Paneurouni 1/2011 - Paneurópska vysoká škola

paneurouni.com

Paneurouni 1/2011 - Paneurópska vysoká škola

Kredibilitu školy azáujem študentovzvyšuje aj kvalitnávedecká prácaFakulta psychológie či možnosť habilitačnéhoa inauguračného konania na Fakultemasmédií nie sú jediné novinky, s ktorýmisa v tomto roku budeme môcť stretnúť. Onových impulzoch a rozvojových programochna pôde našej školy nám porozprávalrektor Paneurópskej vysokej školy prof.JUDr. Ján Svák, CSc.Ako hodnotíte momentálny stavPaneurópskej vysokej školy? Čo ponúkav novom akademickom roku?Je obrazne povedané v dobrej kondícii,ale stále je čo zlepšovať tak v oblastivýchovnovzdelávacieho procesu,ako aj v oblasti vedy. Budeme sasnažiť zaviesť do praxe nový systémhodnotenia našich pedagógov tak,aby sa rovnomerne zohľadnila ich4učiteľská prax, ako aj ich prínos prevedu. Je to veľmi dôležité, pretožekvalitná vedecká práca zvyšuje nielenkredibilitu školy ale aj samotnýtransfer nových poznatkov z vedy avýskumu do pedagogického procesu,čo sa koniec koncov odrazí v spokojnostištudentov a ich uplatňovanísa v praxi, čo je jedným z meradielúspešnosti vysokej školy. Správnosťtejto cesty potvrdzuje nielen rast záujmuo štúdium na našej škole, ale ajzáujem osobností z radov docentov,profesorov z iných vysokých škôl opôsobenie na PEVŠ. Preto je veľmidôležité získať možnosti vlastnýchhabilitačných a inauguračných konaní.Práve v akademickom roku2011/2012 túto možnosť získa poFakulte ekonómie a podnikania,casopis paneuropa NEW.indd 6 27.9.2011 20:17


po kvalitné vlastné učebnice, odbornéčasopisy. PEVŠ sa medzičasometablovala ako kvalitná vysoká školas vysokou úspešnosťou umiestneniaabsolventov na pracovnom trhu vdomácich podmienkach a ako somuviedol k predchádzajúcej otázke,získava stále významnejšiu pozíciua vážnosť v očiach zahraničnýchpartnerov. Môže to dokumentovať iponuka členstva v medzinárodnomporadnom výbore City UniversityHong Kong, ktorú som nedávnoprijal od tejto renomovanej svetovejuniverzity.Nedávno ste vydali dielo Ochranaľudských práv. Prečo ste sa venovalipráve tejto problematike? Môžetepriblížiť svoju knihu?Približne štvorzväzkovú a takmer2 000 stranovú knihu vytváranú 20rokov predstaviť na tomto priestoreje nemožné. K jej napísaniu ma viedlipraktické skúsenosti s potrebouochrany ľudských práv, ktoré sompred rokom 1990 získal ako spoluzakladateľSlovenského helsinskéhovýboru. Vychádza z analýzy približnedesaťtisíc rozhodnutí Európskehosúdu pre ľudské práva a má trojaképoslanie. Prvým je vytvorenie určitejfilozofie týchto rozhodnutí a tým ajsmerovania pri vytváraní základnýchhodnôt našej európskej civilizácie,ktoré nie je možné z analýzy rozhodnutílen napríklad práva na sloboduprejavu v Európe. Druhým je praktickápomoc pre profesionálnychochrancov ľudských práv ako sú sudcovia,či advokáti, pretože tieto rozhodnutiasú súčasťou nášho ústavnéhopráva a ich poznanie a správnaaplikácia je „červeným esom“ v rukáchkaždého z nich. Tretím je popularizáciaľudských páv a preto jekniha vo veľkej časti napísaná akosled ľudských príbehov, ktoré sa reálnev európskom prostredí odohralia ich skúsenosti s verejnou mocoutak vytvárali hodnotu spravodlivostiako misku váh medzi spoločenskýmzáujmom a záujmom jednotlivca žijúcehov tejto spoločnosti.Ako sa podľa Vás dá bojovať protinázoru verejnosti, že študenti súkromnýchvysokých škôl dostávajúsvoje tituly len za školné a bez úsiliaa ich vzdelanie je nekvalitnej-6šie, než na štátnych školách ?Napĺňaním kritérií úspešnosti vysokejškoly. V rámci nich by sme malibyť veľmi opatrní pri uplatňovaníkritéria výšky záujmu o štúdium navysokej škole. Práve toto kritériumveľmi ľahko navádza na odpoveď, žeto svedčí o tom, že na vysokú školusa hlási preto taký počet záujemcov,lebo sa na nej dostane študent ľahkok diplomu, ktorý si doslova zaplatí.Treba sa držať predovšetkým týchkritérií, ktoré som už uviedol. Za obdobneskresľujúce kritérium možnopovažovať, ak sa kvalita vzdelania navysokej škole meria pomerom počtuštudentov, ktorí nastúpili na štúdiuma tých, ktorí štúdium úspešne neabsolvovali.Napriek tomu tieto kritériátreba brať do úvahy. Sme súkromnávysoká škola a študenti si u nás platiaza vzdelávanie, ale to neznamená,že si u nás kupujú titul. Na našichštudentov kladieme vysoké nárokypočas štúdia, o čom svedčí aj ichúspešné uplatnenie v praxi. Záujemo štúdium na našich fakultách nieje o tom, že „predávame“ diplomy,ale preto, že na fakultách vyučujúvýznamní domáci a zahraniční pedagógovia,ale aj uznávaní odborníciz praxe. Študenti majú možnosť študovaťz kníh, ktoré pre ne vydávame.Vybavenosť našich učební je na veľmivysokej úrovni. Mediálne centrumje odborníkmi hodnotené na takejúrovni, ktorá je konkurencieschopnáaj televíziám. Ale to nie je všetko. Ztýchto študovní a mediálneho centravychádzajú do praxe študenti, ktorísú už teraz počas ich štúdia vyhľadávanípoprednými advokátskymi kanceláriami,televíziami, časopismi, čidenníkmi. Ak si niekto mysli, že si unás môže kúpiť diplom, tak nech sipodá prihlášku, príde na prijímacieskúšky a ak ich úspešne zvládne, takho presvedčíme o tom, že u nás sa sdiplomami nekupčí.Pripravila Daša Krňanová, študentkaFakulty masmédií PEVŠcasopis paneuropa NEW.indd 8 27.9.2011 20:17


7Foto: Emil Vaškoštudent 3. ročník Fakulta masmédií PEVŠcasopis paneuropa NEW.indd 9 27.9.2011 20:17


Systém je pomocník,jeho výhody využívačlovekFoto: Ivan ČanigaSemen Lipitsky, riaditeľ odboru PR a marketingu PEVŠV priebehu septembra bola spustenánová webová stránka www.paneurouni.com.Je to ďalší z krokov k skvalitňovaniunašej komunikácie smerom naverejnosť. A zároveň predzvesť systémovejzmeny, ktorá PEVŠ čaká – prechodna nový informačný systém. Akoto celé prebehne a o čo vlastne ide, nato sme sa spýtali Semena Lipitského,riaditeľa odboru public relations naPaneurópskej vysokej škole. Má na starostiaj internetovú komunikáciu, automatizáciuprocesov, informatizáciua prechod na nový systém.Ako vznikali nové internetovéstránky?V prvom rade sme sa zaoberali cieľovouskupinou, teda komu sú internetovéstránky školy určené. Diskusiaaj s odborníkmi v oblasti internetu,aj s kolegami, ktorí robili doterajšiestránky školy či pedagógmi a správnouradou nakoniec viedli k tomu,že sme si definovali cieľovú skupinu.Zároveň aj firma, ktorá definitívnuverziu stránok pripravovala, od-8porúčala zacieliť primárne stránkyna verejnosť, pre uchádzačov. Našištudenti a naši zamestnanci budúmať svoj informačný systém, pretonie sú cieľovou skupinou webovýchstránok. Webové stránky sú vlastnemarketingový nástroj, reklama na internetepre tých, ktorí majú záujemo základné prvé informácie o škole.Zamestnanci a študenti dostanú inýservis v rámci siete intranetu, podstatnesofistikovanejší a prepracovanejší,ako je dnešný, dá sa povedať, ženajmodernejší, aký je dostupný dnesna trhu.Vráťme sa však k internetovýmstránkam. Ako by ste ich charakterizovaliz hľadiska ponuky jej obsahu.Čo tu nájdeme?Rozhodli sme sa nastaviť stránku nanajvyššie súčasné štandardy z pozíciekomfortu používateľa. Čiže je tostránka, ktorá je určená primárnepre verejnosť, aby sa rýchlo a kom-casopis paneuropa NEW.indd 10 27.9.2011 20:17


fortne dozvedela všetky základné informácieo nás ako modernej vzdelávacejinštitúcii. Na hlavnej stránke súrýchlo dostupné informácie o škole ajednotlivých fakultách PEVŠ určenépre verejnosť. Zároveň vo vrchnejlište budú rýchle linky do knižnicea do intranetového prostredia preštudentov a zamestnancov. Stránkapoužíva systém troch klikov, aby saklient dostal k akejkoľvek cieľovejinformácii maximálne na tri kliknutia.V rámci tohto pravidla sa vietedostať napríklad k elektronickej prihláškena konkrétnu fakultu na trikliknutia. Rovnako sa dostanete k telefónnymkontaktom, informáciámo histórii školy, o našich projektoch,ktoré robíme pre verejnosť, o mediálnychvýstupoch. Stránka bude maťjazykové mutácie – okrem slovenčinyto bude čeština, postupne angličtinaa ruština.Z čoho ste pri príprave stránok vychádzali?Jedna z najefektívnejšíchmetód práce je brať si príkladz najlepších a učiť sa na chybáchdruhých...Samozrejme, pozreli sme sa na to,ako to robia najvýznamnejšie svetovévzdelávacie inštitúcie a zistili sme,že naše úvahy sa prekrývajú s tým,čo sa dozviete napríklad na stránkachuniverzít v USA či Európe. Nazačiatku procesu sme si urobili podrobnúanalýzu webových stránokvzdelávacích inštitúcií. Mali sme ichrozdelené na tri skupiny – webovéstránky škôl v USA, inštitúcií z Európya tretí blok bola Ázia. Zistili sme,že drvivá väčšina inštitúcií v Európea Amerike robia prakticky v jednomštýle – pragmatickom, efektívnom,jednoduchom. Ázia je úplne iný svet,stránky sú veľmi moderné, majúšpičkové technológie, ale nemajúžiadne štandardy, tradície a každýrobí to, čo chce. Veľmi dôležité bolospracovať štruktúru a obsah stránkypodľa skúseností a potrieb pracovníkovPEVŠ. Inšpiratívnym bol pre násaj projekt Otvorená univerzita, ktorýuskutočnila Akademická rankingováa ratingová agentúra (ARRA), ktoráskúmala slovenské webové univerzitnéprostredie podľa požiadaviek,ktoré sa na internetové stránky vysokýchškôl kladú aj z pohľadu Ministerstvaškolstva SR.Náš interný informačný systémbude naviazaný priamo na stránku?Náš interný informačný systém jesamostatným intranetovým softvérom,ktorý nebude priamo prepojenýs webovou stránkou, ale na stránkachwww.paneurouni.com bude lenodkaz na vstup do intranetu a rovnakodo knižnice.Prečo opúšťame náš systém?Systém Studis, na ktorom sme fungovalimy, je síce náš, ale vznikol nazačiatku školy, keď sme ešte boli školas jednou fakultou a pár desiatkamištudentov. Dnes už nespĺňa naše požiadavkyna moderný systém. Procesmusíme mať špičkovo automatizovanýod ekonomiky školy po rozvrhy,nahlasovanie na skúšky, učebné podklady,e-learning a ďalšie informácie.Nový systém bude vysoko personalizovanýa individualizovaný.Kedy prebehne prechod na nový internýsystém?Nová stránka funguje v spojení sostarým systémom Studis. Ale od 1.januára 2012 budeme mať nový informačnýsystém, ktorý bude dávaťkomplexné systémové informáciepre študentov a učiteľov, od personalistikycez rozvrhy, aktuality, zápisyznámok, zadávanie testov či komunikácius knižnicou. Čokoľvek sispomeniete, čo súvisí so štúdiom navysokej škole. Pre učiteľov to budepodstatne rýchlejšia komunikáciaako s administratívnou časťou práce,tak i študentmi. Stránky budú plnepersonalizované, čiže ktokoľvek saprihlási pod svojim menom, dostaneten súbor informácií, ktorý sa hotýka a nič navyše.Prečo bude nový informačný systémfungovať až od 1. januára?Logické by bolo systém spustiť spolus novým webom, ale má to niekoľkodôvodov. Ten prvý je, že k 1. januáruvieme nastaviť do systému ajmnohé ekonomické procesy, prostouzavrieť finančný rok v starom systémea odštartovať nový rok v novomsystéme. Ďalej, psychologicky sa naprechod do nového systému musímepripraviť aj na úrovni zamestnancov,teda pripraviť školenia a manuály napoužívanie systému. Rovnako preštudentov bude pohodlnejšie, ak sadozvedia o tom, že sa zmena chystá,čo bude nový systém obsahovať a ažpotom ho spustíme naostro. Navyše,najpokojnejšie obdobie – teda počasvianočných sviatkov, je ideálny časpreniesť dáta do nového systému nanové serverové pracovisko a otestovaťfunkčnosť. Ešte k tomu trebaprirátať aj fakt, že nový systém je zladenýaj s legislatívou štátu, takže veľaadministratívnej práce spraví systémsám už len tým, že v ňom budemepracovať ako na základnej spoločnejplatforme. Opäť preto potrebujemečas na istú implementáciu a dátum,ktorý nám umožní presný a jednoznačnýprechod.Pri všetkých takýchto systémochje veľmi dôležitá flexibilita a operatívnosť,pretože každá škola másvoje špecifiká. Ako je to s flexibilitouv rámci budúceho systému?Je to jedna z najväčších výhod systému.Systém je projektom, ktorý bežína niekoľkých vysokých školách paralelne,vychytávajú sa jeho problémovémiesta a program sa dolaďujepriebežne. Tým pádom sa nemusívyvíjať znova a znova oprava nejakejchyby, ale program sa zlepšuje vďakarôznym skúsenostiam v teréne. Čižeupgrade systému zahŕňa skúsenostiz viacerých pracovísk, ktoré zlepšujúsystém a jeho fungovanie. To je veľkýbonus. Pre užívateľa je flexibilita systémuz tej druhej strany – môžete sitotiž svoje vlastné pracovné rozhranienastaviť podľa svojich potrieb.Keď sa prihlási pod svojim heslom,objaví sa mu jeho personálny rozvrh,vidí svoje známky, vidí svojich pedagógov,môže vstúpiť k tým informáciám,ktoré sa týkajú jeho predmetov.Rovnako zamestnanci budúmať svoj personálny prístup. Pedagógbude môcť napríklad v systémepripravovať testy, ktoré sa okamžitebudú dať vyhodnocovať. Ale – a toby som chcel zdôrazniť na záver – ajintranet je len systém a všetko budezávisieť na tom, ako sa sním naučiapracovať všetky zložky na škole. Určiteto bude prácu uľahčovať.Martin Kasarda9casopis paneuropa NEW.indd 11 27.9.2011 20:17


Erasmus:Zmena je život„Program Erasmus je jedným z veľkých úspechov Európskej únie. Najnovšie čísla hovoriasamy za seba: Erasmus sa teší väčšej obľube ako kedykoľvek predtým a som pevne odhodlanázabezpečiť preň do budúcnosti ešte viac zdrojov. Štúdium či odborná príprava v zahraničíotvára dvere osobnému vývinu a prináša nové príležitosti zamestnať sa, preto konáme správne,ked investujeme do mladých ľudí.“Tieto slová európskej komisárky prevzdelávanie Androully Vassiliou vyznievajúviac ako motivujúco, o toviac smutne však pôsobí štatistika,že slovenskí študenti sa zúčastňujúzahraničných mobilít najmenej zkrajín Európskej únie. Medzi demotivačnéfaktory patria najmä peniaze– mnohí študenti si Erasmus nemôžudovoliť. EÚ podporuje študentasumou asi 250 eur na mesiac, zatiaľčo náklady v cudzej krajine sa môžuvyšplhať až na dvoj-trojnásobok.Tento grant však nemá pokryť všetkyvýdavky spojené s mobilitou, slúžiako motivácia a podpora študenta napobyt v zahraničí.Napriek výrazným finančým obmedzeniamsa naša škola môže tešiťz narastajúceho záujmu o najúspešnejšíštudentský výmenný programna svete. V uplynulom akademickomroku 2010/2011 Paneurópskavysoká škola vyslala 66 študentov,z toho ako pilotný študent sa programuzúčastnil aj študent Fakultyinformatiky, ktorá v tomto nastavenomtrende mieni pokračovať ajv roku 2011/2012, keďže plánujevyslať ďalších troch. V počte vyslanýchštudentov jednoznačne vedieFakulta práva, ktorá z celkovéhočísla 66 vyslala 41 študentov. Veľmipriaznivo vyznieva aj štatistika,že v uplynulom akademickom rokuboli vyčerpané všetky prostriedky10pridelené Európskou komisiou nastáže a odbornú prípravu. Vybraníštudenti našej školy nás teda mohliúspešne reprezentovať v podnikocha organizáciách v Maďarsku, Malteči v Nemecku. Veľmi sľubná spoluprácado budúcnosti sa ukazuje aj sEuro-Mediterranean University, kdesme v máji 2011 vyslali na stáž doslovinského sídla tejto inštitúcie –prímorského mestečka Portorož dveštudentky (z Fakulty práva a z Fakultyekonómie a podnikania). Záujemo stáže môžeme pripísať aj zvýšeniuinformovanosti, keďže v priebehuroka sa uskutočnilo niekoľko informačnýchstretnutí, kde pozvaníhostia (bývalí aj súčasní študenti)prezentovali svoje skúsenosti s firmami,kde pracovali, ako aj s vybavovanímstáže. V tomto sa nepotvrdilonepísané pravidlo, že študentisa nezúčasňujú výberových konaníz dôvodu „neochoty a lenivosti kvôlipapierovačkám“.Na jeseň Paneuópska vysoká školapo prvýkrát v histórii privíta 15zahraničných prichádzajúcich študentovz rôznych európskych kútov– zo Španielska, Portugalska, Fínskači Litvy, ktorí u nás strávia semesteralebo celý akademický rok. Z dôvoduzvyšovania záujmu o našu školuv zahraničí bolo pre niekoľko aktívnychštudentov motivujúce založiťvlastnú sekciu najväčšej študentskejeurópskej organizácie – ErasmusStudent Network (ESN). Prostredníctvomtejto sekcie bude možnéorganizovať rôzne výlety, party a inéakcie pre študentov nielen prichádzajúcich,ale aj domácich. Nevyhnutnosťouk založeniu ESN boloaj vytvorenie tzv. buddy sytému –mentorov „buddies“ pre Erasmákov,ktorí budú určite potrebovať pomocdomácich študentov, či už s výberompredmetov alebo orientáciou v meste.Všetci záujemcovia o členstvo vESN sú vítaní.Týmto článkom by som chcela motivovaťvšetkých, ktorí chcú zažiťsemester v zahraničí, ale nemajúdostatok sebavedomia, či už v jazykovýchschopnostiach alebo z obavypred cudzou krajinou. Spomedzivšetkých Erasmákov nestretnete anijedného, ktorý by svoj pobyt hodnotilnegatívne alebo ho nebodaj oľutovaľ.Naopak, zahraničná skúsenosť jepre osobný rast a hľadanie zamestnaniakľúčová. A napokon, Erasmusvám zmení život!Prajem všetkým veľa úspechov, či užna Paneurópskej vysokej škole, aleboniektorej partnerskej!Radka SabováKoordinátorka programuErasmus na PEVŠcasopis paneuropa NEW.indd 12 27.9.2011 20:17


casopis paneuropa NEW.indd 13 27.9.2011 20:1711


Fakulta práva PEVŠFoto: Ivan Čanigaprof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.,dekan Fakulty práva PEVŠPre Fakultu práva bol uplynulý akademickýrok úspešným rokom. Hoci vporovnaní s inými právnickými fakultamina Slovensku patrí medzi najmladšie,v priebehu siedmich rokov odsvojho vzniku získala akreditácie navšetky možné stupne vzdelávania, čikvalifikácie. Podarilo sa nám zavŕšiťniekoľkoročné snaženie a po akreditáciibakalárskeho študijného programu,magisterského programu a doktorandskýchprogramov, fakulta získalav uplynulom roku aj posledný stupeňakreditácie, ktoré môže vysoká školadosiahnuť, a to akreditáciu uskutočňovaťhabilitačné konanie a konaniena vymenúvanie profesorov.V uplynulom roku fakulta stabilizovalapočty študentov a vzhľadomna to, že sa v ostatnom roku začalovyučovať aj v Ostrave, došlo k miernemuzvýšeniu počtu študentov. Vpriebehu roka na fakulte študovalo2908 študentov vo všetkých trochstupňoch štúdia. Prevládali študentibakalárskeho štúdia, ktorých nafakulte študovalo 1930, v magisterskomštudijnom programe študovalo869 študentov a v doktorandskýchštudijných programoch študovalo109 študentov. Štúdium do 30. 6.122011 úspešne ukončilo 398 bakalárovpráva a 365 magistrov práva, 161doktorov práv a 4 absolventi doktorandskéhoštúdia, ktorým bol udelenýtitul doktor filozofie – PhD.Keď hovoríme o vzdelávacej činnosti,nemožno opomenúť ani našichvedecko-pedagogických pracovníkov.Darí sa nám stabilizovať nášvedecko-pedagogický zbor a v uplynulomroku sme prijali do pracovnéhopomeru viacerých významnýchodborníkov. Z tých najvýznamnejšíchmožno spomenúť prof. JUDr.Jozefa Králika, CSc., doc. JUDr. JánaDrgonca, DrSc. a doc. JUDr. PavlaSvobodu, Ph.D., D. E. A. Doc. JUDr.Pavel Svoboda, Ph.D., D. E. A. saprofesionálne venuje európskemuprávu so zameraním na inštitucionálneotázky, voľný pohyb tovaru,hospodársku súťaž a vonkajšie vzťahyEU. Vyštudoval Právnickú fakultuUK Praha a v roku 1985 získal titulJUDr.; po postgraduálnom štúdiu naUniversité Sciences Sociales (Toulouse,Francúzsko) v roku 1992 získaltitul D. E. A. (Diplôme des étudescasopis paneuropa NEW.indd 14 27.9.2011 20:17


sa chceme venovať aj záujmovémuvzdelávaniu. V tomto akademickomroku chceme začať program celoživotnéhovzdelávania – Univerzitatretieho veku, zameraný na základypráva. Cieľom programu je formouzáujmového vzdelávania oboznámiťuchádzačov so základmi práva. Štúdiumsa realizuje formou záujmovéhonekvalifikačného vzdelávaniaseniorov, ktorým účastník ďalšiehovzdelávania uspokojuje svoje záujmy,zapája sa do života občianskejspoločnosti a všeobecne rozvíjasvoju osobnosť. Štúdium trvá dvaroky (štyri semestre). Úspešnýmabsolventom bude na záver celéhoprogramu na slávnostnej promóciivydané osvedčenie o absolvovaníUniverzity tretieho veku.Na záver mi dovoľte v mene vedeniafakulty zaželať všetkým študentom,pedagógom a ďalším zamestnancomvysokej školy veľa zdravia, tvorivýcha študijných úspechov, spokojnosti sdosiahnutými výsledkami v novomakademickom roku 2011/2012.doc. JUDr. Jozef Záhora, PhD.Prednáška veľvyslanca Spojeného kráľovstvaVeľkej Británie a Severného Írska, pána MichaelaJohna Wyn RobertsaPrednáška amerického sudcu Marka L. WolfaSimulovaný trestný proces14casopis paneuropa NEW.indd 16 27.9.2011 20:17


Nový doktorprávnych vied:prof. JUDr. JaroslavIvor, DrSc.Dňa 2. marca 2011 sa na pôde Fakultypráva Paneurópskej vysokejškoly konalo zhromaždenie jej akademickejobce, a to pri príležitostislávnostného odovzdania diplomudoktora právnych vied prof. JUDr.Jaroslavovi Ivorovi, DrSc., dekanoviFakulty práva PEVŠ. Môžeme povedať,že ide nielen o dosiahnutie veľkéhoosobného a profesionálnehoúspechu pre samotného prof. Ivora,ale taktiež išlo o skutočne významnúudalosť pre našu Fakultu práva PEVŠi celú právnickú obec. Dôkazom apotvrdením tohto smelého vyjadreniaje predovšetkým skutočnosť,že prof. Ivor túto vedeckú hodnosťzískal viac ako pätnásť rokov potom,čo bola naposledy v podmienkachSlovenskej republiky priznaná inejosobnosti z oblasti práva. Je tedamožné konštatovať, že profesor Ivorv súčasnosti patrí k najmladším nositeľomtejto hodnosti v Slovenskejrepublike. Moderátorom i sprievodcomcelou ceremóniou bol JUDr.Peter Polák, PhD., predseda Akademickéhosenátu FP PEVŠ, ktorýtaktiež pred samotným slávnostnýmodovzdávaním diplomu predniesolhodnotný príhovor, v ktorom zhromaždenúspoločnosť oboznámil snajvýznamnejšími pracovnými, vedeckýmii súkromnými úspechminového doktora právnych vied. Poprizákladných biografických informáciáchnezabudol spomenúť mnohéprofesionálne úspechy dosiahnutév štátnej službe, rôznorodé pedagogickéaktivity či bohatú vedecko-výskumnúa publikačnú činnosť. Taktiežzdôraznil, že pre tak nevšednepestrú profesionálnu činnosť prof.Ivor nachádza podporu a zázemiev kruhu svojej najbližšej rodiny. Nazáver svojho príhovoru a po zhrnutívšetkého vyššie uvedeného vyslovilnázor, že v osobe prof. Ivora sa spájajednak renomovaný a všeobecneuznávaný odborník v oblasti trestnéhopráva, kriminalistiky a kriminológie,ale taktiež výnimočná a charizmatickáosobnosť povestná svojimľudským rozmerom a prístupom. Poprednesení správy o priebehu a výsledkochdoktorského konania bolopristúpené k slávnostnému aktu odovzdaniadiplomu o udelení hodnostidoktora právnych vied. Následne saslova chopil sám prof. Ivor, ktorý savo svojom inšpiratívnom príhovorepoďakoval svojej rodine, ale i celémuzhromaždeniu akademickej obceFakulty práva Paneurópskej vysokejškoly. V závere vyslovil presvedčeniea poprial najmä svojim mladým kolegom,aby sa tento jeho dosiahnutýúspech stal pre nich inšpiráciou v ichďalšom profesionálnom živote.Spracovala: Mgr. Tatiana Kanáliková15casopis paneuropa NEW.indd 17 27.9.2011 20:17


Rektor PEVŠ prof. JUDr. J. Svák, CSc. odovzdáva diplom novému doktorovi právnych vied prof. JUDr. J. Ivorovi, DrSc.Blahoželanie od kolegu, dekana Fakulty masmédií PEVŠ doc. PhDr. S. Brečku, PhD.16Foto: archívcasopis paneuropa NEW.indd 18 27.9.2011 20:17


Vedecké aktivityakademickýchzamestnancov aštudentov Fakulty právaVedecká konferencia Obete kriminality17casopis paneuropa NEW.indd 19 27.9.2011 20:17


Úspešné pôsobenie vysokoškolskýchustanovizní je nevyhnutne späté sich systematickou, najmä ale vysokokvalifikovanou a všestrannou vedeckouprácou. Napĺňaním náročnýchkritérií hodnotenia jej úrovne jepodmienená už samotná akreditáciaštudijných programov, osobitne programovdruhého a tretieho stupňaštúdia, ale ešte výraznejšie vplýva naúroveň vzdelávania a viac alebo menejovplyvňuje takmer všetky zostávajúceoblasti každodenného životaškoly. Plnohodnotná vedecká prácapreto vchádza medzi najvyššie priorityvysokej školy a jej fakúlt.Základným poslaním vedy je nesporneprinášanie nových, pôvodnýchpoznatkov o teoretických apraktických problémoch, ktoré súaktuálne a súčasne aj spoločenskyzávažné. Ich získavanie sa uskutočňujeaktivitami vedeckovýskumnými,konkrétne riešením grantovopodporovaných projektov.Obsah výskumných aktivít fakultykorešponduje s jej profilom a dlhodobýmzámerom v oblasti vedy. Vsúčasnosti sú hlavným predmetomvedeckovýskumnej práce fakultyobete kriminality. Výskum finančnepodporený Radou vlády SRpre prevenciu kriminality poskytujevýpovede občanov, ktorí sa užstali obeťou kriminality a incidentaj nahlásili polícii. Tie sú zahrnutédo policajných štatistík kriminality(ak napĺňajú znaky trestného činu)a sú vykazované ako ukazovateľ registrovanejkriminality. Ich počet aštruktúra (podľa druhov kriminality,pohlavia, veku, vzdelania obetí a ichsociálneho statusu) sú ale často18laickou verejnosťou nesprávne vnímanéako ukazovatele skutočnej kriminality.Výskum preto poskytuje ajvýpovede obetí, ktoré incident z rôznychdôvodov polícii nenahlásili. Ichpočet a štruktúra sú označované akolatentná (skrytá) kriminalita, ktorámôže tvoriť až násobky kriminalityregistrovanej. Poznatky o latentnejkriminalite majú síce len pravdepodobnostnúhodnotu, avšak tvoriatrvalú súčasť celkovej kriminality.Významnou súčasťou spomenutéhovýskumu sú aj výpovede obetí, ktorýmizdôvodňujú, prečo sa na políciu,respektíve iné inštitúcie zameranéna pomoc obetiam kriminalityneobrátili. A v neposlednom radevýskum zisťuje pocit bezpečia a obávzo zločinu občanov (aj tých, ktorí saobeťou kriminality nestali). Priebežnévýsledky výskumu boli prezentovanéna medzinárodnej konferencii„Obete kriminality“ (25.11.2010) aboli publikované v zborníku z tohtopodujatia. Podujatia sa aktívne zúčastnilipoprední odborníci z krajínV4 (Česka, Maďarska, Poľska, Slovenska)a Rakúska pôsobiacich v oblastitrestného práva, kriminológie anadácií zriadených na pomoc obetiamkriminality. Záštitu nad podujatímprijala prvá dáma Slovenskejrepubliky, pani Silvia Gašparovičová.Dlhodobý zámer fakulty v oblastivedy bol napĺňaný aj uskutočňovanímvedecko-teoretických podujatí(konferencií, seminárov, sympózií ai.). Podujatia prezentujú predovšetkýmvýsledky vlastnej výskumnejpráce, iniciujú vypracovávanie novýchvýskumných projektov a taktiežposkytujú priestor pre verejnúprezentáciu názorov na aktuálnea odborne náročné otázky právnejteórie a praxe. Obsah vedecko-teoretickýchpodujatí korešpondujes akreditovanými (väčšinou doktorandskými)študijnými programami.Na podujatia sú pravidelne pozývanídomáci a zahraniční špičkoví predstaviteliavedných odborov, uznávaníodborníci z praxe, ale rovnako ajmladí vedeckí pracovníci a študenti.Približne polovica vedecko-teoretickýchpodujatí má medzinárodnýstatus, t.j. rokovania prebiehajú vnajmenej jednom svetovom jazyku aaktívne na nich vystupujú účastníciviacerých krajín (graf č. 1). Príspevkyprednesené na podujatiach súpublikované v zborníkoch, ktoré súposkytované účastníkom podujatí,ale elektronickou formou aj ďalšímzáujemcom o prerokovávané témy.Nemenej významnými vedecko-teoretickýmiaktivitami akademickýchzamestnancov fakulty sú taktiež ichpríspevky prednesené na podujatiachorganizovaných externými domácimiinštitúciami, pričom sledovanésú len príspevky vyžiadané auvedené v programe podujatia.Štandardnými výstupmi vedeckejpráce fakulty sú publikácie, ktoré súpravidelne vkladané do knižničnejdatabáze vedenej v súlade s príslušnýmipredpismi. V štruktúre vedeckýchpublikácií prevládajú state vzborníkoch z vedeckých vedecko-teoretickýchpodujatí, prezentovanévýsledky vlastnej výskumnej prácevo vedeckých časopisoch, vysokoškolskéučebnice a vedecké monografie.Fakulta už piaty rok vydáva vlastnývedecký časopis „Notitiae ex AcademiaBratislavensi Iurisprudentiae“ sobsahovým zameraním na aktuálnea odborne náročné problémy právnickejteórie a praxe (resp. iné súvisiacespoločenské problémy). Úroveňpublikovaných statí pozitívne hodnotílaická, ale aj odborná verejnosť.Sústavná pozornosť je venovaná publikačnýmaktivitám študentov doktorandskýchštudijných programov.Obsahovo je orientovaná na problematikusúvisiacu s témami dizertačnýchprác. Preukázateľná je vzostupnátendencia vedeckej úrovne ichcasopis paneuropa NEW.indd 20 27.9.2011 20:18


publikácií, čo zvyšuje garancie, žebudú aj v nasledujúcich rokoch napĺňanéakreditačné kritériá celkovéhohodnotenia publikačnej činnostiinterných doktorandov.S aktivitami vedeckovýskumnými,vedecko-teoretickými a vedecko--publikačnými korešpondujú aj aktivityvedecko-výchovné. Študentiparticipujú na vedeckej práci fakultyv súlade so stupňom ich štúdia a individuálnymištudijnými plánmi.Pričom do vedeckej práce sa čorazintenzívnejšie zapájajú už študentibakalárskeho a magisterského stupňaštúdia formou súťažných prác(graf č. 2), osobitne ale doktorandiformou doktorandských dizertácií.Víťazi fakultného kola získali vysokéocenenia (1. a 3. miesto) aj namedzinárodnej súťaži v Prahe, ktorúuskutočnila (6.5.2011) Vysoká školaKarlovy Vary.Úroveň vedeckej práce fakulty napĺňakritériá akreditačnej komisie vyžadovanépri priznávaní oprávneníuskutočňovať študijné programy vovšetkých stupňoch štúdia (bakalárskom,magisterskom a štyroch doktorandských)a navyše aj oprávneniauskutočňovať habilitačné konania akonania na vymenúvanie profesorov.Zachovanie dosiahnutej úrovne vedeckejpráce a jej ďalšie rozvíjanienesporne vyžaduje aj nepretržitéskvalitňovanie kvalifikačnej štruktúryakademických zamestnancov fakulty.V tomto kontexte je nanajvýšvýznamná úspešná obhajoba doktorskejdizertačnej práce a udelenienajvyššej vedeckej hodnosti „doctorscientiarum“ (DrSc.) v podskupineodborov vedy 050500 Právne vedydekanovi fakulty prof. JUDr. JaroslavoviIvorovi, CSc., ako aj úspešné konaniena vymenovanie za profesora vštudijnom odbore 3.4.7 Trestné právodoc. JUDr. Jozefa Záhoru, PhD.prof. PhDr. Kvetoň Holcr, DrSc.prodekan pre vedu a rozvojFakulty práva PEVŠFoto: archív19casopis paneuropa NEW.indd 21 27.9.2011 20:18


Pracovná kariéra sazačína už na školeFoto: Ivan Čanigaprof. Ing. Ladislav Kabát, CSc.dekan Fakulty ekonómie a podnikania PEVŠSúčasný svet potrebuje ekonómova ľudí s podnikateľským duchom.Práve takých pripravujedruhá najstaršia fakulta PEVŠ,ktorá má ekonómiu a podnikaniepriamo v názve. Na otázkyodpovedal dekan fakulty prof.Ing. Ladislav Kabát, CSc.Aké programy ponúka na začiatkuakademického roka 2011/2012 Fakultaekonómie a podnikania?Fakulta ekonómie a podnikania má,v súlade s doterajšími výsledkamiakreditačného hodnotenia, oprávneniezabezpečovať vzdelávanie vštudijnom programe ekonomika amanažment podnikania na bakalár-20skom stupni vzdelávania a študijnýprogram ekonomika a manažmentmedzinárodného podnikania na inžinierskoma doktorandskom stupnivzdelávania. Obsahovo sú tieto študijnéprogramy aktualizované formouvoliteľných predmetov, osobitnepredmetmi v anglickom jazyku.Jedným z najdôležitejších ukazovateľovkvality školy sú pedagógovia.Akých odborníkov dnes Fakultaekonómie a podnikania má,s kým všetkým sa môžu študentistretnúť?Učiteľský zbor fakulty je relatívnestabilizovaný a v našom kruhumáme popredných odborníkov z oblastiekonomickej teórie, podnikovejcasopis paneuropa NEW.indd 22 27.9.2011 20:18


ekonomiky a manažmentu. Činnosťnašich kmeňových učiteľov podľapotreby vhodne dopĺňajú zahraničníexperti. Je potešujúce, že v uplynulomakademickom roku sa nám podarilorozšíriť učiteľský zbor o mladýcha perspektívnych pracovníkov.Dúfame, že im dokážeme vytvoriťtaké pracovné a materiálne podmienky,aby ich pôsobenie na našejfakulte bolo dlhodobé.Ak by ste mali využiť jeden argumentna presvedčenie okolia na to,aby sa záujemca o štúdium rozhodolpre štúdium na fakulte u nás,čo by ste využili?Fakulta, počtom študentov, vytvárapriaznivé podmienky pre relatívneblízky vzťah medzi študentmi a učiteľmia tým podporuje ich lepšiuvzájomnú komunikáciu ako základnýpredpoklad úspešného štúdia. Jeto fenomén, ktorý sa iba ťažko hľadáv prostredí „veľkých“ pracovísk stakmer anonymným vzťahom medzištudentom a učiteľom.Každá vysoká škola pripravujesvojich študentov primárne naprax. Ako vidíte dnešnú situáciuna trhu práce v oblastiach, na ktorénaša fakulta pripravuje študentov?Nájdu študenti uplatnenie?Podľa ostatných výsledkov štatistickéhozisťovania sa absolventi fakultyumiestňujú na trhu práce praktickybezproblémovo. Aj evidovaná nezamestnanosť2,2% bola iba odrazomdočasnej situácie. Je potrebnézdôrazniť, že fakulta vytvára podľamožnosti podmienky študentom nato, aby už počas štúdia aktívne komunikovalis potenciálnymi zamestnávateľmi,prípadne s nimi aj užšiespolupracovali.Fakulta ekonómie a podnikanianie je len miestom vyučovania,ale aj výskumu. Čím by ste sa pochváliliz ostatného akademickéhoroka? A chystá sa v najbližšom obdobínejaká zaujímavá akcia, konferenciači prezentácia, ktorá prekračujerozmer akademickej pôdy?Fakulta sa vo svojom výskume orientujena výskumné zamerania, ktorékorešpondujú s jej vedecko-pedagogickouprofiláciou. Výskumne pretopokrývame problematiku podnikovejekonomiky, meranie výkonnostipodnikov i kvality podnikateľskéhoprostredia. Dlhodobo sa venujemeaj problematike finančného prostredia,v ktorom podnikateľské subjektypôsobia. Výsledky našej výskumnejčinnosti prezentujeme každoročnena vedeckej konferencii. Aktuálneotázky ekonomickej teórie a praxe.Jej ďalší ročník sa bude konať koncomseptembra tohto roku. Pracovnícifakulty však prezentujú svoje vedecko-výskumnévýsledky priebežneaj na medzinárodných akciách.Fakulta získala v tomto akademickomroku významné grantové prostriedkyna realizáciu viacročnýchvýskumných projektov so zahraničnýmipartnermi (Írsko, Portugalsko,Slovinsko, Rumunsko).-fep-Foto: archív21casopis paneuropa NEW.indd 23 27.9.2011 20:18


Piaty rok pre masmédiáFoto: Ivan ČanigaDoc. PhDr. Samuel Brečka, PhD.dekan Fakulty masmédiíPraktické skúsenosti a teoretické vedomosti– to sú základné kamene,na ktorých vyrastá štúdium masmédií.Aká je dnes situácia a perspektívyštúdia, ktoré vstupuje do piatehoroku svojej existencie? Na otázkyodpovedal dekan Fakulty masmédiíDoc. PhDr. Samuel Brečka, PhD.Vstupujeme do piateho roku existencie,aké programy dnes, nazačiatku akademického roka2011/2012 Fakulta masmédií ponúka?Naša fakulta sa môže pochváliť tým,že v piatom roku svojej existencieponúka v odbore masmediálnej amarketingovej komunikácie štúdiumna úrovni bakalárskeho, magisterskéhoaj doktorandského stupňa.Zároveň však ponúkame už tretírok zaujímavý odbor dizajn médiía druhý rok politológiu. Čo je všakveľmi dôležité, Akreditačná komisiausúdila, že naša škola má dostatočný22vedecký a odborný potenciál na to,aby sme umožňovali aj habilitačnékonania pre docentov a inauguračnékonania profesorov. Stávame satak komplexnou, rešpektovanou fakultou,ktorá vychováva kvalitnýchštudentov vďaka profesionálnemupedagogickému zboru.Jedným z najdôležitejších ukazovateľovkvality školy sú pedagógovia.Akých odborníkov dnesFakulta masmédií má a ponúkaštudentom?Od počiatku sa snažíme spájať pedagógov– výskumníkov a teoretikovs ľuďmi, ktorí urobili kus poctivejpráce v slovenských masmédiách,či už ako novinári, alebo hovorcoviači pracovníci v reklamných agentúrach.Vďaka tomu môžeme ponúkaťkomplexný a bohatý program, v ktoromsa teoretické poznatky môžupriamo premietať do praxe. Na fakultepôsobí vyše štyridsať pedagógovv internom pomere i z externéhoprostredia, ako aj zo zahraničia,a vymenovať len niektorých by azdaani nebolo správne. Veľká väčšinasú dnes kapacity, ktoré sa vo svojomodbore pohybujú dlhšie a vybudovalisi značné renomé. Nakoniec, zoznampedagógov a predmetov, ktoréučia, je prístupný aj na webovýchstránkach našej fakulty.casopis paneuropa NEW.indd 24 27.9.2011 20:18


Ak by ste mali využiť jeden argumentna presvedčenie okolia na to,aby sa záujemca o štúdium rozhodolpre masmédiá a štúdium nafakulte u nás, čo by ste využili?Neostáva mi nič, len zdôrazniť, žeštudenti sa neučia iba teóriu práce skamerou, fotografiou, mikrofónom,ale v rámci našich výborne vybavenýchmasmediálnych ateliérov sivšetko vyskúšajú aj prakticky, podvedením profesionálov. A výstupy ztvorby našich študentov ukazujú, ženaše presvedčenie, ktoré bolo na začiatku– spojiť praktické vyučovaniea teoretické znalosti do jedného celku,prináša svoje ovocie.Každá vysoká škola pripravujesvojich študentov primárne naprax. Ako vidíte dnešnú situáciu vmasmediálnom prostredí? Nájduštudenti uplatnenie? Nakoniec, vtomto akademickom roku budememať prvý ročník absolventov, akúmajú šancu na trhu práce?Masmediálna a marketingová komunikáciatvorí dnes jednu veľmidynamickú a živú oblasť. V oblastimasmédií aj marketingu sme prekonaliza ostatných dvadsať rokov neuveriteľnývývoj, ktorý však znamenala znamená dodnes aj veľkú mierunestability. Nové technológie námprevrátili mnohé dlhé roky fungujúcemasmediálne konštanty na hlavua my sa s nimi učíme žiť. Aj keď zapochodu, musíme ich aj teoretickyreflektovať. Nie je možné, aby sa študentidozvedali o masmediálnom amarketingovom svete, aký bol. Maliby vedieť o tom, aký tento svet dynamickejzmeny bude o rok, dva čitri, keď sa oni začnú zapájať do života.To aj nás, pedagógov, udržiavav neustálej pozornosti. Len tak viemepripraviť mladých ľudí na to, abyvstupovali do prostredia pripravení.Tento rok nám naozaj budú končiťprví absolventi, ktorí s nami začínalipred piatimi rokmi. Viacerí z nich siuž vyskúšali prácu v masmédiách čiv reklame. A zisťujú, že ich neučímeaž také „zaprášené historky“, ale ponúkameim aktuálne informácie oaktuálnom dianí. Predpokladám, žetí šikovnejší a akčnejší sú na svetnašich masmédií či reklamy dobrepripravení a zvládnu sa postaviť pracovnýmvýzvam čelom.Fakulta masmédií nie je lenmiestom vyučovania, ale aj tvorivosti.Čím by ste sa pochválili zostatného akademického roka? Achystá sa v najbližšom období nejakázaujímavá akcia, konferenciači prezentácia, ktorá prekračujerozmer akademickej pôdy?Azda najzaujímavejšou udalosťou,ktorá prekročila prah našej školy,bola jarná konferencia o postaveníverejnoprávnych médií v súčasnosti,ktorá sa odohrala pod patronátomJána Mojta, vynikajúceho a medzinárodnerešpektovaného televíznehoproducenta. Zúčastnili sa na nejviaceré osobnosti vrátane ministrakultúry Daniela Krajcera. V tomtoakademickom roku budeme oslavovaťpäť rokov našej Fakulty masmédií.Pri tejto príležitosti chystámeviaceré projekty, ktoré budú presahovaťrozmer len čisto akademickejpôdy, pretože svojim obsahom budúhovoriť aj o súčasnej situácii v našejspoločnosti. Ako príklad uvediemkonferenciu o vzťahu masmédií apolitiky, ktorá sa uskutoční na koncioktóbra 2011.Martin KasardaFoto: archív23casopis paneuropa NEW.indd 25 27.9.2011 20:18


Budúcnosťmédií verejnej službyDvere Mediálneho centra Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy vítajú svojich hostís otvorenou náručou. Koncentrácia tvárí známych z obrazoviek, hlasov z reproduktorov amien z novín sa v týchto priestoroch prudko zvyšuje. Možno veľa z týchto tvárí na prvý pohľadnepoznáme, no chod médií by bez nich nebol možný. Televízni producenti, programoví riaditelia,šéfredaktori... Mediálni odborníci, ktorí prijali pozvanie PEVŠ zúčastniť sa diskusie obudúcnosti médií verejnej služby.„Katastrofický stav vo verejnoprávnychmédiách je aj chyba nastavení,“otvoril problematiku minister kultúryDaniel Krajcer. Práve vďaka jehosnaženiu sa situácia v Slovenskejtelevízii a v rozhlase mení. Zobralsi pod záštitu jednu z prvých verejnýchdiskusií na túto tému, aby dalpriestor povolaným vyjadriť sa k obsahovejčasti vysielania. Po krátkompríhovore odovzdal slovo hlavnémurečníkovi Jánovi Mojtovi. Televíznya filmový producent, pôvodomzo Slovenska, je dnes významnouosobnosťou nemeckých médií a kultúry.Ako odborný poradca a patrónPEVŠ sa ujal hlavného slova v dialógu.Priestor dostali aj ďalší odborníciz prostredia slovenských médií- programový riaditeľ RTVS LubošMachaj, člen produkčnej spoločnostiMaya Vojtech Hron, prodekan Fakultymasmédií PEVŠ Ivan Sečík čipredstaviteľka Asociácie nezávislýchrozhlasových a televíznych stanícEva Babitzová. Skúsenosti s nastavenímzahraničných médií prezentovalaaj zástupkyňa šéfredaktorakanálu ČT 24 Pavlína Kvapilová aprogramový riaditeľ rakúskej ORFReinhard Skolik. Samozrejme, v Mediálnomcentre nesmú chýbať kamery,fotoaparáty a mikrofóny, ktorési tentokrát zobrali do rúk študentiFakulty masmédií. Mali vynikajúcumožnosť stretnúť sa s odborník-24mi z praxe a vyskúšať si mediálnutvorbu naostro. Postarali sa nielen orozhovory pred kamerou, ale vítaliaj hostí, previedli ich po ateliéroch,pričinili sa o ich pohodlie. Niekoľkokreatívnych študentov si dalo prácus výzdobou štúdia, v ktorom sa celádiskusia natáčala pre Slovenskú televíziu.Na dotvorenie atmosféry vytvoriliobrovskú koláž z novinovýchvýtlačkov na stenách štúdia.Moderátor Dušan Budzák viedoldebatu rôznymi zákutiami problematikynastavenia verejnoprávnychmédií, od obsahovej štruktúry, cezpoliticku nezávislosť, až k budovaniupovedomia o televízii u divákov.Práve televizia, ktorá je výrazne stratovoučasťou verejnoprávnej služby,bola „na pretrase“ o to viac. Odzneloveľa zaujímavých postrehov, rád odskusených zahraničných kolegov. Natému „politika a médiá“ člen RadyČT Radek Mezuláník spomenul:„Bez politikov sa nezaobídeme. Alenezávislosť médií závisí práve od ichrozhodnutia.“ Podobne na reagovalaj Skolik: „Rakúšania sú vlastníciORF. A politici to rešpektujú.“ EvaKvapilová z ČT apelovala hlavne navytvorenie pozitívneho vzťahu médiík divákom: „Dôvera je v tomto prípadekľúčové slovo.“ Keď sa debatazačala príliš naťahovať a vracať k užspomenutým témam a neurčitýmvýpovediam, pán Hron zasiahol akrátkym postrehom „Je toto verejnoprávnadebata, čiže nudná a dlhá?“rozosmial poslucháčov a tým narušilzdĺhavú atmosféru. „Máte výbornúšancu vytvoriť skvelú televíziu. Nepokazteto tým, že vytvoríte geto,ktoré nebude pre všetkých,“ uviedolHron ku koncu tejto širokej debaty.Účastníci sa zhodli, že niekoľkohodín diskusie na vyriešenie tohtoproblému určite nestačí, no ako výzvak ďalším dialógom určite poslúži.A práve to si pretváranie médiížiada - rozhovory, ako sa priblížiť klepšej budúcnosti.Daniel Krajcer, minister kultúry SlovenskejrepublikyMá Slovenská televízia vysielať lento, čo je pre komerčné televízie nezaujímavé?Samozrejme nielen to, čo nemajú záujemvysielať komerční vysielatelia.Určite by tam mali byť programy, poktorých by siahli aj komerční vysielatelia.Toto celkom necharakterizujeten rozdiel vo vysielaní.Majú reálnu šancu dostať priestorvo verejnoprávnej televízii aj študenti?Čo sa týka tejto otázky, znie to akocelkom dobrý nápad, ale to je predovšetkýmtéma pre manažmentRTVS.casopis paneuropa NEW.indd 26 27.9.2011 20:18


Eva BabitzováDaniel KrajcerJán Mojto a Juraj Jakubisko25casopis paneuropa NEW.indd 27 27.9.2011 20:18


26Foto: Lukáš Smiešny, Peter Kubaľákcasopis paneuropa NEW.indd 28 27.9.2011 20:18


Eva Babitzová - Asociácia nezávislýchrozhlasových a televíznych stanícMyslíte si, že sa podarí niečo vyriešiťtouto diskusiou?Myslím si, že táto diskusia môže nanajvýšniečo otvoriť, vyriešiť samozrejmenie. Tie veci, o ktorých hovoríme,sú veľmi komplexné na to, abysa vyriešili jednou diskusiou. Ale akootvorenie veľkej diskusie v mediálnejsfére si myslím, že je to fajn.Ako často venujete pozornosť Slovenskejtelevízii?Keď mám byť úplne úprimná, rovnakozriedkavo ako všetkým ostatnýmtelevíziám.Počúvate Slovenský rozhlas?Áno, počúvam aj Slovenský rozhlas,ale nie som pravidelným poslucháčom,vzhľadom na moju prácu. Robímv rádiu Express, takže počúvamprioritne našu stanicu. Ale v rámcitoho, keď si prelaďujem konkurenciua počúvam čo robia, tak počúvamobčas aj Slovenský rozhlas .Ktorú stanicu si naladíte ako poslucháč?Ako poslucháč mám celkom obľúbenúrakúsku FM 4. Ale mňa moja prácaveľmi baví, tak počúvam, čo robianaši ľudia, čo vysielame. Musím povedať,že veľakrát ma to teší.Ján Mojto, filmový a televízny producent,hlavný rečník diskusieDokážete sa na televíziu pozeraťako divák, alebo pri tom stále pracujete?Nie, ja sa vždy na všetko pokúšampozerať ako divák. Aj keď sa prvýkrátpozerám na televízne programy,čo robím, alebo film, tak sa na to pozerámako divák.Aká je najlepšia cesta pre televíziuvytvoriť si pozitívny vzťah k divákovi?Vedieť to, čo diváci chcú. A nedávaťim iba to, čo chcú. Dávať im viac.Čo teda podľa Vás divákom chýba?To neviem povedať, pretože ja somna druhej strane. Ale myslím si, žeurčite treba vytvoriť emocionálnyvzťah medzi divákom a televíziou.To je dnes možné aj technicky, komunikovať.Je dôležité, aby mal divákpocit, že ho niekto berie vážne.Aby našiel to, čo chcel. Ale aby našielaj viac. Lebo keď sledujete len to, čodivák chce, tak sa môže stať, že budeteklesať. Ale keď ho trošku ťahátehore, možno že vás bude nasledovať.Lenka Nemečková, 2.ročník,2010/2011y27Foto: Lukáš Smiešny, Peter Kubaľákcasopis paneuropa NEW.indd 29 27.9.2011 20:19


FAKULTAINFORMATIKY– trendy a perspektívyFoto: Ivan ČanigaDoc. Ing. Martin Šperka, PhD.dekan Fakulty informatikyFakulta informatiky (FI) je prvousúkromnou fakultou informatikyna Slovensku. Jej históriaje krátka - tento rok smepromovali prvých bakalárov vštudijnom programe Aplikovanáinformatika pre denné aj externéštúdium. Motiváciou k založeniufakulty bol fakt, že v dobezaloženia, ale aj v súčasnosti,existuje na trhu práce v Európe,ale aj v iných krajinách sveta –a to aj napriek pretrvávajúcejkríze - nedostatok odborníkov vinformatike.Aby sme mohli konkurovať inýmškolám, musíme ponúknuť to, čo iníneposkytujú. Našou náplňou je aplikovanáinformatika so zameranímna tie oblasti, v ktorých má školakompetencie - ktoré sú náplňou ostatnýchfakúlt PEVŠ, a to je špecializáciana informatiku v ekonómii,28masmédiách a práve.Hlavným cieľom je, aby sa naši absolventiuplatnili na trhu práce nielen zpohľadu súčasných požiadaviek, aleaj dlhodobo. K tomu je potrebné, abysi študenti okrem hlbších vedomostía zručností z odborných informatickýchpredmetov osvojili aj širokézákladné zručnosti z ekonómie, práva,manažmentu, etiky a psychológie(T-shape professionals), boli schopnísystematického celoživotnéhovzdelávania, aby boli flexibilní a komunikatívni(aj vo viacerých cudzíchjazykoch). Kto chce byť úspešný natrhu práce, musí byť navyše aj vy-casopis paneuropa NEW.indd 30 27.9.2011 20:19


soko tvorivý, súčasne kultivovaný aaby sa v záplave digitálnych informáciíneutopil, musí mať aj kritickémyslenie. Fakulta informatiky akosúčasť PEVŠ má všetky predpokladyk splneniu týchto požiadaviekvďaka vysoko kvalifikovanému profesorskémuzboru s kompetenciamiv uvedených špecializáciách naFI a ostatných fakultách PEVŠ, kdeštudenti môžu absolvovať výberovépredmety alebo súbežne študovať.Foto: archívV uvedených oblastiach aplikáciíexistujú obrovské možnosti uplatneniainformatiky. Simulovanie procesovna mikro aj makro úrovni je uždlhodobo predmetom záujmu ekonómov,ale informačné technológie,ako aj metódy modelovania sa neustálezlepšujú. Distribuované databázy,expertné systémy, automatickézaznamenávanie a analýza textov vprirodzenom jazyku, automatickédolovanie dát a objavovanie súvislostí,systémy pre kolaboratívnu prácu,plánovanie a riadenie súbežnýchprocesov, mobilné počítanie, ktorésa využívajú v iných odboroch si eštenenašli uplatnenie v práve, kriminalistikea kriminológii. Masmédiása dnes sústreďujú na elektronickédigitálne technológie a internet sastal najrozšírenejším a univerzálnymmédiom. Cieľom vedcov, inžinierova podnikateľov v tejto oblasti je, abyvšetci, vždy a všade mohli navzájomkomunikovať a mali k dispozícii obrovskéarchívy vedomostí ľudstvazaznamenané v gigantických distribuovanýcha multimediálnych databázach.K naplneniu tohto cieľanie je ďaleko, ale čím viac sa k nemublížime, tým viac sa vynárajú novéproblémy – technické, ako napríkladinformačná bezpečnosť, spoľahlivosť,dlhodobé archivovanie dát,energetické a ekologické aspekty, aleaj spoločenské problémy, ako sú negatívneprvky globalizácie, počítačovákriminalita, záplava škodlivéhoa bezcenného elektronického obsahu,porušovanie autorských práv anarušovanie súkromia, vymývaniemozgov.Riešenie týchto problémov je možnélen v medzinárodnom kontexte apreto aj školy musia na túto skutočnosťreagovať internacionalizáciouvzdelávania. Preto sa zúčastňujememedzinárodných projektov a našištudenti sa môžu zúčastňovať výmennýchprogramov v rámci Európskejúnie.Snažíme sa, a to je aj krédo PEVŠvyjadrené heslom „Vzdelanie, ktoréznamená úspech “, hľadať takýchučiteľov, ktorí sú okrem vysokejodbornosti otvorení inovatívnymriešeniam a víziám, ale aj ľudí z praxe,nielen domácich ale aj zahraničných,pretože výmena poznatkov jekľúčom k budovaniu informačnej,znalostne orientovanej a kreatívnejspoločnosti.Martin Šperka29casopis paneuropa NEW.indd 31 27.9.2011 20:19


Základom je praxNa fakulte informatiky PEVŠ pôsobia okrem interných pedagógov aj externí vyučujúci zoslovenských a zahraničných vysokých škôl. Medzi externých pedagógov patrí doktor MichalGrell s orientáciou na informatizáciu informatiky a informačné systémy vo verejnom ajsúkromnom sektore.A naopak, medzi internými pedagógmi pôsobí docent Frank Schindler, ktorý pracoval vo významnýchamerických a švajčiarskych softvérových spoločnostiach a prednášal aplikovanúinformatiku na popredných univerzitách v Spojených štátoch.Obaja sa zhodujú, že prax je to, čo študentom pomôže uplatniť sa na trhu práce. V tomto smeresvorne vidia možnosti ďalšieho zdokonaľovania.Ing. Michal Grell, PhD.Ing. Michal Grell, PhD.Prečo ste sa rozhodli pôsobiť naFakulte informatiky PEVŠ?Na základe mojich doterajších skúsenostív pedagogickom procese apraxi. Je užitočné, ak sa predmety,ktoré prednášam, vyučujú v rôznychprostrediach. Má to veľmi dobrývplyv na ich kvalitu. Tiež som tu našielmotivačné prostredie. Pri mojomrozhodovaní zavážila aj spoluprácas pražskými kolegami. ProfesoromVoříškovi a Řepovi pripravujem cvičeniaa prednášam predmet, ktorýpôvodne pripravil docent Pour. V deväťdesiatychrokoch som sa podieľalna vytváraní štátneho informačnéhosystému z pozície koordinačného orgánu.Na starosti som mal koordináciumedzirezortných projektov štát-30neho informačného systému. Totosú hlavné dôvody prečo som tu.Vy ste externým pedagógom. Vietepoukázať na výhody FI PEVŠ?Kontakty, ktoré som tu získal a poznatky,ktoré som tu mal možnosťpreviesť do výučby mi dosť pomohliaj na mojom internom pracovisku.Skvalitnil som predmety, ktoré vyučujema hlbšie som dokázal interpretovaťdanú oblasť. Výhodou jetiež vynikajúce technické vybavenieškoly. Výučba je dynamická.Váš názor na nutnosť teoretickýchzákladov študentov informatiky?Vychádzajme z toho, že poskytovanieteoretických základov je typicképre každú vysokú školu. V oblastiaplikovanej informatiky sú však určitéšpecifiká. V súčasnosti sa ide došírky. Najmä na bakalárskom štúdiu.Na druhej strane, tam kde sa ide dohĺbky, chýba širšie poznatkové zázemie.Toto nevytvára dobré podmienkyna uvažovanie o praxi pre študentov.Je potrebné to zmeniť a vyjadriťto najmä pomerom teórie a praxe.Príkladmi môžu byť tvorba informačnéhosystému, vytváranie aplikácií,modelovanie procesov. Totosa nedá zvládnuť na profesionálnejúrovni bez metodických a metodologickýchznalostí.Majú teda študenti dostatok praxepočas štúdia, aby boli dostatočnepre pracovný trh pripravení?Spôsob výučby nedáva dostatočnýpriestor na to, aby mohli ísť dopraxe. Je to však dané aj tým, žepodnikateľské subjekty nie sú pripravenéposkytnúť priestor pre študentovpočas štúdia a škola nemáprostriedky na zaplatenie praxe. Jepotrebné radikálne zmeniť spôsobvýučby. Prednášky nesmú byť monológyvyučujúcich, študenti musiabyť aktívni. Potom bude priestor nauplatnenie praxe. Znamenalo by toaj zníženie šírky záberu a išlo by saviac do hĺbky. Bude to však spojenéaj s redukciou študijných jednotiek.Je to potrebné. Aby sme neboli úplneodtrhnutí od života, vedecko-výskumnáčinnosť na školách nadobúdačoraz väčšiu váhu. Predpoklad je,že sa pomer vyrovná s pedagogickoučinnosťou. Spojenie praxe a školyby v tomto procese pomohlo, aj akozdroj financovania a realizácie výskumu.Dá sa využiť potenciál fakúlt práva,masmédií a ekonómie s fakultouinformatiky?Určite. Na Fakulte práva by sa mohlivyužiť expertné systémy najmä voblasti svedeckých výpovedí. S fakultouekonomiky to je jednoznačnévyužitie informačných technológií vekonomických procesoch. To všakpatrí skôr do odboru hospodárskejinformatiky. Najväčšie predpokladycasopis paneuropa NEW.indd 32 27.9.2011 20:19


na spoluprácu však vidím s fakultoumasmédií.Ako vidíte budúcnosť absolventovFI na Slovensku?Možno konštatovať, že aj napriekdôsledkom krízy, ktorá sa prejavila ajna trhu práce, sú naši absolventi stálenajžiadanejší. Myslím si, že sa to vnajbližšom období nezmení.A v medzinárodnom kontexte?Naši absolventi sú spravidla jazykovodobre vybavení, zruční a pracovití.To sú devízy, ktoré sú ešte stále relevantnýmvýstupom pedagogickéhoprístupu väčšiny učiteľov na všetkýchstupňoch vzdelávania. Teraz saotvárajú možnosti najmä v krajináchEurópskej únie. Nemám obavy, že bysa informatici neuplatnili aj medzinárodne.Doc. RNDr. Frank Schindler, PhD., mim. prof.Prečo ste sa rozhodli pôsobiť naFakulte informatiky PEVŠ?Nepáčilo sa mi učiť na štátnych školách.To sú tie staré skamenené komunistickéinštitúcie, kde sa človekz vonka veľmi ťažko presadí. Sú tamcelé generácie študentov. Profesoručil docenta, docent zasa PhD. aPhD. študentov. V podstate vylučujúakékoľvek nové, či iné myšlienkypretože sú veľmi uzavretí. Nazval bysom to incestom pedagogickej inštitúcie.Nikoho iného nechcú, všetkosi chcú medzi sebou rozdeliť a súsebestační. Keď prídete z inej školyalebo zo zahraničia veľmi ťažko sazaraďuje do takejto inštitúcie, kde súvšetci navzájom nejako previazaní.Povedzme za päťdesiat rokov sa vytvorívnútorná štruktúra, v ktorej sanikto z vonka nepresadí.Takže výhodou FI PEVŠ je pravýopak tohto systému?Výhodou je, že fakulta vznikla na zelenejlúke. Teda žiadne štruktúry tuneboli, všetko sa budovalo.Iné výhody FI PEVŠ?Máme predmety, ktoré sa najviac vyžadujúv praxi. Podľa toho sa aj voliavyučujúci.Na štátnych školách sú najskôr učitelia,až potom predmety. Nepremýšľasa nad tým, čo je dôležité preprax. Ide o to, aby každý vyučujúcimal svoj predmet. Z toho hľadiska sana štátnych školách na informatikeučí fyzika. Fyzikárov je pretlak a nemajúčo robiť. A práve oni vyhadzujúštudentov. I keď fyzika nie je hlavnýformujúci predmet informatika.Študovali ste v zahraničí. Dá saporovnať FI PEVŠ so zahraničnýmštúdiom informatiky?Základný rozdiel je v tom, že tu je početštudentov relatívne malý. Mohliby sa získať zahraniční študenti. Učísa tu v slovenčine. Slovenské školy saviac orientujú na domáci, ako na medzinárodnýtrh.Aký je váš názor na nutnosť teoretickýchzákladov študentov informatiky?Nezhodujem sa s názorom väčšinyslovenských vyučujúcich. Prevládanázor, že bez matematiky sa informatikanedá študovať. Z hľadiskateoretickej informatiky s tým súhlasím.Pre teoretickú informatiku je teoretickámatematika veľmi dôležitá.Učíme aplikovanú informatiku preprax, v ktorej matematika nehrá takúrolu ako pri teoretickej informatike.Dôležité sú diskrétne štruktúry,diskrétna matematika. Na štátnychškolách je veľa matematikov a všetciučia teoretickú matematiku. My učímediskrétnu matematiku, ktorá jepre informatikov dôležitejšia.Orientácia je teda viac na prax.Majú jej študenti počas štúdia dostatočnémnožstvo?Bez praxe dnes študent nemá šancu.Žiadna firma nechce tráviť častým, že bude niekoho zaškolovať.Obzvlášť v časoch krízy. Každá firmachce absolventov, ktorí nastúpiaa hneď môžu začať pracovať. Právepreto sme do nášho sylabu dali ajpredmet o praxi. Buď prax majú, alebosú nútení si ju zadovážiť.Šance absolventov uplatniť sa natrhu práce sú teda vyššie.Myslím, že každý študent sa uplatnína trhu práce. Vyššou praxou všakšance rastú.A na medzinárodnej úrovni?V každej rozvinutej krajine je nedostatokinformatikov. Často sú všakprijímaní aj maturanti so silnýmivedomosťami. Nevyžaduje sa tedanutne vysokoškolský diplom. Niektorínaši študenti prichádzajú doškoly až po piatich, či desiatich rokoch,aby získali bakalársky titul.Respektíve vyšší. Vidia, že keď chcúdlhodobo pokračovať v tomto zameranía rásť, potrebujú aj akademickévzdelanie. Toto práve poskytujenaša škola. Rozširujú a dopĺňajú sipraktické vedomosti, ktoré musiabyť podporené aj nutnou teórioua musia tvoriť akúsi symbiózu, abyuchádzač o zamestnanie bol úspešný.Ďalšou vecou je, že nostrifikáciatitulov v rámci Európskej únie je pomernezložitá a neprebiehajú vždyjednoducho. Avšak v informatike zamestnávateliazvyčajne nevyžadujúnostrifikáciu titulu. Dôležité sú tedaschopnosti a zručnosti. Nie z ktorejkrajiny uchádzač pochádza. Dôležitéje, aby sa absolvent dohovoril. Učímeangličtinu v relatívne rozšírenomvyučovacom procese. Máme štyrisemestre angličtiny, čo je v porovnaníso štátnymi školami dvakrát viac.Naši absolventi by sa preto mali lepšieuplatniť na medzinárodnom trhupráce.Dá sa využiť potenciál fakúlt práva,masmédií a ekonomicky s FI?Áno. Študenti majú možnosť podľazáujmu vybrať si predmety na inýchfakultách. Dôvodom je, že informatikaiba pre informatiku, je z určitéhohľadiska nezmysel. Vždy je v niečom.V bankovníctve, v priemysle,v nejakej aplikácií, masmédiách. Jeto tak rozsiahly odbor, že sa uplatňujeprakticky vo všetkých sférachdnešného života.Text a foto: Juraj Recký,študent, Fakulta masmédií PEVŠ31casopis paneuropa NEW.indd 33 27.9.2011 20:19


Psychológia pre praxFoto: Ivan Čanigaprof. PhDr. Teodor Kollárik DrSc.dekan Fakulty psychológiePrvým dekanom novovzniknutej,a treba podotknúť, že vôbecprvej samostatnej na Slovensku– Fakulty psychológie Paneurópskejvysokej školy je skúsenýpsychológ a pedagóg prof. PhDr.Teodor Kollárik DrSc. Právejeho sme sa spýtali na základnéinformácie o novej fakulte a ponúkanomštúdiu psychológie.Čo bolo podnetom pre vznik Fakultypsychológie práve na PEVŠ?Snahy o vybudovanie Fakulty psychológiena Slovensku už majú dlhúhistóriu – realizácia však nechala naseba dlho čakať, resp. nebola ochotapredstaviteľov kompetentných inštitúciía urobenie posledného kroku,t. j. založeniu fakulty. Pritom slovenskápsychológia si zaslúžila založenietakého stánku z odborných i apli-32kačných aspektov. V tomto duchuzareagovalo predstavenstvo PEVŠ apredložilo argumenty nielen o zriadenífakulty, ale aj jej priestorovéhoa materiálneho zabezpečenia, technickéhoa knižničného vybavenia,skúsenostiach z doterajšej existenciejednotlivých fakúlt PEVŠ i dostupnéhokvalitného pedagogickéhopotenciálu na Slovensku i zahraničí.Jednoducho – takáto šanca – ponukasa neodmieta.Na čo sa bude fakulta zameriavaťa v čom bude jej profil odlišný odprofilu iných katedier psychológie?Všeobecne sa fakulta bude zameriavaťna prípravu psychológov vširšom spektre odbornej orientácie– to bude aj jej základný diferencujúciprofil a nesmerovanie prípravypsychológov len na určitú psychologickúdisciplínu. Je už načase, abycasopis paneuropa NEW.indd 34 27.9.2011 20:19


vysokú školu ukončili psychológovias presne definovanou špecializáciou,dostatočným odborným poznatkovýmpotenciálom vo všetkých možnýchpsychologických zameraniacha nielen napríklad klinickej, pedagogickej,pracovnej psychológie. Tosi vyžaduje dobrých špecialistov aodborníkov, ktorí v rámci ústavovFakulty psychológie PEVŠ budú garantamikvality prípravy absolventov.Takých môže v hlavnej mierena fakultu „pritiahnuť“ práve vysokýstatus pracoviska na úrovni fakulty.Kde nájde absolvent Fakulty psychológieuplatnenie?V tomto smere sa nemení situáciauplatnenia absolventa psychológiev praxi – absolventi psychológienachádzali svoje uplatnenie v praxi,hoci, kde okrem klinickej psychológie,zamestnávatelia príliš nebralido úvahy ich psychologickú špecializáciu.Nevýhody toho sú, dúfam,každému zrejmé, pretože tak akoabsolvent pedagogickej psychológienemôže byť úspešný v oblastizdravia, tak ani klinický psychológnemôže kompetentne riešiť problémyv pracovnej sfére. Čiže, z nášhopohľadu je zámerom pripravovaťpsychológov diferencovane z hľadiskaich potenciálneho zamestnaniav konkrétnej oblasti praxe. V prvejfáze pôsobenia fakulty preto budeorientácia na školskú psychológiu apsychológiu práce a organizácie, sdôrazom na sociálnu psychológiu.Neskôr sa otvorí priestor aj pre inéšpecializácie – napríklad poradenskúpsychológiu .Čaká študentov nejaký zaujímavýspôsob výučby? Na čo konkrétne sabudete zameriavať ?Prichádzame s jedným významnýmnovým faktorom: výučbu orientovaťna výučbu v súlade s dosiahnutímcieľa, aby sa naši absolventi mohliuchádzať o udelenie certifikáctu„Europsychológ“, ktorý im umožnípôsobiť v rámci krajín EU. Podmienkoutoho je úspešmné absolvovaniezmeneného programu štúdia, sošpecifickým študijným plánom. Tenvyžaduje vlastnú skladbu predmetovteórie, metodológie, praktických výcvikova pod. s rozlišovaním v rámcibakalárskeho, magisterského a doktorandskéhoštúdia. Nami zostavenýštudijný plán je postavený na takejtobáze a môžeme povedať, že budevnímaný ako progres vo výučbe, realizáciaktorého si bude vyžadovaťzmeny v štýle výučby učiteľov, ale izmeny v štúdiu študentov.Kto bude študentov vyučovať?Už som vyššie uviedol, že úspech vovzdelávaní je v závislosti na odbornostia kvalitách učiteľov. Tomu jepodriadená aj skladba učiteľov, ktorímusia byť nielen kapacitami vo svojomodbore, ale aj kapacitami v systémea metodológii vzdelávania. Jednoduchopovedané, musia byť múdrii komunikatívni, pripravení teoreticky,prakticky a metodologicky. Týkasa to interných i externých učiteľov,domácich a zahraničných, s požadovanoupublikačnou činnosťou análežitými vedecko-výskumnýmivýsledkami. Úprimne povedané, tietokritériá boli rozhodujúce už privýbere učiteľov a ich zaradení doštruktúry fakulty, t. j. ústavov. Podobnebudeme postupovať pri výberevedúcich praxí – praktickýchpracovísk k štúdiu relevantnej pracovnejoblasti. Celkove oslovení učiteliaprejavili ochotu participovať narealizácii študijného programu vovšetkých troch stupňoch štúdia.Aké nároky budete klásť na študentov?Obrazom fakulty sú jej študenti aabsolventi. A to nielen z hľadiskaštúdia, ale najmä z hľadiska uplatneniav praxi. Samotná prax je akobykomplexným indexom hodnoteniafakulty, kvality absolventov, ichtvorivosti a prínosu pre prax. Stáleplatí konštatovanie, ktoré používaliodborníci (napr. psychológ Heider)a následne si osvojili politici: „Najlepšouteóriou je prax“. Rozhodnechceme v tomto duchu prezentovaťciele a poslanie fakulty a dokumentovaťjej praktický charakter, najmäak chceme byť otvorenou fakultousmerom k študentom, domácim izahraničným učiteľom i praktickýmpracoviskám na celom svete.Pripravila: Zora HudíkováFoto: archív33casopis paneuropa NEW.indd 35 27.9.2011 20:19


Nový študentský časopisLike je študentský časopis, ktorývznikol zásluhou iniciatívy vedeniaškoly. Časopis tvoria študenti všetkýchfakúlt pod vedením doktoraMartina Kasardu a doktorandovFakulty masmédií. Príčiny vznikunového magazínu boli jednoduché –chýbajúca platforma pre študentov,ktorí chcú dostávať ucelené informáciez jednotlivých fakúlt, dozvedieťsa o školských a mimoškolských aktivitácha zároveň priestor pre tých,ktorí sa chcú aktívne podieľať na kreatívnomprocese výroby časopisu.Like si dal za cieľ prinášať zaujímavéinformácie v modernej grafickejúprave, otvárať témy, ktoré rezonujúv chodbách školy, predstavovať ľudskústránku pedagógov, venovať savedeckým, ale aj športovým úspechomPaneurópskej vysokej školy apredstavovať práce študentov. Likechce byť všetkým študentom nápomocnýa zladiť dátum každéhovydania s témou, ktorá je práve prenich aktuálna. Zároveň je časopis otvorenýmoknom nápadov a ponúkanašim čitateľom živý mediálny obrazjednotlivých fakúlt.Časopis je výsledkom využívaniainterných možností školy a znalostíštudentov – študenti pri tvorbe konfrontujúvedomosti nadobudnuté vrámci výuky a majú možnosť vyskúšaťsi ich v praxi.Doplňujúcim priestorom časopisu jefanpage na facebooku, pomocou ktoréhomôže redakcia interaktívne komunikovaťs čitateľom a získať jehookamžitú spätnú väzbu. Na stránkečasopisu sú uverejňované fotky, ktorésa do tlačenej podoby nezmestili,pokračovania rozhovorov, tutoriálypre Photoshop, videá, fejtóny, hudobné,knižné tipy a mnoho iného.Magazín Like vychádza štrikrátročne v tlačenej podobe, vo formeflashovej prezentácie a vo formátepdf bude zverejňovaný na webstránkeškoly.34www.facebook.com/likemagazincasopis paneuropa NEW.indd 36 27.9.2011 20:19


casopis paneuropa NEW.indd 37 27.9.2011 20:2035


Účasť PEVŠ na medzinárodnejkonferencii vNovom SadeV dňoch 17. a 18. júla 2011 sa konalana Filozofickej fakulte Univerzity vNovom Sade medzinárodná vedeckákonferencia s názvom Bridgesof Media Education. Počas dvochdní tu vystúpili študenti zo Slovenska,Chorvátska, Slovinska, Bosnya Hercegoviny, Srbska, Rumunska,Macedónska, Čiernej Hory a Maďarska.Konferencia bola súčasťou letnejžurnalistickej školy, ktorú už potretíkrát organizovala Katedra pre36Dekan Fakulty masmédií Samuel Brečka s riaditeľom NVU Hlas ľudu Samuelom Žiakomfoto Ivan Dranačkamediálne štúdiá Univerzity v NovomSade. Na konferenciu bol pozvanýdekan Fakulty masmédií Paneurópskejvysokej školy Samuel Brečkaa študenti doktorandského štúdia,ktorí svojimi prezentáciami prispelik diskusii na aktuálnu tému mediálnehovzdelávania.Program konferencie sa venoval špecifikámpráce novinárov v jednotlivýchregiónoch východnej a južnejEurópy, priestoru, ktorý venujú médiánárodnostným menšinám, teóriimédií a novým informačným technológiám.Jedným z cieľov medzinárodnejdebaty študentov žurnalistkybolo hľadanie a otváranie novýchtém ako prispieť k zlepšeniu vzdelávaciehoprocesu študentov mediálnychodborov.Samuel Brečka sa počas návštevySrbska stretol s prodekankou Filozofickejfakulty pre vedu a medzinárodnúspoluprácu, profesorkouIvanou Živančević-Sekeruš, s ktorouprerokovali možnosti vzájomnejspolupráce a výmeny študentov apedagógov, porovnali systém vzdelávaniav mediálnej oblasti na Slovenskua Srbsku a venovali sa otázkamzískavania akreditácie.Súčasťou návštevy dekana Brečku adoktorandov Fakulty masmédií voVojvodine bola aj oslava 225. výročiapríchodu Slovákov do dediny Aradáčpri Novom Sade. Samuel Brečkasa ako oficiálny hosť zúčastnil bohatéhokultúrneho programu a stretolsa so slovenskými rodákmi, ktorívo Vojvodine zachovávajú obyčaje azvyky svojich predkov nielen prostredníctvomfolklórnych a podujatí,ale aj výučbou slovenského jazyka nazákladných a stredných školách voVojvodine.Návšteva dekana Brečku a doktorandovFakulty masmédií Paneurópskejvysokej školy v Srbsku bolaurčite prínosom pre obidve strany. Jepredpoklad, že úspešná spoluprácamedzi slovenskými a srbskými vzdelávacímiinštitúciami sa bude aj naďalejprehlbovať.Ivan Dranačkacasopis paneuropa NEW.indd 38 27.9.2011 20:20


Slávnostný sprievod pri oslavách 225. výročia príchodu Slovákov do AradáčaDekan Fakulty masmédií Samuel Brečka s profesorkou Ivanou Živančević-Sekeruš37casopis paneuropa NEW.indd 39 27.9.2011 20:20


Karol Kállay:Povinnosťou človeka je nebyť blbýNa fotografii je pekné, že zachytáva zlomky sekundy, okamihy,ktoré pominú a človek ich nikdy nedobehne.Napriek tomu, že študoval právo a skončil ekonómiu,fotografia sa mu stala osudom. Precestovalcelý svet, fotil modelky, zemetrasenia, hory i šport.Karol Kállay nám porozprával o tom, ako to všetkozačalo, čomu musel čeliť , ale aj to, čo má mať dobráfotka či kvalitný fotograf.Narodil sa 26. apríla 1926 v Čadci. Jeho prvý fotoaparátbol Zeiss Ikonta 6x6, ktorý dostal od rodičov.S kariérou fotografa začal v časopise Móda, neskôrspolupracoval s rôznymi nemeckými i francúzskymimagazínmi (GEO, Stern, Spiegel, Merian, ParisMatch...). Okrem fotografií pre magazíny je autorommnohých fotografických kníh. Jeho prvá knihaSlovenské rieky vyšla v roku 1954 a odvtedy vznikloviac ako 35 knižných publikácií zachytávajúcichmestá a ľudí po celom svete. Za knihy Pieseň o Slovenskua Los Angeles získal cenu UNESCO. Je členomMedzinárodnej federácie umeleckej fotografie(FIAP) a držiteľ titulu Excellence FIAP.38casopis paneuropa NEW.indd 40 27.9.2011 20:20


Narodili ste sa v Čadci na Kysuciach.Aké bolo vaše detstvo?Pamätám si, že sme chodili do Palárikovhodomu, kde hrávala mojamama ochotnícke divadlo, tiež doOščadnice a Zvardoni. No inak sina Čadcu moc nespomínam. V súvislostis otcovými pracovnými povereniamisme sa sťahovali, najskôrdo Ružomberka potom do Trenčína.Výchovu sme mali nemeckú aj francúzsku.Už vtedy ma zaujali módnefotografie v nemeckom magazíneDie Dame, ktorý kupovala mamička.Vyštudovali ste ekonómiu, štúdiumpráva ste nedokončili. Vietesi predstaviť, že by ste sa venovaliniektorej z týchto profesií?Nie. Mňa to nikdy nezaujímalo. Ekonómiusom skončil ako 22-ročný ana otcovu prosbu som sa potom prihlásilaj na právnickú fakultu. Otecmi raz povedal: „Nemám nič protitomu, keď budeš komediant, ale najprvchcem, aby si mal niečo v rukách“.On sám mal dva doktoráty. Anakoľko mi štúdium nikdy nerobiloproblém, vyhovel som mu. Fotografovalsom však aj počas štúdií.Myslíte, že vám bola fotografiadaná sudom?Asi áno. Nielen fotografia, ale umenieako také. Pôvodne som chcelbyť kameraman alebo režisér. Dlhúdobu som pracoval na Barrandove.No keď prišli komunisti, vyhodili maz práce pri filme a musel som skončiťaj štúdium na právnickej fakulte.Dokonca ma jeden rok platil zvlastnéhovrecka režisér VáclavWasserman. Okolo filmu som sateda ešte motal, no medzitým som ajfotografoval.Začínali ste v časopise Móda,módu ste fotografovali aj pre nemeckéa francúzske magazíny.K práci fotografa v tomto magazínesom sa dostal cez priateľovu manželkuMartu Štefánikovú. Vtedy somnetušil, že naša spolupráca bude trvať30 rokov. Fotenie módy je veľmináročné. V podstate fotíte stále toisté: peknú ženu a šaty. Do Nemeckasom sa však dostal vďaka tomu, žesom asi fotil inak. Stále musíte tvoriťnové nápady, a to je mnohokrát veľminamáhavé. Ja som to vyvažovaltak, že som pracoval na svojich veciach,na knihách.Modelky ste fotili v exteriéry a vpohybe, čo dovtedy nebolo zvykom.Ako to prijala verejnosť ale aj samotnémodelky?Prijali to veľmi dobre. Ja som vždy hovoril,že šaty nie sú z plechu. Nemalsom rád, keď stále behala nejaká redaktorkaokolo modeliek a upravovalaich. Šaty sú pekné aj keď fúka vietor.Dokonca som vymyslel takú vec, žesom sedel v kočíku, kolega ma ťahala popri tom som fotil modelku akoide, či prípadne beží. Nebol som prvý,ale v Európe som bol medzi prvými,ktorí začali fotiť módu inak. Avšak naSlovensku som dlho fotil sám.Kvôli fotografii ženy v úzkych nohaviciachste si vyslúžili kritiku odzväzu žien. No dá sa povedať, že ajvďaka tejto fotografii mohli ženy opár mesiacov vymeniť montérky zamoderné nohavice.Kvôli tejto fotografii chceli prinútiťšéfredaktorku, aby so mnou prerušilaspoluprácu. Povedal som im, žeja som predsa nohavice nevymyslel,niekto ich musel dať ušiť. Na svete jetotiž železný zákon, že keď sa prejdepo ulici jediná žena v krásnych šatách,ktoré sa páčia aj ostatným, anitsunami ich nezastaví. A neprešloani pol roka a Makyta šila nohavicepre celý Sovietsky zväz. No moja zásluhato určite nie je. Móda sa mení aľudí nebaví pozerať sa stále na to isté.Od módnej fotografie ste prešli kreportáži. V čom bola táto prácaodlišná od predchádzajúcej?Reportáži som sa venoval stále. Noaj módu som fotil ako reportážnu fotografiu.Už tým, že som modelkámtrebárs povedal: Ty čakáš na milencav parku a tešíš sa. Dali sme tomumyšlienku. No klasická reportáž jepodstatne zložitejšia. Príbeh sa dáfotografiou vyrozprávať banálne apovrchne, alebo veľmi zaujímavýmspôsobom. Stále musím pozorovať avidieť daný okamžik. Musí byť cítiť,že som tam bol práve v tomto momente.Spomeniete si na nejakú špeciálnureportáž?Každá je o inej téme, iných zážitkoch,ktoré vás privedú späť. No niektorésú unikátne. Robil som napríkladreportáž o zemetrasení v Arménskupre GEO či o stíhačkách MiG-29 prečasopis Merian. Predtým sme všakmuseli absolvovať školenia ako sakatapultovať, čo bol ohromný zážitok.Ako ste sa vyrovnávali s fotenímnepríjemných tém ako bolo naprí-39casopis paneuropa NEW.indd 41 27.9.2011 20:20


40casopis paneuropa NEW.indd 42 27.9.2011 20:20


klad zemetrasenie v Arménsku?V Arménsku vtedy zahynulo približne24-tisíc ľudí. Celé mesto sa zrútiloako domčeky z kariet. Začalo satam kradnúť, vyhlásili stanné právoa človek mal veľmi neistý pocit. Nofotiť je ťažké všetko. Keď ste v trvalomnapätí, tak ten strach vypukneaž potom. Všeličo sa môže stať, alekeď fotíte, tak sa sústredíte hlavne nasvoju prácu. No sú aj situácie, ktorésú naozaj pre človeka náročné. Fotilsom napríklad Transsibírsku magistráluv ZSSR, kde som cestoval skoro28-tisíc kilometrov vlakom, treťoutriedou a celý čas som fotil niečo, čobolo zakázané. Tam sa ukáže nervozita,strach a človek sa musí vedieť ztoho nejako dostať.Počas fotenia reportáže v Jasove,kde boli internované rehoľné sestryv roku 1956, ste boli zatknutý.Bolo pre vás náročné čeliť rôznymobmedzeniam počas minulého režimu?Boli to zlé doby, no v podstate to bolešte len začiatok zlých dôb. Počasakcie S, S ako sestričky, umiestnilido bývalého kláštora premonštrátovrehoľné sestry, ktoré pracovali v nemocniciach.Zatkli ma za to, že somich fotil. Táto séria je vonku veľmivystavovaná. No zažil som aj AkciuB, počas ktorej vyhodili celú našu rodinupred Vianocami z domu. Prišlinákladiaky a odviezli všetok náš nábytok.My sme sa mali presťahovaťdo rómskej osady, do Turčeka.Nemali ste chuť aj po takýchtoproblémoch s fotografiou skončiť,zavesiť všetko na klinec?Určite nie. Stále som mal snahu ísťďalej. Keď sa svojou prácou dostanetena určitú úroveň a ľudia vás uznávajú,je to radosť. Začnete si veriť.Zrazu máte možnosť pracovať preStern a iné veľké magazíny s ľuďmi,ktorých ste si vždy vážili. Keď prídekolega a pochváli vás za fotografiu,máte radosť. Vždy je tu však nová výzva,nová téma. Vy sa musíte snažiťspraviť ju tak, aby ste niekoho potešili.Vo svojej autobiografii Potulkyživotom spomínate na priateľov,ktorí emigrovali. Vy ste tak všakneurobili. Prečo?Ja som v podstate emigroval. V roku1968, keď prišli Rusi, som práve pracovalna knihe o Benátkach. Ihneďsom od redakcie Sternu dostal bytv Hamburgu a odišiel tam s celourodinou. Neskoršie som sa vrátildomov. Tým, že som mal slobodnépovolanie, vytvoril som si v rámcirodiny a priateľov vnútorný pocit exteritoriálnehoúzemia. Bol som medzipriateľmi, umelcami. Robil somďalej knihy o svetových metropoláchako New York, Moskva, Tokyo, Parížcez agentúru Art Centrum v Prahe,pre zahraničné vydavateľstvá.Fotografii ste museli aj veľa obetovať,napríklad čas strávený s rodinou.Ako ste to vydržali?Tri týždne ste na reportáži, potomsa vrátite domov a materiál sa musíspracovať. Spracovávanie reportážeje veľmi namáhavé. Zo všetkýchfotiek použijete približne jednopercento. A práve to vyraďovanie jenáročné. Čiže ďalšie týždne presedítedoma. S rodinou sme však vždy vlete trávili dva mesiace spolu. Jedenna horách, druhý pri mori. Vtedysom mal voľno.Nechceli ste si niekedy vyskúšaťprednášať o fotografii?Požiadali ma o to, no vždy som odmietol.Mám stále rozrobených prílišveľa vecí. No párkrát som malprednášky v školách a vždy boli plnéauly. Študenti radi počúvali o zaujímavýchveciach spojených s fotografiou.Prednášanie musí mať zmysel.Čo je to kľúčové, čo má mať dobráfotografia?Myšlienku a formu. Môže mať napríkladobrovskú myšlienku, ale nemusímať dobrú formu. Keď má oboje, jeto dobrá fotka. Napríklad fotografiefrancúzskeho fotografa EdouardaBoubata majú krásnu formu, no sútam aj zážitky, drobnosti. Ja rád fotímtak, že nechávam človeka rozmýšľaťnad fotografiou. Pokiaľ všaknemá fotografia ani dobrú myšlienkua ani formu, je to zlá fotka. A takýchsú stovky aj v našich denníkocha mesačníkoch.A čo by na druhej strane nemalochýbať kvalitnému fotografovi?Skôr musíme povedať čo by malmať. Lebo sú fotografi, ktorí nemajúvzdelanie, ale dokážu vidieť. Tiež jedôležité, aby mal vlastné stanovisko,aby čítal Harryho Pottera i Dostojevského,pozeral filmy a chodil dodivadla.Na čom momentálne pracujete?V Slovarte vyjde nová kniha o Bratislave,ktorá bude obsahovať približne230 fotografií. Tiež pracujem nanovom prepracovanom vydaní knihyDeň plný zázrakov. Stále je tohodosť.Čo by ste odkázali začínajúcim fotografom?Sám som začínal tak, že som si prezeralknihy dobrých fotografov. Stálesom fotil. Už ako mladý chlapec somfotografoval Martina Benku, ĽudovítaFullu, Ivana Kraska, grófa Čákyho...Chodil som s dvoma lampami,vlakom, len aby som ich mohol fotografovať.Bol som tiež fascinovanýknihou od Yousufa Karsha Faces ofdestiny. Povedal som si, že takto nejakoby som chcel fotiť. Treba sa stálevzdelávať. Je toľko tém, ktoré môžečlovek fotiť. A tiež je dôležité byť stálenespokojný a pracovať na sebe.Text: Aňa Kvaššayová,študentka Fakulty masmédií PEVŠ41casopis paneuropa NEW.indd 43 27.9.2011 20:20


42casopis paneuropa NEW.indd 44 27.9.2011 20:20


casopis paneuropa NEW.indd 45 27.9.2011 20:2043


Ľudské práva v reprezentatívnejpublikáciiprof. JUDr. Ján Svák, CSc.:Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch (Eurokodex, 2011)Ľudské práva nie sú len slovné spojenie, ktoré by označovalo etické správanie a úctu zákonak človeku i človeka k zákonu. Ľudské práva predstavujú veľmi rozsiahly a nie vždy právenajprehľadnejší systém medzinárodných právnych noriem a ich národných aplikácií. Právetejto legislatívne zložitej téme sa venuje rozsiahla, vyše dvetisícstranová trojzväzková publikáciaOchrana ľudských práv. Jedným z posudzovateľov trojzväzkovej publikácie bol ajDoc. JUDr. Peter Kresák, CSc., vedúci úradu UNHCR v Slovenskej republike. Jeho posudokuverejňujeme v plnom znení:Predstavovať osobnosť prof. JUDr.Jána Sváka, CSc. odbornej verejnostinielen v Slovenskej republike, jezrejme zbytočné. On sám sa totiž užmnoho rokov najlepšie prezentujevlastnými vedeckými, pedagogickými,redakčnými, ale aj osvetovýmiaktivitami v oblasti ústavného právaa osobitne ochrany ľudských práv azákladných slobôd na významnýchpedagogických a vedeckých pracoviskáchdoma i v zahraničí, za ktorézískal aj viaceré ocenenia a uznania,.Práca prof. Sváka „Ochrana ľudskýchpráv v troch zväzkoch“, predstavujeisté zavŕšenie autorovho mnohoročnéhosledovania, štúdia, analýz a pu-44blikačnej činnosti v ústavnom práves osobitným zameraním na ochranuľudských práv a slobôd a judikatúruEurópskeho súdu pre ľudské právav Štrasburgu, na ktoré už zameralsvoju pozornosť vo svojich viacerýchpredchádzajúcich monografiách.Práve Európsky súd pre ľudské právav Štrasburgu, pritom za roky svojejexistencie, pomohol nielen tisícomobčanov z členských štátov Rady Európydomôcť sa ochrany svojich práva slobôd, dotváral obsah európskehoDohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, a svojou rozhodovacoučinnosťou významne posunuluplatňovanie základných práva slobôd v praxi jednotlivých členskýchštátov Rady Európy a osobitneaj v Slovenskej republike.Publikácia „Ochrana ľudských právv troch zväzkoch“, pritom vzhľadomna svoj mimoriadny záber a obsahovýrozmer, nepredstavuje ľahké čítanie.Nemožno preto zrejme očakávať, žekaždý kto si ju zaobstará, nech už tourobí ako právnik, ktorý sa venujeochrane ľudských práv a slobôd, študentniektorého stupňa právnickéhovzdelávania alebo ako jednotlivec,ktorý sa potrebuje dozvedieť viac oskutočnom obsahu Európskeho dohovoruo ochrane základných práv acasopis paneuropa NEW.indd 46 27.9.2011 20:20


ľudských slobôd v praxi, dokáže tútopublikáciu prečítať a oboznámiť sa sjej obsahom spôsobom, ako to bežnerobíme so štandardnými právnickýmimonografiami.Som však presvedčený, že to ani nieje očakávanie autora a nie je anihlavným cieľom jeho práce.Jej hlavnú hodnotu totiž, podľa môjhonázoru, predstavuje, popri komplexnespracovanom obsahu a mimoriadneširokom zábere judikatúryumožňujúcom získať hlbšie všeobecnéteoretické a praktické vedomosti,aj možnosť vyhľadať a oboznámiťsa s uplatňovaním, interpretačnýmprístupom a ochranou jednotlivýchkonkrétnych ľudských práv a základnýchslobôd a osobitne s ochranou,ktorú im vo svojej rozhodovacej činnostiposkytuje Európsky súd preľudské práva.Čitateľovi sa teda dostáva do rúk ojedineléa mimoriadne autorské dielo.Som preto presvedčený, že táto prácasi nájde zaslúženú cestu do knižnícinštitúcií, univerzít, právnikov atiež aj širokej verejnosti, no najmä,že prispeje k lepšiemu pochopeniupraktického uplatňovania Dohovoruo ochrane ľudských práv a základnýchslobôd ako dokumentu, ktorýbezprostredne ovplyvňuje každodennúochranu a presadzovanie práva slobôd občanov aj v Slovenskej republike.Ako každá práca podobného druhu,aj publikácia „Ochrana ľudských právv troch zväzkoch“ mapuje ochranuľudských práv a základných slobôdv konkrétnom časovom priestore.Uplatňovanie a interpretácia ľudskýchpráv však samozrejme nekončíjej vydaním a prežíva svoj permanentnývnútorný rozvoj.Aj preto si dovolím vysloviť presvedčenie,že prof. Svák dokáže vo vhodnejchvíli na túto prácu nadviazať adoplniť ju o najnovšie aktuálne poznatky.Náročné,ale potrebné dielodoc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.:Konkurzné právo na Slovensku a v Európskejúnii (Eurokodex, 2011)Z recenzného posudku prof. JUDr.Mojmíra Mamojku, CSc., vyberáme:Je nesporne veľmi užitočným počinom,ak sa skúsený právnik a k tomuešte aj „vypísaný“ autor podujmev dnešnom informačnom výbuchu,a to aj vo sfére legislatívnej činnosti,spracovať do knižnej podoby akúkoľvekaspoň trochu pertraktovanúa pre prax potrebnú tému.V súčasnej etape spoločensko-ekonomickéhovývoja neexistuje aktuálnejšía zároveň aj citlivejší právnypredpis, akým je zákon. č. 7/2005Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii(ďalej len ZoKR). Je tomu tak preto,že v predchádzajúcom obdobíjednoducho právnické osoby nebolizvyknuté na obdobný jav, pričomv jeho priebehu a v závere ide o zásahydo citlivej majetkovej sféry subjektovpráva, a to či už na strane veriteľov,alebo úpadcu. Často nie je anidôležité, že nosným účelom ZoKR jeuspokojenie veriteľov, čo má nielensvoje ratio legis, ale aj jednoznačnýetický obsah. Náročnosť predmetnejsféry, s ktorou sa ale autor brilantnevyrovnal, spočíva aj v interdisciplinaritepertraktovaného právnehopredpisu, čo je síce nutné, ale komplikujea „znáročňuje“ jeho interpretáciua aplikáciu.Autor sa pri spracovaní témy snažív rámci možností o „absorbovateľné“spracovanie, čo čitateľ isto uvíta.Zblíženiu sa s problematikou napomáhavhodne štylizovaný úvod,v rámci ktorého autor zaradil dopublikácie historický exkurz a výkladviacerých základných pojmov,s ktorými pracuje následne v ďalšomobsahu. Je pochopiteľné, že náročnáa vyslovene odborná problematikabráni autorovi objektívne prekročiťurčitú hranicu, ktorá je daná nutnoumierou profesionality a náročnosťoutémy a ktorá by možno urobila textpre čitateľa „priateľskejším“, čo všakvzhľadom na uvedené skutočnostiobjektívne možné nie je.V samotnej nosnej časti publikáciespracováva autor problematiku voväzbe na systematiku a štruktúruZoKR, čo možno hodnotiť pozitívne,pretože takáto metóda uľahčí adresátovipublikácie ľahšiu orientáciutak v publikácii, ako aj v samotnomZoKR.Prajem si, aby bolo v slovenskej právnickejspisbe čo najviac konkrétnychpočinov takejto alebo obdobnej povahy,akou je aj predmetná publikáciadoc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD.Je to potrebné aj preto, že dorastápočetná mladá právnická generácia,ktorá potrebuje absorbovať veľkémnožstvo vedomostí o to viacej, žeokrem vnútroštátneho právneho poriadkusú aktuálne právne úpravy celoeurópskehocharakteru, ktoré zvyšujúmieru odbornej fundovanostiprávnickej komunity.45casopis paneuropa NEW.indd 47 27.9.2011 20:20


3 knihy na čítanieRevolucionár evolúcieMichael Ruse: Charles Darwin(prel. J. Šafránek, Academia 2011)Keď sa naša Zem začala v 16. storočí krútiťokolo Slnka, bol to nepochybne jeden znajdramatickejších bodov obratu ľudskéhovnímania vlastnej existencie. A keď o tristorokov neskôr prišiel Charles Darwin sideou, že sme len bratrancami šimpanzov,mohla zemeguľa aj zastať na mieste, väčšíšok by spáchať asi nedokázala. Navyše, keďsa ukázalo, že ten nezbedný syn z dobreja rešpektovanej stredoanglickej rodiny bymohol mať aj pravdu.Michael Ruse, filozof a jeden z poprednýchteoretikov, ktorý interpretuje biológiuočami filozofie a hľadá nové odpovedena staré filozofické otázky, si tentoraz nasvoj filozofický pitevný stôl vzal osobnosťCharlesa Darwina a jeho dielo. Cieľom Ruseovhokonceptu bolo a je ukázať, že bodobratu, ktorý spôsobil Darwin svojim dielom,je dodnes podnetný, pretrvávajúci ainšpirujúci. Ba v mnohom – aj keď Darwinnepoznal genetiku a jej pravidlá, keďžepráce Gregora Mendela mu neboli známe– sa jeho úvahy, pozorovania a hypotézyukázali ako pravdivé a inšpirujúce.Ruseho kniha Charles Darwin s podtitulomFilosofické aspekty Darwinovýchmyšlenek je snahou otvoriť Darwinovomyslenie z pohľadu ani nie tak toho, čokonkrétne vraví, ako skôr interpretačnéhohľadiska – čo vlastne Darwinove ideyznamenajú. Čo vlastne znamená prijatie46evolúcie pre systém myslenia, vnímaniavesmíru. Ako je to s ideou prirodzeného,nebožského zrodenia života a s ideou„stvoriteľa“, ktorá vlastne v Darwinovomsvete prestáva mať zmysel. Uvedomoval sito aj sám Darwin a ak, tak ako? Čo znamenávlastne obrat od „antropocentrického“sveta, v ktorom sme boli uväznenía v mnohom doteraz uväznení aj sme aprechod do novej paradigmy, v ktorej sastávame len nahými opicami, o čosi inteligentnejšími(namýšľame si), než naše chlpatépríbuzné? Ako je to vlastne s princípomprežitia silnejšieho, keď sa ukazuje, ževlastne aj altruizmus, ktorý sme si chcelitak privlastniť ako ľudskú výnimočnosť, vprírode jestvuje, tak ako jestvuje aj skupinovývýber?Michael Ruse však nezostáva len pri klasickomDarwinovi a interpretácii jehokníh, ale sleduje, ako sa jeho inšpiratívnemyšlienky a nápady pretavili do jednotlivýchprúdov a evolucionistických projektov.Totiž, väčšina laickej verejnosti sanazdáva, že evolúcia a darwinizmus je lenjeden, pravda je taká, že medzi tými, ktorísa na Darwinov odkaz odvolávajú nájdemeaj takých, ktorí redukujú evolúciu na súbojgenetických informácií (azda najznámejšímje skvelý biológ, popularizátor vedy aautor Richard Dawkins), ale aj takých, prektorých je príroda nielen bojiskom, ale ajmiestom istej harmónie a teleológie, smerovaniavývoja, akým je napríklad StephenJay Gould.Darwin dnes patrí k „svätým“ sekulárnehosveta, je jednou z tých vedeckých autorít,s ktorého videním sveta má konzervatívnacirkev problémy vzhľadom k faktu, že obrazvývoja sveta podľa darwinovskej vedysa akosi rozchádza s primitívnym obrazomakéhosi šesťdenného božieho stvorenia.Problémom zostáva darwinizmus aj premodernú cirkev, ktorá sa snaží vtlačiť doevolúcie myšlienky kreacionizmu a akejsisúčasnej, vedeckej interpretácie príbehustvorenia ako metafory. Na druhej strane,ako upozorňuje Ruse, Darwinova teóriaprirodzeného výberu je akýmsi potomkomosvietenstva skríženého s kreťanstvom,najmä v tom zmysle, že Darwinov stromživota je konceptom hierarchie, usporiadania,na konci ktorého je človek – ako dieloprírody, tak, ako je človek stvorený naobraz boží. Ruseho interpretácia Darwinaje v tomto smere inšpiratívna a ukazujúcaskôr na pozitíva morálneho sveta darwinizmuako sveta blízkeho tradičnej, kedysináboženstvom zastrešovanej humanistickejmorálky.Ruseho kniha sa končí premýšľaním nadDarwinovým prínosom ani nie tak biológiia vede, ale filozofii. Spôsobil Darwin naozajrevolúciu v myslení? Ruse ukazuje, žeDarwinove filozofické korene sú relatívnejasné, že myšlienka evolúcie nebola celkomnová ani v období, kedy Darwin žila tvoril. Ale práve on ju formuloval veľmijasne, vecne – a čo je dôležité – s využitímveľkého množstva dôkazového materiálu,na ktorý sa dokázal pozrieť inak. A to jeevolučný krok, ktorý zmenil vedu, mysleniea poznanie. Zdá sa, že tá naša zemsa predsa len točí aj s opicami na svojomchrbte.A predsa sa točíStephen Hawking a Leonard Mlodinow:Veľký plán (prel. I. Kapišinský aZ. Kapišinská, Slovart 2011)Slovo plán akosi v sebe obsahuje predpoklad,že je to intelektuálne premyslená,cielená činnosť, za ktorou treba hľadaťtvorcu. Plán bez toho, kto ho vytvoril, akosinejestvuje. Dvojica bystrých mysliteľov,teoretikov matematiky a fyziky, StephenHawking a Leonard Mlodinow, sa rozhodlipoložiť si otázku, či svet, v ktorom žijeme,sa riadi podľa nejakého Veľkého plánu.Ak áno, potom by sme mali uznať fakt, žejestvuje nejaká sila, inteligencia, ktorú simôžeme pomenovať hoci Stvoriteľ či Boh,ktorá tento plán uskutočňuje.Alebo prichádza druhá možnosť, že vecisa dejú tak, ako sa dejú v očiach pozorovateľova to, čo vnímame my – pozorovatelia– ako čosi vypĺňajúce istý plán, nie ježiadnym plánom, ale jednoducho napĺňanímfyzikálne možného vesmíru. Jasné,stačí jednoduchá detská otázka – ale ktoho vymyslel? A to je presne ten moment,casopis paneuropa NEW.indd 48 27.9.2011 20:20


ktorý sa rozhodli Hawking a Mlodinowpreskúmať. Potrebujeme na uskutočnenievesmíru niekoho, kto ho vymyslel? Aj keďpripustíme, že podľa našich ľudsko-pozorovateľskýchstanovísk nie sme schopnípochopiť veľkosť inteligencie bytosti Stvoriteľa,rovnako nie sme schopní pochopiť,ako je možné, že energia, hmota, vlneniaa ďalšie veci obrovského vesmíru existujú„len tak“, bez plánu. Zdá sa vám to akoskôr téma pre filipiku scholastikov a nievedeckú knihu o vesmírnych záhadách?Vstúpme do tajomstiev. Súčasná teoretickáfyzika sa svojim jazykovým spôsobom(spokojne ma kameňujte, prírodovedci!)podobá na stredoveké hermetické vedy.Niekoľko teoretických modelov vyprodukovalonie celkom pochopiteľný jazykplný odkazov na samého seba, ktorémurozumejú len zasvätení. Častice, ktoré reálnenevieme pozorovať, ale predpokladáme,že sú. Hodiny, ktoré v tom istom časeidú raz pomalšie a raz rýchlejšie. Fakt, žepodľa istej pozície prítomného alebo neprítomnéhopozorovateľa sme schopnímeniť minulosť. To všetko – hermetickynazvané ako kvantová teória, teória relativityči teória všetkého – sú základompre dobrodružstvo odpovedania na otázky,ktoré si Hawking a Mlodinow položili:„Ako môžeme pochopiť svet, v ktorom sanachádzame? Ako sa vesmír správa? Čo jevlastne realita? Odkiaľ toto všetko pochádza?Potreboval vesmír Tvorcu?“ Na tej istejtrinástej strane zároveň autori píšu, že touž nie sú otázky „adresované filozofii, pretožetá je mŕtva“. Právo na filozofické otázkysi uzurpovala teoretická veda, pretože„vedci sa svojimi objavmi stali nositeľmisvetla v našej túžbe po poznaní“.Po tomto dramatickom úvode sa Hawkinga Mlodinow púšťajú do priam Sizyfovskejpráce: vysvetliť nám, smrteľníkom obyčajnejintelektuálnej váhovej kategórie, že čoto vlastne sú tie najnovšie objavy. Pravdupovediac, ich snaha je dobrodružstvom,ktoré ohuruje, spochybňuje naše ľudskyzažité skúsenosti a vyvracajúce naše predstavyo svete, ktorý sa má tak, ako ho vidíme,cítime, pozorujeme. Snažia sa na príkladejednoduchých pokusov vysvetliť, akovlastne funguje kvantová teória a prečo jepri nej dôležitý pozorovateľ, vysvetľujúteóriu relativity. Na základe postupnýchkrokov stavajú pred našimi očami teóriumnohovesmíru, vysvetľujú, prečo vlastnemôže celý vesmír fungovať bez toho, abymal niekto takýto plán, aký sa nám zdá, žeteraz funguje. Prirodzene, tieto tajomstvávesmíru sa pohybujú na úrovni veľmi teoretickéhomyslenia, ale fungujú ako skladačkaa poznanie, že k súčasnému vesmírunepotrebujeme žiadnu superinteligenciu,ktorá by ho stvorila, vymyslela. Na záverformulujú teóriu nazvanú ako M-teória,ktorá spája relativitu, kvantovú fyziku aďalšie modely do jedného celku umožňujúcehointerpretovať vesmír bez potrebyBoha.Svojim spôsobom je to z pohľadu Hawkingaa Mlodinowa prelomová kniha. Hawkingovepredchádzajúce práce, akými bolinapríklad Stručná história času či Vesmírv orechovej škrupinke boli prácami, ktorév tichosti predpokladali, že vesmír nepotrebujena svoje fungovanie Stvoriteľa, aletvárili sa, že sú isté momenty, kde zatiaľnemáme odpoveď. Veľký plán prichádzas jednoznačnou a jasne definovanouateistickou predstavou vesmíru a – popriRichardovi Dawkinsovi ako evolučnombiológovi vysvetľujúcom prírodu bez potrebyStvoriteľa – ukazuje, že svet, ako hovidíme, poznáme, skúmame nepotrebujek svojmu fungovaniu žiadneho „hýbateľa“.Hawkingova a Mlodinowa kniha nie jeľahké čítanie, aj keď sa autori snažia odľahčovaťsvoje teórie a neboja sa žartovať čivysvetľovať naozaj náročné konštrukcie najednoduchých a pochopiteľných modeloch.Na druhej strane – dovolím si citátzo záveru knihy: „Fakt, že my, ľudské bytosti– ktoré sú samy o sebe len zbierkoufundamentálnych častíc prírody – smeschopné dostať sa tak blízko k pochopeniuzákonov, ktoré ovládajú náš vesmír, jeveľkým triumfom.“ Zdá sa, že sa teoretickífyzici rozhodli opäť raz nahlas povedať: „Apredsa sa točí!“.Čistejší, než je zdravéVirginia Smithová: Dějiny čistoty aosobní hygieny (Academia, Praha 2011)Žijeme v hygienickej spoločnosti, žijemekultom čistého a pekného tela. Očistnérituály sú súčasťou nášho každodennéhoživota a sme zaskočení, ak do nášho temersterilného sveta vpadne nepozvaný anavyše odolný mikroorganizmus, ako tobolo napríklad v prípade epidémie E.coliv Nemecku na jar 2011. Naša hygienickácivilizácia sa však do svojho strachu zošpiny nejako musela prepracovať. A právetakémuto pohľadu do kúpelní a toalietpredchádzajúcich storočí sa venuje knihaVirginie Smithovej.Nie je to žiadna senzačná fotografickákniha približujúca s humorom na telesnúočistu našich predkov, ale fundovanáštúdia nadväzujúca na francúzsku historickúškolu Annales, ktorá sa zameriavanie na pozitivistickú historiografiu veľkýchudalostí, ale na bežný každodennýživot na rôznych úrovniach spoločenskýchvrstiev, respektíve na fenomény, ktoré tvoriasúčasť nášho života tak pevne, že si neuvedomujemeich historické súvislosti. Apráve fenomén hygieny a čistoty si vzala zapredmet svojej práce anglická historička,pracovníčka Centre of History in PublicHealth v Londýne. Smithová nachádza vjednotlivých úsekoch vývoja dejín človekamomenty, na ktoré upozorňuje a odhaľuje,spôsoby vnímania a chápania čistoty a hygienyod najstarších dôb až po súčasnosť.Na úsvite ľudstva pritom nezabúda upozorniťna rozdiely medzi očistou a hygienouu zvierat (uvádza dokonca niektorékozmetické „protorituály“ zvierat) a hľadáa nachádza v pozostatkoch neolitickéhočloveka jasné odkazy na dôležitosť hygienynielen ako súčasti akéhosi zdravého životnéhoštýlu, ale aj ako súčasti spoločenskéhoživota neolitickej civilizácie. Súčasťoujej bádania a vzťahu človeka k telu sú ajritualizované „kozmetické zásahy do tela,skrášľovanie, tetovanie, farbenie, šperky,ktoré nás dovádzajú k zrodu starostlivostio telo ako súčasti vytvárania istej spoločenskejsymboliky.Postupne prechádzame dejinami sofistikovanejantickej hygieny, z hľadiska zdraviaakoby na hlavu postaveným obdobím asketickejranokresťanskej spoločnosti, kdesa čistota ducha uprednostňovala pred čistotoutela, hoci voda a očista stále zostávalisúčasťou rituálnej náboženskej kultúry.Zrod modernej hygieny a čistoty, ktorousme dnes posadnutí, chápe ako súčasť viacerýchfaktorov budovania spoločnosti– vrátane ekonomiky spotrebiteľa, ale ajekonomiky človeka, ktorý chce byť zdravýa čistý, preto sa o seba stará a je takúspešnejší. Vstupuje do toho, samozrejme,aj stratégia reklamy a nepochybneidealizácia krásy prostredníctvom filmu atelevíznej kultúry. Napriek týmto veciam,ktoré sa snažíme vnímať negatívne, vidíSmithová za týmto ekonomickým tlakomaj veľa pozitívneho, tento trend chápe ako„renesanci starověkého humoralismu“,teda humánneho moralizmu založenéhona jednote ducha a tela. Zároveň však upozorňujeaj na fakt, že hygiena a očista naúrovni superchémie začiatku 21. storočianám začína robiť problémy, keďže „nikdonetušil, jak rychle se potrhá mikrobiologickázáchranná síť“. Hrozba, že budemečistejší, než je zdravé, sa premieta práve dotakých výkyvov, akým je epidémia E.coli.Kniha Virginie Smithovej je dobrým čítanímo dejinách trocha inak. Navyše aj omorálnom posolstve, že čistým byť sa sícepatrí, ale všetkého veľa škodí.Martin Kasarda47casopis paneuropa NEW.indd 49 27.9.2011 20:20


Novinky z vydavateľstvaEurokodexPeter Polák: Svedok v trestnom konaníV súčasnosti nie je na Slovensku a ani v Čechách žiadna práca, ktorá by sa komplexnezaoberala problematikou postavenia svedka v trestnom konaní. Ambíciuzaplniť toto prázdne miesto má monografia „Svedok v trestnom konaní“, autoromktorej je vysokoškolský učiteľ trestného práva JUDr. Peter Polák, PhD. V ôsmychrelatívne samostatných, no pritom logicky na seba nadväzujúcich kapitolách tejtomonografie sa rozohráva pokus predstaviť rolu svedka, ktorú v trestnom konanízohráva. Deje sa tak na pozadí súvisiacej historickej fresky, ktorá má slúžiť akoprameň informácií o nie vždy jednoduchých a priamočiarych tendenciách vývojasvedka, ako významného procesného inštitútu a dôkazného prostriedku. Podstatnáčasť monografie je však zameraná na súčasnosť postavenia svedka v trestnomkonaní. Aké je právne postavenie svedka v trestnom konaní, aké sú jeho práva apovinnosti, ako prebieha výsluch svedka v jednotlivých štádiách trestného konania,aké nuansy sú spojené s využitím svedeckej výpovede ako dôkazu, ako spoločnosťchráni osobu, ktorá vypovedala v trestnom konaní, to všetko sú otázky, o ktorýchtáto práca pojednáva.Adolf Novotný: Teorie a praxe mezinárodních vztahůZ recenzného posudku prof. JUDr. Dalibora Jíleka, CSc.: „Učebnice je vyzrálýmpočinem, který přibližuje systém mezinárodních vztahů a bezpečnostní problematikuposluchačům společenskovědních fakult. Studentům fakulty práva, jakoži graduovaným právníkum srozumitelně vysvětluje strukturovaný obsah materiálníchpramenů mezinárodního práva a tím překonává césuru mezi tím, co by mělobýt a co ve skutečnosti je. Autor v ní zaznamenává a rozebírá dávné, nedávné asoučasné zkušenosti jako skutečnosti, jež státy, národní komunity, institucionálníentity a lidstvo kolektivně prožily a prožívají. Jejich rozbor je přitom chronologickýa selektivní. Přesto poskytuje ucelený a soudržný pohled. Mimoto učebnice poskytujetolik potřebné analytické vhledy do evoluce teorie mezinárodních vztahůa jejich protilehlých i vzájemně se podporujících doktrín. Je napsána se smyslempro jednotliviny a jejich vývojové sledy, které nejsou nikdy pominutelné. Naopakjednotliviny jsou nedílnými, organickými součástmi mezinárodních relací. Působíexplikativně a poskytují popisovaným mezinárodním událostem reálnost i autenticitu.Tím získává učebnice čtenářskou přitažlivost.“Ján Hanák: Softvérové technológie na platformeMicrosoft .NETPublikácia predstavuje čitateľom vývojovú platformu Microsoft .NET Framework4.0 a zoznamuje ich s objektovým a paralelným programovaním v programovacomjazyku C# 4.0 na tejto platforme. Dielo určené pre poslucháčov študijného odboruinformaticky orientovaných slovenských a českých vysokých škôl a univerzít. Publikáciaje však vhodná aj pre praktických vývojárov, programátorov, softvérovýchodborníkov a IT expertov, ktorí by sa radi bližšie zoznámili s problematikou softvérovýchtechnológií na platforme Microsoft .NET Framework 4.0 a s objektovým aparalelným programovaním v programovacom jazyku C#4.48casopis paneuropa NEW.indd 50 27.9.2011 20:20


casopis paneuropa NEW.indd 51 27.9.2011 20:20


Fakulta masmédiíNové vymoženostiv Mediálnom centreČo to pre študentov znamená?v týchto dňoch sa finalizuje inštaláciaúplne nového a supermodernéhoosvetľovacieho systému do televíznehoštúdia v Mediálnom centre, takžebudeme mať jedno z najmodernejšíchvybavení v širokom okolíštudenti budú mať možnosť v televíznomštúdiu nakrúcať malé televíznediela, absolvovať cvičenia z oblastitvorby súvisle moderovaných programov,od spravodajských žánrov až popublicistické reláciecasopis paneuropa NEW.indd 52 27.9.2011 20:20

More magazines by this user
Similar magazines