SG07
26.05.2018 • Views
Share Embed Flag

SG07

ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
svetgralu

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

V ďalšom čísle časopisu:<br />

SVET GRÁLU<br />

Grál je od dávnych čias<br />

symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých<br />

duchovných<br />

a mravných hodnôt.<br />

Reinkarnácia – prečo si nespomíname?<br />

Ak existuje reinkarnácia - prečo si nespomíname na svoje minulé životy?<br />

A má zmysel si tieto spomienky privolávať pomocou hypnotických sedení?<br />

Človek začína nový pozemský život s prirodzenosťou dieťaťa - nemá poznanie<br />

o pádoch a víťazstvách z minulých životov. Ale prečo je to tak?<br />

SVET GRÁLU č. 8<br />

vychádza 1. júna 2006<br />

Duša, láska, sexualita<br />

rozhovor s MUDr. Černákovou<br />

Dnešná presexualizovanosť je nielen v rozpore<br />

s etikou, ale aj s vedeckými poznatkami o psychosexuálnom<br />

vývoji človeka. MUDr. M. Černáková<br />

hovorí o vplyve sexu na psychiku teenagerov<br />

a o hormonálnej antikoncepcii.<br />

Veľkonočné ostrovy<br />

Nielen gigantické sochy, ale aj trpký predobraz<br />

zániku našej civilizácie. Kedysi bohatý lesnatý<br />

ostrov sa nemúdrym hospodárením zmenil<br />

na pustatinu a hrdí stavitelia sôch na živoriaci<br />

kmeň. A čo my?<br />

Aký drahý je lacný nákup?<br />

titulná téma:<br />

Lacný tovar nízkej kvality nie je stratou iba pre<br />

kupujúceho. Je príspevkom na ochudobnenie<br />

vlastného národa a bohatnutie neľútostných<br />

globálnych firiem. Rozhodujeme pritom my<br />

spotrebitelia – nie politici ani manažéri.<br />

V 21. storočí sa svet<br />

zmenil na nepoznanie,<br />

ale hodnoty zostávajú.<br />

Časopis Svet Grálu, ktorý<br />

vychádza súčasne aj v češtine,<br />

nadväzuje na nemecký<br />

GralsWelt a francúzsky<br />

Monde du Graal, ktoré<br />

si vo svojich krajinách získali<br />

už tisíce stálych čitateľov.<br />

Svet Grálu vychádza<br />

štyrikrát ročne. Informácie<br />

o predplatnom nájdete<br />

v prílohe alebo na internete:<br />

6/2006 SVěT GRÁLU<br />

www.svetgralu.sk<br />

Grál – legenda<br />

nebo skutečnost?<br />

SVěT GRÁLU<br />

prosinec 2005 – únor 2006 · číslo 6<br />

<br />

7/2006 SVET GRÁLU<br />

strana 5<br />

Filipínské operace bez skalpelu<br />

strana 8<br />

Co je to duchovní léčení?<br />

strana 13<br />

Respektovat a být respektován<br />

SVET GRÁLU<br />

<br />

Ledový déšť<br />

Duchovní souvislosti v životě<br />

strana 27<br />

Pomoci z onoho světa<br />

strana 30<br />

strana 36<br />

Putování do země jitřní II.<br />

marec – máj 2006 · číslo 7<br />

Výskum geopatogénnych zón,<br />

agrolasera a harmonizovanej vody<br />

strana 5<br />

cena 78 Kč<br />

Krv a jej tajomstvá<br />

strana 8<br />

Podzemný svet<br />

strana 17<br />

Katari, kacíri<br />

a zánik hradu Montségur<br />

strana 25<br />

Výuka podľa Montessori<br />

strana 30<br />

cena 87 Sk<br />

Nevítaný hosť<br />

Duchovný rozmer interrupcie<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Svět Grálu<br />

www.svet.gralu.cz<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk

SVET GRÁLU · 7/2006<br />

R O Z H O V O R<br />

Výskum geopatogénnych zón,<br />

agrolasera a harmonizovanej vody<br />

Môže kryštál ovplyvniť kvalitu pitnej vody?<br />

Aký význam má ožarovanie rastlín laserom? 5<br />

Ž I V O T<br />

Krv 8<br />

Ž I V O T<br />

Tajomstvo krvi 11<br />

T É M A<br />

Nevítaný hosť<br />

Je pre dieťa niekedy lepšie, ak vôbec<br />

nepríde na svet? Aké sú následky zásahu<br />

ľudskej ruky proti narodeniu dieťaťa? 14<br />

F O T O G R A F I E<br />

Podzemný svet<br />

Tam dole vládne po desaťtisíce rokov<br />

ticho, nehybná tma, sem-tam pleskne<br />

kvapka vody, trpezlivo stavajúca svoj<br />

kvapeľ. 17<br />

T É M A<br />

Antikoncepcia na miske váh 20<br />

Z A U J A L O N Á S<br />

Zaujímavosti zo sveta vedy a výskumu 24<br />

H I S T Ó R I A<br />

Katari, kacíri a zánik hradu Montségur 25<br />

R E P O R T Á Ž<br />

Výuka podľa Montessori<br />

Škola Montessori vychádza<br />

z prirodzených vývojových stupňov<br />

a záujmov dieťaťa. 30<br />

V Ý C H O V A<br />

Montessori – Pomôž mi, aby som to zvládol sám! 34<br />

H I S T Ó R I A<br />

Gréci – Pytagoras a hermetické náuky 37<br />

N Á Z O R Y<br />

Listy čitateľov 40<br />

N A Z Á V E R …<br />

Duchovná láska 42<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

v tomto čísle Sveta Grálu by sme<br />

radi venovali pozornosť deťom. Deťom<br />

chceným i nechceným, narodeným<br />

i nenarodeným, vychovávaným<br />

vedome i nevedome, v pohode i v návale<br />

povinností. Vmestia sa dnes vôbec<br />

ešte deti do spoločnosti, do myslenia<br />

a cítenia dnešného človeka?<br />

Do života mladých manželov, veľa<br />

a náročne zamestnaných? Do života<br />

predavačky, ktorá sa vracia unavená<br />

z práce a ktorá zakaždým stuhne, keď<br />

sa hovorí o prepúšťaní vo firme? Do<br />

života pracovníka v kancelárii, s plnou<br />

hlavou úloh, vyťažovaného zamestnávateľom<br />

až do krajnosti? Alebo<br />

do sveta podnikateľa, ktorý by si mohol<br />

vziať voľno kedykoľvek, ale nemá<br />

ho nikdy; či mladého začínajúceho<br />

adepta, vťahovaného do zaujímavej<br />

a kreatívnej práce, nemajúceho čas<br />

ani na svoj osobný život? Do ktorej<br />

medzery sa ešte môže vojsť dieťa?<br />

Navyše vychovávať dnes dieťa nie je<br />

ľahké – v ovzduší agresívnej súťaživosti,<br />

sebectva, hrubosti, nebezpečenstva<br />

drog a alkoholu, hlavne vo<br />

veľkých mestách… Pritom demografi<br />

varujú pred starnutím populácie,<br />

3<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

N A Ú V O D…<br />

pribúdajúcim podielom dôchodcov<br />

a úbytkom činných pracovníkov…<br />

Obráťme tie presýpacie hodiny<br />

hodnôt a názorov hore nohami,<br />

odhliadnime od starostí a strastí<br />

všedného dňa (aj keď to tak celkom<br />

nejde) a pozrime sa na človeka, teda<br />

na seba, ako na bytosť s duchovným<br />

jadrom, ktorá prišla na Zem, aby odčinila<br />

svoje pochybenia a aby sa stala<br />

lepšou.<br />

Začnime najprv antikoncepciou.<br />

V SR ubúda počet potratov, teda nechcených<br />

detí, a to je dobré. Ubúda<br />

však pôrodov, a to je zlé. Oboje iste<br />

súvisí s rozvinutou antikoncepciou<br />

a s dobrou informovanosťou mládeže.<br />

Je dobré, že antikoncepcia existuje;<br />

dnešný človek má v sebe veľmi vystupňovaný<br />

sexuálny pud a volanie<br />

po celibáte alebo úplnej zdržanlivosti<br />

nie je pre prevažnú väčšinu ľudí prijateľné.<br />

To, samozrejme, neznamená<br />

podliehať sexu ako otrok svojmu pánovi,<br />

rovnako ako jesť neznamená<br />

bezuzdne sa prejedať. Pritom je jednou<br />

z najvyužívanejších foriem antikoncepcie<br />

hormonálna tabletka; a tu<br />

sme pri prvom háčiku.<br />

Človek je duchovná bytosť; nie je<br />

tvorený len telom, ale naopak, svoje<br />

telo si prispôsobuje ako nástroj pre<br />

pozemský život. Naše telo je pretkané<br />

jemným pradivom žiarení a pochodov,<br />

ktoré sme „ohmatali“, ale nepochopili.<br />

Vďačíme im za hojenie rán,<br />

uzdravovanie z chorôb, reguláciu teploty<br />

i pochodov v tele, za prílivy a odlivy<br />

síl a za mnoho iného. Jemnejšie<br />

ženské telo má svoje deje a rytmy, do<br />

ktorých hormonálna tabletka zasahuje<br />

násilným spôsobom. Dôsledkom<br />

môžu byť najprv zvláštne pocity ženy,<br />

pochádzajúce z neprirodzenej zmeny<br />

vyžarovania krvi, spôsobené dávkami<br />

syntetických hormónov, a neskôr aj<br />

väčšie riziko výskytu niektorých rakovinových<br />

ochorení. Téme antikoncepčnej<br />

tabletky sa venujeme v článku<br />

„Antikoncepcia na miske váh“, súvisia<br />

4<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

s ňou však aj otázky spojené s vyžarovaním<br />

krvi v ďalších dvoch článkoch<br />

na tému „Tajomstvo krvi“.<br />

Umelý potrat je ďalšou kontroverznou<br />

témou, predmetom vášnivých<br />

sporov a protichodných názorov.<br />

Ak sa však v nej chceme vyznať,<br />

musíme mať najprv jasno v dejoch<br />

pred narodením. Musíme vedieť, že<br />

v prvých mesiacoch tehotenstva sa v<br />

tele matky pripravuje krok po kroku<br />

schránka, ešte neoživená duchom,<br />

a súčasne sa nadväzujú nitky medzi<br />

matkou a čakajúcou ľudskou dušou.<br />

Až v polovici tehotenstva dôjde<br />

k spojeniu – k inkarnácii (vteleniu)<br />

duše do detského telíčka. Interrupcia<br />

znamená ukončenie vývoja budúceho<br />

detského telíčka. Je ničivým zásahom<br />

do nežného spojenia prichádzajúcej<br />

ľudskej bytosti s budúcou mamičkou,<br />

s človekom, ku ktorému chce<br />

mať dieťa tú najvyššiu dôveru. Trpí<br />

ním jednak dieťa, ale aj matka. Zdesené<br />

dieťa si potom bude hľadať novú<br />

príležitosť k narodeniu a matka –je<br />

vari naveky zatratená? Nie. Chyby<br />

možno odčiniť. Keby neexistovalo<br />

odpustenie malých chýb a veľkých<br />

previnení, prepadli by sme všetci<br />

dávno zničeniu. Odpustenie však<br />

nedosiahneme usilovnými prosbami,<br />

ale činmi a zmenou. Žena, ktorá sa<br />

s láskou a starostlivosťou venuje iným<br />

deťom – či už vlastným, o to skôr cudzím<br />

– si tak nielen odpyká a zahladí<br />

previnenie, ale hlbokým prežitím sa<br />

nakoniec môže stať lepšou, ušľachtilejšou.<br />

O tejto téme píšeme v titulnom<br />

článku „Nevítaný hosť – Duchovný<br />

rozmer interrupcie“.<br />

Tak teda – mať deti alebo nie?<br />

Povedzme si priamo – zmyslom<br />

nášho žitia na Zemi nie je mať deti,<br />

aby tie potom mohli mať zase ďalšie<br />

deti. Stať sa cituplným, milujúcim,<br />

prežívajúcim človekom, ale aj<br />

skúseným, spoľahlivým, znalým<br />

a zrelým – to je náš cieľ, k nemu nás<br />

nepokojne poháňa tlejúca iskra ducha,<br />

ktorú sme dostali od Stvoriteľa.<br />

K tomu nám poskytujú deti krásnu<br />

príležitosť tisícorakým spôsobom.<br />

„Miluj svojho blížneho ako seba samého“<br />

znamená praktickú lásku, všímajúcu<br />

si osobnosť blížneho, jeho povahu<br />

a potreby; hlboko do duše sa<br />

nám vrývajú jeho radosti i starosti.<br />

Žijeme tak trochu i jeho život a sami<br />

sa tým obohacujeme, dávame sami<br />

seba svojim blízkym.<br />

Áno, vychovávať deti dnes nie je<br />

ľahké, no stále je to krásne. Viesť nového<br />

hosťa za ruku do života, vciťovať<br />

sa do jeho chápania, mať porozumenie<br />

pre jeho prežitia, ktoré sú pre neho<br />

nepredstaviteľne veľké, zložité a dôležité<br />

– je krásne. Od prvých týždňov<br />

dieťa samozrejme a prirodzene nasáva<br />

do duše atmosféru rodiny. Napodobňuje<br />

reč i správanie rodičov a ukladá<br />

si to hlboko do duše ako výbavu do<br />

ďalších rokov a ako súčasť svojej povahy.<br />

Nedostatky a zlozvyky, ktoré neskôr<br />

treba prácne vykoreňovať, dieťa<br />

v rannom veku do seba naberá ako<br />

samozrejmosť alebo sa im aj rovnako<br />

samozrejme vyhne, keď ich okolo<br />

seba nenájde. Povahové črty, ktoré si<br />

z predchádzajúcich životov so sebou<br />

prinieslo – a dieťa je od začiatku osobnosťou<br />

s vlastnou povahou – môžu rodičia<br />

svojou múdrosťou a dôslednosťou<br />

pomerne ľahko opravovať.<br />

Rodina je nenahraditeľný prístav,<br />

do ktorého sa detský tvor narodí<br />

a z ktorého vypláva do života. Poznamená<br />

ho vnútorne na celý život –<br />

v dobrom i v zlom. Tak nech je hoci aj<br />

nečakaný hosť hosťom vítaným!<br />

Artur Zatloukal

R OZ H O V O R<br />

VÝSKUM<br />

. GEOPATOGÉNNYCH ZÓN<br />

tojíme na pôde Výskumného<br />

S ústavu živočíšnej výroby v Nitre.<br />

Pred pavilónom nás víta Ing. Andrej<br />

Sándor. Pán Sándor je vzdelaním elektrotechnik<br />

a je to jeden z mála štátnych<br />

zamestnancov na svete, ktorého pracovnou<br />

náplňou je, okrem iného, zisťovanie<br />

účinkov doteraz málo prebádaných<br />

energetických žiarení na živé<br />

organizmy. Má viac ako tridsaťročné<br />

skúsenosti so skúmaním vplyvu geopatogénnych<br />

zón, s použitím takzvaného<br />

agrolasera v poľnohospodárstve,<br />

s rôznymi tvarovými a energetickými<br />

žiaričmi, ktoré majú vplyv na „dištančné<br />

interakcie živých organizmov<br />

s okolitým prostredím“, ako týmto<br />

dejom hovorí. Opatrne sa vyhýba<br />

označeniu psychotronika v súvislosti<br />

s pokusmi, ktoré na tomto pracovisku<br />

prebiehajú. „Viete, do tejto oblasti sa<br />

dostali aj neseriózni ľudia, ktorí za pomoci<br />

senzáciechtivých médií sprofanovali<br />

tento pojem, a výdatne im pomáhajú<br />

aj niektorí skeptici,“ dodáva na<br />

vysvetlenie. Výskum na pôde tunajšieho<br />

ústavu nie je nijakou novinkou;<br />

prebieha prakticky nepretržite už od<br />

roku 1987, teda takmer dvadsať rokov.<br />

Sledovanie stavu zvierat a následné<br />

vyhodnocovanie zaznamenaných skutočností<br />

je v súčasnosti jediný spôsob,<br />

ako vedeckou metodikou dokázať určitý<br />

vplyv technicky nemerateľných<br />

žiarení na živé organizmy, keďže pri<br />

zvieratách neprichádza do úvahy autosugescia.<br />

Pán Sándor sa snaží výsledkami<br />

experimentov demonštrovať,<br />

že aj také fenomény, ako geopatogénne<br />

zóny a voda energeticky harmonizovaná<br />

prírodnými minerálmi, majú na<br />

zvieratá významný vplyv. Po chvíli<br />

v jeho sprievode vstupujeme do rozľahlej<br />

haly s králikmi.<br />

V<br />

VODA<br />

HARMONIZOVANÁ<br />

PRÍRODNÝMI<br />

KRYŠTÁLMI<br />

. AGROLASERA<br />

. HARMONIZOVANEJ VODY<br />

hale s osemsto králikmi prebieha<br />

nový experiment. Polovica<br />

z nich – pokusná skupina má<br />

podľa tvrdenia pána Sándora isté<br />

privilégium – je napájaná energeticky<br />

harmonizovanou vodou.<br />

Ostatné podmienky chovu sú<br />

rovnaké. Každý králik má<br />

svoje číslo a jeho životné<br />

parametre sú štatisticky<br />

vyhodnocované. Sleduje<br />

sa počet živo narodených<br />

i mŕtvych mláďat,<br />

dospievanie, prírastky<br />

na hmotnosti<br />

aj úmrtnosť zvierat.<br />

Do tohto procesu vedúci<br />

pokusu nemôže<br />

zasahovať, aby neovplyvnil<br />

výsledky<br />

test u ; stará sa<br />

len o technickú<br />

časť experiment<br />

u.<br />

Jeho z á-<br />

k l a d o m<br />

je nenáp<br />

a d n ý<br />

predmet –<br />

malý červený<br />

hranol, ktorý je pripevnený<br />

k hadici, rozvádzajúcej králikom<br />

vodu na pitie. Pán Sándor hovorí:<br />

„Tu je aktivátor, z ktorého prejdú<br />

určité vibrácie na vodu, a zostanú<br />

v ,pamäti‘ vody. Voda má schopnosť<br />

zapamätať si ovplyvnenie určitými<br />

kryštálmi alebo svetlom, ale tento<br />

efekt je krátkodobý. Podarilo sa mi<br />

nájsť spôsob, ako túto informáciu vo<br />

vode určitým spôsobom zakonzervovať,<br />

takže si ju udrží aj niekoľko<br />

mesiacov. Napadlo mi to práve<br />

v čase, keď som sa kvôli tomu<br />

chystal cestovať do Japonska.“<br />

Čo je v tom „aktivátore“?<br />

„Sú to prírodné<br />

kryštály, ako napríklad<br />

kryštalický<br />

čistý kremeň, korá<br />

l, t u r ma l í n,<br />

achát alebo ďalšie,<br />

spolu s jedn<br />

ý m b l i ž š i e<br />

nešpecifikovaným<br />

prvkom,<br />

slúžiacim na<br />

zakonzervov<br />

a n i e<br />

5<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

R OZ H O V O R<br />

týchto vibrácií vo vode. Všetko je to<br />

zaliate do umelej živice. Každý nerast<br />

má určité vibrácie. Čím je čistejší,<br />

tým sú výraznejšie. Preto sa polodrahokamy<br />

využívajú v liečiteľstve,<br />

ale aj v elektronike – napríklad kremenný<br />

výbrus ako oscilátor. Vibrácie<br />

týchto kryštálov môžem zhodnotiť<br />

subjektívnou metódou – tzv.<br />

bioindikáciou, pri ktorej dva prúty<br />

z vodivého materiálu (virguľa, pozn.<br />

redakcie) v mojich rukách reagujú<br />

na prítomnosť týchto vibrácií. Tento<br />

pohyb nazývam prútikárskou reakciou,<br />

čo je vlastne neurofyziologická<br />

reakcia organizmu na zmenu vonkajšieho<br />

prostredia.<br />

Testy s takto<br />

h a r m o n i z o -<br />

vanou vodou<br />

prebiehali napríklad<br />

aj s klíčením<br />

semien<br />

fazule v Petriho<br />

miskách. Výsledky<br />

pokusu<br />

Pri kontrole napájania ukázali, že u fazule<br />

s harmonizovanou<br />

vodou došlo k vyššej klíčivosti<br />

ako u semien, pri ktorých bola<br />

použitá obyčajná voda. To svedčí<br />

o tom, že v tej vode niečo je.“<br />

Sú z testu s králikmi už nejaké<br />

výsledky ?<br />

„Áno. Samice, ktoré dostávali harmonizovanú<br />

vodu, mali viac mlieka<br />

a viac mláďat. Hmotnosť mláďat bola<br />

síce po narodení nižšia ako u kontrolnej<br />

skupiny s bežnou vodou, ale<br />

od 35. dňa veku bola ich priemerná<br />

hmotnosť už naopak vyššia.“<br />

„AGROLASER“<br />

V POĽNOHOSPODÁRSTVE<br />

Aké experimenty ste tu robili<br />

predtým?<br />

„Sledovali sme vplyv geopatogénnych<br />

zón a aktivovali poľnohos-<br />

6<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

podárske plodiny hélio-neónovým<br />

laserom.“<br />

Kto prišiel na myšlienku využívať<br />

laser v poľnohospodárstve?<br />

„Boli to odborníci v Kazachstane,<br />

ktorí ho začali využívať ako prví<br />

na svete. Naše pracovisko nadviazalo<br />

spoluprácu v tejto oblasti<br />

s Katedrou biofyziky a biochémie<br />

Kazašskej štátnej univerzity S. M.<br />

Kirova v Alma-Ate.“<br />

Ako pôsobí laserové svetlo na<br />

rastliny?<br />

„Osivo ožiarené laserovým lúčom<br />

rýchlejšie klíči, rastliny sú odolnejšie,<br />

s lepšie vyvinutým koreňovým<br />

systémom. Krátkodobé ožarovanie<br />

rastlín počas rastu urýchľuje ich vývoj<br />

a dozrievanie plodov o niekoľko<br />

dní. Ak sa ožaruje počas kvitnutia,<br />

zväčšuje sa opeľovacia schopnosť<br />

peľu a tým aj plodnosť. Laserom sa<br />

môže ožarovať aj voda na zálievku.<br />

Podľa doterajších skúseností takáto<br />

voda napomáha syntéze organických<br />

látok a zlepšuje výživu koreňov,<br />

aj keď mechanizmus tohto pôsobenia<br />

nie je ešte celkom známy.“<br />

Ako sa dá laserom ožarovať porast<br />

na poli?<br />

„Väčšie porasty pozdĺž ciest sme<br />

ožarovali z auta s dosahom približne<br />

500 metrov. Laserový lúč bol<br />

rozmetávaný rotačným zrkadielkom,<br />

aby sme dosiahli maximálne<br />

pokrytie porastu. Rastline stačí, ak<br />

dostane tento impulz na zlomok sekundy.<br />

V rokoch 1983 až 1987 sme<br />

mali porasty husto siatych obilnín<br />

ožarované laserom na Štátnom<br />

majetku Senec a v Agrokomplexe<br />

Nitra, pričom sa dosiahol prírastok<br />

hektárových výnosov v rozmedzí<br />

4,2 % až 10 %. 1 V Poľnohospodárskom<br />

družstve Hontianske Moravce<br />

sa v roku 1989 použil laser<br />

na bioaktiváciu porastu hrachu, tabaku,<br />

kukurice a obilnín. Podrobné<br />

hodnotenie preukázalo u hrachu<br />

nárast úrody v priemere o 7 %<br />

oproti kontrolnému porastu, ktorý<br />

ožarovaný nebol. 2 Na Štátnom majetku<br />

Liptovský<br />

Mikuláš v Pribete<br />

bola aktivácia<br />

laserom<br />

aplikovaná na<br />

porastoch hrachu<br />

a slnečnice.<br />

Tu boli napriek<br />

nepriaznivému<br />

r o č n í k u d o -<br />

siahnuté dobré<br />

úrody (2,50 t/<br />

ha u h rachu Ing. Andrej Sándor<br />

a 2,65 t/ha u slnečnice<br />

3 ). Pri našich vlastných<br />

pokusoch sa preukázal pozitívny<br />

vplyv lasera na klíčivosť rôznych<br />

druhov semien, na zvýšenie úrody<br />

a aj výživnej hodnoty strukovín.<br />

Podieľam sa aj na jednom projekte<br />

v USA, kde sa z vrtuľníka ožarujú<br />

pomarančové plantáže. Zároveň sú<br />

nainštalované veľkoplošné tieniče<br />

GPZ. Tým sa zvýšila odolnosť stromov<br />

voči mrazu a tiež výnos približne<br />

o 12 %.“<br />

Ako pomáha laser zvieratám?<br />

„Pri našich pokusoch sme sledovali<br />

liahnivosť kurčiat z vajec, živú<br />

hmotnosť vo výkrme a úhyn. Vo<br />

všetkých týchto prípadoch sa použitie<br />

lasera prejavilo pozitívne.“<br />

GEOPATOGÉNNE ZÓNY<br />

MOŽNO ELIMINOVAŤ<br />

Ako zisťujete prítomnosť geopatogénnej<br />

zóny?<br />

„Subjektívnou metódou pomocou<br />

prútikov z vodivého materiálu.<br />

Predvediem vám to.“<br />

Vzápätí sa vzďaľuje a ukazuje na<br />

značky, precízne namaľované na podlahe<br />

haly. „Pozrite sa, pri prechode<br />

do zóny sa tzv. virguľa vychyľuje. Po<br />

opustení jej dosahu je opäť v pokoji,“<br />

prechádza sa s prútikom v ruke po

R OZ H O V O R<br />

hale. Vždy nad značkou sa prútik<br />

prudko vychýli nahor.<br />

Čo je to vlastne geopatogénna<br />

zóna?<br />

„Okolo Zeme je elektromagnetické<br />

pole, ktoré má priečne vlnenie<br />

s veľkou vlnovou dĺžkou a to<br />

môžeme merať. V mieste, kde je<br />

nejaká geologická anomália (podzemný<br />

prameň, zlom, rudná žila<br />

a pod.), vzniká pri prízemnej vlne<br />

zmena štruktúry elektromagnetického<br />

poľa, ktorá spôsobuje<br />

takzvaný prútikársky efekt. Nevieme<br />

ju zatiaľ merať prístrojmi.<br />

Negatívnosť vplyvu geopatogénnej<br />

zóny je zvyšovaná elektromagnetickým<br />

smogom, ako je napríklad<br />

žiarenie z mobilných telefónov.“<br />

Je možné vplyv takejto zóny objektívne<br />

dokázať?<br />

„V oblasti zóny je možné napríklad<br />

pozorovať deformácie rastu<br />

stromov a koreňov rastlín. Ak je<br />

geoaktivita spôsobená podzemným<br />

prameňom, na týchto miestach<br />

možno zistiť až trojnásobne nižšie<br />

množstvo základných živín a stopových<br />

prvkov v pôde. Pokiaľ ide<br />

o využitie týchto poznatkov v poľnohospodárstve,<br />

tak vo viacerých<br />

družstvách a štátnych majetkoch<br />

sme lokalizovali geoaktívne zóny<br />

v halách pre zvieratá a následne<br />

sme inštalovali takzvané tieniče<br />

alebo rezonátory vonkajšieho elektromagnetického<br />

prostredia. Sú to<br />

zariadenia, ktoré dokážu vyrovnávať<br />

výkyvy a harmonizovať vlnenie<br />

v geoaktívnych zónach. Následne<br />

sme vyhodnocovali, ako sa tienenie<br />

geopatogénnej zóny prejavilo<br />

na zdravotnom stave zvierat a ich<br />

úžitkovosti. Zaznamenali sme nižší<br />

výskyt zápalového ochorenia – mastitídy<br />

u kráv a zriedkavejší úhyn<br />

výkrmových kurčiat. 4 Exaktný pokus<br />

sa realizoval priamo tu v tejto<br />

hale, na našom pracovisku, kde sme<br />

jednu časť haly odtienili a porovnávali<br />

sme výsledky u oboch skupín<br />

králikov. Máme aj dvestohektárový<br />

pokus s pestovaním marhúľ<br />

na družstve Zlaté klasy - Čenkovce<br />

blízko Senca. Marhule na miestach<br />

zón trpia apoplexiou, mŕtvicou<br />

marhúľ, ktorá strom zabíja. Tienenie<br />

má vplyv nielen na výskyt apoplexie,<br />

ale celkovo pomáha zlepšiť<br />

kondíciu rastliny a tým aj odolnosť<br />

proti mrazu a chorobám. V oblasti<br />

skúmania geoaktívnych zón sme<br />

nadviazali spoluprácu aj s Ústavom<br />

klinickej a experimentálnej<br />

medicíny sibírskej pobočky Akadémie<br />

lekárskych vied v Novosibirsku.<br />

Jeden pokus sme uskutočnili<br />

priamo v tomto ústave, kde sme odtienili<br />

jedno oddelenie nemocnice.<br />

Po tomto zásahu sa zaznamenalo<br />

o 40% menej pooperačných zápalov<br />

než na referenčnom oddelení, ktoré<br />

odtienené nebolo.“<br />

Takže by to mohli využívať aj<br />

naše zdravotnícke zariadenia?<br />

„Áno, a niektoré to už využívajú.“<br />

Na akom princípe funguje váš<br />

tienič?<br />

„Tento princíp popisujem ako rezonátor<br />

vonkajšieho elektromagnetického<br />

prostredia, ktorý využíva<br />

zákonitosti usmernenia elektromagnetického<br />

poľa. Tienič obsahuje diferenciálne<br />

cievky. Cievka je budená<br />

vonkajším elektromagnetickým poľom,<br />

toto pole usmerňuje, resp. harmonizuje,<br />

a virguľa sa v mojich rukách<br />

na tomto mieste už nevychýli.<br />

Je to spôsobené tým, že sa vyrovnajú<br />

gradienty, teda výkyvy vonkajšieho<br />

magnetického prostredia. V takto<br />

harmonizovanom prostredí sa človek<br />

aj lepšie cíti. Menšie tieniče možno<br />

inštalovať v rodinných domoch či<br />

bytoch. Týmto spôsobom je tienený<br />

napríklad aj Slovnaft, Aupark a sídlisko<br />

Rozadol v Bratislave.“<br />

Spolupracovali ste so Slovnaftom?<br />

„Áno, od roku 1994. Najprv som<br />

bol poverený prednáškou a následne<br />

sme rozbehli veľký projekt,<br />

zameraný na toto tienenie. Im išlo<br />

o zníženie pracovnej úrazovosti a ja<br />

som sa vtedy venoval problematike<br />

vplyvu geopatogénnych zón na pracovnú<br />

činnosť a výkonnosť človeka,<br />

preto ma tam zavolali.“<br />

Takže geopatogénne zóny môžu<br />

spôsobiť nesústredenosť?<br />

„Áno, preto je dôležité prostredie<br />

harmonizovať najmä tam, kde sa vyžaduje<br />

rýchle rozhodovanie, napríklad<br />

vo velínoch<br />

dôležitých zariadení.<br />

Ale vyvinul<br />

som aj osobný tienič,<br />

ktorý meria<br />

len pár centimetrov<br />

a možno ho<br />

nosiť vo vrecku.<br />

Tieto tieniče sme<br />

testovali aj v spolupráci<br />

s pilotmi Tienič geopatogénnych zón<br />

košickej akrobatickej<br />

letky Biele albatrosy. Ja ho nosím<br />

tiež a pocítil som to na rýchlejšej<br />

aklimatizácii pri dlhých letoch<br />

do Denveru, kde je osemhodinový<br />

časový posun.“<br />

Roman Levický a Rastislav Podivinský<br />

(dokončenie v nasledujúcom čísle)<br />

1: Technické noviny č. 49/1988<br />

2: Oponentský posudok na záverečnú<br />

správu rezortného výskumného<br />

projektu „Reštrukturalizácia živočíšnej<br />

výroby so zameraním na efektívnejšie<br />

využitie prírodných zdrojov a zmenu<br />

štruktúry poľnohospodárstva<br />

v jednotlivých regiónoch SR<br />

a aplikácia bioenergetických metód<br />

v živočíšnej výrobe“ – Ing. Anton<br />

Poliak, PD Hontianske Moravce, 26. 11.<br />

1993<br />

3, 4: Stanovisko k záverečnej správe<br />

„Aplikácia bioenergofikčných metód<br />

v agropotravinárskom komplexe“ –<br />

Ing. Anton Priščák, ŠM Liptovský<br />

Mikuláš, 24.11. 1993<br />

7<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

Ž I V O T<br />

KRV<br />

NEZNÁME SÚVISLOSTI MEDZI VÝŽIVOU A DUCHOVNÝM VÝVOJOM<br />

8<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

„Krv je život“, píše sa v Starom Zákone.<br />

„Krv je celkom zvláštna šťava“, hovorí<br />

Goethe. A vskutku: Krv má mimoriadny<br />

význam nielen pre naše telo, ale ako sa<br />

ukazuje, má trvalý vplyv aj na našu psychiku.<br />

Christopher Vasey, liečiteľ pôsobiaci<br />

vo Švajčiarsku a autor mnohých odborných<br />

publikácií, pátra po „tajomstve<br />

krvi“ – a objavuje pozoruhodné súvislosti<br />

medzi výživou, zložením krvi a ľudskou<br />

psychikou.<br />

V<br />

amerických väzniciach sa uskutočnili<br />

zaujímavé pokusy, ktoré<br />

mali za cieľ sledovať vplyv prirodzenej<br />

a vyváženej stravy na psychiku<br />

odsúdených. Obvyklá strava<br />

sa skladá z mäsa, chleba a cestovín<br />

z bielej múky, rafinovaných olejov,<br />

nadmerne varenej zeleniny, priemyslových<br />

limonád a múčnikov sladených<br />

bielym cukrom. Väzni, ktorí<br />

boli ochotní zúčastniť sa pokusov,<br />

dostávali však jedlá s obsahom celozrnných<br />

obilnín, čerstvú zeleninu<br />

a ovocie, mliečne výrobky a tmavý<br />

chlieb. Okrem toho bola táto strava<br />

obohatená o vitamíny a minerály.<br />

Už po niekoľkých týždňoch došlo<br />

u tejto skupiny väzňov k výrazným<br />

zmenám v ich správaní. Sledovaní<br />

väzni mali menší sklon k násiliu,<br />

boli menej hádaví a vznetliví. Navyše<br />

pôsobili aj uvoľnenejším, radostnejším<br />

a vyrovnanejším dojmom.<br />

I sami sa cítili oveľa lepšie;<br />

žiadali dokonca, aby mohli mať túto<br />

novú stravu i naďalej .<br />

Pri ďalších pokusoch boli naproti<br />

tomu skúmané účinky dlhodobého<br />

nedostatku jedného jediného vitamínu<br />

– a to vitamínu B1. Strava,<br />

podávaná pokusným osobám, bola<br />

plne vyvážená a zdravá. Obsahovala<br />

všetky výživné látky nevyhnutné<br />

pre telo – s výnimkou vitamínu B1,<br />

ktorý bol špeciálnym procesom systematicky<br />

ničený. Výsledkom tohto<br />

druhého experimentu bolo, že po<br />

troch mesiacoch sa u všetkých pokusných<br />

osôb objavili známky podráždenia,<br />

depresií a strachu z toho,<br />

že by sa mohlo stať „nejaké nešťastie“.<br />

Po šiestich mesiacoch boli<br />

tieto prejavy už také výrazné, že sa<br />

vedúci pokusu rozhodol experiment<br />

prerušiť a vitamín B1 opätovne zaradil<br />

do stravy. Testované osoby o tom<br />

neboli informované, aby sa vylúčil<br />

placebo efekt. Výsledok sa dostavil<br />

už o niekoľko dní. Pokusným oso-<br />

bám sa vrátila dobrá nálada a ich<br />

strach, že by sa im mohlo „niečo<br />

prihodiť“, zmizol.<br />

Tieto pokusy ukazujú, že výživa,<br />

napriek všeobecne rozšírenému názoru,<br />

je dôležitá nielen pre zdravie<br />

tela, ale má vplyv aj na našu psychickú<br />

rovnováhu.<br />

DUŠA A VÝŽIVA<br />

riaznivý vplyv zdravej výživy na<br />

P ľudskú psychiku sa z medicínskeho<br />

hľadiska vysvetľuje tým, že<br />

kvalitná strava hojne zásobuje mozog<br />

vitamínmi, minerálmi a stopovými<br />

prvkami – teda látkami, ktoré<br />

mozog pre svoje funkcie potrebuje.<br />

Tu je potrebné brať do úvahy<br />

i niektoré často opomínané skutočnosti<br />

– napríklad fakt, že náš mozog<br />

nie je to isté, čo náš duch. Tento<br />

pohľad dáva tušiť i ďalšie súvislosti.<br />

Mozog je len nástrojom, ktorý duch<br />

potrebuje pre svoje pôsobenie vo fyzickom<br />

tele. Pokiaľ má mozog napríklad<br />

nedostatok určitých výživových<br />

látok, nemusí to mať automaticky<br />

vplyv aj na nášho ducha. Uvažujme<br />

ďalej: keby totiž výživa zásadným<br />

spôsobom ovplyvňovala nášho ducha,<br />

znamenalo by to, že náš duchovný<br />

vývoj by nezávisel od úsilia konať<br />

dobro, ale od zdravej výživy. Určitý

Ž I V O T<br />

vplyv výživy na ľudského ducha je<br />

však zrejmý. V čom teda spočíva? Pri<br />

odpovedi na túto otázku sa zamerajme<br />

predovšetkým na krv, ktorá tu<br />

zohráva rozhodujúcu úlohu.<br />

Krvi sa vo všeobecnosti voči ostatným<br />

orgánom tela pripisuje podriadené<br />

postavenie, pretože jej úlohu<br />

vidíme hlavne v privádzaní výživných<br />

látok bunkám a tkanivám.<br />

Avšak fyziologické poznatky vedú<br />

k celkom opačnému záveru: v „hierarchii“<br />

tela totiž krv zaujíma prvé<br />

miesto. A organizmus – teda orgány<br />

a bunky – sa nepretržite usilujú o to,<br />

aby prispievali k jej ideálnemu zloženiu.<br />

Telo sa napr. zbaví minerálov<br />

do tej miery, že tým ohrozuje<br />

svoje dôležité životné funkcie len<br />

preto, aby udržalo potrebný podiel<br />

obsahu vápnika v krvi; aj tukové<br />

tkanivá sa úplne spália, len<br />

aby zachovali hladinu cukru v krvi.<br />

Podľa toho vidíme, že organizmus<br />

sa vlastne v núdzi obmedzuje, aby<br />

udržal v krvi vyvážený podiel minerálnych<br />

látok, aminokyselín a ostatných<br />

dôležitých látok<br />

Ak sa teda telo pre krv „obetuje“,<br />

musí mať krv ešte nejakú ďalšiu, dôležitejšiu<br />

funkciu, než tú, ktorú plní<br />

na telesnej úrovni! Táto vyššia úloha<br />

spočíva v tom, že krv tvorí most medzi<br />

fyzickou časťou človeka – jeho telom<br />

– a nehmotnou časťou – jeho duchom.<br />

Je spojovacím článkom medzi<br />

žijúcim duchom a fyzickým telom.<br />

Aj na rôznych miestach Starého zákona<br />

stojí, že „Krv je život“.<br />

Kvalita krvi je však do značnej miery<br />

závislá od výživy, pretože krv sa tvorí<br />

z látok, ktoré prijímame v potrave.<br />

Ľudová slovesnosť túto skutočnosť<br />

verne odráža, keď hovorí: „Jedlo<br />

a pitie držia telo a dušu pohromade.“<br />

Ak majú teda potraviny, ktoré jeme,<br />

vplyv na našu psychiku, je to preto,<br />

že ovplyvňujú krv, ktorá je mostom<br />

medzi telom a duchom.<br />

KRV SPÁJA TELO<br />

A DUCHA<br />

ákony fyziky a chémie nám ukazujú<br />

princíp, ktorý zjednodu-<br />

Z<br />

šene vyjadríme takto: dve látky sa<br />

nemôžu navzájom spojiť, ak sú rôzneho<br />

druhu. Aby sa napriek tomu<br />

Potraviny, ktoré konzumujeme, majú vplyv na<br />

našu psychiku, pretože ovplyvňujú krv, ktorá je<br />

mostom medzi telom a duchom<br />

docielilo zlúčenie, je na to potrebný<br />

„spojovací článok“. Vlastnosti tohto<br />

medzičlánku tvoria prechod medzi<br />

oboma spájanými časťami a vytvárajú<br />

tak medzi nimi most.<br />

Zákony fyziky a chémie, sa týkajú<br />

samozrejme aj človeka. Ak majú telo<br />

a duša zostať počas pozemského<br />

vtelenia spojené, musí medzi nimi<br />

existovať spojovací článok. Tým je<br />

už spomínaná krv, presnejšie povedané<br />

vyžarovanie krvi.<br />

Krv, podobne ako každé teleso<br />

alebo predmet, vysiela okom neviditeľné<br />

žiarenie, ktoré sa šíri vo<br />

forme vĺn. Žiarenia, ktoré sú éterickejšej<br />

podstaty než krv, sú svojím<br />

stupňom hutnosti veľmi blízke povahe<br />

nehmotného „duševného tela“.<br />

Duch človeka je tak prostredníctvom<br />

mostu žiarenia spojený s telom.<br />

Tento most je tvorený vyžarovaním<br />

krvi na jednej strane a vyžarovaním<br />

duševného tela na druhej strane.<br />

Most žiarenia nie je len spojovacím<br />

článkom, ale aj „komunikačným<br />

kanálom“. Všetko, čo zmysly<br />

fyzického tela prijmú, je sprostredkované<br />

mozgu, v mozgu určitým<br />

spôsobom „zjemnené“ a potom<br />

prostredníctvom mostu žiarenia<br />

odovzdané duchu. Duch používa<br />

ten istý most žiarenia, aby pomocou<br />

nervového systému a mozgu uvádzal<br />

do pohybu fyzické telo.<br />

Aby mohlo dôjsť k bezchybnému<br />

prenosu informácií, musí sa žiarenie<br />

9<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

Ž I V O T<br />

LIEČBA SCHIZOFRÉNIE<br />

V diele Vo svetle Pravdy – Posolstvo<br />

Grálu od Abd-ru-shina sa<br />

„nedostatočné alebo nesprávne<br />

vyžarovanie krvi“ označuje<br />

za prekážku v činnosti ducha<br />

v hmotnom tele (prednáška Tajomstvo<br />

krvi).<br />

Za povšimnutie v tejto súvislosti<br />

stojí správa z časopisu<br />

„Obraz vedy“, ktorá informuje<br />

o tom, že i duševná nemoc schizofrénia<br />

bola uznaná za chorobu<br />

látkovej výmeny. Schizofrenici<br />

majú v krvi cudzorodú bielkovinu<br />

a v jej tkanivách sa v dôsledku<br />

toho tvorí látka podobná<br />

droge – meskalin. V správe se<br />

ďalej uvádza, že transfúzia podávaná<br />

pacientom má len dočasný<br />

účinok. Ruskému lekárovi,<br />

prof. J. Nikolajevovi, sa<br />

však po dlhoročných pokusoch<br />

predsa len podarilo zmenou<br />

stravy dosiahnuť definitívne<br />

vyliečenie pacientov. Presne to<br />

bolo už dávno opísané v prednáške<br />

Tajomstvo krvi.<br />

Dr. Richard Steinpach – úryvok z prednášky<br />

„Drogy – svojvoľná pomätenosť“<br />

krvi prispôsobiť vyžarovaniam, ktoré<br />

vysiela duch. V opačnom prípade je<br />

spojenie nedostatočné a prejaví sa poruchami<br />

– podobne, ako keď vlnová<br />

dĺžka rádioprijímača nie je presne naladená<br />

na vlnovú dĺžku vysielača.<br />

Preto sa vyžarovanie krvi neustále<br />

mení a prispôsobuje sa vyžarovaniu<br />

ducha. Keď napríklad pociťujeme<br />

strach, mení sa vyžarovanie krvi<br />

vplyvom adrenalínu, ktorý je vylučovaný<br />

nadobličkami. Telo a duch<br />

sa tak nachádzajú na rovnakej „vlnovej<br />

dĺžke“.<br />

Tento vplyv ducha na telo odrážajú<br />

aj niektoré slovné zvraty: keď<br />

10<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

vyvolávame nesváry, robíme „zlú<br />

krv“. Pri nejakom ohrození nám<br />

„tuhne alebo chladne krv v žilách“.<br />

Keď zúrime, „vrie nám krv“. Pokiaľ<br />

si niečo dobre osvojíme, „prejde<br />

nám to do krvi“. Rovnako tak<br />

sa „do krvi hanbíme“ alebo môžeme<br />

niekoho „do krvi uraziť“.<br />

Schopnosť nášho ducha privádzať<br />

vlastné chcenie k plnému fyzickému<br />

prejavu závisí teda vo veľkej miere od<br />

kvality vyžarovania krvi. Tá sa môže<br />

meniť aj vonkajšími vplyvmi, ako<br />

sú napríklad potraviny, ktoré majú<br />

priamy účinok na zloženie krvi.<br />

VYŽAROVANIE<br />

KRVI A VNÍMANIE<br />

SKUTOČNOSTI<br />

tia, ktoré sa aplikujú kvôli trvalej<br />

stabilizácii zloženia krvi za účelom<br />

dosiahnutia vhodného psychického<br />

stavu. Zámena podskupín jednej<br />

krvnej skupiny pri transfúzii krvi<br />

môže zasa spôsobiť stratu vedomia<br />

a zámena dvoch rozličných krvných<br />

skupín dokonca smrť. Jednoducho<br />

duch, ktorého telo dostalo cudziu<br />

krv (so zložením značne odlišným<br />

od jeho individuálnych vlastností),<br />

nemôže – aspoň prechodne – plne<br />

uskutočňovať svoju vôľu, pretože mu<br />

na to chýba vhodný most žiarenia.<br />

Naša činorodosť a vnímanie sú<br />

tak na jednej strane určované činnosťou<br />

ducha, na druhej strane sú<br />

ovplyvňované aj naším spôsobom<br />

života a našou výživou. Oboje, jedno<br />

„zvnútra“, druhé „zvonku“, rozhodujúcim<br />

spôsobom ovplyvňuje vyžarovanie<br />

krvi.<br />

KAŽDÝ MÁ „SVOJU“ KRV<br />

dhliadnuc od prechodných<br />

O zmien vo vyžarovaní krvi,<br />

ktoré sú podmienené výživou alebo<br />

vplyvom ducha, musia existovať<br />

základné a nemenné vlastnosti,<br />

ktoré odlišujú krv jednotlivca od<br />

krvi ostatných ľudí. Človek sa líši<br />

od ostatných svojou osobnou svojbytnosťou,<br />

musí mať teda aj svoje<br />

vlastné vyžarovanie krvi; také, ktoré<br />

je v absolútnom súzvuku s jeho individuálnymi<br />

vlastnosťami. A vlastné,<br />

Každý človek má „svoju“ krv, ktorá presne<br />

zodpovedá jeho duševným vlastnostiam<br />

aždá zmena zloženia k r vi<br />

K ovplyvňuje jej vyžarovanie.<br />

Zmeny vyžarovania so sebou zároveň<br />

prinášajú zmenu spôsobu, akým<br />

vnímame skutočnosť. Tieto zmeny<br />

môžu byť prechodné, krátkodobé,<br />

alebo môžu pretrvávať dlhšiu dobu –<br />

keď je príčina zmeny zloženia krvi<br />

komplexnejšej povahy. Vezmime si<br />

napríklad zreteľné rozdiely v správaní<br />

osoby, ktorá má alebo naopak<br />

nemá v krvi alkohol. Alebo môžeme<br />

porovnať veľkých „jedákov<br />

mäsa“ s vegetariánmi: tí prví majú<br />

často podnikavé, niekedy až útočné<br />

správanie, zatiaľ čo tí druhí sú skôr<br />

pasívni. Celkom jednoduchý nedostatok<br />

cukru, napríklad pri hypoglykemickej<br />

kríze, môže človeka pripraviť<br />

o radosť zo života. Život sa mu<br />

naraz javí ako ťažký, komplikovaný<br />

a nad jeho sily. Ďalším príkladom sú<br />

antidepresívne terapie pomocou lí-<br />

osobité vyžarovanie krvi musí byť<br />

podmienené aj vlastným, individuálne<br />

prispôsobeným zložením krvi.<br />

Obstojí však toto tvrdenie, vychádzajúce<br />

z duchovných poznatkov,<br />

tvárou v tvár skutočnosti?

Ž I V O T<br />

Viedenský lekár Kurt Landsteiner<br />

v roku 1900 objavil štyri krvné<br />

skupiny A, B, AB a 0, a tým okrem<br />

iného preukázal, že ľudská krv sa<br />

svojím zložením u jednotlivých ľudí<br />

podstatným spôsobom líši. Toto poznanie<br />

sa ďalej prehlbovalo objavom<br />

ďalších rozdielov v zložení krvi:<br />

menujme tu napríklad tzv. Kellyho,<br />

Duffyho a Kiddov systém. Rozhodujúci<br />

krok vpred urobil v roku 1952<br />

Francúz Jean Dausset, keď objavil<br />

existenciu viac než 30 tzv. antigénov 1<br />

v ľudskej krvi. (Antigény sa nachádzajú<br />

na bielych krvných telieskach,<br />

doštičkách, v krvnom sére atď.)<br />

Vďaka neustále sa prehlbujúcemu<br />

vedeckému poznaniu máme dnes<br />

k dispozícii čoraz rozmanitejšie<br />

prostriedky a možnosti na zisťovanie<br />

odlišností individuálneho zloženia<br />

krvi. Z týchto vedeckých poznatkov<br />

okrem iného vyplýva, že pravdepodobnosť<br />

existencie celkom totožného<br />

zloženia krvi u dvoch ľudí je v najlepšom<br />

prípade jedna k miliarde!<br />

Krv každého človeka je teda jedinečná.<br />

Každý má „svoju“ krv, ktorá<br />

presne zodpovedá jeho duševným<br />

vlastnostiam. Tvorí pre ducha potrebný<br />

most k činnosti v pozemskom<br />

živote.<br />

Vidíme, že tieto medicínske poznatky<br />

o individualite krvi sú plne<br />

v súlade s duchovnými poznatkami<br />

o význame vyžarovania krvi pre<br />

človeka. Spájanie duchovných poznatkov<br />

s vedeckými a spolupráca<br />

odborníkov v oboch oblastiach by<br />

mohla priniesť mnoho blaha pre<br />

ľudstvo vo všetkých oblastiach.<br />

Christopher Vasey<br />

1) Tzv. histokompatibilitné antigény (HLA).<br />

HLA systém je jedným z nejpolymorfnejších<br />

genetických systémov u človeka.<br />

Jean Dausset za tento objav neskôr získal<br />

Nobelovu cenu. Rozsiahla typizácia<br />

tohto systému sa používa hlavne pre<br />

potreby orgánových transplantácií.<br />

TAJOMSTVO<br />

KRVI<br />

Abd-ru-shin<br />

Z diela „Vo svetle Pravdy“ – Posolstvo Grálu<br />

rv! Čo všetko prýšti z tohto<br />

K slova. Aké obsažné a silné sú<br />

všetky dojmy, ktoré je ono schopné<br />

vyvolať, a aký nikdy nevysychajúci<br />

prameň vzniku dohadov obklopuje<br />

toto jedno tak veľavravné slovo.<br />

A z týchto dohadov sformovalo<br />

sa tak už nejedno vedenie, ktoré sa<br />

ukázalo bohatým požehnaním pre<br />

ľudské pozemské telá. Namáhavým<br />

hľadaním a obetavou činnosťou<br />

našli omilostení vo svojom čistom<br />

chcení nezištne pomáhať ostrým<br />

pozorovaním nejednu cestu, vedúcu<br />

k vlastnému účelu krvi. Avšak sama<br />

týmto účelom ešte nie je.<br />

Tu majú byť dané ešte ďalšie upozornenia,<br />

aby z nich tí, ktorí sú povolaní,<br />

boli schopní stavať v poznaní<br />

zachvievajúcich sa Božích zákonov.<br />

Stanú sa z nich potom tí najopravdivejší<br />

pomocníci ľudí tu na zemi. Pomocníci,<br />

ktorým ich cesty ožiaria<br />

ďakovné modlitby ako najcennejšia<br />

odmena všetkých tých, ktorým svojím<br />

novým vedením o tajomstvách<br />

krvi mohli priniesť pomoc nevídaným<br />

spôsobom, aký doteraz ešte nejestvoval.<br />

Poviem vám hneď hlavný účel<br />

všetkej ľudskej krvi: Má tvoriť most<br />

pre činnosť ducha na zemi, teda<br />

v hrubej hmotnosti!<br />

Znie to tak jednoducho, a jednako<br />

skrýva v sebe kľúč všetkého vedenia<br />

o ľudskej krvi.<br />

Krv má teda tvoriť most pre činnosť<br />

ducha, alebo povedzme v tomto<br />

prípade raz „duše“, aby ma čitatelia<br />

lepšie rozumeli, nakoľko výraz „duša“<br />

je im bežnejší.<br />

Aby činnosť ducha mohla prebiehať<br />

v človeku správnym spôsobom, tvorí<br />

duch ľudskú krv.<br />

Že krv má súvislosť s duchom, dá sa<br />

ľahko zdôvodniť. Stačí si len uvedomiť,<br />

že až pri vstupe ducha do nastávajúceho<br />

tela dieťaťa, teda pri inkarnácii,<br />

Aby činnosť ducha<br />

mohla prebiehať<br />

v človeku správnym<br />

spôsobom, tvorí duch<br />

ľudskú krv<br />

ktorá prebieha pri presne určenom<br />

stupni vývoja v polovici tehotenstva<br />

a vyvoláva prvé pohyby, začína obiehať<br />

aj vlastná krv telíčka. Na druhej<br />

strane, pri pozemskej smrti, keď duch<br />

už opustil telo, krv prestane pulzovať<br />

a vôbec prestane jestvovať.<br />

Samotná krv je teda len v čase medzi<br />

vstupom a výstupom ducha, pokiaľ<br />

sa duch nachádza v tele. Áno, na<br />

základe chýbania krvi možno zistiť, že<br />

duch definitívne rozviazal svoje spojenie<br />

s pozemským telom, teda nastala<br />

smrť.<br />

11<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

Ž I V O T<br />

V skutočnosti je to takto: len vstupom<br />

ducha do tela môže sa tvoriť<br />

ľudská krv a výstupom ducha nemôže<br />

ďalej existovať v jej skutočnej<br />

podstate.<br />

Ale týmto poznaním sa nechceme<br />

uspokojiť, preto idem ďalej. Duch,<br />

alebo „duša“, prispieva k tvorbe krvi,<br />

ale ani duch ani duša nedokáže krvou<br />

pôsobiť navonok pozemsky. Na<br />

to je rozdiel medzi oboma druhmi<br />

príliš veľký. Duša, ktorej jadrom je<br />

duch, je aj vo svojej najhrubšej vrstve<br />

príliš jemná. Navonok sa dokáže<br />

uplatňovať len vyžarovaním krvi.<br />

Vyžarovanie krvi je teda v skutočnosti<br />

vlastným mostom k činnosti<br />

duše. A to tiež iba vtedy, keď táto krv<br />

má zakaždým celkom určité zloženie,<br />

vhodné pre dotyčnú dušu.<br />

V tomto bude môcť v budúcnosti<br />

zasiahnuť vedome pomáhajúc<br />

každý svedomitý lekár, len čo vedenie<br />

o tom prijal a ho správne pochopil.<br />

Práve toto sa stane jednou<br />

z najväčších a najprenikavejších pomocí<br />

lekárov pre celé ľudstvo. Lebo<br />

činnosti v tom sú tak rozmanité, že<br />

pri správnom zaobchádzaní musia<br />

národy dospieť k rozkvetu svojho<br />

najnádhernejšieho chcenia a umu,<br />

keďže budú schopné rozvinúť celú<br />

svoju silu, usilujúcu nie o ničenie,<br />

ale o mier a o vďakyplné smerovaniu<br />

k Svetlu.<br />

Poukazoval som už často na<br />

význam zloženia krvi. Prirodzene so<br />

zmenou zloženia sa mení zakaždým<br />

tiež vyžarovanie, ktoré potom docieľuje<br />

aj príslušne zmenené účinky na<br />

dotyčného človeka, ako aj na jeho<br />

pozemské okolie.<br />

12<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

Vo svojej prednáške o význame pohlavnej<br />

sily som povedal, že pohlavná<br />

sila začína až pri celkom určitej dobe<br />

zrelosti tela. Tým sa spúšťa padací<br />

most navonok pre dušu, doteraz oddelenú<br />

a chránenú od vonkajšieho<br />

sveta. Tento most samozrejme nielen<br />

duši umožňuje pôsobiť navonok, ale<br />

dovolí aj vonkajším vplyvom dostať<br />

sa tou istou cestou k duši.<br />

Až týmto sa stáva jednotlivec plne<br />

zodpovedným voči Božím zákonom<br />

stvorenia, ako je to približne zavedené<br />

tiež u pozemských zákonov.<br />

Avšak spustenie padacieho mosta<br />

nastáva samočinne, nie inak než dozretím<br />

pozemského tela a pretvorením<br />

zloženia krvi, vyvolaného dušou. Táto<br />

Čo všetko závisí pre pozemského človeka od<br />

terajšieho správneho zloženia krvi, to pozná<br />

s údivom<br />

zmena zloženia krvi poskytuje potom<br />

duchu možnosť činnosti na zemi.<br />

Pri tomto nemám pochopiteľne na<br />

mysli mechanické konanie a práce pozemského<br />

tela, ale to, čo pri tom „vedie“,<br />

to chcenie, ktoré potom mozog<br />

a telo ako nástroje premieňajú v pozemský<br />

čin.<br />

Aj vo svojej prednáške o temperamentoch<br />

poukazujem na krv, ktorá<br />

svojím rozmanitým vyžarovaním<br />

tvorí základ pre temperamenty, pretože<br />

duša je vo svojom pôsobení viazaná<br />

do určitej miery na druhy vyžarovania<br />

krvi.<br />

Keďže však ku zmene zloženia krvi<br />

prispievajú tiež zrelosť, zdravotný stav<br />

ako aj vek, mohla by v tejto viazanosti<br />

spočívať nespravodlivosť. Toto je vylúčené<br />

skutočnosťou, že duch môže zmeniť<br />

toto zloženie. V tom je skryté tiež<br />

tajomstvo slov, že „duch vytvára telo“.<br />

Ale kde je však duch na to už príliš<br />

slabý, alebo mu v tom prekáža niečo<br />

zvonka, ako napríklad úraz alebo<br />

choroba tela, tam môže zavčasu pomocne<br />

zasiahnuť lekár svojím vedením!<br />

A čo všetko závisí pre pozemského<br />

človeka od terajšieho správneho zloženia<br />

krvi, to pozná s údivom. Lenže<br />

na to sa nesmie stavať nejaká pevná<br />

schéma, lebo u každého človeka je ten<br />

dej iný. Až doteraz sa v tom našli iba<br />

tie najhrubšie rozdiely. Sú v tom ešte<br />

nespočetné nepoznané jemnosti, ktoré<br />

majú prenikavý význam a účinky.<br />

Zistené krvné skupiny, nájdené doteraz,<br />

ešte nestačia. Môžu potvrdiť len<br />

to, na čo ja poukazujem.<br />

Tieto zistenia ukazujú zaiste cestu<br />

k vlastnej podstate a sú už veľkým<br />

požehnaním pri ich používaní. Ale<br />

predsa zostávajú iba jednou cestou<br />

z mnohých a nie sú samotným cieľom,<br />

ktorý by dokázal povzniesť ľudí v každom<br />

smere, nielen v telesnom ozdravení<br />

a posilnení.<br />

Vo svojej prednáške „Posadnutý“ poukazujem<br />

nato, že aj vyskytovanie sa<br />

strašidelných príhod ako klopanie, rachotenie,<br />

hádzanie predmetmi atď., je<br />

umožňované len zložením krvi nejakého<br />

určitého človeka, ktorý musí byť<br />

vždy v blízkosti takých udalostí, lebo<br />

z jeho vyžarovania sa berie na to sila.<br />

Aj také niečo by sa dalo ihneď zmeniť<br />

rozumným zásahom lekára, znalca,<br />

ktorý by v záujme pomoci zmenil zloženie<br />

krvi, čo by zmenilo i vyžarovanie,<br />

a tým by sa odobrala i možnosť<br />

obťažovania.<br />

Nie inak je tomu aj u takzvaných<br />

posadnutých, ktorých je mnoho i napriek<br />

niektorým pochybnostiam. Dej<br />

sám osebe je celkom jednoduchý, i keď<br />

strašne účinkujúci na takto postihnutého<br />

a na jeho okolie, a bolestivý pre<br />

príbuzných.<br />

U takých ľudí sa vytvorilo zloženie<br />

krvi, ktoré vnútri prebývajúcej duši<br />

poskytuje len slabú alebo vôbec nijakú<br />

možnosť pôsobiť v plnej sile navonok.<br />

Zato však inej duši, azda už zbavenej

Ž I V O T<br />

tela, s menej dobrými alebo dokonca<br />

so zlomyseľnými vlastnosťami dáva<br />

vyžarovanie krvi možnosť vplývať<br />

zvonka a dokonca ovládnuť mozog<br />

i telo, a to buď občas, alebo trvale.<br />

Aj tu môže lekár potom priniesť pomoc<br />

zmenením zloženia krvi, čím sa<br />

premení tiež vyžarovanie a odreže<br />

tak cudzie vplyvy. Tak sa zaistí vnútri<br />

prebývajúcemu chceniu rozvitie vlastných<br />

síl.<br />

Ako som už povedal, zistením krvných<br />

skupín sú bádatelia na veľmi<br />

dobrej a požehnanej ceste. A práve<br />

pri uplatňovaní tohto vedenia musia<br />

pozorovania potvrdiť moje upozornenia.<br />

Ak by sa pri transfúzii použila iná<br />

krvná skupina, tak by sa duši, prebývajúcej<br />

v takom tele, zabránilo plné<br />

rozvitie jej chcenia a možno by sa<br />

úplne odrezalo. Lebo s krvou iného<br />

zloženia sa mení tiež vyžarovanie,<br />

ktoré tejto duši nie je prispôsobené.<br />

Duša dokáže žiarenie iného druhu použiť<br />

buď čiastočne alebo vôbec nie.<br />

Taký človek by sa potom svojím<br />

myslením a konaním zdal byť navonok<br />

obmedzený, pretože sa jeho duša<br />

nemôže uplatňovať. Môže to ísť dokonca<br />

tak ďaleko, že duša, odrezaná<br />

od svojej činnosti, pomaly sa odlúči<br />

od svojho tela a opustí ho, čo sa rovná<br />

pozemskej smrti.<br />

Lekári s úžasom spoznajú, ako sa<br />

pozemsky široko rozvetvene a rozsiahle<br />

prejavujú účinky správneho<br />

zloženia krvi každého jednotlivého<br />

tela s ohľadom na schopnosť pôsobenia<br />

jeho duše. Poznajú, aké choroby<br />

a ostatné zlá sa dajú odstrániť pravým<br />

vedením, a ako sa tým rozlúšti doterajšie<br />

„tajomstvo krvi“, ako kľúč k radostnému<br />

pôsobeniu v nádhernom<br />

Božom stvorení!<br />

Ale trvalú zmenu nemožno v tomto<br />

vytvoriť injekciami. Iba prirodzenou<br />

cestou pomocou vyhovujúcej stravy<br />

a nápojmi, ktoré budú u každého jednotlivca<br />

na krátky čas rozdielne, avšak<br />

vždy bez jednostranného obmedzovania.<br />

Tieto pozorovania ukazujú, že takto<br />

by sa dalo pomôcť aj veľkému počtu<br />

takzvaných „duševne zaostalých“ detí.<br />

Len dajte ich dušiam ten pravý most<br />

na rozvitie ich síl a uvidíte, ako rozkvitnú<br />

a budú radostne pôsobiť na<br />

zemi! Lebo v skutočnosti nejestvujú<br />

choré duše!<br />

Prekážkou pre dušu, alebo lepšie<br />

povedané, pre ducha bude vždy len<br />

nedostatočné alebo nesprávne vyžarovanie<br />

krvi, ak je to nie vynútené chorobou<br />

mozgu.<br />

V tkanive stvorenia je to všetko<br />

predsa tak obdivuhodne skĺbené, že<br />

ani jeden z mojich čitateľov nebude<br />

zrejme prekvapený, keď mu ešte vysvetlím,<br />

akým rozhodujúcim môže<br />

byť druh vyžarovania krvi dokonca<br />

u nastávajúcej matky pre druh ducha,<br />

ktorý sa pri nej vteľuje a ktorý musí<br />

uposlúchnuť zákony príťažlivosti rovnorodého.<br />

Každý jeden druh rôznych<br />

vyžarovaní krvi bude totiž pripravovať<br />

priblíženie a vstup len jednému<br />

príslušnému vyžarovaniu zodpovedajúcemu<br />

druhu duše. Práve tak je<br />

samozrejmé, že rovnaké druhy duší<br />

sa musia namáhať, aby vytvorili tiež<br />

rovnaké zloženie krvi, pretože duše<br />

sa môžu skutočne úspešne prejavovať<br />

vždy iba celkom určitým druhom vyžarovania,<br />

ktorý sa opäť mení v rôznych<br />

etapách života.<br />

Kto chce toto upozornenie správne<br />

pochopiť i vo vzťahu k narodeniu, musel<br />

by sa však samozrejme oboznámiť<br />

Lebo v skutočnosti nejestvujú choré duše!<br />

Prekážkou pre dušu, alebo lepšie povedané,<br />

pre ducha bude vždy len nedostatočné alebo<br />

nesprávne vyžarovanie krvi, ak je to nie vynútené<br />

chorobou mozgu.<br />

súčasne s mojimi výkladmi v prednáške<br />

„Tajomstvo zrodenia“. V zmysle<br />

zákonov stvorenia v ich samočinnom<br />

pôsobení musím totiž objasniť raz to,<br />

po druhý raz ono, napriek tomu, že<br />

všetko tvorí spolu jeden nerozlučný<br />

celok. Nič z toho nemôže byť opísané<br />

ako osamote stojace, ale vždy ako<br />

k tomu patriace a vnútorne s celkom<br />

nerozlučne spojené, čo sa svojou činnosťou<br />

neustále prejavuje na rôznych<br />

miestach a zákonite pospájané sa vynára<br />

ako farebná niť.<br />

Neskoršie pohovorím ešte veľmi<br />

podrobne o všetkých detailoch, ktoré<br />

sú potrebné, aby sa doplnil obraz,<br />

ktorý som dnes podal len v hrubých<br />

črtách.<br />

Dúfam, že to raz môže byť veľkým<br />

požehnaním pre ľudstvo.<br />

Azda treba pripojiť ešte jedno upozornenie:<br />

Že krv nemôže mať súvis<br />

iba so samotným telom, dá sa ľahko<br />

poznať podľa okamžite zistiteľného<br />

rozdielu medzi ľudskou krvou a krvou<br />

zvieraťa!<br />

Základné zloženie oboch týchto<br />

krvných druhov je také rozdielne, že<br />

to musí byť nápadné. Ak by len samé<br />

telo vytváralo krv, tak by podobnosť<br />

musela byť oveľa väčšia. Takto však<br />

prichádza k slovu niečo iné: u ľudskej<br />

krvi duch! Naproti tomu duša<br />

zvieraťa, prejavujúca sa prostredníctvom<br />

tela, pochádza z iného bytostného<br />

druhu a nie z duchovného,<br />

ktorý robí človeka človekom. Preto<br />

musí byť aj krv celkom iná!<br />

Abd-ru-shin<br />

13<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

T É M A<br />

NEVÍTANÝHOSŤ<br />

14<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

DUCHOVNÝ ROZMER INTERRUPCIE<br />

Je interrupcia oprávnená? Ak áno, dokedy? Ak nie, prečo? Nie je v istých<br />

prípadoch pre dieťa lepšie, keď vôbec nepríde na svet? Na tieto<br />

zásadné otázky dnes prichádzajú veľmi rozdielne odpovede; vždy<br />

podľa zorného uhla, z ktorého sa posudzujú. Christopher Vasey ukazuje,<br />

k akým záverom dôjdeme, keď vezmeme do úvahy duchovný<br />

rozmer takéhoto kroku.<br />

o Francúzsku sa v súčasnej dobe<br />

V vykonáva niekoľko stotisíc interrupcií<br />

ročne. Počet oficiálne registrovaných<br />

prerušení tehotenstva kolíše<br />

medzi 160 až 180 tisíc. Všeobecne je<br />

nižší než počet pôrodov; boli však<br />

aj obdobia, keď to bolo naopak. Napríklad<br />

medzi dvomi svetovými<br />

v o j n a m i<br />

u d á v a<br />

š t a -<br />

tistika pre Paríž jeden rok, v ktorom<br />

bolo registrovaných 150 000 interrupcií,<br />

ale len 95 tisíc pôrodov.<br />

Závažné dôsledky pre našu spoločnosť<br />

sú viditeľnejšie, keď porovnáme<br />

počet prerušených tehotenstiev s vojnovými<br />

stratami. Americké štatistiky<br />

napríklad ukazujú, že v priebehu<br />

dvoch storočí padlo v boji 668 000<br />

amerických vojakov; rovnaký počet<br />

ľudských životov sa interrupciou<br />

ukončí za štyri roky (v USA<br />

bolo v rokoch 1969–72 vykonaných<br />

celkom 700 000<br />

interrupcií).<br />

Okrem tejto spoločensko-sociálnej<br />

drámy<br />

spôsobujú interrupcie aj<br />

mnoho individuálneho<br />

utrpenia. O fyzických<br />

zraneniach a funkčných<br />

ťažkostiach, ktoré<br />

môžu vzniknúť po interrupcii,<br />

sa už veľa vie; o následnom<br />

riziku potratov<br />

a predčasných pôrodov pri<br />

neskorších tehotenstvách sa<br />

už taktiež mnoho povedalo.<br />

Popri fyzických dôsledkoch interrupcie<br />

stále viac žien hovorí<br />

aj o ďalekosiahlych emocionálnych,<br />

resp. psychických ťažkostiach:<br />

o pocitoch viny, výčitkách svedomia,<br />

pocitoch ľútosti atď.<br />

„Krátko po zákroku“, ako opisuje<br />

jedna zo žien, „som si v prvej fáze<br />

uľahčene myslela, že všetky moje<br />

problémy boli vyriešené. Aká ilúzia!<br />

Postupne som bolestne poznávala ďalekosiahly<br />

dopad svojho činu: nechala<br />

som usmrtiť svoje dieťa! Pod ťarchou<br />

tejto skutočnosti som sa doslova zrútila…<br />

Dva a pol roka som žila s týmto<br />

smútkom. Vedela som, že som sa voči<br />

svojmu dieťaťu i voči sebe samej dopustila<br />

veľkej nespravodlivosti. Nechala<br />

som vziať život svojmu dieťaťu,<br />

nechala som si ho ukradnúť, to dieťa,<br />

ktoré som už milovala. Stala som sa<br />

matkou mŕtveho dieťaťa, to bolo neznesiteľné.“<br />

(Prameň: Švajčiarska pomoc<br />

pre matku a dieťa, Bazilej.)<br />

O podobných pocitoch hovorí<br />

mnoho žien, ktoré podstúpili interrupciu.<br />

Odkiaľ tieto pocity prichádzajú?<br />

Sú len výplodom fantázie,<br />

klamných preludov, výsledkom sociálnych<br />

a náboženských pomerov?<br />

Alebo je za tým skutočne niečo viac?<br />

KEDY ZAČÍNA ŽIVOT ?<br />

očetné politické a právne diskusie<br />

na tému interrupcie smerujú<br />

P<br />

k zisteniu, k akému časovému bodu<br />

možno legálne prerušiť tehotenstvo,<br />

čiže kedy budúce dieťa „ešte nie je<br />

skutočne človekom“. Vychádza sa<br />

z predpokladu, že existuje istý časový<br />

bod, v ktorom vzniká skutočná<br />

ľudská bytosť, zatiaľ čo až do tej doby<br />

ide len o nahromadenie buniek. Kedy<br />

teda skutočne začína život?<br />

Od kedy môže matka začať prežívať<br />

pravé pocity súvisiace so vznikajúcim<br />

životom – dieťaťom? Je to

T É M A<br />

šesť dní po oplodnení, keď sa stáva<br />

viditeľným rast mozgu a miechy<br />

u embrya, ktoré v tej chvíli ešte nie<br />

je väčšie než tri milimetre? Alebo<br />

je to približne po desiatich dňoch,<br />

keď vznikajú obrysy srdca a ciev ?<br />

Alebo po troch týždňoch, keď začína<br />

biť srdce? Či po piatich týždňoch,<br />

keď elektroencefalogram<br />

už vykazuje zvlnené krivky? Je to<br />

v polovici tehotenstva, keď sa vznikajúce<br />

telo začína aktívne pohybovať?<br />

Alebo až po deviatich mesiacoch,<br />

keď dieťa prichádza na svet<br />

a začína samo dýchať ?<br />

Posudzovanie výlučne z fyziologického<br />

hľadiska nepostačuje<br />

k nájdeniu odpovede na rozhodujúcu<br />

otázku o začiatku ľudského života.<br />

Podľa toho, či určité orgány<br />

fungujú alebo nie, môžeme v súvislosti<br />

so vznikajúcim životom iba<br />

ťažko robiť konečné závery, podobne<br />

ako pri určovaní presného okamihu<br />

smrti na základe zlyhávania základných<br />

telesných funkcií.<br />

Dlho sa človek považoval za mŕtveho<br />

vtedy, keď už nedýchal. Neskôr<br />

sa zistilo, že na to, aby sa dalo skutočne<br />

hovoriť o smrti, musí prestať<br />

biť ešte aj srdce. Neskôr bolo zavedené<br />

nové kritérium, podľa ktorého<br />

je človek mŕtvy vtedy, keď nie sú<br />

zistiteľné žiadne mozgové funkcie,<br />

čo dokazuje rovný encefalogram.<br />

Všetky tieto meradlá sú však zjavne<br />

nedostatočné, pretože sa stále objavujú<br />

prípady ľudí, ktorí podľa vymenovaných<br />

kritérií boli vlastne už<br />

„mŕtvi“, ale ktorí sa i napriek tomu<br />

„prebrali“ k životu.<br />

Od ktorého okamihu vyvíjajúceho<br />

sa embrya môžeme plod v lone<br />

matky považovať za živý a ľudský?<br />

Živý, čo znamená, že prerušenie tehotenstva<br />

môže tento život zničiť,<br />

a ľudský, čiže matka môže voči budúcemu<br />

dieťaťu pociťovať lásku?<br />

Odpoveď na prvú otázku znie, že<br />

život existuje od samého začiatku.<br />

Len čo sa uskutoční oplodnenie,<br />

nastáva množenie buniek a vývoj<br />

embrya. A vývoj, čiže pohyb, je<br />

život. Tým skôr, že dve pôvodné<br />

bunky v sebe už pred svojím spojením<br />

rovnako niesli život.<br />

Táto fyzická definícia života však<br />

nestačí na to, aby sa nejaký organizmus<br />

mohol označiť za „ľudský“.<br />

Ľudské bytie zahŕňa ešte jeden rozmer,<br />

a to nehmotného ducha, ktorý<br />

v určitom okamihu vstupuje do fyzického<br />

tela a pôsobí ako oživujúce<br />

jadro. Človek ako ľudský duch používa<br />

tento svoj fyzický obal ako<br />

nástroj.<br />

Vráťme sa teraz k pôvodnej<br />

otázke: Možno teda z tohto duchovného<br />

pohľadu ospravedlniť<br />

interrupciu, pretože pri nej nie je<br />

usmrtený „človek ako taký“, ale<br />

„len“ jeho vznikajúci obal, jeho<br />

nástroj? Odpoveď znie: nie, nemožno;<br />

pretože pri prerušení tehotenstva<br />

nie je zničené len vznikajúce<br />

fyzické telo, ale z pohľadu<br />

inkarnácie ide o omnoho viac.<br />

PROCES INKARNÁCIE<br />

a to, aby sa ľudský duch mohol<br />

N inkarnovať do fyzického tela,<br />

sú potrebné dlhé prípravy. Deväť<br />

mesiacov tehotenstva slúži nielen<br />

na vývoj embrya; zároveň dochádza<br />

k nadviazaniu spojenia ducha<br />

s telom. Pri každom akte plodenia<br />

sú magneticky priťahovaní ľudskí<br />

duchovia, ktorí pre svoj vývoj potrebujú<br />

novú inkarnáciu a zdržiavajú<br />

sa predovšetkým v blízkosti budúcich<br />

rodičov. K spojeniu duše budúceho<br />

dieťaťa a rodičov a následnej<br />

inkarnácii nedochádza náhodne.<br />

Dôležitým predpokladom na to, aby<br />

sa prichádzajúca duša spojila s plodom<br />

v lone matky je vzájomná rovnorodosť<br />

duší matky a dieťaťa, ktorá<br />

pôsobí príťažlivo v zmysle príslovia<br />

„vrana k vrane sadá, rovný rovného<br />

si hľadá“. Svoju úlohu v tomto zohrávajú<br />

aj karmické vplyvy. Rovnorodosť<br />

vlastností umožní budúcemu<br />

dieťaťu na jednej strane rozvinúť<br />

jeho silné stránky, na druhej strane<br />

Od ktorého okamihu<br />

vyvíjajúceho sa embrya<br />

môžeme plod v lone<br />

matky považovať<br />

za živý a ľudský?<br />

si bude môcť uvedomiť tiež svoje slabosti<br />

alebo chyby, ktoré má rovnaké<br />

so svojimi rodičmi. Pri príprave vtelenia<br />

zohrávajú svoju úlohu i ďalšie<br />

okolnosti, ktoré budú pre človeka<br />

dôležité a do ktorých dieťa – ľudský<br />

duch – prichádza: rodinné zázemie<br />

(bratia, sestry, starí rodičia…), sociálne<br />

prostredie, krajina, časová<br />

epocha atď.<br />

Po oplodnení – v zmysle už spomínaných<br />

princípov – sa spája<br />

najvhodnejší duch neviditeľnými<br />

vláknami s budúcim telom. Každá<br />

inkarnácia poskytuje pre rodičov aj<br />

pre ich dieťa najlepšie možné podmienky<br />

vývoja. „Pripravujúce sa<br />

telo“ sa musí k duchu skutočne plne<br />

hodiť, a pre utvorenie fyzického tela<br />

nie sú rozhodujúce iba gény.<br />

Tak ako stavebné kamene pri<br />

stavbe domu nie sú schopné samočinne<br />

nájsť svoje miesto vo vznikajúcej<br />

budove, rovnako ťažko by mohli<br />

nájsť bunky svoje miesto v tele bez<br />

vytýčeného plánu. Tento „plán“,<br />

ktorý predchádza genetickému „vykonávajúcemu<br />

kódu“, je vlastne<br />

modelom fyzického tela v jemnejšej<br />

hmotnosti a často sa nazýva „astrálnym<br />

telom“. Je teda základom procesu<br />

fyzického formovania.<br />

S pokračujúcou tvorbou astrálneho<br />

tela a vývojom plodu medzi<br />

15<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

T É M A<br />

16<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

oboma silnie citové puto a vzniká<br />

materská resp. detská láska. Potom<br />

približne v polovici tehotenstva duch<br />

celkom ovládne svoju novú fyzickú<br />

schránku, čo vyvoláva prvé aktívne<br />

pohyby dieťaťa a prejaví sa novými<br />

mimoriadnymi pocitmi u matky.<br />

Tento proces približovania, čiže<br />

prípravy na inkarnáciu, je pre ľudského<br />

ducha, zdržujúceho sa dosiaľ<br />

v záhrobí, spojený s hlbokými zážitkami<br />

a vnútornými premenami.<br />

Duch sa vzdáva svojej domoviny<br />

v prospech ďalekosiahlych nových<br />

možností vývoja; túžba a úsilie sa<br />

upínajú k nádeji na príležitosť k inkarnácii.<br />

Tieto duševné procesy sa<br />

uskutočňujú súbežne s utváraním<br />

nového fyzického tela a sú rovnako<br />

významné.<br />

SKRYTÁ STRÁNKA<br />

INTERRUPCIE<br />

nterrupcia teda neznamená len<br />

I zničenie fyzického organizmu.<br />

„Prerušenie“ tehotenstva<br />

činí<br />

nepoužiteľným<br />

a s t r á l n e t e l o<br />

a núti ducha, aby<br />

sa náhle stiahol<br />

späť do záhrobia.<br />

Nejedná sa teda<br />

len o fyzické, ale<br />

aj o duševné násilie,<br />

ku ktorému<br />

pri takom kroku<br />

dochádza – a to<br />

je to, čo matka<br />

pociťuje ako vinu<br />

a výčitky svedomia.<br />

To, čo cíti,<br />

nie je fantázia, je<br />

to dôsledok skutočného<br />

diania.<br />

Napriek tomu<br />

by však nemali<br />

ženy, ktoré interrupciu<br />

podstúpili,<br />

zotrvávať v beznádeji. Ako<br />

u všetkých omylov, ktorých sa človek<br />

dopúšťa, existuje možnosť napraviť<br />

staré chyby. Predovšetkým je<br />

nevyhnutné, aby sme si chybu uvedomili<br />

a chápali toto dianie v jeho<br />

duchovnom rozmere, a tak prirodzene<br />

dospeli k tomu, aby sme už<br />

neurobili tú istú chybu. Skrz túto<br />

vnútornú premenu povedú dotyčnú<br />

ženu zákony stvorenia samočinne<br />

do situácií, ktoré jej dovolia odčiniť<br />

to, čo sa stalo. Umožnia jej, aby tak<br />

svoje dobré chcenie, vyvinuté a posilnené<br />

prežitím, premenila na čin.<br />

V PROSPECH DIEŤAŤA<br />

xistujú také dôvody interrupcie,<br />

E ktoré – ako často počúvame –<br />

sú „v záujme dieťaťa“? Dôvodom,<br />

ktorý pre prerušenie tehotenstva<br />

udávajú rodičia, najčastejšie býva<br />

domnienka, že nemôžu svojmu<br />

dieťaťu poskytnúť žiadnu peknú<br />

budúcnosť, pretože sú v ťažkej finančnej<br />

situácii alebo majú príliš<br />

malý byt. Ďalším dôvodom býva<br />

už aj tak veľká rodina, prepracovanosť<br />

matky, ťažkosti v povolaní<br />

otca, matka odkázaná sama<br />

na seba atď. Niekedy je to aj obava<br />

o zdravie budúceho dieťaťa: rodičia<br />

ho chcú ušetriť utrpenia dedičnej<br />

choroby alebo dokonca možného<br />

postihnutia, ktoré už bolo vyšetreniami<br />

zistené.<br />

V skutočnosti však žiadne dieťa<br />

nebolo svojimi rodičmi vytvorené<br />

alebo snáď donútené k životu. Nehmotný<br />

duch človeka existuje už<br />

pred plodením; rodičia mu iba poskytujú<br />

možnosť inkarnácie. A nech<br />

už vo svojom novom pozemskom<br />

bytí prežije ako dôsledok svojich<br />

predchádzajúcich rozhodnutí čokoľvek,<br />

môže to jemu, ale aj rodičom<br />

byť v konečnom dôsledku prospešné<br />

pre ďalší vývoj.<br />

Christopher Vasey<br />

POTRATY NA SLOVENSKU<br />

Podľa údajov Štatistického<br />

úradu Slovenskej republiky<br />

bolo v roku 2004 v SR zaevidovaných<br />

20 075 potratov, čo je<br />

o 1084 menej ako v roku 2003.<br />

Z toho 76,2 % bolo umelých potratov,<br />

23,8 % z celkového počtu<br />

potratov tvorili samovoľné potraty.<br />

Ako dôvod umelého prerušenia<br />

tehotenstva sa uvádzali<br />

zdravotné dôvody v 18,7 % prípadoch.<br />

Najviac potratov je vo vekových<br />

skupinách 25-29 a 30-34-ročných<br />

žien (na 1000 žien pripadlo<br />

v oboch vekových skupinách<br />

po 22,8 potratov), ďalej<br />

nasleduje veková skupina 20-24<br />

ročných (18,5 potratov na 1000<br />

žien príslušného veku).

F O T O G R A F I E<br />

Podzemný svet<br />

Fotografie pochádzajú z expedície Gouffre Berger 2005. Podnikla ju v júni 2005<br />

sedemčlenná skupina speleológov z Moravského Krasu, zo Základnej organizácie<br />

Plánivy - Českej speleologickej spoločnosti na pozvanie francúzskeho speleoklubu<br />

Ressac Ardéche. Okrem Gouffre Berger navštívila skupina ešte jaskyne<br />

Grotte de Gournier, Ardéche-Orgnac, Aven Gregoir, Cuve Fee a Aven Noel. Svet<br />

tmy a ticha nám na fotografiách priblížil člen expedície Petr Polák.<br />

Keď vyslovíte pred obyčajným smrteľníkom slovo jaskyňa, vynoria sa<br />

mu pred očami pokladne na vstupenky, vybetónované chodníky a skupina<br />

návštevníkov so sprievodcom na predpísanej trase. V jaskyniach<br />

sú aj vysoké dómy a kvaple, obohnané zábradlím, aby ich návštevníci<br />

neolamovali. Pretože jeden milimeter rastie pätnásť rokov.<br />

Keď vyslovíte slovo jaskyňa pred speleológom, vyrastú mu za vaším<br />

chrbtom laná, karabíny, neoprénové obleky, čižmy špinavé od blata<br />

a drina. Tiež spomienky na vyvážanie sutín a blata z polozasypaných<br />

priestorov, zlaňovanie, výstupy po lanovom rebríku, brodenie vodou aj<br />

plazenie úzkymi chodbičkami, lanové traverzy a blatové komíny. A ešte<br />

partia kamarátov, ktorí sa na seba môžu spoľahnúť.<br />

Dostať sa do jaskyne znamená absolvovať mnohohodinovú expedíciu.<br />

Odmenou za rozsiahle prípravy a expedičnú drinu je vstup do úžasného<br />

podzemného sveta, ktorý si žije sám pre seba, buduje v tme a tichosti<br />

svoju krásu a dovolí človiečikovi, aby sa ňou kochal. Tam dole vládne<br />

po desaťtisíce rokov ticho, nehybná tma, sem-tam pleskne kvapka vody,<br />

trpezlivo stavajúca svoj kvapeľ.<br />

Δ<br />

Tu to začína, prvé 25-metrové<br />

zlanenie do jaskynného komplexu<br />

Gouffre Berger. Účastníci majú pred<br />

sebou 24-hodinové dobrodružstvo<br />

v jaskynnom bludisku s výškovým<br />

rozdielom 1122 metrov. Ide sa „na<br />

ťažko“ – s expedičnou výbavou<br />

zavesenou pod sebou. Niektoré<br />

vstupy vyzerajú nenápadne, nechce<br />

sa veriť, aké rozľahlé priestory sa<br />

za nimi skrývajú. Tak napríklad<br />

neďaleký jaskynný systém Grotte de<br />

Gournier má celkovú dĺžku 15 km.<br />

Δ<br />

Gouffre Berger sa označuje ako vodná<br />

jaskyňa s mnohými podzemnými<br />

jazerami a vodopádmi. Traverz po<br />

lane nad vodou v mieste zvanom<br />

Les Coufinades s bohatou kvapľovou<br />

výzdobou. „Podľa šikovnosti sa<br />

tu viac alebo menej namočíte“.<br />

17<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

Δ<br />

Do týchto miest vstúpilo len málo ľudí. Po ich<br />

odchode tu zavládne vždy zase rovnaké ticho, v tme<br />

pokračuje výstavba neviditeľnej kamennej krásy.<br />

Δ<br />

Ďalej to ide len cez vodu.<br />

Δ<br />

Na dne vodnej kaskády Ouragan (–1025 m).<br />

Tu sa účastníci zhromažďujú v „Camp des<br />

Étrangers“, ponechávajú ťažkú výzbroj<br />

na mieste a ďalej pokračujú naľahko.<br />

18<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

Δ<br />

Sála trinástich. Kvaple na strope<br />

sú pomerne mladé, kedysi sa tu<br />

zrútil strop. Zato na zemi stvorila<br />

príroda celé bohatstvo.

Δ<br />

V žiadnej inej hornine nevymodeluje<br />

príroda také filigránske a odvážne tvary.<br />

Δ<br />

Jaskyňa Orgnac je<br />

prístupná verejnosti.<br />

Takto vyzdobené<br />

priestory sa však<br />

nachádzajú v jej<br />

zadnej uzavretej<br />

časti Orgnac II a III.<br />

Bohatstvo tejto<br />

výzdoby nemá vo<br />

svete obdobu.<br />

Δ<br />

Ardéche - Orgnac III.<br />

Tieto podivuhodné<br />

tvary nevyrástli<br />

na morskom<br />

koralovom útese,<br />

ale hlboko pod<br />

zemou. Pôvodcom<br />

teplej hnedej<br />

farby je prímes<br />

červenohnedých<br />

hlín, ktorých výskyt<br />

je na planine<br />

Ardéche typický.<br />

19<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

T É M A<br />

Antikoncepcia<br />

na miske váh<br />

Keď mladí ľudia vstupujú do intímneho partnerstva, okamžite sa vynára otázka, ako<br />

zabrániť počatiu nechceného dieťaťa. Mnohí rodičia, priatelia a v neposlednom rade reklama<br />

väčšinou ponúkajú najjednoduchšiu odpoveď : je tu predsa tabletka. Hormonálna<br />

antikoncepcia sa prezentuje ako spoľahlivá, bezpečná a – najmenej obmedzujúca. Napriek<br />

tomu sa ozývajú hlasy, ktoré v užívaní tabliet vidia príliš radikálny zásah do prirodzeného<br />

reprodukčného cyklu ženy a upozorňujú aj na telesné, duševné a duchovné následky<br />

tohto zásahu. Časť verejnosti preto hormonálnu antikoncepciu odmieta a hľadá<br />

alternatívu v takzvaných prirodzených metódach regulácie počatia. Bol v tomto smere<br />

urobený významnejší objav minulého storočia aj na Slovensku?<br />

PRINCÍP HORMONÁLNEJ<br />

ANTIKONCEPCIE<br />

j keď sa to zdá neuveriteľné, o spôsobe<br />

fungovania hormonálnej an-<br />

A<br />

tikoncepcie nemá presné informácie<br />

ani veľká časť žien, ktoré túto metódu<br />

využívajú. V samotnom jadre účinku<br />

tablety je ženský reprodukčný a hormonálny<br />

cyklus, ktorý ovplyvňuje celý<br />

rad telesných, ale aj duševných prejavov<br />

v živote ženy.<br />

20<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

ohlo by sa namietať, že ani umiernenosť, prispôsobenie sa rytmu<br />

„M prírody a ani ohľaduplnosť zo strany muža neponúka plnú bezpečnosť.<br />

Dovoľme si však položiť protiotázku: kde je dokonalá bezpečnosť?<br />

Nevytvára množstvo nepostihnuteľných súvislostí, tento zvyšok neistoty,<br />

práve to ‚korenie’ života pozemského človeka? Smieme, dokonca máme<br />

prijímať rozhodnutia, pretože každé rozhodnutie je proces dozrievania<br />

v malom. Môžeme sa síce pokúšať o to, aby sme ich premieňali na činy, no<br />

musíme strpieť, že sa nedeje vždy naša vôľa. Práve v oblasti antikoncepcie<br />

však požadujeme poistky, ktoré siahajú ďalej, než nám je život schopný<br />

poskytovať. Tu chceme vnucovať našu vlastnú vôľu, aj keby to bolo za<br />

cenu potlačenia prírody. Prenechajme jej, plní dôvery, možnosť opravy,<br />

ktorú jej zákony nášho Stvoriteľa obozretne poskytli. Človek len zriedkavo<br />

vie, čo mu v skutočnosti osoží. Často je to práve to nechcené, čo najviac<br />

potrebuje, aj keby to mal spoznať až oveľa neskôr.“<br />

[Richard Steinpach: Nevítaný duch]<br />

Ženský cyklus má dve striedajúce<br />

sa fázy. Prvá fáza je riadená hormónom<br />

dozrievania vajíčka (estrogénom),<br />

druhá hormónom žltého telieska (progesterónom).<br />

Pri hormonálnej antikoncepcii je využívaný<br />

hormón žltého telieska, presnejšie,<br />

jeho syntetické napodobeniny.<br />

Pravidelným dodávaním týchto syntetických<br />

hormónov do organizmu ženy<br />

je docielený stav, ktorý je inak možný<br />

iba v tehotenstve – nedochádza k dozrievaniu<br />

žiadnych ďalších neoplodnených<br />

vajíčok.<br />

Tým je (väčšinou dlhodobo) prerušený<br />

biologický dvojfázový rytmus ženského<br />

reprodukčného cyklu a je nahradený<br />

len jednou fázou, ktorú môžeme,<br />

aj pre jej dlhodobé trvanie, nazvať<br />

akýmsi „umelým tehotenstvom“.<br />

Odporcovia hormonálnej antikoncepcie,<br />

okrem iných aj mnohí lekári,<br />

zaoberajúci sa niektorými smermi naturálnej<br />

medicíny, tvrdia, že takýto<br />

zásah do „biologických hodín“ organizmu<br />

nezostáva bez následkov a má<br />

vplyv na telesné zdravie i duševné prežívanie<br />

pacientiek. Aké sú dôvody pre<br />

podobné tvrdenia?<br />

HORMÓNY<br />

A „POSUN NÁLAD“<br />

r. med. Annemarie Banzhafová,<br />

D praktická lekárka a fyzioterapeutka,<br />

pôsobiaca v Mníchove, vo svojom<br />

článku 1 na túto tému uvádza:<br />

„Od mladých dievčat som počula výpovede<br />

o nejasnom vyciťovaní niečoho cudzieho,<br />

nepríjemného, čo sa s nimi deje<br />

v súvislosti s hormonálnym posunom.

T É M A<br />

,Pilulka je mi nepríjemná, a rovnako aj<br />

skutočnosť, že vyvoláva umelé tehotenstvo.<br />

Ten výraz umelé mi naháňa strach.‘<br />

Napriek tomu táto dievčina, podobne<br />

ako tisíce iných, užíva hormonálnu antikoncepciu,<br />

lebo jej nikto neponúkne<br />

žiadnu lepšiu alternatívu.“ A ďalej pokračuje:<br />

„V začiatkoch éry hormonálnej<br />

antikoncepcie som často registrovala výpovede<br />

žien, ktoré už mali niekoľko detí<br />

a žili v dobrom a šťastnom manželstve.<br />

Ony mohli porovnať svoj vlastný citový<br />

život bez antikoncepčnej pilulky a s pilulkou<br />

a jednohlasne vypovedali, že ich<br />

manželstvo sa s pilulkou nielen nestalo<br />

šťastnejším, ale že dochádzalo častejšie<br />

k disharmónii v partnerskom vzťahu.“<br />

Tu by sa mohlo namietnuť, ako sa to<br />

často stáva, že takéto prejavy sa objavovali<br />

najmä u starších preparátov s vysokým<br />

obsahom hormónov, aké sa už<br />

dnes nepoužívajú. V skutočnosti však<br />

aj dnes výrobcovia hormonálnej antikoncepcie<br />

priznávajú a popisujú ako jej<br />

nežiadúci vedľajší účinok zmeny nálad,<br />

ktoré môžu vyústiť až k depresívnym,<br />

úzkostným stavom. Ďalšou skutočnosťou<br />

je fakt, že 15–20 % užívateliek „pilulky“<br />

udáva znížený záujem o intímne<br />

spojenie s partnerom.<br />

Má teda hormonálna antikoncepcia<br />

vplyv na duševné prežívanie, a ak áno,<br />

prečo?<br />

Odpoveď na uvedenú otázku je<br />

vlastne celkom logická: hormóny patria<br />

medzi látky s najvýraznejším účinkom<br />

na celý organizmus. Už ich veľmi<br />

nízke dávky spôsobujú výrazné telesné<br />

zmeny v dôsledku prepojenia a vzájomného<br />

ovplyvňovania všetkých žliaz<br />

s vnútorným vylučovaním. Keďže sa<br />

hormóny vyplavujú do krvi, zmena jej<br />

zloženia, zodpovedajúca konkrétnemu<br />

hormónu, vyvoláva aj výrazné duševné<br />

prejavy. Stačí si spomenúť na známy<br />

hormón adrenalín, ktorý sa vylučuje do<br />

krvi v stave fyzického vyčerpania alebo<br />

ohrozenia a vyvoláva zvýšený tep, svalové<br />

napätie, spúšťa obranné reakcie,<br />

obmedzuje vnímanie bolesti. Už spomínaný<br />

progesterón je hormón,<br />

ktorý sa dlhodobo vo zvýšenej<br />

koncentrácii vylučuje len v období<br />

tehotenstva. Je teda úplne<br />

prirodzené, že veľká časť žien<br />

má aj pri užívaní hormonálnej<br />

antikoncepcie viac alebo menej<br />

výrazné „tehotenské prejavy“<br />

aj v oblasti psychiky. A veľmi<br />

často sa preto pri užívaní tabliet<br />

necítia vo svojej koži.<br />

To je však len jedna stránka<br />

veci.<br />

DUCHOVNÉ<br />

SÚVISLOSTI<br />

určitého, a nielen filozofického<br />

nadhľadu môžeme<br />

Z<br />

uvažovať aj o duchovných súvislostiach<br />

tohto umelého „iného<br />

stavu“. Môžeme s určitosťou<br />

konštatovať, že v prírode neexistuje<br />

nič, čo by nemalo svoju<br />

príčinu a účel. Nespočetné dôkazy<br />

tohto tvrdenia už priniesla,<br />

okrem iného, aj ekológia. Dosiaľ<br />

sa zakaždým v dejinách ukázalo,<br />

že vždy, keď človek vo svojom zjednodušujúcom<br />

myslení odstráni alebo významne<br />

pozmení nejakú súčasť prírodného<br />

systému, objavia sa poruchy,<br />

nezriedka vedúce až ku katastrofe. Môže<br />

to byť s prirodzeným striedaním fáz<br />

v ženskom reprodukčnom cykle inak?<br />

Zloženie krvi je jedinečné a individuálne<br />

pre každého človeka. Akákoľvek<br />

výraznejšia zmena má svoje dôsledky<br />

na telesnej i duševnej úrovni.<br />

Pre duchovný vývoj človeka – obzvlášť<br />

v období dospievania – má prebiehajúca<br />

prirodzená zmena v zložení krvi<br />

význam z hľadiska prepojenia ducha,<br />

duše a tela. Až touto zmenou mladý človek<br />

dospieva. Mení sa však nielen jeho<br />

fyzický vzhľad, ale aj záujmy, duševné<br />

prejavy, objavujú sa nové ciele. Pre činorodú<br />

aktivitu, ktorá k tomuto veku<br />

patrí, je nepochybne dôležitý aj pocit<br />

pohody, vnútorného pokoja. Hormonálny<br />

zásah do zloženia krvi dievčaťa<br />

alebo ženy (odstránenie jednej fázy hormonálneho<br />

cyklu) sa na nej odzrkadlí –<br />

prináša zmenu v jej prirodzených duševných<br />

prejavoch. Preto sa z pohľadu<br />

duševného stavu aj duchovného vývoja<br />

môže označiť minimálne za rizikový,<br />

presnejšie však ako brzdiaci. Veď všetky<br />

dôsledky tejto zmeny zloženia krvi na<br />

dušu (a jej spojenie s duchom) nedokáže<br />

zodpovedne posúdiť žiadny človek.<br />

Už vyššie uvedené nežiaduce účinky na<br />

psychiku môžu všeličo naznačiť.<br />

JE PILULKA BEZPEČNÁ ?<br />

apriek záplave nadšenia nad jednoduchosťou,<br />

spoľahlivosťou<br />

N<br />

i bezpečnosťou „pilulky“ jej výrob-<br />

21<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

T É M A<br />

22<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

covia, vedecké štúdie i ženskí lekári<br />

cez oficiálne zdroje priznávajú, okrem<br />

iných, tieto nežiaduce účinky hormonálnej<br />

antikoncepcie:<br />

• zvyčajne v počiatkoch užívania spôsobuje<br />

veľmi často prejavy, pripomínajúce<br />

tehotenstvo: bolesť hlavy, nutkanie<br />

na dávenie (nauzea), žalúdočná nevoľnosť,<br />

precitlivenosť a tlak v prsníkoch,<br />

zadržiavanie tekutín, sklon k priberaniu<br />

(nadváhe). Časť žien tieto príznaky<br />

pociťuje pri užívaní tabliet trvale;<br />

• „zanedbateľné“ (citované doslova),<br />

ale predsa zvýšené percento rakoviny<br />

pečene;<br />

• u žien, ktoré majú predispozíciu<br />

k rakovine prsníkov, môžu hormóny<br />

urýchliť jej priebeh;<br />

• zvýšené riziko rakoviny krčka maternice;<br />

• kombinácia fajčenia a užívania hormonálnej<br />

antikoncepcie spôsobuje po<br />

35. roku života 11x vyššie riziko srdcovo-cievnych<br />

komplikácií;<br />

• pripúšťa sa, že táto metóda je nevhodná<br />

pre ženy so zvýšeným výskytom<br />

srdcovo-cievnych chorôb<br />

v príbuzenstve (podávanie hormónov<br />

preukázateľne zvyšuje krvnú<br />

zrážanlivosť) a pre ženy s poruchami<br />

pečene;<br />

• neodporúča sa ženám so srdcovými<br />

a cievnymi chorobami, vysokým krvným<br />

tlakom, so sklonom k žilovým<br />

trombózam a mozgovému krvácaniu.<br />

Krvné tromby (zrazeniny) môžu spôsobiť<br />

mozgovú mŕtvicu či infarkt.<br />

TABLETA VERZUS<br />

PRIRODZENÉ METÓDY<br />

apriek všetkým vyššie uvedeným<br />

N skutočnostiam užíva hormonálnu<br />

antikoncepciu na celom svete<br />

približne 80 miliónov žien. Dôvodov,<br />

prečo je to tak, je viacero.<br />

Predovšetkým, do intímnych vzťahov<br />

vstupujú stále častejšie teenageri<br />

vo veku, keď je počatie dieťaťa vnímané<br />

ako „katastrofa“. Tu sa dostávame<br />

zase k príčinám tohto javu, medzi<br />

ktoré patrí aj fenomén predčasného<br />

dospievania. Urýchlenie telesného dospievania<br />

mladej populácie sa stalo<br />

predmetom skúmania už v 60. rokoch<br />

minulého storočia. Ako faktor, ktorý<br />

k nemu prispieva, sa uvádzala najmä<br />

zvýšená konzumácia živočíšnych bielkovín,<br />

najmä mäsa. V Nemecku vyvolala<br />

svojho času mediálny škandál štúdia,<br />

ktorá dokazovala súvislosť medzi<br />

predčasným nástupom menštruácie<br />

u dievčat a podávaním rastových hormónov<br />

vo výkrme kurčiat. Od tohto<br />

okamihu prijali zákaz skrmovania rastových<br />

hormónov všetky západoeurópske<br />

krajiny. Ďalším významným<br />

vplyvom, ktorý sa podpisuje pod predčasnú<br />

sexualitu mladých, je verejné<br />

šírenie programov s erotickým obsahom<br />

v médiách. Vo veku, kedy je pre<br />

dospievajúcich prirodzené skôr združovanie<br />

do dievčenských či chlapčenských<br />

skupiniek, mnoho mladých ešte<br />

považuje intímne vzťahy s opačným<br />

pohlavím za „trápne“. Aj keď dospievajúci<br />

pociťujú v súvislosti s intímnym<br />

vzťahom úplne prirodzenú hanblivosť,<br />

médiá im vnucujú dojem, že mať už<br />

v tomto veku sexuálneho partnera je<br />

niečo normálne. A nie je bez súvisu, že<br />

na stránkach teenagerských časopisov<br />

dostala priestor reklama na hormonálnu<br />

antikoncepciu.<br />

Žiaľ, je málo pravdepodobné, že by<br />

pozitívny spoločenský tlak v súčasnosti<br />

dokázal obmedziť pochybný mediálny<br />

obchod s erotikou. Jedinou možnosťou<br />

ostáva vytvárať – za spolupôsobenia pedagógov<br />

i rodičov – pre deti ušľachtilejšie<br />

vyplnenie voľného času a bez falošného<br />

zastierania im vysvetľovať riziká<br />

predčasnej sexuality. Obrovský význam<br />

tu má rodina. Ak totiž vládne v rodine<br />

disharmónia, hrozí vyššie riziko, že<br />

dospievajúci budú kompenzovať svoju<br />

citovú prázdnotu v predčasnom partnerskom<br />

vzťahu. Aj povzbudenie k dosahovaniu<br />

zmysluplných cieľov očakáva<br />

dieťa v prvom rade od rodičov. Pokiaľ<br />

v nich nevidí pri svojom snažení oporu,<br />

nastupuje sklamanie a väčšia potreba<br />

„niekoho mať“.<br />

Pokiaľ sa posunieme do kategórie<br />

žien v zrelom plodnom veku, z ktorých<br />

niektoré už majú viacero detí,<br />

potom dostáva aj posudzovanie antikoncepcie<br />

iný rozmer.<br />

Je prirodzené, že zodpovedný človek<br />

sa snaží rozhodovať o svojom rodičovstve<br />

vedome. Aj tým sa totiž líši od<br />

zvierat, ktoré len nasledujú svoj pud.<br />

Rodičovstvo nie je hlavným zmyslom<br />

ľudského bytia a úlohou telesného<br />

spojenia medzi mužom a ženou nie je<br />

len splodenie dieťaťa. Ide tu – pokiaľ<br />

sa nejedná iba o prejav neovládanej<br />

a neukojiteľnej vášne – o občerstvujúcu<br />

výmenu jemných éterických síl

T É M A<br />

medzi mužom a ženou. Preto<br />

nemožno vidieť nič zlé na tom,<br />

ak sa partneri snažia zabrániť<br />

nechcenému počatiu.<br />

Antikoncepčná tableta je posudzovaná<br />

ako najspoľahlivejšia<br />

metóda regulácie počatia.<br />

Ostatné metódy antikoncepcie<br />

– podľa bežne uvádzanej porovnávacej<br />

štatistiky – sa javia<br />

ako pomerne „neisté“. Napríklad<br />

prirodzená metóda regulácie<br />

počatia, založená na stanovení<br />

„plodných a neplodných dní“<br />

pomocou merania teploty, má index<br />

zlyhania 4–12 %.<br />

Avšak, už pred takmer päťdesiatimi<br />

rokmi bola na Slovensku odbornej verejnosti<br />

predstavená prekvapujúca metóda<br />

stanovenia plodných a neplodných<br />

dní, vyznačujúca sa presnosťou<br />

v rozmedzí 97,7–99 %. Známa je pod<br />

menom svojho objaviteľa ako Jonášova<br />

metóda.<br />

METÓDA PRIRODZENEJ<br />

REGULÁCIE POČATIA<br />

MUDr. EUGENA JONÁŠA<br />

odľa jeho vlastných slov dostal,<br />

P MUDr. Jonáš inšpiráciu k svojmu<br />

objavu v deň významného cirkevného<br />

sviatku: 15. augusta 1956. Pre neho<br />

osobne to bolo naplnenie túžby pomôcť<br />

ženám odstrániť hrozbu umelého<br />

potratu, ktorý bol v uvedenom<br />

roku v bývalom Československu legalizovaný.<br />

Jonášova metóda regulácie<br />

počatia je založená na súvislosti<br />

medzi astronomickými cyklami<br />

a reprodukčným cyklom ženy. Na<br />

základe vlastného skúmania dospel<br />

MUDr. Jonáš k záveru, že plodné obdobie<br />

ženy nastáva v rovnakom postavení<br />

Mesiaca (vzhľadom k ďalším astronomickým<br />

charakteristikám), aké<br />

bolo v čase jej narodenia. Nie je možné<br />

však tieto charakteristiky zamieňať za<br />

bežne známe fázy Mesiaca“. Pomocou<br />

elám si len jedno; aby poznatky, ktoré<br />

„Ž som smel získať ako lekár počas šestnásťročnej<br />

intenzívnej a zodpovednej práce<br />

z veľkej knihy prírody, boli akceptované inými<br />

nadšenými, otvorenými a predsudkami nezaťaženými<br />

vedcami a lekármi s rovnakým úmyslom,<br />

ktorý som vtedy mal a stále ešte mám,<br />

keď som dospel k presvedčeniu, že použitie<br />

mojej metódy môže prispieť k šťastiu jednotlivca,<br />

rodiny a celej spoločnosti.“<br />

[MUDr. Eugen Jonáš]<br />

špeciálneho výpočtu je preto možné<br />

takzvané plodné a neplodné dni stanoviť<br />

napríklad až na jeden rok dopredu.<br />

Je možné vyhotoviť viaceré<br />

typy výpočtov v závislosti od toho,<br />

ako presne pozná žena dátum a čas<br />

svojho narodenia. Na prvý pohľad<br />

veľmi prekvapujúci princíp bol ihneď<br />

po objave metódy overený v medicínskej<br />

praxi pomocou klinických<br />

testov. Tie prebiehali na 1. pôrodníckej<br />

klinike v Prahe pod vedením<br />

doc. MUDr. Jiřího Málka, vtedajšieho<br />

predsedu Svetovej biorytmologickej<br />

spoločnosti. Jonášova metóda totiž<br />

neslúži len na účely antikoncepcie –<br />

pomáha aj ženám, ktoré sa neúspešne<br />

pokúšali otehotnieť (ak netrpia orgánovými<br />

poruchami). Okrem pražskej<br />

kliniky sa do overovania tejto metódy<br />

zapojila aj pôrodnícka klinika v Budapešti.<br />

Výsledky pravdepodobne zúčastnených<br />

zaskočili, pretože úspešnosť<br />

dosahovala už v prvopočiatkoch<br />

takmer 98% (dnes autor udáva 99%).<br />

Po overení na klinikách vypukol<br />

„boom“. Prirodzenú metódu regulácie<br />

počatia, ktorá nevyžaduje použitie<br />

umelých prostriedkov, privítali lekári,<br />

ale aj kresťanské kruhy. Morálne<br />

odobrenie pre ňu prišlo počas trvania<br />

druhého vatikánskeho koncilu s výrokom<br />

vtedajšieho pápeža Pavla VI., že<br />

na nej nevidí „žiadny rozpor s evanjeliom“.<br />

Pápež Ján Pavol II. poslal<br />

MUDr. Jonášovi za jeho objav osobný<br />

ďakovný list.<br />

„Jonášove centrá“ vznikli zakrátko<br />

na piatich kontinentoch –<br />

vedú ich lekári, ktorí sa boli školiť<br />

v metóde výpočtu priamo na<br />

Slovensku.<br />

Dnes je Jonášova metóda<br />

chránená patentom ako „lekárska<br />

služba“ vo viacerých krajinách<br />

sveta.<br />

Za zmienku stojí, že v roku<br />

1970 bol MUDr. Jonáš navrhnutý<br />

na udelenie Nobelovej ceny<br />

prof. Dr. R. Fondillerom z USA<br />

a pred piatimi rokmi rovnaký návrh<br />

vzišiel z Argentíny od prof. Carlosa<br />

Velazca.<br />

Z duchovného hľadiska možno metóde<br />

MUDr. Jonáša priznať dve hlavné<br />

prednosti:<br />

• neposúva hormonálny cyklus ženy<br />

a nemení umelo zloženie krvi. Preto<br />

odpadajú neprirodzené psychické<br />

výkyvy, známe pri hormonálnej antikoncepcii;<br />

• nabáda ženy k pozornosti voči vlastnému<br />

telu a mužov k ohľaduplnosti.<br />

Samozrejme, ak sa chce pár vyhnúť<br />

neželanému počatiu, musí pri tejto<br />

metóde v období plodných dní zachovať<br />

primeranú zdržanlivosť. Od muža<br />

sa preto očakáva pochopenie a ohľaduplnosť.<br />

Používanie menej škodlivých<br />

metód antikoncepcie by však<br />

v láskyplnom vzťahu vlastne malo<br />

byť samozrejmosťou.<br />

Roman Levický<br />

[redakcia@svetgralu.sk]<br />

Literatúra:<br />

Banzhaf, A. : Wie schwer wiegt die Pille.<br />

Gralswelt, 5, 1997, s. 33-38.<br />

Jonáš, E. : Zistenie období plodnosti u ženy,<br />

pohlavia a životaschopnosti plodu. Nitra,<br />

1969.<br />

Jonáš, E. : Přirozená regulace početí. Hradec<br />

Králové, 1995.<br />

Schindler, J. A. : Die Heilkraft des seelischen<br />

Gleichgewichts. München, 1956.<br />

Vester, F. : Neuland des Denkens. Stuttgart,<br />

1980.<br />

www.centrum.jonas.com<br />

www.medical-tribune.cz<br />

23<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

Z A U J A L O N Á S<br />

Z A U J Í M A V O S T I Z O S V E TA V E D Y A V Ý S K U M U<br />

Nevratné plastové<br />

fľaše znovu<br />

nepoužívajte!<br />

Kto sa snaží opätovným<br />

používaním nevratných<br />

plastových fliaš prispievať<br />

k ochrane životného<br />

prostredia, môže ohrozovať<br />

svoje zdravie. Výskumy<br />

v Kanade ukázali,<br />

že voda v mnohých plastových<br />

fľašiach, ktoré boli<br />

znovu naplnené, obsahovala<br />

nebezpečné baktérie<br />

a zdraviu škodlivé chemické<br />

zlúčeniny.<br />

Tretina všetkých vzoriek<br />

jedného z prieskumov bola<br />

natoľko znečistená baktériami,<br />

že táto voda bola<br />

vhodná na pitie iba po<br />

prevarení. Štúdia univerzity<br />

v Idaho (USA) dokazuje,<br />

že dôkladné vymývanie<br />

fliaš, ktoré by usmrtilo<br />

baktérie, urýchľuje starnutie<br />

plastu. Tak sa môžu do<br />

vody dostať jedovaté produkty<br />

rozpadu plastu.<br />

More je zásadité<br />

M i n e r á l y r o z p u s t n é<br />

v morskej vode jej dodávajú<br />

slanú chuť, sú ale tiež<br />

príčinou jej slabej alkalickej<br />

reakcie. V priemere<br />

činí hodnota pH morskej<br />

vody 8,1. Vedecké kruhy<br />

ale stále častejšie poukazujú<br />

na to, že obsah kyselín,<br />

spôsobený rozpusteným<br />

oxidom uhličitým<br />

z atmosféry, pozvoľna<br />

stúpa. Dve na sebe nezávislé<br />

skupiny vedcov skúmali,<br />

aký vplyv môže mať<br />

pokračujúce okysľovanie<br />

morí na život v nich.<br />

24<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

Počas uplynulých<br />

250 rokoch<br />

prijali vody svet<br />

o v ý c h m o r í<br />

a oceánov asi<br />

polovicu oxidu<br />

uhličitého, ktorý sa dostal<br />

do ovzdušia používaním<br />

fosílnych palív. Táto hydrolýza<br />

oxidu uhličitého<br />

viedla ku zvýšeniu koncentrácie<br />

vodíkových iontov<br />

vo vode a tým k okysľovaniu.Ak<br />

sa bude množstvo<br />

oxidu uhličitého v ovzduší<br />

naďalej zvyšovať, mohla by<br />

hodnota pH podľa rôznych<br />

modelových výpočtov ešte<br />

v tomto storočí klesnúť<br />

o 0,3 až 0,4; v roku 2300<br />

by mohla dokonca dosiahnuť<br />

hodnotu 7,3.<br />

Okysľovanie môže mať<br />

značne nepriaznivé následky<br />

na morský svet<br />

rastlín a živočíchov. Ohrozené<br />

sú predovšetkým koraly<br />

a planktón, takže<br />

môžu vzniknúť medzery<br />

v potravinovom reťazci.<br />

http://www.faz.net<br />

Katastrofy ako<br />

následky globálnej<br />

zmeny klímy<br />

Po katastrofálnych záplavách<br />

v lete 2005 v Nemecku,<br />

Rakúsku a Švajčiarsku<br />

vyvstala znovu otázka,<br />

či sú povodne priamym<br />

následkom globálneho<br />

otepľovania. Štatistiky istej<br />

mníchovskej poisťovne<br />

potvrdzujú laický dojem,<br />

že extrémne výkyvy počasia<br />

a s nimi spojené katastrofy<br />

neustále pribúdajú.<br />

Ak v rokoch 1950 až 1959<br />

došlo iba k 13 veľkým udalostiam,<br />

bolo ich<br />

v rokoch 1990 až<br />

1999 už celkovo<br />

74. Vedci sú ale<br />

opatrní v tvrdení,<br />

že tieto katastrofy<br />

majú priamu súvislosť<br />

s globálnym otepľovaním.<br />

Isté ale je, že vo vývoji počasia<br />

hrá teplota ústrednú<br />

úlohu. Viedenský klimatológ<br />

Herbert Formayer preto<br />

predpokladá intenzifikáciu<br />

zrážok. Ľudia v Európe<br />

musia počítať s častejšími<br />

výkyvmi počasia. Experti<br />

nie sú ale jednotní v tom, či<br />

globálne otepľovanie nesie<br />

zodpovednosť aj za nárast<br />

výskytu tropických cyklónov.<br />

Väčšina vedcov sa ale<br />

rozhodne stavia za správu,<br />

ktorú výskumníci NOAA<br />

(National Oceanic & Atmospheric<br />

Administration)<br />

zverejnili už pred niekoľkými<br />

rokmi: stále presnejšie<br />

modely klímy predpovedajú<br />

pre tropický Atlantik<br />

vyššie teploty mora, vyššiu<br />

vlhkosť a viac energie v atmosfére.<br />

Všetky tieto faktory<br />

podporujú silu hurikánov,<br />

ako ich už zažili<br />

Spojené štáty americké.<br />

http://www.noaa.gov<br />

Víno zabíja vírusy<br />

Víno je zrejme prirodzený<br />

likvidátor chrípkových vírusov.<br />

Obsahuje totiž špeciálnu<br />

molekulu, ktorá má<br />

schopnosť blokovať chrípkový<br />

vírus. Molekula sa<br />

vyskytuje v 72 rôznych<br />

rastlinách a vo vysokej<br />

koncentrácii je obsiahnutá<br />

predovšetkým v šupke<br />

červeného hrozna. Taliansky<br />

výskumný tím inštitútu<br />

ISS (Istituto Superiore<br />

di Sanità) dokázal, že<br />

účinná látka má antivírusové<br />

účinky a chrípku<br />

zdoláva prirodzeným spôsobom.<br />

Podľa doterajších<br />

výsledkov táto látka tiež<br />

brzdí rast nádorov a pôsobí<br />

proti stresu.<br />

Hypnóza ovplyvňuje<br />

funkcie mozku<br />

Vedci Cornellovej univerzity<br />

v New Yorku zistili,<br />

že hypnóza môže nepriaznivo<br />

ovplyvniť niektoré<br />

funkcie mozgu. Dôkazy<br />

poskytla magnetická rezonancia.<br />

Pokusy na 16<br />

dobrovoľníkoch ukázali,<br />

že hypnóza neovplyvňuje<br />

iba správanie človeka, ale<br />

môže aj značne zmeniť šírenie<br />

informácií v mozgu.<br />

Elektrosmog:<br />

ochránia nás<br />

prístroje?<br />

Firma ATOX Systemtechnik<br />

uviedla na trh prístroj,<br />

ktorý má chrániť pred<br />

elektrosmogom. Biopočítač<br />

veľkosti 3 x 3 cm, vyvinutý<br />

ruským fyzikom Alexandrom<br />

Tarasovom, sa<br />

jednoducho zavesí na krk.<br />

Nie je to žiadne ezoterické<br />

kúzlo, uvádza Inštitút pre<br />

biosenzoriku a bioenergetický<br />

výskum životného<br />

prostredia (IBBU) v Graze.<br />

Na 75 pokusných osobách<br />

bola pozorovaná „ochrana<br />

proti geopatogénnej, rádioaktívnej<br />

a elektromagnetickej<br />

záťaži“.<br />

http://www.atox.info

H I S T Ó R I A<br />

Katari, kacíri a zánik hradu Montségur<br />

Náboženstvo a osud katarov<br />

Na juhu Francúzska sa v 13. storočí odohrala dráma takzvaných albigénskych vojen,<br />

ktoré boli vlastne križiackymi výpravami. Toto ťaženie pod zástavou cirkvi malo vyhladiť<br />

náboženské spoločenstvo katarov (z gréckeho kataros - čistý). Príslušníci tohto<br />

hnutia sa sami nazývali „Božími priateľmi“, žili asketickým spôsobom života a preslávili<br />

sa aj ako majstri tkáčskeho remesla. Niektorí autori spájali ich pôsobenie s legendami<br />

o Grále. Katari vytvorili vo svojej dobe akúsi opozíciu voči vládnucej cirkvi, a privolali<br />

tak na seba hnev pápežského Ríma. O čo sa títo ľudia snažili a prečo boli vyvraždení?<br />

MYŠLIENKOVÝ PÔVOD<br />

HNUTIA KATAROV<br />

atari boli pravdepodobne výrazne<br />

K ovplyvnení myšlienkami valdénstva,<br />

stredovekého heretického hnutia,<br />

ktoré sa rozšírilo v mestách južného<br />

Francúzska a severného Talianska. Jeho<br />

stúpenci požadovali od veriacich dobrovoľnú<br />

chudobu, volali po demokratizácii<br />

cirkvi, dožadovali sa práva kázania<br />

pre laikov a poukazovali na všeobecnú<br />

záväznosť evanjelia pre všetkých členov<br />

cirkvi. „Valdénski“ boli vylúčení z cirkvi<br />

v roku 1184. Podobné myšlienky ako<br />

u valdénstva nájdeme aj v hnutí bogomilov,<br />

nazvanom podľa bulharského popa<br />

Bogomila, ktorý žil v desiatom storočí.<br />

Myšlienkovou podstatou oboch hnutí<br />

bola, okrem iného, aj viera v takzvaný<br />

dualizmus, teda v existenciu zosobneného<br />

Dobra (Svetla), ako aj Zla (Temnoty).<br />

Ešte starším prameňom viery<br />

v dualizmus bolo učenie proroka Mániho<br />

(manicheizmus), ktorý žil v 3. storočí<br />

po Kr. v Perzii. Podľa manicheizmu<br />

boli sily Dobra a Zla na počiatku vekov<br />

oddelené, v súčasnosti spolu bojujú a na<br />

konci vekov budú od seba opäť oddelené.<br />

Cieľom manicheizmu bolo oslobodenie<br />

duše zo zajatia hmoty pomocou sebapoznania<br />

a askézy. Manicheizmus sa na<br />

istý čas rozšíril až do severnej Afriky<br />

a južnej Európy, a tak mohol byť inšpiráciou<br />

pre neskoršie heretické hnutia.<br />

Na rozdiel od vtedajšej pápežskej cirkvi<br />

videli katari, valdénski i bogomilovia<br />

v oficiálnych inštitúciách cirkvi a štátu<br />

skôr diablovo než Božie dielo. To bolo<br />

spôsobené najmä okázalou zhýralosťou<br />

mnohých vysokých cirkevných predstaviteľov<br />

a nespravodlivým presadzovaním<br />

moci. Naproti tomu tieto heretické<br />

hnutia presadzovali sociálnu rovnosť,<br />

zakazovali cirkevné sviatosti a uctievanie<br />

svätých. To všetko bolo, podľa ich<br />

mienky, v rozpore s učením evanjelia.<br />

Určité podobnosti, najmä v sociálnom<br />

učení, v zamietnutí niektorých cirkevných<br />

úkonov a uctievania svätých, ako<br />

aj v snahe o nezávislosť od Ríma, môžeme<br />

nájsť aj v neskoršom hnutí reformácie,<br />

vedenej v Čechách Janom Husom<br />

a v Nemecku Martinom Lutherom.<br />

KRAJ KATAROV<br />

A LEGENDA O GRÁLE<br />

to prechádza na ceste do juhofrancúzskych<br />

Pyrenejí popri Nerbonne,<br />

K<br />

toho prekvapí pri diaľnici neobvyklé<br />

umelecké dielo: na zelenom pahorku<br />

stoja vysoké, zo silných, oválnych blokov<br />

betónu vytvorené postavy vojakov<br />

s kamenným štítom a prilbou. Hľadia na<br />

cestujúceho a do krajiny zo zachmúrenej<br />

štrbiny panciera. Informačná tabuľa ich<br />

prezentuje ako „Chevaliers Cathares“,<br />

teda katarských rytierov. Predstavujú<br />

tieto pôsobivé postavy naozaj katarov?<br />

Alebo boli katari všetko iné než vojnoví<br />

hrdinovia, teda skôr mierumilovní a napriek<br />

tomu prenasledovaní náboženskí<br />

„čudáci“ stredoveku, ktorí podľa niektorých<br />

autorov opatrovali Grál a rozhodli<br />

sa preto aj umrieť?<br />

Isté je, že obraz katarov ako vojnových<br />

hrdinov je stále živý. Spôsobilo<br />

to dielo nemeckého žurnalistu a spisovateľa<br />

Otto Rahna, ktorý v roku 1933<br />

vydal knihu s názvom „Križiacke ťaženie<br />

proti Grálu“. Je napísaná fascinujúcim<br />

spôsobom a história katarov je<br />

tu pretavená do románu o Grále. Podľa<br />

Rahna sa Grál dostal po strastiplných<br />

cestách do rúk katarov, ktorí ho opatrovali<br />

a chránili ako najvzácnejší poklad.<br />

V noci pred zánikom hradu Montségur,<br />

útočiska „kacírov“, mala hŕstka na<br />

smrť odhodlaných katarov Grál zachrániť<br />

a preniesť ho do bezpečia na miesto,<br />

ktoré je dodnes utajené…<br />

HISTORICKÝ OMYL<br />

A ÚSPECH JEDNEJ KNIHY<br />

tto Rahn cestoval v roku 1930 do<br />

O Ussat-les-Bains v Pyrenejách a tu,<br />

v osudovom kraji katarov okolo Montséguru,<br />

zbieral materiály pre svoj román.<br />

Nadšenie pre túto tému mu vštepil jeho<br />

náboženský učiteľ. On sám spájal pôsobenie<br />

katarov so stredovekými básňami<br />

o Grále a našiel rovnako zmýšľajúcich<br />

ľudí v jednej parížskej teozofickej<br />

skupine. Tiež bol v spojení s bádateľom<br />

Mauriceom Magreom z Toulouse. Aj<br />

ďalší nadšenec katarov, Déodat Roché,<br />

prívrženec Rudolfa Steinera, zastával podobné<br />

myšlienky. Spriatelil sa s Ottom<br />

Rahnom a intenzívne ho podporoval.<br />

Spájanie náboženstva neochvejne verných<br />

katarov s Grálom malo pre Fran-<br />

25<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

H I S T Ó R I A<br />

26<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

cúza zmysel – veď francúzske romány<br />

o Grále od Chrétiena de Troyes alebo<br />

Roberta de Boron (po ktorých neskoršie<br />

nasledoval v Nemecku „Parzifal“<br />

Wolframa von Eschenbach) boli na vrchole<br />

obľúbenosti približne v tom istom<br />

období, ako začalo na juhu Francúzska<br />

prenasledovanie katarov. Že by jedno<br />

s druhým nemalo nič spoločné?<br />

Otto Rahn vo svojom diele „Križiacke<br />

ťaženie proti Grálu“ prezentoval katarov<br />

ako strážcov alebo rytierov Grálu a pyrenejskú<br />

pevnosť Montségur ako model<br />

pre hrad Grálu v diele Wolframa von<br />

Eschenbach Parzifal. Avšak – aby sme to<br />

uviedli na správnu mieru – táto teória je<br />

pravdepodobne neudržateľná. Rukopis<br />

Wolframovho Parzifala bol dokončený<br />

už v rokoch 1203 až 1205 (o čom sa dnes<br />

nepochybuje), zatiaľ čo Montségur sa<br />

stal známym až po jeho dobytí v roku<br />

1244, to znamená po vyvraždení jeho<br />

obyvateľov. Pred týmto obdobím bol<br />

hrad Montségur len jednou spomedzi<br />

mnohých iných pyrenejských pevností.<br />

Nemohol byť známy vo vzdialených nemeckých<br />

krajinách, keď Wolfram von<br />

Eschenbach písal svojho Parzifala.<br />

Odhliadnuc od toho však malo „Križiacke<br />

ťaženie“ Otto Rahna vo Francúzsku<br />

aj v Nemecku obrovský úspech.<br />

V Nemecku o to viac, že sa tam dostal<br />

k moci národný socializmus. „Vodca“<br />

a jeho „okultista“ Himmler<br />

chceli vo Wewelsburgu,<br />

v blízkosti Paderbornu, zriadiť<br />

ideologické centrum svojho<br />

hnutia. Pre mnohých to bol<br />

vtedy ďalší „Hrad Grálu“. SS<br />

tu malo svoje ústredie. Sem<br />

prišiel aj Otto Rahn a stal<br />

sa Untersturmführerom SS,<br />

pracoval aj na Wewelsburgu<br />

a jeho kniha o kataroch<br />

a Grále nacistom priam spadla z neba.<br />

Tu sa našlo náhradné náboženstvo pre<br />

národ! Wagnerovou operou „Parsifal“<br />

Grál už beztak získal vo všeobecnom<br />

povedomí Nemcov významné miesto;<br />

tak boli Rahnove tvrdenia v jeho knihe<br />

tým pravým, čo bolo treba na pretvorenie<br />

mýtu na nový náboženský pojem.<br />

Túto ideu preukázateľne podporoval aj<br />

Himmler.<br />

To, že Rahn nakoniec pravdepodobne<br />

zomrel ako obeť nacistického režimu, nemení<br />

nič na účinku jeho knihy 1 . Aj literárna<br />

veda vtedajšej doby prebrala Rahnove<br />

tézy, týkajúce sa Wolframa, hradu<br />

Grálu a „Parzifala“, a tie doznievali ešte<br />

dlho. A ešte tvrdošijnejšie sa držia pri<br />

živote historizujúce romány a legendy,<br />

ktoré opisujú katarov ako „strážcov<br />

Grálu“. Takéto špekulácie podporuje aj<br />

historický fakt, že v noci pred pádom<br />

Montséguru sa naozaj uskutočnila odvážna<br />

akcia a po strmých svahoch hory<br />

bolo niečo prenesené do bezpečia. Čo to<br />

mohlo byť, keď peniaze „kacírskej cirkvi“<br />

boli odtiaľ odnesené už predtým? Grál<br />

určite nie. Boli to hodnotné spisy z predchádzajúcich<br />

kresťanských tradícií?<br />

POVOJNOVÉ BÁDANIE<br />

O KATAROCH<br />

o 2. svetovej vojne mohlo bádanie<br />

P o kataroch priniesť na svetlo sveta<br />

mnohé vyjadrenia a dokumenty „kacírov“<br />

a dnes je známy už vyššie naznačený<br />

obraz o učení katarov.<br />

Katari prišli so svojím náboženstvom<br />

Katari však zastávali aj iné myšlienky;<br />

napríklad verili v reinkarnáciu –<br />

opakované pozemské životy,<br />

podobne ako jeden z niekdajších<br />

cirkevných otcov Origenes<br />

koncom 11. a začiatkom 12. storočia aj<br />

na územie dnešného Languedocu, respektíve<br />

do vtedy politicky samostatného<br />

„Occitanu“, kde sa im spočiatku darilo<br />

veľmi dobre. Viaceré cirkevné koncily,<br />

zamerané na potieranie herézy, nemali<br />

v tejto oblasti veľký účinok. Tu sotva niekomu<br />

prekážalo, ako katari realizovali<br />

svoju vlastnú predstavu o kresťanstve,<br />

alebo ako uskutočňovali svoje náboženské<br />

idey. Naopak, katari poskytovali svojím<br />

asketickým spôsobom života a idealizmom,<br />

zameraným na život po smrti,<br />

prijateľnejší obraz pre verejnosť, než to<br />

robil katolícky klérus. Ten sa neraz vyžíval<br />

v radovánkach pozemského života<br />

a usiloval o peniaze a moc, z čoho vyplývali<br />

mnohé nešváry v cirkvi aj v spoločnosti.<br />

Preto boli katari ostatným<br />

obyvateľstvom tolerovaní, ba dokonca<br />

akceptovaní, dokonca prenikli aj do<br />

šľachtických kruhov. Okrem toho bolo<br />

vysoko cenené ich tkáčske majstrovstvo,<br />

boli žiadanými remeselníkmi.<br />

Rozkoly vo viere tu boli od začiatku<br />

„kresťanských“ dejín a kto sa postavil<br />

na tú „nesprávnu stranu“, bol považovaný<br />

za heretika (z gréckeho slova hairesis<br />

– voľba, výber). V 2. storočí napríklad<br />

cirkevní otcovia Justin a Tertullian<br />

označovali heretikmi ľudí, ktorí popierali<br />

nenarušené odovzdávanie evanjelia, pretože<br />

si zvolili názor odlišný od ortodoxie<br />

(„pravej viery“). V 3. až 4. storočí sa<br />

už heretici stávali odpadlíkmi, ktorí boli<br />

trestne stíhaní a odsudzovaní na smrť.<br />

Katari boli označení za heretikov<br />

a okrem toho boli obvinení zo zastávania<br />

gnosticizmu (z gréckeho slova<br />

gnosis – poznanie). Gnostici<br />

odmietali prijímanie<br />

Pravdy výlučne prostredníctvom<br />

zapísaných evanjelií<br />

a učenia cirkvi. Usilovali sa<br />

ísť po ceste individuálneho<br />

duchovného skúmania, čo<br />

viedlo aj k mnohým zmäteným<br />

mystickým predstavám.<br />

Napríklad v obci Korint<br />

sa rozšírila myšlienka,<br />

že Ježiš nebol na Zemi v hmotnom tele,<br />

ale v akejsi duchovnej schránke. Proti<br />

tejto myšlienke bojoval aj apoštol Pavol.<br />

K rovnakej myšlienke sa prikláňali aj<br />

katari – nedokázali sa zmieriť s tým, že<br />

Ježiš musel žiť na Zemi v hmotnom tele

H I S T Ó R I A<br />

ako každý iný človek. Katari však zastávali<br />

aj iné myšlienky; napríklad verili<br />

v reinkarnáciu – opakované pozemské<br />

životy, podobne ako jeden z niekdajších<br />

cirkevných otcov Origenes (Grécko/Palestína<br />

asi 185–253) či Máni (Babylónia/<br />

Perzia/India asi 215–277).<br />

Zo štúdia zápisov inkvizičných procesov<br />

na juhu Francúzska, ako aj zo spisov<br />

katarov vieme, že katari sa sami nazývali<br />

„dobrí kresťania“, „dobrí ľudia“<br />

a „Boží priatelia“. Ich náboženstvo prišlo,<br />

podľa všetkého, z kresťanských obcí Malej<br />

Ázie, cez Rumunsko a Bulharsko do<br />

západného sveta a tam sa rozšírilo. Jedna<br />

vetva smerovala cez severné Taliansko<br />

až na juh Francúzska a druhá cez Nemecko,<br />

severné a stredné Francúzsko<br />

až do Anglicka. Možno povedať, že bulharskí<br />

bogomilovia boli vlastne tiež katarmi.<br />

Boli v blízkom vzťahu s „Božími<br />

priateľmi“ z Languedocu. A predpokladá<br />

sa, že Niketas z Konštantinopolu, pápež<br />

bogomilov, bol zároveň aj hlavou katarskej<br />

cirkvi vo Francúzsku.<br />

Samotný názov katar však nevymysleli<br />

oni samotní. Boli takto označovaní<br />

koncom 12. storočia francúzskymi a nemeckými<br />

klerikmi v ich pamfletoch. Tie<br />

tvrdili, že „Boží priatelia“ sa svojím nárokom<br />

na titul „čistých ľudí“ dopustili<br />

hriechu, počúvli Satana, a preto sa od<br />

kresťanskej cirkvi oddelili. Slovo katar<br />

a neskôr kacír sa preto stalo označením,<br />

ktoré malo svedčiť o zlých úmysloch<br />

a malo ospravedlniť aj prenasledovanie<br />

mnohých ďalších kresťanov (Jan Hus<br />

podobne ako Martin Luther boli tiež<br />

obvinení z kacírstva).<br />

„Krajina katarov“ je dnes prezentovaná<br />

ako lákavý turistický cieľ a veľa do svojej<br />

histórie aj investuje. Predovšetkým do<br />

impozantných, domnelých katarských<br />

hradov, ktoré sa týčia vysoko na strmých<br />

pyrenejských končiaroch, ako napríklad<br />

hrad „Peyrepertuse“ alebo na ešte<br />

strmšej skale „Quéribus“. Nie sú to však<br />

stavby „Božích priateľov“. K ich viere by<br />

sa to len málo hodilo. Tieto stavby si totiž<br />

vyžiadali mnoho životov nešťastných<br />

poddaných, kým sa tisícky mohutných,<br />

presne otesaných kameňov dopravili na<br />

vrchy a dokiaľ sa nad priepasťami postavili<br />

strmé múry. Nie, tieto grandiózne<br />

hrady boli založené už pred obdobím<br />

katarov ako citadely, orientované na obranu<br />

smerom k Španielsku.<br />

Avšak mnohí „Boží priatelia“ hľadali<br />

počas smrtiacich rokov križiackych ťažení<br />

útočisko na týchto hradoch, aj po<br />

páde Montséguru. Dodnes zachované<br />

zrúcaniny hradov stoja ako pomníky,<br />

ktoré upozorňujú na šialenstvo a na nespútané<br />

nepriateľstvo kresťanov proti<br />

kresťanom.<br />

Prečo bol zákrok cirkvi proti katarom<br />

„nevyhnutný“? Katari neboli obyčajnou<br />

bezvýznamnou „sektou“; vybudovali<br />

niečo ako opozičnú cirkev, ktorá si získavala<br />

čoraz väčší vplyv. Zlikvidovať pôsobenie<br />

takejto cirkvi bolo ťažké. Totiž,<br />

na rozdiel od katarov katolícky klérus na<br />

juhu Francúzska nepôsobil ako príklad<br />

pre veriacich a bol kritizovaný kvôli veľkým<br />

povinným odvodom cirkvi a vysokým<br />

poplatkom (napríklad za krst). Tak<br />

nepomáhali ani kázne (Bernard z Clairvaux),<br />

ani koncilné edikty proti „kacírom“.<br />

Povesť cirkvi nestihli poopraviť ani<br />

asketické katolícke rády, ako napríklad<br />

Menší bratia Ježiša Krista (františkáni).<br />

Rím preto musel na obnovenie svojho<br />

vplyvu zvoliť iné prostriedky. Ponúkol<br />

francúzskemu kráľovi nové územie výmenou<br />

za spojenectvo proti katarom.<br />

Moc a vláda v porazenej krajine bola lákavá<br />

predstava. Toto spojenectvo sa prejavilo<br />

predovšetkým v druhej albigénskej<br />

vojne. Výzvu do boja proti kacírstvu na<br />

juhu Francúzska pod vlajkou kríža nasledovali<br />

aj tisíce šľachtických synov, sfanatizovaných<br />

sedliakov, aj bezohľadných<br />

dobrodruhov z Francúzska, Nemecka<br />

a z polovice Európy. Privilégium odpustenia<br />

trestov a hriechov zo strany cirkvi,<br />

peňažné a majetkové sľuby sa neminuli<br />

účinkom. Tak bol spečatený zánik katarskej<br />

cirkvi. Úplné odstránenie katarov<br />

bolo neskôr prenesené do pôsobnosti inkvizície,<br />

ktorú zastrešoval dominikánsky<br />

rád. V roku 1321 bol upálený posledný<br />

katarský kňaz. A niekdajší „Occitan“ prešiel<br />

do vlastníctva francúzskej koruny.<br />

Lenže krajina bola spustošená, náboženská<br />

sloboda zničená, niekdajší vladári<br />

v Toulouse alebo v Carcassonne, v Albi,<br />

Mirepoixe alebo Béziers upálení, zavraždení,<br />

zajatí alebo nezvestní. Ich nástupcovia<br />

boli vazalmi francúzskeho kráľa.<br />

Napriek tomu písali svoju malú politiku<br />

a ešte viac rozvíjali umenie a kultúru.<br />

Na ich hradoch spievali pri lýrach a harfách<br />

trubadúri pre vznešené dámy o svojej<br />

preduchovnenej láske a v ich piesňach<br />

by sa možno našiel aj odlesk niekdajších<br />

snov „Božích priateľov“.<br />

Mohli sa v týchto piesňach objaviť aj<br />

zmienky o Grále? Pravdepodobne nie.<br />

Nikde v katarských spisoch a ani v zápisoch<br />

inkvizičných procesov sa neobjavuje<br />

slovo Grál, hoci „kacíri“ zvykli<br />

s hrdosťou a pravdivo podávať podrobné<br />

informácie o svojom náboženstve, kulte,<br />

zvykoch, keď sa ich niekto na to opýtal<br />

(či už pri mučení, alebo nie). Nebáli<br />

sa mučenia ani smrti. Podľa ich<br />

chápania sveta bola predsa posmrtná<br />

cesta na druhý breh spásou a nie hrozbou.<br />

Ak by Grál mal pre nich nejaký<br />

význam, hovorili by o ňom bez ostychu<br />

a strachu. A tak fundovaný historik<br />

katarov Michel Roquebert vo svojej<br />

27<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

H I S T Ó R I A<br />

28<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

knihe „Les Cathares et le Graal“ konštatuje:<br />

„Na grálsky mýtus sa nenachádza<br />

v teológii, morálnych predstavách<br />

a v liturgii katarov žiadna odozva. Nijaká<br />

väzba, ale ani nijaký odkaz v zmysle<br />

učenia alebo náboženskej praktiky.“<br />

NÁBOŽENSKÉ<br />

PREDSTAVY KATAROV<br />

strede učenia „Božích priateľov“ bolo<br />

V Kristovo posolstvo, tlmočené Novým<br />

zákonom Biblie. Zvláštny dôraz<br />

kládli „dobrí kresťania“ na evanjelium<br />

a Zjavenie Jána. Podľa ich učenia prišiel<br />

Syn Boží na Zem, aby zachránil ľudí svojím<br />

posolstvom, ale nie na to, aby svojou<br />

smrťou na kríži preberal na seba tiaž<br />

ich viny. Na Ježišov príbeh utrpenia sa<br />

dívali síce ako na historickú skutočnosť,<br />

verili však v jeho „nadprirodzené telo“.<br />

On pre nich teda nebol skutočným človekom,<br />

a na kríži preto neumrel. Z toho<br />

dôvodu katari ani neuznávali kríž utrpenia<br />

a používali namiesto neho starý<br />

symbol Pravdy, rovnoramenný kríž. Aj<br />

Ježišove zázraky si vykladali čisto symbolicky<br />

a spirituálne. Sväté prijímanie<br />

a eucharistiu, či vieru v zhmotnenie<br />

Krista v hostii zavrhovali ako modlárstvo,<br />

avšak zachovali zvyk Poslednej<br />

večere, teda lámali chlieb v uctievaní<br />

a spomienke na Ježiša Krista.<br />

„Cirkev dobrých kresťanov“ považovala<br />

Kristovo posolstvo vo forme katolíckych<br />

dogiem a ľuďmi vymyslených<br />

sviatostí za znetvorené. Katari uznávali<br />

za platný len krst dospelých, ako ho vykonával<br />

kedysi Kristus. Vo svojom učení<br />

zvestovali očistené kresťanstvo, ku ktorému<br />

by mal mať bezprostredný prístup<br />

každý veriaci. Ich dualistická viera bola<br />

založená na predstave, že je nemožné,<br />

aby „dobrá ríša ducha“ a „ríša zla“ – pominuteľný<br />

svet hmoty, mohli pochádzať<br />

od jedného a toho istého Stvoriteľa.<br />

Vychádzali teda zo zásady „dvoch<br />

princípov“ a verili popri dobrom Bohu<br />

aj v druhý, od Boha nezávislý princíp<br />

(zosobnený v Luciferovi alebo Satanovi),<br />

ktorý je nasmerovaný proti Bohu. Skrze<br />

tento princíp vznikol, podľa nich, bez<br />

Božieho vedenia materiálny svet len na<br />

pokúšanie ľudí. V rámci katarskej vierouky<br />

prevládal tento absolútny dualizmus<br />

– na rozdiel od tvrdenia zástancov<br />

miernejšieho smeru dualizmu, ktorý<br />

učí, že Satan vytvoril zlý svet s vedomím<br />

Boha. V peklo a v posledný súd katari<br />

neverili, pretože oba tieto pojmy pokladali<br />

za nezlučiteľné s láskou Božou.<br />

Pozemský svet však znamenal pre nich<br />

miesto pokušenia a temna.<br />

Keď Lucifer (Satan, diabol) zaviedol<br />

princíp zla, pokušenie, jedna časť duchov<br />

v ríši dobrého Boha podľahla pokušeniu<br />

a musela z neba padnúť, druhá časť padla<br />

„nepozornosťou“. Všetci títo duchovia<br />

padli dole na „Zem zabudnutia“, teda zabudli<br />

na svoju „nebeskú podstatu“. Táto<br />

predstava zodpovedá čiastočne učeniu<br />

Origena, ktorý videl v ľuďoch padnutých<br />

anjelov. Človek je pre katarov Boží<br />

tvor, ale nie je anjelom. Podľa viery „Božích<br />

priateľov“ má svojou dušou účasť<br />

v dobrej ríši ducha a svojím telom v ríši<br />

zla, v pozemskom svete. Okrem toho má<br />

človek ešte spirituálne ja, ducha. Toho<br />

zanechal pri dobrom Bohu v nebi.<br />

Satan láka na Zemi ľudí, aby držali<br />

svoju dušu v zajatí jeho sveta. Preto sa<br />

má človek od všetkých materiálnych, pozemských<br />

lákadiel odvrátiť a ísť podľa<br />

možnosti cestou spásy, smerovanou na<br />

druhý svet, teda usilovať do ríše ducha.<br />

Smrť znamená oslobodenie zo zajatia tela.<br />

Podľa ich učenia môžu viaceré pozemské<br />

životy ľudskú cestu vývoja ku spáse<br />

predĺžiť. Duša má byť konečne spasená<br />

vtedy, keď dosiahne opätovné zjednotenie<br />

so svojím duchom v nebi. Katari tvrdili,<br />

že toto poznanie spásy im bolo dané<br />

Duchom Svätým a posolstvom Krista.<br />

Cirkev „dobrých kresťanov“ mala biskupov,<br />

diakonov, kazateľov a kňazov, ako<br />

aj jednoduchých veriacich, „credentov“ –<br />

tí však nepodliehali prísnym pravidlám<br />

pôstu a mali rodinu. Vo viacročnom noviciáte<br />

vzdelávala cirkev mužov, ale aj<br />

ženy (!) za kazateľov. Noviciát sa väčšinou<br />

spájal s remeselníckym učením (tkáčstvom).<br />

Totiž, každý katar, či už kňaz,<br />

alebo jednoduchý veriaci, sa musel sám<br />

starať o svoju obživu. Kazatelia a kňazi<br />

viedli asketický život: nejedli mäso, ako<br />

ani žiadnu zvieraciu stravu, ktorá pochádza<br />

z aktu plodenia. Postili sa tri dni<br />

v týždni a povinné boli pre nich tri dlhšie<br />

obdobia pôstu v roku. Z času na čas mohli<br />

jesť ryby, pretože vtedy si ľudia mysleli, že<br />

ryby vznikajú jednoducho z vody, v ktorej<br />

žijú. Chodili so svojimi kázňami vždy vo<br />

dvojiciach. Pretože verili na zmenu pohlaví<br />

pri opätovných narodeniach, považovali<br />

rozdiel medzi mužom a ženou<br />

za relatívny, a tak smeli kázať a udeľovať<br />

„consolamentum“ (požehnanie) aj ženy.<br />

Krst detí odmietali, pretože verili, že len<br />

dospelý dokáže spoznať význam tejto<br />

sviatosti a zodpovedať zaň.<br />

Z dnešného pohľadu by sme nepochybne<br />

mohli katarom vyčítať niektoré<br />

predstavy, priečiace sa zdravému úsudku,<br />

ako napríklad vieru, že Ježiš nežil na<br />

Zemi v tele z mäsa a krvi. Avšak mnohými<br />

ďalšími myšlienkami, a najmä duchovne<br />

orientovaným spôsobom života,<br />

alebo vierou v sociálnu spravodlivosť, sa<br />

skutočne snažili naplniť Kristov odkaz.<br />

Osudnou sa im stala túžba po náboženskej<br />

slobode, nezávislej od mocenského<br />

centra „Svätej cirkvi rímskej“.<br />

Je dobré si pripomenúť, že aj neskoršie<br />

kresťanské asketické hnutia, ako rehoľa<br />

sv. Františka z Asissi, boli spočiatku tŕňom<br />

v oku zbohatlíckeho kléru. Rovnako<br />

tak myšlienky reformácie sa v čase svojho<br />

vzniku považovali za kacírske. Jan Hus<br />

bol upálený na hranici ako kacír, Martina<br />

Luthera pred týmto osudom uchránila<br />

najmä podpora nemeckého národa.<br />

Dejiny potvrdili životaschopnosť reformácie,<br />

čím sa nepriamo dostalo zadosťučinenia<br />

aj mnohým starším myšlienkam,<br />

ku ktorým sa hlásili aj katari.<br />

Monika SCHULZE<br />

1) Rahn spáchal v roku 1939 samovraždu po<br />

tom, ako mu bola dokázaná homosexualita,<br />

čo sa u SS rovnalo trestu smrti.

H I S T Ó R I A<br />

Obdobie albigénskych vojen<br />

Likvidačné akcie proti katarom nepatria do kategórie križiackych výprav, ku ktorým vyzýval pápež kresťanov<br />

západných krajín, aby bola dobytá Svätá zem. Cirkev však podporovala aj vojny proti neveriacim („pohanom“)<br />

a „kacírom“, k čomu patria aj albigénske vojny. Ak sa ich niekto zúčastnil, mal nárok na „odpustenie hriechov“<br />

prostredníctvom odpustkov rovnako, ako keď sa zúčastnil na križiackej výprave.<br />

dôležité udalosti:<br />

1000 až 1140 Rozmach grófstva Toulouse a obdobie rozkvetu katarského hnutia v Languedocu, resp.<br />

v Okcitánii (Occitan).<br />

okolo roku 1170 V blízkosti Albi stretnutie medzi katarmi a katolíkmi; neskôr koncil katarov v Saint-Felix-<br />

-de-Caraman a zriadenie štyroch katarských biskupstiev: v Albi, Agen, Carcassonne<br />

a v Toulouse. Až koncom prvej polovice storočia začínajú Bernard z Clairvaux, neskôr<br />

najmä Dominique Gúzman (sv. Dominik) kázať v Languedocu intenzívne proti<br />

„Albigéncom“.<br />

1208 Zavraždenie pápežského legáta Pierra de Castelnau.<br />

1209 Vo Francúzsku a v Nemecku začína prvá albigénska vojna na výzvu pápeža Innocenta<br />

III. Veliteľom križiackej výpravy je Simon de Montfort. Vojsko križiakov má asi 200 000<br />

„milites Christiani“ (ozbrojených kresťanov) a približuje sa cez Rhônetal. Pád, masaker<br />

a drancovanie Béziers, dobytie Carcassonne.<br />

1210 až 1215 Padajú ďalšie mestá a opevnenia; Toulouse je obliehaný; Raymond VI., gróf z Toulouse,<br />

ktorý stojí na strane katarov, musí pod tlakom križiackeho vojska a cirkvi odovzdať svoje<br />

panovnícke práva Simonovi de Montfort.<br />

1216 Umiera pápež Innocent III. ; vystrieda ho pápež Honorius III. (do roku 1227).<br />

1217 až 1227 Katari sa úspešne bránia. Po návrate grófa Raymonda VI. obnovené obliehanie mesta.<br />

V boji padol Simon de Montfort v r. 1218.<br />

1222 Umiera aj Raymond VI., ďalej Raymond-Roger Trencavel, vicegróf z Carcassonne a Béziers,<br />

dôležitý spojenec katarov. Tieto straty vytvárajú osudnú situáciu, ktorá sa ešte vyhrotí,<br />

keď v roku 1223 nastúpi na trón v Paríži kráľ Ľudovít VIII., následník Filipa II. Augusta.<br />

Na rozdiel od svojho predchodcu podporuje Ľudovít úplne, vlastnými mocenskopolitickými<br />

cieľmi pápežský boj proti heréze v Languedocu.<br />

Ľudovít VIII. vedie druhú albigénsku vojnu. Ľudovítovo dobytie Languedocu (1226) spúšťa<br />

vlnu kapitulácií a veľké časti južného Francúzska sa podrobujú francúzskej korune.<br />

1227 Umiera pápež Honorius III. Jeho nasledovníkom je pápež Gregor IX.<br />

1229 Po kapitulácii mesta sa v Toulouse koná cirkevný koncil, ktorý kodifikuje potlačenie<br />

kacírstva. V dôsledku toho sa musia katari utiahnuť do ústrania a svoje náboženstvo<br />

vyznávať tajne.<br />

1233 Pápež Gregor IX. poveruje dominikánsky rád systematickým prenasledovaním katarov.<br />

To je začiatok inkvizície. Udavačstvo a súdne procesy, vraždy a pustošenie ruinujú<br />

spoločenský a kultúrny život na celom francúzskom juhu.<br />

1234 Križiacki jazdci plienia jedno útočisko katarov za druhým.<br />

1244 Padá aj pevnosť Montségur, srdce katarského odporu; odtiaľ pochádzali rytieri, ktorí<br />

v Avignonete zmasakrovali pápežských vyslancov. O to zúrivejší bol útok križiackych<br />

jazdcov na hrad.<br />

1271 Grófstvo Toulouse, s ním Languedoc („Occitan“), boli pohltené francúzskym<br />

kráľovstvom. Katarská epocha sa končí, nemilosrdne je prenasledovaný každý heretik,<br />

konajú sa inkvizičné procesy a vraždy.<br />

1321 Upaľujú posledného známeho „Božieho priateľa“.<br />

29<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

R E P O R TÁ Ž<br />

VÝUKA<br />

podľa MONTESSORI<br />

Metóda vzdelávania šitá na mieru každému dieťaťu<br />

vonku vyzerá ako klasická sídlisková<br />

materská škola. Z nápisu<br />

Z<br />

na budove sa však dozvedám, že ide<br />

o vzdelávacie rodinné centrum občianskeho<br />

združenia Montessori Morava.<br />

Chcem vedieť, v čom je výučba<br />

detí podľa princípu Montessori iná<br />

než tá, akú poznáme z klasických základných<br />

a materských škôl či centier.<br />

Som v Brne na Šťouračovej ulici<br />

v časti Bystrc. Pri dverách centra ma<br />

víta pani Hana Mokrá – bývalá zdravotná<br />

sestra, matka troch detí a zároveň<br />

jedna z prvých priekopníčok myšlienky<br />

vyučovať deti aj u nás podľa<br />

metódy Márie Montessori – talianskej<br />

lekárky, ktorá na začiatku dvadsiateho<br />

storočia dospela k prekvapivému zisteniu,<br />

že dieťa sa naučí chodiť, hovoriť,<br />

manipulovať s predmetmi pomocou<br />

svojej vlastnej tvorivosti a nie preto,<br />

že ho to dospelí učia.<br />

HRNČEKY Z PORCELÁNU<br />

etóda Márie Montessori k nám<br />

„M začala prenikať zhruba po novembri<br />

1989. Najdôležitejšia je zmena<br />

prístupu rodičov alebo učiteľov k dieťaťu.“<br />

Hneď v úvode mi pani Mokrá<br />

vysvetľuje, že systém sa vyznačuje<br />

individuálnym prístupom k dieťaťu,<br />

ktoré sa má slobodne rozhodnúť,<br />

akou činnosťou sa chce zaoberať.<br />

„Učiteľ sa tak dostáva z aktívnej<br />

pozície do pasívnej – najdôležitejšie<br />

je pripraviť dieťaťu inšpirujúce a prirodzené<br />

prostredie.“ Veľmi tomu nerozumiem,<br />

ale lektorka Hana Mokrá<br />

30<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

Týždenník Reflex asi pred rokom vydal reportáž, v úvode ktorej sa píše: „Keď<br />

strávite dva-tri dni v škole, v ktorej sa vyučuje podľa systému Montessori, odrazu<br />

vám nekonečné reči o reforme školstva pripadajú ako nezmyselné táranie. Všetko,<br />

o čom sa medzi odbornou verejnosťou hovorí snáď už desaťročia ako o vzdialenom<br />

cieli reformy, tu vidíte ako na dlani v bezproblémovej a hlavne fungujúcej podobe.<br />

Napriek tomu tri Montessori školy u nás prežívajú spolu s waldorfskými školami<br />

na okraji záujmu úradov, v nedôstojnom právnom vákuu…“ Náš štát alternatívnym<br />

spôsobom vzdelávania detí skutočne príliš nepraje. Napriek tomu sa deti učia<br />

nielen v klasických základných školách, sú u nás obecné školy, existuje aj niekoľko<br />

súkromných škôl, domácich škôl (týka sa ČR, pozn. red.) a neznámymi prestávajú<br />

byť spôsoby vzdelávania, ktoré ponúka waldorfská škola či metóda Montessori.<br />

Na fungovanie poslednej z nich sa vo svojej reportáži zamerala Marie Šuláková.<br />

mi to hneď ukazuje v praxi. Vedie ma<br />

do malej kuchynky – všetko je prispôsobené<br />

tak, aby to bolo na dosah malých<br />

detí. „Áno, tu si i dvojročné deti<br />

samy vezmú tanierik, hrnček, lyžičku<br />

a odnášajú si ich k stolíku vo vedľajšej<br />

miestnosti, kde desiatujú.“ Hrnčeky<br />

pre také malé deti z porcelánu? „Je<br />

potrebné, aby si deti od najútlejšieho<br />

veku zvykali na materiály ľahké, ťažké,<br />

krehké, aby si nacvičili šikovnosť, vnímali<br />

ten-ktorý materiál a mali úctu<br />

k veciam,“ hovorí Hana Mokrá.<br />

V brnianskom centre trávia mamičky<br />

s deťmi dve až tri hodiny. „Prvé kroky<br />

detí vedú vždy do kúpeľne – deti si<br />

umyjú ruky, a potom si samy pripravia<br />

miesto na desiatovanie. Potom si chystajú<br />

koberček ako svoju pracovnú plochu.<br />

Z celej triedy si následne vyberú<br />

ľubovoľnú pomôcku, ktorá ich zaujme.<br />

Môžu s ňou pracovať tak dlho, ako sa<br />

im páči, a potom ju zase vrátia na jej<br />

miesto,“ vysvetľuje Hana Mokrá a dodáva:<br />

„Deti sa tu učia správať tak, ako by<br />

sa mali náležite zachovať v spoločnosti.<br />

Samostatnosť a zodpovednosť musia<br />

patriť k prirodzeným vlastnostiam človeka.<br />

Nemožno predsa robiť všetko za<br />

ne, do osemnástich po nich upratovať,<br />

,žehliť‘ ich problémy, a potom ich naraz,<br />

nepripravené postaviť do života.“<br />

HLAVNÉ JE PRIPRAVENÉ<br />

PROSTREDIE<br />

V<br />

Brne funguje okrem rodičovského<br />

centra aj materská škola a od septembra<br />

2005 aj škola Montessori. Do<br />

rodičovského centra dochádzajú každý<br />

pracovný deň rodičia s deťmi vo veku<br />

do troch rokov, poobede potom so<br />

staršími deťmi do šesť rokov. „Od jedného<br />

a pol roka, keď už chodí, dieťa<br />

zvládne premiestňovať veci. Snažíme<br />

sa mať v skupine maximálne osem až<br />

desať detí. Mamičky prídu s dieťaťom<br />

napríklad raz za týždeň a majú možnosť<br />

sledovať ho v prirodzenom pripravenom<br />

prostredí. Zároveň vidia, o čo<br />

má ich dieťa záujem, a čo teda môžu

Priraďovanie farieb, navliekanie <br />

Matematika – červeno-modré tyče <br />

Jazyková výchova <br />

preniesť aj do domáceho prostredia.<br />

Rovnaký princíp – nechať každé dieťa<br />

nájsť si svoje miesto a robiť to, čo ho<br />

najviac zaujíma – funguje aj v škôlke<br />

a v škole Montessori.<br />

V škole si dieťa môže postupne samo<br />

upravovať osnovy, časový rozvrh a spôsob,<br />

akým sa bude učiť. Dieťa spolurozhoduje<br />

o tom, čo sa chce práve učiť. Na<br />

to však musí byť pripravené prostredie,“<br />

vysvetľuje ďalej moja sprievodkyňa brnianskym<br />

centrom Montessori.<br />

Keď počujem, že aj deti v škole spolurozhodujú<br />

o tom, čo sa budú práve<br />

učiť a akým spôsobom, neodpustím si<br />

otázku, či sa stihnú naučiť čítať, písať<br />

a počítať v rovnakom čase ako ich vrstovníci<br />

v bežných základných školách.<br />

„Keď budete mať možnosť učiť sa bez<br />

stresu a navyše to, čo vás práve zaujíma,<br />

budete sa učiť pomaly alebo rýchlo? Iné<br />

školy Montessori majú už tú skúsenosť,<br />

že deti, ktoré sa určitú dobu nevenujú<br />

napríklad matematike, to neskôr jednoducho<br />

doženú. Všetky aktivity by mali<br />

vychádzať z myšlienky. Dieťa si niečo<br />

myslí, a to by sa malo dať uskutočniť.<br />

Talianska lekárka Mária Montessori (1870–1952) sa zaoberala problémami<br />

výchovy a vzdelávania detí. Vypracovala takzvanú metódu<br />

Montessori, ktorá pomocou špeciálnych učebných pomôcok a vytvorením<br />

vhodného prostredia podporuje prirodzený záujem dieťaťa, pomáha<br />

mu zafixovať si správne pracovné návyky i vytvárať svoj vlastný<br />

úsudok. Vzdelávací systém vychádza z potrieb malého dieťaťa, učí ho<br />

rozvíjať jeho prirodzené schopnosti a zmyslové vnímanie. Hlavným<br />

cieľom pedagogiky Montessori je umožniť každému dieťaťu, aby v maximálnej<br />

miere využilo svoje možnosti a svoj potenciál. O tejto metóde<br />

sa hovorí ako o vzdelávaní šitom na mieru každému dieťaťu.<br />

V Českej republike sú štyri základné školy Montessori a viac než štyridsať<br />

materských škôl tohto typu.<br />

Na Slovensku je jedna základná škola (v Bratislave na Zlatohorskej<br />

ulici) a päť materských škôl, kde sa pracuje systémom Montessori. Tri<br />

sú v Bratislave, dve v Košiciach (tu sa pripravuje aj založenie základnej<br />

školy). Škôlky a školy pracujúce s Montessori pedagogikou zastrešuje<br />

Slovenská asociácia Montessori (http://www.montessori.sk/) so sídlom<br />

v Bratislave.<br />

V klasických základných školách dieťa<br />

prvé dve hodiny zamestnáva hlavu, a až<br />

potom sa ide „vyvetrať“. Tu sa deti stále<br />

pohybujú. Vezmú si pomôcku, premiestnia<br />

si ju tam, kde zapoja hlavu, ruky<br />

a zasa ju vrátia na svoje miesto. Stále sú<br />

v pohybe a nikto ich nenúti sedieť. Je dôležité,<br />

aby deti učenie bavilo a bolo pre<br />

ne zmysluplné. Preto musí byť prostredie<br />

príťažlivé a učiteľ tvorivý. Súčasťou<br />

tohto prostredia je práve učiteľ, ktorý<br />

musí byť dobrým pozorovateľom dieťaťa.<br />

Pedagogika Montessori vychádza<br />

z toho, že deti sa učia samy, že si väčšinu<br />

poznatkov samy vyhľadajú, objavia.<br />

Prostredie im to musí umožňovať.“<br />

V<br />

VŠETKO MÁ SYSTÉM<br />

A PORIADOK<br />

brnianskom rodinnom centre má<br />

na prvý pohľad všetko svoj systém<br />

a poriadok. Miestnosti sú rozdelené<br />

na malé oddelenia, kútiky a v každom<br />

z nich sú pomôcky na určitú činnosť.<br />

Rozhliadam sa po miestnosti. V časti,<br />

ktorej sa hovorí „praktická“, sa najmenšie<br />

deti učia – ako inak – praktickým<br />

zručnostiam. V poličkách sú úhľadne<br />

vedľa seba postavené misky a nádoby,<br />

v ktorých sú napríklad sójové bôby, vyfúknuté<br />

prepeličie či slepačie vajíčka…<br />

„Deti majú možnosť ohmatať si akékoľvek<br />

predmety – strúhať mydlo, čistiť<br />

striebro, prelievať vodu, zbierať kamienky,<br />

učia sa zapínať gombíky, bežné<br />

alebo suché zipsy či zaväzovať šnúrky,<br />

klieštikmi premiestňujú orechové škrupinky,<br />

lúpu semienka atď.,“ vysvetľuje<br />

Hana Mokrá a hneď prechádzame do<br />

ďalšej časti miestnosti. „Len čo dieťa<br />

zvláda koordináciu a vie odniesť pomôcku<br />

na svoje miesto, môže prejsť<br />

k zmyslovým pomôckam, ktoré predchádzajú<br />

matematickým: nakoľko sa<br />

v prírode nenachádza presné tvarové<br />

alebo hmotnostné usporiadanie, máme<br />

tu originálne pomôcky Montessori<br />

31<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

R E P O R TÁ Ž<br />

z Holandska a niektoré vlastné výrobky,“<br />

ukazuje drevené predmety, na ktorých sa<br />

deti učia poznávať postupnú dĺžku tyčí,<br />

výšku „schodov“, ohmatajú si kocky od<br />

najmenšej po najväčšiu, a ďalšie tvary,<br />

ktoré znázorňujú postupnosť.<br />

KOZMICKÁ VÝCHOVA<br />

dalšej miestnosti sa deti učia<br />

„V jazyk…,“ nenechávam pani Mokrú<br />

dohovoriť. Deti v predškolskom veku by<br />

sa mali učiť čítať a písať? „Áno, medzi<br />

tretím a šiestym rokom je to najpríhodnejšie<br />

obdobie, keď dieťa môže „navnímať“<br />

gramatiku. Deti sa zoznamujú<br />

s písmenkami, priraďujú ich k sebe, obťahujú<br />

ich prstom. Máme tu pohyblivú<br />

abecedu – keď dieťa priraďuje písmenká<br />

k veciam podľa začiatočného<br />

písmena ich názvu. Dieťa medzi tretím<br />

a šiestym rokom života sa tieto veci učí<br />

vedome a ľahko, po šiestom roku už<br />

s oveľa väčším úsilím,“ hovorí s úplnou<br />

istotou Hana Mokrá a vedie ma do<br />

ďalšej časti miestnosti, kde deti dostávajú<br />

„kozmickú výchovu“. „Kozmická<br />

výchova je termín Márie Montessori.<br />

Vyjadruje, že všetko vo vesmíre spolu<br />

súvisí a všetko okolo nás existuje vo<br />

vzájomných súvislostiach. Čiastkové<br />

poznatky by mali byť čo najviac prepájané.<br />

Už vo dvoch rokoch sa deti zoznamujú<br />

s tým, že žijeme na zemeguli,<br />

poznávajú jednotlivé kontinenty. Priraďovaním<br />

zvierat či rastlín na látku rovnakej<br />

farby, akou je kontinent zobrazený<br />

na mape, spoznávajú, aké zvieratá<br />

a rastliny sú pre daný svetadiel typické.<br />

Takouto nenásilnou formou sa tu deti<br />

zoznamujú so zemepisom, biológiou či<br />

hudobnou výchovou.“<br />

Už sa nečudujem, keď prichádzame<br />

do časti, ktorú malé deti i dospelí poznajú<br />

pod názvom „matematická“. Na<br />

útvaroch z korálikov si deti overujú, aký<br />

veľký rozdiel je napríklad medzi desiatimi<br />

a stomi, koľko je tri plus tri a koľko<br />

tri krát tri. Štvorročné dieťa síce pracuje<br />

s číslami do tisíc, ale pritom s konkrétnym<br />

materiálom. „Deti idú od konkrétneho<br />

k abstraktnému. Do šiestich rokov<br />

je dobré vyučovať dieťa všestrannosti,“<br />

pokračujeme v rozhovore.<br />

DOSPELÍ SA<br />

PRISPÔSOBUJÚ DEŤOM<br />

ápem teda správne, že ide<br />

CH o nový prístup k výchove,<br />

v ktorom sa dieťa neprispôsobuje dospelým,<br />

ale dospelí sa prispôsobujú<br />

podmienkam vývoja dieťaťa. „To znamená,<br />

že sledujeme dieťa, jeho prirodzené<br />

potreby, a potom pripravíme<br />

prostredie, v ktorom sa môže slobodne<br />

pohybovať. Dieťa si v troch rokoch<br />

utvára základy svojej osobnosti. Je<br />

preto potrebné, aby sa čo najviac pohybovalo<br />

v prírode, mohlo pozorovať<br />

zákonitosti medzi zvieratami, rastlinami<br />

a človekom. Veľmi dôležitý je aj<br />

systém, do ktorého sú pomôcky usporiadané<br />

– dieťa má možnosť veľa sa<br />

pohybovať, prenášať veci, a potom ich<br />

vracať na miesto. Celá metóda Montessori<br />

spočíva v poznávaní zákonitostí<br />

života – musí byť preto čo najviac spojená<br />

so skutočným životom,“ dopĺňa<br />

myšlienku Hana Mokrá.<br />

POCHVALY A TRESTY<br />

PATRIA DO KOŠA<br />

ný spôsob výučby, iný spôsob správania<br />

sa detí, iný spôsob prístupu<br />

I<br />

k deťom – to všetko je typické pre<br />

vzdelávanie podľa metódy Montessori.<br />

„Vzdelávame hlavne rodičov, aby<br />

sa zbavili svojich návykov a toho, ako<br />

boli sami vychovávaní – aby pochopili,<br />

že tresty aj pochvaly môžu hodiť do<br />

koša, pretože trest, pochvala a hod-<br />

Príprava na obed <br />

Rozprávanie o planétach <br />

32<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

R E P O R TÁ Ž<br />

notenie sú manipulačné. Dospelý tým<br />

dostáva dieťa tam, kam chce, ale za<br />

cenu stresu dieťaťa. Namiesto pochvaly<br />

používame oceňovanie – toto je trpezlivosť,<br />

toto písmo je čitateľné, máš to zoradené<br />

postupne, je to úhľadné. Nebudeme<br />

hovoriť – je to výborné, krásne, si<br />

senzačný, alebo naopak používať tresty<br />

či odsúdenie – si nešikovná, to ešte nesmieš…<br />

Keď budem dieťa nútiť do niečoho,<br />

čo si nevyberie, budem ho brzdiť<br />

vo vývoji,“ hovorí Hana Mokrá.<br />

PROBLEMATICKÉ DETI<br />

A KINEZIOLÓGIA<br />

ožno by sa mohlo zdať, že vyučovať<br />

a vychovávať deti podľa<br />

M<br />

metódy Márie Montessori je vhodné<br />

hlavne pre samostatné a „neproblematické“<br />

deti. Kto sa už stretol s deťmi<br />

alebo dokonca má deti, ktorým sa pripisujú<br />

diagnózy ako „ľahká mozgová<br />

dysfunkcia“ (dysgrafia, dyslexia atď.),<br />

hyperaktivita, dobre vie, že potrebujú<br />

od dospelých veľa trpezlivosti,<br />

pozornosti a individuálny prístup.<br />

Práve v škole Montessori, kde sa deti<br />

učia samostatnosti a samy spolurozhodujú<br />

o tom, čo sa práve budú učiť,<br />

by sa mohlo zdať, že to pre tieto deti<br />

nie je práve šťastné riešenie. „Opak je<br />

však pravdou. Tento systém je pre ne<br />

vhodný. My totiž navyše využívame<br />

kineziologickú metódu a po dohovore<br />

s rodičmi ponúkame aj poradenstvo.“<br />

Neviem, čo je to kineziológia, a tak<br />

sa mi hneď dostáva vysvetlenie: „Kineziológia<br />

sa k nám dostala prostredníctvom<br />

americkej pedagogičky Carol<br />

Ann Hontzovej, propagátorky výchovnej<br />

metódy Márie Montessori, ktorej<br />

pedagogika však podľa názoru Hontzovej<br />

nedokázala vyriešiť všetky<br />

otázky detského učenia. A tak Hontzová<br />

zasvätila svoj život metóde One<br />

Brain – Jednotný mozog. Táto metóda<br />

pomáha dieťaťu dostať sa k príčine<br />

stresu z učenia,“ vysvetľuje Hana<br />

Mokrá. „Najčastejšie v období do šiestich<br />

rokov zažíva dieťa neporozumenie<br />

zo strany dospelých, alebo mu dospelí<br />

kladú do cesty prekážky – deti<br />

potom majú strach z učenia, vytvárajú<br />

sa v nich rôzne bloky na emocionálnej<br />

báze. Pomocou testovania podľa<br />

kineziologickej metódy sa dostávame<br />

k príčine blokov. Jednoduchou masážou<br />

alebo očnými cvikmi znovu napravíme<br />

tok energie práve tam, kde<br />

bol odpojený,“ dodáva Hana Mokrá,<br />

ktorá sa metódou zaoberá deväť rokov<br />

a sama organizuje kineziologické<br />

kurzy. Podľa nej je metóda veľmi jednoduchá<br />

a pomáha obnoviť v dieťati<br />

schopnosti, ktoré potlačil strach.<br />

ZÁVEROM<br />

náď každý rodič by chcel pre svoje<br />

S deti to najlepšie. Každý vážne uvažujúci<br />

rodič tiež vie, že tou najlepšou<br />

cestou výchovy je spoznávanie duchovných<br />

hodnôt a zdravý spôsob vzdelávania,<br />

ktoré môžu vývoj dieťaťa ovplyvniť<br />

jedine k dobrému. „Ja si myslím, že<br />

v prvom rade by sa mali vzdelávať rodičia.<br />

Mali by sa dozvedieť viac o tom,<br />

ako vznikajú problémy u detí, a potom<br />

aj o možnostiach, ako problémy napraviť.<br />

Metóda Montessori je jednoduchá –<br />

dieťa vo veku od troch do šiestich rokov<br />

má možnosť uzdraviť sa alebo napraviť<br />

určitú poruchu konkrétnou činnosťou,<br />

ak má šancu robiť to, čo ho zaujíma<br />

v pripravenom, prirodzenom a zároveň<br />

chránenom prostredí.“ A čo najviac<br />

dieťa potrebuje? „Znalosť prirodzených<br />

zákonitostí, ktoré ľahko a jednoducho<br />

pochopí už v najútlejšom veku,“ dodáva<br />

pri našom lúčení Hana Mokrá z brnianskeho<br />

materského centra Montessori.<br />

Rozhovor viedla Marie Šuláková<br />

Jazyková výchova Príprava pracovného miesta Šľahanie mydlovej peny <br />

33<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

V Ý C H O VA<br />

Deti nie sú malí dospelí ani prázdne nádoby, ktoré je možné ľubovoľne naplniť výchovou.<br />

Sú to osobnosti, ku ktorým by sa malo pristupovať individuálne. Pred takmer sto<br />

rokmi vypracovala Mária Montessori prelomový systém výchovy pre základné a materské<br />

školy, ktorý sa dodnes stretáva s veľkým úspechom. Životom a dielom veľkej<br />

pedagogičky sa v tomto článku zaoberá Ragna Filler.<br />

„Pomôž mi, aby<br />

som to zvládol<br />

sám!“<br />

Mária Montessori<br />

a jej pedagogika<br />

34<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

ária Montessori sa narodila<br />

31. augusta 1870<br />

M<br />

v Chiaravalle neďaleko Ancony<br />

v Taliansku. Keď mala<br />

päť rokov, rodina sa presťahovala<br />

do Ríma, kde Mária<br />

neskôr vyštudovala prírodné<br />

vedy a medicínu. V roku<br />

1896 jej bol ako prvej žene<br />

v Taliansku udelený titul<br />

doktorky medicíny. Nestotožňovala<br />

sa s názormi publikovanými v lekárskych<br />

a liečebno-pedagogických<br />

spisoch Itarda a Seguina. Od roku<br />

1900 pôsobila vo vedení inštitútu lekárstva<br />

a liečebnej pedagogiky pre<br />

výchovu učiteliek postihnutých detí.<br />

Pritom vyvinula špeciálnu metódu<br />

výchovy a vyučovania. Od roku 1902<br />

študovala ešte pedagogiku a experimentálnu<br />

psychológiu. V roku 1907<br />

bol v jednej rímskej štvrti otvorený<br />

detský dom, tzv. Casa dei Bambini,<br />

kde sa pani Montessori venovala pozorovaniu<br />

potrieb detí vzhľadom na<br />

ich vývoj. Na základe svojich pozorovaní<br />

vytvorila úplne nový výchovný<br />

systém, pre ktorý zvolila ako hlavné<br />

motto svojej pedagogickej práce vetu:<br />

Dieťaťu nepomôžete, keď mu<br />

vezmete prácu z rúk, aby ste ju<br />

urobili lepšie, alebo keď ho nejakú<br />

činnosť, ktorá sa mu zdá byť ťažká,<br />

necháte mnohokrát opakovať<br />

„Pomôž mi, aby som to zvládol sám!“.<br />

Jej metóda získala od roku 1910 veľa<br />

medzinárodných úspechov a takmer<br />

vo všetkých západných krajinách<br />

vzniklo mnoho tzv. Montessori škôl.<br />

Po tom, čo fašisti získali moc, sa stretávala<br />

v práci so stále väčšími problémami,<br />

preto v roku 1936 odišla do<br />

Indie, kde pôsobila až do roku 1946.<br />

Zomrela roku 1952 v Holandsku.<br />

ZÁSADY PEDAGOGIKY<br />

MONTESSORI<br />

ária Montessori ako prvá spoznala<br />

a verejne vyhlásila, že<br />

M<br />

deti jednoducho nie sú malí dospelí.<br />

Jej pozorovania ju priviedli k záveru,<br />

že vývoj detí prebieha podľa<br />

vlastných zákonov, ktorým<br />

sa musí výchova aj vychovávateľ<br />

prispôsobiť. Mária<br />

Montessori a následne reformné<br />

pedagogické hnutie<br />

usilovali nielen o zmenu vo<br />

vtedajšom spôsobe výchovy,<br />

ale kládli si omnoho vyššie<br />

ciele: dopomôcť človeku<br />

k inému, slobodnejšiemu bytiu a tým<br />

zmeniť i postoj spoločnosti v duchu<br />

hesla jej výchovných snažení: „Pomôž<br />

mi, aby som to zvládol sám!“<br />

Dieťaťu nepomôžete, keď mu<br />

vezmete prácu z rúk, aby ste ju urobili<br />

lepšie, alebo keď ho nejakú činnosť,<br />

ktorá sa mu zdá byť ťažká, necháte<br />

mnohokrát opakovať. Každá<br />

matka veľmi dobre vie, čo bude skôr<br />

či neskôr nasledovať: dieťa o túto<br />

činnosť stratí záujem. Pozorovania<br />

pani Montessori priniesli rovnaké<br />

zistenia a podnietili ju k tomu, aby<br />

vyvinula pedagogický systém, tzv.<br />

materiál Montessori.<br />

Namiesto toho, aby dieťa až do<br />

úmoru opakovane precvičovalo<br />

krasopis unavenou rúčkou, má

V Ý C H O VA<br />

tzv. „Montessori dieťa“<br />

možnosť cvičiť si svoju<br />

jemnú motoriku tým,<br />

že najskôr tvaruje písmenká<br />

z plastelíny. Potom<br />

hladí špeciálne<br />

kartičky, na ktorých<br />

sú písmená, vytvorené<br />

z brúsneho papiera. Písmenká<br />

môžu deti znázorňovať<br />

aj pomocou cvikov alebo<br />

ich hľadajú v rôznych bežných formách<br />

(ako napr. písmeno m, pripomínajúce<br />

tvar škridiel a pod.), čím<br />

ich skutočne pochopia a „zažijú“.<br />

Toto je jednoduchá ukážka špeciálnych<br />

učebných pomôcok, ktoré<br />

M. Montessori používala a ktoré ju<br />

tak preslávili. Delia sa na materiály,<br />

ktorými sa dieťa pripravuje na<br />

každodenný život (až po umývanie<br />

rúk), materiály na rozvíjanie zmyslov,<br />

výuku matematiky a jazykov, ako<br />

aj pomôcky na náuku o vesmíre.<br />

Jedinečná je pri tom zmyslová skúsenosť,<br />

ktorá je v závislosti od typu<br />

osobnosti dieťaťa buď viac, alebo menej<br />

intenzívna súčasne s vylúčením<br />

vplyvu časového nátlaku. Keď teda<br />

dieťa rýchlejšie chápe, môže aj postupovať<br />

rýchlejšie a naopak, pomalšiemu<br />

dieťaťu sa ponechá viac času.<br />

Dôležité je naozajstné pochopenie<br />

učiva. Je vonkoncom nežiaduce, aby sa<br />

dieťa čokoľvek bifľovalo bez pochopenia<br />

skutočných súvislostí len preto, že<br />

jeho výkon bude neskôr ohodnotený<br />

známkou. Preto v Montessori škole<br />

žiadne známky neexistujú. Deti sa tu<br />

Je vonkoncom nežiaduce, aby<br />

sa dieťa čokoľvek bifľovalo<br />

bez pochopenia skutočných<br />

súvislostí len preto, že<br />

jeho výkon bude neskôr<br />

ohodnotený známkou<br />

„Problémové“ deti, ktoré prestúpili na<br />

školu Montessori z bežnej školy, sa<br />

v krátkom čase naučili pravopis bez<br />

toho, aby ich učiteľ alebo rodičia do<br />

toho neustále nútili alebo „drezúrovali“<br />

navzájom neporovnávajú na základe<br />

toho, akú známku im dal učiteľ, ale<br />

naopak, majú možnosť si samy uvedomiť<br />

svoje slabé i silné stránky a zhodnotiť,<br />

či sú skôr pomalé alebo rýchle,<br />

či potrebujú niečo dobehnúť a podobne.<br />

Na to slúžia takzvané knihy<br />

úloh, v ktorých sa veľmi presne zaznamenáva,<br />

čím sa dieťa v príslušnom<br />

školskom roku zaoberalo, či je v danej<br />

oblasti začiatočník alebo pokročilý<br />

a do akej miery je dieťa kreatívne a samostatné.<br />

Predovšetkým dokiaľ dieťa<br />

navštevuje materskú a základnú školu,<br />

malo by mať učenie viac abstraktný<br />

ako rozumový charakter, pretože<br />

v tomto veku ešte nie je jeho vedomie<br />

o pravidlách úplne prebudené.<br />

VNÚTORNÝ<br />

STAVEBNÝ PLÁN<br />

ária Montessori hovorí o tzv. citlivých<br />

fázach vývoja a popisuje,<br />

M<br />

ako sa dieťa vyvíja podľa vnútorného<br />

stavebného plánu za predpokladu, že<br />

sa nachádza v pripravenom a milujúcom<br />

prostredí. Na začiatku ešte<br />

veľmi potrebuje ochranu<br />

a oporu. Telesný rast prebieha<br />

sám od seba, avšak<br />

pokiaľ telu chýba správna<br />

strava a výživa, dochádza<br />

k poruchám. Presne tak je<br />

to i s duchovne-duševným<br />

rastom – pri nedostačujúcej<br />

alebo nesprávnej „výžive“<br />

dochádza aj tu k prekážkam<br />

a poruchám.<br />

Pani Montessori popiera<br />

názor, že dieťa je<br />

prázdna nádoba, ktorú<br />

môže vychovávateľ alebo<br />

učiteľ ľubovoľne napĺňať.<br />

Musí sa dbať na vnútorný<br />

stavebný plán dieťaťa.<br />

Okrem individuálnych<br />

predpokladov existujú<br />

určité zákonitosti, podľa<br />

ktorých prebieha vývoj dieťaťa a ktoré<br />

je potrebné rešpektovať.<br />

Pozrime sa napríklad, ako si dieťa<br />

osvojuje materinskú reč: naučí sa ju<br />

takpovediac samo – dieťa v Číne preberá<br />

reč od svojich rodičov presne tak<br />

ako dieťa na Slovensku. Oproti tomu<br />

v neskoršom veku je osvojenie si jazyka<br />

podstatne namáhavejšie. Staršie<br />

dieťa sa učí rozumom, mladšie to ešte<br />

tak nevie, predsa sa však tiež zjavne<br />

učí, len k tomu používa inú schopnosť.<br />

Mária Montessori ju nazýva vstrebávanie<br />

duchom. Dieťa okamžite nasaje<br />

zo svojho okolia presne to, čo potrebuje<br />

pre svoj vývoj. To sa deje v senzitívnych<br />

fázach jeho vývoja, t. j. tiež<br />

v období, v ktorom je prístupné pre<br />

určité danosti. Tak je to napríklad aj<br />

s výukou pravopisu. Dieťa sa začne<br />

samo pýtať na určité pravidlá pravopisu<br />

približne v ôsmom až deviatom<br />

roku života. Až potom si k jeho nácviku<br />

vytvára vnútorný vzťah, zatiaľ<br />

čo dovtedy ide výhradne o činnosť<br />

rozumu. Tzv. „problémové“ deti, ktoré<br />

prestúpili do školy Montessori z bežnej<br />

školy, sa v krátkom čase naučili<br />

pravopis bez toho, aby ich učiteľ alebo<br />

rodičia do toho neustále nútili či ich<br />

„drezúrovali“. Osvojili si len to skutočne<br />

pochopené a ich napredovanie<br />

vlastným spôsobom chápania prebiehalo<br />

s omnoho väčšou istotou. Učiteľ<br />

v Montessori škole rovnako nerád vidí<br />

bezchybné domáce úlohy, samozrejme,<br />

s výnimkou tých, ktoré dieťa napísalo<br />

úplne samo. Často však stoja v pozadí<br />

rodičia, ktorí pomáhajú a opravujú,<br />

aby dieťa robilo všetko správne. To<br />

35<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

V Ý C H O VA<br />

je však v rozpore so zámerom školy<br />

Montessori, kde prípadné chyby, ktoré<br />

dieťa robí, povedia učiteľovi omnoho<br />

viac a umožnia mu správne rozoznať<br />

prípadné nedostatky.<br />

POLARIZÁCIA<br />

POZORNOSTI<br />

ôležitým pojmom v Montessori<br />

pedagogike je tzv. polari-<br />

D<br />

zácia pozornosti. Spočíva v tom, že<br />

sa čo najväčšia pozornosť dieťaťa<br />

upriami na nejaký predmet v okolí.<br />

Samotný predmet nie je až taký dôležitý,<br />

omnoho podstatnejšie je, že<br />

duša dieťaťa reaguje na podnet a zaoberá<br />

sa ním. To sa však stáva iba<br />

vtedy, keď sa dieťa môže slobodne<br />

rozhodnúť pre svoju činnosť. Potom<br />

sa týmto predmetom intenzívne zamestnáva,<br />

vnútorne ho spracováva<br />

a vytvára si tak vlastnú osobnosť. Aj<br />

ono samotné sa pri tom cíti posilnené<br />

a spokojné. Z radosti a uspokojenia<br />

tak vzniká potreba opakovania<br />

a precvičovania, ktoré však nie<br />

je zamerané na nejaký vonkajší cieľ,<br />

ale slúži k výstavbe osobnosti. Polarizácia<br />

pozornosti prináša dieťaťu<br />

vnútorný pokoj a harmóniu, čo je základným<br />

predpokladom jeho individuálneho<br />

a sociálneho učenia.<br />

VOĽNÁ ČINNOSŤ<br />

alším pojmom v Montessori<br />

Ď škole je voľná činnosť. Mária<br />

Montessori píše:<br />

„Voľný výber je najvyššou činnosťou.<br />

Iba dieťa, ktoré vie, čo potrebuje<br />

na to, aby sa učilo a pritom si<br />

rozvíjalo svoj vnútorný duchovný<br />

život, si dokáže skutočne slobodne<br />

vyberať.“<br />

Slobodná činnosť je náročná práca<br />

a nie každé dieťa je na ňu automaticky<br />

zrelé. Učitelia musia veľmi<br />

36<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

pozorne sledovať a zvažovať, kedy<br />

majú vyčkávať, kedy zasiahnuť a čo<br />

majú nechať na voľný priebeh. Deti,<br />

ktoré sa mohli v predškolskom veku<br />

vyvíjať podľa svojho vnútorného stavebného<br />

plánu, nájdu vo voľnej práci<br />

rýchlo činnosť, na ktorú sa sústredia,<br />

iné deti potrebujú určitý čas a pomoc<br />

vychovávateľov a mnohé deti<br />

môžu byť dokonca preťažené množstvom<br />

ponúk a možností.<br />

Pre spoločenstvo ľudí v každom<br />

prípade platí, že sloboda jedného<br />

končí tam, kde začína právo iného<br />

jedinca.<br />

Samozrejme, deti v Montessori<br />

škole musia zvládnuť v priebehu<br />

školského roka podobný učebný plán<br />

ako deti v bežnej škole, preto existuje<br />

aj spoločné vyučovanie, v ktorom sa<br />

deti venujú napr. nácviku divadelného<br />

predstavenia. Okrem toho prebieha<br />

ešte aj tzv. projektové vyučovanie,<br />

v ktorom sa deti z niekoľkých<br />

tried spoločne jeden deň v týždni po<br />

dobu niekoľkých týždňov venujú jednej<br />

konkrétnej téme (napr. vareniu,<br />

školskej záhrade alebo iným praktickým<br />

činnostiam; ďalšími témami<br />

sú napr. jeseň, drevo alebo sociálne<br />

témy, ako je domov dôchodcov, nemocnica,<br />

prípadne iné vhodné vecné<br />

alebo národopisné témy).<br />

Počet žiakov v triede sa pohybuje<br />

medzi 17 až 24. Venuje sa im učiteľ<br />

z bežnej školy a súčasne Montessori<br />

vychovávateľka.<br />

V Montessori školách je bežná úzka<br />

spolupráca medzi učiteľmi a rodičmi.<br />

Rodičia sami prichádzajú s návrhmi,<br />

diskutujú a radia sa. To je dôležité<br />

aj kvôli zabezpečeniu pripraveného<br />

prostredia v rodinách v zmysle Montessori,<br />

aby mohlo dieťa podľa záujmu<br />

pokračovať v práci aj doma. Tu<br />

by malo nachádzať a používať také<br />

prostriedky, ktoré mu umožnia prehĺbiť<br />

to, čo sa naučilo v škole.<br />

Deti Montessori škôl nemajú v školských<br />

pravidlách povinné domáce<br />

úlohy, čo mnohokrát vyvoláva údiv.<br />

Keďže sa však dieťa doma stretáva<br />

s vopred pripraveným prostredím,<br />

stále objavuje, skúma, učí sa a cvičí,<br />

môže týmto spôsobom jednoducho<br />

vo svojej činnosti pokračovať. Smie<br />

si domácu úlohu vziať domov a tam<br />

ju úplne samostatne vypracovať, ak<br />

sa tak samo rozhodlo. Žiadna hromadná<br />

domáca úloha neexistuje – tá<br />

musí byť primerane individuálna.<br />

DETI SÚ INÉ<br />

asledujúci citát zo známej knihy<br />

N Marie Montessori „Deti sú iné“<br />

presne vystihuje nazeranie tejto ženy<br />

na dieťa, ako aj na úlohu a zodpovednosť<br />

dospelého voči dieťaťu:<br />

„U dieťaťa je láska ešte bez akýchkoľvek<br />

nárokov. Dieťa miluje, pretože<br />

do seba prijíma svet tak, ako mu<br />

to príroda poskytla. A ono vstrebáva<br />

všetko, čo je schopné prijať, aby to<br />

potom vložilo do svojho vlastného<br />

života, do svojej vlastnej osobnosti.<br />

V detskom svete je dospelý najdôležitejším<br />

objektom lásky, od neho dieťa<br />

dostáva potrebnú materiálnu pomoc,<br />

od neho prijíma s intenzívnou láskou<br />

to, čo je nutné pre jeho ďalší vývoj.<br />

Pre dieťa predstavuje dospelý úctyhodnú<br />

bytosť, z pier ktorej prúdia ako<br />

z nevyčerpateľného prameňa slová,<br />

ktoré dieťa potrebuje, aby sa naučilo<br />

samo hovoriť, a tieto slová ho môžu<br />

viesť pri jeho ďalších skutkoch. Slová<br />

dospelého pôsobia na dieťa ako výzvy<br />

z vyššieho sveta. (…)<br />

Slová a činy dospelého okúzľujú<br />

a fascinujú dieťa do tej miery, že<br />

majú sugestívnu moc nad jeho dušou.<br />

(…)<br />

Preto by mal dospelý veľmi starostlivo<br />

zvažovať každé slovo, ktoré<br />

pred dieťaťom vysloví, lebo dieťa<br />

prahne po tom, aby sa učilo, a tým<br />

v sebe zhromažďovalo lásku.“<br />

Ragna Filler

H I S T Ó R I A<br />

PYTAGORAS<br />

(III.)<br />

PUTOVANIE<br />

DO KRAJINY ÚSVITU<br />

A HERMETICKÉ<br />

NÁUKY<br />

krem väčších či menších skupín<br />

O „pútnikov do krajiny úsvitu“ sa stále<br />

znovu na tejto symbolickej ceste vynárajú<br />

aj jednotlivé výrazné postavy, ktoré tieto<br />

skupiny ovplyvňovali, vtláčali im svoj ráz,<br />

dávali nové impulzy, smer a cieľ cesty.<br />

Jednou z najvýraznejších postáv staroveku<br />

je Pytagoras, Zoroastrov súčasník.<br />

Narodený na ostrove Samos, žil v 6. stor.<br />

pr. Kr. Vychovávali a vyučovali ho najpreslávenejší<br />

mudrci tej doby. Od neho<br />

samotného sa nezachovala ani jedna písomná<br />

správa, zato však nespočetné iné<br />

pramene o ňom podávajú dostatok informácií.<br />

Vymenujme aspoň tie najznámejšie:<br />

Platón a Aristoteles v 4. stor. pr.<br />

Kr., Cicero v l. stor. pr. Kr., Plutarchos<br />

v l. stor. po Kr. Mnohí z autorov týchto<br />

správ boli historici, niektorí boli priamo<br />

pytagorejci.<br />

Pytagoras strávil dlhé roky svojho života<br />

putovaním za poznaním a múdrosťou.<br />

Milétos, Kréta, Délos, Sparta,<br />

Fenícia, Judea – to boli zastávky jeho putovania.<br />

Jeden historický prameň prináša<br />

aj správu o jeho návšteve u Zoroastra.<br />

Svoje putovanie dokončil v Egypte, kde<br />

pobudol viac než dvadsať rokov a kde bol<br />

zasvätený do veľkých mystérií. Potom<br />

sa vrátil na svoj rodný ostrov, ale krátko<br />

nato sa po invázii Peržanov odobral do<br />

južného Talianska, ktoré vtedy spadalo<br />

pod vládu veľkého Grécka. Tam v meste<br />

Krotón založil rád. Toto spoločenstvo<br />

alebo bratstvo bolo eticko-politickým<br />

a filozoficko-náboženským spolkom.<br />

Podľa mienky Pytagora mali v čele<br />

štátu stáť len tí najlepší a najušľachtilejší.<br />

Sám však ponúknuté vedenie štátu odmietol<br />

a venoval sa činnosti pre blaho<br />

spoločnosti.<br />

Politické víťazstvo demokratov<br />

v Grécku prinieslo Pytagorovi ako obhajcovi<br />

aristokracie (tzn. vláda najlepších)<br />

a jeho stúpencom mnohé prenasledovania.<br />

Pri jednom povstaní ľudových<br />

más bol ich rádový dom v Krotóne vypálený,<br />

pri čom väčšina prítomných členov<br />

bratstva zahynula. Pytagoras ušiel<br />

do Metapontu, kde napokon vo vysokom<br />

veku aj zomrel. Jeho náuka žila<br />

ďalej, udržovaná po celom Taliansku<br />

a Grécku rádom, ktorý založil a ktorého<br />

fragmenty sa udržali až dodnes.<br />

PYTAGOREJSKÝ RÁD<br />

ké boli duchovné pramene, z ktorých<br />

A rád čerpal, v čom spočívala príťažlivá<br />

sila pre stále nových adeptov rádu,<br />

ktorí preukázali takú obdivuhodnú živosť?<br />

Prijatie do pytagorejského rádu<br />

podliehalo prísnym podmienkam a starostlivému<br />

skúmaniu prijímanej osoby.<br />

Prvá úloha po prijatí spočívala v mlčaní<br />

po určitú dobu. Až keď sa neofyt naučil<br />

mlčať a načúvať druhým, bolo mu dovolené,<br />

aby sám hovoril, pýtal sa a vyjadroval<br />

svoju mienku. Pytagoras totiž poznal<br />

silu mlčania. Každý novoprijatý musel<br />

odovzdať všetko svoje imanie a náležať<br />

potom k nerozlučiteľnému bratstvu, ktorého<br />

členovia boli spojení veľmi úzkym<br />

priateľstvom. Priateľstvo, ako aj úcta<br />

pred vekom a úcta k životu, boli obzvlášť<br />

pestovanými cnosťami. Všetci členovia<br />

rádu boli podriadení bezpodmienečnej<br />

disciplíne. Luxus a pôžitkárstvo neboli<br />

prípustné. Poriadok a harmónia, pestovanie<br />

krásy, náboženstva a vedy boli<br />

hlavným poľom pytagorejskej náuky.<br />

Rád mal tri stupne zasvätenia, okrem<br />

toho ešte existoval štvrtý stupeň tajných<br />

vied. Rád viedol majster, ktorého identita<br />

bola utajená.<br />

Všetky náuky a múdrosť sa odovzdávali<br />

len ústne, nikdy nie písomne. Neexistovali<br />

ani žiadne záznamy o rituáloch.<br />

Na rokovaniach rádu sa nezasvätení nesmeli<br />

zúčastniť.<br />

Mystérium čísla a z neho vyplývajúce<br />

pojmy harmónie a polarity boli<br />

najvyššími pojmami pytagorejského<br />

myslenia. Harmónia vesmíru sa podľa<br />

pytagorejcov odráža v číslach, čo sa<br />

preukázalo v astronómii, hudbe a matematike.<br />

Zákonitosti čísel sú obzvlášť<br />

zreteľné v hudbe, kde z pomeru prvých<br />

štyroch čísel vyplývajú základné intervaly:<br />

oktáva, kvinta, kvarta. Číslo štyri<br />

bolo pre pytagorejcov posvätné, ako aj<br />

číslo desať, ktoré je súčtom prvých štyroch<br />

čísel. Mystérium čísla ich viedlo<br />

k pojmu polarity, ktorá je preklenutá<br />

harmóniou: ohraničené a neohraničené,<br />

nerovné a rovné, jedno a mnohé, mužské<br />

a ženské, pravé a ľavé atď. Číslo je<br />

pre nich tvorivým princípom v kozme,<br />

ono tvorí telesá, tzn. ohraničuje jednotlivé<br />

telesá a dáva im mieru. Bez čísel by<br />

sme o nich nemali predstavu. Ešte i moderný<br />

teoretický fyzik poznáva v pytagorejcoch<br />

svojich duchovných príbuz-<br />

37<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

H I S T Ó R I A<br />

ných. Aj on sa usiluje o to, aby všetko<br />

vyjadril vo forme nejakej rovnice, tzn.<br />

pomocou čísla, a svetovú harmóniu vidí<br />

vo vnútri atómu.<br />

Matematika a hudba teda boli hlavnými<br />

témami pytagorejského rádu.<br />

Hudba má úzku súvislosť s umením liečiť,<br />

ktorým sa pytagorejci tiež zaoberali.<br />

Očista duše prostredníctvom harmonizovanie<br />

osobnosti pomocou hudby je – ako<br />

všetko v živote tohto spoločenstva – výrazom<br />

jedného a toho istého základného<br />

presvedčenia, totiž presvedčenia o posvätnom<br />

poriadku vecí. Harmónia je pre<br />

nich predpokladom a podstatou zdravia,<br />

polarita musí byť v harmónii.<br />

HERMES TRISMEGISTOS<br />

íslo, miera a úmernosť, hudba a liečiteľstvo<br />

boli od tej doby vždy hlavnými<br />

Č<br />

oblasťami ezoterickej a magickej výchovy<br />

v ráde, presne tak ako mlčanie, ktoré mobilizuje<br />

mohutné prúdy síl, a denné skúmanie<br />

vnútorného pokroku. A nakoniec –<br />

pevnou súčasťou pytagorejskej filozofie<br />

bola myšlienka reinkarnácie, náuky o znovuzrodení,<br />

ktorej najdokonalejším plodom<br />

je vyslobodenie z kruhu zrodenia.<br />

Vari najväčší hold zložil Pytagorovi<br />

slávny grécky filozof Platón, ktorý o ňom<br />

hovorí: „Pytagoras sám prežíval svoj spôsob<br />

života najvyššej úcty“. A tiež jeho<br />

nasledovníci, ktorí hovoria teraz o pytagorejskom<br />

spôsobe života, pôsobia zvláštnym<br />

dojmom medzi ostatnými ľuďmi.<br />

Piate storočie pr. Kr. je dobou najväčšieho<br />

rozkvetu Atén, ako v živote verejnom,<br />

tak i kultúrnom.<br />

Najväčšiu zásluhu na tomto vzostupe<br />

si získal Perikles, štátnik, vodcovský<br />

duch politického diania, ale aj sám vysoko<br />

vzdelaný, ušľachtilý a kultivovaný<br />

duch, neúnavný organizátor politického,<br />

kultúrneho a umeleckého života. Fragmenty<br />

veľkolepých stavieb, ktoré sa až<br />

do dnešných dní uchovali na pahorku<br />

Akropolis v Aténach, pochádzajú prevažne<br />

z Periklovej doby.<br />

38<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

Jeden z Periklových priateľov, filozof<br />

Anaxagoras, bol typom čistého vedca,<br />

ktorý napriek svojej vedeckosti, alebo<br />

snáď práve preto, ako prvý proti hmote<br />

postavil ducha. Oddelil jasne od seba poháňanú<br />

hmotu od poháňajúceho ducha,<br />

ktorý je všade jeden a ten istý, tak vo veľkom<br />

ako svetový duch, ako aj v malom<br />

v živých tvoroch. Duch sa Anaxagorovi<br />

javí ako tvorca a staviteľ vesmíru, ako<br />

princíp nadradený hmote, ktorý dáva<br />

hmote tvar, pohyb a život. Tým je Anaxagoras<br />

výraznou postavou v zástupe<br />

„pútnikov do krajiny úsvitu“. Týmito<br />

myšlienkami vytvoril základný predpoklad<br />

pre platónsku, aristotelovskú, ba<br />

možno povedať celú európsku filozofiu.<br />

Slovo „hermeticky“ je všeobecne<br />

známe a znamená „pevne, tesne uzavretý“.<br />

Toto slovo pochádza z mena Hermes<br />

Trismegistos, ktoré je pre kultúrne<br />

a náboženské dejiny ľudstva práve také<br />

tajuplné, ako plné významu. Pripisuje<br />

sa mu vynález alchýmie, ako premeniť<br />

„obyčajné kovy na zlato“. Kto vlastne bol<br />

tento Hermes Trismegistos? Meno je<br />

grécke a znamená trikrát najväčší, tzn.<br />

trikrát najväčší Hermes. Nie je to však<br />

„boh“ Hermes – Merkúr z grécko-rímskej<br />

mytológie. Skôr sa jedná o staroegyptské<br />

Božstvo Techutiho alebo Thota,<br />

ktorého Gréci, keď s ním prišli do styku,<br />

identifikovali so svojim Hermom a dali<br />

mu prívlastok „trikrát najväčší“.<br />

„AKO HORE, TAK DOLE,<br />

AKO DOLE, TAK HORE“<br />

ultovým miestom Techuti-Thota bol<br />

K Schmun, čo znamená „mesto ôsmich<br />

bohov“. V prapôvodnej mytológii Egypta<br />

vystupujú štyri „božské páry“. To malo<br />

znamenať, že kozmologická praštruktúra<br />

predpokladá štvoricu a že sa všetko<br />

vyskytuje v páre. V základe tohto učenia<br />

nachádzame hlbokú múdrosť. Celý<br />

vesmír sa vyvíja od svojich prapočiatkov<br />

tak, že zo základu polarity vychádza pokračujúce<br />

zjemňovanie. Neskorší Techuti-<br />

-Thot potom zjednocuje v sebe tieto štyri<br />

božské páry a jeho symbolom sa stáva<br />

rovnoramenný kríž, v ktorého štyroch<br />

poliach sú dve naznačené čiary.<br />

Tak je teda Techuti – Hermes prostredníctvom<br />

týchto symbolov cestou, ktorá<br />

vedie k poznaniu veľkosti štvornásobnej<br />

polarity, k poznaniu kríža.<br />

Kríž je vo všetkých variantoch zobrazenia<br />

od prapočiatkov ľudstva symbolom<br />

slnka, svetla, tvorivého princípu<br />

života, polarity, symbolom veľkého staviteľa<br />

vesmíru, symbolom Boha, Božskej<br />

Pravdy.<br />

U pytagorejského bratstva sme poznali,<br />

že jedným z najdôležitejších rádových<br />

cvičení bolo umenie mlčať. K tejto hermetickej<br />

zásade, ktorej účelnosť sa stále<br />

znovu potvrdzuje ako vo veľkom, tak<br />

v malom, je nutné pridať tajuplnú zdržanlivosť<br />

a mlčanlivosť zasvätencov, s ktorou<br />

udržovali v tajnosti teoretické a technické<br />

vedomosti. Základom toho bol práve hlboký<br />

etický nadhľad, ktorého nedostatok<br />

vo vedeckých kruhoch včerajška a dneška<br />

musel nakoniec viesť k hrozivej situácii,<br />

v ktorej sa ľudstvo nachádza.<br />

Za všetkou staroegyptskou a starogréckou<br />

hermetickou symbolikou bohov<br />

a štyroch božských párov môžeme<br />

bezpochyby hľadať nejakého staroegyptského<br />

mudrca, nejakého kňaza alebo<br />

zasvätenca, ktorý učil toto poznanie<br />

a neskôr bol Egypťanmi uctievaný ako<br />

„boh“. Tento mudrc mohol žiť v rokoch<br />

3000 - 2000 pr. Kr. a bol to určite jeden<br />

z najvplyvnejších a najvznešenejších<br />

učiteľov múdrosti predhistorickej doby.<br />

V jeho palici s hadom sa spájajú symboly<br />

bystrosti (had) a panstva (palica), a vytvárajú<br />

tak symbol „moci múdrosti“.<br />

Túto Hermovu palicu mal v ruke herold,<br />

ktorý viedol zasvätencov do chrámu<br />

v Eleuzíne. S palicou sa stretávame aj na<br />

obrazoch v katakombách, kde Kristus<br />

drží v ruke „palicu prebudenia“. „Palicu<br />

premeny“ mal v ruke Mojžiš, keď rozdelil<br />

vody a nechal prýštiť vodu zo skaly. Tento<br />

prastarý symbol „pútnikov do krajiny<br />

úsvitu“ sa uchoval až do našich čias.

H I S T Ó R I A<br />

K N I Ž N É O K I E N K O<br />

Hermetická filozofia je prastará. Jej stopy možno<br />

sledovať od dôb starého Egypta cez stredomorský<br />

kultúrny okruh a západoeurópsky stredovek až do<br />

18. storočia. Dnes je, žiaľ, možné z tejto vysokej<br />

náuky uchopiť len veľmi málo, pretože stále pretrváva<br />

hermetická tradícia odovzdávania poznania<br />

ústnym podaním, z generácie na generáciu.<br />

Pokiaľ sa príležitostne nájdu písomné doklady,<br />

potom je ich význam zašifrovaný do tajuplných<br />

formulácií. Z jedného takého nálezu, tzv. Smaragdovej<br />

dosky („tabula smaragdina“), ktorá sa našla na<br />

území Egypta a ktorej latinský preklad bol vyhotovený<br />

okolo roku 1300 po Kr., sa dozvedáme o základnom<br />

poznaní hermetiky: „Ako hore, tak dole,<br />

ako dole, tak hore, ako vnútri, tak vonku, ako vonku,<br />

tak vnútri“. Tento prastarý výrok hovorí, že existuje<br />

zákonitá podobnosť – analógia medzi rôznymi rovinami<br />

javov, takže kto tento zákon správne chápe<br />

a dokáže ho použiť, môže na základe svojich znalostí<br />

a skúseností zo známej a prebádanej roviny vyvodiť<br />

závery na neznáme a neprebádané danosti iných<br />

rovín. Tento princíp sa ďalej vysvetľuje aj týmto<br />

spôsobom: Podľa toho, čo je sformované v duchovnom<br />

svete, sa sformuje aj svet hmoty. To, čo vidíme<br />

v hmotnom, už existuje v duchovnom. (O smaragdovej<br />

doske sa hovorí aj vo svetoznámej novele plnej<br />

podobenstiev od Paola Coelha „Alchymista“).<br />

Každá hmotná forma bytia je podľa tohto princípu<br />

premenlivým odrazom duchovnosti, ktorá<br />

stojí za zmyslovo viditeľným ako príčina a účel.<br />

Hermetický princíp duchovnosti je najdôležitejším<br />

a najvýznamnejším základom hermetického<br />

myslenia. Hermetická filozofia je náuka o vyšších<br />

duchovných zákonoch, ktorým je pôsobenie všetkého<br />

bytia podriadené.<br />

Pytagoras, Anaxagoras, Hermes Trismegistos –<br />

tri veľké postavy starovekého Grécka, ktoré priniesli<br />

ľuďom vtedajšej doby posolstvo zo Svetla<br />

zodpovedajúce ich chápaniu, dali im pomoc, aby<br />

mohli putovať za svetlami večného východu, k veľkej<br />

premene a duchovnému znovuzrodeniu.<br />

Uč sa múdrosti v mlčaní vnútorného zahĺbenia<br />

sa, ktoré vedie k harmónii s nekonečnom. Poznaj<br />

prazáklady bytia, rovnoramenný kríž Pravdy a v tichu<br />

príď k poznaniu, že veľký Staviteľ sveta vložil do<br />

svojho stvorenia zákonitosť, posvätný a nezničiteľný<br />

poriadok. Ako hore, tak dole – ako dole, tak hore.<br />

(Pokračovanie v ďalšom čísle)<br />

Spracoval Zdeněk Křivka<br />

Skutočná sila vody<br />

Liečenie a poznanie seba samého<br />

Masaru Emoto<br />

Nakladatelství Tomáše Janečka, Brno 2005, ISBN 80-85880-43-1<br />

Väčšinu našej planéty pokrývajú<br />

moria a oceány. Voda<br />

tvorí aj približne 70 % ľudského<br />

tela. Vodu pijeme, vodou sa umývame,<br />

s vodou sa stretávame na<br />

každom kroku. Aká je voda –<br />

najcennejšie bohatstvo našej planéty?<br />

Voda, bez ktorej na Zemi<br />

nemôže existovať život?<br />

Masaru Emotovi, medzinárodne<br />

známemu japonskému<br />

vedcovi, sa originálnou fotografickou<br />

metódou podarilo zachytiť<br />

štruk túru zmrazenej vody<br />

a zobraziť vplyv deštruktívnych<br />

alebo naopak láskyplných myšlienok<br />

na utvá ranie vodných<br />

kryštálov. „Vzhľa dom na to, že sa<br />

voda zlepšuje či zhoršuje v závislosti<br />

od informácií, ktoré na ňu<br />

pôsobia, mali by sme aj my ľudia,<br />

ktorých telo je z veľkej časti tvorené<br />

vodou, pri jímať pozitívne<br />

informácie, aby sme urobili naše<br />

telo aj našu myseľ zdravšími. Ak<br />

budeme prijímať informácie negatívne,<br />

môžeme ochorieť,“ píše<br />

Masaru Emoto v knihe Skutočná<br />

sila vody.<br />

Najkrajšie kryštály voda vytvorila,<br />

keď na ňu pôsobili slová<br />

„láska a vďačnosť“. Naopak, pri<br />

slove „vojna“ nedokázala<br />

vytvoriť<br />

žiadne kryštály. Na<br />

informáciu SARS<br />

(syndróm ťažkého<br />

respiračného zlyhania)<br />

reagovala<br />

voda len podiv nými<br />

tvarmi, ktoré boli<br />

krásnym kryštálom<br />

na hony vzdialené.<br />

Po odstránení ne gatívnej informácie<br />

a pôsobení informácie<br />

pozitívnej na tú istú vzorku<br />

voda kryštály vytvorila.<br />

Skutočnosť, že voda preberá<br />

informácie, v yužil Masaru<br />

Emoto aj na liečenie. Špeciálnym<br />

prístro jom sníma „vyžarovanie“<br />

chorého človeka, a potom pripravuje<br />

pre pacienta vodu, ktorej<br />

odovzdal informácie, vyrovnávajúce<br />

„vlnenie“ choroby. Medzi<br />

časté príčiny ochorenia človeka<br />

radí Masaru Emoto prijímanie<br />

negatívnych in formácií, strach,<br />

zbytočné robenie si starostí, podráždenosť,<br />

nepokoj a stres. Vo<br />

svojej knihe ukazuje, ako možno<br />

pozitívnym myslením a precítenou<br />

modlitbou nielen zlepšiť<br />

kvalitu vody, ale aj eli minovať<br />

vplyv elektromagnetic kého žiarenia<br />

prístrojov, ktoré nás obklopujú.<br />

A v dôsledku toho zlepšiť<br />

svoje zdravie a svoj život.<br />

Vo Svete Grálu 1/2004 sme pod<br />

názvom Reč ľadových kryštálov<br />

uverejnili fotografie kryštálov<br />

vody z prác M. Emota.<br />

Anna Štefková<br />

Masaru Emoto je medzinárodne<br />

známy japonský<br />

bá dateľ, ktorý<br />

usporadúva prednášky<br />

a konzultácie po celom<br />

svete. Vyštudoval<br />

medziná rodné vzťahy<br />

na uni verzite v Yokohame<br />

a získal doktorát<br />

z alternatívnej medicíny<br />

na Open Internatio nal<br />

University.<br />

39<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

N Á ZO R Y<br />

40<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

číslo 7/2006, vyšlo 1. 3. 2006.<br />

Redakcia:<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

telefón 055/678 6420<br />

mobil 0903 907 233<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík, Košice<br />

Roman Levický, Slanec<br />

Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />

Anna Štefková, Zlín<br />

Artur Zatloukal st., Brno<br />

Artur Zatloukal ml., Brno<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota, Ľuba<br />

Dvornická, Júlia Faberová, Peter Galbavý, Beáta Kseňáková,<br />

Maroš Látal, Mária Majerová, Rastislav Podivinský, Tatiana<br />

Pukančíková, Andrea Stúpalová, Hana Šimková, Žaneta<br />

Štefaničková, Igor Vojtek, Dana Zlatohlávková<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu, s. r. o.<br />

Redakcia a administrácia SG,<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala, Bratislava<br />

Grafika:<br />

Martin Pukančík, Košice<br />

Pavel Patloch, Karviná<br />

Kristýna Franková, Brno<br />

Marek Frank, Brno<br />

Tlač:<br />

Slovenská Grafia a.s., Bratislava<br />

Ilustrácie:<br />

Centrum Montessori, Brno (3, 31–33); Andrej Sándor (3,<br />

5–7); Petr Polák (3, 17–19); Andrew Taylor, Kingwood,<br />

USA (1, 14); GralsWelt 1/1996 (8); Thomas Ritter,<br />

Possendorf (27); Creativ Collectin Freiburg (20, 22); Corel<br />

Graphic (2, 8); MEV Verlag Augsburg (16); AGK Berlín<br />

(34); www.Fotobanka.cz/Jaris (21); Ostatné obrázky<br />

GralsWelt a redakcia.<br />

Fotografia na zadnej strane obálky:<br />

Karel Prskavec, Liberec<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo 87 Sk<br />

Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené.<br />

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />

Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu si možno<br />

objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />

614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázky, i odpovede redakcie. Listy,<br />

názory a pripomienky čitateľov – či súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.<br />

A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />

Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

VÁŽENÁ REDAKCIA!<br />

Chcem reagovať na strednú časť<br />

úvodníka Sveta Grálu č. 5. Táto<br />

vsuvka postrádala všeobsiahlosť a týkala<br />

sa medzi riadkami najmä kritiky<br />

pravicovej vlády na Slovensku a pod.<br />

Konkrétne pripomienky:<br />

1. „Dovoz lacného textilu zo zahraničia“<br />

a „Oklieštenie štátnej pomoci<br />

domácim výrobcom“ sú témy diskutabilné.<br />

Veď dovoz lacného tovaru<br />

zo zahraničia na jednej strane prináša<br />

nezamestnanosť u nás, ale na<br />

strane druhej zvyšuje zamestnanosť<br />

v štáte, kde sa tento tovar vyrába.<br />

I tam chcú byť ľudia zamestnaní.<br />

Okrem toho aj SR vyváža častokrát<br />

na Západ lacnejší tovar, než sa na<br />

Západe bežne predáva.<br />

2. Odsudzovanie „Oklieštenia štátnej<br />

pomoci domácim výrobcom“ spolu<br />

s odporúčaním, aby ľudia využívali<br />

vlastné zdroje v obciach a využívali<br />

vlastné schopnosti je trochu v rozpore<br />

s tým, ak sa pod pomocou myslia<br />

aj dotácie. Štátna pomoc domácim<br />

výrobcom je okrem dobrej legislatívy<br />

závislá najmä od príjmov štátu a tie<br />

sú v podstatnej miere závislé od zahraničných<br />

investorov.<br />

3. „Obmedzenie verejných výdavkov“…<br />

„Rúca sa sociálny štát“ sú taktiež<br />

vyjadrenia, ktoré sú veľmi diskutabilné.<br />

Veď verejné výdavky sa<br />

obmedzujú preto, lebo nie je možné<br />

vyhadzovať na verejné výdavky viac<br />

peňazí, ako je štát schopný od daňových<br />

poplatníkov získať.<br />

Pojem „sociálny“ je vo všeobecnosti<br />

pokrivený, podobne ako pojem „láska“.<br />

Ak chceme tento pojem v článku používať,<br />

malo by sa najprv vysvetliť, čo<br />

znamená.<br />

4. Kritizovanie „Zníženia daní<br />

u multimilionárov“ je tiež pochybné,<br />

lebo zvýšenie daní u multimilionárov,<br />

resp. u podnikateľov zároveň<br />

bez pochýb zvyšuje nezamestnanosť.<br />

Je dôležité poznamenať, že táto daň<br />

bola len spravodlivo znížená na úroveň<br />

ostatných daňových poplatníkov,<br />

lebo pri rovnej dani multimilionár<br />

zaplatí štátu ďaleko viac ako nie multimilionár.<br />

5. „Nedávne odmietnutie Euroústavy…“<br />

je trochu v rozpore s článkom<br />

od pána Zatloukala v tom istom<br />

čísle.<br />

Na záver ešte k úrokom. Zdalo by<br />

sa vám správne, ak by banky poskytovali<br />

svoje služby zadarmo? Úroky<br />

nie sú zlé, len nesmú hraničiť s úžerou.<br />

Veľké zisky sa môžu použiť aj<br />

na šľachetné ciele. Všetko závisí od<br />

ľudí.<br />

Marcel Burkert, Bratislava<br />

ODPOVEĎ:<br />

V tzv. rozvojových krajinách je<br />

možné vyrobiť určitý tovar nepomerne<br />

lacnejšie ako u nás z toho<br />

dôvodu, že sa nerešpektujú práva<br />

pracujúcich, na prácu sa využívajú<br />

deti a ignoruje sa vplyv výroby na<br />

životné prostredie. Väčšina rozvojových<br />

krajín, ale aj ekologické, charitatívne<br />

a náboženské organizácie<br />

už dlhodobo hovoria o tom, že ekonomicky<br />

najvyspelejšie krajiny vnucujú<br />

zvyšku sveta neférové pravidlá

N Á ZO R Y<br />

svetového obchodu. To spôsobuje<br />

množstvo problémov. Napríklad<br />

nadnárodná firma vyrábajúca nealko-nápoje<br />

si kúpi pramene pitnej<br />

vody v oblasti, kde je jej nedostatok<br />

(India). Obyvateľstvo v danej oblasti<br />

trpí nedostatkom vody, vláda však<br />

„nemá právo“ zasiahnuť.<br />

Aj euroústava v navrhovanom<br />

znení mala obmedziť právomoc národných<br />

vlád rozhodovať o záležitostiach<br />

vlastnej krajiny. Preto bola zablokovaná<br />

a jej ďalší osud je neistý.<br />

Slovensko vyváža svoje výrobky<br />

aj do krajín EÚ. Na tomto trhu však<br />

existujú kvóty a limity kvôli ochrane<br />

domácich producentov, a tie musíme<br />

rešpektovať.<br />

Inou dôležitou skutočnosťou je fakt,<br />

že žijeme na planéte s obmedzenými<br />

prírodnými zdrojmi. Svetové trendy<br />

vývoja ekonomiky a stavu životného<br />

prostredia boli pomocou počítačovej<br />

simulácie objasnené na Technologickom<br />

Inštitúte v Massachussetts<br />

(Massachusetts Institute of Technology)<br />

a zverejnené v r. 1972 v správe<br />

tzv. Rímskeho klubu „Medze rastu“.<br />

Dnes žijeme v dobe, ktorú jej autori<br />

označili v názve svojej ďalšej správy<br />

ako „Prekročenie medzí“.<br />

Nedostatok pracovných príležitostí,<br />

a z toho prameniace sociálne<br />

napätie, má hlbšie príčiny, než len<br />

nedostatok zahraničného kapitálu.<br />

Vo veľkej miere ide aj o nesprávne<br />

nastavené ekonomické pravidlá. Napríklad<br />

dnes je lacnejšie pestovať plodiny<br />

za pomoci chemických jedov<br />

a ťažkej mechanizácie, než zamestnať<br />

ľudí, ktorí by škodcov a buriny<br />

ničili mechanickými a biologickými<br />

prostriedkami. Ak by sa však do ceny<br />

chemicky pestovaných plodín zahrnuli<br />

náklady na odstraňovanie znečistenia<br />

životného prostredia, sociálne<br />

dávky a pod., situácia by sa obrátila.<br />

Myšlienka zaviesť do ekonomických<br />

pravidiel započítavanie dopadov ľudskej<br />

činnosti na prírodu a spoločnosť<br />

(tzv. internalizácia externalít) vznikla<br />

práve z týchto dôvodov. Je to len pohodlnosť,<br />

ktorá nám dovoľuje riadiť sa<br />

heslom „po nás potopa“. Celá problematika<br />

je zložitá a záujemcom možno<br />

odporúčať publikácie ako Spor o ekonomický<br />

růst (Ezra J. Mishan; Sociologické<br />

nakladatelství, Praha 1994)<br />

alebo Až na dno blahobytu (Jan Keller,<br />

Earth Save, Praha 2005).<br />

Historické skúsenosti ukázali aj<br />

nutnosť zapojenia všetkých vrstiev<br />

spoločnosti do hospodárskeho života.<br />

Vo viacerých štátoch USA aj Európy<br />

z tohto dôvodu vlády ekonomicky<br />

motivujú firmy, školy a inštitúcie,<br />

aby zamestnávali ľudí z ekonomicky<br />

znevýhodnených skupín obyvateľstva,<br />

resp. prijímali žiakov z národnostnej<br />

menšiny.<br />

V tomto kontexte sa môže zmeniť<br />

aj chápanie progresívneho zdaňovania,<br />

alebo posudzovanie úrokovej<br />

politiky (pozri článok Sen o zdravom<br />

peňažníctve – Svet Grálu č. 5).<br />

R. L.<br />

VÁŽENÁ REDAKCIA,<br />

chcela by som reagovať na Váš článok<br />

Zázračné deti a autizmus, uverejnený<br />

v 5. čísle Sveta Grálu. Článok,<br />

a najmä jeho záverečná časť pôsobí<br />

dojmom, akoby bol autizmus tragédiou,<br />

s ktorou je nutné sa zmieriť.<br />

Možné vyhliadky na zlepšenie<br />

stavu a ani účinnú formu pomoci<br />

autor neuvádza. Myslím, že by bolo<br />

vhodné v tejto súvislosti čitateľov<br />

informovať o tzv. Son-rise metóde,<br />

s úspechom využívanej aj v prípade<br />

ťažko postihnutých autistických detí.<br />

Pred približne tridsiatimi rokmi túto<br />

metódu objavili a využili pre svojho<br />

vlastného syna manželia Samahria<br />

a Barry Kaufmanovci. Ich syn, Raun<br />

Kahlil Kaufman, bol diagnostikovaný<br />

ako ťažký autista, navyše mentálne<br />

retardovaný<br />

s IQ pod<br />

3 0. Vo ve k u<br />

dvadsať mesiacov<br />

žil vo svojom vlastnom<br />

svete autistických<br />

prejavov, pričom<br />

so svojimi rodičmi žiadnym spôsobom<br />

nekomunikoval, ani s nimi nemal<br />

očný kontakt. Namiesto normálneho<br />

vývoja trávil celé dni napr.<br />

točením tanierikov, hojdaním sa,<br />

pozorovaním svietidiel, vlastných<br />

prstov a podobne. Raun mal však to<br />

šťastie, že jeho rodičia sa nezmierili<br />

s prognózami odborníkov a rozhodli<br />

sa pomôcť mu napriek mizivým vyhliadkam<br />

na zlepšenie. Rozhodli sa<br />

akceptovať jeho svet, jeho zdanlivo<br />

nezmyselné rituály a sami sa do jeho<br />

činností aktívne po celé dni a týždne<br />

zapájali. Tým, že sa k nemu pripojili<br />

a vstúpili do jeho sveta, že ho akceptovali<br />

a nesnažili sa ho nasilu zmeniť,<br />

došlo u ich syna k neuveriteľnému<br />

pokroku. Postupne si ich začal všímať,<br />

prestal sa brániť fyzickému<br />

kontaktu, začal komunikovať a nakoniec<br />

sa z ulity autizmu vrátil do<br />

nášho sveta ako zdravé dieťa. Dnes<br />

je Raun Kaufman, niekdajší ťažký<br />

autista, hovorcom nadácie Son-rise,<br />

ktorá organizuje školenia pre rodičov<br />

autistických detí, absolvoval<br />

vysokú školu a po jeho postihnutí<br />

už nie je ani stopy. Metódu Son-rise<br />

už využívajú aj niektorí rodičia na<br />

Slovensku, a to v prípadoch ťažkého<br />

autizmu i Aspergerovho syndrómu.<br />

Povedané slovami pána Kaufmana,<br />

Raunovho otca: „Vždy a znova môžeme<br />

pretvoriť sami seba, ak chceme.<br />

Sme plne schopní, aby sme urobili to,<br />

čo mnohí filozofi, učitelia a terapeuti<br />

označujú za nemožné.“ Okrem<br />

metódy Son-rise sa ako sľubná podporná<br />

terapia pri autizme uvádza aj<br />

podávanie homeopatických liekov<br />

a špeciálne diéty.<br />

J. K.<br />

41<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

N A Z ÁV E R …<br />

O<br />

láske hovoria všetky náboženstvá<br />

a učenia.<br />

Často si preto myslíme, že pravá<br />

láska je niečo, čo je ľahké dosiahnuť,<br />

pochopiť, že nám spadne do lona, len<br />

čo sa pohrúžime do čítania posvätných<br />

textov, do vysvetlení Božieho<br />

Slova.<br />

Skutočne, jeho nadpozemská múdrosť<br />

v sebe obsahuje zdroj, prameň<br />

univerzálnej lásky.<br />

Lenže to neznamená, že aj v človeku<br />

sa jej plameň rozhorí ihneď, len<br />

čo začne s duchovným hľadaním.<br />

Žiaľ, ani vtedy, mnohokrát, sa<br />

v ľudskom srdci neodohrá žiadny zázrak.<br />

Až príliš často o tom podávajú dôkaz<br />

samotní vyznávači učení.<br />

My ľudia sme totiž veľmi zaťažení<br />

nánosom predstáv, pre ktoré k nám<br />

láska nemôže prísť.<br />

Je to presvedčenie o vlastnej múdrosti,<br />

o nutnosti ukazovať cestu iným<br />

bez ohľadu na ich vývoj, alebo snaha<br />

zmeniť svet presviedčaním, kritizovaním,<br />

ponižovaním tých, čo sa<br />

mýlia, alebo sa odklonili od pravej<br />

cesty.<br />

Ešte smutnejšie je, ak sa k tomuto<br />

boju použijú citácie, myšlienky, vety<br />

vytrhnuté z kontextu pravého poznania.<br />

Litera Slova potom v rukách stúpencov<br />

zabíja ich vlastného ducha.<br />

Dosiahnuť skutočnú lásku je tak<br />

nadlho nemožné.<br />

Ona prichádza až vtedy, keď sa dokážeme<br />

utíšiť, keď o ňu vrúcne prosíme,<br />

keď nám do očí vstúpia slzy<br />

pokory.<br />

Častokrát musí človek kvôli tomu<br />

spadnúť až na samé dno, byť zdrvený<br />

vlastnou malosťou, spoznať<br />

prázdnotu namyslenosti.<br />

Až keď zatúži vyhrabať sa z tohto<br />

bahna, môže k nemu prísť láska.<br />

Čo sa vtedy stane?<br />

Na krátky čas je všade naokolo nezvyčajný<br />

jas.<br />

Vidíme, že skutočne existuje, to<br />

Svetlo, ku ktorému smerujú túžby<br />

tých, čo úprimne hľadajú.<br />

Tým sa však zmení aj naše vnímanie<br />

ľudí. Zrazu chápeme, že každý<br />

musí kráčať k Pravde svojou vlastnou<br />

cestou. Že nemôžeme nikomu<br />

na tejto ceste pomôcť poučovaním,<br />

hľadaním chýb, a najmenej – vnucovaním<br />

vlastného poznania.<br />

Ak sa nás naozaj dotkla láska, príde<br />

s ňou aj trpezlivosť.<br />

Už nemáme potrebu búšiť do sveta,<br />

aby sa pohol tam, kde ešte nemôže<br />

byť, udierať blížnych povýšeneckými<br />

poznámkami.<br />

Chápeme, že pravá láska dáva každému<br />

rovnakú šancu a že jediný spôsob,<br />

ako pomôcť iným a ako bojovať<br />

za víťazstvo Svetla je mať v srdci<br />

vždy lásku. A to skôr, než otvoríme<br />

ústa, než sa rozhodneme kázať, než<br />

hodíme niekomu do tváre svoj výklad<br />

Slova.<br />

Modlime sa, aby sme boli schopní<br />

nechať sa viesť Láskou.<br />

Bez nej nie sme ničím.<br />

Roman Levický<br />

DUCHOVNÁ<br />

LÁSKA<br />

42<br />

SVET GRÁLU<br />

7 | 2006

ZOROASTER<br />

Zoroaster<br />

Život a pôsobenie<br />

pripravovateľa cesty v Iráne<br />

230 strán, formát 16 x 23 cm,<br />

tvrdá väzba<br />

ISBN 80-967209-2-9<br />

Cena 210 Sk<br />

„Povedal som vám včera, mužovia iránski, ako nádherne<br />

bol stvorený svet a všetko, čo na ňom žije.<br />

Ahuramazda, múdry Boh videl, že ľudia sa upäli len na<br />

bohov, ktorých videli a ktorí ich ovládali. Pritom zabudli, že<br />

on stál vysoko nad bohmi a že by stačila jedna jediná jeho<br />

myšlienka, aby zmizlo opäť všetko, čo stvoril.<br />

Tak si vymyslel bytosti, ktoré by mohol podľa ľubovôle<br />

posielať k ľuďom, aby ich ovplyvňovali, pomáhali im, alebo<br />

ich odmeňovali.<br />

Tieto bytosti mali slúžiť len jemu, mali sa zdržiavať v jeho<br />

blízkosti a mali stáť medzi ním a bohmi.<br />

Stvoril teda Pravdu, nádhernú ženskú bytosť v modrom<br />

rúchu, s jasnými, modrými očami. Kamkoľvek ju poslal,<br />

tam nemohla vzniknúť žiadna hmla, žiadny tieň.<br />

Dal jej na pomoc sestru, Čistotu, v striebristobielom šate<br />

so svetlým závojom, ktorý zahaľoval jej ľúbeznú tvár. Je<br />

chladná ako bieloskvúci sneh na najvyšších vrcholoch našich<br />

hôr a predsa dosiahnuteľná pre každého, kto sa usiluje<br />

k nej priblížiť. Potom, ako Ahuramazda poslal túto dvojicu<br />

dolu k ľuďom, uvidel, že tí, ktorí sa k nim pridružili, chceli<br />

sa pokladať za lepších než iní.<br />

„To nesmie byť, inak ľudia zničia to, čo im má priniesť<br />

spásu.“<br />

Kým Ahuramazda, múdry dobrotivý Boh takto premýšľal,<br />

stvorila jeho starostlivosť skromnú, nenápadnú postavu<br />

ženy v striebrosivom šate. Sledovala Pravdu a Čistotu, dotýkala<br />

sa nežnou a tíšivou rukou tých, ktorí by sa chceli opiť<br />

sami sebou.<br />

Pokora sa nazýva toto pôvabné dieťa, ktoré hlboko v sebe<br />

nesie poklad vložený samotným Bohom Ahuramazdom.<br />

Kto pozná Pokoru, koho si ona zamiluje, ten je zahrnutý<br />

blaženosťou. (...)“<br />

KNIHY O OSUDOCH PRIPRAVOVATEĽOV CESTY<br />

Knihy o pripravovateľoch cesty umožňujú vytušiť veľké a jednotné vedenie, pomocou ktorého malo byť<br />

ľudstvo v priebehu tisícročí postupne privedené k poznaniu Svetla.<br />

Náuky, kedysi prinesené ich prostredníctvom, boli ľudstvu dané Bohom. Boli presne prispôsobené<br />

jednotlivým národom a krajinám a sformované s ohľadom na ich vtedajšiu duchovnú zrelosť.<br />

Nakladateľstvo<br />

Stiftung Gralsbotschaft

Modlím sa za kresťana, aby bol lepším kresťanom, za moslima,<br />

aby bol lepším moslimom. Som presvedčený o tom, že Boh sa raz<br />

opýta, a pýta sa už dnes, čo sme, teda čo konáme, a nie ako sa<br />

voláme. U neho je skutok všetkým, viera bez skutku ničím. U neho<br />

je skutok vierou a viera skutkom.<br />

Mahátma Gándhí, Z väzenia Yeravda Mandir

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2023 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!