23.10.2015 Views

Evanjelický východ - Február 2015

Jesus Charlie?

Jesus Charlie?

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Jesus Charlie?<br />

1,50 € | 45,19 Sk | február <strong>2015</strong>


editoriál<br />

Najväčšia záhada<br />

v medziľudských vzťahoch<br />

Teším sa, keď sa môžem stretnúť s niekým, kto ma má rád a kto mi rozumie.<br />

Také stretnutia a rozhovory dávajú môjmu životu „šťavu“: radosť aj silu, chuť žiť<br />

a obetavo slúžiť.<br />

Občas sa ale (žiaľ, aj pri najlepšej snahe) stane, že sa také dobré vzťahy<br />

pokazia. Potom mi odrazu ten druhý nielenže nechýba, ale rád sa mu aj vyhnem.<br />

V horšom prípade ma stretnutie s ním naplní nechuťou, smútkom a horkosťou.<br />

Tou najväčšou záhadou pre mňa je, ako málo som potom ochotný urobiť pre<br />

to, aby sa náš vzťah zase dal do poriadku. Aj keď mi to bolo predtým zdrojom<br />

toľkého dobrého a pre život podstatného, odrazu mi niečo bráni v tom, aby<br />

som to s celým nasadením zase (aspoň z mojej strany) napravil. Aby ma ten náš<br />

láskyplný vzťah zase mohol tak obohacovať ako predtým. Asi je to nejaká falošná<br />

hrdosť, čo mi bráni ísť za tým druhým a poprosiť o odpustenie môjho podielu na<br />

odcudzení.<br />

Keď to však konečne urobím a ten druhý to prijme, tak sa môžem znovu<br />

tešiť z úprimného spoločenstva, ktoré pre šťastný a plodný život tak veľmi<br />

potrebujem.<br />

Ešte väčšou záhadou je mi tento problém vo vzťahu s naším milujúcim<br />

Bohom. Náš nebeský Otec urobil všetko preto, aby sme s Ním mohli mať<br />

skutočne obohacujúci vzťah lásky. Jeho Syn – Pán Ježiš Kristus – ma evidentne<br />

má radšej ako hocikto na svete: veď On jediný bol ochotný sa za mňa nechať<br />

umučiť na smrť, aby ma už moje hriechy od Neho nedelili. Keď som sa s týmto<br />

úžasným Bohom stretol, môj život sa úplne zmenil: Jeho láska, odpustenie,<br />

radosť, pokoj a veľa iného dobrého ma premohlo. Bol som prešťastný, že ma On<br />

nielen prijal, ale aj očistil môj život od špiny môjho hriechu.<br />

Ale tento náš vzácny vzťah sa, žiaľ, tak ľahko z mojej strany pokazil. Zanedlho<br />

som už pozoroval, že Mu až tak nedôverujem, že si robím po svojom – na vlastnú<br />

škodu. Moja láska k Nemu bola postupne vlažnejšia, staral som sa už viac o seba<br />

ako o Neho. Nepochopím, prečo mi to potom tak dlho trvá, kým sa k Nemu<br />

vrátim v úprimnom pokání a pokore.<br />

Keď to však urobím, lebo ma to už veľmi mrzí, že nás niečo delí, tak som<br />

vždy znovu užasnutý, že mi Boh znovu odpúšťa a prijíma ma späť. Táto Jeho<br />

láska a milosť ma potom napĺňa. A ja dokážem potom ľahšie odpúšťať mojim<br />

vinníkom. Lebo len s Jeho pomocou potom dokážem aj to, čo od nás žiada Pán<br />

Ježiš: Milujte svojich nepriateľov (Mt 5, 44).<br />

V poslednej dobe tak rýchlo pribúda napätia medzi nami: napríklad<br />

referendum, postoj k homosexuálom, ku katolíkom, moslimom nás rozdelilo do<br />

táborov. Aj keď sme si niektorí ešte donedávna boli blízki, tak len preto, že niečo<br />

vidíme z inej strany, už nás to tak ľahko rozdelí – presunie na druhú stranu<br />

barikády...<br />

Dúfam, že sa nám s pomocou Božou bude stále lepšie dariť odpustiť tomu<br />

druhému jeho vinu (iný názor a pohľad na vec) a naplniť Božiu požiadavku<br />

(Heslo roka <strong>2015</strong>): Preto prijímajte sa vospolok, ako nás aj Kristus prijal na<br />

oslávenie Boha (R 15, 7).<br />

© Východný dištrikt ECAV na Slovensku,<br />

Prešov, 2010<br />

Ročník<br />

6/<strong>2015</strong> (Vychádza mesačne)<br />

Šéfredaktorka<br />

Emília Mihočová-Kmecová<br />

Tel. – šéfredaktor: 0918 / 828 302<br />

e-mail: sefredaktor@evychod.sk,<br />

redakcia@evychod.sk, listy@evychod.sk<br />

Členovia redakčnej rady<br />

Bakalár Ján, Bechný Ľubomír, Cingeľová<br />

Janka, Čurlík Miroslav, Damankoš Marián,<br />

Gallo Ján, Kmec Vladimír, Lipták Mikuláš,<br />

Mihoč Peter, Olejárová Ľubica, Oráč Matej,<br />

Sabol Slavomír, Sopoligová Jana<br />

Adresa redakcie<br />

Biskupský úrad Východného dištriktu<br />

Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku<br />

Hlavná 137, poštový styk – P. O. BOX 119,<br />

080 01 Prešov<br />

Tel./fax: +421 51/ 772 25 15<br />

Jazyková úprava<br />

Emília Mihočová-Kmecová, Alena Bodnárová<br />

Titulka<br />

Ľubo Bechný<br />

Grafická úprava<br />

Daniel Jurčo<br />

Vydavateľ<br />

Východný dištrikt Evanjelickej cirkvi<br />

augsburského vyznania na Slovensku<br />

so sídlom v Prešove, Hlavná 137, 080 01 Prešov<br />

Tlač a distribúcia<br />

Michal Vaško – Vydavateľstvo,<br />

Námestie Kráľovnej pokoja 3, 080 01 Prešov<br />

Predplatné a inzercia<br />

Peter Mihoč – 0918/828 312<br />

email: tajomnik@vychodnydistrikt.sk<br />

Evidenčné číslo: 3956/09<br />

ISSN: 1335-1656<br />

IČO: 31 997 520<br />

Číslo 1/<strong>2015</strong> vyšlo v januári <strong>2015</strong><br />

Predplatné<br />

1,50 € x počet mesiacov<br />

do konca kalendárneho roka<br />

Bankové spojenie: Tatrabanka<br />

Číslo účtu: 2629039075/1100<br />

Variabilný symbol: 1003<br />

MILODARY<br />

Rodina Šimovičová 30€<br />

Božena Ruščáková 10€<br />

Hedwi a Martin Tkáčovci 20€<br />

Agáta Božiková 12€<br />

Štefan Bosák 12€<br />

Rodina Petrová 10€<br />

Ivan Nemec 10€<br />

Lenka Nikerlová 20€<br />

Danka Naďová 12€<br />

Rodina Janoková 15€<br />

Juraj Cina 12€<br />

Ján Kupčo 10€<br />

Peter Horniaček 10€<br />

Mikuláš Lipták<br />

vydavateľstvo Vivit<br />

Jolana Rothová 7€<br />

MUDr. Milan Kolesár 12€<br />

Katarína Szalayová 12€<br />

Zuzana Lukáčová 22€<br />

Rodina Šlahorová 10€<br />

Mária Paľová 12€<br />

Zuzana Máhriková 10€<br />

Alenka Cingeľová 50€<br />

Anna Tomková 7€<br />

Oľga Poláková 10€<br />

Ján Čatloš 10€<br />

Michaela Mišová 7€<br />

Odberatelia CZ Bardejov 18€<br />

Anna Hlavinková 12€<br />

Tlačový milodarový účet<br />

na podporu vydavateľskej činnosti<br />

Evanjelického <strong>východ</strong>u. V prípade, že by ste<br />

chceli podporiť vydávanie časopisu, môžete<br />

finančné príspevky zasielať na účet:<br />

Číslo účtu: 96293513/0900<br />

Slovenská sporiteľňa<br />

Variabilný symbol: 1002<br />

Správa pre prijímateľa:<br />

(meno a priezvisko darcu)<br />

2 •


04 HOMÍLIA<br />

Sloboda bez hraníc je bezohľadnosť<br />

ROZHOVOR: Danel Ewald<br />

Delenie v mene nového sa dialo vždy, prinieslo veľa dobrého, ale aj zlého. Mám<br />

rád mnohé dnešné chvály, no rovnako rád mám „staré chvály“. Chvály existujú<br />

v cirkevnej hudbe od začiatku. Samozrejme, podľa doby sa mení spôsob vyjadrenia.<br />

Mnohé skladby z minulých storočí – napr. Händlovo Haleluja – málokto<br />

vníma ako chvály. To, že máme problém ich dnes zaspievať, nás ochudobňuje.<br />

s. 8 – 11<br />

POSTOJ: Jesus Charlie?<br />

Násilie, ktoré sa odohralo opäť tak blízko, nám naháňa strach. Keď som po prvýkrát<br />

na obrazovke uvidela logo Je suis Charlie, z francúzskych slovíčok mi udrela do<br />

očí prešmyčka anglicky písaného mena Ježiš a myslela som, že to patrí nejakému<br />

Charliemu, ktorého stihol osud podobný Ježišovmu. Po prečítaní správ vo mne<br />

tento dojem ostal. Neútočilo sa na politika či magnáta, ale na majstra ceruzky.<br />

s. 16<br />

KULTÚRA: Keramický život Ľuba Michalku<br />

Každý umelec potrebuje na vytvorenie diela nejaký popud, inšpiráciu a motiváciu<br />

tvoriť. U mňa prichádza náhle a nečakane. Už na strednej skole som<br />

zažil Boží dotyk a môj život sa začal uberať smerom k službe a evanjelizácii.<br />

Je pre mňa prirodzené vkladať do svojho diela kresťanskú symboliku. Žijem<br />

ňou a túžim ju odovzdávať ľuďom.<br />

s. 34 – 35<br />

06 PRÍBEH<br />

Richard Korytár<br />

07 MONITOR<br />

07 ROZHOVOR<br />

Danel Ewald: O tajomstvách hudby<br />

12 REPORTÁŽ<br />

Osvienčim a Auschwitz – pamätajme na rozdiel!<br />

15 RODINA<br />

Obnov nás! 11. Konferencia RoS<br />

16 POSTOJ<br />

Nebojme sa slobody, ani islamu<br />

17 ANKETA<br />

Je suis Charlie?<br />

18 KOMENTÁR<br />

Teroristické útoky prebudili radikálov<br />

20 ROZHOVOR<br />

Mohamed Masail Ahmed Elmardashy<br />

23 FILM<br />

Exodus: Bohovia a králi<br />

24 KONŠPIRÁCIE II.<br />

Ježiš ako výmysel rabínov<br />

26 PORTRÉT<br />

3x o Ladislavovi Fričovskom<br />

28 FAMÍLIA<br />

Ako ochrániť svoje deti v tomto svete<br />

30 MISIA<br />

Spolupráca zboru a obce v rómskej misii<br />

33 KNIHA<br />

Vo vitríne<br />

34 KULTÚRA<br />

Výtvarník Ľubo Michalko<br />

február <strong>2015</strong> obsah<br />

• 3


homília<br />

Ján Oslík<br />

Sloboda bez hraníc je bezohľadnosť<br />

Preto kľakám na kolená pred Otcom... aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení<br />

a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať<br />

Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.<br />

Efezským 3, 14.17 – 19<br />

Každý človek, ktorý vstúpi do našich<br />

rodín, do našich domácností, mení<br />

naše životy. Nemám na mysli návštevu,<br />

ktorá príde a po chvíli sa rozlúčime<br />

a naše životy bežia ďalej tak, ako<br />

predtým. Mám na mysli niekoho, kto<br />

natrvalo alebo prinajmenšom na dlhú<br />

dobu zostáva s nami. Keď sa napríklad<br />

mladí ľudia vezmú a začnú žiť jeden<br />

s druhým. Nemôžu zostať nezmenení,<br />

inak to v ich manželstve nebude<br />

fungovať. Toto je jedna z príčin krízy<br />

manželstiev a ich rozpadu – že sa ľudia<br />

nechcú zmeniť. Alebo keď sa narodí<br />

dieťa. Vždy hovorím, že malé dieťa otočí<br />

náš svet hore nohami. Alebo keď deti<br />

vezmú k sebe svojich rodičov, aby ich<br />

doopatrovali.<br />

Vždy, keď niekto vstúpi do našich<br />

rodín, do našich domácností, tak nás<br />

ovplyvňuje a mení – svojou láskou alebo<br />

svojou nenávisťou; svojím pokojom<br />

alebo svojou nervozitou; svojou<br />

radosťou alebo svojím smútkom, svojou<br />

vierou alebo svojimi pochybnosťami;<br />

svojou nádejou alebo svojím zúfalstvom.<br />

Takto sa menia – prehlbujú alebo<br />

chladnú – naše vzťahy. Takto sa menia<br />

a formujú naše postoje a názory. Takto<br />

sa mení naše poznanie a vnímanie.<br />

Ľudia však nie sú jediní, kto vstupuje<br />

do našich rodín a domácností. Tou<br />

najdôležitejšou osobou, ktorá k nám<br />

prichádza, je Boh. Narodenie Ježiša<br />

Krista, Jeho príchod do tohto sveta – to<br />

je rozhodujúca udalosť v živote človeka.<br />

Boh vstupuje do našich životov. Už nie<br />

je vzdialený – ako si predstavovali rôzne<br />

náboženstvá a ako si to predstavujú<br />

aj dnes – kdesi ďaleko v nebi. Už<br />

nie je nedosiahnuteľný. Už nie je<br />

nepoznateľný. Prišiel k nám najbližšie,<br />

ako je len možné – stal sa jedným z nás.<br />

Evanjelista Ján to vyjadril slovami:<br />

A to slovo stalo sa telom a prebývalo<br />

medzi nami (J 1, 14). Ježišov príchod je<br />

reálnym vstupom do ľudských životov<br />

a nie je možné ho prehliadnuť. Môžeme<br />

sa síce tváriť, že sa nás to netýka,<br />

môžeme to dokonca popierať, ale to nič<br />

nemení na skutočnosti, že Ježiš prišiel<br />

do tohto sveta, že je medzi nami, že<br />

mení tento svet a mení nás.<br />

Nezdá sa vám však, že sa to Pánu<br />

Bohu nepodarilo? Veď koľko je na svete<br />

ľudí, ktorí žijú bez Boha? Nedá sa to<br />

vyjadriť číslami ani percentuálne, ale<br />

určite môžeme skonštatovať, že drvivá<br />

väčšina. Drvivá väčšina ľudí žije bez<br />

Ježiša Krista, alebo prinajmenšom Ho<br />

prijmú ako hosťa, s ktorým sa rýchlo<br />

rozlúčia, vyprevadia Ho a žijú si ďalej<br />

po svojom. Taká je naša skúsenosť<br />

– vianočná aj veľkonočná. Všetko na<br />

chvíľu zažiari a potom rýchlo zhasne.<br />

Dokonca ani to, že človek patrí do<br />

cirkvi, že sa považuje za kresťana<br />

alebo že zachováva určité náboženské<br />

tradície, nie je zárukou, že žije s Bohom,<br />

nie je zárukou, že Ježiš Kristus je<br />

súčasťou jeho života. Ale to nikdy<br />

tak nebolo – dokonca ani v prvotnej<br />

cirkvi, ktorá sa nám často predstavuje<br />

ako vzor alebo dokonca ideál. Nebolo<br />

4 •


to ani pred niekoľkými desiatkami<br />

rokov, v dobe, na ktorú mnohí dnes<br />

s nostalgiou spomínajú, že „vtedy bolo<br />

všetko inak“, že kostoly boli plné a ľudia<br />

lepší. Ježiš Kristus sa nikdy mechanicky<br />

alebo automaticky nestával súčasťou<br />

ľudského života. O to treba prosiť. Preto<br />

píše apoštol Pavol efezským kresťanom:<br />

kľakám na kolená pred Otcom, aby<br />

Kristus prebýval vierou vo vašich<br />

srdciach. To znamená – modlím sa za<br />

vás, prosím, aby Kristus prebýval vierou<br />

vo vašich srdciach, aby Kristus bol<br />

súčasťou vášho života. Táto cesta začína<br />

na kolenách – teda v pokore, v priznaní<br />

si skutočnosti, že svoj život nezvládnem<br />

sám, že potrebujem zmenu a že je čo<br />

meniť v mojom živote.<br />

Len takto sa môžu naše životy<br />

zmeniť – keď Ježiš Kristus bude<br />

prebývať v našich srdciach, keď bude<br />

pevnou súčasťou našich životov. Nielen<br />

ako víkendový bonus. Nielen vtedy,<br />

keď „mám na Neho náladu“. Ak sa má<br />

v našich životoch niečo dôležité udiať,<br />

ak má dôjsť k uzdraveniu našich vzťahov<br />

– v rodinách, priateľstvách, cirkvi,<br />

spoločnosti – treba začať „na kolenách“.<br />

Nie je to jednoduché. My si neradi<br />

púšťame cudzích ľudí, ako sa hovorí,<br />

„blízko k telu“. Od cudzích si držíme<br />

odstup. Aj deti učíme, že s neznámymi<br />

sa nemajú stýkať. Cudzích, alebo tých,<br />

ktorým nerozumieme, považujeme<br />

za nebezpečných, bojíme sa ich. Aj<br />

dnešná doba – tak ako ktorákoľvek<br />

predtým – je poznačená svojimi<br />

fóbiami. Keď Ježiš hovoril o sebe ako<br />

o dobrom pastierovi, povedal, že ovce<br />

ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas,<br />

cudzieho však nebudú nasledovať, ale<br />

utečú od neho, pretože nepoznajú hlas<br />

cudzích ľudí (J 10, 4b.5). Apoštol Pavol<br />

preto prosí nielen o to, aby Kristus<br />

prebýval v našich srdciach, ale aj o to,<br />

aby sme poznali Kristovu lásku. Aby<br />

sme vedeli, že to, čo nám Ježiš Kristus<br />

ponúka, prináša požehnanie do našich<br />

životov. Aby sme poznali Kristovu<br />

lásku. Lebo to, čo človeka dokáže<br />

zmeniť, nie je ani moralizovanie,<br />

ani poučovanie, ani dobré a pevné<br />

predsavzatia. Jediné, čo človeka dokáže<br />

zmeniť, je láska. Toto požehnanie –<br />

lásku – prináša Ježiš Kristus do našich<br />

životov.<br />

Nedávno – po teroristickom útoku<br />

na redakciu týždenníka Charlie Hebdo<br />

– povedal v jednej diskusii šéfredaktor<br />

časopisu Respekt, že sloboda nemá<br />

hranice. Zásadne sa mýlil. Moja sloboda<br />

je – našťastie – limitovaná. Inak to nie<br />

je sloboda, ale bezohľadnosť. To jediné,<br />

čo nemá hranice, je láska. Preto vedie<br />

táto láska až na kríž a v zvesti o kríži<br />

môžem túto lásku poznať a zažiť.<br />

Ježišova láska je základ, na ktorom<br />

môžem stavať, je to pôda, v ktorej<br />

môžem zapustiť korene. Bez Ježiša<br />

– aj keby som patril k najbohatším,<br />

najslávnejším a najuznávanejším ľuďom<br />

– by bol môj život chudobný a úbohý.<br />

Ale Ježišova prítomnosť mení môj<br />

život – dáva mu novú hodnotu, novú<br />

kvalitu a nový rozmer. O tom hovorí<br />

apoštol Pavol, keď chce, aby sme mohli<br />

vystihnúť (a pochopiť), aká je to šírka<br />

a dĺžka, výška a hĺbka.<br />

Takúto zmenu a obnovu potrebujeme<br />

aj ako jednotlivci, aj ako spoločenstvo.<br />

Aby môj život nebol prázdny a zbytočný,<br />

potrebujem Ježišovu lásku. Aby<br />

cirkev nebola zbytočná, potrebuje byť<br />

obnovovaná a naplnená celou Božou<br />

plnosťou. Tak skúsme začať na kolenách<br />

a prosiť za seba, za ľudí okolo nás, aj<br />

za cirkev, aby Kristus vierou prebýval<br />

v našich srdciach, aby sme mohli<br />

poznať Kristovu lásku a aby sme boli<br />

naplnení celou Božou plnosťou.<br />

Ján Oslík,<br />

farár v Modre<br />

CALL LINKA „NEBO“<br />

„Preto prijímajte sa vospolok, ako nás aj Kristus<br />

prijal na oslávenie Boha.“<br />

Jedna z hlavných výziev Písma do nového roku pre nás<br />

znie: „Prijímajte sa navzájom.“<br />

• Neznamená to len vzájomné tolerovanie sa a znášanie. Ide<br />

tu o vzájomné spoločenstvo, ktoré dokážeme vytvárať iba<br />

v Ježišovi Kristovi. Nie v náboženstve, nie v obradoch.<br />

• Rozdeliť vzťahy, rozhádať sa, znenávidieť, hašteriť – to<br />

je to najľahšie, na to nie je potrebné vynaložiť veľa<br />

námahy. Stačí presadzovať to, čo je egoistické a pošpinené<br />

hriechom – a bez problémov zničíme akýkoľvek vzťah, aj<br />

cirkev.<br />

• Dnešná výzva a predsavzatie je ale o niečom inom.<br />

„Prijímajte sa navzájom.“ Výzva znie jednoducho, ale je<br />

určite ťažká. Pán nás vyzýva stavať mosty jeden medzi<br />

druhým, keď sú už možno poničené, rozpadnuté či<br />

spustnuté.<br />

• On má moc ich opraviť a urobiť ešte krajšími a pevnými.<br />

Na to všetko nájdeme silu iba v Ježišovi Kristovi.<br />

• lezie ti niekto na nervy, rozčuľuje ťa? Začni mu žehnať,<br />

modliť sa za neho, a modliť sa za seba, aby ti Boh voči<br />

nemu zmenil srdce a postoj<br />

• máš túžbu niekoho ohovárať? Zastav to a radšej v mysli<br />

povedz o ňom niečo pekné. Ak ti nič nenapadne, tak buď<br />

radšej ticho, ako by si mal hovoriť zle<br />

• modli sa, aby ti Pán ukázal v tvojom zbore ďalšieho brata<br />

alebo sestru, ktorú by si mal viac spoznať, za koho sa<br />

konkrétne modliť, či pomôcť niesť bremeno<br />

Všetko sú to malé kroky, ale na nich sa budujú vzťahy na<br />

Božiu slávu.<br />

Modlime sa každý za seba túto krásnu a hlbokú modlitbu<br />

Františka z Assisi:<br />

„Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Daj, aby<br />

som vnášal lásku, kde panuje nenávisť; odpustenie, kde<br />

sa množia urážky; jednotu, kde vládne nesvornosť. Daj,<br />

aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia; vieru tým, čo<br />

pochybujú; nádej tým, čo si zúfajú; svetlo tým, čo tápu vo<br />

tmách; radosť tým, čo smútia.<br />

Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby<br />

mňa potešovali; skôr chápať iných, než aby mňa chápali;<br />

skôr milovať iných, než aby mňa milovali.<br />

Pretože len keď dávame – nadobúdame; len keď zabúdame<br />

na seba – nachádzame seba samých; len keď odpúšťame<br />

– dostáva sa nám odpustenia; len keď odumierame sebe –<br />

povstávame k večnému životu.<br />

Amen.<br />

Modlime sa za:<br />

• obživenie našich cirkevných zborov<br />

• všetkých ordinovaných služobníkov slova, aby Božie slovo<br />

mohlo byť kázané v moci Božej, aby si naši farári a farárky<br />

v prvom rade oddelili čas na hľadanie Božej tváre<br />

v modlitbe, cez Božie slovo<br />

• pripravovanú konferenciu Modlitebného spoločenstva,<br />

ktorá bude v marci vo Zvolene<br />

Stano Kocka,<br />

vedúci Modlitebného spoločenstva<br />

február <strong>2015</strong><br />

• 5


príbeh<br />

Moussa Koné - moslim, ktorý<br />

stretol Krista<br />

Volám sa Moussa Koné, syn Ibrahima Koného, ktorý je Imam (predstaviteľ islamskej<br />

komunity, pozn. red.) v Abidjane. Čo sa týka Božích vecí, vždy som bol horlivec.<br />

Keď som mal 14 rokov, vďaka mne sa ľudia v mojom okolí obracali na islam a čítal<br />

som v mešite. Ale jedna otázka ma vždy veľmi trápila: budem spasený? Pôjdem do<br />

raja či do pekla?<br />

Aké sú podmienky na to, aby sme<br />

išli do raja? Opýtal som sa môjho<br />

otca, ktorý bol úprimným a poctivým<br />

veriacim. Vravel mi, že na to nevie<br />

odpovedať. Túžil som po odpovedi a<br />

skúmal som Korán:<br />

• Súra 100, verše 6, 7, 8 tvrdí, že<br />

človek je hriešny.<br />

• Súra 101, verše 6, 7, 8, 9 hovorí<br />

o váhach, kde budú vážené všetky naše<br />

skutky.<br />

• Súra 19, verš 71, tvrdí, že všetci<br />

ľudia prejdú peklom.<br />

Zo všetkých týchto odpovedí som mal<br />

rozpačitý pocit; nebola tam žiadna istota<br />

o spáse. Neskôr som začal pracovať ako<br />

námorník na nákladnej lodi.<br />

Jedného dňa sa kapitán dozvedel,<br />

že som moslimom, a tak ma pozval k<br />

sebe, aby mi hovoril o Biblii a Ježišovi.<br />

Zúrivosťou oslepený som chmatol jeho<br />

Bibliu a vyhodil som ju cez palubu.<br />

Ďalej som kapitána poprosil, aby si v<br />

mojej prítomnosti už nedovolil vysloviť<br />

meno Ježiš.<br />

Kapitán sa nehneval a o Ježišovi mi<br />

už nerozprával, ale každý deň za mnou<br />

chodil na kus reči, čo nezvykol robiť s<br />

ostanými námorníkmi. Bola to láska,<br />

ktorá sa ma dotkla. Napriek tomu vo<br />

mne neustále prebýval ten veľký otáznik<br />

a akási prázdnota, pokiaľ išlo o moju<br />

spásu. Pokúšal som sa naplniť ju tak, že<br />

som chodil s dievčatami, ale márne.<br />

Rozhodol som sa, že budem skúmať,<br />

čo hovorí Korán o Biblii. Našiel som<br />

nasledujúce odpovede:<br />

• Súra 2, verš 136, vysvetľuje, že<br />

Boh zveril svoje slovo Mojžišovi (Tóra<br />

= „prvá časť Biblie“) a že niet rozdielov<br />

medzi Koránom a Tórou ~ (opakuje sa<br />

4-krát)<br />

• Súra 5, verš 44, vysvetľuje,<br />

že Tóra pochádza od Boha; vo verši 46<br />

je napísané: "Ježiš mal evanjelium cez<br />

Boha".<br />

• Súra 10, 94: "ak máš pochybnosti,<br />

choď sa opýtať tých, ktorí ešte<br />

pred tebou dostali Božie slovo" (židov a<br />

kresťanov). Objavil som, že v Koráne sa<br />

nepíše, že Kniha (Biblia) klame, ale že<br />

mnohí z tých, ktorí ju čítajú, neaplikujú<br />

jej prikázania.<br />

Kto je Ježiš?<br />

Na túto otázku som neustále myslel:<br />

Kto je Ježiš?<br />

V Súre Maryam (v. 16 až 21) je<br />

napísané, že Boh poslal svojho Ducha<br />

do Márie, aby sa z nej narodil Ježiš.<br />

V Koráne je Ježiš nazývaný Božím<br />

duchom, Božím slovom, Mesiášom.<br />

Korán uvádza, že Ježiš je nad všetkými<br />

prorokmi; všetci boli hriešni, aj prorok<br />

Mohamed, zatiaľ čo Ježiš sa nikdy<br />

hriechu nedopustil.<br />

Otázka ukrižovania Ježiša<br />

V Súre 4 (v. 157) je napísané, že<br />

Ježiša nezabili. Ale v Súre 3 (v. 55)<br />

Boh zvestuje Ježišovi Jeho smrť a<br />

nanebovstúpenie.<br />

Tento istý verš nám hovorí, že tí, ktorí<br />

sledujú Ježiša, sú nad ostatnými.<br />

Uvedomil som si, že ako moslim<br />

môžem čítať Bibliu a že v tejto knihe<br />

sa nachádza istota večného života.<br />

Pochopil som, že nikto nie je schopný<br />

sám seba zachrániť cez dobré skutky;<br />

nikto nedokáže robiť toľko dobra, aby<br />

si zaslúžil raj; nikto nemôže svojimi<br />

vlastnými silami napraviť krivdu<br />

spôsobenú hriechmi; ale Ježiš, jediný<br />

bez hriechu, si odpykal naše hriechy<br />

svojou smrťou na kríži.<br />

Ježiš zomrel na kríži a takto bol<br />

potrestaný namiesto nás. Vďaka Jeho<br />

obeti nám mohol Boh odpustiť.<br />

„On znášal trest za náš pokoj,<br />

jeho jazvami sa nám dostalo<br />

uzdravenia.“ (Izaiáš 53, 5)<br />

Zistil som, že v Koráne niet istoty<br />

spásy a že sa nám (moslimom)<br />

odporúča, aby sme čítali Bibliu;<br />

nemáme brať ohľad na židov a kresťanov,<br />

ktorí nežijú vždy podľa Božieho<br />

slova, ale musíme sa priamo sústrediť<br />

na samotné Slovo. Modlil som sa a<br />

Ježiš sa mi zjavil. Už nepraktizujem<br />

náboženstvo s rituálmi, ale mám osobný<br />

vzťah s Bohom cez Ježiša, ktorý mi<br />

dáva radosť, lásku a pokoj, ktorý ma<br />

činí schopným viesť svätý život v službe<br />

Bohu, a ktorý mi poskytuje istotu spásy.<br />

Prečo ty nie?<br />

Zdroj: www.mojpribeh.sk<br />

Prevzaté a uverejnené so súhlasom<br />

http://christweb.free.fr/page8.html<br />

Zdroj: www.mojpribeh.sk<br />

6 •


ŠKOLY Amfiteáter<br />

a ihrisko pre žiakov<br />

s hluchoslepotou<br />

V decembri 2014 sa v Evanjelickej spojenej<br />

škole internátnej v Červenici úspešne<br />

podarilo ukončiť projekt „Prírodný amfiteáter<br />

a renovácia ihriska pre žiakov s hluchoslepotou“.<br />

Bol vybudovaný amfiteáter s pódiom<br />

a zastrešením, nové schodište, bezbariérový<br />

prístup a chodníky ku všetkým častiam<br />

areálu. Bolo zrenovované staré pieskovisko,<br />

pribudli nové súčasti ihriska – hojdačky,<br />

drevený reťazový most a trampolína.<br />

Zrealizovaním projektu vznikol v škole pre<br />

žiakov s hluchoslepotou nový priestor, kde<br />

bude možné realizovať rôzne spoločenské<br />

aktivity a renováciou ihriska sa zväčšil<br />

priestor pre edukačné a voľno-časové aktivity<br />

žiakov školy. Projekt finančne podporili:<br />

Americká obchodná komora, Nadácia VÚB,<br />

Phillip Morris Slovakia. Stavbu zrealizovala<br />

firma Jur-I-Stav.<br />

ŠKOLY Sociálna tombola<br />

366,65 eur – výťažok sociálnej tomboly,<br />

do ktorej sa zapojili žiaci a učitelia<br />

Evanjelickej spojenej školy v Prešove,<br />

aby ním podporili Domov na pol ceste<br />

Hniezdo, ktorý zastrešuje OZ Relevant pri<br />

prešovskom cirkevnom zbore. Hniezdo už<br />

8 rokov pomáha odchovancom detských<br />

domovov pri ich vstupe do samostatného<br />

života. V rámci Sociálnej tomboly si<br />

žiaci Evanjelickej základnej školy a<br />

Evanjelického kolegiálneho gymnázia v<br />

predvianočnom období kupovali tombolové<br />

lístky po 0,50 eur. V tombole, ktorá sa<br />

žrebovala v posledný deň pred vianočnými<br />

prázdninami, vyhrali 28 šťastlivci ceny,<br />

ktoré do tomboly venovali rodičia žiakov,<br />

učitelia a vedenie školy. Veľké dojatie<br />

vzbudili tombolové dary pani Onderovej,<br />

ktorej dcéra v roku 2004 absolvovala<br />

EKG, no v mladom veku podľahla zákernej<br />

chorobe.<br />

ŠKOLY OTVÁRAME ŠKOLKU V<br />

ŽILINE<br />

16. 2. – 13. 3. <strong>2015</strong> sa na Evanjelickom<br />

farskom úrade v Žiline uskutoční zápis<br />

detí do Evanjelickej materskej školy,<br />

ktorej otvorenie by sa malo stať realitou<br />

v septembri <strong>2015</strong>. Zriaďovateľom škôlky,<br />

ktorá sa bude nachádzať v zrekonštruovaných<br />

priestoroch nad jedálňou Základnej<br />

školy Lichardova na sídlisku Hliny VIII.,<br />

je evanjelický zbor v Žiline. Stane sa<br />

tak súčasťou väčšej rodiny cirkevných<br />

evanjelických materských škôl v iných<br />

mestách Slovenska (Bratislava, Košice,<br />

Martin, Prešov, Rožňava, Spišská Nová<br />

Ves...). Cieľom škôlky bude deti pripraviť<br />

na bezproblémový vstup do základnej<br />

školy vo všetkých oblastiach, aby vyrastali<br />

v prostredí lásky, prijatia, bezpečia, kde<br />

kresťanské hodnoty sú samozrejmosť.<br />

CHARITA KORČUĽOVANIE PRE<br />

NÁDEJ<br />

Aj takéto sladké dobroty si mohli<br />

vykorčuľovať tí, ktorí sa zúčastnili na<br />

charitatívnom podujatí Nadácie Výskum<br />

rakoviny – Korčuľovanie pre nádej, 2.<br />

februára v bratislavskej Ice aréne Lamač.<br />

Cieľom akcie je upozorniť na problémy<br />

onkologických pacientov a získať peniaze<br />

na kúpu onkologických diagnostických a<br />

liečebných prístrojov. Pre verejnosť boli<br />

pripravené súťaže, škola korčuľovania,<br />

kúzelník, ako aj účasť bronzového<br />

medailistu z MS do 20 rokov v Kanade<br />

Patrika Bačíka. Krasokorčuliarske figúry<br />

predviedol olympijský reprezentant Jozef<br />

Beständig. K štartovnému (3 €) korčuliari<br />

zadarmo dostali odznak so snežienkou,<br />

symbolom Nadácie. Výťažok z podujatia<br />

bol vo výške 2.848 €.<br />

ˇ<br />

ROZLÚČKA OTVORME SRDCIA<br />

14. januára <strong>2015</strong> sme sa v chráme Božom<br />

v Bardejove rozlúčili so zosnulým evanjelickým<br />

farárom Vladimírom Šoltésom,<br />

ktorý zomrel po ťažkej chorobe 9. januára<br />

<strong>2015</strong> vo veku 30 rokov. Kázňou slova<br />

Božieho poslúžil I. Eľko, farár v Nitre, za<br />

spolužiakov sa prihovoril J. Pacek, farár v<br />

Kremnici. Viac ako sedemsto prítomných<br />

sa odobralo na evanjelický cintorín,<br />

kde sa s Vladkom Šoltésom naposledy<br />

rozlúčili v nádeji, že jeho hrob raz bude<br />

na pokyn Spasiteľa otvorený. Aj naďalej<br />

chceme povzbudiť evanjelickú verejnosť<br />

k modlitbám za celú pozostalú rodinu,<br />

najmä za manželku – evanjelickú kaplánku<br />

Vierku Šoltésovu a ich dve deti – Elišku<br />

a Šimonka. Pre spolucítiace a otvorené<br />

srdcia pripájame číslo ich osobného účtu:<br />

0451576420/0900.<br />

POZÝVAME Konferencia<br />

mestských zborov<br />

15. – 16. marca <strong>2015</strong> sa v Liptovskom<br />

Mikuláši uskutoční konferencia venovaná<br />

problematike misie v mestskom prostredí.<br />

Porovnanie dát posledného sčítania<br />

obyvateľstva s kartotečnou realitou<br />

zborov jasne hovorí o strácaní sa ľudí<br />

v anonymite mestských zborov (aj viac<br />

ako 50% z počtu prihlásených členov).<br />

S týmto fenoménom zápasia cirkvi vo<br />

viacerých krajinách Európy a snažia sa na<br />

tento trend reagovať novou duchovnou<br />

aktivitou cirkvi. Skúsenosťami zo služby<br />

v tejto oblasti na konferencii poslúžia<br />

zahraniční hostia: Martin Alexandersson<br />

(Švédsko), Helge Standal (Nórsko), Peter<br />

Gyori (Maďarsko), Tomáš Tyrlík a Daniel<br />

Chlebek (Sliezsko). Viac o konferencii,<br />

programe a možnosti prihlásenia na:<br />

www.vychodnydistrikt.sk<br />

február <strong>2015</strong> monitor<br />

• 7


Ľubo Bechný<br />

rozhovor<br />

O tajomstvách hudby<br />

Pri šálke s... Ewaldom Danelom<br />

Ewald Danel – špičkový dirigent, koncertný majster, umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra, ktorý tvrdí, že najvyššou<br />

hudobnou školou bola pre neho práca v cirkvi. Práve pod jeho dirigentskou taktovkou sa v novembri na Starej Turej konal koncert<br />

Celoslovenského ekumenického speváckeho zboru – Pieseň, ktorá prebúdza s výberom z diel slovenskej duchovnej tvorby.<br />

Si dirigentom, koncertným majstrom,<br />

aj umeleckým vedúcim. Pôsobíš alebo<br />

si pôsobil v rozličných pozíciách na<br />

koncertných pódiách, vo viacerých<br />

hudobných telesách a navyše – nielen<br />

doma, ale aj v zahraničí. A to nie celkom<br />

blízko – v Japonsku a Južnej Amerike.<br />

Aký je tvoj pracovný život, pracovný deň?<br />

Nuž, fakt je ten, že ani jeden deň<br />

v mojom živote sa nepodobá na druhý.<br />

Nielen rozvrhom, ale aj náplňou.<br />

Napríklad vo filharmónii má práca<br />

pravidelnejší režim, no v Slovenskom<br />

komornom orchestri si dohodujeme<br />

časy operatívne. V podstate platí,<br />

že každý orchester má svoj rytmus<br />

práce, ktorému sa dirigenti i sólisti<br />

prispôsobujú.<br />

V životopise uvádzame, kde všade<br />

pôsobíš. Zaujímalo by ma, ako si sa<br />

dostal k angažmán v Japonsku a ako to<br />

dlhodobo funguje.<br />

Keď o tom premýšľam, uvedomujem<br />

si niektoré skutočnosti. Nemám vo<br />

zvyku presadzovať sa, v živote som<br />

reagoval na ponuky, ktoré prišli. Ako<br />

Boží zázrak som vnímal, že ma po<br />

ukončení školy a vojenskej službe<br />

zobrali za koncertného majstra, neskôr<br />

za pedagóga na vysokej škole, mal som<br />

príležitosti hrať sólovo i komornú hru.<br />

Po revolúcii sa otvorili nové možnosti,<br />

no s nimi aj nové problémy, nové<br />

hodnotové systémy, nové spôsoby<br />

biznisu s hudbou. Tak sa stalo, že som<br />

bol „odídený“ z Capelly Istropolitany,<br />

vzápätí som však dostal ponuku zo Sao<br />

Paula. Rovnako, keď som bol bez udania<br />

dôvodu „odídený“ z VŠMU, prišla<br />

ponuka z univerzity v Nagoji. Často –<br />

keď človek vníma, že sa mu stala krivda<br />

– čas ukáže, že mu to bolo na dobré.<br />

V súčasnosti chodím do Japonska ako<br />

dirigent a sólista, dva-trikrát do roka.<br />

V čase, keď som tam pôsobil aj ako<br />

pedagóg, to bolo aj desať ciest ročne.<br />

A ako si sa k tomu dostal?<br />

Začalo to Hirošimou. Po revolúcii<br />

som dostal ponuku pôsobiť tam ako<br />

koncertný majster. Veľmi sme si<br />

navzájom porozumeli, naša trvalá<br />

spolupráca by však znamenala, že by<br />

sme sa tam museli presťahovať s celou<br />

8 •


odinou, alebo by som rodinu len<br />

príležitostne doma „navštevoval“. Po<br />

dôkladnom zvážení sme s manželkou<br />

usúdili, že ostaneme s deťmi žiť v im<br />

blízkom prostredí. Ale za necelé tri<br />

mesiace môjho pôsobenia som sa im<br />

zrejme zapáčil, lebo napriek odmietnutiu<br />

na mňa nezanevreli a začali ma<br />

pozývať ako sólistu a dirigenta. V r.<br />

2008 ma poctili titulom Principal<br />

Guest Conductor. V lete 2011 som<br />

s nimi – s Hiroshima Symphony<br />

Orchestra nahral aj CD – Dvořákovu<br />

Novosvetskú symfóniu a Českú suitu,<br />

v r. 2012 Dvořákove Slovanské tance. Je<br />

to pre mňa vzácny príbeh. Hirošima je<br />

pre mňa zvláštnym miestom na svete.<br />

Prvýkrát som tam bol v r. 1985, bol<br />

to veľmi silný zážitok, podobný som<br />

mal predtým v Osvienčime. Ďalším<br />

zvláštnym príbehom je moje pedagogické<br />

pôsobenie na Aichi University of<br />

Fine Arts and Music v Nagoji, kde som<br />

pôsobil ako hosťujúci profesor trikrát<br />

dva roky v období od 1999 do 2009.<br />

Zaujímavá je pre mňa aj spolupráca<br />

s orchestrom v Akite, kam chodím už<br />

vyše desať rokov. Tamojší viac-menej<br />

amatérsky orchester, v ktorom hrajú<br />

mladí i starí, učitelia hudby, ale aj<br />

lekári, úradníci, angličtinári... si na<br />

svoj každoročný slávnostný koncert<br />

prizýva svojich rodákov, profesionálov<br />

pôsobiacich po celom Japonsku.<br />

Spolu s nimi sme pripravili už mnoho<br />

hodnotných koncertov s náročným<br />

programom.<br />

Ponuky prinášaš ty, alebo oni majú<br />

záujem o niečo európske?<br />

Je to o spolupráci. Keď tam som,<br />

popri práci diskutujeme o projektoch<br />

do budúcna, tie postupne dozrejú a<br />

realizujú sa. V Japonsku je vážna hudba<br />

ako doma, veľmi dobre ju poznajú,<br />

orientujú sa v nej a vedia, čo chcú.<br />

Prinášajú publiku osvedčené tituly,<br />

no aj menej známe diela. Mimoriadne<br />

obľúbená je tam česká hudba. A naša<br />

spolupráca je pre nich zaujímavá aj tým,<br />

že dokážem na jednom koncerte zahrať<br />

sólo aj dirigovať.<br />

Ako sa stalo, že pôsobíš aj ako sólista,<br />

aj ako dirigent?<br />

Na konzervatóriu som študoval dva<br />

hlavné odbory – husle a dirigovanie.<br />

V poslednom ročníku som dirigovanie<br />

prerušil, lebo som vedel, že pre<br />

vtedajšie politické zriadenie som<br />

ako dirigent, teda istým spôsobom<br />

vedúci pracovník, neprijateľný.<br />

Bola to taká moja rezerva, keby ma<br />

z politických dôvodov nezobrali na<br />

vysokú školu na husle, mohol by som<br />

ešte rok doštudovať na konzervatóriu<br />

dirigovanie a tak by som sa aspoň na<br />

rok vyhol vtedy povinnej dvojročnej<br />

vojenčine. Nikdy som nebol v žiadnych<br />

socialistických mládežníckych, ani<br />

straníckych organizáciách, preto som za<br />

zázrak považoval už to, že som sa dostal<br />

na konzervatórium. S vďačnosťou<br />

spomínam na triedneho profesora,<br />

ktorý vždy, keď prišla reč na to, aby<br />

som vstúpil do SZM, zapísal moje „nie“<br />

do materiálov ako „hodlá vstoupit“.<br />

Tak ma každoročne zachraňoval. Ale<br />

potom bolo treba ísť na vysokú školu.<br />

V tom čase boli tri: V Prahe, Brne a<br />

Bratislave. Z Prahy aj Brna som dostal<br />

jednoznačné odpovede, že ak nebudem<br />

členom SZM, do školy ma nezoberú.<br />

Jedine z Bratislavy prišla odpoveď, že<br />

„ak dobre zahrá, tak uvidíme“. Aj ma<br />

prijali, ale dirigovanie mi už nedovolili<br />

študovať. Tak som študoval len husle.<br />

Ideologické problémy sa ťahali so mnou<br />

počas štúdia aj neskôr, ale školu som<br />

dokončil, aj som sa zamestnal.<br />

A doštudoval si dirigovanie?<br />

Nie, to sa mi nepodarilo. Ale keď<br />

sa vtedajší riaditeľ SF dozvedel, že<br />

som dirigovanie študoval, umožnil mi<br />

zúčastniť sa na majstrovskom dirigentskom<br />

kurze u Karla Österreichera,<br />

profesora viedenskej Hochschule für<br />

Musik, s tým, aby som sa zaujímal<br />

o štúdium uňho. No ten sa len usmial<br />

a povedal: Čo by ste tam robili? K nám<br />

prichádzajú mladí ľudia bez skúseností<br />

a vy ako koncertný majster máte<br />

dirigentov stále pred sebou, od nich sa<br />

učte a naučíte sa všetko, čo potrebujete.<br />

To isté mi povedal aj Zdeněk Košler,<br />

profesor AMU, nepísaný šéfdirigent<br />

filharmónie. A tak, aj keď som štúdium<br />

dirigovania nedokončil, časom sa mi<br />

i v tejto oblasti možnosti otvorili. A nie<br />

som ojedinelý prípad.<br />

Ako dieťa som si na koncertoch vážnej<br />

hudby vždy myslel, že dirigent len<br />

koordinuje, dáva povely jednotlivým<br />

zložkám orchestra, kedy začať a kedy<br />

skončiť. Čo robí dirigenta veľkým<br />

dirigentom? Skladba je napísaná,<br />

muzikanti sú kvalitní...<br />

Je to predovšetkým o talente<br />

a disciplíne pri jeho zveľadení a využití.<br />

Keď sa s tým človek nenarodí, tak sa<br />

to nenaučí. Dá sa naučiť efektne mávať<br />

rukami, ale na tom až tak nezáleží.<br />

Dôležité je, ako dokáže dirigent –<br />

osobnosť svoje emócie a vnímanie<br />

diela preniesť na hráčov, aby hudobná<br />

výpoveď bola zážitkom. No nemal by<br />

povýšiť svoje ego a svoje vnímanie nad<br />

dielo, nad zámer autora. V tom vidím<br />

podstatu dobrého dirigenta a o to sa<br />

snažím. Interpret znamená prekladateľ.<br />

Sprostredkováva informáciu od skladateľa<br />

poslucháčovi, prekladá čierne<br />

bodky na bielom papieri do zvuku,<br />

hudby. Mal by to byť dirigent v súčinnosti<br />

s majstrovstvom hráčov, kto dáva<br />

tým čiernym bodkám na bielom papieri<br />

život a dušu.<br />

Čo ťa viac napĺňa – dirigovanie alebo<br />

hranie?<br />

Som rád, že môžem robiť obidvoje.<br />

Nebyť socializmu, dal by som prednosť<br />

dirigovaniu. No to, že viem zahrať na<br />

husliach, mi dáva oveľa širší záber,<br />

pri práci s orchestrom sú mi moje<br />

hráčske skúsenosti veľkou pomocou<br />

a orchester to vie oceniť. S odstupom<br />

rokov si uvedomujem aj výhody tejto<br />

postupnosti, lebo v praxi vidím, čo sa<br />

môže stať, keď sa -násťročný rozhodne,<br />

že bude dirigentom. Zázračných detí<br />

je málo. Často končia tak, že zázrak<br />

pominie a dieťa zostane. Ako som už<br />

hovoril, viesť orchester sa dá naučiť, no<br />

na to, aby človek orchester dirigoval,<br />

sa treba narodiť. A s vekom postupne<br />

prídu aj životné skúsenosti, ktoré<br />

pomôžu porozumieť posolstvu hudby,<br />

autorom aj poslucháčom. Po svetových<br />

pódiách behá veľa dirigentov, ktorí na<br />

to majú školy a mávajú taktovkami, ale<br />

ozajstní dirigenti z nich nikdy nebudú.<br />

Niekto povedal: Všetci ľudia sa rodia<br />

ako originály, no väčšina z nich zomiera<br />

ako kópie. Šťastím pre človeka, ale aj<br />

jeho okolie je, keď sa mu podarí „trafiť“<br />

do povolania, pre ktoré sa narodil.<br />

Ako sa ti do toho všetkého zmestí<br />

cirkevná hudba, práca v cirkvi? So<br />

zbormi, na spevníku?<br />

Tam som začal – v cirkvi. A stále<br />

tvrdím, že práca v cirkvi bola pre mňa<br />

tou najvyššou hudobnou školou. Husle<br />

som začal študovať ako 7-ročný. Ako<br />

9-ročný som založil v Cirkvi bratskej<br />

Horní Suchá detské husľové kvarteto,<br />

ako 11-ročný sláčikové kvarteto. Začal<br />

som upravovať piesne, hrávali sme ich<br />

v zhromaždení, aj v škole. V našom<br />

kraji bola od začiatku prebudeneckého<br />

hnutia silná tradícia zborového spevu<br />

a hudby. A to pretrváva dodnes. Mal<br />

som necelých 14 rokov, keď som sa<br />

zúčastnil na kurze zborového dirigovania<br />

vo Varšave, ktorý organizovala<br />

cirkev a ktorý viedol veriaci človek,<br />

profesor Akademie muzycznej Jan<br />

Wierszylowski. Vzápätí som začal<br />

dirigovať zborový spevokol. Odvtedy<br />

v cirkvi dirigujem, komponujem,<br />

upravujem piesne podľa potrieb,<br />

organizujem, sprevádzam spoločný<br />

spev, zúčastňujem sa na práci na<br />

nových spevníkoch... Uvedomujem<br />

si, že to bolo a je možné len vďaka<br />

všetkým, ktorí boli už od mojich -násť<br />

rokov až podnes ochotní so mnou<br />

spolupracovať.<br />

február <strong>2015</strong><br />

• 9


Ľubo Bechný<br />

Cirkev z Tešínska si pamätám ako veľmi<br />

ortodoxné spoločenstvo, s odporom voči<br />

umeniu a „ľahkej múze“, tak ma dosť<br />

prekvapuje, čo hovoríš.<br />

Našli sa aj takí, ktorí hovorili, že sa to<br />

nepatrí. Keď som išiel študovať hudbu,<br />

niektorí sa pýtali: Ale čo bude robiť?<br />

U nás v tom čase mnohí ani nevedeli, že<br />

hudba sa dá študovať. Aj našu rodinu<br />

k tomu priviedol môj učiteľ, ktorý<br />

presvedčil mamičku, že by som mal ísť<br />

na konzervatórium. Samozrejme, to čo<br />

som sa naučil, sa odrazilo aj v cirkevnej<br />

práci so spevokolom, orchestrom,<br />

mnohí to s nadšením prijali. Takže<br />

v zbore som mal viac podpory ako<br />

„odpory“.<br />

Ako ťa prijalo bratislavské cirkevné<br />

spoločenstvo?<br />

Veľmi dobre, a veľmi skoro som<br />

sa aj zapojil do práce, predovšetkým<br />

v Spevokole mladých. No v rámci<br />

možností som bol naďalej aktívny aj<br />

na Těšínsku a snažil som sa zapojiť<br />

veriacich hudobníkov tu aj tam,<br />

i v rámci ekumény. Vždy som sa snažil<br />

pracovať podľa presvedčenia, že do<br />

cirkvi patrí tá najvyššia kvalita, najmä,<br />

keď na to má ľudí. Je zaujímavé, že<br />

po revolúcii sa zápal pre tento druh<br />

práce hlavne v oblasti zborového<br />

spievania z väčších miest a zborov<br />

akosi vytratil. Aj v Bratislave o tom<br />

vieme svoje. A taký pojem ako bol<br />

Pražský mužský spevácky zbor – prežil<br />

vojny, socializmus, no v demokracii sa<br />

rozpadol. Na Těšínsku to žije dodnes.<br />

Ľudia sú ochotní raz do týždňa obetovať<br />

celý večer nácviku – príprave. To je<br />

v dnešných časoch dosť. A pomerne<br />

pravidelne spievajú tamojšie zborové<br />

spevokoly spoločne. Veľmi podporujem<br />

príležitostné spájanie menších zborov<br />

do jedného. To je sila, ktorá vie strhnúť<br />

a nadchnúť. Ľudia získajú zo svojho<br />

vlastného spevu úplne iný zážitok. Je<br />

iné, keď niečo zaznie zo sto hrdiel, ako<br />

keď to spieva desať ľudí.<br />

V profesionálnom živote robíš s<br />

profesionálmi, v cirkvi robíš s amatérmi.<br />

Nie je to únavné?<br />

Chápanie pojmov amatér – profesionál<br />

je často nesprávne. Pod pojmom<br />

profesionál chápeme niekoho, kto to vie<br />

a amatér je ten, kto to nevie. Ale to nie<br />

je tak. Rád by som to chápanie uviedol<br />

na správnu mieru: podľa slovníka<br />

je profesionál ten, kto koná činnosť<br />

z povolania, amatér je ten, kto ju koná<br />

zo záľuby. A to sa navzájom nevylučuje<br />

– amatér môže robiť na špičkovej<br />

úrovni, profesionál so záľubou. Či je<br />

táto práca únavná, či je stratou času...<br />

Určite nie. Stačí, keď zažiješ, a ja som to<br />

zažil nespočetnekrát, že to má význam,<br />

že si poslúžil, obohatil... A je to aj pre<br />

mňa prínosom. Tieto príbehy, zážitky<br />

s amatérmi sú často hlbšie, pravdivejšie,<br />

na inej kvalitatívnej úrovni ako<br />

v profesionálnom svete. No treba dodať,<br />

že dnes to už nie je len o amatéroch,<br />

v cirkevnom prostredí je čoraz viac špičkových<br />

profesionálnych hudobníkov, či<br />

ľudí hudobne vzdelaných. A keď sa ešte<br />

dokážu „ekumenicky“ spojiť...<br />

Aká je dnes, podľa teba, hudba v cirkvi?<br />

Ako sa prejaví v novom spevníku, na<br />

ktorého tvorbe sa zúčastňuješ?<br />

Ako vo všetkom, aj v hudbe sú<br />

v rámci cirkvi rôzne názorové prúdy.<br />

Niektorí uprednostňujú dnešné, ako<br />

im hovoríme, chvály, iní by najradšej<br />

spievali len renesanciu, či Bachove<br />

chorály, iným vyhovujú spevy z Taizé,<br />

ďalším hlavne prebudenecké piesne...<br />

Škoda, že to mnohých rozdeľuje.<br />

Jednota v rozmanitosti? Alebo rozdeľuj<br />

a panuj? Delenie v mene nového sa<br />

dialo vždy, prinieslo veľa dobrého,<br />

ale aj zlého. Mám rád mnohé dnešné<br />

chvály, no rovnako rád mám „staré<br />

chvály“. Chvály existujú v cirkevnej<br />

hudbe od začiatku. Samozrejme, podľa<br />

doby sa mení spôsob vyjadrenia.<br />

Mnohé skladby z minulých storočí –<br />

napr. Händlovo Haleluja – málokto<br />

vníma ako chvály. To, že máme<br />

problém ich dnes zaspievať, nás<br />

ochudobňuje. Keď spieva chvály<br />

spevokol so sláčikmi a nie na mikrofóny<br />

s hudobnou skupinou, tak to nespĺňa<br />

predstavu mnohých o chválach.<br />

Je to aj o rešpektovaní tradícií,<br />

porozumení tomu, čo je v danom<br />

čase a mieste primerané a môže byť<br />

prínosom, o komunikácii a úcte medzi<br />

generáciami. Nežijeme predsa len<br />

dneškom a tým, čo sa nám páči, ale<br />

nadväzujeme na históriu a hľadíme do<br />

budúcnosti. Hudba v cirkvi má svoje<br />

významné poslanie. Som presvedčený<br />

o tom, že hudba na pôde cirkvi by<br />

sa nemala podobať na to, čo znie<br />

z pódií populárnej hudby, nemala by<br />

splývať s hudbou šoukoncertov. Ak<br />

sa podobá, je minimálne otázne, či je<br />

to správna cesta. Všetci sa musíme<br />

vzdelávať, byť sebakritickí a pýtať<br />

sa: Je to, čo prinášam, vhodné tu<br />

a teraz a je to to najlepšie? Keď si tú<br />

otázku v pokore zodpovieme trikrát...<br />

Je to o zodpovednosti každého<br />

jednotlivca a v zboroch predovšetkým<br />

kazateľov. Ja si nemôžem povedať<br />

„ja nič, ja muzikant, nie som teológ,<br />

nie som básnik, ale melódia a štýl<br />

sa mi páči“; rovnako neplatí „ja nič,<br />

ja kazateľ, nerozumiem hudbe...“<br />

10 •


To, čo znie v našich modlitebniach<br />

(rovnako v cirkevných zboroch, pozn.<br />

red.), musí zodpovedať základným<br />

kritériám – biblická pravda vyjadrená<br />

kvalitnou poéziou a kvalitnou hudbou,<br />

to všetko vo vzájomnej symbióze. A to<br />

je kritériom aj pre vznikajúci spevník.<br />

Našou snahou a ambíciou je zachytiť<br />

celú šírku kvalitných duchovných<br />

piesní, ktoré sú v cirkvi bratskej<br />

udomácnené a obohatiť ich o ďalšie<br />

hodnotné už overené piesne, ktoré nás<br />

spájajú s našimi predkami, so zbormi<br />

v Čechách a na Těšínsku, s inými<br />

cirkvami u nás aj vo svete; poskytnúť<br />

v tejto oblasti vzdelanie a vzbudiť<br />

potrebu novej kvality.<br />

Takže si myslíš, že autori dnešnej<br />

chválovej tvorby sa snažia skôr priblížiť<br />

svetskej hudbe, napodobniť ju a priniesť<br />

do kostolov, ako vytvoriť originálnu<br />

hudobnú náboženskú tvorbu?<br />

Určite nie všetci, možno nie vedome,<br />

ale často to platí. Napodobňovať je cesta<br />

rýchlejšia a ľahšia, aj preto pre mnohých<br />

príťažlivá. Mnohí predpokladajú,<br />

že takouto tvorbou je možné osloviť<br />

súčasných mladých ľudí, považujú to za<br />

vhodný nástroj evanjelizácie. Vnášanie<br />

nových prvkov do cirkevnej hudby je<br />

potrebné, pomáha modernému človeku<br />

porozumieť zvesť, ale musí to byť iné<br />

ako v šoubiznise. Musí to byť autentické,<br />

vyjadrené spôsobom, ktorý je adekvátny<br />

posolstvu, lebo jedine o to má ísť. Je<br />

dobré, že kamkoľvek na svete prídeme,<br />

môžeme spievať piesne, ktoré poznáme,<br />

no rovnako dobré je, keď všade nájdeme<br />

piesne, ktoré nepoznáme. Niekde je<br />

typická dychovka, iná hudba sa spieva<br />

v amerických kostoloch, v afrických sa<br />

vraj väčšina bohoslužieb pretancuje.<br />

Nie je dôvod všetko preberať, či<br />

napodobňovať, každý kút sveta má<br />

svoje hudobné tradície. Tvorba novej<br />

originálnej duchovnej piesne či hudby<br />

je však záležitosťou úzkeho kruhu<br />

ľudí, a tvorca sám zodpovedá za to, čo<br />

„pustí do sveta“. Rozmýšľanie o týchto<br />

otázkach vnímam skôr ako výzvu<br />

pre tých, ktorí ovplyvňujú či určujú<br />

výber piesní a hudby pre nedeľné<br />

bohoslužby, no aj iné stretnutia. Je<br />

to o poctivom hľadaní, rozširovaní<br />

poznania, schopnosti sebareflexie. Musí<br />

to robiť jednotlivec, ale aj spoločenstvo.<br />

Aj v cirkvi platí, že je prospešné „trafiť<br />

sa“ do práce, pre ktorú som sa narodil<br />

a neskončiť ako kópia. Kiežby hudba<br />

bola v cirkvi tým, čo nás nerozdeľuje,<br />

ale spája.<br />

Rozprával sa Bohuslav Piatko,<br />

šéfredaktor časopisu Dialóg<br />

Prevzaté na základe dohody<br />

o spolupráci z časopisu Dialóg 1/2012<br />

EWALD DANEL študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom<br />

Konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Doktorandské<br />

štúdium absolvoval u profesora Bohdana Warchala, dirigentský kurz<br />

u profesora Karla Österreichera. Po ukončení štúdia pôsobil ako koncertný<br />

majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a orchestri<br />

Slovenského národného divadla. V rokoch 1985 – 2000 bol a od roku 2005<br />

opäť je koncertným majstrom Slovenskej filharmónie, s ktorou spolupracuje<br />

aj ako sólista a dirigent. Pôsobil ako umelecký vedúci komorného orchestra<br />

mesta Bratislavy Cappella Istropolitana (1992 – 1996), aj ako hosťujúci<br />

koncertný majster v Orquestra Sinfonica Municipal Sao Paulo (1997 – 1998).<br />

Ako dirigent a sólista dlhodobo spolupracuje s Hiroshima Symphony<br />

Orchestra, Tokyo Harmonia Chamber Orchestra a Akita Chamber Orchestra.<br />

Spolupracoval tiež s Klang Verwaltung München, Orchestra Ensemble<br />

Kanazawa, Nagoya Philharmonic Orchestra, Osaka Symphoniker, Pražskou<br />

komornou filharmóniou, Orquesta Filarmónica de Málaga a i. Vystúpil na<br />

koncertných pódiách v mnohých krajinách Európy i zámoria (Japonsko,<br />

Kórea, Egypt, Panama, Brazília, USA).<br />

Má bohaté skúsenosti aj v oblasti sólovej a komornej hry, o. i. je primárius<br />

Slovenského kvarteta (od r. 1986) a spoluzakladateľom Slovenského<br />

klavírneho tria (1987). Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických<br />

umení v Bratislave (1987 – 1998). Viedol interpretačné majstrovské kurzy pre<br />

profesionálnych orchestrálnych hráčov na Affinis Music Festivale v Japonsku<br />

(2001). Pôsobil ako hosťujúci profesor na Aichi Prefectural University of Fine<br />

Arts and Music v Nagoyi v Japonsku (1999 – 2003 a 2007 – 2009).<br />

V súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Od roku<br />

2001 je umeleckým vedúcim Slovenského komorného orchestra, s ktorým<br />

okrem pravidelnej koncertnej činnosti a uvádzania známych diel uskutočňuje<br />

mnohé zaujímavé projekty, iniciuje vznik nových diel, či premiéruje mnohé<br />

diela slovenských autorov. Od roku 2008 je tiež hlavným hosťujúcim<br />

dirigentom Hiroshima Symphony Orchestra. V roku 2012 mu bola udelená<br />

Cena Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha. Významnou<br />

súčasťou jeho umeleckej aktivity je dlhoročná rôznorodá spolupráca<br />

s cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi,<br />

je iniciátorom a organizátorom mnohých projektov, autorom duchovných<br />

piesní a členom pracovnej skupiny, ktorá pripravuje vydanie nového<br />

Kresťanského spevníka.<br />

Ľubo Bechný<br />

február <strong>2015</strong><br />

• 11


eportáz<br />

Skutočne mnoho o živote, ľudskom<br />

utrpení, prekonávaní žiaľu aj osobnej<br />

krivdy, sme mali možnosť sa dozvedieť<br />

počas medzinárodného projektu<br />

Grundtvig v poľskom Osvienčime, ktorý<br />

sa sústredil na pochopenie utrpenia<br />

a smútku, spojeného s Druhou svetovou<br />

vojnou v kontexte židovskej kultúry,<br />

histórie a náboženstva. Bolo dobré,<br />

potrebné a uzdravujúce si pripomenúť,<br />

že skúsenosť so stratou blízkeho je<br />

prirodzenou súčasťou nášho života, hoci<br />

koniec ľudského života (napriek tejto<br />

prirodzenosti) so sebou prináša smútok<br />

a utrpenie pozostalých (nie raz dokonca<br />

i nepochopenie a hnev).<br />

Strata iného – moja strata<br />

Smútenie závisí od mnohých vecí –<br />

záleží od toho, koho sme stratili; aká<br />

bola hodnota toho, koho sme stratili;<br />

aký význam a dosah vyvolala strata v<br />

našom živote; ako vieme i napriek strate<br />

blízkeho spomínať, a predsa žiť ďalej…<br />

Som vďačná, že som si počas tohto<br />

projektu v poľskom Osvienčime mohla<br />

vypočuť napríklad príbeh Arnolda<br />

Parota, ktorý nám priblížil príbeh<br />

svojho otca – príbeh straty blízkeho<br />

človeka a nepochopenie či dokonca hnev<br />

voči vtedajšiemu “systému”. Arnold<br />

nám prečítal príbeh, ktorý zapísal<br />

jeho otec. Otcovi jedného dňa, v jeho<br />

15 rokoch, ktosi zabúchal na dvere,<br />

aby synovi navždy odviedol jeho otca,<br />

manželke jej manžela… Pätnásťročný<br />

chlapec o svojej strate neprehovoril<br />

celých 62 rokov! Príbeh uzrel svetlo<br />

sveta pred siedmimi rokmi, kedy<br />

(dnes už starý pán) reagoval na prosbu<br />

dokumentaristov a historikov prispieť<br />

k organizovanej zbierke príbehov z<br />

obdobia druhej svetovej vojny. Pri čítaní<br />

tohto príbehu sa nám Arnold zdôveril s<br />

tým, že pri vôbec prvom čítaní otcovho<br />

príbehu „pochopil aj svoju vlastnú<br />

stratu, ktorú prinášal život bez starého<br />

otca”.<br />

V rámci diskusie v skupinách, ktorá<br />

nasledovala po tomto príbehu, som<br />

si uvedomila, že problém straty nie je<br />

spojený len so smrťou niekoho blízkeho.<br />

Strata v ľudskom živote môže tiež<br />

znamenať rad ďalších vecí. Aj preto som<br />

rada, že konferencia prinášala problematiku<br />

chápania straty blízkej osoby<br />

v širšom kontexte – bola rozšírená a<br />

ukotvená aj v paralelných javoch, akými<br />

sú strata dôstojnosti alebo identity<br />

človeka, strata vlasti a domova, zvykov<br />

i tradícií, strata vzťahov alebo majetku<br />

(Židia v koncentračných táboroch).<br />

Koncentračné tábory – prečo<br />

práve v Poľsku?<br />

Stratu v týchto podobách sme si<br />

najviac uvedomovali počas návštevy<br />

koncentračných táborov Auschwitz<br />

27. 1. <strong>2015</strong> - 70. výročie konca továrne na smrť v Auschwitz<br />

Osvienčim a Auschwitz – pamätajme na rozdiel!<br />

Siahnutie na ľudskú slobodu, bez skutočného dôvodu (iné vierovyznanie alebo rasu nepokladám za dôvod!), považujem za hrubé<br />

porušenie ľudskej suverenity a ľudskosti. Je to navyše nepochopenie Božieho plánu so stvorením, ktoré sám Otec označil ako<br />

dobré!<br />

a Auschwitz-Birkenau, kde počas druhej<br />

svetovej vojny zomrelo viac ako jeden<br />

milión, tristotisíc ľudí! Najviac z nich<br />

bolo Židov (jeden milión sto tisíc),<br />

po nich bola do táborov najčastejšie<br />

privážaná poľská inteligencia, Rómovia<br />

a vojaci nepriateľov Nemecka.<br />

Mesto Osvienčim bolo spomedzi<br />

viacerých alternatív Nemcami vybrané<br />

preto, lebo malo vybudovanú železničnú<br />

trať s dosahom do celej Európy. I to<br />

mohol byť jeden z dôvodov, prečo sa<br />

druhá svetová vojna začala útokom<br />

na Poľsko (r. 1939). Krátko nato totiž<br />

nemecká armáda kompletne obsadila<br />

všetky poľské verejné úrady, vrátane<br />

polície, železnice a armády. V našich<br />

vzájomných rozhovoroch s priateľmi<br />

z Poľska som započula i názor, že Nemci<br />

si Poľsko, ako krajinu pre páchanie<br />

zverstiev proti ľudskosti, nevybrali<br />

náhodou. „Nacisti príliš dobre vedeli,<br />

akí mierni sú Poliaci a že budú dlho<br />

čušať, kým sa nejaká správa dostane na<br />

svetlo sveta," dodal môj nemenovaný<br />

priateľ s viditeľným smútkom na tvári...<br />

História vo výstavných<br />

skriniach múzea<br />

Projekt Grundtvig, ktorý sa sústredil<br />

na pochopenie utrpenia a smútku v<br />

kontexte 2. svetovej vojny, nám umožnil<br />

vstúpiť do múzea tohto mesta. Expozícia<br />

nás opäť viac priblížila k životu Židov<br />

12 •


Pred Židovským cintorínom<br />

Birkenau - jednosmerná cesta<br />

v minulých dobách až po súčasnosť,<br />

pretože prezentovala charakteristické<br />

symboly židovstva a jeho náboženstva,<br />

akými sú napríklad Tóra, sedemramenný<br />

svietnik (tzv. Menora), židovský<br />

kalendár (ktorý spoľahlivo pripomínal<br />

významné židovské sviatky: Pesach,<br />

Yom Kippur, Chanuku či napríklad<br />

Purim), módu židovských žien z konca<br />

18. storočia alebo zariadenie izby<br />

židovského manželského páru.<br />

Páčil sa mi odkaz prehliadky, ktorý<br />

bol v tichosti povedaný takmer každým<br />

vystaveným exponátom. Kresťanstvo<br />

a židovstvo sú považované za rozdielne<br />

náboženstvá, veriaci kresťania a veriaci<br />

Židia v Osvienčime v období pred<br />

vojnou (18. a 19. storočie) však tieto<br />

rozdiely nevnímali ako dôvod na spory<br />

(a už vôbec nie ako dôvod pre siahnutie<br />

na iný ľudský život). Poľskí kresťania<br />

a Židia v Osvienčime vedeli žiť vo<br />

vzájomnom rešpekte, rovnako, ako boli<br />

dobrými susedmi, spolužiakmi, spolupracovníkmi<br />

či priateľmi. Svedčí o tom<br />

aj pomenovanie Osvienčimu z konca<br />

18. storočia – mesto bolo nazývané<br />

„osvienčimský Jeruzalem“. Bolo to<br />

vtedy, keď židovská populácia dokonca<br />

presahovala 50% z celkovej populácie<br />

mesta. Neskôr sme sa dozvedeli, že po<br />

hrôzach druhej svetovej vojny sa do<br />

Osvienčimu vrátil len jeden Žid; zomrel<br />

v roku 2002.<br />

Ako dnes žije Osvienčim?<br />

V Osvienčime nás oslovila dnes jediná<br />

zrekonštruovaná synagóga a výstava<br />

moderných fotografií zo života mesta<br />

v súčasnosti, ktorá bola v jednej z<br />

kaviarní. Fotky z výstavy znázorňovali<br />

bežný život na nie bežných miestach. Na<br />

jednej bola mladá dievčina na kolieskových<br />

korčuliach pri romantickom<br />

západe slnka. Pri sústredenejšom<br />

pohľade by ste však rýchlo zbadali, že<br />

športuje v tesnej blízkosti samotných<br />

blokov, kde boli počas vojny väznené<br />

a usmrtené tisíce väzňov. Ďalšia<br />

fotografia pripomína milé nedeľné<br />

popoludnie, kedy si otec so synom vyšli<br />

na rybačku k jazierku. Opäť by na tom<br />

nebolo nič zvláštne, ak by nešlo o jedno<br />

z tých jazier, do ktorých sa kedysi<br />

sypali tony a tony ľudského popola...<br />

Po prvotnom zhrození napokon akosi<br />

akceptujete názor, že „život ide ďalej“.<br />

A tak aj ľudia, obyvatelia Osvienčimu,<br />

žijú ďalej (tak, ako my všetci). A to, ako<br />

vieme, neznamená, že (sme) zabudli...<br />

Legenda o dobrodružstvách<br />

duše<br />

Židovská štvrť Kazimierz v Krakowe,<br />

židovská Isaacova synagóga a židovský<br />

cintorín v Krakove či ďalšie historické<br />

miesta, spojené s udalosťami Druhej<br />

svetovej vojny, niesli aj dnes akýsi<br />

neopísateľný nádych smútku... Mohli<br />

sme si to uvedomiť aj v kedysi najbohatšie<br />

vyzdobenej Issacovej synagóge,<br />

ktorá je dnes najväčšou synagógou<br />

v Krakowe. Jej krásna baroková hala je<br />

v súčasnosti už len miestami pokrytá<br />

pôvodnými nástennými prvkami pochádzajúcimi<br />

zo 17. storočia, predstavujú<br />

však text z Tóry, ktorá je Židom taká<br />

vzácna. Židia sú známi aj tým, že Božie<br />

princípy a posolstvá komunikujú aj<br />

prostredníctvom hlbokých poviedok,<br />

alegorických príbehov či legiend.<br />

Zaujala ma napríklad legenda, ktorá<br />

hovorí o kráľovi a jeho milovanej dcére.<br />

Kráľ chcel dať dcére to najlepšie; chcel,<br />

aby mala možnosť nadobudnúť všetky<br />

vedomosti sveta, a tak ju poslal do<br />

ďalekého kraja k múdremu učiteľovi.<br />

Starý muž mal aj iných učeníkov,<br />

ktorí si kráľovu dcéru rýchlo obľúbili;<br />

kráľovská dcéra bola dokonca obľúbená<br />

v celom meste, každý mal rád jej<br />

otvorené srdce, nepredstieranú milotu<br />

a dobro. Keď však dievčina nadobudla<br />

všetky vedomosti, otec, kráľ, ju dal<br />

priviesť naspäť domov, kde mala predsedať<br />

kráľovskému senátu a vládnuť<br />

krajine. „Kráľovská dcéra má žiť vo<br />

svojej krajine, medzi seberovnými,“<br />

myslel si otec. Ale kráľova dcéra si<br />

počas dlhých rokov na štúdiách zvykla<br />

na spôsoby, ktoré ju dlho obklopovali;<br />

milovala svojich priateľov aj jednoduchých,<br />

bežných ľudí a oni milovali ju.<br />

Oddelenie bolo bolestivé pre všetkých.<br />

Plakala, pretože opúšťala svojich<br />

priateľov a rovnako plakali aj oni za jej<br />

stratou.<br />

Keď tento neutíchajúci žiaľ študentov<br />

a ľudí z mestečka videl učiteľ, rozhodol<br />

sa k nim prehovoriť. Začal otázkou:<br />

„Prečo tak trpko plačete? Mali by ste<br />

sa radovať z princezninho úžasného<br />

a rýchleho úspechu v učení. Iným<br />

trvá roky, kým sa toho naučia toľko,<br />

ako sa naučila ona! Mali by ste sa<br />

z nej radovať, veď ide naspäť domov,<br />

k svojmu milovanému otcovi.“ Keď<br />

dav prestal nariekať, učiteľ pokračoval:<br />

„Viete, že nie je jednou z nás, je kráľova<br />

dcéra, poslaná na toto miesto, aby sa<br />

učila a nadobudla múdrosť, ktorú bude<br />

január <strong>2015</strong><br />

• 13


Bodka, nesúca svoj odkaz<br />

neskôr využívať doma. Nesmiete si<br />

zúfať, vaša priateľka splnila svoju úlohu<br />

a vracia sa do svojej ríše, kde bude<br />

potrebnejšia. Nie je predsa toto dôvod,<br />

aby sme sa s ňou radovali a nie za ňou<br />

plakali?“<br />

Stará židovská legenda vidí v kráľovej<br />

dcére ľudskú dušu človeka. Židia veria,<br />

že Hospodin ju poslal – na tento svet,<br />

aby študovala Tóru a naplnila Božie<br />

prikázania. Keď to duša dosiahne, Pán<br />

ju zoberie naspäť domov. Židia veria, že<br />

je to dôvod na radosť. A keďže Boh je<br />

spravodlivý a rovnako spravodlivé sú aj<br />

Jeho rozhodnutia, nemáme teda ľutovať<br />

odchod človeka v jeho mladosti. Pán je<br />

spravodlivý a On sám vie, čo je pre dušu<br />

človeka najlepšie.<br />

Svedectvá žijú, iba ak<br />

nezabúdame<br />

Rovnako, ako všetky vzácne miesta, ma<br />

však oslovili ľudia, s ktorými som mala<br />

možnosť sa rozprávať (rabín pôsobiaci<br />

v synagóge v Krakowe, ktorý nám<br />

predstavil koncept smútenia v judaizme,<br />

rovnako ako ničím neobmedzenú radosť<br />

človeka v Hospodinovi počas šabatu;<br />

sprievodca v koncentračnom tábore<br />

Auschwitz, ktorý nás upozornil na<br />

dôležité skutočnosti a hneď v úvode svojej<br />

prezentácie autenticky pripomenul, že<br />

sme práve nevkročili do múzea, ale na<br />

miesto činu – miesto smrti miliónov ľudí;<br />

oslovili ma napokon aj samotní účastníci<br />

mobility, ktorých príbehy, ale aj zrelé<br />

názory a odžité hodnoty prinášali do<br />

vzájomných diskusií množstvo cenných<br />

Rybník, do ktorého sa kedysi sypali tony ľudského popola<br />

myšlienok a podnetov k uvažovaniu.<br />

Význam mobility napokon zvýšila aj<br />

skutočnosť, že jej účastníci predstavovali<br />

variabilnú skupinu, pochádzajúcu<br />

z viacerých krajín (a kultúr), hovoriacu<br />

rozdielnymi jazykmi (rumunčina,<br />

nemčina, angličtina, poľština<br />

a slovenčina) a pozostávajúcu z viacerých<br />

náboženstiev (evanjelici, pravoslávni,<br />

gréckokatolíci, rímski katolíci a dokonca<br />

Židia).<br />

Každého človeka vnímam ako samostatný<br />

vesmír, nádherný, rozpínavý,<br />

stvorený Bohom a plný prekvapení.<br />

Rovnakým „vesmírom“ boli pre mňa<br />

účastníci mobility, priatelia. Veď priateľstvo<br />

bolo darom tohto stretnutia!<br />

V záverečnej časti programu mobility<br />

odznela stručná reflexia účastníkov,<br />

prezentovaná v podobe odpovedí na dve<br />

otázky:<br />

1. S akými otázkami som na mobilitu<br />

prišiel/a ?<br />

2. S akými otázkami odchádzam?<br />

Aj vďaka tejto aktivite som sa začala<br />

pýtať samej seba, čo sa v našej nedávnej<br />

histórii stalo, že ľudia stratili svoju<br />

ľudskosť? Čo sa stalo, že Božie stvorenie<br />

(človeka) prestali chápať ako dobré? Že<br />

zabudli na to, že život je dar – a že darom<br />

je každý život! A začala som sa samej<br />

seba pýtať i to, ako o koncentračnom<br />

tábore Auschwitz – najväčšej tragédii<br />

ľudskosti – možno hovoriť iným...<br />

Najviac zo všetkých podnetov však<br />

vo mne (ešte aj dnes) rezonuje priam<br />

nelogická existencia dvoch odlišných<br />

pomenovaní, ktoré pritom hovoria o tom<br />

istom...! Tými pojmami sú Osvienčim<br />

a Auschwitz – dva zaužívané názvy pre<br />

ten istý tábor smrti. Možno preto si<br />

budem vždy pamätať i slová ortodoxného<br />

kňaza z Rumunska, ktorý v záverečnej<br />

časti nášho medzinárodného stretnutia<br />

dodal: „Pre nás to bola cesta do<br />

Osvienčimu za spoznávaním kultúry<br />

smútenia. Pre nich to však bola ich<br />

posledná cesta do Auschwitzu...“<br />

Hedwiga Tkáčová<br />

Slováci a Poliaci v tradičnej židovskej kaviarničke<br />

14 •


Obnov nás<br />

Hotela Sorea, Ľubovnianske kúpele – dejisko 11. konferencie o rodine, ktorá sa konala v novembri po štvorročnej „prestávke“.<br />

Keďže sa našlo viac ľudí, ktorí považovali za potrebné podporiť prácu s rodinami v evanjelickej cirkvi, vzniklo občianske združenie<br />

Rodinné spoločenstvo ECAV. Pri jeho začiatkoch stálo košické Rodinné spoločenstvo a Východný dištrikt (VD) ECAV, a okrem<br />

iných cieľov si stanovili za svoju úlohu organizovať práve aj rodinné konferencie.<br />

Hlavná téma obnovenej rodinnej<br />

konferencie bola viac než symbolická –<br />

Obnov nás. Kľúčom k nej bol verš z listu<br />

Rímskym 12, 2: „A nepripodobňujte sa<br />

tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením<br />

mysle, aby ste vedeli rozpoznať,<br />

čo je vôľa Božia...“<br />

Úvahám nad tým, či sa dnes vôbec dá<br />

nepripodobňovať svetu, predchádzalo<br />

vzájomné zoznámenie, aby sme si urobili<br />

predstavu o tom, kto sa tu vlastne zišiel.<br />

Našli sa ľudia, ktorí boli na konferencii<br />

prvýkrát, i takí, ktorí už absolvovali<br />

viac ročníkov; novomanželia i starí<br />

„harcovníci“; bezdetní i takí, ktorí detí<br />

prijali viac, ako je bežný štandard...<br />

Prvou témou nás previedli Samuel<br />

Linkesch, zborový farár a Ľubomír<br />

Badiar, zborový dozorca v Košiciach.<br />

Výzva nepripodobňovať sa svetu je stále<br />

aktuálna a uvažovali sme nad tým, čoho<br />

konkrétne v našom živote sa to týka.<br />

Spolu s Jánom Hroboňom, farárom<br />

v Bratislave Dúbravke, sme v téme<br />

pokračovali otázkou, ako a v čom sa<br />

máme premieňať. Skutočná premena nie<br />

je možná bez pokánia a je dielom Ducha<br />

Svätého. Keď niečo v procese očisťovania<br />

zanedbáme, môže to mať oveľa vážnejšie<br />

dôsledky ako upchatá žumpa.<br />

Seminár Gender ideológia – skryté<br />

nebezpečenstvo ohrozujúce rodinu?<br />

viedol Roman Seko, katolícky kňaz,<br />

ktorý má na starosti pastoráciu rodín<br />

v Žilinskej diecéze. Pre viacerých účastníkov<br />

bol práve tento seminár silným<br />

momentom, kde si naplno uvedomili,<br />

v akej pomýlenej dobe žijeme. To, čo sa<br />

na nás prostredníctvom médií i cez rôzne<br />

zákonné nariadenia valí, je útokom na<br />

rodinu. Ako kresťania však nemáme<br />

prepadať bezhlavej panike, ale o to viac<br />

žiť svoju vieru, aby naše rodiny stáli na<br />

pevných základoch.<br />

S Petrom Mihočom, tajomníkom<br />

biskupa VD, sme uvažovali nad tým,<br />

v čom sa potrebujeme obnoviť. Lebo aj<br />

evanjelická cirkev, ktorá zdôrazňuje,<br />

že je ecclesia semper reformanda, má<br />

v tejto oblasti veľké medzery. Denne sa<br />

obnovovať cez slovo Božie, nechať ho,<br />

nech nám hovorí do života – to je asi to<br />

najhlavnejšie, čo ako kresťania máme<br />

robiť.<br />

Voľný čas účastníci trávili na plavárni,<br />

prechádzkami v okolí, návštevou<br />

Starej Ľubovne i diskusiami v malých<br />

skupinách. O diskusii v menších<br />

skupinkách môžem povedať, že to bol<br />

naozaj vzácny čas. Tým, že sme sa zišli<br />

rôznorodí ľudia, s rôznymi životným<br />

skúsenosťami, ochotní sa o ne podeliť,<br />

odišli sme všetci o niečo bohatší.<br />

Na hlavnú tému nadväzovali semináre<br />

o manželstve, výchove, živote v rodine<br />

i cirkvi. O večernej panelovej diskusii<br />

Prečo premena tak bolí by mal niečo<br />

napísať radšej niekto iný, pretože mňa už<br />

v tom čase zmohla únava J.<br />

Posledný z večerných programov bol<br />

modlitebným večerom za budúcnosť<br />

rodinného spoločenstva.<br />

Tí, ktorí mali záujem, mohli sa zúčastniť<br />

na stretnutí o založení a cieľoch občianskeho<br />

združenia Rodinné spoločenstvo<br />

ECAV. Ako som už spomenula v úvode,<br />

jeho zámerom je organizovať rodinné<br />

konferencie na povzbudenie ľudí k práci<br />

s rodinami v cirkevných zboroch. Ale nielen<br />

to. Chce podporovať manželstvo ako ten<br />

najlepší, Bohom daný model spolužitia<br />

muža a ženy i byť hlasom v spoločnosti,<br />

ktorý sa ozve, keď to považuje za potrebné.<br />

Ale čo sa tu pokúšam sformulovať niečo, čo<br />

už sformuloval niekto predo mnou – viac<br />

o cieľoch občianskeho združenia nájdete na<br />

internetovej stránke www.rodinnespolocenstvo.sk.<br />

Na nedeľných bohoslužbách Božím<br />

slovom slúžil biskup VD Slavomír Sabol.<br />

Čo je Božia vôľa? Ako ju poznať a hľadať?<br />

Neskrývame svoje túžby za Božiu vôľu?<br />

To sú otázky, na ktoré si musí odpovedať<br />

každý sám za seba, vždy znovu a znovu.<br />

Verím, že si ich budú aj všetci účastníci<br />

klásť nanovo každý deň, aby podnety<br />

z konferencie dokázali preniesť aj do<br />

svojich rodín a zborov. Lebo len vtedy<br />

majú takéto konferencie zmysel.<br />

Janka Cingeľová<br />

Michal Pončák<br />

február <strong>2015</strong> postoj<br />

• 15


postoj<br />

Daniel Jurčo<br />

Nebojme sa slobody, ani islamu<br />

Násilie, ktoré sa odohralo opäť tak<br />

blízko, nám naháňa strach. Keď som<br />

po prvýkrát na obrazovke uvidela logo<br />

Je suis Charlie, z francúzskych slovíčok<br />

mi udrela do očí prešmyčka anglicky<br />

písaného mena Ježiš a myslela som, že<br />

to patrí nejakému Charliemu, ktorého<br />

stihol osud podobný Ježišovmu. Po<br />

prečítaní správ vo mne tento dojem<br />

ostal. Neútočilo sa na politika či<br />

magnáta, ale na majstra ceruzky. To, čo<br />

bolo na jeho obrázkoch, je v podstate<br />

úplne jedno, pretože tvoril v slobodnej<br />

západoeurópskej krajine a nebol tým<br />

v rozpore s jej zákonmi. A hoci v islame<br />

platí zákaz vyobrazovať Boha, proroka<br />

Mohameda a ostatných prorokov<br />

vrátane Ježiša a následne aj všetkých<br />

ostatných živých bytostí, vďaka čomu<br />

vznikli typické islamské geometrické<br />

výzdoby mešít, kaligrafia či arabesky,<br />

ktoré možno nájdete aj doma na imitáciách<br />

perzských kobercov, je to zákaz<br />

islamský a nie globálny. Moslimovia<br />

podľa islamu nemajú v nemoslimskej<br />

krajine v žiadnom prípade ambície<br />

uplatňovať svoje právo. Ak sa o to niekto<br />

pokúša, bojuje za islam neislamským<br />

spôsobom a je otázne, či ho možno<br />

naďalej za moslima pokladať.<br />

Satira, ktorou sú karikatúry<br />

presiaknuté, či už je výstižná viac alebo<br />

menej, je riskantný a veľmi starý žáner,<br />

a často už mnohých bodla do najcitlivejšieho<br />

miesta. Škoda, že jej nie je viac.<br />

Zišla by sa karikatúra toho, čo sa deje<br />

po tomto smutnom atentáte. Napríklad<br />

čiernobiely obrázok nás, ako sa<br />

opätovne začíname triasť pred všetkým,<br />

čo je islamské, ako sa zodpovední za<br />

povolenie na stavbu mešít pre slovenských<br />

moslimov tešia, že majú ďalší<br />

argument proti, a ako teroristi oslavujú,<br />

že ich konanie má taký globálny dopad.<br />

Ako sa majú slušní moslimovia brániť<br />

voči nešťastnému a neustále opakovanému<br />

novinárskemu pojmu islamský<br />

terorizmus, ktorý evokuje predstavu,<br />

že korene terorizmu sú v druhom<br />

najväčšom svetovom náboženstve, ktoré<br />

je v Európe zakorenené už vyše 1000<br />

rokov? A čo sa stane, keď si to spojíme<br />

s faktom, že existovali a existujú aj<br />

teroristi z radov kresťanov, hinduistov,<br />

či budhistov? Ak odoláme skepse, ostro<br />

sa voči akémukoľvek násiliu, či už<br />

fyzickému alebo duševnému, musíme<br />

vymedziť. Žiadne zo spomenutých náboženstiev<br />

totiž nehlása vraždu nevinných.<br />

Verše s výzvami zabíjať, ktoré niektorí<br />

autori internetových balastných článkov<br />

citujú z Koránu, sa podobajú na kruté<br />

výzvy v Starej zmluve, napríklad verš<br />

„Nešetrite nikoho, ale usmrť všetkých:<br />

mužov i ženy, deti i dojčence, voly i<br />

ovce“ (1S 15, 3), či na Ježišove slová o<br />

odrezaní ruky a vylúpnutí oka, ktoré bez<br />

poznania kontextu a podstaty daného<br />

náboženstva tragicky zavádzajú.<br />

Držím moslimom palce, aby neprešli<br />

do ofenzívy, ale naopak, aby po tejto<br />

udalosti ešte viac začali upriamovať<br />

pozornosť na svoje dobré hodnoty, ktoré<br />

ich náboženstvo ponúka. Mnohé z nich<br />

sa páčili už aj Martinovi Lutherovi,<br />

ktorý počas tureckého obliehania<br />

Viedne v 16. storočí popri svojej<br />

typicky ostrej paľbe teologickej kritiky<br />

obdivoval islamské náboženské obrady,<br />

skromnosť a jednoduchosť ich odevov,<br />

príbytkov, moslimské pôsty, modlitby<br />

či spoločné zhromaždenia. Veľmi<br />

pozorne a nadčasovo si všimol, že je to<br />

práve pôsobivá náboženská disciplína<br />

veriacich moslimov, čo mnohých i<br />

spomedzi kresťanov priťahovalo a<br />

naďalej priťahuje k islamu. Luther<br />

dokonca zariadil aj to, aby po 400<br />

rokoch mohol znovu vyjsť latinský<br />

preklad Koránu z 12. storočia. Robil to<br />

s cieľom, aby kresťania lepšie spoznali<br />

islam, keďže iné knihy o ňom dostupné<br />

neboli. Nové poznatky im mali umožniť<br />

lepšie brániť svoje vlastné náboženstvo.<br />

Keď toto čerstvé vydanie vyšlo aj s<br />

jeho úvodom, Lutherovi kritici ostro<br />

namietali, že bez ohľadu na to, aký<br />

šľachetný dôvod na to reformátor<br />

mal, je akékoľvek šírenie Koránu<br />

nebezpečným uznaním toho, že islamu<br />

pripisujeme význam. Martin Luther<br />

poznanie za nebezpečné nepovažoval.<br />

V islame videl pestrú zmes židovstva,<br />

kresťanstva a pohanstva a nespochybňoval,<br />

že aj moslimovia uctievajú<br />

jedného a jediného Boha, hoci tvrdil, že<br />

im ostáva stále skrytým a nie v plnosti<br />

zjaveným Bohom. Plnosť poznania Božej<br />

lásky sa podľa neho ľuďom dostáva<br />

jedine skrze Krista, a tento veľký dar je<br />

zároveň pre nás obrovskou výzvou.<br />

Zuzana Jurechová,<br />

teologička<br />

(pozn. red.: K téme útokov na redakciu<br />

Charlie Hebdo prinášame rôznorodé<br />

reakcie, ktoré nemusia byť vždy totožné<br />

s názorom redakcie)<br />

16 •


Si Charlie Hebdo?<br />

7. januára <strong>2015</strong> zomrelo 17 ľudí pri teroristickom útoku na redakciu francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo a židovský<br />

obchod. Milióny ľudí vyjadrili svoju spoluúčasť s obeťami vrahov heslom Je suis Charlie (Ja som Charlie).<br />

anketa<br />

Marta Ferjová<br />

farárka CZ Sabinov<br />

Slavomír Slávik<br />

riaditeľ EVS<br />

Ján Juráš<br />

Nadácia Výskum rakoviny<br />

Eva Žiaranová<br />

študentka<br />

Len niekoľko dní po<br />

hrozných udalostiach vo<br />

Francúzsku, vychádzajú na<br />

povrch nové detaily a analýzy,<br />

či postoje. Z obyčajného<br />

človeka skladajúceho si<br />

z dostupných informácií<br />

mozaiku svojho názoru, sa<br />

stáva fluktuant, ktorý si schizofrenicky<br />

raz pripína a vzápätí<br />

dáva dole nálepku „Som<br />

Charlie“. Kde nájsť pravdu<br />

a na ktorú stranu sa postaviť?<br />

Udalosť posledných dní má pre<br />

mňa jeden kardinálny odkaz,<br />

ktorý je však krutý a plný<br />

krvi: „Násilie a likvidácia<br />

človeka je v civilizovanom<br />

svete adekvátna reakcia na<br />

iný názor, postoj, náboženskú<br />

príslušnosť, politickú, či inú<br />

orientáciu.“ Tento odkaz však<br />

nemôžem akceptovať a preto<br />

„Som Charlie“. Je to môj<br />

postoj k teroristickému útoku,<br />

nie k obsahu a posolstvu<br />

práce, ktorú Charlie Hebdo<br />

vykonávala. S tou sa dôrazne<br />

nestotožňujem. Teroristi<br />

spáchali najbrutálnejší čin, len<br />

preto, že niekto dehonestujúco<br />

vyjadril svoj postoj k ich náboženstvu.<br />

Aj kresťania mohli<br />

v minulosti takto reagovať,<br />

veď spomínaný časopis<br />

zneuctil aj kresťanstvo tým<br />

najvulgárnejším spôsobom.<br />

Násilie akéhokoľvek druhu<br />

je však neprípustné! Nemôže<br />

nikto terorizovať a vraždiť len<br />

preto, že sa cíti dotknutý. Smrť<br />

je v tomto kontexte niečím<br />

finálnym, oberá o možnosť<br />

priznať si omyl, odpustiť<br />

a krivdu napraviť. Násilie<br />

a likvidácia protivníka je<br />

obrazom neschopnosti riešiť<br />

Láskou.<br />

To, čo sa vo Francúzsku<br />

stalo, mnou zatriaslo.<br />

Nanovo som si uvedomil, že<br />

nie sme až tak v bezpečí, ako<br />

sa nám môže zdať.<br />

Súcitím s rodinami zavraždených.<br />

Pridal by som sa ku<br />

všetkým, ktorí demonštrovali<br />

za mier a za to, že nie sú<br />

ochotní žiť v strachu. Ani ja<br />

takto nemienim žiť.<br />

Zároveň nesúhlasím so<br />

všetkým typom karikatúr<br />

a humoru časopisu Charlie<br />

Hebdo. Milujem smiech. Ale<br />

humor, ktorý sa vysmieva<br />

a necitlivo uráža, to asi nie<br />

je cesta. Humor má vyslobodzovať,<br />

uvoľňovať, trefne<br />

poukázať a nie ničiť. Napriek<br />

tejto výhrade spáchať teroristickú<br />

popravu na ľuďoch, ktorí<br />

takto chápu slobodu slova, je<br />

šialené.<br />

Obdivujem odvahu redaktorov<br />

časopisu, že pokračovali<br />

vo svojom presvedčení, aj<br />

keď vedeli, že im hrozí smrť.<br />

V tomto zmysle si asi málokto<br />

z tých, ktorí demonštrovali<br />

v Paríži, môže povedať, že je<br />

Charlie. Byť Charlie, keď si<br />

sám, keď ti hrozí smrť, to chce<br />

odvahu. Poklona.<br />

Možno nie je ďaleko doba,<br />

kedy to bude opäť niečo stáť<br />

vyznať Krista, vyznať vieru, bez<br />

strachu, bez prispôsobovania sa.<br />

Je mi smutno, že popri teroristickom<br />

útoku vo Francúzsku<br />

si médiá až tak veľmi nevšimli<br />

2 000 zavraždených kresťanov<br />

v Nigérii. A nevšímajú si ani<br />

ostatných kresťanov, ktorí<br />

sú zabíjaní a prenasledovaní<br />

pre svoju vieru. Aj oni chcú<br />

slobodne povedať, čo si myslia<br />

a veria.<br />

Teroristické útoky vo<br />

Francúzsku rozvírili hladinu<br />

politického, spoločenského,<br />

áno, aj evanjelického<br />

internetového spoločenstva.<br />

Myslím tým reakcie teológov<br />

aj „laických“ členov ECAV<br />

v pestrej skupine na facebooku.<br />

Na otázky slobody<br />

slova, Ja som alebo Ja nie<br />

som Charlie, sú rozdielne<br />

názory, chvíľami vypäté<br />

reakcie, miestami hraničiace<br />

s urážkami oponenta.<br />

Extrémom je názor, že kto<br />

nie je Charlie, neuznáva<br />

slobodu slova. Priznávam sa,<br />

že neprijímam teóriu absolútnej<br />

slobody (slova) a po<br />

spoznaní aj protikresťanskej<br />

a protižidovskej „tvorby“<br />

karikaturistov časopisu<br />

Charlie Hedbo? hlásim, že<br />

„ja nie som Charlie“, ale<br />

odsudzujem skutky pomstiteľov.<br />

Od prvých by som<br />

očakával viac zodpovednosti,<br />

od druhých, hm, od tých sa<br />

asi nedá očakávať nič dobré.<br />

Isteže, obstojí argument<br />

obhajcov protiislamských<br />

výsmešných karikatúr, že<br />

keby nie karikatúry, teroristi<br />

si nájdu aj iný dôvod na<br />

vraždy. (A na druhej strane<br />

si môžeme len domýšľať,<br />

ako by ich autori pochodili<br />

v čase inkvizície.) Ale teraz<br />

sa tá tragédia stala práve pre<br />

opakované zverejňovanie<br />

karikatúry Mohameda, a tak<br />

treba aj situáciu hodnotiť<br />

a opakovať si počty a mená<br />

nevinných obetí, nielen vo<br />

Francúzsku, ale aj v Nigérii<br />

a množiace sa protestné akcie<br />

– zatiaľ pokojné – moslimov<br />

v rôznych kútoch sveta.<br />

Na otázku, či som Charlie<br />

Hebdo, odpovedám: nie, nie<br />

som. Ak sa ma opýtate prečo,<br />

tak moja odpoveď bude: Ak<br />

by som sa postavila na jednu<br />

stranu, budem proti druhej<br />

a právo odsudzovať niekoho<br />

nemám a ani by som ho<br />

nechcela. Poďme sa pozrieť<br />

na túto udalosť z oboch<br />

pohľadov. Čo znamená<br />

Mohamed pre moslimov?<br />

Už aj keď človek nepozná<br />

jeho životný príbeh či mená<br />

jeho žien, vie, že toto meno<br />

sa spája s islamom a pre<br />

väčšinu moslimov je to<br />

zakladateľ ich náboženstva.<br />

A človek už aj ako tak vie,<br />

že provokácia je nebezpečná<br />

a moslimovia boli<br />

provokovaní karikatúrami<br />

Mohameda. No zas na druhej<br />

strane si tiež myslím, že<br />

násilie nikdy nie je riešením<br />

a ak chce niekto protestovať,<br />

dá sa to inými spôsobmi.<br />

Teda kto je vinný? Alebo<br />

skôr, kto je bez viny, nech<br />

prvý hodí kameňom (L 10,<br />

25). Keď sa zákonník Ježiša<br />

opýtal, čo robiť, aby obdržal<br />

večný život, Pán Ježiš mu<br />

povedal: „Čo je napísané<br />

v zákone? Čo tam čítaš?“<br />

A zákonník, tak ako aj my,<br />

dobre vedel, čo je v Zákone<br />

napísané a odvetil: „Milovať<br />

budeš Pána, svojho Boha,<br />

z celého srdca, z celej duše,<br />

z celej sily a z celej mysle,<br />

a svojho blížneho ako seba<br />

samého.“ Jednoducho máme<br />

milovať. Tak začnime u seba<br />

už dnes!<br />

február <strong>2015</strong><br />

• 17


komentár<br />

Teroristické útoky prebudili radikálov<br />

Desivá hromadná vražda francúzskych novinárov satirického časopisu Charlie Hebdo vyvolala v Európe všeobecné pobúrenie.<br />

Krajina slobody, rovnosti a bratstva a s ňou aj celý európsky kontinent si znovu uvedomil, že bezpečnosť obyvateľstva je len<br />

zdanlivá. Pohodlie a pokoj starého kontinentu dokázalo s ľahkosťou zničiť niekoľko sfanatizovaných teroristov, ktorí neprišli niekde<br />

spoza hraníc, ale pochádzali priamo z jeho vnútra.<br />

Racionálne ťažko pochopiť, čo môže<br />

útočníkov motivovať k takémuto činu. Aj<br />

v slovenských médiách prebehla diskusia<br />

o karikatúrach v Charlie Hebdo v snahe<br />

nájsť, čo bolo hlavným spúšťačom<br />

v hlavách teroristov. Karikatúry<br />

proroka Mohameda, ktoré mnohí<br />

označili za „urážlivé“ alebo „zbytočne<br />

provokujúce“, to určite neboli. Takéto a<br />

podobné vyjadrenia môžu len zľahčovať<br />

vyvraždenie redakcie a od toho je len<br />

kúsok k snahám ospravedlniť besnenie<br />

útočníkov. Bronislav Ostřanský,<br />

orientalista z Českej akadémie vied, to<br />

vysvetlil zrozumiteľne. Zámerom podľa<br />

neho nebolo pomstiť karikatúry, alebo<br />

zaútočiť na slobodu slova ako na jeden<br />

z pilierov západnej civilizácie. Obaja<br />

bratia Kouachiovci prešli džihádistickým<br />

výcvikom a boli rozhodnutí spáchať teroristický<br />

čin za každých okolností. Hľadali<br />

si len zámienku, aby svoje konanie<br />

mohli ospravedlniť. Inak povedané, ak<br />

by nebolo karikatúr, zaútočili by na inej<br />

adrese.<br />

Neznášanlivé výklady islamu<br />

Krátko po parížskych vraždách<br />

moslimskí duchovní vo Francúzsku aj<br />

v zahraničí útoky odsúdili a označili<br />

ich za neislamské. Aj najprestížnejšia<br />

moslimská univerzita al-Azhar, so<br />

sídlom v Káhire, označila útok za<br />

trestný čin. „Islam odmieta akékoľvek<br />

násilie,“ uviedla vo vyhlásení. Na druhej<br />

strane, fanatické odnože islamu bratov<br />

Kouachiovcov pomenovali hrdinami.<br />

„Miliónom moslimov urobili svojím<br />

činom radosť,“ uviedlo rádio somálskej<br />

islamistickej milície. Áno, je zrejmé, že<br />

drvivá väčšina moslimov sa mierumilovne<br />

modlí k svojmu prorokovi. Naša<br />

civilizácia má však čoraz častejšie dočinenia<br />

s tými, ktorí nenávidia všetkých,<br />

čo sú iní ako oni. Podľa Ostřanského<br />

nás neohrozuje islam, ale jeho niektoré<br />

výklady. Veľmi tvrdý a neznášanlivý je<br />

najmä výklad saláfija. Saláfisti veria, že<br />

islam sa od svojho vzniku výrazne zmenil<br />

a vyzývajú k návratu k jeho najčistejšej<br />

podobe, ako ho vyznávali arabské kmene<br />

v dobách Mohameda. Uznávajú platnosť<br />

islamského práva šaríja a súčasťou ich<br />

učenia je aj džihád. Dnes je to v Európe<br />

menšinový smer, ktorý však silnie,<br />

pretože má silnú podporu niektorých<br />

štátov, pre ktoré je oficiálnou ideológiou<br />

(najmä Saudská Arábia).<br />

Postkoloniálny komplex<br />

Francúzsko sa počas svojho<br />

historického vývoja stalo krajinou<br />

s pestrou národnostnou a náboženskou<br />

štruktúrou obyvateľstva. Do veľkej miery<br />

to súvisí s jeho koloniálnou minulosťou.<br />

V súčasnosti tu žije najväčšia moslimská<br />

populácia v Európe, podľa odhadov asi<br />

päť miliónová. Najviac ich predkov prišlo<br />

z Alžírska, ktoré bolo od roku 1830 až do<br />

roku 1962 súčasťou Francúzska. Andrew<br />

Hussey, britský publicista, hovorí v tejto<br />

súvislosti o postkoloniálnom komplexe<br />

a traume. Práve v postkoloniálnej ére<br />

sa mnoho z týchto ľudí ocitlo vo vákuu.<br />

Stratili poňatie o vlastnej identite a ich<br />

konanie ovplyvňuje úzkosť a zlosť voči<br />

všetkému francúzskemu. Problém<br />

chudobných štvrtí, predmestí Paríža,<br />

je podľa Husseyho problémom zatrpknutosti<br />

a zúrivosti. Práve to sú miesta,<br />

kde džihádistickí klerikovia s úspechom<br />

verbujú mladých adeptov do svojej<br />

zvrátenej vojny.<br />

Polarizácia európskych štátov<br />

Okrem strachu a pocitu ohrozenia,<br />

ktorý sa podarilo teroristom opäť zasiať,<br />

môžu mať parížske vraždy aj ďalší,<br />

možno oveľa horší dôsledok. Reálne<br />

treba pripustiť scenár, že teroristické<br />

útoky spôsobia vnútornú polarizáciu<br />

európskych štátov. Je prirodzené, že<br />

tragédia týchto rozmerov podnecuje<br />

obavy, či je vôbec s moslimami<br />

možné žiť v mieri v jednom štáte a<br />

krajne pravicovým stranám prinášajú<br />

podobné nálady ďalších sympatizantov.<br />

Ultrapravicový Národný Front je už<br />

slušne rozbehnutý k tomu, aby z tragédie<br />

profitoval. Viaceré prieskumy naznačovali<br />

už predtým, že jeho popularita<br />

rastie. Podľa jedného z nich by bola<br />

18 •


súčasná líderka Národného Frontu<br />

Marine Le Penová dokonca vážnou<br />

adeptkou na víťazstvo v prezidentských<br />

voľbách v roku 2017. Napriek Le<br />

Penovej snahe dať strane umiernenejšiu<br />

tvár, vyhýbať sa rasistickým prejavom<br />

vrátane protižidovských výrokov, ako<br />

to s obľubou robil jej otec Jean-Marie<br />

Le Pen, na odpore k prisťahovalectvu<br />

a euroskepticizme nič nezmenila. Už<br />

len fakt, že asi polovica Francúzov si<br />

v súčasnosti vie predstaviť, že odovzdá<br />

hlas Národnému Frontu, o mnohom<br />

vypovedá.<br />

Hnutie proti islamizácii Západu<br />

To, čím si prechádza Francúzsko,<br />

rezonuje aj v susednom Nemecku. Hnutie<br />

Pegida (Patriotische Europäer gegen<br />

die Islamisierung des Abendlandes),<br />

v preklade Vlasteneckí Európania proti<br />

islamizácii Západu, a stúpajúci počet<br />

jeho sympatizantov je v Nemecku jednou<br />

z najväčších tém roku <strong>2015</strong>. Kancelárka<br />

Angela Merkelová spomenula Pegidu už<br />

vo svojom novoročnom prejave, v ktorom<br />

vyzvala na ústup z protiislamských pozícií<br />

demonštrantov. „Všetkým, ktorí chodia<br />

na takéto demonštrácie, odkazujem:<br />

Nenasledujte tých, ktorí na ne vyzývajú! V<br />

ich srdciach sú často predsudky, chlad či<br />

dokonca nenávisť,“ povedala Merkelová<br />

v novoročnom televíznom príhovore.<br />

Vtedy ešte nemohla tušiť, že iniciatíva<br />

Pegidy sa už o pár dní pod vplyvom<br />

parížskych udalostí stane ešte príťažlivejšou<br />

a rozšíri sa do ďalších nemeckých<br />

miest. Kvôli svojej historickej skúsenosti<br />

sú nemecké médiá aj politické špičky,<br />

pravdepodobne viac ako kdekoľvek na<br />

svete, citlivé na akékoľvek verejné prejavy<br />

extrémnych postojov namierených voči<br />

imigrantom. V nemeckej spoločnosti<br />

je stále silne zakorenený pocit viny za<br />

nacizmus a tak Pegidu vrcholní politici<br />

od jej vzniku kritizujú a súčasne po<br />

celej krajine prebiehajú tzv. anti-pegida<br />

demonštrácie.<br />

Pegida ako hyena<br />

Hnutie Pegida začalo malými<br />

zhromaždeniami vo <strong>východ</strong>onemeckých<br />

Drážďanoch ešte vlani v októbri. Počet<br />

účastníkov protestov však postupne rástol<br />

a po útoku v Paríži sa ich v Drážďanoch<br />

zišlo až 25-tisíc. Fakt, že Pegida zneužila<br />

situáciu po parížskych útokoch na svoje<br />

účely, odsúdili aj francúzski karikaturisti.<br />

Jedna z karikatúr ukazuje Pegidu ako<br />

hyenu, ktorú prilákala krv z redakcie<br />

Charlie Hebdo. Lídri Pegidy tvrdia, že<br />

nie sú proti imigrantom ani islamu, ale<br />

proti islamskému extrémizmu a prílivu<br />

azylantov. Oficiálne sa Pegida dištancuje<br />

od rasistov. „Nie sme proti moslimom,<br />

z Pegidy nemusia mať strach, sme<br />

tolerantní a to im chceme povedať. Ale<br />

tiež chceme povedať, že máme právo tu<br />

byť,“ vyhlásila Kathrin Oertelová, jedna<br />

z tvárí hnutia. Prieskum už v minulom<br />

roku dokázal, že s ich názormi aspoň do<br />

istej miery súhlasí asi tretina Nemcov.<br />

Problémom však je, že kým na začiatku<br />

chodili na akcie Pegidy skôr stredné vrstvy<br />

a chudobnejší, teraz sa medzi demonštrantami<br />

stále viac objavujú aj holohlaví<br />

mladíci v neonacistickom oblečení a heslá,<br />

ktoré by sa hodili skôr do Nemecka 70<br />

rokov dozadu. Rastú obavy, že sa ich<br />

xenofóbne a nacionalistické prejavy môžu<br />

dostať do popredia.<br />

Stret civilizácií<br />

Český historik, profesor na Karlovej<br />

univerzite, Martin Kovář ešte vlani<br />

v septembri poskytol pre Lidové noviny<br />

rozhovor, v ktorom hodnotil súčasnú<br />

geopolitickú situáciu. Podľa neho<br />

tretia svetová vojna už prebieha. Je<br />

však trochu iná ako prvá alebo druhá.<br />

Historik vychádza z Huntingtonovej<br />

myšlienky o „strete civilizácií“. „V<br />

zásade je to stret medzi štátmi fungujúcimi<br />

na základe demokratických<br />

pravidiel a rešpektujúcimi určité<br />

hodnoty, ktoré sú nám vlastné, a medzi<br />

štátmi, skupinami či jednotlivcami,<br />

ktoré alebo ktorí tieto hodnoty<br />

rešpektovať odmietajú – je jedno,<br />

či z ideologických, hospodárskych,<br />

náboženských či iných dôvodov.“<br />

Táto vojna, podľa Kovářa, nie je<br />

vojnou veľkých ťažení, veľkých armád<br />

a veľkých bitiek, ale vojnou skladajúcou<br />

sa z drobných stretov, lokálnych<br />

konfliktov, teroristických útokov.<br />

Ako reagovať?<br />

Parížsky masaker do kontextu<br />

civilizačných stretov zapadá. Otázka ako<br />

reagovať a ako minimalizovať možnosť,<br />

ak sa to vôbec dá, aby sa podobné útoky<br />

neopakovali, to sú aktuálne otázky<br />

dnešných dní. Pesimisti tvrdia, že je<br />

už príliš neskoro a že sa jednoducho<br />

Európania musia s týmito hrozbami<br />

naučiť žiť. Optimistickejšie naladení<br />

navrhujú vylepšiť prácu tajných služieb,<br />

či zvýšiť ich kapacity. Ozývajú sa hlasy,<br />

že kľúčová je neustála práca s komunitami,<br />

ktoré sa cítia byť z väčšinovej<br />

spoločnosti vylúčené. V Európe sa to<br />

týka najmä imigrantov, ktorí vraj musia<br />

pochopiť, čo tvorí našu civilizáciu a na<br />

akých hodnotách stojí. Len či si vie túto<br />

otázku zodpovedať aj sama kresťanská<br />

Európa.<br />

Ivana Damankošová<br />

február <strong>2015</strong><br />

• 19


ozhovor<br />

MOHAMED MASAIL AHMED ELMARDASHY<br />

narodený 16. 5. 1973<br />

Ľubo Bechný<br />

Egypťan Mohamed je moslim žijúci na Slovensku, kde prišiel za svojou láskou. Stretol som sa s ním na inštalácii seniora Mariána<br />

Kaňucha, po ktorej ako kuchár pre účastníkov pripravil množstvo pochutín. Je pravidelným návštevníkom večerných služieb<br />

Božích v žilinskom evanjelickom chráme. Osobne sa zúčastnil aj modlitieb Za jednotu kresťanov v rámci ekumenického týždňa<br />

modlitieb. Dostatočný dôvod na rozhovor. Jeho meno Mohamed Masail Ahmed Elmardashy sa skladá zo štyroch častí. Z krstného<br />

mena, mena otca, starého otca a priezviska. Pochádza z Taha Al Marg diarb negm Sharqiya, čo je asi 100 km od Káhiry. Otec<br />

už nežije, bol farmárom. Má 6 súrodencov. Keď sa pred 20 rokmi stal kuchárom, začínal ako pomocná sila, ale čoskoro musel<br />

nastúpiť do armády.<br />

Je v Egypte povinná vojenská služba?<br />

Áno. Podobne ako to bolo kedysi na<br />

Slovensku – ľudia, ktorí majú iba stredoškolské<br />

vzdelanie, idú na vojenčinu<br />

na dva roky, absolventi univerzity iba<br />

na jeden. Ja som bol v armáde dva roky.<br />

Veľa som sa tam naučil, vďaka Bohu<br />

a tiež som získal aj vojenskú hodnosť.<br />

Po dvoch rokoch som sa znova vrátil<br />

k odboru. Nastúpil som do jednej malej<br />

reštaurácie v Káhire. Tam som získal<br />

veľa skúseností, popritom som aj veľa<br />

študoval, aby som mohol v reštaurácii<br />

získať lepšiu pozíciu. Potom som odišiel<br />

do Sharm El Sheikh.<br />

To je ďalšie egyptské mesto?<br />

Áno, je to veľké turistické centrum.<br />

Tu som pracoval v hoteli spoločnosti<br />

Pickalbatros, potom som odišiel do<br />

iného hotela rovnakej spoločnosti v<br />

Hurghade, kde som pracoval viac ako<br />

desať rokov. Keď som stretol svojich<br />

slovenských priateľov, rozhodol som<br />

sa presťahovať na Slovensko. Nebolo<br />

to jednoduché, ale krok po kroku sme<br />

vybavili všetky praktické náležitosti,<br />

takže nakoniec tu žijem pri svojej<br />

„rodine“ a pracujem.<br />

Spoločnosť Pickalbatros založil<br />

Egypťan, ktorý tiež začínal ako pomocná<br />

pracovná sila v kuchyni. Ako mladý<br />

odišiel do Švajčiarska, kde získal<br />

skúsenosti a kapitál, takže potom keď<br />

sa vrátil späť domov, vybudoval veľkú<br />

spoločnosť a obrovskú sieť hotelov<br />

v turistických destináciách. Dnes má<br />

osem hotelov v Hurghade, tri v Sharm<br />

El Sheikh a tiež tri v Maroku.<br />

Pracovali ste tam ako šéfkuchár?<br />

Nie, začínal som ako vedúci<br />

pomocných kuchárov, ale postupne som<br />

sa vypracoval na pozíciu šéfkuchára,<br />

ktorú som vykonával 10 rokov. V hoteli<br />

sme otvorili päť reštaurácií s rôznymi<br />

kuchyňami (ázijská, nemecká, talianska,<br />

francúzska a orientálna). Naposledy<br />

som pracoval vo francúzskej reštaurácii.<br />

Je to veľmi známa sieť hotelov, ale ja<br />

som sa s nimi musel rozlúčiť, pretože<br />

som chcel začať nový život v Európe.<br />

Predtým ste už niekedy boli v Európe?<br />

Prvýkrát som prišiel s turistickými<br />

vízami asi pred tromi rokmi. Predtým<br />

som tu nikdy nebol, pretože my<br />

Egypťania musíme mať do všetkých<br />

krajín Európy víza.<br />

Kedy ste sem prišli definitívne bývať?<br />

Minulý rok v októbri. Ale vyzeralo to, že<br />

sa sem ani nedostanem. Keď ide Egypťan<br />

do Európy, musí mať spiatočnú letenku,<br />

aj keď ju nepotrebuje. Ja som ju nemal<br />

a nechceli ma pustiť do lietadla. Našťastie<br />

sa mojim priateľom na poslednú chvíľu<br />

podarilo letenku vybaviť a poslať mi ju cez<br />

internet, takže som napokon odcestoval.<br />

V Žiline pracujete v kuchyni<br />

štvorhviezdičkového Hotela Dubná Skala.<br />

Aké je vaše postavenie?<br />

Keďže nepoznám slovenský jazyk<br />

ani kuchyňu, bolo dosť náročné nájsť si<br />

20 •


prácu. Vedenie Hotela Dubná Skala****<br />

mi však dalo šancu pracovať v kuchyni,<br />

vychýrenej medzi slovenskými gurmánmi<br />

a ocenenej viacerými cenami, a ja som za<br />

to nesmierne vďačný. Snažím sa prinášať<br />

vlastné nápady a robiť veci originálne.<br />

Samozrejme, sú recepty, ktoré musím<br />

presne dodržať, ale nemám problém<br />

sa ich naučiť. Hlavným problémom je<br />

pre mňa jazyk, ale dúfam, že sa čoskoro<br />

naučím viac ako len pár slov, ktoré potrebujem<br />

pri svojej práci, aby som mohol<br />

prísť aj medzi hostí reštaurácie a opýtať<br />

sa ich, či im moje jedlo chutí.<br />

Naučil ste sa už variť nejaké typické<br />

slovenské jedlá, ako sú halušky?<br />

Áno, halušky ma naučila moja<br />

slovenská mama. Tiež kapustnicu<br />

a guláš z držiek.<br />

Ste moslim, napriek tomu ste nemali<br />

problém prísť do evanjelického kostola.<br />

Išiel som s mojou slovenskou<br />

rodinou. Išli oni, išiel som aj ja, nemám<br />

s tým problém. Som praktizujúci<br />

moslim, modlievam sa ráno aj večer,<br />

ale nie za každú cenu. Niekedy, keď<br />

cestujem a mám príležitosť, idem sa<br />

modliť aj do mešity na letisku, ale<br />

keď nemám možnosť, nič sa nedeje.<br />

Modlievam sa iba v súkromí, nie ľuďom<br />

na očiach. V práci sa tiež nemodlím. Aj<br />

keď mi záleží na tom, aby som mal veci<br />

že moslimovia a kresťania majú veľa<br />

spoločného. Moja slovenská mama je ako<br />

tá, ktorú mám v Egypte. Keď sa neskoro<br />

večer vraciam z roboty, nejde spať,<br />

kým nevie, že som sa v poriadku vrátil.<br />

Stará sa o mňa, pripomína mi, aby som<br />

sa teplo obliekal. Nikomu neubližujú<br />

a majú lásku k blížnym. Myslím, že to nie<br />

je samozrejmé.<br />

Našli ste dobrú rodinu!<br />

Ďakujem Bohu (hovorí Mohamed po<br />

slovensky, pozn.)!<br />

Chodievate s vašimi priateľmi pravidelne<br />

na bohoslužby? Rozumiete niečomu?<br />

Áno, chodievam. Ale veľa nerozumiem.<br />

Len niektoré známe slová<br />

z Biblie: napríklad amen, to znie<br />

rovnako v slovenčine aj arabčine. Potom<br />

zo Starej zmluvy poznám mená ako<br />

Hagar, Izrael, Egypt a ďalšie. Egypt<br />

je takým náboženským centrom. Veľa<br />

vecí, ktoré sú spoločné moslimom<br />

a kresťanom, vznikli v Egypte.<br />

Keď hovoríte, že kresťania a moslimovia<br />

majú spoločnú lásku k blížnym, nedá<br />

mi nespomenúť nedávnu tragédiu<br />

z Francúzska, kde teroristi v mene islamu<br />

postrieľali niekoľko nevinných ľudí.<br />

Mám informácie od viacerých<br />

priateľov – nebola to záležitosť islamu,<br />

ale politická záležitosť. A novinári<br />

ku mne správať podobne. Zvlášť, keď<br />

o mojom náboženstve nič nevedia.<br />

U nás nie je veľa moslimov ako v iných<br />

európskych štátoch (Francúzsko, Veľká<br />

Británia). Je známe, že sa nechcú príliš<br />

aklimatizovať, naopak, očakávajú,<br />

že nová krajina bude rešpektovať ich<br />

kultúru. Vyžadujú si nosiť napr. burky<br />

a pod. Čo si o tom myslíte?<br />

Ja takto neuvažujem. Keď som prišiel<br />

sem, tak tu chcem žiť ako všetci ostatní.<br />

Ale viem, že sú také komunity moslimov<br />

v Európe. Keď som prišiel do Európy,<br />

jeden Egypťan, ktorý väčšiu časť života<br />

žije tu, ma varoval, aby som sa radšej<br />

k takýmto komunitám nepridával.<br />

Niektoré moslimské ženy nosia burky.<br />

Francúzi to zakazujú, pretože sa obávajú,<br />

že za závojom môže byť skrytý muž so<br />

zbraňou. Je to stále bežné v arabských<br />

krajinách?<br />

Mladšia generácia už takéto veci<br />

nenosí. A ak, tak maximálne šatku,<br />

ktorá im nezakrýva tvár. Ani u nás<br />

v Egypte nemáme príliš radi, ak sú<br />

ženy plne zahalené. Je to nebezpečné.<br />

A spôsob zahalenia je len vec citu toho<br />

ktorého človeka, tradície určitej rodiny.<br />

Nie je na to žiadny zákon.<br />

V spojitosti s terorizmom sa diskutuje<br />

o tom, či Korán pripúšťa zabíjanie<br />

s Pánom Bohom v poriadku.<br />

(Z Mohamedovho mobilu práve<br />

zaznieva modlitba – „No, vidíte, teraz<br />

by som sa mal modliť, ale nebudem“).<br />

Niektorí moslimovia sú veľmi ortodoxní<br />

a hovoria, že sa musia modliť vždy,<br />

keď to Korán určuje – päťkrát denne.<br />

Ja tak neuvažujem. Teraz, keď bývam<br />

v mojej slovenskej rodine, zisťujem,<br />

nemali právo sa takto vyjadrovať<br />

o Mohamedovi.<br />

Pripúšťajú vôbec moslimovia nejakú<br />

mieru žartov na úkor islamu?<br />

Do určitej miery to nie je problém,<br />

ale má to svoje hranice. Ja osobne si<br />

nerobím žarty z náboženstva druhých<br />

ľudí a očakávam, že aj oni sa budú<br />

nevinných ľudí v mene islamu. Pripúšťa<br />

alebo nie?<br />

Nie, máme právo sa iba brániť. Čo ak<br />

by niekto prišiel a napadol Egypt a chcel<br />

nám zobrať časť územia? Tak predsa<br />

nebudeme nečinne čakať!<br />

Existuje v Egypte niečo také ako<br />

mnohoženstvo?<br />

Ľubo Bechný<br />

február <strong>2015</strong><br />

• 21


homosexuálne páry, ale verejne ani<br />

v médiách sa s nimi nestretnete.<br />

A áno, máte pravdu, celý rodinný<br />

život je tam iný ako v Európe. Ak<br />

niektorý člen rodiny, napr. stará mama,<br />

má nejaké zdravotné problémy, nie je<br />

možné, aby sa rodina obrátila na nejakú<br />

inštitúciu, ale celkom prirodzene sa<br />

o ňu starajú sami. Nemáme domovy<br />

dôchodcov, lebo o svojich starkých je<br />

povinná postarať sa rodina. V minulých<br />

rokoch u vás prebehli vážne politické<br />

zmeny – tzv. arabská jar, ktorá sa týkala<br />

aj Egypta.<br />

Je u vás situácia teraz lepšia?<br />

Oveľa, oveľa lepšia! Zmenili sme<br />

prezidenta, je to pre nás niečo nové.<br />

Všetci ľudia v jednu chvíľu povedali,<br />

že si už takúto vládu neprajú. Najskôr<br />

sme mali prezidenta Husní Mubáraka.<br />

Vládol tridsať rokov a chcel presadiť,<br />

aby sa prezidentom stal jeho vlastný<br />

syn. Ale prečo? Ľudia už toho mali dosť<br />

a začali demonštrovať proti jeho režimu.<br />

Namiesto neho sa stal prezidentom<br />

Muhammad Mursí, moslim a tešili sme<br />

sa, že krajina nastúpi na demokratickú<br />

cestu. Ale on sa zaujímal iba o svoje<br />

záujmy a záujmy ortodoxných moslimov<br />

v krajine. Prezident má byť prezidentom<br />

všetkých ľudí, nie iba jednej skupiny.<br />

A tak došlo znova k nepokojom<br />

a novej výmene prezidenta. Najnovší<br />

prezident Abd al-Fattáh as-Sísí je dobrý.<br />

Podporuje podnikateľov a časť svojho<br />

platu venuje krajine.<br />

Ľubo Bechný<br />

Zvyčajne majú muži už len jednu<br />

ženu, lebo viac žien si vyžaduje mať dosť<br />

peňazí J. Ale celkovo sa krajina mení<br />

podľa európskeho modelu. Ženy pracujú<br />

v bankách, na letiskách a všade tam<br />

nosia kostýmčeky, uniformy a nie dlhé<br />

šaty. Mladí ľudia na uliciach sa vodia za<br />

ruky, veľa z nich fajčí, ale nie dievčatá.<br />

To by v minulosti nebolo možné.<br />

Ja, ako moslim, nepijem, ani<br />

nefajčím. Ani mi to nechýba.<br />

Mali ste tu na Slovensku zo strany<br />

Slovákov nejaké zlé skúsenosti? Že by sa<br />

k vám chovali nevhodne ako k cudzincovi<br />

z arabskej krajiny?<br />

Ani raz som sa tu s niečím takým<br />

nestretol. Každý, koho som tu stretol,<br />

je mi ako brat. Ako keby sme spoločne<br />

vyrastali. A to aj v práci. Majiteľka<br />

hotela bola ku mne veľmi láskavá<br />

a aj ostatní kolegovia mi pomohli vo<br />

všetkom, čo som potreboval.<br />

Nedávno boli u nás Vianoce. Prežili ste<br />

ich spolu so slovenskou rodinou. Ako ste<br />

ich vnímali?<br />

Poznám európske Vianoce a Nový<br />

rok z turistických rezortov v Egypte,<br />

kde sme pre turistov niečo podobné<br />

pripravovali. Je to v niečom podobné<br />

moslimskej tradícii. Počas ramadánu<br />

dostávajú deti každý deň sladkosti, tak<br />

ako u vás počas adventu. Tohto roku<br />

bol pre mňa veľkým prekvapením sneh,<br />

ktorý u nás v Egypte nemáme.<br />

Hlavnou témou posledných dní je<br />

referendum, ktoré sa zaoberá tým,<br />

ako má vyzerať štandardná rodina na<br />

Slovensku. V arabských krajinách má<br />

rodina významné miesto v živote človeka,<br />

však?<br />

V Egypte nie je možné, aby<br />

sa po ulici prechádzali páry<br />

rovnakého pohlavia v dôvernom<br />

objatí. Pravdepodobne sú aj u nás<br />

Nedávno, pri inštalácii brata farára<br />

Mariána Kaňucha do funkcie seniora, ste<br />

pripravovali občerstvenie pre hostí. Zdá<br />

sa, že sa v žilinskom cirkevnom zbore<br />

cítite dobre.<br />

Manželia Kaňuchovci – Marián<br />

a Olinka – sa ku mne správajú ako<br />

k dávnemu priateľovi, ale aj všetci<br />

ostatní tu. Ak je táto komunita blízka<br />

mojej slovenskej rodine, je blízka aj<br />

mne. Ak by niekto z nich potreboval<br />

pomôcť, nebudem rozmýšľať a hneď<br />

pôjdem. Marián hovorí výborne po<br />

anglicky, čo je pre mňa skvelé. Olinka<br />

nehovorí až tak dobre, ale čo nepovie<br />

slovami, to povie svojím milým<br />

úsmevom.<br />

Aká je zvyčajná forma pozdravu medzi<br />

priateľmi v Egypte? Podanie ruky,<br />

poklona, bozk...<br />

Podanie ruky a ľahký bozk na obidve<br />

líca (Mohamed hneď predvedie, pozn.).<br />

Rozhovor spracovali:<br />

Ľubo Bechný, Eva Bechná,<br />

Redakcia ďakuje hotelu Dubná Skala<br />

v Žiline za možnosť fotografovať<br />

v jeho priestoroch<br />

22 •


Exodus: Bohovia a králi<br />

Niekedy okolo Vianoc sa dostalo do kín nové spracovanie príbehu o Mojžišovi. Keďže sme o filme počuli pomerne negatívne<br />

referencie, a to nielen zo strany kresťanov, s manželom sme zvažovali, či si ho ísť vôbec pozrieť. Nakoniec sme to riskli, aby sme si<br />

urobili vlastný názor.<br />

Biblické príbehy sú pre nás také<br />

posvätné, že my, kresťania, príliš<br />

neznesieme, ak ich niekto v záujme<br />

tvorivej fantázie príliš zmení. Veríme<br />

predsa tomu, že Biblia nie je beletria,<br />

s ktorou si môžeme robiť, čo chceme, ale<br />

Božím slovom a všetko, tak ako je v nej<br />

zapísané, má svoj hlboký zmysel.<br />

Na serveri Christianity Today som<br />

našla článok Bretta McCrackena, ktorý<br />

si s nadsázkou dovoľuje povedať, že<br />

kresťanskí návštevníci kín sú prísni,<br />

skeptickí a tak trocha žiarlivci, pozerajúci<br />

cez prsty na ktoréhokoľvek votrelca,<br />

ktorý si dovolil zobrať do rúk niečo,<br />

čo patrí iba im. A ako jediný, s ktorým<br />

som sa stretla, film bráni. Neviem, či sa<br />

k tomu môžem vôbec priznať, ale nám sa<br />

film tiež celkom páčil.<br />

Pravda je, že som nečakala, že sa zrazu<br />

v kine objaví evanjelizačná bomba, ktorá<br />

bude rovnako biblicky verná ako aj<br />

umelecky kvalitná a široké davy ju budú<br />

milovať. Nie že by som si to neželala, ale<br />

som realista. A koniec-koncov, čo my<br />

vieme! Umenie nie je matematika. To,<br />

čo jeden zatratí, môže druhému človeku<br />

zmeniť život. Mám priateľa, ktorý našiel<br />

premáhajúce evanjelizačné posolstvo<br />

v Siedmich statočných.<br />

Čiže, áno, odporcovia majú v zásade<br />

pravdu v tom, že Exodus: Bohovia<br />

a králi je klasický komerčný trhák.<br />

Aj keď režisér Ridley Scott v jednom<br />

rozhovore tvrdí, že chcel byť ohľaduplný<br />

a čestný k posolstvu Biblie, nie je<br />

kresťan a jeho prioritou nebolo robiť<br />

misiu. Tvorca technologicky náročných<br />

projektov ako Votrelec, Kráľovstvo<br />

nebeské a Gladiátor bol pravdepodobne<br />

fascinovaný predlohou, ktorá mu<br />

umožnila sa opäť „vyšantiť“. Spolu<br />

s oscarovým filmovým výtvarníkom<br />

Arthurom Maxom postavili v španielskej<br />

Almerii skutočné egyptské mesto<br />

o rozlohe 800 metrov štvorcových a film<br />

natáčali a strihali v 3D, takže filmoví<br />

fajšmejkri si skutočne prídu na svoje.<br />

Je pravda, že veľa detailov je oproti<br />

Biblii zmenených. Mojžiš je znázornený<br />

ako silná osobnosť, bojovník, ktorý<br />

má vedľa seba síce Árona, ale príliš ho<br />

nepotrebuje, pretože všetko zvládne sám.<br />

Namiesto palice máva mečom, pri prvom<br />

stretnutí s Bohom na Chorebe sa buchne<br />

do hlavy kameňom, takže neviete, či ho<br />

naozaj povolal Boh, alebo iba blúzni.<br />

A našli by sa aj ďalšie rozdiely. Ale...<br />

A tu by som si požičala niektoré<br />

argumenty už zmieneného Bretta<br />

McCrackena. Predovšetkým – základné<br />

biblické posolstvo tu je, aj keď nie<br />

v prvej línii. Boh povolal Mojžiša, aby<br />

oslobodil Židov z otroctva a priviedol<br />

ich do zasľúbenej krajiny. Boh Izraela je<br />

mocnejší ako bohovia Egypta a všetká<br />

sláva faraóna. Áno, sú tu znázornené<br />

určité pochybnosti Mojžiša, jeho<br />

vnútorný boj, možno až vzbura voči<br />

Bohu a nepochopenie Jeho zámerov,<br />

v konečnom dôsledku aj filmový Mojžiš<br />

dochádza do fázy, kedy rešpektuje Božiu<br />

zvrchovanosť a prichádza na to, že jeho<br />

vodcovské schopnosti sú obmedzené<br />

a je to jedine Boh, ktorý môže Izrael<br />

zachrániť. Ak by sme odhliadli od<br />

toho, že sa tu jedná o „toho“ biblického<br />

Mojžiša, znázornenie vývoja postavy,<br />

jeho duchovného boja je veľmi<br />

zaujímavé a oslovujúce. Hlavný predstaviteľ<br />

Christian Bale je vážne výborný.<br />

Je tu zachovaný horiaci ker, cez ktorý<br />

Boh oznamuje svoju vôľu Mojžišovi,<br />

ale zároveň je Boží hlas interpretovaný<br />

malým chlapcom, ktorého vidí iba<br />

Mojžiš. Nie každému sa to musí<br />

páčiť, ale ako umelecké vyjadrenie to<br />

nevnímam kontroverzne.<br />

Príbeh je prioritne zameraný na<br />

vzájomné vzťahy dvoch bratov – osvojeného<br />

Mojžiša a nasledovníka trónu<br />

Ramzesa. Dej sa začína v čase, keď<br />

ešte obidvaja žijú na faraónskom dvore<br />

a vyhrocuje sa konflikt s Mojžišom<br />

hebrejského pôvodu. Táto dejová<br />

skratka umožňuje, aby sa pomerne<br />

rozsiahla epická predloha dala spracovať<br />

do prijateľnej dĺžky.<br />

A nakoniec, film je skutočne<br />

remeselne výborne spravený. Za celý<br />

čas jeho pozerania sme sa nenudili,<br />

znázornenie desiatich egyptských rán<br />

alebo prechodu cez Červené more je<br />

vrcholom filmovej trikovej techniky. A<br />

nielen to: skvelé herecké výkony, krásne<br />

kostýmy, príroda, úžasná výprava... Nie<br />

je to úžasné, že biblické príbehy sú také<br />

fascinujúce pre tento svet, že ich stále<br />

noví a noví tvorcovia skúšajú spracovať?<br />

Čo ak práve vďaka komerčne úspešnej<br />

snímke zoberú ľudia do rúk Bibliu<br />

a začnú čítať? Veď v apríli 2014, po<br />

uvedení filmu Noah sa on-line vyhľadávanie<br />

príslušných biblických pasáží na<br />

Googli zvýšilo o tristo percent!<br />

Eva Bechná<br />

február <strong>2015</strong> film<br />

• 23


apológia<br />

Lukáš Ildža<br />

KONŠPIRÁCIA II.:<br />

Kristus nikdy neexistoval<br />

Raz ma na facebooku zaujal zvláštny status jednej teenagerky – pýtala sa na názor na knihu Michaela Paulkovicha, ktorý tvrdí,<br />

že Ježiš z Nazareta nikdy neexistoval. Ako historika ma to prekvapilo. Neveriacky som krútil hlavou, že takéto niečo je dnes ešte<br />

niekto schopný tvrdiť a dokonca o tom napísať knihu.<br />

Ježiš ako výmysel rabínov<br />

Autor vraj preskúmal viac ako sto<br />

písomností z 1. – 3. st., no o Ježišovi<br />

nenašiel žiadnej zmienky. Teda vlastne<br />

okrem Flaviových Židovských starožitností,<br />

ktoré ako hodnoverný prameň<br />

kvôli zasahovaniu do pôvodného textu<br />

celkom zavrhol. „Kristus je výmysel,<br />

akási legenda, ktorá kolovala v tých<br />

časoch v Svätej zemi. Vymysleli ju<br />

miestni rabíni,“ tvrdí Paulkovich.<br />

Osobne si neviem predstaviť, ako by<br />

len tak z ničoho nič niekoľko židovských<br />

rabínov vymyslelo Ježiša, ktorého by<br />

začali uctievať ako Božieho Syna. Akú<br />

by mali motiváciu? Ak by chceli bojovať<br />

proti skostnatenému a sformalizovanému<br />

judaizmu a hľadať jeho pravý význam,<br />

určite by si nevymysleli Božieho Syna.<br />

Veď by vedome vystúpili proti prvému,<br />

tak citlivo vnímanému prikázaniu –<br />

nebudeš mať iných bohov okrem mňa.<br />

Alebo to bola hŕstka rabínov kolaborujúcich<br />

s helenistickou kultúrou, ktorá<br />

s viacerými bohmi nemala problém?<br />

Čistý nezmysel! Veď prvá cirkev sa jasne<br />

vyhranila proti pohanským náboženstvám.<br />

Alebo túžili po príchode Mesiáša<br />

natoľko, že si ho vymysleli? A kto sú<br />

vlastne títo rabíni? Máme o nich nejakú<br />

písomnú zmienku? Nemáme vôbec nič.<br />

I napriek tomu je Paulkovich ochotný<br />

veriť radšej v existenciu rabínov – stvoriteľov<br />

Ježiša, ako v Ježiša samotného.<br />

Absencia mimobiblických<br />

prameňov?<br />

Najväčším dôkazom proti existencii<br />

Ježiša z Nazareta je podľa Paulkovicha<br />

absencia mimobiblických prameňov,<br />

ktoré by ju potvrdzovali. Pritom<br />

ignoruje niekoľko židovských a<br />

sekulárnych prameňov, ktoré dnes<br />

historici akceptujú. Rovnako ignoruje<br />

spisy cirkevných otcov alebo apologétov,<br />

ktoré Ježiša spomínajú tiež.<br />

Ešte pred tým, ako sa spolu na<br />

niektoré z týchto prameňov pozrieme,<br />

musíme si objasniť jednu skutočnosť.<br />

To, že dnes poznáme len niekoľko<br />

písomností, ktoré spomínajú Ježiša nie<br />

je nič neobyčajné. Písomná produkcia<br />

v 1. a 2. storočí nebola ani zďaleka<br />

taká obrovská, ako dnes. Neexistovala<br />

kníhtlač, literárne diela sa museli ručne<br />

prepisovať. To znamená, že exemplárov<br />

rôznych diel bolo málo a viaceré sa za<br />

tých 2000 rokov nenávratne stratili.<br />

O mnohých takýchto stratených<br />

písomnostiach vieme len vďaka tomu,<br />

že ich citoval alebo spomenul vo svojom<br />

diele niekto iný. Takýmto navždy<br />

strateným prameňom sú napríklad aj<br />

dejiny <strong>východ</strong>ného stredomoria, ktoré<br />

v polovici 1. storočia napísal historik<br />

Thallus. Je veľkou škodou, že sa<br />

nezachovali. Mohli obsahovať mnoho<br />

zaujímavého historického materiálu,<br />

ale sme vďační aj za to, že o nich vôbec<br />

vieme, a to z diela iného starovekého<br />

autora – Julia Afrikana. Afrikanus vo<br />

svojom diele napríklad polemizuje s<br />

Thallovým tvrdením, že tma, ktorá<br />

nastala pri ukrižovaní Krista bolo<br />

zatmenie slnka.<br />

I napriek tomu, že sa Thallove dejiny<br />

a iste aj mnohé iné zaujímavé písomnosti<br />

stratili, predsa sa o Ježišovi z<br />

prvých troch storočí zachovalo niekoľko<br />

zaujímavých zmienok.<br />

V prvom rade máme DVA ŽIDOVSKÉ<br />

PRAMENE.<br />

• Jedným z nich sú už spomenuté<br />

Židovské starožitnosti (1. st.) od<br />

Jozefa Flavia. Flavius vo svojich<br />

24 •


dejinách Ježiša spomína dvakrát.<br />

Prvá zmienka hovorí o Ježišovi<br />

ako o múdrom mužovi, ktorý<br />

konal obdivuhodné skutky, získal<br />

si mnohých Židov a pohanov, bol<br />

odsúdený Pilátom a ukrižovaný. Text<br />

nanešťastie obsahuje aj niektoré<br />

zjavne doplnené formulácie, ktoré by<br />

Flavius pravdepodobne nenapísal.<br />

O pravosti tejto state sa teda medzi<br />

historikmi vedú už dlhší čas debaty.<br />

Čo skutočne o Ježišovi Flavius napísal<br />

a čo bolo do textu neskôr doplnené, sa<br />

už asi nikdy nedozvieme. Podstatné<br />

však je, že Flavius predsa len<br />

o Ježišovi niečo napísal.<br />

• Dokazuje to druhá zmienka v jeho<br />

diele. Píše v nej o poprave Jakuba<br />

„brata toho Ježiša zvaného Kristus...“<br />

Z toho je zrejmé, že Flavius Ježiša<br />

vo svojom diele už spomínal. Jedno<br />

je teda isté – máme tu zmienku o<br />

Ježišovi z 1. st.<br />

• druhým židovským prameňom,<br />

ktorý spomína Ježiša, je babylonský<br />

Talmud, kde sa dočítame napr. aj<br />

toto: „V podvečer, v deň paschy, bol<br />

Ješu povesený. Štyridsať dní pred<br />

popravou vyšiel posol a zvestoval -<br />

Bude ukameňovaný, lebo sa zaoberal<br />

čarodejníctvom a navádzal Izrael k<br />

odpadnutiu...“ Nie je to nič lichotivé,<br />

ale je pochopiteľné, že Židia, ktorí<br />

Krista neprijali, Ho budú vykresľovať<br />

skôr negatívne. Natíska sa otázka, či<br />

je spomínaný Ješu skutočne náš Ježiš.<br />

Okolnosti, v ktorých sa v Talmude<br />

toto meno spomína, ako aj fakt, že iná<br />

verzia textu Ho spomína ako „Ješu<br />

z Nazareta“, pravdepodobnosť toho<br />

celkom slušne zvyšuje.<br />

Okrem židovských máme ale<br />

aj NIEKOĽKO SEKULÁRNYCH<br />

PRAMEŇOV:<br />

• Hádam najvýznamnejšia je zmienka<br />

rímskeho historika Cornelia Tacita<br />

(prelom 1. – 2. st.). V diele Letopisy<br />

zachytáva obdobie vlády rímskych<br />

cisárov od Augusta po Nera. V časti,<br />

kde píše Tacitus o Nerovej vláde, sa<br />

zmieňuje aj o Ježišovi: „... Nero ...<br />

potrestal najvyberanejšími trestami<br />

tých, ktorých ľud pre ich ohavnosti<br />

nenávidel a nazýval Chrestiani.<br />

Pôvodca tohto mena Kristus bol<br />

za vlády Tiberiovej prokurátorom<br />

Pontiom Pilátom popravený. Táto<br />

zhubná povera bola síce dočasne<br />

potlačená, ale znova prepukla nielen<br />

v Judsku, kolíske tohto zla, ale aj<br />

v Ríme.“ K tomuto citátu snáď niet<br />

čo dodať. Možno len toľko, že jeden<br />

z najvýznamnejších starovekých<br />

historikov, ktorý očividne nesympatizuje<br />

s Kristom ani s kresťanstvom,<br />

vo svojom diele Ježiša zasadil do<br />

konkrétnych historických súvislostí.<br />

Spomína osobu (Kristus), miesto<br />

(Judsko), obdobie (vláda cisára<br />

Tibéria), aj historické súvislosti<br />

(bol popravený). Dokonca spomína<br />

zaujímavý fakt, že po Kristovej<br />

smrti Jeho hnutie znova prepuklo<br />

v plnej sile a šírilo sa aj za hranice<br />

Judska. Môžeme len konštatovať, že<br />

toto všetko je v súlade s biblickým<br />

poznaním.<br />

• Ale máme aj iné sekulárne pramene.<br />

Grécky satirik Lukianos zo Samosaty<br />

(2. st.) napísal o kresťanoch, že<br />

„dosiaľ uctievajú toho veľkého<br />

človeka, ktorý bol v Palestíne pribitý<br />

na kríž za to, že uviedol do života<br />

ten nový kult...“ Je zrejmé, že ani<br />

Lukianos o Ježišovej existencii nepochyboval.<br />

Vo svojom diele O bohoch<br />

a ľuďoch sa o kresťanoch vyjadruje<br />

dosť posmešne, ale sme mu vďační za<br />

niekoľko zmienok, ktoré nám prináša<br />

z ich života. Aj tieto sú v súlade s<br />

biblickým poznaním a poznaním<br />

raných cirkevných dejín.<br />

• O kresťanoch písal a na Krista narážal<br />

aj rímsky historik Suetonius, ale<br />

naozaj len letmo.<br />

• Oveľa zaujímavejšie sú dva listy<br />

(1. 1/2 2 st.). Jeden napísal<br />

miestodržiteľ Bitýnie Plínius Mladší<br />

cisárovi Trajánovi, druhý písal filozof<br />

Mara Bar – Serapion z väzenia<br />

svojmu synovi. Plínius vo svojom<br />

liste spomína, čo zistil mučením<br />

dvoch kresťanských žien a zachytáva<br />

niekoľko faktov o kresťanskom<br />

presvedčení z tohto obdobia, medzi<br />

iným, že spievali na počesť Kristovi<br />

ako Bohu. Plínius im nerozumel a<br />

ani im rozumieť nechcel. Pre neho<br />

bolo kresťanstvo len degenerovaným<br />

kultom, ktorý sa dodržiaval do<br />

krajnosti.<br />

Filozof Mara Bar – Serapion Ježiša<br />

vo svojom liste síce neoznačuje<br />

menom, nazýva Ho múdrym kráľom.<br />

Je však očividné, že Ho považuje za<br />

dôležitú historickú osobnosť, ktorú<br />

zaraďuje medzi iné dve historické<br />

osobnosti – Sokrata a Pythagora. Zo<br />

súvislostí v liste môžeme „Múdreho<br />

kráľa“ bez problémov stotožniť<br />

s Ježišom. „Čo získali Aténčania<br />

odsúdením Sokrata na smrť? Ako trest<br />

za ich čin ich zasiahol hladomor a<br />

morová nákaza. Čo získali obyvatelia<br />

Samosu upálením Pythagora? Ich<br />

krajinu zavial piesok. Čo získali Židia<br />

odsúdením svojho múdreho kráľa?<br />

Hneď nato sa ich kráľovstvo rozpadlo.<br />

Boh sa spravodlivo odplatil za týchto<br />

múdrych mužov: Aténčania pomreli<br />

hladom, obyvateľov Samosu zalialo<br />

more, Židia, zmorení a vyhnaní zo<br />

svojej krajiny, žijú úplne rozptýlení.<br />

Sokrates však nezomrel navždy, žil<br />

ďalej v Platónovom učení. Pythagoras<br />

nezomrel navždy, žil ďalej v soche<br />

Hery. Ani múdry kráľ nezomrel<br />

navždy, žil ďalej v učení, ktoré<br />

zanechal.“<br />

Ako sme si ukázali, existuje niekoľko<br />

mimobiblických prameňov, ktoré sa<br />

skutočne o Ježišovi z Nazareta zmieňujú<br />

ako o reálnej historickej osobnosti.<br />

Veľa ich nie je, ale sú a to je podstatné.<br />

Aj z týchto stručných mimobiblických<br />

a mimocirkevných zmienok vieme<br />

poskladať celkom reálny obraz o<br />

Ježišovi z Nazareta a prvej cirkvi, ktorý -<br />

bez toho, že by sme niekedy vôbec vedeli<br />

niečo o Biblii – vyzerá nasledujúco:<br />

Ježiš Kristus bol múdry človek. Robil<br />

nadprirodzené veci, prekvapujúce<br />

divy, prišiel s prevratným učením,<br />

v ktorom vyučoval ľudí. Získal si mnoho<br />

stúpencov – Židov i Grékov. Židia<br />

Ho odsúdili a na rozkaz Pontského<br />

Piláta bol v podvečer židovského<br />

sviatku – Paschy ukrižovaný. Stalo sa<br />

to v Palestíne, za vlády cisára Tibéria<br />

(r. 14 – 37). Jeho stúpenci boli najskôr<br />

zastrašení, ale zrazu začali opäť šíriť<br />

Jeho učenie a to aj za hranice oblasti<br />

Palestíny. Tak sa stal zakladateľom<br />

nového „kultu“. Žil v učení, ktoré<br />

zanechal. Jeho nasledovníci Mu<br />

bezvýhradne dôverovali, nasledovali<br />

Ho do krajnosti. Boli „neotrasiteľne<br />

tvrdohlaví“. Neváhali za svoje<br />

presvedčenie znášať mučenie, ale aj<br />

zomrieť. Pohŕdali smrťou a verili, že<br />

budú nesmrteľní. Jeho stúpenci Ho<br />

vzývali ako Boha. Povedal im, že ak<br />

sa budú klaňať len Jemu a budú žiť<br />

podľa Jeho prikázaní, sú si navzájom<br />

bratmi. Zaviazali sa zdržiavať sa krádeží,<br />

prepadávania a smilstva. Boli tŕňom v<br />

oku neveriacich, ktorí ich označovali<br />

za „degenerovaný kult“. Meno Kristus<br />

vyvolávalo búrlivé spory a to aj za vlády<br />

cisára Claudia (41 – 54).<br />

Odvážny človek tento Paulkovich,<br />

povedal som si sám pre seba. Vytiahnuť<br />

túto starú tému v dobe, kedy už ani<br />

známi agnostickí historici o Ježišovej<br />

existencii nemajú pochybnosti. A ešte o<br />

tom napísať knihu!<br />

Martin Kováč,<br />

archivár Bratislavského seniorátu a člen<br />

archívnej rady ECAV<br />

február <strong>2015</strong><br />

• 25


portrét<br />

3-krát o Ladislavovi<br />

Fričovskom<br />

Ľubomír Lehotský – vydavateľ kníh Ladislava Fričovského. Slavo Kráľ z kapely<br />

Matuzalem, ktorá zhudobnila Fričovského báseň To najkrajšie ešte iba príde. Ján<br />

Brozman, nielen dištriktuálny, ale aj zborový dozorca v Obišovciach, kde Fričovský<br />

ako kňaz pôsobil 33 rokov. Tri osobnosti, ktorých životné cesty sa v istom bode viac<br />

či menej spojili s menom Ladislav Fričovský. Prinášame vám ich osobné spomienky na<br />

tohto farára, seniora, básnika a prozaika, ktorý nás po ťažkej operácii 20. decembra<br />

2014 vo veku 84 rokov predišiel do večnosti.<br />

ĽUBOMÍR LEHOTSKÝ:<br />

Na posiedkach v Lacovej izbičke<br />

„Laco je kanón!“ napadlo mi,<br />

keď som po jednom z „literárno-<br />

-poetických večerov“ u Fričovských<br />

kráčal ulicami košického sídliska.<br />

Opäť som bol svedkom nekonečného<br />

gejzíru geniálnych a presne mierených<br />

veršov. Nemohol som si teda znovu<br />

nepoložiť toľko opakovanú otázku: „Kde<br />

človek vlastne berie toľko inšpirácie a<br />

múdrosti?“<br />

Hoci sme boli vlastne susedia – Laco<br />

na jednom konci sídliska, ja na druhom<br />

– prezvedieť sa mi to s určitosťou<br />

nepodarilo. Dnes už iba skladám<br />

mozaiku poznatkov. Zistil som trebárs,<br />

že ich panelák bol veselší, ako ten<br />

náš! Napríklad také okná. Na druhom<br />

poschodí ich sympatickí dôchodcovia<br />

doslova posiali kvetinami, ktoré robili<br />

radosť každému, kto šiel okolo. Pokoj,<br />

pokora, poriadok, poctivosť... Ďalšie<br />

4 x P, ktoré krášlili panelák, kde Laco<br />

nemal problém popasovať sa s inšpiráciou.<br />

Najväčší poklad sa však ukrýval<br />

v útrobách domu: neprestávajúci tlkot,<br />

klepot a cinkot staručkého písacieho<br />

stroja. To bolo to bohatstvo!<br />

Čosi po desiatej večer ma opäť raz<br />

zo dverí bytu vyprevadili na cestu<br />

veselé a starostlivé pohľady manželov<br />

Fričovských. Na cestu od nich som<br />

vždy dostal, okrem úprimných slov<br />

rozlúčky, čosi navyše: koláčik od<br />

Hildy a poskladaný štvorček papiera s<br />

najnovšou básničkou od Laca...<br />

Boli a stále sú pre mňa nezabudnuteľné<br />

posiedky v Lacovej izbičke. Hltal<br />

som každé slovo Pána Spisovateľa, rým<br />

i slovnú konštrukciu. Najradšej som s<br />

úľubou sledoval, ako v útulnej izbičke<br />

plnej kníh, majstrovsky, pomocou<br />

kláves, modeluje obraz tohto sveta.<br />

Búchanie do stroja bolo usilovnou<br />

melódiou veľkého srdca, v ktorom<br />

nachádzal domov každý, kto to myslel<br />

so životom pravdivo. Tak, ako v jeho<br />

knihách. Tie nie sú iba o láske, ale<br />

aj o spravodlivosti a zrkadle, ktoré<br />

nemilosrdne odráža každú neprávosť.<br />

Pritom s láskou kresťana, kňaza, otca,<br />

brata a priateľa.<br />

Neviem, či niekedy nájdem odpoveď<br />

na otázku z úvodu, no viem, že Ladislav<br />

Fričovský múdrosť ukrytú v láske a<br />

dobrote predpisoval ako liek všetkým<br />

čitateľom a ľuďom vôkol seba. Azda tu<br />

je tá odpoveď:<br />

Laco až do konca žil s písacím<br />

strojom. Keď som mu priniesol<br />

počítač, monitor i klávesnicu s myškou,<br />

chvíľu sa s nimi pasoval, no neskôr<br />

ich všetkých potichu odsunul do<br />

zabudnutia. Ťuk. Ťuk – ťuk. Ťuk, ťuk,<br />

ťuk... To bol jeho život. Vždy, keď som<br />

prišiel, vstal od stroja a presunuli sme<br />

sa za bielo prestretý stôl v obývačke,<br />

kde už kraľovala manželka Hilda s vždy<br />

pripravenou batériou dobrôt. Výborne<br />

vymyslené! O to dlhšie sme mohli debatovať<br />

o literatúre, cirkvi, ekumenizme...<br />

Laco Fričovský miloval poéziu.<br />

Rovnako ako Božie slovo, láskavosť,<br />

spravodlivosť, ale nadovšetko svoju<br />

vernú manželku Hildu. Chutné koláčiky,<br />

háčkované miniatúry a vianočné<br />

oplátky. Už len toto bola nevyčerpateľná<br />

múza, ktorú reflektoval tak, ako sa<br />

dnes vidí už len zriedka. Majstri Kostra<br />

či Smrek by mu iste radi podali ruku<br />

uznania. Azda aj za unikátnu zbierku<br />

intímnej lyriky Dotyky lásky, ktorá<br />

zachytáva ľúbostný vzťah dvoch ľudí v<br />

priebehu takmer šiestich desaťročí. Je<br />

to jedna z jeho posledných vydaných<br />

publikácií, pre mňa však najkrajších a<br />

najcitlivejších. Byť vzorom toľké desaťročia?<br />

Pre dnešných mladomanželov by<br />

to mohlo byť nepovinné čítanie.<br />

Nielen sídlisko Ťahanovce, nielen<br />

Košice, či Obišovce, prišli o svojho<br />

básnika. Celá cirkev a mnohí mimo nej<br />

stratili bojovníka za lásku. Ešte šťastie,<br />

že jej po Lacovi toľko zostalo. Nielen v<br />

útulnej izbičke s písacím strojom, ale<br />

aj v knihách a ľuďoch okolo. Ešte že je<br />

toho v zásuvke ešte dosť. Laco Fričovský,<br />

tak ako neúnavne vydával, aj neúnavne<br />

odkladal do šuplíka. Akoby na horšie<br />

časy. Je škoda, že vydania tej poslednej<br />

knižky, ktorú napísal pre deti, sa už<br />

nedožil. Na nemocničnom lôžku ešte<br />

stihol vykonať korektúry, odsúhlasil<br />

grafiku, knihu vyprevadil na vydaj... Viac<br />

nestihol. Dielo však zrejme dokončia<br />

hrdinovia onej Rozprávky o dvoch<br />

obláčikoch (vyjde v priebehu marca<br />

<strong>2015</strong>), ktoré svojím kanónom vystrelil<br />

na oblohu práve Laco Fričovský.<br />

SLÁVO KRÁĽ:<br />

To najkrajšie ešte iba príde<br />

Asi pred polrokom sme spolu s<br />

jedným naším sólistom sedeli pri<br />

pohrebnej slávnosti, pripravení<br />

zaspievať Dvořákov 23. Žalm. Ako<br />

sme tak boli vedľa seba, všimol som<br />

si, že má pri sebe nejaký hrubý obal.<br />

Otvoril som ho a hneď na začiatku bola<br />

báseň s názvom To najkrajšie, to ešte<br />

iba príde. Veľmi ma chytila za srdce a<br />

od toho okamihu ma prenasledovala<br />

myšlienka zhudobniť ju našou skupinou<br />

Matuzalem. Keďže sme práve pripravovali<br />

vydanie nášho najnovšieho CD,<br />

nahrali sme aj túto pieseň. Nakoniec<br />

sme CD podľa nej aj pomenovali.<br />

Kvôli poriadku som začal pátrať po<br />

autorovi a cez internet som sa dostal<br />

až k telefónnemu číslu Fričovských.<br />

Zavolal som, predstavil sa a povedal, že<br />

by som potreboval súhlas na zhudobnenie.<br />

Brat farár síce nebol doma, ale<br />

26 •


deti. Uvedomovali si, že je to tak. Slúžili<br />

verne deň čo deň.<br />

Netrpezlivo som čakal na ich recenzie<br />

ako majstra pera, majstra slova a som<br />

im vďačný – za ich úprimnosť, za to, že<br />

sa ochotne a rád k tomu podujali. Bolo<br />

a zostane to pre mňa veľká vzácnosť.<br />

Teraz, keď niečo píšem, tak myslím<br />

na to, čo to spôsobí a tiež aj na brata<br />

farára. Aj keď ma nechali vždy v slobode<br />

napísaného.<br />

No som im vďačný za oveľa viac.<br />

My sme sa totiž stretli, keď som bol<br />

neveriacim človekom. Pánu Bohu som<br />

vďačný, že som mohol stretnúť práve<br />

ich. Pre mňa preto boli a zostanú<br />

človekom, kňazom, ktorý ak ukazuje<br />

na Krista, tak nielen slovami, ale je<br />

príkladom. Ten, ktorý bdel nad našimi<br />

dušami (Žid 13, 17).<br />

Zostupujem, aby som vystúpil.<br />

Niektoré verše, čo som napísal vyššie,<br />

sú z tejto zbierky. No básne z tejto<br />

zbierky sú ako malé, tiché sviečky pri<br />

chodníku kráčajúceho ľudu. Svietia, ako<br />

len dokáže jeden farár svojou službou<br />

svietiť. Zarozprávate sa, začítate, ste<br />

zaneprázdnený... no sviečky svietia<br />

a privedú vás k chrámu. K stromu<br />

poznania, k perle... „Keď z neba sa – ku<br />

mne celkom sticha – znáša, - k slnku ma<br />

dvíha – vyššie ako Gerlach. – A nie je to<br />

len póza – ruka Božia – a v nej perla:<br />

- S p á s a!“<br />

Ľubo Lehotský<br />

jeho pani manželka ochotne sľúbila<br />

pomoc. Keď som o hodinku volal opäť,<br />

zodvihol mi už brat farár a na prvýkrát<br />

sme zotrvali v mimoriadne priateľskom<br />

rozhovore vyše pol hodiny. Potom<br />

mi osobne poslal nielen povolenie na<br />

zhudobnenie tejto básne, ale na všetky<br />

básne, ktoré kedy napísal a dokonca<br />

mi niekoľko svojich zbierok poslal aj s<br />

venovaním.<br />

Do Košíc zvyknem chodievať na<br />

dovolenky, tak sme sa dohodli, že sa<br />

v lete stretneme a porozprávame si<br />

viacej. Keď sme potom naše CD vydali,<br />

hneď som požiadal svojich košických<br />

známych, aby ho bratovi farárovi<br />

odniesli. Neskôr som sa informoval,<br />

či ho už má. Vtedy mi pani manželka<br />

oznámila, že brat farár je v nemocnici.<br />

O pár dní mi už zavolala, že Pán života<br />

a smrti si ho zavolal k sebe, aby mohol<br />

prežívať to najkrajšie, o čom písal už tu<br />

na zemi. Aj keď nemohol počuť našu<br />

spoločnú pieseň, vydanú na našom CD,<br />

verím, že ju počuje v tom najkrajšom<br />

nebeskom prevedení.<br />

JÁN BROZMAN:<br />

Zostúpil, aby vystúpil<br />

Neodišli, hoci telesne áno. No<br />

usilovnosťou im vlastnou nám zanechali<br />

svojho ducha, Duchom naplneného,<br />

nepremrhanými dňami tvorby. Čo<br />

opísali, ako – „je mi ľúto – každého<br />

dňa, - čo za chotár zašiel – premrhaný.<br />

Čierny kvet – v prázdnej dlani“. Takto<br />

ho opísali, ale nepremrhali.<br />

Práve brat farár Ladislav Fričovský<br />

boli a zostanú tým, kto mi ukázal na<br />

Krista. Kto ma viedol rozhovormi,<br />

ale najmä svojím príkladom. Strávili<br />

sme veľa chvíľ na rozhovoroch, v ich<br />

obývačke na gauči. Ticho som sedel<br />

a čakal, čo bude, keď čítali moje prvé<br />

básne. „Len sa nedaj nikomu odradiť.<br />

Tvor, píš, škrtaj, prepisuj.“ Teraz, keď<br />

čítam ich básne, niečo z ich tvorby,<br />

tak niekde vnútri ich počujem. Ich<br />

hlas, ktorý znel v našom chráme<br />

v Obišovciach, aj ich spev. Som<br />

presvedčený, že všetci v cirkevnom<br />

zbore Obišovce. Veľmi dobre si uvedomovali<br />

svoju malosť a Božiu veľkosť.<br />

Keď mali v mladších rokoch haváriu,<br />

zranili si koleno. Cítili to pri každom<br />

pokľaknutí i vstávaní. No nesťažovali<br />

si. Keď zaplavilo „starú faru“, tak sme<br />

ako brigádnici čistili všetko od bahna,<br />

maľovali, ale veľa sme neinvestovali,<br />

v tej dobe sme stavali novú faru. A tak<br />

všetky investície išli tam. Podmienky na<br />

„starej fare“ neboli nijako valné. Skôr<br />

zlé. No nesťažovali si, ani ich manželka,<br />

Po kázni: Umelcovi – po koncerte –<br />

donesie ktosi – kyticu ruží. – A zaznie<br />

potlesk. – Patrí sa – andante grazioso!<br />

– Kazateľ – zlatými kľúčmi – odmyká<br />

poklady. – Bijú blesky. – I voľne plynie<br />

rieka – allegro amabile! – Len potlesk<br />

nezaznie. – Kyticu nikto neprinesie? –<br />

A čo tak lístok – z koruny života?<br />

Zaslúžili by si kyticu po každej kázni,<br />

ale vo svojej básni povedali, že nie je<br />

dôležitá kytica, ale snažne bežať, aby<br />

sme získali veniec. Odmykali nám<br />

poklady v kázniach, kde pripomínali, že<br />

nekážu seba, ani inú slávu, ale Krista,<br />

toho ukrižovaného. Pred kázňou som<br />

vždy pozeral, aby som ich videl, kedy<br />

prídu na kazateľnicu. Dvíhal som zrak<br />

od spevníka a keď prišla tá chvíľa,<br />

tak už tam boli. Vtedy zažiaril poklad<br />

z kázne, ktorý oni zlatými kľúčmi<br />

odmykali. S vďakou a úctou k Pánu<br />

Bohu za život, pri ktorom som mal<br />

možnosť žiť, v blízkosti brata farára<br />

Ladislava Fričovského. Ďakujem im, aj<br />

ich manželke a deťom, za službu celej<br />

rodiny.<br />

Ladislav Fričovský poskytol<br />

eVýchodu rozhovor,<br />

ktorý sme publikovali<br />

v eV 6/2010, s. 8 – 10.<br />

február <strong>2015</strong><br />

• 27


família<br />

Nika Balent - Nováková<br />

Ako ochrániť svoje dieťa v tomto svete?<br />

Keď som do internetového vyhľadávača zadala otázku „ako ochrániť svoje deti?“, našla som zaujímavé články: napr. Ako ochrániť<br />

naše deti pred nástrahami internetu; Ako ochrániť naše deti pred chrípkou; alebo Ako ochrániť naše deti pred kresťanstvom.<br />

Spolu s manželom sme už 18<br />

rokov vo farárskej službe a na<br />

plný úväzok sa venujeme práci<br />

v našich cirkevných zboroch. Najprv<br />

v Dunajsko-nitrianskom senioráte<br />

a teraz v Košickom. Službe deťom a ich<br />

vedeniu za Pánom Ježišom Kristom cez<br />

detské besiedky, rôzne kluby pre deti,<br />

aj v rámci mimoškolských, vzdelávacích<br />

i záujmových aktivít. V súčasnosti sa<br />

venujeme najmä rómskej misii ako<br />

jednej z mnohých misijných aktivít<br />

v našom cirkevnom zbore. Ale stále<br />

platí, že najdôležitejší mladí ľudia,<br />

ktorým slúžime spolu s manželom,<br />

sú tí dvaja, ktorí každú noc spia u nás<br />

doma – síce každý vo svojej izbe, ale<br />

často ešte s pootvorenými dverami, len<br />

aby vedeli, že sme všetci tam, kde máme<br />

byť – doma.<br />

Nebolo to vždy jednoduché<br />

Sú už veľkí – syn Tomáš má 17<br />

a dcéra Gabriela 14 rokov. Ale stále sú<br />

to deti, ktoré potrebujú pocit istoty,<br />

lásky, domova. Keď som prvýkrát<br />

držala v rukách nášho syna, napadla<br />

mi otázka: „Môj Pane, čo ja s týmto<br />

dieťaťom budem robiť?“ A v priebehu<br />

nasledujúcich rokov som si ju položila<br />

nespočetne krát. Stala sa súčasťou<br />

môjho každodenného životného zápasu<br />

o múdru výchovu našich detí. A Boh<br />

odpovedal. To bolo to najkrajšie.<br />

Nebolo to vždy jednoduché, v mnohých<br />

zápasoch a bojoch sme s manželom<br />

zlyhali, v iných nám Boh dovolil<br />

siahnuť až na dno našich síl, aby nás<br />

potom zodvihol, iné boje a zápasy boli<br />

jednoduchšie a ľahšie. Zámerom toho,<br />

čo tu píšem, nie je ukázať sa ako super<br />

mama, resp. ukázať nás s manželom<br />

ako super rodičov, (myslím si totiž,<br />

že mnohí rodičia to zvládajú ďaleko<br />

lepšie, ako my). Ale napriek tomu<br />

chcem povzbudiť všetkých rodičov,<br />

že aj keď skutočný život je iný od<br />

toho nášho vysnívaného a zďaleka<br />

nestíhame dodržať pri výchove našich<br />

detí všetky svoje predsavzatia, má<br />

zmysel každý deň predkladať naše<br />

deti Pánu Bohu. Má zmysel dostáť<br />

sľubu, ktorý sme dali pri ich krste,<br />

že ich vychováme vo viere v nášho<br />

Trojjediného Boha!<br />

Vždy ma privádzalo do úžasu<br />

vedomie toho, akými vzácnymi sú deti<br />

v Božích očiach. Svedčí o tom množstvo<br />

biblických citátov, napr.: Žalospevy 2,<br />

19: „... Vylievaj svoje srdce ako vodu<br />

pred tvárou Pánovou, dvíhaj k Nemu<br />

svoje dlane za život svojich dietok...“<br />

(ďalej L 18, 15 – 18, Iz 8, 18, Jer 1, 5)<br />

Dieťa ako záťaž<br />

Je smutné, že ako sa svet a ľudia<br />

v ňom vzďaľovali a vzďaľujú od Boha,<br />

tak sa menil aj ich postoj k Božiemu<br />

daru – dieťaťu. Deti sa dnes pre<br />

mnohé rodiny stali záťažou (radšej si<br />

zaobstarajú domáce zviera); luxusom<br />

(stačí iba jedno dieťa); zdrojom financií<br />

(rodiny v sociálnej núdzi) a pod. Myslíte<br />

si, že preháňam? Sme dennodenne<br />

svedkami týraných a nechcených detí,<br />

svedkami kupovania si ich lásky za<br />

peniaze, ktoré pre mnohých rodičov<br />

znamenajú „lásku“, vidíme ponižujúci<br />

vplyv rodičov na deti, ktoré sú pre nich<br />

len záťažou a nedokážu sa o ne postarať.<br />

Tie deti sú deťmi ulíc a podchodov,<br />

drog, alkoholu a cigariet...<br />

A uprostred tohto chaosu pocitov,<br />

názorov a postojov dnes stoja rodiny<br />

úprimne veriacich kresťanov, ktorí ešte<br />

stále prijímajú dieťa ako vzácny prejav<br />

Božieho požehnania. Stoja pred ťažkou<br />

výzvou: „Ako vychovať svoje deti<br />

tak, aby z nich vyrástli statoční ľudia<br />

a odvážni Boží služobníci?“<br />

(Pamätám si, že presne za toto sa<br />

modlieval môj starý otec, keď sa modlil<br />

za mňa a moju sestru. Prosil nebeského<br />

Otca, aby z nás vyrástli statočné ženy<br />

a odvážne Božie služobníčky. Som<br />

vďačná za túto modlitbu, pretože mi<br />

pomohla vidieť naše deti vo svetle<br />

Božích zasľúbení. A aj keď sme si<br />

s manželom veľakrát položili otázku:<br />

„Ako múdro a v bázni pred Bohom<br />

vychovať naše deti?“, vždy sme mali<br />

28 •


istotu, že sú v Božích rukách a sú Mu<br />

vzácni.)<br />

Nástrahy na ceste<br />

Už dávno sme s manželom pochopili,<br />

že čím viac sa snažíme pri výchove<br />

našich detí, tým väčšie budú nástrahy,<br />

ktoré im satan bude stavať do cesty ich<br />

života – od tých najviditeľnejších, ako<br />

sú reklama, internet, sociálne siete, cez<br />

kamarátov, časopisy, filmy a seriály<br />

až po relativizovanie a negovanie<br />

hodnôt, s ktorými vyrastajú v rodine.<br />

Satan sa dômyselne postaral o to, aby<br />

sme my rodičia boli prepracovaní<br />

a trpeli nedostatkom času. Máme toľko<br />

záujmov – my ako rodičia a aj naše deti,<br />

že je takmer nemožné nájsť si pre seba<br />

navzájom spoločný čas; psychológovia<br />

už dávno varujú pred stratou významu<br />

„spoločného stola“ – dnes stačí jedlo<br />

ohriate v mikrovlnke a zjedené vo<br />

vlastnej izbe, alebo pri práci. Stratil sa<br />

význam otca a matky v rodine, dnešný<br />

svet odmieta Bohom dané úlohy pre<br />

muža a ženu v rodine (Ef 5, 21 – 6,<br />

4), stratil sa vôbec význam rodiny ako<br />

takej; jednou z mocných satanových<br />

zbraní je „demokracia“, ktorá prináša<br />

tak veľkú slobodu, až my sami nevieme,<br />

čo s ňou a tak sme ju použili nie ako<br />

ochrankyňu slobody, pokoja a mieru,<br />

ale ako útok na živého a svätého Boha<br />

a Jeho pravidiel pre náš život. S tým<br />

všetkým sa naše deti stretávajú bez<br />

toho, aby sme ich vedeli pred tým<br />

ochrániť. Jediné, čo im v tomto chaose<br />

vieme poskytnúť, je moc Božej lásky,<br />

a istota, že v Jeho náručí sme ukrytí<br />

na najbezpečnejšom mieste, že s Ním<br />

môžu rátať v každej chvíli svojho života.<br />

Z Božieho slova sa môžeme dozvedieť<br />

mnoho vzácnych a užitočných rád, ako<br />

vychovávať naše deti. Spomeniem aspoň<br />

štyri z nich:<br />

• výchova detí od malička (vlastne už<br />

od počatia, Prísl 22, 6)<br />

• súca žena, ktorá má na jazyku láskavé<br />

ponaučenie a s láskavou múdrosťou<br />

usmerňuje svoje deti (Prísl 31,<br />

10.11.25 – 26)<br />

• otcovia, ktorí vychovávajú svoje<br />

deti s napomínaním a bázňou pred<br />

Bohom, ale nedráždia ich, neponižujú<br />

(Ef 6, 4)<br />

• uistenie, že ak budeme deti prinášať<br />

k Bohu, On ich bude požehnávať! (Mk<br />

10, 13.16)<br />

Ak mám teda odpovedať na otázku:<br />

Ako chrániť naše deti?, potom toto<br />

je najlepšia odpoveď, akú môžem<br />

dať! Ak chceme, aby z našich detí<br />

vyrástli statoční ľudia s nádhernou<br />

dušou a odvážni Boží služobníci,<br />

potom ich vychovávajme od malička<br />

(od počatia – aj v brušku naše deti<br />

vnímajú požehnanú moc modlitby<br />

rodičov, či Boží pokoj pri čítaní Jeho<br />

slova). Matky, s láskavosťou učme<br />

svoje deti a s Božou múdrosťou<br />

ich usmerňujme. Otcovia, prijmite<br />

úlohu, ktorú vám Boh zveril a v bázni<br />

a pokore pred Ním vychovávajte<br />

otcovskou rukou svoje deti a spoločne<br />

ako rodičia ich v modlitbách každý<br />

deň prinášajme nášmu Bohu, aby<br />

ich požehnával. Boh dáva totiž nám,<br />

rodičom, nádhernú príležitosť slúžiť<br />

svojim deťom. A učiť tak tejto službe<br />

do budúcnosti aj ich.<br />

Nápady, ktoré sme<br />

sa naučili v rodine<br />

Nakoniec možno niekoľko nápadov, ktoré sme sa naučili<br />

v našej rodine. Ak mám byť ale úprimná, sú dni, kedy nefungujú<br />

alebo na nich zabudneme, alebo sú deti až príliš aktívne, alebo<br />

sa domov dostaneme až neskoro večer a všetci si už chceme ísť<br />

len ľahnúť. Zásadnou motiváciou, prečo sa ich držať, je pre nás<br />

pomyslenie, že tieto nádherné, krásne, pojašené a úžasné decká<br />

budeme mať pri sebe pravdepodobne menej ako dvadsať rokov<br />

a uvedomujeme si, že Boh poveril nás, aby sme ich vychovávali<br />

v bázni pred Ním – veď sme Mu to sľúbili pri krste.<br />

1. Každé ráno, keď deti odchádzajú do školy, si spoločne<br />

s nimi čítam z Biblie a Tesnej brány. Modlíme sa spolu<br />

a keď odchádzajú, každé jedno z nich zvlášť požehnám. Je to<br />

už taký náš rituál.<br />

2. Vždy, keď sa od niekadiaľ vrátia, dávam im najavo, aké je<br />

pre mňa vzácne to, že sú doma. Akí sú pre mňa dôležití –<br />

objímem ich, poviem im, ako sa teším, že sú doma, dám im<br />

najavo, že práve teraz – v tomto okamihu, nie je nič, čo by<br />

bolo dôležitejšie ako ony. Aj keď niekedy, kvôli pracovným<br />

povinnostiam, je ten okamih veľmi krátky.<br />

3. Povzbudzujem ich k čítaniu Biblie. Každý deň im pripomínam,<br />

aké je dôležité, aby si z nej sami prečítali aspoň<br />

jeden verš. A opakujem to každý deň znova a znova.<br />

4. Každý deň sa snažím nájsť si pre ne čas – nezáleží na dĺžke<br />

toho času. Záleží jedine na tom, že vedia, že sú vypočuté.<br />

5. Večer spoločne končíme deň zaujímavým čítaním<br />

z Biblie, modlitbou a požehnaním.<br />

6. Učíme sa s manželom každému z našich detí dať samostatný<br />

priestor v našej modlitbe, aby deti vedeli, že sa modlíme<br />

konkrétne za toho alebo onoho, a tak cítili hĺbku a opodstatnenosť<br />

tejto modlitby.<br />

7. Od malička sme viedli deti k tomu, aby v modlitbe videli<br />

vzácny dar vypočutia a odpovede na ňu. A to i vtedy, keď<br />

niekto iný by mávol rukou a povedal – náhoda.<br />

8. Naše deti s nami pravidelne chodia na služby Božie.<br />

A pokiaľ sa to dá, zúčastňujú sa aj na iných zborových<br />

aktivitách. Dokonca pri niektorých je to až povinnosť, aby<br />

na nich boli – služby Božie, detská besiedka, stretnutia<br />

dorastu/mládeže, mládežnícke víkendovky, tábory a pod.<br />

Od malička sme deti učili tomu, aby rozumeli našej<br />

práci farárov. Aby vnímali to krásne v tejto službe. Aby<br />

porozumeli tomu, že svoj čas delíme medzi nich a na prvý<br />

pohľad celkom cudzích ľudí. A zapájame ich do misijnej<br />

práce, ktorú robíme. Učíme ich modliť sa za iných ľudí,<br />

nielen za seba. Učíme ich vnímať potreby iných.<br />

9. Asi to najťažšie je nedráždiť svoje deti a vychovávať ich v bázni<br />

pred Bohom – nastaviť hranice a mantinely tak, aby boli<br />

plné lásky a aj múdrej prísnosti. Postaviť požiadavky tak, aby<br />

deťom prinášali pocit istoty a neboli pre ne len bremenom.<br />

Medzi najkrajšie chvíle, keď svoje deti vyučujeme<br />

v Pánovi, patria obyčajné maličkosti počas dňa,<br />

keď im môžeme poukazovať na Boha a Jeho slovo.<br />

To je len niekoľko tipov, ktoré môžeme uplatniť pri deťoch,<br />

aby sme im ukázali, že Boh je dôležitý, Jeho plány a príkazy sú<br />

dôležité a ony samotné sú pre nás dôležité. Prosím, nezabúdajte,<br />

že žiadne z týchto vecí nikdy nerobíme dokonale a stále si<br />

musíme pripomínať, že je to Boh, kto zachraňuje naše deti a nie<br />

my, ani múdro vymyslený systém. Potrebujeme robiť všetko, čo<br />

vieme a spoľahnúť sa na Božiu moc, Jeho Slovo a evanjelium,<br />

aby sa postarali o zvyšok. Nech nás všetkých v tejto snahe<br />

požehná nebeský Otec a Boh.<br />

Monika Beňová, farárka v Rankovciach<br />

február <strong>2015</strong><br />

• 29


misia<br />

Ľubo Bechný<br />

Cirkev je tu pre tých, čo stoja na okraji<br />

Do rozbehnutého vlaku rómskej misie v Rankovciach po emeritnom biskupovi Igorovi Mišinovi pred rokmi nastúpili Monika a Ľubo<br />

Beňovci. Rôzne formy spolupráce cirkvi a samosprávy v oblasti rómskej misie predstavila sestra farárka Beňová na novoročnom<br />

stretnutí evanjelických primátorov, starostov a farárov Východného dištriktu, ktoré sa v januári konalo v Dvorane Starého kolégia<br />

v Prešove.<br />

Rankovce sú malá dedinka na<br />

<strong>východ</strong>nom Slovensku, ktorá má 789<br />

obyvateľov, z toho cca 630 Rómov.<br />

Táto dedinka je tiež matkocirkevným<br />

evanjelickým zborom, ktorý sa skladá<br />

dohromady z deviatich obcí (Rankovce,<br />

Boliarov, Bačkovík, Čakanovce,<br />

Mudrovce, Herľany, Žírovce, Ďurďošík<br />

a Trsťany). Je to cirkevný zbor ako<br />

mnohé iné so svojím bohoslužobným<br />

i vnútromisijným životom. Trocha sa<br />

možno líši tým, že je otvorený rómskej<br />

misii – misijnej činnosti s marginalizovanou<br />

komunitou, ktorá sa už aj<br />

v našom cirkevnom zbore v mnohých<br />

obciach pomaly stáva majoritným<br />

obyvateľstvom.<br />

Nástup do rozbehnutého vlaku<br />

Vstúpili sme spolu s manželom<br />

do rozbehnutého vlaku rómskej<br />

misie po bratovi biskupovi Igorovi<br />

Mišinovi a vďaka nemu sme tu tiež<br />

našli spolupracovníkov postavených<br />

do tejto služby – Martina a Františku<br />

Ondrašikovcov. Aj vďaka nim sme<br />

spočiatku nemuseli rozmýšľať, akým<br />

spôsobom a ktorým smerom rozvíjať<br />

aktivity v tejto oblasti práce v našom<br />

zbore. Dnes v Rankovciach beží hneď<br />

niekoľko misijných aktivít v ústrety<br />

rómskej komunite, ktoré zasahujú<br />

všetky vekové skupiny, počnúc od<br />

detí na detskej besiedke, cez aktivity<br />

s dorastom a mládežou, rómsky<br />

spevokol, biblické skupinky, až po<br />

stretnutia s najstaršími na modlitebných<br />

skupinkách po domoch. V súčasnosti<br />

rozvíjame spoluprácu aj s inými<br />

cirkevnými zbormi, ktoré sa venujú tejto<br />

časti misie – Slavošovce, Kameňany,<br />

Hostišovce. Medzi Rómami tu pracuje<br />

aj Cirkev Adventistov Siedmeho Dňa<br />

a vo viacerých aktivitách úspešne<br />

spolupracujeme.<br />

Občianske združenie<br />

Pre lepší život<br />

V roku 2004 vzniklo pri našom<br />

cirkevnom zbore Občianske združenie<br />

Pre Lepší Život (OZ PLŽ), ktoré sa<br />

zaoberá posilňovaním rozvoja vidieckej<br />

rómskej komunity. Toto občianske<br />

združenie vzniklo ako prirodzené<br />

pokračovanie aktivít neformálnej<br />

dobrovoľníckej skupiny, zameranej<br />

na rómsku misiu. Pochopili sme, že<br />

problémy rómskej komunity potrebujú<br />

komplexný a systematický prístup, čo<br />

samozrejme zachytáva nielen sociálnu,<br />

vzdelanostnú, kultúrnu, ale aj misijnú<br />

a duchovno-náboženskú pomoc. Túžime<br />

po tom, aby v našej obci a nielen v nej,<br />

ale aj na okolí, fungovali zdravé rodiny<br />

a zodpovední jednotlivci, ktorí budú<br />

v našej spoločnosti zastávať plnohodnotné<br />

miesto – budú žiť zodpovedný<br />

život pred spoločnosťou, sebou samými,<br />

ale najmä pred Bohom.<br />

Cezhraničná spolupráca<br />

V rámci aktivít OZ sme nadviazali<br />

kontakty najprv s Nemeckom<br />

a organizáciou Zisterne a neskôr s<br />

medzinárodnou organizáciou YEPP,<br />

30 •


opačne: vďaka pôsobeniu cirkvi k nám<br />

prichádzajú aj misijne zamerané organizácie<br />

ako napr. OZ Nádej pre Rómov.<br />

Toto OZ založila v Rankovciach sestra<br />

Kristen Wollam z USA – začínala prácu<br />

s rómskymi ženami práve u nás na fare.<br />

Neskôr, cca po dvoch rokoch si tu kúpila<br />

aj dom, v ktorom otvorila krajčírsku<br />

dielňu, kde zaučila asi 10 žien. Vytvorila<br />

tiež skupinu asi 10 dievčat vo veku 13 –<br />

16 rokov, ktoré tiež zaúča v šití na stroji.<br />

S obidvomi týmito skupina pracuje na<br />

troch úrovniach: šijú, a potom ušité<br />

výrobky predáva v Rakúsku a USA,<br />

u nás len v rámci aktivít obecných a<br />

cirkevno-zborových. Ďalšou úrovňou<br />

je biblické vzdelávanie, na ktorom<br />

sa podieľa aj náš cirkevný zbor.<br />

V poslednom polroku začala nacvičovať<br />

s dievčatami bábkové divadlo, ktoré<br />

malo svoju úspešnú premiéru pred<br />

vianočnými sviatkami. Práve tu sa nám<br />

darí búrať mnohé bariéry medzi ľuďmi<br />

aj cirkvami.<br />

Služby očného<br />

a zubného lekára<br />

Ľubo Bechný<br />

ktorá má sídlo v Berlíne. V súčasnosti sú<br />

aktivity tejto medzinárodnej organizácie<br />

u nás podporované prioritne rakúskou<br />

ERSTEbank. Vďaka tejto organizácii<br />

sa dnes už aj lokálnej bunke YEPP<br />

u nás v Rankovciach darí posilňovať<br />

vzdelanie a sociálne zručnosti mladých<br />

Rómov a tiež vychovávať k líderstvu<br />

mladých ľudí z marginalizovaných<br />

komunít. Cirkevný zbor vstúpil cez<br />

obec tiež do partnerstva s OZ ETP<br />

Slovensko Centrum pre udržateľný<br />

rozvoj v rámci projektu Komunita<br />

na ceste k prosperite, ktoré svoje<br />

vzdelávacie a mimoškolské aktivity koná<br />

práve v našich cirkevných priestoroch a<br />

priestoroch Občianskeho združenia Pre<br />

Lepší Život.<br />

V obecnom zastupiteľstve<br />

V roku 2006 som bola oslovená,<br />

aby som kandidovala do obecného<br />

zastupiteľstva. Modlili sme sa za to<br />

spolu s manželom, pretože som si<br />

uvedomovala zodpovednosť za svoje<br />

rozhodnutie nielen pred obyvateľmi<br />

obce, ale predovšetkým pred cirkevným<br />

zborom i samotnou cirkvou i pred<br />

Bohom. Ale tiež som už nejaký čas<br />

vnímala, že úzka spolupráca cirkvi<br />

a obce môže priniesť požehnanie aj do<br />

misijnej, či sociálnej práce cez naše<br />

občianske združenie.<br />

Spolupráca cirkvi a obce<br />

Mnohé projekty, cez ktoré fungujeme<br />

u nás v obci i cirkevnom zbore, boli<br />

až donedávna zastrešované práve<br />

obcou, nakoľko cirkev si nemohla<br />

žiadať v mnohých projektových výzvach<br />

financie. Vďaka dobrým vzťahom sme<br />

tak spoločne mohli obnoviť priestory<br />

občianskeho združenia – čo je cirkevná<br />

budova – ale tiež rozbehnúť mnohé<br />

aktivity platené z týchto projektov, ako<br />

napr. vzdelávanie a vyučovanie detí<br />

predškolského veku, školský klub pre<br />

prváčikov, doučovacie aktivity, kluby<br />

pre deti 2. stupňa ZŠ, mimoškolské<br />

a voľnočasové aktivity, vzdelávacie<br />

aktivity pre dospelých. Týmito projektmi<br />

sme tiež mohli do určitej miery zastrešiť<br />

misijné a duchovné aktivity s mladými<br />

ľuďmi, mnohé tábory, aktivity so<br />

staršími členmi komunity – ako napr.<br />

vytvorenie spevokolu. Viaceré aktivity<br />

finančne podporuje aj naša cirkev,<br />

ktorá zastrešuje aj mnohé iné projekty,<br />

ktoré sme rozbehli v rámci misie medzi<br />

Rómami.<br />

Krajčírska dielňa<br />

Nie je to ale len o tom, že vďaka<br />

spolupráci cirkvi s obcou k nám prichádzajú<br />

organizácie zamerané na sociálnu<br />

a vzdelanostnú oblasť. Funguje to aj<br />

Každoročne k nám prichádzajú mladí<br />

dobrovoľníci z Česka, z cirkevného<br />

zboru Sliezskej cirkvi evanjelickej v<br />

Třinci, ktorí organizujú letné tábory<br />

pre deti a dorast s mládežou. Tiež sme<br />

v štádiu rozhovorov s inými misionármi<br />

z USA a Nemecka, ktorí by chceli<br />

venovať svoj čas rómskej misii u nás na<br />

Slovensku a spoločne rozmýšľame nad<br />

ich zapojením do misie u nás v obci. Od<br />

augusta minulého roku sme nadviazali<br />

priateľstvo s poľským misionárom<br />

Markom Gwóźdźom – prichádza k nám<br />

niekoľkokrát v roku a ponúka služby<br />

očného a ušného lekára.<br />

Ťahať za jeden povraz<br />

A tak nám tu stoja popri sebe misijné<br />

i svetské organizácie, ktoré môžu spolu<br />

urobiť veľmi veľa, ale ak každá z nich<br />

bude robiť len to svoje, a nebude brať<br />

ohľad na prácu iných, práca sa rozbije,<br />

aj takú máme skúsenosť. Preto jedna<br />

z prvých vecí, na ktorú sme prišli, je<br />

vstúpiť do spolupráce so všetkými<br />

inštitúciami a rozprávať sa o spoločnom<br />

diele – cirkev, obec, kresťanské cirkvi,<br />

občianske združenia, misijné organizácie<br />

a pod.<br />

V rámci týchto rozhovorov<br />

pripravujeme spoločné stratégie práce<br />

v rómskej komunite, a to po stránke<br />

duchovnej i sociálnej. Vďaka nim<br />

môžeme už dnes vidieť hmatateľné<br />

výsledky: modlitebné skupinky<br />

v rómskej komunite a túžbu po hlbšom<br />

spoznávaní nebeského Otca; duchovný<br />

rast mladých ľudí cez misijné stretnutia<br />

február <strong>2015</strong><br />

• 31


a duchovné aktivity – misijný tím<br />

spolupracovníkov; plnohodnotní rómski<br />

presbyteri, ktorí pomáhajú pri misijných<br />

aktivitách a aj sami mnohé organizujú<br />

(biblické skupinky každú sobotu, nácvik<br />

kresťanských scénok s bábkovým divadielkom,<br />

biblické vzdelávanie dievčat<br />

a žien); rast počtu misijných aktivít<br />

v rómskej komunite a túžba po nich,<br />

ktorá vychádza zo samotných Rómov<br />

(detská besiedka, dorast, spevokol,<br />

biblická a modlitebná skupinka, konfirmačná<br />

príprava...); odchod mladých<br />

rómskych ľudí zo základnej na strednú<br />

školu (hoci v malej miere, ale deje sa<br />

už); pozdvihnutie rómskej identity<br />

a sebavedomia – rómski aktivisti a<br />

lídri v sociálnej i duchovno-misijnej<br />

oblasti; kamenári a maliari; elokované<br />

pracovisko SOU z Košíc, duchovné<br />

a vzdelanostné kurzy, zapojenie do<br />

projektov Komprax Nadácie Iuventa;<br />

spolupráca s materskou i základnou<br />

školou cez dobré vzťahy v obci, misijné<br />

aktivity, terénnych pracovníkov;<br />

vytvorenie pracovných miest – z toho<br />

štyri v rámci misijno-sociálnych aktivít<br />

u nás na fare a v priestoroch OZ PLŽ cez<br />

spoluprácu s OZ ETP a obcou; dokončenie<br />

4 legálnych domčekov, vo výstavbe<br />

ďalších 10 sa pokračuje – časový<br />

horizont cca 1 – 2 roky na dostavbu;<br />

a pod.<br />

Prekážky na ceste<br />

Samozrejme, že pri našej práci i misii<br />

si uvedomujeme mnohé prekážky<br />

a problémy a často s nimi s modlitbou<br />

bojujeme. Medzi tie najmarkantnejšie<br />

a najviditeľnejšie patria: nevzdelanosť<br />

na strane Rómov (má to dopad<br />

aj na mnohé konanie z ich strany<br />

a pohľad na svet a dianie v ňom. Vedie<br />

to k mnohému nezodpovednému<br />

konaniu z ich strany bez uvedomenia<br />

si dôsledkov); nezáujem zo strany<br />

majority o mnohé aktivity v obci;<br />

rivalita medzi jednotlivými inštitúciami<br />

(najmä preto sme z našej strany urobili<br />

prvý krok k rozhovorom a spolupráci);<br />

nevysporiadané pozemky – problém pri<br />

výstavbe nových domov. Nevzdelanosť<br />

vedie k neschopnosti porozumieť<br />

mnohým intenciám rozbehnutých<br />

projektov a to vedie v nevraživosti,<br />

závisti, vlastnému si vysvetľovaniu<br />

niektorých vecí a pod. Často bojujeme s<br />

neochotou Nerómov prijímať a povzbudzovať<br />

pozitívne zmeny v myslení<br />

a konaní Rómov; nekompetentnosťou<br />

a presadzovaním iba vlastných<br />

záujmov...<br />

Ľahké to nebude<br />

Pán Ježiš nikdy nepovedal, že práca<br />

misionárov kdekoľvek na svete bude<br />

jednoduchá, len nám ponúka riešenie,<br />

ktoré je kotvou aj nášho života i našej<br />

práce: „Ja som s vami po všetky<br />

dni až do konca sveta.“ (Mt 28, 20)<br />

a tiež: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa<br />

namáhate a ste preťažení; ja vám dám<br />

odpočinutie! Vezmite na seba moje<br />

jarmo a učte sa odo mňa, lebo som<br />

krotký a pokorný v srdci, a nájdete si<br />

odpočinutie duše; lebo moje jarmo je<br />

lahodné a moje bremeno ľahké!“ (Mt 11,<br />

28 – 30) Vďaka týmto slovám dokážeme<br />

veľakrát v našej práci začínať odznova,<br />

pokorne prijímať prehry a s novou<br />

nádejou a odvahou ísť ďalej. A tiež vo<br />

všetkej zodpovednosti pred Bohom<br />

a ľuďmi konať túto misiu u nás, v našom<br />

cirkevnom zbore.<br />

Priestor pre<br />

marginalizované komunity<br />

A možno nakoniec výzva pre nás<br />

všetkých – nebojme sa aj ako cirkev<br />

ísť do spolupráce s inými inštitúciami.<br />

V dnešnej dobe je totiž ťažké nájsť<br />

seriózneho partnera (to platí tak<br />

o manželstve, ako aj o verejnej sfére<br />

pôsobenia). Akoby každý chcel ťahať<br />

za väčší a dlhší povraz, cnosti ako:<br />

štedrosť, otvorenosť, pravdovravnosť,<br />

úcta k partnerovi, vďačnosť, vernosť,<br />

sú akoby doménou len „stredovekých<br />

rytierov“. Nosí sa dravosť,<br />

prezentovanie seba samého a svojich<br />

úspechov (čo je v podstate klamstvo),<br />

povrchnosť, sebastrednosť... A práve<br />

cirkev v tomto smere môže priniesť<br />

pozitívny príklad a byť dobrým vzorom.<br />

Práve ona môže vytvoriť bezpečný<br />

priestor pre zdravé vzťahy, duchovný<br />

aj sociálny a vzdelanostný rast marginalizovaných<br />

komunít, zastrešiť vzácne<br />

partnerstvá založené na vzájomnom<br />

rešpekte, otvorenosti a úcte. A to<br />

všetko s jediným cieľom, ku ktorému<br />

sme pozvaní Pánom Ježišom Kristom:<br />

„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky<br />

národy, krstiac ich v meno Otca i<br />

Syna i Ducha Svätého a učiac ich<br />

zachovávať všetko, čokoľvek som vám<br />

prikázal.“ (Mt 28, 19 – 20)<br />

Monika Beňová<br />

zborová farárka v CZ Rankovce<br />

Novoročné stretnutie<br />

evanjelických duchovných,<br />

primátorov a starostov<br />

V piatok 9. januára popoludní sa v Dvorane Starého kolégia v<br />

Prešove stretlo cca 70 evanjelických duchovných, primátorov<br />

a starostov Východného dištriktu.<br />

Myšlienkou psychológa Ivana Štúra, „najväčšou potrebou<br />

človeka je človek“, stretnutie otvoril Ján Brozman, dozorca<br />

Východného dištriktu (VD). Väčšinu evanjelických primátorov<br />

a starostov sprevádzali bratia farári a sestry farárky<br />

z cirkevných zborov pôsobiacich v rámci ich mesta či obce.<br />

Veď spolu stoja, ako podčiarkol J. Brozman, sám starosta v<br />

Drienovskej Novej Vsi, „v službe Bohu a ľuďom“.<br />

Stretnutie, na ktorom malo svoje zastúpenie všetkých šesť<br />

seniorátov VD, otvoril duchovným príhovorom biskup VD<br />

ECAV Slavomír Sabol. Skutočnosť, že zástupcovia miest a obcí<br />

prijali pozvanie Biskupského úradu VD, vníma ako znamenie<br />

toho, že ich cirkev im nie je ľahostajná. Je presvedčený<br />

o tom, že ak očakávame pozitívne zmeny, musíme na príklade<br />

matky Terezy začať od seba: „Zmeny nepadajú ako darček<br />

z neba, sú výsledkom premeny v nás. Ak nechceme, aby bolo<br />

v spoločnosti korupcie, nenapomáhajme jej. Ak chceme,<br />

aby sa nekradlo, nekradnime. Ak chceme, aby nás mali radi,<br />

milujme. Tak ako hovorí Ježiš: Čokoľvek chcete, aby vám<br />

ľudia činili, čiňte aj vy im.“<br />

Samotný program pozostával z prednáškových blokov,<br />

ktoré sa týkali možností spolupráce predstaviteľov samosprávy<br />

a cirkevného zboru v štyroch oblastiach: využitia<br />

dotácií na výstavbu obecných nájomných bytov (Viliam Čech),<br />

v sociálnej (Martin Škarupa) a školskej oblasti (Miroslav<br />

Čurlík) a v práci s rómskou komunitou (Monika Beňová).<br />

Po diskusii k referátom, modlitbe a požehnaní program<br />

ukončila spoločná novoročná recepcia. Celkovú atmosféru<br />

novoročného podujatia umocnili hudobné vstupy pedagógov<br />

a žiakov Súkromného hudobno-dramatického konzervatória<br />

v Košiciach, detašované pracovisko Bardejov, pod vedením<br />

Vladimíra Kmeťa.<br />

32 •


Vo vitríne<br />

Pohľady, skúsenosti, rady či srdce na dlani. Aj takto by sa dala opísať kniha Vo vitríne, na ktorej sa podieľalo päť mladých<br />

a kreatívnych autoriek – Maruška Kožlejová, Zuzka Potocká, Anna Bakalárová, Denisa Harčarová a Eva Kohútová.<br />

Vo vitríne je kniha plná autentických<br />

príbehov, tém, aktivít, tipov a inšpirácií<br />

– materiálov na jeden rok učeníckej<br />

skupinky alebo mentorské stretávanie.<br />

Obsahuje 256 strán, ktoré ponúkajú<br />

materiál na 52 skupiniek. Vydalo ju<br />

v roku 2014 Slovenské evanjelizačné<br />

stredisko.<br />

Autorky ponúkajú pohľad do vitríny<br />

ženského srdca, ktoré je plné lásky,<br />

hnevu, radosti či smútku. Tvorivým<br />

spôsobom poskytujú praktické rady<br />

z vlastných životov a skúseností, ktoré<br />

si prežili na vlastnej koži. Niektorí<br />

opisujú túto publikáciu ako praktickú<br />

pomôcku pre dievčenské skupinky,<br />

no kniha nie je len pre ne. Autorky<br />

sústredili svoju pozornosť na dievčatá<br />

v puberte, slobodné dievčatá a maminy<br />

s deťmi. Kniha má čo povedať i starším<br />

ženám, ktoré potrebujú povzbudenie<br />

alebo pomenovanie ich aktuálneho<br />

stavu s Bohom, partnerom, kamarátmi,<br />

rodinou...<br />

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať,<br />

že táto kniha patrí len do rúk žien.<br />

Nemýľte sa!<br />

Ako Maruška píše: „Keď sme<br />

začali písať túto knihu, veľa sme sa<br />

pýtali rôznych ľudí na to, čo by v nej<br />

podľa nich malo byť. Pýtali sme<br />

sa slobodných dievčat, ktoré vedú<br />

skupinky, vydatých žien. Rozprávali<br />

sme sa s nezadanými chlapcami aj<br />

ženatými mužmi – čerstvo ženatými,<br />

aj takými, ktorí sú už dlhšie otcami.“<br />

Názory mužov autorky zakomponovali<br />

kreatívnou formou a dokonca - aby<br />

uľahčili čitateľom prácu – použili<br />

značenie, ktoré pomáha mužskému<br />

pokoleniu lepšie sa orientovať v oblastiach,<br />

ktoré by si určite mali prečítať.<br />

Ako inak, využili na to symbol autíčka,<br />

ktoré je príznačné pre mužov :-).<br />

Autíčko označuje aj tie kapitoly, ktoré<br />

sú síce určené pre dievčatá, ale ich<br />

prečítanie môže mužom poodhaliť veľa<br />

z mysle a ženského srdca.<br />

Čo v knižke nájdete?<br />

Vzhľadom na to, že je to praktická<br />

kniha, ktorá ponúka vedúcim skupiniek<br />

návod, ako sa lepšie pripraviť na spoločné<br />

stretnutia, jednotlivé kapitoly sú rozdelené<br />

do týždňov. Každý týždeň sa preberá<br />

určitá téma, ktorá trápi ženské srdce,<br />

či už na povrchu alebo v hĺbke. Autorky<br />

poskytujú praktickú inšpiráciu na aktivitu<br />

pri každej téme týždňa, ktorá pomôže<br />

navodiť atmosféru, prípadne pomôže<br />

vedúcej skupinky naviazať na tému. Ďalej<br />

je sekcia „ku zdroju“, ktorá posmeľuje<br />

skupinkáčky, aby nahliadli do Božieho<br />

slova a videli danú tému z perspektívy<br />

Biblie. Texty sú výstižné a priamo ukazujú<br />

na problém a riešenie témy, o ktorej je<br />

reč. Je jasné, že na skupinkách dochádza<br />

k diskusii, no niekedy sa stane, že nevieme,<br />

ako správne položiť otázku. Aj na túto<br />

časť skupinky mysleli autorky, a preto<br />

pripravili otázky, ktoré môžu napomôcť<br />

mentorke alebo vedúcej skupinku<br />

k vedeniu dievčat. Takzvané zhrnutie<br />

prichádza v podobe troch hlavných<br />

myšlienok, ktoré sú podstatou celého<br />

stretnutia. Vzhľadom na to, že sa jedná<br />

o praktickú a interaktívnu knižku, autorky<br />

si dovolili použiť termín „domáca úloha“<br />

na to, aby skupinkáčky mysleli na danú<br />

tému celý nasledujúci týždeň. Cieľom úloh<br />

je podnietiť ku zmene alebo vyzvať dievčatá<br />

k aktivite, ktorá ich posunie ďalej v raste.<br />

Zuzka Melicherčíková<br />

Michal Pončák<br />

február <strong>2015</strong> kniha<br />

• 33


kultúra<br />

Keramický život<br />

Výtvarník Mgr. art. Ľubomír Michalko (32) vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení odbor keramika a dizajn na Fakulte<br />

architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Po skončení štúdia 5 rokov vyučoval produktový a interiérový dizajn<br />

na Škole dizajnu v Bratislave. Od septembra 2014 sa profesionálne venuje výhradne vlastnej umeleckej tvorbe. Je ženatý<br />

s vyštudovanou právničkou Terezkou (28). Majú deti Matúša (3) a Ondreja (1). Bývajú v Kvetoslavove pri Šamoríne.<br />

Ľubo, vidíš podobnosť medzi tvorením<br />

mozaiky a utváraním ľudského života?<br />

Mnohé vlastnosti keramiky sa<br />

dajú použiť pri hľadaní podobenstiev<br />

s človekom: jej tvárnosť, tvrdosť či<br />

krehkosť. Jednu vlastnosť alebo proces<br />

by som však zdôraznil: vypaľovanie<br />

v peci. Počas celého procesu tvárnenia<br />

keramiky má autor nad hlinou moc. No<br />

zapnutím pece musí prestať dôverovať<br />

sebe a odovzdať celé dielo do moci<br />

ohňa. Ten môže dielo potrhať, pokriviť,<br />

roztaviť, ale môže ho aj zušľachtiť<br />

a dať mu originalitu. Ak by tento<br />

proces s hlinou nenastal, nemohla by<br />

slúžiť svojmu účelu. Tento obraz sa dá<br />

prirovnať k dynamike ľudského života<br />

a utvárania nášho vzťahu s Bohom.<br />

Stávaš sa známym najmä cez sakrálnu<br />

tvorbu. Ako sa výtvarník, dizajnér a<br />

pedagóg dostane k zobrazovaniu<br />

kresťanskej symboliky?<br />

Každý umelec potrebuje na vytvorenie<br />

diela nejaký popud, inšpiráciu<br />

a motiváciu tvoriť. U mňa prichádza<br />

náhle a nečakane. Už na strednej škole<br />

som zažil Boží dotyk a môj život sa začal<br />

uberať smerom k službe a evanjelizácii.<br />

Je pre mňa prirodzené vkladať do<br />

svojho diela kresťanskú symboliku.<br />

Žijem ňou a túžim ju odovzdávať<br />

ľuďom.<br />

Každý umelec vkladá<br />

do svojich diel niečo zo seba.<br />

Čo vkladáš do svojich diel ty?<br />

Mozaika je veľmi špecifický druh<br />

umenia podobný ikonám. Pri tvorbe<br />

mozaiky sa nedá riadiť emóciou ani<br />

spontánnosťou. Samotné prevedenie<br />

mozaiky je pomalým, premysleným<br />

a trpezlivým opracovávaním a<br />

skladaním jednotlivých dielov. Toto je<br />

možno práve hodnota, ktorú vkladám<br />

do svojich diel.<br />

Naopak, keramická maľba, ako<br />

druhá línia mojej tvorby, vznikla<br />

z potreby vyjadriť emócie. Preto u mňa<br />

vznikla obdoba akčnej maľby pomocou<br />

farebných hlín, ktorými maľujem na<br />

sadrový podklad.<br />

Na stenách tvojho ateliéru som videl<br />

keramické obrazy, ktoré sú popraskané<br />

a jeden má dokonca veľkú štrbinu. Prečo<br />

praskajú a prečo ich práve kvôli tým<br />

prasklinám ľudia chcú?<br />

Oheň v peci vdychuje keramike život.<br />

Je to živel, ktorý nevieme vždy skrotiť<br />

a predpokladať, čo s keramikou urobí.<br />

Tento zásah „vyššej“ moci nás presahuje<br />

a asi preto je pre ľudí fascinujúci. Je<br />

to tiež silná podobnosť so životom. Aj<br />

ten je často popraskaný, no nestráca na<br />

svojej hodnote.<br />

Bol som na jednom seminári, na<br />

ktorom japonský umelec hovoril o tom,<br />

ako sa mu počas cesty na výstavu do<br />

USA rozbili čajové misky. Po príchode<br />

ich musel nanovo pozliepať a praskliny<br />

prezlátil. Tieto misky nakoniec predal<br />

za desaťnásobok pôvodnej ceny.<br />

V japonskej kultúre majú poškodené<br />

kusy zvláštnu hodnotu. Prežili nejaký<br />

príbeh, ktorý ich poznačil a dodal im<br />

novú kvalitu.<br />

Niekedy sa stáva, že umelci sú vo<br />

svojom svete predstáv a vnímania reality<br />

osamotení a menia sa na čudákov. Ty si<br />

kultivovaný človek s krásnym vzťahom<br />

ku svojej rodine. Aké má miesto v tvojom<br />

živote a tvorbe?<br />

34 •


Tvorím a žijem na jednom a tom<br />

istom mieste spolu s mojou manželkou<br />

a dvomi maličkými synmi. Z viacerých<br />

strán dostávam otázky, či už nemáme<br />

ponorkovú chorobu. (smiech) Mám skvelú<br />

manželku, ktorá mi je oporou, pomáha mi<br />

a podporuje ma. Trávime spolu väčšinu<br />

dňa. Máme tak možnosť zažívať rodinné<br />

prostredie v intenzite, ktorá nie je bežná v<br />

súčasných rodinách. Náš vzťah je založený<br />

od svojho začiatku na komunikácii a<br />

hľadaní spoločných hodnôt. Nevhupli sme<br />

do neho iba na základe emócií a telesnej<br />

príťažlivosti. Hľadali sme celkovú jednotu.<br />

A hľadáme ju naďalej: každý deň a v<br />

každej životnej situácii.<br />

Vo svojej dielni nie si sám, tvoja manželka<br />

ti spočiatku pomáhala a neskôr sa<br />

vyprofilovala na samostatnú výrobu<br />

keramických šperkov. Terezka, ako môže<br />

nájsť vyštudovaná právnička záľubu<br />

v umeleckej tvorbe?<br />

Terezka: Ľubko má ateliér v našom<br />

dome, takže som prichádzala často do<br />

kontaktu s keramikou. Začala som mu<br />

pomáhať. Niektoré veci som pokazila,<br />

no on mi aj tak dôveroval a postupne<br />

ma učil, čo treba ako robiť. Obľúbila<br />

som si porcelán, je to nádherný<br />

materiál. Pri Ľubovi som videla, aké<br />

krásne veci sa z neho dajú robiť a to<br />

bolo podnetom pre výrobu našich<br />

šperkov. Na strednej škole som vyrábala<br />

drôtené šperky, takže som sa čiastočne<br />

vrátila k tomu, čo som robila predtým.<br />

Výroba keramiky je síce náročnou, ale<br />

krásnou prácou. Určite mi prináša viac<br />

pokoja ako právničina. (smiech)<br />

Žijeme v diktátorskej spoločnosti. Diktuje<br />

nám praktický materializmus a veľa ľudí<br />

žije kvôli tomu v strese. Ten zasahuje<br />

nielen do nášho myslenia a zdravia,<br />

ale najmä do vzťahov. Ty aj Ľubo ste<br />

ambiciózni mladí ľudia, ktorí kombinujú<br />

prácu s rodinou. Existuje recept na to,<br />

ako si nedať vziať rodinnú atmosféru a<br />

hodnoty?<br />

Neviem, či existuje nejaký univerzálny<br />

recept. U nás to funguje akosi automaticky.<br />

Často si uvedomujem, že sme<br />

obaja dostali v našich rodinách veľmi<br />

dobrý príklad manželského a rodinného<br />

života, ktorý sa zakladá na viere v Boha.<br />

Máme odpozorované dobré vzorce<br />

správania, ktoré často aplikujeme<br />

v našom manželstve a pri výchove detí.<br />

No nakoniec je to celé najmä o vzťahu<br />

so živým Bohom. O našom osobnom,<br />

aj spoločnom vzťahu s Ním. Na Ňom<br />

všetko stojí a bez Neho sa všetko rúca.<br />

Akú budúcnosť by ste priali svojim deťom<br />

a všetkým deťom na Slovensku?<br />

Terezka: Priali by sme im slobodu žiť<br />

Božiu vôľu pre ich život. Zveriť sa mu<br />

do rúk a prežívať pokoj, ktorý máme len<br />

v ňom.<br />

Ľubo: Robte to, čo máte robiť a robte<br />

to naplno.<br />

Juraj Ševčík<br />

S tvorbou Ľubomíra Michalku sa môžete<br />

zoznámiť aj na: www.lubomichalko.com<br />

a www.odteraz.sk<br />

február <strong>2015</strong><br />

• 35

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!