územie hlavného mesta sr bratislavy

enviroportal.sk

územie hlavného mesta sr bratislavy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republikyKrajský úrad životného prostredia v BratislaveSlovenský hydrometeorologický ústavPROGRAM NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIAV OBLASTI RIADENIA KVALITY OVZDUŠIA- ÚZEMIE HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVYBratislava 2009Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 1


Oblasť 2 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


OBSAH1 LOKALIZÁCIA NADMERNÉHO ZNEČISTENIA........................................................................ 5a) Región.............................................................................................................................................5b) Mesto ..............................................................................................................................................5c) Meracia stanica...............................................................................................................................52 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE ..................................................................................................... 9a) Typ zóny .........................................................................................................................................9b) Odhad znečistenej oblasti a obyvateľstva vystaveného znečisteniu ..............................................9c) Užitočné klimatické údaje ...............................................................................................................9d) Príslušné údaje o topografii ..........................................................................................................10e) Dostatočné informácie o druhu cieľov, ktoré si v zóne vyžadujú ochranu ....................................103 ZODPOVEDNÉ ORGÁNY ....................................................................................................... 11Mená a adresy osôb zodpovedných za vypracovanie a vykonávanie plánov na zlepšenie ..................114 POVAHA A HODNOTENIE ZNEČISTENIA ............................................................................. 13a) Koncentrácie pozorované za predchádzajúce roky .....................................................................13b) Koncentrácie namerané od začiatku projektu...............................................................................16c) Techniky využité pri hodnotení .....................................................................................................205 PÔVOD ZNEČISTENIA ........................................................................................................... 22a) Zoznam hlavných zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie...................................................30b) Informácie o znečistení, ktoré pochádza z iných zdrojov..............................................................526 ANALÝZA SITUÁCIE .............................................................................................................. 54a) Podrobnosti o faktoroch zodpovedných za prekročenie ...............................................................54b) Podrobnosti o možných opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia .............................................557 PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCH NA ZLEPŠENIE, KTORÉEXISTOVALI PRED 11. JÚNOM 2008.................................................................................... 57a) Miestne, regionálne, národné, medzinárodné opatrenia...............................................................57b) Pozorované účinky týchto opatrení...............................................................................................628 PODROBNOSTI O TÝCHTO OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCH S CIEĽOM ZNÍŽIŤZNEČISTENIE PO NADOBUDNUTÍ ÚČINNOSTI SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTUA RADY 2008/50/ES O KVALITE OKOLITÉHO OVZDUŠIA A ČISTEJŠOM OVZDUŠÍ VEURÓPE ................................................................................................................................ 63a) Zoznam a opis všetkých opatrení stanovených v projekte ...........................................................63b) Časový harmonogram vykonávania..............................................................................................659 PODROBNOSTI O DLHODOBO PLÁNOVANÝCH ALEBO SKÚMANÝCH OPATRENIACHALEBO PROJEKTOCH.......................................................................................................... 6810 LITERATÚRA.......................................................................................................................... 6911 PRÍLOHY................................................................................................................................. 69Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 3


1 LOKALIZÁCIA NADMERNÉHO ZNEČISTENIAa) RegiónProgram na zlepšenie kvality ovzdušia sa týka katastrálneho územia hlavného mestaSlovenskej republiky Bratislavy.b) MestoKatastrálne územie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je rozčlenené na 5štátoprávnych okresov Bratislava I až Bratislava V, 17 samosprávnych mestských častía 20 katastrálnych území.Bratislava sa rozprestiera na ploche 370 km 2 na obidvoch stranách Dunaja, na rozhraníPodunajskej roviny, Malých Karpát a Borskej nížiny v nadmorskej výške 126 až 514 m.Veterné pomery v oblasti sú ovplyvnené svahmi Malých Karpát, ktoré zasahujú dosevernej časti mesta. Orografické efekty zvyšujú rýchlosť vetra z prevládajúcichsmerov. Na ventiláciu mesta priaznivo pôsobia vysoké rýchlosti vetra, ktorév Bratislave dosahujú v celoročnom priemere viac ako 5m.s -1 . Vzhľadom naprevládajúce severozápadné prúdenie je mesto výhodne situované k najväčším zdrojomznečistenia, ktoré sú sústredené na relatívne malom území medzi južnýma severovýchodným okrajom Bratislavy. Hlavný podiel na znečisťovaní ovzdušia máchemický priemysel, energetika a automobilová doprava. Významným druhotnýmzdrojom znečistenia ovzdušia v meste je sekundárna prašnosť, ktorej úroveň závisí odmeteorologických činiteľov, zemných a poľnohospodárskych prác a charakterupovrchu.c) Meracia stanicaSHMÚ monitoruje úroveň znečistenia ovzdušia od roku 1971, kedy boli uvedené doprevádzky prvé manuálne stanice v Bratislave a v Košiciach. V priebehu nasledujúcichrokov boli merania postupne rozšírené do najviac znečistených miest a priemyselnýchoblastí.V roku 1991 sa začala modernizácia monitorovacej siete kvality ovzdušia. Manuálnestanice boli postupne nahradzované automatickými, ktoré umožňujú kontinuálnemonitorovanie znečistenia. V priebehu ďalších rokov sa monitorovacia sieť kvalityovzdušia neustále vyvíjala. Na území hlavného mesta sú v súčasnosti prevádzkovanéštyri automatické monitorovacie stanice.Bratislava – JeséniovaStanica sa nachádza v areáli Slovenského hydrometeorologického ústavu v nadmorskejvýške 287 m. Je umiestnená mimo hlavných mestských zdrojov znečistenia, v oblastis riedkou zástavbou rodinných domov.Bratislava – MamateyovaStanica sa nachádza vo voľnom priestranstve pri ihriskách v dostatočne veľkejvzdialenosti od panelovej zástavby. Medzi hlavné zdroje znečistenia patrí najmädoprava, energetické zdroje a pri východnom smere vetra je lokalita znečisťovanáexhalátmi z petrochemického komplexu Slovnaft, a.s.Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 5


Bratislava – Trnavské mýtoStanica je umiestnená v blízkosti veľkej frekventovanej križovatky Šancová – Krížna aVajnorská ulica. Reprezentuje lokalitu extrémne zaťaženú emisiami z automobilovejdopravy.Bratislava – Kamenné námestieStanica je umiestnená v centre mesta pri obchodnom dome TESCO, v oblasti sostrednou hustotou osobnej automobilovej dopravy. Poloha reprezentuje starú časťmesta, ktorá je už takmer v plnom rozsahu plynofikovaná. Pri juhovýchodnom prúdenívetra je lokalita znečisťovaná najväčšími zdrojmi emisií exhalátov najmä zo Slovnaftu,a.s.Oblasť 6 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Obr. 1 Poloha monitorovacích staníc v hl. m. SR Bratislava (1– Mamateyova, 2– Kamennénámestie, 3 – Trnavské mýto, 4 – Jeséniova)Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 7


Lokalizácia stanícTab. 1 Lokalizácia meracej staniceNázovBratislava,Kamenné nám.Bratislava, TrnavskéMýtoBratislava,MamateyovaBratislava,JeséniovaGeografickésúradnicezemepisnášírkaN 48°08'41“ N 48°09'31“ N 48°07'30“ N 48°10'00“zemepisnádĺžkaE 17°06'49“ E 17°07'44“ E 17°07'32“ E 17°07'00“Nadmorská výška 139 m 136 m 138 m 287 mOkres Bratislava I Bratislava III Bratislava V Bratislava IIIKraj Bratislavský Bratislavský Bratislavský BratislavskýZónaAglomeráciaBratislavaAglomeráciaBratislavaAglomeráciaBratislavaAglomeráciaBratislavaTab. 2 Charakteristika meracej staniceNázovBratislava,Kamenné nám.Bratislava, TrnavskéMýtoBratislava,MamateyovaBratislava,JeséniovaTyp stanice pozaďová dopravná pozaďová pozaďováTyp oblasti mestská mestská mestská predmestskáSO 2 NO-NO 2-NOxSOMerané znečisťujúce SO 2 NO-NO 2-NOx CO PM 2 NO-NO 2-NOx10OOlátkyPM 10 Pb, Cd, Ni, As benzén Pb, Cd, Ni, 3 PM103 PM 10Pb, Cd, Ni, AsPb, Cd, Ni, AsAsMetóda merania PM 10 TEOM – FDMS TEOM – FDMS TEOM – FDMS TEOM – FDMSTyp prístrojaPrachomer ThermoTEOM 1400ABFDMS s odberovouhlavou PM 10Prachomer ThermoTEOM 1400ABFDMS s odberovouhlavou PM 10Zdroj: Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2008Prachomer ThermoTEOM 1400AB FDMSs odberovou hlavouPM 10Prachomer ThermoTEOM 1400A FDMSs odberovou hlavouPM 10Oblasť 8 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


2 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIEa) Typ zónyV Bratislavskom kraji bola vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia pre územie hlavnéhomesta SR Bratislavy – aglomeráciu Bratislava a znečisťujúcu látku PM 10.Pre prízemný ozón zatiaľ neboli vymedzené oblasti riadenia kvality ovzdušia, pretožeprízemný ozón má regionálny charakter a jeho úroveň je v značnej miere ovplyvňovanáceloeurópskymi emisiami prekurzorov (oxidy dusíka a prchavé organické zlúčeniny).b) Odhad znečistenej oblasti a obyvateľstva vystaveného znečisteniuPlocha znečistenej oblasti je 368 km 2 . V Bratislave žije k 31. 12. 2008 spolu 428 791 trvalebývajúceho obyvateľstva, z toho v okrese Bratislava I žije 41 032 obyvateľov, v okreseBratislava II 111 837 obyvateľov, v okrese Bratislava III 62 673 obyvateľov, v okreseBratislava IV 95 491obyvateľov a v okrese Bratislava V 117 758 obyvateľov.Zdroj: Štatistický úrad SRc) Užitočné klimatické údajePre oblasť mesta Bratislava boli použité meteorologické údaje z meteorologickej staniceBratislava - letisko, ktorá sa nachádza vo východnej časti mesta a leží v nadmorskej výške133 m. Presná poloha stanice je určená zemepisnými súradnicami 48°10´18´´ s.š., 17°12´00´´v.d.Z hľadiska rozptylu znečisťujúcich látok v ovzduší sú najrelevantnejšími meteorologickýmiparametrami smer a rýchlosť vetra a stabilita zvrstvenia atmosféry. Z dlhodobého hľadiska satieto parametre odzrkadľujú v klimatických veterných ružiciach, priemernej ročnej rýchlostivetra, podiele bezvetria, a počte výskytu teplotných inverzií.Priemerná ročná rýchlosť za posledných 10 rokov na stanici Bratislava-letisko je 3,7 m.s -1 ,bezvetrie sa vyskytuje v 5% roka, pričom rýchlosti vetra nižšie ako 2 m.s -1 sa vyskytujútretinu roka. S týmito parametrami sa Bratislava radí medzi najventilovanejšie miesta naSlovensku.Na obr. 1 je veterná ružica pre stanicu Bratislava-letisko, spolu s priemernýmirýchlosťami vetra z jednotlivých smerov.Početnosť výskytu smerov vetra v [promile]v intervale >= 0 m/sPriemerná rýchlosť vetra v [m/s]v intervale >= 0 m/sWNWN300250200150100500NEEWNWN6543210NEESWSESWSESSObr. 2:Početnosť výskytu jednotlivých smerov vetra a ich priemerná rýchlosť na stanici Bratislava-letiskoOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 9


Prevládajúcim prúdením je severozápadné a severovýchodné, pričom vyššie rýchlosti vetra savyskytujú hlavne pri severných až západných smeroch (priem. 4-5 m/s), zatiaľ čo vietorz východných smerov je v priemere asi o 2 m/s slabší. Zaujímavou klimatickou črtou je fakt,že zatiaľ čo slabší vietor (približne do 4 m.s -1 ) len mierne preferuje východné smery vetra,silnejší vietor (5 a viac m.s -1 ) silne preferuje severozápadný smer.Výskyt inverzií počas denných hodín sa určuje na meteorologických staniciach určovanímkategórií stability metódou Pasquill-Uhlig. Metóda vychádza z meraní rýchlosti vetra,množstva celkovej a nízkej oblačnosti, dohľadnosti, stavu pôdy, mesiaca a hodiny merania.Táto metóda rozdeľuje stabilitu atmosféry do 6 kategórií - A až F. Kategórie A až Ccharakterizuje zvrstvenie atmosféry ako labilné (A-silne labilná, C-slabo labilná), Dpredstavuje neutrálne zvrstvenie a kategórie E,F charakterizujú stabilnú atmosféru,poukazujúcu na výskyt inverzie.V Bratislave bol za posledných 10 rokov výskyt stabilných situácií trvajúcich viac ako 5 hodín počasdenných hodín 19 percent.d) Príslušné údaje o topografiiBratislava sa rozprestiera na ploche 370 km 2 na obidvoch stranách Dunaja, na rozhraníPodunajskej roviny, Malých Karpát a Borskej nížiny v nadmorskej výške 126 až 514 m, ležív strede Európy, na juhu hraničí s Maďarskou republikou a na západe s Rakúskou republikou.Veterné pomery v oblasti sú ovplyvnené svahmi Malých Karpát, ktoré zasahujú do severnejčasti mesta.K rozhodujúcim zdrojom znečisťovania životného prostredia v Bratislave patrí priemysel(najmä chemický), energetika a doprava. Bratislava sa v rámci Slovenskej republiky naďalejradí medzi najviac zaťažené oblasti, vyžadujúce si osobitnú ochranu (najmä ovzdušia). Mimobratislavskéokresy kraja patria k menej zaťaženým územiam.e) Dostatočné informácie o druhu cieľov, ktoré si v zóne vyžadujú ochranuPožadované ciele - PM 10 – 24 hodinová limitná hodnota 50 µg.m -3 nesmie byť prekročená viacako 35 - krát za kalendárny rok podľa vyhlášky MŽP SR č. 705/2002 Z. z.Oblasť 10 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


3 ZODPOVEDNÉ ORGÁNYMená a adresy osôb zodpovedných za vypracovanie a vykonávanie plánov nazlepšenieTab. 3 Zodpovedné orgány štátnej správy a inštitúcieOrgán, organizácia Meno Telefón E–mailKrajský úrad životného prostredia v Bratislave, Karloveská 2, 842 19 Bratislavakontaktná osoba Ing. Michal Manek 02/60301734 manek.michal@ba.kuzp.skkontaktná osoba Mgr. Dagmar Hudáková 02/60301734 hudakova.dagmar@ba.kuzp.skObvodný úrad životného prostredia v Bratislave, Karloveská 2, 842 33 Bratislavazodpovedná osoba Ing. Jarmila Hrubá 02/60301776 hruba.jarmila@ba.ouzp.skMagistrát hlavného mesta SR Bratislavy, Laurinská 7, 814 99 Bratislavazodpovedná osoba Mgr. Ondrej Ferenci 02/59356390 ferenci@bratislava.skSlovenský hydrometeorologický ústav, Jeséniova 17, 833 15 Bratislavazodpovedná osoba Ing. Ladislav Ronchetti 02/59415378 ladislav.ronchetti@shmu.skRegionálny úrad verejného zdravotníctva, Ružinovská 8, 820 09 Bratislava 29zodpovedná osoba MUDr. Jindra Holíková 0917 235 450 ba.holikova@uvzsr.skKrajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislavazodpovedná osoba Ing. Viera Štecková 02/49201563 odb.dopr@kudba.skSlovenská správa ciest, Miletičova 19, 826 19 Bratislavazodpovedná osoba Ing. Vladimír Maštena 02/50255528 vladimir.mastena@ssc.skÚrad pre bratislavský samosprávny kraj, Sabinovská 16,820 05 Bratislavazodpovedná osoba Ing. Ján Kizek 02/48264620 Jkizek@region-bsk.skPPC Power, a.s., Magnetová 12, 831 04 Bratislavazodpovedná osoba Peter Brody 02/49683788 Brody@ppcpower.skOdvoz a likvidácia odpadu, a.s., Ivánska cesta 22, 821 04 Bratislavakontaktná osoba Ing. Anna Rothbergová 02/40206004 rothbergova@olo.skSlovnaft, a.s., Vlčie hrdlo, 824 12 Bratislavakontaktná osoba Silvia Meňhartová 0907 732653 silvia.menhartova@slovnaft.skBratislavská teplárenská, a.s., Ivánska cesta 22, 821 04 Bratislavazodpovedná osoba Ing. Vladimír Galbavý 02/573 72 257 galbavyv@batas.skOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 11


Tab. 4 Zodpovednosť orgánov štátnej správy a inštitúciíOrganizáciaKrajský úrad životného prostredia v BratislaveObvodný úrad životného prostredia v BratislaveMagistrát hl. m. SR BratislavyÚrad pre Bratislavský samosprávny krajKrajský úrad pre cestnú dopravu a pozemnékomunikácie v BratislaveSlovenský hydrometeorologický ústavSlovnaft, a. s., BratislavaOLO, a. s., BratislavaBratislavská teplárenská, a. s.PPC Power, a. s., BratislavaRegionálny úrad verejného zdravotníctvaZodpovednosť§ 11 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia§ 33 ods. 3 písm. e) zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia§ 11 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia§ 11 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemnýchkomunikáciách§ 109 písm. c) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemnýchkomunikáciách§ 11 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia§ 19 ods. 1 písm. t) zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia§ 21 ods. 3 písm. i) zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudíOblasť 12 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


4 POVAHA A HODNOTENIE ZNEČISTENIAa) Koncentrácie pozorované za predchádzajúce roky (pred vykonávanímopatrení na zlepšenie)Znečisťujúca látka PM 10V rokoch 2001–2003 boli na AMS merané hodnoty koncentrácií PM 10 . V tabuľkách súuvedené namerané hodnoty vynásobené faktorom 1,3.Dostupnosť údajov PM 10 v % - časové pokrytieTab. 5 Meracie staniceStanica 2001 2002 2003Bratislava, Mamateyova * 80,8 97,6Bratislava, Trnavské mýto 95,3 93,7 99,3Bratislava, Kamenné nám. 96,8 95,3 97,5* merania až od r. 2002Tab.6 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze toleranciepriemernej 24- hod. koncentrácie pre PM 10Počet prekročenílimitnej hodnotyPočet prekročenílimitnej hodnoty + medze tolerancieStanica 2001 2002 2003 2001 2002 2003Limitná hodnota[µg.m -3 ](povolený početprekročení)50(35)50(35)Mamateyova - 86 134 - 31 87Trnavské mýto 144 145 106 74 62 65Kamenné nám. 57 34 45 19 5 26Bold – počet prekročení > povolený počet50(35)70(35)65(35)60(35)Tab.7 Dátumy a priemerné 24- hod. koncentrácie prekročení sumylimitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2001DátumTrnavské mýtoKamenné nám.DátumTrnavské mýtoKamenné nám.DátumTrnavské mýtoKamenné nám.3.1.2001 86,3 25.4.2001 109,7 8.10.2001 105,710.1.2001 85,4 30.4.2001 88,8 9.10.2001 87,514.1.2001 86,7 2.5.2001 90,0 13.10.2001 102,815.1.2001 98,7 3.5.2001 105,9 15.10.2001 109,616.1.2001 85,8 4.5.2001 105,4 16.10.2001 128,4 87,617.1.2001 90,6 10.5.2001 84,9 17.10.2001 136,8 98,419.1.2001 97,8 92,2 21.5.2001 91,9 18.10.2001 140,7 107,820.1.2001 85,3 27.6.2001 88,0 19.10.2001 124,0 90,721.1.2001 88,3 31.7.2001 96,5 20.10.2001 106,3 102,222.1.2001 110,9 121,4 3.8.2001 103,9 24.10.2001 109,226.1.2001 113,9 15.8.2001 87,9 25.10.2001 87,56.2.2001 101,3 16.8.2001 116,1 26.10.2001 96,512.2.2001 93,5 17.8.2001 135,7 91,7 27.10.2001 94,813.2.2001 96,7 18.8.2001 111,3 85,4 28.10.2001 96,3Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 13


DátumTrnavské mýtoKamenné nám.DátumTrnavské mýtoKamenné nám.DátumTrnavské mýtoKamenné nám.15.2.2001 103,2 19.8.2001 87,0 31.10.2001 129,716.2.2001 141,3 97,0 20.8.2001 96,1 6.1.2001 85,717.2.2001 122,3 110,0 22.8.2001 84,6 1.12.2001 89,81.3.2001 95,2 23.8.2001 104,3 3.12.2001 87,92.3.2001 95,7 24.8.2001 126,8 88,3 8.12.2001 100,4 99,77.3.2001 85,4 25.8.2001 92,4 9.12.2001 160,8 134,929.3.2001 88,4 26.8.2001 89,2 10.12.2001 203,8 161,21.4.2001 94,5 27.8.2001 90,2 11.12.2001 124,8 97,92.4.2001 117,4 21.9.2001 87,0 14.12.2001 152,5 120,43.4.2001 116,7 27.9.2001 93,7 26.12.2001 87,84.4.2001 98,2 28.9.2001 86,711.4.2001 98,1 3.10.2001 106,2Tab.8 Dátumy a priemerné 24- hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medzetolerancie pre PM 10 v roku 2002DátumTrnavské mýtoKamenné nám.MamateyovaDátumTrnavské mýtoKamenné nám.MamateyovaDátumTrnavské mýtoKamenné nám.Mamateyova4.1.2002 76,4 9.4.2002 67,9 65,1 12.9.2002 79,3 69,47.1.2002 67,3 11.4.2002 81,8 30.9.2002 67,68.1.2002 65,0 21.6.2002 66,5 2.10.2002 94,6 75,612.1.2002 68,3 9.7.2002 67,3 15.10.2002 75,313.1.2002 69,0 10.7.2002 70,4 16.10.2002 78,0 71,314.1.2002 66,7 29.7.2002 71,3 22.10.2002 71,919.1.2002 77,6 30.7.2002 74,5 23.10.2002 86,722.1.2002 66,9 74,0 9.8.2002 67,6 25.10.2002 75,329.1.2002 65,1 19.8.2002 72,5 31.10.2002 72,830.1.2002 76,0 20.8.2002 69,9 17.11.2002 69,331.1.2002 67,1 23.8.2002 81,1 18.11.2002 90,5 70,51.2.2002 69,1 24.8.2002 81,8 72,4 26.11.2002 66,14.2.2002 91,8 66,6 25.8.2002 75,7 67,2 27.11.2002 81,65.2.2002 65,3 26.8.2002 87,2 67,0 28.11.2002 86,8 70,26.2.2002 67,4 27.8.2002 84,2 80,5 29.11.2002 81,0 80,515.2.2002 74,3 28.8.2002 81,9 4.12.2002 67,817.2.2002 67,0 29.8.2002 80,9 74,6 5.12.2002 78,118.2.2002 83,6 66,4 30.8.2002 91,9 85,3 11.12.2002 76,06.3.2002 80,3 31.8.2002 86,6 68,8 13.12.2002 88,2 66,3 87,713.3.2002 89,0 3.9.2002 73,1 14.12.2002 69,2 67,514.3.2002 77,8 4.9.2002 96,7 84,5 15.12.2002 75,515.3.2002 75,6 5.9.2002 87,5 22.12.2002 72,316.3.2002 93,4 75,4 8.9.2002 65,5 27.12.2002 68,131.3.2002 67,3 9.9.2002 85,1 69,7Oblasť 14 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Tab.9 Dátumy a priemerné 24- hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medzetolerancie pre PM 10 v roku 2003DátumTrnavské mýtoKamenné nám.MamateyovaDátumTrnavské mýtoKamenné nám.MamateyovaDátumTrnavské mýtoKamenné nám.Mamateyova7.1.2003 71,5 29.3.2003 88,2 63,2 91,5 10.9.2003 104,48.1.2003 61,9 70,6 15.4.2003 69,1 63,8 11.9.2003 171,69.1.2003 94,2 79,0 95,8 19.4.2003 68,1 12.9.2003 174,910.1.2003 66,5 75,1 20.4.2003 102,6 89,6 142,9 16.9.2003 60,020.1.2003 71,8 68,0 87,3 21.4.2003 76,0 62,0 110,4 17.9.2003 89,721.1.2003 73,4 22.4.2003 90,5 86,2 18.9.2003 77,1 89,49.2.2003 60,8 24.4.2003 67,9 19.9.2003 68,2 61,710.2.2003 78,4 67,6 86,1 25.4.2003 84,3 73,0 20.9.2003 70,7 70,112.2.2003 70,6 26.4.2003 64,6 71,5 21.9.2003 68,8 68,613.2.2003 78,4 64,2 30.4.2003 63,7 22.9.2003 65,4 125,514.2.2003 105,4 77,0 101,5 6.5.2003 60,6 23.9.2003 61,3 160,115.2.2003 69,7 7.5.2003 72,4 80,0 2.10.2003 63,4 67,318.2.2003 71,6 61,2 76,1 8.5.2003 69,5 84,5 21.10.2003 67,621.2.2003 84,6 64,3 80,0 9.5.2003 66,6 23.10.2003 80,823.2.2003 60,8 26.6.2003 67,9 27.10.2003 100,924.2.2003 97,0 61,3 71,5 16.7.2003 60,3 3.11.2003 70,825.2.2003 81,1 64,0 75,5 17.7.2003 71,4 88,9 5.11.2003 68,2 85,426.2.2003 90,9 79,3 113,3 5.8.2003 64,9 6.11.2003 79,8 77,527.2.2003 95,1 87,4 98,7 8.8.2003 65,3 72,8 13.11.2003 65,628.2.2003 133,4 111,1 143,1 9.8.2003 66,5 14.11.2003 60,8 60,81.3.2003 131,7 111,7 138,5 11.8.2003 68,5 15.11.2003 80,4 68,9 81,02.3.2003 112,2 108,1 136,1 12.8.2003 61,2 16.11.2003 69,0 70,2 102,13.3.2003 103,7 103,6 131,7 13.8.2003 62,6 75,3 21.11.2003 65,44.3.2003 73,2 73,7 92,5 14.8.2003 61,0 24.11.2003 66,35.3.2003 101,7 85,8 105,1 18.8.2003 60,5 25.11.2003 79,5 74,06.3.2003 86,3 72,9 87,8 22.8.2003 60,3 26.11.2003 64,8 62,67.3.2003 87,8 76,4 90,6 23.8.2003 65,0 8.12.2003 61,511.3.2003 60,3 61,5 26.8.2003 124,2 9.12.2003 64,724.3.2003 69,3 27.8.2003 198,0 10.12.2003 65,3 60,825.3.2003 63,0 28.8.2003 106,1 11.12.2003 61,6 66,726.3.2003 91,3 90,6 29.8.2003 130,7 20.12.2003 64,1 60,9 68,527.3.2003 86,7 60,6 90,4 4.9.2003 86,128.3.2003 114,5 82,7 109,4 9.9.2003 70,1 76,8Tab.10 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3Stanica 2001 2002 2003Limitná hodnotaLimitná hodnota+ medzatolerancieBratislava Mamateyova 41,0 49,1Bratislava Trnavské mýto 47,1 46,5 42,1Bratislava Kamenné nám. 33,4 30,0 32,24046Bold – prekročená limitná hodnota, Bold + Italic – prekročená limitná hodnota + medza tolerancie40454043Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 15


) Koncentrácie namerané od začiatku projektuZnečisťujúca látka PM 10V rokoch 2004 – 2006 boli na AMS merané hodnoty koncentrácií PM 10 .Tab.11 Dostupnosť údajov PM 10 v % - časové pokrytieStanica 2004 2005 2006 2007 2008Bratislava Mamateyova 99,48 98,18 98,22 97,1 97,5Bratislava Trnavské mýto 97,91 98,76 98,74 97,7 99,4Bratislava Kamenné nám. 97,24 98,77 99,13 98,8 99,0Bratislava, Jeséniova 97,7 97,5Tab.12 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze toleranciepriemernej 24- hod. koncentrácie pre PM 10počet prekročenílimitnej hodnotypočet prekročenílimitnej hodnoty + medzetolerancieStanica 2004 2005 2006 2007 2008 2004limitná hodnota [µg.m -3 ](povolený početprekročení)Bratislava, Mamateyova 56 73 48 26 20 36Bratislava, Trnavské mýto 78 103 100 38 30 57Bratislava, Kamenné nám. 25 45 39 16 16 17Bratislava, Jeséniova 23 24Bold – počet prekročení > povolený počet50(35)55(35)Tab.13 Dátumy a priemerné 24- hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medzetolerancie pre PM 10 v roku 2004DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.06.01.2004 61,0 63,3 62,6 29.03.2004 59,9 28.10.2004 57,307.01.2004 57,1 58,3 30.03.2004 70,1 02.11.2004 58,2 64,508.01.2004 66,2 70,1 62,3 31.03.2004 57,1 65,2 03.11.2004 55,710.01.2004 64,6 57,2 55,5 01.04.2004 74,7 77,7 57,6 04.11.2004 55,424.01.2004 65,5 57,0 03.04.2004 71,4 66,8 05.11.2004 64,9 64,825.01.2004 103,4 90,8 84,1 22.04.2004 55,3 67,4 11.11.2004 78,126.01.2004 103,4 97,6 92,7 28.04.2004 55,1 12.11.2004 63,727.01.2004 58,2 12.08.2004 60,0 55,3 26.11.2004 58,8 102,9 55,329.01.2004 60,1 67,8 58,2 18.08.2004 58,1 29.11.2004 63,0 99,5 62,001.02.2004 55,5 79,4 64,0 20.08.2004 65,5 30.11.2004 58,706.02.2004 78,6 92,2 57,4 03.09.2004 58,0 01.12.2004 60,820.02.2004 55,4 20.09.2004 55,4 02.12.2004 59,110.03.2004 57,1 58,0 07.10.2004 71,9 74,2 57,9 03.12.2004 64,011.03.2004 65,6 70,1 59,5 08.10.2004 67,1 56,2 04.12.2004 56,414.03.2004 63,3 57,0 19.10.2004 65,4 07.12.2004 56,2Oblasť 16 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.15.03.2004 105,5 101,4 55,5 20.10.2004 62,6 08.12.2004 55,816.03.2004 68,8 60,3 21.10.2004 68,4 10.12.2004 56,517.03.2004 129,8 79,6 22.10.2004 57,6 12.12.2004 56,5 58,718.03.2004 94,0 96,8 64,5 25.10.2004 68,6 13.12.2004 62,119.03.2004 231,3 113,3 80,3 26.10.2004 63,9 17.12.2004 62,820.03.2004 89,0 27.10.2004 55,1 69,3 21.12.2004 62,2Tab.14 Dátumy a priemerné 24- hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty a hodnotymedze tolerancie pre PM 10 v roku 2005DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.08.01.2005 60,9 76,1 02.04.2005 59,6 77,3 08.10.2005 53,110.01.2005 50,2 73,9 03.04.2005 58,7 77,6 10.10.2005 53,5 54,811.01.2005 53,0 73,6 04.04.2005 51,7 69,9 11.10.2005 59,5 59,012.01.2005 84,6 56,0 05.04.2005 62,8 82,7 12.10.2005 69,4 70,6 55,716.01.2005 54,6 06.04.2005 69,6 72,8 13.10.2005 61,9 66,9 52,119.01.2005 63,4 07.04.2005 71,3 14.10.2005 55,405.02.2005 51,8 62,5 08.04.2005 54,6 21.10.2005 57,7 56,006.02.2005 68,8 72,7 53,1 13.04.2005 57,8 55,3 22.10.2005 53,2 57,707.02.2005 80,3 88,2 66,3 14.04.2005 79,9 63,4 25.10.2005 51,108.02.2005 70,0 83,1 59,7 15.04.2005 83,1 69,6 50,6 27.10.2005 53,009.02.2005 76,0 85,4 58,8 02.05.2005 50,8 55,7 28.10.2005 51,410.02.2005 109,9 106,5 83,3 03.05.2005 57,2 53,0 31.10.2005 54,0 50,111.02.2005 150,8 151,0 118,3 28.07.2005 63,1 54,5 01.11.2005 70,2 60,3 52,812.02.2005 175,3 171,9 139,7 29.07.2005 72,5 02.11.2005 95,3 91,7 65,120.02.2005 54,6 30.07.2005 52,1 54,2 03.11.2005 89,4 90,0 77,121.02.2005 50,9 02.08.2005 63,1 04.11.2005 96,1 86,9 77,925.02.2005 59,5 69,8 54,4 03.08.2005 71,7 05.11.2005 102,3 91,1 83,526.02.2005 51,7 57,5 05.08.2005 54,0 06.11.2005 82,8 80,0 75,602.03.2005 50,3 09.08.2005 51,3 07.11.2005 109,3 94,4 81,603.03.2005 64,7 77,9 57,2 10.08.2005 71,7 08.11.2005 51,6 60,704.03.2005 60,2 69,4 50,6 11.08.2005 60,2 09.11.2005 79,5 76,1 67,705.03.2005 89,7 91,4 79,2 12.08.2005 64,9 10.11.2005 77,5 68,2 58,906.03.2005 71,1 75,1 62,5 13.08.2005 75,7 53,9 14.11.2005 59,2 63,2 55,507.03.2005 51,0 16.08.2005 77,6 16.11.2005 69,614.03.2005 53,2 70,6 17.08.2005 77,6 24.11.2005 90,0 70,8 66,815.03.2005 94,5 18.08.2005 65,8 01.12.2005 102,2 80,916.03.2005 87,0 50,7 31.08.2005 55,2 02.12.2005 68,0 61,717.03.2005 66,3 01.09.2005 56,7 03.12.2005 53,3 72,021.03.2005 60,4 88,3 07.09.2005 54,5 04.12.2005 56,1 69,4Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 17


DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.DátumBratislava, MamateyovaBratislava, Trnavské mýtoBratislava, Kamenné nám.22.03.2005 55,1 80,5 09.09.2005 53,5 05.12.2005 67,0 87,823.03.2005 69,0 89,6 51,3 22.09.2005 52,1 55,0 07.12.2005 58,524.03.2005 82,7 109,0 62,8 23.09.2005 54,9 08.12.2005 55,1 73,125.03.2005 84,8 82,7 61,1 24.09.2005 50,8 09.12.2005 62,828.03.2005 53,4 26.09.2005 54,8 55,1 10.12.2005 59,329.03.2005 75,6 85,7 50,6 04.10.2005 50,1 11.12.2005 82,1 87,630.03.2005 51,1 71,3 05.10.2005 54,1 50,7 12.12.2005 69,1 104,5 117,431.03.2005 61,9 06.10.2005 64,2 54,8 13.12.2005 58,7 93,0 96,801.04.2005 51,2 61,4 07.10.2005 66,9 55,7 14.12.2005 55,2 65,5Tab.15 Dátumy a priemerné 24- hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medzetolerancie pre PM 10 v roku 2006DátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.DátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.DátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.09.01.2006 59 28.2.2006 51 26.9.2006 5710.01.2006 85 90 72 15.3.2006 69 58 54 28.9.2006 6011.01.2006 95 102 77 16.3.2006 92 72 73 29.9.2006 6612.01.2006 97 96 77 17.3.2006 51 30.9.2006 6113.01.2006 79 81 69 18.3.2006 63 1.10.2006 5514.01.2006 66 67 58 19.3.2006 65 55 2.10.2006 6215.01.2006 58 20.3.2006 63 62 9.10.2006 5516.01.2006 71 21.3.2006 78 83 63 10.10.2006 5917.01.2006 69 88 59 22.3.2006 78 71 60 11.10.2006 5918.01.2006 51 86 23.3.2006 60 53 12.10.2006 6119.01.2006 55 25.3.2006 61 62 13.10.2006 54 84 5920.01.2006 58 69 53 26.3.2006 53 54 14.10.2006 54 71 5421.01.2006 56 27.3.2006 53 67 19.10.2006 56 5523.01.2006 57 72 52 7.4.2006 52 20.10.2006 57 5224.01.2006 93 123 87 8.4.2006 76 21.10.2006 60 5325.01.2006 54 90 51 21.4.2006 52 55 22.10.2006 53 88 5926.01.2006 57 76 51 5.5.2006 54 27.10.2006 6827.01.2006 70 70 57 6.5.2006 54 7.11.2006 6828.01.2006 65 78 55 26.6.2006 51 8.11.2006 55 99 6529.01.2006 117 125 99 11.7.2006 58 15.11.2006 6530.01.2006 113 119 91 12.7.2006 56 16.11.2006 6931.01.2006 64 72 51 13.7.2006 54 17.11.2006 5601.02.2006 105 115 86 18.7.2006 52 18.11.2006 5502.02.2006 107 130 90 19.7.2006 59 19.11.2006 51 60 5303.02.2006 92 122 76 20.7.2006 55 20.11.2006 524.2.2006 58 115 21.7.2006 63 26.11.2006 515.2.2006 78 22.7.2006 51 27.11.2006 526.2.2006 62 64 55 23.7.2006 52 28.11.2006 567.2.2006 66 25.7.2006 55 3.12.2006 51 56 55Oblasť 18 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


DátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.DátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.DátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.8.2.2006 58 61 26.7.2006 60 4.12.2006 70 88 8015.2.2006 70 59 54 27.7.2006 68 5.12.2006 52 73 6016.2.2006 53 28.7.2006 68 6.12.2006 5821.2.2006 59 69 15.9.2006 51 11.12.2006 5423.2.2006 51 18.9.2006 58 27.12.2006 59 5224.2.2006 54 21.9.2006 59 31.12.2006 56 54Tab. 16 Dátumy a priemerné 24- hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty prePM 10 v roku 2007DátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.Bratiislava,JeséniovaDátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.Bratiislava,JeséniovaDátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.Bratiislava,Jeséniova08.01.2007 57 17.03.2007 57 17.10.2007 61 61 55 6009.01.2007 71 25.03.2007 54 18.11.2007 56 54 5610.01.2007 55 98 69 26.03.2007 58 52 19.11.2007 5716.01.2007 61 27.03.2007 58 22.11.2007 5117.01.2007 70 97 74 64 28.03.2007 52 51 01.12.2007 57 51 55 5618.01.2007 54 82 56 30.03.2007 52 06.12.2007 60 60 55 5611.02.2007 51 02.04.2007 65 09.12.2007 5212.02.2007 57 03.04.2007 61 10.12.2007 7519.02.2007 51 04.04.2007 53 11.12.2007 5220.02.2007 61 92 59 68 24.04.2007 51 12.12.2007 5521.02.2007 72 102 69 64 27.04.2007 61 18.12.2007 67 61 57 6022.02.2007 65 88 62 06.05.2007 60 19.12.2007 67 59 53 6207.03.2007 60 54 22.05.2007 51 20.12.2007 54 5508.03.2007 59 57 25.05.2007 84 21.12.2007 56 52 55 6412.03.2007 52 20.07.2007 52 25.12.2007 5113.03.2007 64 11.10.2007 58 26.12.2007 64 52 58 6714.03.2007 52 12.10.2007 58 51 53 57 31.12.2007 64 54 5316.03.2007 54 16.10.2007 54 51 54Tab.17 Dátumy a priemerné 24- hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty pre PM 10v roku 2008DátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.Bratiislava,JeséniovaDátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.Bratiislava,JeséniovaDátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.Bratiislava,Jeséniova01.01.2008 52 14.10.2008 55 53 61 10.11.2008 6002.01.2008 57 51 15.10.2008 52 53 59 56 11.11.2008 67 5411.01.2008 57 20.10.2008 56 12.11.2008 76 104 71 8018.01.2008 52 52 21.10.2008 61 65 75 13.11.2008 93 107 78 8610.02.2008 22.10.2008 55 58 57 67 14.11.2008 59Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 19


DátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.Bratiislava,JeséniovaDátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.Bratiislava,JeséniovaDátumBratislava,MamateyovaBratislava,Trnavské mýtoBratislava,Kamenné nám.Bratiislava,Jeséniova11.02.2008 84 92 82 83 26.10.2008 53 24.11.2008 6112.02.2008 81 88 80 82 27.10.2008 51 70 57 65 28.11.2008 5713.02.2008 57 56 60 68 28.10.2008 58 83 57 65 02.12.2008 8514.02.2008 53 53 29.10.2008 92 54 09.12.2008 7520.02.2008 54 02.11.2008 55 10.12.2008 6921.02.2008 56 56 58 04.11.2008 71 60 29.12.2008 56 69 55 6226.02.2008 52 05.11.2008 51 81 51 62 30.12.2008 5201.04.2008 51 06.11.2008 81 111 78 9311.10.2008 51 07.11.2008 67 87 62 78Tab.18 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3Stanica 2004 2005 2006 2007 2008Limitná hodnota40 40 40 40 40Limitná hodnota+ medza tolerancie42Bratislava Mamateyova 34,9 37,4 30,9 23,6 21,6Bratislava Trnavské mýto 37,2 41,3 40,7 29,1 25,4Bratislava Kamenné nám. 28,3 29,8 29,1 22,8 21,4Bratislava, Jeséniova 25,2 23,1Bold – prekročená limitná hodnota, Bold + Italic – prekročená limitná hodnota + medza toleranciec) Techniky využité pri hodnoteníHodnotenie úrovne znečistenia časticami PM 10 na Slovensku sa realizovalo na základevýsledkov meraní a modelovania. V § 7 Zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší jestanovený postup a vo vyhláške MŽP SR č. 705/2002 Z. z. o kvalite ovzdušia súuvedené kritériá pre hodnotenie kvality ovzdušia. Základným východiskom prehodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentráciíznečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje SHMÚ na staniciach Národnejmonitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO). V nadväznosti na merania sa preplošné hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania.V NMSKO bolo meranie koncentrácie PM 10 zabezpečené kontinuálne ekvivalentnýmimetódami: TEOM, TEOM s modulom FDMS a beta absorpcia. Pre absenciukorekčného faktora získaného experimentom (porovnávacie meranie kontinuálnychmonitorov PM 10 s referenčnou manuálnou gravimetrickou metódou) bol pri betaabsorpcii a TEOM (bez modulu FDMS) monitoroch použitý korekčný faktor 1,3.Matematické modely, v zmysle slovenskej aj európskej legislatívy ochrany ovzdušia,patria medzi základné nástroje na hodnotenie kvality ovzdušia. Modely umožňujú (vrôznych priestorových meradlách) najmä plošné vyjadrenie požadovanýchcharakteristík znečistenia ovzdušia, analýzu podielu významných zdrojov na znečistenía výpočet očakávaného znečistenia ovzdušia pre rôzne scenáre vývoja emisií. Podľalegislatívy EÚ je samostatná aplikácia modelu možná len pre koncentrácieznečisťujúcich látok pod dolnou medzou na hodnotenie kvality ovzdušia. Pri vyššíchúrovniach sa musí kombinovať modelovanie s monitoringom.Pre celoslovenské hodnotenie úrovne koncentrácií PM 10 sa používa interpolačný modelIDWA. Jeho aplikácia vyplynula z vysokého stupňa neurčitosti vstupných emisnýchOblasť 20 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


údajov (suspenzia a resuspenzia minerálnych častíc, elementárny a organický uhlík,sekundárne častice, častice biologického pôvodu a fugitívne emisie). V interpolačnejschéme sa aplikoval faktor anizotrópie prostredia, ktorý zohľadňuje vplyv orografie našírenie znečisťujúcich látok v danej lokalite. Ako vstupné hodnoty pre výpočet slúžilinamerané údaje. Na základe signifikantných atribútov prostredia boli pre každú vstupnúhodnotu definované: vyhladzovacie parametre (smoothing) a exponent horizontálnejreprezentatívnosti. Zaviedla sa aj regionalizácia (priestorová reprezentatívnosť) meraní(vstupných hodnôt). Vstupné hodnoty sa transformovali na referenčnú hladinu nazáklade empiricky odvodených výškových závislosti z meraní staníc NMSKOs programom EMEP. Interpolačná schéma umožňuje na základe nameraných údajovurčiť aj priestorové rozloženie (3D) jednotlivých odvodených charakteristík znečisteniaovzdušia.Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 21


5 PÔVOD ZNEČISTENIAMetóda použitá na určenie príspevkov jednotlivých zdrojov k nameranýmkoncentráciám PM10:Pokiaľ ide o podiel jednotlivých zdrojov PM10 na koncentráciách nameraných nastaniciach AMS, podrobné kvantitatívne zhodnotenie v súčasnosti nie je možné,vzhľadom na veľké neurčitosti v emisných dátach. S využitím modelu CEMOD bolivypočítané príspevky veľkých a stredných stacionárnych zdrojov PM10 a dopravy(výfukové emisie a abrazívne emisie z bŕzd a pneumatík), ktorých emisie sú dostupnéz databázy NEIS, resp. je možné ich odhadnúť na základe emisných faktorov. Hodnotyregionálneho pozadia je možné odvodiť z nameraných údajov z pozaďových staníc,berúc do úvahy závislosť koncentrácií PM10 od nadmorskej výšky. Odčítaním taktozískaných príspevkov veľkých a stredných stacionárnych zdrojov, dopravy aregionálneho pozadia od hodnôt PM10 nameraných na staniciach AMS, dostaneme časťpríspevku neznámeho pôvodu. U tzv. zdrojov neznámeho pôvodu, ide vlastne voväčšine prípadov o zdroje vo všeobecnosti známe, ale ťažko kvantifikovateľné, akonapr. lokálne vykurovacie systémy na tuhé palivo, resuspenzia tuhých častíc z povrchuciest, erózia odkrytej pôdy a nespevnených povrchov, prašnosť z lokálnej stavebnejčinnosti, malé lokálne priemyselné zdroje bez odlučovacej techniky, erózia dočasneodkrytej poľnohospodárskej pôdy, sezónne poľnohospodárske práce (žatva, orba, ...), apravdepodobne mnohé ďalšie.Pre stanice AMS v Bratislave vychádza podiel veľkých a stredných stacionárnychzdrojov okolo 1%.Ku koncentráciám PM10 nameraným stanici na Kamennom námestí prispievajúmobilné zdroje pravdepodobne 3-7%, najväčší podiel má regionálne pozadie 50 - 70 %a zdroje neznámeho pôvodu - okolo 30 - 40% z celkovej nameranej koncentrácie.V prípade stanice na Trnavskom mýte vychádza podiel mobilných zdrojov 4-12%.Najväčší podiel majú regionálne pozadie a zdroje neznámeho pôvodu - u obidvoch 40 -50 % z celkovej nameranej koncentrácie.Pre stanicu AMS v Bratislave na Mamateyovej ulici vychádza podiel mobilnýchzdrojov 3-6%. Najväčší podiel má regionálne pozadie 40 - 60 % a zdroje neznámehopôvodu –okolo 30 - 50% z celkovej nameranej koncentrácie.Podľa údajov vypočítaných modelom EMEP tvorí cezhraničný prenos podstatný podielregionálneho pozadia.Oblasť 22 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 23


Na obr. 4 vidno vo všeobecnosti celkový pokles emisií PM10 z veľkých a strednýchzdrojov, zatiaľ čo emisie z malých zdrojov vykazujú zotrvalý stav. Emisie z dopravyvšak vykazujú síce iba mierny, ale kontinuálny nárast, čo súvisí so sústavnýmzvyšovaním zaťaženosti hlavného mesta zvyšujúcim sa počtom áut. V súčasnostik emisiám PM10 najviac prispievajú v takmer rovnakej miere veľké a stredné zdrojea doprava, emisie malých zdrojov sú približne o polovicu menšie, čo súvisí zrejmes vysokým zastúpením centrálneho vykurovania oproti individuálnemu. Ako vidnoz Obr. 6, malé zdroje na vykurovanie v drvivej väčšine využívajú zemný plyn, drevo jepravdepodobne spaľované hlavne v krboch. Napriek malému podielu dreva jeho emisievysoko prevyšujú emisie z plynu.Emisie z hlavných druhov zdrojov - územie územie hl.mesta SR Bratislava800700600500[t] 40030020010002000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008Emisie z dopravy - územie hl. mesta SR Bratislavy160140120100[t] 8060402002000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008Stredné a veľké zdroje Malé zdroje Doprav aVýf ukov é emisieAbrazív ne emisieObr. 4: Emisie PM10 z malých, veľkých a stredných zdrojova z dopravyObr. 5: Porovnanie výfukových a abrazívnychemisiíPM10Oblasť 24 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Spotreba palív v malých zdrojochEmisie PM10 zo spaľovania palív v malých zdrojoch12000080100000800006000040000[t]7060504030200002002000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 20081002000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008Zemný plyn [tis m3] Uhlie [t] Drevo [t]PM10 z dreva PM10 z uhlia PM10 zo zemného plynuObr. 6:Spotreba zemného plynu, uhlia a dreva v malých zdrojoch a zodpovedajúce emisie PM10 z ich spaľovaniaDáta zobrazené na obr. 2 - 4 boli vyčíslené nasledujúcim spôsobom:Emisie PM 10 sa každoročne stanovujú na základe požiadaviek UN ECE Task Force onEmission Inventory Guidebook, pričom základným rokom je rok 2000. Emisie PM 10 a PM 2,5sa stanovujú na základe hodnôt emisií tuhých znečisťujúcich látok z databázy NEIS (Národnýemisný inventarizačný systém) a počítajú sa podľa metodiky IIASA 1 s využitím informáciío použitých technológiách a v prípade spaľovacích procesov s využitím akostných znakovpalív a účinnosti odlučovacích zariadení. Emisie z dopravy sa stanovujú programomCOPERT IV 2 . V sektore cestnej dopravy k emisiám PM 10 a PM 2,5 zo spaľovania najvýraznejšieprispievajú dieselové motory, príspevok abrázie (oter pneumatík, brzdovýcha spojkových obložení a vozovky) je menej významný ako pri emisiách TZL.Hodnoty emisií za r.2007 a 2008 je potrebné zatiaľ pokladať za predbežné.Resuspenzia, podobne ako emisie PM 10 z poľnohospodárskych prác a stavebných práca spaľovania poľnohospodárskych zvyškov predstavujú pravdepodobne nezanedbateľnú časťemisií PM 10 , je však veľmi komplikované ich kvantifikovať a v uvedených grafoch nie súzahrnutéEmisie z malých zdrojov sú vypočítané z údajov o množstve predaného uhlia, zemného plynu(tieto údaje pochádzajú od predajcov palív) a z odhadu množstva palivového dreva. Keďže jekomplikované získať kompletné údaje o množstve dreva použitého na vykurovaniedomácností, používa sa odhad, vychádzajúci z množstva predaných ostatných druhov palív arozlohy obytnej plochy, pričom množstvo dreva sa dopočíta na základe „deficitu tepla“potrebného na vykurovanie. Takto získané vstupy môžu byť zaťažené značnou nepresnosťou.Ďalším faktorom, ktorý treba brať pri posudzovaní emisií z malých zdrojov do úvahy, jepravdepodobne nadhodnotený emisný faktor pre TZL zo spaľovania dreva. Aj pri zohľadnenítýchto neistôt ostávajú malé zdroje významným zdrojom emisií PM 10 .Poznámka k priestorovej disagregácii emisií:Emisie z dopravy sú počítané pre celú SR, rozdelené do okresov podľa podielov jednotlivýchdruhov ciest v okresoch a do oblastí podľa podielu plochy oblasti k ploche okresu. Množstvápalív pre výpočet emisií z malých zdrojov pochádzajú od predajcov palív v jednotlivýchokresoch, do oblastí sú rozdelené podľa podielu počtu obyvateľov jednotlivých oblastí a ichokresov.1 Návrh výpočtu tuhých znečisťujúcich látok s aerodynamickým priemerom menším ako 10 a 2,5 µm (PM 10a PM 2,5 ), SHMÚ, 2008.2 http://lat.eng.auth.gr/copert/Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 25


Obr. 7Zdroje PM10 v BratislaveNa obr. 7 je mapa Bratislavy s lokalizáciou možných známych aj tzv. “neznámych” zdrojovPM10. Jednotlivé staveniská, skládky a “známe” zdroje sú označené číslami alebopísmenami:Staveniská1. Vienna Gate,2. River Park3. Výstavba na Einsteinovej ulici4. zóna Chalupkova5. obytné domy Vinohrady6. rodinné domy Vinohrady7. Obidick8. Tri veže9. modernizácia železničnej trate10. výstavba Letisko a okolie11. Trinity12. Eden Park13. CubiconSkládky a uloženie odpadov:a – Zariadenie na zhodnocovanie stavebného odpadub – Dočasné uloženie stavebného odpaduOblasť 26 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


c – Skládka odpadov – ÚČOV Bratislava – Vrakuňa, BVS, a.s.d – Skládka inertného odpadu Podunajské Biskupice, A – Z STAV„Známe“ zdroje:A - Hydronika DEE, plyn. kotolňa, komín kotolneB - Incheba – kotolňa, komínC - FNsP Bratislava, plyn. kotolňa, komín 1 až 3D - Termming, a.s., plyn. kotol.,konínE - Termming, a.s., plyn. kotol.,konínF - Termming, a.s., plyn. kotol.,konínG - Dalkia, Podunajské Biskupice, s.r.o., plan. kotol, komínH - Dalkia, Podunajské Biskupice, s.r.o., plan. kotol, komínI - PPC Power a.s, komín spal. kotlaJ - Slovnaft, a.s.K - OLO, a.s., komín spaľovňaBratislava so svojou vysokou koncentráciou obyvateľstva, inštitúcií, obchodu a priemyslua z toho vyplývajúcou intenzívnou dopravou je špecifická, vzhľadom na zvyšok Slovenska,relatívne vysokým príspevkom dopravy k zvýšeným koncentráciám PM10 – na dopravnejstanici Trnavské mýto tento príspevok činí aj vyše 10 percent z celkovej koncentrácie. Ďalšiešpecifikum je intenzívna stavebná činnosť (viď Obr. 6), ktorá v kombinácii s klimatickýmipodmienkami vyznačujúcimi sa veľmi nízkym podielom bezvetria (5%) a vysokoupriemernou ročnou rýchlosťou vetra (3,7%), pravdepodobne značne prispieva k vysokémupodielu resuspenzie a veternej erózie. Určitý vplyv lokálnych kúrenísk možno brať do úvahyiba na stanici Jeséniova, ktorá sa nachádza v štvrti rodinných domov, tento vplyv však určitenie je veľký, keďže ide o prestížnu štvrť s ekonomicky silným obyvateľstvom a drevo jevyuživané skôr príležitostne v krboch. Tomu by zodpovedal aj fakt, že k najvyššímhodinovým koncentráciám dochádza nie pri nízkych rýchlostiach vetra, ale skôr pri strednýcha vyšších, ako vidno z obr.8, a to z jasne definovaného smeru od severovýchodu pojuhovýchod. Týmto smerom sa nachádzajú blízke rozsiahle staveniská bytovej výstavby naVinohradoch a Obidick na Račianskej ulici. Vysoké koncentrácie sa príležitostne vyskytujú ajpri prúdení od S-SZ, čo môže súvisieť aj s epizódami vysokého cezhraničného prenosu,pretože tieto maximá pri vyšších rýchlostiach vetra sa vyskytujú na všetkých AMS v BA, aletiež aj na západnom Slovensku (Trnava, Senica).Obr. 8Percentuálny podiel prekročení v jednotlivých mesiacochna celkovom počte prekročení LHObr. 9Závislosť priemerných hodinových koncentrácií od smeru (os X)a rýchlosti (farebná škála) vetra.Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 27


AMS na Kamennom námestí má v posledných rokoch najmenej prekročení LH PM10.Najvyššie koncentrácie sa vyskytujú pri silnom prúdení od juhu až východu, kde prebiehalaa prebieha intenzívna stavebná činnosť (Einsteinova, Chalupkova, Trinity). VJV smerom satiež nachádza komplex rafinérie Slovnaft.Obr. 10Percentuálny podiel prekročení v jednotlivých mesiacochna celkovom počte prekročení LHObr. 11Závislosť priemerných hodinových koncentrácií od smeru (os X)a rýchlosti (farebná škála) vetra.Stanica Mamateyova sa nachádza na sídlisku s bytovkovou zástavbou asi 2,5 km odSlovnaftu. Najvyššie koncentrácie sa vyskytujú pri vyšších rýchlostiach vetra od V až JV,teda v smere od rafinérie, čo by poukazovalo na emisie z tohoto priemyselného komplexu. Voveľkej miere pôjde zrejme o fugitívne emisie a resuspenziu zo znečistených povrchov.Vzhľadom na veterný charakter Bratislavy prispievať môže aj resuspenzia znečisteniaa posypových materiálov z povrchov ciest.Stanica Trnavské Mýto je dopravná stanica nachádzajúca sa v dopravne veľmi zaťaženomcentre mesta. Okrem intenzívnej dopravy, ktorá prispieva k vysokým koncentráciám jednakvýfukovými a abrazívnymi emisiami, ale aj resuspenziou prachu a posypových materiálov, sav blízkom okolí vyvíja intenzívna stavebná činnosť – cca 100m JJV je rozostavanýpolyfunkčný areál Centrál, cca 500m východne je rozostavaná hokejová aréna a v rovnakejvzdialenosti na SZ je veľké stavenisko Slovanu. Vo východnom až južnom smere sa tiežvyskytujú najvyššie koncentrácie pri všetkých rýchlostiach vetra.Obr. 12Percentuálny podiel prekročení v jednotlivých mesiacochna celkovom počte prekročení LHOblasť 28 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR BratislavyObr. 13Závislosť priemerných hodinových koncentrácií od smeru (osX) a rýchlosti (farebná škála) vetra.


Obr. 14Percentuálny podiel prekročení v jednotlivýchmesiacoch na celkovom počte prekročení LHObr. 15Závislosť priemerných hodinových koncentrácií od smeru (os X)a rýchlosti (farebná škála) vetra.Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 29


a) Zoznam hlavných zdrojov emisií zodpovedných za znečistenieTab. 19 Zoznam hlavných zdrojov emisií zodpovedných za znečistenieNázov prevádzkovateľa Zdroj LokalizáciaKategóriazdroja *TZL NO 2Bratislavská teplárenská, a.s.Bajkalská 21/A, BratislavaOdvoz a likvidácia odpadu, a.s., Bazová6, BratislavaPPC Power, a.s.Magnetová 12, BratislavaSLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1,BratislavaTepláreň VýchodTurbínova 3,Bratislava III1.1.1. x xTepláreň Západ Bratislava IV 1.1.1. x xVýhrevňa Juh Bratislava II 1.1.1. x xSpaľovňa odpadu Bratislava II 5.1.b. x xPPC Power Bratislava III 1.5.1 x xRafinéria Bratislava II x xBratislavská teplárenská, a.s.Bratislavská teplárenská, a.s. prevádzkuje na území mesta Bratislavy 3 veľké zdrojeznečisťovania ovzdušia.Kategorizácia zdrojov znečisťovania:1. Palivovo-energetický priemysel1.1 Veľký zdroj znečisťovania1.1.1 Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív sosúhrnným tepelným výkonom 50 MW a vyššímTab. 20 Popis zdrojovZdroj č. Názov zdroja Umiestnenie zdroja1. zdroj zrušený2. Tepláreň Východ Turbínova 3, Bratislava3. Tepláreň Bratislava západ Polianky, Bratislava4. Výhrevňa juh Vlčie hrdlo, BratislavaZdroj č. 1: Zdroj zrušenýZdroj č. 2:Identifikačné údaje zdroja: výrobňa Tepláreň Východ Bratislava, Turbínova 3,Bratislava, umiestnená v katastrálnom území Nové Mesto, v okrese Bratislava III.Tab. 21 Zoznam zdrojov emisiíEvidenčnéčíslokotlaVýrobca kotlovMenovitý výkon/príkonMWRok uvedeniado prevádzkyK 5 SES Tlmače 60/64 1961K 6 SES Tlmače 60/64 1961K 8 1. BS Brno 52/57 1986K 9 1. BS Brno 52/57 1987Tab.22 Vývoj emisií za roky 2001–2008 (t/rok)2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008NO 2 126,21 124,35 115,99 112,36 111,66 81,70 34,45 35,43TZL 5,74 5,64 5,44 5,10 5,07 3,73 1,58 1,61Oblasť 30 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


1401201008060402002001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008NO2 (t/rok)TZL (t/rok)Obr. 16 Vývoj emisií za roky 2001–2008 (t/rok)Zdroj č. 3:Identifikačné údaje zdroja: Bratislavská teplárenská a. s., divízia výroby a rozvodu– výrobňa Tepláreň Bratislava západ. Tepláreň je polohopisne umiestnená v severnejčasti mesta, v mestskej štvrti Polianky.Tab.23 Zoznam zdrojov emisiíEvidenčnéčíslokotlaVýrobcaKotlaMenovitý výkon/príkon[MW]Rok uvedeniado prevádzkyHK1 ČKD Kolín 15/18 1968HK2 ČKD Kolín 58/62 1969HK3 ČKD Kolín 5862 1970K4 ČKD Kolín 3/4 1968K5 ČKD Kolín 3/4 1968K6 SES Tlmače 105/113 1978Tab.24 Vývoj emisií za roky 2001 – 2008 (t/rok)2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008NO 2 103,34 98,840 101,046 97,431 97,245 90,77 75,42 74,97TZL 4,756 4,506 5,185 4,793 5,52 5,26 3,42 3,491201008060402002001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008NO2 (t/rok)TZL (t/rok)Obr. 17 Vývoj emisií za roky 2001–2008 (t/rok)Zdroj č. 4Identifikačné údaje zdroja: Bratislavská teplárenská a. s.divízia výroby a rozvodu - výrobňa Výhrevňa juh, Vlčie Hrdlo.Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 31


Výhrevňa juh sa nachádza v katastrálnom území RužinovTab. 25 Zoznam zdrojov emisiíEvidenčnéčíslokotlaPalivoVýrobcakotlaMenovitývýkon/príkon [MW t]RokuvedeniadoprevádzkyHK 1 VOŤ ČKD Kolín 58/65 1970HK 2 VOŤ ČKD Kolín 58/65 1970HK 3 ZP LKH Liberec 58/62 1981HK 4 ZP LKH Liberec 58/62 1981Tab. 26 Vývoj emisií za roky 2001 – 2008, zdroj Výhrevňa juh (t/rok)2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008NO 2 6,90 6,38 12,7 12,66 11,29 15,23 1,49 3,29TZL 0,59 0,36 3,29 2,29 2,27 3,98 0,12 0,50Nárast množstva emisií NO 2 a TZL súvisí so zvýšením podielu spaľovania nízkosírnehoťažkého vykurovacieho oleja v spaľovacom procese.16141210864202001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008NO2 (t/rok)TZL (t/rok)Obr. 18 Vývoj emisií za roky 2001–2008 zdroj Výhrevňa juh (t/rok)Tab.27 Prehľad vývoja emisií v ZSE, š. p., od roku 1996 BAT, a. s. v t/r1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008SO 2 2586 1113 651 83 23 6 2 23 15 15 26 1 4NO x 977 710 536 390 316 283 280 272 249 224 190 111 114CO 201 184 143 126 103 96 93 88 81 73 59 37 38TL 183 94 66 23 16 13 13 16 13 13 13 5 6Σ C - - - - 11 10 11 9 9 9 5 5 5Oblasť 32 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


3000250020001500100050001996 1998 2000 2002 2004 2006 2008SO2 (t/rok)NOx (t/rok)CO (t/rok)TL (t/rok)Σ C (t/rok)Σ C (t/rok)CO (t/rok)SO2 (t/rok)Obr. 19 Prehľad vývoja emisií v ZSE, š. p., od roku 1996 BAT, a. s. v t/rZoznam a opis opatrení s cieľom zníženia znečistenia ovzdušiaZa účelom zníženia znečistenia ovzdušia boli v minulom období realizované viaceréopatrenia na zdrojoch znečisťovania, naposledy v roku 2008 na zdroji znečisťovaniaovzdušia v teplárni Západ na kotloch HK1 a K6 boli osadené nízkoemisné horáky nazemný plyn.V súčasnosti zdroje znečisťovania spĺňajú emisné limity určené právnymi predpismivydanými na úseku ochrany ovzdušia. Spoločnosť výhľadovo neplánuje priamo nazdrojoch znečisťovania žiadne ďalšie opatrenia na zníženie vypúšťaného množstvaznečisťujúcich látok, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia.Odvoz a likvidácia odpadu, a.s.Kategorizácia zdroja znečisťovania:5. Nakladanie s odpadmi5.1. Spaľovne odpadov5.1.b Spaľovne odpadov s projektovanou kapacitou v t/h >3 t za hodinu.Identifikačné údaje zdroja: Spaľovňa odpadu, Vlčie hrdlo 72, Bratislava, umiestnenáv okrese Bratislava II – katastrálne územie RužinovPopis zdrojaÚčelom technológie spaľovne odpadu je termické zneškodnenie (spálenie)komunálneho odpadu, ktorý už nie je možné inak zúžitkovať, spojené s energetickýmzhodnocovaním odpadu - výrobou elektrickej energie a tepla.Prevádzka zdroja znečisťovania - spaľovne - je nepretržitá, 24 hodín denne, nesezónnas ročným fondom pracovného času 7500 hod.rok -1 . Odpadové plyny zo zdroja súodvádzané 120 m vysokým komínom s priemerom 2,5 m.Popis technológie čistenia spalínTuhé znečisťujúce látky, obsiahnuté v spalinách na výstupe zo spaľovacej komorykotla, sú v rozhodujúcej miere odlúčené zo spalín v jednotlivých ťahoch kotla. Čisteniespalín od plynných znečisťujúcich látok sa vykonáva polosuchou metódou založenou naprincípe absorpcie plynných znečisťujúcich látok. Čistenie spalín od dioxínov, furánovOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 33


a ťažkých kovov prebieha metódou adsorpcie týchto škodlivín uhlíkatým adsorbentom –aktívnym uhlím alebo vysokovodivými sadzami s vysokým adsorpčným účinkom. Preobmedzenie tvorby emisií dusíka pri spaľovaní odpadu sú kotly vybavené zariadenímsystému De NOx.Emisný monitorovací systémMonitorovanie znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia je zabezpečené emisnýmmonitorovacím systémom, ktorým sa kontinuálne monitorujú znečisťujúce látkyv zmysle Vyhl. MŽP SR č. 408/2003 Z.z.Tab. 28 Celkové množstvo emisií NO x , TZL a spáleného odpadu v rokoch 1990 – 2008 (t/rok)Rok TZL NoxMnožstvospálenéhoodpadu1990 97,46 103,525 1027051991 96,14 102,119 1013111992 95,43 101,365 1005621993 102,65 109,038 1081761994 102,6 108,18 1073261995 99,66 105,08 1042431996 105,38 110,34 1102261997 106,5 111,51 1114061998 108,96 114,09 1139781999 112,23 117,52 1174002000 98,28 102,91 1028032001 68,7 71,94 718652002 40,806 110,054 869152003 1,442 155,524 1023632004 1,4 177,1 1195172005 2 164,7 1364652006 1,093 107,296 1379882007 1,452 88,015 1274112008 0,773 75,786 117916Oblasť 34 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


20019018017016015014013012011010090807060504030201001990199119921993199419951996199719981999200020012002200320042005200620072008NOxTZLObr. 20 Celkové množstvo emisií NO x a TZL v rokoch 1990 – 2008 (t/rok)Pokles emisií NO x od roku 2006 v porovnaní s rokom 2004 a 2005 súvisí so zníženímemisných limitov a pridaním dýz na systéme De NO x .Možné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušiaV súčasnosti spaľovňa spĺňa emisné limity určené Vyhl. MŽP SR č. 338/2009 Z. z. o zdrojochznečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecnýchpodmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojovznečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látokv znení Vyhl. MŽP SR č. 410/2003 Z. z.Pri rekonštrukcii spaľovne odpadu boli použité najlepšie dostupné technológie takpri inštalovaných kotloch ako aj u použitého zariadenia na čistenie spalín. Použité technológieboli tak v procese povolenia (stavebné konanie) ako aj v procese uvádzania do prevádzky(kolaudácia) schválené príslušnými orgánmi štátnej správy. Dokladom toho, že v spaľovniodpadu bola použitá najlepšia dostupná technológia je aj spoľahlivé dodržiavanie legislatívoupredpísaných emisných limitov.Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 35


1151101051009590TZL [t]NOx [t]851990 1991 1992 1993 1994 1995 1996Obr. 21 Celkové množstvo emisií NO x a TZL v rokoch 1990 – 1996 (t/rok)Množstvo spáleného odpadu [t]11500011000010500010000095000900001990 1991 1992 1993 1994 1995 1996Obr. 22 Celkové množstvo spáleného odpadu v rokoch 1990 – 1996 (t/rok)16014012010080604020TZL [t]NOx [t]01997 1998 1999 2000 2001 2002 2003Obr.23 Celkové množstvo emisií NO x a TZL v rokoch 1997 – 2003 (t/rok)Oblasť 36 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Množstvo spáleného odpadu [t]1200001000008000060000400002000001997 1998 1999 2000 2001 2002 2003Obr.24 Celkové množstvo spáleného odpadu v rokoch 1997 – 2003 (t/rok)180160140120100806040200TZL2004 2005 2006NOxObr.25 Celkové množstvo emisií TZL a NO x v rokoch 2004-2006 (t/rok)1400001350001300001250001200001150001100002004 2005 2006Obr. 26 Celkové množstvo spáleného odpadu v rokoch 2004-2006 (t/rok)Tab.29 Celkové množstvo emisií TZL a NO xa spáleného odpadu v rokoch 2007a 2008 (t/rok)Rok TZL Nox Množstvo spáleného odpadu2007 1,452 88,015 1274112008 0,773 75,786 117916Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 37


100NOxTZL8060402002007 2008Obr. 27 Celkové množstvo emisií TZL a NO x v rokoch 2007-2008 (t/rok)13500012000010500090000750006000045000300001500002007 2008Obr. 28 Celkové množstvo spáleného odpadu v rokoch 2007a 2008 (t/rok)Zdroj: OLO,a.s, BratislavaPPC Power, a.s., BratislavaKategorizácia zdroja znečisťovania:1 Palivovo-energetický priemysel1.1 Veľký zdroj znečisťovania1.5.1 Plynové turbíny s nainštalovaným menovitým tepelným príkonom ≥ 50 MWIdentifikačné údaje zdroja: PPC Power, Magnetová 12, Bratislava, umiestnenáv katastrálnom území Nové Mesto, v okrese Bratislava IIICelkový menovitý príkon zdroja znečisťovania: 500 MWOblasť 38 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Tab. 30 Celkové množstvo emisií TZL a NO x za rok 2004 – 2008 (t/rok)NO x TZL2004 460,17 20,492005 496,46 18,642006 460,05 18,462007 453,33 17,462008 472,96 17,93500400300200NOxTZL10002004 2005 2006 2007 2008Obr. 29 Celkové množstvo emisií TZL a NO x za rok 2004 – 2008 (t/rok)Paroplynový cyklus (PPC) ako veľký zdroj znečisťovania ovzdušia bol uvedený doprevádzky v roku 1998. Od roku 2000 sú znečisťujúce látky CO a NO x kontinuálnemerané automatizačným monitorovacím systémom (AMS) emisií. Množstvo ostatnýchznečisťujúcich látok, teda aj TZL, sú vypočítavané pomocou všeobecných emisnýchfaktorov (VEF) z množstva spáleného zemného plynu.Plynová turbína typu V 94.2 výrobcu Siemens AG, Nemecko má dve spaľovaciekomory. Každá komora je vybavená 8 hybridnými horákmi a ich výhodou je schopnosťdosahovať nízke emisie NOx v rozpätí 50 – 70 mg/m3 spalín bez potreby vstrekovaniavody alebo pary. Emisný limit NOx pre PPC bol v zmysle vyhlášky 706/2002 Z. z.stanovený vo výške 300 mg/m3 spalín. Množstvo vypúšťaných TZL je tiež na nízkejúrovni, čo potvrdilo diskontinuálne oprávnené meranie naposledy uskutočnenév 11/2005 a namerané hodnoty tmavosti dymu 0,2 – 0,4 stupnice podľa Bacharacha.V zmysle bodu č. 35 vyhlášky 575/2005 Z. z. PPC od 1.1.2006 nemá povinnosťvykonávať diskontinuálne meranie TZL. Emisný limit TZL a SO 2 stanovený v prílohe č.4 I časti bodu 2.3.1 vyhlášky 706/2002 Z. z. platil pri spaľovaní kvapalných palív.V roku 2006 spoločnosť PPC pristúpila k modernizácii automatizovanéhomonitorovacieho systému (AMS) emisií. Nový analyzátor typu ENDA 662 od firmyHORIBA spolu s novým vyhodnocovacím systémom zabezpečuje presnejšiekontinuálne meranie emisií znečisťujúcich látok oxidu uhoľnatého (CO), oxidov dusíka(NOx) a navyše kontinuálne meranie množstva skleníkového plynu CO 2 . Úplná funkčnáskúška vykonaná v 10/2006 oprávnenou firmou potvrdila súlad AMS s požiadavkamiplatných environmentálnych predpisov – zákonom č. 478/2002 Z. z. a vyhláškou MŽPSR č. 408/2003 Z. z.Od 13.11.2007 zdroj prevádzkuje nová spoločnosť PPC Power, a.s. Magnetová 12,Bratislava s názvom zdroja PPC Power. Všetky popísané zmeny sú zohľadnenév zmenách Integrovaného povolenia, vydaných SIŽP. Od uvedenia zdroja do prevádzkyv roku 1998 až doposiaľ nenastali v spôsobe prevádzkovania žiadne zmeny. Prvoradouúlohou spoločnosti v oblasti ochrany ovzdušia je naďalej prevádzkovať plynovú turbínuv optimálnom spaľovacom režime s cieľom udržať hodnoty znečisťujúcich látok NOxOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 39


na čo najnižšej úrovni. Emisné limity znečisťujúcich látok NOx a CO stanovené prenáš zdroj novou vyhláškou č. 338/2009 Z.z., ktorá nahradila vyhlášku 706/2002 Z.z.,zostávajú nezmenené.Spoločnosť výhľadovo neplánuje žiadne opatrenia na zníženie vypúšťaného množstvaznečisťujúcich látok, ktoré by mohlo prispieť k zlepšeniu ovzdušia v danej lokalite.Rada ministrov EÚ však na svojom zasadnutí 25.6.2009 schválila návrh smerniceo priemyselných emisiách na veľké spaľovacie zariadenia, ktorá sprísňuje emisný limitaj pre náš zdroj NOx - 50 mg/m 3 spalín. Schválenie smernice v Európskomparlamente sa predpokladá v 05 – 06/2010. Pokiaľ bude schválená v navrhovanomznení, nový emisný limit NOx bude pre nás záväzný od 1.1.2016 a do tohto termínubudeme musieť prijať príslušné opatrenia.Slovnaft, a.s., BratislavaIdentifikačné údaje zdrojov: Vlčie hrdlo1 Bratislava umiestnené v katastrálnom územíRužinov v okrese Bratislava IITab. 31 Identifikačné údaje zdrojovPrevádzka Zdroj – výrobná jednotka Kategória zdroja TZL NO2P - 1.1 Destilácie, asfalty a olejeAtmosferická destilácia 5Atmosfericko - vákuová destilácia 64.3.1. x xP - 1.2 Krakovanie ťažkých zvyškovRHC - Hydrokrak ťažkých zvyškovVGH Hydrogenácia vákuových destilátov 4.3.1. x xHPP - VodíkáreňP - 2.1 Plyny SRU - Výroba síry Linka 100, 200 4.26.1. x xP - 2.2 Fluidný krak FCC - Fluidný katalytický krak 4.3.1. x xP - 2.3 Hydrokrak Vák dest., Vodikáreň, Štiepna jednotka 4.3.1. x xP - 3.1 Reformingy a redestiláciaRedestilácia reformátuExtrakcia aromátovReforming 54.3.1. x xHydrogenačná rafinácia REF 4P - 3.2 Hydrogenačná rafinácia palívHydrogenačná rafinácia palív 2, 5, 6, 74.3.1. x xTepláreň 1.1.1P - 4.1 Tepláreň x xP- 4.4 Ekológia Spaľovňa kalov 5.1.1. x xP - 5.3 Expedícia Poľné horáky 4.5.1. x x* Vyhláška MŽP SR č. 706/2002 Z. z.• Od októbra 2004 je v prevádzke nová výrobná jednotka Hydrogenačná rafináciapalív 7• V októbri 2006 bola odstavená VJ N-alkány• V decembri 2006 bola odstavená Spaľovňa odpadov• V decembri 2006 bola odstavená jedna pec Spaľovne kalov, na druhej peci bolaukončená rekonštrukcia – doplnenie zariadení na čistenie spalín.• K 1.7.2006 vznikla spoločnosť Slovnaft Petrochemicals s.r.o., ktorá prevádzkuje VJEtylénová jednotkaOblasť 40 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Tab.32 Emisie TZL, NOx z prevádzok SLOVNAFT, a.s., areál Vlčie hrdlo1 Bratislava - podľaemisných priznaní odsúhlasených orgánom ochrany ovzdušiaPrevádzkaP - 1.1P - 1.2P - 2.1P - 2.2P - 2.3P - 3.1P - 3.2P - 4.1Výrobná jednotkaAtmosferická destilácia5Atmosfericko - vákuovádestilácia 6RHC - Hydrokrakťažkých zvyškovVGH Hydrogenáciavákuových destilátovHPP – VodíkáreňSRU - Výroba síryLinka 100, 200FCC - Fluidnýkatalytický krakVák dest., Vodikáreň,Štiepna jednotkaRedestilácia reformátuExtrakcia aromátovReforming 5Hydrogenačná rafináciaREF 4Hydrogenačná rafináciapalív 2 –,7TepláreňAparát(pec, kotol)F1F1,F211H101,102,201,30112H101,12H10217H30118H101-6,18H201-613H101,13R103101.101,102.301,103.101-4H701, H702B302,B201/301H501, H502-H505H601, H602F101, F201,H1, H601,65B701XK1K2K3K7+K8P-4.4; Spaľovňa kalov F5101P - 5.3Poľné horákyHlavné zdroje spoluSLOVNAFT spoluNOx (t/rok)TZL (t/rok)2004 2005 2006 2007 2008 2004 2005 2006 2007 200864, 57, 58, 62,02,9 2.611 27 38 6 52,4 1 0 2.65 2,82 2,3882, 81, 74, 72,0 86,3 0,9 0.966 89 38 4 37 6 0.87 0,18 0,5825, 22, 20, 29,6 24,4 0,2 0.284 28 34 8 76 6 0.23 0,53 0,5417, 15, 15, 24,4 15,6 0,0 0.050 33 86 9 54 4 0.04 0,53 0,4942, 48, 45, 40,1 33,9 0,1 0.140 22 61 2 69 9 0.19 1,69 0,3923, 19, 21, 23,5 28,2 0,9 1.040 92 60 6 72 61.19 1,26 1,2831, 29, 18, 36,7 42,0 28, 32.10 08 79 3 5 16 28 22.61 31,94 28,29176 172 72,6 141,2.4 2.74 1,89 2,13463 ,53 ,24 8 05 21, 4,120535, 36, 36, 30,9 17,5 2,8 6.781 84 93 3 55 6 9.16 5,63 0,98104 66, 96, 125, 37,5 6,6 12.,81 50 06 74 18 12 26.87 34,8 8,0792, 74, 64, 75,7 89,5 1,2 1.140 09 89 2 11 2 1.21 0,42 1,737,8 6,3 5,40,0 0.04 8 0 4,96 5,43 9 9 0.09 0,04 0,0441,74407,31337,21794,39564,9725,9133,203715.643768.4017,68357,43291,34717,52605,9222,0738,653162.523227.9316,55355,03290,28680,75634,3215,4862,992986,843175,8818,17 19,3- -259, 263,87 55313, 310,47 24655, 742,08 68568, 542,49 061,941,0810,099,4245,6214,020.67 0.58 0,68 0,691.05 0.83 - -11.99 10.70 10,37 14,3211.07 9.02 11,63 15,9849.26 43.28 41,15 47,4914.87 14.95 15,24 20,51- - - -10,7 20,2 11, 10.0 1 88 12 7.10 0.16 0,0424,3 28,4 1,5 1.76 61 62.86 1,11 1,29- - - -2448,852512,512500,68 295,032554,58309,48277,27 244,60161,91293,55 256,52 175,52147,22159,56Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 41


Zoznam hlavných zdrojov emisií zodpovedných za znečisteniePrevádzka P-1.1 Destilácie , asfalty a olejeÚlohou destilácií ropy je vyrobiť z ropy užšie ropné frakcie, ktoré sú určené na ďalšiespracovanie.Tab.33 Členenie zdroja znečisťovaniaVýrobná jednotka Pec, kotol Príkon (MW) PalivoAVD6 - Atmosfericko - vákuová destilácia 6 F1,F2 53,55 VP, ZPAD5 - Atmosférická destilácia 5 F1 46,58 VP, ZPVP – vykurovací plyn (rafinérsky) , ZP – zemný plynTab. 34 Emisie z pecí P-1.1 za roky 2001 - 2008 (t/rok)2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008NO 2 146.77 139.17 132.76 146.77 139.17 132.76 134,1 138,73TZL 3,88 3,56 3,53 3,88 3,56 3,53 3,0 2,961601401201008060402002001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008NO2TZLObr. 30 Emisie z pecí P-1.1 za roky 2001 - 2008 (t/rok)Opatrenia z hľadiska zníženia znečistenia ovzdušia do r. 1996• Zmena paliva - náhrada VOŤ zemným plynom a rafinérskym plynom• V roku 1996 zrealizovaná investičná akcia „Výmena horákov pecí F1 a F2 naAVD6“Opatrenia po roku 1996• V roku 2000 bol zabudovaný DCS – digitálny riadiaci systém na AVD6 –optimalizácia spaľovania.• V roku 2002 v rámci investičnej akcie „Rekonštrukcie pece F1 na AD5“ bolinainštalované nové plynové Low NOx horáky (12 ks) typ HN-TeU výrobcuVUCHZ , a.s. Brno.• Odstavenie VJ Polofúkané asfalty, Oxidácia asfaltov a Hydrogenačná rafináciaolejov• V roku 2005 zrealizovaná investičná akcia: „Spaľovanie odplynov vznikajúcich priplnení asfaltov“,Oblasť 42 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Prevádzka P-1.2 Krakovanie ťažkých zvyškovNa RHC dochádza k termickému štiepeniu ťažkých uhľovodíkov na ľahšie a khydrogenačnej rafinácii uhľovodíkov.Na VGH sa primárne produkty z Hydrokraku ťažkých zvyškov pomocou vodíka privysokom tlaku odsíria a oddusíkujú.Vodíkareň HPP slúži na prípravu vysokočistého vodíka.Rok uvedenia do prevádzky: 1999Tab.35 Členenie zdroja znečisťovaniaVýrobná jednotka Pec, kotol Príkon (MW) PalivoRHC - Hydrokrak ťažkých zvyškov11H101-2, 11H201,11H30140,64VP, ZPVGH Hydrogenácia vákuových destilátov 12H101,12H102 24,64 VP, ZPHPP – Vodíkáreň 17H301 85,20 PSA odplyn, ZPVP – vykurovací plyn (rafinérsky) , ZP – zemný plyn, PSA odplyn – nízkovýhrevný procesný plyn z výrobyvodíkaTab.36 Emisie z pecí P-1.2 (t/rok)2004 2005 2006 2007 2008NO x 85.74 85.83 81.80 94,29 74,08TZL 0.50 0.50 0.45 2,75 1,42100806040NOxTZL2002004 2005 2006 2007 2008Obr. 31 Celkové emisie z pecí P-1.2 za roky 2004-2008 (t/rok)Emisie SO 2 , NO x , CO sú kontinuálne monitorované AMS.Množstvo emisií NO x je napočítavané v systéme AMSMnožstvo emisií TZL bolo vypočítané podľa IEF stanovených oprávnenými meraniamiemisií.Pece sú vybavené nízkoemisnými Low – NOx horákmi. Spaľovací proces je riadenýz DCS (digitálny riadiaci systém).Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 43


Prevádzka P-2.1 PlynyÚčelom VJ výroba síry je spracovanie plynov obsahujúcich sírovodík na síru.Rok uvedenia do prevádzky: 1998 SRU1 (2000 SRU2)Tab.37 Členenie zdroja znečisťovaniaVýrobná jednotka Pec, kotol Príkon (MW) PalivoSRU1 - Výroba síry - linka 100 18H101-18H106 40,9 ZP, H2SSRU2 - Výroba síry - linka 200 18H201-18H206 40,9 ZP, H2SZP – zemný plyn, H 2 S – v technológii SRU spracovaný sírovodíkTab. 38 Emisie z pecí na SRU (t/rok)2004 2005 2006 2007 2008NOx 23.40 19.92 21.60 23,56 28,27TZL 0.92 1.06 1.19 1,26 1,28100806040NOxTZL2002004 2005 2006 2007 2008Obr. 32 Emisie z pecí na SRU (t/rok)Emisie SO 2 , NO x , CO sú kontinuálne monitorované AMS.Množstvo emisií NO x je napočítavané v systéme AMSMnožstvo emisií TZL - použité emisné faktory podľa Vestníka MŽPSR č. 6/1996Pece v technológii sú vybavené nízko emisnými Low – NOx horákmi. Technológiu ajspaľovací proces riadi DCS (digitálny riadiaci systém).Oblasť 44 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Prevádzka P-2.2 Fluidný krakÚčelom FCC je štiepenie ťažkých ropných frakcií na ľahšie uhľovodíkové produkty(hlavne na benzín a plynné frakcie). Pri štiepení sa na katalyzátore ukladá koks.Usadený koks sa v regenerátore vypaľuje vzduchom. Rok uvedenia do prevádzky : 1999Tab. 39 Členenie zdroja znečisťovaniaVýrobná jednotka pec, kotol Príkon (MW) PalivoFCC - Fluidný katalytický krakZP – zemný plyn, koks usadený na katalyzátore13H101 - pec 13.86 ZP13R103 - regenerátor 63 koksTab.40 Emisie z FCC za roky 2004 - 2008(t/rok)2004 2005 2006 2007 2008NOx 31,10 29,08 18,79 36,73 42,05TZL 28,16 32,28 22,61 31,94 28,295040302010NOxTZL02004 2005 2006 2007 2008Obr. 33 Emisie z FCC za roky 2004 - 2008 (t/rok)Emisie TZL, SO 2 , NOx, CO sú kontinuálne monitorované AMS.Množstvo emisií NO x , TZL je napočítavané v systéme AMS.Pece v technológii sú vybavené nízko emisnými Low – NOx horákmi. Technológiu ajspaľovací proces riadi DCS (digitálny riadiaci systém). Tuhé znečisťujúce látky zospalín sú zachytávané v elektrostatickom odlučovači prachu 13D104.Opatrenia po roku 1996• Od konca roku 2005 bolo zrealizované dávkovanie NH 3 do spalín za účelomzníženia emisií TZL a NO x .Opatrenia vykonané v rokoch 2007 -2008:V roku 2007 boli realizované investičné akcie:• Zvýšenie účinnosti ESP dávkovaním amoniaku na VJ FCC• Vybudovanie uzavretého systému na dopravu popolčeka z ESP na VJ FCCOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 45


Prevádzka P-2.3 HydrokrakVýrobné jednotky- Vákuová destilácia – slúži na prípravu surovín (vákuové destiláty) pre Štiepnujednotku.- Vodíkareň - slúži na prípravu vodíka pre Štiepnu jednotku.- Štiepna jednotka - jej účelom je výroba zložiek pre výrobu palív (benzínu, petroleja,plynového oleja). Surovinou sú vákuové destiláty.Tab. 41 Členenie zdroja znečisťovaniaVýrobná jednotka Pec, kotol Príkon (MW) PalivoVD KHK - Vákuová destilácia 101.101 24,82 VP, ZPVod. KHK – Vodíkáreň 102.301 94,57 PSA odplyn, ZPŠJ KHK - Štiepna jednotka 103.101 - 104 68,18 VP, ZPTab.42 Celkové emisie z pecí KHK za roky 2004 - 2008 (t/rok)2004 2005 2006 2007 2008NOx 463,12 176,53 172,24 72,68 141,05TZL 21,05 2,44 2,74 1,89 2,13500400300200NOxTZL10002004 2005 2006 2007 2008Obr. 34 Celkové emisie z pecí KHK za roky 2004 - 2008 (t/rok)Zníženie množstva emisií (NO x , TZL) je v dôsledku rekonštrukcie pece na VDa spresnením údajov o množstve emisií podľa oprávnených meraní emisií ZL.Opatrenia z hľadiska zníženia znečistenia ovzdušia do r. 1996• Zmena paliva - náhrada VOŤ zemným plynom a rafinérskym plynomOpatrenia po roku 1996• V roku 2005 zrealizovaná výmena horákov na peci vákuovej destiláciePlánované opatrenia• Rekonštrukcia štiepnej jednotky komplexu Hydrokrak v r.2009Oblasť 46 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Prevádzka P-3.1 Reformingy a redestiláciaVýrobné jednotky- Izomerizácia ľahkých benzínov – jej účelom je zmena ľahkých parafínov naizoparafíny s vyšším oktánovým číslom.- Redestilácia reformátu – slúži na prípravu BTX frakcie pre VJ Extrakcia a deleniearomátov- Extrakcia a delenie aromátov - extrakčným spôsobom v kvapalnej fáze sa oddelíaromátový extrakt od nearomátového rafinátu.- Reforming 5 - Slúži na spracovanie zhydrogenovaného ťažkého benzínu na reformát,ktorý sa používa na výrobu autobenzínov- Hydrogenačná rafinácia reformátu 4 – slúži na prípravu suroviny pre Reforming 5Tab.43 Členenie zdroja znečisťovaniaVýrobná jednotka Pec, kotol Príkon (MW) PalivoIzomerizácia ľahkých benzínov B90.101 2,03 VP, ZPRedestilácia reformátu H701, H702 17 VP, VOŤExtrakcia aromátovB302 20,47 VP, VOŤReforming 5 H501-505 56,5 VP, ZPHydrogenačná rafinácia REF4 H601- 602 15,68 VP, ZPTab. 44 Emisie z pecí P-3.1 za roky 2004 - 2008 (t/rok)2004 2005 2006 2007 2008NOx 240,86 183,81 203,28 237,35 150,00TZL 10,84 20,08 37,33 40,89 10,82250200150100NOxTZL5002004 2005 2006 2007 2008Obr. 35 Emisie z pecí P-3.1 za roky 2004 - 2008 (t/rok)Na zdrojoch Extrakcia aromátov a Redestilácia reformátu je spaľovaný aj VOŤ.Na CCR5 a HRR4 sú emisie SO 2 , NO x , CO kontinuálne monitorované AMS. Množstvoemisií NO x je napočítavané v systéme AMS.Opatrenia z hľadiska zníženia znečistenia ovzdušia do r. 1996• Zmena paliva - náhrada VOŤ zemným plynom a rafinérskym plynomOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 47


Opatrenia po r. 1996• Reforming 5 – nová výrobná jednotka (pece H501-H504, H505), r. 1998,• Nová výrobná jednotka hyydrogenačná rafinácia reformátu (HRR4), nové peceH601, H602 - r.1997 .• Odstávka starej výrobnej jednotky Reforming 3 po nábehu HRR4 a CCR5.• V roku 2005 bola zrealizovaná investičná akcia „Výmena horákov pecí H701/702 navýrobnej jednotke Redestilácia reformátu a pece B302 na výrobnej jednotkeExtrakcia aromátov“Prevádzka P-3.2 Hydrogenačná rafinácia palívVýrobné jednotky- Hydrogenačná rafinácia palív 2, 5, 6, 7Účelom je hĺbkové odsírenie komponentov pre motorovú naftu.Tab.45 Členenie zdroja znečisťovaniaVýrobná jednotka pec, kotol Príkon (MW) PalivoHydrogenačná rafinácia palív 2, 6F201 5.052 VP, ZPH601 4.26 VP, ZPHRP 7 65B701X 14.273 VP, ZPTab. 46 Emisie z pecí P 3.2 za roky 2004-2008 (t/rok)2004 2005 2006 2007 2008NOx 65,46 40,68 34,76 18,17 19,3TZL 3,02 1,72 1,41 0,68 0,697060504030201002004 2005 2006 2007 2008NOxTZLObr. 36 Emisie z pecí z pecí P 3.2 za roky 2004-2008 (t/rok)Na HRP7 sú emisie SO2, NO x , CO kontinuálne monitorované AMS. Množstvo emisiíNO x je napočítavané v systéme AMS.Opatrenia z hľadiska zníženia znečistenia ovzdušia do r. 1996• Zmena paliva - náhrada VOŤ zemným plynom a rafinérskym plynomOblasť 48 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Opatrenia po r. 1996• Zvýšenie účinnosti pecí a Low NO x horáky na HRP6 – rok 1996, HRP5 - r. 2000,N-alkány – r. 2000,• V roku 2004 nábeh HRP7, odstávka HRP1 a HRP5 (HRP5 – zdroj využívaný počasodstávok HRP7)• Rok 2006 – odstávka VJ N- alkányPrevádzka P- 4.1 TepláreňVýrobné jednotky- Tepláreň (kotolňa a strojovňa)- Balené centrály – záložný zdrojÚčelom technológie výrobnej jednotky Tepláreň je výroba a dodávka prehriatej paryTab.47 Členenie zdroja znečisťovaniaVýrobná jednotka pec, kotol Príkon (MW) PalivoKotolňaK1, K2, K3 407 ŤRZ, VPK7, K8 196 ŤRZBalené centrály K11-K14 91.63 ZPTab. 48 Emisie z teplárne za roky 2004-2008 (t/rok)2004 2005 2006 2007 2008NOx 2 103,89 1 972,21 1 960,38 1796,91 1858,53TZL 79,16 87,18 77,95 78,39 98,32 500,002 000,001 500,001 000,00NOxTZL500,000,002004 2005 2006 2007 2008Obr. 37 Emisie z teplárne – časť kotolňa za roky 2004-2008 (t/rok)Emisie TZL, SO 2 , NO x , CO sú kontinuálne monitorované AMSMnožstvo emisií NO x , TZL je napočítavané v systéme AMS.Opatrenia z hľadiska zníženia znečistenia ovzdušia do r. 1996• Inovácia kotlov K1, K2• Odstávka starých kotlov K1, K2, K3, K4Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 49


Opatrenia po roku 1996• Inovácia kotla K3 a ekologizácia kotlov K1,2,7,8 - zabudovanie nových nízkoemisnýchhorákov, denitrifikácie spalín a zachytávanie TZL v elektrostatickýchodlučovačoch popolčeka.• Odstávka starých kotlov K5, K6 teplárne.• Spaľovanie kvapalného palivo s obsahom síry do 1%, - zníženie emisií SO 2• Vybavenie všetkých kotlov modernou riadiacou a regulačnou technikoua kontinuálnym monitorovaním emisií ZL.• Využívanie kotlov K11-K14 balených centrál len ako záložný zdroj pary – občasnýzdroj.• Vybudovanie odsírovacieho zariadenia (Tepláreň od 01.04.2009 prevedená dospoločnosti CM European power Slovakia,s.r.o.)Prevádzka 4.4 EkológiaVýrobná jednotka spaľovňa kalovSlúži na termické zneškodňovanie kalov, ktoré vznikajú pri čistení chemickýchodpadových vôd na mechanicko-chemicko-biologickej čistiarni odpadových vôd.Tab.49 Členenie zdroja znečisťovaniaVýrobná jednotka pec, kotol Príkon (MW) PalivoMCHBČOV - Spaľovňa kalov F5101 13,2 KalyĽVO – ľahký vykurovací olej, kaly – zmes odvodneného chemického a biologického kaluF-501A je trvale odstavená od 31.12.2006Tab. 50 Emisie zo spaľovne kalov za roky 2004 -2008 (t/rok)2004 2005 2006 2007 2008NOx 25,91 22,07 15,48 10,70 20,21TZL 11,88 10,12 7,10 0,16 0,043025201510NOxTZL502004 2005 2006 2007 2008Obr. 38 Emisie zo spaľovne kalov za roky 2004-2008 (t/rok)Opatrenia po roku 1996– Pec F501A spaľovne kalov bola odstavená k 31.12.2006 – zrušenie zdroja.– Pec F501B spaľovne kalov – bola zrekonštruovaná k 30.11.2006, boli doplnenézariadenia na čistenie spalín, doplnená moderná riadiaca a regulačná technikaa kontinuálne monitorovanie emisií ZL (TZL, SO 2 , NO x , CO, HCl, HF)Oblasť 50 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Tab. 51 Trend vypúšťaných základných znečisťujúcich látok zo zdrojov SLOVNAFT, a.s.1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008NOx 3 847 4 461 4 330 4 364 4 697 3 430 3 603 3 715 3 768 3 228 3 176 2513 2555TZL 1 182 1 264 1 207 1 158 641 205 221 285 309 294 257 176 160500045004000350030002500NOxTZL20001500100050001996199719981999200020012002200320042005200620072008Obr. 39 Trend vypúšťaných znečisťujúcich látok zo zdrojov SLOVNAFT, a.sDopravaProblematika negatívneho vplyvu dopravy na životné prostredie a ľudské zdravie sastáva jednou z priorít záujmu u nás aj vo svete. Nárast intenzity cestnej dopravyspôsobuje zvyšovanie celoplošnej zaťaženosti komunikácií a zvyšuje množstvo emisiíz výfukových plynov, sekundárnu prašnosť a tým negatívne ovplyvňuje ovzdušiev dýchacej zóne človeka, pri obmedzených rozptylových podmienkach v dôsledkumestskej zástavby. K znečisťovaniu ovzdušia tak okrem stacionárnych zdrojovpodstatnou mierou prispievajú aj mobilné zdroje.Hlavnými škodlivinami z automobilovej dopravy sú oxid uhoľnatý (CO), oxidy dusíka(NO x ), oxidy síry (SO x ), polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), tuhé emisie,olovo a ďalšie zlúčeniny. Emisie, ktoré produkuje doprava, závisia hlavne od jejintenzity, zloženia dopravného prúdu, technického stavu vozidiel, režimu dopravy,rýchlosti vozidiel a od klimatických faktorov.Bratislava, ako hlavné mesto Slovenskej republiky, je dôležitým dopravným uzlom takmedzinárodného ako i regionálneho významu (Príloha 11). Je križovatkou významnýcheurópskych trás pre medzinárodnú automobilovú dopravu. Sú to tri hlavné európskecesty E 65, E 75 a E 58, ako aj dve doplnkové cesty E 571 a E 575. Územím Bratislavysú vedené aj trasy paneurópskych dopravných koridorov, a to koridoru č. IV. Drážďany– Praha – Bratislava – Viedeň – Budapešť – Arad a koridoru V. Benátky – Užhorod,doplnková trasa V.a Bratislava – Žilina – Košice – Užhorod. Cieľové vedenie cestnýchkoridorov bude v trasách diaľnic D2, D1 a D4 po ich dobudovaní. Cestná sieťv Bratislave vytvára aj dôležitú križovatku ciest I., II. a III. triedy. K presmerovaniutranzitnej dopravy mimo centra mesta Bratislava slúži diaľničný obchvat. Ideo prepojenie diaľnic D2 (Praha – Budapešť) a D1 (Bratislava – Košice). V budúcnostisa plánuje výstavba nového vonkajšieho diaľničného obchvatu hlavného mesta SROblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 51


Bratislavy tzv. nultého okruhu, ktorý zníži intenzitu dopravy v zastavanom územímesta. Zvýšená intenzita dopravy patrí medzi hlavné príčiny vysokých imisnýchkoncentrácií hlavne u častíc PM 10 a oxidov dusíka (NO x ).Tab. 52 Základné údaje o sieti cestných komunikácií v členení podľa okresov mesta Bratislavy,stav siete cestných komunikácií k 01. 01. 2009Dĺžka (km) BA I BA II BA III BA IV BA Vcesty „E“ pre medzinárodnú premávku 0,000 16,172 1,482 13,439 27,684trasy „TEM“ 0,000 9,916 1,482 13,439 23,663„TEN - T“ koridory 0,000 9,916 1,482 13,439 22,986Diaľnice 0,000 9,916 1,482 13,439 25,752diaľničné privádzače 0,000 0,533 0,000 0,000 1,759cesty I. triedy 0,405 19,978 0,000 12,237 21,322cesty II. triedy 3,786 8,670 10,486 8,165 0,000cesty III. triedy 0,000 3,061 7,246 4,058 5,449cesty I., II. a III. triedy spolu 4,191 42,158 19,214 37,899 54,282Pozn: Hustota cestnej siete (priemer BA I-V): 0,4238 km/km 2 , 0,3298 km/tis.obyv.Tab. 53 Základné údaje o sieti cestných komunikácií v členení podľa okresov mesta Bratislavy,stav siete cestných komunikácií k 01. 01. 2009Plocha (m 2 ) BA I BA II BA III BA IV BA Vdiaľnice a diaľničné privádzače 0 311 828 39 415 314 660 689 799cesty I. triedy 6 542 364 578 0 172 531 340 186cesty II. triedy 83 100 86 940 165 888 85 385 0cesty III. triedy 0 20 428 42 602 18 916 36 148cesty I., II. a III. triedy 89 641 471 946 208 490 276 832 376 334diaľnice a cesty spolu 89 641 783 744 247 905 591 492 1 066132Zdroj: www.ssc.skV oblasti mestskej hromadnej dopravy je hlavnou prioritou zavedenie električkovejdopravy do Petržalky, plynofikácia autobusov, rekonštrukcia a elektrifikácia tratí,predĺženie električkovej trati v Rači smer Vajnory, modernizácia vozového parku,odstraňovanie úzkych miest z dôvodu zabezpečenia plynulosti cestnej premávky,rozširovanie automatického systému riadenia mestskej cestnej dopravy (zelené vlny) azavedenie integrovanej dopravy v oblasti hlavného mesta, ktorá vzniká spoluprácouDopravného podniku Bratislava, SAD Bratislava, ZSSK a hlavného mesta SRBratislava.b) Informácie o znečistení, ktoré pochádza z iných zdrojovDiaľkový prenos tuhých častíc PM10 možno rámcovo rozdeliť do dvoch skupín, a toprenos z iných regiónov štátu a cezhraničný prenos. Slovensko je malá krajina v stredeEurópy. Jej územie je významne ovplyvňované cezhraničným prenosom znečisťujúcichlátok. Stredná doba zotrvania častíc v ovzduší je nepriamo úmerná ich rozmerom. Klesáz hodnoty 1 – 3 dni pre hrubo disperznú frakciu PM 10 , až na niekoľko týždňov v prípadeveľmi malých častíc. Rozsah monitorovacích aktivít a absencia systematickýchfyzikálnych a chemických analýz PM10 neumožňuje na Slovensku hodnotiť veľkosťprenosu medzi zónami, ani cezhraničný prenos.Z pohľadu diaľkového prenosu PM10 je dôležité nielen priestorové rozloženie emisiíantropogénneho pôvodu, ale aj emisie z prírodných zdrojov (erózia a resuspenzia pôdy apiesku, prenos morskej soli, lesné požiare, sopečná činnosť ...), ale aj emisieprekurzorov sekundárnych aerosólov (dusičnany, sírany), a chemické transformácietýchto prekurzorov vedúce k vzniku sekunárnych aerosólov. Zabezpečiť tieto vstupnédáta s dostatočným rozlíšením je veľmi náročné, preto hemisférické, resp. regionálnechemicko-transportné modely ako EMEP (http://www.emep.int/index_model.html)Oblasť 52 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


pracujú s relatívne hrubým horizontálnym rozlíšením až 50 km. Pomocou modeluEMEP je možné vypočítať hodinové koncentrácie v gridových bodoch, resp. dennéa ročné priemery. Možno vypočítať aj príspevok cezhraničného prenosu. Model všakpodhodnocuje koncentrácie PM10 v priemere približne o 50% (EMEP status report4/2008: Transboundary particulate matter in Europe). Možno však zobrať do úvahyaspoň relatívny pomer cezhraničného prenosu k celkovej koncentrácii, ktorý sav gridových bodoch zodpovedajúcich územiu Slovenskej republiky pohybuje okolo90%. Preto ak považujeme koncentrácie na EMEP pozaďových staniciach za sumuregionálneho a cezhraničného pozadia, za cezhraničný príspevok na týchto staniciachmožno považovať 90% hodnoty nimi nameranej priemernej ročnej koncentrácie.Z tohto vychádza analýza príspevku jednotlivých zdrojov v úvode tejto kapitoly.Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 53


6 ANALÝZA SITUÁCIEa) Podrobnosti o faktoroch zodpovedných za prekročenieNa Slovensku sa za posledných 15 rokov zaznamenal masívny pokles emisiíprimárnych antropogénnych emisií tuhých častíc (PPM) aj emisií prekurzorovsekundárnych antropogénnych častíc, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka:Tab.54 Antropogénne emisie PPM, SO 2 , NOx, NH 3 a NMVOC v tisícoch ton na Slovensku.Rok 1990 1995 2000 2001 2002 2003 2004 2005PPM 290 106 63 64 55 51 52 61SO 2 526 246 127 131 103 106 97 89NOx 222 178 109 109 101 98 98 98NH 3 65 40 30 31 31 29 27 27NMVOC 137 105 79 82 77 81 83 79Zdroj :SHMÚ, údaje stanovené k 15. 12.2006Z tabuľky vidno, že potenciál znižovania primárnych antropogénnych emisií tuhýchčastíc aj emisií antropogénnych prekurzorov častíc sa na Slovensku v podstate vyčerpalv priebehu 90-tych rokov a v súčasnosti už nie je veľký.Za posledných 15 rokov sa výrazne znížila spotreba tuhých palív. Dominantnýmpalivom sa stal zemný plyn (vrátane lokálneho vykurovania). Vzhľadom na nárast cienzemného plynu však v posledných rokoch začal návrat k používaniu tuhých palív navykurovanie domácností. Očakáva sa, že tento zdroj bude aj v najbližších rokochvýznamne narastať.Emisné inventúry na Slovensku v súčasnosti nezahrňujú biogénne častice, prírodnýminerálny prach, suspenziu a resuspenziu častíc z povrchu ulíc spôsobenú dopravou.Fugitívne emisie z energetiky, priemyslu, poľnohospodárstva a stavebných prác súzahrnuté do inventúr len čiastočne.Koncentrácie PM 10 sa na Slovensku začali merať až v roku 2001. Do roku 2006 sa PM 10meralo automatickými prístrojmi (TEOM, TEOM s modulom FDMS, beta absorpcia)na 28 AMS v 7 zónach a 2 aglomeráciách (dopravné, priemyselné a mestské stanice) ana 5 regionálnych pozaďových staniciach EMEP (filtračná metóda, 7 denný vzorkovacícyklus). Regionálna úroveň koncentrácií PM10 je vysoká – Na staniciach AMS tvoríregionálne pozadie 25 až 65% z hodnôt priemerných ročných koncentrácií (Zdroj:SHMÚ, 2007: Hodnotenie kvality ovzdušia v SR).S výnimkou vysokohorskej polohy Chopku sa priemerné ročné regionálne koncentráciePM10 najčastejšie pohybujú v intervale 15 – 20 µg.m -3 . Typické hodnoty regionálnehopozadia PM10 na Slovensku a jeho chemického zloženia možno na základe meraní aúdajov CAFE Working Group on PM (Second Position Paper on PM), rámcovoodhadnúť:Tab.55 Hodnoty regionálneho pozadia PM 10Koncentrácia [µg.m -3 ]Priemerné ročné koncentrácie PM 10 15 – 30z tohoEC + OC (elementárny a organický uhlík) 5 – 9Minerálny prach 2 – 6Morský aerosól 2Sekundárne častice 5 – 11Ostatné 1 – 2Oblasť 54 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Regionálne pozadie PM10 v blízkosti väčších miest na Slovensku (nad 50 000 obyvateľov) sapredpokladá medzi 25 – 30 µg.m -3 . Vo všetkých týchto mestách je riziko prekračovaniapriemernej ročnej koncentrácie 40 µg.m -3 a najmä priemerných denných koncentrácií 50µg.m -3 vo väčšom počte ako v 35 dňoch. Možnosti lokálnych opatrení na redukciu úrovnePM 10 sú s ohľadom na vysoké pozadie obmedzené. Často je koncentrácia 50 µg.m -3prekročená už na návetrí miest, a to pri prúdení z juhu a východu (epizodicky) alebo priniektorých poľnohospodárskych prácach, napr. suchej orbe alebo repnej kampani.V súčasnosti sú na Slovensku rozhodujúcimi lokálnymi zdrojmi prašného znečisteniaovzdušia v mestách:1.Lokálne vykurovanie na tuhé palivá2.Výfuky z automobilov (vysoký podiel dieselových motorov, nevyhovujúci technickýstav vozidiel).3.Resuspenzia tuhých častíc z povrchov ciest (nedostatočné čistenie ulíc, nedostatočnéčistenie vozidiel). Do tejto skupiny patri aj zimné zaprášenie ulíc.4.Suspenzia tuhých častíc z dopravy (napr. oder pneumatík a povrchov ciest, doprava amanipulácia so sypkými materiálmi).5.Minerálny prach zo stavenísk.6.Veterná erózia z neupravených mestských priestorov a skládok sypkých materiálov.7.Malé a stredné lokálne priemyselné zdroje, ktoré sú obvykle koncentrované vpriemyselných zónach miest.Na tieto zdroje by sa mali orientovať lokálne opatrenia na znižovanie úrovne PM 10 (zmeny vorganizácii dopravy, pešie zóny, rozširovanie zelene, čistenie ulíc a chodníkov, spevňovaniepovrchov, znižovanie spotreby tuhých palív v lokálnom vykurovaní, kontrola technickéhostavu a znečistenia pneumatík vozidiel, čistenie mesta, protierózne opatrenia na staveniskách,skládkach sypkých materiálov, skládkach odpadov, prísna kontrola lokálnych priemyselnýchzdrojov.b) Podrobnosti o možných opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušiaV posledných desaťročiach boli aplikované na národnej aj krajskej úrovni opatrenia,ktoré viedli k výraznému obmedzeniu emisií a taktiež k zníženiu emisnej záťaže.Potenciál zavedených opatrení (emisné limity, plynofikácia veľkých, strednýcha malých zdrojov znečisťovania, technologické zmeny, atď.) je už takmer vyčerpaný.Nastávajúce programy znižovania emisií a hlavne programy k zlepšeniu kvalityovzdušia sú dnes zamerané na riešenie vytypovaných lokálnych problémov a nazlepšenie lokálnej imisnej situácie. Plošné opatrenia k zníženiu emisií sú otázkoustratégie na úrovni štátu a jeho úspešného presadenia až na úroveň obcí a miest.V nasledujúcom prehľade sú uvedené nástroje a opatrenia, ktorými disponujú krajskéúrady pri výkone štátnej správy v prenesenej pôsobnosti a ktoré sa nemusia týkaťvýlučne odboru životného prostredia ale i tých, kde je odbor životného prostrediadotknutým orgánom štátnej správy.Opatrenia :• legislatívne požiadavky na zdroje znečistenia (emisné limity, plány znižovania emisií,emisné parametre vozidiel, povinnosti kontrol, atď.) v plnom rozsahu zdrojovtechnologických a spaľovacích,• legislatíva v ochrane ovzdušia,Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 55


• požiadavky na kvalitu palív,• ekonomické nástroje (dane, poplatky, pokuty a pod.)• finančné podpory prevádzkovateľom zdrojov znečisťovania ovzdušia,• podpora všetkých foriem elektronickej komunikácie,• optimalizácia rozdelenia prepravnej práce medzi cestnou a železničnou dopravou,• regulácia dopravy prostredníctvom poplatkov za používanie pozemných komunikáciía pod.,• kontrola emisných parametrov vozidiel a nastavenie požiadaviek na tieto parametre,• podpora alternatívnych palív,• integrované povolenie výstavbe zvlášť veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia,• povolenie k uvedeniu zvlášť veľkých, veľkých a stredných zdrojov znečisťovaniaovzdušia do skušobnej a trvalej prevádzky,• povolenia k zámerom na zavedenie nových výrob a nových technológií s dopadom naovzdušie u veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia,• povolenie k zmenám stavieb veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia,• povolenie k zmenám používaných palív, surovín alebo druhov odpadov a k zmenámvyužívania technologických zariadení veľkých a stredných zdrojov znečisťovaniaovzdušia,• povinnosť voliť pri výstavbe nových a rekonštrukcie už existujúcich veľkých zdrojovznečisťovania ovzdušia najlepšie dostupné techniky,• povolenie k vydaniu a zmenám prevádzkového poriadku veľkých zdrojovznečisťovania ovzdušia,• možnosť aplikácie plánu zníženia emisií na miesto dodržiavania emisných limitovu vybraných zdrojov znečisťovania ovzdušia,• stanovenie látok, pre ktoré sú u veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušiauplatnené obecné emisné limity,• územné plánovanie a územné rozhodovanie,• zákaz spaľovania určitých druhov palív v malých zdrojoch znečisťovania ovzdušia,• udržovanie čistoty ulíc, verejných priestranstiev, ochrana životného prostrediaa zelene,• výsadba izolačnej zelene a parkov, obmedzenie spaľovania rastlinných materiálov,• investícia do energetickej infraštruktúry a do úspor energie,• finančné podpory domácnostiam,• čiastočné alebo úplné obmedzenie vjazdu automobilov do niektorých častí miesta obcí,• zavedenie environmentálnych zón v mestách a obciach,• zavedenie plateného vjazdu do určitých častí miest,• podpora hromadnej dopravy (obmena vozového parku),• výstavba hromadných garáží,• podpora zavádzania vozidiel s alternatívnym pohonom (zemný plyn, bionafta,elektrina),• infraštruktúrne opatrenia (obchvaty, okruhy, koľajová infraštruktúra),• rozvoj integrovanej dopravy,• rozvoj pešej a cyklistickej dopravy, pešej zóny,Opatrenia boli vybrané na základe vyhodnotenia využitia už existujúcich opatrení a ichprípadné účinnosti. Niektoré z opatrení, navrhnuté v predchádzajúcich programoch, boliz programu vyradené.Oblasť 56 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


7 PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCHNA ZLEPŠENIE, KTORÉ EXISTOVALI PRED 11. JÚNOM 2008a) Miestne, regionálne, národné, medzinárodné opatreniaOpatrenieUrčiť plochy na dlhodobúvýsadbu líniovej zeleneMinimalizovať spevnené plochypri výstavbe a nahrádzať ichzatrávnenou dlažbouIntenzívne čistenie, umývaniea kropenie komunikácií v mesteBratislavaDostavba a rekonštrukciavnútrobloku – vybudovaniezeleného detského ihriska v zónePribišovaVybudovanie novej pešej zóny„Petržalské korzo“ – 17 282 m 2spevnených plôch pre pešícha cyklistov a 3970 m 2 plochy novejzeleneSpracovanie štúdií, projektovýchdokumentácií a následnézabezpečenie financovania apostupnej realizácie novejvýsadby zeleneZriadenie peších zón v zónePribinova a River ParkRevitalizácia trávnikov, údržbaa dosadba jestvujúcej zeleneRevitalizácia resp. vybudovanieparčíka v MČ medzi ul.Mudroňova a StreleckáPremena neudržiavaných plôchs výskytom trávnatých a lesnýchporastov na lesopark so športovorekreačnýmzameraním v MČPetržalkaSpracovanie štúdie a prípravaPD revitalizácie zelenev stredovom páse na Trnavskejceste, úsek Trnavské mýto -BajkalskáRiešenie lokalizácie ochranneja izolačnej zelene pri líniovýchdopravných stavbách v rámciúzemného plánuVo funkčne a účelovo vhodnýchpolohách uplatňovaniepožiadavky používaniazatrávnených tvárnicDobudovanie parčíka naPodzáhradnej ul. pri BilleDobudovanie protihlukovejbariéry pozdĺž hlavných ciestPovahaznečisteniaZodpovednáorganizáciaOpatrenia vyplývajúce z územného plánovaniaTZLTZLTZLTZLTZLhl. m. SRBratislavamiestne úradyhl. m. SRBratislavamiestne úradyhl. m. SRBratislavamiestne úradyMÚ Bratislava –Karlova VesMÚ Bratislava -PetržalkaOvplyvnená lokalitamesto BratislavaMesto Bratislavamesto BratislavaRealizáciapriebežnePriebežnePriebežneBratislava IV 2006Bratislava VProjekt bolzrealizovanýv rokoch 2003 -2005TZL miestne úrady mesto Bratislava PriebežneTZLMÚ Bratislava –Staré MestoBratislava Iv realizáciiTZL miestne úrady mesto Bratislava PriebežneTZLTZLTZLTZLhl. m. SRBratislava Bratislava I 2007- 2008hl. m. SRBratislava Bratislava V 2007 -2011hl. m. SRBratislava Bratislava II,III 2006 - 2010hl. m. SRBratislava Mesto Bratislava 2007 - 2009TZL Hl.m.SR Mesto Bratislava 2007 - 2009TZLTZLMÚ Bratislava –PodunajskéBiskupiceMÚ Bratislava –PodunajskéBratislava II 2006 - 2009Bratislava II 2007-2009Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 57


(Korytnická, Uzbecká,Podunajská)Obnovenie štúdie pasportuzelene ( podklad na vypracovanieMÚZES)Vybudovanie parku v Novombratislavskom centre medzi ul.H.Meličkovej a KresánkovaSpracovanie štúdií, projektovýchdokumentácií, zabezpečeniefinancovania a postupnejrealizácie novej výsadby zeleneVýsadba líniovej zelene poprikomunikácii Balkánska v lokaliteNová farmaVybudovanie šporového areálu,spevnených komunikácií,chodníkov pri výstavbe RD,plochy novej zelene, výsadbadrevín v rámci projektu NováfarmaDobudovanie Keltskej ul.a Gaštanovej aleje – vybudovaniespevnených a zatrávnených plôchV rámci projektu Tepelný hon –vybudovanie spevnenýcha zelených plôch, výsadba drevínMinimalizácia spevnených plôchpri výstavbe verejnoprospešnýchaktivít – Rekonštrukcia námestia,výsadba novej zelene a drevínParková úprav v lokalite Dvory I –Fedinova, ŠevčenkovaParková úprav v lokalite Dvory IV– okolie Vlastenecké nám.Vybudovanie parku v lokaliteDvory II – nám. Českého ľuduTvorba a čiastočná realizáciarozvojového a akčného plánutvorby a obnovy verejnej zelenev správe MČ Bratislava - NovéMestoMinimalizácia spevnených plôchpri výstavbe a ich nahrádzaniezatrávnenou dlažbouOpatrenia v priemysleV prevádzke nová výrobnájednotka Hydrogenačná rafináciapalív 7odstavená VJ N-alkányodstavená Spaľovňa odpadovodstavená jedna pec Spaľovnekalov, na druhej peci bolaukončená rekonštrukcia –doplnenie zariadení na čisteniespalínvznik spoločnosti SlovnaftPetrochemicals s.r.o., ktoráprevádzkuje VJ EtylénovájednotkaPrevádzka P-1.1 Destilácie ,asfalty a oleje, Prevádzka P-2.3Hydrokrak , Prevádzka P-3.1Reformingy a redestilácia -TZLTZLTZLTZLTZLTZLTZLTZLTZLTZLTZLTZLTZLNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLBiskupiceMÚ Bratislava –PodunajskéBiskupiceMÚ BratislavaKarlova VesMÚ BratislavaKarlova VesMÚ Bratislava –RusovceMÚ Bratislava –RusovceMÚ Bratislava –RusovceMÚ Bratislava –RusovceMÚ Bratislava –RusovceMÚ Bratislava-PetržalkaMÚ Bratislava-PetržalkaMÚ Bratislava-PetržalkaMÚ Bratislava-Nové MestoMÚ Bratislava-Nové MestoSlovnaft, a.s.BratislavaSlovnaft, a.s.BratislavaSlovnaft, a.s.BratislavaSlovnaft, a.s.BratislavaBratislava II 2007Bratislava IV 2007-2009Bratislava IV 2007 - 2009Bratislava V 2007 - 2009Bratislava V 2007 - 2009Bratislava V 2007 - 2009Bratislava V2007 – 2009Bratislava V 2007 - 2009Bratislava V 2007 - 2010Bratislava V 2007 - 2010Bratislava V 2007 - 2010Bratislava III 2007 - 2008Bratislava III 2008 - 2010Mesto Bratislava 2004Mesto Bratislava 2006Mesto Bratislava 2006Mesto Bratislava 2006NO x,TZL Mesto Bratislava 2006NO x,TZLSlovnaft, a.s.BratislavaMesto Bratislava do roku 1996Oblasť 58 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Zmena paliva - náhrada VOŤzemným plynom a rafinérskymplynomPrevádzka P-1.1 Destilácie ,asfalty a oleje,„Výmena horákovpecí F1 a F2 na AVD6“NO x,TZLSlovnaft, a.s.BratislavaMesto Bratislava 1996Prevádzka P-1.1, zabudovanýDCS – digitálny riadiaci systém naAVD6 – optimalizácia spaľovania.NO x,TZLSlovnaft, a.s.BratislavaMesto Bratislava 2000Prevádzka P-1.1, v rámciinvestičnej akcie „Rekonštrukciepece F1 na AD5“ bolinainštalované nové plynové LowNOx horáky (12 ks) typ HN-TeUvýrobcu VUCHZ , a.s. BrnoNO x,TZLSlovnaft, a.s.BratislavaMesto Bratislava 2002Prevádzka P-1.1, Odstavenie VJPolofúkané asfalty, Oxidáciaasfaltov a Hydrogenačná rafináciaolejovNO x,TZLSlovnaft, a.s.BratislavaMesto BratislavaPrevádzka P-1.1, zrealizovanáinvestičná akcia: „Spaľovanieodplynov vznikajúcich pri plneníasfaltov“NO x,TZLSlovnaft, a.s.BratislavaMesto Bratislava 2005Prevádzka P-2.2 Fluidný krak,zrealizované dávkovanie NH 3 dospalín za účelom zníženia emisiíTZL a NOx.NO x,TZLSlovnaft, a.s.BratislavaMesto Bratislava 2005Výmena horákov na pecivákuovej destilácie a peciachštiepnej jednotky hydrokrakuVýmena horákov pecí H701,H702 na redestilácii reformátua pece B302 na extrakciiaromátovVýmena horákov, resp. odstávkakotla B201.301 -– riešenieznečisťujúce látky v triede BOdstávka HRP1 a HRP5, nábehnovej VJ HRP7Opatrenie na zníženie emisií NOx z kotla BA110, a pecí BA101-BA108 etylénovej jednotkyriešenieznečisťujúce látkyv triede BPrevádzka P-2.2 Fluidný krak,Vybudovanie uzavretého systémuna dopravu popolčeka z ESP naVJ FCCPrevádzka P-2.2 Fluidný krak,Zvýšenie účinnosti ESPdávkovaním amoniaku na VJ FCCRekonštrukcia spaľovneNO x,TZLNO x , TZLNO x , TZLNO x , TZLNO xNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLSlovnaft, a.s.BratislavaSlovnaft, a.s.BratislavaSlovnaft, a.s.BratislavaSlovnaft, a.s.BratislavaSlovnaft, a.s.Bratislava *Slovnaft, a.s.Bratislava *Slovnaft, a.s.Bratislava *Mesto BratislavaVýmena horákovna peci vákuovejdestilácie v roku2005Mesto Bratislava 2006Mesto Bratislava 2007Mesto BratislavaMesto Bratislavarealizácia v roku2004Oprávnenýmmeraním bolopreukázanédodržiavanieemisných limitov,ZL boli preradenédo triedy A.Mesto Bratislava 2007Mesto Bratislava 2007Odvoz a likvidáciaodpadu, a.s. 2000-2003Montáž ďalších dýz do NO x Odvoz a likvidácia Mesto Bratislava zrealizovanéOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 59


spaľovacieho priestoru kotla odpadu, a.s. v roku 2006Zdroj č. 1 - Výrobňa Tepláreň I,plynofikácia kotla K6, K7, K1, K2,montáž kombinovaných horákov,Zdroj č. 1 - Výrobňa Tepláreň,inštalácia analyzátora spalín typuXENDOS 2700 na kotol K5Zdroj č. 1 - Výrobňa Tepláreň,uvedenie kogeneračnej jednotkydo prevádzky, umiestneniekatalyzátora spalín typu C480/090-200 do spalinovoduZdroj č. 1 - Výrobňa Tepláreň,odstavenie zdroja č. 1 z dôvodunáhrady parného vykurovaciehosystému horúcovodnýmsystémom v oblasti Bratislava –stred, čím výrazne poklesliemitované množstváznečisťujúcich látok do ovzdušia.V prevádzke zostáva strednýzdroj znečisťovania ovzdušia –kogeneračná jednotka uvedenádo prevádzky v roku 2002Výrobňa Tepláreň- zdroj zrušenýTepláreň Východ, montážnízkoemisných kombinovanýchhorákovTepláreň Západ, plynofikáciakotla K6, montáž nízko emisnýchkombinovaných horákovTepláreň Západ, ukončeniemontáže AMS na kotle K6Tepláreň Západ, na kotloch HK1a K6 boli osadené nízkoemisnéhoráky na zemný plynVýhrevňa Juh, plynofikácia kotlaHK 3 a HK4, montáž nízkoemisných horákovVýhrevňa Juh, ukončeniespaľovania vysokosírnehovykurovacieho oleja, spaľovanieiba nízkosírneho, s obsahom sírydo 1 %Rekonštrukcia spaľovneNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLNO x,TZLBratislavskáteplárenská, a.s.Bratislavskáteplárenská, a.s.Bratislavskáteplárenská, a.s.Bratislavskáteplárenská, a.s.Bratislavskáteplárenská, a.s.Bratislavskáteplárenská, a.s.Bratislavskáteplárenská, a.s.Bratislavskáteplárenská, a.s.Bratislavskáteplárenská, a.s.Bratislavskáteplárenská, a.s.Bratislavskáteplárenská, a.s.Mesto Bratislava do roku 1996Mesto Bratislava 2000Mesto Bratislava 2001Mesto Bratislava 2004Mesto Bratislava 2004Mesto Bratislava 1996,1998Mesto Bratislava 1993Mesto Bratislava 2006Mesto Bratislava 2008Mesto Bratislava 1996,1997Mesto Bratislava 1999Odvoz a likvidáciaodpadu, a.s. Mesto Bratislava 2000-20031. Dokončenie prestavbyautobusov na palivo zemný plyn2. Premostenie Dunajav Bratislave – Most Košická3. Zavedenie 5 nových svetelnýchsignalizačných zariadení nakrižovatkách každoročne4. Zapojenie 2 križovatiek dokoordinovaného riadeniasignalizácie – zelená vlnaOpatrenia v oblasti riadenia dopravyNO x , TZLNO x , TZLNO x , TZLNO x , TZLDopravný podnik,a.s.Magistrát hl. m.SRMagistrát hl. m.SRMagistrát hl. m.SRMesto BratislavaMesto BratislavaMesto BratislavaMesto BratislavaV období 2004 –2006 boloprestavených naplyn 13 autobusovzrealizovanév roku 2005V období 2004 –2006 bolovybudovaných 11svetelnýchsignalizačnýchzariadeníZrealizovanév roku 20045. Zapojenie 5 križovatiek dokoordinovaného riadeniasignalizácie – zelená vlnaNO x, TZLMagistrát hl. m.SRMesto Bratislava2005 – zapojenie6 križovatiek2006 – zapojenieOblasť 60 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


6. Zapojenie 6 križovatiek naKarloveskej radiále dokoordinovaného riadeniasvetelnej signalizácie v rámcielektričkovej mestskej hromadnejdopravy7. Zavedenie televízneho dohľaduna 15 svetelne riadenýchkrižovatkáchVybudovanie cestnej svetelnejsignalizácie Račianska –Pionierska (pravý pruh)Rekonštrukcia križovatkyPodunajská, Dvojkrížna,RáztočnáRozšírenie križovatkyTomášikova - RužinovskáVybudovanie cestnej svetelnejsignalizácie Vrakunská,Podunajská, KomárovskáVybudovanie cestnej svetelnejsignalizácie Čsl. Tankistov –Bratislavská ul.Rekonštrukcia križovatkySlovnaftská – Kazanská(rozšírenie jazdného pruhu)Prístavná ul. – rozšírenie vjazduna rondel o 1 jazdný pruh v smerez PetržalkyVybudovanie mimoúrovňovejkrižovatky Galvaniho –Vrakunskánad železnicouPredĺženie Saratovskej ul. na 4pruh vrátane predĺženia el. tratepo cestu H/505Vybudovanie východnéhoobchvatu Bratislava - VajnoryVybudovanie cestnej svetelnejsignalizácie Račianska –Pionierska (pravý pruh)Rekonštrukcia križovatkyPodunajská, Dvojkrížna,Ráztočnázavedenie integrovanej dopravyv oblasti hlavného mesta1. Vytvárať podmienkyv územnom pláne pre centrálnevykurovanie s využívanímobnoviteľných zdrojovNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLNO x, TZLMagistrát hl. m.SRMagistrát hl. m.SRMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyMagistrát hl.m. SRBratislavyOpatrenia v oblasti regulácie domácnostíTZLHlavné mesto SRBratislavaa miestne úradyMesto BratislavaMesto Bratislava2 križovatiekV rokoch 2005 –2006 boli dokoordinovanéhoriadenia zapojené4 križovatkydo roku 2006bol zavedený tel.dohľad na 10križovatkáchMesto Bratislava 2007 - 2009Mesto Bratislava 2007-2009Mesto Bratislava 2007-2009Mesto Bratislava 2007-2009Mesto Bratislava 2007-2009Mesto Bratislava 2007-2009Mesto Bratislava 2007-2009Mesto Bratislava 2007-2009Mesto Bratislava 2007-2009Mesto Bratislava 2007-2009Mesto Bratislava 2007 - 2009Mesto Bratislava 2007-2009Mesto Bratislava 2008Mesto BratislavaPriebežnePrijaté opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia na národnej úrovni v rokoch 1996-2008.Opatrenie(stručný popis opatrenia)Ustanovenie požiadaviek pre malé zdroje do0,3 MW - na kvalitu používaných palíva tmavosť dymu (vyhláška MŽP SR č.338/2009 Z.z.)Požiadaky na výšku komínov a výduchovzabezpečenie dostatočného rozptyluKód opatreniaSK_M_OT_2SK_M_IN_2SK_M_OT_2Zodpovedná organizácia(všetkyinštitúcie/organizáciezodpovedné za výkonopatrenia)Prevádzkovatelia malýchzdrojov s príkonom do0,3 MWPrevádzkovatelia veľkých,stredných a malýchOčakávaný prínos(očakávané zlepšenie v zmysleznížených emisií PM 10a/alebo zlepšenej kvalityovzdušia)Zníženie prašnostiZníženie prašnostiOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 61


SKM_LP_3Poplatky pre prevádzkovateľov stacionárnychzdrojov za znečisťovania ovzdušia SK_M_OT_2Ustanovenie všeobecných podmienokprevádzkovania zdrojov emitujúcich tuhéznečisťujúce látky ustanovené v prílohe č.3vyhlášky MŽP SR č. 338/2009 Z.z.,- požiadavky na manipuláciu , skladovaniea skládkovanie prašných materiálovUstanovenie všeobecných emisných limitovpre nové veľké a stredné stacionárne zdrojeznečisťovania ovzdušia ustanovené v príloheč.3 vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z.z.SK_M_OT_2SK_M_IN_3SK_M_OT_2SK_M_IN_2SK_M_IN_3zdrojovPrevádzkovatelia veľkých,stredných a malýchzdrojovPrevádzkovateliaveľkých, strednýcha malých zdrojov,Všeobecná povinnosť primanipulácii a skladovaníprašných materiálov,Prevádzkovatelia veľkýcha stredných zdrojovSIŽP - štátny dohľadZníženie prašnostiZníženie prašnostiZníženie prašnostiTab. 56 Vyhodnotenie opatrení pred 11. júnom 2008* S účinnosťou od 1.7.2006 začala vykonávať svoju prevádzkovú činnosť spoločnosť Slovnaft Petrochemicals, s.r.o.,Vlčie hrdlo 4846, 824 12 Bratislavab) Pozorované účinky týchto opatreníMnožstvá emisií tuhých znečisťujúcich látok stacionárnych zdrojov v hl. meste SR Bratislavaz hľadiska celkových množstiev emisií nie je významné, opatrenia s cieľom zníženia tuhýchemisií boli uskutočňované postupne v neskorších rokoch.Oblasť 62 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


8 PODROBNOSTI O TÝCHTO OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCHS CIEĽOM ZNÍŽIŤ ZNEČISTENIE PO NADOBUDNUTÍ ÚČINNOSTISMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/50/ESO KVALITE OKOLITÉHO OVZDUŠIA A ČISTEJŠOM OVZDUŠÍ VEURÓPEa) Zoznam a opis všetkých opatrení stanovených v projekteTab. 57 Vyhodnotenie plánovaných opatreníOpatrenieKódopatreniaZodpovednáorganizáciaOčakávanýprínosČasovýrozsahFinančnánáročnosť[tis. €]PoznámkyOpatrenia v priemysleVýmena horákov, resp. denitrifikácia spalín naSlovnaft, a.s. ZníženieSK_M_IN_2peciach štiepnej jednotky hydrokrakuBratislava emisií2008 Neznáme -Výmena horákov, resp. denitrifikácia spalín kotlaSlovnaft, a.s. ZníženieB201.301 na výrobnej jednotke extrakcia SK_M_IN_2Bratislava emisiíaromátov2007-2008 Neznáme -Výmena horákov pecí BA-106 až BA-108 na2007-2008etylénovej jednotkeSlovnaft ZníženieSK_M_IN_2Výmena horákov pecí BA-101 až BA-105 naPetrochemicals, s.r.o emisií 2007-2009Neznáme -etylénovej jednotkePrevádzka P-2.3 Hydrokrak, rekonštrukciaSlovnaft, a.s. ZníženieSK_M_IN_2štiepnej jednotky komplexu HydrokrakBratislava emisií2009 Neznáme -Tepláreň Západ, na kotloch HK1 a K6 boliBratislavská ZníženieSK_M_IN_2osadené nízkoemisné horáky na zemný plynteplárenská, a.s. emisií2008 Neznáme -Opatrenia vyplývajúce z územného plánovaniaPremena neudržiavaných plôch s výskytomhl. m. SR Bratislavatrávnatých a lesných porastov na lesopark so SK_M_LP_2Neznáme 2007 -2011 Neznáme -športovo-rekreačným zameraním v MČ PetržalkaSpracovanie štúdie a príprava PD revitalizáciezelene v stredovom páse na Trnavskej ceste,úsek Trnavské mýto - BajkalskáRiešenie lokalizácie ochrannej a izolačnej zelenepri líniových dopravných stavbách v rámciúzemného plánuVo funkčne a účelovo vhodných poloháchuplatňovanie požiadavky používaniazatrávnených tvárnicDobudovanie parčíka na Podzáhradnej ul. priBilleDobudovanie protihlukovej bariéry pozdĺžhlavných ciest (Korytnická, Uzbecká,Podunajská)Vybudovanie parku v Novom bratislavskomcentre medzi ul. H.Meličkovej a KresánkovaSpracovanie štúdií, projektových dokumentácií,zabezpečenie financovania a postupnejrealizácie novej výsadby zeleneVýsadba líniovej zelene popri komunikáciiBalkánska v lokalite Nová farma. Vybudovanie šporového areálu, spevnenýchkomunikácií, chodníkov pri výstavbe RD, plochynovej zelene, výsadba drevín v rámci projektuNová farmaDobudovanie Keltskej ul. a Gaštanovej aleje –vybudovanie spevnených a zatrávnených plôchSK_M_LP_2SK_M_LP_2SK_M_LP_1SK_M_LP_2SK_M_LP_1SK_M_LP_2SK_M_OT_2SK_M_LP_2SK_M_LP_1SK_M_LP_2hl. m. SR Bratislavahl. m. SR Bratislavahl. m. SR BratislavaMÚ Bratislava –PodunajskéBiskupiceMÚ Bratislava –PodunajskéBiskupiceMÚ BratislavaKarlova VesMÚ BratislavaKarlova VesMÚ Bratislava –RusovceMÚ Bratislava –RusovceMÚ Bratislava –RusovceNeznáme 2006-2010 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2006-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -V rámci projektu Tepelný hon – vybudovanie SK_M_LP_2 MÚ Bratislava – Neznáme 2007-2009 Neznáme -Oblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 63


spevnených a zelených plôch, výsadba drevínMinimalizácia spevnených plôch pri výstavbeverejnoprospešných aktivít – Rekonštrukcianámestia, výsadba novej zelene a drevínParková úprav v lokalite Dvory I – Fedinova,ŠevčenkovaParková úprav v lokalite Dvory IV – okolieVlastenecké nám.Vybudovanie parku v lokalite Dvory II – nám.Českého ľuduMinimalizácia spevnených plôch pri výstavbea ich nahrádzanie zatrávnenou dlažbouVybudovanie cestnej svetelnej signalizácieRačianska – Pionierska (pravý pruh)Rekonštrukcia križovatky Podunajská,Dvojkrížna, RáztočnáRozšírenie križovatky Tomášikova - RužinovskáVybudovanie cestnej svetelnej signalizácieVrakunská, Podunajská, KomárovskáVybudovanie cestnej svetelnej signalizácie Čsl.Tankistov – Bratislavská ul.Rekonštrukcia križovatky Slovnaftská –Kazanská (rozšírenie jazdného pruhu)Prístavná ul. – rozšírenie vjazdu na rondel o 1jazdný pruh v smere z PetržalkyVybudovanie mimoúrovňovej križovatkyGalvaniho –Vrakunská nad železnicouPredĺženie Saratovskej ul. na 4 pruh vrátanepredĺženia el. trate po cestu H/505Vybudovanie východného obchvatu Bratislava -VajnoryVytvárať podmienky v územnom pláne precentrálne vykurovanie s využívanímobnoviteľných zdrojovSK_M_LP_1RusovceMÚ Bratislava –RusovceMÚ Bratislava-SK_M_LP_2PetržalkaMÚ Bratislava-SK_M_LP_2PetržalkaMÚ Bratislava-SK_M_LP_2PetržalkaMÚ Bratislava-SK_M_LP_1Nové MestoOpatrenia v dopraveMagistrát hl.m. SRSK_M_TR_2BratislavyMagistrát hl.m. SRSK_M_TR_1BratislavyMagistrát hl.m. SRSK_M_TR_1BratislavyMagistrát hl.m. SRSK_M_TR_2BratislavyMagistrát hl.m. SRSK_M_TR_2BratislavyMagistrát hl.m. SRSK_M_TR_1BratislavyMagistrát hl.m. SRSK_M_TR_1BratislavyMagistrát hl.m. SRSK_M_TR_1BratislavyMagistrát hl.m. SRSK_M_TR_1BratislavyMagistrát hl.m. SRSK_M_TR_1BratislavyRegulácia lokálnych zdrojovHl. mesto SRSK_M_LS_2 Bratislavaa miestne úradyInéNeznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007 -2010 Neznáme -Neznáme 2007-2010 Neznáme -Neznáme 2007-2010 Neznáme -Neznáme 2008-2010 Neznáme -Neznáme2007 -2009Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Neznáme 2007-2009 Neznáme -Tab.58 Prijaté opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia na národnej úrovni od roku 2009.Opatrenie(stručný popis opatrenia)Sprísnenie technických požiadavieka všeobecných podmienok prevádzkovaniazdrojov emitujúcich tuhé znečisťujúce látkyustanovené v prílohe č.3 vyhlášky MŽP SRč. 338/2009 Z.z.,- požiadavky na úpravu stavebného odpadua a súvisiace činnosti- požiadavky na prepravu a nakladanieprašných materiálov- požiadavky na skladovanie a skládkovanieprašných materiálovSprísnenie všeobecných emisných limitov prenové veľké a stredné stacionárne zdrojeznečisťovania ovzdušia ustanovené v príloheč.3 vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z.z.Podpora projektov na zníženie emisiía zlepšenie kvality ovzdušia je riešená ajv rámci strategického referenčného rámca aOperačného programu Životné prostredie,Operačný cieľ 3.1 Ochrana ovzdušia 1 )Kód opatreniaSK_M_OT_2SK_M_IN_3SK_M_OT_2SK_M_IN_2SK_M_IN_3SK_M_OT_2Zodpovedná organizácia(všetkyinštitúcie/organizáciezodpovedné za výkonopatrenia)Prevádzkovateliaveľkých, strednýcha malých zdrojov,Všeobecná povinnosť pridoprave, manipuláciia skladovaní prašnýchmateriálov,Prevádzkovatelia veľkýcha stredných zdrojovSIŽP - štátny dohľadPrevádzkovatelia veľkých,stredných a malýchzdrojov,Mestá, obce...Mestská verejná dopravaOčakávaný prínos(očakávané zlepšenie v zmysleznížených emisií PM 10a/alebo zlepšenej kvalityovzdušia)Zníženie prašnostiZníženie prašnostiZníženie prašnosti,Oblasť 64 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


1 ) Podpora projektov na zníženie emisií a zlepšenie kvality ovzdušia je riešená aj v rámciOperačného programu Životné prostredie, Operačný cieľ 3.1 Ochrana ovzdušia. Zameranáje na nasledovné aktivity:I. skupina: Znižovanie emisií základných a ostatných znečisťujúcich látok v ovzdušínajmä tuhých znečisťujúcich látok (PM 10 , PM 2,5 ), SO 2 , NO X , benzén, VOC, NH 3,ťažkých kovov a PAH:A. Projekty zamerané na znižovanie emisií znečisťujúcich látok zo stacionárnych zdrojovznečisťovania ovzdušia, ktorými sa dosiahnu nižšie hodnoty emisií než sú požadovanéplatnými právnymi predpismiII. skupina: Zníženie emisií znečisťujúcich látok z verejnej dopravy prioritne voblastiach vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia:A. plynofikácia autobusov (ich náhradou alebo úpravou) verejnej mestskej ajmedzimestskej dopravy s budovaním CNG čerpacích staníc v prípade potrebyB. náhrada autobusovej verejnej dopravy trolejbusovou dopravou vrátane duobusov(trolejbusov s pomocným dieselovým pohonom)C. náhrada autobusovej dopravy električkovou dopravouIII. skupina: Riešenie kvality ovzdušia a skvalitňovanie a odborná podporamonitorovania emisií a kvality ovzdušia podľa požiadaviek EÚ ako aj skvalitnenieNárodného emisného informačného systému (NEIS):A. Projekty zamerané na znižovanie znečisťovania ovzdušia emisiami z plošných,fugitívnych a líniových zdrojov znečisťovania a iné efektívne opatrenia na riešeniedobrej kvality ovzdušia v okolí plošných, fugitívnych a líniových zdrojov znečisťovaniaovzdušia na celom území SR a projekty zamerané na opatrenia špeciálne v oblastiachriadenia kvality ovzdušia vychádzajúce najmä z programov na zlepšenie kvalityovzdušia, prípadne z akčných plánov na zabezpečenie kvality ovzdušia, vypracovanýchKÚŽP,:o nákup čistiacej techniky (postrekové cisterny, čistiace vozy) pozemných komunikácií(diaľnic, rýchlostných komunikácií, ciest 1. a 2. triedy a miestnych komunikácií);o zazelenanie miest (výsadba a regenerácia izolačnej zelene oddeľujúcej obytnúzástavbu od priemyselných stavieb, komerčných areálov alebo frekventovanýchdopravných koridorov, revitalizácia neudržiavaných plôch a ich premena na parkya zatrávnené oblasti) a výsadba stanovištne vhodných druhov drevín;o budovanie záchytných parkovísk tam, kde sa zavedú pešie zóny;o technické opatrenia na zníženie prašnosti skládok (napr. skrápaním, zazelenaníma pod.);b) Časový harmonogram vykonávaniaOpatrenia v priemysleSlovnaft, a.s., Bratislava• Rok 2007 – 2008 Výmena horákov, resp. denitrifikácia spalín kotla B201.301 navýrobnej jednotke extrakcia aromátov• Rok 2008 Výmena horákov, resp. denitrifikácia spalín na peciach štiepnejjednotky hydrokrakuOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 65


• Rok 2009 Prevádzka P-2.3 Hydrokrak, rekonštrukcia štiepnej jednotkykomplexu HydrokrakSlovnaft Petrochemicals, s.r.o.• Rok 2007 – 2008 Výmena horákov pecí BA-106 až BA-108 na etylénovej jednotke• Rok 2007 – 2009 Výmena horákov pecí BA-101 až BA-105 na etylénovej jednotkeBratislavská teplárenská, a.s.• Rok 2008 Tepláreň Západ, na kotloch HK1 a K6 boli osadené nízkoemisné horáky nazemný plynOpatrenia vyplývajúce z územného plánovaniaHlavné mesto SR Bratislava• Rok 2007 – 2011 Premena neudržiavaných plôch s výskytom trávnatých a lesnýchporastov na lesopark so športovo-rekreačným zameraním v MČPetržalka• Rok 2006-2010 Spracovanie štúdie a príprava PD revitalizácie zelene v stredovompáse na Trnavskej ceste, úsek Trnavské mýto – Bajkalská• Rok 2007-2009 Riešenie lokalizácie ochrannej a izolačnej zelene pri líniovýchdopravných stavbách v rámci územného plánu• Rok 2007-2009 Vo funkčne a účelovo vhodných polohách uplatňovanie požiadavkypoužívania zatrávnených tvárnicMÚ Bratislava – Podunajské Biskupice• Rok 2006-2009 Dobudovanie parčíka na Podzáhradnej ul. pri supermarkete BillaMÚ Bratislava – Karlova ves• Rok 2007-2009 Vybudovanie parku v Novom bratislavskom centre medzi ul.H. Meličkovej a Kresánkova• Rok 2007-2009 Spracovanie štúdií, projektových dokumentácií, zabezpečeniefinancovania a postupnej realizácie novej výsadby zeleneMÚ Bratislava – Rusovce• Rok 2007-2009 Výsadba líniovej zelene popri komunikácii Balkánska v lokalite Nováfarma• Rok 2007-2009 Vybudovanie športového areálu, spevnených komunikácií, chodníkovpri výstavbe RD, plochy novej zelene, výsadba drevín v rámciprojektu Nová farma• Rok 2007-2009 Dobudovanie Keltskej ul. a Gaštanovej aleje – vybudovaniespevnených a zatrávnených plôch• Rok 2007-2009 V rámci projektu Tepelný hon – vybudovanie spevnených a zelenýchplôch, výsadba drevín• Rok 2007-2009 Minimalizácia spevnených plôch pri výstavbe verejnoprospešnýchaktivít – Rekonštrukcia námestia, výsadba novej zelene a drevínOblasť 66 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


MÚ Bratislava – Petržalka• Rok 2007-2010 Parková úprava v lokalite Dvory I – Fedinova, Ševčenkova• Rok 2007-2010 Parková úprav v lokalite Dvory IV – okolie Vlastenecké nám.• Rok 2007-2010 Vybudovanie parku v lokalite Dvory II – nám. Českého ľuduMÚ Bratislava – Nové mesto• Rok 2008-2010 Minimalizácia spevnených plôch pri výstavbe a ich nahrádzaniezatrávnenou dlažbouOpatrenia v dopraveMagistrát hlavného mesta SR Bratislavy• Rok 2007-2009 Vybudovanie cestnej svetelnej signalizácie Račianska – Pionierska(pravý pruh)• Rok 2007-2009 Rekonštrukcia križovatky Podunajská, Dvojkrížna, Ráztočná• Rok 2007-2009 Rozšírenie križovatky Tomášikova – Ružinovská• Rok 2007-2009 Vybudovanie cestnej svetelnej signalizácie Vrakunská, Podunajská,Komárovská• Rok 2007-2009 Vybudovanie cestnej svetelnej signalizácie Čsl. Tankistov –Bratislavská ul.• Rok 2007-2009 Rekonštrukcia križovatky Slovnaftská – Kazanská (rozšíreniejazdného pruhu)• Rok 2007-2009 Prístavná ul. – rozšírenie vjazdu na rondel o 1 jazdný pruh v smere zPetržalky• Rok 2007-2009 Vybudovanie mimoúrovňovej križovatky Galvaniho –Vrakunská nadželeznicou• Rok 2007-2009 Predĺženie Saratovskej ul. na 4 pruh vrátane predĺženia el. trate pocestu H/505• Rok 2007-2009 Vybudovanie východného obchvatu Bratislava - VajnoryRegulácia lokálnych zdrojovHlavné mesto SR Bratislava a miestne úrady• Rok 2007-2009 Vytvárať podmienky v územnom pláne pre centrálne vykurovanies využívaním obnoviteľných zdrojovOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 67


9 PODROBNOSTI O DLHODOBO PLÁNOVANÝCH ALEBO SKÚMANÝCHOPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCHTab. 59 Vyhodnotenie plánovaných opatreníOpatreniePrevádzka P-2.3 Hydrokrak, rekonštrukciaštiepnej jednotky komplexu HydrokrakPremena neudržiavaných plôch s výskytomtrávnatých a lesných porastov na lesopark sošportovo-rekreačným zameraním v MČ PetržalkaSpracovanie štúdie a príprava PD revitalizáciezelene v stredovom páse na Trnavskej ceste,úsek Trnavské mýto - BajkalskáParková úprav v lokalite Dvory I – Fedinova,ŠevčenkovaParková úprav v lokalite Dvory IV – okolieVlastenecké nám.Vybudovanie parku v lokalite Dvory II – nám.Českého ľuduMinimalizácia spevnených plôch pri výstavbea ich nahrádzanie zatrávnenou dlažbouVybudovanie vonkajšieho diaľničného obchvatuhlavného mesta SR Bratislavy tzv. nultéhookruhuKódopatreniaZodpovednáorganizáciaOčakávanýprínosOpatrenia v priemysleSlovnaft, a.s. ZníženieSK_M_IN_2BratislavaemisiíOpatrenia vyplývajúce z územného plánovaniaSK_M_LP_2SK_M_LP_2hl. m. SR Bratislavahl. m. SR BratislavaSK_M_LP_2MÚ Bratislava-PetržalkaSK_M_LP_2MÚ Bratislava-PetržalkaSK_M_LP_2MÚ Bratislava-PetržalkaSK_M_LP_1MÚ Bratislava-Nové MestoOpatrenia v dopraveSK_M_TR_1Magistrát hl. m. SRZavedenie električkovej dopravy do Petržalky SK_M_TR_4 Magistrát hl. m. SRPlynofikácia autobusov SK_M_TR_4 Magistrát hl. m. SRČasovýrozsahFinančnánáročnosť[tis. €]Poznámky2009 Neznáme -Neznáme 2007 -2011 Neznáme -Neznáme 2006-2010 Neznáme -Neznáme 2007 -2010 Neznáme -Neznáme 2007-2010 Neznáme -Neznáme 2007-2010 Neznáme -Neznáme 2008-2010 Neznáme -Zniíženieemisiíz dopravy vmesteZníženieemisiíZníženieemisiíRekonštrukcia a elektrifikácia tratí SK_M_TR_4 Magistrát hl. m. SR NeznámePredĺženie električkovej trati v Rači smer Vajnory SK_M_TR_1 Magistrát hl. m. SR NeznámeOdstraňovanie úzkych miest z dôvoduzabezpečenia plynulosti cestnej premávkyRozširovanie automatického systému riadeniamestskej cestnej dopravy (zelené vlny)Križovatka Jarovce – križovatka Ivanka priDunaji, severSK_M_TR_1 Magistrát hl. m. SR NeznámeSK_M_TR_2 Magistrát hl. m. SR Neznáme2025 Neznáme -2011 Neznáme -DlhodobéopatrenieDlhodobéopatrenieDlhodobéopatrenieDlhodobéopatrenieDlhodobéopatrenieNeznáme -Neznáme -Neznáme -Neznáme -Neznáme -SK_M_TR_1 Magistrát hl. m. SR Neznáme 2011-2016 Neznáme -Oblasť 68 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


10 LITERATÚRA1. Slovenský hydrometeorologický ústav,1996-2008:Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivýchzdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike2. Bratislavská teplárenská, a.s., 2009, Údaje k vypracovaniu programu3. Odvoz a likvidácia odpadu, a.s.,2009: Údaje k vypracovaniu programu4. PPC Power, a.s.,2009: PPC Bratislava: Údaje k vypracovaniu programu5. Slovnaft, a.s., 2009: Slovnaft: Údaje k vypracovaniu programu6. www.shmu.sk7. www.statistics.sk8. www.bratislava.sk9. www.ssc.sk10. www.neiscu.sk11 PRÍLOHY1. Vymedzené oblasti riadenia kvality ovzdušia na území SR 2004 – 20082. Aglomerácia Bratislava, zóna Bratislavský krajOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 69


Príloha 1Vymedzené oblasti riadenia kvality ovzdušia na území SR v rokoch 2004 – 2008Oblasť 70 riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy


Príloha 2Aglomerácia Bratislava, zóna Bratislavský krajOblasť riadenia kvality ovzdušia – územie hlavného mesta SR Bratislavy 71

More magazines by this user
Similar magazines