SG07

svetgralu

V ďalšom čísle časopisu:

SVET GRÁLU

Grál je od dávnych čias

symbolom ideálu,

hľadania vysokých

duchovných

a mravných hodnôt.

Reinkarnácia – prečo si nespomíname?

Ak existuje reinkarnácia - prečo si nespomíname na svoje minulé životy?

A má zmysel si tieto spomienky privolávať pomocou hypnotických sedení?

Človek začína nový pozemský život s prirodzenosťou dieťaťa - nemá poznanie

o pádoch a víťazstvách z minulých životov. Ale prečo je to tak?

SVET GRÁLU č. 8

vychádza 1. júna 2006

Duša, láska, sexualita

rozhovor s MUDr. Černákovou

Dnešná presexualizovanosť je nielen v rozpore

s etikou, ale aj s vedeckými poznatkami o psychosexuálnom

vývoji človeka. MUDr. M. Černáková

hovorí o vplyve sexu na psychiku teenagerov

a o hormonálnej antikoncepcii.

Veľkonočné ostrovy

Nielen gigantické sochy, ale aj trpký predobraz

zániku našej civilizácie. Kedysi bohatý lesnatý

ostrov sa nemúdrym hospodárením zmenil

na pustatinu a hrdí stavitelia sôch na živoriaci

kmeň. A čo my?

Aký drahý je lacný nákup?

titulná téma:

Lacný tovar nízkej kvality nie je stratou iba pre

kupujúceho. Je príspevkom na ochudobnenie

vlastného národa a bohatnutie neľútostných

globálnych firiem. Rozhodujeme pritom my

spotrebitelia – nie politici ani manažéri.

V 21. storočí sa svet

zmenil na nepoznanie,

ale hodnoty zostávajú.

Časopis Svet Grálu, ktorý

vychádza súčasne aj v češtine,

nadväzuje na nemecký

GralsWelt a francúzsky

Monde du Graal, ktoré

si vo svojich krajinách získali

už tisíce stálych čitateľov.

Svet Grálu vychádza

štyrikrát ročne. Informácie

o predplatnom nájdete

v prílohe alebo na internete:

6/2006 SVěT GRÁLU

www.svetgralu.sk

Grál – legenda

nebo skutečnost?

SVěT GRÁLU

prosinec 2005 – únor 2006 · číslo 6


7/2006 SVET GRÁLU

strana 5

Filipínské operace bez skalpelu

strana 8

Co je to duchovní léčení?

strana 13

Respektovat a být respektován

SVET GRÁLU


Ledový déšť

Duchovní souvislosti v životě

strana 27

Pomoci z onoho světa

strana 30

strana 36

Putování do země jitřní II.

marec – máj 2006 · číslo 7

Výskum geopatogénnych zón,

agrolasera a harmonizovanej vody

strana 5

cena 78 Kč

Krv a jej tajomstvá

strana 8

Podzemný svet

strana 17

Katari, kacíri

a zánik hradu Montségur

strana 25

Výuka podľa Montessori

strana 30

cena 87 Sk

Nevítaný hosť

Duchovný rozmer interrupcie

Duchovné súvislosti v živote

Svět Grálu

www.svet.gralu.cz

Svet Grálu

www.svetgralu.sk


SVET GRÁLU · 7/2006

R O Z H O V O R

Výskum geopatogénnych zón,

agrolasera a harmonizovanej vody

Môže kryštál ovplyvniť kvalitu pitnej vody?

Aký význam má ožarovanie rastlín laserom? 5

Ž I V O T

Krv 8

Ž I V O T

Tajomstvo krvi 11

T É M A

Nevítaný hosť

Je pre dieťa niekedy lepšie, ak vôbec

nepríde na svet? Aké sú následky zásahu

ľudskej ruky proti narodeniu dieťaťa? 14

F O T O G R A F I E

Podzemný svet

Tam dole vládne po desaťtisíce rokov

ticho, nehybná tma, sem-tam pleskne

kvapka vody, trpezlivo stavajúca svoj

kvapeľ. 17

T É M A

Antikoncepcia na miske váh 20

Z A U J A L O N Á S

Zaujímavosti zo sveta vedy a výskumu 24

H I S T Ó R I A

Katari, kacíri a zánik hradu Montségur 25

R E P O R T Á Ž

Výuka podľa Montessori

Škola Montessori vychádza

z prirodzených vývojových stupňov

a záujmov dieťaťa. 30

V Ý C H O V A

Montessori – Pomôž mi, aby som to zvládol sám! 34

H I S T Ó R I A

Gréci – Pytagoras a hermetické náuky 37

N Á Z O R Y

Listy čitateľov 40

N A Z Á V E R …

Duchovná láska 42

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

v tomto čísle Sveta Grálu by sme

radi venovali pozornosť deťom. Deťom

chceným i nechceným, narodeným

i nenarodeným, vychovávaným

vedome i nevedome, v pohode i v návale

povinností. Vmestia sa dnes vôbec

ešte deti do spoločnosti, do myslenia

a cítenia dnešného človeka?

Do života mladých manželov, veľa

a náročne zamestnaných? Do života

predavačky, ktorá sa vracia unavená

z práce a ktorá zakaždým stuhne, keď

sa hovorí o prepúšťaní vo firme? Do

života pracovníka v kancelárii, s plnou

hlavou úloh, vyťažovaného zamestnávateľom

až do krajnosti? Alebo

do sveta podnikateľa, ktorý by si mohol

vziať voľno kedykoľvek, ale nemá

ho nikdy; či mladého začínajúceho

adepta, vťahovaného do zaujímavej

a kreatívnej práce, nemajúceho čas

ani na svoj osobný život? Do ktorej

medzery sa ešte môže vojsť dieťa?

Navyše vychovávať dnes dieťa nie je

ľahké – v ovzduší agresívnej súťaživosti,

sebectva, hrubosti, nebezpečenstva

drog a alkoholu, hlavne vo

veľkých mestách… Pritom demografi

varujú pred starnutím populácie,

3

SVET GRÁLU

7 | 2006


N A Ú V O D…

pribúdajúcim podielom dôchodcov

a úbytkom činných pracovníkov…

Obráťme tie presýpacie hodiny

hodnôt a názorov hore nohami,

odhliadnime od starostí a strastí

všedného dňa (aj keď to tak celkom

nejde) a pozrime sa na človeka, teda

na seba, ako na bytosť s duchovným

jadrom, ktorá prišla na Zem, aby odčinila

svoje pochybenia a aby sa stala

lepšou.

Začnime najprv antikoncepciou.

V SR ubúda počet potratov, teda nechcených

detí, a to je dobré. Ubúda

však pôrodov, a to je zlé. Oboje iste

súvisí s rozvinutou antikoncepciou

a s dobrou informovanosťou mládeže.

Je dobré, že antikoncepcia existuje;

dnešný človek má v sebe veľmi vystupňovaný

sexuálny pud a volanie

po celibáte alebo úplnej zdržanlivosti

nie je pre prevažnú väčšinu ľudí prijateľné.

To, samozrejme, neznamená

podliehať sexu ako otrok svojmu pánovi,

rovnako ako jesť neznamená

bezuzdne sa prejedať. Pritom je jednou

z najvyužívanejších foriem antikoncepcie

hormonálna tabletka; a tu

sme pri prvom háčiku.

Človek je duchovná bytosť; nie je

tvorený len telom, ale naopak, svoje

telo si prispôsobuje ako nástroj pre

pozemský život. Naše telo je pretkané

jemným pradivom žiarení a pochodov,

ktoré sme „ohmatali“, ale nepochopili.

Vďačíme im za hojenie rán,

uzdravovanie z chorôb, reguláciu teploty

i pochodov v tele, za prílivy a odlivy

síl a za mnoho iného. Jemnejšie

ženské telo má svoje deje a rytmy, do

ktorých hormonálna tabletka zasahuje

násilným spôsobom. Dôsledkom

môžu byť najprv zvláštne pocity ženy,

pochádzajúce z neprirodzenej zmeny

vyžarovania krvi, spôsobené dávkami

syntetických hormónov, a neskôr aj

väčšie riziko výskytu niektorých rakovinových

ochorení. Téme antikoncepčnej

tabletky sa venujeme v článku

„Antikoncepcia na miske váh“, súvisia

4

SVET GRÁLU

7 | 2006

s ňou však aj otázky spojené s vyžarovaním

krvi v ďalších dvoch článkoch

na tému „Tajomstvo krvi“.

Umelý potrat je ďalšou kontroverznou

témou, predmetom vášnivých

sporov a protichodných názorov.

Ak sa však v nej chceme vyznať,

musíme mať najprv jasno v dejoch

pred narodením. Musíme vedieť, že

v prvých mesiacoch tehotenstva sa v

tele matky pripravuje krok po kroku

schránka, ešte neoživená duchom,

a súčasne sa nadväzujú nitky medzi

matkou a čakajúcou ľudskou dušou.

Až v polovici tehotenstva dôjde

k spojeniu – k inkarnácii (vteleniu)

duše do detského telíčka. Interrupcia

znamená ukončenie vývoja budúceho

detského telíčka. Je ničivým zásahom

do nežného spojenia prichádzajúcej

ľudskej bytosti s budúcou mamičkou,

s človekom, ku ktorému chce

mať dieťa tú najvyššiu dôveru. Trpí

ním jednak dieťa, ale aj matka. Zdesené

dieťa si potom bude hľadať novú

príležitosť k narodeniu a matka –je

vari naveky zatratená? Nie. Chyby

možno odčiniť. Keby neexistovalo

odpustenie malých chýb a veľkých

previnení, prepadli by sme všetci

dávno zničeniu. Odpustenie však

nedosiahneme usilovnými prosbami,

ale činmi a zmenou. Žena, ktorá sa

s láskou a starostlivosťou venuje iným

deťom – či už vlastným, o to skôr cudzím

– si tak nielen odpyká a zahladí

previnenie, ale hlbokým prežitím sa

nakoniec môže stať lepšou, ušľachtilejšou.

O tejto téme píšeme v titulnom

článku „Nevítaný hosť – Duchovný

rozmer interrupcie“.

Tak teda – mať deti alebo nie?

Povedzme si priamo – zmyslom

nášho žitia na Zemi nie je mať deti,

aby tie potom mohli mať zase ďalšie

deti. Stať sa cituplným, milujúcim,

prežívajúcim človekom, ale aj

skúseným, spoľahlivým, znalým

a zrelým – to je náš cieľ, k nemu nás

nepokojne poháňa tlejúca iskra ducha,

ktorú sme dostali od Stvoriteľa.

K tomu nám poskytujú deti krásnu

príležitosť tisícorakým spôsobom.

„Miluj svojho blížneho ako seba samého“

znamená praktickú lásku, všímajúcu

si osobnosť blížneho, jeho povahu

a potreby; hlboko do duše sa

nám vrývajú jeho radosti i starosti.

Žijeme tak trochu i jeho život a sami

sa tým obohacujeme, dávame sami

seba svojim blízkym.

Áno, vychovávať deti dnes nie je

ľahké, no stále je to krásne. Viesť nového

hosťa za ruku do života, vciťovať

sa do jeho chápania, mať porozumenie

pre jeho prežitia, ktoré sú pre neho

nepredstaviteľne veľké, zložité a dôležité

– je krásne. Od prvých týždňov

dieťa samozrejme a prirodzene nasáva

do duše atmosféru rodiny. Napodobňuje

reč i správanie rodičov a ukladá

si to hlboko do duše ako výbavu do

ďalších rokov a ako súčasť svojej povahy.

Nedostatky a zlozvyky, ktoré neskôr

treba prácne vykoreňovať, dieťa

v rannom veku do seba naberá ako

samozrejmosť alebo sa im aj rovnako

samozrejme vyhne, keď ich okolo

seba nenájde. Povahové črty, ktoré si

z predchádzajúcich životov so sebou

prinieslo – a dieťa je od začiatku osobnosťou

s vlastnou povahou – môžu rodičia

svojou múdrosťou a dôslednosťou

pomerne ľahko opravovať.

Rodina je nenahraditeľný prístav,

do ktorého sa detský tvor narodí

a z ktorého vypláva do života. Poznamená

ho vnútorne na celý život –

v dobrom i v zlom. Tak nech je hoci aj

nečakaný hosť hosťom vítaným!

Artur Zatloukal


R OZ H O V O R

VÝSKUM

. GEOPATOGÉNNYCH ZÓN

tojíme na pôde Výskumného

S ústavu živočíšnej výroby v Nitre.

Pred pavilónom nás víta Ing. Andrej

Sándor. Pán Sándor je vzdelaním elektrotechnik

a je to jeden z mála štátnych

zamestnancov na svete, ktorého pracovnou

náplňou je, okrem iného, zisťovanie

účinkov doteraz málo prebádaných

energetických žiarení na živé

organizmy. Má viac ako tridsaťročné

skúsenosti so skúmaním vplyvu geopatogénnych

zón, s použitím takzvaného

agrolasera v poľnohospodárstve,

s rôznymi tvarovými a energetickými

žiaričmi, ktoré majú vplyv na „dištančné

interakcie živých organizmov

s okolitým prostredím“, ako týmto

dejom hovorí. Opatrne sa vyhýba

označeniu psychotronika v súvislosti

s pokusmi, ktoré na tomto pracovisku

prebiehajú. „Viete, do tejto oblasti sa

dostali aj neseriózni ľudia, ktorí za pomoci

senzáciechtivých médií sprofanovali

tento pojem, a výdatne im pomáhajú

aj niektorí skeptici,“ dodáva na

vysvetlenie. Výskum na pôde tunajšieho

ústavu nie je nijakou novinkou;

prebieha prakticky nepretržite už od

roku 1987, teda takmer dvadsať rokov.

Sledovanie stavu zvierat a následné

vyhodnocovanie zaznamenaných skutočností

je v súčasnosti jediný spôsob,

ako vedeckou metodikou dokázať určitý

vplyv technicky nemerateľných

žiarení na živé organizmy, keďže pri

zvieratách neprichádza do úvahy autosugescia.

Pán Sándor sa snaží výsledkami

experimentov demonštrovať,

že aj také fenomény, ako geopatogénne

zóny a voda energeticky harmonizovaná

prírodnými minerálmi, majú na

zvieratá významný vplyv. Po chvíli

v jeho sprievode vstupujeme do rozľahlej

haly s králikmi.

V

VODA

HARMONIZOVANÁ

PRÍRODNÝMI

KRYŠTÁLMI

. AGROLASERA

. HARMONIZOVANEJ VODY

hale s osemsto králikmi prebieha

nový experiment. Polovica

z nich – pokusná skupina má

podľa tvrdenia pána Sándora isté

privilégium – je napájaná energeticky

harmonizovanou vodou.

Ostatné podmienky chovu sú

rovnaké. Každý králik má

svoje číslo a jeho životné

parametre sú štatisticky

vyhodnocované. Sleduje

sa počet živo narodených

i mŕtvych mláďat,

dospievanie, prírastky

na hmotnosti

aj úmrtnosť zvierat.

Do tohto procesu vedúci

pokusu nemôže

zasahovať, aby neovplyvnil

výsledky

test u ; stará sa

len o technickú

časť experiment

u.

Jeho z á-

k l a d o m

je nenáp

a d n ý

predmet –

malý červený

hranol, ktorý je pripevnený

k hadici, rozvádzajúcej králikom

vodu na pitie. Pán Sándor hovorí:

„Tu je aktivátor, z ktorého prejdú

určité vibrácie na vodu, a zostanú

v ,pamäti‘ vody. Voda má schopnosť

zapamätať si ovplyvnenie určitými

kryštálmi alebo svetlom, ale tento

efekt je krátkodobý. Podarilo sa mi

nájsť spôsob, ako túto informáciu vo

vode určitým spôsobom zakonzervovať,

takže si ju udrží aj niekoľko

mesiacov. Napadlo mi to práve

v čase, keď som sa kvôli tomu

chystal cestovať do Japonska.“

Čo je v tom „aktivátore“?

„Sú to prírodné

kryštály, ako napríklad

kryštalický

čistý kremeň, korá

l, t u r ma l í n,

achát alebo ďalšie,

spolu s jedn

ý m b l i ž š i e

nešpecifikovaným

prvkom,

slúžiacim na

zakonzervov

a n i e

5

SVET GRÁLU

7 | 2006


R OZ H O V O R

týchto vibrácií vo vode. Všetko je to

zaliate do umelej živice. Každý nerast

má určité vibrácie. Čím je čistejší,

tým sú výraznejšie. Preto sa polodrahokamy

využívajú v liečiteľstve,

ale aj v elektronike – napríklad kremenný

výbrus ako oscilátor. Vibrácie

týchto kryštálov môžem zhodnotiť

subjektívnou metódou – tzv.

bioindikáciou, pri ktorej dva prúty

z vodivého materiálu (virguľa, pozn.

redakcie) v mojich rukách reagujú

na prítomnosť týchto vibrácií. Tento

pohyb nazývam prútikárskou reakciou,

čo je vlastne neurofyziologická

reakcia organizmu na zmenu vonkajšieho

prostredia.

Testy s takto

h a r m o n i z o -

vanou vodou

prebiehali napríklad

aj s klíčením

semien

fazule v Petriho

miskách. Výsledky

pokusu

Pri kontrole napájania ukázali, že u fazule

s harmonizovanou

vodou došlo k vyššej klíčivosti

ako u semien, pri ktorých bola

použitá obyčajná voda. To svedčí

o tom, že v tej vode niečo je.“

Sú z testu s králikmi už nejaké

výsledky ?

„Áno. Samice, ktoré dostávali harmonizovanú

vodu, mali viac mlieka

a viac mláďat. Hmotnosť mláďat bola

síce po narodení nižšia ako u kontrolnej

skupiny s bežnou vodou, ale

od 35. dňa veku bola ich priemerná

hmotnosť už naopak vyššia.“

„AGROLASER“

V POĽNOHOSPODÁRSTVE

Aké experimenty ste tu robili

predtým?

„Sledovali sme vplyv geopatogénnych

zón a aktivovali poľnohos-

6

SVET GRÁLU

7 | 2006

podárske plodiny hélio-neónovým

laserom.“

Kto prišiel na myšlienku využívať

laser v poľnohospodárstve?

„Boli to odborníci v Kazachstane,

ktorí ho začali využívať ako prví

na svete. Naše pracovisko nadviazalo

spoluprácu v tejto oblasti

s Katedrou biofyziky a biochémie

Kazašskej štátnej univerzity S. M.

Kirova v Alma-Ate.“

Ako pôsobí laserové svetlo na

rastliny?

„Osivo ožiarené laserovým lúčom

rýchlejšie klíči, rastliny sú odolnejšie,

s lepšie vyvinutým koreňovým

systémom. Krátkodobé ožarovanie

rastlín počas rastu urýchľuje ich vývoj

a dozrievanie plodov o niekoľko

dní. Ak sa ožaruje počas kvitnutia,

zväčšuje sa opeľovacia schopnosť

peľu a tým aj plodnosť. Laserom sa

môže ožarovať aj voda na zálievku.

Podľa doterajších skúseností takáto

voda napomáha syntéze organických

látok a zlepšuje výživu koreňov,

aj keď mechanizmus tohto pôsobenia

nie je ešte celkom známy.“

Ako sa dá laserom ožarovať porast

na poli?

„Väčšie porasty pozdĺž ciest sme

ožarovali z auta s dosahom približne

500 metrov. Laserový lúč bol

rozmetávaný rotačným zrkadielkom,

aby sme dosiahli maximálne

pokrytie porastu. Rastline stačí, ak

dostane tento impulz na zlomok sekundy.

V rokoch 1983 až 1987 sme

mali porasty husto siatych obilnín

ožarované laserom na Štátnom

majetku Senec a v Agrokomplexe

Nitra, pričom sa dosiahol prírastok

hektárových výnosov v rozmedzí

4,2 % až 10 %. 1 V Poľnohospodárskom

družstve Hontianske Moravce

sa v roku 1989 použil laser

na bioaktiváciu porastu hrachu, tabaku,

kukurice a obilnín. Podrobné

hodnotenie preukázalo u hrachu

nárast úrody v priemere o 7 %

oproti kontrolnému porastu, ktorý

ožarovaný nebol. 2 Na Štátnom majetku

Liptovský

Mikuláš v Pribete

bola aktivácia

laserom

aplikovaná na

porastoch hrachu

a slnečnice.

Tu boli napriek

nepriaznivému

r o č n í k u d o -

siahnuté dobré

úrody (2,50 t/

ha u h rachu Ing. Andrej Sándor

a 2,65 t/ha u slnečnice

3 ). Pri našich vlastných

pokusoch sa preukázal pozitívny

vplyv lasera na klíčivosť rôznych

druhov semien, na zvýšenie úrody

a aj výživnej hodnoty strukovín.

Podieľam sa aj na jednom projekte

v USA, kde sa z vrtuľníka ožarujú

pomarančové plantáže. Zároveň sú

nainštalované veľkoplošné tieniče

GPZ. Tým sa zvýšila odolnosť stromov

voči mrazu a tiež výnos približne

o 12 %.“

Ako pomáha laser zvieratám?

„Pri našich pokusoch sme sledovali

liahnivosť kurčiat z vajec, živú

hmotnosť vo výkrme a úhyn. Vo

všetkých týchto prípadoch sa použitie

lasera prejavilo pozitívne.“

GEOPATOGÉNNE ZÓNY

MOŽNO ELIMINOVAŤ

Ako zisťujete prítomnosť geopatogénnej

zóny?

„Subjektívnou metódou pomocou

prútikov z vodivého materiálu.

Predvediem vám to.“

Vzápätí sa vzďaľuje a ukazuje na

značky, precízne namaľované na podlahe

haly. „Pozrite sa, pri prechode

do zóny sa tzv. virguľa vychyľuje. Po

opustení jej dosahu je opäť v pokoji,“

prechádza sa s prútikom v ruke po


R OZ H O V O R

hale. Vždy nad značkou sa prútik

prudko vychýli nahor.

Čo je to vlastne geopatogénna

zóna?

„Okolo Zeme je elektromagnetické

pole, ktoré má priečne vlnenie

s veľkou vlnovou dĺžkou a to

môžeme merať. V mieste, kde je

nejaká geologická anomália (podzemný

prameň, zlom, rudná žila

a pod.), vzniká pri prízemnej vlne

zmena štruktúry elektromagnetického

poľa, ktorá spôsobuje

takzvaný prútikársky efekt. Nevieme

ju zatiaľ merať prístrojmi.

Negatívnosť vplyvu geopatogénnej

zóny je zvyšovaná elektromagnetickým

smogom, ako je napríklad

žiarenie z mobilných telefónov.“

Je možné vplyv takejto zóny objektívne

dokázať?

„V oblasti zóny je možné napríklad

pozorovať deformácie rastu

stromov a koreňov rastlín. Ak je

geoaktivita spôsobená podzemným

prameňom, na týchto miestach

možno zistiť až trojnásobne nižšie

množstvo základných živín a stopových

prvkov v pôde. Pokiaľ ide

o využitie týchto poznatkov v poľnohospodárstve,

tak vo viacerých

družstvách a štátnych majetkoch

sme lokalizovali geoaktívne zóny

v halách pre zvieratá a následne

sme inštalovali takzvané tieniče

alebo rezonátory vonkajšieho elektromagnetického

prostredia. Sú to

zariadenia, ktoré dokážu vyrovnávať

výkyvy a harmonizovať vlnenie

v geoaktívnych zónach. Následne

sme vyhodnocovali, ako sa tienenie

geopatogénnej zóny prejavilo

na zdravotnom stave zvierat a ich

úžitkovosti. Zaznamenali sme nižší

výskyt zápalového ochorenia – mastitídy

u kráv a zriedkavejší úhyn

výkrmových kurčiat. 4 Exaktný pokus

sa realizoval priamo tu v tejto

hale, na našom pracovisku, kde sme

jednu časť haly odtienili a porovnávali

sme výsledky u oboch skupín

králikov. Máme aj dvestohektárový

pokus s pestovaním marhúľ

na družstve Zlaté klasy - Čenkovce

blízko Senca. Marhule na miestach

zón trpia apoplexiou, mŕtvicou

marhúľ, ktorá strom zabíja. Tienenie

má vplyv nielen na výskyt apoplexie,

ale celkovo pomáha zlepšiť

kondíciu rastliny a tým aj odolnosť

proti mrazu a chorobám. V oblasti

skúmania geoaktívnych zón sme

nadviazali spoluprácu aj s Ústavom

klinickej a experimentálnej

medicíny sibírskej pobočky Akadémie

lekárskych vied v Novosibirsku.

Jeden pokus sme uskutočnili

priamo v tomto ústave, kde sme odtienili

jedno oddelenie nemocnice.

Po tomto zásahu sa zaznamenalo

o 40% menej pooperačných zápalov

než na referenčnom oddelení, ktoré

odtienené nebolo.“

Takže by to mohli využívať aj

naše zdravotnícke zariadenia?

„Áno, a niektoré to už využívajú.“

Na akom princípe funguje váš

tienič?

„Tento princíp popisujem ako rezonátor

vonkajšieho elektromagnetického

prostredia, ktorý využíva

zákonitosti usmernenia elektromagnetického

poľa. Tienič obsahuje diferenciálne

cievky. Cievka je budená

vonkajším elektromagnetickým poľom,

toto pole usmerňuje, resp. harmonizuje,

a virguľa sa v mojich rukách

na tomto mieste už nevychýli.

Je to spôsobené tým, že sa vyrovnajú

gradienty, teda výkyvy vonkajšieho

magnetického prostredia. V takto

harmonizovanom prostredí sa človek

aj lepšie cíti. Menšie tieniče možno

inštalovať v rodinných domoch či

bytoch. Týmto spôsobom je tienený

napríklad aj Slovnaft, Aupark a sídlisko

Rozadol v Bratislave.“

Spolupracovali ste so Slovnaftom?

„Áno, od roku 1994. Najprv som

bol poverený prednáškou a následne

sme rozbehli veľký projekt,

zameraný na toto tienenie. Im išlo

o zníženie pracovnej úrazovosti a ja

som sa vtedy venoval problematike

vplyvu geopatogénnych zón na pracovnú

činnosť a výkonnosť človeka,

preto ma tam zavolali.“

Takže geopatogénne zóny môžu

spôsobiť nesústredenosť?

„Áno, preto je dôležité prostredie

harmonizovať najmä tam, kde sa vyžaduje

rýchle rozhodovanie, napríklad

vo velínoch

dôležitých zariadení.

Ale vyvinul

som aj osobný tienič,

ktorý meria

len pár centimetrov

a možno ho

nosiť vo vrecku.

Tieto tieniče sme

testovali aj v spolupráci

s pilotmi Tienič geopatogénnych zón

košickej akrobatickej

letky Biele albatrosy. Ja ho nosím

tiež a pocítil som to na rýchlejšej

aklimatizácii pri dlhých letoch

do Denveru, kde je osemhodinový

časový posun.“

Roman Levický a Rastislav Podivinský

(dokončenie v nasledujúcom čísle)

1: Technické noviny č. 49/1988

2: Oponentský posudok na záverečnú

správu rezortného výskumného

projektu „Reštrukturalizácia živočíšnej

výroby so zameraním na efektívnejšie

využitie prírodných zdrojov a zmenu

štruktúry poľnohospodárstva

v jednotlivých regiónoch SR

a aplikácia bioenergetických metód

v živočíšnej výrobe“ – Ing. Anton

Poliak, PD Hontianske Moravce, 26. 11.

1993

3, 4: Stanovisko k záverečnej správe

„Aplikácia bioenergofikčných metód

v agropotravinárskom komplexe“ –

Ing. Anton Priščák, ŠM Liptovský

Mikuláš, 24.11. 1993

7

SVET GRÁLU

7 | 2006


Ž I V O T

KRV

NEZNÁME SÚVISLOSTI MEDZI VÝŽIVOU A DUCHOVNÝM VÝVOJOM

8

SVET GRÁLU

7 | 2006

„Krv je život“, píše sa v Starom Zákone.

„Krv je celkom zvláštna šťava“, hovorí

Goethe. A vskutku: Krv má mimoriadny

význam nielen pre naše telo, ale ako sa

ukazuje, má trvalý vplyv aj na našu psychiku.

Christopher Vasey, liečiteľ pôsobiaci

vo Švajčiarsku a autor mnohých odborných

publikácií, pátra po „tajomstve

krvi“ – a objavuje pozoruhodné súvislosti

medzi výživou, zložením krvi a ľudskou

psychikou.

V

amerických väzniciach sa uskutočnili

zaujímavé pokusy, ktoré

mali za cieľ sledovať vplyv prirodzenej

a vyváženej stravy na psychiku

odsúdených. Obvyklá strava

sa skladá z mäsa, chleba a cestovín

z bielej múky, rafinovaných olejov,

nadmerne varenej zeleniny, priemyslových

limonád a múčnikov sladených

bielym cukrom. Väzni, ktorí

boli ochotní zúčastniť sa pokusov,

dostávali však jedlá s obsahom celozrnných

obilnín, čerstvú zeleninu

a ovocie, mliečne výrobky a tmavý

chlieb. Okrem toho bola táto strava

obohatená o vitamíny a minerály.

Už po niekoľkých týždňoch došlo

u tejto skupiny väzňov k výrazným

zmenám v ich správaní. Sledovaní

väzni mali menší sklon k násiliu,

boli menej hádaví a vznetliví. Navyše

pôsobili aj uvoľnenejším, radostnejším

a vyrovnanejším dojmom.

I sami sa cítili oveľa lepšie;

žiadali dokonca, aby mohli mať túto

novú stravu i naďalej .

Pri ďalších pokusoch boli naproti

tomu skúmané účinky dlhodobého

nedostatku jedného jediného vitamínu

– a to vitamínu B1. Strava,

podávaná pokusným osobám, bola

plne vyvážená a zdravá. Obsahovala

všetky výživné látky nevyhnutné

pre telo – s výnimkou vitamínu B1,

ktorý bol špeciálnym procesom systematicky

ničený. Výsledkom tohto

druhého experimentu bolo, že po

troch mesiacoch sa u všetkých pokusných

osôb objavili známky podráždenia,

depresií a strachu z toho,

že by sa mohlo stať „nejaké nešťastie“.

Po šiestich mesiacoch boli

tieto prejavy už také výrazné, že sa

vedúci pokusu rozhodol experiment

prerušiť a vitamín B1 opätovne zaradil

do stravy. Testované osoby o tom

neboli informované, aby sa vylúčil

placebo efekt. Výsledok sa dostavil

už o niekoľko dní. Pokusným oso-

bám sa vrátila dobrá nálada a ich

strach, že by sa im mohlo „niečo

prihodiť“, zmizol.

Tieto pokusy ukazujú, že výživa,

napriek všeobecne rozšírenému názoru,

je dôležitá nielen pre zdravie

tela, ale má vplyv aj na našu psychickú

rovnováhu.

DUŠA A VÝŽIVA

riaznivý vplyv zdravej výživy na

P ľudskú psychiku sa z medicínskeho

hľadiska vysvetľuje tým, že

kvalitná strava hojne zásobuje mozog

vitamínmi, minerálmi a stopovými

prvkami – teda látkami, ktoré

mozog pre svoje funkcie potrebuje.

Tu je potrebné brať do úvahy

i niektoré často opomínané skutočnosti

– napríklad fakt, že náš mozog

nie je to isté, čo náš duch. Tento

pohľad dáva tušiť i ďalšie súvislosti.

Mozog je len nástrojom, ktorý duch

potrebuje pre svoje pôsobenie vo fyzickom

tele. Pokiaľ má mozog napríklad

nedostatok určitých výživových

látok, nemusí to mať automaticky

vplyv aj na nášho ducha. Uvažujme

ďalej: keby totiž výživa zásadným

spôsobom ovplyvňovala nášho ducha,

znamenalo by to, že náš duchovný

vývoj by nezávisel od úsilia konať

dobro, ale od zdravej výživy. Určitý


Ž I V O T

vplyv výživy na ľudského ducha je

však zrejmý. V čom teda spočíva? Pri

odpovedi na túto otázku sa zamerajme

predovšetkým na krv, ktorá tu

zohráva rozhodujúcu úlohu.

Krvi sa vo všeobecnosti voči ostatným

orgánom tela pripisuje podriadené

postavenie, pretože jej úlohu

vidíme hlavne v privádzaní výživných

látok bunkám a tkanivám.

Avšak fyziologické poznatky vedú

k celkom opačnému záveru: v „hierarchii“

tela totiž krv zaujíma prvé

miesto. A organizmus – teda orgány

a bunky – sa nepretržite usilujú o to,

aby prispievali k jej ideálnemu zloženiu.

Telo sa napr. zbaví minerálov

do tej miery, že tým ohrozuje

svoje dôležité životné funkcie len

preto, aby udržalo potrebný podiel

obsahu vápnika v krvi; aj tukové

tkanivá sa úplne spália, len

aby zachovali hladinu cukru v krvi.

Podľa toho vidíme, že organizmus

sa vlastne v núdzi obmedzuje, aby

udržal v krvi vyvážený podiel minerálnych

látok, aminokyselín a ostatných

dôležitých látok

Ak sa teda telo pre krv „obetuje“,

musí mať krv ešte nejakú ďalšiu, dôležitejšiu

funkciu, než tú, ktorú plní

na telesnej úrovni! Táto vyššia úloha

spočíva v tom, že krv tvorí most medzi

fyzickou časťou človeka – jeho telom

– a nehmotnou časťou – jeho duchom.

Je spojovacím článkom medzi

žijúcim duchom a fyzickým telom.

Aj na rôznych miestach Starého zákona

stojí, že „Krv je život“.

Kvalita krvi je však do značnej miery

závislá od výživy, pretože krv sa tvorí

z látok, ktoré prijímame v potrave.

Ľudová slovesnosť túto skutočnosť

verne odráža, keď hovorí: „Jedlo

a pitie držia telo a dušu pohromade.“

Ak majú teda potraviny, ktoré jeme,

vplyv na našu psychiku, je to preto,

že ovplyvňujú krv, ktorá je mostom

medzi telom a duchom.

KRV SPÁJA TELO

A DUCHA

ákony fyziky a chémie nám ukazujú

princíp, ktorý zjednodu-

Z

šene vyjadríme takto: dve látky sa

nemôžu navzájom spojiť, ak sú rôzneho

druhu. Aby sa napriek tomu

Potraviny, ktoré konzumujeme, majú vplyv na

našu psychiku, pretože ovplyvňujú krv, ktorá je

mostom medzi telom a duchom

docielilo zlúčenie, je na to potrebný

„spojovací článok“. Vlastnosti tohto

medzičlánku tvoria prechod medzi

oboma spájanými časťami a vytvárajú

tak medzi nimi most.

Zákony fyziky a chémie, sa týkajú

samozrejme aj človeka. Ak majú telo

a duša zostať počas pozemského

vtelenia spojené, musí medzi nimi

existovať spojovací článok. Tým je

už spomínaná krv, presnejšie povedané

vyžarovanie krvi.

Krv, podobne ako každé teleso

alebo predmet, vysiela okom neviditeľné

žiarenie, ktoré sa šíri vo

forme vĺn. Žiarenia, ktoré sú éterickejšej

podstaty než krv, sú svojím

stupňom hutnosti veľmi blízke povahe

nehmotného „duševného tela“.

Duch človeka je tak prostredníctvom

mostu žiarenia spojený s telom.

Tento most je tvorený vyžarovaním

krvi na jednej strane a vyžarovaním

duševného tela na druhej strane.

Most žiarenia nie je len spojovacím

článkom, ale aj „komunikačným

kanálom“. Všetko, čo zmysly

fyzického tela prijmú, je sprostredkované

mozgu, v mozgu určitým

spôsobom „zjemnené“ a potom

prostredníctvom mostu žiarenia

odovzdané duchu. Duch používa

ten istý most žiarenia, aby pomocou

nervového systému a mozgu uvádzal

do pohybu fyzické telo.

Aby mohlo dôjsť k bezchybnému

prenosu informácií, musí sa žiarenie

9

SVET GRÁLU

7 | 2006


Ž I V O T

LIEČBA SCHIZOFRÉNIE

V diele Vo svetle Pravdy – Posolstvo

Grálu od Abd-ru-shina sa

„nedostatočné alebo nesprávne

vyžarovanie krvi“ označuje

za prekážku v činnosti ducha

v hmotnom tele (prednáška Tajomstvo

krvi).

Za povšimnutie v tejto súvislosti

stojí správa z časopisu

„Obraz vedy“, ktorá informuje

o tom, že i duševná nemoc schizofrénia

bola uznaná za chorobu

látkovej výmeny. Schizofrenici

majú v krvi cudzorodú bielkovinu

a v jej tkanivách sa v dôsledku

toho tvorí látka podobná

droge – meskalin. V správe se

ďalej uvádza, že transfúzia podávaná

pacientom má len dočasný

účinok. Ruskému lekárovi,

prof. J. Nikolajevovi, sa

však po dlhoročných pokusoch

predsa len podarilo zmenou

stravy dosiahnuť definitívne

vyliečenie pacientov. Presne to

bolo už dávno opísané v prednáške

Tajomstvo krvi.

Dr. Richard Steinpach – úryvok z prednášky

„Drogy – svojvoľná pomätenosť“

krvi prispôsobiť vyžarovaniam, ktoré

vysiela duch. V opačnom prípade je

spojenie nedostatočné a prejaví sa poruchami

– podobne, ako keď vlnová

dĺžka rádioprijímača nie je presne naladená

na vlnovú dĺžku vysielača.

Preto sa vyžarovanie krvi neustále

mení a prispôsobuje sa vyžarovaniu

ducha. Keď napríklad pociťujeme

strach, mení sa vyžarovanie krvi

vplyvom adrenalínu, ktorý je vylučovaný

nadobličkami. Telo a duch

sa tak nachádzajú na rovnakej „vlnovej

dĺžke“.

Tento vplyv ducha na telo odrážajú

aj niektoré slovné zvraty: keď

10

SVET GRÁLU

7 | 2006

vyvolávame nesváry, robíme „zlú

krv“. Pri nejakom ohrození nám

„tuhne alebo chladne krv v žilách“.

Keď zúrime, „vrie nám krv“. Pokiaľ

si niečo dobre osvojíme, „prejde

nám to do krvi“. Rovnako tak

sa „do krvi hanbíme“ alebo môžeme

niekoho „do krvi uraziť“.

Schopnosť nášho ducha privádzať

vlastné chcenie k plnému fyzickému

prejavu závisí teda vo veľkej miere od

kvality vyžarovania krvi. Tá sa môže

meniť aj vonkajšími vplyvmi, ako

sú napríklad potraviny, ktoré majú

priamy účinok na zloženie krvi.

VYŽAROVANIE

KRVI A VNÍMANIE

SKUTOČNOSTI

tia, ktoré sa aplikujú kvôli trvalej

stabilizácii zloženia krvi za účelom

dosiahnutia vhodného psychického

stavu. Zámena podskupín jednej

krvnej skupiny pri transfúzii krvi

môže zasa spôsobiť stratu vedomia

a zámena dvoch rozličných krvných

skupín dokonca smrť. Jednoducho

duch, ktorého telo dostalo cudziu

krv (so zložením značne odlišným

od jeho individuálnych vlastností),

nemôže – aspoň prechodne – plne

uskutočňovať svoju vôľu, pretože mu

na to chýba vhodný most žiarenia.

Naša činorodosť a vnímanie sú

tak na jednej strane určované činnosťou

ducha, na druhej strane sú

ovplyvňované aj naším spôsobom

života a našou výživou. Oboje, jedno

„zvnútra“, druhé „zvonku“, rozhodujúcim

spôsobom ovplyvňuje vyžarovanie

krvi.

KAŽDÝ MÁ „SVOJU“ KRV

dhliadnuc od prechodných

O zmien vo vyžarovaní krvi,

ktoré sú podmienené výživou alebo

vplyvom ducha, musia existovať

základné a nemenné vlastnosti,

ktoré odlišujú krv jednotlivca od

krvi ostatných ľudí. Človek sa líši

od ostatných svojou osobnou svojbytnosťou,

musí mať teda aj svoje

vlastné vyžarovanie krvi; také, ktoré

je v absolútnom súzvuku s jeho individuálnymi

vlastnosťami. A vlastné,

Každý človek má „svoju“ krv, ktorá presne

zodpovedá jeho duševným vlastnostiam

aždá zmena zloženia k r vi

K ovplyvňuje jej vyžarovanie.

Zmeny vyžarovania so sebou zároveň

prinášajú zmenu spôsobu, akým

vnímame skutočnosť. Tieto zmeny

môžu byť prechodné, krátkodobé,

alebo môžu pretrvávať dlhšiu dobu –

keď je príčina zmeny zloženia krvi

komplexnejšej povahy. Vezmime si

napríklad zreteľné rozdiely v správaní

osoby, ktorá má alebo naopak

nemá v krvi alkohol. Alebo môžeme

porovnať veľkých „jedákov

mäsa“ s vegetariánmi: tí prví majú

často podnikavé, niekedy až útočné

správanie, zatiaľ čo tí druhí sú skôr

pasívni. Celkom jednoduchý nedostatok

cukru, napríklad pri hypoglykemickej

kríze, môže človeka pripraviť

o radosť zo života. Život sa mu

naraz javí ako ťažký, komplikovaný

a nad jeho sily. Ďalším príkladom sú

antidepresívne terapie pomocou lí-

osobité vyžarovanie krvi musí byť

podmienené aj vlastným, individuálne

prispôsobeným zložením krvi.

Obstojí však toto tvrdenie, vychádzajúce

z duchovných poznatkov,

tvárou v tvár skutočnosti?


Ž I V O T

Viedenský lekár Kurt Landsteiner

v roku 1900 objavil štyri krvné

skupiny A, B, AB a 0, a tým okrem

iného preukázal, že ľudská krv sa

svojím zložením u jednotlivých ľudí

podstatným spôsobom líši. Toto poznanie

sa ďalej prehlbovalo objavom

ďalších rozdielov v zložení krvi:

menujme tu napríklad tzv. Kellyho,

Duffyho a Kiddov systém. Rozhodujúci

krok vpred urobil v roku 1952

Francúz Jean Dausset, keď objavil

existenciu viac než 30 tzv. antigénov 1

v ľudskej krvi. (Antigény sa nachádzajú

na bielych krvných telieskach,

doštičkách, v krvnom sére atď.)

Vďaka neustále sa prehlbujúcemu

vedeckému poznaniu máme dnes

k dispozícii čoraz rozmanitejšie

prostriedky a možnosti na zisťovanie

odlišností individuálneho zloženia

krvi. Z týchto vedeckých poznatkov

okrem iného vyplýva, že pravdepodobnosť

existencie celkom totožného

zloženia krvi u dvoch ľudí je v najlepšom

prípade jedna k miliarde!

Krv každého človeka je teda jedinečná.

Každý má „svoju“ krv, ktorá

presne zodpovedá jeho duševným

vlastnostiam. Tvorí pre ducha potrebný

most k činnosti v pozemskom

živote.

Vidíme, že tieto medicínske poznatky

o individualite krvi sú plne

v súlade s duchovnými poznatkami

o význame vyžarovania krvi pre

človeka. Spájanie duchovných poznatkov

s vedeckými a spolupráca

odborníkov v oboch oblastiach by

mohla priniesť mnoho blaha pre

ľudstvo vo všetkých oblastiach.

Christopher Vasey

1) Tzv. histokompatibilitné antigény (HLA).

HLA systém je jedným z nejpolymorfnejších

genetických systémov u človeka.

Jean Dausset za tento objav neskôr získal

Nobelovu cenu. Rozsiahla typizácia

tohto systému sa používa hlavne pre

potreby orgánových transplantácií.

TAJOMSTVO

KRVI

Abd-ru-shin

Z diela „Vo svetle Pravdy“ – Posolstvo Grálu

rv! Čo všetko prýšti z tohto

K slova. Aké obsažné a silné sú

všetky dojmy, ktoré je ono schopné

vyvolať, a aký nikdy nevysychajúci

prameň vzniku dohadov obklopuje

toto jedno tak veľavravné slovo.

A z týchto dohadov sformovalo

sa tak už nejedno vedenie, ktoré sa

ukázalo bohatým požehnaním pre

ľudské pozemské telá. Namáhavým

hľadaním a obetavou činnosťou

našli omilostení vo svojom čistom

chcení nezištne pomáhať ostrým

pozorovaním nejednu cestu, vedúcu

k vlastnému účelu krvi. Avšak sama

týmto účelom ešte nie je.

Tu majú byť dané ešte ďalšie upozornenia,

aby z nich tí, ktorí sú povolaní,

boli schopní stavať v poznaní

zachvievajúcich sa Božích zákonov.

Stanú sa z nich potom tí najopravdivejší

pomocníci ľudí tu na zemi. Pomocníci,

ktorým ich cesty ožiaria

ďakovné modlitby ako najcennejšia

odmena všetkých tých, ktorým svojím

novým vedením o tajomstvách

krvi mohli priniesť pomoc nevídaným

spôsobom, aký doteraz ešte nejestvoval.

Poviem vám hneď hlavný účel

všetkej ľudskej krvi: Má tvoriť most

pre činnosť ducha na zemi, teda

v hrubej hmotnosti!

Znie to tak jednoducho, a jednako

skrýva v sebe kľúč všetkého vedenia

o ľudskej krvi.

Krv má teda tvoriť most pre činnosť

ducha, alebo povedzme v tomto

prípade raz „duše“, aby ma čitatelia

lepšie rozumeli, nakoľko výraz „duša“

je im bežnejší.

Aby činnosť ducha mohla prebiehať

v človeku správnym spôsobom, tvorí

duch ľudskú krv.

Že krv má súvislosť s duchom, dá sa

ľahko zdôvodniť. Stačí si len uvedomiť,

že až pri vstupe ducha do nastávajúceho

tela dieťaťa, teda pri inkarnácii,

Aby činnosť ducha

mohla prebiehať

v človeku správnym

spôsobom, tvorí duch

ľudskú krv

ktorá prebieha pri presne určenom

stupni vývoja v polovici tehotenstva

a vyvoláva prvé pohyby, začína obiehať

aj vlastná krv telíčka. Na druhej

strane, pri pozemskej smrti, keď duch

už opustil telo, krv prestane pulzovať

a vôbec prestane jestvovať.

Samotná krv je teda len v čase medzi

vstupom a výstupom ducha, pokiaľ

sa duch nachádza v tele. Áno, na

základe chýbania krvi možno zistiť, že

duch definitívne rozviazal svoje spojenie

s pozemským telom, teda nastala

smrť.

11

SVET GRÁLU

7 | 2006


Ž I V O T

V skutočnosti je to takto: len vstupom

ducha do tela môže sa tvoriť

ľudská krv a výstupom ducha nemôže

ďalej existovať v jej skutočnej

podstate.

Ale týmto poznaním sa nechceme

uspokojiť, preto idem ďalej. Duch,

alebo „duša“, prispieva k tvorbe krvi,

ale ani duch ani duša nedokáže krvou

pôsobiť navonok pozemsky. Na

to je rozdiel medzi oboma druhmi

príliš veľký. Duša, ktorej jadrom je

duch, je aj vo svojej najhrubšej vrstve

príliš jemná. Navonok sa dokáže

uplatňovať len vyžarovaním krvi.

Vyžarovanie krvi je teda v skutočnosti

vlastným mostom k činnosti

duše. A to tiež iba vtedy, keď táto krv

má zakaždým celkom určité zloženie,

vhodné pre dotyčnú dušu.

V tomto bude môcť v budúcnosti

zasiahnuť vedome pomáhajúc

každý svedomitý lekár, len čo vedenie

o tom prijal a ho správne pochopil.

Práve toto sa stane jednou

z najväčších a najprenikavejších pomocí

lekárov pre celé ľudstvo. Lebo

činnosti v tom sú tak rozmanité, že

pri správnom zaobchádzaní musia

národy dospieť k rozkvetu svojho

najnádhernejšieho chcenia a umu,

keďže budú schopné rozvinúť celú

svoju silu, usilujúcu nie o ničenie,

ale o mier a o vďakyplné smerovaniu

k Svetlu.

Poukazoval som už často na

význam zloženia krvi. Prirodzene so

zmenou zloženia sa mení zakaždým

tiež vyžarovanie, ktoré potom docieľuje

aj príslušne zmenené účinky na

dotyčného človeka, ako aj na jeho

pozemské okolie.

12

SVET GRÁLU

7 | 2006

Vo svojej prednáške o význame pohlavnej

sily som povedal, že pohlavná

sila začína až pri celkom určitej dobe

zrelosti tela. Tým sa spúšťa padací

most navonok pre dušu, doteraz oddelenú

a chránenú od vonkajšieho

sveta. Tento most samozrejme nielen

duši umožňuje pôsobiť navonok, ale

dovolí aj vonkajším vplyvom dostať

sa tou istou cestou k duši.

Až týmto sa stáva jednotlivec plne

zodpovedným voči Božím zákonom

stvorenia, ako je to približne zavedené

tiež u pozemských zákonov.

Avšak spustenie padacieho mosta

nastáva samočinne, nie inak než dozretím

pozemského tela a pretvorením

zloženia krvi, vyvolaného dušou. Táto

Čo všetko závisí pre pozemského človeka od

terajšieho správneho zloženia krvi, to pozná

s údivom

zmena zloženia krvi poskytuje potom

duchu možnosť činnosti na zemi.

Pri tomto nemám pochopiteľne na

mysli mechanické konanie a práce pozemského

tela, ale to, čo pri tom „vedie“,

to chcenie, ktoré potom mozog

a telo ako nástroje premieňajú v pozemský

čin.

Aj vo svojej prednáške o temperamentoch

poukazujem na krv, ktorá

svojím rozmanitým vyžarovaním

tvorí základ pre temperamenty, pretože

duša je vo svojom pôsobení viazaná

do určitej miery na druhy vyžarovania

krvi.

Keďže však ku zmene zloženia krvi

prispievajú tiež zrelosť, zdravotný stav

ako aj vek, mohla by v tejto viazanosti

spočívať nespravodlivosť. Toto je vylúčené

skutočnosťou, že duch môže zmeniť

toto zloženie. V tom je skryté tiež

tajomstvo slov, že „duch vytvára telo“.

Ale kde je však duch na to už príliš

slabý, alebo mu v tom prekáža niečo

zvonka, ako napríklad úraz alebo

choroba tela, tam môže zavčasu pomocne

zasiahnuť lekár svojím vedením!

A čo všetko závisí pre pozemského

človeka od terajšieho správneho zloženia

krvi, to pozná s údivom. Lenže

na to sa nesmie stavať nejaká pevná

schéma, lebo u každého človeka je ten

dej iný. Až doteraz sa v tom našli iba

tie najhrubšie rozdiely. Sú v tom ešte

nespočetné nepoznané jemnosti, ktoré

majú prenikavý význam a účinky.

Zistené krvné skupiny, nájdené doteraz,

ešte nestačia. Môžu potvrdiť len

to, na čo ja poukazujem.

Tieto zistenia ukazujú zaiste cestu

k vlastnej podstate a sú už veľkým

požehnaním pri ich používaní. Ale

predsa zostávajú iba jednou cestou

z mnohých a nie sú samotným cieľom,

ktorý by dokázal povzniesť ľudí v každom

smere, nielen v telesnom ozdravení

a posilnení.

Vo svojej prednáške „Posadnutý“ poukazujem

nato, že aj vyskytovanie sa

strašidelných príhod ako klopanie, rachotenie,

hádzanie predmetmi atď., je

umožňované len zložením krvi nejakého

určitého človeka, ktorý musí byť

vždy v blízkosti takých udalostí, lebo

z jeho vyžarovania sa berie na to sila.

Aj také niečo by sa dalo ihneď zmeniť

rozumným zásahom lekára, znalca,

ktorý by v záujme pomoci zmenil zloženie

krvi, čo by zmenilo i vyžarovanie,

a tým by sa odobrala i možnosť

obťažovania.

Nie inak je tomu aj u takzvaných

posadnutých, ktorých je mnoho i napriek

niektorým pochybnostiam. Dej

sám osebe je celkom jednoduchý, i keď

strašne účinkujúci na takto postihnutého

a na jeho okolie, a bolestivý pre

príbuzných.

U takých ľudí sa vytvorilo zloženie

krvi, ktoré vnútri prebývajúcej duši

poskytuje len slabú alebo vôbec nijakú

možnosť pôsobiť v plnej sile navonok.

Zato však inej duši, azda už zbavenej


Ž I V O T

tela, s menej dobrými alebo dokonca

so zlomyseľnými vlastnosťami dáva

vyžarovanie krvi možnosť vplývať

zvonka a dokonca ovládnuť mozog

i telo, a to buď občas, alebo trvale.

Aj tu môže lekár potom priniesť pomoc

zmenením zloženia krvi, čím sa

premení tiež vyžarovanie a odreže

tak cudzie vplyvy. Tak sa zaistí vnútri

prebývajúcemu chceniu rozvitie vlastných

síl.

Ako som už povedal, zistením krvných

skupín sú bádatelia na veľmi

dobrej a požehnanej ceste. A práve

pri uplatňovaní tohto vedenia musia

pozorovania potvrdiť moje upozornenia.

Ak by sa pri transfúzii použila iná

krvná skupina, tak by sa duši, prebývajúcej

v takom tele, zabránilo plné

rozvitie jej chcenia a možno by sa

úplne odrezalo. Lebo s krvou iného

zloženia sa mení tiež vyžarovanie,

ktoré tejto duši nie je prispôsobené.

Duša dokáže žiarenie iného druhu použiť

buď čiastočne alebo vôbec nie.

Taký človek by sa potom svojím

myslením a konaním zdal byť navonok

obmedzený, pretože sa jeho duša

nemôže uplatňovať. Môže to ísť dokonca

tak ďaleko, že duša, odrezaná

od svojej činnosti, pomaly sa odlúči

od svojho tela a opustí ho, čo sa rovná

pozemskej smrti.

Lekári s úžasom spoznajú, ako sa

pozemsky široko rozvetvene a rozsiahle

prejavujú účinky správneho

zloženia krvi každého jednotlivého

tela s ohľadom na schopnosť pôsobenia

jeho duše. Poznajú, aké choroby

a ostatné zlá sa dajú odstrániť pravým

vedením, a ako sa tým rozlúšti doterajšie

„tajomstvo krvi“, ako kľúč k radostnému

pôsobeniu v nádhernom

Božom stvorení!

Ale trvalú zmenu nemožno v tomto

vytvoriť injekciami. Iba prirodzenou

cestou pomocou vyhovujúcej stravy

a nápojmi, ktoré budú u každého jednotlivca

na krátky čas rozdielne, avšak

vždy bez jednostranného obmedzovania.

Tieto pozorovania ukazujú, že takto

by sa dalo pomôcť aj veľkému počtu

takzvaných „duševne zaostalých“ detí.

Len dajte ich dušiam ten pravý most

na rozvitie ich síl a uvidíte, ako rozkvitnú

a budú radostne pôsobiť na

zemi! Lebo v skutočnosti nejestvujú

choré duše!

Prekážkou pre dušu, alebo lepšie

povedané, pre ducha bude vždy len

nedostatočné alebo nesprávne vyžarovanie

krvi, ak je to nie vynútené chorobou

mozgu.

V tkanive stvorenia je to všetko

predsa tak obdivuhodne skĺbené, že

ani jeden z mojich čitateľov nebude

zrejme prekvapený, keď mu ešte vysvetlím,

akým rozhodujúcim môže

byť druh vyžarovania krvi dokonca

u nastávajúcej matky pre druh ducha,

ktorý sa pri nej vteľuje a ktorý musí

uposlúchnuť zákony príťažlivosti rovnorodého.

Každý jeden druh rôznych

vyžarovaní krvi bude totiž pripravovať

priblíženie a vstup len jednému

príslušnému vyžarovaniu zodpovedajúcemu

druhu duše. Práve tak je

samozrejmé, že rovnaké druhy duší

sa musia namáhať, aby vytvorili tiež

rovnaké zloženie krvi, pretože duše

sa môžu skutočne úspešne prejavovať

vždy iba celkom určitým druhom vyžarovania,

ktorý sa opäť mení v rôznych

etapách života.

Kto chce toto upozornenie správne

pochopiť i vo vzťahu k narodeniu, musel

by sa však samozrejme oboznámiť

Lebo v skutočnosti nejestvujú choré duše!

Prekážkou pre dušu, alebo lepšie povedané,

pre ducha bude vždy len nedostatočné alebo

nesprávne vyžarovanie krvi, ak je to nie vynútené

chorobou mozgu.

súčasne s mojimi výkladmi v prednáške

„Tajomstvo zrodenia“. V zmysle

zákonov stvorenia v ich samočinnom

pôsobení musím totiž objasniť raz to,

po druhý raz ono, napriek tomu, že

všetko tvorí spolu jeden nerozlučný

celok. Nič z toho nemôže byť opísané

ako osamote stojace, ale vždy ako

k tomu patriace a vnútorne s celkom

nerozlučne spojené, čo sa svojou činnosťou

neustále prejavuje na rôznych

miestach a zákonite pospájané sa vynára

ako farebná niť.

Neskoršie pohovorím ešte veľmi

podrobne o všetkých detailoch, ktoré

sú potrebné, aby sa doplnil obraz,

ktorý som dnes podal len v hrubých

črtách.

Dúfam, že to raz môže byť veľkým

požehnaním pre ľudstvo.

Azda treba pripojiť ešte jedno upozornenie:

Že krv nemôže mať súvis

iba so samotným telom, dá sa ľahko

poznať podľa okamžite zistiteľného

rozdielu medzi ľudskou krvou a krvou

zvieraťa!

Základné zloženie oboch týchto

krvných druhov je také rozdielne, že

to musí byť nápadné. Ak by len samé

telo vytváralo krv, tak by podobnosť

musela byť oveľa väčšia. Takto však

prichádza k slovu niečo iné: u ľudskej

krvi duch! Naproti tomu duša

zvieraťa, prejavujúca sa prostredníctvom

tela, pochádza z iného bytostného

druhu a nie z duchovného,

ktorý robí človeka človekom. Preto

musí byť aj krv celkom iná!

Abd-ru-shin

13

SVET GRÁLU

7 | 2006


T É M A

NEVÍTANÝHOSŤ

14

SVET GRÁLU

7 | 2006

DUCHOVNÝ ROZMER INTERRUPCIE

Je interrupcia oprávnená? Ak áno, dokedy? Ak nie, prečo? Nie je v istých

prípadoch pre dieťa lepšie, keď vôbec nepríde na svet? Na tieto

zásadné otázky dnes prichádzajú veľmi rozdielne odpovede; vždy

podľa zorného uhla, z ktorého sa posudzujú. Christopher Vasey ukazuje,

k akým záverom dôjdeme, keď vezmeme do úvahy duchovný

rozmer takéhoto kroku.

o Francúzsku sa v súčasnej dobe

V vykonáva niekoľko stotisíc interrupcií

ročne. Počet oficiálne registrovaných

prerušení tehotenstva kolíše

medzi 160 až 180 tisíc. Všeobecne je

nižší než počet pôrodov; boli však

aj obdobia, keď to bolo naopak. Napríklad

medzi dvomi svetovými

v o j n a m i

u d á v a

š t a -

tistika pre Paríž jeden rok, v ktorom

bolo registrovaných 150 000 interrupcií,

ale len 95 tisíc pôrodov.

Závažné dôsledky pre našu spoločnosť

sú viditeľnejšie, keď porovnáme

počet prerušených tehotenstiev s vojnovými

stratami. Americké štatistiky

napríklad ukazujú, že v priebehu

dvoch storočí padlo v boji 668 000

amerických vojakov; rovnaký počet

ľudských životov sa interrupciou

ukončí za štyri roky (v USA

bolo v rokoch 1969–72 vykonaných

celkom 700 000

interrupcií).

Okrem tejto spoločensko-sociálnej

drámy

spôsobujú interrupcie aj

mnoho individuálneho

utrpenia. O fyzických

zraneniach a funkčných

ťažkostiach, ktoré

môžu vzniknúť po interrupcii,

sa už veľa vie; o následnom

riziku potratov

a predčasných pôrodov pri

neskorších tehotenstvách sa

už taktiež mnoho povedalo.

Popri fyzických dôsledkoch interrupcie

stále viac žien hovorí

aj o ďalekosiahlych emocionálnych,

resp. psychických ťažkostiach:

o pocitoch viny, výčitkách svedomia,

pocitoch ľútosti atď.

„Krátko po zákroku“, ako opisuje

jedna zo žien, „som si v prvej fáze

uľahčene myslela, že všetky moje

problémy boli vyriešené. Aká ilúzia!

Postupne som bolestne poznávala ďalekosiahly

dopad svojho činu: nechala

som usmrtiť svoje dieťa! Pod ťarchou

tejto skutočnosti som sa doslova zrútila…

Dva a pol roka som žila s týmto

smútkom. Vedela som, že som sa voči

svojmu dieťaťu i voči sebe samej dopustila

veľkej nespravodlivosti. Nechala

som vziať život svojmu dieťaťu,

nechala som si ho ukradnúť, to dieťa,

ktoré som už milovala. Stala som sa

matkou mŕtveho dieťaťa, to bolo neznesiteľné.“

(Prameň: Švajčiarska pomoc

pre matku a dieťa, Bazilej.)

O podobných pocitoch hovorí

mnoho žien, ktoré podstúpili interrupciu.

Odkiaľ tieto pocity prichádzajú?

Sú len výplodom fantázie,

klamných preludov, výsledkom sociálnych

a náboženských pomerov?

Alebo je za tým skutočne niečo viac?

KEDY ZAČÍNA ŽIVOT ?

očetné politické a právne diskusie

na tému interrupcie smerujú

P

k zisteniu, k akému časovému bodu

možno legálne prerušiť tehotenstvo,

čiže kedy budúce dieťa „ešte nie je

skutočne človekom“. Vychádza sa

z predpokladu, že existuje istý časový

bod, v ktorom vzniká skutočná

ľudská bytosť, zatiaľ čo až do tej doby

ide len o nahromadenie buniek. Kedy

teda skutočne začína život?

Od kedy môže matka začať prežívať

pravé pocity súvisiace so vznikajúcim

životom – dieťaťom? Je to


T É M A

šesť dní po oplodnení, keď sa stáva

viditeľným rast mozgu a miechy

u embrya, ktoré v tej chvíli ešte nie

je väčšie než tri milimetre? Alebo

je to približne po desiatich dňoch,

keď vznikajú obrysy srdca a ciev ?

Alebo po troch týždňoch, keď začína

biť srdce? Či po piatich týždňoch,

keď elektroencefalogram

už vykazuje zvlnené krivky? Je to

v polovici tehotenstva, keď sa vznikajúce

telo začína aktívne pohybovať?

Alebo až po deviatich mesiacoch,

keď dieťa prichádza na svet

a začína samo dýchať ?

Posudzovanie výlučne z fyziologického

hľadiska nepostačuje

k nájdeniu odpovede na rozhodujúcu

otázku o začiatku ľudského života.

Podľa toho, či určité orgány

fungujú alebo nie, môžeme v súvislosti

so vznikajúcim životom iba

ťažko robiť konečné závery, podobne

ako pri určovaní presného okamihu

smrti na základe zlyhávania základných

telesných funkcií.

Dlho sa človek považoval za mŕtveho

vtedy, keď už nedýchal. Neskôr

sa zistilo, že na to, aby sa dalo skutočne

hovoriť o smrti, musí prestať

biť ešte aj srdce. Neskôr bolo zavedené

nové kritérium, podľa ktorého

je človek mŕtvy vtedy, keď nie sú

zistiteľné žiadne mozgové funkcie,

čo dokazuje rovný encefalogram.

Všetky tieto meradlá sú však zjavne

nedostatočné, pretože sa stále objavujú

prípady ľudí, ktorí podľa vymenovaných

kritérií boli vlastne už

„mŕtvi“, ale ktorí sa i napriek tomu

„prebrali“ k životu.

Od ktorého okamihu vyvíjajúceho

sa embrya môžeme plod v lone

matky považovať za živý a ľudský?

Živý, čo znamená, že prerušenie tehotenstva

môže tento život zničiť,

a ľudský, čiže matka môže voči budúcemu

dieťaťu pociťovať lásku?

Odpoveď na prvú otázku znie, že

život existuje od samého začiatku.

Len čo sa uskutoční oplodnenie,

nastáva množenie buniek a vývoj

embrya. A vývoj, čiže pohyb, je

život. Tým skôr, že dve pôvodné

bunky v sebe už pred svojím spojením

rovnako niesli život.

Táto fyzická definícia života však

nestačí na to, aby sa nejaký organizmus

mohol označiť za „ľudský“.

Ľudské bytie zahŕňa ešte jeden rozmer,

a to nehmotného ducha, ktorý

v určitom okamihu vstupuje do fyzického

tela a pôsobí ako oživujúce

jadro. Človek ako ľudský duch používa

tento svoj fyzický obal ako

nástroj.

Vráťme sa teraz k pôvodnej

otázke: Možno teda z tohto duchovného

pohľadu ospravedlniť

interrupciu, pretože pri nej nie je

usmrtený „človek ako taký“, ale

„len“ jeho vznikajúci obal, jeho

nástroj? Odpoveď znie: nie, nemožno;

pretože pri prerušení tehotenstva

nie je zničené len vznikajúce

fyzické telo, ale z pohľadu

inkarnácie ide o omnoho viac.

PROCES INKARNÁCIE

a to, aby sa ľudský duch mohol

N inkarnovať do fyzického tela,

sú potrebné dlhé prípravy. Deväť

mesiacov tehotenstva slúži nielen

na vývoj embrya; zároveň dochádza

k nadviazaniu spojenia ducha

s telom. Pri každom akte plodenia

sú magneticky priťahovaní ľudskí

duchovia, ktorí pre svoj vývoj potrebujú

novú inkarnáciu a zdržiavajú

sa predovšetkým v blízkosti budúcich

rodičov. K spojeniu duše budúceho

dieťaťa a rodičov a následnej

inkarnácii nedochádza náhodne.

Dôležitým predpokladom na to, aby

sa prichádzajúca duša spojila s plodom

v lone matky je vzájomná rovnorodosť

duší matky a dieťaťa, ktorá

pôsobí príťažlivo v zmysle príslovia

„vrana k vrane sadá, rovný rovného

si hľadá“. Svoju úlohu v tomto zohrávajú

aj karmické vplyvy. Rovnorodosť

vlastností umožní budúcemu

dieťaťu na jednej strane rozvinúť

jeho silné stránky, na druhej strane

Od ktorého okamihu

vyvíjajúceho sa embrya

môžeme plod v lone

matky považovať

za živý a ľudský?

si bude môcť uvedomiť tiež svoje slabosti

alebo chyby, ktoré má rovnaké

so svojimi rodičmi. Pri príprave vtelenia

zohrávajú svoju úlohu i ďalšie

okolnosti, ktoré budú pre človeka

dôležité a do ktorých dieťa – ľudský

duch – prichádza: rodinné zázemie

(bratia, sestry, starí rodičia…), sociálne

prostredie, krajina, časová

epocha atď.

Po oplodnení – v zmysle už spomínaných

princípov – sa spája

najvhodnejší duch neviditeľnými

vláknami s budúcim telom. Každá

inkarnácia poskytuje pre rodičov aj

pre ich dieťa najlepšie možné podmienky

vývoja. „Pripravujúce sa

telo“ sa musí k duchu skutočne plne

hodiť, a pre utvorenie fyzického tela

nie sú rozhodujúce iba gény.

Tak ako stavebné kamene pri

stavbe domu nie sú schopné samočinne

nájsť svoje miesto vo vznikajúcej

budove, rovnako ťažko by mohli

nájsť bunky svoje miesto v tele bez

vytýčeného plánu. Tento „plán“,

ktorý predchádza genetickému „vykonávajúcemu

kódu“, je vlastne

modelom fyzického tela v jemnejšej

hmotnosti a často sa nazýva „astrálnym

telom“. Je teda základom procesu

fyzického formovania.

S pokračujúcou tvorbou astrálneho

tela a vývojom plodu medzi

15

SVET GRÁLU

7 | 2006


T É M A

16

SVET GRÁLU

7 | 2006

oboma silnie citové puto a vzniká

materská resp. detská láska. Potom

približne v polovici tehotenstva duch

celkom ovládne svoju novú fyzickú

schránku, čo vyvoláva prvé aktívne

pohyby dieťaťa a prejaví sa novými

mimoriadnymi pocitmi u matky.

Tento proces približovania, čiže

prípravy na inkarnáciu, je pre ľudského

ducha, zdržujúceho sa dosiaľ

v záhrobí, spojený s hlbokými zážitkami

a vnútornými premenami.

Duch sa vzdáva svojej domoviny

v prospech ďalekosiahlych nových

možností vývoja; túžba a úsilie sa

upínajú k nádeji na príležitosť k inkarnácii.

Tieto duševné procesy sa

uskutočňujú súbežne s utváraním

nového fyzického tela a sú rovnako

významné.

SKRYTÁ STRÁNKA

INTERRUPCIE

nterrupcia teda neznamená len

I zničenie fyzického organizmu.

„Prerušenie“ tehotenstva

činí

nepoužiteľným

a s t r á l n e t e l o

a núti ducha, aby

sa náhle stiahol

späť do záhrobia.

Nejedná sa teda

len o fyzické, ale

aj o duševné násilie,

ku ktorému

pri takom kroku

dochádza – a to

je to, čo matka

pociťuje ako vinu

a výčitky svedomia.

To, čo cíti,

nie je fantázia, je

to dôsledok skutočného

diania.

Napriek tomu

by však nemali

ženy, ktoré interrupciu

podstúpili,

zotrvávať v beznádeji. Ako

u všetkých omylov, ktorých sa človek

dopúšťa, existuje možnosť napraviť

staré chyby. Predovšetkým je

nevyhnutné, aby sme si chybu uvedomili

a chápali toto dianie v jeho

duchovnom rozmere, a tak prirodzene

dospeli k tomu, aby sme už

neurobili tú istú chybu. Skrz túto

vnútornú premenu povedú dotyčnú

ženu zákony stvorenia samočinne

do situácií, ktoré jej dovolia odčiniť

to, čo sa stalo. Umožnia jej, aby tak

svoje dobré chcenie, vyvinuté a posilnené

prežitím, premenila na čin.

V PROSPECH DIEŤAŤA

xistujú také dôvody interrupcie,

E ktoré – ako často počúvame –

sú „v záujme dieťaťa“? Dôvodom,

ktorý pre prerušenie tehotenstva

udávajú rodičia, najčastejšie býva

domnienka, že nemôžu svojmu

dieťaťu poskytnúť žiadnu peknú

budúcnosť, pretože sú v ťažkej finančnej

situácii alebo majú príliš

malý byt. Ďalším dôvodom býva

už aj tak veľká rodina, prepracovanosť

matky, ťažkosti v povolaní

otca, matka odkázaná sama

na seba atď. Niekedy je to aj obava

o zdravie budúceho dieťaťa: rodičia

ho chcú ušetriť utrpenia dedičnej

choroby alebo dokonca možného

postihnutia, ktoré už bolo vyšetreniami

zistené.

V skutočnosti však žiadne dieťa

nebolo svojimi rodičmi vytvorené

alebo snáď donútené k životu. Nehmotný

duch človeka existuje už

pred plodením; rodičia mu iba poskytujú

možnosť inkarnácie. A nech

už vo svojom novom pozemskom

bytí prežije ako dôsledok svojich

predchádzajúcich rozhodnutí čokoľvek,

môže to jemu, ale aj rodičom

byť v konečnom dôsledku prospešné

pre ďalší vývoj.

Christopher Vasey

POTRATY NA SLOVENSKU

Podľa údajov Štatistického

úradu Slovenskej republiky

bolo v roku 2004 v SR zaevidovaných

20 075 potratov, čo je

o 1084 menej ako v roku 2003.

Z toho 76,2 % bolo umelých potratov,

23,8 % z celkového počtu

potratov tvorili samovoľné potraty.

Ako dôvod umelého prerušenia

tehotenstva sa uvádzali

zdravotné dôvody v 18,7 % prípadoch.

Najviac potratov je vo vekových

skupinách 25-29 a 30-34-ročných

žien (na 1000 žien pripadlo

v oboch vekových skupinách

po 22,8 potratov), ďalej

nasleduje veková skupina 20-24

ročných (18,5 potratov na 1000

žien príslušného veku).


F O T O G R A F I E

Podzemný svet

Fotografie pochádzajú z expedície Gouffre Berger 2005. Podnikla ju v júni 2005

sedemčlenná skupina speleológov z Moravského Krasu, zo Základnej organizácie

Plánivy - Českej speleologickej spoločnosti na pozvanie francúzskeho speleoklubu

Ressac Ardéche. Okrem Gouffre Berger navštívila skupina ešte jaskyne

Grotte de Gournier, Ardéche-Orgnac, Aven Gregoir, Cuve Fee a Aven Noel. Svet

tmy a ticha nám na fotografiách priblížil člen expedície Petr Polák.

Keď vyslovíte pred obyčajným smrteľníkom slovo jaskyňa, vynoria sa

mu pred očami pokladne na vstupenky, vybetónované chodníky a skupina

návštevníkov so sprievodcom na predpísanej trase. V jaskyniach

sú aj vysoké dómy a kvaple, obohnané zábradlím, aby ich návštevníci

neolamovali. Pretože jeden milimeter rastie pätnásť rokov.

Keď vyslovíte slovo jaskyňa pred speleológom, vyrastú mu za vaším

chrbtom laná, karabíny, neoprénové obleky, čižmy špinavé od blata

a drina. Tiež spomienky na vyvážanie sutín a blata z polozasypaných

priestorov, zlaňovanie, výstupy po lanovom rebríku, brodenie vodou aj

plazenie úzkymi chodbičkami, lanové traverzy a blatové komíny. A ešte

partia kamarátov, ktorí sa na seba môžu spoľahnúť.

Dostať sa do jaskyne znamená absolvovať mnohohodinovú expedíciu.

Odmenou za rozsiahle prípravy a expedičnú drinu je vstup do úžasného

podzemného sveta, ktorý si žije sám pre seba, buduje v tme a tichosti

svoju krásu a dovolí človiečikovi, aby sa ňou kochal. Tam dole vládne

po desaťtisíce rokov ticho, nehybná tma, sem-tam pleskne kvapka vody,

trpezlivo stavajúca svoj kvapeľ.

Δ

Tu to začína, prvé 25-metrové

zlanenie do jaskynného komplexu

Gouffre Berger. Účastníci majú pred

sebou 24-hodinové dobrodružstvo

v jaskynnom bludisku s výškovým

rozdielom 1122 metrov. Ide sa „na

ťažko“ – s expedičnou výbavou

zavesenou pod sebou. Niektoré

vstupy vyzerajú nenápadne, nechce

sa veriť, aké rozľahlé priestory sa

za nimi skrývajú. Tak napríklad

neďaleký jaskynný systém Grotte de

Gournier má celkovú dĺžku 15 km.

Δ

Gouffre Berger sa označuje ako vodná

jaskyňa s mnohými podzemnými

jazerami a vodopádmi. Traverz po

lane nad vodou v mieste zvanom

Les Coufinades s bohatou kvapľovou

výzdobou. „Podľa šikovnosti sa

tu viac alebo menej namočíte“.

17

SVET GRÁLU

7 | 2006


Δ

Do týchto miest vstúpilo len málo ľudí. Po ich

odchode tu zavládne vždy zase rovnaké ticho, v tme

pokračuje výstavba neviditeľnej kamennej krásy.

Δ

Ďalej to ide len cez vodu.

Δ

Na dne vodnej kaskády Ouragan (–1025 m).

Tu sa účastníci zhromažďujú v „Camp des

Étrangers“, ponechávajú ťažkú výzbroj

na mieste a ďalej pokračujú naľahko.

18

SVET GRÁLU

7 | 2006

Δ

Sála trinástich. Kvaple na strope

sú pomerne mladé, kedysi sa tu

zrútil strop. Zato na zemi stvorila

príroda celé bohatstvo.


Δ

V žiadnej inej hornine nevymodeluje

príroda také filigránske a odvážne tvary.

Δ

Jaskyňa Orgnac je

prístupná verejnosti.

Takto vyzdobené

priestory sa však

nachádzajú v jej

zadnej uzavretej

časti Orgnac II a III.

Bohatstvo tejto

výzdoby nemá vo

svete obdobu.

Δ

Ardéche - Orgnac III.

Tieto podivuhodné

tvary nevyrástli

na morskom

koralovom útese,

ale hlboko pod

zemou. Pôvodcom

teplej hnedej

farby je prímes

červenohnedých

hlín, ktorých výskyt

je na planine

Ardéche typický.

19

SVET GRÁLU

7 | 2006


T É M A

Antikoncepcia

na miske váh

Keď mladí ľudia vstupujú do intímneho partnerstva, okamžite sa vynára otázka, ako

zabrániť počatiu nechceného dieťaťa. Mnohí rodičia, priatelia a v neposlednom rade reklama

väčšinou ponúkajú najjednoduchšiu odpoveď : je tu predsa tabletka. Hormonálna

antikoncepcia sa prezentuje ako spoľahlivá, bezpečná a – najmenej obmedzujúca. Napriek

tomu sa ozývajú hlasy, ktoré v užívaní tabliet vidia príliš radikálny zásah do prirodzeného

reprodukčného cyklu ženy a upozorňujú aj na telesné, duševné a duchovné následky

tohto zásahu. Časť verejnosti preto hormonálnu antikoncepciu odmieta a hľadá

alternatívu v takzvaných prirodzených metódach regulácie počatia. Bol v tomto smere

urobený významnejší objav minulého storočia aj na Slovensku?

PRINCÍP HORMONÁLNEJ

ANTIKONCEPCIE

j keď sa to zdá neuveriteľné, o spôsobe

fungovania hormonálnej an-

A

tikoncepcie nemá presné informácie

ani veľká časť žien, ktoré túto metódu

využívajú. V samotnom jadre účinku

tablety je ženský reprodukčný a hormonálny

cyklus, ktorý ovplyvňuje celý

rad telesných, ale aj duševných prejavov

v živote ženy.

20

SVET GRÁLU

7 | 2006

ohlo by sa namietať, že ani umiernenosť, prispôsobenie sa rytmu

„M prírody a ani ohľaduplnosť zo strany muža neponúka plnú bezpečnosť.

Dovoľme si však položiť protiotázku: kde je dokonalá bezpečnosť?

Nevytvára množstvo nepostihnuteľných súvislostí, tento zvyšok neistoty,

práve to ‚korenie’ života pozemského človeka? Smieme, dokonca máme

prijímať rozhodnutia, pretože každé rozhodnutie je proces dozrievania

v malom. Môžeme sa síce pokúšať o to, aby sme ich premieňali na činy, no

musíme strpieť, že sa nedeje vždy naša vôľa. Práve v oblasti antikoncepcie

však požadujeme poistky, ktoré siahajú ďalej, než nám je život schopný

poskytovať. Tu chceme vnucovať našu vlastnú vôľu, aj keby to bolo za

cenu potlačenia prírody. Prenechajme jej, plní dôvery, možnosť opravy,

ktorú jej zákony nášho Stvoriteľa obozretne poskytli. Človek len zriedkavo

vie, čo mu v skutočnosti osoží. Často je to práve to nechcené, čo najviac

potrebuje, aj keby to mal spoznať až oveľa neskôr.“

[Richard Steinpach: Nevítaný duch]

Ženský cyklus má dve striedajúce

sa fázy. Prvá fáza je riadená hormónom

dozrievania vajíčka (estrogénom),

druhá hormónom žltého telieska (progesterónom).

Pri hormonálnej antikoncepcii je využívaný

hormón žltého telieska, presnejšie,

jeho syntetické napodobeniny.

Pravidelným dodávaním týchto syntetických

hormónov do organizmu ženy

je docielený stav, ktorý je inak možný

iba v tehotenstve – nedochádza k dozrievaniu

žiadnych ďalších neoplodnených

vajíčok.

Tým je (väčšinou dlhodobo) prerušený

biologický dvojfázový rytmus ženského

reprodukčného cyklu a je nahradený

len jednou fázou, ktorú môžeme,

aj pre jej dlhodobé trvanie, nazvať

akýmsi „umelým tehotenstvom“.

Odporcovia hormonálnej antikoncepcie,

okrem iných aj mnohí lekári,

zaoberajúci sa niektorými smermi naturálnej

medicíny, tvrdia, že takýto

zásah do „biologických hodín“ organizmu

nezostáva bez následkov a má

vplyv na telesné zdravie i duševné prežívanie

pacientiek. Aké sú dôvody pre

podobné tvrdenia?

HORMÓNY

A „POSUN NÁLAD“

r. med. Annemarie Banzhafová,

D praktická lekárka a fyzioterapeutka,

pôsobiaca v Mníchove, vo svojom

článku 1 na túto tému uvádza:

„Od mladých dievčat som počula výpovede

o nejasnom vyciťovaní niečoho cudzieho,

nepríjemného, čo sa s nimi deje

v súvislosti s hormonálnym posunom.


T É M A

,Pilulka je mi nepríjemná, a rovnako aj

skutočnosť, že vyvoláva umelé tehotenstvo.

Ten výraz umelé mi naháňa strach.‘

Napriek tomu táto dievčina, podobne

ako tisíce iných, užíva hormonálnu antikoncepciu,

lebo jej nikto neponúkne

žiadnu lepšiu alternatívu.“ A ďalej pokračuje:

„V začiatkoch éry hormonálnej

antikoncepcie som často registrovala výpovede

žien, ktoré už mali niekoľko detí

a žili v dobrom a šťastnom manželstve.

Ony mohli porovnať svoj vlastný citový

život bez antikoncepčnej pilulky a s pilulkou

a jednohlasne vypovedali, že ich

manželstvo sa s pilulkou nielen nestalo

šťastnejším, ale že dochádzalo častejšie

k disharmónii v partnerskom vzťahu.“

Tu by sa mohlo namietnuť, ako sa to

často stáva, že takéto prejavy sa objavovali

najmä u starších preparátov s vysokým

obsahom hormónov, aké sa už

dnes nepoužívajú. V skutočnosti však

aj dnes výrobcovia hormonálnej antikoncepcie

priznávajú a popisujú ako jej

nežiadúci vedľajší účinok zmeny nálad,

ktoré môžu vyústiť až k depresívnym,

úzkostným stavom. Ďalšou skutočnosťou

je fakt, že 15–20 % užívateliek „pilulky“

udáva znížený záujem o intímne

spojenie s partnerom.

Má teda hormonálna antikoncepcia

vplyv na duševné prežívanie, a ak áno,

prečo?

Odpoveď na uvedenú otázku je

vlastne celkom logická: hormóny patria

medzi látky s najvýraznejším účinkom

na celý organizmus. Už ich veľmi

nízke dávky spôsobujú výrazné telesné

zmeny v dôsledku prepojenia a vzájomného

ovplyvňovania všetkých žliaz

s vnútorným vylučovaním. Keďže sa

hormóny vyplavujú do krvi, zmena jej

zloženia, zodpovedajúca konkrétnemu

hormónu, vyvoláva aj výrazné duševné

prejavy. Stačí si spomenúť na známy

hormón adrenalín, ktorý sa vylučuje do

krvi v stave fyzického vyčerpania alebo

ohrozenia a vyvoláva zvýšený tep, svalové

napätie, spúšťa obranné reakcie,

obmedzuje vnímanie bolesti. Už spomínaný

progesterón je hormón,

ktorý sa dlhodobo vo zvýšenej

koncentrácii vylučuje len v období

tehotenstva. Je teda úplne

prirodzené, že veľká časť žien

má aj pri užívaní hormonálnej

antikoncepcie viac alebo menej

výrazné „tehotenské prejavy“

aj v oblasti psychiky. A veľmi

často sa preto pri užívaní tabliet

necítia vo svojej koži.

To je však len jedna stránka

veci.

DUCHOVNÉ

SÚVISLOSTI

určitého, a nielen filozofického

nadhľadu môžeme

Z

uvažovať aj o duchovných súvislostiach

tohto umelého „iného

stavu“. Môžeme s určitosťou

konštatovať, že v prírode neexistuje

nič, čo by nemalo svoju

príčinu a účel. Nespočetné dôkazy

tohto tvrdenia už priniesla,

okrem iného, aj ekológia. Dosiaľ

sa zakaždým v dejinách ukázalo,

že vždy, keď človek vo svojom zjednodušujúcom

myslení odstráni alebo významne

pozmení nejakú súčasť prírodného

systému, objavia sa poruchy,

nezriedka vedúce až ku katastrofe. Môže

to byť s prirodzeným striedaním fáz

v ženskom reprodukčnom cykle inak?

Zloženie krvi je jedinečné a individuálne

pre každého človeka. Akákoľvek

výraznejšia zmena má svoje dôsledky

na telesnej i duševnej úrovni.

Pre duchovný vývoj človeka – obzvlášť

v období dospievania – má prebiehajúca

prirodzená zmena v zložení krvi

význam z hľadiska prepojenia ducha,

duše a tela. Až touto zmenou mladý človek

dospieva. Mení sa však nielen jeho

fyzický vzhľad, ale aj záujmy, duševné

prejavy, objavujú sa nové ciele. Pre činorodú

aktivitu, ktorá k tomuto veku

patrí, je nepochybne dôležitý aj pocit

pohody, vnútorného pokoja. Hormonálny

zásah do zloženia krvi dievčaťa

alebo ženy (odstránenie jednej fázy hormonálneho

cyklu) sa na nej odzrkadlí –

prináša zmenu v jej prirodzených duševných

prejavoch. Preto sa z pohľadu

duševného stavu aj duchovného vývoja

môže označiť minimálne za rizikový,

presnejšie však ako brzdiaci. Veď všetky

dôsledky tejto zmeny zloženia krvi na

dušu (a jej spojenie s duchom) nedokáže

zodpovedne posúdiť žiadny človek.

Už vyššie uvedené nežiaduce účinky na

psychiku môžu všeličo naznačiť.

JE PILULKA BEZPEČNÁ ?

apriek záplave nadšenia nad jednoduchosťou,

spoľahlivosťou

N

i bezpečnosťou „pilulky“ jej výrob-

21

SVET GRÁLU

7 | 2006


T É M A

22

SVET GRÁLU

7 | 2006

covia, vedecké štúdie i ženskí lekári

cez oficiálne zdroje priznávajú, okrem

iných, tieto nežiaduce účinky hormonálnej

antikoncepcie:

• zvyčajne v počiatkoch užívania spôsobuje

veľmi často prejavy, pripomínajúce

tehotenstvo: bolesť hlavy, nutkanie

na dávenie (nauzea), žalúdočná nevoľnosť,

precitlivenosť a tlak v prsníkoch,

zadržiavanie tekutín, sklon k priberaniu

(nadváhe). Časť žien tieto príznaky

pociťuje pri užívaní tabliet trvale;

• „zanedbateľné“ (citované doslova),

ale predsa zvýšené percento rakoviny

pečene;

• u žien, ktoré majú predispozíciu

k rakovine prsníkov, môžu hormóny

urýchliť jej priebeh;

• zvýšené riziko rakoviny krčka maternice;

• kombinácia fajčenia a užívania hormonálnej

antikoncepcie spôsobuje po

35. roku života 11x vyššie riziko srdcovo-cievnych

komplikácií;

• pripúšťa sa, že táto metóda je nevhodná

pre ženy so zvýšeným výskytom

srdcovo-cievnych chorôb

v príbuzenstve (podávanie hormónov

preukázateľne zvyšuje krvnú

zrážanlivosť) a pre ženy s poruchami

pečene;

• neodporúča sa ženám so srdcovými

a cievnymi chorobami, vysokým krvným

tlakom, so sklonom k žilovým

trombózam a mozgovému krvácaniu.

Krvné tromby (zrazeniny) môžu spôsobiť

mozgovú mŕtvicu či infarkt.

TABLETA VERZUS

PRIRODZENÉ METÓDY

apriek všetkým vyššie uvedeným

N skutočnostiam užíva hormonálnu

antikoncepciu na celom svete

približne 80 miliónov žien. Dôvodov,

prečo je to tak, je viacero.

Predovšetkým, do intímnych vzťahov

vstupujú stále častejšie teenageri

vo veku, keď je počatie dieťaťa vnímané

ako „katastrofa“. Tu sa dostávame

zase k príčinám tohto javu, medzi

ktoré patrí aj fenomén predčasného

dospievania. Urýchlenie telesného dospievania

mladej populácie sa stalo

predmetom skúmania už v 60. rokoch

minulého storočia. Ako faktor, ktorý

k nemu prispieva, sa uvádzala najmä

zvýšená konzumácia živočíšnych bielkovín,

najmä mäsa. V Nemecku vyvolala

svojho času mediálny škandál štúdia,

ktorá dokazovala súvislosť medzi

predčasným nástupom menštruácie

u dievčat a podávaním rastových hormónov

vo výkrme kurčiat. Od tohto

okamihu prijali zákaz skrmovania rastových

hormónov všetky západoeurópske

krajiny. Ďalším významným

vplyvom, ktorý sa podpisuje pod predčasnú

sexualitu mladých, je verejné

šírenie programov s erotickým obsahom

v médiách. Vo veku, kedy je pre

dospievajúcich prirodzené skôr združovanie

do dievčenských či chlapčenských

skupiniek, mnoho mladých ešte

považuje intímne vzťahy s opačným

pohlavím za „trápne“. Aj keď dospievajúci

pociťujú v súvislosti s intímnym

vzťahom úplne prirodzenú hanblivosť,

médiá im vnucujú dojem, že mať už

v tomto veku sexuálneho partnera je

niečo normálne. A nie je bez súvisu, že

na stránkach teenagerských časopisov

dostala priestor reklama na hormonálnu

antikoncepciu.

Žiaľ, je málo pravdepodobné, že by

pozitívny spoločenský tlak v súčasnosti

dokázal obmedziť pochybný mediálny

obchod s erotikou. Jedinou možnosťou

ostáva vytvárať – za spolupôsobenia pedagógov

i rodičov – pre deti ušľachtilejšie

vyplnenie voľného času a bez falošného

zastierania im vysvetľovať riziká

predčasnej sexuality. Obrovský význam

tu má rodina. Ak totiž vládne v rodine

disharmónia, hrozí vyššie riziko, že

dospievajúci budú kompenzovať svoju

citovú prázdnotu v predčasnom partnerskom

vzťahu. Aj povzbudenie k dosahovaniu

zmysluplných cieľov očakáva

dieťa v prvom rade od rodičov. Pokiaľ

v nich nevidí pri svojom snažení oporu,

nastupuje sklamanie a väčšia potreba

„niekoho mať“.

Pokiaľ sa posunieme do kategórie

žien v zrelom plodnom veku, z ktorých

niektoré už majú viacero detí,

potom dostáva aj posudzovanie antikoncepcie

iný rozmer.

Je prirodzené, že zodpovedný človek

sa snaží rozhodovať o svojom rodičovstve

vedome. Aj tým sa totiž líši od

zvierat, ktoré len nasledujú svoj pud.

Rodičovstvo nie je hlavným zmyslom

ľudského bytia a úlohou telesného

spojenia medzi mužom a ženou nie je

len splodenie dieťaťa. Ide tu – pokiaľ

sa nejedná iba o prejav neovládanej

a neukojiteľnej vášne – o občerstvujúcu

výmenu jemných éterických síl


T É M A

medzi mužom a ženou. Preto

nemožno vidieť nič zlé na tom,

ak sa partneri snažia zabrániť

nechcenému počatiu.

Antikoncepčná tableta je posudzovaná

ako najspoľahlivejšia

metóda regulácie počatia.

Ostatné metódy antikoncepcie

– podľa bežne uvádzanej porovnávacej

štatistiky – sa javia

ako pomerne „neisté“. Napríklad

prirodzená metóda regulácie

počatia, založená na stanovení

„plodných a neplodných dní“

pomocou merania teploty, má index

zlyhania 4–12 %.

Avšak, už pred takmer päťdesiatimi

rokmi bola na Slovensku odbornej verejnosti

predstavená prekvapujúca metóda

stanovenia plodných a neplodných

dní, vyznačujúca sa presnosťou

v rozmedzí 97,7–99 %. Známa je pod

menom svojho objaviteľa ako Jonášova

metóda.

METÓDA PRIRODZENEJ

REGULÁCIE POČATIA

MUDr. EUGENA JONÁŠA

odľa jeho vlastných slov dostal,

P MUDr. Jonáš inšpiráciu k svojmu

objavu v deň významného cirkevného

sviatku: 15. augusta 1956. Pre neho

osobne to bolo naplnenie túžby pomôcť

ženám odstrániť hrozbu umelého

potratu, ktorý bol v uvedenom

roku v bývalom Československu legalizovaný.

Jonášova metóda regulácie

počatia je založená na súvislosti

medzi astronomickými cyklami

a reprodukčným cyklom ženy. Na

základe vlastného skúmania dospel

MUDr. Jonáš k záveru, že plodné obdobie

ženy nastáva v rovnakom postavení

Mesiaca (vzhľadom k ďalším astronomickým

charakteristikám), aké

bolo v čase jej narodenia. Nie je možné

však tieto charakteristiky zamieňať za

bežne známe fázy Mesiaca“. Pomocou

elám si len jedno; aby poznatky, ktoré

„Ž som smel získať ako lekár počas šestnásťročnej

intenzívnej a zodpovednej práce

z veľkej knihy prírody, boli akceptované inými

nadšenými, otvorenými a predsudkami nezaťaženými

vedcami a lekármi s rovnakým úmyslom,

ktorý som vtedy mal a stále ešte mám,

keď som dospel k presvedčeniu, že použitie

mojej metódy môže prispieť k šťastiu jednotlivca,

rodiny a celej spoločnosti.“

[MUDr. Eugen Jonáš]

špeciálneho výpočtu je preto možné

takzvané plodné a neplodné dni stanoviť

napríklad až na jeden rok dopredu.

Je možné vyhotoviť viaceré

typy výpočtov v závislosti od toho,

ako presne pozná žena dátum a čas

svojho narodenia. Na prvý pohľad

veľmi prekvapujúci princíp bol ihneď

po objave metódy overený v medicínskej

praxi pomocou klinických

testov. Tie prebiehali na 1. pôrodníckej

klinike v Prahe pod vedením

doc. MUDr. Jiřího Málka, vtedajšieho

predsedu Svetovej biorytmologickej

spoločnosti. Jonášova metóda totiž

neslúži len na účely antikoncepcie –

pomáha aj ženám, ktoré sa neúspešne

pokúšali otehotnieť (ak netrpia orgánovými

poruchami). Okrem pražskej

kliniky sa do overovania tejto metódy

zapojila aj pôrodnícka klinika v Budapešti.

Výsledky pravdepodobne zúčastnených

zaskočili, pretože úspešnosť

dosahovala už v prvopočiatkoch

takmer 98% (dnes autor udáva 99%).

Po overení na klinikách vypukol

„boom“. Prirodzenú metódu regulácie

počatia, ktorá nevyžaduje použitie

umelých prostriedkov, privítali lekári,

ale aj kresťanské kruhy. Morálne

odobrenie pre ňu prišlo počas trvania

druhého vatikánskeho koncilu s výrokom

vtedajšieho pápeža Pavla VI., že

na nej nevidí „žiadny rozpor s evanjeliom“.

Pápež Ján Pavol II. poslal

MUDr. Jonášovi za jeho objav osobný

ďakovný list.

„Jonášove centrá“ vznikli zakrátko

na piatich kontinentoch –

vedú ich lekári, ktorí sa boli školiť

v metóde výpočtu priamo na

Slovensku.

Dnes je Jonášova metóda

chránená patentom ako „lekárska

služba“ vo viacerých krajinách

sveta.

Za zmienku stojí, že v roku

1970 bol MUDr. Jonáš navrhnutý

na udelenie Nobelovej ceny

prof. Dr. R. Fondillerom z USA

a pred piatimi rokmi rovnaký návrh

vzišiel z Argentíny od prof. Carlosa

Velazca.

Z duchovného hľadiska možno metóde

MUDr. Jonáša priznať dve hlavné

prednosti:

• neposúva hormonálny cyklus ženy

a nemení umelo zloženie krvi. Preto

odpadajú neprirodzené psychické

výkyvy, známe pri hormonálnej antikoncepcii;

• nabáda ženy k pozornosti voči vlastnému

telu a mužov k ohľaduplnosti.

Samozrejme, ak sa chce pár vyhnúť

neželanému počatiu, musí pri tejto

metóde v období plodných dní zachovať

primeranú zdržanlivosť. Od muža

sa preto očakáva pochopenie a ohľaduplnosť.

Používanie menej škodlivých

metód antikoncepcie by však

v láskyplnom vzťahu vlastne malo

byť samozrejmosťou.

Roman Levický

[redakcia@svetgralu.sk]

Literatúra:

Banzhaf, A. : Wie schwer wiegt die Pille.

Gralswelt, 5, 1997, s. 33-38.

Jonáš, E. : Zistenie období plodnosti u ženy,

pohlavia a životaschopnosti plodu. Nitra,

1969.

Jonáš, E. : Přirozená regulace početí. Hradec

Králové, 1995.

Schindler, J. A. : Die Heilkraft des seelischen

Gleichgewichts. München, 1956.

Vester, F. : Neuland des Denkens. Stuttgart,

1980.

www.centrum.jonas.com

www.medical-tribune.cz

23

SVET GRÁLU

7 | 2006


Z A U J A L O N Á S

Z A U J Í M A V O S T I Z O S V E TA V E D Y A V Ý S K U M U

Nevratné plastové

fľaše znovu

nepoužívajte!

Kto sa snaží opätovným

používaním nevratných

plastových fliaš prispievať

k ochrane životného

prostredia, môže ohrozovať

svoje zdravie. Výskumy

v Kanade ukázali,

že voda v mnohých plastových

fľašiach, ktoré boli

znovu naplnené, obsahovala

nebezpečné baktérie

a zdraviu škodlivé chemické

zlúčeniny.

Tretina všetkých vzoriek

jedného z prieskumov bola

natoľko znečistená baktériami,

že táto voda bola

vhodná na pitie iba po

prevarení. Štúdia univerzity

v Idaho (USA) dokazuje,

že dôkladné vymývanie

fliaš, ktoré by usmrtilo

baktérie, urýchľuje starnutie

plastu. Tak sa môžu do

vody dostať jedovaté produkty

rozpadu plastu.

More je zásadité

M i n e r á l y r o z p u s t n é

v morskej vode jej dodávajú

slanú chuť, sú ale tiež

príčinou jej slabej alkalickej

reakcie. V priemere

činí hodnota pH morskej

vody 8,1. Vedecké kruhy

ale stále častejšie poukazujú

na to, že obsah kyselín,

spôsobený rozpusteným

oxidom uhličitým

z atmosféry, pozvoľna

stúpa. Dve na sebe nezávislé

skupiny vedcov skúmali,

aký vplyv môže mať

pokračujúce okysľovanie

morí na život v nich.

24

SVET GRÁLU

7 | 2006

Počas uplynulých

250 rokoch

prijali vody svet

o v ý c h m o r í

a oceánov asi

polovicu oxidu

uhličitého, ktorý sa dostal

do ovzdušia používaním

fosílnych palív. Táto hydrolýza

oxidu uhličitého

viedla ku zvýšeniu koncentrácie

vodíkových iontov

vo vode a tým k okysľovaniu.Ak

sa bude množstvo

oxidu uhličitého v ovzduší

naďalej zvyšovať, mohla by

hodnota pH podľa rôznych

modelových výpočtov ešte

v tomto storočí klesnúť

o 0,3 až 0,4; v roku 2300

by mohla dokonca dosiahnuť

hodnotu 7,3.

Okysľovanie môže mať

značne nepriaznivé následky

na morský svet

rastlín a živočíchov. Ohrozené

sú predovšetkým koraly

a planktón, takže

môžu vzniknúť medzery

v potravinovom reťazci.

http://www.faz.net

Katastrofy ako

následky globálnej

zmeny klímy

Po katastrofálnych záplavách

v lete 2005 v Nemecku,

Rakúsku a Švajčiarsku

vyvstala znovu otázka,

či sú povodne priamym

následkom globálneho

otepľovania. Štatistiky istej

mníchovskej poisťovne

potvrdzujú laický dojem,

že extrémne výkyvy počasia

a s nimi spojené katastrofy

neustále pribúdajú.

Ak v rokoch 1950 až 1959

došlo iba k 13 veľkým udalostiam,

bolo ich

v rokoch 1990 až

1999 už celkovo

74. Vedci sú ale

opatrní v tvrdení,

že tieto katastrofy

majú priamu súvislosť

s globálnym otepľovaním.

Isté ale je, že vo vývoji počasia

hrá teplota ústrednú

úlohu. Viedenský klimatológ

Herbert Formayer preto

predpokladá intenzifikáciu

zrážok. Ľudia v Európe

musia počítať s častejšími

výkyvmi počasia. Experti

nie sú ale jednotní v tom, či

globálne otepľovanie nesie

zodpovednosť aj za nárast

výskytu tropických cyklónov.

Väčšina vedcov sa ale

rozhodne stavia za správu,

ktorú výskumníci NOAA

(National Oceanic & Atmospheric

Administration)

zverejnili už pred niekoľkými

rokmi: stále presnejšie

modely klímy predpovedajú

pre tropický Atlantik

vyššie teploty mora, vyššiu

vlhkosť a viac energie v atmosfére.

Všetky tieto faktory

podporujú silu hurikánov,

ako ich už zažili

Spojené štáty americké.

http://www.noaa.gov

Víno zabíja vírusy

Víno je zrejme prirodzený

likvidátor chrípkových vírusov.

Obsahuje totiž špeciálnu

molekulu, ktorá má

schopnosť blokovať chrípkový

vírus. Molekula sa

vyskytuje v 72 rôznych

rastlinách a vo vysokej

koncentrácii je obsiahnutá

predovšetkým v šupke

červeného hrozna. Taliansky

výskumný tím inštitútu

ISS (Istituto Superiore

di Sanità) dokázal, že

účinná látka má antivírusové

účinky a chrípku

zdoláva prirodzeným spôsobom.

Podľa doterajších

výsledkov táto látka tiež

brzdí rast nádorov a pôsobí

proti stresu.

Hypnóza ovplyvňuje

funkcie mozku

Vedci Cornellovej univerzity

v New Yorku zistili,

že hypnóza môže nepriaznivo

ovplyvniť niektoré

funkcie mozgu. Dôkazy

poskytla magnetická rezonancia.

Pokusy na 16

dobrovoľníkoch ukázali,

že hypnóza neovplyvňuje

iba správanie človeka, ale

môže aj značne zmeniť šírenie

informácií v mozgu.

Elektrosmog:

ochránia nás

prístroje?

Firma ATOX Systemtechnik

uviedla na trh prístroj,

ktorý má chrániť pred

elektrosmogom. Biopočítač

veľkosti 3 x 3 cm, vyvinutý

ruským fyzikom Alexandrom

Tarasovom, sa

jednoducho zavesí na krk.

Nie je to žiadne ezoterické

kúzlo, uvádza Inštitút pre

biosenzoriku a bioenergetický

výskum životného

prostredia (IBBU) v Graze.

Na 75 pokusných osobách

bola pozorovaná „ochrana

proti geopatogénnej, rádioaktívnej

a elektromagnetickej

záťaži“.

http://www.atox.info


H I S T Ó R I A

Katari, kacíri a zánik hradu Montségur

Náboženstvo a osud katarov

Na juhu Francúzska sa v 13. storočí odohrala dráma takzvaných albigénskych vojen,

ktoré boli vlastne križiackymi výpravami. Toto ťaženie pod zástavou cirkvi malo vyhladiť

náboženské spoločenstvo katarov (z gréckeho kataros - čistý). Príslušníci tohto

hnutia sa sami nazývali „Božími priateľmi“, žili asketickým spôsobom života a preslávili

sa aj ako majstri tkáčskeho remesla. Niektorí autori spájali ich pôsobenie s legendami

o Grále. Katari vytvorili vo svojej dobe akúsi opozíciu voči vládnucej cirkvi, a privolali

tak na seba hnev pápežského Ríma. O čo sa títo ľudia snažili a prečo boli vyvraždení?

MYŠLIENKOVÝ PÔVOD

HNUTIA KATAROV

atari boli pravdepodobne výrazne

K ovplyvnení myšlienkami valdénstva,

stredovekého heretického hnutia,

ktoré sa rozšírilo v mestách južného

Francúzska a severného Talianska. Jeho

stúpenci požadovali od veriacich dobrovoľnú

chudobu, volali po demokratizácii

cirkvi, dožadovali sa práva kázania

pre laikov a poukazovali na všeobecnú

záväznosť evanjelia pre všetkých členov

cirkvi. „Valdénski“ boli vylúčení z cirkvi

v roku 1184. Podobné myšlienky ako

u valdénstva nájdeme aj v hnutí bogomilov,

nazvanom podľa bulharského popa

Bogomila, ktorý žil v desiatom storočí.

Myšlienkovou podstatou oboch hnutí

bola, okrem iného, aj viera v takzvaný

dualizmus, teda v existenciu zosobneného

Dobra (Svetla), ako aj Zla (Temnoty).

Ešte starším prameňom viery

v dualizmus bolo učenie proroka Mániho

(manicheizmus), ktorý žil v 3. storočí

po Kr. v Perzii. Podľa manicheizmu

boli sily Dobra a Zla na počiatku vekov

oddelené, v súčasnosti spolu bojujú a na

konci vekov budú od seba opäť oddelené.

Cieľom manicheizmu bolo oslobodenie

duše zo zajatia hmoty pomocou sebapoznania

a askézy. Manicheizmus sa na

istý čas rozšíril až do severnej Afriky

a južnej Európy, a tak mohol byť inšpiráciou

pre neskoršie heretické hnutia.

Na rozdiel od vtedajšej pápežskej cirkvi

videli katari, valdénski i bogomilovia

v oficiálnych inštitúciách cirkvi a štátu

skôr diablovo než Božie dielo. To bolo

spôsobené najmä okázalou zhýralosťou

mnohých vysokých cirkevných predstaviteľov

a nespravodlivým presadzovaním

moci. Naproti tomu tieto heretické

hnutia presadzovali sociálnu rovnosť,

zakazovali cirkevné sviatosti a uctievanie

svätých. To všetko bolo, podľa ich

mienky, v rozpore s učením evanjelia.

Určité podobnosti, najmä v sociálnom

učení, v zamietnutí niektorých cirkevných

úkonov a uctievania svätých, ako

aj v snahe o nezávislosť od Ríma, môžeme

nájsť aj v neskoršom hnutí reformácie,

vedenej v Čechách Janom Husom

a v Nemecku Martinom Lutherom.

KRAJ KATAROV

A LEGENDA O GRÁLE

to prechádza na ceste do juhofrancúzskych

Pyrenejí popri Nerbonne,

K

toho prekvapí pri diaľnici neobvyklé

umelecké dielo: na zelenom pahorku

stoja vysoké, zo silných, oválnych blokov

betónu vytvorené postavy vojakov

s kamenným štítom a prilbou. Hľadia na

cestujúceho a do krajiny zo zachmúrenej

štrbiny panciera. Informačná tabuľa ich

prezentuje ako „Chevaliers Cathares“,

teda katarských rytierov. Predstavujú

tieto pôsobivé postavy naozaj katarov?

Alebo boli katari všetko iné než vojnoví

hrdinovia, teda skôr mierumilovní a napriek

tomu prenasledovaní náboženskí

„čudáci“ stredoveku, ktorí podľa niektorých

autorov opatrovali Grál a rozhodli

sa preto aj umrieť?

Isté je, že obraz katarov ako vojnových

hrdinov je stále živý. Spôsobilo

to dielo nemeckého žurnalistu a spisovateľa

Otto Rahna, ktorý v roku 1933

vydal knihu s názvom „Križiacke ťaženie

proti Grálu“. Je napísaná fascinujúcim

spôsobom a história katarov je

tu pretavená do románu o Grále. Podľa

Rahna sa Grál dostal po strastiplných

cestách do rúk katarov, ktorí ho opatrovali

a chránili ako najvzácnejší poklad.

V noci pred zánikom hradu Montségur,

útočiska „kacírov“, mala hŕstka na

smrť odhodlaných katarov Grál zachrániť

a preniesť ho do bezpečia na miesto,

ktoré je dodnes utajené…

HISTORICKÝ OMYL

A ÚSPECH JEDNEJ KNIHY

tto Rahn cestoval v roku 1930 do

O Ussat-les-Bains v Pyrenejách a tu,

v osudovom kraji katarov okolo Montséguru,

zbieral materiály pre svoj román.

Nadšenie pre túto tému mu vštepil jeho

náboženský učiteľ. On sám spájal pôsobenie

katarov so stredovekými básňami

o Grále a našiel rovnako zmýšľajúcich

ľudí v jednej parížskej teozofickej

skupine. Tiež bol v spojení s bádateľom

Mauriceom Magreom z Toulouse. Aj

ďalší nadšenec katarov, Déodat Roché,

prívrženec Rudolfa Steinera, zastával podobné

myšlienky. Spriatelil sa s Ottom

Rahnom a intenzívne ho podporoval.

Spájanie náboženstva neochvejne verných

katarov s Grálom malo pre Fran-

25

SVET GRÁLU

7 | 2006


H I S T Ó R I A

26

SVET GRÁLU

7 | 2006

cúza zmysel – veď francúzske romány

o Grále od Chrétiena de Troyes alebo

Roberta de Boron (po ktorých neskoršie

nasledoval v Nemecku „Parzifal“

Wolframa von Eschenbach) boli na vrchole

obľúbenosti približne v tom istom

období, ako začalo na juhu Francúzska

prenasledovanie katarov. Že by jedno

s druhým nemalo nič spoločné?

Otto Rahn vo svojom diele „Križiacke

ťaženie proti Grálu“ prezentoval katarov

ako strážcov alebo rytierov Grálu a pyrenejskú

pevnosť Montségur ako model

pre hrad Grálu v diele Wolframa von

Eschenbach Parzifal. Avšak – aby sme to

uviedli na správnu mieru – táto teória je

pravdepodobne neudržateľná. Rukopis

Wolframovho Parzifala bol dokončený

už v rokoch 1203 až 1205 (o čom sa dnes

nepochybuje), zatiaľ čo Montségur sa

stal známym až po jeho dobytí v roku

1244, to znamená po vyvraždení jeho

obyvateľov. Pred týmto obdobím bol

hrad Montségur len jednou spomedzi

mnohých iných pyrenejských pevností.

Nemohol byť známy vo vzdialených nemeckých

krajinách, keď Wolfram von

Eschenbach písal svojho Parzifala.

Odhliadnuc od toho však malo „Križiacke

ťaženie“ Otto Rahna vo Francúzsku

aj v Nemecku obrovský úspech.

V Nemecku o to viac, že sa tam dostal

k moci národný socializmus. „Vodca“

a jeho „okultista“ Himmler

chceli vo Wewelsburgu,

v blízkosti Paderbornu, zriadiť

ideologické centrum svojho

hnutia. Pre mnohých to bol

vtedy ďalší „Hrad Grálu“. SS

tu malo svoje ústredie. Sem

prišiel aj Otto Rahn a stal

sa Untersturmführerom SS,

pracoval aj na Wewelsburgu

a jeho kniha o kataroch

a Grále nacistom priam spadla z neba.

Tu sa našlo náhradné náboženstvo pre

národ! Wagnerovou operou „Parsifal“

Grál už beztak získal vo všeobecnom

povedomí Nemcov významné miesto;

tak boli Rahnove tvrdenia v jeho knihe

tým pravým, čo bolo treba na pretvorenie

mýtu na nový náboženský pojem.

Túto ideu preukázateľne podporoval aj

Himmler.

To, že Rahn nakoniec pravdepodobne

zomrel ako obeť nacistického režimu, nemení

nič na účinku jeho knihy 1 . Aj literárna

veda vtedajšej doby prebrala Rahnove

tézy, týkajúce sa Wolframa, hradu

Grálu a „Parzifala“, a tie doznievali ešte

dlho. A ešte tvrdošijnejšie sa držia pri

živote historizujúce romány a legendy,

ktoré opisujú katarov ako „strážcov

Grálu“. Takéto špekulácie podporuje aj

historický fakt, že v noci pred pádom

Montséguru sa naozaj uskutočnila odvážna

akcia a po strmých svahoch hory

bolo niečo prenesené do bezpečia. Čo to

mohlo byť, keď peniaze „kacírskej cirkvi“

boli odtiaľ odnesené už predtým? Grál

určite nie. Boli to hodnotné spisy z predchádzajúcich

kresťanských tradícií?

POVOJNOVÉ BÁDANIE

O KATAROCH

o 2. svetovej vojne mohlo bádanie

P o kataroch priniesť na svetlo sveta

mnohé vyjadrenia a dokumenty „kacírov“

a dnes je známy už vyššie naznačený

obraz o učení katarov.

Katari prišli so svojím náboženstvom

Katari však zastávali aj iné myšlienky;

napríklad verili v reinkarnáciu –

opakované pozemské životy,

podobne ako jeden z niekdajších

cirkevných otcov Origenes

koncom 11. a začiatkom 12. storočia aj

na územie dnešného Languedocu, respektíve

do vtedy politicky samostatného

„Occitanu“, kde sa im spočiatku darilo

veľmi dobre. Viaceré cirkevné koncily,

zamerané na potieranie herézy, nemali

v tejto oblasti veľký účinok. Tu sotva niekomu

prekážalo, ako katari realizovali

svoju vlastnú predstavu o kresťanstve,

alebo ako uskutočňovali svoje náboženské

idey. Naopak, katari poskytovali svojím

asketickým spôsobom života a idealizmom,

zameraným na život po smrti,

prijateľnejší obraz pre verejnosť, než to

robil katolícky klérus. Ten sa neraz vyžíval

v radovánkach pozemského života

a usiloval o peniaze a moc, z čoho vyplývali

mnohé nešváry v cirkvi aj v spoločnosti.

Preto boli katari ostatným

obyvateľstvom tolerovaní, ba dokonca

akceptovaní, dokonca prenikli aj do

šľachtických kruhov. Okrem toho bolo

vysoko cenené ich tkáčske majstrovstvo,

boli žiadanými remeselníkmi.

Rozkoly vo viere tu boli od začiatku

„kresťanských“ dejín a kto sa postavil

na tú „nesprávnu stranu“, bol považovaný

za heretika (z gréckeho slova hairesis

– voľba, výber). V 2. storočí napríklad

cirkevní otcovia Justin a Tertullian

označovali heretikmi ľudí, ktorí popierali

nenarušené odovzdávanie evanjelia, pretože

si zvolili názor odlišný od ortodoxie

(„pravej viery“). V 3. až 4. storočí sa

už heretici stávali odpadlíkmi, ktorí boli

trestne stíhaní a odsudzovaní na smrť.

Katari boli označení za heretikov

a okrem toho boli obvinení zo zastávania

gnosticizmu (z gréckeho slova

gnosis – poznanie). Gnostici

odmietali prijímanie

Pravdy výlučne prostredníctvom

zapísaných evanjelií

a učenia cirkvi. Usilovali sa

ísť po ceste individuálneho

duchovného skúmania, čo

viedlo aj k mnohým zmäteným

mystickým predstavám.

Napríklad v obci Korint

sa rozšírila myšlienka,

že Ježiš nebol na Zemi v hmotnom tele,

ale v akejsi duchovnej schránke. Proti

tejto myšlienke bojoval aj apoštol Pavol.

K rovnakej myšlienke sa prikláňali aj

katari – nedokázali sa zmieriť s tým, že

Ježiš musel žiť na Zemi v hmotnom tele


H I S T Ó R I A

ako každý iný človek. Katari však zastávali

aj iné myšlienky; napríklad verili

v reinkarnáciu – opakované pozemské

životy, podobne ako jeden z niekdajších

cirkevných otcov Origenes (Grécko/Palestína

asi 185–253) či Máni (Babylónia/

Perzia/India asi 215–277).

Zo štúdia zápisov inkvizičných procesov

na juhu Francúzska, ako aj zo spisov

katarov vieme, že katari sa sami nazývali

„dobrí kresťania“, „dobrí ľudia“

a „Boží priatelia“. Ich náboženstvo prišlo,

podľa všetkého, z kresťanských obcí Malej

Ázie, cez Rumunsko a Bulharsko do

západného sveta a tam sa rozšírilo. Jedna

vetva smerovala cez severné Taliansko

až na juh Francúzska a druhá cez Nemecko,

severné a stredné Francúzsko

až do Anglicka. Možno povedať, že bulharskí

bogomilovia boli vlastne tiež katarmi.

Boli v blízkom vzťahu s „Božími

priateľmi“ z Languedocu. A predpokladá

sa, že Niketas z Konštantinopolu, pápež

bogomilov, bol zároveň aj hlavou katarskej

cirkvi vo Francúzsku.

Samotný názov katar však nevymysleli

oni samotní. Boli takto označovaní

koncom 12. storočia francúzskymi a nemeckými

klerikmi v ich pamfletoch. Tie

tvrdili, že „Boží priatelia“ sa svojím nárokom

na titul „čistých ľudí“ dopustili

hriechu, počúvli Satana, a preto sa od

kresťanskej cirkvi oddelili. Slovo katar

a neskôr kacír sa preto stalo označením,

ktoré malo svedčiť o zlých úmysloch

a malo ospravedlniť aj prenasledovanie

mnohých ďalších kresťanov (Jan Hus

podobne ako Martin Luther boli tiež

obvinení z kacírstva).

„Krajina katarov“ je dnes prezentovaná

ako lákavý turistický cieľ a veľa do svojej

histórie aj investuje. Predovšetkým do

impozantných, domnelých katarských

hradov, ktoré sa týčia vysoko na strmých

pyrenejských končiaroch, ako napríklad

hrad „Peyrepertuse“ alebo na ešte

strmšej skale „Quéribus“. Nie sú to však

stavby „Božích priateľov“. K ich viere by

sa to len málo hodilo. Tieto stavby si totiž

vyžiadali mnoho životov nešťastných

poddaných, kým sa tisícky mohutných,

presne otesaných kameňov dopravili na

vrchy a dokiaľ sa nad priepasťami postavili

strmé múry. Nie, tieto grandiózne

hrady boli založené už pred obdobím

katarov ako citadely, orientované na obranu

smerom k Španielsku.

Avšak mnohí „Boží priatelia“ hľadali

počas smrtiacich rokov križiackych ťažení

útočisko na týchto hradoch, aj po

páde Montséguru. Dodnes zachované

zrúcaniny hradov stoja ako pomníky,

ktoré upozorňujú na šialenstvo a na nespútané

nepriateľstvo kresťanov proti

kresťanom.

Prečo bol zákrok cirkvi proti katarom

„nevyhnutný“? Katari neboli obyčajnou

bezvýznamnou „sektou“; vybudovali

niečo ako opozičnú cirkev, ktorá si získavala

čoraz väčší vplyv. Zlikvidovať pôsobenie

takejto cirkvi bolo ťažké. Totiž,

na rozdiel od katarov katolícky klérus na

juhu Francúzska nepôsobil ako príklad

pre veriacich a bol kritizovaný kvôli veľkým

povinným odvodom cirkvi a vysokým

poplatkom (napríklad za krst). Tak

nepomáhali ani kázne (Bernard z Clairvaux),

ani koncilné edikty proti „kacírom“.

Povesť cirkvi nestihli poopraviť ani

asketické katolícke rády, ako napríklad

Menší bratia Ježiša Krista (františkáni).

Rím preto musel na obnovenie svojho

vplyvu zvoliť iné prostriedky. Ponúkol

francúzskemu kráľovi nové územie výmenou

za spojenectvo proti katarom.

Moc a vláda v porazenej krajine bola lákavá

predstava. Toto spojenectvo sa prejavilo

predovšetkým v druhej albigénskej

vojne. Výzvu do boja proti kacírstvu na

juhu Francúzska pod vlajkou kríža nasledovali

aj tisíce šľachtických synov, sfanatizovaných

sedliakov, aj bezohľadných

dobrodruhov z Francúzska, Nemecka

a z polovice Európy. Privilégium odpustenia

trestov a hriechov zo strany cirkvi,

peňažné a majetkové sľuby sa neminuli

účinkom. Tak bol spečatený zánik katarskej

cirkvi. Úplné odstránenie katarov

bolo neskôr prenesené do pôsobnosti inkvizície,

ktorú zastrešoval dominikánsky

rád. V roku 1321 bol upálený posledný

katarský kňaz. A niekdajší „Occitan“ prešiel

do vlastníctva francúzskej koruny.

Lenže krajina bola spustošená, náboženská

sloboda zničená, niekdajší vladári

v Toulouse alebo v Carcassonne, v Albi,

Mirepoixe alebo Béziers upálení, zavraždení,

zajatí alebo nezvestní. Ich nástupcovia

boli vazalmi francúzskeho kráľa.

Napriek tomu písali svoju malú politiku

a ešte viac rozvíjali umenie a kultúru.

Na ich hradoch spievali pri lýrach a harfách

trubadúri pre vznešené dámy o svojej

preduchovnenej láske a v ich piesňach

by sa možno našiel aj odlesk niekdajších

snov „Božích priateľov“.

Mohli sa v týchto piesňach objaviť aj

zmienky o Grále? Pravdepodobne nie.

Nikde v katarských spisoch a ani v zápisoch

inkvizičných procesov sa neobjavuje

slovo Grál, hoci „kacíri“ zvykli

s hrdosťou a pravdivo podávať podrobné

informácie o svojom náboženstve, kulte,

zvykoch, keď sa ich niekto na to opýtal

(či už pri mučení, alebo nie). Nebáli

sa mučenia ani smrti. Podľa ich

chápania sveta bola predsa posmrtná

cesta na druhý breh spásou a nie hrozbou.

Ak by Grál mal pre nich nejaký

význam, hovorili by o ňom bez ostychu

a strachu. A tak fundovaný historik

katarov Michel Roquebert vo svojej

27

SVET GRÁLU

7 | 2006


H I S T Ó R I A

28

SVET GRÁLU

7 | 2006

knihe „Les Cathares et le Graal“ konštatuje:

„Na grálsky mýtus sa nenachádza

v teológii, morálnych predstavách

a v liturgii katarov žiadna odozva. Nijaká

väzba, ale ani nijaký odkaz v zmysle

učenia alebo náboženskej praktiky.“

NÁBOŽENSKÉ

PREDSTAVY KATAROV

strede učenia „Božích priateľov“ bolo

V Kristovo posolstvo, tlmočené Novým

zákonom Biblie. Zvláštny dôraz

kládli „dobrí kresťania“ na evanjelium

a Zjavenie Jána. Podľa ich učenia prišiel

Syn Boží na Zem, aby zachránil ľudí svojím

posolstvom, ale nie na to, aby svojou

smrťou na kríži preberal na seba tiaž

ich viny. Na Ježišov príbeh utrpenia sa

dívali síce ako na historickú skutočnosť,

verili však v jeho „nadprirodzené telo“.

On pre nich teda nebol skutočným človekom,

a na kríži preto neumrel. Z toho

dôvodu katari ani neuznávali kríž utrpenia

a používali namiesto neho starý

symbol Pravdy, rovnoramenný kríž. Aj

Ježišove zázraky si vykladali čisto symbolicky

a spirituálne. Sväté prijímanie

a eucharistiu, či vieru v zhmotnenie

Krista v hostii zavrhovali ako modlárstvo,

avšak zachovali zvyk Poslednej

večere, teda lámali chlieb v uctievaní

a spomienke na Ježiša Krista.

„Cirkev dobrých kresťanov“ považovala

Kristovo posolstvo vo forme katolíckych

dogiem a ľuďmi vymyslených

sviatostí za znetvorené. Katari uznávali

za platný len krst dospelých, ako ho vykonával

kedysi Kristus. Vo svojom učení

zvestovali očistené kresťanstvo, ku ktorému

by mal mať bezprostredný prístup

každý veriaci. Ich dualistická viera bola

založená na predstave, že je nemožné,

aby „dobrá ríša ducha“ a „ríša zla“ – pominuteľný

svet hmoty, mohli pochádzať

od jedného a toho istého Stvoriteľa.

Vychádzali teda zo zásady „dvoch

princípov“ a verili popri dobrom Bohu

aj v druhý, od Boha nezávislý princíp

(zosobnený v Luciferovi alebo Satanovi),

ktorý je nasmerovaný proti Bohu. Skrze

tento princíp vznikol, podľa nich, bez

Božieho vedenia materiálny svet len na

pokúšanie ľudí. V rámci katarskej vierouky

prevládal tento absolútny dualizmus

– na rozdiel od tvrdenia zástancov

miernejšieho smeru dualizmu, ktorý

učí, že Satan vytvoril zlý svet s vedomím

Boha. V peklo a v posledný súd katari

neverili, pretože oba tieto pojmy pokladali

za nezlučiteľné s láskou Božou.

Pozemský svet však znamenal pre nich

miesto pokušenia a temna.

Keď Lucifer (Satan, diabol) zaviedol

princíp zla, pokušenie, jedna časť duchov

v ríši dobrého Boha podľahla pokušeniu

a musela z neba padnúť, druhá časť padla

„nepozornosťou“. Všetci títo duchovia

padli dole na „Zem zabudnutia“, teda zabudli

na svoju „nebeskú podstatu“. Táto

predstava zodpovedá čiastočne učeniu

Origena, ktorý videl v ľuďoch padnutých

anjelov. Človek je pre katarov Boží

tvor, ale nie je anjelom. Podľa viery „Božích

priateľov“ má svojou dušou účasť

v dobrej ríši ducha a svojím telom v ríši

zla, v pozemskom svete. Okrem toho má

človek ešte spirituálne ja, ducha. Toho

zanechal pri dobrom Bohu v nebi.

Satan láka na Zemi ľudí, aby držali

svoju dušu v zajatí jeho sveta. Preto sa

má človek od všetkých materiálnych, pozemských

lákadiel odvrátiť a ísť podľa

možnosti cestou spásy, smerovanou na

druhý svet, teda usilovať do ríše ducha.

Smrť znamená oslobodenie zo zajatia tela.

Podľa ich učenia môžu viaceré pozemské

životy ľudskú cestu vývoja ku spáse

predĺžiť. Duša má byť konečne spasená

vtedy, keď dosiahne opätovné zjednotenie

so svojím duchom v nebi. Katari tvrdili,

že toto poznanie spásy im bolo dané

Duchom Svätým a posolstvom Krista.

Cirkev „dobrých kresťanov“ mala biskupov,

diakonov, kazateľov a kňazov, ako

aj jednoduchých veriacich, „credentov“ –

tí však nepodliehali prísnym pravidlám

pôstu a mali rodinu. Vo viacročnom noviciáte

vzdelávala cirkev mužov, ale aj

ženy (!) za kazateľov. Noviciát sa väčšinou

spájal s remeselníckym učením (tkáčstvom).

Totiž, každý katar, či už kňaz,

alebo jednoduchý veriaci, sa musel sám

starať o svoju obživu. Kazatelia a kňazi

viedli asketický život: nejedli mäso, ako

ani žiadnu zvieraciu stravu, ktorá pochádza

z aktu plodenia. Postili sa tri dni

v týždni a povinné boli pre nich tri dlhšie

obdobia pôstu v roku. Z času na čas mohli

jesť ryby, pretože vtedy si ľudia mysleli, že

ryby vznikajú jednoducho z vody, v ktorej

žijú. Chodili so svojimi kázňami vždy vo

dvojiciach. Pretože verili na zmenu pohlaví

pri opätovných narodeniach, považovali

rozdiel medzi mužom a ženou

za relatívny, a tak smeli kázať a udeľovať

„consolamentum“ (požehnanie) aj ženy.

Krst detí odmietali, pretože verili, že len

dospelý dokáže spoznať význam tejto

sviatosti a zodpovedať zaň.

Z dnešného pohľadu by sme nepochybne

mohli katarom vyčítať niektoré

predstavy, priečiace sa zdravému úsudku,

ako napríklad vieru, že Ježiš nežil na

Zemi v tele z mäsa a krvi. Avšak mnohými

ďalšími myšlienkami, a najmä duchovne

orientovaným spôsobom života,

alebo vierou v sociálnu spravodlivosť, sa

skutočne snažili naplniť Kristov odkaz.

Osudnou sa im stala túžba po náboženskej

slobode, nezávislej od mocenského

centra „Svätej cirkvi rímskej“.

Je dobré si pripomenúť, že aj neskoršie

kresťanské asketické hnutia, ako rehoľa

sv. Františka z Asissi, boli spočiatku tŕňom

v oku zbohatlíckeho kléru. Rovnako

tak myšlienky reformácie sa v čase svojho

vzniku považovali za kacírske. Jan Hus

bol upálený na hranici ako kacír, Martina

Luthera pred týmto osudom uchránila

najmä podpora nemeckého národa.

Dejiny potvrdili životaschopnosť reformácie,

čím sa nepriamo dostalo zadosťučinenia

aj mnohým starším myšlienkam,

ku ktorým sa hlásili aj katari.

Monika SCHULZE

1) Rahn spáchal v roku 1939 samovraždu po

tom, ako mu bola dokázaná homosexualita,

čo sa u SS rovnalo trestu smrti.


H I S T Ó R I A

Obdobie albigénskych vojen

Likvidačné akcie proti katarom nepatria do kategórie križiackych výprav, ku ktorým vyzýval pápež kresťanov

západných krajín, aby bola dobytá Svätá zem. Cirkev však podporovala aj vojny proti neveriacim („pohanom“)

a „kacírom“, k čomu patria aj albigénske vojny. Ak sa ich niekto zúčastnil, mal nárok na „odpustenie hriechov“

prostredníctvom odpustkov rovnako, ako keď sa zúčastnil na križiackej výprave.

dôležité udalosti:

1000 až 1140 Rozmach grófstva Toulouse a obdobie rozkvetu katarského hnutia v Languedocu, resp.

v Okcitánii (Occitan).

okolo roku 1170 V blízkosti Albi stretnutie medzi katarmi a katolíkmi; neskôr koncil katarov v Saint-Felix-

-de-Caraman a zriadenie štyroch katarských biskupstiev: v Albi, Agen, Carcassonne

a v Toulouse. Až koncom prvej polovice storočia začínajú Bernard z Clairvaux, neskôr

najmä Dominique Gúzman (sv. Dominik) kázať v Languedocu intenzívne proti

„Albigéncom“.

1208 Zavraždenie pápežského legáta Pierra de Castelnau.

1209 Vo Francúzsku a v Nemecku začína prvá albigénska vojna na výzvu pápeža Innocenta

III. Veliteľom križiackej výpravy je Simon de Montfort. Vojsko križiakov má asi 200 000

„milites Christiani“ (ozbrojených kresťanov) a približuje sa cez Rhônetal. Pád, masaker

a drancovanie Béziers, dobytie Carcassonne.

1210 až 1215 Padajú ďalšie mestá a opevnenia; Toulouse je obliehaný; Raymond VI., gróf z Toulouse,

ktorý stojí na strane katarov, musí pod tlakom križiackeho vojska a cirkvi odovzdať svoje

panovnícke práva Simonovi de Montfort.

1216 Umiera pápež Innocent III. ; vystrieda ho pápež Honorius III. (do roku 1227).

1217 až 1227 Katari sa úspešne bránia. Po návrate grófa Raymonda VI. obnovené obliehanie mesta.

V boji padol Simon de Montfort v r. 1218.

1222 Umiera aj Raymond VI., ďalej Raymond-Roger Trencavel, vicegróf z Carcassonne a Béziers,

dôležitý spojenec katarov. Tieto straty vytvárajú osudnú situáciu, ktorá sa ešte vyhrotí,

keď v roku 1223 nastúpi na trón v Paríži kráľ Ľudovít VIII., následník Filipa II. Augusta.

Na rozdiel od svojho predchodcu podporuje Ľudovít úplne, vlastnými mocenskopolitickými

cieľmi pápežský boj proti heréze v Languedocu.

Ľudovít VIII. vedie druhú albigénsku vojnu. Ľudovítovo dobytie Languedocu (1226) spúšťa

vlnu kapitulácií a veľké časti južného Francúzska sa podrobujú francúzskej korune.

1227 Umiera pápež Honorius III. Jeho nasledovníkom je pápež Gregor IX.

1229 Po kapitulácii mesta sa v Toulouse koná cirkevný koncil, ktorý kodifikuje potlačenie

kacírstva. V dôsledku toho sa musia katari utiahnuť do ústrania a svoje náboženstvo

vyznávať tajne.

1233 Pápež Gregor IX. poveruje dominikánsky rád systematickým prenasledovaním katarov.

To je začiatok inkvizície. Udavačstvo a súdne procesy, vraždy a pustošenie ruinujú

spoločenský a kultúrny život na celom francúzskom juhu.

1234 Križiacki jazdci plienia jedno útočisko katarov za druhým.

1244 Padá aj pevnosť Montségur, srdce katarského odporu; odtiaľ pochádzali rytieri, ktorí

v Avignonete zmasakrovali pápežských vyslancov. O to zúrivejší bol útok križiackych

jazdcov na hrad.

1271 Grófstvo Toulouse, s ním Languedoc („Occitan“), boli pohltené francúzskym

kráľovstvom. Katarská epocha sa končí, nemilosrdne je prenasledovaný každý heretik,

konajú sa inkvizičné procesy a vraždy.

1321 Upaľujú posledného známeho „Božieho priateľa“.

29

SVET GRÁLU

7 | 2006


R E P O R TÁ Ž

VÝUKA

podľa MONTESSORI

Metóda vzdelávania šitá na mieru každému dieťaťu

vonku vyzerá ako klasická sídlisková

materská škola. Z nápisu

Z

na budove sa však dozvedám, že ide

o vzdelávacie rodinné centrum občianskeho

združenia Montessori Morava.

Chcem vedieť, v čom je výučba

detí podľa princípu Montessori iná

než tá, akú poznáme z klasických základných

a materských škôl či centier.

Som v Brne na Šťouračovej ulici

v časti Bystrc. Pri dverách centra ma

víta pani Hana Mokrá – bývalá zdravotná

sestra, matka troch detí a zároveň

jedna z prvých priekopníčok myšlienky

vyučovať deti aj u nás podľa

metódy Márie Montessori – talianskej

lekárky, ktorá na začiatku dvadsiateho

storočia dospela k prekvapivému zisteniu,

že dieťa sa naučí chodiť, hovoriť,

manipulovať s predmetmi pomocou

svojej vlastnej tvorivosti a nie preto,

že ho to dospelí učia.

HRNČEKY Z PORCELÁNU

etóda Márie Montessori k nám

„M začala prenikať zhruba po novembri

1989. Najdôležitejšia je zmena

prístupu rodičov alebo učiteľov k dieťaťu.“

Hneď v úvode mi pani Mokrá

vysvetľuje, že systém sa vyznačuje

individuálnym prístupom k dieťaťu,

ktoré sa má slobodne rozhodnúť,

akou činnosťou sa chce zaoberať.

„Učiteľ sa tak dostáva z aktívnej

pozície do pasívnej – najdôležitejšie

je pripraviť dieťaťu inšpirujúce a prirodzené

prostredie.“ Veľmi tomu nerozumiem,

ale lektorka Hana Mokrá

30

SVET GRÁLU

7 | 2006

Týždenník Reflex asi pred rokom vydal reportáž, v úvode ktorej sa píše: „Keď

strávite dva-tri dni v škole, v ktorej sa vyučuje podľa systému Montessori, odrazu

vám nekonečné reči o reforme školstva pripadajú ako nezmyselné táranie. Všetko,

o čom sa medzi odbornou verejnosťou hovorí snáď už desaťročia ako o vzdialenom

cieli reformy, tu vidíte ako na dlani v bezproblémovej a hlavne fungujúcej podobe.

Napriek tomu tri Montessori školy u nás prežívajú spolu s waldorfskými školami

na okraji záujmu úradov, v nedôstojnom právnom vákuu…“ Náš štát alternatívnym

spôsobom vzdelávania detí skutočne príliš nepraje. Napriek tomu sa deti učia

nielen v klasických základných školách, sú u nás obecné školy, existuje aj niekoľko

súkromných škôl, domácich škôl (týka sa ČR, pozn. red.) a neznámymi prestávajú

byť spôsoby vzdelávania, ktoré ponúka waldorfská škola či metóda Montessori.

Na fungovanie poslednej z nich sa vo svojej reportáži zamerala Marie Šuláková.

mi to hneď ukazuje v praxi. Vedie ma

do malej kuchynky – všetko je prispôsobené

tak, aby to bolo na dosah malých

detí. „Áno, tu si i dvojročné deti

samy vezmú tanierik, hrnček, lyžičku

a odnášajú si ich k stolíku vo vedľajšej

miestnosti, kde desiatujú.“ Hrnčeky

pre také malé deti z porcelánu? „Je

potrebné, aby si deti od najútlejšieho

veku zvykali na materiály ľahké, ťažké,

krehké, aby si nacvičili šikovnosť, vnímali

ten-ktorý materiál a mali úctu

k veciam,“ hovorí Hana Mokrá.

V brnianskom centre trávia mamičky

s deťmi dve až tri hodiny. „Prvé kroky

detí vedú vždy do kúpeľne – deti si

umyjú ruky, a potom si samy pripravia

miesto na desiatovanie. Potom si chystajú

koberček ako svoju pracovnú plochu.

Z celej triedy si následne vyberú

ľubovoľnú pomôcku, ktorá ich zaujme.

Môžu s ňou pracovať tak dlho, ako sa

im páči, a potom ju zase vrátia na jej

miesto,“ vysvetľuje Hana Mokrá a dodáva:

„Deti sa tu učia správať tak, ako by

sa mali náležite zachovať v spoločnosti.

Samostatnosť a zodpovednosť musia

patriť k prirodzeným vlastnostiam človeka.

Nemožno predsa robiť všetko za

ne, do osemnástich po nich upratovať,

,žehliť‘ ich problémy, a potom ich naraz,

nepripravené postaviť do života.“

HLAVNÉ JE PRIPRAVENÉ

PROSTREDIE

V

Brne funguje okrem rodičovského

centra aj materská škola a od septembra

2005 aj škola Montessori. Do

rodičovského centra dochádzajú každý

pracovný deň rodičia s deťmi vo veku

do troch rokov, poobede potom so

staršími deťmi do šesť rokov. „Od jedného

a pol roka, keď už chodí, dieťa

zvládne premiestňovať veci. Snažíme

sa mať v skupine maximálne osem až

desať detí. Mamičky prídu s dieťaťom

napríklad raz za týždeň a majú možnosť

sledovať ho v prirodzenom pripravenom

prostredí. Zároveň vidia, o čo

má ich dieťa záujem, a čo teda môžu


Priraďovanie farieb, navliekanie

Matematika – červeno-modré tyče

Jazyková výchova

preniesť aj do domáceho prostredia.

Rovnaký princíp – nechať každé dieťa

nájsť si svoje miesto a robiť to, čo ho

najviac zaujíma – funguje aj v škôlke

a v škole Montessori.

V škole si dieťa môže postupne samo

upravovať osnovy, časový rozvrh a spôsob,

akým sa bude učiť. Dieťa spolurozhoduje

o tom, čo sa chce práve učiť. Na

to však musí byť pripravené prostredie,“

vysvetľuje ďalej moja sprievodkyňa brnianskym

centrom Montessori.

Keď počujem, že aj deti v škole spolurozhodujú

o tom, čo sa budú práve

učiť a akým spôsobom, neodpustím si

otázku, či sa stihnú naučiť čítať, písať

a počítať v rovnakom čase ako ich vrstovníci

v bežných základných školách.

„Keď budete mať možnosť učiť sa bez

stresu a navyše to, čo vás práve zaujíma,

budete sa učiť pomaly alebo rýchlo? Iné

školy Montessori majú už tú skúsenosť,

že deti, ktoré sa určitú dobu nevenujú

napríklad matematike, to neskôr jednoducho

doženú. Všetky aktivity by mali

vychádzať z myšlienky. Dieťa si niečo

myslí, a to by sa malo dať uskutočniť.

Talianska lekárka Mária Montessori (1870–1952) sa zaoberala problémami

výchovy a vzdelávania detí. Vypracovala takzvanú metódu

Montessori, ktorá pomocou špeciálnych učebných pomôcok a vytvorením

vhodného prostredia podporuje prirodzený záujem dieťaťa, pomáha

mu zafixovať si správne pracovné návyky i vytvárať svoj vlastný

úsudok. Vzdelávací systém vychádza z potrieb malého dieťaťa, učí ho

rozvíjať jeho prirodzené schopnosti a zmyslové vnímanie. Hlavným

cieľom pedagogiky Montessori je umožniť každému dieťaťu, aby v maximálnej

miere využilo svoje možnosti a svoj potenciál. O tejto metóde

sa hovorí ako o vzdelávaní šitom na mieru každému dieťaťu.

V Českej republike sú štyri základné školy Montessori a viac než štyridsať

materských škôl tohto typu.

Na Slovensku je jedna základná škola (v Bratislave na Zlatohorskej

ulici) a päť materských škôl, kde sa pracuje systémom Montessori. Tri

sú v Bratislave, dve v Košiciach (tu sa pripravuje aj založenie základnej

školy). Škôlky a školy pracujúce s Montessori pedagogikou zastrešuje

Slovenská asociácia Montessori (http://www.montessori.sk/) so sídlom

v Bratislave.

V klasických základných školách dieťa

prvé dve hodiny zamestnáva hlavu, a až

potom sa ide „vyvetrať“. Tu sa deti stále

pohybujú. Vezmú si pomôcku, premiestnia

si ju tam, kde zapoja hlavu, ruky

a zasa ju vrátia na svoje miesto. Stále sú

v pohybe a nikto ich nenúti sedieť. Je dôležité,

aby deti učenie bavilo a bolo pre

ne zmysluplné. Preto musí byť prostredie

príťažlivé a učiteľ tvorivý. Súčasťou

tohto prostredia je práve učiteľ, ktorý

musí byť dobrým pozorovateľom dieťaťa.

Pedagogika Montessori vychádza

z toho, že deti sa učia samy, že si väčšinu

poznatkov samy vyhľadajú, objavia.

Prostredie im to musí umožňovať.“

V

VŠETKO MÁ SYSTÉM

A PORIADOK

brnianskom rodinnom centre má

na prvý pohľad všetko svoj systém

a poriadok. Miestnosti sú rozdelené

na malé oddelenia, kútiky a v každom

z nich sú pomôcky na určitú činnosť.

Rozhliadam sa po miestnosti. V časti,

ktorej sa hovorí „praktická“, sa najmenšie

deti učia – ako inak – praktickým

zručnostiam. V poličkách sú úhľadne

vedľa seba postavené misky a nádoby,

v ktorých sú napríklad sójové bôby, vyfúknuté

prepeličie či slepačie vajíčka…

„Deti majú možnosť ohmatať si akékoľvek

predmety – strúhať mydlo, čistiť

striebro, prelievať vodu, zbierať kamienky,

učia sa zapínať gombíky, bežné

alebo suché zipsy či zaväzovať šnúrky,

klieštikmi premiestňujú orechové škrupinky,

lúpu semienka atď.,“ vysvetľuje

Hana Mokrá a hneď prechádzame do

ďalšej časti miestnosti. „Len čo dieťa

zvláda koordináciu a vie odniesť pomôcku

na svoje miesto, môže prejsť

k zmyslovým pomôckam, ktoré predchádzajú

matematickým: nakoľko sa

v prírode nenachádza presné tvarové

alebo hmotnostné usporiadanie, máme

tu originálne pomôcky Montessori

31

SVET GRÁLU

7 | 2006


R E P O R TÁ Ž

z Holandska a niektoré vlastné výrobky,“

ukazuje drevené predmety, na ktorých sa

deti učia poznávať postupnú dĺžku tyčí,

výšku „schodov“, ohmatajú si kocky od

najmenšej po najväčšiu, a ďalšie tvary,

ktoré znázorňujú postupnosť.

KOZMICKÁ VÝCHOVA

dalšej miestnosti sa deti učia

„V jazyk…,“ nenechávam pani Mokrú

dohovoriť. Deti v predškolskom veku by

sa mali učiť čítať a písať? „Áno, medzi

tretím a šiestym rokom je to najpríhodnejšie

obdobie, keď dieťa môže „navnímať“

gramatiku. Deti sa zoznamujú

s písmenkami, priraďujú ich k sebe, obťahujú

ich prstom. Máme tu pohyblivú

abecedu – keď dieťa priraďuje písmenká

k veciam podľa začiatočného

písmena ich názvu. Dieťa medzi tretím

a šiestym rokom života sa tieto veci učí

vedome a ľahko, po šiestom roku už

s oveľa väčším úsilím,“ hovorí s úplnou

istotou Hana Mokrá a vedie ma do

ďalšej časti miestnosti, kde deti dostávajú

„kozmickú výchovu“. „Kozmická

výchova je termín Márie Montessori.

Vyjadruje, že všetko vo vesmíre spolu

súvisí a všetko okolo nás existuje vo

vzájomných súvislostiach. Čiastkové

poznatky by mali byť čo najviac prepájané.

Už vo dvoch rokoch sa deti zoznamujú

s tým, že žijeme na zemeguli,

poznávajú jednotlivé kontinenty. Priraďovaním

zvierat či rastlín na látku rovnakej

farby, akou je kontinent zobrazený

na mape, spoznávajú, aké zvieratá

a rastliny sú pre daný svetadiel typické.

Takouto nenásilnou formou sa tu deti

zoznamujú so zemepisom, biológiou či

hudobnou výchovou.“

Už sa nečudujem, keď prichádzame

do časti, ktorú malé deti i dospelí poznajú

pod názvom „matematická“. Na

útvaroch z korálikov si deti overujú, aký

veľký rozdiel je napríklad medzi desiatimi

a stomi, koľko je tri plus tri a koľko

tri krát tri. Štvorročné dieťa síce pracuje

s číslami do tisíc, ale pritom s konkrétnym

materiálom. „Deti idú od konkrétneho

k abstraktnému. Do šiestich rokov

je dobré vyučovať dieťa všestrannosti,“

pokračujeme v rozhovore.

DOSPELÍ SA

PRISPÔSOBUJÚ DEŤOM

ápem teda správne, že ide

CH o nový prístup k výchove,

v ktorom sa dieťa neprispôsobuje dospelým,

ale dospelí sa prispôsobujú

podmienkam vývoja dieťaťa. „To znamená,

že sledujeme dieťa, jeho prirodzené

potreby, a potom pripravíme

prostredie, v ktorom sa môže slobodne

pohybovať. Dieťa si v troch rokoch

utvára základy svojej osobnosti. Je

preto potrebné, aby sa čo najviac pohybovalo

v prírode, mohlo pozorovať

zákonitosti medzi zvieratami, rastlinami

a človekom. Veľmi dôležitý je aj

systém, do ktorého sú pomôcky usporiadané

– dieťa má možnosť veľa sa

pohybovať, prenášať veci, a potom ich

vracať na miesto. Celá metóda Montessori

spočíva v poznávaní zákonitostí

života – musí byť preto čo najviac spojená

so skutočným životom,“ dopĺňa

myšlienku Hana Mokrá.

POCHVALY A TRESTY

PATRIA DO KOŠA

ný spôsob výučby, iný spôsob správania

sa detí, iný spôsob prístupu

I

k deťom – to všetko je typické pre

vzdelávanie podľa metódy Montessori.

„Vzdelávame hlavne rodičov, aby

sa zbavili svojich návykov a toho, ako

boli sami vychovávaní – aby pochopili,

že tresty aj pochvaly môžu hodiť do

koša, pretože trest, pochvala a hod-

Príprava na obed

Rozprávanie o planétach

32

SVET GRÁLU

7 | 2006


R E P O R TÁ Ž

notenie sú manipulačné. Dospelý tým

dostáva dieťa tam, kam chce, ale za

cenu stresu dieťaťa. Namiesto pochvaly

používame oceňovanie – toto je trpezlivosť,

toto písmo je čitateľné, máš to zoradené

postupne, je to úhľadné. Nebudeme

hovoriť – je to výborné, krásne, si

senzačný, alebo naopak používať tresty

či odsúdenie – si nešikovná, to ešte nesmieš…

Keď budem dieťa nútiť do niečoho,

čo si nevyberie, budem ho brzdiť

vo vývoji,“ hovorí Hana Mokrá.

PROBLEMATICKÉ DETI

A KINEZIOLÓGIA

ožno by sa mohlo zdať, že vyučovať

a vychovávať deti podľa

M

metódy Márie Montessori je vhodné

hlavne pre samostatné a „neproblematické“

deti. Kto sa už stretol s deťmi

alebo dokonca má deti, ktorým sa pripisujú

diagnózy ako „ľahká mozgová

dysfunkcia“ (dysgrafia, dyslexia atď.),

hyperaktivita, dobre vie, že potrebujú

od dospelých veľa trpezlivosti,

pozornosti a individuálny prístup.

Práve v škole Montessori, kde sa deti

učia samostatnosti a samy spolurozhodujú

o tom, čo sa práve budú učiť,

by sa mohlo zdať, že to pre tieto deti

nie je práve šťastné riešenie. „Opak je

však pravdou. Tento systém je pre ne

vhodný. My totiž navyše využívame

kineziologickú metódu a po dohovore

s rodičmi ponúkame aj poradenstvo.“

Neviem, čo je to kineziológia, a tak

sa mi hneď dostáva vysvetlenie: „Kineziológia

sa k nám dostala prostredníctvom

americkej pedagogičky Carol

Ann Hontzovej, propagátorky výchovnej

metódy Márie Montessori, ktorej

pedagogika však podľa názoru Hontzovej

nedokázala vyriešiť všetky

otázky detského učenia. A tak Hontzová

zasvätila svoj život metóde One

Brain – Jednotný mozog. Táto metóda

pomáha dieťaťu dostať sa k príčine

stresu z učenia,“ vysvetľuje Hana

Mokrá. „Najčastejšie v období do šiestich

rokov zažíva dieťa neporozumenie

zo strany dospelých, alebo mu dospelí

kladú do cesty prekážky – deti

potom majú strach z učenia, vytvárajú

sa v nich rôzne bloky na emocionálnej

báze. Pomocou testovania podľa

kineziologickej metódy sa dostávame

k príčine blokov. Jednoduchou masážou

alebo očnými cvikmi znovu napravíme

tok energie práve tam, kde

bol odpojený,“ dodáva Hana Mokrá,

ktorá sa metódou zaoberá deväť rokov

a sama organizuje kineziologické

kurzy. Podľa nej je metóda veľmi jednoduchá

a pomáha obnoviť v dieťati

schopnosti, ktoré potlačil strach.

ZÁVEROM

náď každý rodič by chcel pre svoje

S deti to najlepšie. Každý vážne uvažujúci

rodič tiež vie, že tou najlepšou

cestou výchovy je spoznávanie duchovných

hodnôt a zdravý spôsob vzdelávania,

ktoré môžu vývoj dieťaťa ovplyvniť

jedine k dobrému. „Ja si myslím, že

v prvom rade by sa mali vzdelávať rodičia.

Mali by sa dozvedieť viac o tom,

ako vznikajú problémy u detí, a potom

aj o možnostiach, ako problémy napraviť.

Metóda Montessori je jednoduchá –

dieťa vo veku od troch do šiestich rokov

má možnosť uzdraviť sa alebo napraviť

určitú poruchu konkrétnou činnosťou,

ak má šancu robiť to, čo ho zaujíma

v pripravenom, prirodzenom a zároveň

chránenom prostredí.“ A čo najviac

dieťa potrebuje? „Znalosť prirodzených

zákonitostí, ktoré ľahko a jednoducho

pochopí už v najútlejšom veku,“ dodáva

pri našom lúčení Hana Mokrá z brnianskeho

materského centra Montessori.

Rozhovor viedla Marie Šuláková

Jazyková výchova Príprava pracovného miesta Šľahanie mydlovej peny

33

SVET GRÁLU

7 | 2006


V Ý C H O VA

Deti nie sú malí dospelí ani prázdne nádoby, ktoré je možné ľubovoľne naplniť výchovou.

Sú to osobnosti, ku ktorým by sa malo pristupovať individuálne. Pred takmer sto

rokmi vypracovala Mária Montessori prelomový systém výchovy pre základné a materské

školy, ktorý sa dodnes stretáva s veľkým úspechom. Životom a dielom veľkej

pedagogičky sa v tomto článku zaoberá Ragna Filler.

„Pomôž mi, aby

som to zvládol

sám!“

Mária Montessori

a jej pedagogika

34

SVET GRÁLU

7 | 2006

ária Montessori sa narodila

31. augusta 1870

M

v Chiaravalle neďaleko Ancony

v Taliansku. Keď mala

päť rokov, rodina sa presťahovala

do Ríma, kde Mária

neskôr vyštudovala prírodné

vedy a medicínu. V roku

1896 jej bol ako prvej žene

v Taliansku udelený titul

doktorky medicíny. Nestotožňovala

sa s názormi publikovanými v lekárskych

a liečebno-pedagogických

spisoch Itarda a Seguina. Od roku

1900 pôsobila vo vedení inštitútu lekárstva

a liečebnej pedagogiky pre

výchovu učiteliek postihnutých detí.

Pritom vyvinula špeciálnu metódu

výchovy a vyučovania. Od roku 1902

študovala ešte pedagogiku a experimentálnu

psychológiu. V roku 1907

bol v jednej rímskej štvrti otvorený

detský dom, tzv. Casa dei Bambini,

kde sa pani Montessori venovala pozorovaniu

potrieb detí vzhľadom na

ich vývoj. Na základe svojich pozorovaní

vytvorila úplne nový výchovný

systém, pre ktorý zvolila ako hlavné

motto svojej pedagogickej práce vetu:

Dieťaťu nepomôžete, keď mu

vezmete prácu z rúk, aby ste ju

urobili lepšie, alebo keď ho nejakú

činnosť, ktorá sa mu zdá byť ťažká,

necháte mnohokrát opakovať

„Pomôž mi, aby som to zvládol sám!“.

Jej metóda získala od roku 1910 veľa

medzinárodných úspechov a takmer

vo všetkých západných krajinách

vzniklo mnoho tzv. Montessori škôl.

Po tom, čo fašisti získali moc, sa stretávala

v práci so stále väčšími problémami,

preto v roku 1936 odišla do

Indie, kde pôsobila až do roku 1946.

Zomrela roku 1952 v Holandsku.

ZÁSADY PEDAGOGIKY

MONTESSORI

ária Montessori ako prvá spoznala

a verejne vyhlásila, že

M

deti jednoducho nie sú malí dospelí.

Jej pozorovania ju priviedli k záveru,

že vývoj detí prebieha podľa

vlastných zákonov, ktorým

sa musí výchova aj vychovávateľ

prispôsobiť. Mária

Montessori a následne reformné

pedagogické hnutie

usilovali nielen o zmenu vo

vtedajšom spôsobe výchovy,

ale kládli si omnoho vyššie

ciele: dopomôcť človeku

k inému, slobodnejšiemu bytiu a tým

zmeniť i postoj spoločnosti v duchu

hesla jej výchovných snažení: „Pomôž

mi, aby som to zvládol sám!“

Dieťaťu nepomôžete, keď mu

vezmete prácu z rúk, aby ste ju urobili

lepšie, alebo keď ho nejakú činnosť,

ktorá sa mu zdá byť ťažká, necháte

mnohokrát opakovať. Každá

matka veľmi dobre vie, čo bude skôr

či neskôr nasledovať: dieťa o túto

činnosť stratí záujem. Pozorovania

pani Montessori priniesli rovnaké

zistenia a podnietili ju k tomu, aby

vyvinula pedagogický systém, tzv.

materiál Montessori.

Namiesto toho, aby dieťa až do

úmoru opakovane precvičovalo

krasopis unavenou rúčkou, má


V Ý C H O VA

tzv. „Montessori dieťa“

možnosť cvičiť si svoju

jemnú motoriku tým,

že najskôr tvaruje písmenká

z plastelíny. Potom

hladí špeciálne

kartičky, na ktorých

sú písmená, vytvorené

z brúsneho papiera. Písmenká

môžu deti znázorňovať

aj pomocou cvikov alebo

ich hľadajú v rôznych bežných formách

(ako napr. písmeno m, pripomínajúce

tvar škridiel a pod.), čím

ich skutočne pochopia a „zažijú“.

Toto je jednoduchá ukážka špeciálnych

učebných pomôcok, ktoré

M. Montessori používala a ktoré ju

tak preslávili. Delia sa na materiály,

ktorými sa dieťa pripravuje na

každodenný život (až po umývanie

rúk), materiály na rozvíjanie zmyslov,

výuku matematiky a jazykov, ako

aj pomôcky na náuku o vesmíre.

Jedinečná je pri tom zmyslová skúsenosť,

ktorá je v závislosti od typu

osobnosti dieťaťa buď viac, alebo menej

intenzívna súčasne s vylúčením

vplyvu časového nátlaku. Keď teda

dieťa rýchlejšie chápe, môže aj postupovať

rýchlejšie a naopak, pomalšiemu

dieťaťu sa ponechá viac času.

Dôležité je naozajstné pochopenie

učiva. Je vonkoncom nežiaduce, aby sa

dieťa čokoľvek bifľovalo bez pochopenia

skutočných súvislostí len preto, že

jeho výkon bude neskôr ohodnotený

známkou. Preto v Montessori škole

žiadne známky neexistujú. Deti sa tu

Je vonkoncom nežiaduce, aby

sa dieťa čokoľvek bifľovalo

bez pochopenia skutočných

súvislostí len preto, že

jeho výkon bude neskôr

ohodnotený známkou

„Problémové“ deti, ktoré prestúpili na

školu Montessori z bežnej školy, sa

v krátkom čase naučili pravopis bez

toho, aby ich učiteľ alebo rodičia do

toho neustále nútili alebo „drezúrovali“

navzájom neporovnávajú na základe

toho, akú známku im dal učiteľ, ale

naopak, majú možnosť si samy uvedomiť

svoje slabé i silné stránky a zhodnotiť,

či sú skôr pomalé alebo rýchle,

či potrebujú niečo dobehnúť a podobne.

Na to slúžia takzvané knihy

úloh, v ktorých sa veľmi presne zaznamenáva,

čím sa dieťa v príslušnom

školskom roku zaoberalo, či je v danej

oblasti začiatočník alebo pokročilý

a do akej miery je dieťa kreatívne a samostatné.

Predovšetkým dokiaľ dieťa

navštevuje materskú a základnú školu,

malo by mať učenie viac abstraktný

ako rozumový charakter, pretože

v tomto veku ešte nie je jeho vedomie

o pravidlách úplne prebudené.

VNÚTORNÝ

STAVEBNÝ PLÁN

ária Montessori hovorí o tzv. citlivých

fázach vývoja a popisuje,

M

ako sa dieťa vyvíja podľa vnútorného

stavebného plánu za predpokladu, že

sa nachádza v pripravenom a milujúcom

prostredí. Na začiatku ešte

veľmi potrebuje ochranu

a oporu. Telesný rast prebieha

sám od seba, avšak

pokiaľ telu chýba správna

strava a výživa, dochádza

k poruchám. Presne tak je

to i s duchovne-duševným

rastom – pri nedostačujúcej

alebo nesprávnej „výžive“

dochádza aj tu k prekážkam

a poruchám.

Pani Montessori popiera

názor, že dieťa je

prázdna nádoba, ktorú

môže vychovávateľ alebo

učiteľ ľubovoľne napĺňať.

Musí sa dbať na vnútorný

stavebný plán dieťaťa.

Okrem individuálnych

predpokladov existujú

určité zákonitosti, podľa

ktorých prebieha vývoj dieťaťa a ktoré

je potrebné rešpektovať.

Pozrime sa napríklad, ako si dieťa

osvojuje materinskú reč: naučí sa ju

takpovediac samo – dieťa v Číne preberá

reč od svojich rodičov presne tak

ako dieťa na Slovensku. Oproti tomu

v neskoršom veku je osvojenie si jazyka

podstatne namáhavejšie. Staršie

dieťa sa učí rozumom, mladšie to ešte

tak nevie, predsa sa však tiež zjavne

učí, len k tomu používa inú schopnosť.

Mária Montessori ju nazýva vstrebávanie

duchom. Dieťa okamžite nasaje

zo svojho okolia presne to, čo potrebuje

pre svoj vývoj. To sa deje v senzitívnych

fázach jeho vývoja, t. j. tiež

v období, v ktorom je prístupné pre

určité danosti. Tak je to napríklad aj

s výukou pravopisu. Dieťa sa začne

samo pýtať na určité pravidlá pravopisu

približne v ôsmom až deviatom

roku života. Až potom si k jeho nácviku

vytvára vnútorný vzťah, zatiaľ

čo dovtedy ide výhradne o činnosť

rozumu. Tzv. „problémové“ deti, ktoré

prestúpili do školy Montessori z bežnej

školy, sa v krátkom čase naučili

pravopis bez toho, aby ich učiteľ alebo

rodičia do toho neustále nútili či ich

„drezúrovali“. Osvojili si len to skutočne

pochopené a ich napredovanie

vlastným spôsobom chápania prebiehalo

s omnoho väčšou istotou. Učiteľ

v Montessori škole rovnako nerád vidí

bezchybné domáce úlohy, samozrejme,

s výnimkou tých, ktoré dieťa napísalo

úplne samo. Často však stoja v pozadí

rodičia, ktorí pomáhajú a opravujú,

aby dieťa robilo všetko správne. To

35

SVET GRÁLU

7 | 2006


V Ý C H O VA

je však v rozpore so zámerom školy

Montessori, kde prípadné chyby, ktoré

dieťa robí, povedia učiteľovi omnoho

viac a umožnia mu správne rozoznať

prípadné nedostatky.

POLARIZÁCIA

POZORNOSTI

ôležitým pojmom v Montessori

pedagogike je tzv. polari-

D

zácia pozornosti. Spočíva v tom, že

sa čo najväčšia pozornosť dieťaťa

upriami na nejaký predmet v okolí.

Samotný predmet nie je až taký dôležitý,

omnoho podstatnejšie je, že

duša dieťaťa reaguje na podnet a zaoberá

sa ním. To sa však stáva iba

vtedy, keď sa dieťa môže slobodne

rozhodnúť pre svoju činnosť. Potom

sa týmto predmetom intenzívne zamestnáva,

vnútorne ho spracováva

a vytvára si tak vlastnú osobnosť. Aj

ono samotné sa pri tom cíti posilnené

a spokojné. Z radosti a uspokojenia

tak vzniká potreba opakovania

a precvičovania, ktoré však nie

je zamerané na nejaký vonkajší cieľ,

ale slúži k výstavbe osobnosti. Polarizácia

pozornosti prináša dieťaťu

vnútorný pokoj a harmóniu, čo je základným

predpokladom jeho individuálneho

a sociálneho učenia.

VOĽNÁ ČINNOSŤ

alším pojmom v Montessori

Ď škole je voľná činnosť. Mária

Montessori píše:

„Voľný výber je najvyššou činnosťou.

Iba dieťa, ktoré vie, čo potrebuje

na to, aby sa učilo a pritom si

rozvíjalo svoj vnútorný duchovný

život, si dokáže skutočne slobodne

vyberať.“

Slobodná činnosť je náročná práca

a nie každé dieťa je na ňu automaticky

zrelé. Učitelia musia veľmi

36

SVET GRÁLU

7 | 2006

pozorne sledovať a zvažovať, kedy

majú vyčkávať, kedy zasiahnuť a čo

majú nechať na voľný priebeh. Deti,

ktoré sa mohli v predškolskom veku

vyvíjať podľa svojho vnútorného stavebného

plánu, nájdu vo voľnej práci

rýchlo činnosť, na ktorú sa sústredia,

iné deti potrebujú určitý čas a pomoc

vychovávateľov a mnohé deti

môžu byť dokonca preťažené množstvom

ponúk a možností.

Pre spoločenstvo ľudí v každom

prípade platí, že sloboda jedného

končí tam, kde začína právo iného

jedinca.

Samozrejme, deti v Montessori

škole musia zvládnuť v priebehu

školského roka podobný učebný plán

ako deti v bežnej škole, preto existuje

aj spoločné vyučovanie, v ktorom sa

deti venujú napr. nácviku divadelného

predstavenia. Okrem toho prebieha

ešte aj tzv. projektové vyučovanie,

v ktorom sa deti z niekoľkých

tried spoločne jeden deň v týždni po

dobu niekoľkých týždňov venujú jednej

konkrétnej téme (napr. vareniu,

školskej záhrade alebo iným praktickým

činnostiam; ďalšími témami

sú napr. jeseň, drevo alebo sociálne

témy, ako je domov dôchodcov, nemocnica,

prípadne iné vhodné vecné

alebo národopisné témy).

Počet žiakov v triede sa pohybuje

medzi 17 až 24. Venuje sa im učiteľ

z bežnej školy a súčasne Montessori

vychovávateľka.

V Montessori školách je bežná úzka

spolupráca medzi učiteľmi a rodičmi.

Rodičia sami prichádzajú s návrhmi,

diskutujú a radia sa. To je dôležité

aj kvôli zabezpečeniu pripraveného

prostredia v rodinách v zmysle Montessori,

aby mohlo dieťa podľa záujmu

pokračovať v práci aj doma. Tu

by malo nachádzať a používať také

prostriedky, ktoré mu umožnia prehĺbiť

to, čo sa naučilo v škole.

Deti Montessori škôl nemajú v školských

pravidlách povinné domáce

úlohy, čo mnohokrát vyvoláva údiv.

Keďže sa však dieťa doma stretáva

s vopred pripraveným prostredím,

stále objavuje, skúma, učí sa a cvičí,

môže týmto spôsobom jednoducho

vo svojej činnosti pokračovať. Smie

si domácu úlohu vziať domov a tam

ju úplne samostatne vypracovať, ak

sa tak samo rozhodlo. Žiadna hromadná

domáca úloha neexistuje – tá

musí byť primerane individuálna.

DETI SÚ INÉ

asledujúci citát zo známej knihy

N Marie Montessori „Deti sú iné“

presne vystihuje nazeranie tejto ženy

na dieťa, ako aj na úlohu a zodpovednosť

dospelého voči dieťaťu:

„U dieťaťa je láska ešte bez akýchkoľvek

nárokov. Dieťa miluje, pretože

do seba prijíma svet tak, ako mu

to príroda poskytla. A ono vstrebáva

všetko, čo je schopné prijať, aby to

potom vložilo do svojho vlastného

života, do svojej vlastnej osobnosti.

V detskom svete je dospelý najdôležitejším

objektom lásky, od neho dieťa

dostáva potrebnú materiálnu pomoc,

od neho prijíma s intenzívnou láskou

to, čo je nutné pre jeho ďalší vývoj.

Pre dieťa predstavuje dospelý úctyhodnú

bytosť, z pier ktorej prúdia ako

z nevyčerpateľného prameňa slová,

ktoré dieťa potrebuje, aby sa naučilo

samo hovoriť, a tieto slová ho môžu

viesť pri jeho ďalších skutkoch. Slová

dospelého pôsobia na dieťa ako výzvy

z vyššieho sveta. (…)

Slová a činy dospelého okúzľujú

a fascinujú dieťa do tej miery, že

majú sugestívnu moc nad jeho dušou.

(…)

Preto by mal dospelý veľmi starostlivo

zvažovať každé slovo, ktoré

pred dieťaťom vysloví, lebo dieťa

prahne po tom, aby sa učilo, a tým

v sebe zhromažďovalo lásku.“

Ragna Filler


H I S T Ó R I A

PYTAGORAS

(III.)

PUTOVANIE

DO KRAJINY ÚSVITU

A HERMETICKÉ

NÁUKY

krem väčších či menších skupín

O „pútnikov do krajiny úsvitu“ sa stále

znovu na tejto symbolickej ceste vynárajú

aj jednotlivé výrazné postavy, ktoré tieto

skupiny ovplyvňovali, vtláčali im svoj ráz,

dávali nové impulzy, smer a cieľ cesty.

Jednou z najvýraznejších postáv staroveku

je Pytagoras, Zoroastrov súčasník.

Narodený na ostrove Samos, žil v 6. stor.

pr. Kr. Vychovávali a vyučovali ho najpreslávenejší

mudrci tej doby. Od neho

samotného sa nezachovala ani jedna písomná

správa, zato však nespočetné iné

pramene o ňom podávajú dostatok informácií.

Vymenujme aspoň tie najznámejšie:

Platón a Aristoteles v 4. stor. pr.

Kr., Cicero v l. stor. pr. Kr., Plutarchos

v l. stor. po Kr. Mnohí z autorov týchto

správ boli historici, niektorí boli priamo

pytagorejci.

Pytagoras strávil dlhé roky svojho života

putovaním za poznaním a múdrosťou.

Milétos, Kréta, Délos, Sparta,

Fenícia, Judea – to boli zastávky jeho putovania.

Jeden historický prameň prináša

aj správu o jeho návšteve u Zoroastra.

Svoje putovanie dokončil v Egypte, kde

pobudol viac než dvadsať rokov a kde bol

zasvätený do veľkých mystérií. Potom

sa vrátil na svoj rodný ostrov, ale krátko

nato sa po invázii Peržanov odobral do

južného Talianska, ktoré vtedy spadalo

pod vládu veľkého Grécka. Tam v meste

Krotón založil rád. Toto spoločenstvo

alebo bratstvo bolo eticko-politickým

a filozoficko-náboženským spolkom.

Podľa mienky Pytagora mali v čele

štátu stáť len tí najlepší a najušľachtilejší.

Sám však ponúknuté vedenie štátu odmietol

a venoval sa činnosti pre blaho

spoločnosti.

Politické víťazstvo demokratov

v Grécku prinieslo Pytagorovi ako obhajcovi

aristokracie (tzn. vláda najlepších)

a jeho stúpencom mnohé prenasledovania.

Pri jednom povstaní ľudových

más bol ich rádový dom v Krotóne vypálený,

pri čom väčšina prítomných členov

bratstva zahynula. Pytagoras ušiel

do Metapontu, kde napokon vo vysokom

veku aj zomrel. Jeho náuka žila

ďalej, udržovaná po celom Taliansku

a Grécku rádom, ktorý založil a ktorého

fragmenty sa udržali až dodnes.

PYTAGOREJSKÝ RÁD

ké boli duchovné pramene, z ktorých

A rád čerpal, v čom spočívala príťažlivá

sila pre stále nových adeptov rádu,

ktorí preukázali takú obdivuhodnú živosť?

Prijatie do pytagorejského rádu

podliehalo prísnym podmienkam a starostlivému

skúmaniu prijímanej osoby.

Prvá úloha po prijatí spočívala v mlčaní

po určitú dobu. Až keď sa neofyt naučil

mlčať a načúvať druhým, bolo mu dovolené,

aby sám hovoril, pýtal sa a vyjadroval

svoju mienku. Pytagoras totiž poznal

silu mlčania. Každý novoprijatý musel

odovzdať všetko svoje imanie a náležať

potom k nerozlučiteľnému bratstvu, ktorého

členovia boli spojení veľmi úzkym

priateľstvom. Priateľstvo, ako aj úcta

pred vekom a úcta k životu, boli obzvlášť

pestovanými cnosťami. Všetci členovia

rádu boli podriadení bezpodmienečnej

disciplíne. Luxus a pôžitkárstvo neboli

prípustné. Poriadok a harmónia, pestovanie

krásy, náboženstva a vedy boli

hlavným poľom pytagorejskej náuky.

Rád mal tri stupne zasvätenia, okrem

toho ešte existoval štvrtý stupeň tajných

vied. Rád viedol majster, ktorého identita

bola utajená.

Všetky náuky a múdrosť sa odovzdávali

len ústne, nikdy nie písomne. Neexistovali

ani žiadne záznamy o rituáloch.

Na rokovaniach rádu sa nezasvätení nesmeli

zúčastniť.

Mystérium čísla a z neho vyplývajúce

pojmy harmónie a polarity boli

najvyššími pojmami pytagorejského

myslenia. Harmónia vesmíru sa podľa

pytagorejcov odráža v číslach, čo sa

preukázalo v astronómii, hudbe a matematike.

Zákonitosti čísel sú obzvlášť

zreteľné v hudbe, kde z pomeru prvých

štyroch čísel vyplývajú základné intervaly:

oktáva, kvinta, kvarta. Číslo štyri

bolo pre pytagorejcov posvätné, ako aj

číslo desať, ktoré je súčtom prvých štyroch

čísel. Mystérium čísla ich viedlo

k pojmu polarity, ktorá je preklenutá

harmóniou: ohraničené a neohraničené,

nerovné a rovné, jedno a mnohé, mužské

a ženské, pravé a ľavé atď. Číslo je

pre nich tvorivým princípom v kozme,

ono tvorí telesá, tzn. ohraničuje jednotlivé

telesá a dáva im mieru. Bez čísel by

sme o nich nemali predstavu. Ešte i moderný

teoretický fyzik poznáva v pytagorejcoch

svojich duchovných príbuz-

37

SVET GRÁLU

7 | 2006


H I S T Ó R I A

ných. Aj on sa usiluje o to, aby všetko

vyjadril vo forme nejakej rovnice, tzn.

pomocou čísla, a svetovú harmóniu vidí

vo vnútri atómu.

Matematika a hudba teda boli hlavnými

témami pytagorejského rádu.

Hudba má úzku súvislosť s umením liečiť,

ktorým sa pytagorejci tiež zaoberali.

Očista duše prostredníctvom harmonizovanie

osobnosti pomocou hudby je – ako

všetko v živote tohto spoločenstva – výrazom

jedného a toho istého základného

presvedčenia, totiž presvedčenia o posvätnom

poriadku vecí. Harmónia je pre

nich predpokladom a podstatou zdravia,

polarita musí byť v harmónii.

HERMES TRISMEGISTOS

íslo, miera a úmernosť, hudba a liečiteľstvo

boli od tej doby vždy hlavnými

Č

oblasťami ezoterickej a magickej výchovy

v ráde, presne tak ako mlčanie, ktoré mobilizuje

mohutné prúdy síl, a denné skúmanie

vnútorného pokroku. A nakoniec –

pevnou súčasťou pytagorejskej filozofie

bola myšlienka reinkarnácie, náuky o znovuzrodení,

ktorej najdokonalejším plodom

je vyslobodenie z kruhu zrodenia.

Vari najväčší hold zložil Pytagorovi

slávny grécky filozof Platón, ktorý o ňom

hovorí: „Pytagoras sám prežíval svoj spôsob

života najvyššej úcty“. A tiež jeho

nasledovníci, ktorí hovoria teraz o pytagorejskom

spôsobe života, pôsobia zvláštnym

dojmom medzi ostatnými ľuďmi.

Piate storočie pr. Kr. je dobou najväčšieho

rozkvetu Atén, ako v živote verejnom,

tak i kultúrnom.

Najväčšiu zásluhu na tomto vzostupe

si získal Perikles, štátnik, vodcovský

duch politického diania, ale aj sám vysoko

vzdelaný, ušľachtilý a kultivovaný

duch, neúnavný organizátor politického,

kultúrneho a umeleckého života. Fragmenty

veľkolepých stavieb, ktoré sa až

do dnešných dní uchovali na pahorku

Akropolis v Aténach, pochádzajú prevažne

z Periklovej doby.

38

SVET GRÁLU

7 | 2006

Jeden z Periklových priateľov, filozof

Anaxagoras, bol typom čistého vedca,

ktorý napriek svojej vedeckosti, alebo

snáď práve preto, ako prvý proti hmote

postavil ducha. Oddelil jasne od seba poháňanú

hmotu od poháňajúceho ducha,

ktorý je všade jeden a ten istý, tak vo veľkom

ako svetový duch, ako aj v malom

v živých tvoroch. Duch sa Anaxagorovi

javí ako tvorca a staviteľ vesmíru, ako

princíp nadradený hmote, ktorý dáva

hmote tvar, pohyb a život. Tým je Anaxagoras

výraznou postavou v zástupe

„pútnikov do krajiny úsvitu“. Týmito

myšlienkami vytvoril základný predpoklad

pre platónsku, aristotelovskú, ba

možno povedať celú európsku filozofiu.

Slovo „hermeticky“ je všeobecne

známe a znamená „pevne, tesne uzavretý“.

Toto slovo pochádza z mena Hermes

Trismegistos, ktoré je pre kultúrne

a náboženské dejiny ľudstva práve také

tajuplné, ako plné významu. Pripisuje

sa mu vynález alchýmie, ako premeniť

„obyčajné kovy na zlato“. Kto vlastne bol

tento Hermes Trismegistos? Meno je

grécke a znamená trikrát najväčší, tzn.

trikrát najväčší Hermes. Nie je to však

„boh“ Hermes – Merkúr z grécko-rímskej

mytológie. Skôr sa jedná o staroegyptské

Božstvo Techutiho alebo Thota,

ktorého Gréci, keď s ním prišli do styku,

identifikovali so svojim Hermom a dali

mu prívlastok „trikrát najväčší“.

„AKO HORE, TAK DOLE,

AKO DOLE, TAK HORE“

ultovým miestom Techuti-Thota bol

K Schmun, čo znamená „mesto ôsmich

bohov“. V prapôvodnej mytológii Egypta

vystupujú štyri „božské páry“. To malo

znamenať, že kozmologická praštruktúra

predpokladá štvoricu a že sa všetko

vyskytuje v páre. V základe tohto učenia

nachádzame hlbokú múdrosť. Celý

vesmír sa vyvíja od svojich prapočiatkov

tak, že zo základu polarity vychádza pokračujúce

zjemňovanie. Neskorší Techuti-

-Thot potom zjednocuje v sebe tieto štyri

božské páry a jeho symbolom sa stáva

rovnoramenný kríž, v ktorého štyroch

poliach sú dve naznačené čiary.

Tak je teda Techuti – Hermes prostredníctvom

týchto symbolov cestou, ktorá

vedie k poznaniu veľkosti štvornásobnej

polarity, k poznaniu kríža.

Kríž je vo všetkých variantoch zobrazenia

od prapočiatkov ľudstva symbolom

slnka, svetla, tvorivého princípu

života, polarity, symbolom veľkého staviteľa

vesmíru, symbolom Boha, Božskej

Pravdy.

U pytagorejského bratstva sme poznali,

že jedným z najdôležitejších rádových

cvičení bolo umenie mlčať. K tejto hermetickej

zásade, ktorej účelnosť sa stále

znovu potvrdzuje ako vo veľkom, tak

v malom, je nutné pridať tajuplnú zdržanlivosť

a mlčanlivosť zasvätencov, s ktorou

udržovali v tajnosti teoretické a technické

vedomosti. Základom toho bol práve hlboký

etický nadhľad, ktorého nedostatok

vo vedeckých kruhoch včerajška a dneška

musel nakoniec viesť k hrozivej situácii,

v ktorej sa ľudstvo nachádza.

Za všetkou staroegyptskou a starogréckou

hermetickou symbolikou bohov

a štyroch božských párov môžeme

bezpochyby hľadať nejakého staroegyptského

mudrca, nejakého kňaza alebo

zasvätenca, ktorý učil toto poznanie

a neskôr bol Egypťanmi uctievaný ako

„boh“. Tento mudrc mohol žiť v rokoch

3000 - 2000 pr. Kr. a bol to určite jeden

z najvplyvnejších a najvznešenejších

učiteľov múdrosti predhistorickej doby.

V jeho palici s hadom sa spájajú symboly

bystrosti (had) a panstva (palica), a vytvárajú

tak symbol „moci múdrosti“.

Túto Hermovu palicu mal v ruke herold,

ktorý viedol zasvätencov do chrámu

v Eleuzíne. S palicou sa stretávame aj na

obrazoch v katakombách, kde Kristus

drží v ruke „palicu prebudenia“. „Palicu

premeny“ mal v ruke Mojžiš, keď rozdelil

vody a nechal prýštiť vodu zo skaly. Tento

prastarý symbol „pútnikov do krajiny

úsvitu“ sa uchoval až do našich čias.


H I S T Ó R I A

K N I Ž N É O K I E N K O

Hermetická filozofia je prastará. Jej stopy možno

sledovať od dôb starého Egypta cez stredomorský

kultúrny okruh a západoeurópsky stredovek až do

18. storočia. Dnes je, žiaľ, možné z tejto vysokej

náuky uchopiť len veľmi málo, pretože stále pretrváva

hermetická tradícia odovzdávania poznania

ústnym podaním, z generácie na generáciu.

Pokiaľ sa príležitostne nájdu písomné doklady,

potom je ich význam zašifrovaný do tajuplných

formulácií. Z jedného takého nálezu, tzv. Smaragdovej

dosky („tabula smaragdina“), ktorá sa našla na

území Egypta a ktorej latinský preklad bol vyhotovený

okolo roku 1300 po Kr., sa dozvedáme o základnom

poznaní hermetiky: „Ako hore, tak dole,

ako dole, tak hore, ako vnútri, tak vonku, ako vonku,

tak vnútri“. Tento prastarý výrok hovorí, že existuje

zákonitá podobnosť – analógia medzi rôznymi rovinami

javov, takže kto tento zákon správne chápe

a dokáže ho použiť, môže na základe svojich znalostí

a skúseností zo známej a prebádanej roviny vyvodiť

závery na neznáme a neprebádané danosti iných

rovín. Tento princíp sa ďalej vysvetľuje aj týmto

spôsobom: Podľa toho, čo je sformované v duchovnom

svete, sa sformuje aj svet hmoty. To, čo vidíme

v hmotnom, už existuje v duchovnom. (O smaragdovej

doske sa hovorí aj vo svetoznámej novele plnej

podobenstiev od Paola Coelha „Alchymista“).

Každá hmotná forma bytia je podľa tohto princípu

premenlivým odrazom duchovnosti, ktorá

stojí za zmyslovo viditeľným ako príčina a účel.

Hermetický princíp duchovnosti je najdôležitejším

a najvýznamnejším základom hermetického

myslenia. Hermetická filozofia je náuka o vyšších

duchovných zákonoch, ktorým je pôsobenie všetkého

bytia podriadené.

Pytagoras, Anaxagoras, Hermes Trismegistos –

tri veľké postavy starovekého Grécka, ktoré priniesli

ľuďom vtedajšej doby posolstvo zo Svetla

zodpovedajúce ich chápaniu, dali im pomoc, aby

mohli putovať za svetlami večného východu, k veľkej

premene a duchovnému znovuzrodeniu.

Uč sa múdrosti v mlčaní vnútorného zahĺbenia

sa, ktoré vedie k harmónii s nekonečnom. Poznaj

prazáklady bytia, rovnoramenný kríž Pravdy a v tichu

príď k poznaniu, že veľký Staviteľ sveta vložil do

svojho stvorenia zákonitosť, posvätný a nezničiteľný

poriadok. Ako hore, tak dole – ako dole, tak hore.

(Pokračovanie v ďalšom čísle)

Spracoval Zdeněk Křivka

Skutočná sila vody

Liečenie a poznanie seba samého

Masaru Emoto

Nakladatelství Tomáše Janečka, Brno 2005, ISBN 80-85880-43-1

Väčšinu našej planéty pokrývajú

moria a oceány. Voda

tvorí aj približne 70 % ľudského

tela. Vodu pijeme, vodou sa umývame,

s vodou sa stretávame na

každom kroku. Aká je voda –

najcennejšie bohatstvo našej planéty?

Voda, bez ktorej na Zemi

nemôže existovať život?

Masaru Emotovi, medzinárodne

známemu japonskému

vedcovi, sa originálnou fotografickou

metódou podarilo zachytiť

štruk túru zmrazenej vody

a zobraziť vplyv deštruktívnych

alebo naopak láskyplných myšlienok

na utvá ranie vodných

kryštálov. „Vzhľa dom na to, že sa

voda zlepšuje či zhoršuje v závislosti

od informácií, ktoré na ňu

pôsobia, mali by sme aj my ľudia,

ktorých telo je z veľkej časti tvorené

vodou, pri jímať pozitívne

informácie, aby sme urobili naše

telo aj našu myseľ zdravšími. Ak

budeme prijímať informácie negatívne,

môžeme ochorieť,“ píše

Masaru Emoto v knihe Skutočná

sila vody.

Najkrajšie kryštály voda vytvorila,

keď na ňu pôsobili slová

„láska a vďačnosť“. Naopak, pri

slove „vojna“ nedokázala

vytvoriť

žiadne kryštály. Na

informáciu SARS

(syndróm ťažkého

respiračného zlyhania)

reagovala

voda len podiv nými

tvarmi, ktoré boli

krásnym kryštálom

na hony vzdialené.

Po odstránení ne gatívnej informácie

a pôsobení informácie

pozitívnej na tú istú vzorku

voda kryštály vytvorila.

Skutočnosť, že voda preberá

informácie, v yužil Masaru

Emoto aj na liečenie. Špeciálnym

prístro jom sníma „vyžarovanie“

chorého človeka, a potom pripravuje

pre pacienta vodu, ktorej

odovzdal informácie, vyrovnávajúce

„vlnenie“ choroby. Medzi

časté príčiny ochorenia človeka

radí Masaru Emoto prijímanie

negatívnych in formácií, strach,

zbytočné robenie si starostí, podráždenosť,

nepokoj a stres. Vo

svojej knihe ukazuje, ako možno

pozitívnym myslením a precítenou

modlitbou nielen zlepšiť

kvalitu vody, ale aj eli minovať

vplyv elektromagnetic kého žiarenia

prístrojov, ktoré nás obklopujú.

A v dôsledku toho zlepšiť

svoje zdravie a svoj život.

Vo Svete Grálu 1/2004 sme pod

názvom Reč ľadových kryštálov

uverejnili fotografie kryštálov

vody z prác M. Emota.

Anna Štefková

Masaru Emoto je medzinárodne

známy japonský

bá dateľ, ktorý

usporadúva prednášky

a konzultácie po celom

svete. Vyštudoval

medziná rodné vzťahy

na uni verzite v Yokohame

a získal doktorát

z alternatívnej medicíny

na Open Internatio nal

University.

39

SVET GRÁLU

7 | 2006


N Á ZO R Y

40

SVET GRÁLU

7 | 2006

Impressum:

Svet Grálu

Časopis pre duchovné súvislosti v živote

číslo 7/2006, vyšlo 1. 3. 2006.

Redakcia:

Rastislavova 9, 040 01, Košice

redakcia@svetgralu.sk

telefón 055/678 6420

mobil 0903 907 233

Redakčná rada:

Rudolf Harčarík, Košice

Roman Levický, Slanec

Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice

Anna Štefková, Zlín

Artur Zatloukal st., Brno

Artur Zatloukal ml., Brno

Prekladatelia a korektori:

Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota, Ľuba

Dvornická, Júlia Faberová, Peter Galbavý, Beáta Kseňáková,

Maroš Látal, Mária Majerová, Rastislav Podivinský, Tatiana

Pukančíková, Andrea Stúpalová, Hana Šimková, Žaneta

Štefaničková, Igor Vojtek, Dana Zlatohlávková

Vydavateľ:

Stiftung Gralsbotschaft

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart

www.gral.de

Rozširuje:

Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa

Predplatné:

Svet Grálu, s. r. o.

Redakcia a administrácia SG,

Rastislavova 9, 040 01, Košice

redakcia@svetgralu.sk

Výroba:

Michael Oort, Stuttgart

Internet:

Miloš Stúpala, Bratislava

Grafika:

Martin Pukančík, Košice

Pavel Patloch, Karviná

Kristýna Franková, Brno

Marek Frank, Brno

Tlač:

Slovenská Grafia a.s., Bratislava

Ilustrácie:

Centrum Montessori, Brno (3, 31–33); Andrej Sándor (3,

5–7); Petr Polák (3, 17–19); Andrew Taylor, Kingwood,

USA (1, 14); GralsWelt 1/1996 (8); Thomas Ritter,

Possendorf (27); Creativ Collectin Freiburg (20, 22); Corel

Graphic (2, 8); MEV Verlag Augsburg (16); AGK Berlín

(34); www.Fotobanka.cz/Jaris (21); Ostatné obrázky

GralsWelt a redakcia.

Fotografia na zadnej strane obálky:

Karel Prskavec, Liberec

Cena:

Jednotlivé číslo 87 Sk

Predplatné (4 čísla) 320 Sk

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.

Všetky práva vyhradené.

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.

Vychádza štyrikrát ročne.

Číslo registrácie: 3254/2004

Český Svět Grálu si možno

objednať na adrese: Nováčkova 26,

614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.

ISSN 1614-5127

www.svetgralu.sk

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázky, i odpovede redakcie. Listy,

názory a pripomienky čitateľov – či súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.

A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.

Tešíme sa na Vaše príspevky.

redakcia

VÁŽENÁ REDAKCIA!

Chcem reagovať na strednú časť

úvodníka Sveta Grálu č. 5. Táto

vsuvka postrádala všeobsiahlosť a týkala

sa medzi riadkami najmä kritiky

pravicovej vlády na Slovensku a pod.

Konkrétne pripomienky:

1. „Dovoz lacného textilu zo zahraničia“

a „Oklieštenie štátnej pomoci

domácim výrobcom“ sú témy diskutabilné.

Veď dovoz lacného tovaru

zo zahraničia na jednej strane prináša

nezamestnanosť u nás, ale na

strane druhej zvyšuje zamestnanosť

v štáte, kde sa tento tovar vyrába.

I tam chcú byť ľudia zamestnaní.

Okrem toho aj SR vyváža častokrát

na Západ lacnejší tovar, než sa na

Západe bežne predáva.

2. Odsudzovanie „Oklieštenia štátnej

pomoci domácim výrobcom“ spolu

s odporúčaním, aby ľudia využívali

vlastné zdroje v obciach a využívali

vlastné schopnosti je trochu v rozpore

s tým, ak sa pod pomocou myslia

aj dotácie. Štátna pomoc domácim

výrobcom je okrem dobrej legislatívy

závislá najmä od príjmov štátu a tie

sú v podstatnej miere závislé od zahraničných

investorov.

3. „Obmedzenie verejných výdavkov“…

„Rúca sa sociálny štát“ sú taktiež

vyjadrenia, ktoré sú veľmi diskutabilné.

Veď verejné výdavky sa

obmedzujú preto, lebo nie je možné

vyhadzovať na verejné výdavky viac

peňazí, ako je štát schopný od daňových

poplatníkov získať.

Pojem „sociálny“ je vo všeobecnosti

pokrivený, podobne ako pojem „láska“.

Ak chceme tento pojem v článku používať,

malo by sa najprv vysvetliť, čo

znamená.

4. Kritizovanie „Zníženia daní

u multimilionárov“ je tiež pochybné,

lebo zvýšenie daní u multimilionárov,

resp. u podnikateľov zároveň

bez pochýb zvyšuje nezamestnanosť.

Je dôležité poznamenať, že táto daň

bola len spravodlivo znížená na úroveň

ostatných daňových poplatníkov,

lebo pri rovnej dani multimilionár

zaplatí štátu ďaleko viac ako nie multimilionár.

5. „Nedávne odmietnutie Euroústavy…“

je trochu v rozpore s článkom

od pána Zatloukala v tom istom

čísle.

Na záver ešte k úrokom. Zdalo by

sa vám správne, ak by banky poskytovali

svoje služby zadarmo? Úroky

nie sú zlé, len nesmú hraničiť s úžerou.

Veľké zisky sa môžu použiť aj

na šľachetné ciele. Všetko závisí od

ľudí.

Marcel Burkert, Bratislava

ODPOVEĎ:

V tzv. rozvojových krajinách je

možné vyrobiť určitý tovar nepomerne

lacnejšie ako u nás z toho

dôvodu, že sa nerešpektujú práva

pracujúcich, na prácu sa využívajú

deti a ignoruje sa vplyv výroby na

životné prostredie. Väčšina rozvojových

krajín, ale aj ekologické, charitatívne

a náboženské organizácie

už dlhodobo hovoria o tom, že ekonomicky

najvyspelejšie krajiny vnucujú

zvyšku sveta neférové pravidlá


N Á ZO R Y

svetového obchodu. To spôsobuje

množstvo problémov. Napríklad

nadnárodná firma vyrábajúca nealko-nápoje

si kúpi pramene pitnej

vody v oblasti, kde je jej nedostatok

(India). Obyvateľstvo v danej oblasti

trpí nedostatkom vody, vláda však

„nemá právo“ zasiahnuť.

Aj euroústava v navrhovanom

znení mala obmedziť právomoc národných

vlád rozhodovať o záležitostiach

vlastnej krajiny. Preto bola zablokovaná

a jej ďalší osud je neistý.

Slovensko vyváža svoje výrobky

aj do krajín EÚ. Na tomto trhu však

existujú kvóty a limity kvôli ochrane

domácich producentov, a tie musíme

rešpektovať.

Inou dôležitou skutočnosťou je fakt,

že žijeme na planéte s obmedzenými

prírodnými zdrojmi. Svetové trendy

vývoja ekonomiky a stavu životného

prostredia boli pomocou počítačovej

simulácie objasnené na Technologickom

Inštitúte v Massachussetts

(Massachusetts Institute of Technology)

a zverejnené v r. 1972 v správe

tzv. Rímskeho klubu „Medze rastu“.

Dnes žijeme v dobe, ktorú jej autori

označili v názve svojej ďalšej správy

ako „Prekročenie medzí“.

Nedostatok pracovných príležitostí,

a z toho prameniace sociálne

napätie, má hlbšie príčiny, než len

nedostatok zahraničného kapitálu.

Vo veľkej miere ide aj o nesprávne

nastavené ekonomické pravidlá. Napríklad

dnes je lacnejšie pestovať plodiny

za pomoci chemických jedov

a ťažkej mechanizácie, než zamestnať

ľudí, ktorí by škodcov a buriny

ničili mechanickými a biologickými

prostriedkami. Ak by sa však do ceny

chemicky pestovaných plodín zahrnuli

náklady na odstraňovanie znečistenia

životného prostredia, sociálne

dávky a pod., situácia by sa obrátila.

Myšlienka zaviesť do ekonomických

pravidiel započítavanie dopadov ľudskej

činnosti na prírodu a spoločnosť

(tzv. internalizácia externalít) vznikla

práve z týchto dôvodov. Je to len pohodlnosť,

ktorá nám dovoľuje riadiť sa

heslom „po nás potopa“. Celá problematika

je zložitá a záujemcom možno

odporúčať publikácie ako Spor o ekonomický

růst (Ezra J. Mishan; Sociologické

nakladatelství, Praha 1994)

alebo Až na dno blahobytu (Jan Keller,

Earth Save, Praha 2005).

Historické skúsenosti ukázali aj

nutnosť zapojenia všetkých vrstiev

spoločnosti do hospodárskeho života.

Vo viacerých štátoch USA aj Európy

z tohto dôvodu vlády ekonomicky

motivujú firmy, školy a inštitúcie,

aby zamestnávali ľudí z ekonomicky

znevýhodnených skupín obyvateľstva,

resp. prijímali žiakov z národnostnej

menšiny.

V tomto kontexte sa môže zmeniť

aj chápanie progresívneho zdaňovania,

alebo posudzovanie úrokovej

politiky (pozri článok Sen o zdravom

peňažníctve – Svet Grálu č. 5).

R. L.

VÁŽENÁ REDAKCIA,

chcela by som reagovať na Váš článok

Zázračné deti a autizmus, uverejnený

v 5. čísle Sveta Grálu. Článok,

a najmä jeho záverečná časť pôsobí

dojmom, akoby bol autizmus tragédiou,

s ktorou je nutné sa zmieriť.

Možné vyhliadky na zlepšenie

stavu a ani účinnú formu pomoci

autor neuvádza. Myslím, že by bolo

vhodné v tejto súvislosti čitateľov

informovať o tzv. Son-rise metóde,

s úspechom využívanej aj v prípade

ťažko postihnutých autistických detí.

Pred približne tridsiatimi rokmi túto

metódu objavili a využili pre svojho

vlastného syna manželia Samahria

a Barry Kaufmanovci. Ich syn, Raun

Kahlil Kaufman, bol diagnostikovaný

ako ťažký autista, navyše mentálne

retardovaný

s IQ pod

3 0. Vo ve k u

dvadsať mesiacov

žil vo svojom vlastnom

svete autistických

prejavov, pričom

so svojimi rodičmi žiadnym spôsobom

nekomunikoval, ani s nimi nemal

očný kontakt. Namiesto normálneho

vývoja trávil celé dni napr.

točením tanierikov, hojdaním sa,

pozorovaním svietidiel, vlastných

prstov a podobne. Raun mal však to

šťastie, že jeho rodičia sa nezmierili

s prognózami odborníkov a rozhodli

sa pomôcť mu napriek mizivým vyhliadkam

na zlepšenie. Rozhodli sa

akceptovať jeho svet, jeho zdanlivo

nezmyselné rituály a sami sa do jeho

činností aktívne po celé dni a týždne

zapájali. Tým, že sa k nemu pripojili

a vstúpili do jeho sveta, že ho akceptovali

a nesnažili sa ho nasilu zmeniť,

došlo u ich syna k neuveriteľnému

pokroku. Postupne si ich začal všímať,

prestal sa brániť fyzickému

kontaktu, začal komunikovať a nakoniec

sa z ulity autizmu vrátil do

nášho sveta ako zdravé dieťa. Dnes

je Raun Kaufman, niekdajší ťažký

autista, hovorcom nadácie Son-rise,

ktorá organizuje školenia pre rodičov

autistických detí, absolvoval

vysokú školu a po jeho postihnutí

už nie je ani stopy. Metódu Son-rise

už využívajú aj niektorí rodičia na

Slovensku, a to v prípadoch ťažkého

autizmu i Aspergerovho syndrómu.

Povedané slovami pána Kaufmana,

Raunovho otca: „Vždy a znova môžeme

pretvoriť sami seba, ak chceme.

Sme plne schopní, aby sme urobili to,

čo mnohí filozofi, učitelia a terapeuti

označujú za nemožné.“ Okrem

metódy Son-rise sa ako sľubná podporná

terapia pri autizme uvádza aj

podávanie homeopatických liekov

a špeciálne diéty.

J. K.

41

SVET GRÁLU

7 | 2006


N A Z ÁV E R …

O

láske hovoria všetky náboženstvá

a učenia.

Často si preto myslíme, že pravá

láska je niečo, čo je ľahké dosiahnuť,

pochopiť, že nám spadne do lona, len

čo sa pohrúžime do čítania posvätných

textov, do vysvetlení Božieho

Slova.

Skutočne, jeho nadpozemská múdrosť

v sebe obsahuje zdroj, prameň

univerzálnej lásky.

Lenže to neznamená, že aj v človeku

sa jej plameň rozhorí ihneď, len

čo začne s duchovným hľadaním.

Žiaľ, ani vtedy, mnohokrát, sa

v ľudskom srdci neodohrá žiadny zázrak.

Až príliš často o tom podávajú dôkaz

samotní vyznávači učení.

My ľudia sme totiž veľmi zaťažení

nánosom predstáv, pre ktoré k nám

láska nemôže prísť.

Je to presvedčenie o vlastnej múdrosti,

o nutnosti ukazovať cestu iným

bez ohľadu na ich vývoj, alebo snaha

zmeniť svet presviedčaním, kritizovaním,

ponižovaním tých, čo sa

mýlia, alebo sa odklonili od pravej

cesty.

Ešte smutnejšie je, ak sa k tomuto

boju použijú citácie, myšlienky, vety

vytrhnuté z kontextu pravého poznania.

Litera Slova potom v rukách stúpencov

zabíja ich vlastného ducha.

Dosiahnuť skutočnú lásku je tak

nadlho nemožné.

Ona prichádza až vtedy, keď sa dokážeme

utíšiť, keď o ňu vrúcne prosíme,

keď nám do očí vstúpia slzy

pokory.

Častokrát musí človek kvôli tomu

spadnúť až na samé dno, byť zdrvený

vlastnou malosťou, spoznať

prázdnotu namyslenosti.

Až keď zatúži vyhrabať sa z tohto

bahna, môže k nemu prísť láska.

Čo sa vtedy stane?

Na krátky čas je všade naokolo nezvyčajný

jas.

Vidíme, že skutočne existuje, to

Svetlo, ku ktorému smerujú túžby

tých, čo úprimne hľadajú.

Tým sa však zmení aj naše vnímanie

ľudí. Zrazu chápeme, že každý

musí kráčať k Pravde svojou vlastnou

cestou. Že nemôžeme nikomu

na tejto ceste pomôcť poučovaním,

hľadaním chýb, a najmenej – vnucovaním

vlastného poznania.

Ak sa nás naozaj dotkla láska, príde

s ňou aj trpezlivosť.

Už nemáme potrebu búšiť do sveta,

aby sa pohol tam, kde ešte nemôže

byť, udierať blížnych povýšeneckými

poznámkami.

Chápeme, že pravá láska dáva každému

rovnakú šancu a že jediný spôsob,

ako pomôcť iným a ako bojovať

za víťazstvo Svetla je mať v srdci

vždy lásku. A to skôr, než otvoríme

ústa, než sa rozhodneme kázať, než

hodíme niekomu do tváre svoj výklad

Slova.

Modlime sa, aby sme boli schopní

nechať sa viesť Láskou.

Bez nej nie sme ničím.

Roman Levický

DUCHOVNÁ

LÁSKA

42

SVET GRÁLU

7 | 2006


ZOROASTER

Zoroaster

Život a pôsobenie

pripravovateľa cesty v Iráne

230 strán, formát 16 x 23 cm,

tvrdá väzba

ISBN 80-967209-2-9

Cena 210 Sk

„Povedal som vám včera, mužovia iránski, ako nádherne

bol stvorený svet a všetko, čo na ňom žije.

Ahuramazda, múdry Boh videl, že ľudia sa upäli len na

bohov, ktorých videli a ktorí ich ovládali. Pritom zabudli, že

on stál vysoko nad bohmi a že by stačila jedna jediná jeho

myšlienka, aby zmizlo opäť všetko, čo stvoril.

Tak si vymyslel bytosti, ktoré by mohol podľa ľubovôle

posielať k ľuďom, aby ich ovplyvňovali, pomáhali im, alebo

ich odmeňovali.

Tieto bytosti mali slúžiť len jemu, mali sa zdržiavať v jeho

blízkosti a mali stáť medzi ním a bohmi.

Stvoril teda Pravdu, nádhernú ženskú bytosť v modrom

rúchu, s jasnými, modrými očami. Kamkoľvek ju poslal,

tam nemohla vzniknúť žiadna hmla, žiadny tieň.

Dal jej na pomoc sestru, Čistotu, v striebristobielom šate

so svetlým závojom, ktorý zahaľoval jej ľúbeznú tvár. Je

chladná ako bieloskvúci sneh na najvyšších vrcholoch našich

hôr a predsa dosiahnuteľná pre každého, kto sa usiluje

k nej priblížiť. Potom, ako Ahuramazda poslal túto dvojicu

dolu k ľuďom, uvidel, že tí, ktorí sa k nim pridružili, chceli

sa pokladať za lepších než iní.

„To nesmie byť, inak ľudia zničia to, čo im má priniesť

spásu.“

Kým Ahuramazda, múdry dobrotivý Boh takto premýšľal,

stvorila jeho starostlivosť skromnú, nenápadnú postavu

ženy v striebrosivom šate. Sledovala Pravdu a Čistotu, dotýkala

sa nežnou a tíšivou rukou tých, ktorí by sa chceli opiť

sami sebou.

Pokora sa nazýva toto pôvabné dieťa, ktoré hlboko v sebe

nesie poklad vložený samotným Bohom Ahuramazdom.

Kto pozná Pokoru, koho si ona zamiluje, ten je zahrnutý

blaženosťou. (...)“

KNIHY O OSUDOCH PRIPRAVOVATEĽOV CESTY

Knihy o pripravovateľoch cesty umožňujú vytušiť veľké a jednotné vedenie, pomocou ktorého malo byť

ľudstvo v priebehu tisícročí postupne privedené k poznaniu Svetla.

Náuky, kedysi prinesené ich prostredníctvom, boli ľudstvu dané Bohom. Boli presne prispôsobené

jednotlivým národom a krajinám a sformované s ohľadom na ich vtedajšiu duchovnú zrelosť.

Nakladateľstvo

Stiftung Gralsbotschaft


Modlím sa za kresťana, aby bol lepším kresťanom, za moslima,

aby bol lepším moslimom. Som presvedčený o tom, že Boh sa raz

opýta, a pýta sa už dnes, čo sme, teda čo konáme, a nie ako sa

voláme. U neho je skutok všetkým, viera bez skutku ničím. U neho

je skutok vierou a viera skutkom.

Mahátma Gándhí, Z väzenia Yeravda Mandir

More magazines by this user