24.05.2018 Views

SG04

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

3/2005 SVěT GRÁLU<br />

SVěT GRÁLU<br />

9 7 7 1 6 14 5 1 3 0 0 2 0 3<br />

březen – květen 2005 · číslo 3<br />

strana 5<br />

Kam se poděl šestý smysl?<br />

Findhorn – zahrada zázraků<br />

Příroda a její síly<br />

strana 11<br />

Energie z ničeho<br />

9 7 1 6 14 5 1 2 0 5 0 2<br />

4/2005 Svet Grálu<br />

strana 15<br />

Cesta do pravěku<br />

v laboratořích Ciba-Geigy<br />

Exkluzivní rozhovor<br />

s dr. Raymondem Moodym<br />

SVET GRÁLU<br />

Duchovní souvislosti v životě<br />

strana 21<br />

Řeč krve<br />

strana 30<br />

cena 78 Kč<br />

jún – august 2005 · číslo 4<br />

Rešpektovať a byť rešpektovaný<br />

Časopis Svet Grálu, ktorý<br />

vychádza súčasne aj v češtine,<br />

nadväzuje na nemecký<br />

GralsWelt a francúzsky<br />

Monde du Graal, ktoré si vo<br />

svojich krajinách získali už tisíce<br />

stálych čitateľov.<br />

Svet Grálu vychádza<br />

štyrikrát ročne. Informácie<br />

o predplatnom nájdete v prílohe<br />

alebo na internete:<br />

strana 5<br />

Výskum smrti –<br />

rozhovor s dr. R. Moodym<br />

strana 10<br />

Slovenský agrorebel a jeho agrokruh<br />

strana 21<br />

Homeopatia – „liečba ničím“<br />

strana 30<br />

Čaro sicílskych vulkánov<br />

strana 35<br />

cena 87 Sk<br />

Svět Grálu<br />

www.svet.gralu.cz<br />

Mýtus o diablovi<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk<br />

www.svetgralu.sk<br />

SVET GRÁLU<br />

Grál je od dávnych čias<br />

symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých duchovných<br />

a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet zmenil<br />

na nepoznanie,<br />

ale hodnoty zostávajú.<br />

V ďalšom čísle časopisu:<br />

titulná téma: Peniaze alebo život ! •<br />

Sen o zdravom peňažníctve •<br />

Prečo sú bohatí stále bohatší a chudobní chudobnejší ?<br />

Slabé miesta súčasného finančného systému.<br />

Putovanie do krajiny brieždenia •<br />

„Svetlo z východu“ – tento prastarý výraz symbolizuje<br />

smer putovania za múdrosťou a svetlom poznania.<br />

Zázračné deti a autizmus •<br />

Prečo je medzi autistami toľko zázračných detí ? Kde sa berú<br />

zvláštne schopnosti a nadanie, o ktorých sa môže<br />

„normálnym“ ľuďom iba snívať ?<br />

september – november 2005 · číslo 5<br />

SVET GRÁLU<br />

september –november 2005 · číslo 5<br />

Koniec spoločenskej zmluvy<br />

Telepatia u zvierat…? •<br />

Vlne cunami v Ázii nepadli za obeť žiadne divoko<br />

žijúce zvieratá. Majú zvieratá šiesty zmysel? Vycházdza už 1. septembra 2005.<br />

5/2005 SVET GRÁLU<br />

<br />

strana 5<br />

Zázračné deti a autizmus<br />

strana 11<br />

Dilema z úrokov<br />

strana 15<br />

Európska únia a národ<br />

strana 21<br />

Hipoterapia<br />

strana 30<br />

Telepatia u zvierat…?<br />

strana 36<br />

cena 87 Sk<br />

Peniaze alebo život !<br />

Sen o zdravom peňažníctve<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk


SVET GRÁLU · 4/2005<br />

R E P O R T Á Ž<br />

Slovenský agrorebel a jeho vynález<br />

Ing. Ján Šlinský navrhol vo svete<br />

ojedinelé zariadenie na ekologické<br />

pestovanie zeleniny.<br />

(Reportáž od Romana Levického) 5<br />

Ž I V O T<br />

Kde sa stratil šiesty zmysel (pokračovanie) 9<br />

V Ý C H O V A A K O M U N I K Á C I A<br />

Rešpektovať a byť rešpektovaný (2.časť) 12<br />

T É M A<br />

Mýtus o diablovi<br />

alebo Luciferov princíp<br />

Hľadanie zábleskov skutočnosti za<br />

postavou padlého archanjela... 15<br />

T É M A<br />

Tajomstvo Lucifera 20<br />

V Ý S K U M<br />

Energia z ničoho? (pokračovanie) 22<br />

Z A U J A L O N Á S<br />

Zaujímavosti zo sveta vedy a výskumu 26<br />

O S O B N O S Ť<br />

Výskum smrti – rozhovor s Dr. R. Moodym (2.časť) 27<br />

F O T O G R A F I E<br />

Ohnivý svet sopiek<br />

Fascinujúca fotografická reportáž<br />

Reinhardta Wurzela z blízkosti<br />

vybuchujúcich sopiek... 30<br />

R O Z H O V O R<br />

Homeopatia – liečba v súzvuku s dušou pacienta 33<br />

P R Í B E H<br />

Je darca orgánov skutočne mŕtvy ? 37<br />

Z Á H A D A<br />

Záhada egyptskej studne 40<br />

N Á Z O R Y<br />

Osud národov a utrpenie zvierat 41<br />

N A Z Á V E R …<br />

Prečo to Boh dopúšťa? 42<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

iste si pamätáte na pocit vnútornej<br />

bolesti v okamihu, keď ste možno<br />

už po stý raz v živote spoznali, že na<br />

zemi žijú aj ľudia, ktorí sú schopní<br />

urobiť pre splnenie vlastných cieľov<br />

čokoľvek. Všade okolo seba môžeme<br />

vidieť, že bezmocná apatia, alebo niekedy<br />

aj nemiestna zdržanlivosť tej<br />

poctivejšej časti ľudstva poskytuje<br />

obrovský priestor ľuďom i organizáciám<br />

so „slušnou tvárou“, ale o to<br />

bezcitnejšími praktikami.<br />

To, že sa u človeka tak často vyskytuje<br />

falošné a zvrátené jednanie,<br />

oprávnene vyvoláva otázku, ako sa to<br />

dá zlúčiť s predstavou o dobrotivom<br />

Stvoriteľovi.<br />

V tomto čísle nášho časopisu sa<br />

preto dotýkame témy pôvodu zla, zla<br />

„z princípu“.<br />

Je totiž zrejmé, že pokiaľ nevieme,<br />

čo sa za navonok prejaveným<br />

zlom skrýva, nemáme ani potrebný<br />

nadhľad nad často chaotickými situáciami<br />

v našom okolí.<br />

Mať nadhľad je však často najlepšou<br />

pomocou k tomu, aby sme sa dokázali<br />

ubrániť strachu, alebo sa vyhli unáhlenému<br />

konaniu. Schopnosť vidieť situácie<br />

v ich hlbších súvislostiach tiež<br />

pomáha v tom, aby sme sami neboli<br />

3<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


Ú V O D N Í K<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

číslo 4/2005, vyšlo 1. 6. 2005<br />

Redakcia:<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

telefón 055/678 6420<br />

mobil 0903 907 233<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík, Košice<br />

Roman Levický, Slanec<br />

Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />

Anna Štefková, Zlín<br />

Artur Zatloukal, Brno<br />

Artur Zatloukal ml., Brno<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota,<br />

Ľuba Dvornická, Júlia Faberová, Peter<br />

Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš Látal,<br />

Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová,<br />

Hana Šimková, Žaneta Štefaničková, Kvetka<br />

Viskupičová, Igor Vojtek, Dana Zlatohlávková<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu, s. r. o.<br />

Redakcia a administrácia SG,<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala, Bratislava<br />

Grafika:<br />

Zdeněk Bohdanecký, Praha<br />

Marek Frank, Brno<br />

Pavel Patloch, Karviná<br />

Martin Pukančík, Košice<br />

Tlač:<br />

Slovenská Grafia a.s., Bratislava<br />

Ilustrácie:<br />

R. Wurzel, Nürnberg (3, 30–32), Vulcanic<br />

Observatory, Hawaii (3, 30–32), AKG<br />

Berlin (3, 17, 18), M. Bouška (43). Ostatné<br />

obrázky GralsWelt a redakcia.<br />

Fotografia na zadnej strane obálky:<br />

Peter Kachňák<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo 87 Sk<br />

Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />

nevyžiadané príspevky.<br />

Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu si možno<br />

objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />

614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />

ISSN 1614-5127<br />

w w w.svetgralu.sk<br />

príčinou konfliktov. Napríklad tým, že sa snažíme nátlakom zmeniť<br />

ľudí v našom najbližšom okolí k „obrazu svojmu.“<br />

Pri obrane svojich postojov je iste často potrebné prejaviť vnútornú<br />

pevnosť. Táto vlastnosť je oddávna dosť vzácna, lebo je prejavom<br />

sily nestiesneného ducha. Ľudia, ktorí ňou oplývali, neraz<br />

vošli do dejín už svojím príkladom, ktorý dokázal strhnúť aj ich<br />

okolie. Myslím, že sa nemusíme ani príliš obzerať po takýchto vzoroch<br />

okolo nás, stačí, ak v sebe nájdeme silu, aby sme sami dokázali<br />

čo najviac vylúčiť zo svojej pozornosti vlastné očakávania, žiadostivosť<br />

či pochybnosti, ktoré nás sužujú.<br />

Ľudská duša pripomína obliehanú pevnosť a všetko negatívne do<br />

nej vstupuje prostredníctvom myšlienok, ktoré vytvárame, alebo<br />

aspoň priťahujeme sami.<br />

Moc zla má preto na nás taký vplyv, nakoľko sa jej vnútorne podvolíme.<br />

Úprimne veriaci ľudia by to mali mať v tomto smere ďaleko ľahšie,<br />

lebo sú presvedčení, že všetko, čo existuje, vzniklo z vyžarujúcej<br />

sily Stvoriteľa. Vedia aj to, že každé zlo raz narazí na vládu Božích<br />

zákonov. A dokonca, že jeho vonkajšie formy niekedy posilnia v ľuďoch<br />

to najlepšie, čo v nich je. Diktátorské režimy vyvolávajú vždy<br />

vlnu spoločného odporu a katastrofy zasa spájajú odcudzených ľudí<br />

vo vzájomnej spolupatričnosti.<br />

K skutočnej túžbe po dobre však nepotrebujeme utrpenie, táto<br />

túžba môže a aj by mala byť „dobrovoľná“. Ak prerastie aj do myšlienok,<br />

slov a činov, potom sa k nej skôr či neskôr pridá aj posilnenie<br />

z vyššieho zdroja.<br />

Dnes môžeme okolo seba vidieť len samé následky toho, že sme<br />

zlo hľadali všade inde, než tam, kde v skutočnosti je. Stroskotali domnienky<br />

o samospasiteľnosti vedy i náboženských kultov. Ani snahy<br />

o „nápravu ľudstva“ autoritatívnymi školskými i štátnymi systémami<br />

neboli zvlášť úspešné. Každý človek totiž vedome či nevedome<br />

hľadá a k svojmu pocitu naplnenia aj potrebuje vedomie zmyslu svojej<br />

existencie. Na to je však potrebný život, v ktorom sa ideály uplatňujú<br />

v praxi, žitý „nohami na zemi a hlavou v oblakoch“.<br />

Takýto život nie je možné nikomu dať príkazom zhora, človek sa<br />

preň musí rozhodnúť sám.<br />

Zo slobodnej vôle človeka preto priamo vyplýva, že nie je v ľudských<br />

silách odstrániť z tejto zeme všetko zlo. Ale sila, ktorá sformovala<br />

a udržuje celé toto stvorenie, aj v nás posilňuje všetko, čo<br />

drieme v našom vnútri. Preto musia raz vyjsť najavo aj najskrytejšie<br />

ľudské túžby, nech sú to už ušľachtilé vlastnosti, alebo sklony<br />

k podlosti či úplná zvrátenosť. V tomto pôsobení musí každý spoznávať<br />

svoje slabosti a ich následky, a v ňom je zároveň zakotvená<br />

aj večná spravodlivosť.<br />

Snažme sa preto aj my podporovať, každý podľa svojich schopností,<br />

len to dobré v nás a okolo nás, priatelia!<br />

Roman Levický, redaktor<br />

4<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


R E P O R TÁ Ž<br />

Slovenský agrorebel<br />

a jeho vynález<br />

Reportáž z prvej certifikovanej ekologickej<br />

zeleninárskej farmy na Slovensku<br />

Je možné veriť reklame, ktorou sú<br />

v supermarketoch označené ekologicky<br />

dopestované potraviny? Môžete<br />

si napríklad kúpiť obiloviny<br />

a výrobky z nich alebo aj bio-kávu<br />

z Kolumbie. Prečo však na trhu<br />

nemožno kúpiť ekologicky dopestovanú<br />

zeleninu či ovocie, teda<br />

plodiny, ktoré sú v konvenčnom<br />

poľnohospodárstve najviac chemicky<br />

„ošetrované“? Po odpoveď<br />

na túto otázku som sa vybral do<br />

obce Čierne Pole v michalovskom<br />

okrese za známym agrorebelom –<br />

Ing. Jánom Šlinským z Pavloviec<br />

nad Uhom. Krátko po príchode na<br />

farmu som pochopil, prečo o ňom<br />

hovoria s rešpektom nielen ekologickí<br />

nadšenci, ale aj úradníci na<br />

ministerstve pôdohospodárstva.<br />

Je jedným z mála ľudí, ktorí mali<br />

odvahu ísť za svojím presvedčením<br />

aj v praktickom živote.<br />

„Ť<br />

ažko to vysvetliť takému človeku,<br />

čo býva v bytovke a zeleninu<br />

pozná len z regálov obchodov.<br />

Preto hovorím ľuďom – musíte<br />

prísť sem, na toto pole a vidieť, ako<br />

sa táto zelenina pestuje, a rozprávať<br />

sa s človekom, ktorý to robí,<br />

a potom môžete získať presvedčenie.<br />

Ja keď plejem mrkvu, verte, že<br />

po týždni pospomínam všetkých<br />

mojich zákazníkov... Raz sme jednej<br />

panej doniesli moje zemiaky až do<br />

pivnice v meste, a ona potom povedala<br />

- no, ale ja som chcela len veľké<br />

zemiaky! Tak som jej odpovedal –<br />

pani, zemiaky ekologicky vypestované,<br />

bez postrekov, lacné, privezené<br />

až do domu a ešte aj veľké – to<br />

sú aj na Stvoriteľa veľké požiadavky!<br />

5<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


R E P O R TÁ Ž<br />

Ja chcem pestovať zeleninu pre ľudí,<br />

ktorí vidia, že s touto krajinou nie<br />

je niečo v poriadku, a chcú preto<br />

aj niečo urobiť. A ľudia, ktorí chcú<br />

nakupovať ekologicky vypestovanú<br />

zeleninu, nech si uvedomia, že nikto<br />

im nemôže dať stopercentnú záruku,<br />

že ich objednávka bude vybavená. Ja<br />

nemám po ruke postrekovač, aby<br />

som postriekal drepčíkov na priesadách<br />

kapusty. Aj minule tu bol<br />

jeden kolega zo susedstva a povedal:<br />

– Janko, zbláznil si sa, veď ti všetko<br />

zožerú... – Počkaj, uvidíš, ony zjedia<br />

spodné listy a potom pôjdu ďalej.<br />

Vieš, ony sú už zvyknuté na postriekanú<br />

zeleninu, už im začala chutiť,<br />

a tak odídu k susedovi...<br />

No a mal som pravdu – spodné listy<br />

zožrali a zmizli. To chce len vydržať<br />

a príroda sa sama dostane do rovnováhy.<br />

Keby som chcel podvádzať, tak<br />

po ceste do Košíc nakúpim zeleninu<br />

vo veľkoobchode a predám ju zákazníkom.<br />

Oni by boli spokojní, že majú<br />

ekologickú zeleninu, a ja by som za-<br />

6<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

robil. Ale ja si myslím, že tých fantazmagórií,<br />

čo si vytvárame, je tak či<br />

tak okolo nás dosť, lebo už spolu nenažívame,<br />

už sa len využívame. Ekologické<br />

poľnohospodárstvo nie je len<br />

o pestovaní, je to o medziľudských<br />

vzťahoch. Preto moji zákazníci majú<br />

kedykoľvek prístup na farmu, aby sa<br />

presvedčili. Lebo inak to dopadne ako<br />

na západe. Do ekologického zeleninárstva<br />

vstúpili supermarkety a je to<br />

podľa mňa podvod. Nie je možné ekologicky<br />

pestovať zeleninu v monokultúre<br />

na niekoľkých stovkách hektárov.<br />

A preto sa spoliehajú, že rozbormi sú<br />

mnohé pesticídy ťažko dokázateľné.“<br />

Jeden z dlhších monológov skončil<br />

a územčistý chlapík s rukami začiernenými<br />

hlinou a očami žiariacimi<br />

spod zachmúreného obočia sa doširoka<br />

usmeje.<br />

„Prepáčte, ale keď som tu sám, dlho<br />

s nikým nerozprávam a potom to zo<br />

mňa ide ako... Viete, podľa mňa čas<br />

filozofovania už skončil, už tu raz<br />

bol jeden taký, pred dvetisíc rokmi,<br />

čo chcel priniesť spásu ľuďom – a čo<br />

sme s ním urobili? Teraz potrebujeme<br />

nie jedného, ale tisíce, milióny<br />

ľudí, čo chcú priložiť ruku k dielu...<br />

Už je najvyšší čas! Už to očividne<br />

vidíme okolo seba. Už sa nemôžeme<br />

tváriť, že sme nevedeli. Každý môže<br />

vedieť, keď chce.“<br />

Stojím v skupinke ľudí, ktorí sa<br />

spolu so mnou prišli presvedčiť, či<br />

sa dá pestovať zelenina bez umelých<br />

hnojív a syntetických postrekov. Nachádzame<br />

sa na parcele, ktorá je prvou<br />

certifikovanou zeleninárskou farmou<br />

v kontrolnom systéme ekologického<br />

poľnohospodárstva v Slovenskej republike.<br />

„Farmu“ Ing. Šlinského tvoria<br />

zatiaľ len tri obrobené plochy, na<br />

ktorých pestuje svoju zeleninu. Záhony<br />

sú nezvyčajné – majú kruhový<br />

pôdorys s priemerom asi dvadsaťpäť<br />

metrov. Najzaujímavejšie však pôsobí<br />

zelenina, rastúca v riadku, ktorý vo<br />

vnútri kruhu<br />

opisuje pravidelnú<br />

špirálu.<br />

„Na tento kruh<br />

sa vojde niekoľko<br />

stoviek<br />

h l ú b o v i t ý c h<br />

rastlín, ale až<br />

takmer stotisíc<br />

exemplárov cibule<br />

sadzačky“ –<br />

vysvetľuje vedúci<br />

farmy, hlavný<br />

agronóm, konštruktér<br />

strojov<br />

a ničiteľ buriny<br />

a škodcov v jednej<br />

osobe. „Zelenina<br />

z tejto<br />

plochy by ma neuživila, ale ja som sa<br />

musel presvedčiť, či to, o čom som bytostne<br />

presvedčený, sa dá aj realizovať<br />

v praxi.“<br />

V strede jedného z kruhov stojí<br />

originálny stroj, špeciálne skonštruovaný<br />

na ekologické pestovanie<br />

zeleniny. Je to vlastný vynález<br />

pána Šlinského - agrokruh. Ako<br />

nám vysvetľuje, agrokruh je modifikovaný<br />

nosič poľného náradia.<br />

Ľudia majú väčšinou len požiadavky, ale chýba<br />

im chcenie a konkrétna ochota...<br />

Jeho konštrukcia je jednoduchá -<br />

v strede každej parcely je ukotvená<br />

trojnožka s privádzačom elektriny,<br />

ktorá zabezpečuje pohon stroja.<br />

Okolo „centrálu“ stroja sa otáča<br />

nosné rameno z oceľových rúrok.<br />

Na jeho konci je pohon – elektromotor<br />

s variátorom otáčok. Variátor<br />

upravuje otáčky podľa toho, kde sa<br />

nachádza pracovné náradie. Na rameno<br />

agrokruhu je možné namon-


R E P O R TÁ Ž<br />

tovať aktívny aj pasívny kultivátor,<br />

plečku, zavlažovaciu hadicu, dávkovač<br />

biologických postrekov alebo aj<br />

automatický sadzač priesad, ktorý<br />

sa pán Šlinský snaží zdokonaliť.<br />

„Tahem zapni, stiskem vypni,“ usmieva<br />

sa a páčkou „naštartuje“ stroj.<br />

Oceňujem tiché pradenie elektromotora,<br />

ktorý za hodinu spotrebuje len<br />

trištvrte kilowatthodiny elektriny.<br />

Plečka s troma zubmi sa s chirurgickou<br />

presnosťou zarýva do pôdy<br />

a vytrháva z nej chumáče buriny. Zo<br />

špirálovitého riadku sa nevychýli ani<br />

o centimeter. Nedovolí to ozubené<br />

koleso a reťazový prevod stroja.<br />

„Už Aristoteles tuším povedal –<br />

dajte mi pevný bod a pohnem svetom,“<br />

nezaprie v sebe filozofa náš<br />

sprievodca. Mrkvová a cibuľová vňať<br />

je ešte v riadku zarastená burinou,<br />

medziriadková plocha je však už<br />

čistá.<br />

„Toto je ale dosť nehospodárne<br />

využívanie pôdy, keď plochy medzi<br />

kruhmi máte nevyužité...“ – mieni<br />

jeden z návštevníkov.<br />

„Tam je možné pestovať drobné<br />

ovocie, ale momentálne to nestíham,<br />

tak to len kosím. Ale musím<br />

povedať, že v ekologickom poľnohospodárstve<br />

je podmienkou udržiavať<br />

minimálne päť percent pôdy<br />

neobrábanej ako útočisko vzácnych<br />

živočíšnych a rastlinných druhov.<br />

Najmä dravé chrobáky pomáhajú<br />

ničiť škodcov, a preto sú vítané...“<br />

„Koľko stojí také vybavenie farmy,<br />

nie je to drahé?“<br />

kľúčová spolupráca s motivovanými<br />

spotrebiteľmi. Potrebujem vedieť, čo<br />

potrebujú a koľko. Na základe toho<br />

by som vedel plánovať rok a to by<br />

mi umožnilo udržať ceny ekologickej<br />

zeleniny na tej istej úrovni ako<br />

sú ceny konvenčnej. Preto dávam ľuďom<br />

kalendárik, aby si značili svoju<br />

Neexistuje kolektívna zodpovednosť, existuje len<br />

kolektívna nezodpovednosť.<br />

„Jeden agrokruh je drahý, lebo sa<br />

nevyrába sériovo, teda aj s pohonom<br />

vyjde na stodvadsať až stopäťdesiattisíc<br />

korún. Rozvod energie je tiež<br />

drahý, tak to vychádza na šesťstotisíc<br />

na jednu farmu. Ale prevádzkové<br />

náklady na jednu pracovnú<br />

hodinu sú v porovnaní s naftovým<br />

pohonom asi päťnásobne nižšie. Nehovoriac<br />

o úspore ľudskej sily pri<br />

okopávaní a pletí a ďalšej veľkej výhode<br />

– nezhutňuje sa pôda.“<br />

Lán poľa, kde má pán Šlinský prenajatú<br />

pôdu, končí pri vodnej ploche<br />

– mŕtvom ramene Uhu. Cestou<br />

k nemu si obzerám zemiakovú vňať,<br />

kde občas vidno larvu škodcu.<br />

„Stíhate zbierať pásavky?“<br />

„Tie napádajú najmä slabé rastliny.<br />

Tam je ich veľa, a tak to celé spálim.<br />

No a syn mi pomáha so zvyškom...“<br />

„A čo robíte s plesňou, pán Šlinský?“<br />

ozve sa nadšená záhradkárka v stredných<br />

rokoch.<br />

„No, prešiel som jej cez rozum.<br />

Zatiaľ to riešim tak, že pestujem<br />

poloskoré odrody a sadím ich skôr.<br />

Kým príde pleseň, porast odkvitne<br />

a hľuzy sú už dosť veľké. Potom vňať<br />

skosím a úrodu zoberiem. Ale viete,<br />

nie je ani taký problém zeleninu<br />

vypestovať, ako ju predať,“ začína<br />

rozvádzať svoju boľavú tému pestovateľ.<br />

„Keďže ako ekologický zeleninár<br />

musím počítať s vyšším rizikom<br />

neúrody, a to nechcem premietať<br />

do ceny pre zákazníka, je pre mňa<br />

týždennú spotrebu zeleniny počas<br />

roka. Ale ani to mnohí ľudia nie sú<br />

ochotní urobiť. Ľudia majú väčšinou<br />

len požiadavky, ale chýba im chcenie<br />

a konkrétna ochota...“<br />

Pomaly sa presúvame ku kruhu<br />

hlúbovín, kde sa vzmáhajú veľké<br />

priesady karfiolu, kelu a kapusty.<br />

„Keby som ich pestoval zo semienka<br />

na poli, drepčíci ich zlikvidujú.<br />

Preto som vymyslel sadbovač,<br />

ktorý umožňuje vyberanie priesady<br />

bez porušenia koreňového balu,“<br />

ukazuje nám pestovateľ svoj ďalší<br />

vynález s názvom Galaxy.<br />

7<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


R E P O R TÁ Ž<br />

Ako inak, je to tiež špirála zložená<br />

z pásu plastových výliskov. Celý<br />

pás sa natočí do kruhu na stredový<br />

výrez z polystyrénu. Potom sa tvar<br />

uzavrie oceľovou sponou, naplní<br />

zeminou a môže sa vysievať.<br />

„Predtým ste robili vedúceho zeleniny<br />

na družstve. Kedy ste sa rozhodli<br />

začať pestovať bez chémie?“<br />

„Neviem, keď má človek v sebe<br />

akýsi vnútorný hlas, tak vám to<br />

raz dôjde... Mne to došlo, keď som<br />

sedel v traktore a ťahal som za sebou<br />

postrekovač vo fóliovníku...<br />

a vedel som, že nerobím dobre...<br />

Po revolúcii sa mi do ruky dostala<br />

knižka Úroda bez chémie od Harisona,<br />

a tak som si povedal, že by<br />

som to mohol skúsiť. Viete, ja hovorím,<br />

že zelenina sa nedá pestovať<br />

s nemotivovanými zamestnancami,<br />

ktorí k pôde nemajú žiadny vzťah.<br />

Neexistuje kolektívna zodpovednosť,<br />

existuje len kolektívna nezodpovednosť.<br />

A preto som odišiel<br />

z družstva a založil si živnosť.<br />

Hneď na začiatku som vedel, že<br />

pestovanie bez chémie bude drina,<br />

a tak som rozmýšľal, ako sa jej vyhnúť.<br />

Vedel som, že v Izraeli používajú<br />

mostové nosiče poľného náradia<br />

pohybujúce sa lineárne. Ale keďže sa<br />

pohybujú v priamom smere, musia<br />

byť do riadku navádzané družicou.<br />

Preto stoja päťdesiattisíc dolárov.<br />

Rozmýšľal som, ako ten systém modifikovať<br />

na naše peňaženky. Až raz<br />

som v televízii videl roľníkov kdesi<br />

v Číne, ako im vôl pomáha mlátiť<br />

slamu. Je priviazaný ku kolu a chodí<br />

v kruhu dookola. Lano ho priťahuje<br />

do stredu, a tak prešliape celú plochu<br />

v špirále. Svitlo mi, že tento tisícročia<br />

starý vynález treba len dopracovať.“<br />

8<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

„Zareagovali na váš vynález naši<br />

poľnohospodári?“<br />

„Veľmi vlažne, pre nich je agrokruh<br />

skôr atrakcia ako pracovný<br />

nástroj. Má to však aj iné príčiny.<br />

V Čechách aj v Poľsku sa ma pýtali,<br />

ako je to u nás s roľníkmi. Povedal<br />

som – neviem, u nás už niet roľníkov.<br />

Roľník, to je podľa mňa čestný<br />

titul a mal by označovať človeka,<br />

ktorý je hrdý na svoju prácu a cíti<br />

s pôdou. Takých už u nás niet, už<br />

Roľník, to je podľa mňa čestný titul a mal by označovať<br />

človeka, ktorý je hrdý na svoju prácu a cíti s pôdou.<br />

Takých už u nás niet, už sa len prevážame v traktoroch.<br />

sa len prevážame v traktoroch.<br />

Aké hrozné následky má na pôdu<br />

jej zhutňovanie, nad tým sa nepremýšľa,<br />

ničíme jej štruktúru a potom<br />

sa čudujeme, že máme oslabené<br />

rastliny a treba ich striekať. Vzťah<br />

k pôde sa u ľudí úplne vytratil.<br />

„Štát u nás nepodporuje ekologické<br />

poľnohospodárstvo?“<br />

„Dotácie sú také nízke, že motivujú<br />

len veľkovýrobcov obilia<br />

a krmovín. Pre mňa ako zeleninára<br />

dotácia stačí akurát na zaplatenie<br />

návštevy inšpektora ekologického<br />

poľnohospodárstva. Takže mne<br />

tento štát nedáva nič a ani sa na to<br />

nespolieham,“ končí svoje vysvetľovanie<br />

náš „agrorebel“.<br />

Na záver našej návštevy si ešte<br />

raz prezeráme farmu a ja si s určitým<br />

smútkom uvedomujem, že pán<br />

Šlinský je nevyhnutne „sám vojak<br />

v poli“. Presne ako povedal: „Nie je<br />

možné v mori trvalo neudržateľných<br />

ekonomických a ekologických vzťahov<br />

vytvoriť ostrov trvalej udržateľnosti.<br />

Musíme sa len snažiť prežiť<br />

v systéme, ktorý nás obklopuje...“<br />

POST SRIPTUM<br />

Táto reportáž vznikla v júni roku<br />

2001.<br />

V nasledujúcich dvoch rokoch<br />

pán Šlinský bojoval o svoje ekonomické<br />

prežitie ako malopestovateľ<br />

chryzantém. Okrem toho dopracoval<br />

do sériovej výroby svoj sadbovač<br />

Galaxy, prednášal na mnohých<br />

podujatiach pre odborníkov i verejnosť.<br />

V roku 2004 sa jeho pôsobiskom<br />

stala farma Mašekov mlyn neďaleko<br />

Vrábľov. Tu bol agrokruh odskúšaný<br />

v modifikácii Pony (konský<br />

pohon) a Fitnes (bicyklový<br />

pohon).<br />

Pohronská podnikateľská poradňa<br />

pre profesionálne podnikanie<br />

(5P), sa rozhodla využiť skúsenosti<br />

Ing. Šlinského na vypracovanie<br />

učebných textov pre vzdelávací<br />

kurz „Ekologický farmár“.<br />

V roku 2005 bude pod jeho vedením<br />

prebiehať kurz pre záujemcov<br />

o pestovanie bio-zeleniny a ovocia<br />

na farme Mašekov mlyn (kontakt:<br />

agrokruh@centrum.sk).<br />

Roman LEVICKÝ


Ž I V O T<br />

KDE SA STRATIL<br />

V prvej časti svojho článku Dieter<br />

Malchow na niekoľkých živých<br />

príkladoch objasnil, ako<br />

„zázračne“ sa u človeka najmä vo<br />

vypätých životných situáciách<br />

prejaví intuícia – alebo takzvaný<br />

šiesty zmysel, ako dokáže citové<br />

vnímanie usmerniť človeka v životnom<br />

smerovaní a čo sa stane,<br />

ak citové prežívanie úplne chýba.<br />

Pokúsil sa zodpovedať aj otázku,<br />

odkiaľ vlastne šiesty zmysel prichádza.<br />

V nasledujúcich riadkoch<br />

ponúka ďalšie výnimočné<br />

príklady toho, ako sa v človeku<br />

prejavuje duch, a zamyslenia,<br />

ktoré súvisia s touto často opomínanou<br />

oblasťou ľudského života.<br />

POCIT A CIT<br />

Pocit nie je to isté, čo cit alebo<br />

cítenie. Pocit je telesná reakcia<br />

zmyslov, ako napríklad pocit tepla<br />

a chladu, alebo hladu či smädu. Ale<br />

tak isto používame slovo „pocit“,<br />

keď ide o duševné záležitosti. Keď<br />

sme spadli, opisujeme slovne telesný<br />

„pocit bolesti“ rovnako ako pocit<br />

duševnej bolesti, keď sme napríklad<br />

stratili niekoho z rodiny. Bolo by<br />

zrejme vhodné tieto dva fenomény<br />

od seba aj jazykovo odlíšiť. Pretože<br />

bolesti, ktoré postihujú dušu, zasahujú<br />

človeka hlbšie, sú trvalejšieho<br />

rázu, sú preciťované a vyvolávajú<br />

duševné prežívanie.<br />

?<br />

Van der Post ale nevidel ani nepočul<br />

vôbec nič a trvalo to ešte dlhú dobu,<br />

než k nim títo ľudia skutočne prišli.<br />

Boli to domorodí Krováci, ktorí<br />

už niekoľko dní nenašli vodu, lebo<br />

v tom čase bolo neobvykle veľké<br />

sucho. Domorodý vodca expedície<br />

vnímal prichádzajúcich svojím citom<br />

oveľa skôr, ako ich bolo skutočne vidieť<br />

alebo počuť.<br />

Naša schopnosť cítenia sa, samozrejme,<br />

u nás prejavuje oveľa slabšie.<br />

Ale aj my vnímame duševné prejavy<br />

človeka tak, že sa nimi cítime priťahovaní<br />

alebo odpudzovaní. V ľudovej<br />

reči tomu zodpovedá porekadlo:<br />

„Prvý dojem je vždy správny.“ Tak je<br />

to vyjadrené aj v svetoznámej knižke<br />

A. S. Exupéryho: „Malý princ“: „To<br />

hlavné je očiam neviditeľné, dobre<br />

vidíme len srdcom...“<br />

ŠIESTY ZMYSEL<br />

CIT A INTUÍCIA<br />

Ak ide o duševné hnutie, hovoríme<br />

teda o cite, a naproti tomu<br />

o pocitoch hovoríme vtedy, ak pochádzajú<br />

z telesnej oblasti. Vnútorný<br />

hlas vnímame v našom „srdci“, čím<br />

sa myslí miesto okolo slnečného pletenca<br />

(solar plexus). Preto je aj láska<br />

ako čistý cit symbolicky spájaná so<br />

srdcom. Bolesť i zármutok zaťažuje<br />

naše „srdce“ a kto je „bez srdca“, je<br />

bezcitný – má „srdce ako z kameňa“.<br />

Cit je prejavom nášho nesmrteľného<br />

ducha. Čo môže tento „šiesty<br />

zmysel“ umožniť, je zrejmé zo zážitku,<br />

ktorý popisuje Laurens van der<br />

Post vo svojej knihe „Srdce malého<br />

lovca“ (1995). Tento lovec pri jednej<br />

expedícii na Sahare využíval istého<br />

domorodca z buše ako vodcu. Zatiaľ,<br />

čo on spal cez deň v stane, domorodec<br />

bdel. Raz náhle vošiel do stanu a budil<br />

ho: „Tam vonku sú ľudia, prichádzajú<br />

sem!“ Laurens van der Post nemeškal<br />

a šiel s ním do voľnej prírody.<br />

Obaja stáli na slnku, mlčky načúvali<br />

a pozorne sa rozhliadali. Van der<br />

Post nič nezačul ani nezbadal. Opýtal<br />

sa: „Si si istý, že sem prichádzajú<br />

nejakí ľudia?“ Odpoveď znela: „Iste,<br />

cítim, ako prichádzajú!“ Povedal to<br />

bez zaváhania a poklopal prstom na<br />

mäkkú pokožku svojej nahej hrude<br />

a pripojil: „Muži a ženy sú v núdzi<br />

a blížia sa sem!“ „V núdzi? Ako to<br />

môžeš vedieť?“ „Ó, áno, v núdzi, cítim<br />

to tu,“ a udrel sa dôrazne do pŕs.<br />

OBALY DUŠE<br />

Položme si otázku: Prečo už nie<br />

je možné, aby sme zreteľne vnímali<br />

tento cit alebo cítenie?<br />

Na objasnenie musím použiť základný<br />

princíp platný v prírode: rovnaké<br />

druhy sa priťahujú! Naši priatelia<br />

sú totiž s nami rovnorodí, inak by<br />

sme si nerozumeli. Rovnorodosť sa<br />

môže týkať rôznych oblastí, ako napríklad<br />

športu, hudby, zamestnania či<br />

cestovania. Ale aj pre myšlienky a city,<br />

ktoré zakaždým vytvárajú rozmanité<br />

9<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


Ž I V O T<br />

„jemnohmotné“ formy, platí tento zákon.<br />

Prechovávame myšlienky určitého<br />

druhu alebo smeru a tie priťahujú<br />

ďalšie myšlienky, ktoré sa k nim hodia.<br />

S ich prispením môžeme vyriešiť náš<br />

problém – tak ako sa to stalo už spomínanému<br />

chemikovi Friedrichovi<br />

Augustovi Kekulému pri hľadaní chemickej<br />

štruktúry benzolu. Jeho intenzívne<br />

myslenie vytvorilo predpoklady<br />

na to, aby mu intuícia naznačila, že<br />

ide o kruhovú štruktúru. Kekulé tak<br />

spoznal, že atómy uhlíka sú v benzole<br />

usporiadané v kruhu.<br />

Keď sa oddáme nízkym myšlienkam,<br />

pritiahnu sa rovnorodé myšlienky<br />

ako temný obal okolo našej<br />

duše. Nízke a temné myšlienky sú<br />

hutnejšie než tie, v ktorých sú čisté,<br />

ušľachtilé city. Napríklad nenávistné<br />

či závistlivé myšlienky spôsobia, že<br />

sa rovnorodé temné myšlienky usadia<br />

okolo nás. Tým sa našej vlastnej<br />

nenávisti dostáva ešte viac sily a bude<br />

preto o to ťažšie otvoriť sa pozitívnejšiemu<br />

cíteniu. Pod vplyvom tohto<br />

temného plášťa môžeme potom už len<br />

sotva postrehnúť čistý cit nášho ducha.<br />

Temný obal je niečím takým, čo<br />

vyjadruje našu náklonnosť či sklon,<br />

pretože ten ovplyvní podľa svojho<br />

druhu všetky naše rozhodnutia, pokiaľ<br />

sa tomu nevzoprieme, čo si vyžaduje<br />

námahu. Preto sa v biblickom<br />

zjavení hovorí, že ľudskí duchovia<br />

musia „čisto vyprať svoje rúcha“. Len<br />

čo sme schopní naše nenávistné myšlienky<br />

a city – alebo podobné iné, ktorých<br />

sa vyskytuje celý rad – potlačiť,<br />

potom obal, ktorý nás zaťažuje, pozvoľna<br />

mizne. To nastane, prirodzene,<br />

rýchlejšie, keď sa snažíme prebudiť<br />

v nás dobré a ušľachtilé stránky našej<br />

povahy. Akým spôsobom sa to môže<br />

stať, prezradí najlepšie náš „vnútorný<br />

hlas“. Jeho pomocou môže byť skutočne<br />

vedený každý človek. Pretože<br />

jeho prostredníctvom sa ozýva nielen<br />

náš vlastný duch, ktorý sa svojou čistou<br />

podstatou bude vždy usilovať ku<br />

10<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

Svetlu a k slobode od zviazanosti, ale<br />

sú tu tiež pomocníci z druhého sveta,<br />

ktorí sa ohlasujú, aby nám ukázali<br />

cestu, pokiaľ ich prosíme o radu.<br />

Ak vieme, že na poznanie a dosiahnutie<br />

našich životných cieľov má veľký<br />

význam prebudenie duchovných síl,<br />

aby sme našli správnu cestu rozvoja<br />

našej osobnosti, vyplynie z toho jeden<br />

logický záver: máme dbať o vnútorný<br />

hlas a jeho impulzy, smerujúce<br />

k uskutočňovaniu dobrého a ušľachtilého.<br />

Pritom sa tiež rozvíja schopnosť<br />

rozoznať cit od pocitu.<br />

HUDBA AKO MOST<br />

Hudba može pôsobiť ako most<br />

k duši človeka. O tom vedeli<br />

mnohé významné osobnosti. Grécky<br />

filozof Platón napísal: „Tóny vnikajú<br />

uchom do vnútra duše.“ A skladateľ<br />

Richard Wagner povedal: „Ducha<br />

hudby nedokážem vyjadriť inak než<br />

v láske.“ Spisovateľ E. T. A. Hoffmann<br />

sa vyjadril podobne: „Hudba otvára<br />

človeku neznáme kráľovstvo. Svet,<br />

ktorý nemá nič spoločné s vonkajším<br />

svetom zmyslov, ktorý ho obklopuje<br />

a v ktorom odsúva všetky obmedzujúce<br />

pocity, aby sa oddal nevysloviteľnej<br />

túžbe.“ A na doplnenie – Hildegarda<br />

von Bingen k tomu povedala:<br />

„V hudbe zanechal Boh ľuďom spomienku<br />

na stratený raj.“<br />

Potom nie je prekvapujúce, že hudba<br />

často vyvolá dianie, nad ktorým človek<br />

žasne. Oliver Sacks stratil po nehode<br />

schopnosť normálne pohybovať nohou.<br />

S pomocou sestier mohol v najlepšom<br />

prípade chodiť ako robot. Musel najprv<br />

každý krok až do najmenšieho<br />

detailu vykalkulovať a potom opatrne<br />

a tápavo pohybovať nohou dopredu.<br />

Keď sa pritom nedíval na zem, aby<br />

pohyb nohy sledoval, mohlo sa stať, že<br />

sa noha celkom nekontrolovane pohla<br />

len o niekoľko centimetrov alebo aj<br />

o celý meter ďalej a ešte k tomu v zlom<br />

smere, napríklad do strany alebo do<br />

ľubovoľného smeru.<br />

A zatiaľ čo pri pokusoch o chôdzu<br />

Aj my vnímame duševné prejavy človeka tak, že sa nimi<br />

cítime priťahovaní alebo odpudzovaní. V ľudovej reči tomu<br />

zodpovedá porekadlo: „Prvý dojem je vždy správny.“<br />

s obavou uvažoval nad tým, či bude<br />

stále nútený dopredu detailne plánovať<br />

každý jednotlivý pohyb, zaznela<br />

z jeho vnútra uprostred ticha<br />

nádherná hudba, ktorú v priebehu<br />

svojho ochorenia neustále počúval<br />

ako útechu. A tu stál znenazdajky na<br />

nohách tak pevne, že bez premýšľania,<br />

bez akéhokoľvek svojho chcenia<br />

dokázal bez ťažkostí chodiť! V podstate<br />

naraz, bez predchádzajúcej prípravy<br />

a bez akéhokoľvek prechodu –<br />

noha bola v poriadku prakticky<br />

v tom okamžiku, keď hudba zaznela.<br />

(O. Sacks: „Deň, v ktorom sa moja<br />

noha uzdravila“ – 1995).<br />

Rozum človeka nie je schopný docieliť<br />

harmonickú a vyváženú chôdzu,<br />

tá musí byť navodená duchom. Most<br />

k tomu v tomto prípade utvorila<br />

hudba. Iným príkladom tohto druhu<br />

je dirigent Philipe Musard, ktorý žil<br />

v Paríži pred takmer 200 rokmi. Postihol<br />

ho druhý záchvat mŕtvice. Keď<br />

nadišla zima a začala sezóna koncertov,<br />

rozhodol sa jeho lekár s jeho<br />

synom, že ho vezmú so sebou do<br />

koncertnej sály, kde čakal orchester.<br />

Pozdrav orchestra pokrikom „Viva<br />

Musard!“ nemal na neho žiadny účinok,<br />

nevšímal si to a nikoho nepoznával.<br />

Avšak len čo začala hrať hudba,<br />

začal sa silne chvieť, jeho oči sa leskli,


Ž I V O T<br />

uchopil taktovku, ktorú mal jeho syn<br />

so sebou, a dirigoval orchester s veľkým<br />

zaujatím a s plnou inšpiráciou<br />

ako pred svojou chorobou. Bol znova<br />

úplne vyliečený a s úspechom potom<br />

dirigoval všetky svoje koncerty onej<br />

zimnej sezóny v Paríži! (R. Handley:<br />

„Homeopatický príbeh lásky“).<br />

Živá sila ducha dokázala následkom<br />

účinku hudby znova preniknúť telo<br />

a uzdraviť ho.<br />

Oliver Sacks, o ktorom bola už<br />

predtým reč, pracoval s ťažko postihnutými.<br />

Tí neboli schopní robiť<br />

ani jednoduché práce, ak boli pri<br />

nich potrebné štyri či viaceré rôzne<br />

pohyby. Avšak v sprievode hudby to<br />

išlo bez ťažkostí.<br />

Uveďme tu ešte jeden výnimočný<br />

prípad. Martin mal vo svojom detstve<br />

meningitídu a potom v starobe<br />

trpel Parkinsonovou chorobou.<br />

V domove bol často detinský, veľakrát<br />

i zlomyseľný so sklonom k náhlym<br />

záchvatom zúrivosti. Sem-tam<br />

na druhých aj pľul, alebo ich inak<br />

deptal. Bol duševne obmedzený<br />

a vyzeral ako zafúľané dieťa. Ihneď<br />

bol neobľúbený a deň za dňom stále<br />

viac chradol. Jeho otec bol kedysi<br />

operným spevákom. On sám sa následkom<br />

svojho postihnutia nikdy<br />

nenaučil čítať noty, ale z počutia poznal<br />

naspamäť celý rad opier a rovnako<br />

aj mnohé Bachove skladby.<br />

A potom sa stalo, že Martin začal<br />

riadiť v domove zbor a mohol<br />

ho každú nedeľu dirigovať v kostole<br />

ako zbormajster. Úplne rozkvitol.<br />

S touto činnosťou doslova zmizol<br />

vzdorovitý nevychovaný chlapec<br />

a stal sa z neho dôstojný slušný muž,<br />

ktorého si obyvatelia domova začali<br />

vážiť a rešpektovať. Bolo skutočne<br />

obdivuhodné vidieť ho, keď spieval<br />

alebo ako naplnený hudbou ju<br />

s veľkým zápalom prežíval. Všetko<br />

pochybené a patologické od neho<br />

odpadlo a ľudia v ňom mohli vidieť<br />

oduševneného zdravého človeka.<br />

Z týchto prípadov môžeme poznať,<br />

aké v nás driemu sily, ktoré očakávajú<br />

svoje prebudenie, a to nielen<br />

hudbou! Duchovný rozvoj totiž<br />

podporuje všetko tvorivé!<br />

MOZOG AKO<br />

SPROSTREDKOVATEĽ<br />

Už sme si povedali, ako sa prenášajú<br />

hnutia ducha na telo. Bod<br />

spojenia sa nachádza v mieste, kde<br />

citliví ľudia vnímajú svoje city: „v<br />

srdci“ alebo „v bruchu“. Sú známe<br />

úslovia ako: „nechať prehovoriť srdce“<br />

alebo tiež „cítim to až v žalúdku“. Cit<br />

ako prejav nášho ducha pôsobí na<br />

slnečný pletenec (solar plexus), ktorý<br />

je medzi srdcom a bruchom. Odtiaľ<br />

smeruje cit vo forme obrazu do<br />

malého mozgu, a až potom sa tento<br />

obraz sformuje vo veľkom mozgu do<br />

konkrétnych slov.<br />

Ak si chceme niečo zvlášť významné<br />

uložiť do pamäti, tak napr. v nemeckom<br />

porekadle sa hovorí, že „nám to<br />

utkvie v zátylku“ – teda tam, kde sa<br />

nachádza malý mozog. V skutočnosti<br />

tomu venujeme toľko pozornosti, že<br />

tým vyvoláme v našom duchu patričný<br />

dojem. Tým sa to stane prežitím,<br />

preto si to aj ľahko zapamätáme.<br />

Zapadne nám to priamo „do srdca“.<br />

Francúzi tomu hovoria „apprendoe<br />

par coeur“ – prijaté srdcom – v Anglicku<br />

potom „to learn by heart“.<br />

Každý prežívaný podnet z vonkajšieho<br />

sveta dorazí teda cez zmyslové<br />

orgány k prednému mozgu, odtiaľ<br />

k zadnému mozgu a cez slnečný<br />

pletenec k duchu, ktorý toto prežitie<br />

spracuje a potom svoje chcenie<br />

pomocou citu vyšle tou istou cestou<br />

naspäť. Táto živá výmena zvonka<br />

dovnútra a späť prebieha neprestajne.<br />

Náš mozog nie je teda len prijímacím<br />

orgánom zmyslových vnemov, ale<br />

práve tak aj impulzov z vnútra.<br />

Dnešný lekársky výskum sa opiera<br />

o domnienku, že sídlo osobnosti je<br />

v mozgu, pretože naša meracia technika<br />

nedokáže zmerať niečo také<br />

jemné, ako je cit, aj keď pozoruje jeho<br />

účinky. Ale my ľudia máme toto nehmotné,<br />

jemné v sebe. A preto môžeme<br />

jeho účinky pozorovať u nás aj<br />

u druhých ľudí.<br />

ŠIESTY ZMYSEL<br />

Šiesty zmysel je naša schopnosť<br />

postrehnúť impulzy vychádzajúce<br />

z nášho vnútorného sveta. Cit<br />

je prejavom nášho ducha, ktorý by<br />

sme sa mali snažiť vnímať, aby sme<br />

mohli viesť šťastný a naplnený život.<br />

Všetko, čo prežijeme a „necháme<br />

prísť až do srdca“, utvára ducha,<br />

prebúdza ho a podnecuje k rozvíjaniu.<br />

Náš duch na to reaguje citom -<br />

napríklad v nutkaní, aby sme konali<br />

určitým spôsobom. A tiež prispením<br />

pomocníka z onoho sveta môžeme<br />

dostať radu a môžeme byť i vedení,<br />

ak o to poprosíme.<br />

Ak stratí človek šiesty zmysel, potom<br />

mu v živote chýba jeho vlastné<br />

vedenie. Jeho myslenie, všetky jeho<br />

priania sú potom ovplyvňované<br />

hlavne vonkajšími vecami a otázka<br />

o zmysle života pre neho nie je ani<br />

dôležitá, ani zaujímavá.<br />

Cit je tým najsilnejším hnutím,<br />

ktoré má človek k dispozícii. Čistá<br />

láska napríklad dokáže naše sily celkom<br />

výnimočne povzbudiť. To základné<br />

na uchopenie týchto síl tkvie<br />

v schopnostiach človeka, v jeho citoch.<br />

Na nich záleží, aby mal prístup k duchovnej<br />

sile. Je nám voľne ponechané,<br />

aby sme tieto sily použili k harmonickej<br />

výstavbe, alebo ich zneužili na<br />

niečo nenávistné a na rozpory, nesváry<br />

a nezhody. Ale vždy ponesieme<br />

zodpovednosť za naše rozhodnutia<br />

a následky z nich prameniace.<br />

Dieter MALCHOW<br />

11<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


V ÝCH OVA A KOMUNIK ÁCIA<br />

Rešpektovať<br />

2 . Č A S Ť<br />

a byť rešpektovaný<br />

Zodpovednosť nemožno rozvíjať<br />

bez spoluúčasti na rozhodovaní<br />

J<br />

ednou z dôležitých oblastí<br />

výchovy a komunikácie sú situácie,<br />

keď od druhých ľudí žiadame<br />

niečo, čo je ich povinnosťou, alebo<br />

čo máme právo žiadať. Ide o oprávnené<br />

požiadavky, nie láskavosť, ktorej<br />

druhá strana môže alebo nemusí<br />

vyhovieť. Keď sa pýtame účastníkov<br />

našich seminárov o výchove<br />

a vzdelávaní, aké spôsoby považujú<br />

v týchto situáciách za prijateľné a aké<br />

za neprijateľné, často počujeme:<br />

Prekážajú nám príkazy a zákazy,<br />

nemáme radi časový stres, nátlak<br />

akéhokoľvek druhu, nepáči sa nám,<br />

keď nás niekto postaví pred hotovú<br />

vec a nemôžeme sa k nej vyjadriť,<br />

nechceme, aby druhí rozhodovali<br />

o tom, čo, ako a kedy máme urobiť…<br />

A naopak, sme radi, keď nás<br />

druhí slušne požiadajú, poskytnú<br />

informácie, nechajú nás rozhodnúť,<br />

či, kedy a akým spôsobom splníme<br />

úlohu, spýtajú sa na náš názor a podobne.<br />

A<br />

k si chceme urobiť jasno<br />

v tom, ktoré spôsoby sú pri<br />

vyjadrovaní požiadaviek naozaj<br />

účinné a ktoré nie sú, niet lepšej<br />

metódy, ako najprv sám sebe položiť<br />

otázku: Ako by som to chcel počuť,<br />

aby som urobil, čo treba, a súčasne<br />

12<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

zostal v dobrých vzťahoch s tým, kto<br />

mi to hovorí? To, čo sa nebude páčiť<br />

nám, sa pravdepodobne nebude<br />

páčiť ani druhým ľuďom – ako<br />

dospelým, tak aj deťom. Voči deťom<br />

používajú niekedy dospelí spôsoby,<br />

ktoré by si nedovolili použiť voči<br />

iným dospelým. Neexistuje na to<br />

jediný rozumný dôvod. Hoci majú<br />

deti menej skúseností, môžeme sa<br />

k nim správať s rešpektom – to znamená<br />

nedovoliť si k nim nič, čo si<br />

nedovolíme k dospelému človeku,<br />

ktorého si vážime. Ak očakávame od<br />

detí rešpekt, musíme im ukázať, ako<br />

taký rešpekt vyzerá. Nie o rešpekte<br />

hovoriť, ale správať sa v jeho duchu.<br />

V prvej časti nášho seriálu o výchove<br />

a komunikácii „Svet Grálu“<br />

3/2005) ste sa mohli dočítať o dvoch<br />

metódach, ktorými môžeme začať<br />

komunikáciu v situáciách, keď chceme<br />

deti upozorniť, že majú niečo<br />

urobiť. Prvou komunikačnou metódou<br />

bolo konštatovanie alebo opis.<br />

Opisom sú napríklad tieto vety: Vidím,<br />

že nie si prezlečený. (Namiesto:<br />

Zasa si sa neprezliekol.) Alebo: Hovoril<br />

si, že zajtra máte písať písomku<br />

zo slovenčiny a ešte to celkom nevieš.<br />

(Namiesto: Bež sa učiť, aby si nepokazil<br />

tú písomku!) Alebo v škole:<br />

Janko, ešte nemáš nachystané pomôcky<br />

a už začíname. (Namiesto:<br />

Ako to, že ešte nemáš nachystané<br />

veci? Čo si robil celú prestávku?)<br />

Opisom sú oznamovacie vety, ktorými<br />

vyjadrujeme, čo vnímame svojimi<br />

zmyslami (Jarko, tvoja bunda<br />

zostala ležať v obývačke), alebo<br />

v čom je problém (Lenka, ráno sme<br />

sa dohodli, že umyješ ten riad). Zásadou,<br />

ktorej dodržiavanie pomáha<br />

predísť mnohým nepohodám a konfliktom,<br />

je držať sa problému a nehodnotiť<br />

osobu: Janko, tento týždeň<br />

je to už druhý raz, čo nemáš pomôcky.<br />

(Namiesto: Ty sa snáď nikdy nenaučíš<br />

mať svoje veci v poriadku!)<br />

D<br />

ruhou metódou bola výzva<br />

k spoluúčasti na riešení situácie<br />

otázkami typu: Čo s tým urobíš?<br />

(Čo s tým urobíme?) Čo navrhuješ?<br />

Máš nejaký nápad, ako to teraz<br />

vyriešiš? Veľmi účinné je spojiť obe<br />

metódy prístupu, opis + spoluúčasť:<br />

Klára, sľúbila si mi, že mi pomôžeš<br />

s večerou, a už bude pol siedmej. Ako<br />

to urobíme? Alebo: Chlapci, obaja<br />

chcete pracovať na počítači, ale počítač<br />

máme len jeden. Čo navrhujete?<br />

Používanie týchto postupov má<br />

blahodarný vplyv na obe strany.<br />

Keď deti dostávajú priestor podieľať<br />

sa na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú,<br />

cítia účasť na rozhodovaní a učia<br />

sa preberať zodpovednosť za svoje<br />

správanie. Tým rastie ich sebaúcta.<br />

Dospelí, ktorí začali tieto metódy<br />

používať, zhodne tvrdia, že je pre<br />

nich veľkou úľavou, keď nemusia riešiť<br />

za deti všetky ich problémy. A to<br />

isté platí pre správanie sa dospelých<br />

medzi sebou.<br />

Metóda priberať druhých k spoluúčasti<br />

im pomáha vytvoriť si ne-


V ÝCH OVA A KOMUNIK ÁCIA<br />

smierne dôležitý mentálny návyk na<br />

riešenie situácií, keď sa dostanú do<br />

problémov. Namiesto paniky alebo<br />

obviňovania (seba či druhých ľudí)<br />

konštatujeme, v čom je problém<br />

(napríklad: Už to nestihnem, asi prídem<br />

neskoro) a pýtame sa sami seba:<br />

Čo s tým teraz môžem urobiť? Aké<br />

sú možnosti riešenia? (Napríklad:<br />

Už tam nepôjdem, ale zavolám – to<br />

by som ešte stihol včas. Alebo: Môžu<br />

začať aj bezo mňa. Ale musím sa<br />

ospravedlniť. Nabudúce budem musieť<br />

ísť skôr.)<br />

Ď<br />

alšou metódou, ktorej používanie<br />

rozvíja spolurozhodovanie<br />

a zodpovednosť detí, je<br />

poskytovanie informácií. Možno si<br />

poviete – veď to robím, prečo o tom<br />

vôbec hovoriť? Predovšetkým si<br />

treba vyjasniť rozdiel medzi informáciou<br />

na jednej strane a pokynom<br />

či príkazom na druhej strane.<br />

Príkazy a pokyny (Vyčisti si zuby!<br />

Uprac si bicykel! Opíšte si z tabule<br />

tie slovíčka!) sa nezlučujú so zodpovednosťou<br />

– vedú buď k poslúchnutiu<br />

alebo ku vzdoru. Informácie<br />

zodpovednosť naopak rozvíjajú:<br />

Keď si nečistíme zuby, nemáme príjemný<br />

dych. Keď zostane ten bicykel<br />

na daždi, môže zhrdzavieť. Dáme si<br />

teraz tri minúty na opísanie tých slovíčok<br />

a potom z nich budeme vo dvojiciach<br />

tvoriť vety. – Keď dostaneme<br />

informáciu, musíme ju zvážiť a rozhodnúť<br />

sa, ako s ňou naložíme. Zodpovednosť<br />

sa nedá<br />

rozvíjať bez umožnenia<br />

spoluúčasti<br />

a rozhodovania.<br />

Náš mozog je naprogramovaný<br />

tak,<br />

že hľadá vo veciach<br />

zmysel, význam. Pokiaľ<br />

ho nenájde, nechce<br />

sa nimi zaoberať.<br />

Pokyny a príkazy<br />

vyjadrujú: Choď<br />

a urob to. Okrem<br />

toho, že nedávajú<br />

priestor, nedávajú<br />

väčšinou ani odpoveď<br />

na otázku, prečo<br />

je to či ono potrebné<br />

a užitočné – a to je<br />

dôvod, prečo ich<br />

stále treba opakovať.<br />

Informácie pomáhajú<br />

porozumieť<br />

poriadku vecí a zákonitostiam,<br />

podľa<br />

ktorých sa riadi svet<br />

a ľudia a veci v ňom.<br />

Sila informácie je<br />

aj v tom, že väčšinou<br />

neplatí len pre danú<br />

osobu a danú chvíľu,<br />

ale má všeobecnejšiu platnosť: Vlhké<br />

šaty v skrini môžu začať plesnivieť.<br />

Stručne povedané, pokyny sú len<br />

pre danú chvíľu, kým informácie<br />

sú pre život. Tomu zodpovedá aj ich<br />

gramatická forma. Informácie dávame<br />

v 1. alebo 3. osobe jednotného<br />

alebo množného čísla (v oznamovacom<br />

spôsobe): Toto si potrebujem<br />

premyslieť. Keď sa to mlieko nedá na<br />

noc do chladničky, skysne. Vstávame<br />

o siedmej hodine. V dedine sa všetci<br />

ľudia zdravia. Pokyny a príkazy udeľujeme<br />

v 2. osobe (v rozkazovacom<br />

spôsobe): Počkaj, teraz ma nechaj<br />

rozmýšľať! Daj to mlieko do chladničky!<br />

Vstávaj! Pozdrav!<br />

Niekedy sa stretávame s námietkou,<br />

že deti nevedia informácie využiť.<br />

Je, samozrejme, treba vybrať<br />

informácie primerane veku a doterajším<br />

skúsenostiam dieťaťa. Keď si<br />

nie sme istí, je veľmi užitočné spýtať<br />

sa: Čo už o tom vieš? Vieš, čo je<br />

teraz treba urobiť? Vieš, ako sa to<br />

robí? Mnoho informácií určených<br />

malým deťom môže mať všeobecnú<br />

podobu vysvetlenia toho, kedy sa<br />

čo robí alebo kam sa čo dáva: Pred<br />

jedlom si umývame ruky. Obed je<br />

o jednej hodine. Topánky patria do<br />

skrinky. V škole: Teraz budeme robiť<br />

príklady na strane 62.<br />

Ďalším druhom informácií sú<br />

vysvetlenia pravidiel, či už nepísaných<br />

alebo písaných, ktoré sa týkajú<br />

vzájomného správania: Keď niekam<br />

odchádzame, povieme to, alebo necháme<br />

odkaz (namiesto: Kde si bol<br />

tak dlho? Na teba sa vôbec nedá<br />

spoľahnúť!) Alebo: Keď niekomu<br />

ublížime a chceme dať veci znovu do<br />

poriadku, pomôže, ak sa ospravedlníme<br />

(namiesto: Jarko, teraz choď<br />

a popros Moniku o prepáčenie!).<br />

Znovu zdôrazňujeme oznamovací<br />

spôsob a všeobecnú platnosť<br />

informácie. Skúšobným kameňom<br />

úspešnosti našej výchovy je to, ako<br />

sa deti správajú, keď ich nemáme na<br />

13<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


V ÝCH OVA A KOMUNIK ÁCIA<br />

očiach. Pokyny a príkazy sú viazané<br />

na našu prítomnosť. Informácie zostávajú,<br />

aj keď my odchádzame.<br />

Niekedy môžeme dávať informácie<br />

aj v 1. osobe jednotného čísla<br />

vetami, ktoré vyjadrujú, čo potrebujeme,<br />

alebo očakávame: Potrebujem,<br />

aby si išla na ten nákup čo najskôr.<br />

Mám ešte veľa práce, pomohlo<br />

by mi, keby ste dnes večeru urobili<br />

vy. Očakávam, že si tie veci po sebe<br />

upraceš. Najmä vety „Pomohlo by<br />

mi, keby si…“ patria doslova k čarovným<br />

formulkám, po ktorých sa<br />

dejú malé zázraky.<br />

Aj po vyslovení informácie môže<br />

nasledovať otázka, ktorou vyzveme<br />

druhú stranu k spoluúčasti, k dialógu:<br />

Čo ty na to? Aký je váš názor?<br />

Máš ešte iné návrhy? Môže sa stať,<br />

že je pre nás niektorý návrh neprijateľný<br />

– to opäť môžeme reagovať<br />

v 1. osobe: Toto je pre mňa neprijateľné.<br />

Bol by som rád, keby sme<br />

skúsili nájsť ešte iné riešenie, také,<br />

ktoré by vyhovovalo nám obom.<br />

(Namiesto: Ty si sa zbláznil! Takto<br />

to teda v žiadnom prípade nebude!)<br />

Ľudia niekedy namietajú, že im informácie<br />

pripadajú neosobné. Tam,<br />

kde je to vhodné, sa prirodzene dajú<br />

spojiť s oslovením: Jarko, nemáme<br />

teraz peniaze, veľmi by mi pomohlo,<br />

keby sme nákup tej vetrovky odložili.<br />

Janka, je treba vyložiť veci z práčky.<br />

Neodporúčame používať vety typu<br />

„Malo by sa…“ – nie je z nich jasné,<br />

na koho sa obraciame, takmer ako<br />

by sme sa báli niekoho o niečo požiadať.<br />

Namiesto: Malo by sa to riešiť<br />

treba radšej povedať: Mali by sme<br />

to riešiť. Čo navrhujete?<br />

Mnohým pokynom a príkazom<br />

sa dá vyhnúť tak, že podáme informáciu<br />

vetou, ktorá začína slovami:<br />

„Pomôže (pomáha), keď…“: Pomôže,<br />

keď sa tie šnúrky najprv povolia<br />

(namiesto: Povoľ si tie šnúrky!).<br />

Keď nestíhame, celkom pomáha na<br />

chvíľku sa zastaviť a popremýšľať,<br />

14<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

čo je nevyhnutné urobiť hneď a čo sa<br />

dá odložiť (namiesto: Urob najprv<br />

toto… a toto už nechaj na zajtra!).<br />

Ku skutočnému porozumeniu<br />

súvislostí a zákonitostí vedú informácie<br />

o dôsledkoch, ktoré zhŕňajú<br />

ľudské skúsenosti z najrôznejších<br />

oblastí: Nevyčistené zuby sa môžu<br />

začať kaziť. Diera v tých roztrhnutých<br />

nohaviciach sa môže zväčšiť<br />

a budem mať potom viac práce<br />

s opravou. Ak sa nesprávame k druhým<br />

ľuďom s rešpektom, väčšinou<br />

sa ani oni nesprávajú s rešpektom<br />

k nám. Vyplatí sa nepoužívať kategorické<br />

vyjadrenia, ktoré by mohli<br />

vyznieť ako odsúdenie: Kto klame,<br />

tomu nikto neverí. Vtedy možno<br />

upozorniť na dôležitú zákonitosť<br />

a súčasne vyjadriť nádej, že sa veci<br />

môžu vyvíjať pozitívne: Keď si nebudeme<br />

hovoriť pravdu, nemohli<br />

by sme si potom veriť, a to by bola<br />

škoda. – Keď si predstavíme, že to<br />

niekto vraví nám, bezpečne zistíme,<br />

čo z toho viac motivuje k očakávanému<br />

správaniu.<br />

Informácie o dôsledkoch (čo sa<br />

stane, keď…) môžu mať názornú<br />

podobu. Zrazené zvieratko na ceste<br />

nevyzerá pekne, ale je to jeden<br />

z najúčinnejších spôsobov, ako deti<br />

upozorniť na nebezpečenstvo, ktoré<br />

na ceste hrozí. Komentár, ktorý<br />

v týchto situáciách použijeme, by<br />

mal rešpektovať zásady poskytovania<br />

informácií, ako o nich už bola<br />

reč. Napríklad: Toto sa stalo zvieratku,<br />

ktoré vbehlo pod auto. Môže<br />

sa to stať aj ľuďom, keď sú na ceste<br />

nepozorní. (Namiesto: Vidíš? Predsa<br />

nechceš, aby si tiež takto skončil!)<br />

Zmenu zabehnutých spôsobov<br />

komunikácie môžeme prirovnať<br />

k učeniu sa cudzieho jazyka. Oboje<br />

vyžaduje čas a energiu a mnoho<br />

ľudí zostáva na úrovni „večných<br />

začiatočníkov“, pretože potrebu naučiť<br />

sa niečo nové nepociťujú príliš<br />

silno, alebo sa nechajú odradiť tým,<br />

že učenie spočiatku neprináša očakávaný<br />

efekt. Zmena v komunikácii<br />

môže navyše narážať na nepochopenie<br />

okolia, najmä vtedy, keď<br />

naše prvé pokusy ešte nevyznievajú<br />

veľmi presvedčivo. Keď ľudia hovoria<br />

o tom, aké boli ich prvé skúsenosti<br />

v situáciách, keď použili opis,<br />

dali priestor spoluúčasti na riešení<br />

situácie, alebo poskytli informácie,<br />

stretli sa napríklad s takýmito reakciami<br />

svojich detí, partnerov alebo<br />

kolegov: Čo to na mne skúšaš?…<br />

Čo má byť toto za novota? Kde si to<br />

zasa vyčítala?… Nemôžeš to povedať<br />

jasne? Čo najviac pomáha zvládnuť<br />

tieto situácie, sú opäť – informácie.<br />

Informácie pomáhajú vytvárať pocit<br />

bezpečia a dôvery, keď dostaneme<br />

informáciu, vieme, na čom sme. Pokiaľ<br />

niekto neposkytuje informácie,<br />

môžeme mu prisudzovať iné motívy,<br />

než aké v skutočnosti mal, a to<br />

vedie k nedorozumeniam. Aké by<br />

teda mohli byť naše reakcie? Napríklad:<br />

Uvedomila som si, že cennejšie<br />

bude, keď sa sám rozhodneš, ako to<br />

urobíš. Preto som nepoužila príkaz,<br />

ale povedala som to inak – dala som<br />

ti informáciu. Chceš, aby sme sa porozprávali<br />

o tom, čo by sme mohli<br />

v našej komunikácii zmeniť, aby sme<br />

boli všetci spokojní?<br />

Ž<br />

iadna zmena nie je ľahká, ale<br />

je možná, pokiaľ vieme, prečo<br />

by mala nastať a ako ju začať uskutočňovať.<br />

Treťou podmienkou je<br />

nájsť v sebe silu, aby sme sa do toho<br />

pustili. Úprimne vám želáme, aby sa<br />

vám to podarilo.<br />

Nabudúce si povieme o možnosti<br />

výberu ako ďalšom prostriedku<br />

rozvíjania zodpovednosti a takzvanej<br />

vnútornej motivácie – motivácie<br />

vychádzajúcej z vlastného presvedčenia<br />

a rozhodovania.<br />

Tatjana a Pavel KOPŘIVOVCI


T É M A<br />

MÝTUS O DIABLOVI<br />

ALEBO LUCIFEROV PRINCÍP<br />

Zástancovia materialistického<br />

náhľadu na život často oponujú<br />

viere v existenciu Stvoriteľa aj<br />

týmto argumentom: Ak by skutočne<br />

existoval „vyšší poriadok“,<br />

mal by tiež zabezpečiť, aby sa<br />

na tejto zemi nevyskytovalo zlo.<br />

A ako možno zlúčiť krutosť, nenávisť<br />

a fanatizmus, prejavujúci sa<br />

u mnohých ľudí, s tvrdením, že človek<br />

je „božie dielo“ ? Preto sa zaužívalo<br />

konštatovanie, že tendencia<br />

k zlu je súčasťou ľudskej prirodzenosti<br />

a že nakoniec je rozdelenie<br />

dobra a zla relatívne. V bežnom<br />

živote sme však často postavení<br />

do situácie, keď musíme zaujať<br />

stanovisko k mnohým morálnym<br />

otázkam a sami posúdiť, „čo je<br />

dobré“ a kedy je potrebné niečo<br />

označiť za vyslovené „zlo“. V náboženstvách,<br />

mýtoch, legendách<br />

i v klasickom umení sa základný<br />

motív boja medzi dobrom a zlom<br />

opakuje v nespočetných podobách.<br />

Ako hlavná záporná postava<br />

sa tu veľmi často vyskytuje padlý,<br />

ale stále ešte mocný duch – vládca<br />

podsvetia…<br />

Werner Huemer vo svojom<br />

článku približuje biblický obraz<br />

o „padlom anjelovi“ a snaží<br />

sa priblížiť zmysel ukrytý v jeho<br />

symboloch. Môže nás naozaj – na<br />

podvedomej úrovni – ovplyvňovať<br />

neviditeľné zlo ?<br />

L<br />

ucifer, diabol, satan, antikrist,<br />

pokušiteľ – čo všetko sa skrýva<br />

za týmito pojmami?<br />

Kto sa zaoberá dejinami náboženstva,<br />

narazí takmer všade na „moc<br />

zla“, ktorá pôsobí proti vôli Božej,<br />

privádza ľudí k podlému konaniu,<br />

pôsobí teda celkovo zhubne a zničujúco.<br />

V stredoveku tvorila „teológia<br />

o diablovi“ dôležitý základ<br />

kresťanského učenia. Viera v ríšu<br />

temnoty, v peklo a večné zatratenie<br />

patrila nerozlučne k obrazu veľkého<br />

celosvetového boja medzi svetlom<br />

a temnotou, právom a bezprávím,<br />

učením cirkvi a bludnými kultmi.<br />

Ale s predstavami o moci, ktorá<br />

zvádza ľudí k hriechu, sa však nestretávame<br />

až v kresťanstve. V predkresťanskej<br />

dobe existovali tiež<br />

podobné predstavy. Už biblický príbeh<br />

o stvorení opisuje „hada s rozdvojeným<br />

jazykom“, ktorý dohnal<br />

Adama a Evu k „neuposlúchnutiu<br />

božieho príkazu“. Jób hovorí v Starom<br />

zákone prvýkrát o „satanovi“.<br />

Predstavu o moci zla, zosobnenej<br />

v Ahrimanovi, ktorý stojí v protiklade<br />

k „duchu dobra“, nachádzame<br />

aj v učení Zoroastra, ktoré vzniklo<br />

približne pred 2600 rokmi.<br />

Židovská komunita Esénov už<br />

desaťročia pred Kristovým narodením<br />

mala svoju predstavu o zosobnenom<br />

protivníkovi Boha. Islam<br />

hovorí o „Iblisovi“ a v budhizme<br />

nájdeme „Maru“ ako predstaviteľa<br />

zlovoľnej moci.<br />

Kresťanské predstavy o „diablovi“<br />

pochádzajú predovšetkým zo<br />

záverečných spisov Nového zákona.<br />

Apoštol Pavol spomína vo svojich<br />

listoch Efezanom skazonosnú „ríšu<br />

temnoty“ a Ján opisuje vo svojom<br />

Zjavení tento obraz: „Veľký drak,<br />

starý had, nazývaný diablom a satanom,<br />

zvodca celého sveta, zvrhnutý<br />

bol na zem a jeho anjeli s ním“.<br />

V modernej teológii, ako sa zdá,<br />

už nie je „hlavný predstaviteľ zla“<br />

taký populárny ako kedysi, veď<br />

cirkvi sa v minulosti vyčítalo najmä<br />

„strašenie ľudí“. Napriek tomu tu<br />

zostávajú otázky, na ktoré nie je<br />

ľahké odpovedať, ak sa stotožňujeme<br />

s predstavou o „všemohúcej<br />

láske“ Stvoriteľa.<br />

PREČO NEMÔŽE BYŤ<br />

VŠETKO JEDNODUCHO<br />

DOBRÉ?<br />

K<br />

to vo svojej viere vychádza<br />

z toho, že celé stvorenie<br />

pochádza z vôle Božej, ten si môže<br />

položiť otázku, či okrem milujúceho<br />

Boha nejestvuje predsa len aj<br />

tajomná moc zla, ktorá má vplyv<br />

na svetové dianie.<br />

Triezvo uvažujúci súčasníci, stavajúci<br />

sa k niektorým naivným tradíciám<br />

viery skepticky, poukazujú<br />

na to, že takzvaný „princíp zla“ je<br />

v konečnom dôsledku živený len<br />

ľuďmi. Lebo spočíva v našej vôli<br />

a v našich vlastných rozhodnutiach<br />

vnášať do sveta nenávisť, závisť, nespravodlivosť,<br />

smrť a ničenie.<br />

15<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


T É M A<br />

16<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

Tento uhol pohľadu má niečo do<br />

seba. Odpovedá aj na otázku, kto<br />

takzvané zlo uskutočňuje – totiž ľudia<br />

samotní. Otvorené však zostáva,<br />

prečo vôbec tento „princíp“ existuje.<br />

Prečo nemôže byť všetko jednoducho<br />

dobré?<br />

Tí, ktorí o tejto otázke premýšľali,<br />

sa často prikláňajú k názoru, že zlo<br />

patrí jednoducho k dobru, ako noc<br />

ku dňu či dážď k slnečnému svitu.<br />

Človek vidí svoj vlastný prospech<br />

ako meradlo všetkých vecí.<br />

Má byť časťou všeobsiahleho princípu<br />

stvorenia, ktorý sa označuje<br />

ako polarita.<br />

Ale je zlo skutočne nutným doplnkom<br />

dobra? Každá súhra navzájom<br />

sa dopĺňajúcich polarít je prejavom<br />

prírodných zákonov, a je preto prirodzenou<br />

súčasťou života, podporuje<br />

ho – ako napríklad striedanie<br />

práce a odpočinku v ľudskom živote.<br />

Ale „princíp zla“, ktorým sa tu zaoberáme<br />

v súvislosti s predstavou<br />

o diablovi, nemá s podporou života<br />

nič spoločné. Stačí len sledovať správy<br />

- podvody, vraždy, vojny, všetko toto<br />

ľuďmi spôsobované utrpenie je pre<br />

vývoj života škodlivé. Tieto veci<br />

k nášmu bytiu vôbec nepotrebujeme.<br />

Nie sú žiadnym nutným doplnkom<br />

podporujúceho a dobrého. Preto<br />

stojí „princíp zla“ – nech už pochádza<br />

odkiaľkoľvek – v skutočnosti<br />

mimo princípu polarity.<br />

CHYBY<br />

Z NEVEDOMOSTI<br />

M<br />

noho ľudí v súčasnosti zastáva<br />

názor, že „dobro a zlo sú relatívne“.<br />

Je to naozaj tak? Neexistuje<br />

meradlo, ktorého by bolo možné sa<br />

pridŕžať? Ak stvorenie vzniklo z vôle<br />

Božej, potom je jeho základný princíp<br />

nevyhnutne „dobrý“. Čo je však<br />

týmto princípom?<br />

Ak sa zamyslíme len nad priebehom<br />

vývoja našej planéty, prídeme<br />

ľahko k záveru, že je to zdokonaľovanie<br />

k stále vyšším formám života.<br />

Pojmy vývoj a zdokonaľovanie<br />

nás vedú na stopu zmyslu života.<br />

Nielen vonkajší svet, ale aj náš duševný<br />

život podlieha vlastnému<br />

vývojovému procesu. Všetky naše<br />

životné skúsenosti, či sú<br />

príjemné alebo nie, nás<br />

podnecujú k tomu, aby<br />

sme v živote boli stále<br />

vedomejší a bdelejší.<br />

Duchovné jadro človeka môžeme<br />

prirovnať k semienku. Všetko, čím<br />

sa ľudské vedomie má vyznačovať,<br />

nosíme stále v sebe, ale musí to<br />

najskôr dozrieť, vyrásť. A práve za<br />

účelom tohto vývoja sa ponárame<br />

ako duchovné bytosti do hmotného<br />

sveta. Stvorenie ponúka duchovným<br />

zárodkom, čiže „semienkam“<br />

veľké množstvo rôznorodých prúdení<br />

a zážitkov, z ktorých si vyberáme,<br />

pre ktoré sa môžeme rozhodnúť.<br />

Prostredníctvom slobodnej<br />

vôle si vyberáme, k akému druhu<br />

prežívania sa chceme prikloniť. Bez<br />

tejto vznikajúcej vlastnej vôle by sa<br />

naše sebavedomie nemohlo nikdy<br />

rozvíjať. Nikdy by sme sa nestali<br />

subjektom, ktorý k „zvyšku sveta“<br />

zaujíma postoj, ktorý definuje svoje<br />

vlastné ja a ktorý v dôsledku svojich<br />

rozhodnutí vykročil na jedinečnú<br />

cestu.<br />

Máme teda slobodnú vôľu, ale<br />

zatiaľ stojíme v tomto stvorení neskúsene<br />

a ešte nie úplne vedome.<br />

Pritom, samozrejme, vzniká aj<br />

možnosť, že svojimi rozhodnutiami<br />

spôsobíme aj škody. Ale vo veľkej<br />

škole života hmotného sveta nám<br />

čoskoro vlastné prežitie ukáže, čo<br />

je nesprávne. Lebo každým rozhodnutím<br />

si zároveň tkáme koberec<br />

osudu pre seba samých. „Čo<br />

človek zaseje, to musí zožať“ – to<br />

je zákon, ktorý platí „ako v nebi,<br />

tak i na zemi“. V zákone stvorenia,<br />

ktorým je všetko preniknuté, prúdi<br />

k nám naspäť znovu všetko, čo kedysi<br />

od nás vyšlo – myšlienky, slová<br />

a činy – presne takým spôsobom,<br />

akým boli od nás „myslené“, teda<br />

chcené. Takto obdržíme podnety<br />

opraviť naše rozhodnutia, aby sme<br />

iným ľuďom nespôsobovali to, čo aj<br />

my sami prežívame ako nepríjemné.<br />

D<br />

VEDOMÉ ZLO<br />

ávajú vyššie uvedené súvislosti<br />

odpoveď na otázku<br />

o pôvode zla? Áno aj nie. Áno, pretože<br />

napokon všetko, čo robíme,<br />

či je to dobré alebo zlé, závisí od<br />

našej vôle. Ale nedá sa ešte hovoriť<br />

o „zle“, keď niekto urobí neúmyselne<br />

niečo nesprávne, a tým spôsobí<br />

škodu. Rozhodujúci nie je teda<br />

čin samotný, ale predovšetkým<br />

úmysel, s ktorým bol vykonaný.<br />

A tu narážame na otázku: ako<br />

môže človek, teda vyvíjajúca sa<br />

duchovná bytosť, konať vedome so<br />

zlým úmyslom? Čo ho podnecuje<br />

k tomu, aby konal zákerne, podlo<br />

a zlovoľne proti hlasu svojho svedomia<br />

a proti Božej vôli? Za akých<br />

predpokladov môže vzniknúť také<br />

chcenie?<br />

Táto hádanka sa dá ľahko rozlúštiť<br />

pohľadom na našu dnešnú spoločnosť.<br />

Stále znovu sa totiž ukazuje:<br />

čím je výraznejší egoizmus človeka<br />

a čím menej sa cíti byť spätý s celým<br />

stvorením, tým viac je obmedzená<br />

jeho ohľaduplnosť voči iným<br />

tvorom. Kto sa zamestnáva len sám<br />

sebou a má v očiach len vlastné výhody,<br />

u toho dochádza k zakrpateniu<br />

zmyslu pre hodnoty, morálku<br />

alebo pre lásku k blížnemu.<br />

Toto myšlienkové krúženie okolo<br />

seba samého je obyčajne spojené aj<br />

so zmenšením schopnosti chápania.


T É M A<br />

Za hodnotné potom považuje<br />

len všetko pozemské<br />

a materiálne, pričom sú<br />

cítenie a pohnútky svedomia<br />

potláčané. Obrátenie<br />

sa v pokore a vďačnosti<br />

k Stvoriteľovi už nie je pri<br />

takomto postoji možné,<br />

lebo človek vidí svoj<br />

vlastný prospech ako meradlo<br />

všetkých vecí. Rozhoduje<br />

sa výlučne a bezohľadne<br />

len na základe<br />

toho, čo je preňho „dobré“,<br />

teda príjemné, pohodlné,<br />

pôžitkárske alebo tak podobne.<br />

DUCHOVNÁ<br />

PRÍČINA „PÁDU“<br />

O<br />

vzniku tohto postoja, keď<br />

človek vyžaduje, aby všetko<br />

slúžilo jemu a chce (v prenesenom<br />

význame) vidieť seba samého ako<br />

„Boha“, ktorý môže rozhodovať<br />

o dobre a zle na základe vlastného<br />

obmedzeného chápania – hovorí<br />

biblické podobenstvo o „páde do<br />

hriechu“. V obraznej reči je tu<br />

podaný príbeh, ako „had“ zviedol<br />

prvých ľudí, aby porušili Boží zákaz<br />

„jedenia ovocia zo stromu poznania“:<br />

„…v ten deň, keď budete z neho jesť,<br />

otvoria sa vám oči a budete ako Boh,<br />

budete vedieť, čo je dobro a čo zlo.“<br />

Biblia tu hovorí o zvádzajúcej sile,<br />

ktorá sa ľudí dotkla už dávno a kládla<br />

im pred oči prísľub, že s pomocou<br />

dobre vyvinutého intelektu<br />

budú „ako Boh“. Nasledovaním<br />

tejto vidiny sme sa my ľudia povýšili<br />

na pánov sveta – bez ohľadu na<br />

to, že nám bolo duchovne dané slúžiť<br />

stvoreniu a podporovať ho.<br />

Tým boli zlu stále viac otvárané<br />

dvere dokorán. Existuje teda naozaj<br />

– ako v podobenstve o hadovi<br />

– nejaká zvádzajúca sila, ktorá<br />

Eva s hadom a jablkom. V náboženstve a mytológii je<br />

pokušenie, resp. z neho vyplývajúce nebezpečenstvo<br />

základnou témou.<br />

pôsobí na ľudí a ktorá podporuje<br />

falošné cesty vývoja? Sila, ktorá vystavila<br />

slobodnú vôľu ľudí zaťažkávajúcej<br />

skúške a potom ich nechala<br />

v nezvládnutých následkoch klesnúť?<br />

Odkiaľ pochádzajú myšlienky,<br />

ktoré odporujú zákonom stvorenia<br />

a otvárajú cestu všetkému zlu? Dostaneme<br />

sa skutočne Luciferovi na<br />

stopu?<br />

PADLÝ ARCHANJEL<br />

K<br />

to dbá na svoj vlastný vnútorný<br />

život, tomu je jasné, že sme na<br />

myšlienkovej úrovni rôznym spôsobom<br />

ovplyvniteľní. Môžeme sa<br />

napríklad cítiť inšpirovaní, môžeme<br />

zachytiť niečo, „čo visí vo vzduchu“,<br />

alebo sa môžeme „nechať strhnúť“<br />

nadšením iných ľudí.<br />

Aj náš vnútorný hlas,<br />

naše svedomie nám<br />

môže sprostredkovať<br />

podnety, ktoré nemajú<br />

pôvod v nás samých, ale pochádzajú<br />

od nášho duchovného pomocníka.<br />

Je to teda niečo celkom prirodzené,<br />

dokonca každodenné, že reagujeme<br />

na rôznorodé myšlienkové<br />

vplyvy, aj keď si<br />

zvyčajne neuvedomujeme,<br />

že mnohé môžu pochádzať<br />

z jemnohmotného<br />

sveta. Naše myslenie a konanie<br />

môže byť týmto spôsobom<br />

ovplyvňované. Ale<br />

keď interpretujeme biblické<br />

podanie, tak Lucifer nebol<br />

vždy „temným protivníkom<br />

Boha“. Pôvodne bol<br />

anjelom, ktorý mal pomáhať<br />

ľuďom. Meno „Lucifer“<br />

vyjadruje zvláštnu schopnosť.<br />

Pochádza z latinčiny<br />

a znamená „nositeľ svetla“,<br />

resp. po grécky je to „zornica<br />

– ranná hviezda“.<br />

Lucifer bol vyslaný do<br />

hmotnosti, aby ľuďom pomohol<br />

duchovne sa vyvíjať, ale aj rozvinúť<br />

schopnosti pre ich materiálny život.<br />

„Prinesenie svetla“ sa malo uskutočniť<br />

prostredníctvom jemnohmotnej<br />

sily a duchovného ukázania cesty.<br />

V diele „Posolstvo Grálu – Vo<br />

Svetle Pravdy“ od Abd-ru-shina sa<br />

uvádza, že Lucifer pochádza z Božského,<br />

teda z oblasti nachádzajúcej<br />

sa nad stvorením, a že bol archanjelom,<br />

vybaveným vyššou silou.<br />

Kedysi bol vyslaný na zem, aby nás<br />

ľudí duchovne podporil vo vývoji.<br />

Vôľou Stvoriteľa bolo a stále je,<br />

aby bol v láske a dobrote podporený<br />

každý tvor, ktorý sa smie vo stvorení<br />

prebudiť k vedomiu a je zo začiatku<br />

prirodzene slabý a potrebuje pomoc.<br />

Úlohou Bohom vyslaného nositeľa<br />

Svetla Lucifera bolo teda byť milu-<br />

Lucifer mal pôvodne podporovať<br />

ľudstvo v jeho vývoji.<br />

júcim „záhradníkom“, ktorý rozvážne<br />

a s dobrotou ochraňuje a pestuje<br />

jemu zverené „rastliny“ a ktorý<br />

sprevádza ich postupné dozrievanie<br />

17<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


T É M A<br />

Pád do hriechu v iniciálke „O“: Podobne, ako<br />

na tejto knižnej maľbe zo 16.storočia, sa často<br />

zobrazoval Luciferov princíp zvádzania.<br />

a zosilnenie v slúžiacej láske, až pokiaľ<br />

bude Bohom chcená cesta vývoja<br />

ľudských duchov v hmotnom<br />

svete ukončená.<br />

Ale Lucifer v tejto úlohe zlyhal, a to<br />

v dôsledku postavenia svojej vlastnej<br />

vôle proti vôli Božej. Zavrhol princíp<br />

podporujúcej lásky, ako to bolo<br />

vo vôli Božej, a namiesto toho mu<br />

cielene kládol pasce. Kto pokušeniu<br />

odolá, toho vnútorný boj posilní,<br />

kto mu však podľahne, nie je hodný<br />

toho, aby bol ďalej podporovaný.<br />

Podľa „Posolstva Grálu“ Lucifer<br />

Predný mozog urobil z človeka<br />

„zblúdilého bežca evolúcie“.<br />

„pohŕda obeťami, ktoré podľahnú jeho<br />

pokušeniu a úkladom a chce, aby vo<br />

svojich slabostiach zahynuli (pozri<br />

ukážku z prednášky „Tajomstvo Lucifera“).<br />

Neznamená to však, že by on zrazu<br />

dosadil do sveta myšlienky, z ktorých<br />

18<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

vznikli všetky druhy zla,<br />

všetka nečestnosť, bezočivosť,<br />

márnomyseľnosť, namyslenosť<br />

a zákernosť nehodná<br />

človeka. To nebolo<br />

vôbec nutné. Jeho vplyv<br />

na duchovné sa vytváral<br />

oveľa menej nápadne – bol<br />

však v konečnom dôsledku<br />

o to ďalekosiahlejší.<br />

Nepochybne boli aj<br />

náboženstvá ohrozené<br />

Luciferovým vplyvom<br />

a stali sa jednou z najväčších<br />

možností ako zviesť<br />

ľudstvo na nepravú cestu.<br />

Duchovní vodcovia, i keď<br />

obdarení, museli často<br />

odolávať jeho nástrahám.<br />

Napríklad v budhistických<br />

spisoch sa spomína temná<br />

bytosť Mara, vládca pekiel,<br />

ktorý sa predstaví Budhovi<br />

vo svojej hrôzostrašnej<br />

podobe, aby ho zahnal z jeho cesty<br />

k osvieteniu. Alebo Luciferove „dobre<br />

mienené rady“ osamelému Ježišovi<br />

počas jeho pobytu na púšti. Podobné<br />

opisy boja s pokušením, diablom či<br />

stelesneným zlom možno nájsť v nespočetných<br />

náboženských i umeleckých<br />

dielach. Nech čitateľ posúdi<br />

sám, do akej miery sa do náboženstiev<br />

dostali falošné predstavy.<br />

Lucifer sa svojím svojvoľným rozhodnutím<br />

a uplatňovaním svojho falošného<br />

bezcitného princípu oddelil od<br />

lásky Boha, od Svetla. „Padol z neba“,<br />

stal sa odvrhnutým. Padol,<br />

ako sa to píše v Biblii: „Ako<br />

si z neba padla, ty pekná zornica!“<br />

Jes. 14,12) A tak „so<br />

svojimi veľkými vlohami,<br />

danými mu z pôvodu, stal sa Lucifer<br />

nakoniec najmocnejším duchom<br />

v hmotnosti.“ (Posolstvo Grálu, prednáška<br />

„Bytostné“)<br />

PREDNÝ MOZOG AKO<br />

EXCESÍVNY ORGÁN<br />

T<br />

ak bolo pôsobenie Lucifera pre<br />

náš duchovný vývoj mimoriadne<br />

nebezpečné. Pritom my, ako to vyjadruje<br />

biblické podobenstvo, podliehame<br />

aj dnes pokušeniam, ktoré<br />

z jeho falošného princípu vznikli,<br />

oddávame sa pôžitku „poznania“, pričom<br />

už viac nevnímame vyciťovanie<br />

spojené so Svetlom a hlas svedomia,<br />

ale vsadili sme celkom na múdrosť<br />

telesného rozumu, a tým uviazol<br />

vývoj nášho vedomia.<br />

To sa prejavilo aj na fyzickej<br />

úrovni. Predný mozog, produkujúci<br />

rozum, sa začal nepomerne<br />

zväčšovať, lebo každý orgán sa vyvíja<br />

podľa intenzity činnosti. Tak<br />

sa spolu so zväčšujúcim mozgom<br />

dedil z generácie na generáciu už<br />

od dávnych čias ľudstva aj sklon<br />

k rozumovému egocentrickému<br />

mysleniu. Hovorí sa teda celkom<br />

správne o takzvanom „dedičnom<br />

hriechu“. Tento pojem nevyjadruje<br />

vôbec nič nedotknuteľné a nejasné,<br />

ako to vyplýva z rôznych teologických<br />

interpretácií, ale je to jednoducho<br />

biologická skutočnosť. To už<br />

medzitým spoznali aj renomovaní<br />

vedci. Napríklad Arthur Koestler<br />

označil predný mozog za „excesívny<br />

orgán“, ktorý urobil človeka<br />

„zblúdilým bežcom evolúcie“ (taký<br />

je aj názov jeho knihy) a ženie ho<br />

v ústrety vlastnému zániku.<br />

Nie je teda vôbec prekvapujúce, že<br />

dnešný svet charakterizuje technologický<br />

a spoločenský vývoj, ktorý<br />

sa opiera predovšetkým o činnosť<br />

mozgu, a že sú naše zvyklosti<br />

vzdialené životu a odcudzené duchu:<br />

narastajúci ateizmus, ničenie<br />

prirodzených životných podmienok,<br />

materializmus a hnanie sa za<br />

výhodami, to sú len niektoré z dostatočne<br />

známych znamení doby.<br />

Dosahuje v terajšom čase nezdravý<br />

spôsob myslenia svoj vrchol?<br />

Skončí nakoniec tento úpadok


T É M A<br />

pre veľkú časť ľudstva vylúčením<br />

zo stvorenia, „večným zatratením“,<br />

pred ktorým varoval svojich nasledovníkov<br />

Ježiš?<br />

Zdá sa, že takéto obrazy sa dnes javia<br />

rovnako nepochopiteľné, vykonštruované<br />

a predbiehajúce dobu ako<br />

mýty o diablovi, ktoré ho predstavujú<br />

ako škľabiacu sa rohatú postavu.<br />

Bez toho, aby sme to spozorovali,<br />

alebo čo i len tušili, nasledujeme od<br />

základu falošný, nášmu duchu nehodný<br />

vzor. Pozdvihli sme k ideálu<br />

v našom spoločenskom spolužití<br />

konkurenčný boj a hádzanie polien<br />

pod nohy, hnanie sa za mocou, podvádzanie<br />

atď. Princíp lásky k blížnemu<br />

sa stal skôr naivnou predstavou.<br />

Zabudli sme na Boha a náš duchovný<br />

domov, zaujíma nás všetko materiálne<br />

a pravý zmysel života sa z nášho<br />

povedomia už dávno vytratil.<br />

Pozerať sa na „zvádzanie“ ako na<br />

niečo nebezpečné je už dávno nemoderné,<br />

veď sa usilujeme vo všetkom<br />

dosiahnuť „veľkú slobodu“ a z toho<br />

plynúcu voľnosť mravov. Na tom sú<br />

založené niektoré smery psychoanalýzy,<br />

ktoré pokladajú vyžitie sa vo<br />

vlastných úchylkách za „kráľovskú<br />

cestu“. A v neposlednom rade zarába<br />

erotický priemysel veľa peňazí<br />

na produktoch, ktoré stupňujú pôžitok.<br />

Nestránia sa podporiť skryté<br />

sklony, odstrániť prekážky a prekonať<br />

hanbu. Myšlienky krúžia okolo<br />

stále nových želaní a túžob. Človek<br />

tým zostáva pripútaný k pozemskému.<br />

Jemné vyciťovanie, ktoré<br />

chráni vnútornú čistotu - to vlastné<br />

ľudské, postupne zhasína.<br />

Goethe hovoril vo svojom „Faustovi“<br />

o „večnej ženskosti“, ktorá ľudstvo<br />

„priťahuje“, teda o žene, ktorá<br />

svojím jemnejším druhom dokáže<br />

vzbudiť túžbu po Svetle a večných<br />

hodnotách. Pôsobivou básnickou<br />

rečou tým poukázal na prirodzenú<br />

skutočnosť, ktorej hrozí, že upadne<br />

celkom do zabudnutia. Ženy by mali,<br />

duchovne vzaté, viesť ľudstvo, mali<br />

by svojou jemnejšou bytosťou všetko<br />

zušľachťovať. A pretože je toto dôležitým<br />

bodom vývoja nášho vedomia,<br />

neprekvapuje, že je aj princíp zvádzania<br />

odjakživa úzko spätý so ženami.<br />

Pokušenie, ničenie jemnejšieho<br />

spojené s pohľadom na ženu len ako<br />

na matku alebo ako objekt túžby. To<br />

sú oporné body Luciferovho princípu,<br />

ktoré nás privádzajú na cestu<br />

úpadku.<br />

Werner HUEMER<br />

SPÚTANIE LUCIFERA<br />

M uvedených<br />

noho ľudí môže pri všetkých<br />

skutočnostiach<br />

tápať v pochybnostiach, prečo vlastne<br />

nemohol Stvoriteľ jednoducho urobiť<br />

Luciferovmu pôsobeniu koniec. K tomu<br />

je potrebné predovšetkým povedať, že<br />

nikdy nie sme nevyhnutne závislí od<br />

nejakého myšlienkového prúdu, ktorý<br />

na nás pôsobí. Vždy máme slobodnú<br />

vôľu rozhodnutia,<br />

k akému chceniu sa<br />

prikloníme – a tým aj<br />

zodpovednosť sami za<br />

seba.<br />

Lucifer nie je všemocný<br />

protivník<br />

Boha a oblasť jeho<br />

pôsobenia je ohraničená<br />

na hmotný<br />

svet. Naproti tomu<br />

človek sa dokáže, ak<br />

má v sebe skutočnú<br />

túžbu, vo svojom cítení<br />

povzniesť až do<br />

výšin ducha. Odtiaľ<br />

môže čerpať silu, inšpiráciu<br />

a aj ochranu<br />

pred temnými myšlienkovými<br />

formami.<br />

Okrem toho sa proti<br />

Luciferovmu vplyvu tu<br />

na zemi neraz postavili<br />

mnohé na to povolané<br />

osobnosti, vrátane Syna Božieho,<br />

Ježiša Krista. Varovali a napomínali,<br />

ukazovali cestu, ale priniesli aj prísľub<br />

novej doby, keď bude Lucifer „spútaný“<br />

k tomu určeným duchovným pomocníkom.<br />

Hildegarda z Bingenu, veľká<br />

vizionárka stredoveku, tiež hovorila<br />

o tom, že „diablovo plemeno“ bude raz<br />

rozdrvené silou Boha. V zjavení Jána sa<br />

tento „boj so šelmou“ spája s mnohými<br />

apokalyptickými obrazmi udalostí,<br />

ktoré majú ľudstvo postihnúť ešte skôr,<br />

než bude môcť vzniknúť na zemi „Nový<br />

Jeruzalem“, teda ríša Božieho mieru.<br />

Záleží len na ľuďoch samotných, či dokážu<br />

aj pomocou vlastného prežívania<br />

spoznať dôsledky Luciferovho falošného<br />

princípu a svoje myslenie a konanie od<br />

neho oslobodiť.<br />

Roman Levický<br />

19<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


T É M A<br />

Abd-ru-shin vo svojom „Posolstve Grálu“ prináša nový, obsiahlejší pohľad na témy, spomenuté v článku Mýtus o diablovi<br />

– Tajomstvo Lucifera. Úryvok z prednášky „Tajomstvo Lucifera“ uvádzame s upozornením, že čitateľovi sa otvorí<br />

hĺbka tu prinášaného obrazu až postupne štúdiom celého Abd-ru-shinovho diela.<br />

TAJOMSTVO LUCIFERA<br />

Abd-ru-shin<br />

Z diela „Vo Svetle Pravdy“ - Posolstvo Grálu<br />

M<br />

edzi Svetlom a temnom je<br />

nesmierna priepasť. Je vyplnená<br />

hmotným dielom stvorenia,<br />

ktoré je podrobené pominuteľnosti<br />

foriem, teda rozkladu jestvujúcich<br />

foriem a ich znovuvytváraniu.<br />

Podľa zákonov, vložených do stvorenia<br />

vôľou Boha Otca, platí kolobeh<br />

za dokončený a splnený iba vtedy, ak<br />

sa na záver vráti k svojmu pôvodu.<br />

Podobne aj putovanie ľudského ducha<br />

možno až vtedy považovať za<br />

ukončené, keď sa vráti do duchovného,<br />

pretože odtiaľ vyšiel ako duchovné<br />

semienko.<br />

Ak sa dá zlákať k temnu, vystavuje<br />

sa nebezpečiu, že ho to strhne<br />

až do hlbín za najkrajnejší kruh jeho<br />

normálneho putovania, a že potom<br />

už viac nenájde cestu k vzostupu.<br />

Ale práve tak nie je schopný<br />

prejsť z najhutnejšieho a najhlbšieho<br />

jemnohmotného temna za jeho najspodnejšiu<br />

hranicu z hmotnosti<br />

a klesnúť ešte hlbšie. Smerom nahor<br />

môže vyjsť z hmotnosti len do<br />

ríše duchovne-bytostného, lebo je to<br />

jeho východisko. Zlákaný temnom<br />

bude neustále vlečený spolu s obrovským<br />

kolobehom hmotného stvorenia<br />

až k jeho rozkladu. Zdržuje<br />

ho tam jeho temné, a preto i hutné<br />

a ťažké jemnohmotné rúcho, nazývané<br />

tiež záhrobným telom.<br />

Rozklad potom rozruší jeho duchovnú<br />

osobnosť, získanú počas putovania<br />

stvorením, takže utrpí duchovnú<br />

smrť a bude rozprášený do<br />

duchovného prasemena.<br />

20<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

Lucifer sám stojí mimo hmotného<br />

stvorenia, a preto nebude s ním strhnutý<br />

do rozkladu, ako sa to deje<br />

s obeťami jeho princípu. Veď Lucifer<br />

je večný. Pochádza z jednej časti<br />

božsky-bytostného. Rozpoltenosť nastala<br />

v začiatkoch vznikania všetkého<br />

hmotného. Lucifer bol vyslaný podporovať<br />

duchovne-bytostné a napomáhať<br />

jeho vývoj. V hmotnosti nesplnil<br />

túto svoju úlohu v zmysle tvorivej<br />

vôle Boha Otca, zvolil si iné cesty, než<br />

tie, ktoré mu boli vytýčené touto tvorivou<br />

vôľou. Zvolil ich podľa vlastného<br />

chcenia, ktoré ho napadlo počas<br />

jeho pôsobenia v hmotnosti.<br />

Zneužil danú mu moc, a okrem<br />

iného zaviedol princíp pokušenia namiesto<br />

princípu pomáhajúceho podporovania,<br />

ktoré znamená to isté,<br />

ako slúžiaca láska. Slúžiaca láska<br />

v Božom zmysle nemá nič spoločného<br />

s otrockým slúžením, ale má na<br />

zreteli iba duchovný vzostup, a tým<br />

aj večné šťastie blížneho a podľa toho<br />

tiež koná.<br />

Princíp pokušenia je však totožný<br />

s kladením pascí, na ktorých<br />

sa rýchlo potknú bytosti, ktoré nie<br />

sú dostatočne pevné. Potom padajú<br />

a sú stratené. Iné zase pritom nadobúdajú<br />

ostražitosť i silu, aby potom<br />

bohato rozkvitali pre duchovné výšiny.<br />

Všetko slabé je však už vopred<br />

bez záchrany ponechané napospas<br />

zničeniu. Tento princíp nepozná<br />

dobrotu ani zmilovanie; nedostáva<br />

sa mu lásky Boha Otca, a tým ani<br />

najmocnejšej povzbudzujúcej sily,<br />

ani najmocnejšej opory, ktorá vôbec<br />

jestvuje.<br />

V Biblii opísané pokušenie v raji<br />

ukazuje účinok pôsobenia Luciferovho<br />

princípu. Obrazne sa tam<br />

znázorňuje, ako sa Lucifer snaží<br />

pomocou pokušenia vyskúšať silu<br />

alebo odolnosť ľudského páru, aby<br />

ho pri najnepatrnejšom zakolísaní<br />

ihneď zrazil nemilosrdne na cestu<br />

zničenia.<br />

Odolnosť by bola dosvedčovala<br />

o radostnom podrobení sa Božej<br />

vôli, spočívajúcej v jasných zákonoch<br />

prírody alebo v zákonoch stvorenia.<br />

A táto vôľa, toto Božie prikázanie<br />

bolo dobre známe ľudskému páru.<br />

Keby neboli zaváhali, bolo by to bývalo<br />

uposlúchnutím týchto zákonov.<br />

Len týmto uposlúchnutím ich môže<br />

človek správne a neobmedzene zužitkovať<br />

a stať sa skutočným „pánom<br />

vo stvorení“, pretože „ide s nimi“.<br />

Všetky sily, ak sa im neprotiví, budú<br />

mu potom slúžiť a samočinne pracovať<br />

pre jeho dobro.<br />

V tom spočíva plnenie prikázaní<br />

Stvoriteľa, ktoré nechcú nič iné, než<br />

jasne a bez zábran zachovávať a pestovať<br />

všetky možnosti vývoja, nachádzajúce<br />

sa v jeho nádhernom<br />

diele. Toto jednoduché zachovávanie<br />

Božej vôle zasahuje opäť ďalej<br />

do vedomého spolupôsobenia na<br />

ďalšom zdravom rozvoji stvorenia<br />

alebo hmotného sveta.<br />

Kto tak nerobí, je prekážkou, ktorá<br />

sa buď musí dať obrúsiť do správneho<br />

tvaru, alebo bude rozomletá


T É M A<br />

medzi ozubením svetového súkolesia,<br />

čiže zákonmi stvorenia. Kto sa nechce<br />

ohnúť, musí sa zlomiť, nakoľko<br />

žiadne zastavenie nemôže nastať.<br />

Lucifer nechce v dobrote čakať na<br />

pozvoľné dozrievanie a zosilnievanie<br />

ľudských duchov. Nechce byť milujúcim<br />

záhradníkom, ako mu bolo určené;<br />

záhradníkom, ktorý zverené<br />

rastliny ochraňuje, podopiera a ošetruje.<br />

Z neho sa stal doslova „cap záhradníkom“.<br />

Snaží sa zničiť všetko<br />

slabé a pracuje v tomto smere bezohľadne.<br />

Pritom opovrhuje obeťami, ktoré<br />

podľahli jeho pokušeniam a úkladom,<br />

a chce, aby pre svoju slabosť zahynuli.<br />

Pociťuje tiež ošklivosť voči nízkosti<br />

a surovosti, ktoré tieto padlé obete<br />

vkladajú do prejavov jeho princípu.<br />

Veď len ľudia robia z týchto prejavov<br />

odpornú zvrhlosť a v tom ukazujú<br />

samých seba. Tak podnecujú<br />

Lucifera ešte viac, aby v nich videl<br />

tvorov, zasluhujúcich si len zničenie,<br />

nie lásku a starostlivosť.<br />

A k vykonaniu tohto zničenia nemálo<br />

prispieva princíp vyžívania sa,<br />

ktorý sa pridružuje k princípu pokušenia<br />

ako jeho prirodzený následok.<br />

Vyžívanie sa uskutočňuje v nízkych<br />

oblastiach temna. V domnení, že<br />

i na zemi človek vyžívaním dozrieva<br />

a oslobodzuje sa, bol tento princíp<br />

už na zemi prijatý od rôznych vykonávateľov<br />

takzvanej psychoanalýzy.<br />

Avšak aké hrozné útrapy musí na<br />

zemi spôsobiť vykonávanie tohto<br />

princípu! Koľko zla sa tým napácha,<br />

pretože na zemi, nie tak ako v oblastiach<br />

temna, kde sú spolu len rovnorodí,<br />

žijú okrem rovnorodých ešte<br />

temnejší a svetlejší spolu vedľa seba.<br />

Spomeňme pritom len na pohlavný<br />

život a iné. Ak sa vykonávanie takéhoto<br />

princípu vypustí na ľudstvo,<br />

musí z toho byť nakoniec len Sodoma<br />

a Gomora, odkiaľ niet uniknutia,<br />

a kde len najväčšie hrôzy môžu<br />

privodiť koniec.<br />

Ale odhliadnuc od toho, vidieť už<br />

dnes mnoho obetí takých liečebných<br />

procesov, ako bez opory blúdia<br />

sem a tam. Ich nepatrné sebavedomie<br />

a vôbec všetko osobné myslenie<br />

bolo do posledného zvyšku pošliapané<br />

a zničené tam, kde s plnou<br />

dôverou očakávali pomoc. Vyzerajú<br />

ako ľudia, ktorým systematicky postrhávali<br />

všetky šaty z tela, aby ich<br />

potom prinútili obliecť si nové šaty,<br />

ktoré im podávajú. Takto obnažení<br />

nemôžu už však, žiaľ vo väčšine prípadov,<br />

pochopiť, načo si majú tento<br />

nový odev ešte obliecť.<br />

Plánovitým vnikaním do ich najosobnejších<br />

vecí a práv stratili časom<br />

cit pre hanblivosť, zachovávajúci ich<br />

osobné sebavedomie, bez ktorého nemôže<br />

jestvovať nič osobného. Tento<br />

cit tvorí časť samotnej osobnosti.<br />

Na takto spustošenej pôde nedá sa<br />

potom postaviť nová pevná stavba.<br />

Až na malé výnimky, zostanú títo<br />

ľudia nesamostatní, čo sa stupňuje<br />

až k občasnej bezradnosti, lebo im<br />

bola vzatá i tá nepatrná opora, ktorú<br />

predtým ešte mali.<br />

Oba princípy, a to vyžívania sa<br />

a pokušenia, sú tak úzko spojené, že<br />

každému vyžívaniu sa musí bezpodmienečne<br />

predchádzať pokušenie. Je<br />

to teda dôkladné nasledovanie a šírenie<br />

Luciferovho princípu.<br />

Pravý lekár duší nemusí nič búrať.<br />

Rozpoznáva driemajúce dobré vlastnosti,<br />

prebúdza ich a potom buduje<br />

na nich ďalej. Pravý princíp pretvára<br />

pokušiteľské žiadostivosti duchovným<br />

poznávaním.<br />

Ale používanie tohto princípu, nepoznajúceho<br />

lásku, samozrejme muselo<br />

Lucifera čoraz viac oddeľovať od<br />

milujúcej vôle všemohúceho Stvoriteľa.<br />

To prinieslo vlastné odrezanie<br />

alebo vylúčenie Lucifera zo Svetla,<br />

a tým jeho stále hlbší pád. Lucifer je<br />

ten, ktorý sa sám odlúčil od Svetla,<br />

čo znamená toľko ako vyobcovaný.<br />

Toto vyobcovanie muselo nastať<br />

tiež podľa jestvujúcich prazákonov,<br />

podľa nezvratnej svätej vôle Boha<br />

Otca, pretože ani nie je možné, aby<br />

sa niečo stalo inak.<br />

A keďže jedine vôľa Boha Otca,<br />

Stvoriteľa všetkých vecí je všemohúca<br />

a pevne tkvie aj v hmotnom stvorení<br />

a jeho vývoji, mohol Lucifer síce<br />

vniesť svoj princíp do hmotnosti, ale<br />

jeho následky sa budú vždy pohybovať<br />

len v medziach prazákonov, stanovených<br />

Bohom Otcom a pôjdu s týmito<br />

zákonmi rovnakým smerom.<br />

Sledovaním svojho nesprávneho<br />

princípu môže Lucifer dať síce podnet<br />

na cesty pre ľudstvo nebezpečné,<br />

avšak nemôže ľudí nútiť do niečoho<br />

násilím, pokiaľ sa pre to oni sami<br />

dobrovoľne nerozhodnú.<br />

Lucifer môže skutočne len lákať.<br />

Ale človek ako taký stojí pevnejšie<br />

v hmotnom stvorení než Lucifer,<br />

a preto tiež omnoho bezpečnejšie<br />

a plný sily nemusí sa obávať, že by<br />

ho mohol zasiahnuť vplyv Lucifera.<br />

Každý človek je tak chránený, že<br />

mu je desaťnásobnou hanbou, ak sa<br />

dá zvábiť touto, v porovnaní s ním,<br />

slabšou silou. Mal by uvážiť, že Lucifer<br />

sám stojí mimo hmotnosti, zatiaľ<br />

čo on je pevne zakotvený na dobre<br />

mu známom základe a pôde.<br />

Lucifer pri uplatňovaní svojho<br />

princípu je odkázaný len na pomocné<br />

zástupy, pozostávajúce z ľudských<br />

duchov, padlých pri pokušení.<br />

Ale tu opäť každý ľudský duch, usilujúci<br />

nahor, môže týmto prisluhovačom<br />

nielen čeliť, ale silou ich ešte ďaleko<br />

prevyšovať. Stačí jediný vážny čin<br />

jeho vôle, aby ním zapudil bez stopy<br />

celé vojsko. To za predpokladu, že lákanie<br />

týchto prisluhovačov nenašlo<br />

u neho odozvu, že im nedoprial sluchu,<br />

takže sa nemali na čom zachytiť.<br />

Lucifer by bol vôbec bezmocný,<br />

keby sa ľudstvo namáhalo Stvoriteľom<br />

dané prazákony poznávať a ich<br />

dodržiavať.<br />

Abd-ru-shin<br />

21<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


V Ý S K U M<br />

22<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

Dr. Ing. Gerd Harms vo svojom článku podáva<br />

stručný prehľad niektorých aktuálnych fyzikálnych<br />

teórií a experimentov, súvisiacich s odvážnou<br />

myšlienkou – skúmaním možností získavať energiu<br />

pre potreby ľudstva z nemateriálnych zdrojov.<br />

ČO SA STALO SO<br />

„STUDENOU FÚZIOU“?<br />

P<br />

red niekoľkými rokmi prebehla<br />

vo svetovej tlači senzačná<br />

správa o takzvanej „studenej fúzii“.<br />

Dvaja chemici totiž zistili, že môže<br />

dôjsť k zvýšenej tvorbe tepla, ak sa<br />

umožní, aby vodík prenikal do určitého<br />

kovu a systémom sa potom vedie<br />

elektrický prúd. Vznikla domnienka,<br />

že pri tejto neočakávanej reakcii<br />

dochádza k jadrovej fúzii so zodpovedajúcim<br />

uvoľnením tepla. Splynutie<br />

atómových jadier (fúzia) bolo<br />

dovtedy mysliteľné len pri vysokých<br />

teplotách a dosiahnuteľné vo vodíkovej<br />

bombe, zatiaľ čo opísané deje prebiehali<br />

pri izbovej teplote. Pri opakovaní<br />

pokusu inými výskumníkmi<br />

sa však nezaznamenali sprievodné<br />

rádioaktívne pochody, ktoré by sa<br />

pri jadrovej fúzii dali predpokladať,<br />

a ani samotné opakovanie pokusov<br />

nebolo bez problémov. Počiatočný<br />

veľký záujem médií rýchlo opadol<br />

a dnes vie len niekoľko málo zasvätených,<br />

že sa na veci ďalej pracuje. Boli<br />

už patentované zariadenia, kde uvoľnená<br />

tepelná energia údajne predstavuje<br />

niekoľkonásobok vloženej elektrickej<br />

energie. Neexistuje však dosiaľ<br />

žiadne uspokojivé vysvetlenie týchto<br />

procesov... Možno sa však čoskoro<br />

dočkáme ohrievačov vody pracujúcich<br />

na rovnakom princípe, pretože<br />

inžinier orientovaný na prax nepotrebuje<br />

teoretické podklady bezpodmienečne<br />

na všetko, čo robí. Môžeme<br />

sa domnievať, že pri takzvanej studenej<br />

fúzii, pokiaľ je naozaj skutočnosťou,<br />

a nie iba fantáziou, ide tiež<br />

o uvoľnenie energie vákua.<br />

E<br />

ENERGIA<br />

z ničoho?<br />

NOVÉ PRÍSTROJE<br />

A POSTUPY<br />

xistujú ešte rôzne iné prístroje<br />

a postupy, ktoré by mohli transformovať<br />

„vákuovú“ alebo „priestorovú“<br />

energiu. Americký patentový<br />

úrad udelil patenty, ktoré vo vysvetlení<br />

v y h o t o -<br />

venia zariadenia<br />

uvádzajú hodnoty,<br />

ktoré jednoznačne odporujú<br />

zákonu zachovania energie<br />

v jeho všeobecne akceptovanej forme.<br />

Ja sám som videl stroj (a poznám<br />

človeka, ktorý ho zostrojil), ktorý po<br />

jednorazovom ručnom naštartovaní<br />

II. časť<br />

beží samostatne bez akéhokoľvek<br />

ďalšieho prísunu energie a navyše dodáva<br />

energiu na pohon ďalších elektrických<br />

zariadení. Ako odborník<br />

v oblasti elektrickej energie však nie<br />

som zatiaľ schopný do detailov pochopiť<br />

jeho fungovanie. Ľudia, ktorí<br />

tento elektrostatický generátor zostavili,<br />

sú toho názoru, že väčšina ľudí<br />

v súčasnej dobe nie je zrelá na to, aby<br />

s takou technikou dokázali zmysluplne<br />

zaobchádzať.<br />

Za zmienku stojí aj kniha „Jazero<br />

energie, v ktorom sa vznáša Zem“.<br />

Vydali ju synovia Henryho Moraya,<br />

vynálezcu a riaditeľa jednej americkej<br />

elektrárne. Píšu v nej: „Celý príbeh<br />

sa číta ako science fiction, ale nech sa<br />

nikto nemýli, všetko je pravda. V rokoch<br />

1920 až 1930 Moray skonštruoval<br />

stroj, prostredníctvom ktorého sa<br />

zrejme napojil na nulový bod energie<br />

vákua, alebo aspoň vyrábal energiu,<br />

ktorá poháňala elektrické prístroje.“<br />

Ako je možné, že sa o tom dnes už<br />

nič nevie? Moray sám presne nevedel,<br />

na aký prameň energie sa napojil,<br />

preto nedošlo k udeleniu patentu.<br />

Isté kruhy mu dokonca usilovali o život,<br />

pretože prevratné vynálezy so sebou<br />

prinášajú rozsiahle hospodárske<br />

zmeny, ktoré sa nemusia každému<br />

páčiť. Moray mal vždy len jeden<br />

funkčný exemplár svojho energetického<br />

konvertora a neustále ho vylepšoval.<br />

Jeho posledný a najsilnejší


V Ý S K U M<br />

menič energie niekto zákerne zničil.<br />

Potom sa už nikdy nepodarilo zostaviť<br />

nový menič energie.<br />

Moray a mnohí iní vynálezcovia<br />

nachádzali inšpiráciu u Nikolu Teslu,<br />

geniálneho pioniera elektrotechniky,<br />

ktorému sa pripisujú nasledujúce<br />

myšlienky: „Naša technika bude raz<br />

poháňaná energiou, ktorá je k dispozícii<br />

v každom mieste vesmíru...<br />

Všade vo vesmíre je energia. Je otázkou,<br />

či je to energia pokojová alebo<br />

pohybová. Ak ide o pokojovú (statickú)<br />

energiu, sú všetky naše nádeje<br />

márne. Ak je to však pohybová energia<br />

(kinetická) – a my vieme iste, že<br />

sa tak prejavuje – potom je len otázkou<br />

času, kedy človek pripojí svoju<br />

techniku na súkolie prírody.“<br />

OPRÁVNENÝ STRACH<br />

PRED NIEČÍM NOVÝM?<br />

M<br />

noho jednotlivcov a organizácií<br />

spojených s energetikou,<br />

ako podnikatelia, akcionári,<br />

remeselníci, rovnako aj výskumníci<br />

a učitelia, majú strach pred niečím<br />

skutočne novým. Mohlo by to otriasť<br />

ich doterajším poznaním, a tým spochybniť<br />

aj ich odbornú a spoločenskú<br />

existenciu. To je však ovocie vnútornej<br />

pohodlnosti, snaha zotrvávať vo<br />

vyjazdených koľajách, je to známka<br />

duchovnej slabosti, ktorá sa prejavuje<br />

ako brzda pravého pokroku.<br />

Z hľadiska dlhodobej perspektívy by<br />

sme však mohli všetci len získať. Prechodných<br />

ťažkostí by sme sa nemuseli<br />

obávať, keby sme... áno, keby<br />

sme dokázali možnosti, ktoré sa nám<br />

rysujú, zmysluplne využiť.<br />

Naše pôsobenie smeruje prevažne<br />

k tomu, aby sme sa najmä my ľudia,<br />

mali dobre. Tým sme sa však<br />

stali viac či menej nepriateľmi prírody,<br />

ktorú plienime a znásilňujeme.<br />

Každý z nás dnes s pomocou techniky<br />

prináša výkon zodpovedajúci<br />

práci mnohých niekdajších robotníkov.<br />

Nadvláda človeka v prírode by vo<br />

svojich účinkoch bola omnoho menej<br />

škodlivá, keby sme všade nepoužívali<br />

stroje poháňané energiou. Kto raz stínal<br />

strom vlastnými rukami, vie, aké<br />

je to ťažké. Dnes si môžeme za mzdu<br />

niekoľkých dní práce kúpiť reťazovú<br />

pílu a s troškou pohonnej hmoty ňou<br />

postínať menší les za jedno dopoludnie.<br />

A tak miznú – aj vinou motorových<br />

píl – z povrchu našej planéty<br />

posledné rozľahlé lesy. Iný príklad:<br />

Pokiaľ si pôvodní obyvatelia Ameriky<br />

získavali potravu lukom a šípom,<br />

nehrozilo stádam bizónov nebezpečenstvo<br />

vyhynutia. Potom sa však dostali<br />

k slovu pušky – stačilo len stlačiť<br />

spúšť a stáda navždy zmizli...<br />

Zodpovedné využitie energie totiž<br />

predpokladá primeranú morálku.<br />

Nedá sa však povedať, že by morálka<br />

bola momentálne silnou stránkou<br />

ľudstva, a tak sú obavy z následkov<br />

zjednodušeného prístupu ľudstva<br />

k energii oprávnené.<br />

Nepoznáme ani spätné účinky bezuzdného<br />

využívania energie na nás<br />

samých, na naše telo, dušu a ducha,<br />

ktorými v skutočnosti sme. Je otázkou,<br />

nakoľko by boli energetické meniče,<br />

zasahujúce do vákuového poľa,<br />

biologicky znesiteľné. Možno bude<br />

nutné tieto generátory izolovať od<br />

biologických organizmov, alebo ich<br />

energiu aspoň odrušiť. To zistíme,<br />

keď budeme mať také meniče energie<br />

k dispozícii. Spomeňme si len na atómovú<br />

energiu! Pri prvých pokusoch<br />

zaobchádzali ľudia s rádioaktívnymi<br />

látkami tiež bezstarostne, a až neskoršie<br />

následky ich naučili opatrnosti.<br />

Aj naše doterajšie skúsenosti s využívaním<br />

energie by nás mali varovať.<br />

Spotreba energie na vykurovanie<br />

a varenie stúpa, veľa energie<br />

spotrebuje klimatizácia. Spríjemní<br />

síce život, ale nášmu telu to veľmi<br />

neprospieva.<br />

Sme<br />

menej odolní<br />

voči teplotným výkyvom, ľahko<br />

dostupná strava nás zvádza k prejedaniu,<br />

namáhavú prácu za nás<br />

vykonávajú stroje a prístroje. Pohodlnosť<br />

víťazí na mnohých frontoch.<br />

Tí rozumnejší z nás sa snažia vyrovnať<br />

príjem a výdaj energie napríklad<br />

športom. Ale má to naozaj zmysel?<br />

Nebolo by lepšie nenechať veci<br />

dôjsť až tak ďaleko? Je dokázané, že<br />

zdravá miera telesnej námahy prospieva<br />

nielen telu, ale aj duši. Aj depresie<br />

by sa dali – čo je dokázané –<br />

v mnohých prípadoch odstrániť,<br />

keby sa človek musel telesne viac namáhať.<br />

Takú vyváženosť nám však<br />

sotva poskytne domáci rotoped<br />

alebo každodenné osamelé behanie.<br />

Ako duchovné bytosti potrebujeme<br />

zmysluplnú, hodnotnú činnosť.<br />

Samozrejme, s voľným prístupom<br />

k energii nemusí dôjsť ku všetkým<br />

negatívnym dôsledkom, o ktorých<br />

som sa zmienil. Len málo ľudí je<br />

však ochotných zdravo sa obmedzovať,<br />

a aj celý náš súčasný hospodársky,<br />

peňažný a spoločenský systém je<br />

založený na stálom raste. Čo sa stane,<br />

ak raz bude energia voľne k dispozícii<br />

ako vzduch na dýchanie?<br />

S technickou revolúciou v oblasti<br />

energie by museli byť spojené<br />

23<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


V Ý S K U M<br />

24<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

aj iné hlboké zmeny, aby<br />

z nej mal človek i príroda<br />

ozajstný úžitok. To<br />

všetko sú obrovské úlohy,<br />

ktoré predpokladajú príslušné<br />

zmeny v myslení.<br />

Už mnoho ľudí dospelo<br />

k poznaniu, že pre budúci<br />

zmysluplný vývoj ľudstva<br />

je taká zmena nevyhnutná.<br />

Naše kroky týmto smerom<br />

sú však ešte veľmi neisté.<br />

Často nám chýba motivácia<br />

a väčšinou aj správna<br />

perspektíva.<br />

Elektrostatický generátor „Testatika“: Generátor<br />

vyvinutý ľuďmi usilujúcimi o duchovne naplnený život.<br />

Generátor imituje deje v prírode pri búrke. Po ručnom<br />

naštartovaní beží samostatne bez viditeľného<br />

vonkajšieho príkonu energie a v zobrazenej veľkosti<br />

môže trvalo podávať elektrický výkon 2 až 3 kW pri<br />

napätí 200 až 300 voltov.<br />

NA KRIŽOVATKE<br />

C<br />

elé ľudské poznanie,<br />

aj poznanie o podstate<br />

energie, je nedokonalé.<br />

Pripomeňme si v tejto súvislosti<br />

niektoré poznatky o energii Slnka.<br />

Skôr než bolo vôbec niečo známe<br />

o štiepení jadra alebo jadrovej fúzii<br />

si ľudia mysleli, že na Slnku horia<br />

obrovské zásoby uhlia alebo ropy.<br />

Potom boli objavené deje sprevádzajúce<br />

štiepenie alebo fúziu atómových<br />

jadier a následne bol vytvorený<br />

model vysvetľujúci tepelnú energiu<br />

Slnka na tomto princípe. Existujú<br />

však pozorovania, ktoré teóriu jadrovej<br />

fúzie na Slnku spochybňujú.<br />

Ak sa preukážu domnienky o energii<br />

vákua ako správne a všeobecne<br />

akceptovateľné, možno ľudia opustia<br />

tézu o Slnku ako pomaly explodujúcej<br />

vodíkovej bombe tak, ako už dnes<br />

nikto nemyslí na horiace ropné polia.<br />

Do výskumu horúcej fúzie sa však<br />

vkladali a stále vkladajú obrovské<br />

sumy peňazí, ktoré môžu cestu iným<br />

smerom skomplikovať.<br />

Stojíme teda v myšlienkach na<br />

rázcestí: Máme si už teraz želať<br />

uskutočnenie myšlienky „energie<br />

z ničoho“, alebo je lepšie s tým ešte<br />

počkať a obrátiť sa k realistickejším<br />

alternatívnym energiám, ako<br />

je veterná energia, energia biomasy<br />

alebo slnečná energia? V podstate je<br />

aj energia získaná zo slnečných lúčov<br />

„voľná energia“. Aj jej pôvod leží<br />

v zdanlivom „nič“, či už myslíme na<br />

jadrovú fúziu alebo na iný proces.<br />

Nevýhoda spočíva v tom, že energetická<br />

hustota slnečného žiarenia<br />

v blízkosti Zeme je vzhľadom na náš<br />

hlad po energii pomerne nízka. Je<br />

teda potrebná veľká plocha a veľké<br />

investície. A navyše, táto energia nie<br />

je všade a v každej chvíli k dispozícii,<br />

takže je potrebné ju skladovať a rozdeľovať.<br />

To, samozrejme, opäť zvyšuje<br />

náklady.<br />

Máme sa teda nakoniec so všetkou<br />

vážnosťou obrátiť k využívaniu alternatívnych<br />

energií, ktorých možnosti<br />

sú dnes odhadnuteľné? Alebo máme<br />

ďalej pokračovať v zabehnutom spôsobe<br />

života a alternatívne energie využívať<br />

len natoľko, aby to upokojilo<br />

naše vlastné svedomie a uchlácholilo<br />

znepokojenú verejnosť?<br />

Dr. Ing. Gerd Harms<br />

Literatúra:<br />

Mitteilungen der Deutschen<br />

Vereinigung für<br />

Schwerkraft-Feld-Energie<br />

Michael Odenwald: „Quantefluktuationen<br />

erzeugen<br />

lautlosen Aufruhr im All“<br />

(VDI-Nachrichten Nr. 29, 19.<br />

07.1991)<br />

„Vision-Net vom Himmel –<br />

neuartige Energie Technologien,<br />

funktionieren sie<br />

wirklich? (Wirtschafts-Blatt,<br />

Nr. 4, 28. 10. 1995)<br />

T. Henry Morey: „The Sea of<br />

Energy in which the Earth<br />

floats“<br />

Harald Puthoff: Everything<br />

for nothing“ (New Scientist,<br />

28. 07. 1990)<br />

B. Haisch, A. Rueda, H.<br />

Puthoff: „Beyond E = mc²“<br />

(The Sciences, Published<br />

by the New York Academy<br />

of Sciences 11/94)<br />

Johann Raffelski, Berndt<br />

Müller: „Die Struktur des<br />

Vakuums – Ein Dialog über das Nichts“,<br />

Harry Deutsch, Thun, 1985<br />

Newsletter of the Planetary Association<br />

for Clean Energy, Inc. 100 Bronson Avenue,<br />

Suite 1001, Ottawa, Canada<br />

New Energy News, Monthly Newsletter of<br />

the Institute for New Energy, University of<br />

Utah Research Park, Salt Lake City, P.O.Box<br />

58639, USA<br />

FUSION Facts, Monthly Newsletter Providing<br />

Factual Reports on Cold Fusion Developments,<br />

University of Utah Research<br />

Park, Salt Lake City, P.O.Box 58639, USA<br />

US-Patent 4,897,592 William Hyde:<br />

„Electrostatic Generator“<br />

US-Patent 5,436,518 Teruo Kawai: „Motive<br />

Power Generation Device“


V Ý S K U M<br />

VYSVETLENIE K POJMOM<br />

Vákuum, vákuové pole, pole nulového bodu<br />

N<br />

áš životný priestor je vyplnený<br />

vzduchom. Ak z uzavretého<br />

priestoru vzduch odčerpáme,<br />

hovoríme o vákuu. Priestor môžeme<br />

aj odrušiť, aby sme vylúčili všetky<br />

fyzikálne polia a žiarenia. Ak by<br />

sme nechali takýto uzavretý priestor<br />

voľne padať v gravitačnom poli,<br />

potom sa v ňom po určitú obmedzenú<br />

dobu nebude prejavovať ani<br />

gravitačná sila.<br />

Výraz alebo pojem „pole“ sa často<br />

používa, ak máme niečo formálne<br />

opísať, ale vzhľadom na jeho pravú<br />

podstatu to nemôžeme nikam zaradiť.<br />

Znázorníme to na príklade<br />

magnetu: Môže ísť o železný magnet<br />

alebo cievku, ktorou preteká prúd.<br />

Magnet pôsobí silou na železné<br />

predmety vo svojej blízkosti. Tieto<br />

sily sa v každom mieste v blízkosti<br />

magnetu líšia hodnotou a smerom<br />

a sú meradlom sily a smeru magnetického<br />

poľa. Sily rovnakej hodnoty<br />

môžeme v myšlienkach alebo na papieri<br />

spojiť čiarami a dostaneme siločiary<br />

magnetického poľa. Úhrn<br />

všetkých čiar je magnetické pole.<br />

Toto pole však v skutočnosti nepozostáva<br />

z čiar, ide o priestorovo rôzne<br />

stavy prázdneho priestoru alebo vákua,<br />

ktoré poznáme podľa špecifických<br />

účinkov a spomenutými čiarami<br />

ich môžeme opísať. Vákuum je<br />

teda len zdanlivo prázdne, lebo ak<br />

„niečo“ môže existovať v nejakom<br />

stave a môže sa v ňom meniť, potom<br />

to nemôže byť „nič“.<br />

Predstavme si teraz, že spomenutý<br />

magnet náhle otočíme, alebo cievku<br />

prepólujeme. Zistíme, že magnetické<br />

pole v blízkosti magnetu v žiadnom<br />

prípade nezmení svoj smer v rovnakej<br />

chvíli, ale až s určitým časovým<br />

oneskorením (!). To je síce veľmi<br />

malé, ale merateľné. Ak teraz meníme<br />

pri magnete veľmi rýchlo póly,<br />

hoci dvestomilión ráz za sekundu,<br />

zistíme, že vo vzdialenosti 1,5 m od<br />

magnetickej cievky má magnetické<br />

pole v rovnakom čase vždy opačný<br />

smer než na samotnom magnete. Vo<br />

vzdialenosti 3 m je však smer rovnaký,<br />

4,5 m od magnetu opäť opačný<br />

atď. Získali sme tak elektromagnetickú<br />

vlnu s vlnovou dĺžkou 3 m, pretože<br />

vždy po 3 metroch vzdialenosti<br />

narazíme v rovnakom okamihu na<br />

rovnaký stav vlny. Prepólovanie s trvaním<br />

1/200 mikrosekundy sa teda<br />

vo vákuu počas tejto doby posúva<br />

o 1,5 metra. 1,5 m za každú 1/200<br />

mikrosekundy dáva rýchlosť 300<br />

miliónov metrov za sekundu alebo<br />

300 000 km za sekundu. To je rýchlosť<br />

šírenia elektromagnetických dejov<br />

vo vákuu. Vlnová dĺžka 3 m, zvolená<br />

ako príklad, zodpovedá vlnovej<br />

dĺžke rozhlasového alebo televízneho<br />

vysielača v oblasti VKV. Ako<br />

vysielače neprichádzajú do úvahy<br />

veľké magnety, ale pohyb elementárnych<br />

častíc.<br />

Silové účinky magnetu na kus<br />

železa v jeho blízkosti sú bezprostredné<br />

sily medzi magnetom<br />

a železom. Účinky striedavého poľa<br />

vo veľkej vzdialenosti od periodicky<br />

prepólovaného magnetu, napríklad<br />

na rozhlasový prijímač, sú však<br />

účinky medzi zmenami stavu vákua<br />

a prijímacou anténou. Neexistuje<br />

žiadne spätné pôsobenie medzi rozhlasovým<br />

vysielačom a prijímačom.<br />

Rovnako ako je pre deje vyžarovania<br />

na Slnku nepodstatné, čo my so slnečnými<br />

lúčmi urobíme.<br />

Vákuum je teda naplnené nepredstaviteľným<br />

množstvom elektromagnetického<br />

kmitania. K nim patrí napríklad<br />

svetlo už dávno zaniknutých<br />

hviezd, ktoré k nám iba teraz dorazilo,<br />

rádiové vlny a mnoho, mnoho<br />

ďalšieho. Použitím primeraného<br />

technického zariadenia dokážeme<br />

túto spleť vnímať, triediť a využiť na<br />

svoje ciele. Hrubá hmota je, ako je<br />

všeobecne známe o svetle, pre tieto<br />

kmity viac alebo menej priechodná.<br />

Priechodnosť hmotou a rýchlosť šírenia<br />

sú závislé ešte aj od vlnovej<br />

dĺžky. V čistom vzduchu je rýchlosť<br />

šírenia takmer rovnaká ako vo vákuu.<br />

Zo všetkého, čo tu bolo povedané,<br />

vyplýva, že vákuum alebo prázdny<br />

priestor sú len zdanlivé „nič“. Nie<br />

je dôležité, či pomenujeme to, čo si<br />

predstavujeme pod jeho obsahom<br />

ako éter, pole vákua alebo pole nulového<br />

bodu.<br />

Otázka, vzhľadom na ktorý bod<br />

v priestore je éter v pokoji, ak sa napríklad<br />

pohybuje Zem vzhľadom na<br />

éter, nebola dosiaľ jednoznačne vyriešená<br />

a viedla k teórii relativity.<br />

Podľa nej záleží len na relatívnej<br />

polohe a na relatívnych pohyboch<br />

vzhľadom na iné telesá alebo orientačné<br />

body. (WH)<br />

25<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


Opatrne s výrobkami<br />

označenými „Light“!<br />

Výskumy austrálskych<br />

vedcov dokázali, že<br />

mnoho potravín s nízkym<br />

obsahom tuku má naopak<br />

vysokú energetickú hodnotu.<br />

Kto dbá na svoju<br />

váhu, mal by sa vyhýbať<br />

nielen tučným potravinám,<br />

ale i častej konzumácii<br />

potravín označovaných<br />

ako „Light“. Ako<br />

alternatíva sa ponúka<br />

strava s vyšším podielom<br />

ovocia, zeleniny a celozrnných<br />

výrobkov.<br />

Informácie:<br />

http://www.deakin.edu.au<br />

Slnko a globálne<br />

otepľovanie<br />

Od polovice minulého storočia<br />

je Slnko mimoriadne<br />

aktívne. To sa prejavuje<br />

častým výskytom slnečných<br />

škvŕn, výbuchmi plynov<br />

a slnečnými búrkami.<br />

K tomuto výsledku dospeli<br />

vedci Inštitútu pre výskum<br />

slnečného systému Maxa<br />

Plancka v Lindau v spolupráci<br />

s univerzitou vo fínskom<br />

Oule. Fínski vedci<br />

dokázali vyhodnotiť slnečnú<br />

aktivitu podľa škvŕn<br />

na Slnku spätne až do roku<br />

850. Zistili, že zmeny na<br />

Slnku väčšinou sprevádzajú<br />

výkyvy zemskej<br />

klímy. To vedie k záveru,<br />

že Slnko malo v minulosti<br />

vplyv na našu klímu. Od<br />

roku 1980 je dokázané kolísanie<br />

celkového žiarenia<br />

Slnka, ultrafialového žiarenia,<br />

kozmického žiare-<br />

26<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

nia v súvislosti<br />

s jedenásťročným<br />

slnečným cyklom;<br />

nebolo však<br />

zistené žiadne mimoriadne<br />

zvýšenie žiarenia.<br />

Zem sa však v tomto<br />

časovom úseku silne oteplila,<br />

čo vylučuje Slnko ako<br />

pôvodcu súčasného globálneho<br />

otepľovania.<br />

Informácie:<br />

http://www.linmpi.mpg.de<br />

http://www.oulu.fi/Welcome.html<br />

Obavy z génovo<br />

upravenej sejby<br />

Peľ génovo upravených<br />

rastlín sa šíri do ďalekého<br />

okolia! Vedci sledovali<br />

šírenie génov geneticky<br />

zmenených rastlín,<br />

aby zistili, ako ďaleko zanáša<br />

vietor ich peľ. Zmenené<br />

gény sa vyskytli aj<br />

u normálnych rastlín vo<br />

vzdialenosti 21 kilometrov!<br />

To značne zvyšuje<br />

obavy z nechceného rozširovania<br />

geneticky modifikovaných<br />

výsevov.<br />

Napriek tomu sa už geneticky<br />

zmenené rastliny<br />

pestujú na sedemdesiatich<br />

miliónoch hektárov.<br />

V Číne bolo napríklad<br />

vysadených viac než jeden<br />

milión geneticky modifikovaných<br />

stromov, ktoré<br />

majú brániť rozširovaniu<br />

púšte a chrániť pred záplavami.<br />

Žiaľ, nikto nedokáže<br />

presne povedať, kde všade<br />

tieto stromy rastú a aký to<br />

má vplyv na ostatné rastliny.<br />

Informácie:<br />

http://www.pnas.org<br />

Z A U J A L O N Á S<br />

ZAUJÍMAVOSTI ZO SVETA<br />

VEDY A V ÝSKUMU<br />

Nové poznatky<br />

v boji proti<br />

Alzheimerovej<br />

chorobe<br />

Lítium, bežný prostriedok<br />

používaný na liečbu<br />

depresií, by mohol pomôcť<br />

aj v boji proti Alzheimerovej<br />

chorobe. Pacienti,<br />

ktorí tento liek užívajú na<br />

stabilizáciu psychického<br />

stavu, nie sú tak ohrození<br />

demenciou. Taký je záver<br />

štúdie univerzity v Sao Paulo<br />

v Brazílii.<br />

Alzheimerova choroba<br />

je najčastejšou formou<br />

demencie. Odhaduje sa,<br />

že ňou v celosvetovom<br />

súhrne trpí asi 18 miliónov<br />

ľudí. Experti navyše<br />

predpokladajú, že sa počet<br />

týchto pacientov v budúcich<br />

päťdesiatich rokoch<br />

zdvojnásobí. Ročne je registrovaných<br />

20 000 nových<br />

ochorení.<br />

Informácie:<br />

http://www.usp.br<br />

Ani jedno zviera<br />

sa nestalo obeťou<br />

tsunami!<br />

Správa chránenej krajinnej<br />

oblasti na Srí Lanke zistila<br />

v oblastiach zničených tsunami,<br />

že na pobreží posiatom<br />

ľudskými mŕtvolami<br />

sa nenašli žiadne telá uhynutých<br />

divoko žijúcich<br />

zvierat. „Nenašli sme ani<br />

jediného mŕtveho zajaca,“<br />

oznámil dr. Ranayake, zástupca<br />

riaditeľa najväčšej<br />

chránenej prírodnej<br />

rezervácie na Srí Lanke.<br />

V tejto oblasti pritom žijú<br />

stovky slonov, leopardov<br />

a iných divokých zvierat.<br />

Fenomén vysvetľujú<br />

vedci extrémnou citlivosťou<br />

divoko žijúcich zvierat,<br />

hovorí sa tiež o tajuplnom<br />

„šiestom zmysle“.<br />

Extrémny nárast CO2<br />

Podľa merania na vulkáne<br />

Mauna Loa na Havaji<br />

dosiahlo v rokoch<br />

2002- 2003 množstvo kysličníka<br />

uhličitého extrémne<br />

hodnoty. Experti varujú, že<br />

Zem už nie je schopná absorbovať<br />

také veľké objemy<br />

skleníkového efektu. Vedci<br />

pri úvahách o príčinách<br />

nárastu množstva CO 2<br />

nie<br />

sú jednotní. Charles Keeling<br />

z kalifornskej univerzity<br />

v San Diegu prehlásil,<br />

že možno stojíme na začiatku<br />

procesu, ktorý na<br />

Zemi ešte nikdy neprebiehal.<br />

Môže ísť o to, že moria<br />

a lesy majú stále nižšiu<br />

schopnosť absorbcie kysličníka<br />

uhličitého.<br />

Rakovina z mlieka?<br />

Spotreba veľkého množstva<br />

mlieka zvyšuje riziko<br />

výskytu rakoviny<br />

vaječníkov. Švédsky inštitút<br />

Karolinska uskutočnil<br />

výskum v spolupráci<br />

s viac ako 60 000 ženami<br />

a dospel k záveru, že ženy,<br />

ktoré pili viac ako dva poháre<br />

mlieka denne, vykazovali<br />

zreteľne zvýšené<br />

riziko najagresívnejšej<br />

formy tejto choroby.<br />

Informácie: http://info.ki.se


R O Z H O V O R<br />

Výskum smrti<br />

Čo nebolo v knihách o živote po živote<br />

Dr. Raymond Moody, USA, lekár - psychiater, sa už niekoľko<br />

desaťročí venuje výskumu zážitkov blízkej a zdanlivej<br />

smrti. Slovenským čitateľom je známy najmä ako<br />

autor populárnych kníh s touto tematikou: Život po živote,<br />

Svetlo na druhom brehu a ďalšie. Dr. Moody poskytol<br />

rozhovor pre časopis Svet Grálu, keď ho po jeho prednáške<br />

v Gambier v Ohiu oslovil Micah Rubenstein.<br />

vet Grálu: Oblasťou vášho záujmu<br />

S je filozofia, spojená so záľubou<br />

v antickom Grécku a medicíne. Čo vo<br />

vás vzbudilo tento záujem?<br />

Dr. Moody: Asi ako trojročný som<br />

mal zážitok, na ktorý si ešte dnes veľmi<br />

živo spomínam. Sedel som na verande<br />

v dome mojej starej mamy v Porterdale,<br />

v Georgii. Stará mama mi rozprávala<br />

o hviezdach, o veľkých vzdialenostiach<br />

vo vesmíre a iných veciach. V tom momente<br />

vo mne skrsla myšlienka, že<br />

by som chcel vo svojom živote získať<br />

poznanie o vesmíre a našom pôsobení<br />

v ňom a porozumieť ľudskému bytiu.<br />

Ako šesťročný som sa stal nadšeným<br />

astronómom. Okúzľoval ma zázrak<br />

existencie hviezd a súčasne i zázrak<br />

môjho vlastného bytia. Oboje pre mňa<br />

patrilo neoddeliteľne k sebe. A pohľad<br />

na hviezdy ma uisťoval, že vo vesmíre<br />

je ešte aj iný život…<br />

Svet Grálu: Je to veľmi zaujímavý<br />

názor, najmä keď sa doteraz prítomnosť<br />

života na iných planétach ešte<br />

žiadnym spôsobom nedokázala…<br />

Dr. Moody: To áno. Ale ako šesť<br />

až sedemročný som čítal o galaxiách<br />

s miliardami hviezd a žil som stále<br />

v presvedčení, že formovanie planét<br />

bolo len časťou procesu pri vzniku<br />

hviezd. A bolo pre mňa samozrejmé,<br />

že vesmír so svojimi rôznymi formami<br />

života musí byť obývaný! Dúfam, že<br />

sa ešte dožijem toho, že sa tento môj<br />

názor potvrdí.<br />

Svet Grálu: Povedali ste, že ste hľadali<br />

„poznanie“. Nie sú zrnká tejto<br />

túžby po poznaní v každom človeku?<br />

Dr. Moody: Je zaujímavé, že mnoho<br />

ľudí, ktorí mali zážitky zdanlivej smrti,<br />

vypovedalo, že počas „spätného premietania<br />

zážitkov“ sa im ukázali udalosti,<br />

pri ktorých v nich bola i túžba po<br />

poznaní. Zároveň nadobudli presvedčenie,<br />

že proces zdokonaľovania sa nekončí<br />

smrťou, ale i naďalej je nutné pokračovať<br />

v poznávaní. Pre mňa samého<br />

je hľadanie nového poznania neustálym<br />

prameňom veľkej radosti. Som presvedčený<br />

o tom, že čím človek viac vie, tým<br />

viac napĺňa svoj vnútorný svet vecami,<br />

o ktorých sa oplatí premýšľať. Takisto<br />

mám radosť z toho, keď svoje poznatky<br />

dávam ďalej. A veľmi ma teší pohľad na<br />

mojich študentov, keď sa v nich prebudí<br />

záujem o toto poznanie.<br />

Na procese poznávania je často<br />

úžasné, že človek akoby ho mal zasiate<br />

kdesi vo vnútri, hoci sám si toho nie<br />

je vedomý. Ak mám byť úprimný, tak<br />

mi ako študentovi pripadal Aristoteles<br />

dosť nudný. Mojou veľkou láskou<br />

je však stále Platón. Všetky jeho diela<br />

Exkluzívny<br />

rozhovor s Dr.<br />

Raymondom<br />

Moodym<br />

(2. časť)<br />

som čítal najmenej desaťkrát. Z posledných<br />

rokov mám však skúsenosť,<br />

že práve Aristotelove myšlienky sa mi<br />

vynárajú v mysli, pričom význam toho,<br />

čo som čítal v diele „Graduate School“,<br />

sa mi vyjasňuje až dnes.<br />

Svet Grálu: Pre vás ako filozofa<br />

a vedca je poznanie v popredí. Ale<br />

v oblasti výskumu smrti ide často<br />

o otázky viery. Ako možno podľa vás<br />

zladiť poznanie a vieru?<br />

Dr. Moody: Keď niekomu poviete,<br />

že niečo viete, tak vsádzate do hry<br />

svoje meno. Keď poviete, že v niečo<br />

veríte, potom nie ste pripravený ísť až<br />

tak ďaleko. Ja osobne sa pokúšam vo<br />

svojom živote len málo veriť, pretože<br />

zastávam stanovisko, že moje výklady<br />

by sa chybne interpretovali. Som vy-<br />

27<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


R O Z H O V O R<br />

znavačom duchovných snáh, pretože<br />

sú pre mňa neoddeliteľné pri hľadaní<br />

poznania. Toto bolo typické pre raných<br />

gréckych filozofov. To len my vnímame<br />

náš intelektuálny život oddelene, keď<br />

sa naň pozeráme ako na vec, ktorá<br />

nemá s naším spirituálnym úsilím nič<br />

spoločné. Mali by sme sa však učiť od<br />

antickej filozofie, že pojem „pravda“<br />

mohol vzniknúť len v úzkej súvislosti<br />

s racionálnym myslením. Iba vďaka<br />

matematike si mohli byť ľudia vedomí,<br />

že ozajstné, objektívne a pravdivé odpovede<br />

sú nezávislé od toho, čo si nejaká<br />

jednotlivá osoba o nejakej situácii myslela,<br />

ako ju pociťovala alebo prežívala.<br />

Na druhej strane starí Gréci neboli<br />

v žiadnom prípade len rozumoví myslitelia<br />

v dnešnom zmysle slova. O posmrtných<br />

zážitkoch vedeli asi toľko ako<br />

my. Parmenides (žil približne päťsto rokov<br />

pred Kristom) mal napríklad tiež<br />

takéto zážitky. Počas jeho<br />

mimotelesného zážitku mu<br />

jedna „bohyňa“ prikázala,<br />

aby keď sa opäť vráti na<br />

zem, nepodporoval ľudí<br />

v tom, aby niečomu verili<br />

len preto, lebo to povedala<br />

bohyňa. Radšej má každý<br />

skúmať sám, keď sa chce<br />

dozvedieť pravdu.<br />

Svet Grálu: Vlastné skúmanie<br />

na ceste k pravde je<br />

teda stále veľmi dôležité!<br />

Dr. Moody: Áno, pričom<br />

pre mňa osobne je zároveň<br />

skepticizmus v pôvodnom<br />

zmysle slova veľmi dôležitý.<br />

Skeptici boli veľmi<br />

intenzívne konfrontovaní<br />

s problémami sveta a otázkami<br />

duchovného života.<br />

Veľmi energicky bojovali<br />

za pravdu, vydávali sa po<br />

každej schodnej ceste a kládli<br />

i všemožné otázky, ale<br />

nakoniec – a to je podstata<br />

v skepticizme – nevyvodzovali<br />

žiadne jednoznačné<br />

28<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

závery. V snahe neustále nachádzať<br />

protiargumenty, aj keď to na určitej<br />

úrovni vyzeralo samozrejmé, zažil človek<br />

vedľajší efekt, a to ten, že sa jeho<br />

myšlienkový svet podstatne rozšíril; že<br />

sa otvorili neočakávané smery a premýšľanie<br />

sa vydalo novými cestami.<br />

V tom tkvie skutočne skepticizmus, je<br />

to určitá možnosť rozšíriť svoje horizonty<br />

chápania. Naproti tomu dnes počuť<br />

výroky, ako napríklad: „Nuž, čo sa<br />

posmrtných zážitkov týka, som skeptik.<br />

Verím, že to všetko je len chémia<br />

mozgu!“ Takéto niečo nemá so skutočným<br />

skepticizmom nič spoločné, lebo<br />

pravý skeptik nevyvodzuje žiadne závery<br />

– v protiklade k dnešnému modernému<br />

skeptikovi, ktorý je v skutočnosti<br />

len posmeškárom. Pravý skeptik však<br />

vie, aké cenné sú experimenty a vlastné<br />

skúsenosti. Preto si myslím, že obrat<br />

v takzvaných paranormálnych skúsenostiach<br />

príde až potom, keď sa mnohí<br />

ľudia vydajú po ceste vlastných skúseností.<br />

Keď majú ľudia osobnú skúsenosť,<br />

potom nepotrebujú žiadnych expertov,<br />

ktorí by im hovorili, čo si o tom musia<br />

myslieť. Môžu si vytvárať svoj vlastný<br />

názor. Uznanie paranormálnych skúsenosti<br />

môže prísť len od ľudí samotných,<br />

nie cez parapsychológiu, ktorá je len<br />

pseudovedou.<br />

Svet Grálu: Považujete sám seba za<br />

nábožensky založeného človeka?<br />

Dr. Moody: Hoci chodievam do<br />

kostola, nie som taký nábožný, žeby<br />

som nasledoval nejakú ideológiu. Pre<br />

mňa Boh nie je záležitosťou viery,<br />

ale vzťahu. Pokúšam sa zachovať<br />

si k Bohu vzťah a to je iné, ako len<br />

v neho veriť. Obraciam sa k Bohu,<br />

akoby to bol múdry a milujúci rodič<br />

a učiteľ – s veľkolepým zmyslom pre<br />

humor. Na tom sa zakladá môj vzťah


R O Z H O V O R<br />

k Bohu, ktorý je pre mňa aj potvrdenou<br />

realitou. Moja žena a ja sme mali<br />

zážitok, ktorý vám rád porozprávam.<br />

Stalo sa to v roku 1993, keď sme už tri<br />

roky obývali jeden starý mlyn, ktorý<br />

mal káblové elektrické vedenie z roku<br />

1950. Vedeli sme, že elektrické vedenie<br />

treba renovovať, ale nemali sme<br />

na to ešte peniaze. V septembri 1993<br />

sme si s manželkou mysleli, že sme<br />

konečne dosť našetrili. Nemali sme<br />

však jasno v tom, kto nám tie práce<br />

vykoná. Nepoznali sme žiadnych<br />

elektrikárov. Tak sme s manželkou<br />

stáli v kuchyni a so zopätými rukami<br />

sme sa modlili k Bohu, aby nám poslal<br />

vhodnú osobu. Naším želaním<br />

bolo, aby to mohla byť príležitosť na<br />

vytvorenie dobrého vzťahu. Mohol by<br />

prísť niekto, kto nám môže pomôcť,<br />

ale ktorému by sme mohli pomôcť<br />

aj my. A – a to prisahám – nasledujúce<br />

ráno zvonil u nás telefón a keď<br />

ho moja žena Cheryl zdvihla, ozval<br />

sa hlas: „Haló, tu je B. R. Wilson!“<br />

A moja žena odvetila: „Áno, pán<br />

Wilson! Čo môžem pre vás urobiť?“<br />

A on odpovedal: „Vaše číslo sa práve<br />

zjavilo na mojom displeji.“ Moja<br />

žena: „Pán Wilson, dnes ráno sme<br />

ešte nikomu nevolali. O čo ide?“ On<br />

povedal: „Som elektrikár.“ A Cheryl<br />

povedala: „Práve teraz potrebujeme<br />

elektrikára, zastavte sa prosím u nás.“<br />

Tak prišiel a prezrel si celú budovu.<br />

Stál som v kuchyni, presne na tom<br />

mieste, kde sme sa modlili. Keď vošiel<br />

kuchynskými dverami, nadobudla<br />

jeho tvár ohromený výraz. Potom<br />

povedal: „Skutočne by som rád vedel,<br />

ako sa vaše číslo zjavilo na mojom<br />

displeji.“ A zo mňa bez premýšľania<br />

vyhŕklo: „Oh, ja som si istý, že to bol<br />

Boh!“ Načo pánom Wilsonom trhlo,<br />

a zdalo sa, akoby si pomyslel: „Čo je<br />

toto za čudáka?“ Prešiel celým domom<br />

až na verandu, keď sa náhle rozbehol<br />

k telefónu do auta. Cheryl šla<br />

s ním a asi po tridsiatich sekundách<br />

prišli obaja naspäť na verandu. Pán<br />

Wilson bol v tvári úplne bledý a povedal<br />

Cheryl: „Pár dní potrvá, kým<br />

opäť prídem. Môj tridsaťosemročný<br />

brat neočakávane zomrel na infarkt<br />

a moja mama na ceste domov z jeho<br />

pohrebu dostala srdcový záchvat!“<br />

Cheryl na to odpovedala: „Oh, pán<br />

Wilson, snáď by vám môj muž mohol<br />

byť nápomocný. On s ľuďmi o týchto<br />

veciach hovorí.“ Muž odpovedal: „No,<br />

moja mama mi už dala nejakú knihu.<br />

Volá sa ,Život po živote’, ale ešte som<br />

nemal príležitosť si ju prečítať.“ No<br />

a odvtedy prešlo niekoľko rokov a B.<br />

R. Wilson je dnes jedným z našich<br />

najlepších priateľov.<br />

Svet Grálu: Aké závery vyvodzujete<br />

z tohto zážitku?<br />

Dr. Moody: Úprimne povedané,<br />

neviem, aký záver by som mal z toho<br />

vyvodiť. Vidím to ako potvrdenie.<br />

Budem udržiavať naďalej môj vzťah<br />

k Bohu. Áno, mám vzťah bez toho, aby<br />

som poznal skutočnú podstatu Boha,<br />

a verím, že každý človek má v sebe<br />

niečo podobné.<br />

Svet Grálu: Vo svojich dielach používate<br />

často pojem „duchovný život“.<br />

Čo si pod tým presne predstavujete?<br />

Dr. Moody: Keď som bol mladší, veril<br />

som tomu, že duchovné je koniec<br />

koncov psychologicky vysvetliteľné.<br />

Veril som, že keď ľudia prešli mystickými<br />

skúsenosťami a veria v Boha,<br />

potom by to mal byť psychologický<br />

fenomén. Keď som mal však neskôr<br />

sám podobné skúsenosti, uvedomil<br />

som si, že musia byť aj iné úrovne<br />

bytia – duchovné, ktoré ďaleko prekračujú<br />

možnosť vysvetliť ich len psychológiou.<br />

Napríklad keď sa mi zjavila<br />

moja mŕtva stará mama. Videl som<br />

ju pred sebou presne tak jasne, ako<br />

teraz vidím vás. Počul som ju rozprávať,<br />

počul som jej hlas, cítil som<br />

jej prítomnosť a viedol som s ňou aj<br />

dlhý rozhovor. Aj pri úmrtí mojej<br />

mamy som mal veľmi silný, sugestívny<br />

posmrtný zážitok. Videl som mimoriadne<br />

veci – ale ja nasledujem vždy<br />

svoj skeptizismus, lebo kto vidí všetko<br />

ako jednu eventualitu, ten môže lepšie<br />

spoznávať všetky možnosti. Kto<br />

sa však všetkému uzatvára, pretože<br />

sa domnieva, že sa o určitej veci už<br />

všetko naučil, ten vykročil na cestu,<br />

vedúcu do záhuby. Vždy sa ukazujú<br />

nejaké nové výhľady, vždy sa dá niečomu<br />

novému naučiť.<br />

Svet Grálu: Napriek vašim vlastným<br />

silným zážitkom nevyvodzujete<br />

žiadny definitívny záver a nehovoríte:<br />

Áno, ja viem, že druhý svet skutočne<br />

existuje?<br />

Dr. Moody: Verím, že mnoho ľudí by<br />

urobilo ďalší krok a povedalo: „Áno<br />

existuje.“ Ja radšej poviem, že to neviem.<br />

Lebo v skutočnosti sú vlastne<br />

všetky predstavy, ktoré spájame s „posmrtnými<br />

životmi“, „druhým svetom“,<br />

úplne neostré.<br />

Svet Grálu: Elisabeth Kübler-Rossová<br />

povedala, že náš jazyk nestačí<br />

na to, aby opísal smrť.<br />

Dr. Moody: Súhlasím! Náš jazyk<br />

používame, aby sme uspokojili naše<br />

každodenné potreby, aby sme zistili,<br />

čo je v televízii, aby sme svojim deťom<br />

povedali, čo majú robiť, aby sme od<br />

vlastnej ženy počuli, čo treba robiť, aby<br />

sme si poradili s prácou, atď. Na všetky<br />

tieto každodenné činnosti je náš jazyk<br />

dostačujúci. Ale nie je vôbec jednoduché<br />

vyjadriť ním niečo, čo sa týka posmrtného<br />

života. O tom možno hovoriť<br />

len v obrazných metaforách. A práve<br />

preto je to všetko vzdialené vedeckému<br />

chápaniu. Napríklad pojem láska. Aby<br />

sme vyjadrili, čo toto slovo skrýva, používame<br />

pekné verše – poéziu. Láska<br />

súvisí aj so životom po smrti. V rozhovoroch<br />

s ľuďmi, ktorí stratili niekoho<br />

blízkeho, hrá láska veľkú úlohu. Lebo<br />

láska je niečo, čo smrť prežije!<br />

Rozhovor viedol<br />

Micah RUBENSTEIN<br />

(Posledný, tretí diel rozhovoru<br />

si môžete prečítať<br />

v nasledujúcom čísle)<br />

29<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


F O T O G R A F I E<br />

Ohnivý<br />

sopiek<br />

svet<br />

Etna a sicílske pobrežné mesto<br />

Catánia (vpravo dole).<br />

30<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

Sotva existuje iná sila prírody,<br />

ktorá pôsobí tak bezprostredne<br />

ako sopky. Spočiatku<br />

v ich blízkosti myslíme<br />

len na nebezpečenstvo, plynúce<br />

z erupcie. Avšak človek<br />

má možnosť v tomto živle spoznávať<br />

nielen ničivú silu, ale<br />

zároveň silu, ktorá napomáha<br />

rozvoju a obnove prírody. Reinhardt<br />

Wurzel navštívil tieto<br />

miesta a prináša nám svoju<br />

fotografickú reportáž.<br />

USA, 18. máj 1980, 8:32 h<br />

miestneho času: Národný park<br />

okolo hory Sv. Heleny je obklopený<br />

zeleným horským pohorím<br />

so smrekmi a inými ihličnatými<br />

stromami.<br />

8:33 h: Sopka pohoria Sv.Heleny<br />

vybuchuje. Tlaková vlna<br />

s teplotou tristo stupňov Cel-<br />

zia a rýchlosťou tisíc kilometrov za<br />

hodinu spustoší šesťsto kilometrov<br />

štvorcových lesa a všetok život existujúci<br />

navôkol. O hodinu neskôr tu<br />

zostáva len holá mesačná krajina.<br />

Skôr než vybuchol vrchol sopky,<br />

uvoľnili sa pod obrovským tlakom<br />

plyny zo stúpajúcej magmy a prehriatej<br />

vodnej pary. Keď hora praskla,<br />

uvoľnil sa pretlak a vyrútil sa ohnivý<br />

orkán – zmes plynu, úlomkov hornín<br />

a popola. V oblasti jadra výbuchu,<br />

v okolí asi dvanástich kilometrov ležali<br />

porozhadzované odviate stromy.<br />

Dnes, o dvadsaťpäť rokov neskôr,<br />

pokrýva tieto oblasti už bujná vegetácia<br />

a na kráteri pučí svieža zeleň.<br />

Oveľa miernejšie sa prejavujú výbuchy<br />

sopiek na Havaji a Sicílii. Na Havaji<br />

sú vítaní aj diváci, ktorým sú vyhradené<br />

najlepšie vyhliadkové miesta.<br />

Sicílčania dokonca prepožičali „svojej”<br />

sopke Etna aj čestný prívlastok<br />

„Dobrá hora – Mongibello”.<br />

Najvyššia európska sopka Etna<br />

patrí už po tísícročia k trvale aktívnym.<br />

Sopečné erupcie sú veľmi pôsobivé.<br />

Ja sám som v lete roku 2001<br />

prežíval túto scenériu stojac s fotoaparátom<br />

len niekoľko sto metrov od<br />

erupčnej trhliny.<br />

Avšak Etna nielen berie, ale aj dáva:<br />

popol a láva sa rozkladajú na pôdu bohatú<br />

na fosfor a draslík, zavlažovanú<br />

dažďovými mrakmi, ktoré zostávajú<br />

visieť nad horami. Táto oblasť patrí<br />

k najvýnosnejším v Taliansku. Na plantážach<br />

sa zberajú artičoky, broskyne,<br />

olivy, hrozno, granátové jablká, rajčiny,<br />

figy, zbiera sa kukurica, cukrová trstina<br />

a mnoho iných plodín, ktoré sa exportujú<br />

aj na zahraničné trhy.<br />

Reinhardt Wurzel<br />

Literatúra:<br />

Philippe Bourseiller: „Sopky“, GEO, vydavateľstvo<br />

Gruner + Jahr AG& Co, Hamburg,<br />

2001


Odolá pokladňa lanovky prívalu lávy?<br />

Niektoré stĺpy verejného osvetlenia to už<br />

„majú za sebou“...<br />

Obrovské stĺpy popola s dunením vystreľujú k oblohe.<br />

Ľudské dielo nemá<br />

proti sile sopky<br />

žiadnu šancu.<br />

Prúdy lávy sa nezadržateľne valia do údolia.<br />

Ani pokladňa nepredstavovala žiadnu prekážku.<br />

Informačné tabuľky<br />

poukazujú na<br />

mierumilovnú<br />

povahu Etny –<br />

o niekoľko<br />

hodín neskôr sa<br />

rozpustia<br />

v prúde lávy.<br />

Lávová rieka pozvoľna mieri do údolia.<br />

Oblaky plynov, ožiarené do červena, svietia do noci.<br />

Oblaky popola<br />

z čadičového prachu<br />

pokryjú centimetrovou<br />

vrstvou úplne všetko až po<br />

vzdialené pobrežné mesto<br />

Catánia.<br />

31<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


F O T O G R A F I E<br />

Výbuch Etny v roku 2002 – oheň a ľad.<br />

Etna, „Ohnivý vládca<br />

Sicílie“: fotografie<br />

na tejto dvojstrane<br />

ukazujú erupcie rokov<br />

2001 a 2002.<br />

Vyše stometrové<br />

žeravé fontány<br />

predvádzajú noci<br />

ohromujúci prírodný<br />

ohňostroj.<br />

Etna v roku 2001 – sopečný kužeľ<br />

vznikol nad čerstvou puklinou.<br />

Chladnúca láva<br />

Stromy na úbočí Etny podliehajú žiare lávy veľmi rýchlo.<br />

Toto prírodné divadlo je také nádherné, ako aj nebezpečné.<br />

32<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


H O M E O P A T I A<br />

Liečba v súzvuku<br />

s dušou<br />

pacienta<br />

HOMEOPATIA<br />

Podľa údajov svetovej<br />

zdravotníckej organizácie<br />

(WHO) je homeopatia v celosvetovom meradle<br />

treťou najrozšírenejšou liečebnou metódou po indickej<br />

tradičnej medicíne Ajurvéde a naturálnej medicíne,<br />

vychádzajúcej najmä z používania liečivých bylín. V počte<br />

liečených pacientov tak predstihla alopatickú medicínu.<br />

Homeopatia je rozšírená najmä v anglicky hovoriacich<br />

krajinách, ale aj v Nemecku, Rakúsku či Austrálii, kde existuje<br />

celá sieť homeopatických kliník. Väčšina štátnych<br />

systémov zdravotného poistenia v zahraničí jej výkony<br />

a liečivá pacientom prepláca rovnako ako konvenčnú<br />

liečbu. Na Slovensku, v Českej republike a vo väčšine ďalších<br />

postsocialistických krajín homeopatia stále bojuje<br />

Ako ste sa dostali k štúdiu homeiopatie,<br />

čo vzbudilo váš záujem<br />

o túto metódu?<br />

Dostal som sa k nej „náhodou“. Kúpil<br />

som si „Prednášky o homeopatickej<br />

liečbe“ od J. T. Kenta, jednej z najvýznamnejších<br />

osobností homeopatie.<br />

Kent okrem toho, že v nich opisoval<br />

svoj pohľad na liečbu, vyjadroval sa<br />

tiež veľmi ostrým spôsobom proti klasickej<br />

medicíne, obviňoval ju zo šarlatánstva<br />

a mnohých iných vecí, ktoré sa<br />

dnes často vyčítajú homeopatii alebo<br />

iným alternatívnym metódam liečby.<br />

o svoje uznanie so skeptickým<br />

postojom medicínsko-<br />

-vedeckých kruhov. Rovnako odmietavo sa<br />

k homeopatickej liečbe stavajú i zdravotné poisťovne.<br />

Pacientom, ktorí z rôznych dôvodov inklinujú k tejto liečebnej<br />

metóde, preto nezostáva nič iné, len siahnuť pri<br />

návšteve homeopata hlbšie do vrecka.<br />

Prečo je homeopatia u nás takou kontroverznou liečebnou<br />

metódou?<br />

V nasledujúcom rozhovore sa dozviete odpoveď aj<br />

na túto otázku. Na tému homeopatie som sa rozprával<br />

s Ing. Petrom Bezemekom (1977) z Banskej Bystrice,<br />

ktorý sa homeopatickej liečbe a štúdiu homeopatie venuje<br />

intenzívne od r. 1998.<br />

Uvažoval som nad tým asi takto –<br />

ak by mal Kent pravdu, bolo by to<br />

na jednej strane skvelé, ale na druhej<br />

strane veľmi zlé – znamenalo by to,<br />

že ľudia majú vážny problém s rozoznávaním<br />

pravdy od lži, keď za viac<br />

ako 200 rokov existencie homeopatie<br />

si ju široká lekárska obec „nevšimla“.<br />

To bola dostatočná motivácia k tomu,<br />

aby som sa chcel na vlastné oči presvedčiť,<br />

či môže taká, v princípe<br />

úžasne jednoduchá metóda, skutočne<br />

vyliečiť a pomôcť aj tam, kde všetky<br />

ostatné spôsoby zlyhali.<br />

Ing. Peter Bezemek 33<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


H O M E O P A T I A<br />

Homeopatii vyčíta časť lekárskej<br />

verejnosti na Slovensku „nevedeckosť“.<br />

Liečivá na použitie u pacienta<br />

sú často tak vysoko zriedené, že<br />

neobsahujú ani molekulu pôvodnej<br />

liečivej látky, z ktorej<br />

sú vyrobené. Čo teda pôsobí vo<br />

výslednom roztoku alebo guľôčkách<br />

ako účinný prostriedok?<br />

Mohol by som parafrázovať<br />

Hahnemanna, zakladateľa homeopatie,<br />

ktorý povedal:<br />

„Nežiadam vieru v homeopatiu ani<br />

to, aby jej niekto porozumel. Dokonca<br />

ani ja jej nerozumiem, ale fakty sú také,<br />

Samuel Hahnemann, zakladateľ homeopatie<br />

a nie iné. Skúsenosť ukazuje, že funguje,<br />

a tej verím viac ako svojmu vlastnému<br />

porozumeniu.“ Otázka, ako to môže<br />

fungovať, je iste zaujímavá, ale nie<br />

je najdôležitejšia. Pacienta zaujíma<br />

v prvom rade, či sa dokáže pomocou<br />

homeopatie vyliečiť. Odpoveď je: áno.<br />

Ak teda prax potvrdzuje, že homeopatia<br />

skutočne funguje, vedci by sa nemali<br />

snažiť ju zavrhnúť len preto, že sa<br />

nehodí do ich teórií a predstáv o tom,<br />

ako svet funguje. Aby som ale predsa<br />

odpovedal, môj vlastný model pôsobenia<br />

homeopatického lieku by sa dal<br />

34<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

veľmi zjednodušene opísať nasledovne:<br />

Vo svete existuje množstvo žiarení<br />

rôzneho druhu, ktoré sprostredkúvajú<br />

rôzne kvality, princípy, vlastnosti.<br />

Chorý človek má niektorú alebo viaceré<br />

z týchto vlastností narušené.<br />

Homeopatický liek ho na príslušné<br />

žiarenie naladí, sprostredkuje<br />

potrebnú kvalitu a uvedie ju do<br />

správneho stavu. Homeopatický<br />

liek nepôsobí chemicky, ale ako<br />

prijímač žiarenia.<br />

Ľahšie pochopiteľnou analógiou<br />

by mohlo byť rádio. Ladíme<br />

rôzne frekvencie a chytáme<br />

rôzne stanice. Jednotlivé<br />

homeopatické lieky by tak zodpovedali<br />

rôznym frekvenciám<br />

rádia. Principiálne teda stačí<br />

vedieť, „akú hudbu potrebuje<br />

človek počuť“ a podľa toho<br />

naladíme príslušnú frekvenciu,<br />

čiže podáme zodpovedajúci homeopatický<br />

liek.<br />

Častým argumentom proti<br />

homeopatii je aj to, že chýbajú<br />

klinické skúšky liekov. Prípadné<br />

subjektívne pocity pacientov sa<br />

pripisujú placebo efektu. Viete uviesť<br />

príklady klinických testov, kde sa<br />

účinnosť homeopatie potvrdila?<br />

Také tvrdenie ukazuje len obrovskú<br />

zaujatosť a predsudky voči homeopatii.<br />

Existujú stovky klinických skúšok<br />

liekov, ktoré potvrdzujú účinnosť<br />

vysoko zriedených a potencovaných 1<br />

liekov nad účinnosť placeba. V skutočnosti<br />

bolo tých dôkazov tak veľa<br />

a dostalo sa im tak málo uznania, že<br />

dnes už zrejme nemá zmysel sa o to<br />

snažiť. Nie je možné presvedčiť toho,<br />

kto nechce vidieť!<br />

„Nežiadam vieru v homeopatiu ani to, aby jej niekto<br />

porozumel. Dokonca ani ja jej nerozumiem, ale fakty<br />

sú také, a nie iné. Skúsenosť ukazuje, že funguje, a tej<br />

verím viac ako svojmu vlastnému porozumeniu.“<br />

Na ilustráciu – na otestovanie<br />

týchto predsudkov bola urobená aj<br />

zvláštna štúdia.<br />

Boli vypracované dve práce, rovnaké<br />

formou aj obsahom a boli<br />

rozposlané 400 nič netušiacim recenzentom.<br />

Jedna z nich podávala<br />

v názve správu o účinku homeopatického<br />

lieku Sulphur, potencovanej<br />

síry, na určitý stav, druhá bola o klasickom<br />

alopatickom lieku.<br />

Hoci bol rozdiel len v nadpise, alopatická<br />

štúdia bola doporučená na<br />

publikovanie a označená za dôležitú<br />

prácu. Homeopatická štúdia bola považovaná<br />

za nedôležitú a väčšinou<br />

doporučená nebola. Ale aby som odpovedal<br />

konkrétne na vašu otázku,<br />

môžem uviesť jeden z „najvedeckejších“<br />

laboratórnych pokusov:<br />

Pokus sa uskutočnil na myšiach<br />

v laboratóriách Department of Cellular<br />

Imunology at Walter Reed Army<br />

Institute of Research, Rockville, Maryland,<br />

USA 2 . Cieľom bolo otestovať<br />

nozódu - homeopatický liek pripravený<br />

z tkaniva napadnutého bacilom<br />

francisella tularensis ako liek proti<br />

tomuto smrtiacemu organizmu. Nie<br />

je to ani zďaleka homeopatický prístup,<br />

iba liek je homeopatický, ale výsledky<br />

boli aj tak dosť dobré. Urobilo<br />

sa 15 pokusov, každý na 142 myšiach<br />

rovnakého veku. Použili sa rôzne potencie:<br />

3x, 7x, 14x, 30c, 200c, 1000c,<br />

ako aj kombinácie týchto potencií.<br />

(Od 30c vyššie by sa v liečebnom prípravku<br />

podľa Avogadrovej konštanty<br />

už nemala nachádzať ani molekula<br />

z pôvodnej účinnej látky.)<br />

Výsledky: Priemerný čas prežitia<br />

bol u myší, ktoré dostávali nozódu,


H O M E O P A T I A<br />

18,6 dňa, u kontrolnej skupiny 13,7<br />

dňa. Priemerná úmrtnosť u skupiny<br />

myší, ktoré dostávali nozódu, bola<br />

53 %, u kontrolnej skupiny myší (nedostávali<br />

nozódu) 75 %, takže nosóda<br />

zabránila 22 % smrteľných prípadov.<br />

V kontrolnej skupine bolo potrebné<br />

vystavenie 6000 CFU 3 na myš, aby<br />

zabilo polovicu zvierat, u testovanej<br />

skupiny to bolo až 20000 CFU, aby sa<br />

dosiahla rovnaká úmrtnosť. Použitie<br />

konkrétnej potencie nemalo štatisticky<br />

významný vplyv na výsledok (!).<br />

Podobných štúdií existuje naozaj<br />

viac ako dosť.<br />

V čom spočívajú podľa vás výhody<br />

homepatickej liečby v porovnaní so<br />

„školskou medicínou“?<br />

Hlavná výhoda pre pacienta spočíva<br />

v tom, že pomocou homeopatie<br />

má človek šancu sa skutočne vyliečiť,<br />

zatiaľ čo klasická medicína (ale aj<br />

niektoré homeopatické smery ako<br />

napríklad francúzska škola) sa zameriava<br />

na odstraňovanie symptómov<br />

a k úplnému vyliečeniu pacienta dochádza<br />

len zriedka. Ja chápem pod<br />

pojmom vyliečenie nielen vymiznutie<br />

symptómov, ale najmä posun<br />

pacienta na vnútornej úrovni, ktorý<br />

zaručí, že sa opäť neobjaví choroba<br />

ako pre človeka potrebný výstražný<br />

signál. Klasická medicína, na rozdiel<br />

od ostatných vied, nemá žiadnu ucelenú<br />

teóriu liečenia človeka a funguje<br />

na experimentoch, teda metódou<br />

pokus-omyl, prípadne na viere<br />

a predstavách – nie je to v žiadnom<br />

prípade čistá veda, ako sa to na verejnosti<br />

prezentuje. Používa mechanistický<br />

model fungovania človeka<br />

a liečenie v jej poňatí<br />

znamená najmä<br />

„opravovanie“.<br />

Tento model fungovania<br />

klasickej<br />

medicíny má svoju<br />

chladnú logiku -<br />

ekonomickú. Ako<br />

je známe, farmaceutický<br />

priemysel je<br />

druhý najlepšie zarábajúci<br />

po zbrojárskom<br />

a je zrejmé, že<br />

takýto stav mu vyhovuje,<br />

pretože mu<br />

zabezpečuje „stálych<br />

zákazníkov“.<br />

Čistá homeopatia<br />

má tú výhodu, že<br />

je veľmi lacná a neagresívna.<br />

Problém<br />

je, že na Slovensku<br />

je relatívne dobrých<br />

homeopatov ako šafránu,<br />

homeopatia<br />

nemá takmer žiadnu<br />

podporu, žiadne jednotné smerovanie<br />

a je tu mnoho iných problémov,<br />

ktoré tu nebudem rozvádzať.<br />

Ak je aj v rádiu či televízii nejaká<br />

diskusia o homeopatii, spravidla tam<br />

pozývajú lekárov, ktorí robia aj homeopatiu<br />

a vo väčšine prípadov jej<br />

vôbec nerozumejú, takže budia dojem,<br />

že homeopatia je čosi na úrovni<br />

vitamínových preparátov.<br />

V súčasnosti je v lekárňach vo voľnom<br />

predaji viacero homeopatických<br />

liekov na bežné ochorenia. Na trhu<br />

je aj mnoho príručiek homeopatickej<br />

samoliečby. Mnoho ľudí to môže<br />

Z vlastnej praxe viem, že presne predpísaný homeopatický<br />

liek má pri akútnych stavoch účinok, aký klasický lekár<br />

vo svojej praxi nikdy neuvidí – k výraznému zlepšeniu dôjde<br />

najmä u mladých ľudí v priebehu niekoľkých minút až hodín<br />

a na druhý deň sa už človek väčšinou cíti normálne.<br />

viesť k vlastnému skúšaniu jednotlivých<br />

liekov. Doporučujete pri bežných<br />

ochoreniach ako chrípka alebo<br />

angína využívať preparáty bežne dostupné<br />

vo voľnom predaji?<br />

Nedoporučujem, ale je to asi menšie<br />

zlo ako antibiotiká. Bežne dostupné<br />

preparáty obsahujú vždy niekoľko liekov,<br />

čo úplne odporuje klasickej homeopatii,<br />

kde sa predpisuje naraz len<br />

jeden jediný liek. Sú však bezpečné,<br />

aj keď nie veľmi účinné. Napríklad<br />

bežný viaczložkový preparát proti<br />

chrípke má podľa výrobcu len o 12 %<br />

vyššiu účinnosť ako placebo. Naproti<br />

tomu päť bežných jednozložkových<br />

homeopatických liekov,<br />

ktoré sa používajú pri<br />

chrípke, pri správnom individuálnom<br />

rozlíšení vyliečia<br />

80 – 90 % prípadov, zvyšné<br />

prípady vyžadujú iný liek.<br />

Z vlastnej praxe viem, že<br />

presne predpísaný homeo-<br />

35<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


H O M E O P A T I A<br />

Chronické ochorenia sa liečiť dajú, ale ide to väčšinou dosť ťažko<br />

a pomaly. Mnohí sa uspokoja s čiastočným výsledkom, mnohí sa<br />

vzdajú už na začiatku, neveria, že by sa mohli vyliečiť. Mal som<br />

prípady, keď došlo k výraznému a trvalému zlepšeniu problému,<br />

ktorý trval 20 rokov, už za týždeň či dva, ale to sú výnimky.<br />

patický liek má pri akútnych stavoch<br />

účinok, aký klasický lekár vo svojej<br />

praxi nikdy neuvidí – k výraznému<br />

zlepšeniu dôjde najmä u mladých ľudí<br />

v priebehu niekoľkých minút až hodín<br />

a na druhý deň sa už človek väčšinou<br />

cíti normálne.<br />

Homeopatické predpisovanie svojou<br />

obtiažnosťou mnohonásobne prevyšuje<br />

klasické predpisovanie liekov,<br />

takže nejaké príručky vreckového<br />

formátu sa môžu hodiť len v istých<br />

akútnych prípadoch – napríklad<br />

pri ľubovoľnom úraze, pri ktorom<br />

nedôjde ku krvácaniu, podajte liek<br />

Arnica. Arnica je niečo ako homeopatická<br />

prvá pomoc.<br />

Aké sú vaše skúsenosti s homeopatiou<br />

pri liečbe chronických ochorení,<br />

môžete uviesť niekoľko príkladov?<br />

Chronické ochorenia sa liečiť dajú,<br />

ale ide to väčšinou dosť ťažko a pomaly.<br />

Mnohí sa uspokoja s čiastočným<br />

výsledkom, mnohí sa vzdajú už na začiatku,<br />

neveria, že by sa mohli vyliečiť.<br />

Mal som prípady, keď došlo k výraznému<br />

a trvalému zlepšeniu problému,<br />

ktorý trval 20 rokov, už za týždeň či<br />

dva, ale to sú výnimky. Väčšinou to<br />

trvá dlhšie, pol roka, rok alebo viac<br />

a ide to tak pomaličky a prirodzene, že<br />

človek často nadobudne pocit, že mu<br />

to „prešlo samé od seba“. Treba tiež<br />

povedať, že človek musí byť pripravený<br />

na vyliečenie, musí to chcieť.<br />

Prvý krok musí urobiť pacient.<br />

Ako na homeopatickú liečbu reagujú<br />

deti? Možno homeopatiká podávať<br />

aj dojčatám?<br />

Priamu skúsenosť nemám, pretože<br />

deti neliečim, ale v literatúre sa uvá-<br />

36<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

dza, že deti reagujú na homeopatickú<br />

liečbu veľmi dobre. Homeopatiká<br />

možno podávať komukoľvek, teda aj<br />

dojčatám. Dokonca homeopatiká sa<br />

využívajú aj pre rastliny a zvieratá.<br />

V odbornej literatúre sa veľký dôraz<br />

kladie na určenie tzv. konštitučného<br />

lieku. Môžete objasniť tento pojem?<br />

Konštitučný liek mal byť pôvodne<br />

taký homeopatický liek, ktorý svojim<br />

pôsobením pokrýva celú osobnosť<br />

pacienta od duchovnej úrovne cez<br />

duševnú až po fyzickú úroveň a zostáva<br />

po celý život rovnaký. To, samozrejme,<br />

predpokladá, že človek sa<br />

počas svojho života nejako zásadne<br />

nezmení, prípadne rieši celý život<br />

rovnaký psychický problém. Tento<br />

koncept celkom dobre fungoval pred<br />

100 rokmi, dnes však ľudia zvyčajne<br />

potrebujú odstraňovať jednotlivé<br />

problémové vrstvy, kým sa dostanú<br />

k takej, ktorú by sme teoreticky<br />

mohli nazvať konštitučnou.<br />

Napríklad: dieťa sa narodí tak, že<br />

ho vyťahujú kliešťami a má z toho<br />

traumu, kvôli ktorej<br />

bude napríklad koktať.<br />

Potom bude zaočkované<br />

proti rôznym<br />

chorobám a to<br />

často zanechá veľa<br />

následkov, dostane<br />

napríklad ekzém.<br />

Ten bude potlačený<br />

kortikoidmi a dieťa dostane astmu.<br />

Okrem toho má prehnane prísnych<br />

rodičov, ktorí ho psychicky likvidujú<br />

za zlé výsledky v škole a má z toho<br />

ďalšiu traumu. To je niekoľko vrstiev,<br />

ktoré je treba odstrániť postupne, tak<br />

ako sa vyvinuli, a nedá sa to jediným<br />

liekom, nech by bol akokoľvek dobre<br />

vybratý.<br />

Pri „vyšetrovaní pacienta“ vás zaujíma<br />

mnoho údajov z jeho rodinného<br />

prostredia, obľúbená strava<br />

či dokonca sny. Ako tieto poznatky<br />

súvisia s určením správneho lieku?<br />

V súčasnosti sa bežne používajú<br />

stovky rôznych homeopatických<br />

liekov a každý z nich lieči široké<br />

spektrum príznakov. Bolesť hlavy<br />

je napríklad taký bežný príznak, že<br />

je prakticky bezcenný, má ho ako<br />

príznak takmer každý liek. Musí sa<br />

však vybrať len jeden jediný.<br />

Preto je dôležité vedieť o pacientovi<br />

čo najviac. Napríklad sny sú<br />

bránou do podvedomia a môžu<br />

pomôcť odhaliť problémy, ktoré by


P R Í B E H<br />

pacient inak zatajil, alebo si ich ani<br />

nie je vedomý.<br />

Homeopatia učí pravdivosti<br />

k sebe samému a slobodnej vôli.<br />

Nie je to súčasť nejakej homeopatickej<br />

teórie, ale vyplýva to z praxe<br />

ako samozrejmosť. Existuje množstvo<br />

zdokumentovaných prípadov,<br />

kde hlavnou príčinou problémov<br />

bolo práve potlačenie slobodnej<br />

vôle človeka.<br />

Spolu s niekoľkými ďalšími odborníkmi<br />

ste zostavili počítačový<br />

program – homeopatický softvér,<br />

ktorý pomáha pri určení správneho<br />

lieku. V čom spočívajú jeho<br />

výhody?<br />

Program sa volá Mercurius 4<br />

a slúži na presnejšie, a teda<br />

úspešnejšie predpisovanie a mal<br />

by priniesť slovenskej homeopatii<br />

novú kvalitu. Program obsahuje<br />

prvý slovenský preklad Kentovho<br />

repertória a obsahuje viac ako<br />

60 000 symptómov a k nim prislúchajúce<br />

lieky. Umožňuje ich<br />

rýchle vyhľadanie a analyzovanie<br />

prípadu z rôznych pohľadov,<br />

ktoré doteraz často nemohli byť<br />

zohľadnené z dôvodu veľkej prácnosti<br />

a časovej náročnosti.<br />

Ďakujem vám za rozhovor a prajem<br />

vám i slovenskej homeopatii<br />

veľa úspechov.<br />

Roman LEVICKÝ<br />

Poznámky v texte:<br />

1: Potencovanie: Riedenie a pretrepávanie<br />

homeopatickej substancie<br />

2: Zdroj: Jonas, Wayne B. „Do Homeopathic<br />

Nosodes Protect Against Infection?<br />

An Experimental Test,“ Alternative<br />

Therapies, Volume 5, Number 5,<br />

strany 36 - 40 (september 1999)<br />

3: Skratka „colony forming unit“ označuje<br />

koncentráciu smrtiaceho bacilu<br />

4: Informácie o programe Mercurius,<br />

homeopatii a alternatívnej medicíne<br />

je možné nájsť na stránkach<br />

http://www.aeon.sk<br />

JE DARCA ORGÁNOV<br />

SKUTOČNE MŔTVY ?<br />

Ž<br />

Moja skúsenosť s transplantačnou medicínou<br />

Skutočný príbeh Dietera Emmerlinga vrhá tieň na transplantačnú medicínu<br />

a jej snahu získať orgány umierajúcich osôb. Niekedy aj bez ohľadu<br />

na šancu prežiť, ktorú ešte má aj potenciálny darca, a to už nehovoriac<br />

o citoch pozostalých.<br />

ivot mi priniesol trpkú skúsenosť.<br />

Môj žiaľ spôsobený<br />

stratou milovanej osoby znásobilo<br />

poznanie pozadia transplantačnej<br />

medicíny. O tom, či možno veriť na<br />

exaktnosť „mozgovej smrti“, nech<br />

čitateľ rozhodne sám.<br />

26. októbra 1993 o ôsmej hodine<br />

ráno som našiel svoju manželku Liselotte<br />

ležať na podlahe pred svojím<br />

lôžkom. Ležala bez známok života.<br />

V tom čase mala päťdesiatsedem<br />

rokov. Predtým nič zvláštneho<br />

nepoukazovalo na takúto udalosť.<br />

Liselotte viedla aktívny život ako<br />

pomocníčka evanjelického spoločenstva.<br />

Deň predtým prišla neskoro<br />

večer domov. Povedali sme si<br />

pár slov, ktoré skrývali hnev a stres.<br />

Potom si šla ľahnúť do svojej izby.<br />

Ráno už ani úsilie neďaleko bývajúceho<br />

lekára nedokázalo priviesť<br />

Liselotte k vedomiu. Nepomohla<br />

ani pohotovostná služba. Liselotte<br />

vyniesli z domu v plachte a sanitkou<br />

ju odviezli do nemocnice. Čas<br />

príchodu do nemocnice: 9:05 hod.<br />

Čakal som pred jednotkou intenzívnej<br />

starostlivosti. Asi okolo<br />

jedenástej ma primár zavolal na<br />

vážny rozhovor.<br />

Pamätám si nasledovné: Vyšetrenie<br />

ukázalo, že mozog už bol na<br />

95 percent mŕtvy. A výhľady? Len<br />

horšie. A nádej? Žiadna. Potom sa<br />

37<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


P R Í B E H<br />

38<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

ma primár spýtal: „Máme využiť<br />

všetky medicínske možnosti?“ Pýtam<br />

sa, aký výsledok možno očakávať.<br />

Dozvedám sa, že zlepšenia<br />

žiadne; pravdepodobne pri stálej<br />

umelej výžive snáď celé mesiace na<br />

lôžku, ale v bezvedomí. Vravím: „S<br />

manželkou sme sa často rozprávali<br />

o tom, že sa uchránime pred využívaním<br />

medicínskych prístrojov.<br />

Vďaka pracovným aktivitám v cirkevnom<br />

spoločenstve bolo „zomieranie“<br />

častou témou rozhovorov.“<br />

A povedal som najťažšiu vetu<br />

svojho života: „Nechajte moju manželku<br />

zomrieť dôstojne.“<br />

L<br />

iselotte ležala na<br />

jednotke intenzívnej<br />

starostlivosti.<br />

V ústach hadica na<br />

umelé dýchanie. Infúzie,<br />

vedľa lôžka zberač<br />

moču. Priestor napĺňal<br />

rytmus dýchacieho prístroja.<br />

Jej hruď sa nepravidelne<br />

zdvíhala. Žiadny upokojujúci<br />

obraz. Pomaly som si na tie zvuky<br />

zvykol. EKG srdca a dychová krivka<br />

sa zobrazovali na monitore, ktorý stál<br />

naľavo od lôžka. Dve krivky. Pekne<br />

pravidelné, uprostred obrazu. Deň<br />

som strávil na jednotke intenzívnej<br />

starostlivosti. Čo asi môže moja<br />

žena pociťovať a vnímať? Je to tak,<br />

ako mi primár povedal? Vaša žena<br />

tu len leží, nič nepočuje, nič nepozoruje,<br />

nič nepociťuje? Prišli mi na<br />

um myšlienky: Mozog<br />

je mŕtvy na 95 percent,<br />

čo to znamená? Bol<br />

mozog práve teraz na<br />

97 alebo na 98 percent<br />

mŕtvy? Kde je hranica?<br />

A je to vôbec tak?<br />

Zdravotná sestra mi<br />

povedala niečo iné,<br />

keď sme sa zarozprávali vo výťahu.<br />

To ona prakticky vykonala merania<br />

mozgových prúdov. Spýtal som sa jej<br />

(a pýtal by som sa každého, od koho<br />

by som sa mohol čosi dozvedieť): „Čo<br />

je s mojou ženou?“ Sestra opatrne<br />

„Nechajte moju manželku<br />

zomrieť dôstojne.“<br />

Nemý výkrik úzkosti v tele, ktoré sa už viac<br />

nemohlo hýbať – výkrik, ktorý zovrie srdce<br />

a ktorý pozmení elektrické impulzy. Výkrik,<br />

ktorým sa duša prejaví na obrazovke.<br />

To nekričal prístroj, to kričala moja Liselotte.<br />

naznačila, že mi nemôže dať žiadne<br />

informácie – povedala iba: „Mozog<br />

vašej ženy nie je natoľko mŕtvy, ako<br />

vravia lekári. Na grafoch som videla<br />

ešte isté známky života.“<br />

O pol siedmej večer som už bol<br />

unavený, chcel som si ísť ľahnúť domov.<br />

Pomyslel som si, že moja žena<br />

tak či tak nevníma, že som v izbe.<br />

Tak som si obliekol kabát a zostal<br />

chvíľu stáť vo dverách. Prešiel som<br />

pokojne pohľadom z respirátora na<br />

monitor s pravidelnou krivkou frekvencie<br />

srdca. Povedal som: „Liselotte,<br />

teraz idem domov.“<br />

Keď som vyslovil polohlasne slová:<br />

„Teraz idem,“ náhle sa oba grafy na<br />

monitore vychýlili smerom nahor<br />

a nadol – až po okraje obrazovky!<br />

Obrazovka mi dávala odpovede. Krivky grafu<br />

sa neustále vychyľovali nahor a nadol. Akoby<br />

sa najmä pri závažných momentoch nášho<br />

spoločného života Liselottino srdce zachvelo.<br />

Akoby to bol výkrik: Nemôžeš ma tu<br />

predsa teraz nechať samotnú!!! Nemý<br />

výkrik úzkosti v tele, ktoré sa už viac<br />

nemohlo hýbať – výkrik, ktorý zovrie<br />

srdce a ktorý pozmení elektrické impulzy.<br />

Výkrik, ktorým sa duša prejaví<br />

na obrazovke. To nekričal prístroj, to<br />

kričala moja Liselotte.<br />

Že by volala i predtým bez toho,<br />

aby som to spozoroval? Prečo by<br />

mala počuť a porozumieť len túto<br />

jednu vetu: Ja už idem? K čomu došlo<br />

v jej podvedomí po všetkých vyšetreniach<br />

a dohadoch na jednotke<br />

intenzívnej starostlivosti? Uvedomovala<br />

si, že zomiera? Bola ako v nejakom<br />

väzení, s plným vedomím – ale<br />

bez možnosti, prejaviť sa aj navonok?<br />

Bola naplnená zúfalou, bezmocnou<br />

úzkosťou?<br />

Prirodzene, zostal<br />

som na jednotke intenzívnej<br />

starostlivosti<br />

celú noc. Striedavo som<br />

sedel vedľa lôžka alebo<br />

stál pri okne. Mali sme<br />

len pár týždňov pred<br />

striebornou svadbou.<br />

Teraz som si hodinu za<br />

hodinou pošepky hovoril: Čo bolo<br />

dobré a čo nie počas tých dvadsiatich<br />

piatich rokov spoločného života?<br />

A prosil som o odpustenie alebo sľuboval.<br />

No nebol to monológ, ale skôr<br />

voľný dialóg. Obrazovka mi dávala<br />

odpovede. Krivky grafu sa neustále<br />

vychyľovali nahor a nadol. Akoby<br />

sa najmä pri závažných momentoch<br />

nášho spoločného života Liselottino<br />

srdce zachvelo.<br />

Nadránom ma vystriedali. S desiatimi<br />

priateľkami<br />

a priateľmi sme si rozdelili<br />

službu. Personál<br />

jednotky intenzívnej<br />

starostlivosti sa správal<br />

súcitne a bol ochotný<br />

pomôcť. Mohli sme<br />

prísť každú noc; niekedy<br />

nás sestry udržiavali<br />

v bdelosti čajom alebo kávou.<br />

Druhý deň podvečer som primára<br />

stretol opäť. Veľmi priateľsky


P R Í B E H<br />

povedal: „Pán Emmerling, musím<br />

s vami prebrať ešte jednu dôležitú<br />

záležitosť. Poďte, prosím, so mnou<br />

do miestnosti pre lekárov.“ V malej<br />

miestnosti sme sa posadili oproti<br />

sebe. Lekár sa spýtal: „Môžeme vašej<br />

žene odobrať orgány?“<br />

V hlave sa mi vynorila myšlienka:<br />

Už po prevezení do nemocnice bol<br />

mozog na 95 percent mŕtvy a tendencia<br />

sa zhoršuje. Kedy je mozog<br />

celkom mŕtvy? Nie! – zakričalo to<br />

vo mne, nie, nemôžete moju ženu<br />

rozrezať, nemôžete jej vziať srdce –<br />

týmto srdcom predsa so mnou dnes<br />

v noci hovorila prostredníctvom monitora.<br />

Ona predsa žije a cíti!!! „Nie,“<br />

znela moja odpoveď. Potom apeloval<br />

na moje kresťanské cítenie, na lásku<br />

k blížnemu. Zneistel som a poprosil<br />

o čas na rozmyslenie. Medzitým sme<br />

o tom hovorili v rodinnom kruhu<br />

s priateľmi, s farárom i lekármi. Tí<br />

ma utvrdili v mojom „nie“.<br />

Na lístok som teda napísal svoje<br />

„nie“. Potom prišli starosti: Čo keď<br />

sa lístok v nemocnici stratí? Keď sa<br />

pri striedaní zmien lístok niekde<br />

medzi inými listinami zapatroší?<br />

Keď sa lekár spýta sestry, či existuje<br />

prehlásenie manžela? A sestra novej<br />

zmeny s najlepším svedomím povie,<br />

že od príbuzných tu nie je nič?<br />

Dal som lístok sestre a modlil sa<br />

k Bohu, aby všetko dobre dopadlo.<br />

V<br />

priebehu dopoludnia prišiel<br />

šéflekár. Priateľsky mi vysvetlil,<br />

že nákladne zariadená izba jednotky<br />

intenzívnej starostlivosti by mohla<br />

byť využitá aj inak. Moja žena bude<br />

teraz preložená na iné oddelenie, aby<br />

tam skonala.<br />

Bol som pri tom, keď jej z úst vybrali<br />

hadičku na umelé dýchanie.<br />

Liselotte dýchala ďalej sama bez hadičky<br />

a aparátu. Dostala svetlú izbu,<br />

ktorá i pre nás príbuzných ponúkala<br />

dosť priestoru. Dva dni a dve noci<br />

sa striedali priateľky a priatelia pri<br />

umierajúcej. Liselotte zomrela 30.<br />

októbra 1993 o 9:15.<br />

Pomaly sa mi v nasledovných mesiacoch<br />

vynáralo, ako to s Liselotte<br />

vlastne prebiehalo. Nikdy viac ma<br />

nenechalo na pokoji toto: mozog je<br />

na 95 percent mŕtvy, so zhoršujúcou<br />

sa tendenciou, potom apelovanie<br />

na kresťanské svedomie – Dajte<br />

k dispozícii jej orgány! Ale jej srdce<br />

predsa so mnou hovorilo!<br />

Prečo lekári držali moju ženu tak<br />

dlho na jednotke intenzívnej starostlivosti?<br />

Veď predsa mohla sama dva<br />

dni dýchať.<br />

Zlosť vo mne rástla v súvislosti<br />

s tým, čo sa s Liselotte stalo. Nikto<br />

nedbal na moju prosbu v tej ťažkej<br />

vete: „Nechajte moju manželku zomrieť<br />

dôstojne.“ Nenechali ju umrieť<br />

len preto, aby ju udržali ,čerstvú’ na<br />

odber orgánov?<br />

Svoj hnev som opísal v novinách<br />

ako list od čitateľa 16. júla 1994 vo<br />

Frankfurter Rundschau a 15. októbra<br />

1994 vo Frankfurter Allgemeine<br />

Zeitung, tu už pokojnejšie a vecnejšie.<br />

Tento príspevok mal čitateľský<br />

úspech a ukázali sa i výsledky.<br />

Dvakrát ku mne prišiel televízny štáb<br />

s požiadavkou, aby som im rozprával<br />

o Liselottinom zomieraní. Na prvé<br />

výročie úmrtia, 30. októbra 1994, odvysielala<br />

stanica ZDF v ,Mone Lise’<br />

úryvky z týchto poznámok.<br />

Oslovili ma aj vedci, ktorí sa zaoberali<br />

výskumom mozgovej smrti,<br />

bol som pozvaný na príslušné rokovania.<br />

I tam som o tomto rozprával.<br />

Z medicínskych kruhov mi bolo povedané:<br />

Vaša žena síce ležala v kóme,<br />

ale podľa kritérií spolku lekárskych<br />

komôr „mozog nebol mŕtvy“, áno,<br />

snáď sa neurobila v nemocnici ani<br />

raz potrebná diagnóza.<br />

O rok neskôr som sedel v nemocnici<br />

oproti riaditeľovi. Medzitým<br />

som sa stal už takmer špecialistom<br />

v debatách o mozgovej smrti. Rozhovor<br />

prebiehal obojstranne veľmi<br />

priateľsky. Prispelo k tomu moje uistenie,<br />

že nebudem verejne menovať<br />

žiadnych účastníkov.<br />

Na základe rozhovoru mi bolo jasné,<br />

že pôvodný predpoklad, že by sa mozgová<br />

smrť mohla určiť už po vstupnom<br />

vyšetrení, bol mylný. Beriem tiež<br />

na vedomie, že zdravotné záznamy<br />

neobsahujú o mozgovej smrti žiadne<br />

údaje. Podľa toho nebola vykonaná<br />

ani žiadna diagnóza na mozgovú<br />

smrť. Primár pravdepodobne viedol<br />

so mnou rozhovor o odňatí orgánov<br />

bez formálneho poverenia. Myslím si,<br />

že som dokonca vytušil, že existovalo<br />

určité očakávanie... akoby sa od nemocnice<br />

očakávalo, že bude dodávať<br />

viac orgánov.<br />

Dieter EMMERLING<br />

39<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


Záhada<br />

egyptskej studne<br />

40<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

N asledujúcu matematicko-<br />

-filozofickú záhadu uverejnil<br />

približne v roku 1966 sovietsky<br />

populárno-vedecký časopis.<br />

Pri vykopávkach v staroegyptskom<br />

chráme boha Slnka narazili archeológovia<br />

na nápis, ktorý hovoril asi<br />

toto: „Ty, kto sa chceš stať kňazom<br />

boha Slnka, musíš najprv podstúpiť<br />

skúšku. Budeš zamurovaný do miestnosti<br />

za touto stenou a zostaneš tam<br />

tak dlho, kým nevyriešiš úlohu, ktorá<br />

ťa tam čaká.<br />

Uprostred miestnosti je vykopaná<br />

kruhová studňa, v tej studni sú dve<br />

skrížené tyče s dĺžkou dve miery a tri<br />

miery. Tyče sa krížia práve na hladine<br />

vody vo výške jedna miera odo dna.<br />

Tvojou úlohou je stanoviť priemer<br />

studne a výsledok podať na hlinenej<br />

tabuľke otvorom kňazovi, ktorý čaká<br />

za stenou. Avšak rozmysli si dobre, či<br />

podstúpiš túto skúšku. Ak ju nesplníš,<br />

zomrieš hladom a vyčerpaním.“<br />

2<br />

?<br />

3<br />

1<br />

Za tých štyridsať rokov som záhadu<br />

egyptskej studne predložil<br />

mnohým priateľom a vždy sa rozvinul<br />

podobný dej:<br />

„Čože? Takáto hádanka? To je jednoduché:<br />

sínus, kosínus, prepona,<br />

odvesna na druhú, Pytagorova<br />

veta – hneď to bude!“<br />

Po hodine priateľ ešte stále sedel<br />

s ceruzkou v ruke nad listami papierov,<br />

rysoval geometrické obrazce<br />

a písal rovnice. „Počkaj, už to skoro<br />

mám, len mi tu stále niečo chýba!“<br />

Ešte na druhý deň ho bolo vidieť na<br />

ulici so sklonenou hlavou a zamysleným<br />

výrazov v tvári, ako si maľuje<br />

prstom vo vzduchu trojuholníky. Na<br />

tretí deň sa mu výraz rozjasnil – hádanku<br />

nerozriešil, akurát ju pustil<br />

von z hlavy a rozhodol sa, že sa kňazom<br />

v chráme boha Slnka tentoraz<br />

nestane.<br />

Skutočne, tá hádanka je ťažšia,<br />

než sa na prvý pohľad zdá. Úlohu<br />

možno napríklad previesť na rovnicu<br />

elipsy alebo pomocou Pytagorovej<br />

vety zostaviť sústavu rovníc s dvoma<br />

neznámymi. V obidvoch prípadoch<br />

nevedie postup jednoducho k cieľu,<br />

ale do vzorcov je potrebné skusmo<br />

dosadzovať priemer studne tak dlho,<br />

až sa približne trafíme do výsledku<br />

s dostatočnou presnosťou. Počítač<br />

vám to urobí metódou postupného<br />

približovania za zlomok sekundy. Na<br />

kalkulačke to trvá dlhšie. V šesťdesiatych<br />

rokoch však neexistovali ani<br />

počítače, ani kalkulačky, násobilo sa<br />

na logaritmickom pravítku a sčítalo<br />

sa ručne na papieri.<br />

No dobre, ale ako si s tým teda<br />

poradili starí Egypťania? Tí predsa<br />

nemali ani tie logaritmické pravítka.<br />

Na túto otázku sovietsky populárno-vedecký<br />

časopis odpoveď<br />

nenašiel. Tak sa stala z matematickej<br />

hádanky filozofická záhada.<br />

Vedeli by ste na ňu odpovedať vy?<br />

Napíšte!<br />

My ostatní si na ňu odpovieme<br />

v budúcom čísle časopisu.<br />

Artur Zatloukal


NR ÁU BZ RO I KR AY<br />

Vážení čitatelia,<br />

na tomto mieste budeme pravidelne uverejňovať Vaše otázky a názory na témy,<br />

predkladané v časopise Svet Grálu. Zaujal Vás niektorý z našich článkov? Radi<br />

by ste sa k danej problematike vyjadrili? Napíšte nám! Vaše podnety očakávame<br />

na adrese:<br />

Svet Grálu, Rastislavova 9, 040 01 Košice<br />

E-mail: redakcia@svetgralu.sk<br />

Osud národov<br />

a utrpenie zvierat<br />

Otázka: V rôznych číslach<br />

SVETA GRÁLU som čítal,<br />

že človek si vytvára svoj<br />

vlastný osud a sám si ho<br />

zaviňuje. To znamená, že<br />

všetko, čo zasieva, dobré aj<br />

zlé, musí jedného dňa zožať.<br />

To je dobré a správne. Teraz<br />

k mojim otázkam:<br />

Ako sa to prejavuje vo<br />

vojnách? Je tu vinný celý<br />

národ (napr. bývalá Juhoslávia)<br />

a je teraz braný na<br />

zodpovednosť?<br />

Ako sa dá rozumieť likvidácii<br />

Židov počas druhej<br />

svetovej vojny? Bola aj to<br />

odplata nejakej viny, alebo<br />

boli len obeťami nacistického<br />

režimu?<br />

A čo zvieratá, tie sú<br />

predsa nevinné, ale denne<br />

sa im na celom svete brutálne<br />

ubližuje. Aj keď<br />

budú jedného dňa ich<br />

trýznitelia braní na zodpovednosť,<br />

ako to tým<br />

zvieratám teraz pomôže?<br />

Má človek sám vinu na<br />

všetkom, čo sa mu v živote<br />

prihodí – alebo môže byť<br />

aj „nevinnou obeťou“?<br />

Odpoveď: V podstate sa<br />

musí pri posudzovaní<br />

ľudského osudu brať do<br />

úvahy vždy jednotlivec.<br />

Veď každému z nás<br />

je osud presne „daný“<br />

Vami spomínaným zákonom<br />

sejby a žatvy (zákon<br />

spätného pôsobenia), aby<br />

mu na základe jeho pocitov,<br />

myšlienok a konania<br />

dal prežiť dôsledky.<br />

Ak berieme do úvahy<br />

teraz osud celého národa,<br />

tak nesmieme definovať<br />

pojem „národ“ len<br />

ako jazykové spoločenstvo<br />

alebo spoločnosť<br />

s vlastným historickým<br />

a kultúrnym vývojom,<br />

ale musíme si všímať namiesto<br />

vonkajších znakov<br />

duchovnú úroveň.<br />

A z tohto pohľadu pozostáva<br />

národ jednoducho<br />

z ľudí, ktorí v sebe nesú<br />

určitú duchovnú rovnorodosť,<br />

čo vždy podmieňuje<br />

aj určité nutné prežívanie.<br />

Ale s postupom<br />

inkarnácií sa to mení. To<br />

znamená napríklad, že<br />

niekto, kto patrí teraz<br />

k nemeckému národu,<br />

mohol byť v predchádzajúcom<br />

živote trebárs židovského<br />

„pôvodu“. To je<br />

uhol pohľadu, ktorý, mimochodom,<br />

vedie všetky<br />

rasové predsudky do oblasti<br />

absurdity.<br />

Jeden národ však môže<br />

byť s ohľadom na otázku<br />

osudu podľa toho považovaný<br />

za „osudové spoločenstvo“,<br />

pretože sa tu<br />

pre ľudí, ktorí momentálne<br />

prináležia k danému<br />

národu, vyskytujú<br />

podobné rámcové podmienky<br />

na ich duchovný<br />

vývoj. Potiaľ teda existuje<br />

niečo také ako „karma<br />

národa“, aj keď, nakoniec,<br />

život žiadneho človeka na<br />

nej celkom nezáleží, ale<br />

človek rozhoduje o svojom<br />

budúcom smerovaní<br />

vždy individuálne.<br />

Keď sa vo Vašich otázkach<br />

dotýkate veľkých tragédií,<br />

spôsobených ľuďmi,<br />

ako napr. prenasledovanie<br />

Židov alebo vojny vo všeobecnosti,<br />

tak poznateľné<br />

bezprávie by nemalo byť<br />

nikdy posudzované ako<br />

„nutná odplata“. To by poukazovalo<br />

na to, že najbrutálnejší<br />

vrahovia by boli<br />

akoby pomocníkmi Stvoriteľa<br />

pri naplnení osudu.<br />

Bezprávie zostane vždy<br />

bezprávím, žiaden človek<br />

nepotreboval nutne nacistiské<br />

ohavnosti pre svoj<br />

duchovný vzostup. Pri posudzovaní<br />

osudových súvislostí<br />

musí byť teda prežívanie<br />

obete oddelené od<br />

motívov páchateľa. Židia<br />

boli jednoznačne obeťami<br />

nesprávneho a všetkým<br />

zákonom stvorenia odporujúceho<br />

režimu. Zástancovia<br />

a vykonávatel tohto<br />

režimu budú musieť následky<br />

svojich zločinov nejakým<br />

spôsobom odpykať.<br />

To, že môže človek utrpením<br />

a prežívaním bezprávia<br />

odčiniť vlastnú<br />

vinu a že je duchovne<br />

vedený, je veľkou milosťou.<br />

Ale to neznamená,<br />

že vrah musí znovu zomrieť<br />

rukou vraha, aby<br />

bol oslobodený od svojej<br />

karmy (tým by boli nutné<br />

stále ďalšie vraždy). Je to<br />

naopak: normálna a najrýchlejšia<br />

cesta, ako sa<br />

oslobodiť od karmickej<br />

záťaže osudových vlákien<br />

každého druhu, je<br />

cesta poznania a bezpodmienečného<br />

dobrého<br />

chcenia. Za zločiny voči<br />

ľuďom i celým národom<br />

teda niet ospravedlnenia.<br />

Máte pravdu, že to zvieratám<br />

v tomto momente<br />

nepomôže. Avšak nás<br />

ľudí vlastné duchovné<br />

cítenie zaväzuje k tomu,<br />

aby sme všetky tvory<br />

v rámci svojich možností<br />

podporovali a chránili.<br />

(WH)<br />

41<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005


N A Z Á V E R …<br />

Prečo to Boh dopúšťa?<br />

V<br />

eľká katastrofa, ktorú spôsobili<br />

vlny cunami v juhovýchodnej<br />

Ázii pred niekoľkými<br />

mesiacmi, sa dotkla nás všetkých.<br />

Boli sme otrasení tragickým osudom<br />

tisícok ľudí a dívali sme sa<br />

na obrazy skazy, ktoré si nadlho<br />

budeme pamätať a ktoré nám zasa<br />

raz ukázali, aký nepatrný je človek<br />

proti prírodným mocnostiam.<br />

Mnoho ľudí sa iste zamýšľalo<br />

nad jednou otázkou: „Prečo to<br />

Boh všetko dopúšťa?“ Táto otázka<br />

visí vo vzduchu zakaždým, keď sa<br />

stane niečo, čo prinesie mnohým<br />

ľuďom utrpenie alebo smrť. Ani<br />

v takýchto katastrofách však nemusí<br />

byť človek neodvratne stratený.<br />

Môže sa mu dostať pomoci,<br />

ak je dostatočne bdelý. Napríklad<br />

niektorí ľudia v jednej postihnutej<br />

dedine sa zachránili tak, že nasle-<br />

42<br />

SVET GRÁLU<br />

4/2005<br />

dovali slona, ktorý sa utrhol z reťaze<br />

a inštinktívne utekal do kopca.<br />

Avšak na otázku, prečo Stvoriteľ<br />

dopustí toľko nešťastia, nikto nenachádza<br />

odpoveď. Mnoho ľudí už<br />

stratilo tvárou v tvár takému nepochopiteľnému<br />

dianiu vieru v Boha.<br />

Viera a dôvera je spochybňovaná<br />

– ale nie naše predstavy o pôsobení<br />

Stvoriteľa.<br />

V ľudskej mysli sa po tisícročia<br />

udomácnila skreslená predstava<br />

o Bohu, ktorý ľubovoľne zasahuje<br />

do svetového diania. Je však táto<br />

prestava ešte udržateľná? Nemáme<br />

práve vzhľadom na mnohé vojny,<br />

krízy a katastrofy našej doby konečne<br />

spoznať, že všetky deje sú prejavom<br />

prírodných zákonitostí a že<br />

nám ľuďom bola daná zodpovednosť<br />

za nás samotných? Toto poznanie nás<br />

neodvádza od Boha, len oslobodzuje<br />

od slepej viery, ktorá síce vytvára<br />

príjemné pocity, ale so skutočným<br />

životom má veľmi málo spoločného.<br />

U<br />

važujeme o možných<br />

dôsledkoch nesprávneho<br />

smerovania ľudstva a v katastrofách<br />

hľadáme mieru svojej vlastnej<br />

zodpovednosti. Zamýšľame sa<br />

nad tým, čo sa ešte môže stať a ako<br />

tomu môžeme predísť. Až keď sa<br />

oslobodíme od nesprávnych predstáv<br />

o pôsobení Stvoriteľa, budeme<br />

sa skutočne snažiť spoznať, v čom<br />

spočívajú naše vlastné úlohy a možnosti.<br />

A tiež v koľkých oblastiach<br />

by sme my ľudia mali byť činní, aby<br />

sme utrpenie zmiernili, alebo mu<br />

zabránili. Začiatok toho je v našom<br />

cítení a v myšlienkach.<br />

Werner HUEMER


ZOROASTER<br />

Zoroaster<br />

Život a pôsobenie<br />

pripravovateľa cesty v Iráne<br />

230 strán, formát 16 x 23 cm,<br />

tvrdá väzba<br />

ISBN 80-967209-2-9<br />

Cena 210 Sk<br />

Nakladateľstvo<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Keď sa Zoroaster narodil, bola viera v Boha v Iráne<br />

síce ešte živá, ale hrozil jej rozklad. Rozmohlo sa bludárstvo.<br />

Zoroastrovým poslaním bolo, aby ako pripravovateľ<br />

cesty pre Svetlo Pravdy varoval ľud Iránu pred<br />

bludárstvom, ba čo viac, aby spolu s týmto národom<br />

viedol ľudstvo ďalej k viere v Boha, aby ho pripravil na<br />

čas posledného súdu a na príchod „Saoshyanta“, pomocníka.<br />

Zoroaster spoznáva svoju úlohu až v samote sveta hôr<br />

a nachádza cestu k jej splneniu. Vnímavý čitateľ s napätím<br />

sleduje, ako sa Zoroastrovi zoči-voči postaví falošný<br />

pripravovateľ cesty. V spojení s nitkami stvorenia<br />

nachádza Zoroaster zjavenie Pravdy.<br />

Potom začína jeho pôsobenie: Od úpadku a bludu<br />

majú byť ľudia vedení k čistým mravom, aby postupne<br />

mohli byť dovedení k ponímaniu svetlej Pravdy. Odvážne<br />

ide Zoroaster svojou cestou. V pravý čas nachádza<br />

spoločníkov, ktorých potrebuje pre svoje dielo; prijíma<br />

pomoc a pokyny z vyšších sfér a vnútorne rastie so<br />

svojou úlohou. Ľud Iránu dozrieva; stáva sa schopným<br />

poňať prikázania, ktoré Zoroaster prijal zo Svetla, a využiť<br />

ich v činorodom živote.<br />

V starobe spisuje Zoroaster to, čo mal možnosť<br />

z múdrosti Svetla prijať v zjavení a čo vrcholí vo zvestovaní<br />

pomocníka, „Saoshyanta“ v čase posledného súdu.<br />

Používa pritom obraznú reč, ktorú stále viac rozširuje<br />

a ryje do tenkých kamenných doštičiek.<br />

Hodnota knihy „Zoroaster“ spočíva v kráse jazyka<br />

a objasňovaní historických procesov, ale najmä v prežití<br />

veľkosti a múdrosti Božieho vedenia, ktoré každému<br />

národu posiela takého pripravovateľa cesty zvestujúceho<br />

Pravdu, akého tento národ potrebuje, aby dozrel.<br />

KNIHY O OSUDOCH PRIPRAVOVATEĽOV CESTY<br />

Knihy o pripravovateľoch cesty umožňujú vytušiť veľké a jednotné vedenie, pomocou ktorého malo byť<br />

ľudstvo v priebehu tisícročí postupne privedené k poznaniu Svetla.<br />

Náuky, kedysi prinesené ich prostredníctvom, boli ľudstvu dané Bohom. Boli presne prispôsobené<br />

jednotlivým národom a krajinám a sformované s ohľadom na ich vtedajšiu duchovnú zrelosť.


Koľko voľného času získava ten, kto sa nestará,<br />

čo hovorí, robí alebo zamýšľa jeho blížny,<br />

ale usiluje sa, aby práve to, čo robí sám, bolo spravodlivé,<br />

bohumilé alebo vôbec dobré.<br />

Neobzeraj sa po čiernych povahách okolo seba,<br />

zamier priamo k cieľu svojej dráhy a nerozptyľuj sa!<br />

Marcus Aurelius Antoninus: Hovory so sebou

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!