Magazín Blinker 6/2016

AJ V TOMTO ČÍSLE HRAJTE O FANTASTICKÉ CENY ZA 

1 000 € 

www.blinker.sk 

Kto vynašiel feeder • Cestopis – Tresky za polárnym kruhom • Anketa – Zvoľte si rybu roka! • Rozhovor – V predvečer šampionátu 

ROBILA SOM 

POLICAJTA 

ZUBÁČ 

NA MUŠKU 

NOC MÁ 

SVOJU MOC 

Odborný rybársky magazín II. ročník – jún 2016 cena 2,45 €/69 Kč 

STIFF 

RIG INAK 

KRÁSKA 

S MENOM 

KVETU 

MÁGIA PLAVÁKA

inzBL0070

Mgr. Juraj Halas 

šéfredaktor 

Zákon 

pre všetkých, 

nie pre každého 

Blinker 

Odborný rybársky magazín – mesačník 

Ročník II., číslo 6, jún 2016 

cena: 2,45 € / 69 Kč 

Šéfredaktor: 

Mgr. Juraj Halas 

sefredaktor@blinker.sk 

Dizajn a grafická úprava: 

Ing. Andrej Kaprinay 

grafik@blinker.sk 

Marketing a reklama: 

Mgr. Jana Demková, 0948 727 979 

marketing@blinker.sk 

Inzertné oddelenie: 

fax: +421 315 623 604, mobil: 0948 727 979 

Adresa redakcie: 

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín 

redakcia@blinker.sk 

Vydavateľ: MEDIAWAVE, s. r. o. 

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín, IČO: 46 492 658 

Tlač: Polygrafické centrum, Marketing 

and Business Group, s. r. o., Bratislava 

Rozširuje: Mediaprint KAPA a súkromní 

distributéri, v Českej republike rozširuje 

PNS, a. s., Praha 9 

Predplatné pre SR: Mediaprint KAPA, 

zelená linka: 0800 188 826, 

e-mail: predplatne@abompkapa.sk 

Predplatné pre ČR: SEND Předplatné, 

225 985 225, e-mail: administrace@send.cz 

EV 5084/14 

ISSN 1339-8334 

Vychádza 20. 5. 2016 

Všetky práva vyhradené. Reprodukcia celku 

alebo akejkoľvek časti bez písomného súhlasu 

vydavateľa je prísne zakázaná. 

Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame 

ani sa k nim nevyjadrujeme! 

Články od našich zahraničných 

spolupracovníkov sa nemusia zhodovať 

so slovenskou a českou rybárskou legislatívou. 

Foto na titulke: Coarse Fishing Answers 

Čítali ste už na návrh novely zákona o rybárstve 

a príslušnej vykonávacej vyhlášky z dielne Slovenského 

rybárskeho zväzu? Ak nie, rozhodne 

vám to odporúčam. 

Čo také prevratné návrhy prinášajú? Je to vec názoru, 

ale podľa mňa oba dokumenty do veľkej miery odzrkadľujú 

dlhoročné nálady a požiadavky rybárskej komunity. 

Podstatne by sa mal napríklad podľa návrhu zmeniť 

denný čas lovu v kaprových vodách, a to tak, že od 

mája do októbra by sme mohli loviť 24 hodín denne! 

Výnimka zo zákazu lovu v kaprových vodách by po 

novom mala platiť nie od 1. do 15. mája, ale už od 

16. do 30. apríla, ak užívateľ revíru uskutočňuje 

rybárske preteky. V zákone sa má tiež konečne 

zaviesť pojem najväčšia lovná miera rýb, ktoré 

si smie loviaci privlastniť. Návrh Rady SRZ ďalej 

navrhuje skrátiť zákaz lovu na rybku alebo 

prívlačou od 1. februára do 30. apríla, a nie až 

do 15. júna! Z paragrafu 17 platného zákona 

vypadol bod c), ktorý zakazoval prinášať si 

rybku z iného revíru... 

Návrh oboch legislatívnych noriem 

prináša aj ďalšie zmeny, ktoré zavádzajú 

napr. lovnú mieru ostrieža (10 cm), ale 

aj čas hájenia jalca hlavatého, ktorý 

by mal byť spolu s jalcom maloústym 

aj tmavým pod zákonnou ochranou 

od 15. marca do 31. mája. Významnou 

novinkou by bolo skrátenie 

času individuálnej ochrany šťuky 

od 1. januára do 15. mája, ale 

i predĺženie obdobia ochrany 

úhora európskeho (1. 1.- 

15. 3.). Úplne by sa mala 

zrušiť individuálna druhová 

ochrana pstruha dúhového 

ako nepôvodného 

druhu, ktorý u nás stráca 

schopnosť prirodzene 

sa rozmnožovať. Pou- 

žívanie čereňa alebo 

biča do 3 metrov sa už 

nebude považovať za 

„tretiu udicu“. Potešilo 

ma tiež, že navrhovatelia 

upustili od pôvodného 

zámeru, zakázať aj v kaprových 

vodách používanie 

bubliny, sbirolina a bavorského 

drievka. Mimochodom, 

tvorcovia návrhu mali nepochybne 

na mysli tirolské drievko, 

pojem „bavorské drievko“ 

totiž nepoznajú ani nemecké rybárske 

lexikóny. 

A nakoniec ešte jedna skvelá 

zmena, hoci pripúšťam, že zrejme 

nie každému urobí rovnakú radosť... 

Rada SRZ totiž navrhuje v novele vykonávacej 

vyhlášky obmedziť denný 

úlovok hospodársky významných druhov 

rýb zo súčasných 7 na 5 kilogramov! 

Do ich zoznamu by mal pribudnúť aj amur 

biely, takže po novom budeme smieť takisto 

ako v prípade kapra, lieňa, šťuky, sumca či 

zubáča uloviť iba dva amury denne. Uvedený 

5-kilogramový limit sa, samozrejme, týka tiež 

lososovitých druhov rýb, a to aj v kombinácii 

s mrenou a podustvou severnou. 

Oveľa, oveľa menej ma už potešil návrh rady, 

aby bol ročný úlovok uvedených hospodársky cenných 

druhov obmedzený na 50 kusov. Nie, neprekáža 

mi, že ich je „iba“ päťdesiat, ale to, že ich je až 

toľko! Chápem, že nie všetci budú so mnou súhlasiť, 

ale je to môj názor a neviem, čo by ma mohlo presvedčiť, 

že aj polovica takéhoto množstva privlastnených 

ušľachtilých rýb nie je na jedného rybára jednoducho 

priveľa. Pravda, navrhovatelia to vidia inak, a ak zákonodarcovia 

ich návrh schvália, budem ho rešpektovať. Lebo 

zákony sa tvoria pre nás všetkých, nie pre každého osobitne. 

www.blinker.sk 

www.facebook.com/Blinker.sk 

03 

Blinker – jún 2016

OBSAH 

36 

Tresky za polárnym 

kruhom 

Mierime na ostrov Soroya 

za veľkými treskami. Nečakane 

sa priplietli aj makrely. 

04 


6 

8 

14 

Aktuality 

Úhyn časti násady 

Na položenú 

Päť alebo nič! 

Lov kaprov 

Montáž Stiff rig inak 

Okamžite atraktívna 

20 Anketa 

Zvoľte si rybu roka! 

22 

Lov dravcov 

Šťuka naľahko 

30 Rozhovor 

V predvečer šampionátu 

36 Cestopis 

Tresky za polárnym kruhom 

40 Príbeh 

Kto si počká, ten sa dočká 

46 

50 

53 

60 

Na položenú 

Kto vynašiel feeder? 

Expert radí 

Zubáč na mušku 

Mladý rybár 

Nástrahy na zubáče 

Na háčiku a pod ním 

Na plávanú 

Nebojte sa wagglera! 

64 Zápisník 

Noc má svoju moc 

67 Výskum 

Kráska s menom kvetu 

70 

Žena za prútom 

Robila som policajta 

78 Recepty 

Grilovaná makrela 

s pikantnými olivami 

14 

30 

40 70 

64 

05 


Aktuality 

Informácie a pozvánky 

z vašich organizácií posielajte 

na sefredaktor@blinker.sk 

Prieskum zopakujú 

Ako nás informoval Ing. Stanislav 

Géci, ichtyológ pre východoslovenskú 

oblasť, 13. apríla sa uskutočnil 

na Zemplínskej šírave ichtyologický 

prieskum elektrickým agregátom 

v niektorých pobrežných partiách 

nádrže. Cieľom bolo zistiť podiel 

dravých a nedravých rýb a prípadne 

odloviť pre rybničné stredisko 

v Košarovciach generačného pleskáča 

vysokého. Nižšie nočné teploty 

zapríčinili, že v zátokách bolo citeľne 

menej pleskáčov ako deň predtým. 

Ulovilo sa celkom šesť druhov rýb, 

napr. osem jedincov pleskáča vysokého, 

z toho iba jedna samica, niekoľko 

dvojročných kaprov a vyplašilo sa 

tiež niekoľko generačných kaprov. 

Najčastejšie lovenými druhmi boli 

belička európska a plotica červenooká. 

Pokiaľ ide o dravé ryby, okrem 

jedného sumca sa neulovil ani jeden 

exemplár jednoročnej či staršej 

násady zubáča veľkoústeho ani šťuky 

severnej. Zato sa podarilo odloviť 

nádherného karasa striebristého (na 

snímke). V plytkej vode zazreli aj niekoľko 

veľkých amurov bielych. Keďže 

nádrž je známa značným výskytom 

malého zubáča, veľkým prekvapením 

bola jeho absencia v pobrežnom 

pásme. Ichtyologický prieskum sa 

preto zopakuje a jeho akčný rádius za 

rozšíri na ďalšie úseky. 

Zarybnenie 

Bešeňovej 

a Gôtovan 

Začiatkom druhého aprílového 

týždňa sa uskutočnilo zarybnenie 

Vodnej nádrže Bešeňová (revír 

č. 3-6040-4-4) 600 kilogramami 

pstruha dúhového s priemernou 

hmotnosťou 0,35 dkg a 300 kilogramami 

pstruha potočného s priemernou 

hmotnosťou 0,23 dkg. Rybiu násadu 

dodalo výrobné stredisko Rady 

SRZ Považská Bystrica (na snímke). 

V polovici apríla bol zarybnený revír 

Gôtovany-zátoka (č. 3-0830-1-1) 

výberovým kaprom rybničným 

s celkovou hmotnosťou 550 kilogramov. 

Ryby s hmotnosťou 5 až 

8 kilogramov dodalo juhomoravské 

Rybníkářstí Pohořelice. Zarybnenie 

oboch uvedených revírov zabezpečil 

hospodár Roman Gemzický. 

Výnimka pre Kráľovú i Šíravu 

Na základe výnimky, ktorú vlani 

udelilo ministerstvo životného 

prostredia Rade SRZ ako užívateľovi 

revírov VN Kráľová a VN Zemplínska Šírava, 

je v rokoch 2016 a 2017 lov rýb povolený 

od 15. mája vo vymedzenej časti 

týchto rybárskych revírov. Výnimka sa 

týka lovu kapra rybničného a zároveň 

ostatných druhov rýb, u ktorých neprebieha 

individuálna ochrana, a druhov 

bez stanoveného času individuálnej 

Úhyn časti násady 

Sabinovskí rybári sa potešili, keď 

už 13. apríla podľa zarybňovacieho 

plánu vysadili jarného kapra. 

Ryby po predchádzajúcich dobrých 

skúsenostiach opäť doviezli z rybárstva 

Iňačovce. Hospodári organizácie 

aj tentoraz vycestovali k dodávateľovi 

a boli pri nakládke jarnej násady 

K 2 

aj K 3 

. Žiaľ, krátko po vysadení 

došlo k úhynu kaprov na štrkoviskách 

v Orkucanoch aj v Rožkovanoch. Hoci 

úhyn niekoľkých slabších jedincov 

ochrany. Na VN Zemplínska šírava, ktorá 

je revírom s režimom „chyť a pusť“, je 

zakázané privlastniť si ulovenú rybu. 

pri transporte je prirodzený, tu išlo 

o vážnejší problém. Hlavný hospodár 

kontaktoval dodávateľa a predbežne 

sa s ním dohodol na vysporiadaní 

tejto straty pri jesennom zarybňovaní. 

Uhynuté ryby sa monitorujú, počítajú, 

fotia a fotky sa odovzdávajú hlavnému 

hospodárovi, aby sa čím presnejšie 

zosumarizovali vzniknuté škody. Výbor 

situáciu pozorne sleduje, aby ju mohol 

vyriešiť k spokojnosti všetkých sabinovských 

rybárov. 

PRIPRAVIL: JURAJ HALAS, FOTOGRAFIE: ARCHÍV A SHUTTERSTOCK 

06 


inzBL0071

škola majstrov 

5 

Päť alebo nič! 

Červenica 

ostrobruchá - 

to je to, po čo 

som bol v Surrey 

Right. 

08 


Musí to byť lieň 

nad 5 kilogramov! 

Jim Mathews hovorí 

o svojom vytrvalom 

prístupe k lovu lieňov, 

pri ktorom sa nikdy 

neuspokojí s priemerom. 

Lieň s hmotnosťou 

3,49 kilogramu 

z pieskového 

jazera v Surrey 

chytený pri love 

červeníc 

Pre Blinker 

Jim Mathews 

Krajina: Anglicko 

Vek: 26 rokov 

Bydlisko: Billericay 

Obľúbený druh: lieň 

Vždy som mal slabosť na 

liene. Ich unikátna farba, 

prenikavé červené oči, 

chvost v tvare vesla a výnimočná 

schopnosť bojovať z nich robia 

vhodný predmet záujmu športových 

rybárov. V mojom prípade sa spájajú 

so spomienkami na časy, keď som ich 

ako malý chlapec chytal s mojím starým 

otcom. Boli pre mňa prvým z tých 

druhov, ktorých chytanie si vyžadovalo 

použitie oboch rúk a nadobudnutých 

zručností. Vedomie, že môj dedko ich 

tiež mal rád, pre mňa pridávalo na 

príťažlivosti druhu Tinca tinca. 

Strávili sme spolu veľa rybačiek, a to 

na istom špeciálnom mieste, ktoré 

nám poskytovalo možnosti, užívať si 

nádherné letné dni pri rybníku pokrytom 

leknami. Zábery neboli úplne 

pravidelné, ale poskytovali vzrušujúcu 

09 



zábavu. Keď prišli, boli radosťou pre 

malého chlapca i jeho veľký vzor. Či na 

ťažko alebo plavák, na tom nezáležalo, 

v každom prípade som bol vtedy 

šťastným rybárom. Nepamätám si, že 

by som chytil niečo ťažšie ako 1,3 až 

1,8 kilogramu, no pre mňa boli tie ryby 

obrovské a boli podstatnou súčasťou 

môjho detstva, teda niečo, na čo rád 

spomínam. 

Problém s pamäťou 

Bolo to na jeseň roku 2008, keď som 

počas lovu na feeder po rokoch neplánovane 

nachytal tie krásne svetlozelené 

ryby, ktoré mi nádherne pripomenuli 

detstvo. Keďže začiatok jesene 

nie je najlepší čas na to, aby som začal 

plánovať cielenú kampaň na liene, 

nechal som myšlienky na tieto ryby 

chvíľu driemať. V skutočnosti možno 

príliš dlho, keďže do cesty mi prichádzali 

iné druhy, napríklad mrena, ale 

cítil som, že skôr či neskôr sa plne 

zameriam na liene. 

Problémom pamäti je, špeciálne pri 

rybárčení, že ju treba nakopnúť. Jednu 

rybačku strieda druhá, dojmy a poznatky 

sa premiešavajú, a cyklus stále 

pokračuje. Žiaľ, z môjho najväčšieho 

lieňa uloveného pred rokmi, nemám 

fotografiu a teraz je len čiarkou na 

stránke mojich rybárskych rekordov. 

Kapitálny úlovok sa mi tak spája s veľmi 

hmlistými spomienkami na to, čo sa 

v ten deň dialo. 

Musel som napraviť túto situáciu 

jediným prijateľným spôsobom: chytiť 

väčšieho lieňa. Pred mnohými rokmi 

som bol svedkom toho, ako môj najlepší 

priateľ vcelku náhodou dostal na 

breh takmer 4,5-kilového lieňa. Takže 

som sa rozhodol chytiť lieňa, ktorý by 

vážil ešte viac, podľa možností aspoň 

5 kilogramov. 

Bude to hračka... 

Prvým miestom, na ktorom som sa 

rozhodol pokúsiť o rekord, bolo plytké 

štrkovisko s rozlohou štyri akre vzdialené 

iba 20 minút od môjho domu. 

Na tomto jazierku sa v minulosti lovili 

Problémom pamäti je, špeciálne 

pri rybárčení, že ju treba 

nakopnúť. Jednu rybačku 

strieda druhá, dojmy a poznatky 

sa premiešavajú, a cyklus 

stále pokračuje. 

liene s hmotnosťou nad 4,5 kilogramu 

a pohľad na aktuálnu internetovú 

stránku potvrdil, že by to malo byť pravé 

miesto. Bolo dokonalé z každého 

hľadiska: blízko k môjmu domu, malo 

primeranú rozlohu a zdalo sa, že je 

plné lieňov. Bude to hračka. 

Prvá jarná vychádzka bola viac-menej 

úspešná, lebo som chytil 

pekného lieňa. Vážil 2,7 kilogramu, 

ale v porovnaní 

s tým, ktorého vzápätí ulovil 

rybár vedľa, môj úspech úplne 

vybledol. Jeho 

vážil 3,6 kilogramu. 

Na druhej 

Môj najlepší výkon 

na rybníku s rozlohou 

1,6 hektára 

– 3,05 kilogramu 

A ešte jeden 

3,43 kg 

z druhého 

jazera 

strane oba úlovky boli ukážkou impozantnej 

obsádky rýb v tejto vode. To mi 

dodalo vieru, že je len otázkou času, 

pokým sa presvedčenie stane realitou 

a ja dosiahnem svoj cieľ. 

Realita ma však sklamala. Chytil 

som tam počas onej jari veľa lieňov. 

Ako som vylepšoval taktiku vhodnú do 

tejto vody, na každej ďalej rybačke ich 

bolo viac a viac, ale nikdy som nechytil 

väčšiu rybu ako v prvý deň. Skutočnosť, 

že som za celý ten čas nevidel ani 

nepočul o lieňovi s väčšou váhou ako 

4 kilogramy, ma donútila dať si otázku, 

či som k jazeru neprišiel príliš neskoro, 

presnejšie povedané, či som sa 

neomeškal asi tak o štyri roky. Napriek 

tomu som si kúpil povolenie na tento 

rybník aj v ďalšom roku, lebo som 

slepo veril, že rekordný lieň predsa len 

skrášli moju bilanciu, no nestalo sa to 

ani počas druhej jari. 

Trochu ďalej bol iný rybník, kde 

som kedysi ulovil 19,9-kilového kapra, 

takže som mal pocit, že to miesto 

poznám. Veril som, že to bude pre 

mňa prospešné. Skrátim to: výsledkom 

môjho úsilia bol menší počet lieňov, 

ale s mierne vyššou hmotnosťou. Mojím 

najlepším úlovkom počas jedného 

jarného večera bola 3,1-kilová ryba, čo 

ma síce potešilo, ale očividne nastal 

čas ísť niekam inam. 

Blízko, a predsa ďaleko 

Ako sa blížilo leto a ja som nebol o nič 

bližšie k mýtickej 4,5-kilovej rybe, môj 

záujem o rekordného lieňa ochaboval. 

Potom som si spomenul na veľké jazero 

s pieskovým dnom a na jeho úžasných 

obyvateľov - kapitálne červenice 

ostrobruché. Kto by povedal, že môjho 

rekordného lieňa chytím práve tam, 

počas júlového lovu červeníc? Chytal 

som na 4-librový vlasec Guru 

Drag-Line, háčik veľkosti 

č. 16 a na nástrahu pozostávajúcu 

z jedného 

ozajstného a jedného 

umelého kostnáča. 

Červenice som 

úspešne lovil už od 

16. júna, pričom ryby 

010 


Prvý pokus pri hľadaní 

správnej vody 

s hmotnosťou okolo 1 kilogramu 

skrášľovali moju sieťku takmer denne. 

Obdobie kŕmenia mali pravidelne 

podvečer a čiastočne pred svitaním, 

po nich prichádzali na úsvite liene. 

To ráno nebolo iné. Zdolal som 

už dva liene s hmotnosťou okolo 

2,7 kilogramu náčiním určeným na 

ryby štyrikrát menšie. Toho sa nikdy 

nenabažím. Približne o siedmej ráno 

sa vlasec začal odmotávať z cievky 

veľkou rýchlosťou, keď som na háčik 

dostal ďalšieho lieňa. Táto ryba sa trochu 

líšila od dvoch menších, ktoré má 

poctili návštevou krátko predtým. Mal 

som problém zistiť, čo presne sa deje, 

keďže odraz slnka na vode sťažoval 

pohľad na zvlnenú hladinu jazera. 

Keď sa ryba nakoniec dostala na hladinu, 

obaja sme vedeli, že je porazená. 

Ležala na boku a mohol som vidieť 

časť brucha. Priťahoval som ju kúsok 

po kúsku, tých niekoľko posledných 

sekúnd som pociťoval ako večnosť, 

keďže moja myseľ bola kompletne 

zamestnaná otázkou, koľko môže 

vážiť. S rozochvením som ju zobral do 

podberáka a trochu som ho nadvihol, 

aby som ju ťahal na boku. „Podarilo sa 

mi to! Určite váži vyše 4,5 kila!,“ tešil 

som sa. Keď bola ryba na váhe, stratil 

som reč, lebo ukazovateľ sa ustálil na 

cifre 4,42 kilogramu. Prekonal som 

síce svoj osobný rekord a tešilo ma to, 

ale zároveň mierne schladilo. Urobil 

som si niekoľko fotografií, kým sme si 

s lieňom povedali dovidenia a ja som 

sa ponáhľal chytať červenice ostrobruché. 

Dostal som sa tak blízko, a predsa 

bol cieľ znovu ďaleko. 

Sila osudu 

V rybárovom živote hrá často veľkú 

rolu osud. Hoci som si bol vedomý 

toho, aký veľký potenciál má z hľadiska 

lovu kapitálnych lieňov oblasť 

Leybourne v grófstve Kent, zatiaľ som 

naň nepomýšľal. 

Rok 2014 mi priniesol slabé výsledky 

na súkromnom rybníku v Essexe. Bola 

to ďalšia oblasť, kde som takpovediac 

„tesne nesplnil“ svoj cieľ, keď som 

chytil rybu tesne nad 4,5 kilogramu. 

Blížil sa mesiac máj a ja som sa rozhodol 

vyskúšať šťastie na jazere v Surrey 

ešte pred neresom lieňov. Keď som 

sa odtiaľ vrátil domov ako hrdý lovec 

1,8-kilogramového karasa, uvažoval 

som, čo budem robiť do konca mája. 

Začal som premýšľať, ako ďaleko je 

Leybourne... 

Šanca je fuč! 

Kent je pre oddávna mňa synonymom 

veľkých lieňov. Rozsiahle, prirodzene 

bohaté štrkové jazerá s čistou vodou 

obohatenou vodnými rastlinami, viac 

slnečného svitu a vyššia teplota juhovýchodu 

Británie – to všetko spoločne 

vytvárajú skvelé podmienky pre rast 

obrovských lieňov. 

Zdá sa, že v každom jazere tejto 

často krajiny sú liene s hmotnosťou 

nad magickou hranicou 4,5 kilogramu, 

nehovoriac už o obrovských kaproch. 

Tento z rybníka v Essexe 

vážil 3,99 kg. 

Ak by som mal uloviť rybu snov, bolo 

by to tam. 

Jazero, pri ktorom som sa napokon 

usadil, má veľkú rozlohu, premenlivú 

hĺbku až do 5 metrov a dobrý 

chov, tak že sa zdalo byť perfektným 

miestom. Jazero trojuholníkového tvaru, 

do ktorého na jednom konci vtekal 

malý potôčik a na druhom konci vytekal, 

poskytovalo dostatok priestoru na 

premiestňovanie sa i na rad rozličných 

scenárov rybačky. Lenže netrvalo dlho, 

kým som si uvedomil, akú náročnú 

úlohu som si zvolil, keď som sa tam 

rozhodol uloviť rekordného lieňa. 

Napriek tomu, že bol už začiatok 

mája, na pocit bolo chladno. Všimol 

som si, že rybári loviaci kapry, masívne 

vnadili. To vysvetľovalo, prečo sa mi liene 

ukazovali vo vzdialenosti, ktorá bola 

často mimo dosah. Pri brehoch som 

ich takmer nepozoroval. Obsádka rýb, 

o ktoré mi išlo, nebola pritom nijako 

slávna. Okrem toho som čelil nedostatku 

času (na lov som mal 24 hodín 

týždenne) a aj vodným rastlinám, ktoré 

už začali zaberať plytčiny v južnej časti 

rybníka. Ryby som videl a bolo povzbudzujúce 

zistiť, že liene sa prinajmenšom 

správajú tak, akoby boli hladné. 

011 



Až na tretí týždeň som sa začal cítiť 

trochu istejší. Veľmi mi pomáhalo, že 

kaprári mi dávali informácie o tom, 

kde chytili alebo videli lieňa, takže 

som sa začal sústreďovať na tri sľubné 

miesta. Na prvom mieste som pravidelne 

liene vídal, ale boli ďaleko, radšej 

som si preto viac všímal ďalšie dve 

miesta. Obe boli situované na opačnom 

konci jazera, ale bolo zreteľné, že 

jedno z nich navštevujú liene a kapry 

oveľa viac. Nanešťastie som nebol 

jediný, kto to zistil, takže som prišiel 

neskoro. To zvýšilo moju frustráciu 

a počet dní bez relevantného úlovku. 

A keď som potom zo stromu nakloneného 

nad plytčinou pozoroval koncom 

mája liene, ako ostražito a nedôverčivo 

sa správajú, zmocnili sa ma obavy, že 

moja šanca na ulovenie päťkilového 

lieňa je preč. 

Tretí variant 

Počas dní, ktoré ubehli od mojej 

poslednej májovej návštevy, a najmä 

začiatkom júna, sa ochladilo. Keď som 

prechádzal popri brehu, nenašiel som 

voľné miesto ani v jednej z dvoch zón 

vhodných na lov lieňov. Do úvahy teda 

prichádzal iba tretí variant. Hoci priestor 

tam bol stiesnený a pri nahadzovaní 

obmedzujúci, dospel som k záveru, že 

bude lepšie byť v blízkosti lieňov a mať 

šancu na kontakt s nimi. Videl som, 

že sused po mojej pravici chytil lieňa 

s hmotnosťou okolo 3 kilogramov, a to 

vždy zvyšuje dôveru, takže som vedel, že 

by som nemal byť príliš ďaleko. 

Hoci som neprišiel skoro ráno, mal 

som ešte čas na prieskum. Miesto 

lovu bolo vzhľadom na niekoľko vŕb 

prevísajúcich priamo nado mnou 

stiesnené. Ďalšia vŕba už veľmi dávno 

spadla do vody a teraz vytvárala členitý 

priestor vo vode po mojej ľavici. 

Spadnutý strom očividne priťahoval 

Zdolal som už dva liene 

s hmotnosťou okolo 

3 kilogramov náčiním určeným 

na ryby štyrikrát menšie. 

Toho sa nikdy nenabažím. 

ryby. Na také miesto jednoducho treba 

umiestniť nástrahu! Na základe mojich 

skúseností z pieskového jazera v Surrey 

som sa držal nástrahy zloženej 

z dvoch červených kostnáčov a umelého 

kostnáča na jej kritické vyváženie. 

Na nadväzec som použil fluorokarbón 

10 lb Korda IQ2. 

Na mieste, kam som plánoval nahodiť, 

som roztrúsil živé aj mŕtve červené 

kostnáče a samozrejme pre väčší vizuálny 

efekt aj kukuricu. Druhú, podobnú 

montáž som nahodil k štrkovému 

nánosu vo vzdialenosti asi 30 metrov. 

Na takom malom a vegetáciou zarastenom 

mieste sú nevyhnutnosťou silné 

háčiky - a veľmi vhodné na to boli háčiky 

so širokým oblúčikom Wide Gape. 

Niečo extra 

Večer a v noci bol vždy na jazere pokoj, 

ale pre mňa sa lov lieňa nespája s nocou, 

takže som tomu nevenoval mimoriadnu 

pozornosť. Pravda, keď som 

potom raz okolo poludnia opäť zistil, 

že to bude ďalší deň bez úlovku, začal 

som váhavo pomýšľať aj nočný lov. 

Liene sa pre obedom prestali ukazovať, 

no bolo príjemne pod mrakom 

a jemný vetrík vanul k brehu jazera. 

Krátko som sa prešiel po brehu, keď 

môj pípač zasignalizoval záber. Nebolo 

to nič nezvyčajné, keďže pri štrkovej lavici 

sa potápaním zabávali vodné vtáky 

a vlasec mojej udice ležiacej napravo 

im stál v ceste. Pomaly som sa vracal 

k udici, keď mi druhé pípnutie zrýchlilo 

krok. Nasledovali ďalšie dve pípnutia, 

takže keď som prišiel k udiciam, zistil 

som, že vlasec ľavej je napnutý. Ráno 

bola vinníkom podobného incidentu 

potulujúca sa šťuka, takže som stále 

nebol presvedčený, že sa deje niečo 

hodné pozornosti. Zdvihol som udicu 

a videl som, že vlasec sa odvíja, takže 

som zasekol. Silný odpor a niekoľko 

úderov na špičke udice utvrdili, že to 

FOTOGRAFIE: COURSE ANGLING TODAY 

Ryba s hmotnosťou 

5,47 kilogramu znamenala, 

že som v cieli. 

Spoľahlivá koncová zostava 

Potrebné náčinie 

012 


Ťažké, zarastené 

jazero v Kente 

bude môj prvý lieň v Kente. Zdolával 

som ho silovo. Snažiť sa menej, to by 

na tomto zarastenom mieste nebolo 

správne. O niekoľko minúť sa z hĺbky 

objavili ústa ryby, takže som vedel, 

že môj sen o 4,5-kilovom lieňovi sa tu 

splnil na prvý pokus. Pribehol ku mne 

sused. Ryba na neho urobila taký istý 

veľký dojem ako na mňa a obaja sme 

vedeli, že v podberáku je niečo extra. 

„Nehovor nezmysly!“ 

Keď sme rybu položili do vaku na 

váženie a váhy boli odvrátené odo 

mňa, opýtal sa ma: „Koľko chceš, aby 

mala?“ A na tvári sa mu objavil sarkastický 

úsmev. „Je mi to jedno,“ povedal 

som. „Štyri alebo štyri a pol?“ Na to 

odpovedal: „Skús tipovať okolo 5,5!“ 

Som si istý, že som mu povedal: 

„Nehovor nezmysly!“ alebo niečo podobné. 

Ale to bolo ešte predtým, ako 

ku mne otočil váhy, aby mi ukázal, že si 

Veľmi mi pomáhalo, že kaprári 

mi dávali informácie o tom, 

kde chytili alebo videli lieňa, 

takže som sa začal sústreďovať 

na tri sľubné miesta. 

zo mňa nestrieľa – 5,47! Zdvíhal som ju 

hore, obdivoval som jej nádherné boky 

a dokonalý tvar a nemohol som sa cítiť 

radostnejšie. 

Môj zosnulý starý otec bol svedkom 

toho, ako som dosiahol prvý skvelý 

úspech v love lieňov. Som si istý, že by 

bol nesmierne hrdý, keby bol svedkom 

môjho druhého úspechu. Po neúspešných 

jarných rybačkách a po to, ako 

som sa tesne priblížil k osobnému 

rekordu na rybačke v Surrey, som prežil 

neľahké chvíle aj v „zasľúbenom“ Kente. 

Moje úsilie dlho neprinášalo výsledok, 

ale športový rybolov je už taký - na 

uskutočnenie svojho sna potrebujete 

iba jednu rybu. • 

013 


lov kaprov 

KEBY BOLA 

IBA JEDNA 

MONTÁŽ 


Richard Chapman 

Krajina: 

Anglicko 

Vek: 21 rokov 

Zamestnanie: 

asistent predaja 

Osobný rekord: 

kapor 17,7 kg 

Prút: Greys 

Isoflex, 3,6 m, test 3 lb 

Navijak: Daiwa Turnament 

ts5000t 

Keby som sa musel rozhodnúť 

pre jednu jedinú 

koncovú montáž, ktorý by 

som musel používať do 

konca života, bolo by to ťažké rozhodovanie, 

ale nakoniec by som si zvolil 

moju verziu nadväzca Hinged stiff rig. 

Dôvodom je to, že sa môže prispôsobiť 

takmer každej situácii. Niekedy lovím 

tak, že nadväzec je krátky a udržiavam 

nástrahu nízko pri dne. Je to skvelé pri 

love nad návnadou, keď sa ryby príliš 

nehýbu, v poslednom období túto verziu 

preferujem. Niekedy nadväzec predĺžim 

a umiestnim nad háčik pop-up; 

hodí sa to takmer do každej situácie. 

Pokiaľ mi pamäť siaha 

Požívam montáž Hinged stiff rig tak 

dlho, ako si len pamätám. Myslím si, 

že to bola pravdepodobne prvá kniha 

Terryho Hearna, ktorá ma inšpirovala, 

014 


Hrudka volfrámového 

tmelu udrží nadväzec 

v správnej pozícii. 

Háčiky udržiavam 

dokonale ostré! 

Na koncovú montáž používam 

jemnú poťahovanú 

pletenku Vardis Downfall. 

aby som ju vyskúšal. Po prečítaní knihy 

som zašiel do obchodu s rybárskymi 

potrebami, aby som si kúpil čierny 

vlasec Amnesia. Hoci niektoré z materiálov 

sa počas rokov zmenili, základné 

princípy sú rovnaké. Pre mňa je pri 

montážach, ako je Hinged stiff rig, najdôležitejšou 

vecou faktor spoľahlivosti. 

Polotuhý nadväzec znamená, že sa 

nezapletie. Lebo motanica je posledná 

vec, ktorú potrebujem, keď nechám 

nástrahu vo vode dlhší čas. Viem, že 

spolu s dobre vyváženým pop-upom 

bude dobre sedieť nad vodnými rastlinami 

alebo ich zvyškami na dne jazera. 

Môj úspech 

Hinged stiff rig je skvelá vec na chytanie 

veľkých kaprov. To je môj pohľad 

na vec, no montáži verím. Zdá sa mi, že 

chytá väčšie kapry! Existujú nadväzce, 

ktoré vám chytia viac rýb, ale stiff rig je 

orientovaný na veľké ryby. Porovnajte 

5-kilového kapra s 15-kilovým, najmä 

veľkosť ich úst, a začne vám to dávať 

zmysel. Tuhý nadväzec s pop-upovou 

nástrahou pôsobí ako veľký háčik, 

menšie kapry by mali problém zobrať 

ju do úst. Na menších vodách sa preto 

vyhýbam tejto montáži. 

Tiež to však znamená, že keď už 

má ryba v ústach nástrahu na tomto 

nadväzci, je nemožné, aby ju vypľula. 

Zažil som to príliš často na to, aby 

mohlo o ísť náhodu. Minulý rok bol 

ukážkovým príkladom. V jazere 

s obsádkou okolo 80-100 kapitálnych 

rýb, z ktorých má asi 

20-30 hmotnosť nad 15 kilogramov, 

sa najčastejšie 

chytajú kapry vážiace 

okolo 10 kg. 

S použitím montáže Hinged stiff 

rig som chytil po sebe sedem alebo 

osem rýb, z ktorých všetky mali 14 až 

17 kíl. Vždy je v tom aj prvok šťastia, 

ale podarilo sa mi to už mnohokrát 

predtým, a dúfam, že to bude pokračovať. 

Vyskúšal som tento nadväzec 

vo vodách, v ktorých sa chytá 

ľahko, aj v tých zaplnených rybami 

s hmotnosťou do 5 kíl, kde sa za deň 

dá chytiť mnoho kaprov. Hoci sa 

chytí niekoľko menších, bežne ulovím 

aj väčšie, samozrejme, s využitím 

väčších háčikov. 

Komponenty 

Ako som sa už zmienil, materiály, ktoré 

používam, sa v priebehu rokov menili, 

a čierna Amnesia je už tiež minulosťou. 

Prešiel som fázou používania 

20-librového fluorokarbónu, ale zistil 

som, že často čudne sedí, 

najmä keď mu 

prekážajú 

zvyšky 

vegetácie 

na dne. 

Z času 

na čas 

ho ďalej 

používam, 

najmä keď 

viem, 

že miesto je perfektne čisté. Ale ak si 

nie som na 100 percent istý, vždy sa 

rozhodnem pre mäkšiu obaľovanú 

splietanú šnúru. Používam šnúru 

Vardis Downfall Soft, ktorá má správnu 

tuhosť. Spojte ju s pár guličkami 

volfrámového tmelu, a hneď bude 

lepšie sedieť. Nebudem zachádzať do 

podrobností, pokiaľ ide o háčikovú 

časť, ktorá je rovnaká ako pri montáži 

Chod rig. 

Používam tuhú šnúru 20 lb Bristle 

Filament, na ktorú naväzujem háčiky 

Vardis Chod. Majú mimoriadne ostrý 

hrot a sú to jediné háčiky, ktoré nebrúsim, 

keď ich vyberiem z originálneho 

balenia. Naväzujem ich mierne odlišne 

od väčšiny montáží, keďže nepoužívam 

bezuzlové spojenie, ale najprv naviažem 

obrtlík a až potom háčik. Používam 

uzol Domhoff. 

Systém olovka 

Napriek tomu, že je reč o „jedinej montáži“, 

zvyknem meniť spôsob použitia 

záťaže v závislosti od situácie. Tradičný 

Hinged stiff sa spája s helikoptérovým 

systémom. Olovo môže klesnúť do 

akéhokoľvek bahna alebo vodných 

rastlín bez toho, aby so sebou stiahlo 

nadväzcovú šnúru. 

Perfektne to 

funguje 

na 

Používanie nadväzca Hinged 

stiff rig mi ulovilo mnoho veľkých 

rýb vrátane tohto kapra 

s hmotnosťou 14,8 kilogramu. 

015 


lov kaprov 

Systém s lead clipom zvyšuje 

presnosť hodov a bezpečnosť rýb. 

Uzly doťahujem 

veľmi starostlivo. 

začiatku sezóny, keď vodné rastliny 

ešte ležia nízko. 

Vo vode, v ktorej najčastejšie lovím, 

sa však vodné rastliny pri oteplení 

ukážu a podrastú veľmi rýchlo, a tak so 

zmenou podmienok mením aj prístupy. 

Nelovím na celej ploche, ale len 

v „oknách“ medzi vodnými rastlinami 

a vtedy prechádzam na systém olovka 

s olovenou šnúrou (konkrétne používam 

značku Vardis Downfall – predáva 

sa na cievkach po 20 metrov 

za cenu okolo 10 libier). 

Existuje niekoľko dôvodov 

na to, aby som to robil takto. 

(Fakt, že v uplynulom roku som 

nemusel nikdy zobrať čln, aby 

som vytiahol kapra z vodných 

rastlín, je jedným z nich.) Použitie 

Hinged stiffu v spojení s lead 

clipom taktiež znamená, že môžem 

byť presnejší. Musíte si uvedomiť, 

že keď lovíte v malom okne 

medzi vodnými rastlinami, 

s helikoptérovým olovkom, 

pomerne presne síce trafíte 

určené miesto, ale nadväzec môže po 

dopade olovka na dno zostať visieť na 

vodných rastlinách. Pri použití montáže 

s lead clipom sa nadväzec pekne 

vyrovná ešte pred dopadom. Vždy sa 

snažím nahadzovať do okien medzi 

vodnými rastlinami tak, aby som udržiaval 

olovo a hlavný vlasec čo najviac 

mimo dohľadu rýb. Tak zabránim 

tomu, aby vlasec plašil ryby. 

Tuhá nadväzcová šnúra - 20-librová 

verzia od anglickej firmy E-S-P 

(k dispozícii je aj na našom trhu 

– pozn. red.). 

Kontrola nadväzca 

Montáž treba pred prvým nahodením 

dôkladne skontrolovať. Dbám 

na precíznosť uzlov a snažím sa, aby 

slučka vodiaca boiliesovú nástrahu 

poskytovala nástrahe maximálnu 

voľnosť pohybu. Taktiež skontrolujem, 

či je nadväzec správne vyvážený. 

Dávam prednosť ľahkému pop-upu, 

aby som mal istotu, že udrží veľký 

háčik č. 6, ktorý rád používam, 

i hmotnosť ťažkej nadväzcovej 

šnúrky (hooklink) v kolmej 

polohe nad dnom. V prípade 

potreby vyvažujem volfrámovým 

tmelom. Nakoniec 

rýchlo skontrolujem ostrosť 

háčika, a ak je menej ako 

dokonalá, naostrím ho alebo 

jednoducho vymením. Na 

háčik zvyknem napichnúť kúsok 

peny z PVA, aby som ochránil jeho 

hrot pri nahahadzovaní. Pri nahodení 

pribrzdím let olovka tesne pred tým, 

ako dopadne na vodu; takéto prudké 

zastavenie posunie dopredu nadväzec 

s nástrahou a zabezpečí, že olovko 

a háčik sú od seba pri klesaní oddelené 

a umožnia perfektnú prezentáciu 

nástrahy. 

FOTOGRAFIE: CRAFTY CARPER 

• 

...a tento zrkadlový 

kapor vážiaci 17,34 kg 

bol čerešničkou na torte. 

Pred nahodením 

vždy vyskúšam 

ostrosť 

háčika. 

016 


Miroslav Fečko 

OKAMŽITE 

ÚČINNÁ 

Čoraz častejšie sa 

stretávame s rozličnými 

obaľovacími pastami, 

ktoré už kaprári zväčša 

poznajú. Menej známe 

je však využitie pást 

nie na obaľovanie, 

ale plnenie. 

017 


lov kaprov 

V predaji je dnes široký výber 

pást od rozličných výrobcov. 

Stačí otvoriť... 

Vývoj obaľovacích pást v posledných 

rokoch významne pokročil, a tak už 

nemusíme prácne spracovávať práškovú 

s tekutou zložkou a miešať ich do 

podoby pasty, resp. cesta. Stačí otvoriť 

krabičku a pastu môžeme okamžite 

použiť. Už samo pomenovanie obaľovacích 

predznamenáva, že nimi budeme 

obaľovať nástrahy. Je to veľmi účinný 

spôsob ich zatraktívnenia. Predstavivosti 

sa ani v tomto ohľade medze nekladú 

a pasty môžeme vzájomne kombinovať, 

miešať príchute, farby alebo si zvoliť 

potápavé či plávajúce pasty. Nasledujúce 

riadky však nebudú o obaľovaní, ale 

o plnení. Hneď vysvetlím, prečo... 

Tri typy pást 

Na trhu je dnes dostatočný výber pást, 

ktoré môžeme rozdeliť do troch základných 

skupín: potápavé, plávajúce a fluoro. 

Závisí už vkusu a očakávaní každého 

z nás, ktoré si zvolíte. Osobne preferujem 

zásadu mať so sebou na rybách vždy 

aspoň jednu pastu z každej spomenutej 

skupiny. Dáva mi to tak možnosť experimentovať, 

kombinovať a som pripravený 

na rôzne situácie a metódy chytania. 

Pasty môžeme 

kombinovať. 

Originálna pomôcka 

V úvode spomenuté použitie pást na 

plnenie a nie na obaľovanie súvisí 

s použitím jednoduchej, ale svojím 

spôsobom originálnej pomôcky, a to 

tzv. Karpela Cont. Má široké využitie, 

a to napr. ako ochrana nástrah pred 

rakmi, na plnenie červami (patenka, 

kostné červy), na plnenie drobným 

partiklom (konope, repka olejná) a samozrejme 

aj na plnenie pastami. Na 

povrchu sú diery a zárezy, ktoré obsahu 

umožňujú prenikať von a pritom je 

stále chránený pred atakmi bielej ryby. 

Pasta ako plnka 

Patentovaný Karpela Cont ma 

široké možnosti využitia. 

Prvým spôsobom použitia je jednoduché 

naplnenie potápavou pastou 

obľúbenej príchute. Každú polovicu 

naplním presne po okraj, aby sa po ich 

spojení časť pasty vytlačila z otvorov 

von. Nie je to nevyhnutné, ale dodá to 

nástraha ešte o kúsok viac atraktivity. 

Naplnenú Karpelu kombinujem s klasickým 

boilies na dno. Každú kombináciu 

si však treba vopred vyskúšať, 

a to ako sa správa pod vodou. Používam 

bežný nadväzec bez špeciálnych 

úprav. 

Obe polovice naplníme 

rozdielnymi pastami. 

Kombinácie 

Okrem jedného druhu potápavej pasty 

môžeme voliť aj rôzne kombinácie, a to 

rozličné varianty príchutí, farieb a potápavých 

pást s plávajúcimi. Mnou zvolená 

kombinácia predstavuje potápavú 

a plávajúcu pastu. Snažím sa tak naraz 

využiť výhody, ktoré mi obidva druhy 

pást ponúkajú. Môžem pritom zvoliť 

Dôležité je dávať pozor 

kam plníme potápavú a kam 

plávajúcu pastu. 

rovnakú príchuť alebo niektorú z osvedčených 

kombinácií príchutí. V tomto 

prípade to je moja klasika najmä na 

krátke vychádzky: Compot n.h.d.c. 

a lesná jahoda. Každú polovicu Karpely 

naplním inou pastou. Dôležité je pritom 

dávať pozor hlavne na to, kam plníme 

potápavú a kam plávajúcu pastu. Snažím 

sa, aby v hornej polovici bola plávajúca 

pasta a v dolnej polovici potápavá. 

Obe polovicu Karpely naplním presne 

FOTOGRAFIE: MIROSLAV FEČKO, LK BAITS SLOVENSKO 

018 


Karpela Cont naplnená 

obaľovacou pastou 

Naplnenú pomôcku naväzujem 

s klasickými boilies na dno 

po okraj, resp. tak aby kúsok pasty 

okraj prečnieval. Po následnom spojení 

dvoch polovíc sa mi pasta cez zárezy 

vytlačí. K vytlačeniu pasty po spojení 

dochádza práve preto, že sme pastu 

v rámci jednotlivých polovíc Karpely 

naplnili tesne na okraj. Dodá nám to 

o kúsok viac atraktivity a pasta sa tak 

hneď po nahodení dostáva do kontaktu 

s vodou a začína aktívne pracovať. 

Naplnenú Karpelu najčastejšie kombinujem 

s klasickým boilies. Dáva mi to 

možnosť ponechať montáž vo vode aj 

dlhšiu dobu, nakoľko aj po vymytí pasty 

stále zostáva na dne prezentovaná nástraha. 

Samozrejme, Karpelu s pastou 

môžeme použiť aj samostatne. 

Správanie vo vode 

Po vhodení do vody neleží vlasový 

príves s nástrahou úplne na dne. Je to 

spôsobené pôsobením ľahkej plastovej 

Karpely. Aj použitie plávajúcej pasty 

nástrahu odľahčuje. Je to ešte stále 

prezentácia nástrahy na dne, ktorá 

je však odľahčená. Najlepšie je však 

skontrolovať si správanie nástrahy vo 

vode ešte pred nahodením. Po chvíľke 

pôsobenia vo vode začínajú pasty 

pracovať. Kombináciou potápavej 

a plávajúcej pasty sme dosiahli stav, 

že nástraha vysiela atraktívny signál 

nielen na dne, ale aj vo vodnom stĺpci. 

Potápavá pasta sa začína oddeľovať 

a rozprestiera sa v okolí nástrahy na 

dne. Plávajúca pasta zase vypúšťa 

drobné čiastočky, ktoré stúpajú vo 

vodnom stĺpci nahor a môžu tak 

zaujať aj rybu, ktorá iba okolo našej 

montáže prepláva. 

Zvyšuje naše šance 

Môžeme využiť rôzne kombinácie 

veľkosti samotnej Karpely, kombinácie 

príchutí, farieb a druhu pást. Jedna 

z kombinácií bude určite úspešná a dopomôže 

nám k úlovku aj v tých ťažších 

podmienkach. Obaľovacie pasty sa pre 

mnohých rybárov stali neoddeliteľnou 

súčasťou ich taktiky. Neslúžia však 

iba na obaľovanie, ale - ako sme si 

ukázali - aj na plnenie. Akokoľvek ich 

však použijeme, dopomôžu nám zvýšiť 

atraktivitu a účinnosť nástrah. Počas 

krátkych rybačiek, horúcich letných dní 

alebo bodovým chytaním potrebujeme 

každú pomoc, ktorá nám šance na 

úlovok zvýši. • 

Nástraha na prívese 

neleží úplne na dne. 

Pasty natlačíme tak, aby sa po spojení oboch 

polovíc plnka pretlačila cez zárezy. 

Najlepšie je kombinácia 

Karpely s klasickou boilie. 

019 


anketa 

Mgr. Ladislav Pekárik, PhD. 

3. 

NOMINÁCIA 

ZÁSTAVNÍK 

S VÔŇOU TYMIANU 

Lipeň tymianový (Thymallus 

thymallus, Linnaeus, 1758) 

je typickým obyvateľom 

podhorských riek veľkej časti 

Európy. Je to veľmi citlivý druh, či už na 

znečistenie alebo na morfologické zmeny 

v toku, a teda pri súčasnom tempe 

zmien je výrazne ohrozený. 

Rozšírenie 

Lipeň je známou, športovo a rybársky 

vysoko cenenou rybou. Pôvod jeho 

mena možno vysvetliť dvojako. Grécke 

thymallos znamená ryba podobná lososovi, 

na druhej strane môže byť názov 

odvodený od vône mäsa podľa tymianu 

(grécky Thymus), odkiaľ dostal lipeň aj 

slovenský druhový názov. 

Obýva dobre prekysličené, tečúce 

podhorské rieky, kde sa zdržuje v húfoch 

a nevyžaduje úkryty. Húfy tvorí 

5-15 jedincov rovnakého veku. Staršie 

jedince sa stávajú viac teritoriálne a vyhľadávajú 

najmä výmole v dne a zatienenú 

časť toku. V Škandinávii sa občas 

vyskytuje v priezračných jazerách. Lipeň 

patrí medzi lososovité druhy, z čoho 

ho okrem iného usvedčuje prítomnosť 

tukovej plutvičky. Od ostatných salmonidov 

je ľahko odlíšiteľný typickou chrbtovou 

plutvou, ktorá je veľká, pripomína 

vlajúcu zástavu a môže byť pestro 

sfarbená najmä u samcov v období 

neresu, a spodnými ústami. Pôvodným 

areálom je úmorie Barentsovho mora 

po Ural na východe, úmorie Kaspického, 

Čierneho, Baltického, Bieleho, Severného 

mora, Altantik po povodie riek Loira 

a Rhona na západe, Jadranské more po 

ústie rieky Soča. Bol introdukovaný do 

riek Pád a Soča a do stredného a južného 

Fínska. 

Čoraz dlhšie periódy veľmi 

teplého počasia v letnom 

období môžu presiahnuť dĺžku 

schopnosti lipňa odolávať 

zvýšeným teplotám v toku. 

V našich vodách 

Na Slovensku sa pôvodne vyskytoval vo 

väčšine podhorských tokov s výnimkou 

veľkej časti povodia Bodrogu (Laborec, 

Topľa, Ondava). Aj táto výnimka 

má výnimku, keďže ho môžeme nájsť 

v slovenských prítokoch Uhu, najmä 

v Uličke a Ublianke. Typickým sprievodným 

druhom lipňa je hlaváč bieloplutvý, 

s ktorým obýva totožné úseky tokov 

a má podobné ekologické nároky. V povodí 

Tisy, Popradu a Ipľa na Slovensku 

sa pridáva mrena škvrnitá (Barbus 

peloponnesius), ktorá ho úplne nahrádza 

v povodí Bodrogu. Dôvod absencie 

lipňa v povodí Bodrogu je prozaický – je 

ním príliš teplá voda, a tým nedostatok 

rozpusteného kyslíka vo vode. V teplejších 

podmienkach jednoducho lepšie 

prežíva mrena škvrnitá. 

Ako žije? 

Lipeň sa živí larvami hmyzu žijúceho 

pri dne, kde ho zbiera v húfoch. Ak je 

hmyz unášaný vodou alebo nalietava na 

hladinu, lipeň stúpa k hladine a zberá 

ho tu. Na základe analýzy preferovanej 

potravy sa zistilo, že si s pstruhom 

konkurujú len minimálne, a ak 

k prekrývaniu potravy dochádza, je to 

najmä v zimnom období. Bolo zdokumentované 

aj požieranie ikier iných 

druhov rýb, a to najmä podustvy. Lipeň 

sa podľa literatúry dožíva až 14 rokov 

a dorastá až do dĺžky 60 centimetrov. 

Maximálna publikovaná hmotnosť bola 

6,7 kilogramu. Bežnou dĺžkou je však 

30 centimetrov. 

K neresu lipňa dochádza vo veku 

2-4 rokov, samice sa spravidla neresia 

o rok neskôr ako samce. Neresí sa na jar 

v závislosti od teploty vody. Nepodniká 

FOTOGRAFIE A KRESBY: SHUTTERSTOCK 

020 


Nominácia 

Pred 50 rokmi, keď vznikla táto 

poštová známka, bol lipeň bežnou 

rybou našich podhorských tokov. 

neresové migrácie, no môže migrovať na 

krátku vzdialenosť do prítokov. Neresové 

skupiny sú malé (2-5 párov), stredné 

(5-20 párov) alebo veľké (nad 20 párov). 

Je to litofilný druh, čiže neresí sa v pároch 

na substrát a ikry doň zahrabáva. 

Samce obsadzujú neresiská ako prvé 

a svoj neresový okrsok aktívne bránia 

pred votrelcami. Keď sa priblíži samica 

so zrelými ikrami, nastáva dvorenie 

a postupne samotné vypúšťanie a zahrabávanie 

ikier. Potom samica okrsok 

opúšťa a po načerpaní nových síl sa ešte 

niekoľkokrát neresí s rovnakým alebo 

aj iným samcom. Vývoj ikry je pomerne 

dlhý a pri 8-9 °C trvá približne 16 dní a po 

3-4 dňoch začína prijímať plôdik potravu. 

Prečo stavy klesajú? 

Lipeň je zaradený do prílohy V. Smernice 

Rady č. 92/43/EEC, kde sú zoradené 

druhy živočíchov a rastlín európskeho 

významu, ktorých odchyt, zber a využívanie 

môže podliehať určitým regulačným 

opatreniam (menej formálne známe ako 

„tzv. naturovské druhy“). Zaradenie do 

tohto zoznamu vyplýva z reálneho poklesu 

populácie lipňa v Európe. 

Čo je za jeho poklesom? V prvom rade 

tejto rybe náročnej na obsah kyslíka 

rozpusteného vo vode neprospievajú 

prebiehajúce klimatické zmeny. Čoraz 

dlhšie periódy veľmi teplého počasia 

v letnom období môžu presiahnuť dĺžku 

schopnosti odolávať zvýšeným teplotám 

v toku. Navyše v silne fragmentovaných 

tokoch s nefunkčnými rybovodmi 

je bránená migrácia tohto druhu proti 

prúdu riek do chladnejších oblastí. 

Dôsledkom klimatických zmien sú aj 

rozkolísané prietoky riek s minimami 

v najteplejších mesiacoch, čo opäť rieky 

prehrieva. Navyše sú prehrievané aj 

v plytkých zdržiach malých vodných 

elektrární. 

Rybožravá hrozba 

Ďalším nemenej dôležitým faktorom 

sú rybožravé predátory. Tu sú problémom 

najmä zimujúce kormorány, ktoré 

objavili nezamŕzajúce rieky na Slovensku 

a v nich húfové druhy ako lipeň 

alebo podustva. Tie sú pre kormorána 

veľmi ľahkou korisťou. Voda vypúšťaná 

z veľkých nádrží, ktorá pochádza 

z dna, sa nestíha dostatočne ochladiť 

a zamrznúť. Takto veľké nádrže, ktoré 

majú okrem iných aj funkciu zlepšovať 

prietoky pri nízkych stavoch a pomáhať 

prežiť teplé letá, sa v zime neosvedčili 

a populácie lipňa ponechali napospas 

kormoránom. 

V neposlednom rade je na príčine 

nevhodný rybársky manažment, kde 

sa jednotlivé populácie lipňa dobre 

adaptované na lokálne podmienky (či 

už stabilné alebo nestabilné) miešali 

a vysadzovali do iných povodí, než bol 

ich pôvod. Každá populácia si evolučnými 

mechanizmami vytvorila 

najvhodnejší genofond pre lokálne 

podmienky, a takto sa dostali do 

nových, možno až nevhodných 

podmienok. Navyše vysadzované ryby 

sú potomkami malého množstva 

jedincov, a tak nemajú dostatočnú 

genetickú variabilitu, aby sa dokázali 

prispôsobiť celej škále podmienok, 

s ktorými sa môžu stretnúť. Za krátku 

dobu počas vhodných podmienok 

môžu nepôvodné línie úplne vytlačiť 

línie pôvodné, prípadne spolu hybridovať 

a po zmene podmienok na nevhodné 

môžu úplne vymiznúť. • 

(Autor je podpredseda Slovenskej zoologickej spoločnosti.) 

 

Lipeň bol kedysi typickou rybou 

slovenských podhorských riek, 

no postupne mizne. Mizne nielen 

u nás, ale aj v celej Európe a je za to 

zodpovedný človek. Tieto dôvody 

viedli k tomu, aby bol lipeň tymianový 

nominovaný na Rybu roka. Je to 

ryba, ktorá si zaslúži našu pozornosť, 

jej budúcnosť vyzerá byť ohrozená 

v celej Európe. Bude potrebné overiť 

význam všetkých potenciálnych 

negatívnych vplyvov, ktoré môžu 

ohrozovať stav tejto športovo a hospodársky 

významnej ryby a snažiť sa 

o ich nápravu. 

Zapojte sa a vyhrajte! 

Cieľom ankety o Rybu roka 

2016 je upriamiť pozornosť na 

konkrétne druhy rýb, ktoré sú zaujímavé 

z niekoľkých pohľadov. 

V troch vydaniach Blinkra – v aprílovom, 

májovom a júnovom – sme 

predstavili tri pôvodné druhy rýb našich 

vôd, ktoré Slovenská zoologická 

spoločnosť v spolupráci s redakciou 

Blinkra nominovala na titul Ryba 

roka 2016. Pri tomto článku nájdete 

aj anketový lístok, v ktorom môžete 

dať svoj hlas tomu druhu ryby, ktorý 

by ste chceli spolu s nami vyhodnotiť 

ako Rybu roka 2016. 

Ak vyplníte aj kolónku s vaším 

menom a adresou a pošlete nám originálny 

anketový lístok do 30. júna 

2016, zaradíme vás do žrebovania 

o hodnotné rybárske ceny a ročné 

predplatné na Blinker. Vyhodnotenie 

ankety a mená vyžrebovaných výhercov 

uverejníme v septembrovom 

vydaní Blinkra. 

ZAPOJTE SA A VYHRAJTE! 

RYBA 

ROKA 

2016 

Meno a priezvisko: 

Adresa: 

Telefónne číslo: 

E-mail: 

Anketový lístok 

Svoj hlas dávam: 

Jeseterovi malému 

Ovsienke striebristej 

Lipňovi tymianovému 

 

Vyplnený lístok pošlite na: Redakcia BLINKER, Hviezdna 8, Šamorín 931 01

lov dravcov 


Tom Balaam 


Vek: 47 

Povolanie: 

nezávislý 

fotograf, novinár 

a spisovateľ 

Obľúbený druh: 

šťuka 

Pamätný úlovok: šťuka 15,9 kg 

z rieky Wharfe 

Ďalšie záujmy: hudba, IT, 

nakrúcanie videí o rybolove 

022 


ŠŤUKA 

naľahko 

Na veľké šťuky sa môžete podľa Toma Balaama 

a jeho priateľa Marka Greena celkom smelo 

vybrať aj bez zbytočného náčinia. 

Som si istý, že už ste to urobili 

všetci tak, ako som to nespočetnekrát 

urobil aj ja. Prakticky 

vždy pred rybačkou vyložíme 

na parkovisku na začiatku lovu horu 

náčinia, ktorú „musíme mať so sebou“. 

Okrem objemného batoha s potravinami 

a náhradným oblečením nesmú chýbať 

aspoň dva rezervné prúty - „pre každý 

prípad“, niekoľko párov vidličiek, minimálne 

dva podberáky – jeden teleskopický, 

jeden s kratšou rúčkou, dáždnik, 

resp. slnečník, skladacia stolička, kreslo 

alebo ležadlo, a ďalší ruksak či priam 

nákupná taška na kolieskach naplnená 

nástrahami, vlascami, navijakmi, 

materiálom, ktorý by stačil na otvorenie 

menšieho obchodu s rybárskymi 

potrebami. A mohol by som pokračovať 

kempingovou súpravou na varenie či 

menším stanom, ak plánujete dlhší lov, 

ale aj ďalšími „nevyhnutnými“ proprietami, 

ale myslím, že už máte základnú 

predstavu o tom, kam mierim. 

V úlohe fotografa 

Potom toto všetko odvlečieme na vybrané 

miesto, možno naraz, ale skôr na 

dva- či viackrát. A niekedy, na neznámej 

alebo málo známej vode, to skutočne 

inak nejde. 

Lenže oveľa častejšie zažívame rybačky, 

keď to nemusí byť takto. Lov môže 

byť úspešný aj s absolútnym minimom 

výstroja, ako sme sa to rozhodli dokázať 

spolu s Markom Greenom, novým šéfom 

anglického Klubu lovcov šťúk (Pike 

Anglers Club). 

S Markom sme sa stretli na parkovisku 

pri miestnom štrkovom jazere. Keď sme 

vykročili k prvému lovnému miestu, na 

chrbte mal len malý ruksak, v jednej 

ruke niesol udicu, v druhej podberák. 

Pod pazuchou niesol zrolovanú podložku 

pod ryby. Myslím, že som niesol viac 

vybavenia ako on, a to som bol na tejto 

rybačke iba v úlohe fotografa! Markov 

ruksak obsahoval škatuľu nástrah, pár 

náhradných šnúr, kliešte, peán a váhu. 

Podložka pod ryby, ktorú niesol pod 

pazuchou, sa dala použiť aj ako taška 

na váženie rýb. A to bolo všetko. Chôdza 

k prvému lovnému miestu tak bola čírym 

pôžitkom, pretože nás navyše začali 

zohrievať prvé slnečné lúče, začínal sa 

deň. 

Rameno a jazero 

Naším rybárskym cieľom, ako som už 

spomenul, bolo štrkové jazero, ale tiež 

naň nadväzujúce rameno, ktoré ho spája 

s riekou tečúcej popri jazere. 

023 


lov dravcov 

Mark začal loviť na ramene 

– spočiatku bezvýsledne. 

Crazy crawler je vynikajúca 

povrchová nástraha 

– tentoraz nezabrala. 

Mark vlastní povolenie na všetky tieto 

vody, takže bolo veľa miest na vyskúšanie. 

Vo výstroji mal prívlačový prút dlhý 

215 centimetrov, malý navijak s 30-librovou 

spletanou šnúrou a krátky oceľový 

nadväzec pripojený na šnúru Grinnerovým 

uzlom s piatimi otočkami. 

Na začiatok rybačky si Mark zvolil 

rameno. Naviazal nástrahu Creek Chub 

Pikie a začal mi vysvetľovať svoju prívlačiarsku 

taktiku: „Je niekoľko vecí, ktoré 

hľadám,“ povedal. „Po prvé, na začiatku 

dňa, tak ako teraz, hľadám predovšetkým 

veľké víry a protiprúdy. Tam šťuka 

často prezradí svoju polohu útokmi na 

rybky. Všímam si tiež vodné vtáctvo, tu 

sú to potápky a – ako sám vidíš – kormorány. 

Tiež sa budú kŕmiť ploticami, 

pleskáčmi, ostriežmi, ktoré lovia aj šťuky. 

Keď vidím, že vtáky aktívne hľadajú 

korisť pod vodou, je to šanca aj pre mňa. 

A naostatok hľadám tradičné miesta, 

akými sú prevísajúce stromy a kríky, 

spadnuté kmene vo vode, mostné piliere 

a iné stavby či prekážky vo vode. Všetky 

tieto miesta poskytujú ochranu rybkám, 

ktoré sú potravou šťúk. „Ale tie isté 

miesta umožňujú šťukám skryť sa a zo 

zálohy prepadnúť korisť.“ 

Takto teda uvažuje špičkový prívlačiar 

a lovec dravcov Mark Green, ktorého 

najväčšou rybou ulovenou na umelú 

nástrahu na nástrahu chytená ryba je 

15,9-kilogramová šťuka. 

na začiatku dňa hľadám veľké 

víry a protiprúdy. Tam šťuka 

často prezradí svoju polohu 

útokmi na rybky. 

Po niekoľkých výmenách nástrahy, 

keď neprichádzali žiadne zábery, bolo 

vhodné uvažovať o presune na iné 

miesto. Vzhľadom na minimálne množstvo 

výstroja sa to udialo veľmi rýchlo 

a Mark začal vzápätí loviť na jazere. 

Bolo pozoruhodné pozorovať, že nijaké 

dve Markove nahodenia neboli úplne 

rovnaké. Menilo sa všetko: rýchlosť navíjania, 

hĺbka, do ktorej nástrahu potopil, 

Niektoré z nástrah, ktoré Mike 

v ten deň zobral k vode. 

Markov malý navijak Shimano 

s 30-librovou šnúrou 

024 


Nástraha buzzbait 

znova udiera! 

miesto nahodenia, spôsob, akým sa 

Mark snažil priviesť nástrahu k životu trhaním 

špičky prúta... To všetko bolo využíval 

vždy, keď zmenil nástrahu. Aj táto 

detailne premyslená taktika však zlyhala 

a útoku šťuky severnej sme sa nedočkali. 

Na žiadnom mieste sme neboli dlhšie 

ako 10 minút, než sme sa pohli ďalej, 

čo znamená, že Mark pokryl nástrahou 

pomerne veľkú časť vodnej plochy, ale 

stále bezvýsledne. 

Pod mostom 

Postupne sme sa dostali k miestu, kde 

sa rameno spája s hlavným jazerom 

asi 20 metrov širokým kanálom. Ponad 

tento kanál sa klenie most pre peších, 

a teda je to miesto, kde by podľa Marka 

mali byť šťuky. 

Na oceľový nadväzec nasadil nástrahu 

buzzbait (na snímke) a nahodil ju pod 

most k opačnému brehu. Hneď po tom, 

čo nechal nástrahu pár sekúnd klesať 

a vzápätí ju začal priťahovať späť, sa 

špička prúta prudko rozkývala. To agresívna 

šťuka schmatla nástrahu, pričom 

spôsobila mohutné zvírenie vody. Bol 

to fantastický pohľad; šťuka sa objavila 

úplne nečakane a prekvapila nás oboch. 

Zúfalo sa snažila zbaviť veľkého háčika 

na nástrahe buzzbait, vyhadzovala sa 

nad hladinu a divoko bojovala, hoci 

nie príliš dlho. Vážila asi 3 kilogramy 

a netrvalo dlho, kým ju Mark skúsene 

priviedol do podberáka. Kliešťami Mark 

odháčikoval rybu, podržal ju na rýchle 

odfotenie, a potom zdatného predátora 

jemne vrátil do vodného živla. Skvelý 

záber, skvelý boj, ale najlepšia časť je 

vždy sledovať rybu prudko vyplávať pri 

vypustení, a to bol aj tento prípad. 

Tri zábery – tri šťuky 

Opustili sme toto pekné miesto, aby sa 

po rozruchu znovu upokojilo, a vystúpili 

sme na mostík, ktorý sa klenie ponad 

kanál. Zastavili sme sa asi v jeho polovici, 

a keď sme sa obzreli naľavo smerom 

k ramenu, nemohli sme si nevšimnúť, že 

táto oblasť vyzerá ako džungľa. Prevísajúce 

kríky pri brehoch a tiež úsek vody, 

ktorý vyzeral ako riadna hlbočina; všetko 

tu kričalo - šťuky! 

Keďže Mark bezpečne vedel, že 

rukoväť jeho podberáka je dosť dlhá na 

dosiahnutie k hladine, nahodil buzzbait 

k vzdialenejšej strane ramena. Takmer 

okamžite naň prudko zabrala šťuka, 

tentoraz väčšia, ktorá mohla mať podľa 

môjho odhadu vyše 5 kilogramov, a pokúšala 

sa nájsť útočisko medzi koreňmi 

stromov a kríkov. To sa jej však nepodarilo, 

pretože Mark mal náčinie dosť pevné, 

aby zvládlo akúkoľvek rybu, ktorú by 

tu mohol zaseknúť. Po energickom boji 

ležala ďalšia ryba v okách podberáka. 

Mark preniesol rybu na podložku, rýchlym 

zákrokom pomocou klieští odstránil 

háčik a ryba sa po fotoportréte bezpečne 

vrátila do vody. 

Vrátili sme sa k mostu a hneď nasledujúce 

dve nahodenia priniesli dva 

prudké zábery; prvej rybe sa podarilo 

vyšmyknúť z háčika po pár sekundách, 

ale ďalšia nemala také šťastie a aj tretia 

ryba dňa bola čoskoro v podberáku. Tri 

zábery pri troch nahodeniach – to bolo 

pridobré aj podľa najvyšších štandardov, 

a tak Mark sa radšej rozhodol na čas ho 

opustiť. Sľúbil však, že sa vráti, keď sa 

miesto znovu upokojí. 

Mostné piliere boli práve 

ten typ konštrukcie, 

ktorý Mike hľadal. 

025 


lov dravcov 

Skvelá zábava 

Len pre zmenu sa potom Mark 

rozhodol prejsť niekoľko sto metrov 

k miestu, kde sa rameno spája s riekou. 

Vodná hladina je kontrolovaná 

sériou stavidiel, a bola to voda, ktorá 

na ne narážala, na ktorú sa Mark teraz 

zameral. Nástraha buzzbait šla dole, 

aby ju nahradil malý rotačný blinker 

Mepps so zelenou, oranžovou a žltou 

lopatkou. 

Keď Mark nahodil, nechal rotačku 

potopiť sa do očividne hlbokej vody 

a začal nepravidelne priťahovať. Pri 

druhom nahodení zabral malý ostriež, 

ktorého Mark jemne zobral do ruky, 

uvoľnil ho z háčika a pustil. O pár 

nahodení neskôr schmatol rotačný 

blyskáč ďalší ostriež zhruba rovnakej 

veľkosti. Nemal 

veľkú šancu proti 

Markovmu silnému 

náčiniu, no predsa 

bola to skvelá zábava, 

a úsmev na Markovej 

tvári hovoril za všetko. 

Niekoľko ďalších nahodení 

a rotačka opäť 

uviazla v rybej papuli. 

Tentoraz to bol väčší 

ostriež, prekrásny 

exemplár, 

Pestrofarebná rotačka 

chytala šťuky 

a tiež ostrieže. 

Presun k rieke priniesol 

krásne malé ostrieže. 

ktorý takmer s istotou nebol nikdy 

predtým chytený. 

Pravda, žiadna z týchto rýb neohrozovala 

nijaké rekordy, ale na tom vôbec 

nezáležalo – bolo skvelé len tam byť, pohybovať 

sa s ľahkým výstrojom a chytať 

krásne ostrieže. 

Kto sa smeje naposledy... 

Lenže príťažlivosť lokality pri moste 

bola príliš veľká na to, aby sme jej dlho 

odolávali, a tak sme k nej po dokonale 

zábavnom love ostriežov vrátili. 

Nemusím zdôrazňovať, že pri 

moste Mark okamžite vymenil rotačný 

blinker spoľahlivým buzzbaitom. Na 

takom tesnom, úzkom mieste bolo 

opatrné a presné nahadzovanie mimoriadne 

dôležité; niekoľko nástrah 

visiacich na kríkoch oproti ako vianočné 

ozdoby boli toho dôkazom. 

Mark opatrne švihol buzzbait 

k protiľahlej strane ramena. 

Prvé navíjanie neprinieslo 

nič, ale potom, 

neuveriteľné, už pri 

druhom nahodení sa 

opäť urobil na hladine 

mohutný, divoký vír 

a prút - takmer vytrhnutý 

z Markových rúk - ohlásil 

ďalší záber! Ďalšia pekná 

šťuka statočne bojovala, 

aby unikla z háčika, ale Markova 

skúsenosť spôsobila, že 

bolo rýchlo po boji, a približne 

takmer 6-kilogramovú ryba 

opatrne vyslobodil z háčika. Po 

vyfotografovaní sa takisto vrátila 

do vody. 

Lenže v tomto prípade to bola napokon 

šťuka, kto sa smial ako posledný... 

Lebo – ako sa ukázalo - lopatka na 

buzzbaite bola poškodená a prestala 

správne pracovať, preto Mark nemal 

inú možnosť, než ju odložiť do škatule 

s náčiním. 

Neuveriteľná polhodina 

Mark sa zdráhal odísť z tak dobre vynášajúceho 

miesta, no jeho výber nástrah 

bol teraz obmedzený. Vzhľadom na 

vegetáciu pri brehu by bolo príliš nebezpečné 

používať nástrahy s dvoma trojitými 

háčikmi, preto ako ďalšiu povrchovú 

nástrahu naviazal Crazy crawler (meno 

tejto nástrahy by sme mohli veľmi voľne 

preložiť ako „bláznivé batoľa“). Tá však 

po niekoľkých nahodeniach nevyprovokovala 

žiadnu odpoveď, a tak ju Mark 

nahradil rotačným blyskáčom, ktorý bol 

predtým taký úspešný pri ostriežoch. 

Nasledujúca polhodina bola neuveriteľná! 

Šťuky podchvíľou vrážali 

do nástrahy; niektoré ušli, a niektoré 

Mark ulovil, a bola to fantastická vec. 

V skutočnosti sme prestali rátať, koľko 

šťúk Mark zasekol – nič obrovské, žiadne 

10–kilogramové, ale na tom naozaj nezáležalo. 

Bol to jednoducho skvelý lov. 

Bláznivá rybačka sa však pomaly 

končila, a bol čas vyraziť domov. Bolo 

opäť veľmi príjemné vykročiť k našim autám 

bez dlhého balenia a hory náčinia, 

ktoré si často berieme na ryby. Keď som 

šoféroval domov, myslel som na to, aký 

úspešný deň mal Mark len s prútom, 

navijakom, podberákom a malým ruksakom 

- s minimom náčinia v ňom. Mnoho 

prekrásnych šťúk a ostriežov skončilo 

v jeho podberáku počas niekoľkých 

hodín, za jediný rybársky deň, jeden 

z najpríjemnejších, aké si pamätám. 

Takže nabudúce, keď budete môcť 

ísť na ryby, chvíľu porozmýšľajte, aké 

náčinie budete v skutočnosti potrebovať. 

Možno budete prekvapení, ako málo 

si toho so sebou potrebujete zobrať, aby 

ste prežili na rybách skvelý deň. • 

Desaťkilogramová šťuka 

krátko pred bezpečným 

návratom do vody. 

FOTOGRAFIE: PIKE & PREDATORS 

026 


inzBL0072

SÚŤAŽ 

Veľká vedomostná súťaž 

Hrajte o 1 000 € 

Máte 

prehľad? 

1 

Pravostranný 

prítok Dunajca dlhý 

169 km, ktorého 

časť tvorí hranicu Slovenska 

s Poľskom: 

Pravidlá: V každom vydaní Blinkra 

uverejníme niekoľko fotografií s rozličnými 

motívmi zo sveta rybolovu, 

ku ktorým bude pripojená otázka. 

Stačí, ak správne odpovede vpíšete 

do vyznačených štvorčekov (vrátane 

diakritiky, teda napr. Á, Č, Ű a pod.). 

Písmená, ktorým pripadne umiestenie 

v štvorčekoch označených číslami, 

potom preneste podľa určeného 

poradia do rámčeka vytvoreného pre 

kľúčové slovo v súťažnom kupóne 

(riešenie tajničky - vyznačené žltou 

farbou). 

Vylúštené kľúčové slovo nám pošlite 

na korešpondenčnom lístku spolu 

s nalepeným kupónom a originálnym 

EAN kódom (čiarovým kódom) 

zakúpeného výrobku firmy Energofish 

(kupón nájdete v pravom dolnom 

rohu) na adresu: Redakcia Blinker, 

Hviezdna 8/1808 Šamorín. 

Uzávierka súťaže je 6. júna 2016 

(zohľadňuje sa dátum odoslania). 

Mená vyžrebovaných výhercov uverejníme 

v nasledujúcom vydaní Blinkera. 

POZOR! Bez originálneho číselného 

kódu vystrihnutého z obalu výrobku 

firmy Energofish je prihláška 

do súťaže neplatná! 

3 

Systém s viacerými 

háčikmi, pri ktorom 

je na jednej hlavnej 

šnúre umiestených viac 

bočných šnúr s háčikmi: 

2 

Jednotka hmotnosti, 

ktorá sa v športovom 

rybolove používa 

na uvádzanie nosnosti šnúr 

a prútov: 

FOTOGRAFIE: ARCHÍV REDAKCIE A SHUTTERSTOCK 

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín 

redakcia@blinker.sk 

www.blinker.sk

Čo môžete vyhrať? 

Pre 3 vyžrebovaných riešiteľov úlohy máme pripravené 

fantastické ceny spolu za tisíc eur – nákupné poukazy 

v hodnote 500, 300 a 200 eur! Za poukazy môžete nakúpiť 

vo vami určenej predajni rybárskych potrieb akýkoľvek 

tovar od firmy Energofish, ktorej sortiment predstavuje 

asi 15 000 rozmanitých položiek – od háčikov a oloviek až 

po špičkové navijaky, prúty, rybárske bivaky či zavážacie 

loďky. K odpovedi na súťažnú otázku preto okrem adresy 

a originálneho EAN kódu (čiarového kódu) vystrihnutého zo 

zakúpeného výrobku Energofishu pripojte aj názov a sídlo 

predajne, v ktorej si chcete vašu výhru uplatniť. Petrov zdar! 

Hrať s nami sa oplatí! 

4 

Najpočetnejší 

zástupca rôznonožcov v sladkých vodách, 

ktorý predstavuje významnú zložku potravy rýb: 

7 

Zostava 

háčika, 

nadväzca, 

záťaže, príp. 

plaváka, ktorá je 

rozdielna podľa 

druhu lovenej 

ryby, typu vody 

a pod.: 

5 

Dlhé prúty s koncovou 

akciou bez 

vodiacich očiek 

a navijaka s vlascom upevneným 

na špičke: 

 

Meno a priezvisko: 

SÚŤAŽNÝ KUPÓN 

6/2016 

Blinker 

Adresa: 

6 

Názov koncentrický 

zoradených prírastkov 

na rybích 

šupinách, z ktorých možno 

podobne ako pri stromoch 

určiť vek rýb: 

PSČ: 

E-mail: 

Mobil: 

Riešenie tajničky. 

1 2 3 4 5 6 7 

Sem nalepte EAN (čiarový) kód 

výrobku ENERGOFISH 

Výhercovia z minulého čísla: 

1. cena: Zbynek Sedílek, Košice; 2. cena: Peter Dutkovič, Dlhá; 

3. cena: Žaneta Biháryová, Šamorín 

 

Preferovaný maloobchod na uplatnenie výhry: 

Vystrihnutý kupón s nalepeným EAN kódom pošlite na 

adresu: Redakcia Blinker, Hviezdna 8, 931 01 Šamorín. 

Kupón je platný, len keď je vystrihnutý z magazínu!

ozhovor 

V PREDVEČER 

Miro Murphy Mikáč 

ŠAMPIONÁTU 

Jaroslav Sámela (tretí sprava hore) ako 

člen majstrovského tímu na svetovom 

šampionáte v Ivančiciach roku 2013 

030 


Už o niekoľko dní sa na 

rieke Poprad vo Svite 

začnú 14. Majstrovstvá 

sveta národov v love rýb 

udicou na prívlač. Jedným 

z jeho účastníkov, ale aj 

organizátorov bude PhDr. 

JAROSLAV SÁMELA, PhD., 

trojnásobný majster sveta 

v tejto disciplíne, s ktorým 

sme sa v predvečer 

šampionátu porozprávali 

nielen o rybárskom športe. 

Prívlač je jeho vášňou 

Jaro, rybárska verejnosť ťa pozná 

ako špičkového prívlačiara, viacnásobného 

majstra sveta. Spomenieš si 

ešte, kedy si zobral prvýkrát do rúk 

udicu? 

Vlastne ani nie, lebo k rybárstvu ma 

viedol otec od útleho detstva. Dá sa 

teda povedať, že rybár som od narodenia. 

Pamätám si však zopár prvých 

úlovkov, napr. veľkého jalca na čerešňu. 

Mal som vtedy asi 3-4 roky a s plačom 

som ho ťahal po brehu, lebo na mňa 

„ceril“ pažerákové zuby. Spomínam 

si na prvé ostrieže, karasy, podustvy... 

Všetko, samozrejme, na prút bez navijaka. 

Otec bol a doteraz je prevažne 

kaprár, preto aj moje prvé vážnejšie 

úlovky boli spojené hlavne s kaprami. 

Neskôr som začal však chytať pstruhy 

na potokoch v okolí Trenčína a táto 

ryba mi najviac prirástla k srdcu. 

Posledných dvadsať rokov sa venujem 

najmä prívlači a lovu dravých rýb. 

Stál si pri zrode slovenskej prívlačovej 

ligy. Ako si spomínaš na jej 

začiatky? V tých časoch ešte neexistovalo 

veľa mikronástrah, na aké sa 

v športovej prívlači chytá teraz, však? 

Pretekárskej prívlači sa venujem 

prakticky od jej vzniku. Pamätám 

sa ešte, keď sme túto myšlienku po 

prvýkrát preberali s Robom Crkoňom 

a Peťom Zacharom. Neskôr sme dali 

dohromady partiu nadšencov a zorganizovali 

nultý ročník prívlačovej 

ligy. Postupne sme vytvárali pravidlá, 

registráciu na Rade SRZ, vytvorili sme 

prvé družstvo vyslané na majstrovstvá 

sveta. Prvý oficiálny ligový ročník sa 

konal v roku 2005. Odvtedy sa nám darí 

s našim družstvom udržať sa v 1. lige. 

S vývojom súťaží išiel do popredia aj 

vývoj nástrah, prútov a vybavenia. Od 

komerčne vyrábaných sme postupne 

prešli k ručnej výrobe. Niektorí pretekári 

to dotiahli až na profesionálnych 

výrobcov, ktorých výrobky sú známe po 

celom svete. A ešte k tvojej podotázke: 

Nie vždy ide v pretekárskej prívlači iba 

o používanie mikronástrah. 

Potočiak z rieky Poprad 

vo Svite, kde budú o pár 

dní majstrovstvá sveta. 

Ako si spomínaš na cestu od niekoľkých 

prívlačových nadšencov až 

k titulom majstrov sveta? 

Sám sa s odstupom času čudujem, 

kam sa nám to podarilo dotiahnuť. Asi 

sme mali šťastie, že sa nám podarilo 

skĺbiť partiu nadšencov, kamarátov, 

a zároveň skvelých rybárov, s ktorými 

sa stále rád stretávam. Bolo mi 

cťou a potešením, že som ich stretol. 

Uvidíme, ako sa na špici udržíme. Som 

rád, že sa nám postupne darí získavať 

aj nových mladých nadšencov. Ak sa 

aj u nich podarí presadiť myšlienku 

priateľstva a nezištnosti, nemusíme 

sa obávať o budúcnosť slovenskej 

prívlače. Som naozaj hrdý, že sa nám 

031 


ozhovor 

podarilo z partie nadšencov a ,,exotov“ 

vytvoriť tím majstrov sveta, na ktorých 

s rešpektom hľadia svetové veľmoci 

v športovej prívlači. 

Ako sa dívaš na konkurenciu v súčasnej 

lige? 

Možno ťa trocha sklamem, ale ja už 

konkurenciu príliš nevnímam. Užívam 

si každé preteky a možno aj preto sa 

mi darí stále dosahovať dobré výsledky. 

Samozrejme, konkurovať ,,mladým 

dravcom“ je čoraz ťažšie. Mnohí 

venujú príprave všetok voľný čas, ale 

i množstvo financií. Napreduje aj vývoj 

techniky, mnohé novinky sa dajú nájsť 

na internete, a kto s nimi skôr príde, 

má určitú výhodu pred ostatnými. My 

starší už máme času na prípravu trocha 

menej. Kompenzujeme to však skúsenosťami. 

Ešte stále máš chuť pretekať, alebo 

radšej ideš k vode sám? 

Súťaženie ma zatiaľ baví, inak by som 

to nerobil. Pokým mi budú prinášať 

radosť stretnutia s kamarátmi na 

pretekoch, budem súťažiť aj naďalej. 

Pristihol som sa však, že občas celkom 

rád vypadnem na ryby aj sám a ,,zresetujem 

hlavu“. Najradšej však chodím 

na ryby s jedným či dvoma kamarátmi. 

Žiaľ, ak sa chce človek naplno venovať 

pretekárskej prívlači, na spoločné 

rybačky príliš veľa času nezostáva. 

Preto si vážim spoločné stretnutia 

či už na rybách alebo na 

sústredeniach, pohárových alebo 

ligových pretekoch. 

Lovíš ryby aj iným spôsobom, ako 

je prívlač? Čo takto muškárenie, 

plávaná či feeder? 

Ako som už spomínal, rád som chodil 

a doteraz chodím na kapry a biele ryby, 

či už na položenú alebo na plávanú. 

Párkrát do roka si idem sadnúť do 

kaprárskeho kresla, prípadne muškáriť 

alebo zachytať si na plavák. Hoci je 

takých vychádzok čoraz menej, zdá 

sa mi, že ma to čoraz viac baví. Možno 

starnem... 

Napísal si veľa článkov o love v Mongolsku... 

Je to stále rybársky raj? 

Mongolsko sa stalo mojou srdcovou 

záležitosťou. Lovil som tam už asi 

na všetkých známych riekach a stále 

sú predo mnou nové výzvy. Krásna 

príroda, množstvo rýb, skvelí ľudia... 

Keď sa k tomu pridá dobrá partia, je to 

pre mňa po celoročnom vypätí naozaj 

032 


Hlavátka zo Slovenska... 

balzam na telo aj dušu. Veľké množstvo 

zážitkov, ktoré som si odtiaľ priniesol, 

ma bude sprevádzať celý život. Vážim si, 

že mi osud doprial zažiť to. Hoci prírodné 

podmienky sú často veľmi náročné, 

stále ma to tam ťahá. V Mongolsku je 

ekonomický boom a ťažba nerastných 

surovín je hlavným ekonomickým 

príjmom, a tak sa vysnený raj stáva 

naozaj krehkým. Stále sa tam však dajú 

nájsť nádherné rieky a zdá sa mi, že aj 

Mongoli sa čoraz viac venujú ochrane 

prírody. Zistili totiž, že aj tá im môže 

priniesť finančný zisk. Doprial by som 

každému milovníkovi prírody a dobrej 

rybačky, aby mal možnosť navštíviť 

túto krajinu. Niekedy však možno ani 

netreba cestovať za krásou ďaleko do 

zahraničia. Stačí sa pozrieť okolo seba. 

Čo by si poradil prípadným záujemcom, 

ktorí by si chceli ísť zachytať do 

Mongolska? 

Urobte tak čo najskôr. Naozaj neviem, 

dokedy tento rybársky raj vydrží. V prípade, 

že sa rozhodnete cestovať, spojte 

sa s niekým, kto tam už bol a kto vám 

Niektoré organizácie pochopili, 

že sa dá spojiť ochrana rýb 

so spokojnosťou rybárov 

a dokonca aj so ziskom. 

môže poradiť. Cestovať tam po prvý raz 

sám by určite nebolo dobré. A nezabudnite 

sa obrniť trpezlivosťou. Mongoli 

totiž majú na všetko čas. 

Myslíš, že u nás by sme nemohli 

mať takú atraktívnu rieku, aby by 

k nám chodili zahraniční rybári? 

Máme krásne rieky, ktoré nám závidia 

aj za hranicami. Je mi preto veľmi ľúto, 

že si ich nevážime a nestaráme sa o ne 

tak, ako by si to zaslúžili. Stačilo by 

trocha úsilia a mohlo by to fungovať. 

Niektoré organizácie pochopili, že sa 

dá spojiť ochrana rýb so spokojnosťou 

rybárov a dokonca aj so ziskom. Príkladom 

je MO SRZ Ružomberok. Lenže nie 

je to otázka vzťahu rybárov k vlastným 

revírom. Záujem o naše vody majú aj 

rôzni tiež podnikatelia a moc peňazí je 

obrovská... 

Ako sa celkovo dívaš na Slovenský 

rybársky zväz? Čo by sa podľa teba 

malo zmeniť? 

V štruktúrach SRZ nastali zmeny 

a očakávania rybárov sú veľké. Pripravuje 

sa nový zákon a vyhláška. Musíme 

však byť trpezliví, nie všetko sa dá 

vyriešiť v krátkom čase. Zároveň treba 

pristupovať k požiadavkám a návrhom 

rybárov citlivo a s chladnou hlavou, aby 

... a tajmen z Mongolska 

033 


ozhovor 

Na prvej pozícii na 

majstrovstvách sveta 

v Bulharsku roku 2014 

nám to neprinieslo viac škody ako osohu. 

Dúfam, že vedenie SRZ nepodľahne 

ani silnému tlaku lobistických skupín. 

Ak spojíme sily a hlavne zdravý rozum, 

výsledky sa dostavia. 

A čo životné prostredie? Myslíš, že 

si ľudia konečne začnú vážiť prírodu, 

alebo až vtedy, keď už bude neskoro? 

Túto tému vnímam čoraz citlivejšie. 

Možno si trocha neskromne dovolím 

o sebe tvrdiť, že som ochranca prírody. 

Nerozumiem však celkom niektorým 

ochrancom a ochranárom, ktorí to 

o sebe tvrdia, hoci konajú v rozpore 

s potrebami prírody. Kormorány, vydry, 

volavky a ďalšie rybožravé predátory 

sú na mnohých miestach premnožené 

a hoci sú zákonom chránené, 

predstavujú veľké nebezpečenstvo pre 

našu pôvodnú ichtyofaunu. Nezaslúžia 

si aj ryby rovnakú pozornosť a ochranu? 

Najväčším nebezpečenstvom sme 

však pre prírodu my, ľudia. Výstavba 

nových elektrární na 

riekach predstavuje asi 

najväčšiu hrozbu, ktorej 

následky môžu byť 

nedozerné. Musíme 

preto spojiť sily a ak 

sa nám aj nepodarí 

úplne zabrániť tejto výstavbe, dajú 

sa aspoň minimalizovať vzniknuté 

škody. Príklad si môžeme zobrať z Rakúska 

či Slovinska. Alebo naozaj ide 

v našej spoločnosti len o peniaze? 

Si známy zástanca metódy „chyť 

a pusť“. Zoberieš si napriek tomu 

niekedy od vody rybu aj ty? 

Áno, občas si nejakú rybu odnesiem. 

Nikdy by som si však nezobral domov 

krásneho potočiaka, chovného zubáča 

alebo kapra. No keď chytím nepôvodného 

dúhaka či násadového kapra, 

nevidím v privlastnení úlovku žiadny 

problém. 

Už o pár dní budeme mať na 

Slovensku, na rieke Poprad vo Svite, 

majstrovstvá sveta národov v prívlači. 

Určite je s tým veľa roboty. 

Organizačnej práce máme naozaj 

dosť, a nielen so svetovým šampionátom. 

Príprava ligových pretekov, 

MSR, juniorských pretekov, akcie pre 

sponzorov nás stoja veľa času a síl. Som 

Výstavba nových elektrární 

na riekach predstavuje asi 

najväčšiu hrozbu, ktorej 

následky môžu byť nedozerné. 

rád, že mám okolo seba niekoľko nadšencov 

a priateľov, bez ktorých by som 

to nezvládol. Dôležité je pre mňa aj rodinné 

zázemie, zdravie a zamestnanie. 

Mnohí z nás obetujú aj vlastné financie 

a úspech pre iných. Takýchto ľudí si 

veľmi vážim. Žiaľ, občas si pritrafia aj 

rybári, ktorí s ničím nevedia alebo ani 

nechcú pomôcť, zato všetkých a všetko 

kritizujú. 

Ako skončí družstvo Slovenska na 

svetovom šampionáte, ktorý sa koná 

na domácej pôde? 

Nočný zubáč 

Som presvedčený, že každý z pretekárov 

spraví pre dobrý výsledok 

maximum. Svetová špička je však 

čoraz vyrovnanejšia a niekedy treba na 

úspech aj trochu šťastia. Ak nám bude 

priať, nemám o výsledok obavu. 

Klasická otázka pre prívlačiara: 

3 najobľúbenejšie nástrahy? 

Dobre pracujúci vobler, gumové mikronástrahy 

a klasická rotačka. 

Máš nejaký odkaz pre čitateľov 

Blinkra? 

Ak sa vám podarí obklopiť sa dobrými 

ľuďmi, vážte si to a užívajte si každú 

spoločnú chvíľu naplno. Nech sa vám 

splnia rybárske túžby v krásnej a čistej 

prírode! 

• 

Kto je Jaroslav Sámela? 

Členom SRZ je 

od roku 

1978 a členom 

pretekárskeho 

oddielu LRU 

- prívlač 

Trenčín od 

roku 2004. 

Členom 

reprezentačného 

družstva 

Slovenska je od 

roku 2006 doteraz. Na Majstrovstvách 

sveta družstiev v love rýb 

udicou na prívlač sa stal 3-krát 

majstrom sveta (2010, 2013, 2014), 

trikrát 2. miesto (2008, 2012, 

2015), dvakrát 3. miesto (2007, 

2011). Na Európskom pohári 

v love pstruhov bol 2-krát na 

prvom mieste v družstvách (2014, 

2015) a na 3. mieste v jednotlivcoch 

(2015). V roku 2012 obsadil 

2. miesto na medzinárodných 

pretekoch Europatreff. Dvakrát bol 

majstrom Slovenska jednotlivcov 

(2007, 2011), v roku 2013 obsadil 

2. miesto a v r. 2012 to bolo 3. 

miesto. Na Majstrovstvách Slovenska 

družstiev získal ako člen 

družstva Trenčín A v 2010. roku 

2. miesto a v rokoch 2006, 2009, 

2012, 2015 to bolo 3. miesto. V občianskom 

živote je PhDr. Jaroslav 

Sámela, PhD. riaditeľom a konateľom 

Vzdelávacej akadémia J. A. 

Komenského so sídlom v Trenčíne. 

FOTOGRAFIE: ARCHÍV J.S. A AUTOR 

034 


NOVÝ FIAT T IPO 

OPENING EDITION 

11 990 € 

inzBL0073 

www.fiat.sk 

Dunauto DS, Hlavná 81/35, Dunajská Streda 

031/5900 111-112, fiat@dunauto.com, www.dunauto.com

cestopis 

TRESKY 

za polárnym kruhom 

Michal Simčo 

Je júl a my mierime 

na ostrov Soroya 

za veľkými treskami. 

Toto miesto veľmi dobre 

poznám, takže viem, 

na čo sa mám v tomto 

období pripraviť. 

Začiatok leta býva každoročne 

v znamení halibutov. Naše 

nástrahy predstavujú najmä 

gumy Roybait a veľa menších 

gumených nástrah okolo 15 centimetrov. 

Sme na mieste. Ahmad nás tentoraz 

privítal vo veľkom štýle. Čakal nás 

v hotelovej záhradke a podávala sa rybia 

polievka a fishcake, čiže čosi ako tresčí 

koláč, samozrejme, na slano. 

Oficiality máme za sebou, teraz rýchlo 

prevziať lode a chatu. Všetko je v poriadku, 

ide sa chystať výstroj a naväzovať. 

Večer sme si dali jedno pivko na dobrú 

noc, takže po dvojdňovej ceste sme spali, 

ako keď do vody hodí... 

Výbuch vo fjordoch 

Ráno nás privítalo oblačnou oblohou, 

ale bez vetra, čo je pre nás najdôležitejšie. 

Celí žeraví štartujeme KIdda, čo je 

naša loď, a mierime do fjordov naľavo 

od Hasviku. Ideme na istotu, takže tretí 

fjord je jasná voľba. Vyhľadám dobre 

známu plytčinu s hĺbkou okolo 30 metrov. 

Prúdenie je takmer ideálne, takže 

prechytávame celý záliv. Po štyroch 

hodinách bez záberu 

prehľadávame 

aj iné miesta, 

nikde 

nič. Za 

šesť 

hodín 

036 


máme asi päť tresiek tmavých, ktoré 

sme vzhľadom na ich veľkosť vrátili 

späť do vody. Dosť slabý výsledok úsilia 

troch chlapov. Nevydržal som a volám 

druhú loď, ako na tom je. Dovolal som 

sa na šelf, kde „bagruje“ Stando so 

Šroubkom. Ich odpoveď bola jednoznačná: 

príďte sem, tu je rýb mnoho, 

ale sú hlboko, okolo 130 metrov. 

Chytáme veľmi slušné ryby a najväčšiu 

tresku má Šroubek – nechýba jej veľa 

do tridsiatich kíl. Zvažujeme, čo ďalej. 

Máme to hodinu plavby do prístavu 

a ďalších päťdesiat minút na šelf. Únava 

zvíťazila, rozhodli sme sa pre návrat 

do prístavu a pomôžeme druhej lodi 

spracovať bohatý úlovok. 

Makrela 

v Barentsovom mori 

Večer na chate preberáme dnešný lov. 

Šroubek sa raduje zo svojho úlovku, 

pretože má zatiaľ najväčšiu rybu 

výpravy. Úlovok tresky obyčajnej, 

nazývanej aj treska škvrnitá, s hmotnosťou 

29 kilogramov sa v júli veľmi ťažko 

prekonáva. Všetko je úplne inak ako 

v predchádzajúcich rokoch. Slede, ktoré 

boli každý rok vo fjordoch, sú tentoraz 

na otvorenom mori a čo viac, v šelfe sú 

aj makrely, ktoré tu nikto nikdy nevidel, 

pretože sme 650 kilometrov za polárnym 

kruhom. Svet sa mení, makrela, 

symbol letného rybolovu v strednom 

a južnom Nórsku, tiahne teraz až 

k Nordkappu. Jasný dôkaz toho, že sa 

more otepľuje. To, či je to dobre alebo 

zle, ukážu až nasledujúce roky. Keď 

som sa rozprával s miestnymi rybármi, 

ukázalo sa, že sa obávajú toho, aký 

vplyv bude mať makrela na druhovú 

skladbu rýb. Treska obyčajná má rada 

studenú a slanú morskú vodu a môže 

sa stiahnuť do chladnejších oblastí, 

napríklad k Špicbergom. Makrela tak 

môže vytlačiť napríklad slede, ktorým 

zožerie potravu. Sleď je veľmi dôležitou 

zložkou potravy v celom Barentsovom 

mori a bez neho budú tamojšie ryby 

trpieť nedostatkom. 

Prvý výlet na šelf 

Dosť bolo čiernych scenárov, ryby tu 

zatiaľ sú, takže hurá na ne! Chystáme 

si ťažšie Roybaity okolo 500 gramov 

a antikorové pilkre ťažké až 800 gramov. 

Prvé miesto, ktoré chceme navštíviť, 

je podmorská hora, ktorej vrchol je 

v hĺbke 116 metrov. Najskôr zastavujem 

nad hĺbkou 125 metrov. Je takmer 

bezvetrie, preto 350-gramový Roybait 

mohol byť tým pravým. Vyskúšam novú 

farbu fluo, ktorá je výborná do veľkých 

hĺbok, pretože v miestach, kde už je 

veľmi málo svetla, krásne svetielkuje. 

Makrely sú v Barentsovom 

mori nezvyčajný úkaz. 

Na ďalekom severe dorastá do úctyhodných 

rozmerov aj ostriež morský. 

Lov tresiek za polárnym kruhom 

si vyžaduje odolné náčinie. 

Treska obyčajná 

z prvého výletu na šelf 

037 


cestopis 

Halibuty tentoraz neprišli, ale 

tresky nám to vynahradili. 

Nástraha klesá pomaly, takže 

krásne prelovuje vodný stĺpec. Dole 

necítim dosadnutie nástrahy na dno. 

„Už to bude asi veľmi hlboko na ľahkú 

nástrahu,“ pomyslel som si. Opak bol 

pravdou. Zrazu cítim ťah slušnej ryby, 

dúfam, že to bude prvý halibut tejto 

výpravy. Ryba pekne berie šnúru z navijaka, 

ale neskôr ochabne. Po 15-minútovom 

súboji je na palube krásna treska 

obyčajná s hmotnosťou 24 kilogramov. 

Urobíme na tomto mieste ešte štyri 

„drivy“, ale bez záberu. Meníme revír, 

ide sa na šelf. 

Musíme si pomáhať 

Tu prebiehajú jatky, aké som v júli ešte 

nevidel. Ryby sú v hĺbke 130 metrov 

a berú na nahodenie. Nie sú to nijaké 

obry, ale krásne ryby na filety, okolo 

90 centimetrov. Čoskoro máme 

nachytané tri debny a vraciame sa do 

prístavu. Tam stretávam 

rusky hovoriacich kolegov, 

ktorí obdivujú náš úlovok, 

vraj majú ulovené len dve 

tresky okolo 60 centimetrov. 

Uľútostilo sa mi 

ich, a hoci už mám toho 

naozaj dosť, sadám si 

k nim do člna a veziem 

ich na šelf. Po príjazde 

im ešte pred spustením 

skontrolujem nadväzce, 

či majú naviazaný silon 

s hrúbkou 1 mm. Všetko 

je v poriadku, takže 

môžu spúšťať. Krátko 

po dosadnutí nástrah 

má každý z nich rybu. 

Tmavé mraky nad nami 

Rozhodujem sa, že nebudem chytať, 

ale skôr im pomáhať pri vylovovaní 

rýb do člna. Druhé nahodenie a zasa 

majú obaja po jednej rybe. Na háčiku 

sa striedajú tresky obyčajné a tmavé. 

Asi po desiatej rybe si rybári uvedomili, 

že zabudli na ruskú tradíciu, dať si po 

každom úlovku pohárik. Naznačujem 

im, nech si dajú, že ja ich do prístavu 

odveziem. 

Rybačka to je dobrá, ale zatiaľ nijaké 

ryby nad jeden meter. Keď už 

mali naplnené rybami 4 debničky 

a vypili liter kubánskeho rumu, 

pripájam sa k nim a nahadzujem. 

Obloha sa zaťahuje a dvíha 

sa mierny vietor. Nervózne 

pozorujem tmavé mraky nad 

nami. Nemám z toho dobrý 

pocit, sme 25 kilometrov 

od brehu na otvorenom mori úplne 

sami. Ostatní už oslavujú úspešný deň 

na chatách a ja sa tu hojdám v metrových 

vlnách. „Posledný drive,“zavelil 

som. Vyskúšam, či ryby nie sú v stĺpci 

a umiestňujem pilker 5 metrov nad dno. 

Náhle prišiel záber, ale nebol som si veľmi 

istý, či som neuviazol na prekážke. 

Neuviazol! Do člna som dostal tresku 

merajúcu 156 centimetrov a vážiacu 

33 kilogramov. 

Hodnotenie 

Ďalšie dni sa niesli v podobnom duchu, 

halibuty jednoducho neboli. Veľkú 

28-kilogramovú tresku ešte ulovil Pavel, 

ale halibut ani jeden. Stále sme jazdili 

chytať na šelf, kde sa nám veľmi darilo 

a takmer každý deň tam niekto ulovil 

tresku s hmotnosťou okolo 30 kilogramov. 

Na júl nevídané. Čo sa stalo? Nikto 

nevie. Po našom odjazde sa vraj stratili 

aj 30-kilogramové tresky a sezóna už 

prebiehala normálne. Výpravu hodnotím 

veľmi kladne a trúfam si 

povedať, že to bola najlepšia 

výprava za treskami 

v mojom 

živote. Tak 

zase o rok - 

ahoj! • 

FOTOGRAFIE: WWW.RYBOLOVNORSKO.CZ 

Bilancia: Najlepšia výprava 

za treskami v mojom živote. 

Tak pre toto sa 

oplatí cestovať 

na sever! 

038 


inzBL0077

príbeh 

040 


Roman Liebzeit 

KTO SI POČKÁ, 

TEN SA DOČKÁ 

V ten deň som posedával 

doma v kuchyni a 

vyzeral z okna. Mám ísť 

na ryby, alebo zostať 

doma? Počasie vôbec 

nenasvedčovalo tomu, 

že je júl, napoludnie bolo 

slabých 14 stupňov. 

Lov úhorov som minulú noc 

vzdal, nebudem predsa v lete 

na rybách mrznúť, a tak som 

stále vykukoval z okna, či sa 

aspoň trochu nevyčasí. Na skrátenie 

dlhej chvíle som listoval v knihe slávneho 

rybárskeho autora Slávu Štochla. 

Keď som videl nádherné fotky vtedajšej 

prírody a ešte nádhernejších veľkých 

pstruhov, padlo bez dlhého rozmýšľania 

rozhodnutie. Zbalil som si vercajg, 

skontroloval rybárske doklady, naskočil 

do auta a už som uháňal k malej riečke 

Úhlave. 

O desať minút som bol pri vode. Obliekol 

som si prsačky a prívlačovou udicou 

som začal šibať vodu. Ako prvý úsek som 

si vybral výpusť z miestneho mlyna. 

Na osiu larvu 

Na háčiku som mal nasadenú umelú 

osiu larvu zaťaženú brokom. Posledný 

rok to bola moja obľúbená nástraha. 

S trochou citu pri vedení nástrahy na ňu 

možno chytať aj v ťažkých úsekoch rieky. 

Tak to bolo aj tu. Tretie nahodenie a na 

háčiku bol prvý potočiak dosahujúci 

lovnú mieru. 

Ajhľa, pomyslel som si, pekne sa nám 

to začína. Pstruha som vyfotil a opatrne 

pustil späť. Aj ďalšie nahodenia osej 

larvy boli úspešné – čo hod, to malý 

041 


príbeh 

Pstruhov potočných je poskromne, 

úlovky patria späť do rieky. 

Môj životný... 

ostriežik. Takže nič, čo by stálo za zmienku. 

Moja prítomnosť však neunikla tamojšej 

svorke psov, ktorá chránila mlyn 

a jeho majiteľa. Svojím štekaním dávali 

votrelcovi najavo, aby sa pratal z ich 

výsostného územia. Na rybách mám 

rád pokoj, a tak som sa radšej pobral. 

Našťastie bola celá riečka predo mnou 

a ja som mohol chytať pokojne po celý 

zvyšok popoludnia. Dokonca aj slniečko 

už vykuklo a bolo to poznať. 

Úsek sa začínal neďaleko zabudnutej 

železničnej stanice. Úhlava je priamo 

pod nosom, pár metrov od cesty. Miesto 

dobre poznám, tento úsek je v dĺžke 

300 metrov takmer nechytateľný. Krovie, 

stromy a brehy zarastené vysokánskou 

pŕhľavou. Ani v minulosti som tam 

nezaznamenal nijaké úlovky, a tak som 

úsek bez zdržiavania prešiel. Konečne 

som prišiel na sútok, kde už bola riečka 

široká vyše päť metrov a s radosťou som 

nahodil. Bác ho! Prvý minipstruh bol na 

svete, za ním ďalší a potom ďalší, hoci 

zatiaľ nič väčšie. 

Cez plece som mal okrem rybárskej 

tašky prehodenú i brašnu s fotoaparátom, 

veď čo ak práve dnes...? 

Pravda, skôr som po dvoch nedávnych 

povodniach predpokladal, že nechytím 

vôbec nič. 

Na moje prekvapenie tu však ryby boli 

a možno na priamy príkaz svätého Petra 

akoby na mňa volali: „Roman, poď si ma 

chytiť!“ 

Dlho nepamätám takýto lov. Úhlava 

FOTOGRAFIE: AUTOR A SHUTTERSTOCK 

042 


je na 

hornom úseku 

chudobná riečka, napriek tomu som 

v každej zákrute chytil dva-tri pstruhy. 

Nič veľké, všetky okolo 25 centimetrov 

a všetky bez rozdielu dostávali slobodu. 

Len si plávajte... 

Vždy je však niečo za niečo. Nielenže 

som sa predieral hustou burinou a krovím, 

ale ešte som hádam pri každom 

desiatom nahodení niekam zavesil 

nástrahu. Buď na koreňoch pod vodou 

alebo vo vetvách kríkov. A čo sa dalo, to 

som odtrhol. Najskôr úspešnú osiu larvu 

a potom aj ostatné nástrahy – od gumovej 

nymfy až po vlastnoručne viazané 

pierko. Po opakovanom preväzovaní 

som nakoniec musel odmotať 15 metrov 

poškodeného vlasca a presvitajúca os 

cievky navijaka dávala tušiť, že vlasca už 

veľa nezostáva, nie viac ako 20 metrov. 

Nepatrím medzi precíznych rybárov, 

čo majú svoje náčinie vždy ako vyžehlené. 

Pokým vlasec drží, mám ho na navijaku 

aj veľa rokov. Dôležitá je pre mňa 

prezentácia nástrahy a pôžitok z lovu. 

Pred ďalším ohybom rieky som konečne 

chytil ďalšieho pstruha dosahujúceho 

lovnú mieru a hneď po ňom ďalšie 

dva. Ani som ich nemeral, daroval som 

im život. Len si plávajte, ja si počkám 

na toho väčšieho. Ako sa vraví, kto si 

počká, ten sa dočká. Veľmi som však 

tomu neveril. Rieku poznám, a keď sa na 

nej chytí 30-centimetrový pstruh, je to 

„macek“. 

Takmer po kilometri rieky som ani 

na mnohých sľubných miestach stále 

nechytil nič väčšie. 

Zaseknutý konár 

Čas plynul a ja som stále nemal nič, čo 

by stálo za fotenie. Stál som pred ďalšou 

sľubnou, hoci neveľkou tôňou, kde sa 

ohýbala rieka. Začiatok tôňe bol zatarasený 

stromom a naplavenými vetvami. 

Zaseknutý konár na dne tône 

sa však zrazu pohol a ja som 

hneď vedel, že mám na háčiku 

obrovskú rybu. 

Tu by mohol byť onen vytúžený 30-centimetrový 

potočiak! 

Zostúpil som podomletým brehom 

k vode a nahodil som proti prúdu gumenú 

nymfu. 

Prvé štyri nahodenia nič, a na piaty 

pokus som zasekol poriadnu vetvu. Doparoma! 

Zasa to odtrhnem, ďalšia nymfa 

bude stratená. Dnešná rybačka ma vyjde 

poriadne draho... Nymfa, háčik, karabínka 

a ustavičné naväzovanie, teda strata 

nielen finančná, ale aj časová. 

Zaseknutou nymfou sa nedalo 

pohnúť, uviazla na dne tôňe. Trhal som 

prútom, aby som ju uvoľnil. Po strate 

predchádzajúcej nástrahy aj s karabínkou 

som túto nymfu naviazal už priamo 

na hlavný vlasec s rizikom, že pri ďalšom 

uviaznutí odtrhnem väčší kus vlasca, 

ktorého som už beztak mal málo. 

Zaseknutý konár na dne tône sa však 

zrazu pohol a ja som hneď vedel, že 

mám na háčiku obrovskú rybu. Tlak 

na prút sa zvyšoval. Tak toto nebude 

30-centimetrový potočiak, ale skôr nejaký 

zabudnutý obor. 

Rybu som nedokázal ani zdvihnúť 

z dna, jazdila si po tôni, ako chcela a ja 

som len jen udržoval napnutý tenký 

vlasec. Stará pätnástka držala, ale ako 

dlho ešte...? A čo je to vlastne za rybu? 

Jej mohutný odpor už začínam cítiť 

v ramene. 

Bez podberáka 

Môj prútik má 12–gramovú vrhaciu záťaž 

a meria len 1,80 metra. Napriek tomu – 

zohnutý ako luk – stále odoláva náporu 

ryby. Konečne sa mi po piatich minútach 

boja podarilo priviesť tajomnú rybu 

k hladine. Zazrel som jej obrys. Jednoducho 

obor! 

Od vzrušenia som takmer nedýchal. 

Len pokoj, sústreď sa a kontroluj rybu, 

opakoval som si. Pod kontrolu som dostal 

seba a čiastočne aj rybu. Rybu som 

držal v ustavičnom ťahu, no jej odpor 

neslabol. Musel som to risknúť. Podbe- 

043 


príbeh 

rák bol v batohu a ja som ho jednoducho 

potreboval vytiahnuť. Prút s rybou som 

držal v jednej ruke, druhou som prehmatával 

batoh. To nie je možné, ja som ho 

niekde v kroví stratil! Vzhľadom na hĺbku 

tône nemôžem ísť po rybu. A podobrať 

ju rukou, na to som si netrúfol ani pomyslieť. 

Žiaľ, nič iné mi nezostávalo. 

Ak sa mi podarí rybu pritiahnuť k brehu, 

budem ju musieť rýchlo chytiť. Ak sa 

mi to vôbec podarí. 

Pred desiatimi rokmi som po vyše 

hodinovom boji s tenkým vlascom chytil 

na rieke Berounke obrovského kapra. 

Len čo bol v podberáku a ja som povolil 

ťah, vyskočil mu háčik z okraja papuľky. 

Našťastie bol vtedy už v podberáku. Podobná 

situácia by sa mohla s tajomnou 

veľkou rybou opakovať. Nemal som inú 

voľbu – ak sa mi podarí rybu unaviť, 

budem ju musieť chytiť do ruky. 

Kto z koho 

Po ďalších desiatich minútach boja 

bola ryba opäť pri hladine. V prvom 

Aj ty dostaneš slobodu... 

okamihu som si pomyslel, že je to 

obrovský jalec. Veľká chvostová plutva 

a občasné úlovky tejto ryby v nižších 

partiách rieky tomu nasvedčovali. 

Veľké pstruhy tu predsa nežijú... 

Boj s rybou bol fascinujúci 

a tlak ryby bol citeľný. 

Rieka bola po predchádzajúcom 

daždi zakalená a z ryby som stále videl 

iba obrysy. Zrazu si to opäť namierila 

do hĺbky a mne sa ju podarilo zdvihnúť 

k hladine iba po dlhšom preťahovaní. 

Z toho, čo som uvidel, sa mi podlomili 

kolená. Na druhom konci udice bol 

obrovský dúhak. Hneď mi bolo jasné, 

že je to moja životná ryba. Mal som 

na udici rybu, ktorá bola na tunajšie 

pomery doslova kapitálna. 

Vyhrané som však ešte rozhodne 

nemal. Nymfu som rybám servíroval 

Kontrast: potočiak verzus dúhak 

na jednoháčiku a starý vlasec mohol 

navyše kedykoľvek prasknúť. Ďalším 

faktorom bol silný bočný prúd v tôni. 

Dúhak si to mohol kedykoľvek rozmyslieť 

a odplávať dolu po prúde rieky. Bol 

som si toho vedomý. V okamihu, keď 

by sa dúhak dostal do prúdu, bol by 

pre mňa stratený. Pár metrov vlasca, 

sila ryby a k tomu intenzita riečneho 

prúdu by boli jednoznačne proti mne. 

Dúhaka som brzdil, koľko to išlo 

a vlasec bol na hranici prasknutia. Len 

aby mi neodplával do prúdu! 

Keď som ho trochu pritiahol k sebe, 

okamžite som zľahka povolil brzdu. 

Obával som sa, že by mi mohol 

plesnutím chvostovej plutvy pretrhnúť 

napnutý vlasec. Dúhak mal ešte stále 

dosť síl, aby nabral silu na útek a aby 

odtrhol vlasec. 

Povolenie brzdy plnilo svoju rolu a ja 

som krôčik za krôčikom začal zdolávať 

rybu. Dobrých pätnásť minút už dúhak 

odolával môjmu zdolávaniu. 

Každú chvíľku vyplával dúhak k hladine 

a pokúšal sa nymfy striasť. Bol 

však taký veľký, že pod ťarchou svojho 

tela a náporu vlasca ani nedokázal 

vyskočiť nad hladinu. Hlavný boj sa 

odohrával pod hladinou s občasnými 

výjazdmi k hladine sprevádzanými veľkými 

vlnami bojujúcej ryby s márnym 

úsilím zbaviť sa zaseknuté nymfy. 

Boj s rybou bol fascinujúci a tlak ryby 

bol citeľný. Konečne už aj na dúhakovi 

bolo poznať únavu a mne sa tým zvyšovali 

šance zdolať zaseknutú rybu. 

Po dvadsiatich minútach tvrdého 

boja som mal rybu konečne pri 

nohách. Bleskove som po nej siahol. 

Skôr, než sa spamätala, bola na brehu 

a ja som sa mohol neveriacky kochať 

obrovským dúhakom. Ryba ako z ríše 

snov, také malé vodné prasiatko – čo 

vidí, to zožerie. 

Prerastený dúhak bol úplne bez 

chybičky a v perfektnej kondícii, určite 

vykŕmený z tunajších malých potočiakov. 

Pravdepodobne išlo o duháka, 

ktorého tu kedysi vysadili a ktorý prežil 

nájazdy rybárov. 

Svoj boj prehral. Ja som bol víťaz 

a lovec nádherného pstruha, na ktorého 

nezabudnem. 

Deň sa ešte neskončil, no ja som 

sa s pocitom úspešného a šťastného 

lovca vydal na spiatočnú cestu hľadať 

stratený podberák. V ten deň stálo 

šťastie pri mne a ja som po necelej polhodinke 

podberák našiel. K autu som 

sa tak vracal spokojný a so životným 

zážitkom. 

• 

044 


inzBL0074

na položenú 

Vývoj techniky chytania nedravých 

rýb priniesol v uplynulých 

desaťročiach mnoho 

vynálezov, objavov a zlepšení, 

ktoré výrazne posunuli 

vpred naše taktiky 

a prístupy k športovému 

rybolovu. 

Bob Morris 

KTO VYNAŠIEL FEEDER? 

Uprednostňujem závesné 

signalizátory záberov 

pred klasickou 

feedrovou špičkou. 

046 


Úplne nové materiály na 

výrobu udíc, odolnejšie 

monofilové vlasce i splietané 

šnúry, spoľahlivejšie 

navijaky, elektronické signalizátory 

záberu, sofistikované koncové montáže 

a nástrahy, to všetko zmenilo svet 

rybárčenia. Zrejme väčšina z nás má 

svoju obľúbenú súčasť náčinia, ktorej by 

sme dali hlas pri hlasovaní o tom, ktorá je 

z nich je najvýznamnejšia. 

To ma vedie k úvahám, koľko hlasov by 

asi získalo feedrové kŕmidlo. Ak vezmete 

do úvahy obrovský rozsah používania 

tohto dômyselného zariadenia, musíte 

súhlasiť, že kŕmidlový košík (po anglicky 

„feeder“) a všetky jeho modifikácie by 

sa mal nachádzať niekde na vrchole 

zoznamu. 

Kde a kedy však feedrové kŕdmidlo 

vzniklo? 

Natáčkami na ryby 

Na moje vlastné prekvapenie som našiel 

indíciu naznačujúcu, že kŕmidlo v podobe, 

v akej ho dnes poznáme a používame, 

sa zrodilo celkom blízko môjho bydliska, 

v grófstve Kent v polovici 50. rokov. 

Ja osobne som v tom období ešte ryby 

nechytal, ale môj dobrý rybársky priateľ 

Jim Chitty, rád lovil v oblasti Kentu 

a často sa zúčastňoval na autobusových 

rybárskych výletoch, ktoré organizoval 

klub z juhovýchodného Londýna. To bolo 

vlastne miesto, kde som ho prvýkrát 

stretol. 

Jedným z pravidelných cieľov týchto 

výletov bola rieka Stour v Kente neďaleko 

Canterbury. Táto časť rieky je pod 

značným vplyvom morského prílivu a keď 

sa začne odliv, sú na nej silné prúdy. 

Keď hĺbka vody dosiahla v priemerne 

2,5 metra a hlavnými lovnými rybami boli 

veľké, často sťahované kŕdle pleskáčov, 

bolo dôležité dostať krmivo až na dno 

skôr, než ho prúd mohol odniesť preč, na 

prospech rybárov loviacich poniže. 

V tom čase sa už bežne používali výklopné 

kŕmidlá (bait dropper) pre lov na 

položenú v rieke, no predovšetkým s voľným 

krmivom, červami, konopami atď. 

Kvalitná zmes na 

dno ryby presvedčí 

Kŕmna zmes groundbait sa robila taká 

tuhá a ťažká, ako to bolo možné, niekedy 

sa do nej dokonca pridávali kamene, 

aby sa vyriešil problém s odplavovaním 

návnady z miesta nahodenia. 

História feedrových kŕmidiel sa 

začala písať pred vyše 60 rokmi 

dámskymi natáčkami na vlasy... 

Bolo to pomerne úspešné, ale reálna 

zmena prišla až po tom, čo Jim a jeho 

kamaráti (ku ktorým patrili Eddie Costin 

a Peter Shipton) začali na rybársky vlasec 

pripevňovať veľké natáčky na vlasy. S ich 

pomocou potom vedeli dostať guľky 

kŕmnej zmesi priamo na miesto lovu. 

Toto zlepšenie vyvolalo veľký záujem 

medzi miestnymi rybármi. A tak, dámskymi 

natáčkami na vlasy, sa začala pred 

vyše 60 rokmi písať história feedrových 

kŕmidiel... 

Jim, samozrejme, netvrdí, 

že vymyslel feedrové 

kŕmidlo, ale ja som nikdy 

nepočul o skoršom využívaní 

tejto metódy. Rátať sa 

nemôžu ani obrázky Walkera 

a iných rybárov znázorňujúce 

nástrahy, ako je zemiak, obalené 

v kŕmnej zmesi na zlepšenie 

nahadzovania a zvýšenie atraktivity 

nástrahy. 

Nech už prišli feedrové kŕmidlá odkiaľkoľvek, 

nedá sa poprieť, že mali dramatický 

vplyv na modernú rybársku scénu 

na sladkých vodách a len málo univerzálnych 

rybárov teraz ide na nové lovné 

miesto bez feedra alebo dvoch vo výbave. 

Dokonca aj niekto ako ja, koho základnou 

výbavou je vždy a všade, kde je to možné, 

plavák, musí pripustiť, že niekedy je také 

presné umiestnenie návnady, aké dokáže 

kŕmidlo v niektorej zo svojich mnohých 

foriem, neprekonateľné. V súčasnosti 

podľa mňa možno za „kŕmidlá“ považovať 

aj PVA systémy, najmä ak je cieľovou 

rybou pleskáč. 

Prejavy aktivity 

Pravdou je, že hoci som väčšinu lieňov 

a kaprov ulovil blízko pri brehoch jazier, 

zdá sa, že existujú situácie, keď je takmer 

nemožné prilákať pleskáča na dosah 

primeranej plavákovej zostavy. Niekedy 

Môj feederový 

navijak ACS 

Ďalší jedinec v sieti 

047 


na položenú 

mi kratšia vychádzka nestačí na chytenie 

väčších, pretože trvá dlhšie, kým ich prilákam 

namiesto vnadenia. Samozrejme, 

stáva sa, že prídem a hneď chytím rybu, 

ale väčšinou musím čakať. Môže to trvať 

niekoľko hodín alebo aj dlhšie v závislosti 

od množstva rýb vo vode a veľkosti 

vodnej plochy. 

Dobrou vlastnosťou pleskáčov je však 

to, že sa často prevaľujú a prezrádzajú 

svoju prítomnosť, čo znamená, že sa za 

nimi môžem presunúť. Žiaľ, nie vždy to 

vedie k úspechu, lebo – ako som zistil 

- pleskáče sa prevaľujú aj vtedy, keď sa 

nekŕmia. Niekedy len prevaľovaním víria 

vodu a zdá sa, že existuje malá šanca 

prilákať ich dolu ku krmivu, ak nie ste pripravení 

na dlhú rybačku trvajúcu 24 hodín 

a viac. Svoju prítomnosť niekedy prezrádzajú 

narážaním a otieraním o vlasec. 

Som taký presvedčený, že húf pleskáčov 

sa nedokáže vyhnúť narážaniu do vlasca 

a tým prezradeniu svojej prítomnosti, že 

počas krátkej rybačky sa zvyčajne presúvam 

na iné miesto, ak takýto kontakt 

nezaznamenám. Samozrejme, takýto 

prístup nie je užitočný vo vode, kde sa 

vyskytuje len niekoľko veľkých osamelých 

pleskáčov. V tom prípade je rozumnejšie 

vnadiť, sedieť a čakať. Ja sa však týmto 

miestam vyhýbam. Keby som mal čakať 

celé dni na záber, radšej by som lovil liene 

alebo kapry. 

Lov na feeder neznamená len nahodiť 

a dúfať v dobrý výsledok. Nech už lovíte 

akékoľvek ryby, vždy si možné taktiku 

používania feedra prispôsobiť tak, aby sa 

hodila. A niekoľko zmien zostavy môže 

významne zlepšiť vaše šance. Samozrejme, 

prvou vecou, ktorú treba riešiť, je 

miesto lovu. Ale za predpokladu, 

že ste na správnom mieste, 

Naplnené kŕmidlo 

Feedrové 

špičky nie sú 

na indikáciu 

záberu až tak 

dobré, keďže 

ako zábery 

vyzerajú aj 

všetky údery 

o vlasec. 

je často trochu prekvapujúce, prečo sa 

vám neplní sieťka na úlovky. 

Ako som povedal, ak je na mieste lovu 

húf pleskáčov, zvyčajne sa to zreteľne 

prejaví na aktivite vašich vlascov. Ak sa 

na vlascoch neprejavuje nijaká aktivita, je 

pravdepodobné, že tam nie sú nijaké ryby 

alebo v najlepšom prípade je ich veľmi 

málo rýb. Ak na druhej strane vidno veľa 

aktivity, ale nemáte zábery, ktoré by ste 

mohli zaseknúť, je možné, že ryby sa nezačali 

kŕmiť a stále ešte len prichádzajú. 

Pravé a falošné 

Často zisťujem, že musím strpieť dlhé obdobie 

takejto „neproduktívnej“ aktivity 

predtým, ako na háčik naozaj dostanem 

prvú rybu. Môže to závisieť od toho, ako 

veľa návnady som dal do vody, aká je veľkosť 

húfu atď. Na druhej strane, ak sa 

domnievate, že máte veľa dobrých 

záberov, a rybu napriek tomu 

nezaseknete, zrejme pôjde len 

o údery o vlasec. Často sa stáva, 

že sa mi policajt pomaly zdvihne 

úplne hore, takže sa snažím rybu 

zaseknúť. Ak sa to udeje trikrát bez 

toho, aby bola ryba na háčiku, potom 

nasledujúcu nechám a čakám, kým sa 

zasekne sama, čo často stane. 

Iný trik, ktorý často používam v týchto 

situáciách, som sa naučil dávno v minulosti, 

keď som chytal vo veľkých kŕdľoch 

pleskáčov v oblasti Norfolk Broads. Tam 

niekedy malo narážanie rýb do vlascov 

dosiahlo epidemické rozmery. V takom 

prípade som nakoniec nahodil prázdny 

method feeder bez nástrahy. Je prekvapujúce, 

koľko naozaj dobrých záberov 

môžete mať aj bez nástrahy. A niektoré 

z veľkých pleskáčov si vytiahli z cievky 

navijaka pekný kus vlasca. Treba ich len 

nechať a čakať, kým sa niektorý z nich 

nenapichne na háčik sám. Zvyčajne to 

urobia, keď sú aktívne a keď ich je na 

mieste vašej rybačky veľa, preto o potravu, 

súperia. 

Ak chytíte vlasec medzi prsty, môžete 

ľahšie spoznať rozdiel medzi pravými 

a falošnými zábermi, keď vlasec iba 

skĺzne rybe po chrbte. Takýto kontakt sa 

citeľne líši od riadneho trhnutia pri skutočnom 

zábere. Túto taktiku používam 

najmä pri chytaní mrien. 

Jedna vec je však istá - som oveľa spokojnejší, 

keď sa stále niečo deje, hoci sú 

to len domnelé zábery. Prinajmenšom to 

živí moju nádej, že príde aj útok na háčik. 

Dĺžka nadväzca 

Niektoré z falošných záberov sú spôsobené 

tým, ako ryba udiera do feedrového 

kŕmidla a snaží sa z neho dostať návnadu. 

Potom je dôležité, aby ste nemali 

nadväzcovú šnúru príliš dlhú. Ak sa ryba 

sústredí na kŕmidlo a vaša nástraha bude 

meter vzdialená, ryba si ju zrejme ani 

nevšimne. To, samozrejme, neplatí, ak 

ste návnadu rozptýlili na väčšej ploche 

a ryba sa nekoncentruje na kŕmidlový 

košík. Je to tiež menej dôležité, keď chytáte 

ryby v rieke, keďže nástraha sa bude 

pohybovať dole prúdom smerom od feedra 

a ryba môže najprv objaviť nástrahu. 

V stojatej vode však treba mať nástrahu 

blízko kŕmidla, aby sa zvýšila šanca na jej 

rýchle objavenie. Celkove je však dobré 

vnímať feeder ako nástrahu, pretože ryby 

priťahuje predovšetkým kôpka krmiva, 

ktorú obsahuje. Pri love na method 

feeder je to potom celkom jednoznačné. 

Som presvedčený, že toto je dôvodom, 

pre ktorý sú umelé nástrahy, ako je imitácia 

kukurice, kukiel atď., také úspešné 

pri použití v kombinácii s feedrom. Háčik 

s nástrahou leží vedľa tesne feedra, záber 

je teda vysoko pravdepodobný. 

Pravda, môže to spôsobiť rôzne 

problémy, napríklad ten, že sa háčik 

zachytí o feeder alebo sa zapletie už 

pri nahadzovaní. To neplatí pri použití 

method feedra, keď je nástraha ukrytá 

priamo v nádnade. V poslednom období 

experimentujem s rôznymi nadväzcami 

a dokonca vyrábam svoje vlastne 

feedrové kŕmidlá v snahe vyriešiť tento 

problém. Niektoré z týchto nových úprav 

sú úspešné, ale o tom hádam inokedy. 

Feederová zmes 

Ak sa držíte názoru, že feedrové kŕmidlo 

je takisto svojím spôsobom nástrahou, 

FOTOGRAFIE: COARSE ANGLING TODAY 

048 


Lov na položenú je dostatočne 

univerzálny na to, aby sa 

ním dala chytať široká škála 

rybích druhov. 

musíte to, čím ho naplníte, dobre zvážiť. 

V poslednom období som aj ja zmenil 

prístup k feedrovému krmivu. Kedysi 

by som bol primiešal do hotovej zmesi 

z obchodu takmer všetko, čo je ako-tak 

jedlé, s presvedčením, že v porovnaní 

s krmivom bude nástraha aspoň atraktívnejšia. 

Teraz to vidím opačne a snažím 

sa pamätať na to, že feedrová zmes 

je zároveň mojou nástrahou a práve po 

nej pôjde ryba najprv. 

Takže aké druhy feedrových zmesí by 

sme mali použiť? Samozrejme, nechceme 

na krmivo minúť veľa peňazí, ale teraz 

do nej rád zapracujem peletový prášok, 

rybiu múčku, chlebovú strúhanku 

a kompaktnú zložku, ako je krmivo pre 

psy, napr. Vitalin. Ja zároveň pridávam 

poriadnu hrsť čohokoľvek, čo používam 

ako nástrahu - pelety, kukuricu, červy, 

sekané boilies alebo cesto - aby som 

zaručil, že pleskáč, alebo akákoľvek lovená 

ryba, nevníma nástrahu ako úplne 

odlišnú. A aj keby to nemalo význam, je 

lepšie sa poistiť ako potom ľutovať. 

Samozrejme, ak používate method 

feeder, musíte urobiť zmes tuhšej 

konzistencie, aby ste sa vyhli tomu, že 

o ňu prídete pri nahodení. Ak sa však 

vyžaduje rozmoknutejšia štruktúra 

- niekedy to u pleskáčov vyvoláva 

rýchlejšiu reakciu, možno preto, že 

v oblasti vnadenia vzniká mračno - rád 

používam klietkové kŕmidlo, ktoré 

vydrží nahodenie, ale potom rýchlo 

vyprázdni svoj obsah. Použitie tohto 

prístupu mäkkej zmesi a časté nahadzovanie 

môžu vytvoriť peknú vrstvu 

krmiva na dne a zároveň možno vidieť, 

ako sa z tohto miesta šíri oblak, ktorý 

by mohol prilákať ryby zo širšej oblasti. 

Jedna z účinných taktík na kratších rybačkách 

s feedrom je nahodenie jednej 

montáže presne na miesto vnadenia, 

a druhú montáž nahadzovať okolo 

vnadiska s cieľom hľadať ryby, ktoré 

sa na kôpku krmiva bezhlavo nevrhli. 

Pozor, väčšinou to bývajú väčšie a opatrnejšie 

exempláre, ktoré sa nekŕmia 

so „stádom“. Je až prekvapujúce, ako 

často sa na túto túlajúcu sa udicu 

podarí dosiahnuť záber! 

Dôkaz správnosti 

taktiky a techniky 

Vždy presne! 

Pred časom som podnikol menší nákup, 

ktorý zmenil môj prístup k lovu 

na feeder. Kúpil som jeden pár navijakov 

MAP ACS. Zaobstaral som si ich 

na konkrétny účel – na feedrový lov, 

pretože majú dobrý klip na vlasec, 

ktorý spoľahlivo zabezpečuje, že 

pri nahadzovaní vždy lieta montáž 

na rovnakú vzdialenosť a presne na 

určené miesto. Vytýčim si bod na 

protiľahlom brehu, napríklad strom 

alebo iný nápadný bod, potom 

nahodím na miesto, kde chcem 

loviť, a zavesím vlasec do klipu. Pri 

ďalšom nahodení už stačí iba držať 

správny smer. Takto vždy trafím cieľ. 

Dve techniky 

Lov na položenú je dostatočne univerzálny 

na to, aby sa ním dala chytať široká 

škála rybích druhov. Často ho popri pleskáčoch 

používam aj na lov lieňa, plotice, 

ostrieža a príležitostne aj úhora. Radšej 

však lovím s policajtmi ako s chvejivými 

špičkami typickými pre feedrový lov. Inak 

je to, keď chytám malé plotice na menšie 

háčiky a nástrahy v zimných mesiacoch. 

Nie som si istý, či je v oboch technikách 

až taký rozdiel. Faktom je, že lov na položenú 

si môžete postupným získavaním 

skúseností prispôsobiť aj pri rozličných 

formách indikácie na lov rozličných druhov 

rýb v rozdielnych podmienkach. Zistil 

som však, že je ťažšie spozorovať rozdiel 

medzi reálnymi a falošnými zábermi, keď 

používate chvejivú špičku. Pri použití policajta 

a priebežnej kŕmidlovej montáže 

je vcelku jasné, že keď ide signalizátor 

hore a potom sa vráti späť do predošlej 

pozície, pravdepodobne to bol „záber na 

vlasec“. Keď sa však zastaví na polceste 

a nepohýna sa späť, potom je zrejmé, že 

sa pohol háčik s nástrahou. A to je záber. 

Pokiaľ ide o moje náčinie na lov na 

položenú, dalo by sa o ňom dlho hovoriť, 

ale zhrniem len základné fakty. Väčšinou 

chytám „na ťažko“ liene a pleskáče, 

a najčastejšie na to používam moje prúty 

na mreny, hoci to možno znie čudne. 

Ak sa môžem vyhnúť ďalekým hodom, 

urobím to. Ide o udice dlhé 3,35 metra 

s testom na 1,25 lb a mám skúsenosť, že 

s kŕmidlom normálnej veľkosti približne 

do 55 gramov môžem zvyčajne nahadzovať 

až do vzdialenosti 80 metrov, ak 

je to nutné. Tieto prúty sú vhodné na 

zvládnutie väčšiny rýb, hoci aj náhodného 

kapra, ktoré sú dnes už takmer všade. 

Vo Francúzsku som týmto náčiním dostal 

na podložku aj kapry do hmotnosti 

18 kg. Z toho dôvodu zriedka používam 

slabší vlasec ako 8 lb (3,6 kg) a nadväzec 

minimálne 6 lb (2,7 kg). Najmä keď 

chytáte na feeder, musíte stav svojich 

vlascov pravidelne kontrolovať, keďže ich 

poškodzuje sústavné nahadzovanie. Možno 

som držgroš, ale naozaj sa mi nepáči, 

keď sa mi vlasec utrhne a feeder zostane 

v modrej diaľke. Ale to asi nikto... • 

049 


expert radí 

Péter Bartha 

MUŠKÁRKOU NA ZUBÁČE 

1. 

časť 

VYBAVENIE 

Možnosti muškárenia sú v našej krajine, 

žiaľ, dosť obmedzené. Nízke stavy pstruhov 

zapríčiňujú to, že cieľovou rybou klasického 

suchého muškárenia sa stali dokonca jalce. 

Áno, situácia je zlá, nie však zúfalá... 

Našťastie môžeme muškárskou 

technikou úspešne 

loviť na našich domácich 

nepstruhových vodách. 

A to aj také dravé a športovo hodnotné 

ryby, na ktoré platí strímerová 

technika. Popri šťukách a boleňoch je 

aj zubáč rybou, na ktorú strímer platí, 

a to nielen vo dne, ale aj v noci. 

A predsa je v muškárskych kruhoch 

zubáč veľkoústy obkolesený akýmsi 

mystériom, preto s ním zvyčajne 

začínajú s nedôverou. V našej tlači 

a na slovenských webových stránkach 

nájdeme málo skutočne užitočných 

informácii o love na zubáčov muškárením, 

a ani zo zahraničnej literatúry 

nemôžeme načerpať veľa o tejto 

téme. V tejto sérii niekoľkých článkov 

preto ponúknem čitateľom Blinkra 

050 


Zubáč s podobnou veľkosťou pri 

muškárení nám poskytne vážny 

zážitok pri zdolávaní. 

vlastné skúsenosti a z nich vyvodené 

závery. 

Vzrušujúci spôsob lovu 

Na začiatku nočnej rybačky, o ktorej 

sa chcem v tejto súvislosti zmieniť, 

som plánoval chytať v pomerne plytkej 

vode pri menšej skale, kde som už 

predtým ulovil klasickou prívlačou veľa 

pekných rýb. Breh bol veľmi strmý, silný 

prúd mi ťahal strímer pred kamene, 

v ktorých blízkosti stáli ryby. K rieke 

som prišiel neskoro v noci, opatrne 

som sa priblížil k brehu, kde som si našiel 

miesto na plochom kameni. Začal 

som odvíjať šnúru a mušku som pustil 

pred nohy do vody. Popúšťal som ju 

niekoľko metrov z navijaku, keď zrazu 

voda predo mnou vybuchla - prudkým 

pleskotom sa ozval zubáč. Chytiť sa 

mi ho nepodarilo, nebol som pripravený 

na záber, veď som takmer ešte 

ani nezačal chytať. Do toho času som 

ešte neulovil zubáča, ktorý by mal viac 

ako 2 kilogramy, a tento bol určite nad 

dvojkilovou hranicou. Po tom, čo som 

sa vzchopil zo šoku, som začal opäť 

loviť, ale viac záberov som veru nemal. 

Bola to pekná ryba a stratil som ju 

vinou mojej neskúsenosti a chvatu. 

Naučil som sa však jednu dôležitú vec: 

ak chceme chytiť zubáča muškárením, 

musíme sa pripraviť aj na nepredvídateľné 

situácie. 

Najnapínavejšou okolnosťou 

nočného lovu zubáčov na muškárku 

je to, že môžeme uloviť veľkú rybu aj 

v tesnej blízkosti brehu, keď máme 

odvinuté len malé množstvo šnúry. 

Unavovať túto veľkú rybu ľahkým 

náčiním – to robí túto metódu veľmi 

vzrušujúcou. 

Verte metóde! 

Podľa môjho rybárskeho denníka som 

celkove chytil muškárením 76 zubáčov, 

drvivú väčšinu v noci, na Dunaji. Je 

dôležité spomenúť, že určite som chytil 

aj ryby v takej situácii, keď sa dali 

uloviť aj voblerom, predovšetkým vo 

vodách s množstvom kameňov a skál. 

Pre tieto situácie bolo charakteristické, 

že ryby sa koncentrovali na pomerne 

malej ploche. Keď moji kamaráti počas 

zimného lovu zubáčov v korytách riek 

a zálivoch používali gumené rybičky, 

ja som to vytrvalo skúšal muškárenín 

s potápavými šnúrami, ale úspechy 

sa nedostavili. Napriek tomu platí, že 

keď sa nám podarí uloviť zubáča na 

jednom mieste na vobler, môžeme si 

byť istí, že hoci nie ľahko a ihneď, no 

napokon predsa len chytíme modrochvostého 

princa noci aj na strímer. 

Pri tomto spôsobe rybolovu je dôležité, 

aby sme metóde verili, obzvlášť 

pri love na zubáčov. Teraz, keď už sme 

vyzbrojení vierou, pozrime sa, čo budeme 

potrebovať! 

051 


expert radí 

Pripravme sa na prekvapenie: 

mieň na mušku! A verte či nie 

počas – letných nočných dní. 

Popri boleňovi a jalcovi máme 

šancu aj na šťuku ako nočného 

hosťa pri muškárení. 

Optimálny prút 

Prúty vyššej kategórie určené na bežnú 

prívlač sa zdajú byť oveľa jemnejšie, 

ešte aj v porovnaní s klasickými udicami. 

Pre ich jemnosť a šancu uloviť 

na mušku väčšiu rybu pokladám za 

najvhodnejšie použitie muškárskej 

udice so šnúrou triedy č. 8. Ja sám 

som začal muškáriť s prútom triedy 9, 

ale aj skutočne „zabijacký“ muškársky 

prút poskytuje neporovnateľne väčší 

zážitok zo zdolávania ako skôr používaná 

10-40 gramová klasická prívlačová 

udica. Človek jednoducho viac precíti 

tú silu a bojovnosť ryby pri zdolávaní 

s muškárkou ako s prívlačovým prútom. 

Neskôr som ešte zmenil prút na triedu 

8. V tých rokoch prišli úspechy veľmi 

ľahko, vedel som hravo chytiť zubáča. 

Musím však poznamenať, že vtedy bolo 

v dunajských lokalitách podstatne viac 

zubáčov. Hmotnosť 1,5 kila dlho pre 

mňa znamenala akúsi hranicu, nevedel 

som ju prekročiť. Napriek tomu, že 

klasickou prívlačou som lovil aj väčšie 

jedince, na mušku to nešlo. 

Dôvod bol veľmi jednoduchý. 

Hrubá muškárska šnúra jednoducho 

vystraší skúsené zubáče „poľujúce“ 

blízko hladiny. Dlho som považoval 

prút triedy 6 za priveľmi slabý na tieto 

účely, ale nie je to tak. S udicou triedy 

6 a vyhovujúcim vybavením vieme 

chytiť prakticky akéhokoľvek zubáča 

a dobre použiteľná je aj na dlhšie 

hody. Podstatne tenšia šnúra nevzbudí 

podozrenie zubáčov. Presnú, jemnú 

prezentáciu a opatrné priblíženie sa 

k miestu si musí osvojiť každý, kto chce 

byť úspešný v muškárení na zubáče! 

Materiál leadera musí byť 

bezpodmienečne meravý, tuhý. 

Navijak a šnúra 

Dôležitosť navijaka je podstatne menšia, 

veľa slov nemusíme naň vyplytvať. 

Musí byť spoľahlivý a podľa možnosti 

by mal byť large arbor, čiže disponujúci 

širokým bubnom. Takáto veľkosť 

bubna je užitočná, keď chceme rýchlo 

navinúť šnúru. Brzdu budeme potrebovať 

len výnimočne, unavovanie 

zubáčov nie je charakteristické dlhým 

uháňaním a jačavou brzdou. 

V mojich prvých rokoch rybárčenia 

som vyskúšal rôznorodé šnúry s rôznymi 

vlastnosťami, ale nateraz používam 

výlučne plávajúcu šnúru. Nerátajúc 

extrémne prípady, nikdy nebudeme 

potrebovať potápavé šnúry, s vyhovujúcimi 

strímermi vieme vyriešiť 

skoro každú situáciu aj s plávajúcimi 

šnúrami. S použitím ťažších strímerov 

vieme loviť aj 3 metrovej hĺbke. 

Pretože nebudeme potrebovať loviť 

na veľké vzdialenosti, úloha šnúry je 

obmedzená, pri výbere je však dôležitý 

menší priemer. 

Čiže keď to mám jedným slovom 

zhrnúť, najpodstatnejšia je kvalitnejšia 

udica s ktorou vieme kvalitne hádzať 

a zdolávať naše úlovky. 

Leader 

Pokiaľ ide o túto časť výstroja, odporúčam 

sa jej venovať viacej ako napríklad 

navijaku. Je veľmi dôležité používať 

kvalitný leader. Materiál leadera musí 

byť bezpodmienečne meravý, tuhý. 

Túto jeho dobrú tuhosť potrebujeme 

aplikovať najmä pri nahadzovaní, 

nakoľko pri použití jemnej hlavnej 

šnúry sa nám môže stať, že strímer 

sa nám doň zamotá. Ja osobne mám 

rád a odporúčam nemecké Maximy, 

ktoré sú výnimočne odolné proti 

opotrebovaniu a osvedčili sa svojou 

tuhosťou ako najlepší výber. V jednom 

americkom rybárskom magazíne som 

našiel nasledovné parametre, ktoré 

v Amerike uplatňujú pri love ostračiek 

veľkoústych. Zdajú sa mi však plne 

vhodné na lov zubáčov: 

Nadväzec pre prút 290 cm trieda č. 6 

dĺžka 

hrúbka 

90 cm 0,50 mm 

80 cm 0,43 mm 

70 cm 0,38 mm 

50 cm 0,25 mm 

Pri používaní udice s dĺžkou 

290 centimetrov triedy č. 6 som čoraz 

viac začal aplikovať uvedenú tabuľku 

a jednoducho sa mi zvýšil počet 

záberov. Ak je prúdenie silné alebo sa 

ryby zdržiavajú hlbšie, zvyšujme smelo 

dĺžku nadväzca: napríklad na 25 milimetrový 

priemer použite pokojne aj 

1-1,5 metrov dlhý nadväzec. Veľkou výhodou 

tohto leadera je, že s tou istou 

výbavou môžeme loviť i bolene. Ak sa 

predsa niekto rozhodne použiť leader 

s priemerom 20 milimetrov na bolene, 

odporúčam dĺžku asi 60 centimetrov. 

Ostatná výbava 

Ak chceme na muškárku chytiť zubáča, 

budeme potrebovať okrem základnej 

výbavy ešte zopár vecí. Osvedčil sa mi 

aj košík na muškársku šnúru, predovšetkým 

pri love z brehu. Ak sa dá, 

odporúčam použitie čelovky, na ktorej 

je červená farba, nakoľko svietením 

klasickou čelovkou na vodu by sme 

mohli poplašiť všetky ryby na okolí. 

Samozrejme ja sa pokúšam chytať bez 

svetla. Ešte je dôležitý brúsny kameň, 

háčiky sa ľahko vyštrbia na kameňoch. 

Potrebujeme ešte kliešte na vyslobodeniu 

a samozrejme krabicu kvalitných 

strímerov. 

• 

(Nabudúce predstavím techniku rybačky.) 

FOTOGRAFIE: AUTOR A SHUTTESTOCK 

052 


VÝBER NÁSTRAH 

NA ZUBÁČA 

Matúš Nemec 

Ako si vybrať správnu umelú 

nástrahu z obrovského 

množstva, ktoré dnes výrobcovia 

ponúkajú? A čomu dať prednosť? 

Značke alebo cene? 

053 


mladý rybár 

Twistery vábia ryby 

svojimi dlhými vlajúcimi 

chvostíkmi. 

Klasika: 

gumené 

rybky 

Ktorá je správna? Na trhu sú, 

samozrejme, aj nástrahy 

známych značiek, ktoré si 

už pred rokmi urobili v rybárskom 

cechu meno a tomu zodpovedajú 

ich ceny. V tomto prípade teda 

platíme aj za značku. Každý z nás sa 

musí pri návšteve predajne rybárskych 

potrieb rozhodovať, či siahne 

po výrobku renomovanej firmy, alebo 

sa uskromní s lacnejšou imitáciou, 

ktorej prípadná strata nás nebude tak 

mrzieť. 

Dôležitejšia otázka, ako to, či zvoliť 

značkový, alebo lacnejší produkt, je 

to, aká nástraha bude v danej situácii 

správna. Z kovu, plastu, dreva, gumy, 

Každý z nás sa musí 

pri návšteve predajne 

rybárskych potrieb 

rozhodovať, či siahne 

po výrobku renomovanej firmy, 

alebo sa uskromní s lacnejšou 

imitáciou, ktorej prípadná 

strata nás nebude tak mrzieť. 

peria, umelých vláken...? Čo nám prinesie 

vytúženú rybu? 

Iste, každý má svoju obľúbenú 

nástrahu a vnucovať mu inú voľbu by 

nebolo namieste. Rybár musí svojej 

nástrahe predovšetkým veriť. Keď 

prídem do obchodu, väčšinou viem, 

čo chcem. Obchodník by mal vedieť 

odborne poradiť, no nie je to vždy tak. 

Nikto z nás sa nevenuje rovnako intenzívne 

všetkým spôsobom lovu a nemôže 

vždy kvalifikovane radiť. Horšie 

je, ak vám predajca nanúti nástrahu, 

ktorá mu leží najdlhšie v regáli. Choďte 

teda nakupovať s určitou predstavou! 

Ja dám na vnútorný pocit a rozhodne 

nekupujem všetko, čo sa mi zapáči. Aj 

Medzi najstaršie 

a stále 

účinné 

nástrahy na 

dravce patria 

plantavky. 

Na rotačné 

blyskáče 

zaberajú 

skôr menšie 

zubáče. 

054 


Páperové nástrahy si vyžadujú 

viac zručnosti a skúseností. 

tak pri vode nemám možnosť vyskúšať 

všetky. 

Pred výberom nástrahy sa treba 

zamyslieť, v akej vode budeme loviť, 

či je prúdiaca alebo stojatá, hlboká 

alebo naopak plytká voda. Všetko má 

svoj význam. Univerzálna nástraha do 

všetkých vôd zatiaľ neexistuje, aj keď 

by vám ju v niektorých obchodoch 

možno radi predali. Prejdime však 

k jednotlivým nástrahám. 

Gumky 

Medzi najviac používané a zároveň 

aj najlepšie na lov zubáča patria 

gumené nástrahy. Je ich veľmi veľa, 

preto si môžeme vybrať tú, ktorá by 

mala podľa nášho názoru predátora 

zaujať. 

Gumené nástrahy majú v zásade 

dve rôzne zakončenia a podľa ich sa aj 

rozdeľujú na twistery a kopytá. Kopytá 

majú chvostík v tvare žehličky, twistery 

spravidla dlhý 

chvostík zahnutý 

v tvare písmena 

C. Guma, 

z ktorej sú 

vyrobené 

nástrahy, 

by mala 

byť mäkká 

a ohybná, 

lebo 

v opačnom prípade nástraha pri pohybe 

pod hladinou nepracuje, nevlní sa. 

Nástraha musí zaujať dravca predovšetkým 

pohybom a potom aj farbou. 

V zimných mesiacoch nezaškodí gumy 

prevariť v horúcej vode asi 3-5 minút, 

aby boli ešte ohybnejšie a lepšie 

pracovali v studenej vode. Mne sa to 

osvedčilo. 

Pozornosť pri výbere nástrahy 

venujem aj jej farbe, lebo nie je celkom 

pravda, že ryby nerozoznávajú farby. 

Podstatné je však vydráždiť rybu pohybom 

nástrahy. Podľa mojich skúseností 

až potom, keď začne prenasledovať 

nástrahu, zohráva rolu aj jej farba. 

Tá však na nerozhoduje pri väčších 

Autor s kapitálnym 

zubáčom 

055 


mladý rybár 

Ktorý je lepší? 

A aký vobler je lepší – drevený alebo 

plastový? Neexistuje jednoznačná 

odpoveď, no keď potrebujem 

nahodiť ďalej, vyberiem zo škatuľky 

plastový vobler, ktorý je o polovicu 

ťažší ako drevený a dá sa s ním aj 

pekne nahadzovať. Na lov zubáčov 

rád používam aj zvukové voblery, 

ktoré majú v sebe oceľové guľôčky 

a pri pohybe nástrahy narážajú 

o seba aj o stenu voblera a vytvárajú 

„hrkavý“ zvuk, na ktorý zubáč 

reaguje pomerne razantne. 

Voblery sú najvhodnejšie 

vo veľkosti 7 až 12 cm. 

Dnes sa najviac zubáčov 

loví na gumené nástrahy. 

hĺbkach alebo zakalenej vode, lebo 

tam už ryba ťažko rozozná ryba nejakú 

farbu. Farbu nástrahy si pri príchode 

k vode vyberám podľa obdobia a zároveň 

aj podľa stavu vody. Do čistej vody 

používam svetlé farby alebo prírodné 

vzory, a naopak – do kalnej vody 

skôr použijem reflexné alebo výrazne 

sfarbené nástrahy. V čistej vode sa 

mi veľmi osvedčili farby, ako je biela, 

čierna, perleťová, prípadne imitácie 

plotice alebo beličky. Do kalnej vody 

sú dobré farby, ako je reflexná zelená, 

žltá, oranžová a červená. 

Plantavky a rotačky 

Kovové nástrahy sa rozdeľujú do 

dvoch skupín, a to na plantavky a rotačné 

blyskáče. Rotačky sa používajú 

menej často, lebo nie sú výslovne 

určené na cielený lov zubáčov. Nie je 

to však nemožné. Zubáč sa dá uloviť 

aj na rotačku, no väčšinou ide o malé 

jedince. Najčastejšie sa na ňu podarí 

chytiť zubáča za tmy, keď sa zdržiava 

pri hladine. Vtedy je vhodná strieborná 

alebo strieborno-zelená rotačka. V lete 

poväčšine chytáme na rotačky zubáče 

s dĺžkou 30-40 centimetrov. V zime sa 

nám podarí chytiť zubáča aj cez deň 

a vtedy je najväčšia pravdepodobnosť, 

že bude väčší, ale určite nepôjde o trofejnú 

rybu. 

Naproti tomu veľmi účinná je 

FOTOGRAFIE: AUTOR 

056 


V tečúcej vode je dôležité 

udržať napriek prúdu nástrahu 

v požadovanej hĺbke. 

plantavka. Tú by sme si mali vyberať 

podľa hĺbky, v akej chceme loviť alebo 

s prihliadnutím na silu prúdu, aby sme 

nemali príliš ťažkú nástrahu v plytkej 

vode. Spôsobovala by plašenie plašenie 

rýb. Do prúdiacej alebo hlbokej 

vody nemá zmysel použiť príliš ľahkú 

plantavku, lebo ju bude odplavovať 

alebo bude nekonečne dlho padať ku 

dnu a pri potiahnutí vystúpi vysoko. 

Nebudeme tak môcť prelovovať tie 

miesta, kde sa zubáč najčastejšie nachádza. 

Plantavky by mali byť štíhleho 

tvaru a nie príliš dlhé. Mne sa najviac 

osvedčili s dĺžkou od 7 cm do 12 cm 

buď čisto strieborné alebo kombinácia 

striebornej s čiernou, hnedou či sivou. 

Voblery 

Aj drevených (balzových) a plastových, 

nazývaných súhrnným pomenovaním 

voblery, je obrovské množstvo. Sú 

plávajúce, vznášajúce sa a potápajúce 

sa. Väčšina sa vyrába z jedného kusa, 

no existujú aj delené voblery vyrobené 

z niekoľkých častí. Delené voblery 

sa vyznačujú vlnitejším pohybom 

v porovnaní s nástrahami zhotovenými 

z jedného kusa. Ja používam radšej 

jednodielne voblery. Väčšina voblerov 

má lopatky, ktoré určujú, do akej hĺbky 

sa nástraha ponorí a majú zásadný 

vplyv aj na jej pohyb. Niekedy je lepšie, 

aby vobler vytváral väčšie vibrácie, 

a inokedy je potrebný ležérny pohyb. 

To platí najmä v lete, vtedy nie je potrebný 

taký nápadný pohyb nástrahy 

na to, aby zaujala zubáča. Odporúčaná 

veľkosť voblera je od 7 do 12 centimetrov, 

niekedy až do 15 centimetrov. 

Hĺbku ponoru volíme v závislosti od 

toho, kde by sa mal vobler pohybovať. 

Delené voblery sa vyznačujú 

vlnitejším pohybom v porovnaní 

s nástrahami zhotovenými 

z jedného kusa. 

Musíme si stanoviť, či chceme, aby sa 

dostal ku dnu a aby sem tam zaryl do 

dna. Toto neraz „naštartuje“ dravca, 

ktorý už nevie odolať. Prenasleduje 

nástrahu aj niekoľko metrov bez toho, 

aby na ňu zaútočil. Často sa mi stalo, 

že som zacítil slabý náraz do voblera, 

nasledovalo jemné pozastavenie, 

a nič sa nedialo. No vobler som viedol 

ďalej a spravil som nejakú zmenu, ako 

je jemné šklbnutie alebo zrýchlenie 

a opätovné spomalenie chodu nástrahy. 

To konečne vyprovokovalo dravca 

k záberu. Niekedy v letných mesiacoch 

sa to deje na jedno nahodenie aj 

trikrát. 

„Pierka“ 

Tento druh nástrah ešte nie je u nás taký 

známy a máloktorý rybár ich má v škatuľke. 

Pravda, niekedy je problém ich 

zohnať. Veľa rybárov si preto viaže mušky 

doma. Ulovenie ryby na vlastnoručne 

vyrobenú nástrahu poteší dvojnásobne. 

Táto zriedkavo používaná nástraha je 

tým účinnejšia pri love zubáčov. Ryby 

voči nej nie sú až také opatrné, lebo ju 

nemajú takú opozeranú ako gumené nástrahy, 

na ktoré chytá väčšina prívlačiarov 

a ktoré sú zaseknuté takmer v každej 

prekážke na dne. Pri love na túto nástrahu 

je potrebná zručnosť, aby ste dodali 

nástrahe správny pohyb. Tu totiž neurobí 

za vás prácu chvostík na gumke alebo lopatka 

na vobleri. Tu treba „oživiť“ pierka 

vlastnými rukami, pošklbávať správne 

nástrahou a imitovať zranenú rybku. 

Nástraha má aj nevýhody – nedá sa 

použiť všade, prípadne nie všade spĺňa 

takú úlohu ako na pevnom dne – štrkovom 

či kamenistom. Farby volím rovnaké 

ako pri gumených nástrahách – do čistej 

vody biele a prírodné, prípadne čierne, 

do kalnej vody nápadne sfarbené. 

Porovnajte moje skúsenosti od vody 

s vašimi a vyhodnoťte si ich. Ak ste začínajúci 

prívlačiari, potom by vás mohli 

moje rady posunúť vpred a preskočiť 

niekoľko neúspešných rybačiek. Takže 

veľa šťastia pri love tej krásnej ryby 

s opálovými očami! 

• 

057 


mladý rybár 

NA HÁČIKU A POD NÍM 

Vyťažte čo najviac 

z nástrah ich správnym 

nastražením! 

Takže - máte skvelú nástrahu 

a dokonale zodpovedajúci 

háčik. Miesto lovu ste 

perfektne navnadili a môžete 

chytiť veľa rýb. Ešte však existuje jeden 

kľúčový prvok, bez ktorého nemôžete 

dosiahnuť dobrý výsledok, a to je 

správne prezentovanie nástrahy na 

háčiku alebo jej naviazanie. To je jedna 

z kľúčových zručností, ktorou môžete 

zvýšiť početnosť vašich úlovkov. 

Začínajúcim rybárom preto ponúkame 

malú lekciu nastražovana štyroch 

základných typov nástrah. Názorne 

vám ukážeme, ako ich správne dať na 

háčik. 

• 

Kostné červy 

Dážďovky 

Správny spôsob, ako napichnúť 

na háčik tzv. kostného 

červa, čo je v skutočnosti larva 

muchy bzučivky, je cez hrubý 

koniec „medzi očami“. Dávajte 

však pri tom veľký pozor, aby 

ste ho nepoškodili, lebo inak 

nebude na háčiku predvádzať 

ten lákavý krútiaci pohyb. 

Kostnáča stačí napichnúť iba 

na hrot háčika, to platí aj pre 

lov s dvoma alebo viacerými 

larvami. Existujú aj iné spôsoby, 

ako ich dať na háčik, ale 

toto je ďaleko najpopulárnejší 

a najúspešnejší spôsob. 

Najprv musíme nájsť tzv. 

opasok dážďovky, ale to 

nie je nič zložité. Ide o tmavší 

prstenec mierne pod hlavovým 

koncom dážďovky. Táto časť jej 

tela umožňuje lepšie prichytenie 

háčika, a navyše dovoľuje 

dážďovke aj po napichnutí 

„zvodne“ sa vrtieť. Ak používate 

polovicu dážďovky, mali by 

ste háčik pripevniť v chvostovej 

časti a nechať vôňu vytekať von 

z jej druhého konca. Keď chytáte 

na dážďovky, určite používajte 

väčšie háčiky: v prípade celej 

dážďovky je ideálna veľkosť 8. 

ZDROJ A FOTOGRAFIE: COARSE FISHING ANSEWRS 

058 


Tvrdé pelety 

Pripevnenie peliet silikónovým 

krúžkom je najjednoduchší 

spôsob, ako ich prezentovať. Potrebujete 

len napichnúť silikónový 

krúžok na háčik a navliecť ho 

cez peletu. Dnes si môžete kúpiť 

pelety, ktoré sú rovnako ako táto 

na obrázku tvarované tak, aby 

na ne každom prípade pasovali 

silikónové krúžky, čo uľahčuje ich 

udržanie na háčiku. 

Boilies 

Vynález vlasového prívesu priniesol prevratné zmeny do rybolovu a posunul 

boilies do pozície jednej z najpopulárnejších nástrah. Chytajú 

sa na ne takmer všetky druhy rýb a najlepšie je používať ich na vlasovom 

prívese, čo je kúsok vlasca, ktorý pokračuje z ramienka háčika a necháva 

hrot plne vystavený na optimálne zachytenie ryby. 

Ako pripevniť boilie na vlasový nadväzec: 

1 

Prepichnite rybársku prešívaciu 

ihlu cez zvolenú guľku boilie. 

2 

Navlečte na ihlu vlas z vášho 

vlasového prívesu. 

3 

Prevlečte boilie cez ihlu 

na vlas. 

4 

Vsuňte zarážku boilie do slučky 

vlasu a pevne pritiahnite 

boilie smerom k zarážke. 

059 


lov na plávanú 

NEBOJTE SA 


Tony Curd 

Keď zvládnete 

wagglerový 

lov, takýto 

úlovok 

pleskáčov 

nebude ničím 

výnimočným. 


Povolanie: 

rybársky 

konzultant 

Obľúbený revír: 

Temža 

Obľúbená 

metóda: feeder, plávaná 

060 


WAGGLERA! 

Lov s pomocou wagglera, teda 

dlhého balzového plaváka, je 

skvelý spôsob chytania rýb. 

Rybárom, ktorí sa s wagglermi 

ešte nestihli bližšie oboznámiť, priblíži 

túto skvelú metódu špičkový anglický 

špecialista Tony Curd, finalista a víťaz 

mnohých pohárov, ligových súťaží 

i medzinárodných pretekov. 

Mágia plaváka 

S Tonym sme sa stretli na brehu dobre 

zarybneného jazera Barston v strednom 

Anglicku, aby sme sa pozreli, 

ako bude na waggler chytať miestne 

pleskáče. 

„Lov pleskáča vysokého a pleskáča 

zelenkavého na waggler je do istej 

miery zabudnutým umením,“ hovorí 

počas príprav na lov Tony. „Mnohí 

rybári dávajú prednosť biču alebo 

feedru, a už im možno ani na myseľ 

nepríde táto klasická rybárska technika. 

Aj rybári uprednostňujúci novšie, 

modernejšie spôsoby lovu by teda 

mali vedieť, že najmä v dňoch, keď je 

pleskáča ťažké chytiť a keď je pri kŕmení 

veľmi opatrný, s ňou dosiahnu viac 

záberov ako s použitím iných metód. 

A navyše – čo je na rybolove krajšie, 

než vidieť oranžovú špičku plaváka, 

ako sa pomaly ponára pod hladinu, 

po čom nasleduje zreteľný 

záber alebo výrečné kývanie 

plaváka s pleskáčom kdesi 

pod ním?“ 

Aj podľa 

počasia... 

Lov pleskáča 

na waggler 

môže pri 

zbežnom 

opise znieť 

ako náročná metóda pre špecialistov, 

ale podľa Tonyho to je veľmi ďaleko 

od pravdy: „Keď budete mať správne 

zostavenú udicu, čoskoro sa budete 

tešiť z úchvatných športových zážitkov 

priamo na vašom domácom rybníku. 

Jazero Barston je skvelým miestom na 

demonštrovanie tejto metódy. Je plné 

pleskáčov zelenkavých a pleskáčov 

vysokých do hmotnosti 1,8 kilogramu, 

takže aj ja som sa tešil, že budem 

pozorovať, ako waggler funguje na 

Keď budete mať správne 

zostavenú udicu, čoskoro 

sa budete tešiť z úchvatných 

športových zážitkov priamo 

na vašom domácom rybníku. 

mieste, na ktorom som ho nikdy predtým 

nepoužil.“ 

Udice a navijaky si zobral Tony so 

sebou presne tie isté, aké používa pri 

každom love na waggler: „Hlavnou vecou, 

ktorú treba mať na mysli, je to, že 

budete loviť na pomerne veľkú vzdialenosť 

s primerane ťažkými plavákmi, 

takže váš prút musí byť dostatočne 

silný na nahadzovanie týchto plavákov 

do diaľky. Zároveň musí 

byť primerane dlhý a pevný na 

to, aby rýchlo zdvihol vlasec pri 

zábere a záseku. Uprednostňujem 

3,9-metrový špeciálny 

wagglerový prút s parabolickou 

akciou v kombinácii 

s navijakom 

série 

3000 s 3-librovým 

vlascom 

Maxima. Ľahký 

hlavný vlasec je nevyhnutnosťou, 

pretože napomáha nahadzovanie a zároveň 

bráni zamotávaniu nadväzca.“ 

Ďalej nás zaujímalo, ako postupovať 

pri výbere správneho plaváka. „Pre 

úspešnosť rybačky na waggler je to 

veľmi dôležité,“ potvrdzuje Tony. „Pri 

rozhodovaní musíte mať na pamäti 

niekoľko vecí a všetky súvisia so 

vzdialenosťou, a tiež počasím, akému 

v konkrétny deň čelíte. Nemá význam 

pokúšať sa nahadzovať ultraľahký 

plavák za silného vetra. Podobne príliš 

ťažký plavák počas pekného pokojného 

dňa iba zníži počet záberov, ktoré 

budete mať alebo presnejšie – ktoré 

budete schopní na plaváku zaregistrovať.“ 

Na kostnáče a pelety 

Počas našej rybačky bolo na jazere 

Barston veľmi pokojné počasie a Tony 

plánoval chytať ryby približne 40 metrov 

od brehu. „Dokonale sa mi hodil 

Insert Peacock waggler A 5AAA DH 

(u nás stojí 3,20 € – pozn. red.), ale bol 

som vyzbrojený aj väčšími verziami, ak 

by sa mi nedarilo dosahovať úspechy. 

Za takejto situácie sú veľmi dôležitou 

Ďalšia „obeť“ Tonyho 

udice s wagglerom 

061 


lov na plávanú 

súčasťou výbavy adaptéry na rýchlu 

výmenu plavákov. Nadväzce, ktoré 

som použil, ani nemohli byť jednoduchšie. 

Nahodil som dve udice pre 

rozličné nástrahy a aj do rozličného 

počasia – jednu na lov s červami a jednu 

s peletami na vlasovom prívese. Pri 

love na waggler umiestňujem väčšinu 

brokov v blízkosti dolnej časti plaváka, 

pretože pri rybačke týmto štýlom 

nahadzujete plavák, a nie záťaž.“ 

Keďže miesto, kam Tony nahadzoval, 

bolo hlboké asi 1,2 metra, nepotreboval 

rozmiestňovať na vlasec veľa brokov. 

Použil rovnomerne rozložené broky veľkosti 

č. 8. „Dôležité však bolo to, že na 

udici s červami, s ktorou som lovil tak, 

že nástraha ležala na dne, sa posledný 

brok veľkosti 8 dotýkal dna,“ upozorňuje 

Tony. „To mi umožnilo vidieť na plaváku 

akékoľvek nadvihnutia nástrahy 

rybou, čo je pri chytaní pleskáčov úplne 

bežné. Moja udica s peletami bola nastavená 

rovnako, ale s nadväzcom a nástrahou 

presne po dno. Na vlasovom 

prívese bola na bodci napichnutá 

4-milimetrová peleta Bait-Tech 

Xpand (dostupné sú aj u nás 

– pozn. red.). Je dôležité, aby 

nadväzec siahal presne po 

dno, pretože inak budete 

mať problém dosiahnuť 

dobrý pomer 

počtu zaseknutých 

rýb a počtu záberov. 

Na oboch udiciach som mal 30-centimetrové 

nadväzce z vlasca priemeru 

0,11 milimetra, čiže veľmi jemné, čo mi 

zaručovalo, že mi neuniknú ani veľmi 

opatrné zábery a ani menšie ryby, ktorá 

zvýšia počet úlovkov.“ 

Bez vnadenia to nejde 

„Pre chytanie na kostné červy som 

si vybral háčik Tubertini 808 veľkosti 

č. 18 a pre chytanie na pelety háčik 

B911 takisto veľkosti č. 18 (oba typy 

háčikov sa predávajú aj u nás – pozn. 

red.),“ približuje detaily svojich montáží 

Tony Curd. „V každej rybolovnej metóde 

je nevyhnutná presnosť. Pri love 

na veľkej otvorenej vodnej ploche je 

doslova nevyhnutné presne vedieť, kde 

ste prikrmovali, a tiež chytať v správnej 

vzdialenosti – to je pre úspech mimoriadne 

dôležité. V záujme toho, aby 

som to robil efektívne, si predovšetkým 

zmeriam hĺbku a vzdialenosť. Keď som 

spokojný, označím si vlasec zvýrazňovačom 

Sensas line marker predtým, ako 

naviniem olovko s vlascom naspäť na 

navijak. Potom môžem nahodiť kúsok 

za miesto, na ktorom chcem chytať, 

a navíjať, až kým biela značka na vlasci 

nie je medzi mojou cievkou a dolným 

očkom udice. Tým zabezpečím, že 

nahadzujem vždy na rovnakú vzdialenosť. 

Potom už je pomerne jednoduché 

nahadzovať správnym smerovať podľa 

orientačného bodu na protiľahlom brehu, 

aby sme dosiahli úplnú presnosť.“ 

Čoskoro sa stanete 

závislými od záberov 

pekných pleskáčov. 

062 


FOTOGRAFIE: COARSE FISHING ANSWERS 

Ani lov pleskáčov na waggler sa nezaobíde 

bez vnadenia, bez neho nemôžeme 

rátať s častými zábermi. Tony používa 

hotovú kŕmnu zmes ako nosič pre 

špecifické vnadenie pleskáčov. „Môj 

obľúbený mix je Bait-Tech Kult Sweet 

Fishmeal (na Slovensku sa predáva 

približne po 6,50 eura za 2 kg – pozn. 

red.) a Special ‚G‘ Gold (toto krmivo je 

u nás asi dvakrát drahšie – pozn. red.). 

Tieto krmivá spájajú dve veci, ktoré 

má pleskáč najradšej – rybiu múčku 

a uspokojenie jeho chuti na sladké. Ako 

špecifické krmivo sú k tomu najlepšie 

mikropelety a mŕtve kostné červy.“ 

Zdalo sa nám, že Tony na úvod 

nastrieľal prakom na miesto lovu 

priveľa kŕmnej zmesi, ale vysvetlil 

nám, že často je najlepšie na začiatku 

vnadiť trochu masívnejšie a priebežne 

testovať nástrahu podľa počtu 

záberov: „Najprv do vody dopravím asi 

12 hrstí vlhkej kŕmnej zmesi, v ktorej 

je množstvo partiklov. Ako ukazovateľ 

používam, samozrejme, plavák, 

takže viem, že som presný a kŕmim na 

správnom mieste. Počas lovu kŕmim 

namočenou kŕmnou zmesou, ktorú 

stláčam do hrudiek a nastreľujem do 

vody prakom pri každom nahadzovaní. 

Aj do nich primiešavam veľa mŕtvych 

červov a peliet. Okrem iného vzniká 

pod hladinou voňavý rak krmiva a to 

je skvelý spôsob privábenia pleskáčov 

zelenkavých.“ 

Bilancia dňa 

Tony lovil na jazere Barston po veľmi 

studenej noci s rannou inovaťou na 

zemi, takže bolo jasné, že to bude 

skutočný test tejto metódy. Na úvod 

nastrelil 12 gúľ kŕmnej zmesi a začal 

loviť na udice, na ktorej boli nástrahou 

červy, pričom koniec montáže ležal nad 

dne. Približne po pol hodine mal prvý 

záber. Na červeného kostného červa sa 

chytil iba malý pleskáč zelenkavý. Bol 

však viac ako vítaný, lebo signalizoval, 

že v oblasti vnadenia bolo niekoľko rýb. 

Rybačka pokračovala veľmi príjemne 

a bola skvelou zmenou oproti chytaniu 

týchto rýb na feeder. Keď deň pokročil, 

začal Tony vyťahovať väčšie pleskáče 

a zábery sa zintenzívňovali, čo je pri 

správnom chytaní pleskáčov bežné. 

Neskôr vzal Tony do rúk udicu s peletami 

nastraženými na vlasovom prívese. 

To takisto viedlo k chyteniu niekoľkých 

rýb, ale bolo jasné, že lov na kostnáče 

bol v ten deň lepšou voľbou. Tony 

chytal ryby stabilne niekoľko hodín 

a pri presnom dodržiavaní zvoleného 

postupu nahromadil pekné množstvo 

pleskáčov vysokých i zelenkavých. A to 

počas dňa, keď mnohí na tomto jazere 

viac neúspešne ako úspešne “bojovali“ 

s rybami feedrovou metódou. Ak máte 

chuť na zmenu, zoberte udicu s wagglerom 

a chyťte si niekoľko pleskáčov. 

Verte, že neprejde veľa času a urobíte to 

zaručene znova! 

• 

Plavák 

Peacock 

5AAA 

Broky 

veľkosti 

č. 8 

Háčik 

Turbetini 808 

č. 18 

Nadväzec 

0,11 mm 

Tony vnadí 

vlhkou kŕmnou 

zmesou 

s červami 

a peletami. 

063 


zápisník 

NOC 

MÁ SVOJU 

MOC 

Roman 

Liebzeit 

Mám veľmi rád nočný lov, 

keď je všetko zahalené 

tmou a nad vodou vládne 

pokoj a harmónia. 

Môžem sa ponoriť do noci 

a počúvať jej hlasy. 

Balzam a relax 

Balzam na nervy, relax pre telo i dušu. 

To je pre mňa nočný lov. Tam, kde 

sedel tucet rybárov, nie je zrazu nikto 

okrem mňa. Všetko prispôsobím 

maximálnemu pohodliu lovu, ak je 

to aspoň trochu možné. Rozhodne 

však nepatrím medzi tých, čo vydržia 

byť v strehu celú noc a striehnuť na 

každý záber. Radšej si zapnem pípač 

a počkám si na prvý záber zabalený 

v spacáku. 

Nočný lov má veľa predností. 

Rybársky tlak na vodu je nulový a aj 

akokoľvek opatrné ryby ožijú a kŕmia 

sa. Veľakrát som si už overil, že väčšina 

rýb je pri okraji vody a ja môžem loviť 

len pár metrov od brehu. 

Rybársku techniku a náčinie používam 

rovnaké ako za denného lovu. Len 

s tým rozdielom, že pri love „na ťažko“ 

používam pípač, aby som za úplnej 

tmy záber aspoň počul. Keď chytám na 

plavák, používam chemické svetielko 

na anténke. V takomto nemôžem záber 

prehliadnuť. 

Nerád ruším okolitú prírodu hlučným 

nastavením hlásiča záberu. Ak 

bdiem, je zvuk signalizátora nastavený 

na minimum, tak akurát len pre moje 

uši. Z týchto dôvodov fungujem v pohode, 

žiadne nervy. Jemné pípnutie 

pri zábere a dosť. 

So svietiacou anténkou 

Luxusný je nočný lov s plavákom, 

všetkým ho odporúčam. Stačí zakŕmiť 

neďaleko od brehu a čakať na záber. 

Jedno však musíte dobre poznať, a to 

064 


je miesto lovu. Uprednostňujem lov 

na voľnej vode bez prekážok. Lebo 

hneď, ako vám ryba odíde ďalej od 

brehu, strácate nad ňou kontrolu. 

Prvý zaseknutý kaprík vám zájde pod 

Lov v noci je vlastne rajom 

rybárov na zemi. Pri brehu si 

v tichosti plávajú sumce, zubáče 

a kapry veľké ako teľatá. 

Krásny šupináč 

vo svetle 

blesku 

potopené vetvy a máte po nálade. Než 

udicu za tmy nadviažete, chvíľku to 

potrvá. 

Kúzlo nočného plaváka je nezameniteľné. 

Jediné, čo vidíte v čierno-čiernej 

tme, je svietiaca anténka plaváka a potom 

znenazdania šup, 

svetielko sa potápa pod 

hladinou, mizne v hĺbke 

vody. Máte priam pocit, že pred vami 

vchádza do hlbín nejaká miniponorka. 

Nasleduje zásek, rozsvietenie čelovky 

a v tichu tmy sa už rozlieha každé 

šplechnutie bojujúceho kapra. Po 

zdolaní ryby sa zase všetko upokojí, 

vráti sa do nočného ticha a vy môžete 

čakať na ďalší záber. Aj keď sa zdá byť 

všetko vyplašené, väčšinou mám ďalší 

záber do 20 minút. Jediné, vysvetlenie 

je také, že ryby v noci strácajú svoju 

vrodenú opatrnosť. 

Nielen kapry... 

Lovom na plávanú chytám v noci aj 

iné ryby, nielen kapry. Možno tomu 

nebudete veriť, ale úhor je typickou 

rybou, ktorú môžete loviť týmto spôsobom. 

Len málo rybárov vie, že úhor 

sa neplazí po dne, ale pláva s hlavou 

vztýčenou nad dnom. Ak nastavíte 

hĺbku plaváka 10-15 centimetrov nad 

dno a na háčik napichnete poriadnu 

dážďovku, úhor je rozhodne váš. Pred 

pár rokmi som vzal na úhory svojho 

známeho. Lov týmto spôsobom nikdy 

nevidel a keď sme za večer chytili 

niekoľko „hadov“, nechápal ešte viac. 

Prúty nahodené „na ťažko“ ležali 

vo vidličkách ladom a plavák slávil 

úspechy. Nie je to však vždy tutovka. 

Sú dni, keď nepomôže nič. Aj keby ste 

hodiny zlorečili alebo prosili, pôjdete 

domov bez jediného záberu. Snáď to 

tak aj má byť, aby sme nevychytali 

celý svet a nesedeli pri vode s prázdnymi 

rukami. Lov v noci je vlastne 

rajom rybárov na zemi. Pri brehu 

065 


zápisník 

Ani amur za letnej 

noci nespí. 

si v tichosti plávajú sumce, zubáče 

a kapry veľké ako teľatá. Sám sa niekedy 

čudujem, čo sa skrýva v tichosti 

noci pod hladinou. 

Fúzatý súper 

Pri mojej poslednej nočnej prívlači 

bola vodná hladina ako zrkadlo, bez 

jedinej známky života. Asi by som sa aj 

stavil, že v rybníku nebola v tej chvíli 

jediná ryba. V ovzduší sa nepohol ani 

lístok a smrteľné ticho rušili len moje 

kroky v tráve. Dusnú atmosféru dokresľovali 

tmavé mraky. 

Potichu som sa prikradol k vode 

a nahodil gumovú rybku. Pomalými 

poskokmi po dne som ju priťahoval 

a prásk, bum! S ohromnou vlnou sa 

roztvorila hladina a zaseknutý sumec 

začal šalieť. Štyridsaťgramový prútik 

bol ohnutý až k zemi a ja som sa nestačil 

čudovať, čo sa to deje. Pokojná 

hladina sa zmenila na rozvírené peklo. 

Fúzatý „sváko“ si bez škrupúľ jazdil, 

kam chcel. Bol som rád, že tenký vlasec 

nepraskol. Po dvadsiatich minútach 

ľúteho boja som sumca konečne 

uvidel. Záblesk z čelovky ho vyľakal, 

zmobilizoval svoje sily a zase si odplával 

len tak, ako by sa nechumelilo. Bol 

som z toho celý roztrasený. Pred sebou 

som mal protivníka, o ktorého sile som 

doteraz nemal najmenšie tušenie. 

Keď už sme toho mali obaja dosť, 

sumca som konečne pritiahol k brehu. 

Nejakým zázračným spôsobom som ho 

zdrapol holou rukou za spodnú čeľusť 

a vytiahol na breh. V zápale boja som 

si ani nevšimol, že mám palec rozorvaný 

od sumčej kefy. Až po pátraní, 

odkiaľ sa berú potoky krvi, som zistil, 

že to ide zo mňa. Sumec je však sumec 

a malá boľačka ma vôbec nerozhodila. 

Tú noc som oslavoval, bol som na 

vrchole rybárskeho šťastia. Nočná tma 

vydala svoje tajomstvo. Keby to bolo 

za dňa, s najväčšou pravdepodobnosťou 

by som nechytil vôbec nič. 

Nahodil som kúsok od brehu, 

zaspal som na ležadle a len som 

čakal na budíček od pípača. 

Na tirolské drievko 

Páni kaprári mi iste potvrdia, že najlepší 

lovný čas je noc. Noc, keď všetci spia 

a vy si užívate. 

Prednedávnom som sa opätovne 

rozhodol pre nočný rybolov. Tentoraz 

som na to šiel úplne inak. Moja 

voľba padla na lov z hladiny. Pripravil 

som si nadväzec s dĺžkou 1,2 metra 

Nočný kapor zaseknutý 

na method feeder 

kúsok od brehu 

zakončený obyčajným kaprárskym 

háčikom. Ako záťaž som namiesto 

olovka použil tirolské drievko, ktoré 

sedí na dne len spodnou zaťaženou 

časťou. Táto jednoduchá montáž 

výborne poslúži na lov na hladine. 

Za nástrahu som zvolil obyčajný 

rožok. Pol rožka som niekoľkokrát 

prešil ihlou s nadväzcom, pokropil 

som ho orechovou príchuťou a bolo 

hotovo. Takto upravený rožok vydrží 

na hladine aj dve hodiny. 

Bez jediného zrnka krmiva som 

každé dve hodiny mal výjazd od ryby. 

Nahodil som kúsok od brehu, zaspal 

som na ležadle a len som čakal na 

budíček od pípača. Počas víkendu som 

si pripísal na konto niekoľko pekných 

amurov a menších kaprov. A viete, 

čo bolo najväčšou výhodou nočného 

lovu? To, že bola to tma. Nerušene som 

mohol rybárčiť až do rána, bez toho, 

aby ktokoľvek niečo zaregistroval. • 


066 


výskum 

Mgr. Ladislav Pekárik, PhD. 

Kráska s menom kvetu 


V 

polovici 20. storočia bol na 

území Slovenska identifikovaný 

ďalší nepôvodný druh, 

slnečnica pestrá (Lepomis 

gibbosus, Linnaeus, 1758). Táto nádherne 

sfarbená ryba pochádza zo Severnej 

Ameriky, odkiaľ bola privezená do Európy 

už na konci 19. storočia najmä ako 

okrasná ryba do jazierok a akvárií. 

Slnečná ryba 

Keďže pochádza z podobných klimatických 

podmienok, aké panujú 

v Európe, postupne sa udomácnila 

a v súčasnosti ju môžeme nájsť hádam 

na celom kontinente. Zaujímavý je 

pôvod názvu. V slovenčine je identický 

s rastlinou slnečnica (alebo jej semenom), 

čo je pravdepodobne prekladom 

rodového názvu z angličtiny, ktorý znie 

Sunfish (slnečná ryba). No v angličtine 

sa pre tento druh slnečnice používa 

najmä názov Pumpkinseed, čo v preklade 

znamená tekvicové semeno. 

Príbuzná cichlidám 

Prvé introdukcie v Európe zahŕňali 

Francúzsko, Belgicko, Britské ostrovy 

a Nemecko. Z týchto populácií sa rozšírila 

ďalej. Slnečnica obýva pomalšie 

tečúce toky, nížinné potoky, veľmi 

dobre sa jej však darí v odrezaných 

ramenách, ťažobných jamách alebo 

melioračných kanáloch. Na Slovensku 

sa s ňou môžeme stretnúť od nížinných 

oblastí až po pahorkatiny, kde má 

dostatok vhodných biotopov. 

Slnečnica vyniká najmä svojim pestrým 

sfarbením, ktorým môže smelo 

konkurovať aj tropickým druhom rýb. 

Je to možno preto, lebo pochádza z čeľade 

Centrarchidae, ktorá je blízko príbuzná 

čeľadi Cichlidae, čiže pestrofarebným 

cichlidám. Na jej tele nájdeme 

žlté, oranžové, hnedé a modré odtiene, 

ktoré sú usporiadané do priečnych 

pruhov a veľkého množstva škvŕn. 

Výrazná je aj čierno-červená škvrna 

na žiabrovom viečku, ktorá je najmä 

v čase neresu výrazne vyfarbená. Jej 

obľúbenou potravou sú larvy vodného 

hmyzu, ikry a mlaď rýb. Podobne ako 

ďalšie nepôvodné druhy aj slnečnica 

u nás dorastá približne do 20 centimetrov, 

zatiaľ čo vo svojej domovine až do 

dĺžky 40 centimetrov. 

Strážca hniezda 

Slnečnica je zaujímavá nielen svojím 

sfarbením, ale najmä reprodukčnou 

stratégiou. Samec si v jarnom období 

buduje hniezda, ktoré sú často blízko 

brehu a v menšej hĺbke. Je možné ich 

veľmi ľahko rozpoznať podľa plôch 

vyčistených až na štrkové podložie. 

Toto hniezdo samec dôkladne stráži. 

Postupne prebieha neres, samec so 

samicou krúžia okolo hniezda a vypúšťajú 

pohlavné produkty, ktoré sa 

okamžite oplodňujú. Takto sa môže 

samec spáriť aj s viacerými samicami. 

Ikry a vyliahnuté potomstvo samec 

ešte niekoľko dní stráži. Po vyvedení 

potomstva môže samec opätovne 

vybudovať nové hniezdo a páriť sa 

s rovnakými, alebo inými samicami. 

Konkuruje domácim 

Negatívne dôsledky introdukcie slnečnice 

pestrej boli zatiaľ zistené iba na 

Iberskom polostrove. V inom prípade 

sa zasa uvažovalo aj o jej vplyve na 

zníženie početnosti ostrieža inde 

v Európe, ktorý sa však nepreukázal. 

V našich podmienkach môže slnečnica 

konkurovať pôvodným druhom 

nielen priestorovo, alebo aj potravovo, 

prípadne priamou konzumáciou 

mladých rýb. Navyše môže prenášať 

niektoré parazity, ktoré si doviezla 

v domoviny. Konkrétne výstupy zatiaľ 

nie sú k dispozícii, no jej masové 

namnoženie v niektorých biotopoch 

môže mať negatívny vplyv na pôvodné 

spoločenstvá rýb. 

• 

V ďalšej časti seriálu 

Nepoznáte rybu, ktorú ste ulovili? 

Obráťte sa na nás a pošlite nám fotografiu 

ryby s presnou lokalizáciou 

(alebo GPS súradnice) a možno sa 

v ďalšej časti seriálu budeme venovať 

práve druhu, ktorý ste ulovili. 

Nabudúce predstavíme ďalší nepôvodný 

druh, ktorým je hrúzovec 

sieťovaný. 

067 


kaleidoskop 

Obor medzi hlavátkami 

Východoázijská hlavátka nazývaná tajmen (Hucho taimen) sa pokladá 

za obra medzi lososovitými rybami (ilustračná snímka). Pomerne časté 

sú úlovky tajmenov s hmotnosťou okolo 25 kilogramov, no existujú aj záznamy 

o 80-kilogramových rybách. Najväčší zaznamenaný tajmen z rieky Kotuj 

meral 210 centimetrov a vážil 105 kilogramov. Ruský muškár Ilja Šerbovič sa 

k takémuto kolosálnemu úlovku síce na „dostrel“ nepriblížil, no na rieke Konin 

sa mu podarilo zdolať tajmena s hmotnosťou 38,5 kilogramu. Ako nástrahu 

rybár použil veľký biely strímer. Najlepšie obdobie na lov tajmenov na Sibíri 

prichádza po roztopení ľadu v máji až júni, a potom na prelome septembra 

a októbra. Rieka Konin, ktorá poskytuje 300 kilometrov rybárskych tratí, sa 

nachádza na krajnom východe Sibíri v blízkosti Ochotského mora. Rybárom sú 

tam k dispozícii sprievodcovia, chaty, člny aj s kompletným vybavením. Viac 

informácií na www.thelodgekonin.com. 

Príliš čisté vody 

Nemecká verejnoprávna 

televízna 

stanica ZDF odvysielala 

v polovici apríla dokumentárny 

film nazvaný 

„Čisté jazerá – prázdne 

siete“. Dokument pojednával 

o ekologickom 

probléme spôsobenom 

čoraz nižším obsahom 

fosfátov v mnohých 

jazerách, ktoré sú 

podmienkou dostatku 

potravy pre obsádky 

rýb. Mnohých profesionálnych rybárov to dostáva do vážnych problémov. 

Znižovanie obsahu fosfátov vo vodách pritom nie je prirodzený proces, ale 

ide o dôsledok vysokých investícií do čističiek a ďalších zariadení na chemické 

čistenie vody. Veľký pokles úlovkov hlásia za minulý roku napríklad 

profesionálni rybári loviaci na rozľahlom Bodamskom jazere. Na príčine 

je nízky obsah živín vo vode a ďalší nárast počtu kormoránov, ktoré len na 

tomto jazere ročne zožerú asi 150 až 200 ton rýb. V roku 2014 boli úlovky 

na tomto „sladkovodnom mori“ najnižšie od roku 1954, medziročný pokles 

bol až 15-percentný, a za minulý rok budú výsledky ešte horšie. Mimoriadne 

je najmä pokles stavov ostrieža. Profesionálni rybári teraz požadujú, aby sa 

extrémne nízka hladina fosfátov vo vodách zvýšila o 1 mikrogram na liter, čo 

sa však v nemeckých politických kruhoch nestretáva s nadšením. 

„Kniha“ 

úlovkov 

Mnohí 

rybári 

si starostlivo 

a detailne 

dokumentujú 

všetky 

svoje úlovky, 

aby zo získaných 

údajov 

mohli po 

čase vyvodzovať 

závery, 

na základe 

ktorých 

potom zvyšujú svoju úspešnosť pri 

vode. Pravda, je pomerne náročné, 

všetko si zapisovať priamo pri 

vode, najmä keď ryby práve berú, 

a potom ešte doma ukladať dáta 

do počítača v podobe tabuliek. 

V Nemecku preto vyvinuli aplikáciu 

nazvanú „tiddlr“ , ktorá umožňuje 

všetky údaje zaznamenať rýchlo 

a jednoducho. Treba navoliť iba 

správny druh ryby, vpísať jej dĺžku 

a pridať fotku úlovku zo smartfónu. 

Hmotnosť si aplikácia automaticky 

vyráta z telesných rozmerov ryby, 

sama pridá aj dátum a čas ulovenia 

odvodený od okamihu zhotovenia 

snímky. Údaje o počasí sa do 

databázy samočinne uložia podľa 

poveternostnej situácie na mieste 

lovu, hladina a stav vody sa dajú 

vložiť manuálne. Pri riekach tečúcich 

na území Nemecka aplikácia 

automaticky aktualizuje vodné stavy. 

Ak na lovnom mieste nefunguje 

internetové pripojenie, všetky dáta 

sa v smartfóne archivujú a chýbajúce 

údaje sa po pripojení na web 

samy doplnia. Používatelia „appky“ 

sa sami rozhodujú, ktoré dáta 

chcú zdieľať s komunitou „tiddlr“. 

Aplikáciu možno používať aj úplne 

anonymne a v plnom súkromí. 

Zariadenie tiež vie na požiadanie 

vyrátať ku zvolenému dňu fázu 

Mesiaca, východy a západy Slnka, 

aby rybárovi pomohla určiť vopred 

optimálny deň lovu. Získané údaje 

usporiadané do tabuliek možno ľubovoľne 

exportovať do PC a iných 

zariadení. Tvorca aplikácie Andreas 

Zachbauer zdôrazňuje, že jeho 

projekt je absolútne nekomerčný. 

PRIPRAVIL: JURAJ HALAS, ZDROJ: WWW, LEXIKÓN RYBÁRSTVA; FOTOGRAFIE: WWW, SHUTTERSTOCK A ARCHÍV 

068 


Kontroly v Holandsku 

Každý, kto chce loviť ryby v Holandsku, musí mať príslušné povolenia (tzv. 

VISpas alebo malý VISpas) a prísne dodržiavať príslušné predpisy. Ich 

rešpektovanie sa sleduje najmä počas tzv. kontrolných dní, ktoré prebiehajú 

súbežne v celej krajine. Zvyčajne sa uskutočňujú práve v tomto období, predovšetkým 

v júni, presné termíny však rybárska verejnosť nepozná, veď pravidlá 

treba dodržiavať po celý rok. Holandské rybárske združenia do akcií nasadzujú 

približne 1 300 kontrolórov a asi 125 člnov. A zdá sa, že kontroly sú účinné – 

hoci počet športových rybárov v krajine vzrastá, tých, čo porušujú predpisy, 

je z roka na rok menej. Kontrolóri pri kontakte s rybári ochotne informujú 

o možnostiach športového rybolovu a odpovedajú na všetky otázky súvisiace 

s predpismi a výkonom kontrolnej činnosti. 

Opäť decimujú 

šťuky 

Na jar tohto roka sa v Írsku 

opäť začal lov šťúk do 

žiabrových sietí (ilustračné foto). 

Vlani írske úrady tento spôsob lovu 

zastavili, no teraz tamojší rybári 

so súhlasom príslušných štátnych 

orgánov obnovili cielené decimovanie 

stavov šťúk na ochranu 

populácií pstruhov. Už 24. marca 

sa preto v hlavnom meste Dubline 

uskutočnila proti tzv. pike cullingu 

demonštrácia, ktorá ukázala, že 

táto prax má početných odporcov. 

Na tomto zhromaždení vyhlásili aj 

petíciu proti likvidácii šťúk a lovu 

do sietí. 

Vedeli ste, že... 

ARISTOTELS (384-322 p. n. l), 

grécky filozof a prírodovedec, 

ako prvý označil žiabre a plutvy za 

typické znaky rýb? V diele Historia 

naturalis sa zaoberal aj biológiou 

rozmnožovania a fungovania rybích 

zmyslov. 

BOBOR sa v minulosti konzumoval 

ako pôstne jedlo? Kresťanská 

cirkev totiž tohto prevažne vodného 

živočícha zaradila do rovnakej kategórie 

ako ryby, takže sa naň nevzťahovali 

prísne pôstne pravidlá. 

CECH RYBÁROV bol vôbec prvým 

cechom združujúcim ľudí rovnakého 

remesla? Ostatné remeslá nasledovali 

až po ňom. Rybárske cechy 

začali vznikať na základe rybárskeho 

práva v 12. storočí. V mnohých krajinách 

prežili až do 19. storočia. 

LEXIKÓN BLINKRA 

DIPY sú tekuté aromatické látky, 

do ktorých sa ponárajú nástrahy 

pred nahodením? Sú menej koncentrované 

ako flavoury. V závislosti od 

času namáčania pôsobia vábiace 

látky v nástrahe až niekoľko hodín. 

EMERGER je pomenovanie nymfy 

(angl.) stúpajúcej na vodnú 

hladinu, kde sa premení na dokonalý 

hmyz? 

FLAVOUR je prášková alebo tekutá 

vysoko koncentrovaná aróma, 

ktorá sa pridáva do krmivového 

materiálu alebo základných zmesí na 

výrobu boilies, aby získali intenzívnu 

vôňu a chuť? Vyrába sa v nespočetných 

chuťových zhotoveniach. 

HÁČIK RYDER je jednoháčik, 

ktorý má na boku pripevnený 

druhý, menší háčik? Ten sa ukotví 

v rybke slúžiacej ako nástraha tak, že 

veľký háčik sa nachádza na jej vonkajšej 

strane. Ryder sa používa napr. pri 

love zubáčov. 

JERKBAIT je typ voblera bez lopatky, 

ktorý sa plytko ponára a pod 

hladinu preniká v závislosti od konkrétneho 

modelu? Vyznačuje sa špecifickým 

pohybom, ktorý mu dodávajú 

prudké pohyby špičkou prúta. 

KLOPANIE bola špeciálna technika 

lovu sladkovodných rýb, 

najmä ostriežov a zubáčov, ktoré pozitívne 

reagujú na určitý druh zvuku 

a priplávajú k jeho zdroju, napr. do 

nastražených sietí? 

PRAMICA je ploché plavidlo slúžiace 

prevažne na prácu rybárov? 

V minulosti sa aj u nás často používalo 

na lov rýb s čereňom. 

STANOVIŠTNÉ RYBY sa významnejšie 

nepremiestňujú ani kvôli 

potrave, ani kbôli rozmnožovaniu? Sú 

verné svojim stanovištiam. Patri medzi 

ne pstruh potočný, ostriež, šťuka, 

hlavátka, kapor lieňa sumec. 

ÚHORIA KOŽA v minulosti slúžila 

ako materiál na výrobu remencov 

na cepy? Tatári ju zasa používali 

ako výplň okien namiesto skla. 

069 


žena za prútom 

Ani Luciin prívlačový 

prút nezaháľa... 

Rybárska Miss 

Sympatia 2015 

Miro Murphy Mikáč 

„ROBILA SOM POLICAJTA,“ 

Naša ďalšia žena za prútom je LUCIE SOMOLOVÁ. 

Pochádza z Berouna, kde sa narodila v roku 

1984 v znamení Strelca. Býva síce v Prahe, kde aj 

pracuje, no každý víkend odchádza za svojou rodinou 

preč z mestského ruchu do Hostouna, kde ukrýva všetky 

svoje rybárske poklady a odtiaľ vyráža na ryby. 

Lucie pracuje ako recepčná 

a asistentka v Rádiu Beat, 

ktoré je zamerané na rockovú 

hudbu. To je jej druhá vášeň, 

hneď po rybárčení. V roku 2015 sa 

Lucie Somolová stala Miss sympatia 

na súťaži Miss Fishing Česko-Slovensko. 

Má dvoch bratov, ktorí sa takisto 

venujú rybárstvu a niekedy to vraj pri 

vode s nimi býva pekný boj... 

Na úvod klasická otázka: Ako si sa 

dostala k rybárčeniu? 

Asi pred siedmimi rokmi sa môj 

priateľ (teraz už bývalý) rozhodol začať 

chodiť na ryby a mňa zaujímalo, čo na 

tom vidí. Jednu sezónu som mu robila 

pri vode tzv. policajta, čiže signalizátor 

záberu. Potom nasledovali dôležitejšie 

úlohy ako „podržpodberák“, no vrchol 

bol, keď si zo mňa páni urobili osobnú 

kuchárku. V tej chvíli som si povedal 

„dosť“ a začala som pracovať na papieroch, 

povolení a vlastnej rybárskej 

výbave. Nasledujúci rok som im začala 

pekne šliapať na päty. 

Aký spôsob rybolovu ti najviac 

prirástol k srdcu? 

Určite chytanie na položenú – 

kaprárčina, ale dnes už ani môj 

prívlačový prút nezaháľa. V úplných 

začiatkoch to však bolo iba chytanie 

na ťažko, nič viac som nevedela. Počas 

nasledujúcich rokov som sa pri vode 

učila zvládať rozličné spôsoby lovu, 

spoznávala som nové možnosti a začala 

som skúšať aj prívlač. Tá ma spočiatku 

veľmi nezaujala, ale to len chvíle, 

keď som si kúpila môj prvý prívlačový 

prút a blyskáč. Od tých čias neviem, čo 

vybaliť pri vode skôr. 

Ktoré ryby lovíš najradšej? 

To sa nedá presne povedať, každý 

úlovok ma baví. Závisí to od toho, kam 

FOTOGRAFIE: ARCHÍV L. SOMOLOVEJ 

070 


Chvíľky v prírode 

sú Lucii vzácne. 

Zatiaľ rekordný 

76-centimetrový amur 

hovorí Lucie Somolová 

idem na ryby a čo sa od daného revíru 

dá a nedá očakávať. Asi však najviac 

už spomínané kapry, bavia ma tiež 

ostrieže, šťuky, zubáče alebo úhory. 

Jednoducho čokoľvek, čo bojuje, takže 

napríklad pleskáče pre mňa veľmi nie 

sú. 

Prezradíš nám aj tvoje najobľúbenejšie 

nástrahy? 

Keď chytám na položenú, najčastejšie 

používam červy, teraz začínam 

čoraz častejšie nastražovať aj boilies. 

Inak rybičky, blyskáče, gumy, voblery, 

rozličné značky – podľa toho, ktorou 

nohou vstanem ráno z postele. 

Ktorá ryba, čo si ulovila, ťa najviac 

potešila? 

To sa vôbec nedá povedať. Napríklad 

predvlani to bol 76-centimetrový 

amur. Minulý rok to bola bieda. Ale 

tento rok plánujem zdolať moje osobné 

rekordy. 

Zúčastňuješ sa aj na rybárskych 

pretekoch? 

Zatiaľ som sa nikdy na žiadnych 

nezúčastnila, ale už po niekoľko uplynulých 

rokov som o tom uvažovala 

a vyhľadávala informácie o rozličných 

súťažiach. Uvidíme, čo prinesie blízka 

budúcnosť. Ak bude súťaž, ktorá mi 

bude vyhovovať podmienkami, nebudem 

sa brániť a rada sa zúčastním. 

Jednu sezónu som mu robila 

pri vode tzv. policajta, čiže 

signalizátor záberu. Potom 

nasledovali dôležitejšie úlohy 

ako „podržpodberák“. 

Čo by si povedala ženám, ktoré 

si myslia, že rybačka je len nudné 

vysedávanie pri vode? 

Nech idú k tej vode, vyskúšajú si to 

a uvidia! 

A čo tvoj vzťah k prírode? 

Bola a je pre mňa veľmi dôležitá, 

preto v nej trávim veľa voľných chvíľ, 

tak pri vode na rybách, ako aj v lese 

na hubách. Pravda, v súčasnej rýchlej 

dobe sú aj pre mňa chvíle v prírode 

čoraz vzácnejšie. 

Kam chodíš najradšej chytať? 

Na rieky, priehrady, tône, rybníky... 

Všade, kde sa dá niečo chytiť. Nemusím 

prezrádzať konkrétne miesta, však 

nie? 

Je vo vašej organizácií viac žien, 

čo sa venujú rybárčeniu? 

Bohužiaľ, nie je... Osobne poznám len 

jednu rybárku, a aj tá je skôr sviatočná. 

Máš rada ryby aj na tanieri? Prezradíš 

čitateľom nejaký tvoj obľúbený 

recept? 

Ryby mám, samozrejme, veľmi rada. 

Najradšej mám pstruha v bylinkovej 

kruste, kapra na sardeli s knedľou, ale 

nepohrdnem ani morskými rybami, 

– tak surovými, ako zapekanými v cestíčku. 

A už ste niekedy ochutnali rybie 

karbonátky? Odporúčam! Ak budete 

chcieť konkrétne recepty, môžem vám 

ich na požiadanie poslať. • 

071 


vodný svet 

VRTUĽNÍKY 

NAD JAZEROM 

Ivan Kňaze 

Keď pri vode povieme 

slovo vážka, hneď sa 

každý rýchlo pozrie nad 

hladinu a očami hľadá 

prudko vyrážajúceho 

malého letca, ktorý sa rúti 

ako malá helikoptéra. 

Nad hladinou v okamihu 

zastane na mieste, s rýchlym 

šelestom krídel sa 

v momente otočí a prudko 

vyráža dopredu. O chvíľu sa nám stratí 

z dohľadu, a po pár sekundách lieta 

už zasa okolo nás, napokon si sadá na 

suchú byľ nad hladinou, ale celkom 

bežne aj na špičku rybárskeho prúta či 

dokonca na rybárov klobúk. Až vtedy 

sa konečne zorientujeme a vidíme 

toho prekrásneho tvora v plnej nádhere. 

Jedným z týchto rýchlych letcov je 

vážka rybničná (Orthetrum cancellatum) 

a najčastejšie sa s ňou stretneme 

pri väčších, aj menších vodných nádržiach, 

od mája až do konca septembra. 

Najradšej odpočíva na zemi, na brehu, 

kde je piesok alebo aj holá zem. Sadá 

skôr na kamene ako na rastliny nad 

vodou. Dĺžku tela má asi 5 centimetrov 

a rozpätie krídel približne 9 centimetrov, 

bruško má krásne modré. 

Tisíc očí 

Vážka najviac upúta svojou obratnosťou 

a silou letu pri love koristi. Je to 

neuveriteľne nenásytný, stále hladný 

živočích, každý jeho let smeruje za 

potravou. Korisť chytá za letu, muchu 

či komára 

zožerie 

hneď 

v letku, 

s väčšou 

korisťou, ako je 

motýľ, sadá na zem. 

Vážka rybničná lieta 

celkom nízko nad 

hladinou, len pár 

centimetrov. Vážka 

má štyri krídla. Štvorkrídly hmyz, ako 

je zlatoočka, srpica či tipuľa, zvyčajne 

lieta veľmi pomaly a ťažkopádne. To 

preto, že každý pár ich krídel pracuje 

nezávisle od druhého. Vážky však majú 

zvlášť uspôsobené svalstvo tak, aby 

oba páry krídel pracovali spolu, takže 

ich let je akoby dvojkrídly. 

Vážka chytá lietajúci hmyz, na túto 

činnosť teda musí mať vynikajúci zrak. 

Čuch má slabý a v love jej vôbec nepomáha. 

Zistilo sa, že vážka má zložené 

oči, ktoré pozostávajú z niekoľkých 

tisícov mikroočiek – ommatidií. Vážka 

vidí takmer celý priestor okolo seba 

bez toho, aby otočila hlavu. Muchu, 

ktorú zbadá oproti oblohe, vidí jednou 

skupinou drobných očiek. Keď muchu 

pri love nadletí a loví ju zvrchu oproti 

vodnej hladine, už ju vidí inou skupinou 

očiek 

– tie sú 

v spodnej 

časti očí a sú 

schopné rozlišovať už 

aj farby. Vážka útočí na 

korisť približne z dvoch 

metrov. Keď muchu 

zbadá, obvykle 

ju chytí svojimi 

dlhými chlpatý- 

FOTOGRAFIE: IVAN KŇAZE A SHUTTERSTOCK 

072 


Vážky rybničné pri kopulácii 

mi nohami a posúva ju do hryzavých 

orgánov. 

Strážca teritória 

Vážku rybničnú môžeme často pozorovať 

aj pri párení, keď samček chytí 

samičku za letu, v momente zosadnú 

na zem a už sa ohýbajú do polohy, 

aká je typická pre párenie vážok. 

Samička hneď po tom sadá na hladinu 

a na rastliny ponorené do vody znáša 

vajíčka. Samček popri nej na všetko 

dohliada. Za tri týždne sa liahnu larvy, 

ktoré voláme najády. Vo vode žijú až tri 

roky, potom sa premenia na dospelce. 

Do čeľade vážkovitých (Libellulidae) 

patrí asi 80 druhov, ktoré žijú na 

našom území. Sú to všetko nádherní 

krasoletci, ale aj dôslední obrancovia 

svojho územia. Samce vo svojom malom 

priestore nad hladinou vody, ale 

aj niekoľko metrov nad bralom bojujú 

o každú piaď vzdušného priestoru. 

Samec stráži pomyselnú hranicu a len 

čo sused o jediný centimeter naruší 

jeho územie, bleskurýchle je pri ňom 

a ženie ho preč. 

Bezohľadný predátor 

Najčastejšie môžeme pozorovať skoro 

všade prítomnú vážku ploskú (Libellula 

depressa). Samček má široké modrosivé 

bruško a samica hnedé, často až 

žltohnedé. Lietajú už od začiatku mája 

a v prvých dňoch ich vidíme aj vo väčších 

kŕdľoch. Potom trvá asi štyri – päť 

dní, kým si jednotlivé samce utvoria 

svoje vlastné teritóriá a stanú sa z nich 

bezohľadné suverénne predátory. Vážka 

je čosi ako sokol medzi lietajúcim 

hmyzom. 

Larvy vo vode žijú až tri roky, 

potom sa premenia na dospelce. 

Aj samica vnikne do teritória samca 

len na pár minút. Ona má tiež svoju 

lovnú oblasť, často aj ďaleko od vody, 

no keď príde jej čas kladenia vajíčok, 

vyhľadá samca, vletí mu do okrsku 

a ten ako zmyslov zbavený trieli za ňou. 

Za pár sekúnd ju dolapí, urobia za letu 

typický kopulačný ornament a veru netrvá 

ani dvadsať – tridsať sekúnd, keď 

je po láske a pár sa rozdelí. Samec však 

pri kladení vajíčok samičku stráži, chce 

mať istotu, aby sa z vajíčok, ktoré kladie 

do vody, vyliahlo len jeho vlastné 

potomstvo. Prudko odháňa prípadného 

votrelca, ktorý by chcel ako záletník 

ešte raz oplodniť „jeho“ samičku. • 

Samička vážky rybničnej 

pri znáške vajíčok 

Larva vážky ploskej 

073 


Vaše úlovky 

Imrich Oroszlány, 

jalec tmavý, 49 cm, 

Dunaj pri Bratislave, 

prívlač – ráčik, 16.7. 

Arpád Henčel, zubáč 

veľkoústy, 53 cm, ramenná 

sústava VDG, 

27. 10. 2015 

Radoslav Zachar, 

jalec hlavatý, 

57 cm, prítok 

Váhu na Liptove, 

prívlač - biele kopyto, 

2. 7. 2015 

Igor Hencz, jalec 

hlavatý, 38 cm, 

Malý Dunaj, 

prívlač – vobler, 

2. 8. 2015 

Jaro Nosko, 

mrena severná, 

76 cm, Dunaj 

v Bratislave, na 

4-palcový shad, 

10. 9. 2015 

Teodor Czízi, jalec 

hlavatý, 65 cm, 2,5 kg, 

rameno Váhu, prívlač 

- gumka, 2. 8. 2015 

Ondrej Baláž, kapor, 

82 cm, 10,5 kg, 

Petrovce – Gem. Jablonec, 

slivkový bojli 

na ťažko, 17. 8. 2015 

Vlado Ivan, sumec 

veľký, 121 cm, 

16 kg, Hron, prívlač 

- 6,5-palcový biely 

shad, 17. 8. 2015 

Patrik Kušický, kapor rybničný, 

12 kg, Chorvátsky 

kanál, na 2 tigrie orechy, 

september 2015 

Fotografie s podrobnými údajmi o vašich úlovkoch (druh, dĺžka, hmotnosť, dátum a spôsob ulovenia, nástraha, revír 

SRZ) nám môžete posielať na adresu: sefredaktor@blinker.sk. Uveďte, prosím, ak úlovok pochádza zo súkromného 

revíru. Výnimočné úlovky odmeníme vecnými cenami!

SÚŤAŽ 

Nájdite 7 rozdielov! 

Ako vyhrať? 

• Nájdite 7 rozdielov na dolnom, sfalšovanom obrázku. 

• Nájdené chyby zreteľne vyznačte zakrúžkovaním 

a pošlite obrázok aj s nalepeným kupónom na adresu: 

Redakcia Blinker 

Hviezdna 8 

931 01 Šamorín 

Uzávierka súťaže je 6. júna 2016, (podľa poštovej pečiatky) 

Originál 

Vyhrajte 5×! 

Navijak Wizard SPIN 3000 

Navijak Wizard 

Spin 3000 je 

dobrou voľbou 

pre rybárov loviacich 

ultraľahkou 

prívlačou, 

ale zároveň je 

perfektný aj na 

štandardný jigging i pri love na malé 

voblery crank bait. Váži iba 245 gramov, 

je odolný a vyznačuje sa precíznym 

brzdovým systémom. 

Falzifikát 

Meno a priezvisko 

Ulica, číslo 

Obec 

PSČ 

Výhercovia a riešenie z minulého čísla: 

Darina Jakovičová, Senica; Csaba Dudás, Šahy; 

Matúš Slovák, Litpovský Hrádok; 

Martin Smola, Olomouc; Mário Predmerský, Zvolen 

 

Súťaž 7 rozdielov 

KUPÓN 

6/2016

kulinárium 

Jedlá z rýb 

SOLENÉ, 

ÚDENÉ, SUŠENÉ 

Veľmi dobrým spôsobom 

konzervácie je popri 

mrazení, o ktorom bola reč 

minule, aj solenie rýb. U nás 

sa s ním však stretávame 

len málokedy v podobe 

niektorých nasolených 

morských rýb. 

Najznámejšie sú solené 

slede. Nesmieme ich 

nechávať príliš dlho na 

vzduchu, inak dostanú 

nepríjemnú pachuť. Pred prípravou ich 

namočíme na 24 hodín do vody alebo do 

vody zmiešanej s mliekom v pomere 1:1. 

Namáčame ich v porcelánovej, kameninovej 

nebo sklenej nádobe. Kov by im 

dodal nepríjemnú pachuť. Vyhýbame 

sa aj smaltovaným nádobám, ktoré nie 

sú vždy bez defektu. Počas namáčania 

vodu vymieňame. Vymáčanie urýchlime, 

keď soleným rybám odrežeme hlavu 

a spolu s ňou vytiahneme chrbticu 

a vnútornosti. 

Aj údené ryby sú nielen pomerne trvanlivé, 

ale tiež chutné. Trvanlivosť však 

nie je taká dokonalá, ako spotrebitelia 

často veria („údené vydrží dlho“). Údené 

ryby teda nesmieme nechávať celé dni 

pri izbovej teplote, najmä nie v teplom 

ročnom období. V opačnom prípade 

by sme nakoniec konzumovali rybu nebezpečnú 

pre zdravie. Údenie skutočne 

chráni rybie mäso pred rozkladom len 

neúplne a iba za predpokladu, že údený 

výrobok uchovávame v chlade, najlepšie 

v chladničke. Pri uchovávaní v chladničke 

sa odporúča, aby sa údené ryby skonzumovali 

najneskôr do 48 hodín. To platí 

tak pre ryby, ktoré sa u nás predávajú, 

ako aj pre tie, ktoré boli vyúdené doma. 

Len ďalšou konzerváciou, napríklad 

naložením do oleja, môžeme trvanlivosť 

čerstvo vyúdených rýb predĺžiť. 

Ryby údené studeným dymom, ktoré 

chceme uchovať zmrazené, pred údením 

nesolíme. Potom ich môžeme zmraziť 

v mikroténových vreckách, z ktorých 

vytlačíme podľa možností všetok vzduch 

tak, aby fólia priliehala tesne k rybe. 

Pred tepelnou úpravou trvá rozmrazovanie 

rýb v chladničke pomerne dlho, 

počítajme s 5 hodinami času na 500 gramov 

mäsa. 

Z údených morských rýb sú u nás najznámejšie 

údené makrely a údené slede 

– údenáče. V minulosti sa veľmi často 

dovážal aj tuniak. Jeho vysoko kvalitné 

mäso sa údilo u nás a predávalo sa v podobe 

kusov čistého mäsa previazaných 

šnúrkou. Dnes už, žiaľ, ho na našom trhu 

nevidno. 

Sušené ryby sa u nás nepredávajú 

a ani naši rekreačno-športoví rybári, 

ktorí 

skúšajú 

rozličné 

spôsoby, túto 

konzerváciu nepoužívajú, 

hoci napríklad v Rusku, 

v severských krajinách Európy a Ameriky 

a v mnohých ďalších oblastiach sveta 

je bežná. V trópoch je to najrozšírenejší 

spôsob konzervácie. 

Aj u nás sa v dávnejšej minulosti 

sušili drobné rybky, ktoré sa potom 

v zimnom období používali do polievok. 

Dnes je to zabudnutá technológia. 

Pritom sušenie rýb nie je nič zložité. 

Princíp spočíva v tom, že ryby treba 

usušiť čo najrýchlejšie. Práve preto sa 

najlepšie sušia buď malé rybky, alebo 

také porcie väčších rýb, ktoré sa skutočne 

ľahko presušia. Teda tenké rezne, 

úzke pásiky. Najlepšie sa ryby sušia 

v stredne vyhriatej rúre, bez akejkoľvek 

úpravy mäsa okrem predchádzajúceho 

nasolenia približne na pol hodiny a potom 

dôkladného vyutierania dosucha. 

Sušené ryby sa v súčasnosti na našom 

trhu nevyskytujú, stretnúť sa s nimi 

môžeme len v zahraničí. • 

PRIPRAVILA: HENRIETA HALASOVÁ; FOTOGRAFIE: SHUTTERSTOCK 

076 


Správny časopis 

pre správneho poľovníka 

Poľovníctvo u nás 

Zbrane a optika 

Zahraničné trendy 

Poľovačky vo svete 

Kynológia 

História a osobnosti 

Exkluzívnych 

86 strán 

len za 2,45 € 

Inzercia a predplatné: 

mobil: +421 948 727 979 

fax: +421 315 623 604 

redakcia@lovuzdar.com 

marketing@lovuzdar.com 

www.lovuzdar.com 

www.facebook.com/casopis.lovuzdar

gastro 

Miloš Mikuš 

Makrela 

na grile s pikantnou olivovou zmesou 

Potrebujeme 

• 2 vypitvané 

makrely 

• 1 citrón 

nakrájaný na 

kolieska 

• olivový olej 

• čerstvý tymian 

• mleté čierne 

korenie 

• soľ 

Na olivovú zmes: 

• 1 šálku gréckych 

olív Kalamata 

• 1 šálku malých 

šalotiek 

• šťavu z 1 citróna 

• dužinu z polovice 

citróna 

• olivový olej 

• 1 čl drveného čili 

• 2 čl oregana 

Postup 

• Umyté ryby narežeme na bokoch a starostlivo ich osolíme a okoreníme. 

Následne ich dobre potrieme olejom. 

• Dovnútra vložíme plátky citróna a 1-2 vetvičku tymianu. Dáme piecť 

na vyhriaty gril. Po 10 minútach opatrne otočíme. 

Olivová zmes 

• Na oleji opražíme rozštvrtené šalotky, pridáme olivy, pokrájanú citrónovú 

dužinu a koreniny. 

• Opražíme, podlejeme citrónovou šťavou a ešte krátko podusíme. 

Ak treba, ešte dosolíme. 

• Podávame s hranolčekmi zo sladkých zemiakov – batátov. 

Víno k nášmu menu odporúča 

Beáta Vlnková 

prezidentka Asociácie somelierov SR 

Keďže víno budeme zrejme degustovať 

za slnečného popoludnia v záhrade 

alebo na terase už počas prípravy, ale aj 

po skonzumovaní jedla, zameriame sa 

na ľahšie biele víno, aromatické, s nižším 

obsahom alkoholu. Spomínam si, že keď 

bol u nás na návšteve vynikajúci vinár 

z Nového Zélandu David Babich, na moju 

otázku, ako trávi voľný čas, odpovedal: 

„Grilujeme na záhrade čerstvé ryby 

a k tomu degustujeme náš Sauvignon.“ 

Navrhujem preto vyskúšať Sauvignon 

blanc, ročník 2015, suché, firma Babich. 

Jemne aromatická vôňa passionfruit (viac 

ju u nás nazývame maracuja, po slovensky 

mučenka), egrešov a bielych kvetinových 

tónov. V chuti je suché, so stredne 

plným telom, cítiť aromatické egreše, 

biele kvety a passionfruit. Zakončené je 

sviežou kyselinkou. Jednoduché bude 

aj otváranie fliaš. Vyše 95 % sauvignonov 

z Nového Zélandu je vo fľašiach so 

skrutkovacím uzáverom. Ten je ideálny, 

keď chceme zachovať arómu a ovocnosť 

mladých vín, ktoré neplánujeme dlho 

archivovať. Prepúšťa menej kyslíka ako 

korková zátka, takže víno sa vo fľaši mení 

výrazne pomalšie. Makrela je pripravená 

s gréckymi olivami Kalamata, o ktorých sa 

hovorí, že sú najkvalitnejšie na svete, preto 

by určite bolo dobrou voľbou aj víno 

z Grécka. Tých však nie je na našom trhu 

veľa, preto si z vašej prípadnej dovolenky 

v Grécku nejaké prineste. 

RECEPT A FOTOGRAFIA: MILOŠ MIKUŠ 

078 


Prečo sú ryby zdravé? 

2. 

časť 

PRIPRAVIL: JURAJ HALAS; FOTOGRAFIA: SHUTTERSTOCK 

Ryby už desiatky rokov 

vnímame ako zdravé 

jedlo. V minulom čísle 

nám gastronomický 

odborník Doc. RNDr. 

MILOŠ MIKUŠ, CSc. 

povedal, ktoré ich zložky 

sú pre náš organizmus 

najdôležitejšie. Dnes 

sa dozvieme, v ktorých 

rybách ich máme hľadať. 

Minule sme sa dozvedeli, aké 

dôležité sú pre nás esenciálne nenasýtené 

kyseliny. Ich obsah je však 

v rozličných druhoch rýb veľmi odlišný, 

nie je teda jedno, ktoré z nich 

konzumujeme. 

Výskumníci z nórskeho Tromsø sledovali, 

aký bol príjem polynenasýtených 

mastných kyselín s dlhým reťazcom 

(Ω3 LC-PUFA), ktoré sú zdraviu mimoriadne 

prospešné, po dvojmesačnej 

konzumácii lososa (400 g týždenne) 

alebo treščieho oleja. Zdraví dobrovoľníci 

mali po konzumácii treščieho oleja 

nižšie hladiny Ω3 LC-PUFA v sére, hoci 

mal takmer trojnásobný celkový objem 

týchto mastných kyselín v porovnaní 

s porciou lososa. 

Takže záleží aj na spôsobe úpravy? 

Nepochybne, najlepšie výsledky sa 

pritom dosiahli po tradičnej domácej 

úprave lososa, horšie po konzumácii 

údeného lososa. Jedenie tresky naproti 

tomu nemalo žiadny priaznivý účinok na 

hladinu kyseliny eikozapenténovej (EPA) 

a dokozahexénovej (DHA) v krvi, lebo ide 

o chudú rybu s nízkym obsahom Ω3 LC- 

PUFA v mäse. 

A je rozdiel aj v tom, v akej podobe 

esenciálne nenasýtené kyseliny 

prijímame? 

Americká štúdia na zdravých ženách 

nezistila nijaký rozdiel v príjme Ω3 LC- 

PUFA pri konzumácii 2 porcií rýb za 

týždeň a pri každodennom podávaní výživového 

doplnku s obsahom EPA (104 mg) 

a DHA (378 mg). Pravda, kvôli pohodliu 

sledovaných Američaniek im umožnili, 

aby 3 zo 4 dávok rýb predstavoval tuniak 

z konzervy, a 170 g čerstvého lososa videli 

len raz za dva týždne. Keďže konzervovanie 

rýb čiastočne znižuje obsah prítomných 

Ω3 LC-PUFA, potom nečudo, že 

takýto „plnohodnotný“ príjem rýb nebol 

lepší ako podávaný výživový doplnok. 

Štúdia však verne odzrkadľuje smutnú realitu 

dnešnej doby, keď bežne nestíhame 

zháňať kvalitné ryby a pripravovať si ich, 

a tak sa utiekame k spracovaným, hlavne 

konzervovaným produktom. 

Ale čo ak ryby jeme len málo, 

vôbec, prípadne ich nevieme chutne 

pripraviť? 

Ako riešenie sa ponúka rybí olej alebo 

výživové doplnky s obsahom polynenasýtených 

mastných kyselín s dlhým reťazcom 

obsahujúcich kyselinu eikosapentaenovú 

a kyselinu dokosahexaenovú. 

Sú však tieto náhrady adekvátne 

konzumácii rýb? 

Vedci z milánskej univerzity porovnávali, 

aké množstvo EPA a DHA sa dostane 

do krvi, keď sa 6 týždňov podávalo ich 

rovnaké množstvo v kapsulách výživového 

doplnku, resp. vo forme údeného 

lososa (100 g denne). Zistili, že výživový 

doplnok by musel obsahovať dvakrát 

viac EPA a 9× viac DHA, aby sa vyrovnal 

príjmu Ω3 LC-PUFA z lososa. Taktiež 

austrálska štúdia na pacientoch trpiacich 

koronárnou chorobou srdca ukázala, 

že 3 mesiace po konzumácii lososa (2× 

týždenne po 150 g) sa ich krvný tlak 

znížil v priemere o 5 jednotiek, zatiaľ čo 

6× do týždňa podávané tablety s rybím 

olejom obsahujúcim Ω3 LC-PUFA tento 

efekt nemali. Skupina, ktorá si pravidelne 

pochutnávala na lososovi, dokonca aj 

trochu schudla. Žiaden výživový doplnok 

však nenahradí dobre pripravenú čerstvú 

rybu. 

(Dokončenie nabudúce) 

Kto je Miloš Mikuš (1964) 

Odborník na 

jedlo a víno, 

autor mnohých 

odborných 

i populárnych 

publikácií, nositeľ 

bronzovej 

medaily za rozvoj 

medicíny na 

Slovensku, ktorú udeľuje Slovenská 

lekárska spoločnosť. 

079 


Foto mesiaca 

Aprílový rybársky festival 

na indonézskom ostrove Bali 

FOTOGRAFIA: SHUTTERSTOCK 

Z redakcie 

Okruh odborných spolupracovníkov 

Blinkra sa za uplynulý 

mesiac opäť rozrástol. S potešením 

sme medzi nami privítali skvelého 

vyznávača jedného z najmladších 

a najperspektívnejších spôsobov lovu 

rýb, feedristu Petra Hrubjaka. Pre náš 

magazín pripraví seriál praktických, 

inštruktážnych článkov určených pre 

začiatočníkov i pokročilých a postupne 

predstaví úspešné kolektívy i jednotlivcov 

pôsobiacich vo feedrovej 

lige. Jeho prvé príspevky už máme 

v redakcii. 

Od mája máme „na palube“ aj 

mladý, veľmi ambiciózny kaprársky 

tím UltimateCarp, ktorý zaujímavo 

píše, výborne fotí a nakrúca skvelé 

videá, ktorá sa u nás takisto uplatnia. 

Prvý článok jedného z členov je už 

pripravený na uverejnenie. Viac od 

júlového čísla Blinkra! 

Menej radostné správy dostávame 

od vás z viacerých končín Slovenska, 

napríklad z Kysúc, stredného Považia 

i Záhoria. No nielen odtiaľ nám hlásite 

nedostupnosť magazínu Blinker 

v stánkoch, ale – žiaľ – aj v mnohých 

predajniach rybárskych potrieb. 

Problém dostupnosti časopisu budeme 

riešiť rokovaním s distribučnou 

firmou. 

Pripravujeme 

Raketový štart 

Zničujúca technika 

Riečne ostrieže 

Netradičná montáž 

Lov zubáčov na mušku 

Rozhoduje umiestnenie 

Najbližšie 

vydanie 

v predaji už od 

17. 6. 2016 

Som pstruhová 

maniačka 

Divoké mreny 

Voblery od Tristana Fúzatí giganti

Predplaťte si BLINKER 

Milí čitatelia! 

Ak si chcete predplatiť mesačník 

BLINKER, môžete tak urobiť 

poštou, telefonicky, faxom alebo 

e-mailom. Predplatné je možné 

len na celý rok. 

V roku 2016 už 11 vydaní! 

ZVÝHODNENÁ CENA 22 EUR! 

Záväzná objednávka pre SR 

Prosíme o čitateľné vyplnenie objednávky! 

Počet výtlačkov (ks) od čísla/dátumu. 

BLINKER – ročné predplatné 

Na základe mojej objednávky žiadam o zaslanie poštovej 

poukážky 

Bankovým prevodom 

ADRESA DODÁVKY, ak si objednávate titul pre seba: 

ADRESA PLATITEĽA, ak objednávate titul ako darček: 

Titul/meno a priezvisko ................................................................ 

Adresa/ PSČ/štát ............................................................................ 

 

ADRESA FAKTURÁCIE: 

Ušetríte 

4,95 € 


Názov firmy .................................................................................... 

Kontaktná osoba ............................................................................ 

Adresa/PSČ/štát ............................................................................. 

Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

IČO ........................................ IČ DPH ............................................. 

Bankové spojenie ........................................................................... 

Ak bude fakturácia na firmu, ale zasielanie požadujete na inú adresu, tu 

uveďte adresu, na ktorú treba zasielať objednané výtlačky: 



Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

Dátum: ................................., 

Podpis., príp. pečiatka 

OBJEDNÁVAM AKO DARČEK PRE: 



Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

OBJEDNÁVKY ZASIELAJTE POŠTOU, TELEFONICKY, FAXOM, 

E-MAILOM ALEBO OSOBNE NA: 

MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, A. S., 

Oddelenie inej formy predaja, Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava 

Tel.: 00421 2 4989 35 63, 02/4989 35 64, 02/4989 35 65, 02/4989 35 66 

Zelená linka: 0800 188 826; Fax: 02/3222 22 56 

E-mail: predplatne@abompkapa.sk, objednavky@ipredplatne.sk 

Týmto zároveň dobrovoľne udeľujem svoj súhlas na spracovanie mojich osobných údajov vo vašom informačnom systéme za účelom evidencie v zmysle zákona 428/2002 Zb. 

o ochrane osobných údajov v zmysle neskorších právnych predpisov. Údaje nebudú poskytnuté tretej strane. Beriem na vedomie, že môj súhlas môžem kedykoľvek zobrať späť. 

VYPLNÍ PŘEDPLATITEL 

Předplatné časopisu 

BLINKER pro ČR 

OBJEDNÁVÁM: Roční / 11 vydání: (11 × 59 = 649 Kč) 

Od vydání: ...................................................................................... 

Titul, příjmení (název firmy): ...................................................... 

Jméno: ............................................................................................ 

Bydliště (sídlo): ............................................................................. 

PSČ a dodávací pošta: .................................................................. 

Tel./Fax: ................................ E-mail: ........................................... 

 

JEN V PŘÍPADĚ, POŽADUJETE-LI DAŇOVÝ DOKLAD: 

IČO: .......................................... DIČ:.............................................. 

VÝTISKY DODÁVEJTE NA ADRESU (vyplňte jen v případě, že se od 

předchozí adresy liší): 

.......................................................................................................... 

.......................................................................................................... 

Datum: .................................................., 

Podpis., příp. razítko 

OBJEDNÁVKU POŠLETE NA ADRESU: 

SEND Předplatné, spol. s r. o., Ve Žlíbku 1800/77, Hala A3, 193 00 Praha 

9 Horní Počernice, ČR. E-mail: send@send.cz, SMS: 605 202 115. Call 

centrum Tel.: 225 985 225 GSM: 777 333 370. Objednávky a reklamace 

časopisu: administrace@send.cz, 225 985 225

zábava 

Rodičia odišli do mesta nakupovať a Jožko musel dávať pozor na mladšiu sestru. Lenže on chcel ísť na ryby. 

Rozhodol sa, že zvládne oboje. Večer vraví mamičke: 

– Tak toto už viac neurobím, nechytil som vôbec nič! 

– Ale, no Jožko, buď trochu trpezlivý. Keď to sestričke vysvetlíš, nabudúce bude určite potichu. 

– Tu ... (dokončenie v tajničke) 

Tajnička z minulého čísla: Predal som zvyšok, lebo som ich nevládol uniesť. 

Knihu z vydavateľstva IKAR vyhrávajú: Petra Bojdová, Púchov; Fedor Slezák, Malacky; Štefánia Strákošová, Piešťany 

Vylúštenú tajničku pošlite do 6. júna 2016 e-mailom na adresu sefredaktor@blinker.sk alebo na korešpondenčnom lístku 

na adresu Blinker, Hviezdna 8, 931 01 Šamorín. Ak posielate vylúštenú tajničku e-mailom, nezabudnite uviesť svoje meno 

a poštovú adresu. Trom úspešným lúštiteľom pošleme knihu Bio záhrada z vydavateľstva IKAR. 

082 


Hass-INZ-LZ-2156:A4 12.10.2015 21:46 Stránka 1 

inzBL0075

inzBL0076

Magazín Blinker 6/2016

Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!

Delete template?

Save as template ?