronymsSummaryAuthor has focused on the relation models of the Slovak hydronyms. His modelanalysis of hydronyms is based on the works of R. Šrámek who introduced his modeltheory of oikonymy, and J. Pleskalova who applied the model structure to the toponymyof Moravia and Silesia. Author points out the special position of hydronyms in the fieldof model structures whose models are markedly different from toponyms and oikonyms


MARIOLA LISZOKOVÁOstravská univerzita v OstravìPøíjmení préteritálního typu v èeštinìa polštinìÚvodPøíjmení tvoøí ve slovní zásobì národa zvláštní samostatnou skupinu.„Jsou zbavena významu slova, z nìhož vznikla, èasto se od nìho liší pravopisem,skloòováním“ [MOLDANOVÁ, 1983]. I když pøíjmení jsou dnesnejdùležitìjším znakem jedineènosti, døíve byla opomíjená. Právì protobyla køestní jména pro naše pøedky po dlouhou dobu nejdùležitìjším,a èasto i jediným pojmenováním osob (ještì do 18. století byly seznamyosob uspoøádány podle køestních jmen) 1 .Pøíjmení se vyvíjela postupnì z nedìdièných pøíjmí, kterými se rozlišovalilidé stejného jména v obci nebo jinde. Samo slovo pøíjmení naznaèujedruhotný vztah ke køestnímu jménu. Stálo jen „pøi jménì“ a èinilojej úplným. Nositelé jmen se odlišovali èasto rozliènými domácímipodobami svého jména (Jan Janeèek). Jindy se rozlišovali oznaèením otce,1V období do r. 1300 pøevládá jednojmennost a jména slovanská, pùvodnì jménabyla rozdìlena stavovsky, což znamená, že nìkterá jména složená byla vyhrazena knížecírodinì (Boleslav, Boøivoj), jiná jména byla šlechtická (Budivoj, Meèislav) a jména jednoèlennápatøila pøedevším poddanému lidu. Toto rozdìlení mìlo své výjimky a bylo porušováno(srov. MOLDANOVÁ, 1983). V dobì od XIII. do XVIII. století k nám pronikalajména nìmeckého pùvodu. Nejoblíbenìjší z nich pak byla jména Konrád, Bedøich,Oldøich atd.


110 MARIOLA LISZOKOVÁmatky èi manželky (Jan Martinù). Èasto se pøíjmení drželo vlivem urbáøù 2 .Obyvatelé mìst se lišili od obyvatel vesnic svým zamìstnáním a pùvodemz rùzných míst, vystupovala proto do popøedí jako diferencující pojmenováníoznaèení podle øemesel (Jan Kováø), místa pùvodu (Jan zeZáblatí), domovního znamení (Jan od Žab > Jan Žaba) nebo místa bydlištìv obcí (Jan pod Skalkou).Jak píše D. Moldanová, pøíjmení vznikala od 14. do 18. století. Nejprveu šlechty, pak u mìšanù a u svobodných sedlákù. Spoleènost i veøejnáspráva se vyvíjely, a proto vznikla potøeba pøesné evidence osob. Dìdiènosta nemìnnost pøíjmení byla u nás uzákonìna vydáním patentu Josefa II.z 1. listopadu 1780. V tomto roce dostali svá pøíjmení bezzemci i èeleï.Židovské obyvatelstvo muselo pøíjmout stálé pøíjmení s platností od 1.ledna 1788. Gramatická podoba pøíjmení se datuje od poloviny 19. století,kdy došlo k pravopisné reformì, ale nìkterá pøíjmení udržují starougrafickou podobu.Uvádí se, že dnešní èeština má víc než 40 000 pøíjmení (MOLDANOVÁ,1983). Pøíjmení se èasto opakují a nejsou vždy dùkazem o pøíslušnostijmenovcù ke stejným rodùm. Stejné pøíjmení mohlo vzniknout v rùznýchmístech a ze stejných nebo z rùzných pøíèin. Novák a Novotný nejèastìjšíèeská pøíjmení vznikla právì na rùzných místech pro oznaèení novýchsousedù (srov. BENEŠ, 1962).Vymezují se tyto základní typy pøíjmení podle pùvodu jejich vzniku(srov. BENEŠ, 1962, a také RYMUT, 1991), a to pøíjmení vzniklá od:1) rodných a køestních jmen – v èeštinì napø.: Augusta, Boleslav, Maøák,Rebek, Vávra aj., v polštinì napø.: Adam, Andrzej, Augustyn, Gawe³,Irzykowski, Jan, Jañski, Tomasz, Urban aj.2) místních a pomístních jmen – v èeštinì napø.: Bechyòka, Debøièka,Nadražský, Nademlýnský, Nárožný, aj., v polštinì napø.: Górniok,Górny, Widenka, £¹czan, Zaszkolny, Zastawny aj.3) zemìpisných jmen – v èeštinì napø.: Beskydský, Bouzovský, Doubrava,Labský, Návesník, Opavský, Vltavský aj., v polštinì napø.: Babilon,Buda, Nitra, Moskwa, Ska³a, Skotnica, Stonawski, Wis³a, Zawadaaj.2Urbáø – knihy, do kterých vrchnosti zapisovaly majetek a povinnosti poddaných,spíše na dvorci na domì než na rodì.


Pøíjmení préteritálního typu v èeštinì a polštinì1114) obyvatelských názvù – v èeštinì napø.: Benátèan, Brodan, Bròan, Jílovec,Jihlavec, Pražák, Prušák, Záhoøák aj., v polštinì napø.: Cierlicki,Cieszyñski, Krakowiak, Nieborowski, Pietrowski, Waryñski, Zamojskiaj.5) kmenových a národních jmen – v èeštinì napø.: Cikán, Charvát, Polák,Rakušan, Slovan, Španìl, Srb, Tatar, Turek, aj., v polštinì napø.: Bawor,Bem, Cygan, Czech, Gal, Lach, Tatar, Turek, Wa³ach, W³och aj.6) názvù živoèichù, rostlin, objektù neživé pøírody – v èeštinì napø.: Balaka,Duha, Hvìzda, Køemínek, Koukol, Petržela, Žalud aj., v polštinìnapø.: Badyl, Burza, Mech, Pieczka, Rzepa, Sosna, Œliwka, Zielina aj.7) názvù èásti tìla – v èeštinì napø.: Bradka, Bøíško, Kotník, Kudrna,Ledvina, Noha, Nos, Nosovský, Zoubek, Žaludek aj., v polštinì napø.:Broda, G³ova, Jelito, Kuczera, Noga, No¿ka, Rêka, W³osowski, ¯y³a aj.8) názvù jídel, pøedmìtù a nástrojù – v èeštinì napø.: Bidlo, Buchta,Bochníèek, Jehla, Kudla, Vomáèka, Zázvorek, Žlábek aj., v polštinìnapø.: Aksamit, Bicz, Bochen, £opata, Misa, Podkowa, Tarcza, ¯elazkoaj.Dále se budeme zabývat pouze préteritálním typem pøíjmení.Pøíjmení préteritálního typuTento typ pøíjmení vyjadøuje dìj, který se odehrál pøed okamžikempromluvy (srov. GALA, 1992). Préteritum se vyjadøuje v èeštinì pomocípøíèestí l-ového, v polštinì pomocí pøíèestí ³-ového a l-ového a prézentníhotvarù pomocného slovesa být. „V první a druhé osobì singuláru i plurálu,ve tøetí osobì se pomocné sloveso vypouští. Pøíèestí l-ové vyjadøuje takéjmenný rod èinitele dìje (nositele stavu, jejich zmìn atd.) a gramatickéèíslo“, napø.: Cákl, Cedil, Dal, Divil, Dlabal, Foukal, Frkal atd. (KARLÍK,1995). Pokud budeme brát zøetel na povahu slovotvorného základu pøíjmenípréteritálního typu, lze tato pøíjmení rozdìlit také na pøíjmení vzniklá z:a) podstatného jména – v èeštinì, napø.: Brázdil < brázdit < brázda;Brodil < brodit < brod; Brzdil < brzdit < brzda; Divil < divit < div;


112 MARIOLA LISZOKOVÁHodoval < hodovat < hod; Høešil < høešit < høích atd., v polštinì,napø.: Dyga³ < dygaæ < dyg; Kupi³ < kupiæ < kupia; Kwicza³ < kwiczeæ< kwik atd.;b) pøídavného jména – v èeštinì, napø.: Èernil < èernit < èerný; Hladil


Pøíjmení préteritálního typu v èeštinì a polštinì113Zamastil. Èeská nespisovná pøíjmení préteritálního typu jsou napø. Dostál,Drál, Kopál, Kovál, Metál, Nášel. Zatímco ve spisovných pøíjmeních préteritálníhotypu nelze zpozorovat zmìny slovotvorného základu, tak v nespisovnýchpøíjmeních préteritálního typu je z pravidla slovotvorný základzkomolený. V tìchto pøíjmeních docházelo k následujícím zmìnám:1) zámìna jedné samohlásky, napø.: a < á, e, i o: Drápel, Drasil, Drbol,Plášil, Spál, Škrabál, Vráštil, Zakouøil; á < a: Bada, Cakl, Drapal,Drapl, Drapelová, Hral, Kacel, Kacl; e < a, é, ei, ì, i, ia, iá, io: Doležal,Sédl, Heikal,Vìmìtal, Máèil, Musial; é < e, ì, i: Kolebal, Dovrtel,Béhal, Vrtil; i < a, e, í, y: Vytroubal, Bušel, Bíl, Žyl; í < e, ej, ì, i, y,ý: Vyberal, Sejpal, Utìkal, Èihal, Zdvyhal, Zýskal; o < a, vo: Obskáèil,Vobnášel; ou < o, u, ù, ú: Zastopil, Brusil, Krùtil, Kúøil; u < ou, ù, ú:Koul, Krùpal, Búøil; y < e, ej, ey, éj, i, ý: Vepral, Kejval, Smeykal,Sméjkal, Kisil, Krýl; ý < e, é, i, í, y: Keval, Kéval, Hibl, Shíbal, Hybal;2) zámìna jedné souhlásky, napø.: h < ch: Schrabal, Schýbal, Trchal,Váchal; ch < h: Bouhal; l < ¾: Kova¾; n < m: Mavrátil; ø < r, ž: Koužil,Nevìril, Oboril, Pribyl, Pridal; s < š, z: Pošpíchal, Šmekal, Špal, Zbíral,Zehnal, Zhánìl; š < s: Soural, Vrastil; v < w: Kowal, Wehnal, Wystrèil;z < s: Neskusil, Rosehnal, Rostoèil, Skusil, Spíval; zd < žï: Hvížïal,ž < z: Drázdil;3) vypuštìní jedné hlásky, napø.: Èesl < èesal, Chodl < chodil, Kacl


114 MARIOLA LISZOKOVÁTABULKA 1. Pøíjmení préteritálního typu podle slovotvorné strukturySpisovnáNespisovnázámìna jedné samohláskyzámìna jedné souhláskyvypuštìní jedné hláskydodání jedné hláskydodání hlásky zpùsobené vyrovnáním formy do obecné èeštinydodání dokonavého prefixu nebo záporkyvíce zámìnCelkem69635123245151156371 047Z hlediska etymologie lze rozdìlit pøíjmení préteritálního typu na:a) pøíjmení novoèeská (696), napø.: Dal, Doèekal, Doèkal, Dodal, Dohnal,Odvalil, Ohlídal, Ohøál, Zachoval, Zakopal, Zakouøil, Zamastil;jedná se o všechna pøíjmení préteritálního typu spisovná;b) pøíjmení staroèeská (34), napø.: Drastil, Drchal, Dúsal, Dejmal(Dýmat), Hapal, Hasal, Hlobil, Hlubil, Opluštil, Pomikal, Schystal,Smítil, Soukal, Šoukal, ápal, Vízdal, Vokøál (Vokøat), Vyvial, Znišèal.Když se podíváme na morfologickou strukturu pøíjmení préteritálníhotypu lze je rozdìlit na pøíjmení:a) prefixální (492),b) bezprefixální (589).V èeštinì se vyskytovaly tyto prefixy, jejich frekvenci znázoròuje tabulkaè. 2.: do-: Dobíhal, Dobýval, Doèekal, Dodal, Dohnal, Dohodil,Dokládal, Dokonal; na-: Nahodil, Nacházel, Nakládal, Nakvasil, Naoral,Napravil; ne- 3 : Neèekal, Neèesal, Nedbal, Nedìl, Nedobyl, Nedomlel, Nedopil,Nedorostl; o-: Obádal, Obalil, Oboøil, Obral, Ohlídal, Ohøál, Oka-3Záporku ne- uvádíme mezi prefixy, ale jedná se o všeslovanskou záporku. Je vyslovovánai dvojslabiènì (nee, neé) jihovýchodoèesky. Pùvodnì a dosud samostatné slovo,ale u sloves se pøipojuje pevnì u jmen rovnìž.


Pøíjmení préteritálního typu v èeštinì a polštinì115pal; ob-/obe-: Obešel, Obhlédal, Obhlídal, Obnažil, Obrazil, Obšil; od-/ode-: Odehnal, Odhánìl, Odcházel, Odložil, Odpovídal, Odrazil; po-:Poboøil, Podal, Podaøil, Podìlal, Podìl, Podojil, Podražil, Pohanìl; pod-:Podlezl, Podrazil; pro-: Prodìlal, Proskoèil, Prospal, Proudil, Provalil;pøe-: Pøehnal, Pøehnil, Pøemyl, Pøenosil, Pøeuèil, Pøevrátil; pøi-: Pøibil,Pøibyl, Pøidal, Pøichystal, Pøiklopil, Pøikryl, Pøistoupil; roz-/roze-: Rozboøil,Rozehnal, Rozkopal, Rozkydal, Rozlouèil, Rozsíval; s-/se-: Sbíral,Sedral, Sehnal, Shánìl, Shýbal, Schoval, Schránil; u-: Ubral, Uchytil,Uøídil, Ustal, Ustrnul, Ušel; v-/ve-: Vepral, Vstrèil; vy-: Vybíhal, Vybíral,Vybral, Vyèichl, Vyèítal, Vydržel, Vyhledal; z-/ze-: Zdražil, Zbyl, Zdaøil,Zdražil, Zemøel, Zhasil, Zhøíval; za-: Zabil, Zabloudil, Zaboøil, Zabral,Zacpal, Zahradil, Zahøíval.TABULKA 2. Prefixy vyskytující se u pøíjmení préteritálního typua jejich frekvencePrefixFrekvencePrefixFrekvencedo-64pøe-6na-19pøi-15ne-95roz- / roze-11o-24s- / se-52ob- / obe-5u-20od- / ode-8v- / ve-2po-39vy-74pod- / pode-4za-37pro-4z- / ze-13Celkem492Mezi spisovnými pøíjmeními nelze vždy urèit jejich slovotvorný základ,protože mohou pocházet od sloves nedokonavých, nebo od sloves dokonavých,napø. Nahodil < hodil nebo Nachodil < nachodil se. Z tohotodùvodù uvádíme pouze prefixy, které mohly být pøíèinou utváøení posledníverze pøíjmení.8*


116 MARIOLA LISZOKOVÁNejvýznamnìjší skupinu pøíjmení préteritálního typu tvoøí pøíjmeníspisovná bezprefixální (589), a z prefixálních pøíjmení préteritálního typunejvýznamnìjší skupinu tvoøí pøíjmení se záporkou ne- (95), po ní následujeskupina pøíjmení s prefixem vy- (74), a pak do- (64), s-/se- (52), po-(39) a za- (37). Ostatní prefixy se vyskytují jen pøíležitostnì.Polská pøíjmení préteritálního typuPolský korpus se skládá celkem ze 153 pøíjmení préteritálního typu,z toho je 31 pøíjmení préteritálního typu spisovných a 122 pøíjmení préteritálníhotypu „zkomolených“ (tzv. pøíjmení nespisovná), excerpovanýchz telefonních seznamù z pøíhranièních oblastí (Kraków, Opole, Katowice,Tychy, Chrzanów).Sebraná polská pøíjmení, zahrnují jak spisovné, tak i nespisovné tvary.Polská spisovná pøíjmení préteritálního typu jsou napø.: Cierpia³, Dole-¿a³, Dom¿a³, Dowia³, Dyga³, DŸwiga³, Kraka³, Kuca³, Macha³, Mija³,Musia³, Nasta³, Obra³, Podkopa³, Pokwicza³, Pomyka³, Porwa³, Przyby³,Przysta³, Ry³, Trafia³, Utyka³, Wlecia³, Wykupi³, Wylecia³, Wypar³, Wypcha³,Wyrwa³, Wytrwa³, Wywia³, Zachcia³. Polská nespisovná pøíjmenípréteritálního typu jsou napø.: Cierpio³, DŸwigo³, Musio³, Pokwiczo³, Pomyko³,Porwo³. Zatímco ve spisovných pøíjmeních préteritálního typu nelzezpozorovat zmìny slovotvorného základu, tak v nespisovných pøíjmeníchpréteritálního typu je z pravidla slovotvorný základ zkomolený. V tìchtopøíjmeních docházelo k následujícím zmìnám:1) zámìna jedné samohlásky, napø.: a < e, o: Cierpio³, DŸwigo³, Musie³,Musio³, Pokwiczo³, Wypcho³, Wywio³, i < ´o, ´a: Podbio³, Podbia³,y < o: Zniszczo³;2) zámìna jedné souhlásky, napø.: ³ < l: Babral, Bal, Bil, Czepil, Czernal,Dal, D¹sal, Dole¿al, W¹chal, Wrzal, Wykupil, Wylecial, Zaufal,dŸ < d¿: D¿wiga³, l < ³: Chwa³, Uchwa³, ñ < n: Kancza³;3) vypuštìní jedné hlásky, napø.: Ciepia³ < cierpia³, Gina³ < zgina³,Zapa³ < z³apa³, Zawió³ < zawióz³;4) dodání jedné hlásky, napø.: Pacho³ < pach³, Pachu³ < pach³, Pêdzio³< pêdzi³, Swêdzio³ < swêdzi³;


Pøíjmení préteritálního typu v èeštinì a polštinì1175) dodání prefixu, napø.: Dada³, Nezna³;6) v nìkterých pøípadech dochází souèasnì k více zámìnám, napø.: a


118 MARIOLA LISZOKOVÁTABULKA 4. Prefixy vyskytující se u pøíjmení préteritálního typua jejich frekvencePrefixFrekvencePrefixFrekvenceDo-13Przy-4Na-3W-3O-3Wy-17Po-13Za-3Pod-3Celkem62nejvýznamnìjší skupinu tvoøí pøíjmení s prefixem wy- (17), po ní následujeskupina pøíjmení s prefixem do- a po- (13). Ostatní prefixy se vyskytujíjen pøíležitostnì.Zkoumaný materiál se skládá celkem z 1234 pøíjmení, z èehož 1081 jeèeských a 153 polských. Po porovnání všech excerpovaných pøíjmenímùžeme dojít k závìru, že tato pøíjmení se vyskytují jak v èeštinì, taki v polštinì, avšak v èeštinì se vyskytují mnohem èastìji. Rozdíl je v tom,že v èeštinì zpùsob tvoøení pøíjmení préteritálního typu je velmi populární,což nelze vidìt v polštinì. Navíc tento rozdíl mùžeme zaregistrovat i tím,že v èeštinì tento typ pøíjmení nebyl až tak komolený, což ukazují statistickéúdaje (srov. vztah pøíjmení spisovných a nespisovných: v èeštinì696 : 385 a v polštinì 31 : 122). I když èeština komolila slovotvorný základpøíjmení (385 pøípadù), dìlala to u pøíjmení vzniklých v období støedovìku.Avšak pøíjmení nespisovná se vyvíjela stejným tvaroslovnýmzpùsobem, jak to mùžeme vidìt pøi tvoøení nových apelativních a propriálníchvýrazù.


Pøíjmení préteritálního typu v èeštinì a polštinì119BibliografieBENEŠ J., 1962: O èeských pøíjmeních. Praha.GALA S., 1992: Polskie nazwy osobowe z podstawowym -l- / -³- w czêœci sufiksalnej.£ódŸ.HOSTÁK L., ŠRÁMEK R., 1980: Místní jména na Moravì a ve Slezsku. Praha.KALETA Z., 1991: Ewolucja nazwisk s³owiañskich – Studium teoretyczno-porównawcze.Kraków.KOMÁREK M. a kol., 1986: Mluvnice èeštiny. 2: Tvarosloví. Praha.MALEC M., 1996: O imionach w Polsce. Tradycja i wspó³czesnoœæ. Kraków.MILERSKI W., 1996: Nazwiska cieszyñskie. Warszawa.MOLDANOVÁ D., 1983: Naše pøíjmení. Praha.MRHAÈOVÁ E., 2000: Èeská pøíjmení typu Dokoupil/Nedbal. V: Studia slavistica. T. 4.Opole.MRHAÈOVÁ E., 1993: Korelativní slovesa pohybu ve slovanských jazycích, zvláštì v ruštinì.Ostrava.ROSPOND S., 1967: S³ownik nazwisk œl¹skich. Cz. 1. Wroc³aw–Warszawa–Kraków.RYMUT K., 1991: Nazwiska Polaków. Wroc³aw–Warszawa–Kraków.SVOBODA J., 1964: Staroèeská osobní jména a naše pøíjmení. Praha.ŠRÁMEK R., 1999: Úvod do obecné onomastiky. Brno.ZAWADZKI J.M., 2002: 1000 najpopularniejszych nazwisk w Polsce. Warszawa.Preterital Type of Surnames in Czech and Polish LanguagesSummaryThese article called „Preterital type of surnames in Czech and Polish languages“ isinterested in surnames, of their general size, their rise and their origin. Especially I aminterested in the preterital type surnames. I have found out, that the preterital type ofsurnames are in the both states. The number of the Czech preterital type of surnames islarger than in the Polish preterital type of surnames. The surnames with the prefixes arein both languages. In the Czech Republic the most used prefix is ne- (75) and in Polandthe prefix is wy- (17). The article was based on the special literature, which is interestedin these problems. There are the works written by: J. Beneš, A. Brückner, J. Bubak,J. Gebauer, M. Malec, W. Milerski, D. Moldanová, E. Mrhaèová, St. Rospond, K. Rymut,J. Svoboda and the others.


IWONA LOEWEUniwersytet Œl¹ski, KatowicePole gatunkowe streszczeniaDziœ czytelnik chce mieæ ca³¹ opowieœæ w trzy minuty.Ryszard KapuœciñskiPrzedstawione rozwa¿ania s¹ efektem refleksji nad dwoma zagadnieniami.Jedno mieœci siê w krêgu kulturoznawstwa, zw³aszcza obejmuj¹cegoobserwacj¹ przemiany we wspó³czesnej kulturze masowej, drugiezaœ – w krêgu jêzykoznawczej teorii tekstu, w tym genologii. Ta ostatniadaje narzêdzia do opisu jednego ze znamiennych cech wspó³czesnej, kszta³towanejprzez mass media rzeczywistoœci. Obecnie szczególnego znaczenianabieraj¹ strategie kondensuj¹ce treœæ tekstów kultury, zanim bowiempotencjalny odbiorca stanie siê realnym / rzeczywistym, chce wiedzieæ,co to takiego, po co, czy warto. A na te pytania formu³uje siê odpowiedŸna ró¿ne, wszak najczêœciej tekstowe, sposoby. Nie jest to z ca³¹pewnoœci¹ novum, poniewa¿ iloœæ informacji i mo¿liwej do wykszta³ceniaz niej wiedzy przeros³a cz³owieka ju¿ w epoce typograficznej, w dobietaniego dostêpu do s³owa drukowanego. Jeœli zaœ cofn¹æ siê do epokirêkopiœmiennej, to ju¿ Sumerowie zlecili sporz¹dziæ katalogi i indeksydzie³ zawartych na zwojach. Wszystko to ze zrodzenia siê pierwszej potrzebygromadzenia informacji, choæ jeszcze bez przetwarzania tych danych.Zadaniem badacza nie jest wszak umiejêtnoœæ dostrzegania, opisoraz analiza zjawisk tylko i wy³¹cznie nowych, rodz¹cych siê, ale po prostukondycji zdarzeñ zastanych. Na ocenê ich nowoœci, ewolucji, wymieraniai jakoœci przyjdzie dopiero pora.


Pole gatunkowe streszczenia121Wœród owych kszta³towanych, zw³aszcza przez masow¹ produkcjêwydawnicz¹ (wbrew z³udzeniu, ¿e wraz z Internetem i mo¿liwoœci¹b³yskawicznego przekazywania danych w postaci bitów, drukowana formarozpowszechniania informacji i wiedzy straci³a na mocy) oraz m e -dialn¹ tekstowych tworów kondensuj¹cych docelowe treœci roœnie zatempopularnoœæ rozmaitych postaci ekstraktów (wyci¹gów z...), informacjiskondensowanych, omówieñ czy streszczeñ. I tu w³aœnie miejsce nauzupe³nienie luki, która powsta³a w dotychczasowej tekstologicznej charakterystycestreszczeñ. Pomijaj¹c z koniecznoœci inne opracowania dotycz¹cestreszczeñ (GRABOWSKA, 1979; MARCISZEWSKI, 1970; TROSKOLAÑSKI,1982; TRZÊSICKI, 1986), chcê zwróciæ uwagê na prace lingwistów, najlepszychspecjalistów od drobiazgowej analizy tekstu, którzy dostrzegli mo¿-liwoœæ opisu i typologii streszczeñ. Jednak¿e wszyscy ci badacze (BART-MIÑSKI, 1992; GAJDA, 1982; GRZENIA, 1996) podkreœlaj¹, ¿e te najbardziejekspansywne i naturalne zarazem streszczenia oralne w komunikacji potocznejna razie nie poddaj¹ siê typologii. W obszarze tekstologii informacjegeneryczne pewne odnosz¹ siê do streszczeñ naukowych (BART-MIÑSKI, 1992; GAJDA, 1982) i – co ciekawe – poetyckich (GRZENIA, 1996),pozosta³e obszerne przestrzenie obecnoœci strategii kondensuj¹cych s¹ przezautorów przywo³ywane, ale pozbawione interpretacji tekstologicznej. Bartmiñskiw artykule z 1992 roku deklarowa³, ¿e opracowuje lingwistyczn¹teoriê streszczenia razem z bibliotekoznawcami (Arturem Drozdowskimi Barbar¹ Zgnilec), ale nic, jak dot¹d, nie wiem o wynikach syntezy.Wydaje siê, ¿e do tej pory u¿yteczna jest teoria streszczenia wypracowanaprzez Stanis³awa GAJDÊ (1982) przy okazji charakterystyki gatunkówstylu naukowego oraz dope³niaj¹cy j¹ zarys innej wizji Jerzego BART-MIÑSKIEGO (1992). Choæ obaj badacze dookreœlili warunki istnienia orazkomponenty struktury streszczenia jako gatunku stylu naukowego, tozdecydowana wiêkszoœæ tych¿e realizowana jest we wzorcu streszczeniaw innych stylach wspó³czesnej polszczyzny. Streszczenie:– ma mniejsz¹ objêtoœæ ni¿ tzw. tekst bazowy / wyjœciowy / w³aœciwy;– jest s³abo rozcz³onkowane sk³adniowo;– ma monologowy charakter;– wykorzystuje formê podawcz¹ opisu;– wyra¿one jest w pisanym jêzyku naturalnym;


122 IWONA LOEWE– jest efektem derywacji tekstu wyjœciowego;– a dok³adniej – derywacji asocjacyjnej dokonanej metod¹ skrótu i uogólnienia,przy czym kompozycja i hierarchia treœci tekstu wyjœciowegos¹ w streszczeniu dok³adnie odwzorowane – dodaje Grzenia;– stylistycznie wyra¿a siê w odmianie w³aœciwej tekstowi bazowemu;– pragmatycznie realizuje najpe³niej pierwotn¹ funkcjê informacyjn¹ orazu¿ytkow¹.Streszcza siê, jako siê rzek³o, w wielu innych sytuacjach niŸli dyskursnaukowy i artystyczny, dlatego warto uœciœliæ warunki dla tej operacjii jej efektów, by zdobywaæ coraz lepsze narzêdzia do badania pozosta-³ych streszczeñ. Ze wzglêdu na uszanowanie tradycji cenne jest zachowanienazwy „streszczenie” dla operacji kondensacji treœci w stylu naukowym,a dla pozosta³ych obszarów, w których pojawiaj¹ siê streszczenia,warto wykorzystaæ nazewnictwo im w³aœciwe. Sytuacja przypomina listbêd¹cy czêœci¹ repertuaru gatunków w prawie wszystkich stylach polszczyzny:list prywatny (styl potoczny), list otwarty (styl retoryczno-publicystyczny),list elektroniczny (styl potoczny i urzêdowo-kancelaryjny),list motywacyjny (styl urzêdowo-kancelaryjny), episto³a (styl artystyczny).Znamienna jest nomenklatura, w której uda³o siê zachowaæ wyjœciow¹,chronologicznie pierwotn¹, nazwê gatunku, dookreœlaj¹c j¹ przydawkami.Taki przypadek tekstolodzy sytuuj¹ w ramach zjawisk intergatunkowych(WILKOÑ, 2002), sam¹ zaœ formê okreœlaj¹ jako „ponadgatunkow¹”(WITOSZ, 2005: 153) lub wrêcz nazywaj¹ „transgatunkiem” (WITOSZ,2005). Podobnie ujmowa³abym streszczenie.Przyjmujê, ¿e dla wykszta³cenia siê nowych odmian, a dalej gatunkówdominuj¹cy jest aspekt pragmatyczny, ka¿da zmiana w tym zakresie rzutujena pozosta³e aspekty: strukturalny, semantyczny, stylistyczny i poznawczywzorca generycznego. St¹d mo¿na wnioskowaæ, dlaczegow makrostrukturze niektórych ekstraktów tekstowych znajduje siê ocenai komentarz, które w spetryfikowanej ich postaci naukowej nie wystêpuj¹.Jestem sceptyczna co do tego, by w prezentowanym tu ujêciu tekstologicznym(a nie logicznym ani naukowo-technicznym) w obszarze gatunkowymstreszczenia umieszczaæ opowiadanie/opisywanie/przedstawianiekomuœ swoich przeczuæ, snów, imaginacji, emocji, a zatem stanów, niezaœ doœwiadczonych szeroko pojêtych tekstów kultury. To raczej pole dla


Pole gatunkowe streszczenia123tak specjalistycznych dziedzin, jak psycholingwistyka, neurolingwistykaoraz logika. Tego rodzaju zjawiska tekstowe, lecz bez zaplecza tekstowego,s¹ zapewne typem przek³adu z innego kodu ni¿ jêzyk naturalny.Tu zreszt¹ widzia³abym rozwój dyskusji o s³u¿ebnoœci opisu jako gatunkub¹dŸ formy podawczej wobec streszczenia. Wydaje siê pozornie, ¿ejeszcze szerzej w konstelacji gatunków mo¿na by postrzegaæ w³aœnie deskrypcjê,bo nie ka¿dy opis jest streszczeniem, ale ka¿de streszczenie wykorzystujezw³aszcza monologowoœæ opisu.Wobec monologowoœci bêd¹cej strukturaln¹ cech¹ konstytutywn¹ streszczenianale¿y tak¿e zwróciæ uwagê na pojawiaj¹cy siê paradoks miêdzydwiema p³aszczyznami opisu tego gatunku. Streszczenie jest monologowe– z jednej strony, i dialogowe – z drugiej, jeœli przyj¹æ proponowan¹wizjê, ¿e odgrywa ono rolê tekstu towarzysz¹cego innemu tekstowi. Tupojawia siê impuls do rozwijania kolejnej myœli, tym razem o stylach konwersacyjnychi ich przejawach (por. WITOSZ, red., 2007).Dookreœlenie funkcji streszczenia oraz relacji nadawczo-odbiorczychjako wyznaczników aspektu pragmatycznego tekstu konstytuuj¹, jak siêokazuje, odmienne gatunki, aczkolwiek pozostaj¹ce w polu gatunkówstreszczaj¹cych, por.:– wstêpy, tytu³y – autor tekstu bazowego streszcza dla odbiorcy tego¿w celu pokierowania lektur¹, by wyznaczyæ (w najszerszym rozumieniu)kierunek interpretacji tekstu (DANEK, 1980) 1 :Przedmowa„S³ownik dydaktyki jêzyków obcych” jest nowo opracowan¹ i znacznieposzerzon¹ wersj¹ ukoñczonego w 1984 roku i wydanego czterylata póŸniej w PWN „Podrêcznego s³ownika jêzykoznawstwa stosowanego.Dydaktyka jêzyków obcych”. Zmiana tytu³u okaza³a siêw obecnym wydaniu konieczna z uwagi na ogromny postêp, jaki dokona³siê w ostatnim dziesiêcioleciu w takich „zewn¹trzjêzykoznawczych”dziedzinach jak psycho- socjo- i pragmalingwistyka, co wy-1Nie jest mo¿liwe w krótkiej formie artyku³u naukowego przywo³ywanie w ca³oœcikomponentów genotypu tak licznych gatunków mowy, które zyska³y ju¿ swój opis generyczny.Dlatego w odpowiednich miejscach odsy³am Czytelnika do opracowañ zawieraj¹cychdok³adn¹ charakterystykê poszczególnych gatunków.


124 IWONA LOEWEdatnie zwiêkszy³o ich wk³ad w dydaktykê jêzyka – zarówno ojczystego,jak i obcego. (...)(A. SZULC: S³ownik dydaktyki jêzyków obcych. Warszawa 1997)Dziœ gramy z Angli¹ („Gazeta Wyborcza”, 12 X 2005)Stan wigilijny („Polityka”, 23–30 XII 2006)Michnik zeznaje i wyznaje („Przekrój”, 16 II 2003)– omówienie w dysponendzie wydawniczej lub w prasie – wydawcastreszcza dla projektowanego odbiorcy, w celu zarekomendowania tekstu,by z projektowanego odbiorca sta³ siê realnym, por.:„Biologia molekularna bakterii” Red. nauk. Jadwiga Baj, Zdzis³awMarkiewiczPierwszy polski nowoczesny podrêcznik poœwiêcony biologiimolekularnej bakterii. Autorzy – nauczyciele akademiccy z InstytutuMikrobiologii Uniwersytetu Warszawskiego – opieraj¹c siê nanajnowszych badaniach zapoznaj¹ Czytelnika z fascynuj¹cymœwiatem bakterii zasiedlaj¹cych bardzo ró¿norodne nisze ekologiczne.W ksi¹¿ce omówiono (...)[opis bibliograficzny + cena](Wydawnictwo Naukowe PWN Katalog wysy³kowy ksi¹¿ek. Oferta dla specjalistów.Nauki przyrodnicze. 2006; [wyró¿ni³am przejawy oceny i komentarza])ROZMOWA „Tako rzecze Lem” 1 TVP 23.55W kolejnym odcinku cotygodniowych rozmów o problemachwspó³czesnego œwiata wybitny pisarz mówi o kryzysie literatury.(...) Liczba wydawanych co roku na œwiecie ksi¹¿ek znacznieprzekracza nie tylko zdolnoœci percepcyjne potencjalnychczytelników. Nikt nie jest w stanie ogarn¹æ oferty wydawniczej. (...)To pesymistyczny, bardzo osobisty komentarz wybitnego pisarza.(„Gazeta Telewizyjna”, 16 XII 2002; [wyró¿ni³am przejawy oceny i komentarza])– spis treœci, skrót (odcinka), lid (tzw. streszczaj¹cy), headline news, flesz– ten¿e sam wydawca kondensuje treœæ tak, ¿e nie eksponuje (dokonanegoi oczywistego w tym przypadku) procesu wartoœciowania tekstubazowego (FRAS, 1999; LOEWE, 2007b), por.:


Pole gatunkowe streszczenia125. skrót odcinka:„M jak mi³oœæ” TVP 2 wtorek 20.05WTOREK Maria zwierza siê matce, ¿e zdradzi³a Krzysztofa. Mawyrzuty sumienia. Barbara przekonuje j¹ jednak, ¿e czas ¿a³oby siêskoñczy³, powinna u³o¿yæ sobie ¿ycie na nowo. Marek próbuje bezskutecznieza³atwiæ w urzêdzie kontrolê magazynów przetwórni.M³ody so³tys dowiaduje siê od Kaœki, ¿e jej m¹¿ – odk¹d pracujew magazynach – zacz¹³ chorowaæ.. skrót filmu:00.40 „Œwiêci z Bostonu” [opis filmoznawczy] Dwóch braci zabijacz³onków rosyjskiej mafii. Zachêceni pierwszym doœwiadczeniemutwierdzaj¹ siê w przekonaniu, ¿e s¹ kimœ w rodzaju anio³ów zemsty,którzy maj¹ oczyœciæ œwiat z szumowin. I z wielkim zapa³em przystêpuj¹do wype³nienia swojej misji.(„Gazeta Telewizyjna”, 19–25 I 2007). lid streszczaj¹cy:To by³y smutne œwiêta, 25 lat temu, zaledwie 11 dni po wprowadzeniustanu wojennego. Choæ s¹ tacy, i to czêœciej po stronie zdeklarowanychjego przeciwników, którzy wspominaj¹, ¿e takiego nastroju,takiej jednoœci – nie mówi¹c ju¿ o aprowizacyjnej, narodowej zaradnoœci– nigdy wczeœniej ani póŸniej nie doœwiadczyli.(W. MARKIEWICZ: Stan wigilijny. „Polityka”, 23–30 XII 2006). headline news:[d¿ingel] W dzisiejszej „Panoramie” powiemy miêdzy innymio tym, czy zima zaskoczy³a drogowców pod koniec stycznia;o przes³uchaniu kandydatów na prezesa PKO BP;o decyzjach komisarza w sprawie dzia³alnoœci PZPN-u [ d¿ingel](„Panorama. Podsumowanie dnia”, 24 I 2007)W zwi¹zku ze zmian¹ porz¹dku nadawczo-odbiorczego korekcie ulegafunkcja, poniewa¿ wstêpy i tytu³y s³u¿¹ prezentacji, manifestuj¹c opcjê


126 IWONA LOEWEautorsk¹, pozostaj¹c¹ poza asercj¹ – autor tekstu ma wszystkie mo¿liweprawa do t³umaczenia intencji, wyjaœniania w¹tków, modelowania interpretacji.Te gatunki pozostaj¹ do tekstu bazowego w stosunku metatekstowym.Omówienia, headline newsy spe³niaj¹ prymarnie funkcjê prezentacyjno-rekomenduj¹c¹,zaœ flesze, spisy treœci i lidy – wtórnie; pozostaj¹do tekstu bazowego w stosunku paratekstowym. Zawarta w pigu³cetreœæ tekstu wyjœciowego jest w omówieniach komplementarna z jegowaloryzowaniem (i tu dopiero pojawia siê ocena, ewentualnie komentarz).Dodajmy, ¿e chodzi w tym wypadku tylko i wy³¹cznie o ewaluacjêpozytywn¹, wyra¿on¹ najczêœciej prymarnie wartoœciuj¹cymi leksemami(w cytatach wyró¿nione). Flesz rekomenduje wtórnie, wy³¹czniepoprzez specyficzne ukszta³towanie ramy delimitacyjnej, któr¹stanowi¹ grzecznoœciowe akty mowy: wypowiadane przez charakterystycznegodla stacji prezentera, zjednuj¹ce s³uchacza / widza powitaniei zaproszenie do wys³uchania wiadomoœci. Headline news to po prostuwybór trzech tematów, które zostan¹ poruszone w serwisie, prezentowaneju¿ po sygnale rozpoczynaj¹cym wiadomoœci. W³aœnie ów wybórs³u¿y sterowaniu odbiorc¹, któremu sugeruje siê istotnoœæ informacji.W przeciwieñstwie do gatunku wydawniczego, czyli spisu treœci, któryjest ekstraktem treœci kompletnej. ¯onglowanie rozmaitymi strategiamirekomendowania (od prymarnych przez wtórne po zawoalowane, widocznew ramie delimitacyjnej, wyborze postaci itp.) to specyfika gatunkówparatekstowych.S¹ jednak sytuacje, w których streszczenie jako derywat od bazy stanowijeden z obligatoryjnych komponentów wzorca tekstowego gatunkuz³o¿onego. Praktyki te mo¿na obserwowaæ u nadawców medialnych orazwydawców tradycyjnych, rozbudowuj¹cych sferê akwizycji tekstów;w obszarach tradycyjnie krzewi¹cych wymianê myœli i pogl¹dów, ale tak¿ewywodz¹cych siê ze staro¿ytnej retoryki, epoki oralnej. Zreszt¹ wszystkiewyró¿nione przestrzenie zosta³y wspó³czeœnie zaanektowane przezmedia masowe, z komunikacj¹ internetow¹ w³¹cznie, a gatunki w nichobecne maj¹ swoje spe³nienie w tych¿e mediach, por.:– recenzja, komentarz – odbiorca streszcza dla innego odbiorcy i ta operacjastaje siê podstaw¹ do zganienia albo pochwalenia (sk³adniki wy-


Pole gatunkowe streszczenia127ró¿nione w tekœcie), przy okazji nadawca manifestuje swój pogl¹d natemat tekstu bazowego (ZAŒKO-ZIELIÑSKA, 1999; WOJTAK, 2004)„Wojna plemników” [warto zobaczyæ] Ale kino! 18.15W poszukiwaniu prawdy o ludzkiej naturze: kobieta o wygl¹dzie,przepraszam, ma³py, mê¿czyzna o popêdach zredukowanych procesemwychowawczym i facet wychowany jak ma³pa – pomieszaniez popl¹taniem. Mocno zwariowane, lecz wnioski nie bez refleksji.(„Gazeta Telewizyjna”, 19–25 I 2007; [wyró¿ni³am formy oceniaj¹cei komentuj¹ce])„Z porodem poczekaj do 2008 roku” El¿bieta CichockaNie uwierzy³am, czytaj¹c wczoraj w „Fakcie”, ¿e NFZ, który p³aciza leczenie pacjentów, wprowadzi³ w tym roku limity na...porody.NFZ zaprzeczy³. Twierdzi, ¿e za ka¿dy odebrany poród szpital dostaniepieni¹dze.[pogl¹d i obszerna opinia komentatora](„Gazeta Wyborcza”, 19 I 2007)– laudacja – laudator minimalizuje streszczenie bazy, zak³adaj¹c, ¿e niebanalnedzie³o znane jest wszem i wobec, na korzyœæ eksponowaniawalorów, czyni¹c to w sposób atrakcyjny stylistycznie, czêsto znamiennydla laudatora (LOEWE, 2006); streszczenie jako komponent wzorcajest tu na us³ugach potrzeby recenzenta, komentatora, laudatora, którzypragn¹ zamanifestowaæ swój pogl¹d na dany temat na kanwie streszczenia;w zwi¹zku z tym gatunki te obok funkcji prezentacyjnej realizuj¹funkcjê œciœle poznawcz¹, por.:„Zachód s³oñca w Milanówku” Jaros³aw Marek RymkiewiczTematem królewskim Jaros³awa Marka Rymkiewicza jest œmieræ.Thema regium – moje dzie³o poœmiertne. Znak niejasny, baœñ pó³¿ywa– znacz¹ drogê poety, który stworzy³ formê pisania o œmierci. Œmieræjest równie¿ królem, czy królow¹ „Zachodu s³oñca w Milanówku”– to korona œmiertelnej poezji Jaros³awa Marka Rymkiewicza. Tom


128 IWONA LOEWEodznacza siê œwietnoœci¹ kompozycji i pobrzmiewa tonami sarmackiegobaroku[pochwa³a] [rozwa¿anie] [pochwa³a] [eksklamacja](laudacjê wyg³osi³a Maria Janion podczas wrêczenia Nagrody LiterackiejNike w 2004 roku; [wyró¿ni³am formy oceniaj¹ce])Powstaj¹ równie¿ nowe gatunki, których komponent stanowi operacjakondensacji treœci. Wydawca / nadawca streszcza ci¹gle w tym samymcelu, co w gatunkach pierwotnych, czyli prezentuje i rekomenduje zarazem,by z osoby wizytuj¹cej ksiêgarniê / salon p³ytowy uczyniæ kupuj¹cego(nota edytorska), z bezrefleksyjnego widza przypadkowego programu telewizyjnego – widza jakiegoœ filmu w kinie, ze s³uchaczajakiejœ audycji radiowej – widza zapowiadanego programutelewizyjnego, filmu, zapowiadanej audycji radiowej (zapowiedŸautorska, prezentera, zwiastun, zajawka). Oprócz komponentukondensuj¹cego treœæ bazy nota mo¿e zawieraæ biogram, fragment ksi¹¿-ki, opiniê innych odbiorców (LOEWE, 2004). Zapowiedzi, zwiastuny i zajawki,pos³uguj¹ce siê nie tylko jednym kodem, wyzyskuj¹ w swej strukturzeprzytoczenia z bazy, akty grzecznoœciowe (zaproszenia, powitania,pochlebstwa), okreœlenia temporalne, lokatywne, elementy wywiadu czybiogramu (LOEWE, 2005, 2007a), por.:– nota edytorska:W „S³owniku” przedstawione zosta³y podstawowe pojêcia i terminy,pojawiaj¹ce siê podczas lektury prac teoretycznych z zakresudydaktyki jêzyków obcych, zw³aszcza angielskiego, francuskiego,rosyjskiego i niemieckiego. [informacja o s³usznoœci podjêtychw tekœcie rozwi¹zañ, przeznaczenie, profil adresata](A. SZULC: S³ownik dydaktyki jêzyków obcych. Warszawa 1997)– zapowiedŸ prezentera telewizyjnego:[Iwona Schymalla] Witam w wieczornej czêœci naszego programu!Dziœ rozpoczynamy nowy cykl „Marek Kondrat w Jedynce!” ZaprezentujemyPañstwu najwa¿niejsze filmy z udzia³em tego znakomitegoaktora. Bêdzie „Historia ¿ó³tej ci¿emki” – film zrealizowany


Pole gatunkowe streszczenia129w 1961 roku, w którym dziesiêcioletni Marek Kondrat po razpierwszy pojawi³ siê na ekranie. Ten film zobacz¹ Pañstwo w niedzielêo 14.15. Tak¿e w niedzielê zapraszam na (...) A ju¿ za chwilêMarek Kondrat w „Operacji Samum”, filmie W³adys³awa Pasikowskiego.Zostañcie Pañstwo z Jedynk¹!(TVP 1 X 2004; [w przyk³adzie wyró¿ni³am streszczenie])– zajawka:[d¿ingel] [fragment programu][narrator]: Jedno s³owo, które zmieni³o losy pewnego nauczyciela.„Przodem do ty³u” jutro o 22.35. [d¿ingel](TVP 2 11 II 2003; [w przyk³adzie wyró¿ni³am streszczenie])Jest mi bliskie, do pewnego stopnia, stanowisko Aleksandra Wilkonia,który w streszczeniu nie chce widzieæ gatunku, lecz woli traktowaæ je jako„formê podawcz¹ pe³ni¹c¹ funkcjê s³u¿ebn¹ wobec ró¿nych klas genologicznych”(WILKOÑ, 2002: 237). Asekurujê siê okreœleniem „do pewnegostopnia”, poniewa¿ nie wydaje mi siê, by pe³nienie owej s³u¿ebnoœciwyklucza³o streszczenie z repertuaru gatunków. Wrêcz przeciwnie – mo¿naznaleŸæ warunki do obrony wymiaru generycznego streszczenia, w³aœnieprzyjmuj¹c dookreœlon¹ i zinterpretowan¹ (LOEWE, 2007a) perspektywêtranstekstualn¹ w rozumieniu Gerarde’a Genette’a. W moim przekonaniustreszczenie znajduje siê w trzech obszarach relacji miêdzytekstowych.Jego przyk³adem s¹:– trawestacje, cytaty, pastisze dzie³ literackich itp. w porz¹dku intertekstualnym;– tytu³y tekstów, nag³ówki, podtytu³y itp. w porz¹dku metatekstowym;– omówienia treœci ksi¹¿ki na skrzyde³kach jej obwoluty, lidy tekstówprasowych, zwiastuny, zapowiedzi i zajawki programów / filmów / audycjiitp. w porz¹dku paratekstowym.Mo¿na przypuszczaæ, ¿e powodem ekspansji tekstów kondensuj¹cych(zw³aszcza tych, w których streszczenie jest operacj¹ zaw³aszczaj¹c¹ ca³¹makrostrukturê) jest powszechna dostêpnoœæ do dóbr kultury, rosn¹ca jejmasowoœæ, choæ wcale niekoniecznie popularnoœæ oraz wysoka media-9 Jêzyki...


130 IWONA LOEWEtyzacja. Ta ostatnia cecha prowadziæ bêdzie w przysz³oœci do wykszta³cenia,a nastêpnie rozwijania nowego rodzaju kompetencji komunikacyjnej,okreœlanej mianem interaktywnej. Otó¿ w ca³kiem bliskiej przysz³oœcicz³owiek pomniejszaæ bêdzie swoj¹ kompetencjê do lektury kosztemdoskonalenia umiejêtnoœci do nawigowania (MICZKA, 2002). Nawigowanieobligatoryjnie zwi¹zane bêdzie z koniecznoœci¹ dokonywaniawyborów w drodze do danych, informacji, wiedzy, w tym tekstów kultury;ju¿ nie tylko nawigowanie ograniczone do surfowania w sieci, lecz myœlêo dobie telewizji interaktywnej. To konkretny odbiorca bêdzie móg³ kszta³towaæswój osobisty makrotekst, jakim bêdzie porz¹dek ogl¹danych przezniego programów. O tym, co wybierze, bêdzie musia³a w du¿ej mierzezdecydowaæ dostêpnoœæ do zajawek programów bêd¹cych w oferciei umiejêtnoœæ korzystania z nich. Tymczasem to dzieje siê w Internecie,którego zawartoœæ jest prezentowana przede wszystkim przez interfejsymieszcz¹ce rozliczne formy streszczeñ (LOEWE, 2007b). Minimalna kompetencjainteraktywna powoduje, ¿e internauta dochodzi w g¹szczu drzewekhipertekstowych do g³êbszych poziomów zawieraj¹cych po¿¹daneinformacje. Dodajmy, ¿e osi¹gniêcie pozornie kompletnej treœci z poziomuInternetu to bynajmniej nie zawsze cel surfera, sieæ mo¿e jedynie dziêkigatunkom z pola streszczenia doprowadziæ go skutecznie do kina, teatru,ksiêgarni, na wystawê, koncert itd. Inaczej mówi¹c, gatunki, o którychgenotypie stanowi streszczenie, staj¹ siê wiod¹cymi strategiami steruj¹cymiwspó³czesnym odbiorc¹, skracaj¹c, nomen omen, jego drogê do tekstukultury. Mo¿na s¹dziæ, ¿e czyni¹ jego ¿ycie ³atwiejszym, pomagaj¹cmu dokonaæ wyboru, bywa zaœ, ¿e mniej ambitnemu odbiorcy nawet wystarczaj¹tak, i¿ jego wiedza na temat tekstów kultury pozostaje jedyniena poziomie percypowanego ekstraktu z tego¿.LiteraturaBARTMIÑSKI J., 1992: Streszczenie w aspekcie typologii tekstów. W: DOBRZYÑSKA T., red.:Typy tekstów. Zbiór studiów. Warszawa.


Pole gatunkowe streszczenia131DANEK D., 1980: Dzie³o literackie jako ksi¹¿ka. O tytu³ach i spisach rzeczy w powieœci.Warszawa.FRAS J., 1999: Dziennikarski warsztat jêzykowy. Wroc³aw.GAJDA S., 1982: Podstawy badañ stylistycznych nad jêzykiem naukowym. Wroc³aw.GRABOWSKA M., 1979: Streszczenie dokumentacyjne. (Wybrane problemy). „Materia³yszkoleniowe Centrum Informacji Naukowej, Technicznej i Ekonomicznej”, z. 11.Warszawa.GRZENIA J., 1996: Streszczenie w tekœcie poetyckim. W: DOBRZYÑSKA T., red.: Tekst i jegoodmiany. Warszawa.LOEWE I., 2004: Paratekstualnoœæ i wielostylowoœæ noty redakcyjnej. W: RUSZKOW-SKI M., red.: Wielojêzycznoœæ w perspektywie stylistyki i pragmatyki. Kielce.LOEWE I., 2005: Zapowiedzi w polskim radiu. V: ODALOŠ P., ed.: Západoslovanské jazykyv21. staroèi. Banská Bystrica.LOEWE I., 2006: Renesans laudacji. W: KITA M., CZEMPKA M., red.: ¯onglerzy s³owami.Jêzykowy potencja³ i manifestacje jêzykowe. Katowice.LOEWE I., 2007a: Gatunki paratekstowe w komunikacji medialnej. Katowice.LOEWE I., 2007b: „Nasza akcja, Wasza reakcja!” Style konwersacyjne w nowej rzeczywistoœcimedialnej. W: WITOSZ B., red.: Style konwersacyjne. Katowice.MARCISZEWSKI W., 1970: Sposoby streszczania i odmiany streszczeñ. „Studia Semiotyczne”,T. 1.MICZKA T., 2002: O zmianie zachowañ komunikacyjnych. Konsumenci w nowych sytuacjachaudiowizualnych. Katowice.TROSKOLAÑSKI A.T., 1982: O twórczoœci. Piœmiennictwo naukowo-techniczne. Warszawa.TRZÊSICKI K., 1986: Streszczenie jako operacja nad tematyczno-rematyczn¹ struktur¹tekstu. W: DOBRZYÑSKA T., red.: Teoria tekstu. Wroc³aw.WILKOÑ A., 2002: Spójnoœæ i struktura tekstu. Kraków.WITOSZ B. 2005: Genologia lingwistyczna. Zarys problematyki. Katowice.WITOSZ B., red.: 2007: Style konwersacyjne. Katowice.WOJTAK M., 2004: Gatunki prasowe. Lublin.ZAŒKO-ZIELIÑSKA M., 1999: Recenzja i jej norma gatunkowa. „Poradnik Jêzykowy”,z. 8/9.The Genre Field of a SummarySummaryThe author as a basis of her research accepts the summary understrood as a speechgenre and a text derivation. The article is a complement of the area in which summary9*


132 IWONA LOEWEwas desribed until now. The short research is dedicated to other than scientific or poeticsummaries chosen from the metatext level (e.g. title, introduction) and the paratext level(e.g. discussion, lead, announcement, forecast, edition note). The speech genres whichuse the summary (e.g. review, laudation, commentary) are described too. The authoraccepts an attitude to the genre status of summary understood as a trans-genre and explainsthe expansion reasons of this kind of text extracts in contemporary culture.


HANA MAREŠOVÁUniverzita Palackého v OlomouciK souèasné jazykové situaci èeské enklávyv polském ZelówìPodle aktuálních údajù ministerstva zahranièních vìcí Èeské republiky1 žije v Polsku odhadem 3.000 krajanù, menší skupinky jsou téžve Slezsku, v jiných oblastech jen jednotlivì, rozptýlenì. Souvislejšíèeská komunita (asi 500 osob) je soustøedìna kolem mìsta Zelów u Lodže.Jedná se o potomky pobìlohorských protestantských exulantù.Poèet èeských obyvatel v Zelówì se znaènì snížil v dùsledku reemigracedo èeských zemí po první a zejména po druhé svìtové válce. Krajanskýspolek zde dnes neexistuje, krajané jsou sdruženi v evangelicko--reformovaném sboru pøi zelówské faøe. Èeské evangelické sbory v Polskukromì svých prvotních církevních funkcí tradiènì peèovaly i o výukuèeštiny, publikaèní èinnost atd. Starší generace, a také nìkteøí mladší lidéèeštinu dosud používají bez problémù, obnovený zájem se projevuje mezidìtmi.1Pøehled dostupný na: http://www.mzv.cz/wwwo/mzv/default.asp?id=20413&ido=11229&idj=1&amb=1.


134 HANA MAREŠOVÁK historii mluvy èeských obyvatel v ZelówìMìsto Zelów bylo založeno v roce 1802 èeskými emigranty z PruskéhoSlezska 2 . V souèasné dobì má 8307 obyvatel, ke kulturním a vzdìlávacímzaøízením mìsta patøí kulturní dùm, 3 veøejné knihovny, 1 liceum, 1 závodníškola, 2 gymnázia, 5 základních škol, 3 školky a sportovních klubù.Nejvýznamnìjší stavbou Zelówa je kostel církve evangelicko-reformovanéa pùvodní døevìné domky èeských osadníkù z 19. století.Náboženství bylo v Zelówì tradiènì spojováno s aspektem národnosti:evangelík = Èech, katolík = Polák, luterán = Nìmec, pravoslavný =Rus. V souvislosti s tehdejšími historickými událostmi bylo možné považovatpøenášení aspektu náboženského na národnostní za klad, neboexistence církve (kostela, kolem nìhož se zároveò soustøedil i kulturníživot) umožòovala tìmto menšinám v Polsku zachovávat jejich národníidentitu.Reformované náboženství èeské skupiny uprostøed veskrze katolickéhoPolska pomohlo kolonistùm v prvním období udržet si v jinonárodnímprostøedí výluènost a samostatnost oproti skupinám Èechù, kteøí pøestoupilik protestantskému luterství. To napomáhalo konzervaci jazyka, lidovékultury i uchování povìdomí pøíslušnosti k èeskému národu. Pùsobenímfaráøù – buditelù se znovu navázal vztah generací, které se v jinonárodnímprostøedí narodily, s vlastními pøedky, i když se postupem èasutento vztah zredukoval na nìkolik historických momentù – mistr Jan Hus,Jan Žižka, Jan Amos Komenský, Bílá hora, Rùžový palouèek apod.Co se týèe jazyka komunikace v poèátcích vzniku mìsta, hovoøilose v Zelówì èesky, èesky byly poøizovány i zápisy v matrikácha úøedních listinách. Pøed válkou umìli èesky – jako obyvatelé Zelówa –i Židé, Nìmci a Poláci. Po druhé svìtové válce dochází ke zmìnám národnostníchpomìrù v Zelówì – došlo k masové reemigraci Èechù do vlasti2Ze Zelówa byly zakládány další èeské osady v okolí a èeská kolonizace byla šíøenai dále. Ke kolonii zelówské patøily tyto èeské obce (jež tvoøily obvod zelówského evangelicko-reformovanéhosboru): Zelùvek, Poždìnice, Bujny, Josefatov, Petronelov, Pavlov,Ignácov s Veronikou, Holendry, Èerný Les, Bachoøín, Herbertov, Faustynov, Boèanich,Buèek a nejvzdálenìjší (cca 30 km) dnes již neexistující Kuèov.


K souèasné jazykové situaci èeské enklávy v polském Zelówì135a k pøílivu polského obyvatelstva, což pøispìlo k dominantnímu postaveníPolákù ve spoleèenské struktuøe. Znalost polského jazyka se stalanezbytnou pro to, aby mohla správnì fungovat celá obec v oblasti prùmyslové,administrativní a vzdìlávací. Postupnì se jazyk polský stal rovnìžzákladním nástrojem komunikace pøedstavitelù èeské menšiny v jejichvnìjších kontaktech. Zesílený asimilaèní tlak na potomky èeských exulantùz polské strany se odrazil v bilingvismu (dvojjazyènosti) pøíslušníkùnárodnostní menšiny i v jejich vztahu k rodu, mezi nímž žili nìkolik generací.Proto je souèasné národní povìdomí rozporuplné – minulost praotcù,která je doposud vštìpována pøedcházejícími generacemi, je zatlaèovánamnohem silnìjší skuteèností života v jinonárodním prostøedí.Tuto skuteènost si ostatnì uvìdomují i sami obyvatelé Zelówa:Mladý rolník (36 let) ze Zelówka uvádí: Doma mluvíme polsky.S rodièi mluvím èesky i polsky, ale s babièkou se muselo hovoøitpouze èesky, nebo by se urazila.Muž (67 let), který plnil v minulosti funkci staršího sboru, øekl: Domapøedevším mluvíme èesky, anebo, pokud potkáme známého Èechana ulici, tak také. S jinými polsky. Èesky se sousedy Èechy, ve sboru,v Kultuøe, a jinak polsky.Žena (62 let) uvádí proces, který nastal v její rodinì: Na samém poèátku,když jsem vychovávala dìti, mluvili jsme èesky. Teï už mluvímejen polsky. Syn ale uèí také své dìti èesky jen proto, aby zachovaltradici.(WRÓBLEWSKI, 1996)Èeský jazyk, omezený pouze na ústní projev, nemìl v jazykovìpøíbuzném prostøedí nadìji na dlouhodobé užívání. Absence písemné podobyèeštiny, pøíbuznost s polským jazykem a nutnost užívání polštinyv každodenní komunikaci vedla k pomìrnì rychlému pøejímání polskýchjazykových jevù z okolního prostøedí. Rovnìž fakt, že ve stále rostoucískupinì polských obyvatel se objevovala øada tìch, kteøí se hlásili k víøeprostestantské, pøispìl k rychlejší asimilaci možností uzavírání smíšenýchmanželství. To, že pøi asimilaèním procesu znaènì utrpìla pøedevšímpísemná podoba èeštiny, ukazují nìkteré písemnosti, napø. úryvek pøepi-


136 HANA MAREŠOVÁsu projevu tehdejšího prezidenta ÈR Václava Havla, který Zelów navštívilv roce 1998 (zveøejnìno na http://www.zelandia.pl):Dámy a pánove, važení pøitomni,Jsem velice šasten, že jsem mel možnost sem pøijet býtí jenom nakrátkou chvili i pozdravit Vás. Já bych Vás rád jmenem ÈeskéRepubliky co nejsrdeèneji pozdravil a pøede všim bych chtel vyjádøiti jmenem svých spoluobèanu náš obdiv k tomu jak jste sí tu dokazaliuchovat a uchovali vlastní tradice, vlastní jazyk a vlastní náboženství.Zda se mi, že ten Váš život zde ukazuje jednu vec. Že lze sí uchovatsvou identitu, kontinuitu a zároveò lze na obèanském principu soužitís lidmi jiných tradic nebo jiné viry. Mne se zda, že to je obzvlášdùležité si pøipomenout práve teï v dobe kdy se Evropa sjednocujea kdy nekteøi pochybují o tom zda ten sjednocovaci proces nebudedusit identitu jednotlivých národu, regionu, spoleèenství...K souèasné jazykové situaci v ZelówìDnes již slouží „zelówská èeština“ jako jazyk komunikace výluènì mezistarší generací. Nejmladší generace už vìtšinou mluvou pøedkù nemluví 3 .Kromì starší generace mùžeme v souèasné dobì považovat vìtšinu obyvatelstvazelówské enklávy za pokroèile jazykovì asimilovanou veprospìch polštiny.Pøesto zùstává Zelów nadále symbolem snah o zachování kulturníhoi jazykového dìdictví pøedkù. Pokusy o obnovení výuky èeštiny a dalšíaktivity zamìøené na oživení èeského prvku jsou v souèasné dobì nesenyzelówským sborem, který tvoøí z 90–95% 4 èlenové s èeskobratrskýmikoøeny a k jehož nejvýznamnìjším aktivitám patøí vybudování muzea3I když P. Wróblewski uvádí i ještì nedávné pøípady, kdy dítì, které zaèínalo školnídocházku, neumìlo polsky (WRÓBLEWSKI, 1996).4Údaj z http://www.zelandia.pl.


K souèasné jazykové situaci èeské enklávy v polském Zelówì137pobìlohorského exilu v Zelówì (Muzeum v Zelowì – Centrum dokumentacedìjin Èeských bratøí). Sbor jej vede ve spolupráci s Institutem dìjinPolské akademie vìd, Varšavskou univerzitou, Ministerstvem kulturya národního dìdictví, Ministerstvem zahranièních vìcí Èeské republiky,Muzeum J.A. Komenského v Pøerovì a Sdružením Exulant 5 . Muzeumshromažïuje, uchovává a vystavuje veškeré stopy duchovní a materiálníkultury èeských bratøí: fotografie, fotokopie, mikrofilmy, magnetofonovépásky a jiné nosièe zvuku a obrazu. Vláda Èeské republiky pøispìlaprostøednictvím MZV ÈR na vybudování muzea v letech 1997–1999 sumou6,4 mil. Kè. Záštitu nad tímto muzeem pøevzal tehdejší prezidentÈeské republiky, Václav Havel pøi své oficiální návštìvì Polska 6 . Nynìjšímuzeální èinnost je zamìøená pøedevším na organizaci periodickýcha stálých výstav a na publikování výsledkù dosavadních výzkumù. Odroku 2002 se v muzeu nachází také stálá výstava s názvem Školní tøídaz dob J.A. Komenského – dar Muzea J.A. Komenského z Pøerova. Muzeumpoøádá také výukové lekce seznamující s historií, dìjinami mìstaa regionu, ideami èeské a polské reformace. Tyto aktivity, jichž se úèastníi školní mládež regionu, pomáhají udržovat zájem o dìjiny, minulost mìstaa regionu a umožòují nové generaci seznámit se s ideály èeské a polskéreformace.V zelówském sboru byla obnovena výuka èeštiny – v souèasnédobì ji vyuèuje uèitelka Helena Kresová, kterou ke krajanùm v Polskuvyslalo ministerstvo zahranièí. V souèasné dobì se uèí èeskému jazykuna 120 lidí (ŠTRÁFELDOVÁ, 2003). Ve snaze navázat na tradice pøedkù,kteøí ustanovili pøi sboru také mateøskou školu, sbor otevøel v roce 1994Vzdìlávací mateøskou školu J.A. Komenského, kde se mj. vyuèuje èeština– dìti se uèí øíkanky a písnièky, názvy zvíøat, obleèení apod. Mateøská5Sdružení EXULANT. Spolupráce s krajany z oblasti Zelówa a pomoc krajanùm,reemigrovavším z Polska zpìt do ÈR. Husùv dùm, Jungmannova 9, 111 21 Praha 1 –Nové Mìsto, pøedseda: Prof. Ing. Karel Matìjka, CSc.6Reportáž o návštìvì Václava Havla odvysílala veøejnoprávní televize. O zájmumédií o tuto oblast svìdèí i nìkolik natoèených televizních dokumentù (napø. V. Šimùnek:Zemì otcù. Èeská televize 1998; V Šimùnek: A vidìl jsem nové nebe a novou zemi.Èeská televize 2000, v roce 2005 natáèela Èeská televize Ostrava reportáž o historii,souèasnosti a fenoménu Zelów.).


138 HANA MAREŠOVÁškola je pod neustálou péèí významných vìdcù 7 a podle jejího vzdìlávacíhosystému se zavádí režim v 65 školkách v Polsku 8 . Dne 11. bøezna 1998záštitu nad touto mateøskou školou pøevzala manželka prezidenta DagmarHavlová.Významnou mìrou se na aktivním užívání èeštiny podílí také pìveckýsbor církve evangelicko-reformované. Nepøetržitá dvousetletá existencesboru se významnou mìrou pøièinila na udržování tradic svázanýchse zpìvem v èeském jazyce a v udržování živého užívání jazyka pøedkù.V souèasné dobì má sbor ve svém repertoáru písnì z èeských zpìvníkùSbírka duchovních písní a chvalozpìvù (vyd. „The Metodist book concernNew York Cincinnati“), Jásavý chvalozpìv (vyd. Bratrská jednotaèeskoslovenských baptistù, 1924), Harfa Sionská. Sbírka duchovních písní(vyd. Jan Pospíšil). V polském jazyce je to zpìvník Harfa Syjoñska (vyd.Brunon Kotula, Cieszyn, 1924).Unikátním dokladem o èeské minulosti je archiv zelowské evangelicko-reformovanéfarnosti, který zahrnuje diasporu èeské spoleènostia neobyèejnì zajímavé oblasti, co se týèe zmìn civilizace i spoleènosti.Sbírka obsahuje 239 archiválních jednotek, z toho je 71 matrièních knih.Dalším zajímavým pomocným materiálem pro genealogické výzkumy mohoubýt nápisy na kartuších rakví evangelicko-reformovaném kostele,náhrobky psané v èeském jazyce na evangelickém høbitovì èi seznamyèlenù zelówské církve baptistù (jejímiž èleny byli vìtšinou potomcièeských exulantù), ve kterých lze nalézt øadu typicky èeských jmen,napø. Howorka Elžbieta z Niemieczek, Howorka Józef, Jáèková Olga Libušez Walašku, Jelinek Berta, Jersak Karol, Kulhawy Wilhelm, LíbalMarje, Matejka Pawel ad.Evangelicko-reformovaný sbor vykazuje také èinnost vydavatelskou.V roce 1998 vydal sborník Vèera, dnes a... Dìjiny, život a souèasnostèeských bratøí v Zelowì, sbírku èlánkù známých polských a èes-7Zpìv zastával významnou úlohu v religiózním životì èeských emigrantù. V roce1897 kantor Józef Kulhawy pøivezl z Èech zpìvník Pisnie cestou žiwota a založil v Zelówìètyøhlasý smíšený sbor, který vedl spolu s Jozefem Jersákem do roku 1903. Sborzpíval ze zpìvníkù Písnì cestou života a Harfa Sionská. Sbor vystupoval bìhem nedìlníchbohoslužeb, církevních svátkù, pohøbù a dalších významných událostí v životì sboru.8Napø. prof. zw. dr hab. Edyty Gruszczyk-Kolczynské.


K souèasné jazykové situaci èeské enklávy v polském Zelówì139kých specialistù bádajících v oblasti spoleènosti èeských bratøí žijícíchv Polsku, zejména v Zelówì.Farnost každoroènì vydává Evangelicko-reformovaný kalendáø Zelów,který pøipravuje pastor Miroslav Jelinek. Zelówská farnost udržujeèilé styky s Èeskou republikou, pøedevším však s obèanským sdruženímExulant. V rámci této spolupráce vznikla øada projektù – dìti od 10 let seúèastní táborù organizovaných Èeskobratrskou evangelickou církví v Èesku;v roce 1995 si díky pozvání Sdružení Exulant ètyøicet dìtí prohlédlovýznamná místa èeské reformace, apod. V letech 1975, 1993, 1996 se uskuteènilysjezdy potomkù èeských bratøí ze Zelowa. Ve spolupráci se SdruženímExulant byl organizován Celosvìtový sjezd èeských bratøí v Zelówì,který se konal pøi pøíležitosti 200. výroèí existence Zelówa a sboru 9 .K charakteristice zelówské mluvyPøedkové zelówských Èechù opustili vlast ve 40. letech 18. století a usadilise v polském Zelówì na poèátku 19. století. Jazyk, který se dorozumívalia který je užíván jejich potomky, ztratil bezprostøední kontakts národním jazykem pøed 250 lety a gramatický systém se utváøel odlišnìod jazyka obecnì èeského a dialektù èeských. Jazykové zmìny, kterése uskuteènily, se dotkly jeho formy i slovní zásoby. Vìtšina èeskýchobyvatel v Zelówì si uvìdomuje vliv polštiny na jejich mluvu, ale nedokážíuž jednoznaènì vymezit, v jaké èásti Èeské republiky lidé mluví jazykempodobným jejich mluvì. Mezi lidem se udržuje verze o pùvoduemigrace od Litomyšle a Vysokého Mýta. Nìkolik respondentù pøiznalopodobnost své mluvy s dialektem moravským, který lze nalézt v Èeskoslovensku:Muž (70 let), žijící od roku 1932 do 1945 v Èeskoslovensku,øekl: V Èechách mi øíkali, že spíše mluvím moravsky, oni mluvili trochujinak, ale rozumìt, to jsme si rozumìli. Obyvatelka Zelówa (58 let), kteránavštívila v Èeskoslovensku svou sestru, øíká: „Oni nás poèítají mezi Mo-9Podrobnìji viz. http://ceskybratr.evangnet.cz/index.php?act=detail&menuid=2&podmenuid=100&idTXT=890.


140 HANA MAREŠOVÁravany, když tam jezdíme. Oni øíkají – á, paní jede z Moravy!“ (WRÓB-LEWSKI, 1996).Vìtšina pùvodních obyvatel Zelówa pøišla z emigrantských osadv Pruském Slezsku. Podle dosavadních výzkumù tìchto osad 10 se všichniautoøi shodují na tom, že jde o náøeèí, kterým se mluví ve východníchÈechách. Náš jazykový prùzkum v Zelówì byl uskuteènìn v letech 1999a 2000. Cílem prùzkumu bylo kromì analýzy souèasné podoby jazyka 11také na základì její komparace s pøedpokládaným výchozím severovýchodoèeskýmnáøeèím vymezit pøibližnou oblast, ze které pùvodní èeští exulantiodcházeli do Pruského Slezska. Na základì analýzy mluvy získanéz písemných materiálù a videodokumentace 12 je možno øíci, že zelówskámluva vykazuje všechny základní znaky náøeèí severovýchodoèeských13 . Analyzované znaky umožnily urèení náøeèních izoglos 14– napø. výslovnost laj(i)ce místo lavice se objevuje na území smìrem odNáchodska kolem Rychnova n. Knìžnou, Žamberka až k bývalé èeskomoravskézemské hranici, na západ pak za Vysoké Mýto a na jih k Poliècea za ni. Z dalších izoglosních jevù to byla napø. výslovnost prauda xpravda, oni prosej x oni prosí, kamedná x kamenná, vona x ona. Výskytvšech vymezených náøeèních izoglos se objevuje zhruba v prostoru Choceò,Ústí nad Orlicí, Litomyšl, Polièka. Výskyt alespoò tøí náøeèních izoglosrozšiøuje daný prostor o oblasti kolem Vysokého Mýta a Èeské Tøebové.Mùžeme tedy pøedpokládat, že základem pro zelówskou mluvu bylseverovýchodoèeský dialekt nacházející se pøibližnì v prostoru: bývaláèesko-moravská hranice – Ústí nad Orlicí – Choceò – Vysoké Mýto –Polièka – bývalá èesko-moravská hranice.Kromì náøeèních jevù typických pro severovýchodoèeskou skupinuse v zelówské mluvì objevují nìkteré zvláštnosti vzniklé historicky pøiro-10Napø. JANÈÁK, 1994: s. 139–146.11Podrobná analýza zelówské èeštiny je zpracovávána v nìkolika èláncích, monografiia disertaèní práci autorky – viz. Bibliografie.12Viz. Bibliografie.13Pozn.: Aèkoliv jsme vycházeli z pøedpokladu, že jednou z výchozích oblastí emigracebylo Litomyšlsko, nebyl zaznamenán okrajový jev – ztráta jotace po retnicích (ì >e) – napø. podoby pet, hrábe, pekná, bežet, mesto, veøit (pozùstatek tzv. petáckého náøeèína východním litomyšlsku).14Izoglosy vymezeny na základì publikace J. BÌLIÈE (1972).


K souèasné jazykové situaci èeské enklávy v polském Zelówì141zenou interferencí rùzných jazykových prostøedí. Tyto vlivy se objevujípøedevším v oblasti lexikální. Témìø stoletá existence exulantù v PruskémSlezsku se projevuje množstvím nìmeckých výpùjèek, jako napø.: firaòky– záclony, stnìm. Fürhänge – záclona, možný i vliv pol. firanka – záclona;lutrián – luterán, vliv nìm. výslovnosti Luther – [Lutr]; šnyèuchy – brusle,nìm. der Schlittschuch – brusle; terpetlik – kyvadlo, nìm. der Perpendikel– kyvadlo hodin; šraòk – skøíò, nìm. der Schrank – skøíò apod.Ukázka: Dovezli nám meble: šafu, lùžko, stolik, køesla a ještì divana firaòky. (Dovezli nám nábytek: skøíò, postel, stolek, køesla a ještì kobereca záclony).Daleko masivnìjší je prùnik polských výrazù: bezrobot – nezamìstnanost,pol. bezrobocie – nezamìstnanost; èarach – nezbedné dítì, pol. ciarach– hanl. mìšák, sprosák, otrapa; èekavej – zvìdavý, zajímavý, pol.ciekawy – zvìdavý, zajímavý; herbata / herbatky – èaj, pol. herbata –èaj; choè – i když, tøeba i, pol. choæ – aè, aèkoli, jakkoli, i kdyby, jako (by);juš – už, již, pol. ju¿ – už, již; Južu – Josef, pol. podoba – køestního jménaJózef – Józio (Pepík); meškat – bydlet, pol. mieszkaæ – bydlet; napewno– jistì, pol. na pewno – urèitì, zcela jistì, napevno; navet – ale, ale i, pol.nawet – ba i, dokonce, takøka; ništit – nièit, pol. niszczyæ – nièit, hubit,rušit, zmìna šè>š; religija – církev, náboženství, pol. religia – náboženství;veøtat – tkalcovský stav, pol. warsztat – pracovna, dílna atd.Ukázka: Šipko, šipko at’ nám nezamèou sklep, bo meškáme daleko(Rychle, rychle, a nám nezavøou obchod, protože bydlíme daleko).Ponìkud úsmìvným dùsledkem jazykové interference je existence tzv.zrádných slov, která pøevzali zelówští obyvatelé do své mluvy z polštinya která jim èinila nemalé tìžkosti zvláštì po reemigraci do Èeskoslovenska15 , napø. dyvan – zel. koberec / èes. divan; pùlnoèní – zel. severní / èes.pùlnoèní; sklep – zel. obchod, sklep / èes. sklep; vázanka – zel. kytice /èes. kravata; vocásek – zel. fronta / èes. ocásek; volovina – zel. hovìzímaso / èes. hloupost; záchod – zel. západ / èes. toaleta; zápas – zel. zásoba/ èes. zápas.Ve fonologické a morfologické rovinì není prùnik polských jevù takmasivní, objevuje se napø. pronikání polských deklinaèních typù u sub-15Mezi exulanty koluje øada pøíbìhù, v níž hraje roli špatnì pochopený význam slovav již èeském prostøedí.


142 HANA MAREŠOVÁstantiv: koncovka -u u ak. pl. živ. mask., napø. pánu, xlapu, mužu, (srov.pol. ak. pl. – panów, ch³opów, s¹siadów), substantivní deklinace pøíjmení(vliv hovorové polštiny): Nováki, Novákú, Novákúm, Nováki, ad., u adjektivv nom. sg. feminin nepøehlasovaná podoba cizá žencká (srov. pol.tania bluzka), lok. zájmen kdo, co: o kim, èim (srov. pol. o kim, czym), lok.zájmena sám: samim (srov. pol. samym), adverbiální vyjádøení zpùsobu– po polski = polsky (srov. pol. po prostu = prostì).Naše analýza zelówské mluvy prokázala pøedpoklady a závìry historickýchbádání v této oblasti – základem mluvy je nespornì náøeèí severovýchodoèeské,vedle toho však má dnes již specifické rysy, podmínìnépøedevším spoleèenskou situací, pøièemž nejmarkantnìjším rysem je postupnéoslabování pøíznakovosti pùvodních dialektických znakù vliveminterference s polským prostøedím. Pøesto pøi komparaci jazykové situacev jiných èeských enklávách v zahranièí pøedstavuje tato mluva z hlediskalingvistického raritu, nebo pøes více než dvousetletou absenci pøíméhokontaktu s èeským jazykem a koexistenci v prostøedí pøíbuznì velmiblízkého jazyka se dokázala udržet. Jedním z dùvodù, proè tomu takje, je skuteènost, že nejménì po jedno století se mluva nastupující generaceutváøela na bázi èeského náøeèí, tj. na podkladì jevù spoleèných vìtšinìpøíslušníkù rodièovské generace.K neménì významným faktorem však patøila pøedevším snaha zachovatodlišné náboženské pøesvìdèení, které bylo v této oblasti vždy nerozluènìspjato s aspektem národnostním.BibliografieBÌLIÈ J., 1972: Nástin èeské dialektologie. Praha.BÌLIÈ J., 1988: Pøehled náøeèí èeského jazyka. Praha.BEŠTA T., 1994: Základy polské mluvnice. Praha.B£ASZKOWSKI M., 2004: Biblia Czeska na przestrzeni wieków. Dostupné z URL: http://www.magazyn.ekumenizm.pl/article.php?story=20030215104245791&query=Zel%F3w.DANIELAK W., 1984: Èeský ostrùvek v srdci Polska. „Brnìnský veèerník“, 6.4, s. 5.


K souèasné jazykové situaci èeské enklávy v polském Zelówì143„Èeský bratr“, 13/2006. Dostupné z URL: http://ceskybratr.evangnet.cz/index.php?act=detail&menuid=2&podmenuid=100&idTXT=890.FRINTA A., 1913: Èeština emigrantských osad v Prusku. „Sborník filologický IV“, Praha,s. 207–231.GORAL J., KOTEWICZ R., TOBJAÑSKI Z., 1987: Zarys dziejów Zelowa. Zelów.HEROLDOVÁ I., 1971: Život a kultura èeských exulantù z 18. století. Praha.JANÈÁK P., 1994: Jazykové svìdectví o pùvodu èeského osídlení na Støelínsku u Vratislavi.„Naše øeè“ 3, s. 139–146.JELINEK M., JELINEK W., ŠTÌØÍKOVÁ E.: Evangelicko-Reformovaný Sbor v Zelovì. Dostupnéz URL: http://www.zelandia.pl/jezyki/cesky/sbor.html.KOØALKOVÁ K., 1990: Èeskoslovenská a polská reemigrace po druhé svìtové válce. „Slezskýsborník“ 4, s. 253–267.KRIEGSEISEN W., 1994: Zbór Ewangelicko-Reformowany w Zelowie w latach 1803–1939.Warszawa.KUBÍN J.Š., 1931: Èeské emigrantské osady v Pruském Slezsku. Praha.MAREŠOVÁ H., 1998–2001: Materiál k jazykové analýze: rukopis, videozáznam, televiznízáznam.MAREŠOVÁ H., 2001: Èeské enklávy v Evropì. V: Èeština – jazyk slovanský. Ostrava,s. 45–55.MAREŠOVÁ H., 2001: Jazyk èeské enklávy v polském Zelovì (I). Olomouc.MAREŠOVÁ H., 2002: K morfologické charakteristice jazyka èeské enklávy polskémv Zelovì. V: „Lingva Nova 1“. Olomouc.MAREŠOVÁ H., 2002: O zelovské èeštinì. V: „Exulant 14“. Praha, s. 4–12.MAREŠOVÁ H., 2003: Pøíruèní slovníèek zelovské èeštiny. Praha.MAREŠOVÁ H., 2005: Èeské etnikum v Polsku. Èeština – jazyk slovanský. Ostrava.MAREŠOVÁ H., 2006: Èeský protestantismus v polském Zelovì. V: Osobnost v církvia politice. Centrum pro studium demokracie a kultury. Brno, s. 361–369.NOŽINOVÁ M., 1998: Pamìti Teofila Millera. Orlík nad Vltavou.Oficiální stránka církve evangelicko-reformované. Dostupné z URL: http://www.zelandia.pl/.Oficiální stránky mìsta Zelów. Dostupné z URL: http://www.zelow.pl.ØEZNÍK M., 2002: Polsko. Praha. Dostupné z URL: http://209.85.129.104/search?q=cache:JzvIhZxXczcJ:www.libri.cz/data/pdf/177.pdf+Zel%C3%B3w+jazyk&hl=cs&gl=cz&ct=clnk&cd=8.ŠTÌØÍKOVÁ E., 1992: Z nouze o spasení. Èeská emigrace v 18. století do Pruského Slezska.Praha.ŠTÌØÍKOVÁ E., 2002: Zelów. Praha.ŠTÌØÍKOVÁ E., 2005: Zemì otcù. Praha.ŠTRÁFELDOVÁ M., 2003. Krajané z polského Zelowa si pøipomínají 200. výroèí vzniku svéobce. Dostupné z URL: http://www.radio.cz/cz/clanek/39854.TOBJAÑSKI Z., 1994: Czesi w Polsce. Kraków.VACULÍK J., 1993: Reemigrace zahranièních Èechù a Slovákù v letech 1945–1950. Brno.


144 HANA MAREŠOVÁVORÁÈ J., JANÈÁK P., 1962: K dnešnímu stavu náøeèí støelínských Èechù v Polsku. “SlavicaPragensia“ 4, s. 599–640.VYDRA B., 1923: Z náøeèí zelówských Èechù v Polsku. Praha.Wczoraj, dziœ i … Sborník. Zelów 1998.WOLSKA I., 1980: Fleksja rzeczowników gwary czeskiej Zelowa. W: „Rozprawy KomisjiJêzykowej £TN”. T. XXVI. £ódŸ, s. 99–115.WRÓBLEWSKI P., 1996: Spo³ecznoœæ czeska w Zelowie. Warszawa.ŽLUKTENKO J.A., 1974: Lingvistièeskije aspekty dvujazyèija. Kijev.Contemporary Language Situation of Enklava in Polish ZelowSummaryCzech language is nearly only spoken in the city of Zelów in Central Poland. Themembers of this minority are descendents of the Czech Brothers. Although more Czechsfollowed during the 16th and 18th century, the descendents lived in enclaves and thustheir Czech differs from that spoken in the Czech Republic. The dramatic changes in thenational structure in the year 1945 brought the regress of Czech speech in the public andthe communication and the Polish language filled in its place. The nowadays Czechlanguage serves in Zelów as the language of communication exclusively among the olderpeople. The rest of people is mainly assimilated in favour of the Polish language.The aim of our work was to describe the character of the speech in Zelów, to delimitatea dialectal shape of the speech considering the situation in the Czech country (its dialects).The language analysis was built on the material database from the questionnairefor the northeast Czech dialects and on the excerption of the dialectal texts or talks.Based on the analysis of these materials we came to the conclusion that the speech belongsto the northeast Czech dialectal subgroup, because it kept practically all the basiccharacteristics of its dialect. We can also submit the hypothesis about the possible originof dwellers from the area around Litomyšl, Vysoké Mýto, Rychnov nad Knìžnou.


MILOŠ MLÈOCHUniverzita Palackého v OlomouciKolokaèní frazémy a idiomy v souèasnémbulvárním tiskuEkonomické a politické zmìny po roce 1989 umožnily rozvoj masmédiív nových spoleèenských podmínkách. Vznikaly soukromé televizní a rozhlasovéstanice, zaèaly vycházet nové deníky a èasopisy, pøièemž nìkteréz nich v konkurenèním prostøedí zanikly. Deníky v Èeské republice, podobnìjako tomu bylo i na Slovensku a v Polsku, èasto mìnily své majitele.V souèasné dobì ovládají vìtšinu èeských deníkù zahranièní spoleènostise silným kapitálovým zázemím. Žurnalistika se stala prodejním artiklema z tohoto pohledu se nepøehlédnutelným fenoménem stal bulvární tisk.V Èeské republice po roce 1990 vzniklo nìkolik bulvárních deníkù a periodikjako napøíklad. „Expres“, „Hrom“, „Spy“, „Šíp“ nebo „Aha“! Dominantnípostavení mezi bulvárními deníky si však jednoznaènì udržujepo celou dobu od svého vzniku „Blesk“, který je v souèasné dobì nejètenìjšími nejprodávanìjším deníkem v Èeské republice. Jeho úspìšnostvyplývá mimo jiné z image úspìšné znaèky, kterou si postupnì vybudoval.Èeská lingvistika doposud nevìnuje jazykovým prostøedkùm bulvárníchdeníkù takovou pozornost jako analýze jazykových prostøedkù tzv. seriózníhotisku. Pøíèinu lze spatøovat zøejmì v tom, že texty publikovanév bulvárních denících jsou považovány za pokleslé ètivo a do jisté mírymohou ètenáøe z intelektuálního prostøedí odrazovat a odpuzovat.Cílem našeho pøíspìvku je pojednat o frazémech a idiomech (dále FI)v deníku „Blesk“. Excerpcí tohoto bulvárního deníku se zabýváme již10 Jêzyki...


146 MILOŠ MLÈOCHdlouhodobì a dosud jsme uveøejnili dva èlánky, v nichž jsme se zabývalijazykovými a nejazykovými prostøedky v bulvárním a tzv. seriózním tiskua také typy motivací u metaforických pojmenování. Pro tento pøíspìvekjsme použili excerpta z období záøí až prosince 2006.Vycházíme z terminologie Františka Èermáka, který zdùrazòuje, že„analyzuje-li se kombinatorický útvar formálnì, [...] mluví se o frazému,zatímco analýza sémantická [...] opravòuje užití názvu idiom“ (Èermák,in KARLÍK, 2002: 139). Zamìøíme se na struktury autosémantických komponentùu kolokaèních FI. Propozièním a polypropozièním FI se budemevìnovat pouze okrajovì.Kvùli pøehlednosti a lepší orientaci v textu jsme se rozhodli exemplauvádìt podle tematického zamìøení jednotlivých komunikátù. PøíkladyFI jsou popisovány z hlediska jejich struktury a jednotlivé komponentyjsou oznaèovány takto: V – verbum, S – substantivum, A – adjektivum,ADV – adverbium.Pokud se ve FI vyskytuje pronomen nebo numerale, jsou ve schematickémvyjádøení zastoupeny oznaèením S. Hodnotíme také jejich pøíslušnostke stylové vrstvì.PolitikaBulvární deníky, na rozdíl od tzv. seriózních deníkù, vìnují minimálnípozornost pøinášení seriózních a pravdivých informací z oblasti domácínebo zahranièní politiky. Výjimku tvoøí události zásadního významu, jakojsou napøíklad výsledky parlamentních voleb nebo zahájení války USAproti Iráku. V komunikátech z oblasti politiky se akcentuje korupce, soukromýživot politikù, jejich úèast na nejrùznìjších spoleèenských akcíchapod.Pøíklady:V – S: øešil svùj románek s pùvabnou politièkou (aféra premiéra Topolánkas místopøedsedkyní poslanecké snìmovny); mladý Paroubek vyletìlod státnic, protože pohoøel na otázce o státním rozpoètu; Mladý


Kolokaèní frazémy a idiomy v souèasném bulvárním tisku147Paroubek si dal voraz (titulek, dále T); Dostane Saddám provaz?(T). – ve všech pøípadech jde o FI kolokviální;S – A – S: politika je bìh na dlouhou tra – neutrální;S – S: hlava rodiny – neutrální.Zaznamenali jsme také aktualizaci propozièního FI kdeže loòské snìhyjsou – Kdeže povolební snìhy jsou!Mediálnì známé osobnostiŽivot VIP nebo také celebrit, což je v souèasné dobì módní pojmenovánímediálnì známých osobností, je téma, kterému deník „Blesk“ vìnujenejvíce prostoru. Pozornost ètenáøù poutají barevné fotografie (atrakènífunkce) a palcové titulky, které rovnìž využívají kombinací rùzných barev,velikostí a typù písma. V popiskách k fotografiím se FI vyskytují minimálnì,frekventovanìjší jsou v titulcích a v titulkových komplexech:V – S: „Langoš“ šel do piercingu!; Ženský už na mì neletí! – v oboupøípadech jde o FI kolokviální;S – S: role byla doslova darem z nebes – FI pùvodnì knižní, publicistický;A – S: Zemanová je horký favorit na vítìzství! – FI publicistický; mladévíno – FI pùvodnì terminologický, neutrální.Pøíklady z textù èlánkù:A – S: krušné chvilky; sladký pøíbìh; pro Nicol je to velká rána; kterak kesvému pohádkovému bohatství pøišel?; šlo o planý poplach; oznaèitza sladkou pomstu – FI publicistické;S – A – S: lamaè ženských srdcí – FI publicistický;V – S: Milostný život nabere dramatické obrátky; za výuku si øíká o 200korun; zaèalo to jizvou; k níž pøišel pøedloni na Silvestra; dokážínemile ukrajovat tak vzácný èas; obøí rozvodovou bitvu vede PaulMcCartney (64) s Heather Mills – FI neutrální; nechtìla pøiznatbarvu; Balogová je v tom; ženský už na mì neletí; manžel jim zahýbáse sekretáøkou – FI kolokviální.10*


148 MILOŠ MLÈOCHFrekventované jsou napøíklad kolokviální FI obsahující substantivumnervy: to bych mìla celý život jen nervy; mìla z toho nervy nadranc; byljsem nervama na huntì; to bylo fakt na nervy; popø. FI obsahující verbumtoèit se: toèí se kolem ní muži; její život se zaèal toèit kolem studia muzikálovéhoherectví; zaèaly se kolem nìho toèit velké peníze;V – S – S: vyrazila tím mnohým dech; na èinohru si brousí zuby; strážníciho nachytali; po bratislavské konzervatoøi dala Daniela Slovenskusbohem; to korunovala úspìšnou absolventskou rolíSugar v muzikálu „Nìkdo to rád horké“; Slovensko mu leží unohou; pìt nebo šest dìvèat mìlo nìco za sebou; sklapl muhøebínek.Zaznamenali jsme spojení novináøi vrhli do proslunìného obrázku stín,resp. bahno hází Pamela Bach na Davida Hasselhoffa (54), jež lze považovatza snahu o aktualizaci FI vrhnout na nìco stín, resp. házet ponìkom bláto, nebo o individuální metaforické aktualizace, jejichž autoøisi podobnosti s uvedenými FI nemuseli být vìdomi.V – S (elidované) – A – S: poznali na vlastní kùži;V – A – S: milostný život nabere dramatické obrátky – FI publicistický.Erotika a sexTematická oblast erotiky a sexu není v „Blesku“ prezentována v takovémíøe, jak tomu bylo v dobì po jeho vzniku. Po nìkolika letechbyl trh pøesycen pornografickými èasopisy a o sexu se otevøenì píše takénapøíklad v periodikách urèených mládeži 1 . O erotice a sexu se však píšev komunikátech vìnovaných VIP nebo i v populárnì nauèných èláncích.A – S: Hejma tak vìdomì propùjèil svùj hlas èernému trhu!; Vaginoplastikabyla skuteènì žhavá novinka – FI publicistické;1Srov. èeská periodika, které jsou zpravidla mutacemi úspìšných zahranièních èasopisù,jako napø. „Bravo“, „Bravo Girl“.


Kolokaèní frazémy a idiomy v souèasném bulvárním tisku149V – S: Ženy zahýbají èastìji než muži (T) – FI kolokviální; sedm procentžen si za uplynulý rok užilo s více než jedním partnerem – FI neutrální.Populárnì nauèné texty a kuriozityV – S: Oslice zahoøela láskou k houserovi (T) – knižní; Èeši stále víceholdují alkoholu; volný èas si krátí sledováním televize; na všemusel uzrát èas – FI neutrální; oba si okamžitì padli do oka; Komínšel k zemi (T); V týdnu nám dá zima alespoò na chvilku pokoj (T)– FI kolokviální;V – S – S: pøichází se svou trochou do mlýna – FI kolokviální;S – V – ADV: ceny masa poletí vzhùru – FI kolokviální.KriminalitaAutoøi komunikátù pojednávajících o trestných èinech a projevech násilísi potrpí na detailní líèení scény napøíklad po spáchání vraždy nebo loupeže.Ve snaze zapùsobit co nejsilnìji na emoce ètenáøù používají expresivníchjazykových prostøedkù.Èastý typ publicistických FI zde pøedstavuje spojení A – S, v nichž jeexpresivita vyjádøena adjektivem: šílený støelec z minulého týdne; zákulisíse mu naskytl hrùzný pohled; krvavý øezník.Pøíznaèné je užívání expresivity v titulcích, kde plní atrakèní funkci:A – S: Èerný víkend na silnicích; Krkavèí matka utekla na Slovácko.Pøíklady z textù èlánkù:V – S: spoleènost s vyjednavaèi „vybìhla“ – FI kolokviální; nad trestemnehnul brvou – FI pùvodnì knižní, publicistický; zmizely bez jedinéstopy; policie nemá žádnou stopu; jeho rukama prošly asi dvì


150 MILOŠ MLÈOCHdesítky hochù; ze svìta je chladnokrevnì sprovodil; utrpìla jenpohmoždìniny; slabý otøes mozku a velký šok – FI neutrální;právnièka Kabzanová se s prùstøely hlavy kácí k zemi – FI kolokviální;V – S – A: Ètyøiatøicetiletý muž byl na místì mrtvý – FI neutrální; má tospoèítané – FI kolokviální.SportKomunikáty sportovní žurnalistiky obsahují znaèné množství FI, podobnìjako napøíklad metafor a metonymií. Nìkteré FI jsou specifickéa typické právì pro tuto oblast:A – S: tvrdé jádro fanouškù; raketový vzestup; hladké vítìzství; krutáporážka;V – A – S: utrpìla drtivou porážku – tyto pøíklady vyjadøují intenzifikaènípøíznak;A – ADV: po nepøesné malé domù nabídl možnost skórovat – FI terminologický;V – S: kývl na nabídku Tøince; zabalili to; musíme to zlomit; a pøesnì takby dnes Sparta mìla pøejet v Poháru UEFA belgický Waregem;rozdrtili Vítkovice; zpražila soupeøku; pokoøil jej kanárem ve druhémsetu; pak je zaøízne rozhodèí amatér; moc se nám to nezdálo,že nás rozhodèí zaøezávají – FI kolokviální.Zaznamenali jsme také aktualizaci sportovního FI dát nìkomu lano,resp. hodit nìkomu lano: Laso z Letné pøilétlo ve ètvrtek (T).FI jsou ve sportovní rubrice frekventované také v titulcích:V – S: Vítkovickému vedení došla trpìlivost – neutrální; Nevyhrát, to jeo hubu! – kolokviální;A – S: slabší povahy – neutrální;V – A – S: mìly doživotní noèní mùru; tohle byl jen slabý odvar – kolokviální;nedá se zavøít do zlaté klece – poetický.Pøíklady z textù èlánkù:


Kolokaèní frazémy a idiomy v souèasném bulvárním tisku151V – S: vrhl se na fotbal; kdybych o nì pøišel; na vše musel uzrát èas –neutrální; oba si okamžitì padli do oka; v kurzu je pøedevším trojicehráèù; Rùžièka by mìl pøibrzdit; jinak se oddìlá; druhým naránì je Matìjovský; praštil do stolu – kolokviální;V – S – S: Za ten rok jsem si v hlavì srovnal spoustu vìcí; brankáø bylpro smích; padli si do oka; zhroutil by se mi svìt; máme nùž nakrku – neutrální; to dá sebevìdomí pìknì na frak; Ovšem tentokrátmu na paty šlapala Barbora Špotáková – kolokviální.Zaznamenali jsme aktualizaci FI omlátit nìkomu nìco o hlavu: to bynám všichni neúspìch pìknì omlátili o hubu.S – S: Borec s platem deset milionù korun roènì je totiž mužem na odstøel!– publicistický, kolokviální.Na nìkterých zaznamenaných exemplech lze sledovat proces idiomatizace,který je pro stylovou oblast žurnalistických komunikátù typický.Pro jazyk zpravodajství a publicistiky je charakteristická aktualizacea automatizace. Novináøi tak pøispívají k ustalování nìkterých spojeníslov, které pak nabývají povahy FI (srov. nìkterá spojení ze stylovévrstvy publicismù – rozdílový gól; hrotový útoèník; luxusní náskok; ohavnépraktiky; kolokvialismù – øešil svùj románek s pùvabnou politièkou; veSlavii øeší všechno od vrátného až po gólmanskou jednièku; „Langoš“šel do piercingu!; do toho bych asi nešel; popø. do vrstvy slangové – vychytalnulu; pak je zaøízne rozhodèí).Polypropozièní FII tento typ FI je v komunikátech bulvární žurnalistiky pomìrnì frekventovaný.Žurnalisté s oblibou používají FI lidového pùvodu, kterépøispívají k vìtší míøe identifikace ètenáøe se „svým“ deníkem.Pøíklady: Jak si kdo ustele, tak si lehne; inu, jak se do lesa volá, tak sez lesa ozývá; kdo jinému jámu kopá, sám do ní padá.ZávìrV tomto pøíspìvku jsme se zamìøili FI z deníku „Blesk“. Pozornostjsme vìnovali popisu struktur FI s autosémantickými komponenty. Mezi


152 MILOŠ MLÈOCHnejfrekventovanìjší struktury patøí verbum – substantivum, adjektivum– substantivum a jejich vnitrostrukturní transformace, napøíklad verbum– adjektivum – substantivum a verbum – substantivum – substantivum.Z hlediska stylové pøíslušnosti jsme zaznamenali zejména FI publicistickéa kolokviální. Pro jazykové prostøedky bulvárních deníkù je charakteristickámj. expresivita, která se projevuje na pøíkladech nìkterých FIa v aktualizacích neutrálních FI. Vzhledem k rozsahu tohoto pøíspìvkujsme se nezabývali strukturami složenými ze synsémantických komponentùnebo strukturami smíšenými s komponenty autosémantickýmia synsémantickými. Excerpované texty obsahovaly také znaèné množstvípøirovnání.Domníváme se, že by se problematika jazykových prostøedkù bulvárníhotisku mìla stát pøedmìtem hlubšího zájmu souèasné lingvistiky, protožekomunikáty v bulvárním tisku pøedstavují specifické projevy publicistickéhostylu a analýza jejich jazykových prostøedkù pøispívá k charakteristicedynamického vývoje souèasného jazyka.BibliografieBEÈKA J.V., 1973: Jazyk a styl novin. Praha.ÈECHOVÁ M., 1986: Dynamika frazeologie. „Naše øeè“ 69, s. 178–186.ÈERMÁK F., HRONEK J., MACHAÈ J., eds., 1994: Slovník èeské frazeologie a idiomatiky.Výrazy slovesné A–P. Praha.ÈERMÁK F., HRONEK J., MACHAÈ J., eds., 1994: Slovník èeské frazeologie a idiomatiky.Výrazy slovesné R–Ž. Praha.FILIPEC J., ÈERMÁK F., 1985: Èeská lexikologie. Praha.JODAS J., 1993: K aktualizaci frazeologismù v souèasné èeské publicistice. V: Frazeológiavo vzdelávání vo vede a kultuøe. Nitra, s. 194–201.KARLÍK P., 2002: Encyklopedický slovník èeštiny. Praha.MIKO F., 1993: Frazéma obraznos/obraznos frazéma. V: Frazeológia vo vzdelávánívede a kultuøe. Nitra, s. 268–273.MLACEK J., 1977: Slovenská frazeológia. Bratislava.MLÈOCH M., 2001: Tendence k beletrizaci v jazyce souèasné èeské žurnalistiky. V: Jêzyki literatura czeska u schy³ku XX wieku. Èeský jazyk a literatura na sklonku XX. století.Wa³brzych, s. 197–204.


Kolokaèní frazémy a idiomy v souèasném bulvárním tisku153MLÈOCH M., 2002: Nìkolik poznámek k nejazykovým a jazykovým prostøedkùmv souèasném bulvárním a tzv. seriózním tisku. „Naše øeè“ 85, è. 5, s. 235–243.MLÈOCH M., 2004: Vývojové zmìny v pojetí titulku v èeské žurnalistice. V: Konstantya promìny v èeském jazyce a literatuøe v XX. století. Sta³oœæ i zmiennoœæ w jêzykui literaturze czeskiej XX wieku. Wa³brzych–Ostrava, s. 197–203.MINÁØOVÁ E., 1993: Frazeologismy ve stylu publicistickém, jeho promìny a funkce. V:Frazeológia vo vzdelávání vo vede a kultuøe. Nitra, s. 275–281.SRPOVÁ H., 1998: K aktualizaci a automatizaci v souèasné psané publicistice. Ostrava.ŠVEHLOVÁ M., 1995: Cynismus – východisko i efekt souèasné psané bulvární publicistiky.V: Spisovná èeština a jazyková kultura 1993. Praha, s. 161–164.Phraseological Collocation and Locutions in Contemporary Tabloid PressSummaryThe article deals with phraseological collocation and locutions, which were excerptedby the author from the tabloid paper Blesk. Author draws from the conception andterminology by František Èermák.Author focuses on the description of FI (phraseological collocation and locution)structures with auto-semantic components. Examples are dispersed partly thematically,i.e. according to the section of their recording, and partly according to the types of autosemanticstructures. Among the most frequent structures belong verb – noun, adjective –noun and their inner-structure transformations, for instance verb – adjective – noun andverb – noun – noun. Some examples are characterized stylistically; the attention is paidespecially to the publicistic and colloquial FI and to the process of locutions’ formation.


BERNADETA NIESPOREK-SZAMBURSKA, DANUTA BULAUniwersytet Œl¹ski, Katowice„Mowa reklamowa”, czyli o reklamiew jêzyku dzieci i m³odzie¿yReklama jest zjawiskiem wszechobecnym. Wspó³czeœnie zajmuje spor¹czêœæ otaczaj¹cej rzeczywistoœci. „W telewizji, radiu, prasie, Internecie, nabillboardach, tramwajach i zwyk³ych s³upach og³oszeniowych – wszêdziestykamy siê z reklam¹. Czasami j¹ ignorujemy, czasami nas irytuje, a czasamiœmieszy. Jednak bez wzglêdu na nasze zapatrywania, czêsto ulegamyjej czarowi. I objawia siê to nie tylko wyborem tego, a nie innego proszkudo prania czy myd³a. Bardzo czêsto wp³yw reklamy ujawnia siê w zachowaniachniezwi¹zanych z szeroko pojêt¹ konsumpcj¹” (RZEPCZYÑSKI, 2006:2). Jej odbiorcami s¹ wszyscy uczestnicy komunikacji spo³ecznej.Znaczny ich procent stanowi¹ dzieci i m³odzie¿. Ju¿ ma³e dzieci (w wiekuprzedszkolnym i wczesnoszkolnym) chêtnie ogl¹daj¹ reklamy telewizyjnei to nie tylko te powi¹zane z programami przeznaczonymi dla nich.„Dzieci uwielbiaj¹ reklamy. Kiedy zaczyna siê blok reklamowy, odrywaj¹siê od zabawy i zasiadaj¹ przed telewizorem, traktuj¹c go jako œwiatbaœni. Reklamy podobaj¹ siê, poniewa¿ s¹ kolorowe, dynamiczne, niewymagaj¹ d³ugiej koncentracji”. Do mo¿liwoœci percepcyjnych ma³ychodbiorców dostosowane jest tak¿e ich ci¹g³e powtarzanie. „Ma³e dzieci nieodró¿niaj¹ bloku reklamowego od programu przeznaczonego dla nich,czêsto uwa¿aj¹ go za dalszy ci¹g bajki, dlatego s¹ wobec niego bezkrytyczne– komunikat odbieraj¹ dos³ownie” (GAJOS, 2002: 57). Jest to naj-³atwiejsza i wspó³czeœnie najbardziej powszechna droga inicjacji kulturowejdziecka.


„Mowa reklamowa”, czyli o reklamie w jêzyku...155Jêzyk dziecka pozostaje pod du¿ym wp³ywem reklamy. Pojawia siêona jako temat w spontanicznych zabawach dzieci przedszkolnych. Wspó³czeœniezaczyna zastêpowaæ samorodny folklor dzieciêcy. Z jednej strony,obserwuje siê zanikanie tradycyjnych folklorystycznych form wypowiedzi(por. SIMONIDES, 1976), z drugiej, jeœli takie formy ju¿ powstaj¹,tworzone s¹ wyraŸnie pod wp³ywem tekstów reklamowych – rymowankiz lat siedemdziesi¹tych pokazuj¹ zupe³nie inny œwiat (SIMONIDES, 1976:226). Wskazuje na to wyliczanka:Myjcie zêby past¹ PerioMówiê o tym ca³kiem serioMy³ Gargamel przez dzieñ ca³yWszystkie mu powypada³y.Raz, dwa, trzy, gonisz ty.(SMÓ£KA, 1995: 287)Nieco starsze dzieci œwiadomie przetwarzaj¹ te¿ teksty reklam, dodaj¹celementy komiczne, bo dzieci lubi¹ siê œmiaæ. Powstaj¹ anegdoty dzieciêcezwi¹zane z reklamowanymi artyku³ami, np.:¯ona do mê¿a: – Popatrz, jak ten proszek z reklamy wypra³ twoj¹koszulê. Jest œnie¿nobia³a.M¹¿: – Ale ja wola³em, kiedy mia³a paseczki.– Kuba, dlaczego ten pies tak miauczy? Co mu siê sta³o?– Nic, nic tato, da³em mu na obiad Whiskas.(SMÓ£KA, 1995: 286)Takie teksty s¹ jêzykowym dowodem na przyjêcie proponowanychprzez reklamê wzorców.Fragmenty reklam, zw³aszcza slogany, pojawiaj¹ siê te¿ w wypowiedziachma³ych odbiorców na zasadzie cytatu.Mechanizm cytatu powoduje nak³adanie siê dwóch znaczeñ: pierwotnegoi wynikaj¹cego z nowego kontekstu. W efekcie powstaje nowa jakoœæsemantyczna (por. G£OWIÑSKI i in., 1988: 80). Czêsto zastosowanie


156 BERNADETA NIESPOREK-SZAMBURSKA, DANUTA BULAcytatu powoduje efekt komiczny lub ironiczny. Porozumienie podczas„pos³ugiwania siê cytatem wymaga wspólnoty kulturowej” (Wikipedia2006). Nie spe³ni on swej roli, jeœli odbiorca nie zna Ÿród³a, do któregonadawca zrobi³ aluzjê. Kiedyœ Ÿród³o odwo³añ stanowi³a literatura, m³odszedzieci chêtnie przytacza³y wypowiedzi doros³ych, choæ nie by³y œwiadomealuzyjnego czy komicznego sensu takich przytoczeñ. Dziœ funkcjêŸród³a pe³ni tekst reklamy. „Mowa reklamowa” integruje u¿ytkownikówjêzyka z ró¿nych œrodowisk i grup spo³ecznych, w ró¿nym wieku. Nieœwiadomieu¿yta przez dziecko wywo³uje uœmiech doros³ego odbiorcy,np.:Mama piêcioletniego Danielka stanowczo prosi go, by przesta³ ha-³asowaæ:– Danielku, przestañ, bo boli mnie g³owa.Dziecko odpowiada: – Na ból g³owy etopiryna!Piêcioletni Micho marudzi, by mama kupi³a mu misia Keteny. Kiedydowiaduje siê, ¿e mo¿na go kupiæ w „Biedronce”, odpowiada:– Dobrze, jak bêdzie, to ci kupiê.Na to Micho: – Na pewno bêdzie.Na pytanie matki: – Sk¹d wiesz? – odpowiada, œpiewaj¹c:– „Biedronka”, ach „Biedronka”. Codziennie miœ Keteny!(www.pinezka.pl, www.e-rodzina.pl [data dostêpu: 6.09.2005])W szkole nadawca-uczeñ pos³uguje siê sloganem reklamowym bardziejœwiadomie. Cytatem z tekstu reklamowego, zwykle jednego z najnowszych,manifestuje sw¹ przynale¿noœæ do grupy „znawców”, do bycia„trendy” (lub „d¿ezi”), nawet jeœli oznacza to opozycjê wobec nauczyciela.Przyk³adowo, w sytuacji lekcyjnej, kiedy nauczyciel stawia ocenê plusdostateczn¹ z komentarzem: – To prawie czwórka, uczeñ odpowiada:– Prawie robi wielk¹ ró¿nicê. Tego typu „mowa reklamowa” pojawia siêzawsze, kiedy uczeñ us³yszy w³aœciwe „has³o”. Nauczyciele zwracaj¹uwagê na powszechnoœæ tego zjawiska.Reklama, zwracaj¹c siê do m³odego odbiorcy, stara siê trafiæ do niego,zbli¿aj¹c jêzyk do jego sposobu mówienia, stosuj¹c elementy stylu m³o-


„Mowa reklamowa”, czyli o reklamie w jêzyku...157dzie¿owego. Agencje reklamowe poszukuj¹ nowych s³ów (z ¿argonu m³odzie¿owego– z „najm³odszej polszczyzny”), by za ich pomoc¹ nak³oniæm³odych odbiorców do kupienia okreœlonych produktów. „Czêsto chc¹wmówiæ m³odym ludziom, ¿e trzymaj¹ z nimi” (CHACIÑSKI, 2005: 115).Tymczasem u¿ywanie modnych s³ów „zabija spontanicznoœæ” m³odegojêzyka i powoduje, ¿e m³odzi ludzie rezygnuj¹ z ich stosowania.Interesuj¹ce jest jednak to, ¿e te u¿yte w reklamie s³owa, odrzucone przezgrupê docelow¹, nie znikaj¹ ca³kowicie z jêzyka m³odzie¿y. Wp³ywaj¹zwykle na m³odszych odbiorców – na dzieci szkolne, czasem pozostaj¹z nimi na d³u¿ej, skoro tekst reklamowy towarzyszy im w grupie rówieœniczeji w czasie kontaktów z osobami doros³ymi. Przyk³adowo, „fascynacjas³owami »mega«, »ekstra«, »super« jeszcze niedawno widocznaw jêzyku ludzi po dwudziestce, dziœ przesz³a na dziesiêciolatków” (CHA-CIÑSKI, 2005: 120). Do stylu luzacko-m³odzie¿owego nawi¹zywa³a kampaniareklamowa chipsów „Cheetos”:Jestem gepard Chester, na luzie ze mnie goœæ, ¿yjê spoko, lecz gdyCheetos zobaczê, to coœ we mnie wzbiera, œliniê siê i p³aczê, chrupi¹cegochcê sera! Kurczê, to jest afera! Cheetos graj¹ fair! Onemaj¹ smak sera! To naprawdê chrupi¹cy ser!(BRALCZYK, 2000: 72)Motyw bycia „na luzie”, po dziesiêciu latach od rozpoczêcia kampanii„Cheetos”, jest dalej popularyzowany wœród gimnazjalistów, choæ aktualnoœæsamego s³owa „spoko” jest obserwowana jedynie w krêgu doros³ych,a nie nastolatków. „Luz”, u¿yty w reklamie wraz z funkcj¹ perswazyjn¹,straci³ – wed³ug swoich pierwotnych u¿ytkowników i wynalazców(m³odzie¿y) – sw¹ spontanicznoœæ i atrakcyjnoœæ, tote¿ wypad³ z ich jêzyka(por. CHACIÑSKI, 2005). S³owa u¿yte w sloganach czy tekstach reklamyzu¿ywaj¹ siê, trac¹ bowiem swój oryginalny, stylistyczny koloryt.Pomimo postawy niechêci prezentowanej przez m³odzie¿ wobec zaw³aszczaniajej jêzyka przez reklamê, zdarzaj¹ siê takie teksty reklamowe,do których ci sami m³odzi u¿ytkownicy siêgaj¹ z rozmys³em, bawi¹csiê nimi w codziennej komunikacji. Najczêœciej nawi¹zywanie do „mowy


158 BERNADETA NIESPOREK-SZAMBURSKA, DANUTA BULAreklamowej” odbywa siê na podobnej zasadzie jak przywo³ana wczeœniejodpowiedŸ ucznia na us³yszane, wi¹¿¹ce siê (bardziej lub mniej) z komunikatemreklamowym „has³o” lub sytuacjê. Zawsze to „cytowanie” dotyczytakich reklam, w których znacz¹c¹ rolê odgrywa humor. Jest to bowiemta kategoria, która m³odym odbiorcom w reklamie podoba siê najbardziej.Reklama bawi¹c, staje siê wartoœci¹ sam¹ w sobie, zachêca dodalszej zabawy. Komunikaty zawieraj¹ce „mowê reklamow¹” równie¿„graj¹” t¹ kategori¹. Do najpopularniejszych w jêzyku m³odych ludzicytatów z reklam nale¿¹ 1 :– A ³y¿ka na to: – Niemo¿liwe!; A œwistak siedzi i zawija je w te sreberka– stosowane w sytuacji niedowierzania w wypowiedŸ rozmówcy;– Prawie robi wielk¹ ró¿nicê – jako riposta na obecnoœæ prawie w wypowiedzirozmówcy (w dowolnym kontekœcie);– No to frugo – w znaczeniu: „napijmy siê” (dowolny napój) lub „nazdrowie”;– Kopytko – jako odpowiedŸ na zarzut rozmówcy: coœ ty tu narozrabia³;czêsto w sytuacji szkolnej jako odpowiedŸ (cicha lub g³oœna) na wykrzyknienienauczyciela: Coœ ty tu napisa³?!;– Takie rzeczy to tylko w „Erze” – jako riposta na propozycjê lub ¿¹danieniemo¿liwe do spe³nienia;– X, a co ty wiesz o y? – jako odpowiedŸ podwa¿aj¹ca wiedzê nadawcyna wymieniony temat.Przytoczone cytaty najczêœciej s¹ przez m³odych u¿ytkowników kojarzonez konkretn¹ reklam¹, a starsze ustêpuj¹ miejsca nowym. Czasemjednak tego typu teksty pozostaj¹ w jêzyku na d³u¿ej i nie s¹ kojarzonez okreœlonym produktem (np. „wash and go” na ¿artobliwe okreœleniewielofunkcyjnoœci).Z przeprowadzonego sonda¿u wynika, ¿e ponad 90% uczniów deklarujeniechêæ do reklam telewizyjnych, ale obecnoœæ w ich jêzyku sloganówi innych fragmentów reklamy jest powszechna. Sta³y siê one tak¿e1Na u¿ytek niniejszego opracowania przeprowadzi³yœmy sonda¿ wœród m³odychu¿ytkowników jêzyka. Wziê³o w nim udzia³ prawie 80 ankietowanych (po 20 ankietowanychw ró¿nych grupach wiekowych – uczniowie: klasy 4. szko³y podstawowej,I klasy gimnazjalnej, I klasy licealnej i studenci). Najwiêcej przyk³adów na cytowanietekstu reklamy podali gimnazjaliœci i licealiœci.


„Mowa reklamowa”, czyli o reklamie w jêzyku...159podstaw¹ twórczego podejœcia do jêzyka. Dzieci i m³odzie¿ cytuj¹ i parafrazuj¹przejêty materia³ jêzykowy, co mo¿na zaobserwowaæ w cytowanejtu wypowiedzi ma³ego Micha, w sytuacyjnym dostosowaniu sloganówprzez m³odzie¿ czy w nadawaniu nowych znaczeñ i tworzeniu derywatówod nazw produktów na potrzeby gwary uczniowskiej. Niektórez reklamowych tekstów tak przypad³y do gustu m³odym odbiorcom, ¿euruchamiaj¹ ca³¹ lawinê parafraz. Tak jest w przypadku reklamy czekoladyMilka i tekstu o œwistaku. Oto parê przyk³adów:– A œwistak siedzi, bo sreberka by³y kradzione;– A œwistak nie ma roboty, bo mu ukradli sreberka;– A œwistak siedzi, bo mu siê nie chcia³o staæ;– A œwistak zawija i zawija... A w³aœciwie co on zawija?– Ja mam 20 lat, ty masz 20 lat, a œwistak do¿ywocie;– A œwistak zawija je w te sreberka... A ³y¿ka na to: – Niemo¿liwe.– A œwistak siedzi, bo czekolady brak³o;– A œwistak do Lindy mówi: – Co ty wiesz o zawijaniu?(wszystkie przyk³ady: opisygg.ilife.pl/ [data dostêpu: 08.02.2006r.])W Nowym s³owniku gwary uczniowskiej (ZGÓ£KOWA, red., 2004) mo¿-na znaleŸæ przyk³ady, które nawi¹zuj¹c do elementów tekstu reklamy,modyfikuj¹ (czêsto w sposób znacz¹cy) znaczenie leksyki, wyra¿eñ i zwrotów.Przyk³adowo – A mo¿e budyñ? – slogan z reklamy dr. Oetkera uzupe³nia³pytanie: Smutno ci? i wyra¿a³ rodzaj pocieszenia dla bohatera reklamy:zabawki-misia i dziecka, tak¿e dla odbiorcy dziecka. Odwo³ywa³siê do uczuæ. W gwarze uczniowskiej jest kierowany do osoby ocenianejnegatywnie i znaczy: „jesteœ g³upi” (ZGÓ£KOWA, red., 2004: 11). Takichprzyk³adów jest wiêcej, zw³aszcza tych siêgaj¹cych do reklamowanychnazw produktów b¹dŸ firm (przyk³ady pochodz¹ z Nowego s³ownikagwary uczniowskiej – ZGÓ£KOWA, red., 2004; w nawiasie podano strony),np.:– chupa-chups – to osoba nadmiernie staraj¹ca siê o sympatiê nauczycieli(od nazwy lizaka) (s. 55);– chocapik – odchody, fekalia (od nazwy kakao) (s. 68);– cocolino – narkotyk, kokaina (od nazwy p³ynu do p³ukania) (s. 61);


160 BERNADETA NIESPOREK-SZAMBURSKA, DANUTA BULA– coca-cola – czarna kawa; alkohol (s. 61);– danon – nauczyciel uwa¿any za g³upiego (od nazwy firmy produkuj¹cejnabia³) (s. 73);– frugo – coœ ³atwego; tanie wino; no to frugo – napijmy siê; no to powszystkim (s. 106);– haribo – ¿el do w³osów (od nazwy firmowej ¿elków) (s. 130);– kapi – osoba, która donosi nauczycielom na swoich kolegów (od nazwyfirmowej soku) (s. 154);– mentos – ocena niedostateczna, jedynka (od nazwy cukierków) (s. 214);– napoje Hoop – ogólnie o alkoholu (od nazwy firmowej napojów owocowych)(s. 234);– oxy – osoba maj¹ca pryszcze (od nazwy firmowej kosmetyków)(s. 258);– pampers – ma³e dziecko; m³odszy uczeñ; nowy nauczyciel w szkole(od nazwy pieluch) (s. 262);– pamperek – ogólnie o uczniu, zwykle niskim; ogólnie o nauczycielu(s. 263);– pepsi – kawa zbo¿owa (od nazwy firmowej) (s. 270);– pepsi-faza – upojenie alkoholowe (s. 270);– snikers – odchody, ka³; ocena niedostateczna, jedynka (od nazwy batonu)(s. 334);– tak-tak – zakonnica (z tekstu reklamowego telefonu komórkowego nakartê) (s. 368).Wymienione przyk³ady s¹ bez objaœnieñ niezrozumia³e i znacz¹comodyfikuj¹ pierwotne znaczenie. Przyczyn¹ tych modyfikacji jest z pewnoœci¹sk³onnoœæ m³odego u¿ytkownika jêzyka do przekory oraz fakt, ¿ew tym okresie rozwoju biologicznego i psychicznego d¹¿y on do okreœleniasiebie w otaczaj¹cym œwiecie oraz w naturalny niejako sposób okreœlasiê przeciw temu, co mu oferuje doros³e spo³eczeñstwo. Jego potrzebaoswojenia rzeczywistoœci, a jednoczeœnie poszukiwanie w³asnych œcie-¿ek powoduje tak wielk¹ liczbê zmian, modyfikacji i kreacji w jêzyku.Poszukiwanie w³asnego sposobu mówienia i nazywania œwiata bierze siêtak¿e z chêci utajnienia w³asnego jêzyka. Wed³ug bowiem starej uczniowskiejzasady: Choæby ciê sma¿ono w smole, nie mów, co siê dzieje w szkole,pewne fakty z ¿ycia uczniów nale¿a³o przemilczeæ, zachowaæ dla sie-


„Mowa reklamowa”, czyli o reklamie w jêzyku...161bie. Obecnie nie jest ju¿ tak oczywiste, czy ta zasada funkcjonuje nadal,czy te¿ „swoistoœæ s³ownictwa u¿ywanego w gwarze uczniowskiej sprawia,¿e gwara ta nie jest powszechnie zrozumia³a” (ZGÓ£KOWA, red., 2004:7), a wiêkszoœæ wyrazów zaczerpniêtych z jêzyka reklamy ma znaczeniezupe³nie odmienne. Cytowane przyk³ady wskazuj¹ jednak, ¿e nawet najêzyk w pewnym sensie tajny, s³u¿¹cy porozumiewaniu siê w okreœlonejgrupie, reklama ma spory wp³yw.Zale¿noœci miêdzy tekstem reklamy a jêzykiem m³odych odbiorcóws¹ skomplikowane i wielokierunkowe. Wczeœniejsze opracowania dowodz¹,¿e reklama ma znacz¹cy wp³yw nie tylko na ukszta³towanie przysz³egonabywcy reklamowanych produktów, ale równie¿ na zorientowaniedzieci i m³odzie¿y na wartoœci materialne (GAJOS, 2002; BRAUN-GA£-KOWSKA, 1997; LIZAK, 1999; SMOLIK, 1995; WOLNY, 1998). Reklama „bardzosilnie okreœla zbiorow¹ i indywidualn¹ wyobraŸniê m³odego odbiorcy,wskazuje, o czym ma myœleæ, by liczyæ siê w grupie” (GAJOS, 2002: 59).Jednoczeœnie tekst reklamy kszta³tuje tego odbiorcê tak¿e w sferze jêzykowo-kulturowej,staj¹c siê dla m³odego pokolenia najbardziej czytelnymŸród³em odniesieñ, rodzajem kodu kulturowego zastêpuj¹cego teksty kulturywysokiej w tej roli – zaspokajaj¹cego w sposób ³atwy i przyjemnypotrzebê porozumiewania siê z innymi.LiteraturaBRALCZYK J., 2000: Jêzyk na sprzeda¿. Warszawa–Bydgoszcz.BRAUN-GA£KOWSKA M., 1997: Reklama telewizyjna a dzieci (cz. 1). „Edukacja i Dialog”,z. 5, s. 15–20.BRAUN-GA£KOWSKA M., 1997: Reklama telewizyjna a dzieci (cz. 2). „Edukacja i Dialog”,z. 6, s. 68–72.CHACIÑSKI B., 2005: Wyczesany s³ownik najm³odszej polszczyzny. Kraków.GAJOS B., 2002: Oddzia³ywanie reklamy na dzieci i m³odzie¿. Analiza etyczno-psychologiczna.„Kwartalnik Edukacyjny”, nr 3/4, s. 55–59.G£OWIÑSKI M., KOSTKIEWICZOWA T., OKOPIEÑ-S£AWIÑSKA A., S£AWIÑSKI J., 1988: S³ownikterminów literackich. Wroc³aw.11 Jêzyki...


162 BERNADETA NIESPOREK-SZAMBURSKA, DANUTA BULALIZAK J., 1999: Elementy reklamy w jêzyku dzieci przedszkolnych. „Poradnik Jêzykowy”,z. 8/9, s. 108–114.RZEPCZYÑSKI B., 2006: Kilka uwag o zale¿noœciach jêzyka i reklamy. www.iThink.pl [datadostêpu: 15.01.2007].SIMONIDES D., 1976: Wspó³czesny folklor dzieci i nastolatków. Wroc³aw–Warszawa.SMÓ£KA L., 1995: Wp³yw reklamy telewizyjnej na jêzyk dziecka. W: O¯D¯YÑSKI J., red.:Jêzykowy obraz œwiata dzieci i m³odzie¿y. Kraków, s. 282–290.WOLNY I., 1995: Reklama w odbiorze najm³odszych uczniów. „Edukacja i Dialog”, z. 4,s. 38–40.ZGÓ£KOWA H., red., 2004: Nowy s³ownik gwary uczniowskiej. Wroc³aw.“Commercial Parlance” or about Commercials in Children’s and Youth’ LanguageSummaryCommercial as a omnipresent phenomenon has a big influence on an inexperiencedrecipient: small child, school kid, and the young. Authors are trying to explore whichitems from the commercial texts are present in young people’s language.The authors show different kinds of commercial signs in language. They are basedon poll researches, observations held between young children and students and availablematerials analysis. Among the youngest children this influence is the most significant:children topical games (verbal also), children’s folklore (poems, jokes) and literal quotationused in communication with peers and adults appeal to commercials. The usage ofvocabulary from the youngest polish language (‘super’, ‘extra’ and ‘mega’) are easilynoticeable in students language. This kind of vocabulary is usually used by copy writersin order to reach the attention of a little bit older recipients. Older children – the targetgroup- usually resigns from this vocabulary. Language is a space where they look fororiginality and where they display their individuality and spontaneity in language usage.Authors notice, that part of the lexis taken from commercials (products’ names, parts ofslogans) in peer communication changes its primary meaning and perform a role ofunintelligible (secret) code for average language user.At the same time young people (students in gimnazjum and older children), conducta special kind of dialogue, using parts of commercial formed as quotations, especiallythose which are quite surprising in this dialogue, marked by humour (examples of thiskind of usage occur in the study). Those examples show, that commercials’ text is becominga source of cultural references. They replace in this function literary texts andother texts from high culture.


PAVOL ODALOŠUniverzita Mateja Bela v Banskej BystriciLiteráronymá v BallekovomÈudnom spáèovi zo Slovenského rajaKam sa tak ustaviène náhlim, keï tým len urých¾ujemto, èo sa musí sta. Náhlim sa odjakživa. Už otca týmznepokojujem, a matku najmä. Sám si dlho nahováram,že sa náhlim za šastím, kým v dnešnú noc nepripustím,že len utekám. Pred èím? Možno pred tušením, možnopred otázkou: A èo bude ïalej?Èudný spáè zo Slovenského raja, s. 12Posledná deviata prozaická práca L. Balleka Èudný spáè zo Slovenskéhoraja bola zadávaná do tlaèe v novembri 1989 so zámerom umelecky spracovapokrízové, konsolidaèné a normalizaèné obdobie sedemdesiatycha osemdesiatych rokov 20. storoèia prostredníctvom individuálneho¾udského osudu architekta Stanislava Marka.Devä prozaických prác L. Balleka vytvára dve spisovate¾ské obdobia.Predpalánske obdobie, pomenované aj ako farebné, v súvislosti s farebnýminázvami próz Útek na zelenú lúku (1967), Pú èervená ako ¾alia(1969), Biely vrabec (1970), Modré hodiny – román napísaný po roku1970 vyšiel až v roku 1995 pod názvom Trinásty mesiac [Sen nocí mesaèných].Palánske obdobie zastrešené prózami Južná pošta (1974), Pomocník(Kniha o Palánku)) (1977), Agáty (Druhá kniha o Palánku) (1981), Lesnédivadlo (1987) a Èudný spáè zo Slovenského raja (1990).11*


164 PAVOL ODALOŠZámerom nášho príspevku je analyzova literáronymá románu a nazáklade analýzy vytvori onymický nominaèný model románu L. BallekaÈudný spáè zo Slovenského raja. Zámer je však širšie koncipovaný. Ambíciouje onymicky uzavrie prozaické dielo L. Balleka, prepoji predpalánskea palánske obdobie onymickou charakterizáciou typického ballekovskéhohrdinu aj v nadväznosti na motivaènú líniu próz.Literáronymum Èudný spáè zo Slovenského raja ako názov románunaznaèuje urèité povahové špecifikum hlavného hrdinu Stana Marka.Vidí sa mi, že som sa nemohol, èi nevládal celkom rozvinú – nieèomi v tom bránilo. Možno som taký èudný spáè. ¼úto mi je za vlastnouminulosou, za nádejami detstva a mladosti, za tým všetkým,èo mi núkalo dôveru v seba a vo vlastnú budúcnos.(Èudný spáè zo Slovenského raja, s. 169)Stano Marko odišiel zo Slovenského raja, z rodiska i z raja svojej mladosti,napåòa svoje túžby, rodinné i pracovné. Zmietal sa však medziminulým a budúcim, medzi snom a bdením. Bol a ostal som sebou.Odídem vskutku zo Slovenského raja do Bratislavy? A keï odídem,doputujem tam vôbec? Nezaspávam kdesi uprostred tejto cesty?Preèo celý život niè ani len v sebe nezmením a nièomu ani len celkomnerozumiem?(Èudný spáè zo Slovenského raja, s. 14)Spáèi snívajú sny v snách. Stano Marko sníval sen o vytvorení experimentálnehoateliéru – atexu, ktorého cie¾om bude projektovanie obydlíhumánneho bývania, nie od¾udštených železobetónových miest. Uvedenékritériá mal spåòa aj viacúèelový obecný dom. Vysnívaný ateliér a jehoprodukt nebolo možné v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storoèiavytvori v poaugustovej atmosfére normalizácie, hoci za to StanoMarko všetkými silami bojoval. Napåòal apelatívny význam oboch svojichmien. Jeho rodné meno Stanislav je slovanského pôvodu s pôvodnýmvýznamom „sta sa slávnym, upevni slávu“, prenesene slávny bojovník.Priezvisko Marko je domáca slovenská podoba propria Marek. Proprium


Literáronymá v Ballekovom Èudnom spáèovi zo Slovenského raja165Marek je odvodené z mena rímskeho rodu Marcus, ktoré vzniklo z pomenovaniarímskeho boha vojny Marca, preto sa viaže s apelatívnym významombojovník. Apelatívna paralela k propriám Stanislav Marko je potomslávny bojovník, prièom apelatívum bojovník by tam malo by uvedenéaž dvakrát. Stano Marko bol slávnym bojovníkom, ale nie v tom zmysle,že by mal úspechy, pracovné èi rodinné. S manželkou sa rozviedol a v práciho napr. odvolali z miesta riadite¾a bratislavského URBIS-u. Slávnymbojovníkom bol v zmysle jeho bojov za lepšiu budúcnos slovenskej architektúry,jeho bojov za možnos realizácie tvorivosti, tvorivých myšlienoka výstavby obydlí vygenerovaných tvorivosou. V tomto zmysle bolskutoène slávnym bojovníkom, no v realite neúspešným. Michalec hocharakterizoval ako smutného rytiera dorážajúceho do veterných mlynov(s. 132).Stanislav Marko však syntetizoval aj vlastnosti iných Ballekových prozaickýchprotagonistov. Bol tiež Tarom Vulkánom (ODALOŠ, 2003a), starcomDiamantom (ODALOŠ, 2003a) i Rasom Rodanom (ODALOŠ, 2003b).Podobne ako Taro Vulkán sa jeho život skladal z odchodov a novýchzaèiatkov.Som èlovek kríz, súci do nich ... Preto tak rád zovšadia¾ odchádzam,hoci aj zbieham, zutekám, tak môžem znova a znova zaèína.Zaèiatok je vždy mlados a mlados je kríza a kríza je pre umeniea to je mlados.(Èudný spáè zo Slovenského raja, s. 15)Ako architekt prešiel kus sveta, poznal mnohých ¾udí, no nevedel simedzi nimi nájs svoje miesto v živote. Taro Vulkán dobrovo¾ne odišielzo sveta, spáchal samovraždu. Stano Marko nároèky odišiel od ¾udí, dopúšte, pospa si v tých zemských presýpacích hodinách.Stano ešte s nemnohými ako zázrakom prežil letecké nešasties ažkými poraneniami a popáleninami, bez batožiny a dokladov ...ak Stano prežije, zostane v stave nezvestných, ako nezvestný pôjdehlbšie do púšte, hlbšie, ako si želá, do tých presýpacích hodín Zeme,


166 PAVOL ODALOŠaby sa tam ako nezvestný stratil, lebo, ako hovorí sám, ¾udia sa užaj tak len strácajú a strácajú...(Èudný spáè zo Slovenského raja, s. 441)Podobne ako starec Diamant, ktorému zomreli synovia a žena, aj StanoMarko stratil rodinu a blízkych.Martin, Helena a ja sme tri èasti, ktoré kedysi patrili k sebe. Každýz nás žije inde. Ja tu, Helena v Banskej Bystrici, Martin v Berlíne.Ja s maèkou, Martin s Ingrid, Helena so synom z druhého manželstva... Nemôžeme by traja, keï nevieme by dvaja, a vskutku takistonemôžem a neviem by ani sám.(Èudný spáè zo Slovenského raja, s. 377)Martin napokon po prázdninovej ceste po Európe ostal v Mníchovev NSR. Podobne už predtým emigroval aj priate¾ a príbuzný Vlado Krnáès Anabelou. Vlado napokon tragicky zahynul pri dopravnej nehode v Taliansku.Jediná Stanova príbuzná v jeho dome v Bratislave ostala maèkaBajú.Stano Marko v úvahách nad vlastným osudom – stimulovaný aj obrazomPietera Brueghela Krajina s pádom Ikarovým – chápal seba ako Daidala– pravzor otcov, všetkých stavite¾ov a rojkov, zástupcov všetkýchvinovatých a dedièných hriešnikov; Martina ako Ikara a Vlada Krnáèaako obe, ktorá zahynula na ostrove Kréta v labyrinte, ním postavenom,prièinením èlovekabýka Minotaura. Stano Marko si pripisuje dvojnásobnúvinu za stratu oboch, duševnú i fyzickú.Viem jasne: Som Daidalom, Martin Ikarom a chytá ma hrôzaz naplnenia nášho osudu – som práve na pobreží s Ikarom.(Èudný spáè zo Slovenského raja, s. 306)Napriek prijímaniu rôznych rán osudu Stano Marko nikdy rany nevracalani nedával, ostal sám, no morálne èistý, podobne ako starec Diamant.Èím väèšmi budú moji kolegovia Michalcovi zaviazaní, tým menejmôžem s ich podporou ráta. Pritom sa nemôžem utešova nádejou,


Literáronymá v Ballekovom Èudnom spáèovi zo Slovenského raja167že ho primerane svojim záväzkom z nepohodlnej vïaènosti znenávidia.Rovnakou mierou, ba ešte väèšmi môžu znenávidie mòa –svojou nepodkupnosou budem im pripomína už svojou slobodouich potupujúcu závislos.(Èudný spáè zo Slovenského raja, s. 37)Podobne ako Raso Rodan bol Stano Marko nosite¾om kladných ajzáporných vlastností nosite¾a ¾udského rodu. Snažil sa by v rámci možnostístarostlivým otcom i priate¾om. Viac však vo svojom vnútri zdôrazòovalsvoje viny: vinu za rozpad manželstva, vinu za duševné neporozumeniesi so synom Martinom, vinu za nezriadenie atexu – experimentálnehoateliéru a za nevyprojektovanie viacúèelového obecného domu,vinu za smr príbuzného a priate¾a Vlada Krnáèa, vinu za to, že je iný akoostatní ¾udia.Roky žijem, ako to viem najlepšie, v takmer nepretržitej osobnejnepohode s krátkymi prestávkami už od študentských èias. V zásade,a darmo sa bránim, žijem v strehu ako ¾udia, ktorí nikam celkomnepatria, a nosím v sebe hypotetickú vinu, že sa nikomu nepodobám.Kdeko¾vek a s kýmko¾vek som žil, všade som sa cítil aspoò miernecudzí, ba akoby som sa doteraz nikdy celkom neprejavil, nikdy bezzvyšku spontánne nesprával... Možno som bol taký odjakživa, urèenýuž genetickým kódom, kultúrnymi informáciami...(Èudný spáè zo Slovenského raja, s. 169)Údajné viny potom determinovali tiež jeho správanie a chovanie. Bolnestály vo vzahu k ženám, okrem bývalej manželky po rozvode mal pomers viacerými ženami: s Polkou Nastkou z Gdanska, s prekladate¾kouSlovenskou Marianou z Varšavy, so zdravotnou sestrou Darinkou z Bratislavy,so stredoškolskou profesorkou Andreou Timkovou tiež z Bratislavy,s jej priate¾kou Vlastou, i s Danou Grajciarovou z Košíc v Bulharsku.Nevyprofilovaný (platonický) vzah mal aj k Anabele Krátkej, neskoršejmanželke priate¾a Vlada Krnáèa i k O¾ge Polákovej, dcére susedya k neskoršej druhej manželke priate¾a Petra Korima.Ïalšou vášòou Stana Marka bol alkohol.


168 PAVOL ODALOŠJe ráno, bolí ma hlava, cigarety a koòak nejdú spolu. Teraz ich úèinkymusí napravi èerstvý vzduch a mocnejší dúšok z MUDr. Borovièku,najuniverzálnejšieho slovenského lekára.(Èudný spáè zo Slovenského raja, s. 397)Stano Marko je syntetický hrdina L. Balleka. Je typom slovenskéhointelektuála (narodeného v 30. rokoch 20. storoèia) druhej polovice 20.storoèia, žijúceho v rozkvete tvorivých síl v èase socializmu a komunizmu,v èase normalizácie a konsolidácie, v èase netvorivosti, v èase bojovníkovza lepšiu budúcnos.Stanom Markom uzatvára L. Ballek plejádu svojich prozaických hrdinovintelektuálov zaèínajúc Tarom Vulkánom – baníckym inžinierom,Rasom Rodanom – stredoškolským profesorom, pokraèujúc Jánom Domanickýmrešpicientom finanènej stráže, Pavlom Jurkovièom – rešpicientomfinanènej stráže, Alexandrom Vargom – lekárom, Eugenom Filadelfim– lekárnikom a konèiac generáciou synov intelektuálov Pavlom Jurkovièomredaktorom, Jánom Domanickým Martonom – dôstojníkom a StanislavomMarkom architektom. L. Ballek je fixovaný v dejinách slovenskejliteratúry – vïaka socialistickej dobovej literárnej kritike – ako tvorcapostáv mäsiarov majstra Štefana Rieèana a pomocníka Volenta Lanèarièa,protagonistov, ktorí sa odlišným spôsobom zhostili možností podnikaniapo 2. svetovej vojne. Prínos L. Balleka pre slovenskú literatúru všakvidíme najmä vo vytvorení, priblížení a psychologickom vykreslení slovenskýchintelektuálov druhej polovice 20. storoèia.Onymický model románu Èudný spáè zo Slovenského raja je kreovanývo vertikálno-horizontálnom súradnicovom systéme komplexne mapujúcomèasovo-personálne i lokálno-prírodno-spoloèenské dominantya subdominanty onymie prózy.Vertikálna os onymického systému románu Èudný spáè zo Slovenskéhoraja, napåòaná fenoménom èasu prostredníctvom literároným,vyjadruje personálno-vzahovú chronológiu života architekta StanaMarka.Chronológia života sa profiluje v dvoch vnútorne prepojených onymickýchlíniách, súvisiacich s rodinou a s prácou.


Literáronymá v Ballekovom Èudnom spáèovi zo Slovenského raja169Onymická línia súvisiaca s rodinou sa profiluje v postupnosti Stano[Marko] – Helena [Marková, rodená Lajtnerová] – Martin [Marko], prípadnev širších súvislostiach – Helena a Viktor, syn z druhého manželstva,resp. Martin a jeho milá Ingrid U. Handkeová. Onymickými partnermi propriaStano Marko sú propriá žien, najmä Andrea Timková, prípadne aj Nasa,Mariana, Vlasta èi Dana. Dôležitos postavenia onyma signalizuje jehofungovanie v dvojèlennom alebo v jednoèlennom onymickom modeli.Onymická línia súvisiaca s prácou obsahuje okrem Stana Marka (3.riadite¾ URBIS-u) mená jeho priate¾ov architektov Petra Korima (1. riadite¾a zakladate¾) a Vlada Krnáèa, protivníka (Ing.) Pavla Michalca (poverenýpo 2. riadite¾ovi a 4. riadite¾, nástupca Stana Marka), (Ing. arch.)Fedor Felusko (2. Riadite¾), Milan Pauèo (prezývaný spolupracovníkmitiež Tatko všetkých architektov), Pa¾o Murík (autorom nazvaný Fickov Michalcových službách, pracovníkmi URBIS-u pomenovaný Frišná myš,lebo najpohotovejšie zo všetkých prevracia kabáty).Murík sa v ústave usádza s každým novým riadite¾om èoraz vyššie,ako sa zároveò z poschodí do suterénu zosúva otázka skúmania jehoodbornosti a mravnosti. Muríkov duch narastá. V ústave sa zdomácòujeako trvalá nevypoèítate¾nos, s ktorou sa ráta však akos istotou. Tak sa iracionalita stáva v našom ústave jedinou istotou,s ktorou môžeme konštantne ráta.(Èudný spáè zo Slovenského raja, s. 56)Antroponymickou dominantou vertikálnej osi onymického systému jeproprium Stano Marko prezentované v dvojèlennom modeli, subdominantamiv rodinnom prostredí sú propriá Helena a Martin, v pracovnomprostredí Peter (Korim), Vlado (Krnáè) a Michalec.Onymické pole vytvárajú ïalšie literáronymá v bezprostrednej i v sprostredkovanejväzbe na dominantné a subdominantné literárne antroponymá.V bezprostrednej väzbe na dominantné a subdominantné literáronymású propriá: p. uèite¾ka Kapušanská, riadite¾ Pompura (uèitelia S. Markana základnej škole), Fabry, Lipták, Špáni, Slovák, Michalík, Polák, Kadák,


170 PAVOL ODALOŠAntal, Plánková, Jarmecký, Ferej, Bartošíková, Slamka, Zavarský, Beòová,Dušek, Gálik, Obert, Sima, Èelková, Schillerová, Molnárová (ïalší spolupracovníciv URBIS-e), Tomek (po¾ský architekt, priate¾), IvanMacháèek (pražský architekt, priate¾), Jurij Zolotov (ruský architekt, priate¾),P. Brto, M. Bodický, J. Hausknecht, V. Fašang, D. Boháè, Š. Lukašoviè,S. Talaš, J. Antal (prominentní slovenskí architekti), Beluš, Hruška,Koula, Kartík (uèitelia S. Marka), M. Ginzburg, A. Vesnin, I. Golosov,K. Me¾nikov (ruskí architekti), F.L. Wrigt, E. Mendelin, E. Saarinen,H. Finsterlin, A. Gaudi (západní architekti), M. Kusý, Ján Kákoš, K.L. Zachar,Vladimír Mináè, Ján Soloviè, Pavol Koyš (súèasníci S. Marka,predstavitelia slovenskej inteligencie), Jano Jurkoviè, MUDR. A. Varga,Volent Lanèariè (Palánèania).V sprostredkovanej väzbe sú najmä literárne antroponymá viažuce sana literáronymickú dominantu Stana Marka, napr. Bécaud, Piafová, Aznavour,Grecová, Bekerová, Mathieuová; J.S. Bach, M. Reger, C. Franko,M. Dupré (šansoniéri a hudobní skladatelia, ktorých umelecké dielaS. Marko poèúval); resp. gratulujúci z rozhlasovej relácie Hráme jubilantom:Kapusta, Drábik, Kováè, Lupták, Stieranka, Pilarèík (priezviskáotcov), Jano, Pa¾o, Marka, Jozef, Anièka, Boris, Ivan, Peter, Natália (menádetí), Orson, Romulus, Mojmír, Rastislav, Branislav, Walter, Róbert, Patrik,Patrícia, Michaela (mená vnukov a pravnukov).Horizontálna os onymického systému románu Èudný spáè zo Slovenskéhoraja, napåòaná fenoménom priestoru prostredníctvom literároným,vyjadruje priestorové geonymické a chrématonymické dominantya subdominanty.Prepojenos vertikálnej a horizontálnej osi onymického systému románuÈudný spáè zo Slovenského raja sa prejavuje v ich samostatnosti, súèinnostia súvislosti.Samostatnos sa realizuje v mapovaní iných realít, pretože vertikálna oszaznamenáva èasovo-personálne kvality a horizontálna os priestorovo-prírodno-spoloèenskékvality.Súèinnos sa vyjadruje v spolupráci dominánt a subdominánt. Dominantya subdominanty vertikálnej osi spolu s dominantami a subdominantamihorizontálnej osi vytvárajú onymický systém románu.


Literáronymá v Ballekovom Èudnom spáèovi zo Slovenského raja171Súvislos sa prejavuje vo vyjadrení èasovo-personálnych kvalít vertikálnejosi v priestorovo-prírodno-spoloèenských kvalitách horizontálnejosi a priestorovo-prírodno-spoloèenské kvality horizontálnej osi v èasovo-personálnychkvalitách vertikálnej osi èiže onymický èas sa vyjadrujev onymickom priestore a onymický priestor v onymickom èase.Vyjadrenie geonymických a chrématonymických dominánt sa realizujev pevnej väzbe na antroponymickú dominantu románu Stana Marka.Základná priestorová diferenciácia je naznaèená už rozdelením prózy dodvoch kapitol s názvami Jantárová (po s. 232) a Dunajská (s. 233–442),ale aj názvami ciest, dávnych a súèasných. Jantárová cesta v minulostispájala Jadranské more s Baltickým morom a Dunajská vodná cesta ústido Èierneho mora. Bol to však aj onymický priestor rámcujúci pracovnéa rodinné cesty Stana Marka.Jantárová cesta bola napåòaná po¾skými a juhoslovanskými geonymami:názvami po¾ských miest Sopot, Gdyòa, Gdaòsk, prípadne Varšava,resp. ïalšími geonymami Vojvodina, Nový Sad, Dunajská ul. v NovomSade, Belehrad, Balkánska ul. v Belehrade, Dalmácia, Split, Povlje, Selca.Dunajská cesta bola mapovaná prostredníctvom geoným, najmä urbanoným,a chrématoným miest ležiacich na brehoch rieky Dunaj. Viedenskégeonymá a chrématonymá zastupujú onymá Schönbrunn, MariahilferStrasse, Haupt Strasse, Mexiko, Pratr, Urania, Kennedyho most.Bratislavské onymá reprezentujú Raèa, Devínska Nová Ves, ZáhorskáBystrica, Ružová dolina, Slávièie údolie, Tehelné pole, Líšèie údolie, Kamzík,Palisády, Lamaè; Šafárikovo nám., Suvorovova ul., Leningradskául., Mierové nám., Martanovièova ul., ul. Èervenej armády, Nálepkovaul., Jiráskova ul., ul. Vuka Karadžica, Košická ul., Gajova ul., Rajskául., Októbrové nám., Dostojevského rad, Jesenského ul., Albertovo nám.,Steinerova ul., Vysoká ul.; kaviarne Dukla, Narcis, Kazaèok, Tulipán,Luxor, hotely Krym, Carlton, Zelený strom, Devín, Reduta, hostinec zlatýMedveï, Divadlo P.O. Hviezdoslava, Slovenské národné divadlo,Malá scéna Slovenského národného divadla, Dóm sv. Martina, Modrýkostolík, Školský a kultúrny výber Slovenskej národnej rady, bratislavskýHrad. Rumunské onymá reprezentujú propriá Kluž, Oradea, Èiernemore.


172 PAVOL ODALOŠGeonymické a chrématonymické subdominanty sa viažu na antroponymickésubdominanty a tak dotvárajú onymický systém románu. NaHelenu a Martina sa viaže banskobystrická geonymia a chrématonymia:Šalková, Radvaò, Kollárova ul., Kukuèínova ul., Strieborné nám., Národnául., Bakošova ul., Trieda SNP, Leninov park, Pamätník SNP, hotely Luxa Národný dom, Stavoprojekt, Vyššia škola pedagogická, Sládkovièovogymnázium, Benického dom, kiná Partizán a Bystrica. S Vladom (Krnáèom)súvisí zase onymia Ríma: Via Magenta, Piazza Navona, Capitol,Anjelský hrad, hotel Milani, hostitera Romany.Nominaèný model románu Èudný spáè zo Slovenského raja je kreovanývo vertikálno-horizontálnom súradnicovom systéme komplexnemapujúcom èasovo-personálne a priestorovo-prírodno-spoloèenské dominantya subdominanty onymie prózy.Vertikálna os onymického systému románu Èudný spáè zo Slovenskéhoraja, napåòaná fenoménom èasu prostredníctvom literároným, vyjadrujepersonálno-vzahovú chronológiu života architekta Stana Marka. Chronológiaživota sa profiluje v dvoch vnútorne prepojených onymických líniách,súvisiacich s rodinou a s prácou. Antroponymickou dominantouvertikálnej osi onymického systému je proprium Stano Marko prezentovanév dvojèlennom modeli, subdominantami v rodinnom prostredí súpropriá Helena a Martin, v pracovnom prostredí Peter (Korim), Vlado(Krnáè) a Michalec.Horizontálna os onymického systému románu Èudný spáè zo Slovenskéhoraja, napåòaná fenoménom priestoru prostredníctvom literároným,vyjadruje priestorové geonymické a chrématonymické dominantya subdominanty. Geonymické a chrématonymické dominanty súvisias antroponymickou dominantou Stanom Markom a s jeho Jantárovou cestoumapovanou po¾skou a juhoslovanskou onymiou, resp. s jeho Dunajskoucestou mapovanou viedenskou, bratislavskou a rumunskou onymiou.Geonymické a chrématonymické subdominanty sa viažu na antroponymickésubdominanty Helenu, Martina a Vlada (Krnáèa) a ich banskobystrickúa rímsku onymiu.


Literáronymá v Ballekovom Èudnom spáèovi zo Slovenského raja173LiteratúraBALLEK L., 1967a: Ohromne jednoduchá vec ako facka a tak sa to berie. V: JURÈO M.,ŠIMON L., red.: Silueta. Almanach autorov Stredoslovenského kraja. Banská Bystrica,s. 63–66.BALLEK L., 1967b: Útek na zelenú lúku. Bratislava.BALLEK L., 1969: Pú èervená ako ¾alia. Bratislava.BALLEK L., 1970: Biely vrabec. Bratislava.BALLEK L., 1974: Južná pošta. Bratislava.BALLEK L., 1977: Pomocník. (Kniha o Palánku). Bratislava.BALLEK L., 1981: Agáty. (Druhá kniha o Palánku). Bratislava.BALLEK L., 1987: Lesné divadlo. 1. vyd. Bratislava.BALLEK L., 1990: Èudný spáè zo Slovenského raja. Bratislava.BALLEK L., 1995: Trinásty mesiac. (Sen nocí mesaèných). Bratislava.BALLEK L., 1997: Letiace roky. Bratislava.BALLEK L., 2000: Zlatý stôl (verejne v rokoch 1974–1999). Banská Bystrica.ODALOŠ P., 2002: Ladislav Ballek – prozaik, publicista a esejista. Banská Bystrica.ODALOŠ P., 2003a: Literáronymá v Ballekovej próze 60. rokov. V: ODALOŠ P., LOMEN-ÈÍK J., red.: Zborník z vedeckej konferencie Literárne tradície B. Bystrice 60. roky 20.storoèia. Banská Bystrica 20. marca 2002. Banská Bystrica, s. 43–57.ODALOŠ, P., 2003b: Literáronymá v Ballekovej próze Biely vrabec. V: ŽIGO P., MAJTÁN M.,red.: Vlastné meno v komunikácii. V: 15. slovenská onomastická konferencia. Bratislava6.–7. septembra 2002. Zborník referátov. Bratislava, s. 307–314.ODALOŠ P., 2003c: Ballekova onymia. V: Literárne dielo Ladislava Balleka. Zborníkz literárnovednej konferencie uskutoènenej 23. októbra 2002. Banská Bystrica,s. 78–87.ODALOŠ P., 2005: Literáronymá Ballekovho Denníka lekárnika Eugena Filadelfiho. V:SVOBODOVÁ J., SVOBODOVÁ D., HÖFLEROVÁ E., red.: Západoslovanské jazyky 2. Ostrava,s. 103–110.ODALOŠ P., 2006a: Literáronymá v Ballekovom románe Pomocník. V: ODALOŠ P., LO-MENÈÍK J., red.: Literárne tradície Banskej Bystrice II. [70. roky 20. storoèia]. Zborníkz vedeckej konferencie B. Bystrica 9. septembra 2006. Banská Bystrica, s. 38–45.ODALOŠ P., 2006b: Literáronymá v Ballekovom Lesnom divadle. V: „Acta onomastica“.Vìnováno 70. narozeninám PhDr. Miloslavy Knappovej, CSc. Roèník XLVII. Praha,s. 358–365.ODALOŠ P., 2007a: Literáronymá palánskeho obdobia. V: Zborník zo 16. slovenskej onomastickejkonferencie, 16.–17. 9. 2004. Bratislava [v tlaèi].ODALOŠ, P., 2007b: Literáronymá v Ballekových reflexiách Letiace roky. V: Zborníkmateriálov zo 16. celopo¾skej konferencie v Krakove v dòoch 21.–23. 9. 2006. Krakov[v tlaèi].


174 PAVOL ODALOŠBallek´s writing Èudný spáè zo Slovenského raja(Modest sleeper from the Slovak Paradise)SummaryThe appellative model of writing Modest sleeper from the Slovak Paradise is createdin vertical and horizontal recording system, which maps comprehensively the time, personnel,local, natural and social dominants and subdominants of the prose onymum.The vertical axis of the onymum system in writing Modest sleeper from the SlovakParadise is loaded with the time phenomenon by the way of the literary anthroponymumand it expresses personnel and relational chronolony of the architekt Stano Marko´s life.Chronology of the life is profiled in the two internal related onymic lines connected withthe family and life. Anhtroponymic dominant of the vertical axis of the onymic system isproprium Stano Marko presented in the two parts model, subdominants of the familyarea are propriums Helena and Martin and Peter (Korim), Vlado (Krnáè) and Michalecin the working area.The horizontal axis of the onymic system of the writing Modest sleeper from the SlovakParadise is loaded with the local phenomenon by the literary onymums expresed thelocal geonymic and chrematonymic dominants and subdominants. Geonymic and chrematonymicdominats related with the antroponymic dominant Stano Marko and hisAmber´s way maped by the Jugoslavian onymum or with the Danube way maped byVienna´s, Bratislava´s and Rumenian onymum. Geonymic and chrematonymic subdominantsare tied on antroponymic subdominants Helena, Martin and Vlado (Krnáè) andtheir Banská Bystrica´s and Roma´s onymum.


MARCEL OLŠIAKUniversytet Konstantyna Filozofa, NitraVariabilita suprasegmentálnych javovVzah intonaèných a sémanticko-komunikatívnych jednotiek tvorípodstatu jazyka ako špecifickej znakovej sústavy odrážajúcej mimojazykovúskutoènos a garantujúcej dorozumievanie medzi ¾uïmi. Intonáciutreba v širšom zmysle chápa ako prirodzený výraz, ktorý je súèasou dorozumievaciehozámeru, takže dotvára to, èo je v sémantike slovného radu,aktualizuje ho, pomáha tvori vyššiu významovú rovinu: rovinu zmysluvýpovede. Komplex suprasegmentálnych zvukových javov charakterizujeucelenú výpoveï, slúži na formovanie rozmanitej modálnej platnostivety a pomáha zvýrazni významové prvky vety.Okrem sprostredkovania transponovanej informácie spåòajú suprasegmentálnejavy aj iné funkcie, a tak obohacujú reèový prejav. Èím viac savyjadrovanie upína na odraz skutoènosti, èím priamejšie ju oznaèuje, týmje intonácia invariantnejšia. Èím viac sa vzahuje na odosielate¾a a prijímate¾aprejavu, tým je variantnejšia, variabilnejšia.Variabilita sa vníma ako jeden z princípov stavby, vývinu a fungovaniajazyka, ktorý odráža potencialitu (chápanú ako synchrónnu osciláciu),pružnos a aj dynamiku jazyka a reèi. Je dôsledkom analógie, súèinnostia pravidelnosti poèetných a rôznorodých intralingválnych a extralingválnychfaktorov. „Variantnos je neoddelite¾nou súèasou prirodzenéhojazyka ako jednotného, dynamického, znakového a súèasne ako sociálno-komunikaènéhosystému. Reflektuje napätie antinómie jazykaa reèi, diachrónie a synchrónie, individuálneho a sociálneho“ (SOKOLOVÁ2004: 7).


176 MARCEL OLŠIAKNa elementárne signálové jednotky sa navrstvujú modulaèné zložky,nimi sa èlenia a diferencujú väèšie signálové úseky a signalizujú sa ajpostoje odosielate¾a k obsahu správy a k prijímate¾ovi. Modulaèné signálovézložky sú vlastne intonaèné prostriedky. Intonaèné prostriedky modifikujúvýznamovú platnos výpovede s oh¾adom na komunikaènú situáciu,komunikaèný kontext a komunikaèný cie¾.Pri formovaní vzahu výrazových a významových prvkov hrá sémantikana úrovni suprasegmentov rozhodujúcu úlohu. Urèujúcim prvkom jev tomto vzahu intonácia vety, ktorá stme¾uje sémantickú, gramatickysformovanú informáciu o skutoènosti. Na podobu výpovede má vplyvosobnos adresáta, hovoriaci jej musí prispôsobi svoj komunikaèný záver.„V stavbe vety je rovnako dôležitý intonaèný princíp, ako aj sémantickýprincíp, ktorý rozhoduje nielen o tom, èi sa veta podáva ako oznámenie...,ale aj to, èi sa veta z modálnej alebo expresívnej stránky vníma akoneutrálna, príznaková alebo intonaène chybná“ (BUGÁROVÁ, 2001: 54).Chybne intonovaná veta sažuje pochopenie jej významu na straneadresáta: poèúvajúci musí poèuté korigova, èo odpútava jeho pozornos,rozpty¾uje ho a sažuje mu prijímanie informácie. Rekonštrukcia prijatéhozdržiava prijímate¾a. Dôsledkom môže by strata zaèiatku nasledujúcejinformácie, teda aj vážna porucha komunikácie.Spätos jazykovej formy a jazykového obsahu je vo zvukovej reèi kanonizovaná.Ustálené a v norme uložené intonaèné typy významne prispievajúk jednoznaènej platnosti výpovedí a neodôvodnené, nefunkèné intonaènévarianty zaažujú komunikaèný proces, sažujú dorozumievaniea môžu spôsobi aj vážne komunikaèné poruchy. Globalizaèné tendencievytvárajú snahu o jednotnú intonaènú podobu spravodajstva. Súèasnémódne, jednoznaène nefunkèné ozvláštòovanie rozhlasových a televíznychprejavov je lacnou manierou. Jej vysoká frekvencia zbytoène ruší ustálenýintonaèný typ spisovnej slovenèiny.V praxi èasto pozorujeme primárnu závislos modulácie súvislého textuna potrebe dýchania so zrete¾om na osobný (situaèný) kontext, napríkladrealizácia páuz na dýchanie bez oh¾adu na vo¾nos alebo tesnos syntaktickýchcelkov, intonaèné trieštenie výpovedí na jednotlivé slová, teda segmentovanieprejavu prestávkami nelogickými, neprekrývanie logickej a fyziologickejpauzy, zosilòovanie hlasu po nádychu, alebo, naopak, príliš


Variabilita suprasegmentálnych javov177rýchle tempo reèi bez hierarchie v èlenení, minimálna kvantita. Z pragmatickéhoh¾adiska spôsobuje ústretovos k adresátovi, smer k hovorovosti,rozpor medzi pôvodným zámerom zapôsobi na poslucháèov prirodzenea tým, ako to vyznie, vznik opaèného úèinku. Realizácia princípovprirodzenosti a jednoduchosti sa nedosiahne nepripravenosou vysielania.Z fyziologického h¾adiska sú prejavy bez tvrdej práce s textom realizovanéumelo, neprirodzene (TOMAJKOVÁ, 1999: 155).Zjavujú a rozširujú sa aj zvláštne intonaèné prvky, ktoré narúšajú intonaènésystémové vzahy, takže sú zdrojom neistôt poslucháèov o výpovednejplatnosti poèutého. Nové varianty intonácie ponúkajú prejavymoderátorov, v ktorých sa v intonaènej oblasti snažia o uvo¾nenos, neoficiálnos,spontánnos, príhovorovos, èím chcú by bližšie k adresátovi.Výsledkom je však èasto afektovanos, falošná ¾úbivos. Takáto príhovorovosprednesu vzniká napríklad aj úsilím tlaèi hlas do nízkej polohy,aby mal „zamatovejšiu“ farbu. Dôsledkom môže by neschopnosintonova taký interval melodického poklesu, aký vyžaduje signál uspokojivejukonèenosti oznamovacej vety.Ak sa celý prejav nesie iba v jednom tóne, hovoríme o monotónnostiprejavu, o intonaènej plochosti prejavu. Hovoriaci vôbec nepracujes hlasom, s jeho silou a výškou, nenastáva žiadne vlnenie, prejavje stále na tej istej úrovni, niè v prejave sa nezdôrazòuje. Monotónnosvýrazne znižuje úèinnos reèi.Typické je nedodržiavanie správnej melódie na konci vety. Neprirodzenesa narúša melódia a intonácia vety tým, že namiesto poklesu hlasuna konci vety sa na posledných dvoch slabikách hlas dvíha. Posledné slovotak prevyšuje predchádzajúci vetný úsek. Melodicky sa stúpnutím hlasupred prestávkou podobá na nekonèiacu melódiu. Takýto intonaèný variantje nefunkèný a nesystémový, navyše rušivý pre mnohých príjemcov.Frekventovaným variantom je mechanické intonaèné dvíhanie – akésipriklincovanie, „dotlaèenie“, „dokríknutie“ posledného slova alebo slovnéhospojenia vety. Takýto opakujúci sa nefunkèný priebeh konca vetyvníma poslucháè ako „hojdanie“ a „spievanie“. Ak sa to opakuje, pôsobíto stereotypne, monotónne. Spôsobuje ho melodické zvýšenie a súèasneaj zosilnenie hlasu (zvýšenie intenzity), takže posledné slovo (posledný12 Jêzyki...


178 MARCEL OLŠIAKrytmický takt) melodicky a intenzitne prevyšuje predchádzajúci vetnýúsek a prejavuje sa podobne ako slovo pod dôrazom, pri miernejšom vyzdvihnutíako slovo s vetným prízvukom. „Dotláèanie“ narúša intonaènýsystém slovenèiny aj svojou melodickou zložkou. Vyznaèuje sa stúpnutímhlasu (hlasivkového tónu) na poslednom rytmickom takte pred vnútrovetnoualebo koncovou prestávkou, ale aj inde. „Možno vyslovi domnienku,že táto (dnes už rozšírená chyba) o. i. môže by dôsledkom èastej požiadavkyzvukových technikov a režisérov, aby hovoriaci »neprehåtal«posledné slovo vety, aby aj posledná slabika bola dobre poèute¾ná. To všakneospravedlòuje prednesovú chybu, ktorou je »dotláèanie«. »Dotláèanie«sa stáva akousi módnou formou (»štýlom«) mnohých profesionálov televízie,v menšom rozsahu aj rozhlasu“ (KRÁ¼, 2006: 100).Tento nový variant sa neobjavuje iba v médiách, ale aj v školskej praxi,ako to dokazuje výskum. „Pod¾a našich pozorovaní, ktoré sme uskutoènilina vyuèovaní slovenského jazyka na Trnavskej univerzite, je príznakováalebo nenáležitá intonácia vlastná vyše 30% študentov prvého roèníka.Výrazný intonaèný stereotyp (nadmerne vysoký melodický zdvihposledného taktu vety, ktorý študenti èasto umiestòujú aj pred nelogickúprestávku) sme zaznamenali najmä vo vetách a súvetiach oznamovaciehotypu“ (RENDÁR, 2004: 335–336). Ak si hovoriaci osvojí chybnú intonáciu,poèúvajúci si na tento stereotyp zvykne, no jeho pozornos je orientovanáaj na túto chybu v reèi hovoriaceho. Melódia nepodáva informáciuo ukonèenosti výpovede alebo o nevyhnutnom pokraèovaní.Iným intonaèným javom, ktorý sa vyskytuje v dos vysokej frekvencii,je intonaèné drobenie vety alebo súvetia na samostatné intonaènécelky (výpovede) melodickým pohybom, charakteristickým pre koncovýrytmický takt oznámenia, ktoré sa prejavuje nelogickým prudkým melodickýmpoklesom. Objavuje sa v prípade, keï chce hovoriaci nieèo zdôrazni.Ide však o chybu, ak drobí vetu na nevhodnom mieste, poèúvajúcito vníma ako signál konca vety. Veta pokraèuje z vyššej hlasovej polohy,èo sa zasa podobá na intonaèný zaèiatok novej vety. Poèúvajúci tak musídve samostatné intonácie dodatoène interpretova ako jeden výpovednýcelok.Pri èítaní správ sa nevhodne prejav „aktualizuje“, a tak sú vecno-informaènéfakty vypovedané s neprimeranou expresivizáciou. Zrýchlené


Variabilita suprasegmentálnych javov179tempo a stereotypnos bez náležitého pauzovania spôsobuje saženú percepciutextu.Pravidelným èítaním vopred pripraveného jazykového prejavu si môžehovoriaci osvoji tzv. èítaciu intonáciu. Ide najmä o vysoko frekventovanýproblém – problém vetnej (výpovednej) perspektívy. Melódia vetyje plochá, „èítanie“ interpunkcie mechanické a umelé, iba v náznakoch,obyèajne až na samom konci vety sa zjavuje signál modálneho typu výpovede,mechanicky sa „èíta“ èiarka alebo sa vôbec neèíta iná interpunkcia,chýba zvukové odlíšenie (signalizácia) východiska a jadra výpovede, chýbajúzmeny tempa reèi, býva ochudobnená najmä dynamika reèi, miešajúsa logické prestávky s fyziologickými. Hovoriaci musí dobre vnímaštruktúru textu, ktorý èíta, poèas celého prednesu si musí uvedomova, èobude nasledova a èo sa už povedalo.Prestávka na nevhodnom mieste spôsobuje poruchy v komunikácii,keïže poslucháè ju vníma ako prestávku logickú a oèakáva, že veta bolaukonèená, respektíve bude pokraèova.Problematické je rýchle tempo, ktoré sažuje prijímanie informácie,a nadmerná hlasová intenzita prejavu. Ide o akési napodobovanie spravodajskéhoštýlu amerických televíznych staníc, ktoré spôsobuje artikulaènúnezrete¾nos, intonaènú nevýraznos, typickú monotónnosalebo naopak prehnanú temperamentnos, výpovede sa stávajú nelogickými,nejednoznaènými, nepresvedèivými. Medzi riziká tohto typupatrí aj možnos zamota sa do vlastnej urozprávanosti. Ak chce reèníkv krátkom èase poveda èo najviac, prejavuje sa to v zlej artikulácii. Temporeèi by poslucháèa nemalo unavova. V súèasnosti sa vo všetkých informaènýchmédiách zaèína presadzova rýchle, ba aj ve¾mi rýchle temporeèi. Je dôsledkom tendencie da v èo najkratšom èase èo najviac informácií.Ani príliš pomalé tempo však nie je vhodné, pretože robí prejav rozahaným,nudným, dochádza k strate pozornosti, najmä ak sa tematicky týkabežných, pre poslucháèa známych vecí. Nemožno zabúda na úèinkovanietzv. podtónu reèi, t.j. zvukovej signalizácie rozlièných stavov a postojovhovoriaceho. Ak nie sme dobrí herci, tento podtón prezradí, èo sio obsahu nášho prejavu myslíme, pozorný poslucháè môže odhali, ženemáme dobrú náladu.12*


180 MARCEL OLŠIAKIntonácia je úzko spätá s faktormi jazykovej komunikaènej situácie, sosociálnymi a individuálnymi charakteristikami hovoriaceho. Zrete¾ natvarované melodémy je predpokladom na bezporuchové vnímanie prijímanýchspráv, pretože sú dôležité pre vznik zhody medzi odosielate¾oma prijímate¾om. Pre hovorenú komunikáciu je inherentnou vlastnosouzrozumite¾nos reèi. Aktuálnou otázkou je v súèasnosti nefunkènéuplatòovanie intonácie najmä v masovokomunikaèných prostriedkoch.Cie¾om príspevku bolo poukáza na rôzne varianty intonaèného systémuslovenèiny, ktorý stanovuje urèité hranice. Ak sa tieto hranice prekroèia,nastanú nedorozumenia v komunikácii. Bezporuchovú komunikáciu dosiahneme,ak sa intonaèné vzahy medzi jednotlivými typmi viet nenarušia.Intonaèný systém výrazne narúša najmä zvýrazòovanie koncovéhoslova, postupné zvyšovanie sily a tónu nielen na poslednom rytmickomtakte, ale na väèšom úseku vety.LiteratúraBUGÁROVÁ M., 2001: Intonácia a sémantika vety. Nitra.RENDÁR ¼., 2004: Slovenèina v globalizujúcom sa svete. V: Globalizácia verzus identitav stredoeurópskom priestore. Zborník z II. medzinárodnej konferencie doktorandova mladých vedeckých pracovníkov. Trnava.SOKOLOVÁ J., 2004: Variantnos v jazyku a variantnos jazyka. Nitra.TOMAJKOVÁ E., 1999: Princípy prirodzenosti a jednoduchosti v zvukovej rovine hovorovejslovenèiny. V: Princípy stavby a fungovania slovenèiny’. Bratislava, s. 145–159.VAÒKO J., KRÁ¼ Á., KRALÈÁK ¼., 2006: Jazyk a štýl súèasnej slovenskej publicistiky.Nitra.


Variabilita suprasegmentálnych javov181Variability of IntonationSummaryGlobalization affects all aspects in the life of human community. The same is true oflanguage. Global trends in Slovak are mainly reflected on phonetic. Phonetic variabilityabove the level of word causes a fact, that many questions concerning suprasegmentalphonetics still haven’t been answered. Suprasegmental area is more variable than segmentaland it is more difficult to codify particular types of intonation than segmentalsound features. The attention focused on formation of different varieties of intonation isa presumption for proper hearing of the speaker’s message, because they are importantfor mutual understanding between the speaker and the listener. A recent question is malfunctionalusage of intonation especially in media. Intonation in newspapers should beadequately emphasized. In the contribution we point at the usage of intonational systemof the Slovak language spoken in radio and television. Intonation is closely related withthe factors of communicational situation, as well as with social and individual characteristicsof the speaker.


ANNA POMYKACZOVÁUniwersytet Ostrawski, OstrawaByt ukryty w kolorach(na podstawie wierszy Henryka Jasiczka)*Henryk Jasiczek urodzi³ siê 2 marca 1919 roku w Kottingbrunnu podWiedniem. Wychowywa³ siê u krewnego w Oldrzychowicach na Œl¹skuCieszyñskim. W m³odoœci naukê pobiera³ u ogrodnika w Trzyñcu i Chrudimi.Podczas okupacji hitlerowskiej pracowa³ w hucie trzynieckiej, gdzienawi¹za³ kontakty z podziemiem i wspó³redagowa³ gazetê konspiracyjn¹„Naprzód“. Po wojnie zosta³ redaktorem naczelnym organu KPC „G³osLudu“. Od za³o¿enia PZKO nale¿a³ do jego czo³owych dzia³aczy. W roku1952 zosta³ cz³onkiem Zwi¹zku Pisarzy Czechos³owackich. W zwi¹zkuze zmianami i posuniêciami w okresie tzw. normalizacji Henryk Jasiczekdobrowolnie odszed³ z partii komunistycznej, co skutkowa³o zakazem publikowania.Pracê korektora znalaz³ w czeskocieszyñskiej drukarni. Zmar³8 grudnia w 1976 roku. Na tle tych – tak sprzecznych nieraz (okupacjahitlerowska, fascynacja komunizmem czy zawiedzenie i utrata zaufaniado partii komunistycznej) – wydarzeñ ¿yciowych wizja œwiata HenrykaJasiczka kilka razy zmienia³a siê. Poeta widzia³ j¹ raz w czarnych odcieniach,raz w ró¿nobarwnych kolorach, to znów w barwach monochromatycznych.Za ka¿dym jednak razem by³ to œwiat Œl¹ska Cieszyñskiego.* W pracy wykorzystano nastêpuj¹ce tomiki poetyckie Henryka JASICZKA: Bliznypamiêci. Czeski Cieszyn 1969; Jak ten Ob³ok I. Katowice 1990; Jak ten Ob³ok II. Katowice1990; Obuszkiem ciosane. Czeski Cieszyn 1955; Pochwa³a ¿ycia. Czeski Cieszyn1952; Z biegiem Olzy. Katowice 1990; Zamyœlenie. Czeski Cieszyn 1969.


Byt ukryty w kolorach (na podstawie wierszy Henryka Jasiczka)183Wszystkie zmiany znalaz³y odzwierciedlenie w doborze kolorów, którepojawiaj¹ siê w wierszach poety.Twórczoœæ Jasiczka mo¿na podzieliæ niemal zgodnie z podzia³em nakolory podstawowe (bia³y, czarny, zielony, czerwony, ¿ó³ty), wœród którychna plan pierwszy wysuwaj¹ siê kolory: czarny (frekwencja – 28%),bia³y (20%), ¿ó³ty (20%), zielony (12%) i czerwony (8%).Biel i czerñSymbolika bieli i czerni odwo³uje siê do podzia³u, zapisanego ju¿w Biblii: „a Bóg oddzieli³ jasnoœæ od ciemnoœci” (czyli dzieñ od nocy). Tonajstarsze prototypowe znaczenie dnia i nocy zosta³o przeniesione póŸniejna ludzkie zachowanie jako „dobro” i „z³o”. Biel uwa¿ana jest za najczystsz¹formê tego, co w istotach ludzkich jest najlepsze, najdoskonalsze.To kolor, który wszystko zawiera (symbol pocz¹tku i otwartych mo¿liwoœci).Tê pe³niê Henryk Jasiczek przedstawia w wierszach nastêpuj¹co:Zestawiam krajobraz na nowo z bia³ych chor¹gwi(Smak chwili)Rozwiniête bia³e ¿agle snów,kompasem moim ... srebrny nówa portem – bia³e rano(Bia³e ¿agle)Jarzêbina w ... serdakupasie bielutkie owce.Na k³osach nieba jasny dzieñ... nitki przêdzie(W Harendzie)Gdy pierwszy bukiet wi¹¿e w drobnych d³oniachz bia³ych przebiœniegów.(Powitanie wiosny)


184 ANNA POMYKACZOVÁP³yn¹ bia³e klucze skrzypcowego³êbie podrywaj¹ siêjak bia³e rêce do oklasku(Skrzypce)Natomiast czerñ jest symbolem ciemnoœci, przede wszystkim œmiercii królestwa zmar³ych. W Koœciele do koñca XII wieku by³a kolorem pokutnym,póŸniej zast¹piona kolorem fioletowym. To pierwotne sakralneznaczenie do dziœ pozosta³o w barwie szat noszonych przez kap³anówi osoby zakonne jako symbol pokory, skromnoœci, wzgardzenia œwiatem,porzucenia go i ucieczki do Boga. W œwiecie œwieckim zaœ czerñ marównie¿ odmienne znaczenie – symbolizuje odœwiêtny charakter wydarzenia.listy, listy ... w kopertach z jaskó³k¹ i czarn¹ obwódk¹zwi¹zane czarn¹ wst¹¿k¹ krwicia³o moje jest czarne jak zwêglony kawa³ek drzewa(Listy z tamtego brzegu)Szeleszcz¹ czarne klepsydry liœci(Na œmieræ kosa)W przytoczonych przyk³adach Jasiczek wspomina kataklizm, z³o wojny,nie tylko Oœwiêcim, ale tak¿e wydarzenia wojenne i zbrodnie hitlerowskiena Œl¹sku Cieszyñskim, np. w Dziewczynce z ¯ywocic:zmywa³ w ³aziencez czarnych esesmañskich butówœlady ludzkiej krwi.czy w Czystych rêkach, których bohater otrzymuje pozwolenie na budowêza podpisanie listy, choæ jednoczeœnie niejako w zamian – paradoksalnie– ginie jego syn:für Frührer, Volk und Vaterland –kupi³ czarny krawat i parcelê budowlan¹


Byt ukryty w kolorach (na podstawie wierszy Henryka Jasiczka)185ZieleñKolor zielony zwykle kojarzy siê z „rzecz¹ wyrastaj¹c¹ z ziemi”. Temuprzyporz¹dkowane s¹ okreœlenia zielona roœlina i zielona roœlinnoœæ (por.TOKARSKI, 1995). W tekstach artystycznych wskazuj¹ one na przeciwstawienie:(zieleñ/roœlina) miasto – (zieleñ/roœlina) wieœ, które motywuj¹ich znaczenie. Pierwsze z nich odnosi siê do wartoœci uznawanych przezludzi ¿yj¹cych w mieœcie, traktuj¹cych przyrodê jako ucieczkê od zgie³kui zmêczenia (œwiat martwy, przyroda uœpiona), drugie symbolizuje ¿ycie(zielona roœlinnoœæ, ¿ywa przyroda). Znaczenie ‘¿ycie’ odwo³uje siêw poezji Jasiczka tak¿e do m³odoœci cz³owieka:z obna¿onych szabli topoli lepkich od zielonej krwi wiosnyZamkniête ko³o...Tonie po raz drugi w zieleni lip.(Smak chwili)Zieleñ symbolizuje, oprócz m³odoœci, bogactwo, poczucie rzeczywistegodostatku i oczekiwanie przysz³ych plonów, ¿niw. To sprawia, ¿ezieleñ powszechnie uwa¿ana jest za symbol nadziei – nadziei na lepsze¿ycie, na dobre plony:Boso podchodzi pod ogromn¹ zielonoœæ ¿yta(Biedronka)„Zielone ¿yto” daje nadziejê na dobre plony, które gwarantuj¹ zapasyna zimê i s¹ nadziej¹ na jej prze¿ycie. A to przecie¿ œwiat dobrze znanyŒl¹zakom.CzerwieñCzerwieñ jest uznawana za kolor doskona³y, uto¿samiany ze z³otemi ogniem (symbol narodzin wielkiego czynu). Wed³ug S³owian kolor czer-


186 ANNA POMYKACZOVÁwony mia³ chroniæ cz³owieka przed urokiem z³ych duchów (i z³ych ludzi).Obecnie to znaczenie siê zmieni³o – czerwieñ jest kojarzona z koloremkrwi, która symbolizuje ¿ycie, si³ê, witalnoœæ i odwagê ¿yciow¹.W ten sposób czerwieñ i jej odcienie nale¿¹ do barw pozytywnych i niew¹tpliwiewyra¿aj¹ ¿ycie, piêkno i urodê. Ta tematyka jest HenrykowiJasiczkowi bardzo bliska. Za pomoc¹ czerwieni poeta symbolizuje radoœæi szczêœcie, uwydatniaj¹c przyczynê emocji przez takie wyobra¿enia,jak czerwieñ twarzy czy ust. Barwa czerwona kojarzy siê w jêzykutak¿e z uczuciem mi³oœci i wstydu.(...) p³omyk obramowany czerwieni¹zapala iskry w oczach, dodaje wargom czerwieni(Jesieñ przychodzi noc¹)Czerwieñ poœpiesznie obci¹gniêtych ustw starym fotoplastikonie,(Nad palet¹ Chegalla)W szesnastowiecznej poezji ludowej kolor czerwony by³ kolorem ³¹czonymz urod¹ i natur¹, dziêki czemu sta³ siê symbolem piêknego kwiatu.Do tej konwencji poetyckiej nawi¹zuje poezja Jasiczka, który najczêœciejwspomina o ró¿ach, pelargoniach i piwoniach:Pelargonie stukaj¹ w okno czerwieni¹.(Jesienny pejza¿)Jarzêbina w czerwonym serdakupasie ... owce(W Harendzie)maj¹ na czole albo na sercuczerwon¹ ró¿ê zakrzep³ej krwi.(Id¹ z czerwon¹ ró¿¹)Najpiêkniejsze ró¿e s¹ czerwone(Mi³oœæ podobna jest do ró¿y)kwiatów od krwi czerwieñszych,(W tym milczeniu wysokim)


Byt ukryty w kolorach (na podstawie wierszy Henryka Jasiczka)187czerwon¹ piwoniê –która wytrys³a w trawiejak Twoja krew(Cz³owiekz bezimiennej mogi³y)Zsuniêto szyby okienne,w których przegl¹da³y siêró¿owe pelargonie(Na stacji)W utworach Henryka Jasiczka wystêpuje jeszcze jedno znaczenie koloruczerwonego – czerwieñ to sztandar, sztandar czerwony. W takim znaczeniupojawia siê w utworach z okresu zafascynowania poety ide¹ partiikomunistycznej. Czerwony sztandar bowiem zwykle by³ kojarzony z postaw¹rewolucyjn¹, przekonaniami rewolucyjnymi czy komunistycznymi.A jedynie taka postawa mog³a przynieœæ poprawê warunków ¿yciawspó³bratymców (ten w¹tek mocno zaznaczy³ siê w twórczoœci piewcyŒl¹ska Opawskiego, Petra Bezruèa, który wzrasta³ w podobnych warunkachjak Henryk Jasiczek).W heraldyce barw, w której po barwie szarej, z³otej i srebrnej zawieraona najwy¿sz¹ pozycjê, czerwieñ oznacza ogieñ, symbolizuj¹c cnoty: odwagêi walecznoœæ. Jest wiêc oznak¹ walki i wyzwania, a od czasów WielkiejRewolucji Francuskiej – symbolem wolnoœci i sprawiedliwoœci, wykorzystanympóŸniej z podobnym, najczêœciej tylko werbalnym uzasadnieniem,przez liczne ruchy lewicowe (socjalistyczne i komunistyczne).Z tego wzglêdu, jak równie¿ z uwagi na bardziej fizyczne doznanie (heraldycznyogieñ nietrudno „zobaczyæ” w hucie, podstawowym miejscupracy Œl¹zaków Cieszyñskich) tak widoczne jest po³¹czenie czerwieniz czerwonym sztandarem (zw³aszcza w wierszach o tematyce hutniczej).Huta bowiem jest miejscem, gdzie bli¿ej nieokreœlony „metal” przeradzasiê w ogniu w tward¹, szlachetn¹ stal, by daæ coœ nowego, nowe ¿ycie.I niebo purpur¹ sztandarów zapal¹(Piec pierwszego maja)A¿ Czerwonogwardzistaodwróci klepsydrê czasu


188 ANNA POMYKACZOVÁz rêk¹ w banda¿u,zatkn¹³ na usypieCzerwony sztandar(Trzyniecki usyp)A ponad nimi czerwony sztandarwtóruje kwiatom(Pokój)¯ó³æKolor ¿ó³ty (i okreœlenie z³oty) jest bliski semantycznie barwie czerwonejze wzglêdu na blask i ciep³o, które konotuje. We wszystkich kulturach¿ó³ty symbolizowa³ s³oñce, traktowane dawniej jako centrum, œrodekœwiata. Kolor ten obecny jest np. w kulturze chiñskiej, w kulturze staro-¿ytnego Wschodu czy w europejskiej kulturze chrzeœcijañskiej.Odniesienie do s³oñca bywa niekiedy poszerzane na zasadzie czasowejstycznoœci s³oñca i œwiat³a dziennego. W ten sposób nazwa barwy ¿ó³tejpojawia siê jako okreœlenie dnia przeciwstawionego nocy. Charakterystyczneokreœlenie ¿ó³ty (z³oty) ³¹czone bywa z granicznymi wyznacznikamiczasowymi dnia – œwitem i zmierzchem. Barwa ta sygnalizuje ustanieciemnoœci nocy b¹dŸ zapowiada ich nadejœcie. Zawsze chodzi o jasnoœædnia i zwi¹zan¹ z tym mo¿liwoœæ postrzegania otaczaj¹cego œwiata.W swych wierszach Jasiczek podkreœla bowiem w³aœnie ow¹ ró¿norodnoœæludzkiego postrzegania: ka¿dy z nas widzi (lub mo¿e widzieæ w zale¿noœcinp. od nastroju) w danej rzeczy coœ innego.Mia³o to byæma³e z³ote s³oneczkoz³ota moneta zagubiona w trawie(Dmuchawiec)S³oñce, rumak ognisty,potrz¹sa z³ot¹ grzyw¹,(Pantha rei...)


Byt ukryty w kolorach (na podstawie wierszy Henryka Jasiczka)189DŸwigaj¹ na plecach dzichty lnianych chmurw których nios¹ z³otyplusk rannego s³oñcakapi¹cego ¿ywic¹.(*** [Wiersz ostatni])o ksiê¿ycu, który brzoziez³otem warkocze moœci³.(Œwierszcze w notesie)Noc nad „Národním Divadlem”zapali³a z³ocisty lampion ksiê¿yca(Na Moœcie Karola)„Bezpoœrednioœæ spojrzenia Henryka Jasiczka na nasze otoczenie i ci¹g³euczestnictwo w duchowym ¿yciu cz³owieka czyni z poety uwa¿negoobserwatora” (A. SIWEK, Dvojzvuk pøemyšlivé souèasnosti, cyt. z rêkopisu).Dlatego Henryk Jasiczek potrafi u czytelnika wywo³aæ takie uczucia,jakie wzbudza w nim za ka¿dym razem wschód s³oñca: od bia³ego przez¿ó³ty a¿ po czerwony kolor.***W opisie œwiata kreowanego w poezji Henryka Jasiczka barwy nie pe³ni¹jedynie funkcji przydawki, ale równie¿ – a mo¿e przede wszystkim –funkcjê substancjaln¹. Z tego powodu bardzo wa¿nym pierwiastkiempodczas analizy nazw barw jest ³¹czenie ich z „kszta³tem”. Tak semantycznienacechowany „przedmiot” „przetwarza” bowiem i poszerza zdolnoœæzmys³u wzroku (z umys³u rejestruj¹cego, ikonicznego) o zdolnoœæwywo³ywania konotacji (w umys³ kreatywny, tworz¹cy dwa obrazy: rejestrowanegokoloru i obrazu konotacyjnego). Henryk Jasiczek porusza siêwprawdzie na p³aszczyŸnie kolorów podstawowych (achromatycznychi chromatycznym), ale dziêki ró¿nym po³¹czeniom leksykalnym (nazwkolorów z obiektami), a nastêpnie wskutek ró¿nych zabiegów s³owotwórczych(np. eliptycznoœci, uniwerbizacji czy multiwerbizacji) kreuje œwiatwed³ug w³asnych zasad, œwiat widziany jego oczami. Doskonale to odzwierciadlaj¹przywo³ane lub kreowane przez poetê znaczenia nazw barw,


190 ANNA POMYKACZOVÁbazuj¹ce w poezji Henryka Jasiczka na nastêpuj¹cych prototypach i konotacjachsemantycznych:1. Konotacje barw bia³ej i czarnej: prototyp dnia i nocy, pe³ni i pustki,konotacja z³a, dobra, œmierci, zniszczenia, radoœci.2. Konotacje barwy zielonej: konotacja (roœlinnoœci) zieleni i ¿ycia, bogactwa,mi³oœci.3. Konotacje barwy czerwonej: prototyp ognia, krwi (egzemplifikacjakwiatu – roœliny, kobiety, mi³oœci, czerwonego sztandaru).4. Konotacje barwy ¿ó³tej: prototyp s³oñca, gwiazd (cia³ niebieskich),ognia, jesieni, z³a.LiteraturaARNHEIM R., 1978: Sztuka i percepcja wzrokowa. Warszawa.BERLIN B., KAY P., 1969: Basic Color Terms: Their Universality and Evolution. Berkeley.FORSTNER D. OSB, 1990: Œwiat symboliki chrzeœcijañskiej. Warszawa.GOETHE J.W., 1981: Wybór pism estetycznych. Wybór i oprac. T. NAMOWICZ. Warszawa.GREÑ Z., 2004: Tradycja i wspó³czesnoœæ w jêzykowym i kulturowym obrazie œwiata naŒl¹sku Cieszyñskim. Warszawa.GRZEGORCZYKOWA R., 1975: Funkcje semantyczne i sk³adniowe polskich przys³ówków.Wroc³aw.GRZEGORCZYKOWA R., WASZAKOWA K., red., 2000: Studia z semantyki porównawczej.T. 1–2. Warszawa.TOKARSKI 1995: Semantyka barw we wspó³czesnej polszczyŸnie. Lublin.The Colours in Poetry of the Thechien Silesia on Examples of Henryk JasiczekSummaryAfter the very solid analysis I reached, that the very important elements in the analysisof the colours in poetry is to take together the colour and the „figure“. This object hasa semantic character. This character can transform the ability of the eyes (mind) to the


Byt ukryty w kolorach (na podstawie wierszy Henryka Jasiczka)191conotation. Henryk Jasiczek proceleeded on the surface of the basic (achromatic) and(chromatic) colours. This is perfectly expressed in the basic conotations and prototypes.Individual conotations of colours of Henryk Jasiczek:1. The conotation of white and black colour: prototype of day and night, the conotationof evil, the conotation of the good, the conotation of death, the conotation of destroy,the conotation of pleasure.2. The conotation of green colour: the conotation of (plant) verdure and life, the conotationof wealth, the conotation of love.3. The conotation of red colour: prototype of fire, prototype of blood (examplificationof flower (plant), examplification of woman, examplification of love, examplificationof red flag).4. The conotation of yellow colour: prototype of sun, prototype of Stars (celestial objects),prototype of fire, prototype of autumn, prototype of evil.


JÁN SABOLFilozofická fakulta Univerzity P.J. Šafárika, KošicePomlèka ako signál rozhrania romantickeja realistickej balady(P.O. Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie)Ústredný predstavite¾ slovenského básnického realizmu P.O. Hviezdoslav(1849–1921), autor lyrických, epických, ale aj dramatických textov,zásadným spôsobom zasiahol aj do vývinových procesov štruktúrovaniaslovenského verša, ale aj vytvoril nový typ balady a svojráznym spôsobomrozohral kreovanie lyricko-epického prúdu svojej básnickej výpovede(pozri HVIŠÈ, 1975; tam aj ïalšia lit.), v ktorého pozadí stojí „tichá“opozícia formových signálov verša a prózy.V štúdii zhàòame základné úvahy o stváròovaní rytmicko-metrickej,suprasegmentálnej (intonaènej) a syntaktickej štruktúrovanosti verša tohtoautora na pozadí našich doterajších výskumov (SABOL, 2001a; 2001b), alezároveò rozvíjame našu myšlienku (SABOL, 2001a: 258, pozn. 1) o pomlèkev 42. verši ako o jemnom signáli rozhrania romantickej a realistickej balady(naznaèenie hranice medzi reálnym a záhrobným svetom).Vo vývine slovenskej poézie sa stretávame s èasomerným veršovým systémom(v období klasicizmu), so sylabickým veršovým systémom (v obdobíbaroka a v štúrovskom, romantickom verši), so sylabotónickým veršovýmsystémom (èiastoène v klasicizme; inak tento veršový systém sanaplno realizuje od hviezdoslavovského obdobia po súèasnos) a s vo¾nýmveršom (podrobne SABOL, 1983a: 56–81, 89–97). Vývin jednotlivých veršo-


Pomlèka ako signál rozhrania romantickej a realistickej balady...193vých systémov v dejinách slovenskej poézie je kontinuitný (porov. napríkladanalýzu dvanásslabièného verša z rozlièných období literárneho vývinu– ŠTRAUS, 1971, resp. náš rozbor poézie J. Bottu – 1983b, najmä na s. 153).V súvislosti s návratom k sylabotónickému systému v hviezdoslavovskomobdobí treba pripomenú, že od tohto obdobia „stopová rytmickáorientácia ostáva vcelku základom slovenských veršových foriem“ (BA-KOŠ, 1968: 255).Básnici hviezdoslavovského obdobia vniesli do slovenskej prozódie„temer výluène a programovo“ (ibid., BAKOŠ, 1968: 175) jamb, teda rytmotvornújednotku, ktorá je v napätí s prirodzeným rytmom slovenèinya pociuje sa ako artistný znak zvukovej štruktúry básnického textu (SA-BOL, 1977: 499–500, 507). Zároveò však rozhodujúce postavenie jambuv slovenskej prozódii ponúka možnos na inovaèné využitie trocheja, tedarytmickej jednotky odrážajúcej prirodzené rytmické vlnenie slovenèiny,v neskorších vývinových štádiách slovenského verša.Ako ukážku na sylabotónickú verzifikáciu realizovanú v tvorbe P.O.Hviezdoslava budeme analyzova jeho báseò Zuzanka Hraškovie (1973).Pri skiciach o sémantickom východisku a o suprasegmentálno-syntaktickejstavbe tejto básne sa opierame aj o výsledky experimentálnej fonetickejanalýzy (jej výsledky podrobne interpretujeme v osobitnej štúdii –SABOL, 2001b).Najprv text básne:13 Jêzyki...Zuzanka Hrašku¾èa: púpavka, žubrienka.Ubije mater ju: zaplaèe, postenká,v kútik sa utúliac, metla kde, u dverí;zodvihne z úchytkuposúcha úlomèek upadlý materi:zúbky naò vycerí...Zabudne na bitku.Ma však je macocha. „Kdes’ bolo, fagane?“„Vonku... len... na ceste.“ „A nohy zbabranépo èlenky, preèo, há!?...“ „Troška len – u päty...Jarèek hneï uloví...“


194 JÁN SABOL„Ja tebe! Vlaèeò... na!“ Scupkali buchnáty:heglo až v chúïati.„Joj!... Poviem òaòovi –“S povykom bežalo k otcovi. V stodolevial nové žitoèko; kúdol hnal na pole –„Òaníèko! Òaò...“ „Èo je? Èo vrieskaš?...“ „Ubilamam’ ma... Tu bô¾, joj i...“„apla ak – “ „Bacla ver’! V chrbátik, do tyla...!“„Iste si šantila;èuš!... To sa zahojí.“Ma však len macocha. „Kdes’ bolo, šklbane?“„Na dvore...“ „A laby do kolien sfafrané?...“„Nebite! Jurík náš v mláèku ma sotil, ten –Odbehnem k vodièke...“„Paèrev! Prv však a ja...“ Kam èiahla: ogrgeò –„Rata!... Váš Jurík: preò...Joj – poviem totèièke –“Frèí k tej. – Konope drvila na cieni.„Totèièka, kde ste?...“ „Hou! – Tys’, kvet môj milený?Sirôtka... Kto ti èo?“ „Bila...“ „Kto? Ma, šak?... Sem –F¾aky až tielkom, ¾aï!...Vlèica macocha!... Otec? Nu, tetrov, viem –Hrom!... Len sa otrasiem,pôjdem jej nakyda!...“Ma však vždy macocha. „Kdes’ bolo, lagane?“„Pod stenou iba, hej...“ „A èungy zbrýzganéi vigan?...“ „Zafàklo spod koèa – Jurík, šak? –prez jarok k lavièke...“„Bodajs’!...“ ho za vlásky z nôh strhla, vliekla tak –Krvièky za ním š¾ak...„Joj!... Poviem – mamièke...“Fikajúc prihnalo na cmiter. U hrobupok¾aklo. – Bolestnú zodvihlo žalobu:


Pomlèka ako signál rozhrania romantickej a realistickej balady...195„Mamièko, nespite! Vstaòte! Veï po svite...Chráòte si Zuzièku;macocha... zas ju... až zranila, pozrite!Bo¾ká, špie – dúchnite...Ochlaïte hlavièku –Priviòte! Pohlaïte: skorej mi zacelie –Nedajte bi viac!... No, rušajte z postele!Aj domkov, s vami len... Èi ma už nerada?...“Však býlím jesennývetrík len pohýbal; mlk – smrti záhada:kams’v òu tiež zapadá –Zosnulo v trápení.Podveèer, tuliti! ulicha, víchrenie –Strhlo sa, skríklo – brnk! vtáèa jak splašenépod strechu... Ruèajom huèí to popred dom:rev, vresk, jak: brud zas... prút!...„Jaj, umy nožièky!...“ Nahlo sa, èrplo: v tomzávrat – èi poklzkom,è¾up!... Vzal ho besný prúd.Zaránky našli ho nad mlynom v úpuste:krylo ho rakytie, jelšiny prehusté.Priniesli, na stole vystreli. – ¼udu zbeh;zvzdychali ženièky –Živôtik vypätý, tvárièkou samý šp¾ah,zmodralý... len ni sneh,tak biele nožièky.„Starý, hej! Jano, spíš?... Jarok zas huèa èu –Musíš ho odrazi! Zajtra už... nezabuï!“A tma èi mesiac vše – do perín vrytá bár,zaspa len nemôže:do oèú blýska jej tých bielych nožiek pár,do duše dvojný žiar...„Schovaj ich, och, bože...“(s. 513–515)13*


196 JÁN SABOLV básni Zuzanka Hraškovie možno sledova na úrovni designátora(fónicko-intonaèná a konštrukèná línia) a designátu (sémantické tematicko-problémovépásmo) zásadné kontrasty odvíjajúce sa od rozloženia suprasegmentovv autorskej reèi a reèi postáv (s opozíciou intonácie veršaa vety) a od sémantickoobraznej kreácie „príbehu“ (princíp dobra a zla,„bezmocnosti“ a „moci“ a jeho eticko-estetické vyznenie). Základnýmikompoziènými princípmi básne sú baladické navrstvovanie „udalostí“ (kugenologickej interpretácii tejto Hviezdoslavovej básne ako balady „novéhotypu“ pozri TURÈÁNY, 1963; HVIŠÈ, 1975), trojstupòová gradácia (známaaj z ¾udovej rozprávky), protihra aspektu „dospelých“ a videnia udalostí„cez diea“ s autorovým „komentárom“ k nej.Už v 1. strofe básne sa postupne roztvára tenzívne zakotvenie látkovo--epického štruktúrovania textu. Jej rytmicko-intonaène „modelový“, „pokojný“,konštrukène „opisný“ tón (vo veršoch prízvuk pravidelne pripadána 1., 4., 7. a 10. slabiku; v každom z nich sa realizujú všetky možné rytmické/tónickévrcholy, subvarianty sa v tejto strofe nevyskytujú; na ostatnýchslabikách je dominanta neprízvuènosti) je v napätí so sémantickýmpásmom textu: s obrazom siroty vzbudzujúcim sympatie v kontradikciis „naskicovaním“ èinnosti tvrdej, neúprosnej „matere“ (vyk¾uje sa z nejmacocha hneï na zaèiatku 2. strofy: Ma však je macocha.), ktorý dávatuši budúcu zásadnú tenziu v štruktúrovaní „príbehu“.V kompozícii tejto balady možno ïalej pozorova aj náznaky „rozprávkového“princípu: popri sémantickom predpolí kreácie dobra a zla (zlo je„vnútorne“ potrestané) sa v nej stváròuje aj priestorovo-sociatívno-komunikaèná„triáda“ – Zuzankino h¾adanie útechy a opory pri „naníèkovi“, pri„totèièke“ a nakoniec pri hrobe „mamièky“ (s familiárnym oslovením mamièko,nespite!); kulminaèný bod tejto triády (vrcholiaci obraz zúfalstvaa bezmocnosti siroty), v ktorom sa na pozadí detského princípu (naèas) rušíprotiklad reálneho a predstavového sveta, je „predzvesou“ budúcej tragédie.Ostrá disharmónia obrazu macochy a jej nevlastnej dcéry sa „retušuje“v poslednej strofe: „zblíženie“ psychologickej interpretácie skutoènostidospelým a „detského“ prenášania zodpovednosti za negatívne èiny naveci (v tomto prípade jarok 1 ) je akoby macochiným ospravedlnením za1Sémantické pole vody je vôbec najzávažnejšou nonantropokomponémou (k termínuSABOLOVÁ, 2000) tejto baladickej skladby. Širšie gradaèné sujetové väzby tohto motivic-


Pomlèka ako signál rozhrania romantickej a realistickej balady...197jej krutos vedúcu k tragédii (porov. prvé dva verše: „Starý, hej! Jano,spíš?... Jarok zas huèa èu – / Musíš ho odrazi! Zajtra už... nezabuï!“).V ïalších veršoch tejto strofy sa tenzia vyplývajúca z „pocitu viny“ a „výèitieksvedomia“ èiastoène uvo¾òuje v eticko-katarznom záchveve vrcholiacomv posledných troch veršoch: do oèú blýska jej tých bielych nožiekpár, / do duše dvojný žiar... / „Schovaj ich, och, bože...“K „triáde“ Zuzankinho h¾adania opory, záštity, pochopenia, útechy pri„òaníèkovi“, pri „totèièke“ a v kulminaènom kroku – pri hrobe „mamièky“sa vraciame podrobnejšie (aj na pozadí indície vyjadrenej v názve štúdie).Pri týchto kompozièných „fázach“ P.O. Hviezdoslav funkène a dômyselnevyužil aj pomlèku, aby jednoznaène signalizoval hranicu medzireálnym (sažovanie sa na macochu a uchádzanie sa o pomoc pri „òaòovi“a „totèièke“) a záhrobným svetom (pri hrobe mamièky). Všimnimesi príslušné miesta pod¾a autorovho rukopisu analyzovanej básne 2 (pozri3 prílohy): 1) „Joj!... Poviem òaòovi –“ (14. verš); 2) Joj – poviem totèièke–“ (28. verš); 3) „Joj!... Poviem – mamièke...“ (42. verš; ako vidie,tieto kompozièné dominanty Hviezdoslav umiestnil s „matematickou“ presnosou).Kým v prvom a druhom kroku pomlèky rámcujú syntaktickú štruktúrureflexu vzrušených mikrotextových výpovedí v exponovanej citovej situácii(naznaèujúc ich segmentovanie expresívnymi pauzami) a viažu predikáts predmetom bez prerušenia (Zuzanka sa utieka k reálnym osobám),v treom kroku – tu už je vysielanie „komunikátu“ záhrobnej sfére – samedzi predikát a predmet umiestòuje pomlèka (jazykovokomunikaène ideo „dôrazné naznaèenie“, že nasleduje „nieèo neoèakávané, prekvapujúce,mimoriadne“ – porov. Pravidlá slovenského pravopisu, 1998, s. 102).kého prvku sa na kvantitatívno-kvalitatívnom „konotaènom“ pozadí ohlášajú v týchtosegmentoch textu: zaplaèe (2. verš), nohy zbabrané po èlenky (9–10), Jarèek (11), labydo kolien sfafrané? (23), v mláèku (24), k vodièke (25), èungy zbrýzgané i vigan? (37–38), Zafàklo spod koèa (38), prez jarok (39), Krvièky za ním š¾ak (41), Fikajúc (43),ulicha (57), Ruèajom huèí (59), brud (60), umy nožièky! (61), èrplo (61), è¾up! (63),besný prúd (63), nad mlynom v úpuste (64), sneh (69), Jarok zas huèa èu (71), Musíšho odrazi! (72).2Rukopis P.O. Hviezdoslava Zuzanka Hraškovie je uložený v Archíve literatúry a umeniaSlovenskej národnej knižnice v Martine pod signatúrou 70 G 9.


198 JÁN SABOLHviezdoslav ako realistický autor aj takýmto spôsobom – na úrovni grafickéhosignálu – naznaèil zásadné hranice medzi reálnym a záhrobnýmsvetom (tento protiklad sa nerealizuje, a to na rozdiel od romantickej balady,v ktorej „kontakt so záhrobným svetom prináša nový kontrast,vyúsujúci do osudového záveru“ – HVIŠÈ, 1975: 172). Aj uvedený zdanlivýdetail zapadá do zistenia, že tento básnik vytvoril nový typ balady(TURÈÁNY, 1963: 195) spoèívajúcej vo vývinovej premene, transformáciipôvodnej balady „z polôh romantickej poetiky do polôh poetiky realistickej“(HVIŠÈ, 1975: 161).Vertikálne rozloženie prízvuèných slabík je v celej básni ZuzankaHraškovie nasledujúce (pozri aj graf):I93,5%VII50,7%II19,5%VIII14,3%III9,1%IX3,9%IV97,4%X57,1%V6,5%XI1,3%VI20,8%XII14,3%Rytmické varianty a subvarianty v tejto skladbe sú dôsledkom charakteristickejHviezdoslavovej syntaxe s množstvom variabilných výpovednýchprvkov s príznakovým využívaním suprasegmentálnych javov (naviacerých miestach prerastajúcich do fónických gest); uplatòujú sa predovšetkým– na rozdiel od „opisných“ pasáží s vyrovnaným daktylskýmrytmom – najmä v dialogických úsekoch básne so silným expresívnymzafarbením a na zvýšenie dramatickosti textu. Porov. príklady: Fikajúcprihnalo na cmiter. U hrobu – typ I, II, III, IV; pok¾aklo. – Bolestnú zodvihložalobu: – typ I, II, III, IV („presný“ daktyl aj na úrovni rytmickejrealizácie); Sirôtka... „Kto ti èo?“ „Bila...“ „Kto? Ma, šak?... Sem –subvariant I, II, III 6, IV 7, V 9, VI 10,VII 11,VIII 12; rev, vresk, jak: brud zas...prút!... – subvariant I, II 2, III 3, IV 4, V 6; „Starý, hej! Jano, spíš?... Jarokzas huèa èu – subvariant I, II 3, III 4, IV 6, V 7, VI 9, VII 10, VIII 12. Pritlmovaniedominanty prízvuènosti na 7. a 10. slabike vyplýva z používania6-slabièného verša (v tejto básni P.O. Hviezdoslav realizuje 7-veršovústrofu s kombináciami 12-slabièného a 6-slabièného verša s rozložením 12,12, 12, 6, 12, 6, 6; k strofickej štruktúre básní P.O. Hviezdoslava porov.najmä ŠTRAUS, 1995).


Pomlèka ako signál rozhrania romantickej a realistickej balady...199[%]1008060402001. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.slabikaGraf. 1. Vertikálne rozloženie prízvuèných slabík v básni P.O. Hviezdoslova ZuzankaHraškovieRealizácia suprasegmentálnych javov (predovšetkým s gramatizujúcoufunkciou – ide o pauzu, dôraz a melódiu) osciluje v tejto básni medzitlakom intonácie verša (s tendenciou k monotónnosti hlasového registrasmerujúcej k semiotickému „po¾u“ hudby) v pásmach autorskej reèi a tlakomintonácie vety (s realizovaním suprasegmentov pod¾a princípu nemonotónnosti,variability, vyjadrujúcim fónicko-semiotický princíp reèi) v pásmereèi postáv (alúzia na hovorové komunikaèné prostredie). Ide tu zároveòo jednu z fónicko-syntaktických dominánt verša ako lyrického fenoménua prózy ako artefaktu epickej proveniencie; porov. k tomu konštatovanieF. MIKA (1985: 25): „Pri veršovej intonácii máme... do èinenia s istým tvarovýmúsilím, ktorým sa prekonáva pragmatický tvar vetnej intonácie“.Tendencia k monotónnosti, k prevahe intonácie verša nad intonáciouvety v „opisných“, autorských segmentoch textu je vyjadrením pokojnéhoepického tónu aj lyrizujúceho pátosu a môže konotova „stálos, trvalostoho, o èom text hovorí“ (MIKO, 1985: 36 – pri charakteristike držania tónuv jednej línii v recitatíve, ku ktorému sa veršová intonácia svojou tendenciouk monotónnosti približuje).Uvedené dve fónicko-intonaèné línie majú svoj odlesk aj v syntaxi veršaa prózy. Tohto faktu si bol vedomý aj sám P.O. Hviezdoslav. O. ÈEPAN(1962) v tejto súvislosti pripomína úryvok z Hviezdoslavovho listu, ktorý


200 JÁN SABOLsprevádzal rukopis básnikovho prekladu Hamleta, redaktorovi Škultétymu(20. februára 1903): „V tomto akte je i kus prózy, preèo, prosím a, eštepred oddaním tlaèi preèítaj ju a chybil-li som kde v slovoslede (akých miestnájde sa iste hodne), d¾a možnosti oprav ho láskave. Veèite mihuèia verše v hlave, preto mimovo¾ne h¾adám akosi rytmus i v próze“.Možno súhlasi s O. Èepanom, že básnikovi „je zrejmé, že vetnú skladbuprózy riadi nieèo iné ako básnický rytmus, ktorý je základnýmkonštruktívnym prvkom veršovej reèi“ (s. 7). Fónicko-intonaèná a syntaktická„dvojdomos“ básnika, „epizácia“ lyrického gesta a „lyrizácia“epiky vyúsujú v jeho tvorbe do prevahy epických druhov (o Hviezdoslavovejceste k „epickej dominante básnického výrazu“ porov. aj HVIŠÈ, 1975:159–162, 180, pozn. 1), prièom v pozadí stoja charakteristiky jeho verša(veršové presahy, v ktorých prevažuje veta nad veršom, priama reè a ïalšieèrty hovorovosti) stimulované aj „rozkvetom“ kukuèínovskej novely (BA-KOŠ, 1968: 183).Životaschopnos verša hviezdoslavovskej proveniencie sa najviac potvrdzujefaktom, že tento typ veršovej výstavby je dominantným rytmicko-intonaènýmsystémom v slovenskej poézii do dnešných èias. Ak pri„výmene“ jednotlivých umeleckých prúdov badáme inovácie v jednomz dvoch základných rytmotvorných èinite¾ov veršovej štruktúry – a) dominantnévyužívanie prvkov fonológie slova, alebo prvkov fonológie vety;b) zhoda, alebo nezhoda medzi intonáciou vety a intonáciou verša – porov.SABOL, 2001a: 246–247), v poézii P.O. Hviezdoslava sa – na pozadípredchádzajúceho rytmicko-intonaèného kánonu romantickej poézie – negujúobidva základné rytmotvorné èinitele verša. Realizovaním nezhodymedzi intonáciou vety a intonáciou verša (ako dôsledku „epizácie“, „prozaizácie“jeho veršovej výpovede) sa tento „model“ rytmicko-fónickej stavbybásnického textu zároveò stáva génom stimulujúcim kontinuitný pohybk najvýraznejšiemu typu vo¾ného verša v neskorších vývinových štádiáchslovenskej poézie.Svoju štúdiu sme nazvali metonymicky (pars pro toto): pomlèka je totižako grafický prvok (iba) jeden zo signálov rozhrania romantickej a realistickejbalady v Hviezdoslavovej básni Zuzanka Hraškovie. V úvahesme sa zároveò usilovali použitie tohto interpunkèného znamienka napo-


Pomlèka ako signál rozhrania romantickej a realistickej balady...201ji na širšie fónicko-sémantické a kompozièné kontexty tejto veršovanejskladby, prièom sa nám potvrdilo, že v umeleckom texte musí by funkèný,štruktúrovaný aj (zdanlivo) okrajovejší prvok.LiteratúraBAKOŠ M., 1968: Vývin slovenského verša od školy Štúrovej. 4. vyd. Bratislava.ÈEPAN O., 1962: Poézia a próza. In: ÈEPAN O., red.: Otázky prózy. („Litteraria“ 5). Bratislava,s. 7–28.Hviezdoslav II. (Zlatý fond slovenskej literatúry). Bratislava 1973.HVIŠÈ J., 1975: Genologická interpretácia Hviezdoslavovej balady Zuzanka Hraškovie.V: PETRAŠKO ¼., red.: P.O. Hviezdoslav. Text a kontext. Dolný Kubín–Nitra, s. 159–181.MIKO F., 1985: Verš v recepcii poézie. Nitra, s. 7–49.Pravidlá slovenského pravopisu. 2., doplnené a prepracované vyd. Bratislava–Veda 1998.SABOL J., 1977: Prozodický systém slovenèiny a slovenský verš. V: MISTRÍK J., red.: „StudiaAcademica Slovaca“ 6. Prednášky XIII. letného seminára slovenského jazykaa kultúry. Bratislava, s. 491–515.SABOL J., 1983a: Teória literatúry. Základy slovenskej verzológie. Košice.SABOL J., 1983b: Verš Jána Bottu. V: BOLFÍK J., red.: Ján Botto. Život a dielo. Materiályz vedeckej konferencie „Ján Botto – život a dielo“ v dòoch 11. a 12. mája 1979v Levoèi. Rimavská Sobota, s. 141–171.SABOL J., 2001a: Hviezdoslavovský verš vo vývine slovenskej poézie. V: MLACEK J., red.:„Studia Academica Slovaca“ 30. Prednášky XXXVII. letnej školy slovenského jazykaa kultúry. Bratislava, s. 242–259.SABOL J., 2001b: K problematike suprasegmentálno-syntaktickej stavby Hviezdoslavovhoverša. V: PAPIERZ M., red.: Slovakistika v Po¾sku. Zborník materiálov z 2. slovakistickejkonferencie. S³owacystyka w Polsce. Materia³y z II konferencji s³owacystycznej.Kraków, s. 15–37.SABOLOVÁ O., 2000: Z terminologických otázok výskumu kompozície umeleckej prózy.V: BUZÁSSYOVÁ K., red.: Èlovek a jeho jazyk. 1. Jazyk ako fenomén kultúry. Na poèesprofesora Jána Horeckého. Bratislava, s. 500–503.ŠTRAUS F., 1971: Dvanásslabièný verš staršej slovenskej poézie. V: ÈEPAN O., red.:Literárny barok. („Litteraria“ 13). Bratislava, s. 232–262.ŠTRAUS F., 1995: Strofa a metrum v poézii P.O. Hviezdoslava. Bratislava, s. 125.TURÈÁNY V., 1963: Hviezdoslavova kratšia epika. In: ÈEPAN O., red.: Literatúra a jazyk.(„Litteraria“ 6). Bratislava, s. 193–251.


202 JÁN SABOLHyphen as a Signal of Bordering Line between the Romanticand the Realistic Ballad (P.O. Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie)SummaryOn the basis of detailed analysis of the expressive and semantic structuring of Hviezdoslav’spoem Zuzanka Hraškovie, the present author confirms that the poet createda new type of ballad, when compared to the Romantics. Hyphed is one of the toolsHviezdoslav employs for distinguishing between Romantic and realistic ballads to indicateprincipal bordering lines between the realistic world and the world beyond this one.Employment of the above punctuation is connected in this paper to broader phonicsemanticand compositional context of the examined composition in verse, whereas ithas been confirmed that there has to exist in a literary text a functional, well structuredand (seemingly) marginal element.


JAROMÍRA ŠINDELÁØOVÁPedagogická fakulta, Univerzita Jana Evangelisty Purkynì v Ústí nad LabemSpecifika èeštinyjako jazyka západoslovanskéhoExistují rùzná hlediska, podle nichž lze jazyky tøídit do rùzných skupin.Již v 19. století bylo zjištìno, že mnohé jazyky se vyvinuly ze spoleènéhoprajazyka a jejich rozdílnost byla zpùsobena odlišnými jazykovými zmìnami,ke kterým v nich docházelo bìhem jejich vývoje. Srovnávací a historickývýzkum dospìl ke genealogické èi genetické klasifikaci jazykùpodle pøíbuznosti, a tak byly jednotlivé jazyky svìta rozdìleny do tzv.rodin. Zatímco u nìkterých rodin byla skuteènì pøíbuznost jazykùprokázána, u jiných muselo být genetické hledisko nahrazeno hlediskemgeografickým. Nìkolik jazykù bylo dokonce pro nedostatek dùkazù o pøíbuznostis jinými rodinami zaøazeno do samostatných skupin jako tzv.izoláty.Nejvìtší pozornost byla vìnována jazykùm indoevropským, u kterýchbylo bezpeènì prokázáno, že jsou pøíbuzné, nebo se vyvinuly ze spoleènéhotzv. indoevropského prajazyka 1 . V rámci indoevropských jazykùse rozlišuje i skupina jazykù slovanských 2 , jež se dále diferencovaly na1Jejich rozdìlení do dvanácti podskupin (viz. ÈERNÝ, 1998: 54]) však nemusí být definitivní,protože nelze v budoucnosti vylouèit další drobné úpravy v rámci jednotlivýchpodskupin.2Ty se spoleènì s jazyky baltskými nejdøíve oddìlily od ostatních a teprve bìhemsvého dalšího vývoje se od sebe odlišily. Proto se nìkdy hovoøí o skupinì jazykù balto--slovanských.


204 JAROMÍRA ŠINDELÁØOVÁzápadní, kam patøí i èeština, jižní a východní 3 . Ani tento proces však neníuzavøen, nebo jednotlivé konkrétní jazyky se zpravidla ještì dále diferencují4 .Další výzkum však naznaèil, že tuto klasifikaci jazykù nelze považovatza koneènou, o èemž svìdèí napø. i vznik tzv. nostratické teorie v šedesátýchletech minulého století, jejímž cílem bylo porovnávat rekonstruované prajazykya hledat nové paralely ve slovníku i gramatice, které by prokázalypøíbuznost prajazykù a ukázaly na spoleèný praprajazyk. Souèasný vývojvšak jasnì ukazuje, že teorie zabývající se rekonstrukcemi a porovnávánímprajazykù, jimiž se mluvilo v dobách dávno minulých, dnes postupnì ztrácína svém významu.Jinou možnost klasifikace jazykù poskytuje typologie, která pracujes nìkolika typy jazykù. Jde o tzv. strukturní typologii, jež tøídí jazyky pouzena základì typù jejich gramatiky a je založena na pøítomnosti, resp.nepøítomnosti vybraných morfologických rysù 5 . „Jazyky i velmi blízcepøíbuzné a sousední mohou náležet k rozdílným typùm a naopak k jednomua témuž typu èasto patøí jazyky velmi vzdálené v prostoru, u nichž nemùžepøicházet v úvahu žádný kontakt a patrnì ani žádná pøíbuznost.“(ÈERNÝ, 1998: 59).Základem této klasifikace je dìlení jazykù podle toho, zda používajíafixy 6 , èi nikoliv. Pokud slova mají nemìnné koøeny, nová pojmenováníse tvoøí pouze jejich skládáním a gramatické vztahy se vyjadøují buï slovosledem,nebo využitím jiných prostøedkù (napø. pomoci rozdílné intonace),pak se tento typ jazyka oznaèuje jako amorfní èi izolaèní. Vìtšina3Západní skupinu tvoøily: jazyky lužické (hornolužická srbština, dolnolužická srbština),lechické (polština, polabština, kašubština, severní slovinština), èeština a slovenština;jižní skupinu: jazyky jihozápadní (slovinština, srbochorvátština), jihovýchodní (makedonština,bulharština); východní: ruština, bìloruština a ukrajinština.4Napø. souèasný èeský jazyk se z hlediska sociolingvistického, psycholingvistickéhoa geografického dále diferencuje na vzájemnì odlišné útvary jako spisovný jazyk, obecnáèeština, dialekty, profesionalismy, slangismy, argotismy atd.5Ve skuteènosti však neexistuje jazyk, v nìmž by se projevovaly výhradnì znakyjednoho typu. Nìkteré jazyky lze jen velmi obtížnì pøiøadit k jednomu jazykovému typu,nebo vykazují znaky více skupin (napø. nìmèina).6Máme na mysli afixy v širším slova smyslu, jež zahrnují nejen slovotvorné afixy(prefixy a sufixy), ale i gramatické koncovky.


Specifika èeštiny jako jazyka západoslovanského205jazykù však vyjadøuje gramatické kategorie za pomoci afixù (v širším slovasmyslu 7 ) a tvoøí tak typ flexivní (napø. èeština, ale i další slovanské jazykyjako napø. slovenština, ukrajinština, ruština, bìloruština). V èeské obecnélingvistice je tato typologie využívána nejèastìji.K izolaènímu typu patøí napø. angliètina, francouzština, rumunština,vietnamština, èínština; k aglutinaèním jazykùm øadíme napø. maïarštinu,finštinu, tureètinu, japonštinu, mongolštinu. Polysyntetický typ pøedstavujenapø. nìmèina a èásteènì èínština.Pro flexivní jazyky je typické, že gramatické významy hromadí v koncovce,napø. v adjektivu mladý se koncovkou -ý vyjadøuje pád (první),èíslo (jednotné) i rod (mužský); podobnì ve slovese dìlají se koncovkou-í vyjadøuje osoba (tøetí), èíslo (množné), èas (pøítomný), zpùsob (oznamovací),slovesný rod (èinný). Nominativ funguje jako pád podmìtu (Bratrpøišel), pøívlastku (Restaurace Formanka) a doplòku (Otec pracuje jakoøidiè). Pøivlastòování se vyjadøuje zvláštními slovy (mùj, náš, ale v nìkterýchjazycích také svùj), existuje vyšší poèet skloòovacích paradigmat(je rozdíl ve skloòování substantiv a adjektiv) a více èasovacích typù (nìkolikslovesných tøíd). Znakem sloves je tematický vokál (napø. dìl-á-m,konè-í-m). Mnohdy se projevuje shoda v pøísudku (Muži pracovali. Ženyzpívaly. Mláïata skákala), shoda v pøívlastku, a to i v èíslovkách (Jedenchlapec odešel. x Ètyøi chlapci odešli). Shoda umožòuje relativnì volnýslovosled ve vìtì, v syntaxi jsou èasté vìty vedlejší, ménì obvyklé jsoupolovìtné konstrukce.Nìkdy se rozlišuje ještì jazykový typ introflektivní, který se vyznaèujepøedevším zmìnami koøenné samohlásky pøi tvoøení slovních tvarù.V nìmèinì je to napø. tzv. umlaut, srov. sg. der Bruder (bratr) – pl. dieBrüder (bratøi), podobnì v arabštinì kitab (kniha) – kutub (knihy).Døívìjší úvahy nìkterých lingvistù se vedly o tom, že vývoj od jazykùamorfních pøes aglutinaèní k flexivním syntetickým až k analytickým mùževést až k úplné dokonalosti urèitého jazyka. Dokonalost jazyka se všakv souèasnosti posuzuje podle toho, zda jsou jeho prostøednictvím v dostateènémíøe uspokojeny komunikaèní potøeby daného jazykového spoleèenství.7Viz. pozn. 6 pod èarou.


206 JAROMÍRA ŠINDELÁØOVÁTypologická klasifikace má nejen velký význam po stránce teoretické,nebo odhaluje rozdíly mezi jednotlivými jazyky ve stavbì slov a v oznaèováníslovotvorných i gramatických kategorií, ale má i znaèný praktickývýznam pøi výuce cizího jazyka, nebo mùže ukázat zásadní odlišnostiod jazyka mateøského, a tak napomoci cizinci lépe uspìt v conejširším poètu komunikaèních rolí a situací, do kterých se dnes cizinecv dùsledku nedávných geopolitických zmìn dostává stále èastìji.V duchu probíhající evropské integrace se problematika adaptace cizincùdo majoritní spoleènosti stává v souvislosti s obecným trendemnárùstu migrace otázkou celospoleèenskou. Mùžeme mluvit o tom, že svìtse v souèasnosti nachází v multikulturní situaci, což je stav èi probíhajícíproces, jenž ovlivòuje každodenní život jedince a klade nové požadavkyna politické a sociální strategie. Rozvoj vzájemné spolupráce mezi státya národy je bezprostøednì závislý na kvalitní jazykové pøípravì jejichobyvatel, a to v oblasti jazykù mateøských i cizích. Cílem spoleèné Evropynení smìøovat „k jazykové uniformitì, nýbrž zjednodušit vzájemnoukomunikaci mezi Evropany navzájem a také mezi Evropany a Neevropany“(HÁDKOVÁ, 2006: 379).„S využitím referenèních popisù a uèebnic vytvoøených na jejich základìpak lze pøivést konkrétního cizince (s konkrétní vstupní pøedpokladovoubází 8 ) k urèité novì definovatelné a strukturované komunikaèníkompetenci“ (HÁDKOVÁ, 2006: 167).Zpracované referenèní popisy zároveò vytváøejí možnost standardizovatúroveò znalostí tzv. malých jazykù (jako je napø. èeština) s jazyky velkými(jako je napø. angliètina a francouzština), a tak zvyšovat povìdomío jazykové rozmanitosti evropských státù v rámci jejich integrace.Krátce po vzniku referenèních popisù pro èeštinu jako cizího jazyka sepozornost v naší republice soustøedila na vypracování zkoušek pro popsanéúrovnì. V souèasné dobì se již pøedbìžnì testují rùzné varianty proúrovnì A1, A2, B1 a B2.Pøi osvojování si èeštiny jako jazyka cizího je tøeba vìnovat zvláštnípozornost oblasti foneticko-fonologické. Základní problém netkví v obtížnévýslovnosti nìkterých èeských hlásek (napø. typicky èeské souhlásky ø),8Pøedpokladová báze, srov. (NEBESKÁ, 1996).


Specifika èeštiny jako jazyka západoslovanského207ale pøedevším v neuvìdomovaném a pøitom silném vlivu foneticko-fonologickéhosystému mateøského jazyka cizince. K tomu dochází jak u Slovanù,tak u cizincù s jiným mateøským jazykem. Tento vliv pùsobí jednakna recepci, jednak na produkci, a to nejen èeských hlásek a hláskovýchskupin, ale celkového zvukového utváøení èeské vìty a textu 9 .Tak napø. cizinci ze zemí bývalého Sovìtského svazu, kteøí si dobøeosvojili ruštinu, i když jejich mateøštinou je jazyk jiný (napø. i neslovanský),pøenášejí do èeštiny stejné „zvukové zatížení“ pøedevším na jevy výslovnostní(ale také gramatické) obdobnì jako ti, jejichž mateøštinou je ruskýjazyk.Typickými èeskými zvukovými kvalitami je napø. stabilní místo hlavníhoslovního pøízvuku na první slabice taktu a vedlejší pøízvuk obvyklena lichých slabikách taktu. V èeštinì je jen málo nepøízvuèných slov. Plnáa stabilní je realizace vokalické kvality ve všech pozicích slova, popø.slovních spojeních (tj. nedochází k jejich redukci v závislosti na jejichpozici ve slovì nebo vìtì), odlišení krátkých a dlouhých samohlásek nezávisína ostatních zvukových faktorech, napøíklad na umístìní pøízvuku(jak je tomu napø. v ruštinì, ukrajinštinì a dalších jazycích).V èeštinì se rozlišují samohlásky krátké (a, e, i, o, u) a dlouhé (á, é, í,ó, ú, ù), dvojhlásky ou, au, eu, (mouka, auto, pneumatikat), což èinímnohým cizincùm také potíže.Souhlásky jsou: párové znìlé (p, t, , k, ch, s, š, f, c, è), neznìlé (b, d, ï,g, h, z, ž, v, dž), znìlé è (léèba), znìlé c (leckdo) a nepárové znìlé (m,n, ò, j, l, r, ø). Slabiky di, ti, ni se vyslovují ve slovech pøejatých tvrdì(diktát, matematika, Nikola), pøevažuje regresivní spodoba znìlosti párovýchsouhlásek (prosba, povídka, pøed koncertem), zatímco progresivníspodoba je zastoupena mnohem ménì. Ke spodobì znìlosti docházíi v pøípadì spojení párové souhlásky se souhláskou ø (lékaøka, bøicho).Pro èeštinu je typická neutralizace znìlosti na konci slova pøed pauzou,ztráta znìlosti pøed rázem (v´ oknu vyslovujeme f oknu s rázem pøed samohláskou).Nìkteré souhláskové skupiny, napø. t, dï se ve výslovnostinezjednodušují (odpuste, pøedtisk, oddíl), jiné ano, napø. ct a dc ve slovechctnost, dcera, srdce; také ve tvaru nom. pl. adjektiv rodu mužské-9Nìkteøí lingvisté hovoøí o tom, že každý jazyk má svùj „sound“ (jakousi svou hudbu,zvuk, melodii v širokém slova smyslu).


208 JAROMÍRA ŠINDELÁØOVÁho životného se pøipouští zjednodušená výslovnost – francouzští, pražštíapod. Zdvojené souhlásky se ve vìtšinì pøípadù vyslovují jako jedna –denní, mìkký, pùllitr; v pøípadì, že jsou nezbytné pro rozlišení významu,k zjednodušení nedochází (napø. raci – racci, oddaný – odaný apod.).V èeském jazyce je tøeba rozlišovat tøi základní typy vìtné melodie (klesavá,stoupavá a stoupavì klesavá).K dobøe rozeznatelným znakùm ve výslovnosti cizincù patøí napø.: redukcekvality samohlásek v nepøízvuèné slabice, krácení dlouhé samohláskyv nepøízvuèné slabice, prodlužování krátké samohlásky v slabicepøízvuèné, nedodržování labializace (zaokrouhlené výslovnosti). Èastéjsou zmìny v kvalitì vokálu vlivem sousedního konsonantu, kdy u cizincùdochází k nežádoucímu mìkèení (palatalizaci) apod. Projevuje setaké neortoepická výslovnost hlásky l (mìkké, tvrdé), nedostateèné odlišeníalveolárních a palatálních závìrových souhlásek pøed i-í, které mùžezpùsobit neporozumìní (hodný – hodní vyslovují cizinci shodnì).Ve výslovnosti Neslovanù se setkáváme s aspirovanou výslovnostínìkterých konsonantù (p, k, t), kterou èeština nemá, nebo s tìžkostmi pøivyslovování palatál (ï, , ò). Nìkterým cizincùm (napø. Japoncùm,Èíòanùm) mùže èinit potíže rozlišování nìkterých hlásek (r-l), (o-u)a rozlišování znìlostního páru p-b (pít-bít). Cizinci, kteøí ovládají angliètinu,ètou vlivem interference psané ch jako š, popø. è, místo c je slyšetk, u ètou jako a, samohlásku a jako ei apod. Napø. Poláci mají vlivem svémateøštiny problémy s rozlišováním výslovnosti ch a h (h vyslovují jakoch). Hláska h v urèitých pozicích však èiní potíže i Nìmcùm, bývá velmièasto vyslovovaná s pøídechem k ch.Skupiny di, ti, ni dìlají ve výslovnosti potíže nejen napø. Bulharùm, alei Nìmcùm. Rusové je vyslovují na rozdíl od èeštiny jako ï+i, +i, ò+ii ve slovech pøejatých.Realizace dlouhých nepøízvuèných slabik a krátkých pøízvuèných slabikje dlouhodobìjším problémem zejména východních Slovanù a takétìch neruských národù, pro nìž je ruština dodnes jedním z oficiálních jazykù.U Rusù, Ukrajincù a Bìlorusù se setkáváme také s výslovnostío jako a (voda, potom).Mnozí cizinci mají potíže se zvládnutím znìlostní asimilace když, vèela,kresba [gdiš fèela krezba], která v nìkterých jazycích neexistuje, nebo


Specifika èeštiny jako jazyka západoslovanského209jen zèásti, popø. podléhá jiným zákonitostem. Èasté jsou také obtíže s výslovnostírázu ve spojeních v oknì [f?okòe], z Evropy [s?evropi] zasouèasné neutralizace znìlosti souhlásky pøed slovem zaèínajícím samohláskou.Pro Japonce, Korejce, Vietnamce i Èíòany je obtížné identifikovata následnì vyslovovat zavøené slabiky (napø. ve slovech jako je místnost,prazdroj), nebo si je „otevírají“ nepatøièným vkládáním rùzných vokálù,nìkdy skupiny zjednodušují a nìkteré konsonanty vynechávají.Pro Èíòany a Vietnamce je rovnìž složité realizovat melodii èeské vìtyv rámci pøízvukových taktù a promluvových úsekù a „nezpívat“ pod vlivemsvé mateøštiny v dlouhých slabikách.Nìkdy bývají porušovány zvukové a rytmické aspekty èeského slovosledu,zejména nerespektováním pøíklonných tvarù pomocného slovesave složených tvarech slovesných (já mohla bych), a to chybným øazenímpøíklonek ve vìtì.Pøi výuce gramatiky èeského jazyka je nutné u cizincù brát v úvahu,zda byl jejich mateøským jazykem (nebo vyuèovacím jazykem na zahranièníškole) jazyk flexivní, èi zda jde o cizince, kteøí nemají žádnou pøedstavuo tom, že se v èeštinì nìkterá slova ohýbají (skloòují a èasují, a toza pomoci k tomu urèených morfémù).Mluvnické uèivo pøedstavuje velmi rozsáhlou a rùznorodou složku vevýuce èeštiny jako cizího jazyka. Èasto se u cizincù setkáváme s preferencíbìžnì mluveného jazyka. Je to celkem pochopitelné, protože v kontaktus èeskými spoluobèany se s jiným útvarem národního jazyka vìtšinounesetkávají: nové rukavice – nový rukavice, s tìma novýma rukavicema.Spisovné tvary, s kterými se cizinec setkává pøi výuce èeského jazyka,jsou pro nìj dalším úkolem v osvojování si již tak bohatého èeského tvarosloví.Rozlišování spisovnosti a nespisovnosti dìlá znaèné potíže všem, kteøík soustavnému studiu èeštiny pøistupují až po urèité dobì pobytu v èeskémprostøedí, tj., že v urèitých bìžných komunikaèních situacích se sicedokážou již domluvit, ale v jiných komunikaèních situacích pùsobí jejichužití nespisovné èeštiny nevhodnì.Rozlišování mluvnického rodu jmen se také neobejde bez potíží. Prosprávné pøiøazení jmen k rodu je vhodné zaèít substantivy, jejichž za-14 Jêzyki...


210 JAROMÍRA ŠINDELÁØOVÁkonèení na -o, -í ukazuje na neutra, zakonèení -a na feminina a souhláskaoznaèující osoby na maskulina životná a neosoby na maskulina neživotná.V dùsledku existence èlenù v nìkterých jazycích užívají cizincii v èeštinì pøed jménem nadbyteènì ukazovacích zájmen. Ve fázi osvojováníslovní zásoby a poznávání èeského deklinaèního systému (tedynikoli pøi tvoøení vìt) bývá však užívání ukazovacích zájmen dobroupomùckou.Fakt, že èeština nepotøebuje nutnì vyjádøit mluvnickou osobu osobnímzájmenem (Jsem doma), ale že tak èiní jen za urèitých okolností, si cizincimálokdy vèas uvìdomují, a proto si musejí dávat pozor na to, aby se v jejichvìtách osobní zájmena objevovala v souladu s èeskou normou.Potíže mùže èinit užívání zvratného se, si jako souèásti slovesnýchtvarù èinných (chlubit se, smát se) i trpných (hovoøilo se, zkoušelo se) i vefunkci konkrétního vìtného èlenu (umyla se, vyprala si). Správné užitízvratného zájmena pøivlastòovacího svùj dìlá potíže nejen cizincùm, alemnohdy i rodilým mluvèím.Rovnìž problematice skloòování èíslovek ve spojení s poèítanýmpøedmìtem je tøeba vìnovat zvýšenou pozornost (jeden pán, dva páni, pìtpánù, jeden tisíc korun, dva tisíce korun, pìt tisíc korun) a opravovat vìtynapø. typu Koupím ètyøi rohlík. ale i vìty typu Pìt studenti pøišli.Problémem u nerodilých mluvèích mùže být i užívání pomocného slovesabýt, a to zejména u tìch, kteøí znají dobøe ruštinu, protože vynechávajíjsem, jsi ve tvarech èasu minulého a výsledkem je já psala, ty psal(v èeštinì jde o pøíznakovou variantu v 1. os. sg. – Já to tušila), nebo siupravují pomocné tvary bych, bys atd. ve tvarech kondicionálových,a proto øíkají my psali by místo psali bychom. Srbové a Chorvati zaseužívají pomocné sloveso být v minulém èase i ve 3. osobì: On je bylv Zágrebu. Oni jsou byli zpívali.Cizincùm, kteøí se nikdy nesetkali s flexivním jazykem, je na poèátkuvýuky velmi obtížné objasòovat obecné gramatické významy, jež èeštinavyjadøuje ohýbanými tvary jmen a sloves, napø. systémem pádù a jejichfunkcemi, rozlišováním živosti v reálné skuteènosti a životnosti jenu mužského rodu, systémem slovesných èasù a zpùsobù, fungováním slovesnéhorodu, vidu dokonavého a nedokonavého u sloves, adjektiv a jmenatd. Proto je nezbytné, aby cizinec pochopil, že slova ve vìtì se na svém


Specifika èeštiny jako jazyka západoslovanského211konci (koncovky) mìní, že nìkterá slova se buï jen skloòují, jiná zase jenèasují, tj. že mìní své koncovky buï podle pádù a èísla, nebo podle osoby,èísla, mluvnického rodu apod., že tato zmìna souvisí s funkcí slov vevìtì (napø. že 1.pád. vyjadøuje, kdo píše, sedí atd., že mìnící se tvar souvisís funkcí slova ve vìtì, ale nemìní slovní význam).Neslované velmi špatnì chápou vidové rozdíly sloves a od nich odvozenádìjová adjektiva a substantiva. K tomu je tøeba uvedení do èeskéhoodvozování pomocí pøedpon a pøípon. Tyto rozdíly je proto tøeba poznávatv konkrétních vìtách a v rùzných mluvnických èasech, aby nebyla slovesnádokonavost spojována s dìjem, který už pominul (napsal jsem –napíšu; psal jsem – píšu – budu psát).Pro Neslovany jsou charakteristické problémy související zejménas typem mateøského jazyka. Napø. v angliètinì a vietnamštinì se formajmen podle pádu nemìní, vztahy slov ve vìtì se vyjadøují slovosledem,pøedložkami a adverbii. Proto není nic pøekvapivého, jestliže obsah vìtyMatka ète knihu vyjádøí cizinec takto: Matka èíst kniha.Cizinec by si mìl utvoøit urèitý obraz o základních vlastnostech èeskéhojazykového systému a o shodách, resp. rozdílech mezi jeho mateøštinoua èeštinou postupnì, na pøíkladech velmi jednoduchých komunikaèníchsituací a vìt.I zprostøedkující jazyk, tedy znalost komunikaèního kódu spoleènéhocizinci a jeho uèiteli (mateøský jazyk cizince 10 , popø. svìtový jazyk, kterýdobøe ovládá), mùže podstatnì urychlit poèáteèní komunikaci s cizincema jeho pøechod na komunikaci v èeštinì. Metoda pøímá se jeví pro zaèáteèníkyjako pøíliš zdlouhavá a lze ji uplatnit až u pokroèilejších žákùa studentù-cizincù.Nelze opomíjet ani vliv mateøského jazyka cizince. S nejmenšími komunikaènímipotížemi se potýkají studenti èeštiny jako cizího jazyka s mateøskýmjazykem slovanským, i když pøíbuznost jazykù mùže nìkdy v koneènémefektu pùsobit negativnì. Slované na rozdíl od Neslovanù sicez vlastní jazykové praxe vìdí, že v koncovce se mluvnické významy kumulují,mají však tendenci užívat koncovek svého mateøského jazyka (napø.-ami v instr. pl. všech rodù, nebo genitiv po záporu apod.). Žák èi student10Mateøský jazyk cizince je pro èeského pedagoga mnohdy neznámý a v tomto ohledujsou i možnosti na èeských školách velmi omezené.14*


212 JAROMÍRA ŠINDELÁØOVÁslovanského pùvodu si osvojuje èeštinu jako cizí jazyk podstatnì rychlejinež žák pùvodu neslovanského. Slovany lze orientovat již na samotnémpoèátku jejich studia èeštiny na prahovou úroveò B1, Slováky dokoncena prahovou úroveò B2.Je tøeba si uvìdomit, že od devadesátých let 20. století zaèala i èeštinafungovat jako multikulturní dorozumívací prostøedek. K tomuto úèelu bymìl cizinec ovládat urèitý poèet slov a urèitou znalost gramatiky jakonástroje komunikativních funkcí. Cílem výuky není znalost jazyka a jehogramatiky, nýbrž schopnost pùsobit a komunikovat v prostøedí, v nìmžse cizinec právì nachází a kterým je také ovlivòován. Proto se dnes v modernílingvodidaktice hovoøí o tzv. sociokulturní kompetenci, kterou musístudent cizího jazyka podle prof. Jana van Eka vedle kompetence jazykové,sociolongvistické, diskurzivní, strategické a spoleèenské též ovládat.Sociokulturní kompetence je dána charakteristickými vlastnostmi danéspoleènosti a kultury a odráží se v chování jejích pøíslušníkù pøi komunikaci.Jazykový projev pøímo ovlivòují všechny skuteènosti, které sociokulturníkompetenci tvoøí, a ty se odrážejí ve všech jazykových rovinách.Jejich neznalost mùže jazykový projev silnì poznamenat, zpùsobit závažnékomunikaèní bariéry, jež mohou vést až k nedorozumìní a vzájemnémunepochopení. Osvojení si sociokulturních kompetencí komunikaèní aktnejen usnadní, ale také urychlí.BibliografieÈERMÁK F., 1994: Jazyk a jazykovìda. Praha.ÈERNÝ J., 1998: Úvod do studia jazyka. Olomouc.ÈADSKÁ M., BIDLAS V., CONFOTIOVÁ H., TURZÍKOVÁ M., 2005: Èeština jako cizí jazyk.Úroveò A2. Praha.HÁDKOVÁ M., 2006: Evropské modely ve výuce cizích jazykù. „Bohemistyka” 3, s. 161–168.HÁDKOVÁ M., LINEK J., VLASÁKOVÁ K., 2005: Èeština jako cizí jazyk. Úroveò A1. PrahaHÁDKOVÁ M., 2005: Èeština pro cizince ve svìtle evropské jazykové politiky. V: Odbornádidaktika pri príprave uèite¾a materinského a cudzieho jazyka. Prešov, s. 379–387.


Specifika èeštiny jako jazyka západoslovanského213HÁDKOVÁ M., ŠINDELÁØOVÁ J., 2006: Multicultural classroom interaction – participationof migrant children. [Abstract in: Towards a Common European Framework of Referencefor Languages of School Education]. Strasbourg–Kraków.HYMES D., 1972: On Communicative Competence. V: PRIDE J.B., HOLMES J.: Sociolinguistics.Penguin.NEBESKÁ I., 1996: Jazyk, norma, spisovnost. Praha.PEKAROVIÈOVÁ J., 2004: Slovenèina jako cudzí jazyk. Bratislava.ŠÁRA M., 2002: Threshold Level 1990 – Prahová úroveò: Èeština pro cizince (Èeštinav jazykových projektech Rady Evropy). V: Èeština jako cizí jazyk IV. Materiály ze 4.sympozia o èeštinì jako cizím jazyku. Praha.ŠÁRA M., BISCHOFOVÁ J., CONFORTIOVÁ H., CVEJNOVÁ J., ÈADSKÁ M., HOLUB J., LÁNSKÁ L.,PALKOVÁ Z., TURZÍKOVÁ M., 2001: Prahová úroveò – èeština jako cizí jazyk (ThresholdLevel for Czech as a Foreign Language). Strasbourg.ŠINDELÁØOVÁ J., 2005: Socio-kulturní zázem žákù a studentù-imigrantù pøicházejících zezemí s odlišnou kulturou. Ústí nad Labem.Threshold Level for Czech as a foreign language, 2001. Cambridge.Spoleèný evropský referenèní rámec. Jak se uèíme jazykùm, jak je vyuèujeme a jak v jazycíchhodnotíme, 2002. Olomouc.Specification of Czech as a West Slavonic LanguageSummaryThe introductory part of the text concentrates on comparison of standpoints, in whichthe languages are classified into different groups. It shows that the theory deals withreconstruction and with comparison of old languages.These old languages were spoken in the past and nowadays they have been losingtheir meanings. Nowadays we prefer structural typology to genealogical classificationof languages. The structural typology divides the languages according to their types andgrammar. This typology is based on presence or absence of morphological feature. Infact there is not any language in which the features of one type would be expressed.Some kinds of languages are difficult to assign to a certain language type, because theyare composed of more languages groups (e.g. the German language). Majority of languagesexpress grammar categories with the help of affix and create flexional types (e.g.the Czech language). This typology is most frequent in the Czech linguistics. It hasimportant meaning from the theoretical point of view as it reveals differences amongdifferent languages in construction of words and indicating grammatical categories. Thistypology is really important because of foreign languages teaching, because it can showthe main dissimilarities in comparison with the mother language. The foreigners canimprove their communication skills within the process of globalisation in this way.


214 JAROMÍRA ŠINDELÁØOVÁIntegration of the foreigners belongs to the common problems of the whole society.The development of collaboration among states and people depends on language preparationof the inhabitants.The text also specializes in specifics of Czech as a West Slavonic language from theview of a foreigner.It is necessary to realise that the Czech language has started operating as multiculturalcommunication system since the 20 th century. The foreigner should know some certainwords and should have the ground knowledge of grammar. The main goal of teachingis not the knowledge of grammar, but it is the ability to communicate in a foreign language.Therefore we discuss about the socio-cultural competency, which is necessary toknow.


SYLWIA SOJDAUniwersytet Œl¹ski, Katowice–SosnowiecProcesy uniwerbizacyjnewe wspó³czesnych polskich i s³owackichtekstach publicystycznychStyl publicystyczno-dziennikarski zajmuje szczególne miejsce wœródodmian funkcjonalnych wspó³czesnego jêzyka ogólnego, zarówno polskiego,jak i s³owackiego, chocia¿by z tego wzglêdu, ¿e nie wszyscy jêzykoznawcytraktuj¹ go jako odrêbn¹ odmianê jêzyka. Wed³ug A. FURDA-LA (1973: 56) nie wyró¿nia siê on cechami indywidualnymi. Cech¹ charakteryzuj¹c¹ów styl jest s³ownictwo, które równie¿ nie ma jednolitegocharakteru, gdy¿ po czêœci opiera siê na tendencjach obserwowanych w odmianachnaukowych, po czêœci zaœ czerpie wzory z jêzyka artystycznego.Styl publicystyczny jako odrêbny w typologii wymieniaj¹ autorzy Stylistykipolskiej (KURKOWSKA, SKORUPKA, 2001: 287–304), którzy zwracaj¹uwagê, ¿e jest on zjawiskiem z³o¿onym, gdy¿ zawiera elementy stylupotocznego, artystycznego, czasem te¿ naukowego. Dlatego do jego zasadniczychwyró¿ników zaliczaj¹:– u¿ywanie skrótów – wyrazowych, frazeologicznych i zdaniowych;– u¿ywanie wyra¿eñ i zwrotów idiomatycznych, wyrazów i wyra¿eño silnym zabarwieniu uczuciowym, konkretn¹ metaforykê oraz sk³onnoœædo formacji i konstrukcji skrótowych (jako cechy ³¹cz¹ce go zestylem potocznym);– stosowanie takich samych œrodków obrazowych i figur stylistycznych,takich samych struktur zdaniowych oraz tak samo bogate, ró¿norodnes³ownictwo (jako cechy ³¹cz¹ce go ze stylem artystycznym);


216 SYLWIA SOJDA– wykorzystywanie utartych formu³ i szablonów stylistycznych, sztywnoœæsformu³owañ, odindywidualizowanie jêzyka, d¹¿noœæ do zwiêz³oœci,mniejsze natomiast ograniczenie elementów metaforycznych(jako cechy ³¹cz¹ce go ze stylem urzêdowym).Podobne stanowisko zajmuje J. MIODEK (1976: 113), który styl publicystycznyokreœla jako „zjawisko z³o¿one pod wzglêdem jêzykowym,ukszta³towane miêdzy innymi zarówno przez elementy stylu urzêdowo--kancelaryjnego, odznaczaj¹cego siê sk³onnoœci¹ do utartych formu³ i szablonówfrazeologicznych, jak i przez elementy stylu potocznego, a wiêcwyrazy i wyra¿enia o silnym zabarwieniu uczuciowym, konkretn¹ metaforykê,a w zakresie s³owotwórstwa i sk³adni – przez sk³onnoœæ do formacjii konstrukcji skrótowych”.E. SZCZEPAÑSKA (1994: 66) zwraca ponadto uwagê na z³o¿onoœæ stylupublicystycznego: „na odmianê publicystyczn¹ sk³adaj¹ siê ró¿negorodzaju teksty jak: notatki agencyjne, komunikaty prasowe, wywiady,komentarze, reporta¿e, felietony, recenzje, eseje, reklamy itd. Jeœli dodamydo tego rozmaite wypowiedzi radiowe i telewizyjne, otrzymamyca³¹ gamê form, dla których jêzyk si³¹ rzeczy nie mo¿e byæ tworem jednolitym”.Nastêpstwem tak sformu³owanej definicji stylu publicystycznego jestpropozycja U. ¯YDEK-BEDNARCZUK (2004: 99) wyodrêbnienia wspólnejodmiany medialnej, na któr¹ sk³ada³yby siê pododmiany: prasowa, radiowa,telewizyjna i internetowa. Taki sam postulat zg³asza P. ODALOŠ(2002), który sferze medialnej przypisuje g³ówn¹ rolê w komunikowaniuspo³eczeñstwu zmian spo³ecznych, politycznych czy gospodarczych. Dlategoproponowane w tytule polskie i s³owackie teksty publicystyczneodnosiæ siê bêd¹ do szerszego pojêcia – odmiany medialnej.Ta krótka charakterystyka stylu publicystycznego stanowi podstawêdo dalszych rozwa¿añ. Wystêpowanie w nim elementów stylu potocznego,a zw³aszcza sk³onnoœci do wykorzystywania formacji i konstrukcjiskrótowych pozwala wysun¹æ tezê, ¿e w stylu publicystycznym przejawiasiê tendencja do ekonomizacji jêzyka, która realizuje siê dziêki procesomuniwerbizacyjnym. Celowo stosujê liczbê mnog¹, gdy¿ – jak stwierdzi³M. HELCL (1963: 29–37) – w celu usuniêcia sprzecznoœci miêdzy jednostkowymznaczeniem a wielocz³onow¹ nazw¹ uniwerbizacja wyko-


Procesy uniwerbizacyjne we wspó³czesnych polskich i s³owackich...217rzystuje ró¿norakie zabiegi s³owotwórcze, sama nie bêd¹c jednak ani procesem,ani œrodkiem s³owotwórczym.G³ównym celem niniejszej pracy jest zatem próba odpowiedzi na pytania:Jakie procesy uniwerbizacyjne zachodz¹ w odmianie medialnej jêzyka?Które z nich przewa¿aj¹ w odmianie medialnej jêzyka polskiego,a które w jêzyku s³owackim? Podejmuj¹c próbê odpowiedzi na tak postawionepytania, nale¿y wyjœæ od precyzyjnego zdefiniowania procesówuniwerbizacyjnych (i uniwerbizacji).„Uniwerbizacja obejmuje zjawiska niejednorodne strukturalnie” (JA-DACKA, 2005: 31), co powoduje szereg komplikacji zwi¹zanych z okreœlaniemjej ram definicyjnych. Najogólniej rzecz ujmuj¹c, uniwerbizacjaoznacza proces przekszta³cania nazw wielowyrazowych w nazwy jednowyrazowe,opieraj¹cy siê na zale¿noœci motywacyjnej miêdzy okreœleniemwielowyrazowym (motywuj¹cym) i jego motywowanym jednowyrazowymekwiwalentem. Nazwa wielowyrazowa stanowi¹ca podstawêdla stworzenia uniwerbizmu musi byæ nazw¹ sta³¹ istniej¹c¹ w jêzyku,nie zaœ powsta³¹ okazjonalnie czy przypadkowo. E. KUÈEROVÁ (1974: 24)uzasadnia to stwierdzenie tym, ¿e tylko nazwa sta³a ma wspólne znaczenie(„spoloèný význam”) i wspóln¹ wartoœæ okreœlaj¹c¹ („spoloènú pomenovaciuhodnotu”), dlatego te¿ tylko takie zestawienie mo¿e podlegaæprocesom uniwerbizacyjnym. Kolejn¹ cech¹ uniwerbizacji jest synonimicznewystêpowanie w jêzyku zuniwerbizowanych wyra¿eñ jednowyrazowychi motywuj¹cych okreœleñ wielowyrazowych. Uniwerbizacja jakozjawisko s³owotwórcze jest realizowana za pomoc¹ ró¿norodnych zabiegówformalnych, ogólnie sklasyfikowanych jako redukcja i scalanie (BUT-TLER, 1981: 215), do których zalicza siê:– derywacjê (nazwan¹ tutaj derywacj¹ uniwerbizuj¹c¹): pol. podstawówka< szko³a podstawowa, s³ow. diplomovka < práca diplomová;– dezintegracjê: pol. monograf < wyk³ad monograficzny, s³ow. tatár


218 SYLWIA SOJDA– abrewiacjê – wystêpuj¹c¹ samodzielnie: pol. PAN, s³ow. BAZ, oraz jakopunkt wyjœcia dalszej derywacji (nazwanej tutaj derywacj¹ abrewiacyjno-sufiksaln¹):pol. pegeerowiec, s³ow. savka.Przedstawione zabiegi s³owotwórcze (w odniesieniu do uniwerbizacjiuznawane za procesy uniwerbizacyjne) mog¹ wystêpowaæ w jêzyku samodzielnielub byæ podstaw¹ kolejnych zabiegów, np. dezintegracja drugiejczêœci cz³onu atrybutywnego w formacji nitrocelulozový lak jest podstaw¹powstania uniwerbizowanego z³o¿enia nitrolak, a abrewiacja strukturyBezpieczeñstwo i higiena pracy (BHP) staje siê podstaw¹ derywatubehapowiec.Procesy uniwerbizacyjne w jêzyku polskim i s³owackim s¹ charakterystyczneprzede wszystkim dla odmiany potocznej, z której mog¹ stopniowoprzenikaæ do innych odmian stylistycznych, w tym równie¿ doniejednorodnej odmiany medialnej. Owo przenikanie uniwerbizmów powodujeich neutralizacjê: „hlavným faktorom prispievajúcim k zneutrálòovaniuuniverbizaèných pomenovaní a k vzniku nových sú prostriedkymasovej informácie a propagandy – prostredníctvom nich sa univerbizovanépodoby dostajú aj do písaného jazyka. V prostriedkoch masovej informáciea propagandy ide jednak o úsilie poda maximálne množstvoinformácií, komunikaèný cie¾ sa dosahuje aj za cenu úspor v komunikaènomprocese, limitujúcim faktorom je kapacita komunikaèného kanala[...], na druhej strane – a to je rozhodujúci faktor – cie¾om takýchtokomunikátov využívajúcich univerbizované podoby je upúta príjemcua pôsobi na neho vo vybraných intenciách (pragmatický aspekt)” (HO-RECKÝ a kol., 1989: 305).Przenikaj¹c do odmiany publicystyczno-dziennikarskiej, formacje zuniwerbizowanemaj¹ s³u¿yæ upotocznieniu stylu dziennikarskiego – pe³ni¹rolê ekspresywn¹ i dysautomatyzacyjn¹. Znaczna czêœæ uniwerbizmówzaczerpniêtych z jêzyka potocznego wykorzystywana jest w wypowiedziachprasowych dotycz¹cych sportu, czyli w rubryce sportowej, a w radiui telewizji – w audycjach sportowych (SZCZEPAÑSKA, 1994).Mniej licznie uniwerbizmy przenikaj¹ do stylu publicystycznego zestylu naukowego, administracyjno-kancelaryjnego czy artystycznego.W takim wypadku odgrywaj¹ one rolê informacyjn¹, je¿eli s¹ skierowanedo przygotowanego odbiorcy. Je¿eli natomiast ich rola ogranicza siê do


Procesy uniwerbizacyjne we wspó³czesnych polskich i s³owackich...219„unaukowienia” tekstu przeznaczonego dla szerokiego krêgu odbiorców,dla których teksty s¹ niezrozumia³e, pe³ni¹ funkcjê dezinformacyjn¹i pseudonaukow¹ (SZCZEPAÑSKA, 1994).Przyk³adami takich formacji w odmianie medialnej, których Ÿród³emjest styl potoczny, administracyjno-kancelaryjny, artystyczny i naukowy,a które „dosta³y siê” do szeroko pojêtej sfery medialnej, mog¹ byæ nastêpuj¹celeksemy powsta³e w wyniku:– derywacji uniwerbizuj¹cej: pol. atomówka, budowlanka, dêbicówka,deszczowiec, drogówka, ogólniak, legionista, stoczniowiec, naddŸwiêkowiec,wiœlak, zag³êbiak; s³ow. akciovka, minerálka, panelák, kupónka,pásak, vodièák, zasadaèka, bežkár, bežky, èasovkár, dia¾kár, jachtár,skoèký, slovanista, zjazdovky;– dezintegracji: pol. brajl, jura, kosz, komis, komórka, neolit, prekambr;s³ow. generál, bronz, lyrík, neolit, portland, štvortakt, neón;– elipsy: pol. karny, pogotowie, stra¿, œrodkowy, sezonowy, umys³owy;s³ow. fúkana, polnoèná, udené, povolená;– kompozycji: pol. czterowios³ówka, drugoklasista, piêcioz³otówka, pr¹domierz,œródmózgowie; s³ow. stredopoliar, vo¾noštýliar, prvoligista,trojbránka, štvorstovka;– abrewiacji: pol. e³kaesiak, ubek, zomowiec; s³ow. péenka, éšpézetka,céeska, ièo, dièo.Ogólna analiza formacji zuniwerbizowanych w odmianie publicystycznej(i szerzej – medialnej) prowadzi do nastêpuj¹cych wniosków:1. Ró¿norodnoœæ stylistyczna analizowanych uniwerbizmów wynikaz niejednorodnoœci samego stylu publicystycznego, ³atwoœci przejmowaniaelementów systemu leksykalnego charakterystycznych dla innychodmian jêzyka polskiego i s³owackiego.2. Najbardziej produktywnym w obu porównywanych jêzykach zabiegiemuniwerbizacyjnym jest derywacja uniwerbizuj¹ca, najmniej – elipsa.Jest to niew¹tpliwie zwi¹zane z istotnym dla elipsy substantywizuj¹ceji deadiektywizuj¹cej kontekstem sytuacyjnym oraz bezpoœrednimzwi¹zkiem miêdzy nadawc¹ a odbiorc¹ komunikatu. Poprawnedekodowanie przez odbiorcê informacji przekazywanych za pomoc¹obydwu rodzajów elipsy jest mo¿liwe tylko i wy³¹cznie pod warunkiemdoskona³ej znajomoœci opisywanej (czy omawianej) sytuacji.


220 SYLWIA SOJDABezpoœredni kontakt u¿ytkowników jêzyka pozwala na stosowanieelipsy, gdy¿ w przypadku nieporozumienia mo¿liwe jest dopowiedzeniefragmentów brakuj¹cych czy niezrozumia³ych. W szeroko pojmowanejodmianie medialnej natomiast widz, czytelnik jest tylko biernymodbiorc¹ przekazywanych treœci, do których nie ma mo¿liwoœciustosunkowania siê.3. Tendencja do skrótowoœci wypowiedzi, której s³owotwórczym odzwierciedleniems¹ miêdzy innymi procesy uniwerbizacyjne, widoczna jest(mniej lub bardziej) w ka¿dej odmianie jêzyka; najwyraŸniej odbija siêona w jêzyku potocznym, sk¹d z ³atwoœci¹ przenika do pozosta³ychstylów funkcjonalnych wspó³czesnego jêzyka polskiego i s³owackiego.LiteraturaBUTTLER D., 1981: Tendencje rozwojowe w zasobie s³ownym powojennej polszczyzny. W:KURKOWSKA H., red.: Wspó³czesna polszczyzna. Wybór zagadnieñ. Warszawa, s. 187–219.FURDAL A., 1973: Klasyfikacja odmian wspó³czesnego jêzyka polskiego. Wroc³aw.HELCL M., 1963: Univerbizace a její podíl pri rustu dnešni slovní zásoby. „Slovo a slovesnost”,roè. 24, s. 29–37.HORECKÝ J. a kol., 1989: Dynamika slovnej zásoby súèasnej slovenèiny. Bratislava.JADACKA H., 2005: Kultura jêzyka polskiego. Fleksja, s³owotwórstwo, sk³adnia. Warszawa.KUÈEROVÁ E., 1974: Z problematiky univerbizácie substantivizáciou. Podstatné mená soženským gramatickým rodom. „Slavica Slovaca“, reè. 9, 1, s. 23–34.KURKOWSKA H., SKORUPKA S., 2001: Stylistyka polska. Zarys. Warszawa.MIODEK J., 1976: Syntetyczne konstrukcje leksykalne w jêzyku polskim. Wroc³aw.ODALOŠ P., 2002: Dynamika špecifických sfér komunikácie. Banská Bystrica.SZCZEPAÑSKA E., 1994: Uniwerbizacja w jêzyku czeskim a polskim. Kraków.¯YDEK-BEDNARCZUK U., 2004: Zmiany w zachowaniach komunikacyjnych a nowe odmianyjêzykowe. (Odmiana medialna). W: MICHALEWSKI K., red.: Wspó³czesne odmianyjêzyka narodowego. £ódŸ, s. 99–106.


Procesy uniwerbizacyjne we wspó³czesnych polskich i s³owackich...221Processes of Univerbation in the ContemporaryPolish and Slovak Journalistic TextsSummaryThe aim of this paper is to present univerbation processes in the contemporary Polishand Slovak journalistic texts. It is also important to explain the main features of journalisticstyle, which has a lot of features and is nowadays considered very widely. Somelinguists (Odaloš, ¯ydek-Bednarczuk) agree, that all media are – according to vocabulary– characterised in the same way, so they suggest to create one multifunction style –media’s style.The author of this paper also focuses on presenting univerbised examples from differentstyles (colloquial, scientific, administrative) which pervade to media’s style. Therewere presented structures which show the influences of another styles to contemporaryPolish and Slovak media’s language.


DIANA SVOBODOVÁOstravská univerzita v OstravìAktuální pohledyna uplatnìní cizojazyèných pøejímekv èeské slovní zásobìÈeská slovní zásoba prochází v souvislosti se zmìnami v moderní spoleènostivývojovými promìnami, jež lze charakterizovat nìkterými výraznýmitendencemi, jako jsou napøíklad internacionalizace, demokratizace,tedy snaha o „zhovorovìní“ jazyka, nebo simplifikace, a na druhéstranì terminologizace, tj. pronikání odborných názvù do bìžné slovnízásoby. Zejména internacionalizace a terminologizace spolu v øadì pøípadùúzce souvisejí. Pøíliv výrazù cizího pùvodu (pøedevším anglicismù, resp.internacionalismù) byl nejvýraznìjší v první polovinì 90. let, potémseèásteènì zmírnil, i když v žádném pøípadì nelze øíci, že by mìl dnesustávající tendenci. Významnìji než døíve se však nyní v jazyce projevujímechanismy adaptaèní, tj. již v minulých letech pøejaté výrazy se poèešujíformálnì a sémanticky a ze strany uživatelù se prohlubuje znalost jejichkontextového zaøazení, významu, zpùsobù užití apod. Nutnost pojmenovánínových skuteèností v souvislosti s mimojazykovým vývojemv mnoha sférách vyvolává také potøebu tvoøení neologismù pøedevšímslovotvorných a sémantických, které mnohdy pøekvapujícím zpùsobemnavazují jak na výrazy domácí, tak na starší i nové pøejímky.Nezøídka se slova cizího pùvodu stávají prostøedkem synonymickéhoodstiòování a diferenciace. Pro jejich nápadnost, týkající se zejména lexikálníchjednotek jazykovì neadaptovaných, k nim uživatelé zaujímají


Aktuální pohledy na uplatnìní cizojazyèných pøejímek...223rùzné postoje, a to jak kladné, resp. neutrální, tak záporné, èasto i kritické.Pøemíra cizích prostøedkù na jedné stranì i jejich subjektivní odmítánía brusièství na stranì druhé jsou neuvážené, nebo obojí odporujezásadám rozvoje a obohacování slovní zásoby. Je tøeba vždy rozlišovatmezi cizími prostøedky významovì a stylisticky potøebnými a prostøedkynaopak postradatelnými, tj. mezi tìmi, za které odpovídající vhodná domácínáhrada je, a tìmi, za nìž není. Specifické jsou z tohoto hlediska lexémyspoleèné kulturním jazykùm, internacionalismy, tedy výrazy užívanéve více nepøíbuzných jazycích urèitého kulturního areálu, jež mohoubýt jak nadnárodní, tak charakteristické pro urèitá místa, nebo se jednáo slova vytvoøená umìle na základì øeckých a latinských koøenù. Internacionalizaènítendence v tomto smyslu se projevuje také u výrazù pùvodnìanglických, nebo jejich celosvìtové rozšíøení umožòuje jejich pøejímánído jiných jazykù, a tedy i do èeštiny (pøímo nebo zprostøedkovanì) v rámcinejrùznìjších odvìtví a oborù. Nìkdy se mluví o pøejímání celých kulturníchmodelù, výpùjèky tohoto typu pak vypovídají o mezijazykovýcha kulturních kontaktech a vlivech v mnoha oblastech. Lze se ovšem setkati s názory naznaèujícími, že se v našem jazyce pouze objevují stopybezhlavé honby za cizími vzory nebo touha po nápodobì.Jak bylo zmínìno výše, charakteru internacionalismù nabývají dnesi slova pøejímaná z jednotlivých národních jazykù, napø. výrazy z anglickésportovní a poèítaèové terminologie, a lze k nim øadit i slova vázaná naurèité místní nebo èasové prostøedí, stejnì jako slova bìžnì užívaná (napø.hobby), oznaèovaná také jako tzv. civilizaèní internacionalismy. Obecnìlze mezinárodní výrazy èlenit na nìkolik typù (FILIPEC, ÈERMÁK, 1985):a) slova nadnárodní, jež se pøejímají z rùzných období a rùzných místa jsou pro tato období a místa typická, napø. tragédie (øec.), revoluce(lat.), bible (øec./lat.);b) slova charakteristická pro jisté místo, napø. tundra (rus. z fin.), dolar(z nìm. pøes angl.);c) slova umìle vytvoøená z koøenù øeckých a latinských, napø. hypervitaminóza(øec. + lat.);d) internacionální morfémy, napø. sufixy -ismus, -ista, prefixy de-, sub-,stejnì jako èásti složenin charakteru prefixoidù, resp. sufixoidù, napø.maxi-, mini-, mikro-, hyper-, -log;


224 DIANA SVOBODOVÁe) mezinárodní frazémy (kalky), napø. jablko sváru (the apple of discord,la pomme de discorde).Existence zvláštì novì pøejímaných výrazù v èeštinì je dokladem aktuálníinternacionalizace jazyka. Nicménì její pøílivová vlna živená prudkostíspoleèenských zmìn se zdá být naplnìna a lze tedy poèítat s jejímpozvolným uklidòováním (HUBÁÈEK, 2001).Aktuálnì probíhající zmìny nejen v èeštinì, ale i v celé øadì dalšíchjazykù lze také oznaèit pojmem globalizace komunikace; jednáse o jev velmi složitý a dynamický, který má stránky jak pozitivní, taki negativní. Na jedné stranì jde o vzájemné ovlivòování jazykù pùsobenímvnìjších vlivù globalizujícího se svìta jako výraz hledání univerzálníhodorozumívacího prostøedku, na druhé stranì se vìdomì užívají regionálníjazyky z dùvodu vnitøní potøeby identifikace. V prùbìhu svéhovývoje doplòovaly všechny evropské jazyky své výrazové možnostiv rùznémíøe cizími prvky (pøímými, mnohem èastìji však napodobenými) a nìkterénabyly vyslovenì hybridní povahy (napø. angliètina). Obecnì se dnesèasto zmiòovaná hybridizace jazyka výraznì projevuje zvláštì v lexikutìch komunikaèních oblastí, v nichž se nevypracovalo, resp. z mimojazykovýchdùvodù není užíváno domácí názvosloví. Jde tedy pøedevšímo pøejímání jednotlivých cizích prvkù a jejich adaptaci pøi zapojování dojazykových struktur, ovšem mùžeme také pozorovat adaptaci tìchto struktursamotných: s cizojazyènými vlivy se mùžeme setkat na všech jazykovýchúrovních, kromì slovní zásoby také napøíklad v syntaxi, kde sev èeštinì projevuje zvýšenou kompaktností vìt, frekventovaným užívánímdeagentivních a pasivních konstrukcí apod.Jak již bylo naznaèeno, lexémy cizího pùvodu dávají uživatelùm možnostvolby mezi dvìma rovnocennými èi stylisticky odlišnými variantami,ale èasto oznaèují skuteènost pøesnìji èi ji vùbec primárnì pojmenovávají(pro urèité jevy neexistuje v nìkterých jazycích domácí pojmenováníbuï z toho dùvodu, že daný jev se v kultuøe a spoleènosti døívenevyskytoval, nebo proto, že na nìj byl jiný náhled). Jako stylistická synonymaužívají dnes zejména anglicismy na rùzných úrovních formálníadaptace napøíklad teenageøi z rùzných subjektivních dùvodù, napøíkladpro vyjádøení svých citù a pocitù, k posílení své prestiže ve spoleènostivrstevníkù apod., a chápou je jako organickou a nedílnou souèást své


Aktuální pohledy na uplatnìní cizojazyèných pøejímek...225vzájemné komunikace. Zvláštì pokud se jedná o nezvyklé výrazy èi jejichformy, mùžeme v tomto jevu z urèitého hlediska spatøovat i oslabováníodpovìdnosti mladé generace za tradiènì chápanou kvalitu jazykové komunikacea dodržování jejích norem (DANEŠ, 1997).Za záporný aspekt procesu internacionalizace jazyka považují nìkteøíautoøi i nároènost pøejatého lexika pro percepci a pøílišné rozhojnìní repertoárusynonymních lexémù, které mùže mít pro jednotlivé uživatelejazyka také negativní dùsledky, protože existence alternativních prostøedkùvyjádøení je nutí k uvìdomìlé volbì pøi stylizaci textu, a zvyšuje tedyjejich myšlenkovou zátìž pøi tvorbì komunikátù. W. Moser zavádí projazykové (i nejazykové) prvky, které odchýlením od normy platné v danémprostøedí èi kontaminací norem naznaèují cizost (popø. pseudocizost),termín „xenismus” (MOSER, 1996). V užším pojetí jsou takto chápánypouze odchylky intencionální, vzniklé úmyslnou imitací cizosti, kdymluvèí i adresát svou kompetencí poznají prohøešek proti normì urèitéhojazyka a jsou si vìdomi toho, že „chyba“ vznikla pøevzetím z normy jinéhojazyka nebo jejím napodobením, a to pro docílení humorného efektu, pøiblíženícizího koloritu apod. F. Daneš ovšem chápe xenismy mnohem šíøeji,tj. jako rezultát mezijazykové interference, vìtšinou podmínìné kontaktymezi lidmi, jazyky a kulturami. Stimulem interference mùže podlenìj být jakýkoli rozdíl mezi jazyky a o tom, zda se nìkterý potenciálnístimul uplatní, rozhodují mnohé faktory. Ty buï interferenci podporují,nebo jí brání, a už jsou povahy jazykové nebo mimojazykové (DANEŠ,2002). Existují také starší názory, že se mohou realizovat jen takové xenismy,které jsou kompatibilní se strukturou pøejímajícího jazyka. PodleJ. Vachka jazykový systém neakceptuje takové vnìjší zásahy, které bybyly v rozporu s jeho vnitøními potøebami (VACHEK, 1962). F. Danešje toho názoru, že v souèasnosti dochází v èeštinì (a nejen v ní) k velkoplošnémupøejímání xenismù (jimiž chápe pøedevším anglicismy rùznépovahy a provenience). Podmínky a podnìty tohoto procesu jsou podlenìj jednak obecné èi globální, napø. migrace, kontakty, míšení, modernizace,urbanizace, globalizace, jevy spojované s tzv. postmodernismem(napø. diverzifikace, zájem o jevy okrajové a rovnìž výše zmínìnéopouštìní norem), jednak specificky èeské, zejména historicky podmínìnázáliba ve vìcech pøicházejících z ciziny a silný sklon k napodobování,15 Jêzyki...


226 DIANA SVOBODOVÁdíky nìmuž jsou nové xenismy chtivì pøijímány a velmi snadno a rychlese šíøí.V souèasné èeské lexikologii se na základì stupnì poèeštìní rozlišujíslova cizí, tedy cizojazyèná, kterých se užívá zámìrnì jako slov cizího jazykas plným vìdomím a všemi dùsledky této skuteènosti, a slova pøejatá,užívaná jako souèást èeské slovní zásoby a také podle toho vyslovovanáa skloòovaná. V širším smyslu pøejímání slov zahrnuje nejen pøejímáníformálnì (a souèasnì i významovì) odlišných lexikálních jednotek, aletaké vytváøení lexikálních jednotek z domácích prostøedkù podle cizíhomodelu, tzv. kalkování. Vznikají tak 3 velké skupiny (viz také HAVRÁNEK,1938; FILIPEC, ÈERMÁK, 1985; BLATNÁ, 2000; SGALL, PANEVOVÁ, 2004):1. Lexémy plnì zachovávající pravopis a výslovnost výchozího jazyka:A. Slova a slovní spojení citátová, nejménì zaèlenìná do èeské slovnízásoby, užívaná vìdomì jako cizí, zvláštì v jistém sociálním, profesníma kulturním okruhu. Zùstává u nich zachován pùvodní pravopisa odlišnost od domácího morfologického systému, zèásti se zachovávái pùvodní výslovnost. Vìtšinou jsou víceslovné, napø. latinskéad hominem, status quo, francouzské enfant terrible, laissezfaire, à jour, chargé d’affaires, anglické fair play, science fiction. Z jednoslovnýchvýrazù se jedná o lexémy nesklonné, napø. fortissimo,brutto, hobby, image.B. Takzvaná okøídlená slova, tj. cizojazyèné, popø. pøeložené výrokya citáty, které se staly souèástí jazykového úzu, napø. omnia mea mecumporto, veni – vidi – vici, cherchez la femme, stejnì jako pøišeljsem, vidìl jsem, zvítìzil jsem aj.2. Slova a slovní spojení pøejatá, v èeštinì adaptovaná:A. Lexémy pøejaté v nedávné dobì a zachovávající základní rysy výchozíhojazyka, zvl. v oblasti pravopisu a èásteènì i výslovnosti, alezaøazené morfologicky, napø. software, softwaru.B. Slova pravopisnì poèeštìná, stále ovšem pociovaná jako pøevzatá,nebo oznaèují z hlediska bìžného uživatele jazyka ménì bìžné skuteènosti.napø. terapie, brožura; na pøechodu mezi tìmito dvìma stupnijsou slova pravopisnì rozkolísaná, vyskytující se ve více pravopisnýchpodobách (jam – džem, speaker – spíkr, computer – komputeri kompjútr, briefing – brífink, marketing – marketink); u tìchto a dalších


Aktuální pohledy na uplatnìní cizojazyèných pøejímek...227dublet se dnes obvykle projevuje silnìjší tendence k užívání poèeštìných(resp. zjednodušených) forem.C. Lexémy plnì zdomácnìlé, pøizpùsobené èeskému jazykovému prostøedínatolik, že se vytratilo povìdomí o jejich cizím pùvodu, obvykleproto, že se pojmenovaná skuteènost stala zcela bìžnou, napø. celer,škola, vzduch, rùže, muset, pošta apod. Tato slova dnes patøí k centruslovní zásoby, i nadále ovšem platí opozice napø. mezi slovy okonebo dobrý a slovy akademie nebo kalendáø, která v sobì nesou menšíèi vìtší dávku cizosti.D. Výrazy hybridní, u nichž se spojilo pùsobení dvou jazykù, napø. kompozitaelektroléèba, plynofikace, videopøehrávaè, rychlodabink, substantivatypu vìdátor (s pøevzatou pøíponou u èeského základu) apod.3. Kalky, doslovné pøeklady, tj. zvláštní jednotky z hlediska pøejímajícíhojazyka motivované, u nichž se vliv cizích jazykù uplatòuje nepøímo:A. Kalky slovotvorné vznikající pøekladem slovotvorných èástí cizíchslov, napø. s-vìdomí (con-scientia, Ge-wissen), pode-psat (sub-scribere,unter-schreiben), poèíta-è (compute-r), èasova-è (time-r), surf--aø, surf-ista (surf-er).B. Kalky frazeologické, napø. slovesné vazby (udìlat nìèemu konec –Ende machen, dále také startovat proces nebo zabukovat/zaknihovatletenku, stejnì jako mít úkolù až po krk místo v èeštinì náležitého ažnad hlavu) nebo jiná spojení (bìžný úèet – conto corrente, uživatelskypøívìtivé prostøedí – user friendly environment, trvale udržitelnývývoj – sustainable development apod.).C. Kalky lexikálnì-sémantické, napø. myš – mouse, koks – coke (angl.slang. kokain), tráva – grass (angl. slang. marihuana).Je zøejmé, že zejména mezi póly citátových slov a slov zcela poèeštìných(adaptovaných) je celá øada pøechodù a mezistupòù. Výrazy náležejícípùvodnì jiným jazykovým systémùm pøecházejí postupnì na periferiisystému èeské lexikální zásoby a podle míry své významové a spoleèensképotøebnosti odtud pronikají do oblasti pøechodu a popø. i do centrasystému.Podle BLATNÉ (2000) je toto široce chápané lexikologické pojetí ponìkudodlišné od užšího pojetí, které se odráží v souèasné lexikografické praxi.Ta klade dùraz pøedevším na slova cizí, popø. slova cizího pùvodu, tj.15*


228 DIANA SVOBODOVÁvýrazy formálnì odlišné od domácí slovní zásoby, k nimž jsou zpravidlaøazeny i hybridy. Vznikají tak slovníky dvojího typu, tzv. slovníky cizíchslov s pøevahou jednoslovných lexémù a slovníky citátù a okøídlenýchslov, které zahrnují i citáty jinojazyèné, jako zvláštní typ slovníkù frazeologických.Aktuální pohled na slova cizího pùvodu užívaná v souèasné èeštinìsice mùže zahrnovat staré pøejímky, v èeštinì již adaptované (z anglicismùnapø. fotbal, džem, tramvaj, mítink, sejf), ale nesoustøeïuje na nì svouhlavní pozornost. Dynamiètìjší (a èasto problematiètìjší) jsou novì pøejatáslova procházející procesem poèešování, bìhem nìhož se nejen adaptujejejich forma, ale vyjasòuje se i jejich funkènost, tj. místo v èeském lexikálnímsystému, související mj. s jejich stylovou platností – výrazy náležípùvodnì pøedevším do vrstvy terminologie a slangu, odkud èasto pøesahujído ostatních vrstev, vèetnì bìžnì dorozumívací. Mnohé z nich lzenahradit èeskými ekvivalenty, kdy si pak napø. anglický a èeský výrazkonkurují, pøípadnì se nìkterý z nich postupnì pøestává užívat (cash –v hotovosti, P.O.Box – poštovní pøihrádka, postservis – poštovní služba,beachvolejbal – plážový volejbal apod.). Dvojslovnost domácích výrazùje zcela jistì nevýhodou v situacích, kdy má pojem v nìjaké oblasti ústøednípostavení a má pùsobit jako nosný, tj. je tøeba od nìj tvoøit slovotvornéderivace. Na rozdíl od slov víceménì obecného významu se oborovétermíny vìtšinou pøejímají (case-law, gender studies, text-processing apod.)(DANEŠ, 1997).Poèešování cizojazyèných prvkù je proces velmi progresivní, kterýzvláštì v pøípadì nových pøejímek v èeštinì ještì ani zdaleka nebylukonèen a stále probíhá. Jednotlivé výrazy a jejich formy procházejív daném èasovém bodì jeho rùznými fázemi a zpravidla se pohybují na osejazykový standard – substandard. Na prùbìhu i výsledku tohoto procesuse podílí více vlivù zároveò: mezi nejdùležitìjší patøí zejména stáøí pøejetí,typová vzdálenost výchozího a pøejímajícího jazyka (formální odlišnostpøejatého slova, pøedevším vztah psané a mluvené podoby a morfologickérozdíly), závažnost lexikálního významu a jeho ustálenost, slovotvornévlastnosti (operativnost), nová stylová platnost a frekvence apod. Jednotlivéfaktory mají rùznou úlohu a pùsobí v rùzných vzájemných vztazích.Stupeò poèeštìní není pøímo závislý na stáøí pøejetí – pøejímky formálnì


Aktuální pohledy na uplatnìní cizojazyèných pøejímek...229obdobné domácím typùm se poèešují rychle, mnohdy zároveò s pøejetím,na rozdíl od výrazù formálnì odlišných, které zùstávají i po delšídobì nezaèlenìny (interview, reggae). U mnoha pøejatých slov také nastávajíproblémy s kodifikací a stanovením forem a zpùsobù užívání, kteréby byly v èeštinì považovány za spisovné. Zejména pøepis anglicismùpodle výslovnosti mùže pøedstavovat úskalí spoèívající v rozkolísanostivýslovnosti v rámci variant angliètiny, pøekladu a náhradách narážejícíchna možnost nežádoucích asociací èeských ekvivalentù a je závislý na ustálení.Obecnì jsou adaptaèní procesy dùsledkem dvou známých okolností:a) odlišného vztahu pravopisu a výslovnosti v èeštinì a jazycích, z nichžjsou výrazy pøejímány, b) vysoké flektivnosti èeštiny a její slovotvornéproduktivnosti. Nìkdy ovšem spíše než o adaptaci jde o volné (nìkdy ažlibovolné) manipulování s cizími výrazy, jejich nejrùznìjší pozmìòování,upravování, leckdy neprediktabilní a tìžko nìjak zobecnitelné. To, že formálnívývoj anglicismù v èeštinì nesmìøuje zcela jednoznaènì k poèešování,svìdèí o mezinárodní prestiži angliètiny. Tlak na poèešováníje rùzný, zejména podle stylové pøíslušnosti pøejímek – silnìjší je mimoodbornou sféru, v níž se naopak úprava (poèínaje pravopisnou) mùže jevitjako nežádoucí, protože stírá internacionální charakter pøejatéhoprostøedku, a snižuje tak jeho identifikaèní hodnotu (DANEŠ, 1997, 2002).Napøíklad pokud se u výrazu ustálí výslovnost pùvodní, dostávají se dospisovného jazyka neobvyklé hláskové skupiny, které mají v domácíchslovech napø. expresivní zabarvení ([ej], [aj] apod.).Specifická situace nastává také v nìkterých neformálních psaných textech,kde se mohou objevovat jak chyby v psaní pøejímek, u nichž èeskákodifikace ponechává pùvodní pravopis, napø. hapy end místo happyend, hippi (hippie), piza (pizza) (HLADKÁ, 2006), nebo poèešování grafikypodle výslovnosti v mnohem vìtším rozsahu, než je v souèasné dobìv èeštinì obvyklé, napø. spešl (special), ekšn (action), pejpr (paper, tj.papír) apod.Pro zahájení procesu formální adaptace pøejatých výrazù, tedy pro zaøazovánído èeského jazykového systému, musí být splnìny nìkterézákladní obecné pøedpoklady. Patøí k nim zejména dostateènì vysokáfrekvence užití (èím je vyšší, tím probíhá adaptace rychleji), oblast


230 DIANA SVOBODOVÁužití (je-li slovo užíváno pro bìžnou každodenní komunikaci, je adaptacetaké mnohem rychlejší), typ uživatele (pokud se jedná napø. o odborníkyv urèitém oboru, zanechává si výraz velice dlouho svùj pùvodnípravopis i výslovnost) a druh slova (napø. jde-li o podstatné jméno konkrétnínebo abstraktní – u konkrét probíhá adaptace rychleji než u abstrakt).Novodobé výpùjèky jsou nezøídka labilní, èasto hovorové a pociovanéjako cizí (napø. handy), nìkdy se ne zcela vhodnì šíøí z profesního slangudo obecného užívání, napø. provider místo poskytovatel. Tím, že se napø.v publicistice užívají mimo odborný text, determinologizují se, posouváse jejich jednoznaèné užití a ustalují se i ve významech jiných. Mohou sestát i prostøedkem automatizace vyjadøování a postupnì ztrácejí svoupøíznakovost a nápadnost (ÈECHOVÁ, 2005).U nìkterých slov se zdá, že motivací jejich užití je pouze navozeníatmosféry cizokrajného prostøedí, napø. nový image zpìvaèky èi podnikatele,exkluzivní rozhovor pro náš èasopis, významná celebrita, jejichlove story, šaty na odpolední koktejl párty apod., jiná slouží k humornéaktualizaci, jako napø. je to šokink (hovorové vyjádøení), zbyteènì démonizovat(silnìjší výraz pro dramatizovat, tj. èinit záležitost nebo osobu významnìjší,pøípadnì také horší èi dìsivìjší, než ve skuteènosti je), Mcdonaldizacespoleènosti, babyboom, barbiemánie aj. Èasto jde o zámìrnéužívání až nadužívání pøejatých výrazù jako slov módních, která dnes,jak se nìkteøí mluvèí domnívají, patøí k „dobrému tónu vyjadøování“.Kromì již zmiòovaných internacionalismù lze k frekventovaným výrazùmpøiøadit ještì slova typu: pøesnì artikulovat požadavky, bezpeèností dimenze,eskalace napìtí, filozofie (napø. dodávek zboží) apod.Novým zpùsobem jsou také v èeštinì užívány starší pøejímky, napø.výraz kvalitní, který je ve spojení se slovesem užijte si, nebo dokoncemìjte kvalitní víkend nepøíliš obratným doslovným pøekladem z angliètiny.Podobným èásteèným kalkem je i spojení buïte pozitivní (podleangl. be positive). Neznalost výrazù cizího pùvodu mùže také u nìkterýchuživatelù vést k užívání paronym (napø. adaptovat – adoptovat apod.)(ÈECHOVÁ, 2000).Okrajovým, i když v nìkterých kontextech neopomenutelným dùvodemmùže být eufemistický stylistický aspekt, kdy jsou pøejatými výrazy,


Aktuální pohledy na uplatnìní cizojazyèných pøejímek...231zejména anglicismy, nahrazována pojmenování vìcí spoleèensky nevhodných,zpochybòovaných, vzbuzujících nepøíjemné pøedstavy apod.Užívají se napø. v oblasti drog a drogových závislostí (napø. clean – osoba,která se zbavila drogové závislosti, crack, krek – koncentrovaný kokain),erotiky a prostituce (swingers – osoby pìstující skupinový sex, callgirl –prostitutka poskytující erotické služby na základì telefonické objednávkyapod.) (DOBRÍK, 2005).Všechny souèasné jazykové zmìny mají nìkolikerou motivaci a jsouzpùsobovány jak podmínkami objektivními, jazykovými i mimojazykovými,tak subjektivními. Uplatòují se tu skuteèné nové výrazové potøeby,nebo jen náhoda èi shoda okolností, jazyková hravost a v neposlední øadìpak touha napodobovat, „nezùstávat pozadu“. Pro neologismy ve smyslunovì pøejatých slov není typický jen pøíznak èasový, jedná se i o problematikupsycholingvistickou, sociolingvistickou (vèetnì autorské prestiže)a významnì se tu projevuje èinitel generaèní. Nìkterá slova se rychlestanou bìžnými, jiná se naopak nevžijí. V užším pojetí mùžeme za neologismyv tomto smyslu považovat takové lexémy, které se jeví jako èasovìnové, frekventovanì užívané a perspektivní a mohou se potenciálnì státjednotkami bìžné lexikální zásoby. Z vnitrojazykových motivù jejichužívání lze jmenovat tendenci k symetrii lexikální formy a významu, odstranìnívariant, významovou a stylistickou diferenciaci lexikálních jednotek,sklony k experimentování apod.V souèasné dobì se v oblasti pøejatých slov výraznì projevují následujícítendence:1. Od cizojazyèných pøejímek se na základì produktivního inventáøe slovotvornýchprostøedkù tvoøí jejich deriváty a kompozita, ke slovnímspojením vznikají jejich jednoslovné protìjšky (napø. mítinkáø, onlineista,castingový, monitorovat, demoverze apod.).2. Užívání slov cizího pùvodu, výrazù od nich odvozených a složenin seprojevuje nejèastìji v okruzích týkajících se zmìn spoleèenskýchpomìrù, ekonomiky, ekologie, nových sportovních odvìtví, pronikánívlivu americké kultury, nových informaèních technologií, zájmuo spoleèenské menšiny, celkového zrychlení životního tempa a tendencek pøehnanì zvelièelému expresivnímu vyjadøování (prefixoidyhyper-, super-, mega- aj.).


232 DIANA SVOBODOVÁ3. Objevují se rùzné pøíklady sémantického tvoøení slov, napø. hamburgerve významu „nekomplikovaný televizní poøad“, hard disk jako„mozek, pamì“ (také v hovor. spojení vymazat disk ve významu „odpoèinoutsi, odreagovat se“).4. Èásteènì se projevují vyrovnávací (nacionalizaèní) tendence, tj. dodáváníèeských protìjškù k cizojazyèným pøejímkám, které bývá realizovánov zásadì tøemi zpùsoby:a) k pøejatému jednoslovnému pojmenování existuje v èeštinì rovnìž pojmenováníjednoslovné (hot – horký);b) k jednoslovnému cizímu pojmenování, jež se v èeštinì dosud nevžilo,je utvoøeno pojmenování víceslovné (homeschooling – domácí vyuèování);c) jako protìjšek k adaptovanému výrazu je využíván domácí prostøedek,který nabývá nového významu (hackovat – hákovat).Je zøejmé, že nìkteré z novì pøejímaných cizojazyèných lexémù semohou bìžnému uživateli zdát nezvyklé, módní nebo zbyteèné, zvláštìmají-li èeská synonyma. Vždy je však tøeba zvažovat výhody, které seu nich projevují, napø. možnost tvoøení odvozenin, výhodnost jejich jednoznaènostia vylouèení nevhodných asociací. Ovšem nevhodná je inflacecizích slov vyplývající ze špatné znalosti cizích jazykù i možností èeštiny,pøípadnì z nedbalých pøekladù, èi dokonce ze snobismu.BibliografieBLATNÁ R., 2000: K procesu pøejímání slov. V: Èeština – univerzália a specifika. Brno.ÈECHOVÁ M., 2000: Èeština – øeè a jazyk. Praha.ÈECHOVÁ M., 2005: Pøíznakovost systémová a situaènì-kontextová. „Naše øeè“, 88, s. 9–17.DANEŠ F., 1997: Èeský jazyk na pøelomu tisíciletí. Praha.DANEŠ F., 2002: Xenizmy v dnešní èeštinì. V: Èeština – univerzália a specifika. Praha.DOBRÍK Z., 2005: Štylistické aspekty používania anglicizmov a iných slov cudzieho pôvoduv nemèine a slovenèine. V: Západoslovanské jazyky v 21. století 2. Ostrava.Encyklopedický slovník èeštiny. 2002. Praha.FILIPEC J., ÈERMÁK F., 1985: Èeská lexikologie. Praha.


Aktuální pohledy na uplatnìní cizojazyèných pøejímek...233HAVRÁNEK B., 1938: Cizí jazyk a „cizí slova“. „Slovo a slovesnost“, 4, s. 255–256.HLADKÁ Z., 2006: Pravopis v souèasné korespondenci mladých lidí (na materiálu tradièníchdopisù, e-mailù a SMS). „Naše øeè“, 89, s. 73–88.HUBÁÈEK J., 2001: K vývojovým tendencím souèasné èeské slovní zásoby. V: Èeský jazyka literatura na sklonku XX. století. Wa³brzych–Ostrava, s. 107–112.MATHESIUS V., 1982: Jazyk, kultura a slovesnost. (K výslovnosti cizích slov v èeštinì).Praha.MITTER P., 2003: Složená hybridní substantiva s prvním komponentem cizího pùvoduv souèasné èeštinì. Ústí nad Labem.MOSER W., 1996: Xenismen. Die Nachahmung fremder Sprachen. Frankfurt.Pøíruèní mluvnice èeštiny, 1997. Praha.SGALL P., PANEVOVÁ, J., 2004: Jak psát a jak nepsat èesky. Praha.TICHÁ Z., 2001: Nìkteré tendence v nové lexikální zásobì. Na základì srovnání dvouèasových vrstev nového lexika. „Jazykovìdné aktuality“, 38, s. 82–86.VACHEK J., 1962: K otázce vlivu vnìjších èinitelù na vývoj jazykového systému. „SlavicaPragensia“ 4, s. 35–46.Current Views at Loan Words Used within the Czech VocabularySummaryThe article concentrates on some views, which can be applied to evaluation of wordsof foreign origin used in the Czech language today. It deals with their classification andcharacterization from the point of view of their formal and semantic adaptation and itsactual consequences for the future existence of these lexemes within various strata of theCzech vocabulary. The author mentions not only the positive but also the negative effectsof the current influx of foreign words (mainly anglicisms and internationalisms)for the usual users of the Czech language (too many synonymous words could be difficultfor perception or for decision which of them to use within the appropriate context).The socio-linguistic point of view also deals with the problem of different languagemeans used by the young and older generations – foreign words and some of their untraditionalforms used frequently by young people as constructive elements of their mutualcommunication could be understood as substandard and provocative by the more conservativelanguage users. The aspects of time (novelty of some of the loans) and style areunderlined in cases of foreign words classified as various types of neologisms, professionalor slang expressions which tend to penetrate from the periphery of the vocabularysystem to its transitive zone or even to the centre.


MARIOLA SZYMCZAK-ROZLACHUniwersytet Œl¹ski, Katowice–SosnowiecAnalityczne struktury werbo-nominalnew s³owackich tekstach prasowychProcesy kulturowe, spo³eczne i cywilizacyjne dokonuj¹ce siê nieustanniew XXI wieku maj¹ przemo¿ny wp³yw na dynamikê przeobra¿eñw systemie leksykalnym wspó³czesnego jêzyka s³owackiego. Znakomit¹ilustracj¹ nowej, zmieniaj¹cej siê rzeczywistoœci jest wspó³czesne s³ownictwo.Potrzeba precyzyjnego i eksplicytnego wyra¿ania pewnych stanowisk,opinii czy te¿ s¹dów na ³amach tekstów prasowych czêsto wymagau¿ycia odpowiednich konstrukcji sk³adniowych. Owa tendencja doanalityzacji s³ownictwa, przejawiaj¹ca siê w tekstach publicystycznych,stanowi przedmiot niniejszych rozwa¿añ. Obserwacji poddane zosta³ystruktury analityczne werbo-nominalne, odnotowane we wspó³czesnejprasie s³owackiej, na ³amach gazet: „Sme”, „Pravda” oraz „Literárnytyždenník”.Analityczne konstrukcje werbo-nominalne to z³o¿one znaki s³owne,w których zachodz¹ specyficzne relacje zale¿noœci. Odznaczaj¹ siê onesemantyczn¹ ekwiwalencj¹ w stosunku do swoich jednoleksemowych odpowiedników,np.: ma vplyv // vplýva, ma k dispozíci / dišponova.W centrum uwagi znajduj¹ siê wspó³czesne konstrukcje, które mo¿nauznaæ za funkcjonalny ekwiwalent odpowiednich czasowników pokrewnychmorfologicznie b¹dŸ nie z imiennym komponentem peryfrazy orzekaj¹cej,np.: bra do uvahy // uvažova, w tekœcie: Pritom treba bra doúvahy vzah životopisca k dielu: tento vzsporne hrá svoju úlohu a možeohrozi, o ktorú sa usiluje (Sme); nemožno však nebra do úvahy, že


Analityczne struktury werbo-nominalne...235bezpeènos štátu tvorí organickú súèas celej sústavy predpokladovjeho existencie a presadenia záujmov na medzinárodnej scéne (Lit. Tyžd),czy te¿ struktura dáva možnos // umožni: Tamojší zimný štadión jejdával neobmedzené možnosti (Sme). Nie oznacza to, ¿e wystêpowanietakiego czasownika jest warunkiem koniecznym i jedynym dla wyró¿nieniapredykatów analitycznych. Istniej¹ predykaty stanowi¹ce jedyny sposóbwyra¿enia treœci bez ekwiwalentów jednowyrazowych, np.: venovapozornos, w tekœcie: prezidentski kandidati preto venujú kampani v Ioveviac pozornosti ako mnohým iným (Pravda), czy te¿ inne: Nová vladapodporuje úsilie o oživenie dial’ogu o ústave Europskej únie (Pravda).Z innych konstrukcji mo¿na by wskazaæ nastêpuj¹ce przyk³ady: ma autoritu‘byt’ uznavaný’, ma publicitu ‘by známy’, vstúpi do platnosti‘zaèa plati. Wyró¿nienie tego typu konstrukcji w tekstach prasowychi w leksyce s³owackiej wskazuje nie tylko na ich ró¿norodnoœæ formalno--s³owotwórcz¹, ale równie¿ na ich zwielokrotnione mo¿liwoœci semantyczne.Konstrukcje werbo-nominalne poœród innych nieci¹g³ych jednosteko wartoœci pojedynczych znaków werbalnych maj¹ wyrazist¹, zasadniczotê sam¹ budowê wed³ug schematu (por. JÊDRZEJKO, 1988: 20):Verb + N abstr/praepVerb (E synt)Na podstawie tak przyjêtego schematu postrzegane s¹ jako niewspó³rzêdnezwi¹zki czasownika operatorowego lub posi³kowego oraz rzeczownikaabstrakcyjnego, który dla znaczenia ca³oœciowego peryfrazy jest konstytutywny.Dwa zwi¹zane ze sob¹ syntaktycznie komponenty stanowi¹tu nierozerwaln¹ ca³oœæ. Postrzegane przez wielu jêzykoznawców czeskichi s³owackich stanowi¹ przyk³ad interesuj¹cych kolokacji definiowanychprzez F. ÈERMÁKA (http:/ucnk.ff.cuni.cz) jako „verbonominálnekvazifrázemy stojáce na periférii frázem”, natomiast przez A. JAROŠOV¥(1992: 121) jako „lexikalizované slovesno-menné spojenia”.Problemy zwi¹zane z ustaleniem terminologii opisywanych strukturwynikaj¹ z faktu, ¿e trudno jest jednoznacznie zakreœliæ ich granice. Analitycznekonstrukcje werbo-nominalne tworz¹ rozleg³¹ sferê pograniczamiêdzy leksyk¹, frazeologi¹ a sk³adni¹. Nosz¹ znamiona obiektów obserwowalnychw ka¿dym z tych podsystemów jêzyka naturalnego. Pozwalato widzieæ w nich fakty i zjawiska o charakterze uniwersalnym.


236 MARIOLA SZYMCZAK-ROZLACHW trakcie obserwacji gromadzonego materia³u badawczego (oko³o 430konstrukcji) pochodz¹cego z prasy codziennej oraz z tygodników naszezainteresowanie wzbudzi³y przede wszystkim struktury najliczniejszei najbardziej produktywne, a zatem takie, które stanowi¹ pewien wzorzecczy te¿ swoisty model dla pozosta³ych konstrukcji.Dla zobrazowania problematyki struktur opisowych przedstawiê najciekawsze– moim zdaniem – i najbardziej reprezentatywne konstrukcjeanalityczne werbo-nominalne, wystêpuj¹ce w tekstach publicystycznych:by: Po prvý raz bol tvorcom a garantom krajanského programuDZs; Obl’ubenost’ televíznych športových prenosov sa pri trochupozornejšom poh¾ade ukáže by symptomom skazonosného pohodliaa vraždenej lenivosti transparentnosti systémov; Pre potreby komunikácieje k dispozícii ve¾a komunikaèných driverov;bra: Pritom treba bra do úvahy vzah životopisca k dielu: tentovzah nesporne hrá svoju úlohu a može ohrozit’ objektívnost’,o któru sa usiluje; Nemožno však nebrat’ do úvahy, že bezpeènost’štátu tvorí organickú súèas celej sústavy predpokladov jeho existenciea presadenia záujmov na medzinárodnej scéne; Z dospelýchsom si vážil tých, któri brali na vedomie môj individualizmus, ajked’ niektóri možno aj s humorom;da (dáva): Tamojší zimný štadión jej dával neobmedzenémožnosti; Daváme im priležitost’ na predstavenie ich umenia, któreje súèasou našej národnej kultúry, ibaže pestované v ich novýchdomovoch; Tychto pre których nemali prácu, požiadali, aby si dalivypoved’; Manifestom obrátit’ na ostatné národy sveta, aby predorganizovaním vojenských paktov dali prednost’ helsinskémumierovému procesu; Svojvo¾ne dal príkaz zastreli každého dezerteraa lupica a vystavi jeho màtvolu so zodpovedajúcim nápisom naverejných miestach. ¼avou rukou si sa pridàžal zábradlia, no hoci sidával pozor, potkol si sa a telo ako nejaká drevená bábika s nedobreupevnenými a všelijako povykrúcanymi konèatinami dopadlo naodpoèívadlo za posledným schodíkom;


Analityczne struktury werbo-nominalne...237klás: Lexikologický i lexikografický opis slovnej zásoby vcelku,ako aj menšich úsekov si kladie za ciel’ analyzovat’ lexikálne jednotky(Lj) ako prvky lexikálno-semantického systému; Nakol’ko mohlikladli prekážky uvedomelým kòazom, ktorí prejavili zámer odíst’do Ameriky k svojím farníkom, a kòazom, už v Amerike usadeným,vytrvalo posielali tajné inštrúkcie, ako majú vplyva na národnúvýchovu vysahovalcov z Uhorska, ako v nich pestova vedomiemad’arského vlastenectva;ma: Procesné stanice: SAE – môže mat’ funkciu centrály i podstanice;Spoloènost’ SAE-Control má záujem rozšírit’ svoje obchodnéaktivity v Pol’skej republike; poskytovanie spoloènosti zahraniènýmpartnerom na koóperaciu, joint-ventures, ak majú záujem;Prosíme všetkých, ktorí majú možnost’ obohatit’ sprievod krojmi,aby tak urobili i tohto roku na poèest’ Sedembolestnej PatrónkySlovenska; Niekol’ki už z dôvodu staroby nemajú záujem o èlenstvov našej spoloènosti; Ameríckym Slovákom pomáhame pri hl’adaníich koreòov a máme ve¾kú rados, ked’ sa podarí obnovi už davnostratené rodinné putá; Opät’ sme mali možnos privíta chýrnychtaneèníkov z Národopisného folklórneho taneèného súboru Èaba,vedených Tiborom Pintérom, spolu s gitarovou skupinou Boleráz(oba z Bekéšskej Èaby-Mad’arsko; Slováci z našej župy sa každoroèné4 júla stretávajú v niektorej Slovákmi obývanej osade, kde sinavzájom prezentujú svoje kultúrne programy, a kde majú možnosvytvára nové vzájomné kontakty; Máme ve¾kú rados, že aj po280-ich rokoch usadenia sa Slovákov na Dolnej zemi sú ¾udia, prektorých je dôležité, aby slovenské slovo nevymrelo u Slovákov, ktorížijú v Èabe; Napriek tomuto, juhoslovanski Slováci o tento zákona o krajanský preukaz majú záujem; Úèastnicíci mali možnost’ saoboznami s medzinárodnymi normami uplatòovanými v oblastizákladných ¾udských práv a slobôd a s možnosami, ktoré im tietonormy v oblasti kultúry, vzdelávania, náboženského a verejného životaposkytujú oèakávania; Zamlèuje aj inú skútoènost’, že súkromnémediá majú možnost’ vysielat’ bez akýchko¾vek ohranièení, že niktoneobmedzuje možnost’ politikov vyslovovat’ svoje názory; Snem malza úlohu v duchu slovanskej vzájomnosti vytvorit’ zjednotenie slo-


238 MARIOLA SZYMCZAK-ROZLACHvanských národov rakúskej monarchie, aby mohli èeli tlakommad’arskej a nemeckej strany; Neviem aký mali zámer. Strach malivšetci. Turecki dovozcovia majú záujem najmä o ploché hutníckevýrobky, automobilov’e prislušenstvo, výrobky chemického priemyslu,pneumatiky a obrábacie stroje; Majú štatné orgány možnost’niektorými opatreniami tento nepriaznivý stav zmenit’?; V súèastnostislovenské po¾nohospodarstvo má k dispozícii len 20 až 25 percentúrovne štátnej podpory v porovnaní s krajinami EU a na podporuexportu môže použi len cca 10 percent povoleného objemu finanènychzdrojov; Diváci na Slovensku mali možnost’ vidiet’, ako sachápe demokrácia skutkami spoluobèanov-rodièov detí na dvochZS s mad’arským vyuèovacím jazykom v Búèi a Bátorových Kosihach,ked’ došlo k výmene dvoch riadite¾ov, ktorí si neplnili povinnosti;Takže sa tu objavuje d’alšia pravdivá skútoènost’, že na uskutoèneníprotestného zhromaždenia tak nemajú väèší záujem ani rodièiaani Zväz mad’arských pedagógov. Najväèší záujem majú – takako vždy v minulosti – predstavitelia strán mad’arskej koalicie, ktorísi predsavzali za ciel’ sústavne vyvoláva na južnom Slovensku medziobyvate¾mi napätie a organizovat’ protesty; Na jarmôku si majúúèastníci možnos kupi predmety zo Slovenska a ochutnat’ typickéslovenské jedlá; Jemenský súd zbavil vèera troch novinárov britskejteleviznej stanice BBC obvinenia z nepovolenej návštevy sídla jemenskéhokmeòa, ktorý má na svedomí únos britskej rodiny; Afganci,ktorí pred tyždòom prežili katastrofálne zemetrasenie, hladuju,pretože záchranné tímy majú k dispozícii iba tri malé vrtu¾níky;Jednotky lojálne vláde prezidenta Joaa Bernarda Vieiru, majú podkontrolou situáciu aj v celej krajine; Ale nemám voèi nikomu pocitnenávisti SR má záujem zvýšit’ prepravu o sto miliárd kubíkov,z èoho pre nás plynú nemalé získy, z ktorých sa dotuje náš plyn a tenje potom pre našich spotrebite¾ov lacnejší, ako sú náklady, za èoplyn dovezieme; Nedosiahla sa ani dohodnu a vnútorná jednotakomisie aj napriek tomu,že sa zväèšil na jej prácu poèet dní a slovenskástrana spristupnila všetko, o èo mali záujem; V nasledujúcombloku mate možnos pozrie sa na tieto súažiaceho (Volkrová polianka)a jednak oèami porotcu (Jašíkove Kysuce); Nie div, že národní


Analityczne struktury werbo-nominalne...239dejatelia mali záujem o dokumentáciu podujatia, a to nielen písomnúale aj obrazovú a vecnú; „newspeak”, teda reè, ktorá má za úlohuskroti celú populáciu prísne normovanými výrazovými prostriedkami,aby sa tak kanalizovalo spoloèenské myslenie jediným správnymsmerom; Ved’ na jej každodenné praktické užívanie nemajúnajmenší vplyv; Kvalitní prekladatelia majú tiež ve¾ký vplyv na rozvojjazyka práve tým, že do svojej materèiny musia prenáša pojmyz iného, èasto ve¾mi vzdialeného sveta a vynájs spôsoby, ako ichèo najlepšie vyjadri prekladate¾a); Kniha však mala istý ohlasa ked’ sa mi v súvislosti s prácou prekladate¾a v inštitúcii CERNv Ženeve naskytla možnost’ návratu do Europy, dostal som z Oxfordupodnet pre d’alšiu biografiu – o Rilkem; Zaroveò som mal možnosvo vydavate¾stve vzbudi záujem, pravda, po istom poèiatnom váhaní,o vydanie Zweigovej biografie pri príležitosti 100 výroèiajeho narodenia, takže rozširené vydanie, ktoré som medzitým pripravil,vyšlo zavèasu – roku 1981; pri èítaní vaších biografií sommal ustaviène pocit „znesvätenia”; Treba ma však na pamäti, žemôj Thomas Mann bol adresovaný najmä anglickému èitate¾ovi,takže som využil niektoré detaily, ktoré by ho mohli zajíma – najmäpri osobnostiach ako Auden, Harold Nicolson a pod. – ktoré všakpre nemeckého èitate¾a nemajú väèší význam; Preèo má o mòazáujem, ak vlhy zvládajú sto ráz krajšie ažké sóla; V detstve somèasto mával pocity nostalgie; Myslím, že v podstate sa so všetkýmdokážem vyrovna a nemám strach z nebezpeèenstva èi neúspechu;Mal som takú predstavu – dnes si myslím, že skreslenú – že mužnesmie plaka; V tejto chvíli sa citím by dos silný a nemám obavyz budúcnosti; Mám obavy iba zo sklamania; zo školy som nemalstrach; Zrazu sme mali dojem, že sme zjedli všetkú múdros sveta;Mal som pocit, že „okusujem” bohémský život; Myslel si, že budema pokoj; Nielen ja som mal dojem, že vyèkávajúcim èašníkoma sprievodcom sme sotva mohli urobi nieèo lepšie, ako ich navštívi,a že keby na to prišlo, obslúžili by nás možno aj zadarmo;poskytova / poskytnú: Nová vlas im poskytla ve¾a príležitosti,ktoré väèšina Slovákov aj dokonale využila, za všetkých spomeòmezopár známych mien-Murgaš, Baniè, Gajdušek, Èeròan, Bosák,


240 MARIOLA SZYMCZAK-ROZLACHKozlaj, Roman; Konkrétne pomáha pri uskutoèòovaní hospodárskychvzahov SR so zahranièím a zároveò poskytnú reprezentantompodnikate¾skej sféry informácie o obchodno-politických,právnych, colných a ekonomických podmienkach obchodovania sozahranièím i nechavá priestor pre d’alšie príbehy;prija: Ak by sme prijali názor, že „semantické príznaky v tom najzvlaštnejšomzmysle sú také prvky významovej stránky jazyka,ktorymí možno charakterizova nie jednotlivé prípady, alebo istéobmedzené skupiny slov, ale väèšie súbory slov”;prednies: Po vystúpení úèastníkov na breh vodného diela Selice,predniesol slavnostný prejav Peter Baco, minister pôdohospodárstvaSR;prejavova: K politickým záležitostiam všetci traja zachovávaliodstup, dokonca voèi nám prejavovali odpor a zasádne ich vnímalilen ako vytrhávanie z práce;rieši: Aktivity OSN pomáhajú rieši problémy slovenského vidieka;Odporcovia integrácie Slovenska do západných štruktúr, ktorí majúk dispozícii jednoznaènú odpoved’ na všetky tri otázky, navrhujú riešisituáciu charakterizovanú nedostatoènými bezpeènostnýmizárukami Slovenska jeho neutralitou; Chceli rieši problémy zmierom.Známy je vstup SD¾ do vlády s pravicovými stranami slovenskejpolitickej scény i neochota SD¾ vstúpi po minulostných vo¾bách dovládnej koálicie (...);robi: Dokážem sa dokonca za zle odpláca dobrým a robí mi torados: Z nièoho si dlho nerobím ažkú hlavu, ale niè neberiem na¾ahkú váhu; Pokia¾ by si niekto robil èiarky, ko¾kokrát tento takzvanýpolitik sediaci v štúdiu na stolièke s nohami pod sebou ako ustráchanývrabec dostal slovo a ko¾kokrát opakoval to isté, potrebovalby poriadne ve¾ký kus papiera; Silný odklon od konfuciánskej náukyrobil mnohých tradièným vzdelancom starosti;uzavrie: SDK však uzavrela s Mad’arskou koalíciou dohodu o povolebnejspolupráci (na princípe „nieèo za nieèo”, a tak je skútoène


Analityczne struktury werbo-nominalne...241priam tragikomické, že svoje zámery, ktoré chce realizova s pomocoumad’arských politických strán, opovážlivo nazvala paralelouvízie ¾udovita Štúra spred 150 rokov;uskutoèni / òova: Oblasou „bežného vedomia” je tzv. priemernyodraz, ktorému zodpovedajú pojmy v každodennom styku; je to triedaodrazov, cez ktoré sa uskutoèòuje prechod k jazykovému významuPoèas jej priebehu uskutoènila ministerka zahranièných vecíZdenka Kramplová osobitné prijatie s vybranými zástupcami Slovákovžijúcimi v zahranièí; Spomínam to preto, lebo táto organizáciazdružujúca mladé literárne talenty (ale aj renomovaných autorov,ktorí pracuju ako lektori, prípadne ako vydavatelia) uskutoèòujesvoju èinnos na báze literárnych klubov vytvorených takmer prikaždej okresnej èi mestskej knižnici SR, kde sa realizuju rôzné autorskébesedy;venova: Týmto platidlám je potrebné venova zvýšenú pozornos;Najdôležitejším jazykovým materiálom z najstaršieho obdobia súvlastné mená (najmä v latinských kontextoch), preto ich zhodnoteniua využitiu musíme venova mimoriadnú pozornos. Vo svojom funkènommodeli reèov’eho mechanizmu venoval ve¾kú pozornos poznavaciemuprocesu A. Krá¾; V tejto kapitole budeme teda venovapozornos metodickým postupom, ktoré umožòujú postihnú (rekonštruova)lexikálno-semantickú stavbu v jazykovom systéme; V proceserozumenia ve¾kú pozornos venuje (popri problematike vzahov naosi subjekt-objekt) samému procesu rozumenia, samej aktivite, ktorávzniká v procese vytvárania vzahov medzi subjektom a objektom;vies: Všetci štrajkovali, všade sa viedli nekoneèné dialógy, každýchcel zrazu všetko vykrièa, a ja som sa v tom bordeli nenápadnemotal d’alej; ¼udstvo sa javí prostredníctvom národov, a tak nijakýnárod nemôže vies boj so zbraòou v ruke za všeobecný záujem¾udstva, ak by takýto boj mal by implicitne jeho bojom proti sebesamému, proti jeho sebarealizácii štátnosou; K objasneniu povahylexikálneho významu vedie proces od razu objektívnej skutoènostiv ¾udskom myslení a spôsob jazykového stvárnenia vedomého odrazu.16 Jêzyki...


242 MARIOLA SZYMCZAK-ROZLACHNajliczniejsz¹ grupê struktur werbo-nominalnych stanowi¹ konstrukcjez predykatem ma. Na dalszych miejscach lokuj¹ siê nastêpuj¹ce podstawywerbalne: by, da, dáva, poskytnú, bra, klás, robi, vies, venova.Wœród komponentów nominalnych dominuj¹ rzeczowniki abstrakcyjne,stanowi¹ce m.in. pola semantyczne uczuæ, stanów, np.: rados,možnos, pocit, príkaz, na starosti, k dispozícii, strach, vplyv, obavy.Najbardziej produktywne wœród badanych konstrukcji s¹ przyk³adyz nastêpuj¹cymi czasownikami bazowymi: ma, da, robi, by. Konstrukcjete sk³adaj¹ siê z czasownika kategorialnego, stanowi¹cego centrumgramatyczne analityzmu, oraz z rzeczownika abstrakcyjnego, decyduj¹cegoo wartoœci leksykalno-pojêciowej ca³ej peryfrazy, a tak¿e o przynale¿noœcido okreœlonego pola semantycznego uczuæ, stanów itd. Nie takczêste, ale równie¿ wzbogacaj¹ce system leksykalny jêzyka s³owackiegos¹ konstrukcje z nastêpuj¹cymi predykatami analitycznymi: poskytnú,prejavi, udeli, klás, uskutoèni, poda, položi (np.: poskytnú pomoc/ pomôc, poskytnú informácie / informova, prejavi poctu, preukázapoctu / pocti, vies evidenciu / evidova, udeli vyznamenanie/ vyznamena, klás otázky / spytova sa, uskutoèni konsolidáciu /konsolidova, poda dôkaz / dôkaza nieèo). Spoœród przedstawionychtu predykatów nale¿y wymieniæ konstrukcje z czasownikiem bazowym:robi w takich strukturach opisowych, jak: robi èiarky // èiarkova, robisi starosti // starosti sa, robi poriadky itp. Dominuj¹ one w tekstachspontanicznych. Konstrukcje z predykatem robi zbli¿aj¹ siê do struktursfrazeologizowanych o wyraŸnej semantycznej specyfikacji oraz odznaczaj¹siê szczególn¹ obrazowoœci¹ i pewn¹ ekspresywnoœci¹.Wykorzystywane w tekstach prasowych konstrukcje analityczne sprzyjaj¹uzyskaniu wiêkszej abstrakcyjnoœci i precyzji w wyra¿aniu s¹dówczy opinii. Za pomoc¹ interesuj¹cych struktur osi¹ga siê œcis³oœæ, precyzjêznaczenia oraz czêsto oficjalnoœæ, która charakteryzuje w znacznejmierze styl urzêdowy. Œwiadcz¹ o tym miêdzy innymi takie przyk³adyprasowe jak: poskytova možnosti, w tekœcie: poskytuje možnosti kontrolya zabezpeæuje stálu súvislos preberaného úèiva; ma funkciu, np.: Prenosmôže ma funkciu centrály a podstanice; útvára predpoklady,np.: Koncepcia utvára predpoklady na rozširovanie a prehlbovaniedomáceho a zahraniæného trhu.


Analityczne struktury werbo-nominalne...243Interesuj¹ce struktury analityczne cechuje du¿a frekwencja oraz niezwyk³aich ekspansywnoœæ przede wszystkim w tekstach o charakterzedynamicznym i zmiennym. Odpowiada to w³aœnie stylistyce publicystycznej,st¹d tak wiele konstrukcji opisowych w prezentowanych przyk³adach,np.: nájs uplatnenie, klás otázky, da súhlas, vznies protest, námietky,požiadavky; venova pozornos, položi otázku, podáva správu, vzbudizáujem, prejavi záujem.Komponenty werbalne, g³ównie powierzchniowe, typu: ma, by, da,poskytnú, udeli, vies, s¹ leksemami o szerokim polu semantycznym.W konstrukcjach analitycznych ulegaj¹ dalszej desemantyzacji, dopierow po³¹czeniu z komponentami nominalnymi staj¹ siê pe³niejsze, a treœæanalityzmu bardziej wyrazista i precyzyjna. Danuta Buttler uwa¿a zreszt¹,¿e „proces ekspansji konstrukcji analitycznych jest skomplikowany,mo¿na go traktowaæ jako tendencjê formalno-gramatyczn¹, co doprowadzado przebudowy systemu morfologicznego, jest to jednak zarazem procespar excellence semantyczny, poniewa¿ jego pod³o¿em jest d¹¿noœædo zast¹pienia ogólnikowych i nieprecyzyjnych, wyk³adników pewnychogólnych znaczeñ relacyjnych przypadków syntetycznych strukturamibardziej wyspecjalizowanymi” (BUTTLER, KURKOWSKA, SATKIEWICZ, 1971:94). Autorka prezentuje tu przyczyny semantycznego szerzenia siê strukturanalitycznych, które cechuje oficjalnoœæ, szablonowoœæ, brak emocjonalnegozaanga¿owania, obiektywnoœæ oraz pewna ogólnikowoœæ. Przedstawioneatrybuty struktur opisowych wskazuj¹ na najwiêkszy ich zasiêgw tekstach o charakterze publicystycznym, a tak¿e administracyjno-urzêdowym.Konstrukcje analityczne stanowi¹ czêsto utarte szablony syntaktyczne,które funkcjonuj¹ jako swoiste schematy (wykorzystywane np. w ró¿-nych tekstach u¿ytkowo-instrukta¿owych). S¹ wygodniejsze w u¿yciu,cechuje je precyzja i dok³adnoœæ. W publicystyce b¹dŸ w stylu urzêdowymkonstrukcje te pozbawione s¹ pierwiastków emocjonalnych i obrazowych.Maj¹ niejednokrotnie formu³ê zarz¹dzeñ. Cechuje je swoista terminologiautartych formu³ syntaktycznych. Ich celem jest nak³onienieodbiorcy do okreœlonego dzia³ania.O wyborze okreœlonych struktur opisowych decyduj¹ równie¿ czynnikipozajêzykowe – koniecznoœæ i potrzeba ci¹g³ego wzbogacania lek-16*


244 MARIOLA SZYMCZAK-ROZLACHsyki s³owackiej oraz postêpuj¹cy proces cywilizacyjny, kulturowy i spo-³eczny.Przedstawione konstrukcje werbo-nominalne s¹ rezultatem procesumultiwerbizacji. Zgodnie z definicjami A. Jedlièky i D. Buttlerowejmultiwerbizacja jest procesem zastêpowania prostych czasownikówdwucz³onowymi po³¹czeniami, w których jeden element ma znaczeniebardzo ogólne i stanowi wyk³adnik znaczeñ kategorialnych, a drugi wyznaczaw³aœciwe, leksykalne znaczenie ca³ej konstrukcji, przy czym miêdzywyjœciow¹ nazw¹ prost¹ a cz³onem podrzêdnym struktury opisowejwystêpuje to¿samoœæ leksykalna. Nale¿y powtórzyæ za Slavomirem ON-DREJOVIÈEM (1988: 338), ¿e „termin multiverbizované spojenia využívamepreto, lebo výstižne zdôrazòuje aspekt, o ktorý nám tu ide: dynamickústránku jazyka, jeho neprestajnú premenlivost”.Procesy multiwerbizacji daj¹ zwielokrotnione mo¿liwoœci stylistycznei ekspresywne. Dostosowuj¹ siê do nieustannie zmieniaj¹cych siê potrzebkomunikacji miêdzyludzkiej. Wp³ywaj¹ w istotny sposób na dynamikêjêzyka, na swoiste procesy intelektualizacji jêzyka. Jednak przesadneich stosowanie w tekstach prasowych czêsto prowadzi do pewnej automatyzacji,do powstawania napuszonych, stereotypowych szablonów stylistycznych,które odgrywaj¹ rolê negatywn¹ w komunikacji jêzykowej.LiteraturaBUTTLER D., KURKOWSKA H., SATKIEWICZ H., 1971: Kultura jêzyka polskiego. Zagadnieniapoprawnoœci jêzykowej. Warszawa.ÈERMÁK F., http://ucnk.ff.cuni.czHORECKÝ J., BUZÁSSYOVÁ K., BOSÁK J., 1989: Dynamika slovnej zásoby súæasnej slovenæiny.Bratislava.JAROŠOVÁ A., 1992: Spajate¾nos slov a jej odraz v slovníku. „Jazykovedný æasopis”,roè. 43, 2. s. 116–125.JEDLIÈKA A., 1969: Univerbizace a multiverbizace v pojmenovacích struktúrach. „SlavicaPragensia”, Vol. 11, s. 93–101.JÊDRZEJKO E., 1998: S³ownik polskich zwrotów werbalno-nominalnych. Warszawa.


Analityczne struktury werbo-nominalne...245ONDREJOVIÈ S., 1988: O multiverbizaæných procesoch v spisovnej slovenæine. „Slovenskáreæ”, roè. 53, s. 338.Analitical Verbo-Nominal Structure in Slovak Press TextsSummaryThe paper is about verbo-nominal structures in the contemporary Slovak journalistictexts. Representative structures like ma vplyv / vplýva, ma možnos / umožni, venovapozornos, da prednos / uprednostni and so on, are characterized according to frequencyand productivity. Characteristic features of the analitical constructions in Slovakjournalistic texts are formality, convencionality and distinctness. These are results ofmultiverbation process, which gives multiply stylistic and expressive possibilities. Apartfrom this, multiverbation processes adapt to continuously changing interpersonal communication.


JANA MARIE TUŠKOVÁPedagogická fakulta Masarykova Univerzita v BrnìDynamické tendence èeských feminínna poèátku 21. stoletíSložitost souèasné èeské deklinace je dána historickými jazykovýmidùvody, viz napø. KOMÁREK (1981), LAMPRECHT, ŠLOSAR, BAUER (1986),PLESKALOVÁ (2003). Vývoj spisovné èeštiny ovlivnily také kulturní a spoleèenskézmìny vèetnì zásahù historických osobností. Podílejí se však naní bezpochyby i vývojové tendence pùsobící na jazyk v souèasnosti.V celém morfologickém systému èeštiny se uplatòují a variantnost jazykazpùsobují jak vývojové tendence vnitønìjazykové, (...) tj. unifikaènía diferenciaèní, tak mimojazykové (MÈ 2, 1986). Z obecnì slovanskýchtendencí (BÌLIÈOVÁ, 1998) se v èeštinì neustále prosazuje snaha unifikovatplurálovou deklinaci projevující se oslabováním rodových rozdílù,napø. užití koncovky -ím v dativu plurálu: rùžím, písním, moøím, stavením.Èeština se však v jednom smìru od øady slovanských jazykù liší. Jednáse o zdùraznìní rozdílu mezi tvrdou a mìkkou deklinací v rámci všechtøí rodù. U feminin lze uvedený jev sledovat dùslednì u vzorù ženax rùže; na základì našich výzkumù k tomuto odlišení smìøují také vzorykost x píseò.Nejkomplikovanìjší deklinaèní soustavu mají dnes èeská maskulina,nejjednodušší neutra a uprostøed stojí feminina. V našem pøíspìvku sezamìøíme na nìkteré projevy tzv. kolísání v deklinaci apelativních feminin.Z pomìrnì rozsáhlé problematiky jsme vybrali tøi oblasti spisovnéhojazyka: pøechod apelativních feminin mezi vzory kost a píseò, žena a rùžea problematiku koncovek genitivu plurálu feminin na -ice a -ynì u vzoru


Dynamické tendence èeských feminin na poèátku 21. století247rùže. Ze sledovaných jevù má ze synchronního pohledu povahu vnitroparadigmatickoua relativnì ustálenou jen problematika tvarù G.pl. femininna -ice a -ynì, ostatní oblasti pak povahu meziparadigmatickou s rùznoumírou živosti a neukonèenosti jazykového procesu. Naším cílem je popsatexistenci variantních a dubletních koncovek feminin na základì výzkumusynchronních korpusových textù, zjistit co nejvíce faktorù, které navolbu koncovky pùsobí. Pokusíme se také urèit, které z popisovanýchjevù mají charakter centrální a které periferní, a oznaèit tvary vývojovìprogresivní.Kolísání feminin charakterizujeme v rámci jejich klasických vzorùuvádìných souèasnými mluvnicemi, tzn. žena, rùže, píseò, kost. Pøi popisuzvolené problematiky užíváme termíny variantní, dubletní – koncovka/tvar.Pojmy varianta a dubleta chápeme v následujícím smyslu: pokudmají slova ohýbaná podle jednoho flektivního vzoru pro vyjádøenítéže pádové formy více než jednu koncovku, pak v pøípadì, že se dvìkoncovky pojí s jedním základem, hovoøíme o morfologické dubletì.V pøípadì, že spojení s rùznými koncovkami rozdìluje slova do rozdílnýchpodskupin, hovoøíme o variantì (viz také OSOLSOBÌ, 2002: 333). Východiskemse pøi popisu variant a dublet stala diferenciace morfologickýchvariantních párù (dublet) uvádìná v MÈ 2 (1986: 268–272).Chceme-li dospìt k nìjakému objektivnímu rozhodnutí o zvolené jazykovéproblematice, musíme vycházet ze znalostí souèasného úzu, kterýje reprezentován dostateèným množstvím dokladù. Ty nám dnes poskytujíkorpusová data Èeského národního korpusu, jejichž rozsah je vesrovnání s jakýmikoli pøedchozími soubory jazykových dat vzniklýchexcerpcí nesrovnatelnì vyšší. Pracovali jsme s korpusem SYN2000, kterýje reprezentativním korpusem souèasné psané èeštiny a obsahuje asi 100milionù slovních tvarù. S povahou i rozsahem korpusu jsou spojena urèitáomezení, a proto i z našich závìrù vyplývají pouze doporuèení typu: co jevhodné – nevhodné, frekvenènì omezené – rozšíøené, vývojovì progresivní.


248 JANA MARIE TUŠKOVÁPøechod apelativních feminin mezi vzorykost a píseòAbychom zjistili, zda existuje vývojový pohyb v distribuci variantnícha dubletních koncovek vzoru kost, provedli jsme srovnání mluvnic poèínajemluvnicí GEBAUEROVOU (1895) a konèe pøíruèní mluvnicí èeštiny (1995).Z uvádìných faktù lze konstatovat tendenci postupného zaèleòovánínìkterých jmen deklinace vz. kost ke vz. píseò; viditelný je také posunv distribuci variantních a dubletních koncovek u kolísajících feminin vzorukost, zejména v Dpl., Lpl. a Ipl. (viz. TUŠKOVÁ, 2006: 26–36). Prokázalose, že ke vzoru píseò postupnì pøešla ta feminina, která jsou buï neutvoøená,nebo není jejich utvoøenost signalizována zøetelným slovotvornýmsufixem, napø. daò, koupel, zvìø. Dalším pro nì typickým rysem je povahafinály, kterou pøedstavuje buï pravopisnì mìkký, nebo obojetný konsonant.Vyjdeme-li z konkrétních pøípadù feminin, lze také øíci, že se jednáspíše o konkréta než abstrakta.Charakteristika souèasného stavu distribuce koncovek feminin vzorukost vychází z materiálu korpusu SYN2000. Za centrální èást deklinacevzoru kost považujeme skupinu feminin odvozenou sufixem -ost/-nost(chytrost, radost, úspìšnost, vážnost) a ojedinìle -est (bolest, svìžest);jedná se pøevážnì o názvy vlastností. Tato skupina jmen je velmi frekventovaná(4 203 lexémù) a ve spisovné èeštinì nevykazuje známky kolísání.Èást periferní je tvoøena všemi ostatními femininy øazenými k této deklinaci.Jedná se zèásti o slova derivovaná, [avšak ne výše uvedenými sufixy, tj.buï jména vzniklá konverzí (moc, mysl), nebo prefixací slov nemotivovanýchèi konvertovaných (neúèast, podoblast, pøíchu)], zèásti jména neutvoøená(loï, nit) a okrajovì o kompozita (supervelmoc, chvaloøeè). Perifernosttìchto lexémù je dána nejen jejich nízkým poètem (celkem 146 femininuvádìných v materiálu korpusu), ale projevuje se zejména nepravidelnostíjednotlivých tvarù. Vzhledem k vysoké produktivitì slovotvornéhotypu názvù vlastností tvoøených sufixem -ost / -nost nelze uvažovat o ústupuvz. kost. Toto tvrzení je podpoøeno také výsledky dalších výzkumù, napø.provádìných v korpusu DESAM, z nichž vyplývá zøetelnì vyšší frekvencejmen deklinace vz. kost než vz. píseò (OSOLSOBÌ, PALA, RYCHLÝ, 1998).


Dynamické tendence èeských feminin na poèátku 21. století249Dynamiènost pøechodu mezi vz. kost a píseò se v jednotlivých pádechliší, situace však není shodná u všech kolísajících lexémù, proto pøedstavujenásledující tvrzení obecnou tendenci. Z korpusových dokladù vyplývá,že tendence k pøechodu se jeví jako nejsilnìjší v D.pl. a L.pl., paknásleduje I.pl., A.pl., N.pl. a nakonec G.sg. Tento stav je ovlivnìný jednakunifikaèní tendencí uplatòující se v deklinaci substantiv, která se zdenejsilnìji projevuje v D.pl. a L.pl., jednak odlišným charakterem tzv.pádových opozic (ŠLOSAR, 1986) v pøípadì homonymních tvarù G.sg., N.pl.a A.pl. Napøíklad opozice G – N se jeví jako dùležitá (homonymie G.sg.a N.pl.), což se projevuje ve faktu, že v G.sg. existuje snaha udržet pùvodníkoncovku -i, zatímco do N.pl. proniká v mnohem vìtší míøe nepùvodníkoncovka -e. Svou roli pravdìpodobnì sehrává i rozdílné funkèní zatíženíjednotlivých koncovek (ÈERMÁK, 1990). To znamená, že koncovka -e máv dnešní flexi vyšší funkèní zatížení (funkènì rozlišenou homonymii) nežkoncovka -i; volba koncovky -i je pak z tohoto pohledu výhodnìjší (vizna pøíkladì G.sg).Na distribuci koncovek feminin vz. kost má podíl nìkolik faktorù. Zesynchronního pohledu se jako hlavní jeví faktor slovotvorný. Ten se projevujev rozdílu: utvoøenost jasnì signalizovaná sufixem -ost / -est – pravidelnétvary vz. kost x utvoøenost bez pøítomnosti sufixu, nebo neutvoøenostjména – tendence ke kolísání. Se slovotvorným èinitelem je spjatý faktorlexikálnì sémantický, tzn. feminina se sufixem -ost jsou nositeli pøedevšímabstraktních názvù vlastností. Uvedený faktor se však dnes zøetelnì neprojevujev rámci periferní skupiny kolísajících feminin, nelze tedy tvrdit,že variantní nebo dubletní tvary vz. píseò získávají pøednostnì konkrétaa abstrakta naopak inklinují ke vz. kost. Faktor sémantický se uplatòujejen zøídka, a to v odlišení koncovek polysémních lexémù, napø. rozdílnádistribuce dubletních koncovek L.pl. jména pamì (tvar pamìtích je užitv korpusu jen ve významu „poèítaèových pamìtí“, tvar pamìtech pøevažujeve významu „literárních pamìtí“, jen okrajovì se objevuje ve významu„pamìtí poèítaèových“). Dùležitou funkci plní pouhá jazyková forma slova.Ta se potvrdila u feminin zakonèených na -st (èást, oblast, povìst),která mají vìtšinou tendenci užívat pravidelné tvary vz. kost pod vlivemfeminin se sufixem -ost. Dále lze øíci, že jako dìlítko mezi vzory kosta píseò funguje tvrdost a mìkkost. Vzor kost se stává stále více repre-


250 JANA MARIE TUŠKOVÁzentantem feminin s tvrdým zakonèením, pro feminina s mìkkou neboobojetnou finálou je charakteristické kolísání mezi obìma vzory, i kdyžrùzného rozsahu. Do jisté míry se pøi volbì koncovek stále uplatòuje takéhistorický faktor. Je-li femininum od pùvodu i-kmen, projevuje se u nìhotendence ponechávat si pùvodní koncovky, pokud v minulosti i pøeszaøazení k i-kmenùm kolísalo nebo patøilo k jinému kmenu, je zdepravdìpodobný pøechod ke vz. píseò.V rámci periferní skupiny pùsobí ještì další faktory. Zøetelnì se projevujevysoká absolutní frekvence lexému, která zpravidla zpùsobujeudržování pùvodních koncovek, napø. u feminin vìc, øeè. Mnohem užšíuplatnìní má tendence disimilaèní. Lze o ní uvažovat napø. pøi volbì variantníchkoncovek I.pl. feminin obì, pamì, rukoje, rukovì a jmenzakonèených na -vìï, která užívají koncovku -mi, nikoli -emi. Na distribucidublet do jisté míry pùsobí také èinitel stylový èi lexikální okolí.Vliv funkèního stylu korpusových zdrojù byl prokázán jen u jednotlivýchfeminin, nekodifikované tvary se objevovaly pøedevším v textech umìleckéliteratury, kam proniká mluvený jazyk, vcelku okrajovì v publicistice.Také vliv lexikálního okolí mùžeme oznaèit za omezený, objevil se jenu nìkterých jednotlivých tvarù feminin – N.pl. ètvrti je vázán èasto napø.na kolokace vilové, obytné ètvrti, tzn. užívá se ve významu „mìstské ètvrti“,zatímco tvar ètvrtì se objevuje v kolokaci tøi ètvrtì hodiny, roku, miliónuapod., má tedy význam „èasový“ nebo „urèení množství“.Shrneme-li všechna získaná fakta, lze øíci, že v souèasné èeštinì pokraèujepøechod nìkterých feminin vz. kost ke vz. píseò. Ten se projevujeèastìji nahrazením variantní koncovky vz. kost dubletou, napø. G.sg. chuti/chutì(SYN2000) místo tvaru chuti (MÈ 2, 1986: 331), ménì èastonahrazením dublety variantním tvarem vz. píseò, napø. D.pl. mocích(SYN 2000), mocech/mocích (MÈ 2, 1986: 331). Pohyb opaèným smìremje ojedinìlý. Uplatníme-li znalost frekvenèních údajù, rozlišíme pakv øadì dubletních tvarù, který z nich je vývojovì progresivnìjší, napø.N.pl. tratì (351)/trati (38), D.pl. obìtem (779)/ obìtím (4).


Dynamické tendence èeských feminin na poèátku 21. století251Pøechod apelativních feminin mezi vzory žena a rùžePøi hodnocení situace v mluvnicích jsme se zamìøili pouze na souèasnéèeské gramatiky, z nichž nejstarší byla Èeská mluvnice (1981). Femininakolísající mezi vzory žena a rùže se zde zpravidla dìlí do tøí skupin. Jednáse o tzv. typy skica a sója, které reprezentují jména s tvarotvorným základemzakonèeným na pravopisnì mìkkou souhlásku, a ojedinìlá jménaberla a studna/studnì. V pøípadì prvních dvou typù se popisuje problematikavýskytu variantních nebo dubletních tvarù v D.sg. a L.sg. (skica)nebo v G.sg., D.sg. a L.sg. (sója); u jmenovaných ojedinìlých feminin jekolísání rozsáhlejší, týká se vìtšiny tvarù. Popisy sledovaných jevù nejsouv mluvnicích jednotné a seznamy uvádìných pøíkladù feminin jsoumálo kompatibilní.Korpusový materiál doložil existenci 14 lexémù u typu skica: skica;èaèa, daèa, gutaperèa, káèa, kombuèa; báryšòa, doòa, dueòa, tarhoòa,vikuòa; gejša, kauša, rikša. Jedná se o málo poèetnou skupinu apelativ,kterou pøedstavují pøedevším slova cizího pùvodu, domácí je pouze apelativumkáèa. Získané statistické údaje o tvarech D.sg. a L.sg. naznaèujívývojovou tendenci – pøechod jmen ke vz. žena (obdobné tvrzení uvádíPMÈ [1995]). Celé paradigma tìchto feminin tak získává pravidelnoudeklinaci vz. žena, jména se odlišují jen pravopisem, tj. užitím koncovky-i místo -y po mìkkém konsonantu. Za hlavní faktory urèující distribucivariantních koncovek (dublety doloženy nebyly) považujeme faktor frekvenènía sémantický, tj. tlak frekvenènì dominantního vz. žena na perifernískupinu jmen a cizost lexémù. Mùže se projevovat i snaha po vyrovnávánítvarù apelativ s pravidelnými tvary frekventované skupinyrodných jmen, vesmìs hypokoristik (Dáša, Máòa, Naïa apod.), u nichžzøetelnì pøevažují v D.sg. a L.sg. koncovky vz. žena.Typ sója je v korpusu reprezentován pouze pìti pøejatými apelativy –abája, papája, rakija, rája, sója/soja. Podstatnìjší èást jeho deklinacetvoøí propria (31 lexémù), jedná se vìtšinou o toponyma (Trója, Bystrica).Pro oblast apelativ byly v korpusu doloženy, na rozdíl od mluvnic,dublety -i / -e, a to nejen v G.sg., ale i v D.sg. a L.sg. Vzhledem k nízkémupoètu výskytù hledaných tvarù, napø. L.sg. sóji (2)/sóje (7), však nenímožné urèit, zda vývoj smìøuje k volbì koncovek vz. žena, nebo rùže.


252 JANA MARIE TUŠKOVÁVýskyt dubletní koncovky -e vz. žena v D.sg. a L.sg. mùže být zèástiovlivnìn pøejatými femininy typu skica, která v tìchto pádech ke vz. ženapøecházejí.U pøejatého feminina berla byla paralelní deklinace podle obou vzorùdoložena témìø pro celé paradigma. V singuláru je èastìji volena deklinacevz. žena, v plurálu vz. rùže. Jinak než v mluvnicích se jeví distribuce vìcnéhorozlišení tvarù substantiva, výraznìji se projevila v singulárové deklinaci,kde se frekventovanìjší tvary vz. žena užívaly v obou významech,tj. „žezlo“ i „pomùcka k chození“, tvary vz. rùže pak pøedevším ve významu„pomùcka ...“.Pro tvary feminina studna/studnì je charakteristická znaèná rozkolísanost,v korpusu bylo zjištìno, že v D.sg., L.sg. a G.pl. jsou doloženy jenpùvodní koncovky vz. rùže, v ostatních pádech pak paralelní deklinacepodle obou vzorù, zpravidla s pøevahou tvarù vz. žena.Genitiv plurálu apelativních feminin na -ice a -ynìProblematika variantních a dubletních tvarù G.pl. feminin na -ice a -ynìvz. rùže má dnes povahu vnitroparadigmatickou. Pøi hodnocení jevu jsmevycházeli pouze ze souèasných èeských mluvnic poèínaje Èeskou mluvnicí(1981), podle nichž užívají tato jména v G.pl. buï variantní koncovkunulovou, která je pùvodní, nebo dubletu -Ø / -í. Souèasné gramatikyse neshodují v pøiøazení nìkterých feminin do uvedených dvou skupin.Na základì výzkumù v korpusu bylo zjištìno, že v pøípadì apelativníchfeminin utvoøených sufixem -ic(e) je silná tendence užívat variantní koncovkunulovou (volí ji rovnìž všechna propria, napø. Budìjovic, Pardubic,Hranic). Lze ji tedy chápat jako centrální. Jako periferní se jeví dubleta-Ø / -í. Za hlavní faktory synchronní mùžeme považovat èinitel slovotvornýa pùvod lexémù. Domácí jména užívají témìø výhradnì variantní koncovkunulovou (domovnic, nemocnic), u jmen pøejatých pak sledujeme tendencike kolísání. Bylo zjištìno, že užívají buï variantní koncovku nulovou(propozic, demolic) nebo dubletu -Ø / -í, obvykle s pøevahou nulovékoncovky (tradic 913 / tradicí 5, expozic 334 / expozicí 8).


Dynamické tendence èeských feminin na poèátku 21. století253V pøípadì feminin na -ynì, která jsou reprezentována pøevážnì jményse sufixem -yn(ì) / -kyn(ì), má rovnìž centrální postavení variantní koncovkanulová a periferní pak dubleta -Ø / -í nebo variantní koncovka -í. Zesynchronního pohledu mají na distribuci koncovek vliv faktor slovotvornýa lexikálnì sémantický. U frekventovaných pøechýlených názvù osob seprojevuje silná tendence užívat variantní nulovou koncovku (ministryò,plavkyò), užití dublety je zde zcela okrajové (žákyò 144 / žákyní 1). Naopakøídce zastoupená obecná jména místní volí dubletu -Ø / -í s pøevahoukoncovky -í (jeskyò 44 / jeskyní 200), názvy zvíøat èi rostlin (bachynì,mochynì) a feminina kuchynì / kuchyò a tchynì pak jen variantní koncovku-í. Uvedený stav signalizuje uplatnìní pomìrnì velkého vlivu životnostia personiènosti pøi volbì koncovek (viz také PMÈ (1995)). Jiné faktory,tj. stylový a lexikální okolí, mají na distribuci dublet vliv okrajový.ZávìrNa materiálu korpusu SYN2000, jehož nesporným pøínosem je rozsahdat a možnosti jejich rychlého vyhodnocení, se podaøilo upøesnit a rozšíøitsoubor faktorù ovlivòujících souèasný stav deklinace feminin. Korpusdokládá spolehlivì jevy centrální, pøi vyhodnocování periferních jevù vždyzcela pøesvìdèivý není. Poskytuje cenné frekvenèní údaje, na jejichžzákladì lze v øadì pøípadù rozlišit tvary vývojovì progresivní od ustupujících,naznaèuje tak tendence dalšího vývoje a poskytuje podnìty proúpravu kodifikace.BibliografieBÌLIÈOVÁ H., 1998: Nástin porovnávací morfologie spisovných jazykù slovanských.Praha.ÈECHOVÁ M. a kol., 2000: Èeština – øeè a jazyk. Praha.


254 JANA MARIE TUŠKOVÁÈERMÁK F., 1990: Syntagmatika a paradigmatika èeského slova II. Praha.GEBAUER J., 1895: Mluvnice èeská pro školy støední a ústavy uèitelské I. Praha–Vídeò.GEBAUER J., ERTL V., 1926: Mluvnice èeská pro školy støední a ústavy uèitelské I. Praha.HAVRÁNEK B., JEDLIÈKA A., 1981: Èeská mluvnice. Praha.HUBÁÈEK J., JANDOVÁ E., SVOBODOVÁ J., 2002: Èeština pro uèitele. Opava.KOMÁREK M., 1981: Nástin morfologického vývoje èeského jazyka. Praha.LAMPRECHT A., ŠLOSAR D., BAUER J., 1986: Historická mluvnice èeštiny. Praha.Mluvnice èeštiny 1, 2., 1986. Praha.OSOLSOBÌ K., PALA K., RYCHLÝ P., 1998: Frekvence vzorù èeských substantiv (na materiáluÈNK). „SPFFBU“ A 46. Brno, s. 77–93.OSOLSOBÌ K., 2002: Mluvnice versus korpus. Nìkolik poznámek k problémùm dubletnícha variantních koncovek èeských substantiv. V: HLADKÁ Z., KARLÍK P., eds.: Èeština– univerzália a specifika. T. 4. Praha, s. 333–336.PLESKALOVÁ J., 2003: Analogie v morfologickém vývoji èeských a slovenských substantiv.V: ŽIGO P., MATEJKO L., eds.: „BraSlav“ 2. Bratislava, s. 241–248.Pøíruèní mluvnice èeštiny, 1995. Praha.RUSÍNOVÁ Z., 1991: Aspekty èeské substantivní deklinace. Brno.ŠMILAUER V., 1972: Nauka o èeském jazyku. Praha.TRÁVNÍÈEK F., 1951: Mluvnice spisovné èeštiny. Praha.TUŠKOVÁ J.M., 2006: Variantní a dubletní tvary v souèasné deklinaci apelativních feminin.Brno.Dynamic Tendencies of the Czech Feminine nouns at the Beginningof the 21 st centurySummaryThe aim of this present paper is to describe the occurrence of variant and doubleendings in the contemporary declension system of Czech appelative feminine nouns. Weattempted to investigate factors influencing the choice of endings and identify such phenomenathat prove to be historically progressive. We have focused on three areas of thefeminine nouns declension system: transition between the kost and píseò and betweenthe žena and rùže model paradigms and on the problems concerning the genitive pluralendings of the feminine nouns ending in -ice and -ynì. The research utilised texts withinthe SYN2000 Corpus containing written, mainly literary, texts.


OLGA WOLIÑSKAUniwersytet Œl¹ski, KatowiceDeklaracja jako akt mowy i gatunek tekstuStrajkuj¹cy odmówili przerwania protestu mimo deklaracji pracodawcówgwarantuj¹cej spe³nienie ich ¿¹dañ.– Nas nie interesuj¹ deklaracje. Czekamy na czyny – mówi¹.Przytoczony fragment relacji prasowej, opisuj¹cy nierzadk¹ sytuacjê,kieruje nasz¹ uwagê ku pojêciu deklaracja. Uœwiadamia nam, ¿e ten aktmowy, nale¿¹cy do repertuaru œrodków oficjalnej komunikacji, czêstobywa oceniany negatywnie, jako rozwi¹zanie niewiarygodne. Odbiorcanie ufa deklaracji, nie wierzy zapewnieniom nadawcy. Podejrzewa, ¿ewypowiedŸ maj¹ca postaæ deklaracji, nie jest ni¹ w istocie.Wypowiedziom nazywanym deklaracjami przyjrzeæ siê trzeba w kontekœciekoncepcji aktów mowy Johna Searle’a. Sama nazwa odsy³a nasdo klasy nazywanej przez Searle’a deklaratywami. Opisuj¹c sensy illokucyjneró¿nych aktów mowy, SEARLE (1999: 236) pisze o deklaratywach,¿e przedstawiaj¹ one zmianê w œwiecie tak, jakby ona ju¿ siê dokona³a.Wyj¹tkowoœæ deklaratywów wœród aktów mowy polega na tym, ¿e jakojedyne dokonuj¹ one zmian w œwiecie wy³¹cznie na podstawie fortunnegoaktu mowy. Kierunek odpowiednioœci jest tu kierunkiem od s³owa doœwiata. S³owa deklaracji kreuj¹ stan przysz³y jako realny.Teksty nazywane po polsku deklaracjami nie zawsze istotnie stwarzaj¹nowy stan rzeczy, w wielu wypadkach zawartoœæ deklaracji to obietnica,zobowi¹zanie. Skoro tak, to sens illokucyjny deklaracji ma wartoœækomisywu, czyli zobowi¹zania nadawcy, a zatem polecenia wydanego


256 OLGA WOLIÑSKAsobie. Odbiorca mo¿e w¹tpiæ w szczeroœæ obietnicy i wiarygodnoœæ zobowi¹zania.W¹tpliwoœci te s¹ tak czêste, ¿e znajduj¹ odzwierciedleniew definicjach s³ownikowych.Leksem deklaracja s³owniki notuj¹ w 3 znaczeniach: 1. publicznawypowiedŸ bêd¹ca wyrazem czyjejœ woli, czyichœ pogl¹dów lub pismoo takim charakterze; 2. czyjeœ pisemne oœwiadczenie lub zobowi¹zaniemaj¹ce charakter prawny; 3. oficjalne stwierdzenie jakiegoœ faktu (SJP).Tylko w 3. znaczeniu mamy do czynienia z deklaratywem sensu stricto.Znaczenie 1. ilustruj¹ w s³owniku zdania wydobywaj¹ce rozdŸwiêk miêdzyzawartoœci¹ lokucji a prawdopodobieñstwem jej realizacji: Istniej¹ró¿nice miêdzy publicznymi deklaracjami a rzeczywistymi przekonaniami.Nie potrafili sprostaæ swoim deklaracjom. Wypada te¿ przypomnieæ,¿e przymiotnik deklaratywny ma znaczenie ‘go³os³owny, niewiarygodny’,a deklaratywizm to ‘sk³onnoœæ do opowiadania siê za czymœ bez prawdziwegoprzekonania do tego’: Wszyscy jesteœmy znu¿eni deklaratywizmemprzedwyborczych obietnic (Inny).W przytoczonej na pocz¹tku notatce prasowej chodzi w³aœnie o pierwszeze znaczeñ leksemu deklaracja. Strona konfliktu w oficjalnej, publicznejwypowiedzi zobowi¹za³a siê do jakichœ zachowañ. Odbiorcykomunikatu uznali obietnicê za niewiarygodn¹. Odrzucili deklaracjê niedlatego, ¿e nie satysfakcjonowa³a ich jej zawartoœæ, ale dlatego ¿e niewierzyli w szczeroœæ jej intencji. Prawdopodobnie dostrzegli w deklaracjiinn¹ funkcjê – perswazyjn¹. W sytuacji konfliktu celem przedstawieniadeklaracji mo¿e byæ d¹¿enie do za³agodzenia sporu przez z³o¿enieobietnicy, doraŸnie odsuwaj¹cej problem; obietnicy, której jednak nie zamierzasiê dotrzymaæ. Przywo³anie tego incydentu stanowi przes³ankê dopodjêcia refleksji nad deklaracj¹ jako aktem mowy i gatunkiem tekstu.Z rozwa¿añ wstêpnych wynika, ¿e teksty nazywane deklaracjami maj¹z³o¿on¹ wartoœæ intencjonaln¹, daj¹c¹ siê uj¹æ w 3 sensy illokucyjne: deklaratywny,komisywny i perswazyjny. Warto przyjrzeæ siê wybranymdeklaracjom, by zobaczyæ, jakie intencje im przyœwiecaj¹ i jak je wyra¿aj¹.By obserwowaæ konteksty, w jakich pojawia siê leksem deklaracja(i synonimy tego pojêcia), siêgnê³am po korkondancjê PWN do³¹czon¹do S³ownika jêzyka polskiego pod redakcj¹ S. Dubisza, materia³y dostêpnew Internecie i teksty medialne. W Korpusie tekstów jêzyka polskiego


Deklaracja jako akt mowy i gatunek tekstu257znalaz³y siê 134 przyk³ady, a w Korpusie tekstów dziennika „Rzeczpospolita”– a¿ 546 u¿yæ. Rozk³ad odzwierciedla przynale¿noœæ tego gatunkumowy do odmiany oficjalnej. Blisko 1/3 zgromadzonych w konkordancjiprzyk³adów u¿ycia leksemu deklaracja odnosi siê do urzêdowegooœwiadczenia, najczêœciej podatkowego, maj¹cego postaæ druku dowype³nienia (deklaracja PIT, deklaracja VAT). Te przyk³ady odrzucamz pola obserwacji. Bardzo rzadko deklaracja oznacza zobowi¹zanie, jakw przyk³adach: Jest to ze strony Pañstwa deklaracj¹ zakupu jednegofilmu (JP 36), (...) ¿¹daj¹ podpisania deklaracji, ¿e uznaje za niewa¿-ne (...) (R 132). W wiêkszoœci u¿yæ deklaracja jest synonimem oœwiadczeniaustnego b¹dŸ pisemnego. W przyk³adach z korpusu s³ownikowegoprzewa¿a znaczenie tekstu pisanego, z kolei w zbiorze z „Rzeczpospolitej”dominuje znaczenie mówienia. Trzeba podkreœliæ, ¿e wobec ograniczonegorozmiaru kontekstów nie zawsze mo¿na jednoznacznie to ustaliæ,ale margines w¹tpliwoœci jest niewielki.Zacznijmy od obserwacji kontekstów zawieraj¹cych leksem deklaracjaw znaczeniu aktu mowy. Dominuj¹ tu formy liczby pojedynczej, zdarzasiê ³¹czenie wypowiedzi z jej nadawc¹: deklaracja Busha, deklaracjaKwaœniewskiego. Sporadycznie pojawiaj¹ siê okreœlenia jednoznaczniewskazuj¹ce na ustnoœæ przekazu: deklaracje s³owne, werbalne, g³oœne,g³oœno wypowiedziane. O ustnoœci przekazu œwiadczy te¿ umieszczanienazwy gatunku w szeregu z nazwami innych form wypowiedzi, np.: wiersza nie deklaracja (JP 11), deklaracje i dywagacje (JP 40). Do ustnychdeklaracji odnosz¹ siê u¿ycia w liczbie mnogiej, nierzadko z okreœleniamideprecjonuj¹cymi: bli¿ej niesprecyzowane, nieodpowiedzialne deklaracje(R 19), buñczuczne deklaracje (JP 30). Deklaracje ustne bywaj¹oceniane jako koniunkturalne i ulotne, ³atwo id¹ce w zapomnienie: zapomnielio wczeœniejszych deklaracjach poparcia dla reformy (JP 29). Nawypowiedzi ustne wskazuj¹ konstatacje w rodzaju Licz¹ siê nie deklaracje,ale ich realizacja (R 27), Wiarygodne jest to, za czym stoi, nie deklaracja,ale gotowoœæ podjêcia najwiêkszych ... (JP 28).Opozycja miêdzy deklaracj¹ ustn¹ a pisemn¹ wyrasta z odmiennychokolicznoœci ich powstawania. Deklaracje ustne s¹ zwykle formu³owanead hoc, dlatego bywaj¹ nieprzemyœlane, nieprecyzyjne, wyra¿aj¹ pogl¹dyi przekonania nieprzek³adaj¹ce siê na zachowania. S³yszymy np.17 Jêzyki...


258 OLGA WOLIÑSKAo deklaracji zmian, deklaracji gotowoœci podjêcia, deklaracji lojalnoœci,deklaracji na rzecz. To takie ogólnikowe deklaracje otworzy³y drogê doopatrywania ich epitetami: puste deklaracje, slogany.Natomiast deklaracja pisemna jest dokumentem urzêdowym, redagowanymstarannie, z pewnym wysi³kiem, czêsto przez wielu sygnatariuszy.Bywa on negocjowany, uzgadniany. Zwykle okreœla stanowiskow sytuacji rozbie¿noœci pogl¹dów i racji. Kszta³t deklaracji wypracowujesiê w mozolnym procesie negocjacyjnym, w toku wzajemnych ustêpstwi kompromisów. Strony mówi¹ niekiedy o tym wprost, ujawniaj¹c kulisypowstawania dokumentu; por. np. relacjê z powstawania Deklaracji „DominusJesus”:Pierwsza wersja licz¹ca ledwie stronê maszynopisu w ogóle nie zosta³aprzyjêta pod obrady. Wersja druga nie znalaz³a uznania. Przyjêtazosta³a wersja trzecia – ta jednak by³a ju¿ wyraŸnie stonowana.(Musia³ 138)Uzgodniony tekst deklaracji zostaje zwykle formalnie przyjêty w okreœlonymkszta³cie i czasie, og³oszony, opublikowany, rozes³any, cytowany,tote¿ czêsto ma tytu³, np.: przeci¹³ spory wokó³ Deklaracji kongregacjidoktryny wiary „Dominus Jesus” (R 53), 20-lecie uchwalenie Deklaracjipraw cz³owieka (JP 83). Deklaracja taka wchodzi w obieg prawny,stanowi¹c podstawê szczegó³owych rozwi¹zañ ustawowych – mo¿na siêna ni¹ powo³ywaæ w innych wypowiedziach i aktach prawnych.Polemiczne pod³o¿e deklaracji znajduje odbicie w u¿ywaniu wobectego¿ dokumentu takich synonimów, jak porozumienie, umowa. W cytowanejrelacji o podpisaniu deklaracji czytamy dalej, ¿e ktoœ porozumienianie podpisa³, co spowodowa³o podwa¿anie wa¿noœci umowy (Musia³ 103).Rodzim¹ nazw¹ deklaracji jest oœwiadczenie. Funkcjonuje z podobn¹czêstoœci¹ w mediach (w Korpusie jêzyka polskiego PWN – o 1/3 rzadziej).U¿ywana jest we wszystkich wymienionych znaczeniach. Podobniejak w wypadku deklaracji znaczna czêœæ u¿yæ odnosi siê do dokumentówpodatkowych – oœwiadczenia maj¹tkowe, oœwiadczenia podatników(pracownicy obowi¹zkowo sk³adaj¹ co roku oœwiadczenia maj¹tkowe;R 9). Wiele u¿yæ nie pozostawia w¹tpliwoœci co do pisemnej


Deklaracja jako akt mowy i gatunek tekstu259postaci tekstu. Mówi siê o oœwiadczeniu pisemnym, prasowym, podpisanym,uchwalonym, nades³anym, opublikowanym. Powtarza siê zwrot:w oœwiadczeniu czytamy. Materialn¹ postaæ sugeruj¹ sformu³owania mówi¹ceo oœwiadczeniu kilku autorów (oœwiadczenie rady nadzorczej i zarz¹du;R 24). Postaæ pisemn¹ maj¹ zapewne te¿ oœwiadczenia fragmentaryczniecytowane (Tylko u nas – g³osi oœwiadczenie SDP; R 55).Stosunkowo niewiele u¿yæ wskazuje jednoznacznie na mówionoœæ przekazu:Z³o¿y³ ju¿ wczeœniej kilka ciep³ych oœwiadczeñ pod adresem Ma³ysza.(R 97)W kolejnym oœwiadczeniu twierdzi³, ¿e podwozi³ samochodem Ryszarda...(R 83)W pierwszym przyk³adzie chodzi o formu³owanie okazjonalnych opiniioceniaj¹cych, w drugim – o zeznania s¹dowe. Czêœæ u¿yæ okreœleniaoœwiadczenie nie specyfikuje formy deklaracji, ograniczaj¹c siê do konstatowaniaistnienia sprecyzowanego stanowiska (oœwiadczenie AkcjiKatolickiej; R 71, oœwiadczenie szarej eminencji OPEC; R 37).Treœæ oœwiadczeñ jest w mediach z regu³y referowana bardzo ogólnieza pomoc¹ konstatacji, ¿e oœwiadczenie stwierdza coœ, informuje o czymœ,wypowiada siê w sprawie (oœwiadczenie Unii w sprawie euroizacji; R 35).Materia³, którym dysponujê, nie stwarza warunków do szczegó³owszegoopisu jêzykowej formy deklaracji (oœwiadczeñ) ustnych. Dok³adniej mo¿nascharakteryzowaæ deklaracje pisemne.Wczeœniej jednak zakreœlmy precyzyjniej pole obserwacji. Wypowiedzio wartoœci illokucyjnej deklaracji bywaj¹ wymiennie nazywane oœwiadczeniami.Na pisane dokumenty urzêdowe o tej intencji pojawiaj¹ siê te¿terminy: karta, manifest, rezolucja, protokó³, misja, umowa, porozumienie,pakt, uk³ad, traktat, konwencja. Wyspecjalizowanymi odmianamideklaracji s¹ gatunki prawnicze – dekret, ustawa, konstytucja. Ju¿wieloœæ nazw uœwiadamia, ¿e mamy do czynienia z materiê z³o¿on¹. Najogólniejbior¹c, wyodrêbniæ mo¿na dokumenty prezentuj¹ce stanowiskojednej strony oraz takie, które przedstawiaj¹ stanowisko ró¿nych stron17*


260 OLGA WOLIÑSKAwypracowane w drodze kompromisu. Ka¿dy z tych gatunków zas³ugujena opis, tu wszak¿e poszukiwaæ bêdziemy cech im wspólnych, wynikaj¹cychz przynale¿noœci do kategorii deklaracji. W rozwa¿aniach ograniczymysiê do obserwacji tekstów nazywanych deklaracjami, oœwiadczeniamii kartami, konwencjami.Deklaracja jako akt mowyDecyduj¹cy wp³yw na kszta³t jêzykowy deklaracji ma forma przekazu.Deklaracje ustne pojawiaj¹ siê w sytuacji bezpoœredniego kontaktuindywidualnego nadawcy z indywidualnym lub zbiorowym odbiorc¹.Dotycz¹ zwykle jednej kwestii, s¹ krótkie, czêsto ogólnikowe, nie maj¹zrytualizowej formy. W mediach z regu³y referuje siê ich zawartoœæ, nieprzytaczaj¹c dok³adnie sformu³owañ. Równie¿ kwalifikacja gatunkowawypowiedzi pochodzi od referuj¹cego, a jej przes³ank¹ jest przypisanaim wartoœæ illokucyjna, por. np.:Dopiero w 1988 roku Jan Pawe³ II obieca³, ¿e Koœció³ ustosunkujesiê do Holocaustu. I dopiero teraz ta deklaracja zaczyna byærealizowana.(Musia³ 144)Mo¿na przypuszczaæ, ¿e poza tymi pojednawczymi deklaracjamiHitlera zdecydowa³ o nim wielki spo³eczny entuzjazm dla nazistów.(Musia³ 150)Deklaracja Jana Rokity, ¿e Platforma zgodzi siê na wybory, gdyszansa, ¿e PiS je znacz¹co przegra bêdzie wiêksza, wprowadzawyborców w b³¹d.(GW 28 III 2006)Stosunkowo rzadko ustne sformu³owania przechodz¹ do historiiw postaci dos³ownych, celnych sformu³owañ, np.:


Deklaracja jako akt mowy i gatunek tekstu261S³owa Aleksandra II jego s³ynne point de reveires – ‘koniec marzeñ’wypowiedziane w mowie wyg³oszonej po francusku (...) by³ydeklaracj¹ braku zgody na marzenia obywateli Królestwa Polskiego.(Niewiara 151)Trudno o coœ bardziej bezsensownego ni¿ deklaracja Rokity: Niceaalbo œmieræ.(GW 21 V 2006)Od decyzji referuj¹cego zale¿y, czy u¿yje nazw gatunkowych deklaracja,oœwiadczenie, czy formacji werbalnych deklaruje, oœwiadcza, zapowiada,obiecuje, por.:Ale oto 23 marca Hitler wyg³asza swoje pierwsze przemówieniew Reichstagu. To jest majstersztyk demagogii. Po pierwsze: deklarujeoparcie porz¹dku politycznego na moralnych przes³ankach religijnych(...) Po drugie: deklaruje, i¿ „rz¹d bêdzie przyk³ada³ najwy¿sz¹wagê do tego, by przyjazne stosunki ze Stolic¹ Œwiêt¹ by³ypielêgnowane” i obiecuje rych³e podpisanie konkordatu.(Musia³ 149)Wa¿ne deklaracje urzêdowe wyg³aszane ustnie maj¹ wczeœniej opracowan¹wersjê pisemn¹, zyskuj¹c¹ wartoœæ dokumentu po ich oficjalnymprzedstawieniu. Przygotowanie do prezentacji ustnej wywiera decyduj¹cywp³yw na kszta³t tekstu, wyraŸnie odbiegaj¹cy od formy deklaracjiprymarnie pisemnych. Deklaracja wyg³aszana ma postaæ tekstu spójnego,zintegrowanego, z klarown¹ struktur¹ tematyczno-rematyczn¹, co j¹ró¿ni od skondensowanych w treœci, a luŸnych w formie deklaracji pisemnych.Przyk³adem deklaracji ustnej mo¿e byæ Deklaracja wyg³oszona 9 maja1950 roku przez Roberta Schumana na konferencji prasowej, któraodby³a siê o godzinie szesnastej w Sali Zegarowej pa³acu Quai d’Orsay.Ta wa¿na deklaracja, inicjuj¹ca tworzenie Unii Europejskiej, zorganizowanazosta³a wokó³ jednozdaniowej propozycji: Rz¹d francuski proponujeumieszczenie ca³ej francusko-niemieckiej produkcji wêgla i stalipod zarz¹dem Wspólnej W³adzy najwy¿szej w organizacji otwartejna udzia³ innych krajów europejskich. Przedstawienie tej inicjatywy mów-


262 OLGA WOLIÑSKAca poprzedzi³ kilkoma konstatacjami precyzuj¹cymi przes³anki propozycji:utrzymanie pokoju wymaga wysi³ku, jednoczenie Europy s³u¿y pokojowi,jednoczenie trzeba zacz¹æ od dzia³añ o ograniczonym zakresie.Objaœnienie celów i szczegó³ów technicznych nastêpuje w stylu publicystycznym,bez u¿ywania terminologii prawniczej. Deklaracja przystêpnieprezentuje ideê integracji, a przy u¿yciu form czasu przysz³egoprzedstawia przysz³¹ sytuacjê, jak¹ stworzy jej wdro¿enie: zapewni powstaniewspólnych fundamentów rozwoju, zmieni los regionów, dokonasiê fuzja interesów, powstan¹ warunki zapewniaj¹ce racjonalne rozmieszczenieprodukcji etc. W tekœcie pojawia siê sporo wyra¿eñ wartoœciuj¹cych,np.: pokój, s³u¿ba, solidarnoœæ, rozwój, wzrost, postêp, misja. Dokumentprzedstawia stanowisko jednej ze stron. Opublikowanie deklaracjima s³u¿yæ pozyskaniu zwolenników przedstawianej idei. Deklaracjaotwiera perspektywy, zapowiada koniecznoœæ negocjacji i konkretyzacjipostanowieñ.Deklaracja jako gatunek tekstuDokumenty zwane deklaracjami / kartami / paktami / konwencjami s¹katalogami konstatacji zamykaj¹cymi rozwa¿ania jakiejœ kwestii. Bywaj¹tekstami ró¿nych rozmiarów – od zwiêz³ych, jednostronicowych poobszerne i szczegó³owe, kilkudziesiêciostronicowe. Zawsze jednak przys³ugujeim kategoria zwiêz³oœci, precyzyjnoœci sformu³owañ, znacznejszablonowoœci. Bezosobowoœæ, modalnoœæ i dyrektywnoœæ to cechy styluwyrastaj¹ce z ich przynale¿noœci do odmiany oficjalnej.Rozbudowane deklaracje maj¹ strukturê modu³ow¹ – sk³adaj¹ siêz sekwencji krótkich modu³ów dodawanych na zasadzie wyliczania. Segmentacjêwydobywa siê stosowaniem numeracji (czasem kilkustopniowej).Cz³ony sk³adowe tekstu cechuje s³aba spójnoœæ, znaczna autonomicznoœæ.LuŸna struktura dopuszcza przestawianie ogniw, dodawanieczy usuwanie komponentów, a tak¿e akceptowanie czêœci tekstu w procesienegocjacji i ratyfikacji.


Deklaracja jako akt mowy i gatunek tekstu263Modu³ow¹ konstrukcjê spaja eksplicytna rama tekstowa. Sk³adaj¹ siêna ni¹: tytu³, preambu³a, segment finalny z podpisami sygnatariuszy.Tytu³Tytu³ zawiera zwykle klasyfikacjê gatunkow¹ dokumentu: Powszechnadeklaracja praw cz³owieka i obywatela, Karta Narodów Zjednoczonych,Miêdzynarodowy pakt praw cz³owieka, Miêdzynarodowa konwencjaw sprawie likwidacji wszelkich form dyskryminacji rasowej itp. Stosunkowoczêsto dokument funkcjonuje pod nazw¹ wskazuj¹c¹ miejscejego powstania: Deklaracja boloñska, Deklaracja madrycka, rzadziej skojarzonyjest z jego autorem: Deklaracja Schumana, niekiedy tytu³ ³¹czyinformacje ró¿nego rodzaju: Deklaracja Sejmu Rzeczypospolitej Polskiejw sprawie solidarnoœci z narodem tybetañskim 24 sierpnia 2001 roku.Pe³na nazwa dokumentu bywa skracana w dyskursie publicznym, np. Deklaracjaz Glasgow. Silne uniwersytety dla silnej Europy przywo³ywanajest zwykle pod pierwsz¹ czêœci¹ tytu³u: Deklaracja z Glasgow stanowi...,Deklaracja z Glasgow okreœla... Niekiedy w obiegowym sposobieodsy³ania do dokumentu przywo³uje siê nazwê w oryginalnej wersji jêzykowej,np. Budapeszteñsk¹ i Berliñsk¹ Deklaracjê inicjatywy otwartegodostêpu okreœla siê Open Access. Sprzyja temu syntetycznoœæ nazwy i u¿ywanietej postaci w adresie internetowym (www.zim.mpg.de/openaccess).W wielu odwo³aniach stosuje siê skondensowane nazwy deklaracji, pomijaj¹ceczêœæ oficjalnego tytu³u, np. z nazwy Powszechna Deklaracjapraw cz³owieka i obywatela czêsto wypadaj¹ skrajne okreœlenia.Preambu³aPreambu³a, czêsto nazwana tak expressis verbis, stanowi rodzaj wstêpuwyjaœniaj¹cego okolicznoœci powstania dokumentu. Ujêta jest w ramêobejmuj¹c¹ informacjê o podmiotach sk³adaj¹cych deklaracjê, okolicznoœciachjej powstawania oraz przes³ankach przedsiêwziêcia. Wszystkieczêœci ramy tekstowej preambu³y cechuje silna szablonowoœæ. Na pocz¹tku


264 OLGA WOLIÑSKAwymienia siê uczestników tworzenia aktu, nazywaj¹c ich stronami lubsygnatariuszami. Sk³adnik finalny ma postaæ stwierdzenia typu: uzgodni-³y, co nastêpuje. Centralny cz³on sk³ada siê z wieloogniwowego szereguokresów podrzêdnych, budowanych wokó³ predykatów nieosobowych,odnosz¹cych siê do wymienionych wczeœniej podmiotów dzia³ania. Najczêœciejmaj¹ one formê imies³owów:– przesz³ych: g³ównie zwa¿ywszy..., rzadziej innych: uznawszy...,– wspó³czesnych: uznaj¹c, dostrzegaj¹c, d¹¿¹c, potwierdzaj¹c, odwo³uj¹csiê do, pamiêtaj¹c, maj¹c na uwadze, niepokoj¹c siê, wierz¹c,– biernych: przekonane, zdecydowane, œwiadome, zatroskane...Jako typowy przyk³ad preambu³y przytoczyæ mo¿na odpowiedni fragmentEuropejskiej karty spo³ecznej:Europejska karta spo³ecznaPreambu³aRz¹dy sygnatariusze, cz³onkowie Rady Europy,zwa¿ywszy, ¿e celem Rady Europy jest osi¹gniêcie wiêkszejjednoœci jej cz³onków dla zagwarantowania i urzeczywistnieniaidea³ów i zasad, które s¹ ich wspólnym dziedzictwem (...);zwa¿ywszy, ¿e w Europejskiej Konwencji o Ochronie PrawCz³owieka i Podstawowych Wolnoœci (...) Pañstwa cz³onkowskie RadyEuropy zgodzi³y siê zapewniæ swej ludnoœci prawa obywatelskiei polityczne oraz wolnoœci w nich okreœlone;zwa¿ywszy, ¿e korzystanie z praw spo³ecznych powinno byæzapewnione bez dyskryminacji za wzglêdu na rasê, kolor, p³eæ, religiê,pogl¹dy polityczne, pochodzenie narodowe lub spo³eczne;zdecydowane podj¹æ wspólnie wszystkie wysi³ki dla podnoszeniapoziomu ¿ycia i popierania dobrobytu spo³ecznego, zarównoludnoœci miejskiej, jak i wiejskiej, za pomoc¹ odpowiednich instytucjii dzia³añ,uzgodni³y co nastêpuje:Preambu³a mo¿e byæ zbudowana na szablonie wielokrotnie powtarzanegojednego predykatu (najczêœciej zwa¿ywszy) lub na siatce zró¿nicowanychform, np.:


Deklaracja jako akt mowy i gatunek tekstu265Pañstwa Strony niniejszej Konwencji,zwa¿ywszy [5x],przekonane,potwierdzaj¹c,przekonane,zaniepokojone,zdecydowane,bior¹c pod uwagê,pragn¹c,uzgodni³y co nastêpuje:(Miêdzynarodowa konwencja w sprawie likwidacji wszelkich formDyskryminacji Rasowej)Oprócz przes³anek – albo zamiast nich – w preambule mog¹ zostaæwymienione cele, jakie chce siê osi¹gn¹æ dziêki realizacji postanowieñzawartych w deklaracji. Cele te bywaj¹ wyliczone globalnie w postacisekwencji zdañ podrzêdnych, por. w Powszechnej deklaracji praw cz³owiekai obywatela:(...) postanowili og³osiæ w uroczystej deklaracji (...),aby owa deklaracja przypomina³a (...),aby akty w³adzy by³y respektowane (...),aby ¿¹dania obywateli zawsze s³u¿y³y podtrzymaniu Konstytucjii szczêœciu ogó³u (...)Niekiedy cele precyzuje siê szczegó³owo w zasadniczej czêœci deklaracji,w formie wstêpów do poszczególnych artyku³ów, tak jest np. w Europejskiejkarcie spo³ecznej, gdzie ka¿dy artyku³ rozpoczyna formu³a:W celu zapewnienia skutecznego wykonywania prawa pracownikado (...) Umawiaj¹ce siê Strony zobowi¹zuj¹ siê: (...)a miejsca wielokropków wype³nia siê konkretn¹ treœci¹.Regu³¹ jest odwo³ywanie siê w preambule do wartoœci ogólnych, le¿¹cychu pod³o¿a wprowadzanych regulacji. Szczególnie czêsto s¹ to wartoœcipodstawowe, takie jak: wolnoœæ, równoœæ, godnoœæ, poszanowanie


266 OLGA WOLIÑSKApraw cz³owieka, bezpieczeñstwo, wspó³praca, solidarnoœæ, tradycja, kultura,to¿samoœæ. W deklaracjach dotycz¹cych spraw szczegó³owych licznes¹ odwo³ania do dokumentów o szerszej perspektywie – konwencji,rezolucji. Przyk³adowo, Deklaracja boloñska nawi¹zuje do wczeœniejszejDeklaracji sorboñskiej z 1998 roku i do jeszcze wczeœniejszej,inicjuj¹cej tzw. proces boloñski Bolonia Magna Charta Universitatumz 1988 roku. Odes³ania s¹ z regu³y precyzyjne – wymienia siê nazwêdokumentu, miejsce i organ uchwalaj¹cy, niekiedy wskazuje partie tekstu,do których siê nawi¹zuje. Dziêki tym intertekstualnym nawi¹zaniomdeklaracjê sytuuje siê w ci¹gu dokumentów reguluj¹cych postêpowaniew danej dziedzinie.Cz³on centralnyW zale¿noœci od stopnia z³o¿onoœci materii bêd¹cej przedmiotem deklaracjisegment ten ma rozmait¹ objêtoœæ i jest ró¿nie organizowany.W wiêkszoœci wypadków deklaracja ma formê modu³ow¹, stanowi sekwencjêsegmentów o znacznej samodzielnoœci, poddaj¹cych siê proceduromprzestawnoœci, dopuszczaj¹cych lekturê czêœciow¹ i fragmentaryczneakceptowanie. Dla u³atwienie percepcji tekstu i odwo³ywania siêdo niego wprowadza siê w przewa¿aj¹cej czêœci deklaracji numeracjê artyku³ow¹,rozbudowywan¹ niekiedy dalsz¹ segmentacj¹ pionow¹. Tak powstajestruktura wielopoziomowa, która mo¿e obejmowaæ: czêœci, artyku³y,paragrafy, ustêpy, punkty, podpunkty. Zdarzaj¹ siê wypadki nadawanianag³ówków czêœciom czy artyku³om, por. np.:To¿samoœæ, ró¿norodnoœæ, pluralizmArtyku³ 1 – Ró¿norodnoœæ kulturalna, wspólne dziedzictwo ludzkoœciArtyku³ 2 – Od ró¿norodnoœci kulturalnej do pluralizmu kulturArtyku³ 3 – Ró¿norodnoœæ kulturalna jako czynnik rozwoju(Powszechna deklaracja UNESCO o ró¿norodnoœci kulturalnej)Troska o precyzyjnoœæ sformu³owañ i o w³aœciwe odczytanie intencjizawartych w deklaracji powoduje umieszczanie w dokumentach definicjiu¿ywanych w nich terminów, por. np.:


Deklaracja jako akt mowy i gatunek tekstu267W niniejszej deklaracji wyra¿enie „dyskryminacja rasowa” oznaczawszelkie zró¿nicowanie, wykluczenie, ograniczenie lub uprzywilejowaniez powodu rasy, koloru skóry, urodzenia (...)(Miêdzynarodowa konwencja w sprawie wszelkich form dyskryminacji rasowej)Dla celów tej Deklaracji termin „przemoc wobec kobiet” zostajezdefiniowany jako wszelki akt przemocy zwi¹zany z faktem przynale¿noœcidanej osoby do okreœlonej p³ci, (...)(Deklaracja o eliminacji przemocy wobec kobiet)W rozumieniu niniejszej konwencji „dziecko” oznacza ka¿d¹ istotêludzk¹ w wieku poni¿ej osiemnastu lat, chyba ze zgodnie z prawemodnosz¹cym siê do dziecka uzyska ono wczeœniej pe³noletnoœæ.(Konwencja praw dziecka)Stwierdzenia bêd¹ce zasadniczymi konstatacjami deklaracji cechujeeksplicytnoœæ, precyzja, syntetycznoœæ:Pañstwa-Strony w granicach swej jurysdykcji bêd¹ respektowa³yi gwarantowa³y prawa zawarte w niniejszej konwencji wobec ka¿-dego dziecka, bez jakiejkolwiek dyskryminacji, niezale¿nie od koloruskóry, p³ci, jêzyka, religii, pogl¹dów politycznych, statusu maj¹tkowego,niepe³nosprawnoœci, cenzusu urodzenia lub jakiegokolwiekinnego tego dziecka albo jego rodziców b¹dŸ opiekuna prawnego.(Konwencja praw dziecka)Widaæ wielk¹ troskê o mo¿liwie jednoznaczne sprecyzowanie zasiêguu¿ywanych pojêæ i okreœleñ. Nie poprzestaje siê na okreœleniu ka¿degodziecka, lecz wylicza cechy mieszcz¹ce siê w tym pojêciu. Takieszczegó³owe dookreœlanie w tekstach innych stylów uznane zosta³oby zapleonastycznoœæ.Uderza kategorycznoœæ stwierdzeñ i sk³onnoœæ do operowania wielkimkwantyfikatorem:Ka¿dy ma prawo do ¿ycia.Nikt nie mo¿e byæ skazany na karê œmierci i stracony.


268 OLGA WOLIÑSKAKa¿de pañstwo winno prowadziæ przy pomocy wszelkich dostêpnychœrodków politykê zmierzaj¹c¹ do wyeliminowania przemocy wobeckobiet.Wszyscy pracownicy i pracodawcy maj¹ prawo do rokowañ zbiorowych.Nie mo¿e podlegaæ jakimkolwiek ograniczeniom.Jeœli jednak zasiêg postanowieñ jest jakoœ ograniczony, pojawiaj¹ siêwyra¿enia specyfikuj¹ce okolicznoœci wy³¹czaj¹ce aktualnoœæ twierdzeñ:chyba ¿e..., z wyj¹tkiem, gdy oka¿e siê to konieczne, wykonywanie tegoprawa mo¿e podlegaæ pewnym ograniczeniom, lecz tylko takim, które s¹konieczne dla poszanowania praw lub reputacji innych osób albo ochronybezpieczeñstwa narodowego lub porz¹dku publicznego, b¹dŸ zdrowiaalbo moralnoœci spo³ecznej.Kategorycznoœæ twierdzeñ generuje obfite wystêpowanie form nieosobowych:gwarantuje siê, zapewnia siê, zakazuje siê, ustanowi siê, musisiê, nie bêdzie siê interpretowaæ... oraz bezokoliczników. Przewa¿aj¹ formyczasu teraŸniejszego. Na drugim miejscu sytuuj¹ siê formy czasu przysz³ego.Wielka rola przypada predykatom modalnym: nale¿y dbaæ, niemog¹ byæ uznane, powinny byæ zapewnione, musz¹ stworzyæ, musi byæzachowane, powinno siê okreœliæ. Czêœæ deklaracji formu³uje zobowi¹zaniapodmiotów wymienionych w preambule – wtedy predykaty przyjmuj¹formy osobowe, por. np.: Pañstwa-Strony czuwaj¹, uznaj¹, dzia³aj¹,podejmuj¹, zapewniaj¹, zapewni¹, bêd¹ respektowa³y, bêd¹ popiera³y...D¹¿enie do precyzyjnoœci sformu³owañ i skrótowoœci prowadzi dou¿ywania rozbudowanych struktur nominalnych kondensuj¹cych wyra-¿enie wielopredykatywne, takich jak: polityka zmierzaj¹ca do wyeliminowaniawszelkiej przemocy wobec kobiet, prawo do swobodnego zrzeszaniasiê w organizacjach krajowych i miêdzynarodowych w celu ochronyich interesów gospodarczych i spo³ecznych. Prawnicza precyzyjnoœæpowoduje eksplicytne wymienianie sk³adników zbiorów, co skutkujewystêpowaniem d³ugich szeregów wspó³rzêdnych, np.:(...) popieranie dobrobytu spo³ecznego, zarówno ludnoœci miejskiej,jak i wiejskiej, za pomoc¹ odpowiednich instytucji i dzia³añ...


Deklaracja jako akt mowy i gatunek tekstu269Wolnoœæ s³owa, pluralizm mediów, wielojêzycznoœæ, równy dostêpdo sztuki, do dorobku naukowego i technologicznego – równie¿w formie cyfrowej – oraz mo¿liwoœæ, dla wszystkich kultur, dostêpudo wypowiedzi i rozpowszechniania s¹ gwarancj¹ istnienie ró¿norodnoœcikulturalnej.Segment koñcowyW najprostszej, obligatoryjnej postaci znajduj¹ siê w tej czêœci podpisysygnatariuszy deklaracji. Podpisy mog¹ byæ poprzedzone koñcowym apelemdo spo³ecznoœci czy w³adz o poparcie inicjatywy i wdra¿anie jej, np.:Zobowi¹zujemy nasze Pañstwa do popierania zadañ i celów zawartychw decyzjach tego Szczytu, zarówno w ramach Rady Europy,jak i na innych forach i w innych organizacjach miêdzynarodowych,których jesteœmy cz³onkami.Wzywamy Europejczyków, gdziekolwiek siê znajduj¹, by czerpaliz wartoœci, które le¿¹ w sercu misji Rady Europy – praw cz³owieka,demokracji i rz¹dów prawa – oraz by do³¹czyli do naszego dzie³aprzekszta³cania Europy w spo³ecznoœæ kreatywn¹, otwart¹ na wiedzêi ró¿norodne kultury, spo³ecznoœæ obywatelsk¹ i solidarn¹.(Deklaracja warszawska Warsav Summit 2005)W wypadku ratyfikacji pojawia siê formu³a ratyfikacyjna:Po zaznajomieniu siê z powy¿sz¹ (...) oœwiadczam, ¿e zosta³y oneuznane za s³uszne, s¹ przyjête, ratyfikowane i potwierdzone, bêd¹niezmiennie zachowywane.Jeœli dokument nie jest przyjmowany w ca³oœci, wymienia siê artyku-³y, które zyskuj¹ akceptacjê, np.:Jednoczeœnie oœwiadczam, ¿e Rzeczpospolita Polska uwa¿a siê zazwi¹zan¹ postanowieniami Karty w nastêpuj¹cym zakresie: art. 2,ustêpy 1, 3–5) itd.


270 OLGA WOLIÑSKASegmentowoœæ struktury i wyrazistoœæ cz³onowania maj¹ zatem uzasadnieniepragmatyczne.Deklaracja jest wa¿nym gatunkiem wypowiedzi publicznej precyzuj¹cejczyjeœ pogl¹dy i wyrastaj¹ce z nich zobowi¹zania. Jej postaæ ustnamo¿e zawieraæ sformu³owania nie doœæ przemyœlane, ulotne. To doprowadzi³odo znacznej dewaluacji pojêcia „deklaracja” i uto¿samiania goz nieodpowiedzialnymi manipulacjami jêzykowymi. W dyskursie publicznymczêsto wskazuje siê na rozziew miêdzy zawartoœci¹ deklaracji a praktyk¹dzia³ania (puste deklaracje, to tylko deklaracje). Czêsto dochodzi dodystansowania siê od zawartoœci deklaracji i sugerowanie weryfikacji stosowaniaich w dzia³aniu (Nie przywi¹zujê wagi do deklaracji. Trzeba zobaczyæ,co idzie za deklaracjami).Erozja nie obejmuje deklaracji pisemnych, bêd¹cych oficjalnymidokumentami o charakterze prawnym. Dokumenty oficjalne o wartoœciintencjonalnej deklaratywu – ró¿nie nazywane: karty, konwencje, rezolucjeetc. – odgrywaj¹ wielk¹ rolê w funkcjonowaniu instytucji publicznychi pañstwowych oraz w kszta³towaniu ¿yciu publicznego. Budowadeklaracji jest w znacznej mierze skonwencjonalizowana – zarównow zakresie struktury tekstu, jak i kszta³tu jêzykowego poszczególnychsegmentów tworz¹cych dokument. Szablonowoœæ – niew¹tpliwie zamierzona– ma przes³anki pragmatyczne, u³atwia percepcjê tekstu i jego aplikacjê.ród³aDeklaracja berliñskaDeklaracja boloñskaDeklaracja madryckaDeklaracja o eliminacji przemocy wobec kobietDeklaracja praw cz³owieka i obywatelaDeklaracja Sejmu Rzeczypospolitej Polskiej w sprawie solidarnoœci z narodem tybetañskimDeklaracja Schumana


Deklaracja jako akt mowy i gatunek tekstu271Deklaracja warszawska. Trzeci szczyt szefów pañstw i rz¹dów Rady Europy. Warszawa16–17 maja 2005 r.Deklaracja z Glasgow. Silne uniwersytety dla silnej EuropyPowszechna deklaracja praw zwierz¹tPowszechna deklaracja UNESCO o ró¿norodnoœci kulturalnejKarta praw podstawowych Unii EuropejskiejEuropejska karta spo³ecznaKonwencja o prawach dzieckaMiêdzynarodowa konwencja w sprawie likwidacji wszelkich form dyskryminacji rasowej„Gazeta Wyborcza” 2006 [skrót: GW]Korkondancja PWN: Korpus jêzyka polskiego [skrót: JP], Korpus tekstów dziennika„Rzeczpospolita” [skrót: R]BEREŒ W., BURNETKO K., 2006: Duchowny niepokorny. Rozmowy z ksiêdzem Stanis³awemMusia³em. Warszawa [skrót: Musia³].NIEWIARA A., 2006: Moskwicin – Moskal – Rosjanin w dokumentach prywatnych. Portret.£ódŸ [skrót: Niewiara].LiteraturaBAÑKO M., 2000: Inny s³ownik jêzyka polskiego PWN. Warszawa [skrót: Inny].DUBISZ S., red., 1999: S³ownik jêzyka polskiego. Warszawa [skrót: sjp].SEARLE J., 1999: Umys³, jêzyk, spo³eczeñstwo. Warszawa.Declaration as a Speech Act and Textual GenreSummaryThe kind of texts called in Polish declarations (statements or announcements) belongsto the group of genres of formal register. Declarations are unique in that they areable to effect changes in the world solely through speech acts. The utterance depictsa future state of affairs as viable. Among illocutionary meanings of the declaration aredeclarativity or performativity, commissiveness (the sender’s commitment) and persuasiveness(impact on the recipient). All these intentional values are of great significancein social communication, hence the vital role of declaration in public life.


272 OLGA WOLIÑSKADeclarations can be both oral and written. The kind of medium used affects the linguisticshape of the message. Oral declarations, which are common in situations of directcontact, have no strictly fixed form. In terms of content they can also be ill-consideredand irresponsible. It is under their influence that we tend to attach negative meanings tothe noun declaration (as in ‘empty declarations’) and the adjective declarative (‘groundless,hollow, unreliable’). In contemporary public discourse the gap between declarationsof public agents and their conduct is frequently pinpointed.At the same time, a number of declarations transmitted orally have previously existedin writing. Therefore, it is essential to regard their spoken form as secondary. Declarationsof this type resemble written ones, although they are commonly smaller in size.The difficulty in their description consists in the fact they are usually reported or summarized,with only a few (if any) excerpts quoted.Written declarations, and particularly their specialized varieties (charters, conventions)are texts that come in different sizes, are sometimes very thorough and detailed,always carefully drafted and often a result of arduous negotiations among many agents.They are marked by a high degree of explicitness and precision of language. They usuallyconsist of a document of loose modular structure which allows for partial acceptance(ratification). The highly conventionalized whole occurs in the textual framework ofa title, a preamble and a closing segment. The conventionality of structure and formulaiccharacter of statements stem from pragmatic premises, facilitating also the perceptionand application of the text.


KATARÍNA VUŽÒÁKOVÁPrešovská univerzitaBinárnos a ternárnos onomaziologickeja onomatologickej štruktúryslovotvorne motivovaného slova*Doteraz sa pod vplyvom binaristickej koncepcie, ktorú uviedol do jazykovedyJ.M. Rozwadowski (porov. o tom FURDÍK, 1996: 49), zdôrazòovalakorešpondencia medzi dvojèlennosou vonkajšej (slovotvorný základ+ slovotvorný formant) a vnútornej (onomaziologický príznak + onomaziologickábáza) štruktúry motivovaného slova. Za adekvátnejšie stanoviskovšak pokladáme názor J. FURDÍKA (2002), pod¾a ktorého sa binaristickýmprístupom onomaziologická štruktúra slovotvorne motivovanéhoslova ako celok nevyèerpáva. Jedným z ukazovate¾ov tohto fenoménuje slovotvorná parafráza, ktorou sa explicitne vyjadruje formálno-sémantickárelaènos medzi motivátom a motivantom. Ide o vytvorenie kontextu,ktorým sa vysvet¾uje význam odvodeného alebo zloženého slova,prièom základnou podmienkou je zaradi do parafrázy príslušný motivant(napr. kachliar „èlovek, ktorý stavia kachle“). Tento jav sa oznaèujeaj pojmom diagnostická parafráza (pozri FURDÍK, 2004), èím sa chce poukázana skutoènos, že vytvorením parafrázy, a tak nájdením východiskovejlexikálnej jednotky, možno stanovi formálno-sémantické parametre(slovotvorný význam, slovotvornú štruktúru, slovotvorný postupa slovotvornú kategóriu) odvodeného a zloženého slova.* Teóriu o slovotvornej motivácii a príslušné termíny preberáme od J. Furdíka (bližšieo tom pozri FURDÍK, 2004).18 Jêzyki...


274 KATARÍNA VUŽÒÁKOVÁSlovotvornou parafrázou a jej rôznym ponímaním vzh¾adom na jednotlivýchlingvistov (Z.M. Volockaja, I. Judycka, R. Grzegorczykowa,I.S. Uluchanov) sa u nás zaoberal J. HORECKÝ (1981), ktorý poukázal nafakt, že slovotvorná parafráza je spo¾ahlivým nástrojom na skúmanie slovotvornéhovýznamu odvodených slov, no zároveò pod¾a neho nesie sosebou väèšiu informáciu ako derivát, a preto vzah medzi nimi nie jevzahom ekvivalencie.Slovotvorná parafráza naozaj obsahuje prvky, ktoré nie sú explicitnevyjadrené, teda slovotvorná štruktúra ich nie je schopná zachyti. Akopríklad uvádzame slovo kachliar. Slovotvorným formantom -iar sa tudemonštruje spredmetnenie kategórie životnosti, personálnosti, slovotvornýmzákladom nejaký vzah osoby ku kachliam. V kognitívnejštruktúre ¾udskej mysle v súvislosti s dešifrovaním významu slova je všakprítomný onomaziologický spoj (porov. DOKULIL, 1962), zachytávajúcipresný vzah medzi onomaziologickou bázou a onomaziologickým príznakom:kachliar „èlovek, ktorý stavia kachle“. J. FURDÍK (2004) preto navrhujehovori nie o binárnej, ale ternárnej štruktúre slovotvorne motivovanéhoslova. Teda na onomaziologickej rovine ide o vytváranie obsahupojmu, ktorý sa môže sklada aj z troch komponentov. A hoci tranzitnýèlen, onomaziologický spoj, je viac-menej variabilný (porov. DOKULIL, 1962:31), je v procese uvedomovania si významu odvodeného èi zloženého slovaprítomný (rybár „ten, kto chytá ryby“; prsteò „to, èo sa nosí na prste“;svalnatý (muž) „taký, ktorý má vyvinuté svaly“; garážova „ma autov garáži“; kolenaèky „ís po kolenách“; pädesiat „to¾ko, ko¾ko je päkrát desa“; štvorsten „to, èo má štyri trojuholníkové steny“; minuloroèný(m-é vo¾by) „také, ktoré sa uskutoènili minulého roku“; štvornožky„tak, že niekto ide po štyroch konèatinách“). No táto teória neplatí absolútnea nedá sa aplikova na všetky významy motivovaných slov (študent„ten, kto študuje“; pracovisko „to, kde sa pracuje“; gazdova „bygazdom“; rýchlokorèuliar „ten, kto rýchlo korèu¾uje“; málovravný „taký,ktorý málo vraví“). Preto neodmietame ani teóriu o dvojèlennej slovotvornejštruktúre slova.Binaristická koncepcia nachádza svoje uplatnenie:1. Pri transpozièných a modifikaèných derivátoch a kompozitách a integraènevzniknutých zložených slovách (rýchlos „to, že (nieèo) je rých-


Binárnos a ternárnos onomaziologickej a onomatologickej štruktúry...275le“; riadiaci (pracovník) „taký, ktorý riadi“; zaujímavo „tak, že (nieèo) jezaujímavé“; stolík „malý stôl“; nahluchlý „trochu hluchý“; „sladuèko„ve¾mi sladko“; èasopriestor „èas a priestor“; lyricko-epický „lyrickýa epický“; horko-ažko „horko a ažko“).2. Z h¾adiska formálneho vyjadrenia a usporiadania prvkov onomatologickejštruktúry, a to i v prípade mutácie (ryba → ryb-ár; prst → prst--eò; sval → sval-natý; garáž → garáž-ova; kolená → kolen-aèky; pä--desiat).Pri skúmaní kompozít sme však dospeli k názoru, že nielen onomaziologická,ale i onomatologická štruktúra slova môže by trojèlenná (V niektorýchprípadoch sa dá uvažova až o štvorèlennej štruktúre (porov. SO-KOLOVÁ, IVANOVÁ, VUŽÒÁKOVÁ, 2005). Pri tvorení zložených slov sa totižèasto spájajú dva slovotvorné základy s jedným èi dvoma slovotvornýmiformantmi – širokolistý „taký, ktorý má široké listy“ 1 : Z 1+ (Z 2+DM/GM)ADJ; strmhlav „tak, že N padá strmo hlavou dole“: ZADV1+ [ZS2 + DM/GM])ADV; drevorubaè „ten, kto rúbe drevo“: (ZS1 + -o-+ [ZV2 + DM/GM])SUBST; palivovoenergetický „taký, ktorý využívapalivo a energetiku“: [DM + Z 1] + K o/.+ [Z 2+ DM/GM] – na rozdiel odderivátov, kde sa binarizmus onomatologickej štruktúry zachováva. Z tohovyplýva, že onomatologická a onomaziologická štruktúra nemusia spolunevyhnutne korešpondova.V prípade kompozít môžu nasta dve situácie:1. Onomaziologická štruktúra slova je bohatšia ako onomatologická,napr. kovorobotník „ten, kto pracuje v kovopriemysle“, krasopis „to, ženiekto krásne píše“ (táto možnos je ove¾a èastejšia.).2. Onomatologická štruktúra slova je bohatšia ako onomaziologická,napr. medovožltý „žltý ako med“, mäsovoèervený „èervený ako mäso“,no z morfematického aj slovotvorného h¾adiska skôr „žltý do medova“,„èervený do mäsova“, resp. „medovo žltý“, mäsovo èervený“, keïže tu1ADJ – adjektívum; ADV – adverbium; cas – casus, pád/Scas – substantívum v nepriamompáde; DM – derivaèná morféma; expr. – expresívum; GM – gramatická morféma;K – konfix; N – niekto/nieèo; OB – onomaziologická báza; OP – onomaziologický príznak;Pr – prepozícia; S, SUBST – substantívum; s – substantívny základ; SF – slovotvornýformant; SZ – slovotvorný základ; V – verbum; v – slovesný základ; Z 1, Z 2– slovotvornýzáklad.18*


276 KATARÍNA VUŽÒÁKOVÁpredpokladáme analogické tvorenie pod¾a iných názvov farieb ako tmavozelený(„tmavo zelený“), sivomodrý („sivo modrý“).Na tomto mieste by sa dalo analogicky uvažova o onomatologickomspoji. Ani onomaziologický, ani onomatologický spoj však nemajú svojpendant, a preto nie sú všeobecne záväznými prvkami.Vzniká tu otázka, èi na základe uvedených skutoèností ide o dve koncepcie,binaristickú a ternárnu. V skutoènosti je slovotvorná teória jedna, rozdielnesú len poh¾ady na realizáciu onomatologickej a onomaziologickejštruktúry v horizontálnom smere, teda aj jedna, aj druhá môžu by binárnei ternárne. Z h¾adiska vertikálneho smeru každé odvodené a zložené slovo,ktorého slovotvorná štruktúra obsahuje slovotvorný základ a slovotvornýformant, má aj im prislúchajúci onomaziologický príznak a onomaziologickúbázu (výnimkou sú modifikaèné kompozitá typu malomesto, kdeonomaziologickému príznaku a báze zodpovedajú dva slovotvorné základy,a integraèné kompozitá, napr. èiernobiely, kde dve onomaziologickébázy sú formálne vyjadrené dvoma slovotvornými základmi).Onomatologická a onomaziologická štruktúra slovahorizontálny smer (binárnos i ternárnos)a) binárnos onomaziologickej a onomatologickej štruktúry[uèi] – [te¾][ten, kto] [uèí]b) ternárnos onomaziologickej štruktúryzáhrad – ník[ten, kto] [pracuje] [v záhrade]c) ternárnos onomatologickej štruktúryvertikálnysmer(binárnos)SZ + SFOP + OB[karmín] – [ov] – o – [èervený]èervený ako karmín


Binárnos a ternárnos onomaziologickej a onomatologickej štruktúry...277Dôležitos uvedomovania si poètu prvkov slovotvornej štruktúry súvisíso zisovaním spôsobu vzniku odvodených a zložených slov, èo má priamodosah na ich didaktickú analýzu v školskej praxi. Vychádzame z toho,že slovotvornej forme (slovotvorný základ + slovotvorný formant)slova zodpovedá onomaziologická štruktúra (onomaziologická báza +onomaziologický príznak), ktorá je konštituentom slovotvorného významu.Z toho vyplýva, že slovotvorný význam možno odvodi priamo z onomaziologickejštruktúry slova, ktorá môže by binárna i ternárna, tedaslovotvorný význam je závislý od jej zloženia.TABULKA 1. Onomaziologická štruktúra a slovotvorný význam slovaVnútorná formaslovahusl (základ) -ista (formant)osobamužskéhopohlavia(báza)ten, ktoten, ktohrá(spoj)hráV(na) husle(príznak)na huslePr + S casOnomatologickáštruktúraonomaziologickáštruktúraslovotvornývýznamNadväzujúc na teóriu J. Furdíka sa preto na Katedre komunikaèneja literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešovesnažíme o vytvorenie Malého slovotvorného slovníka slovenèiny (vznikáako grantový projekt VEGA 1/1423/04), v ktorom analýzu každého motivovanéhoslova zaèíname uvedením jeho slovotvorného (pod¾a Furdíkamotivaèného) významu [porov. FURDÍK, 2004). Motivaèný a slovotvornývýznam slova zisujeme pri charakteristike motivovaných slovv slovníku pomocou substituènej metódy. Návrhy na jej uplatnenie prioverovaní klasifikácie lexém v rámci slovotvorných útvarov v slovenskejderivatológii podali K. BUZÁSSYOVÁ (1969, 1974) a J. FURDÍK, (1978a,1993). Pod¾a K. BUZÁSSYOVEJ (1969: 42)) „substitúcia spoèíva v tom, žeodvodené slovo sa zamení spojením slov, ktoré obsahujú jeho odvodzujúceslovo + slovo, ktoré je ekvivalentom sufixu“. Túto charakteristikuby sme mohli rozšíri a doplni o ïalšie faktory (keïže do úvahy beriemevšetky deriváty i kompozitá), t.j. o tvorbu slov akýmko¾vek slovo-


278 KATARÍNA VUŽÒÁKOVÁtvorným prostriedkom, nie iba sufixom, a o tvorbu slov vznikajúcich kompozíciou.Substituova odvodené alebo zložené slovo pre nás teda znamená:1. Zaradi do substitúcie príslušné fundujúce slovo/slová.2. Zaèleni do substitúcie slovotvorný formant v podobe jemu ekvivalentnéhovýrazu.3. Vyjadri vzah medzi fundujúcim slovom a výrazom, ktorý nahrádzaslovotvorný formant, resp. pri kompozitách medzi dvoma fundujúcimislovami.štyridsiatnik1. štyridsa2. ten, kto3. „ten, kto má štyridsa rokov“perlorodka1. perla, rodi2. to, èo3. „to, èo rodí perly“Pri odvodených slovách s binárnou onomaziologickou štruktúrou modifikaènéhotypu je 3. bod len fúziou východiskového slova a formantuv podobe jemu ekvivalentného výrazu, kedže tu nie je prítomný tranzitnýèlen, èo je tiež dôkazom relatívnej platnosti ternárnej štruktúry odvodenýcha zložených lexikálnych jednotiek. Podobne je to v prípade modifikaènýcha integraèných kompozít, no tu je navyše 2. bod redundantný, pretožedruhý slovotvorný základ slova je zároveò onomaziologickou bázou, ktoráje modifikovaná prvým èlenom:lekárka1. lekár2. žena3. žena-lekárkamoš1. kamarát2. expr.3. kamarát + expr.jazykoveda1. jazyk, veda2. 03. veda o jazykuObsah slovotvornej parafrázy, ktorý vyjadruje vzah medzi onomaziologickoubázou a príznakom, resp. medzi dvoma základmi hlavne v prípadekompozít, nemusí vždy zodpoveda skutoènému stavu vecí. Ide o situáciu,keï sa lexikálny význam odchy¾uje od slovotvorného, resp. za podmienok,že slovotvorný význam nie je totožný s vedeckým výkladom pomenovaniav Krátkom slovníku slovenského jazyka (1997): KAÈALA, RED.,


Binárnos a ternárnos onomaziologickej a onomatologickej štruktúry...279kazisvet „ten, kto kazí svet“ / svojvo¾ný nièite¾ (vecí)ve¾ryba „ve¾ká ryba“ / morský cicavec ve¾kých rozmerovnámesaèný (èlovek) „èlovek citlivý, reagujúci na mesiac“ / èlovekpostihnutý chorobou prejavujúcou sa chodením v spánku.Z tohto dôvodu môžu slovotvorné parafrázy pôsobi niekedy umeloa vykonštruovane. J. FURDÍK (2004: 60) hovorí v takýchto prípadoch o falošnejmotivácii. Konkrétne ide o tvorbu slov na základe prvotného poznaniasveta (DZIAKOVÁ, 2002), o postupné prehodnotenie významu lexikálnychjednotiek (pecivál „ten, kto sa vá¾a na peci“ / domased, ten, kto niènerobí; lomidrevo „ten, kto láme drevo“/ mohutný a mocný èlovek) alebovznik slov na základe metafory a metonymie (stonožka „to, èo má stonôh“ / živoèích s ve¾kým poètom nôh; sedmoslivkár „ten, kto má sedemsliviek“/ schudobnený zeman). Nám však nejde o to, aby sme vysvet¾ovalilexikálny význam slova alebo odha¾ovali reálnu povahu vecí a javov.Substitúcie nám slúžia ako východisko pri h¾adaní motivantu/motivantov.No ukazuje sa, že takýmto spôsobom môžeme niekedy odkrývaaj iné, vyššie spomenuté okolnosti, ktoré ovplyvnili tvorbu konkrétnychlexém, a preto musíme pri konkrétnych lexémach vníma slovotvornúmotiváciu nie ako èisto synchrónny fenomén, ale posudzova ju z komplexnejšiehosynchrónno-diachrónneho h¾adiska, a to v prípadoch, ktorépoukazujú na vývoj, dynamiku v jazyku. Nechceme však h¾ada etymológiuslova. Hranicou je možnos vôbec zrekonštruova na základeslovotvornej štruktúry motivovaného slova príslušnú slovotvornú parafrázu,ktorá sa zhoduje s prirodzeným jazykovým vedomím používate¾ovjazyka, teda skutoènos, že používate¾ jazyka ešte vníma slovotvornúštruktúru slova. Tu treba upozorni na to, že pedagóg bude musiepri používaní vyššie spomenutého Malého slovotvorného slovníkaslovenèiny priebežne upozoròova na rozdiely medzi slovotvorným a lexikálnymvýznamom slova.Napriek tomu uvedené skutoènosti vedú k potrebe pristúpi k skúmaniua analýze odvodených a zložených slov práve prostredníctvom slovotvornýchparafráz, substitúcií onomaziologickej štruktúry lexikálnych jednotiek,pretože od tohto kroku závisia ïalšie parametre slovotvorne motivovanéhoslova (inventár substitúcií pre jednotlivé slovné druhy derivo-


280 KATARÍNA VUŽÒÁKOVÁvaných a zložených slov vzh¾adom na typy onomaziologických kategóriípozri v VUŽÒÁKOVÁ, 2005).Ozrejmením vzahov medzi onomaziologickou a onomatologickouštruktúrou slovotvorne motivovaného slova sme chceli poukáza na nedostatkyèisto formalistického prístupu k analýze motivovaných slov, pri ktoromsa zabúda na význam lexikálnych jednotiek. Táto skutoènos vediek nepochopeniu slovotvornej teórie ako takej, èo v didaktickej praxi spôsobujemnožstvo chýb a nepresností pri slovotvornom rozbore. Domnievamesa, že odstráni ich možno komplexnejším prístupom k slovotvornejštruktúre derivátov a kompozít, t. j. prijatím koncepcie binárnostii ternárnosti,v závislosti od situácie, ktoré podliehajú jednej slovotvornej teórii.LiteratúraBOZDÌCHOVÁ I., 1995: Tvoøení slov skládáním. Institut sociálních vztahù.BUZÁSSYOVÁ K., 1969: K triedeniu koreòových morfém transformaènou metódou. „Jazykovednýèasopis“ 20, s. 33–49.BUZÁSSYOVÁ K., 1974: Sémantická štruktúra slovenských deverbatív. Bratislava.DOKULIL M., 1962: Tvoøení slov v èeštinì. I. Teorie odvozování slov. Praha.DZIAKOVÁ K., 2000: Slovotvorný slovník slovenèiny. [Diplomová práca]. Prešov.DZIAKOVÁ K., 2002: Historicko-epistemologický rozmer slovotvornej motivácie. „Jazykovednýèasopis“ 53, s. 127–135.FURDÍK J., 1978a: K syntakticko-sémantickej interpretácii slovotvorných štruktúr. „SlavicaSlovaca“, roè. 13, è. 3, s. 274–287.FURDÍK J., 1978b: Slovotvorná motivovanos slovnej zásoby v slovenèine. V: MISTRÍK J.,red.: „Studia Academica Slovaca“. 7. Prednášky XIV. Letného seminára slovenskéhojazyka a kultúry. Bratislava, s. 103–115.FURDÍK J., 1993: Slovotvorná motivácia a jej jazykové funkcie. Levoèa.FURDÍK J., 1996: Jazykový status slovotvorne motivovaného slova. In: „Studia Philologika“3. Zborník PdF UPJŠ v Košiciach, s. 48–55.FURDÍK J., 2002: K onomaziologickej štruktúre slovotvorne motivovaného slova. V: MEN-GEL S., ed.: Slawische Wortbildung. Semantik und Kombinatorik. (Materialien der 5.Konferenz der Komission für slawische Wortbildung beim Internationalen Slawistenkomitee.Lutherstadt, Wittenberg 20.–25. september 2001). Münster–Hamburg–London, s. 113–123.


Binárnos a ternárnos onomaziologickej a onomatologickej štruktúry...281FURDÍK J., 2004: Slovenská slovotvorba. (Teória, opis, cvièenia). Prešov.HORECKÝ J., 1981: Slovotvorná parafráza. „Jazykovedný èasopis“, roè. 32, è. 1, s. 6–12.KAÈALA J., red., 1997: Krátky slovník slovenského jazyka. 3. vyd. Bratislava.SOKOLOVÁ M., red., 2005: Slovník koreòových morfém slovenèiny. 1. vyd. Prešov.SOKOLOVÁ M., IVANOVÁ M., VUŽÒÁKOVÁ K., 2005: Prínos Slovníka koreòových morfémk charakteristike kompozít. V: „Jazykovedný èasopis“, roè. 55, è. 2, s. 99–126.VUŽÒÁKOVÁ K., 2005: Motivaèný a slovotvorný význam slova v slovenèine. V: „Slovoo slove“. Zborník KKLJ PF PU. Prešov, roè. 11, s. 50–61.Binary and Ternary Onomasiological and Onomatological Structureof Derived Words and CompoundsSummaryUp to this time the linguists have thought only about binary word-formation structure(onomasiological evidence and onomasiological base) in the words. But J. Furdíksays we have also ternary onomasiological structure – onomasiological evidence + onomasiologicalconnection + onomasiological base. The point of departure of him is word--formation semantics of words (kachliar „ten, kto stavia kachle“). But not every wordshave the ternary structure. There are two posibilities: binary or ternary structure. It validsalso for onomatological structure. This knowledge is important for analysis of word--formation words, mainly in the school practice. So on the Department of Communicationand Literary Education at Pedagogical faculty of Prešov university in Prešov we tryto make The Little Slovak word-formation dictionary, where the explanation of the wordformation semantics is starting point for analysis of words. The word-formation semanticswe derive from onomasiological structure, which can be binary or ternary, so theword-formation semantics is dependent on amount of members in onomosiological structure.These facts we need for remove only clear formal aproach to analysis derived wordsand compounds, which is responsible for more mistakes in school practice. So there isquestion. Is in derivatology two word-formation theories? Now. There is only two conceptions,binary and ternary, two components of one word-formation theory.


BO¯ENA ¯MIGRODZKAUniwersytet Œl¹ski, KatowicePróba interpretacjici¹gu elementów grafemicznych by³omw tekstach internetowychPo wpisaniu do wyszukiwarki sieciowej Google.pl ci¹gu elementówgrafemicznych by³om, uzyskujemy, oprócz kilkuset przyk³adów jego u¿yciaw polskich tekstach, zdanie w formie pytania (nieopatrzone jednakznakiem zapytania), sugeruj¹ce b³¹d literowy wpisuj¹cego: Czy chodzi³oCi o: by³am. Nie zra¿aj¹c siê t¹ sugesti¹, wynikaj¹c¹ z potraktowaniaprzez twórców polskiej wersji wyszukiwarki ci¹gu by³om jako co najmniejniezbyt typowego, a byæ mo¿e b³êdnego, zamierzam poœwiêciæuwagê w³aœnie by³om. Jest to ci¹g grafemiczny doœæ rzadko u¿ywanyw polszczyŸnie ogólnej, a wyrwany z kontekstu mo¿e nasuwaæ wielorakieinterpretacje semantyczne, gramatyczne i stylistyczne. Moje rozwa-¿ania poœwiêcone bêd¹ wyst¹pieniom tego ci¹gu w tekstach odmiany pisanej,zaczerpniêtych z Internetu. Próba interpretacji polegaæ bêdzie,po pierwsze, na przyporz¹dkowaniu ci¹gu by³om do zbioru/zbiorówform reprezentuj¹cych jedn¹ lub wiêcej jednostek leksykalnych, po drugie– na okreœleniu funkcji gramatycznej formy by³om na podstawie kontekstu,w którym siê pojawia. Nale¿y rozwa¿yæ problem przyczyn pojawianiasiê tej formy w ró¿nych typach tekstów, a tak¿e jej funkcji stylistycznych.Analiza materia³u wyszukanego w Sieci pozwala wskazaæ dwa zasadniczekierunki interpretacji interesuj¹cego nas ci¹gu by³om:


Próba interpretacji ci¹gu elementów grafemicznych by³om...2831. jako formy leksemu przymiotnikowego BY£Y;2. jako formy (form) leksemu czasownikowego BYÆ.Ta druga interpretacja nie jest jednoznaczna, gdy¿ ci¹g by³om mo¿liwyjest do powi¹zania z trzema formami czasownika BYÆ.Poni¿ej omówiê wyszukany materia³ 1 w ramach wyró¿nionych grup.1. Ci¹g grafemiczny by³om jako reprezentacja przymiotnika BY£Y(B i N lp r. ¿eñ.) i jeden z dwu elementów grafemicznych rzeczownikowejjednostki leksykalnej MOJA BY£A (B i N lp)(1) Facet przedstawi³ mnie swoim podw³adnym jako by³om x-menkêa tamci zaœmiali siê.(http://victoria-aquilla-x-menka.eblog.pl/glowna.php/)(2) tesknie za mojom by³om klasom ... w sumie nie by³a takaz³a ... ...(aannkkaa.blog.pl/ – 18k – 2 Sty 2005)(3) przez miesiac by³am w b³endzie z emnie kocha i nawet mi topare razy powiedzia³ a okaza³o sie niedawno ¿e on kocha swoj¹by³om no poprostu sie super poczu³am. Dla niego chyba nieliczysie nikt inny tylko on sam niewazne dla niego jest ze ja go mog³amnaprawde bardzo pokochac wkoñcu to miesiac by³ nawetponad z tygodniow¹ przerw¹ i niewazne dla nigo jest nikt innyon sie liczy tylko ze soba niewazne ze ja mog³am cierpiec i nadalmoge cierpiec jak mnie ok³ama³ i ze go pokochac mog³am boz kad ze n sie z nikim nie liczy no ale cóz juz nim nie jestem i niebede chociaz czuje cos do niego ale cóz. Narka(http://koffanajusttysia.blog.onet.pl/)W przytoczonych przyk³adach by³om pojawia siê jako forma B i N lpr. ¿eñ. przymiotnika BY£Y, tak¿e w u¿yciu rzeczownikowym. W tej funkcjici¹g grafemiczny by³om to najprawdopodobniej zapis wymowy powsta³ejna pod³o¿u gwarowym. Mówi¹cy bardzo czêsto nie zdaj¹ sobie spra-1We wszystkich przyk³adach zachowano pisowniê oryginaln¹.


284 BO¯ENA ¯MIGRODZKAwy z tego typu wymowy i jej niezgodnoœci z normami jêzyka ogólnego –œwiadcz¹ o tym tego typu zapisy w tekstach studentów zaczynaj¹cychstudiowaæ fonetykê. Pojawiania siê tego ci¹gu nie mo¿na wyjaœniaækoniecznoœci¹ przybli¿onego oddania poprawnej wymowy bez u¿yciapolskich znaków, wystêpuje on bowiem równie¿ w tekstach, w którychznaki te zosta³y u¿yte (teksty z polskimi znakami przewa¿aj¹ w moimmateriale).(4) Mam ch³opaka na którym bardzo mi zalezy. Jak zaczelismychodzic to po dwuch dniach on musia³ wyjechac do domu bonie jest z tad skat ja. Po powrocie powiedzia³ mi ze jak by³ wdomu to ca³owa³ sie ze swojom by³om dziewczynom. Ale to dlaniego nic nie znaczy i, ¿e tylko mu namnie zalezy. CO ja mamzrobic wybaczyc mu piszcie bo niewiem co robic??!!(~Agata, 2003-01-23 14:26http://rozmowy.onet.pl/257,34,8,1159026,3462526,223958,0,for.html)(5) No w³aœnie duzo sie dzia³o.Co sie zmnieni³o? Du¿o! No tak zosta³am wolontariuszkom naoddziale paliatywnym naszego szpitala. Wczoraj siê dowiedzia-³am, ¿e ten oddzia³ ma byæ zlikwidowany bêdzie istnia³ jesczedo koñca tego roku. Szkoda mi tych ludzi najbli¿szy oddzia³ tegotypu znajduje siê w Piotrkowie a ¿eby siê tam dostaæ trzebamieæ emeryturê przynajmniej 1500 z³oty a ten oddzia³a sk³adasie z ludzi potrzebuj¹cych tej pomocy o niewielkich emeryturkach.Co jeszcze jestem ju¿ w nowej klasie pozna³am wielu fajnychludzi ale kontakty z by³om klasom nadal utrzymuje na pocz¹tkumyœla³am, ¿e ich tam zabije ze nas rodzielili ale siê przyzwyczai³am.Milenka siê wyprowadzi³a ale siê widzimy na ka¿dej przerwie.Co jeszcze moge napisaæ zbli¿aj¹ siê miko³ajki dzisiaj ide nazakupy kupuje prezent mojej Beacie (przyjació³ce), a ja jej, alewypada³o by te¿ coœ kupiæ Maækowi. Dobra ju¿ nic ju¿ ni piszenie bêdê zanudzaæ pa nied³ugo znowu coœ napisze objecuje!!(http://elizurka.mylog.pl/)


Próba interpretacji ci¹gu elementów grafemicznych by³om...285Przyk³ady (2), (4), (5) s¹ ilustracj¹ konsekwentnej realizacji wyg³osowego-om w ci¹gu s¹siaduj¹cych form wyrazowych i mog¹ œwiadczyæo wystêpuj¹cej u ich nadawców tendencji do tego typu wymowy w ogóle.Trudniejsze do interpretacji s¹ przyk³ady, w których pojawiaj¹ siê oboksiebie formy tego samego przypadka zakoñczone w zapisie liter¹ -¹ i literami-om:(6) ... cze pozdrawiam moj¹ by³om dziewczyne z bielska sylwie proroki powiedzieæ jej ze j¹ kocham mocno i pszepraszam za moj¹g³upote kocham ciê mocno wybacz ...(www.radiomega.pl/index.php?pid=9&from=1100)(7) DZIEWCZYNY MAJ¥ RACJE ¯E GO KOCAJ¥ A JA NIE MAMNIC PRZECIWKO ¯E TAK GADAJ¥ JA TE¯ GO KOCHAM AJAK KTOŒ MA COŒ PRZECIWKO TO NIECH SIÊ ODWALIBO SK¥D WIECIE MO¯E JESTEM JEGO BY£OM DZIEW-CZYN¥ I GO ZNAM ??????????? TO CO WTEDY NIE PO-WIECIE MI JU¯ ¯E GO NIE ZNAM BO ZNAM OD DAWNAZE SOB¥ KORESPONDUJEMY!!!!!!!!!!WIÊC GO ZNAM !!!!!!!!!!(~MAGDAZIK, 2004-03-30 19:59http://muzyka.onet.pl/klan/1,52,8,4365091,15828346,317102,0,forum.html)(8) Widzia³am siê z moj¹ by³om klas¹, jednak nie by³o osoby najbardziejpo¿¹danej przeze mnie, czyli facuchny. S³onko szkuka³amCiê i nie mog³am znaleŸ. Dlaczego nie przysz³aœ. A takpo za tym ujdzie w t³oku. Przy okazji dowiedzia³am siê ¿e oeosoba któr¹ uwarza³am za przyjació³kê wrencz mnie nie nawidzi. Czy jest mi smutno?? Nie dziwmy siê lekka zmiana tutajprzyjació³ka a za plecami nienawidzê. Muszê z ni¹ porozmawiaæale jeszcze nie wiem jak. Brakuj mi tej osoby........(Klaudyna (21:04)http://klaudyna001.blog.onet.pl/)Towarzysz¹ce formie by³om cz³ony przymiotnikowe i rzeczownikowes¹ w przyk³adach (3), (6), (7), (8) zakoñczone liter¹ -¹. Czy¿by zapisytakie œwiadczy³y o utrwalaniu siê zakoñczenia -om w³aœnie w ci¹gu elementówgrafemicznych by³om?


286 BO¯ENA ¯MIGRODZKA2. Ci¹g grafemiczny by³om jako reprezentacja czasownika BYÆ2.1. By³om jako forma 1. os. lp czasu przesz³ego – r. mêski lub ¿eñski(9) Hej! Jazem Kacha Kowalewska. Miskom w Kozi Wulce. Lubiepasoæ... £ostatnio by³om bardzo dumna z mego Józefa gdyzon wygro³ zawody w pseskakiwaniu bajora w gumiokach, nimog³am go pózni docyœciæ...(www.plastyk.kielce.pl/kowalew.htm)(10) [Jestem jush w wawie!... >> 12 paŸdziernika 2004 11:29Siemka! Jush jestem w Warszawie! Jejku tu jest bajecznie!W³aœnie wróci³am z si³owni a jakieœ dwie godziny temu by³omna basenie! A juterko mam na 9.15 aerobik! Jejka tak mi siemtu podoba! ALE MUSZE SZYBCIUTKO WRACAÆ ZANIM RE-WIREK MNIE ZAPOMNI:D! Tera pisze ta notke z kompa mojejmamy w pracy! Ogólnie wawa jest THE BEST! Têsknie za Tczewemi Turz¹!:P Koffam was wszystkich!m³a!:* Bendem juterkoprzy kompie to napisze kolejn¹ notke!;]:* BUZIAKI:*(http://rewir.mylog.pl/archiwum.php?year=2004&month=10)(11) Zachêcony klimatem Gie³dy zacz¹³em jeŸdziæ na inne imprezytego typu. W tym roku by³om jeszcze na Yapie, na Bazunie,w Wetlinie i w Muszynie-Z³ockiem. Wczeœniej jeŸdzi³em naWrzosowisko, do Œwiecia, do W³odawy, na OPPÊ, StudenckiFestiwal Piosenki w Krakowie, do Limanowej... Ka¿da z tychimprez jest inna, prawie wszystkie s¹ wspania³e (patrz: porównanieGie³dy z Yap¹). Gdybym mia³ wybraæ trzy, na którychchcia³bym bywaæ co roku by³yby to zapewne Yapa, Muszynai Gie³da. Wieloœæ tych imprez sprawia, ¿e choæ ka¿d¹ z nich odnowa siê zachwycam, nie potrafi³bym ju¿ przelaæ tego zachwytuna papier, bior¹c pod uwagê tylko jedn¹ jedyn¹ Gie³dê Piosenki.A na opisywanie wszystkich nie starcza mi si³.(http://www.polek.minskmaz.pl/Gielda/wstep.htm)Kolejne u¿ycia ci¹gu grafemicznego by³om ka¿¹ interpretowaæ go jakoformê 1. os. lp o rodzaju mo¿liwym do okreœlenia wy³¹cznie w kontek-


Próba interpretacji ci¹gu elementów grafemicznych by³om...287œcie: w tekstach, w których wszystkie formy rodzajowe odnosz¹ce siêdo nadawcy maj¹ rodzaj ¿eñski, trzeba zinterpretowaæ by³om jako osobliw¹formê rodzaju ¿eñskiego; w tekstach, w których w odniesieniu donadawcy pojawiaj¹ siê formy mêskie, nale¿y zinterpretowaæ by³om jakoosobliw¹ formê rodzaju mêskiego. Dotyczy to, oczywiœcie, tekstów,w których nadawca nie usi³uje ukryæ swej p³ci. Przyk³ady (9), (10), (11),do których odnosz¹ siê te siê te uwagi, reprezentuj¹ dwa warianty stylowe:stylizacja na tekst niby-gwarowy, „wiejski” (9) oraz stylizacja natekst m³odzie¿owy, swobodny, luzacki, œwiadomie niedba³y (10), (11).U¿ycie formy by³om wydaje siê œwiadomie zastosowanym œrodkiem stylistycznym.2.2. By³om jako forma 3. os. lp r. nij. czasu przesz³egoBy³om jako forma 3 os. lp r. nij. (zamiast: by³o) jest chyba najbardziejzaskakuj¹ce i zagadkowe dla u¿ytkownika standardowego jêzyka ogólnegow jego dwu podstawowych tradycyjnych odmianach – mówioneji pisanej. S¹ to formy w ¿adnej z nich niepoœwiadczone, wobec tego trudnopotraktowaæ je jako odzwierciedlenie osobliwej wymowy.Istnieje grupa tekstów, w których u¿ycie ci¹gu by³om w funkcji 3. os lpr. nij. wydaje siê œwiadomie zastosowanym chwytem stylistycznym: por.(12), (13). S¹ to przyk³ady pojawiaj¹cych siê podobnie przekszta³conychform wyrazowych, reprezentuj¹cych ró¿ne czêœci mowy, których cech¹wspóln¹ jest samog³oskowy wyg³os. Przekszta³cenie polega na dodaniudo takiej formy zakoñczenia -m. Jeœli wystêpuje dwucz³onowa czy nawetwielocz³onowa (12) zbitka takich przekszta³ceñ, to powstaje rodzaj rymowanki.Poniewa¿ nie s¹ mi znane, poza pierwotnie internetowymi tekstami,poœwiadczenia tego typu form w tekstach mówionych i pisanych,mo¿na uznaæ taki zabieg za charakterystyczny dla internetowych tekstów,maj¹cych zostaæ odebrane jako m³odzie¿owe, luzackie, niedba³e – swobodnietraktuj¹ce normê jêzykow¹ i przekraczaj¹ce j¹ poprzez specyficzneprzekszta³canie form.(12) ...póŸniej pojecha³em wreszcie do Carefoura po koszulke Wis³yale niem kupi³em bom nie by³om na mniem rozmiarów...(ttomcio.blog. onet.pl)


288 BO¯ENA ¯MIGRODZKA(13) Siemcius!!!! Dziœ mia³am angielski. By³om nafet spoko!!!! Dzisiajna lekcji polskiego pani powiedzia³a ¿e jest dzieñ dobroci!!!!I nic nam nie zada³a!!! Na w-f tañczyliœmy taniecu³o¿ony przez pani¹ w³efistkê. By³ bardzo prosty ale fajny!!!!!Na moim balkonie tata zacz¹ k³aœæ now¹ terakotê i terazbedem mia³am nowiutk¹, œliczk¹ pod³ogê. Nie d³ugo idem dokoœcio³a, na Nabo¿eñstwo majowe. Pani od religi kaza³a mamna lekcji uzupe³niaæ tak¹ tabelke, czy byliœmy na nabo¿eñstwie,czy nie byliœmy i ja teraz chce mieæ jak najwiêcej ¿e by³am,a przecie¿ niem bêdem oszukiwaæ bo to nie wpo¿¹tku!!!!!!!!Teraz jush spadam!!!!(patimifek.blog.onet.pl)W wiêkszoœci tekstów, stosunkowo poprawnych i neutralnych stylistycznie,wystêpowanie tej formy jest trudne do wyjaœnienia – nale¿a³obyzinterpretowaæ takie zapisy jako nieœwiadome b³êdy, chocia¿ mechanizmich powstawania nie jest jasny. W tej samej funkcji pojawiaj¹ siê równie¿b³êdne ci¹gi grafemiczne z innymi literami w zakoñczeniu, których niemo¿na rozpoznaæ jako nale¿¹ce do nastêpnego wyrazu – du¿a jest zw³aszczafrekwencja ci¹gu by³om w funkcji 3. os. lp r. nij. czasu przesz³ego.(14) Mieczys³aw Nowak [ignoruj] napisa³ 23.01.03 19:49£adne, klimatyczne zdjêcie, a o ziarnie ju¿ by³om pisane.(http://www.plfoto.com/zdjecie.php?kategoria=krajobraz&nast_kat=69954)(15) ... by³ przetarg na dowóz uczestników do warsztatów terapiizajêciowej, by³a informacja w prasie. a mo¿e z góry by³om wiadomo¿e wygraj¹ ci którzy wozili dzieciaki do tej pory, czyliszary busik. To co ¿e rozstrzygn¹æ powinna cena za 1 km.Wszyscy wiedz¹, ¿e busik szara KIA PRegio obraca 3 razy.A to wszystko z naszych podatków. I CO< DALEJ JEST NAJ-TANIEJ?UK£ADY i(http://www.opoczno.pl/forum/?temat=Chat)(16) Chodzi mi o to ¿e rozporz¹dzenie jest nieprecyzyjne. Gdybyby³o zdefiniowane: ‘Instruktor harcerski – osoba posiadaj¹cauprawnienia instruktorskie ZHP lub ZHR’ – mo¿na by³oby


Próba interpretacji ci¹gu elementów grafemicznych by³om...289siê wtedy zastanowiæ nad jakoœci¹ tych uprawnieñ. Jednakgdy nie jest to sprecyzowane mo¿e siê pojawiæ np. instruktorharcerski z ZHMZreszt¹ dlatego napisa³em o kopiowaniu ustaw komunistycznych....Kiedyœ wystarczy³o napisaæ ‘cz³onek partii’ – ¿adne precyzowanienie by³om potrzebne (bo i partia by³a jedna).Pzdr Henek(http://www.pttk.pl/forum/watek.php?w=7417, Autor: ~Heniek D¹browski[80.50.85.8] Data: 2004-01-09 08:54:08)2.3. By³om jako forma 1. os. lp czasu przesz³ego – r. nij.U¿ycie to (jak równie¿ forma 2. os. lp r. nij., o której tu nie wspominam),doczeka³o siê komentarzy w niektórych gramatykach (WRÓBEL, 2001;NAGÓRKO, 2002; JAGODZIÑSKI, [www]) i ujêciach teoretycznych (SALONI,1992). Mimo to przez u¿ytkowników jêzyka nadal jest postrzegane jakokontrowersyjne, czego przejawem s¹ miêdzy innymi pytanie skierowanedo Rady Jêzyka Polskiego, odpowiedŸ jej przewodnicz¹cego A. Markowskiego2 i dyskusja, jaka siê w zwi¹zku z t¹ wypowiedzi¹ wywi¹za³a naposiedzeniu Rady. Zapytani o to, czy formy 1. i 2. os. lp r. nij. w czasieprzesz³ym istniej¹, teoretycy fleksji odpowiadaj¹, ¿e niew¹tpliwie tak,przynajmniej jako byty potencjalne, przewidziane przez system jêzykowy,empiryœci zaœ dostarczaj¹ przyk³adów obecnoœci takich form w tekstach.Szereg takich przyk³adów mo¿na znaleŸæ w bloku artyku³ów, dotycz¹cychtej kwestii, opublikowanych w „Jêzyku Polskim” (PISARKOWA, 2004;MAÑCZAK, 2005; ¯MIGRODZCY, 2005; KOWALIK 2005). Poni¿ej podajê dalszeprzyk³ady takich u¿yæ.2.3.1. W po³¹czeniu z nijakim rzeczownikiem nieosobowym. U¿ycietakie by³o wykorzystywane w literaturze, np. przez Sienkiewicza:(17) ...s³oñce mówi³o: „Jak siê masz, Wawrzonie? By³om w Lipiñcach”...(www.dziecionline.pl/<strong>Biblioteka</strong>/sienkiewicz/za_chlebem/1.htm)2Zob. http://www.rjp.pl/?mod=oip&type=inne&id=482&letter=19 Jêzyki...


290 BO¯ENA ¯MIGRODZKAjak i przez autorów wspó³czesnych tekstów:(18) ...wróci³am, by we w³asnej g³owie zastaæ karteczkê „tu by³om,ale nie zasta³om nikogo. uczucie”. uczucie, czy¿by? chybajednak. chyba jednak coœ przegapi³am.(fuckyoumydear.blog.pl)(19) – Powiedzia³om – przytaknê³o Jagniê. – Wiele rzeczystara³om ci siê przekazaæ. Czy¿ nie nadejd¹ dni? Czy¿ niezap³on¹ noce. Py³em na wietrze s¹ myœli skrzydlatych.Anio³a zacz¹³ ogarniaæ niepokój. Próbowa³ poj¹æ, o co chodziZwierzêciu...(M.L. Kossakowska, Siewca wiatru, www.fahrenheit.eisp.pl/archiwum/f32/37.html)(20) – Witaj, zerko.– Jakie jesteœ?– Fleksyjne. Jestem upad³¹ samog³osk¹ wyg³osow¹, wiecznienie-pod-akcentem. Doskonale pamiêtam przeœwietne czasy,kiedy by³om dorodnym „O” a nie Ø.(www.republika.pl/wierka2001/inne/auto-p.htm)2.3.2. W po³¹czeniu z konstrukcj¹ ja + rzeczownik oznaczaj¹cy stworzenieniedojrza³e. Niestety w takim kontekœcie uda³o siê odnaleŸæ w dostêpnymmateriale wiêcej form innych czasowników ni¿ form czasownikaBYÆ.(21) Ucz siê, dziecko, ucz, bo wiedza to do potêgi klucz! – jak mimawiali rodzice, gdym ma³ym dzieckiem by³om.(www.opowiadania.pl/main.php?id=scom&item=21783)(22) G³upiem dziecko jestem i œwiatam nie widzia³om. Mam 2 latkai sikam w becik. Wiem, ¿e nie wszystkie lec¹ na kasê, bo niektórewiedz¹, ¿e nie maj¹ szans i siê nie staraj¹. Z super laskamii facetami jest podobnie. Jakbys mia³a do wyboru faceta z kas¹i klepi¹cego biedê faceta, ale naprawdê o z³otym sercu toi tak byœ wybra³a tego z kas¹. Stawiam brylanty przeciw orze-


Próba interpretacji ci¹gu elementów grafemicznych by³om...291chom, ¿e tak by zrobi³a ka¿da i ty te¿. Spróbuj zaprzeczyæ.Instynkt weŸmie górê!!! Nic w kobietach romantyzmu, chodzio hormony, kasê, ubrania i chêæ pokazania siê. (...)(gala.onet.pl/forum, ~xtreme, 2004-02-28 17:54)(23) [27.05] 10:52 pijê samoDziœ nic jeszcze nie pi³om, a chcia³obym mamusinego mleka,ale mo¿e nie wracajmy ju¿ do tematu mleka, bo to przynosi samek³opoty...ma³om, wiêc pijê ma³o, ale ju¿ pijê(Forum dyskusyjne – forum.o2.pl)2.3.3. 1. os. lp r. nij. w czasie przesz³ym w po³¹czeniu z ja – g³ówny elementmniej lub bardziej konsekwentnej kreacji nadawcy blogu lub uczestnikaforum internetowego (24), (25), (26) b¹dŸ doraŸny chwyt stylistyczny,stanowi¹cy ekwiwalent osobliwego stanu emocjonalnego (27), (28).(24) Odk¹d za³o¿y³om tego bloga dozna³om niemal szoku kulturowego.Niby za³o¿y³om go pod has³em „Sex drugs&rock’n’roll” a jednak nie myœla³om nigdy, ze kiedyœ przestanie byæ to¿artem.Zacznijmy mo¿e od koñca, czli od rock’n’roll. Muzyka zawszezajmowa³a szczególne miejsce w moim ¿yciu. Pasjê t¹ podzielamz moimi znajomymi i nigdy nie mia³om w¹tpliwoœciw jej prawdziwoœæ i wagê. Jeœli chodzi o drugs, to nie jest to pasja,ani nawet sprawa o której warto by³oby pisaæ moim zdaniem.Ale zauwa¿y³om, ¿e autentycznie to ludziom imponuje.Rozmawiam z osobnikami niewspó³miernie ode mnie starszymii – wydawaæ by siê mog³o – dojrzalszymi, którzy poprostus¹ zafascynowani mo¿liwoœciami jakie daje chocia¿by sztukazielska. A mo¿na by przypuszczaæ ze to tylko rodzaj rozrywki,g³upstwo. Prze¿y³om szok kulturowy dziêki rozmowie z tymosobnikiem.Naprawdê nie wiem czy sie zagubi³om. To ca³e spread lovingall over te¿ jest pozytywne. Co nie jest pozytywne? Pytanie zasadnicze.By³om na wystawie Pipilotti Rist, która mnie wprost19*


292 BO¯ENA ¯MIGRODZKAurzek³a. Niesampowity film video – kobieta rozbija wielkimkwiatem szyby samochodów. Robi to tañcz¹c i œmiej¹c siew jakiœ prawdziwie prawdziwy sposób. To wywo³uje nat³okmyœli i odczuc.(hatifnat.blog.onet.pl)(25) Znalaz³om w jednym z pude³ / tych po czeskich butach / zeszytz czwartej peda³oowy – oj jakie by³om dumne z pierwszegoopowiadania wypracowania, a potem siora je obœmia³a i bardzosiê go wstydzi³om i zniszczyc chcia³om; a potem razemz nia siê z tej niezgrabnoœci mojej pisarskiej œmia³om; a terazczytam i ³ezka siê w oku krêci; opowiadanie opis lasu czteryzdania i zakoczenie: i na tym wyczerpaliœmy opis lasu... wyczerpaliœmyTo tak na marginesie blogów w paroksyzmie desperacji uœmiercanych,wartych wstydu, wartych œmiechu, wartych wspomnieñ...[Berdyczów] 2004-09-05 22:30:20(pierwszy-wolny.blog.pl)(26) Id¹c do szko³y podstawowej myœla³om, ¿e umiem pisaæ.Okaza³o siê, ¿e nie – nie umia³om pisaæ tak, jak pani chcia³a.W pierwszej klasie obowi¹zywa³y o³ówki, zaszczytu pisaniapiórem (najpierw trzeba je by³o zdobyæ! rzadko rzucali chiñskiepióra, gumki czy piórniki) dost¹piliœmy w drugiej. Te pióraby³y takie, jak wszystkie wyroby – byle jakie. Atrament rozmazywa³siê wszêdzie. Zeszytów do kaligrafowania (pani by³aambitna) bzdurnych tekstów (nie by³a a¿ tak ambitna) szczerzenienawidzi³om. Po latach jednak siê przyda³y: przepisywa³omw nich „Ma³ego Ksiêcia” i „Ziemiê obiecan¹”, kiedy przysz³omi uczyæ siê pisaæ lew¹ rêk¹. Nie wiem, czy Gra¿ynka przeczyta³abymoj¹ pracê egzaminacyjn¹. Moja Mama utrzymuje, ¿elisty ode mnie poznaje od razu... po bazgro³ach na kopercie.A ja siê tak staram!...(Grupy dyskusyjne: pl.hum. polszczyzna, autor: Kronopio)(27) By³om d³uuuugo w pracy, wróci³om i siadam do koñczeniadziennika.


Próba interpretacji ci¹gu elementów grafemicznych by³om...293Potem (jak temperatura spadnie poni¿ej 30) spróbujê sobieprzypomnieæ, jak siê nazywam i jakiej jestem ewntualnie p³ci...Przez te piekielne antybiotyki nawet zimnego piwa nie mogê,a pewniw by pomog³o :))))(www.vulkan.edu.pl/forum)Przynajmniej czêœæ tego typu u¿yæ ma zwi¹zek z intencj¹ ukrycia przeznadawcê swojej p³ci (co w tekstach internetowych jest dodatkowym –koniecznym w jêzyku polskim – wyrazem chêci ukrycia prawdziwej to¿-samoœci, realizowanym przede wszystkim poprzez u¿ycie tzw. Nicku, –czyli pseudonimu internetowego; por. CZOPEK-KOPCIUCH, 2004; PEISERT,2004) lub wyra¿enia specyficznego stosunku do kategorii p³ci, na coM. £AZIÑSKI (2006) przytacza przyk³ad narracji z powieœci Ma³gorzatySaramonowicz Lustro oraz jednego z utworów Stanis³awa Lema. W zebranymprzeze mnie materiale intencja ta zosta³a wprost wyra¿ona przezautora wypowiedzi internetowej:(28) Jagged Alliance World... [quote=”Kidi”]aaaaa, no to wszystko wyjaœnia: Da ja lubiemówiæ „¿artowa³om”, „by³om” bo jestem..... dziwna: D tzn.dziwnY: P: D[/quote]. ...(www.alternatywa.nesti.pl/jaggedalliance/ modules.php?name=Forums&file=posting&mode=quote&p=123)O tym, ¿e interesuj¹ce nas u¿ycie rodzaju nijakiego jest postrzeganejako w pewien sposób nietypowe, mog¹ œwiadczyæ pojawiaj¹ce siê w tekstachbardziej œwiadomych internautów odnosz¹ce siê do niego komentarzemetajêzykowe, np.:(29) hehe... a pierwszej osoby l.poj. rodzaju nijakiego te¿ pewnienie ma, co? ;-)jeœli ktoœ Kronopio pamiêta, to nie by³o ono jedyne, to wygodnaforma do czatów gdy siê chce zachowaæ p³eæ w tajemnicy.ostatnio widzia³em jak ktoœ pisa³ „by³om” itp.(Grupy dyskusyjne: pl.hum.polszczyzna, autor: Wiktor S.)


294 BO¯ENA ¯MIGRODZKA(30) Formy r.n. zdaj¹ sie byæ bli¿sze raczej formom r. ¿eñskiego,czyli „wziê³om”, „posz³om”, a nie „wzi¹³om”, „poszed³om”.(Grupy dyskusyjne:pl.hum.polszczyzna, 2002-06-28, Artur Jachacy)(31) chyba tej notki nie skoñczê podesz³om / no bez przesady przecie¿nie podszed³om/ do tematu zbyt ambitnie i zanim dotrê do jurkato z po³ roku przep³ynie i jeszcze zrobi¹ ze mnie zboczka / tozboczko tego zboczka – coœ dzis mam problemy gramatyczne –wiem dlaczego – we wrocku trudno byæ niczym tu trzeba byækimœ/(pierwszy-wolny.blog.pl)Na zakoñczenie stwierdziæ trzeba, ¿e opisane tu zjawisko nale¿y dodoœæ rzadkich (pró¿no go szukaæ w komputerowych korpusach jêzykapolskiego). Czêœæ z zaprezentowanych przyk³adów mo¿na zapewne uznaæza b³êdy niezamierzone przez nadawcê, wiele z nich stanowi odstêpstwood normy, potwierdzaj¹c formu³owane przez niektórych opinie o niskimpoziomie poprawnoœci i starannoœci tekstów internetowych. W czêœci jednakpojawiaj¹ siê znamiona intencjonalnoœci; przyk³ady te s¹ sygna³amizjawisk jêzykowych dotychczas ma³o znanych i s³abo zbadanych, a napewno wartych g³êbszej refleksji.LiteraturaCZOPEK-KOPCIUCH B., 2004: Nick – nowa kategoria antroponimiczna? W: MICHALEW-SKI K., red.: Wspó³czesne odmiany jêzyka narodowego. £ódŸ, s. 106–111.JAGODZIÑSKI G.: Gramatyka jêzyka polskiego. www.grzegorj.w.interia.plKOWALIK K., 2005: Glosa o statusie form typu „by³om”, „by³oœ”. „Jêzyk Polski”, R. 85,s. 66–68.£AZIÑSKI M., 2006: O panach i paniach. Polskie rzeczowniki tytularne i ich asymetriarodzajowo-p³ciowa. Warszawa.£UKASZEWICZ A., 2004: Czaty w programach telewizyjnych (na przyk³adzie programu„Rower B³a¿eja”). W: MICHALEWSKI K., red.: Wspó³czesne odmiany jêzyka narodowego.£ódŸ, s. 130–139.


Próba interpretacji ci¹gu elementów grafemicznych by³om...295MAÑCZAK W., 2005: W sprawie rodzaju nijakiego w czasie przesz³ym. „Jêzyk Polski”,R. 85, s. 56.NAGÓRKO A., 2002: Zarys gramatyki jêzyka polskiego. Warszawa.PEISERT M., 2004: Rozmowa pisana – nowa odmiana polszczyzny w Internecie. W: MI-CHALEWSKI K., red.: Wspó³czesne odmiany jêzyka narodowego. £ódŸ, s. 145–151.PISARKOWA K., 2004: Czy paradygmat polskiego czasownika obejmuje trzy rodzaje.„Jêzyk Polski”, R. 84, s. 291–293.SALONI Z., 1992: Co istnieje, a co nie istnieje we fleksji polskiej. „Prace Filologiczne”,T. 37. Warszawa.WRÓBEL H., 2001: Gramatyka jêzyka polskiego. Kraków.¯MIGRODZCY B. i P., 2005: W sprawie form czasu przesz³ego typu „by³om”, „by³oœ” (namarginesie artyku³u Krystyny Pisarkowej). „Jêzyk Polski”, R. 85, s. 59–65.An Attempt at Interpretation of the String by³omin Polish Internet TextsSummaryThe paper deals with the problem of grammatical and semantic interpretation of thegraphemic string by³om, which can be spotted in Polish Internet. The text in questionwere selected with Google.pl search engine and represent rather unofficial style. Theauthor gives some possible interpretations of this string:1. misspelled acc or instr sg fem. forms of the adjective BY£Y (‘former’) or lexical unitMOJA BY£A (‘my ex’) – instead of by³¹;2. various past tense forms of the verb BYÆ (‘be’), particulary”:a) a form of 1p sg masc/fem praet (instead of by³am);b) a form of 3 p sg neutrum (instead of by³o);c) proper form of 1p sg neutrum.The form in 2c is totally regular in Polish conjugation, although rather rare in authentictext. Some examples in 2a., 2b can be regarded as an element of speaker/writer selfcreation,and the other – as a result of misspelling.


RedaktorzyDOMINIKA MALSKAOLGA NOWAKLUCYNA SPYRKAProjektant ok³adkina podstawie aran¿acji plastycznej tomów 1. i 2.MA£GORZATA PLEŒNIARRedaktor technicznyMA£GORZATA PLEŒNIARKorektorLIDIA SZUMIGA£ACopyright © 2009 byWydawnictwo Uniwersytetu Œl¹skiegoWszelkie prawa zastrze¿oneISSN 0208-6336ISBN 978-83-226-1769-4WydawcaWydawnictwo Uniwersytetu Œl¹skiegoul. Bankowa 12B, 40-007 Katowicewww.wydawnictwo.us.edu.ple-mail: wydawus@us.edu.plWydanie I. Ark. druk. 18,5. Ark. wyd. 18,00. Papieroffset. kl. III, 90 g Cena 27 z³Sk³ad i ³amanie: Pracownia Sk³adu KomputerowegoWydawnictwa Uniwersytetu Œl¹skiegoDruk i oprawa: SOWA Sp. z o.o.ul. Hrubieszowska 6a, 01-209 Warszawa

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!