Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
V ďalšom čísle časopisu:<br />
SVET GRÁLU<br />
Grál je od dávnych čias<br />
symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých<br />
duchovných<br />
a mravných hodnôt.<br />
Dáš mi svoje srdce?<br />
Transplantácia orgánov – dve strany mince<br />
Dlhší život s orgánmi zomrelých, alebo nevyhnutná smrť? Ako sa žije ľuďom<br />
s transplantovanými orgánmi? Ako vlastne vnímame transplantáciu?<br />
Aká je cena za predĺženie života?<br />
Filipínski liečitelia na vlastnej koži<br />
Znova sa vrátime k filipínskemu liečiteľstvu. Tentokrát<br />
sa však nevydáme na Filipíny – zostaneme<br />
v Českej republike, ktorú navštívil filipínsky<br />
liečiteľ Lino be Guinsada. Ten nám tiež umožnil<br />
pozorovať a fotografovať v priebehu liečenia.<br />
Skalný chrám v Jeruzaleme<br />
Tri chrámy. Kedysi Šalamúnov, neskôr Herodesov,<br />
do ktorého vstúpil Ježiš, dnes jeruzalemský<br />
Skalný chrám. Táto nádherná stavba je dokladom<br />
umenia tvorcov, ktorí nevychádzali zo židovskej<br />
ani kresťanskej tradície. Odkiaľ pochádzala<br />
ich inšpirácia?<br />
Odvrátená tvár misií<br />
SVET GRÁLU č. 9<br />
vychádza 1. septembra 2006<br />
titulná téma:<br />
Ťažkú traumu znamená pre jeden z prírodných<br />
horských kmeňov v Thajsku, kmeň Akha, kontakt<br />
s civilizáciou. Rozhovor s Tomášom Ryškom<br />
nás zavedie medzi obyvateľov bambusových<br />
chatrčí.<br />
V 21. storočí sa svet<br />
zmenil na nepoznanie,<br />
ale hodnoty zostávajú.<br />
Časopis Svet Grálu, ktorý<br />
vychádza súčasne aj v češtine,<br />
nadväzuje na nemecký<br />
GralsWelt a francúzsky<br />
Monde du Graal, ktoré<br />
si vo svojich krajinách získali<br />
už tisíce stálych čitateľov.<br />
Svet Grálu vychádza<br />
štyrikrát ročne. Informácie<br />
o predplatnom nájdete<br />
v prílohe alebo na internete:<br />
7/2006 SVěT GRÁLU<br />
www.svetgralu.sk<br />
Nevítaný host<br />
Duchovní rozměr potratu<br />
SVěT GRÁLU<br />
<br />
8/2006 SVET GRÁLU<br />
březen – květen 2006 · číslo 7<br />
Výzkum geopatogenních zón,<br />
agrolaseru a harmonizované vody<br />
SVET GRÁLU<br />
<br />
strana 5<br />
Krev a její tajemství<br />
strana 8<br />
Podzemní krápníkový svět<br />
Duchovní souvislosti v životě<br />
strana 17<br />
Kataři, kacíři<br />
a zánik hradu Montségur<br />
strana 25<br />
strana 30<br />
Výuka podle Montessori<br />
jún – august 2006 · číslo 8<br />
Reinkarnácia –<br />
kresťanská myšlienka?<br />
strana 5<br />
Tajomný Veľkonočný ostrov<br />
strana 7<br />
Aký drahý je lacný nákup?<br />
strana 9<br />
cena 78 Kč<br />
Duša, láska a sexualita –<br />
zamlčané fakty<br />
strana 30<br />
Platón a Akadémia<br />
strana 37<br />
cena 87 Sk<br />
Reinkarnácia<br />
Prečo si nespomíname?<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Svět Grálu<br />
www.svet.gralu.cz<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk
OBSAH<br />
T É M A<br />
Reinkarnácia - kresťanská myšlienka? 5<br />
C I V I L I Z Á C I A<br />
Tajomný ostrov<br />
Kedysi bohatý lesnatý ostrov sa nemúdrym<br />
hospodárením zmenil na pustatinu a hrdí<br />
stavitelia sôch na živoriaci kmeň. 7<br />
N A Z A M Y S L E N I E<br />
Aký drahý je lacný nákup? 9<br />
Z A U J A L O N Á S<br />
Zaujímavosti zo sveta vedy a výskumu 11<br />
T É M A<br />
Dôkazy reinkarnácie? 12<br />
R O Z H O V O R<br />
Geopatogénne zóny, žiarenie a liečiteľstvo 16<br />
F O T O G R A F I E<br />
India<br />
Že ste v Indii, spoznáte hneď pri výstupe<br />
z lietadla. Urobíte tri kroky a dostanete ranu<br />
horúcou a mokrou handrou cez ústa. 18<br />
T É M A<br />
Prečo si nespomíname na minulé životy? 22<br />
Ž I V O T<br />
Potrebujeme pohyb? 26<br />
N A Z A M Y S L E N I E<br />
Svet, ktorý hľadáš 28<br />
R O Z H O V O R<br />
Duša, láska a sexualita –<br />
zamlčané fakty<br />
Dnešná presexualizovanosť je nielen v rozpore<br />
s etikou, ale aj s vedeckými poznatkami<br />
o psychosexuálnom vývoji človeka. 30<br />
N A Z A M Y S L E N I E<br />
Zázraky kedysi a dnes 34<br />
H I S T Ó R I A<br />
Grécko - Platón a Akadémia 37<br />
N Á Z O R Y<br />
Listy čitateľov 40<br />
N A Z Á V E R …<br />
Turíce - sviatok Ducha Svätého 42<br />
Jeden tibetský láma začína svoju knihu<br />
prekvapivou myšlienkou: skutočnou<br />
príčinou ekologickej katastrofy je to,<br />
že ľudia na Západe neveria v reinkarnáciu.<br />
Pre tohto mnícha to nie je prehnané<br />
tvrdenie – iba dôsledok logickej postupnosti<br />
vecí.<br />
Ak by sme naozaj verili, že na Zemi<br />
nežijeme iba raz, asi by sme mysleli aj<br />
na to, čo nás čaká v budúcom živote.<br />
Napríklad, že sa budeme musieť opäť<br />
narodiť na tejto Zemi a – splatiť svoje<br />
dlhy za to, čo sme tu stihli napáchať. Tu<br />
sa viera v reinkarnáciu spája s vierou<br />
vo vyššiu spravodlivosť a dokonale ju<br />
dopĺňa. Bez tohto presvedčenia je dnes<br />
už veľmi ťažké veriť v dobrotivého Stvoriteľa,<br />
tvárou v tvár utrpeniu, s ktorým<br />
sa denne stretávame; ak aj nie priamo,<br />
tak prostredníctvom správ v masmédiách.<br />
Každý človek však žije obklopený<br />
najmä následkami svojich minulých<br />
činov. A presvedčenie, že sa nám málokedy<br />
stane niečo, čo sme si svojím<br />
konaním kedysi nezaslúžili, môže byť<br />
veľmi oslobodzujúce. Neznamená to, že<br />
za všetko zlo na Zemi môže len vopred<br />
predurčený osud, na ktorom sa už nedá<br />
nič zmeniť. Práve naopak: naše súčasné<br />
3<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
N A Ú V O D…<br />
pomery nás majú povzbudiť k úsiliu<br />
meniť to, čo zmeniť môžeme.<br />
Viera v reinkarnáciu nám na druhej<br />
strane pomáha pochopiť a zmieriť sa<br />
s tým, čo nemôžeme zmeniť. Obzvlášť<br />
prenikavo to môže ovplyvniť pohľad na<br />
ľudí v našom okolí. Nezriedka sa s našimi<br />
najbližšími stretávame v pozemských<br />
životoch opakovane, ibaže niekedy<br />
je nevyhnutná zmena úloh. Alebo<br />
sa stáva, že sa napríklad tyranský a panovačný<br />
človek musí neskôr narodiť<br />
takým rodičom, ktorí mu dajú precítiť,<br />
ako sa kedysi správal k svojim deťom<br />
on sám. Táto skúsenosť sa navždy<br />
zapíše do jeho duše a sformuje sa do<br />
predsavzatia: „Keď ja budem mať svoje<br />
deti, nikdy sa k nim takto správať nebudem!“<br />
To je výsledok, ku ktorému by<br />
bez vlastného prežitia pravdepodobne<br />
nikdy nedospel. Týmto rozhodnutím<br />
sa zároveň vyslobodzuje z osudových<br />
pút, ktoré si sám ukoval, a môže kráčať<br />
ďalej k zdokonaleniu.<br />
Podobných darov nám dáva reinkarnácia<br />
veľmi veľa. Opakované pozemské<br />
životy sú možnosťou, ako postúpiť<br />
v škole života o krôčik ďalej. Zrazu<br />
sa stráca pocit nezmyselnosti bytia,<br />
reptanie na osud a jeho zdanlivú nespravodlivosť,<br />
závisť voči tým, ktorí sa<br />
majú „lepšie“ ako my… Uvedomujeme<br />
si, že naším cieľom je nadobudnúť takú<br />
duchovnú zrelosť, aby sme nemuseli<br />
donekonečna prežívať všetky strastiplné<br />
a bludné cesty hmotného života<br />
a stali sa skutočne ľuďmi – podporovateľmi<br />
stvorenia.<br />
Viera v reinkarnáciu nám ukazuje aj<br />
to, že za naše hriechy neexistuje žiadny<br />
odpustok, okrem úprimnej nápravy<br />
svojho myslenia, chcenia a konania.<br />
Tak prestáva byť Boh v mysli človeka<br />
jeho úplatným služobníkom. Veľkosť<br />
Jeho pôsobenia presahuje všetku našu<br />
predstavivosť, pretože u Neho je skutočne<br />
„spravodlivosť nadovšetko“.<br />
Spravodlivosť je zákonom, v rámci ktorého<br />
sa všetko odohráva, pred ktorým<br />
niet úniku: Až tu má jasný zmysel prí-<br />
4<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
slovie: „Božie mlyny melú pomaly, ale<br />
isto!“ Niektorým kresťanom sa napriek<br />
tomu myšlienka reinkarnácie zdá nebezpečná<br />
– boja sa, že by ohrozila vieru<br />
v Boží program spásy ľudstva.<br />
Kristus údajne o reinkarnácii nehovoril.<br />
Vieme to skutočne? A možno sa<br />
čudovať, že sa mnoho z jeho myšlienok<br />
nezachovalo, pretože mu jeho súčasníci<br />
jednoducho nerozumeli?<br />
Veď vtedajší náboženskí vodcovia ho<br />
odsúdili ako rúhača proti Bohu už len<br />
za jeho nedodržiavanie nezmyselných<br />
náboženských predpisov. Mohol a chcel<br />
v takomto prostredí hovoriť o všetkom,<br />
čo ho vnútorne zamestnávalo? Pravdepodobne<br />
nie. Zachoval sa aspoň jeden,<br />
v tejto súvislosti príznačný výrok: „Ešte<br />
vám mám mnoho čo hovoriť, ale teraz by<br />
ste to nezniesli…“<br />
Tak či onak, v kresťanstve sa postupne<br />
viac presadila myšlienka „spásy<br />
skrze vieru“, pretože žiadny človek nie<br />
je dosť dobrý, aby bez Božej milosti<br />
unikol trestu za svoje hriechy. Ľudia sa<br />
uspokojili s myšlienkou, že sú hriešni<br />
a musia sa pred Bohom plaziť na kolenách.<br />
Dodržiavanie Božích prikázaní sa<br />
postupne zdalo ľuďom také ťažké a nepohodlné,<br />
že si ich začali prispôsobovať,<br />
tak ako to opísal George Orwell vo svojej<br />
Zvieracej farme. Aj tam najprv platilo<br />
„žiadne zviera nezabije iné zviera“,<br />
no neskôr bol tento príkaz upravený<br />
na „žiadne zviera nezabije iné zviera<br />
bez zvláštneho dôvodu“. A máme dosť<br />
príkladov na to, že pádny dôvod na<br />
obchádzanie prikázaní – aj na zabíjanie<br />
– sa veľmi často našiel. Len občas<br />
v dejinách zasvietil príklad takých uvedomelých<br />
občanov, ktorí odmietli ísť<br />
s davom a zaplatili za to vysokú cenu.<br />
Napríklad slávny americký spisovateľ<br />
Henry David Thoreau, ktorý na protest<br />
proti vojne v Mexiku prestal platiť<br />
dane a ocitol sa vo väzení. Keď ho navštívil<br />
jeho priateľ Ralph Waldo Emerson<br />
a opýtal sa ho, čo robí vo väzení,<br />
Thoreau mu odpovedal okrídlenou vetou:<br />
„A čo robíš ty tam vonku?“ Možno<br />
nie je náhoda, že aj Thoreau bol stúpencom<br />
myšlienky reinkarnácie.<br />
Iste, zločiny môže spáchať aj človek,<br />
ktorý v reinkarnáciu verí, dokonca<br />
môže byť presvedčený, že svojím<br />
násilím urobil dobrý skutok. Tak<br />
ako hinduistický kňaz, ktorý zastrelil<br />
Mahátmú Gándhího. To sa stáva vtedy,<br />
keď človek kladie svoju vlastnú mienku<br />
na roveň Božej vôle, keď sa sám „vymenuje“<br />
za sluhu Božej spravodlivosti. Takých<br />
poľutovaniahodných príkladov je<br />
však mnoho v každej ideológii.<br />
Viera v reinkarnáciu má najmä v Ázii<br />
veľa pozitívnych príkladov. Pre nás to<br />
môže byť aj skutočný, veľmi biedny<br />
človek v Indii, ktorý za svoju zdrvujúcu<br />
chudobu neviní Stvoriteľa, ale svoj<br />
vlastný minulý život premárnený v zhýralosti.<br />
A vďaka tejto viere má silu každé<br />
ráno vstať zo svojej chatrče kdesi v slume<br />
na periférii veľkomesta, aby s pomocou<br />
štedrých dobrodincov študoval na univerzite,<br />
v túžbe neskôr pomáhať rovnako<br />
chudobným, ako je on sám.<br />
Nuž teda, nie je jedno, čomu človek<br />
verí. Najmä duchovné rozhodnutia<br />
v otázkach viery majú rozhodujúce,<br />
ďalekosiahle následky na celý život človeka,<br />
ba vlastne, i na viacero životov.<br />
Dúfam, milí čitatelia, že Vám aj náš<br />
časopis pomáha urobiť si jasno v tom,<br />
čomu vlastne – a prečo veríme.<br />
Roman LEVICKÝ, redaktor
T É M A<br />
REINKARNÁCIA<br />
Kresťanská myšlienka?<br />
V povedomí väčšiny ľudí je málo známa<br />
skutočnosť, že do roku 553 neboli úvahy<br />
o reinkarnácii cudzie ani kresťanom.<br />
Boli úzko spojené s učením Origena,<br />
ktoré bolo neskôr z politických dôvodov<br />
zavrhnuté na koncile v Konštantinopole.<br />
Aj keď niektoré Origenove predstavy<br />
možno označiť za trocha premrštené,<br />
obsahuje jeho učenie aj mnoho cenných<br />
myšlienok.<br />
O<br />
rigenes z Alexandrie (185–254)<br />
bol jedným z najvplyvnejších<br />
teológov raného kresťanstva. Jeho<br />
dielo „De principiis“ je považované<br />
za prvé systematické zobrazenie kresťanskej<br />
vierouky. Pôvodné grécke podanie<br />
tohto diela sa nám nezachovalo.<br />
K dispozícii je len latinský preklad<br />
Rufinusa z roku 398, ktorý uvádza, že<br />
pri preklade niečo zmenil a vynechal.<br />
Týmto spôsobom chcel Rufinus zabrániť<br />
odsúdeniu Origenovho učenia<br />
zo strany cirkvi; v tom čase sa totiž<br />
vyskytli prvé veľké spory medzi jeho<br />
zástancami a jeho protivníkmi.<br />
Z diela „De principilis“, ktoré pojednáva<br />
o „základných princípoch<br />
bytia“, okrem iného vyplýva, že Origenes<br />
je presvedčený o bezpodmienečnej<br />
spravodlivosti a dobrote Stvoriteľa.<br />
Pochopenie rôznych osudov a rozdielnych<br />
podmienok pri každom narodení<br />
v zmysle Božej spravodlivosti je<br />
možné len vtedy, ak sa berú do úvahy<br />
viaceré pozemské životy. Príslušné životné<br />
okolnosti sú pritom spôsobené<br />
človekom samotným ako výsledky<br />
z predchádzajúcich životov. Origenes<br />
prirovnáva Stvoriteľa k lekárovi, ktorý<br />
chybujúcu dušu lieči tým, že na ňu zošle<br />
utrpenie ako trpký liek.<br />
Ďalej sa Origenes domnieva, že anjeli,<br />
ktorí sa odvrátili od Boha, padli<br />
do hlbších oblastí a pritom sa stali<br />
démonmi a tiež ľuďmi. Podľa neho<br />
materiálny svet vznikol len kvôli zlyhaniu<br />
anjelov a mal by byť teda výsledkom<br />
hriechu. Origenes dokonca<br />
pripúšťal, že morálne hlboko padlí<br />
ľudia sa niekedy môžu narodiť aj vo<br />
zvieracích telách; tento názor však nie<br />
je v jeho spisoch jednoznačný. Podľa<br />
neho je pre človeka tiež možný aj opätovný<br />
vzostup v anjela, ba dokonca<br />
k podobe s Bohom alebo k „jednote“<br />
s Bohom. Tak vysvetľuje Origenes<br />
jeden zo spôsobov putovania duší.<br />
V diele „De principiis“ Origenes napríklad<br />
píše: „Čo sa týka Ezaua a Jakoba,<br />
tak pri podrobnom štúdiu tohto<br />
príbehu zistíme, že skôr než sa bratia<br />
narodili a niečo v tomto živote vykonali,<br />
mal starší slúžiť mladšiemu. Predpokladáme,<br />
že u Boha nie je nespravodlivosť<br />
možná a zistíme, že to taktiež<br />
nebola nespravodlivosť, keď Jakob v tele<br />
matky spôsobil pád svojho brata. Musíme<br />
len pripustiť, že na základe zásluh<br />
z predchádzajúceho života ho Boh<br />
právom odmenil, takže bol pred svojím<br />
bratom zaslúžene uprednostnený…“<br />
„Tí, ktorí tu na zemi umierajú normálnou<br />
smrťou, boli odsúdení k pobytu<br />
na mieste, ktoré sa nazýva Hades. Sú<br />
vykázaní na rôzne miesta na základe<br />
svojich pozemských skutkov a hriechov.<br />
Rovnako tí, ktorí takpovediac v Hadese<br />
zomreli, vystupujú snáď sem hore,<br />
a podľa znejúceho rozsudku si vyslúžia<br />
pobyt v rôznych – lepších, alebo horších<br />
obydliach na určitom pozemskom<br />
mieste a pri takých alebo onakých rodičoch.<br />
V dôsledku toho môže napríklad<br />
Izraelita padnúť medzi Skýtov a Egypťan<br />
sa dostať do Judei.“<br />
P<br />
ODSÚDENIE ORIGENA<br />
ribližne 300 rokov po Origenovej<br />
smrti si cisár Justinián (527–565)<br />
stanovil za cieľ opätovne zriadiť rímsku<br />
ríšu na kresťanskom základe. Cirkev<br />
a ríša boli navzájom tak úzko prepojené,<br />
že spory o vieru mohli vážne<br />
ohroziť jednotu ríše. Preto si cisár vyhradil<br />
právo činiť všeobecné záväzné<br />
rozhodnutia v otázkach viery.<br />
Tak postupoval aj v prípade roztržky<br />
medzi mníchmi v Palestíne.<br />
Jedna z dvoch znepriatelených strán<br />
pozostávala z prívržencov učenia<br />
Origena, ktoré bolo rozšírené predovšetkým<br />
medzi vzdelanými mníchmi.<br />
Aby Justinián ukončil nepokoje, vyniesol<br />
v roku 543 edikt, v ktorom Origena<br />
a deväť bodov jeho učenia odsúdil<br />
(pričom treba poznamenať, že<br />
náuka, ktorú zastupovali jeho prívrženci,<br />
nezodpovedala pôvodným spisom<br />
Origena vo všetkých bodoch).<br />
Pápež Vigilius (537–555) a všetci<br />
biskupi ríše s týmto ediktom súhlasili.<br />
Origenovo meno bolo pripojené<br />
k zoznamu bludárov, ktorý sa predkladal<br />
všetkým biskupom a opátom<br />
pri nástupe do úradu.<br />
Veľké nebezpečenstvo pre Justiniánovu<br />
ríšu predstavovali nábožen-<br />
5<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
T É M A<br />
ské boje medzi monofyzitmi a diofyzitmi.<br />
Zjednodušene povedané, verili<br />
monofyziti (ako aj Origenes) v jednu<br />
povahu Ježiša, diofyziti v dve povahy<br />
Ježiša (Boh a človek). Monofyziti sa<br />
vyskytovali hlavne vo východnej<br />
cirkvi. Od čias koncilu v Chalcedóne<br />
(451) sa ocitali v nemilosti samotnej<br />
cirkvi a pápeža; náboženské a politické<br />
úsilia sa mnohokrát vyhrocovali<br />
a ohrozovali tým jednotu ríše.<br />
Cisár Justinián sa preto všetkými<br />
prostriedkami pokúšal zmieriť monofyzitov<br />
opäť s cirkvou. Z tohto dôvodu<br />
chcel dať odsúdiť sporné „Tri kapitoly“,<br />
ktoré boli monofyzitom tŕňom v oku.<br />
Na nátlak cisára sa pápež Vigilius vydal<br />
do Konštantinopolu, kde dorazil<br />
v januári roku 547. Vigilius, v tom<br />
čase olúpený o svoju osobnú slobodu,<br />
odsúdil „Tri kapitoly“, čo medzi západnými<br />
biskupmi vyvolalo búrku<br />
rozhorčenia; chceli pápeža dokonca<br />
vylúčiť z cirkvi. Cisár a pápež sa preto<br />
dohodli, že odsúdenie „Troch kapitol“<br />
sa zruší. Záležitosť sa mala vyjasniť na<br />
všeobecnom koncile.<br />
Rozpory medzi cisárom a pápežom,<br />
ako aj medzi východnými a západnými<br />
biskupmi sa nanovo vyostrili<br />
v roku 551 a pretrvávali kvôli koncilu<br />
v Konštantinopoli. Nasledovalo zajatie<br />
a útek pápeža, nasadenie cisárovho<br />
vojska, striedali sa nepriateľské nálady<br />
s prímeriami. Vigilius striktne<br />
odmietal otvoriť koncil, ktorý mohol<br />
6<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
mať za následok len definitívne odsúdenie<br />
„Troch kapitol“, čomu chcel za<br />
každých okolností zabrániť.<br />
Na jeseň 552 dosiahli boje medzi<br />
mníchmi v Palestíne nový vrchol. Cisár<br />
chcel toto ohnisko nepokojov s konečnou<br />
platnosťou odstrániť, pričom<br />
počítal s pomocou cirkevných otcov<br />
v Konštantinopoli.<br />
Pápež<br />
Vigilius s tým<br />
súhlasil, no<br />
zahájenie koncilu<br />
odmietol.<br />
A tak ponúkol<br />
cisár Justinián<br />
„výmenný obchod“:<br />
poslal<br />
tej istej synode,<br />
ktorá<br />
mala neskoršie<br />
zavrhnúť<br />
„Tri kapitoly“, list, v ktorom odsúdil<br />
15 článkov viery prívržencov Origena.<br />
Ak odmietnutie „Troch kapitol“ predstavovalo<br />
ústupok monofyzitom, potom<br />
sa mohli diofyziti cítiť odsúdením<br />
Origena uznaní; pretože aj Origenes<br />
učil o jednej povahe Ježiša.<br />
Asi v marci, alebo apríli 553 sa synoda<br />
pripojila k odsúdeniu 15 článkov<br />
viery. Kánon 1 znel: „Ak niekto<br />
zastáva vymyslenú preexistenciu duší<br />
a z nej vyplývajúcu fantastickú opätovnú<br />
obnovu – potom nech je prekliaty.“<br />
Pojem „reinkarnácia“ sa v rozhodnutiach<br />
cisára a synody nevynára.<br />
Avšak myšlienka na preexistenciu (život<br />
pred pozemským narodením) nie<br />
je možná bez vzťahu k opakovaným<br />
pozemským životom. Reinkarnácia<br />
bez preexistencie neexistuje.<br />
Pojem „opätovná obnova“ v kánone<br />
1 je prekladom gréckeho slova<br />
„apokatastasis“, čo znamená obnova<br />
dokonalého stavu, návrat všetkých<br />
vecí na zodpovedajúce miesto. Origenes<br />
tu má na mysli návrat človeka<br />
do vyšších, nemateriálnych úrovní,<br />
a síce v mnohých etapách a stupňoch,<br />
pričom jedna etapa na tejto ceste zahŕňa<br />
opakované pozemské životy.<br />
V niektorých latinských prekladoch<br />
sa grécke slovo apokatastasis reprodukuje<br />
ako ,restitutio et redintegratio’;<br />
restitutio znamená obnovu, privolanie<br />
späť, omilostenie; redintegratio znamená<br />
opakovanie. Tieto dva latinské<br />
pojmy sa vo veľkej miere približujú<br />
zmyslu slova reinkarnácia: v možnosti<br />
opakovania spočíva milosť.<br />
Dňa 5. mája 553, niekoľko týždňov<br />
po odsúdení 15 článkov viery synodou,<br />
cisár zahajuje koncil. Stalo sa tak<br />
proti pápežovej vôli, ktorý sa na ňom<br />
ani nezúčastnil. Tento koncil, ktorý<br />
skončil 2. júna 553, odsúdil „Tri kapitoly“.<br />
Chorý a zlomený pápež sa napokon<br />
podrobil cisárovej vôli: 8. decembra<br />
553 a 23. februára 554 taktiež<br />
zavrhol „Tri kapitoly“, čím dodatočne<br />
uznal závery koncilu.<br />
Kvôli tejto komplikovanej situácii<br />
v cirkevnej histórii ostáva sporné, či<br />
rozhodnutia z jari roku 553 môžu byť<br />
vlastne považované za rozhodnutia<br />
koncilu alebo nie. Jestvujú názory, že<br />
všetko, čo sa odohralo do 5. mája 553,<br />
nepatrí k vlastnému koncilu.<br />
Avšak aj po 5. máji 553 sa učinilo<br />
rozhodnutie proti Origenovi: kánon<br />
11 (z celkovo 14 kánonov) znie: „Ak<br />
niekto nezatratí Ariusa, Macedonia,<br />
Apollinaria, Nestoria, Eutycha, Origena<br />
s ich bezbožnými spismi (…), nech<br />
je prekliaty.“<br />
Napriek cisárovmu úsiliu sa monofyziti<br />
už do jednotnej cirkvi nevrátili.<br />
To, že cirkev niektoré state v Origenových<br />
spisoch označila za bludnú<br />
vieru, je celkom pochopiteľné. No tým,<br />
že s odsúdením Origena boli zatratené<br />
i všetky jeho spisy, stratili sa mnohé<br />
správne myšlienky – a medzi nimi tiež<br />
myšlienka opätovných pozemských životov<br />
ako jeden kamienok z mozaiky<br />
celkového obrazu ľudskej existencie.<br />
Waltraud GROSSE
C I V I L I Z Á C I A<br />
Tajomný<br />
Na Veľkú noc v roku 1722 holandský admirál<br />
Jakob Roggeveen (1659-1729), ktorý<br />
pátral po „terra australis“ (mýtická južná<br />
krajina), uvidel na obzore uprostred šíreho<br />
Pacifiku osamotený ostrov. Ostrov,<br />
vzdialený viac ako 3 500 km od juhoamerického<br />
kontinentu a asi 5 000 km od Nového<br />
Zélandu: Veľkonočný ostrov. Na admirálovo<br />
prekvapenie bol tento len asi<br />
165 km 2 veľký ostrov osídlený. Tých možno<br />
3000 obyvateľov holého ostrova sa namáhavo<br />
živilo na chudobnej kamenistej pôde;<br />
pri obstarávaní pitnej vody boli odkázaní<br />
na kalné jazerá v kráteroch tohto vulkanického<br />
ostrova. Svetovou senzáciou bol<br />
ostrov<br />
objav monumentov z čierneho tufu nazývaných<br />
Maoi, ktoré boli roztrúsené po<br />
celom ostrove. Ako boli vyrobené? Ako boli<br />
dopravené? Siegfried Hagl, ktorý sa bližšie<br />
zaoberá zvláštnymi príbehmi, mýtickými<br />
omylmi a záhadnými fenoménmi v ľudských<br />
dejinách, venuje svoju pozornosť<br />
i „tajomnému“ Veľkonočnému ostrovu –<br />
vzniku, rozkvetu a zániku jeho civilizácie.<br />
V<br />
eľkonočný ostrov sa podobá<br />
rovnoramennému trojuholníku<br />
so základňou asi 24 km a stranami<br />
približne 17 km a neponúka domorodcom<br />
pre život žiadne ideálne<br />
podmienky. Niet divu, že ich Jakob<br />
Roggeveen opísal ako „chabé, biedne,<br />
neisté a smutné“. Pustatina ostrova<br />
a na ňom obdivuhodné Maoi – ich<br />
vzájomná súvislosť ostala pre admirála<br />
záhadou. Údaje domorodcov<br />
k sochám boli nejasné a mätúce.<br />
Holanďania preskúmaniu ostrova<br />
ani nevenovali veľa času. Zostali iba<br />
zopár dní; došlo k zbytočnej mušketierskej<br />
streľbe, ktorá usmrtila niekoľkých<br />
domorodcov – a malá flotila<br />
opustila nehostinný ostrov.<br />
Ani neskorší bádatelia nezískali od<br />
domácich žiadne uspokojivé informácie<br />
o sochách, napriek tomu, že<br />
obyvatelia Veľkonočného ostrova –<br />
ako jediní Polynézania – v 16. storočí<br />
vynašli jednoduché písmo. Toto<br />
písmo slúžilo najmä kultovým účelom.<br />
Tak vznikli divoké špekulácie<br />
o vzniku týchto viac než 12 metrov<br />
vysokých Maoi. Niektoré dohady<br />
o ich vzniku dokonca pripúšťali, že<br />
sa na ich vytvorení podieľala dávna,<br />
dnes už potopená vysoko vyvinutá<br />
kultúra Pacifiku, alebo že na ostrove<br />
pristáli mimozemšťania.<br />
Tieto po celom ostrove rozptýlené<br />
sochy pôsobia skutočne nadmieru<br />
pôsobivo: prevažný počet hotových<br />
Maoi je 5–6 metrov vysokých. Sú aj<br />
menšie, ktoré merajú 2 metre, a viac<br />
ako 30 exemplárov je vysokých od<br />
10 do 12 metrov. Najväčšia dohotovená<br />
socha zo sivo-žltej lávy meria<br />
9,8 m a váži asi 80 ton; k tomu patrí<br />
ešte cylindrický nadstavec na hlavu<br />
z červenej horninovej škvary. Nadstavec<br />
je ďalších 2,4 m vysoký a cca 10<br />
ton ťažký. Absolútne najväčšia Maoi<br />
zostala žiaľ nedokončená; je skoro<br />
21 m vysoká, čo je toľko, ako sedemposchodový<br />
dom. Je ešte spojená so<br />
skalou a otázkou zostáva, či by ňou<br />
ostrovania vôbec dokázali pohnúť.<br />
Nielen Maoi, ale tiež etnológmi<br />
zozbierané povesti ostrovanov sa tešili<br />
veľkej pozornosti. Poslúžili ako<br />
materiál pre filmy a knihy a stali sa<br />
tak známe aj širokej verejnosti.<br />
POZORUHODNÝ PRÍBEH<br />
O<br />
sídlenie rôznych ostrovov v Pacifiku<br />
patrí k jedným z najúžasnejších<br />
činov Polynézanov. Dlho<br />
bolo považované za nemožné, aby<br />
7<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
C I V I L I Z Á C I A<br />
námorníci doby kamennej dosiahli<br />
široko-ďaleko rozptýlené ostrovy<br />
v Pacifiku, ležiace medzi Novým Zélandom,<br />
Havajom a Veľkonočným<br />
ostrovom. Stovky, ba až tisíce kilometrov<br />
oceánu bolo treba prekonať<br />
na primitívnych lodiach. Vydať sa<br />
za takým dobrodružstvom – na to je<br />
potrebná riadna odvaha. Vyžadovalo<br />
to také navigátorské majstrovstvo,<br />
aké európski námorníci dosiahli až<br />
koncom obdobia stredoveku!<br />
Dnes vieme, že Polynézania, túžiaci<br />
po cestovaní, dosiahli v prvom<br />
tisícročí po Kristovi aj Veľkonočný<br />
ostrov – vtedy ešte husto zalesnený.<br />
Títo novousadlíci v hojnej miere rúbali<br />
lesy, sadili rastliny, ktorých semená<br />
si priniesli so sebou (sladké<br />
zemiaky, banány, cukrovú trstinu),<br />
chovali dovezenú hydinu a lovili<br />
ryby. Život na ostrove pripomínal<br />
raj, keďže narastajúce obyvateľstvo<br />
uživila bohatá tropická vegetácia aj<br />
bez tvrdej práce.<br />
Potom akoby z dlhej chvíle dostal<br />
ktosi nápad vytesávať z lávového<br />
kameňa sochy – najmä monumentálne<br />
sochy. Podľa odhadov nebolo<br />
obyvateľov ostrova nikdy viac než<br />
7 tisíc, a predsa sa im podarilo za<br />
asi 700 rokov vytesať do mäkkého<br />
tufu vyše 500 kusov monumentálnych<br />
sôch. To všetko s náradím z tvrdého<br />
kameňa: vytesať, transportovať<br />
8<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
a vystaviť. Stoja väčšinou chrbtom<br />
k moru, niektoré sú umiestnené na<br />
plošinách.<br />
Ako na mnohých polynézskych<br />
ostrovoch, stáli aj tu kňazi – náčelníci<br />
– na vrchole jednotlivých klanov<br />
s ich teokratickým patriarchátom.<br />
Zabezpečovali na príkaz bohov<br />
mier a poriadok. Vybudovanie sôch<br />
slúžilo pravdepodobne udržaniu prestíže<br />
klanu.<br />
P<br />
ZNIČENIE „RAJA“<br />
otom zavládol v spoločenstve<br />
neporiadok. Začiatok úpadku<br />
zjavne nastal vtedy, keď nárast obyvateľstva<br />
na ostrove začal preťažovať<br />
miestne životné podmienky. Rástla<br />
spotreba dreva: na domy, lode, kúrenie,<br />
nástroje, a v neposlednom rade<br />
aj na transport monumentov. S ubúdaním<br />
lesov ubúdali aj zrážky, erózia<br />
poškodila ornicu a hlad viedol k bojom<br />
pri rozdeľovaní potravy. Postupom<br />
času chýbalo drevo aj na stavbu<br />
lodí a pre rybolov. Kolaps prišiel tak<br />
rýchlo, že v kameňolomoch ostalo<br />
ležať ešte asi 300 monumentov nedokončených.<br />
Úcta bezmocných náčelníkov utrpela<br />
a nakoniec prevzali vládu bojovníci.<br />
Objavili novú zbraň – tenkú<br />
obsidiánovú kopiju so smrtiacim<br />
účinkom. Pôvodne početné skupiny<br />
ostrovanov sa zjednotili do dvoch<br />
veľkých skupín a tak dve protiľahlé<br />
časti ostrova viedli proti sebe vojnu.<br />
Sochy nepriateľov – aby ich pokorili<br />
– boli z pomsty zrútené. Potom<br />
sa stalo, že padol aj posledný<br />
strom, ktorý rástol na jednom z vrchov<br />
ostrova. Drevorubač, ktorý ho<br />
sťal, musel vedieť, že je to posledný<br />
strom, pretože z oboch vrchov je na<br />
celý ostrov veľmi dobrý výhľad. Odvtedy<br />
nebolo viac možné stavať lode<br />
a ani opustiť ostrov. Všetci sa stali<br />
zajatcami svojho malého zničeného<br />
ostrova.<br />
Keď v roku 1722 Roggeveen dorazil<br />
na ostrov, chaos na ostrove bol<br />
už v pokročilom štádiu a počet obyvateľstva<br />
poklesol. Potom prepadli<br />
ostrov otrokári, vraždili ženy a deti<br />
a odvliekli asi 900 mužov na jeden<br />
z peruánskych ostrovov. Tam zahynul<br />
aj posledný náčelník a všetci<br />
písma znalí muži. Asi stovka sa ich<br />
vrátila domov chorých a nanešťastie<br />
si so sebou priniesli ešte aj nákazlivú<br />
nemoc – osýpky. I táto okolnosť<br />
prispela k tomu, že koncom<br />
19. storočia klesla populácia ostrova<br />
na púhych 111 ľudí. V 20. storočí sa<br />
však obyvateľstvo zregenerovalo; prišli<br />
prisťahovalci a krajina sa zalesnila.<br />
Dnes Veľkonočný ostrov vstáva<br />
z prachu svojej pohnutej histórie:<br />
priťahuje turistov z celého sveta, aby<br />
obdivovali svedkov jeho dávnej minulosti<br />
– majestátne Maoi.<br />
P<br />
MINULOSŤ VARUJE<br />
re ekológov poskytuje Veľkonočný<br />
ostrov názorný príklad<br />
zničenia životného prostredia – genézu<br />
jedného mikrokozmu. A to, čo<br />
sa príkladne ukázalo v malom, prebieha<br />
dnes celosvetovo. Keď prišli<br />
prví osídlenci, ostrov bol husto zalesnený.<br />
Orba, chov hydiny, rybo-
lov, plody a malé zvieratá dodávali<br />
bohatú poživeň. Stavebný materiál<br />
pre domy a lode ako aj drevo na kúrenie<br />
boli plne k dispozícii. Potom<br />
populácia prekročila únosnú mieru<br />
tamojších prírodných podmienok<br />
a vyčerpala zdroje. Najprv pomaly,<br />
neskôr stále rýchlejšie bol ostrov<br />
odlesňovaný; erózia zničila ornicu<br />
a pramene vody vyschli. Populácia<br />
obyvateľstva na ostrove následkom<br />
podvýživy drasticky klesala a začala<br />
sa vojna.<br />
Nemenej šokujúci je sociálno-<br />
-psychologický pohľad: obyvatelia<br />
ostrova vôbec neboli hlúpym národom<br />
a nesprávali sa inak ako sa kedy<br />
ľudstvo správalo. Presne ako teraz<br />
my mali ostrovania svoj životný štýl,<br />
ktorý bolo ťažké meniť: poľnohospodárstvo,<br />
rybolov, varenie, ťažba<br />
dreva, stavby lodí a domov. Podľa<br />
svojho kedysi dávno vzniknutého<br />
zvyku postavili – či už z kultových<br />
dôvodov alebo pre vlastné sebazobrazenie<br />
– ohromné monumentálne<br />
sochy. Na to potrebovali náradie<br />
a posuvné zariadenia, ktoré<br />
pohltilo veľké množstvo dreva. Porovnateľné<br />
objekty sa nachádzajú<br />
v mnohých civilizáciách. Keď sa<br />
civilizácia Veľkonočného ostrova<br />
rúcala, prišli vojny, kanibalizmus<br />
a zničenie všetkých zdrojov – až na<br />
pokraj úplného vyhladenia.<br />
Azda sa archeológom a prírodovedcom<br />
podarilo poodhaliť záhadu<br />
monumentálnych sôch. Čo je však<br />
v histórii tohto odľahlého kúska<br />
zeme oveľa významnejšie: v dejinách<br />
ostrova nachádzajú psychológovia<br />
typický vzorec ľudského správania<br />
a ekológovia ukážkový príklad jeho<br />
následkov: úplnej devastácie nedotknutého<br />
životného prostredia.<br />
Žeby jeden príklad na zamyslenie<br />
aj pre dnešný civilizovaný zvyšok<br />
sveta?<br />
Siegfried HAGL<br />
Prečo ako spotrebitelia spoluzodpovedáme<br />
svojimi jednotlivými rozhodnutiami<br />
o kúpe za hospodársky a spoločenský<br />
vývoj.<br />
D<br />
N A Z A M Y S L E N I E<br />
Aký DRAHÝ<br />
nes už asi ani niet človeka,<br />
ktorý by sa vyhol pochybnej<br />
a vtieravej reklame rôznych obchodných<br />
reťazcov, snažiacich sa<br />
u spotrebiteľov zabodovať výstižnými<br />
a dobre mierenými reklamnými<br />
sloganmi. Myšlienka na veci,<br />
ktoré „nevyhnutne“ potrebujeme<br />
a vidina lacného nákupu<br />
spôsobujú, že<br />
honba za „výhodným<br />
nákupom“ sa stala<br />
spoločenskou záľubou.<br />
Zatiaľ čo mnoho tradičných<br />
firiem a obchodov<br />
bojuje o svoju<br />
existenciu, zaznamenávajú najlacnejšie<br />
diskontné predajne stále<br />
rastúce obraty.<br />
?<br />
je LACNÝ nákup<br />
Môžeme vyčítať niekomu, kto sa<br />
snaží nakupovať tam kde je najlacnejšie?<br />
Nie je hlupákom ten, kto<br />
platí viac, než je nutné? Kto má<br />
dnes ešte toľko, aby mohol rozdávať?<br />
A nie je logické nakupovať<br />
v obchodoch a firmách, ktoré sú<br />
v hospodárskej súťaži jednoducho<br />
najúspešnejšie?<br />
Ak sa zamyslíme nad širšími<br />
súvislosťami, nemusí byť najlacnejší<br />
nákup zároveň aj najvýhodnejší.<br />
Nezriedka sa totiž stáva, že<br />
V krachujúcich tradičných<br />
firmách prichádza o prácu<br />
mnoho ľudí<br />
pod neprimerane nízkou cenou<br />
sa skrýva zároveň aj nízka kvalita.<br />
Stále častejšie než voľakedy<br />
9<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
N A Z A M Y S L E N I E<br />
10<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
Výmena musí prebiehať tak,<br />
aby žiadny národ nemo -<br />
hol druhého využívať jednostranne.<br />
Vždy musí byť zachovaná<br />
rovnováha medzi<br />
dávaním a braním.<br />
Herbert Vollmann, Svet, aký by mohol byť<br />
sa stretávame s kratšou životnosťou<br />
tovaru a to mnohokrát aj u certifikovaných<br />
výrobcov a zvučných<br />
značiek. Presvedčíme sa tak o pravdivosti<br />
ľudového príslovia dnešných<br />
čias, že „nie sme dosť bohatí na to,<br />
aby sme kupovali lacné veci“. To<br />
však nie je vždy pravidlom a niekedy<br />
sme naozaj nadmieru spokojní<br />
s výhodnosťou svojej kúpy.<br />
Ako je to možné? Príčiny môžu byť<br />
rôzne. Tento tovar je buď vyrábaný<br />
vo veľkých sériách modernými<br />
technológiami, kde je minimalizovaná<br />
ľudská práca, alebo výrobcovia<br />
kvôli konkurencieschopnosti<br />
a vyšším ziskom presúvajú svoje<br />
fabriky do krajín s výrazne nižšou<br />
cenou práce. Okrem toho využívajú<br />
nižšie štandardy pre ochranu<br />
životného prostredia, prípadne daňové<br />
prázdniny, čo pochopiteľne<br />
prispieva k ďalšiemu znižovaniu<br />
nákladov. Navyše veľmi často legislatíva<br />
a situácia v krajine umožňujú<br />
detskú prácu a málokto sa zaujíma<br />
o osudy zamestnancov, ich<br />
potreby a práva. Nejaká firma zo<br />
západnej Európy teda prepustí povedzme<br />
500 zamestnancov, presunie<br />
výrobu do niektorej rozvojovej<br />
krajiny, kde získa prácu nových približne<br />
500 ľudí. Pokiaľ sa prepúšťanie<br />
netýka bezprostredne nás, tak si<br />
možno povieme, že všetko zlé je na<br />
voľačo dobré a že aspoň tí chudáci<br />
dostanú prácu. O tom, že chudákmi<br />
často naozaj sú, sme si už povedali.<br />
Zvlášť dobré príjmy ich nečakajú,<br />
pretože aj v týchto „lacných<br />
regiónoch“ existuje<br />
konkurencia, ale mnohí<br />
si iste polepšia. Mali by sa<br />
tešiť aj domáci, potencionálne<br />
noví dodávatelia;<br />
no vzhľadom na už existujúce<br />
kontrakty s nadnárodnými<br />
spoločnosťami a otáznej<br />
lokálnej kvalite často neuspejú.<br />
Zároveň sa domáca konkurencia<br />
popri silnom protivníkovi stáva<br />
slabším hráčom a v krachujúcich<br />
tradičných menších firmách prichádza<br />
o prácu mnoho ľudí. Tí sa<br />
potom za prácou sťahujú do väčších<br />
miest, kde sa pracovné príležitosti<br />
centralizujú. Avšak pri nákladoch<br />
na dopravu a ubytovanie<br />
sa ani zdanlivo dobrý plat nemusí<br />
javiť až taký dobrý. A každý sa nakoniec<br />
hrozí toho, že nový investor<br />
jedného dňa jednoducho zdvihne<br />
kotvy a presunie sa do iného, ešte<br />
priaznivejšieho prostredia. Určujúcim<br />
je tu jedine zisk a verejný záujem<br />
zostáva bokom. A tak za naše<br />
lacné nákupy veľakrát vďačíme lacnej<br />
pracovnej sile a chudobe krajín<br />
tretieho sveta.<br />
V globálnej súťaži o najlacnejšie<br />
výrobky by mal človek v prvom rade<br />
vidieť nemilosrdné vykorisťovanie<br />
všetkých ľudí, pracujúcich vo výrobnom<br />
a predajnom reťazci. Počnúc<br />
robotníkmi v krajinách s najnižšími<br />
príjmami, končiac predavačkami<br />
v hypermarketoch, ktoré sa<br />
sťažujú na veľmi zlé ohodnotenie<br />
a zaobchádzanie. Aj zvýšená náročnosť<br />
na prepravu tovaru na veľké<br />
vzdialenosti nijako nešetrí životné<br />
prostredie.<br />
Zdá sa teda, že za výhodnou cenou<br />
často stojí chudoba niekoho<br />
iného, a naša lakomosť väčšinou<br />
zvíťazí. Nákupom tovaru od tých<br />
výrobcov, ktorí na dosiahnutie nízkych<br />
cien využívajú ekonomickú<br />
zaostalosť krajín a lacnú pracovnú<br />
Určujúcim je jedine zisk<br />
a verejný záujem zostáva<br />
bokom<br />
silu, podporujeme ich rozvoj. Zamestnanci<br />
takýchto firiem vzhľadom<br />
na svoju sociálnu situáciu vyhľadávajú<br />
opäť iba ten najlacnejší<br />
tovar a kríza sa tým ďalej prehlbuje.<br />
Alternatívni ekonómovia síce ponúkajú<br />
riešenie sociálnej neistoty<br />
a ekonomickej nestability: podporu<br />
rozvoja lokálnych ekonomík a zavedenie<br />
bezúročných, resp. nízkoúročených<br />
úverov. To sa ale nestane<br />
len tak zo dňa na deň a neurobia<br />
to za nás politici. Prvý krok spočíva<br />
predovšetkým v zmene myslenia<br />
smerom k uvedomelosti každého<br />
jednotlivca. Majme preto na<br />
zreteli – a to nielen pri nákupoch –<br />
aby v nás nevíťazila snaha po jednostranných<br />
výhodách, ale úsilie<br />
o harmóniu v dávaní a braní. Iba to<br />
nám vo zvratnom pôsobení prinesie<br />
úžitok a prispeje k väčšej spokojnosti<br />
a všeobecnému blahu.<br />
Paul SCHMITT, Rastislav PODIVINSKÝ
Z A U J A L O N Á S<br />
Z A U J Í M A V O S T I Z O S V E TA V E D Y A V Ý S K U M U<br />
Riziká geneticky<br />
modifikovaných<br />
plodín<br />
Zaujímavé údaje publikovali<br />
v januári poprední<br />
vedci Ruskej akadémie<br />
vied o výskume geneticky<br />
modifikovanej sóje. Experti<br />
pri pokusoch s potkanmi<br />
zistili, že geneticky<br />
modifikovaná sója ma negatívne<br />
dopady na zdravie<br />
testovaných zvierat. Štúdia,<br />
o ktorej informoval britský<br />
The Independent uvádza,<br />
že viac ako polovica mláďat<br />
potkanov kŕmených<br />
geneticky modifikovanou<br />
sójou zahynula počas prvých<br />
troch týždňov života.<br />
Podľa autorov štúdie je to<br />
šesťkrát viac úmrtí ako<br />
u kontrolnej vzorky potkanov,<br />
ktoré boli kŕmené<br />
normálnou potravou.<br />
www.greenpeace.sk<br />
Motory<br />
v nanoformáte<br />
Autormi najmenšieho<br />
motora na svete sú holandskí<br />
vedci Ben Feringa<br />
a jeho kolegovia z univerzity<br />
v Groningene. Podľa<br />
správy v časopise „Nature“<br />
je tento drobček<br />
tvorený jedinou organickou<br />
molekulou. Jedná sa<br />
o alkén obsahujúci asi 60<br />
atómov. Štruktúra motora<br />
je jednoduchá: stator,<br />
rotor a os. Horná časť<br />
alkénu, rotor, sa otáča<br />
ako veterné koleso okolo<br />
centrálnej dvojitej väzby,<br />
ktorá tvorí os. Spodná<br />
časť molekuly, stator, je<br />
atómami síry z dvoch thi-<br />
olových skupín<br />
pevne fixovaný<br />
na pod ložke.<br />
K rotácii dochádza<br />
ožiarením<br />
ultrafialovým<br />
svetlom a prívodom<br />
tepelnej energie.<br />
Na využitie v praxi je<br />
ale pohon svetlom často<br />
nevhodný, vedci preto vyvinuli<br />
prvé molekulárne<br />
motory, ktoré môžu byť<br />
poháňané chemickou<br />
energiou získanou porušením<br />
chemickej väzby.<br />
Využitie? Zatiaľ iba špekulácie.<br />
Možno môžu také<br />
motory tvoriť pohon malých<br />
strojov, ktoré budú<br />
raz transportovať lieky<br />
v krvnom obehu tela.<br />
www.faz.net<br />
PVC ohrozuje<br />
životné prostredie<br />
Už roky bojujú ochrancovia<br />
životného prostredia<br />
proti výrobe PVC – dosiaľ<br />
bez veľkého úspechu.<br />
Výrobky z PVC totiž spôsobujú<br />
vážne ekologické<br />
problémy počas celej doby<br />
svojej životnosti. Začína<br />
to výrobou plastu s rakovinotvornou<br />
surovinou<br />
vinylchloridom a ťažkými<br />
kovmi, pokračuje<br />
emisiami pri používaní<br />
týchto výrobkov a končí<br />
dosia ľ nev y riešený m<br />
problémom likvidácie. Pri<br />
laboratórnych pokusoch<br />
bolo zistených vyše 150<br />
prchavých organických<br />
látok, ktoré sa uvoľňujú<br />
z podlahovín vyrobených<br />
z PVC. Sú medzi nimi alkány,<br />
alkény, aromatické<br />
uhľovodíky, alkylfenoly,<br />
alkoholy,<br />
aldehydy,<br />
ketóny, kyseliny<br />
a estery. Zvýšená<br />
k onc e nt r á c i a<br />
týchto látok v uzavretom<br />
priestore môže vyvolávať<br />
nielen nepríjemné pocity,<br />
ale aj zdravotné komplikácie.<br />
V prípade horenia<br />
výrobkov z PVC vzniká<br />
oxid uhoľnatý, chlorovodík,<br />
dioxíny a furány.<br />
Roberto Bertollini, vysoko<br />
postavený pracovník<br />
Svetovej zdravotníckej organizácie<br />
(WHO), sa sťažuje,<br />
že podobné nebezpečenstvá<br />
dnes zástupcovia<br />
priemyselnej výroby stále<br />
ešte zľahčujú: „Priemysel<br />
dôrazne popiera, že existuje<br />
spojenie medzi chemickými<br />
zlúčeninami<br />
a chorobami, dokonca aj<br />
vtedy, keď existujú vedecké<br />
dôkazy!“<br />
Ako zabrániť<br />
rastu nádorov?<br />
Nádory potrebujú na prežitie<br />
a na rozmnožovanie<br />
kyslík. Vedci z Centra humánnej<br />
genetiky univerzity<br />
v Brémach objavili<br />
spôsob, ktorým si tento<br />
kyslík obstarávajú.<br />
Nádory sú samy osebe<br />
schopné dosiahnuť veľkosť<br />
1 až 2 mm, potom<br />
ich bunky následkom<br />
nedostatku kyslíka odumierajú.<br />
Pri odumieraní<br />
sa ale uvoľňuje proteín<br />
HMGB1, ktorý láka iné<br />
bunky, aby prevzali zásobovanie<br />
nádoru kyslíkom.<br />
Tak prispievajú už odumreté<br />
bunky k tomu, že nádor<br />
prežije a rastie.<br />
Objav tohto proteínu<br />
a jeho funkcie by mohli<br />
znamenať dôležitý krok<br />
k účinnej liečbe rakoviny.<br />
Pokiaľ by sme zastavili<br />
uvoľňovanie tohto proteínu,<br />
prestal by rásť aj nádor.<br />
Pozor na amalgám<br />
Vedci univerzitnej kliniky<br />
vo Freiburgu potvrdzujú<br />
nebezpečnosť amalgámových<br />
výplní zubov. Nová<br />
vedecká práca berie do<br />
úvahy odbornú literatúru<br />
až do roku 2005 (k tomuto<br />
námetu bolo uvedených<br />
247 odborných prác) a dochádza<br />
k záveru, že „na<br />
základe aktuálnych informácií<br />
nemôže byť amalgám<br />
označený ako bezpečný<br />
zubný materiál ani<br />
z lekárskeho, ani z ekologického<br />
hľadiska. Nepoužívanie<br />
amalgámových<br />
výplní by mohlo napríklad<br />
pri Alzheimerovej chorobe,<br />
popri iných preventívnych<br />
opatreniach, viesť<br />
k ústupu jej výskytu.“<br />
Zázračný hormón<br />
predlžuje<br />
dĺžku života<br />
Vo večnom boji výskumu<br />
proti starnutiu a smrti bol<br />
teraz objavený „zázračný<br />
hormón“ predlžujúci<br />
dĺžku života. Hormón tyroxín<br />
podporuje látkovú<br />
výmenu a sľubuje predĺženie<br />
dĺžky života až o 30<br />
rokov. Predávkovanie<br />
však môže byť smrteľné.<br />
11<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
T É M A<br />
Dôkazy<br />
reinkarnácie?<br />
Na svoje minulé životy sa väčšinou nepamätáme.<br />
Sú však zaznamenané mnohé<br />
prípady ľudí, ktorí o sebe tvrdili, že na<br />
zemi už niekedy žili. Niektoré ich spomienky<br />
boli natoľko jasné a presvedčivé,<br />
že sa vydali hľadať miesta a osoby zo svojich<br />
predchádzajúcich životov. Práve takýmto<br />
prípadom venuje svoju pozornosť<br />
Prof. Dr. Dieter Malchow v nasledujúcom<br />
článku.<br />
O<br />
dporcovia reinkarnácie uvádzajú<br />
na podporu svojho stanoviska<br />
dva hlavné dôvody, prečo reinkarnácia<br />
nemôže existovať. Prvým argumentom<br />
je skutočnosť, že naša pamäť<br />
je závislá na mozgu, čo bolo vedecky<br />
dokázané, a spomienky tohto druhu<br />
nemôžeme mať, pretože mozog sa po<br />
smrti rozpadáva spolu s telom. Ďalší,<br />
ešte zarytejší skeptici sa nazdávajú, že<br />
existuje len telo a po smrti je jednoducho<br />
koniec. Dualizmus tela a duše,<br />
ktorá telo oživuje a predstavuje našu<br />
osobnosť, odmietajú. Zdá sa im nepochopiteľné,<br />
že čokoľvek nehmotné<br />
(duša) by mohlo vstupovať do interakcie<br />
s hmotným (telo).<br />
Interakcia – inými slovami vzájomné<br />
pôsobenie – je však neodškriepiteľnou<br />
skutočnosťou. Dôkazy o jej<br />
fungovaní nachádzame v jednoduchom<br />
pozorovaní prírody. Medzi základnými<br />
druhmi – ako sú zem, voda<br />
a vzduch – existuje intenzívna výmena;<br />
dokonca aj fotóny vstupujú do<br />
interakcie s rastlinami a sprostredkovávajú<br />
im tak energiu na ich vývoj.<br />
Ďalším zaujímavým príkladom je<br />
napr. fotomechanický princíp orien-<br />
12<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
tácie krasoňa (chrobák, lat. Phaenops<br />
cyanea), ktorý vníma infračervené<br />
lúče na vzdialenosť až 80 kilometrov.<br />
Vďaka nim potom dokáže nájsť<br />
cestu k miestu lesného požiaru, aby<br />
nakládol vajíčka do zuhoľnatených<br />
kmeňov.<br />
P<br />
PRÍBEH PARMONDA<br />
SHARMA<br />
redstavme si, že môže existovať<br />
vzájomné pôsobenie medzi telom<br />
a dušou, a že sa duša opakovane<br />
môže spojiť s hmotným telom, čiže<br />
inkarnovať. Obyčajne si zážitky z minulých<br />
životov nepamätáme (viď. článok<br />
„Prečo si nespomíname?“). Napriek<br />
tomu jestvujú medzi nami aj<br />
ľudia, ktorí takéto spomienky majú.<br />
Ich vlastná skúsenosť poukazuje na<br />
skutočnosť, že na zemi žijeme viac<br />
než len raz.<br />
Ian Stevenson, profesor Univerzity<br />
v Charlottsville vo Virginii, sa venoval<br />
tejto problematike<br />
a pátral<br />
po dôkazoch<br />
reinkarnácie.<br />
Študoval tisíce<br />
prípadov detí,<br />
ktoré si spomínali<br />
na niektorý<br />
zo svojich predošlých pozemských<br />
životov.<br />
Jedným z prípadov bol aj príbeh<br />
Parmonda Sharma. Narodil sa v októbri<br />
1944 v Indii (v meste Bisauli,<br />
45 kilometrov juhozápadne od Bareilly).<br />
Vo veku dvoch až troch rokov<br />
rozprával o veľkom obchode so<br />
sódou a keksami, ktorý vlastnil ako<br />
jeden z bratov rodiny Mohan. Potom<br />
vraj ochorel, pretože zjedol príliš<br />
veľa tvarohu. A v tomto útlom<br />
veku tiež hovoril svojej matke, aby<br />
nevarila, pretože on vraj má ženu<br />
v Moradabade (čo je miesto vzdialené<br />
približne 90 kilometrov severne<br />
od Bareilly), ktorá by mohla navariť<br />
namiesto nej. V roku 1949 cestoval<br />
Parmond so svojím otcom do Moradabadu.<br />
Päťročný chlapec ukazoval<br />
vodičovi cestu z vlakovej stanice až<br />
k svojmu niekdajšiemu obchodu. Keď<br />
tam dorazili, chlapec protestoval, že<br />
jeho miesto vo vnútri obchodu, kde<br />
sedával, bolo inak usporiadané. V Indii<br />
totiž bývalo zvykom, že majiteľ<br />
mával v prednej časti miestnosti oddelený<br />
priestor na posedenie.<br />
Parmond tiež presne vedel, ako funguje<br />
prístroj na výrobu sódy. Chlapcovi<br />
sa bez cudzej pomoci podarilo<br />
uviesť zložitý prístroj do prevádzky,<br />
Naše prežitia a skúsenosti, ktoré sa<br />
počas života zapísali do duše, v nej<br />
zostávajú zachované<br />
napriek tomu, že ho skúšajúci chceli<br />
prekabátiť tým, že mu predtým zastavili<br />
prívod vody. Rozpoznal tiež veľa<br />
členov svojej predošlej rodiny, plakal<br />
dojatím a otvorene prejavoval svoju<br />
náklonnosť. K svojej bývalej žene sa
T É M A<br />
správal ako manžel a k svojim deťom<br />
ako otec. Vyzval ich, aby ho tak aj<br />
oslovovali.<br />
Predošlý majiteľ obchodu, jeden<br />
z bratov rodiny Mohan, zomrel<br />
v máji 1943 na chronický zápal žalúdka<br />
a čriev potom, čo zjedol príliš<br />
veľa tvarohu.<br />
Ako sú také spomienky možné?<br />
V tomto prípade sa jedná o epizodické<br />
spomienky na udalosti, ktoré<br />
človek kedysi prežil. Tu zjavne nezostáva<br />
iné než pripustiť skutočnosť, že<br />
určité spomienky prichádzajú z duše<br />
do mozgu. To tiež ale znamená, že<br />
naše prežitia a skúsenosti, ktoré sa<br />
počas života zapísali do duše, tam zostávajú<br />
zachované. Napriek tomu, že<br />
sa po telesnej smrti mozog rozpadáva,<br />
spomienky sa môžu prostredníctvom<br />
nového mozgu v ďalšom živote znovu<br />
prebudiť.<br />
J<br />
KLAM NAŠEPKÁVANIA?<br />
edným z argumentov proti reinkarnácii<br />
je, že sa spomienky vytvárajú<br />
prenosom myšlienok alebo prostredníctvom<br />
našepkávania zomrelých<br />
osôb z onoho sveta. To prirodzene nemožno<br />
úplne vylúčiť. Javí sa to však<br />
dosť nepravdepodobné, pokiaľ človek<br />
sám zažije, akým spôsobom si tieto<br />
deti spomínajú. Ich rozprávania boli<br />
natoľko zaujímavé, že vyvolávali nielen<br />
údiv, ale i zvedavosť. Bolo to tak<br />
aj v prípade jedného novinára, istého<br />
Toma Shrodera, ktorý sa rozhodol pridať<br />
sa k Ianovi Stevensonovi na jeho<br />
cestách za deťmi. Chcel si o tomto fenoméne<br />
vytvoriť vlastnú predstavu.<br />
O svojich zážitkoch potom napísal napínavú<br />
knihu, v ktorej najprv predložil<br />
všetky svoje pochybnosti, aby ich<br />
potom postupne vyvrátil. Máloktorý<br />
prípad je však možné označiť za dokonalý.<br />
Často sa totiž stalo, že v okamihu,<br />
keď Ian Stevenson dostal informácie<br />
o novom prípade, boli deti so<br />
ZAVRAŽDENÝ PRIŠIEL SVEDČIŤ NA SÚD<br />
Profesor Ian Stevenson začal publikovať svoje výskumy reinkarnácie v šesťdesiatych<br />
rokoch. Jednou z jeho prvých kníh bola práca „Dvadsať podnetných<br />
prípadov reinkarnácie“. V tom čase už existovali v menšom počte spracované<br />
prípady reinkarnácie, napriek tomu sa jeho práce stretávali s veľkou opatrnosťou.<br />
Dr. Stevenson si dával záležať na vecnom, nestrannom až sucho vedeckom<br />
spracovaní faktov. Popisované prípady sa v podrobnostiach líšia, majú<br />
však niektoré podobné črty.<br />
Dr. Stevenson starostlivo preveroval tvrdenia reinkarnovaného dieťaťa; skúmal,<br />
kto a ako ich môže potvrdiť a či sa dieťa nemohlo o konkrétnych podrobnostiach<br />
dozvedieť odinakiaľ.<br />
Snáď najkurióznejším prípadom je príbeh šesťročného Ašóka Kumara z dediny<br />
neďaleko Kanpuru v Indii, ktorý bol dňa 19. januára 1951 ako šesťročný – kvôli<br />
dedičstvu – britvou brutálne zavraždený svojimi dvomi susedmi. Vražda im<br />
však nebola dokázaná. O niekoľko rokov neskôr sa otec zavraždeného, Sri<br />
Džagešvár Prasád dozvedel, že šesť mesiacov po vražde sa v okrese Kanaudž<br />
narodil chlapec Ravi Šankar, ktorý o sebe tvrdí, že je synom holiča Džagešvára<br />
Prasáda. Rozpráva o detailoch svojho života, podrobnostiach vraždy i o svojich<br />
vrahoch a chce od rodičov hračky, ktoré mal vo vtedajšom dome. Rozochvený<br />
otec sa za ním vybral; rodičia Ravi Šankara, znepokojení takým druhom<br />
publicity, sa s ním však odmietli stretnúť. Až neskôr sa stretnutie uskutočnilo,<br />
chlapec svojho predošlého otca spoznal a rozprával mu o príhodách zo spoločného<br />
života, i o vražde. Bolo to v júni 1955, keď mal Ravi štyri roky. Otec si<br />
tiež všimol, že Ravi má na krku materské znamienko v tvare reznej rany.<br />
Otec sa zasadil o obnovu súdneho procesu, súd však svedectvo reinkarnovanej<br />
obete neuznal a vrahov znovu oslobodil. Asi vo veku jedenástich rokov<br />
Ravi už väčšinu dramatických okolností svojho detstva zabudol a prestal sa<br />
báť svojich dvoch vrahov, britiev i miesta neďaleko chrámu Čintamini, kde<br />
sa vražda stala.<br />
spomienkami už staršie a bol nútený<br />
overovať si dôveryhodnosť očitých<br />
svedkov. Niekedy boli ich spomienky<br />
neúplné, alebo spochybniteľné, keďže<br />
dotyčné rodiny mali teoreticky možnosť<br />
sa o sebe dozvedieť. Tom Shroder<br />
však úplne presvedčil spôsobom vyjadrovania,<br />
typickým pre deti, ktoré<br />
si spomienky na minulý život uchovali.<br />
Ich správanie totiž nevyzerá na<br />
opakovanie našepkaného, ani na plnenie<br />
inštrukcií ďalšej osoby. Samé sú<br />
onou vtedajšou osobou. Je to zrejmé<br />
aj s charakteristického správania sa<br />
Parmonda Sharma voči jeho predošlým<br />
príbuzným: „Prečo ste moje<br />
kreslo presťahovali inde?“ A k jeho<br />
žene: „Prečo nenosíš to znamenie?“<br />
(červenú bodku na čele, akú nosia vydaté<br />
ženy). Až si pripadáme trochu<br />
nešikovne, keď si uvedomíme, aké zložité<br />
je napríklad obsluhovať prístroj na<br />
výrobu sódy. A potom priamo pred<br />
vami päťročný „špunt“ zložitý prístroj<br />
jednoducho spustí.<br />
V iných prípadoch deti skúšali svojim<br />
matkám napríklad vysvetliť, že<br />
majú jedlo pripravovať iným spôsobom,<br />
pretože boli zvyknuté na iné<br />
pokrmy. Tvrdilo by dieťa niečo také,<br />
keby mu jedlo v zásade chutilo? Ďalším<br />
znakom dôveryhodnosti rozprávania<br />
je emocionálne počínanie detí<br />
a ich predošlých príbuzných. Parmond<br />
plakal a otvorene preukazoval svoju<br />
náklonnosť. Aj predošlí príbuzní po-<br />
13<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
T É M A<br />
cítili v mnohých prípadoch duševnú<br />
spriaznenosť; niektoré deti chceli dokonca<br />
radšej zostať v rodine, s ktorou<br />
žili v predchádzajúcom živote.<br />
Ď<br />
ZÁZRAK<br />
(RE) INKARNÁCIE<br />
alšia naliehavá otázka sa týka samotnej<br />
reinkarnácie. Pre Toma<br />
Shrodera je spojenie tela a duše veľkou<br />
hádankou. Kedy a ako nastáva?<br />
Príroda ukazuje, že v živote zvierat<br />
môžu prebiehať obdivuhodné procesy.<br />
Mám na mysli okamih, keď sa<br />
z obyčajnej húsenice vyliahne motýľ.<br />
Nové, pôvabné stvorenie, ktorého základ<br />
sa začal vytvárať v tele húsenice<br />
a bol dokončený počas jej zakuklenia,<br />
nakoniec ako motýľ opustilo<br />
staré obydlie. I v živote človeka sú<br />
deje, ktoré nám aj vo svojej prostej<br />
prirodzenosti pripadajú ako zázrak.<br />
Tak napr. dušu dieťaťa, ktorého telíčko<br />
sa vyvíja v tele matky, priťahuje<br />
predovšetkým duša matky. Tento dej<br />
sa odohráva v polovici tehotenstva<br />
a podlieha zákonu príťažlivosti rovnorodého<br />
druhu a zákonu zvratného<br />
pôsobenia – nie je to teda náhodný<br />
proces.<br />
Obzvlášť zaujímavé sú prípady<br />
dvojčiat. Ian Stevenson popísal 26<br />
dobre zdokumentovaných prípadov<br />
dvojčiat, u ktorých si aspoň jedno<br />
z nich spomínalo na svoj predošlý<br />
život. V 19-tich prípadoch bola<br />
predošlá osobnosť jedného dvojčaťa<br />
v príbuzenskom vzťahu k druhému<br />
a niektoré boli dokonca manželmi.<br />
V ostatných siedmich prípadoch<br />
boli priateľmi alebo aspoň známymi.<br />
Z toho vyplýva, že obe duše k sebe<br />
nejakým spôsobom patria, a že tento<br />
vzťah vznikol už v predchádzajúcom<br />
živote.<br />
Celkom ukážkovo si spomínali<br />
jedny barmské dvojčatá Cho a Ko<br />
Theinové na svoje životy ako maji-<br />
14<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
teľky ryžového mlyna a ryžového<br />
farmára, ktorý svoju ryžu vozil do<br />
jej mlyna. V správaní týchto dvojčiat<br />
sa odrážalo na jednej strane trochu<br />
povýšené vystupovanie bohatej mlynárky<br />
a na strane druhej pokorný postoj<br />
roľníka. Nevieme, aký osud, aké<br />
udalosti z predošlého života zviedli<br />
teraz týchto dvoch ľudí dohromady.<br />
Či už to bola náklonnosť, alebo niečo<br />
iné, postavil pred nich súčasný život<br />
sestry a brata novú úlohu. V nových<br />
podmienkach pozemského života<br />
duša dostáva novú príležitosť<br />
dozrievať a zosilnieť.<br />
N<br />
PREČO<br />
ZABUDNEME?<br />
ovinár Tom Shroder uvažoval<br />
nad tým, prečo si niektoré deti<br />
spomínajú, a iné (väčšina) nie. Ian<br />
Stevenson zistil, že veľa z detí, ktorých<br />
prípady študoval, zomrelo v relatívne<br />
mladom veku pri nehode alebo chorobe<br />
a v krátkom čase sa potom narodili.<br />
Vo viac než 600 prípadoch to<br />
bolo priemerne 15 mesiacov. Možnou<br />
príčinou, že ich spomienky pretrvali<br />
do ďalšieho života, je krátky časový<br />
interval. Dotknuté osoby boli totiž zo<br />
svojho predošlého života vytrhnuté<br />
a emocionálne ho stále prežívali.<br />
Bežne si na svoj minulý život našťastie<br />
nepamätáme. Prečo našťastie?<br />
Tieto spomienky môžu byť totiž veľmi<br />
traumatizujúce a tým významne zasahujú<br />
do života. Môžu byť natoľko<br />
intenzívne, že zásadným spôsobom<br />
ovplyvnia celý ďalší život. Uveďme si<br />
príklad: istá Angličanka, Jenny Cockellová<br />
sa od ranného detstva rozpomínala<br />
na svoj život v Írsku, v dedine<br />
neďaleko Dublinu. Keď bola Jenny<br />
malá, veľmi často sa jej zdával hrôzostrašný<br />
sen. Vo sne sa volala Mary<br />
a bola matkou ôsmich detí. Zdávalo<br />
sa jej, že zomrela. Vždy sa prebúdzala<br />
s veľkými výčitkami svedomia,<br />
že svoje deti opustila. Jenny v súčasnom<br />
živote túžila nájsť svoje vtedajšie<br />
deti. Keď dospela, osamostatnila sa<br />
a zakladala si rodinu, skutočne sa jej<br />
to aj podarilo. Najťažšie bolo jej predošlé<br />
deti presvedčiť, kým je – boli<br />
totiž v tomto živote oveľa staršie než<br />
Jenny. Aj to sa jej nakoniec podarilo,<br />
pretože mala veľa rovnakých spomienok<br />
ako jej najstarší syn. (rozhovor<br />
s Jenny Cockellovou sme uviedli<br />
v Svete Grálu č. 1 a č. 2 – „Stretnutie<br />
s deťmi z minulosti…“)<br />
Spomienky na minulý život ovplyvňujú<br />
náš súčasný život. I keď nie sú<br />
konkrétne, predsa nám pripomínajú<br />
naše silné prežitia, či pochybenia. Bez<br />
týchto spomienok môžeme žiť nezaťažený<br />
život. Vďaka tomu sme schopní<br />
vydať sa novými cestami a prebúdzať<br />
schopnosti, ktoré v nás driemu. Jenny<br />
však spomienky priniesli aj veľa dobrého.<br />
Okrem priateľstva s najstarším<br />
synom tiež istotu, že život po smrti<br />
pokračuje.<br />
N<br />
NOVÝ ŽIVOT –<br />
NOVÁ ŠANCA<br />
ájdu naše osobnosti v novom živote<br />
ešte ďalšie príležitosti vyvíjať<br />
sa? Parmond vo svojom terajšom<br />
živote nebol taký úspešný ako<br />
v minulom, keď sa živil ako obchodník.<br />
V súčasnom živote sa vo svojich<br />
27 rokoch stal bežným sekretárom<br />
v štátnej správe. Rozviedol sa, býval<br />
sám a viac sa už neoženil. Často navštevoval<br />
svoju dcéru aj syna, už menej<br />
svoju bývalú ženu, s ktorou by<br />
sa – ako sa raz vyjadril – stále hádal.<br />
Jeho súčasné spoločensky nižšie<br />
postavenie obyčajného sekretára,<br />
ktorý môže kedykoľvek dostať výpoveď,<br />
mu dalo príležitosť pozerať sa na<br />
svet očami podriadeného.<br />
Trochu inak to bolo u Jenny Cockellovej.<br />
Voľakedy ako Mary viedla<br />
jednoduchý život plný strádania
T É M A<br />
F E J E T Ó N<br />
a chudoby v stálom strachu pred<br />
násilníckym manželom závislom<br />
na alkohole. Vo svojom súčasnom<br />
živote bola nútená usilovať sa<br />
o vzdelanie (stala sa manikérkou<br />
a pedikérkou). Tak sa jej podarilo<br />
zhromaždiť prostriedky, aby sa<br />
mohla pustiť do hľadania svojich<br />
predošlých detí. Jej podvedomý pocit<br />
viny, že opustila svoje deti, pôsobil<br />
ako veľká motivácia a poháňal<br />
ju, aby pri svojom hľadaní nevynechala<br />
žiadnu možnosť. Vo svojom<br />
súčasnom živote sa vydala, napriek<br />
tomu, že v predošlom živote hlavne<br />
kvôli vtedajšiemu manželovi veľmi<br />
trpela. Tentoraz si našla dobrého<br />
a láskavého manžela.<br />
A<br />
CESTA<br />
K ZODPOVEDNOSTI<br />
ké závery možno vyvodiť zo<br />
spomienok na minulé životy?<br />
Život sa smrťou tela nekončí. V duši<br />
zostávajú uchované naše skúsenosti<br />
a prežitia, ktoré za určitých okolností<br />
môžu v rannom detstve vyplávať<br />
na povrch ako spomienky.<br />
Často sa tak stáva napríklad vtedy,<br />
ak po náhlom úmrtí v krátkom<br />
čase sú okrem prežitých skúseností<br />
zapísané vlastnosti tvoriace osob-<br />
nosť – vôľa, charakter, schopnosť<br />
úsudku, sebavedomie, schopnosť<br />
prežívania, atď.<br />
Iba samotná viera v reinkarnáciu<br />
ešte nemusí nič znamenať. Dôležité<br />
je, aby človek na základe tohto<br />
poznania pochopil svoju zodpovednosť<br />
za vlastný osud. Napríklad<br />
India je krajinou, kde veľa ľudí reinkarnáciu<br />
akceptuje. Napriek tomu je<br />
tam – oproti iným krajinám – veľká<br />
kriminalita. Podobne ako u nás veľa<br />
ľudí fajčí, napriek tomu, že vedia<br />
o škodlivosti fajčenia. Záleží v plnej<br />
miere na jednotlivcovi, ako sa<br />
jeho presvedčenie prejaví v bežnom<br />
živote. Je dobré si uvedomiť,<br />
že všetky udalosti svetovej histórie,<br />
všetky vrcholné obdobia aj obdobia<br />
pádu našej spoločnosti, boli formované<br />
rovnakými ľudskými duchmi –<br />
nech hovoríme o založení, rozkvete<br />
a páde rímskej ríše, stavbe chrámov,<br />
inkvizícii, francúzskej revolúcii<br />
alebo o prvej a druhej svetovej<br />
vojne. Pritom sa neustále striedajú<br />
národnosti, náboženské príslušnosti<br />
a spoločenské postavenie – podľa<br />
konania každého človeka. Prostredie,<br />
do ktorého sa v nasledujúcom<br />
živote narodíme, určuje zákon spätného<br />
pôsobenia a zákon príťažlivosti<br />
rovnorodých druhov. Tu v plnom<br />
rozsahu platí múdrosť: „Každý<br />
si je strojcom svojho šťastia“. Pravdivosť<br />
tohto výroku rozpoznáme<br />
až pri nadhľade nad našimi pozemskými<br />
životmi.<br />
Tom Shroder sa na svojich cestách<br />
s profesorom Stevensonom<br />
sám presvedčil, že spomienky detí<br />
na minulé životy nie sú preludy.<br />
Vo svojej knihe „Old Souls“ („Staré<br />
duše“) popisuje nazhromaždené<br />
dôkazy o reinkarnáciách a ponecháva<br />
na čitateľoch, aby uvedené<br />
informácie sami skúmali a vytvorili<br />
si tak vlastný názor.<br />
Prof. Dr. Dieter MALCHOW<br />
CESTA<br />
AUTOBUSOM<br />
Bol horúci deň a jeden z mála, kedy<br />
sme boli odkázaní na cestovanie autobusom.<br />
Naše auto som musel zanechať<br />
u mechanika a tak sme s dcérkou<br />
zamierili na zastávku. Tých pár minút<br />
do príchodu autobusu sme sa zhovárali<br />
ako obyčajne o všetkých tých dôležitých<br />
veciach, ktoré zaujímajú deti.<br />
V rozhovore sme pokračovali aj v autobuse.<br />
Stáli sme pri zadných dverách<br />
a Anička, držiac ma za ruku pokračovala<br />
v kladení otázok a ja som jej ako<br />
pozorný otec na ne trpezlivo odpovedal.<br />
To viete, deti majú množstvo<br />
otázok. Cesta ubiehala pomaly, ľudia<br />
nastupovali a vystupovali. Anička mi<br />
znova položila otázku. „Oci, a prečo<br />
je tamtá pani len v spodnom prádle?<br />
Je to preto, že je chudobná?“ Dúfal<br />
som, že otázku počulo čo najmenej<br />
ľudí. Pani, stojaca vedľa nás, sa pousmiala<br />
a namiesto mňa odpovedala.<br />
„To vieš maličká, taká je dnes móda.<br />
Čo bolo voľakedy nemysliteľné, je<br />
dnes celkom bežné.“ Anička obdarila<br />
paniu širokým úsmevom. Dúfal<br />
som, že ma ďalšie prostoduché otázky<br />
dieťaťa neprivedú do nepríjemnej situácie.<br />
A prišla ďalšia otázka. „Oci,<br />
a čo je to móda?“ Anička na mňa hľadela<br />
svojimi modrými očami a očakávala<br />
odpoveď. Touto otázkou som sa<br />
sám dlhšie zaoberal, takže som s odpoveďou<br />
ani veľmi nezaváhal. „Vieš,<br />
Anička, móda, to je keď človek neuvažuje<br />
nad vlastným vkusom a tak robí<br />
to, čo robia ostatní.“ Pani vedľa mňa<br />
sa zarazila; prestali sme sa jej páčiť.<br />
Koniec-koncov, za chvíľu vystúpime<br />
a móda zostane. Skutočne – usmial<br />
som sa na tú paniu, vystúpili sme<br />
z autobusu a móda zostala, aká bola.<br />
A je možné, že po Aničkinej otázke<br />
v autobuse tiež niečo zostalo.<br />
(RP)<br />
15<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
R OZ H O V O R<br />
Ing. Andrej Sándor je uznávaným<br />
odborníkom v oblasti výskumu<br />
elektromagnetického žiarenia<br />
a jeho vplyvu na živé organizmy.<br />
V minulom čísle Sveta Grálu sme<br />
priniesli prvú časť reportáže z Výskumného<br />
ústavu živočíšnej výroby<br />
v Nitre. Hovorili sme o experimente<br />
s harmonizovanou vodou,<br />
o ožarovaní rastlín hélio–neónovým<br />
laserom a tiež o geopatogénnych<br />
zónach, o ich vplyve na<br />
zdravie a možnostiach jeho eliminácie.<br />
V druhej časti sa dočítate<br />
okrem iného o rizikách používania<br />
osobných tvarových žiaričov<br />
a výskume schopností liečiteľov<br />
vedeckými metódami.<br />
GEOPATOGÉNNE ZÓNY,<br />
ŽIARENIE A LIEČITEĽSTVO<br />
Sú z vášho pohľadu rôzne zariadenia<br />
na „rušenie“ geopatogénnych<br />
zón, napr. tie, ktoré sú ponúkané na<br />
internete, funkčné?<br />
Nestretol som sa ešte s inými zariadeniami.<br />
Bolo by možné ich testovať,<br />
problém je však v našej le-<br />
16<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
gislatíve. Tá zatiaľ nevyžaduje, aby<br />
tieto výrobky mali certifikát štátnej<br />
skúšobne, takže sa voľne dostávajú<br />
do ezoterických obchodov. Štátna<br />
skúšobňa podobné testy zatiaľ nemá<br />
vo svojej náplni.<br />
Týka sa to aj rôznych medených<br />
náramkov, ktoré sú odporúčané na<br />
nosenie na ruke?<br />
Isteže. Takýto náramok<br />
je vlastne<br />
rezonančný obvod,<br />
ktorý má tiež určitú<br />
indukčnosť a kapacitu.<br />
Náramok je<br />
však „otvorený“ a je<br />
potrebné individuálne<br />
vyskúšať jeho<br />
nastavenie, teda vzájomnú<br />
vzdialenosť<br />
medených drôtov,<br />
pretože tým sa mení<br />
rezonancia. Ľudia to<br />
však nastaviť väčšinou<br />
nevedia.<br />
Je to podobne aj<br />
s rôznymi príveskami,<br />
ako je napr.<br />
nílsky kríž?<br />
To sú dosť silné<br />
t v a r o v é ž i a r i č e<br />
a môžu veľmi rozladiť<br />
biopole a jeho energetické centrá,<br />
takzvané čakry, preto je namieste<br />
veľká opatrnosť.<br />
Momentálne je veľmi populárne<br />
učenie Feng – šuei, ktoré kladie dôraz<br />
na prúdenie energie v priestore,<br />
väčšinou v obytných priestoroch.<br />
Okrem iného sa v ňom odporúča<br />
používanie prírodných materiálov,<br />
ako je kameň, drevo, atď. Môžete<br />
nám povedať k tomu svoj náhľad?<br />
Áno, je veľmi dobré používať prírodné<br />
materiály. Páčilo sa mi napríklad<br />
v Tsukube, kde sa nachádza<br />
taký „mozog Japonska“ – je<br />
tam sústredených štyridsaťpäť výskumných<br />
ústavov. Hneď ako som<br />
vošiel do hotelovej izby, premeral<br />
som ju svojou virguľou. Bola tam<br />
silná prútikárska reakcia, keď som<br />
však prišiel k posteli, tak sa to vyrovnalo.<br />
Na posteli bol položený<br />
vankúš, vypchatý nejakým prírodným<br />
rastlinným materiálom a ten<br />
zónu harmonizoval. Preto je aj pre<br />
hospodárske zvieratá dôležitá prírodná<br />
podstieľka. Napríklad pre<br />
kravy by mala mať hrúbku aspoň 10<br />
centimetrov a nemala by byť mokrá.<br />
Rovnako aj pre ošípané – žiadne železné<br />
rošty, čo najmenej železa. Ak<br />
už je to nevyhnutné, tak potom je<br />
potrebné tento rošt uzemniť, inak<br />
táto konštrukcia dokáže rozladiť<br />
okolité prostredie. To isté platí o panelákoch.<br />
Čím vyššie človek býva,<br />
tým je to pôsobenie horšie.<br />
Čo sa dá robiť v takom prípade?<br />
Používať tieniče a tiež prírodné<br />
materiály. Napríklad kameňmi – žulovými<br />
okruhliakmi sa dá toto pole<br />
pekne harmonizovať. Kedysi ich používali<br />
v kaštieľoch.<br />
Ste informovaný aj o výskumoch<br />
s meraním takzvaných biofotónov,
R OZ H O V O R<br />
ktorý zaviedol v Nemecku Dr. Fritz<br />
Albert Popp? (pozn. red.: podrobnejšie<br />
sme o ňom písali v prvom<br />
čísle Sveta Grálu)<br />
Pracovisko Dr. Poppa v Kaisserslauterne<br />
som osobne navštívil,<br />
viem o metóde merania takzvanej<br />
bio-luminiscencie. Ja som však v úzkom<br />
kontakte s profesorom Injušinom<br />
z Alma-Aty, kde na štátnej univerzite<br />
prebiehal podobný výskum.<br />
On tento fenomén nazýva „studená<br />
plazma“ alebo „bioplazma“.<br />
V prvom čísle nášho časopisu sme<br />
čitateľom priblížili fotografické experimenty<br />
Dr. Masaru Emota, ktorý<br />
skúmal schopnosť vody „zapamätať<br />
si“ určité nehmotné vplyvy. Voda<br />
bola experimentálne opakovane<br />
ovplyvňovaná hudbou, fotografiami,<br />
esenciami či emocionálnym rozpoložením<br />
pokusných osôb. Na fotografiách<br />
mrznúcich kryštálov sa zreteľne<br />
zobrazili príslušné vplyvy. Z toho<br />
však vyplýva, že všetko, čo si niekedy<br />
myslíme, čo povieme, alebo preciťujeme,<br />
má vplyv na našu, vašou terminológiou<br />
povedané „bioplazmu“<br />
alebo „energoinformačné pole“…<br />
Áno, viete, už každé slovo je určitá<br />
informácia. Informácia, ktorá<br />
vplýva na hmotu. Slovo je vlastne<br />
zhmotnená myšlienka.<br />
Má teda z vášho pohľadu vplyv na<br />
naše okolie?<br />
Áno. Preto by mal človek strážiť<br />
svoje myšlienky, byť čestný a nechcieť<br />
zle druhému. V osemdesiatych<br />
rokoch som sa v Moskve pri<br />
svojom návrate z Japonska stretol<br />
so známou liečiteľkou Džunou Davidašvili.<br />
Vtedy vyšiel v ruskom<br />
propagačnom časopise Ogoňok (čo<br />
bola paralela amerického časopisu<br />
„Life“) „extra“ rozhovor s Džunou –<br />
to muselo byť samozrejme oficiálne<br />
schválené. Ona vtedy otvorila túto<br />
tému – hovorila o tom, že liečiteľ<br />
musí byť dobrý človek, musí chcieť<br />
pomôcť druhému – to je etika.<br />
Je možné vôbec schopnosti liečiteľov<br />
oficiálne overovať? Spolupracujete<br />
s liečiteľmi aj vy?<br />
Ja osobne v oblasti bio-energoterapie<br />
nepracujem; venujem sa najmä<br />
geopatogénnym<br />
vplyvom. Schopnosti<br />
liečiteľov je<br />
však možné verifikovať<br />
a podľa mňa<br />
by toto malo byť<br />
legislatívne ošetrené,<br />
aby sa liečiteľstvo<br />
nevykonávalo pokútne pod<br />
rúškom masáží, poradenstva a podobne.<br />
V Novosibirsku už existuje<br />
štátne pracovisko Sibírskej akadémie<br />
vied so svojím Ústavom klinickej<br />
a experimentálnej medicíny, ktoré<br />
piatimi štandardnými pokusmi<br />
laboratórne verifikuje schopnosti<br />
liečiteľov, teda ľudí s „bio-energoterapeutickými“<br />
schopnosťami.<br />
Spomeniem napr. len skúmanie tepelného<br />
žiarenia liečiteľových rúk<br />
infračerveným snímaním, meranie<br />
schopnosti meniť elektrickú vodivosť<br />
určitých materiálov a podobne.<br />
Tam potom liečiteľ dostane protokol<br />
o tom, že jeho schopnosti boli<br />
oficiálne overené. Títo ľudia okrem<br />
svojich schopností majú mať aj príslušné<br />
vzdelanie, t. j. musia mať aj<br />
zdravotnícky kurz. Ja hovorím, že<br />
liečiteľ by mal pracovať v symbióze<br />
s lekárom, lebo jeden vie to, druhý<br />
zas má svoju odbornosť. A malo<br />
by to byť takto ošetrené aj v legislatíve.<br />
Liečiteľ musí byť dobrý<br />
človek, musí chcieť pomôcť<br />
druhému – to je etika<br />
Rád by som sa opýtal aj na jeden<br />
fenomén, ktorý taktiež súvisí<br />
s energiou priestoru – ide o jav<br />
zvaný poltergeist – teda rôzne praskanie,<br />
buchotanie, spontánne váľanie<br />
predmetov, ktoré nie je možné<br />
vysvetliť bežnými fyzikálnymi procesmi.<br />
Čo si myslíte, čo spôsobuje<br />
tieto javy?<br />
Sú to podľa mňa rôzne plazmatické<br />
útvary, ktoré sa nachádzajú<br />
na určitom mieste a ktoré narušujú<br />
rovnováhu v priestore. Môže to súvisieť<br />
aj s prítomnosťou osôb, ktoré<br />
sú v strese. Známy je napríklad prípad<br />
Rosenheim z roku 1968, kde<br />
sa niečo podobné dialo v kancelárii<br />
jednej panej, ktorá bola v strese<br />
a spúšťala tento fenomén.<br />
Občas sa v tlači objavujú správy<br />
o podobných fenoménoch v budovách,<br />
kde nikto nebýva a sú opustené.<br />
Pri týchto javoch sa hovorí<br />
o antropogénnych zónach, však?<br />
Áno, sú to človekom spôsobené<br />
javy. Je to podobné, ako už pri spomínanej<br />
vode a jej schopnosti prijať<br />
určitú vibráciu. Tieto javy vznikajú<br />
tým, že napríklad pri excitáciách,<br />
ako sú vraždy, samovraždy, niečo<br />
z tohto deja – jeho určitá vibrácia –<br />
ostane akoby zakódovaná v hmote,<br />
napr. v budove.<br />
Dá sa potom tento fenomén nejako<br />
eliminovať?<br />
Ohňom – napríklad sviečkou, je ale<br />
otázne, do akej miery. Ja sa takýmito<br />
vecami nezaoberám. Som elektroinžinier<br />
a držím sa pri zemi. Venujem<br />
sa experimentom, ktoré je možné<br />
modelovať, robiť opakovane, a ktoré<br />
sa dajú štatisticky vyhodnocovať.<br />
Ďakujeme Vám za rozhovor a prajeme<br />
všetko dobré.<br />
Rastislav PODIVINSKÝ a Roman LEVICKÝ<br />
17<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
F O T O G R A F I E<br />
INDIA<br />
Kúpeľ v Gange, Varanásí<br />
Že ste v Indii, spoznáte hneď pri výstupe<br />
z lietadla. Urobíte tri kroky<br />
a dostanete ranu horúcou a mokrou<br />
handrou cez ústa. To ste sa prvýkrát<br />
nadýchli indického vzduchu. Zalapete<br />
po tom, čo teraz budete dýchať, otvoríte<br />
všetky póry a so stoickou odovzdanosťou<br />
sa podriadite osudu. Tým ste<br />
urobili prvý krok do Indie.<br />
Ak chcete poznať Indiu, potrebujete<br />
mať málo peňazí a musí to byť na<br />
vás vidieť. Cestujete lacným autobusom,<br />
ťaháte ulicou všetok svoj majetok<br />
v ruksaku a podstupujete večer na<br />
ubytovni obrad „vyháňania veľkých<br />
guľatých chrobákov z postele“.<br />
Až potom ste naozaj v Indii.<br />
India je veľká a rôzna, ale väčšina<br />
Indie je chudobná a prostá. V pozadí<br />
je však India stará a bohatá, ako<br />
ohromné staré schodište za malým<br />
dievčatkom.<br />
India je trpezlivá. Ulice sú upchaté,<br />
medzi nimi sa pletú bicykle, rikše, mopedy<br />
a autá, vodiči trpezlivo prechádzajú<br />
s bublajúcimi motormi alebo čakajú,<br />
až sa to vpredu uvoľní, a rovnako<br />
Rozjímanie vo „svätej rieke“, Varanásí<br />
V Udajpure. Tristotisícové pokojné „mestečko“ s najväčším palácom v Radžastáne.<br />
18<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
F O T O G R A F I E<br />
trpezlivo dýchajú výfukové splodiny<br />
opotrebovaných motorov.<br />
India je mierna a vyrovnaná. Prial<br />
by som nám mať v sebe trochu tej samozrejmosti<br />
muža, drepčiaceho pred<br />
diežou s cestom, aby predal placky<br />
a nakŕmil rodinu. Medzitým hodí reč<br />
so susedom, čo predáva sväté obrázky<br />
Kálí a Višnu, a obaja berú život tak,<br />
ako sa im dáva. Keď Európan nadskakuje<br />
od zlosti, zistí náhle, že je pozorovaný,<br />
so zaujatou účasťou dieťaťa, prezerajúceho<br />
si rybu v akváriu.<br />
India je chudobná. Veľmi. Keď potrebujete<br />
betón, nekupujte miešačku ani<br />
transportér, obratom zoženiete stovku<br />
živiteľov rodín, ktorí ho namiešajú a odnesú<br />
na hlavách, kam chcete. Ak patríte<br />
k strednej vrstve, budete jesť dookola ryžu,<br />
olej a karí, občas sa dostanete k rybe.<br />
India je bohatá a inteligentná. Cez rameno<br />
jej hľadí päťtisíc rokov stará kultúra<br />
a náboženstvo, mlčí a len sa díva.<br />
Ale väčšina Indie je chudobná<br />
a prostá.<br />
Artur ZATLOUKAL<br />
fotografie: Martin VIK<br />
Muž mieša cesto na čápátí, placky z hrubej múky<br />
Ranné holenie, Varanásí<br />
19<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
F O T O G R A F I E<br />
Varanásí, Šivovo mesto<br />
Varanásí, mesto ghátov – stupňovitých brehov<br />
slúžiacich všetkým ľudským potrebám<br />
Nábožné rozjímanie, Varanásí<br />
20<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
F O T O G R A F I E<br />
Stretnutie s kravou v úzkej uličke môže byť neriešiteľný problém<br />
Odpočinok na brehu Gangy<br />
Jogíni, Varanásí<br />
Pútnik, Varanásí<br />
21<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
T É M A<br />
PREČO<br />
SI NESPOMÍNAME<br />
NA MINULÉ ŽIVOTY?<br />
22<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
SPOMIENKA: SPOĽAHLIVÉ<br />
ZOBRAZENIE MINULOSTI?<br />
o je to spomienka? Spomienka<br />
Č je úzko spojená s pamäťou.<br />
Naša pamäť je naplnená nepreberným<br />
množstvom dojmov, v ktorých<br />
pri spätnom pohľade vidíme náš<br />
život. Podľa známeho rozdelenia<br />
disponujeme veľmi krátkodobou,<br />
krátkodobou a dlhodobou pamäťou.<br />
Vo veľmi krátkodobej pamäti<br />
máme uložené iba to, čím sa naše<br />
vedomie v danom okamihu zaoberá.<br />
Musíme napríklad registrovať<br />
a v pamäti krátkodobo uchovať<br />
všetky slová jednej vety, aby<br />
sme tejto vete mohli porozumieť.<br />
V krátkodobej pamäti sú uložené<br />
vety jedného odseku, ktoré musia<br />
byť k dispozícii, aby sme mohli pochopiť<br />
jeho zmysel. No v dlhodobej<br />
pamäti je ukladaná len esencia<br />
zážitku z čítaného, nie však spomienky<br />
na jednotlivé slová alebo<br />
vety. A tak je to so všetkým, čo<br />
môžeme skúmať zmyslami. Neskôr<br />
máme zážitok uložený už iba v dlhodobej<br />
pamäti a na podrobnosti<br />
si môžeme spomenúť len vtedy, keď<br />
Aj výskum snov nám ukazuje obmedzené<br />
možnosti pamäti. Ak zobudíme<br />
spiacu osobu, bezprostredne<br />
po prebudení doznieva sen v krátkodobej<br />
pamäti a môže byť preberaný<br />
do dlhodobej pamäti. Ak ale<br />
niekoho zo spánku nezobudíme<br />
a precitá pozvoľne, často si nemôže<br />
na sen spomenúť. Mnohí ľudia nevedia<br />
nič o svojich snoch, pretože sa<br />
na ne nepamätajú.<br />
My všetci sa každú noc ponárame<br />
do sveta, ktorý je pre nás v okamihu<br />
prežívania rovnako skutočný ako<br />
zážitky počas denného vnímania.<br />
Hlbokú stopu v pamäti však zaneide<br />
o niečo skutočne mimoriadne,<br />
čo nás veľmi zaujalo alebo vnútorne<br />
zasiahlo. Obzvlášť ťažké je pre nás<br />
spomenúť si napríklad na dni raného<br />
detstva. Preberanie do dlhodobej<br />
pamäti je závislé na procesoch<br />
v mozgu a vyžaduje si určitý<br />
čas. To znamená, že za krátky čas<br />
môže byť do dlhodobej pamäti prebraté<br />
len obmedzené množstvo zážitkov.<br />
Okrem toho môže pri preberaní<br />
dôjsť k poruchám.<br />
Raz som napríklad pri korčuľovaní<br />
spadol a silno som sa udrel do<br />
hlavy. Ako som neskôr zistil, nebol<br />
som v bezvedomí či neschopný<br />
konania, ale v mojich spomienkach<br />
jednoducho chýba polhodina, ktorá<br />
začína už v okamihu pred pádom.<br />
V spätnom pohľade to vyzerá, ako<br />
keby som v tomto časovom úseku<br />
ani nežil, alebo aspoň nič nevnímal.<br />
A predsa som bol (podľa svedkov<br />
nehody) plne pri vedomí a správal<br />
som sa celkom normálne. Iný príklad<br />
výpadku pamäti je alkoholové<br />
opojenie. Keď dosiahne určitý stupeň,<br />
tiež vypadne preberanie do dlhodobej<br />
pamäti a dotyčný neskôr<br />
musí počúvať od iných, čo hovoril<br />
a robil. V prípadoch šokových stavov<br />
je to podobné.<br />
V mojich spomienkach chýba polhodina<br />
pred pádom
T É M A<br />
chajú väčšinou iba zážitky bdelého<br />
prežívania, sny iba zriedka.<br />
Na týchto príkladoch je vidieť, že<br />
zďaleka nie každé prežívanie nám<br />
umožní vrátiť sa k nemu neskôr<br />
v spomienkach. Spomienky nie sú<br />
spoľahlivým záznamom toho, čo sa<br />
nám prihodilo…<br />
KNIHY SPOMIENOK<br />
eby sme hľadali vhodné prirovnanie<br />
pre naše spomienky, mohli<br />
K<br />
by sme ich prirovnať k záznamom<br />
v účtovných knihách. Aj účtovné<br />
knihy sú záznamom minulých dejov.<br />
Ľudská duša si nesie svoje vedomie<br />
vo viacerých druhoch takýchto<br />
kníh. Jednak sú to knihy, ktoré sa<br />
týkajú nášho viditeľného súčasného<br />
života a ktoré predstavujú našu pamäť.<br />
Na tieto knihy môžeme vedome<br />
siahnuť, otvoriť ich. Sú však<br />
aj knihy, ktoré našou vôľou len tak<br />
bez všetkého neotvoríme, ktoré zostávajú<br />
nášmu dennému vedomiu<br />
uzavreté. Sú oveľa objemnejšie než<br />
tie ostatné a nahliadnuť do nich môžeme<br />
spravidla len pomocou rôznych<br />
umelých techník. Môžeme sa<br />
napríklad stretnúť s poznatkom, že<br />
medzery v pamäti, ktoré vznikli šokom,<br />
možno znovu uzavrieť hypnózou<br />
alebo inými technikami zmeny<br />
vedomia (tzv. regresmi). Tieto techniky<br />
umožňujú inak zablokovaný<br />
prístup k tým knihám našej duše,<br />
ktorým možno nepresne hovoríme<br />
podvedomie.<br />
SPOMIENKY NA OBDOBIE<br />
PRED NARODENÍM<br />
vosťou požaduje ako obvykle pre<br />
každé tvrdenie dôkazy, potvrdené<br />
opakovaným experimentom. A zdá<br />
sa, že aj pre reinkarnáciu sa dôkazy<br />
našli.<br />
Približne pred sto rokmi pri pokusoch<br />
s „vrátením<br />
pamäti“<br />
Profesor Stevenson<br />
preveroval údajné<br />
spomienky na minulé<br />
životy<br />
ž začiatkom minulého storočia<br />
U boli veľmi populárne pokusy<br />
takzvanej parapsychológie. Kult<br />
vedeckého západoeurópskeho myslenia,<br />
podporovaný ľudskou zvedakarnujú<br />
a ich spomienky na minulý<br />
život môžu byť v prvých rokoch detstva<br />
ešte živé. Závery tohto aj ďalších<br />
podobných výskumov priviedli<br />
mnohých ľudí k názoru, že existencia<br />
opakovaných pozemských životov<br />
je už preukázaná,<br />
a preto<br />
narazil francúzsky<br />
plukovník<br />
a vysokoškolský<br />
rektor Albert<br />
de Rochas na<br />
spomienky ľudí<br />
z obdobia pred<br />
ich narodením.<br />
Potom, čo sa presvedčil, že nemohlo<br />
ísť len o výplod fantázie, napísal<br />
knihu „Životy, ktoré nasledujú po<br />
sebe“. O svojom náhodnom objave<br />
povedal: „Ocitol som sa v oblasti<br />
výskumu, o ktorej som nemal ani<br />
tušenie.“ Podľa takýchto poznatkov<br />
je na začiatku každého pozemského<br />
života založená nová kniha<br />
spomienok a duša čoskoro zabudne<br />
čítať v starých knihách. Nielenže to<br />
zabudne, je jej v tom dokonca zabránené,<br />
aby jej schopnosť prežívania<br />
zostala nezaťažená. Vo výnimočných<br />
prípadoch však kniha<br />
spomienok z minulého života nie<br />
je celkom uzavretá a niektorí ľudia<br />
si môžu na skutočnosti z minulého<br />
života spomenúť. V tejto oblasti sa<br />
stali známymi aj výskumy profesora<br />
Iana Stevensona z USA. Profesor<br />
Stevenson sa pokúšal preverovať<br />
všetko, čo ľudia zúčastnení na výskume<br />
vydávali za svoje spomienky<br />
na minulý život. Ukázalo sa, že tieto<br />
spomienky sú tým intenzívnejšie,<br />
čím menej času uplynulo medzi minulým<br />
a súčasným pozemským životom.<br />
Pri krátkom časovom rozpätí<br />
môže byť taká kontrola celkom<br />
úspešná. Podľa Stevensonovho výskumu<br />
sa pravdepodobne ľudia,<br />
ktorí zomreli neprirodzenou, násilnou<br />
smrťou, veľmi rýchlo znovu inprofesor<br />
Ian Stevenson<br />
nie je nutné vnímať<br />
reinkarnáciu<br />
len ako záležitosť<br />
viery.<br />
Spomienky na<br />
minu lý život<br />
môže niekedy<br />
vyvolať aj stretnutie<br />
s určitými osobami alebo pobyt<br />
na miestach, ktoré dotyčný spozná<br />
ako známe z predošlého života.<br />
Známy je napríklad príbeh istého<br />
vojaka, ktorý pri archeologickom<br />
výskume starovekého mesta s neomylnou<br />
istotou označoval umiestnenie<br />
a účel konkrétnych hľadaných<br />
budov. Neskôr sa ich skutočne podarilo<br />
odkryť. Väčšinou však takéto<br />
záznamy pamäti zostávajú na nevedomej<br />
úrovni a prejavujú sa ako<br />
neurčité tušenie, dôvera, sympatie<br />
alebo antipatie k osobám alebo<br />
miestam. Bolo to takéto tušenie,<br />
ktoré viedlo Goetheho k tomu, aby<br />
23<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
T É M A<br />
24<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
napísal pani von Steinovej „…ach,<br />
Tys bola v minulých dobách mojou<br />
sestrou či mojou ženou…“?<br />
Aj pri pozorovaní dieťaťa vidíme,<br />
že vstupuje do pozemského života<br />
ako (do istej miery) vyhranená osobnosť.<br />
Táto osobnosť<br />
je utváraná<br />
svojím minulým<br />
bytím, aj keď to<br />
spočiatku ešte<br />
neregistrujeme.<br />
Najprv sa totiž<br />
musí učiť prejavovať<br />
sa, používať svoje telo, naučiť<br />
sa hovoriť a podobne. Ale len<br />
v týchto veciach je dieťa skutočne<br />
nepopísaným listom. Celkom inak<br />
je to s jeho vnútorným Ja, s jeho<br />
dušou. Výskumy života jednovaječných<br />
dvojčiat 1) ukázali, že sa takíto<br />
súrodenci môžu vo svojich osobnostiach<br />
aj v talentoch veľmi líšiť. Teda<br />
okrem dedičných vlôh a vplyvu<br />
okolia musí existovať ešte ďalšia veličina,<br />
ktorá sa v živote často ukáže<br />
ako rozhodujúca: totiž osobnosť,<br />
ktorá sa vyvíjala už počas minulých<br />
životov. Spomeňme tu aj geniálnych<br />
hudobníkov, ktorí už ako malé deti<br />
dokážu hrať s filharmóniou. Očividne<br />
veľmi rýchlo predčia všetkých<br />
svojich učiteľov a väčšinou ich čaká<br />
hviezdna dráha…<br />
JE PÁTRANIE PO<br />
MINULÝCH ŽIVOTOCH<br />
UŽITOČNÉ?<br />
a minulé životy si zvyčajne nespomíname.<br />
Prečo je to tak?<br />
N<br />
Pokiaľ veríme v inteligentnú vôľu,<br />
stojacu za usporiadaním sveta, môžeme<br />
predpokladať, že toto „opatrenie“<br />
má svoj hlbší zmysel. Pozrime<br />
sa len na prejavy človeka v súčasnom<br />
živote: po svojom narodení začne<br />
zbierať skúsenosti a zhromažďovať<br />
spomienky. Spočiatku je pritom<br />
mienkami. Ich<br />
bremeno by nám<br />
brá ni lo ot voriť<br />
sa novému<br />
životu sviežo<br />
a bez predsudkov.<br />
Už ako deti by sme boli presvedčení<br />
o tom, že už toho veľa<br />
vieme a preto sa nemusíme snažiť<br />
o nové pohľady na veci a udalosti.<br />
To sa beztak mnohým ľuďom stáva:<br />
nie sú ochotní pripustiť iné možnosti,<br />
než tie, ktoré poznajú a sú im<br />
blízke.<br />
Aj v rámci jedného jediného pozemského<br />
života by bolo mnohé<br />
jednoduchšie, keby sme mohli svoju<br />
pamäť cielene vyčistiť a nie ju len<br />
zapĺňať. Skôr než človek prijme do<br />
svojho vnútra niečo principiálne<br />
nové alebo sa otvorí novým skúsenostiam,<br />
musí staré, prekonané<br />
poznatky odložiť bokom. To však<br />
vyžaduje niekedy veľké sebazaprenie<br />
a námahu. Ostatne aj vo vede<br />
býva veľkou prekážkou značný konzervativizmus.<br />
Rozhodne teda má<br />
zmysel skutočnosť, že sa v našom<br />
bytí opakuje okamih, keď sa naraz<br />
zbavíme „starej záťaže“. To sa deje<br />
smrťou a znovuzrodením.<br />
Uvedomme si, aká oslobodzujúca<br />
pre nás môže byť púha zmena bytu<br />
alebo domu, alebo aspoň dôkladne<br />
urobený poriadok. Človek je väčšinou<br />
donútený s mnohými vecami<br />
sa rozlúčiť a nanovo si veci usporiadať.<br />
V knižnici sa zbavíme starých<br />
časopisov a kníh, ktoré sme už<br />
prečítali, a tak získame miesto pre<br />
nové. To, čo sme si z nich zobrali za<br />
svoje, stalo sa súčasťou nášho vnúprirodzený,<br />
nezaujatý. Čoskoro ale<br />
získa skúsenosti, ktoré mu pomôžu<br />
zvládať život. Druh jeho osobnosti<br />
určuje, čo si zo všetkých podnetov,<br />
ktoré sa mu ponúkajú, privlastní.<br />
Ako však človek starne, stráca sa<br />
Goethe napísal pani von Steinovej „…ach,<br />
Tys bola v minulých dobách mojou sestrou<br />
či mojou ženou…“<br />
jeho nezaujatosť. Stále viac sa stáva<br />
väzňom svojich predstáv a spomienok,<br />
ktoré sa v priebehu života<br />
nazbierali. Vo vyššom veku<br />
Keď dieťa prichádza na svet,<br />
považujeme ho za „nepopísaný list“<br />
je schopnosť prežívania väčšinou<br />
silno obmedzená, pretože starý človek<br />
vníma všetko už len cez okuliare<br />
svojich spomienok. „Ja som to<br />
predsa hneď hovoril…“ , „To sa dalo<br />
čakať…“ a podobné výroky sú typické<br />
pre starších ľudí. Keď taký človek<br />
nie je skutočne duchovne bdelý,<br />
nespozoruje sám zo svojej strnulosti<br />
nič. Môžeme tiež povedať, že dušu<br />
možno s postupujúcim vekom stále<br />
menej ovplyvniť, pretože všetky<br />
dojmy sa určitým spôsobom filtrujú<br />
cez nános spomienok skôr, než dosiahnu<br />
naše vedomie.<br />
Pre novonarodenú dušu by bolo<br />
teda veľmi nevýhodné začať nový<br />
pozemský život<br />
so starými spo-
T É M A<br />
torného bohatstva, aj keď si na text<br />
už detailne nepamätáme.<br />
Podobne nie je navždy stratené<br />
to, čo sme v minulých životoch<br />
prežili, len vonkajšie okolnosti<br />
nám už spravidla nie sú k dispozícii.<br />
Tie by nás<br />
nosti slobodného konania. Možno<br />
sa tiež stretnúť s tým, že svoje slabosti<br />
a chyby človek ľahko ospravedlňuje<br />
záťažou – karmou z minulých<br />
životov. Pritom sa za tým<br />
môže skrývať obyčajný alibizmus.<br />
Chlapec mal strach vždy, keď musel<br />
prechádzať cez most<br />
Existujú prirodzene aj také spomienky<br />
z minulých dôb, ktoré registrujeme<br />
pri dennom vedomí<br />
a pociťujeme ich ako záťaž. Môžu<br />
byť v pozadí rôznych fóbií. Mohol<br />
by<br />
Ľudský mozog nie je spoľahlivý<br />
záznamník minulosti…<br />
som spomenúť prípad chlapca,<br />
ktorý mal veľký strach vždy, keď<br />
musel prechádzať cez most. Za svoj<br />
strach sa hanbil, pretože ho sám<br />
sebe ani iným nedokázal vysvetliť,<br />
totiž viac zaťažovali<br />
než podporova<br />
li. Nema<br />
l i by sme<br />
sa ani snažiť<br />
toto zabudnutie obísť, ako sa to<br />
často praktikuje pomocou techník<br />
zmeny vedomia. Pretože ak je<br />
v skutočnosti zabudnutia skrytý<br />
hlbší zmysel (ako vo všetkom), je<br />
nanajvýš pravdepodobné, že neprirodzené<br />
prelomenie tejto bariéry<br />
môže byť škodlivé a dokonca<br />
nebezpečné. Aj v bežnom živote<br />
zvyčajne rešpektujeme hranice<br />
priestorov, ktoré sú<br />
nám úplne neznáme<br />
alebo kde nie sme pozvaní.<br />
O možných rizikách<br />
hypnózy i tzv.<br />
regresov sa už objavilo<br />
mnoho tvrdení<br />
od samotných účastníkov<br />
týchto techník.<br />
Ide predovšetkým<br />
o veľkú emocionálnu<br />
roz ladenosť, k torá<br />
môže viesť až k depresiám<br />
a dlhodobým traumatickým<br />
stavom. Pri<br />
sledovaní videozáznamov<br />
hypnotických sedení nezainteresovanému<br />
môže behať mráz po<br />
chrbte, keď vidí, ako ťažko prežíva<br />
daná osoba stavy ohrozenia<br />
a strachu, na ktoré si náhle živo<br />
spomína. A duchovný pokrok, na<br />
ktorý sa vykonávatelia podobných<br />
techník odvolávajú, je skôr zbožným<br />
želaním, než skutočným ziskom<br />
zúčastnených. Účasť na takýchto<br />
seansách mnohokrát vedie<br />
skôr k určitej závislosti a neschopa<br />
potreboval vždy veľa vnútorných<br />
síl, aby tento strach prekonal. Aká<br />
bola asi príčina tohto nevysvetliteľného<br />
strachu? V dávnejších dobách<br />
sa stávalo, že nepohodlný človek<br />
bol spútaný a hodený do vody.<br />
Možno sa dotyčnému<br />
chlapcovi<br />
niečo podobné<br />
v minulom živote<br />
prihodilo.<br />
P o m o h l o b y<br />
však, keby v ňom znovu živo vyvstala<br />
spomienka na túto hroznú<br />
udalosť? Medzičasom svoj strach<br />
prekonal aj bez náhľadu do minulého<br />
života. A teraz má pochopenie<br />
pre ľudí s podobne nevysvetliteľným<br />
strachom, alebo abnormalitou<br />
správania. Vie, čo je to fóbia,<br />
vie ako môže nepriaznivo<br />
pôsobiť na život človeka.<br />
Je mu jasné, že príčina<br />
môže byť skrytá aj<br />
v minulom živote.<br />
Náš súčasný pozemský<br />
život je<br />
z p oh ľ adu opakovaných<br />
pozemských<br />
životov len<br />
krátkou chvíľou v celom<br />
bytí. Ak sa však<br />
snažíme o duchovný pokrok,<br />
vieme, že aj tento<br />
život je obrovskou príležitosťou<br />
posilniť náš charakter<br />
a napraviť prípadné chyby, a to aj<br />
za cenu rôznych problémov a strádania.<br />
Živé spomienky na minulý<br />
život by nám toto úsilie mohli sťažiť<br />
– bez toho, aby sme sa pomocou<br />
nich skutočne dostali vyššie.<br />
Dr. Gerd HARMS<br />
(1) Dlhodobá štúdia Institutu Maxa<br />
Plancka pre psychologický výskum<br />
v Mníchove, uverejnená v časopise<br />
DER SPIEGEL 8/2002 pod názvom<br />
„Bezmocné gény“<br />
25<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
POTREBUJEME<br />
dravie je pre nás samozrejmosťou<br />
až do chvíle, keď sa obja-<br />
Z<br />
via prvé ťažkosti. Potom si lámeme<br />
hlavu nad ich príčinami a, samozrejme,<br />
aj nad tým, ako zdravie čo<br />
najskôr opäť získať. Kroky mnohých<br />
vedú k dverám ordinácií,<br />
alebo k liečiteľom. Iní uprednostňujú<br />
skôr vlastné recepty, užívajú<br />
vitamínové preparáty a potiac sa na<br />
rotopede spomínajú na niekdajšiu<br />
kondíciu.<br />
Podľa niektorých výskumov je<br />
to ale práve pohyb, ktorý sa ukazuje<br />
ako jeden z hlavných predpokladov<br />
zdravého a dlhého života.<br />
Dnes sa „pohybujeme“ väčšinou<br />
v dopravných prostriedkoch<br />
a šport si vychutnávame večer pri<br />
televízii. Mládež „trénuje“ pri po-<br />
26<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
čítačoch a rodičia sa nestačia čudovať<br />
ich zlému držaniu tela. Niet<br />
divu, že sa tento životný štýl spája<br />
s tzv. civilizačnými chorobami, ako<br />
sú zvýšený krvný tlak, cholesterol<br />
a nadváha. A tak príslovie staroba<br />
= choroba sa týka čoraz mladších<br />
generácií. Svoju úlohu v tom, samozrejme,<br />
zohráva ešte aj strava<br />
a životné prostredie.<br />
POHYB AKO RECEPT<br />
PROTI DEMENCII<br />
Jednou z najobávanejších chorôb<br />
pokročilého veku, okrem rakoviny,<br />
je demencia, ktorá sa prejavuje aj<br />
pri degeneratívnych chorobách<br />
mozgu, akými sú Alzheimer alebo<br />
Huntington. Súčasná medicína síce<br />
pozná liečebné postupy, ktoré pomôžu<br />
spomaliť ich priebeh, celkom<br />
vyliečiť sa však nedajú. Môže tieto<br />
procesy nejako (pozitívne) ovplyvniť<br />
pohyb?<br />
Pozrime sa na jeden príklad z prírody.<br />
Niektoré druhy rýb, žijúce<br />
v trvalom nebezpečí z obavy, že sa<br />
stanú potravou dravých rýb, žijú<br />
dlhšie ako ryby rovnakého druhu,<br />
ktoré sú pred svojimi predátormi<br />
čiastočne chránené.<br />
Alebo istý druh myší má sklon<br />
k podobnému ochoreniu akým je<br />
Huntington u človeka. Vedcov zaujímala<br />
otázka, ako ovplyvní vynútená<br />
zmena pohybového režimu<br />
myší vývoj tohoto ochorenia. Organizátori<br />
experimentu im z kartónu,
Ž I V O T<br />
papiera a plastu postavili rôzne objekty<br />
ako skrýše, preliezačky, tunely<br />
a každé štyri týždne ich obmieňali.<br />
Zvieratá veľmi podrobne<br />
preskúmali všetky objekty<br />
a strávili pri nich<br />
až 70 % svojho času. Výsledkom<br />
experimentu<br />
bolo, že prepuknutie<br />
choroby sa v porovnaní<br />
s druhou skupinou myší bez týchto<br />
podnetov výrazne zdržalo.<br />
Tieto nové poznatky presvedčili<br />
vedcov o tom, že okolie podnecujúce<br />
k činnosti môže zdržať<br />
vypuknutie nemoci aj u ľudí. To<br />
sa potvrdilo aj pri skúmaní osôb<br />
pochádzajúcich z jednovaječných<br />
dvojičiek, kde ich odlišné správanie<br />
menilo symptómy ochorenia.<br />
V ďalšej štúdii bol viac než dva<br />
roky sledovaný osud približne<br />
16 000 bývalých zdravotných sestier<br />
vo veku 70 až 80 rokov. Demencia<br />
sa u nich neprejavila. Zistilo sa, že<br />
telesne aktívne dámy boli po duševnej<br />
stránke v oveľa lepšej kondícii<br />
ako ich menej aktívne bývalé<br />
kolegyne. Čím viac sa pohybovali,<br />
tým pomalšie klesali ich kognitívne<br />
schopnosti.<br />
V podstate rovnaký výsledok priniesla<br />
štúdia 2300 mužov vo veku<br />
medzi 71 až 93 rokov. V priebehu<br />
siedmich rokov u 160 z nich sa prejavila<br />
demencia. U mužov, ktorí<br />
prešli denne menej ako 400 metrov,<br />
prepuklo ochorenie v dvojnásobnej<br />
miere ako u tých, ktorí absolvovali<br />
denne približne tri kilometre.<br />
POHYB A DĹŽKA<br />
ŽIVOTA<br />
Iná štúdia sa uskutočnila v rokoch<br />
1988 až 2000 a zapojilo sa do<br />
nej jedenásť európskych krajín. Sledovanými<br />
osobami bolo 1500 zdravých<br />
mužov a 830 žien vo veku 70<br />
Fyzická aktivita znížila riziko<br />
predčasného úmrtia o 37 percent<br />
až 90 rokov. V priebehu dvanástich<br />
rokov ochorelo a postupne zomrelo<br />
935 účastníkov. Zistilo sa, že<br />
u tých, ktorí sa aktívnejšie zapájali<br />
do pohybových činností, bolo<br />
riziko predčasného úmrtia smrti<br />
o 37 % nižšie.<br />
V uvedenej štúdii boli skúmané<br />
aj iné faktory, u ktorých sa predpokladal<br />
pozitívny vplyv na starnutie.<br />
Ako prospešná sa ukázala mierna<br />
konzumácia alkoholu a vzdanie<br />
sa fajčenia, čo znížilo riziko o 22<br />
až 35 %. Prijímanie stredomorskej<br />
stravy znížilo riziko o ďalších<br />
23 %.<br />
Z výsledkov výskumu jedného<br />
kanadského tímu okrem iného vyplýva,<br />
že k udržaniu sviežej mysle<br />
v pokročilom veku významne prispieva<br />
aj čítanie kníh, učenie sa cudzích<br />
jazykov a venovanie sa hudbe.<br />
Aj tu platí pravidlo, že čo sa nenamáha,<br />
to chradne. A ako je to s našou<br />
dušou v dobe, keď na duchovné<br />
Koľko „zmyslov“<br />
má vlastne život?<br />
nie je čas? V dobe, keď mnohí túžia<br />
po bezstarostnom a pohodlnom<br />
živote, kráčajúc tak v ústrety<br />
telesnému, ale hlavne duchovnému<br />
úpadku, a keď hlavným korením<br />
života sa stáva relax a zábava?<br />
Dramatik a fi lozof Eugene<br />
Ionesco zastával o úlohe divadla<br />
názor, že by malo vytrhnúť obecenstvo<br />
z jeho duševnej strnulosti,<br />
aby si uvedomilo „podivnosť bytia“<br />
a malo by v ňom vzbudiť údiv nad<br />
tým, že vôbec existuje. Čo si pred-<br />
stavoval Ionesco pod duševnou strnulosťou?<br />
Ionesco ako priekopník absurdnej<br />
drámy neponúkal vo svojich<br />
divadelných predstaveniach<br />
žiadne východisko<br />
ani žiadne riešenie.<br />
Chcel, aby divák zo<br />
sledu udalostí pochopil<br />
plytkosť a prázdnotu žitia<br />
ľudí, ktorých predstavovali herci<br />
na javisku.<br />
POHYB, ALE KTORÝM<br />
SMEROM?<br />
Z fyziologického hľadiska prispieva<br />
dostatok pohybu k dobrému<br />
prekrveniu tela, uvoľňujú sa<br />
napätia, dochádza k intenzívnej<br />
výmene vzduchu a celkovo k lepšej<br />
fyzickej kondícii. Zmysluplné<br />
aktivity obracajú pozornosť človeka<br />
na iné ciele a prinášajú radosť<br />
na duši. Pritom ide o viac než len<br />
o pocit užitočnosti. Je tu cieľ, ktorému<br />
podriaďujeme svoj denný režim<br />
na to, aby sme ho dosiahli. A to<br />
si vyžaduje pohyb, telesný i duševný.<br />
V prípade týchto štúdií išlo<br />
o ľudí, ktorých dennou náplňou už<br />
nebolo zamestnanie a ani výchova<br />
rodiny. V tejto etape života sa raz<br />
ocitne každý z nás. Začneme uvažovať<br />
o nových cieľoch a budeme<br />
dávať nášmu životu ďalší zmysel.<br />
Prečo ďalší, a prečo až teraz? Koľko<br />
„zmyslov“ má vlastne život? Myšlienka<br />
na cieľ a vnímanie zmyslu<br />
bytia dávajú človeku hybnú silu<br />
na to aby žil, aby sa hýbal telom<br />
i dušou. Pozdvihnime preto zrak<br />
od zeme, od krátkodobých pozemských<br />
úloh a hľadajme cieľ a zmysel<br />
bytia, ktorý prevyšuje kolobeh rodenia<br />
sa a smrti.<br />
Prof. Dieter MALCHOW,<br />
Rastislav PODIVINSKÝ<br />
27<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
P<br />
red časom sme boli v lete s kamarátmi<br />
v Slovinsku, na horách.<br />
Spali sme pod širokým<br />
nebom, budili sme sa do zarosených<br />
rán, cez deň sme putovali po dolinách<br />
a tiež vrcholoch, po prašných<br />
makadamových cestách, suťových<br />
chodníkoch i po skalách, večer sme<br />
si, unavení, už len tak sadli a pozerali<br />
sa po krajine. V Slovinsku nosia<br />
oblečenie bez kravaty, ľudia sa<br />
poznávajú podľa horských topánok<br />
a vo vyšších polohách sa zdravia,<br />
pretože sú priateľmi a plní prežívania.<br />
Celý čas vám nad hlavou žiaria<br />
modrasté vápencové hory a biele<br />
snehové polia ako vznešený sen. Vy<br />
sa potom na ne pozeráte a pýtate sa:<br />
Je blízko ten svet, ktorý hľadám?<br />
Potom sme sa spustili k moru, do<br />
Chorvátska. Teda, tak celkom sme<br />
sa nespustili – len sme tam zišli.<br />
Chorvátsko je pri mori zložené<br />
z troch svetov, deliacou rovinou<br />
28<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
je žltý pás pobrežných skál. Prvý<br />
svet je more. Začína sa na úpätí<br />
skál a tiahne sa doďaleka. Ráno je<br />
na svitaní tiché ako biele a ružové<br />
zrkadlo, z vesmíru do neho steká<br />
sila a kto si privstane, smie byť pri<br />
tom. Cez deň sa rozvlní, narastú mu<br />
penové hrebienky a naberie tyrkysové<br />
farby svetlých i tmavých odtieňov,<br />
od plytko zelenej po hlbokú<br />
čiernu. Ohmatáva pobrežie drobnými<br />
vlnami nekonečne čistej vody,<br />
ale po každej vlne sa zase stiahne<br />
späť. Vy sa potom na neho pozeráte<br />
a pýtate sa: Je blízko ten svet, ktorý<br />
hľadám?<br />
Druhý svet je svet pláží. Po plážach<br />
sa chodí bez košele a bez škrupúľ,<br />
pretože sem ľudia prišli, aby si užili.<br />
Hovoria po česky, slovensky, poľsky<br />
a chorvátsky, takže je im rozumieť<br />
a je len pochopiteľné, že vedú<br />
plážové rozhovory. Deti zbierajú<br />
podivuhodné mušličky, dospelým<br />
naproti tomu stačia kratochvíľne<br />
noviny typu Blesk a kratochvíľne<br />
knihy typu Obzvlášť premyslená<br />
vražda. Ráno si nikto neprivstáva,<br />
len upratovačky a rybári, zato večer<br />
dunia pláže hudbou a zábavou, každých<br />
dvadsať metrov pláže má svoju<br />
hudbu a svoju zábavu. Vy sa potom<br />
na to pozeráte a pýtate sa: Je ďaleko<br />
ten svet, ktorý hľadám?<br />
Tretí svet sa začína neďaleko odtiaľ.<br />
Raz som si vyšiel cestičkou od<br />
pobrežia nahor a v sedle na konci<br />
stúpania bolo nad cestou po chorvátsky<br />
napísané na skale: Otče, odpusť<br />
im, lebo nevedia, čo činia! Za<br />
nápisom začínala mlčanlivá zem<br />
zvlnených rozrytých plání a pahorkov,<br />
suchej trávy, kríkov a dlhých<br />
kamenných múrov, prácne postavených<br />
generáciami predkov. Vzduch<br />
sa vlnil horúčavou, ovce hľadali<br />
tieň, ľudí nebolo, bolo tu len mlčanie<br />
a páľava, oboje prichádzalo z ob-
SVET, KTORÝ HĽADÁŠ<br />
lohy. Vari to tu vyzeralo rovnako už<br />
za čias starého Grécka. Vy sa potom<br />
pozeráte a pýtate sa: Je blízko ten<br />
svet, ktorý hľadám?<br />
Posledný deň pred odchodom zomrel<br />
na pláži človek. Bol to starý pán<br />
a zlyhalo mu srdce, keď vstupoval do<br />
vody. Ľudia sa zarazili, trochu akoby<br />
sa schúlili, zhlukli sa do skupiniek<br />
a nepokojne pozerali na miesto,<br />
kde na kameňoch ležalo popolavo<br />
šedé telo, napoly zakryté uterákom.<br />
Každý deň kŕmia televízne obrazovky<br />
a knižky milióny spotrebiteľov<br />
krvavými príbehmi, predkladajú<br />
ku konzumácii rafinovane komponovanú<br />
smrť ako dráždivú prílohu<br />
zaujímavých príbehov. Ale keď nás<br />
skutočne zasiahne úplne obyčajná,<br />
ale zato nevymyslená, zrúti sa ten<br />
úbohý domček z kariet, vybudovaný<br />
na nezmyselnosti a nepravdivosti<br />
priemyslu, zabávajúceho svojich<br />
spotrebiteľov klamstvom. Ideme<br />
životom zdanlivo v dostatku a bez<br />
potreby veľkých prežívaní či pokory<br />
pred životom, a skutočný život ide<br />
po celú dobu vedľa nás; stačí otras,<br />
tenká deliaca stena padne a my uvidíme<br />
jeho skúmavý pohľad: aký skutočne<br />
si, človeče? Utrpenie a radosť<br />
ťa ustavične nabádajú, formujú, prehlbujú;<br />
koľko si z nich prijal? A či sa<br />
ti často podarilo urobiť práve to, čo<br />
bolo správne, potrebné, pravdivé? –<br />
Šiel som si sadnúť do blízkosti tohto<br />
človeka a poprosil Svetlo, aby ho<br />
milostivo sprevádzalo na jeho ďalšej<br />
ceste, aby ho sprevádzalo všetko<br />
dobré, čo vo svojom živote urobil.<br />
Pretože nám nakoniec zostane to,<br />
čo sme rozdali iným. – Ešte som pridal<br />
Otčenáš, tú modlitbu zosnulý<br />
isto poznal; ale pomaly, s precítením<br />
každého riadku zvlášť, s tým vrúcnym,<br />
túžobným „príď kráľovstvo<br />
Tvoje“ a s odhodlaným „buď vôľa<br />
Tvoja ako v nebi, tak i na zemi“.<br />
Tú noc pred odchodom sa zodvihol<br />
vietor. Šumel medzi tenkými<br />
ihličkami borovíc, budil nepokoj,<br />
naliehal. Si hlúpy, človeče, hovoril,<br />
ty, ktorý si taký domýšľavý;<br />
zavri oči a uvidíš, že pootvorenú<br />
bránu do toho vytúženého sveta<br />
si nosíš sám v sebe. Hľadáš okolo<br />
seba krásny, múdry svet, krásnych<br />
a múdrych ľudí, si šťastný, keď<br />
nájdeš čriepky, náznaky, záblesky.<br />
Buď aj ty krásny človek, snaž sa o to<br />
zo všetkých svojich síl, z celej svojej<br />
mysle a srdca. Asi ti to hneď veľmi<br />
nepôjde, ale buď trpezlivý a stály,<br />
kto hľadá, tiež nájde, môžeš si byť<br />
istý. A buď trpezlivý aj k ostatným,<br />
mnohí z nich pod tvrdou ulitou<br />
nosia také isté túžby a rovnako<br />
hľadajú. Vieš, človeče – buď človekom,<br />
je celkom blízko ten svet,<br />
ktorý hľadáš.<br />
Artur ZATLOUKAL<br />
29<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
R O Z H O V O R<br />
Duša ,<br />
láska<br />
Rozhovor s MUDr. Margarétou Černákovou<br />
a sexualita<br />
[ zamlčané fakty ]<br />
30<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
Pred naším rozhovorom ste<br />
mi prezentovali v dnešnej<br />
dobe dosť prekvapujúce tvrdenie:<br />
priskoré sexuálne skúsenosti<br />
tínedžerov sú často<br />
sprevádzané rozčarovaním<br />
a frustráciou. V médiách sa<br />
ale prezentuje skôr opak…<br />
Podrobne sa tejto téme venovali<br />
viacerí psychológovia<br />
a sexuológovia, napríklad<br />
anglický psychoterapeut Dr.<br />
Maxwel Anchell, ktorý realizoval<br />
prieskum na vzorke viac<br />
ako 2 500 respondentov. Publikoval<br />
prácu „Predtínedžerský<br />
a tínedžerský sex a jeho dôsledky“.<br />
V nej sa napríklad venoval všeobecne<br />
zaužívanej téze, že tínedžeri majú s nástupom<br />
puberty svoje tajomné erotické<br />
predstavy, ktoré sú považované za prirodzený<br />
sprievodný jav tohto obdobia,<br />
ale zároveň dokázal, že tieto predstavy<br />
nespájajú s predstavou realizovať sexuálny<br />
akt. Anchell poukazuje na to, že<br />
v skutočnosti tieto „romantické predstavy“<br />
samotní tínedžeri odvodzujú skôr<br />
od potreby milovať a byť milovaný, cítiť<br />
blízkosť a záujem milovaného človeka.<br />
Sexualita je dnes odtabuizovaná do takej miery, že<br />
v masmédiách každodenne narážame na rôzne spôsoby<br />
jej zobrazenia. S istým nadsadením možno povedať,<br />
že sa odhalené ľudské telo stalo symbolom doby.<br />
Sú ľudia, ktorí tvrdia, že je to nevyhnutné presadenie<br />
sexuálnej prirodzenosti. Sú však aj takí, ktorí si myslia,<br />
že tento trend presadzujú najmä obchodníci s erotikou<br />
a v neposlednom rade aj farmaceutické firmy, ktoré „na<br />
lone ženy“ zarábajú miliardy dolárov. Ak sa pozrieme na<br />
správy z policajných hlásení o „obchode s bielym mäsom“,<br />
neľudskom zneužívaní žien i detí a o ďalších kriminálnych<br />
činoch, vidíme vrchol ľadovca. Vyrastá jeho mohutná<br />
základňa práve z nespútaného šírenia sexuálnej<br />
fantázie? O lekárskych i etických súvislostiach sexuality<br />
som sa rozprával s lekárkou Margarétou Černákovou.<br />
Alebo iný fakt: chlapci v tínedžerskom<br />
veku už síce sú schopní sexuálneho<br />
aktu, dievčatá však ešte prirodzene<br />
cítia nezáujem až odpor. Môžu<br />
pociťovať strach z budúcnosti a potrebujú<br />
oporu partnera, ktorú im on<br />
v tomto veku ešte nie je schopný poskytnúť.<br />
Odpor k sexualite je u mladých<br />
dievčat podmienený aj anatomicky<br />
– žena pohlavne dospieva<br />
neskôr ako muž, približne v 22 – 26<br />
roku života. Aj keď je to individuálne,<br />
práve dievčatá uvádzajú sklamanie<br />
a frustráciu, pretože v tomto<br />
veku často ani nie sú schopné<br />
plnohodnotne prežívať samotný<br />
telesný styk. Môže to<br />
však byť aj naopak: niektorí<br />
chlapci môžu byť citlivejší<br />
ako dievčatá, pretože je v nich<br />
túžba to slabšie dievčenské<br />
chrániť, a prirodzene čakajú<br />
aj určité zábrany od dievčat.<br />
Naopak, niektoré dievčatá<br />
chcú byť za každú cenu „in“,<br />
žiadúce, a preto sa priam ponúkajú.<br />
Dôsledky takýchto sexuálnych<br />
vzťahov – ako vieme<br />
aj podľa frekvencie rozchodov<br />
a promiskuity – sú veľmi často negatívne.<br />
Ale sú aj dôsledky psychického<br />
charakteru, keď citové traumy môžu<br />
vyústiť k niektorým typom depresií<br />
v dospelom veku alebo k odporu k sexualite<br />
najmä u žien. Je dôležité uvedomiť<br />
si, že pri telesnom akte nedávame<br />
len svoje telo, ale aj seba, svoje<br />
najvnútornejšie „Ja“. Svoje telo nemôžem<br />
dať tak ako sa dáva auto alebo<br />
peniaze, preto sa prirodzene objavuje<br />
vo veku dospievania hanblivosť a stud,<br />
ktorými nás vybavila samotná príroda,
R OZ H O V O R<br />
ako ochrana nášho najvnútornejšieho<br />
človeka. Pani profesorka Dr. Wanda<br />
Poltawská z Poľska pri svojej psychiatrickej<br />
lekárskej praxi so svojimi pacientmi<br />
napríklad zistila, že niektoré<br />
ženy majú psychický blok ešte dlho<br />
v dospelom, zrelom veku, pretože príliš<br />
skoro a ľahkovážne prišli o panenstvo,<br />
a majú problém prežívať zdravý sexuálny<br />
život neskôr v manželstve. Tieto<br />
ženy si neskoro uvedomili, že prišli<br />
o „niečo“, čo považujú za klenot.<br />
Alebo je tu časť homosexuálne sa<br />
správajúcich (nie vrodene takto orientovaných)<br />
pacientov, ktorí vyhľadávajú<br />
odbornú pomoc. S poznatkami tohto<br />
druhu vystúpila na Medzinárodnom<br />
vedeckom kongrese o homosexualite<br />
v Bratislave v roku 1997 Dr. Sheila<br />
Martinez, anglická psychosexuologička.<br />
Ukazuje sa, že časť jedincov<br />
s homosexuálnym správaním pochádza<br />
zo skupiny citovo zranených tínedžerov,<br />
ktorí boli sklamaní predčasným<br />
heterosexuálnym vzťahom a našli<br />
si podobne zraneného partnera rovnakého<br />
pohlavia. Niektorí dokonca<br />
akoby stratili svoju sexuálnu identitu,<br />
a preto sú nútení vyhľadať aj pomoc<br />
sexuológa. Traja takíto pacienti vystúpili<br />
anonymne aj na spomínanom<br />
kongrese.<br />
Aké sú následky predčasnej sexuality<br />
v telesnej oblasti?<br />
V odborných kruhoch boli už dávnejšie<br />
publikované štúdie o vývoji<br />
limbického systému v mozgu, ktorý<br />
spracúva emocionálne zážitky človeka<br />
a riadi psychosexuálny vývoj jednotlivca.<br />
Psychosexuálny vývoj v mozgu<br />
trvá približne do 22 – 26 rokov. Predčasným<br />
sexuálnym životom sa tento<br />
vývoj môže narušiť do takej miery, že<br />
nedôjde k správnemu emocionálnemu<br />
prežívaniu sexuálneho aktu a dochádza<br />
k poruchám sexuálneho správania<br />
v dôsledku citových zranení. Vieme,<br />
že telo reaguje na procesy mysle, na<br />
rôzne citové podnety pomocou prenášačov<br />
– takzvaných neurotransmiterov,<br />
ktoré ovplyvňujú mozgové bunky,<br />
a tak vplývajú aj na vývoj osobnosti.<br />
Ak sa do oblasti limbického systému<br />
v období dospievania dostávajú také<br />
látky, ktoré na základe svojho biochemického<br />
zloženia zasahujú do normálneho<br />
psychosexuálneho vývoja<br />
v centre sexuality limbického systému<br />
v strednom mozgu – následkom sú neraz<br />
sexuálne poruchy až deviácie.<br />
S nástupom puberty je<br />
vývoj sexuality na najnižšej<br />
úrovni, keď na mladého<br />
človeka – chlapca – dolieha<br />
vybitie sexuálnej energie,<br />
o ktorej si myslí, že ju<br />
treba realizovať masturbáciou alebo<br />
plytkými sexuálnymi vzťahmi. Oba<br />
tieto spôsoby v tomto období slúžia<br />
len ako prostriedok k cieľu, ktorým<br />
je získanie slasti – príjemnosti pre<br />
seba. Nebezpečenstvo je v tom, že oba<br />
tieto spôsoby sexuálneho správania si<br />
mladý človek odnesie aj do dospelosti.<br />
Podobne sa k tejto téme vyjadroval aj<br />
Viktor Emanuel Frankl, zakladateľ tretieho<br />
viedenského smeru psychoterapie<br />
- logoterapie 1 . Frankl poukazoval<br />
na skutočnosť, že sexualita by nemala<br />
u človeka ostať na dvoch najnižších<br />
stupňoch – na úrovni sebaukájania<br />
a sexuálneho styku bez citovej väzby,<br />
ktoré on nazýva psychosexuálnou retardáciou.<br />
V súčasnosti však oba tieto<br />
spôsoby výdatne podporuje sexuálny<br />
zábavný priemysel a tiež niektorí sexuológovia,<br />
ktorí zabávajú divákov<br />
v talkshow a hovoria to, čo mnoho<br />
ľudí chce počuť, totiž že toto správanie<br />
je vlastne „progresívne“. Na druhej<br />
strane tu máme čoraz častejšie poruchy<br />
potencie u mužov, ktoré sa riešia<br />
v ordináciách sexuológov. To je práve<br />
následkom – vyjadrím sa slovami jedného<br />
známeho slovenského sexuológa<br />
– „uhnaním štvaného zvieratka“.<br />
Masmédiá podporujú prejavy<br />
psychosexuálnej retardácie<br />
Rôzne psychosexuálne problémy, ktoré<br />
vznikajú predčasnou a nadmernou sexuálnou<br />
aktivitou najmä u chlapcov,<br />
môžu neskôr spôsobiť aj disharmóniu<br />
v intímnom živote partnerov a to niekedy<br />
vedie až k rozpadu manželstiev.<br />
Odborníci tvrdia, že kde je pravá láska,<br />
tam nie sú sexuálne problémy.<br />
Ale takéto názory sa dnes prezentujú<br />
ako zastaraný cirkevný svetonázor…<br />
Viete, každá téma, ktorá sa prezentuje<br />
z etického pohľadu, má svojich<br />
veľkých kritikov najmä v radoch tých,<br />
ktorí cítia, že nemajú v tomto smere<br />
celkom čisté svedomie. Ďalšia vec je,<br />
že na predčasnej sexualite mladistvých<br />
sa v ohromnej miere obohacujú firmy,<br />
ktoré profitujú práve na hormonálnej<br />
MUDr. Margaréta Černáková<br />
Vyštudovala lekársku fakultu v Košiciach, pôsobila<br />
na internom oddelení nemocnice v Žiari nad<br />
Hronom. V deväťdesiatych rokoch pracovala v občianskom<br />
združení „Tehotné v núdzi“, ktoré je pobočkou<br />
Rakúskej nadácie Schwangere im Not.<br />
Pomáhala ženám v priamom kontakte vyhľadávať<br />
možnosti, ako sa vyhnúť potratu, riešiť ich osobné,<br />
sociálne a ekonomické problémy. V rokoch 1997<br />
– 2004 prednášala lekársku etiku a bioetiku na Lekárskej fakulte UK v Bratislave<br />
a na Slovenskej postgraduálnej akadémii medicíny (dnešná Slovenská zdravotnícka<br />
univerzita). V súčasnosti pôsobí ako praktický lekár pre dospelých.<br />
31<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
R OZ H O V O R<br />
antikoncepcii, čím cez lono ženy „preháňajú“<br />
miliardy dolárov. Zámerne<br />
obmedzujú diskusiu na túto tému slovami:<br />
čo je lepšie – potrat alebo antikoncepcia?<br />
Tu ale ide o ľudský život,<br />
o jeho šťastie, aj o zdravé sexuálne spolužitie<br />
partnerov. Predčasný sexuálny<br />
život nedospelých ľudí nikdy nedáva<br />
pocit šťastia, a to preto, lebo telo nemá<br />
schopnosť spájať ľudí. Dvaja skutočne<br />
hlboko milujúci ľudia sa ľúbia nezávisle<br />
na vzdialenosti. Telá môžu byť celkom<br />
blízko a dvaja ľudia si nemajú čo povedať.<br />
A, na druhej strane, môžu sa<br />
telesne nachádzať na opačných póloch<br />
zemegule a blízkosť sŕdc je zachovaná.<br />
Zamilovaní si sľúbia, že budú na seba<br />
myslieť presne o určitej hodine.<br />
A v tom čase sú tak blízko, že ich nič<br />
nemôže rozdeliť.<br />
Čo by ste mladým ľuďom poradili<br />
vy?<br />
Aby si užívali zdravé nesexuálne<br />
vzťahy najmä s osobami rovnakého<br />
pohlavia – typicky chlapčenské<br />
a dievčenské kamarátstva. U chlapcov<br />
v tomto období by bolo vhodné vybitie<br />
nadbytočnej energie inteligentným<br />
spôsobom, akým je zdravý pohyb,<br />
šport alebo umenie. Obrovskú<br />
32<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
hodnotu v psychosexuálnom vývoji<br />
má práve vysmievaná platonická láska,<br />
ktorá pomáha nájsť spôsoby citového<br />
vyjadrenia a pomáha aj v osobnostnom<br />
raste, kedy sa dospievajúci určitým<br />
spôsobom snaží priblížiť k svojmu<br />
ideálu. Ľudskú osobnosť netvorí len<br />
telo s pohlavnými orgánmi a sexualita<br />
by nemala byť životným cieľom, ale len<br />
vyjadrením hlbokého vzťahu dvoch<br />
zrelých partnerov. Najvyšší stupeň ľudskej<br />
sexuality je výrazom lásky. Znamená<br />
najhlbšie možné preniknutie do<br />
osobnosti partnera. Inými slovami, je<br />
to „nastavenie“ sa na duchovnú osobu<br />
milovaného človeka v celej jej jedinečnosti<br />
a nezameniteľnosti. To telesné<br />
a emocionálne, čo nás tak priťahuje,<br />
je vlastne vonkajším rúchom, ktoré<br />
duchovná bytosť nosí. Skutočne milujúci<br />
vidí akoby skrze fyzické a duševné<br />
„šaty“ duchovnej osoby na ňu samotnú.<br />
A pre takúto lásku je úplne prirodzené,<br />
že sa potrebuje stelesniť – vyjadriť v telesnosti<br />
a citovosti – a predovšetkým<br />
je nesebecká, lebo vo svojej zodpovednosti<br />
berie ohľad aj na dobro milovanej<br />
osoby.<br />
Čitateľov by pravdepodobne zaujímal<br />
aj váš názor na pozemskejšiu<br />
tému – na hormonálnu antikoncepciu.<br />
Ženský organizmus má v sebe zabudované<br />
biologické hodiny, ktoré<br />
fungujú už celé veky. Chod týchto biologických<br />
hodín zabezpečujú hormóny.<br />
Pri hormonálnej antikoncepcii<br />
sa dávkami syntetického hormónu<br />
zablokuje prirodzený ženský hormón<br />
a tým aj tento biologický cyklus. Prirodzený<br />
ženský hormón však má v organizme<br />
svoju úlohu. Ak tam dáme<br />
niečo umelé, aby tento hormón nepôsobil,<br />
tak môžeme povedať, že žena<br />
je takto biologicky„odženštená“. Ak<br />
by sme išli ďalej po tejto špirále, tak<br />
u ženy vo fertilnom, plodnom veku,<br />
keď užíva hormonálnu antikoncepciu<br />
napríklad viac ako 10 rokov, a potom<br />
chce mať dieťatko, tak často prechádza<br />
tortúrou náročných vyšetrení a nakoniec<br />
sa lieči z neplodnosti, lebo v jej<br />
vaječníkoch sú dlhou umelou blokádou<br />
prítomné degeneratívne zmeny.<br />
Pritom farmaceutické firmy pilulky<br />
ponúkajú dievčatám už od 14 rokov.<br />
Organizácie typu „Pro choice“ (Pre<br />
voľbu) či Spoločnosť pre plánované rodičovstvo<br />
(IPPF) fungujú týmto spôsobom:<br />
hovoria, že sexuálny život je<br />
zdravý aj v tínedžerskom veku a teraz<br />
si môžeme vybrať – buď budeme riskovať<br />
nechcené tehotenstvo a potrat,<br />
alebo tu máme pilulku. Dnes medicínu<br />
čoraz viac zasahuje bezbrehý pragmatizmus.<br />
Takéto ciele klasická hippokratovská<br />
medicína nikdy nemala a nemá!<br />
Možno teda konštatovať, že „cez lono<br />
ženy sú preháňané miliardy a miliardy<br />
dolárov“. Priamo v príbalovom letáku<br />
k týmto tabletkám sú uvedené aj vedľajšie<br />
a nežiaduce účinky: zvýšená zrážanlivosť<br />
krvi s rizikom embólie (istá<br />
štúdia napríklad dokázala vyšší výskyt<br />
mozgovej mŕtvice u žien užívajúcich<br />
hormonálnu antikoncepciu), vysoký<br />
krvný tlak, rakovina prsníka, rakovina<br />
krčka maternice, zápalové poruchy pečene,<br />
depresie a, samozrejme, neplodnosť.<br />
Tieto nežiaduce účinky môžu<br />
mať aj iné hormonálne lieky, ale tie<br />
sa zvyčajne nasadzujú pri závažných<br />
ochoreniach, kde je možné očakávať<br />
zlepšenie chorobného procesu – tu je<br />
ich užívanie opodstatnené. Ja by som<br />
tu chcela zdôrazniť ten fakt, že hormonálna<br />
antikoncepcia nie je liekom.<br />
Hovoríte o týchto nežiaducich účinkoch<br />
aj so svojimi pacientkami?<br />
Pravidelne; často sa stáva, že mladá<br />
dievčina má zlé pečeňové testy, tak<br />
sa jej hneď spýtam, či užíva hormonálnu<br />
antikoncepciu. Tiež sa zvyčajne<br />
pýtam, či sa o možných negatívnych<br />
následkoch tejto metódy informovala<br />
a úprimne sa porozprávala aj so svojím<br />
partnerom, ale najčastejšia odpoveď<br />
je typu: „On by to aj tak nepochopil“.
R OZ H O V O R<br />
Z toho je mi smutno, keď kvôli napríklad<br />
zlým pečeňovým testom či poruche<br />
zrážanlivosti krvi musíme vysadiť<br />
hormonálnu antikoncepciu, avšak ak<br />
sú výsledky testov neskôr negatívne,<br />
pacientka si ju opäť nechá gynekológom<br />
predpísať.<br />
Pravdepodobne teda vnímate ako<br />
pozitívne skôr prirodzené metódy antikoncepcie.<br />
Aký je váš názor napríklad<br />
na metódu Dr. Eugena Jonáša?<br />
Myslím, že je to úžasné. Všetko, čo<br />
je prirodzené, je dobré. Pri metóde<br />
neplodných dní je tak isto ochrana<br />
pred neželaným počatím, pretože ženská<br />
pohlavná bunka – vajíčko – má tiež<br />
svoje optimálne obdobie pre oplodnenie,<br />
a potom je obdobie, keď nie je<br />
oplodnenie pravdepodobné. Pozitívne<br />
na týchto metódach je aj to, že sa nezabúda<br />
na muža. Pri pilulke si žena robí<br />
so svojím telom to, čo ona chce, a mužovi<br />
to len vyhovuje. Pri prirodzenej<br />
metóde sa muž musí zaujímať o život<br />
ženy. Pri jednom psychologickom výskume<br />
sa zistilo, že medzi pármi, ktoré<br />
používajú prirodzenú metódu antikoncepcie,<br />
je aj napriek problémom<br />
skôr harmonickejšie<br />
spolužitie a hlboké citové<br />
vzťahy, kým u párov používajúcich<br />
hormonálnu metódu<br />
je častým problémom istá<br />
odľudštenosť. Konkrétne fakty o tejto<br />
metóde však dopodrobna nepoznám.<br />
Viem len, že plodné obdobie ženy je<br />
v tom postavení Mesiaca, aké bolo pri<br />
jej narodení. Potrebný výpočet sa musí<br />
urobiť prísne individuálne v spolupráci<br />
s astrológom.<br />
Zmienili ste sa aj o tom, že pokiaľ<br />
dieťaťu v detstve chýbal rodič opačného<br />
pohlavia, teda u dievčat otec,<br />
u chlapcov matka, často sa stáva, že<br />
tieto deti predčasne vyhľadávajú sexuálne<br />
skúsenosti.<br />
Áno, je to tak. Sú to deti, ktoré sú<br />
„citovo vyhladnuté“. Ale ony potrebujú<br />
„A či to nebola Božia ruka, čo dávno pred naším novým zrodením<br />
z nás urobila nerozlučnú dvojicu, a to až do čias, kým sa budú<br />
striedať dni a noci? Život človeka (…), sa nezačína v matkinom<br />
lone a nekončí v hrobe. Hlboká obloha nad nami, plná jagavého<br />
svitu mesiaca a hviezd, je domovom duchov, ktorí sa tam objímajú<br />
s Láskou, a milujúcich sa duší, ktoré tam vo vzájomnej harmónii<br />
prebývajú pred príchodom na zem.“<br />
[Chalíl Gibrán]<br />
inú náplň, očakávajú predovšetkým<br />
prijatie, každý človek túži milovať<br />
a byť milovaný. Ak takéto podnety nedostávajú<br />
od rodičov, hľadajú náhradu<br />
v predčasnom sexuálnom živote. To sa<br />
podporuje aj na školách formou hotových,<br />
instantných informácií o sexuálnom<br />
styku.<br />
Máme tu aj ďalšiu kontroverznú<br />
tému – potraty…<br />
Potrat zanechá následky na tele i na<br />
duši. Ak žena potratí spontánne, prirodzene,<br />
teda v prípade, že si priala<br />
narodenie dieťaťa, prežíva samozrejme<br />
bolesť, sklamanie, psychickú<br />
traumu. Ale rovnaké pocity opisujú<br />
Prirodzené metódy antikoncepcie<br />
vyžadujú ohľaduplnosť muža<br />
veľmi často aj ženy, ktoré išli na potrat<br />
chcený – na umelé ukončenie tehotenstva…<br />
Rovnaké traumy, depresie,<br />
obrovský pocit viny či odpor ku<br />
sexualite, predovšetkým u ženy, kde<br />
často musí zasahovať psychiater. A, samozrejme,<br />
poruchy na telesnej úrovni,<br />
predovšetkým na maternici – umelé<br />
rozšírenie krčka, ktorý už nemôže dostatočne<br />
ochrániť plod, spôsobí, že<br />
v budúcnosti, aj keď žena bude chcieť<br />
dieťa donosiť, môže dôjsť k spontánnemu<br />
potratu a dokonca už nikdy nemusí<br />
mať dieťa. A ešte je málo známy<br />
fakt, že vo veľkej väčšine prípadov sa<br />
partneri, ktorí sa pre potrat svojho dieťaťa<br />
rozhodli, aj rozídu. Ich vzťah sa<br />
rozpadne, pretože, povedané ich slovami,<br />
vzniklo akési prázdno, vákuum.<br />
Žiaľ, zástancovia „práva na potrat“ vyťahujú<br />
nakoniec aj taký argument, že<br />
sa opýtajú, kedy je plod už človekom.<br />
A tu je kameň úrazu: právny a morálny<br />
problém…<br />
Môžete sa k tomu vyjadriť podrobnejšie?<br />
O tom som prednášala na súdno-lekárskej<br />
konferencii v Bratislave. V zahraničí<br />
sú kliniky, kde zbierajú plody<br />
pre transplantáciu buniek do chorých<br />
orgánov, a sú ženy, ktoré si nechajú<br />
zaplatiť za to, že otehotnejú, a potom<br />
idú na potrat preto, aby ich<br />
plod odkúpila embryonálna<br />
banka… To sú ťažké etické<br />
a právne problémy. A je to<br />
predovšetkým biznis a zneužitie<br />
fenoménu chudoby.<br />
Ďalšou vecou je, že dnes sa robia rozsiahle<br />
vyšetrenia aj z plodovej vody,<br />
kde je cieľom odhaliť genetické a dedičné<br />
poruchy, a zákon povoľuje potrat<br />
až pri dvesto diagnózach. Ale je<br />
tu obrovské riziko falošne pozitívneho<br />
výsledku, keď sa napriek výsledkom<br />
vyšetrení ukáže, že sa mohlo narodiť<br />
úplne zdravé dieťa. O tom mi rozprával<br />
aj jeden kolega zo súdneho lekárstva,<br />
pretože takýto potratený plod musí ísť<br />
na pitvu a až tam sa často zistí, že ide<br />
o zdravé deti. Matkám sa hneď odporúča<br />
potrat bez toho, aby sa hľadali aj<br />
iné možné východiská. Vzniklo veľmi<br />
veľa dôvodov, prečo „potrat áno“, aby<br />
33<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
R OZ H O V O R<br />
N A Z A M Y S L E N I E<br />
sme si ho nejako ospravedlnili. Ľudský<br />
život ale nie je darom štátu ani výsledkom<br />
politickej dohody, a preto by<br />
o tom nemala rozhodovať ani parlamentná<br />
väčšina, ktorá je v tomto prípade<br />
de iure diskriminujúca. A kto<br />
je subjektom spravodlivosti – kto má<br />
právo žiť a kto nie? Veď zabitie nevinného<br />
je predsa nespravodlivé! Chýba<br />
nám etická senzibilita, lebo akonáhle<br />
začnete hovoriť o morálke, tak väčšinou<br />
nikto nechce nič počuť, ani medzi<br />
lekármi. Zažila som občas prednášku,<br />
kde ma kolegovia chceli prehlušiť nesúhlasnými<br />
výkrikmi, až musel zasiahnuť<br />
iný kolega, aby som mohla dohovoriť.<br />
To je tiež odraz ducha doby, lebo<br />
nechceme „vyrušovať“ naše svedomie<br />
a niesť zodpovednosť.<br />
V súvislosti s postihnutými deťmi –<br />
je tu aj duchovná rovina týchto rodinných<br />
vzťahov – známe sú prípady aj<br />
v rodinách celebrít, ktoré sa nezdráhali<br />
verejne vyznať, že aj postihnuté<br />
dieťa je pre nich veľkou radosťou…<br />
Okrem toho je tu materno-fetálna<br />
medicína, kde sa na špecializovanom<br />
pracovisku liečia matka i plod súčasne<br />
a dokonca sú možné chirurgické výkony<br />
na plode už počas tehotenstva,<br />
kedy sa dá v mnohých veciach dieťatku<br />
pomôcť. Matka a jej plod nemôžu stáť<br />
proti sebe, sú na tej istej strane barikády<br />
v tejto latentnej vojne.<br />
Ďakujem vám za rozhovor a prajem<br />
vám veľa chápavých pacientov.<br />
Roman LEVICKÝ<br />
levicky@svetgralu.sk<br />
1) Logoterapia – voľne preložené „liečba zmyslom<br />
či hľadaním zmyslu“ v každej situácii –<br />
zmyslu života, smrti, utrpenia… Táto v poradí<br />
tretia viedenská škola psychoterapie<br />
stavia na pozitívnych životných cieľoch. Jej<br />
autor prežil tri roky svojho života v nacistických<br />
koncentračných táboroch ako väzeň.<br />
Známym dielom Viktora Emanuela Frankla<br />
je „Lekárska starostlivosť o dušu“ alebo „Psychológ<br />
v koncentračnom tábore“.<br />
34<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
Zázraky<br />
kedysi a dnes<br />
V jednom z príbehov, známych z kedysi veľmi populárnej knihy Slepačia polievka<br />
pre dušu, sa rozprávač, skúmajúci možnosti ľudského podvedomia, rozhodne pre<br />
veľmi odvážny experiment. Na prednáške, kde je zhromaždených niekoľko tisíc<br />
návštevníkov, zavolá k sebe na pódium pacienta v poslednom štádiu rakoviny.<br />
Zároveň vyzve všetkých prítomných, aby k tejto osobe vyslali svoje láskyplné<br />
a pomáhajúce myšlienky. Dojímavý príbeh sa končí šťastne. Pacient s beznádejnou<br />
diagnózou je uzdravený – vďaka zázračnej sile ľudských myšlienok. Podobné<br />
správy sa sporadicky tu a tam objavujú v tlači i v ďalších masmédiách.<br />
Medicína pozná aj pomerne hmlistý pojem „spontánna remisia“, čo v preklade<br />
vlastne znamená nevysvetliteľné vyliečenie. Existujú správy o spontánnej remisii<br />
posledného štádia rakoviny, sklerózy multiplex a ďalších zákerných chorôb,<br />
u ktorých sa patologický proces považuje z medicínskeho hľadiska za nezvratný.<br />
Uskutočnili sa aj seriózne vedecké výskumy založené na sledovaní štatisticky významnej<br />
skupiny ľudí, podľa ktorých ľudia nábožensky či duchovne založení, takí,<br />
ktorí sa modlia alebo meditujú, žijú dlhšie, menej trpia psychickými ochoreniami<br />
a užívajú menej liekov ako ľudia, ktorí sa podobným praktikám nevenujú.<br />
Často sa vysvetlenie tohto javu z vedeckého hľadiska posudzuje ako autosugescia,<br />
teda schopnosť ľudskej mysle ovplyvňovať a príležitostne dokonca liečiť<br />
vlastné telo. Táto teória poukazuje na antistresový účinok pozitívneho myslenia<br />
a modlitby. Nemôže však zodpovedať na otázky spojené s ďalšími, takzvanými<br />
paranormálnymi javmi. Tieto javy sú v dvetisícročnej kresťanskej tradícii, ale<br />
aj v starších židovských spisoch pomenované ako zázraky. Sú zázraky dôkazom<br />
Božej všemohúcnosti alebo len výmyslom veriacich?<br />
vyčajne sa o zázrakoch dozvedáme<br />
len z rozprávania alebo<br />
Z<br />
z písomných správ veľmi starého<br />
dáta, ktoré je veľmi ťažké dodatočne<br />
preskúmať. Navyše, zmienky<br />
priamych svedkov o zázrakoch<br />
môžu byť prifarbené snahou dodať<br />
udalostiam väčší význam, než<br />
v skutočnosti mali, alebo pridať na<br />
vážnosti určitým osobám či tradíciám.<br />
V dejinách kresťanstva sa<br />
zázraky spájajú jednak s osobou<br />
Ježiša z Nazaretu, ale aj s mnohými<br />
osobnosťami, ktoré sa stali<br />
známymi svojimi skutkami natoľko,<br />
že im cirkev priznala označenie<br />
svätosti.<br />
Pozrime sa teda na pojem zázrak<br />
najprv v súvislosti so správami<br />
evanjelií a postupne sa prenesme<br />
do nedávnej minulosti v spojitosti<br />
s osobou kapucínskeho mnícha<br />
a kňaza, pátra Pia, ktorého život<br />
značne rozvíril stojaté vody nielen<br />
v katolíckej cirkvi.<br />
V<br />
JEŽIŠOVE SKUTKY –<br />
LEGENDA VERIACICH?<br />
spisoch Novej zmluvy, ktoré<br />
veriaci kresťanských cirkví,<br />
ale aj mnohí historici považujú<br />
za autentické svedectvo o Ježišovi<br />
z Nazaretu, nájdeme opisy mnohých<br />
zázrakov. Nebolo by účelné<br />
uvádzať ich tu všetky. Skôr sa zamyslime<br />
nad tým, či možno všetky
N A Z A M Y S L E N I E<br />
opisy Ježišových údajných<br />
zázrakov nekriticky<br />
prijať, alebo by sme mali<br />
rozlišovať medzi javmi,<br />
ktoré majú reálny podklad,<br />
a výplodmi fantázie<br />
Ježišových nasledovníkov.<br />
Na prvý pohľad možno<br />
nie práve obyčajné skutky,<br />
pripisované Ježišovi, rozdeliť<br />
do dvoch kategórií:<br />
na javy, ktoré je možné<br />
pozorovať i dnes (a preukázať<br />
tak ich reálnosť),<br />
a na ťažko uveriteľné legendy, ktorých<br />
pravdivosť by úplne popierala<br />
platnosť prírodných zákonov. Časť<br />
správ z Novej zmluvy je z hľadiska<br />
nášho súčasného poznania na pomedzí<br />
týchto dvoch kategórií.<br />
Rozdiel medzi Ježišom<br />
a dnešnými liečiteľmi<br />
je v intenzite aj v druhu<br />
pôsobiacej uzdravujúcej sily<br />
Do prvej kategórie patrí predovšetkým<br />
uzdravovanie chorých prikladaním<br />
rúk alebo len sústredeným<br />
chcením, a tiež uzdravovanie<br />
na diaľku. Tieto javy možno pozorovať<br />
u mimoriadne obdarených<br />
jednotlivcov i dnes a časť týchto<br />
ľudí a ich schopností sa už podrobila<br />
moderným výskumným metódam<br />
(pozri článok Objav aury – Svet<br />
Grálu 1/2004). Rozdiel medzi Ježišom<br />
a dnešnými liečiteľmi, ktorí sa<br />
venujú takzvanej bio-energo-terapii,<br />
nie je len v intenzite, ale aj v druhu<br />
pôsobiacej uzdravujúcej sily, ktorá<br />
bola Ježišovi dostupná. Preto mohol<br />
uzdraviť mnoho beznádejne chorých<br />
so zázračnou rýchlosťou. Ľudia, pre<br />
ktorých Ježiš predstavuje stelesnenú<br />
Božiu Lásku, Syna Božieho, chápu<br />
aj jeho liečenie chorých ako dôkaz<br />
jeho Božského pôvodu. Najzaujímavejší<br />
a najťažšie uveriteľný prípad<br />
tohto druhu sa vzťahuje k istému nemocnému<br />
Lazarovi. Podľa vtedajších<br />
meradiel bol tri dni „mŕtvy“.<br />
Podľa nášho dnešného poznania<br />
by sme povedali, že to bol<br />
pravdepodobne pacient<br />
v kóme, ktorý už nejavil<br />
bežné známky života. Po<br />
Ježišovom zásahu zázračne<br />
„ožíva“. Ani pri takomto<br />
deji teda nie je nutné hneď<br />
obviniť prvých kresťanov<br />
a pisateľov raných evanjelií<br />
z podvodu. Lazarovo vzkriesenie<br />
možno logicky vysvetliť.<br />
Problematickejšie už je objasniť<br />
jednu zo základných dogiem 1 kresťanskej<br />
viery – zmŕtvychvstanie Ježiša.<br />
Po ukrižovaní a bolestnej smrti<br />
totiž nemožno predpokladať,<br />
že by Ježiš nejako<br />
neprirodzene ožil v biologickom<br />
zmysle. Takéto<br />
vysvetlenie, na ktorom ešte<br />
aj dnes cirkev trvá, neobstojí<br />
z hľadiska prírodných<br />
zákonov, v ktorých sa tiež<br />
prejavuje vôľa Božia 2 . Ešte<br />
väčšia škoda je, že sa tento<br />
výklad o vzkriesení tela v materiálnom<br />
zmysle dostal do kresťanského<br />
vyznania viery, tzv. creda. U mnohých<br />
ľudí možno aj toto vzbudzuje<br />
pochybnosti o kresťanskej duchovnej<br />
tradícii. Vysvetlenie<br />
Ježišovho zmŕtvychvstania<br />
by bolo oveľa prirodzenejšie<br />
a jednoduchšie<br />
hľadať v neobyčajných<br />
zážitkoch niektorých súčasných<br />
ľudí, a to aj v našom<br />
okolí! Nie sú predsa<br />
žiadnou výnimkou ľudia,<br />
ktorí vravia, že uvideli, či<br />
počuli aj po smrti svojho<br />
drahého príbuzného či<br />
priateľa. Stáva sa to najčastejšie<br />
v noci pri zaspávaní,<br />
pri náhlom prebudení alebo<br />
pri takzvaných živých snoch. Preto<br />
možno predpokladať, že Ježišovi učeníci<br />
videli svojho Majstra po fyzickej<br />
smrti v jeho inom, nemateriálnom<br />
tele. Ako podotkli už viacerí autori,<br />
toto tvrdenie podporuje aj skutočnosť,<br />
že ho najprv jeho najbližší nespoznali:<br />
„Keď vošli do hrobu, uzreli<br />
mládenca, oblečeného do bieleho rúcha,<br />
sedieť na pravej strane, a preľakli<br />
sa. On im však povedal: Nebojte sa!<br />
Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho<br />
ukrižovaného?“ 3) Samotná viera<br />
kresťanov v „nanebovstúpenie Pána“<br />
je tiež skôr logicky zlučiteľná s náukou<br />
o jemnohmotnom tele, ktoré je<br />
oveľa éterickejšie, a teda „ľahšie“, než<br />
naše telo z mäsa a krvi. Tu teda urobili<br />
vykladači správ o Ježišovi kresťanskej<br />
myšlienke medvediu službu:<br />
Viera kresťanov<br />
v „nanebovstúpenie Pána“<br />
je logicky zlučiteľná<br />
s náukou o jemnohmotnom,<br />
či tzv. astrálnom tele<br />
chceli mať Ježiša ešte zázračnejšieho,<br />
zrejme pre zvýšenie dojmu z rozprávania,<br />
akoby už jeho samotné učenie<br />
nebolo dostatočným zázrakom.<br />
Vyžadovaním slepej viery v takéto<br />
35<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
N A Z A M Y S L E N I E<br />
javy odradili mnoho ľudí od Ježišovho<br />
učenia.<br />
Dnešnej dobe zrozumiteľné vysvetlenie<br />
je ťažké poskytnúť k zázrakom<br />
spojeným s prírodnými živlami.<br />
V Ježišovom prípade ide o utíšenie<br />
mora: „Vtedy strhla sa veľká povíchrica<br />
a vlny sa valili do lode, že sa už<br />
naplňovala, On však spal v tyle lode<br />
na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc:<br />
Nedbáš, Majstre, že hynieme? A On,<br />
prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal<br />
moru: Zmĺkni, utíš sa! I prestal<br />
víchor a nastalo veľké utíšenie.“ 4<br />
Ani v takomto pôsobení však napodiv<br />
nie je Ježiš ojedinelým prípadom:<br />
Mojžiš zosiela ako Boží trest za<br />
zotročenie svojho národa na Egypt<br />
celé živelné pohromy a prikazuje vlnám<br />
mora, aby sa rozdelili. V Starom<br />
zákone je takých udalostí zaznamenaných<br />
viacero a podobné príbehy<br />
sa vyskytujú v mytológii a náboženských<br />
spisoch v takmer všetkých kultúrach.<br />
Pôvodné, tzv. prírodné náboženstvá<br />
vidia za pôsobením živlov<br />
skutočné, inteligentné bytosti, ktoré<br />
sa v týchto živloch prejavujú. Slovania<br />
poznali Perúna, boha bleskov, starí<br />
Gréci mali celú plejádu bohov, rovnako<br />
Germáni a podobne. V duchov<br />
prírody verili aj pôvodní obyvatelia<br />
Ameriky a nad nimi videli vládu Veľkého<br />
ducha. Kresťania v strachu pred<br />
panteizmom – teda vierou v mnohých<br />
rovnocenných bohov – vieru v prírodné<br />
bytosti zavrhli a v priebehu<br />
času ju cirkev potláčala dokonca násilím.<br />
Neboli to však práve prírodné<br />
bytosti, ktoré pri utíšení mora len vykonali<br />
Ježišovu prosbu?<br />
Prehľad Ježišových zázrakov uzavrime<br />
len krátkym vymenovaním<br />
niekoľkých skutkov, ktoré sú už na<br />
prvý pohľad legendami a nie jeho<br />
reálnymi činmi: nasýtenie 5000 ľudí<br />
piatimi chlebami (tu by sme sa mohli<br />
domnievať, že ide skôr o čistú symboliku<br />
duchovného pokrmu), premena<br />
vody na víno a podobne.<br />
36<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
ZÁZRAKY<br />
V DVADSIATOM<br />
STOROČÍ – SAN<br />
GIOVANNI ROTONDO<br />
Ak by sme ďalej pokračovali v odvodzovaní<br />
téz z údajných zázrakov,<br />
potom vlastne význam slova zázrak<br />
nie je synonymom niečoho neprirodzeného,<br />
iba nezvyčajného. Zázraky<br />
sa nediali iba v dávnej minulosti,<br />
dejú sa aj dnes. V 20. storočí sa akoby<br />
vrece roztrhlo s najneuveriteľnejšími<br />
udalosťami okolo osobnosti kapucínskeho<br />
mnícha Francesca Forgioneho,<br />
známejšieho pod menom páter<br />
Pio (*25.5.1887/†23.9.1968). Stojí<br />
za to pristaviť sa aspoň pri niektorých<br />
z nich, pretože mnoho týchto<br />
udalostí bolo podrobne zdokumentovaných<br />
a potvrdených viacerými<br />
nezávislými expertmi z lekárskeho<br />
prostredia, novinármi i obyčajnými<br />
laikmi, ktorí sa nikdy nerátali medzi<br />
veriacich a k údajným zázrakom<br />
pátra Pia pristupovali s veľkou nedôverou.<br />
Medzi inými sa s osobou pátra<br />
Pia spája jav stigmatizácie, uzdravovanie<br />
nevyliečiteľne chorých, vrátane<br />
dievčaťa nevidiaceho od narodenia,<br />
„vyháňanie zlého ducha“ z posadnutých<br />
osôb, predvídanie budúcnosti,<br />
čítanie v duši (spoznanie skutkov<br />
ľudí, ktorých nikdy predtým nevidel),<br />
rozprávanie jazykmi, ktoré sa nikdy<br />
neučil atď. Na sklonku života<br />
pátra Pia, len v jedinom roku<br />
1967, aureola jeho osoby pritiahla<br />
do malého provinčného<br />
mestečka San Giovanni na severe<br />
Talianska 1,5 milióna ľudí.<br />
O nezvyčajnom živote tohto<br />
mnícha natočila v roku 1968 dokument<br />
britská spravodajská televízia<br />
BBC. Žiaľ, masmédiá onedlho kauza<br />
pátra Pia prestala zaujímať. Nepôjde<br />
nám o to, podporovať kult osobnosti,<br />
ktorý okolo neho medzičasom vznikol,<br />
iba poukázať na javy, ktoré nemožno<br />
vysvetliť žiadnou autosugesciou<br />
alebo domnelými možnosťami<br />
ľudského podvedomia. Tu ostáva nestrannému<br />
pozorovateľovi jediné –<br />
prijať možnosť zásahu „vyššej moci“<br />
do nášho materiálneho sveta.<br />
JAV PRVÝ: STIGMY<br />
ento jav budí u časti ľudí veľmi<br />
T zvláštny druh náboženského zanietenia;<br />
pre osobu, ktorej sa to týka,<br />
však predstavuje nevýslovné utrpenie<br />
a tiež – prinajmenšom v prípade<br />
pátra Pia – pocit zahanbenia. Stigmy<br />
sú rany, ktoré vzniknú spontánne,<br />
bez vonkajšej príčiny na rukách, nohách,<br />
hlave, chrbte a boku postihnutého,<br />
presne v miestach, kde bol<br />
podľa dobových správ zranený Ježiš<br />
z Nazaretu, keď bol popravený pribitím<br />
na kríž a zomrel tu mučeníckou<br />
smrťou. Stigmatické rany nevykazujú<br />
žiadnu podobnosť s akýmkoľvek normálnym<br />
druhom rán na tele – predovšetkým<br />
preto, že sa vôbec nehoja, ale<br />
napriek tomu sa na nich neprejavuje<br />
zápalový proces, hnisanie či nekróza<br />
tkaniva. Jednoducho, ostávajú čisté<br />
a vyteká z nich pravidelne v malých<br />
množstvách krv. Nie je možné zahojiť<br />
ich akýmkoľvek lekárskym zásahom.<br />
Na tele postihnutého zostávajú<br />
po mnoho rokov – v prípade pátra<br />
Pia to bolo bolestných 50 rokov až do<br />
Cirkev vysvetľuje stigmy<br />
ako zvláštny prejav Božej<br />
milosti, ale sú nimi naozaj?<br />
jeho smrti, keď úplne zmizli. Stigmy<br />
pátra Pia sa stali predmetom fanatického<br />
zbožňovania, hoci on sám<br />
ich za hodné úcty nepovažoval. Sám<br />
sa k tomu, že sa uňho objavili stigmy,<br />
priznal až po niekoľkých rokoch na<br />
naliehanie svojho duchovného vodcu,
N A Z A M Y S L E N I E<br />
H I S T Ó R I A<br />
predstaveného kňaza. Inak rany po<br />
celý život skrýval pod rukavicami<br />
bez prstov. Predsa sa však niekoľkým<br />
ľuďom podarilo vyfotografovať<br />
ich a štyria lekári nezávisle od seba<br />
potvrdili, že z medicínskeho hľadiska<br />
neexistuje pre tento druh rán<br />
žiadne vysvetlenie. Cirkev zvykne<br />
vysvetľovať stigmy ako zvláštny prejav<br />
Božej milosti, ale sú nimi naozaj?<br />
Poznačí takýmito strašnými<br />
ranami Boh svojich vyvolených len<br />
preto, aby tu ukázal svoju moc? Táto<br />
predstava je ťažko zlučiteľná s predstavou<br />
dobrotivého Stvoriteľa. Sám<br />
páter Pio o svojich stigmách napísal:<br />
„Môže to byť pravda, že Pán napokon<br />
zoslal na mňa túto bezútešnosť,<br />
ktorú teraz prežívam? Odpovedal na<br />
moje naliehavé prosby milosťou a nechá<br />
ma vždy trpieť a podieľať sa na<br />
utrpení Božieho učiteľa? (…) Neviem<br />
si ani len trochu predstaviť, že môj<br />
terajší stav je milosťou. Zdá sa mi, že<br />
je to trest z nebies, ktorý si skutočne<br />
zaslúžim.“ Tieto slová sa zdajú byť<br />
v úplnom súlade s vysvetlením, uvedeným<br />
v knihe „Odpovede na otázky“<br />
od Abd-ru-shina, v ktorej sa autor<br />
vyjadruje k prípadu stigmatizovanej<br />
Terézie Neumanovej.<br />
Roman LEVICKÝ<br />
levicky@svetgralu.sk<br />
Vysvetlivky:<br />
1. Dogma – základný článok viery, neomylné,<br />
nezvratné a večné tvrdenie<br />
2. „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon<br />
alebo prorokov, neprišiel som zrušiť, ale<br />
naplniť, (…)“ – Evanjelium podľa Matúša<br />
5/17<br />
3. Evanjelium podľa Marka 16/5<br />
4. Evanjelium podľa Marka 4/37<br />
GRÉCKO<br />
PLATÓN A AKADÉMIA<br />
PUTOVANIE DO KRAJINY ÚSVITU<br />
latón – najvýraznejšia postava<br />
P gréckej duchovnej minulosti,<br />
najväčší filozof staroveku, ktorého<br />
vplyv pretrváva v európskom<br />
myslení ešte aj v súčasnosti, meno,<br />
ktoré pozná každý vzdelanec v euro-americkom<br />
kultúrnom okruhu,<br />
niektorými filozofmi nazývaný<br />
zakladateľom filozofie. Narodený<br />
v r. 427 pr. Kr. v poprednej aténskej<br />
rodine, mal už svojím pôvodom<br />
všetky predpoklady pre vynikajúcu<br />
dráhu. A on nielen že splnil,<br />
ale ďaleko prekonal všetky očakávania.<br />
Ovplyvnený najviac svojím<br />
otcovským priateľom Sokratom,<br />
stal sa skutočným šľachticom ducha,<br />
ktorého najpálčivejšou vnútornou<br />
túžbou bola túžba po múdrosti.<br />
Filozofia v gréčtine znamená<br />
láska k múdrosti; filozof je teda<br />
priateľom múdrosti a ním Platón<br />
po celý svoj život bol. Spojil<br />
logos – rozum – svojich filozofických<br />
myšlienok s mýtom, symbolickým<br />
stvárnením, ktoré chráni<br />
(IV.)<br />
Tento múdry muž, ktorému bol<br />
vlastný vnútorný pohľad do vecí,<br />
Ideálny štát má<br />
mravnú úlohu<br />
vychovávať občanov<br />
obdarený duševným zrakom, nebol<br />
neživým hĺbavým človekom<br />
stojacim v ústraní, ale v duchu žitia<br />
prítomnosti sa živo zaujímal<br />
o dianie okolo seba, o riadenie<br />
štátu. Podľa Platóna má ideálny<br />
štát vysokú mravnú úlohu, aby<br />
vychoval občanov a pomáhal im<br />
stúpať nahor.<br />
Žiaľ, skoro poznal, že v praktickom<br />
politickom živote ide všetko<br />
inak, a v jednom liste svojmu priateľovi<br />
napísal, že nedôstojný politický<br />
život mu neumožňuje v takom<br />
štáte spolupôsobiť. A tak<br />
dospel k poznaniu, že len skrz<br />
opravdivú lásku k múdrosti je<br />
možné oslobodiť štát a občanov<br />
Len skrz lásku k múdrosti je možné<br />
oslobodiť štát od biedy a nespravodlivosti<br />
Literatúra:<br />
• Biblia, vydanie Slovenskej evanjelickej cirkvi<br />
a.v., Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1978<br />
• Shug, John. A.: Páter Pio. Vydavateľstvo<br />
Serafín, Bratislava 1999<br />
• Abd-ru-shin: Odpovede na otázky.<br />
Nakladateľstvo Stiftung Gralsbotschaft,<br />
Stuttgart 1994<br />
logos pred strnulosťou, pretože<br />
mýtus je plný života, plný nesmrteľnosti,<br />
nadčasový a nemožno ho<br />
bezo zvyšku vyložiť. Preto nevytvoril<br />
žiadny hotový myšlienkový<br />
systém, neuzavrel svoje poznanie<br />
do dogiem.<br />
v ňom žijúcich od biedy a nespravodlivosti.<br />
Pretože nechcel štátu bezprostredne<br />
slúžiť, založil Platón v háji<br />
Heroa Akadema svoju vlastnú<br />
školu, nazvanú Akadémia, ktorú<br />
viedol štyridsať rokov až do svo-<br />
37<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
H I S T Ó R I A<br />
jej smrti v r. 347 pr. Kr. Tu mali byť<br />
vzdelávaní muži, ktorí mali dať štátu<br />
inú podobu. Na jeho vnútorný vývoj<br />
malo rozhodujúci vplyv stretnutie so<br />
Sokratom, ku ktorému došlo v jeho<br />
devätnástich rokoch. Deväť rokov<br />
s ním zostal pevne spätý a jeho spisy,<br />
v ktorých vystaval Sokratovi nesmrteľný<br />
pomník, sú jediným zdrojom<br />
Sokratových myšlienok, lebo Sokrates<br />
sám žiadny písomný odkaz nezanechal.<br />
Násilná smrť Sokrata, „najmúdrejšieho<br />
z ľudí“, ako bol nazývaný,<br />
ktorého odsúdili na smrť vypitím<br />
otráveného nápoja, znamenala pre<br />
Platóna životný otras a vyhnala ho<br />
z Atén. Dlhé roky putoval po mestách<br />
Malej Ázie, Talianska, Sicílie<br />
a Egypta, aby hľadal múdrosť v rôznych<br />
filozofických školách, a jeho<br />
otvorený duch ju nasával do seba,<br />
aby ju vlastnou silou pretváral. Lebo<br />
Platónov duch sa stal morom, do<br />
ktorého vtekajú prúdy najrôznejších<br />
myšlienkových smerov, na jeho dne<br />
sa však zbytočný balast usadí, aby<br />
von prúdila len krištáľová voda platónskeho<br />
ducha, ktorá oživuje a sýti<br />
všetkých, ktorí „putujú do krajiny<br />
úsvitu“.<br />
Literatúra spojená s Platónovým<br />
menom by zabrala celé knižnice. Veď<br />
z jeho diela čerpá európska kultúra<br />
už viac než dvetisíc rokov. Pri snahe<br />
dopátrať sa k pravde o veciach používal<br />
dialektické metódy v pôvodnom<br />
dobrom zmysle tohto slova, teda ako<br />
umenie premýšľať, ako umenie živého<br />
dialógu, pri ktorom sa osvetľuje<br />
skúmaný predmet zo všetkých<br />
strán. Tak dospel so svojím partnerom<br />
v priateľskom rozhovore k vysokým,<br />
ušľachtilým a krásnym poznatkom,<br />
ktoré nám ešte dnes spôsobujú<br />
potešenie a povzbudzujú nás, vždy<br />
podľa stupňa nášho duchovného<br />
pokroku, k úsiliu nájsť svetlo poznania.<br />
Platón dospel až k najčistejším<br />
formám myslenia, k praob-<br />
38<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
razom, k tomu, čo je večne platné,<br />
k najvyššej vede alebo k najvyššej<br />
náuke, ktorú možno poznať. Lebo<br />
základom všetkého musí byť niečo<br />
večne existujúce, nemenné. Tak hovorí<br />
o „kráse“ v protiklade ku krásnym<br />
veciam, o „bytí“ v protiklade<br />
k veciam, ktoré existujú.<br />
Od Platóna vzišiel pojem idea a dostal<br />
sa do myslenia a reči vzdelaného<br />
ľudstva. Idea podľa Platóna je pravzor,<br />
praobraz, to podstatné, všeobecne<br />
platné, existujúce samo osebe,<br />
to nemenné. Za nejasnými a relatívnymi<br />
predstavami ľudí o mravných<br />
a estetických hodnotových pojmoch<br />
spoznal to, čo je absolútne, čo je nemenné,<br />
všeobecne platné, ako to<br />
poznáme z matematiky. Preto Platón<br />
hovorí: „Geometria je poznanie<br />
večne existujúceho“ (spis „O štáte“).<br />
V slávnom podobenstve o jaskyni<br />
nám stvárňuje svoje učenie o ideách<br />
obzvlášť plasticky. Pripomeňme si<br />
ho tu v skrátenej forme (zo 7. knihy<br />
spisu „O štáte“): „Predstavme si ľudí,“<br />
necháva Platón prehovoriť Sokrata,<br />
„ktorí sedia v jaskyni, pripútaní tam<br />
od detstva za nohy a krk, takže môžu<br />
vidieť len zadnú stenu jaskyne. Od<br />
vchodu preniká do jaskyne žiara<br />
ohňa. Medzi jaskyňou a ohňom<br />
prebieha nízke zábradlie, za ktorým<br />
ľudia, čiastočne hovoriac, čiastočne<br />
mlčky, nesú okolo rôzne náradie, sochy,<br />
stĺpy atď. Zajatci, ktorí nemôžu<br />
pohnúť hlavou, vidia z týchto vecí<br />
a zo seba samých len tiene, a slová,<br />
ktoré počujú, ktoré stena jaskyne<br />
vracia ako ozvenu, považujú za<br />
slová oných tieňov, pohybujúcich sa<br />
na stene. Jednému z uväznených sú<br />
teraz uvoľnené putá. Musí vstať, otočiť<br />
sa a ísť proti svetlu. To sa deje za<br />
veľkých bolestí. Jeho oči sú oslepené<br />
žiarou ohňov. Nemôže spoznať veci,<br />
ktorých tiene skôr videl. Nemôže<br />
uveriť, že teraz je k pravde, teda<br />
k existujúcej, obsiahlejšej skutočnosti,<br />
bližšie než predtým. Považuje<br />
to, čo vtedy videl, za pravejšie, skutočnejšie<br />
než to, čo sa mu ukazuje<br />
teraz. Jeden pohľad do jasného svetla<br />
ohňa ho tak zabolí, že uteká a vracia<br />
sa znovu ku svojim tieňovým obrazom<br />
ako k tomu, čo je istejšie. Dajme<br />
tomu, že ho niekto vyvlečie príkrym<br />
vchodom z jaskyne na slnečné svetlo.<br />
Kvôli bolesti sa tomu bude brániť<br />
a najprv, celkom oslepený, nebude<br />
môcť uvidieť nič zo skutočných<br />
predmetov. Až keď si zvykne a postupne<br />
prenikne dopredu z temnoty<br />
do jasnejšieho svetla, je mu možné
H I S T Ó R I A<br />
poznávať. Nakoniec je schopný dívať<br />
sa aj na slnko a pozorovať, aké je,<br />
nielen ako zrkadlový obraz na vode.<br />
Potom usúdi, že je to slnko, ktoré<br />
vytvára roky a ročné obdobia, že nad<br />
Dobro je posledná<br />
príčina všetkého bytia<br />
všetkým vládne, že určitým spôsobom<br />
je i pôvodcom tieňových obrazov<br />
v jaskyni. Teraz bude šťastný<br />
a bude ľutovať svojich bývalých spoluväzňov.<br />
Ich pocty a vyznamenania<br />
pre toho, kto okoloidúce tiene vidí<br />
ostrejšie, kto vie najlepšie spomínať,<br />
a preto aj najlepšie prorokovať,<br />
čo príde, to všetko ho nebude lákať<br />
tak, aby znova žil dole. Raz sa však<br />
vráti do jaskyne, aby oslobodil svojich<br />
niekdajších druhov. Lenže jeho<br />
oči sú stále oslepené hojnosťou svetla<br />
a on preto neuvidí nič. Tak sa tam<br />
dole stáva smiešnym, keď im chce<br />
znova vysvetľovať tieňové obrazy. Tí<br />
dole hovoria, že si pokazil zrak tým,<br />
že šiel hore, a že sa nevyplatí ani sa<br />
pokúsiť vyjsť von. Keby niekto prišiel<br />
na myšlienku ich oslobodiť, tak by<br />
ho pripravili o život.“<br />
Toto podobenstvo sa môže vzťahovať<br />
k mnohému – materiálny a duchovný<br />
svet s ich odlišnými spôsobmi<br />
poznávania, slepota pri prechode<br />
z jedného sveta do druhého a naopak,<br />
vzlet duše do iného sveta – toto a ešte<br />
viac vysvetlil Platón sám v dodatku<br />
k podobenstvu o jaskyni.<br />
Nemecký filozof Karl Jaspers označuje<br />
toto podobenstvo ako „podivuhodné<br />
dielo filozofickej vynaliezavosti,<br />
aby sme mali oporu pre<br />
myšlienky, ktoré nie sú prístupné<br />
priamemu opisu“.<br />
Platón tým chcel ukázať, že v duchovnej<br />
oblasti možno – až ako to<br />
posledné – s námahou uvidieť ideu<br />
dobra alebo dokonalosti ako pôvod<br />
všetkého, čo vzniklo, čo bolo<br />
stvorené. A ešte ďalšia dôležitá<br />
myšlienka vyplýva z tohto podobenstva,<br />
totiž myšlienka o ľudskej<br />
duši, jedna z hlavných tém platónskeho<br />
myslenia vôbec. Vidíme<br />
tu človeka ako zajatca zmyslového<br />
sveta, ktorý sa musí obrátiť, musí<br />
urobiť obrat čelom vzad, ak chce<br />
poznať Pravdu, pravé Svetlo.<br />
Platón vedie človeka z tohto sveta<br />
na druhý svet, zo spútania v hmote<br />
k slobode absolútneho bytia, od<br />
zmyslového vnímania k idei dobra<br />
v nadzmyslovom svete. Napriek<br />
tomu nie je žiadnym rojkom, ktorý<br />
zavrhuje hmotu ako väzenie, z ktorého<br />
človek musí uniknúť. „Človek<br />
je »tu« vo svete, musí skrz tento svet<br />
hľadieť »tam«, aby tým, že sa dotýka<br />
podstatného, sám sa stal vedomým.“<br />
(Karl Jaspers)<br />
Za obzvlášť vysokú vedu považoval<br />
Platón geometriu, jedno zo siedmich<br />
slobodných umení, vysoko cenených<br />
od antiky až po stredovek<br />
(pre pripomenutie ich poradia: gramatika,<br />
dialektika, rétorika, aritmetika,<br />
geometria, hudba, astronómia).<br />
O geometrii Platón hovorí, že je to<br />
„poznanie večne existujúceho“. Matematické<br />
pojmy geometrie sú v platónskom<br />
myslení ideami večnej,<br />
všeobecnej platnosti, sú absolútne,<br />
vôbec nie relatívne, a tak je geometria<br />
schopná viesť človeka k najvyššej<br />
idei, k dobru ako takému. Toto dobro<br />
samo o sebe je teda posledná príčina,<br />
posledná tvorivá Prasila. Je to božské<br />
– božstvo – Boh.<br />
Pri všetkej obrovskej šírke aj hĺbke<br />
by sme však u Platóna márne hľadali<br />
nejakú náukovú konštrukciu<br />
s pevne postavenými dogmami.<br />
Strnulá dogma nemôže človeku nič<br />
dať, nemôže ho zahriať a podnietiť<br />
k vlastnému a slobodnému presvedčeniu.<br />
Vnútorná sloboda, vnútorné<br />
slobodné a ušľachtilé myslenie – to je<br />
hlavná známka platónskeho učenia.<br />
Jeho škola – Akadémia, ktorú založil<br />
vo veku 40 rokov, zodpovedala<br />
nedogmatickému platónskemu duchu.<br />
Platónska Akadémia vyučovala<br />
takmer tisíc rokov. Až v 6. storočí po<br />
Kristovi ju nechal zavrieť byzantský<br />
cisár Justinián. V tejto škole si stále<br />
udržovala prevahu myšlienka, že<br />
sloboda myslenia je dôležitejšia než<br />
dogma. Cesta, ktorú človek sám našiel,<br />
je pre neho dôležitejšia a správnejšia<br />
než cesta druhého, povýšená<br />
na dogmu. Slobodnému pátraniu po<br />
pravde sa nesmú klásť žiadne hranice.<br />
Platón ukázal novú cestu, úplný<br />
obrat z temnej jaskyne našich pozemských<br />
pút, obrátenie smerom ku<br />
Svetlu. Postavil ľuďom pred vnútorný<br />
zrak najvyššiu ideu dobra a krásy.<br />
Čo pútnici do krajiny úsvitu pred<br />
ním poznali a žili, to zaodel do jasnej<br />
reči svojej doby, ktorá je nám ešte<br />
aj dnes zrozumiteľná. Učil ľudí povzniesť<br />
sa do jasných a čistých výšin<br />
ducha, aby tým lepšie mohli plniť<br />
pozemské úlohy. Nad všetkým stojí<br />
sloboda osobnosti, sloboda myslenia<br />
a reči, sloboda bádania a hľadania<br />
Pravdy.<br />
Tak dal putovaniu do krajiny<br />
úsvitu nový smer, dal nové impulzy<br />
veľkému putovaniu za Svetlom, k domovu<br />
ducha.<br />
Spracoval Zdeněk KŘIVKA<br />
39<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
L I S TÁ R E Ň<br />
40<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 8/2006, vyšlo 1. 6. 2006.<br />
Redakcia:<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
telefón 055/678 6420<br />
mobil 0903 907 233<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík, Košice<br />
Roman Levický, Slanec<br />
Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />
Anna Štefková, Zlín<br />
Artur Zatloukal st., Brno<br />
Artur Zatloukal ml., Brno<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota, Ľuba<br />
Dvornická, Júlia Faberová, Peter Galbavý, Beáta Kseňáková,<br />
Maroš Látal, Mária Majerová, Rastislav Podivinský, Tatiana<br />
Pukančíková, Andrea Stúpalová, Hana Šimková, Žaneta<br />
Štefaničková, Igor Vojtek, Dana Zlatohlávková<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, s. r. o.<br />
Redakcia a administrácia SG,<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala, Bratislava<br />
Grafika:<br />
Martin Pukančík, Košice<br />
Pavel Patloch, Karviná<br />
Kristýna Franková, Brno<br />
Marek Frank, Brno<br />
Tlač:<br />
Slovenská Grafia a.s., Bratislava<br />
Ilustrácie:<br />
Kristýna Franková, Brno (1, 22); Mehmet Alci, Cheyene, USA/* (1, 22);<br />
Tomáš Ryška (2); Ann Triling, Ramat gan, Israel/* (2); Artur Zatloukal st.,<br />
Brno (2); GralsWelt 36/2005 (2); Martin Vik (3, 18–21); W. Huemer, Hart-<br />
Purgstall (4); Ryan Fox, Portland, USA/* (3, 7); Vladimir Korostyshevskiy,<br />
NY, USA/* (8); Daniela Spyropourou, Atény, Řecko/* (9); Natalia<br />
Bratslavky, Bellevue, USA/* (10); Rastislav Podivínský, Trenčianské Teplice<br />
(16); GralsWelt Th. 16/2006 (23, 24); Mauritius images, Mittenwald<br />
(25); MEV-Verlag, Augsburg (26); Massimo Massignani, Terni, Itálie/*<br />
(28/29); Justin Hackworth, Provo, USA/* (30); Roman Levický, Košice<br />
(31); Mark Aplet, Sacramento, USA/* (32); Mike Wiggins, Sudbury, UK/*<br />
(35); Roswitha Schacht/morguefile.com (42); Ostatné obrázky GralsWelt<br />
a redakcia. *) – Dreamstime.com.<br />
Fotografia na zadnej strane obálky:<br />
Otto Hauck ml., Brno<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo 87 Sk<br />
Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />
nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát<br />
ročne. Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu si možno<br />
objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />
614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázky, i odpovede redakcie. Listy,<br />
názory a pripomienky čitateľov – či súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.<br />
A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />
Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Niektoré otázky z verejných<br />
prednášok o reinkarnácii<br />
Inkarnujú sa ľudia znovu do rovnakých<br />
rodín?<br />
Áno, dosť často, nie je to však pravidlom.<br />
Smerodajná nie je genetická<br />
príbuznosť tiel, ale vnútorná rovnorodosť,<br />
a tiež vzájomné vzťahy alebo<br />
skutky z minulých životov. Tak sa<br />
môžu bývalí manželia znovu stretnúť<br />
napríklad ako súrodenci alebo<br />
ako babička a vnuk, alebo napr. dve<br />
ženy bez príbuzenského vzťahu sa<br />
môžu stretnúť ako matka a dcéra,<br />
aby si vyriešili svoje predošlé konflikty.<br />
Pri ďalšej inkarnácii majú rodinné<br />
väzby rovnakú silu ako priateľské<br />
vzťahy alebo ako nerozviazané<br />
vlákna skutkov, ktorými si ľudia navzájom<br />
ublížili. Preto sa tiež stáva,<br />
že sa do určitého rodinného prostredia<br />
narodí zosnulý príbuzný.<br />
Prečo sa človek nemôže inkarnovať<br />
do zvieraťa alebo rastliny?<br />
Zložitá a mnohostranná osobnosť,<br />
akou človek je, nemôže zúžiť<br />
svoju existenciu napríklad do<br />
zvieraťa. Podstatou človeka je duch<br />
a ten si tvorí svoje ľudské telo ako<br />
svoju schránku. V inej sa nemôže<br />
prejaviť, nemôže v inej žiť. Naopak<br />
vnímanie rastliny alebo zvieraťa je<br />
zúžené a nedokáže si uchovať vnútorné<br />
spomienky a charakterové<br />
črty človeka.<br />
Pomocou regresných metód sa<br />
možno dozvedieť o svojich minulých<br />
životoch. Je to užitočné?<br />
Všetky umelé zásahy do duchovnej<br />
oblasti sú chybné a môžu spôsobiť<br />
škody. K tejto otázke sme sa vo<br />
Svete Grálu už vyjadrovali. Väčšina<br />
z nás má dobrý dôvod, aby sme nevedeli<br />
o svojich pochybeniach ani<br />
poctách v minulých životoch, aby<br />
sme teda prežívali svoj dnešný život<br />
naplno a neovplyvnení. Človek<br />
zaťažený veľkou karmickou vinou<br />
môže prepadnúť depresii a pocitu<br />
beznádeje nad „neodčiniteľnosťou“<br />
svojej viny. A naopak, bývalá mocná<br />
či slávna osobnosť sa ocitne v pokušení<br />
konať povýšenecky a samoľúbo,<br />
aj keď práve teraz potrebuje<br />
ku svojmu vývoju skromné pomery.<br />
Najväčším vkladom do správne prežitého<br />
života je plné prežívanie toho,<br />
čo nám múdrosť života prináša; nie<br />
ako pozorovateľ, ale ako človek<br />
plne ponorený do svojich radostí<br />
i strastí.<br />
Niekedy sa regresné metódy vyhľadávajú<br />
kvôli vyliečeniu psychických<br />
blokov – ako napr. strachu<br />
z vody, koktania a pod. Ich príčiny<br />
bývajú v minulých životoch, napr.<br />
smrť utopením, zneužívanie reči<br />
na sebecké ciele a iné. A tieto bloky<br />
nie sú žiadnym omylom prírody,<br />
ale sú dôsledkom vlastného prežitia<br />
alebo pochybenia, a ako také<br />
sa majú prežiť, nie umelo odstrániť<br />
a obísť.<br />
Ako ovplyvní samovražda ďalšiu<br />
inkarnáciu?<br />
Samovrah sa domnieva, že neunesie<br />
ťarchu svojej životnej situácie.<br />
Krátko po čine zistí, že smrťou ni-
L I S TÁ R E Ň<br />
čomu neunikol a nič nevyriešil; dej<br />
bezvýchodnosti a okamih smrti sa<br />
mu neustále vracajú. O tom svedčia<br />
aj výpovede niektorých pacientov<br />
Dr. Moodyho. Toto opakovanie<br />
môže trvať i celé roky. Keď nakoniec<br />
pozbiera svoje sily a odvahu,<br />
dostane znovu príležitosť a v ďalšom<br />
živote je preňho pripravený<br />
podobný konflikt. Buď sa hneď narodí<br />
do zodpovedajúceho prostredia,<br />
alebo sa s ním jeho osudové nitky<br />
spoja až v ďalších rokoch. Až napne<br />
svoje sily, zistí, že svoju životnú situáciu<br />
predsa len dokáže riešiť a tak sa<br />
od osudového uzla oslobodí.<br />
Vo svojich úvahách a pri formovaní<br />
názorov si musíme byť vedomí,<br />
že životné osudy nie sú vedené snahou<br />
potrestať človeka, ale láskou<br />
k nemu a spravodlivosťou. Na nás<br />
je, aby sme i na takých ľudí mysleli<br />
iba s láskou a prianím posily.<br />
Telesné alebo mentálne postihnutia<br />
človeka a nešťastia, ktoré ho<br />
stretávajú, súvisia teda s jeho pochybením<br />
v minulom živote?<br />
Väčšinou, ale nie vždy. I na vlastné<br />
prianie sa môže človek narodiť postihnutý,<br />
napríklad aby sám takýto<br />
stav prežil, získal porozumenie pre<br />
iných postihnutých ľudí a bol schopný<br />
im pomôcť. Alebo aby bol odkázaný<br />
na pomoc iných, získal pokoru a naučil<br />
sa vážiť si nesebeckú lásku vo svojom<br />
okolí. Nitky, z ktorých sú utkané<br />
osudy ľudí, sú nesmierne rôznorodé<br />
a nedajú sa zjednodušovať do šablón.<br />
Môžeme dospieť k poznaniu o všeobecne<br />
platných zákonitostiach v živote,<br />
posúdiť však život iného človeka<br />
dokážeme iba čiastočne. Každý z nás<br />
má právo – a vlastne i povinnosť –<br />
naplno posudzovať svoj vlastný život,<br />
svoje vlastné pochybenia a víťazstvá,<br />
poznávať príčiny a následky svojich<br />
vlastných postojov a činov. Naša<br />
vlastná osobnosť je zároveň tou jedinou,<br />
ktorú dokážeme skutočne zmeniť.<br />
O iných ľuďoch mnohé nevieme<br />
a smieme nahliadnuť do ich života<br />
len s dobrými úmyslami a s porozumením.<br />
Postihnutí ľudia prežívajú svoj<br />
život väčšinou oveľa intenzívnejšie,<br />
než zdraví. Všetky telesné postihnutia<br />
a väčšina duševných postihnutí<br />
blokujú iba prejavy človeka navonok;<br />
taký človek si nemôže napr.<br />
radostne zatancovať alebo prosto<br />
nájsť výraz pre to, čo cíti v sebe. Vo<br />
svojom vnútri však žije intenzívnym<br />
životom a jeho duch tak získava<br />
bohatstvo prežitkov často vo<br />
väčšej miere, než jeho zdraví vrstovníci,<br />
vystavení nebezpečenstvu<br />
povrchného prežívania.<br />
Čo mám robiť, aby som sa už ďalej<br />
nemusel inkarnovať?<br />
Byť ochotný a pripravený odčiniť<br />
svoje pochybenia a nedostatky, brať<br />
svet dneška a svoje problémy ako<br />
prostredie, ktoré na to potrebujem<br />
a v ktorom sa mám osvedčiť; pritom<br />
sa smiem brániť útokom a zlu, ale<br />
nemám sa cítiť ukrivdený. – Pracovať<br />
na sebe i okolo seba, vnášať do<br />
sveta okolo seba ľudskosť, pomáhať.<br />
Stať sa človekom, ktorý žije srdcom<br />
a pritom je zrelou, dospelou, skúsenou<br />
osobnosťou. Nie je ľahké vystihnúť<br />
to niekoľkými slovami, a navyše<br />
je cesta každého človeka iná, jedinečná.<br />
Vo Vašej otázke však cítiť určitú<br />
snahu nemať s týmto upadajúcim<br />
svetom už nič spoločné a podľa<br />
možnosti sa od neho odpútať. Práve<br />
tu na Zemi je však najdôležitejšie<br />
bojisko dobra so zlom. Vaša silná<br />
snaha o dobro a Vaše činy dobrej<br />
vôle sú na pozemskej úrovni cennejšie,<br />
než v ľahšej úrovni, kde už<br />
je „vybojované“. Pomáhajú udržať<br />
Zem pri živote. Nie ste pre tento svet<br />
bezvýznamný – okrem snahy prijímať<br />
máte tiež schopnosť dávať, a na<br />
tú Vaše okolie čaká.<br />
P o k r a č u j e<br />
kolobeh inkarnácií<br />
večne?<br />
Cieľom kolobehu<br />
inkarnácií<br />
je zušľachtenie ľudského<br />
ducha do takej<br />
miery, aby sa už nemusel vracať<br />
na Zem, ale pokračoval vo vývoji<br />
„vo vyššom ročníku“, teda vo vyššej<br />
a jemnejšej úrovni stvorenia. Pokiaľ<br />
však váha, strieda dobré a zlé<br />
a musí sa vracať na Zem znovu<br />
a znovu, nemôže tak činiť večne.<br />
Práve súčasné desaťročia sú obdobím<br />
zosilneného tlaku, nútiaceho<br />
všetkých ľudí prejaviť svoje vlastnosti;<br />
teda osvedčiť v životných<br />
situáciách svoju snahu o dobro,<br />
o poznanie a úsilie o život podľa<br />
vôle Stvoriteľa – alebo naopak. Nastáva<br />
akési prebúdzanie všetkého<br />
mŕtveho a urýchľovanie všetkých<br />
dejov tak, že všetko smerovanie je<br />
nútené zrýchlene vydať svoje plody.<br />
Toto obdobie sa prejavuje prírodnými<br />
katastrofami rovnako ako<br />
zjavnými výsledkami všetkého ľudského<br />
úsilia, či sú viditeľné alebo sa<br />
nachádzajú v oblasti myšlienok, cítenia<br />
alebo hovoreného slova. Toto<br />
dianie sa dá nazvať očistou alebo<br />
súdom, neznamená však nejaký<br />
„koniec sveta“ alebo všeobecný<br />
zánik; je to triedenie – oddelenie<br />
všetkého negatívneho. Znamená<br />
tiež závoru pre ďalšiu možnosť<br />
opätovného inkarnovania takých<br />
ľudí, ktorí v sebe nemajú pevnú<br />
vôľu k dobrému. Neznamená to,<br />
že by snáď na Zemi zostali len nejakí<br />
dokonalí ľudia; rozhodujúca<br />
je úprimná snaha každého jednotlivca.<br />
Tento dej už prebieha. Kedy<br />
sa skončí, nevieme.<br />
AZ<br />
Autor vo svojich odpovediach čerpal<br />
z diela „Vo Svetle Pravdy“, Posolstvo Grálu<br />
od Abd-ru-shina.<br />
41<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006
N A Z ÁV E R …<br />
42<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
TURÍCE – SVIATOK DUCHA SVÄTÉHO<br />
V<br />
súčasných dňoch si kresťanský<br />
svet pripomína sviatky zoslania<br />
či vyliatia sily Ducha Svätého – Turíce.<br />
Sviatky, ktoré akoby zostávali<br />
v tieni Vianoc a Veľkej noci; podobne<br />
aj pojem Duch Svätý sa javí<br />
v tieni Otca a Syna. Pôvod takéhoto<br />
postoja k Turícam a Duchu Svätému<br />
môže azda vychádzať z odlišného<br />
vnímania pôsobenia Syna Božieho<br />
a Ducha Božieho. Ježišovo pôsobenie<br />
a jeho posolstvo bolo a je určené<br />
priamo ľudstvu. A aké je pôsobenie<br />
a posolstvo Ducha Svätého čiže Ducha<br />
Božieho? O Duchu Svätom sa<br />
hovorí a píše málo. A predsa, Duch<br />
Boží a jeho činnosť sa spomína na<br />
úplnom začiatku Biblie, už v prvej<br />
kapitole opisujúcej dianie pri stvorení<br />
sveta:<br />
„Na počiatku stvoril Boh nebesia<br />
a zem.“<br />
„A zem bola neladná a pustá,<br />
a tma bola nad priepasťou<br />
a Duch Boží sa oživujúci vznášal<br />
nad vodami.“<br />
V Biblii je zachytený opis dejov pri<br />
tvorivej činnosti Stvoriteľa strohými<br />
slovami: „A Boh oddelil svetlo od tmy,<br />
oblohu od vôd, stvoril zem, trávu, byliny,<br />
stromy, ovocie, hviezdy na oblohe,<br />
živočíchov v mori a na zemi…“<br />
Prostými slovami je opísané aj oživujúce<br />
pôsobenie Ducha Božieho.<br />
Aký to kontrast medzi počtom strohých<br />
slov a ich obsahom. Poznatky<br />
vedy hovoria o miliónoch rokov trvajúcom<br />
procese vývoja života na<br />
našej planéte, odhaľujú zmysluplnú<br />
činnosť miliónov tvorov od najmenších<br />
po najväčších. K vývinu, teda<br />
k postupnému zdokonaľovaniu,<br />
každému z nich od počiatku až po<br />
dnešok poskytuje oživujúci Duch<br />
všetko potrebné. Aj človeku.<br />
Človek oproti iným tvorom má<br />
niečo jedinečné, niečo, čo žiadny<br />
iný tvor nemá – slobodnú vôľu rozhodovania.<br />
Tá mu umožňuje konať<br />
slobodne. Činiť radosť, ale aj spôsobovať<br />
žiaľ. Poučiť sa z následkov<br />
svojich skutkov človek môže, ale nemusí.<br />
Slobodná vôľa rozhodovania<br />
a cit – dary, ktorými bol obdarovaný<br />
Stvoriteľom prostredníctvom Ducha<br />
Svätého, mu k tomu dávajú iba<br />
schopnosť.<br />
Iným z mnohých darov, ktorými<br />
Stvoriteľ obdaroval každého človeka<br />
rovnakou mierou, je schopnosť otvoriť<br />
svoje vnútro pomáhajúcej a oživujúcej<br />
sile vylievanej či vyžarovanej<br />
Duchom Svätým v deň Turíc do<br />
celého stvorenia, ktorého súčasťou<br />
sme aj my, ľudia. Pred takmer 2000<br />
rokmi sa Ježišovi učeníci, vopred<br />
pripravení na toto dianie svojím<br />
Majstrom, vedome otvorili sile Ducha<br />
Svätého:<br />
„Keď prišiel deň Letníc, boli spolu<br />
na jednom mieste. Tu zrazu povstal<br />
hluk z neba, ako keď sa prudký vietor<br />
valí, a naplnil celý dom, v ktorom<br />
sedeli. I ukázali sa im rozdelené<br />
jazyky akoby z ohňa, usadili sa na<br />
každého z nich a Duch Svätý naplnil<br />
všetkých, takže začali hovoriť jazykmi,<br />
ako im Duch dával hovoriť.“<br />
Skutočnosť, že toto vyliatie nebolo<br />
ojedinelým aktom, môže človek pozorovať<br />
v prírode, ktorá svojou každoročne<br />
sa opakujúcou činnosťou je<br />
toho zjavným dôkazom. K tomuto<br />
dianiu dochádza opakovane od počiatku<br />
– záleží na jednotlivcovi, či<br />
oživí svoju schopnosť otvoriť sa prílivu<br />
pomáhajúcej sily.<br />
Milí čitatelia, želám Vám, aby precítenie<br />
tohtoročného sviatku Turíc<br />
bolo pre Vás posilnením do nového,<br />
vedomejšieho a radostnejšieho bytia.<br />
Rudolf Harčarík<br />
harcarik@svetgralu.sk
LAO-C´<br />
Lao-c’<br />
Život a pôsobenie<br />
pripravovateľa cesty v Číne<br />
270 strán, formát 16 x 23 cm,<br />
tvrdá väzba<br />
ISBN 80-89163-05-X<br />
Cena 300 Sk<br />
…Li Erl sa veľmi zmätený utiahol do svojej malej izbičky. Premeriaval ju ráznymi<br />
krokmi. Zjavne prišiel k Pe Jangovi na príkaz Vznešeného. Ale čo, keď<br />
ho ten učí nesprávne? Ešte si pamätal, čo mu Lie-c’ hovoril, ale aké to bude,<br />
keď prenikne hlbšie do poznania lámu? Bude potom vedieť sám rozlišovať?<br />
Prepadla ho veľká vnútorná tieseň, pripadal si celkom opustený.<br />
A uprostred týchto bojov a zápasov si uvedomil, že aj toto má slúžiť tomu,<br />
aby vnútorne zosilnel. A nebol ani sám. Ako aj predtým, aj teraz mohol<br />
vidieť svetlého Božieho posla, ktorý sa k nemu blížil, aby mu priniesol objasnenie.<br />
Hlas sa mu zdal ľúbezný ako pieseň, hoci si bol vedomý, že znie len v jeho<br />
vnútri.<br />
„Li Erl,“ zaznelo to, „neklesaj na mysli. Máš byť zvestovateľom Vznešeného.<br />
Obklopuje ťa veľa neviditeľných pomocníkov. Buď si toho vedomý v každej<br />
tvojej životnej situácii a budeš tú pomoc cítiť.“<br />
„Boží posol, ďakujem ti!“ zvolal Li Erl, ktorého začala napĺňať veľká dôvera.<br />
„Považoval som sa za osamoteného a ešte takého nehodného vznešenej<br />
úlohy. Pomôž mi! Povedz mi, čo si mám počať s Pe Jangovou múdrosťou,<br />
ktorá vôbec nie je pravá.“<br />
„Li Erl, máš spoznať svetskú múdrosť. Máš poznať, čomu veria ľudia, ktorí<br />
sa vôbec zaoberajú myšlienkou na Vznešeného. Ostatných možno ľahko<br />
prehliadnuť: žijú podľa toho, ako sa im to páči, vzdialení všetkému duchovnému.<br />
Takí budú za tebou márne naťahovať svoje chápadlá.<br />
Ale mudrci, učenci a zbožní muži, akým je aj Pe Jang, nahradili poznanie<br />
o božstve vlastnými myšlienkami. To sú ľudia, ktorí môžu byť pre tých, čo<br />
hľadajú Boha, nebezpeční.<br />
Ty nesieš Pravdu zhora v sebe. Prebuď ju, Li Erl! Nech počuješ čokoľvek:<br />
načúvaj svojmu vnútru a porovnávaj. Ak to neobstojí pred tým, čo žije hlboko<br />
v tebe, potom je to falošné, nech to znie akokoľvek dobre.<br />
Pamätaj: čo sa dozvieš takýmto spôsobom, nech sa ti stane zbraňou v boji<br />
proti všetkému temnu! Máš byť svetlým zvestovateľom Boha, Li Erl. Nezabúdaj<br />
na to. Svetlo má byť v tebe a okolo teba. Zahoď preto všetko hĺbanie<br />
a váhanie. Je to zbabelé a nesprávne!“<br />
KNIHY O OSUDOCH PRIPRAVOVATEĽOV CESTY<br />
Knihy o pripravovateľoch cesty umožňujú vytušiť veľké a jednotné vedenie, pomocou ktorého malo byť<br />
ľudstvo v priebehu tisícročí postupne privedené k poznaniu Svetla.<br />
Náuky, kedysi prinesené ich prostredníctvom, boli ľudstvu dané Bohom. Boli presne prispôsobené<br />
jednotlivým národom a krajinám a sformované s ohľadom na ich vtedajšiu duchovnú zrelosť.<br />
Nakladateľstvo<br />
Stiftung Gralsbotschaft
„Nebezpečenstvo? Najviac ľudí umiera v posteli, keď sa prestali<br />
hýbať. Keď sa zastavíte, ste mŕtvy. A keď spomalíte, ste mŕtvym<br />
napoly. Svet bol, je a bude nebezpečný vždy. Život je pohyb,<br />
nehybnosť je smrť.”<br />
Tomáš Baťa