Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
0 1<br />
0 1<br />
1/2004 Svět Grálu<br />
Svět Grálu<br />
9 771614 513002<br />
říjen – prosinec 2004 · číslo 1<br />
strana 10<br />
Jak to, že žijeme po smrti?<br />
Objev aury<br />
strana 15<br />
Řeč ledových krystalů<br />
strana 31<br />
Ježíš Kristus: „Já však vám pravím...“<br />
„Život je jen náhoda...“ ?<br />
Neviditelná síť osudu<br />
9 771614 512005<br />
1/2004 Svet Grálu<br />
strana 34<br />
Hledání dětí z minulosti<br />
příběh Jenny Cockell<br />
Svet Grálu<br />
Duchovní souvislosti v životě<br />
október – december 2004 · číslo 1<br />
Ako to, že žijeme po smrti?<br />
strana 38<br />
cena 78 Kč<br />
strana 10<br />
Objav aury<br />
strana 15<br />
Reč ľadových kryštálov<br />
strana 31<br />
Ježiš z Nazareta:<br />
„Ja vám však hovorím...“<br />
strana 34<br />
Stretnutie s deťmi z minulosti<br />
príbeh Jenny Cockellovej<br />
strana 38<br />
cena 87 Sk<br />
Svět Grálu<br />
www.svet.gralu.cz<br />
„Život je len náhoda...“ ?<br />
Neviditeľná sieť osudu<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk<br />
Svet Grálu<br />
Časopis<br />
pre tých, ktorí hľadajú<br />
v náhodách súvislosti,<br />
v súvislostiach zmysel<br />
a v zmysle múdrosť.<br />
Časopis Svet Grálu,<br />
ktorý vychádza súčasne aj<br />
v češtine, nadväzuje na nemecký<br />
Gr alsWelt a francúzsky<br />
Monde du Graal, ktoré<br />
si vo svojich krajinách získali už<br />
tisíce stálych čitateľov.<br />
Svet Grálu vychádza<br />
štyrikrát ročne. Informácie<br />
o predplatnom nájdete v prílohe<br />
alebo na internete:<br />
www.svetgralu.sk<br />
V ďaľšom čísle časopisu:<br />
titulná téma: Tri dimenzie lásky •<br />
Sú rozvody nezmyselné? •<br />
Kráľovná zo Sáby •<br />
Najväčší dar Vianoc •<br />
Päť stĺpov Ježišovho učenia •<br />
Živá voda Viktora Schaubergera •<br />
vychádza už 1. decembra 2004<br />
január – marec 2005 · číslo 2<br />
2/2005 Svet Grálu<br />
Svet Grálu<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
január – marec 2005 · číslo 2<br />
Sú rozvody nezmyselné?<br />
strana 10<br />
Kráľovná zo Sáby<br />
strana 15<br />
Najväčší dar Vianoc<br />
strana 31<br />
Päť sĺpov Ježišovho učenia<br />
strana 34<br />
Živá voda Viktora Schaubergera<br />
strana 38<br />
cena 87 Sk<br />
Tri dimenzie lásky<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk
Svet Grálu · 1/2004<br />
ŽIVOT<br />
Slabosť zvyku 5<br />
CIVILIZÁCIA<br />
Nenávisť k symbolom 8<br />
KNIŽNÁ UKÁŽKA<br />
R. Steinpach: Ako to, že žijeme po smrti? 10<br />
UMENIE<br />
Albrecht Dürer: Melanchólia 12<br />
VÝSKUM<br />
Objav aury<br />
Obklopuje naše telá<br />
neviditeľný energetický<br />
obal? Je možné vyžiarovanie<br />
živých bytostí merať? 15<br />
SPOLOČNOSŤ<br />
Zákony stvorenia a zákony ľudí 20<br />
TÉMA<br />
Neviditeľná sieť osudu<br />
Je všetko určené<br />
dopredu? Alebo máme<br />
svoj osud vo vlastných<br />
rukách? 24<br />
POVIEDKA<br />
O službe Bohu 29<br />
FOTOGRAFIE<br />
Reč ľadových kryštálov<br />
Japonský vedec dr. M. Emoto<br />
ukazuje, ako naše city<br />
a myšlenky ovplyvňujú<br />
fyzickú ralitu. 31<br />
OSOBNOSŤ<br />
Ježiš Kristus: „Ja vám však hovorím…“ 34<br />
REINKARNÁCIA<br />
Stretnutie s deťmi z minulosti… 38<br />
NÁZORY<br />
Osud a viera 41<br />
ZÁVEROM...<br />
Túžba po Svetle 42<br />
Milí čitatelia,<br />
na slovenský trh prichádza prvé číslo<br />
slovenského vydania medzinárodného<br />
časopisu Svet Grálu (vychádza od r. 1996<br />
v nemčine, v súčasnosti aj vo francúzštine<br />
a v českej mutácii takmer identickej<br />
so slovenskou). Jeho zameranie je v periodickej<br />
tlači neobvyklé. Ako už hovorí<br />
podtitul, prináša najmä témy odkrývajúce<br />
duchovné súvislosti života. Čo je to duch?<br />
Tento pojem sa väčšinou spája s náboženstvom<br />
alebo s kultúrou, niekedy s liečiteľstvom,<br />
astrológiou, výkladom snov. Ako<br />
pomoci k duchovnému pokroku sa na verejnosť<br />
ponúkajú rôzne techniky telesných<br />
a mentálnych cvičení, ktoré majú priniesť<br />
vnútornú harmóniu, či rozšírenie vedomia.<br />
Duchovná tematika „je v kurze“. Niet<br />
sa čo diviť. Sme obklopení nie vždy prívetivým<br />
okolím, stiesnení mnohými dejmi<br />
tohto viditeľného sveta, preto túžime<br />
povzniesť sa nad to všetko, aspoň v myšlienkach.<br />
Hľadáme, povedané slovami<br />
Krista, „pokoj, ktorý nie je z tohto sveta“.<br />
Vráťme sa však k otázke: Čo je to duch?<br />
V našom chápaní je to to, čo sa prejavuje<br />
denne a každú hodinu osobnými vlastnosťami,<br />
povahou človeka. Je všetkým<br />
tým, čo presahuje čisto rozumové, analytické<br />
myslenie. Má schopnosť bleskovo<br />
zvažovať problémy a situácie vnútorným<br />
cítením, čo sa bežne označuje ako intuícia.<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
EDITORIÁL<br />
4<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
Aj rozpor medzi nutnosťou podriadiť sa hmotnej realite a túžbou po ťažko<br />
definovateľnej osobnej slobode je prejavom ducha. Najmä v mladosti vystupuje<br />
do popredia s vedomou či nevedomou kritikou všetkého, čo sa rozchádza<br />
s ideálmi. Vtedy sa ešte nezdajú nedosiahnuteľnými pojmy ako spravodlivosť,<br />
dobro alebo večnosť. Čo to všetko má však spoločné s dnešným svetom a jeho<br />
problémami? Myslím si, že žiaden človek nemôže v živote nájsť trvalé uspokojenie,<br />
ak jeho vnútro nie je v harmónii, ak nehľadá niečo viac než materiálne<br />
výhody. Taký život môže síce priniesť krátkodobý úspech, skôr či neskôr však<br />
prináša stratu niečoho podstatnejšieho. Nevyváženosť v akomkoľvek smere<br />
prináša zmätok a to sa potom musí odraziť aj vo vzťahoch medzi ľuďmi, v rodine<br />
a nakoniec úplne všade.<br />
Kde potom načerpať silu k tomu, aby sa ideály celkom neutopili v mene<br />
niečoho „reálneho“? Jedine vo vlastnej duši, kde má prístup len každý sám.<br />
Hodiny stíšenia potom pozvoľna prinášajú obnovené prežívanie sveta, kde<br />
vládne duch. Niekomu k tomu môže pomôcť meditácia, niekomu modlitba,<br />
inému vnímanie prírody alebo umeleckého diela. Je dobré, keď pritom človek<br />
dospeje od viery k presvedčeniu a naučí sa za všetkými udalosťami vidieť<br />
pôsobenie ducha.<br />
V mnohých stredovekých legendách sa objavuje ako cieľ tohto večného hľadania<br />
pojem Grál. Bol zobrazovaný ako drahokam vyžarujúci tajomnú silu,<br />
vo Wagnerovom Parsifalovi je posvätnou nádobou, do ktorej prúdi sila Stvoriteľa.<br />
Grál je zdrojom inšpirácie pre všetkých pútnikov na Ceste. Preto Svet<br />
Grálu ako názov pre časopis, ktorý má prinášať duchovné povzbudenie.<br />
Našou ambíciou je prinášať v neobvyklom rozsahu poznatky z oblastí, ktoré<br />
posúvajú hranice ľudského bytia ďaleko za bežne uznávanú skutočnosť.<br />
Predkladané články okrem iného čitateľom približujú prekvapujúce závery<br />
medzinárodne akceptovaného vedeckého výskumu: Dozviete sa, ako dokážu<br />
vedci na základe vyžarovania biofotónov „merať auru“ živých organizmov. Na<br />
fotografiách ľadových kryštálov uvidíte, ako dokáže obyčajná voda „zachytiť“<br />
a zobraziť ľudské myšlienky. Možno Vás zaujíma, čo prežívajú ľudia v štádiu<br />
klinickej smrti, alebo, či existuje medzi zvieratami telepatia. Z netradičného<br />
uhla pohľadu Vám priblížime témy partnerských a rodinných vzťahov: Čo<br />
sú to tri dimenzie lásky? Sú rozvody nezmyselné? Ako pomôcť deťom, aby si<br />
vytvárali o živote zdravý úsudok? Nakoľko ovplyvňuje zdravie disharmónia<br />
v rodine? Aké sú zásady správnej komunikácie medzi ľuďmi? A dotkneme sa<br />
aj oblasti, ktorá je často považovaná za výlučnú doménu teológov a filozofov:<br />
Akú úlohu hrá v ľudskom bytí osud a čo je to slobodná vôľa? Ak existuje vyššia<br />
spravodlivosť, prečo trpí tak mnoho nevinných ľudí? Má v duchovných<br />
otázkach svoje miesto prísna logika?<br />
To je len niekoľko z tém, s ktorými sa v našom časopise budete môcť stretávať.<br />
Zo začiatku budeme využívať v hojnej miere výsledky dlhoročnej práce<br />
našich zahraničných kolegov. Postupne budeme uverejňovať stále viac autorských<br />
článkov a dáme priestor osobnostiam z nášho prostredia, ktoré majú<br />
k predkladanému obsahu viac než len teoretický vzťah. Neponúkame návody<br />
na život, ale celkom iste podnety na zamyslenie. Sami budete môcť posúdiť,<br />
nakoľko je nami prezentovaný pohľad na svet objavný a či môže byť pozitívnou<br />
súčasťou Vášho života.<br />
Roman Levický, 4. 8. 2004<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote.<br />
číslo 1/2004, vyšlo 1. 10. 2004.<br />
Redakcia:<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
telefón 055/678 6420<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík, Košice<br />
Roman Levický (šéfredaktor), Košice<br />
Rastislav Podivinský, Trenčanské Teplice<br />
Anna Štefková, Zlín<br />
Artur Zatloukal st., Brno<br />
Artur Zatloukal ml., Brno<br />
Jazyková úprava:<br />
Jana Sejáková, Stupava<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Alena Anettová, Edith Bartko, Ján<br />
Dobrota, Ľuba Dvornická, Júlia Faberová,<br />
Peter Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš<br />
Látal, Rastislav Podivinský, Andrea<br />
Stúpalová, Hana Šimková, Žaneta<br />
Štefaničková, Kvetka Viskupičová, Igor<br />
Vojtek, Dana Zlatohlávková<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, s. r. o.,<br />
Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, s. r. o.<br />
Redakcia a administrácia SG<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Grafika:<br />
Zdeněk Bohdanecký, Praha<br />
Marek Frank, Brno<br />
Pavel Patloch, Karviná<br />
Martin Pukančík, Košice<br />
Tlač:<br />
Slovenská Grafia a.s., Bratislava<br />
Ilustrácie:<br />
ISIFA (1, 3, 25, 26), Fotobanka.cz (24),<br />
M. Průšová, MUDr. J. Palouček (3, 19),<br />
Monde du Graal (17). Ostatné obrázky<br />
GralsWelt a redakcia.<br />
Fotografia na zadnej strane obálky:<br />
Otto Hauck, Brno<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo 87 Sk.<br />
Predplatné (4 čísla) 320 Sk.<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />
nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004.<br />
Český Svět Grálu<br />
je možné objednať si na adrese:<br />
Nováčkova 26, 614 00 Brno,<br />
www.svet.gralu.cz.<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk
ŽIVOT<br />
Slabosť<br />
zvyku<br />
Prečo nás brzdí toľko<br />
„samozrejmostí všedného dňa“<br />
a čo s tým môžeme urobiť<br />
Zvykli sme si pokladať sa za<br />
slobodných jedincov, ktorí<br />
sú schopní neobmedzene<br />
používať vlastnú vôľu. Radi<br />
veríme, že všetko riadime<br />
silou svojho ducha a dokážeme<br />
kráčať výlučne cestami,<br />
ktoré sme si sami zvolili.<br />
Toto zdanie však klame,<br />
pretože sme v skutočnosti<br />
často v mnohých ohľadoch<br />
závislí. Pritom vôbec nemusí<br />
ísť len o klasické sklony<br />
a vášne. Aj mnohé malé samozrejmosti<br />
všedného dňa<br />
spôsobujú často výraznú<br />
vnútornú spútanosť. Ale čo<br />
robiť, aby sila zvyku neviedla<br />
k slabosti ducha?<br />
Neuvedomené<br />
mechanické<br />
siahnutie do škatule s chrumkavým<br />
pečivom, rutinný postoj<br />
k dieťaťu, ktoré túži po pozornosti,<br />
hlboko vrytá reakcia na žobráka,<br />
ktorý nás osloví na ulici: kto dôkladne<br />
pozoruje sám seba, objaví<br />
veľmi rýchlo množstvo „pevne<br />
zakotvených postojov“ alebo „milých<br />
zvykov“, ktoré charakterizujú<br />
všedný život a svedčia o veľmi malom<br />
duchovnom vedomí alebo slobodnom<br />
rozhodovaní vôle. Asi sme<br />
predsa iba „živočíchovia zvykov“.<br />
Zdá sa, že táto skutočnosť je čiastočne<br />
podmienená aj biologicky.<br />
Telesný mozog – ako služobník ducha,<br />
teda nehmotného jadra človeka<br />
– uskutočňuje mnohé činnosti<br />
automaticky bez toho, aby sme si<br />
to uve domovali. Mozog koordinuje<br />
a riadi telesné funkcie – od rytmickej<br />
činnosti srdca cez dýchanie až<br />
po trávenie – a vyvoláva myšlienky<br />
a pocity, ktoré vychádzajú z pudov<br />
našej telesnosti: hlad, smäd, túžbu<br />
po sexuálnej činnosti atď. Táto „biologická<br />
samostatnosť“ funguje podľa<br />
preukázaných lekárskych poznatkov<br />
v celom tele. V ľudskom organizme<br />
existujú dve oddelené nervové dráhy<br />
pre riadenie pohybov – na jednej<br />
strane pre pohyby jednoznačne riadené<br />
vôľou – tieto bežia po tzv. „pyramídovej<br />
dráhe“, a na druhej strane<br />
pre automatické pohyby, ktoré idú po<br />
vlastných dráhach – hovorí sa o „extrapyramidálne-motorických<br />
nervových<br />
dráhach“. Keď napríklad zoberie<br />
hudobník svoj hudobný nástroj<br />
so samozrejmosťou do rúk a všetky<br />
pohyby vykonáva bez premýšľania,<br />
nervové riadenie nejde po pyramídovej<br />
dráhe.<br />
Na telesnej úrovni sa teda mnohé<br />
deje samé od seba; uvedomíme si to až<br />
vtedy, keď o tom začneme premýšľať,<br />
alebo keď sa začnú problémy. Potom<br />
telo volá prostredníctvom informačného<br />
systému bolesti „vyššiu inštanciu“,<br />
„domáceho pána“ (alebo domácu<br />
paniu), pretože je nutné zasiahnuť, je<br />
potrebné zapojiť naše vedomie!<br />
Konanie a postoj<br />
Fyzický život človeka skutočne<br />
určuje prevažne „samostatne“<br />
jeho telo. Ale aj životné úseky vyhra-<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
ŽIVOT<br />
dené vedomému pôsobeniu ducha<br />
pri bližšom pozorovaní vyzerajú až<br />
prekvapivo nevedome prežité. Všedný<br />
deň je oveľa viac zaplnený radom<br />
nespočítateľných malých obyčajov,<br />
rutinou. Každé viac či menej vedomé<br />
zvykové konanie – od ranného<br />
umývania až po počúvanie večerných<br />
televíznych správ – ovplyvňuje<br />
tiež naše životné postoje.<br />
Prečo je to tak? Súvislosti sú zrejmé:<br />
ide o úľavu pre ducha. Život nás<br />
denne stavia pred mnohé rozhodnutia,<br />
ktorými sa stále musíme vedome<br />
zaoberať. Aby sa tento proces<br />
zjednodušil, skrátil, urýchlil, aby<br />
naše duchovné kapacity neboli premárnené<br />
v každodenných samozrejmostiach,<br />
pomáha pri rozhodovaní<br />
mozog ako „služobník ducha“ na<br />
základe doterajších zvyklostí. Dalo<br />
by sa teda povedať, že v základoch<br />
každého nového konania leží starý<br />
postoj. A tak niekto venuje žobrákovi<br />
na okraji cesty už vopred málo<br />
pozornosti, pretože mal pravdepodobne<br />
kedysi s týmito „otrhancami“<br />
nemilú skúsenosť, zatiaľ čo niekto<br />
iný s najväčšou samozrejmosťou vytiahne<br />
peňaženku, pretože je jednoducho<br />
naučený pomáhať iným.<br />
Na tomto príklade je však aj vidieť,<br />
že požehnanie toho, keď mozog nám<br />
na uľahčenie vykonáva automatické<br />
rozhodnutia dopredu, môže byť tiež<br />
kliatbou. Konanie, ktorému chýba<br />
zmysel a ktoré pohŕda človekom,<br />
totiž vytvára jemu zodpovedajúci<br />
postoj – a to nie je dobrá východisková<br />
pozícia z hľadiska budúceho<br />
rozhodovania. Okrem toho rutina,<br />
hlavne tá, ktorú pestujeme s veľkou<br />
chuťou, podporuje vznik sklonov<br />
a závislostí. Tak môžu zlé zvyky<br />
zaviniť napríklad príliš veľkú kritickosť,<br />
netoleranciu, závisť alebo<br />
túžbu vedieť všetko lepšie bez toho,<br />
aby to dotyčný spozoroval. Kliatba<br />
spočíva v tom, že nesprávne sa stalo<br />
súčasťou osobnosti, stalo sa posto-<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
jom, ktorý určuje ďalšie rozhodnutia,<br />
a dotyčný sa tak zároveň stáva<br />
stále neslobodnejším a závislejším.<br />
Loď svojho života<br />
riadime sami...<br />
Ale nemusí to tak byť. Podstata<br />
(vlastné jadro) človeka, duch,<br />
totiž môže určovať smer, ktorý riadi<br />
loď jeho života. Každé rozhodnutie,<br />
každé konanie vedie síce k určitému<br />
postoju, ale naopak, náš postoj, teda<br />
to, čo sme si vopred vytvorili, nemusí<br />
viesť k nejakému konaniu. Do<br />
tohto procesu sa dá vedome zasiahnuť!<br />
Môžeme sa rozhodnúť, že žobrákovi<br />
navzdory doterajším zvykom<br />
vhodíme voľačo do klobúka, alebo<br />
že neprejdeme nevšímavo okolo starej<br />
dámy s ťažkou nákupnou taškou.<br />
Konanie odporujúce vlastným zvykom<br />
ovplyvňuje tiež postupne náš<br />
postoj.<br />
Kľúč na prekonanie rutiny alebo<br />
(seba)zničujúcich návykov leží v našich<br />
rukách a existuje dobrá stratégia,<br />
ako tento kľúč – teda duchovný potenciál<br />
– cieľavedome použiť.<br />
Skúste si položiť niekoľko nasledujúcich<br />
otázok:<br />
• Je to, čo konám s rutinou, skutočne<br />
zmysluplné? Nemohol by som<br />
to, čo robím, robiť aj inak? Hoci byť<br />
vľúdnejší pri telefonovaní? Trochu<br />
častejšie sa usmiať? Viac sa pohybovať<br />
na čerstvom vzduchu? Každý bez ťažkostí<br />
nájde veci, ktoré sa dajú zmeniť<br />
k lepšiemu – pokiaľ už beztak presne<br />
necíti, kde to škrípe.<br />
• Určité rutiny je dobré vedome<br />
nahradiť inými, zmysluplnejšími. Napríklad<br />
tridsať minút každodenného<br />
popoludňajšieho sledovania „veľavýznamnej“<br />
televíznej talk-show vymeniť<br />
za prechádzku v prírode. Kto<br />
vedome vsadí nový „stavebný kameň“<br />
do behu svojho života, ten urobí niečo<br />
dobré nielen pre seba, ale posilňuje aj<br />
nový postoj. Popoludňajšia prechádzka<br />
ho čoskoro nebude stáť žiadne premáhanie,<br />
naopak, prinesie radosť. Nejeden<br />
sa potom sám seba spýta, prečo<br />
mu táto myšlienka nenapadla už oveľa<br />
skôr. Bude potom chcieť trebárs vidieť<br />
viac prírodných krás, podnikať<br />
pravidelné horské túry, začne spoznávať<br />
nových ľudí s inými záujmami atď.<br />
Krok za krokom tak nové správanie<br />
popri navyknutom vytvára nový postoj,<br />
ktorý spätným pôsobením posilní<br />
slobodnejšie správanie.<br />
• Tato stratégia výmeny „stavebných<br />
kameňov rutiny“ sa môže použiť<br />
na každú životnú zmenu a byť tak<br />
kráľovskou cestou dokonca i na prekonávanie<br />
závislostí. V tomto prípade<br />
je síce najprv dôležité, aby po „fáze<br />
rozhodnutia“, teda po vážnom úmysle<br />
urobiť niečo proti závislosti, nasledovala<br />
„fáza uskutočnenia“, ale ide vždy<br />
aj o to, aby sa v tom vytrvalo, aby sa<br />
dosiahnuté udržalo. Na čin – zrieknutie<br />
sa návykových prostriedkov – a na<br />
následné úsilie – udržať stav bez nich –<br />
má nový poriadok správania sa rozhodujúci<br />
význam. Nestačí chcieť rieku<br />
utesniť priehradnou nádržou, pretože<br />
sa doteraz sila vody zneužívala. Hrádza<br />
by sa nevyhnutne niekde pretrhla.<br />
Je nutné postarať sa o nové riečište, pretože<br />
sily, ktoré nami pretekajú, môžeme<br />
iba riadiť a viesť, ale nie zadržať.<br />
• Staré, nevhodné časti skladačky<br />
z celkového obrazu životných zvykov<br />
sa dajú postupne nahradzovať novými,<br />
vhodnými, zmysluplnými. Lenže<br />
zatiaľ čo v hĺbke svojho srdca vždy<br />
vieme, čo by bolo správne a zmysluplné,<br />
býva niekedy tichý vnútorný hlas<br />
nášho ducha prehlušený hlasnejšími<br />
rozumovými argumentmi a známy<br />
vnútorný dialóg medzi „ja“ , ktoré sa<br />
usiluje o ideál, a „protihráčom s konskou<br />
nohou“ sa rozbieha:<br />
„Behať v lese je predsa zdravšie ako<br />
lenivo civieť na obrazovku!“ – „Ale<br />
nemám vari právo na trochu pohody<br />
a uvoľnenia? Okrem toho by som mo-
ŽIVOT<br />
hol niečo zmeškať!“ – „Ale ja sa chcem<br />
prekonať. To som si predsavzal a som<br />
to povinný urobiť kvôli svojmu rozvoju!“<br />
– „Ale práve v tejto talk-show ide<br />
často o zaujímavé rozhovory i o duchovné<br />
veci. Tu by som sa mohol niečo<br />
naučiť!“ – „Predsa len si myslím, že<br />
behanie by bolo lepšie!“ – „Behať sa dá<br />
vždy, ale televízny program je len v určitom<br />
termíne. Keď to odložím na inokedy,<br />
neznamená to, že som to zrušil!“<br />
Vo väčšine prípadov je práve toto jeden<br />
z častých spôsobov, ako sa vrátiť<br />
k svojim starým návykom. Bez dôslednosti<br />
sa nedá nájsť cesta, ako sa<br />
zbaviť nepríjemných zvykov a už vôbec<br />
nie závislosti.<br />
Čo je zmysluplné?<br />
Argumenty nášho vnútorného<br />
„spoluhráča“ nie sú vždy tak jasne<br />
priehľadné. Niekedy môžeme byť<br />
skutočne postavení pred otázku, čo<br />
je vlastne zmysluplné alebo kde sa dá<br />
nájsť to nové, čo nahradí staré „stavebné<br />
kamene rutiny“. V tejto súvislosti<br />
sa dá poukázať na pozoruhodné<br />
rozprávanie o „najvnútornejšom zo<br />
všetkých vnútorných hlasov“ v knihe<br />
„Spôsob života a blaho“. Dr. Elizabeth<br />
Lukasová z Juhonemeckého<br />
inštitútu pre logoterapiu v nej uverejnila<br />
súhrn toho, ako spoznať, čo<br />
je zmysluplné. V úvode predniesla:<br />
„Nevychádzala som zo žiadnej teologickej<br />
alebo filozofickej knihy, ale zo<br />
svojej tvrdej práce s pacientmi, ktorí<br />
sa často váhavo pýtali, ako môžu pri<br />
svojich konfliktoch a dilemách nájsť<br />
priority a vniesť tak poriadok do<br />
svojho života.“<br />
„Čo je ted a zmysluplné? Zmysluplné<br />
je to,<br />
• o čom sa dá s určitosťou predpokladať,<br />
že to bude spôsobovať dobro,<br />
• čo prispieva k dobru všetkých zúčastnených,<br />
• čo je zbavené sebeckej motivácie,<br />
• čo je tu a teraz celkom konkrétne,<br />
• čo nekladie ani privysoké, ani príliš<br />
nízke požiadavky,<br />
• čo je v súlade s názormi skúsených<br />
blížnych,<br />
• čo človeku dodáva silu, aby to<br />
chcel.“<br />
K tomu sa dá dodať, že zmysluplné<br />
je to, čo zodpovedá vlastným schopnostiam<br />
a možnostiam, pretože tieto<br />
sú naším najdôležitejším výstrojom<br />
pre život. Existujú ľudia, ktorí sa pokúšajú<br />
robiť niečo, k čomu vôbec nemajú<br />
sklony, čo sa im nedarí, a to iba<br />
preto, že veria, že prekonanie samého<br />
seba im duchovne prospeje. Následkom<br />
toho je často trvalé preťažovanie,<br />
z čoho pramenia nespokojnosť<br />
a sebaobžaloby, alebo tiež pokrytectvo.<br />
Je nesprávne vytvoriť si najprv<br />
rozumový model bytia a myšlienkami<br />
sa s ním stotožniť a až potom sa ho pokúšať<br />
zladiť s vlastným založením. To<br />
nemôže fungovať. Činnosť vždy musí<br />
zodpovedať schopnostiam, konkrétne<br />
konanie musí byť pevne zakotvené<br />
v konkrétnom založení.<br />
Tento zásadný princíp neplatí len<br />
pre duchovné zdokonalenie jednotlivca,<br />
ale aj pre výstavbu akéhokoľvek<br />
spoločenstva. Kde nie sú základom<br />
pre spolupôsobenie schopnosti jednotlivých<br />
ľudí, tam chýba najdôležitejší základ<br />
pre angažovanosť a radosť z práce.<br />
Vo veľkých podnikoch sa s veľkou obľubou<br />
vytvárajú umelé štruktúry pre<br />
spoluprácu – mnoho riaditeľov kreslí<br />
vyrozumované organizačné diagramy.<br />
Ale všetko začne správne fungovať, až<br />
keď sa na všetky miesta nájde aj vhodný<br />
pracovník. Inak je nutné aj tú najrafinovanejšiu<br />
organizačnú schému<br />
prekresliť, prispôsobiť biologickým<br />
skutočnostiam. Takže by sa dalo povedať<br />
(ako je to trebárs v Rakúsku na<br />
každom väčšom pracovisku): v spornom<br />
prípade neplatí plán architekta,<br />
ale prirodzené meradlo…<br />
Werner HUEMER<br />
Vystatoval som sa<br />
pred ľuďmi,<br />
že ťa poznám.<br />
Vidia tvoje obrazy<br />
vo všetkých mojich<br />
dielach.<br />
Prichádzajú za mnou<br />
a pýtajú sa ma:<br />
„Kto je to?“<br />
Neviem, ako by som im<br />
odpovedal. Hovorím:<br />
„Naozaj neviem<br />
povedať.“<br />
Hania ma a pohŕdavo<br />
odo mňa odchádzajú.<br />
A ty tu sedíš<br />
a usmievaš sa.<br />
Rozprávam o tebe svojím<br />
neustálym spevom.<br />
Moje srdce prekypuje<br />
tajomstvom.<br />
Prichádzajú a pýtajú sa ma:<br />
„Povedz, aký to má<br />
všetko význam?“<br />
Neviem, ako by som im<br />
odpovedal. Hovorím:<br />
„Ach, ktože vie, aký!“<br />
Smejú sa a odchádzajú<br />
s hlbokým pohŕdaním.<br />
A ty tu sedíš<br />
a usmievaš sa.<br />
Rabindranáth Thákur: Gitándžali.<br />
Prel. N. A. Zoberi a Ľ. Feldek. (Z knihy<br />
Rabindranáth Thákur: Stroskotanci,<br />
Slovenský spisovateľ 1971.)<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
CIVILIZÁCIA<br />
NENÁVISŤ<br />
K SYMBOLOM<br />
Vroku 2001 priniesli médiá<br />
správu, že navzdory energickým<br />
protestom z mnohých<br />
(aj moslimských) krajín boli<br />
v afgánskom Bamiáne strhnuté<br />
obrovské sochy Budhu, do tej doby<br />
najväčšie na svete. Za týmto činom<br />
údajne stáli členovia radikálneho<br />
hnutia Taliban, ktorí<br />
chceli v barbarskom<br />
záchvate<br />
ničivosti a ešte pred zničujúcimi<br />
útokmi USA vytýčiť míľnik pre<br />
„nezadržateľné víťazstvo“ svojej<br />
ideológie. Avšak nenávisť k náboženským<br />
alebo politickým symbolom<br />
nie je v žiadnom prípade<br />
nová. Siegfried Hagl podáva prehľad<br />
o tom, že k ničeniu, ktoré poháňala<br />
nenávisť, opakovane<br />
dochádzalo aj v minulosti.<br />
Víťazi si vždy privlastňovali majetok<br />
porazených a aby ich ponížili,<br />
nezriedka ničili to, čo bolo porazeným<br />
najposvätnejšie, napríklad<br />
náboženské alebo politické symboly.<br />
V starom Egypte nechával faraón<br />
odstraňovať z chrámov mená a sochy<br />
predchodcov, ktorí upadli do<br />
nemilosti; v antike sa mŕtve telá zomrelých<br />
nepriateľov vynášali z hrobov<br />
a spaľovali alebo sa ničili chrámy<br />
dobytých miest.<br />
Kresťanskí misionári (Bonifacius<br />
v roku 724) zoťali Donarov<br />
8<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
CIVILIZÁCIA<br />
dub (Donar bol germánsky boh<br />
hromu), rozbíjali modly alebo pálili<br />
„kacírske“ spisy, ale aj staroamerické<br />
texty, ktoré nevedeli prečítať.<br />
Tí, ktorí sa odchyľovali od oficiálneho<br />
názoru cirkvi, ako napríklad<br />
husiti, ničili obrazy svätých a kríže<br />
s Kristovým telom, ateisti ničili kostoly<br />
a kláštory (napríklad po Veľkej<br />
októbrovej revolúcii) a víťazní politici<br />
dávali po prevrate odstraňovať<br />
výsostné znaky a sochy predchádzajúcej<br />
vlády.<br />
BOJ O NÁBOŽENSKÝ OBRAZ<br />
Kedysi sa ostro diskutovalo<br />
o tom, či sa smú uctievať náboženské<br />
symboly. V priebehu stáročí<br />
vznikol množstvo teologických<br />
teórií, ktoré môžeme spomenúť len<br />
krátko. V starom židovstve (a neskôr<br />
v islame) sa prísne dodržiavalo<br />
druhé prikázanie:<br />
„Nebudeš mať iných bohov okrem<br />
mňa! Neurobíš si vyrezávanú modlu<br />
ani podobu ničoho, čo je na nebi<br />
hore, čo je na zemi dolu, alebo čo<br />
je vo vode pod zemou! Nebudeš sa<br />
ničomu takému klaňať, ani tomu<br />
slúžiť...“ (Tretia kniha Mojžišova<br />
26)<br />
V Rímskej ríši sa uctievali obrazy<br />
cisára a prvým kresťanom nerobilo<br />
nijaké starosti modliť sa pred obrazom<br />
Ježiša. Bola však potrebná<br />
rafinovaná teologická slovná akrobacia,<br />
aby sa ospravedlnil kult<br />
napriek tomu, že biblické slová<br />
Starého zákona znejú jednoznačne.<br />
Cirkevní otcovia diskutovali,<br />
či a ako je odôvodniteľná kultová<br />
hodnota obrazov; či má obraz Ježiša<br />
vystupovať ako symbol, alebo či<br />
má prostredníctvom svojej podoby<br />
podiel na ľudskej a božskej podstate<br />
Syna Božieho, a tým je svätý.<br />
Vznikol spor o hodnote a význame<br />
kresťanských obrazov, dokonca<br />
došlo k ich dôslednému ničeniu,<br />
napríklad v Byzantskej ríši v ôsmom<br />
storočí pri tzv. „ikonoklazme“<br />
(obrazoborectve). Cisár Lev III. zakázal<br />
vtedy rozšírené uctievanie<br />
ikon. Pravdepodobne mu išlo viac<br />
o jeho moc nad cirkvou než o ikony<br />
a možno v tom hral rolu aj boj biskupov<br />
Ríma a Byzancie o hodnosť<br />
hlavy cirkvi.<br />
Voči pohanským obrazom chýbala<br />
kresťanská tolerancia. Vyzeralo<br />
to podobne ako v prípade dnešného<br />
Talibanu. „Diabolská vec“ musela<br />
byť zničená, pohanské svätyne –<br />
údajne zasvätené démonom – spálené.<br />
Nakoniec boli v štvrtom storočí<br />
zakázané pohanské náboženstvá<br />
a kultové miesta boli zničené alebo<br />
prestavané na kresťanské kostoly.<br />
Za vykonávanie pohanských kultov<br />
hrozil trest smrti.<br />
UMENIE V SLUŽBE VIERY<br />
k chceš byť dokonalý, choď,<br />
„Apredaj, čo ti patrí, rozdaj chudobným,<br />
a budeš mať poklad v nebi;<br />
potom príď a nasleduj ma.“ (Matúš<br />
19,21)<br />
Predať celý svoj majetok a peniaze<br />
dať chudobným – takú tvrdú požiadavku<br />
voči bohatým nešlo presadiť.<br />
Preto cirkevní otcovia hľadali<br />
od štvrtého storočia kompromisy:<br />
kto nechcel dať všetko chudobným,<br />
a tým Kristovi, ten mal odovzdať<br />
aspoň časť. Zatiaľ čo v dobe raného<br />
kresťanstva boli také dary, nadácie,<br />
dedičstvá a závete hlavne v prospech<br />
chudobných, vyvinul sa v stredoveku<br />
názor, že „duchovný chlieb“ nie<br />
je menej dôležitý než ten pozemský,<br />
a že teda zakladanie kláštorov, kostolov,<br />
chrámov, kaplniek, oltárov či<br />
náboženských obrazov nie je menej<br />
záslužné než milodary chudobným.<br />
Kto nemohol cirkvi darovať žiadnu<br />
stavbu, ten sa v rámci svojich možností<br />
podieľal aspoň na vnútornej<br />
výzdobe, takže sa „kostolné ozdoby“<br />
stali zvláštnou formou „odpustkov“.<br />
Umelecké remeslá a umenie v službe<br />
náboženstvu zažívali v stredoveku<br />
rozkvet a v tej dobe vytvorené diela<br />
dodnes svedčia o hlbokej a nám už<br />
dnes cudzej zbožnosti.<br />
Zvlášť v období od 12. do 16. storočia<br />
sa veľká časť majetku celej<br />
spoločnosti vynakladala na rozvoj<br />
kresťanského umenia. Dominantami<br />
miest boli katedrály, v každej<br />
dedine stál kostol a krajina bola posiata<br />
kláštormi, kaplnkami a krížmi.<br />
Všeobecne rozšírený bol strach<br />
pred očistcom. Zbožným darom sa<br />
z neho človek mohol vykúpiť a napríklad<br />
financovať čítanie zádušnej<br />
omše „až do posledného súdu“.<br />
Nakoniec sa do vlastníctva cirkvi<br />
dostala taká veľká časť majetku, že<br />
to ohrozovalo fungovanie hospodárstva;<br />
v 13. storočí musel byť preto<br />
vydaný zákon, ktorý bol zameraný<br />
proti vlastníctvu pozemkov cirkevnými<br />
inštitúciami.<br />
Tento systém stredovekých predstáv<br />
o onom svete, strachu z očistca<br />
a pekla, spochybnil Lutherov spis<br />
„O dobrých činoch“ (1520). Luther<br />
veril v predurčenie a učil, že Boh od<br />
nás nepožaduje žiadne také skutky,<br />
ako je pôst, pútnické cesty alebo<br />
zakladanie oltárov a kostolov, ale<br />
len „vieru v Krista, ktorý nás svojou<br />
smrťou spasil“. Nadáciami, milodarmi,<br />
odpustkami alebo inými<br />
materiálnymi darmi nebolo podľa<br />
jeho presvedčenia možné vykúpiť si<br />
kráľovstvo nebeské.<br />
NIČENIE NÁBOŽENSKÝCH<br />
OBRAZOV V OBDOBÍ<br />
REFORMÁCIE<br />
Reformáciou sa kostoly v evanjelických<br />
krajinách zbavili<br />
všetkých zbytočných ozdôb, pretože<br />
nový prístup kresťanstva sa cel-<br />
9<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
CIVILIZÁCIA<br />
kom sústredil na Bibliu, na Sväté<br />
písmo. Veriaci sa mali vzdať obrazov,<br />
ktoré človeka len odvádzali od<br />
jadra viery.<br />
Väčšina ľudí v stredoveku boli<br />
analfabeti. Množstvo náboženských<br />
obrazov malo v tej dobe<br />
slúžiť výchove nevzdelaných a povzbudzovať<br />
ich k zbožnosti. Počas<br />
reformácie sa vďaka prekladom<br />
do národných jazykov a tlači stala<br />
Biblia prístupnou omnoho väčšiemu<br />
okruhu ľudí, ktorí už z veľkej<br />
časti vedeli čítať a písať; písmo<br />
vytlačilo obraz. Tak sa z protestantských<br />
kostolov odstránili obrazy<br />
a sochy, lebo veriaci sa mali<br />
sústrediť na to podstatné, na Písmo.<br />
Luther sám nebol fanatickým<br />
obrazoborcom. Dával síce odstraňovať<br />
z kostolov obrazy, z ktorých<br />
sa väčšina aj tak nehodila k novému<br />
učeniu (obrazy svätých, sošky<br />
Panny Márie atď.), nepožadoval<br />
však ich ničenie.<br />
No inde dochádzalo k ničeniu<br />
náboženských obrazov, k zlovoľnému<br />
alebo úradmi prikázanému<br />
systematickému ničeniu cirkevných<br />
umeleckých diel. Kalvín<br />
a Zwingli kázali proti vyobrazeniam<br />
pápežov a žiadali ich zničenie.<br />
Tak bolo zničených veľa<br />
obrazov, sôch a drevorezieb a celé<br />
krajiny (napr. vo Švajčiarsku alebo<br />
Holandsku) boli vyčistené od<br />
„modiel“. Že pritom z veľkej časti<br />
išlo o cenné kultúrne bohatstvo, si<br />
zrejme väčšina ľudí tej doby neuvedomovala.<br />
V katolíckom chápaní<br />
boli sakrálne obrazy obetované<br />
Bohu, a preto predstavovali svätené<br />
predmety. Kto zničil cirkevný<br />
obraz, dopustil sa svätokrádeže,<br />
teda previnenia zasluhujúceho<br />
smrť. Ako to bolo často v histórii<br />
náboženstva, odlišovalo sa nové<br />
učenie od starého tým, že „prelamovalo<br />
tabu“, teda že ospravedlňovalo<br />
konanie, ktoré sa v chápaní<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
staršieho náboženstva pokladalo<br />
za zločin. Pravoverný Žid nemohol<br />
Ježiša uznať ako živú časť z Boha;<br />
pravoslávny kresťan sa zhrozil, keď<br />
videl, že v katolíckom kostole stojí<br />
kňaz pri podávaní hostie chrbtom<br />
k oltáru; a katolík zasa pozeral na<br />
ničenie posvätených sakrálnych<br />
predmetov ako na pôsobenie diabla.<br />
Nám dnes môže padnúť zaťažko<br />
lipnúť na takých detailoch, ktoré<br />
podľa moderného chápania majú<br />
málo spoločného so skutočnou religiozitou,<br />
ale pred stáročiami boli<br />
také vonkajšie formy pre väčšinu<br />
ľudí veľmi dôležité.<br />
Odstraňovanie sakrálnych obrazov<br />
z kostolov bolo aj výrazom<br />
potrebnej zmeny, ktorú reformátori<br />
priniesli: odklon od strachu<br />
z onoho sveta; odvrátenie sa od<br />
mylných predstáv, že by si človek<br />
mohol vykúpiť večnú blaženosť<br />
pozemskými darmi, kúpou<br />
odpustkov alebo inými hmotne<br />
orientovanými činmi. Z tohto<br />
hľadiska bolo reformačné obrazoborectvo<br />
indikátorom zmeny<br />
náboženského vedomia. Ako pri<br />
všetkých revolúciách, aj v tomto<br />
prípade bolo priveľa zbytočného<br />
ničenia.<br />
V reformovaných komunitách<br />
sa vyvinulo nové chápanie kresťanského<br />
života. Zmyslové prežitie<br />
viery, ktoré neskôr chcela znovu<br />
sprostredkovať protireformácia<br />
prostredníctvom barokového štýlu,<br />
ustúpilo pred užšie vymedzeným<br />
učením, založeným na slovách<br />
z Biblie. Zrušením sviatkov venovaných<br />
svätým pribudlo za rok 30<br />
pracovných dní a vyvinula sa protestantská<br />
pracovná etika, ktorá<br />
aspoň čiastočne (napríklad u puritánov)<br />
videla v hospodárskom<br />
úspechu najlepší dôkaz kresťanskej<br />
životnej premeny...<br />
Siegfried HAGL<br />
Ako to, že žijeme<br />
po smrti<br />
a aký zmysel má<br />
život?<br />
ráťme sa ku knihe dr. Moodyho<br />
„V „Život po smrti“. Mnoho z osôb,<br />
ktorých sa pýtal, zažilo ešte viac ako<br />
stav „mimotelesnosti“. Len čo „hlbšie<br />
vnikli do ríše smrti“, mali podivuhodný<br />
zážitok. Pripadalo im, akoby sa kĺzali<br />
tmavou úžinou, akýmsi údolím či tmavou<br />
rúrou, tunelom. Čo ako ťažko je<br />
vyjadriť pocity z druhého sveta pozemskými<br />
pojmami, zúčastnení príznačne<br />
svorne hovorili o tom, že boli „vyťahovaní<br />
von,“ resp. pri svojom návrate do<br />
pozemského života „vťahovaní naspäť“.<br />
Tu máme teda už do činenia s nasledujúcim<br />
úsekom, s úsilím jemnohmotnej<br />
duše vzdialiť sa od astrálneho tela,<br />
teda s jej odpútaním sa od tohto tela.<br />
V týchto okamihoch prechodu, pohybu<br />
s úsilím vzdialiť sa, duch už nemôže vidieť<br />
ani pozemskými očami, ani očami<br />
astrálneho, ale ešte ani jemnohmotného<br />
tela, ktoré sa ešte len oslobodzuje.<br />
Preto má prechodne dojem tmy. Dá sa<br />
to prirovnať jazde výťahom, keď sme<br />
medzi dvoma poschodiami. Tu sa tiež<br />
nedá pozerať von, lež treba vyčkať, kým<br />
dorazíme na najbližšie poschodie.<br />
Skutočnosť, že toto najbližšie poschodie,<br />
do ktorého teraz duša vstupuje, je<br />
skutočne rýchlejšie sa zachvievajúci<br />
svet, podčiarkuje akustický zážitok,<br />
ktorý mali skúmané osoby pri tomto<br />
„vyťahovaní“. Počuli totiž hluk, ktorý<br />
im pripomínal zvonenie zvona, šumenie,<br />
hučanie, buchot. Potom sa náhle<br />
ocitli v jasnom svetle nového sveta a pozemské<br />
im zmizlo. Vstup duše do novej<br />
formy jej existencie sa podobá prelomeniu<br />
zvukovej bariéry. Prechádza do<br />
sveta rýchlejšieho zachvievania.<br />
Dôsledok tohto rýchlejšieho zachvievania<br />
je aj zmena pojmu času. Aj tu opäť
KNIŽNÁ UKÁŽKA<br />
vidíme základnú príbuznosť sna a smrti.<br />
Už vo sne sa často množstvo zážitkov nekryje<br />
s pozemským časom. Zdá sa nám,<br />
že sa nám snívalo oveľa dlhšie. Jedna<br />
z osôb, ktorých sa dr. Moody pýtal, zhrnula<br />
v tomto ohľade ešte ďalej siahajúci<br />
zážitok z onoho sveta jednou vetou: „Len<br />
čo človek opustí svoje pozemské telo, zdá<br />
sa, že sa všetko zrýchľuje.“<br />
Aj to je vlastne samozrejmé a nemohlo<br />
by to byť vôbec ináč. Jemnohmotné duševné<br />
telo je v dôsledku svojho rýchlejšieho<br />
vlastného pohybu ľahšie, teda<br />
priestupnejšie, a to prináša so sebou<br />
schopnosť vnímať viac zážitkov. Pretože<br />
všetko, čo sa deje, pôsobí na ducha<br />
cez menej hutný obal omnoho bezprostrednejšie.<br />
Je schopný v rovnakom<br />
čase vnímať omnoho viac ako my, to<br />
znamená, že môže viac prežiť, pretože<br />
všetko dianie dokáže hýbať duchom<br />
omnoho priamejšie. Ide tu vlastne<br />
o rovnaký zákon, aký môžeme pozorovať<br />
aj v pozemskom svete. Čím väčší<br />
počet kmitov má prúd, ktorý vkladáme<br />
do vedenia, tým viac hovorov ním<br />
môžeme súčasne prenášať; čím vyššej<br />
frekvencie je svetlo, ktorým robíme<br />
snímku, tým viac detailov nám táto<br />
snímka ukáže. Najzreteľnejším príkladom<br />
tohto javu je laserový lúč. Zdanlivo<br />
záhadný výrok, že „tisíc rokov je<br />
ako jeden deň“, má na prírodných zákonoch<br />
založené, ľahko pochopiteľné<br />
vysvetlenie v tejto zväčšenej schopnosti<br />
vnímania, ktorá je vlastná každému<br />
zrýchlenému pohybu.<br />
Zmenené vnímanie času na onom<br />
svete nám však veľmi zreteľne ukazuje,<br />
že nemáme správnu predstavu o pojme<br />
času. Obvykle chápeme čas ako minúty,<br />
hodiny, dni a roky. V podstate sú však<br />
iba mierou odvodenou od relatívneho<br />
pohybu Zeme okolo Slnka. Pritom<br />
všetci vieme, že nie je hodina ako hodina,<br />
že hodina radosti nám pripadá<br />
krátka, hodina bolesti nekonečná. Pri<br />
bohatom prežívaní sa nám zdá, že čas<br />
letí, ale ak čakáme nečinne, vlečie sa.<br />
Čas nie je to, čo ukazujú hodiny, čo<br />
ukazuje kalendár, ale bohatosť toho, čo<br />
v ňom stačíme prežiť a uložiť do svojho<br />
vnútra. Hugo von Hofmannsthal to vyjadril<br />
veľmi dobre, keď povedal: „Ten,<br />
kto prežíva, predlžuje si život.“<br />
Preto je také dôležité, že pomocou<br />
prežitia tých, ktorí nakrátko „zomreli“<br />
a priniesli nám svoje skúsenosti, sa nám<br />
dostáva toto poznanie do vedomia a prehlbuje<br />
sa. Znamená totiž už prvý krok<br />
k odpovedi na otázku, ktorú si ľudia<br />
kladú vždy znovu: „Aký zmysel má náš<br />
život?“ Vidíme: žiť znamená prežívať!<br />
V tejto súvislosti nadobúda zvláštny<br />
význam ďalšia skúsenosť, ktorú získali<br />
tí, ktorí sa mohli pohybovať medzi životom<br />
a smrťou. Zažili totiž, že na druhom<br />
svete platí iba iný druh poznania. Bolo<br />
to, tak to opisovali, hlbšie poznanie, takpovediac<br />
poznanie „s dušou“, ktoré sa<br />
vzťahuje na príčiny a súvislosti toho, čo<br />
„drží svet v jeho základoch pohromade“.<br />
Získať tento druh poznania, tak im povedali<br />
pomocníci na druhom svete, je to<br />
najdôležitejšie už aj tu na zemi. A to by<br />
nás malo podnietiť nielen k rozmýšľaniu,<br />
malo by nás to vyburcovať. Veď ukazuje,<br />
aké nesprávne je naše vzdelanie, koľko<br />
drahocenného času z nášho života venujeme<br />
učeniu vecí, ktoré sú v základe<br />
celkom nepodstatné.<br />
Tu totiž prebieha deliaca čiara medzi<br />
rozumom a duchom. Čo sa naučíme, je<br />
na osoh rozumu, uložené v bunkách<br />
nášho mozgu zostane s naším pozemským<br />
telom. Iba to, čo prežijeme a precítime,<br />
čo zapôsobí na ducha, vstúpi do<br />
nás, iba to si môžeme zobrať so sebou.<br />
Avšak jednostranným rozvíjaním rozumu<br />
trpí dnes celé ľudstvo. Vytvárame<br />
veľkolepé diela techniky, ale chýba nám<br />
schopnosť ovládať ich a využívať ich<br />
zmysluplne, pretože namiesto toho, aby<br />
sme sa dali viesť duchom, prenechali<br />
sme riadenie jeho pozemskému nástroju,<br />
rozumu. Tak zasahujeme všade do<br />
prírodného diania bez toho, aby sme<br />
vedeli predvídať následky, pretože nám<br />
chýba skutočné poznanie štruktúry<br />
tohto stvorenia. Otriasajúce poznanie<br />
Richard Steinpach<br />
Goetheho Fausta, žiaľ, nestratilo ani<br />
dnes nič zo svojej platnosti:<br />
„Ó, šťastný, kto ešte dúfať môže,<br />
kto schopný je vynoriť sa z mora omylov!<br />
To, čo nevieme, to nám práve chýba,<br />
to, čo vieme, je nám zbytočné.“<br />
Všetci, ktorí počas dočasného výstupu<br />
zo svojho pozemského tela opustili pozemský<br />
svet, zažili tam blízkosť láskyplnej<br />
svetelnej bytosti, ktorá im umožnila, aby<br />
sa pozreli späť na svoj pozemský život. Pritom<br />
sami od seba spoznali, koľko v ňom<br />
bolo nesprávneho, koľko utrpenia spôsobili<br />
– často nevedomky – druhým ľuďom<br />
a koľko času premrhali neužitočne. Mnohí<br />
sa veľmi neradi vracali do pozemského<br />
života a niekedy to svojim záchrancom<br />
dokonca trpko vyčítali. Avšak všetci, ktorí<br />
sa takýmto spôsobom ocitli na „druhej<br />
strane“, si so sebou priniesli predsavzatie,<br />
že v budúcnosti budú žiť ináč, vedomejšie.<br />
A toto považujem vlastne za to najdôležitejšie<br />
z toho, čo nám tieto správy<br />
zo života po smrti mali dať. Pretože<br />
tento spätný pohľad na život, pochopenie<br />
a jeho dôsledky, sú jasným znamením<br />
zodpovednosti, tej zodpovednosti,<br />
ktorú si duch uvedomí ihneď, keď sa<br />
zbaví pút pozemskosti. Potom sa totiž<br />
samy od seba stratia jeho úvahy o pozemskej<br />
užitočnosti a všetky pochybnosti,<br />
ktoré sa zrodili z rozumu.”<br />
Ukážka z knihy Richarda Steinpacha „Ako to,<br />
že žijeme po smrti a aký zmysel má život...“,<br />
vydavateľstvo Stiftung Gralsbotschaft.<br />
11<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
UMENIE<br />
Albrecht Dürer<br />
MELANCHÓLIA<br />
12<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
Albrecht Dürer (1471–1528) je autorom medirytiny „Melanchólia“,<br />
grafiky rovnako krásnej ako tajomnej. Dielo vzniklo v roku<br />
1514. Christiana Baura podnietilo k úvahe o podstate ľudských<br />
temperamentov.<br />
Melanchólia je personifikovaná<br />
ako<br />
okrídlená ženská<br />
postava. Umelec ju zobrazil<br />
sediacu, s hlavou<br />
v zamyslení opretou<br />
o ľavú ruku. Obklopená<br />
podivnými predmetmi,<br />
pochybovačným pohľadom<br />
hľadí na nejaké<br />
miesto, ktoré na obraze<br />
nevidno. Zatiaľ čo<br />
sa zdá priam stiesnená<br />
zvláštnymi vecami vo<br />
svojej blízkosti – guľou,<br />
veľkým kameňom<br />
podobným hranolu, tu<br />
i tam ležiacim remeselníckym<br />
náradím, stenou<br />
za sebou – po jej<br />
pravej ruke sa otvára<br />
pohľad na morskú diaľ.<br />
Tam práve zapadá slnko,<br />
preráža posledným<br />
lúčom oblaky a čaruje<br />
na oblohe dúhu. Vznáša<br />
sa tam netopier, ktorý<br />
krídlami pridŕža nápis<br />
„Melencolia I“. Dúha<br />
a slnečný lúč sa javia<br />
ako veľké kozmické oko,<br />
zvláštnym spôsobom<br />
príbuzné s ľavým okom<br />
Melanchólie.<br />
Možno uviesť ešte<br />
mnoho vecí a bytostí na<br />
tomto obraze. Schúlený<br />
pri nohách ženskej postavy<br />
tu spí pes, anjelik<br />
sediaci na mlynskom<br />
kameni je celkom vážne
UMENIE<br />
zaujatý sústredeným písaním, je tu<br />
rebrík, opretý o budovu, váhy, presýpacie<br />
hodiny, zvonček a magický<br />
štvorec. Nezabudnime na kružidlo,<br />
knihu a kľúč „Melanchólie“, ako aj<br />
veľa remeselného náradia.<br />
Pohľad obrátený<br />
dovnútra<br />
Albrecht Dürer<br />
Albrecht Dürer (21. mája<br />
1471 až 6. apríla 1528), maliar<br />
a grafik, sa v dejinách<br />
nemeckého umenia považuje<br />
za jednu z vedúcich tvorivých<br />
osobností. Pochádzal z Norimbergu<br />
a tu aj získal vzdelanie<br />
v zlatníckej dielni svojho otca<br />
a u maliara M. Wolgemuta 2 .<br />
Po uplynutí učňovských rokov<br />
sa v r. 1490 vydal na štvorročné<br />
putovanie, ktorého najdôležitejšími<br />
stanicami boli Bazilej<br />
a Štrasburg. Po návrate do<br />
Norimbergu sa oženil s Agnes<br />
Freyovou a potom pôsobil vo<br />
Wittenbergu. Okolo r. 1495 sa<br />
vydal na svoju prvú taliansku<br />
cestu, v rokoch 1505–1507 nasledoval<br />
druhý pobyt v Taliansku;<br />
roky 1520 až 1521 strávil<br />
v Holandsku. Aj jeho brat<br />
Hans (1490–1535) bol maliarom,<br />
zďaleka však nedosiahol<br />
taký veľký význam.<br />
Vlasy sediacej postavy zdobí veniec<br />
z lístia a aj dlhé zriasené<br />
šaty, siahajúce až k špičkám topánok,<br />
vypovedajú o dôstojnosti a význame<br />
osoby. Zaoberá sa geometriou takisto<br />
ako aj remeslom, alebo dokonca<br />
magickým umením? Nech už je jej<br />
zamestnanie akékoľvek, zdá sa, že<br />
pochybuje o správnosti celého bádania<br />
a konania. Kružidlo jej temer<br />
padá z ruky a predmety v jej blízkosti<br />
sú jej cudzie, pretože pohľad<br />
plynie do diaľky, akoby tam bolo<br />
možné nájsť riešenie všetkých otázok.<br />
Je to diaľka, alebo vlastné vnútro?<br />
Môže nakoniec anjelik vedieť,<br />
aké myšlienky ňou hýbu, a všetko<br />
starostlivo zaznamenávať?<br />
Medzi kozmickým úkazom na<br />
nebi a okom Melanchólie však existuje<br />
súvislosť! Tento zasnený zrak<br />
nehľadí do blízkosti, ale do diaľky<br />
a zdá sa, že tam číta ako vo vlastnej<br />
duši. Pohľad, ktorý nevyjadruje<br />
vôľu, prisľubuje pôvodné poznanie;<br />
poznanie, ktoré chápe vnútro<br />
a vonkajšok, dušu a kozmos nie ako<br />
vzájomne cudzie, ale ako navzájom<br />
harmonicky súvisiace oblasti.<br />
Znovu však treba zdôrazniť, že<br />
svet Melanchólie, jej vzťah ku kontemplácii,<br />
k vnútru človeka, sa môže<br />
prejavovať len v rezignácii na všetko<br />
vonkajšie konanie. Tu už neprebieha<br />
žiadna hmotná činnosť, ale ani<br />
žiadne vedecké poznávanie! Váhy<br />
a zvonec, ktoré symbolizujú to, čo<br />
možno merať, zostávajú za chrbtom<br />
Melanchólie, práve tak ako presýpacie<br />
hodiny, ktoré pripomínajú nielen<br />
plynúci čas, ale zároveň smrť.<br />
Aj magický štvorec, ktorého čísla<br />
dávajú vždy 34, zostáva v pozadí.<br />
Erwin Panofsky 1 povedal, že ide<br />
o planetárnu pečať, ktorá označuje<br />
priaznivý vplyv Jupitera, a nie, ako<br />
by sa snáď dalo očakávať, brzdiaci<br />
vplyv Saturna, ktorý sa považuje za<br />
planétu melancholikov. Zdá sa, že<br />
vzťah k Jupiteru, teda k sangvinickému<br />
temperamentu, symbolizuje<br />
minulosť, naproti tomu všetko, čo<br />
sa hýbe v duši samotnej Melanchólie<br />
alebo v diaľavách morskej pláne,<br />
naznačuje budúcnosť, to, čo vzniká.<br />
Nie je náhoda, že Dürer vytvoril<br />
svoj grafický list „Melencolia I“ v dobe<br />
prenikavej zmeny pomerov. Egon<br />
Friedell o tejto dobe píše: „…človek<br />
po prvý raz po dlhom čase pozoruje,<br />
že má rozum a že rozum je všemocný.<br />
Objavuje sám seba ako mysliacu<br />
bytosť, ako ‚ens rationale‘ – rozumnú<br />
bytosť, alebo oveľa viac: on tieto<br />
sily v sebe znovu rodí; inak povedané<br />
– toto je zmysel slova ‚renesancia‘<br />
– znovuzrodenie. Tento precitajúci<br />
rozum začína prenikať všetkým:<br />
nebom, zemou, vodou a svetlom, tým,<br />
čo je nekonečne veľké, i tým, čo je nekonečne<br />
malé, vzájomnými vzťahmi<br />
ľudí a ich pomeru k Bohu i k záhrobiu,<br />
vládou prírody a zákonmi umenia;<br />
niet divu, že si preto myslí, že je<br />
na svete sám.“<br />
I keď toto Friedell pozoroval a výstižne<br />
opisoval, ako ctiteľ renesancie<br />
nedokázal úplne postihnúť súčasnú<br />
zmenu, ktorá sa ohlasuje u Dürera,<br />
a nakoniec uchopí ducha Luthera.<br />
Dürer bol dva razy v Taliansku a tamojší<br />
vývoj na neho urobil hlboký<br />
dojem, najmä pokiaľ ide o umenie.<br />
Ale na sever od Álp musel predsa len<br />
opäť ísť vlastnou cestou, ktorá nebola<br />
ožiarená talianskym slnkom.<br />
Na tejto ceste došiel Dürer až<br />
k zdanlivo neaktuálnym drevorytom<br />
„Utrpenie Krista“ a „Zjavenie<br />
Jánovo“. Kto dokáže docieliť takúto<br />
pôsobivosť obrazu, aká je v „Otvorení<br />
šiestej pečate“, toho sa viera<br />
v pyšné renesančné „ja“, o ktorej hovorí<br />
Friedell, dotkla len veľmi zľah-<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
UMENIE<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
ka. Zdá sa tiež, že práve to, čoho sa<br />
chce precitajúci rozum s úspechom<br />
chopiť, preniknutia „neba a zeme,<br />
vody a svetla… vzájomných vzťahov<br />
ľudí a ich pomeru k Bohu a záhrobiu…“,<br />
že tento „pozitívny svet“<br />
všetkých možností poznania je práve<br />
v Dürerovom diele „ Melanchólia“<br />
odložený bokom. Namiesto toho<br />
napĺňa vedomie skúsenosť celej<br />
vnútornej duševnej hybnosti a vzťah<br />
k vesmíru stvoreného Bohom.<br />
Až keď človek vedome prežije stupeň,<br />
ktorý je mu primeraný, až keď<br />
jeho vnútorné skúsenosti narastú<br />
tak, ako zadržaná voda vystúpi až<br />
k okraju hrádze, môže nastať nové<br />
správanie, môžu sa uskutočniť cieľavedomé<br />
a veľké činy. Až potom sa<br />
dosiahne ďalší, cholerický stupeň.<br />
Dürerovo dielo<br />
Postupnosť<br />
temperamentov<br />
Iba ak niekto nadhodnocuje jednotlivé<br />
temperamenty a chcel by<br />
si napríklad udržať melanchóliu<br />
po celý život, musel by sa v zmysle<br />
Aristotelovej filozofie považovať<br />
za postihnutého chorobou blízkou<br />
epilepsii. Kto naproti tomu prijíma<br />
náuku gréckeho lekára Hippokrata<br />
o štyroch temperamentoch, prizná<br />
aj melanchólii (grécky: „čierna žlč“)<br />
jej žiaduce miesto v živote človeka.<br />
V Posolstve Grálu od Abd-ru-<br />
-shina (prednáška „Temperament“)<br />
sa priznáva štyrom temperamentom<br />
a ich odstupňovaniam zásadný<br />
význam pre život jednotlivca i celých<br />
národov:<br />
Tvorba Albrechta Dürera predstavuje pôsobivý prechod od neskorej<br />
gotiky k renesancii. K hlavným dielam Dürerovho prvého intenzívneho<br />
tvorivého obdobia (asi od r. 1484) patria okrem známych autoportrétov<br />
aj obrazy otca, drevorezby k „Lodi bláznov“, satirickému dielu<br />
vtedajšieho básnika Sebastiana Branta, tzv. Paumgärtnerský oltár,<br />
ako aj „Ukladanie do hrobu“ a „Oplakávanie Krista“. Roku 1498 sa<br />
v prvom vydaní objavil rad drevorytov „Apokalypsa“. Zároveň vznikli<br />
jednotlivé grafické listy veľkého formátu a v r. 1511 uverejnené drevoryty<br />
„Veľkých pašií“. Rovnako pôsobivý je cyklus drevorytov „Život<br />
Márie“, pozostávajúci z 19 listov.<br />
Vo svojom maliarskom diele sa Albrecht Dürer venoval ako náboženským,<br />
tak aj svetským témam. Rovnako ako jeho veľké grafické<br />
cykly (medirytiny „Utrpenie Pána“) sú známe aj mnohé jednotlivé listy.<br />
K nim patrí „Melanchólia“, rovnako ako aj pozoruhodný „Hieronym<br />
v cele“, „Veľké šťastie“ alebo „Rytier, smrť a diabol“. Zvláštnu pozornosť<br />
venuje Albrecht Dürer otázke proporcií. Tento maliar a grafik bol<br />
činný aj ako spisovateľ. Jeho životné dielo korunujú „Štyria apoštoli“<br />
(1526), práca, ktorá bola pôvodne koncipovaná pre oltárne krídlo. Obsahuje<br />
nápisy vyzývajúce k tomu, aby sme rozoznávali medzi správnymi<br />
a falošnými náukami, čiže aby sme pátrali po tom, podľa čoho sa<br />
pozná duch Boží.<br />
Albrechta Dürera ako umelca uctievali nie až po jeho smrti (1528),<br />
ale už za jeho života. Jeho dielo stelesňuje typicky nemecké, ale aj v zahraničí<br />
uznávané vyrovnávanie sa s „duchom renesancie“. Obsahuje<br />
125 malieb, 100 medirytín, 350 drevorytov a viac než 1000 kresieb.<br />
„V zdravej krvi človeka sú zakotvené<br />
všetky vyžarovania, ktoré vôbec<br />
môže vytvoriť krv, a tým tiež všetky<br />
temperamenty. Stále mám na mysli<br />
len zdravé pozemské telo; lebo choroba<br />
prináša do žiarenia zmätok.<br />
Starnutím pozemského tela sa mení<br />
aj zloženie krvi. Pri týchto zmenách<br />
starnutia krvi nastáva súčasne tiež<br />
primeraná zmena temperamentu.<br />
Okrem veku tela spolupôsobia na<br />
zmenu krvi ešte ďalšie veci, ako druh<br />
pásma a všetko, čo k tomu patrí, teda<br />
ešte podnebie, vyžarovanie hviezd,<br />
druh výživy a ešte všeličo iné. Všetko<br />
to pôsobí bezprostredne na temperamenty,<br />
pretože tie patria k hmotnosti,<br />
a preto sú s ňou tiež veľmi úzko spojené.<br />
Vo všeobecnosti sa u ľudí rozoznávajú<br />
štyri základné druhy temperamentov,<br />
podľa ktorých sa označujú<br />
aj samotní ľudia, a to: sangvinik,<br />
melancholik, cholerik a flegmatik.<br />
V skutočnosti je ich však sedem a so<br />
všetkými odstupňovaniami dokonca<br />
dvanásť. Lenže tie najhlavnejšie sú<br />
štyri.<br />
Pri celkom zdravej krvi ich možno<br />
zadeliť do štyroch vekových skupín,<br />
v ktorých sa mení zloženie krvi. Ako<br />
prvý máme detský vek, rovnajúci sa<br />
sangvinickému temperamentu, t. j.<br />
bezstarostnému životu prítomnej<br />
chvíľky. Ďalej je to vek mládenecký<br />
alebo dievčenský, ktorý sa rovná melancholickému<br />
temperamentu, zasnenosti<br />
plnej túžob. Potom vek mužov<br />
a žien, rovnajúci sa cholerickému<br />
temperamentu činov, a nakoniec<br />
starecký vek, zodpovedajúci flegmatickému<br />
temperamentu pokojného<br />
uvažovania.“<br />
Z tohto zásadného významu<br />
temperamentov, ktoré majú byť<br />
stupňami života, vyplýva aj to, že<br />
nedostatočné naplnenie jednotlivých<br />
úsekov prežívania musí viesť<br />
k hlbokému narušeniu priebehu života.<br />
Treba poľutovať každého, kto
VÝSKUM<br />
nesmie prežiť svoje detstvo nezaťažene,<br />
či už je to spôsobené pomermi<br />
v rodičovskom dome alebo neistotou<br />
doby. – Kto sa počas svojej<br />
mladosti nechá predčasne odviesť<br />
od hľadania toho, čo pôsobí v jeho<br />
vlastnom vnútri, čo tomuto životu<br />
môže dať zmysel a naplnenie, stráca<br />
tým svoj vari najcennejší čas.<br />
Pretože čo pomôže nesamostatné<br />
napodobňovanie realistických,<br />
účelových názorov staršej generácie,<br />
keď sa mladý človek nenaučil<br />
zamýšľať sa aj sám nad sebou a pýtať<br />
sa na to, čo presahuje vlastné<br />
„ja“ a ľudstvo.<br />
Život, ktorý nasleduje po priveľmi<br />
vážne prežitom detstve a po období<br />
mladosti poznamenanom prešpekulovanosťou<br />
dospelých, môže byť zaťažený<br />
len ťažkosťami a problémami.<br />
Ako jar, ktorú zahnal nový vpád<br />
zimy alebo leto pokazené dažďom<br />
trvajúcim dlhé mesiace. I to môže<br />
priniesť len zlé plody – alebo vôbec<br />
žiadne.<br />
Prirodzene, i vonkajšie okolnosti<br />
môžu brániť tomu, aby temperamenty<br />
boli prežité tak, ako to určil<br />
Stvoriteľ, napríklad vojna alebo<br />
čas núdze. V takomto prípade však<br />
vždy budú nejaké príležitosti, aby<br />
sa dohnalo zameškané. V hlbokom<br />
zamyslení sa nad sebou samým, nad<br />
životom, nad stvorením môže ešte<br />
človek i v zrelšom veku pochopiť, čo<br />
je melanchólia schopná dať človeku,<br />
ktorý sa tomu otvorí.<br />
Christian Baur<br />
Poznámky:<br />
1) Erwin Panofsky (1892–1968), nemecký<br />
historik umenia, od r. 1933 bol profesorom<br />
univerzity v Princetownu v USA. V r. 1943<br />
vydal knihu The Life and Art of Albrecht<br />
Dürer.<br />
2) norimberský maliar Michael Wolgemut<br />
(Dürer vytvoril aj jeho portrét).<br />
Objav aury<br />
Vedci skúmajú „svetlo života“<br />
Obklopuje naše telá neviditeľný energetický obal? Je možné vyžarovanie<br />
živých bytostí merať? Dokážu liečitelia vedome a dokázateľne<br />
vysielať veľké množstvá energie?<br />
„Kamery na snímanie aury“ na veľtrhoch ezoteriky,<br />
„skúmatelia aury“, „liečitelia aury“. Na neviditeľnom<br />
vyžarovaní človeka sa dá dozaista postaviť slušné<br />
živobytie. Čo sa však skrýva za týmito (niekedy<br />
pochybnými) praktikami? Skutočne jestvuje<br />
„fluidum“, o ktorom hovoria staré duchovné<br />
spisy? Autori nasledujúceho článku, Dagny<br />
Kernerová (1956) a Imre Kerner (1938), promovaný<br />
biochemik, pracujú už mnoho rokov<br />
pre nemeckú televíziu (Monitor, Report, ZAK,<br />
Stern TV a i.) a tiež ako publicisti a spisovatelia<br />
(kniha Volanie ruže). Pre časopis Svet<br />
Grálu sa vydali hľadať seriózny prístup k výskumu<br />
aury. To, čo sa dozvedeli, je fascinujúcim<br />
mostom spájajúcim najnovšie vedecké objavy<br />
so starým cenným poznaním.<br />
LABORATÓRNY<br />
POKUS<br />
Na laboratórnom stole stoja dve<br />
sklenené misky plné slepačích<br />
vajec. Vedci v bielych plášťoch robia<br />
prácu žien v domácnosti: rozbíjajú<br />
vajcia a oddeľujú žĺtok od bielka.<br />
Žĺtky sa rozmiešajú v mixéri, laboratórnou<br />
rečou sa to nazýva homogenizácia.<br />
Výskumníci si však<br />
nechcú zlepšovať skromnú stravu<br />
v závodnej jedálni vlastnoručne<br />
vyrobenými palacinkami. Žĺtkový<br />
homogenizát potrebujú na vedecký<br />
experiment. V Inštitúte pre analýzy<br />
pomocou žiarenia Technologického<br />
centra v Kaiserslauterne chcú vedci<br />
z tímu doktora Fritza Alberta Poppa<br />
zistiť, či vajcia od sliepok pohybujúcich<br />
sa voľne po vonku „žiaria“<br />
inak ako vajcia sliepok<br />
žijúcich neustále v hydinárňach<br />
s umelým osvetlením,<br />
kde sú natlačené jedna na druhej.<br />
Pri žiarení, ktoré sa vedci chystajú<br />
merať, nejde o rádioaktivitu, ale<br />
o takzvané „svetlo života“, ktoré vyžarujú<br />
všetky živé bunky.<br />
VÝSKUM<br />
BIOFOTÓNOV<br />
Biofotónmi sa nazývajú čiastočky<br />
svetla, ktoré vznikajú v jadre<br />
buniek. Výskum biofotónov dosiahol<br />
v ostatných rokoch významný<br />
pokrok predovšetkým v Ázii. Čína<br />
podporuje tímy výskumníkov medzi<br />
Pekingom a Šanghajom značnými<br />
prostriedkami, Japonsko investo-<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
VÝSKUM<br />
valo stovky miliónov a v podstate už<br />
stojí pred okamihom, ktorý premení<br />
peniaze investované do základného<br />
výskumu na zisk. Zatiaľ však v tejto<br />
oblasti vedie Nemecko. Mnohé medzinárodné<br />
pracovné<br />
skupiny<br />
udržiavajú úzky<br />
kontakt s kvantovým<br />
fyzikom<br />
F. A. Poppom,<br />
ktorý zhruba<br />
pred dvadsiatimi<br />
rokmi<br />
začal skúmať<br />
nesmierne slabé<br />
svetlo, ktoré<br />
Dr. Fritz Albert Popp vyžaruje každý<br />
živočích od<br />
jednobunkového organizmu až po<br />
človeka. Fotóny sú fyzikálnymi stavebnými<br />
kameňmi svetla. Popp ich<br />
nazval biofotónmi, aby zdôraznil<br />
skutočnosť, že svetlo vyžarujú živé<br />
bunky.<br />
Jedným z najdôležitejších poznatkov<br />
výskumu biofotónov bolo zistenie,<br />
že svetlo buniek nie je rovnakého<br />
druhu ako, povedzme, svetlo<br />
žiarovky, v ktorom je obsiahnutých<br />
mnoho vlnových dĺžok, ale že je<br />
„koherentné“, podobne ako svetlo<br />
laserového lúča. Laserové svetlo sa<br />
skladá iba z jednej vlnovej dĺžky, kde<br />
všetky fotóny kmitajú v rovnakom<br />
takte. Tieto mimoriadne vlastnosti<br />
dnes technika využíva najrozmanitejším<br />
spôsobom. Väčšina z nás<br />
pozná trojrozmerné obrazy, ktoré<br />
laserové lúče vyčaria v priestore.<br />
Obrazy môžu vzniknúť vďaka tomu,<br />
že laserové svetlo je veľmi dobrým<br />
nosičom informácií. Laserové lúče<br />
sa už dlho využívajú na prenos<br />
správ, ak je potrebné sprostredkovať<br />
veľké množstvo dát s mimoriadnou<br />
presnosťou a rýchlosťou svetla.<br />
Meranie biofotónov z dvoch rôznych<br />
homogenizátov vajcových žĺtkov,<br />
teda od „šťastných“ sliepok a od<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
sliepok chovaných v klietkach, ukázalo<br />
v Poppovom laboratóriu jednoznačné<br />
výsledky: vajcia sliepok, ktoré<br />
žijú natlačené v tmavých kójach,<br />
„žiaria“ iba spolovice v porovnaní<br />
s vajcami sliepok, ktoré zobú zrno<br />
na relatívnej slobode a na slnku a žijú<br />
primeranejšie svojmu druhu.<br />
Na začiatku experimentu žili všetky<br />
sliepky v spoločnej hydinárni<br />
a vyžarovanie biofotónov všetkých<br />
vajec bolo rovnaké. Potom boli sliepky<br />
rozdelené, polovica z nich zostala<br />
v hydinárni a druhá polovica žila tri<br />
mesiace vonku. Počas tohto obdobia<br />
viedli iný, nový a „šťastnejší“ život.<br />
Preukázateľne zmenené biofotónové<br />
žiarenie ich vajec privádza k záveru,<br />
že všetky bunky, teda aj bunky vajcového<br />
žĺtka, „informácie“ týchto<br />
dvanástich týždňov strávených na<br />
slnku, v prírode a na slobode uchovali<br />
a vyžarovaným svetlom ich stále<br />
odovzdávajú.<br />
Netreba veľkú dávku fantázie, aby<br />
si človek predstavil, aký druh „bioinformácie“<br />
nám odovzdávajú vajcia<br />
alebo aj mäso sliepok z veľkochovov<br />
v hydinárňach, keď tieto sliepky<br />
od prvého dňa svojho života sedia<br />
zatvorené v klietke,<br />
nikdy nepoznali<br />
nič<br />
iné než umelé osvetlenie, tesný<br />
priestor, prázdnotu, mreže, betón<br />
a strojovo vyrábané krmivo, a preto<br />
sa v nich vyvinula agresivita a strach<br />
z voľného priestoru.<br />
NOVÉ KRITÉRIUM<br />
PRE POTRAVINY<br />
Dôsledky pre potraviny, ktoré<br />
jeme, sú zrejmé: s jedlom neprijímame<br />
iba kalórie, vitamíny,<br />
uhľohydráty, proteíny a minerály,<br />
ale aj celkovú „životnú informáciu“<br />
zvieraťa, či v prípade ovocia a zeleniny<br />
bioinformáciu rastliny. Po nespočetných<br />
experimentoch s rastlinami<br />
od čajovníka po paradajky,<br />
s olejom a mäsom sa doktorovi Poppovi<br />
zdá „úplne logické“, že biologické<br />
informácie, ktoré s potravou<br />
prijímame, jednoducho nemiznú,<br />
ale sa „prenášajú na naše telo rezonanciou<br />
s jeho vlastnými biofotónmi“.<br />
Doktor Popp hovorí: „Každá<br />
potravina prenáša energiu na náš<br />
systém, na telo. Namiesto energie<br />
by sme mohli radšej povedať informácie.<br />
Dobrá potravina má schopnosť<br />
aktívne zlepšiť stav nášho telesného<br />
systému. Zlá potravina<br />
zákonite prenáša zlú informáciu.<br />
To znamená, že<br />
informačný<br />
potraviny,<br />
obsah<br />
ktorý<br />
je vyžarovaný so<br />
svetlom, je novým<br />
kritériom<br />
kvality jedla.“<br />
Tento poznatok<br />
je už<br />
známy aj v potravinárskej<br />
brandži: moderné<br />
biofotóno-<br />
Biofotóny:<br />
veda dokáže zobraziť<br />
svetlo, vydávané bunkami.
VÝSKUM<br />
vé meranie ako kritérium kvality<br />
sa používa alebo zatracuje, podľa<br />
stanoviska a zámerov toho, koho sa<br />
týka. Prostredníctvom tohto merania<br />
je totiž možné zistiť aj to, či je<br />
potravina ošetrená pesticídmi, alebo<br />
či bola dlho a zle skladovaná.<br />
Tieto informácie majú nesmierny<br />
význam, najmä pri výrobe dojčenskej<br />
výživy.<br />
Koncern Hoffmann-La Roche sa<br />
stal prvou svetovou firmou, ktorá<br />
na kontrolu vlastných výrobkov<br />
začala popri bežných chemických<br />
analýzach používať aj meranie biofotónov.<br />
Ak sa napríklad pre dojčenskú<br />
výživu spracúva mrkva, ukáže<br />
meranie biofotónov celkom jasne, či<br />
bola mrkva kvôli predĺženiu skladovateľnosti<br />
ožiarená rádioaktívnymi<br />
lúčmi alebo ošetrená konzervačnými<br />
prostriedkami. Aj nepatrné<br />
množstvo takzvaných prostriedkov<br />
na „ochranu“ rastlín výrazne zmení<br />
vyžarované svetlo.<br />
BIOLOGICKÁ<br />
KOMUNIKÁCIA<br />
Doktor Popp nesporne objavil<br />
základnú formu komunikácie<br />
v prírode – svetlom vysielané informácie<br />
prijímajú aj ostatné bunky<br />
a dokážu ich rozlúštiť. Biofotóny riadia<br />
aj procesy vo vnútri organizmu.<br />
Podľa odhadu vedcov prebehne napríklad<br />
v ľudskom organizme každú<br />
sekundu 1 000 000 000 000 000 000,<br />
slovami jeden trilión chemických reakcií.<br />
Alebo, ako to formuluje Fritz<br />
Albert Popp: „Bez biofotónov ako<br />
koordinátorov všetkých týchto procesov<br />
by nemohol existovať žiaden<br />
človek, lebo po niekoľkých sekundách<br />
by sa zrútil ako biochemická<br />
kaša. Nervový systém nemôže túto<br />
prácu zvládnuť a ani pre ňu nebol<br />
vytvorený. Napokon po dvadsiatich<br />
rokoch každodennej práce v oblasti<br />
týchto meraní som ešte nenašiel živý<br />
organizmus, ktorý by nevyžaroval<br />
žiadne svetlo.“<br />
Výmena informácií je nutná na<br />
prežitie nielen v rámci jedného organizmu,<br />
ale zohráva aj doposiaľ nie<br />
priveľmi známu, no pritom významnú<br />
úlohu pri komunikácii medzi<br />
jednotlivými živými organizmami.<br />
Biofotóny, „svetlo života“, vystupujú<br />
z tela každého živého organizmu<br />
ako nositelia komplexnej informácie,<br />
pohybujú sa rýchlosťou svetla a zasahujú<br />
iné živé organizmy. Biofotónové<br />
žiarenia sú vlnovými obrazmi informácie,<br />
ktorú ľudia, zvieratá a rastliny<br />
vysielajú a prijímajú.<br />
BIOFOTÓNOVÉ<br />
ŽIARENIE A AURA<br />
V<br />
našom jazyku jestvujú pojmy<br />
a rečnícke obrazy, ktoré vznikli<br />
dávno pred týmito najnovšími výsledkami<br />
výskumu, a predsa sa zdá,<br />
že ich reflektujú. Poznáme ich všetci<br />
a denne ich používame: kritizuje sa<br />
„vyžarovanie nejakého človeka“, alebo<br />
s niekým nie sme „na rovnakej<br />
vlnovej dĺžke“. Namiesto „vyžarovania“<br />
používame tiež do istej miery<br />
všednejší pojem „aura, ktorá človeka<br />
obklopuje“. Spravodajský magazín<br />
„Spiegel“, ktorý ťažko možno podozrievať<br />
zo spojenia s ezoterikou,<br />
používa pojem „aura“ v každom<br />
treťom vydaní. Hovorí sa povedzme<br />
o „aure násilia“, alebo sa pred majstrovstvami<br />
sveta vo futbale ironizovala<br />
špecifická „Biedermannova<br />
aura nemeckého národného futbalového<br />
tímu“.<br />
Predstavy o energetickej aure<br />
zobrazovanej vo forme pestrých<br />
svetelných obláčikov okolo tela,<br />
predovšetkým okolo hlavy človeka,<br />
možno nájsť vo všetkých časových<br />
obdobiach a kultúrach všetkých<br />
kontinentov. Severoamerickí Indiáni<br />
Navahovia ju tesali do skalných<br />
stien rovnako ako domorodci<br />
v Austrálii.<br />
V jednom tureckom rukopise z roku<br />
1368 sa nachádza obraz proroka<br />
Mohameda obklopeného plameňmi<br />
aury, keď sa mu na hore Híra zjavil<br />
archanjel Gabriel. Aj starí Egypťania<br />
si mysleli, že nehmotné telo človeka<br />
sa skladá zo „svetla“. Rozlišovali desať<br />
rôznych tiel a tú časť, ktorá prežije<br />
smrť, nazývali „Khu“, čo značí<br />
„žiarivý“ alebo „jasný“. Aj v kresťanskej<br />
tradícii existuje mnoho vyobrazení<br />
„nadpozemského“ svetla. Po<br />
celé stáročia sa zobrazovali takzvané<br />
svätožiary. V tibetskom zobrazení<br />
budhov sa vyskytuje veniec<br />
plameňov. „Výboje svetla“ vo forme<br />
modrých plameňov, ktoré boli videné<br />
okolo prorokov a svätých v okamihoch<br />
najvyššej zbožnosti, sú opísané<br />
tiež v Biblii.<br />
Nemeckému kvantovému fyzikovi<br />
Poppovi bolo od začiatku jeho<br />
výskumu jasné, že biofotóny, ktoré<br />
telo vyžaruje, môžu mať súvislosť<br />
s tým, čo sa už po tisícročia opisuje<br />
ako „aura“ alebo zvláštne „vyžarovanie<br />
svetla“. Vedel tiež, že sa z hľadiska<br />
vedy v očiach svojich kolegov<br />
fyzikov vydal na tenký ľad, keď za-<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
VÝSKUM<br />
Rosalyn Bruyere to dokázala na<br />
prvý pokus: vôľou ovládnuť silu<br />
vyžiarovania biofotónov.<br />
čal skúmať bunkové svetlo. Dospel<br />
k záveru, že „svetlo, ktoré meriame,<br />
je aura živých tvorov. Lepšie povedané,<br />
časť ich aury, totiž tá časť, ktorá<br />
je viditeľná a merateľná dnešnými<br />
detektormi. My toto svetlo meriame.<br />
Nemôžu byť teda žiadne pochybnosti<br />
o tom, že vystupuje zo systému<br />
tela.“<br />
Vo svojich prácach sa Popp vždy<br />
usiloval vyhnúť slovu aura, pretože<br />
nechcel nechať vzklíčiť podozrenie,<br />
že vedecký biofotónový výskum<br />
má niečo spoločné s ezoterikou,<br />
s takzvanými skúmateľmi aury, ktorí<br />
o sebe tvrdia, že vidia svetlo okolo<br />
tela. Popp uvádza: „Nanajvýš možno<br />
pochybovať o tom, či ho môžu<br />
vidieť, teda či citlivosť ľudského oka<br />
vôbec stačí na to, aby mohlo toto ultra<br />
slabé žiarenie vidieť. Oko je vôbec<br />
ten najcitlivejší optický prístroj<br />
na meranie svetla, jeho citlivosť dosahuje<br />
citlivosť našich moderných<br />
detekčných systémov!“<br />
VIDENIE AURY<br />
So zosilňovačom zostatkového<br />
svetla (podobné prístroje pou-<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
žíva napríklad armáda pri nočných<br />
akciách) dnes môže sedemdesiatpäťročný<br />
kvantový fyzik Dr. Fritz<br />
Albert Popp urobiť „svetlo života“,<br />
ktoré už dvadsať rokov meria,<br />
priamo viditeľným. Na farebnom<br />
monitore možno presne vidieť,<br />
ako steblo trávy v úplnej tme žiari,<br />
alebo ako prvoky druhu Gonyaulax,<br />
vodné organizmy mikroskopickej<br />
veľkosti, v ľubovoľne veľkej<br />
skupine opakovane synchrónne<br />
zažiaria. Toto je však možné iba<br />
v prípade ich vzájomnej komunikácie.<br />
K ich súčasnému žiareniu<br />
dochádza dokonca i vtedy, ak sa<br />
pohybujú v dvoch vedľa seba postavených<br />
sklených nádobách. Sklo<br />
je pre biofotóny priepustné, vodné<br />
organizmy si teda môžu odovzdávať<br />
informácie aj cez sklenené steny.<br />
Zrejmým dôkazom toho, že pri<br />
tomto experimente ide o skutočnú<br />
komunikáciu pomocou svetla, je<br />
okamih, keď obe sklenené nádoby<br />
oddelíme kovovou doskou. Synchrónne<br />
žiarenie v nádobách prestane,<br />
každá z oboch skupín svieti<br />
zvlášť, lebo kovová doska neprepúšťa<br />
svetlo.<br />
To, čo doktor Popp meria a môže<br />
zobraziť pomocou zosilňovača zostatkového<br />
svetla, vidí americká liečiteľka<br />
a skúmateľka aury Rosalyn<br />
Bruyerová neustále. Veľkú časť svojho<br />
života strávila v laboratóriách<br />
kalifornskej univerzity a na známej<br />
Menningerovej klinike. Jej schopnosti<br />
sa ustavične skúšali a využívali<br />
na stanovenie presnej diagnózy<br />
na základe aury pacientov. Jej liečiteľská<br />
sila sa merala fyzikálnymi<br />
metódami.<br />
Päťdesiatročná Kalifornčanka<br />
z Los Angeles na rozdiel od väčšiny<br />
svojich kolegov liečiteľov stále<br />
vyhľadáva spoluprácu s lekármi<br />
a vedcami. Ako partnerka lekárov<br />
je vo svojej krajine častým hosťom<br />
v nemocniciach a tamojší vedci<br />
ju už dávno uznali za kolegyňu,<br />
ktorá dáva k dispozícii svoje odborné<br />
znalosti. Bola preto veľmi<br />
prekvapená, keď v nemeckom<br />
tíme výskumníkov okolo doktora<br />
Poppa narazila na skepsu a určitý<br />
druh odmietania, ktoré bolo<br />
v USA prekonané už pred celými<br />
desaťročiami. „Som už mnoho rokov<br />
zvyknutá na to, že vykonávam<br />
pokusy spoločne s lekármi a vedcami,“<br />
hovorí Rosalyn Bruyerová.<br />
„Vždy som bola v úlohe ich uznávanej<br />
kolegyne. V biofotónovom<br />
laboratóriu v Kaiserslauterne som<br />
sa náhle cítila ako pokusná osoba,<br />
ktorej navyše nikto veľmi neveril<br />
alebo veriť nechcel, o ktorej poznatky<br />
nikto nestál.“<br />
ROZSIAHLY<br />
EXPERIMENT<br />
Meranie malo zistiť, či má Rosalyn<br />
Bruyerová schopnosti<br />
vedome a chcene vysielať zo svojej<br />
ruky svetlo, teda biofotóny. Nad<br />
týmto pokusom sa mohla vlastne len<br />
usmiať, pretože pri liečení pacientov<br />
vidí a cíti energie, ktorými lieči.<br />
Vedci dávno zistili rovnakým prístrojom,<br />
ktorým merali biofotóny<br />
pri slepačích vajciach, že z každej<br />
ľudskej ruky neustále prúdia biofotóny<br />
v podobe ultra slabého svetelného<br />
žiarenia. Každý z nich sa už<br />
sám pokúsil vedome meniť intenzitu<br />
svetla vystupujúceho z vlastnej<br />
ruky, žiadnemu sa to však nepodarilo.<br />
Rosalyn Bruyerová to dokázala<br />
okamžite. Rozdiel medzi prúdom<br />
biofotónov, ktorý „normálne“ vystupuje<br />
z ruky, a prúdom svetla vystupujúceho<br />
z ruky zámerne, ako pri<br />
liečení, bol pre fyzikov taký prekvapujúci,<br />
že to spočiatku považovali<br />
za chybu meracích prístrojov. Keď<br />
všetko skontrolovali a zistili, že prí-
VÝSKUM<br />
stroje pracujú správne, experiment<br />
zopakovali.<br />
Výsledok bol rovnaký. Okrem<br />
vlastného merania biofotónov<br />
svetlo z liečiacich rúk Rosalyn<br />
Bruyerovej pri treťom pokuse<br />
zviditeľnili na zosilňovači<br />
zostatkového svetla, uložili<br />
do počítača, nafilmovali<br />
a vyfotografovali, teda<br />
zdokumentovali všetkými<br />
možnými spôsobmi. Vedci<br />
dospeli k poznaniu, že<br />
„liečitelia sú v porovnaní<br />
s normálnymi ľuďmi<br />
schopní vedome zosilniť<br />
vyžarovanie fotónov svojich<br />
rúk. Ruky americkej liečiteľky<br />
Rosalyn Bruyerovej<br />
vyžarovali pri mnohých pokusoch<br />
zreteľne viacej svetla<br />
vždy, keď uviedla, že cez svoje ruky<br />
posiela liečivú energiu!“<br />
Samotnú Rosalyn Bruyerovú po<br />
tomto experimente ešte cestou do<br />
hotela pobavili ohromené a bezradné<br />
tváre fyzikov a ich strach zo<br />
stretnutia s prastarou liečiteľskou<br />
tradíciou.<br />
V biofotónovom laboratóriu potom<br />
vykonali merania na ďalšom<br />
liečiteľovi, Talianovi Nicolovi Cutolovi.<br />
Jeho ruka vyslala v priebehu<br />
dvoch sekúnd „minimálne desaťkrát<br />
silnejšiu emisiu fotónov“, ako je<br />
bežné u „normálnych“ ľudí.<br />
Ideálny obraz aury zdravého človeka.<br />
Vľavo: aura chorého človeka.<br />
Ilustrácia: M. Průšová, MUDr. J. Palouček.<br />
NOVÉ MOŽNOSTI<br />
TERAPIE<br />
V<br />
Japonsku už dlhý čas pracuje<br />
s veľkým nasadením skupina<br />
výskumníkov, ktorí majú pomocou<br />
biofotónového výskumu „znovu objaviť“<br />
a dokázať meridiány, „energetické<br />
dráhy“ ľudského tela tak, ako<br />
ich už pred 3 000 rokmi opísala<br />
orientálna medicína. Nedávno vyšlo<br />
najavo, že určité body, ktoré zohrávajú<br />
v akupunktúre dôležitú úlohu,<br />
boli už identifikované a potvrdené<br />
meraním svetla.<br />
Výskum biofotónov zároveň otvára<br />
celkom nové možnosti pri diagnóze<br />
a terapii rakovinových ochorení.<br />
Nádorové bunky „žiaria“ celkom<br />
inak ako zdravé bunky. Zmenou<br />
biofotónového žiarenia sa laboratórnym<br />
pokusom môže pri<br />
nádorových bunkách zistiť, či<br />
podanie lieku pomáha, škodí,<br />
alebo nepôsobí nijako. Je to<br />
rozhodujúca pomoc pre lekárov<br />
pri voľbe správneho lieku.<br />
Nemecký kvantový fyzik<br />
Popp, ktorý prednedávnom<br />
otvoril svoje druhé laboratórium<br />
v meste Neuss pri Düsseldorfe,<br />
je so svojím výskumom<br />
biofotónov, ktorý založil,<br />
na ceste od zabudnutého vedca<br />
k uznávanej kapacite. Profesor<br />
Dürr, „pápež“ nemeckej fyziky,<br />
Heisenbergov nástupca v mníchovskom<br />
Inštitúte Maxa Plancka,<br />
mu v roku 1996 oficiálne „udelil<br />
rozhrešenie“ svojím potvrdením, že<br />
všetky živé organizmy vyžarujú biofotóny<br />
a toto žiarenie je koherentné,<br />
teda môže slúžiť ako nosič informácií.<br />
Vzhľadom na stále rastúce náklady<br />
na zdravotníctvo si západná priemyselná<br />
spoločnosť so svojou vysoko<br />
rozvinutou technológiou rozhodne<br />
nemôže dovoliť zriecť sa možností,<br />
ktoré biofotóny a aura ponúkajú pre<br />
diagnostiku a terapiu.<br />
Dagny Kernerová<br />
Imre Kerner<br />
„Objav aury“ na videu<br />
Od Dagny a Imre Kernerovcov,<br />
autorov tohto príspevku, jestvuje k téme<br />
„Aura“ aj pozoruhodný videofilm pod<br />
názvom „Aura: liečivá sila, alebo podvod?“<br />
Obaja televízni žurnalisti v ňom dokumentujú<br />
celosvetovo po prvý raz prostredníctvom<br />
filmu, ako možno „svetlo života“ urobiť<br />
pre každého viditeľným. Rovnako ako<br />
príspevok v tomto časopise sa film zaoberá<br />
výskumom biofotónov a liečiteľkou aury<br />
Rosalyn Bruyerovou, dotýka sa však aj iných<br />
tém.<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
SPOLOČNOSŤ<br />
ZÁKONY<br />
STVORENIA<br />
A<br />
ZÁKONY<br />
ĽUDÍ<br />
„Buď vôľa Tvoja,<br />
ako v nebi, tak i na<br />
zemi!“ Už takmer<br />
dvetisíc rokov kresťania<br />
pri modlitbe<br />
odriekajú tieto<br />
slová z „ Otčenáša“.<br />
Sotva sa však niekto<br />
vážne pýta sám<br />
seba, aká je „vôľa<br />
Otca v nebi“, alebo<br />
nosné zákony<br />
hmotného i duchovného<br />
stvorenia,<br />
a ako by sme mohli<br />
uskutočňovať túto<br />
vôľu na Zemi. Helge<br />
Loytved, povolaním<br />
sudca, a Werner<br />
Huemer pre Svet<br />
Grálu podávajú<br />
prehľad o tom, ako<br />
súvisí naše pozemské<br />
právne usporiadanie<br />
s veľkými<br />
zákonmi stvorenia.<br />
Kľúč k vysvetleniu<br />
hľadali v tisíce<br />
rokov starom<br />
„Desatore“, teda<br />
v desiatich Božích<br />
prikázaniach.“<br />
Zákonitosti vo stvorení a ľudský<br />
zákon. Na prvý pohľad sa<br />
zdá, že oba pojmy len málo<br />
súvisia. Na jednej strane v právnom<br />
štáte podliehame množstvu právnych<br />
noriem, ktoré upravujú a určujú<br />
normy v rôznych oblastiach<br />
života, na druhej strane sme všetci<br />
nevyhnutne podriadení aj zákonitostiam<br />
pôsobiacim vo stvorení.<br />
V čom však spočíva vzájomné prepojenie<br />
týchto dvoch oblastí?<br />
20<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
Desať Božích<br />
prikázaní<br />
Kľúč k odpovedi na túto otázku<br />
leží v dôverne známom Desatore.<br />
Tieto prikázania nemajú len určiť<br />
vzťah medzi Bohom a človekom, čo<br />
je obsahom prvých troch prikázaní,<br />
ale upravujú aj mierumilovné spolužitie<br />
ľudí medzi sebou. Kto sa Desatorom<br />
zaoberá podrobnejšie, zistí, že<br />
mnohé v ňom vyjadrené myšlienky<br />
sú zároveň nosnými stĺpmi nášho<br />
dnešného trestného poriadku. Ak<br />
sa v piatom až ôsmom prikázaní hovorí:<br />
„Nezabiješ!“, „Nescudzoložíš!“,<br />
„Nepokradneš!“ a „Nevydáš krivého<br />
svedectva proti blížnemu svojmu!“,<br />
potom práve tieto „pravidlá“ sú<br />
základom mnohých dnešných zákonných<br />
ustanovení, a pokiaľ sa na<br />
ne nedbá, prichádzajú často v spätnom<br />
pôsobení sankcie. A aj ostatné<br />
prikázania, za prestúpenie ktorých
SPOLOČNOSŤ<br />
dnes nehrozí trest, pretože sa dotýkajú<br />
skôr vnútorného správania sa<br />
človeka a menej jeho vonkajšieho,<br />
viditeľného konania, majú pre ľudí<br />
orientovaných na duchovné hodnoty<br />
nezmenenú platnosť: „Nebudeš<br />
bažiť po žene blížneho svojho!“ (čo<br />
by sa malo chápať ako výzva k čistote<br />
myšlienok), „Nebudeš žiadostivý<br />
domu, dvora, dobytka svojho blížneho<br />
a všetkého, čo je jeho!“… Správne<br />
pochopenie a dodržiavanie týchto<br />
niekoľkých pravidiel by zaručilo mierumilovné<br />
a zbožné spolužitie ľudí<br />
na zemi. Tieto pravidlá ostatne Ježiš<br />
zhrnul do jedného jediného prikázania:<br />
„Miluj blížneho svojho ako seba<br />
samého!“ Prestúpenie týchto desiatich<br />
prikázaní cíti každý človek až do<br />
končekov svojich prstov, ak je k sebe<br />
dostatočne poctivý, pretože tieto Božie<br />
prikázania sú v nás nezmazateľne<br />
vryté ako „duchovné poznanie“,<br />
teda ako súčasť svedomia. Kto sa<br />
však snaží prehlušiť svoj vnútorný<br />
hlas a chce len zväčšovať svoj vlastný<br />
„voľný priestor“, bez toho, aby rovnako<br />
rešpektoval voľný priestor svojich<br />
blížnych, toho od nesprávnych ciest<br />
sotva odradia hoci i najhrubšie zväzky<br />
paragrafov. Záleží na duchovnej<br />
zrelosti (alebo nezrelosti) človeka, či<br />
uskutoční princípy poriadku v praxi,<br />
alebo ich ignoruje.<br />
Prikázanie a zákon<br />
Bol by to však veľmi obmedzený<br />
pohľad, keby sme v Desatore<br />
videli len zjednodušené pravidlá na<br />
mierumilovné spolužitie ľudí, alebo<br />
keby sme na svoje svedomie, ktoré sa<br />
ozýva pri nedodržiavaní prikázaní,<br />
hľadeli len ako na výsledok výchovy<br />
k určitým hodnotám. Za Desatorom,<br />
ktoré je „vtesané“ do nášho vnútra,<br />
je oveľa viac. Jeho dodržiavanie<br />
je pre každého človeka tou najväčšou<br />
pomocou v duchovnom vývoji,<br />
pretože ho uvádza do súladu so zákonmi<br />
stvorenia, ktorých všadeprítomné<br />
pôsobenie má vždy budujúcu<br />
povahu. Prikázania teda „ponúkajú“,<br />
aby sme pôsobili v podporujúcej<br />
sile Stvoriteľa a mohli sa s ňou spoluzachvievať.<br />
Je v nich pomoc, ktorú<br />
nám Stvoriteľ ponúka.<br />
Aby sme pochopili tesné spojenie,<br />
ktoré existuje medzi Božími prikázaniami<br />
a zákonmi stvorenia, je nutné<br />
najprv sa podrobnejšie zaoberať<br />
týmito zákonmi. Aké sú základné<br />
princípy, ktorými sa všetko riadi?<br />
Tri zákony<br />
Stvorenia<br />
Nikto nepopiera existenciu prírodných<br />
zákonov, v rámci ktorých<br />
prebiehajú všetky deje v tomto<br />
svete. Prírodovedci nám neustále<br />
podávajú dôkazy o tom, ako podivuhodne<br />
je všetko v malom i veľkom<br />
dianí hmotného sveta usporiadané.<br />
Jasným zákonitostiam sú však podriadené<br />
nielen chemické alebo fyzikálne<br />
deje, ale aj duchovná podstata človeka<br />
podlieha určitému „súboru pravidiel“.<br />
Pritom sa ukazuje, že ako vo<br />
vnútornom, tak i vo vonkajšom svete<br />
platia v podstate rovnaké zásady. Pozrime<br />
sa napríklad na účinok zákona<br />
spätného pôsobenia. Poznáme ho<br />
ako základný fyzikálny zákon akcie<br />
a reakcie, ale aj ako obrazné vyjadrenie<br />
v Ježišových slovách tlmočených<br />
apoštolom Pavlom (Gal. 6,7): „Čo<br />
človek zasieva, to aj zožne.“ Tieto slová<br />
sa vzťahujú aj na ľudské myšlienky<br />
a činy. To, čo môžeme pozorovať na<br />
malom pozemskom príklade, teda že<br />
zrnko pšenice prináša v klasoch v čase<br />
žatvy mnohonásobnú úrodu, to<br />
isté platí i v duchovných dejoch – zákonom<br />
spätného pôsobenia je zaručené,<br />
že nás v neprehľadnom súkolesí<br />
stvorenia skôr či neskôr dostihnú<br />
zvýšenou mierou také následky, ktoré<br />
presne zodpovedajú druhu nášho<br />
predchádzajúceho konania. Z množstva<br />
týchto spätných účinkov sa vytvára<br />
ľudský osud. Túto skutočnosť<br />
správne pochopíme až vtedy, keď<br />
sme schopní akceptovať, že nežijeme<br />
na zemi pre duchovný proces dozrievania<br />
len raz, ale viackrát. Až v súvislosti<br />
s opakovanými pozemskými<br />
životmi je možné objasniť také rôzne<br />
osudy jednotlivých ľudí. (Poznámka<br />
redakcie: V tejto súvislosti možno poukázať<br />
na pozoruhodnú prednášku<br />
Dr. Richarda Steinpacha: Prečo sú narodenia<br />
predsa len spravodlivé, ktorá<br />
bola vydaná vo vydavateľstve Efezus<br />
v r. 2004.)<br />
Ako ďalší všeobecný princíp riadiacej<br />
vôle vo Stvorení platí zákon<br />
príťažlivosti rovnorodého, ktorý<br />
je rozhodujúci nielen pre zlučovanie<br />
jednotlivých „stavebných látok<br />
hmoty“, ale riadi sa ním (v našej<br />
spoločnosti väčšinou nevedome)<br />
i správanie ľudí. Ako sa ľudovo hovorí,<br />
„Vrana k vrane sadá, rovný<br />
rovného si hľadá“. Prevládajúce<br />
cítenie a povaha určujú vzájomnú<br />
„príťažlivosť“, teda to, ktorí ľudia nás<br />
priťahujú a v ktorých kruhoch sa<br />
radi stretávame.<br />
Popri tom pôsobí ako tretí veľký<br />
základný princíp stvorenia zákon<br />
tiaže. Čo je ľahké, stúpa nahor, ťažké<br />
klesá nadol. To platí i pre náš duchovný<br />
stav. Človek, ktorý trvalo oživuje<br />
dobré vlastnosti, sa slobodne a ľahko<br />
nielen cíti, ale jeho duša sa podľa zákona<br />
tiaže skutočne stala svetlejšou,<br />
a tým i ľahšou. Každá zmena nášho<br />
duchovného stavu nás vedie zodpovedajúcou<br />
mierou nahor, alebo aj nadol<br />
– a my to cítime. Sme voľní, ľahkí,<br />
akoby sme mali krídla, alebo stiesnení,<br />
sklesnutí, zaťažení starosťami.<br />
Tieto tri základné princípy pôsobia<br />
následne v rámci všeobsiahleho<br />
prazákona pohybu. Tak, ako je<br />
materiálny pokrok – rovnako ako<br />
každý vývoj – možný len stálym po-<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
SPOLOČNOSŤ<br />
hybom, musíme i my byť živými aj<br />
vnútorne, aby sme zostali duchovne<br />
bdelými a mohli sa vyvíjať.<br />
Čo je „dobré“?<br />
Všetky zákony stvorenia sú vyjadrením<br />
Božej vôle a majú za úlohu<br />
podporovať všetko stvorené, ktoré<br />
potrebuje vývoj. Ich pôsobenie tiež<br />
jasne a jednoznačne určuje pojem<br />
„dobro“. „Dobré“ je to, čo pôsobí podporujúco<br />
v zmysle týchto zákonov, čo<br />
teda privádza človeka k väčšej živosti<br />
(podľa zákona pohybu), k duševnej<br />
ľahkosti alebo „oslobodeniu“ (podľa<br />
zákona tiaže), k vôli pôsobiť pri vývoji<br />
stvorenia ako užitočná súčasť<br />
(v zákone príťažlivosti rovnorodého)<br />
a k prežívaniu lásky a Božej blízkosti<br />
(v zákone spätného pôsobenia) – pričom<br />
všetky zákony stvorenia pôsobia,<br />
prirodzene, len spoločne a nemožno<br />
ich od seba oddeliť.<br />
Čo však majú účinky týchto zákonov<br />
stvorenia spoločné s Desatorom?<br />
Odpoveď je prostá: Desatoro<br />
je do istej miery „prekladom“ pojmu<br />
„dobro“, definovaného zákonmi<br />
stvorenia, do nášho všedného živo-<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
ta. Preto si zachovalo svoju platnosť<br />
po celé tisícročia, zatiaľ čo my sme<br />
sa skôr vzdialili od pochopenia jeho<br />
ďalekosiahleho obsahu.<br />
Každé z prikázaní vyjadruje, že pri<br />
jeho nasledovaní nás podľa zákona<br />
spätného pôsobenia postretne v zosilnenej<br />
miere len „dobro“, teda to, čo<br />
nás duchovne podporí, ďalej, že sme<br />
v zákone príťažlivosti rovnorodého<br />
takisto priťahovaní a posilňovaní len<br />
dobrom, a napokon, že sme zároveň<br />
vnútorne povznesení podľa zákona<br />
tiaže. Kto činí dobro, dosiahne „živosť<br />
dobra“; kto činí zlo, kráča duševne<br />
zaťažený cestou nadol (ľudovo<br />
povedané, „dostane sa na „šikmú<br />
plochu“), samočinne a neodvratne,<br />
dokiaľ mu nové rozhodnutia jeho<br />
vlastnej vôle opäť neukážu iné cesty.<br />
Ľudské<br />
zákonodarstvo<br />
Ak sa pozrieme na súčasný právny<br />
poriadok, pohľad nám okamžite<br />
padne na záplavu zákonov a zmes<br />
predpisov, v ktorej sa i právnik ťažko<br />
orientuje. Ide o „potopu“, ktorú sme<br />
si privodili sami a ktorá zreteľne ukazuje,<br />
že je čoraz menej ľudí ochotných<br />
z vnútornej potreby nasledovať Desatoro,<br />
ktoré by bez čohokoľvek ďalšieho<br />
umožnilo dobré spolužitie. Možno<br />
je to aj tým, že štát sa cíti byť povinný<br />
právne zasahovať v čoraz viacerých<br />
oblastiach života až do detailov. Technický<br />
a priemyselný vývoj, ktorý sotva<br />
dobrovoľne berie ohľad na prirodzené<br />
životné podmienky, je príčinou<br />
stále nových predpisov o ochrane životného<br />
prostredia, prevencii úrazov<br />
a odvrátení rôznych nebezpečenstiev.<br />
Existujú zákony o ochrane pred škodlivými<br />
účinkami okolitého prostredia<br />
spôsobenými znečistením vzduchu,<br />
hlukom, otrasmi a inými vplyvmi,<br />
zákon o mierovom využití jadrovej<br />
energie a ochrane proti jej nebezpečenstvu<br />
i zákon o výbušných látkach.<br />
Všetky tieto paragrafy sa často prispôsobujú<br />
neustále sa meniacim pomerom,<br />
alebo sa korigujú pre vyskytujúce<br />
sa nedostatky, čo sa opäť rieši<br />
ďalšími dodatočnými zákonmi, takže<br />
v konkrétnom prípade môže človek<br />
často len s veľkou námahou nájsť<br />
príslušné znenie nejakého ustanovenia.<br />
Na uskutočňovanie a dopĺňanie<br />
zákonov nezriedka existujú ďalšie<br />
objemné právne ustanovenia a vykonávacie<br />
predpisy. Čím väčší je počet<br />
a komplikovanosť všetkých týchto<br />
úprav, tým ťažšie a náročnejšie je ich<br />
presadzovanie; dôsledkom je prebujnená,<br />
ťažkopádna byrokracia a množstvo<br />
vleklých právnych sporov.<br />
Navyše ľudia činní v štátnom aparáte<br />
nie sú, samozrejme, bez chyby.<br />
Preto aj ľudské slabosti bezprostredne<br />
ovplyvňujú obsah a použitie zákonov.<br />
Mocné spoločenské skupiny ovplyvňujú<br />
štátne orgány v úsilí presadiť<br />
svoje záujmy, rozširuje sa korupcia.<br />
Dokonca aj vtedy, keď sa štátny úradník<br />
poctivo snaží slúžiť všeobecnému<br />
záujmu, vystavuje sa nebezpečenstvu,<br />
že vykoná závažné chybné rozhodnutia,<br />
ak dôveruje len svojmu intelektu<br />
a zabúda na silu svojej intuície.
SPOLOČNOSŤ<br />
Hrozivá záplava zákonov by opadla,<br />
keby viac ľudí uznávalo poriadok<br />
vo stvorení, dobrovoľne sa doň vradilo,<br />
a v dôsledku toho začalo viac<br />
dbať na základné princípy ľudského<br />
spolunažívania. Potom by právny<br />
poriadok samozrejme vystačil s relatívne<br />
malým počtom zákonov.<br />
Práca každého človeka na sebe samom<br />
je jedinou zárukou mierumilovného<br />
a harmonického ľudského<br />
spolunažívania. Aj posolstvá pochádzajúce<br />
od Boha v ich pôvodnej podobe<br />
smerovali vždy k jednotlivcovi,<br />
aby ho podnietili k dobrovoľnému<br />
nasledovaniu prikázaní, pretože len<br />
to mu môže priniesť v spätnom účinku<br />
duchovnú hodnotu. Žiadne Božie<br />
posolstvo neprinieslo pevný, do detailov<br />
presný súbor pravidiel či ustanovení<br />
typu „musíš“. Takéto ustanovenia<br />
sú vo svojej strnulej forme vždy<br />
ľudskou zlátaninou a nikdy nemôžu<br />
vziať do úvahy skutočnosť, že tu na<br />
zemi žijú vedľa seba ľudia na rôznom<br />
stupni duchovného vývoja!<br />
Sú možné reformy?<br />
Možno sa predsa len oplatí premýšľať<br />
nad tým, ako by sa<br />
naše zákonodarstvo dalo lepšie prispôsobiť<br />
zmyslu Desatora, a tým pôsobeniu<br />
zákonov stvorenia.<br />
Je naozaj ideálne ukladať časovo obmedzené<br />
tresty odňatia slobody, ktoré<br />
berú relatívne malý ohľad na vnútorný<br />
stav vývoja páchateľa? Neboli by v určitých<br />
prípadoch mysliteľné pilotné<br />
projekty s neohraničenou dobou trestu,<br />
v ktorých by sa trestný poriadok<br />
pokúsil podmieniť prepustenie z väzby<br />
úrovňou vnútorného vývoja väzňa?<br />
Alebo by táto myšlienka musela hneď<br />
na začiatku stroskotať na tom, že neexistujú<br />
ľudia, ktorí by mohli takýto<br />
vývoj spoľahlivo posúdiť?<br />
Ďalšie možnosti aplikácie by sa dali<br />
nájsť v oblasti sociálneho práva, kde<br />
existuje obzvlášť veľká záplava zákonov.<br />
Aj keď je zabezpečenie dôstojnej<br />
ľudskej existencie všetkých občanov<br />
veľmi dôležité, štát by mal napriek<br />
tomu dbať o to, aby poskytovaním<br />
sociálnych dávok napokon<br />
nepodporoval vnútornú lenivosť<br />
príjemcov. Ak štát prostredníctvom<br />
systému sociálneho zabezpečenia<br />
odníme občanom príliš veľa starostí,<br />
jednotlivec ľahko stratí nevyhnutnú<br />
čulosť ducha. Tým sa uvedie do chodu<br />
proces, ktorý je v každom ohľade<br />
škodlivý. V neposlednom rade je<br />
takýto sociálny systém, ako ho dnes<br />
poznáme, finančne neúnosný.<br />
Predovšetkým sociálne zákonodarstvo<br />
by preto malo akýmkoľvek<br />
možným spôsobom posilňovať vlastnú<br />
zodpovednosť jednotlivca a dbať<br />
na základné princípy rovnováhy medzi<br />
dávaním a braním, ktoré možno<br />
odvodiť zo zákona spätného pôsobenia.<br />
Tak by napríklad muselo byť pre<br />
príjemcu sociálnej pomoci samozrejmé,<br />
že bude v rámci svojich možností<br />
vykonávať všeobecne prospešné<br />
práce, hoci aj tie najnepatrnejšie.<br />
Napríklad zákon o sociálnej podpore<br />
v Nemecku síce dáva možnosť donútiť<br />
príjemcu sociálnej podpory vykonávať<br />
súkromné a verejné práce, úrady sa<br />
však v praxi priveľmi nesnažia využiť<br />
túto možnosť v širšom meradle. Možno<br />
pre to nájsť veľa zdôvodnení. Nie je<br />
vždy ľahké správne odhadnúť schopnosti<br />
dotyčnej osoby po zdravotnej<br />
stránke. Treba vziať do úvahy osobné<br />
životné okolnosti, napríklad opatrovanie<br />
malých detí. Aj organizačné<br />
možnosti, politická orientácia a odpor<br />
zo strany príjemcu sociálnej podpory<br />
zohrávajú svoju úlohu.<br />
(Pozn. redakcie: Tento odsek vystihuje<br />
predovšetkým situáciu v Západnej<br />
Európe a Severnej Amerike. Na<br />
Slovensku je nám známa situácia, keď<br />
tisíce ľudí majú záujem pracovať a sami<br />
podnikať, štátna legislatíva však<br />
v tomto nepôsobí dostatočne podporujúco.<br />
Preto mnoho ľudí odchádza<br />
za prácou do zahraničia, dokonca<br />
podstupujú riziká spojené s prácou<br />
načierno. Verejno-prospešné práce<br />
pôsobia často ako zlá záplata na neúnosnú<br />
situáciu na trhu práce.)<br />
Chmúrne<br />
vyhliadky?<br />
Tu sa tiež znovu ukazuje jeden základný<br />
problém použitia práva.<br />
Ak totiž nie je veľký počet občanov<br />
ochotných dobrovoľne dodržiavať zákony,<br />
dostane sa štátny poriadok do<br />
vážneho nebezpečenstva, pretože za<br />
týchto okolností sa môže udržiavať len<br />
s neprimeranými nákladmi. Štát má<br />
potom prakticky dvojakú voľbu: Buď<br />
sa podvoľuje stále rastúcemu porušovaniu<br />
práva a vznikajúcemu chaosu,<br />
alebo buduje obrovský kontrolný a donucovací<br />
aparát, až nakoniec zanikne<br />
v dôsledku jeho prebujnelosti. Tento<br />
výhľad sa môže zdať pochmúrny. Je<br />
zrejmé, že ďalší vývoj nášho právneho<br />
a spoločenského poriadku, ako tu<br />
bol načrtnutý, nenastane sám od seba.<br />
Práve tak nestačí veriť, že vláda urobí<br />
všetko, čo je na to treba. Oveľa viac<br />
bude záležať na nás všetkých. Je nevyhnutné,<br />
aby sa občania po duchovnej<br />
stránke vyvíjali smerom nahor. Tento<br />
duchovný vývoj predpokladá, že sa<br />
každý jednotlivec bude zo všetkých síl<br />
usilovať o vradenie sa do živého a podporujúceho<br />
poriadku vo stvorení, teda<br />
do Božej vôle, a to tak, že spozná zákony<br />
stvorenia, tiež všeobsiahly zmysel<br />
Desatora a bude podľa neho žiť.<br />
Až potom splníme to, čo nespočetní<br />
ľudia už takmer dvetisíc rokov<br />
neustále sľubujú slovami Otčenáša<br />
daného Ježišom Kristom: „Buď vôľa<br />
Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi!“<br />
Dr. Helge Loytved<br />
Werner Huemer<br />
Literatúra:<br />
Abd-ru-shin: Posolstvo Grálu – Vo svetle<br />
Pravdy<br />
Herbert Vollmann: Svět, jaký by mohl být.<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
TÉMA<br />
Neviditeľná sieť osudu<br />
Prečo to<br />
Boh<br />
všetko dopúšťa<br />
Presvedčení stúpenci materializmu<br />
by to vlastne mali<br />
mať celkom ľahké, pretože si<br />
s otázkami osudu nemusia príliš lámať<br />
hlavu. Ak ľudia ochorejú a zomrú,<br />
potom to, podľa nich, spôsobili<br />
pôvodcovia choroby alebo gény. Ak<br />
je niekto zasypaný pri zemetrasení<br />
alebo príde o život pri havárii, potom<br />
je príčinou technická závada, ľudské<br />
zlyhanie alebo vyššia moc. Po hlbších<br />
súvislostiach sa nepátra – veď<br />
načo, keď je celý život podriadený<br />
nevypočítateľnej hre slepej náhody!<br />
Ale môžeme byť skutočne spokojní<br />
s takýmito vysvetleniami? Môžeme<br />
byť presvedčení o materialistickom<br />
princípe náhody? Týmto<br />
materialistickým chápaním si to<br />
robíme takým ťažkým preto, lebo<br />
podstatou nášho duchovného vedomia<br />
je cítenie a myslenie, ktoré je<br />
orientované na určitý zmysel a cieľ.<br />
Keby sme žili nevedome, nekládli<br />
by sme si otázku o hlbších súvislostiach.<br />
Ale my žijeme, kráčame neustále<br />
k novým cieľom, usilujeme<br />
sa o slobodu a poznanie – a preto<br />
nás koľajnice, po ktorých náš život<br />
prebieha, nenechávajú ľahostajnými.<br />
Je teda úplne prirodzené, že<br />
sa pýtame na zmysel nášho osudu.<br />
Môžeme sa ho vôbec niekedy dozvedieť?<br />
24<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
JE VŠETKO VOPRED<br />
PREDURČENÉ?<br />
Ľudia, ktorí si nevedia poradiť<br />
s otázkou pravdepodobných príčin<br />
niektorých životných udalostí<br />
a ktorí neveria na slepú náhodu, ale<br />
vo vyššie určenie, často dospeli k určitému<br />
druhu odovzdanosti voči osudu,<br />
k domnienke, že v živote je pre každého<br />
človeka jednoducho všetko predurčené.<br />
V tejto myšlienke sa stretávajú<br />
ešte i dnes najrozličnejšie prúdy:<br />
ten, kto sa domnieva, že osud závisí<br />
od neovplyvniteľného pohybu hviezd<br />
alebo môže byť jasnovidnými ľuďmi<br />
presne predvídaný, hlási sa v podstate<br />
k takzvanému fatalizmu, ako mnohé<br />
ezoterické prúdy, kde sa napríklad<br />
hovorí o kronike Akaša. Je to určitý<br />
druh svetovej pamäti, v ktorej má<br />
byť uložená každá, aj budúca udalosť.<br />
Potom by človek nebol ničím viac ako<br />
bábkou, ktorá sa hompáľa na neviditeľných<br />
vláknach osudu, hračkou<br />
vyšších mocností, ktoré dávno všetko<br />
predurčili a zachytili v obsiahlych<br />
„kronikách duší“. Niektorí ezoterici<br />
sa napríklad domnievajú, že v Indii<br />
bol kedysi dávno zachytený celý osud<br />
sveta v knižniciach na palmových listoch<br />
(palmové listy sa tam predtým<br />
používali ako papyrus), a bol, resp. je<br />
Prečo toľko ľudí trpí<br />
ťažkými chorobami? Prečo<br />
musia umierať i deti?<br />
Kde je spravodlivosť pri<br />
narodení? Je nakoniec<br />
pre každého z nás všetko<br />
určené dopredu – hviezdami<br />
alebo dokonca samotným<br />
Stvoriteľom? Alebo je<br />
správna teória karmy, a<br />
človek si teda sám zaviní<br />
všetko, s čím sa stretne? A<br />
ak je to pravda – platí to<br />
aj vtedy, keď človek umiera<br />
rukou vraha? Keď utrpí od<br />
iných viditeľnú neprávosť?<br />
Neboli by potom všetci<br />
zločinci iba pomocníkmi pri<br />
naplňovaní karmy? A keby<br />
dobro a zlo na konci vôbec<br />
neexistovalo?<br />
Otáznik za otázknikom.<br />
Pokusy o zodpovedanie<br />
týchto otázok sa končia dosť<br />
často v hustej ezoterickej<br />
džungli poloprávd a neprávd.<br />
To, čo sa dnes publikuje o<br />
„neviditeľnej sieti osudu“, je<br />
niekedy také nelogické, až sa<br />
ježia vlasy na hlave, alebo je<br />
to úmyselné tajnostkárstvo,<br />
ktoré sa snaží mystikou<br />
zakryť nevedomosť. Pritom<br />
v skutočnosti sa dá plne<br />
pochopiť, prečo to Boh<br />
všetko dopúšťa…
TÉMA<br />
teda k dispozícii v písomnej podobe.<br />
Nie je asi potrebné zvlášť zdôrazňovať,<br />
že s touto bezpodmienečnou vierou<br />
v osud kráča ruka v ruke pohodlná<br />
myšlienka, že človek nie je sám zodpovedný<br />
za žiadne rozhodnutie, pretože<br />
je všetko predurčené.<br />
Práve na to však s nevôľou reaguje<br />
bdelý cit v človeku, náš vnútorný<br />
ukazovateľ toho, čo je správne a čo<br />
nie. Kedykoľvek si môžeme overiť, že<br />
máme slobodnú vôľu, teda možnosť<br />
rozhodnúť sa v živote pre smer našej<br />
voľby. Táto schopnosť rozhodovania<br />
prináša so sebou po prvé vlastnú<br />
zodpovednosť a po druhé skutočnosť,<br />
že budúcnosť je otvorená, nebola<br />
predurčená vyššou mocou, ale<br />
si ju vytvárame sami. V tomto zmysle<br />
v našej spoločnosti aj správne uvažujeme:<br />
žijeme v istote, že každé<br />
naše rozhodnutie, či už v súkromnej,<br />
politickej alebo hospodárskej sfére,<br />
je významné a vytvára budúcnosť.<br />
Sú teda všetky úvahy o predurčení<br />
osudu obyčajným balamutením? Čo<br />
proroctvá, prorocké sny a prekognícia<br />
(prežitie budúcej udalosti)? Žeby<br />
to všetko bol len mystický nezmysel?<br />
A kam zaradiť všetky tie životné<br />
skúsenosti, ktoré nám ukazujú, že<br />
naša slobodná vôľa vôbec nie je taká<br />
celkom slobodná, pretože sa pohybujeme<br />
ako po koľajniciach podľa<br />
určitých vzorov správania sa, beznádejne<br />
bojujeme so svojimi slabosťami,<br />
po duchovnej stránke sa nemôžeme<br />
pohnúť z miesta? Neukazuje sa<br />
v tom predsa len strašná závislosť?<br />
TVORIVÁ VÔĽA<br />
Slobodná vôľa a závislosť na vláknach<br />
osudu sa v skutočnosti navzájom<br />
nevylučujú. Prežívame oboje,<br />
pretože oboje je súčasťou jednoduchého<br />
celkového diania: naša slobodná<br />
vôľa nám dáva možnosť rozhodnutia,<br />
ale zostávame podrobení<br />
následkom našich aktov vôle, teda<br />
spätných účinkov. Tieto spätné účinky<br />
sa dajú označiť ako osud alebo karma,<br />
a to celkom vecne, teda nezávisle<br />
od toho, či ide o dobro, či zlo. Pojem<br />
karma sa totiž často neprávom používa<br />
iba v zmysle osudového bremena,<br />
ale v skutočnosti v sebe zahŕňa aj<br />
všetky priaznivé účinky.<br />
Prostredníctvom osudu sa teda<br />
stretávame s tým, čo sme si sami<br />
„poslali“, pretože univerzálny zákon<br />
stvorenia – zákon spätného pôsobenia<br />
– sa stará o to, aby sa všetko, čo<br />
„vysielame“ do sveta svojimi citmi,<br />
myšlienkami a činmi, vrátilo pri<br />
uzatváraní kruhu zase k svojmu východisku,<br />
teda k nám.<br />
Udalosti, ktoré môžu odkryť pohľad<br />
do budúcnosti, či už prostredníctvom<br />
proroctva, astrológie<br />
či inak, sú iba<br />
tým, čo v spätných<br />
účinkoch očakáva<br />
jednotlivca,<br />
národ alebo<br />
ľudstvo na<br />
základe jeho<br />
vlastnej minulosti,<br />
pretože<br />
k nim už<br />
skôr dali podnet.<br />
Prísna zákonitosť<br />
spätných<br />
účinkov pritom korešponduje<br />
s pohybom<br />
hviezd a môže sa dešifrovať<br />
pomocou astrologických výpočtov.<br />
No hviezdy neurčujú náš osud, ale<br />
vytvárajú „kanály karmy“, ktorými<br />
to, čo zodpovedá hviezdnym konšteláciám,<br />
prúdi iba vtedy, ak sme<br />
k tomu predtým dali podnet.<br />
Takýto pohľad na vec nám umožňuje<br />
vytušiť všeobsiahlu spravodlivosť<br />
aj vo veľkom svetovom dianí, pretože<br />
nevychádza z ľubovôle a náhody, ale<br />
z príčiny a následku, teda z princípu,<br />
ktorý veľmi dobre poznáme z našich<br />
prírodných vied a ktorého zákonitosti<br />
sa využívajú prakticky vo všetkých<br />
technických oblastiach.<br />
A predsa práve tento pohľad často<br />
naráža na skepsu, a to z jednoduchého<br />
dôvodu: v oblasti fyziky a chémie<br />
môžeme spätné účinky bez problémov<br />
pozorovať, pri našom vlastnom<br />
konaní však nie. Kto urobí niečo<br />
zlé, neprežíva spätný účinok bezprostredne<br />
a často sa zdá, že práve<br />
dobrí ľudia musia mnoho trpieť.<br />
Takéto námietky sú, prirodzene,<br />
predmetom diskusie vtedy, ak človek<br />
obmedzí svoj obraz sveta hranicami<br />
priestoru a času. Z materiálneho hľadiska<br />
sa táto situácia vysvetliť nedá,<br />
a preto materialistom vo všetkých<br />
otázkach osudu zostáva nakoniec<br />
iba útek k viere v slepú náhodu.<br />
Takáto viera však stojí na vratkých<br />
základoch, pretože – ako už<br />
bolo povedané – odporuje<br />
nášmu duchovnému<br />
vedomiu,<br />
orientovanému<br />
na zmysel, ale<br />
aj preto, že<br />
všetko dianie<br />
vo stvorení<br />
zreteľne<br />
podlieha<br />
cieľavedomej<br />
vôli. A to je skutočnosť<br />
– aj keď<br />
dnes ešte stále spochybňovaná.<br />
Pretože<br />
evolúcia života na Zemi – od<br />
najjednoduchších počiatkov až ku<br />
„korune stvorenia“, človeku – nepopierateľne<br />
sleduje rovnaký vývojový<br />
princíp ako naše vedomie, ktoré sa<br />
má rozširovať a vyvíjať. Ak je však<br />
všetko prestúpené hlbokým zmyslom,<br />
prečo by mal byť práve ľudský<br />
osud výnimkou? Neexistuje dôvod<br />
pre takúto domnienku.<br />
Ak zmeníme svoj pohľad a ak<br />
vezmeme do úvahy aj nemateriálne<br />
úrovne bytia a to, že život každého<br />
ľudského ducha zahŕňa mnoho<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
TÉMA<br />
pozemských životov, potom nám<br />
zákon spätného pôsobenia odhalí<br />
i zmysel osudu: každý človek zožne<br />
jednoducho to, k čomu dala kedysi<br />
podnet jeho vlastná tvorivá vôľa.<br />
Sejba a žatva – nie náhodou Ježiš<br />
Nazaretský naliehavo poukazoval na<br />
tento bezpodmienečný a všeobsiahly<br />
princíp stvorenia. My musíme žať,<br />
a ak silu, ktorá je nám darovaná na<br />
vlastný vývoj, použijeme iba na užívanie<br />
pozemských pôžitkov – čo je<br />
životný princíp, ktorý sa dnes označuje<br />
ako „normálny“ – , nemôžeme sa<br />
čudovať, že človek je duchovne slabý,<br />
závislý na nenásytných túžbach, čím<br />
sa jeho kedysi slobodná vôľa čoskoro<br />
ukáže ako zviazaná. A naopak, ak sa<br />
snažíme o vnútorné zušľachťovanie,<br />
nezištnosť a lásku k blížnemu, staviame<br />
si „rebrík do neba“.<br />
Svojimi rozhodnutiami sa teda<br />
naozaj stávame strojcami vlastného<br />
šťastia alebo nešťastia. Zároveň<br />
pritom existuje ešte druhý rozho-<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
dujúci „osudový faktor“. Ten nie je<br />
zakotvený v našej tvorivej vôli, ale<br />
vo vôli Božej, ktorá je zrejmá z princípov<br />
pôsobenia zákonov stvorenia<br />
a možno ju charakterizovať ako<br />
podporujúci princíp. Všetko vznikanie<br />
a zanikanie, všetko krúženie<br />
vo stvorení je totiž nesené udržujúcim,<br />
budujúcim, pomáhajúcim<br />
a oživujúcim pôsobením dokonalých<br />
Božích zákonov. Inak by nebol<br />
vývoj vo stvorení vôbec možný.<br />
Človek by mal dobrovoľne prispôsobiť<br />
svoju vlastnú slobodnú vôľu vôli<br />
Stvoriteľa, tomu všeobsiahlemu pôsobeniu,<br />
z ktorého sa, a to úplne bez<br />
intelektuálnych kľučiek, dajú odvodiť<br />
aj pojmy „dobro“ a „zlo“: zlo nie je<br />
nutným protipólom dobra, ako sa vyvodzuje<br />
z nesprávne chápaného princípu<br />
polarity, dobro nepotrebuje nič<br />
zlé, „dobro“ je jednoducho všetko to,<br />
čo zodpovedá podporujúcemu princípu<br />
pomáhajúcej lásky. Zlo sa, naopak,<br />
stavia proti tomuto budujúcemu prúdu<br />
pôsobenia Božích zákonov. Čo je<br />
dobro, cíti každý človek až do končekov<br />
prstov. To znamená: kto činí dobro,<br />
žne pomoc, kto naproti tomu seje<br />
zlo, bude musieť skôr alebo neskôr na<br />
svojej ceste zažiť prekážky.<br />
Tu musíme vziať do úvahy aj to,<br />
že pôsobením zákonov stvorenia<br />
sa bez výnimky podporuje všetko<br />
stvorené – teda bezpodmienečne aj<br />
my sami. A pretože zmysel nášho života<br />
spočíva vo vývoji duchovného<br />
vedomia, nútia nás zákony stvorenia<br />
smerovať k tomuto cieľu. To znamená,<br />
že sme životnými okolnosťami<br />
stále vedení k rozvíjaniu svojich<br />
schopností a k vývoju stále jemnejšej<br />
kvality ducha. Kto nežije v nezištnej<br />
láske k blížnemu, neusiluje<br />
sa o čistotu a pravdivosť a neosvojí<br />
si cudný, čistý spôsob života, nemôže<br />
vstúpiť do duchovnej ríše.<br />
Kto sa však vždy naozaj dobrovoľne<br />
usiluje o tieto hodnoty, zvlášť,<br />
keď duchovne spustnutá spoločnosť<br />
predkladá ako „vzor“ pokušenie,<br />
bezohľadnosť a vyžitie ako „vedúce<br />
princípy“? Kto je ochotný sebaprekonávaním,<br />
rozhodnosťou a cieľavedomosťou<br />
zoceľovať svoju vôľu, a tým<br />
podporovať duchovné vedomie?<br />
Cesty, ktoré sme si sami zvolili, sa<br />
často stavajú proti podporujúcemu<br />
princípu zákonov stvorenia a neslúžia<br />
vývoju, ale naopak, nášho ducha<br />
spútavajú a zamotávajú. Nevedú<br />
k rozvoju, ale k ochromeniu našich<br />
schopností a možností, degradujú<br />
nás na akýchsi nemysliacich a necítiacich<br />
konzumných mrzákov. Nesmie<br />
nás preto prekvapiť, keď sme<br />
nepríjemnými ranami osudu nútení<br />
„zmeniť kurz“ bez ohľadu na to, či je<br />
nám to príjemné alebo nie.<br />
PÁCHATELIA<br />
A OBETE<br />
Ak to zhrnieme, dá sa povedať, že<br />
náš osud sa formuje pôsobením<br />
zákonov stvorenia a zároveň ako dôsledok<br />
vôľových rozhodnutí každého<br />
človeka. Všetci musíme žať to, čo zasejeme<br />
– a pritom v škole života dozrievame<br />
prostredníctvom príjemných či<br />
nepríjemných skúseností. Osud nemá<br />
teda nič spoločné so slepou náhodou,<br />
ale bez výnimky so spravodlivými<br />
spätnými účinkami. To vysvetľuje nerovnosť<br />
pri narodení rovnako ako rany<br />
osudu, ktoré nás zasahujú v neskoršom<br />
pozemskom živote. Musíme však<br />
rozšíriť svoj pohľad ponad všetko materiálne,<br />
aby sme sa naučili chápať tieto<br />
súvislosti na poli príčiny a účinku.<br />
Toto poznanie o základnom princípe<br />
osudu, teda o bezpodmienečnej<br />
vlastnej zodpovednosti každého<br />
človeka, viedlo však opäť k mnohorakým<br />
nedorozumeniam, a často dokonca<br />
k neľudskému pohrávaniu sa<br />
s myšlienkami. Podľa motta: „Každý<br />
si aj tak všetko zavinil sám“ prechádzajú<br />
„vediaci“ nevšímavo popri utr-
TÉMA<br />
NEBESKÁ ODPLATA<br />
Skrátený príbeh z Tisíc a jednej noci<br />
Pustovník Omar sedel na vrcholku<br />
svojej hory a meditoval o behu<br />
sveta. Tu zbadal v údolí jazdca,<br />
ktorý si chcel odpočinúť pri prameni<br />
vody. Videl, ako jazdec odložil na<br />
zem vedľa seba mešec, ktorý nosil za<br />
pásom, a pokľakol, aby sa z prameňa<br />
napil. Napojil aj svojho koňa, potom<br />
sa vyšvihol do sedla a odcválal, pričom<br />
mešec na zemi zabudol.<br />
Zanedlho prišiel k prameňu iný<br />
jazdec, napil sa, uvidel mešec, vzal si<br />
ho a odcválal.<br />
Ešte neskôr prišiel k prameňu drevorubač,<br />
odložil svoj náklad, sklonil<br />
sa nad vodu a pil. V tom okamihu sa<br />
k prameňu vrátil po svoj zabudnutý<br />
mešec prvý jazdec. Keď ho nenašiel,<br />
oboril sa na drevorubača, označil ho<br />
za zlodeja, vytiahol meč a zabil ho.<br />
Pustovník Omar to všetko videl<br />
a uvažoval: „Aký zmysel majú tieto<br />
udalosti? Zlodej ušiel a osud mu<br />
praje, zatiaľ čo nevinný drevorubač<br />
musí pykať za krádež, ktorú vykonal<br />
niekto iný. A jazdec sa stal vrahom,<br />
pretože zabudol svoj mešec… Kde, ó,<br />
Alah, zostala spravodlivosť?“<br />
Ale nebo mlčalo.<br />
Nasledujúci deň putoval horami<br />
mudrc. Zavítal do Omarovej pustovne<br />
a zajedol a vypil si s ním. Omar mu<br />
vyrozprával, čo sa stalo predchádzajúci<br />
deň, a pýtal sa mudrca, či v tejto<br />
príhode vidí nejaký zmysel. Mudrc sa<br />
usmial a povedal: „Nič, ty netrpezlivý<br />
človeče, nie je bez zmyslu. Všetko, čo<br />
sa deje, je riadené silami osudu a sleduje<br />
zákony poriadku a múdrosti.“<br />
„Nič také som nevidel,“ hundral<br />
pustovník. „Nepozeral si sa dostatočne<br />
hlboko,“ odpovedal mudrc.<br />
„Ty si videl iba koniec dlhej reťaze<br />
udalostí, uvidel si posledné účinky<br />
nám skrytej reťaze príčin. Nepoznal<br />
si súvislosti. To, čo sa skutočne<br />
odohralo podľa spravodlivých neviditeľných<br />
zákonov, na teba pôsobilo<br />
nezmyselne. Čo videli tvoje oči, je<br />
iba zdanie.“<br />
„Ak vidíš viac ako ja,“ odpovedal<br />
Omar, „potom mi to teda povedz,<br />
aby som to pochopil! Vrátiš tak mojej<br />
duši pokoj.“<br />
„Poznanie musíš nájsť ty sám,“ odpovedal<br />
mudrc. „Ale pretože sa poctivo<br />
snažíš o pochopenie, pokúsim<br />
sa ti otvoriť oči.“ Zavrel oči a ponoril<br />
sa do stavu hlbokého sústredenia,<br />
v ktorom prebudení môžu vidieť<br />
všetko skryté, akoby sa pred nimi<br />
roztvorila kniha osudu.<br />
Po chvíli mudrc otvoril oči, pozrel<br />
sa na Omara a povedal: „Počúvaj. Jazdec,<br />
ktorý si zabudol mešec, bol lupič.<br />
Mešec ukradol. Ale nemal sa zo svojej<br />
koristi radovať. Muž, ktorý mešec našiel<br />
a odišiel s ním, bol synom okradnutého<br />
človeka, lupič ho teda obral<br />
o jeho dedičstvo. Už dlho sledoval lupičovu<br />
stopu, ale nemohol ho dohnať.<br />
Tu mu Alah milostivo daroval späť peniaze,<br />
ktoré patria jeho otcovi.“<br />
„Ale prečo musel zomrieť ten nevinný<br />
drevorubač?“ pýtal sa Omar.<br />
„Nemá predsa s tou vecou nič spoločné!“<br />
„Iba s mešcom nie,“ odpovedal mudrc.<br />
„Ale inak zapadá do rovnakej<br />
osudovej súvislosti. Pred rokmi ubil<br />
v lese pútnika. Žiadny pozemský<br />
sudca sa o tom nikdy nedozvedel. Ale<br />
nebeská odplata ho zastihla, keď prišiel<br />
jeho čas. Jazdec však o tom, pravdaže,<br />
nič nevedel. Teraz ho hryzie<br />
svedomie a osudu neunikne. Jazdí po<br />
horách akoby prenasledovaný zlom…<br />
Muž, ktorý mešec vzal a ktorého<br />
si považoval za zlodeja, priniesol<br />
peniaze svojmu otcovi. Ten bol za<br />
svoje lakomstvo potrestaný úľakom<br />
z ich straty. Teraz sa raduje so svojím<br />
synom a považuje toto osudové znamenie<br />
za príležitosť na polepšenie.<br />
Dlho už žiť nebude. Ale na obrat nie<br />
je nikdy neskoro.“<br />
pení svojich blížnych a zachádzajú<br />
niekedy vo svojom blude dokonca<br />
tak ďaleko, že sa odvažujú tvrdiť, že<br />
i ten najpochybnejší zločinec je iba<br />
prostriedkom plniacim nevyhnutnú<br />
karmu. To, že sa takéto myšlienky<br />
vysmievajú každému zdravému vyciťovaniu,<br />
sa pritom jednoducho prehliada,<br />
alebo sa to obetuje zdanlivej<br />
logike nesprávneho pohľadu na svet.<br />
Dalo by sa, skrátka, povedať: Po<br />
prvé, vždy a bez výnimky je správne<br />
stáť pri svojom blížnom a snažiť<br />
sa pomôcť a zmierniť jeho núdzu –<br />
všetko ostatné nemá s podporujúcim<br />
princípom nič spoločné. A po<br />
druhé, nie je možné ospravedlňovať<br />
žiadny hanebný čin poukázaním na<br />
„karmu“ obete; už aj preto nie, lebo<br />
nikto pre svoj duchovný vývoj nutne<br />
nepotrebuje byť okradnutý, znásilnený<br />
či zavraždený – ani vtedy nie,<br />
ak on sám niekedy predtým niečo<br />
podobné svojmu blížnemu urobil.<br />
Čo teda pre svoj duchovný vzostup<br />
skutočne potrebujeme, a to tým viac,<br />
čím hlbšie sme sa zaplietli do viny, je<br />
hlboké poznanie nášho nesprávneho<br />
snaženia, ktoré je spojené nielen<br />
s prianím, ale aj s pevným odhodlaním<br />
zmeniť sa a s novým vnútorným<br />
nasmerovaním, s odhodlaním k činu.<br />
Keby sme v sebe mali toto chcenie,<br />
nemusela by nás zasiahnuť plnou<br />
silou žiadna ťažká karma a namiesto<br />
toho by mohlo dôjsť k takzvanému<br />
„symbolickému rozuzleniu“.<br />
Tým sme sa dotkli v otázke osudu<br />
rozhodujúceho bodu, na ktorý sa<br />
v mnohých úvahách neberie ohľad:<br />
karmické spätné účinky nesmerujú<br />
k nejakej vonkajšej udalosti, ale k určitému<br />
spôsobu prežitia, ktoré presne<br />
zodpovedá druhu rozhodnutia. Pretože<br />
na tejto duchovnej úrovni sa stretáva<br />
príčina a účinok a kruh sa uzatvára.<br />
Kto sa napríklad previní vážnym<br />
ohováraním, ktoré obeti prinesie<br />
bolesť a problémy, bude osudovými<br />
okolnosťami skôr alebo neskôr prive-<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
TÉMA<br />
dený do situácie, ktorá vyvolá rovnaké<br />
prežitie – ibaže by sa dotyčný medzitým<br />
lepším poznaním vnútorne zmenil<br />
tak, že toto bolestné prežitie, teda<br />
„rana osudu“, už nie je nutná, a je potrebné<br />
iba rozviazať „spojovacie vlákna“<br />
s obeťou. To sa môže stať jednoduchým<br />
symbolickým činom, napríklad<br />
priateľským, pomocným gestom.<br />
Teda ešte raz: žiadny zločin nemožno<br />
ospravedlniť tým, že poukážeme<br />
na karmu obete, pretože spätné pôsobenie<br />
nikdy nesmeruje k pomste,<br />
ale len a len k poznaniu. Nie každá<br />
spáchaná vražda sa preto musí odčiniť<br />
prežitou vraždou, to by sa potom<br />
reťaz zločinov nemohla nikdy skončiť.<br />
Zločinec teda vždy koná proti<br />
podporujúcemu princípu Stvoriteľovej<br />
vôle a sám si vytvára svojím cítením,<br />
myslením a konaním prekážky,<br />
ktoré ho v spätnom pôsobení musia<br />
osudovo určitou formou zasiahnuť.<br />
Na druhej strane – a to je to nádherné<br />
a milostiplné v tkaní božskej<br />
spravodlivosti – môže práve v prežití<br />
utrpenia spočívať duchovná podpora,<br />
teda nutný vývojový popud, pri<br />
ktorom „obeť osudu“ (vlastne by sa<br />
na základe ďalekosiahlych príležitostí,<br />
ktoré každý osud ponúka, nemalo<br />
vôbec o „obeti“ hovoriť) dostáva<br />
možnosť rozvinúť duchovné sily<br />
a vnútorne rásť. A pretože hĺbka utrpenia<br />
vždy zodpovedá veľkosti šance,<br />
nepostihne nás z hľadiska nášho celkového<br />
bytia žiadna nespravodlivosť.<br />
Tým však nie je ešte celkom zodpovedaná<br />
dôležitá a obzvlášť obľúbená<br />
otázka, či nás – nezávisle na karme,<br />
ktorú sme si privodili sami – môžu<br />
postihnúť aj nezaslúžené, v určitom<br />
zmysle slova predsa len nespravodlivé<br />
rany osudu. O tejto otázke sa diskutuje<br />
tak často preto, lebo človek rád<br />
hľadá zadné dvierka, ktorými môže<br />
aspoň čiastočne uniknúť pred vlastnou<br />
zodpovednosťou za svoj život.<br />
Na základe opísaných šancí sa už<br />
nedá o „nespravodlivosti“ hovo-<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
riť pri žiadnej udalosti, ani keď ide<br />
o zdanlivo predčasnú smrť človeka.<br />
Pretože každú hlboko prežitú<br />
udalosť možno využiť ako pomoc –<br />
môžu ju využiť všetci ľudia, ktorých<br />
sa táto udalosť akýmkoľvek spôsobom<br />
týka. Smrť, aj keď ju prežívame<br />
veľmi bolestne, nás napríklad<br />
v mnohých ohľadoch núti k novému<br />
začiatku, ktorý je nakoniec spojený<br />
s osviežením, obnovou a zintenzívnením<br />
prežívania. Preto patrí vznik<br />
a pominuteľnosť nerozlučne k nášmu<br />
fyzickému svetu, resp. k určitému<br />
(skoršiemu) úseku vo vývoji<br />
nášho duchovného vedomia.<br />
Ale existuje ešte jeden dôležitý aspekt<br />
pri pozorovaní osudových udalostí:<br />
kto vie o bezpodmienečnej zákonitosti<br />
v celom dianí v stvorení, môže<br />
tiež pokojne vychádzať z toho, že druh<br />
vonkajšej udalosti sa vždy musí „hodiť“<br />
k osobným zvláštnostiam postihnutých<br />
jedincov, aby táto udalosť mohla<br />
vôbec nastať. To znamená, že stupeň<br />
našej duchovnej zrelosti určuje rozsah<br />
možností prežitia, teda udalostí, ktoré<br />
sa nám môžu prihodiť. V skutočnosti<br />
slepá náhoda neexistuje, aj pri osude<br />
sa ukazuje to, čo poznáme z pozorovateľného<br />
fyzického života: čím je človek<br />
nevedomejší a nepozornejší, tým viac<br />
sa vystavuje nebezpečenstvu. Čím<br />
svojvoľnejšie žije a čím viac si zaťažuje<br />
svoju hlavu, tým menej sa bude môcť<br />
otvoriť láskyplnému vedeniu. Vždy<br />
a bez výnimky si teda sami utvárame<br />
podmienky, v ktorých sa musí naplniť<br />
náš životný osud. Voči každej životnej<br />
udalosti máme istú vnútornú príbuznosť,<br />
alebo inak povedané, náš duchovný<br />
druh „pripustí“ osud.<br />
VLÁKNA SIETE<br />
OSUDU<br />
To, čo nás v živote stretáva a prináša<br />
radosť či utrpenie, to, čo<br />
nás vedie nahor, či to, čo nás strháva<br />
nadol, to všetko je výsledkom procesu<br />
vývoja, ktorý sa – ako rast rastliny<br />
– dlho odohráva skrytý, ale len<br />
do určitého času, potom vyjde najavo<br />
a prejaví sa osudovou udalosťou.<br />
A tak, ako vzniká rastlina zo zákonitého<br />
nahromadenia hmotnosti, tak<br />
podlieha aj „vznik osudu“ princípu<br />
zhustenia rovnakého druhu.<br />
Neviditeľný „východiskový materiál“<br />
má svoj pôvod v nás: z nášho<br />
chcenia sa odvíjajú mnohé „osudové<br />
vlákna“, ktoré z nás vychádzajú,<br />
vo všeobsiahlom tkaní stvorenia sú<br />
potom podľa druhu chcenia spojené<br />
s rovnorodými vláknami iných ľudí.<br />
Vytvárajú celé centrály a pôsobia<br />
späť na pôvodcov. Stále väčšie zhusťovanie<br />
potom v určitom okamihu<br />
nevyhnutne vedie k „hrubohmotnej<br />
atmosférickej zrážke“, teda ku konaniu<br />
a udalostiam, ktoré pôvodcu diania<br />
uvedú do určitej životnej situácie<br />
zodpovedajúcej jeho chceniu. Osud<br />
teda nevyvolávajú iba naše činy, neviditeľnú<br />
sieť osudu neustále tkáme<br />
aj chcením v našich citoch a myšlienkach,<br />
čo nie je možné poznať iba podľa<br />
jej hrubohmotných „výbežkov“.<br />
Ak chceme svetové dianie pozorovať<br />
iba na základe vonkajších<br />
udalostí, bude sa nám osud javiť<br />
ako výsledok slepej náhody. Ale tak,<br />
ako konaniu človeka predchádza<br />
jeho chcenie, tak každý vonkajší dej<br />
nasleduje až po prípravnom vnútornom<br />
pôsobení, ktoré podlieha<br />
jasným zákonitostiam. A len ten,<br />
kto svoj pohľad rozšíri o tieto zákonitosti<br />
a do svojich úvah zahrnie aj<br />
zmysel a cieľ nášho života, spozná,<br />
prečo to Boh všetko dopúšťa.<br />
Werner Huemer<br />
Poznámka:<br />
Vyššie uvedené vysvetlenia sa opierajú o poznanie<br />
obsiahnuté v „Posolstve Grálu“ od<br />
Abd-ru-shina. V článku stručne objasnené<br />
„aspekty osudu“ ako zákony stvorenia, žiarenie<br />
hviezd, vlákna osudu či zodpovednosť,<br />
sú v tomto diele vysvetlené podrobne.
POVIEDKA<br />
O službe Bohu<br />
Dialóg v starých Aténach – alebo kdekoľvek inde…<br />
Sysias: „Kto bol ten človek,<br />
Sokrates, s ktorým ste hovorili<br />
včera v Lýceu? Okolo vás stálo<br />
toľko ľudí, že sa nedalo načúvať, hoci<br />
som sa priblížil čo najbližšie. Videl<br />
som však, že to bol nejaký cudzinec.<br />
Povedzte mi, kto bol ten muž?“<br />
sokrates: „Ten človek, na ktorého<br />
sa pýtate, je Petrios, prišelec zo<br />
severu z exilu, ktorý žije už dlhšie<br />
v Aténach. Zaujímavá osoba, ktorej<br />
hlas v diskusii zaznieva dôrazne.“<br />
sysias: „Boli ste vo svojom rozhovore<br />
veľmi zahĺbení a okolostojacich<br />
tiež veľmi upútal. Nechceli by ste mi<br />
povedať, o akej téme ste diskutovali?“<br />
sokrates: „Samozrejme, porozprávam<br />
vám o tom. Ten rozhovor<br />
zanechal vo mne taký hlboký dojem,<br />
že sa mi ho určite podarí zreprodukovať.<br />
Petrios a ja sme sa rozprávali<br />
o jednej téme, ktorá je v Aténach už<br />
dlhší čas dôležitým predmetom diskusií:<br />
služba Bohu. Petrios sa hneval,<br />
a ja tiež, že bohatí mešťania si vo<br />
svojom mene nechávajú za poplatok<br />
vykonávať pre seba slávnosti. Ale<br />
práve tak sa staval proti vykúpeniu<br />
sa z povinných obiet, ako to majú<br />
niektorí inak veľmi vážení občania<br />
vo zvyku.“<br />
sysias: „Skutočne zaujímavé stanovisko.<br />
Rozprávajte ďalej, Sokrates.“<br />
sokrates: „Asi chápete, že sme sa<br />
hneď pýtali, čo to asi má byť, tá pravá<br />
služba Bohu.“<br />
sysias: „To sa mi však nezdá byť<br />
ľahká téma na rozhovor!“<br />
sokrates: „Ako hovoríte! Čoskoro<br />
sme i my prišli k tomuto záveru.<br />
Aby sme mohli túto otázku lepšie<br />
zodpovedať, Petrios navrhol, aby<br />
sme najprv stanovili, čo služba Bohu<br />
nie je. Ostatne, to, že skôr zmienení<br />
bohatí mešťania sa vôbec nesprávajú<br />
tak, ako to požaduje náboženstvo,<br />
bolo pre nás také samozrejmé, že sa<br />
nám nezdalo potrebné o tom ďalej<br />
hovoriť. Rýchlo sme sa zhodli na<br />
tom, že služba Bohu zahŕňa viac než<br />
len to, čo úrady zapíšu pri registrácii<br />
slobodných mužov. Či sa pripájame<br />
k tradičnému učeniu Grékov alebo<br />
skôr k perzskému kultu Mitru, teda<br />
ku ktorému náboženstvu sa priznávame,<br />
je len formalita.“<br />
sysias: „Isteže, Sokrates!“<br />
sokrates: „Tiež nám bolo jasné, že<br />
služba Bohu nie je to, čo sa o nej prednáša<br />
našim synom na Gymnáziu.“<br />
sysias: „Samozrejme, Sokrates.“<br />
sokrates: „Petrios na to poznamenal,<br />
že pravá služba Bohu určite nie<br />
je nič také ako naučená viera, s čím<br />
som okamžite súhlasil.“<br />
sysias: „To bola určite tá jednoduchá<br />
časť rozhovoru, Sokrates! Ďalej<br />
ste sa, dovolím si predpokladať, pokúsili<br />
definovať, čo je teda skutočným<br />
obsahom pravej služby Bohu.“<br />
sokrates: „To súhlasí, Sysias. Práve<br />
s týmto zámerom som sa odhodlal<br />
položiť Petriovi niekoľko otázok<br />
v očakávaní, že takto prebudím<br />
v ňom spočívajúce poznanie. Najskôr<br />
som sa ho spýtal: ,Petrios, z pojmu<br />
‚služba Bohu‘ sa dá oddeliť slovo ‚slúžiť‘.<br />
Na čo myslíte pri tomto slove, na<br />
niečo aktívne alebo pasívne?‘ ‚Bez<br />
pochýb Sokrates!‘ odpovedal Petrios,<br />
‚čo iné by to mohlo byť ako aktivita,<br />
Sokrates! Pri tomto slove myslí človek<br />
ihneď na nejaký druh činnosti!‘ “<br />
sysias: „To sa mi zdá byť zaujímavý<br />
záver!“<br />
sokrates: „Isteže, Sysias, a k tomu-<br />
to som ihneď pripojil i ďalšiu otázku:<br />
‚Petrios, povedzte mi, keď aj jeden<br />
viac ako druhý, ale všetci pracujeme<br />
pre Boha, čo si mám pri tom predstaviť?‘<br />
O tejto otázke musel Petrios popremýšľať<br />
dlhší čas. Napokon odpovedal:<br />
‚Sokrates, som toho názoru, že<br />
práca pre Božstvo, u každého podľa<br />
jemu darovaného talentu a vlôh, je to<br />
isté ako budujúce spolupôsobenie na<br />
svete, ktorý za svoju existenciu vďačí<br />
tvorivej sile Boha.‘<br />
sysias: „Čo mienil Petrios týmto<br />
výrokom, Sokrates?“<br />
„Ako vidím, uvažujete tým istým<br />
smerom ako my. Ja som mu totiž položil<br />
tiež túto otázku. Na to Petrios<br />
odpovedal: ‚Nie je svet, v ktorom žijeme,<br />
veľký dom Boha, v ktorom my<br />
ľudia prebývame ako hostia? Nie je<br />
v tomto dome všetko, čo nám umožňuje<br />
život, náš osobný vývoj a rozvoj<br />
nášho sebauvedomenia? Nemali by<br />
sme sa potom správať ako dobrí hostia?<br />
To znamená, že by sme mali byť<br />
nášmu hostiteľovi stále vďační a mali<br />
by sme sa podrobiť pravidlám domu.<br />
Nemali by sme napríklad zanechať<br />
izbu, v ktorej sme spali, čistú a upratanú?<br />
Zanechávanie neporiadku je zlo<br />
a poškodzovanie vlastníctva o to viac.<br />
Ako vďaku za preukázanú pohostinnosť<br />
by sme mohli dokonca ponúknuť<br />
našu pomoc pri údržbe a skrášľovaní<br />
hosťovského domu.‘ A Petrios trocha<br />
ostrejšie doplnil: ,A to, samozrejme,<br />
platí pre každého z nás. Z tohto dôvodu<br />
je zbytočné, že existuje kňazská<br />
vrstva, ktorá si uplatňuje nárok<br />
byť nenahraditeľnou v spojení medzi<br />
nami a Božstvom.‘ ‚To je ale veľmi neobvyklý<br />
uhol pohľadu na pojem služba<br />
Bohu, Petrios,‘ povedal som mu na<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
POVIEDKA<br />
1/2004<br />
to, ‚domnievate sa tiež, že by sa nemali<br />
dávať predpísané hodiny, na ktorých<br />
ľudia spolu vzdávajú vďaku Božstvu?‘<br />
‚Je to tak, Sokrates, to je moje presvedčenie,‘<br />
odpovedal Petrios, ‚podľa môjho<br />
názoru nestojí služba Bohu vedľa<br />
každodenného života, ale naopak, je<br />
jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ba čo<br />
viac, všetko, čo človek robí a na čo<br />
myslí, by malo mať svoj pôvod v pripravenosti<br />
slúžiť Bohu.“<br />
sysias: „Petrios teda v žiadnom<br />
prípade nehájil našu zaužívanú<br />
zbožnosť.“<br />
sokrates: „Svojím ponímaním<br />
v skutočnosti kritizoval celú náboženskú<br />
prax nášho mestského štátu.“<br />
sysias: „Odkiaľ má vlastne Petrios<br />
tieto neobyčajné náhľady?“<br />
sokrates: „Hovorí sa, že Petriovi<br />
sa vraj počas jeho ciest v Taliansku<br />
dostalo učenia od muža menom Pytagoras.<br />
O ňom sa tvrdí, že disponuje<br />
veľkými poznatkami týkajúcimi sa<br />
duše a oných nehmotných oblastí,<br />
kam putujú duše po smrti, a potom,<br />
s cieľom ďalej sa vyvíjať, môžu sa opäť<br />
vrátiť do pozemského tela. Po niekoľkých<br />
cykloch života, v ktorých sa<br />
človek naučil konať dobro, byť mierumilovný<br />
a žiť pravý život, vstúpi duša,<br />
ktorá získala zodpovedajúce sebauvedomenie<br />
a plne dozrela, do večnej<br />
ríše ducha. Ale aj tu sa musí pracovať.<br />
O večnom pokoji nikdy nemôže byť<br />
ani reči! Či v hmotných alebo v duchovných<br />
sférach, človek bude môcť<br />
vždy slúžiť Bohu tým, že sa bude<br />
riadiť jeho vôľou a bude spolupôsobiť<br />
budujúco. Pritom je každý človek<br />
povinný sám pátrať po zásadách bo-<br />
30<br />
Svet Grálu<br />
humilého života, a tým i po zásadách<br />
pravej služby Bohu. A k tomu dodal<br />
Petrios ešte niečo dôležité...“<br />
sysias: „A čo to bolo, Sokrates, vy<br />
ma napínate!“<br />
sokrates: „Na moju otázku, ako<br />
majú zbierať tie správne znalosti medzi<br />
nami žijúci analfabeti, Petrios odpovedal<br />
takto: odhodlane tvrdil, že<br />
každý človek, či slobodný muž, žena<br />
alebo otrok, či vzdelaný tak ako my<br />
alebo analfabet, má hlboko vo svojom<br />
vnútri druh načúvajúceho ucha,<br />
ktorým – viem, že to znie trocha<br />
zvláštne – možno prijímať pokyny<br />
z vyšších sfér. V týchto vyšších sférach<br />
prebýva mnoho duchov, ktorí sú<br />
vždy pripravení pomáhať ľuďom na<br />
zemi. Petrios mal tým na mysli, že to<br />
nie je Božstvo samo, ktoré sa trvale<br />
stará o každého jednotlivého človeka.“<br />
sysias: „Ale Sokrates, to predsa odporuje<br />
našim skúsenostiam. Napríklad<br />
zločinci vraj nepočujú nič!“<br />
sokrates: „Domnievam sa, že<br />
Petrios to myslel takto: každému<br />
človeku, ktorý sa usiluje o dobro, sa<br />
dostane pomoci, každému človeku,<br />
ktorý vedie bohumilý život a ktorý<br />
vo svojom každodennom myslení<br />
a konaní ukazuje, že slúži Bohu.<br />
sysias: „Máte iste na mysli tú pravú<br />
službu Bohu, o ktorej sme hovorili<br />
na začiatku rozhovoru.“<br />
sokrates: „Isteže, Sysias!“<br />
sysias: „Čo si myslíte o takom spojení<br />
nahor, Sokrates?“<br />
sokrates: „Je dosť možné, že tento<br />
Petrios má pravdu. Moje skúsenosti<br />
mi ukazujú, že čím viac sa človek cvičí<br />
v mlčaní, o to lepšie sa učí počúvať<br />
týmto vnútorným uchom. Ľudia by<br />
sa teda mali o to usilovať, Sysias!“<br />
sysias: „To si zapamätám, Sokrates.<br />
A po tomto závere ste rozhovor<br />
ukončili?“<br />
sokrates: „Aj ja som si myslel, že to<br />
najpodstatnejšie bolo povedané. Avšak<br />
Petrios chcel predostrieť ešte niečo<br />
veľmi podstatné, čo sa dozvedel…“<br />
sysias: „Ale to mi potom nesmiete<br />
zamlčať!“<br />
sokrates: „Petrios mi na záver<br />
opísal skutočne zbožného človeka:<br />
‚Spoznať ho hneď podľa jeho pokory,‘<br />
povedal. Tým nemyslel otrockú poníženosť,<br />
ktorou my Aténčania tak<br />
veľmi opovrhujeme. Nie, pre Petria je<br />
pokora duchovný stav, ktorý je základom<br />
odvahy slúžiť. Pokora teda nie je<br />
žiadnou slabosťou, ale práve ona vyžaduje<br />
veľkú vnútornú silu. Pokorný<br />
človek sa vedome odvracia od všetkej<br />
samoľúbosti, nie je nadutý a netlačí<br />
sa zbytočne do popredia. Tento duchovný<br />
postoj podporuje veľa cností,<br />
ktorými možno slúžiť Bohu so<br />
samozrejmosťou. Pokorný človek sa<br />
bude usilovať o dobro a posilňovať<br />
ho, avšak zlému bude vzdorovať. Pokúsi<br />
sa dodávať všetkému krásu, ku<br />
cti Božej, ale škaredému sa bude vyhýbať.<br />
Nebude nikdy vedome škodiť<br />
živému tvorovi, ale pokúsi sa chrániť<br />
všetko živé, predovšetkým to slabšie,<br />
a bude nápomocný tam, kde to bude<br />
potrebné. S vedomím, že pre Boha<br />
nemôžu byť užitoční namyslení táraji,<br />
pokračuje pokojne a dôstojne ďalej<br />
svojou cestou života.“<br />
sysias: „Myslím si, Sokrates, že skôr,<br />
než bude človek môcť uplatniť skutočnú<br />
službu Bohu alebo prinajmenšom<br />
takú, akú mal na mysli Petrios, musí<br />
na sebe veľa dopracovať a zlepšiť!“<br />
sokrates: „Hovoríte pravdivé slová,<br />
Sysias. A čo sa sám seba pýtam,<br />
je: budeme raz tak ďaleko, že sa už<br />
viac nebudeme potrebovať toľko pýtať?<br />
Ľudovo povedané, žiadne slová,<br />
lež činy?“<br />
sysias: „Nemám poňatia, Sokrates,<br />
tak ďaleko veru ešte nie som.“<br />
sokrates: „Hovoríte, čo si myslím,<br />
Sysias. Ale s práve preukázanou<br />
skromnosťou ste už pravdepodobne<br />
urobili prvý krok na správnu cestu!“<br />
Sytske Teppema
FOTOGRAFIE<br />
Japonský výskumník, doktor<br />
alternatívnej medicíny<br />
Masaru Emoto (1943),<br />
vzbudil záujem verejnosti fascinujúcimi<br />
vysokorýchlostnými<br />
fotografiami mrznúcej<br />
vody a ľadových kryštálikov,<br />
vznikajúcich pri – 5 °C. Čo<br />
je také pozoruhodné na čarokrásnych,<br />
alebo naopak,<br />
strohých či bizarných formách<br />
kryštálov, získaných<br />
zo vzoriek „obyčajnej“ vody?<br />
Dr. Masaru Emoto považuje<br />
vodu za univerzálne médium<br />
– zachytávač schopný<br />
prijímať a zobrazovať aj veľmi<br />
jemné, nehmotné vibrácie a vplyvy.<br />
Na jeho fotografiách môžeme<br />
prvýkrát v histórii vidieť, ako voda<br />
zobrazuje všetky druhy doteraz nepreukázateľných<br />
žiarení a energií.<br />
To je zároveň vysvetlením nekonečnej<br />
rozmanitosti kryštalických<br />
tvarov, ktoré voda pri zamŕzaní<br />
vytvára. Pán Emoto je presvedčený,<br />
že forma kryštálov úplne závisí<br />
od kvality vody, ktorá bola použitá<br />
na ich „výrobu“. Pojem kvality<br />
vody v zmysle tohto výskumu však<br />
zahŕňa aj nehmotné „vibračné<br />
vplyvy“, ktoré sú na vzorky vody<br />
nasmerované. Na ovplyvnenie experimentálnych<br />
vzoriek vody bola<br />
použitá hudba, vizuálne obrazy,<br />
voda bola tiež vystavená vplyvu<br />
slov napísaných na papieri a pôsobeniu<br />
fotografií umiestnených pod<br />
skúmavkami alebo okolo nich, kde<br />
sa nachádzala.<br />
Zámerom pána Emota bolo preveriť,<br />
či majú uvedené „energie“ nejaký<br />
vplyv. Na tieto experimenty<br />
použil malé množstvá vody v pohároch<br />
a skúmavkách, ale takisto<br />
aj vzorky z veľkých vodných plôch<br />
a vo všetkých prípadoch nastali<br />
zmeny v štruktúre kryštálov. Vytvorením<br />
rôznych vibračných vplyvov<br />
a ich pôsobením na tie isté<br />
vzorky vody je možné ukázať, že<br />
voda „mení svoje vyjadrenie“ pod<br />
ich vplyvom. Nevšedná krása kryštálu<br />
zmrznutej vody je, jednoducho<br />
povedané, výsledkom „nehmotného<br />
vyžarovania“, ktorému bola vystavená.<br />
Napríklad vyjadrenie ľudskej<br />
vďačnosti voda ihneď prijme<br />
a odzrkadlí.<br />
Ako zistil pri svojich experimentoch<br />
M. Emoto, bolo nemožné<br />
dopracovať sa k obrázkom<br />
identických tvarov. Inými slovami,<br />
nebolo možné vytvoriť znovu –<br />
zreprodukovať – rovnaký tvar<br />
kryštálu, a teda neexistujú dva<br />
kryštály, ktoré by mali rovnaký<br />
vzhľad. Ďalším poznatkom, ktorý<br />
pokusy priniesli, je, že čistá voda<br />
z prírodného zdroja vykryštalizuje<br />
na kryštál harmonických tvarov.<br />
Ten istý „zušľachťujúci“ efekt<br />
na vodu však mali tiež pozitívne<br />
myšlienky, duchovné pôsobenie<br />
či klasická hudba, a tieto dokonca<br />
vniesli do formy kryštálu celkom<br />
určitý „estetický výraz“. Naopak, znečistená,<br />
kontaminovaná voda kryštalizuje<br />
do príkrych, nepekných tvarov<br />
a negatívne emócie vyvárajú dokonca<br />
bizarné, odpudzujúce „obrazy“. Pretože<br />
voda pokrýva väčšiu časť povrchu<br />
našej zeme a predstavuje najväčší objem<br />
našich fyzických tiel, možno podľa<br />
teórie dr. Emota ľahko pochopiť, aký<br />
veľký vplyv môžu mať naše myšlienky<br />
a pocity na „životné prostredie“ – a to<br />
na úrovni globálnej, ako aj individuálnej.<br />
Nejde teda len o obyčajné kryštalizované<br />
molekuly vody. To, čo postavil<br />
dr. Emoto do popredia svojej teórie, je<br />
dôkaz, že myšlienky a pocity ovplyvňujú<br />
FYZICKÚ REALITU. Nakoniec nám<br />
umožnil pochopiť, že voda nám odhalila<br />
jedno zo svojich tajomstiev – ukazuje<br />
nám pravdu o nás samotných.<br />
Roman Levický<br />
31<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
FOTOGRAFIE<br />
Do vzorky vody bol primiešaný aromatický<br />
olej, potom bola vzorka zmrazená<br />
a sfotografovaná. Formy kryštalických<br />
štruktúr vytvorili obrazy kvetín, ktoré<br />
boli v oleji lúhované. V tomto prípade ide<br />
o harmanček.<br />
Účinok slov vyrieknutých pri vodnej hladine.<br />
Vpravo: Túto formu kryštálu ovplyvnili<br />
slová o láske a vďačnosti. Malý obrázok:<br />
Nepekné formy pri slovách: „Robí sa mi<br />
z teba zle!“ alebo „Zabijem ťa!“<br />
Voda zo snehu na hore Yatsugatake. Z tejto vzorky<br />
pochádza nádherný kryštál so šesťhrannou štruktúrou.<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
Bol tento kryštál „očarený“ Bachovou<br />
husľovou skladbou? Kryštál sa rozvetvuje<br />
celkom voľne, zdá sa, že tvary „tancujú“.
FOTOGRAFIE<br />
Voda z vodovodu z mesta Sapporo (Japonsko),<br />
ktorá pochádza z rieky Toyohira. I keď táto<br />
rieka nie je príliš silne znečistená, nevznikli z jej<br />
vzoriek pekné kryštály.<br />
V kanadskom pohorí Rocky Mountains<br />
je veľa ľadovcov. Tento kryštál ľadu bol<br />
extrahovaný z firnu a má pravidelnú<br />
šesťuholníkovú štruktúru. Čo asi može<br />
znamenať otvor uprostred?<br />
Dr. Masaru<br />
Emoto<br />
Malý obrázok: Kryštál zo znečistenej vody,<br />
odobranej z jednej japonskej priehrady.<br />
Vpravo: Po intenzívnej modlitbe sa ukázala<br />
táto forma kryštálu.<br />
sa narodil v Jokohame<br />
v júli<br />
1943. Vyštudoval<br />
Yokohama<br />
Municipal University,<br />
odbor<br />
humanistiky a vedy so zameraním<br />
na medzinárodné vzťahy. V roku<br />
1986 založil v Tokiu IHM Corporation.<br />
V októbri 1992 obhájil<br />
doktorát alternatívnej medicíny<br />
v Open International University.<br />
Následne uviedol svoju teóriu<br />
o mikrozoskupení molekúl vody.<br />
Uskutočnil intenzívny výskum<br />
vody vo všetkých kútoch planéty<br />
nie ani tak ako vedecký výskumník,<br />
ale viac z pohľadu perspektívneho<br />
a originálneho mysliteľa. Pokračuje<br />
vo svojej experimentálnej činnosti<br />
a napísal množstvo dobre prijímaných<br />
kníh v japončine ako aj<br />
pôvodných vedeckých prác o vode<br />
publikovaných dvojjazyčne.<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
SERIÁL<br />
OSOBNOSŤ<br />
DÍL 1<br />
„JA VÁM VŠAK HOVORÍM...“<br />
Život, náuka a poslanie Ježiša Krista<br />
34<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
Ježiš Kristus je v súčasnej<br />
dobe toľko skúmaný ako<br />
nikdy predtým. O jeho živote<br />
vychádza mnoho kníh –<br />
od špekulatívnych románov<br />
až po karikujúce zväzky<br />
a na niektorých fórach sa<br />
o nich horlivo diskutuje.<br />
Vecné knihy prinášajú<br />
v najlepšom prípade nové<br />
domnienky a fakty o „historickom<br />
Ježišovi“. „ Krista<br />
viery“ však knihy ešte<br />
stále opisujú ako stredobod<br />
početných ság a legiend,<br />
ktoré majú byť podložené<br />
vierou v ľubovoľné zasahovanie<br />
Stvoriteľa do<br />
prírodných zákonov, alebo<br />
ich príležitostné rušenie.<br />
V skutočnosti však „pravdy<br />
viery“ takéhoto druhu od<br />
počiatku nezodpovedajú<br />
ani znalosti prírodných<br />
zákonov, ale ani životu,<br />
učeniu a misii Ježiša Krista.<br />
Jednoznačne možno povedať<br />
toľko, že ide o muža,<br />
ktorý na túto zem priniesol<br />
pred 2000 rokmi v každom<br />
ohľade výnimočné učenie.<br />
A jeho posolstvo možno<br />
posudzovať zároveň aj ako<br />
vlastný doklad jeho osobnosti,<br />
pôvodu a poslania.<br />
Čo je v súvislosti s Ježišom<br />
z Nazareta skutočne historicky<br />
podložené? Žiaľ, žalostne<br />
málo. Ak spochybníme historickú<br />
vierohodnosť biblických podaní, pretože<br />
u nich ide predovšetkým o vysvetľujúce<br />
vyznania, zostáva vlastne<br />
len rímsky dejepisec Tacitus, ktorý<br />
vo svojich análoch napísal o prenasledovaní<br />
kresťanov Nerom, respektíve<br />
o veľkom požiari v Ríme v roku 64:<br />
„Aby odpravil zo sveta zlý chýr, že požiar<br />
bol založený na jeho rozkaz, zvalil<br />
Nero vinu na druhých a uvalil na<br />
tých, ktorí boli svojím hanebným počínaním<br />
nenávidení a v ľudovej reči<br />
sa nazývali „kresťania“, tie najhoršie<br />
tresty. Tento názov je odvodený od<br />
Krista, ktorého dal za vlády Tibéria<br />
popraviť prokurátor Pontius Pilát.“<br />
Historický Ježiš<br />
S<br />
týmto dokladom, že Ježiš z Nazareta<br />
skutočne žil (pretože aj<br />
o tom sa pochybovalo), historici<br />
počas uplynulých desaťročí preskúmali<br />
životné podmienky a vierouky<br />
v Palestíne prvého storočia tak dopodrobna<br />
ako ešte nikdy predtým.<br />
Navyše analyzovali všetky dostupné<br />
biblické a apokryfické texty a na<br />
tomto základe dospeli k takému<br />
obrazu Ježiša, ktorý snáď najlepšie<br />
možno označiť ako „hodnotovo neutrálny“.<br />
Vedec totiž nemôže prísť<br />
na to, či Ježiš bol skutočne zasľúbeným<br />
Božím Synom alebo nie; jeho<br />
zaujímajú v prvom rade vonkajšie,<br />
hmatateľné fakty. A podľa tých bol<br />
Ježiš židovským rabínom, ktorý ako<br />
i mnohí iní chodil po krajine ako<br />
potulný kazateľ – a zvestoval svoje<br />
posolstvo. Popravený bol ako burič,<br />
ktorý údajne viedol Židov a plánoval<br />
revolučné povstanie proti Rímu.<br />
Okrem toho sa predpokladá určitá<br />
súvislosť medzi Ježišom a esejcami,<br />
ktorí boli popri farizejoch a saducejoch<br />
tretím dôležitým židovským<br />
náboženským spoločenstvom, ale,
OSOBNOSŤ<br />
čo je zvláštne, nie je o nich zmienka<br />
v žiadnom spise Nového zákona.<br />
Pokiaľ ide o obsah Ježišovho učenia,<br />
dnes sa považuje za vedecky<br />
podložené, že on sám nikdy nehlásal<br />
ani netvrdil, že jeho smrťou by<br />
malo byť ľudstvo vykúpené zo svojich<br />
hriechov. Príbehy o jeho zázračných<br />
činoch sa pokladajú za celkom<br />
vymyslené a tak isto sa pochybuje<br />
o historickej pravosti biblických opisov<br />
zmŕtvychvstania. Zdá sa teda, že<br />
zostáva len málo z pôsobenia muža,<br />
životom ktorého sa začal nový letopočet<br />
a na učenie ktorého nadväzuje<br />
najväčšie svetové náboženstvo.<br />
Príznačné je, že aj 2 000 rokov po<br />
Ježišovi z Nazareta sa najmenej zamýšľame<br />
nad tým najdôležitejším –<br />
obsahom jeho posolstva.<br />
Ale v čom sa prejavuje to jedinečné<br />
v Ježišovom učení? Je v ňom<br />
niečo, čo by vecne oprávňovalo, aby<br />
tento človek nebol stavaný do jedného<br />
radu s ostatnými židovskými<br />
rabínmi, ale aby sa mu priznal štatút<br />
niečoho osobitného, ba dokonca<br />
jedinečného, ako to kresťanský svet<br />
vyjadruje v označení „Boží Syn“?<br />
Z dnešného pohľadu sa táto otázka<br />
určite nedá celkom jednoducho zodpovedať.<br />
Napokon, už dve tisícročia<br />
sme zvyknutí na to, že sa rutinne<br />
prehŕňame v biblickej zásobárni citátov<br />
a pripadá nám akosi zaťažko<br />
sprítomniť si, v akom prostredí Ježiš<br />
z Nazareta kedysi skutočne vystupoval.<br />
Práve tieto rámcové podmienky<br />
však predstavujú nie nepodstatný<br />
uhol pohľadu, pretože aj dnes dávajú<br />
vytušiť, o aký veľkolepý čin išlo, priniesť<br />
medzi ľudí „radostné posolstvo<br />
lásky“ – naskrze nové, dovtedy neznáme<br />
Posolstvo od Boha, zo Svetla…<br />
Pred 2000 rokmi…<br />
Obdobie pred 2 000 rokmi možno<br />
smelo opísať ako obdobie poznačené<br />
najhlbším duchovným temnom.<br />
Už i v samotnom Grécku dávno<br />
pominuli veľké časy túžby ľudí po<br />
poznaní a hlbokej filozofii, svet bohov<br />
bol olúpený o svoju vznešenosť, znetvorený,<br />
poľudštený, zatiaľ čo človek<br />
sa príliš rád sám zbožšťoval. A „vyvolený<br />
národ“ Židov, ktorý síce nesplodil<br />
porovnateľných mysliteľov a básnikov,<br />
ale jeho proroci ho kedysi verne viedli,<br />
bol, zdalo sa, rovnako v koncoch:<br />
bol spútaný v strnulých pravidlách<br />
viery formovaných zákonom spravodlivosti<br />
– oko za oko, zub za zub –,<br />
ktorý sa už dávno zvrhol na nemilosrdnosť<br />
a slúžil len jeho strážcom, nie<br />
však obyčajným ľuďom. Zdalo sa, že<br />
náboženské úsilie sa všeobecne obmedzovalo<br />
na to, aby zodpovedalo<br />
tradovaným predstavám, ktoré učenci<br />
písma s horlivosťou premúdrelo<br />
omieľali. Takto sa pestovalo duchovné<br />
sebauspokojovanie namiesto služby<br />
Bohu, rozum chrlil pekelné iskry,<br />
ľudskosť naproti tomu chátrala. Prameň<br />
toho, čo bolo živé, zostával nedotknutý.<br />
Skrátka: Stvoriteľ bol ľuďom<br />
vzdialený, nekonečne vzdialený, a len<br />
neurčitá túžba na základe starých<br />
proroctiev, ktoré zvestovali „mesiáša“,<br />
vedela udržať poniektorú myseľ ešte<br />
v bdelosti – hlboká nádej na návrat<br />
Boha z čias Mojžiša, keď bol Stvoriteľ<br />
ľudstvu tak „na dosah“ ako nikdy.<br />
Príchodom Ježiša z Nazareta sa tieto<br />
zasľúbenia splnili, pretože, podľa<br />
viery jeho stúpencov, Boží Syn skutočne<br />
vstúpil na zem! Prinajmenšom<br />
pre každého kresťana toto bolo a je<br />
nedotknuteľnou pravdou, ktorej verí.<br />
Ak sa hovorí o takom duchovnom<br />
dianí, mnoho kritických evanjeliových<br />
bádateľov napadne ako prvé, že<br />
proroctvá sa (tak vtedy ako aj dnes)<br />
najlepšie hodia na to, aby veriacich<br />
mobilizovali a aby sa nimi praktizovala<br />
politika vzbúr. Pre historika je<br />
pravdepodobnejšie, že Ježiš bol z nejakých<br />
mocenských politických dôvodov<br />
povýšený na Bohom zoslaného<br />
„mesiáša“, než že bol skutočne tým<br />
veľkým duchovným pomocníkom.<br />
Otázka, či sa židovské mesiášske<br />
zasľúbenia naplnili práve Ježišom<br />
z Nazareta a či sa tento muž právom<br />
nazýva „Boží Syn“, sa na základe<br />
vonkajších faktov zodpovedať nedá.<br />
Ak je nejaká všeobecne schodná cesta,<br />
ako dospieť k presvedčeniu, že<br />
pred 2 000 rokmi sa na tejto zemi<br />
z duchovne dejinného pohľadu<br />
udialo niečo absolútne výnimočné,<br />
potom táto cesta vedie bezpodmienečne<br />
cez Kristovo posolstvo. Pretože<br />
Ježišove slová, respektíve spôsob,<br />
akým boli vyjadrované, dávajú ako<br />
celok skutočne vytušiť niečo, čo tu<br />
ešte nebolo – a to omnoho zreteľnejšie<br />
ako akékoľvek nebeské znamenia<br />
ako napr. betlehemská hviezda alebo<br />
iné zázračné sprievodné okolnosti,<br />
na ktoré sa poukazuje, aby sa podčiarkol<br />
dosah Božieho zostúpenia.<br />
Ježišova reč<br />
Svetlo Pravdy, ktoré zažiarilo<br />
prostredníctvom posolstva Ježiša,<br />
sa prejavovalo už v jeho reči.<br />
Tým sa, prirodzene, nemá poukazovať<br />
na aramejčinu z Galiley, Ježišov<br />
materinský jazyk. Nápadný bol spôsob,<br />
akým hovoril. Tento spôsob vyjadrovania<br />
vynikal jednak tým, že<br />
zjavne nepochádzal z nijakého spoločenského<br />
„tábora“, jednak svojou<br />
bezprostrednou obsahovou hĺbkou.<br />
Vtedy, tak ako dnes, stáli totiž proti<br />
sebe na jednej strane „prostý ľud“<br />
a na druhej strane „intelektuálna<br />
horná vrstva“. Tu jednoduchí ľudia,<br />
ktorí hovorili tak, ako im „zobák<br />
narástol“, tam učenci písma, ktorí<br />
sa voľbou slov a tónom snažili vystavovať<br />
hrdo na obdiv svoj odstup<br />
od všetkého svetského.<br />
Ježiš z Nazareta mal naproti tomu<br />
svoju vlastnú reč, ktorá akoby mala<br />
výlučne sprostredkovať posolstvo.<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
OSOBNOSŤ<br />
Bola rovnako jednoduchá ako obsahovo<br />
bohatá, tak jasná, ako aj mocná,<br />
bola požadujúca a neuchádzala sa<br />
o prívržencov. Obrovský rozdiel oproti<br />
učencom písma musel byť nápadný:<br />
„A stalo sa, keď Ježiš dokončil tieto reči,<br />
že ľud žasol nad jeho učením. Lebo ich<br />
učil ako taký, kto má moc a nie ako<br />
ich učenci písma.“ (Mat. 7,28–29)<br />
Slová, ktoré Ježiš používal, boli<br />
slovami ostrej prísnosti, naplnenými<br />
láskou, ktorá chcela byť na úžitok,<br />
namiesto toho, aby lichotila, ktorá<br />
chcela dať podnet k zmene a ktorá<br />
pritom vždy dávala zreteľne najavo,<br />
že cesta k Pravde sa má dosiahnuť<br />
vlastnou snahou, zatiaľ čo pohodlne,<br />
bezmyšlienkovite a lenivo tiahnuť<br />
spolu s masou v slepej viere vedie<br />
veľmi ľahko k duchovnej smrti:<br />
„Vchádzajte tesnou bránou; lebo<br />
priestranná brána a široká cesta vedie<br />
do zahynutia a mnohí ňou vchádzajú;<br />
ale do života vedie tesná brána<br />
a úzka cesta a málo je tých, ktorí<br />
ju nachádzajú“ (Mat. 7,13–14)<br />
Tak ako Ježišova reč nemala nič<br />
spoločné s ľúbezným, svet objímajúcim<br />
druhom tónu, ktorý sa jej tak<br />
rád prisudzuje, tak málo si brávala<br />
na pomoc nejakú intelektuálnu akrobaciu,<br />
aby takto vynikala. O to viac<br />
získavala na význame v najprirodzenejšej<br />
forme svojím obsahom, pretože<br />
ten, kto skutočne pozná súvislosti, ich<br />
vie podať aj v jednoduchých slovách<br />
(zásada, ktorá platí rovnako aj dnes).<br />
Ježiš používal reč podobenstiev, ktorá<br />
má tú prednosť, že ľudský duch takto<br />
sprostredkovanými obrazmi môže<br />
precítiť cenné zákonitosti vo vlastnom<br />
prežití, a tým si ich trvalo osvojí.<br />
Táto mocná obrazná reč bola zrejme<br />
aj príčinou toho, že dodnes sa zachovalo<br />
33 Ježišových podobenstiev, hoci<br />
sa písomne zaznamenali až dlho po<br />
jeho smrti. Jednou z Kristových najdôležitejších<br />
snáh bolo, aby oproti pozemskému<br />
súženiu človeka postavil<br />
vyhliadku na svetlú ríšu Božiu, ktorá<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
sa môže stať skutočnosťou, ak s tým<br />
jednotlivec začne v malom – ušľachtilými,<br />
svetlými myšlienkami a cítením.<br />
To sú tie „horčičné zrná“, ktoré môžu<br />
vyrásť do významných pozemských<br />
činov, pokiaľ sú patrične živené: „S<br />
Božím kráľovstvom je to ako s horčičným<br />
zrnom: Keď sa rozsieva na zem,<br />
vysoko vyrastie a je väčšie ako všetky<br />
zeliny a vyháňa veľké vetvy, takže<br />
v ich tieni bývajú nebeskí vtáci.“<br />
Ježiš objasňoval aj to, aký význam<br />
má v práci na sebe samom svet myšlienkových<br />
foriem – jemnohmotný<br />
svet. Napríklad vo svojej známej<br />
kázni na hore sa zmienil o desiatich<br />
Božích prikázaniach a poukázal na<br />
to, že človek môže zabíjať alebo smilniť<br />
aj v slovách alebo myšlienkach:<br />
„Počuli ste, že bolo povedané starým:<br />
Nezabiješ! Kto by však zabíjal, musí<br />
ísť pred súd. Ja vám však hovorím:<br />
Kto sa hnevá na svojho brata, musí ísť<br />
pred súd.“ (Mat. 5,21–22) „Počuli ste,<br />
že bolo povedané: Nescudzoložíš!<br />
Ja vám však hovorím: Každý, kto sa<br />
žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou<br />
scudzoložil v srdci!“ (Mat. 5,28–29)<br />
Pokiaľ ide o zmysel jeho slov, je<br />
druhoradé, či Ježiš – ako sa dnes na<br />
základe spätného prekladu evanjelia<br />
do aramejčiny predpokladá – hovoril<br />
v rýmoch alebo či sa jeho hlas vyznačoval<br />
ľubozvučnosťou a veľkým<br />
rozpätím, ako by sa dalo usudzovať<br />
zo slov Lukáša (4,22). V každom<br />
prípade treba Ježišovu reč hodnotiť<br />
ako zreteľný doklad jeho výnimočnej<br />
vnútornej veľkosti.<br />
Ježišovo<br />
vystupovanie<br />
Ja vám však hovorím…! Dnes by sa<br />
človeku pravdepodobne zazlievalo,<br />
že keď stále používa takéto slová, vyjadruje<br />
tým toľkú samoľúbosť, až to<br />
vzbudzuje obavy – veď si robí nárok<br />
na to, že je sám tým ostrým mečom,<br />
na ktorom sa všetko správne a nesprávne<br />
vo svete musí súdiť. A kto<br />
by to mohol o sebe vážne tvrdiť?<br />
Ako teda posudzovať Ježiša z Nazareta,<br />
ktorý tieto slová ustavične<br />
používal?<br />
Ak by sa niekto chcel, pokiaľ ide<br />
o jeho vystupovanie, hrať na, „diablovho<br />
advokáta“, ktorý všetko spochybňuje,<br />
potom by boli zrejme dve<br />
sľubné stratégie, ako „muža z Nazareta“<br />
znemožniť: Buď obvinením,<br />
že tu vystúpil na verejnosť niekto,<br />
s kým nebolo niečo v poriadku, kto<br />
sa chcel na základe nadmernej túžby<br />
po predvádzaní vyvyšovať nad zvyšok<br />
sveta, alebo tým, že sa pripustia<br />
nízke motívy zavádzania: Ježiš ako<br />
populistický vodca sekty, ktorý nadutými<br />
slovami vyšiel na lov duší<br />
a svojich stúpencov fanatizoval…<br />
Takéto domnienky sa vyjadrovali<br />
vždy znova, aj keď snáď len zdržanlivo,<br />
medzi riadkami. Pri dôkladnejšom<br />
pohľade triafajú však obidve<br />
obvinenia do prázdna – a to úplne!<br />
Voči domnienke, že Ježiš z Nazareta<br />
nejakým spôsobom stratil vzťah<br />
k realite alebo vedome zneužíval<br />
ľudí na egoistické účely, stojí neprekonateľne<br />
jedna vec: jeho posolstvo!<br />
Zbavené všetkých dodatočne pridaných<br />
prímesí ukazuje sa totiž ako<br />
naskrze životu blízke a vyznačujúc<br />
sa hlbokým poznaním ľudí neprináša<br />
tiež nič neopodstatnene nadnesené,<br />
lež namiesto toho veci, ktoré sa<br />
dajú prakticky zažiť. Ukazuje cestu<br />
poznania, na ktorej sa môže – a má<br />
o pravdivosti Ježišových slov presvedčiť<br />
každý sám vlastnými zážitkami.<br />
Skrátka: posolstvo sa ukazuje<br />
voči ľuďom tak priateľské ako aj pomáhajúce.<br />
Ako príklad by mohlo poslúžiť slovo<br />
z Jánovho evanjelia, podľa ktorého<br />
Ježiš svojim učeníkom uložil:<br />
„Tým, ktorým odpustíte hriechy, sú<br />
im odpustené, tým, ktorým zadržíte,<br />
sú zadržané.“ (Ján 20,23)
OSOBNOSŤ<br />
Prirodzene, že Ježiš tým nechcel<br />
otvoriť bránu svojvoľnému odpúšťaniu<br />
hriechov a o to menej dvere<br />
k spovedniciam 1) . Spomína sa tu<br />
skôr celkom jednoduchý, pre každého<br />
ľahko vyciťovaný dej: Ten, na<br />
kom sa jeho blížny dopustil bezprávia,<br />
je s ním spojený nepríjemnými<br />
„vláknami osudu“, ktoré môže<br />
zreteľne vnímať, pokiaľ ešte má do<br />
určitej miery vyvinuté jemné cítenie.<br />
Zakaždým, keď napríklad myslí na<br />
páchateľa toho zla alebo ho niekde<br />
stretne, vytrpené bezprávie, teda<br />
„hriech“, bude nepríjemne pociťovať –<br />
a to dovtedy, kým mu ho z úprimného<br />
srdca neodpustí, či už vo forme<br />
nejakého vyjadrenia, listom alebo<br />
iným vhodným symbolickým skutkom.<br />
Až tým sa nepríjemné spútanie<br />
uvoľní a obidvaja zúčastnení pocítia<br />
o kúsok viac slobody.<br />
Poverenie odpúšťať hriechy sa<br />
môže v dôsledku toho vzťahovať<br />
vždy len na poškodeného človeka<br />
a každý, kto chce byť vnútorne slobodný,<br />
urobí dobre, keď prekážajúce<br />
duševné väzby v zmysle Kristovho<br />
vyhlásenia čo najrýchlejšie uvoľní.<br />
Nepríjemné vlákna osudu totiž nikdy<br />
nemôžu byť „uvoľnené“ tretími osobami,<br />
ktoré sa na nich nepodieľali;<br />
zostávajú zreteľne citeľné, aj keď ten<br />
najsnaživejší spovedajúci farár uloží<br />
hriešnikovi k pokániu veľa Otčenášov.<br />
Odriekanie modlitieb snáď<br />
môže upokojiť svedomie, pre vnútorné<br />
blaho je však bezvýznamné,<br />
pretože v skutočnosti nič nerieši.<br />
Citovaný príklad z Jánovho evanjelia<br />
môže tiež ukázať, aké dôležité je<br />
chápať Ježišovo posolstvo v duchovnom<br />
zmysle. Pretože výklady, ktoré<br />
nepreniknú k jadru výroku, respektíve<br />
podobenstva, lež namiesto toho<br />
zostávajú len prilepené na obale<br />
slov, vedú takmer zákonite k nedorozumeniam<br />
a v najhoršom prípade<br />
k mylnej domnienke, že Ježišovo<br />
učenie je svetu cudzie, prakticky neuplatniteľné<br />
alebo dokonca poznačené<br />
nečistým mocenským úsilím.<br />
Za dôkazmi, z ktorých by sa takéto<br />
niečo dalo vyvodiť, by sa však človek<br />
v Ježišovom posolstve zháňal márne.<br />
Naopak, zdá sa, že je dokonca nevhodné<br />
na to, aby sa ním získavali<br />
prívrženci alebo fanatizovali veriaci.<br />
Toto by sa dalo ľahko dosiahnuť lichotivými<br />
rečami, snáď aj naháňaním<br />
strachu, lenže celkom určite nie<br />
učením, ktoré jednotlivcom ukladá<br />
povinnosť a vyžaduje úsilie samostatného,<br />
duchovne orientovaného<br />
myslenia a konania.<br />
Prekrásny príklad toho, že Ježiš žiadal<br />
od tých, ktorí ho chceli nasledovať,<br />
presne toto, poskytuje jeho tak známe,<br />
ako aj vo veľkej miere nepochopené<br />
varovanie: „Počuli ste, že bolo<br />
povedané: Oko za oko a zub za zub. Ja<br />
vám však hovorím: Neprotivte sa zlému!<br />
Naopak: Tomu, kto ťa udrie po<br />
pravom líci, nastav aj ľavé. Tomu, kto<br />
sa chce s tebou súdiť a vziať ti spodné<br />
rúcho, nechaj aj plášť. Ak ťa bude<br />
dakto nútiť k službe na jednu míľu,<br />
choď s ním dve. (Mat. 5,38–41)<br />
Tieto slová sa väčšinou vidia len<br />
v súvislosti s Ježišovou požiadavkou,<br />
aby sme milovali aj našich nepriateľov.<br />
Avšak tento výklad je príliš<br />
povrchný. Vari sa má človek nechať<br />
vydávať napospas tým najneznesiteľnejším<br />
podlostiam a tváriť sa<br />
pritom akoby nič? Zapierať vlastnú<br />
osobnosť? Ponižovať sa na beztvárnu<br />
loptu na hranie v rukách iných?<br />
Samozrejme nie. Za Ježišovými slovami<br />
sa skrýva oveľa hodnotnejší pokyn.<br />
Ide o to, aby sa človek v žiadnej<br />
situácii nevzdával svojej duchovnej,<br />
k Bohu obrátenej orientácii, teda aby<br />
si vždy zachovával svoj vnútorný postoj<br />
a aby sám nezostupoval na nízku,<br />
neblahú úroveň boja, zlodejstva alebo<br />
nátlaku. Toto má naopak zostať prenechané<br />
úplne a celkom tomu druhému.<br />
Namiesto toho, aby sme – v zmysle<br />
zákona „oko za oko“ – siahali po rovnakých<br />
ničiacich zbraniach a razantne<br />
nimi odplácali, nech láska a úcta<br />
k blížnemu pôsobí pri riešení konfliktov<br />
ako ukazovateľ cesty.<br />
Avšak práve to si vyžaduje najčulejšiu<br />
duchovnú prácu, vysokú mieru<br />
sebapremáhania a dôvery v Boha.<br />
Avšak len ten, kto k ohováračovi pristupuje<br />
s trpezlivosťou, má vyhliadku<br />
na to, aby sa ľady medziľudských<br />
vzťahov začali roztápať.<br />
Ježiš z Nazareta priniesol teda<br />
takéto poznanie. V jeho posolstve<br />
neobjavíme taktiež nič o tom, že by<br />
sa – v politickom zmysle – chcel stať<br />
„kráľom Židov“, čo sa mu pripisovalo.<br />
Ježišove slová nemali v sebe nič vypočítavé,<br />
chceli len jednoducho zapáliť<br />
vnútorný oheň všade tam, kde v človeku<br />
ešte driemala iskra Pravdy a bolo<br />
možné poznanie. Jeho „Ja vám však<br />
hovorím!“ slúžilo ako kľúč k srdciam<br />
všetkých, ktorí v sebe nosili túžbu po<br />
niečom vyššom. Boli to slová, ktoré<br />
chceli prekonať prežité židovské tradície<br />
viery, strnulé spoločenské konvencie<br />
a nedorozumenia každého druhu<br />
a namiesto toho priniesť neskalené<br />
svetlo Pravdy. Nikdy a za žiadnych<br />
okolností neslúžili Ježišovi k oslavnému<br />
predvádzaniu sa. Ako vlastné<br />
svedectvo muselo úplne postačiť jeho<br />
posolstvo. Odhliadnuc od mocnej Ježišovej<br />
reči a jeho strhujúceho vystupovania<br />
na verejnosti, je to samozrejme<br />
v prvom rade obsah jeho učenia,<br />
ktorý nám dovoľuje urobiť si spätné<br />
závery o jeho pôvodcovi. Vystopovanie<br />
„červenej nite“ v Kristovom posolstve<br />
je preto vďačným cieľom…<br />
Werner HUEMER<br />
Čítajte v ďalšom čísle:<br />
„Päť stĺpov Ježišovho učenia“<br />
1) Forma spovede sa vyvinula v dnes známej<br />
forme až dlho po Kristovej smrti; existujúca<br />
prax „odpúšťania hriechov“ siaha do<br />
13. storočia; spovednice sú až od 17. storočia.<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
REINKARNÁCIA<br />
Stretnutie s deťmi z minulosti . . .<br />
„Matka“ a „syn“: Jenny Cockellová<br />
so Sonnym, svojím najstarším synom z minulosti,<br />
keď sa v roku 1990 znovu stretli.<br />
Rozhovor s Jenny Cockellovou,<br />
ktorú jej jasné spomienky<br />
na minulý pozemský život<br />
dohnali k neobyčajnému<br />
hľadaniu…<br />
V<br />
západnej Európe a najmä<br />
v USA sa po komerčnom<br />
úspechu kníh Dr. R. Moodyho<br />
stalo pre mnoho ľudí lákavou<br />
predstavou dozvedieť sa, či skutočne<br />
existuje reinkarnácia a či skutočne<br />
už kedysi žili na zemi. Tisíce ľudí absolvovalo<br />
„výlety do minulých životov“<br />
pomocou hypnotických sedení.<br />
Mnohokrát sa však dočkali sklamania<br />
z traumatických zážitkov, ktoré<br />
si nedokázali vysvetliť. Príbeh Jenny<br />
Cockellovej je príbehom ženy, ktorá<br />
spomienky na minulé životy „nelovila“.<br />
Vstúpili však do jej života už<br />
v útlom detstve a i v dospelosti zostali<br />
živé, neodbytné a intenzívne.<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
Hnaná ustavičným nepokojom, rozhodla<br />
sa Jenny Cockellová vyhľadať<br />
miesta a osoby zo svojich nezvyčajných<br />
spomienok.<br />
Jenny si bola vedomá, že žila na<br />
prelome storočia, že bola matkou<br />
viacerých detí a roku 1932 na následky<br />
pôrodu zomrela v Dubline.<br />
Nechala svoje deti smrťou v ťažkostiach?<br />
Sužovaná týmito myšlienkami<br />
sa vybrala hľadať „deti z minulosti“<br />
– a skutočne ich našla.<br />
Hľadanie, ktoré krok za krokom<br />
zdokumentovala, nakoniec uverejnila<br />
i v knižnej forme. V roku<br />
1993 vyšlo v Anglicku pod názvom<br />
„Yesterday’s Children“. Tu podrobne<br />
opisuje hľadanie jej „rodiny z minulosti“.<br />
Pritom nemala v úmysle priniesť<br />
svojou dokumentáciou dôkaz<br />
pre náuku o reinkarnácii, ale robila<br />
to „z potreby nájsť svoju rodinu.<br />
Dôkaz, ktorý sa týka pravdy mojich<br />
spomienok, bol skôr akýmsi vedľajším<br />
produktom. Musela som všetko<br />
dôkladne zdokumentovať, lebo som<br />
si chcela byť stopercentne istá, že<br />
nájdem tie správne osoby, lebo tu<br />
boli veci, na ktoré sa pamätali deti<br />
a tiež ja sama, a aby boli tieto veci<br />
identické.“<br />
Reiner W. Sprenger sa stretol<br />
s Jenny Cockellovou, aby s ňou urobil<br />
rozhovor pre Svet Grálu.<br />
Na úvod<br />
októbra 1933 podľahla ťažkým<br />
chorobám niekoľko<br />
24.<br />
týždňov po narodení jej ôsmeho<br />
dieťaťa mladá írska matka, 35-ročná<br />
Mary Suttonová. Stalo sa tak v dublinskej<br />
nemocnici Rotunda Hospital.<br />
Smrteľná diagnóza znela: toxikémia,<br />
skupinový výraz pre viacero tehotenských<br />
ochorení neobjasnených<br />
príčin. Plynná sneť, ťažká kožná choroba<br />
vyvolaná hnilobnou baktériou,<br />
ktorá spôsobuje rozloženie kožného
REINKARNÁCIA<br />
tkaniva a tvorbu sneti, a zápal pľúc.<br />
Zanechala svojich osem detí, ktoré<br />
museli byť odteraz bez pomoci vystavené<br />
jej stále násilnejšiemu mužovi,<br />
ktorý navyše úplne prepadol<br />
alkoholu a zvyčajne premárnil aj<br />
poslednú penny. Prinajmenšom to<br />
musela aspoň akceptovať…<br />
O dvadsaťjeden rokov neskôr prichádza<br />
v Anglicku na svet dievčatko<br />
Jenny, ako tretie dieťa svojich<br />
rodičov. Jej otec sa zdal byť taktiež<br />
nešťastný v manželstve, veľmi podobne<br />
ako kedysi muž mladej Írky.<br />
A čoskoro začali zatieňovať život<br />
rodiny stále sa zväčšujúce rodinné<br />
napätia, až nakoniec musela žena aj<br />
s deťmi žiť pred mužom v neustálom<br />
strachu.<br />
Ale až trinásť rokov po narodení<br />
Jenny prišlo konečne k oslobodzujúcemu<br />
rozvodu rodičov, aj keď malá<br />
Jenny mala na tento deň, o ktorom<br />
vedela, že je neodvratný, pripravený<br />
kufor už od svojich piatich rokov.<br />
Neobyčajné na Jenny však bolo, že<br />
už od raného detstva v nej stále viac<br />
vystupovali obrazy zo života nejakej<br />
mladej ženy z Írska, o ktorej vedela<br />
len to, že sa volala Mary.<br />
Do istej miery sa malá utiekala do<br />
sveta týchto spomienok, obzvlášť do<br />
tých šťastnejšie sfarbených. Ale boli<br />
aj iné, vážnejšie chvíle. Tak napríklad<br />
spomienky na hodiny smrti tejto<br />
Írky, smrti, ktorej sa mladá žena<br />
vzpierala, sužovaná intenzívnym<br />
strachom o svoje deti. Obrazy sprevádzali<br />
pocity hlbokej nespravodlivosti<br />
tohto úmrtia, spolu s pocitom<br />
viny, že uniká šetrne z tejto ťažkej<br />
situácie a pritom zanecháva deti bez<br />
ochrany. A vlastne Jenny nikdy nepochybovala,<br />
že bola kedysi touto<br />
mladou ženou. Čoskoro však zistila,<br />
že jej okolie nechce o týchto spomienkach<br />
radšej nič vedieť, preto sa<br />
ešte viac uzatvárala do seba.<br />
Situácia sa veľmi zlepšila po rozchode<br />
rodičov, napriek materiálnej<br />
núdzi, v ktorej musela rodina<br />
bez otca nejaký čas žiť. Jej školské<br />
výsledky sa tiež nápadne zlepšili,<br />
ukončila školu a čoskoro nato absolvovala<br />
skúšku ako štátom uznaná<br />
pedikérka. Po krátkom čase spoznala<br />
Mary v roku 1927 se svojí dvouletou<br />
dcerou Phyllis. Mary byla drobnější<br />
postavy než Jenny a měla rovné vlasy.<br />
Jenny má vlasy černé a vlnité, ale<br />
rysy obličeje, postoj a držení rukou<br />
vykazují značnou podobnost.<br />
svojho budúceho manžela a po roku<br />
si už obaja hľadali vlastné bývanie.<br />
Našli malý, pekný, anglický vidiecky<br />
dom, ktorý ležal v malej osade a bol<br />
obklopený poliami, asi pol hodiny<br />
vlakom severne od Londýna.<br />
Stretnutie s jenny<br />
cockellovou<br />
Keď som vstúpil do vidieckeho<br />
domu, nestačil som sa čudovať<br />
mnohým paralelám medzi životom<br />
Jenny Cockellovej a jej životom ako<br />
Mary, nech to akokoľvek vylíčila vo<br />
svojej knihe „Yesterday’s Children“.<br />
Žije so svojím mužom a deťmi<br />
v malom rade domčekov, ktorý sa<br />
tiahne pozdĺž pokojnej, málo frekventovanej<br />
cesty, obklopenej poliami,<br />
mimo väčšej dediny v blízkosti<br />
hlavného mesta. A samotný vidiecky<br />
dom má viac-menej rovnaký pôdorys,<br />
aký mal kedysi dom Mary<br />
Suttonovej. „Nie, žiadna vedomá<br />
voľba,“ smeje sa. „Bolo to celkom<br />
intuitívne, … jediné miesto, ktoré<br />
sme obaja pociťovali ako náš domov.“<br />
Smejúc sa ukazuje aj na menšie,<br />
na stene visiace vrecko, ktoré je<br />
naplnené tým istým druhom zrna,<br />
ktorým živila svoje deti v biede žijúca<br />
Mary. Hovorí, že ešte stále z neho<br />
rada pripravuje jedlá.<br />
Čo ma však ešte viac prekvapuje,<br />
je bezstarostnosť, sebaistota a humor<br />
tejto ženy, o čom ma neustále<br />
presviedča jej zvonivý smiech. Iste,<br />
prejavuje sa tu jej príjemná a voči<br />
blížnym taká ohľaduplná povaha,<br />
zachádzajúca takmer až do sebazaprenia.<br />
Cítiť z nej opatrnosť, nikomu<br />
inému nevnucovať svoje vlastné<br />
názory. „Lebo ja sama, obzvlášť, keď<br />
som vyrástla, som zažila, aké to je,“<br />
hovorí, narážajúc na reakcie mnohých<br />
dospelých, ktorí chceli jej spomienky<br />
odsunúť bokom ako výplod<br />
príliš živej detskej fantázie. Ale táto<br />
vnútorná nenútenosť a humor? To<br />
som na základe čítania jej tak vecnej<br />
knihy, kde je podložený každý krok,<br />
neočakával.<br />
S<br />
úmyslom<br />
Spomienky na<br />
vlastnú smrť?<br />
dostať sa na koreň<br />
veci, pýtam sa na jej spomienky<br />
na smrť Mary, ktorá ju tak zaťažovala<br />
pocitom viny. „Keď som ako dieťa<br />
niečo robila, vzbudilo to vo mne<br />
často spomienky, keď som ako Mary<br />
robila niečo podobné. To som potom<br />
nejako včlenila do mojich hier.<br />
Ale spomienka na moju smrť bola<br />
iná. Nechcela som sa na to pamätať,<br />
nechcela som na to počas dňa myslieť!<br />
Ale v mojich snoch sa potom<br />
vždy znovu objavovala spomien-<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
REINKARNÁCIA<br />
ka na moju smrť. Hlboko otrasená<br />
a stuhnutá od hrôzy som sa vždy<br />
prebúdzala zo spánku. A vždy znovu<br />
a znovu som musela smrť Mary<br />
nanovo prežívať.<br />
Vo sne boli s touto spomienkou<br />
spojené dva základné pocity. Prvým<br />
bol veľký strach, čo sa stane s deťmi,<br />
a druhý bol ten hlboký pocit<br />
viny. Najskôr som chcela vyriešiť<br />
problém s deťmi a snažila som sa<br />
ich nájsť – a zabudla som pri tom na<br />
seba. U mňa samotnej nebolo niečo<br />
v poriadku! A myslela som si, že<br />
keď nájdem znovu rodinu a budem<br />
vedieť, že sa majú dobre, že to bude<br />
stačiť [aby som mohla zanechať ten<br />
pocit viny]. Ale nestačilo to. Musela<br />
som späť do izby, kde som vtedy zomrela<br />
– zvláštne!“<br />
Ako mi rozpráva, toto sa stalo<br />
až niekoľko rokov po vydaní knihy<br />
„Yesterday’s Children“ a znovunájdení<br />
jej „rodiny z minulosti“.<br />
Jedna americká televízna spoločnosť,<br />
ktorá o nej robila reportáž, ju<br />
chcela prehovoriť, aby našla svoju<br />
smrteľnú posteľ v nemocnici Rotunda<br />
Hospital a aby tam s ňou<br />
urobili zábery. Bránila sa však<br />
urobiť to, ale vyhotovila kresbu,<br />
na základe ktorej sa jednej vrchnej<br />
sestre podarilo identifikovať<br />
miestnosť, ktorá sa nachádzala na<br />
izolačnej stanici.<br />
„Dokázala som odpustiť sebe samej,<br />
až keď som túto nemocničnú izbu<br />
znovu navštívila. Rozumom som<br />
svoju smrť akceptovala. Toxikémia<br />
počas tehotenstva, plynná sneť, ťažký<br />
zápal pľúc, to všetko bez antibiotík<br />
– samozrejme som to nemohla<br />
prežiť. Ale iná časť zo mňa sa s tým<br />
stále nemohla vyrovnať, pokiaľ som<br />
znovu nestála v tejto izbe. Nato som<br />
sa niekoľko týždňov zmietala v neuveriteľných<br />
emocionálnych výkyvoch<br />
tohto vyrovnávania sa. – A na<br />
konci toho všetkého som sa cítila<br />
oslobodená od tejto viny.“<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
Medzi pozemskými<br />
životmi<br />
Dostávame sa k času medzi pozemskými<br />
životmi. Téma, ktorej<br />
sa v knihe „Yesterday’s Children“<br />
nedotýka z obavy, že ju ľudia nebudú<br />
brať vážne. Lebo to, na čo si ešte<br />
dokáže spomenúť, je „príliš neobyčajné,<br />
príliš podivné“. Nasledovné<br />
nadväzuje bezprostredne na jej smrť<br />
v nemocnici Rotunda Hospital:<br />
„Pamätám sa, ako som z rohu<br />
miestnosti [hore pri strope] pozerala<br />
na svoje telo. Niekto vstúpil do izby<br />
a znovu rýchle vyšiel von. Musela to<br />
byť zdravotná sestra. A potom prišiel<br />
niekto iný a kľakol si pred posteľ.<br />
Dovtedy som si myslela, že to bol<br />
manžel Mary – ale teraz verím, že to<br />
bol zrejme duchovný.<br />
Pamätám sa, ako som ešte dlhšiu<br />
dobu videla svoje telo. A potom som<br />
zacítila, akoby som bola ťahaná preč<br />
a ako sa moje celé telo schúlilo [ako<br />
embryo]. A po celý ten čas som videla<br />
len nemocničnú izbu. A potom<br />
sa zdalo, akoby sa všetko okolo mňa<br />
uzavrelo a ja som bola ťahaná rýchle<br />
dozadu. Nešla som teda tunelom<br />
a nevidela svetlo na jeho konci, lebo<br />
som pozerala iným smerom a celá<br />
moja pozornosť bola stále ešte tam<br />
[v nemocničnej izbe]. Nechcela som<br />
odtiaľ odísť preč. A zrazu bolo okolo<br />
mňa svetlo, ktoré by sa dalo prirovnať<br />
k rôzne zafarbeným svetelným<br />
chodbám… Bola som niekde inde.<br />
Teraz príde niečo, na čo sa veľmi<br />
dobre nepamätám. Všetko bolo veľmi<br />
iné a ja som bola len klbko energie,<br />
ktoré akosi vyžarovalo svetlo.<br />
Okolo mňa bolo veľa iných klbiek<br />
energie s určitým druhom membrány.<br />
Boli to klbká energie, ktoré sú<br />
akoby obkolesené membránou ako<br />
mydlová bublina. A ja som vedela,<br />
že tieto iné energie sú ľudia.<br />
Tam, kde som bola ja, boli všade<br />
ľudia, hore, dolu, okolo mňa, všade<br />
boli všetky tieto energie. Ale mne<br />
sa zdalo, že som s nimi spojená.<br />
Sčasti som mohla vycítiť, čo cítili<br />
oni. Cítila som, že som ich súčasťou.<br />
Bola som s nimi viac spojená,<br />
než oddelená. Čo je úplne inak než<br />
tu! Tu sa predsa len cítime uzavretí,<br />
oddelení od ostatných, aspoň z určitej<br />
časti.<br />
Z väčšej časti bolo všetko ponorené<br />
do nejakého druhu bieleho svetla<br />
a v diaľke akoby boli svetelné chodby,<br />
ktoré sa zdali byť modré, tmavomodré…<br />
A potom, všetko je tam bezčasové.<br />
V tom je to iné. Všetko tam bolo<br />
rovnaké. A ľudia sa ma často pýtajú:<br />
„Ale čo sa tam potom dá robiť?“<br />
Ale tam netreba nič robiť. Nie je tam<br />
žiaden pojem o čase. Keď nemáš poňatia<br />
o tom, ako ubieha čas, potom<br />
môže okamih trvať minútu alebo 10<br />
rokov. A nebol by v tom žiadny rozdiel.<br />
Takže tam netreba naozaj nič<br />
robiť, lebo ste súčasťou všetkého. Čo<br />
je ozaj ťažké niekomu vysvetliť.“<br />
Reiner W. Sprenger<br />
V ďalšom čísle časopisu<br />
Svet Grálu si budete môcť prečítať<br />
pokračovanie fascinujúceho<br />
príbehu Jenny Cockellovej.<br />
Poznámka redakcie: Pani Jenny Cockellová<br />
podáva skúsenosť z onoho sveta, ktorý<br />
síce obsahuje niektoré pacientmi často<br />
opisované deje (mimotelová skúsenosť,<br />
prežitie iného času, určitá spojitosť s blížnymi<br />
rovnakého druhu), avšak v konkrétnom<br />
vyjadrení neodvratne opisuje veľmi subjektívne<br />
zážitky. Pri všetkých dejoch, ktoré<br />
sa týkajú „onoho sveta“, musí sa brať do<br />
úvahy, že tento svet sa formuje podľa ľudského<br />
chcenia a prejavuje sa teda v prakticky<br />
neohraničenej rozmanitosti druhov<br />
a foriem. Svety myšlienok a pocitov každého<br />
človeka sa tu stávajú bezprostrednou<br />
skutočnosťou a spolu s formami rovnakého<br />
druhu tvoria množstvo „úrovní“.<br />
V každom prípade by sa tieto opisy nemali<br />
chápať tak, že by ľudskí duchovia stratili na<br />
onom svete svoju ľudskú formu.
NÁZORY<br />
Vážení čitatelia,<br />
na tomto mieste budeme pravidelne uverejňovať Vaše otázky a názory k témam,<br />
predkladaným v časopise Svet Grálu. Zaujal Vás niektorý z našich článkov? Myslíte<br />
si, že k danej problematike máte čo povedať? Napíšte nám! Vaše podnety očakávame<br />
na adrese:<br />
Svet Grálu, Rastislavova 9, 040 01 Košice.<br />
E-mail: redakcia@svetgralu.sk<br />
Otázka: Prednedávnom<br />
som pozoroval, ako si traja<br />
zjavne podgurážení mladí<br />
muži urobili žartík z jednej<br />
okoloidúcej tým, že ju vyľakali.<br />
Iba ju hrubo urážali, ale<br />
inak jej neublížili a nechali<br />
ju ísť svojou cestou. Mal som<br />
strach, čo by asi mohli vyviesť<br />
mne, keď pôjdem okolo.<br />
Nič mi neurobili, ale od tejto<br />
chvíle sa vo mne vynárali<br />
nasledovné otázky: môžem<br />
nejaké nešťastie, ktoré ma<br />
má postihnúť vinou niekoho<br />
iného, odvrátiť mojou<br />
vierou v Boha? Alebo som<br />
bezbranne vydaný napospas<br />
svojmu osudu? Keď môže<br />
nejaký páchateľ v rámci svojej<br />
slobodnej vôle konať bezprávie,<br />
nemôžeme sa potom<br />
my všetci ľudia stať obeťami<br />
bez toho, aby nám mohla byť<br />
zo strany Svetla poskytnutá<br />
ochrana? A ako sa to udialo<br />
pri Ježišovi? Hovoril predsa<br />
o tom, že „viera i hory prenáša“.<br />
Napriek tomu sa aj<br />
on stal obeťou ľudí a musel<br />
zomrieť na kríži.<br />
Odpoveď: Ako ste si už<br />
správne uvedomili, musia<br />
sa pojmy „osud“ a „vina“<br />
od seba starostlivo oddeliť.<br />
Prostredníctvom našej slobodnej<br />
vôle môžeme my<br />
ľudia páchať krivdy, teda aj<br />
veci, ktoré sú voči nášmu<br />
blížnemu nespravodlivé.<br />
Aby sme zodpovedali<br />
otázku, či sa tým všetci<br />
nestávame „neochrániteľnými<br />
obeťami“, musíme<br />
si pred očami premietnuť,<br />
ako sa „formujú“ hrubohmotné<br />
udalosti. Lebo<br />
aj tu, ako všade vo svetovom<br />
dianí, nevládnu slepé<br />
náhody, ale zákonitosti.<br />
Podstatné je poznanie, že<br />
každému činu, každému<br />
konaniu predchádzajú myšlienky.<br />
A práve v tejto rovine<br />
spočíva dôležitý kľúč k zodpovedaniu<br />
Vašich otázok.<br />
Pre to, či napríklad nejaký<br />
vrah napokon „stlačí spúšť“<br />
alebo nie, sú rozhodujúce<br />
myšlienkové impulzy. Na<br />
páchateľa môžu vplývať<br />
nielen „temné prúdy“, teda<br />
myšlienky závisti, nenávisti<br />
atď., ktoré jeho vlastné zlé<br />
chcenie posilňujú a nabádajú<br />
ho k hriešnemu činu,<br />
ale môžu ho zasiahnuť aj<br />
myšlienkové prúdy vyššej<br />
podstaty, ktoré ho od tohto<br />
nesprávneho konania odradia.<br />
Avšak o tom, do akej<br />
miery ho ovplyvňujú svetlejšie<br />
myšlienkové prúdy<br />
(možno sem zaradiť aj vplyv<br />
„strážnych anjelov“, čiže pomáhajúcich<br />
duchov „onoho“<br />
sveta), rozhoduje stav duchovnej,<br />
či duševnej zrelosti<br />
ľudí v okolí páchateľa. Keď<br />
napríklad človek myslí na<br />
malé dieťa, ktoré je prirodzene<br />
spojené so žiareniami<br />
čistoty, tak tu je tá „morálna<br />
zábrana“ pre zločin, ako je<br />
známe, omnoho väčšia.<br />
A ešte niečo: aby vôbec<br />
došlo k stretnutiu páchateľa<br />
a (nevinnej) obete, musia<br />
tomu predchádzať mnohé<br />
myšlienkové rozhodnutia.<br />
Je potrebný celý reťazec<br />
myšlienkových pochodov,<br />
aby sme vo všedný deň boli<br />
v určitom čase na určitom<br />
mieste. Nuž aj tu môžu<br />
svetlé pomoci zasiahnuť<br />
na myšlienkovej báze a pomocou<br />
zodpovedajúcich<br />
„myšlienkových impulzov“<br />
zabrániť spoločnému stretnutiu<br />
sa s páchateľom (bez<br />
toho, aby si dotyčný pri<br />
dennom vedomí všimol,<br />
že je takto vedený). Keď<br />
naproti tomu myšlienkový<br />
svet obete je rovnakého<br />
druhu ako páchateľov,<br />
alebo keď určité osudové<br />
vlákna vedú k nejakej udalosti,<br />
zatiaľ čo ochrana zo<br />
Svetla nemôže byť poskytnutá,<br />
potom dôjde za týchto<br />
okolností neodvratne<br />
k osudnému stretnutiu.<br />
V určitých prípadoch môže<br />
poskytnúť ochranu aj pôsobenie<br />
bytostných síl stvorenia<br />
– pomyslime si na početné<br />
reportáže, kde deti spadli na<br />
zem z veľkej výšky a dopadli<br />
tak „šťastne“, že sa im takmer<br />
alebo vôbec nič nestalo.<br />
So zreteľom na príklad<br />
uvedený v otázke by sa museli<br />
osvetliť aj ďalšie súvislosti:<br />
napríklad strach, ktorý<br />
môže svetlú ochranu oslabiť.<br />
Musela by sa prehĺbiť i samotná<br />
téma „utrpenie“, pretože<br />
práve nepríjemné životné<br />
situácie, ktorým by sa<br />
človek vo všeobecnosti najradšej<br />
vyhol, ukrývajú v sebe<br />
možnosti duchovného<br />
dozrievania. Ale aj bez toho,<br />
aby sme túto tému„utrpenie“<br />
prehlbovali, by malo<br />
byť jasné, že „život vo viere“<br />
ponúka v každom prípade<br />
aj pozemskú ochranu a taktiež<br />
možnosť duchovného<br />
dozrievania. Nikto nie je<br />
„obeťou vydanou napospas<br />
okolnostiam“.<br />
Okolnosti okolo Ježiša<br />
Krista sa musia posudzovať<br />
oddelene. Lebo Synovi<br />
Božiemu bolo prostredníctvom<br />
jeho spojenia so Svetlom<br />
vopred veľmi dobre známe,<br />
čo sa na neho chystá. On<br />
nebol natoľko jednoducho<br />
vydaný napospas okolnostiam.<br />
Že na seba vzal smrť na<br />
kríži, aby tým potvrdil pravdivosť<br />
svojho učenia, že teda<br />
neutiekol a nechal udalostiam<br />
voľný priebeh, je možno<br />
chápať len ako veľký akt<br />
lásky vôči ľudstvu. Keby tak<br />
nebol urobil, na jeho Slovo<br />
by sa bolo zaiste opäť veľmi<br />
rýchlo zabudlo. (WH)<br />
41<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
ZÁVEROM...<br />
TÚŽBA PO SVETLE<br />
Práve teraz, na sklonku roka,<br />
v období, keď svetla ubúda,<br />
čoraz viac na nás dolieha akýsi<br />
smútok, ktorý sprevádza umieranie<br />
v prírode.<br />
Usilovne sa snažíme uchovať si<br />
a ešte raz spätne prežiť tú všetku<br />
krásu, čo odchádzajúci rok dal.<br />
K ľahkému zármutku, ktorý nás<br />
napĺňa pri myšlienke na lúčiaci sa<br />
rok, sa druží radosť zo skvostných<br />
farieb jesene. Krása leta, jej kráľovská<br />
nádhera, jej podporujúca<br />
životná sila sa zmierňuje a ešte<br />
raz plnými dúškami vychutnávame<br />
to, čo nám tak hojne bolo<br />
dané.<br />
Ale aj to pomaly mizne a v prírode<br />
je čoraz tichšie.<br />
A pritom je to práve ten pravý čas<br />
na to, aby sme sa zahĺbili do seba.<br />
Naše myšlienky sa už tak nezapo-<br />
42<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
dievajú krásou prírody. Akosi opäť<br />
nachádzame čas pre seba.<br />
A tak je to mienené aj v hlbšom<br />
zmysle. Musíme využiť pokoj v prírode,<br />
musíme upriamiť celé myslenie<br />
a snaženie na svoje vnútro. Veď nie<br />
je nič, čo by nás od toho odvádzalo,<br />
dokonca sa zdá, že i príroda je mŕtva.<br />
Preto o to živšie by sa mal hýbať<br />
duch človeka. Prichádza čas plánovať<br />
a pripravovať to, čo má vzniknúť<br />
v priebehu nadchádzajúceho roka.<br />
Duch človeka, samozrejme, pracuje<br />
stále, no vynútený pokoj v prírode<br />
nám prináša tú najlepšiu príležitosť,<br />
aby sme to robili koncentrovane.<br />
November je v skutočnosti ten najmenej<br />
pekný a príjemný mesiac roka.<br />
Nesie v sebe niečo kalného a neradostného<br />
snáď pre každého človeka.<br />
Príčina leží predovšetkým v predstave,<br />
ktorá sa spája s novembrom:<br />
pochmúrne počasie, hmla, málo<br />
slnka. Zrazu s hrôzou zisťujeme, že<br />
nedokážeme existovať bez slnečného<br />
svetla. To sú však len vonkajšie, viditeľné<br />
znaky. Je to o to skľučujúcejšie,<br />
že ľudstvo stráca túžbu po Svetle, usilovať<br />
sa o vyššie, o vznešenejšie! Pričom<br />
je to to podstatné a rozhodujúce.<br />
A to by sme si mali pri ubúdaní<br />
svetla každý rok opäť a opäť uvedomovať.<br />
November by mal byť pre<br />
nás popudom k obnovujúcemu sa<br />
duchovnému tvoreniu.<br />
Až keď to správne rozpoznáme<br />
a naše snaženie sa upriami k Svetlu<br />
našej pravlasti, pocítime, že sme zvíťazili<br />
nad temnom novembra a v decembri<br />
vykročíme v ústrety žiariacej<br />
svätosti Vianoc, ktoré nám pripomínajú<br />
lásku Syna Božieho, ku ktorej<br />
spejeme roztúžením ducha.<br />
1951, autor neznámy
Svet Grálu predstavuje:<br />
DVD/VHS<br />
TV<br />
SVET GRÁLU<br />
Videopublikácia pre duchovnú kultúru<br />
a celistvé súvislosti<br />
Smrť<br />
a<br />
druhý breh<br />
Správy z hranice<br />
pozemského života<br />
V tomto videodokumente rozprávajú ľudia o ich zážitkoch<br />
na prahu druhého brehu. V dojímavých filmových<br />
príspevkoch a zaujímavých rozhovoroch sa<br />
dozviete to najdôležitejšie o výsledkoch moderného<br />
výskumu smrti (tanatológie). Osobné skúsenosti a svetonázorové<br />
úvahy vedú pritom k rovnakému záveru:<br />
človek nie je len fyzické telo, jeho vedomie je nemateriálnej<br />
povahy. Naša duša žije po smrti ďalej!<br />
Smrť a druhý breh<br />
DVD/VHS<br />
Čas: cca 43 min.<br />
v slovenskom znení<br />
Cena: 390 Sk<br />
KNIHA<br />
Otázka, čo sa deje po smrti, je stará ako ľudstvo<br />
samé. Dlho malo len náboženstvo vyhradené<br />
právo zaoberať sa touto tabuizovanou témou<br />
našej spo loč nos ti a mali sme len dve možnosti:<br />
veriť v ,,druhý svet“ alebo nie.<br />
Táto kniha sa pokúša načrtnúť novú cestu, po kto rej<br />
môže čitateľ jednoduchými myšlienkovými po chod mi<br />
dospieť k pre svedčeniu, „prečo po smrti neumrieme,“<br />
prípadne, že smrť nie je nič iné ako na ro de nie sa do<br />
,,jemnohmotného sveta“.<br />
Objednávky:<br />
Svet Grálu s.r.o.<br />
Rastislavova 9<br />
040 01 Košice<br />
Telefón/Fax.: 055/678 24 60<br />
e-mail: redakcia@svetgralu.sk<br />
Werner Huemer<br />
Prečo po smrti neumrieme<br />
Brožúra<br />
Formát 12,5 x 19 cm<br />
141 strán<br />
Cena: 75 Sk<br />
© Nakladateľstvo Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart, 2004. www.gral.de<br />
Redakcia a distribúcia: Schuckerstraße 8<br />
71254 Ditzingen, Deutschland<br />
Vydané v spolupráci s vydavateľstvom Efezus spol. s r.o.,<br />
Hronská 36, 976 13 Slovenská Ľupča, www.gral.sk<br />
Werner Huemer<br />
Prečo po smrti<br />
neumrieme<br />
Veľké tajomstvá na konci života<br />
OBRAZ SVETA<br />
Od viery k presvedčeniu<br />
Výsledky výskumu smrti<br />
Druhý svet v nás<br />
Duša človeka<br />
Život a smrť, spánok a sen<br />
Kedy je človek mŕtvy?<br />
O zmysle života<br />
... a ďalšie témy<br />
EDÍCIA SVET GRÁ LU
Dbaj na svoje myšlienky,<br />
lebo z nich vzídu slová.<br />
Dbaj na svoje slová,<br />
lebo z nich vzídu činy.<br />
Dbaj na svoje činy,<br />
lebo z nich vzídu zvyky.<br />
Dbaj na svoje zvyky,<br />
lebo z nich vzíde tvoja povaha.<br />
Dbaj na svoju povahu,<br />
lebo z nej vzíde tvoj osud.<br />
Talmud