V ďalšom čísle časopisu:
SVET GRÁLU
Grál je od dávnych čias
symbolom ideálu,
hľadania vysokých
duchovných
a mravných hodnôt.
Reinkarnácia – prečo si nespomíname?
Ak existuje reinkarnácia - prečo si nespomíname na svoje minulé životy?
A má zmysel si tieto spomienky privolávať pomocou hypnotických sedení?
Človek začína nový pozemský život s prirodzenosťou dieťaťa - nemá poznanie
o pádoch a víťazstvách z minulých životov. Ale prečo je to tak?
SVET GRÁLU č. 8
vychádza 1. júna 2006
Duša, láska, sexualita
rozhovor s MUDr. Černákovou
Dnešná presexualizovanosť je nielen v rozpore
s etikou, ale aj s vedeckými poznatkami o psychosexuálnom
vývoji človeka. MUDr. M. Černáková
hovorí o vplyve sexu na psychiku teenagerov
a o hormonálnej antikoncepcii.
Veľkonočné ostrovy
Nielen gigantické sochy, ale aj trpký predobraz
zániku našej civilizácie. Kedysi bohatý lesnatý
ostrov sa nemúdrym hospodárením zmenil
na pustatinu a hrdí stavitelia sôch na živoriaci
kmeň. A čo my?
Aký drahý je lacný nákup?
titulná téma:
Lacný tovar nízkej kvality nie je stratou iba pre
kupujúceho. Je príspevkom na ochudobnenie
vlastného národa a bohatnutie neľútostných
globálnych firiem. Rozhodujeme pritom my
spotrebitelia – nie politici ani manažéri.
V 21. storočí sa svet
zmenil na nepoznanie,
ale hodnoty zostávajú.
Časopis Svet Grálu, ktorý
vychádza súčasne aj v češtine,
nadväzuje na nemecký
GralsWelt a francúzsky
Monde du Graal, ktoré
si vo svojich krajinách získali
už tisíce stálych čitateľov.
Svet Grálu vychádza
štyrikrát ročne. Informácie
o predplatnom nájdete
v prílohe alebo na internete:
6/2006 SVěT GRÁLU
www.svetgralu.sk
Grál – legenda
nebo skutečnost?
SVěT GRÁLU
prosinec 2005 – únor 2006 · číslo 6
7/2006 SVET GRÁLU
strana 5
Filipínské operace bez skalpelu
strana 8
Co je to duchovní léčení?
strana 13
Respektovat a být respektován
SVET GRÁLU
Ledový déšť
Duchovní souvislosti v životě
strana 27
Pomoci z onoho světa
strana 30
strana 36
Putování do země jitřní II.
marec – máj 2006 · číslo 7
Výskum geopatogénnych zón,
agrolasera a harmonizovanej vody
strana 5
cena 78 Kč
Krv a jej tajomstvá
strana 8
Podzemný svet
strana 17
Katari, kacíri
a zánik hradu Montségur
strana 25
Výuka podľa Montessori
strana 30
cena 87 Sk
Nevítaný hosť
Duchovný rozmer interrupcie
Duchovné súvislosti v živote
Svět Grálu
www.svet.gralu.cz
Svet Grálu
www.svetgralu.sk
SVET GRÁLU · 7/2006
R O Z H O V O R
Výskum geopatogénnych zón,
agrolasera a harmonizovanej vody
Môže kryštál ovplyvniť kvalitu pitnej vody?
Aký význam má ožarovanie rastlín laserom? 5
Ž I V O T
Krv 8
Ž I V O T
Tajomstvo krvi 11
T É M A
Nevítaný hosť
Je pre dieťa niekedy lepšie, ak vôbec
nepríde na svet? Aké sú následky zásahu
ľudskej ruky proti narodeniu dieťaťa? 14
F O T O G R A F I E
Podzemný svet
Tam dole vládne po desaťtisíce rokov
ticho, nehybná tma, sem-tam pleskne
kvapka vody, trpezlivo stavajúca svoj
kvapeľ. 17
T É M A
Antikoncepcia na miske váh 20
Z A U J A L O N Á S
Zaujímavosti zo sveta vedy a výskumu 24
H I S T Ó R I A
Katari, kacíri a zánik hradu Montségur 25
R E P O R T Á Ž
Výuka podľa Montessori
Škola Montessori vychádza
z prirodzených vývojových stupňov
a záujmov dieťaťa. 30
V Ý C H O V A
Montessori – Pomôž mi, aby som to zvládol sám! 34
H I S T Ó R I A
Gréci – Pytagoras a hermetické náuky 37
N Á Z O R Y
Listy čitateľov 40
N A Z Á V E R …
Duchovná láska 42
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
v tomto čísle Sveta Grálu by sme
radi venovali pozornosť deťom. Deťom
chceným i nechceným, narodeným
i nenarodeným, vychovávaným
vedome i nevedome, v pohode i v návale
povinností. Vmestia sa dnes vôbec
ešte deti do spoločnosti, do myslenia
a cítenia dnešného človeka?
Do života mladých manželov, veľa
a náročne zamestnaných? Do života
predavačky, ktorá sa vracia unavená
z práce a ktorá zakaždým stuhne, keď
sa hovorí o prepúšťaní vo firme? Do
života pracovníka v kancelárii, s plnou
hlavou úloh, vyťažovaného zamestnávateľom
až do krajnosti? Alebo
do sveta podnikateľa, ktorý by si mohol
vziať voľno kedykoľvek, ale nemá
ho nikdy; či mladého začínajúceho
adepta, vťahovaného do zaujímavej
a kreatívnej práce, nemajúceho čas
ani na svoj osobný život? Do ktorej
medzery sa ešte môže vojsť dieťa?
Navyše vychovávať dnes dieťa nie je
ľahké – v ovzduší agresívnej súťaživosti,
sebectva, hrubosti, nebezpečenstva
drog a alkoholu, hlavne vo
veľkých mestách… Pritom demografi
varujú pred starnutím populácie,
3
SVET GRÁLU
7 | 2006
N A Ú V O D…
pribúdajúcim podielom dôchodcov
a úbytkom činných pracovníkov…
Obráťme tie presýpacie hodiny
hodnôt a názorov hore nohami,
odhliadnime od starostí a strastí
všedného dňa (aj keď to tak celkom
nejde) a pozrime sa na človeka, teda
na seba, ako na bytosť s duchovným
jadrom, ktorá prišla na Zem, aby odčinila
svoje pochybenia a aby sa stala
lepšou.
Začnime najprv antikoncepciou.
V SR ubúda počet potratov, teda nechcených
detí, a to je dobré. Ubúda
však pôrodov, a to je zlé. Oboje iste
súvisí s rozvinutou antikoncepciou
a s dobrou informovanosťou mládeže.
Je dobré, že antikoncepcia existuje;
dnešný človek má v sebe veľmi vystupňovaný
sexuálny pud a volanie
po celibáte alebo úplnej zdržanlivosti
nie je pre prevažnú väčšinu ľudí prijateľné.
To, samozrejme, neznamená
podliehať sexu ako otrok svojmu pánovi,
rovnako ako jesť neznamená
bezuzdne sa prejedať. Pritom je jednou
z najvyužívanejších foriem antikoncepcie
hormonálna tabletka; a tu
sme pri prvom háčiku.
Človek je duchovná bytosť; nie je
tvorený len telom, ale naopak, svoje
telo si prispôsobuje ako nástroj pre
pozemský život. Naše telo je pretkané
jemným pradivom žiarení a pochodov,
ktoré sme „ohmatali“, ale nepochopili.
Vďačíme im za hojenie rán,
uzdravovanie z chorôb, reguláciu teploty
i pochodov v tele, za prílivy a odlivy
síl a za mnoho iného. Jemnejšie
ženské telo má svoje deje a rytmy, do
ktorých hormonálna tabletka zasahuje
násilným spôsobom. Dôsledkom
môžu byť najprv zvláštne pocity ženy,
pochádzajúce z neprirodzenej zmeny
vyžarovania krvi, spôsobené dávkami
syntetických hormónov, a neskôr aj
väčšie riziko výskytu niektorých rakovinových
ochorení. Téme antikoncepčnej
tabletky sa venujeme v článku
„Antikoncepcia na miske váh“, súvisia
4
SVET GRÁLU
7 | 2006
s ňou však aj otázky spojené s vyžarovaním
krvi v ďalších dvoch článkoch
na tému „Tajomstvo krvi“.
Umelý potrat je ďalšou kontroverznou
témou, predmetom vášnivých
sporov a protichodných názorov.
Ak sa však v nej chceme vyznať,
musíme mať najprv jasno v dejoch
pred narodením. Musíme vedieť, že
v prvých mesiacoch tehotenstva sa v
tele matky pripravuje krok po kroku
schránka, ešte neoživená duchom,
a súčasne sa nadväzujú nitky medzi
matkou a čakajúcou ľudskou dušou.
Až v polovici tehotenstva dôjde
k spojeniu – k inkarnácii (vteleniu)
duše do detského telíčka. Interrupcia
znamená ukončenie vývoja budúceho
detského telíčka. Je ničivým zásahom
do nežného spojenia prichádzajúcej
ľudskej bytosti s budúcou mamičkou,
s človekom, ku ktorému chce
mať dieťa tú najvyššiu dôveru. Trpí
ním jednak dieťa, ale aj matka. Zdesené
dieťa si potom bude hľadať novú
príležitosť k narodeniu a matka –je
vari naveky zatratená? Nie. Chyby
možno odčiniť. Keby neexistovalo
odpustenie malých chýb a veľkých
previnení, prepadli by sme všetci
dávno zničeniu. Odpustenie však
nedosiahneme usilovnými prosbami,
ale činmi a zmenou. Žena, ktorá sa
s láskou a starostlivosťou venuje iným
deťom – či už vlastným, o to skôr cudzím
– si tak nielen odpyká a zahladí
previnenie, ale hlbokým prežitím sa
nakoniec môže stať lepšou, ušľachtilejšou.
O tejto téme píšeme v titulnom
článku „Nevítaný hosť – Duchovný
rozmer interrupcie“.
Tak teda – mať deti alebo nie?
Povedzme si priamo – zmyslom
nášho žitia na Zemi nie je mať deti,
aby tie potom mohli mať zase ďalšie
deti. Stať sa cituplným, milujúcim,
prežívajúcim človekom, ale aj
skúseným, spoľahlivým, znalým
a zrelým – to je náš cieľ, k nemu nás
nepokojne poháňa tlejúca iskra ducha,
ktorú sme dostali od Stvoriteľa.
K tomu nám poskytujú deti krásnu
príležitosť tisícorakým spôsobom.
„Miluj svojho blížneho ako seba samého“
znamená praktickú lásku, všímajúcu
si osobnosť blížneho, jeho povahu
a potreby; hlboko do duše sa
nám vrývajú jeho radosti i starosti.
Žijeme tak trochu i jeho život a sami
sa tým obohacujeme, dávame sami
seba svojim blízkym.
Áno, vychovávať deti dnes nie je
ľahké, no stále je to krásne. Viesť nového
hosťa za ruku do života, vciťovať
sa do jeho chápania, mať porozumenie
pre jeho prežitia, ktoré sú pre neho
nepredstaviteľne veľké, zložité a dôležité
– je krásne. Od prvých týždňov
dieťa samozrejme a prirodzene nasáva
do duše atmosféru rodiny. Napodobňuje
reč i správanie rodičov a ukladá
si to hlboko do duše ako výbavu do
ďalších rokov a ako súčasť svojej povahy.
Nedostatky a zlozvyky, ktoré neskôr
treba prácne vykoreňovať, dieťa
v rannom veku do seba naberá ako
samozrejmosť alebo sa im aj rovnako
samozrejme vyhne, keď ich okolo
seba nenájde. Povahové črty, ktoré si
z predchádzajúcich životov so sebou
prinieslo – a dieťa je od začiatku osobnosťou
s vlastnou povahou – môžu rodičia
svojou múdrosťou a dôslednosťou
pomerne ľahko opravovať.
Rodina je nenahraditeľný prístav,
do ktorého sa detský tvor narodí
a z ktorého vypláva do života. Poznamená
ho vnútorne na celý život –
v dobrom i v zlom. Tak nech je hoci aj
nečakaný hosť hosťom vítaným!
Artur Zatloukal
R OZ H O V O R
VÝSKUM
. GEOPATOGÉNNYCH ZÓN
tojíme na pôde Výskumného
S ústavu živočíšnej výroby v Nitre.
Pred pavilónom nás víta Ing. Andrej
Sándor. Pán Sándor je vzdelaním elektrotechnik
a je to jeden z mála štátnych
zamestnancov na svete, ktorého pracovnou
náplňou je, okrem iného, zisťovanie
účinkov doteraz málo prebádaných
energetických žiarení na živé
organizmy. Má viac ako tridsaťročné
skúsenosti so skúmaním vplyvu geopatogénnych
zón, s použitím takzvaného
agrolasera v poľnohospodárstve,
s rôznymi tvarovými a energetickými
žiaričmi, ktoré majú vplyv na „dištančné
interakcie živých organizmov
s okolitým prostredím“, ako týmto
dejom hovorí. Opatrne sa vyhýba
označeniu psychotronika v súvislosti
s pokusmi, ktoré na tomto pracovisku
prebiehajú. „Viete, do tejto oblasti sa
dostali aj neseriózni ľudia, ktorí za pomoci
senzáciechtivých médií sprofanovali
tento pojem, a výdatne im pomáhajú
aj niektorí skeptici,“ dodáva na
vysvetlenie. Výskum na pôde tunajšieho
ústavu nie je nijakou novinkou;
prebieha prakticky nepretržite už od
roku 1987, teda takmer dvadsať rokov.
Sledovanie stavu zvierat a následné
vyhodnocovanie zaznamenaných skutočností
je v súčasnosti jediný spôsob,
ako vedeckou metodikou dokázať určitý
vplyv technicky nemerateľných
žiarení na živé organizmy, keďže pri
zvieratách neprichádza do úvahy autosugescia.
Pán Sándor sa snaží výsledkami
experimentov demonštrovať,
že aj také fenomény, ako geopatogénne
zóny a voda energeticky harmonizovaná
prírodnými minerálmi, majú na
zvieratá významný vplyv. Po chvíli
v jeho sprievode vstupujeme do rozľahlej
haly s králikmi.
V
VODA
HARMONIZOVANÁ
PRÍRODNÝMI
KRYŠTÁLMI
. AGROLASERA
. HARMONIZOVANEJ VODY
hale s osemsto králikmi prebieha
nový experiment. Polovica
z nich – pokusná skupina má
podľa tvrdenia pána Sándora isté
privilégium – je napájaná energeticky
harmonizovanou vodou.
Ostatné podmienky chovu sú
rovnaké. Každý králik má
svoje číslo a jeho životné
parametre sú štatisticky
vyhodnocované. Sleduje
sa počet živo narodených
i mŕtvych mláďat,
dospievanie, prírastky
na hmotnosti
aj úmrtnosť zvierat.
Do tohto procesu vedúci
pokusu nemôže
zasahovať, aby neovplyvnil
výsledky
test u ; stará sa
len o technickú
časť experiment
u.
Jeho z á-
k l a d o m
je nenáp
a d n ý
predmet –
malý červený
hranol, ktorý je pripevnený
k hadici, rozvádzajúcej králikom
vodu na pitie. Pán Sándor hovorí:
„Tu je aktivátor, z ktorého prejdú
určité vibrácie na vodu, a zostanú
v ,pamäti‘ vody. Voda má schopnosť
zapamätať si ovplyvnenie určitými
kryštálmi alebo svetlom, ale tento
efekt je krátkodobý. Podarilo sa mi
nájsť spôsob, ako túto informáciu vo
vode určitým spôsobom zakonzervovať,
takže si ju udrží aj niekoľko
mesiacov. Napadlo mi to práve
v čase, keď som sa kvôli tomu
chystal cestovať do Japonska.“
Čo je v tom „aktivátore“?
„Sú to prírodné
kryštály, ako napríklad
kryštalický
čistý kremeň, korá
l, t u r ma l í n,
achát alebo ďalšie,
spolu s jedn
ý m b l i ž š i e
nešpecifikovaným
prvkom,
slúžiacim na
zakonzervov
a n i e
5
SVET GRÁLU
7 | 2006
R OZ H O V O R
týchto vibrácií vo vode. Všetko je to
zaliate do umelej živice. Každý nerast
má určité vibrácie. Čím je čistejší,
tým sú výraznejšie. Preto sa polodrahokamy
využívajú v liečiteľstve,
ale aj v elektronike – napríklad kremenný
výbrus ako oscilátor. Vibrácie
týchto kryštálov môžem zhodnotiť
subjektívnou metódou – tzv.
bioindikáciou, pri ktorej dva prúty
z vodivého materiálu (virguľa, pozn.
redakcie) v mojich rukách reagujú
na prítomnosť týchto vibrácií. Tento
pohyb nazývam prútikárskou reakciou,
čo je vlastne neurofyziologická
reakcia organizmu na zmenu vonkajšieho
prostredia.
Testy s takto
h a r m o n i z o -
vanou vodou
prebiehali napríklad
aj s klíčením
semien
fazule v Petriho
miskách. Výsledky
pokusu
Pri kontrole napájania ukázali, že u fazule
s harmonizovanou
vodou došlo k vyššej klíčivosti
ako u semien, pri ktorých bola
použitá obyčajná voda. To svedčí
o tom, že v tej vode niečo je.“
Sú z testu s králikmi už nejaké
výsledky ?
„Áno. Samice, ktoré dostávali harmonizovanú
vodu, mali viac mlieka
a viac mláďat. Hmotnosť mláďat bola
síce po narodení nižšia ako u kontrolnej
skupiny s bežnou vodou, ale
od 35. dňa veku bola ich priemerná
hmotnosť už naopak vyššia.“
„AGROLASER“
V POĽNOHOSPODÁRSTVE
Aké experimenty ste tu robili
predtým?
„Sledovali sme vplyv geopatogénnych
zón a aktivovali poľnohos-
6
SVET GRÁLU
7 | 2006
podárske plodiny hélio-neónovým
laserom.“
Kto prišiel na myšlienku využívať
laser v poľnohospodárstve?
„Boli to odborníci v Kazachstane,
ktorí ho začali využívať ako prví
na svete. Naše pracovisko nadviazalo
spoluprácu v tejto oblasti
s Katedrou biofyziky a biochémie
Kazašskej štátnej univerzity S. M.
Kirova v Alma-Ate.“
Ako pôsobí laserové svetlo na
rastliny?
„Osivo ožiarené laserovým lúčom
rýchlejšie klíči, rastliny sú odolnejšie,
s lepšie vyvinutým koreňovým
systémom. Krátkodobé ožarovanie
rastlín počas rastu urýchľuje ich vývoj
a dozrievanie plodov o niekoľko
dní. Ak sa ožaruje počas kvitnutia,
zväčšuje sa opeľovacia schopnosť
peľu a tým aj plodnosť. Laserom sa
môže ožarovať aj voda na zálievku.
Podľa doterajších skúseností takáto
voda napomáha syntéze organických
látok a zlepšuje výživu koreňov,
aj keď mechanizmus tohto pôsobenia
nie je ešte celkom známy.“
Ako sa dá laserom ožarovať porast
na poli?
„Väčšie porasty pozdĺž ciest sme
ožarovali z auta s dosahom približne
500 metrov. Laserový lúč bol
rozmetávaný rotačným zrkadielkom,
aby sme dosiahli maximálne
pokrytie porastu. Rastline stačí, ak
dostane tento impulz na zlomok sekundy.
V rokoch 1983 až 1987 sme
mali porasty husto siatych obilnín
ožarované laserom na Štátnom
majetku Senec a v Agrokomplexe
Nitra, pričom sa dosiahol prírastok
hektárových výnosov v rozmedzí
4,2 % až 10 %. 1 V Poľnohospodárskom
družstve Hontianske Moravce
sa v roku 1989 použil laser
na bioaktiváciu porastu hrachu, tabaku,
kukurice a obilnín. Podrobné
hodnotenie preukázalo u hrachu
nárast úrody v priemere o 7 %
oproti kontrolnému porastu, ktorý
ožarovaný nebol. 2 Na Štátnom majetku
Liptovský
Mikuláš v Pribete
bola aktivácia
laserom
aplikovaná na
porastoch hrachu
a slnečnice.
Tu boli napriek
nepriaznivému
r o č n í k u d o -
siahnuté dobré
úrody (2,50 t/
ha u h rachu Ing. Andrej Sándor
a 2,65 t/ha u slnečnice
3 ). Pri našich vlastných
pokusoch sa preukázal pozitívny
vplyv lasera na klíčivosť rôznych
druhov semien, na zvýšenie úrody
a aj výživnej hodnoty strukovín.
Podieľam sa aj na jednom projekte
v USA, kde sa z vrtuľníka ožarujú
pomarančové plantáže. Zároveň sú
nainštalované veľkoplošné tieniče
GPZ. Tým sa zvýšila odolnosť stromov
voči mrazu a tiež výnos približne
o 12 %.“
Ako pomáha laser zvieratám?
„Pri našich pokusoch sme sledovali
liahnivosť kurčiat z vajec, živú
hmotnosť vo výkrme a úhyn. Vo
všetkých týchto prípadoch sa použitie
lasera prejavilo pozitívne.“
GEOPATOGÉNNE ZÓNY
MOŽNO ELIMINOVAŤ
Ako zisťujete prítomnosť geopatogénnej
zóny?
„Subjektívnou metódou pomocou
prútikov z vodivého materiálu.
Predvediem vám to.“
Vzápätí sa vzďaľuje a ukazuje na
značky, precízne namaľované na podlahe
haly. „Pozrite sa, pri prechode
do zóny sa tzv. virguľa vychyľuje. Po
opustení jej dosahu je opäť v pokoji,“
prechádza sa s prútikom v ruke po
R OZ H O V O R
hale. Vždy nad značkou sa prútik
prudko vychýli nahor.
Čo je to vlastne geopatogénna
zóna?
„Okolo Zeme je elektromagnetické
pole, ktoré má priečne vlnenie
s veľkou vlnovou dĺžkou a to
môžeme merať. V mieste, kde je
nejaká geologická anomália (podzemný
prameň, zlom, rudná žila
a pod.), vzniká pri prízemnej vlne
zmena štruktúry elektromagnetického
poľa, ktorá spôsobuje
takzvaný prútikársky efekt. Nevieme
ju zatiaľ merať prístrojmi.
Negatívnosť vplyvu geopatogénnej
zóny je zvyšovaná elektromagnetickým
smogom, ako je napríklad
žiarenie z mobilných telefónov.“
Je možné vplyv takejto zóny objektívne
dokázať?
„V oblasti zóny je možné napríklad
pozorovať deformácie rastu
stromov a koreňov rastlín. Ak je
geoaktivita spôsobená podzemným
prameňom, na týchto miestach
možno zistiť až trojnásobne nižšie
množstvo základných živín a stopových
prvkov v pôde. Pokiaľ ide
o využitie týchto poznatkov v poľnohospodárstve,
tak vo viacerých
družstvách a štátnych majetkoch
sme lokalizovali geoaktívne zóny
v halách pre zvieratá a následne
sme inštalovali takzvané tieniče
alebo rezonátory vonkajšieho elektromagnetického
prostredia. Sú to
zariadenia, ktoré dokážu vyrovnávať
výkyvy a harmonizovať vlnenie
v geoaktívnych zónach. Následne
sme vyhodnocovali, ako sa tienenie
geopatogénnej zóny prejavilo
na zdravotnom stave zvierat a ich
úžitkovosti. Zaznamenali sme nižší
výskyt zápalového ochorenia – mastitídy
u kráv a zriedkavejší úhyn
výkrmových kurčiat. 4 Exaktný pokus
sa realizoval priamo tu v tejto
hale, na našom pracovisku, kde sme
jednu časť haly odtienili a porovnávali
sme výsledky u oboch skupín
králikov. Máme aj dvestohektárový
pokus s pestovaním marhúľ
na družstve Zlaté klasy - Čenkovce
blízko Senca. Marhule na miestach
zón trpia apoplexiou, mŕtvicou
marhúľ, ktorá strom zabíja. Tienenie
má vplyv nielen na výskyt apoplexie,
ale celkovo pomáha zlepšiť
kondíciu rastliny a tým aj odolnosť
proti mrazu a chorobám. V oblasti
skúmania geoaktívnych zón sme
nadviazali spoluprácu aj s Ústavom
klinickej a experimentálnej
medicíny sibírskej pobočky Akadémie
lekárskych vied v Novosibirsku.
Jeden pokus sme uskutočnili
priamo v tomto ústave, kde sme odtienili
jedno oddelenie nemocnice.
Po tomto zásahu sa zaznamenalo
o 40% menej pooperačných zápalov
než na referenčnom oddelení, ktoré
odtienené nebolo.“
Takže by to mohli využívať aj
naše zdravotnícke zariadenia?
„Áno, a niektoré to už využívajú.“
Na akom princípe funguje váš
tienič?
„Tento princíp popisujem ako rezonátor
vonkajšieho elektromagnetického
prostredia, ktorý využíva
zákonitosti usmernenia elektromagnetického
poľa. Tienič obsahuje diferenciálne
cievky. Cievka je budená
vonkajším elektromagnetickým poľom,
toto pole usmerňuje, resp. harmonizuje,
a virguľa sa v mojich rukách
na tomto mieste už nevychýli.
Je to spôsobené tým, že sa vyrovnajú
gradienty, teda výkyvy vonkajšieho
magnetického prostredia. V takto
harmonizovanom prostredí sa človek
aj lepšie cíti. Menšie tieniče možno
inštalovať v rodinných domoch či
bytoch. Týmto spôsobom je tienený
napríklad aj Slovnaft, Aupark a sídlisko
Rozadol v Bratislave.“
Spolupracovali ste so Slovnaftom?
„Áno, od roku 1994. Najprv som
bol poverený prednáškou a následne
sme rozbehli veľký projekt,
zameraný na toto tienenie. Im išlo
o zníženie pracovnej úrazovosti a ja
som sa vtedy venoval problematike
vplyvu geopatogénnych zón na pracovnú
činnosť a výkonnosť človeka,
preto ma tam zavolali.“
Takže geopatogénne zóny môžu
spôsobiť nesústredenosť?
„Áno, preto je dôležité prostredie
harmonizovať najmä tam, kde sa vyžaduje
rýchle rozhodovanie, napríklad
vo velínoch
dôležitých zariadení.
Ale vyvinul
som aj osobný tienič,
ktorý meria
len pár centimetrov
a možno ho
nosiť vo vrecku.
Tieto tieniče sme
testovali aj v spolupráci
s pilotmi Tienič geopatogénnych zón
košickej akrobatickej
letky Biele albatrosy. Ja ho nosím
tiež a pocítil som to na rýchlejšej
aklimatizácii pri dlhých letoch
do Denveru, kde je osemhodinový
časový posun.“
Roman Levický a Rastislav Podivinský
(dokončenie v nasledujúcom čísle)
1: Technické noviny č. 49/1988
2: Oponentský posudok na záverečnú
správu rezortného výskumného
projektu „Reštrukturalizácia živočíšnej
výroby so zameraním na efektívnejšie
využitie prírodných zdrojov a zmenu
štruktúry poľnohospodárstva
v jednotlivých regiónoch SR
a aplikácia bioenergetických metód
v živočíšnej výrobe“ – Ing. Anton
Poliak, PD Hontianske Moravce, 26. 11.
1993
3, 4: Stanovisko k záverečnej správe
„Aplikácia bioenergofikčných metód
v agropotravinárskom komplexe“ –
Ing. Anton Priščák, ŠM Liptovský
Mikuláš, 24.11. 1993
7
SVET GRÁLU
7 | 2006
Ž I V O T
KRV
NEZNÁME SÚVISLOSTI MEDZI VÝŽIVOU A DUCHOVNÝM VÝVOJOM
8
SVET GRÁLU
7 | 2006
„Krv je život“, píše sa v Starom Zákone.
„Krv je celkom zvláštna šťava“, hovorí
Goethe. A vskutku: Krv má mimoriadny
význam nielen pre naše telo, ale ako sa
ukazuje, má trvalý vplyv aj na našu psychiku.
Christopher Vasey, liečiteľ pôsobiaci
vo Švajčiarsku a autor mnohých odborných
publikácií, pátra po „tajomstve
krvi“ – a objavuje pozoruhodné súvislosti
medzi výživou, zložením krvi a ľudskou
psychikou.
V
amerických väzniciach sa uskutočnili
zaujímavé pokusy, ktoré
mali za cieľ sledovať vplyv prirodzenej
a vyváženej stravy na psychiku
odsúdených. Obvyklá strava
sa skladá z mäsa, chleba a cestovín
z bielej múky, rafinovaných olejov,
nadmerne varenej zeleniny, priemyslových
limonád a múčnikov sladených
bielym cukrom. Väzni, ktorí
boli ochotní zúčastniť sa pokusov,
dostávali však jedlá s obsahom celozrnných
obilnín, čerstvú zeleninu
a ovocie, mliečne výrobky a tmavý
chlieb. Okrem toho bola táto strava
obohatená o vitamíny a minerály.
Už po niekoľkých týždňoch došlo
u tejto skupiny väzňov k výrazným
zmenám v ich správaní. Sledovaní
väzni mali menší sklon k násiliu,
boli menej hádaví a vznetliví. Navyše
pôsobili aj uvoľnenejším, radostnejším
a vyrovnanejším dojmom.
I sami sa cítili oveľa lepšie;
žiadali dokonca, aby mohli mať túto
novú stravu i naďalej .
Pri ďalších pokusoch boli naproti
tomu skúmané účinky dlhodobého
nedostatku jedného jediného vitamínu
– a to vitamínu B1. Strava,
podávaná pokusným osobám, bola
plne vyvážená a zdravá. Obsahovala
všetky výživné látky nevyhnutné
pre telo – s výnimkou vitamínu B1,
ktorý bol špeciálnym procesom systematicky
ničený. Výsledkom tohto
druhého experimentu bolo, že po
troch mesiacoch sa u všetkých pokusných
osôb objavili známky podráždenia,
depresií a strachu z toho,
že by sa mohlo stať „nejaké nešťastie“.
Po šiestich mesiacoch boli
tieto prejavy už také výrazné, že sa
vedúci pokusu rozhodol experiment
prerušiť a vitamín B1 opätovne zaradil
do stravy. Testované osoby o tom
neboli informované, aby sa vylúčil
placebo efekt. Výsledok sa dostavil
už o niekoľko dní. Pokusným oso-
bám sa vrátila dobrá nálada a ich
strach, že by sa im mohlo „niečo
prihodiť“, zmizol.
Tieto pokusy ukazujú, že výživa,
napriek všeobecne rozšírenému názoru,
je dôležitá nielen pre zdravie
tela, ale má vplyv aj na našu psychickú
rovnováhu.
DUŠA A VÝŽIVA
riaznivý vplyv zdravej výživy na
P ľudskú psychiku sa z medicínskeho
hľadiska vysvetľuje tým, že
kvalitná strava hojne zásobuje mozog
vitamínmi, minerálmi a stopovými
prvkami – teda látkami, ktoré
mozog pre svoje funkcie potrebuje.
Tu je potrebné brať do úvahy
i niektoré často opomínané skutočnosti
– napríklad fakt, že náš mozog
nie je to isté, čo náš duch. Tento
pohľad dáva tušiť i ďalšie súvislosti.
Mozog je len nástrojom, ktorý duch
potrebuje pre svoje pôsobenie vo fyzickom
tele. Pokiaľ má mozog napríklad
nedostatok určitých výživových
látok, nemusí to mať automaticky
vplyv aj na nášho ducha. Uvažujme
ďalej: keby totiž výživa zásadným
spôsobom ovplyvňovala nášho ducha,
znamenalo by to, že náš duchovný
vývoj by nezávisel od úsilia konať
dobro, ale od zdravej výživy. Určitý
Ž I V O T
vplyv výživy na ľudského ducha je
však zrejmý. V čom teda spočíva? Pri
odpovedi na túto otázku sa zamerajme
predovšetkým na krv, ktorá tu
zohráva rozhodujúcu úlohu.
Krvi sa vo všeobecnosti voči ostatným
orgánom tela pripisuje podriadené
postavenie, pretože jej úlohu
vidíme hlavne v privádzaní výživných
látok bunkám a tkanivám.
Avšak fyziologické poznatky vedú
k celkom opačnému záveru: v „hierarchii“
tela totiž krv zaujíma prvé
miesto. A organizmus – teda orgány
a bunky – sa nepretržite usilujú o to,
aby prispievali k jej ideálnemu zloženiu.
Telo sa napr. zbaví minerálov
do tej miery, že tým ohrozuje
svoje dôležité životné funkcie len
preto, aby udržalo potrebný podiel
obsahu vápnika v krvi; aj tukové
tkanivá sa úplne spália, len
aby zachovali hladinu cukru v krvi.
Podľa toho vidíme, že organizmus
sa vlastne v núdzi obmedzuje, aby
udržal v krvi vyvážený podiel minerálnych
látok, aminokyselín a ostatných
dôležitých látok
Ak sa teda telo pre krv „obetuje“,
musí mať krv ešte nejakú ďalšiu, dôležitejšiu
funkciu, než tú, ktorú plní
na telesnej úrovni! Táto vyššia úloha
spočíva v tom, že krv tvorí most medzi
fyzickou časťou človeka – jeho telom
– a nehmotnou časťou – jeho duchom.
Je spojovacím článkom medzi
žijúcim duchom a fyzickým telom.
Aj na rôznych miestach Starého zákona
stojí, že „Krv je život“.
Kvalita krvi je však do značnej miery
závislá od výživy, pretože krv sa tvorí
z látok, ktoré prijímame v potrave.
Ľudová slovesnosť túto skutočnosť
verne odráža, keď hovorí: „Jedlo
a pitie držia telo a dušu pohromade.“
Ak majú teda potraviny, ktoré jeme,
vplyv na našu psychiku, je to preto,
že ovplyvňujú krv, ktorá je mostom
medzi telom a duchom.
KRV SPÁJA TELO
A DUCHA
ákony fyziky a chémie nám ukazujú
princíp, ktorý zjednodu-
Z
šene vyjadríme takto: dve látky sa
nemôžu navzájom spojiť, ak sú rôzneho
druhu. Aby sa napriek tomu
Potraviny, ktoré konzumujeme, majú vplyv na
našu psychiku, pretože ovplyvňujú krv, ktorá je
mostom medzi telom a duchom
docielilo zlúčenie, je na to potrebný
„spojovací článok“. Vlastnosti tohto
medzičlánku tvoria prechod medzi
oboma spájanými časťami a vytvárajú
tak medzi nimi most.
Zákony fyziky a chémie, sa týkajú
samozrejme aj človeka. Ak majú telo
a duša zostať počas pozemského
vtelenia spojené, musí medzi nimi
existovať spojovací článok. Tým je
už spomínaná krv, presnejšie povedané
vyžarovanie krvi.
Krv, podobne ako každé teleso
alebo predmet, vysiela okom neviditeľné
žiarenie, ktoré sa šíri vo
forme vĺn. Žiarenia, ktoré sú éterickejšej
podstaty než krv, sú svojím
stupňom hutnosti veľmi blízke povahe
nehmotného „duševného tela“.
Duch človeka je tak prostredníctvom
mostu žiarenia spojený s telom.
Tento most je tvorený vyžarovaním
krvi na jednej strane a vyžarovaním
duševného tela na druhej strane.
Most žiarenia nie je len spojovacím
článkom, ale aj „komunikačným
kanálom“. Všetko, čo zmysly
fyzického tela prijmú, je sprostredkované
mozgu, v mozgu určitým
spôsobom „zjemnené“ a potom
prostredníctvom mostu žiarenia
odovzdané duchu. Duch používa
ten istý most žiarenia, aby pomocou
nervového systému a mozgu uvádzal
do pohybu fyzické telo.
Aby mohlo dôjsť k bezchybnému
prenosu informácií, musí sa žiarenie
9
SVET GRÁLU
7 | 2006
Ž I V O T
LIEČBA SCHIZOFRÉNIE
V diele Vo svetle Pravdy – Posolstvo
Grálu od Abd-ru-shina sa
„nedostatočné alebo nesprávne
vyžarovanie krvi“ označuje
za prekážku v činnosti ducha
v hmotnom tele (prednáška Tajomstvo
krvi).
Za povšimnutie v tejto súvislosti
stojí správa z časopisu
„Obraz vedy“, ktorá informuje
o tom, že i duševná nemoc schizofrénia
bola uznaná za chorobu
látkovej výmeny. Schizofrenici
majú v krvi cudzorodú bielkovinu
a v jej tkanivách sa v dôsledku
toho tvorí látka podobná
droge – meskalin. V správe se
ďalej uvádza, že transfúzia podávaná
pacientom má len dočasný
účinok. Ruskému lekárovi,
prof. J. Nikolajevovi, sa
však po dlhoročných pokusoch
predsa len podarilo zmenou
stravy dosiahnuť definitívne
vyliečenie pacientov. Presne to
bolo už dávno opísané v prednáške
Tajomstvo krvi.
Dr. Richard Steinpach – úryvok z prednášky
„Drogy – svojvoľná pomätenosť“
krvi prispôsobiť vyžarovaniam, ktoré
vysiela duch. V opačnom prípade je
spojenie nedostatočné a prejaví sa poruchami
– podobne, ako keď vlnová
dĺžka rádioprijímača nie je presne naladená
na vlnovú dĺžku vysielača.
Preto sa vyžarovanie krvi neustále
mení a prispôsobuje sa vyžarovaniu
ducha. Keď napríklad pociťujeme
strach, mení sa vyžarovanie krvi
vplyvom adrenalínu, ktorý je vylučovaný
nadobličkami. Telo a duch
sa tak nachádzajú na rovnakej „vlnovej
dĺžke“.
Tento vplyv ducha na telo odrážajú
aj niektoré slovné zvraty: keď
10
SVET GRÁLU
7 | 2006
vyvolávame nesváry, robíme „zlú
krv“. Pri nejakom ohrození nám
„tuhne alebo chladne krv v žilách“.
Keď zúrime, „vrie nám krv“. Pokiaľ
si niečo dobre osvojíme, „prejde
nám to do krvi“. Rovnako tak
sa „do krvi hanbíme“ alebo môžeme
niekoho „do krvi uraziť“.
Schopnosť nášho ducha privádzať
vlastné chcenie k plnému fyzickému
prejavu závisí teda vo veľkej miere od
kvality vyžarovania krvi. Tá sa môže
meniť aj vonkajšími vplyvmi, ako
sú napríklad potraviny, ktoré majú
priamy účinok na zloženie krvi.
VYŽAROVANIE
KRVI A VNÍMANIE
SKUTOČNOSTI
tia, ktoré sa aplikujú kvôli trvalej
stabilizácii zloženia krvi za účelom
dosiahnutia vhodného psychického
stavu. Zámena podskupín jednej
krvnej skupiny pri transfúzii krvi
môže zasa spôsobiť stratu vedomia
a zámena dvoch rozličných krvných
skupín dokonca smrť. Jednoducho
duch, ktorého telo dostalo cudziu
krv (so zložením značne odlišným
od jeho individuálnych vlastností),
nemôže – aspoň prechodne – plne
uskutočňovať svoju vôľu, pretože mu
na to chýba vhodný most žiarenia.
Naša činorodosť a vnímanie sú
tak na jednej strane určované činnosťou
ducha, na druhej strane sú
ovplyvňované aj naším spôsobom
života a našou výživou. Oboje, jedno
„zvnútra“, druhé „zvonku“, rozhodujúcim
spôsobom ovplyvňuje vyžarovanie
krvi.
KAŽDÝ MÁ „SVOJU“ KRV
dhliadnuc od prechodných
O zmien vo vyžarovaní krvi,
ktoré sú podmienené výživou alebo
vplyvom ducha, musia existovať
základné a nemenné vlastnosti,
ktoré odlišujú krv jednotlivca od
krvi ostatných ľudí. Človek sa líši
od ostatných svojou osobnou svojbytnosťou,
musí mať teda aj svoje
vlastné vyžarovanie krvi; také, ktoré
je v absolútnom súzvuku s jeho individuálnymi
vlastnosťami. A vlastné,
Každý človek má „svoju“ krv, ktorá presne
zodpovedá jeho duševným vlastnostiam
aždá zmena zloženia k r vi
K ovplyvňuje jej vyžarovanie.
Zmeny vyžarovania so sebou zároveň
prinášajú zmenu spôsobu, akým
vnímame skutočnosť. Tieto zmeny
môžu byť prechodné, krátkodobé,
alebo môžu pretrvávať dlhšiu dobu –
keď je príčina zmeny zloženia krvi
komplexnejšej povahy. Vezmime si
napríklad zreteľné rozdiely v správaní
osoby, ktorá má alebo naopak
nemá v krvi alkohol. Alebo môžeme
porovnať veľkých „jedákov
mäsa“ s vegetariánmi: tí prví majú
často podnikavé, niekedy až útočné
správanie, zatiaľ čo tí druhí sú skôr
pasívni. Celkom jednoduchý nedostatok
cukru, napríklad pri hypoglykemickej
kríze, môže človeka pripraviť
o radosť zo života. Život sa mu
naraz javí ako ťažký, komplikovaný
a nad jeho sily. Ďalším príkladom sú
antidepresívne terapie pomocou lí-
osobité vyžarovanie krvi musí byť
podmienené aj vlastným, individuálne
prispôsobeným zložením krvi.
Obstojí však toto tvrdenie, vychádzajúce
z duchovných poznatkov,
tvárou v tvár skutočnosti?
Ž I V O T
Viedenský lekár Kurt Landsteiner
v roku 1900 objavil štyri krvné
skupiny A, B, AB a 0, a tým okrem
iného preukázal, že ľudská krv sa
svojím zložením u jednotlivých ľudí
podstatným spôsobom líši. Toto poznanie
sa ďalej prehlbovalo objavom
ďalších rozdielov v zložení krvi:
menujme tu napríklad tzv. Kellyho,
Duffyho a Kiddov systém. Rozhodujúci
krok vpred urobil v roku 1952
Francúz Jean Dausset, keď objavil
existenciu viac než 30 tzv. antigénov 1
v ľudskej krvi. (Antigény sa nachádzajú
na bielych krvných telieskach,
doštičkách, v krvnom sére atď.)
Vďaka neustále sa prehlbujúcemu
vedeckému poznaniu máme dnes
k dispozícii čoraz rozmanitejšie
prostriedky a možnosti na zisťovanie
odlišností individuálneho zloženia
krvi. Z týchto vedeckých poznatkov
okrem iného vyplýva, že pravdepodobnosť
existencie celkom totožného
zloženia krvi u dvoch ľudí je v najlepšom
prípade jedna k miliarde!
Krv každého človeka je teda jedinečná.
Každý má „svoju“ krv, ktorá
presne zodpovedá jeho duševným
vlastnostiam. Tvorí pre ducha potrebný
most k činnosti v pozemskom
živote.
Vidíme, že tieto medicínske poznatky
o individualite krvi sú plne
v súlade s duchovnými poznatkami
o význame vyžarovania krvi pre
človeka. Spájanie duchovných poznatkov
s vedeckými a spolupráca
odborníkov v oboch oblastiach by
mohla priniesť mnoho blaha pre
ľudstvo vo všetkých oblastiach.
Christopher Vasey
1) Tzv. histokompatibilitné antigény (HLA).
HLA systém je jedným z nejpolymorfnejších
genetických systémov u človeka.
Jean Dausset za tento objav neskôr získal
Nobelovu cenu. Rozsiahla typizácia
tohto systému sa používa hlavne pre
potreby orgánových transplantácií.
TAJOMSTVO
KRVI
Abd-ru-shin
Z diela „Vo svetle Pravdy“ – Posolstvo Grálu
rv! Čo všetko prýšti z tohto
K slova. Aké obsažné a silné sú
všetky dojmy, ktoré je ono schopné
vyvolať, a aký nikdy nevysychajúci
prameň vzniku dohadov obklopuje
toto jedno tak veľavravné slovo.
A z týchto dohadov sformovalo
sa tak už nejedno vedenie, ktoré sa
ukázalo bohatým požehnaním pre
ľudské pozemské telá. Namáhavým
hľadaním a obetavou činnosťou
našli omilostení vo svojom čistom
chcení nezištne pomáhať ostrým
pozorovaním nejednu cestu, vedúcu
k vlastnému účelu krvi. Avšak sama
týmto účelom ešte nie je.
Tu majú byť dané ešte ďalšie upozornenia,
aby z nich tí, ktorí sú povolaní,
boli schopní stavať v poznaní
zachvievajúcich sa Božích zákonov.
Stanú sa z nich potom tí najopravdivejší
pomocníci ľudí tu na zemi. Pomocníci,
ktorým ich cesty ožiaria
ďakovné modlitby ako najcennejšia
odmena všetkých tých, ktorým svojím
novým vedením o tajomstvách
krvi mohli priniesť pomoc nevídaným
spôsobom, aký doteraz ešte nejestvoval.
Poviem vám hneď hlavný účel
všetkej ľudskej krvi: Má tvoriť most
pre činnosť ducha na zemi, teda
v hrubej hmotnosti!
Znie to tak jednoducho, a jednako
skrýva v sebe kľúč všetkého vedenia
o ľudskej krvi.
Krv má teda tvoriť most pre činnosť
ducha, alebo povedzme v tomto
prípade raz „duše“, aby ma čitatelia
lepšie rozumeli, nakoľko výraz „duša“
je im bežnejší.
Aby činnosť ducha mohla prebiehať
v človeku správnym spôsobom, tvorí
duch ľudskú krv.
Že krv má súvislosť s duchom, dá sa
ľahko zdôvodniť. Stačí si len uvedomiť,
že až pri vstupe ducha do nastávajúceho
tela dieťaťa, teda pri inkarnácii,
Aby činnosť ducha
mohla prebiehať
v človeku správnym
spôsobom, tvorí duch
ľudskú krv
ktorá prebieha pri presne určenom
stupni vývoja v polovici tehotenstva
a vyvoláva prvé pohyby, začína obiehať
aj vlastná krv telíčka. Na druhej
strane, pri pozemskej smrti, keď duch
už opustil telo, krv prestane pulzovať
a vôbec prestane jestvovať.
Samotná krv je teda len v čase medzi
vstupom a výstupom ducha, pokiaľ
sa duch nachádza v tele. Áno, na
základe chýbania krvi možno zistiť, že
duch definitívne rozviazal svoje spojenie
s pozemským telom, teda nastala
smrť.
11
SVET GRÁLU
7 | 2006
Ž I V O T
V skutočnosti je to takto: len vstupom
ducha do tela môže sa tvoriť
ľudská krv a výstupom ducha nemôže
ďalej existovať v jej skutočnej
podstate.
Ale týmto poznaním sa nechceme
uspokojiť, preto idem ďalej. Duch,
alebo „duša“, prispieva k tvorbe krvi,
ale ani duch ani duša nedokáže krvou
pôsobiť navonok pozemsky. Na
to je rozdiel medzi oboma druhmi
príliš veľký. Duša, ktorej jadrom je
duch, je aj vo svojej najhrubšej vrstve
príliš jemná. Navonok sa dokáže
uplatňovať len vyžarovaním krvi.
Vyžarovanie krvi je teda v skutočnosti
vlastným mostom k činnosti
duše. A to tiež iba vtedy, keď táto krv
má zakaždým celkom určité zloženie,
vhodné pre dotyčnú dušu.
V tomto bude môcť v budúcnosti
zasiahnuť vedome pomáhajúc
každý svedomitý lekár, len čo vedenie
o tom prijal a ho správne pochopil.
Práve toto sa stane jednou
z najväčších a najprenikavejších pomocí
lekárov pre celé ľudstvo. Lebo
činnosti v tom sú tak rozmanité, že
pri správnom zaobchádzaní musia
národy dospieť k rozkvetu svojho
najnádhernejšieho chcenia a umu,
keďže budú schopné rozvinúť celú
svoju silu, usilujúcu nie o ničenie,
ale o mier a o vďakyplné smerovaniu
k Svetlu.
Poukazoval som už často na
význam zloženia krvi. Prirodzene so
zmenou zloženia sa mení zakaždým
tiež vyžarovanie, ktoré potom docieľuje
aj príslušne zmenené účinky na
dotyčného človeka, ako aj na jeho
pozemské okolie.
12
SVET GRÁLU
7 | 2006
Vo svojej prednáške o význame pohlavnej
sily som povedal, že pohlavná
sila začína až pri celkom určitej dobe
zrelosti tela. Tým sa spúšťa padací
most navonok pre dušu, doteraz oddelenú
a chránenú od vonkajšieho
sveta. Tento most samozrejme nielen
duši umožňuje pôsobiť navonok, ale
dovolí aj vonkajším vplyvom dostať
sa tou istou cestou k duši.
Až týmto sa stáva jednotlivec plne
zodpovedným voči Božím zákonom
stvorenia, ako je to približne zavedené
tiež u pozemských zákonov.
Avšak spustenie padacieho mosta
nastáva samočinne, nie inak než dozretím
pozemského tela a pretvorením
zloženia krvi, vyvolaného dušou. Táto
Čo všetko závisí pre pozemského človeka od
terajšieho správneho zloženia krvi, to pozná
s údivom
zmena zloženia krvi poskytuje potom
duchu možnosť činnosti na zemi.
Pri tomto nemám pochopiteľne na
mysli mechanické konanie a práce pozemského
tela, ale to, čo pri tom „vedie“,
to chcenie, ktoré potom mozog
a telo ako nástroje premieňajú v pozemský
čin.
Aj vo svojej prednáške o temperamentoch
poukazujem na krv, ktorá
svojím rozmanitým vyžarovaním
tvorí základ pre temperamenty, pretože
duša je vo svojom pôsobení viazaná
do určitej miery na druhy vyžarovania
krvi.
Keďže však ku zmene zloženia krvi
prispievajú tiež zrelosť, zdravotný stav
ako aj vek, mohla by v tejto viazanosti
spočívať nespravodlivosť. Toto je vylúčené
skutočnosťou, že duch môže zmeniť
toto zloženie. V tom je skryté tiež
tajomstvo slov, že „duch vytvára telo“.
Ale kde je však duch na to už príliš
slabý, alebo mu v tom prekáža niečo
zvonka, ako napríklad úraz alebo
choroba tela, tam môže zavčasu pomocne
zasiahnuť lekár svojím vedením!
A čo všetko závisí pre pozemského
človeka od terajšieho správneho zloženia
krvi, to pozná s údivom. Lenže
na to sa nesmie stavať nejaká pevná
schéma, lebo u každého človeka je ten
dej iný. Až doteraz sa v tom našli iba
tie najhrubšie rozdiely. Sú v tom ešte
nespočetné nepoznané jemnosti, ktoré
majú prenikavý význam a účinky.
Zistené krvné skupiny, nájdené doteraz,
ešte nestačia. Môžu potvrdiť len
to, na čo ja poukazujem.
Tieto zistenia ukazujú zaiste cestu
k vlastnej podstate a sú už veľkým
požehnaním pri ich používaní. Ale
predsa zostávajú iba jednou cestou
z mnohých a nie sú samotným cieľom,
ktorý by dokázal povzniesť ľudí v každom
smere, nielen v telesnom ozdravení
a posilnení.
Vo svojej prednáške „Posadnutý“ poukazujem
nato, že aj vyskytovanie sa
strašidelných príhod ako klopanie, rachotenie,
hádzanie predmetmi atď., je
umožňované len zložením krvi nejakého
určitého človeka, ktorý musí byť
vždy v blízkosti takých udalostí, lebo
z jeho vyžarovania sa berie na to sila.
Aj také niečo by sa dalo ihneď zmeniť
rozumným zásahom lekára, znalca,
ktorý by v záujme pomoci zmenil zloženie
krvi, čo by zmenilo i vyžarovanie,
a tým by sa odobrala i možnosť
obťažovania.
Nie inak je tomu aj u takzvaných
posadnutých, ktorých je mnoho i napriek
niektorým pochybnostiam. Dej
sám osebe je celkom jednoduchý, i keď
strašne účinkujúci na takto postihnutého
a na jeho okolie, a bolestivý pre
príbuzných.
U takých ľudí sa vytvorilo zloženie
krvi, ktoré vnútri prebývajúcej duši
poskytuje len slabú alebo vôbec nijakú
možnosť pôsobiť v plnej sile navonok.
Zato však inej duši, azda už zbavenej
Ž I V O T
tela, s menej dobrými alebo dokonca
so zlomyseľnými vlastnosťami dáva
vyžarovanie krvi možnosť vplývať
zvonka a dokonca ovládnuť mozog
i telo, a to buď občas, alebo trvale.
Aj tu môže lekár potom priniesť pomoc
zmenením zloženia krvi, čím sa
premení tiež vyžarovanie a odreže
tak cudzie vplyvy. Tak sa zaistí vnútri
prebývajúcemu chceniu rozvitie vlastných
síl.
Ako som už povedal, zistením krvných
skupín sú bádatelia na veľmi
dobrej a požehnanej ceste. A práve
pri uplatňovaní tohto vedenia musia
pozorovania potvrdiť moje upozornenia.
Ak by sa pri transfúzii použila iná
krvná skupina, tak by sa duši, prebývajúcej
v takom tele, zabránilo plné
rozvitie jej chcenia a možno by sa
úplne odrezalo. Lebo s krvou iného
zloženia sa mení tiež vyžarovanie,
ktoré tejto duši nie je prispôsobené.
Duša dokáže žiarenie iného druhu použiť
buď čiastočne alebo vôbec nie.
Taký človek by sa potom svojím
myslením a konaním zdal byť navonok
obmedzený, pretože sa jeho duša
nemôže uplatňovať. Môže to ísť dokonca
tak ďaleko, že duša, odrezaná
od svojej činnosti, pomaly sa odlúči
od svojho tela a opustí ho, čo sa rovná
pozemskej smrti.
Lekári s úžasom spoznajú, ako sa
pozemsky široko rozvetvene a rozsiahle
prejavujú účinky správneho
zloženia krvi každého jednotlivého
tela s ohľadom na schopnosť pôsobenia
jeho duše. Poznajú, aké choroby
a ostatné zlá sa dajú odstrániť pravým
vedením, a ako sa tým rozlúšti doterajšie
„tajomstvo krvi“, ako kľúč k radostnému
pôsobeniu v nádhernom
Božom stvorení!
Ale trvalú zmenu nemožno v tomto
vytvoriť injekciami. Iba prirodzenou
cestou pomocou vyhovujúcej stravy
a nápojmi, ktoré budú u každého jednotlivca
na krátky čas rozdielne, avšak
vždy bez jednostranného obmedzovania.
Tieto pozorovania ukazujú, že takto
by sa dalo pomôcť aj veľkému počtu
takzvaných „duševne zaostalých“ detí.
Len dajte ich dušiam ten pravý most
na rozvitie ich síl a uvidíte, ako rozkvitnú
a budú radostne pôsobiť na
zemi! Lebo v skutočnosti nejestvujú
choré duše!
Prekážkou pre dušu, alebo lepšie
povedané, pre ducha bude vždy len
nedostatočné alebo nesprávne vyžarovanie
krvi, ak je to nie vynútené chorobou
mozgu.
V tkanive stvorenia je to všetko
predsa tak obdivuhodne skĺbené, že
ani jeden z mojich čitateľov nebude
zrejme prekvapený, keď mu ešte vysvetlím,
akým rozhodujúcim môže
byť druh vyžarovania krvi dokonca
u nastávajúcej matky pre druh ducha,
ktorý sa pri nej vteľuje a ktorý musí
uposlúchnuť zákony príťažlivosti rovnorodého.
Každý jeden druh rôznych
vyžarovaní krvi bude totiž pripravovať
priblíženie a vstup len jednému
príslušnému vyžarovaniu zodpovedajúcemu
druhu duše. Práve tak je
samozrejmé, že rovnaké druhy duší
sa musia namáhať, aby vytvorili tiež
rovnaké zloženie krvi, pretože duše
sa môžu skutočne úspešne prejavovať
vždy iba celkom určitým druhom vyžarovania,
ktorý sa opäť mení v rôznych
etapách života.
Kto chce toto upozornenie správne
pochopiť i vo vzťahu k narodeniu, musel
by sa však samozrejme oboznámiť
Lebo v skutočnosti nejestvujú choré duše!
Prekážkou pre dušu, alebo lepšie povedané,
pre ducha bude vždy len nedostatočné alebo
nesprávne vyžarovanie krvi, ak je to nie vynútené
chorobou mozgu.
súčasne s mojimi výkladmi v prednáške
„Tajomstvo zrodenia“. V zmysle
zákonov stvorenia v ich samočinnom
pôsobení musím totiž objasniť raz to,
po druhý raz ono, napriek tomu, že
všetko tvorí spolu jeden nerozlučný
celok. Nič z toho nemôže byť opísané
ako osamote stojace, ale vždy ako
k tomu patriace a vnútorne s celkom
nerozlučne spojené, čo sa svojou činnosťou
neustále prejavuje na rôznych
miestach a zákonite pospájané sa vynára
ako farebná niť.
Neskoršie pohovorím ešte veľmi
podrobne o všetkých detailoch, ktoré
sú potrebné, aby sa doplnil obraz,
ktorý som dnes podal len v hrubých
črtách.
Dúfam, že to raz môže byť veľkým
požehnaním pre ľudstvo.
Azda treba pripojiť ešte jedno upozornenie:
Že krv nemôže mať súvis
iba so samotným telom, dá sa ľahko
poznať podľa okamžite zistiteľného
rozdielu medzi ľudskou krvou a krvou
zvieraťa!
Základné zloženie oboch týchto
krvných druhov je také rozdielne, že
to musí byť nápadné. Ak by len samé
telo vytváralo krv, tak by podobnosť
musela byť oveľa väčšia. Takto však
prichádza k slovu niečo iné: u ľudskej
krvi duch! Naproti tomu duša
zvieraťa, prejavujúca sa prostredníctvom
tela, pochádza z iného bytostného
druhu a nie z duchovného,
ktorý robí človeka človekom. Preto
musí byť aj krv celkom iná!
Abd-ru-shin
13
SVET GRÁLU
7 | 2006
T É M A
NEVÍTANÝHOSŤ
14
SVET GRÁLU
7 | 2006
DUCHOVNÝ ROZMER INTERRUPCIE
Je interrupcia oprávnená? Ak áno, dokedy? Ak nie, prečo? Nie je v istých
prípadoch pre dieťa lepšie, keď vôbec nepríde na svet? Na tieto
zásadné otázky dnes prichádzajú veľmi rozdielne odpovede; vždy
podľa zorného uhla, z ktorého sa posudzujú. Christopher Vasey ukazuje,
k akým záverom dôjdeme, keď vezmeme do úvahy duchovný
rozmer takéhoto kroku.
o Francúzsku sa v súčasnej dobe
V vykonáva niekoľko stotisíc interrupcií
ročne. Počet oficiálne registrovaných
prerušení tehotenstva kolíše
medzi 160 až 180 tisíc. Všeobecne je
nižší než počet pôrodov; boli však
aj obdobia, keď to bolo naopak. Napríklad
medzi dvomi svetovými
v o j n a m i
u d á v a
š t a -
tistika pre Paríž jeden rok, v ktorom
bolo registrovaných 150 000 interrupcií,
ale len 95 tisíc pôrodov.
Závažné dôsledky pre našu spoločnosť
sú viditeľnejšie, keď porovnáme
počet prerušených tehotenstiev s vojnovými
stratami. Americké štatistiky
napríklad ukazujú, že v priebehu
dvoch storočí padlo v boji 668 000
amerických vojakov; rovnaký počet
ľudských životov sa interrupciou
ukončí za štyri roky (v USA
bolo v rokoch 1969–72 vykonaných
celkom 700 000
interrupcií).
Okrem tejto spoločensko-sociálnej
drámy
spôsobujú interrupcie aj
mnoho individuálneho
utrpenia. O fyzických
zraneniach a funkčných
ťažkostiach, ktoré
môžu vzniknúť po interrupcii,
sa už veľa vie; o následnom
riziku potratov
a predčasných pôrodov pri
neskorších tehotenstvách sa
už taktiež mnoho povedalo.
Popri fyzických dôsledkoch interrupcie
stále viac žien hovorí
aj o ďalekosiahlych emocionálnych,
resp. psychických ťažkostiach:
o pocitoch viny, výčitkách svedomia,
pocitoch ľútosti atď.
„Krátko po zákroku“, ako opisuje
jedna zo žien, „som si v prvej fáze
uľahčene myslela, že všetky moje
problémy boli vyriešené. Aká ilúzia!
Postupne som bolestne poznávala ďalekosiahly
dopad svojho činu: nechala
som usmrtiť svoje dieťa! Pod ťarchou
tejto skutočnosti som sa doslova zrútila…
Dva a pol roka som žila s týmto
smútkom. Vedela som, že som sa voči
svojmu dieťaťu i voči sebe samej dopustila
veľkej nespravodlivosti. Nechala
som vziať život svojmu dieťaťu,
nechala som si ho ukradnúť, to dieťa,
ktoré som už milovala. Stala som sa
matkou mŕtveho dieťaťa, to bolo neznesiteľné.“
(Prameň: Švajčiarska pomoc
pre matku a dieťa, Bazilej.)
O podobných pocitoch hovorí
mnoho žien, ktoré podstúpili interrupciu.
Odkiaľ tieto pocity prichádzajú?
Sú len výplodom fantázie,
klamných preludov, výsledkom sociálnych
a náboženských pomerov?
Alebo je za tým skutočne niečo viac?
KEDY ZAČÍNA ŽIVOT ?
očetné politické a právne diskusie
na tému interrupcie smerujú
P
k zisteniu, k akému časovému bodu
možno legálne prerušiť tehotenstvo,
čiže kedy budúce dieťa „ešte nie je
skutočne človekom“. Vychádza sa
z predpokladu, že existuje istý časový
bod, v ktorom vzniká skutočná
ľudská bytosť, zatiaľ čo až do tej doby
ide len o nahromadenie buniek. Kedy
teda skutočne začína život?
Od kedy môže matka začať prežívať
pravé pocity súvisiace so vznikajúcim
životom – dieťaťom? Je to
T É M A
šesť dní po oplodnení, keď sa stáva
viditeľným rast mozgu a miechy
u embrya, ktoré v tej chvíli ešte nie
je väčšie než tri milimetre? Alebo
je to približne po desiatich dňoch,
keď vznikajú obrysy srdca a ciev ?
Alebo po troch týždňoch, keď začína
biť srdce? Či po piatich týždňoch,
keď elektroencefalogram
už vykazuje zvlnené krivky? Je to
v polovici tehotenstva, keď sa vznikajúce
telo začína aktívne pohybovať?
Alebo až po deviatich mesiacoch,
keď dieťa prichádza na svet
a začína samo dýchať ?
Posudzovanie výlučne z fyziologického
hľadiska nepostačuje
k nájdeniu odpovede na rozhodujúcu
otázku o začiatku ľudského života.
Podľa toho, či určité orgány
fungujú alebo nie, môžeme v súvislosti
so vznikajúcim životom iba
ťažko robiť konečné závery, podobne
ako pri určovaní presného okamihu
smrti na základe zlyhávania základných
telesných funkcií.
Dlho sa človek považoval za mŕtveho
vtedy, keď už nedýchal. Neskôr
sa zistilo, že na to, aby sa dalo skutočne
hovoriť o smrti, musí prestať
biť ešte aj srdce. Neskôr bolo zavedené
nové kritérium, podľa ktorého
je človek mŕtvy vtedy, keď nie sú
zistiteľné žiadne mozgové funkcie,
čo dokazuje rovný encefalogram.
Všetky tieto meradlá sú však zjavne
nedostatočné, pretože sa stále objavujú
prípady ľudí, ktorí podľa vymenovaných
kritérií boli vlastne už
„mŕtvi“, ale ktorí sa i napriek tomu
„prebrali“ k životu.
Od ktorého okamihu vyvíjajúceho
sa embrya môžeme plod v lone
matky považovať za živý a ľudský?
Živý, čo znamená, že prerušenie tehotenstva
môže tento život zničiť,
a ľudský, čiže matka môže voči budúcemu
dieťaťu pociťovať lásku?
Odpoveď na prvú otázku znie, že
život existuje od samého začiatku.
Len čo sa uskutoční oplodnenie,
nastáva množenie buniek a vývoj
embrya. A vývoj, čiže pohyb, je
život. Tým skôr, že dve pôvodné
bunky v sebe už pred svojím spojením
rovnako niesli život.
Táto fyzická definícia života však
nestačí na to, aby sa nejaký organizmus
mohol označiť za „ľudský“.
Ľudské bytie zahŕňa ešte jeden rozmer,
a to nehmotného ducha, ktorý
v určitom okamihu vstupuje do fyzického
tela a pôsobí ako oživujúce
jadro. Človek ako ľudský duch používa
tento svoj fyzický obal ako
nástroj.
Vráťme sa teraz k pôvodnej
otázke: Možno teda z tohto duchovného
pohľadu ospravedlniť
interrupciu, pretože pri nej nie je
usmrtený „človek ako taký“, ale
„len“ jeho vznikajúci obal, jeho
nástroj? Odpoveď znie: nie, nemožno;
pretože pri prerušení tehotenstva
nie je zničené len vznikajúce
fyzické telo, ale z pohľadu
inkarnácie ide o omnoho viac.
PROCES INKARNÁCIE
a to, aby sa ľudský duch mohol
N inkarnovať do fyzického tela,
sú potrebné dlhé prípravy. Deväť
mesiacov tehotenstva slúži nielen
na vývoj embrya; zároveň dochádza
k nadviazaniu spojenia ducha
s telom. Pri každom akte plodenia
sú magneticky priťahovaní ľudskí
duchovia, ktorí pre svoj vývoj potrebujú
novú inkarnáciu a zdržiavajú
sa predovšetkým v blízkosti budúcich
rodičov. K spojeniu duše budúceho
dieťaťa a rodičov a následnej
inkarnácii nedochádza náhodne.
Dôležitým predpokladom na to, aby
sa prichádzajúca duša spojila s plodom
v lone matky je vzájomná rovnorodosť
duší matky a dieťaťa, ktorá
pôsobí príťažlivo v zmysle príslovia
„vrana k vrane sadá, rovný rovného
si hľadá“. Svoju úlohu v tomto zohrávajú
aj karmické vplyvy. Rovnorodosť
vlastností umožní budúcemu
dieťaťu na jednej strane rozvinúť
jeho silné stránky, na druhej strane
Od ktorého okamihu
vyvíjajúceho sa embrya
môžeme plod v lone
matky považovať
za živý a ľudský?
si bude môcť uvedomiť tiež svoje slabosti
alebo chyby, ktoré má rovnaké
so svojimi rodičmi. Pri príprave vtelenia
zohrávajú svoju úlohu i ďalšie
okolnosti, ktoré budú pre človeka
dôležité a do ktorých dieťa – ľudský
duch – prichádza: rodinné zázemie
(bratia, sestry, starí rodičia…), sociálne
prostredie, krajina, časová
epocha atď.
Po oplodnení – v zmysle už spomínaných
princípov – sa spája
najvhodnejší duch neviditeľnými
vláknami s budúcim telom. Každá
inkarnácia poskytuje pre rodičov aj
pre ich dieťa najlepšie možné podmienky
vývoja. „Pripravujúce sa
telo“ sa musí k duchu skutočne plne
hodiť, a pre utvorenie fyzického tela
nie sú rozhodujúce iba gény.
Tak ako stavebné kamene pri
stavbe domu nie sú schopné samočinne
nájsť svoje miesto vo vznikajúcej
budove, rovnako ťažko by mohli
nájsť bunky svoje miesto v tele bez
vytýčeného plánu. Tento „plán“,
ktorý predchádza genetickému „vykonávajúcemu
kódu“, je vlastne
modelom fyzického tela v jemnejšej
hmotnosti a často sa nazýva „astrálnym
telom“. Je teda základom procesu
fyzického formovania.
S pokračujúcou tvorbou astrálneho
tela a vývojom plodu medzi
15
SVET GRÁLU
7 | 2006
T É M A
16
SVET GRÁLU
7 | 2006
oboma silnie citové puto a vzniká
materská resp. detská láska. Potom
približne v polovici tehotenstva duch
celkom ovládne svoju novú fyzickú
schránku, čo vyvoláva prvé aktívne
pohyby dieťaťa a prejaví sa novými
mimoriadnymi pocitmi u matky.
Tento proces približovania, čiže
prípravy na inkarnáciu, je pre ľudského
ducha, zdržujúceho sa dosiaľ
v záhrobí, spojený s hlbokými zážitkami
a vnútornými premenami.
Duch sa vzdáva svojej domoviny
v prospech ďalekosiahlych nových
možností vývoja; túžba a úsilie sa
upínajú k nádeji na príležitosť k inkarnácii.
Tieto duševné procesy sa
uskutočňujú súbežne s utváraním
nového fyzického tela a sú rovnako
významné.
SKRYTÁ STRÁNKA
INTERRUPCIE
nterrupcia teda neznamená len
I zničenie fyzického organizmu.
„Prerušenie“ tehotenstva
činí
nepoužiteľným
a s t r á l n e t e l o
a núti ducha, aby
sa náhle stiahol
späť do záhrobia.
Nejedná sa teda
len o fyzické, ale
aj o duševné násilie,
ku ktorému
pri takom kroku
dochádza – a to
je to, čo matka
pociťuje ako vinu
a výčitky svedomia.
To, čo cíti,
nie je fantázia, je
to dôsledok skutočného
diania.
Napriek tomu
by však nemali
ženy, ktoré interrupciu
podstúpili,
zotrvávať v beznádeji. Ako
u všetkých omylov, ktorých sa človek
dopúšťa, existuje možnosť napraviť
staré chyby. Predovšetkým je
nevyhnutné, aby sme si chybu uvedomili
a chápali toto dianie v jeho
duchovnom rozmere, a tak prirodzene
dospeli k tomu, aby sme už
neurobili tú istú chybu. Skrz túto
vnútornú premenu povedú dotyčnú
ženu zákony stvorenia samočinne
do situácií, ktoré jej dovolia odčiniť
to, čo sa stalo. Umožnia jej, aby tak
svoje dobré chcenie, vyvinuté a posilnené
prežitím, premenila na čin.
V PROSPECH DIEŤAŤA
xistujú také dôvody interrupcie,
E ktoré – ako často počúvame –
sú „v záujme dieťaťa“? Dôvodom,
ktorý pre prerušenie tehotenstva
udávajú rodičia, najčastejšie býva
domnienka, že nemôžu svojmu
dieťaťu poskytnúť žiadnu peknú
budúcnosť, pretože sú v ťažkej finančnej
situácii alebo majú príliš
malý byt. Ďalším dôvodom býva
už aj tak veľká rodina, prepracovanosť
matky, ťažkosti v povolaní
otca, matka odkázaná sama
na seba atď. Niekedy je to aj obava
o zdravie budúceho dieťaťa: rodičia
ho chcú ušetriť utrpenia dedičnej
choroby alebo dokonca možného
postihnutia, ktoré už bolo vyšetreniami
zistené.
V skutočnosti však žiadne dieťa
nebolo svojimi rodičmi vytvorené
alebo snáď donútené k životu. Nehmotný
duch človeka existuje už
pred plodením; rodičia mu iba poskytujú
možnosť inkarnácie. A nech
už vo svojom novom pozemskom
bytí prežije ako dôsledok svojich
predchádzajúcich rozhodnutí čokoľvek,
môže to jemu, ale aj rodičom
byť v konečnom dôsledku prospešné
pre ďalší vývoj.
Christopher Vasey
POTRATY NA SLOVENSKU
Podľa údajov Štatistického
úradu Slovenskej republiky
bolo v roku 2004 v SR zaevidovaných
20 075 potratov, čo je
o 1084 menej ako v roku 2003.
Z toho 76,2 % bolo umelých potratov,
23,8 % z celkového počtu
potratov tvorili samovoľné potraty.
Ako dôvod umelého prerušenia
tehotenstva sa uvádzali
zdravotné dôvody v 18,7 % prípadoch.
Najviac potratov je vo vekových
skupinách 25-29 a 30-34-ročných
žien (na 1000 žien pripadlo
v oboch vekových skupinách
po 22,8 potratov), ďalej
nasleduje veková skupina 20-24
ročných (18,5 potratov na 1000
žien príslušného veku).
F O T O G R A F I E
Podzemný svet
Fotografie pochádzajú z expedície Gouffre Berger 2005. Podnikla ju v júni 2005
sedemčlenná skupina speleológov z Moravského Krasu, zo Základnej organizácie
Plánivy - Českej speleologickej spoločnosti na pozvanie francúzskeho speleoklubu
Ressac Ardéche. Okrem Gouffre Berger navštívila skupina ešte jaskyne
Grotte de Gournier, Ardéche-Orgnac, Aven Gregoir, Cuve Fee a Aven Noel. Svet
tmy a ticha nám na fotografiách priblížil člen expedície Petr Polák.
Keď vyslovíte pred obyčajným smrteľníkom slovo jaskyňa, vynoria sa
mu pred očami pokladne na vstupenky, vybetónované chodníky a skupina
návštevníkov so sprievodcom na predpísanej trase. V jaskyniach
sú aj vysoké dómy a kvaple, obohnané zábradlím, aby ich návštevníci
neolamovali. Pretože jeden milimeter rastie pätnásť rokov.
Keď vyslovíte slovo jaskyňa pred speleológom, vyrastú mu za vaším
chrbtom laná, karabíny, neoprénové obleky, čižmy špinavé od blata
a drina. Tiež spomienky na vyvážanie sutín a blata z polozasypaných
priestorov, zlaňovanie, výstupy po lanovom rebríku, brodenie vodou aj
plazenie úzkymi chodbičkami, lanové traverzy a blatové komíny. A ešte
partia kamarátov, ktorí sa na seba môžu spoľahnúť.
Dostať sa do jaskyne znamená absolvovať mnohohodinovú expedíciu.
Odmenou za rozsiahle prípravy a expedičnú drinu je vstup do úžasného
podzemného sveta, ktorý si žije sám pre seba, buduje v tme a tichosti
svoju krásu a dovolí človiečikovi, aby sa ňou kochal. Tam dole vládne
po desaťtisíce rokov ticho, nehybná tma, sem-tam pleskne kvapka vody,
trpezlivo stavajúca svoj kvapeľ.
Δ
Tu to začína, prvé 25-metrové
zlanenie do jaskynného komplexu
Gouffre Berger. Účastníci majú pred
sebou 24-hodinové dobrodružstvo
v jaskynnom bludisku s výškovým
rozdielom 1122 metrov. Ide sa „na
ťažko“ – s expedičnou výbavou
zavesenou pod sebou. Niektoré
vstupy vyzerajú nenápadne, nechce
sa veriť, aké rozľahlé priestory sa
za nimi skrývajú. Tak napríklad
neďaleký jaskynný systém Grotte de
Gournier má celkovú dĺžku 15 km.
Δ
Gouffre Berger sa označuje ako vodná
jaskyňa s mnohými podzemnými
jazerami a vodopádmi. Traverz po
lane nad vodou v mieste zvanom
Les Coufinades s bohatou kvapľovou
výzdobou. „Podľa šikovnosti sa
tu viac alebo menej namočíte“.
17
SVET GRÁLU
7 | 2006
Δ
Do týchto miest vstúpilo len málo ľudí. Po ich
odchode tu zavládne vždy zase rovnaké ticho, v tme
pokračuje výstavba neviditeľnej kamennej krásy.
Δ
Ďalej to ide len cez vodu.
Δ
Na dne vodnej kaskády Ouragan (–1025 m).
Tu sa účastníci zhromažďujú v „Camp des
Étrangers“, ponechávajú ťažkú výzbroj
na mieste a ďalej pokračujú naľahko.
18
SVET GRÁLU
7 | 2006
Δ
Sála trinástich. Kvaple na strope
sú pomerne mladé, kedysi sa tu
zrútil strop. Zato na zemi stvorila
príroda celé bohatstvo.
Δ
V žiadnej inej hornine nevymodeluje
príroda také filigránske a odvážne tvary.
Δ
Jaskyňa Orgnac je
prístupná verejnosti.
Takto vyzdobené
priestory sa však
nachádzajú v jej
zadnej uzavretej
časti Orgnac II a III.
Bohatstvo tejto
výzdoby nemá vo
svete obdobu.
Δ
Ardéche - Orgnac III.
Tieto podivuhodné
tvary nevyrástli
na morskom
koralovom útese,
ale hlboko pod
zemou. Pôvodcom
teplej hnedej
farby je prímes
červenohnedých
hlín, ktorých výskyt
je na planine
Ardéche typický.
19
SVET GRÁLU
7 | 2006
T É M A
Antikoncepcia
na miske váh
Keď mladí ľudia vstupujú do intímneho partnerstva, okamžite sa vynára otázka, ako
zabrániť počatiu nechceného dieťaťa. Mnohí rodičia, priatelia a v neposlednom rade reklama
väčšinou ponúkajú najjednoduchšiu odpoveď : je tu predsa tabletka. Hormonálna
antikoncepcia sa prezentuje ako spoľahlivá, bezpečná a – najmenej obmedzujúca. Napriek
tomu sa ozývajú hlasy, ktoré v užívaní tabliet vidia príliš radikálny zásah do prirodzeného
reprodukčného cyklu ženy a upozorňujú aj na telesné, duševné a duchovné následky
tohto zásahu. Časť verejnosti preto hormonálnu antikoncepciu odmieta a hľadá
alternatívu v takzvaných prirodzených metódach regulácie počatia. Bol v tomto smere
urobený významnejší objav minulého storočia aj na Slovensku?
PRINCÍP HORMONÁLNEJ
ANTIKONCEPCIE
j keď sa to zdá neuveriteľné, o spôsobe
fungovania hormonálnej an-
A
tikoncepcie nemá presné informácie
ani veľká časť žien, ktoré túto metódu
využívajú. V samotnom jadre účinku
tablety je ženský reprodukčný a hormonálny
cyklus, ktorý ovplyvňuje celý
rad telesných, ale aj duševných prejavov
v živote ženy.
20
SVET GRÁLU
7 | 2006
ohlo by sa namietať, že ani umiernenosť, prispôsobenie sa rytmu
„M prírody a ani ohľaduplnosť zo strany muža neponúka plnú bezpečnosť.
Dovoľme si však položiť protiotázku: kde je dokonalá bezpečnosť?
Nevytvára množstvo nepostihnuteľných súvislostí, tento zvyšok neistoty,
práve to ‚korenie’ života pozemského človeka? Smieme, dokonca máme
prijímať rozhodnutia, pretože každé rozhodnutie je proces dozrievania
v malom. Môžeme sa síce pokúšať o to, aby sme ich premieňali na činy, no
musíme strpieť, že sa nedeje vždy naša vôľa. Práve v oblasti antikoncepcie
však požadujeme poistky, ktoré siahajú ďalej, než nám je život schopný
poskytovať. Tu chceme vnucovať našu vlastnú vôľu, aj keby to bolo za
cenu potlačenia prírody. Prenechajme jej, plní dôvery, možnosť opravy,
ktorú jej zákony nášho Stvoriteľa obozretne poskytli. Človek len zriedkavo
vie, čo mu v skutočnosti osoží. Často je to práve to nechcené, čo najviac
potrebuje, aj keby to mal spoznať až oveľa neskôr.“
[Richard Steinpach: Nevítaný duch]
Ženský cyklus má dve striedajúce
sa fázy. Prvá fáza je riadená hormónom
dozrievania vajíčka (estrogénom),
druhá hormónom žltého telieska (progesterónom).
Pri hormonálnej antikoncepcii je využívaný
hormón žltého telieska, presnejšie,
jeho syntetické napodobeniny.
Pravidelným dodávaním týchto syntetických
hormónov do organizmu ženy
je docielený stav, ktorý je inak možný
iba v tehotenstve – nedochádza k dozrievaniu
žiadnych ďalších neoplodnených
vajíčok.
Tým je (väčšinou dlhodobo) prerušený
biologický dvojfázový rytmus ženského
reprodukčného cyklu a je nahradený
len jednou fázou, ktorú môžeme,
aj pre jej dlhodobé trvanie, nazvať
akýmsi „umelým tehotenstvom“.
Odporcovia hormonálnej antikoncepcie,
okrem iných aj mnohí lekári,
zaoberajúci sa niektorými smermi naturálnej
medicíny, tvrdia, že takýto
zásah do „biologických hodín“ organizmu
nezostáva bez následkov a má
vplyv na telesné zdravie i duševné prežívanie
pacientiek. Aké sú dôvody pre
podobné tvrdenia?
HORMÓNY
A „POSUN NÁLAD“
r. med. Annemarie Banzhafová,
D praktická lekárka a fyzioterapeutka,
pôsobiaca v Mníchove, vo svojom
článku 1 na túto tému uvádza:
„Od mladých dievčat som počula výpovede
o nejasnom vyciťovaní niečoho cudzieho,
nepríjemného, čo sa s nimi deje
v súvislosti s hormonálnym posunom.
T É M A
,Pilulka je mi nepríjemná, a rovnako aj
skutočnosť, že vyvoláva umelé tehotenstvo.
Ten výraz umelé mi naháňa strach.‘
Napriek tomu táto dievčina, podobne
ako tisíce iných, užíva hormonálnu antikoncepciu,
lebo jej nikto neponúkne
žiadnu lepšiu alternatívu.“ A ďalej pokračuje:
„V začiatkoch éry hormonálnej
antikoncepcie som často registrovala výpovede
žien, ktoré už mali niekoľko detí
a žili v dobrom a šťastnom manželstve.
Ony mohli porovnať svoj vlastný citový
život bez antikoncepčnej pilulky a s pilulkou
a jednohlasne vypovedali, že ich
manželstvo sa s pilulkou nielen nestalo
šťastnejším, ale že dochádzalo častejšie
k disharmónii v partnerskom vzťahu.“
Tu by sa mohlo namietnuť, ako sa to
často stáva, že takéto prejavy sa objavovali
najmä u starších preparátov s vysokým
obsahom hormónov, aké sa už
dnes nepoužívajú. V skutočnosti však
aj dnes výrobcovia hormonálnej antikoncepcie
priznávajú a popisujú ako jej
nežiadúci vedľajší účinok zmeny nálad,
ktoré môžu vyústiť až k depresívnym,
úzkostným stavom. Ďalšou skutočnosťou
je fakt, že 15–20 % užívateliek „pilulky“
udáva znížený záujem o intímne
spojenie s partnerom.
Má teda hormonálna antikoncepcia
vplyv na duševné prežívanie, a ak áno,
prečo?
Odpoveď na uvedenú otázku je
vlastne celkom logická: hormóny patria
medzi látky s najvýraznejším účinkom
na celý organizmus. Už ich veľmi
nízke dávky spôsobujú výrazné telesné
zmeny v dôsledku prepojenia a vzájomného
ovplyvňovania všetkých žliaz
s vnútorným vylučovaním. Keďže sa
hormóny vyplavujú do krvi, zmena jej
zloženia, zodpovedajúca konkrétnemu
hormónu, vyvoláva aj výrazné duševné
prejavy. Stačí si spomenúť na známy
hormón adrenalín, ktorý sa vylučuje do
krvi v stave fyzického vyčerpania alebo
ohrozenia a vyvoláva zvýšený tep, svalové
napätie, spúšťa obranné reakcie,
obmedzuje vnímanie bolesti. Už spomínaný
progesterón je hormón,
ktorý sa dlhodobo vo zvýšenej
koncentrácii vylučuje len v období
tehotenstva. Je teda úplne
prirodzené, že veľká časť žien
má aj pri užívaní hormonálnej
antikoncepcie viac alebo menej
výrazné „tehotenské prejavy“
aj v oblasti psychiky. A veľmi
často sa preto pri užívaní tabliet
necítia vo svojej koži.
To je však len jedna stránka
veci.
DUCHOVNÉ
SÚVISLOSTI
určitého, a nielen filozofického
nadhľadu môžeme
Z
uvažovať aj o duchovných súvislostiach
tohto umelého „iného
stavu“. Môžeme s určitosťou
konštatovať, že v prírode neexistuje
nič, čo by nemalo svoju
príčinu a účel. Nespočetné dôkazy
tohto tvrdenia už priniesla,
okrem iného, aj ekológia. Dosiaľ
sa zakaždým v dejinách ukázalo,
že vždy, keď človek vo svojom zjednodušujúcom
myslení odstráni alebo významne
pozmení nejakú súčasť prírodného
systému, objavia sa poruchy,
nezriedka vedúce až ku katastrofe. Môže
to byť s prirodzeným striedaním fáz
v ženskom reprodukčnom cykle inak?
Zloženie krvi je jedinečné a individuálne
pre každého človeka. Akákoľvek
výraznejšia zmena má svoje dôsledky
na telesnej i duševnej úrovni.
Pre duchovný vývoj človeka – obzvlášť
v období dospievania – má prebiehajúca
prirodzená zmena v zložení krvi
význam z hľadiska prepojenia ducha,
duše a tela. Až touto zmenou mladý človek
dospieva. Mení sa však nielen jeho
fyzický vzhľad, ale aj záujmy, duševné
prejavy, objavujú sa nové ciele. Pre činorodú
aktivitu, ktorá k tomuto veku
patrí, je nepochybne dôležitý aj pocit
pohody, vnútorného pokoja. Hormonálny
zásah do zloženia krvi dievčaťa
alebo ženy (odstránenie jednej fázy hormonálneho
cyklu) sa na nej odzrkadlí –
prináša zmenu v jej prirodzených duševných
prejavoch. Preto sa z pohľadu
duševného stavu aj duchovného vývoja
môže označiť minimálne za rizikový,
presnejšie však ako brzdiaci. Veď všetky
dôsledky tejto zmeny zloženia krvi na
dušu (a jej spojenie s duchom) nedokáže
zodpovedne posúdiť žiadny človek.
Už vyššie uvedené nežiaduce účinky na
psychiku môžu všeličo naznačiť.
JE PILULKA BEZPEČNÁ ?
apriek záplave nadšenia nad jednoduchosťou,
spoľahlivosťou
N
i bezpečnosťou „pilulky“ jej výrob-
21
SVET GRÁLU
7 | 2006
T É M A
22
SVET GRÁLU
7 | 2006
covia, vedecké štúdie i ženskí lekári
cez oficiálne zdroje priznávajú, okrem
iných, tieto nežiaduce účinky hormonálnej
antikoncepcie:
• zvyčajne v počiatkoch užívania spôsobuje
veľmi často prejavy, pripomínajúce
tehotenstvo: bolesť hlavy, nutkanie
na dávenie (nauzea), žalúdočná nevoľnosť,
precitlivenosť a tlak v prsníkoch,
zadržiavanie tekutín, sklon k priberaniu
(nadváhe). Časť žien tieto príznaky
pociťuje pri užívaní tabliet trvale;
• „zanedbateľné“ (citované doslova),
ale predsa zvýšené percento rakoviny
pečene;
• u žien, ktoré majú predispozíciu
k rakovine prsníkov, môžu hormóny
urýchliť jej priebeh;
• zvýšené riziko rakoviny krčka maternice;
• kombinácia fajčenia a užívania hormonálnej
antikoncepcie spôsobuje po
35. roku života 11x vyššie riziko srdcovo-cievnych
komplikácií;
• pripúšťa sa, že táto metóda je nevhodná
pre ženy so zvýšeným výskytom
srdcovo-cievnych chorôb
v príbuzenstve (podávanie hormónov
preukázateľne zvyšuje krvnú
zrážanlivosť) a pre ženy s poruchami
pečene;
• neodporúča sa ženám so srdcovými
a cievnymi chorobami, vysokým krvným
tlakom, so sklonom k žilovým
trombózam a mozgovému krvácaniu.
Krvné tromby (zrazeniny) môžu spôsobiť
mozgovú mŕtvicu či infarkt.
TABLETA VERZUS
PRIRODZENÉ METÓDY
apriek všetkým vyššie uvedeným
N skutočnostiam užíva hormonálnu
antikoncepciu na celom svete
približne 80 miliónov žien. Dôvodov,
prečo je to tak, je viacero.
Predovšetkým, do intímnych vzťahov
vstupujú stále častejšie teenageri
vo veku, keď je počatie dieťaťa vnímané
ako „katastrofa“. Tu sa dostávame
zase k príčinám tohto javu, medzi
ktoré patrí aj fenomén predčasného
dospievania. Urýchlenie telesného dospievania
mladej populácie sa stalo
predmetom skúmania už v 60. rokoch
minulého storočia. Ako faktor, ktorý
k nemu prispieva, sa uvádzala najmä
zvýšená konzumácia živočíšnych bielkovín,
najmä mäsa. V Nemecku vyvolala
svojho času mediálny škandál štúdia,
ktorá dokazovala súvislosť medzi
predčasným nástupom menštruácie
u dievčat a podávaním rastových hormónov
vo výkrme kurčiat. Od tohto
okamihu prijali zákaz skrmovania rastových
hormónov všetky západoeurópske
krajiny. Ďalším významným
vplyvom, ktorý sa podpisuje pod predčasnú
sexualitu mladých, je verejné
šírenie programov s erotickým obsahom
v médiách. Vo veku, kedy je pre
dospievajúcich prirodzené skôr združovanie
do dievčenských či chlapčenských
skupiniek, mnoho mladých ešte
považuje intímne vzťahy s opačným
pohlavím za „trápne“. Aj keď dospievajúci
pociťujú v súvislosti s intímnym
vzťahom úplne prirodzenú hanblivosť,
médiá im vnucujú dojem, že mať už
v tomto veku sexuálneho partnera je
niečo normálne. A nie je bez súvisu, že
na stránkach teenagerských časopisov
dostala priestor reklama na hormonálnu
antikoncepciu.
Žiaľ, je málo pravdepodobné, že by
pozitívny spoločenský tlak v súčasnosti
dokázal obmedziť pochybný mediálny
obchod s erotikou. Jedinou možnosťou
ostáva vytvárať – za spolupôsobenia pedagógov
i rodičov – pre deti ušľachtilejšie
vyplnenie voľného času a bez falošného
zastierania im vysvetľovať riziká
predčasnej sexuality. Obrovský význam
tu má rodina. Ak totiž vládne v rodine
disharmónia, hrozí vyššie riziko, že
dospievajúci budú kompenzovať svoju
citovú prázdnotu v predčasnom partnerskom
vzťahu. Aj povzbudenie k dosahovaniu
zmysluplných cieľov očakáva
dieťa v prvom rade od rodičov. Pokiaľ
v nich nevidí pri svojom snažení oporu,
nastupuje sklamanie a väčšia potreba
„niekoho mať“.
Pokiaľ sa posunieme do kategórie
žien v zrelom plodnom veku, z ktorých
niektoré už majú viacero detí,
potom dostáva aj posudzovanie antikoncepcie
iný rozmer.
Je prirodzené, že zodpovedný človek
sa snaží rozhodovať o svojom rodičovstve
vedome. Aj tým sa totiž líši od
zvierat, ktoré len nasledujú svoj pud.
Rodičovstvo nie je hlavným zmyslom
ľudského bytia a úlohou telesného
spojenia medzi mužom a ženou nie je
len splodenie dieťaťa. Ide tu – pokiaľ
sa nejedná iba o prejav neovládanej
a neukojiteľnej vášne – o občerstvujúcu
výmenu jemných éterických síl
T É M A
medzi mužom a ženou. Preto
nemožno vidieť nič zlé na tom,
ak sa partneri snažia zabrániť
nechcenému počatiu.
Antikoncepčná tableta je posudzovaná
ako najspoľahlivejšia
metóda regulácie počatia.
Ostatné metódy antikoncepcie
– podľa bežne uvádzanej porovnávacej
štatistiky – sa javia
ako pomerne „neisté“. Napríklad
prirodzená metóda regulácie
počatia, založená na stanovení
„plodných a neplodných dní“
pomocou merania teploty, má index
zlyhania 4–12 %.
Avšak, už pred takmer päťdesiatimi
rokmi bola na Slovensku odbornej verejnosti
predstavená prekvapujúca metóda
stanovenia plodných a neplodných
dní, vyznačujúca sa presnosťou
v rozmedzí 97,7–99 %. Známa je pod
menom svojho objaviteľa ako Jonášova
metóda.
METÓDA PRIRODZENEJ
REGULÁCIE POČATIA
MUDr. EUGENA JONÁŠA
odľa jeho vlastných slov dostal,
P MUDr. Jonáš inšpiráciu k svojmu
objavu v deň významného cirkevného
sviatku: 15. augusta 1956. Pre neho
osobne to bolo naplnenie túžby pomôcť
ženám odstrániť hrozbu umelého
potratu, ktorý bol v uvedenom
roku v bývalom Československu legalizovaný.
Jonášova metóda regulácie
počatia je založená na súvislosti
medzi astronomickými cyklami
a reprodukčným cyklom ženy. Na
základe vlastného skúmania dospel
MUDr. Jonáš k záveru, že plodné obdobie
ženy nastáva v rovnakom postavení
Mesiaca (vzhľadom k ďalším astronomickým
charakteristikám), aké
bolo v čase jej narodenia. Nie je možné
však tieto charakteristiky zamieňať za
bežne známe fázy Mesiaca“. Pomocou
elám si len jedno; aby poznatky, ktoré
„Ž som smel získať ako lekár počas šestnásťročnej
intenzívnej a zodpovednej práce
z veľkej knihy prírody, boli akceptované inými
nadšenými, otvorenými a predsudkami nezaťaženými
vedcami a lekármi s rovnakým úmyslom,
ktorý som vtedy mal a stále ešte mám,
keď som dospel k presvedčeniu, že použitie
mojej metódy môže prispieť k šťastiu jednotlivca,
rodiny a celej spoločnosti.“
[MUDr. Eugen Jonáš]
špeciálneho výpočtu je preto možné
takzvané plodné a neplodné dni stanoviť
napríklad až na jeden rok dopredu.
Je možné vyhotoviť viaceré
typy výpočtov v závislosti od toho,
ako presne pozná žena dátum a čas
svojho narodenia. Na prvý pohľad
veľmi prekvapujúci princíp bol ihneď
po objave metódy overený v medicínskej
praxi pomocou klinických
testov. Tie prebiehali na 1. pôrodníckej
klinike v Prahe pod vedením
doc. MUDr. Jiřího Málka, vtedajšieho
predsedu Svetovej biorytmologickej
spoločnosti. Jonášova metóda totiž
neslúži len na účely antikoncepcie –
pomáha aj ženám, ktoré sa neúspešne
pokúšali otehotnieť (ak netrpia orgánovými
poruchami). Okrem pražskej
kliniky sa do overovania tejto metódy
zapojila aj pôrodnícka klinika v Budapešti.
Výsledky pravdepodobne zúčastnených
zaskočili, pretože úspešnosť
dosahovala už v prvopočiatkoch
takmer 98% (dnes autor udáva 99%).
Po overení na klinikách vypukol
„boom“. Prirodzenú metódu regulácie
počatia, ktorá nevyžaduje použitie
umelých prostriedkov, privítali lekári,
ale aj kresťanské kruhy. Morálne
odobrenie pre ňu prišlo počas trvania
druhého vatikánskeho koncilu s výrokom
vtedajšieho pápeža Pavla VI., že
na nej nevidí „žiadny rozpor s evanjeliom“.
Pápež Ján Pavol II. poslal
MUDr. Jonášovi za jeho objav osobný
ďakovný list.
„Jonášove centrá“ vznikli zakrátko
na piatich kontinentoch –
vedú ich lekári, ktorí sa boli školiť
v metóde výpočtu priamo na
Slovensku.
Dnes je Jonášova metóda
chránená patentom ako „lekárska
služba“ vo viacerých krajinách
sveta.
Za zmienku stojí, že v roku
1970 bol MUDr. Jonáš navrhnutý
na udelenie Nobelovej ceny
prof. Dr. R. Fondillerom z USA
a pred piatimi rokmi rovnaký návrh
vzišiel z Argentíny od prof. Carlosa
Velazca.
Z duchovného hľadiska možno metóde
MUDr. Jonáša priznať dve hlavné
prednosti:
• neposúva hormonálny cyklus ženy
a nemení umelo zloženie krvi. Preto
odpadajú neprirodzené psychické
výkyvy, známe pri hormonálnej antikoncepcii;
• nabáda ženy k pozornosti voči vlastnému
telu a mužov k ohľaduplnosti.
Samozrejme, ak sa chce pár vyhnúť
neželanému počatiu, musí pri tejto
metóde v období plodných dní zachovať
primeranú zdržanlivosť. Od muža
sa preto očakáva pochopenie a ohľaduplnosť.
Používanie menej škodlivých
metód antikoncepcie by však
v láskyplnom vzťahu vlastne malo
byť samozrejmosťou.
Roman Levický
[redakcia@svetgralu.sk]
Literatúra:
Banzhaf, A. : Wie schwer wiegt die Pille.
Gralswelt, 5, 1997, s. 33-38.
Jonáš, E. : Zistenie období plodnosti u ženy,
pohlavia a životaschopnosti plodu. Nitra,
1969.
Jonáš, E. : Přirozená regulace početí. Hradec
Králové, 1995.
Schindler, J. A. : Die Heilkraft des seelischen
Gleichgewichts. München, 1956.
Vester, F. : Neuland des Denkens. Stuttgart,
1980.
www.centrum.jonas.com
www.medical-tribune.cz
23
SVET GRÁLU
7 | 2006
Z A U J A L O N Á S
Z A U J Í M A V O S T I Z O S V E TA V E D Y A V Ý S K U M U
Nevratné plastové
fľaše znovu
nepoužívajte!
Kto sa snaží opätovným
používaním nevratných
plastových fliaš prispievať
k ochrane životného
prostredia, môže ohrozovať
svoje zdravie. Výskumy
v Kanade ukázali,
že voda v mnohých plastových
fľašiach, ktoré boli
znovu naplnené, obsahovala
nebezpečné baktérie
a zdraviu škodlivé chemické
zlúčeniny.
Tretina všetkých vzoriek
jedného z prieskumov bola
natoľko znečistená baktériami,
že táto voda bola
vhodná na pitie iba po
prevarení. Štúdia univerzity
v Idaho (USA) dokazuje,
že dôkladné vymývanie
fliaš, ktoré by usmrtilo
baktérie, urýchľuje starnutie
plastu. Tak sa môžu do
vody dostať jedovaté produkty
rozpadu plastu.
More je zásadité
M i n e r á l y r o z p u s t n é
v morskej vode jej dodávajú
slanú chuť, sú ale tiež
príčinou jej slabej alkalickej
reakcie. V priemere
činí hodnota pH morskej
vody 8,1. Vedecké kruhy
ale stále častejšie poukazujú
na to, že obsah kyselín,
spôsobený rozpusteným
oxidom uhličitým
z atmosféry, pozvoľna
stúpa. Dve na sebe nezávislé
skupiny vedcov skúmali,
aký vplyv môže mať
pokračujúce okysľovanie
morí na život v nich.
24
SVET GRÁLU
7 | 2006
Počas uplynulých
250 rokoch
prijali vody svet
o v ý c h m o r í
a oceánov asi
polovicu oxidu
uhličitého, ktorý sa dostal
do ovzdušia používaním
fosílnych palív. Táto hydrolýza
oxidu uhličitého
viedla ku zvýšeniu koncentrácie
vodíkových iontov
vo vode a tým k okysľovaniu.Ak
sa bude množstvo
oxidu uhličitého v ovzduší
naďalej zvyšovať, mohla by
hodnota pH podľa rôznych
modelových výpočtov ešte
v tomto storočí klesnúť
o 0,3 až 0,4; v roku 2300
by mohla dokonca dosiahnuť
hodnotu 7,3.
Okysľovanie môže mať
značne nepriaznivé následky
na morský svet
rastlín a živočíchov. Ohrozené
sú predovšetkým koraly
a planktón, takže
môžu vzniknúť medzery
v potravinovom reťazci.
http://www.faz.net
Katastrofy ako
následky globálnej
zmeny klímy
Po katastrofálnych záplavách
v lete 2005 v Nemecku,
Rakúsku a Švajčiarsku
vyvstala znovu otázka,
či sú povodne priamym
následkom globálneho
otepľovania. Štatistiky istej
mníchovskej poisťovne
potvrdzujú laický dojem,
že extrémne výkyvy počasia
a s nimi spojené katastrofy
neustále pribúdajú.
Ak v rokoch 1950 až 1959
došlo iba k 13 veľkým udalostiam,
bolo ich
v rokoch 1990 až
1999 už celkovo
74. Vedci sú ale
opatrní v tvrdení,
že tieto katastrofy
majú priamu súvislosť
s globálnym otepľovaním.
Isté ale je, že vo vývoji počasia
hrá teplota ústrednú
úlohu. Viedenský klimatológ
Herbert Formayer preto
predpokladá intenzifikáciu
zrážok. Ľudia v Európe
musia počítať s častejšími
výkyvmi počasia. Experti
nie sú ale jednotní v tom, či
globálne otepľovanie nesie
zodpovednosť aj za nárast
výskytu tropických cyklónov.
Väčšina vedcov sa ale
rozhodne stavia za správu,
ktorú výskumníci NOAA
(National Oceanic & Atmospheric
Administration)
zverejnili už pred niekoľkými
rokmi: stále presnejšie
modely klímy predpovedajú
pre tropický Atlantik
vyššie teploty mora, vyššiu
vlhkosť a viac energie v atmosfére.
Všetky tieto faktory
podporujú silu hurikánov,
ako ich už zažili
Spojené štáty americké.
http://www.noaa.gov
Víno zabíja vírusy
Víno je zrejme prirodzený
likvidátor chrípkových vírusov.
Obsahuje totiž špeciálnu
molekulu, ktorá má
schopnosť blokovať chrípkový
vírus. Molekula sa
vyskytuje v 72 rôznych
rastlinách a vo vysokej
koncentrácii je obsiahnutá
predovšetkým v šupke
červeného hrozna. Taliansky
výskumný tím inštitútu
ISS (Istituto Superiore
di Sanità) dokázal, že
účinná látka má antivírusové
účinky a chrípku
zdoláva prirodzeným spôsobom.
Podľa doterajších
výsledkov táto látka tiež
brzdí rast nádorov a pôsobí
proti stresu.
Hypnóza ovplyvňuje
funkcie mozku
Vedci Cornellovej univerzity
v New Yorku zistili,
že hypnóza môže nepriaznivo
ovplyvniť niektoré
funkcie mozgu. Dôkazy
poskytla magnetická rezonancia.
Pokusy na 16
dobrovoľníkoch ukázali,
že hypnóza neovplyvňuje
iba správanie človeka, ale
môže aj značne zmeniť šírenie
informácií v mozgu.
Elektrosmog:
ochránia nás
prístroje?
Firma ATOX Systemtechnik
uviedla na trh prístroj,
ktorý má chrániť pred
elektrosmogom. Biopočítač
veľkosti 3 x 3 cm, vyvinutý
ruským fyzikom Alexandrom
Tarasovom, sa
jednoducho zavesí na krk.
Nie je to žiadne ezoterické
kúzlo, uvádza Inštitút pre
biosenzoriku a bioenergetický
výskum životného
prostredia (IBBU) v Graze.
Na 75 pokusných osobách
bola pozorovaná „ochrana
proti geopatogénnej, rádioaktívnej
a elektromagnetickej
záťaži“.
http://www.atox.info
H I S T Ó R I A
Katari, kacíri a zánik hradu Montségur
Náboženstvo a osud katarov
Na juhu Francúzska sa v 13. storočí odohrala dráma takzvaných albigénskych vojen,
ktoré boli vlastne križiackymi výpravami. Toto ťaženie pod zástavou cirkvi malo vyhladiť
náboženské spoločenstvo katarov (z gréckeho kataros - čistý). Príslušníci tohto
hnutia sa sami nazývali „Božími priateľmi“, žili asketickým spôsobom života a preslávili
sa aj ako majstri tkáčskeho remesla. Niektorí autori spájali ich pôsobenie s legendami
o Grále. Katari vytvorili vo svojej dobe akúsi opozíciu voči vládnucej cirkvi, a privolali
tak na seba hnev pápežského Ríma. O čo sa títo ľudia snažili a prečo boli vyvraždení?
MYŠLIENKOVÝ PÔVOD
HNUTIA KATAROV
atari boli pravdepodobne výrazne
K ovplyvnení myšlienkami valdénstva,
stredovekého heretického hnutia,
ktoré sa rozšírilo v mestách južného
Francúzska a severného Talianska. Jeho
stúpenci požadovali od veriacich dobrovoľnú
chudobu, volali po demokratizácii
cirkvi, dožadovali sa práva kázania
pre laikov a poukazovali na všeobecnú
záväznosť evanjelia pre všetkých členov
cirkvi. „Valdénski“ boli vylúčení z cirkvi
v roku 1184. Podobné myšlienky ako
u valdénstva nájdeme aj v hnutí bogomilov,
nazvanom podľa bulharského popa
Bogomila, ktorý žil v desiatom storočí.
Myšlienkovou podstatou oboch hnutí
bola, okrem iného, aj viera v takzvaný
dualizmus, teda v existenciu zosobneného
Dobra (Svetla), ako aj Zla (Temnoty).
Ešte starším prameňom viery
v dualizmus bolo učenie proroka Mániho
(manicheizmus), ktorý žil v 3. storočí
po Kr. v Perzii. Podľa manicheizmu
boli sily Dobra a Zla na počiatku vekov
oddelené, v súčasnosti spolu bojujú a na
konci vekov budú od seba opäť oddelené.
Cieľom manicheizmu bolo oslobodenie
duše zo zajatia hmoty pomocou sebapoznania
a askézy. Manicheizmus sa na
istý čas rozšíril až do severnej Afriky
a južnej Európy, a tak mohol byť inšpiráciou
pre neskoršie heretické hnutia.
Na rozdiel od vtedajšej pápežskej cirkvi
videli katari, valdénski i bogomilovia
v oficiálnych inštitúciách cirkvi a štátu
skôr diablovo než Božie dielo. To bolo
spôsobené najmä okázalou zhýralosťou
mnohých vysokých cirkevných predstaviteľov
a nespravodlivým presadzovaním
moci. Naproti tomu tieto heretické
hnutia presadzovali sociálnu rovnosť,
zakazovali cirkevné sviatosti a uctievanie
svätých. To všetko bolo, podľa ich
mienky, v rozpore s učením evanjelia.
Určité podobnosti, najmä v sociálnom
učení, v zamietnutí niektorých cirkevných
úkonov a uctievania svätých, ako
aj v snahe o nezávislosť od Ríma, môžeme
nájsť aj v neskoršom hnutí reformácie,
vedenej v Čechách Janom Husom
a v Nemecku Martinom Lutherom.
KRAJ KATAROV
A LEGENDA O GRÁLE
to prechádza na ceste do juhofrancúzskych
Pyrenejí popri Nerbonne,
K
toho prekvapí pri diaľnici neobvyklé
umelecké dielo: na zelenom pahorku
stoja vysoké, zo silných, oválnych blokov
betónu vytvorené postavy vojakov
s kamenným štítom a prilbou. Hľadia na
cestujúceho a do krajiny zo zachmúrenej
štrbiny panciera. Informačná tabuľa ich
prezentuje ako „Chevaliers Cathares“,
teda katarských rytierov. Predstavujú
tieto pôsobivé postavy naozaj katarov?
Alebo boli katari všetko iné než vojnoví
hrdinovia, teda skôr mierumilovní a napriek
tomu prenasledovaní náboženskí
„čudáci“ stredoveku, ktorí podľa niektorých
autorov opatrovali Grál a rozhodli
sa preto aj umrieť?
Isté je, že obraz katarov ako vojnových
hrdinov je stále živý. Spôsobilo
to dielo nemeckého žurnalistu a spisovateľa
Otto Rahna, ktorý v roku 1933
vydal knihu s názvom „Križiacke ťaženie
proti Grálu“. Je napísaná fascinujúcim
spôsobom a história katarov je
tu pretavená do románu o Grále. Podľa
Rahna sa Grál dostal po strastiplných
cestách do rúk katarov, ktorí ho opatrovali
a chránili ako najvzácnejší poklad.
V noci pred zánikom hradu Montségur,
útočiska „kacírov“, mala hŕstka na
smrť odhodlaných katarov Grál zachrániť
a preniesť ho do bezpečia na miesto,
ktoré je dodnes utajené…
HISTORICKÝ OMYL
A ÚSPECH JEDNEJ KNIHY
tto Rahn cestoval v roku 1930 do
O Ussat-les-Bains v Pyrenejách a tu,
v osudovom kraji katarov okolo Montséguru,
zbieral materiály pre svoj román.
Nadšenie pre túto tému mu vštepil jeho
náboženský učiteľ. On sám spájal pôsobenie
katarov so stredovekými básňami
o Grále a našiel rovnako zmýšľajúcich
ľudí v jednej parížskej teozofickej
skupine. Tiež bol v spojení s bádateľom
Mauriceom Magreom z Toulouse. Aj
ďalší nadšenec katarov, Déodat Roché,
prívrženec Rudolfa Steinera, zastával podobné
myšlienky. Spriatelil sa s Ottom
Rahnom a intenzívne ho podporoval.
Spájanie náboženstva neochvejne verných
katarov s Grálom malo pre Fran-
25
SVET GRÁLU
7 | 2006
H I S T Ó R I A
26
SVET GRÁLU
7 | 2006
cúza zmysel – veď francúzske romány
o Grále od Chrétiena de Troyes alebo
Roberta de Boron (po ktorých neskoršie
nasledoval v Nemecku „Parzifal“
Wolframa von Eschenbach) boli na vrchole
obľúbenosti približne v tom istom
období, ako začalo na juhu Francúzska
prenasledovanie katarov. Že by jedno
s druhým nemalo nič spoločné?
Otto Rahn vo svojom diele „Križiacke
ťaženie proti Grálu“ prezentoval katarov
ako strážcov alebo rytierov Grálu a pyrenejskú
pevnosť Montségur ako model
pre hrad Grálu v diele Wolframa von
Eschenbach Parzifal. Avšak – aby sme to
uviedli na správnu mieru – táto teória je
pravdepodobne neudržateľná. Rukopis
Wolframovho Parzifala bol dokončený
už v rokoch 1203 až 1205 (o čom sa dnes
nepochybuje), zatiaľ čo Montségur sa
stal známym až po jeho dobytí v roku
1244, to znamená po vyvraždení jeho
obyvateľov. Pred týmto obdobím bol
hrad Montségur len jednou spomedzi
mnohých iných pyrenejských pevností.
Nemohol byť známy vo vzdialených nemeckých
krajinách, keď Wolfram von
Eschenbach písal svojho Parzifala.
Odhliadnuc od toho však malo „Križiacke
ťaženie“ Otto Rahna vo Francúzsku
aj v Nemecku obrovský úspech.
V Nemecku o to viac, že sa tam dostal
k moci národný socializmus. „Vodca“
a jeho „okultista“ Himmler
chceli vo Wewelsburgu,
v blízkosti Paderbornu, zriadiť
ideologické centrum svojho
hnutia. Pre mnohých to bol
vtedy ďalší „Hrad Grálu“. SS
tu malo svoje ústredie. Sem
prišiel aj Otto Rahn a stal
sa Untersturmführerom SS,
pracoval aj na Wewelsburgu
a jeho kniha o kataroch
a Grále nacistom priam spadla z neba.
Tu sa našlo náhradné náboženstvo pre
národ! Wagnerovou operou „Parsifal“
Grál už beztak získal vo všeobecnom
povedomí Nemcov významné miesto;
tak boli Rahnove tvrdenia v jeho knihe
tým pravým, čo bolo treba na pretvorenie
mýtu na nový náboženský pojem.
Túto ideu preukázateľne podporoval aj
Himmler.
To, že Rahn nakoniec pravdepodobne
zomrel ako obeť nacistického režimu, nemení
nič na účinku jeho knihy 1 . Aj literárna
veda vtedajšej doby prebrala Rahnove
tézy, týkajúce sa Wolframa, hradu
Grálu a „Parzifala“, a tie doznievali ešte
dlho. A ešte tvrdošijnejšie sa držia pri
živote historizujúce romány a legendy,
ktoré opisujú katarov ako „strážcov
Grálu“. Takéto špekulácie podporuje aj
historický fakt, že v noci pred pádom
Montséguru sa naozaj uskutočnila odvážna
akcia a po strmých svahoch hory
bolo niečo prenesené do bezpečia. Čo to
mohlo byť, keď peniaze „kacírskej cirkvi“
boli odtiaľ odnesené už predtým? Grál
určite nie. Boli to hodnotné spisy z predchádzajúcich
kresťanských tradícií?
POVOJNOVÉ BÁDANIE
O KATAROCH
o 2. svetovej vojne mohlo bádanie
P o kataroch priniesť na svetlo sveta
mnohé vyjadrenia a dokumenty „kacírov“
a dnes je známy už vyššie naznačený
obraz o učení katarov.
Katari prišli so svojím náboženstvom
Katari však zastávali aj iné myšlienky;
napríklad verili v reinkarnáciu –
opakované pozemské životy,
podobne ako jeden z niekdajších
cirkevných otcov Origenes
koncom 11. a začiatkom 12. storočia aj
na územie dnešného Languedocu, respektíve
do vtedy politicky samostatného
„Occitanu“, kde sa im spočiatku darilo
veľmi dobre. Viaceré cirkevné koncily,
zamerané na potieranie herézy, nemali
v tejto oblasti veľký účinok. Tu sotva niekomu
prekážalo, ako katari realizovali
svoju vlastnú predstavu o kresťanstve,
alebo ako uskutočňovali svoje náboženské
idey. Naopak, katari poskytovali svojím
asketickým spôsobom života a idealizmom,
zameraným na život po smrti,
prijateľnejší obraz pre verejnosť, než to
robil katolícky klérus. Ten sa neraz vyžíval
v radovánkach pozemského života
a usiloval o peniaze a moc, z čoho vyplývali
mnohé nešváry v cirkvi aj v spoločnosti.
Preto boli katari ostatným
obyvateľstvom tolerovaní, ba dokonca
akceptovaní, dokonca prenikli aj do
šľachtických kruhov. Okrem toho bolo
vysoko cenené ich tkáčske majstrovstvo,
boli žiadanými remeselníkmi.
Rozkoly vo viere tu boli od začiatku
„kresťanských“ dejín a kto sa postavil
na tú „nesprávnu stranu“, bol považovaný
za heretika (z gréckeho slova hairesis
– voľba, výber). V 2. storočí napríklad
cirkevní otcovia Justin a Tertullian
označovali heretikmi ľudí, ktorí popierali
nenarušené odovzdávanie evanjelia, pretože
si zvolili názor odlišný od ortodoxie
(„pravej viery“). V 3. až 4. storočí sa
už heretici stávali odpadlíkmi, ktorí boli
trestne stíhaní a odsudzovaní na smrť.
Katari boli označení za heretikov
a okrem toho boli obvinení zo zastávania
gnosticizmu (z gréckeho slova
gnosis – poznanie). Gnostici
odmietali prijímanie
Pravdy výlučne prostredníctvom
zapísaných evanjelií
a učenia cirkvi. Usilovali sa
ísť po ceste individuálneho
duchovného skúmania, čo
viedlo aj k mnohým zmäteným
mystickým predstavám.
Napríklad v obci Korint
sa rozšírila myšlienka,
že Ježiš nebol na Zemi v hmotnom tele,
ale v akejsi duchovnej schránke. Proti
tejto myšlienke bojoval aj apoštol Pavol.
K rovnakej myšlienke sa prikláňali aj
katari – nedokázali sa zmieriť s tým, že
Ježiš musel žiť na Zemi v hmotnom tele
H I S T Ó R I A
ako každý iný človek. Katari však zastávali
aj iné myšlienky; napríklad verili
v reinkarnáciu – opakované pozemské
životy, podobne ako jeden z niekdajších
cirkevných otcov Origenes (Grécko/Palestína
asi 185–253) či Máni (Babylónia/
Perzia/India asi 215–277).
Zo štúdia zápisov inkvizičných procesov
na juhu Francúzska, ako aj zo spisov
katarov vieme, že katari sa sami nazývali
„dobrí kresťania“, „dobrí ľudia“
a „Boží priatelia“. Ich náboženstvo prišlo,
podľa všetkého, z kresťanských obcí Malej
Ázie, cez Rumunsko a Bulharsko do
západného sveta a tam sa rozšírilo. Jedna
vetva smerovala cez severné Taliansko
až na juh Francúzska a druhá cez Nemecko,
severné a stredné Francúzsko
až do Anglicka. Možno povedať, že bulharskí
bogomilovia boli vlastne tiež katarmi.
Boli v blízkom vzťahu s „Božími
priateľmi“ z Languedocu. A predpokladá
sa, že Niketas z Konštantinopolu, pápež
bogomilov, bol zároveň aj hlavou katarskej
cirkvi vo Francúzsku.
Samotný názov katar však nevymysleli
oni samotní. Boli takto označovaní
koncom 12. storočia francúzskymi a nemeckými
klerikmi v ich pamfletoch. Tie
tvrdili, že „Boží priatelia“ sa svojím nárokom
na titul „čistých ľudí“ dopustili
hriechu, počúvli Satana, a preto sa od
kresťanskej cirkvi oddelili. Slovo katar
a neskôr kacír sa preto stalo označením,
ktoré malo svedčiť o zlých úmysloch
a malo ospravedlniť aj prenasledovanie
mnohých ďalších kresťanov (Jan Hus
podobne ako Martin Luther boli tiež
obvinení z kacírstva).
„Krajina katarov“ je dnes prezentovaná
ako lákavý turistický cieľ a veľa do svojej
histórie aj investuje. Predovšetkým do
impozantných, domnelých katarských
hradov, ktoré sa týčia vysoko na strmých
pyrenejských končiaroch, ako napríklad
hrad „Peyrepertuse“ alebo na ešte
strmšej skale „Quéribus“. Nie sú to však
stavby „Božích priateľov“. K ich viere by
sa to len málo hodilo. Tieto stavby si totiž
vyžiadali mnoho životov nešťastných
poddaných, kým sa tisícky mohutných,
presne otesaných kameňov dopravili na
vrchy a dokiaľ sa nad priepasťami postavili
strmé múry. Nie, tieto grandiózne
hrady boli založené už pred obdobím
katarov ako citadely, orientované na obranu
smerom k Španielsku.
Avšak mnohí „Boží priatelia“ hľadali
počas smrtiacich rokov križiackych ťažení
útočisko na týchto hradoch, aj po
páde Montséguru. Dodnes zachované
zrúcaniny hradov stoja ako pomníky,
ktoré upozorňujú na šialenstvo a na nespútané
nepriateľstvo kresťanov proti
kresťanom.
Prečo bol zákrok cirkvi proti katarom
„nevyhnutný“? Katari neboli obyčajnou
bezvýznamnou „sektou“; vybudovali
niečo ako opozičnú cirkev, ktorá si získavala
čoraz väčší vplyv. Zlikvidovať pôsobenie
takejto cirkvi bolo ťažké. Totiž,
na rozdiel od katarov katolícky klérus na
juhu Francúzska nepôsobil ako príklad
pre veriacich a bol kritizovaný kvôli veľkým
povinným odvodom cirkvi a vysokým
poplatkom (napríklad za krst). Tak
nepomáhali ani kázne (Bernard z Clairvaux),
ani koncilné edikty proti „kacírom“.
Povesť cirkvi nestihli poopraviť ani
asketické katolícke rády, ako napríklad
Menší bratia Ježiša Krista (františkáni).
Rím preto musel na obnovenie svojho
vplyvu zvoliť iné prostriedky. Ponúkol
francúzskemu kráľovi nové územie výmenou
za spojenectvo proti katarom.
Moc a vláda v porazenej krajine bola lákavá
predstava. Toto spojenectvo sa prejavilo
predovšetkým v druhej albigénskej
vojne. Výzvu do boja proti kacírstvu na
juhu Francúzska pod vlajkou kríža nasledovali
aj tisíce šľachtických synov, sfanatizovaných
sedliakov, aj bezohľadných
dobrodruhov z Francúzska, Nemecka
a z polovice Európy. Privilégium odpustenia
trestov a hriechov zo strany cirkvi,
peňažné a majetkové sľuby sa neminuli
účinkom. Tak bol spečatený zánik katarskej
cirkvi. Úplné odstránenie katarov
bolo neskôr prenesené do pôsobnosti inkvizície,
ktorú zastrešoval dominikánsky
rád. V roku 1321 bol upálený posledný
katarský kňaz. A niekdajší „Occitan“ prešiel
do vlastníctva francúzskej koruny.
Lenže krajina bola spustošená, náboženská
sloboda zničená, niekdajší vladári
v Toulouse alebo v Carcassonne, v Albi,
Mirepoixe alebo Béziers upálení, zavraždení,
zajatí alebo nezvestní. Ich nástupcovia
boli vazalmi francúzskeho kráľa.
Napriek tomu písali svoju malú politiku
a ešte viac rozvíjali umenie a kultúru.
Na ich hradoch spievali pri lýrach a harfách
trubadúri pre vznešené dámy o svojej
preduchovnenej láske a v ich piesňach
by sa možno našiel aj odlesk niekdajších
snov „Božích priateľov“.
Mohli sa v týchto piesňach objaviť aj
zmienky o Grále? Pravdepodobne nie.
Nikde v katarských spisoch a ani v zápisoch
inkvizičných procesov sa neobjavuje
slovo Grál, hoci „kacíri“ zvykli
s hrdosťou a pravdivo podávať podrobné
informácie o svojom náboženstve, kulte,
zvykoch, keď sa ich niekto na to opýtal
(či už pri mučení, alebo nie). Nebáli
sa mučenia ani smrti. Podľa ich
chápania sveta bola predsa posmrtná
cesta na druhý breh spásou a nie hrozbou.
Ak by Grál mal pre nich nejaký
význam, hovorili by o ňom bez ostychu
a strachu. A tak fundovaný historik
katarov Michel Roquebert vo svojej
27
SVET GRÁLU
7 | 2006
H I S T Ó R I A
28
SVET GRÁLU
7 | 2006
knihe „Les Cathares et le Graal“ konštatuje:
„Na grálsky mýtus sa nenachádza
v teológii, morálnych predstavách
a v liturgii katarov žiadna odozva. Nijaká
väzba, ale ani nijaký odkaz v zmysle
učenia alebo náboženskej praktiky.“
NÁBOŽENSKÉ
PREDSTAVY KATAROV
strede učenia „Božích priateľov“ bolo
V Kristovo posolstvo, tlmočené Novým
zákonom Biblie. Zvláštny dôraz
kládli „dobrí kresťania“ na evanjelium
a Zjavenie Jána. Podľa ich učenia prišiel
Syn Boží na Zem, aby zachránil ľudí svojím
posolstvom, ale nie na to, aby svojou
smrťou na kríži preberal na seba tiaž
ich viny. Na Ježišov príbeh utrpenia sa
dívali síce ako na historickú skutočnosť,
verili však v jeho „nadprirodzené telo“.
On pre nich teda nebol skutočným človekom,
a na kríži preto neumrel. Z toho
dôvodu katari ani neuznávali kríž utrpenia
a používali namiesto neho starý
symbol Pravdy, rovnoramenný kríž. Aj
Ježišove zázraky si vykladali čisto symbolicky
a spirituálne. Sväté prijímanie
a eucharistiu, či vieru v zhmotnenie
Krista v hostii zavrhovali ako modlárstvo,
avšak zachovali zvyk Poslednej
večere, teda lámali chlieb v uctievaní
a spomienke na Ježiša Krista.
„Cirkev dobrých kresťanov“ považovala
Kristovo posolstvo vo forme katolíckych
dogiem a ľuďmi vymyslených
sviatostí za znetvorené. Katari uznávali
za platný len krst dospelých, ako ho vykonával
kedysi Kristus. Vo svojom učení
zvestovali očistené kresťanstvo, ku ktorému
by mal mať bezprostredný prístup
každý veriaci. Ich dualistická viera bola
založená na predstave, že je nemožné,
aby „dobrá ríša ducha“ a „ríša zla“ – pominuteľný
svet hmoty, mohli pochádzať
od jedného a toho istého Stvoriteľa.
Vychádzali teda zo zásady „dvoch
princípov“ a verili popri dobrom Bohu
aj v druhý, od Boha nezávislý princíp
(zosobnený v Luciferovi alebo Satanovi),
ktorý je nasmerovaný proti Bohu. Skrze
tento princíp vznikol, podľa nich, bez
Božieho vedenia materiálny svet len na
pokúšanie ľudí. V rámci katarskej vierouky
prevládal tento absolútny dualizmus
– na rozdiel od tvrdenia zástancov
miernejšieho smeru dualizmu, ktorý
učí, že Satan vytvoril zlý svet s vedomím
Boha. V peklo a v posledný súd katari
neverili, pretože oba tieto pojmy pokladali
za nezlučiteľné s láskou Božou.
Pozemský svet však znamenal pre nich
miesto pokušenia a temna.
Keď Lucifer (Satan, diabol) zaviedol
princíp zla, pokušenie, jedna časť duchov
v ríši dobrého Boha podľahla pokušeniu
a musela z neba padnúť, druhá časť padla
„nepozornosťou“. Všetci títo duchovia
padli dole na „Zem zabudnutia“, teda zabudli
na svoju „nebeskú podstatu“. Táto
predstava zodpovedá čiastočne učeniu
Origena, ktorý videl v ľuďoch padnutých
anjelov. Človek je pre katarov Boží
tvor, ale nie je anjelom. Podľa viery „Božích
priateľov“ má svojou dušou účasť
v dobrej ríši ducha a svojím telom v ríši
zla, v pozemskom svete. Okrem toho má
človek ešte spirituálne ja, ducha. Toho
zanechal pri dobrom Bohu v nebi.
Satan láka na Zemi ľudí, aby držali
svoju dušu v zajatí jeho sveta. Preto sa
má človek od všetkých materiálnych, pozemských
lákadiel odvrátiť a ísť podľa
možnosti cestou spásy, smerovanou na
druhý svet, teda usilovať do ríše ducha.
Smrť znamená oslobodenie zo zajatia tela.
Podľa ich učenia môžu viaceré pozemské
životy ľudskú cestu vývoja ku spáse
predĺžiť. Duša má byť konečne spasená
vtedy, keď dosiahne opätovné zjednotenie
so svojím duchom v nebi. Katari tvrdili,
že toto poznanie spásy im bolo dané
Duchom Svätým a posolstvom Krista.
Cirkev „dobrých kresťanov“ mala biskupov,
diakonov, kazateľov a kňazov, ako
aj jednoduchých veriacich, „credentov“ –
tí však nepodliehali prísnym pravidlám
pôstu a mali rodinu. Vo viacročnom noviciáte
vzdelávala cirkev mužov, ale aj
ženy (!) za kazateľov. Noviciát sa väčšinou
spájal s remeselníckym učením (tkáčstvom).
Totiž, každý katar, či už kňaz,
alebo jednoduchý veriaci, sa musel sám
starať o svoju obživu. Kazatelia a kňazi
viedli asketický život: nejedli mäso, ako
ani žiadnu zvieraciu stravu, ktorá pochádza
z aktu plodenia. Postili sa tri dni
v týždni a povinné boli pre nich tri dlhšie
obdobia pôstu v roku. Z času na čas mohli
jesť ryby, pretože vtedy si ľudia mysleli, že
ryby vznikajú jednoducho z vody, v ktorej
žijú. Chodili so svojimi kázňami vždy vo
dvojiciach. Pretože verili na zmenu pohlaví
pri opätovných narodeniach, považovali
rozdiel medzi mužom a ženou
za relatívny, a tak smeli kázať a udeľovať
„consolamentum“ (požehnanie) aj ženy.
Krst detí odmietali, pretože verili, že len
dospelý dokáže spoznať význam tejto
sviatosti a zodpovedať zaň.
Z dnešného pohľadu by sme nepochybne
mohli katarom vyčítať niektoré
predstavy, priečiace sa zdravému úsudku,
ako napríklad vieru, že Ježiš nežil na
Zemi v tele z mäsa a krvi. Avšak mnohými
ďalšími myšlienkami, a najmä duchovne
orientovaným spôsobom života,
alebo vierou v sociálnu spravodlivosť, sa
skutočne snažili naplniť Kristov odkaz.
Osudnou sa im stala túžba po náboženskej
slobode, nezávislej od mocenského
centra „Svätej cirkvi rímskej“.
Je dobré si pripomenúť, že aj neskoršie
kresťanské asketické hnutia, ako rehoľa
sv. Františka z Asissi, boli spočiatku tŕňom
v oku zbohatlíckeho kléru. Rovnako
tak myšlienky reformácie sa v čase svojho
vzniku považovali za kacírske. Jan Hus
bol upálený na hranici ako kacír, Martina
Luthera pred týmto osudom uchránila
najmä podpora nemeckého národa.
Dejiny potvrdili životaschopnosť reformácie,
čím sa nepriamo dostalo zadosťučinenia
aj mnohým starším myšlienkam,
ku ktorým sa hlásili aj katari.
Monika SCHULZE
1) Rahn spáchal v roku 1939 samovraždu po
tom, ako mu bola dokázaná homosexualita,
čo sa u SS rovnalo trestu smrti.
H I S T Ó R I A
Obdobie albigénskych vojen
Likvidačné akcie proti katarom nepatria do kategórie križiackych výprav, ku ktorým vyzýval pápež kresťanov
západných krajín, aby bola dobytá Svätá zem. Cirkev však podporovala aj vojny proti neveriacim („pohanom“)
a „kacírom“, k čomu patria aj albigénske vojny. Ak sa ich niekto zúčastnil, mal nárok na „odpustenie hriechov“
prostredníctvom odpustkov rovnako, ako keď sa zúčastnil na križiackej výprave.
dôležité udalosti:
1000 až 1140 Rozmach grófstva Toulouse a obdobie rozkvetu katarského hnutia v Languedocu, resp.
v Okcitánii (Occitan).
okolo roku 1170 V blízkosti Albi stretnutie medzi katarmi a katolíkmi; neskôr koncil katarov v Saint-Felix-
-de-Caraman a zriadenie štyroch katarských biskupstiev: v Albi, Agen, Carcassonne
a v Toulouse. Až koncom prvej polovice storočia začínajú Bernard z Clairvaux, neskôr
najmä Dominique Gúzman (sv. Dominik) kázať v Languedocu intenzívne proti
„Albigéncom“.
1208 Zavraždenie pápežského legáta Pierra de Castelnau.
1209 Vo Francúzsku a v Nemecku začína prvá albigénska vojna na výzvu pápeža Innocenta
III. Veliteľom križiackej výpravy je Simon de Montfort. Vojsko križiakov má asi 200 000
„milites Christiani“ (ozbrojených kresťanov) a približuje sa cez Rhônetal. Pád, masaker
a drancovanie Béziers, dobytie Carcassonne.
1210 až 1215 Padajú ďalšie mestá a opevnenia; Toulouse je obliehaný; Raymond VI., gróf z Toulouse,
ktorý stojí na strane katarov, musí pod tlakom križiackeho vojska a cirkvi odovzdať svoje
panovnícke práva Simonovi de Montfort.
1216 Umiera pápež Innocent III. ; vystrieda ho pápež Honorius III. (do roku 1227).
1217 až 1227 Katari sa úspešne bránia. Po návrate grófa Raymonda VI. obnovené obliehanie mesta.
V boji padol Simon de Montfort v r. 1218.
1222 Umiera aj Raymond VI., ďalej Raymond-Roger Trencavel, vicegróf z Carcassonne a Béziers,
dôležitý spojenec katarov. Tieto straty vytvárajú osudnú situáciu, ktorá sa ešte vyhrotí,
keď v roku 1223 nastúpi na trón v Paríži kráľ Ľudovít VIII., následník Filipa II. Augusta.
Na rozdiel od svojho predchodcu podporuje Ľudovít úplne, vlastnými mocenskopolitickými
cieľmi pápežský boj proti heréze v Languedocu.
Ľudovít VIII. vedie druhú albigénsku vojnu. Ľudovítovo dobytie Languedocu (1226) spúšťa
vlnu kapitulácií a veľké časti južného Francúzska sa podrobujú francúzskej korune.
1227 Umiera pápež Honorius III. Jeho nasledovníkom je pápež Gregor IX.
1229 Po kapitulácii mesta sa v Toulouse koná cirkevný koncil, ktorý kodifikuje potlačenie
kacírstva. V dôsledku toho sa musia katari utiahnuť do ústrania a svoje náboženstvo
vyznávať tajne.
1233 Pápež Gregor IX. poveruje dominikánsky rád systematickým prenasledovaním katarov.
To je začiatok inkvizície. Udavačstvo a súdne procesy, vraždy a pustošenie ruinujú
spoločenský a kultúrny život na celom francúzskom juhu.
1234 Križiacki jazdci plienia jedno útočisko katarov za druhým.
1244 Padá aj pevnosť Montségur, srdce katarského odporu; odtiaľ pochádzali rytieri, ktorí
v Avignonete zmasakrovali pápežských vyslancov. O to zúrivejší bol útok križiackych
jazdcov na hrad.
1271 Grófstvo Toulouse, s ním Languedoc („Occitan“), boli pohltené francúzskym
kráľovstvom. Katarská epocha sa končí, nemilosrdne je prenasledovaný každý heretik,
konajú sa inkvizičné procesy a vraždy.
1321 Upaľujú posledného známeho „Božieho priateľa“.
29
SVET GRÁLU
7 | 2006
R E P O R TÁ Ž
VÝUKA
podľa MONTESSORI
Metóda vzdelávania šitá na mieru každému dieťaťu
vonku vyzerá ako klasická sídlisková
materská škola. Z nápisu
Z
na budove sa však dozvedám, že ide
o vzdelávacie rodinné centrum občianskeho
združenia Montessori Morava.
Chcem vedieť, v čom je výučba
detí podľa princípu Montessori iná
než tá, akú poznáme z klasických základných
a materských škôl či centier.
Som v Brne na Šťouračovej ulici
v časti Bystrc. Pri dverách centra ma
víta pani Hana Mokrá – bývalá zdravotná
sestra, matka troch detí a zároveň
jedna z prvých priekopníčok myšlienky
vyučovať deti aj u nás podľa
metódy Márie Montessori – talianskej
lekárky, ktorá na začiatku dvadsiateho
storočia dospela k prekvapivému zisteniu,
že dieťa sa naučí chodiť, hovoriť,
manipulovať s predmetmi pomocou
svojej vlastnej tvorivosti a nie preto,
že ho to dospelí učia.
HRNČEKY Z PORCELÁNU
etóda Márie Montessori k nám
„M začala prenikať zhruba po novembri
1989. Najdôležitejšia je zmena
prístupu rodičov alebo učiteľov k dieťaťu.“
Hneď v úvode mi pani Mokrá
vysvetľuje, že systém sa vyznačuje
individuálnym prístupom k dieťaťu,
ktoré sa má slobodne rozhodnúť,
akou činnosťou sa chce zaoberať.
„Učiteľ sa tak dostáva z aktívnej
pozície do pasívnej – najdôležitejšie
je pripraviť dieťaťu inšpirujúce a prirodzené
prostredie.“ Veľmi tomu nerozumiem,
ale lektorka Hana Mokrá
30
SVET GRÁLU
7 | 2006
Týždenník Reflex asi pred rokom vydal reportáž, v úvode ktorej sa píše: „Keď
strávite dva-tri dni v škole, v ktorej sa vyučuje podľa systému Montessori, odrazu
vám nekonečné reči o reforme školstva pripadajú ako nezmyselné táranie. Všetko,
o čom sa medzi odbornou verejnosťou hovorí snáď už desaťročia ako o vzdialenom
cieli reformy, tu vidíte ako na dlani v bezproblémovej a hlavne fungujúcej podobe.
Napriek tomu tri Montessori školy u nás prežívajú spolu s waldorfskými školami
na okraji záujmu úradov, v nedôstojnom právnom vákuu…“ Náš štát alternatívnym
spôsobom vzdelávania detí skutočne príliš nepraje. Napriek tomu sa deti učia
nielen v klasických základných školách, sú u nás obecné školy, existuje aj niekoľko
súkromných škôl, domácich škôl (týka sa ČR, pozn. red.) a neznámymi prestávajú
byť spôsoby vzdelávania, ktoré ponúka waldorfská škola či metóda Montessori.
Na fungovanie poslednej z nich sa vo svojej reportáži zamerala Marie Šuláková.
mi to hneď ukazuje v praxi. Vedie ma
do malej kuchynky – všetko je prispôsobené
tak, aby to bolo na dosah malých
detí. „Áno, tu si i dvojročné deti
samy vezmú tanierik, hrnček, lyžičku
a odnášajú si ich k stolíku vo vedľajšej
miestnosti, kde desiatujú.“ Hrnčeky
pre také malé deti z porcelánu? „Je
potrebné, aby si deti od najútlejšieho
veku zvykali na materiály ľahké, ťažké,
krehké, aby si nacvičili šikovnosť, vnímali
ten-ktorý materiál a mali úctu
k veciam,“ hovorí Hana Mokrá.
V brnianskom centre trávia mamičky
s deťmi dve až tri hodiny. „Prvé kroky
detí vedú vždy do kúpeľne – deti si
umyjú ruky, a potom si samy pripravia
miesto na desiatovanie. Potom si chystajú
koberček ako svoju pracovnú plochu.
Z celej triedy si následne vyberú
ľubovoľnú pomôcku, ktorá ich zaujme.
Môžu s ňou pracovať tak dlho, ako sa
im páči, a potom ju zase vrátia na jej
miesto,“ vysvetľuje Hana Mokrá a dodáva:
„Deti sa tu učia správať tak, ako by
sa mali náležite zachovať v spoločnosti.
Samostatnosť a zodpovednosť musia
patriť k prirodzeným vlastnostiam človeka.
Nemožno predsa robiť všetko za
ne, do osemnástich po nich upratovať,
,žehliť‘ ich problémy, a potom ich naraz,
nepripravené postaviť do života.“
HLAVNÉ JE PRIPRAVENÉ
PROSTREDIE
V
Brne funguje okrem rodičovského
centra aj materská škola a od septembra
2005 aj škola Montessori. Do
rodičovského centra dochádzajú každý
pracovný deň rodičia s deťmi vo veku
do troch rokov, poobede potom so
staršími deťmi do šesť rokov. „Od jedného
a pol roka, keď už chodí, dieťa
zvládne premiestňovať veci. Snažíme
sa mať v skupine maximálne osem až
desať detí. Mamičky prídu s dieťaťom
napríklad raz za týždeň a majú možnosť
sledovať ho v prirodzenom pripravenom
prostredí. Zároveň vidia, o čo
má ich dieťa záujem, a čo teda môžu
Priraďovanie farieb, navliekanie
Matematika – červeno-modré tyče
Jazyková výchova
preniesť aj do domáceho prostredia.
Rovnaký princíp – nechať každé dieťa
nájsť si svoje miesto a robiť to, čo ho
najviac zaujíma – funguje aj v škôlke
a v škole Montessori.
V škole si dieťa môže postupne samo
upravovať osnovy, časový rozvrh a spôsob,
akým sa bude učiť. Dieťa spolurozhoduje
o tom, čo sa chce práve učiť. Na
to však musí byť pripravené prostredie,“
vysvetľuje ďalej moja sprievodkyňa brnianskym
centrom Montessori.
Keď počujem, že aj deti v škole spolurozhodujú
o tom, čo sa budú práve
učiť a akým spôsobom, neodpustím si
otázku, či sa stihnú naučiť čítať, písať
a počítať v rovnakom čase ako ich vrstovníci
v bežných základných školách.
„Keď budete mať možnosť učiť sa bez
stresu a navyše to, čo vás práve zaujíma,
budete sa učiť pomaly alebo rýchlo? Iné
školy Montessori majú už tú skúsenosť,
že deti, ktoré sa určitú dobu nevenujú
napríklad matematike, to neskôr jednoducho
doženú. Všetky aktivity by mali
vychádzať z myšlienky. Dieťa si niečo
myslí, a to by sa malo dať uskutočniť.
Talianska lekárka Mária Montessori (1870–1952) sa zaoberala problémami
výchovy a vzdelávania detí. Vypracovala takzvanú metódu
Montessori, ktorá pomocou špeciálnych učebných pomôcok a vytvorením
vhodného prostredia podporuje prirodzený záujem dieťaťa, pomáha
mu zafixovať si správne pracovné návyky i vytvárať svoj vlastný
úsudok. Vzdelávací systém vychádza z potrieb malého dieťaťa, učí ho
rozvíjať jeho prirodzené schopnosti a zmyslové vnímanie. Hlavným
cieľom pedagogiky Montessori je umožniť každému dieťaťu, aby v maximálnej
miere využilo svoje možnosti a svoj potenciál. O tejto metóde
sa hovorí ako o vzdelávaní šitom na mieru každému dieťaťu.
V Českej republike sú štyri základné školy Montessori a viac než štyridsať
materských škôl tohto typu.
Na Slovensku je jedna základná škola (v Bratislave na Zlatohorskej
ulici) a päť materských škôl, kde sa pracuje systémom Montessori. Tri
sú v Bratislave, dve v Košiciach (tu sa pripravuje aj založenie základnej
školy). Škôlky a školy pracujúce s Montessori pedagogikou zastrešuje
Slovenská asociácia Montessori (http://www.montessori.sk/) so sídlom
v Bratislave.
V klasických základných školách dieťa
prvé dve hodiny zamestnáva hlavu, a až
potom sa ide „vyvetrať“. Tu sa deti stále
pohybujú. Vezmú si pomôcku, premiestnia
si ju tam, kde zapoja hlavu, ruky
a zasa ju vrátia na svoje miesto. Stále sú
v pohybe a nikto ich nenúti sedieť. Je dôležité,
aby deti učenie bavilo a bolo pre
ne zmysluplné. Preto musí byť prostredie
príťažlivé a učiteľ tvorivý. Súčasťou
tohto prostredia je práve učiteľ, ktorý
musí byť dobrým pozorovateľom dieťaťa.
Pedagogika Montessori vychádza
z toho, že deti sa učia samy, že si väčšinu
poznatkov samy vyhľadajú, objavia.
Prostredie im to musí umožňovať.“
V
VŠETKO MÁ SYSTÉM
A PORIADOK
brnianskom rodinnom centre má
na prvý pohľad všetko svoj systém
a poriadok. Miestnosti sú rozdelené
na malé oddelenia, kútiky a v každom
z nich sú pomôcky na určitú činnosť.
Rozhliadam sa po miestnosti. V časti,
ktorej sa hovorí „praktická“, sa najmenšie
deti učia – ako inak – praktickým
zručnostiam. V poličkách sú úhľadne
vedľa seba postavené misky a nádoby,
v ktorých sú napríklad sójové bôby, vyfúknuté
prepeličie či slepačie vajíčka…
„Deti majú možnosť ohmatať si akékoľvek
predmety – strúhať mydlo, čistiť
striebro, prelievať vodu, zbierať kamienky,
učia sa zapínať gombíky, bežné
alebo suché zipsy či zaväzovať šnúrky,
klieštikmi premiestňujú orechové škrupinky,
lúpu semienka atď.,“ vysvetľuje
Hana Mokrá a hneď prechádzame do
ďalšej časti miestnosti. „Len čo dieťa
zvláda koordináciu a vie odniesť pomôcku
na svoje miesto, môže prejsť
k zmyslovým pomôckam, ktoré predchádzajú
matematickým: nakoľko sa
v prírode nenachádza presné tvarové
alebo hmotnostné usporiadanie, máme
tu originálne pomôcky Montessori
31
SVET GRÁLU
7 | 2006
R E P O R TÁ Ž
z Holandska a niektoré vlastné výrobky,“
ukazuje drevené predmety, na ktorých sa
deti učia poznávať postupnú dĺžku tyčí,
výšku „schodov“, ohmatajú si kocky od
najmenšej po najväčšiu, a ďalšie tvary,
ktoré znázorňujú postupnosť.
KOZMICKÁ VÝCHOVA
dalšej miestnosti sa deti učia
„V jazyk…,“ nenechávam pani Mokrú
dohovoriť. Deti v predškolskom veku by
sa mali učiť čítať a písať? „Áno, medzi
tretím a šiestym rokom je to najpríhodnejšie
obdobie, keď dieťa môže „navnímať“
gramatiku. Deti sa zoznamujú
s písmenkami, priraďujú ich k sebe, obťahujú
ich prstom. Máme tu pohyblivú
abecedu – keď dieťa priraďuje písmenká
k veciam podľa začiatočného
písmena ich názvu. Dieťa medzi tretím
a šiestym rokom života sa tieto veci učí
vedome a ľahko, po šiestom roku už
s oveľa väčším úsilím,“ hovorí s úplnou
istotou Hana Mokrá a vedie ma do
ďalšej časti miestnosti, kde deti dostávajú
„kozmickú výchovu“. „Kozmická
výchova je termín Márie Montessori.
Vyjadruje, že všetko vo vesmíre spolu
súvisí a všetko okolo nás existuje vo
vzájomných súvislostiach. Čiastkové
poznatky by mali byť čo najviac prepájané.
Už vo dvoch rokoch sa deti zoznamujú
s tým, že žijeme na zemeguli,
poznávajú jednotlivé kontinenty. Priraďovaním
zvierat či rastlín na látku rovnakej
farby, akou je kontinent zobrazený
na mape, spoznávajú, aké zvieratá
a rastliny sú pre daný svetadiel typické.
Takouto nenásilnou formou sa tu deti
zoznamujú so zemepisom, biológiou či
hudobnou výchovou.“
Už sa nečudujem, keď prichádzame
do časti, ktorú malé deti i dospelí poznajú
pod názvom „matematická“. Na
útvaroch z korálikov si deti overujú, aký
veľký rozdiel je napríklad medzi desiatimi
a stomi, koľko je tri plus tri a koľko
tri krát tri. Štvorročné dieťa síce pracuje
s číslami do tisíc, ale pritom s konkrétnym
materiálom. „Deti idú od konkrétneho
k abstraktnému. Do šiestich rokov
je dobré vyučovať dieťa všestrannosti,“
pokračujeme v rozhovore.
DOSPELÍ SA
PRISPÔSOBUJÚ DEŤOM
ápem teda správne, že ide
CH o nový prístup k výchove,
v ktorom sa dieťa neprispôsobuje dospelým,
ale dospelí sa prispôsobujú
podmienkam vývoja dieťaťa. „To znamená,
že sledujeme dieťa, jeho prirodzené
potreby, a potom pripravíme
prostredie, v ktorom sa môže slobodne
pohybovať. Dieťa si v troch rokoch
utvára základy svojej osobnosti. Je
preto potrebné, aby sa čo najviac pohybovalo
v prírode, mohlo pozorovať
zákonitosti medzi zvieratami, rastlinami
a človekom. Veľmi dôležitý je aj
systém, do ktorého sú pomôcky usporiadané
– dieťa má možnosť veľa sa
pohybovať, prenášať veci, a potom ich
vracať na miesto. Celá metóda Montessori
spočíva v poznávaní zákonitostí
života – musí byť preto čo najviac spojená
so skutočným životom,“ dopĺňa
myšlienku Hana Mokrá.
POCHVALY A TRESTY
PATRIA DO KOŠA
ný spôsob výučby, iný spôsob správania
sa detí, iný spôsob prístupu
I
k deťom – to všetko je typické pre
vzdelávanie podľa metódy Montessori.
„Vzdelávame hlavne rodičov, aby
sa zbavili svojich návykov a toho, ako
boli sami vychovávaní – aby pochopili,
že tresty aj pochvaly môžu hodiť do
koša, pretože trest, pochvala a hod-
Príprava na obed
Rozprávanie o planétach
32
SVET GRÁLU
7 | 2006
R E P O R TÁ Ž
notenie sú manipulačné. Dospelý tým
dostáva dieťa tam, kam chce, ale za
cenu stresu dieťaťa. Namiesto pochvaly
používame oceňovanie – toto je trpezlivosť,
toto písmo je čitateľné, máš to zoradené
postupne, je to úhľadné. Nebudeme
hovoriť – je to výborné, krásne, si
senzačný, alebo naopak používať tresty
či odsúdenie – si nešikovná, to ešte nesmieš…
Keď budem dieťa nútiť do niečoho,
čo si nevyberie, budem ho brzdiť
vo vývoji,“ hovorí Hana Mokrá.
PROBLEMATICKÉ DETI
A KINEZIOLÓGIA
ožno by sa mohlo zdať, že vyučovať
a vychovávať deti podľa
M
metódy Márie Montessori je vhodné
hlavne pre samostatné a „neproblematické“
deti. Kto sa už stretol s deťmi
alebo dokonca má deti, ktorým sa pripisujú
diagnózy ako „ľahká mozgová
dysfunkcia“ (dysgrafia, dyslexia atď.),
hyperaktivita, dobre vie, že potrebujú
od dospelých veľa trpezlivosti,
pozornosti a individuálny prístup.
Práve v škole Montessori, kde sa deti
učia samostatnosti a samy spolurozhodujú
o tom, čo sa práve budú učiť,
by sa mohlo zdať, že to pre tieto deti
nie je práve šťastné riešenie. „Opak je
však pravdou. Tento systém je pre ne
vhodný. My totiž navyše využívame
kineziologickú metódu a po dohovore
s rodičmi ponúkame aj poradenstvo.“
Neviem, čo je to kineziológia, a tak
sa mi hneď dostáva vysvetlenie: „Kineziológia
sa k nám dostala prostredníctvom
americkej pedagogičky Carol
Ann Hontzovej, propagátorky výchovnej
metódy Márie Montessori, ktorej
pedagogika však podľa názoru Hontzovej
nedokázala vyriešiť všetky
otázky detského učenia. A tak Hontzová
zasvätila svoj život metóde One
Brain – Jednotný mozog. Táto metóda
pomáha dieťaťu dostať sa k príčine
stresu z učenia,“ vysvetľuje Hana
Mokrá. „Najčastejšie v období do šiestich
rokov zažíva dieťa neporozumenie
zo strany dospelých, alebo mu dospelí
kladú do cesty prekážky – deti
potom majú strach z učenia, vytvárajú
sa v nich rôzne bloky na emocionálnej
báze. Pomocou testovania podľa
kineziologickej metódy sa dostávame
k príčine blokov. Jednoduchou masážou
alebo očnými cvikmi znovu napravíme
tok energie práve tam, kde
bol odpojený,“ dodáva Hana Mokrá,
ktorá sa metódou zaoberá deväť rokov
a sama organizuje kineziologické
kurzy. Podľa nej je metóda veľmi jednoduchá
a pomáha obnoviť v dieťati
schopnosti, ktoré potlačil strach.
ZÁVEROM
náď každý rodič by chcel pre svoje
S deti to najlepšie. Každý vážne uvažujúci
rodič tiež vie, že tou najlepšou
cestou výchovy je spoznávanie duchovných
hodnôt a zdravý spôsob vzdelávania,
ktoré môžu vývoj dieťaťa ovplyvniť
jedine k dobrému. „Ja si myslím, že
v prvom rade by sa mali vzdelávať rodičia.
Mali by sa dozvedieť viac o tom,
ako vznikajú problémy u detí, a potom
aj o možnostiach, ako problémy napraviť.
Metóda Montessori je jednoduchá –
dieťa vo veku od troch do šiestich rokov
má možnosť uzdraviť sa alebo napraviť
určitú poruchu konkrétnou činnosťou,
ak má šancu robiť to, čo ho zaujíma
v pripravenom, prirodzenom a zároveň
chránenom prostredí.“ A čo najviac
dieťa potrebuje? „Znalosť prirodzených
zákonitostí, ktoré ľahko a jednoducho
pochopí už v najútlejšom veku,“ dodáva
pri našom lúčení Hana Mokrá z brnianskeho
materského centra Montessori.
Rozhovor viedla Marie Šuláková
Jazyková výchova Príprava pracovného miesta Šľahanie mydlovej peny
33
SVET GRÁLU
7 | 2006
V Ý C H O VA
Deti nie sú malí dospelí ani prázdne nádoby, ktoré je možné ľubovoľne naplniť výchovou.
Sú to osobnosti, ku ktorým by sa malo pristupovať individuálne. Pred takmer sto
rokmi vypracovala Mária Montessori prelomový systém výchovy pre základné a materské
školy, ktorý sa dodnes stretáva s veľkým úspechom. Životom a dielom veľkej
pedagogičky sa v tomto článku zaoberá Ragna Filler.
„Pomôž mi, aby
som to zvládol
sám!“
Mária Montessori
a jej pedagogika
34
SVET GRÁLU
7 | 2006
ária Montessori sa narodila
31. augusta 1870
M
v Chiaravalle neďaleko Ancony
v Taliansku. Keď mala
päť rokov, rodina sa presťahovala
do Ríma, kde Mária
neskôr vyštudovala prírodné
vedy a medicínu. V roku
1896 jej bol ako prvej žene
v Taliansku udelený titul
doktorky medicíny. Nestotožňovala
sa s názormi publikovanými v lekárskych
a liečebno-pedagogických
spisoch Itarda a Seguina. Od roku
1900 pôsobila vo vedení inštitútu lekárstva
a liečebnej pedagogiky pre
výchovu učiteliek postihnutých detí.
Pritom vyvinula špeciálnu metódu
výchovy a vyučovania. Od roku 1902
študovala ešte pedagogiku a experimentálnu
psychológiu. V roku 1907
bol v jednej rímskej štvrti otvorený
detský dom, tzv. Casa dei Bambini,
kde sa pani Montessori venovala pozorovaniu
potrieb detí vzhľadom na
ich vývoj. Na základe svojich pozorovaní
vytvorila úplne nový výchovný
systém, pre ktorý zvolila ako hlavné
motto svojej pedagogickej práce vetu:
Dieťaťu nepomôžete, keď mu
vezmete prácu z rúk, aby ste ju
urobili lepšie, alebo keď ho nejakú
činnosť, ktorá sa mu zdá byť ťažká,
necháte mnohokrát opakovať
„Pomôž mi, aby som to zvládol sám!“.
Jej metóda získala od roku 1910 veľa
medzinárodných úspechov a takmer
vo všetkých západných krajinách
vzniklo mnoho tzv. Montessori škôl.
Po tom, čo fašisti získali moc, sa stretávala
v práci so stále väčšími problémami,
preto v roku 1936 odišla do
Indie, kde pôsobila až do roku 1946.
Zomrela roku 1952 v Holandsku.
ZÁSADY PEDAGOGIKY
MONTESSORI
ária Montessori ako prvá spoznala
a verejne vyhlásila, že
M
deti jednoducho nie sú malí dospelí.
Jej pozorovania ju priviedli k záveru,
že vývoj detí prebieha podľa
vlastných zákonov, ktorým
sa musí výchova aj vychovávateľ
prispôsobiť. Mária
Montessori a následne reformné
pedagogické hnutie
usilovali nielen o zmenu vo
vtedajšom spôsobe výchovy,
ale kládli si omnoho vyššie
ciele: dopomôcť človeku
k inému, slobodnejšiemu bytiu a tým
zmeniť i postoj spoločnosti v duchu
hesla jej výchovných snažení: „Pomôž
mi, aby som to zvládol sám!“
Dieťaťu nepomôžete, keď mu
vezmete prácu z rúk, aby ste ju urobili
lepšie, alebo keď ho nejakú činnosť,
ktorá sa mu zdá byť ťažká, necháte
mnohokrát opakovať. Každá
matka veľmi dobre vie, čo bude skôr
či neskôr nasledovať: dieťa o túto
činnosť stratí záujem. Pozorovania
pani Montessori priniesli rovnaké
zistenia a podnietili ju k tomu, aby
vyvinula pedagogický systém, tzv.
materiál Montessori.
Namiesto toho, aby dieťa až do
úmoru opakovane precvičovalo
krasopis unavenou rúčkou, má
V Ý C H O VA
tzv. „Montessori dieťa“
možnosť cvičiť si svoju
jemnú motoriku tým,
že najskôr tvaruje písmenká
z plastelíny. Potom
hladí špeciálne
kartičky, na ktorých
sú písmená, vytvorené
z brúsneho papiera. Písmenká
môžu deti znázorňovať
aj pomocou cvikov alebo
ich hľadajú v rôznych bežných formách
(ako napr. písmeno m, pripomínajúce
tvar škridiel a pod.), čím
ich skutočne pochopia a „zažijú“.
Toto je jednoduchá ukážka špeciálnych
učebných pomôcok, ktoré
M. Montessori používala a ktoré ju
tak preslávili. Delia sa na materiály,
ktorými sa dieťa pripravuje na
každodenný život (až po umývanie
rúk), materiály na rozvíjanie zmyslov,
výuku matematiky a jazykov, ako
aj pomôcky na náuku o vesmíre.
Jedinečná je pri tom zmyslová skúsenosť,
ktorá je v závislosti od typu
osobnosti dieťaťa buď viac, alebo menej
intenzívna súčasne s vylúčením
vplyvu časového nátlaku. Keď teda
dieťa rýchlejšie chápe, môže aj postupovať
rýchlejšie a naopak, pomalšiemu
dieťaťu sa ponechá viac času.
Dôležité je naozajstné pochopenie
učiva. Je vonkoncom nežiaduce, aby sa
dieťa čokoľvek bifľovalo bez pochopenia
skutočných súvislostí len preto, že
jeho výkon bude neskôr ohodnotený
známkou. Preto v Montessori škole
žiadne známky neexistujú. Deti sa tu
Je vonkoncom nežiaduce, aby
sa dieťa čokoľvek bifľovalo
bez pochopenia skutočných
súvislostí len preto, že
jeho výkon bude neskôr
ohodnotený známkou
„Problémové“ deti, ktoré prestúpili na
školu Montessori z bežnej školy, sa
v krátkom čase naučili pravopis bez
toho, aby ich učiteľ alebo rodičia do
toho neustále nútili alebo „drezúrovali“
navzájom neporovnávajú na základe
toho, akú známku im dal učiteľ, ale
naopak, majú možnosť si samy uvedomiť
svoje slabé i silné stránky a zhodnotiť,
či sú skôr pomalé alebo rýchle,
či potrebujú niečo dobehnúť a podobne.
Na to slúžia takzvané knihy
úloh, v ktorých sa veľmi presne zaznamenáva,
čím sa dieťa v príslušnom
školskom roku zaoberalo, či je v danej
oblasti začiatočník alebo pokročilý
a do akej miery je dieťa kreatívne a samostatné.
Predovšetkým dokiaľ dieťa
navštevuje materskú a základnú školu,
malo by mať učenie viac abstraktný
ako rozumový charakter, pretože
v tomto veku ešte nie je jeho vedomie
o pravidlách úplne prebudené.
VNÚTORNÝ
STAVEBNÝ PLÁN
ária Montessori hovorí o tzv. citlivých
fázach vývoja a popisuje,
M
ako sa dieťa vyvíja podľa vnútorného
stavebného plánu za predpokladu, že
sa nachádza v pripravenom a milujúcom
prostredí. Na začiatku ešte
veľmi potrebuje ochranu
a oporu. Telesný rast prebieha
sám od seba, avšak
pokiaľ telu chýba správna
strava a výživa, dochádza
k poruchám. Presne tak je
to i s duchovne-duševným
rastom – pri nedostačujúcej
alebo nesprávnej „výžive“
dochádza aj tu k prekážkam
a poruchám.
Pani Montessori popiera
názor, že dieťa je
prázdna nádoba, ktorú
môže vychovávateľ alebo
učiteľ ľubovoľne napĺňať.
Musí sa dbať na vnútorný
stavebný plán dieťaťa.
Okrem individuálnych
predpokladov existujú
určité zákonitosti, podľa
ktorých prebieha vývoj dieťaťa a ktoré
je potrebné rešpektovať.
Pozrime sa napríklad, ako si dieťa
osvojuje materinskú reč: naučí sa ju
takpovediac samo – dieťa v Číne preberá
reč od svojich rodičov presne tak
ako dieťa na Slovensku. Oproti tomu
v neskoršom veku je osvojenie si jazyka
podstatne namáhavejšie. Staršie
dieťa sa učí rozumom, mladšie to ešte
tak nevie, predsa sa však tiež zjavne
učí, len k tomu používa inú schopnosť.
Mária Montessori ju nazýva vstrebávanie
duchom. Dieťa okamžite nasaje
zo svojho okolia presne to, čo potrebuje
pre svoj vývoj. To sa deje v senzitívnych
fázach jeho vývoja, t. j. tiež
v období, v ktorom je prístupné pre
určité danosti. Tak je to napríklad aj
s výukou pravopisu. Dieťa sa začne
samo pýtať na určité pravidlá pravopisu
približne v ôsmom až deviatom
roku života. Až potom si k jeho nácviku
vytvára vnútorný vzťah, zatiaľ
čo dovtedy ide výhradne o činnosť
rozumu. Tzv. „problémové“ deti, ktoré
prestúpili do školy Montessori z bežnej
školy, sa v krátkom čase naučili
pravopis bez toho, aby ich učiteľ alebo
rodičia do toho neustále nútili či ich
„drezúrovali“. Osvojili si len to skutočne
pochopené a ich napredovanie
vlastným spôsobom chápania prebiehalo
s omnoho väčšou istotou. Učiteľ
v Montessori škole rovnako nerád vidí
bezchybné domáce úlohy, samozrejme,
s výnimkou tých, ktoré dieťa napísalo
úplne samo. Často však stoja v pozadí
rodičia, ktorí pomáhajú a opravujú,
aby dieťa robilo všetko správne. To
35
SVET GRÁLU
7 | 2006
V Ý C H O VA
je však v rozpore so zámerom školy
Montessori, kde prípadné chyby, ktoré
dieťa robí, povedia učiteľovi omnoho
viac a umožnia mu správne rozoznať
prípadné nedostatky.
POLARIZÁCIA
POZORNOSTI
ôležitým pojmom v Montessori
pedagogike je tzv. polari-
D
zácia pozornosti. Spočíva v tom, že
sa čo najväčšia pozornosť dieťaťa
upriami na nejaký predmet v okolí.
Samotný predmet nie je až taký dôležitý,
omnoho podstatnejšie je, že
duša dieťaťa reaguje na podnet a zaoberá
sa ním. To sa však stáva iba
vtedy, keď sa dieťa môže slobodne
rozhodnúť pre svoju činnosť. Potom
sa týmto predmetom intenzívne zamestnáva,
vnútorne ho spracováva
a vytvára si tak vlastnú osobnosť. Aj
ono samotné sa pri tom cíti posilnené
a spokojné. Z radosti a uspokojenia
tak vzniká potreba opakovania
a precvičovania, ktoré však nie
je zamerané na nejaký vonkajší cieľ,
ale slúži k výstavbe osobnosti. Polarizácia
pozornosti prináša dieťaťu
vnútorný pokoj a harmóniu, čo je základným
predpokladom jeho individuálneho
a sociálneho učenia.
VOĽNÁ ČINNOSŤ
alším pojmom v Montessori
Ď škole je voľná činnosť. Mária
Montessori píše:
„Voľný výber je najvyššou činnosťou.
Iba dieťa, ktoré vie, čo potrebuje
na to, aby sa učilo a pritom si
rozvíjalo svoj vnútorný duchovný
život, si dokáže skutočne slobodne
vyberať.“
Slobodná činnosť je náročná práca
a nie každé dieťa je na ňu automaticky
zrelé. Učitelia musia veľmi
36
SVET GRÁLU
7 | 2006
pozorne sledovať a zvažovať, kedy
majú vyčkávať, kedy zasiahnuť a čo
majú nechať na voľný priebeh. Deti,
ktoré sa mohli v predškolskom veku
vyvíjať podľa svojho vnútorného stavebného
plánu, nájdu vo voľnej práci
rýchlo činnosť, na ktorú sa sústredia,
iné deti potrebujú určitý čas a pomoc
vychovávateľov a mnohé deti
môžu byť dokonca preťažené množstvom
ponúk a možností.
Pre spoločenstvo ľudí v každom
prípade platí, že sloboda jedného
končí tam, kde začína právo iného
jedinca.
Samozrejme, deti v Montessori
škole musia zvládnuť v priebehu
školského roka podobný učebný plán
ako deti v bežnej škole, preto existuje
aj spoločné vyučovanie, v ktorom sa
deti venujú napr. nácviku divadelného
predstavenia. Okrem toho prebieha
ešte aj tzv. projektové vyučovanie,
v ktorom sa deti z niekoľkých
tried spoločne jeden deň v týždni po
dobu niekoľkých týždňov venujú jednej
konkrétnej téme (napr. vareniu,
školskej záhrade alebo iným praktickým
činnostiam; ďalšími témami
sú napr. jeseň, drevo alebo sociálne
témy, ako je domov dôchodcov, nemocnica,
prípadne iné vhodné vecné
alebo národopisné témy).
Počet žiakov v triede sa pohybuje
medzi 17 až 24. Venuje sa im učiteľ
z bežnej školy a súčasne Montessori
vychovávateľka.
V Montessori školách je bežná úzka
spolupráca medzi učiteľmi a rodičmi.
Rodičia sami prichádzajú s návrhmi,
diskutujú a radia sa. To je dôležité
aj kvôli zabezpečeniu pripraveného
prostredia v rodinách v zmysle Montessori,
aby mohlo dieťa podľa záujmu
pokračovať v práci aj doma. Tu
by malo nachádzať a používať také
prostriedky, ktoré mu umožnia prehĺbiť
to, čo sa naučilo v škole.
Deti Montessori škôl nemajú v školských
pravidlách povinné domáce
úlohy, čo mnohokrát vyvoláva údiv.
Keďže sa však dieťa doma stretáva
s vopred pripraveným prostredím,
stále objavuje, skúma, učí sa a cvičí,
môže týmto spôsobom jednoducho
vo svojej činnosti pokračovať. Smie
si domácu úlohu vziať domov a tam
ju úplne samostatne vypracovať, ak
sa tak samo rozhodlo. Žiadna hromadná
domáca úloha neexistuje – tá
musí byť primerane individuálna.
DETI SÚ INÉ
asledujúci citát zo známej knihy
N Marie Montessori „Deti sú iné“
presne vystihuje nazeranie tejto ženy
na dieťa, ako aj na úlohu a zodpovednosť
dospelého voči dieťaťu:
„U dieťaťa je láska ešte bez akýchkoľvek
nárokov. Dieťa miluje, pretože
do seba prijíma svet tak, ako mu
to príroda poskytla. A ono vstrebáva
všetko, čo je schopné prijať, aby to
potom vložilo do svojho vlastného
života, do svojej vlastnej osobnosti.
V detskom svete je dospelý najdôležitejším
objektom lásky, od neho dieťa
dostáva potrebnú materiálnu pomoc,
od neho prijíma s intenzívnou láskou
to, čo je nutné pre jeho ďalší vývoj.
Pre dieťa predstavuje dospelý úctyhodnú
bytosť, z pier ktorej prúdia ako
z nevyčerpateľného prameňa slová,
ktoré dieťa potrebuje, aby sa naučilo
samo hovoriť, a tieto slová ho môžu
viesť pri jeho ďalších skutkoch. Slová
dospelého pôsobia na dieťa ako výzvy
z vyššieho sveta. (…)
Slová a činy dospelého okúzľujú
a fascinujú dieťa do tej miery, že
majú sugestívnu moc nad jeho dušou.
(…)
Preto by mal dospelý veľmi starostlivo
zvažovať každé slovo, ktoré
pred dieťaťom vysloví, lebo dieťa
prahne po tom, aby sa učilo, a tým
v sebe zhromažďovalo lásku.“
Ragna Filler
H I S T Ó R I A
PYTAGORAS
(III.)
PUTOVANIE
DO KRAJINY ÚSVITU
A HERMETICKÉ
NÁUKY
krem väčších či menších skupín
O „pútnikov do krajiny úsvitu“ sa stále
znovu na tejto symbolickej ceste vynárajú
aj jednotlivé výrazné postavy, ktoré tieto
skupiny ovplyvňovali, vtláčali im svoj ráz,
dávali nové impulzy, smer a cieľ cesty.
Jednou z najvýraznejších postáv staroveku
je Pytagoras, Zoroastrov súčasník.
Narodený na ostrove Samos, žil v 6. stor.
pr. Kr. Vychovávali a vyučovali ho najpreslávenejší
mudrci tej doby. Od neho
samotného sa nezachovala ani jedna písomná
správa, zato však nespočetné iné
pramene o ňom podávajú dostatok informácií.
Vymenujme aspoň tie najznámejšie:
Platón a Aristoteles v 4. stor. pr.
Kr., Cicero v l. stor. pr. Kr., Plutarchos
v l. stor. po Kr. Mnohí z autorov týchto
správ boli historici, niektorí boli priamo
pytagorejci.
Pytagoras strávil dlhé roky svojho života
putovaním za poznaním a múdrosťou.
Milétos, Kréta, Délos, Sparta,
Fenícia, Judea – to boli zastávky jeho putovania.
Jeden historický prameň prináša
aj správu o jeho návšteve u Zoroastra.
Svoje putovanie dokončil v Egypte, kde
pobudol viac než dvadsať rokov a kde bol
zasvätený do veľkých mystérií. Potom
sa vrátil na svoj rodný ostrov, ale krátko
nato sa po invázii Peržanov odobral do
južného Talianska, ktoré vtedy spadalo
pod vládu veľkého Grécka. Tam v meste
Krotón založil rád. Toto spoločenstvo
alebo bratstvo bolo eticko-politickým
a filozoficko-náboženským spolkom.
Podľa mienky Pytagora mali v čele
štátu stáť len tí najlepší a najušľachtilejší.
Sám však ponúknuté vedenie štátu odmietol
a venoval sa činnosti pre blaho
spoločnosti.
Politické víťazstvo demokratov
v Grécku prinieslo Pytagorovi ako obhajcovi
aristokracie (tzn. vláda najlepších)
a jeho stúpencom mnohé prenasledovania.
Pri jednom povstaní ľudových
más bol ich rádový dom v Krotóne vypálený,
pri čom väčšina prítomných členov
bratstva zahynula. Pytagoras ušiel
do Metapontu, kde napokon vo vysokom
veku aj zomrel. Jeho náuka žila
ďalej, udržovaná po celom Taliansku
a Grécku rádom, ktorý založil a ktorého
fragmenty sa udržali až dodnes.
PYTAGOREJSKÝ RÁD
ké boli duchovné pramene, z ktorých
A rád čerpal, v čom spočívala príťažlivá
sila pre stále nových adeptov rádu,
ktorí preukázali takú obdivuhodnú živosť?
Prijatie do pytagorejského rádu
podliehalo prísnym podmienkam a starostlivému
skúmaniu prijímanej osoby.
Prvá úloha po prijatí spočívala v mlčaní
po určitú dobu. Až keď sa neofyt naučil
mlčať a načúvať druhým, bolo mu dovolené,
aby sám hovoril, pýtal sa a vyjadroval
svoju mienku. Pytagoras totiž poznal
silu mlčania. Každý novoprijatý musel
odovzdať všetko svoje imanie a náležať
potom k nerozlučiteľnému bratstvu, ktorého
členovia boli spojení veľmi úzkym
priateľstvom. Priateľstvo, ako aj úcta
pred vekom a úcta k životu, boli obzvlášť
pestovanými cnosťami. Všetci členovia
rádu boli podriadení bezpodmienečnej
disciplíne. Luxus a pôžitkárstvo neboli
prípustné. Poriadok a harmónia, pestovanie
krásy, náboženstva a vedy boli
hlavným poľom pytagorejskej náuky.
Rád mal tri stupne zasvätenia, okrem
toho ešte existoval štvrtý stupeň tajných
vied. Rád viedol majster, ktorého identita
bola utajená.
Všetky náuky a múdrosť sa odovzdávali
len ústne, nikdy nie písomne. Neexistovali
ani žiadne záznamy o rituáloch.
Na rokovaniach rádu sa nezasvätení nesmeli
zúčastniť.
Mystérium čísla a z neho vyplývajúce
pojmy harmónie a polarity boli
najvyššími pojmami pytagorejského
myslenia. Harmónia vesmíru sa podľa
pytagorejcov odráža v číslach, čo sa
preukázalo v astronómii, hudbe a matematike.
Zákonitosti čísel sú obzvlášť
zreteľné v hudbe, kde z pomeru prvých
štyroch čísel vyplývajú základné intervaly:
oktáva, kvinta, kvarta. Číslo štyri
bolo pre pytagorejcov posvätné, ako aj
číslo desať, ktoré je súčtom prvých štyroch
čísel. Mystérium čísla ich viedlo
k pojmu polarity, ktorá je preklenutá
harmóniou: ohraničené a neohraničené,
nerovné a rovné, jedno a mnohé, mužské
a ženské, pravé a ľavé atď. Číslo je
pre nich tvorivým princípom v kozme,
ono tvorí telesá, tzn. ohraničuje jednotlivé
telesá a dáva im mieru. Bez čísel by
sme o nich nemali predstavu. Ešte i moderný
teoretický fyzik poznáva v pytagorejcoch
svojich duchovných príbuz-
37
SVET GRÁLU
7 | 2006
H I S T Ó R I A
ných. Aj on sa usiluje o to, aby všetko
vyjadril vo forme nejakej rovnice, tzn.
pomocou čísla, a svetovú harmóniu vidí
vo vnútri atómu.
Matematika a hudba teda boli hlavnými
témami pytagorejského rádu.
Hudba má úzku súvislosť s umením liečiť,
ktorým sa pytagorejci tiež zaoberali.
Očista duše prostredníctvom harmonizovanie
osobnosti pomocou hudby je – ako
všetko v živote tohto spoločenstva – výrazom
jedného a toho istého základného
presvedčenia, totiž presvedčenia o posvätnom
poriadku vecí. Harmónia je pre
nich predpokladom a podstatou zdravia,
polarita musí byť v harmónii.
HERMES TRISMEGISTOS
íslo, miera a úmernosť, hudba a liečiteľstvo
boli od tej doby vždy hlavnými
Č
oblasťami ezoterickej a magickej výchovy
v ráde, presne tak ako mlčanie, ktoré mobilizuje
mohutné prúdy síl, a denné skúmanie
vnútorného pokroku. A nakoniec –
pevnou súčasťou pytagorejskej filozofie
bola myšlienka reinkarnácie, náuky o znovuzrodení,
ktorej najdokonalejším plodom
je vyslobodenie z kruhu zrodenia.
Vari najväčší hold zložil Pytagorovi
slávny grécky filozof Platón, ktorý o ňom
hovorí: „Pytagoras sám prežíval svoj spôsob
života najvyššej úcty“. A tiež jeho
nasledovníci, ktorí hovoria teraz o pytagorejskom
spôsobe života, pôsobia zvláštnym
dojmom medzi ostatnými ľuďmi.
Piate storočie pr. Kr. je dobou najväčšieho
rozkvetu Atén, ako v živote verejnom,
tak i kultúrnom.
Najväčšiu zásluhu na tomto vzostupe
si získal Perikles, štátnik, vodcovský
duch politického diania, ale aj sám vysoko
vzdelaný, ušľachtilý a kultivovaný
duch, neúnavný organizátor politického,
kultúrneho a umeleckého života. Fragmenty
veľkolepých stavieb, ktoré sa až
do dnešných dní uchovali na pahorku
Akropolis v Aténach, pochádzajú prevažne
z Periklovej doby.
38
SVET GRÁLU
7 | 2006
Jeden z Periklových priateľov, filozof
Anaxagoras, bol typom čistého vedca,
ktorý napriek svojej vedeckosti, alebo
snáď práve preto, ako prvý proti hmote
postavil ducha. Oddelil jasne od seba poháňanú
hmotu od poháňajúceho ducha,
ktorý je všade jeden a ten istý, tak vo veľkom
ako svetový duch, ako aj v malom
v živých tvoroch. Duch sa Anaxagorovi
javí ako tvorca a staviteľ vesmíru, ako
princíp nadradený hmote, ktorý dáva
hmote tvar, pohyb a život. Tým je Anaxagoras
výraznou postavou v zástupe
„pútnikov do krajiny úsvitu“. Týmito
myšlienkami vytvoril základný predpoklad
pre platónsku, aristotelovskú, ba
možno povedať celú európsku filozofiu.
Slovo „hermeticky“ je všeobecne
známe a znamená „pevne, tesne uzavretý“.
Toto slovo pochádza z mena Hermes
Trismegistos, ktoré je pre kultúrne
a náboženské dejiny ľudstva práve také
tajuplné, ako plné významu. Pripisuje
sa mu vynález alchýmie, ako premeniť
„obyčajné kovy na zlato“. Kto vlastne bol
tento Hermes Trismegistos? Meno je
grécke a znamená trikrát najväčší, tzn.
trikrát najväčší Hermes. Nie je to však
„boh“ Hermes – Merkúr z grécko-rímskej
mytológie. Skôr sa jedná o staroegyptské
Božstvo Techutiho alebo Thota,
ktorého Gréci, keď s ním prišli do styku,
identifikovali so svojim Hermom a dali
mu prívlastok „trikrát najväčší“.
„AKO HORE, TAK DOLE,
AKO DOLE, TAK HORE“
ultovým miestom Techuti-Thota bol
K Schmun, čo znamená „mesto ôsmich
bohov“. V prapôvodnej mytológii Egypta
vystupujú štyri „božské páry“. To malo
znamenať, že kozmologická praštruktúra
predpokladá štvoricu a že sa všetko
vyskytuje v páre. V základe tohto učenia
nachádzame hlbokú múdrosť. Celý
vesmír sa vyvíja od svojich prapočiatkov
tak, že zo základu polarity vychádza pokračujúce
zjemňovanie. Neskorší Techuti-
-Thot potom zjednocuje v sebe tieto štyri
božské páry a jeho symbolom sa stáva
rovnoramenný kríž, v ktorého štyroch
poliach sú dve naznačené čiary.
Tak je teda Techuti – Hermes prostredníctvom
týchto symbolov cestou, ktorá
vedie k poznaniu veľkosti štvornásobnej
polarity, k poznaniu kríža.
Kríž je vo všetkých variantoch zobrazenia
od prapočiatkov ľudstva symbolom
slnka, svetla, tvorivého princípu
života, polarity, symbolom veľkého staviteľa
vesmíru, symbolom Boha, Božskej
Pravdy.
U pytagorejského bratstva sme poznali,
že jedným z najdôležitejších rádových
cvičení bolo umenie mlčať. K tejto hermetickej
zásade, ktorej účelnosť sa stále
znovu potvrdzuje ako vo veľkom, tak
v malom, je nutné pridať tajuplnú zdržanlivosť
a mlčanlivosť zasvätencov, s ktorou
udržovali v tajnosti teoretické a technické
vedomosti. Základom toho bol práve hlboký
etický nadhľad, ktorého nedostatok
vo vedeckých kruhoch včerajška a dneška
musel nakoniec viesť k hrozivej situácii,
v ktorej sa ľudstvo nachádza.
Za všetkou staroegyptskou a starogréckou
hermetickou symbolikou bohov
a štyroch božských párov môžeme
bezpochyby hľadať nejakého staroegyptského
mudrca, nejakého kňaza alebo
zasvätenca, ktorý učil toto poznanie
a neskôr bol Egypťanmi uctievaný ako
„boh“. Tento mudrc mohol žiť v rokoch
3000 - 2000 pr. Kr. a bol to určite jeden
z najvplyvnejších a najvznešenejších
učiteľov múdrosti predhistorickej doby.
V jeho palici s hadom sa spájajú symboly
bystrosti (had) a panstva (palica), a vytvárajú
tak symbol „moci múdrosti“.
Túto Hermovu palicu mal v ruke herold,
ktorý viedol zasvätencov do chrámu
v Eleuzíne. S palicou sa stretávame aj na
obrazoch v katakombách, kde Kristus
drží v ruke „palicu prebudenia“. „Palicu
premeny“ mal v ruke Mojžiš, keď rozdelil
vody a nechal prýštiť vodu zo skaly. Tento
prastarý symbol „pútnikov do krajiny
úsvitu“ sa uchoval až do našich čias.
H I S T Ó R I A
K N I Ž N É O K I E N K O
Hermetická filozofia je prastará. Jej stopy možno
sledovať od dôb starého Egypta cez stredomorský
kultúrny okruh a západoeurópsky stredovek až do
18. storočia. Dnes je, žiaľ, možné z tejto vysokej
náuky uchopiť len veľmi málo, pretože stále pretrváva
hermetická tradícia odovzdávania poznania
ústnym podaním, z generácie na generáciu.
Pokiaľ sa príležitostne nájdu písomné doklady,
potom je ich význam zašifrovaný do tajuplných
formulácií. Z jedného takého nálezu, tzv. Smaragdovej
dosky („tabula smaragdina“), ktorá sa našla na
území Egypta a ktorej latinský preklad bol vyhotovený
okolo roku 1300 po Kr., sa dozvedáme o základnom
poznaní hermetiky: „Ako hore, tak dole,
ako dole, tak hore, ako vnútri, tak vonku, ako vonku,
tak vnútri“. Tento prastarý výrok hovorí, že existuje
zákonitá podobnosť – analógia medzi rôznymi rovinami
javov, takže kto tento zákon správne chápe
a dokáže ho použiť, môže na základe svojich znalostí
a skúseností zo známej a prebádanej roviny vyvodiť
závery na neznáme a neprebádané danosti iných
rovín. Tento princíp sa ďalej vysvetľuje aj týmto
spôsobom: Podľa toho, čo je sformované v duchovnom
svete, sa sformuje aj svet hmoty. To, čo vidíme
v hmotnom, už existuje v duchovnom. (O smaragdovej
doske sa hovorí aj vo svetoznámej novele plnej
podobenstiev od Paola Coelha „Alchymista“).
Každá hmotná forma bytia je podľa tohto princípu
premenlivým odrazom duchovnosti, ktorá
stojí za zmyslovo viditeľným ako príčina a účel.
Hermetický princíp duchovnosti je najdôležitejším
a najvýznamnejším základom hermetického
myslenia. Hermetická filozofia je náuka o vyšších
duchovných zákonoch, ktorým je pôsobenie všetkého
bytia podriadené.
Pytagoras, Anaxagoras, Hermes Trismegistos –
tri veľké postavy starovekého Grécka, ktoré priniesli
ľuďom vtedajšej doby posolstvo zo Svetla
zodpovedajúce ich chápaniu, dali im pomoc, aby
mohli putovať za svetlami večného východu, k veľkej
premene a duchovnému znovuzrodeniu.
Uč sa múdrosti v mlčaní vnútorného zahĺbenia
sa, ktoré vedie k harmónii s nekonečnom. Poznaj
prazáklady bytia, rovnoramenný kríž Pravdy a v tichu
príď k poznaniu, že veľký Staviteľ sveta vložil do
svojho stvorenia zákonitosť, posvätný a nezničiteľný
poriadok. Ako hore, tak dole – ako dole, tak hore.
(Pokračovanie v ďalšom čísle)
Spracoval Zdeněk Křivka
Skutočná sila vody
Liečenie a poznanie seba samého
Masaru Emoto
Nakladatelství Tomáše Janečka, Brno 2005, ISBN 80-85880-43-1
Väčšinu našej planéty pokrývajú
moria a oceány. Voda
tvorí aj približne 70 % ľudského
tela. Vodu pijeme, vodou sa umývame,
s vodou sa stretávame na
každom kroku. Aká je voda –
najcennejšie bohatstvo našej planéty?
Voda, bez ktorej na Zemi
nemôže existovať život?
Masaru Emotovi, medzinárodne
známemu japonskému
vedcovi, sa originálnou fotografickou
metódou podarilo zachytiť
štruk túru zmrazenej vody
a zobraziť vplyv deštruktívnych
alebo naopak láskyplných myšlienok
na utvá ranie vodných
kryštálov. „Vzhľa dom na to, že sa
voda zlepšuje či zhoršuje v závislosti
od informácií, ktoré na ňu
pôsobia, mali by sme aj my ľudia,
ktorých telo je z veľkej časti tvorené
vodou, pri jímať pozitívne
informácie, aby sme urobili naše
telo aj našu myseľ zdravšími. Ak
budeme prijímať informácie negatívne,
môžeme ochorieť,“ píše
Masaru Emoto v knihe Skutočná
sila vody.
Najkrajšie kryštály voda vytvorila,
keď na ňu pôsobili slová
„láska a vďačnosť“. Naopak, pri
slove „vojna“ nedokázala
vytvoriť
žiadne kryštály. Na
informáciu SARS
(syndróm ťažkého
respiračného zlyhania)
reagovala
voda len podiv nými
tvarmi, ktoré boli
krásnym kryštálom
na hony vzdialené.
Po odstránení ne gatívnej informácie
a pôsobení informácie
pozitívnej na tú istú vzorku
voda kryštály vytvorila.
Skutočnosť, že voda preberá
informácie, v yužil Masaru
Emoto aj na liečenie. Špeciálnym
prístro jom sníma „vyžarovanie“
chorého človeka, a potom pripravuje
pre pacienta vodu, ktorej
odovzdal informácie, vyrovnávajúce
„vlnenie“ choroby. Medzi
časté príčiny ochorenia človeka
radí Masaru Emoto prijímanie
negatívnych in formácií, strach,
zbytočné robenie si starostí, podráždenosť,
nepokoj a stres. Vo
svojej knihe ukazuje, ako možno
pozitívnym myslením a precítenou
modlitbou nielen zlepšiť
kvalitu vody, ale aj eli minovať
vplyv elektromagnetic kého žiarenia
prístrojov, ktoré nás obklopujú.
A v dôsledku toho zlepšiť
svoje zdravie a svoj život.
Vo Svete Grálu 1/2004 sme pod
názvom Reč ľadových kryštálov
uverejnili fotografie kryštálov
vody z prác M. Emota.
Anna Štefková
Masaru Emoto je medzinárodne
známy japonský
bá dateľ, ktorý
usporadúva prednášky
a konzultácie po celom
svete. Vyštudoval
medziná rodné vzťahy
na uni verzite v Yokohame
a získal doktorát
z alternatívnej medicíny
na Open Internatio nal
University.
39
SVET GRÁLU
7 | 2006
N Á ZO R Y
40
SVET GRÁLU
7 | 2006
Impressum:
Svet Grálu
Časopis pre duchovné súvislosti v živote
číslo 7/2006, vyšlo 1. 3. 2006.
Redakcia:
Rastislavova 9, 040 01, Košice
redakcia@svetgralu.sk
telefón 055/678 6420
mobil 0903 907 233
Redakčná rada:
Rudolf Harčarík, Košice
Roman Levický, Slanec
Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice
Anna Štefková, Zlín
Artur Zatloukal st., Brno
Artur Zatloukal ml., Brno
Prekladatelia a korektori:
Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota, Ľuba
Dvornická, Júlia Faberová, Peter Galbavý, Beáta Kseňáková,
Maroš Látal, Mária Majerová, Rastislav Podivinský, Tatiana
Pukančíková, Andrea Stúpalová, Hana Šimková, Žaneta
Štefaničková, Igor Vojtek, Dana Zlatohlávková
Vydavateľ:
Stiftung Gralsbotschaft
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart
www.gral.de
Rozširuje:
Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa
Predplatné:
Svet Grálu, s. r. o.
Redakcia a administrácia SG,
Rastislavova 9, 040 01, Košice
redakcia@svetgralu.sk
Výroba:
Michael Oort, Stuttgart
Internet:
Miloš Stúpala, Bratislava
Grafika:
Martin Pukančík, Košice
Pavel Patloch, Karviná
Kristýna Franková, Brno
Marek Frank, Brno
Tlač:
Slovenská Grafia a.s., Bratislava
Ilustrácie:
Centrum Montessori, Brno (3, 31–33); Andrej Sándor (3,
5–7); Petr Polák (3, 17–19); Andrew Taylor, Kingwood,
USA (1, 14); GralsWelt 1/1996 (8); Thomas Ritter,
Possendorf (27); Creativ Collectin Freiburg (20, 22); Corel
Graphic (2, 8); MEV Verlag Augsburg (16); AGK Berlín
(34); www.Fotobanka.cz/Jaris (21); Ostatné obrázky
GralsWelt a redakcia.
Fotografia na zadnej strane obálky:
Karel Prskavec, Liberec
Cena:
Jednotlivé číslo 87 Sk
Predplatné (4 čísla) 320 Sk
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.
Všetky práva vyhradené.
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.
Vychádza štyrikrát ročne.
Číslo registrácie: 3254/2004
Český Svět Grálu si možno
objednať na adrese: Nováčkova 26,
614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.
ISSN 1614-5127
www.svetgralu.sk
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázky, i odpovede redakcie. Listy,
názory a pripomienky čitateľov – či súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.
A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.
Tešíme sa na Vaše príspevky.
redakcia
VÁŽENÁ REDAKCIA!
Chcem reagovať na strednú časť
úvodníka Sveta Grálu č. 5. Táto
vsuvka postrádala všeobsiahlosť a týkala
sa medzi riadkami najmä kritiky
pravicovej vlády na Slovensku a pod.
Konkrétne pripomienky:
1. „Dovoz lacného textilu zo zahraničia“
a „Oklieštenie štátnej pomoci
domácim výrobcom“ sú témy diskutabilné.
Veď dovoz lacného tovaru
zo zahraničia na jednej strane prináša
nezamestnanosť u nás, ale na
strane druhej zvyšuje zamestnanosť
v štáte, kde sa tento tovar vyrába.
I tam chcú byť ľudia zamestnaní.
Okrem toho aj SR vyváža častokrát
na Západ lacnejší tovar, než sa na
Západe bežne predáva.
2. Odsudzovanie „Oklieštenia štátnej
pomoci domácim výrobcom“ spolu
s odporúčaním, aby ľudia využívali
vlastné zdroje v obciach a využívali
vlastné schopnosti je trochu v rozpore
s tým, ak sa pod pomocou myslia
aj dotácie. Štátna pomoc domácim
výrobcom je okrem dobrej legislatívy
závislá najmä od príjmov štátu a tie
sú v podstatnej miere závislé od zahraničných
investorov.
3. „Obmedzenie verejných výdavkov“…
„Rúca sa sociálny štát“ sú taktiež
vyjadrenia, ktoré sú veľmi diskutabilné.
Veď verejné výdavky sa
obmedzujú preto, lebo nie je možné
vyhadzovať na verejné výdavky viac
peňazí, ako je štát schopný od daňových
poplatníkov získať.
Pojem „sociálny“ je vo všeobecnosti
pokrivený, podobne ako pojem „láska“.
Ak chceme tento pojem v článku používať,
malo by sa najprv vysvetliť, čo
znamená.
4. Kritizovanie „Zníženia daní
u multimilionárov“ je tiež pochybné,
lebo zvýšenie daní u multimilionárov,
resp. u podnikateľov zároveň
bez pochýb zvyšuje nezamestnanosť.
Je dôležité poznamenať, že táto daň
bola len spravodlivo znížená na úroveň
ostatných daňových poplatníkov,
lebo pri rovnej dani multimilionár
zaplatí štátu ďaleko viac ako nie multimilionár.
5. „Nedávne odmietnutie Euroústavy…“
je trochu v rozpore s článkom
od pána Zatloukala v tom istom
čísle.
Na záver ešte k úrokom. Zdalo by
sa vám správne, ak by banky poskytovali
svoje služby zadarmo? Úroky
nie sú zlé, len nesmú hraničiť s úžerou.
Veľké zisky sa môžu použiť aj
na šľachetné ciele. Všetko závisí od
ľudí.
Marcel Burkert, Bratislava
ODPOVEĎ:
V tzv. rozvojových krajinách je
možné vyrobiť určitý tovar nepomerne
lacnejšie ako u nás z toho
dôvodu, že sa nerešpektujú práva
pracujúcich, na prácu sa využívajú
deti a ignoruje sa vplyv výroby na
životné prostredie. Väčšina rozvojových
krajín, ale aj ekologické, charitatívne
a náboženské organizácie
už dlhodobo hovoria o tom, že ekonomicky
najvyspelejšie krajiny vnucujú
zvyšku sveta neférové pravidlá
N Á ZO R Y
svetového obchodu. To spôsobuje
množstvo problémov. Napríklad
nadnárodná firma vyrábajúca nealko-nápoje
si kúpi pramene pitnej
vody v oblasti, kde je jej nedostatok
(India). Obyvateľstvo v danej oblasti
trpí nedostatkom vody, vláda však
„nemá právo“ zasiahnuť.
Aj euroústava v navrhovanom
znení mala obmedziť právomoc národných
vlád rozhodovať o záležitostiach
vlastnej krajiny. Preto bola zablokovaná
a jej ďalší osud je neistý.
Slovensko vyváža svoje výrobky
aj do krajín EÚ. Na tomto trhu však
existujú kvóty a limity kvôli ochrane
domácich producentov, a tie musíme
rešpektovať.
Inou dôležitou skutočnosťou je fakt,
že žijeme na planéte s obmedzenými
prírodnými zdrojmi. Svetové trendy
vývoja ekonomiky a stavu životného
prostredia boli pomocou počítačovej
simulácie objasnené na Technologickom
Inštitúte v Massachussetts
(Massachusetts Institute of Technology)
a zverejnené v r. 1972 v správe
tzv. Rímskeho klubu „Medze rastu“.
Dnes žijeme v dobe, ktorú jej autori
označili v názve svojej ďalšej správy
ako „Prekročenie medzí“.
Nedostatok pracovných príležitostí,
a z toho prameniace sociálne
napätie, má hlbšie príčiny, než len
nedostatok zahraničného kapitálu.
Vo veľkej miere ide aj o nesprávne
nastavené ekonomické pravidlá. Napríklad
dnes je lacnejšie pestovať plodiny
za pomoci chemických jedov
a ťažkej mechanizácie, než zamestnať
ľudí, ktorí by škodcov a buriny
ničili mechanickými a biologickými
prostriedkami. Ak by sa však do ceny
chemicky pestovaných plodín zahrnuli
náklady na odstraňovanie znečistenia
životného prostredia, sociálne
dávky a pod., situácia by sa obrátila.
Myšlienka zaviesť do ekonomických
pravidiel započítavanie dopadov ľudskej
činnosti na prírodu a spoločnosť
(tzv. internalizácia externalít) vznikla
práve z týchto dôvodov. Je to len pohodlnosť,
ktorá nám dovoľuje riadiť sa
heslom „po nás potopa“. Celá problematika
je zložitá a záujemcom možno
odporúčať publikácie ako Spor o ekonomický
růst (Ezra J. Mishan; Sociologické
nakladatelství, Praha 1994)
alebo Až na dno blahobytu (Jan Keller,
Earth Save, Praha 2005).
Historické skúsenosti ukázali aj
nutnosť zapojenia všetkých vrstiev
spoločnosti do hospodárskeho života.
Vo viacerých štátoch USA aj Európy
z tohto dôvodu vlády ekonomicky
motivujú firmy, školy a inštitúcie,
aby zamestnávali ľudí z ekonomicky
znevýhodnených skupín obyvateľstva,
resp. prijímali žiakov z národnostnej
menšiny.
V tomto kontexte sa môže zmeniť
aj chápanie progresívneho zdaňovania,
alebo posudzovanie úrokovej
politiky (pozri článok Sen o zdravom
peňažníctve – Svet Grálu č. 5).
R. L.
VÁŽENÁ REDAKCIA,
chcela by som reagovať na Váš článok
Zázračné deti a autizmus, uverejnený
v 5. čísle Sveta Grálu. Článok,
a najmä jeho záverečná časť pôsobí
dojmom, akoby bol autizmus tragédiou,
s ktorou je nutné sa zmieriť.
Možné vyhliadky na zlepšenie
stavu a ani účinnú formu pomoci
autor neuvádza. Myslím, že by bolo
vhodné v tejto súvislosti čitateľov
informovať o tzv. Son-rise metóde,
s úspechom využívanej aj v prípade
ťažko postihnutých autistických detí.
Pred približne tridsiatimi rokmi túto
metódu objavili a využili pre svojho
vlastného syna manželia Samahria
a Barry Kaufmanovci. Ich syn, Raun
Kahlil Kaufman, bol diagnostikovaný
ako ťažký autista, navyše mentálne
retardovaný
s IQ pod
3 0. Vo ve k u
dvadsať mesiacov
žil vo svojom vlastnom
svete autistických
prejavov, pričom
so svojimi rodičmi žiadnym spôsobom
nekomunikoval, ani s nimi nemal
očný kontakt. Namiesto normálneho
vývoja trávil celé dni napr.
točením tanierikov, hojdaním sa,
pozorovaním svietidiel, vlastných
prstov a podobne. Raun mal však to
šťastie, že jeho rodičia sa nezmierili
s prognózami odborníkov a rozhodli
sa pomôcť mu napriek mizivým vyhliadkam
na zlepšenie. Rozhodli sa
akceptovať jeho svet, jeho zdanlivo
nezmyselné rituály a sami sa do jeho
činností aktívne po celé dni a týždne
zapájali. Tým, že sa k nemu pripojili
a vstúpili do jeho sveta, že ho akceptovali
a nesnažili sa ho nasilu zmeniť,
došlo u ich syna k neuveriteľnému
pokroku. Postupne si ich začal všímať,
prestal sa brániť fyzickému
kontaktu, začal komunikovať a nakoniec
sa z ulity autizmu vrátil do
nášho sveta ako zdravé dieťa. Dnes
je Raun Kaufman, niekdajší ťažký
autista, hovorcom nadácie Son-rise,
ktorá organizuje školenia pre rodičov
autistických detí, absolvoval
vysokú školu a po jeho postihnutí
už nie je ani stopy. Metódu Son-rise
už využívajú aj niektorí rodičia na
Slovensku, a to v prípadoch ťažkého
autizmu i Aspergerovho syndrómu.
Povedané slovami pána Kaufmana,
Raunovho otca: „Vždy a znova môžeme
pretvoriť sami seba, ak chceme.
Sme plne schopní, aby sme urobili to,
čo mnohí filozofi, učitelia a terapeuti
označujú za nemožné.“ Okrem
metódy Son-rise sa ako sľubná podporná
terapia pri autizme uvádza aj
podávanie homeopatických liekov
a špeciálne diéty.
J. K.
41
SVET GRÁLU
7 | 2006
N A Z ÁV E R …
O
láske hovoria všetky náboženstvá
a učenia.
Často si preto myslíme, že pravá
láska je niečo, čo je ľahké dosiahnuť,
pochopiť, že nám spadne do lona, len
čo sa pohrúžime do čítania posvätných
textov, do vysvetlení Božieho
Slova.
Skutočne, jeho nadpozemská múdrosť
v sebe obsahuje zdroj, prameň
univerzálnej lásky.
Lenže to neznamená, že aj v človeku
sa jej plameň rozhorí ihneď, len
čo začne s duchovným hľadaním.
Žiaľ, ani vtedy, mnohokrát, sa
v ľudskom srdci neodohrá žiadny zázrak.
Až príliš často o tom podávajú dôkaz
samotní vyznávači učení.
My ľudia sme totiž veľmi zaťažení
nánosom predstáv, pre ktoré k nám
láska nemôže prísť.
Je to presvedčenie o vlastnej múdrosti,
o nutnosti ukazovať cestu iným
bez ohľadu na ich vývoj, alebo snaha
zmeniť svet presviedčaním, kritizovaním,
ponižovaním tých, čo sa
mýlia, alebo sa odklonili od pravej
cesty.
Ešte smutnejšie je, ak sa k tomuto
boju použijú citácie, myšlienky, vety
vytrhnuté z kontextu pravého poznania.
Litera Slova potom v rukách stúpencov
zabíja ich vlastného ducha.
Dosiahnuť skutočnú lásku je tak
nadlho nemožné.
Ona prichádza až vtedy, keď sa dokážeme
utíšiť, keď o ňu vrúcne prosíme,
keď nám do očí vstúpia slzy
pokory.
Častokrát musí človek kvôli tomu
spadnúť až na samé dno, byť zdrvený
vlastnou malosťou, spoznať
prázdnotu namyslenosti.
Až keď zatúži vyhrabať sa z tohto
bahna, môže k nemu prísť láska.
Čo sa vtedy stane?
Na krátky čas je všade naokolo nezvyčajný
jas.
Vidíme, že skutočne existuje, to
Svetlo, ku ktorému smerujú túžby
tých, čo úprimne hľadajú.
Tým sa však zmení aj naše vnímanie
ľudí. Zrazu chápeme, že každý
musí kráčať k Pravde svojou vlastnou
cestou. Že nemôžeme nikomu
na tejto ceste pomôcť poučovaním,
hľadaním chýb, a najmenej – vnucovaním
vlastného poznania.
Ak sa nás naozaj dotkla láska, príde
s ňou aj trpezlivosť.
Už nemáme potrebu búšiť do sveta,
aby sa pohol tam, kde ešte nemôže
byť, udierať blížnych povýšeneckými
poznámkami.
Chápeme, že pravá láska dáva každému
rovnakú šancu a že jediný spôsob,
ako pomôcť iným a ako bojovať
za víťazstvo Svetla je mať v srdci
vždy lásku. A to skôr, než otvoríme
ústa, než sa rozhodneme kázať, než
hodíme niekomu do tváre svoj výklad
Slova.
Modlime sa, aby sme boli schopní
nechať sa viesť Láskou.
Bez nej nie sme ničím.
Roman Levický
DUCHOVNÁ
LÁSKA
42
SVET GRÁLU
7 | 2006
ZOROASTER
Zoroaster
Život a pôsobenie
pripravovateľa cesty v Iráne
230 strán, formát 16 x 23 cm,
tvrdá väzba
ISBN 80-967209-2-9
Cena 210 Sk
„Povedal som vám včera, mužovia iránski, ako nádherne
bol stvorený svet a všetko, čo na ňom žije.
Ahuramazda, múdry Boh videl, že ľudia sa upäli len na
bohov, ktorých videli a ktorí ich ovládali. Pritom zabudli, že
on stál vysoko nad bohmi a že by stačila jedna jediná jeho
myšlienka, aby zmizlo opäť všetko, čo stvoril.
Tak si vymyslel bytosti, ktoré by mohol podľa ľubovôle
posielať k ľuďom, aby ich ovplyvňovali, pomáhali im, alebo
ich odmeňovali.
Tieto bytosti mali slúžiť len jemu, mali sa zdržiavať v jeho
blízkosti a mali stáť medzi ním a bohmi.
Stvoril teda Pravdu, nádhernú ženskú bytosť v modrom
rúchu, s jasnými, modrými očami. Kamkoľvek ju poslal,
tam nemohla vzniknúť žiadna hmla, žiadny tieň.
Dal jej na pomoc sestru, Čistotu, v striebristobielom šate
so svetlým závojom, ktorý zahaľoval jej ľúbeznú tvár. Je
chladná ako bieloskvúci sneh na najvyšších vrcholoch našich
hôr a predsa dosiahnuteľná pre každého, kto sa usiluje
k nej priblížiť. Potom, ako Ahuramazda poslal túto dvojicu
dolu k ľuďom, uvidel, že tí, ktorí sa k nim pridružili, chceli
sa pokladať za lepších než iní.
„To nesmie byť, inak ľudia zničia to, čo im má priniesť
spásu.“
Kým Ahuramazda, múdry dobrotivý Boh takto premýšľal,
stvorila jeho starostlivosť skromnú, nenápadnú postavu
ženy v striebrosivom šate. Sledovala Pravdu a Čistotu, dotýkala
sa nežnou a tíšivou rukou tých, ktorí by sa chceli opiť
sami sebou.
Pokora sa nazýva toto pôvabné dieťa, ktoré hlboko v sebe
nesie poklad vložený samotným Bohom Ahuramazdom.
Kto pozná Pokoru, koho si ona zamiluje, ten je zahrnutý
blaženosťou. (...)“
KNIHY O OSUDOCH PRIPRAVOVATEĽOV CESTY
Knihy o pripravovateľoch cesty umožňujú vytušiť veľké a jednotné vedenie, pomocou ktorého malo byť
ľudstvo v priebehu tisícročí postupne privedené k poznaniu Svetla.
Náuky, kedysi prinesené ich prostredníctvom, boli ľudstvu dané Bohom. Boli presne prispôsobené
jednotlivým národom a krajinám a sformované s ohľadom na ich vtedajšiu duchovnú zrelosť.
Nakladateľstvo
Stiftung Gralsbotschaft
Modlím sa za kresťana, aby bol lepším kresťanom, za moslima,
aby bol lepším moslimom. Som presvedčený o tom, že Boh sa raz
opýta, a pýta sa už dnes, čo sme, teda čo konáme, a nie ako sa
voláme. U neho je skutok všetkým, viera bez skutku ničím. U neho
je skutok vierou a viera skutkom.
Mahátma Gándhí, Z väzenia Yeravda Mandir
Change language