Magazín Blinker 3/2016

AJ V TOMTO ČÍSLE HRAJTE O FANTASTICKÉ CENY ZA 

1 000 € 

www.blinker.sk 

Odborný rybársky magazín II. ročník – marec 2016 cena 2,45 €/69 Kč 

ČITATEĽSKÁ SÚŤAŽ! 

Na ryby do Nórska 

Diagnóza: 

rybárka 

Pohroma 

pre rieky 

Malé vodné elektrárne 

Predtucha 

Môj životný zubáč 

Debata 

o nadväzcoch 

Starý dobrý 

MONO RIG 

JARNÉ JALCE

inzBL0038

Mgr. Juraj Halas 

šéfredaktor 

Záchranné 

lano 

Blinker 

Odborný rybársky magazín – mesačník 

Ročník II., číslo 3, marec 2016 

cena: 2,45 € / 69 Kč 

Šéfredaktor: 

Mgr. Juraj Halas 

sefredaktor@blinker.sk 

Dizajn a grafická úprava: 

Ing. Andrej Kaprinay 

grafik@blinker.sk 

Marketing a reklama: 

Mgr. Jana Demková, 0948 727 979 

marketing@blinker.sk 

Inzertné oddelenie: 

fax: +421 315 623 604, mobil: 0948 727 979 

Adresa redakcie: 

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín 

redakcia@blinker.sk 

Vydavateľ: Buggerson a. s. 

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín, IČO: 45 361 819 

Tlač: Polygrafické centrum, Marketing 

and Business Group, s. r. o., Bratislava 

Rozširuje: Mediaprint KAPA a súkromní 

distributéri, v Českej republike rozširuje 

PNS, a. s., Praha 9 

Predplatné pre SR: Mediaprint KAPA, 

zelená linka: 0800 188 826, 

e-mail: predplatne@abompkapa.sk 

Predplatné pre ČR: SEND Předplatné, 

225 985 225, e-mail: administrace@send.cz 

EV 5084/14 

ISSN 1339-8334 

Vychádza 19. 2. 2016 

Všetky práva vyhradené. Reprodukcia celku 

alebo akejkoľvek časti bez písomného súhlasu 

vydavatela je prísne zakázaná. 

Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame 

ani sa k nim nevyjadrujeme! 

Články od našich zahraničných 

spolupracovníkov sa nemusia zhodovať 

so slovenskou a českou rybárskou legislatívou. 

Foto na titulke: Shutterstock 

Okradli vás už niekedy? Nemám na mysli pár desiatok 

centov pri pokladni v supermarkete, ale 

povedzme plnú peňaženku potiahnutú pri vianočných 

nákupoch zo zadného vrecka nohavíc. 

Alebo autorádio z auta zaparkovaného priamo pred domom. 

Alebo kompletné rybárske náčinie z pivnice paneláka, 

ako sa to stalo istému, mne veľmi blízkemu človeku, 

ktorý ma kedysi dávno, ešte v detstve, priviedol v Piešťanoch 

na Váhu k rybárčeniu. 

Ak ste už zažili šok z krádeže, potom vám nemusím 

hovoriť, aký je to odporný pocit. Akoby vám niekto 

siahol na holé telo špinavou páchnucou rukou. 

Akoby vtrhol do súkromia vášho domova v zasvinených 

bagančiach. Akoby vás zneuctil, ponížil 

a ešte sa vám aj vysmial. 

Môjho niekdajšieho rybárskeho mentora, človeka 

citlivého a bezhranične statočného, sa 

krádež tak dotkla, že nemal ani silu nahlásiť 

ju polícii, ani pátrať po zlodejovi na vlastnú 

päsť. Vlastne si tou päsťou len utrel slzu 

v kútiku oka a... zanevrel na svojho životného 

koníčka. Vraj navždy. 

Lenže – ako vravia Angličania – nikdy 

nehovor nikdy. 

Neviem si predstaviť, ako môj niekdajší 

rybársky učiteľ prežil vyše dvadsať 

rokov bez udice. Keď som sa ho 

na to pýtal, vždy len pokrčil plecami: 

„Veď vieš, práca, deti, vnúčence...“ 

No určite v tom boli aj peniaze. 

S biednym platom štátneho zamestnanca 

a neskôr pramizerným 

dôchodkom sa „necítil“ 

na to, aby pri dnešných cenách 

rybárskych potrieb začínal 

od piky. 

A predsa sa to stalo! Vo 

chvíli, keď by som to ja 

ani nikto z jeho blízkych 

naozaj nečakal. Bolo to 

v čase, keď sa krivka 

jeho životnej dráhy 

dotkla najnižšieho, 

kritického bodu. Po 

roku utrpenia, ťažko, 

no udatne skrývaného, 

ktoré prežíval spolu 

s nevyliečiteľne chorou 

manželkou, sa stalo to, čo 

bolo neodvratné. 

Celoživotnú partnerku 

pochoval mužne, dôstojne 

a bez náreku, lenže už po pár 

dňoch sme videli - to nie je on! 

Najskôr sa postupne prepadal 

do letargie, no začal sa nám strácať 

nielen psychicky, ale aj telesne, 

až sa po niekoľkých týždňoch 

ocitol kdesi na neviditeľnom rozhraní 

medzi životom a smrťou. 

A presne v tomto okamihu mu ktosi 

zhora hodil lano. Práve jemu, presvedčenému 

ateistovi... Nebolo to lano, ktorým 

si podľa ľubovôle určujete, či bude 

pršať alebo svietiť slnko, ako v klasickej 

českej filmovej rozprávke Florián, hoci nám 

rybárom by sa čosi také veľmi páčilo. Toto 

bolo skutočne záchranné lano, ktoré malo 

hlboko otraseného muža vyviesť z priepasti 

zúfalstva. Iste sa mu to len prisnilo, no jedného 

rána sa zobudil a bolo tam! Od toho dňa bolo 

všetko jasné – vráti sa k rybačke, lebo len ona mu 

pomôže zahnať žiaľ. 

Dávno dospelé deti síce spočiatku nechápali, 

ale napokon porozumeli znovu objavenej rybárskej 

vášni svojho otca. A tak si okrem iných darčekov našiel 

pod vianočným stromčekom aj udice, navijaky, 

rybársku bižutériu a dokonca predplatné na Blinker. 

A dnes sa už nevie dočkať začiatku kaprovej sezóny. 

Prečo o tom všetkom píšem? Nuž len preto, lebo tento 

skutočný príbeh ukazuje, aké je prezieravé pamätať v mladosti 

na to, čo si počneme, keď sa už nebudeme zaoberať 

výchovou detí ani cvikať každé ráno v úrade či vo fabrike. 

A poznáte lepšiu náplň „práce“, ako je chytanie rýb? 

www.blinker.sk 

www.facebook.com/Blinker.sk 

03 

Blinker – marec 2016

OBSAH 

24 

Aký dlhý má byť zig rig? 

Po skúsenostiach z minulých sezón 

som sa rozhodol, že dám viac 

priestoru lovu na dlhý nadväzec, 

čiže na zig rig. 

04 


6 Aktuality 

Z kalendára CIPS 

8 

24 

34 

Lov kaprov 

Horúce chvíle mrazivých dní 

Veľká debata 

o nadväzcoch 

Starý dobrý Mono rig 

Expert radí 

Aký dlhý má byť zig rig? 

Jalec tmavý – 10 otázok 

Na plávanú 

Putovanie za jalcom 

40 Príbeh 

Predtucha 

46 

48 

Na návšteve 

Mladí osemdesiatnici 

v MO SRZ Púchov 

Žena za prútom 

Diagnóza: rybárka 

50 Exotika 

Za morským pstruhom 

55 

Zápisník rybára 

Moje jesenné kapry 

60 Výskum 

Prispôsobivý býčko 

62 Polemika 

Pohroma pre naše rieky 

68 Rozhovor 

Značka: Sk Lure 

71 

Vodný svet 

Malý predátor 

78 Recepty 

Losos v ružových tónoch 

80 

Foto mesiaca 

Tradičný lov do vrší 

8 

14 

40 48 

30 

05 


Aktuality 

Informácie a pozvánky 

z vašich organizácií posielajte 

na sefredaktor@blinker.sk 

Lov rýb povolený 

Slovenský rybársky zväz oznámil ministerstvu životného prostredia, že na 

Vodnej nádrži Teplý Vrch sa skončila rekonštrukcia bezpečnostného priepadu, 

kvôli ktorej bolo nevyhnutné spustiť vodnú hladinu (na snímke) a následne 

obmedziť výkon rybárskeho práva. Stavba bola v polovici decembra skolaudovaná 

a vodná hladina bola na úrovni 3,5 metra pod maximálnou prevádzkovou 

hladinou, pričom prebiehalo ďalšie plnenie nádrže na hladinu zimnej prevádzky. 

Keďže súčasné podmienky umožňujú bezproblémový výkon rybárskeho práva, 

SRZ ako užívateľ revíru umožnil jeho opätovný výkon od 1. januára 2016. Revír 

v roku 2015 zarybnili v jarných mesiacoch násadou kapra K 3 

v množstve 3 200 kg, 

plôdikom šťuky Š 0 

400 000 kusov a na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho 

podniku násadou amura A 2-3 

v množstve 500 kg, ktorý bude v prvých 

rokoch po napustení plniť biomelioračnú funkciu. Rada SRZ v tejto súvislosti 

poďakovala rybárom za trpezlivosť a zaželala im úspešný lov na Teplom Vrchu 

v roku 2016. Podobne je od 1. januára povolený bez obmedzení rybolov aj na 

Vodnej nádrži Kučišdorf, na ktorej bol v dôsledku vlaňajších nepriaznivých klimatických 

podmienok a extrémneho zníženia vodnej hladiny vyhlásený zákaz lovu. 

Z kalendára CIPS 

Medzinárodná federácia športového rybolovu CIPS (Confédération Internationale 

de la Pêche Sportive), ktorá v spolupráci s FIPS zastrešuje všetky najvýznamnejšie 

svetové a európske rybárske šampionáty, má aj v prvom polroku 

2016 veľmi bohatý kalendár podujatí, z ktorých vyberáme súťaže na stojatých 

a tečúcich vodách. Prvým z nich sú majstrovstvá sveta v love rýb na ľade, ktoré 

sa uskutočnia už 20.-21. februára v ukrajinskom Ternopile. Nás však bude viac 

zaujímať svetový šampionát v love pstruhov prívlačovou technikou, ktorý sa 

uskutoční 28.-29. mája vo Svite na rieke Poprad, kde sa zíde 16 najlepších národných 

tímov z celého sveta. Hneď týždeň po tom, 3. júna budú v neďalekých 

českých Pardubiciach MS hendikepovaných rybárov v plávanej a o deň neskôr 

budú v tom istom revíri súťažiť o titul majstra sveta v tejto disciplíne veteráni. 

Muškársky šampionát bude tohto roku v írskom Golene od 13. do 19. júna. 

Fanúšikovia feedra (na snímke) 

si môžu zájsť na šampionát 

národov do srbského Nového 

Sadu v dňoch 18. -19. júna. 

Ešte viac európskych a svetových 

rybárskych súťaží klubov 

i národov na sladkých vodách 

sa uskutoční v druhom polroku. 

Výber z termínov druhého 

polroka uverejníme nabudúce. 

Späť do budúcnosti 

Legendárne prúty Black Magic Poles 

od firmy Browning, ktoré získali 

doslova kultový štatút, sa v roku 

2006 prestali vyrábať. Browning sa 

však po desiatich rokoch rozhodol 

potešiť nadšených stúpencov lovu 

rýb na plávanú, keď uviedol na trh 

tretiu generáciu bičov. Prúty série 

Black Magic Poles od fimy Browning 

boli odjakživa preslávené mimoriadnou 

pevnosťou a odolnosťou, 

no výroba pôvodných kórejských 

verzií sa v dôsledku vysokých výrobných 

nákladov 

skončila. Bez 

ohľadu na 

mimoriadnu 

pevnosť a zároveň 

subtílnu 

konštrukciu sa 

„staré“ biče vyznačovali 

vynikajúcou 

akciou. 

Mnohé z nich 

by ste ešte našli 

v rukách rekreačných 

i športových 

rybárov 

po celom svete. 

Mnohí z tých, 

ktorým biče 

doslúžili, vraj výrobcu žiadali, aby 

sa vrátil k ich produkcii, aby sa zasa 

oni mohli akoby vrátiť v čase. Nová 

generácia, ktorá je kompletným 

remakeom pôvodných prútov, tak 

právom dostala prívlastok „Classic“. 

Vyrába sa opäť v Kórei na tom istom 

zariadení a z rovnako kvalitných uhlíkových 

vlákien. Jedinou zmenou je 

mierne rozšírenie priemeru špičky, 

aby sa bič ľahšie používal v kombinácii 

s amortizačnou gumou. 

Nový Black Magic Classic sa vyrába 

v 11-metrovej verzii s možnosťou 

predĺženia na 12,5 metra. Na snímke 

je Frerk Petersen, marketingový 

a produktový riaditeľ spoločnosti 

Zebco Europe s tromi generáciami 

prútov Black Magic Poles – celkom 

vľavo je najnovšia verzia. 

PRIPRAVIL: JURAJ HALAS; FOTOGRAFIE: SRZ, BROWNING A CIPS 

06 


PREDAJNÁ V¯STAVA 

RYBÁRSKYCH POTRIEB 

17.– 20. 3. 2016 

BRNO – V¯STAVISKO 

V¯STAVA RYBA¤ENÍ - RAJ PRE RYBÁROV 

inzBL0039 

www.bvv.cz/rybareni

lov kaprov 

HORÚCE CHVÍLE 

Chytanie kapra v zime 

nie je pre každého, 

hoci dnes už aj 

menej skúsení rybári 

vedia, že i v takýchto 

podmienkach sa dá 

chytiť veľa rýb. Mark 

Lycett, popredný autor 

britského rybárskeho 

magazínu Carpworld, 

nám prezradí, 

ako pri správnom 

prístupe a s vhodným 

vybavením dosiahnuť 

nadpriemerné 

výsledky. 

Pre Blinker 

Mark Lycet 

Lovec kaprov: od roku 1977 

Osobný rekord: kapor 22,8 kg 

(ulovený 22. 11. 2015) 

Obľúbené revíry: Tamworth, 

Staffs 

Zamestnanie: vodič kamióna a 

výrobca nástrah 

Záľuby: lov kaprov, hudba, futbal 

08 


MRAZIVÝCH DNÍ 

Vždy, keď sa stretne zopár 

rybárov, ktorí radi chytajú 

kapry, vynorí sa v ich rozhovoroch 

okamžite niekoľko 

tém, na ktoré panujú rozdielne názory. 

Môže to byť diskusia o najlepších 

montážach, o najúčinnejších krmivách, 

o šnúrach a vlascoch, o veľkosti boilies 

či o najkrajších kaprových revíroch. 

Veľmi častou témou takýchto rozhovorov 

je v súčasnom ročnom období 

vnadenie a lov kaprov v studenej vode. 

V tomto článku sa chcem s čitateľmi 

Blinkra podeliť o moje skúsenosti 

z chytania kaprov v zime, ktoré siahajú 

38 rokov do minulosti. 

Lokalizácia 

Existuje hneď niekoľko zásadných 

otázok súvisiacich s lovom kapra 

v zimných podmienkach. Ja začnem 

tou, ktorú pokladám za absolútne 

najdôležitejšiu - lokalizáciou cieľových 

rýb. Premenené na drobné to znamená, 

že prvou a kľúčovou úlohou kaprára 

je vyhľadať miesta, kde sa v zime 

kapry kŕmia a najčastejšie zdržiavajú. 

Zistil som, že keď sa zoskupia na 

zimu, nemajú tendenciu presúvať sa 

príliš ďaleko. Ale to nám ešte pátranie 

celkom nezjednodušuje, lebo kaprové 

vody sú neraz rozľahlé, s veľmi členitými 

brehmi. Ak máte tú možnosť, robte 

to ako ja - zvyčajne začínam pozorovať 

správanie kaprov dlho pred príchodom 

zimy. Už dakedy začiatkom októbra 

sledujem, kde sa kapry najčastejšie 

ukazujú, keďže som zistil, že to môže 

poskytnúť informácie o tom, kde budú 

tráviť čas počas chladnejších mesiacov. 

Samozrejme po tom, ako sa letný 

čas zmení na zimný, prichádza súmrak 

zdanlivo o hodinu skôr, preto vodu pozorne 

sledujem nielen počas dňa, ale 

09 


lov kaprov 

niekoľko týždňov 

čo najčastejšie 

počúvam ryby aj 

po zotmení. Keď 

nájdete pobytové 

znaky svedčiace o prítomnosti 

kaprov počas 

jesene, často ich môžete 

na rovnakom mieste nájsť 

aj po celú zimu. Odporúčam 

pozorovať a počúvať ryby už na 

začiatku novembra. 

Vhodnými zónami na pátranie 

po kaproch v zime sú pne i celé stromy 

spadnuté do vody, konáre prevísajúce 

nad hladinou, hlboké ryhy na dne, za 

slnečného počasia vyhriate zátoky, 

zhluky suchej vodnej vegetácie pri 

brehu, a tiež prekvapujúco niektoré 

miesta na otvorenej vodnej ploche. Na 

to, aby ste našli tieto miesta, musíte 

pozorne sledovať jazero. Kapry vám 

uľahčia prácu, keď ich uvidíte na 

voľnej hladine jazera vyskakovať, víriť 

vodu a ukazovať chrbát. Pri zvalených 

stromoch či pri brehoch zvyčajne nie 

je ťažké kapry nájsť ani počas zimy, 

potrebujete iba ostrý zrak a dobré 

polarizačné okuliare. 

Ako vnadiť? 

Keď sa vám podarí dlhodobým pozorovaním 

spoľahlivo lokalizovať miesta 

zimného výskytu kaprov, je mimoriadne 

dôležité, aby ste pokračovali 

v príprave na ich lov vnadením. Ak 

máte k jazeru, na ktorom chytáte ryby, 

blízko, potom by som dodržiaval vnadenie 

prinajmenšom trikrát týždenne. 

Ak prikrmujete na štyroch alebo piatich 

miestach, potom rátajte asi 30 až 

40 boilies na každé miesto trikrát až 

štyrikrát týždenne. Z hľadiska nákladov 

na vnadenie to nie je málo, masívnejšie 

Rozličné návnady a prísady, ktoré 

fungujú, keď ortuť teplomera klesá. 

kŕmenie by bolo skôr na škodu. Najväčšia 

chyba, ktorú väčšina rybárov počas 

zimy robí, je prílišné kŕmenie. 

Ak chytáte ryby iba raz týždenne, nie 

je dobré dať do vody všetku vašu návnadu 

počas jednej návštevy. Rozmýšľajte 

ako rybár chytajúci na matchový 

prút - prikrmujte po troche a často, aby 

sa udržiaval záujem rýb. Všetci vieme, 

že v zime sa rybárči podstatne menej 

ako počas teplých mesiacov. Očividne 

aj preto, lebo efektivita lovu je oveľa 

Komfort pri vode 

Dôležitým aspektom lovu kaprov 

v zime je to, aby ste boli v teple 

a mali dostatok tekutín. Vďaka 

modernému outdoorovému oblečeniu, 

stanom a spacím vakom nie 

je dôvod obávať sa rybačky v zime. 

Existujú dokonca aj vyhrievače 

stanov, svietidlá, zdroje elektriny 

a iné druhy príslušenstva, ktoré sú 

k dispozícii na to, aby ste sa udržali 

v teple a suchu. Niekde vám dokonca 

miestne reštaurácie dovezú 

nižšia. Bola by však 

podstatne vyššia, keby sa 

vnadilo. Ak by rybári jednoducho 

prestali v zime 

chytať ryby, kapry by 

prestali intenzívne hľadať 

potravu, pretože by nebola 

k dispozícii. 

Zhrniem: keď dokážete 

kapry lokalizovať a udržiavať 

stabilný prísun 

krmiva, potom ich budete 

aj chytať. Je to prosté... 

Vplyv počasia 

Nepoznám rybára, ktorý by sa denne 

alebo prinajmenšom na každej rybačke 

nezamýšľal nad tým, ako ovplyvňuje 

počasie lov rýb, a dvojnásobne sa to 

týka chytania kaprov v zime. Aby som 

povedal pravdu, ja si nemyslím, že počasie 

samo osebe má príliš veľký vplyv. 

Chytil som kapra pri veľmi nízkom tlaku 

960 milibarov, pri ktorom mal vietor 

silu víchrice, ale aj za pokojného počasia 

pri vysokom tlaku 1040 milibarov. 

Zdá sa, že teplota vody a vzduchu má 

tiež malý vplyv, keďže keď sa raz kapry 

teplé jedlo až k vode. Udržiavajte sa 

v teple a suchu a zistíte, že zimné 

obdobie je vzrušujúcim časom na 

rybačku. Na brehoch je menej rybárov, 

neštípe vás hmyz, kapry sú vo 

svojich zimných farbách a ich hmotnosť 

kulminuje. Majte nastražené oči 

aj uši a niekoľko zimných kaprov by 

malo ozdobiť vašu podložku na ryby. 

Aj v mrazivých dňoch tak môžete 

prežiť s kaprami horúce chvíle ako 

na vrchole sezóny. 

Jeden z mojich 

obľúbených 

zimných úlovkov 

Kostné červy sú 

veľmi efektívnou návnadou. 

010 


Kukly v zime pravidelne 

vedú k úlovkom. 

Dobrým miestom na začiatok 

lovu sú oblasti s prekážkami vo vode. 

ustália pri nízkej teplote, zdá sa, že ich 

máločo ovplyvní. Chytil som kapra, 

keď teplota vody bola 1 stupeň Celzia, 

a zamrznutiu vody bránil iba vietor, ale 

tiež vtedy, keď teplota bola 8 stupňov 

Celzia. Povedal by som, že keď teplota 

vody nakoniec dosiahne 10 stupňov 

Celzia, čo sa zvyčajne stáva v apríli, 

tak máme zimu za sebou. Osobne si 

myslím, že množstvo slnečného svitu 

má na kapry väčší vplyv ako čokoľvek 

iné. Ak máte napríklad zo súkromných 

rybníkov skúsenosť, že kapra je ľahšie 

chytiť od polovice februára, potom 

to môže byť len výsledkom toho, že 

sa zvyšuje množstvo denného svetla. 

Marec a apríl môžu byť veľmi dobrými 

mesiacmi, hoci teplota vody stále 

nemusí za chladnej jari presahovať 

4 stupne Celzia, v podstate by teda 

mohla byť rovnaká, aká bola v decembri 

alebo januári. 

Poznám schopných rybárov, ktorí 

tvrdia, že v niektorých jazerách sa 

kapor počas zimy jednoducho nedá 

chytiť. Pred niekoľkými rokmi som sa 

o tom rozprával s kamarátom, ktorý je 

skvelý rybár, a ten tvrdil, že od zrušenia 

niekdajšej doby hájenia kaprov (v Anglicku 

bola v podstate rovnaká ako 

u nás – pozn. red.) sa teraz do vody od 

marca do júna dáva veľa návnady, čo 

sa v čase hájenia, samozrejme, nedialo. 

Aj ja poznám jazero, na ktorom donedávna 

platila tradičná doba hájenia, 

a jej zrušenie úplne zmenilo jesenné 

chytanie rýb v tejto vode. Zvyčajne 

sa tam veľmi dobre chytalo v októbri 

a novembri, ale teraz sa veci úplne 

zmenili. 

Podľa mojich skúseností sa ryby 

v zime veľmi dobre chytajú v jazerách 

s bahnitým dnom. V niektorých štrkových 

jazerách sa naopak lovia veľmi 

zle, čo je dosť čudné. 

Ale naspäť k počasiu: 

neznepokojuje ma to, 

ako je vonku, kým voda 

nie je v tuhom skupenstve. 

Zimné návnady 

Ďalším „mínovým“ poľom, 

na ktorom môže kaprár 

pohorieť, bývajú návnady. 

O kaprovom krmive 

na zimu som čítal a počul 

viac nezmyslov ako o čomkoľvek 

inom. Najlepšie sú tie 

o návnadách obsahujúcich 

rybie múčky. Vraj nefungujú 

v studenej vode preto, lebo oleje 

tuhnú a navyše blokujú tráviaci 

systém kapra. 

Naozaj je pre mňa záhadou, 

odkiaľ na to berú autori týchto 

tvrdení dôkazy. Zvyčajne sa to používa 

ako výhovorka, keď rybári nič nechytia. 

Chytil som doslova stovky kaprov 

v zime z mnohých vôd na návnady 

z rybích múčok. Dá sa to dosiahnuť tak, 

že sa nevnadí priveľa a podľa môjho 

názoru úplne stačí na jedno nahodenie 

jediné malé vrecko PVA so štyrmi alebo 

piatimi rozdrvenými boiles a zhruba 

desiatimi roztrúsenými okolo. Dobre 

sa mi chytalo s použitím návnad 

z rybích múčok, ale aj na iné návnady. 

Veľmi dobrou návnadou počas zimy 

je pepperami, okrem toho kostné 

červy, kukly, sladká kukurica, rozdrvené 

boilies a pod. 

Užitočnou metódou je zavedenie 

chute, resp. vône do 

vody a na dno jazera s tým, že 

ryby budú mať k dispozícii len 

minimum takejto potravy. To 

sa môže dosiahnuť zmiešaním 

takých tekutín, ako je rybí 

olej krill, sardela, konopný 

olej, melasa, tekutá potrava 

Carp CSL a ďalšie podobné 

prípravky. K tomu pridajte 

malé množstvo drvených 

boilies alebo stick mix. 

Tento druh zmesi je 

vyrobený z drobných 

partiklov, dostane sa 

na dno jazera a zave- 

V zime nikdy neprehliadnite 

okraje jazera. 

011 


lov kaprov 

Boiliesové cesto je skvelou 

návnadou v studenej vode. 

die jeho vôňu do bahna. Každý kapor 

nablízku objaví vôňu potravy, ale nájde 

jej veľmi málo. Zistil som, že ak sa loví 

nad takýmito omrvinkami, takmer vždy 

som úspešný. Nahadzujte malé dávky 

návnady na to isté miesto a dosiahnete, 

že na dne jazera sa bude šíriť pekná 

vôňa potravy. Keď som používal boilies, 

najviac sa mi darilo s návnadou, 

obsahujúcou sušené mlieko, srvátkový 

prášok, mleté orechy a vtáčí zob. 

Zvyčajne do základnej zmesi pridávam 

tekutú potravu a sladkú príchuť, ako je 

mliečny karamel, javorový sirup alebo 

aróma Scopex. Tým vzniká vysoko 

atraktívna, ľahko stráviteľná, sladko 

chutiaca návnada, ktorá veľmi dobre 

funguje za chladného počasia. 

Kedy vnadiť? 

V zime, ktorá sa pre mňa začína 

1. decembra a trvá do 28. februára, 

rád lovím ryby na 48-hodinových 

rybačkách. Vždy sa pri tom snažím 

presne vymedziť časy kŕmenia. V zime 

neprehadzujem montáže často, takže 

buď používam tvrdé nástrahy, alebo 

ich balím do sieťky PVA, aby som mal 

istotu, že nástraha je stále tam, kde 

má byť. Za dlhé roky zberania skúseností 

som zistil, že kapry je v zime 

ťažšie chytiť, keď sa montáž prehadzuje 

často. 

Snažím sa prísť k vode po zotmení, 

v lete či v zime, lebo som si všimol, že 

počet mojich úlovkov sa zvýšil odvtedy, 

ako som to začal robiť. Návnadu 

sa snažím servírovať kaprom tak, 

aby ryby netušili, že som tam. Vo 

väčšine vôd, v ktorých lovím, existuje 

dobrá šanca, že ráno príde 

záber. Preto sú moje nástrahy vo 

vode pripravené na okamih, keď 

sa kapry začnú kŕmiť. Prekvapuje 

ma, že mnohí rybári nepoznajú 

časy kŕmenia v ich jazerách. 

Pozorujem, že často prehadzujú 

montáže alebo 

prichádzajú až v čase 

kŕmenia, čo je chyba. 

V zime nie je také ľahké 

dosiahnuť zábery, takže 

robte všetko pre to, 

aby ste zvýšili vaše šance. 

V chladnej vode používam 

menej návnady 

na voľné kŕmenie, a tiež 

priamo pri nástrahách. 

Zapamätajte si, že šesť malých boilies 

predstavuje rovnaké množstvo potravy 

ako jedna alebo dve veľké, čiže ryba 

musí zobrať šesť menších guliek, aby 

mala rovnako plné ústa ako pri jednej 

alebo dvoch väčších. To významne zvyšuje 

vaše šance na záber. Ako nástrahu 

zvyčajne používam malé pop-upové 

boilies prezentované na silných háčikoch 

veľkosti č. 10 alebo malé panáčiky 

– kombinácie potápavých a nadnášaných 

boilies. Dolná nástraha sa obalí 

cestom, potom sa ponorí do krmiva 

glug a základnej zmesi. Tá sa robí zo 

siedmich-ôsmich prísad a každá z nich 

je voňavá alebo atraktívna. Zmieša sa 

s tekutou potravou, aby sa uvoľňovala 

postupne. 

Montáže 

Boiliesové guľky priebežne nahadzujem 

v minimálnych množstvách 

k nástrahe, predovšetkým však využívam 

metódu, pri ktorej je vo vode 

silná vôňa, ale takmer nijaké krmivo. 

Zvyčajne používam malé vrecká 

PVA naplnené rozdrvenými boilies, 

zhruba piatimi malými boilies, soľou 

a tiež červami alebo kuklami. Moje 

nadväzce sú zvyčajne dlhé 22,5 až 

37,5 centimetrov a sú naviazané buď 

z poťahovanej splietanej šnúry, 

alebo z 15-librového monofilového 

vlasca s malým háčikom. 

Zistil som, že dobré zaseknutie 

v ústach ryby 

sa dosahuje malými 

háčikmi. Zvyčajne 

je háčik dobre zapichnutý 

a nevyreže sa. 

V posledných rokoch ako 

hlavný vlasec používam 

fluorokarbón. Je silný, 

ponára sa ako kameň 

a prenáša signál o zábere 

oveľa lepšie. 

Dosiahnuť záber 

ryby v zime môže 

byť veľmi náročnou 

záležitosťou, takže 

čím viac vieme o tom, čo 

sa deje, tým lepšie. Domnievam 

sa, že najdôležitejšou súčasťou každej 

montáže je olovo, pretože vďaka 

nemu funguje samozasekávanie. Veľa 

rozmýšľam o tom, čo sa deje, keď má 

kapor moju nástrahu v ústach. Nemýľte 

sa, kapry sú majstrami v tom, ako sa 

zbaviť háčikov. Je veľmi poučné vidieť 

ich, ako to robia, pretože sa zdá, že sa 

háčikov zbavujú pomerne ľahko. Olovo 

preto musíte nastaviť správne, aby 

ste zabezpečili, že nástrahu na háčiku 

nebude môcť kapor vypľuť. Ak zaregistrujete 

jednoduché pípnutie, potom 

je 99-percentná pravdepodobnosť, že 

vám ušiel kapor. V zime si však nemôžete 

dovoliť, aby vám ušiel. Dobre preto 

zvažujte umiestenie a uchytenie olova 

a predstavte si, že ste kapor s háčikom 

v ústach. Ako sa háčika zbavíte? Ako im 

môžete zabrániť v tom, aby sa tak často 

zbavovali háčika? Zapamätajte si, že 

olovo a ultra ostrý háčik sú najdôležitejšími 

súčasťami každej montáže. • 

FOTOGRAFIE: MARK LYCETT 

Raketa spoľahlivo dopraví 

návnadu na miesto. 

012 


inzBL0040

lov kaprov 

1. 

časť 

Odborníci tohto mesiaca: 

Iain Macmillan 

Alebo tiež Ting Tong, ako je medzi 

rybármi známy, je lovcom kaprov 

najvyššej triedy. Rád trávi dni pri 

jednom jazere rybárskeho syndikátu, 

ktorého je členom. Navštevuje 

však aj niektoré rušnejšie 

komerčné vody. Tak či onak je to 

rybár, nedokáže chytať len na „pol 

plynu“. 

Mitch Smith 

Pochádza z Essexu a okrem toho, 

že je britským manažérom firmy 

Starbaits, vlastní aj niekoľko 

rybárskych revírov. Pri love kaprov 

používa tak boilies, ako aj rozličné 

partiklové nástrahy, a to v Británii 

aj v zahraničí. 

James Conway 

Veľká debata 

o nadväzcoch 

Je konzultantom firmy Bait-Tech 

a chytá kapry viac ako 20 rokov. 

Najčastejšie loví na vodách rybárskeho 

syndikátu v Colne Valley 

a Bedfordshire. Na lov rýb má 

prísne vymedzený čas, pretože je 

zamestnaný na plný úväzok a má 

mladú rodinu. 

Julian Dundiff 

Je dobre známy čitateľom odborného 

magazínu Crafty Carper vďaka 

jeho mesačnému zápisníku. Patrí 

medzi rybárov, ktorý nikdy nekomplikujú 

svoje nadväzce, lebo vie, že 

niektoré z tých najjednoduchších 

fungujú najlepšie. 

Ian Russel 

Hovoria o ňom, že je stroj na chytanie 

kaprov. Vo svojich 50 rokoch má 

za sebou rad športových úspechov, 

jeho osobný rekord je 26,5 kg. 

Ako doma sa cíti pri každom type 

jazera a rád chytá ryby akejkoľvek 

veľkosti. 

Ellis Brazier 

Zvyčajne ho možno nájsť pri hlbokých 

jazerách, kde hľadá veľké ryby 

bežných druhov, ale rád chytá aj na 

komerčných úsekoch tokov. Má rád 

partiklové nástrahy a osobitne staré 

dobré arašidy. 

014 


To, že anglická rybárska 

škola udáva tón 

v športovom rybolove 

už mnoho desaťročí, je 

neodškriepiteľné. Isto 

vás preto budú zaujímať 

názory popredných 

britských kaprárov 

na históriu, súčasnosť 

i budúcnosť kaprových 

nadväcov. 

Otázka: 

Niektorí kaprári – povedzme 

prívrženci klasiky – stále viažu 

vlasový príves samostatne, nezávisle 

od nadväzca. Vraj to takto 

lepšie funguje. Je teda viazanie 

separátneho flexibilného vlasového 

prívesu len mýtus starej školy, 

alebo ide o efektívnu techniku, 

ktorú sa oplatí mať vo výzbroji? 

Iain Macmillan 

Nesmieme zabúdať, že v ešte v nedávnej 

minulosti jednoducho neexistovali 

niektoré dnes známe technológie, 

rozličné prvky nadväzcov a nemali sme 

ani know-hov, ktorým disponujeme 

dnes. Na druhej strane dnešné koncepty 

vlasového prívesu vychádzajú práve zo 

„separátnej“ klasiky. Vlasové prívesy sa 

viazali z veľmi ľahkých materiálov, ako je 

bavlna alebo niť na čistenie zubov. Myslím 

si však, že dnešní prívrženci nezávisle 

viazaného prívesu sa tak trochu držia 

mýtu, pretože v súčasnosti je všetko 

oveľa priateľskejšie na užívanie. A viedol 

k tomu najmä masívny rozmach potiahnutých 

spletaných šnúr, ktorý nadišiel 

pred niekoľkými rokmi. Keď sa poťahovaná 

šnúra zbaví obalu, je práve tak 

pružná, ako potrebujete na naviazanie 

vlasového prívesu. Tento skvelý materiál 

zasa viedol k obrovskému nárastu popularity 

bezuzlového viazania háčikov. Rybári 

vyžadujú okrem spoľahlivosti najmä 

jednoduchosť použitia, o čo sa moderné 

materiály usilujú. Neverím, že dnes sa 

nájde väčšia skupina rybárov, ktorí by 

sa obťažovali viazaním separátneho 

vlasového prívesu z jemnej bavlny, keďže 

Dyneema braids to dnes robí oveľa, 

oveľa lepšie a rýchlejšie. Áno, stará škola 

používala jemné bavlnené materiály, ale 

ako nespočetnekrát ukázali podvodné 

zábery, kapor väčšinou nasáva vlasový 

príves s nástrahou takou rýchlosťou, že 

mu zrejme ani trochu nezáleží na tom, 

z čoho je vyrobený. 

Mitch Smith 

Samostatne naviazaný vlasový príves 

je nesporne veľmi užitočnou súčasťou 

nadväzca, momentálne ho používam 

najčastejšie. Myslím si, že to umožňuje 

mechanike môjho nadväzca lepšie 

fungovať, keďže to nástrah sa pohybuje 

takmer nezávisle od háčika. Okrem 

toho mám rád relatívne dlhší vlasový 

príves, ako je v súčasnosti v love kaprov 

v móde. To je veľké plus pre nezávislý 

príves. Môj háčik má väčšiu šancu 

zachytiť sa v ústach ryby, keď sa správa 

nezávisle od nástrahy. Pre kapra to vytvára 

nepríjemnú situáciu „plných úst“. 

Rybári často zabúdajú, na čo vlasový 

príves vlastne je. Pôvodne vznikol na 

oklamanie kapra tým, že boilie, ktorú 

zobral do úst, bola relatívne voľná, čosi 

ako darček zadarmo, ako hovoríme my 

Angličania - freebie. A keď kapor boilie 

nasal, háčik ju nasledoval na relatívne 

dlhom vlasovom vlákne a zachytil sa 

mu v ústach. Teraz, vzhľadom na jednoduchosť 

bezuzlového naväzovania 

háčika, rybári akoby zabudli na to, čo 

vlastne vlasový príves môže robiť. V súčasnosti 

je vlasový príves iba akýmsi 

spojením s boilie, teda nemajú dôvod 

naväzovať ho z tenšieho elastického 

materiálu. 

James Conway 

V súčasnosti najpopulárnejším nadväzcovým 

materiálom je poťahovaná 

splietaná šnúra, predovšetkým pre 

jej univerzálnosť. Na trhu existuje 

015 


lov kaprov 

množstvo rôznych typov od jemných 

a ohybných až po veľmi tuhé. Z týchto 

materiálov sa vlasový príves vyrába 

veľmi jednoducho po stiahnutí vonkajšieho 

obalu. Existujú však situácie, 

keď musíte použiť 

fluorokarbónové alebo 

monofilové nadväzcové 

materiály. Vtedy 

musíme porozmýšľať o tom, 

ako naviažeme vlasový 

príves. Priznávam, že 

som nikdy nepoužil 

nadväzec so separátne 

naviazaným vlasovým prívesom. 

Štandardné bezuzlové 

naväzovanie háčika, ktorého 

pokračovaním 

je vlasový príves, 

mi zvyčajne funguje 

veľmi dobre. Koniec koncov, 

relatívna tuhosť hrubého monofilu 

alebo flurokarbónového materiálu je 

to, prečo sú tieto typy nadväzcov také 

efektívne. Vlasový príves z tuhého 

materiálu udrží nadväzec v ústach 

ryby dostatočne dlho na to, aby sa 

háčik zachytil. Na druhej strane pružný 

vlasový príves je takisto efektívny, 

keďže umožňuje nástrahe správať 

sa prirodzenejšie. Mojou obľúbenou 

metódou na to, aby som to dosiahol, 

je veľmi jednoduchý, ale efektívny 

nadväzec D-rig. Namiesto zaužívaného 

krúžka však na D-rig naväzujem malý 

obratlík, keďže mám pocit, že to dáva 

nástrahe väčšiu pohyblivosť. Okrem 

toho mi umožňuje ľahko meniť veľkosť 

nástrah alebo zvyšovať ich počet. 

Julian Cundiff 

Pružný vlasový príves sa môže použiť 

na nástrahy typu pop-up, a tiež na 

nástrahy na dne. Keď chytám ryby 

na pop-up, zvyknem používať na 

pripevnenie nástrahy tŕň. Mimochodom, 

pop-upové nástrahy používam 

v 9 prípadoch z 10. Keď však lovím 

kapry na boilies položené na dne, vždy 

používam pružný vlasový príves, ako 

môžete vidieť na fotografii nadväzca. 

Páči sa mi spôsob, akým ohybný vlasový 

príves umožňuje háčiku pretočiť sa 

v ústach kapra a zachytiť sa. Niekedy 

pridávam kúsok volfrámovej pasty, 

aby som nástrahu udržal dole s cieľom 

zlepšiť zachytenie 

háčika. Pri love na 

malú nástrahu na dne, 

povedzme 10-milimetrovú 

boilie, niekedy používam 

nevoskovanú dentálnu niť, ale 

pre akékoľvek väčšie 

nástrahy uprednostňujem 

splietanú 

šnúru Kryston Samson, 

ktorá je perfektná. Dbám na 

to, aby vzdialenosť medzi vrcholom 

nástrahy a miestom, kde 

sa šnúrka oddeľuje od 

háčika (zvyčajne je 

to pri silikónovej 

„manžete“ v dolnej časti háčika), 

bola prinajmenšom 5 milimetrov. Keď 

som chytal ryby v menej zarastených 

vodách, kde sa dalo pohodlnejšie loviť 

na nástrahy na dne, mal som zväčšiť 

dĺžku prívesu, ale – bohužiaľ – nerobil 

som to. Opakujem však, že som fanúšikom 

nástrahy pop-up, a nie lovu na 

nástrahy ležiace na dne. 

Ian Russel 

Samozrejme, jemný vlasový príves 

patrí do mojej výzbroje, ale iba ak 

si to situácia pri love vyžaduje. Keď 

používam 30-librový tuhý nadväzec, 

nemôžem z neho vytvoriť aj vlasový 

príves. Ak však naviažem nadväzec 

z vlasca menšieho priemeru, použijem 

ho aj ako predĺženie v podobe 

vlasového prívesu. Teda - ak je nadväzcový 

materiál príliš tuhý a hrubý, 

vtedy áno - naväzujem separátny 

vlasový príves. Nemyslím si však, že 

by to bolo dajako výhodné. V skutočnosti 

mám pocit, že tuhé vlasový príves 

je užitočnejší, pretože rybe môže 

sťažiť zbavovanie sa nástrahy, určite 

to má ťažšie ako v prípade pružného 

vlasového prívesu. 

Ellis Brazier 

Aj ja som za určitých okolností zvykol 

používal nadväzec so samostatne 

naviazaným vlasovým prívesom. Išlo 

v podstate o monofilový nadväzec 

s nástrahou na dne a vlasový príves 

bol z dentálnej nite. Mono nadväzec 

bol v rozmedzí od 20-lb (Amnesia) 

po 10 lb (Trilene XL) v závislosti 

od prekážok, vegetácie a ročného 

obdobia. Dôvodom, pre ktorý som 

použil na vlasový príves pružný 

materiál, bolo to, aby som dal nástrahe 

prirodzenejší pohyb, hlavne 

keď som nastražil „panáčika“. To 

malo veľmi pozitívny účinok, keďže 

to umožňovalo háčikovej nástrahe 

„sedieť“ na háčiku, ktorý bol na dne. 

To háčik výborne maskovalo. Možno 

som mohol dosiahnuť rovnaký efekt 

montážou D-rig, ale nadväzec dobre 

fungoval taký, aký bol a chytil mi 

veľa kaprov. Pravdu povediac, bol by 

som tento nadväzec ďalej používal 

a jediným dôvodom, pre ktorý som 

to zmenil, bolo to, že dostupnejšími 

a pohodlnejšími sa stali nadväzce 

so splietanou poťahovanou šnúrou, 

ktorej sa dá ľahko odstrániť. Podľa 

môjho názoru, ak používate túto 

metódu a funguje, potom by ste sa 

jej mali držať. Lenže je pravda, že to, 

čo funguje niekomu v jednom jazere, 

nie vždy funguje inému v odlišnej 

vode. 

ZDROJ A FOTOGRAFIE: CRAFTY CARPER 

• 

016 


inzBL0041

lov kaprov 

Starý dobrý 

MONO RIG 

Prečo veci komplikovať zložitými nadväzcami, keď 

vôbec nie sú potrebné? Myles Gascyone dosahuje skvelé 

výsledky aj použitím základného typu nadväzca, hoci 

ho trochu pozmenil. Pozrime sa na to bližšie. 

Pri všetkých tých výplodoch 

fantázie, drahých nadväzcových 

materiáloch, ktoré 

sa dnes dajú kúpiť, je ľahké 

sadnúť na lep predajcom najnovších 

a najúžasnejších montáží, hlásateľom 

nových trendov a všeobecne príliš komplikovaných 

noviniek. 

Nadväzec Mono rig je jeden z mojich 

obľúbených, osobitne počas zimných 

mesiacov, a podstatná časť z neho je 

vyrobená z kvalitného monofilu. Na rozdiel 

od základného mono nadväzca má 

tento drobnú, ale významnú odlišnosť, 

ku ktorej sa o chvíľu dostanem. 

Monofil je často ako nadväzcový 

materiál prehliadaný alebo odpisovaný 

ako príliš elementárny, no má veľa 

výhod. Na dne je aj v čistej vode takmer 

neviditeľný a zistil som, že je pevnejší 

ako fluorokarbón, preto ho uprednostňujem. 

Monofil má zároveň prirodzenú 

tuhosť, čo dáva nadväzcu dobrý uhol 

pri vychádzaní z očka háčika. Je však 

potrebné použiť háčik s kolmým očkom, 

ako je Solar Stroghold 101 (dostať ich aj 

na Slovensku - pozn. red.), pretože háčik 

so zahnutým očkom môže v dôsledku 

zmenšenia uhla zvýšiť tlak na nadväzcovú 

šnúru pri zdolávaní ryby. Napriek 

prirodzenej tuhosti je mono aj tak ohybnejší 

ako fluorokarbón, čo umožňuje 

nadväzcu lepšie ležať na dne. Osobitne 

to platí, keď chytáme v takých vodách, 

kde sú prekážky alebo hrboľaté dno, 

ktoré bude monofil lepšie kopírovať ako 

extrémne tuhý fluorokarbón. 

Všimnete si, že vlasový príves na mojom 

nadväzci nie je z monofilu. A hoci je 

to drobná súčasť nadväzca, pokladám 

ju za veľmi dôležitú. Vlasový príves 

z monofilu je tuhý, čo obmedzuje pohyb 

nástrahy a bráni jej sedieť tak, ako potrebujem, 

keď používam kriticky vyvážené 

nástrahy. Používam buď nástrahy 

crafty wafter alebo kriticky vyvážené 

pop-up nástrahy, ktoré uprednostňujem 

v zimnom období. Kriticky vyvážená 

nástraha nielenže zostane na 

vrchu akýchkoľvek nerovností 

na dne, ako sú odumreté vodné 

rastliny, lístie, konáre atď., 

ale pre rybu ju 

menej náročné 

takúto 

nástrahu 

zobrať do úst. Výsledkom je často 

to, že nástraha skončí hlbšie v ústach 

kapra, ako by inak skončila, čo zvyšuje 

pravdepodobnosť, že sa háčik spoľahlivo 

zachytí. 

Na vlasový príves s pop-upovou 

nástrahou môžete pripevniť brok 

(split-shot), aby ste ju vyvážili. Ja však 

uprednostňujem taký spôsob, pri 

ktorom vyvŕtam dieru do dolej časti 

pop-upovej nástrahy a vtlačím do nej 

trochu volfrámovej pasty predtým, ako 

pop-up navlečiem na vlasový príves. Dávam 

pritom pozor, aby príves prechádzal 

stredom pasty. Pri vyvažovaní môžete 

trochu pasty pridať alebo ubrať, aby 

bola nástraha dokonale vyvážená. To je 

dôvod, pre ktorý uprednostňujem volfrámovú 

pastu, a nie brok, pretože s ním 

nemôžete dosiahnuť takú presnosť. 

Tuhosť monofilného nadväzca znamená, 

že sa len zriedkavo zamotá. Elastický 

vlasový príves zasa umožňuje, aby sa vyvážená 

nástraha voľne vznášala priamo 

nad háčikom a úplne ho zakrývala. To 

dáva možnosť naviazať väčší háčik, ako 

by ste inak použili, čo prispieva k istejšiemu 

zapichnutiu háčika v ústach ryby. 

Používam túto metódu už deväť rokov, 

najmä počas zimných mesiacov. 

K montáži pridávam na háčik malé 

vrecká z PVA naplnené olejnatým 

lepkavým mixom ako návnadou 

alebo s unikátnou návnadou 

Up & Down Mix 

od firmy 

Solar.• 

018 


Krok za krokom: 

1 

Mylesov Mono Rig 

2 

3 

Zoberte vašu obľúbenú pletenku 

a uviažte na nej jednoduchú slučku. 

4 

S použitím jemného vrtáka na 

nástrahy vyvŕtajte dieru do zvolenej 

nástrahy pop-up. 

5 

Pridajte kúsok pasty do diery, ktorú ste 

vyvŕtali, presne toľko, aby to stačilo na 

vyváženie pop-upovej nástrahy. 

6 

Teraz zoberte ihlu, ktorou prevlečiete 

vlasový príves z pletenky cez dieru 

v nástrahe a cez pastu. 

7 

Navlečte na vlasový príves kúsok 

silikónovej hadičky. 

8 

Pretlačte silikónovú hadičku na 

ramienko cez hrot háčika a šnúrku prevlečte 

očkom háčika zo zadnej strane. 

9 

Teraz zohnite pletenku tak, aby 

zoboch strán kopírovalo ramienko 

háčika. 

10 

Nadväzcový monofilný vlasec prevlečte 

cez očko háčika a naviažte ho 

štandardným bezuzlovým spojom. 

11 

Zostáva už len odstrihnúť oba prečnievajúce 

konce vlasca a pletenky. 

FOTOGRAFIE: AUTOR 

Tu je dokončený nadväzec, pripravený, 

aby sa naň chytil pekný kapor. 

Vďaka volfrámovej paste bude nástraha ležať na dne takto. Absolútne dokonale, 

so zvýšenou atraktívnosťou pop-upovej nástrahy, ktorá vždy zostane 

ležať na akomkoľvek povrchu. 

019 


lov kaprov 

Poradňa 

BRITSKÍ EXPERTI NA LOV KAPROV ODPOVEDAJÚ NA OTÁZKY ČITATEĽOV. 

MÔŽETE SI BYŤ ISTÍ ISTÍ, ŽE V ODPOVEDIACH NÁJDETE 

DOBRÉ TIPY A ODPOVEDE AJ NA VAŠE OTÁZKY. 

NA OTÁZKY ČITATEĽOV TENTO MESIAC ODPOVEDAJÚ: 

John Kneebone – Mainline Baits 

John je dlhodobo členom tímu Mainline 

Baits a skvele pozná svoju problematiku. 

Chytil niekoľko úžasne veľkých 

rýb a je rád, že prekabátil kapry aj vo 

veľkých jazerách, ktoré by mnohí ľudia 

označili ako najťažšie miesta na lov vo 

Veľkej Británii. 

Rich Adams – Mistral Baits 

Rich pravidelne prispieva do časopisu 

Crafty Carper. Ochotne odpovedá na 

akékoľvek otázky a keďže prevažne 

loví na boilies, vie o nich všetko, čo 

by ste zrejme chceli vedieť aj vy. Jeho 

odpovede vám určite pomôžu chytať 

viac. 

Gary Bayers – Nash 

Gary je mužom, ktorý stojí za úspešnou 

značkou Nash Baits, produkujúcou 

kvalitné návnady a nástrahy. S určitým 

zveličením o Garym môžeme povedať, 

že toho pravdepodobne o výrobe 

kaprových návnad a nástrah viac zabudol, 

ako sa mnohí z nás vôbec dozvedia. 

Ako dlho variť boilies? 

Nedávno som sa dal na 

výrobu mojich vlastných 

návnad a kúpil som si nejaké 

vybavenie na výrobu 

boilies. Zaobstaral som si základné 

zmesi a kolekciu mojich obľúbených 

príchutí od niekoľkých rôznych 

firiem. Aké množstvo príchute by 

som mal použiť, povedzme, v zmesi 

s ôsmimi vajíčkami? A je v poriadku, 

ak pridám viac ako jednu príchuť, 

alebo existujú aj iné chuťové stimulátory 

či prísady, ktoré môžem 

pridať s hlavnou príchuťou? Roller 

na výrobu boilies, ktorý som si 

kúpil, produkuje proteínové guľky 

veľkosti 14 mm. Je to vhodná veľkosť 

aj pre moje podomácky vyrábané 

pop-upové nástrahy. Podľa čoho 

určím, ako dlho treba variť návnady 

určené na lov na dne? Mal by som to 

niekoľkokrát urobiť iba na skúšku 

metódou pokusov a omylov? Dúfam, 

že mi môžete pomôcť, aby som sa 

lepšie oboznámil s problematikou 

domácej výroby boilies. Zdá sa mi 

komplikovaná, a od kamarátov 

počúvam protichodné názory. Ďakujem! 

Michelle 

Bez toho, aby som vedel, aké príchute 

a akú základnú zmes ste si 

kúpili, je ťažké poradiť, aké množstvo 

treba použiť. Na výrobku by však mal 

byť návod, ktorý by mal informovať 

o optimálnych množstvách. Môžem 

však poradiť v otázke postupov, ktoré 

používam pri výrobe boilies. 

Po prvé, pri výrobe boilies rád pracujem 

so zmesou obsahujúcou štyri 

vajíčka a odporúčam robiť to rovnako. 

Zmes s ôsmimi vajíčkami pravdepodobne 

začne schnúť ešte predtým, ako 

dokončíte výrobu guličiek z cesta, pretože 

absorbuje tekutiny, to znamená, 

že cesto sa bude drobiť a bude ťažké 

ho vaľkať. 

Na začiatku sa držte 

iba niekoľkých príchutí. 

Nasleduje vyberanie príchutí a prísad. 

Rád začínam s tekutými stimulátormi, 

ako sú Multi-Stim od Mainline 

– skvelý základ pre moje tekuté 

prísady, ktorý v dosť veľkom množstve 

dávam do každej dávky (10 ml na štyri 

vajíčka). Potom vyberiem jednu alebo 

dve príchute. Rád dodržiavam pomer 

zhruba 1 až 2 ml na jedno vajíčko v závislosti 

od sily príchute. Takže na štyri 

vajíčka je to zvyčajne 5 ml príchute 

a v prípade použitia dvoch príchutí 

vždy pridávam celkovo 5 ml. Keď 

020 


príchuť ovoniate, 

môžete vo všeobecnosti 

určiť, ktorá 

je silnejšia, čiže 

skombinujete ich 

tak, aby silnejšej 

príchute bolo 

menej. Napríklad 

používam 

4 ml jemnejšej 

a 1 ml silnejšej 

príchute. 

V záujme 

toho, aby 

sme príchute 

spracovali do 

účinnej zmesi, 

ktorá nebude 

napr. trpká, je 

nevyhnutné 

pridať sladidlo 

a/alebo olejový 

palatant, ktoré samy sa môžu použiť 

ako príchute, prípadne aj arómu 

Response flavour Intense Sweetener. 

Zvyčajne používam tieto produkty 

v pomere 2 ml na štyri vajíčka. 

V prípade boilies, ktoré sa použijú 

ako nástraha na dne, je najjednoduchším 

pravidlom to, že sa varia dovtedy, 

kým nevyplávajú na hladinu, vtedy sú 

hotové. V prípade pop-upov (u ktorých 

sa nikdy nepredpokladá, že sa použijú 

na vnadenie), používam rovnaké 

množstvá príchute, ale dávam iba 

jedno vajíčko, čím sa relatívne 

zvyšuje podiel príchute v nástrahe. 

Pop-up treba variť 90 až 120 sekúnd, 

ale dôležitejšie je to, aby ste 

ich na vzduchu sušili niekoľko dní 

alebo aj týždeň v záujme toho, aby 

stvrdli a potom boli pripravené na 

uskladnenie v nádobe. 

To sú princípy, ktoré odporúčam 

uplatňovať pri domácej výrobe 

nástrah. Treba však použiť 

niekoľko rôznych príchutí, 

aby ste boli schopný 

posúdiť, 

čo lepšie 

funguje, 

a aby ste rozvinuli 

svoje zručnosti pri 

výrobe boilies. Dúfam, 

že to pomôže. 

John Kneebone 

Intenzívne sladidlo 

pekne doladí zmes 

vašich príchutí. 

Vyskúšajte 

„staromódnu“ montáž! 

Rád by som v tomto roku 

šiel tak trochu proti trendu 

a vyskúšal nadväzce starej 

školy. Každý rád siahne 

po nových nadväzcoch, o ktorých 

nepretržite informujú rybárske 

časopisy. Ja však chcem nachytať 

na slivkách tie staré múdre kapry 

pomocou taktiky, aká sa používala 

v minulosti. Môžete mi predstaviť 

nejaký starý dobrý nadväzec? 

Ďakujem! 

Stuart 

Zaujímavá otázka! A keďže lovím 

kapry viac ako 25 rokov, môžem 

na ňu odpovedať. 

Áno, máte pravdu, pri veľkom 

množstve nadväzcových produktov 

na dnešnom trhu sa skutočne niekedy 

zdá, že veci sa komplikujú viac, ako 

treba. Na druhej strane - dnes je na 

trhu veľa výrobkov, ktoré by sme pred 

25 rokmi všetkými desiatimi zahrnuli 

do svojej výzbroje a som presvedčený, 

že by nám pomohli dostať na breh 

o trochu viac rýb. Nehovorím iba 

o úplne nových, vtedy nevídaných 

zložkách nadväzcov. Reč je aj o tom, že 

v moderných časoch 

je najdôležitejšie 

blaho rýb, preto 

existuje veľa 

produktov, 

ktoré sú 

pre ryby 

bezpečné 

a ktoré sú 

navrhnuté 

tak, 

aby 

Je ozajstnom odmenou, ak chytíte 

rybu na svoju vlastnú návnadu. 

zaručili v takom rozsahu, v akom je to 

len možné, že v prípade odtrhnutia má 

ryba vysokú šancu zbaviť sa nadväzca. 

Je to skvelá vec, pretože inak by nejedna 

odtrhnutá ryba uhynula. 

Späť k otázke: každý, kto ma pozná 

alebo so mnou dokonca chytal ryby, 

bude vedieť, že mám rád veci také 

jednoduché, ako je možné. A celkom 

určite to platí, pokiaľ ide o nadväzce. 

Samozrejme, aj ja používam veľa 

prvkov, ktoré sa dnes ponúkajú, ale len 

keď mám pocit, že je to nevyhnutné. 

Keď som začal pred štvrťstoročím 

chytať kapry, bolo k dispozícii veľmi 

málo kaprárskych produktov a na 

nadväzce som používal hlavný vlasec 

alebo to, čo bolo vtedy revolučnou 

novinkou: Dacron od firmy Gardner 

Tackle. Používal sa v kombinácii 

s jednoduchou priebežnou montážou, 

ktorá pozostávala z voľne sa pohybujúceho 

olovka navlečeného na hlavný 

vlasec, po ktorom nasledovali dva 

gumené koráliky oddeľujúce olovko 

od uzla. Hlavný monofilový vlasec bol 

naviazaný na krúžkový obratlík, na 

ktorého druhej strane bola pripevnená 

nadväzcová šnúra Dacron. Niekedy 

sme umiestnili pevnú zarážku približne 

30 cm nad olovkom, čím sme vytvorili 

polopevnú montáž Bolt rig. To bola 

metóda, ktorú som v tých časoch používal 

na lov všetkých mojich kaprov. 

S postupným zavádzaním nových 

a lepších komponentov som sa pomaly 

aj ja vzdialil od jednoduchého, 

ale efektívneho nadväzca, ktorý som 

používal na mojich prvých kaprárskych 

výpravách. To bolo dovtedy, kým som 

neurobil výlet na európsky kontinent 

k nádhernému jazeru Moorlands vo 

Francúzsku, kde som stretol majiteľa 

tohto úžasného revíru Keitha Moorsa. 

Moorlands je miestom, ktoré sa manažuje 

na najvyššej úrovni, pričom blaho 

rýb je na prvom mieste. Keith vysvetlil, 

že nemá rád, keď sa na jeho jazere 

používajú ťažké potápavé šnúry 

a závesy na olovo. Väčšine ľudí 

loviacich na jazere 

sa odporúča 

používanie 

jednoduchej 

priebežnej 

montáže. 

To teda bol 

prístup, ktorý 

som sa rovnako 

ako väčšina čle- 

021 


lov kaprov 

Komponenty, ktoré používam, 

sa možno menia, ale priebežná 

montáž je stále účinná. 

Lysec, zrkadlák, 

šupináč - všetky sú 

krásne, keď sú zdravé. 

Hoci je už priebežná 

montáž bradatá, 

stále na ňu chytám. 

nov našej skupiny rozhodol používať 

– niektorí s menšou úrovňou presvedčenia 

ako iní. Po týždni rybárčenia sme 

na breh dostali niekoľko veľkých rýb 

pomocou jednoduchých priebežných 

montáži. Áno, niektoré komponenty sa 

mierne líšili od tých, ktoré sa používali 

pôvodne, ale etika montáže bola 

presne rovnaká, aká bola pri nadväzci, 

ktorým som chytal ryby ja. Skladal 

s z fluorokarbónoveho nadväzca, 

na ktorý sa bezuzlovým spojením 

pripevnil háčik Garden Mugga veľkosti 

č. 4 a ako vlasový príves sa použil tiež 

fluorokarbón. 

Podľa môjho názoru príliš veľa ľudí 

padlo do pasce falošného presvedčenia, 

že nevyhnutne potrebujú ťažké 

zafixované olovo, aby mali šancu 

úspešne zaseknúť kapra. Počas nášho 

výletu do Francúzska a pri mnohých 

príležitostiach po návrate domov som 

sa rozhodol pre jednoduchú priebežnú 

montáž. Niekedy používam veľmi 

ľahké olovo s hmotnosťou 14 gramov, 

a v deviatich prípadoch z desiatich je 

ryba zaseknutá dobre, bez šance, že by 

háčik vypadol. 

Takže odpoveď na úvodnú možno 

zhrnúť do jednej vety: ak chcete 

vyskúšať niečo iné, vyskúšajte „staromódnu“, 

jednoduchú, ale efektívnu 

priebežnú montáž, určite nesklame. 

Rich Adams 

Soľ nad zlato? 

Kamarát mi odporučil použiť 

do návnady kamennú 

soľ a zmienil sa, že firma 

Nash ju dodáva pre rybárov. 

Mohli by ste, prosím, povedať, aký je 

najlepší spôsob jej použitia a v ktorom 

ročnom období sa najviac hodí? 

Ďakujem! 

Jake 

Ja používam soľ v návnade 25 rokov 

a nechcel by som sa bez nej už zaobísť, 

ale je to zároveň jeden z najošemetnejších 

produktov a veľmi ľahko sa 

dá použiť nesprávne. 

Do základnej zmesi na biolies zvyčajne 

pridávam 0,3 až 0,5 % celkového objemu, 

a to po celý rok. Je to síce nízka 

úroveň, ale dostatočná na to, aby sa jej 

vplyv prejavil, hlavne v takých návnadách, 

ako je Scopex Squid. Na jar, keď 

sú podľa prevládajúceho názoru vyššie 

úrovne soli najúčinnejšie, zvyšujem 

dávku soli tým, že ju nanášam priamo 

na nástrahy a tiež v nej boilies uchovávam. 

Používam tiež kryštál vo vreckách 

022 


z PVA a soľ nahadzujem aj z voľnej ruky 

alebo prakom. Dbám na to, aby som 

za 24 hodín neumiestnil na mieste, kde 

vnadím, viac ako 100 gramov soli, často 

však používam oveľa menšie množstvo, 

napr. 10 gramov v PVA a 5 až 10 väčších 

kryštálov katapultujem k návnade 

prakom. 

4G Squid je v podstate Scopex Squid 

Red s trošku väčším množstvom soli 

- 0,3 až 0,5 % plus pridané minerály 

a iné stopové prvky. Ukázalo sa, že 

je efektívnejší než originálny Scopex 

Squid Red. Soľ zároveň účinkuje ako 

mimoriadne silný stimulátor chuti, čo 

vedie k tomu, že príchute v návnade 

fungujú lepšie. 

Aj partiklové návnady, ako je bôb, cícer 

a hrachor, varím spolu s kamennou 

soľou. Zabráni tomu, aby sa zmenili 

na kašu a naozaj zvyšuje atraktivitu. 

Konope a čiastočne ani kúkoľ sa neštiepia, 

keď sa varia v soli, čo neprispieva 

k atraktivite nástrahy. Ak namiešate 

soľ do návnady po tom, ako sa konope 

rozštiepi a uvarí, urobíte veľmi dobre. 

Návnadu treba na jeden deň odložiť, 

aby soľ prenikla dovnútra. Na ľahšie 

rozpustenie soli použite teplú vodu. 

Aj v tomto prípade meriam množstvo 

soli, ktorú hodlám použiť na rybačke 

za 24 hodín. Ak chcem semená vo vode 

len trochu roztrúsiť, používam na ne 

viac soli. Keď plánujem použiť veľa 

partiklov, solím semená menej. 

Poznám rybárov, ktorí s veľkým 

úspechom používajú oveľa väčšie objemy 

soli ako ja, ale ja uprednostňujem 

striedmosť. Hoci som si istý, že v jazere 

Kapry milujú soľ. 

existuje veľa organizmov využívajúcich 

soľ, ktorú do jazera dopravíme, 

vždy existuje riziko, že to preženieme. 

Je to trochu ako s olejom, ktorý však 

používam ešte opatrnejšie. Napokon, 

podobne ako v prípade oleja som nikdy 

nemal veľa šťastia, keď som používal 

soľ vo veľmi studenej vode. Zvyčajne si 

počkám na jar, kým ju použijem. Zdá sa 

mi totiž, že v chladnej vode sa mi viac 

darí oveľa viac, keď sú návnady skôr 

sladké ako slané. 

Videl som veľa rybárov používajúcich 

soľ, ktorým nič nepriniesla, no ak ste 

na široko-ďaleko jediný rybár, ktorý 

ju používa, potom sa môže dostaviť 

úspech. A môžete ju dokonca aplikovať 

vo väčšom množstve, ale nemá význam 

to preháňať. 

Ďalšia vec, ktorú som o soli zistil, 

je to, že lepšie je aplikovať ju stále na 

rovnaké miesto. Kapor sa k nej bude 

vracať, ale ak je príliš rozptýlená, nič 

neprinesie. 

O soli platí to isté, čo o mnohých 

iných veciach v našom živote - viac 

neznamená vždy lepšie. Mohol by 

som použiť neobmedzené množstvo 

návnady, ale v každej situácii existuje 

optimálne množstvo. Nič nie je ľahšie, 

ako pridať pri každom zábere alebo 

známke aktivity ďalšiu soľ, ale nemožno 

ju už zobrať späť. A tým horšie, ak to 

preženiete. Ešte naliehavejšie to platí 

v prípade menších jazier, takže - vždy 

opatrne a s mierou s touto mocnou 

substanciou. 

Gary Bayers • 

Nová návnada 4G Squid 

dosahuje skvelé výsledky. 

Soľ sa môže použiť 

mnohými spôsobmi. 

023 


lov kaprov 

Aký dlhý má 

byť ZIG RIG? 

Tomáš Bršel 

Po skúsenostiach 

z minulých sezón som 

sa rozhodol, že dám viac 

priestoru lovu na dlhý 

nadväzec, čiže na zig rig. 

024 


Vážiť si musíme aj menšie ryby, 

v našich vodách ich nie je tak veľa. 

Na zig chytám už asi štvrtú 

sezónu, no nikdy som 

mu nevenoval toľko času 

a priestoru ako teraz. 

Predtým to bolo viac menej len také 

skúšanie, že veď - hodím to tam a uvidíme, 

čo sa bude diať. 

Za vidinou úlovkov 

Zábery sa sem tam aj dostavili, no 

stále to nebolo ono. Veľa rýb som 

stratil a veľakrát ryba nereagovala 

na moju nastraženú pop-upku, alebo 

wazzupku (penový pop-up) vo vodnom 

stĺpci. 

Keďže človek je tvor zvedavý, vynachádzavý 

a ešte k tomu nás ženie 

vpred vidina pekných úlovkov, ktoré 

sme videli niekde na videu, fotografiách 

v rôznych rybárskych časopisoch 

alebo v mobile ako lovecké úspechy 

kamarátov, začneme premýšľať nad 

tým, kde robíme chybu alebo čo 

robíme zle. Takto som začal aj ja 

hľadať vhodné materiály, ktoré by ma 

posunuli ďalej. 

S odstupom času som si zadovážil 

marker, ktorý využívam na zistenie 

hĺbky vody, keď chytám na náhod. 

K tomu som pribalil tri či štyri priemery 

fluorokarbónov, ďalej penové zázraky 

nazývané wazzupky a rôzne veľkosti 

i typy háčikov. Sonar na sondovanie 

som už vo výbave mal, tak bolo aspoň 

o jednu starosť menej. 

Použité materiály 

Fluorokarbón používam v priemeroch 

od 0,16 až po 0,40 milimetrov 

v závislosti od lokality, v akej chytám, 

od členitosti dna a typu 

prekážok, pri ktorých 

umiestňujem moje 

montáže. Tenší 

fluorokarbón 

používam hlavne 

zjari, a to na 

vodách, ktoré 

nie sú veľmi členité alebo neskrývajú 

pod vodnou hladinou veľa prekážok. 

Hrubšie fluorokarbóny nasadzujem 

hlavne počas leta, keď už ryba nie je 

až taká opatrná, alebo na revíroch, 

ktoré skrývajú prekážky, ostré hrany 

či mušľové polia. Na tento typ lovu mi 

vyhovuje fluorokarbón značky Akashi, 

ktorý spĺňa všetky moje požiadavky. 

Dobre sa ním viaže, je pevný v uzle a je 

pomerne odolný proti oderu. Veľakrát 

som bol milo prekvapený, čo všetko 

vydržal. Háčiky som si obľúbil od firmy 

Starbaits, a to SB3 a SB6 vo veľkostiach 

8 až 10. No nedá mi nespomenúť 

háčiky firmy Sasame, konkrétne typy 

ST a Chinu Ringed. 

Penové wazzupky používam od 

firmy Taska, a to hlavne žltú, bielu 

a žlto-čiernu vo veľkostiach 10 a 15 milimetrov, 

ktoré rád dipujem sprejovými 

alebo klasickými dipmi značky Carp 

Only rôznej príchute. A prečo nazývam 

wazzupky penové zázraky? Veľmi 

Tomuto zrkadlákovi ulovenému 

na zig rig chýbal do desiatky 

necelý kilogram. 

025 


lov kaprov 

Dipom nešetríme, osobitne 

nie pri penových pop-upoch 

Koncová montáž zig rig 

dobre nasávajú dipy, ktoré v nich aj 

dlho pôsobia. Keďže sú z peny, plávajú 

vynikajúco a ozaj nemajú ani najmenší 

problém vytiahnuť do stĺpca niekoľkometrové 

nadväzce. A ich životnosť ? Dá 

sa povedať, že až pokým vám nejakým 

nedopatrením neskĺzne z háčika alebo 

neodrežete nadväzec pri zdolávaní, či 

ju úplne neroztrháte boiliesovou ihlou 

pri navliekaní na príves pod háčik. Keď 

som vám už popísal, čo využívam pri 

love na zig rig, môžeme prejsť k samotnému 

lovu. 

Hľadanie kaprov 

Na vodách, kde chytám na náhod, si 

popri tom, ako sa vybaľujem, všímam 

hladinu. Niekoľkokrát sa mi 

osvedčilo nahodiť do miest, kde som 

videl pohyb, nadväzec o dĺžke plus 

mínus dva metre. Vybalím si ostatný 

materiál a zistím hĺbky. Snažím 

sa nájsť miesta, kde sa dno prudšie 

zvažuje dole, alebo naopak, kde 

stúpa. Keďže hĺbku zisťujem pomocou 

markeru, a nie sonaru, neviem, v akej 

hĺbke ryby stoja a či je vôbec ryba vo 

vodnom stĺpci. Ak nameriam hĺbku 

4 metre, začínam prechytávať vodný 

stĺpec od 2,5 metra. Ak záber nepríde 

do hodiny, skúšam nadväzec s dĺžkou 

3 metre. Ak príde záber, ale nepremenený, 

ponechám nadväzec tej istej 

dĺžky a nahodím na rovnaké miesto. 

Keď záber neprichádza, skúsim len 

vymeniť farbu wazzupky alebo zmeniť 

príchuť dipu, a šup montáž naspäť. Ak 

kapry zareagujú záberom, spokojne 

pokračujem ďalej v love. Stáva sa 

však, že napriek zmenám, ktoré som 

urobil, ryby nereagujú. Vtedy skracujem 

dĺžku nadväzca na dva metre. 

A takto sa hrám s dĺžkami nadväzcov 

a príchuťami dipov, až pokým netrafím 

do „čierneho“. 

Niekoľkokrát sa mi osvedčilo 

nahodiť do miest, kde som videl 

pohyb, nadväzec o dĺžke plus 

mínus dva metre. 

So sonarom 

Keď mám pri love na zig rig k dispozícii 

sonar, môžem oveľa presnejšie 

zmapovať danú lokalitu. Vtedy je 

podstatne jednoduchšie určiť správnu 

dĺžku nadväzca, pretože sonar ukáže, 

v akej hĺbke sa ryby nachádzajú. No 

netešte sa vopred. Môžete na sonare 

vidieť ryby 2 metre nad dnom, nachystáte 

si dvojmetrový nadväzec a budete 

čakať a čakať a čakať. Môže sa stať, že 

rybám nesadne farba alebo príchuť 

popu-upky či nadipovanej wazzupky, 

ktorú ste im ponúkli. Ďalšou možnou 

príčinou neúspechu môže byť 

nakoniec aj zvolená dĺžka nadväzca, 

niekedy pri tejto technike rozhodujú 

ozaj aj len centimetre. Nespočetnekrát 

mi pomohlo zmeniť dĺžku nadväzcu 

aj keď len o desať centimetrov - či už 

skrátiť, alebo predĺžiť. A pritom sonar 

jasne ukazoval ryby dva metre odo 

dna. 

Skúšať, meniť, veriť... 

Takže na záver už len rečnícka otázka: 

aká je správna dĺžka nadväzca ? Keby 

mi to raz niekto vedel povedať so 

stopercentnou istotou, pekne by som 

sa mu poďakoval. Lenže ono to nie je 

tak, ako si mnoho rybárov myslí, že 

nahodím dlhý nadväzec s pop-upkou 

alebo wazzupukou a budem ťahať 

rybu za rybou. 

Ako vidíte, pri tejto technike treba 

stále pracovať, skúšať, meniť a hlavne 

veriť. Veľakrát sa poriadne narobíte, 

pokým prídete na správnu kombináciu, 

no potom to môže stáť za to. 

Po poriadnej drine by mala prísť aj 

vytúžená odmena. V tomto prípade to 

môže byť v podobe krásneho úlovku 

alebo množstva záberov menších rýb. 

Tie si musíme tiež vážiť, lebo sa zdá, 

že ich je v našich vodách čoraz menej. 

Zrejme ste si všimli, že som nerozoberal 

kalenie ani ďalšie postupy, 

ktoré nám môžu pomôcť k rýchlejším 

záberom pri tejto technike lovu. Máme 

však pred sebou ešte dva mesiace 

do začiatku kaprárskej sezóny, tak si 

niečo nechajme aj nabudúce. • 

Ananásový dip zachutil 

peknému šupináčovi 

026 


Vyberte si zo širokej škály 

našich produktov The One! 

DOSTUPNÉ UŽ AJ NA SLOVENSKU 

V PREDAJNIACH 

RYBÁRSKYCH POTRIEB. 

Boilies neobsahujú umelé prísady ani farbivá! 

Vyrobené zo 100 % prírodných produktov! 

Nech sa vám prúty 

ohýbajú! Petrov zdar! 

inzBL0042

zábava 

SÚŤAŽ 

Veľká vedomostná súťaž 

Hrajte o 1 000 € 

Máte 

prehľad? 

Pravidlá: V každom vydaní Blinkra 

uverejníme niekoľko fotografií s rozličnými 

motívmi zo sveta rybolovu, 

ku ktorým bude pripojená otázka. 

Stačí, ak správne odpovede vpíšete 

do vyznačených štvorčekov (vrátane 

diakritiky, teda napr. Á, Č, Ű a pod.). 

Písmená, ktorým pripadne umiestenie 

v štvorčekoch označených číslami, 

potom preneste podľa určeného 

poradia do rámčeka vytvoreného pre 

kľúčové slovo v súťažnom kupóne 

(riešenie tajničky - vyznačené žltou 

farbou). 

Vylúštené kľúčové slovo nám pošlite 

na korešpondenčnom lístku spolu 

s nalepeným kupónom a originálnym 

EAN kódom (čiarovým kódom) 

zakúpeného výrobku firmy Energofish 

(kupón nájdete v pravom dolnom 

rohu) na adresu: Redakcia Blinker, 

Hviezdna 8/1808 Šamorín. 

Uzávierka súťaže je 7. marca 2016 

(zohľadňuje sa dátum odoslania). 

Mená vyžrebovaných výhercov uverejníme 

v nasledujúcom vydaní Blinkera. 

POZOR! Bez originálneho číselného 

kódu vystrihnutého z obalu výrobku 

firmy Energofish je prihláška do 

súťaže neplatná! 

1 

Hovorové 

2 

České 

3 

Zaužívaný 

4 

Výbežky 

označenie zarážky 

na vlasci alebo vlasovom 

prívese: 

rodové meno 

mreny severnej: 

názov našej 

druhej najväčšej 

vodnej priehrady: 

rýb používané ako stabilizátory 

a na zmenu smeru: 

FOTOGRAFIE: ARCHÍV REDAKCIE A SHUTTERSTOCK 

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín 

redakcia@blinker.sk 

www.blinker.sk

Čo môžete vyhrať? 

Pre 3 vyžrebovaných riešiteľov úlohy máme pripravené 

fantastické ceny spolu za tisíc eur – nákupné poukazy 

v hodnote 500, 300 a 200 eur! Za poukazy môžete nakúpiť 

vo vami určenej predajni rybárskych potrieb akýkoľvek 

tovar od firmy Energofish, ktorej sortiment predstavuje 

asi 15 000 rozmanitých položiek – od háčikov a oloviek až 

po špičkové navijaky, prúty, rybárske bivaky či zavážacie 

loďky. K odpovedi na súťažnú otázku preto okrem adresy 

a originálneho EAN kódu (čiarového kódu) vystrihnutého zo 

zakúpeného výrobku Energofishu pripojte aj názov a sídlo 

predajne, v ktorej si chcete vašu výhru uplatniť. Petrov zdar! 

Hrať s nami sa oplatí! 

5 

Proteínové guľky 

slúžiace ako nástraha 

i návnada veľkých 

kaprovitých rýb: 

6 

Rybárske 

a akvaristické 

pomenovanie 

larvy pakomára: 

SÚŤAŽNÝ KUPÓN 

3/2016 


7 

Dnes 

vzácna, no kedysi hojne rozšírená 

podlhovastá rybka, ktorá sa 

používala ako nástraha na sumce: 

Meno a priezvisko: 

Adresa: 

PSČ: 

Mobil: 

E-mail: 

Riešenie tajničky. 

1 2 3 4 5 6 7 

Sem nalepte EAN (čiarový) kód 

výrobku ENERGOFISH 

Výhercovia z minulého čísla: 

1. cena: Renata Chvílová, Malacky; 2. cena: Michal Neradil, Martin; 

3. cena: Dušan Vanovčan Ružomberok. 

Preferovaný maloobchod na uplatnenie výhry: 

Vystrihnutý kupón s nalepeným EAN kódom pošlite na 

adresu: Redakcia Blinker, Hviezdna 8, 931 01 Šamorín. 

Kupón je platný, len keď je vystrihnutý z magazínu!

expert radí 

10 

otázok a odpovedí... 

…o jalcovi tmavom 

Juraj Halas 

Jalec tmavý je tulák – dnes ho 

nájdete tu, zajtra tam. To nám 

však nemôže prekážať, aby sme 

si o ňom povedali pár zásadných 

a nepochybne zaujímavých vecí. Viac, 

ako bežní rekreační rybári, vie o tejto 

pozoruhodnej rybe skúsený plavačkár 

a špecialista na biele ryby Ing. FRANTI- 

ŠEK CHUDÁČEK z Brna, s ktorým sme 

sa na sklonku minuloročnej sezóny 

stretli pri jeho obľúbenej rieke Dyji. 

1. 

Každého rybára, ktorý sa chce 

zamerať na konkrétny druh 

ryby, vždy najviac zaujíma, kde ho 

môže spoľahlivo nájsť. Čo nám o tom 

môžete povedať v súvislosti s jalcom 

tmavým? 

Jalec tmavý, ktorého v Českej 

republike nazývame jelec jesen, žije 

tak v riekach, ako aj v jazerách, ale tam 

je zriedkavejší. V európskych riekach 

ho môžete nájsť od pásma mreny až 

po brakické vody v ústiach riek do 

mora. Najčastejšie sa však vyskytuje 

na rozhraní mrenového a pleskáčového 

pásma. Celkove ho možno označiť 

ako menej hojnú a menej známu rybu, 

ktorú si mnohí mýlia s jalcom hlavatým 

a dokonca aj s červenicou. U nás, 

v Českej republike, sa už dá cielene loviť 

zrejme len tu, na južnej Morave, kde 

ho nájdete aj vo vodných nádržiach 

Nové Mlýny. Miestami sa vyskytuje aj 

v Polabí, v Otave a hornej Vltave. Takže 

vďaka veľkorysému vysadzovaniu sa 

bude, dúfam, šíriť. Po povodni v roku 

2002 sa údajne uchytil aj vo vodnej 

nádrži Orlík, kde je pomerne hojný. Na 

Slovensku je však podľa mojich tamojších 

priateľov podstatne viac revírov, 

kde sa ešte dá jalec tmavý cielene 

loviť, no ja chodím iba na západné 

Slovensko, konkrétne na Záhorie, kde 

túto rybu nazývajú podobne ako u nás 

– „jasek“, ale stretol som sa na Slovensku 

už aj s regionálnym pomenovaním 

jaseň. Problém je v tom, že jalec tmavý 

je na rozdiel od niektorých iných 

kaprovitých rýb pomerne citlivý na čistotu 

vody, ktorá dosť utrpela v 60. – 80. 

rokoch minulého storočia. So zánikom 

veľkej časti chemického a ťažkého 

priemyslu sa postupne znižovalo aj 

030 


znečistenie a vznikli tak priaznivejšie 

podmienky aj pre rozmnožovanie 

jalcov tmavých. 

2. 

Kedy je najvhodnejší čas na 

lov jalcov tmavých? 

Za priaznivých poveternostných 

podmienok nastáva vhodný čas 

práve teraz, začiatkom marca. Pravda, 

vzhľadom na druhovú ochranu sa 

toto obdobie skončí 15. marca a čas 

hájenia trvá až do 31. 5. Vzhľadom na 

pomerne zriedkavý výskyt tejto ryby 

je veľmi dôležité, aby rybári – českí či 

slovenskí - obdobie hájenia bez výhrad 

rešpektovali. Napokon, túto rybu 

možno úspešne loviť po celé leto až do 

októbra. Inak – jeho mäso sa pokladá 

za pomerne chutné, pravdaže, najlepšie 

je v posledných mesiacoch roka. 

3. 

Aké metódy a techniky sú 

nalov jalca tmavého najúčinnejšie? 

Dá sa povedať, že takmer neexistuje 

spôsob lovu, ktorým by sa jalec tmavý 

nedal loviť. Môžete použiť matchový 

prút a loviť jalce splavovaním (trottingom), 

na feedrový prút s krmivovým 

košíkom, ale tiež prívlačou a dokonca 

muškárením – na „jaska“ sa dá spoľahnúť. 

Najkrajším lovom je však suché 

muškárenie, a to vtedy, keď tieto ryby 

začnú za letných večerov zberať potravu 

z hladiny. Pravda, vždy je dôležité 

zvoliť si správnu metódu v správnom 

čase. 

4. 

Čo pokladáte za najlepšie 

nástrahy? 

Väčšina jalcov tmavých sa uloví ako 

vedľajšie ryby pri chytaní na matchový 

prút a kostné červy ako nástrahu. 

Zväzok niekoľkých kostnáčov, približne 

troch až štyroch, je popri kúsku chleba 

či naparenom rožku osvedčenou 

nástrahou na ich cielený lov. Kto rád 

experimentuje, môže vyskúšať ako 

nástrahy kriváky, vrelo odporúčam! 

Treba použiť malý háčik z tenkého drôtu, 

maximálne veľkosť č. 10, a naň nastražiť 

2-3 ulovené kriváky. V čase, keď 

sa začne voda nimi hmýriť, sú na ne 

jalce tmavé také fixované, že na nijakú 

inú nástrahu ich ani nechytíte. Kriváky 

sú navyše veľmi rozšírené, a hoci sú 

citlivé na nedostatok kyslíka, znesú 

aj mierne znečistenie vody. Obývajú 

potoky i mierne tečúce vody od nížin 

po úpätia hôr a sú významnou zložkou 

potravy pstruhov. Vyhľadávajú miesta 

pod kameňmi a spadnutým lístím, vo 

Kamarát Adrian 

s kapitálnym úlovkom 

väčších množstvách ich nájdete najmä 

v telách uhynutých rýb. 

5. 

Dajú sa jalce tmavé loviť aj na 

umelé nástrahy? 

Rozhodne áno. Predovšetkým 

v letných mesiacoch, keď je vo všetkých 

vodách veľa rybieho plôdika 

a mlade. Jalec vtedy opúšťa svoje 

svoje mierumilovné zvyky a mení sa 

na mäsožravca – predátora. Vtedy 

ho možno uloviť na malé umelé 

tívne, než podľa jasných pravidiel. 

Rád experimentujem s farbou telíčka, 

ktorú mením použitím rozličných 

korálikov a volfrámových guličiek. 

Podľa mňa je farba telíčka rotačného 

blyskáča nemenej dôležitá ako farba 

a tvar krídelka. Ak si chcete aj vy 

vyrobiť rotačky na lov jalcov tmavých, 

nepreťažujte ich, na tieto ryby 

platia skôr ľahšie modely. Aj voblery 

volím menšie, ale dostatočne dlhé na 

to, aby som mohol vzhľadom na ich 

povestnú plachosť nahadzovať ďalej, 

hoci jalce tmavé sa neraz zdržiavajú 

priamo pod prevísajúcimi brehmi, 

kde zberajú potravu priamo z hladiny. 

Voblery by nemali mať krikľavé farby, 

skôr jemné, prírodné. Pri vode je dobré 

mať so sebou tak voblery na lov 

pri hladine, ako aj potápavé, ktoré sú 

schopné loviť v stĺpci vody. Najčastejšie 

používam voblery Illex Chubby 

Minnow 35 mm, Illex Mitts 28 mm 

alebo Illex Crank 22 mm. Nahadzovať 

musíme opatrne, aby sa jalce nevyplašili, 

a zároveň čo najpresnejšie. 

Ak sa na prvýkrát trafíte na správne 

miesto a ryba tam je, pripravte sa na 

okamžitý prudký záber. Pri presnom 

nahodení nasleduje silný úder. Zdotakmer 

neexistuje 

spôsob lovu, ktorým by sa 

jalec tmavý nedal loviť. 

Nádherné sfarbený „jaseň“ 

nástrahy, maximálne 7-centimetrové 

plantavky, rotačky, voblery i gumky 

s malými jigovými hlavičkami. 

V lete sa mi osvedčila malá rotačka 

č. 000 – 0, najmä klasický, širší tvar 

krídelka typu Aglia. Uprednostňujem 

tlmené farby, bez výrazných odleskov. 

Veľmi dôležitý je dokonale ostrý 

trojháčik z tenkého drôtu. Ja si malé 

rotačky montujem sám, skôr intui- 

031 


expert radí 

lávať však treba s citom, nie silovo. 

Vhodné sú na to prúty na UL-prívlač 

s ľahkým navijakom a malou cievkou, 

na ktorej vystačíme s vlasom do priemeru 

0,16 milimetra. 

6. 

V akých hĺbkach sa jalce tmavé 

najčastejšie zdržiavajú? 

Hĺbka vody, kde jalce nájdeme, sa 

mení v závislosti od ročných období. 

V zime ryby doslova ležia na dne a podobne 

ako pleskáče berú iba statickú 

nástrahu. Čím je voda teplejšia, tým 

viac sa jalec tmavý orientuje na vyššie 

vrstvy vodného stĺpca. Na vrchole leta 

ho často môžeme uloviť na chlieb nastražený 

na hladine. Po ochladení vody 

treba zmeniť aj nástrahy. Za priaznivých 

poveternostných podmienok sa 

dá jalec tmavý chytať na prívlač aj počas 

chladných mesiacov, samozrejme, 

len ak sa nám ich podarí vypátrať. A to 

nie je ľahké ani v lete. V neskorej jeseni 

sa jalce tmavé zhlukujú do menších 

húfov v hĺbkach, a tie musíme nájsť 

a preloviť - od dna až po hladinu, lebo 

najmä za slnečných dní ich môže slnko 

vylákať z hĺbok. 

7. 

Na čo potom treba dbať pri 

povrchovom love? 

Keď lovíme na hladine, či už na chlieb 

alebo na umelé mušky, nesmieme 

v žiadnom prípade zasekávať priskoro. 

Zásek musí nasledovať až po tom, 

keď sa ryba s nástrahou otočí, a nie 

vtedy, keď ju iba zoberie do pier. Ak 

zaseknete predčasne, bude to s veľkou 

pravdepodobnosťou do prázdna. 

8. 

Dajú sa jalce tmavé udržať na 

mieste prikrmovaním? 

Áno, nepochybne, najmä, ak krmivo 

obsahuje veľmi vysoký podiel kostných 

červov a kukiel. Aj nastreľovanie 

kostnáčov pomocou praku má na 

jalce tmavé skvelý účinok. Niekedy po 

ulovení jalca tmavého nájdeme v jeho 

tráviacej sústave celé hrudky skonzumovaných 

kostnáčov. Na rozdiel 

od jalca hlavatého lepšie zotrváva na 

zakŕmenom mieste, ktoré aktívne prelovuje 

a často zaberá v stĺpci vody. 

9. 

Aké veľké ryby tohto druhu 

možno uloviť? 

Najväčšie zaznamenané úlovky u nás 

a v okolitých krajinách dosahujú okolo 

3 kilogramov, hoci podľa zoológov 

má táto ryba, ktorá sa môže v zajatí 

dožiť 20 rokov, potenciál dosiahnuť 

hmotnosť až 8 kilogramov. Z Nemecka 

je známy úlovok jalca tmavého 

na boilies z roku 2002, ktorý mal 

hmotnosť 3 920 gramov, ale to je 

absolútna výnimka. Inak však platí, 

že každý „jaseň“ nad 1 kilogram je 

veľký a exempláre nad dva kilogramy 

sú kapitálne. Môj osobný rekord je 

1,8 kilogramu. 

Nakoniec dôležitá otázka – 

10. ako odlíšime jalca tmavého 

od hlavatého? 

Rozlišovacích znakov je pomerne 

veľa, hoci veľkosťou, ktorá dosahuje 

30-40 centimetrov, sú si ryby veľmi 

podobné. „Jaseň“ má predovšetkým 

vyššie, plochejšie telo pokryté menšími 

šupinami ako jalec hlavatý. Na bočnej 

čiare má preto podstatne viac šupín 

(55-61), zatiaľ čo jalec hlavatý ich má 

len 44-46. Týchto blízkych príbuzných 

veľmi jednoducho odlíšime aj podľa 

análnej plutvy – jalec tmavý ju má 

vykrojenú smerom dovnútra, jalec hlavatým 

vyklenutú smerom von. Odlišné 

sú aj ústa týchto rýb – „jaseň“, ktorý má 

navyše v pomere k telu menšiu hlavu, 

ich má menej rozčesnuté. Pre rybárov 

bude zrejme zaujímavá informácia, 

že hoci majú veľa spoločného aj 

v potravných návykoch, jalec tmavý je 

prieberčivejší, vyhliadnuté sústa nehltá 

a častejšie zberá drobnú potravu z dna. 

Na jeho jedálnom lístku prevládajú 

larvy a náletový hmyz, na jar ikry rýb, 

neskôr rybí plôdik, nezanedbateľnou 

zložkou sú aj časti rastlín a riasy. 

• 

Od Uralu po Alpy 

Jalec tmavý je rozšírený takmer 

v celej strednej a východnej 

Európe severne od Álp a taktiež na 

Balkáne. Severná hranica jeho areálu 

dosahuje polárny kruh vo Fínsku, 

kde žije jeho poddruh (Leuciscus 

idus lapponicus). Hojne zastúpený 

je v riekach Rýn, Weser, Labe, Odra 

a ďalších, ktoré ústia do Severného 

a Baltického mora, kde sa mu darí 

aj v brakických vodách, keďže zo 

všetkých „bielych“ rýb je najmenej 

citlivý na podiel soli vo vode. Veľmi 

rozšírený je v celom povodí Dunaja, 

ale aj v európskej časti Ruska a jeho 

poddruh (Leuciscus idus idus natio 

sibiricus) dokonca aj na Sibíri až po 

rieku Lenu. Vo východnej Európe 

má dokonca určitý hospodársky 

význam, konkrétne v Poľsku sa 

chová vo veľkých rybných hospodárstvach 

spolu s kaprami. Okrem 

svojho pôvodného európskeho 

areálu je dnes rozšírený aj v „novom 

svete od severnej Kanady až 

po južné Mexiko. Jalec tmavý žije 

v húfoch v mierne tečúcich úsekoch 

podhorských a nížinných riek. 

Obýva aj čiastočne odstavené ramená 

a širšie, celoročne prietočné 

melioračné kanály. V „stojákoch“ 

úspešne prežíva len vtedy, ak voda 

dosahuje aspoň mierne nadpriemernú 

kvalitu. Najlepšie zastúpený 

u nás je v Dunaji a jeho prítokoch, 

ako je Morava, Nitra, Žitava... 

Živí sa živočíšnym planktónom, 

larvami i dospelým hmyzom, malými 

kôrovcami, mäkkýšmi, rybím 

plôdikom. Pohlavne dospieva vo 

veku 4 rokov, neresí sa v apríli až 

máji na vegetáciu, ale aj na štrkové 

a piesočné dno. Veľké samice 

kladú asi 100 000 ikier s priemerom 

1-2 milimetre. Podobne ako iné 

kaprovité ryby aj jalec tmavý sa 

môže krížiť s inými druhmi. Potvrdené 

sú krížence s jalcom hlavatým 

ploticou a dokonca aj boleňom. 

Okrem „prírodného“ jalca tmavého 

existujú aj šľachtence zlato-bielej 

a oranžovočervenej farby, ktoré už 

v 19. storočí slúžili na skrášlenie 

jazierok v parkoch a záhradách. 

FOTOGRAFIE: SHUTTERSTOCK, AUTOR A WWW 

032 


inzBL0043

lov na plávanú 

Putovanie 

za jalcom 

Ešte nie je neskoro. Ešte 

stále nám zostáva čas 

na ulovenie veľkého 

jalca hlavatého 

v tejto sezóne. Gareth 

Goldson je presvedčený 

o tom, že kľúčom k nemu 

sú kostné červy. 

Pre Blinker 

Gareth Goldson 

Krajina: Anglicko 

Sponzori: Hardy & Greys, 

Dynamite Baits 

Najväčší úlovok jalca: 3,2 kg 

034 


Nepríjemne chladné dni 

a záľaha snehu postačujú 

na to, aby mnohí rybári 

odložili náčinie a uprednostnili 

teplo sálajúce z kozuba alebo 

najnovšie DVD o rybačke pred samotnou 

rybačkou. To však nie je nič pre 

norfolského špecialistu na plávanú 

Garetha Goldsona. 

Pre Garetha je aj zimné obdobie 

naopak príležitosť dôkladne preskúmať 

niekoľko úsekov rieky Wensum, 

na ktorých sa v lete ťažko chytajú ryby 

pre brehy zarastené tŕstím a pre husté 

vodné rastlinstvo. Vo vegetačnom 

období sa na značnej časti tejto rieky 

jednoducho nedá loviť. 

Je dobre zdokumentované, že jalec 

sa kŕmi aj vtedy, keď sú iné druhy za 

extrémneho počasia utlmené, pasívne, 

no ani jalce sa nevydávajú za potravu 

príliš ďaleko. Takže v čase, keď 

ešte zem pokrývala vysoká prikrývka 

snehu a teplomer ukazoval mínusové 

hodnoty, sme sa pripojili ku Garethovi, 

keď sa pripravoval preskúmať to, čo 

vyzeralo ako neprístupný a rybársky 

nezaujímavý úsek rieky neďaleko 

Norwichu. Ako sa ukázalo, prvý pohľad 

môže byť zavádzajúci... 

Studená voda a soľ 

Keď sme sa zasneženým terénom predierali 

z parkoviska smerom k rieke, 

Gareth poznamenal, že práve na tomto 

úseku ulovil pri minulej vychádzke 

počas dňa a podvečer niekoľko 

pekných jalcov na 

syrové cesto. Napriek 

tomu, že bola zima, 

voda bola čistá a ryby boli ochotné 

skúmať jeho nástrahy. 

Od jeho poslednej vychádzky na 

toto miesto sa čiastočne roztopil sneh, 

v dôsledku čoho do rieky natiekla 

studená voda a soľ. Rieka teraz mala 

farbu čaju, pričom teplota vzduchu 

opäť klesla. Gareth bol presvedčený, 

že vzhľadom na zmenu podmienok 

jalec sa kŕmi aj vtedy, keď 

sú iné druhy za extrémneho 

počasia utlmené, pasívne, no ani 

jalce sa nevydávajú za potravu 

príliš ďaleko. 

pravdepodobne nie je vhodný statický 

spôsob lovu, preto prišiel vybavený 

prútmi na plávanú a dvoma litrami 

kostných červov. V pláne mal vypátrať 

sľubné miesta v rieke a prekážky, každú 

z nich preveriť a pri každej dosiahnuť 

aspoň jeden-dva zábery. 

Vyberte si múdro 

Keď už sme stáli na brehu, ukázalo 

sa, že úsek vhodný na prelovovanie je 

veľmi veľký. Gareth však poznamenal, 

že nie na celom úseku sa nachádzajú 

ryby. V rieke Wensum žije veľa tradičných 

predátorov, takže biele ryby 

sa usilujú „skrývať“ a z úkrytov 

ich treba vylákať. 

To objasňuje dôvody, 

pre ktoré si Gareth vybral ako prvé 

miesto lovu krátky úsek na protiľahlom 

brehu lemovaný stromami vo 

výške krovia, ktoré sa nakláňali nad 

vodu a vytvárali klenbu. Pod ňou sa 

môžu ryby ukrývať pred hlavným prúdom. 

Ovisajúce stromy totiž čiastočne 

odkláňajú prúd a vytvárajú prekážky, 

o ktoré sa zachytáva potrava. To, ako 

mi vysvetlil, bude „frontovou líniou“ 

jeho útoku. 

Dlhý dosah 

Garethova plavačková zostava nebola 

ničím osobitá, hádam s výnimkou 

toho, že používal udicu dlhú 4,5 metra. 

Mohol použiť aj kratší, 4-metrový prút, 

ktorý je zvyčajný pri love trottingom, 

teda splavovaním nástrahy nad dnom, 

ale ten by bol nevýhodný z hľadiska 

kontroly plaváka, ale aj zasekávania 

a zdolávania rýb pri protiľahlom zarastenom 

brehu. Dlhší prút bol nevyhnutný 

aj preto, lebo Gareth musel stáť 

ďalej od okraja klzkého, rozbahneného 

brehu. Po ruke mal preto aj podberák 

s dlhou teleskopickou rukoväťou, 

aby mohol rybu vyloviť ponad bahno 

a tŕstie. 

Tok rieky Wensum je najmä v ohyboch 

dosť rýchly, takže na dosiahnutie 

toho, aby sa nástraha stále pohybovala 

asi 15 centimetrov nad dnom, 

umiestnil Gareth celú záťaž tesne nad 

nadväzcom a asi 45 centimetrov nad 

háčikom. 

Vnadenie 

Vždy sme v pokušení nahodiť nástrahu 

okamžite, len čo sme pripravení, 

Garethova snaha bola odmenená 

týmto jalcom s hmotnosťou 

2,2 kilogramu, stálo ho to 

však veľa času a krmiva. 

035 


lov na plávanú 

lenže špeciálne jalca treba najskôr 

presvedčiť, aby sa kŕmil – či už v lete, 

alebo v zime. Tieto ryby akoby mali 

spínač, ktorý sa počas dňa môže kedykoľvek 

zapnúť. Gareth mi vysvetlil, 

že zvykne vnadiť červami približne 

10 minút na každom mieste, na ktorom 

chce loviť jalce. Potom prikrmuje 

malými dávkami červov pred každým 

nahodením. Nemusím zdôrazňovať, 

že v tento deň spotreboval Gareth 

veľa kostnáčov. 

Vlasce 

Táto rieka je domovom mnohých 

jalcov s hmotnosťou vyše dvoch 

kilogramov, ale Gareth povedal, že keď 

ich loví na červy, preferuje rybačku 

s jemnými vlascami a malými háčikmi. 

Pevnejšie monofilové vlasce a väčšie 

háčiky používa, keď má na háčiku syrové 

cesto. Dodal, že ak máte správne 

nastavenú brzdu navijaka a prút s jemnou 

špičkou, môžete skrotiť aj najväčšie 

exempláre. Gareth mal na navijaku 

3-librový hlavný vlasec (0,14 mm) 

a 2,5-librový nadväzec (0,12 mm) 

s pevným háčikom veľkosti č. 18. 

Lov v pohybe 

Pri prvých piatich prekážkach, na ktoré 

sa Gareth zameral, sa mu nepodarilo 

uloviť rybu. Po úvodnom vnadení 

vytrvalo nahadzoval do ohybu rieky, 

ale bez záberu. Vždy po niekoľkých 

nahodeniach 

mierne zmenil 

hĺbku, aby zistil, 

kde sa jalce 

kŕmia a či vôbec. 

Rovnaké to 

bolo na druhom 

vytypovanom 

mieste: 10 minút 

kŕmenia, potom 

maximálne 20 minút lovenia. Gareth 

tvrdil, že ryby tam sú, no možno sa 

práve nachádzajú inde, preto je dôležité 

nezostávať príliš dlho na jednom 

mieste. 

Na prvých piatich lovných miestach 

bola voda hlboká približne 1,5 metra, 

ale niektoré miesta boli aj podstatne 

plytkejšie. Vtedy musel nastaviť plavák 

na necelý meter, až potom sa jeho 

háčik prestal zachytávať na dne. 

Voda teraz brala jeho plavák tesne 

k brehu, k prevísajúcim konárom - na 

rozdiel od prvých lovných miest, kde 

ju unášala doprostred koryta rieky. 

Z rýchlosti plaváka bolo zrejmé, že 

voda tam tečie rýchlejšie. 

Väčšia rýchlosť, 

viac krmiva 

Pre úspech 

v studenej vode 

zredukujte vlasce, 

plaváky i háčiky. 

Zvýšená rýchlosť vody znamená, že 

návnada prepláva miestom, kde je 

nahodená nástraha, rýchlejšie. Gareth 

preto zvýšil frekvenciu a množstvo 

úvodného kŕmenia a hádzal ho mierne 

proti prúdu, aby bolo zaručené, že na 

dno rieky dosadne v správnej chvíli. To 

poskytne jalcom šancu zbadať krmivo 

v mierne zakalanej vode predtým, ako 

sa odplaví. Garet poznamenal, že jalce 

nebudú naháňať to, čo nevidia. 

Je tam! 

Garteh teraz nahadzoval k suchému 

tŕstiu na protiľahlom brehu. Plavák 

odtiaľ po chvíli sťahovalo späť do 

hlavného prúdu, takže pri každom 

presnom nahodení ho unášalo tou 

istou trasou. Približne po desiatich 

minútach zrazu poskočil, keď prechádzal 

popod ovísajúce stromy, ale zásek 

sa Garethovi nepodaril. Už pri ďalšom 

nahodení plavák zmizol pod hladinou 

na úplne rovnakom mieste a tentoraz 

zohnutie Garethovej udice hlásilo: „Je 

tam!“ 

Prvou úlohou bolo zastaviť pohyb 

ryby naspäť k prekážke, takže Gareth 

musel nakloniť prút tak, aby rybu 

036 


Dobre vedieť 

Prírodné nástrahy 

na jalca 

Vo svete „mŕtvych“ peliet, pást 

a boilies je vždy dobré ponúknuť 

jalcovi niečo, čo sa trochu hýbe - 

skúste toto: 

Slimáky 

Klasická letná nástraha na jalca, 

ktorej sa teraz nevenuje žiadna 

pozornosť. Perfektná je po 

letnom lejaku, keď sa tieto tvory 

odkiaľsi vynárajú. Nastražujte 

ich po jednom, lovte trottingom 

(splavovaním), dosiahnete divoké 

zábery. 

naviedol do hlavného prúdu. Tým však 

vznikol ďalší problém, keďže ryba sa 

v silnom prúde rýchlo dostala na hladinu 

a jej rozmerné ústa boli doširoka 

otvorené, čo zvýšilo už aj tak intenzívnu 

záťaž na malý háčik. 

Gareth rýchlo nastavil brzdu navijaka, 

keďže mal na pamäti, že väčší jalec 

má vo zvyku metať sa do poslednej 

chvíle. Zdalo sa to ako večnosť, pokým 

bola ryba na dosah. Ako sa však dalo 

predpokladať, ryba pred podobratím 

zaliezla do vodných rastlín pri jeho 

nohách, čo podrobilo zaťažkávacej 

skúške prút, vlasec i pevnosť háčika. 

Gareth sa musel natiahnuť, aby s využitím 

celej dĺžky ruky i udice dostal 

rybu z chumáčov vegetácie. A keď 

rybu vyviedol na hladinu, musel na 

jej podobratie využiť celú dĺžku rúčky 

podberáka. Ryba vážila 2,3 kilogramu 

a boj s ňou bol skvelým spôsobom, 

ako sa zahriať počas studeného dňa. 

Gareth ukazuje, prečo potrebuje 

dlhší prút - ryby totiž po záseku 

unikajú do vegetácie pri brehu. 

maximálne však po 20 minút. Napriek 

veľkým očakávaniam už nemal ani 

záber, preto sa vrátil na miesto, kde 

bol úspešný, keďže ho niekoľko hodín 

nechal na pokoji. 

Ubehlo približne päť minút a plavák 

sa ponoril. Bolo zrejmé, že to nie je 

jalec, keďže zápas mu pre divoké 

špliechanie a vlnenie vody nepripadal 

„správny“. Potvrdilo sa to čoskoro, keď 

sa na hladine ukázal veľký pstruh potočný, 

ktorý mal po zvážení hmotnosť 

1,4 kilogramu. Gareth predpokladal, 

že pstruh pravdepodobne odohnal jalce, 

keďže kmital okolo a zberal všetku 

potravu použitú na vnadenie. 

A to bola posledná akcia dňa, pretože 

do tmy už zostávala len necelá 

hodinka a teplota prudko klesala...• 

Červy 

Veľký, tučný hnojový červ alebo 

dážďovka použitá ako nástraha 

na položenú alebo na unášanom 

vlasci v prúde je víťazom kedykoľvek 

v roku. Snažte sa, aby bol 

červ taký veľký, akého len dokážete 

nájsť – musí byť kaloricky 

výdatnou odmenu za snahu jalca. 

Rybka 

Živá rybka napichnutá na háčik 

cez ústa pod plavákom môže byť 

nebezpečná pre veľkého jalca. 

Nástrahu si však musíte najprv 

chytiť... 

Kukly kostnáčov 

1 2 3 

Áno, je pravda, že tieto živé 

nástrahy sa nehýbu, ale jalec im 

nevie odolať. Veľa ich stratíte počas 

rybačky v dôsledku aktivity 

malých rybiek, ale dočkáte sa aj 

záberov od ozajstných jalcov. 

To nie je jalec! 

Bol to jediný jalec na tomto sľubne 

vyzerajúcom mieste? Zdalo sa, že áno. 

Po dvadsiatich minútach bolo jasné, že 

ryby sa buď vystrašili, alebo sa dokonca 

presunuli do inej lokality. 

Gareth mal stále k dispozícii 

niekoľko ďalších zakŕmených miest, 

ktoré mohol skúsiť. A tak sa rozhodol 

pomaly postupovať dolu prúdom 

a prelovovať každé lovné miesto, 

Čerstvé červené a biele 

kostnáče jalec veľmi 

obľubuje. 

Vhodná nádoba na 

živú nástrahu urýchľuje 

premiestňovanie. 

Vyše 80 percent živej 

návnady ryby skonzumujú, 

červmi nešetrite. 

037 


Poďte s nami 

do NÓRSKA! 

(3. kolo) 

SÚŤAŽ 

Optima Tour 


Ste už ostrieľaní rybárski cestovatelia, 

alebo sa verne držíte vášho domovského 

rybníka? Nech už je tak či onak, 

my vám ponúkame možnosť vybrať 

sa na neobyčajnú rybačku za hranice 

všedných dní s cestovnou kanceláriou 

Optima Tour. 

Stačí, ak sa zúčastníte na našej 

vedomostnej súťaži, v ktorej 

všetko bude súvisieť s Nórskom 

a rybami nórskych fjordov. Súťaž 

má tri kolá. Ak odpoviete na všetky 

tri otázky správne a k odpovedi nalepíte 

po treťom kole všetky 3 kupóny, zaradíme 

vás do žrebovania o 14-dňový rybársky 

zájazd na súostrovie Sjernarøy 

v južnom Nórsku s rybárskou cestovnou 

kanceláriou Optima Tour. 

Odpovede na všetky súťažné otázky 

pošlite spolu s nalepenými kupónmi na 

adresu: Redakcia Blinker, Hviezdna 8, 

931 01 Šamorín. 

3. súťažná úloha 

Tretia a záverečná úloha našej súťaže je 

zároveň najľahšia. Ak ste poznali správne 

odpovede na prvé dve otázky, táto bude 

pre vás hračkou. Ide totiž o len o to, aby 

ste nám napísali správny slovenský ná- 

inzercia 

zov ryby, ktorú vidíte na fotografii a ktorá 

patrí aj medzi najčastejšie úlovky našich 

rybárov loviacich v nórskych fjordoch. 

Je to jeden z hospodársky najvýznamnejších 

druhov spomedzi morských rýb. Tentoraz 

vám prezradíme iba jeho latinský 

názov Scomber scombrus, pretože v mnohých 

iných európskych jazykoch znie jej 

meno veľmi podobne ako v slovenčine. 

Hoci bežne dorastá len do dĺžky okolo pol 

metra, je to veľmi dravá, rýchla a športovo 

i gastronomicky hodnotná ryba. Navyše 

za hojnými a cennými úlovkami netreba 

cestovať na ďaleký sever Nórska, lebo 

najlepšie lokality na jej lov sú práve na 

juhu, medzi mestami Stavanger a Rorvik. 

V týchto končinách má svoju základňu na 

súostroví Sjernarøy aj sponzor našej súťaže 

CK OPTIMA TOUR. Sezóna lovu tejto 

ryby sa začína v júni, vrcholí v auguste až 

septembri. Loví sa vertikálnou prívlačou 

na menšie nástrahy s dĺžkou okolo do 

7 centimetrov, ako sú malé pilkery, „papričky“, 

chobotničky, paternosterové pierka 

a mušky, ale aj prívlačou na twister, 

voblery, prípadne muškárkou na umelé 

mušky. 

Napíšte správny slovenský názov tejto 

ryby (na snímkach). 

FOTOGRAFIE: OPTIMA TOUR A SHUTTERSTOCK 

 

Nórsko 

KUPÓN 

č. 3 

V roku 2016 sme predĺžili 

rybárske zájazdy na 15 dní! 

Miesto rybolovu: 

atraktívne nórske súostrovie Sjernarøy 

Organizátor: CK Optima Tour, Budatínska 33, 

851 06 Bratislava 

www.optimatour.sk 

Kontakt: 

Tibor Forró – 0905 392 558, 

Ing. Roman Janiga – 0905 322 733 

E-mail: optimatour@optimatour.sk 

inzBL0044

inzBL0045 

PANORAMA

príbeh 

PREDTUCHA 

Matúš Nemec 

Určite to poznáte aj vy 

– tušenie, že sa niečo 

stane. Predtuchu, na aké 

sa nezabúda, som zažil 

minulého leta... 

040 


Je krásne letné utorkové ráno. Prehadzujem 

sa v posteli, lebo mám 

neodbytný pocit, akúsi predtuchu, 

že by bolo škoda ponevierať 

sa len tak doma, kým pôjdem do roboty 

na popoludňajšiu zmenu. Je to jasné – 

treba ísť skúsiť šťastie k vode! Vyskakujem 

z postele a bez raňajok odchádzam 

z domu. 

Nanič začiatok 

Rybník mám čo by kameňom dohodil. 

Slnko vykúka spoza kopca a jeho prvé 

lúče sa už odrážajú od hladiny. 

A už je tu otázka, ktorú si dám vždy 

po príchode k vode ako prvú: kde by 

som mohol chytiť zubáča? Viem, že 

obľubuje prekážky, zlomy a tvrdé dno, 

preto zamierim ku kamenistému brehu, 

kde bol kedysi kameňolom. Tam by 

mohol najskôr oddychovať po nočnom 

love. Len dúfam, že sa nenažral až do 

prasknutia rybičiek, lebo potom by 

nemal záujem o moju umelú nástrahu. 

Každé nahodenie do vody prináša 

očakávanie, že príde ono povestné kopnutie 

od zubáča, na ktoré tak netrpezlivo 

čakám. Záber však neprichádza ani 

z jedného smeru. Skúšam meniť farby 

nástrah - od bielej cez neónovo-zelené 

až sa napokon vraciam späť k prirodzeným 

farbám. Stále nič. 

Čo robím zle? 

Nevzdávam sa, hoci už chytám vyše dve 

hodiny a nemal som ani jeden kontakt 

s rybou. Voda v rybníku má hĺbku do 

siedmich metrov a doposiaľ som používal 

jig s gramážou 8 gramov. Zubáčom 

sa asi nepáči, že nástraha padá rýchlo 

ku dnu, najmä ak sú nažraté a teda aj 

lenivejšie. Takto sa utešujem a naväzujem 

6-gramový jig. Som si istý, že niečo 

predsa len príde. Nie... Znova skúšam 

všetky možné farby. Záber neprichádza. 

Začínam byť trošku nesvoj. Rozmýšľam, 

čo robím zle alebo čo by tak ešte chceli. 

Prehľadávam tašku s nástrahami. Naďabím 

na tmavo zelené kopýtko s trblietavé 

flitrami. Toto bude ono, posmeľujem 

sa už po niekoľkýkrát. Nakoniec som 

ho nahodil len trikrát, lebo som prestal 

veriť miestu, o ktorom som bol predtým 

presvedčený, že mi vydá zubáča. 

Sú tu! 

Presúvam sa tam, odkiaľ budem nahadzovať 

do plytkejšej vody, okolo troch 

metrov. Je to malá zátočina takisto obklopená 

kamenným brehom a krížom 

cez ňu je spadnutý strom. Na tomto 

mieste som už pochytal veľa zubáčov, 

041 


príbeh 

Po dlhom rozbehu 

Úsmev, prosím... 

Zoči-voči... 

poteší aj menší zubáčik. 

ale skôr zo „škôlkarskej“ kategórie. Nič 

to, poteší ma každá prekabátená ryba. 

S veľkým očakávaním nahadzujem nástrahu, 

ktorej som nedal na predošlom 

mieste šancu ukázať, čo je v nej. Pred 

nahodením si všímam, že okolo spadnutého 

stromu sa hladina vlní. Sú tam 

rybky, a keď sa lepšie pozriem, zistím, 

že okolo konárov stromu sa preháňajú 

krásne sfarbené červeničky. Dravce 

nebudú ďaleko! 

Nahadzujem k brehu, z ktorého strom 

spadol, a nástrahu ťahám v patričnej 

vzdialenosti od stromu, aby som na 

ňom nezavesil nástrahu do stromu a nepoplašil 

dravce v jeho okolí. Sotva som 

urobil dve-tri otočky kľučkou navijaka, 

prišiel tupý úder do prúta a nasledoval 

razantný zásek. Hneď po záseku som si 

bol istý, že nejde o zubáča, ale zrejme 

o šťuku. Nevadí, zrazu aj šťuka na druhej 

strane udice ma neobyčajne potešila. 

Pri zdolávaní kládla značný odpor, 

nechcela lacno predať svoju kožu. 

Nasledovali aj povestné skoky nad 

hladinu a vo finálnej fáze zdolávania, 

asi pri poslednom výskoku, sa šťuke 

uvoľnila nástraha z tlamy a potom už 

len ležérnym plavným pohybom zmizla 

kdesi pod stromom. Odhadol som ju na 

vyše 60 centimetrov. 

Nič to, aspoň som sa pocvičil v zdolávaní, 

aj tak by bola dostala slobodu ako 

každá moja ulovená ryba. 

okolitú prírodu. Vyruší ma zvonenie 

mobilu. Volá kamarát, je zvedavý, ako 

sa mi darí. Odpoveď je jasná, neberú, 

len jedna slušná šťuka sa mi zvesila 

kúsok od brehu, keď už bola zdolaná. 

Kamarát vyzvedá, dokedy budem na 

rybách, že by sa potreboval trošku 

vyvetrať. Odpovedám mu, že nech len 

príde, dvaja prelovíme viacej miest 

a možno aj nájdeme niekde odpočívajúce 

dravce. 

Pokračujem v chytaní a prehadzujem 

okolie stromu z jednej a aj z druhej strany 

a aj jamu neďaleko od spadnutého 

stromu a nič. V duchu si vravím, že tá 

šťuka asi poplašila svojím špliechaním 

všetko v okolí, a vtom prišiel záber tesne 

pod brehom. Na tú krátku vzdialenosť 

len jemne prisekávam a takmer 

bez boja rybu zdolávam. Nie je to 

zubáč, lež asi 30-centimetrový ostriež. 

Po krátkom fotení ho šetrne púšťam 

späť. A teraz som už celkom 

spokojný 

a usmiaty. Kamarátovi 

odovzdávam 

po telefóne informáciu, kde 

ma nájde. 

Po jeho príchode navrhujem zmenu 

miesta. Je to na konci zátočiny, no 

bude sa treba brodiť a chytať z vody. 

Vysvetľujem mu, že je tam tvrdé bahno 

a na druhej strane by sa mohli pod 

stromami ukrývať zubáče pred páliacim 

slnkom. Porúti hlavou a niečo si 

zašomre, no odkladá tašku a vkladá 

si pár nástrah do vrecka. Berie udicu 

a zahundre, že teda môžeme ísť skúsiť 

šialenstvo, čo som vymyslel. Upozorňujem 

ho, že sa musíme zakrádať opatrne, 

aby sme ryby nepoplašili a aj naše hody 

musia byť na centimeter presné. Ak by 

sme nahodili na strom alebo krík, bolo 

by po rybačke. Mám zmiešané pocity, 

neviem, čo môžem od zvolenej taktiky 

očakávať, ale ak aj nič z toho nebude, 

aspoň sa osviežime v tomto neúprosnom 

teple. 

Konečne zubáč... 

K druhému brehu sme 

sa priblížili zhruba na 

25 až 30 metrov 

a takmer bez 

pohybu 

sme 


Vo dvojici 

Po tomto zážitku chvíľu nenahadzujem, 

iba spokojne pozorujem 

Zásoba gumiek rôznych farieb 

je na love zubáčov samozrejmosťou. 

042 


Tento mal „len“ 79 centimetrov 

– kto by uveril, že po chvíli 

príde ešte väčší? 

nahadzovali každý na iné miesto. Prvé 

hody boli skôr testovacie a zameriavacie, 

aby som zistil, ako mám švihnúť, 

keď chcem nahodiť čo najbližšie pod 

stromy. 

Po chvíli sa mi podarilo nahodiť pod 

jeden suchý konár tak tesne k brehu, až 

som si myslel, že chytím aj nejaký ten 

koreň. Vo chvíli, keď nástraha padala 

ku dnu, to prišlo. Áno, ten kopanec, 

na ktorý som čakal od skorého rána. 

Zasekne, na sekundu aj zacítim odpor, 

no zrazu to povolí. Vyťahujem nástrahu 

z vody. Má odtrhnutý chvostík. Doparoma! 

Kamaráta informujem, že som 

práve mal záber od zubáča. Vymieňam 

nástrahu za novú, rovnakej farby. Putuje 

na to isté miesto a scenár sa zopakuje. 

Záber, zásek, ale tentoraz úplne do 

prázdna. Vyberám nástrahu a skúmam, 

či sú na gume stopy od zúbkov. A veru 

sú. Vyhodnotil som ich ako od zubáča 

a nie od šťuky. 

Kamarát je stále bez záberu a začína 

byť trošku zúfalý aj zo mňa. Navrhujem 

mu, aby prišiel ku mne a nahadzoval 

na „moje“ miesto a skúsil toho zubáča 

chytiť. Pýta sa, či nemám ešte jednu 

takú nástrahu, že asi nejdú na jeho farbu 

rybky. Zvesujem nástrahu z karabínky 

a podávam mu ju. Ja zavesím zatiaľ 

inú farbu. Kamarát nemá záber ani po 

niekoľkých pokusoch. Nedá mi to a nahadzujem 

tam aj ja. Nástraha dopadá 

tam, kam má, ale záber neprichádza. 

Vravím si, že asi tam už nie je, poťahujem 

nástrahu a v okamihu pauzy pred 

ďalším potiahnutím prichádza strašne 

silný záber. Tentoraz však nezasekávam 

okamžite, v duchu odpočítavam dve 

sekundy a sekám. Zasekávam do tvrda 

a konečne mám rybu. 

Po krátkom boji mám zdolaného 

prvého zubáča, určite vyše 50 centimetrov, 

nástrahu mal celú v zubatej papuli. 

Teším sa z neho, a v tom okamihu 

Vo chvíli, keď nástraha padala 

ku dnu, to prišlo. Áno, ten 

kopanec, na ktorý som čakal 

od skorého rána. Zasekne, 

na sekundu aj zacítim odpor, 

no zrazu to povolí... 

zasekáva aj kamarát a taktiež zdoláva 

krásneho zubáča do 60 centimetrov. 

Obaja sa pokocháme nad krásnymi 

rybami a púšťame ich. 

Zásek ako do dreva 

Nabudení pokračujeme v love a hneď 

ďalšie nahodenie nám obom prináša 

záber. Rybu som však zdolal len ja, lebo 

som zase odpočítal dve sekundy a až 

potom som zasekol. Bola to menšie 

ryba, no ako som usúdil z toho, že 

nástraha bola chytená len na krajíčku 

papuľky, „nedoberajú“ tak, ako by 

mali. Asi naše nástrahy považovali skôr 

za votrelca, a len preto zaútočili na 

nástrahu. Poradím kamarátovi, aby pri 

zábere dve sekundy so zásekom počkal 

a prináša mu to ovocie v podobe 

ďalších dvoch zubáčov, hoci menších. 

Ja mám len jeden záber a sekám do 

prázdna. 

Je čas trošku sa posunúť a skúsiť 

chytať z druhej strany suchého stromu. 

Samozrejme, čo čert nechcel, nahodil 

som priamo na strom. Teraz všetko 

poplaším a máme po rybačke, pomyslel 

som si. Odtrhnem nástrahu a trošku 

sklamaný vychádzam na breh naviazať. 

Kamarát sa pridáva, ide vymeniť 

nástrahy za iné. 

Po chvíli sa vraciame na pôvodné 

miesto a kamarát hneď na prvé 

nahodenie zdolal malého zubáča. Tak 

predsa sme ich nevyplašili. Ja mám 

záber asi po troch nahodeniach, zasekol 

som, ani som to neodrátal. A to len 

preto, lebo pri zábere mi takmer ryba 

vytrhla udicu z ruky. Zásek bol ako do 

dreva. Vedel som, čo to znamená. Bude 

to ryba, čo ma trošku aj potrápi. Hneď 

po záseku si to namierila ku koreňom. 

Našťastie po malom preťahovaní som 

vyhral ja a dostal som ju z prekážok na 

otvorenú vodu. Tam mohol pokračovať 

náš súboj. 

Po necelých piatich minútach som 

rybu zdolal a unavenú som ju dotiahol 

k sebe. Krásny rytier s opálovými očami 

sa ocitol v mojich rukách. Pridržal som 

ho vo vode, pokým kamarát doniesol 

meter, aby sme ho mohli zmerať. Mal 

79 centimetrov. Kamarát mi spravil pár 

043 


príbeh 

fotiek z vody, a aby sme rybu netrápili 

v tomto teple, vzápätí majestátne 

odplávala do hlbín. 

Spokojný s ulovením ryby, ktorá by 

bola pre mnohých životnou, odchádzam 

znovu pokúšať šťastenu. Neveril 

som v ďalší záber, lebo ten ulovený 

krásavec to musel poriadne rozplašiť. 

Lenže... 

Sprcha na rozlúčku 

Prvé nahodenie, prvé potiahnutie nástrahy 

a BUM! Opäť strašne silný záber. 

Ryba si hneď berie niekoľko metrov 

šnúry. Neveríme vlastným očiam, čo 

sa to zasa deje. Tento zubáč má toľko 

sily, že zatiahne do prekážok a zamotá 

sa do nejakého konára alebo koreňa, 

nedá sa s ním ani pohnúť. Pomaly 

sa s ním lúčim, aj keď ešte je stále na 

druhej strane, ale predpokladám, že 

je to len otázka chvíľočky, keď sa zbaví 

nástrahy. Zrazu sa šnúra uvoľní, v prvom 

momente si myslím, že praskla, 

ale rýchlo zistím, že rybe sa podarilo 

z konárov vymotať a teraz ťahá na 

opačnú stranu do ďalších prekážok. 

Tu sa nedá už nič robiť. Brzdím rukou 

cievku a snažím sa rybu otočiť, vytiahnuť 

ju spod tých stromov, kde zrejme 

pri takomto vývoji o ňu prídem. Len-len 

že nepraskla šnúra, ale podarilo sa mi 

rybu otočiť a dostať ju na otvorenú 

vodu. 

Počas zdolávania diskutujeme 

o tom, čo je to za obrovskú rybu. Ak tá 

Moja osemdesiatjednotka 

predtým bola takmer osemdesiatka, 

táto musím mať vyše 90! Po urputnom 

boji prvý raz zazriem rybu a nezdá sa 

mi až tak veľká, ako som si myslel. 

Bola však ďaleko a navyše ma oslepovalo 

slnko odrážajúce sa od hladiny. 

Asi na tretí pokus, keď som už mal rybu 

Keď chceme niečo chytiť, musíme 

chodiť k vode a nie lamentovať 

nad tým, že aj tak neberú. 

Kto neskúša, nechytí. 

celkom pri sebe, sa mi ju podarilo vziať 

do rúk. No ešte stále nemala dosť, 

mykala sa a dokonca mi uštedrila ranu 

do hrude ostrým lúčom na chrbtovej 

plutve. 

Keď som držal rybu v rukách, bolo 

mi jasné, že je rovnako dlhá ako tá 

predtým, len telo má iné, silnejšie, 

preto bola plná energie a dávala mi to 

aj pocítiť. Namerali sme 81 centimetrov. 

Ryba nespolupracovala ani pri 

fotení, viackrát som ju musel položiť do 

vody a napraviť si ju v náručí, aby som 

mal aspoň dve fotky na pamiatku. Pri 

púšťaní nepotrebovala ryba nijaký čas 

na zotavenie, len mi zamávala chvostovou 

plutvou a trošku ma aj osviežila 

spŕškou vody. 

Večná dilema 

Začal som pomýšľať na to, že by som 

nešiel do roboty, keď tak berú. Zostávala 

mi posledná polhodinka a aj som 

stál pred dilemou, či ostanem na brehu 

oschnúť, alebo budem ešte tú polhodinu 

chytať. Samozrejme, zvíťazil duch 

lovca - veď čo ak to ešte nebolo všetko? 

A nebolo. V ten deň všetko išlo ako vo 

sne. Za nasledujúcu polhodinku sme 

ulovili ďalších päť zubáčov. Ani jeden 

už síce nepresiahol hranicu 50 centimetrov, 

ale my môžeme len dúfať, že 

sa nám ešte takýto deň niekedy podarí 

zopakovať. 

Asi si viete predstaviť, nad čím som 

potom v robote po celý čas premýšľal. 

Čo by sa bolo stalo, keby som tam ostal 

celý deň? Chytil by som ešte nejakého 

pekného zubáča? To sa už nedozviem, 

no viem, že v ten deň pri mne stála 

šťastena. Ešteže som dal ráno na tú 

predtuchu, ktorá ma vyhnala z postele. 

Ak sa vraví, že niekto má šiesty zmysel, 

ja asi niečo také mám pri chytaní pekných 

rýb. Už sa mi párkrát potvrdilo, že 

treba dať na vnútorný pocit. Nevedel 

som sa dočkať ďalšieho dňa, aby som 

tam išiel znova. 

Epilóg 

Na druhý deň som si už nastavil aj budík, 

aby som náhodou nezaspal, a aby 

som bol včas na mieste, kde som deň 

predtým chytal nádherné ryby. Strávil 

som tam celý deň, a nemal som už ani 

záber. Jednoducho som si už vybral 

deň, keď zubáče brali všetko, čo im 

človek ponúkol. 

Je to jednoducho tak, že keď chceme 

niečo chytiť, musíme chodiť k vode 

a nie lamentovať nad tým, že aj tak 

neberú. Kto neskúša, nechytí. Ja chodím 

na ryby nielen vtedy, keď je vonku 

pekne, ale za každého počasia a za 

každých okolností. Nezabúdajte na to, 

že v krabičke nemáte len jednu jedinú 

nástrahu, nechytajte po celú rybačku 

s jednou farbou. To platí aj o jigoch 

a gramáži olova. Niekedy hrá aj jeden 

gram veľkú rolu. Treba skúšať a nevzdávať 

sa... 

• 

Východ slnka 

nad „mojím“ jazerom 

044 


na návšteve 

Miroslav Murphy Mikáč 

MLADÍ 

osemdesiatnici 

Prvá zmienka o športovom 

rybárstve v Púchove 

pochádza už z roku 1935. 

V 

roku 1935 pôsobilo 

v Púchove 13 riadnych 

rybárov s riadnym štátnym 

rybárskym lístkom, ktorí 

boli oprávnení loviť ryby na udicu vo 

vodách patriacich obci Púchov. Týchto 

13 rybárov si založilo v tom istom roku 

rybársky klub, ktorý však ešte nemal 

žiadny právny podklad. 

V tom čase prišlo k licitácii tzv. vodného 

práva, a tak tento klub pristúpil 

k utvoreniu oficiálneho rybárskeho 

spolku a vodné právo obce si Púchov 

prenajal. Stanovy spolku však schválili 

až v roku 1936, takže práve tento rok 

oslavuje MO SRZ Púchov 80. výročie 

svojho vzniku. My sme sa v rámci seriálu 

o rybárskych spolkoch rozhodli predstaviť 

aj Púchovčanov. Na otázky Blinkra 

odpovedal hlavný hospodár RASTI- 

SLAV ŠAJDÁK a vedúci rybárskej stráže 

a hospodár na odchovných rybníkoch 

MARIÁN MIERNY. 

Koľko členov má vaša organizácia 

a aké revíry obhospodaruje? 

R. Š.: Miestna organizácia SRZ 

Púchov mala v minulom roku 1024 dospelých 

rybárov, z toho 40 mládežníkov, 

21 žien a 155 dôchodcov. K tomu ešte 

musíme prirátať 70 detí. Pokiaľ ide 

o naše vody, obhospodarujeme 8 kaprových 

revírov a 3 pstruhové lovné revíry. 

Okrem toho sú tu aj 3 odchovné rybníčky 

a mnoho odchovných pstruhových 

potokov. Organizáciu momentálne riadi 

11- členný výbor a trojčlenná kontrolná 

komisia. 

Ktorý revír je najobľúbenejší alebo 

najnavštevovanejší? 

M. M.: Určite najnavštevovanejší, 

a teda aj veľmi obľúbený je kaprový 

revír Váh č. 10 , kde sa dajú uloviť všetky 

u nás žijúce ryby. Veľkú návštevnosť 

však má aj Nosicko-kočkovský kanál. 

Ako v každej organizácii aj v Púchove 

sa usporadúvajú rybárske preteky. 

Zmenil sa v porovnaní s minulosťou 

počet zúčastnených pretekárov? 

R. Š.: Naša organizácia usporadúva 

pre svojich členov jarné a jesenné 

preteky. Na jar sa súťaží o najťažšieho 

kapra a na jeseň ide o body. Preteká sa 

vždy jednu nedeľu. O týždeň sa potom 

pre všetkých našich členov, čo si 

zakúpili štartovné lístky na prvé preteky, 

prichystajú ešte 

dve súťaže, takže celkovo 

pretekári môžu chytať 3 dni. Okrem pretekov 

pre dospelých sa na jar organizujú 

aj súťaže pre deti a na jeseň prívlačové 

bodované preteky Púchovský pstruh. 

M. M.: Pokiaľ ide o návštevnosť, na 

pretekoch pre dospelých je to v porovnaním 

s minulosťou podstatne horšie. 

V kronike som čítal, že v 80.-90. rokoch 

chodilo na preteky aj 800 pretekárov, 

keď sa konali u nás na Váhu. Dnes sa 

síce chytá na rybníkoch, no pretekárov 

býva len do 300. Je to zrejme spôsobené 

Detské rybárske krúžky 

fungujú na úrovni. 

045 


na návšteve 

Vedúci rybárskej 

stráže Marián Mierny 

Z púchovskej 

kroniky 

aj súčasnou zaneprázdnenosťou ľudí. 

Naopak prívlačové preteky Púchovský 

pstruh bývajú každoročne zaplnené do 

posledného miesta a stretávajú sa tam 

najlepší prívlačoví pretekári zo Slovenska 

i z Čiech. 

Spomínali ste detské preteky. Takže 

vychovávate aj rybársky dorast? 

R. Š.: Áno, naša organizácia vedie 

4 rybárske krúžky. V Púchove, Lysej pod 

Makytou, Beluši a Kočkovciach. O deti 

sa starajú vedúci rybárskych krúžkov 

a za priaznivého počasia si deti chodia 

zachytať na naše rybníky. V máji na pretekoch 

dostanú povolenia na rybolov 

a nič im nebráni stráviť leto pri vode. 

M. M.: Ako už povedal kolega, v minulom 

roku bolo v našich krúžkoch 70 detí, 

čo je, žiaľ, takisto pokles oproti minulým 

rokom. Tu by som chcel apelovať na 

rodičov, aby chápali, že je určite lepšie, 

keď sú ich deti aktívne aj v prírode, 

a nielen doma za počítačom. 

Ako je to vo vašej organizácii s rybožravými 

predátormi, najmä kormoránom 

a vydrou? 

M. M.: Nielen naša organizácia, ale aj 

veľká časť Slovenska zápasí s problémami, 

ku ktorým prispelo umelé vysádzanie 

vydier. Menšie toky v pôsobnosti 

našej organizácie vydry takmer úplne 

zdecimovali. Dospeli sme až do takého 

štádia, že do lovných pstruhových tokov 

vysádzame na jar len pstruhy dosahujúce 

lovnú mieru, pretože ak by tam 

v zime zostalo viacej rýb, vydry by ich 

až na pár miest, kde sa dokážu pstruhy 

skryť, aj tak vyžrali. 

R. Š.: S kormoránmi sme si vďaka niektorým 

poľovníkom, ktorí ich pravidelne 

v zimných mesiacoch plašia a lovia, ako 

tak dokázali poradiť. Aj tak však páchajú 

Menšie toky v pôsobnosti našej 

organizácie vydry takmer úplne 

zdecimovali. 

veľké škody hlavne v ťažko prístupných 

miestach na Váhu. Z predátorov rýb 

sa u nás vo veľkom počte vyskytuje 

volavka popolavá, bučiak veľký a v letných 

mesiacoch najmä na pstruhových 

potokoch bocian čierny. 

Vody vašej organizácie postihli 

v uplynulých desaťročiach viaceré 

otravy a hromadné úhyny rýb. Myslíte 

si, že životné prostredie rýb sa mení 

k lepšiemu? 

R. Š.: Žiaľ, nič nie je dokonalé, takže 

k otravám bude dochádzať stále. Ide len 

o to, ako často a v akom rozsahu. 

Hlavný hospodár 

Rastislav Šajdák 

Na to, aby sa životné prostredie 

výrazne zlepšilo, by musela byť ochota 

verejných činiteľovi robiť niektoré veci 

inak a nepodliehať tlaku nadnárodných 

korporácií. Je škoda, že si neberieme 

príklad z iných krajín v EÚ, kde sa napr. 

všetky plastové fľaše a plechovky 

zálohujú a vracajú späť do obchodu. Vo 

vyspelých krajinách sa spriechodňujú 

vodné bariéry a často aj za cenu toho, že 

sa búrajú vodné elektrárne. U nás je to 

presný opak. Na Slovensku je vytypovaných 

okolo 300 vodných profilov pre 

nezmyselné malé vodné elektrárne len 

preto, lebo sú na ne dotácie. Tie však aj 

tak zaplatíme my v cene drahšej elektriny. 

Pokiaľ však ide o čistotu vôd, tá sa 

určite zlepšila. 

V minulosti púchovská organizácia 

odlovovala chovné pstruhové potoky. 

Dnes sa to už takmer nedeje. Prečo? 

R. Š.: Predtým, ako sa objavili vydry, 

sme si všetky pstruhy dochovali v odchovných 

potokoch z plôdika pstruha 

potočného. Nasádzali sme každý rok asi 

120 000 kusov a odlovili sme v periodických 

2-ročných cykloch okolo 14 000 jedincov 

2-ročného pstruha potočného. 

Približne päť rokov už tieto potoky 

nezarybňujeme vôbec, lebo sme pri 

rovnakom zarybnení postupne dospeli 

k odlovu len 700 až 1000 jedincov. 

Ako sa vaša organizácia stavia 

k zriaďovaniu revírov s režimom 

„chyť a pusť“, ktoré sa stávajú stále 

populárnejšími? 

R. Š.: Niektoré organizácie majú 

lepšie, iné zasa horšie podmienky na 

vytváranie takýchto revírov. Aj keď sa 

u nás hovorilo o vytvorení revíru chyť 

a pusť na časti riečky Pružinky pri Beluši, 

naši rybári tomu neboli jednoznačne 

naklonení. Osobne by som viac uvítal 

zmenu zákona, ktorá by umožnia určenie 

hornej lovnej miery rýb v každom 

revíri. 


046 


Vylovovanie rybníka 

Násada kaprov 

A ako je to s púchovskými odchovnými 

rybníčkami Prúdy v Lednických 

Rovniach? 

M. M.: Chovné rybníky Prúdy boli 

pôvodne vybudované ako nádrže pre 

prípad požiaru. Je to sústava troch rybníkov 

napájaných prítokovým kanálom 

z rieky Lednica. Do užívania ich naša 

organizácia získala až oveľa neskôr, po 

veľkej snahe hospodárov pánov Ďurčíka 

a Šajdáka, ktorí ich zachránili pred zasypaním. 

V priebehu niekoľkých rokov 

sme brigádnicky postupne opravovali, 

budovali a odstraňovali nedostatky, 

aby sa rybníky čo najviac prispôsobili 

na chov rýb. Napriek nášmu úsiliu 

sme sa mohli len čiastočne sa priblížiť 

k vzoru chovných rybníkov. Keďže 

nikto z nás nemal prax s chovom rýb na 

podobnom zariadení, informácie sme 

čerpali z dostupnej literatúry a od ľudí 

z iných organizácií. Po období menších 

úspechov i neúspechov sme sa začali 

postupne zlepšovať a dosahovať lepšie 

výsledky. V súčasnosti sa venujeme 

odchovu vlastného zubáča, kapra, 

lieňa a kŕmnej ryby. Po odchovaní ich 

vypúšťame do našich lovných rybníkov, 

a tým aspoň čiastočne zlepšujeme 

zarybnenie. Každoročne však zápasíme 

s problémami spôsobovanými vydrou, 

rybožravými vtákmi, kvalitou a prietokom 

vody. 

Aj keď podmienky na odchov nie sú 

ideálne a nemožno dosahovať výsledky, 

aké majú rybochovné zariadenia, snažíme 

sa urobiť maximum a nevzdávať sa, 

keď niečo nevyjde. Tá námaha a množstvo 

času určite stojí za to. 

Ako je to s pytliactvom a dodržiavaním 

rybárskeho poriadku vo vašej 

organizácii? 

M. M.: Od schválenia zákona o rybárstve 

v roku 2002, keď sa v horizonte pár 

rokov podarilo úspešne dokázať niekoľko 

závažnejších previnení, nastal pokles 

páchania trestných činov. Aj napriek 

zlepšeniu sa však stále sa nájdu rybári, 

pre ktorých akoby zákon neplatil. Aj vlani 

sme mali prípady, ktoré sme aj s pomocou 

technického vybavenia (nočné videnie, 

videotechnika) odhalili a niektoré sú 

ešte rozpracované. Takmer vždy však ide 

o čas strávený v teréne, no nedokážeme 

byť 24 hodín na všetkých revíroch. Je 

preto veľmi dôležité, aby sa do ochrany 

našich vôd zapojilo viac rybárov. Veď ide 

o bohatstvo nás všetkých a určite stojí za 

to ochrániť ho aj pre ďalšie generácie. 

V súčasnosti sa venujeme 

odchovu vlastného zubáča, 

kapra, lieňa a kŕmnej ryby. 

A čo púchovská organizácia a rybársky 

šport? 

M. M.: Naša organizácia je zastúpená 

tak v prívlačovej, ako aj muškárskej lige. 

V prívlačovej lige máme dokonca 3 družstvá. 

V prvej lige púchovské „áčko“ dokonca 

vybojovalo 2-krát zlato - v rokoch 

2010 a 2011 sa stalo majstrom Slovenska. 

V divízii máme dve prívlačové družstvá 

a z toho púchovské „béčko“ získalo 

2-krát bronz. V muškárskej lige máme 

jedno družstvo, ktoré v roku 2014 vyhralo 

divíziu a postúpilo do druhej ligy. 

Prívlačové družstvo Púchov B 

Tento rok oslávi MO SRZ Púchov 

80 rokov. Máte pripravené niečo špeciálne 

pre vašich členov? 

R. Š.: Určite niečo prichystáme, 

nechcem však dopredu nič prezrádzať. 

Každopádne sa chystáme oceniť členov, 

ktorí sa podieľajú výraznou mierou na 

fungovaní organizácie, starostlivosti 

o rybníky, brigádach a podobne. Chystáme 

aj knižné vydanie našej kroniky, 

ktorú skompletizoval a do elektronickej 

podoby spracoval Miroslav Mikáč. Z nej 

sa aj mladší členovia môžu dozvedieť 

o vývoji našej organizácie, a starší zasa 

zaspomínať. 

V dnešnej dobe sú veľmi dôležité informácie. 

Ako ich sprostredkúva vaša 

organizácia členom? 

M. M.: V porovnaní s minulými rokmi, 

keď sme mali v meste len jednu tabuľu 

a na nej iba raz začas jeden oznam, sa 

veci rýchlo pohli dopredu, a to najmä 

vďaka internetu. Naša organizácia má už 

od roku 2006 svoju vlastnú internetovú 

stránku www.puchovskyrybar.wbl.sk, 

ktorá veľmi uľahčuje našim členom získavanie 

informácií, pretože na nej nájdu 

prakticky všetko, čo sa týka organizácie. 

Spolu s rybárskymi dokladmi vydávame 

každoročne aj Rybársky spravodaj, kde 

sa o činnosti môžu dočítať aj tí, čo nemajú 

prístup na internet a nájdu v ňom tiež 

všetko podstatné. 

• 

047 


žena za prútom 

Miro Murphy Mikáč 

Diagnóza: RYBÁRKA 

Druhým hosťom našej rubriky Žena za prútom sa stala 

29-ročná Banskobystričanka MARTINA MICHNICOVÁ, 

ktorá je majiteľkou predajne rybárskych potrieb Tornado. 

Medzi jej najväčšie záľuby patrí, samozrejme, rybolov, 

takže do nášho rybárskeho časopisu jednoznačne patrí! 

Ako si sa dostala k rybárčeniu? 

Asi ako väčšina rybárov - behaním 

po potoku a chytaním rýb do rúk. Ale 

„papiere“ som si urobila až na strednej 

škole, keď ma zobrali spolužiaci na 

miestny rybník. Nebavilo ma tam len tak 

posedávať. Hneď som si chcela nahodiť 

a zdolávať rybu. Môj prvý kaprík - meral 

asi 50 centimetrov - so mnou zamával 

a postrčil ma dva kroky dopredu. To bol 

zážitok! Od tej chvíle som už nemohla 

byť bez rybačky! 

Aký spôsob rybolovu ti najviac 

prirástol k srdcu a prečo? 

Rozhodne prívlač, lebo je to aktívny 

spôsob chytania rýb a nezaberá toľko 

drahocenného času. A keď rybky nespolupracujú, 

tak sa človek zabaví aspoň 

s vedením nástrahy. 

Ktoré ryby najradšej lovíš? 

Na druhu ryby mi asi ani nezáleží, 

stačí, že je pri vode akcia. Viac si užijem 

rybačku, keď chytím 50 malých rýb ako 

jednu veľkú. Aj keď všetko má svoju 

výnimky. Neopísateľným zážitkom je, 

keď sa obrovský potočiak zdvihne za 

hladinovou nástrahou, prípadne keď ju 

predtým párkrát netrafí. Pri tom sa vám 

musí rozbúšiť srdce. 

Prezradíš nám aj tvoje najobľúbenejšie 

nástrahy? 

Tých je veľa. Sú to rôzne druhy 

smáčikov (MF Twister, Minnow 4, D´Fin, 

SkinnyKick, Nymfa, Slayer Bug, krieda), 

rotačky a plantavky od Vladka Sloviaka 

(SK Lure), voblery od Jožka Ľuľu a ďalej 

DoubleClutch, WiseMinnow, Tiny Fry, 

Mitts, SquadMinnow a veľa iných. 

Ktorá ryba, čo si ulovila, ťa najviac 

potešila? 

Bola to moja prvá hlavátka v živote, 

a bola poctivo vydretá a vychodená. Pri 

nej som až skríkla od šťastia. 

Zúčastňuješ sa aj na rybárskych 

pretekoch? 

Vlani som sa prvýkrát zúčastnila na 

pretekoch v divízii a nebolo to najhoršie. 

Teda, baby, hanbu som vám neurobila. 

Ale skôr som tam prihlásila tím Banskej 

Bystrice, pretože tu máme veľmi šikovných 

chlapcov prívlačiarov a chcela som, 

aby získali väčšiu prax a cenné skúsenosti 

od starších kolegov, a tým zdokonaľovali 

svoj talent. 

Čo by si povedala ženám, ktoré si 

myslia, že rybačka je len nudné vysedávanie 

pri vode? 

Tak túto otázku riešim takmer každý 

deň v predajni... Treba dať priateľovi, 

manželovi, otcovi, bratovi, kamarátovi 

alebo komukoľvek udicu a povedať mu: 

vyskúšaj si to! Lebo bez toho pocitu sa 

žiť nedá! 

Aký máš vzťah k prírode? 

Samozrejme, veľmi pozitívny. Je 

to taký môj únik z reality a dobíjač 

energie. 

FOTOGRAFIE: ARCHÍV MM 

048 


Kam chodíš najradšej chytať? 

Najradšej na Liptov, je to ako môj 

druhý domov. Krásna príroda, príjemné 

ticho a nádherné ryby, čo viac človek 

môže chcieť . 

Je vo vašej organizácií viac žien, čo 

sa venujú rybárčeniu? 

V Banskej Bystrici je pomerne veľa 

žien rybárok, a to aj naozajstných 

„paní“ rybárok. Myslím, že je nás okolo 

85 a čo ma teší, pribúdajú aj mladé 

rybárky. 

Máš rada ryby aj na tanieri? Prezradíš 

čitateľom nejaký tvoj obľúbený 

recept? 

Mám rada ryby, ale nie tie, čo chytím 

ja, lebo tie všetky plávajú späť vo vode! 

Takže vám môžem prezradiť recept 

s tuniakom z konzervy. 

A čo nám povieš o predajni Tornado? 

Už keď som brigádovala u Maja Fedeša, 

vravela som mu, že mojím najväčším 

snom je mať rybársky obchod. A ten 

sen sa mi splnil. Robím to, čo ma baví. 

Myslím si, že u nás v Tornade vládne 

rodinná atmosféra, nie je problém, aby 

sa zákazník v predajni zdržal hodinku 

a pol alebo aj celý deň. Ku každému 

zákazníkovi sa snažíme pristupovať 

individuálne a nevnucovať mu veci, ktoré 

potrebujeme predať, ale ponúknuť 

mu tie, ktoré sú pre neho 

najlepšie. Veľa ľudí sa mi za to smeje, 

lebo sa im nebojím povedať, že je to pre 

nich zbytočné alebo je tu aj lacnejšie 

alternatíva. Aj keď to možno neprináša 

rýchlejší zisk, verím, že dlhodobo áno. 

Keď budete mať cestu do Banskej Bystrice, 

určite sa u nás zastavte aspoň na 

kávičku, myslím si, že neoľutujete. 

Spomenieš si na nejaké úsmevné 

príbehy od vody? 

Rybačky sú plné úsmevných príhod. 

Veľmi rada mám jednu z čias, keď som 

ešte chodila častejšie chytať kapríky. 

Boli sme na Gemerskom Jablonci - ja, 

môj priateľ Rado, Vilo Bellay a Milan 

Majer. Neviem či poznáte Milana, ale 

je to rybár celým svojím bytím. Rovno 

po práci sa vybral za nami. Feedrové 

prúty mal, samozrejme, nachystané už 

v kufri auta, čiže nahodil asi za 5 minút. 

Dali sme mu obed, myslím, že to boli 

nejaké cestoviny. Miňo povedal, že ho 

niečo pichlo v kolene a že do 15 minút 

bude mať záber. Všetci sme sa schuti 

na tom zasmiali. Prešlo 13 minút, ešte 

nedojedol cestoviny a začal mu pípať 

signalizátor. Ležérnym krokom sa 

dostal k udici, zasekol a zdolal svojho 

zatiaľ najväčšieho kapra uloveného na 

Slovensku. Krásneho 24,5-kilogramového 

lysca. 

Aj tvoj partner je rybár. Súťažíte 

medzi sebou, kto bude úspešnejší? 

Áno, obidvaja sme rybári. Súťažíme 

vo všetkom, sme prirodzené protiklady. 

Ešte aj keď pozeráme 

futbal, fandíme každý inému mužstvu. 

Kým máme medzi sebou rozdiel 

len jednej ryby, tak si ju, myslím, ešte 

aj doprajeme, ale keď je toho už viac, 

začína sa boj. Je príjemné, že máme 

spoločné záľuby, lebo ťažko by sa vedel 

nerybár vžiť do našej diagnózy: rybár. 

Čo hovoríš na súkromné revíry? 

Chodíš chytať aj na ne? 

Kaprových súkromných rybníkov 

je, myslím, dosť, aj keď je ich viac na 

južnom, prípadne západnom Slovensku, 

ale možno by som im odporučila viac 

investovať do služieb, prípadne vybavenia. 

Treba si všímať trendy v zahraničí. 

Osobne mi chýba poriadna voda, kde by 

sa mohli muškári a prívlačiari vyblázniť 

aj mimo sezóny, alebo ktorú by mohli 

navštíviť, ak nemajú čas ísť sa trápiť na 

miestne alebo zväzové vody. 

A čo takto rybačka v zahraničí? Máš 

nejaké miesto kam by si sa chcela 

vybrať? 

Miest mám vysnívaných veľa, len 

toho času a prostriedkov je málo na 

zrealizovanie všetkých snov. Budúci rok 

by sme mali ísť veľmi dobrá partia do 

Mongolska do kempu Tengis, kde – ak 

nám bude rybárske šťastie priať – tak 

si zachytáme pekné lenoky a taimeny. 

Veľa ľudí má straší, že cesta tam je príšerná 

a že je to veľmi náročný výlet, ale 

ja sa veľmi teším. Krásna príroda, divoká 

rieka, nová kultúra a výborné prostredie 

na získanie nových zážitkov a možno sa 

mi podarí získať aj iný pohľad na svet.• 

049 


cestopis 

Za morským 

PSTRUHOM 

Keď ho raz chytíte, zažiada sa vám robiť to znova a znova. 

Radek Filip 

050 


Morský pstruh, odborne 

Salmo trutta trutta, je 

migrujúca forma pstruha 

obyčajného Salmo trutta. 

Z riek putuje do mora, kde prežije 

väčšiu časť svojho života. Do sladkovodných 

tokov sa vracia na neres 

neskoro na jeseň alebo v zime. Takéto 

správanie je spôsobené kombináciou 

faktorov súvisiacich s genetikou 

a osobitosťami životného prostredia, 

no najdôležitejším faktorom je nedostatok 

potravy v riekach, ktoré morský 

pstruh obýva. 

Rodinný šport 

Z hľadiska možností športového 

rybolovu je to veľmi zaujímavý dravec. 

Nezasvätenému sa môže javiť morský 

pstruh ako nie veľmi zaujímavá ryba 

v porovnaní s inými, exotickejšími 

druhmi obývajúcimi slané alebo brakické 

vody. Lenže keď ho raz chytíte, 

zažiada sa vám robiť to znovu a znovu, 

aby ste sa dozvedeli a naučili viac 

o tejto úžasnej rybe. Možno sa stanete 

podobne ako ja priam posadnutými 

morským pstruhom! 

Morského pstruha chytá veľa rybárov 

051 


cestopis 

Muškár na mori nemá problémy 

s nedostatkom priestoru. 

Pstruh morský má mnoho regionálnych pomenovaní, 

viaceré z nich vychádzajú z jeho striebornej farby. 

nielen preto, že žijú blízko morského 

pobrežia, kde sa tieto ryby vyskytujú 

veľmi hojne, napríklad v Dánsku, Švédsku, 

Nórsku, Argentíne, Tasmánii, na 

Novom Zélande, v Škótsku, v niektorých 

častiach Nemecka, USA, Holandsku, 

Írsku, Anglicku. Im sa páči takýto 

rybolov aj preto, lebo k nej patrí pobyt 

v krásnej prírode a oddych s rodinou. 

Áno, videl som mnoho rodín, ktoré 

trávili čas spoločne na rybách. Otcovia 

a deti si obliekali „brodiaky“ a jeden 

po druhom nahadzovali nástrahy, aby 

získali vytúžený úlovok. Niekedy sa 

k nim pripájali aj ženy alebo len sedeli 

na karimatkách na brehu, zhovárali 

sa s inými rybármi o tom, na čo dnes 

berú, nadchýnali sa ich úlovkami a delili 

sa o svoje poznatky s členmi rodiny. 

Zoznámte sa: 

morský pstruh 

Morský pstruh je pripravený opustiť 

rieku a odplávať do mora vo veku od 

jedného do troch rokov, v závislosti od 

toho, ako u neho prebehnú jednotlivé 

fyziologické zmeny spojené so schopnosťou 

adaptovať sa na život v slanej 

vode. Takú rybu nazývajú „smalt“. Keď 

sa ryba ocitne v mori, získa striebornú 

farbu. Keď sa potom dospelý jedinec 

opäť vracia do rieky, postupne jej 

sfarbenie tmavne. 

Morský pstruh má veľmi veľa rozličných 

regionálnych a iných mien. 

Napríklad Nemci ho nazývajú „baltický 

losos“ (to je obchodnícky názov), ale 

tiež „plážový losos“, „biely pstruh“, 

„strieborný losos“, „čierny losos“, 

a takisto nepreložiteľnými pomenovaniami 

„Mőllitz“, „Trump“, „Breden“ 

a niekoľkými ďalšími. V Škótsku je 

rozšírené pomenovanie „finnock“, vo 

Welse „sewin“, v Írsku „white salmon“. 

Treba poznamenať, že najproduktívnejšie 

oblasti na lov týchto rýb nie 

sú v Európe, ale v Argentíne, Čile a na 

Novom Zélande, kde je morský pstruh 

introdukovaným druhom. 

Migračná forma pstruha dosahuje 

oveľa väčšie rozmery ako iné pstruhy 

Ideálna muškárska šnúra 

na lov morských pstruhov 

je svetlá intermediate. 

v rovnakom veku. Do mora sa pstruh 

morský sťahuje počas skorej jari, keď 

slnko začína prehrievať chladnú morskú 

vodu (v Európe sa to deje od februára 

do apríla). Po zimnom „spánku“ sa 

ryby začínajú intenzívne kŕmiť. A práve 

v tomto čase až do začiatku leta je zrejme 

najlepšie obdobie na lov morských 

pstruhov. Medzi nimi sú také, ktoré sa 

zostávajú v mori kŕmiť počas dvoch 

i troch rokov, pokým sa vydajú na cestu 

do riek naklásť a oplodniť ikry. Ryby 

sa na neres vracajú do rovnakej rieky 

aj počas nasledujúcich rokov. Neres sa 

začína neskoro na jeseň. Čas návratu 

morského pstruha do mora závisí 

očividne aj od toho, ako ďaleko proti 

prúdu sa nachádza miesto, kde prišla 

ryba na svet. Do krátkych riek, aké sú 

napríklad v Dánsku, sa môže pstruh 

morský vracať neskôr, do dlhých riek, 

aké sú bežné vo Švédsku, zasa skôr. 

Ryba obyčajne putuje po rieke v nočných 

hodinách. 

Mimochodom, škvrnitý „morský 

pstruh“, ktorý je populárnym objektom 

lovu v južnej časti Spojených štátov 

pozdĺž pobrežia Mexického zálivu 

a južnej časti Atlantiku, je celkom iný 

druh ryby, ktorý nepatrí do rodiny 

pstruhov. 

Spôsoby lovu 

Taktika lovu pstruhov morských závisí 

predovšetkým od charakteru vody, 

teda od toho, či lovíme v rieke alebo 

na mori, a tiež od ročného obdobia. 

Samozrejme, morského pstruha 

možno uloviť aj v rieke, aj keď tam sa 

052 


Morský pstruh je 

pripravený opustiť rieku 

a odplávať do mora 

vo veku od jedného do 

troch rokov. Keď sa 

ryba ocitne v mori, získa 

striebornú farbu. Keď sa 

potom dospelý jedinec 

opäť vracia do rieky, 

postupne jej sfarbenie 

tmavne. 

Morský pstruh ulovený 

v ťažkých podmienkach 

kŕmi 

veľmi nepravidelne. 

Podariť 

sa to môže najmä 

vtedy, keď sa pstruh 

vracia do mora. Skutočnou 

výzvou pre rybárov, teda prinajmenšom 

pre mňa, je loviť pstruhy morské 

v mori. Chcem sa preto zamerať na 

tento druh lovu. 

Existujú tri základné spôsoby – 

prívlačou, muškárením a vláčením za 

člnom (trollingom). Morského pstruha 

možno loviť aj na prirodzené nástrahy, 

ak to nezakazujú miestne predpisy. 

Veľmi často je prívlač najefektívnejšou 

metódou na jar. Môžete ňou 

preloviť oveľa väčšiu plochu a vždy 

hladný morský pstruh nie je na začiatku 

sezóny veľmi prieberčivý, prezentácia 

nástrahy si nevyžaduje osobitý 

prístup. Najtypickejšími prívlačovými 

nástrahami sú plantavky a pilkery 

rozličných farieb. K voľbe nástrah však 

netreba pristupovať priveľmi konzervatívne, 

odporúčam vyskúšať aj ďalšie 

varianty. 

Pokiaľ ide o najsľubnejšie miesta 

v mori na jar, treba hľadať úseky s teplejšou 

vodou prevyšujúcou 4 stupne 

Celzia. Potenciálna korisť pstruhov 

nepotrebuje veľa času na to, aby sa 

prebrala zo zimného útlmu, najmä 

nie v plytkých, južne orientovaných 

a slnkom zaliatych zálivoch. A dravé 

pstruhy o tom vedia. Veľmi dobré sú 

miesta okolo veľkých skál, ktoré sa slnečným 

svitom nahrievajú a odovzdávajú 

svoje teplo okolitej vode, prípadne 

plytké zátoky s mäkkým dnom. 

Lov prívlačou dobre funguje aj počas 

celej sezóny, no v neskorom lete a na 

jeseň, keď sa morské pstruh približujú 

k ústiu riek, sú vo výhode muškári. 

V tomto období nie sú ryby také lačné 

a trochu viac si z jedálneho lístka vyberajú. 

Vtedy sú najlepšie imitácie krevetiek 

vyrobené z mäkkého materiálu 

Spey hackles (napríklad Pattergrissen), 

pretože krevetky tvoria vyše 50 percent 

potravy „pobrežných“ pstruhov. Veľmi 

sa osvedčili tiež imitácie morského 

červa, napodobenina rybky (Grey 

Fred), a tiež univerzálne imitácie, ako 

je Magnus, Red Tag, Bloody Butchers, 

sivé a hnedé mušky typu hackle-flies 

alebo nymfy. 

Rybačka v skupine 

Ak lovíte morské pstruhy vo veľkej 

skupine, môžete si vychutnať výhody 

spoločnej práce. Prívlačiari môžu 

nahadzovať nástrahy ďaleko a lákať 

tak ryby bližšie k brehu. Keď sa ocitnú 

bližšie, na dosah muškárskych nástrah, 

pstruhy sa budú hojne ocitať na 

háčikoch. Vždy majte na pamäti, že 

lepšie výsledky dosiahnete, keď dáte 

nástrahe možnosť zostať pri jej vedení 

čo najdlhšie vo vode. Morský pstruh 

rád trpezlivo prenasleduje nástrahu 

a často po nej chňapne v poslednom 

okamihu, iba pár metrov od rybára. 

Zabudnúť nemožno ani na nočný lov 

v lete, keď sú pstruhy morské mimoriadne 

aktívne a možno ich loviť celkom 

pri hladine na strímery alebo plávajúce 

Dokonalé dno pre výskyt 

pstruhov morských 

053 


cestopis 

voblery. V tomto ročnom období musí 

byť vedenie nástrahy pomalé. Na to, 

aby sme zistili, kde sa ryby nachádzajú, 

treba sa započúvať do špľachotu spôsobeného 

vyskakujúcimi rybami. 

Pri lov vláčením za člnom obyčajne 

používame plantavky a voblery s rozličnou 

pracovnou hĺbkou. Výhoda tejto 

metódy spočíva v tom, že ňou možno 

preloviť aj úseky veľmi vzdialené od 

brehu. 

Tisíc nahodení 

Bez ohľadu na to, akú metódu využijete, 

prakticky vždy sa musíte premiestňovať 

a pokúšať sa preloviť čo najväčšiu 

vodnú plochu. Dlhšie sa zdržať má 

naozaj význam iba na „strategicky“ 

dôležitých miestach. Vyzbrojení „brodiakmi“ 

sa musíte ustavične premiestňovať 

a preskúmať značné plochy, 

pričom rátajte s niekoľkými presunmi 

denne. Niektorí skúsení rybári hovoria, 

že najdôležitejšou súčasťou technickej 

výbavy pri love morských pstruhov 

je automobil. Najrozšírenejší je lov 

brodením pozdĺž línie pobrežia v konkrétnej 

hĺbke. Nahadzujte nástrahu 

v smere do hlbokej vody a podľa 

možností ju veďte v blízkosti úsekov 

s morskou „trávou“, veľkými kameňmi, 

hlbšími priehlbinami a inými odlišnosťami 

v reliéfe dna. Nástrahu prezentujte 

rovnomerným pohybom bez 

prestávok a trhnutí, hoci experimentovania 

s vedením platnatvky, voblera 

či muchy 

Základné farby 

plantaviek a pilkrov 

Nočný lov je veľmi 

produktívny na jeseň. 

sa netreba báť. Kľúčom k úspechu 

je nájdenie rýb, a nie „predpisová“ 

prezentácia nástrahy. A nikdy netreba 

zabúdať na to, až aj pstruha morského 

podobne ako hlavátku nazývajú „rybou 

tisícich nahodení“, preto musíte 

byť veľmi trpezliví. 

Nástrahy 

Trh s rybárskymi nástrahami určenými 

na lov morských pstruhov je jednoducho 

obrovský. Zvyčajne sa používa 

prívlačový prút s dĺžkou 270 i viac centimetrov 

s odporúčanou vrhacou záťažou 

20 – 50 gramov. Navijak musí byť 

odolný proti pôsobeniu morskej vody, 

najlepšie s vyšším prevodom. Súčasní 

lovci morských pstruhov používajú 

najčastejšie pletenú šnúru s testom 

do 5 kilogramov umožňujúcu dostatočne 

ďaleké hody a fluorokarbónový 

nadväzec s dĺžkou 1 – 1,5 metra. 

Rovnaké vybavenie sa používa aj na 

lov v kombináciii so sbirolinom. Je to 

vraždená metóda na prezentáciu umelej 

muchy s pomocou prívlačového 

prúta. Niekedy sa k nadväzcu priväzujú 

paternosterovým spôsobom dva bočné 

nadväzce s muškami. Veľmi obľúbený 

je spôsob lovu s umelými muškami 

na bočných prívesoch s plantavkou na 

konci (namiesto sbirolina). 

Milovníci muškáranie musia počítať 

s tým, že pri love morských pstruhov 

treba nahadzovať skutočne ďaleko. 

V tejto situácii vám príde vhod dlhý 

muškársky prút s rýchlou akciou, 

pritom však taký ľahký, ako je to len 

možné. Vaše ramená a plecia ocenia 

minimálnu hmotnosť prúta na sklonku 

dlhého dňa a po stovkách nahodení. 

Ja dávam prednosť prútom, ktoré 

používam pri riečnom love na strímery 

(trieda AFTMA 6-8, dĺžka 2,7 až 

3 metre). Dlhšie prúty nie sú vhodné, 

pretože na mori musíte bojovať so 

silným vetrom. 

Voľba navijaka nie je taká podstatná. 

Hľadajte však taký, ktorý 

bude dobre odolávať morskej vode. 

Ideálnou muškárskou šnúrou je intermediate 

SH (shooting head = strelná 

hlava) ukončená fluorokarbónovým 

nadväzcom. Ale opäť dodávam – 

určite má zmysel experimentovať aj 

s inými typmi šnúr. 

• 

Milujem dánske 

piesočné pláže. 

054 


Moje jesenné 

KAPRY 

Roman Liebzeit 

Dlho som uvažoval, 

či ísť na ryby, alebo 

zostať doma. Nádherné 

farby jesene boli už 

preč, a jediné, čo som 

z okna videl, bola pľušť 

a holé stromy. 

Smutná krajina neveštila nič 

pekné, tobôž nie úspešný lov. 

Môj známy tvrdí, že neexistuje 

zlé počasie, ale len zle 

oblečený rybár. 

Bez dlhých príprav 

Pod ťarchou tohto argumentu som 

sa nakoniec rozhodol zbaliť rybársky 

„vercajg“ a v tom nepriaznivom počasí 

vyraziť na ryby. Moje žena, deti a hádam 

aj náš pes Bruno si ťukali na čelo, 

či som sa nezbláznil. Samozrejme, že 

som sa zbláznil, ako všetci rybári, čo 

nevydrží sedieť doma a len tak sa dívať 

stenu. 

Na rybárčenie som pribalil dva trojmetrové 

teleskopické prúty s odporúčanou 

60-gramovou záťažou a môj 

obľúbený plavačkový prút. Keď už 

všetko zlyhá, jemná plaváková montáž 

na tomto prúte nikdy nesklame. Na 

krátku vychádzku k vode beriem len 

to najnevyhnutnejšie. Jediné, čo mám 

so sebou, sú prúty, podberáky a jednu 

škatuľku s háčikmi. 

Osobne preferujem jednoduché 

rybárčenie bez potreby dlhých príprav. 

Jedno však nepodceňujem nikdy. A to 

je príprava krmiva. Stále tvrdím, že ak 

chce niekto niečo mať, musí tomu aj 

dačo dať. 

Zdolávanie kapra na jemnom 

vlasci je vzrušujúci zážitok. 

Jednoduchá receptúra 

V športovom rybolove to nie je inak. 

Chytať na nesprávnom mieste a bez 

vnadenia je od začiatku chybné. Vykŕmite 

prasiatko s prázdnym válovom? 

Nejde to. Rovnaké je to aj v prípade 

rýb. Ak chcete mať aspoň minimálne 

šance na úlovok, treba zakŕmiť a prilákať 

ryby. 

055 


zápisník 

Pred samotným lovom si doma pripravím 

zmes na zakŕmenie. Receptúra 

nie je nič zložité. Na prípravu kŕmenia 

vám bude stačiť kukuričný šrot 

50-60 percent, strúhanka 30-40 percent, 

5 percent ovsených vločiek, 

1 percento kokosovej múčky a všetko 

doladiť práškovým posilňovačom na 

kapry. 

Potom už stačí len všetko poriadne 

premiešať. Pozor na predávkovanie 

posilňovačom. Kapor má mnohonásobne 

lepší ňuch, než vy. Ak priveľmi 

prevoniate zmes, kapry s určitosťou 

odpudíte. Vzhľadom na to, že voda 

v rybníku je už studená, pripravenú 

zmes doma aj navlhčím a narobím si 

z nej gule. Päť-šesť gúľ mi na jednu 

krátku vychádzku úplne stačí. Viac netreba. 

V neskorej jeseni už kapor nie je 

taký žravý a každý záber je vzácnosťou. 

Kaprí metabolizmus sa už upravuje na 

prichádzajúcu zimu a krmivo má slúžiť 

len ako návnada na prilákanie rýb 

k voňavej pochúťke. 

Naľahko 

Prvé, čo po príchode k vode urobím, 

je to, že kúsok od brehu, nie viac ako 

10 metrov, navnadím. Do vody vhodím 

na to isté miesto prvé 3-4 gule a tím 

to končí. Viac krmiva neprihadzujem, 

čakám na prvý záber. Až po prvom 

ulovenom kapríkovi opäť navnadím 

ďalšími dvoma guľami krmiva. 

Prekrmovať v studenej vode nemá 

zmysel. Lepšie je navnadiť málo a počkať 

si na odozvu rýb. 

V ďalšom kroku po zakŕmení rozbaľujem 

náčinie. Pokojne si rozložím prúty, 

zapichnem vidličky pod prúty a som 

hotový. K vode nenosím ani držiaky na 

prúty. Pro jednoduchosť lovu som ich 

už dávno zavrhol. Rozhodne nechcem 

nikomu radiť. Ak má niekto chuť 

vliecť na chrbte vliecť ďalších desať 

kíl výbavy, vyhovárať mu to nebudem. 

Keď idem na ryby s mojím partnerom, 

zaberá moje náčinie roh kufra v jeho 

aute, zvyšok veľkého batožinového 

priestoru zaplní jeho výbava. 

Prednosť má jemnosť 

Len čo mám zakŕmené a prichystané 

prúty, vyberám vhodnú montáž. 

Jedným prútom chytám na ťažko 

s priebežnou montážou a nadväzcom 

s dĺžkou 50-60 centimetrov. Nadväzec 

je vybavený menším háčikom veľkosti 

8. Háčik je dostatočne veľký tak 

akurát na stredne veľkého červíka. 

Veľmi rád používam hnojáčiky. Ich 

Jeseň nebýva ku kaprárom vždy 

štedrá, ale námaha sa vypláca. 

056 


Zlatý krásavec ma 

odmenil za trpezlivosť. 

Aj „obyčajný“ kapor 

môže potešiť. 


dráždivá aróma je neprehliadnuteľná 

a navyše v studenej vode vydrží veľmi 

dlho aktívny. Hnojáčik však má jednu 

malú nevýhodu. Keď ho napichnete na 

háčik, uvoľní sa z neho zapáchajúca 

tekutina a pofŕkané prsty vám budú 

smrdieť ešte aj na druhý deň. Keď 

teda idem s kolegom na ryby, mojou 

nepísanou povinnosťou je napichovať 

červíky na všetky štyri prúty. Za 

odmenu si zasa pochutnávam na jeho 

domácom údenom. Každý teda prispeje 

svojou troškou k dobrej pohode pri 

rybárčení. 

V chytaní kaprov na ťažko dávam 

prednosť jemnosti. Nepoužívam žiadne 

kŕmidlo a nahadzovaním plného 

kŕmidla už ryby neplaším. Do karabínky 

zavesím 20-30 gramové olovko 

a montáž, ktorá pri dopade na hladinu 

ryby určite neplaší, je hotová. 

Druhý prút volím plavačkový s anglickým 

plavákom. Zmeriam hĺbku 

v zakŕmenom mieste a pridám ďalších 

20 centimetrov, aby nadväzec z veľkej 

časti ležal priamo na dne. Kapor je rybou 

dna a v studenej vode ho na záber 

z hladiny len tak ľahko neprehovoríte. 

Ďalším dôležitým faktorom je zvolená 

hĺbka lovného miesta. Na zimu sa 

kapry sťahujú do väčších hĺbok, a tam 

treba ryby hľadať. V jesennom období 

volím miesta prechodov dna z plytkejších 

miest do hĺbky. 

Dva krásne zábery 

Keď už mám teda všetko vyladené 

a konečne sú nahodené aj obe udice, 

potom zostáva len čakať. Hnojáčika 

vymieňam každú polhodinku, pretože 

po takomto čase stratí pôvodnú 

arómu. 

V chytaní kaprov na ťažko 

dávam prednosť jemnosti. 

Nepoužívam žiadne kŕmidlo 

a nahadzovaním plného kŕmidla 

už ryby neplaším. 

Rozhodne nepodceňujem oblečenie. 

Ak stojíte na jednom mieste pri 

+5 Celzia, verte, že po troch hodinách 

budete mať nohy ako z ľadu. Ja som 

šiel na to rafinovane - kúpil som si 

elektrické výhrevné vložky do topánok 

a aj keby bolo -20 Celzia, mne je teplo. 

Lebo ak chýba na rybačke pohoda 

a navyše hrozí vážne nachladnutie, je 

naozaj lepšie zostať doma. 

Na jesennej výprave s mojím stálym 

partnerom Vencom sme tri hodiny stáli 

pri prútoch bez jediného záberu. Ja 

som bol v teplúčku, a on si musel stále 

upíjať na zahriatie z rumovej fľašky. 

Po celé popoludnie sa nám ryby len 

vysmievali. Tá pravá chvíľa však na nás 

len čakala. 

Úderom tretej hodiny som zaregistroval 

prvý záber potápajúceho sa 

plaváka. Vyskočil som a s radosťou 

som zasekol. Oklamaný kapor sa ihneď 

rozbehol a nehodlal sa len tak vzdať. 

Dlhé minúty sme sa preťahovali, kto 

z koho. S vlascom 0,14 milimetra som 

veľkú parádu predvádzať nemohol. 

Na mojej strane však bol čas. Vytrval 

som a asi po 15 minútach som vytiahol 

prvého kapra dňa. Bol to krásny, do 

zlatista vyfarbený kapor. Nádherných 

53 centimetrov ma nesmierne potešilo. 

Mierne som opäť prikŕmil a čakal na 

ďalší záber. Keď sa zotmelo a nebolo už 

vidieť takmer ani na krok, ozval sa „pípak“ 

prúta na ťažko a ďalší kapor vyštartoval. 

Mal som v ten deň šťastie. Chytil 

som dva kapry a spokojný s výsledkom 

lovu som mohol ísť pokojne domov. 

Výprav som podnikol ešte niekoľko, 

ale bez záberu od pekného kapra som 

domov nikdy nešiel. Vždy sme stavili 

na istotu: správne zakŕmiť a loviť 

s jemnou montážou. 

Nie som lovec obrovských kaprov, 

nemám na to ani vybavenie. Napriek 

tomu si však dovolím tvrdiť, že aj 

lov obyčajných kaprov môže potešiť 

a priniesť pekné zážitky od vody i nám, 

tuctovým rybárom. 

• 

057 


kaleidoskop 

Najväčší 

v Nemecku 

Opäť sa raz potvrdilo, že nielen 

v španielskom Ebre či talianskom 

Páde, ale aj v nemeckých vodách 

žijú gigantické sumce. Člen tímu 

Berkley/Penn Thomas Kempf 

zdolal 7. decembra minulého 

roku v rieke Rýn sumca veľkého 

s dĺžkou vyše 2,50 metra. Je to jednoznačne 

najväčší sumec, aký sa 

kedy v nemeckých vodách ulovil 

(ilustračné foto). 

Príjemné 

prekvapenie 

Napriek skeptickým hlasom niektorých 

domácich, ale aj zahraničných 

rybárov, ktorí pravidelne chodia 

na lososy do Nórska, sa početné 

stavy týchto rýb zrejme neznižujú, 

ale skôr naopak. Nasvedčujú tomu 

prekvapujúco dobré výsledky za rok 

2015, ku ktorým dospela organizácia 

Nórske lososie rieky. Tá za vlaňajšok 

nahlásila 132 000 ulovených 

lososov, čo je o 10 percent viac ako 

priemer za uplynulých desať rokov. 

Na snímke je známa nórska lososia 

rieka Komak v oblasti Finnmark. 

Ryba, čo rozoznáva tváre 

Rybka (Pomacentrus amboinensis) žijúca 

pri koralových útesoch v západnom 

Pacifiku dokáže rozoznávať iné ryby 

podľa individuálnych čŕt tváre, teda 

presne tak, ako to robíme aj my. Keďže 

ľudské oko nevidí ultrafialové svetlo, 

vníma túto rybku ako žltú. No samotná 

ryba, ktorá vníma aj ultrafialové 

vlnové dĺžky, rozlišuje medzi jedincami 

príbuzných druhov 

celý komplex individuálnych 

znakov, na 

základe ktorých ich 

vie rozpoznať. „Táto 

schopnosť zrejme 

umožňuje rybám 

skrytú komunikáciu, 

ktorá nepritiahne 

pozornosť predátorov. 

Tie, podobne 

ako ľudia, nevnímajú 

UV žiarenie,“ hovorí 

vedúca experimentu 

Ulrike Siebecková z queenslandskej 

univerzity v Austrálii. Vedci prišli 

k tomuto zaujímavému záveru, keď 

pozorovali rybu cez kameru s filtrom 

blokujúcim všetky vlnové dĺžky okrem 

ultrafialovej. Počas experimentov 

prišli na to, že deväťcentimetrová 

rybka dokáže rozlišovať tváre rýb 

vlastného druhu a tiež príbuzných 

druhov. Ľudské oko pritom rozdiely 

takmer nevidí. Pri pokusoch trénoval 

tím Ulrike Siebeckovej rybu tak, aby si 

spojila istú podobizeň s odmenou (potravou). 

„Ryba sa rýchlo naučila vybrať 

správnu podobizeň, pričom obidva 

obrázky sme umiestňovali na stenu 

akvária z vnútornej alebo aj z vonkajšej 

strany. Spočiatku sme používali 

podobizne v printovej podobe, neskôr 

sme prešli na zobrazovanie tvárí rýb na 

monitore počítača umiestneného za 

sklom akvária,“ dodáva vedúca tímu. 

„Ryba vybrala správny obrázok tak, 

že po porovnaní k nemu priplávala.“ 

Vedecký tím potom ďalej testoval 

rozoznávaciu schopnosť ryby tak, že 

ku správnej podobizni pridal vždy nový 

obrázok inej tváre. Vysvitlo, že ryba 

dokáže takmer v každej kombinácii 

dvoch tvárí rozoznať tú správnu, či už 

išlo o obrázky rýb toho istého alebo 

príbuzného druhu. Vedci potom zašli 

ešte ďalej. Vytvárali série fotografií rýb, 

pričom niektoré boli upravené tak, aby 

pôsobili výraznejšie, iné zasa akoby 

vyblednuto. Ryba si poradila aj s touto 

úlohou a spomedzi všetkých obrázkov 

vybrala vždy ten správny. Keďže táto 

rybka žije v spoločenstve, rozoznávanie 

tvárí jej asi pomáha vytvárať 

a udržiavať vzťahy v rámci skupiny. 

Vedci predpokladajú, že schopnosť 

rozoznávať iné jedince môže byť 

potrebná aj pre hodnotenie zdravia a 

„sociálneho statusu“ iných rýb. Tento 

predpoklad však ešte nie je potvrdený. 

Jochen Zeil, biológ z Austrálskeho 

národného inštitútu v Canberre, 

k tomuto experimentu dodáva, že ide 

o krásny príklad toho, ako živočíchy 

rozoznávajú a využívajú rôzne vzorce. 

„Ešte stále nevieme veľa o dôležitosti 

farby a svetla pre rozoznávacie schopnosti 

živočíchov,“ hovorí Zeil. „Dva 

aspekty experimentu sú prekvapujúce. 

To, že podobizne ryby rozoznávajú len 

v UV žiarení, a to, do akých detailov to 

robia.“ Ani vedúca vedeckého tímu Siebecková 

nepredpokladala, že spôsob, 

akým ryby rozoznávajú tváre, môže 

byť taký podobný ľudskému. Rybám 

totiž chýba časť mozgu, ktorej ľudia 

vďačia za rozoznávaciu schopnosť. 

PRIPRAVILA: HENRIETA HALASOVÁ; FOTOGRAFIE: SHUTTERSOCK A ARCHÍV REDAKCIE

Zomrel 

Mr. Kopyto 

Ako sa dozvedáme z americkej 

rybárskej tlače, úplne nečakane 

nedávno skonal Witold „Victor“ 

Kowalczyk (na snímke), vynálezca 

celosvetovo obľúbenej umelej 

nástrahy – gumeného „kopyta“. Celoživotnou 

vášňou toho rodeného 

Poliaka bol lov rýb prívlačou. V roku 

1995 vytvoril prvé, dnes legendárne 

gumené nástrahy – 2,5- a 3-centimetrové 

gumené rybky, „kopytá“, 

ktoré majú aj na Slovensku množstvo 

prívržencov. Victor tak položil 

základy svojej firmy Relax-Lures. 

Meno dal nástrahe tvar zakončenia 

chvostíka, ktorý pripomína konské 

kopyto a výrazne zlepšuje akciu gumenej 

rybky. Victor žil z 80 percent 

v USA, kde riadil výrobu 

svojho podniku, ustavične 

sa však vracal do 

Poľska, kde s obľubou 

lovil zubáče a ostrieže. 

Vďaka americkým 

kontaktom mal vždy 

k dispozícii najmodernejšie 

know-how 

potrebné na výrobu 

umelých nástrah. Od 

roku 1998 úzko spolupracoval 

s rakúskou 

firmou ShadXperts, ktorá 

„kopytá“ distribuuje 

dodnes. Vedenie firmy 

prevezme Victorov syn 

„Danny“. 

Statoční rybári 

O poklade, ktorý vlani v lete našli 

dvaja rybári zo západopomoranského 

mesta Szecinek v Poľsku, ste už možno 

počuli. Rybári, ktorí sa na brehu 

istého tamojšieho jazera 

pokúšali nakopať červíky, 

namiesto nich vykopali 

vyše tisíc zlatých a strieborných 

arabských mincí 

– dirhamov. Rybári sa 

zachovali príkladne, keď 

nález odovzdali úradom. 

Internetová aukcia, ktorú 

usporiadalo tamojšie regionálne 

múzeum, ukázala, že každá minca by 

sa dala predať minimálne za 240 eur. 

A to napriek tomu, že takmer všetky 

Kanónom na lososy 

Lososy sú úžasné ryby 

– počas života niekoľkokrát 

zmenia svoj vzhľad, 

žijú striedavo v moriach 

i riekach, plávajú stovky 

kilometrov proti silnému 

prúdu, vďaka svojej sile 

a mrštnosti prekonávajú 

zdanlivo neprekonateľne 

vysoké prekážky. Žiaľ, nie 

všetky, ktoré im stavia 

do cesty človek. Na pomoc tiahnucim lososom vyvinula istá severoamerická 

firma čosi ako kanón na lososy, ktorý dostal meno „Woosh“. Jeho úlohou je 

„nasávať“ lososy na úpätí priečnej prekážky v toku a „vystreľovať“ ich nad ňou 

späť do rieky. Experiment s lososom kráľovským a 75 metrov dlhou rúrou na 

rieke Columbia bol úspešný. „Len čo sa lososy ocitnú nad prekážkou, pokojne 

plávajú ďalej,“ povedal šéf firmy Vince Bryan. Označenie „kanón“, ktoré dali 

zariadeniu novinári, považuje za nedorozumenie, keďže sa k rybám správa 

nanajvýš ohľaduplne. 

boli očividne zámerne poškodené, 

iba asi dva tucty mincí boli v dobrom 

stave. Ako archeológovia neskôr 

zistili, asi 1 300 nájdených mincí 

pochádza z 9. až 10. storočia 

a vyrazili ich v Samarkande 

na území dnešného 

Uzbekistanu. Niektoré 

mince sú ešte staršie - 

možno ich datovať do 

rokov 750 až 775 a vyrazili 

ich v uzbeckej Buchare. 

Archeológovia sa domnievajú, 

že dirhamy sa na územie 

dnešného Poľska dostali v rámci 

obchodných kontaktov arabského 

sveta s Vikingami. 

Mega šupináč 

na gumku 

Obrovského šupinatého kapra 

s hmotnosťou 28,12 kilogramu 

ulovil na sklonku minulého roka 

Gebhard Theilmann z nemeckého 

Achernu. Úlovok sám o sebe 

patrí do kategórie výnimočných, 

no neobyčajný je aj spôsob, akým 

ho šťastný rybár chytil. Šupináč 

formátu XXXL totiž zabral na gumenú 

rybku Fox Zander Pro. Gebhard 

vôbec nemal v úmysle loviť 

kapry, keď si na svoju domovskú 

rieku Elsass zobral boleňový prút 

Shimano Yasei Aspius a niekoľko 

prívlačových nástrah, aby ešte 

pred príchodom mrazov oklamal 

dajakého zubáča alebo šťuku. 

To, čo zažil, možno vzhľadom na 

parametre prúta prirovnať k súboju 

Dávida s Goliášom, ktorý 

sa napokon skončil pre rybára 

víťazne. 

059 


výskum 

Mgr. Ladislav Pekárik, PhD. 

Prispôsobivý býčko 

Na prelome storočí sa 

v strednom Dunaji takmer 

súčasne objavili až 

štyri druhy býčkov rodu 

Neogobius. 

Napriek tomu, že bol býčko 

čiernoústy (Neogobius 

melanostomus, Pallas, 

1814) zaznamenaný až 

ako posledný v roku 2003, vo vodách 

západného Slovenska medzi býčkami 

dominuje. 

Proti prúdu 

Tento pôvodom morský druh je typický 

pre brakické vody Čierneho a Kaspického 

mora a dolné úseky riek ústiacich do 

týchto morí. Pôvodným areálom je aj 

dolný Dunaj po úžinu Železné vráta. No 

na prelome storočí sa býčko čiernoústy 

začal objavovať aj vyššie v Dunaji. V ichtyologickej 

obci sa stále vedie polemika 

o tom, či ide o prirodzené šírenie proti 

prúdu Dunaja alebo bol tento býčko neúmyselne 

premiestnený loďami či človekom 

vyššie proti prúdu. Okrem Dunaja sa 

býčko rozšíril aj do Rýna alebo do oblasti 

Veľkých jazier v Severnej Amerike. 

V brehovom opevnení 

Typickým habitatom býčka čiernoústeho 

je kamenistý substrát, kde nachádza 

početné úkryty. V Dunaji alebo 

aj Morave veľmi úspešne obsadzuje 

brehové opevnenie tvorené z lomového 

kameňa. Najčastejšie sa vyskytuje 

v mierne prúdivej vode hlavného 

koryta rieky, no prenikol prietočných 

ramien a kanálov. Na Slovensku sa 

s ním môžeme stretnúť v Dunaji, 

v Malom Dunaji a v celej kanálovej 

sústave na Žitnom ostrove, v Morave 

až po slovensko-český úsek, v dolnom 

Horne a Ipli a vo Váhu pravdepodobne 

už aj nad priehradou Kráľová, kam 

ho zrejme preniesli nedisciplinovaní 

rybári. 

S čiernou škvrnou 

Typickým znakom všetkých býčkov 

vyskytujúcich sa v našich vodách 

je prísavný disk tvorený zrastenými 

brušnými plutvami. Prítomnosťou 

disku sa odlišujú od našich hlaváčov, 

s ktorými si ich rybári často mýlia. Býčko 

čiernoústy má na rozdiel od ďalších 

býčkov výraznú čiernu škvrnu na prvej 

z dvoch chrbtových plutiev. Táto nenápadne 

sfarbená rybka s pravidelnými 

škvrnami dorastá do 25-30 centimetrov, 

no v nepôvodnom areáli bežne 

dorastá sotva do polovice dĺžky. V čase 

neresu môžu byť samce celkom čierne 

a čierna škvrna úplne zaniká. Neresí sa 

do dutín, na kamene a rôzne ponorené 

predmety, ktoré samec stráži. 

Dokáže sa neresiť aj na lode, a tak 

môžu byť ikry transportované na veľké 

vzdialenosti. Jeho potravou sú najmä 

mäkkýše, bentické bezstavovce, ale aj 

ikry a plôdik rýb. 

Neprenášať! 

Býčko čiernoústy je prispôsobivým 

druhom, ktorý spolu s balastnou 

vodou lodí prekonal aj Atlantik a spôsobuje 

rozsiahle problémy v oblasti 

Veľkých jazier v Severnej Amerike. 

Otvorením plavebnej cesty Dunaj-Mohan-Rýn 

prenikol už do veľkej časti 

Rýna. Pôvodným spoločenstvám 

konkuruje priestorovo aj potravovo, 

no môže ich ohrozovať aj priamou 

konzumáciou ikier a plôdika. Niektoré 

pôvodné druhy však z jeho prítomnosti 

profitujú, je obľúbenou potravou 

mieňa alebo aj užovky fŕkanej. Vraj 

je aj vhodnou nástražnou rybkou, no 

je potrebné upozorniť na zákaz jeho 

prenášania medzi lokalitami. • 

V ďalšej časti seriálu 

Nepoznáte rybu, ktorú ste ulovili? 

Obráťte sa na nás a pošlite nám fotografiu 

ryby s presnou lokalizáciou 

(alebo GPS súradnice) a možno sa 

v ďalšej časti seriálu budeme venovať 

práve druhu, ktorý ste ulovili. 

Nabudúce: sumček čierny 


060 


inzBL0046

polemika 

062 


POHROMA 

PRE NAŠE 

RIEKY 


Potreba zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie 

viedla aj k masívnej podpore malých vodných elektrární. 

Je tento obnoviteľný zdroj naozaj „zelený“ a je naozaj 

podiel obnoviteľnej energie na Slovensku taký nízky? 

Energia vodných tokov 

sa využíva už dávno 

pred objavením 

elektrickej energie 

v podobe pohonu pre mlyny 

alebo píly. Ich podstatou bolo 

využívanie gradientu, teda 

rozdielu vo výške vodných 

hladín, ktoré poháňali 

mlynské koleso. Na odrazenie 

vody do mlynského 

náhonu sa tok spravidla 

prehradil. Na väčších 

tokoch zväčša existovali 

plávajúce mlyny, 

jeden z nich môžeme 

vidieť pri Kolárove. No 

pokiaľ si v minulosti 

bral človek len časť 

dostupnej energie, 

v súčasnosti si 

berie všetko alebo 

takmer všetko. 

Takto začali 

vznikať vodné 

elektrárne, buď 

haťového alebo 

derivačného 

typu. Na Slovensku absolútne prevažujú 

elektrárne haťového typu. Za malé 

vodné elektrárne (MVE) sa považujú 

tie s inštalovaným výkonom do 10 MW 

a iba ony sa rátajú do obnoviteľných 

zdrojov. To, ako sa prišlo na hranicu 

10 MW, je vcelku nejasné. Prečo sa 

elektrárne s inštalovaným výkonom 

nad 10 MW už nepovažujú za obnoviteľný 

zdroj, keď ich „ženie“ tá istá 

voda? 

Prototyp slovenskej MVE 

Na Slovensku sa budovali najmä 

haťové typy elektrární. Hať sa zväčša 

postavila na úseku toku s najvyšším 

spádom a vzdula prúdivý úsek toku 

v dĺžke niekoľkých kilometrov. Takto 

sa z prúdivého úseku stal stojatý, kde 

voda takmer vôbec neprúdi. Rybovod 

alebo biokoridor sa staval iba 

výnimočne, čo sa však v posledných 

rokoch začalo zlepšovať. No vykazovala 

sa iba jeho existencia, funkčnosť 

rybovodu stála vždy na vedľajšej koľaji. 

Aj dobre navrhnutý rybovod je len 

na okrasu, ak ho ryby nevedia nájsť. 

V posledných rokoch proces schvaľo- 

063 


polemika 

vania sprevádzajú protesty odbornej 

verejnosti, ale aj lokálnych komunít, 

a tak sa rozhodnutia vydávali aj proti 

vôli občanov, alebo sa profily presúvali 

medzi katastrami jednotlivých 

obcí s cieľom nájsť cestu najmenšieho 

odporu. A že výstavbu MVE odporúča 

aj hodnotenie vplyvov na životné prostredie 

(tzv. EIA)? Nuž, to je samostatná 

kapitola, veď spracovateľa hodnotenia 

vplyvov na životné prostredie vyberá 

a platí sám investor! 

Vplyv na riečny 

ekosystém 

Najviditeľnejším vplyvom malej vodnej 

elektrárne je vytvorenie neprekonateľnej 

bariéry, ktorá zamedzuje migráciám, 

a to nielen rýb. Protiprúdne 

a poprúdne migrácie sú ovplyvnené 

v rôznej miere. Pokiaľ protiprúdne 

migrácie sú úplne obmedzené, poprúdne 

sú možné najmä cez turbíny 

elektrárne alebo pri vyšších stavoch 

prepadom cez haťové polia. Tieto 

poprúdne možnosti sa týkajú výlučne 

menších organizmov a napr. dospelým 

rybám sú úplne znemožnené. Je 

potrebné si uvedomiť, že bariérou je 

nielen samotná hať, ale aj celé vzdutie. 

Stojatá voda je pre prúdomilné ryby 

nevhodná a ryby sú v nej zmätené 

a dezorientované. 

Ďalším, menej viditeľným faktom 

je, že bariéry zamedzujú tok živín 

dole prúdom, ktoré sedimentujú vo 

vzdutí. Takto pod bariérou vzniká 

takzvaná hladná voda, kde je výrazne 

znížená produkcia, a tým aj početnosť 

typických organizmov je oveľa nižšia, 

pretože majú obmedzené potravové 

možnosti. 

Navyše sedimenty akumulované vo 

vzdutí podliehajú anaeróbnym procesom, 

ktorých výsledkom je produkcia 

metánu. Metán je niekoľkonásobne 

silnejší skleníkový plyn, ako je oxid 

uhličitý. Okrem toho nebezpečné látky 

splavované riekou sa vo vzdutí ukladajú 

a sú obrovskou biologickou záťažou. 

Sedimenty vo vzdutí sa považujú za 

nebezpečný odpad, a tak sa musia aj 

likvidovať. 

S výstavbou malých vodných 

elektrární je spojený aj výrub brehovej 

vegetácie a úprava brehov rieky nad 

a pod haťou. Tieto opatrenia majú 

opäť negatívny vplyv na biotu rieky. 

Voda zdržaná vo vzdutí sa môže v lete 

prehrievať aj s prispením chýbajúcej 

brehovej vegetácie, a to môže spustiť 

premnoženie rias a siníc a znížiť kvalitu 

vody. 

Kompenzačné opatrenia? 

Investor musí na svoje náklady vybudovať 

kompenzačné opatrenia, aby 

znížil negatívny vplyv malej vodnej 

elektrárne na ekosystém rieky. Najviditeľnejším 

opatrením je vybudovanie 

rybovodu alebo biokoridoru, buď technického, 

prírodne blízkeho alebo ich 

kombinácie. Pri meta analýze bariér 

na slovenských riekach sa zistilo, že už 

na prvý pohľadu neexistuje prakticky 

žiadny funkčný rybovod. Podľa posledného 

usmernenia na stavbu rybovodov 

vypracovaného pre Ministerstvo 

životného prostredia by mal rybovod 

umožniť migráciu 70 percent rýb. 

Skúsme trochu matematiky: na Hrone 

sa postaví 20 malých vodných elektrární 

a teoreticky (no nie reálne) prekoná 

bariéru 70 percent rýb. Koľko rýb bude 

schopných prekonať všetkých 20 bariér? 

Bude to menej ako 0,1 percenta, 

čiže menej ako jedna ryba z 1000. Pri 

desiatich bariérach to budú necelé 

3 percentá rýb, pri 5 bariérach necelých 

17 percent. 

Pri rybovodoch a ich účinnosti sa 

ešte pristavíme. Ryby, ktoré migrujú 

najmä na neres na dlhšie vzdialenosti, 

sú nosáľ, podustva alebo mrena. Tieto 

ryby patria medzi prúdomilné, čiže 

reofilné druhy. Tieto ryby sa v rieke 

FOTOGRAFIE: AUTOR A SHUTTERSTOCK 

Nevhodne navrhnutý vtok 

do biokoridoru Vodného diela Žilina 

Malá vodná elektráreň Salková 

s technickým riešením rybovodu 

064 


orientujú podľa prúdenia vody. Pri 

malých vodných elektrárňach preteká 

väčšina vody cez turbíny, a teda 

pod turbínami je najvyššie prúdenie 

a toto miesto pod turbínami bude 

lákať drvivú väčšinu rýb. Logicky by 

mal byť rybovod zaústený v tomto 

úseku. No na Slovensku je realita často 

iná, rybovody sa bežne stavajú na 

opačnej strane rieky, ako sú turbíny. 

Takto je efektivita rybovodov nízka. 

Keď som v zahraničí tento problém 

vysvetľoval kolegom ichtyológom, 

len krútili hlavami, prečo sa to u nás 

vôbec takto stavia a prečo sa vyhadzujú 

peniaze, keď to nemá žiadny 

efekt. Že by to bol totálny nezáujem 

investorov a schvaľujúcich orgánov 

o efektívne kompenzačné opatrenia 

a rybovod tam musí byť len preto, aby 

boli papiere v poriadku? Ďalším akože 

kompenzačným opatrením je výsadba 

stromov a podobne akcie. Ako môže 

čosi vysadené človekom, najčastejšie 

do jednej línie nahradiť plnohodnotný 

brehový porast, ktorý bol výstavbou 

zničený? 

Funkčný rybovod 

Rybovod musí byť predovšetkým 

prispôsobený lokálnemu spoločenstvu 

rýb. Asi by bolo nezmyselné budovať 

rybovod vhodný pre pstruha na 

dolnom Hrone. Vo všeobecnosti by rybovodom 

mali byť schopné migrovať 

všetky druhy a všetky veľkostné skupiny 

v ktorejkoľvek ročnej dobe. Čiže budovaniu 

rybovodu musí predchádzať 

Rybovodom by mali byť 

schopné migrovať všetky druhy 

a všetky veľkostné skupiny 

v ktorejkoľvek ročnej dobe. 

kompletný ichtyologický prieskum 

niekoľkokrát v priebehu roka. Podľa 

zistených druhov je potrebné dimenzovať 

rybovod. Problémom sú najmä 

veľké jedince rýb, ktoré nie sú ochotné 

vstupovať do malých a plytkých častí. 

Treba mať na pamäti, že ak sa ryba 

v rybovode vyskytuje, nemusí ním aj 

migrovať. Pre niektoré druhy môže 

byť rybovod aj vhodným životným 

prostredím, kde sa ryby môžu zdržiavať 

dlhodobo. 

Kritickými bodmi rybovodu sú vtok 

do a zaústenie do toku. Pre protiprúdne 

migrácie je dôležité, aby bolo zaústenie 

čo najbližšie z výtoku z turbín. Na 

zlepšenie funkčnosti možno vybudovať 

aj dodatočný navádzací prúd vody. Zaústení 

do toku môže byť viacero, a tak 

je možné podmienky prispôsobiť pre 

rôzne druhy, lepších a horších plavcov 

a podobne. Rybovod musí byť funkčný 

aj pri nízkych alebo zvýšených stavoch 

toku. Problematický je aj vtok do rybovodu, 

kde je väčšinou silné laminárne 

prúdenie, ktoré je pre ryby veľmi ťažko 

prekonateľné. 

Poprúdne migrácie sú z hľadiska 

rybovodu veľmi problematické. 

Hĺbka vody vo vzdutí je často niekoľko 

násobne vyššia, ako je hĺbka vtoku do 

rybovodu. Keďže väčšina druhov sa 

pohybuje pri dne, nájdenie rybovodu 

je pre ne zložité. Skúšali sa rôzne 

zábrany a elektrické plašiče, ktorých 

účinnosť postupne klesá a je nevyhnutná 

pravidelná údržba. 

Monitorovanie rybovodov 

Ryba ulovená v rybovode nedokazuje, 

že zariadenie je funkčné. Na monitoring 

funkčnosti bolo vyvinutých niekoľko 

spôsobov, kde každý má svoje 

výhody a nevýhody. Najjednoduchším 

na vybavenie je inštalácia obojstranných 

zberných pascí do vtoku a zaústenia 

rybovodu. Tento spôsob je časovo 

Prírodne blízky 

biokoridor VD Žilina 

Malá vodná elektráreň 

pri Malých Kosihách na Ipli 

065 


polemika 

Nevhodne navrhnuté zaústenie 

rybovodu na Ipli pri Malých Kosihách 

Stojatá voda je pre prúdomilné 

ryby nevhodná a ryby sú v nej 

zmätené a dezorientované. 

náročný a je potrebná častá kontrola 

pascí. Náhradou môže byť automatické 

sledovanie prechodu rýb, a to 

buď značených alebo neznačených. 

Neznačené ryby možno sledované 

vizuálne alebo systémom echolokácie. 

Tu vzniká problém určenia druhu ryby 

v zakalenej vode. Ryby je možné označiť 

značkami PIT (Passive Integrated 

Tags), ktoré je možné na istú vzdialenosť 

zaznamenať vhodne inštalovanou 

anténou. Tento systém je pomerne 

nenáročný, limitujúcim faktorom je 

označenie dostatočného množstva 

rýb. Podobným, no menej efektívnym 

spôsobom je hromadné naznačenie 

rýb pod bariérou a postupný prieskum 

úsekov nad bariérou s tým, že sa 

niektoré označené jedince podarí zaznamenať. 

No skutočnosť, že sa žiadny 

označený jedinec nezaznamená, ešte 

neznamená, že je rybovod nefunkčný. 

Najsofistikovanejším, ale aj najnákladnejším 

spôsobom, ako overiť 

funkčnosť rybovodu a jeho správne 

umiestnenie, je rádiová alebo akustická 

telemetria. Táto metóda je založená 

implantovaní akustických alebo 

rádiových značiek do brušnej dutiny 

rýb. Tieto značky sú aktívne a vysielajú 

akustický alebo rádiový signál v krátkych 

intervaloch. Prijímač tento signál 

zachytí. Sofistikované značky vedia 

merať aj hĺbku vody alebo teplotu tela, 

prípadne aj iné fyziologické parametre 

rýb. Takto sa dá relatívne presne určiť 

poloha ryby v aj v niekoľkometrovej 

vode. Rozdiel medzi akustickým a rádiovým 

systémom je najmä v dosahu. 

Akustický signál má väčší dosah, no 

nie je možné určiť jeho smer. Smer je 

možné určiť iba pri rádiovom signáli, 

no dosah je menší a napr. pre Dunaj je 

rádiový systém nepoužiteľný. Obmedzujúci 

môžu byť aj hluk z okolia alebo 

rušenie rádiového signálu elektromagnetickým 

poľom. 

Ak ryba rybovodom prejde, je 

otázne, čo bude robiť vo vzdutí, kde 

môže byť v takmer stojatej vode dezorientovaná. 

Tu by sa opäť dala využiť 

telemetria, ktorá by poskytla relevantné 

údaje, ktoré by bolo možné využiť. 

Načo sú nám MVE? 

Vo všeobecnosti budú nové malé 

elektrárne, ktoré sa v súčasnosti presadzujú, 

vyrábať nadbytočnú elektrickú 

energiu. To všetko na úkor našej 

prírody a riek a života v nich. Lenže 

je to vcelku slušný podnikateľský 

zámer – pri pomerne veľkej počiatočnej 

investícii má prevádzkovateľ 

garantované výkupné ceny energie 

a po vrátení investície je prevádzka 

elektrárne už vysoko výnosná. Keď už 

výnosná nebude, prestane sa elektráreň 

prevádzkovať, bariéra ostane 

a môže sa o ňu starať štát. Navyše 

takto sa zvyšuje cena elektrickej 

energie, pretože v platbe za elektrickú 

energiu sa prispieva aj na garantované 

výkupné ceny! Je to podobné ako vypaľovanie 

indonézskych pralesov pre 

produkciu palmového oleja, ktorý sa 

pridáva takmer do každej potraviny na 

trhu. Apropo najšetrnejšou elektrickou 

energiou k životnému prostrediu je tá, 

ktorú neminieme a ušetríme. • 

Legislatíva 

Využívať obnoviteľné zdroje nás 

zaviazala Európska smernica 

o podpore využívania energie 

z obnoviteľných zdrojov energie 

(2009/28/ES). Medzi obnoviteľné 

zdroje nepatrí len voda, ale napr. 

aj biomasa, slnko alebo vietor. 

Iné európske smernice nás zasa 

zaviazali na ochranu vôd, ako 

je Rámcová smernica o vodách 

(2000/60/EC) alebo Smernica 

o habitatoch (92/43/EEC), ktorá 

nás zaviazala na ochranu habitatov, 

flóry a fauny. Podľa aktuálneho 

princípu žiadna smernica sa 

nesmie uplatňovať na úkor inej 

smernice, pokiaľ nejde o verejný 

záujem. No Slovenská republika 

tento princíp priamo porušuje, 

pretože akákoľvek výstavba malej 

vodnej elektrárne je v rozpore 

s Rámcovou smernicou o vodách, 

keďže výstavba malej vodnej 

elektrárne zhoršuje ekologický 

stav vôd. Navyše sa takto poškodzujú 

habitaty a organizmy tam 

žijúce, ktoré sú uvedené v prílohe 

smernice o habitatoch. Prečo sa 

teda voda preferuje ako hlavný 

obnoviteľný zdroj, keď jej využívanie 

nie je v súlade s európskou 

legislatívou? 

066 


inzBL0047

ozhovor 

Rotačky nachystané 

na nadchádzajúcu sezónu 

Všetko je vyrobené 

z domácich komponentov 

Gumené príšerky 

Značka SK LURE 

Miroslav „Murphy“ Mikáč 

Na Slovensku, 

samozrejme, 

nie je toľko 

výrobcov 

prívlačových 

nástrah ako 

napríklad 

na poľskom, 

nemeckom či 

anglickom trhu. 

V poslednom čase 

však naši prívlačiari 

žnú úspechy na 

svetovom fóre, a aj 

vďaka tomu akoby sa 

pohli ľady. 

068 


Čoraz viac sa totiž presadzujú 

na športovom poli vlastnoručne 

vyrábané nástrahy, ale 

aj produkty malých slovenských 

firiem. Do povedomia sa dostávajú 

rotačky MF od Martina Forbaka, „gumky“ 

značky Vagasky Lures či nástrahy 

King Fishing Paľa Gaburu. Dnes si však 

predstavíme značku SK LURE, za ktorou 

je výrobca VLADIMÍR SLOVIAK. 

Kedy ti vlastne napadlo vyrábať 

nástrahy pod značkou SK Lure? 

Vlastné nástrahy vyrábam asi od roku 

2005. V tom čase som totiž začal chytať 

v prívlačovej lige. Vtedy sa ťažko zháňali 

špičkové nástrahy, ktoré by vyhovovali 

nášmu spôsobu lovu. Bolo problematické 

ich nielen zohnať, ale navyše boli 

aj pomerne drahé. Väčšinu nástrah sme 

si objednávali z USA alebo Japonska. 

No ani tie neboli úplné vhodné na naše 

vody, najmä nie na preteky, na ktorých 

sa väčšinou chytajú menšie ryby. V tom 

čase sa svetoví výrobcovia nevenovali 

výrobe takýchto nástrah alebo ak, tak 

len okrajovo. V poslednom čase sa to 

trochu zmenilo. Výrobcovia pochopili, 

že do popredia sa dostáva čoraz viac 

športový lov. A druhý dôvod bol ten, že 

som chcel mať vo svojej krabičke nástrahy, 

ktoré som si sám zhotovil, lebo ryba 

ulovená na vlastnú nástrahu viacej teší. 

Pod svojou značkou SK-LURE fungujem 

od roku 2013. 

Zhotovuješ rotačky úplne sám? 

Začiatky boli ťažké. Prvé listy som 

vyrábal tak ako väčšina chalanov, 

čo to skúšajú doma. Čiže klasickými 

nožnicami som vystrihoval z mosadzného 

plechu listy, ktoré som následne 

pilníkom obrusoval a nakoniec na 

rôznych prípravkoch ohýbal. Keď sa 

teraz z odstupom času pozriem na moje 

prvé pokusy, ktoré mám odložené, 

len sa nad tým zasmejem. Každý však 

nejako začínal. Na prvé nástrahy som 

chytal väčšinou sám, ale postupom 

času ma oslovovali iní rybári, aby som 

im aj nejaké tie rotačky vyrobil. Išlo 

hlavne o chalanov z našich družstiev. 

Dospelo to do situácie, keď už nebolo 

možné vyrábať na kolene, a tak som sa 

rozhodol postúpiť o level vyššie. Som 

strojár, takže to bolo pre mňa trochu 

jednoduchšie, ale určite nie jednoduché. 

Po desiatich rokoch môžem 

povedať, že investovaný čas a úsilie sa 

prejavili na kvalite nástrah. Jediná vec, 

všetky komponenty, ktoré 

používam, si robím sám alebo 

ich dávam robiť kamarátom. 

Od začiatku chcem všetko vyrábať 

sám, podľa mojich návrhov. 

ktorá sa nezmenila, je fakt, že všetky 

rotačné blyskáče kompletizujem sám, 

kontrolujem kvalitu jednotlivých komponentov 

a nakoniec ich testujem. Len 

tie najlepšie môžu postúpiť ďalej. 

Na webovej stránke www.sklure.sk 

uvádzaš, že sa snažíš, aby komponenty 

a celá technológia bola vyrobená 

na území SR a ČR. Je ťažké zohnať 

komponenty na výrobu kvalitnej 

rotačky? 

Áno, všetky komponenty, ktoré používam, 

si robím sám alebo ich dávam robiť 

kamarátom. Od začiatku chcem všetko 

Nástrahy testuje aj prívlačový 

pretekár Lukáš Hollý. 

vyrábať sám, podľa mojich návrhov. 

Momentálne sú na mojich nástrahách 

kupované už len háčiky. Ako som už 

spomínal, pracujem v strojárskom 

priemysle, kde mám kamarátov, ktorí mi 

v mojich začiatkoch dosť pomohli. Pokiaľ 

ide o navrhovanie nových nástrah, 

tam je to čoraz zložitejšie, lebo svetoví 

výrobcovia chrlia každú sezónu na trh 

kvantum noviniek. A tak mi napadlo, 

žeby som sa mohol inšpirovať starými 

knihami. Nástrahy, ktoré fungovali 

v minulosti, musia fungovať aj teraz. Ide 

mi aj o to, aby tieto nástrahy neupadli 

do zabudnutia. 

Dávaš testovať výrobky prívlačovým 

pretekárom. Do akej miery ich 

názor ovplyvňuje výrobu? 

Nástrahy dávam testovať pretekárom, 

ale aj bežným rybárom. Niekoľko rokov 

som aj ja chytal druhú a prvú privlačovú 

ligu za Kysucké Nové Mesto. Pri pretekaní 

sa človek veľa naučí. Dám aj na 

skúsenosti, postrehy a kritiku všetkých, 

čo mi napíšu. Veľa dobrých postrehov, 

ktoré aplikujem do praxe, mám od 

reprezentanta Lukáša Hollého, ktorému 

sa v posledných rokoch darí tak v našej 

súťaži, ako aj na svetovej úrovni. Svojimi 

úspechmi zviditeľňujú takú malú krajinu, 

ako je Slovensko, a je pre mňa česť, že aj 

reprezentanti chytajú na moje nástrahy. 

Cikády – zatiaľ málo 

používaná nástraha 

na našich vodách 

069 


ozhovor 

Mikrorotačky 

– pretekárske lahôdky 

Vyrábaš len rotačky so štandardnými 

háčikmi, alebo aj s tými bez 

protihrotov? Koľko druhov rotačiek 

máš aktuálne v ponuke? 

Väčšina nástrah má klasické háčiky. 

Na objednávkach však zisťujem, že 

čoraz viac ľudí preferuje športový lov 

a majú záujem o háčiky bez protihrotu 

a tiež jednoháčiky. Ďalšia kategória 

sú letované trojháčiky z muškárskych 

jednoháčikov. Tie predstavujú momentálne 

najvyššiu kvalitu, akú si viem 

predstaviť. Už ich používajú nielen 

pretekári na svojich mikronástrahach, 

kde je pri love dôležitá každá ryba. Len 

pre zaujímavosť: vyrobil som už jednu 

súpravu nástrah, na ktorú som dával 

háčiky veľkosti 21. Asi každý rybár 

má skúsenosť s tým, že na fungujúcej 

nástrahe otupil háčik a nástraha sa už 

nedala použiť alebo nefungovala tak, 

ako by mala. Telíčka mojich rotačiek sú 

preto urobené tak, že sa dá háčik ľahko 

vymeniť, a nástraha je opäť perfektná. 

A pokiaľ ide o počet druhov nástrah? 

Ťažko na to odpovedať, lebo veľa nástrah 

robím na zákazku - podľa priania 

zákazníka. 

Začal si s rotačkami. Plánuješ rozšíriť 

výrobu aj o plantavky či gumené 

nástrahy? 

Vlado Sloviak má 

v sortimente aj plantavky. 

Áno, začínal som s rotačkami. V tejto 

kategórii sa snažím vytvoriť ucelenú 

sériu od mikronástrah až po nástrahy 

na väčšie dravce. Plantavky však robím 

tiež. Momentálne mám v ponuke dva 

druhy, ale čitateľom Blinkra prezradím, 

že už teraz mám pripravené nové druhy 

plantaviek, ktoré na trh prídu s novou 

sezónou. Budú medzi nimi aj špeciály 

Na Slovensku sa týmto 

určite nedá uživiť, 

na to je náš trh primalý. 

na pstruhy v tečúcich vodách. Pokiaľ ide 

o gumené nástrahy, mám jeden druh, 

ktorý je určený na ultraľahké chytanie, 

ale často ho používam aj ako spúšťač na 

plantavkách. 

Výrobou nástrah sa zrejme u nás 

nedá uživiť, takže – je to hobby popri 

práci? 

Áno, je o len hobby. Každý deň chodím 

do práce a výrobe nástrah sa venujem 

po večeroch, v každej voľnej chvíľke. 

Na Slovensku sa týmto určite nedá 

uživiť, na to je náš trh primalý. Objednávky 

mám však aj z Českej republiky 

a v poslednom čase i z Maďarska, kde sa 

pomaličky takisto rozbieha ultraľahká 

prívlač. 

Ako sa dívaš na ostatné nástrahy 

vyrobené na Slovensku? Trebárs 

rotačky od pána Lacka, alebo MF-ky 

od Maťa Forbaka? Je medzi vami cítiť 

konkurenciu? 

Nepovedal by som, že konkurenciu, 

skôr zdravé súťaženie o to, kto príde 

s niečím novým. Človek má potom aj 

motiváciu vymyslieť niečo lepšie. Tým, 

že ma výroba nástrah neživí, beriem ju 

trošku s nadhľadom. 

A či chytám na ich výrobky? Pravda 

je taká, že sa snažím v sezóne chytať na 

moje nové výrobky, ktoré takto testujem 

a snažím sa vychytať chyby, ak nejaké 

sú, a upraviť ich, aby boli tip-top. Maťa 

Forbaka poznám už dosť dlho a je to 

perfektný rybár, ktorý si ide vo výrobe 

nástrah svojou cestou. Od Lacka 

poznám plantavky a sú to podľa mňa 

vynikajúce nástrahy, tak tvarom, ako aj 

zhotovením. 

Zaujali ma tvoje cikády... Čo mi 

o nich povieš? Ako sa na ne loví a aké 

druhy rýb? 

K výrobe cikád som sa dostal náhodne, 

keď som videl úspešne loviť jedného 

rybára na túto nástrahu. Myslím, že táto 

nástraha môže byť práve na našich vodách 

úspešná, lebo naše dravce ju ešte 

tak nepoznajú. 

Veľkosť od 2 do 11 gramov dáva 

predpoklad univerzálnosti na všetky 

ryby, veľká výhoda nástrahy je to, že je 

pomerne ťažká na svoju veľkosť, dá sa 

ňou ďaleko nahadzovať. To využijeme, 

keď sú ryby ďalej od brehu. Pohybom sa 

najviac podobá voblerom. 

V apríli sa začína pstruhová sezóna. 

Ktoré nástrahy tvojej výroby by si 

odporučil našim pstruhárom? 

To je ťažko povedať, každá voda je 

iná a to, čo funguje na jednej, na druhej 

nemusí, alebo len podpriemerne. Môžem 

však povedať, na čo budem chytať 

ja. Keďže každý rok začínam sezónu na 

Kysuci, bude to nejaká rotačka menšej 

veľkosti. 

Máš nejaký odkaz pre čitateľov 

Blinkra? 

Tento časopis nie je na našom trhu 

dlho, ale po prečítaní niekoľkých vydaní 

ma zaujal. Pevne verím, že aj ostatní 

čitatelia mu ostanú naďalej verní. • 

070 


Ivan Kňaze 

Malý predátor 


Sedíme na brehu, máme 

nahodené, no pomaly už 

podriemkavame, lebo ryby 

neberú. Okolo nás, priamo 

pod nohami, však kypí život. 

Vyťahujeme udice a skúšame 

nahodiť inú nástrahu. Dokrkvanú 

dážďovku z háčika 

odhadzujeme na okraj vody 

do plytčiny. V okamihu sa pri nej z hĺbky 

vynorí malý vodný chrobák. Nie je to 

ten náš najväčší potápník obrúbený, ale 

oveľa menší potápnik rebierkový (Acilius 

sulcatus). 

Obyvateľ rybníkov 

Samec sa líši od samice, má hladké 

krovky, na predných nohách má jednu 

veľkú a asi 270 drobných prísaviek a na 

stredných nohách ďalších asi 16 drobných 

prísaviek. Samicu rozlíšime podľa 

svetlo ryhovaných a málo ochlpených 

kroviek, na štíte má dve skupiny svetlých 

vláskov. Na zadných nohách majú obe 

pohlavia rady bŕv, ktoré pri plávaní slúžia 

ako veslá. 

Potápniky rebierkové žijú najmä 

v menších močiaroch a rybníkoch 

bohatých na vodné rastliny. Vedia 

dobre lietať, a tak ich občas objavíme aj 

v kalužiach na poľnej či lesnej ceste, kam 

prilietajú zháňať si potravu, nezdržia sa 

tu však dlho. 

Najlepšie je potápniky pozorovať na 

okraji rybníka. Tam ho najčastejšie spozorujú 

aj rybári. Asi po dvoch hodinách 

sa s týmto vodným chrobákom spriatelíme. 

Začne byť nevšímavý voči pohybom 

a zmenám svetla. Tento potápnik sa 

podobá bystruškám a skutočne to aj 

je chrobačia šelma, zákerný predátor. 

Má mohutné hryzadlá, dlhé nitkovité 

tykadlá a zadné nohy vybavené hustým 

radom plávacích bŕv. Tieto brvy sa pri 

pohybe dopredu sklopia a pri spätnom 

zábere napriamia. Ako pracuje tento 

systém, to vidieť, keď pláva potápnik od 

dna k hladine. Pod hladinou sa potápnik 

obráti šikovne tak, že koncom bruška 

prerazí povrchovú blanku hladiny a pod 

krovky naberie vzduch. Nedá sa presne 

určiť, koľko vydrží potápnik pod vodou 

na jedno načerpanie vzduchu. Niekedy 

prišiel potápnik k hladine o desať minút, 

inokedy až o šestnásť, ale aj o tri či šesť 

minút. Pravdepodobne mu zásoby vzduchu 

postačujú aj podľa toho, akú činnosť 

potápnik pod vodou vykonáva. Či loví 

živú potravu, alebo len tak nečinne pláva 

a oddychuje. 

Útočí zo zálohy 

Potápniky sa neboja ani chladnej vody, 

ba v ľadovej vode, často pod kryhou 

alebo v zamrznutom rastlinstve, prezimujú. 

Na jar, keď sa trochu prehreje 

voda, vychádzajú do plytčiny, kde sa 

pária. Potápniky nežijú v monogamii 

- samec sa pári s viacerými samicami 

a tiež samica sa môže páriť s niekoľkými 

samcami. Vajíčka kladie samica v malých 

kôpkach mimo vody, do škár a puklín 

rastlinného odpadu na vlhkom brehu. 

Larvy prechádzajú tromi vývinovými 

štádiami, sú štíhle, podobajú sa na larvy 

potápnika obrúbeného, lenže sú oveľa 

menšie, a vpredu aj vzadu viac zašpicatené, 

v poslednom vzrastovom stupni 

– instare - dlhé 2,3 cm. Sú dravé, tak ako 

dospelé jedince. 

Larva loví korisť – malé bezstavovce 

- ukrytá vo vodnej vegetácii, alebo je 

nebadane zavesená koncom tela na hladine 

a bleskurýchle prepadá vyhliadnutú 

obeť. Ústny otvor je zavretý a dlhé kosákovito 

zahnuté hryzadlá majú na spodnej 

strane po celej dĺžke kanálik, ktorý ústi 

do priústnej dutiny. Len čo uchopia hryzadlá 

korisť, zároveň cez kanálik strekne 

do koristi sekrét zo stredného čreva. Je 

to jedovatý sekrét, ktorý zároveň korisť 

natrávi. Natrávený polotekutý obsah 

koristi larva vysaje kanálikom do zažívacieho 

orgánu. 

• 

Larvy potápnika sú takisto dravé. 

Párenie prebieha na jar. 

071 


anketa 


RYBA ROKA 2016 

A Jeseter malý B Osvienka striebristá C 

Lipeň tymianový 

Slovami „ryby sú neviditeľnou 

zložkou nášho prostredia“ 

začal vlani v septembri svoju 

prednášku na plenárnom 

zasadnutí XV. Európskeho ichtyologického 

kongresu v portugalskom Porte 

Dr. Keneth Able z USA. 

Ja by som doplnil, že nielen ryby, ale 

aj život pod vodnou hladinou v akejkoľvek 

podobe je pre väčšinu ľudí 

neviditeľný. Sladkovodné prostredie 

aj s prihliadnutím na jeho minimálny 

podiel z celkovej výmery prostredí 

na Zemi pritom oplýva neskutočnou 

rozmanitosťou. No sladkovodné 

prostredie je tiež zrejme najviac 

zasiahnuté, a teda ohrozené ľudskou 

činnosťou. Zaslúžilo by si oveľa viac 

pozornosti a ochrany. Je to nielen pre 

život samotný, ale aj pre udržanie čo 

najlepšieho stavu vôd, od ktorých sme 

existenčne závislí. 

Najviditeľnejšou časťou tohto 

„neviditeľného prostredia“ sú ryby, 

ktorých početnosť klesá a mnohé 

druhy ustupujú človeku z lokalít, kde 

sa bežne vyskytovali. Najsmutnejšie je, 

že aj v strednej Európe sme svedkami 

vyhubenia naozaj veľkých druhov 

porovnateľných so slonmi, ako je to 

v prípade jesetera hladkého. 

Aj pre tieto dôvody redakcia časopisu 

Blinker v spolupráci so Slovenskou 

zoologickou spoločnosťou vyhlasuje 

čitateľskú anketu o rybu roka 2016. 

Cieľom ankety je upriamiť pozornosť 

na konkrétne druhy rýb, ktoré sú zaujímavé 

z niekoľkých pohľadov. Môže 

ísť o druhy, ktorých početnosť klesá, 

sú predmetom vedeckého skúmania 

alebo má o ne eminentný záujem 

rybárska obec. 

V prvom ročníku preto postupne 

predstavíme jesetera malého, ktorý je 

posledným druhom jesetera v našich 

vodách a začína sa intenzívne skúmať, 

či už z hľadiska jeho nárokov na prostredie, 

alebo tiež úspešnosti prirodzenej 

reprodukcie. Ďalším druhom, ktorý 

sme vybrali do prvého ročník ankety, 

je naša najmenšia ryba, ovsienka 

striebristá, ktorá bola v minulosti bežná 

a v dnešnej dobe sú jej populácie 

na minime. 

Posledným druhom, ktorému budete 

môcť dať v ankete svoj hlas, je lipeň 

tymianový. Je to atraktívna lovná ryba, 

ktorá aj napriek intenzívnemu vysadzovanie 

mizne zo slovenských riek. 

Postupne bude o každej rybe článok 

venovaný zaujímavostiam z ich 

života obohatené o aktuálne vedecké 

novinky. 

Anketu o Rybu roka 2016 bude vyhodnotíme 

v septembri 2016. • 

Zapojte sa a vyhrajte! 

V júnovom vydaní Blinkra uverejníme 

spolu s článkom o treťom 

a poslednom nominovanom druhu, 

o lipňovi tymianovom, aj anketový 

lístok. V ňom budete môcť dať svoj 

hlas tomu druhu ryby, ktorý by 

ste chceli spolu s nami vyhodnotiť 

ako Rybu roka 2016. Ak vyplníte aj 

kolónku s vaším menom a adresou, 

zaradíme Vás do žrebovania 

o hodnotné rybárske ceny a ročné 

predplatné na Blinker. 

FOTOGRAFIE: SHUTTERSTOCK A AUTOR 

072 


Hass-INZ-LZ-2156:A4 12.10.2015 21:46 Stránka 1 

inzBL0048

Vaše úlovky 

Bernard Žigrai, čert 

morský, 12,5 kg, Alesund 

- Nórsko, 13. 4. 2015, 

nástraha rybie mäso 

Peter Jackanin, ostriež 

zelenkavý, 2,1 kg, Laborec, 

12.10. 2015, na prívlač, 

nástraha oranžové kopyto 

Dominik Boor, tolstolobik, 

125 cm, 39 kg, VN 

Radošovce, na prívlač 

Tomáš Turinič, 

kapor rybničný, 

dĺžka 62 cm, 

3. 5. 2015, rameno 

Hrona, na 

plávanú, nástraha 

hnojáčiky 

Michal Zelizňák, lieň 

sliznatý, 2,6 kg, súkromný 

rybník v Maďarsku, 

9. 12. 2015, na 

položenú, nástraha 

10 mm boilie 

Juraj Konôpka, plotica červenooká, 

Malý Dunaj, 290 g, 17. 7. 2015, na plávanú 

(trottingom), nástraha kostné červy 

Ján Mihálik, zubáč veľkoústy, 

5,1 kg, rameno 

Váhu, na mŕtvu rybku, 

16. 11. 2015 

Peter Klikáč, zubáč 

veľkoústy, 87 cm, 

8 kg, VN Slepčany, 

ryba bola vrátená 

do vody 

Vladimír Bobok, mrena severná, 

2,3 kg, Vážsky kanál, 18.8. 

2015, na feeder, nástraha syr 

Fotografie s podrobnými údajmi o vašich úlovkoch (druh, dĺžka, hmotnosť, dátum a spôsob ulovenia, nástraha, revír 

SRZ) nám môžete posielať na adresu: sefredaktor@blinker.sk. Ak úlovok pochádza zo súkromného revíru, uveďte jeho 

názov a lokalitu. Výnimočné úlovky odmeníme vecnými cenami!

SÚŤAŽ 

Nájdite 7 rozdielov! 

Ako vyhrať? 

• Nájdite 7 rozdielov na dolnom, sfalšovanom obrázku. 

• Nájdené chyby zreteľne vyznačte zakrúžkovaním 

a pošlite obrázok aj s nalepeným kupónom na adresu: 

Redakcia Blinker 

Hviezdna 8 

931 01 Šamorín 

Uzávierka súťaže: 7. 3. 2016, (podľa poštovej pečiatky) 

Originál 

Vyhrajte 5×! 

Kamasaki Super Spin Set 

Základ setu tvorí 

240 centimetrový 

prút Kamasaki Super 

Spin s vrhacou 

záťažou 30-60 gramov, 

s navijakom 

KAMASAKI SPIN 

4000 s namotanou 

splietanou šnúrou na cievke. V sete sa 

nachádza aj prívlačová súprava, ktorá 

obsahuje dva druhy woblerov, nadväzce 

odolné proti prehryznutiu, plantavky 

– blyskáče, rotačky a boleňovú 

mušku. 

Falzifikát 

Meno a priezvisko 

Ulica, číslo 

Obec 

PSČ 

Výhercovia a riešenie z minulého čísla: 

Róbert Pist, Košice; Jozef Barek, Lednické Rovne; 

Peter Mihoč, Nižný Hrušov; Robert Berthoty, 

Bratislava; Ján Džujka, Vranov nad Topľou. 

 

Súťaž 7 rozdielov 

KUPÓN 

3/2016

kulinárium 

Jedlá z rýb 

Zlozvyky a omyly 

V minulom vydaní Blinkra 

sme sa v súvislosti 

s gastronomickým 

využívaním rýb zmienili 

o niektorých mýtoch 

a predsudkoch. Dnes bude 

reč o zlozvykoch a omyloch. 

Sťahovanie z kože 

Nemáme, samozrejme, na mysli jeden 

z najkrutejších spôsobov mučenia, 

ktorý s obľubou používala aj svätá 

inkvizícia, ale prípravu usmrtenej ryby 

na kulinárske spracovanie. Pretože 

práve sťahovanie z kože je jedným 

z najrozšírenejších zlozvykov v našej 

kuchyni. Ak sa totiž vykonáva sťahovanie 

rýb z kože neodborne, čo sa deje 

vo väčšine prípadov, dosahujú straty 

na rybom mäse neuveriteľné rozmery. 

Neodborným odstránením kože okrem 

iného prichádzame o väčšinu chuťových 

látok spolu s tukom, obsahujúcim 

popri vitamínoch A a D cenné nenasýtené 

mastné kyseliny, o ktorých sme sa 

zmieňovali v minulých častiach seriálu. 

Koža obsahuje aj želatínu, ktorá je podľa 

lekárskych výskumov v súlade s poznatkami 

tradičnej čínskej medicíny 

nevyhnutná pre činnosť kĺbov. 

Navyše mäso bez kože nemá potrebnú 

súdržnosť a oveľa ľahšie sa 

pri tepelnom spracovaní rozpadá, 

čo sťažuje prípravu i servírovanie 

rybieho pokrmu. Pravda, ten, 

kto má ťažkosti so žlčníkom, 

nemal by kožu konzumovať, 

ale tú môže odložiť na tanier až 

počas jedla. 

Nie je teda správne odstraňovať 

kožu z ryby pred kulinárskou 

úpravou, pretože práve počas nej 

prenikajú do mäsa látky prospešné 

pre organizmus. Opodstatnené 

je to iba pri niektorých veľkých 

druhoch rýb, pri ktorých by sa nedala 

v čase potrebnom na tepelnú 

úpravu mäsa uvariť. Reč je napríklad 

o sumcoch s hmotnosťou 

nad tri kilogramy alebo 

kaproch ťažších ako 

päť kilogramov. 

Pri výslovne 

dravých 

rybách, ako 

je šťuka, 

pstruh alebo 

zubáč, takéto 

nebezpečenstvo 

nehrozí. 

Mŕtve ryby? Prečo nie? 

Mýtom je tiež tvrdenie, podľa ktorého sa 

nemá konzumovať mäso uhynutých rýb. 

Skutočnosťou však je, že uhynutím ryby 

mäso nestráca kvalitu. Keď ryba na suchu 

uhynie, praskne jej jedna z hlavných 

tepien a vykrváca do brušnej dutiny. 

Preto má ryba, ktorá uhynula zadusením, 

čisté biele mäso bez krvi a krvavé 

vnútornosti. Možno teda povedať, že 

uhynutá ryba má lepšie mäso ako ryba 

nesprávne usmrtená a neodkrvená. Ak 

ju totiž pri usmrtení zároveň neodkrvíme, 

zostane krv v mäse, to je potom 

menej kvalitné. Uhynutú rybu treba iba 

čo najskôr otvoriť a zbaviť vnútorností. 

Spracovanie uhynutej ryby teda nie 

je nič nevhodné, nedôstojné a tobôž 

nie nebezpečné. Rybie filé, zavináče, 

údenáče, to všetko sú uhynuté ryby, 

ktoré sa po celých tonách sypú na kopy, 

kde sa postupne udusia. Pri priemyselnom 

morskom rybolove by sa zabíjanie 

jednotlivých rýb a ich odkrvenie nedalo 

stíhať bez znehodnotenia mäsa. Asi 

ťažko si môžeme predstaviť, že by na 

rybárskej lodi po vysypaní sietí pobiehal 

po palube niekto s tĺčikom a ryby usmrcoval. 

V našich končinách sa, žiaľ, ryba, 

ktorá uhynie pred samotným usmrtením, 

spravidla vyhodí. Pravda, ak vám 

kapor uhynie vo vani s dvadsaťstupňovou 

vodou a zistíte to až ráno, radšej si 

zaobstarajte na obed niečo iné. • 

Vedeli ste? 

Keď je reč o možných rizikách, treba 

sa zmieniť aj o rozšírenom názore, 

že konzumovať ryby žijúce vo vodách 

s veľkým množstvom biomasy 

obsahujúcej sinice a rozličné riasy je 

nebezpečné. Podľa štúdie Veterinárnej 

a farmaceutickej univerzity 

v Brne však konzumácia takýchto 

rýb nepredstavuje žiadne riziko. 

Telá rýb pochádzajúcich z vôd husto 

napadnutých sinicami síce obsahujú 

cyanotoxíny a microcystíny, ale 

ich množstvá sú také zanedbateľné, 

že nemôžu ohroziť zdravie človeka. 

PRIPRAVILA: HENRIETA HALASOVÁ 

076 


Správny časopis 

pre správneho poľovníka 

Poľovníctvo u nás 

Zbrane a optika 

Zahraničné trendy 

Poľovačky vo svete 

Kynológia 

História a osobnosti 

Exkluzívnych 

86 strán 

len za 2,45 € 

Inzercia a predplatné: 

mobil: +421 948 727 979 

fax: +421 315 623 604 

redakcia@lovuzdar.com 

marketing@lovuzdar.com 

www.lovuzdar.com 

www.facebook.com/casopis.lovuzdar

gastro 

LOSOS v ružových tónoch 

Potrebujeme 

• 600 g lososa 

• 4 lyžice pretopeného 

masla (ghí) 

• 3 strúčiky cesnaku 

• drvené čili 

• štipku šafranu 

• štipku mletého bieleho 

korenia 

• soľ 

Príloha: 

• šálku ružovej šošovice 

• šálku leča 

• 2 cesnaky 

• repkový olej 

• 1 PL sušenej alebo 

čerstvej petržlenovej 

vňate 

• trochu kurkumy 

• trochu mletého 

koriandra 

• ¼ citrónu, mleté čierne 

korenie, soľ 

Postup 

• Lososa umyjeme, osušíme, odstránime 

kožu, pokrájame na kocky veľké 

ako palec, osolíme, okoreníme z jednej 

strany. 

• Opečieme na nekorenenej strane na 

roztopenom masle, pridáme popučený 

cesnak a všetky kúsky opečieme. 

• Dvakrát poobraciame zo všetkých 

strán. Celá príprava netrvá dlhšie ako 

5 minút. 

Príloha: 

• Na olej dáme 2 popučené cesnaky, opekáme, 

a keď začnú voňať, pridáme lečo, 

koreniny a opražíme pár minút. 

• Pridáme šálku vody, prevaríme, pridáme 

šošovicu a dusíme asi 5 minút. Občas pomiešame. 

• Osolíme, pridáme petržlenovú vňať, umytý 

citrón, podľa potreby podlejeme a dusíme 

takmer domäkka (asi ďalších 10 minút). 

Podávame so suchým ružovým vínom. 

Víno k nášmu menu odporúča 

Beáta Vlnková 

prezidentka Asociácie somelierov SR 

Už sama farba lososa 

a ružovej šošovice 

nás zvádza vybrať pri hľadaní 

víno ružovej farby. 

Slovenskí vinári vedia 

vyrobiť očarujúce ružové 

vína a sú s nimi veľmi 

úspešní aj v zahraničí. 

Vybrali sme Svätovavrinecké 

z nového ročníka 

2015, z vinárstva Tri Hony. 

Je to malé rodinné vinárstvo 

v Modre. Hospodári 

vo vlastných, starých 

viniciach v Modre - na 

troch honoch. Ročná produkcia 

je len o čosi viac 

ako 5 000 fliaš. Z modrých 

odrôd je nosnou odrodou 

Svätovavrinecké, druhá 

najpestovanejšia modrá 

odroda na Slovensku. 

Víno má doslova lososovú 

farbu. Vo vôni nájdeme 

maliny, jahody a červené 

ríbezle. V chuti je šťavnaté, 

cítime čerstvú višňovú 

šťavu, so sviežou kyselinou. 

Práve táto kyselina 

vyváži „tučnosť“ lososa 

a vynikajúco sa bude 

hodiť aj k netradične 

pripravenej šošovici. 

RECEPT A FOTOGRAFIA: MILOŠ MIKUŠ 

078 


DUEL 

LOSOS 

VS. 

PSTRUH 

Všetci sú dnes zbláznení 

do lososa. Je niečím taký 

výnimočný? 

PRIPRAVIL: JURAJ HALAS, FOTOGRAFIA: SHUTTERSTOCK 

O čo je lepší losos ako naše domáce 

ryby - pstruh, šťuka, sumec, kapor 

či zubáč? Spýtali sme sa na to nášho 

špičkového gastronomického odborníka 

Doc. RNDr. Miloša Mikuša, CSc. 

Takže to bude duel medzi príbuznými: 

losos verzus pstruh – dve spomedzi najviac 

chovaných rýb na našom kontinente. 

Na to, aby sme určili víťaza, musíme 

porovnať najmä nutričné parametre 

oboch rýb, pričom použijeme údaje 

o umelo chovaných jedincoch. Mimochodom, 

kto je váš favorit? 

Ja by som to ako vnútrozemský 

rybár tipoval na pstruha. Napokon, 

losos je predsa čosi ako cudzinec, 

imigrant... 

Nie tak celkom. Losos atlantický je 

doma na oboch brehoch Atlantiku a časť 

jeho prirodzenej populácie sa zvykla 

neresiť v sladkých vodách oboch kontinentov. 

Spolu so pstruhom patria medzi 

lososovité, ktoré sa zaraďujú medzi 

sladkovodné ryby, pričom ide o veľmi 

variabilné a prispôsobivé populácie, 

ktoré väčšiu alebo menšiu časť života 

prežijú v mori, v ústiach riek, či v brakických 

vodách pri pobreží. Lososy zvykli 

po tisícročia tiahnuť zo severu (spolu 

s migrujúcou formou pstruha atlantického) 

aj k nám – hore prúdom z Baltského 

mora až do povodia Dunajca a Popradu. 

Migrujúce formy oboch rýb sa vraj 

v Dunajci dali uloviť ešte po 2. svetovej 

vojne... 

Áno, ale ich sťahovanie na neresiská 

sa definitívne skončilo v roku 1968 po 

výstavbe priehrady na Visle. A tak sme 

dnes odkázaní na umelé chovy lososa 

hlavne v Nórsku a Škótsku a len ojedinele 

k nám „doplávajú“ aj kanadské 

alebo aljašské farmové či divé lososy. 

Na slovenského lososa si ešte budeme 

musieť počkať, lebo zámer chovať lososy 

na východe Slovenska v obci Rešica sa 

zatiaľ neujal. 

POROVNANIE NUTRIČNÝCH HODNÔT 

Sledované parametre (v 200 g) Losos atlantický Pstruh dúhový 

Celkový obsah bielkovín 18-20 % 18-21 % 

Obsah esenciálnych aminokyselín 1 16,0 g 17,4 g 

Celkový obsah tukov - % hmotnosti 7-9 % 5-7 % 

Celkový obsah tukov - % RVH* cca 21 % cca 13 % 

PUFA** 7,8 g 5,2 g 

omega-3 PUFA 5,0 g 3,4 g 

omega-6 PUFA 2,0 g 0,8 g 

EPA+DHA*** 1,7-2,0 g 1,5 - 3,6 g 

Shelf life (chladený) 7-10 dní 9 - 11 dní 

Energetický obsah (kcal) 420 300 

1 

denná potreba esenciálnych aminokyselín pre 70 g človeka je 5,6 g; *RVH - referenčná výživová hodnota; ** polynenasýtené 

mastné kyseliny; ***EPA - kyselina eikosapentaenová; ***DHA - kyselina dokosahexaenová 

Z hľadiska „domovských“ práv ťahá 

losos za kratší koniec. A ako je to z hľadiska 

hodnoty ich mäsa? 

Z priloženej tabuľky je zrejmé, že obe 

ryby sú si dosť podobné, avšak sú medzi 

nimi isté rozdiely. Uvedené hodnoty sú 

priemerné údaje, a keďže najmä tuky 

poctivo reflektujú obsah a kvalitu tukov 

v krmive, ich skutočné obsahy môžu 

lietať hore-dole aj o 10-20 percent. Ako 

najvýraznejší rozdiel sa javí podobná 

dostupnosť polynenasýtených omega-3 

mastných kyselín s dlhým reťazcom 

(omega-3 LC-PUFA) - kyseliny eikosapentaenovej 

(EPA) a kyseliny dokosahexaenovej 

(DHA) z 200-gramovej porcie, napriek 

nižšiemu obsahu tuku u pstruha, 

čím ušetríme aj nejaké kalórie (napríklad 

na dezert). Navyše, porcia pstruha 

(ak nejde o filet) má zvyčajne hmotnosť 

viac ako 300-350 gramov, čo znamená, 

že aj keď odpočítame hlavu a kosti, aj 

tak prijmeme v jednom jedle naraz viac 

kvalitných bielkovín a omega-3 LC-PUFA 

(bez veľkých príloh). Existujú aj ďalšie 

rozdiely, ktoré sa do tabuľky len ťažko 

dávajú. Odkiaľ začať? Nezanedbateľná je 

aj cena - pstruh je u nás zvyčajne lacnejší 

za kg živej váhy ako losos (čerstvý i mrazený). 

(Pokračovanie nabudúce) • 

Kto je Miloš Mikuš (1964) 

Odborník na 

jedlo a víno. 

Vyštudoval 

Prírodovedeckú 

fakultu 

v Bratislave, 

odbor fyziológia 

rastlín. 

Postgraduálne 

štúdium absolvoval v Bratislave 

a USA. V 1996 sa stal docentom na 

PRIF UK v Bratislave. Je držiteľom 

certifikátu Someliér profesionál 

a členom Asociácie someliérov SR, 

FIJEV – Medzinárodnej federácie 

novinárov a spisovateľov píšucich 

o víne a liehovinách. Vlani mu 

Slovenská lekárska spoločnosť 

udelila bronzovú medailu za rozvoj 

medicíny na Slovensku. Publikuje 

v odborných i populárnych časopisoch. 

Vydal knihy O víne (s Petrom 

Pružincom, 2007), Kuchárka 

v gatiach (2011), Kuchárka v gatiach 

na celý rok (2012). Jeho manželka 

Katarína je významná slovenská 

biochemička. 

079 


Foto mesiaca 

Balet na vode: tradičný lov rýb do vrší 

na mjanmarskom jazere Šan 

FOTOGRAFIA: SHUTTERSTOCK 

Z redakcie 

Už v minulom čísle sme avizovali, že 

Blinker sa od tohto vydania stáva 

mesačníkom. Druhou dobrou správou 

je to, že náš magazín už nájdete aj na 

facebooku. O jeho živý styk s vami sa 

stará náš nový kolega, mladý nadšený 

rybár Mgr. Janko Škoda. 

Skúsených i menej ostrieľaných 

milovníkov športového rybolovu, ktorí 

neváhajú podeliť sa s vami o teoretické 

i praktické poznatky, sa už sústredilo 

okolo redakcie Blinkra viacero. S potešením 

konštatujeme, že z hľadiska kvality 

textov ich príspevky prakticky v ničom 

nezaostávajú za článkami popredných 

zahraničných autorov. Dobiehať máme 

čo hádam iba v kvalite fotografií, čo je 

pravdaže u mnohých našich spolupracovníkov 

aj otázka technického, neraz 

pomerne drahého vybavenia. Modernými 

smartfónmi sa však takisto dajú zhotoviť 

solídne fotografie na zdokumentovanie 

rybačky pre vlastnú potrebu. Ak 

chcete použiť fotky na publikačné účely, 

prosím dbajte na čistotu šosovky, nastavenie 

maximálneho rozlíšenia fotoaparátu, 

nefotiť proti svetlu a mať pevnú ruku 

pri expozícii. Myslite na to, priatelia, keď 

sa vyberiete na prvú jarnú rybačku! • 

Pripravujeme 

Chod rig trochu inak 

Method feeder na jarné liene 

Muškárenie v hĺbke 

Lov prívlačou z kajaku 

Pstruh potočný – vzácny klenot 

V kráľovniných revíroch 

Debata o nadväzcoch, 2. časť 

Vyberte sa na morské pstruhy 

Najbližšie 

vydanie 

v predaji už od 

18. 3. 2016 

Láska na prvý pohľad 

S kostnáčmi na kapry

Predplaťte si BLINKER 

Milí čitatelia! 

Ak si chcete predplatiť mesačník 

BLINKER, môžete tak urobiť 

poštou, telefonicky, faxom alebo 

e-mailom. Predplatné je možné 

len na celý rok. 

V roku 2016 už 11 vydaní! 

ZVÝHODNENÁ CENA 22 EUR! 

Záväzná objednávka pre SR 

Prosíme o čitateľné vyplnenie objednávky! 

Počet výtlačkov (ks) od čísla/dátumu. 

BLINKER – ročné predplatné 

Na základe mojej objednávky žiadam o zaslanie poštovej 

poukážky 

Bankovým prevodom 

ADRESA DODÁVKY, ak si objednávate titul pre seba: 

ADRESA PLATITEĽA, ak objednávate titul ako darček: 

Titul/meno a priezvisko ................................................................ 

Adresa/ PSČ/štát ............................................................................ 

 

ADRESA FAKTURÁCIE: 

Ušetríte 

4,95 € 


Názov firmy .................................................................................... 

Kontaktná osoba ............................................................................ 

Adresa/PSČ/štát ............................................................................. 

Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

IČO ........................................ IČ DPH ............................................. 

Bankové spojenie ........................................................................... 

Ak bude fakturácia na firmu, ale zasielanie požadujete na inú adresu, tu 

uveďte adresu, na ktorú treba zasielať objednané výtlačky: 



Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

Dátum: ................................., 

Podpis., príp. pečiatka 

OBJEDNÁVAM AKO DARČEK PRE: 



Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

OBJEDNÁVKY ZASIELAJTE POŠTOU, TELEFONICKY, FAXOM, 

E-MAILOM ALEBO OSOBNE NA: 

MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, A. S., 

Oddelenie inej formy predaja, Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava 

Tel.: 00421 2 4989 35 63, 02/4989 35 64, 02/4989 35 65, 02/4989 35 66 

Zelená linka: 0800 188 826; Fax: 02/3222 22 56 

E-mail: predplatne@abompkapa.sk, objednavky@ipredplatne.sk 

Týmto zároveň dobrovoľne udeľujem svoj súhlas na spracovanie mojich osobných údajov vo vašom informačnom systéme za účelom evidencie v zmysle zákona 428/2002 Zb. 

o ochrane osobných údajov v zmysle neskorších právnych predpisov. Údaje nebudú poskytnuté tretej strane. Beriem na vedomie, že môj súhlas môžem kedykoľvek zobrať späť. 

VYPLNÍ PŘEDPLATITEL 

Předplatné časopisu 

BLINKER pro ČR 

OBJEDNÁVÁM: Roční / 11 vydání: (11 × 59 = 649 Kč) 

Od vydání: ...................................................................................... 

Titul, příjmení (název firmy): ...................................................... 

Jméno: ............................................................................................ 

Bydliště (sídlo): ............................................................................. 

PSČ a dodávací pošta: .................................................................. 

Tel./Fax: ................................ E-mail: ........................................... 

 

JEN V PŘÍPADĚ, POŽADUJETE-LI DAŇOVÝ DOKLAD: 

IČO: .......................................... DIČ:.............................................. 

VÝTISKY DODÁVEJTE NA ADRESU (vyplňte jen v případě, že se od 

předchozí adresy liší): 

.......................................................................................................... 

.......................................................................................................... 

Datum: .................................................., 

Podpis., příp. razítko 

OBJEDNÁVKU POŠLETE NA ADRESU: 

SEND Předplatné, spol. s r. o., Ve Žlíbku 1800/77, Hala A3, 193 00 Praha 

9 Horní Počernice, ČR. E-mail: send@send.cz, SMS: 605 202 115. Call 

centrum Tel.: 225 985 225 GSM: 777 333 370. Objednávky a reklamace 

časopisu: administrace@send.cz, 225 985 225

zábava 

Rybár Julo je so ženou u psychoterapeuta po dvadsaťročnom manželstve. Sťažuje sa na osamelosť, nepochopenie, nedostatok 

lásky, sexu atď. Jednoducho melie, melie a melie... Terapeut po primeranej dobe vstane, obíde stôl, požiada ženu, aby sa postavila, 

pristúpi k nej, objíme ju a vášnivo pobozká. Žena si pomaly, ako v tranze sadne a mlčky sedí. Manžel len hľadí ako vyoraná myš. 

– Tak, toto vaša žena potrebuje aspoň trikrát do týždňa. Môžete to pre ňu urobiť ? – pýta sa terapeut manžela. 

Ten chvíľu rozmýšľa a vraví: – No, môžem ju sem voziť pondelky a stredy... (dokončenie v tajničke) 

Tajnička z minulého čísla: či ste tam dole videli vôbec nejaké ryby?! 

Knihu Dementi z vydavateľstva IKAR vyhrávajú: Dušan Fábry, Spišská Nová Ves; Ján Dúbrava, Žilina; Petra Lehotová, Nitra. 

Vylúštenú tajničku pošlite do 7. 3. 2016 e-mailom na adresu sefredaktor@blinker.sk alebo na korešpondenčnom lístku 

na adresu Blinker, Hviezdna 8, 931 01 Šamorín. Ak posielate vylúštenú tajničku e-mailom, nezabudnite uviesť svoje meno 

a poštovú adresu. Trom úspešným lúštiteľom pošleme román Andyho Weira, Marťan z vydavateľstva IKAR. 

082 


Komplexná ponuka služieb 

s cennými papiermi 

Evidencia cenných papierov 

■ Otvorenie účtu majiteľa zaknihovaných 

cenných papierov 

■ Prevod cenných papierov 

■ Presun cenných papierov z evidencie CDCP SR 

■ Prechod (dedičstvo) cenných papierov 

Služby pre emitentov cenných papierov 

■ Činnosti súvisiace s registráciou emisie 

■ Zastupovanie v Centrálnom depozitári 

cenných papierov , a.s. 

Prevod bezcenných akcií 

■ Prevod bezcenných akcií na spoločnosť 

RM-S Depozit 

RM-S Market, o.c.p., a.s. 

■ Bratislava: Nám. SNP 14, P.O. Box 127, 810 00 Bratislava 1, Tel.: +421-2-593 29 211, 

Fax: +421-2-593 29 517, email: rmsmarket@rmsmarket.sk, rmsfinport@rmsmarket.sk 

■ www.rmsmarket.sk ■ www.rmsfinport.sk 

inzBL0049

inzBL0050

Magazín Blinker 3/2016

Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!

Delete template?

Save as template ?