Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
REINKARNÁCIA<br />
ka na moju smrť. Hlboko otrasená<br />
a stuhnutá od hrôzy som sa vždy<br />
prebúdzala zo spánku. A vždy znovu<br />
a znovu som musela smrť Mary<br />
nanovo prežívať.<br />
Vo sne boli s touto spomienkou<br />
spojené dva základné pocity. Prvým<br />
bol veľký strach, čo sa stane s deťmi,<br />
a druhý bol ten hlboký pocit<br />
viny. Najskôr som chcela vyriešiť<br />
problém s deťmi a snažila som sa<br />
ich nájsť – a zabudla som pri tom na<br />
seba. U mňa samotnej nebolo niečo<br />
v poriadku! A myslela som si, že<br />
keď nájdem znovu rodinu a budem<br />
vedieť, že sa majú dobre, že to bude<br />
stačiť [aby som mohla zanechať ten<br />
pocit viny]. Ale nestačilo to. Musela<br />
som späť do izby, kde som vtedy zomrela<br />
– zvláštne!“<br />
Ako mi rozpráva, toto sa stalo<br />
až niekoľko rokov po vydaní knihy<br />
„Yesterday’s Children“ a znovunájdení<br />
jej „rodiny z minulosti“.<br />
Jedna americká televízna spoločnosť,<br />
ktorá o nej robila reportáž, ju<br />
chcela prehovoriť, aby našla svoju<br />
smrteľnú posteľ v nemocnici Rotunda<br />
Hospital a aby tam s ňou<br />
urobili zábery. Bránila sa však<br />
urobiť to, ale vyhotovila kresbu,<br />
na základe ktorej sa jednej vrchnej<br />
sestre podarilo identifikovať<br />
miestnosť, ktorá sa nachádzala na<br />
izolačnej stanici.<br />
„Dokázala som odpustiť sebe samej,<br />
až keď som túto nemocničnú izbu<br />
znovu navštívila. Rozumom som<br />
svoju smrť akceptovala. Toxikémia<br />
počas tehotenstva, plynná sneť, ťažký<br />
zápal pľúc, to všetko bez antibiotík<br />
– samozrejme som to nemohla<br />
prežiť. Ale iná časť zo mňa sa s tým<br />
stále nemohla vyrovnať, pokiaľ som<br />
znovu nestála v tejto izbe. Nato som<br />
sa niekoľko týždňov zmietala v neuveriteľných<br />
emocionálnych výkyvoch<br />
tohto vyrovnávania sa. – A na<br />
konci toho všetkého som sa cítila<br />
oslobodená od tejto viny.“<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
Medzi pozemskými<br />
životmi<br />
Dostávame sa k času medzi pozemskými<br />
životmi. Téma, ktorej<br />
sa v knihe „Yesterday’s Children“<br />
nedotýka z obavy, že ju ľudia nebudú<br />
brať vážne. Lebo to, na čo si ešte<br />
dokáže spomenúť, je „príliš neobyčajné,<br />
príliš podivné“. Nasledovné<br />
nadväzuje bezprostredne na jej smrť<br />
v nemocnici Rotunda Hospital:<br />
„Pamätám sa, ako som z rohu<br />
miestnosti [hore pri strope] pozerala<br />
na svoje telo. Niekto vstúpil do izby<br />
a znovu rýchle vyšiel von. Musela to<br />
byť zdravotná sestra. A potom prišiel<br />
niekto iný a kľakol si pred posteľ.<br />
Dovtedy som si myslela, že to bol<br />
manžel Mary – ale teraz verím, že to<br />
bol zrejme duchovný.<br />
Pamätám sa, ako som ešte dlhšiu<br />
dobu videla svoje telo. A potom som<br />
zacítila, akoby som bola ťahaná preč<br />
a ako sa moje celé telo schúlilo [ako<br />
embryo]. A po celý ten čas som videla<br />
len nemocničnú izbu. A potom<br />
sa zdalo, akoby sa všetko okolo mňa<br />
uzavrelo a ja som bola ťahaná rýchle<br />
dozadu. Nešla som teda tunelom<br />
a nevidela svetlo na jeho konci, lebo<br />
som pozerala iným smerom a celá<br />
moja pozornosť bola stále ešte tam<br />
[v nemocničnej izbe]. Nechcela som<br />
odtiaľ odísť preč. A zrazu bolo okolo<br />
mňa svetlo, ktoré by sa dalo prirovnať<br />
k rôzne zafarbeným svetelným<br />
chodbám… Bola som niekde inde.<br />
Teraz príde niečo, na čo sa veľmi<br />
dobre nepamätám. Všetko bolo veľmi<br />
iné a ja som bola len klbko energie,<br />
ktoré akosi vyžarovalo svetlo.<br />
Okolo mňa bolo veľa iných klbiek<br />
energie s určitým druhom membrány.<br />
Boli to klbká energie, ktoré sú<br />
akoby obkolesené membránou ako<br />
mydlová bublina. A ja som vedela,<br />
že tieto iné energie sú ľudia.<br />
Tam, kde som bola ja, boli všade<br />
ľudia, hore, dolu, okolo mňa, všade<br />
boli všetky tieto energie. Ale mne<br />
sa zdalo, že som s nimi spojená.<br />
Sčasti som mohla vycítiť, čo cítili<br />
oni. Cítila som, že som ich súčasťou.<br />
Bola som s nimi viac spojená,<br />
než oddelená. Čo je úplne inak než<br />
tu! Tu sa predsa len cítime uzavretí,<br />
oddelení od ostatných, aspoň z určitej<br />
časti.<br />
Z väčšej časti bolo všetko ponorené<br />
do nejakého druhu bieleho svetla<br />
a v diaľke akoby boli svetelné chodby,<br />
ktoré sa zdali byť modré, tmavomodré…<br />
A potom, všetko je tam bezčasové.<br />
V tom je to iné. Všetko tam bolo<br />
rovnaké. A ľudia sa ma často pýtajú:<br />
„Ale čo sa tam potom dá robiť?“<br />
Ale tam netreba nič robiť. Nie je tam<br />
žiaden pojem o čase. Keď nemáš poňatia<br />
o tom, ako ubieha čas, potom<br />
môže okamih trvať minútu alebo 10<br />
rokov. A nebol by v tom žiadny rozdiel.<br />
Takže tam netreba naozaj nič<br />
robiť, lebo ste súčasťou všetkého. Čo<br />
je ozaj ťažké niekomu vysvetliť.“<br />
Reiner W. Sprenger<br />
V ďalšom čísle časopisu<br />
Svet Grálu si budete môcť prečítať<br />
pokračovanie fascinujúceho<br />
príbehu Jenny Cockellovej.<br />
Poznámka redakcie: Pani Jenny Cockellová<br />
podáva skúsenosť z onoho sveta, ktorý<br />
síce obsahuje niektoré pacientmi často<br />
opisované deje (mimotelová skúsenosť,<br />
prežitie iného času, určitá spojitosť s blížnymi<br />
rovnakého druhu), avšak v konkrétnom<br />
vyjadrení neodvratne opisuje veľmi subjektívne<br />
zážitky. Pri všetkých dejoch, ktoré<br />
sa týkajú „onoho sveta“, musí sa brať do<br />
úvahy, že tento svet sa formuje podľa ľudského<br />
chcenia a prejavuje sa teda v prakticky<br />
neohraničenej rozmanitosti druhov<br />
a foriem. Svety myšlienok a pocitov každého<br />
človeka sa tu stávajú bezprostrednou<br />
skutočnosťou a spolu s formami rovnakého<br />
druhu tvoria množstvo „úrovní“.<br />
V každom prípade by sa tieto opisy nemali<br />
chápať tak, že by ľudskí duchovia stratili na<br />
onom svete svoju ľudskú formu.
Change language