13/2010 - Bratislavský kuriér

bakurier.sk

13/2010 - Bratislavský kuriér

13/2010Spravodajstvo strana 3Z JÚLOVÉHO ZASADNUTIA MESTSKÉHO ZASTUPITEĽSTVA BRATISLAVYELEKTRIČKOU RÝCHLEJŠIE AJ NA ZLATÉ PIESKYV NOVOM RUŽINOVSKOMPARLAMENTE BUDE SEDIEŤ 25 POSLANCOVNa deväť častí – obvodov rozdeliaRužinov pred najbližšímikomunálnymi voľbami (27. novembra),v ktorých si zvolia 25svojich nových zástupcov. Rozhodlio tom terajší poslanci (aktuálneich je 31), ktorí zvažovaliaj možnosť deliť mestskú časť naobvody tri, z ktorých by po voľbáchvzišlo pätnásť zastupiteľov.To však napokon odmietli.,,Som proti znižovaniu poslancov,“netajil sa svojím názoromPatrik Guldan (nezávislý),vrátil sa pritom k tomu z rokuCestovanie električkou zo Zlatýchpieskov na Hlavnú železničnústanicu by malo byť v budúcnostirýchlejšie. Mestskí poslancischválili predloženie žiadostio nenávratný finančný príspevokz Operačného programu Bratislavskýkraj na projekt preferencieelektričkovej dopravy na vyšepäťkilometrovej Vajnorskej radiále.Celkové výdavky projektu sa odhadujúna takmer 340 000 eur. Mestobude musieť po kladnom posúdenížiadosti zabezpečiť minimálnepäť percent oprávnených nákladov,teda vyše 15 000 eur. Podľapredloženého materiálu, je možnéočakávať časovú úsporu približne2,5 minúty. To by umožnilo zníženiepočtu vypravovaných vozidielo jedno, z čoho možno očakávaťúsporu mzdových nákladov nadvoch vodičov denne. Zámerompripravovaného projektu je vybudovaniesystému dynamického riadeniadopravy s preferenciou električiekv 12 bodoch Vajnorskej radiály.V prípade získania prostriedkovz eurofondov by sa mal projektzrealizovať v druhej polovici budúcehoroka.V NÁKUPNÝCH CENTRÁCH BY MALIPRIBUDNÚŤ AUTOMATY NA CESTOVNÉ LÍSTKYSamospráva Bratislavy chce zeurofondov zabezpečiť aj nákup,osadenie a inštaláciu 23 predajnýchautomatov cestovných lístkov.Projekt na dobudovanie tarifnéhosystému Bratislavskej integrovanejdopravy s rozpočtom vyše588 000 eur bude mesto spolufinancovaťvo výške piatich percent.Rozhodli o tom mestskí poslanci,ktorí podporili predloženie žiadostio nenávratný finančný príspevokz Operačného programu Bratislavskýkraj. V nových automatoch,ktoré budú mať aj funkciu informačnéhoterminálu, bude možnéza cestovný lístok zaplatiť mincami,bankovkami aj platobnými kartami.Umiestnené budú v nákupnýchcentrách v meste i na letiskuMilana Rastislava Štefánika.MESTO ZAČALO PREVÁDZAŤMAJETOK NA MESTSKÉ ČASTIMestské zastupiteľstvo schváliloprvý balík bezodplatných prevodovsvojho majetku do vlastníctvamestských častí. Umožnila muto novela zákona o hlavnom mesteúčinná od 1. júla. Samosprávymestských častí chcú získať najmäbudovy základných a materskýchškôl, kultúrnych zariadení a miestnychúradov.Mesto prevedie na základe júlovéhorozhodnutia poslancov namestské časti viac ako 20 pozemkova 14 stavieb. Ide o budovymiestnych úradov a pozemkov podnimi v mestských častiach Čunovo,Dúbravka, Nové Mesto, PodunajskéBiskupice, Rača, Rusovce aRužinov. Podľa riaditeľky magistrátuAnny Pavlovičovej žiadajúmestské časti od magistrátu okolotisíc nehnuteľností.BRANISLAV ZAHRADNÍK KONČÍV DOPRAVNOM PODNIKU I V POLITIKERUŽINOV ZOSTÁVAV ROZPOČTOVOM PROVIZÓRIURužinov zostáva v rozpočtovomprovizóriu, miestni poslancitotiž po dlhej a pomerne búrlivejdiskusii neschválili návrh rozpočtumestskej časti na tento a ďalšiedva roky.Starosta Slavomír Drozd(SMER-SD) okrem iného povedal,že vzhľadom na svoju situáciuidú a pôjdu v úspornom režime,čo sa prejavilo napríklad tým,že zamestnanci miestneho úradunedostali v prvom ani druhomštvrťroku ani cent odmien. ,,Pôjdemelen do tých investičných ak-Novým členom predstavenstvaakciovej spoločnosti Dopravnýpodnik Bratislava by sa mal staťsúčasný generálny riaditeľ a prokuristapodniku Pavol Derkay. Rozhodloo tom mestské zastupiteľstvo.Nastúpiť by mal na uvoľnenémiesto po doterajšom predsedovipredstavenstva BranislavoviZahradníkovi, ktorý počas rokovaniamestského parlamentu informoval,že sa funkcie i členstva vpredstavenstve DPB vzdal z osobnýchdôvodov. Ako povedal, odchádzaz politiky a smeruje do súkromnejsféry. Poslanci zároveň poveriliprimátora Ďurkovského, abyzvolal valné zhromaždenie spoločnostia zrealizoval tieto personálnezmeny.NOVÉ PODMIENKY PRE BÝVANIE SENIOROVPoslanci schválili nový štatútDomu pre starších občanov na Rezedovej3. Polemickú diskusiu vyvolalanavrhovaná možnosť prenajaťbyt osobe staršej ako 55 rokovs výsluhovým dôchodkom.Občianska aktivistka Elena Pätoprstáapelovala na poslancov, abyvylúčili takýchto ľudí z podmienoknájmu bytu, pretože policajti alebovojaci v takomto veku majú podľanej iné možnosti riešiť si svojebývanie ako starší invalidní občania.Takýto návrh predložil Ján Budaj(DÚ), avšak podporu poslaneckéhozboru nezískal. Za hlasovalolen 5 poslancov, 10 bolo proti a 40sa zdržalo hlasovania. Podľa schválenéhodokumentu, ktorý podporilivšetci 57 prítomní poslanci, sabyty budú môcť využívať aj na ubytovanienájomcov bývajúcich v kritickýchpodmienkach v reštituovanýchdomoch.Dom pre starších občanov je vovlastníctve mesta a nachádza sa vňom 244 bytových jednotiek, najmägarsoniek.ZMLUVA O BUDÚCOM NÁJME PODPÍSANÁMesto Bratislava podpísalo 17.júna, teda v posledný možný deň6-mesačnej lehoty, zmluvu o budúcejnájomnej zmluve so spoločnosťouHenbury Development naprenájom časti plánovaného komplexuRiver Park II. Na rokovanímestského parlamentu to uviedlavedúca oddelenia nájmu nehnuteľnostímesta Yvetta Hahnová. Podľajej vyjadrenia pred poslancami bolirokovania intenzívne a veľmi náročné.V dokumente sú zakomponovanévšetky podmienky vyplývajúcez uznesenia mestského zastupiteľstvaz decembra minuléhoroka - napríklad výška ročného nájomnéhoza sálu s kapacitou 1000ľudí má byť vyše 466 000 eur, čitrvanie nájmu 20 rokov. Nájmomnových priestorov chce mesto riešiťnáhradu za Park kultúry a oddychu.Podľa Yvetty Hahnovej sa k samotnémuprojektu nového kultúrno- spoločenského priestoru budúešte poslanci môcť vyjadriť.Z JÚLOVÉHO ZASTUPITEĽSTVA MČ BRATISLAVA-RUŽINOV2006, keď ich počet klesol zo 40na súčasných 31. Neberie pritomani argument, opierajúci sa o ekonomickédôvody. ,,Žiadny početposlancov nie je privysoký, Ružinovrastie aj v kríze,“ tvrdí. Znižovanieby bolo podľa neho kontraproduktívne,chce to skôr mobilizovaťich, aby ešte viac konalivo verejnom záujme. Pripustilvšak, že tí neaktívni pre obyvateľovnijakým prínosom nie sú.(ld)(rm)cií, na ktoré máme,“ komentoval vpredstihu blízku budúcnosť. ,,Jefajn, že krátite reprezentačné výdavky,ale siahanie na odmeny zamestnancovmiestneho úradu jekontraproduktívne,“ zareagovalaViktória Jančošeková (SDKÚ-DS). Šetriť by sa podľa nej maloinde. ,,Nech sa robí verejné obstarávanieformou elektronickejaukcie,“ navrhla jednu z možností.,,Na verejné obstarávanie ideveľa peňazí,“ pridal sa k nej ajstarostov zástupca Dušan Pekár(KDH). Aj podľa nehoby sa malo šetriť inde,ako sa šetrí. ,,Keď nezaplatíteučiteľov a zamestnancovúradu, rozpadnesa nám celá firma,“ varoval.,,Ani raz sa nestalo,že by výplaty pre nichneodišli,“ bránil sa Drozd,ktorý nesúhlasil s tým, žeje vedenie úradu nezodpovedné,do návrhu rozpočtusa vraj snažil zapracovaťvšetky pripomienky,čo odzneli.(ld)FNsP BRATISLAVAZMENILA NÁZOVUniverzitná nemocnica Bratislava(UNB) je nový názov Fakultnejnemocnice s poliklinikou Bratislava.Rozhodlo o tom ministerstvozdravotníctva svojím nariadením.Ostatné identifikačné údaje, ako jeIČO, DIČ a adresa sídla zostáva nezmenená.Rovnako nie je dotknutáprávna subjektivita, všetky právaa záväzky, vrátane doteraz uzavretýchzmlúv a dohôd.Zmena názvu si vyžiada niektoréadministratívne úkony, ako jevýmena pečiatok v priebehu 4 až6 týždňov, nové hlavičkové papierea ostatné listinné dokumenty, akosú rôzne formuláre a pod. V korešpondenčnomstyku je potrebné od1. júla 2010 používať nový názov.Súčasťou UNB naďalej zostávajúnemocnice s pôvodným názvom:- Nemocnica Ružinov, Ružinovská6, Bratislava (pracovisko 1)- Nemocnica akad. L. Dérera,Limbová 5, Bratislava (pracovisko2)- Nemocnica sv. Cyrila a Metoda,Antolská 11, Bratislava (pracovisko3)- Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova13, Bratislava (pracovisko4)- Detašované pracovisko NemocniceRužinov, Krajinská 91,Bratislava (pracovisko 5)- Špecializovaná geriatrická nemocnicaPodunajské Biskupice,Krajinská 91, Bratislava (pracovisko6).Pre UNB dáva táto zmenapriestor na rokovanie so školskýmsektorom nielen na vytváraniemožností na skvalitnenie výučbya podielu príslušných fakúlt naskvalitnení poskytovania zdravotnejstarostlivosti, ale aj na racionálnejšieprerozdelenie finančnýchzdrojov.(red)MARIANUM EVIDUJE20 082 NEPLATIČOV20 082 neplatičov eviduje Správacintorínov organizácie Marianum- Pohrebníctvo mesta Bratislavy.Nezaplatených je 23,85 percenthrobových miest. Ako informovaltamojší riaditeľ MiloslavHrádek, percento nezaplatenýchhrobov sa za posledný rok zvýšiloaj napriek upozorneniam správcovcintorínov (listy neplatičom, nálepkyna hrobových miestach neplatičov,informácie o nezaplatenýchhroboch na www.marianum.sk).Nájomcom hrobových miestpreto odporúča, aby si skontrolovali,či zaplatili, čo zaplatiť mali.Po uplynutí všetkých lehôt totižsprávca cintorínov pristúpi v zmyslezákona o pohrebníctve k rušeniunezaplatených hrobových miest.Pre zvýšené nápory platiacichzriadili v centrále organizácie naSvätoplukovej ulici pokladňu, kdemožno nedoplatky zaplatiť. V pracovnýchdňoch - v pondelok medzi8. a 17. hod., v utorok až piatok od8. do 16. hod., ale aj v sobotu medzi8. a 13. hod.(ld)


strana 4 Spravodajstvo13/2010VYHLÁSILI ZBIERKUNEČAKAJME – POMÔŽMEZbierku Nečakajme – pomôžme,výťažok z ktorej pomôže deťomv oblastiach na východnom Slovensku,najviac postihnutých nedávnymipovodňami, vyhlásili v Petržalke.Členovia žiackych parlamentovjej prostredníctvom vyzývajú rovesníkov,aby počas a po letných prázdnináchprinášali školské potreby (snajväčšou pravdepodobnosťou natamojší miestny úrad) - napríkladfarbičky, perá, fixky, zošity, peračníky,školské tašky. Tie potom dostanútí, ktorých rodičia majú terazcelkom iné starosti. Zbierku ukončia8. septembra.(ld)ZAČALO SAPRÁZDNINOVÉ LETONa Prázdninové leto 2010 upozorňujúdeti, ale aj ich rodičov Kultúrnezariadenia Petržalky v spoluprácis miestnou samosprávou.Okrem iného v jeho rámci vystúpiakaždú nedeľu o 17. hod. v záhradepri Leberfingeri v Sade Janka Kráľamladí herci.Prázdninujúci školáci si môžuoddýchnuť aj v tematických dennýchtáboroch, ponúkajúcichvždy počas piatich dní celodennýprogram (od 7.30 do 17. hod.). Viacinformácií nájdete na www.kzp.sk.Centrum voľného času na Gessayovejulici organizuje zase v júli aauguste tvorivé umelecké dielne ajeho pracovníci podnikajú s deťmivýlety do okolia Bratislavy. Rodičiaich môžu zapísať každý deň od 14.do 17. hod., viac sa dozvedia na telefónnomčísle 6231 5979 alebo nawww.cvcgesba.edu.sk.Počas dvojmesačných prázdninsú záujemcom k dispozícii ajjednotlivé školské dvory. Základnáškola na Dudovej ulici navyše ponúkatenis a lukostreľbu, ZŠ na Holíčskejulici basketbal, v areáli okoloZŠ na Turnianskej ulici hrajúplážový volejbal.(ld)SÚHLASILI SO ZMENOU ÚZEMNÉHO PLÁNU PRED POISŤOVŇOUZa návrh na zmenu územnéhoplánu v lokalite medzi čerpacoustanicou Shell a Slovenskou poisťovňouzahlasovali na svojomposlednom rokovaní karloveskíposlanci. Ako povedal prednostamiestneho úradu Rastislav Velček,informáciu hneď posúva nabratislavský magistrát, aby ju tammohli zapracovať do územnéhoplánu hlavného mesta. ,,Park jelepší ako budova,“ požiadal Velčeko podporu poslanecký zbor.Poslankyňa Jana Zlámalová(OK) povedala, že to podporujú,ale že k 1. júlu sa to už do územnéhoplánu hlavného mesta zapracovaťnestihne, pretože to naNA NEDISCIPLINOVANÝCHPSIČKÁROV SÚ PRÍSNEJŠÍ UŽ AJ V DÚBRAVKEUž aj v Dúbravke sú prísnejšína nedisciplinovaných psičkárov.Miestni poslanci totiž na svojomposlednom stretnutí schválili všeobecnezáväzné nariadenie, ktoréupravuje podmienky držania psovna území tejto mestskej časti – vyššiepokuty ako doteraz (do 65 eur)na jeho základe hrozia tým, ktorípo svojom psovi (alebo po tom,ktorého venčia) neodpracú jehoexkrementy, aj tým, ktorí nezabezpečiapotvrdenie o zdravotnomstave svojho miláčika pre tých, ktorýchten ich miláčik pohrýzol. Oniekoľko desiatok eur ľahší môžebyť aj ten, koho pes pobehuje poulici bez náhubku.Nezávislý poslanec StanislavPriesol sa počas diskusie zamyslelnad tým, že keďže košovna psie exkrementy je v Dúbravkemálo, mohli by ich odhadzovať ajdo kontajnerov na komunálny odpad.,,Hádžu sa tam aj detské plienky,prečo by sa tam nemohli hádzaťpsie exkrementy?“ zaujímaloho. Ten, kto ide so psom na prechádzku,by ho mal podľa Priesolapustiť až v momente, keď doraziamagistráte nebudúmať kedy prerokovať.,,Zmenaúzemného plánutrvá dlho, upozorňovalasomna to,“ oznámila.Aj zástupca starostkyPeter Lenč(KDH) sa usmieval,ľuďom podľaneho netreba dávaťmárne nádeje,čo sa termínovtýka.(ld)Medzi benzínovou pumpou a poisťovňou vyrastie skôr park ako budova.do cieľa svojej cesty. ,,Okrem tohomusí zabrániť aj tomu, aby pes odišielz domu bez dozoru,“ dodal sdovetkom, že sám pozná takýchľudí, ktorí ich púšťajú z bytu skôr,ako ho sami opustia. ,,Toto všetkomusí obsahovať aj všeobecnezáväzné nariadenie, v ktorom máoporu mestská polícia,“ vysvetlil.Pavol Králik (OK) prezradil, žesám svojho času choval nebezpečnýchpsov, ale že je otázne, čo všetkoešte je nebezpečný pes a čo užnie. ,,Videl som už aj čivavu, ktorápohrýzla do ruky malé dieťa,“ povedal.Náhubok je podľa neho dôležitý,neublížia si s ním ani psy, čosa pobijú.S návrhom predložiť do 24 hodínpotvrdenie o zdravotnom stavepsa tomu, koho ten pes pohrýzol,prišiel Boris Hradecký (SMER-SD). Jeho stranícky kolega KarolJarábek, inak lekár potvrdil, že bezspomínaného potvrdenia sa musípohryznutý človek podrobiť veľminepríjemnému očkovaniu.,,Zvieratá tu majú pomaly väčšiepráva ako ľudia a jediné, čo zaberáaj v zahraničí, sú vyššie pokuty.Tie aktuálne sa mi zdajú nízke,“konštatoval nezávislý Lukáš Machalaešte pred hlasovaním. StarostaJán Sandtner (nezávislý) houpozornil, že nad rámec zákonaísť tak či tak nemôžu, že prekročiťtých 65 eur nejde.(ld)Nedisciplinovaným psičkárom hrozí pokuta až 65 eur.foto mkKARLOVEŠŤANIA PONECHALIŠTYRY VOLEBNÉ OBVODYV štyroch volebných obvodochbudú aj počas nasledujúcichštyroch rokov voliť Karlovešťania.Tých z prvého bude v novommiestnom zastupiteľstve zastupovaťpäť poslancov, z druhéhoa tretieho sedem, tí vo štvrtomsi zvolia šesť svojich predĺženýchrúk. Miestni poslanci okrem tohorozhodli o tom, že nový starosta/nová starostka bude pre miestnyúrad pracovať na plný úväzok.Kým materiál schválili, ozvalasa poslankyňa Alexandra Húsková(bez politickej príslušnosti).Nepáčilo sa jej, že si nemôžu vyberaťz pôvodných dvoch, okremštyroch obvodov bolo totiž predtýmv hre aj päť. ,,Rozhodli ste zanás,“ obrátila sa na predkladateľaRastislava Velčeka, prednostukarloveského miestneho úradu.,,Minulé volebné obdobie tobolo takto a nikto nič nenamietal,nikto sa nedožadoval dvoch alternatív,“zareagoval. Dodal, že takýtonávrh nezaznel ani na rokovanímiestnej rady, z ktorého vychádzal.,,Vyjadrenia komisií akobypre vás neboli relevantné, akobyste na ne zabudli,“ pridal sa naHúskovej stranu aj Martin Berta(KDH). ,,Keď je materiál neúplný,ťažko sa rozhoduje,“ povedalVelčekovi. Podľa neho má pripraviťmateriál, o ktorom majú potomrozhodnúť miestni poslanci.,,Urobil som to, čo po mne chcelamiestna rada,“ obhajoval sa Velčeks tým, že poslanecké požiadavkydo predkladaného materiáluzapracoval. ,,Vy ste tu prenás, dajte nám možnosť rozhodnúťsa,“ ukončil Berta štipľavý dialóg,akých je v Karlovej Vsi v tomtovolebnom období neúrekom.(ld)ZÁUJEM OVYHRADENÉPARKOVANIECelkovo 439 parkovacíchmiest si v posledných dvoch rokochod mestskej časti prenajaliPetržalčania, najväčší záujem ovyhradené státia je podľa tamojšiehohovorcu Ľubomíra Andrassyhona Dvoroch. Kde je vyznačenýchviac ako 120 miest.Z existujúcich 18 000 parkovacíchmiest je na vyhradené parkovanievyčlenených približne1600. Ročne sa za státie na nichplatí 630 eur, poplatok sa vyberáformou miestnej dane.O vyhradené parkovaciemiesto môže požiadať každý Petržalčan,ktorý má v mestskejčasti trvalý pobyt a vozidlo kategórieM1 a N1 s hmotnosťou do3,5 t a dĺžkou do päť metrov. Povoleniesa vydáva na dva roky.(ld)LOĎOU DODANUBIANYAk ste ešte nezaregistrovali,že spoločnosť Slovenská plavbaa prístavy - lodná osobná dopravasprevádzkovala pravidelnúlodnú linku medzi Bratislavou aVodným dielom Čunovo, to najdôležitejšieopakujeme.Odchody lodí: každú sobotu anedeľu o 14. hod., Osobný prístavBratislava, Nástupište č. 8nad Starým mostom (príchod doDanubiany o 14.45 hod.), odchododtiaľ o 16.30 hod., príchod doBratislavy o 17.45 hod.Dokedy: do 12. septembra.Cestujúci si môžu kúpiť jednosmernýalebo spiatočný lístok.V cene je okrem plavby aj voľnývstup do Danubiana MeulensteenArt Múzea v Čunove, ktorétento rok oslavuje 10. výročiesvojej existencie.(ld)OBNOVA SADUJANKA KRÁLAS komplexnou obnovou existujúcejinfraštruktúry, oddychovýchzón, verejného osvetlenia azverokruhov sa počíta v druhejetape revitalizácie petržalskéhoSadu Janka Kráľa. Tamojší miestnyúrad predpokladá, že projektbudú môcť zrealizovať vďakazdruženiu petržalských verejnýchfinancií a zdrojov z fondovEurópskej únie.Celkové náklady odhadujú na1,7 milióna eur, Petržalka za doterajšieprojektové prípravy zaplatila13 200 eur. Prvá etapa obnovyparku sa uskutočnila v rokoch2005 – 2006, súvisela s ošetrenímexistujúcich, odstránenímnebezpečných a vysadením novýchstromov (vyrúbali ich 168,vysadili 176). To vyšlo na 900-tisíceur.(ld)


13/2010Spravodajstvostrana 5JÚLOVÉ ZASTUPITEĽSTVO MČ BRATISLAVA-PETRŽALKAČO BUDE S PRÁZDNYM PRIESTRANSTVOMNA MACHAROVEJ, SA STÁLE NEVIENapriek tomu, že ešte v májischválili petržalskí poslanci uznesenie,na základe ktorého mala mestskáčasť v súvislosti s nevyužívanouplochou na Macharovej ulici podpísaťso spoločnosťou Car Towing(plánujúcou sprevádzkovanie odťahovejslužby) nájomnú zmluvuna šesť rokov a súčasne ju zaviazaťdo šiestich mesiacov na vybudovanienovú príjazdovú komunikáciu, vnajbližšom čase sa tak nestane. CarTowing mala okrem toho miestnymobyvateľom poskytnúť bezplatne 25strážených parkovacích miest a pouplynutí nájomnej zmluvy si nerobiťnároky na to, čo vybudovala.Na svojom poslednom stretnutísa petržalskí poslanci „odťahovke“postavili. Schválili síce návrh TiboraKósu (SDKÚ-DS), ktorý prišiel stým, aby spomínaná spoločnosť neplatilaročne za prenájom 20 000,ale 40 000 eur, odťahovú službu akotakú vzápätí zavrhli. Nesúhlasili anis návrhom Františka Šebeja (OKS),aby nechal petržalský starosta MilanFtáčnik (nezávislý, s podporouSMER-SD) vypracovať investičnýzámer, ktorý by smeroval k výstavbeverejného parkoviska s osvetlením.,,Téma sa nám vráti na stôl,“ skonštatovalstarosta bezprostredne pohlasovaní.Na májovom verejnom zhromaždenína Černyševského ulicisa väčšina prítomných Petržalčanovpriklonila k možnosti spustiťna mieste odťahovú službu, objavilasa dokonca petícia s 83 podpismi,v ktorej dali podpísaní najavo svojnesúhlas s tiež zvažovanou výstavbougarážového domu. Na júlovomzastupiteľstve sa petržalskí poslancidozvedeli o novej petícii. S 307podpismi, ktorých autori ich žiadali,aby odťahovej službe zelenú nedali,aby bolo na Macharovej ulici radšejverejné parkovisko s osvetlením.,,Prečo by tam mali odťahovať autázo Starého Mesta? Okrem toho, nákladnéautá by pri odťahovaní robilihluk a znečisťovali životné prostrediea v Petržalke je málo parkovacíchmiest,“ vystúpil za petičníkovPETRŽALČANIA BY POTREBOVALI ZREKONŠTRUOVAŤ KINÁ,,Modrý dom rekonštrukciu nevyhnutnepotrebuje, je hanbou Petržalky.Ale len za predpokladu, žetamojších obyvateľov presunú niekaminam a už sa nevrátia. Inak tonemá zmysel a o rok ho môžu rekonštruovaťznovu,“ komentuje ambíciupetržalskej samosprávy použiťčasť peňazí z Európskej únie na rekonštrukciubytového domu na Čapajevovejulici Jarka, ktorá pracujev jeho bezprostrednej blízkosti. Petržalkasa o finančnú injekciu uchádzav rámci projektu Integrovanejstratégie rozvoja mestských oblastí,súperí pritom napríklad s Dúbravkoualebo Novým Mestom.Podľa Jarky by sa spomínaná rekonštrukciamestskej časti vyplatilalen v prípade, že by sa po nejdo ,,Modrého domu“ nasťahovaliľudia, ktorí si bývanie vážia, a súschopní pravidelne zaň platiť. ,,Čoviem, je v katastrofálnom stave.Plesnivejú v ňom steny, a niektoríľudia, čo tam bývajú, zapáchajú tak,že mi je z toho nevoľno, keď na nichPavel Halač. ,,Každému nevyhovieme,“zareagovala zástupkyňa starostuViera Kimerlingová (KDH), ktoráv tejto súvislosti upozornila na hroziacisúdny spor s Car Towing a finančnéstraty. Peniaze z prenájmuby podľa nej riešili problém statickejdopravy v oblasti. Na už spomínanomverejnom zhromaždení totižpadol aj návrh, zainvestovať dorozvoja v nej aspoň polovicu z taktozískaných prostriedkov.,,Ľuďom, ktorí podpísali tú prvúpetíciu, niekto nakukal, že parkovacídom na Macharovej chcem postaviťja,“ zapojil sa do diskusie odporca,,odťahovky“ František Šebej.Hneď to vyvrátil a dodal, že pod novoupetíciou je viac podpisov, takby sa mali vrátiť k svojmu pôvodnémurozhodnutiu, vybudovať tamverejné parkovisko. ,,Poďme pokojneaj do konfrontácie s firmou CarTowing, ku ktorej, mimochodom,nemám dôveru,“ nechal sa počuť.S tým sa stotožnil aj Michal Radosa(SDKÚ-DS), podľa ktorého by siStaré Mesto malo nájsť miesto preodťahované autá na svojom území.Iveta Plšeková (SDKÚ-DS) navrhla,aby hľadali vhodnejšie miesto naodťahovanie, a aby ho hľadali napríkladpod petržalskými mostami.Ftáčnik poslancov informoval,že na Macharovej ulici by nekončililen autá zo Starého Mesta, ale aj tie zPetržalky, končiace inak v Čiernomlese. Sám by vybudovanie odťahovejslužby považoval za riešenie, ajkeď nie ideálne. Poslancov upozornilna výpadok očakávaných financiíz nájomného v rozpočte, a na to,že Car Towing bude chcieť späť to,čo do doterajších úprav plochy vrazila.,,Nemáme pomaly ani na bežnýchod úradu, riešme veci zodpovedne,“ozval sa Peter Guttman (SDKÚ-DS), ktorý kolegom pripomenul, žeto územie bolo dlho nevyužité. EugenLexman (KDH) zase bránil StaréMesto v tom zmysle, že sa určitenezbavuje odťahovaných áut naúkor Petržalky, že je to predsa všetkojedno mesto – Bratislava.KTO PODÁVA SŤAŽNOSŤ, MAL BY JU PODPÍSAŤKaždý, kto podáva sťažnosť namiestny úrad, by ju mal podpísať,dozvedeli sa petržalskí poslanciod jeho prednostu Mariána Miškanina.Aby ju neodložili. Okremtoho skonštatoval, že aktuálne saveľa ľudí na tamojších zamestnancovnesťažuje, hromadia sa im všakrôzne petície – často s formálnyminedostatkami.,,Nie všetky nepodpísané sťažnostikončia tak, že sa s nimi ďalejnepracuje,“ ozvala sa starostovazástupkyňa Viera Kimerlingová.Snažia sa podľa nej vyhovieť aj tým,ktorých sťažnosti sú nekompletné.Ich autorov kontaktujú s tým, abyich doplnili.v obchode narazím. Navyše sa tamobjavujú problémy s drogami, už toje sám o sebe dôvod, prečo to taktonemôže ísť ďalej. Myslím, že by Petržalkatým ľuďom odtiaľ pomohla,keby ich dostala von z toho hnoja anašla im niečo iné. Každému niekdeinde, rozhodne už ale nie v centreniečoho, skôr na okraji,“ pokračujerozhorčene.Plánovanú premenu opustenejbudovy na Tupolevovej ulici,niekdajšieho sídla Divadla Ludus,na sociálno – komunitné centrum,víta Johana. ,,Sobášna sieňv CC Centre na Jiráskovej je maličká,zišla by sa väčšia. Navyše jetam zlý prístup – z parkoviska – atie priestory nevyzerajú veľmi reprezentatívne.Vlastne vôbec,“ myslísi. Dúfa, že ak sa Petržalke podarízískať časť z dvanástich miliónoveur, vyčlenených na projekt, vybudujena Tupolevovej aj telocvičňu.,,Takú, do ktorej by sa dalo ísť zacvičiťza primeranú cenu. Takú, v ktorejby ste sa cítili príjemne a nepripomínalaby vám staré zašlé časy vzatuchnutých podzemiach škôl.“Keby mal balík s peniazmi k dispozíciiMarcel, vrhol by sa na rekonštrukciumiestnych kultúrnychdomov. ,,Sem tam si zájdem do kinav Zrkadlovom háji alebo na Lúkach.Premietajú úžasné veci, ale tiepriestory... V detstve ma rodičia vodievaliaj do Ovsišťa, kde bolo tiežkino, to už nefunguje dávno, čo je sMichala Radosu vzápätí zaujímalo,čo sa stane s anonymom.,,Sťažovateľ môže mať oprávnenestrach zverejniť svoje meno a toby ho mohlo odradiť,“ zauvažoval.,,Neodkladáme do koša nič z toho,čo príde,“ upokojil ho starosta. PeterGuttman (SDKÚ-DS) zase prišiels tým, že existuje aj taká možnosť,aby osoba, ktorá sa sťažuje,zostala v anonymite, aby sa o nejnedozvedela tá osoba, na ktorú sasťažuje. To potvrdil aj prednostaMiškanin, ktorý povedal, že kto sasťažuje a nechce, aby sa v súvislostis touto sťažnosťou zverejňovalojeho meno, tomu vyhovejú.JEDÁLNE NEZMODERNIZUJÚ HNEĎO tom, že jedáleň zostane vkaždej petržalskej základnej škole,rozhodli miestni poslanci uždávnejšie. Na svojom poslednomstretnutí sa mali dozvedieť, čochcú v tej - ktorej urobiť pre to,aby k tanierom prilákali viac stravníkov.Dozvedeli sa, že to chce modernizáciu,a že to nepôjde hneď.Ivetu Plšekovú predložený materiálsklamal, myslí si totiž, žepráve v jedálňach deti získavajúzáklad svojho neskoršieho životnéhoštýlu. To z neho podľa nej nevyplynulo.Stanislav Janota (KDH)sa pozastavoval nad tým, či by nebolovýhodnejšie variť len v každejdruhej škole, prípadne stravuodniekiaľ dovážať. ,,Robia to tak vRakúsku a je to výhodné,“ vysvetlil.Starosta Milan Ftáčnik reagoval,že to už riešili a vyriešili, že teraz jena rade spomínaná modernizácia.,,Tá však chce svoj čas,“ konštatoval.A ďalšie diskusie.V PETRŽALKE CHCÚ CHÝBAJÚCE PENIAZEZÍSKAŤ PREDAJOM PREBYTOČNÉHO MAJETKUPredajom prebytočného majetkua zintenzívnením komunikácies dlžníkmi sa môže Petržalka dostaťk peniazom, ktoré jej chýbajú.Na poslednom zastupiteľstve tonavrhol poslanec Michal Radosa,s tým, že predávať sa môže všetkookrem detských ihrísk a parkovísk.,,Ten zoznam bude veľmi krátky,nemáme takmer nič,“ upozornilho starosta Milan Ftáčnik. Je síceza to, aby išli touto cestou, netrebavšak mať podľa neho veľké očakávania.,,Posledné dva roky námkvôli kríze klesajú príjmy, tie aleklesajú aj iným samosprávam a vláde.Musíme sa s tým vyrovnať, riešenieale nie je, že vypneme svetloa prestaneme kosiť,“ povedal. Jehozástupca Juraj Kováč (SDKÚ-DS)si myslí, že kto neustále nastavuještátu ruku s tým, aby niečo dostal,končieva väčšinou zle.Petržalskí poslanci sa v rámcitejto diskusie dozvedeli aj to, že vrezervnom fonde mestskej časti jeaktuálne 600 000 eur.(ld)ním? Možno by za kultúrou chodiloviac ľudí, keby mali pocit, že idúniekam, kde to pekne vonia, kde jeútulne,“ predpokladá. ,,Možno bysa potom do tých smutných kultúrnychdomov podarilo nalákať aj nejakýchnových nájomníkov, podnikateľov,ktorí by tam priniesli zaujímavéaktivity a život.“(ld)POPRI KOMÁROCHSA PREMNOŽILI AJHOLUBYZvýšený výskyt holuba domovéhozaregistrovala v poslednýchtýždňoch petržalská samospráva.Miestny úrad preto žiada vlastníkovbytov, správcov bytových domova užívateľov nehnuteľností,aby vo vlastnom záujme vyčistilispoločné priestory. Ide predovšetkýmo miesta, kde sa ukladádomový odpad.Balkóny neobývaných bytov bymali zablokovať, vlastníci a správcovianehnuteľností môžu používaťaj elektronické plašiče. Farmakologicképrípravky, ktoré by pomohliutlmiť plodnosť holubov, v súčasnostina Slovensku zaregistrovanénie sú.V Prahe sa v ,,bojoch“ proti holubomnajviac osvedčila spoluprácavlastníkov bytov a domov so sokoliarmi.Tí totiž dokážu pomocouvycvičených dravcov vytlačiťnežiaduce vtáctvo z obývanýchčastí mesta na perifériu.(ld)NA VEĽKOM DRAŽDIA-KU SÚ TRAJA PLAVČÍCIVodná záchranná služba sa objavilapri Veľkom Draždiaku v Petržalke.Zdrží sa až do začiatku septembra.Prioritnou je pre ňu severozápadnáčasť jazera (Hotel Bonbón),neignoruje ale ani tie zvyšné.Vodná záchranná služba sa pri VeľkomDraždiaku objavila aj napriektomu, že nie je oficiálnym prírodnýmkúpaliskom. Jej výkon zabezpečujena základe zmluvy s mestskoučasťou spoločnosť DM ResusticSlovakia, v petržalskom rozpočteje na to vyčlenených 11 600 eur.Traja plavčíci – záchranári prichádzajúna Draždiak každý deňv týždni a pracujú v čase od 10.do 19. hod. K dispozícii majú záchrannýčln a ambulanciu s kompletnouresuscitačnou technikou.(ld)V PETRŽALKE SAOPÄŤ ROZTOČILKNIŽNÝ KOLOTOČKnižný kolotoč v Petržalke saopäť roztočil, tento rok už po štvrtýraz. Záujemcovia sa môžu staťjeho súčasťou každú stredu – vždyv čase medzi 9. a 12. h pred budovouTechnopolu na Kutlíkovej ulici.V Knižnom kolotoči ide o bezplatnéputovanie kníh medzi ľuďmi,ktorí sa k nim dostanú beztoho, že by sa museli niekde zaregistrovať,alebo si zabezpečiť čitateľskýpreukaz. Na výber pritommajú viac ako tisíc publikácií, vyradenýchz knižného fondu Miestnejknižnice Petržalka.Hneď po prečítaní treba požičanépriniesť späť, aby sa k tomudostali ďalší. Kolotoč sa bude krútiťdo septembra, keď vyhodnotiatú medzi ľuďmi najžiadanejšiu knihu.(ld)


strana 6 Servis13/2010BUĎTE OSTRAŽITÍA NEDAJTE ŠANCUPODVODNÍKOM!Okresné riaditeľstvo Policajnéhozboru v Bratislave I upozorňujeobčanov na podvodníkov, ktorí savydávajú za príbuzných, fiktívnychzamestnancov energetiky, plynární,bytových družstiev a pod. Pod vymyslenýmdôvodom ako je kontrolameračov vody, tepla alebo plynuvojdú do bytu dôverčivého občanaa v nestráženej chvíli ho okradnú openiaze alebo drahé predmety.Nepúšťajte do bytu cudzíchľudí. Ak príde zodpovedný pracovníkodpisovať stav energií, vopredvás na to upozorní oznam. Môžetesi v predstihu napísať odpis napapier aj s číslom meračov a tentonalepte na vaše vstupné dvere dobytu zvonku. Pri kontrole a montážimeračov na radiátore si zabezpečteprítomnosť ďalšej vám blízkejosoby v byte, aby ste v byte s dotyčnýmčlovekom neostali sami amohli mať pod drobnohľadom pohybmontéra.Dôležité formuláre, peniaze,doklady, šperky nemajte voľne položenéna viditeľných a dostupnýchmiestach v byte - napr. šperkovnicavyložená na komode v obývacejizbe.Podvodníci využívajú dôverčivosťnajmä starších osôb. Okresnériaditeľstvo Policajného zboru vBratislave I vyšetruje viaceré prípady,keď podvodníci využili dôverčivosťstaršej osoby a obrali juo peniaze. Praktiky podvodníkovsú rôzne, pod rôznymi zámienkamilákajú najmä od starších ľudí peniaze,predstavia sa ako zástupcoviarôznych inštitúcií či firiem, ponúkajúvýhodne rôzny tovar, vyplácaniepríspevkov, alebo odovzdanievýhry. Polícia preto odporúča nevpúšťaťtakéto osoby do bytu, leboenergetici, vodárne a iné spoločnostipeniaze neposielajú v hotovosti.Podvodníci starších ľudí oslovujúaj na ulici (najčastejšie z motorovéhovozidla), že jeho známy (kamarát,šéf, príbuzný) mal nehodu apotrebuje požičať peniaze na zaplatenieošetrenia v nemocnici (opravualebo odtiahnutie vozidla) a tietoosoby vám ponúknu ako zálohuinú menu alebo vec, pričom vystupujúdôveryhodne. Nepristúpte natakúto požiadavku, zdravotná pomocsa v SR poskytuje bezplatnekaždému bez výhrady.Ďalším z prípadov je, keď niektozavolá starším ľuďom domov apredstaví sa ako ich príbuzný (syn,dcéra, vnuk/čka) a žiada ich ihneďo finančnú pomoc (najčastejšie nakúpu vozidla) s tým, že pre peniazepošle svojho kamaráta. V takomtoprípade si spätným volaním overte,či ide naozaj o príbuzného, za ktoréhosa vydáva (zavolajte svojmupríbuznému na jeho číslo späť) anedávajte peniaze osobe, ktorú nepoznáte.Ak sa vám stane niektorá z popísanýchudalostí, snažte sa zapamätaťsi: popis osôb, výzor, oblečenie,vozidlo (EČV, typ, farba) a inézvláštnosti. Vo všetkých prípadochihneď zavolajte POLÍCIU na číslo158.Okresné riaditeľstvo Policajnéhozboru v Bratislave IMám problém, s ktorým by sompotrebovala čo najrýchlejšie poradiť.Nastúpila som do zamestnania,v ktorom som po odchádzajúcejzamestnankyni prebrala príručnúpokladňu s ceninami (finančnáhotovosť, reprefond, stravné lístky).Prevzatie uvedenej hotovosti aostatných cenín prebehlo za jedinýdeň, hneď po nástupe do zamestnania.Odovzdávajúca pracovníčkaspolu so mnou prepočítala obsahpokladne a spísala odovzdávacízáznam. Po jej odchode určitúdobu trvalo, kým som sa zorientovalaa oboznámila sa s režimompri manipulácii s uvedenými ceninami.V tom čase som zistila, že obsahsíce zodpovedal tomu, čo bolouvedené v zázname, ale v evidenciách,najmä u stravných lístkov,bol neporiadok a u pomerne veľkejsumy nebolo možné zistiť výdaj. Otomto stave som informovala nadriadeného,ktorý mi na nasledujúcideň doniesol spísanú dohodu o zodpovednostiza zverené ceniny, ktorúsom neuvážene podpísala. Po niekoľkýchdňoch mi povedal, aby soms pokladňou pracovala zodpovednea dala všetko do poriadku, lebopo podpise dohody zodpovedám zaprípadnú škodu. Vtedy som si uvedomila,že som vlastne prebralazodpovednosť aj za moju predchádzajúcukolegyňu. Pokúsila som sajej zavolať, aby mi niektoré nejasnostivysvetlila, na čo mi ona povedala,že ona všetko odovzdala a jasom podpísala prevzatie, takže juto už nezaujíma. Neviem, čo mámteraz robiť, rozdiel, ktorý som doterazzistila, predstavuje 98 eur.Ľubica Š., BratislavaNa úvod je potrebné povedať,že nie len vy, ale aj váš zamestnávateľste nepostupovali pri prevzatífunkcie a súvisiacej agendysprávne. Je síce pravdou, že zamestnancipodpísaním dohody ohmotnej zodpovednosti zodpovedajúza schodok na hodnotách,ktoré im boli zverené, ale váš zamestnávateľnepostupoval v súlades ustanovením § 184 ods. 1 Zákonníkapráce. V tomto ustanovenísa hovorí, že pri uzatvorení dohodyo hmotnej zodpovednosti samusí vykonať inventarizácia. Tá samusí okrem toho vykonať aj pri zánikuhmotnej zodpovednosti, pripreradení zamestnanca na inú prácualebo na iné pracovisko, pri jehopreložení a pri skončení pracovnéhopomeru. Za vykonanie inventarizáciezodpovedá zamestnávateľa zamestnanec by mal na jej vykonanítrvať. Inventarizácia spísaná priuzatváraní dohody medzi zamestnancoma zamestnávateľom slúžik tomu, aby zamestnanec zodpovedallen za hodnoty, ktoré skutočneprevzal. Zápis z inventarizácie pretotvorí neoddeliteľnú súčasť dohodyo hmotnej zodpovednosti. Vovašom prípade, aj keď nebola inventarizáciavykonaná, by na zbaveniesa zodpovednosti mal postačovaťzápis, ktorý ste s vašou predchodkyňouspísali a tento je založenýako príloha pri vašej dohode ohmotnej zodpovednosti. Na základejeho obsahu môžete hodnovernedokázať, že prípadný schodokste nezavinili vy, ale vznikol pri nesprávnomnakladaní s hodnotamivašou predchodkyňou. Vy v žiadnomprípade nezodpovedáte za jejchyby a nedodržiavanie predpisov.Odporúčame vám, aby ste na zistenéchyby zamestnávateľa písomneupozornili, zamestnávateľ je zozákona povinný nedostatky odstrániť.V opačnom prípade, ak zamestnávateľneodstráni nedostatkyv pracovných podmienkach, ktorébránia riadnemu hospodáreniuso zverenými hodnotami v čase dojedného mesiaca po vašom písomnomupozornení, môžete od dohodyo hmotnej zodpovednosti odstúpiť.JUDr. Ján BubeníkSTARŠÍ VODIČI, NEZABÚDAJTE NA POVINNÉLEKÁRSKE PREHLIADKY!foto mkPočas vodičskej praxe ste sa užaj vy určite stretli s vodičmi, ktorísa svojim správaním, reakciami,prípadne technikou jazdy zjavneodlišujú od ostatných vodičov - súnimi vekovo starší vodiči. Niektorýchza volantom aj ľahko spoznáme.Pre mnohých vodičov z tejtovekovej kategórie je typické sústredenésedenie za volantom,častokrát v neprirodzenej polohetakmer na volante spojené s nedostatočnýmsledovaním premávkyza vozidlom, oneskorené rozbiehaniena križovatke, veľká opatrnosťpri vchádzaní z vedľajšej na hlavnúcestu, problémy v hustej premávke,najmä v neznámom prostredí.Niežeby sa takéto správanie uiných vodičov nevyskytovalo, toby sme tým starším krivdili. Čo jevšak vážnejšie, že v poslednom obdobísme, žiaľ, zaznamenali niekoľkoveľmi vážnych dopravných situáciía nehôd, ktoré spôsobili právestarší vodiči. Zo štatistík vyplýva,že najviac dopravných nehôd spôsobujúpo najmladších vodičochpráve vodiči vo vyššom veku. Súkrajiny, napríklad Írsko, kde právevekovo najmladší, ale i najstaršívodiči majú vyššie platby za poistenievozidla. Obdobnú prax už využívajúaj niektoré naše poisťovnepri skladbe zákonného poistenia.Nechceme ani v najmenšom staršímvodičom upierať ich právo najazdenie motorovými vozidlami,v každom prípade je však dôležité,aby spĺňali osobitné kritéria preich spôsobilosť na riadenie motorovýchvozidiel. Splnenie takýchtokritérií ochraňuje nielen ostatnýchúčastníkov cestnej premávky, ale ajživot a zdravie samotného, vekovostaršieho vodiča. Nedávno som sivypočul v čakárni u lekára rozhovor,v ktorom sa starší pán – v minulostivodič motorového vozidlasťažoval, že už prišiel o vodičskýpreukaz, lebo pri povinnej lekárskejprehliadke mu lekár zistil vážnuporuchu srdca a on musel absolvovaťoperáciu a zároveň na základezáveru lekárskej prehliadkyprišiel aj o vodičský preukaz. Súčasnevšak podotkol, že týmto náhodnýmodhalením jeho závažnéhozdravotného problému mu vrajlekári zachránili život. Ťažko, čo ilen pomyslieť, čo by nasledovalo,keby mu srdce zlýhalo počas jazdy.Každý vodič teda musí spĺňaťokrem iného aj podmienku zdravotnejspôsobilosti, ktorá môže byťna základe zdravotného stavu osobypodmienená použitím zdravotníckejpomôcky pri vedení motorovéhovozidla, možnosťou viesťlen technicky upravené vozidlo,pravidelným podrobovaním sa lekárskejprehliadke, prípadne inýmiobmedzeniami podľa záverovlekárskej prehliadky. Práve u staršíchvodičov je v dôsledku výraznýchzmien zdravotného stavu mimoriadnedôležité včasné odhaleniezdravotného problému, ktorýby mohol mať vplyv na zdravotnúspôsobilosť viesť motorové vozidlo.Práve preto zákon ukladá nielenuchádzačom o získanie vodičskéhooprávnenia, ale aj iným osobám,ktorým táto povinnosť vyplývazo zákona. Do tejto kategóriesa zaraďujú aj starší vodiči po dosiahnutístanoveného veku. Z vykonanýchankiet vyplýva, že o tejtozákonnej povinnosti veľmi veľastarších vodičov vôbec nevie alebomajú skreslené a neúplné informácie.Predovšetkým však nevediasprávny postup, ako sa uvedené lekárskeprehliadky absolvujú.Teda, ak vychádzame zo zákonač. 8/2009 Z. z. o cestnej premávkea o zmene a doplnení niektorýchzákonov, konkrétne z ustanovenia§ 87, sa pravidelnej lekárskejprehliadke povinne podrobujúvodiči najskôr dva mesiace preddosiahnutím veku 65 rokov a najneskôrdo dvoch mesiacov po dosiahnutíveku 65 rokov a následnekaždé dva roky. Lekársku prehliadkuvykonáva lekár so špecializáciouv špecializačnom odborevšeobecné lekárstvo, ktorý poskytujevšeobecnú ambulantnú zdravotnústarostlivosť pre dospelých.Na základe stanovenej povinnostisa musí vodič sám rozhodnúť dvamesiace pred stanoveným vekom anajneskôr dva mesiace po dovŕšenístanoveného veku, že v tomto časeabsolvuje predpísanú lekársku prehliadku.Pri kontrole totiž na policajtovneplatia výhovorky, že somprehliadku nestihol absolvovať. Zdikcie zákona vyplýva, že na jej absolvovaniemá vodič štyri mesiace.Uvedená lekárska prehliadka sa nepovažujeza preventívnu lekárskuprehliadku, takže náklady na jej vykonanieneuhrádza zdravotná poisťovňa,ale si ich hradí sám vodič.Po absolvovaní lekárskej prehliadkyvystaví lekár doklad o zdravotnejspôsobilosti, v ktorom uvedieprípadné obmedzenia a podľa novejprávnej úpravy aj dobu platnosti.Potvrdenie je dokladom, ktorýmusí mať vodič pri sebe a predkladáho pri kontrole policajtovi spolus ostatnými dokladmi predpísanýmipre vedenie a prevádzku vozidla.Ak vodič potvrdenie od lekáranemá alebo nie je platné, dopúšťasa dopravného priestupku.Ak posudzujúci lekár pri lekárskejprehliadke zistí zmenu zdravotnejspôsobilosti, je povinný najneskôrdo piatich pracovných dníodo dňa vykonania lekárskej prehliadkyoznámiť túto skutočnosťorgánu Policajného zboru príslušnémupodľa miesta pobytu posudzovanejosoby.(mb)


strana 8 Servis13/2010ANKETAUprednostňujete kúpanie nakúpalisku, v jazere alebo vmori?Simona (28)„Uprednostňujem more. Nievšak hocijaké, najmä Červenéa v budúcnosti by som chcelavyskúšať i Čierne kvôli liečivýmúčinkom. Morský vzducha voda pôsobia priam blahodarnena moje zdravie. A sblízkou osobou sú pre mňaideálnou kombináciou na príjemnestrávenú dovolenku.“Ondrej (26)„Minulý rok sa nám konečnepodarilo ísť prvýkrát k moru.Je to naozaj výnimočný zážitok,či už ranné alebo večernéprechádzky po pobreží alebocelodenné čľapkanie vo vlažnejmorskej vode. Naozaj smesi oddýchli a zrelaxovali sa,ale musím podotknúť, že mojapriateľka mala priam paniku zmedúz, a tak pri každom plávanísa úzkostlivo obzerala nakaždú stranu. V tom vidím nevýhodumora – ak máte zlúskúsenosť z popŕhlenia, nevietesa ďalej v mori kúpať s takouradosťou a bezstarostnosťou.“Zuzka (25)„Ja jednoznačne volím more!Dovolenka v exotickom prostredína mňa pôsobí blahodarne,vylihovanie na pláži jeúžasný relax! Ak sa však zídedobrá partia, dá sa vyblázniť ajna kúpalisku.“Ján (35)„Najradšej sa kúpeme v mori,pretože je asi najčistejšie, navyšema liečivé účinky. Aj pretotam každý rok chodievames dcérou.“Lucia (23)„Najradšej sa kúpem na kúpalisku.More má síce mnohéliečivé účinky, ale kúpaliskoje cenovo dostupnejšie a hlavnečlovek nemusí toľko cestovať.Navyše na kúpalisko savyberiete práve vtedy, keď savám to hodí a je dobré počasie.Na úrovni tejto dostupnostisú samozrejme aj jazerá, ale vdnešnej dobe je problém nájsťjazero, ktoré by spĺňalo aspoňako také hygienické kritériá,česť výnimkám.“ČO BY STE MALI VEDIEŤ O VODE, V KTOREJ SA KÚPETE?(dokončenie zo str. 1)Kúpanie v sledovaných jazeráchje bezpečné, no v nesledovanýchprírodných kúpaliskách radšejneplávajte. Keďže sa v nich nerobiapravidelné sledovania a rozborymôžu obsahovať nebezpečnéorganizmy a látky v množstvách,ktoré sú pre naše telo skutočneohrozujúce.Zásady prevádzky kúpalískUmelé kúpaliská musia podľazákona spĺňať niekoľko dôležitýchparametrov. Napríklad na 40žien stačí mať jeden splachovacízáchod a na 60 až 100 mužovjeden splachovací záchod a jedenpisoár. V bazénoch s cirkuláciouvody musí všetka kúpalisková vodanajmenej raz za deň celá prejsťrecirkuláciou, no výmena vody takáčastá byť nemusí. Zákon č. 72/2008hovorí: „Najmenej jedenkrát zašesť mesiacov musí byť vypustenýcelý objem vody.“ V bazénoch bezcirkulácie sa musí všetok objemvymeniť aspoň raz za dva týždne.Najprísnejšie požiadavky súpochopiteľne na detské bazény – tiemusia byť celé vypúšťané denne. Akmáte pocit, že voda v brodiskáchpred bazénmi je mimoriadneznečistená, môžete požiadať o jejvymenenie. Táto „oplachovacia“voda sa totiž musí obmieňať každétri hodiny a pri každom silnomznečistení.Aj teplota kúpaliskových vôdpodlieha prísnym požiadavkám. Jejnajnižšia teplota môže byť 18°C,v plaveckom bazéne však nesmiepresiahnuť 26°C a v neplaveckom28°C. Oddychový bazén mánajvyššiu povolenú teplotu nahranici 40°C. V bazénoch pre detiNAJVIAC ODPADKOV SA POVAĽUJE OKOLO DRAŽDIAKUAj keby petržalský Draždiakbez prestania obchádzali upratovaciečaty, hromadili by sa v jeho okolíprázdne plastové fľaše, plechovkyod piva a škatuľky od cigariet.Niektorým návštevníkom akoby saťažilo prejsť tých pár metrov k najbližšiemukošu s odpadkami, taktie svoje porozhadzujú okolo seba.Nič by sa pravdepodobne nezmeniloani v prípade, keby neporiadnicivedeli, ako dlho sa taká plastováfľaša rozkladá - sú to stovky rokov.V nie dobrom stave sú lavičkyna tej strane jazera, približujúcej sak nemocnici na Antolskej. Okremtoho, že si vzhľadom na chýbajúcedosky takmer nie je kam sadnúť, súod troch do šiestich mesiacoch sateplota vody musí pohybovať medzi30°C až 36°C. V bazénoch pre staršiedeti do troch rokov voda nesmievychladnúť pod 28°C a stúpnuť nad32°C. Voda musí byť priehľadnáaž dno bazénu, bez akéhokoľvekzápachu a voľného chlóru môže byťv bazénovej vode najviac 0,5 mg/l.Aj voda, ktorá je v prírodnýchkúpaliskách, teda v jazeráchmusí spĺňať niekoľko dôležitýchpodmienok, ktoré upravuje zákonč. 87/2008. Pokiaľ sa budete kúpaťv monitorovaných vodách, tak simôžete byť istý bezpečnosťou - naniektoré druhy baktérií sa musírobiť rozbor každé dva týždne, takževždy viete, v akej vode sa kúpete.Pokiaľ je voda nevyhovujúca, musísa pri nej nachádzať ceduľka sozákazom kúpania a odôvodnenímzákazu. Keď sa na hladine jazeratvorí vodný kvet, tak sa robírozbor na akútnu ekotoxicitu, čoje ľudsky povedané, pôsobenietoxínov na živé organizmy. Každédva týždne sa robí rozbor naprítomnosť koliformných baktérií,echerichiu coli, črevné enterokoky,cyanobaktérie, chlorofil a riasy,ktorých počet nesmie prekročiť 10000 jedincov na mililiter vody. Ďalejsa v dvojtýždňových intervalochokrem iného sleduje prítomnosťminerálnych olejov, fenoly,plávajúce znečistenia a nasýtenosťvody kyslíkom. Zákon upravujeaj prítomnosť chemických látok azlúčenín, ktoré smú byť v malýchmnožstvách prítomné vo vode.MoriaKúpanie v mori má asi najviacvýhod. Keďže more je „zberníkom“riečnych vôd, ktoré sa na ceste docieľa obohacujú o množstvo látok,celé obrastené burinou.Inak si leto na Draždiakupopri ľuďoch tradične užívajúaj kačice a labute, naďalejrozmaznávané zvyškamijedál z bratislavských domácností.Psy do vody nesmú,aspoň zatiaľ visí tabuľas textom v tomto znení najednom z miestnych stromov.Kým ju opäť raz niektonestrhne, aby tam vykúpalsvojho miláčika. Na Draždiakchodí stále pomerneveľa rybárov, kúpajúci brázdiavodu na gumených člnkocha vodných bicykloch.(ld)Kuchajda nepatrí k odporúčaným lokalitám na kúpanie.more obsahuje veľa chemickýchprvkov. Soľ, ktorá sa skladá zosodíka a chlóru tvorí približne85% týchto látok. Slanosť je rôzna.Najslanšie more je Červené, naopak„najsladšie“ je Baltské more. Jednýmz najčistejších morí je Egejské priGrécku a napríklad Azovské moremedzi Ukrajinou a Ruskom jezaujímavé tým, že ako jedno z málav zime zamŕza.Svetovým unikátom je Mŕtvemore, ktoré je vo svojej podstatejazerom, avšak slaným. Takýmslaným, že je v ňom až desaťnásobneviac soli ako v iných, skutočnýchmoriach, a preto je mŕtve –bez živočíchov. Mŕtve more jeobrovským kokteilom chemickýchprvkov, ktoré priaznivo pôsobia nanervový systém, artritídu, reumu,množstvo kožných chorôb a inýchnajrôznejších ochorení.Okrem neodškriepiteľnýchpozitív na zdravie, majú moriaaj svoje nevýhody. Žije v nichmnožstvo živočíchov, ktoré vámmôžu pokaziť peknú dovolenku.Spomeňme napríklad veľmičasté medúzy, ktoré sa čas odčasu objavia aj našich sladkýchjazerách. Patria medzi pŕhlivce,čo vystihuje ich schopnosť. Popopŕhlení sa zvyčajne na miestekontaktu vyhodia drobné červenépľuzgieriky, prípadne zostanepokožka len začervenaná. Ak však„obeť“ medúzy má alergiu na jejjed, môže mať popŕhlenie oveľavážnejšie následky a v závislostiod druhu medúzy – môže ísť aj osmrteľné zranenia. Ak po popŕhlenínezostane len malé začervenanie jenajlepšie vyhľadať lekára.Nepríjemné je aj stretnutie sa smorským ježkom či porezanie sa nakorale. Ide o zriedkavejšie zraneniaako je popŕhlenie medúzou, trebabyť však aj v týchto prípadochopatrný a prípadné rany vždyriadne prezrieť a vyčistiť, aby stezabránili zápalom a podobnýmkomplikáciám.Veronika ŠevčíkováDvojtýždenník Bratislavskýkuriér vydáva Staromešťan,s.r.o. Šéfredaktor: PeterKimijan, sefredaktor@bakurier.sk,E-mail: redakcia@bakurier.sk,tel. č.: 02/ 544 37781 Inzercia: inzercia@bakurier.sk.Adresa redakcie: Ventúrskač. 4, 811 01 Bratislava.Distribúcia: bezplatne dovšetkých domácností a firiemv Bratislave. Registrované MKSR: EV3820/09.TOBOGAN MAJÚ IBA ZLATÉ PIESKYMiernou nevýhodou Zlatýchpieskov je ich poloha, električkamisa síce dostanete takmer až kuvchodu, cesta z mesta ale do týchtokončín netrvá päť ani desať minút.Čo je v lete pre niektorých odporcovmestskej hromadnej dopravy,najmä teplôt a pachov v nej, rozhodujúce.Kým ste v cieli, kúpete savo vlastnom pote.K vode sa dospelí dostanú za1,50 eura a čím skôr prídu (najlepšiehneď ráno, bezprostredne pootvorení areálu), tým väčšiu šancumajú, že si obsadia jedno zo sympatickýchdrevených lehátok. Milovnícitieňa sa môžu zložiť na jednejz mnohých lavičiek pod stromami.Alebo na pokosenom a vyupratovanomtrávniku. Okremvodných bicyklov je návštevníkomk dispozícii aj červený tobogan,najmenšie deti sa môžu prebytočnejenergie zbaviť na preliezačkách.(ld)BEZPLATNÁ KUCHAJDAPosedieť a oddýchnuť si na novomestskúKuchajdu chodievajúpo zrušení vstupného už aj tí, ktorýmby sa to predtým na tú chvíľkutakzvane neoplatilo. Niekedy sao tiene pod stromami ,,preťahujú“ smiestnymi kačicami, ale aj keď súbojprehrajú, stále majú k dispozíciidosť lavičiek. Sem tam sa naniektorej objaví prázdna plechovkaalebo dokonca plastová nádobka sozvyškami margarínu, inak je v areáliporiadok. A pokoj, po novomtam nemôžu cyklisti ani psičkári.Deťom sa najviac páči zo stredujazera striekajúca voda, betónovývýbežok v tvare trojuholníka, zktorého je úžasný výhľad na televíznuvežu Kamzík, malá terasa, zktorej sa dá skákať a množstvo bufetovponúkajúcich všetko od nanukovcez langoše po tácky, prehýbajúcesa pod klobásami a párkamipoliatymi horčicou a kečupom,okrem toho pizzu a mäso na viacspôsobov.(ld)


strana 10 Kultúra13/2010SPUCKKASTLESúčasťou edície Bratislava –Pressburg, ktorú vydáva AlbertMarenčin – Vydavateľstvo PT, jeaj kniha Igora Janotu Bratislavskérarity. Autor v nej približujeatraktívne kuriozity a kuriózneatraktivity starej Bratislavy. Pozývamevás na krátku exkurziu...Miest na kúpanie bolo v Bratislavevždy málo, aj keď mestoleží na Dunaji. Rieka bývala dosťznečistená, studená a miestamimala silný prúd aj s nebezpečenstvomvírov. Janko Alexy raz napísal:„Dunaj vždy bol nezastupiteľný,lebo sa valil pri našom mesteako čosi dravé, čo číha na človekaa nikdy nevieš, kedy ťa prepadne.Zdanlivo je krotký, ale skús mupodať ruku a môže ťa strhnúť dohlbín.“Bojazlivejšie nátury a slabšíplavci sa mu vyhýbali. Oveľa radšejchodili na mŕtve rameno napetržalskej strane - do „Pečne“.Tam bola voda plytšia, čistejšia,teplejšia a bez zákerných vírov. Akmal niekto rád chladnejšiu vodumohol chodiť aj na prietokové jazeráv údolí Vydrice a na Železnústudničku.Najviac ľudí však chodilo naLido, na pravý breh Dunaja podStarý most. Najprv tu bola lenupravená pláž s malým bazénikoma ľudia sa kúpali v Dunaji. Veci simohli odložiť v malých drevenýchkabínkach a na ich bezpečnosť dohliadaliplavčíci aj policajti. Nejedenv uniforme zachraňoval z Dunajatopiaceho sa človeka. Bazénypri pláži, kúsok od Dunaja, vybudovaliaž v roku 1934. O rok tuvšak vypukol požiar a zničil časťvybavenosti novej plavárne – niekoľkošatní a stánkov. Iba rýchlyzásah hasičov a dostatok vody vokolí zachránili areál pred väčšouskazou.Neskôr sa už dalo zaplávať si ajv zime, v krytej plavárni Grössling,kde bol dvadsaťpäťmetrový bazén,vhodný aj na oficiálne preteky,sauna a parné kúpele.Obľúbeným miestom letnéhoplávania bol Devín – príjemnea bezpečne sa dalo kúpať v riekeMorave.Na rýchle občerstvenie, hociaj cez poludňajšiu prestávku alebopo práci, využívali ľudia malébazény, ktoré posmešne volali„pľuvátka“ alebo po nemeckySpuckkastle. Boli priamo v meste,oproti dnešnému hotelu Danube,mali drevenú konštrukciu a drevenédno a boli zakotvené priamov dunajskom toku. Voda tubola dosť chladná, preto sa aj vstupenkypredávali len na dve hodiny.Na drevenej terase sa dalo krásneopaľovať aj posedieť si pri nápojochči studenom občerstvení. Ichvýznam vzrástol, keď Petržalkua Devín obsadili nemecké vojská anedalo sa ta ísť. Kúpalisko zaniklokrátko po vojne.(vs)rešporskýPitavalSvojské rizikové prostredie vniekdajšom Prešporku predstavovaliverejné priestory, námestia a ulice.Pod označením ulica však nemožnochápať reáliu v dnešnom plnohodnotnomvýzname tohto slova, lebov stredovekom Prešporku mala akákoľvekulica len málokedy podobusúvislej radovej domovej zástavby.Platilo to nielen pre predmestia, alečasto aj v prípade ohradeného vnútornéhomesta. Výzor mesta a ulíckazili mnohé búdy, šopy, chatrče čirozpadávajúce sa opustené domy,ktoré ostro kontrastovali s mestskýmikostolmi či s reprezentatívnouradnicou.Mestské kostoly vypínajúce sak nebu boli svätostánkom, kde saschádzala mestská komunita, nokaždá katedrála mala akoby symbolizovaťaj štruktúru sveta. Radnicabola zasa očividným výrazomsily meštianstva a mocenskej pozícieslobodného kráľovského mesta.Z hľadiska funkčnosti i významu sistredoveká kostolná veža (so zvonicou)a radničná či mestská veža (užs hodinami) nekonkurovali. Pôsobiliv symbióze a ich funkčná previazanosťsa najvýraznejšie prejavovalavo vojensko-obrannej a bezpečnostnejoblasti, čiže ak mesto ohrozovalnepriateľ, alebo pri živelných pohromách,akými boli povodne a požiare.Osobitnú úlohu v každom stredovekommeste malo hlavné námestie.Rínok (toto staré slovenskéoznačenie vychádza z nemeckéhoslova Ring) bol nielen centrom hospodárskehoa verejného života, aleaj zhromaždiskom v prípade vojnovéhoohrozenia a nebezpečenstva,živelnej pohromy či akejkoľvek výnimočnejudalosti.Ulice v Prešporku dlho nebolidláždené. Ku koncu 15. storočiaboli dlaždicami pokryté iba Hlavnénámestie a Dlhá (dnes Laurinskáa Panská) ulica. Na ostatnýchfrekventovanejších uliciach či uličkáchboli v lepšom prípade poukladanév nesúvislom slede veľké kamene,po ktorých Prešporčania kráčalialebo preskakovali z jedného na(pokračovanie z minulého čísla)ULICE STREDOVEKÉHO PREŠPORKAdruhý, aby sa najmä na jar a na jeseňnemuseli brodiť v blate. Značnévýdavky na lomový kameň a jehodovoz do mesta, ako aj výplaty námezdnýmrobotníkom vo fiškálnomroku 1492/1493 sú neklamnýmsvedectvom, že práve vtedy saurobil najväčší kus práce v dláždenímesta. Položka s názvom Výdavkyna dláždenie mesta zaberá v príslušnejobjemnej komornej (účtovnej)knihe, uloženej v Archíve mestaBratislavy, až 21 strán a predstavujevýslednú sumu 143 libier, 2 šilingya 21 denárov, čo pri vtedajšomkurze 1 zlatý = 300 uhorských denárovbolo rovných 114 zlatých a 201denárov. Bola to mimoriadne vysokásuma, za ktorú sa dalo vtedy kúpiť25 dobrých koní alebo takmer 40kráv či volov.SMETI, ŠPINA, SMRADUlice v meste boli zväčša plnésmetia, lebo obyvatelia všetko nepotrebnévrátane splaškov a obsahunočníkov vyhadzovali a vylievalipred domy. Latríny vo dvorochdomov predstavovali zväčša plytkéjamy, ktoré sa čistili iba zriedkavo.V Prešporku dlho nebola kanalizáciaa keďže terén sa skláňal k Dunaju,dažďová voda, topiaci sa snehči močovka pomaly stekali k spodnýmmestským hradbám a priekopám.Záznamy v komorných kniháchhovoria o tom, že neraz sa vjužnej časti vnútorného mesta nahromadilotoľko splaškov, že vhradbovom múre museli prebúraťotvory, cez ktoré potom kal vytiekoldo mestskej priekopy prepojenejs ramenom Dunaja.Najmä za daždivého počasiabolo v meste plno kaluží. Miesilisa s výkalmi, ktoré zanechávali desiatkykonských či volských záprahovprichádzajúcich do mesta deňčo deň. A ak k tomu prirátame nielenvýkaly, hnoj, ale aj zápach koní,kráv, ošípaných, kôz, oviec či hydiny,ktoré sa bežne chovali priamovo dvoroch takmer všetkých domácností,nemôže nás prekvapiť,že najmarkantnejším znakom stredovekéhoPrešporka bol smrad. Samozrejme,pre vtedajších Prešporčanovči návštevníkov mesta nebolničím neobvyklým, ba možno povedať,že si ho azda ani veľmi neuvedomovali.Napokon, aj obyvateliadnešných väčších miest si záľahupriemyselných exhalátov sotvauvedomujú, lebo tvorí prirodzenúsúčasť ich každodenností. Nadruhej strane však dnešného mestskéhočloveka, ktorý po dlhšomčase zavíta na vidiek, zaiste prekvapívôňa lesa či horských lúk, ale ajpach dedinských chlievov.STOVKYTÚLAVÝCH PSOVPopri svojskom smrade bola prestredoveký Prešporok typická eštejedna vec. Doposiaľ na ňu nik nepoukázal,dokonca ju nespomenulani významný znalec dejín mestaTeodor (Tivadar) Ortvay, ktorý vosvojom monumentálnom sedemzväzkovomdiele venovanom staršímdejinám Prešporka (vyšlo v rokoch1892 –1912 paralelne v nemeckeja maďarskej jazykovej mutácii)zhromaždilapublikovalpriam plejádudeta i l n ý c húdajov.N e o d -my sliteľnousúčasťouživotav Prešporkuboli totiždesiatky,ba ažstovky túla v ý c hpsov. Preobyvateľova najmäfunkcionárovmestapredstavovalizaistenepríjemnýproblém,aj keďsa to priamonikdenespomína.Stručnéúdaje vkomornýchSPRISAHANIE TAJNÝCH HUSITOVNA FRANTIŠKÁNSKOM NÁMESTÍ II.Husitské hnutie, ktoré vzniklo vČechách začiatkom 15. storočia sazameralo najskôr na nápravu pomerovv cirkvi, no neskôr získaloaj politický a sociálny rozmer. Ideovýmcentrom bola Pražská univerzita,z ktorej sa reformné myšlienkyšírili prostredníctvom kazateľov.Základné idey boli sformulovanédo štyroch artikul. Po upáleníJána Husa sa hnutie zradikalizovaloa prerástlo do ozbrojenéhopovstania. Uhorský kráľ Žigmundv zrážkach s husitmi získal podporumestskej šľachty a vysokého kléru.Pod vedením Jána Žišku a následneProkopa Veľkého získali husitimnohé víťazstvá. Prehratoubitkou pri Lipanoch v roku 1434však bolo hnutie oslabené a napokonsmrťou Prokopa Veľkého husitskáidea postupne ustúpila.V júni toho istého roku prišielProkop Veľký na uzavretie mierovejdohody opäť do Bratislavy.Znova odišiel bez kladného výsledkua vzápätí sa aktualizovalo obliehanieBratislavy husitmi. Nasledujúcichpäť rokov ich vojská nepretržitetáborili v blízkom okolí mestaa vyskytlo sa viacero menších,ale aj väčších bojových stretov.Bratislavská kapitula odovzdalado opatery mesta svoje cennérelikvie, výpravné zariadenia kostolov,poklady a rozsiahlu knižnicu.Mala obavu, že o ne príde v prípadeobsadenia vnútorného mestahusitmi. Záznamy o ukrytom inventárisú dodnes v latinskom zneníuložené v mestskom archíve. Poporážke husitov v bitke pri Lipanochboli cennosti vrátené kapitule.knihách hovoria však jasnou rečou.Pod stálou položkou Výdavkyna kata figurujú neraz závratnéúdaje o počte zabitých psov. Vofiškálnom roku 1509/1510 katovipomocníci utratili 98 psov, roku1511/1512 to bolo 69 psov, v ďalšomroku 75 psov a v nasledujúcomfiškálnom roku až 169 psov. Kat ašarhovia za zabitie každého psa inkasovali2 denáre, za utratenie sučky4 denáre.Zmysel stredovekých Prešporčanovpre takmer čierny humorsa odráža aj v pomenovaní dvochviac-menej stálych zamestnancovzabezpečujúcich čistotu mesta.Podľa svedectva komorných kníhsmeti mal na starosti Missgraff – vdoslovnom preklade gróf špiny čiodpadkov, čistenie latrín a odvozhnoja zasa zabezpečoval Kottnkönig,čiže doslova kráľ výkalov.Vladimír SegešObsah nočníkov sa často vylieval z okna na ulicu, ako toukazuje rytina zo satirickej knihy Narrenschiff(Loď bláznov) vydanej v Bazileji v roku 1494.Dodnes sa ani nevie, koľkomalo mesto strát na ľudských životochpri niekoľko rokov trvajúcichbojových stretoch husitov s vojskomkráľa Žigmunda. Nezachovalisa o tom záznamy. Len v sanktoáriuDómu sv. Martina sa uchovalhrob istého šľachtica, ktorý bolobeťou husitského ťaženia. Hrob sanachádzal pod oltárom sv. Michala.Na jeho pomníku bol vyznačenýzemanský erb.Jedinou zachovanou pamiatkouna pobyt husitov v Bratislaveje tzv. husitský dom na Františkánskomnámestí č.3. V hlbokýchpivniciach tohto domu sa schádzalihusitskí bratia na svoje pobožnosti.Raz tu boli prepadnutí z jednejpodzemnej chodby. Hoci sa to nijakýmzachovaným záznamom nedápotvrdiť, je povšimnutiahodné, žev krypte protiľahlej kaplnky sú viditeľnédvere chodby vedúcej smeromk husitskému domu. V súčasnostisú však zamurované. O tom,že dom využívali husiti, svedčíi skutočnosť, že vo dvore na južnejčasti domu sú na dvoch stĺpoch dokameňa vyryté kalichy, čo je symbolhusitstva.Určitým dôkazom náklonnostičasti prostého bratislavského ľuduk husitskému hnutiu je príbeh mladučkejrybárovej dcéry Anny, ktorýkoloval medzi ľuďmi dlhé roky.Annu vraj vídavali s košíkom plnýmkoláčov mieriť do husitskéhodomu. Tam sa mala stretávať ajs pražským študentom a rytieromPetrom. Mala mu odovzdať ponukumiestnych rybárov pomáhaťhusitom.Z pozostalosti Ovídia Fausta spracovalB.M.Ferjenčík


strana 12 Inzercia 13/2010T-MOBILEMUSICCITYč


13/2010Kultúra strana 13ROZHOVORpríklad Mŕtve duše. Tie som milovalaasi najviac.s herečkouSZIDITOBIASNaspievala iba jeden komerčnýhit, ale pozná ho každý.Pieseň Chlap z kríža dostalaherečku a speváčku Szidi Tobiasdo nášho povedomia. Hovorí,že herečkou sa stala omylom,no táto absolventka VŠMUhrá už celých 20 rokov v jubilujúcejAstorke. Je rodáčkou zKráľovského Chlmca a otvorenesa priznáva k maďarskémupôvodu. Na svojom kontemá tri hudobné albumy – Divýmak, Punto Fijo a Pod obojím -a niekoľko filmov. V rozhovorenám prezradila, ktoré predstaveniemá najradšej, čo jej chýbav Astorke aj to, či sa ešte stretávas národnostnou diskrimináciou.Ste rodáčkou z KráľovskéhoChlmca, no dlhodobo žijete vBratislave. Podľa vašich dávnejšíchvyjadrení však máte radšejdedinu. Aký je váš vzťah k hlavnémumestu v súčasnosti?Žijem tu už vyše 20 rokov,mám tu prácu. A je tu krásnecentrum mesta, zachované domyzo starej Bratislavy, čo sa mi veľmipáči, len si to málokedy užijem.Čo ma však ako človeka, ktorýsi ctí históriu, najviac vyrušuje,je nová presklená architektúra.Ak má stáť pri nejakej starej budove,ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť,musí byť „echt“ vymyslenáa nenápadná. Myslím si, žekompetentní v tomto smere dovolilimnohé omyly.Dôkazom vašej náklonnostik histórii je aj vaša viac ako100-ročná kúria, v ktorej žijete...My sme ju kupovali v naivnejviere, že ju vyvetráme, vymaľujeme,no nakoniec bola potrebnácelková rekonštrukcia. Celýdom je očarujúci – vzdušný, s vysokýmistropmi, hrubými múrmi,jedna staršia obytná časť jeešte z nepálených tehál. Všetkoje tak rozumne vymyslené. Súčasťoudomu je 30 árová záhrada,kedysi marhuľový a broskyňovýsad. Keď sme si boli dom pozrieť,práve kvitli pivonky. Rozhodlisme sa pre kúpu teda veľmispontánne až nerozumne, no stáloto za to.Otvorene sa hlásite k maďarskejnárodnosti. Stretávate sakvôli tomu s predsudkami, diskrimináciou?Nestretávam, pretože žijemmedzi zdravými Maďarmi a Slovákmi.Momentálna situácia vMaďarsku je však voči obyčajnýmľuďom naozaj bezohľadná a jednoznačnesa prikláňam k tomu,že je to provokácia. Akoby politicichceli, aby sa tie národy rozchádzali.Nerozumiem tomu atrošku sa aj bojím, že opäť dostanemepo chrbte. Nie je to dobré.Ani Slovensko, ani Maďarsko niesú na to spoločensky a kultúrnepripravené. Osobne sa nikdy nebojímpovedať, že mám maďarskýpôvod, pracujem v slovenskomdivadle a hovorím dvojjazyčne,aj keď v minulosti som zato, obrazne povedané, aj ja dostalapo chrbte.Skúšali ste okrem herectva ajiné povolania alebo ste sa stále„motali“ len okolo kultúry?Akurát dnes sme v ženskej šatnispomínali, že sme tu asi omylom.To keď sa nevydarí skúškaalebo sme vyčerpané. Následnesa rozprúdila debata, ako smesa rôznymi cestami dostali k herectvu.Po maturite som si prešlarôznymi zamestnaniami. Na východeSlovenska som totiž veľkýobzor v tej dobe nemala. Chcelasom niečo tvoriť, ale ako 18-ročnédievča som ešte netušila, čokonkrétne.Ako ste sa napokon dostali kherectvu?Omylom. (smiech)Herectvo ste potom aj vyštudovali...Áno, lebo tak ma tie moje životnécesty viedli. Začínala somako šepkárka v divadle Thália.Hovorí sa, že keď pričuchnete kdivadlu, už nebudete chcieť odísť.Je to profesia, pri ktorej nemôžetea vlastne ani nesmiete byť sámso sebou nikdy spokojný. Preto súaj chvíle, keď sa pýtate, či to mávôbec zmysel. No herectvo nie jetaké slobodné povolanie, ako sazdá, ja som vždy chcela byť ešteslobodnejšia.Už ste si aj niečo slobodnejšienašli?Mám kapelu. Aj keď sú to spojenénádoby a bude niečo pravdyna vyjadrení jedného kritika, žepri spievaní počuje aj herectvo.Napriek tomu som v muzike slobodnejšia.Vo svete hudby ste sa rozhodliísť nekomerčnou cestou. Dôkazomtoho je aj váš jediný sin-gel, ktorý oslovil slovenské rádiá– Chlap z kríža. Prečo?Ale tak sa muzika nerobí. Toje omyl. Vôbec žiadne umenie sanerobí, aby sa podkladalo. Je too tom, že sa človek chce so svojimispoluautormi vyjadriť a keďto vyjde, je to šťastie. Musím sapochváliť, aj keď nerada, ale veľmiveľa ľudí si našlo našu muzikupráve preto, že nepotrebujekričať, nepotrebuje krikľavosť.To, čo nás obohacuje, sa nemusínosiť na bilboardy. Mne sa páčiumenie, ktoré si nájdem sama.Čo zažívatepo vydarenomkoncerte?To je neuveriteľnepovznášajúcipocit, keďsa pokloním ľuďoma oni cítia,že nechcem, abychodili za mnous podpiskartami.Ide o tajomstvomedzi nami, nemusímesi to povedať.Samozrejme,rovnako dôležitéje to aj vherectve. Keď sinájdete partnerana javisku, a potomaj v hľadisku.To je asi tonaj, kvôli čomusa to oplatí.Spomínali stevašu niekdajšiuzáľubu vmaľovaní. Akýtyp umenia vásoslovuje v súčasnosti?Nie som lenfanúšik starého amoderna ma neuráža.Je to vecvkusu. Ja by somsi napríklad dodomu nedala obrazpripomínajúcisamovraha.Mám rada príbehové,aj smutnéobrazy, alezároveň v nichV muzike som„slobodnejšiamusí byť niečo upokojujúce.Divadlo Astorka nedávno oslavovalo20. výročie. Ako herečkaste mu verná od jeho prvýchkrôčikov, môžete teda rekapitulovať...Astorka ma vlastne vychovala.Začínala som v tom divadle akoštudentka a veľmi som sa tešila,keď som spolu s triedou, vedenáprofesormi Vladimírom Strniskoma Paľkom Mikulíkom, objavilakultové predstavenia ako na-Na ktoré predstavenia najradšejspomínate?Zažila som a hrala v takýchpredstaveniach, na ktoré sa chodiliľudia pozerať viackrát – Matka,Armagedon na Grbe, Macocha,Ujo Váňa... To boli nádhernépredstavenia. Nehovorím, žednes také nerobíme (smiech), aleprišiel aj iní divák. Seriálový divákv papučiach. Nič proti nemu,ale tento divák si počas predstaveniaodfotí herca mobilným telefónom,čo mi príde od nehoveľmi hlúpe a ten divadelný zase,možno práve preto po prvej poloviciodíde, lebo ho to vyrušuje.To ma mrzí.Hráte radšej mrchy alebo skôrpokojné dušičky?Mám rada aj komediálnerole, slabomyseľné ako Svetlanav predstavení „Čudné popoludniedoktora Burkeho“, ale postavaAnny a jej zmyselnosť ma vrátiliv divadelných postavách k ženskosti.Veronika Ševčíkováautor foto Čudné popoludnie dr.Zvonka Burkeho: Jozef UhliarikINZERCIA


strana 14 Relax 13/2010ZDRAVIE S IGOROM BUKOVSKÝMFYTOCHEMIKÁLIE - ZDRAVIE V ZÁHRADEV minulom zamyslení som hovorilo tom, že srdce človeka ovplyvnenéláskou Božského srdca dokáže budovaťrodinu, ktorá je základom spoločnosti.No láska dokáže formovať ajjednotlivcov, a to až tak silne, že dokážeprekročiť aj hranicu strachu zosmrti. Táto sila niekde vznikla a rástla,niekde dospela. Slovenská katolíckacirkev má v tomto mesiaci spomienkuna jednu z obetí zlovôle diktatúrykomunizmu blahoslavenú rehoľnúsestru Zdenku Cecíliu Schelingovúz Kongregácie milosrdnýchsestier Svätého kríža. Je naozaj jednouz mnohých rehoľných sestier,ktoré sa počas totalitného útlaku v50-tych rokoch v niekdajšom Československuzachovali hrdinsky. Stalasa obeťou bezohľadnej svojvôle predstaviteľovkomunistického režimu.Zomrela ako mučeníčka v 39. rokusvojho života. Narodila 24. decembra1916 v Krivej na Orave ako desiatav poradí. Ako pätnásťročná prišlav sprievode svojej matky do Provinciálnehodomu v Podunajských Biskupiciach.Pracovala v Štátnej nemocniciv Bratislave, potom v Humennom apo návrate do Bratislavy, opäť v Štátnejnemocnici. Chorým slúžila v radostnomduchu, príkladne obetavo as hrejivou láskou.Po politickej zmene v bývalomČeskoslovensku komunistická stranazačala od roku 1950 už otvoreneprenasledovať katolícku cirkev. SestraZdenka videla v Štátnej nemocnicinásledky trýznenia a väznenia mnohýchkňazov. Pod vplyvom aj tohtopoznania zatúžila zachrániť aspoňjedného z nich. A tak sa vo februári1952 podieľala na príprave úteku najprvjedného nespravodlivo väznenéhokňaza z nemocnice a neskôr šiestichnespravodlivo väznených katolíckychkňazov z väzenia v Bratislave.Útek kňaza z nemocnice bol úspešný,ale útek kňazov z väzenia sa nevydaril,ba ukázalo sa, že išlo o pascu, ktorúzlomyseľne pripravila vtedajšia Štátnatajná bezpečnosť. Následne bola sestraZdenka 29. februára 1952 zatknutáa 17. júna 1952 odsúdená za údajnúvelezradu na dvanásť rokov straty slobodya desať rokov straty občianskychpráv. Nespravodlivý trest odpykávalapostupne vo väzniciach v RimavskejSobote, Pardubiciach, Brne a v Prahena Pankráci. Kruté zaobchádzaniepri výsluchoch zanechalo na zdravísestry Zdenky zreteľné stopy. Odporcoviacirkvi sa obávali mučeníkov.Keď bolo takmer isté, že jej pre vážnyzdravotný stav ostáva iba niekoľkotýždňov života, nechceli, aby zomrelavo väzení, a preto ju 16. apríla 1955prepustili na slobodu. Sestra Zdenka,vysilená väzením a ťažkou chorobou,prežívala posledné dni svojho pozemskéhoživota v nemocnici v Trnave,kde aj napokon na onkologickomoddelení 31. júla 1955 zomrela. Pohrebsa konal 2. augusta 1955 v Trnave.Dnes telesné pozostatky blahoslavenejsestry Zdenky spočívajú v sarkofáguv kostole Povýšenia Svätého krížav Podunajských Biskupiciach. Právomsa stala prvou Slovenkou, ktorúSvätý Otec Ján Pavol II. 14. septembra2003 v Bratislave-Petržalke vyhlásilza blahoslavenú.Daniel Dianšéfredaktor Duchovného pastieraNa Znievskej ulici 26 v Petržalkeuž druhý rok funguje neziskováorganizácia Galant, n.o. Ide o multifunkčnézariadenie sociálnychslužieb, ktoré poskytuje svoje službyv Domove sociálnych služieb a vZariadení núdzového bývania.V Domove sociálnych služiebsa organizácia venuje občanomso zdravotným postihnutím formoudenného a celoročného pobytu.Poskytuje ubytovanie, stravu,opateru, ale aj množstvo ďalšejstarostlivosti formou poradenstva,záujmovej, kultúrnej či rehabilitačnejčinnosti. Lekársku starostlivosťzabezpečuje ich obvodnýlekár – MUDr. Oľga Preťová a ošetrovateľskúčinnosť zastrešuje spoločnosťHarris.V Zariadení núdzového bývaniaposkytuje bývanie a sociálneporadenstvo pre matky s deťmi,ktoré sa z rôznych dôvodov ocitli vzlej sociálnej situácii.Do redakcie nám prišla prosbao objasnenie pojmu fytochemikálie.Keďže v záhradách pomaly„fytochemikálie dozrievajú“,je najlepší čas napísať si onich niečo viac. Na charakteristiku,zdroj aj pôvod týchto látoksme sa spýtali odborníka na výživudoktora Igora Bukovského,ktorého nájdete v Ambulanciiklinickej výživy na Mýtnej 5(www.akv.sk).Fytochemikálie boli ešte prednecelými dvadsiatimi rokmi absolútneneznámy pojem, lepšie povedané,nevedeli sme, že vôbec existujú.Dnes však patria k najväčšejnádeji vedcov skúmajúcich možnostiprevencie a liečby nádorovýchochorení. Už ich poznáme tisícea stále objavujeme nové. Dokonca,Americký ústav pre výskumrakoviny investuje desiatky miliónovdolárov do výskumov, ktorémajú najúčinnejšie fytochemikálieobjaviť, izolovať a študovať.Podľa slov MUDr. Bukovskéhojedným z najvýznamnejších účinkovfytochemikálií je antioxidačnáochrana proti pôsobeniu voľnýchradikálov – atómov s aspoňjedným nespáreným elektrónom,ktorý, jednoducho povedané, menívlastnosti postihnutých atómov amolekúl, čo v konečnom dôsledkuznamená poškodenie buniek a orgánov.Toto poškodenie sa považujeza závažný faktor, ktorý spúšťaprocesy vedúce k takým ochoreniam,ako je ateroskleróza, cirhózapečene, cukrovka, reumatoidná artritída,rakovina a pod. Avšak, fytochemikáliesú v tomto útoku voľnýchradikálov ochrancovia našichvlastných atómov a molekúl. Účinnebránia cievy, pečeň, pankreas,kĺby, genetický kód, krv…Antioxidačný účinok však nieje jediný, ktorý nás chráni. Niektoréfytochemikálie (napríklad izoflavónysóje) svojou chemickou štruktúrounápadne pripomínajú žensképohlavné hormóny estrogény, alenemajú ich účinok. Estrogény sú vorganizme dôležité, ale ich zvýšenáhladina alebo premena sa spájaso zvýšeným rizikom rakoviny prsníka.Ak sú izoflavóny v organizmeprítomné v dostatočnom množstve,viažu sa na miesta určené pre estrogénypôsobiace na povrchu bunkovýchmembrán, skutočný estrogénsa potom nemôže na bunky naviazaťa prípadne vyvolať nežiaducezmeny v genetickom kóde bunky.Tieto nesmierne užitočné látkysú vo všetkých rastlinných potravinách,ktoré môžete zaradiť dosvojho jedálneho lístka - každý kúsokparadajky a každý hryz jablkači marhule a vlastne akéhokoľvekovocia a zeleniny obsahuje tisícefytochemikálií, ktoré chránia vašebunky pred nádorovým procesom,podporujú imunitný systém alebotvoria ochranný štít vašich génov.Tieto látky nebudú vo svojejprírodnej komplexnosti súčasťoužiadneho syntetického multivitamínovéhoprípravku a nikdy sapravdepodobne ani nedostanú dodenných odporúčaných dávok. Ichpotreba v organizme a množstvo,ktoré prijímame, sú totiž skutočnestopové – niektoré takmer na hranicimerateľnosti, ale ich príjem alebonedostatok do veľkej miery rozhodujeo vašom zdravotnom stave.Človek, ktorý ich má dostatok,môže počítať so silnou ochranou ačlovek, ktorý sa im zásadne vyhýba,zbavuje sa tej najprirodzenejšejochrany, ktorú môže použiť.Tieto úžasné látky sú dokonca veľminenáročné na úpravu - väčšinafytochemikálií je termostabilnáa odolná aj voči teplotám pri pečenía mrazení. Dostupnosť niektorýchlátok sa tepelnou úpravou potravínešte aj zvyšuje: karotenoidya indoly, vápnik aj železo z mrkvy,brokolice, ružičkového kelu, špenátu,marhúľ sa po dusení alebo varenívstrebávajú oveľa lepšie.VIACGENERAČNÝ ROZMER NA ZNIEVSKEJNezisková organizácia Galantje špecifická svojím viacgeneračnýmrozmerom. V jednej budovesa snúbi múdrosť a skúsenostistarších klientov so smiechom aštebotom detí. Starší klienti majúnapriek tomu svoj potrebný pokoj,nakoľko mamičky s deťmi rešpektujúich zdravotný stav a ich potreby.Veľkou výhodou tohto zariadeniaje však skutočnosť, že netrebačakať na umiestnenie, pretože organizáciadokáže žiadosti vybavovaťpriebežne.Ak chcete nájsť ďalšie informácieo tejto organizácii, zájdite nastránku www.galant.no.szm.com.Dozviete sa nielen ako môžete organizáciupodporiť, ale aj ako semmôžete umiestniť staršieho človeka,ktorý potrebuje celodennúopateru alebo ako sa môžu ubytovaťmatky v ťažkých životných situáciách.(vs)Doktor Bukovský nám uviedolaspoň niekoľko potravín, ktoré súobzvlášť bohaté na fytochemikálie.Jednou z nich je sója, ktorá v každejpodobe obsahuje izoflavón genisteín,ten bráni vytvoreniu novýchciev, ktoré majú zásobovať tkanivorastúcich nádorov. Genisteín tiežpriamo tlmí rast nádorových bunieka dokonca môže usmerniť vývojnádorovej bunky na bunku normálnu.Sója obsahuje aj iné izoflavóny,proteázové inhibítory (chrániacebunky pred škodlivým účinkomžiarenia a voľných radikálov,tlmiace u laboratórnych zvierat rastrakoviny hrubého čreva, pľúc, pankreasu,ústnej dutiny a pažeráka),fytát (prevencia rakoviny a srdcovo-cievnychochorení), fytosteroly(prevencia aterosklerózy, ochranapred rakovinou hrubého čreva)a saponíny (kedysi považovanéza škodlivé sú dnes uznávané akoúčinné protirakovinové látky).Ešte pred niekoľkými rokmibola brokolica v podstate neznámapotravina, no dnes sa teší veľkejpopularite. Sulforafan, ktorý obsahuje,pomáha „vyviezť“ rakovinotvornýodpad z bunky. PEITC brániväzbe karcinogénu na genetickýkód v jadre bunky. Indol-3 -karbinolnapomáha premene estrogénua jeho predchodcov na neškodnémetabolity.Kapustovitá zelenina je tiež silnýpomocník. Mnohé štúdie ukázali,že ľudia, ktorí konzumujú kapustovitúzeleninu častejšie (aspoňdvakrát týždenne), môžu počítať spodstatne menším rizikom rakovinyhrubého čreva, konečníka, aterosklerózya pod.Pomaranče, citróny, grapefruity,mandarínky, tangerínky, ríbezle,egreše, jahody, čučoriedky, brusnice,maliny, moruše, černice, brusnice…tieto druhy ovocia obsahujúflavonoidy, ktoré bránia vstupu rakovinotvornýchhormónov do bunky.Takmer každé ovocie a každázelenina obsahuje tieto silné a účinnézbrane proti rakovine. Denne aspoňdva citrusy alebo šálku ríbezlí,jahôd, malín... Hocičo, ale denne! Anajlepšie v surovom stave alebo porozmrazení.Paradajky sú okrem karotenoidova lykopénu bohaté na p-kumarovúkyselinu. Oboje bránia tvorbesilno karcinogénnych nitrozamínov.Napokon si spomeňme cesnaka cibuľu, ktoré obsahujú alylové sulfidy.Tie nás podľa všetkého chrániapred rakovinou žalúdka, kože, pažeráka.„Prebúdzajú“ bunkové enzýmy,ktoré rozkladajú a odstraňujúkancerogénne látky.Takže si len zopakujeme všeobecneznámu zásadu – zdravéstravovanie zahŕňa vysoký príjemovocia a zeleniny. Nejde len o potraviny,z ktorých nepriberieme,ale predovšetkým nás chránia predtými najhoršími ochoreniami.Veronika Ševčíková


strana 16 Seriál - Mestské časti Bratislavy 13/2010Vyhovuje vám život v Dúbravke?Je niečo, čo vám môžu ľudiaz iných mestských častí závidieťalebo vás niečo hnevá?Mária, 20 rokov: Asi vám nepoviemnič nové, keď vám poviem,že úplne najviac ma vytáčajúneporiadni psíčkari. Ale toviem, že by ma vytáčalo aj indev Bratislave, bojujú s tým viacerémestské časti. Hnevá má ichbezohľadnosť a vždy, keď vidímniekoho, kto po svojom psovineodprace jeho exkrementy,mám chuť vziať ich a hodiťmu ich do tváre. Alebo do okna,nech mu to smrdí doma.Ľubo, 40 rokov: Závidieť námmôžu dom kultúry, niekedy sútam zaujímavé divadelné predstavenia.Tým, že to mám z bytuasi päť minút, dostanem sa vždyk vstupenkám, o ktoré mám záujem.Nedávno som sa ale dozvedel,že je tá budova v dosťdezolátnom stave, tak by ma potešilo,keby mestská časť pustilanejaké peniaze a postarala sao rekonštrukciu. Alebo čakajú,kým sa zosype a potom povedia,že sa s tým už nedá nič robiťa Dúbravčania majú za kultúrouchodiť do centra? Závidieťnám možno aj polohu a okolie,keď mám chuť vyjsť si do prírody,netrvá dlho a som tam.Ria, 31 rokov: Mne vyhovuje,že sa v podstate kamkoľvekdo mesta dostanem električkou,ktorá sa nezamotá do kolón akoauto alebo autobus. Vyhovujemi, že to mám kúsok do lesa, žesi kúsok od bytu nakúpim všetko,čo potrebujem. Zmiešanýpocit mám z niektorých dúbravskýchposlancov a poslankýň,nedávno som si na internetepozrela jednu z ich diskusiía bolo mi po nej dosť smutno.Toto sú tí ľudia, čo o nás rozhodujú?!Komunikovali totiž spôsobom,ktorý by bol pre mňa neprijateľnýaj medzi nevzdelanýmiľuďmi.Mišo, 69 rokov: Predpokladám,že v tom nie som sám, ale krvnýtlak mi už niekoľko rokov zdvíhajúbezohľadní majitelia psov.To sú tí, ktorí svojich miláčikovnevedia zvládnuť a napriektomu ich majú voľne pustených,ktorí neodpratujú to, čo po sebenechávajú, ktorým je fuk, keďpo niekom cudzom štekajú alebona niekoho cudzieho skáču.Viem, že sa o tom často rozprávajúaj tunajší poslanci, ktorýmby som odkázal, že ľudí dokážezrovnať len vysoká pokuta, alenielen jej hrozba, ale tá reálna.Apelujem preto na mestskýchpolicajtov, aby keď niekoho prichytia,aby mu vždy napálili túnajvyššiu možnú, o rok – dvabudú mať určite menej práce.Iva, 15 rokov: Ja som zvedavá,kedy nám tu postavia nejakéveľké nákupné centrum. Mámetu síce Saratov, ale myslela somešte niečo väčšie. Tie zvyšné súďaleko a plné a Dúbravčanov jepredsa dosť, tak by sa investorinemali báť ísť do toho. Zisk bymali obrovský, niečoho podobnéhosa dožadujú všetci mojispolužiaci. A určite aj ďalší. Ideo to mať všetko pod jednou strechou,čo najbližšie k domu.(ld)DÚBRAVKARozloha: 8,6 km2Počet obyvateľov: 38 920Starosta:Ján Sandtner (nezávislý)Rozloženie politických síl vmiestnom zastupiteľstve:SMER-SD – 12, KDH – 4, OK– 4, NEKA – 4, SDKÚ-DS – 3,SZS – 2, ĽS-HZDS – 2.ROZHOVOR SO STAROSTOM JÁNOM SANDTNEROMPODSTATU SVOJHO VOLEBNÉHO PROGRAMU SOM SPLNILTvrdí starosta Dúbravky JánSandtner (nezávislý), ktorémuv tom podľa jeho slov pomáhajúaj kolegovia vo vedení tamojšiehomiestneho úradu a poslanci.,,Skvalitnili sme dopravnú aj obchodnúinfraštruktúru, rozšírilisociálnu a školskú sieť a starostlivosť,“vymenúva.Čím aktuálne žije mestská časť?Čo za problémy hýbu dianím vnej? Ako ich riešite?Dúbravka žije kultúrnym letom,obyvateľom sme pripravili bohatýprogram v amfiteátri na Valachovejulici, v Kultúrnom dome Dúbravka,v Kultúrnom centre Fontána,v parku Družba aj v tom naPekníkovej ulici. Športovaniachtivírodičia a deti budú mať k dispozíciišportový areál na Bilíkovej ulici,kde pribudlo ihrisko s umelou trávou,ihrisko ŠKP aj FK Dúbravka.Na Veľkej lúke sa uskutočňujú akciena spôsob táborenia MASH, vRosničke sa to hemží plavcami, vprírode cyklistami a rodinami, čosi vetrajú pľúca a opekajú slaninkuči zemiaky v pahrebe. K životupatria aj problémy, leto využívamena opravu a rekonštrukciu rozvodov,kotolní a telocviční, zatepľujúsa školské objekty, len nás mrzí, žeinvestujeme do cudzieho majetku.Priamy dotyk s prírodou a Devínskou Kobylou nahrádza Dúbravčanom väčšiu vzdialenosť od centra.Z histórie mestskej častiDúbravku prvýkrát osídlili užv mladšej dobe kamennej, na jejúzemí žili v minulosti aj Kelti. Vmestskej časti sa našli pozostatkyjedného z najvýznamnejšíchrímskych osídlení na Slovensku -základy vidieckej vily Villa Rustica.V polovici 16. storočia ju založiliChorváti ako osadu, patriacupod devínske hradné panstvo.58 poddaných pracovalo naoráčinách s rozlohou 460 bratislavskýchmeríc. Víno čapovaliod Michala do Juraja, prebytkyz úrody predávali v Bratislave a vRakúsku.V 19. storočí postihlo Dúbravkuniekoľko pohrôm. Dedinuvyplienilo cestou do Viednefrancúzske napoleónske vojsko,v roku 1831 tam zase vystrájalaveľká epidémia moru, ktorý sarozšíril aj v záverečnej fáze prusko- rakúskej vojny v roku 1866.V sedemdesiatych a osemdesiatychrokoch 19. storočia upraviliobecnú správu, vypracovaliobecné a požiarne štatúty, nazáklade ktorých vznikol v roku1889 požiarny zbor. VzdialenosťDúbravky od Bratislavy priviedlastolárskeho majstra FrantiškaTavaríka na myšlienku využiťjej okolie na rekreačné účely.V rokoch 1911 - 1912 tam začalstavať drevené chaty, neskôr podjeho rukami vznikla nová vilováštvrť – Tavárikova kolónia.Veríme, že magistrát konečne presunieškolské objekty do starostlivostimestských častí. Okrem tohov týchto dňoch promptne reagujemena podnety občanov, či už kosenímtrávy, postrekmi proti komárom,opravou chodníkov, výtlkovna cestách a parkoviskách, pristavovanímveľkokapacitných kontajnerovna odvoz tuhého odpadu.Do komunálnych volieb v roku2006 ste išli s konkrétnymi plánmia cieľmi. Ktoré z nich sa vámza ten čas podarilo splniť? Stihnetedo decembra ešte niečo?Volebný program sa nám aj spomocou poslancov a spolupracovníkovvo vedení miestneho úradudarí postupne plniť. Skvalitnilisme obchodnú aj dopravnú infraštruktúru,rozšírili sociálnu aškolskú sieť a starostlivosť. S veľkouodozvou sa u občanov stretlispoločenské akcie, ako sú Vítaniedetí, Pozdravy jubilantom, oceňovanieosobností Dúbravky. Rozšírilisme možnosti voľnočasovýchaktivít pre mladých aj skôr narodených,zrekonštruoval sa dúbravskýamfiteáter, upravili sa parky a športovéareály. Otvorili sme dennýstacionár, do volieb otvoríme nájomnýdom, ktorý sme financovalis magistrátom, a v ktorom nájdeDúbravka počas dvoch svetovýchvojenV prvých rokoch prvej svetovejvojny stavali v Dúbravke obrannévojenské opevnenia. Poľnohospodárskavýroba zaznamenalaprudký pokles, vinohradníctvotakmer zaniklo. Život saznormalizoval až po oslobodeníobce. Obnovovali sa historicképamiatky, obyvatelia si založiliVinohradnícky spolok, Ovocinárskyspolok, miestnu organizáciuČerveného kríža a Konzumnédružstvo.V roku 1926 tam postavili požiarnysklad, v roku 1931 detskékúpalisko, zaviedli elektrinu.V roku 1935 dokončili školu,v roku 1936 obecný vodovod,začalo sa telefonovať. V rokoch1937 a 1938 pribudla kanalizáciaa kultúrny dom.Obyvatelia, ktorí sa nevenovalipoľnohospodárstvu, pracovaliprevažne v kameňolome a vovápenke v Devínskej Novej Vsi,časť zamestnávali bratislavskéstavebné firmy a závody. Sovietskaarmáda sa v Dúbravke objavila5. apríla 1945. O deň neskôrprevzal správu obce Revolučnýnárodný výbor. Dočasne.strechu nad hlavou 52 rodín. Verím,že otvoríme aj Múzeum Dúbravky,pre ktoré nadšenci nahromadiliuž takmer dvetisíc exponátov.V zrekonštruovanom objektebude aj klub dôchodcov a sídlomiestnej organizácie Matice slovenskej.Na žiadosť obyvateľov starejDúbravky robíme všetko pre to,aby sme vrátili dúbravský cintorínpod našu správu.Dúbravka od vojny po súčasnosťV apríli 1946 sa Dúbravka stalasúčasťou Bratislavy. Aj po pripojeník nej si zachovala svoj vidieckyráz. K podstatnejšímzmenám došlo v sedemdesiatychrokoch, keď sa v týchto končináchspustila rozsiahla výstavbapanelákov. Medzi najzaujímavejšiehistorické pamiatky, ktorévydržali až po dnes, patrí Kostolsvätého Kozmu a Damiána z prvejpolovice 18. storočia, dve kaplnky- z konca 16. a polovice 19.storočia, Horárska studňa a Červenýkríž, socha Panny Márie asvätého Vendelína.zdroj: www.dubravka.skKtoré zo záväzkov už splniť nestihnetea prečo?Nepodarilo sa nám rozšíriť komunikáciuna Harmincovej ulici naštvorprúdovú z dôvodu majetkovo– právneho vysporiadania pozemkov.Magistrát mal postupovať razantnejšiea cieľavedomejšie, išlototiž o jednu z jeho dopravnýchpriorít. Dokumentačne je projektpripravený, len výkup pozemkovmešká. Stále to chceme zrealizovaťv čo najkratšom možnom časeaj s ohľadom na predpokladanú výstavbuv tejto lokalite. Ďalším zámerombolo skvalitniť bezpečnosťv Dúbravke cez kamerový systém.Verejné obstarávanie sme urobilidokonca trikrát, ale Úrad pre verejnéobstarávanie ho zakaždýmzrušil. Naše úsilie však ani v tomtoprípade neochabuje. Hlavnou chyboubolo, že hlavné mesto nezačalos prípravou verejného obstarávaniauž v roku 2007, ale až vlani.Stále sa snažíme zabezpečiť predĺženieSaratovskej ulice nadjazdomči podjazdom smerom na DevínskuNovú Ves a autostrádu. Predskončením funkčného obdobia rádkonštatujem, že podstatu svojhovolebného programu som splnil aaktívne prispel k obrazu Dúbravkyako peknej a pokojnej mestskejčasti. Prijatím Plánu hospodárskehoa sociálneho rozvoja na obdobie2007 – 2013 sme položili základyjej dlhodobého a komplexnéhorozvoja.(ld)


13/2010Bratislavské udalosti v obraze strana 17Vodou z Dunaja pokrstili jedenásť nových lavičiek v Sade Janka Kráľa. Krstili ich mladé Petržalčanky,ktoré získali tohtoročnú cenu Junior osobnosť. foto AuparkV rámci podujatia Živá Eurovea promenáda sa v areáli nákupno – zábavného centra pri Dunajipredstavili Lazaro de Jesús Hodelin Thomas so skupinou, Orange Drummers a ďalší tanečníci.Pestrý program je pripravený počas celého leta, a to niekoľkokrát do týždňa. foto mkV 49 nových autobusoch sa už niekoľko dní vozia Bratislavčania a návštevníci hlavného mesta. Deväťnízkopodlažných autobusov značky Mercedes CapaCity a štyridsať nízkopodlažných a klimatizovanýchautobusov značky SOR stálo 15,780 miliónov eur. foto mkSmutní, ale zároveň pyšní na výkon slovenských futbalistov odchádzali po zápase s Holandskomspred veľkoplošnej obrazovky pri Eurovei Bratislavčania a návštevníci z iných miest.Populárne letné podujatie bratislava-inline štartuje každý piatok buď za Auparkom alebo spozanovostavby SND. V tomto roku zatiaľ organizátori nemuseli pre dážď zrušiť ani jedno podujatie, čo jeoproti minulým rokom pozitívna správa. Verme, že počasie im bude naklonené aj naďalej. foto mkUsmiatymi ľuďmi v slávnostných šatách a s kyticami v náručiach sa to v posledných dňoch poprituristoch s fotoaparátmi hemží v bratislavskom centre, ale nielen tam. Hemží sa to nimi všade tam, kdesa promuje, uzatvára vysokoškolské štúdium. Po tom, čo jeho absolventi/absolventky dostanú modrýalebo červený diplom, ponáhľajú sa aj s blízkymi niekam, kde to oslávia.Priťuknú si nablýskanými pohármi so šampanským.


strana 18 Šport13/2010BRATISLAVČANKA KAMASOVÁ HOSTITEĽKOUSVETOVÉHO GOLFU POD TATRAMIAni dažďové kvapky, ktorýchbolo azda na každého vkustrochu priveľa, nemohli pokaziťkladné pocity BratislavčankyZuzany Kamasovej po splneníjedného z jej veľkých golfovýchsnov.Stále jediná slovenská profesionálkasa predstavila na nedávnomturnaji Ladies European Tour naihrisku Gray Bear na Táľoch v neformálnejúlohe hostiteľky zatiaľnajprestížnejšieho medzinárodnéhopodujatia v pomerne krátkych,no stále zaujímavejších dejináchslovenského golfu. Zuzana však máaj po úspešnej slovenskej premiérenaďalej o čom rojčiť, ďalší sensa nesie v znamení piatich kruhov.Golf sa stal olympijským športoma Kamasová v rozhovore pre Bratislavskýkuriér prezradila, že si zosrdca želá, aby už v najbližších rokochna olympiádu zamieril niektozo Slovenska. Ak aj nie ona osobne,aspoň niekto z jej zverencov z rozrastajúcejsa mládežníckej liahne.Aké dojmy ste si odniesli z premiérysvetového golfu na Slovenskuv podobe Allianz SlovakOpen na Táľoch?„Musím povedať, že už pred samotnýmturnajom som sa extrémnetešila. Verila som, že sa dožijempríchodu významného podujatiado našej krajiny, ale nedúfalasom, že to bude ešte počas mojejhráčskej kariéry. Myslím si, že turnajmožno hodnotiť po všetkýchstránkach pozitívne. Jediným negatívnymfaktorom bolo počasie,nakoniec sme však zvládli aj zvýšenýprídel dažďových kvapiek. Trebapritom dodať, že na mnohýchihriskách by sa v takých podmienkachturnaj ani nemohol uskutočniť,ihrisko na Táľoch vode odolaloaj zásluhou výbornej práce organizátorov.“Ako hodnotíte vlastný debutpred slovenskými divákmi?„Tak ako som sa na turnaj tešila,tak som si aj uvedomovala veľkúzodpovednosť a tlak, nielen ztoho hľadiska, aby mi pred vlastnýmpublikom ten turnaj vyšiel, aleaj preto, že som sa cítila ako hostiteľkaa chcela som, aby sa všetkýmhráčkam na Slovensku páčilo. Trúfamsi povedať, že tak kvalitné obsadenieštartového poľa už európskyseriál v tomto roku nezažije.Štartovalo na ňom desať až pätnásťhráčok, ktoré väčšinu sezónytrávia na turnajoch v Amerike, a ajpreto má moje konečné 30. miestozo 126 účastníčok pre mňa osobneväčšiu hodnotu ako vyššie priečkyz turnajov v Číne, Teneriffe, či Rakúska.Aj ostatné hráčky potvrdilimôj názor, že ihrisko na Táľochpatrí k najnáročnejším na svete aak by sa šéfka turnaja viac pohralas rozostavením vlajok na greenoch,mohla som ako domáca z toho eštetrochu viac profitovať. Potvrdilo saale, že na spoznanie tohto ihriskanestačí obligátne skúšobné kolo, aaj preto boli vlajky rozostavené citlivo,aby sa náročnosť počiarknutáextrémnymi prevýšeniami a nepriaznivýmpočasím ešte viac nekomplikovala.“Určite ste sa od svojich súperiekdopočuli aj nejaké ohlasy na to,čo na Slovensku prežili...„Už pred turnajom sa ma mnohéz dievčat vypytovali, na čo majúbyť pripravené. Predsa len východnápolovica Európy je pre golfovýsvet tak trochu tabu a ich obavyboli celkom prirodzené. Na Táľochsa však hráčkam veľmi páčilo.Navyše, naozaj mali čo robiť, keďžeihrisko nie je len jedným z najkrajších,ale aj najťažších.“Udomácni sa špičkový profesionálnygolf pod Nízkymi Tatramia aké sú šance, že tam zavíta ajmužský turnaj?„Bola by som veľmi rada, ak bysa z turnaja na Táľoch stala tradícia.Organizátori budú musieť zvážiťviaceré faktory, no myslím si, žesi spravili veľmi dobré meno. Mužskýturnaj má podstatne vyššie nároky,a to predovšetkým z hľadiskarozpočtu, ktorý je štyri až päťkrátvyšší ako ženský, takže si myslím,že momentálne nebude predmetomslovenského záujmu.“Golf sa vlani dostal do rodinyolympijských športov a už naolympiáde v roku 2016 v Rio deJaneiro sa dostane aj do programuhier. Je to ďalšia veľká výzvavo vašej kariére?„Účasť na olympiáde je snomkaždého športovca a aj ja som v októbriprijala správu o zaradení golfudo programu hier veľmi pozitívne.Ja mám už 32 rokov a hoci viacerohráčok, napríklad AngličankaLaura Daviesová sa drží v popredívo veku 46 rokov, môj zdravotnýstav mi možno nedovolí hraťvrcholovo ešte tak dlho. Mala somproblémy s chrbticou a pomernečasto ma prenasledujú zranenia,pre mňa by však bolo obrovskýmzadosťučinením, ak by som sa dočkalaúčasti na olympiáde niekohoz našich mladých hráčov, ktorýmsom sa začala na Slovensku trénerskyvenovať.“Peter KimijanKORMIDLO FUTBALISTOV SLOVANA PREVZALJANKECH, ODCHÁDZA IŽVOLTJeden z najskúsenejších trénerskýchodborníkov na SlovenskuJozef Jankech prevzal kormidlobratislavského Slovana. S úradujúcimivicemajstrami sa 72-ročnýkouč hotuje dosiahnuť vytúženýligový primát, ktorý mu eštev bohatej kariére chýba.V realizačnom tíme mu budúpomáhať Juraj Bútora, Jozef Kontír,Štefan Horný a Miroslav König.Vo funkcii vystrieda Dušana Tittela,pričom k belasým prichádza potretí raz. V minulosti už na lavičkeSlovana pôsobil v rokoch 1988- 1990 a 2005 - 2007. Ďalšími zastávkamijeho kariéry bol post tréneračeskoslovenského olympijskéhotímu, Lokomotívy Košice(víťaz Československého pohára),či exotickej reprezentácie Maldív.V novej sezóne však nebudemôcť rátať so službami stredopoliaraMateja Ižvolta, ktorý odchádzado tábora corgoňligovéhokonkurenta z Dubnice. Už v uplynulomročníku bol Ižvolt na hosťovanív Prešove.(pk)FRÜHAUF NOVOU POSILOU SLOVANAV najbližších dvoch sezónachhokejovej extraligy by dres bratislavskéhoSlovana mal obliekať ajobranca Peter Frühauf. S 27-ročnýmhráčom, ktorý sa v uplynulejsezóne stal so 40 bodmi najproduktívnejšímzadákom BanskejBystrice podpísalo vedenie kontrakt.Frühauf, ktorý v 50 vystúpeniachv súťaži nastrieľal deväťgólov a pridal 31 asistencií,by mal vystužiť defenzívne radya jeho príchod by nabral ešte väčšívýznam v prípade, že avizovanýprestup Michala Sersena doKontinentálnej hokejovej ligy saaj naozaj uskutoční. Nová posilaSlovana sa predstavila aj namajstrovstvách sveta v Nemeckua pri premiére na šampionáte sipripísal jednu gólovú asistenciu.(pk)INZERCIA


13/2010Relax strana 19Vydavateľstvo Matica Slovenská(www.vydavatel.sk) vydalo vroku 2000 knihu od Petra ŠevčovičaZ kuchyne starého Prešporka.Prinášame vám nostalgickéúryvky z tejto knihy ako aj cennéhistorické recepty takmer doslovaopísané z pôvodných kníh.Počas dní, kedy dozrievajú najlepšieplody záhrad, varia lekvárea zavárajú kompóty, si môžeteupiecť aj rýchlu žemľovku z čerstvéhoovocia podľa starého krčmárskehoreceptu....Na dobových olejomaľbách, rytinách,kresbách a zažltnutých fotografiáchvidíme Prešporok akomestečko obopínajúce mohutnýhrad na zelenom kopci. Zeleň výraznepretínala belasá stuha mohutnéhoDunaja. Na opačnej stranezeleň zosvetlela v šíkoch všadeprítomnýchvinohradov, potomtmavla v záhradách a lesoch. Prešporsképôdy sú rôznorodé, klímaveľmi príjemná a Prešporčania bolitakí múdri, že si domy stavali ibatam, kde mohli mať pri nich záhrady.Odnepamäti sa tu darilo čerešniam,višniam, marhuliam, broskyniam,jabloniam, hruškám, slivkám,ringlotám, orechom, dulám,POMÔCKY:AŠIO, ABON,MEKO, ARBOR,TALA, ÈIT, NAKAKOMANDOVALAPOSKYTUJEŠTEPLONIE, PO RUSKYANGLICKÁ RIEKAKLAMAL, CIGÁNILZOSEKALSI, PO ANGLICKYŠTÝL HUDBY50. ROKYBLKOTANIEMALI AKO BYTHRMOTAVOHNALOSTROM (BOT.)SOPKAV ANTARKTÍDEROZUM,PO LATINSKYSTROJNA ÚPRAVU ¼ADU1. ÈASTAJNIÈKYINDEPENDENTJOURNAL... LEONE (ŠTÁT)JAPONSKÁ RIEKAZORNÝ UHOL,H¼ADISKOBÝVALÝ PODNIKZAHR. OBCHODUZ KUCHYNE STARÉHO PREŠPORKAmišpuliam, jedlým gaštanom, morušiamaj mandľovníkom. Pri plotochzáhrad bujneli kríky malín,egrešov, ríbezlí a lieskovcov, medzivinohradmi sa červeneli jahody.Prešporčania vedeli, že ovocnéstromy sú rovnako krásne ako hociktoréiné ozdobné dreviny a s obľubouz nich vytvárali aleje svojhomesta. V každých prešporskýchnovinách sa v letnej uhorkovej sezónepísalo o oblaku omamnejvône, ktorá sa z kuchýň dvíhala nadmesto. Citlivé nosy v nej rozpoznávalivanilku, škoricu, klinčeky, badián,pálený cukor a rôzne ovocie.Koláče sa vypekali v každej domácnosti,kaviarni alebo cukrárni. Rozvoniavalizaváraniny, ťahané aj neťahané,kysnuté i nekysnuté záviny,kadejaké posúchy, rezy, buchtya buchtičky. Babky so šatkamiich predávali ešte vlažné z prútenýchkošíkov domácim paniam vklobúkoch, pred každým druhýmobchodíkom stál stolík s pestrýmikoláčmi, učni ich roznášali po domácnostiacha slovenskí, nemeckíi maďarskí básnici písali o koláčovomošiali fejtóny a básne.Najrýchlejšia žemľovkaHORA,STROMOVÝPORASTOSOL, PO ÈESKYDOSKASÍDLO V ETIÓPIITATÈINA(KÓD JAZYKA)SÍDLOV JAPONSKU2. ÈASTAJNIÈKYÈAS RASTLINYŠPZ OKRESURAKOVNÍK (ÈR)POPEVOKOMÁMIL, OÈARIL(EXPR.)ZOSKUPENIETROCH KARIET(KART.)KARTAHL. MESTOPALAU ISLANDOBLIA VRIACOUVODOUNEVYCHOVANEC(POET.)VÝZVA ZACHOVATICHOV sérii vystúpení, nazvanej (dokončenie v tajničke), sa na hlavnom nádvorí Bratislavského hradu aj toto leto – v poradí už tretíkrát – predstaviarôzne česko – slovenské herecké osobnosti. Predstavenia sa začínajú vždy o 20.30 h, herci a herečky ich odohrajú aj v nepriaznivom počasí.K lístkom sa záujemcovia dostanú cez Ticketportal, jeden stojí 14 alebo 16,50 eur. Tragikomédia o mužoch pre ženy, aby ich opäť nepochopili– Vše o mužích, je na programe 21. až 23. júla. Užite si to tam, ak sa rozhodnete ísť.Správne odpovede nám, prosím, neposielajte, v tejto rubrike sa nesúťaží o nič.ELENA (DOM.)HUNDRALIOBIEHA (ODB.)DROBNÝSLADKOVODNÝKÔROVECRODÁKŠPZ OKRESUBREZNOÍRSKA REP.ARMÁDARIEKAV MAÏARSKUOBYVATE¼VE¼KEJ BRITÁNIEBRETÓNÈINA(KÓD JAZYKA)ZVUK PRASIATEÈV LUÈENECSÍDLO V NIGÉRIIKNÔT, PO ÈESKYÈISTI VODOUPRERIEKNUTIE SAKeď sme s tvojím tatkom chodilizaľúbení ani hrdličky, zvyklisme si posedieť v najstaršej krčmena Cukermandli. Nikde indev Prešporku neponúkali žemľovkuna objednávku a tu ju spraviliza polhodinu takú skvelú, že smesi zašli do kuchyne pozrieť sa, akoju robia. Kuchárka pokrájala nalístky šesť predvčerajších rožkov akrájance si rozdelila na tri diely.Okrúhly pekáč nahrubo vymazalamaslom, vysypala omrvinkamia prvými dvoma rožkami namočenýmiv mlieku vystlala dno. Na topoukladala asi pätnásť deka ovociapokrájaného na kúsky. Raz toboli marhule, inokedy vykôstkovanéslivky, ďalší raz broskyne, jahody,višne alebo lístočky z olúpanýchjabôk. Posypala ich hrsťou cukru amalou lyžičkou prášku z klinčekov,škorice a badiánu. Ak mala, posypalato hrsťou tvarohu, ak tvarohnemala, nedala namiesto neho nič.Ďalšie dva rozkrájané rožky navlhčilamliekom, zakryla nimi ovocie,rožky posypala hrsťou hrozienokvymáčaných v rume, poukladalana ne druhú vrstvu ovocia,cukor a voňavý prášok a všetko zakrylaposlednou vrstvou pokrájanýchrožkov. V dvoch deci mliekarozhabarkovala dva žôtky, nalialado pekáča, navrch položila štyrikúsky masla a vložila do rozpálenejrúry piecť. Z dvoch bielkov ušľahalatuhý sneh, zašľahala doň kopcovitúpolievkovú lyžicu práškovéhocukru a po desiatich minútach pečeniarozotrela sladký sneh na žemľovku.Zavrčala na nás, aby smekonečne prestali zízať a išli sa posadiť.O desať minút nám prinieslaprekrásnu žemľovku so zlatožltoukôročkou, sotva sme ju vládali zjesť.ALPSKÝŠKRIATOKDARÈEKOBYVATE¼NOVÉHOZÉLANDUPROTECTEDLANDSCAPE AREAOPIERALOSADLO, TUKIROCS KINGDOM(SKR.)REÈVeronika ŠevčíkováMAŠKRTILA(EXPR.)KRÍDLO (ODB.)ŽIADA (EXPR.)CVERNAHlavné mesto SR BratislavaPrimaciálne nám. 1,814 99 Bratislavazastúpené primátoromAndrejom Ďurkovskýmoznamuje v súlade s § 9a odsek2 zákona č. 138/1991 Zb. v zneníneskorších predpisov zámerpredať na základe obchodnej verejnejsúťaže nehnuteľnosti v katastrálnomúzemí Petržalka, v katastrálnomúzemí Staré Mesto,v katastrálnom území Trnávkaa v katastrálnom území NovéMesto v Bratislave:1. nehnuteľnosti v k. ú. Petržalka,a to pozemky parc. č. 5096 – zastavanéplochy a nádvoria vo výmere959 m2 a parc. č. 5098/2– zastavané plochy a nádvoria vovýmere 172 m2, evidované akoparcely registra „C“ na LV č. 1748.2. nehnuteľnosti v k. ú. Petržalka,a to pozemok parc. č. 5100/4– zastavané plochy a nádvoria vovýmere 34 m2, evidovaný ako parcelaregistra „C“ na LV č. 2644,ako aj novovytvorený pozemokparc. č. 5099/1 – zastavané plochya nádvoria vo výmere 542 m2,vzniknutý podľa GP č. 48/2009oddelením od pozemku parc. č.5099, evidovaného ako parcela registra„C“ na LV č. 1748.3. nehnuteľnosti v k. ú. StaréMesto, a to pozemky parc. č.7962/2 – zastavané plochy a nádvoriavo výmere 138 m2, parc.č. 7962/3 – záhrady vo výmere247 m2, parc. č. 7963/1 – zastavanéplochy a nádvoria vo výmere289 m2 a parc. č. 7963/2 – zastavanéplochy a nádvoria vo výmere254 m2, evidované ako parcelyregistra „C“, a stavbu súp. č.2892 postavenú na pozemku parc.č. 7963/2, s drobnými stavbami a spríslušenstvom, LV č. 1656, Mýtna33.4. nehnuteľnosti s príslušenstvomv k. ú. Trnávka, a to : stavbu súp. č.3849 na parc. č. 14417, stavbu súp.č. 3851 na parc. č. 14419, pozemkyregistra „C“ parc. č. 14417 – zastavanéplochy a nádvoria vo výmere221 m2, parc. č. 14418 – záhradyvo výmere 111 m2 a parc.č. 14419 – zastavané plochy a nádvoriavo výmere 238 m2, LV č. 1,Kovorobotnícka 29, 31.5. nehnuteľnosti registra „C“ v k.ú. Nové Mesto, a to novovytvorenépozemky parc. č. 11489/1 – zastavanéplochy vo výmere 1382m2, parc. č. 11489/2 – zastavanéplochy vo výmere 1366 m2 aparc. č.11489/3 – zastavané plochyvo výmere 143 m2, vzniknutépodľa GP č. 02/2005 rozdelenímpozemku parc. č. 11489, a stavbusúp. č. 36 postavenú na novovytvorenompozemku parc. č.11489/1, s príslušenstvom, LV č.2355, Račianska 30.Podmienky obchodnej verejnejsúťaže a súťažné podklady sú zverejnenéna úradnej tabuli na prízemíMagistrátu hlavného mestaSR Bratislavy a na internetovejstránke www.bratislava.sk.Podmienky obchodnej verejnejsúťaže a súťažné podklady si môžuzáujemcovia vyzdvihnúť aj osobnev budove Magistrátu hlavnéhomesta SR Bratislavy na adrese: Primaciálne nám. 1, Bratislava,prízemie – pracovisko „FRONTOFFICE, v pracovných dňoch od13.7.2010 do 10.9.2010 v čase od9.00 hod. do 14. 00 hod.


Ad_BamEko_RK 25.11.2005 15:23 Uhr Seite 1strana 20 Inzercia13/2010Vyhlásenie obchodnej verejnej súťažeHlavné mesto SR Bratislava v zmysle zákona č. 258/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 138/1991 Zb. omajetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 281 zákona č. 513/1991 Zb.Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov týmtov y h l a s u j eobchodnú verejnú súťažna najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru – garáže, nachádzajúcej sa pod terasoubytového domu na Jasovskej ul. č. 2-4 a 6-8 v Bratislave,k. ú. Petržalka1. Prenajímateľ/VyhlasovateľHlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislavazastúpené: Andrejom Ďurkovským, primátorom mestaIČO: 006034812. Predmet obchodnej verejnej súťaže2.1. prenájom garáže č. 14 o výmere 18 m2, nachádzajúcej sa na Jasovskej ul. č. 2-4;2.2. prenájom garáže č. 5 o výmere 18 m2, nachádzajúcej sa na Jasovskej ul. č. 6-8 . Garážvyžaduje opravu z dôvodu zatekania. Do doby odstránenia závady na náklady nájomcu,max. po dobu 4 mesiacov bude poskytnutá zľava 15% z nájomného v zmysle víťaznejponuky.3. Kontaktná osoba vyhlasovateľaMeno: Ing. Jastrabíková AnnaTelefón: 02/59 356 218E-mail: jastrabikova@bratislava.skFax: 59 356 5434. Doba nájmuNájomná zmluva bude uzatvorená na dobu neurčitú, v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.5. Účel nájmu – garážovanie osobného motorového vozidla vo vlastníctve navrhovateľa, budúceho nájomcu.6. NájomnéMinimálna výška nájomného je 20 Eur/m2/rok pre fyzickú osobu - nepodnikateľa a 25 Eur /m2/rok pre fyzickú osobu– podnikateľa alebo právnickú osobu.7. Podmienky účasti v súťaži7.1. Predloženie kópie technického preukazu motorového vozidla .7.2. Predloženie dokladu o oprávnení podnikať, t. zn. pri právnických osobách výpis zObchodného registra; pri fyzických osobách – podnikateľoch výpis zo Živnostenskéhoregistra. Výpisy podľa predchádzajúcej vety nesmú byť staršie ako 3 mesiace.7.3. Overené čestné prehlásenie, že navrhovateľ nemá záväzky voči príslušnému daňovémuúradu, sociálnej poisťovni, ktorejkoľvek zdravotnej poisťovni, nie je v likvidácii aniv konkurze, ani že voči nemu nie je vedené žiadne exekučné konanie.7.4. Zloženie finančnej zábezpeky na účet hlavného mesta vedený vo VÚB, a.s. Bratislava č.ú.1365451853/0200 variabilný symbol 783900200, vo výške 500 Eur, pričom v prípadeúspešnosti navrhovateľa bude zábezpeka započítaná do ceny nájomného. Neúspešnýmuchádzačom bude zábezpeka vrátená v lehote 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov súťaže.V prípade, že úspešný uchádzač od nájmu ustúpi, zábezpeka prepadá v prospechvyhlasovateľa.7.5. Súťažný návrh musí byť vypracovaný v slovenskom jazyku.8. Obsah súťažného návrhu8.1. ponuka nájomného;8.2. doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti v súťaži podľa bodu 7.9. Spôsob podávania súťažných návrhovNavrhovatelia sú povinní doručiť záväzné súťažné návrhy v zalepenej obálke s uvedenímobchodného mena a sídla právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri, alebo fyzickejosoby zapísanej v živnostenskom registri na adresu:Magistrát hl. m. SR BratislavyOddelenie nájmov nehnuteľnostíPrimaciálne nám. 1814 99 Bratislavaalebo osobne do podateľne magistrátu s označením: „OVS – Jasovská - NEOTVÁRAŤ!“Navrhovatelia sú povinní pred podaním záväzného súťažného návrhu zaplatiť paušálnunáhradu výdavkov vyhlasovateľa v sume 10 Eur a to v hotovosti v pokladni Magistrátuhl. m. SR Bratislavy. Kópiu potvrdenia o zaplatení paušálnej náhrady výdavkov súnavrhovatelia povinní priložiť k súťažnému návrhu do obálky s označením „OVS –- Jasovská - NEOTVÁRAŤ“.10. Lehota na podávanie súťažných návrhov:Záväzné súťažné návrhy je možné podávať v termíne do 31.8.2010 do 16.00 hod. Pri záväzných súťažných návrhochdoručených poštou je rozhodujúci dátum podateľne Magistrátu hl. m. SR Bratislavy. Záväzné súťažné návrhy nemôžunavrhovatelia po podaní nijako meniť, dopĺňať ani upravovať. Do súťaže nemožno zaradiť návrhy, ktoré boli predloženépo termíne určenom v týchto súťažných podmienkach, ani návrhy, ktorých obsah nezodpovedá súťažným podmienkam.Takéto návrhy komisia odmietne. Navrhovatelia v plnej miere znášajú všetky náklady spojené s ich účasťou v súťaži.11. Kritériá hodnotenia súťažných návrhovVýška ponúkaného ročného nájomného váha kritéria 100 % .12. Vyhlásenie výsledkov súťaže, lehota na uzatvorenie zmluvyVýsledky súťaže budú zverejnené na úradnej elektronickej tabuli magistrátu a nainternetovej stránke www.bratislava.sk najneskôr 10.9.2010. Navrhovateľ, ktorý podalvíťazný návrh bude upovedomený písomne najneskôr v lehote 10 dní od zverejneniavýsledkov súťaže. Zmluva o nájme bude uzatvorená do 60 dní od zverejnenia výsledkovsúťaže. Ostatní navrhovatelia, ktorí v súťaži neuspeli budú o tejto skutočnostiupovedomení písomne.13. Termín obhliadkyNavrhovatelia si môžu dohodnúť termín obhliadky predmetu nájmu so zástupcom oddelenia technického zabezpečeniabudov magistrátu na telefón. čísle 59 356 324.14. Vyhlasovateľ si vyhradzuje právo14.1. Kedykoľvek zrušiť túto obchodnú verejnú súťaž. O zrušení súťaže budú navrhovatelia,ktorí podali návrhy, písomne upovedomení. Zrušenie súťaže bude uverejnené na úradnej tabuli magistrátu a nainternetovej stránke www.bratislava.sk .14.2. Predĺžiť lehotu na oznámenie výberu najvhodnejšieho súťažného návrhu.14.3. Odmietnuť všetky predložené súťažné návrhy.14.4. V prípade zistenia neúplnosti súťažného návrhu z hľadiska požiadaviek vyhlasovateľauvedených v súťažných podkladoch, vyradiť návrh z verejnej obchodnej súťaže.Andrej Ď u r k o v s k ýprimátorHlavného mesta SR BratislavaDovozca: BAM-EKO a.s.tel.: 02 /44 45 17 69e-mail: bameko@bameko.skwww.bameko.sk

More magazines by this user
Similar magazines