On-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
Svet Grálu TV
V ďalšom čísle časopisu:
SVET GRÁLU
Grál je od dávnych čias
symbolom ideálu,
hľadania vysokých
duchovných
a mravných hodnôt.
Vznik ČSR: prvá politická inkarnácia
Bola raz jedna republika. Trochu z nej zostalo doteraz, 90 rokov od jej
založenia – našťastie. Čím všetkým nám bola? A hlavne – čím je nám
dodnes?
SVET GRÁLU č. 17
vychádza 1. septembra 2008
titulná téma:
Pripravujeme nové DVD z edície
TV
Svet Grálu
Umrieť dôstojne
Tienisté stránky transplantačnej medicíny
Dôstojne žiť – dôstojne umrieť
Duša a vyžarovanie krvi
Život v kóme
V 21. storočí sa svet
zmenil na nepoznanie,
ale hodnoty zostávajú.
Časopis Svet Grálu, ktorý
vychádza súčasne aj v češtine,
nadväzuje na nemecký
GralsWelt, francúzsky
Monde du Graal
a anglický GrailWorld,
ktoré si vo svojich krajinách
získali už tisíce stálych čitateľov.
Svet Grálu vychádza
štyrikrát ročne. Informácie
o predplatnom nájdete
v prílohe alebo na internete:
www.svetgralu.sk
TV
Svet Grálu
15/2008 SVET SVET GRÁLU
SVET GRÁLU
marec – máj 2008 · číslo 15
Reinkarnácia a kresťanská dogma
strana 5
Cigareta: Zaťaží aj dušu
strana 10
Zázraky na nebi
strana 21
Samovražda ako východisko?
strana 26
Hrdé San Marino
strana 32
cena 87 Sk
Duchovné príčiny
chorôb
Duchovné súvislosti v živote
Už v predaji!
www.svetgralu.sk
Objednávajte prostredníctvom objednávkového kupónu na konci časopisu, alebo v našom
OBSAH
oda. Stojíte pri potoku v bunde
V z celtoviny, s rukami vo vreckách,
o listy plieskajú veľké kvapky
stekajúceho dažďa, po úbočí lesa
putujú sivobiele chmáry a zhora do
nich prší. Vonia to vzduchom, vodou,
chladom a dažďom. Trávou sa
pre dierajú malé potôčiky, dychtia sa
pripojiť k potoku, vlievajú sa do neho
a zvonia ako sklenené cencúle. V potoku
mení voda farbu z priezračnej
na šedivú a striebornú, ako keď sa
žena otáča pred zrkadlom na všetky
strany, a zakaždým sa pritom zatrbliece
iným leskom. A voda skáče cez
kamene, chvíľu tak a chvíľu onak, aj
so zatvorenými očami môžete počuť
podľa šumenia, ako je nabitá čistotou,
vesmírom, zemitou silou. Pozeráte sa
na ňu, radostnú a čistú, a hovoríte jej:
si krásna, voda! Nestaráš sa, čo s tebou
bude dolu v dedine, v rybníku, vo
vodnej elektrárni ani vo veľkej rieke.
Zvážnieš, unavíš sa, budeš mať po
sebe vrásky ako my a potiahneš svojím
korytom ako my životom, a pritom
ťa to bude hnať do ďalších diaľok
a rovnako ako my budeš stále hľadať,
kam inam by si prenikla, kde je kúsok
miesta mimo zavedených brehov.
Proste žiješ, berieš to, čo ti život pri-
3
Svet Grálu
16 | 2008
oSOBNOSť
Gándhí – experimenty a služba 5
ZDRAVIE
Hľadala som cestu, ako pomáhať ľuďom 9
ZDRAVIE
Ako prečisťovať organizmus
a zjasňovať vyžarovanie krvi
Prečisťovanie organizmu
znamená aj niečo viac
než pôst a regulovaná strava 12
Spoločnosť
Tolerancia v kresťanstve 16
RECENZIa
Modrý ypsilon 18
téma
Voda
Ak sa chceme dozvedieť viac
o živote, musíme se najprv
dozvedieť viac o vode 19
výchova
Indigové deti – ľudia budúcnosti? 22
TÉMA
Metoda kvapkového obrazu 26
rozhovor
Kráľovstvo ruží
Chceli sme byť spolu –
tak pestujeme ruže 28
knižná ukážka
Mária z Magdaly 34
osobnosŤ
Cesta s Posolstvom Grálu (2) 36
NÁZORY
Listy čitateľov 40
Na záver...
Laura 42
NA ÚVOD...
náša, a zvládaš to. Dobre robíš. My to
tiež zvládneme. –
Voda. Pre celú jednu veľkú skupinu
ľudí tá najobyčajnejšia látka, ktorej
je všade plno, bez chuti, vône a farby,
látka toho najobyčajnejšieho chemického
zloženia. Na rozdiel od zlata, tokajského
vína, drahokamov a šťastia
je lacná a všadeprítomná, máme jej
všade dostatok a každý ju môže mať
skoro zadarmo. Všetko o nej vieme,
je jednoduchá ako čítanka pre prváčikov,
niet nad čím ďalej sentimentálne
bádať; čo nad to jest, k smiechu
jest, alebo presnejšie k posmechu jest.
Vlastnosti vody a obsah rozpustených
solí sa dajú ľahko zistiť prístrojmi,
bakteriálne vlastnosti mikroskopom.
Kto si o vode myslí niečo viac, je rojko,
očarený vymyslenými tajomstvami. –
Voda. Čoraz viac ľudí začína s údivom
a rešpektom zisťovať, že tá najprostejšia
pralátka v sebe skrýva
vlastnosti zarážajúce svojou hĺbkou
a siahajúce do jemných výšok. Objavujú
sa výskumy, zisťujúce, že voda
dokáže zaznamenať vplyvy okolia,
teda odkiaľ pritiekla a ako s ňou bolo
zaobchádzané; pojať aj vplyv myšlienok
a cítenia človeka. Má teda svoju
pamäť a uchová si v sebe informácie. –
Hovorme tomu informácie, dnes sa
toto slovo často používa, ľudia si na
neho zvykli a dobre ho znášajú; ale
rovnako by sa mohlo povedať žiarenie,
zachvievanie, vibrácie. Pre fyzikálnotechnicky
zmýšľajúcich odborníkov
môže byť taká myšlienka neprijateľná;
veď tento vplyv sa nedá preukázať
žiadnymi prístrojmi a nedá sa ani zopakovať
s presne rovnakými výsledkami.
Jedna z požiadaviek na uznanie
vedeckosti pokusu znie: pokus sa musí
dať kedykoľvek zopakovať a v rovnakých
podmienkach musí pokus dať aj
presne rovnaké výsledky. Lenže tu narážame
hneď na dva háčiky: prvým je
skutočnosť, že pracujeme s jemnejšími
formami energie, než nám zmerajú
elektronické voltmetre a oscilografy;
4
Svet Grálu
16 | 2008
je to energia viazaná na jemné vrstvy
ľudskej bytosti, človek ju vyžaruje,
cíti ju, rozpozná ju zase rovnakým
„aparátom“, z ktorého vzišla, teda ľudským
vyciťovaním, no pre prístroje je
väčšinou neviditeľná. A druhý háčik?
Aj prítomnosť povahovo rozdielnych
účastníkov ovplyvní výsledok pokusov;
laborant, sadajúci za stôl s pohŕdavou
myšlienkou „no to mi zase šéf
predhodil na prácu peknú hlúposť“,
môže svoj vplyv pridať k ostatnému
vyžarovaniu vzorky vody. Takže slová
„v rovnakých podmienkach“ tu majú
hlbší význam.
Ostatne, zmena vyžarovania vody
má aj svoje fyzikálne zdôvodnenie:
molekuly vody sa v tekutine združujú
do skupín, molekulových zhlukov
nazvaných klastry. Jemné vplyvy
okolitého prostredia nemôžu spôsobiť
zmenu jej zloženia, tá zostáva rovnaká,
avšak dokážu preskupiť tieto
zhluky molekúl vody do iných obrazcov
a tak menia jemnejšie vlastnosti
vody.
Vlastne je čudné, že môže niekto
uznávať len to, čo dokáže zmerať
a vidieť; že sa ľudské vyciťovanie
berie ako pomýlená fantasmagória.
Vezmime si napríklad hudbu:
pre fyzikálne prístroje je to súhrn
tlakových kmitov, ktorý sa dá zmerať,
elektronicky zaznamenať, analyzovať
– ale čo dokáže prístroj vypovedať
o pôsobení hudby na dušu
človeka? Nič. A napriek tomu v nás
hudba prebúdza city s veľkou silou,
rezonuje v nás, oslovuje Japonca
i Slováka, vyžaruje harmóniu, buráca
túžbou alebo nás naopak dusí ošklivosťou.
Alebo si vezmime farby: fyzikálne
má každá farba svoju vlnovú
dĺžku, svoj presný kmitočet, a pre fyzikálny
spektrometer sú všetky rovnocenné.
Ale pre nás nie, všetci pociťujeme
červenú alebo žltú ako svetlé,
teplé farby, a naopak modrú a zelenú
tmavo a chladne. Okrem toho sú nám
niektoré farby rozdielne sympatické,
iné zase nemilé. Aj hudbu preciťujeme
rôzne podľa svojej povahy, náklonností,
utvárania ducha. Vstupujeme
tak na pôdu vnímania, ktoré je
žijúce, teplé, mnohotvárne, pretože
je blízke životu samému; prístroje sú
chladné a obmedzené, a práve také je
uvažovanie tých, ktorí sa pohybujú
v ich úzkych medziach, chladné a…
s prepáčením čiastočné. Áno, isteže,
každý vnímame inak, po svojom,
kým prístroj nameria stále to isté –
v tom svojom pozemskom živote sa
máme učiť poznávať, na ktoré cítenie
sa možno spoľahnúť a čo sú neisté
výplody fantázie, pudových pocitov,
vlastnej chcenej konštrukcie. Máme
si cibriť svoju schopnosť cítenia, vyciťovania,
to je nazhromaždený poklad
dozrievania, ktorý si odtiaľto odnesieme
v truhlici svojho života.
Nad vodou sa dá žasnúť. Naše telo
sa skladá z dvoch tretín z vody a táto
voda si ponecháva štruktúru zodpovedajúcu
miestu, na ktorom sme
sa narodili. Naše vnútorné spojenie
s miestom narodenia sa teda zachováva
po celý život. Ak si chceme
uchovať plnú životnú silu, je dobré sa
z času na čas vrátiť na miesto svojho
narodenia a oživiť vyžarovanie svojej
krvi; najmä vtedy, keď žijeme ďaleko
odtiaľ v inej krajine alebo dokonca
na inom svetadieli.
Naproti tomu zase voda, obiehajúca
v potrubí ústredného kúrenia
nášho bytu, je voda trápená, znásilňovaná,
znečistená a zapáchajúca. Ak
neveríte, choďte si odpustiť trochu
vody z radiátora odvzdušňovacím
kohútikom. Ale nepostriekajte si pritom
košeľu.
A keď si ráno pri umývadle naberiete
do dlaní čistej vody a pocítite
ten príval chladnej sviežosti, zmývajúcej
tiene noci do jasného dňa, poviete
jej za všetko to dobrodenie:
„Ďakujem ti, voda!“
Artur Zatloukal
oSOBNOSť
GÁNDHí
Experimenty a služba
Keď chlapec Móhandás Karamčand Gándhí, ukrytý v blízkosti svojho rodného mesta
Pórbandar, experimentoval s tým, aké je to jesť zakázaný pokrm, asi netušil, že experimentovanie
ho neskôr bude sprevádzať celý život. Rovnako ako odvaha k experimentom
vôbec pristúpiť. Okrem nezvyklej ťažoby v žalúdku pocítil vtedy tiež smutnú
ťažobu na duši; zo spreneverenia sa posvätnému sľubu nejesť mäso. Myslel si totiž, že
to práve z tohto pokrmu sú Angličania silnejší ako jeho krajania. Preto v konzumácii
mäsa (na chvíľu) videl cestu, ako sa zbaviť anglickej nadvlády.
Tento experiment sa teda skončil nezdarom, ale tak, ako pri tých neskorších, bolo
podstatným to, že výsledok poznal sám na sebe; odnášal si ho vo svojom vnútri. Dobré
skúsenosti si však osvojoval a používal ako samozrejmosť. A týmto spôsobom dozrieval
ako človek, ktorý chcel žiť aj zomrieť s Božím menom na perách.
V
1869 – 1890
roku 1869, v ktorom sa narodil,
bola doba v celej Indii veľmi pohnutá.
Jeho rodný poloostrov Káthijávár
patril k najzaostalejším krajom
spomedzi 300 kniežatstiev obrovskej
krajiny, ktorú spravovala Veľká Británia.
Dôvodom tohto spravovania,
moci a jej upevňovania boli čaj, korenie
a soľ – silné obchodné argumenty.
Tradičné remeslá odsúdili britskí kolonizátori
k zániku, výhodnejšia pre
nich bola lacná a poddajná pracovná
sila v nimi založených fabrikách.
Národ sa tak nemohol ďalej vyvíjať.
Hoci túžil po oslobodení, nevedel sa
vzoprieť modernejším Britom, nenachádzal
k tomu prostriedky, ani
vodcovskú osobnosť. –
Trinásťročný Móhandás Karamčand
sa oženil s dievčaťom Kastúrbáí.
Podľa zaužívaných zvyklostí sobáš už
pred rokmi dohodli rodičia.
Zmaturoval sedemnásťročný. Aby
mohol pokračovať v štúdiu práva
v Anglicku, musel za takýto „vlastizradný“
skutok pretrpieť vylúčenie
z kasty banijov (obchodníkov),
o čom rozhodol tribunál hinduizmu.
Silná túžba po vyššom vzdelaní mu
však tento krok, ktorý v tak rodinne
a vzťahovo založenej krajine nebol
vôbec ľahký, pomohla vykonať.
V Londýne sa síce začal obliekať
„po európsky“, ale vnútri zostal verný
hinduistickým zásadám, predovšetkým
v oblasti stravy. Silnú dávku
asketizmu zdedil po svojej matke. Po
nejakom čase sa kvôli „zbytočnému
utrácaniu“ presťahoval do veľmi jednoduchého,
až chatrného bývania.
Popri štúdiu sa stal členom výkonného
výboru Londýnskej vegetariánskej
spoločnosti. Aj takto získaval
svoje prvé kontakty.
Strávil tu 33 mesiacov, veľmi
cenných pre jeho ďalšie pôsobenie.
Skúšky zo všeobecného a rímskeho
práva zložil v roku 1890.
Odovzdanie
rvú právnickú obhajobu po svojom
návrate do Indie a otvorení
P
si vlastnej advokátskej praxe nezvládol.
Keď mal pred súdom predniesť
reč v prospech klienta, ktorého zastupoval,
postavil sa, no neschopný
vydať zo seba hláska sa zase posadil.
Zostavenie petície, o ktoré bol o pár
dní na to ako právnik požiadaný, dopadlo
už lepšie.
Potom však prišlo nečakané pozvanie
do Južnej Afriky, do Natalu.
Išlo o spor dvoch strán vo veci vymáhania
určitej čiastky. Gándhí
spor vyriešil – a to sa preňho neskôr
stalo prvoradým úsilím – zmierením
oboch strán. Už po príchode sa
veľmi rýchlo zoznámil so situáciou
prisťahovalcov z Indie, spoznal podmienky,
politické pozadie, utláčanie
Indov, ako aj neochotu a ťažkopádnosť
úradov. Aj táto krajina bola v dŕžave
Britov, ktorí nemali zlé svedomie
kvôli vydávaniu likvidačných
zákonov, zákazov a povinností pre
indických prisťahovalcov (ale nielen
pre nich). Okrem odňatia volebného
práva to časom viedlo až k šikanujúcim
absurdnostiam, ako napríklad
k zákazu chodenia po chodníkoch.
V Oranžskom štáte dokonca v roku
1888 vyšiel osobitný zákon, ktorý Indov
zbavoval všetkých práv. Život sa
tu tak stal doslova neznesiteľným.
Túžba pomôcť rozhodla, že sa
Gándhí v roku 1894 v Natale usadil
(neskôr za ním pricestovala aj manželka
s deťmi) a začal sa hlbšie zaujímať
o možnosti, ako byť svojím
vzdelaním prospešný. Možnosti začali
prichádzať jedna po druhej a neúnavný
Gándhí mal plné ruky práce.
5
Svet Grálu
16 | 2008
oSOBNOSť
6
Svet Grálu
16 | 2008
Zriadil si advokátsku prax, zahájil
kampaň proti diskriminácii indickej
menšiny (to už sa obliekal výlučne
„po indicky“), založil Natalský indický
kongres a stal sa jeho tajomníkom,
začal vydávať týždenník Indian
Opinion, ktorý sám hojne zásoboval
článkami, neustále sa vzdelával, veľa
čítal, vytvoril indický zdravotnícky
zbor, ktorý pomáhal raneným počas
búrskej, ale aj zulskej vojny. Založil
osadu Phoenix, v ktorej sa prakticky
– a úspešne – pokúsil do života
uviesť princíp „svadeši“ – sebestačnosti.
Vzdelával, pracoval, ošetroval,
učil. V roku 1906 začal boj proti rasistickému
zákonu o povinnej registrácii
Aziatov. Viedol protestné pochody.
Neodradilo ho ani väznenie a nakoniec
v roku 1914 sa mu po dvadsiatich
rokoch podarilo dosiahnuť dohodu
s vládou Juhoafrickej únie o zmiernení
rasových obmedzení.
Z obhajcu jednotlivca sa stal odovzdaným
obhajcom celého národa.
Experimenty
s Pravdou
očas celého tohto obdobia, ako
P vlastne počas celého života sa zároveň
intenzívne venoval „experimentovaniu
s Pravdou“, ako to sám
nazval. Bol hlboko veriacim, chcel
však svoju vieru tiež konfrontovať
zo životom. Nebál sa robiť chyby,
či otvárať sa novým názorom. Mal
takisto odvahu a chuť prekonávať
vlastné slabosti.
Ako už bolo spomínané, veľa čítal,
neustále sa vzdelával, mnoho pozoroval,
skúšal. Ale predovšetkým –
skúmal.
Dočítal sa napríklad o liečení zemou,
ktorá vraj dokáže z človeka chorobu
„vytiahnuť“. Tento spôsob liečby
ho zaujal a Gándhí sa pri prvej príležitosti
hneď pustil do skúšania. Pri
vlastných problémoch zažívacieho
traktu si prikladal obklady so zemou,
navlhčenou studenou vodou a zabalenou
v jemnom plátne, na brucho. Výsledky
boli vynikajúce. Odvtedy túto
„Už dávno som sa naučil ísť za
svojím vnútorným hlasom. Blažilo
ma podrobovať sa mu. Konať
proti nemu by bolo pre mňa
ťažké a bolestné.“
metódu preferoval
aj u svojich
známych
a, samozrejme,
aj pri svojej rodine.
Rovnako postupoval
pri experimentoch so stravovaním.
Všímal si, ako jeho telo
a myseľ reagujú na jednotlivé zložky
stravy – ktoré ho zaťažujú, otupievajú
a ktoré ho naopak pozdvihujú.
Na základe týchto výsledkov potom
upravoval svoj čím ďalej tým prostejší
jedálny lístok.
Takto však postupoval aj v hlbších,
duchovnejších záležitostiach. Chorým
pomáhal nie preto, lebo je to
spomenuté v hinduizme, ani preto,
lebo sa to tak patrí, ale preto, lebo to
jeho vnútro napĺňalo radosťou a povznášalo
ho. To bolo preňho dostačujúcim
meradlom správnosti.
A, samozrejme, s rovnakým zmyslom
pre skúmanie skúmal aj Pravdu
v náboženstvách, ktoré dokonca
medzi sebou porovnával: to, čo ho
v nich zaujalo, prijímal do svojho
vnútra, nechal si tým vybrusovať
svoje názory.
Všetko, čo sa dozvedel od iných,
alebo čo sa dočítal v cenných duchovných
spisoch, to sám vnútorne
preciťoval. Mohol tak vypozorovať,
čo v jeho vnútri živo zarezonovalo, čo
mohol porovnať so svojou skúsenosťou
a čo bolo iba nepohyblivým tvrdením,
alebo dogmou. Rozlišoval tak
pravé od nepravého, pričom sudcom
mu bol jeho zmysel pre nestranné
vyciťovanie a na tomto „prežívaní“
staval ďalej. A za tým „pravým“ sa
celým svojím vnútrom obracal
a v snahe stále lepšie a ušľachtilejšie
žiť, sa to snažil nasledovať. Sám nehlásal
žiadnu novú pravdu.
Nebránil sa žiadnej vierouke ako
takej, musela však prejsť sitom jeho
vyciťovania. Tak napríklad čoskoro
po svojom príchode do Natalu sa
spoznal s kresťanmi,
ktorých
náboženstvo
a hlavné
myšlienky ho
veľmi zaujali.
No keď prijal
ich pozvanie, navštívil pobožnosť
a spoznal aj ich samotných, sklamal
ho rozdiel medzi náukou a tým,
ako ju praktizovali v dennom živote.
Preto bol ďalej jeho postoj ku kresťanstvu
chladnejší, hoci Ježišovo učenie
považoval za krásne.
Ahinsa a Svarádž
lbert Einstein o Gándhím neskôr
A povedal, že „budúce generácie
možno ťažko uveria, že niekto ako
on, z mäsa a krvi, niekedy kráčal po
tejto zemi“. Bolo to zrejme preto, lebo
svojím prístupom a konaním pripomínal
Ježišovho učeníka.
Jeho úsilie dbať na prítomný okamih,
sústrediť sa na každý jeden kontakt
s blížnym a pomáhať mu si určite
zasluhuje pozornosť.
Prirovnanie k Ježišovmu učeníkovi
je celkom príhodné, veď Gándhí sa
skutočne láskou k blížnemu preukazoval
po celý život. Pravdu a jej pre-
oSOBNOSť
jav, činorodé odovzdávanie lásky nachádzal
v prostej skutočnosti pomoci
ľuďom vo svojom okolí. Milovanie
svojho blížneho – ahinsa.
Pomáhal, kde to len bolo možné.
Prijal do osady rodinu „nedotknuteľných“,
ktorých húževnaté kastovníctvo
odsúvalo na úplný okraj
spoločnosti. Neštítil sa ošetrovať
malomocného, ktorého inak ostatní
obchádzali, aby sa sami chorobou
nenakazili.
Ľ u d s k o s ť ,
spravodlivosť
a dobrotu
mali ľudia na
Gándhím radi.
Dnes sa nám
takéto prejavy zdajú takmer neskutočné.
Nebol však nejakým „nadčlovekom“.
Sám sa považoval za menej
než priemerného človeka. Všetko, čo
poznal, čo vedel, získal jednoducho
prostredníctvom svojho skúmania.
Ale aj zo životných skúseností, ktoré
boli často skutočne tvrdé.
Návrat do Indie
„Mojím náboženstvom sa stalo
náboženstvo služby, lebo som
cítil, že Boha možno poznať len
prostredníctvom nej.“
o dvadsaťjedenročnom pobyte
P v Južnej Afrike a po druhej ceste
do Anglicka sa vďaka naliehaniu
priateľov, naliehaniu svojho vnútra
ale i po logickej úvahe v roku 1915
vrátil späť do Indie (s rodinou aj
členmi osady Phoenix), v ktorej narastalo
napätie nielen medzi Indmi
a Britmi, ale so svojimi požiadavkami
sa hlásila aj moslimská menšina.
Gándhí sa znovu pustil do boja,
pravdaže svojím zmierlivým spôsobom,
propagujúcim nenásilie – sátjagrahu
1 . Bojovať však musel prakticky
so všetkým – s úradníkmi,
nezmyselnými pravidlami súdnictva,
so šikanovaním najnižších vrstiev,
s neústupčivými predstavami menšín,
ale aj s nízkou kultúrou samotného
národa,
stále sužovaného
chorobami
ako napríklad
mor.
A tak sa pustil,
vďaka dávnejšie vybudovaným
priateľstvám do získavania nových
kontaktov s veci oddanými ľuďmi,
aj do zdĺhavých rokovaní s úradmi
a vládou.
Popritom založil pri meste Ahmadábád,
stredisku ručného tkáčstva
osadu Sátjagraha ášram, akési pokračovanie
osady Phoenix. Fotografie
Gándhího s kolovrátkom z tejto
doby sú veľmi známe. V tradičných
remeslách videl budúcnosť krajiny.
Jeho pozornosť upútal problém
s neprimeranými podmienkami námezdných
robotníkov, ktorí emigrovali
z Indie. Vláda na to pod tlakom
zareagovala iba zrušením emigrácie.
Gándhí sa ujal aj čamparanských
roľníkov, ktorí boli povinní vysiať indigo
na určitej časti prenajatého poľa,
pre svojho „zemepána“. Kam prišiel,
tam sa cele ponoril do prípadu a stal
sa ľuďom, ktorí ho zavolali, priateľom.
Postupne sa stával prirodzeným
vodcom ľudu. V rôznych okresoch
krajiny sa ujímal boja za práva obyvateľov.
Pripravoval a viedol nenásilné
kampane, sprevádzané hladovkami,
viedol štrajky, podieľal
sa na príprave rezolúcií, zúčastnil sa
„soľného pochodu“ na protest voči
britskému soľnému monopolu, čelil
zatknutiam, internovaniu a odsúdeniam,
zúčastňoval sa konferencií.
Pritom stále veľa písal, podujal sa tiež
prebrať vedenie týždenníka Young
India a Navadžívan, neskôr sám založil
týždenník Haridžan.
Takmer pravidelne sa v jeho živote
striedali hladovky s protestnými pochodmi
a väzením. Niekedy sa mu
hroziace katastrofy podarilo zažehnať,
pretože národ svojho Mahátmu
(Veľkú dušu) miloval, niekedy im
však už nedokázal zabrániť.
V roku 1869 indický národ ešte túžil
po zbavení sa nadvlády britského
impéria. V roku 1947 sa mu to podarilo,
no skutočná sloboda predsa
len nenastala.
Mahátma, sklamaný vývinom udalostí,
najmä bratovražednými bojmi
jednotlivých náboženských skupín,
sa vzdal vedenia i členstva v Indickom
národnom kongrese, a ešte dlho
pred vyhlásením nezávislosti Indického
zväzu a Pakistanu sa utiahol na
vidiek. Usadil sa v roku 1936 v dedine
Ségáon a snažil sa o znovuoživenie
remesiel. Učil práci s kolovrátkom –
s výukou iných remesiel, napríklad
s výukou šitia pomáhali zase ďalší
prívrženci. Snažil sa o povznesenie
7
Svet Grálu
16 | 2008
oSOBNOSť
8
Svet Grálu
16 | 2008
vidieka. Chcel, aby sa národ oslobodil
a ožil zvnútra. Usiloval sa o jeho
zušľachtenie, o mravný prerod ľudí.
Snáď aj toto bol jeden z dôvodov,
prečo začal s písaním vlastného životopisu,
v ktorom opisuje aj svoje ľudské
pochybenia, rovnako ako úsilie
ich napraviť. Ťažisko teda videl v prevýchove,
narazil však na odmietanie.
Národ uctieval jeho osobu, Gándhí
však osobné uctievanie neprijal. Preto
medzi ľuďmi nastalo najprv rozčarovanie,
potom odsúdenie. Jeden jeho
životopisec napísal: „Ľud ho nadšene
slávil ako proroka, ašak odmietal
jeho učenie“. K týmto zážitkom sa
pridala nečakaná strata. V roku 1944
zomrela vo väzení Kásturbáí, ktorá
stála po jeho boku celý život a pomáhala
mu v jeho diele. –
Prudké náboženské rozbroje vo
vnútri krajiny medzi hinduistami
a moslimskou časťou obyvateľstva
pokračovali. Pogrom v Kalkate
v roku 1947 priniesol obrovské
množstvo obetí. Celkove mali vnútorné
nepokoje v Indii na svedomí
státisíce ľudských obetí.
Boh, alebo národ
ahátma pochopil, že Svarádž –
M nezávislosť a skutočnú slobodu
nedostane ľud Indie ani ako dar od
Stvoriteľa, ani od Britov, ale musí si
ju sám vytvoriť vlastným úsilím, pretože
veril, že nikto neobdrží
niečo viac, než
k čomu ho oprávňuje
jeho vnútorná sila. Hoci
ho osud Indie a jej obyvateľov
trápil, on stál
už vlastne mimo hlavného
diania. Poznal, že
„blaho národa závisí od
neho samého“.
Tieto skúsenosti podnecovali
Gándhího
v rozhovore s jemu
známym vnútorným
hlasom porovnávať
službu národu so službou
Bohu. Po dlhé roky
to považoval za jedno
a to isté. Dokonca v prvom videl cestu
k druhému. Teraz v tom však začínal
predsa len vidieť rozdiel. Vnútorné
naliehanie ho viedlo k rozpoznaniu
rozdielu v tomto jeho najväčšom
a najdlhšom experimente s Pravdou.
Niektoré svoje rozhodnutia a činy
považoval za chybné, niektoré z nich
mali dokonca – napriek najlepšiemu
úmyslu – ťažké následky. Predovšetkým
jeho nabádanie ľudí k občianskej
neposlušnosti ich nezastihlo
pripravených do tej miery, aby ju pochopili;
aby v úplnej čestnosti nedodržiavali
iba tie zákony, ktoré boli
nezmyselné. Bola to „chyba obrovská
ako Himaláje“, povedal neskôr
Gándhí. Keby svoj národ nemeral
podľa seba, keby
nerozhodol na
základe vlastného
uváženia, ale pýtal
sa najprv Boha,
neodohralo by sa
to úplne inak?
Všetko však už
bolo v pohybe.
Vodcov hnut ia
za občiansku neposlušnosť
vláda
uväznila a vyhlásila
stanné právo.
Vznikli súdy so svojvoľnými rozsudkami,
množilo sa bezprávie. Neustupujúce
napätie a nemožnosť dohody
medzi hinduistami, ktorých viedol
Motilál Néhrú, a medzi moslimskou
menšinou, na čele s Mohammadom
Alí Džinnáhom, sa Gándhí pokúsil
zmieriť hladovkou. Néhrú chcel veľkú
Indiu, Džinnáh chcel od Indie odtrhnúť
jej severnú časť, dnešný Pakistan.
Aby pre ich neochotu k dohode neprišiel
Mahátma o život, nastalo na
istý čas prímerie. Takýto stav však
nevyhovoval všetkým, lebo túžba po
moci neodišla spolu s Angličanmi.
Gándhí bol tŕňom v oku náboženských
fanatikov, čo sa mu stalo osudným.
Po útoku atentátnika, hinduistického
kňaza, zomrel presne tak,
ako si kedysi želal – s Božím menom
na perách.
Ján Spišiak
1. Sátjagraha v praxi je metóda riešenia
konfliktov. Bežne sa konflikty riešia tak,
že silnejší vyhráva. Podľa satjágrahy sa
človek nesnaží znížiť nároky svojho protivníka,
ale zameriava sa na pôvod a korene
konfliktu. V podstate sa konflikt
rieši tak, že jednotlivec protivníka presviedča
o nenásilnom prístupe. Z protivníka
sa teda stáva spojenec.
ZDRAVie
Hľadala som cestu,
ako pomáhať ľuďom
Všetko sa to začalo zhruba pred deviatimi rokmi.
Uč i teľ ka b iológie Jarmila Podhorná z Br odku u
Konice na Prostějovsku išla do dôc hodku. V tom
čase prišla o dvoch najbližších ľ udí, ktorí zomreli
na onkologické choroby, na ktoré bola dovtedajšia
medic ína krátka. Celý život sa zaujímala o
alternatívnu liečbu a premýšľala o tom, že byliny
či v ý ťažk y z nic h obsahujú rovnako liečivé látk y
ako väčšina liekov, ktoré majú na rozdiel od nich
vedľ ajšie úč ink y poškodzujúce pečeň, oblič k y a
ď alšie telesné orgány… Nakoniec sa dostala ku
gemmoterapii – medicíne púčikov a stala sa zakladateľkou
jej výroby v Čechách.
Rozhovor s Jarmilou Podhornou - zakladateľkou gemmoterapie v Českej republike
SG: Kým sa však dostaneme ku
gemmoterapii, povezte, čo vás viedlo
k tomu, aby ste sa z učiteľky biológie
stali bylinkárkou?
Aby som povedala pravdu, učiteľské
povolanie ma nikdy až tak nelákalo,
aj keď som to robila rada. Na
svoju profesiu som sa dívala z trochu
iného hľadiska. Tam, kde mali deti
problémy s učením som hľadala príčinu.
Napríklad slabších žiakov mali
všetci vo zvyku nie povzbudzovať, ale
ešte im nadávať a osočovať ich za to.
Zistila som, že pokiaľ sa dieťa zle sústredilo,
väčšinou malo problémy aj
s hornými dýchacími cestami a ďalšie
zdravotné problémy. A ja som si hovorila,
že to je to prvé, čo je treba vyriešiť,
že to súvisí s poruchami učenia.
Takže po celý čas učiteľovania som
sledovala také veci, ako týmto deťom
pomôcť. A keď som potom prišla do
dôchodku a zomreli mi dvaja najbližší
ľudia na nádorové ochorenia,
o ktoré som sa vždy veľmi zaujímala,
nastal v mojom živote zlom a začala
som hľadať cestu, ako by som mohla
pomáhať ľuďom.
SG: Kým ste tú cestu našli, museli
ste veľa študovať a hľadať…
Ku gemmoterapii viedla dlhá
a ažká cesta a ja som vedela, že si
musím prehĺbiť znalosti o alternatívnej
medicíne. Okrem iného som
začala študovať Calábkovu univerzitu
nového veku v Prahe, bola to pobočka
Karlovej univerzity, stretávalo
sa nás tam asi 350 ľudí z celej republiky.
Z prednášajúcich ma vtedy najviac
oslovil Jiří Janča, ktorý povedal,
že keby niekto začal vyrábať podľa
jeho herbárov tinktúry z bylín, ktoré
tu rastú, vyrobil by oveľa lepšie produkty,
než sú tie drahé
dovozové. Uvedomila
som si, že tie rastlinky
rastú v rovnakom pásme,
ako sme my, majú teda
aj rovnaké vibrácie ako
naše telo, a aj finančná
stránka je dôležitá –nie
každý si môže dovoliť
prečistiť telo za niekoľko
tisíc korún. Po tých jeho
slovách som urobila zo svojej pivnice
laboratórium a začala som skúšať vyrábať
tinktúry z bylín. Nemala som
peniaze, zvažovala som, či tam vôbec
zaviesť teplú a studenú vodu, musela
som premýšľať o každej korune… tie
začiatky boli ťažké. Všetko sa začalo
ľubovníkom. Homeopaticky som ho
spracovala do niekoľkých fľaštičiek,
rozdala ich medzi okolitých známych,
ktorí mali nejaké zdravotné
problémy – gynekologické, so spánkom,
nervové a aj jednému človeku,
ktorý mal roztrúsenú sklerózu. Asi o
dva mesiace začali prichádzať správy
– tam to pomohlo na tenisový lakeť,
tam na spánok, tam na upokojenie
a najväčším prekvapením pre mňa
bolo, keď sa zlepšil zdravotný stav
človeka, ktorý mal trinásť rokov roztrúsenú
sklerózu. Vtedy som si povedala,
že ak jedna bylinka
dokáže pomôcť
pri takom ochorení, tak
je to správna cesta a ja
sa tou cestou dám.
SG: …a objavili ste
gemmoterapiu…
Ešte nie. Začala som
hľadať bylinky v herbári,
spracovávať ich. V tom
čase som sa stret la
s mladým človekom, ktorý mal boreliózu
– asi tak v treťom štádiu. Bol
trištvrte roka práceneschopný, nemal
záujem o prácu, o život, kupovali
rôzne drahé prostriedky, chodili na
kliniku a nič sa nedialo. Ja som v herbároch
brala jednu bylinku za druhou
a u topoľa som si všimla, že ak
z jeho púčiku homeopaticky spracujeme
tinktúru, tak vám určitým spô-
9
Svet Grálu
16 | 2008
ZDRAVie
sobom v tele zlikviduje borélie (baktérie
prenášané kliešťami, pozn. red.).
Vzala som to doslova, vyrobila tinktúru
a o mesiaci ten muž nastúpil do
práce. Potom som si uvedomila ešte
jednu veľmi dôležitú vec – že chorobu
je potrebné aj doliečiť. On síce nastúpil
do práce, ale pretrvávala u neho
veľká únava, bolesti kĺbov, nervov…
Hovorí sa, že pripravenému šťastie
žičí. A ja som to veľké šťastie mala,
vzala som tie herbáre a v piatom diele
som sa dostala ku kapitole o gemmoterapii
– medicíne púčikov. Tam
bolo napísané, že v púčikoch a zárodočných
tkanivách sú látky, ktoré tá
rastlina v inom čase nemá. A to sú
stopové prvky, minerálne látky, vitamíny,
rastlinné hormóny. A keď sú
tie pupence a zárodočné časti správne
spracované, môžu nám dať tinktúry,
ktoré regenerujú ľudský organizmus,
stimulujú centrálnu nervovú sústavu,
zvyšujú imunitu, omladzujú organizmus
atď. A potom ma tam zaujala ešte
jedna veta o tom, že sa predpokladá,
že budú liečiť aj choroby doposiaľ neliečiteľné.
Naraz som u topoľa videla,
že to tak je, že som prišla na niečo, čo
sa doposiaľ nevedelo. Okrem topoľa,
ktorý likviduje borélie, som potom
objavila celú kúru na
liečbu i doliečenie.
SG: Kúra na liečbu boreliózy
vás preslávila
aj medzi lekármi–čo
možno považovať za
veľký úspech…
Asi pol roka potom,
čo som začala mať
úspechy s kúrou na boreliózu,
sa na mňa obrátila
lekárka z Prahy
a nadšene sa pýtala,
čo to vyrábam a že to
zaberá viac než antibiotiká.
Dnes spolupracujem
asi so stovkou lekárov,
liečiteľov, neviem
už odhadnúť ten počet…
10
Svet Grálu
16 | 2008
Od nich a pacientov mám spätnú
väzbu, že to funguje a to potrebujem
k svojej práci… Kúra na boreliózu
bola prvá. Odvtedy ich vznikol celý
rad–vlastne na každé ochorenie...
SG …aj na nádorové ochorenie?
Áno. Ale ja som vždy rada, keď
môžem ľuďom povedať, že je dôležité
dbať na prevenciu, že môžu chorobám
predchádzať, alebo ten proces aspoň
spomaliť. Tieto prostriedky navyše
pomáhajú aj pri chemoterapii, pomáhajú
telu, aby to zvládlo pri ožarovaní
a doliečovaní. Na bylinách je najcennejšie
to, že nemajú vedľajšie účinky.
SG: Myslíte si, že na každú chorobu
existuje liek?
Áno. Je potrebné si uvedomiť, že
každé ochorenie je súbor niečoho,
čo umožnilo, aby tá choroba vznikla.
Vezmime si napríklad vredy na žalúdočnej
sliznici. Musíte sa zamerať
na sliznicu, na žlčník, ktorý je blízko,
potom na upokojenie, pretože väčšinou
tieto problémy vznikajú narušenou
psychikou – je potrebné zamerať
celý súbor bylín na určité ochorenie,
pretože jedna bylinka je len na jeden
problém…
SG: Mnoho ľudí, keď ochorie, sa
sťažuje na vedľajšie okolnosti,
ktoré to spôsobili. Aj lekári
nás v tom vlastne utvrdzujú.
Mal by sa zmeniť
prístup človeka k vlastnej
chorobe?
Na prvom mieste!
Vôbec, prístup človeka
k životu. Choroba sa
spomalí už pri zmene
myslenia a keď k tomu
upravíme stravu, dodáme
určité potravinové
doplnky, prečistíme
telo a zburcujeme
v sebe silu, tak to je to
prvé, čo naše telo potrebuje.
Vybavuje sa mi
úryvok z jednej knihy
o tom, že nádorové ochorenie
vzniká v tej najväčšej sile, rozpuku
človeka, tam, kde nastane akási
zmena v myslení, nesprávnym smerom.
Myšlienky potom idú tam,
kam by nemali, a tým spôsobom aj
určitá časť buniek zmení svoju cestu,
začnú sa nekontrolovateľne množiť a
vzniká nádorové ochorenie. Takže
na prvom mieste je zmena myslenia,
zmena spôsobu života.
V každom stave je možnosť
návratu–a keď si to každý
uvedomí, tak nie je bezmocný.
SG: Vy sama ste zástancom
aj takých liečebných metód
ako je liečba hladovkou, pijavicami,
urinoterapia a ďalšie,
ktorým sa mnohí ľudia smejú,
alebo ich považujú za stredoveké.
Tvrdíte, že toto všetko raz
bude liečba tretieho tisícročia, za
ktorú budeme platiť zlatom…
Áno. Je potrebné si uvedomiť, že
podstatou všetkých týchto metód
je vždy prečistenie organizmu. A to
platí pri každej chorobe. Keď telo
prečistíte, tak ho aj omladíte… To sú
prastaré metódy, ktorými ľudia odvrátili
stavy chorôb, kde už nebolo
pomoci. Zaujalo ma, keď všetci, ktorí
hovorili o týchto metódach, odkazovali
na knižku Johna Armstronga
Živá voda. Keď som začala trochu
zarábať, nechala som ju na vlastné
náklady preložiť do češtiny a vydať –
chcela som dať nádej ľuďom, ktorí ju
stratili. V knižke je opísaný rad prípadov,
keď tieto metódy pomohli mnohým
nevyliečiteľne chorým ľuďom.
Dnešný človek sa toho bojí, ale je to
niečo, čo môže uzdravovať. Ja sama
som to na sebe vyskúšala niekoľkokrát.
Hladovku aj pijavice. Môžem
povedať, že sa moje telo zregenerovalo,
stabilizovala sa nervová sústava,
zbavila som sa okuliarov a prestali
mi rásť šedivé vlasy. Všimla si to aj
moja kaderníčka. Takže moje telo sa
omladilo. Išla by som do toho znovu,
ZDRAVie
ale na to musíte mať absolútnu pohodu
a pokoj…
SG: Prečistením organizmu začínate
aj na začiatku každej vašej
kúry…
Na to najčastejšie používam tinktúru
z brezových púčikov, ktorá má
všeobecne očistný účinok celého organizmu
a stimuluje funkciu pečene
a pankreasu. Tým dôjde
k odbúraniu a vyplaveniu toxických
látok z tela. Nasledujúca
liečebná kúra má oveľa
väčší účinok, je zameraná
podľa druhu choroby, užíva
sa po kvapkách 3 až 12 týždňov,
podľa závažnosti ochorenia. Gemmoterapia
má rad výhod. Môžeme
ju aplikovať pri každej chorobe, dokonca
i tam, kde sú nejasné príčiny
ochorenia. Podávaním tinktúry sú
telu navyše dodávané aj potrebné vitamíny,
stopové prvky a hormóny.
SG: Vy ste tretí po Francúzsku
a Švajčiarsku, kto začal gemmoterapeutiká
vyrábať a predávať. Tu
u vás na Drahanskej vrchovine to
pritom vyzerá ako v zabudnutom
kúsku sveta…
…A pritom tu máme čisté prostredie,
a to je potrebné na zber púčikov,
ktoré od ľudí vykupujeme na prípravu
tinktúr. Vždy som si hovorila,
keď sa odtiaľto začali ľudia sťahovať
za prácou, že tu určite bude niečo, čo
bolo ľuďom dané na to, aby tu mohli
žiť. Aj keď je tu drsné prostredie. Ale
je tu krásne, a tak si hovorím, že asi tá
príroda bola ľuďom nadelená ako dar,
ktorý môžu využívať na svoju prácu.
SG: Dnes už zamestnávate sedemnásť
žien, máte nové krásne výrobné
haly. Tie začiatky v pivnici
ale museli byť veľmi ťažké, boli ste
na to vtedy sama…
Prvé výrobky vznikali v pivnici,
neskôr som si v miestnom zdravotnom
stredisku postupne prenajala päť
miestností. Potom som kúpila domček,
zrekonštruovala ho, vytvorili sme tam
Gemmoterapia (nazývaná aj medicína púčikov) je jednou z moderných
liečebných metód, ktorá prináša pozoruhodné výsledky aj u ťažko
liečiteľných chorôb. Liečba prebieha pomocou kvapiek pripravených
z výťažkov púčikov rastlín a kríkov alebo bylín. Pri ich príprave sa využívajú
zárodočné tkanivá, ako sú pupence, korienky alebo mladé listy
či výhonky (letorasty). Prvý výťažok z púčikov brezy pripravil belgický
lekár Paul Henry v roku 1952. Po stovkách experimentov si ako prvý uvedomil,
že každá rastlina ukladá do púčikov to najcennejšie pre svoj ďalší
rast. U nás v Čechách sa o gemmoterapiu a jej využitie začali zaujímať
predstavitelia alternatívnej medicíny Josef Zentrich a Jiří Janča, ktorí ako
prví napísali o tejto metóde v roku 1997. V nasledujúcom roku začala gemmoterapeutiká
vyrábať Mgr. Jarmila Podhorná. Vo svojich šesťdesiatich
štyroch rokoch okrem výroby liečivých tinktúr zamestnáva dnes vo firme
Naděje sedemnásť žien, prednáša liečiteľom, dostáva stovky ďakovných
listov od ľudí z celej republiky, ktorým pomohla. Je okrem iného aj autorkou
knihy Pupeny léčí, ktorá pred časom vyšla v obnovenom vydaní.
laboratórne priestory, zabezpečili materiálnu
časť. Keď niečo vyrobíte, musí
to prejsť kontrolami, ústavmi, vybavenie
každej tinktúry stojí okolo päť
tisíc, ja ich mám dnes okolo stopäťdesiat…
bolo to namáhavé, navyše som
tie výrobky potrebovala nejako dostať
medzi ľudí a na reklamu som nemala
peniaze. Pomohol mi pri tom práve
topoľ – reklamu mi urobili ľudia s boreliózou.
Pozvali ma na besedy, prednášky,
a tak sa to postupne šírilo po
celej krajine… Prvého človeka som
zamestnala v roku 2000. Sú to všetko
ženy z okolia, ktoré vďaka firme nemusia
dochádzať ďaleko za prácou.
SG: Vymýšľate aj ďalšie kúry a
tinktúry, alebo už máte dosť produktov
a hodláte sa teraz venovať
predaju a distribúcii…
Samozrejme, že vymýšľam ďalej. Teraz
je napríklad veľa črevných problémov
u malých detí. Už máme aj schválený
prípravok, v ktorom sú len čierne
ríbezle a betaglukán, ktoré majú podobné
účinky ako kortikoidy.
SG: Vy máte aj ďalšie plány do budúcnosti
– chcete tu vytvoriť „kúsok
raja na zemi“…
Púčiky zatiaľ vykupujeme od ľudí,
ktorí nám ich tu v tom krásnom
prostredí zbierajú. Ale mám plán
osadiť pozemky vedľa novej výrobnej
haly stromami a rastlinami, ktoré
potrebujeme na výrobu – bola by to
taká zásobná záhrada a bola by to
krása. Po posledných skúsenostiach
s budovaním síce trochu strácam odvahu
pre neľahké získavanie dotácií.
Potom by som chcela pri ďalšej budove,
kde sídlime, vytvoriť záhradu
z čínskych bylín – s touto ponukou
prišiel profesor Valíček, na ktorého
sa s nápadom obrátila čínska veľvyslankyňa
Huo Yuzhen.
SG: Názov vašej firmy je Naděje –
už to slovo samo o sebe pôsobí liečivo,
určite máte mnoho ohlasov od
ľudí, ktorým ste dokázali svojimi
produktmi pomôcť. Je to niečo, čo
vás podnecuje do ďalšej činnosti?
Namiesto odpovede vyťahuje pani
Podhorná zo zásuvky stovky listov
a náhodne z nich prečíta slová vďaky.
„Raz si v tom urobím po riadok, teraz
nemám čas. Je to to, čo ma posilňuje
a čo mi dodáva energiu – tu človek
vidí, že to má zmysel…“
www.nadeje-byliny.eu
Rozhovor viedla Marie Šuláková
11
Svet Grálu
16 | 2008
Ako prečisťovať
organizmus
V článku o prídavných látkach (Svet
Grálu č.12) sme uviedli, že s priemyselne
spracovanou stravou a nápojmi
sa do nášho tela môže dostať značné
množstvo škodlivín. Môže tým nepriaznivo
pozmeniť z loženie našej
krvi, preto by sme sa mali vyhýbať
z b y t o č n é m u p r í j m u s y n t e t i c k ý c h
chemických látok. Okrem toho je
vhodné podporiť aj vylučovanie už
prijatých škodlivín, t. j. prečisťovať
vnútorné prostredie organizmu.
rečistenie môžeme docieliť nielen
P prijímaním vhodnej potravy a nápojov,
ale aj hladovkou. Je totiž známe,
že pri pôste dochádza v ľudskom tele
k očistným procesom. Pokiaľ telo nezíska
potrebné látky zo stravy, odčerpáva
ich priamo zo svojich orgánov.
Pri krátkodobom vynechaní potravy
sa väčšinou neprejaví žiadna škodlivá
zmena. Najprv sú odčerpávané odpadové
látky, stravujú sa choré tkanivá
a podobne. Po niekoľkých dňoch až
týždňoch (podľa stavu organizmu)
však dochádza k vyčerpaniu telesných
zásob, ktoré sa potom nepriaznivo
prejaví v zložení krvi. Pre zdravie človeka
sú teda z hľadiska bezpečnosti
vhodnejšie kratšie, napríklad jednodňové
pôsty.
Je potrebné upozorniť, že ani krátkodobý
pôst nie je vhodný pre každého;
výrazne oslabenému alebo podvyživenému
človeku môže hladovka dokonca
uškodiť. V prvom rade sa odporúča
dobre zvážiť, či a kedy začať
s pôstom, prípadne overiť jeho vhodnosť
napríklad svalovým testom
(podrobnejšie viď. http://natur.toe.cz).
Okrem toho je pri pôste nevyhnutné
dodržiavať určité pravidlá – predovšetkým
prijímať dostatok vhodných
tekutín; hlavné zásady sú uvedené
napr. aj v knihe Tajomstvo krvi.
12
Svet Grálu
16 | 2008
Voda umožňuje nielen očistu zvonka
– je zároveň najlepším prostriedkom,
ktorým možno organizmus preplachovať
zvnútra. Dostávame sa teda
k očistnému pôsobeniu tekutín, ktorými
sa z tela škodliviny vyplavujú.
Kým sa podrobnejšie zameriame na
vodný živel, pozrime sa ešte na základné
zložky krvi.
P
základnÉ
elementy krvI
revažujúci podiel krvi tvorí kvapalná
zložka, teda voda, ktorá
umožňuje prúdenie krvi. Obsahuje
ďalej pevnú zložku, zodpovedajúcu
živlu zeme, ktorá jej dáva hustotu.
Okrem červených a bielych krviniek
a krvných doštičiek sa v nej vyskytujú
minerálne látky, vitamíny, produkty
látkovej výmeny, bielkoviny a ďalšie
pevné súčasti. Dôležitý je aj plynný
podiel, teda vzduch, ktorý dáva krvi
sviežosť a ľahkosť. Náš duch môže
s krvou nadviazať spojenie len pri jej
určitej teplote; preto je podstatný aj
živel ohňa.
V prírode všetko smeruje k harmónii
a mali by sme sa o to usilovať aj
my. Často sa stretávame so základným
číslom štyri: štyrmi svetovými
stranami, štyrmi ročnými obdobiami
a mnohými ďalšími prípadmi. Preto
berieme vyššie uvedené štyri živly
(oheň, voda, zem, vzduch) ako základ.
Zdôrazňujeme to hlavne kvôli
tomu, že jednotlivými živlami sa budeme
postupne zaoberať, no v praxi
je potrebné využívať pomocné účinky
všetkých týchto elementov súčasne.
Je pochopiteľné, že nepostačí iba
jesť, alebo trvalo len piť, či len dýchať,
prípadne dôverovať len dodaniu
tepla, naopak: to všetko súčasne
potrebujeme na to, aby sme tu na
Zemi mohli vôbec žiť. Pri nerovnovážnych
stavoch organizmu alebo pri
výraznom nedostatku určitého druhu
energie je samozrejme potrebné venovať
zvýšenú pozornosť oslabenému
živlu, stále však máme mať na zreteli
aj všetky ostatné.
Keď sú všetky uvedené zložky a živly
zastúpené v správnom pomere,
organizmus je v poriadku a v rovnováhe.
V mnohých prípadoch je však
dokonalé spojenie tela a ducha narušené
pôsobením rôznych škodlivých
faktorov, ktoré vyvolávajú nepriaznivé
zmeny zloženia a vyžarovania
krvi.
Ak chceme v týchto prípadoch dosiahnuť
zlepšenie, ponúkajú sa nám
v prvom rade výživové opatrenia. Skutočné
zlepšenie možno najlepšie do-
a zjasňovať
vyžarovanie krvi
siahnuť správne spracovanými potravinami,
nápojmi a ďalšími prirodzenými
prostriedkami. Aby sme pochopili
súvislosti medzi druhom prijímanej
stravy, spôsobom jej spracovania, celkovou
životosprávou a tým, ako sa
cítime, budeme sa postupne zaoberať
jednotlivými zložkami krvi a pôsobením
daných štyroch elementov.
MOŽNOSTI
HARMONIZÁCIE
ŠTYRMI ŽIVLAMI
ž oddávna sú známe očistné
U účinky ohňa, ktorého úžasná
moc a sila si zaslúži našu plnú pozornosť.
Je známe, že oheň ničí hrubohmotné
i jemnohmotné nečistoty.
Svoj význam malo aj vydymovanie
príbytkov suchými bylinami, ktoré
sa dávnejšie bežne praktizovalo. Aj
slnečné lúče pôsobia očistne, čo potvrdzuje
aj ľudová múdrosť: „Kam
nechodí slnko, tam chodí lekár“.
Pri bežnom tepelnom spracovaní
potravy dochádza jednak k fyzikálnochemickým
zmenám a okrem toho
sa ním použité suroviny očisťujú od
mnohých nepriaznivých vplyvov.
Prevarením vody v nej zahubíme prípadné
mikroorganizmy, vypudíme
početné prchavé zlúčeniny (napríklad
chlór) a okrem toho dochádza aj k jej
energetickému „preprogramovaniu“.
Dlhšie trvajúce zahriatie síce znižuje
obsah niektorých látok prítomných
v strave (napríklad vitamínu C),
mnohé účinné zložky sa však uchovávajú
a často sú po tepelnej úprave
lepšie vstrebateľné.
Človek sa počas svojho vývoja postupne
učil využívať rôznorodé účinky
ohňa, pretože pochopil, že tento živel
môže byť dobrým pomocníkom,
ktorý mu pomáha prežiť v pozemskej
úrovni. Tepelné spracovávanie
surovín sa stalo bežným postupom.
Okrem iného napomáha ľahšie sa
vyrovnať s premenlivými vplyvmi
okolia, napríklad so zmenami okolitej
teploty.
Vhodnou tepelnou úpravou možno
v organizme živel ohňa harmonizovať.
Inú energiu však získame spaľovaním
dreva než pri použití plynu alebo ďalších
palív. Rozžeravenie odporových
telies elektrickým prúdom bude na
pripravovanú stravu pôsobiť tiež odlišne.
Úplne rozdielne žiarenie, ktoré
nemá s ohňom takmer nič spoločné,
odovzdávame pôvodným surovinám
pri mikrovlnnom „zahriatí“ a preto by
sme túto celkom neprirodzenú, nevhodnú
a zdraviu škodlivú úpravu
nemali vôbec používať.
Pre úplnosť treba dodať, že telo
vyžaduje nielen tepelne spracovanú
stravu, ale určitý podiel má tvoriť aj
surová strava, podľa druhu plodiny.
Koreňová zelenina sa väčšinou tepelne
spracováva (inak je horšie stráviteľná);
naopak listová sa často konzumuje surová,
napríklad vo forme šalátov bohatých
na vitamíny. Vhodnými zdrojmi
nevyhnutných látok sa však budeme
zaoberať v ďalšej časti seriálu.
Vráťme sa opäť k základným živlom.
Nesmierne dôležitý je najľahší zo
živlov, ktorým je vzduch. Aby sme tu
na zemi prežili, musíme okrem potravy
a nápojov prijímať aj kyslík. Na
rozdiel od ostatných živlov, u ktorých
si vyberáme vhodne spracované suroviny,
máme pri vzduchu výber zúžený,
pretože sme závislí od kvality
okolitého ovzdušia. Vždy však môžeme
ovplyvňovať to, ako dýchame. Mali by
sme preto vedome pestovať, rozvíjať túto
životne dôležitú činnosť. Veď bez potravy
možno vydržať týždne, bez vody
dni, no bez vzduchu iba pár minút.
Kyslík získavame z vdýchnutého
vzduchu; v pľúcach sa naviaže na červené
krvinky a je potom rozvádzaný
krvou po tele. Jadro červenej krvinky
tvorí hemoglobín, obsahujúci železo,
ktoré ako magnet priťahuje nášho ducha.
Inými slovami: táto okysličená
13
Svet Grálu
16 | 2008
zdravie
zložka krvi vysiela veľmi dôležitý druh
žiarenia, potrebný na dokonalé spojenie
ducha s hmotným telom.
Význam tohoto živlu si uvedomíme
napr. sledovaním plameňa sviečky,
ktorá pre svoje horenie nutne potrebuje
vzduch, inak zhasne. To isté sa
stane aj duchovnej iskre, ktorá nemá
dostatok vzduchu: potom len malátne
živorí. Aby sa mohla stať plameňom,
významne jej napomáha čerstvý
vzduch. Ak ho nemá, môže sa oveľa
horšie prejavovať, čo máva tragické
dôsledky. Z úplného zamedzenia prísunu
vzduchu vyplýva jej udusenie,
ktoré po niekoľkých minútach spôsobuje
oslabovanie spojenia duše s telom,
až privodí pozemskú smrť.
Krv sa v priebehu nášho života
nikdy nezastaví – stále krúži v nekonečnom
kolobehu. Jej obeh spôsobujú
tlakové vlny, ktoré vznikajú pri
každom sťahu srdca a ženú ju až do
tenkých krvných kapilár, aby sa potom
vrátila späť. Tepnami prúdi zo
srdca okysličená krv, majúca žiarivo
červenú farbu. Krv nasýtená kyslíkom
vlastne umožňuje náš aktívny prejav
v hmotnosti; bez kyslíka by sme totiž
nemohli získať životodarnú energiu
Tepelne spracovaná
potrava napomáha
ľahšie sa vyrovnať
s vplyvmi okolia
tepla, vznikajúcu v našom tele „spaľovaním“
živín.
Po odovzdaní kyslíka bunkám a naviazaní
v nich vznikajúceho oxidu uhličitého
sa krv vracia späť do srdca.
Pritom sa jej farba mení na tmavočervenú.
Krv, putujúca do pľúc, na seba
viaže a prijíma látky, ktoré je potrebné
z tela vylúčiť. Preto možno veľa z odpadových
látok a škodlivín vydýchať.
Väčšina vyspelejších civilizácií východu
i západu dávno vytušila význam
14
Svet Grálu
16 | 2008
dýchania a osvietení jedinci časom dospeli
k nutnosti vykonávať určité dychové
cvičenia. Najznámejšie z nich sú
jogové techniky, no svoje metódy mali
aj ďalšie kultúry. Je potrebné venovať
dostatočnú pozornosť správnemu dýchaniu.
Záujemcov o viac informácií
odkazujeme na internetové stránky
http://natur.toe.cz, kde možno nájsť
súbor dychových cvikov. Dôležitý je
samozrejme aj zodpovedajúci pohyb
na čerstvom vzduchu.
T
Voda – dar,
KTORÉHO hodnotu
sme doposiaĽ
nepoznali
eraz sa zameriame na už skôr spomínaný
živel, ktorým je voda. Aby
sa duchovná energia mohla účinne
prejavovať v našej hmotnej úrovni,
teda aby mohla oživiť pozemské telo,
je nutný spojovací článok, ktorý najlepšie
prijíma prichádzajúce žiarenie –
a tým je vodný živel.
Význam vody si ľudia uvedomovali
už oddávna; odkaz na to nachádzame
hneď na začiatku Biblie: „Duch
Boží vznášal sa nad vodami“. Aj súčasná
veda potvrdzuje, že vzniku života
na Zemi predchádzal vodný živel,
a až v ňom sa mohli začať vyvíjať
prvé organické formy. Aj život každého
ľudského zárodku sa odohráva
približne deväť mesiacov v plodovej
vode. Okrem toho je voda prevažujúcou
zložkou našej krvi, orgánov
i tkanív a tvorí viac než polovicu váhy
ľudského tela.
U väčšiny prirodzených potravín
obsah vody presahuje až tri štvrtiny
celkovej hmotnosti. K surovinám s nízkym
obsahom vody, napr. k múke, sa
pred konzumáciou väčšinou pridáva
buď voda alebo iné tekutiny, prípadne
suroviny s vyššou vlhkosťou. Pôvodný
obsah vody v potravinách je tiež meradlom
ich „životaschopnosti“, pretože
procesy rastu či ďalších zmien
môžu prebiehať iba pri jej určitej koncentrácii.
Naopak čiastočným odstraňovaním
vody, napríklad sušením, sa
snažíme zamedziť zmenám vznikajúcim
v priebehu skladovania.
Je teda zrejmé, že vodný živel je nesmierne
dôležitý. Mnohým sa síce
môže zdať zbytočné to rozoberať, veď
vodu predsa prijíma každý: buď vo
forme nápojov alebo z ďalších zdrojov.
Keď však pozorujeme, aké nápoje
sa v obchodoch najviac nakupujú, napríklad
malinovky a ďalšie chemicky
upravované kvapaliny, prinášajúce telu
viac škody, než úžitku, je zrejmé, že nie
všetci si uvedomujú celkový dopad nevhodných
tekutín na svoj organizmus.
A pritom neúmerné pitie nevhodne
zvolených nápojov môže byť pre telo
i dušu ešte zhubnejšie, než vplyv konzumácie
komerčných potravín.
Venujme preto plnú pozornosť zodpovedajúcemu
príjmu kvalitných tekutín.
Aj vedecky je dokázané, že
jedným z tajomstiev dlhovekosti a zachovania
dobrého zdravia je pravidelné
pitie čistej vody. Medzi jednotlivými
vodnými zdrojmi sú však nesmierne
rozdiely v ich chemickom zložení aj vo
vyžarovaní. Čím teda najlepšie uhasiť
smäd?
Z hľadiska prečisťovania a zavodňovania
organizmu sa ako najvhodnejšia
javí voľne tečúca pramenitá voda,
ktorá prietokom rôznymi zemskými
vrstvami prijíma mnohé látky a posilňujúce
energie. Keď zásobujeme naše
telo dostatkom pramenitej vody, dávame
mu najlepšie prostriedky nielen
na jeho prečisťovanie, ale napomáhame
tým aj zjasnenie vyžarovania
krvi. V súčasnosti si stále viac ľudí
začína uvedomovať, že prijímané
nápoje výrazne ovplyvňujú kvalitu
ich života, preto sa snažia nachádzať
vhodné zdroje vody.
Mnohí vnímajú, že najprospešnejšie
bude vrátiť sa k osvedčeným „životodarným“
studienkam. Táto obnova
zdravie
tradícií prírodných zdrojov vody iste
poteší aj ich bytostné ochrankyne, rusalky,
ktoré sa o ne s láskou starajú;
Pokračování úspěšné knihy
zvlášť vtedy,
TAJEMSTVÍ
keď
KRVE
im nezabudneme potom
zo srdca poďakovať...
Keď nemáme možnosť čerpať z kvalitného
prírodného údaje, jež byly uvedeny v prvním zdroja, či ještě větších celků. môžeme
Tato kniha navazuje na předchozí Přináší vysvětlení různých procesů
publikaci Tajemství krve a proto a dějů, které nalezneme jak v jádrech
atomů, tak u naší zeměkoule
v prvé řadě rozšiřuje a doplňuje
dílu. Kromě toho však přináší Dozvíte se v ní též o některých
i zcela nové poznatky o krevních zatím málo známých příčinách
pramenitú skupinách vodu a druzích, tiež o jejich spoji-nakupovaťtostech s druhem výživy a působení le se rozšiřujících problémů naší
závislostí, posedlosti a dalších stá-
Jej
dalších faktorů. Zdůrazňuje přitom společnosti. Naleznete v ní i praktické
rady, které mohou napomoci
výrazný vliv stupně duchovního vývoje,
a to nejen na iste různé vlastnosti priaznivejšie, při léčení a nápravě těchto poruch než
pôsobenie bude
krve, ale i na zdravotní stav organismu.
onemocnění. Ty jsou v prvé řadě
osobnosti a z toho vyplývajících
Zabývá se též podrobněji krystalickými
látkami, přičemž se zaměřuje nastavení. Mimo to vyplývají též
následkem nesprávného vnitřního
je to pri ostatných nápojoch, ku ktorým
boli pridané úrovně našeho bytí. neprirodzené působit. látky.
nejen na jejich výstavbu, ale i na z nenormálního složení a vyzařování
krve, na které je možno účinně
působení tvarů minerálů na rozlič-
Všeobecne známy je i liečebný účinok
neochutených minerálnych vôd,
ktoré sa od bežnej pramenitej vody
líšia hlavne vyšším obsahom minerálnych
látok. Pri nich je však nutné
dodržiavať odporúčania týkajúce sa
ich množstva ako i doby pitnej kúry,
pretože nadbytočný prísun minerálov
by mohol spôsobiť určité problémy.
Všeobecne sa odporúča pri všetkých
nakupovaných nápojoch uprednostňovať
sklenené fľaše, teda vyhýbať sa
PET obalom. Prečo? Jednak je známe,
že látky, z ktorých je obal vyrobený,
môžu prechádzať do skladovaného
obsahu, čím menia jeho pôvodné zloženie.
Okrem toho v skle nenej fľaši
vydrží voda oveľa dlhšie bez toho, že
by musela byť nejako konzervovaná
či ožarovaná. Voda v PET obaloch má
oveľa menej posilňujúcej energie, než
v sklenených fľašiach. Sklo sa totiž vyrába
z prirodzených zlúčenín kremíka,
ktoré vyvolávajú špirálovité krúženie
molekúl vody vo fľaši, čím vodu
energeticky „oživujú“. Nenechajme
sa teda zlákať „ľahšími“ umelohmotnými
obalmi, ale využívajme pokiaľ
možno tradičné sklenené fľaše.
Je nutné zdôrazniť aj význam modlitby
a požehnania jedla i nápojov.
Keďže precítená modlitba má nielen
posilňujúci, ale aj očistný účinok,
TAJEMSTVÍ KRVE II
Vít Syrový
NOVÉ POHLEDY
na krevní skupiny a druhy,
jejich vztahy k naší výživě
Vít Syrový
TAJEMSTVÍ KRVE II
obalka1278.indd 2-3 7.3.2009, 15:37:10
Sklenený obal vodu
energeticky „oživuje“
skúsme ňou „ošetriť“ všetko, čo sme
nakúpili v bežnom obchode. Tekutiny
môžeme prípadne aj premiešať. Kruhový
pohyb v nej napríklad lyžičkou,
má totiž nedocenený význam.
Vo výpočte zdravých nápojov musíme
spomenúť ešte bylinkové čaje,
ktoré pôsobia nielen na telesné zdravie,
ale aj na vyžarovanie krvi. Známe
sú aj takzvané krv čistiace bylinky,
ktoré významne napomáhajú vylučovanie
škodlivín z tela. O požehnanom
pôsobení bylín sa ešte zmienime;
bude to z hľadiska zásobovania tela
vitamínmi, enzýmami, farbami a ďalšími
dôležitými látkami.
Aj lisovanie plodov prírody patrí
k prastarým a užitočným technológiám:
ovocné šťavy majú svoj nezastupiteľný
význam. Stačí si napríklad
predstaviť hrozno z vinice, zo
všetkých strán ovievané vzduchom,
prežiarené ohnivým slnkom, ktoré
prostredníctvom koreňov prijalo zo
zeme spoločne s vodou aj mnohé nevyhnutné
minerály a ďalšie užitočné
látky.
Najvhodnejšie je, ak máme možnosť
muštovať ovocie, napríklad jablká
alebo ďalšie ovocie či zeleninu, ktoré
TAJEMSTVÍ KRVE II
Nadväzuje na predchádzajúcu publikáciu
„Tajemství krve“. V prvom rade rozširuje
a dopĺňa údaje, ktoré boli uvedené
v prvom dieli; ďalej prináša aj celkom nové
poznatky o krvných skupinách a druhoch,
o ich spojitosti so spôsobom výživy a o pôsobení
ďalších faktorov. Zdôrazňuje výrazný
vplyv stupňa duchovného vývoja človeka
na vlastnosti jeho krvi, i na zdravotný stav
jeho organizmu.
Autor sa v nej ďalej zaoberá aj kryštalickými
látkami – zameriava sa na ich
výstavbu, i na pôsobenie tvaru minerálov
na rozličné úrovne nášho bytia. Dozviete sa
v nej aj o niektorých zatiaľ málo známych
príčinách závislostí a posadnutosti. Nájdete
v nej aj praktické rady, ktoré môžu pomôcť
pri liečení týchto porúch osobnosti a z toho
vyplývajúcich ochorení.
si sami vhodne vypestujeme či nazbierame.
Veď človeka často až zabolí,
keď vidí, koľko nádherných plodov
príde nazmar len preto, že nie sme ani
schopní spracovať to, čo nám príroda
ponúka. Pokiaľ takéto nápoje nakupujeme,
pozorne vyberajme čistú ovocnú
šťavu bez prídavku neprirodzených
látok. Ovocné šťavy možno v prípade
potreby ešte riediť vodou.
Keď sa svojím bytím zaradíme
opäť na miesto, ktoré nám prináleží,
s radostným prekvapením zistíme,
čo všetko nám príroda ponúka na
osvieženie i posilnenie. Pokiaľ chceme
telu dodávať dostatok kvalitných
tekutín, najprospešnejšie bude
vrátiť sa k osvedčeným a tisícročiami
overeným prostriedkom z prírody.
Skúsme nepodliehať mohutným reklamným
kampaniam nápojového
priemyslu; skúsme prosto a citlivo
vnímať, že všetko, čo potrebujeme, je
pre nás pripravené v okolitej prírode.
– Urobme to pre vlastné zdravie; naša
námaha, ktorú vynaložíme na to, aby
sme našli vhodný prameň čistej vody,
naplnili a odniesli fľaše, sa nám určite
mnohonásobne vráti.
Vít Syrový
15
Svet Grálu
16 | 2008
Tolerancia
v kresťanstve
júla 2007 vo svojom dekréte pápež
Benedikt XVI. vyhlásil, že
10.
rímsko-katolícka cirkev je jedinou
pravou cirkvou, ktorú založil Ježiš
Kristus. Podľa tohto dekrétu „cirkevné
spoločenstvá, ktoré vznikli
po reformácii v 16. storočí“, sa nemôžu
„nazývať cirkvami v pravom
slova zmysle“, pretože „tieto spoločenstvá
nemajú apoštolskú postupnosť
vo sviatosti kňazstva, a tak im chýba
podstatný konštruktívny prvok, aby
boli cirkvou“. Toto vyhlásenie vzbudilo
búrku nevôle nielen v ďalších
kresťanských spoločenstvách, ale aj
údiv širšej kultúrnej verejnosti.(1)
Európa má totiž dobré dôvody na
opatrnosť, ak ktokoľvek začne hovoriť
o jedinej „pravej cirkvi“. Tieto dôvody
možno vypozorovať zo samotnej
histórie kresťanstva, alebo, ak by
sme mali použiť rétoriku súčasného
pápeža, z histórie katolíckej cirkvi.
Predsa sa však musíme vrátiť ešte do
staršieho obdobia, kedy sa nová cirkev
iba budovala, nebola názorovo
jednotná a prakticky rovnakú dôležitosť
mali hlasy rozličných „kresťanských
obcí“.
Bolo to v období starovekého Ríma,
kde boli všetci kresťania považovaní
spočiatku za zvláštnu židovskú sektu.
Kvôli svojmu úplne odlišnému presvedčeniu
a spôsobu života boli samozrejme
tŕňom v oku väčšine i vládnucej
moci. Po poznaní, že títo „sektári“
sú neuveriteľne oddaní svojmu Bohu,
ktorý ich dokáže posilniť aj v najväčšom
utrpení a zomknúť do harmonického
spoločenstva, si napokon získali
rešpekt, ba dokonca obdiv aj u vlád-
16
Svet Grálu
16 | 2008
nucich skupín. Vo štvrtom storočí cisár
Konštantín I. Milánskym ediktom
(313 n.l.) povolil kresťanom vyznávať
svoje náboženstvo. Nasledujúci rozmach
nového náboženstva, podporený
ďalšími vladármi, ako bol cisár
Justinián I., priniesol už aj spojenie náboženstva
s politickou mocou, odsudzovanie
a prenasledovanie inovercov,
násilie a krviprelievanie. Podľa ustanovenia
cisára Theodosia museli ľudia
veriť spôsobom, ktorý bol schválený
cirkevnými predstaviteľmi: „Všetkých
ostatných prehlasujeme za šialencov
bez rozumu, vypálime im potupné znamenie
kacírov... a potrestáme ich najprv
Božou odplatou, a potom prostredníctvom
súdnych procesov, ktoré – s podporou
nebeského súdu – zavedieme“.
(2) Pre mnoho čitateľov bude možno
prekvapujúcim zistenie, že i v porovnaní
s islamom sa v stredoveku prezentovali
predstavitelia kresťanského
náboženstva ako tí neznášanlivejší
a menej otvorení dialógu. Islamskí
učenci napríklad nasledovali príkaz
proroka Mohameda (zachovaný v Koráne),
aby sa učili aj z múdrosti iných.
Prekladali preto diela gréckych filozofov
do arabčiny a podľa niektorých historikov
ich tak zachránili pre Európu.
Naproti tomu, z pozície stredovekej katolíckej
doktríny sa tieto spisy posudzovali
väčšinou za zbytočné a škodlivé
učenie. Pre mnoho kresťanských
teológov boli moslimovia iba pohanmi,
bezbožníkmi, ktorými je treba opovrhovať.
Naproti tomu islamský svet
považoval kresťanov skôr za trochu
naivných nasledovníkov veľkého proroka
Ježiša Krista, ktorí však jeho učenie
dostatočne nepochopili a neuviedli
do života. Ak spomenieme niektoré
náboženské rozdiely, tak moslimova
nemajú pochopenie pre zbožšťovanie
Ježišovej matky Márie a nevedia
prijať jednotnú podstatu Ježiša Krista
s Bohom, Stvoriteľom. Náboženská
neznášanlivosť napokon prepukla na
oboch stranách do otvorených konfliktov
a križiacke vojny sú dodnes mementom
pre celú Európu. (3) K tomu
treba uviesť ešte jednu veľmi dôležitú
okolnosť kresťanských dejín: znalosť
Nového zákona bola 15 dlhých storočí
výsadou kléru, mníchov, kňazov
a hodnostárov cirkvi. Pre politických
nominantov vtedajšej doby predstavoval
prístup k Biblii aj akési lukratívne
intelektuálne vlastníctvo a oporu
moci. Nebolo to niečo, k čomu by mal
prístup každý človek. Väčšina kresťanov
boli negramotní ľudia a aj biblické
posolstvo si mohli vypočuť len
v latinčinou prednášanej omši. Krátke
obdobie boli síce na území Veľkej Moravy
omše slúžené aj v staroslovienčine
zásluhou prekladu väčšiny kníh
Biblie od Konštantína a Metoda a staroslovienčina
sa stala aj úradným liturgickým
jazykom. Toto obdobie však
ukončilo spojenectvo kniežaťa Svätopluka
s Východofranskou ríšou a pápežov
zásah v rokoch 885–886 proti
Metodovi a jeho žiakom. Radikálny
zlom v „západnej“ cirkvi prišiel až
v roku 1522, keď Martin Luther preložil
Nový Zákon do nemeckého jazyka.
(4) A nielen to. Luther vyzval veriacich,
aby Slovo Pána aj sami skúmali
a pokiaľ by správanie cirkevnej vrchnosti
bolo v rozpore s Písmom, má byť
spoločnosť
zavrhnuté. Táto výzva je dodnes jedným
z troch hlavných pilierov učenia
evanjelickej cirkvi – totiž že „autorita
Písma má prednosť pred autoritou cirkvi“.
(5) Všeobecná dostupnosť Biblie,
a tým aj mnohých myšlienok Ježiša
z Nazaretu konečne otvorila ľuďom
cestu, aby mohli samých seba konfrontovať
s jeho posolstvom, aby si tým budovali
osobný vzťah k Bohu, bez prostredníctva
„svätej rímskej cirkvi“. No
ako vidíme ešte aj dnes, stáročia útlaku
a jarmo tradície urobili svoje. Veľká
časť veriacich sa už neodváži skúmať
– a je pred tým aj náležite varovaná, aby
sa vo výklade Slova neodchýlili od názoru
svojej cirkvi. Dokonca aj náboženské
prenasledovanie má ešte svoje
dozvuky. Niektoré katolícke organizácie
stále zostavujú čierne zoznamy
„podozrivých“ zoskupení a siekt.
Nachádzajú sa na nich aj kresťanské
duchovné spoločenstvá, ktoré sa previňujú
naprí klad tým, že odmietajú niektoré
články viery, alebo vyznávajú neortodoxné
myšlienky, napríklad vieru
v reinkarnáciu. Ad absurdum, nájdeme
tu aj také učenia, ako je homeopatia,
alebo aikido. Túto pretrvávajúcu náboženskú
neznášanlivosť mal v katolíckej
cirkvi prelomiť Druhý vatikánsky koncil
(1962–1965) so svojou Deklaráciou
o náboženskej
slobode.
Dokument,
pod
ktorý sa podpísal
vtedajší pápež
Pavol VI., vyzval
veriacich na toleranciu k iným duchovným
tradíciám. (6) Zdá sa však,
že nenašiel širšiu odozvu ani u kňazov,
ani u biskupov, tým menej u veriacich.
Mnohí kresťania nie sú schopní
hľadať cenné myšlienky mimo svojej
vlastnej tradície a na „inovercov“ sa dívajú
s nedôverou. To prispieva jednak
k názorovému rozdeleniu spoločnosti,
ale prehlbuje aj duchovnú prázdnotu
našej doby. História i súčasnosť jasne
ukazuje, že vystupovať voči iným duchovným
tradíciám a skupinám z pozície
povýšenosti nikdy nepriniesie nič
dobré. Žiaľ, v každom duchovnom zoskupení
sa nájdu jednotlivci so sklonom
nevhodne manipulovať svojich
blížnych a potláčať ich názorovú slobodu.
Súčasná Európa a jej politická
elita jednoznačne odmietla zvýhodňovať
či len zdôrazňovať príslušnosť
k akémukoľvek náboženstvu. Na druhej
strane môžeme len dúfať, že zdravé
jadro duchovných učení bude aj naďalej
inšpirovať jednotlivcov k ušľachtilému
životu. Inšpiráciou pre veriacich
kresťanov by mohli byť aj tieto slová
pochádzajúce z dokumentov druhého
vatikánskeho koncilu:
„Nemôžeme sa však obracať v modlitbe
k Bohu, Otcovi všetkých, keď sa
odmietame správať bratsky k niektorým
ľuďom, stvoreným podľa Božieho
obrazu. Postoj človeka k Bohu Otcovi
a postoj človeka k bratským ľuďom tak
úzko súvisí, že Písmo hovorí: „Kto nemiluje,
nepoznal Boha“ (1 Jn 4,8). Tým
stráca podklad každá teória alebo prax,
ktorá robí rozdiel medzi človekom
a človekom,
medzi národom a národom,
pokiaľ ide o ľudskú
dôstojnosť a z nej vyplývajúce
práva. Cirkev teda zavrhuje,
ako cudziu Kristovmu
zmýšľaniu, akúkoľvek
diskrimináciu
alebo akékoľvek
utláčanie ľudí pre ich rasu alebo farbu
pleti, sociálne postavenie alebo náboženstvo.
Preto ide posvätný snem v stopách
svätých apoštolov Petra a Pavla
a naliehavo zaprisaháva kresťanov, že
„vaše správanie medzi pohanmi nech
je vzorné“ (1 Peter 2,12), a „ak je to
možné a závisí to od vás, žite v pokoji
so všetkými ľuďmi.“ (14)((14/Porovnaj
Rim 12,18.)) „aby ste boli synmi
svojho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (15)
((15/Porovnaj Mt 5,45.))“ (7)
Roman Levický
1) Denunciáciou pravej cirkvi odhaľuje
pápež Benedikt svoj vlastný systém / Richard
Bennett, Michael de Semlyen
2),6) citované z dokumentov uverejnených
na internetovom portáli Fórum pre náboženskú
slobodu / www.fns.sk
3) Kríž a polmesiac. Mladá Fronta, Praha
2004
4) O niekoľko desaťročí – v roku 1564 nasledoval
prvý český preklad Nového zákona,
ktorý inicioval biskup Jednoty Bratskej
Jan Blahoslav.
5) Na sklonku života však ten
istý Martin Luther svojimi
vyhláseniami podporil
prenasledovanie
príslušníkov novov
znikajúcich
kresťanských siekt.
M a r t i n Lu t h e r –
životopis. Návrat domov,
Bratislava 1999
17
Svet Grálu
16 | 2008
ecenzia
Modrý Ypsilon
(autor knihy:
Milan Igor Chovan)
Operačná sála. Okolo doráňaného
tela sa takmer zhmotňuje úsilie chirurgov
a asistentov zachrániť mladého
pacienta. Z Vysokých Tatier ho po
nešťastnom páde priviezli s vážnymi
poraneniami. Manželka vo vedľajšej
miestnosti úzkostlivo sleduje útržky
viet, ktorým nerozumie, a modlí sa za
jeho záchranu. Ruky mužov v bielych
plášťoch sa mihajú, prístroje v neskorej
nočnej hodine neprestajne pracujú.
Zrazu tlak muža na operačnom stole
začína klesať, zrenice prestávajú reagovať.
Napätie v sále sa zvýši, lekári
sa horúčkovito snažia, hlasné pokyny
sa rýchlo striedajú. „Masáž srdca!“,
„Defibrilátor!“, „Adrenalín!“ – Hlasy
sa strácajú, ťažoba mizne, svet jemnie,
čas sa stráca. Ticho zaznieva krásna
hudba, ožívajú obrazy. –
Čas sa posúva späť a my vidíme
novembrové dni roku 2004, kedy sa
Vysokými Tatrami preženie nečakane
silná víchrica. Práve sem je postavený
začiatok príbehu Karolíny
a Petra.
Nitky osudu mladej predavačky
v kníhkupectve Modrý ypsilon sa
stretávajú s osudom horolezca Petra.
Ona je jemné dievča, radujúce sa
z hodnotných kníh a snažiace sa v živote
nájsť hlbší zmysel, spojený s pomocou
druhým ľuďom. Dlho v sebe
ukrýva vzácny dar liečiť. Peter je nadšenec
pre lezenie po horách, ktorý sa
však neplánovane stáva majiteľom
obchodu so športovými potrebami,
hneď vedľa kníhkupectva. Stretli sa
už predtým, na jednej brigáde v Tatranskom
parku, no teraz sa postupne
zbližujú čoraz viac. K rozhodnutiu
zlúčiť svoje predajne sa pridá aj nápad
otvoriť si čajovňu. Pekné nápady
sa rodia ľahko, no takisto rýchlo sa
objavujú aj nečakané prekážky, ktoré
ich chcú prekaziť. –
Už začiatok tejto príjemnej knihy
nás vtiahne priamo doprostred deja,
ktorého tempo sa mení podobne ako
život sám. Napínavé momenty striedajú
krásne pasáže rozhovorov. A to
je práve to, čo túto knihu robí zaujímavou
a hodnotnou – prichádzajúce
situácie akoby nepripravilo pero autora,
ale priamo vlákna osudu. Hoci
autor vo svojej knihe niekedy používa
staršie, v súčasnosti menej frekventované
slová, na samotnej kvalite,
ani aktuálnosti jej to rozhodne
neuberá.
Ján Spišiak
Pevná väzba, 240 strán, vyšlo vo vydavateľstve
Epos v roku 2007
Ďalšie hodnotné knižné tituly nájdete
v ponuke nášho on-line obchodu.
„www.svetgralu.sk“.
18
Svet Grálu
16 | 2008
V oda
Ak sa chceme dozvedieť viac o živote,
musíme sa najskôr dozvedieť viac o vode
1. časŤ
Voda slúži životu. Ak sa chceme dozvedieť
viac o živote, musíme sa najskôr
dozvedieť viac o vode. Pôsobí na
zdravie, duševný stav človeka, krajinu
a všetok život omnoho viac, než si
väčšinou myslíme. Na vlastnosti vody
nemá vplyv len znečistenie, ale aj jej
pôvod, ľudské emócie a myšlienky. Čo
od nás voda požaduje? Na začiatok pochopenie
a zmenu v myslení…
Život vznikol z rytmického pohybu
a preto je rytmický pohyb znamením
života. Tam, kde sa rytmus a pohyb
vytráca, zaniká aj život. Vonkajšie
podoby života sa utvárajú na základe
rôznych druhov vnútorného pohybu.
Stupňovanie tohoto vnútorného pohybu
sa navonok javí ako vývoj.
Na zemi je jediná látka, ktorá stojí
bezvýhradne v službách života: voda.
Jej služba je skromná a nenápadná.
Preto jej vo svojom živote, v protiklade
k jej nesmiernemu významu,
nevenujeme prakticky žiadnu pozornosť.
Stala sa pre nás všednou tekutinou,
ktorá komfortne vyteká z vodovodného
kohútika. Môžeme ju piť
a používať na odplavenie nečistôt. Pijeme
ju, pretože veríme, že je pitná.
Veríme, že existujú ľudia, ktorí to zariadia.
Aj keď vieme, že získanie takej
vody nie je dnes vôbec ľahké, nepovažujeme
to za našu starosť. Voda
do nášho života jednoducho priteká
a zase odteká. Podobne si nerobíme
starosti ani s odpadmi. Dôležité je
pre nás iba to, aby nám zmizli z očí.
My však sme nielen konzumentmi
vody, ale aj jej spolutvorcami. Skutočnosť,
že voda aj so špinou odtečie
skôr, než si stačíme čokoľvek uvedomiť,
spôsobuje, že sa ani nesnažíme
niečo si uvedomiť. Voda nám zmizne
z očí a my sa nezaoberáme otázkou,
či utrpela. Preto sme si dlho mohli
Voda vstrebáva
elektromagnetické
žiarenia okolitého
sveta, uchováva ich
a odovzdáva ďalej
pripadať nevinní a nezúčastnení. To
je návyk, ktorý je načase zmeniť, pretože
mu chýba zodpovednosť.
Pozícia dobre zásobovaných bezstarostných
konzumentov nám bráni
v tom, aby sme si všimli jednu pozoruhodnú
vec: že voda je zvláštna. Je
to nesporne najzáhadnejšia a najrozpornejšia
substancia našej planéty.
Je všadeprítomná, zdanlivo nevyspytateľná,
a pritom pre život nevyhnutná.
19
Svet Grálu
16 | 2008
téma
Voda slúži životu na zemi. Jej
služba spočíva v zrkadlení. Zrieka
sa svojho tvaru a stáva sa základom
všetkého formovania. Zrieka
sa vlastného pohybu, a tým sa stáva
nositeľkou pohybu. Zrieka sa svojho
vlastného rytmu, a tým sa stáva nositeľkou
rytmov. Zrieka sa svojej stability,
a tým sa stáva základom stability
živého i neživého sveta. Jediné, čoho
sa voda nezrieka, je vernosť životu.
Keď sa chceme dozvedieť viac o živote,
musíme sa najskôr dozvedieť
viac o vode. Ak chceme zachovať život,
musíme zachovať vodu, pretože
bez vody by na zemi nebolo zrkadlenie
života.
Je až obdivuhodné, aký nezáujem
voda vzbudzuje. Až v okamihu, keď
nám prestáva slúžiť podľa našich
predstáv, sa narýchlo snažíme urobiť
nápravu. Povodne alebo vysychanie
vodných zdrojov nás dokážu vyburcovať
ku krátkozrakým opatreniam,
ktoré nám na chvíľu darujú pocit, že
sme zase všetko zvládli – ako už toľkokrát
predtým, no bez akéhokoľvek
hlbšieho porozumenia vode a životu.
Preto sa v budúcnosti musí vždy
znovu preukázať, aké nezmyselné
a márne sú všetky opatrenia, ktoré
majú vodu primäť k poslušnosti. Život
sa nedá spútať nevedomosťou,
pretože je to on, ktorý diktuje zákony.
Keď chceme žiť s vodou v mieri a har-
20
Svet Grálu
16 | 2008
mónii, musíme sa naučiť
vážiť si ju a chrániť.
Situácia je teda opačná,
než sme si predstavovali.
To my sa musíme
bezvýhradne podriadiť
vode a prírodným zákonom,
nie voda nám!
Nastal čas, aby sme sa
naučili i zaujímali o to, čo
od nás voda vyžaduje a rešpektovali
to. Podmienkou začiatku
tohto ozdravného procesu
je zmena našich doterajších predstáv
i myslenia.
Nie je voda ako voda
Premenlivosť vody zreteľne vyjadruje
skutočnosť, že voda nemá
žiadnu vlastnú frekvenciu, ale vstrebáva
elektromagnetické žiarenia
okolitého sveta, uchováva ich
Zmeny
elektromagnetickej
frekvencie vody
spôsobujú nielen
toxické látky, ale
aj ľudské emócie
a myšlienky
a odovzdáva ďalej. Táto skutočnosť
sa môže stať požehnaním alebo aj
kliatbou. Zmeny elektromagnetickej
frekvencie vody spôsobujú
nielen toxické látky, ale aj ľudské
emócie a myšlienky. Súčasne dochádza
aj k zodpovedajúcim zmenám
priestorovej organizácie vody, ktoré
sa okamžite prejavia v poruchách jej
chemických reakcií s inými látkami.
Životu prospešné chemické reakcie
môžu byť týmto spôsobom spomalené
alebo dokonca zastavené, kým
počet nevhodných a nebezpečných
chemických reakcií môže narastať.
Výsledkom je degenerácia organizmu,
strata regeneračných a obranných
schopností a nárast rizika výskytu
nebezpečných mutácií so všetkými
ich dôsledkami.
Elektromagnetická frekvencia
vody je teda jedným z fyzikálnych
ukazovateľov jej biologického stavu.
Naznačuje, akým spôsobom bude
pôsobiť na živý organizmus. Spektroskopické
vyšetrenia vody z ľudských
tkanív poukazujú na značné rozdiely
v nich v závislosti od telesného stavu
človeka – frekvenčné spektrum vody
v telesných tekutinách zdravého človeka
sa líši od frekvenčného spektra
chorého alebo umierajúceho
človeka. To však znamená, že choroba
môže byť do istej miery vyvolaná
aj vodou samotnou, pokiaľ táto
voda obsahuje elektromagnetické
frekvencie príslušného ochorenia.
Je preto dôležité uvedomiť si, že už
pri pití vody prijímame zdravie, nemoc
alebo aj smrť, pretože táto voda
sa stáva súčasťou nášho tela a bude
v ňom pôsobiť podľa svojej kvality.
Nesmierny význam vody možno vytušiť
už len z nasledujúcich faktov.
Plodová voda obklopuje rastúce telo
v prvých fázach jeho vývoja. Telo
novorodeného dieťaťa sa skladá približne
z 90 % vody, telo dospelého
človeka zo 70 % a telo umierajúceho
z 50 % vody. Obsah vody v ľudskom
tele s vekom klesá. V tele zdravého
človeka jednoznačne súvisí so schopnosťou
regenerácie, ktorá sa s pribúdajúcimi
rokmi znižuje.
Zaujímavé je aj rozloženie vody
v ľudskom tele. Približne 2/3 telesnej
vody sa nachádza priamo v bunkách,
1/3 mimo nich. Z toho pripadá
asi 20 % na spojivové tkanivá a 8 %
na tekutiny v cievach (krv v krvnom
obehu a lymfa v lymfatickom
obehu). Okrem toho sa voda nachádza
aj v medzibunkových priesto-
téma
roch, predovšetkým v tukovom tkanive.
Významnou mierou sa podieľa
aj na zložení mozgu – náš mozog obsahuje
asi 85 % vody. Pitím kvalitnej
vody možno preto účinne podporovať
liečbu porúch pamäti, koncentrácie
a ďalších prejavov nedostatočnej
funkcie mozgu.
V uvedenom ohľade sme teda
tvormi zloženými doslova z vody.
Pritom voda v našom tele sa neu stále
obmieňa. Aj keď nemožno vymenovať
všetky jej funkcie, uvádzame aspoň
niektoré:
1.
Voda vytvára prostredie,
v ktorom sa odohrávajú všetky
ďalšie životné procesy. Priebeh týchto
procesov závisí od jej kvality.
Voda je nepostrádateľným
2. priamym účastníkom veľkého
množstva chemických reakcií
prebiehajúcich v ľudskom tele. Keď je
poškodená, nemôžu tieto reakcie prebiehať
prirodzeným a ľahkým spôsobom,
ktorý za normálnych okolností
prináša organizmu možnosť zotavenia.
Organizmus prestáva fungovať
rytmicky, pretože sa snaží toto viaznutie
vyrovnať trvalou činnosťou.
Voda je hlavným transportným
prostriedkom v ľud-
3.
skom tele. S jej pomocou sa do
každej bunky dostávajú všetky potrebné
látky a živiny. Odpadové látky
a toxíny zasa vyplavuje z tela von.
V priebehu 24 hodín pretečie naším
mozgom približne 1 400 litrov
krvi, obličkami asi 2 000 litrov krvi.
Každý deň vylúčime 1,5–2,5 litra
vody. Prostý nedostatok vody, spôsobený
nedostatočným príjmom
tekutín, zvýrazní telesné pochody,
ktoré sú charakteristické pre starnutie
a nemoc: vysychanie buniek, hromadenie
toxických látok a ich ukladanie
v cievach a iných tkanivách,
spomalenie regenerácie atď. Z tohto
dôvodu je treba dbať na dostatočný
príjem tekutín.
Voda je aj hlavným komunikačným
prostriedkom ľud-
4.
ského tela. Jej prostredníctvom sú
vzájomne prepojené všetky bunky
tela. To je základným predpokladom
pre ich spoluprácu, výsledkom ktorej
je súdržnosť tela prejavujúca sa dobrým
zdravotným stavom.
Voda je základným komunikačným
prostriedkom, ktorý
5.
nás spája s okolitým svetom. Jej prostredníctvom
prijímame množstvo
informácií, tzn. energií alebo síl, ktoré
vstupujú do nášho organizmu i do
našej duše. Naše zdravie je preto vo
veľkej miere závislé od toho, či a ako
je voda v našom tele schopná tieto pomocné
vplyvy neskreslene a v plnom
rozsahu pojať. Výraznejšie poškodenie
telesnej vody spôsobí, obrazne vyjadrené,
vyhladovanie pri prestretom
stole. Organizmus už nedokáže prijať
sily nevyhnutné pre život – napriek
tomu, že je nimi obklopený. Zlý stav
vody v tele otvára vstupnú bránu neharmonickým
a škodlivým vplyvom,
ktoré ho poškodzujú.
6.
Voda vytvára predpoklad na
komunikáciu medzi duchom
a telom. Pozemský život je možný
iba za predpokladu, že je vytvorený
energetický most medzi telom a duchom.
Existencia tohto mostu umožňuje
správne ovládanie tela. V tomto
smere hrá podstatnú úlohu ľudská
krv, prostredníctvom ktorej sa obraz
vnútorného života prenáša do telesnej
roviny a napomáha vytvoriť stav
zdravia alebo naopak choroby. Keď je
telesná voda poškodená, stráca duša
človeka správny kontakt so svojím telom
a nemôže ho už správne ovládať.
Telo sa stáva pre dušu horšie dosiahnuteľným
a súčasne zraniteľnejším,
pretože bez potrebnej ochrany nie je
schopné odolávať všetkým negatívnym
vplyvom.
Voda je nositeľkou rytmov
7. ľudského tela, ktoré sú odrazom
prírodných a vesmírnych rytmov.
Poškodenie vody v ľudskom
tele má za následok úpadok všetkých
rytmov, pretože voda stráca schopnosť
čistej rezonancie. Ľudské telo
tak zostáva bokom od rytmických
energetických premien prírody, aj
keď do nich musí byť začlenené, ak
má zostať zdravé. Porucha rytmov
si vynucuje chorobnú jednostrannú
kompenzáciu, ktorá skôr či neskôr
musí vyústiť do ochorenia.
MUDr. Jan Palouček
Druhú – záverečnú časť článku uverejníme
v ďalšom čísle Sveta Grálu
21
Svet Grálu
16 | 2008
V Ý C H O VA
INDIGOVÉ DETI:
ĽUDIA BUDÚCNOSTI?
Sú iné a vraj sa rodia stále častejšie. Majú
neobvyklé schopnosti a sú duchovne
vnímavejšie. A keďže v každej aure sa
odráža duchovný stav človeka, možno
ich spoznať aj podľa nej. Je indigovo
modrá, preto sa im hovorí indigové deti.
V AURE PREVLÁDA
FARBA INDIGO
Deti, často obdarené mimoriadnymi
schopnosťami, sa nazývajú indigové
podľa prevládajúcej indigovej farby
vo svojej aure. Je to farebný odtieň
medzi modrou a fialovou a siaha
takmer k hornej hranici tých farieb,
ktoré normálne vidiace ľudské oko
ešte dokáže vnímať.
Pojem indigové deti nevznikol len
kvôli zvláštnemu farebnému odtieňu
vo vyžarovaní aury; tú človek bežne
nespozoruje. Označujú sa ním deti,
ktoré sú nápadné aj inými vlastnosťami
a prejavmi. „Normálne“ deti sa
počas vývoja učia od svojho okolia
a napodobňujú to, čo vidia okolo seba.
Prirodzene majú rôzne danosti a počas
dospievania objavia svoju samostatnosť
a mnohé veci odmietajú. Nakoniec
sa z nich však stanú viac alebo
menej dobre prispôsobení členovia určitej
spoločnosti. Preberú náboženstvo
a mnohé iné základné presvedčenia
a tradície svojho okolia. Idú pohodlnou
cestou a vo svojom vnútri obvykle
nenesú túžbu prelomiť vonkajšie zdanie
a odhaliť skutočné bytie.
22
SVET GRÁLU
16 | 2008
V BOLESTNOM
PROTIKLADE
K OBYČAJNOSTI
Deti, o ktorých sa tu zmieňujeme,
sa však veľmi skoro ocitnú v ostrom
protiklade k svojmu okoliu a k obv
yk lým presvedčeniam. Zo začiatku
tento protiklad nevnímajú
veľmi zreteľne. Vychádzajú z toho,
že spôsob, akým vnímajú, myslia
a cítia je daný rovnakou mierou aj
iným ľuďom. Poznanie, že to tak nie
je, môže byť pre nich veľmi bolestné,
ak nemajú to šťastie mať vo svojom
okolí ľudí schopných porozumenia,
či už rodičov, súrodencov,
učiteľov a podobne. Vo svojej inorodosti
bývajú často nepochopené
a nedocenené. Vzniká nebezpečie,
že sa vo svojej neprispôsobivosti
samé cítia menejcenné.
Aby sme predišli strachu, trápeniu
a ťažkostiam takto disponovaných
jedincov a ich okolia, je dobré vhodnou
osvetou dostať tento fenomén do
širšieho povedomia.
Už oddávna existovali deti, ktoré
boli nápadné svojimi zvláštnymi
schopnosťami. Zdá sa však, že v poslednom
čase pribúda počet týchto
zvláštne obdarených detí. Tým nie
sú myslené len deti, ktoré sa odlišujú
mimoriadnou inteligenciou, umeleckým
nadaním alebo inými vysoko
cenenými vlastnosťami. Tými
sa síce tiež môžu vyznačovať, ide tu
však hlavne o deti, ktoré prídu na
svet s vnútorným poznaním, pričom
výrazne vyciťujú a rozlišujú
medzi správnym alebo nesprávnym,
pravdivým alebo nahováraným,
pravým alebo nepravým. Sú to deti,
od ktorých sa môžeme učiť znovu
nájsť cestu, ktorú sme stratili. A to
je v súčasnosti veľmi naliehavé, pretože
naša spoločnosť už dávno stratila
zo zreteľa spoľahlivý ukazovateľ
cesty a hrozí, že celý svet smeruje ku
skaze.
JEMNOHMOTNÉ
SÚVISLOSTI
Na základe podmienok, v ktorých
žijú, môžu tieto „zvláštne“ deti vynikať
už veľmi skoro veľkou sebaistotou,
alebo naopak: môžu sa javiť aj
ako autistické deti pokiaľ sa uzatvoria
do seba pred okolím, ktoré ich
neprijíma. Sebaistota alebo jej opak
nie sú však samé osebe dostatočnými
príznakmi toho, o čo tu ide. Ide tu
o mladých ľudí, ktorí už od útleho
detstva preukazujú veľkú vnútornú
zrelosť, ktorá by zrejme mala byť
bežná u všetkých ľudí. Pritom na jej
vyhodnocovanie nemáme spoľahlivé
meradlo.
Mierumilovnosť si ľahko pomýlime
so slabosťou, ľudskosť s hlúposťou,
zvýšenú vnímavosť s precitlivenosťou,
vyššie vedomie s nekontrolovateľnou
fantáziou atď.
Niektoré z týchto detí prídu na svet
so spomienkami na ich predošlé bytie
V Ý C H O VA
a to je v našej kultúre ťažko akceptovateľné.
Niektoré si už vo veľmi ranej
mladosti uvedomujú jemnohmotné
okolie. Ide o úrovne so sprievodcami
a pomocníkmi, ktorých oslovujú ako
„anjel“ alebo „Boh“. No vnímajú aj
hrozby, ktoré odtiaľ môžu vychádzať.
Je toho oveľa viac, než to, čo sa dá
vyvolať v detskej fantázii napríklad
rozprávkami.
Tieto deti sa vyznačujú teda veľkou
vnímavosťou. Zlú medziľudskú atmosféru,
ktorá nie je zriedkavá a ktorá
sa ukazuje ako neradostná aura, vnímajú
bolestivo. Zároveň majú veľkú
potrebu harmónie, priateľskosti a náklonnosti.
Aj ich telá sú spravidla
zjemnené a pod vplyvom dnešného
spôsobu života trpia. Ľudská duša
sa v tele cíti dobre len vtedy, keď je
spojovacia sila – vyžarovanie krvi –
prispôsobená duši. Ako sa už zistilo,
dnešná priemyselná potrava, ktorá
je rôznymi formami obohatená fosfátmi
a inými cudzorodými látkami,
vedie u vnímavých detí k zvýšenému
nepokoju a k problémom s koncentráciou.
Títo „hyperaktívni“ mladí
ľudia a ich deficit pozornosti sa žiaľ
niekedy utišujú medikamentmi, aby
sa pre rodičov a učiteľov stali ľahšie
zvládnuteľní.
OSOBNÁ SKÚSENOSŤ
MONIKY VON ROHR
Švajčiarka Monika von Rohr sa na
základe dostupných charakteristík
a výpovedí jasnovidcov sama považuje
za dospelé indigo-dieťa a opisuje
svoje skúsenosti takto:
„Indigo-dieťa si nenájde v dnešnom
svete nikde miesto. Cíti sa osamelo
a často sa nedokáže adaptovať v kolektíve
rovesníkov, pretože je iné ako
oni. V škole sa obvykle nudí, až na
predmety, ktoré ho zaujímajú. V tých
je vynikajúce, no záleží aj na spôsobe
výučby. Uprednostňuje tvorivý prístup
pred suchým memorovaním
Abd-ru-shin, autor Posolstva Grálu
(1) vo svojom diele poukázal na takéto
danosti už pred 70-timi rokmi.
Vtedy o indigových deťoch ešte nikto
nehovoril.
“Nie je treba nijaký boj ani násilie,
aby sa dosiahol potrebný pokrok, koniec
príde sám od seba. Aj tu sa prejaví
prirodzené dianie neochvejných
zákonov zvratného pôsobenia celkom
neúprosne a dochvíľne.
Potom má povstať ‚nové pokolenie‘
podľa tak mnohých zvestovaní. Nebude
však pozostávať len z novonarodených,
ktorí už teraz podľa pozorovaní
v Kalifornii a tiež v Austrálii,
akoby boli obdarení akýmsi ‚novým
zmyslom‘, ale hlavne už zo žijúcich
ľudí, ktorí sa vplyvom nejedného prichádzajúceho
diania stanú v krátkom
čase ‚vidiacimi‘. Potom budú mať ten
istý ‚zmysel‘ ako teraz novonarodení,
pretože tento zmysel nie je nič iné ako
schopnosť stáť vo svete s voľným, nestiesneným
duchom, ktorý sa už nedá
utláčať obmedzenosťou rozumu. …
Toto všetko nemá však nič spoločné
s vlastnosťami označovanými doteraz
ako ‚okultné schopnosti‘. Je to potom
iba normálny človek, aký má byť! Že
sa stal ‚vidiacim‘, nemá nič spoločné
s ‚jasnovidnosťou‘, znamená iba toľko,
že ‚nahliadol‘, čiže poznal.
Ľudia budú potom schopní pozerať
sa na všetko nezaujate, čo neznamená
nič iné, než posudzovať správne.
Budú vidieť rozumového človeka taa
poučkami. Vníma svet celkom inak
ako ostatní žiaci, dokonca sa môže
vyznačovať liečiteľskými alebo jasnozrivými
schopnosťami. To prirodzene
nemá nič spoločné s bežnou
schopnosťou učiť sa naspamäť, alebo
s dobrými známkami v škole. Vyniká
viac pri praktických cvičeniach,
ako v teórii. Zdá sa, že indigové dieťa
má v sebe vlastné vedenie a naučené
‚znalosti‘ nepotrebuje.
Je to ťažké byť indigovým dieťaťom.
Je na tomto svete ako ‚ET‘ (mimozemská
bytosť) a škola života je pre
neho ešte tvrdšia ako pre iných. Aspoň
ja som to takto zažila.
Pre indigové dieťa je existencia
jemnohmotného sveta samozrejmosťou
a aj keď nemusí byť jasnovidné,
určitým spôsobom tento svet vyciťuje.
Cíti aj univerzálne zákonitosti
a neuspokojí sa s nedostatočnými
vysvetleniami, ako sú napríklad tie,
o ktorých sa dozvie na hodinách náboženstva.
Živo si pritom spomínam na jeden
zvláštny zážitok: Keď som mala
14 alebo 15 rokov a zhovárala som
sa s mojimi priateľkami, mala som
odrazu tento zvláštny pocit – ja
som, ja som ja, ja existujem! Bolo
to veľmi intenzívne a ja som cítila
a objavila hlboko vo mne, že som
individuálna osobnosť so samostatným
duchom. Povedala som to aj
mojim priateľkám, ale tie nerozumeli,
čo tým myslím. Táto udalosť
bola začiatkom veľmi dlhého hľadania
zmyslu života, spojená s prečítaním
stoviek kníh a mnohým utrpením.
– Keď som neskoršie hovorila
s jedným mojím známym, ktorý veľa
meditoval, zistila som, že on musel
celé týždne nepretržite meditovať
a stravovať sa prísne vegetariánsky,
aby zažil túto silnú skúsenosť, ktorú
na základe svojho poznania nazval
‚zasvätenie‘. U mňa, ako u všetkých
‚indigových‘ to prišlo samo. Bolo to
už vo mne.“
POSOLSTVO GRÁLU:
ZMIENKA UŽ PRED
70 ROKMI
23
SVET GRÁLU
16 | 2008
V Ý C H O VA
Z doterajších pozorovaní vyplýva, že u tzv. indigových detí prevládajú určité vlastnosti:
• Len ťažko sa dokážu zmieriť s absolútnou autoritou. Potrebujú záležitosť vysvetliť a možnosť voľby.
• Sú nespokojné s dogmatickými modelmi, ktorým chýba kreatívne myslenie. Často nachádzajú lepšie riešenia, či už ide
o záležitosti doma alebo v škole.
• Ak majú pocit, že ich okolie nechápe, utiahnu sa samotársky do svojho vnútra.
• Majú silnú intuíciu, často aj neobvyklé schopnosti.
• V školách sa ťažšie stotožňujú s témami, ktoré nemajú hlbšie spirituálne súvislosti.
• Majú vyhranený zmysel pre pravdivosť a čestnosť. Nátlak na konanie, ktoré nie je v súlade s ich presvedčením sa u nich
nestretne s úspechom.
• Výchovná koncepcia viny a trestu má malý účinok („Uvidíš čo bude, keď príde otec domov a poviem mu, čo si spravil.“)
• Majú blízky vzťah k zvieratám, rastlinám a prírode vôbec.
Rodičia a vychovávatelia indigových detí tvrdia, že ich výchova býva niekedy neľahká, no zároveň radostná.
Hlbšie pochopenie vnímania a potrieb týchto zvláštnych osobností určite prispeje k účinnejšej a harmonickejšej
výchove. Tu je niekoľko užitočných rád pre výchovu indigového dieťaťa:
• Konajte čestne, hovorte pravdu a nesnažte sa s ním manipulovať
• Stanovte hranice a pravidlá tak, aby ich zmysel a potrebu chápalo. Dohliadajte na ich dodržiavanie a na primerané následky
pri ich porušení. Dovoľte mu podieľať sa na týchto pravidlách.
• Dajte mu možnosť voľby a primerané vysvetlenie.
• Namiesto príkazov radšej požiadajte o spoluprácu. Dajte mu zodpovednosť a za dobrý výsledok ho pochváľte.
• Rešpektujte jeho tvorivosť a schopnosti, i keď vám nie sú celkom pochopiteľné.
V praxi to znamená, že namiesto zaužívaného: „Nehnevaj ma a prestaň tak kričať!“ radšej povedzme: „V
takom hluku sa cítim veľmi nepríjemne, až ma z toho začína bolieť hlava“. Uvidíme, že s podobným prístupom
si so svojím (aj nie indigovým) dieťaťom budeme vychádzať oveľa lepšie.
Ďalšie praktické príklady komunikácie:
„Keď mi teraz pomôžeš s uprataním hračiek, budem mať čas, aby som ti prečítala rozprávku.“
„Prepáč, že som na teba pred chvíľou kričala. Nevedela som si poradiť, pretože z toho, čo si vystrájal, ma od hnevu až rozbolelo brucho.
Poraď mi prosím ťa, čo mám robiť keď sa to znovu stane? Ako ti to mám nabudúce povedať, aby sa to už nezopakovalo?“
„Ako som ti včera hovorila, dnes sme objednaní na prehliadku k pani doktorke, aby sa uistila, že si zdravý(á). Budem potrebovať
tvoju pomoc, aby sme sa tam dostali včas. Mali by sme vyraziť o desať minút. Urob si všetko, čo ešte potrebuješ, choď na wc-ko
a tak. A keďže má neskôr prísť babička, musíme upratať všetky hračky. Buď teraz, alebo keď sa vrátime domov. Záleží na tebe,
ako sa rozhodneš.“
Nasledujúce dva príbehy sú typickými príkladmi svojráznosti indigových detí:
Pozoruhodný je prípad 13-ročného dievčaťa Akiane Kramarik. Narodila sa zmiešanému americko-litovskému manželskému
páru. Maľuje od útleho detstva; v siedmich rokoch začala písať poéziu. Niekoľko mesiacov po tom, čo sa naučila
hrať na klavíri, začala komponovať vlastnú hudbu. Hovorí, že inšpiráciu pre svoju tvorbu čerpá „zhora“. Matke neraz detailne
rozprávala o svojich „výletoch do neba“. Tak sa čoskoro v pôvodne ateisticky založenej rodine stali témy o Bohu
súčasťou rodinného diania.
Iný prípad hovorí o dievčatku z Lotyšska, ktoré s potešením rozpráva o nočných výletoch do vesmíru vo svojom astrálnom
tele. Jej otec však rýchlo upozorňuje: „Nevenujte pozornosť tomu, čo vraví; ona si veľmi rada vymýšľa.“
Otec nie je prekvapený tým, že dcéra pozná pojem „astrálny“ už od piatich rokov. No veľmi si svoje dieťa váži. On vždy
počúvne jej radu, keď opravuje svoj starý traktor. „Neviem, ako to robí, ale zdá sa, že vždy hneď vie, čo s tým strojom nie
je v poriadku,“ hovorí.
Zdroje: cs.wikipedia.org, tajomstva.org, www.tetakaterina.cz, hoziel.blogy.atlas.sk/indigove_deti/5486, www.artakiane.com
24
SVET GRÁLU
16 | 2008
V Ý C H O VA
kého, aký skutočne je, s jeho obmedzenosťou,
nebezpečnou pre neho i jeho
okolie, z ktorej súčasne vzniká namyslená
panovačnosť a svojhlavosť, ktoré
k tomu patria.
Uvidia tiež, ako po celé tisícročia
trpelo ľudstvo pod týmto jarmom
v prísnej dôslednosti, raz v takej, raz
v onakej forme. Uvidia, ako toto zakorenené
zlo, úhlavný to nepriateľ,
smerovalo vždy proti vývoju slobodného
ľudského ducha, teda hlavnému
účelu bytia človeka! Nič im neunikne.
Ani trpká istota, že všetky utrpenia,
strasti a každý úpadok museli sa dostaviť
kvôli tomuto zlu. Zlepšenie
nemohlo nikdy nastať, pretože nahliadnutie
bolo už vopred vylúčené
obmedzením chápavosti.“
„INDIGOVÁ
EVOLÚCIA“ AKO
DOKUMENTÁRNY FILM
V súčasnosti je o indigových deťoch
dostatok informácií. Okrem internetu
a mnohých kníh existujú aj filmové
dokumenty. Jedným z nich je
film spisovateľa a speváka Jamesa
Twymana Indigo Evolution. Tvorcovia
tohto úspešného hraného a dokumentárneho
filmu približujú fascinujúce
príbehy takzvaných indigových
detí a prezentujú názory expertov
z oblasti medicíny, psychológie a náboženstva
(medziiným Doreen Virtue,
Gary Zukav, Neale Donald Walsch,
Ram Dass, Dr.Masaru Emoto).
Ich príspevky z rôznych uhlov pohľadu
dávajú filmu významný rozmer.
Dozvieme sa napríklad, že tieto
zvláštnym spôsobom obdarené deti
sú často mylne diagnostikované ako
autisti. Film tiež poukazuje na prípady
detí, u ktorých mediálne schopnosti
boli prebúdzané umelým spôsobom.
To však nemá s „indigovou
evolúciou“ nič spoločné, pretože ich
natrénovaná mimozmyslová zručnosť
nepredstavuje ani pre dieťa, ani
pre jeho okolie žiadny duševný ani
duchovný prínos. (2)
INTERNET ZBLIŽUJE
AJ INDIGOVÝCH…
Pretože indigové deti sú častokrát
výnimočnými zjavmi, cítia sa niekedy
ako cudzinci v tomto celkom
inak usporiadanom okolí. Blízkosť
im podobných ľudí je pre nich preto
veľkým povzbudením. V súčasnej
dobe poskytuje možnosti vzájomnej
komunikácie internet, ktorý sa stáva
čoraz dostupnejším. Na stránke www.
indigokinder.de napríklad nájdeme
informácie od Caroliny Hehenkamp.
Tá o sebe píše:
„Narodila som sa roku 1947 v Holandsku.
Strávila som tam prvých 18
rokov svojho života, obklopená tzv.
výkonovou spoločnosťou, ktorá bola
veľmi priateľská k deťom. Nebolo
toho veľa, čo by sa mi naozaj páčilo.
Výnimkou bola príroda, rastlinstvo,
zvieratá a vlastné sny. Bola som rada
sama, nemala som veľmi rada školu
s jej strnulými pravidlami a učiteľmi,
ktorí sa mi zdali málokedy úprimní.
Našťastie som bola kreatívne dieťa
a väčšinou ma nechávali na pokoji,
lebo som sa hrala na umelkyňu. Tým
som bola svojím spôsobom akceptovaná.
Moje duchovné náhľady som si
však musela nechávať pre seba, moje
jasnocitné antény som mala zatiahnuté.
Bolo pre mňa ťažké vyjadriť sa,
lebo som zriedkavo našla slová pre
tok mojich myšlienok. Keď som bola
staršia, vnútorne som sa vzdala nádeje,
že by som stretla niekoho, kto
by mi rozumel a brala som život tak,
ako sa mi ponúkal. Neskoršie som
sa v Paríži a v Barcelone vyučila za
módnu dizajnérku a ako dizajnérka
a módna redaktorka – žurnalistka –
štylistka som pracovala v mnohých
krajinách. V tých rokoch som často
cestovala a spoznávala som svet.
Moja vnútorná bytosť však zostávala
vo mne hlboko zahrabaná. Ako „dospelá“
som našla pomaly svoju cestu
a naučila som sa proste celkovo v konaní
a vyjadrovaní sa byť sama sebou.
Teraz, keď je môj život plný duchovnosti,
kreativity a plnosti, som
vďačná za všetky tieto skúsenosti,
ktoré som smela prežiť. Slúžia mi pri
poradenstve a terapeutickej podpore
rodín, samostatných matiek a mládeže,
ktoré ma dnes tak silne viaže
k novým indigo-deťom. Tieto deti,
ktoré sú narodené zo Svetla cítia, že
ich ako také spoznám a uznám, čím
sa mi bez problémov otvoria…“
Okrem označenia indigové deti
sa používajú aj iné výrazy ako napr.
krištáľové deti, hviezdne deti, atď.
Niektorí autori majú predstavu –
a možno ide o vypozorovanú skutočnosť
– že tieto deti sú vnútorne
ešte čírejšie a silnejšie ako všetko
to, čo bolo doteraz známe. Zároveň
živia nádej, že s pribúdajúcim vekom
raz preberú vedúce pozície, aby
mohli uskutočniť to, po čom túžili
už mnohí, no nemohli to uskutočniť.
Uskutočneniu ich šľachetných úmyslov
bránili ich ohraničené možnosti
a zrejme aj skutočnosť, že ešte nedozrel
čas.
Dr. Gerd Harms
Literatura:
(1) Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu, diel 1,
prednáška „Bolo raz…!“
(2) Paul Dong a Thomas E. Rafill: Chinas
Trainingsmethoden für medial begabte
Kinder
25
SVET GRÁLU
16 | 2008
T É M A
M E T Ó D A K VA P K O V É H O O B R A Z U
M e r a n i e b i o l o g i c k e j h o d n o t y v o d y
K
diný pohyb, ktorý je naše oko schopné
registrovať, je pohyb vody na hranici
voda – vzduch. Pozorujeme tu vlny
a víry, ktoré však tvoria len nepatrnú
časť celkového pohybu vody. Hlavný
pohyb sa odohráva vždy skryte pod
hladinou.
Metóda kvapkového obrazu, ktorú
v 60-tych rokoch vyvinul Theodor
Schwenk, umožňuje zviditeľniť pohyblivosť
vody. Je to vedecká metóda,
ktorej pomocou možno nepriamo dokumentovať
onen záhadný fenomén
nazývaný biologická hodnota vody,
alebo aj schopnosť slúžiť životu. Východiskovým
podnetom bolo pre T.
Schwenka pozorovanie vody v prírode.
Všimol si, že znečistená voda v potoku
vytvára, v porovnaní s čistou vodou,
menšie množstvo kapilárnych vĺn
(drobné vlnky na hladine). Nečistota
spôsobila útlm pohyblivosti vody.
Metódou k vapkového obrazu
možno znázorniť vnútornú pohyblivosť
vody, ktorá sa prejavuje tvorbou
mnohotvárnych vírov a ich kombináciou.
Tento neviditeľný pohyb vody
možno za bežných podmienok zachytiť
len pomocou farbiva alebo drobných
častíc, ktoré unáša prúdenie
vody. V prípade metódy kvapkového
vode možno pristupovať ako ku
každej veci – z mnohých hľadísk.
Živosť a nevyspytateľná premenlivosť
vody je znamením, že práve u vody si
nemôžeme nikdy vystačiť len s jedným
uhlom pohľadu. Stále častejšie
diskutovaná biologická hodnota vody,
ktorá by mala naznačovať možné biologické
dôsledky, teda to, či je možné
po požití určitej vody očakávať regeneráciu
alebo naopak viaznutie
životných procesov, je zatiaľ záhadnou
veličinou. Voda je vyšetrovaná
výhradne analytickými metódami,
ktoré však ani v náznaku nemôžu zachytiť
podstatnú informáciu, ktorú
predovšetkým potrebujeme poznať,
ak máme vodu bez obáv piť: Či je to
voda živá. Nedostatočnosť analytických
zistení sa potom prejavuje predovšetkým
v tom, že oficiálne čistej
vode chýba často jej vnútorná sila,
a preto jej chýba všestranný regeneračný
účinok.
Jedným zo spoľahlivých meradiel
živosti vody je jej pohyblivosť. Voda,
ktorá bola vystavená nejakému nepriaznivému
vplyvu, stráca schopnosť
pohybu. Zachytiť pohyb vody a jeho
prípadný útlm je zložitá úloha, pretože
voda sa pohybuje neviditeľne. Je-
26
SVET GRÁLU
16 | 2008
obrazu je tento vírivý pohyb zviditeľnený
pomocou tzv. šlírovej optickej
techniky. 1 Pri získavaní kvapkového
obrazu sa do vyšetrovanej vody pridáva
glycerín, ktorého viskozita spomaľuje
prúdiaci pohyb vody a zvýrazňuje
obraz prúdenia pre šlírovú
techniku.
Obsluha zariadenia na získavanie
kvapkového obrazu je v každom
ohľade prísne štandardizovaná, takže
jediným premenlivým faktorom zostáva
vyšetrovaná voda. Na hladinu
skúmanej vzorky vody, ktorá v tenkej
vrstve spočíva na dne dokonale vybrúsenej
sklenenej misky, sa nechajú
v pravidelných intervaloch dopadať
kvapky destilovanej vody. Opakovaným
dopadom kvapiek sa vyvoláva
stále výraznejšie prúdenie, ktoré
podľa charakteru možno diferencovať
do troch zón. Už po dopade prvej
kvapky sa vo vode uprostred misky
vytvorí turbulentná oblasť označovaná
ako „jadro“. Smerom k periférii
sa potom vytvára silne premenlivá
zóna vírov a nakoniec, v okrajovom
pásme, zóna lúčovitých výbežkov.
Prúdenie vody v kvapkových obrazoch
je ovplyvňované fyzikálnymi,
a nie chemickými vlastnosťami látok
T É M A
rozpustených vo vode (fyzikálnymi
vlastnosťami sú viskozita, hustota,
povrchové napätie). Z tohto dôvodu
nemožno metódu kvapkového obrazu
použiť na chemickú alebo bakteriologickú
analýzu. Napriek tomu poskytuje
táto metóda veľmi cenné informácie
vzťahujúce sa napr. k problematike
pitnej vody alebo znečistenia vodných
tokov.
Pitným vodám, ktoré sú z hygienického
hľadiska síce vyhovujúce, ale
boli získané úpravou znečistenej vody,
veľmi často chýba potrebná pohyblivosť.
Tvorba vírov v kvapkovom obraze
je obmedzená a ich formy sú tvarovo
chudobné a málo diferencované.
Foto © Institut für Strömungswissenschaften Herrischried, SRN
Naproti tomu vykazuje voda z čistých
alebo dokonca liečivých prameňov
vysokú mieru pohyblivosti, prejavujúcej
sa bohatou tvorbou zreteľne diferencovaných
vírov. Kvapkový obraz
je v takých prípadoch zrozumiteľným
dokumentom o prítomnosti aspektu,
ktorému sa hovorí život.
Podobný vplyv na pohyblivosť vody
majú aj plastové vodovodné rozvody
alebo nádrže. Rovnako v týchto prípadoch
bol v kvapkových obrazoch
zaznamenaný útlm pohyblivosti vody,
a to najmä pri teplej vode.
Prúdenie vody veľmi zreteľne
ovplyvňujú aj tenzidy (účinné látky
obsiahnuté v čistiacich prostriedkoch,
ktoré menia povrchové napätie vody),
ktoré sa môžu negatívne uplatniť ešte
aj v koncentrácii 1:1 000 000.
Podobným nepriaznivým spôsobom
ovplyvňujú pohyblivosť vody aj
plastové fľaše, ktoré sa dnes stali jej
bežnými „sprievodcami“. Rovnako
niekoľkohodinová stagnácia vody,
ktorá je pod tlakom uzavretá v potrubí,
vedie ku zreteľným zmenám
kvapkového obrazu. Prejavy vírenia
sú chudobnejšie a zaberajú menšiu
plochu.
Veľmi zaujímavé z vedeckého hľadiska
bolo sledovanie priebehu samočistenia
potoka, do ktorého boli
vypúšťané domové splašky a odpa-
Kvapkový obraz pramenitej vody
Kvapkový obraz vody z vodovodu
Kapkový obraz vody
s obsahom pracieho prostriedku
27
SVET GRÁLU
16 | 2008
R OZ H O V O R
28
SVET GRÁLU
16 | 2008
dové vody z pivovaru. Vzorka vody,
odobratá 50 m pod miestom vypúšťania,
bola zakalená a v kvapkovom obraze
sa tvorili iba tie najjednoduchšie
formácie. Tomuto obrazu zodpovedala
aj úroveň života v danom mieste:
Dno kolonizoval bakteriálny porast
a červy. So vzrastajúcou vzdialenosťou
od miesta vypúšťania odpadových
vôd postupne narastal obsah kyslíka
a zastúpenie červovitých lariev ďalších
druhov hmyzu. V kvapkovom
obraze sa vytvárali zreteľnejšie štruktúry
v súlade so zvyšujúcou sa pohyblivosťou
vody. Vo vzdialenosti 3 km už
bolo možné zaznamenať výskyt rias
a zhruba polovice obvyklých živočíšnych
druhov. Tomuto stavu zodpovedala
už v kvapkovom obraze tvorba
prvých zreteľných vírov. Nakoniec vo
vzdialenosti 8 km bolo samočistenie
potoka dovŕšené. Kvapkový obraz sa
normalizoval a život v potoku dosiahol
svoju obvyklú úroveň.
Priekopnícka práca T. Schwenka
má svojich nasledovníkov. Výskumný
ústav v Herrischriede združuje
rad odborníkov a ďalších ľudí,
ktorých spoločným názorom je presvedčenie,
že podstata problémov
spojených s vodou nespočíva v nedokonalých
technológiách, ale v nedostatku
vnútorného záujmu o vodu,
v ľahostajnosti voči tejto sprostredkovateľke
života. Metóda kvapkového
obrazu zviditeľňuje ľudské pôsobenie
a prispieva k tomu, aby sa
vedomie zodpovednosti prenieslo
tam, kde doposiaľ chýbalo – ku každému
z nás.
MUDr. Jan Palouček
1) Šlíry sú oblasti s nerovnomernou optickou
hustotou v priehľadnom médiu –
vzduch, voda, sklo. Zvýšená hustota
má za následok zmenu lámavosti svetla,
ktorú ľudské oko vníma ako deformáciu
objektu. Typickým príkladom je napr.
chvenie vzduchu nad rozohriatym obilným
poľom.
Literatúra a zdroje:
(1) A. Wilkens: Voda – učme se jí rozumět,
nakladatelství DharmaGaia, 2002
(2) www.stroemungsinstitut.de
Ruže sa na našej planéte objavujú od
pradávna. Najstaršie predmety s ornamentmi
znázorňujúcimi ružu sú už asi
6000 rokov staré. Aby sme sa mohli tešiť
z vône a krásy kvetov ruže, niekto šikovný
a pracovitý sa musí pričiniť o ich
pestovanie, ošetrovanie a uchovanie.
Medzi tých, ktorým za krásne ruže vďačíme,
patria aj manželia Michaela
a Luboš Pelcovci zo Sobotky pri
Jičíne, ktorí sa ich pestovaniu venujú
viac než 10 rokov a ich záhrada patrí
so svojím počtom druhov k najbohatším
v Čechách. Vo svojej ružovej škôlke
pod zámkom Humprecht pestujú asi
400 druhov. A prečo s pestovaním ruží
vo veľkom vlastne začali? Jednoducho
preto, že chceli byť spolu…
SG: Rozhodnúť sa pestovať ruže vo
veľkom, spoliehať sa, že to bude
práca dostatočne výnosná, aby uživila
štvorčlennú rodinu, je zámer,
ktorý vyžaduje značnú dávku odvahy.
Ako ste sa k pestovaniu ruží vlastne
dostali?
Obaja sme si vždy priali mať takú
prácu, pri ktorej by sme mohli byť
spolu. Teda opak toho, keď otec odchádza
ráno do práce a vracia sa večer.
To by nám nevyhovovalo. Preto
sme uvažovali o spoločnej práci
v pestovateľskej oblasti. V tom čase
prišla „náhodou“ ponuka od miestneho
záhradníka, ktorý mal navyše
desaťtisíc šípok. S pestovaním ruží
sme dovtedy nemali žiadne zvláštne
skúsenosti. Vlastnej pôdy sme mali
dosť, nuž sme sa rozhodli pestovanie
skúsiť. Predstava práce s kvetinami
na čerstvom vzduchu vyzerá
idylicky, v skutočnosti je to však
celoročná drina. Počas sezóny pracujeme
celé dni, no práca prebieha
v prirodzenom rytme a v súlade
s prírodným cyklom.
SG: Bol záhradnícky odbor Vašou
pôvodnou profesiou, alebo pre Vás
Kráľovs tvo ruží
v So bot k e p o d Hu m p r h to m
bolo pestovanie ruží novým životným
krokom a museli ste mnohé naštudovať?
Spočiatku sme si zďaleka nepredstavovali,
že nás budú ruže živiť. Cesta
k tomu, akým spôsobom pracujeme
dnes, mala svoj vývoj. Obaja sme mali
k poľnohospodárstvu a k záhradníčeniu
blízko už od detstva. Obaja sme
záhradnícky odbor študovali, aj keď
každý trochu iný smer. Pre pestovanie
ruží sme sa rozhodli približne
v čase po revolúcii, spoločne s rodinou
švagra, ktorý už mal určité skúsenosti.
A pretože sa prvé vypestované
ruže vydarili, pokračovali sme aj
v ďalších rokoch. Asi po troch rokoch
sme boli postavení pred otázku, či naďalej
pokračovať, pretože sme na túto
prácu zostali sami. Obe rodiny sme
totiž mali svoje hlavné zamestnanie
a ruže zaberali mnoho času. My sme
si však medzitým ruže zamilovali. Boli
sme očarení ich úžasnou variabilitou
a túžili sme pestovať ešte ďalšie druhy,
predovšetkým zo skupiny prírodných
ruží. Dovtedy sme sa venovali iba ružiam
veľkokvetým, mnohokvetým
a ťahavým. Teraz sa pred nami objavili
ešte aj ďalšie možnosti a my sme sa
„Chceli jsme byť spolu – tak ptujeme ruže“
rozhodli pre ruže. To však znamenalo
opustiť svoje dovtedajšie zamestnanie
a okrem toho zvýšiť aj množstvo pestovaných
kusov. Aj potom sme ešte
každý rok premýšľali o navýšení. Z finančných
dôvodov by to bolo potrebné,
no zároveň sme boli vždy postavení
pred otázku, či všetko sami zvládneme.
V súčasnej dobe sme sa ustálili na určitej
hranici. Je na mieste poďakovať našim
rodičom a najbližším príbuzným,
ktorí nám v čase vrcholiacej sezóny –
na jeseň – pri vyorávaní a následnom
predaji výdatne pomáhajú.
SG: Ako teda vyzerá váš celoročný cyklus
práce?
Všetko začína už zavčasu na jar. Len
čo obschne zem, je potrebné pripraviť
pole na výsadbu podnoží, čo sú jednoročné
sadeničky prírodnej šípky. V súčasnosti
ich vysadzujeme dvadsaťtisíc
ročne. Potom prichádza na rad rez „na
ostro“: vlaňajšie odnože sa musia ostrihať.
K tomu nastupuje bežná starostlivosť,
ktorú pozná každý záhradník, to
znamená pletie, kyprenie a hnojenie.
V priebehu mája sa musí každá podnož
2-krát až 3-krát zaštipnúť. V lete sa robí
očkovanie. Najnáročnejším obdobím je
určite jeseň, keď sa rastliny vyorávajú,
zbavujú lístia, triedia a opätovne zakladajú,
aby boli pripravené na predaj.
Aj v najväčšej pľušti musia ružičky zo
zeme von, aby si ich záujemcovia mohli
kúpiť a včas zasadiť, kým zamrzne zem.
V taký čas pracujeme dlho do noci aj
s prarodičmi, aby sme objednané ruže
prichystali nielen na predaj, ale pripravili
aj balíky na poštu, pretože ich zasielame
aj na dobierku.
SG: Na koľkých hektároch ruže pestujete,
koľko asi druhov a koľko ich je celkove?
29
SVET GRÁLU
16 | 2008
Ruže pestujeme asi na jednej tretine
hektára. Na túto plochu sadíme
ročne dvadsaťtisíc podnoží. No vypestovaných
ruží na predaj je v konečnom
dôsledku – kvôli mrazom a ďalšiemu
prirodzenému úbytku – oveľa
menej. Pokiaľ ide o množstvo odrôd,
ich počet je pomerne variabilný. Momentálne
máme sortiment ustálený,
napriek tomu hľadáme stále nové,
ešte „krajšie a zaujímavejšie“. Skúšame
veľké množstvo nových odrôd,
ich vitalitu a odolnosť v našich podmienkach.
Pokiaľ sa im nedarí, vyradíme
ich a skúšame ďalšie. Tento rok
je u nás na poli možné vidieť okolo
400 rôznych odrôd.
Mnohé tváre ruží
SG: Pestujete nejaký ojedinelý druh,
nejakú raritu?
Ruže ojedinelé svojou veľkosťou sú
napr. Rosa longicuspis alebo Rosa filipes
´Kiftsgate´. Dorastajú do výšok až
10 metrov. Hodia sa výborne do korún
starých stromov, ktoré už neplnia
svoju estetickú funkciu, ale napriek
tomu by sme ich radi kvôli poskytovanému
tieňu zachovali. Týmto ružiam
strom poskytne oporu pre ich rast,
ruže tak vytvoria obrovský, majestátne
pôsobiaci obraz. Na jar nás poteší
množstvom kvetov, v lete vytvára
množstvo šípok a ku koncu sezóny sa
listy zafarbia do jesenných tónov.
Rosa glauca rubrifolia je výnimočná
zase farbou svojich listov; ako napovedá
slovenský názov: ruža sivá. Listy
sú zafarbené do modrofialových tónov.
Upúta nás teda svojím vzhľadom hneď
zjari, skôr než sa objavia kvety. Tie sú
potom nežne ružové a dokonale ladia
s farbou listov.
Krásne a trošku pre nás neobvyklé
sú aj prírodné ruže, ktoré kvitnú na
žlto. Je to napr. skoro kvitnúca Rosa
hugonis, ktorá kvitne už začiatkom
mája, ďalej Rosa x harisonii, tá má žlté
kvietky – drobnejšie, ale zato plné.
Alebo žltá ruža so skutočne zvláštnou
vôňou Rosa foetida ´Persian Yellow´.
30
SVET GRÁLU
16 | 2008
31
SVET GRÁLU
16 | 2008
R OZ H O V O R
Slovenský názov nám o tejto vôni napovedá,
že je to ruža páchnuca.
Zaujímavá je aj Rosa multiflora var.
watsoniana. Jej výnimočnosť nespočíva
v kráse kvetov, ale v kráse listov.
Tie majú podobný tvar ako dlhé ihličie,
iba sú jemnejšie. Je to akoby „strihanolistá“
forma listov. Celá rastlina
vyzerá, akoby to nebola vôbec ruža,
zistíme to až pri podrobnejšom preskúmaní.
Ľudia si k nám tiež dávajú vypestovať
svoje obľúbené ruže. Majú svoj
krík doma na záhradke, je už postarší
a oni nemôžu tú istú odrodu nikde zohnať.
Často už ani nepoznajú jej názov.
Sú to väčšinou staré zabudnuté odrody,
ktoré však majú stále obrovskú
hodnotu.
SG: Kto si od vás ruže kupuje, máte aj
veľkoodberateľov, predávate napr. aj
rezané ruže do vázy?
Vďaka našej ponuke na internetových
stránkach (http://ruze.unas.
cz) máme odberateľov po celej republike
a ružičky im zasielame. Aj
vďaka tomu, že umožňujeme milovníkom
ruží prístup priamo do
škôlky, prichádzajú k nám ľudia zo
všetkých kútov. Prístup priamo na
pestovateľské plochy nebýva bežným
zvykom, no u nás to možné je.
Robíme to preto, aby sme umožnili
viacerým ľuďom vidieť tú nádheru
pohromade; vnímať všetky tie vône
a prekrásne farby. Škôlka je navyše
umiestená v príjemnom prostredí
Českého raja, priamo pod zámkom
Humprecht. A tak krásu ruží umocňuje
ešte pohľad na dominantu
v krajine, na zámok.
Ruže od nás odoberajú aj veľkoodberatelia,
ktorí ich ďalej predávajú vo
svojich záhradníctvach.
Počas sezóny ružičkám vyrastie
veľké množstvo kvetov. A tak si k nám
chodia ľudia z okolia aj po rezané
kvety. Keďže ich nepredávame draho,
viažeme kytice napr. z 30-tich, 50-tich,
ale aj 80-tich kusov ruží. No človek sa
na to nemôže spoliehať, pretože vždy
záleží na počasí. Pokiaľ veľa prší, nebývajú
kvety také nádherné, ako ich
poznáme z obchodov.
SG: Máte dve deti. Ako sa dá taká práca
zvládať v kombinácii s rodinou, s výchovou
detí, uživí Vás to?
Je to ako so všetkým, v niečom je
tento spôsob práce výhodou a v inom
zas nev ýhodou. Páči sa nám určitý
druh slobody, môžeme si do istej
miery svoj čas organizovať sami,
nemusíme byť dennodenne „od – do“
mimo domu. No na druhej strane sú
zase obdobia v roku, kedy na nič iné
nie je čas, pretože je to sezónna práca.
Určité veci sa urobiť musia a navyše
sa musia urobiť v čo najkratšom čase.
Potom je to práca „od nevidím do nevidím“.
Tu opäť oceňujeme pomoc rodičov,
pretože nám s deťmi a s domácnosťou
v tom čase veľmi pomáhajú.
Ružičkám, prírode a milovníkom
ruží vďačíme za to, že sme sa zatiaľ
nikdy nedostali do závažnejšej finančnej
tiesne. Uprednostňujeme skôr rodinu
a rodinný život pred zarábaním
peňazí. Snažíme sa žiť tak, aby sme
svojím počínaním čo najmenej škodili
svojmu okoliu a prírode vôbec, aj
keď pri súčasnom spôsobe života je to
veľmi ťažké.
SG: Vo vašej špecializovanej ružovej
škôlke ste iste počas svojej praxe získali
cenné skúsenosti. Poradíte pestovateľom
nejakú starú dobrú osvedčenú
radu, napríklad nejakú radu zo starých
herbárov?
Mohli by sme čitateľom poskytnúť
skúsenosti zo sadovníckeho hľadiska:
saďme aj raz kvitnúce, ťahavé alebo
sadové ruže. Zvlášť pokiaľ máme dostatok
miesta na záhrade. Oni totiž
veľmi bohato kvitnú, je to teda v dané
obdobie silný zážitok, na ktorý si človek
rád spomenie. Je to prirodzené,
je to tak aj u iných kvitnúcich kríkov,
napr. zlaté dažde, orgovány, magnólie,
dulovce… Zakvitnú raz, vo svojom
čase, je to nádhera, môžeme sa
v tú chvíľu z ich krásy tešiť, sú symbolom
prekrásneho obdobia jari. A potom
už celý rok nekvitnú, ale to nič,
je zase mnoho iných rastlín, ktoré
ukážu svoju krásu. Potom si možno
spomenieme: „To bolo v čase, keď
kvitol zlatý dážď“. Alebo: „To bolo
vtedy, keď nám nádherne kvitol ten
ružový krík…“
Ďalšia rada je ohľadne samotného
pestovania. Týka sa obdobia, kedy
máme na jar ružičky zostrihávať. Poznáme
to podľa prírody. Najvhodnejší
čas je vtedy, keď práve začne kvitnúť
zlatý dážď.
Všetko je veľmi zaujímavé. Úspech
našej práce je závislý od mnohých
okolností – od kvality podnožia, od
priebehu zimy, ale predovšetkým od
počasia v sezóne. S ním potom súvisí
zdravie alebo choroby rastlín atď.
Navzdory tomu sa snažíme o čo najväčší
sortiment. Každý rok priberáme
niekoľko nových odrôd a iné vyraďu-
32
SVET GRÁLU
16 | 2008
Rosa longicuspis Rosa glauca rubrifolia Rosa glauca rubrifolia
R OZ H O V O R
jeme. Hlavným meradlom pri výbere
je zdravie odrody, samozrejme krása
kvetov a listov, a tiež celkový súlad
kríka. Asi by sme nemali veľkú radosť
z rastliny, ktorú by sme zakúpili s tým,
že má nádherný kvet, ale inak by bola
napríklad už od júla bez lístia. Dajú
sa u nás objaviť aj skutočné novinky.
V minulom roku sme úspešne nadviazali
spoluprácu s celosvetovo preslávenou
šľachtiteľskou firmou Rosen Tantau
z Nemecka.
Šľachtitelia ruží sa práve v posledných
rokoch zameriavajú hlavne na
to, aby nové odrody boli nielen krásne
kvetom, ale aj zdravé! Choroby sú
u ruží žiaľ častým javom a dokážu
pestovateľa ľahko odradiť.
SG: Čo Vás na vašej práci najviac teší?
Ktoré chvíle sú tou odmenou?
Veľkým potešením je samozrejme
rozkvitnuté pole v plnej vôni, farebnosti
a nežnosti. Našimi ružami zdobíme
v turistickej sezóne zámok Humprecht
a niekedy, keď sa na zámku
koná svadba, si prichádzajú svadobčania
po okvetné lístky, aby priniesli
novomanželom šťastie.
Príjemné chvíle prichádzajú aj
v podvečer, keď sa medzi záhonmi
prejde so zaľúbením okoloidúci. Nie
preto, že chce niečo objednať; len tak,
pre potešenie. Ľudia potom odchádzajú
o niečo bohatší a spokojnejší.
V tej chvíli nás s nimi spája niečo
krásne a hodnotné. To nás teší, z toho
máme radosť.
SG: Čo na záver poradíte ľuďom, ktorí
by sa radi vydali rovnakou cestou ako
vy, ktorí chcú pracovať pospolu, v súlade
s prírodou? Máte nejaký recept na
prekonanie nepriaznivej situácie?
Náš spôsob života je neustála spolupráca.
Sme ako manželia stále spolu.
Ono sa to jednoducho povie alebo
napíše, ale skrýva sa za tým veľmi
veľa. Na jednej strane je to aj taká
skúška manželstva. Pokiaľ tí dvaja
pracujú každý zvlášť, každý má svoj
svet, ktorý je odlišný od sveta toho
druhého. Riešia spolu rodinné problémy
a problémy svojho vzťahu. Vo
svojej práci potom prídu do iného
prostredia a akoby si odpočinú; aj keď
majú napríklad náročnú prácu, je to
zmena. Nám k tomu pribúdajú ešte
problémy pracovné. A niekedy je to
na jeden vzťah, na dvoch ľudí, trošku
veľa. Je nutná silná dávka tolerancie,
byť citlivý k želaniam a návrhom
druhého. Snažíme sa navzájom podporovať
svoje priania a záujmy, byť
jeden druhému oporou. Manželstvo
nie je obmedzenie alebo snáď väzenie,
je to prostredie vhodné na rozvoj.
V manželstve má tiež jeden druhého
obohacovať. A keď sú tí dvaja ľudia
spolu už dlho a všetko robia spolu,
môže sa stať, že sa už natoľko poznajú,
že jeden druhému nemajú čo dať. No
pokiaľ zostaneme každý sám sebou –
osobnosťou, neobmedzovanou tým
druhým, ale naopak rozvíjajúcou sa
vo svojich záľubách, či už spoločných
alebo aj rozdielnych – je to predpoklad,
že jeden druhému bude mať
stále čo dať a jeden druhého si bude
vážiť.
Sú chvíle v živote, keď to máme chuť
vzdať. Či už jeden alebo druhý, alebo
obaja dohromady alebo každý z iného
dôvodu… Ujasníme si svoj pohľad na
život. Je to energia, ktorá musí prúdiť,
musí niečo vytvárať, nesmie sa
zastaviť, inak by prestala byť energiou.
Musí za niečím ísť, za niečím
novým, lepším, prospešnejším. Vtedy
dávame prednosť zdravému rozumu,
láske a túžbe ísť a žiť ďalej.
A ešte jedno sa nám osvedčilo: neriešiť
náročné problémy neskoro večer.
Vďaka tomu, že máme dve deti,
ľahko sa nám to stáva, pretože je to
čas, keď deti spia a je doma pokoj a tak
vznikne priestor na veci, ktoré je potrebné
vyriešiť a pred deťmi to nie je
vhodné. To je potom veľký predpoklad,
že človek vidí veci ešte černejšie,
než v skutočnosti sú, je aj unavený po
celom dni, a tak je ľahšie skĺznuť k pesimizmu.
Je teda lepšie vyspať sa a nechať
všetko na druhý deň. Ale zase to
neodkladať, to tiež nie je dobre. Riešiť
problémy hneď a s čerstvou hlavou.
Premýšľame veľa o zmysle života,
dá sa povedať, že ho neustále hľadáme.
A tak keď niekto z nás objaví
nejakú zaujímavú myšlienku na túto
tému, snaží sa ju tomu druhému povedať.
V poslednom čase sa nám páči
táto: „Pôjdem kamkoľvek – hlavne,
keď to bude dopredu“.
…A pretože ani tá najlepšia fotografia
nemôže nahradiť bezprostrednosť
dotyku so živou rastlinou – a u ruží to
v spojení s ich krásou, rozmanitosťou
a vôňou platí dvojnásobne – plánujú
Pelcovci začiatkom júla deň otvorených
dverí, aby si všetci milovníci
ruží mohli ich nádherné exempláre
prezrieť v plnom rozkvete. Za to im
ďakujeme a prajeme do budúcich dní
veľa šťastia.
Rozhovor viedla Martina Hanáčková
Rosa foetida „Persian Yellow“
Rosa foetida „Persian Yellow“
Rosa hugonis
33
SVET GRÁLU
16 | 2008
K N I Ž N Á U K Á Ž K A
MÁRIA
Z MAGDALY
Ukážka z knihy
ZAVIATE DOBY SA PREBÚDZAJÚ I
Mária z Magdaly patrila k najžiadanejším ženám
mesta. Bola veľmi krásna, avšak ešte viac ju obdivovali
pre jej inteligenciu a duchovné prednosti. To z nej
urobilo vplyvnú ženu, ktorá bola v kruhoch Rimanov
veľmi obľúbená, no veľkej vážnosti sa tešila aj v Jeruzaleme.
Vo svojom dome poskytovala hojné pohostenia ako
jedna z veľkých hetér, ktoré v staroveku silne ovplyvňovali
umenie, politiku a hospodárstvo.
Mária mala moc a bola žiadaná,avšak nie šťastná. Jej
nadšenia schopná duša hľadala skutočne veľké prežitie,
a nie hodiny opojenia. Nebola ľahkomyseľná, nebola zlá
a povrchná. Napĺňala ju túžba pomáhať a opravdivo milovať.
Avšak nie tou láskou, ktorú od nej vyžadovali, tou,
ktorá jej dala nahliadnuť do zvrátenosti sveta. To nebola
láska podľa jej predstáv. Lásky, po akej túžila, zrejme na
tomto svete už nebolo. Stala sa pre svet snom, bola súčasťou
bohov.
Svojím bohatstvom, svojím vzdelaním, vzťahmi k veľkým
umelcom a učencom sa stále viac dostávala do kruhov,
ktoré boli ženám vyššieho postavenia vzdialené.
Na tieto kruhy bola roky viazaná prostredníctvom lásky
k jednému bohatému rímskemu umelcovi a keď ju opustil,
obklopili ju obdivovatelia a priatelia, ktorí prejavovali
prílišnú ochotu utešovať ju. Na toto obdobie svojho vnútorného
zúfalstva a vonkajších triumfov spomínala Mária
z Magdaly s hrôzou. Túžba po neznámom šťastí bola celkom
zahrabaná a vôkol nej sa rozhostilo temno.
Pokiaľ na sebaomámenie vyhľadávala vír sveta, nebolo
to lepšie. Osirotená a osamotená, taká, akou bola, si uvedomila,
že ľudia ju vyhľadávajú vždy len preto, aby z nej
niečo mali: jej krásu, jej majetok alebo jej vzrušujúcu
prítomnosť. Túžila po tom, aby mohla dávať. Ale chcela
ľuďom pomáhať svojím milujúcim dávaním, chcela ob-
34
SVET GRÁLU
16 | 2008
šťastňovať a utešovať, nie iba ako hračka zaháňať dlhé
chvíle.
Vyhľadala chudobných. Tu však narazila na takú vlnu
nenávisti, nedôvery, podozrievania a nepochopenia, že na
prahu milosrdenstva zostala stáť s váhavou nohou a neodvážila
sa spraviť ďalší krok. Krátko na to uvidela proroka
Jána. A tu sa v nej ozvalo pevne a neochvejne:
„Ak môže niekto poradiť, potom len tento človek.“
Prerazil si v nej aj cestu, a to jedinou krátkou vetou,
ktorú jej odkázal. Múry falošnej predstavy pozemskej
pripútanosti zboril tými niekoľkými slovami:
„Kto sa chce priblížiť kráľovstvu Božiemu, nech mu ide
v ústrety. Ono za ním nepobeží!“
Ako veľa jej dal už len týmto. A teraz ho dala Herodiada
zabiť.
Bola to prvá skutočne hlboko precítená bolesť Márie,
ktorú pri tejto správe pocítila.
Od chvíle, keď sa dozvedela o Jánovej smrti, dívala sa
späť na svoje pozemské bytie, akoby to bol život niekoho
iného. Bolo jej, akoby šla teraz v ústrety inému životu,
a striasla zo seba všetko, čo ju ťažilo. Slovo proroka ju zamestnávalo
zo dňa na deň viac. Hľadala kráľovstvo Božie!
To sa v nej sformovalo do pevného pojmu, ktorý sa spájal
s Nazaretčanom, o ktorom hovoril Ján.
Vyhľadávala ľudí, ktorí jej mohli poradiť, kde ho nájde.
A chcela konať, ako povedal Ján. Chcela ísť v ústrety tomu,
kto priniesol kráľovstvo Božie.
Trvalo dlho, kým sa jej dostala zvesť o tom, kde môže
nájsť Ježiša. Už ju nič nezadržalo: musela za ním.
Vo svete, v ktorom Mária z Magdaly doposiaľ žila, si
ľudia o tom robili celkom nejasné, ale zato veľmi pozemské
predstavy. Väčšina z nich sa smiala a pokladala to za
fantáziu. Iní si pod tým predstavovali akúsi zamaskovanú
politickú organizáciu a ctižiadostiví verili v pozemské
K N I Ž N Á U K Á Ž K A
panstvo moci. Všetci v tom však videli nemožnú zmiešaninu
rozumových predstáv. Sotvakto Jánovi porozumel
a pochopil jeho jasný odkaz.
Zamyslene kráčala ďalej. Čo ju bolo po jednotkách vojakov,
ktoré stretala, po tom množstve vozov, obchodníkov,
žobrákov? Hľadela len na vynárajúce sa mesto, kde
mal byť dom, v ktorom sa zdržiavali učeníci proroka
z Nazaretu.
Krajina opeknela, ozelenela a od jazera prichádzal
mierny, chladný vietor. Mária Magdaléna však nechcela
oddychovať zo strachu, že by mohla premeškať ten najlepší
čas. Vtom jej zo smeru, kde sa muselo nachádzať
jazero, šla v ústrety veľká skupina ľudí. Podľa všetkého
prichádzali všetci zďaleka a vyzerali ako pútnici. Boli
tam ženy, deti i starci, ale aj statní muži. Boli to hlavne
Židia, avšak v zástupe kráčali aj Rimania z urodzených,
bohatých domov.
Márii Magdaléne bolo nápadné predovšetkým jedno: dojem
spolupatričnosti, ktorý vychádzal z týchto ľudí. Bolo
to, akoby každú jednotlivú vôľu zmazalo jedno veľké spoločné
šťastie.
Dav prechádzal popri nej. Mimovoľne zostala stáť, pretože
sa nechcela dať strhnúť prúdom, keďže zatiaľ k nemu
ešte nepatrila. Chcela nasledovať až za poslednými. Ale
potom prišiel druhý zástup. Zdalo sa, že ľudia obklopujú
akýsi stredobod. Pomaly sa k vyčkávajúcej žene blížil aj
tento zástup.
Napred šlo niekoľko mladých mužov. Nachádzali sa
medzi nimi krásne statné postavy. Bolo jej však nápadné,
že k ľuďom boli veľmi odmeraní a odmietaví. Mária by
sa najradšej schovala pod zem. Muži sa jej páčili, pretože
z nich vychádzal lesk čistoty. No prečo tá prísnosť? Kde
bola láska, ktorá hľadajúce duše utešuje? Mali to byť učeníci
proroka?
Vtom začula hlas, ktorý ich dobrotivo, avšak rozhodne
napomínal, že sú takí prísni.
„Len sa rozpamätajte na hodinu, keď ste stáli pri jazere
a pýtali sa: ‚Pane, smieme ísť s Tebou?‘“
Mária Magdaléna klesla na kolená, pozdvihla ruky
a vzhliadla nahor. Ten, ktorý to povedal, práve prechádzal
popri nej.
Bolo to také jednoduché, no predsa v tom spočíval svet
lásky, varovania, usmernenia a koľko povzbudenia pre
hľadajúcich!
„Ak je tento muž naplnený takou dobrotou, potom sa
smieš priblížiť aj ty, Mária Magdaléna!“
To povedal jej vnútorný hlas. Ale muž bol už preč, skôr,
než si poriadne uvedomila jeho prítomnosť. Jeden pohľad
ju však zasiahol! A tento pohľad prenikol jej dušou ako
blesk. Bolo jej, akoby týmto pohľadom prezrel celý jej život.
A ešte niečo si všimla. Vyzeral ako Riman, ale hľadela
na ňu z neho ešte druhá, oveľa žiarivejšia tvár.
Po krátkom odpočinku v miestnej nocľahárni vybehla
Mária z domu a náhlivo sa prechádzala ulicami. Už sa
zvečerievalo. Šla úzkou uličkou, ktorú lemovali vysoké
múry. Zastavila sa pri zamrežovanej bráne a započúvala
sa do zvukov prichádzajúcich z rozkvitnutej záhrady.
Zdalo sa jej, akoby z otvorenej haly na druhom konci záhrady
zaznieval hlas, ktorý rozochvieval jej srdce. Takto
hovoril len jeden jediný.
Bolo niekoľko dní pred veľkonočnou slávnosťou a Ježiš
chcel ísť so svojimi učeníkmi do Jeruzalema. Boli hosťami
v Šimonovom dome a sedeli v otvorenej hale, ktorá
poskytovala výhľad do záhrady a na domy trhoviska. Nastal
večer, vetvy vysokých pínií ticho šumeli. Nespočetné
kvety vysielali svoje vône do haly.
Ježiš bol veľmi tichý. Sedel v kruhu svojich učeníkov
a nad všetkými spočívalo čosi ako tiché napätie, ako tušenie
nejakého zlovestného obratu diania, ktoré nebolo
možné odvrátiť.
Zrazu bolo počuť v záhrade náhlivé kroky a hlas strážcu.
Avšak žena, ktorá sa objavila, sa nedala zastaviť. Tichými,
náhlivými krokmi, akoby sa bála, že ešte v poslednom
okamihu stratí odvahu, vybehla hore schodmi a podišla
k Ježišovi. Hlboko sa pred ním sklonila a pobozkala mu
nohy. Jemný závoj, ktorým bola takmer úplne zahalená,
skĺzol dole a na tvár padla záplava zlatistých plavých vlasov.
Slzy sa nezadržateľne rinuli z jej veľkých očí, ktoré
prosebne upriamila na Pána. Ježiš sa zľahka obrátil a trpezlivo
a veľmi vážne sa na ňu podíval.
Avšak učeníci a obzvlášť domáci pán pokladali za nevhodné,
že ich táto žena vyrušila, a Šimon povedal Ježišovi:
„Viem, že je veľkou hriešnicou! Nevyženieš ju?“
Šimon bol farizej. Ježiš sa však na neho zadíval, potom
skúmal pohľadom všetkých v kruhu dookola a potriasol
ticho hlavou.
„Počuj, Šimon, poviem ti toto: Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov.
Jeden mu bol dlžný päťsto grošov, druhý päťdesiat.
Ale pretože obaja nemali nič, obidvom dlh odpustil.
Vidíš túto ženu? Umyla ma slzami a pomazala mi nohy.
A ty si niečo také urobil?
Sú jej odpustené mnohé hriechy, lebo preukázala veľa
lásky. Komu je však odpustené málo, ten miluje málo.
Mária Magdaléna, tvoje hriechy sú ti odpustené. Tvoja
viera ti pomohla. Choď v pokoji!“
A Mária Magdaléna vstala a odišla. Cítila sa, akoby z nej
bolo vzaté ťažké bremeno.
•
Zaviate doby sa brebúdzajú I.,
Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart, SRN, 1998
35
SVET GRÁLU
16 | 2008
O S O B N O S Ť
2.diel
Abd-ru-shin
- život a dielo
V predchádzajúcom čísle časopisu Svet Grálu sme uverejnili prvú časť životopisu nemeckého spisovateľa
Oskara Ernsta Bernhardta, ktorý si získal pozornosť čitateľov na celom svete predovšetkým ako autor
knižného diela Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu. Napísal ho v medzivojnovom období pod pseudonymom
Abd-ru-shin. Vo svojom verejnom pôsobení mnoho krát zdôrazňoval, aby čitatelia a poslucháči jeho prednášok nebrali ohľad na
rečníka, ale skúmali sami v sebe slová, ktoré prináša. Tým odmietol aj akýkoľvek kult osobnosti, ktorý by mal byť s ním spojený.
Náš životopisný seriál približuje životné peripetie spisovateľa s cieľom umožniť lepšie pochopenie okolností, za ktorých jeho
diela vznikali, ako aj ilustrovať zápas o splnenie životnej úlohy, ktorú prijal za svoju: totiž odhaliť čitateľom závoj z pôsobenia
duchovných zákonov vo stvorení a tým aj skrytých súvislostí ľudského bytia. Druhá časť nášho seriálu približuje odchod Oskara
Ernsta Bernhardta zo svetskej – obchodnej sféry a úvodné obdobie jeho spisovateľskej dráhy.
OPÄŤ „ÚDERY POD PÁS“
Foto (1900) z cestopisov Oskara Bernhardta
“Z ďalekých krajín”
36
SVET GRÁLU
16 | 2008
NNaše rozprávanie sme prerušili
v okamihu, keď v roku 1906 bernské
vydavateľstvo „Doma“, Victor
Schlüter prinieslo na trh spisovateľskú
prvotinu Oskara Ernsta Bernhardta
pod titulom “Z ďalekých
krajín”. V roku 1908 ju nasledoval
cestopisný román “Medzi cudzími
národmi” (Berlín 1908). Oba tituly
vznikli na základe osobných zážitkov
spisovateľa počas pobytu na cestách
po Malej Ázii (1900–1901). Medzitým,
v roku 1907 definitívne zanechal
kariéru obchodníka a to aj kvôli
ďalším ťažkostiam, ktorým musel
v podnikaní čeliť. Od roku 1903 do
roku 1905 Oskar E. Bernhardt ešte
úspešne pracoval v architektonickej
kancelárii “Stotz und Held” v Berne.
Potom ho však snaha o intenzívnejší
kontakt s ľuďmi opäť priviedla do
firmy zahraničného obchodu. Išlo
o firmu Orient-Import „Merkur-A.
G.“. V nej prijal miesto riaditeľa a tu
zrejme chcel naplniť svoju potrebu
spoznávať život aj v krajinách mimo
Európy. Spolupráca s „Merkúrom“
však trvala len desať mesiacov. Vo
februári 1906 O. Bernhardt z tejto
spoločnosti vystúpil, pretože jeho
predstavy sa rozchádzali s predstavami
obchodného vedenia firmy.
Pri hľadaní možností, ktoré by viac
zodpovedali jeho založeniu, sa mu
naskytla príležitosť stať sa členom
inej – práve vznikajúcej akciovej
spoločnosti. Nová spoločnosť s podobným
názvom „Orientálny tovar
a dom importu Neptún“ bola založená
v Berne, v júli 1906. No tentoraz
prišlo sklamanie ešte rýchlejšie: už
v decembri 1906 bol správnou radou
spoločnosti, zastúpenou jej spoluza-
kladateľom barónom de F. 1 „vylúčený“.
O svoj kapitál, vložený pri zakladaní,
prišiel: v máji nasledujúceho
roku (1907) šiel Neptún do konkurzu.
Oskar Bernhardt nebol už po svojom
vylúčení zo spoločnosti informovaný
o jej obchodných výsledkoch. Túto
kapitolu svojho podnikania preto považoval
za uzavretú a chcel sa už venovať
iným, spisovateľským cieľom.
O to skôr, že jeho prvá kniha vydaná
v roku 1906 2 mala pozoruhodne
dobrú predajnosť. Okrem toho už
boli vo výhľade – popri prebiehajúcich
zmluvách s nakladateľstvami -
ďalšie literárne záväzky. Na nešťastie,
konkurzné konanie vo firme “Neptún”
malo nepríjemnú súdnu dohru. Voči
Oskarovi Bernhardtovi, ako aj dvom
ďalším spoluzakladateľom firmy bola
podaná štátna žaloba kvôli údajnému
„ľahkomyseľnému konkurzu a podvodu“.
V tejto súvislosti bol spisovateľ
aj súdne vypočúvaný. Proces vo
veci konkurzu Neptúna bol napokon
zahájený v novembri 1909 v Berne.
Aj Oskar E. Bernhardt, ktorý býval
medzitým v Kasseli, bol na toto pojednávanie
predvolaný. Na túto výzvu
však nereagoval. Pri výsluchoch
v Berne a v Mainzi vypovedal v pred-
O S O B N O S Ť
metnej veci podľa svojho svedomia
obšírne a pravdivo; tým pokladal
svoju účasť na procese za ukončenú.
Súdneho pojednávania sa teda nezúčastnil.
Prispela k tomu zrejme aj
časová tieseň spisovateľa, ktorý bol
viazaný termínmi odovzdania prác
a verejnými prednáškami. Jeho neúčasť
využili jeho spoluobvinení, aby
celú vinu za krach firmy zvalili na
neprítomného Oskara Bernhardta –
a žiadny obhajca, ktorý by sa ho mohol
zastať, tam nebol. V neprítomnosti
bol teda 4. decembra 1909 Oskar
Ernst Bernhardt odsúdený na
štyri roky odňatia slobody. Stalo sa
však niečo skutočne neobvyklé: celá
záležitosť akoby procesne uviazla,
a z dodnes neznámych dôvodov
nikdy nemala pre spisovateľa žiadnu
ďalšiu dohru. Od doručenia rozsudku
sa bernská justícia na neho už
nikdy viac neobracala a vykonanie
trestu sa vôbec neuskutočnilo. Môžeme
sa len pýtať, či tu zasiahla vyššia,
nadpozemská spravodlivosť… Na
rozdiel od pozemských súdov mnohí
neskorší názoroví protivníci na tieto
udalosti nezabudli. Ešte aj dnes sú
vtedajšie procesy niektorými skupinami
zneužívané na verejné očierňovanie
osoby O. E. Bernhardta. On
sám k týmto obvineniam poznamenal,
že by zrejme bol urobil lepšie,
keby bol súdnym pojednávaniam
pripisoval väčšiu váhu. Predpokladať
zlomyseľné konanie u bývalých spoločníkov
mu však bolo bytostne cudzie
a tak, ako im plne dôveroval pri
zakladaní Neptúna AG, tak im teraz
dôveroval aj pri procese. K rehabilitácii
došlo až po spisovateľovej smrti,
keď v roku 1960 profesor práva Bernskej
univerzity Dr. Max Waiblinger
odovzdal odborný posudok o vtedajšom
súdnom procese (bol jedným
z mála znalcov starého bernského
práva, pozn. red.) „Po starostlivom
zvážení samotných, v záznamoch
uložených skutočností a dôkazových
materiálov (…), dospel posudzujúci
k záveru, že Abd-ru-shin (pseudonym,
pod ktorým Oskar Ernst Bernhardt
napísal Posolstvo Grálu), bol
vo všetkých bodoch obžaloby nevinný.
3 “, ktorým ho oprosťuje od obvinení.
Treba poznamenať, že tak,
ako každú inú životnú skúsenosť, aj
trpké osobné zážitky s takzvanou
pozemskou spravodlivosťou neskôr
autor Posolstva Grálu využil vo svojich
prednáškach (pozn. red.).
ÚSPECHY AJ NA
DIVADELNÝCH SCÉNACH
KKeď definitívne skončil s povolaním
obchodníka, mohol Oskar Bernhardt
konečne venovať veľký priestor svojej
spisovateľskej tvorbe. Po cestopisoch
nasledovali ďalšie novely a romány
a najmä divadelné hry. Zdá
sa, že práve divadlo sa mu najviac
pozdávalo ako umelecké zrkadlo
ľudského života a konania. Tvorba
mu priniesla isté finančné, no najmä
literárne úspechy, prejavujúce sa
rastúcim renomé autora kníh a hier.
Počas rokov, ktoré s rodinou prežil
v Mainzi, zúčastnil sa i niekoľkých
premiér svojich vlastných diel v tamojšom
mestskom divadle, ale aj
v ďalších mestách. Okrem toho rozvíjal
aj prednáškovú činnosť. Pochopiteľne,
nie je možné, aby sme rozsiahle
dielo Oskara Ernsta Bernhardta priblížili
v našej sérii článkov podrobne.
O počiatočnom období jeho tvorby
možno súhrnne povedať, že už prvé
literárne práce sa popri napínavom
deji (čím niekedy pripomínajú pasáže
z diel Karla Maya) vyznačujú
hlbokou zainteresovanosťou autora
na ľudských osudoch a zdôrazňovaním
základných čŕt človečenstva:
lásky, viery, vedomia osobnej zodpovednosti.
Svoju veľkú obrazotvornosť
využíva predovšetkým v divadelných
hrách. V neskorších dielach, z ktorých
niektoré sa datujú do obdobia
vzniku prvých prednášok “Posolstva
Grálu”, sa čoraz zreteľnejšie ich
témy, postavy a scény ďalej prehlbujú,
zvnútorňujú. Riešenie dramatickej
zápletky neznamená vždy „happy
end“. Treba poznamenať, že svoju
veľkú náklonnosť k divadelnej hre si
Oskar Bernhardt zachoval po celý život
a uplatňoval v nej i svoje scénické
predstavy, ktoré vtedy vyznievali ako
„hudba budúcnosti“, zato dnes už patria
k bežnej umeleckej réžii a technickej
realizácii v divadle. Ako O. E.
Bernhardt raz poznamenal: „V budúcnosti
má hudba slúžiť v divadelnej
hre len na podfarbenie textu a diania.
Film musí dospieť k silnému spolupôsobeniu,
napríklad k zviditeľneniu
duševných procesov a podobne, ale
aj k tomu, aby zobrazil dramatické
procesy. Len si predstavme u Wagnera
jazdu z Walkíry, ktorá sa ženie
oblakmi, vo filmovom prevedení.(…)
Samozrejme, že účelom divadla budúcnosti
by nemala byť len samotná
zábava, ale popud na skutočné vnútorné
pozdvihnutie, teda na podporovanie
duchovného v človeku.“ 4
Dielom Oskara Ernsta Bernhardta,
ktoré sa zvlášť priblížilo týmto ideám,
je aj veselohra “Erdenbann” (voľne
preložené: V putách zeme). Ako rok
jej vzniku sa udáva rok 1917 5 (premiéra
Innsbruck, 22. máj 1925). To
znamená, že hru napísal autor počas
1. svetovej vojny, v rokoch strávených
v zajatí na britskom ostrove
“Isle of Man”. No skôr, než priblížime
toto jeho životné obdobie strávené
“v púšti”, vrátime sa ešte k životu spisovateľa
pred vojnou.
Roky v Mainzi (1907–1909) boli
zrejme pokojné a dobré boli aj vzťahy
autora s tamojším divadlom. Rodina
sa v roku 1907 rozrástla o dcéru
Edith. Oskar Bernhardt často cestoval
po Nemecku, ale aj do Viedne
a Budapešti, zrejme kvôli rokovaniam
s nakladateľstvami. V novembri
1909 sa s rodinou presťahoval
37
SVET GRÁLU
16 | 2008
O S O B N O S Ť
VOJNOVÝ ZAJATEC
do Kasselu a v roku 1912 do Regensburgu.
Podľa dochovaného listu 6 sa
Oskar Bernhardt odtiaľto vybral na ĎĎalšie kroky viedli autora do Veľkej
Británie. Cestoval do Londýna
cestu do Spojených štátov amerických,
presnejšie do New Yorku. Zdá (1913), kde mienil pobudnúť nejaký
sa, že to neboli len literárne záujmy, čas. Jeho ďalšie plány však úplne prekazilo
ktorým sa tam venoval. V New Yorku
vypuknutie 1. svetovej vojny.
bol činný aj v rámci zvláštneho spoločenstva
Vojna nadobúdala čoraz hrozivejšiu
tamojších právnikov 7 . Táto podobu a nálada v Anglicku sa ob-
právnická kancelária menom “Styx” rátila proti príslušníkom „nepriateľského
si dala za cieľ pomáhať ľuďom – ktorí
národa“. Britská vláda uvalila
sa previnili nejakým deliktom – pri na všetkých Nemcov, ktorí sa v krajine
ich opätovnom včleňovaní sa do spoločnosti.
zdržiavali, nútený pobyt. Nasle-
Podmienkou poskytnutia dovalo zatýkanie a odvoz do zajatia.
ich pomoci bol predpoklad, že spoznali
Jedným z mnohých tisícov zajatcov
svoje previnenie a zmenili svoje bol od roku 1915 aj Oskar Bernhardt.
životné postoje. Literárne spracoval Dostal sa na ostrov “Isle of Man”
O. E. Bernhardt dojmy z New Yorku v Írskom mori do jedného z mnohých
v divadelnej hre “Diamanty”.
internačných táborov – “Camp
Knockaloe” v blízkosti Peel, kde boli
umiestení takmer všetci Nemci. Aj tu,
počas štyroch dlhých rokov, mohli
zajatci – i keď pod cenzúrou – rozvíjať
istý kultúrny život. Táborové
noviny v Campe prinášali popri vecných
správach aj literárne kúsky. Zo
správy jedného nemenovaného zajatca
môžeme precítiť aspoň záblesk
toho, ako doliehal nútený pobyt na
internovaných:
„Sedíme – o tom niet pochýb. Možno
dlho, možno nie tak dlho. Možno budeme
ešte niekoľko dlhých nocí spať
po tridsiatich, snáď sa nám ujde jednomiestna
alebo dvojmiestna posteľ
už v blízkej budúcnosti. Ktovie? Hoci
sa istotne robí veľa preto, aby sa náš
údel zmiernil, predsa nemôže nikto
Vlak priviezol internovaných Nemcov (väčšinou) z prístavu Peel
do tábora Knockaloe. (1917)
Z iniciatívy internovaných vznikla v tábore
okrem iného stolárska dielňa. (1917)
Obrázok umožňuje predstaviť si rozmery tábora.
38
SVET GRÁLU
16 | 2008
Skupina internovaných pri prídele jedla.
O S O B N O S Ť
tvrdiť, že by toto tu mohlo byť nejakým
liečebným pobytom. Pretože
zima sa blíži. Alebo sme už v zime?
Rozkvitne nám máj v decembri? Svet
opustil svoju dráhu a okolnosti sa
môžu vyvíjať akokoľvek.
(…) medzitým sa stávame prostejšími,
žartujeme a dostávame sa do
príjemného stavu snenia, hraničiaceho
s omámením. Mozog je otupený.
Udalosti predchádzajúceho života zostávajú
ďaleko v úzadí (…) Niekedy
priletí list cez ostnatý drôt. Z Nemecka
alebo z anglického domova.
To, čo by sme radi vedeli, v ňom nie
je. Jasné, že nie. (…)“ 8
Ako sa ukázalo, roky strávené
v tejto nútenej izolácii priniesli rozhodujúci
obrat v živote i v tvorbe Oskara
Bernhardta. Keď v roku 1919
opustil internačný tábor a vrátil sa
do Nemecka, toto obdobie „v púšti“
v ňom zanechalo nesmierne silné poznanie
ľudského utrpenia i uvedomenie
si vlastnej životnej úlohy.
(Pokračovanie v nasledujúcom
čísle Sveta Grálu)
Monika Schulze
Nástup táborovej stráže.
Celkový pohľad na tábor Knockaloe.
Poznámky a literatúra:
1) meno je známe, tu z dôvodov ochrany
identity neuvedené
2) „Z ďalekých krajín”, nakladateľstvo „Zu
Hause” (Doma), Viktor Schlüter, Muri, o. J.
(1906)
3) Herbert Vollmann, „Pôsobenie Grálu na
zemi”, 1981
4) Erich Walkhoff, „Záznamy” (neuverejnený
manuskript z r.1943)
5) „Literárny kalendár” Wilhelma Kocha
6) Erich Walkhoff, list na ohlasovací úrad
obyvateľov, Regensburg, 2. 2. 1956
7) Wilhem L. (meno známe)
8) zo „STOBSIADY” (noviny tábora – Isle of
Man), zošit číslo 1 z 5. septembra 1915
(udávanie autora neobvyklé alebo nedovolené)
Divadelná kritika
LEIPZIGER ALLGEMEINE ZEITUNG “Sin patria” (Človek bez vlasti), hra Oskara Ernsta Bernhardta v štyroch dejstvách
si vydobyla pri svojej premiére v letnom divadle v Bad Dürrenbergu pred úplne vypredaným hľadiskom (…) veľmi
živý, po treťom a štvrtom dejstve sa stupňujúci, búrlivý aplauz. Autor sa musel viackrát ukázať na javisku. (…) Tu
vytvoril umelec skutočne niečo nové, originálne. Dej je umelecky prepletený … osobitne v treťom dejstve bolo cítiť
mocné napätie, ktoré vyústilo do jasavého potlesku nadšených divákov.
INNSBRUCKER VOLKSZEITUNG (Ľudové noviny Innsbruck) “Erdenbann” (voľne preložené: V putách zeme). Oskar
Ernst Bernhardt si tu zvolil tému, ktorá je príťažlivá predovšetkým svojou nevšednosťou: ide o spor dvoch vedcov,
jedného okultného bádateľa a jedného prírodovedca… Dej je napriek všetkej veselosti až do poslednej scény veľmi
napínavý, obsahovo stojí vysoko nad bežne predstavovanými veselohrami, je pôsobivý po stránke scénografickej
a prezrádza skúsenú ruku. Autor, ktorý sám premiéru viedol, sa mohol po skončení predstavenia osobne poďakovať
za úprimný a srdečný potlesk.
INNSBRUCKER NACHRICHTEN (Správy z Innsbrucku) Erdenbann (V putách zeme), metafyzický experiment. Medzi
dvoma mladými nemeckými učencami, sa počas ich študijnej cesty v Indii vyvíja energický spor o schopnosti chápania
ľudského mozgu. Tento spor preniká aj na verejnosť a strhne so sebou početné kruhy. (…) Dobre postavená,
na súčasnom ponímaní založená veselohra, žiadna problematická kompozícia. Erdenbann (V putách zeme) sa môže
hrať na každej scéne a vždy si nájde vďačné publikum…
39
SVET GRÁLU
16 | 2008
N Á ZO R Y
40
SVET GRÁLU
16 | 2008
Impressum:
Svet Grálu
Časopis pre duchovné súvislosti v živote
číslo 16/2008, vyšlo 1. 6. 2008.
Redakcia:
Rastislavova 9, 040 01, Košice
redakcia@svetgralu.sk
telefón 055/678 6420
mobil 0903 907 233
Redakčná rada:
Rudolf Harčarík, Košice
Roman Levický, Slanec
Mária Majerová, Košice
Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice
Anna Štefková, Zlín
Marie Šuláková, Veselíčko
Artur Zatloukal st., Brno
Artur Zatloukal ml., Brno
Prekladatelia a korektori:
Ján Dobrota, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,
Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová, Mária Pesselová,
Dana Zlatohlávková
Vydavateľ:
Stiftung Gralsbotschaft
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart
www.gral.de
Rozširuje:
Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa
Predplatné:
Svet Grálu, s. r. o.
Redakcia a administrácia SG,
Rastislavova 9, 040 01, Košice
redakcia@svetgralu.sk
Výroba:
Michael Oort, Stuttgart
Internet:
Miloš Stúpala, Bratislava
Ján Spišiak, Banská Bystrica
Marketing:
Ján Spišiak, Banská Bystrica
Distribúcia:
Ľuboš Záhora, Košice
Grafika:
Jozef Lehotkai, Ráztočno
Mário Comisso, Košice
Alena Nairn, Praha
Kristýna Franková, Brno
Marek Frank, Brno
Tlač:
družstvo EKON, Jihlava
Ilustrácie:
T. Hebden Hull, United Kingdom/* (1, 20), súkromý archív (2), wikimedia.
org (5–9), M. Simonič – wikimedia.org, (9), J. M. Garg – wikimedia.
org, (9), M. Comisso, Košice (10), N. Dilmen – wikimedia.org, (9–11), F.
Vincentz – wikimedia.org, (10–11), D. Tanaskovic/** (13), T. Dobrowolski,
Varšava, Polsko/* (16), I. Balabanova, Malsch, Německo/* (18), A.
Borkowski Gdaňsk, Polsko/* (19), N. Moore, Cedar Park, USA/* (21), L.
Prather, Zachary, USA/* (22–25), I. Balasanov, Tula, Rusko/* (23), Ngo
Thye Aun, Georgetown, Malajsie/* (28), K. Franková, Brno (1, 26–28, 30–
31), Institut für Strömungswissenschaften, Herrischried, SRN (27), M. a L.
Pelcovi, Sobotka (29, 32, 33), wikipedia.org (32, 33), O. Seleznev, Moskva,
Rusko/* (34), G. Barskaya, San Jose, USA/* (34), Gralswelt, archív (36–39),
nfb.convio.net (42), T. Morozova, Moskva, Rusko/* (42). Ostatné obrázky
GralsWelt a redakcia. *) – Dreamstime.com.; **) – iStockPhoto.
Ilustrácia na zadnej strane obálky:
Ivan Konstantinovič Ajvazovskij, „Deviata vlna“, olej,1850,
Ruské štátne museum, Petrohrad (Wikimedia)
Cena:
Jednotlivé číslo 87 Sk
Predplatné (4 čísla) 320 Sk
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.
Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za
nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.
Číslo registrácie: 3254/2004
Český Svět Grálu si možno
objednať na adrese: Nováčkova 26,
614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.
ISSN 1614-5127
www.svetgralu.sk
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázky, i odpovede
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo
kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis
prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.
redakcia
PLÁN SPÁSY ALEBO
VRAŽDA?
Ak existuje niečo ako karma, potom
nemôže mať žiaden zmysel smrť na
kríži ako obeť za cudzie hriechy, pretože
každý človek je zodpovedný sám
za seba. Na druhej strane sa však
vynára otázka, čo Ježiš spáchal, že
bol pribitý na kríž? Okrem toho existujú
miesta v Biblii, ktoré poukazujú
na to, že pri ukrižovaní Ježiša nešlo
o vraždu, ale o plán spasenia ľudí,
napríklad prvý Petrov list, kde je reč
o tom, že Ježiš „na svojom tele vzal
naše hriechy na kríž, aby sme zomreli
hriechu a boli živí spravodlivosti. Jeho
rany vás uzdravili.“ Otázka „vražda
alebo plán spasenia“ ma mätie!
Ježišova misia spočívala v tom, že
priniesol ľudstvu svoje posolstvo, to
zreteľne vyplýva zo všetkých jeho
slov. Ježiš sám nepovedal v žiadnom
svojom kázaní, že zmysel jeho príchodu
treba hľadať v jeho smrti na
kríži, ktorou ľudstvo vykúpi, ale poukázal
zreteľne na to, že my sami
musíme niečo robiť, aby sme prišli
do „kráľovstva nebeského“ – totiž
plniť „vôľu jeho Otca“, to znamená žiť
podľa zákonov a prikázaní Stvoriteľa.
Keby bola zmyslom jeho príchodu
smrť na kríži, nebol by zvestoval
žiadne učenie, nepriniesol by žiadne
posolstvo. Potom by ani Ján Krstiteľ
nemusel napomínať ľudí k obráteniu.
Odpustenie hriechov by bolo splnené
obeťou smrti ukrižovaním.
Ježiš bol v podstate obžalovaný
preto, že jeho učenie pre etablovaných
znalcov Písma predstavovalo
nebezpečenstvo; bol obžalovaný, že
chce ako „kráľ Židov“ vystúpiť proti
Rímu. Ježiš vedel, čo to pre neho
bude znamenať, no rozhodol sa, že
svoje učenie (ktoré v skutočnosti nesledovalo
žiadne politické ciele) napriek
tomu neodvolá. Prijal nespravodlivé
odsúdenie a ukrižovanie, aby
tak až do krajnosti spečatil pravdu
svojho posolstva. Potiaľto predsa len
súvisí smrť na kríži s jeho misiou: Ježiš
sa obetoval „pre mnohých“ (nie
pre všetkých) – totiž pre tých, ktorí
boli ochotní nasledovať jeho učenie.
Čo sa týka myšlienky karmy, Ježiš
nespáchal nič, čo by muselo viesť
k jeho osudu smrti na kríži. Bol by
to celkom nesprávny výklad myšlienky
karmy, keby niekto chcel Ježiša
akokoľvek učiniť zodpovedným
za násilnú smrť, ktorú musel zažiť.
Bezprávie zostane bezprávím! Je
podstatou našej slobodnej vôle, že
my ľudia môžeme páchať bezprávie.
Žiadny vrah nie je „aktívny vykonávateľ“
vyššej spravodlivosti. Božská
spravodlivosť (alebo inými slovami:
zákony stvorenia, ku ktorým patrí
zákon „sejby a žatvy“) sa však postarajú
v nejakej forme o spravodlivé
vyrovnanie.
ODKIAĽ POCHÁDZA
DUŠA?
Ako Vášho čitateľa ma zaujímajú predovšetkým
témy, ktoré sa nejako týkajú
duše. Ale pri všetkých vysvetleniach,
že duša nie je nič telesného, mi
zostáva jedna otázka nezodpovedaná:
N Á ZO R Y
kedy a ako vznikla duša? Že sa viackrát
narodí, je jasné, ale raz predsa
musela vzniknúť?
Otázka pôvodu ľudskej duše je
v Posolstve Grálu od Abd-ru-shina
podrobne zodpovedaná. V krátkosti
možno k tomu povedať: bytostné
jadro človeka je duchovné. To znamená,
že jeho pôvod nie je v pozemskom
svete, ale v duchovnej ríši.
Odtiaľ vychádza „duchovný zárodok“
človeka, spočiatku ešte nevedomý
a bezpohlavný, aby pri prechádzaní
hmotným svetom (k tomu
patria početné jemnohmotné a hrubohmotné
úrovne) pomaly dozrieval.
Pre toto putovanie sa musí duch obklopiť
niekoľkými obalmi (napríklad
jemnohmotným obalom, ktorý potrebuje
pre všetky časti stvorenia na
takzvanom „onom“ svete). Keď duša,
teda duch vo svojom jemnohmotnom
obale, nakoniec vezme na seba ešte
hrubohmotný obal, dôjde k „inkarnácii“.
Pri svojej pozemskej smrti odkladáme
tento najhutnejší obal, aby
sme mohli ďalej žiť v jemnohmotnom,
teda na „onom“ svete. Odtiaľ sa potom
zase inkarnujeme do pozemského
tela alebo môžeme, keď sme ukončili
svoj vývoj, odložiť nakoniec aj svoj
jemnohmotný duševný obal a vrátiť
sa ako vedomý ľudský duch do svojej
vlasti, ktorá sa v ľudskej reči často
nazýva rajom. Táto časť stvorenia nepodlieha
procesu vzniku a zániku.
PREŽÍVAŤ SPÄTNÉ
PÔSOBENIE
Náš ľudský osud vzniká zo spätného
pôsobenia. Znamená to, že napríklad
každý vrah musí opäť padnúť za obeť
vražde? A keď sa niekto utrpením,
ktoré mu spôsobil niekto iný, niečo
naučil – nie je tento zlý skutok potom
nutný pre proces učenia sa a páchateľ
je podľa toho nevinný?
Keď sa v podobenstve hovorí, že
zožneme to, čo zasejeme, nemusí sa
to bezpodmienečne týkať konkrétnej
udalosti. Keď si napríklad predstavíme
zle zmýšľajúceho bohatého človeka,
ktorý pre zábavu alebo z dlhej
chvíle okradne iných ľudí a spôsobí
im veľké utrpenie, či dokonca vážne
existenčné problémy, potom nepríde
spätný účinok tak, že tohto zločinca
jedného dňa niekto okradne o rovnakú
sumu peňazí, ktorú on sám kedysi
odcudzil; ak je bohatý, nemusí sa
ho to vôbec dotknúť. Pre spätný účinok
je dôležitejšie to, čo prežíva obeť.
Páchateľ sa teda sám nejako dostane
do situácie, keď musí bolestne prežiť
utrpenie, ktoré museli kvôli nemu zažiť
jeho obete. Nejde teda o vonkajšiu
udalosť. Ani vrah nemusí byť znovu
zavraždený, aby sa naplnil spätný účinok.
V skutočnosti je však každý človek
plne zodpovedný za svoje vlastné
dobré alebo zlé myslenie a konanie. Je
podivuhodné, že obeť sa môže v utrpení,
ktoré jej niekto privodí, niečo
naučiť, to však nemožno spájať s osudom
páchateľa. Nutný duchovný pokrok
by obeť mohla dosiahnuť aj bez
tejto ťažkej skúsenosti.
S ohľadom na osudové spätné pôsobenia
je treba brať zreteľ ešte na
jednu vec: Keď sa onen zlý bohatý
muž – alebo v našom druhom prípade
vrah – vnútorne obráti k dobrému,
zmení sa tým aj jeho osud. To,
čo by ho muselo zasiahnuť s plnou
silou, zasiahne ho len slabo. Tak nie
je nič, čo si musíme osudovo prežiť,
viazané na konkrétne vonkajšie udalosti.
Čo je nám predurčené na prežívanie,
sú len určité témy.
„OTČE NÁŠ“?
Ako sa zlučuje obraz Boha ako milujúceho,
spravodlivého „otca“ s líčením
Starého zákona, kde Boh vystupuje
ako pomstiteľ a pokušiteľ? Pomyslime
len na nabádanie Abraháma k vražde
jeho syna Izáka…
Ur č i t e s ú
mnohé udalosti
líčené v Starom
zákone pre
dnešných ľudí len
ťažko pochopiteľné.
Pokiaľ by človek chcel tieto biblické
texty chápať bez ohľadu na okolnosti
ich vzniku ako doslovné Božie posolstvo,
museli by sa mnohé líčenia
hodnotiť ako nepochopiteľné Božie
rozhodnutia. Kto sa s tým neuspokojí,
má však inú možnosť: nepozerať
na biblické texty ako na opis historických
udalostí, ale považovať ich skôr
za podobenstvá, kde vonkajšie udalosti
slúžili na znázornenie vnútorných
hodnôt alebo zákonitostí. Tak
môžeme napríklad v „neúprosne
pomstychtivom Bohu“ rozpoznať
neomylne platný zákon spätného pôsobenia.
Takzvané „pokušenie Boha“
nie je bezpodmienečne nutné chápať
ako svojvoľný čin vôle Stvoriteľa,
ktorý testuje ľudí, ale ako pôsobenie
prirodzenej zákonitosti: keď
nám Stvoriteľ daroval slobodnú vôľu,
máme tým aj možnosť činiť bezprávie.
Mnohé nás v živote môže viesť
k pokušeniu konať nesprávne. Rozhodujúca
je však nakoniec vernosť
a láska k Bohu, teda k správnej ceste,
ktorú nám ukazuje aj naše duchovné
vyciťovanie.
Ježiš Kristus vo svojom učení určite
z dobrého dôvodu poukazuje
na Božiu lásku, pretože obraz Boha,
ako ho predstavovali znalci Písma,
bol v mnohých smeroch príliš obmedzený
a jednostranný.
SMRŤ AKO ZAČIATOK
Dobrý deň, v minulom roku mi vo veku
62 rokov na rakovinu zomrela matka,
zostala som žiť sama a to je dôvod,
prečo vyhľadávam takéto články ako
vy vydávate. Veľmi mi pomohol článok
v čísle 13 „Smrť ako začiatok“. Ďakujem.
(meno v redakcii)
41
SVET GRÁLU
16 | 2008
N A Z ÁV E R …
L
LAURA
aura vo veku dvoch rokov ochorela na šarlach. Táto
choroba ju navždy pripravila o zrak aj sluch. Po čiastočnom
zotavení bola znova čulá ako iné deti. Vyrastala
však vo farmárskej rodine a jej členovia s ňou nemohli
tráviť veľa času. Opatrovníkom dievčatka sa teda stal Asa,
starý mládenec s poruchou reči a miernym mentálnym
postihom. Možno práve preto Laure rozumel lepšie ako iní.
Brával ju na výlety do hôr, lúk a polí a umožnil jej vnímať
prírodu dotykmi. O hlucho-slepom dievčati vyšiel článok
v novinách, ktorý zaujal riaditeľa ústavu pre nevidiacich.
Ten rodinu navštívil a zistil, že Laura je veľmi inteligentné
dieťa, že má potrebu komunikovať s inými ľuďmi a rozhodol
sa nájsť spôsob, ktorý by jej to umožnil. Bolo mu jasné,
že Laura vníma svet iba prostredníctvom hmatu, preto vytvoril
metódu výučby založenú na využívaní reliéfnej abecedy.
A skutočne, dievča trpezlivo napodobňovalo všetko
čo robil učiteľ. No prešlo mnoho týždňov plných zdanlivo
bezúspešnej námahy, kým sa objavili prvé výsledky. Tento
človek však mal so svojou zverenkyňou obrovskú trpezlivosť.
Jedného dňa si Laura uvedomila, že to, čo sa učí, je
zároveň spôsob, akým môže sama vyjadriť to, čo sa v jej
mysli odohráva a s čím sa môže podeliť s ostatnými. Z hlbín
jej duše odrazu vytrysklo svetlo poznania. Listy, ale
aj prekvapujúco hlboké básne, ktoré napísala, odrážali jej
bohatý vnútorný život. Jeden jediný zmysel, hmat, postačil
na to, aby oslobodil dušu dievčaťa z pozemskej tmy
a prázdnoty a umožnil jej povzniesť sa až k najvyšším
métam. Pre rodičov (nielen) hluchoslepotou postihnutých
detí je Laurin príbeh už desiatky rokov inšpiráciou, ktorá
im dodáva nádej, že aj ich trápenie môže mať šťastný koniec.
Nás, zdravých ľudí, nabáda tento príbeh k zamysleniu
– koľko húževnatosti my sami vkladáme do zdolávania
oveľa banálnejších životných prekážok.
Rudolf Harčarík
42
SVET GRÁLU
16 | 2008
Vít Syrový: TAJEMSTVÍ KRVE II
Nová kniha známeho autora nadväzuje na
predchádzajúcu publikáciu „Tajemství krve“
a preto v prvom rade rozširuje a dopĺňa
údaje, ktoré boli uvedené v prvej časti.
Okrem toho však prináša aj celkom nové
poznatky o krvných skupinách a druhoch,
o ich spojitostiach s druhom výživy
a o pôsobení ďalších faktorov. Zdôrazňuje
pritom výrazný vplyv stupňa duchovného
vývoja nielen na rôzne vlastnosti krvi, ale
aj na zdravotný stav organizmu.
175 strán, mäkká väzba, formát 14,7 x 21 cm,
hmotnosť: 200 g, český jazyk
cena: 308 Sk
cena pre predplatiteľov Sveta Grálu: 287 Sk
z ponuky /novinky/ On-line obchodu
na stránke www.svetgralu.sk
Siegfried Hagl: OKULTNÍ KANCLÉŘ
Kniha približuje fenomén nacizmu
a ponúka pohľad na jeho vodcu
z nevšedného zorného uhla. Autor
dospel k záveru, že Hitler nebol ani
geniálnym politikom, ani schizofrenikom,
ale okultným médiom, komunikujúcim
so záhrobím a podriaďujúcim sa jeho
neblahým vplyvom. Svoju myšlienku
spracoval veľmi svedomito, preštudoval
množstvo prameňov a podarilo sa mu
vykresliť obraz, ktorého detaily do seba
vzájomne zapadajú.
245 strán, mäkká väzba, formát 15,5 x 22 cm,
hmotnosť 360 g, český jazyk,
cena: 335 Sk
cena pre predplatiteľov Sveta Grálu: 312 Sk
z ponuky /novinky/ On-line obchodu
na stránke www.svetgralu.sk
Aký len je človek malý,
a akým veľkým si namýšľa byť!
Chce ovládať niečo, čo pôsobí mimo neho, čomu je podrobený a podrobený zostane.
Vo svojej domýšľavosti verí, že už ovládol mocné sily, keď celkom nepatrne využíva
účinky vzduchu, vody a ohňa.
Pretože však vo stvorení pôsobia zákony – samočinne a živo, neúprosne, neochvejne,
so silou, proti ktorej sú ľudia úplne bezmocní, je vlastne iba samozrejmé, že každý
človek veľmi naliehavo potrebuje tieto zákony dokonale poznať; zákony, ktorých
účinkom je úplne bez obrany podrobený.
Pokiaľ ich má upotrebiť, musí sa najprv učiť, ako sa do nich vradiť a podriadiť sa im.
Čo sa im chce vzoprieť alebo dokonca proti nim pôsobiť, bude vždy potlačené,
rozdrvené a stroskotá.