SG16
Share Embed Flag
Download ePaper

SG16

svetgralu
27.05.2018 Views

On-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />

<br />

Svet Grálu TV<br />

V ďalšom čísle časopisu:<br />

SVET GRÁLU<br />

Grál je od dávnych čias<br />

symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých<br />

duchovných<br />

a mravných hodnôt.<br />

Vznik ČSR: prvá politická inkarnácia<br />

Bola raz jedna republika. Trochu z nej zostalo doteraz, 90 rokov od jej<br />

založenia – našťastie. Čím všetkým nám bola? A hlavne – čím je nám<br />

dodnes?<br />

SVET GRÁLU č. 17<br />

vychádza 1. septembra 2008<br />

titulná téma:<br />

Pripravujeme nové DVD z edície<br />

TV<br />

Svet Grálu<br />

Umrieť dôstojne<br />

Tienisté stránky transplantačnej medicíny<br />

Dôstojne žiť – dôstojne umrieť<br />

Duša a vyžarovanie krvi<br />

Život v kóme<br />

V 21. storočí sa svet<br />

zmenil na nepoznanie,<br />

ale hodnoty zostávajú.<br />

Časopis Svet Grálu, ktorý<br />

vychádza súčasne aj v češtine,<br />

nadväzuje na nemecký<br />

GralsWelt, francúzsky<br />

Monde du Graal<br />

a anglický GrailWorld,<br />

ktoré si vo svojich krajinách<br />

získali už tisíce stálych čitateľov.<br />

Svet Grálu vychádza<br />

štyrikrát ročne. Informácie<br />

o predplatnom nájdete<br />

v prílohe alebo na internete:<br />

www.svetgralu.sk<br />

TV<br />

Svet Grálu<br />

<br />

15/2008 SVET SVET GRÁLU<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

SVET GRÁLU<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

marec – máj 2008 · číslo 15<br />

Reinkarnácia a kresťanská dogma<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

strana 5<br />

Cigareta: Zaťaží aj dušu<br />

strana 10<br />

Zázraky na nebi<br />

strana 21<br />

Samovražda ako východisko?<br />

strana 26<br />

<br />

Hrdé San Marino<br />

strana 32<br />

cena 87 Sk<br />

Duchovné príčiny<br />

chorôb<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Už v predaji!<br />

<br />

<br />

www.svetgralu.sk<br />

<br />

<br />

Objednávajte prostredníctvom objednávkového kupónu na konci časopisu, alebo v našom

OBSAH<br />

oda. Stojíte pri potoku v bunde<br />

V z celtoviny, s rukami vo vreckách,<br />

o listy plieskajú veľké kvapky<br />

stekajúceho dažďa, po úbočí lesa<br />

putujú sivobiele chmáry a zhora do<br />

nich prší. Vonia to vzduchom, vodou,<br />

chladom a dažďom. Trávou sa<br />

pre dierajú malé potôčiky, dychtia sa<br />

pripojiť k potoku, vlievajú sa do neho<br />

a zvonia ako sklenené cencúle. V potoku<br />

mení voda farbu z priezračnej<br />

na šedivú a striebornú, ako keď sa<br />

žena otáča pred zrkadlom na všetky<br />

strany, a zakaždým sa pritom zatrbliece<br />

iným leskom. A voda skáče cez<br />

kamene, chvíľu tak a chvíľu onak, aj<br />

so zatvorenými očami môžete počuť<br />

podľa šumenia, ako je nabitá čistotou,<br />

vesmírom, zemitou silou. Pozeráte sa<br />

na ňu, radostnú a čistú, a hovoríte jej:<br />

si krásna, voda! Nestaráš sa, čo s tebou<br />

bude dolu v dedine, v rybníku, vo<br />

vodnej elektrárni ani vo veľkej rieke.<br />

Zvážnieš, unavíš sa, budeš mať po<br />

sebe vrásky ako my a potiahneš svojím<br />

korytom ako my životom, a pritom<br />

ťa to bude hnať do ďalších diaľok<br />

a rovnako ako my budeš stále hľadať,<br />

kam inam by si prenikla, kde je kúsok<br />

miesta mimo zavedených brehov.<br />

Proste žiješ, berieš to, čo ti život pri-<br />

3<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008<br />

oSOBNOSť<br />

Gándhí – experimenty a služba 5<br />

ZDRAVIE<br />

Hľadala som cestu, ako pomáhať ľuďom 9<br />

ZDRAVIE<br />

Ako prečisťovať organizmus<br />

a zjasňovať vyžarovanie krvi<br />

Prečisťovanie organizmu<br />

znamená aj niečo viac<br />

než pôst a regulovaná strava 12<br />

Spoločnosť<br />

Tolerancia v kresťanstve 16<br />

RECENZIa<br />

Modrý ypsilon 18<br />

téma<br />

Voda<br />

Ak sa chceme dozvedieť viac<br />

o živote, musíme se najprv<br />

dozvedieť viac o vode 19<br />

výchova<br />

Indigové deti – ľudia budúcnosti? 22<br />

TÉMA<br />

Metoda kvapkového obrazu 26<br />

rozhovor<br />

Kráľovstvo ruží<br />

Chceli sme byť spolu –<br />

tak pestujeme ruže 28<br />

knižná ukážka<br />

Mária z Magdaly 34<br />

osobnosŤ<br />

Cesta s Posolstvom Grálu (2) 36<br />

NÁZORY<br />

Listy čitateľov 40<br />

Na záver...<br />

Laura 42

NA ÚVOD...<br />

náša, a zvládaš to. Dobre robíš. My to<br />

tiež zvládneme. –<br />

Voda. Pre celú jednu veľkú skupinu<br />

ľudí tá najobyčajnejšia látka, ktorej<br />

je všade plno, bez chuti, vône a farby,<br />

látka toho najobyčajnejšieho chemického<br />

zloženia. Na rozdiel od zlata, tokajského<br />

vína, drahokamov a šťastia<br />

je lacná a všadeprítomná, máme jej<br />

všade dostatok a každý ju môže mať<br />

skoro zadarmo. Všetko o nej vieme,<br />

je jednoduchá ako čítanka pre prváčikov,<br />

niet nad čím ďalej sentimentálne<br />

bádať; čo nad to jest, k smiechu<br />

jest, alebo presnejšie k posmechu jest.<br />

Vlastnosti vody a obsah rozpustených<br />

solí sa dajú ľahko zistiť prístrojmi,<br />

bakteriálne vlastnosti mikroskopom.<br />

Kto si o vode myslí niečo viac, je rojko,<br />

očarený vymyslenými tajomstvami. –<br />

Voda. Čoraz viac ľudí začína s údivom<br />

a rešpektom zisťovať, že tá najprostejšia<br />

pralátka v sebe skrýva<br />

vlastnosti zarážajúce svojou hĺbkou<br />

a siahajúce do jemných výšok. Objavujú<br />

sa výskumy, zisťujúce, že voda<br />

dokáže zaznamenať vplyvy okolia,<br />

teda odkiaľ pritiekla a ako s ňou bolo<br />

zaobchádzané; pojať aj vplyv myšlienok<br />

a cítenia človeka. Má teda svoju<br />

pamäť a uchová si v sebe informácie. –<br />

Hovorme tomu informácie, dnes sa<br />

toto slovo často používa, ľudia si na<br />

neho zvykli a dobre ho znášajú; ale<br />

rovnako by sa mohlo povedať žiarenie,<br />

zachvievanie, vibrácie. Pre fyzikálnotechnicky<br />

zmýšľajúcich odborníkov<br />

môže byť taká myšlienka neprijateľná;<br />

veď tento vplyv sa nedá preukázať<br />

žiadnymi prístrojmi a nedá sa ani zopakovať<br />

s presne rovnakými výsledkami.<br />

Jedna z požiadaviek na uznanie<br />

vedeckosti pokusu znie: pokus sa musí<br />

dať kedykoľvek zopakovať a v rovnakých<br />

podmienkach musí pokus dať aj<br />

presne rovnaké výsledky. Lenže tu narážame<br />

hneď na dva háčiky: prvým je<br />

skutočnosť, že pracujeme s jemnejšími<br />

formami energie, než nám zmerajú<br />

elektronické voltmetre a oscilografy;<br />

4<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008<br />

je to energia viazaná na jemné vrstvy<br />

ľudskej bytosti, človek ju vyžaruje,<br />

cíti ju, rozpozná ju zase rovnakým<br />

„aparátom“, z ktorého vzišla, teda ľudským<br />

vyciťovaním, no pre prístroje je<br />

väčšinou neviditeľná. A druhý háčik?<br />

Aj prítomnosť povahovo rozdielnych<br />

účastníkov ovplyvní výsledok pokusov;<br />

laborant, sadajúci za stôl s pohŕdavou<br />

myšlienkou „no to mi zase šéf<br />

predhodil na prácu peknú hlúposť“,<br />

môže svoj vplyv pridať k ostatnému<br />

vyžarovaniu vzorky vody. Takže slová<br />

„v rovnakých podmienkach“ tu majú<br />

hlbší význam.<br />

Ostatne, zmena vyžarovania vody<br />

má aj svoje fyzikálne zdôvodnenie:<br />

molekuly vody sa v tekutine združujú<br />

do skupín, molekulových zhlukov<br />

nazvaných klastry. Jemné vplyvy<br />

okolitého prostredia nemôžu spôsobiť<br />

zmenu jej zloženia, tá zostáva rovnaká,<br />

avšak dokážu preskupiť tieto<br />

zhluky molekúl vody do iných obrazcov<br />

a tak menia jemnejšie vlastnosti<br />

vody.<br />

Vlastne je čudné, že môže niekto<br />

uznávať len to, čo dokáže zmerať<br />

a vidieť; že sa ľudské vyciťovanie<br />

berie ako pomýlená fantasmagória.<br />

Vezmime si napríklad hudbu:<br />

pre fyzikálne prístroje je to súhrn<br />

tlakových kmitov, ktorý sa dá zmerať,<br />

elektronicky zaznamenať, analyzovať<br />

– ale čo dokáže prístroj vypovedať<br />

o pôsobení hudby na dušu<br />

človeka? Nič. A napriek tomu v nás<br />

hudba prebúdza city s veľkou silou,<br />

rezonuje v nás, oslovuje Japonca<br />

i Slováka, vyžaruje harmóniu, buráca<br />

túžbou alebo nás naopak dusí ošklivosťou.<br />

Alebo si vezmime farby: fyzikálne<br />

má každá farba svoju vlnovú<br />

dĺžku, svoj presný kmitočet, a pre fyzikálny<br />

spektrometer sú všetky rovnocenné.<br />

Ale pre nás nie, všetci pociťujeme<br />

červenú alebo žltú ako svetlé,<br />

teplé farby, a naopak modrú a zelenú<br />

tmavo a chladne. Okrem toho sú nám<br />

niektoré farby rozdielne sympatické,<br />

iné zase nemilé. Aj hudbu preciťujeme<br />

rôzne podľa svojej povahy, náklonností,<br />

utvárania ducha. Vstupujeme<br />

tak na pôdu vnímania, ktoré je<br />

žijúce, teplé, mnohotvárne, pretože<br />

je blízke životu samému; prístroje sú<br />

chladné a obmedzené, a práve také je<br />

uvažovanie tých, ktorí sa pohybujú<br />

v ich úzkych medziach, chladné a…<br />

s prepáčením čiastočné. Áno, isteže,<br />

každý vnímame inak, po svojom,<br />

kým prístroj nameria stále to isté –<br />

v tom svojom pozemskom živote sa<br />

máme učiť poznávať, na ktoré cítenie<br />

sa možno spoľahnúť a čo sú neisté<br />

výplody fantázie, pudových pocitov,<br />

vlastnej chcenej konštrukcie. Máme<br />

si cibriť svoju schopnosť cítenia, vyciťovania,<br />

to je nazhromaždený poklad<br />

dozrievania, ktorý si odtiaľto odnesieme<br />

v truhlici svojho života.<br />

Nad vodou sa dá žasnúť. Naše telo<br />

sa skladá z dvoch tretín z vody a táto<br />

voda si ponecháva štruktúru zodpovedajúcu<br />

miestu, na ktorom sme<br />

sa narodili. Naše vnútorné spojenie<br />

s miestom narodenia sa teda zachováva<br />

po celý život. Ak si chceme<br />

uchovať plnú životnú silu, je dobré sa<br />

z času na čas vrátiť na miesto svojho<br />

narodenia a oživiť vyžarovanie svojej<br />

krvi; najmä vtedy, keď žijeme ďaleko<br />

odtiaľ v inej krajine alebo dokonca<br />

na inom svetadieli.<br />

Naproti tomu zase voda, obiehajúca<br />

v potrubí ústredného kúrenia<br />

nášho bytu, je voda trápená, znásilňovaná,<br />

znečistená a zapáchajúca. Ak<br />

neveríte, choďte si odpustiť trochu<br />

vody z radiátora odvzdušňovacím<br />

kohútikom. Ale nepostriekajte si pritom<br />

košeľu.<br />

A keď si ráno pri umývadle naberiete<br />

do dlaní čistej vody a pocítite<br />

ten príval chladnej sviežosti, zmývajúcej<br />

tiene noci do jasného dňa, poviete<br />

jej za všetko to dobrodenie:<br />

„Ďakujem ti, voda!“<br />

Artur Zatloukal

oSOBNOSť<br />

GÁNDHí<br />

Experimenty a služba<br />

Keď chlapec Móhandás Karamčand Gándhí, ukrytý v blízkosti svojho rodného mesta<br />

Pórbandar, experimentoval s tým, aké je to jesť zakázaný pokrm, asi netušil, že experimentovanie<br />

ho neskôr bude sprevádzať celý život. Rovnako ako odvaha k experimentom<br />

vôbec pristúpiť. Okrem nezvyklej ťažoby v žalúdku pocítil vtedy tiež smutnú<br />

ťažobu na duši; zo spreneverenia sa posvätnému sľubu nejesť mäso. Myslel si totiž, že<br />

to práve z tohto pokrmu sú Angličania silnejší ako jeho krajania. Preto v konzumácii<br />

mäsa (na chvíľu) videl cestu, ako sa zbaviť anglickej nadvlády.<br />

Tento experiment sa teda skončil nezdarom, ale tak, ako pri tých neskorších, bolo<br />

podstatným to, že výsledok poznal sám na sebe; odnášal si ho vo svojom vnútri. Dobré<br />

skúsenosti si však osvojoval a používal ako samozrejmosť. A týmto spôsobom dozrieval<br />

ako človek, ktorý chcel žiť aj zomrieť s Božím menom na perách.<br />

V<br />

1869 – 1890<br />

roku 1869, v ktorom sa narodil,<br />

bola doba v celej Indii veľmi pohnutá.<br />

Jeho rodný poloostrov Káthijávár<br />

patril k najzaostalejším krajom<br />

spomedzi 300 kniežatstiev obrovskej<br />

krajiny, ktorú spravovala Veľká Británia.<br />

Dôvodom tohto spravovania,<br />

moci a jej upevňovania boli čaj, korenie<br />

a soľ – silné obchodné argumenty.<br />

Tradičné remeslá odsúdili britskí kolonizátori<br />

k zániku, výhodnejšia pre<br />

nich bola lacná a poddajná pracovná<br />

sila v nimi založených fabrikách.<br />

Národ sa tak nemohol ďalej vyvíjať.<br />

Hoci túžil po oslobodení, nevedel sa<br />

vzoprieť modernejším Britom, nenachádzal<br />

k tomu prostriedky, ani<br />

vodcovskú osobnosť. –<br />

Trinásťročný Móhandás Karamčand<br />

sa oženil s dievčaťom Kastúrbáí.<br />

Podľa zaužívaných zvyklostí sobáš už<br />

pred rokmi dohodli rodičia.<br />

Zmaturoval sedemnásťročný. Aby<br />

mohol pokračovať v štúdiu práva<br />

v Anglicku, musel za takýto „vlastizradný“<br />

skutok pretrpieť vylúčenie<br />

z kasty banijov (obchodníkov),<br />

o čom rozhodol tribunál hinduizmu.<br />

Silná túžba po vyššom vzdelaní mu<br />

však tento krok, ktorý v tak rodinne<br />

a vzťahovo založenej krajine nebol<br />

vôbec ľahký, pomohla vykonať.<br />

V Londýne sa síce začal obliekať<br />

„po európsky“, ale vnútri zostal verný<br />

hinduistickým zásadám, predovšetkým<br />

v oblasti stravy. Silnú dávku<br />

asketizmu zdedil po svojej matke. Po<br />

nejakom čase sa kvôli „zbytočnému<br />

utrácaniu“ presťahoval do veľmi jednoduchého,<br />

až chatrného bývania.<br />

Popri štúdiu sa stal členom výkonného<br />

výboru Londýnskej vegetariánskej<br />

spoločnosti. Aj takto získaval<br />

svoje prvé kontakty.<br />

Strávil tu 33 mesiacov, veľmi<br />

cenných pre jeho ďalšie pôsobenie.<br />

Skúšky zo všeobecného a rímskeho<br />

práva zložil v roku 1890.<br />

Odovzdanie<br />

rvú právnickú obhajobu po svojom<br />

návrate do Indie a otvorení<br />

P<br />

si vlastnej advokátskej praxe nezvládol.<br />

Keď mal pred súdom predniesť<br />

reč v prospech klienta, ktorého zastupoval,<br />

postavil sa, no neschopný<br />

vydať zo seba hláska sa zase posadil.<br />

Zostavenie petície, o ktoré bol o pár<br />

dní na to ako právnik požiadaný, dopadlo<br />

už lepšie.<br />

Potom však prišlo nečakané pozvanie<br />

do Južnej Afriky, do Natalu.<br />

Išlo o spor dvoch strán vo veci vymáhania<br />

určitej čiastky. Gándhí<br />

spor vyriešil – a to sa preňho neskôr<br />

stalo prvoradým úsilím – zmierením<br />

oboch strán. Už po príchode sa<br />

veľmi rýchlo zoznámil so situáciou<br />

prisťahovalcov z Indie, spoznal podmienky,<br />

politické pozadie, utláčanie<br />

Indov, ako aj neochotu a ťažkopádnosť<br />

úradov. Aj táto krajina bola v dŕžave<br />

Britov, ktorí nemali zlé svedomie<br />

kvôli vydávaniu likvidačných<br />

zákonov, zákazov a povinností pre<br />

indických prisťahovalcov (ale nielen<br />

pre nich). Okrem odňatia volebného<br />

práva to časom viedlo až k šikanujúcim<br />

absurdnostiam, ako napríklad<br />

k zákazu chodenia po chodníkoch.<br />

V Oranžskom štáte dokonca v roku<br />

1888 vyšiel osobitný zákon, ktorý Indov<br />

zbavoval všetkých práv. Život sa<br />

tu tak stal doslova neznesiteľným.<br />

Túžba pomôcť rozhodla, že sa<br />

Gándhí v roku 1894 v Natale usadil<br />

(neskôr za ním pricestovala aj manželka<br />

s deťmi) a začal sa hlbšie zaujímať<br />

o možnosti, ako byť svojím<br />

vzdelaním prospešný. Možnosti začali<br />

prichádzať jedna po druhej a neúnavný<br />

Gándhí mal plné ruky práce.<br />

5<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008

oSOBNOSť<br />

6<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008<br />

Zriadil si advokátsku prax, zahájil<br />

kampaň proti diskriminácii indickej<br />

menšiny (to už sa obliekal výlučne<br />

„po indicky“), založil Natalský indický<br />

kongres a stal sa jeho tajomníkom,<br />

začal vydávať týždenník Indian<br />

Opinion, ktorý sám hojne zásoboval<br />

článkami, neustále sa vzdelával, veľa<br />

čítal, vytvoril indický zdravotnícky<br />

zbor, ktorý pomáhal raneným počas<br />

búrskej, ale aj zulskej vojny. Založil<br />

osadu Phoenix, v ktorej sa prakticky<br />

– a úspešne – pokúsil do života<br />

uviesť princíp „svadeši“ – sebestačnosti.<br />

Vzdelával, pracoval, ošetroval,<br />

učil. V roku 1906 začal boj proti rasistickému<br />

zákonu o povinnej registrácii<br />

Aziatov. Viedol protestné pochody.<br />

Neodradilo ho ani väznenie a nakoniec<br />

v roku 1914 sa mu po dvadsiatich<br />

rokoch podarilo dosiahnuť dohodu<br />

s vládou Juhoafrickej únie o zmiernení<br />

rasových obmedzení.<br />

Z obhajcu jednotlivca sa stal odovzdaným<br />

obhajcom celého národa.<br />

Experimenty<br />

s Pravdou<br />

očas celého tohto obdobia, ako<br />

P vlastne počas celého života sa zároveň<br />

intenzívne venoval „experimentovaniu<br />

s Pravdou“, ako to sám<br />

nazval. Bol hlboko veriacim, chcel<br />

však svoju vieru tiež konfrontovať<br />

zo životom. Nebál sa robiť chyby,<br />

či otvárať sa novým názorom. Mal<br />

takisto odvahu a chuť prekonávať<br />

vlastné slabosti.<br />

Ako už bolo spomínané, veľa čítal,<br />

neustále sa vzdelával, mnoho pozoroval,<br />

skúšal. Ale predovšetkým –<br />

skúmal.<br />

Dočítal sa napríklad o liečení zemou,<br />

ktorá vraj dokáže z človeka chorobu<br />

„vytiahnuť“. Tento spôsob liečby<br />

ho zaujal a Gándhí sa pri prvej príležitosti<br />

hneď pustil do skúšania. Pri<br />

vlastných problémoch zažívacieho<br />

traktu si prikladal obklady so zemou,<br />

navlhčenou studenou vodou a zabalenou<br />

v jemnom plátne, na brucho. Výsledky<br />

boli vynikajúce. Odvtedy túto<br />

„Už dávno som sa naučil ísť za<br />

svojím vnútorným hlasom. Blažilo<br />

ma podrobovať sa mu. Konať<br />

proti nemu by bolo pre mňa<br />

ťažké a bolestné.“<br />

metódu preferoval<br />

aj u svojich<br />

známych<br />

a, samozrejme,<br />

aj pri svojej rodine.<br />

Rovnako postupoval<br />

pri experimentoch so stravovaním.<br />

Všímal si, ako jeho telo<br />

a myseľ reagujú na jednotlivé zložky<br />

stravy – ktoré ho zaťažujú, otupievajú<br />

a ktoré ho naopak pozdvihujú.<br />

Na základe týchto výsledkov potom<br />

upravoval svoj čím ďalej tým prostejší<br />

jedálny lístok.<br />

Takto však postupoval aj v hlbších,<br />

duchovnejších záležitostiach. Chorým<br />

pomáhal nie preto, lebo je to<br />

spomenuté v hinduizme, ani preto,<br />

lebo sa to tak patrí, ale preto, lebo to<br />

jeho vnútro napĺňalo radosťou a povznášalo<br />

ho. To bolo preňho dostačujúcim<br />

meradlom správnosti.<br />

A, samozrejme, s rovnakým zmyslom<br />

pre skúmanie skúmal aj Pravdu<br />

v náboženstvách, ktoré dokonca<br />

medzi sebou porovnával: to, čo ho<br />

v nich zaujalo, prijímal do svojho<br />

vnútra, nechal si tým vybrusovať<br />

svoje názory.<br />

Všetko, čo sa dozvedel od iných,<br />

alebo čo sa dočítal v cenných duchovných<br />

spisoch, to sám vnútorne<br />

preciťoval. Mohol tak vypozorovať,<br />

čo v jeho vnútri živo zarezonovalo, čo<br />

mohol porovnať so svojou skúsenosťou<br />

a čo bolo iba nepohyblivým tvrdením,<br />

alebo dogmou. Rozlišoval tak<br />

pravé od nepravého, pričom sudcom<br />

mu bol jeho zmysel pre nestranné<br />

vyciťovanie a na tomto „prežívaní“<br />

staval ďalej. A za tým „pravým“ sa<br />

celým svojím vnútrom obracal<br />

a v snahe stále lepšie a ušľachtilejšie<br />

žiť, sa to snažil nasledovať. Sám nehlásal<br />

žiadnu novú pravdu.<br />

Nebránil sa žiadnej vierouke ako<br />

takej, musela však prejsť sitom jeho<br />

vyciťovania. Tak napríklad čoskoro<br />

po svojom príchode do Natalu sa<br />

spoznal s kresťanmi,<br />

ktorých<br />

náboženstvo<br />

a hlavné<br />

myšlienky ho<br />

veľmi zaujali.<br />

No keď prijal<br />

ich pozvanie, navštívil pobožnosť<br />

a spoznal aj ich samotných, sklamal<br />

ho rozdiel medzi náukou a tým,<br />

ako ju praktizovali v dennom živote.<br />

Preto bol ďalej jeho postoj ku kresťanstvu<br />

chladnejší, hoci Ježišovo učenie<br />

považoval za krásne.<br />

Ahinsa a Svarádž<br />

lbert Einstein o Gándhím neskôr<br />

A povedal, že „budúce generácie<br />

možno ťažko uveria, že niekto ako<br />

on, z mäsa a krvi, niekedy kráčal po<br />

tejto zemi“. Bolo to zrejme preto, lebo<br />

svojím prístupom a konaním pripomínal<br />

Ježišovho učeníka.<br />

Jeho úsilie dbať na prítomný okamih,<br />

sústrediť sa na každý jeden kontakt<br />

s blížnym a pomáhať mu si určite<br />

zasluhuje pozornosť.<br />

Prirovnanie k Ježišovmu učeníkovi<br />

je celkom príhodné, veď Gándhí sa<br />

skutočne láskou k blížnemu preukazoval<br />

po celý život. Pravdu a jej pre-

oSOBNOSť<br />

jav, činorodé odovzdávanie lásky nachádzal<br />

v prostej skutočnosti pomoci<br />

ľuďom vo svojom okolí. Milovanie<br />

svojho blížneho – ahinsa.<br />

Pomáhal, kde to len bolo možné.<br />

Prijal do osady rodinu „nedotknuteľných“,<br />

ktorých húževnaté kastovníctvo<br />

odsúvalo na úplný okraj<br />

spoločnosti. Neštítil sa ošetrovať<br />

malomocného, ktorého inak ostatní<br />

obchádzali, aby sa sami chorobou<br />

nenakazili.<br />

Ľ u d s k o s ť ,<br />

spravodlivosť<br />

a dobrotu<br />

mali ľudia na<br />

Gándhím radi.<br />

Dnes sa nám<br />

takéto prejavy zdajú takmer neskutočné.<br />

Nebol však nejakým „nadčlovekom“.<br />

Sám sa považoval za menej<br />

než priemerného človeka. Všetko, čo<br />

poznal, čo vedel, získal jednoducho<br />

prostredníctvom svojho skúmania.<br />

Ale aj zo životných skúseností, ktoré<br />

boli často skutočne tvrdé.<br />

Návrat do Indie<br />

„Mojím náboženstvom sa stalo<br />

náboženstvo služby, lebo som<br />

cítil, že Boha možno poznať len<br />

prostredníctvom nej.“<br />

o dvadsaťjedenročnom pobyte<br />

P v Južnej Afrike a po druhej ceste<br />

do Anglicka sa vďaka naliehaniu<br />

priateľov, naliehaniu svojho vnútra<br />

ale i po logickej úvahe v roku 1915<br />

vrátil späť do Indie (s rodinou aj<br />

členmi osady Phoenix), v ktorej narastalo<br />

napätie nielen medzi Indmi<br />

a Britmi, ale so svojimi požiadavkami<br />

sa hlásila aj moslimská menšina.<br />

Gándhí sa znovu pustil do boja,<br />

pravdaže svojím zmierlivým spôsobom,<br />

propagujúcim nenásilie – sátjagrahu<br />

1 . Bojovať však musel prakticky<br />

so všetkým – s úradníkmi,<br />

nezmyselnými pravidlami súdnictva,<br />

so šikanovaním najnižších vrstiev,<br />

s neústupčivými predstavami menšín,<br />

ale aj s nízkou kultúrou samotného<br />

národa,<br />

stále sužovaného<br />

chorobami<br />

ako napríklad<br />

mor.<br />

A tak sa pustil,<br />

vďaka dávnejšie vybudovaným<br />

priateľstvám do získavania nových<br />

kontaktov s veci oddanými ľuďmi,<br />

aj do zdĺhavých rokovaní s úradmi<br />

a vládou.<br />

Popritom založil pri meste Ahmadábád,<br />

stredisku ručného tkáčstva<br />

osadu Sátjagraha ášram, akési pokračovanie<br />

osady Phoenix. Fotografie<br />

Gándhího s kolovrátkom z tejto<br />

doby sú veľmi známe. V tradičných<br />

remeslách videl budúcnosť krajiny.<br />

Jeho pozornosť upútal problém<br />

s neprimeranými podmienkami námezdných<br />

robotníkov, ktorí emigrovali<br />

z Indie. Vláda na to pod tlakom<br />

zareagovala iba zrušením emigrácie.<br />

Gándhí sa ujal aj čamparanských<br />

roľníkov, ktorí boli povinní vysiať indigo<br />

na určitej časti prenajatého poľa,<br />

pre svojho „zemepána“. Kam prišiel,<br />

tam sa cele ponoril do prípadu a stal<br />

sa ľuďom, ktorí ho zavolali, priateľom.<br />

Postupne sa stával prirodzeným<br />

vodcom ľudu. V rôznych okresoch<br />

krajiny sa ujímal boja za práva obyvateľov.<br />

Pripravoval a viedol nenásilné<br />

kampane, sprevádzané hladovkami,<br />

viedol štrajky, podieľal<br />

sa na príprave rezolúcií, zúčastnil sa<br />

„soľného pochodu“ na protest voči<br />

britskému soľnému monopolu, čelil<br />

zatknutiam, internovaniu a odsúdeniam,<br />

zúčastňoval sa konferencií.<br />

Pritom stále veľa písal, podujal sa tiež<br />

prebrať vedenie týždenníka Young<br />

India a Navadžívan, neskôr sám založil<br />

týždenník Haridžan.<br />

Takmer pravidelne sa v jeho živote<br />

striedali hladovky s protestnými pochodmi<br />

a väzením. Niekedy sa mu<br />

hroziace katastrofy podarilo zažehnať,<br />

pretože národ svojho Mahátmu<br />

(Veľkú dušu) miloval, niekedy im<br />

však už nedokázal zabrániť.<br />

V roku 1869 indický národ ešte túžil<br />

po zbavení sa nadvlády britského<br />

impéria. V roku 1947 sa mu to podarilo,<br />

no skutočná sloboda predsa<br />

len nenastala.<br />

Mahátma, sklamaný vývinom udalostí,<br />

najmä bratovražednými bojmi<br />

jednotlivých náboženských skupín,<br />

sa vzdal vedenia i členstva v Indickom<br />

národnom kongrese, a ešte dlho<br />

pred vyhlásením nezávislosti Indického<br />

zväzu a Pakistanu sa utiahol na<br />

vidiek. Usadil sa v roku 1936 v dedine<br />

Ségáon a snažil sa o znovuoživenie<br />

remesiel. Učil práci s kolovrátkom –<br />

s výukou iných remesiel, napríklad<br />

s výukou šitia pomáhali zase ďalší<br />

prívrženci. Snažil sa o povznesenie<br />

7<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008

oSOBNOSť<br />

8<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008<br />

vidieka. Chcel, aby sa národ oslobodil<br />

a ožil zvnútra. Usiloval sa o jeho<br />

zušľachtenie, o mravný prerod ľudí.<br />

Snáď aj toto bol jeden z dôvodov,<br />

prečo začal s písaním vlastného životopisu,<br />

v ktorom opisuje aj svoje ľudské<br />

pochybenia, rovnako ako úsilie<br />

ich napraviť. Ťažisko teda videl v prevýchove,<br />

narazil však na odmietanie.<br />

Národ uctieval jeho osobu, Gándhí<br />

však osobné uctievanie neprijal. Preto<br />

medzi ľuďmi nastalo najprv rozčarovanie,<br />

potom odsúdenie. Jeden jeho<br />

životopisec napísal: „Ľud ho nadšene<br />

slávil ako proroka, ašak odmietal<br />

jeho učenie“. K týmto zážitkom sa<br />

pridala nečakaná strata. V roku 1944<br />

zomrela vo väzení Kásturbáí, ktorá<br />

stála po jeho boku celý život a pomáhala<br />

mu v jeho diele. –<br />

Prudké náboženské rozbroje vo<br />

vnútri krajiny medzi hinduistami<br />

a moslimskou časťou obyvateľstva<br />

pokračovali. Pogrom v Kalkate<br />

v roku 1947 priniesol obrovské<br />

množstvo obetí. Celkove mali vnútorné<br />

nepokoje v Indii na svedomí<br />

státisíce ľudských obetí.<br />

Boh, alebo národ<br />

ahátma pochopil, že Svarádž –<br />

M nezávislosť a skutočnú slobodu<br />

nedostane ľud Indie ani ako dar od<br />

Stvoriteľa, ani od Britov, ale musí si<br />

ju sám vytvoriť vlastným úsilím, pretože<br />

veril, že nikto neobdrží<br />

niečo viac, než<br />

k čomu ho oprávňuje<br />

jeho vnútorná sila. Hoci<br />

ho osud Indie a jej obyvateľov<br />

trápil, on stál<br />

už vlastne mimo hlavného<br />

diania. Poznal, že<br />

„blaho národa závisí od<br />

neho samého“.<br />

Tieto skúsenosti podnecovali<br />

Gándhího<br />

v rozhovore s jemu<br />

známym vnútorným<br />

hlasom porovnávať<br />

službu národu so službou<br />

Bohu. Po dlhé roky<br />

to považoval za jedno<br />

a to isté. Dokonca v prvom videl cestu<br />

k druhému. Teraz v tom však začínal<br />

predsa len vidieť rozdiel. Vnútorné<br />

naliehanie ho viedlo k rozpoznaniu<br />

rozdielu v tomto jeho najväčšom<br />

a najdlhšom experimente s Pravdou.<br />

Niektoré svoje rozhodnutia a činy<br />

považoval za chybné, niektoré z nich<br />

mali dokonca – napriek najlepšiemu<br />

úmyslu – ťažké následky. Predovšetkým<br />

jeho nabádanie ľudí k občianskej<br />

neposlušnosti ich nezastihlo<br />

pripravených do tej miery, aby ju pochopili;<br />

aby v úplnej čestnosti nedodržiavali<br />

iba tie zákony, ktoré boli<br />

nezmyselné. Bola to „chyba obrovská<br />

ako Himaláje“, povedal neskôr<br />

Gándhí. Keby svoj národ nemeral<br />

podľa seba, keby<br />

nerozhodol na<br />

základe vlastného<br />

uváženia, ale pýtal<br />

sa najprv Boha,<br />

neodohralo by sa<br />

to úplne inak?<br />

Všetko však už<br />

bolo v pohybe.<br />

Vodcov hnut ia<br />

za občiansku neposlušnosť<br />

vláda<br />

uväznila a vyhlásila<br />

stanné právo.<br />

Vznikli súdy so svojvoľnými rozsudkami,<br />

množilo sa bezprávie. Neustupujúce<br />

napätie a nemožnosť dohody<br />

medzi hinduistami, ktorých viedol<br />

Motilál Néhrú, a medzi moslimskou<br />

menšinou, na čele s Mohammadom<br />

Alí Džinnáhom, sa Gándhí pokúsil<br />

zmieriť hladovkou. Néhrú chcel veľkú<br />

Indiu, Džinnáh chcel od Indie odtrhnúť<br />

jej severnú časť, dnešný Pakistan.<br />

Aby pre ich neochotu k dohode neprišiel<br />

Mahátma o život, nastalo na<br />

istý čas prímerie. Takýto stav však<br />

nevyhovoval všetkým, lebo túžba po<br />

moci neodišla spolu s Angličanmi.<br />

Gándhí bol tŕňom v oku náboženských<br />

fanatikov, čo sa mu stalo osudným.<br />

Po útoku atentátnika, hinduistického<br />

kňaza, zomrel presne tak,<br />

ako si kedysi želal – s Božím menom<br />

na perách.<br />

Ján Spišiak<br />

1. Sátjagraha v praxi je metóda riešenia<br />

konfliktov. Bežne sa konflikty riešia tak,<br />

že silnejší vyhráva. Podľa satjágrahy sa<br />

človek nesnaží znížiť nároky svojho protivníka,<br />

ale zameriava sa na pôvod a korene<br />

konfliktu. V podstate sa konflikt<br />

rieši tak, že jednotlivec protivníka presviedča<br />

o nenásilnom prístupe. Z protivníka<br />

sa teda stáva spojenec.

ZDRAVie<br />

Hľadala som cestu,<br />

ako pomáhať ľuďom<br />

Všetko sa to začalo zhruba pred deviatimi rokmi.<br />

Uč i teľ ka b iológie Jarmila Podhorná z Br odku u<br />

Konice na Prostějovsku išla do dôc hodku. V tom<br />

čase prišla o dvoch najbližších ľ udí, ktorí zomreli<br />

na onkologické choroby, na ktoré bola dovtedajšia<br />

medic ína krátka. Celý život sa zaujímala o<br />

alternatívnu liečbu a premýšľala o tom, že byliny<br />

či v ý ťažk y z nic h obsahujú rovnako liečivé látk y<br />

ako väčšina liekov, ktoré majú na rozdiel od nich<br />

vedľ ajšie úč ink y poškodzujúce pečeň, oblič k y a<br />

ď alšie telesné orgány… Nakoniec sa dostala ku<br />

gemmoterapii – medicíne púčikov a stala sa zakladateľkou<br />

jej výroby v Čechách.<br />

Rozhovor s Jarmilou Podhornou - zakladateľkou gemmoterapie v Českej republike<br />

SG: Kým sa však dostaneme ku<br />

gemmoterapii, povezte, čo vás viedlo<br />

k tomu, aby ste sa z učiteľky biológie<br />

stali bylinkárkou?<br />

Aby som povedala pravdu, učiteľské<br />

povolanie ma nikdy až tak nelákalo,<br />

aj keď som to robila rada. Na<br />

svoju profesiu som sa dívala z trochu<br />

iného hľadiska. Tam, kde mali deti<br />

problémy s učením som hľadala príčinu.<br />

Napríklad slabších žiakov mali<br />

všetci vo zvyku nie povzbudzovať, ale<br />

ešte im nadávať a osočovať ich za to.<br />

Zistila som, že pokiaľ sa dieťa zle sústredilo,<br />

väčšinou malo problémy aj<br />

s hornými dýchacími cestami a ďalšie<br />

zdravotné problémy. A ja som si hovorila,<br />

že to je to prvé, čo je treba vyriešiť,<br />

že to súvisí s poruchami učenia.<br />

Takže po celý čas učiteľovania som<br />

sledovala také veci, ako týmto deťom<br />

pomôcť. A keď som potom prišla do<br />

dôchodku a zomreli mi dvaja najbližší<br />

ľudia na nádorové ochorenia,<br />

o ktoré som sa vždy veľmi zaujímala,<br />

nastal v mojom živote zlom a začala<br />

som hľadať cestu, ako by som mohla<br />

pomáhať ľuďom.<br />

SG: Kým ste tú cestu našli, museli<br />

ste veľa študovať a hľadať…<br />

Ku gemmoterapii viedla dlhá<br />

a ažká cesta a ja som vedela, že si<br />

musím prehĺbiť znalosti o alternatívnej<br />

medicíne. Okrem iného som<br />

začala študovať Calábkovu univerzitu<br />

nového veku v Prahe, bola to pobočka<br />

Karlovej univerzity, stretávalo<br />

sa nás tam asi 350 ľudí z celej republiky.<br />

Z prednášajúcich ma vtedy najviac<br />

oslovil Jiří Janča, ktorý povedal,<br />

že keby niekto začal vyrábať podľa<br />

jeho herbárov tinktúry z bylín, ktoré<br />

tu rastú, vyrobil by oveľa lepšie produkty,<br />

než sú tie drahé<br />

dovozové. Uvedomila<br />

som si, že tie rastlinky<br />

rastú v rovnakom pásme,<br />

ako sme my, majú teda<br />

aj rovnaké vibrácie ako<br />

naše telo, a aj finančná<br />

stránka je dôležitá –nie<br />

každý si môže dovoliť<br />

prečistiť telo za niekoľko<br />

tisíc korún. Po tých jeho<br />

slovách som urobila zo svojej pivnice<br />

laboratórium a začala som skúšať vyrábať<br />

tinktúry z bylín. Nemala som<br />

peniaze, zvažovala som, či tam vôbec<br />

zaviesť teplú a studenú vodu, musela<br />

som premýšľať o každej korune… tie<br />

začiatky boli ťažké. Všetko sa začalo<br />

ľubovníkom. Homeopaticky som ho<br />

spracovala do niekoľkých fľaštičiek,<br />

rozdala ich medzi okolitých známych,<br />

ktorí mali nejaké zdravotné<br />

problémy – gynekologické, so spánkom,<br />

nervové a aj jednému človeku,<br />

ktorý mal roztrúsenú sklerózu. Asi o<br />

dva mesiace začali prichádzať správy<br />

– tam to pomohlo na tenisový lakeť,<br />

tam na spánok, tam na upokojenie<br />

a najväčším prekvapením pre mňa<br />

bolo, keď sa zlepšil zdravotný stav<br />

človeka, ktorý mal trinásť rokov roztrúsenú<br />

sklerózu. Vtedy som si povedala,<br />

že ak jedna bylinka<br />

dokáže pomôcť<br />

pri takom ochorení, tak<br />

je to správna cesta a ja<br />

sa tou cestou dám.<br />

SG: …a objavili ste<br />

gemmoterapiu…<br />

Ešte nie. Začala som<br />

hľadať bylinky v herbári,<br />

spracovávať ich. V tom<br />

čase som sa stret la<br />

s mladým človekom, ktorý mal boreliózu<br />

– asi tak v treťom štádiu. Bol<br />

trištvrte roka práceneschopný, nemal<br />

záujem o prácu, o život, kupovali<br />

rôzne drahé prostriedky, chodili na<br />

kliniku a nič sa nedialo. Ja som v herbároch<br />

brala jednu bylinku za druhou<br />

a u topoľa som si všimla, že ak<br />

z jeho púčiku homeopaticky spracujeme<br />

tinktúru, tak vám určitým spô-<br />

9<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008

ZDRAVie<br />

sobom v tele zlikviduje borélie (baktérie<br />

prenášané kliešťami, pozn. red.).<br />

Vzala som to doslova, vyrobila tinktúru<br />

a o mesiaci ten muž nastúpil do<br />

práce. Potom som si uvedomila ešte<br />

jednu veľmi dôležitú vec – že chorobu<br />

je potrebné aj doliečiť. On síce nastúpil<br />

do práce, ale pretrvávala u neho<br />

veľká únava, bolesti kĺbov, nervov…<br />

Hovorí sa, že pripravenému šťastie<br />

žičí. A ja som to veľké šťastie mala,<br />

vzala som tie herbáre a v piatom diele<br />

som sa dostala ku kapitole o gemmoterapii<br />

– medicíne púčikov. Tam<br />

bolo napísané, že v púčikoch a zárodočných<br />

tkanivách sú látky, ktoré tá<br />

rastlina v inom čase nemá. A to sú<br />

stopové prvky, minerálne látky, vitamíny,<br />

rastlinné hormóny. A keď sú<br />

tie pupence a zárodočné časti správne<br />

spracované, môžu nám dať tinktúry,<br />

ktoré regenerujú ľudský organizmus,<br />

stimulujú centrálnu nervovú sústavu,<br />

zvyšujú imunitu, omladzujú organizmus<br />

atď. A potom ma tam zaujala ešte<br />

jedna veta o tom, že sa predpokladá,<br />

že budú liečiť aj choroby doposiaľ neliečiteľné.<br />

Naraz som u topoľa videla,<br />

že to tak je, že som prišla na niečo, čo<br />

sa doposiaľ nevedelo. Okrem topoľa,<br />

ktorý likviduje borélie, som potom<br />

objavila celú kúru na<br />

liečbu i doliečenie.<br />

SG: Kúra na liečbu boreliózy<br />

vás preslávila<br />

aj medzi lekármi–čo<br />

možno považovať za<br />

veľký úspech…<br />

Asi pol roka potom,<br />

čo som začala mať<br />

úspechy s kúrou na boreliózu,<br />

sa na mňa obrátila<br />

lekárka z Prahy<br />

a nadšene sa pýtala,<br />

čo to vyrábam a že to<br />

zaberá viac než antibiotiká.<br />

Dnes spolupracujem<br />

asi so stovkou lekárov,<br />

liečiteľov, neviem<br />

už odhadnúť ten počet…<br />

10<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008<br />

Od nich a pacientov mám spätnú<br />

väzbu, že to funguje a to potrebujem<br />

k svojej práci… Kúra na boreliózu<br />

bola prvá. Odvtedy ich vznikol celý<br />

rad–vlastne na každé ochorenie...<br />

SG …aj na nádorové ochorenie?<br />

Áno. Ale ja som vždy rada, keď<br />

môžem ľuďom povedať, že je dôležité<br />

dbať na prevenciu, že môžu chorobám<br />

predchádzať, alebo ten proces aspoň<br />

spomaliť. Tieto prostriedky navyše<br />

pomáhajú aj pri chemoterapii, pomáhajú<br />

telu, aby to zvládlo pri ožarovaní<br />

a doliečovaní. Na bylinách je najcennejšie<br />

to, že nemajú vedľajšie účinky.<br />

SG: Myslíte si, že na každú chorobu<br />

existuje liek?<br />

Áno. Je potrebné si uvedomiť, že<br />

každé ochorenie je súbor niečoho,<br />

čo umožnilo, aby tá choroba vznikla.<br />

Vezmime si napríklad vredy na žalúdočnej<br />

sliznici. Musíte sa zamerať<br />

na sliznicu, na žlčník, ktorý je blízko,<br />

potom na upokojenie, pretože väčšinou<br />

tieto problémy vznikajú narušenou<br />

psychikou – je potrebné zamerať<br />

celý súbor bylín na určité ochorenie,<br />

pretože jedna bylinka je len na jeden<br />

problém…<br />

SG: Mnoho ľudí, keď ochorie, sa<br />

sťažuje na vedľajšie okolnosti,<br />

ktoré to spôsobili. Aj lekári<br />

nás v tom vlastne utvrdzujú.<br />

Mal by sa zmeniť<br />

prístup človeka k vlastnej<br />

chorobe?<br />

Na prvom mieste!<br />

Vôbec, prístup človeka<br />

k životu. Choroba sa<br />

spomalí už pri zmene<br />

myslenia a keď k tomu<br />

upravíme stravu, dodáme<br />

určité potravinové<br />

doplnky, prečistíme<br />

telo a zburcujeme<br />

v sebe silu, tak to je to<br />

prvé, čo naše telo potrebuje.<br />

Vybavuje sa mi<br />

úryvok z jednej knihy<br />

o tom, že nádorové ochorenie<br />

vzniká v tej najväčšej sile, rozpuku<br />

človeka, tam, kde nastane akási<br />

zmena v myslení, nesprávnym smerom.<br />

Myšlienky potom idú tam,<br />

kam by nemali, a tým spôsobom aj<br />

určitá časť buniek zmení svoju cestu,<br />

začnú sa nekontrolovateľne množiť a<br />

vzniká nádorové ochorenie. Takže<br />

na prvom mieste je zmena myslenia,<br />

zmena spôsobu života.<br />

V každom stave je možnosť<br />

návratu–a keď si to každý<br />

uvedomí, tak nie je bezmocný.<br />

SG: Vy sama ste zástancom<br />

aj takých liečebných metód<br />

ako je liečba hladovkou, pijavicami,<br />

urinoterapia a ďalšie,<br />

ktorým sa mnohí ľudia smejú,<br />

alebo ich považujú za stredoveké.<br />

Tvrdíte, že toto všetko raz<br />

bude liečba tretieho tisícročia, za<br />

ktorú budeme platiť zlatom…<br />

Áno. Je potrebné si uvedomiť, že<br />

podstatou všetkých týchto metód<br />

je vždy prečistenie organizmu. A to<br />

platí pri každej chorobe. Keď telo<br />

prečistíte, tak ho aj omladíte… To sú<br />

prastaré metódy, ktorými ľudia odvrátili<br />

stavy chorôb, kde už nebolo<br />

pomoci. Zaujalo ma, keď všetci, ktorí<br />

hovorili o týchto metódach, odkazovali<br />

na knižku Johna Armstronga<br />

Živá voda. Keď som začala trochu<br />

zarábať, nechala som ju na vlastné<br />

náklady preložiť do češtiny a vydať –<br />

chcela som dať nádej ľuďom, ktorí ju<br />

stratili. V knižke je opísaný rad prípadov,<br />

keď tieto metódy pomohli mnohým<br />

nevyliečiteľne chorým ľuďom.<br />

Dnešný človek sa toho bojí, ale je to<br />

niečo, čo môže uzdravovať. Ja sama<br />

som to na sebe vyskúšala niekoľkokrát.<br />

Hladovku aj pijavice. Môžem<br />

povedať, že sa moje telo zregenerovalo,<br />

stabilizovala sa nervová sústava,<br />

zbavila som sa okuliarov a prestali<br />

mi rásť šedivé vlasy. Všimla si to aj<br />

moja kaderníčka. Takže moje telo sa<br />

omladilo. Išla by som do toho znovu,

ZDRAVie<br />

ale na to musíte mať absolútnu pohodu<br />

a pokoj…<br />

SG: Prečistením organizmu začínate<br />

aj na začiatku každej vašej<br />

kúry…<br />

Na to najčastejšie používam tinktúru<br />

z brezových púčikov, ktorá má<br />

všeobecne očistný účinok celého organizmu<br />

a stimuluje funkciu pečene<br />

a pankreasu. Tým dôjde<br />

k odbúraniu a vyplaveniu toxických<br />

látok z tela. Nasledujúca<br />

liečebná kúra má oveľa<br />

väčší účinok, je zameraná<br />

podľa druhu choroby, užíva<br />

sa po kvapkách 3 až 12 týždňov,<br />

podľa závažnosti ochorenia. Gemmoterapia<br />

má rad výhod. Môžeme<br />

ju aplikovať pri každej chorobe, dokonca<br />

i tam, kde sú nejasné príčiny<br />

ochorenia. Podávaním tinktúry sú<br />

telu navyše dodávané aj potrebné vitamíny,<br />

stopové prvky a hormóny.<br />

SG: Vy ste tretí po Francúzsku<br />

a Švajčiarsku, kto začal gemmoterapeutiká<br />

vyrábať a predávať. Tu<br />

u vás na Drahanskej vrchovine to<br />

pritom vyzerá ako v zabudnutom<br />

kúsku sveta…<br />

…A pritom tu máme čisté prostredie,<br />

a to je potrebné na zber púčikov,<br />

ktoré od ľudí vykupujeme na prípravu<br />

tinktúr. Vždy som si hovorila,<br />

keď sa odtiaľto začali ľudia sťahovať<br />

za prácou, že tu určite bude niečo, čo<br />

bolo ľuďom dané na to, aby tu mohli<br />

žiť. Aj keď je tu drsné prostredie. Ale<br />

je tu krásne, a tak si hovorím, že asi tá<br />

príroda bola ľuďom nadelená ako dar,<br />

ktorý môžu využívať na svoju prácu.<br />

SG: Dnes už zamestnávate sedemnásť<br />

žien, máte nové krásne výrobné<br />

haly. Tie začiatky v pivnici<br />

ale museli byť veľmi ťažké, boli ste<br />

na to vtedy sama…<br />

Prvé výrobky vznikali v pivnici,<br />

neskôr som si v miestnom zdravotnom<br />

stredisku postupne prenajala päť<br />

miestností. Potom som kúpila domček,<br />

zrekonštruovala ho, vytvorili sme tam<br />

Gemmoterapia (nazývaná aj medicína púčikov) je jednou z moderných<br />

liečebných metód, ktorá prináša pozoruhodné výsledky aj u ťažko<br />

liečiteľných chorôb. Liečba prebieha pomocou kvapiek pripravených<br />

z výťažkov púčikov rastlín a kríkov alebo bylín. Pri ich príprave sa využívajú<br />

zárodočné tkanivá, ako sú pupence, korienky alebo mladé listy<br />

či výhonky (letorasty). Prvý výťažok z púčikov brezy pripravil belgický<br />

lekár Paul Henry v roku 1952. Po stovkách experimentov si ako prvý uvedomil,<br />

že každá rastlina ukladá do púčikov to najcennejšie pre svoj ďalší<br />

rast. U nás v Čechách sa o gemmoterapiu a jej využitie začali zaujímať<br />

predstavitelia alternatívnej medicíny Josef Zentrich a Jiří Janča, ktorí ako<br />

prví napísali o tejto metóde v roku 1997. V nasledujúcom roku začala gemmoterapeutiká<br />

vyrábať Mgr. Jarmila Podhorná. Vo svojich šesťdesiatich<br />

štyroch rokoch okrem výroby liečivých tinktúr zamestnáva dnes vo firme<br />

Naděje sedemnásť žien, prednáša liečiteľom, dostáva stovky ďakovných<br />

listov od ľudí z celej republiky, ktorým pomohla. Je okrem iného aj autorkou<br />

knihy Pupeny léčí, ktorá pred časom vyšla v obnovenom vydaní.<br />

laboratórne priestory, zabezpečili materiálnu<br />

časť. Keď niečo vyrobíte, musí<br />

to prejsť kontrolami, ústavmi, vybavenie<br />

každej tinktúry stojí okolo päť<br />

tisíc, ja ich mám dnes okolo stopäťdesiat…<br />

bolo to namáhavé, navyše som<br />

tie výrobky potrebovala nejako dostať<br />

medzi ľudí a na reklamu som nemala<br />

peniaze. Pomohol mi pri tom práve<br />

topoľ – reklamu mi urobili ľudia s boreliózou.<br />

Pozvali ma na besedy, prednášky,<br />

a tak sa to postupne šírilo po<br />

celej krajine… Prvého človeka som<br />

zamestnala v roku 2000. Sú to všetko<br />

ženy z okolia, ktoré vďaka firme nemusia<br />

dochádzať ďaleko za prácou.<br />

SG: Vymýšľate aj ďalšie kúry a<br />

tinktúry, alebo už máte dosť produktov<br />

a hodláte sa teraz venovať<br />

predaju a distribúcii…<br />

Samozrejme, že vymýšľam ďalej. Teraz<br />

je napríklad veľa črevných problémov<br />

u malých detí. Už máme aj schválený<br />

prípravok, v ktorom sú len čierne<br />

ríbezle a betaglukán, ktoré majú podobné<br />

účinky ako kortikoidy.<br />

SG: Vy máte aj ďalšie plány do budúcnosti<br />

– chcete tu vytvoriť „kúsok<br />

raja na zemi“…<br />

Púčiky zatiaľ vykupujeme od ľudí,<br />

ktorí nám ich tu v tom krásnom<br />

prostredí zbierajú. Ale mám plán<br />

osadiť pozemky vedľa novej výrobnej<br />

haly stromami a rastlinami, ktoré<br />

potrebujeme na výrobu – bola by to<br />

taká zásobná záhrada a bola by to<br />

krása. Po posledných skúsenostiach<br />

s budovaním síce trochu strácam odvahu<br />

pre neľahké získavanie dotácií.<br />

Potom by som chcela pri ďalšej budove,<br />

kde sídlime, vytvoriť záhradu<br />

z čínskych bylín – s touto ponukou<br />

prišiel profesor Valíček, na ktorého<br />

sa s nápadom obrátila čínska veľvyslankyňa<br />

Huo Yuzhen.<br />

SG: Názov vašej firmy je Naděje –<br />

už to slovo samo o sebe pôsobí liečivo,<br />

určite máte mnoho ohlasov od<br />

ľudí, ktorým ste dokázali svojimi<br />

produktmi pomôcť. Je to niečo, čo<br />

vás podnecuje do ďalšej činnosti?<br />

Namiesto odpovede vyťahuje pani<br />

Podhorná zo zásuvky stovky listov<br />

a náhodne z nich prečíta slová vďaky.<br />

„Raz si v tom urobím po riadok, teraz<br />

nemám čas. Je to to, čo ma posilňuje<br />

a čo mi dodáva energiu – tu človek<br />

vidí, že to má zmysel…“<br />

www.nadeje-byliny.eu<br />

Rozhovor viedla Marie Šuláková<br />

11<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008

Ako prečisťovať<br />

organizmus<br />

V článku o prídavných látkach (Svet<br />

Grálu č.12) sme uviedli, že s priemyselne<br />

spracovanou stravou a nápojmi<br />

sa do nášho tela môže dostať značné<br />

množstvo škodlivín. Môže tým nepriaznivo<br />

pozmeniť z loženie našej<br />

krvi, preto by sme sa mali vyhýbať<br />

z b y t o č n é m u p r í j m u s y n t e t i c k ý c h<br />

chemických látok. Okrem toho je<br />

vhodné podporiť aj vylučovanie už<br />

prijatých škodlivín, t. j. prečisťovať<br />

vnútorné prostredie organizmu.<br />

rečistenie môžeme docieliť nielen<br />

P prijímaním vhodnej potravy a nápojov,<br />

ale aj hladovkou. Je totiž známe,<br />

že pri pôste dochádza v ľudskom tele<br />

k očistným procesom. Pokiaľ telo nezíska<br />

potrebné látky zo stravy, odčerpáva<br />

ich priamo zo svojich orgánov.<br />

Pri krátkodobom vynechaní potravy<br />

sa väčšinou neprejaví žiadna škodlivá<br />

zmena. Najprv sú odčerpávané odpadové<br />

látky, stravujú sa choré tkanivá<br />

a podobne. Po niekoľkých dňoch až<br />

týždňoch (podľa stavu organizmu)<br />

však dochádza k vyčerpaniu telesných<br />

zásob, ktoré sa potom nepriaznivo<br />

prejaví v zložení krvi. Pre zdravie človeka<br />

sú teda z hľadiska bezpečnosti<br />

vhodnejšie kratšie, napríklad jednodňové<br />

pôsty.<br />

Je potrebné upozorniť, že ani krátkodobý<br />

pôst nie je vhodný pre každého;<br />

výrazne oslabenému alebo podvyživenému<br />

človeku môže hladovka dokonca<br />

uškodiť. V prvom rade sa odporúča<br />

dobre zvážiť, či a kedy začať<br />

s pôstom, prípadne overiť jeho vhodnosť<br />

napríklad svalovým testom<br />

(podrobnejšie viď. http://natur.toe.cz).<br />

Okrem toho je pri pôste nevyhnutné<br />

dodržiavať určité pravidlá – predovšetkým<br />

prijímať dostatok vhodných<br />

tekutín; hlavné zásady sú uvedené<br />

napr. aj v knihe Tajomstvo krvi.<br />

12<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008<br />

Voda umožňuje nielen očistu zvonka<br />

– je zároveň najlepším prostriedkom,<br />

ktorým možno organizmus preplachovať<br />

zvnútra. Dostávame sa teda<br />

k očistnému pôsobeniu tekutín, ktorými<br />

sa z tela škodliviny vyplavujú.<br />

Kým sa podrobnejšie zameriame na<br />

vodný živel, pozrime sa ešte na základné<br />

zložky krvi.<br />

P<br />

základnÉ<br />

elementy krvI<br />

revažujúci podiel krvi tvorí kvapalná<br />

zložka, teda voda, ktorá<br />

umožňuje prúdenie krvi. Obsahuje<br />

ďalej pevnú zložku, zodpovedajúcu<br />

živlu zeme, ktorá jej dáva hustotu.<br />

Okrem červených a bielych krviniek<br />

a krvných doštičiek sa v nej vyskytujú<br />

minerálne látky, vitamíny, produkty<br />

látkovej výmeny, bielkoviny a ďalšie<br />

pevné súčasti. Dôležitý je aj plynný<br />

podiel, teda vzduch, ktorý dáva krvi<br />

sviežosť a ľahkosť. Náš duch môže<br />

s krvou nadviazať spojenie len pri jej<br />

určitej teplote; preto je podstatný aj<br />

živel ohňa.<br />

V prírode všetko smeruje k harmónii<br />

a mali by sme sa o to usilovať aj<br />

my. Často sa stretávame so základným<br />

číslom štyri: štyrmi svetovými<br />

stranami, štyrmi ročnými obdobiami<br />

a mnohými ďalšími prípadmi. Preto<br />

berieme vyššie uvedené štyri živly<br />

(oheň, voda, zem, vzduch) ako základ.<br />

Zdôrazňujeme to hlavne kvôli<br />

tomu, že jednotlivými živlami sa budeme<br />

postupne zaoberať, no v praxi<br />

je potrebné využívať pomocné účinky<br />

všetkých týchto elementov súčasne.<br />

Je pochopiteľné, že nepostačí iba<br />

jesť, alebo trvalo len piť, či len dýchať,<br />

prípadne dôverovať len dodaniu<br />

tepla, naopak: to všetko súčasne<br />

potrebujeme na to, aby sme tu na<br />

Zemi mohli vôbec žiť. Pri nerovnovážnych<br />

stavoch organizmu alebo pri<br />

výraznom nedostatku určitého druhu<br />

energie je samozrejme potrebné venovať<br />

zvýšenú pozornosť oslabenému<br />

živlu, stále však máme mať na zreteli<br />

aj všetky ostatné.<br />

Keď sú všetky uvedené zložky a živly<br />

zastúpené v správnom pomere,<br />

organizmus je v poriadku a v rovnováhe.<br />

V mnohých prípadoch je však<br />

dokonalé spojenie tela a ducha narušené<br />

pôsobením rôznych škodlivých<br />

faktorov, ktoré vyvolávajú nepriaznivé<br />

zmeny zloženia a vyžarovania<br />

krvi.<br />

Ak chceme v týchto prípadoch dosiahnuť<br />

zlepšenie, ponúkajú sa nám<br />

v prvom rade výživové opatrenia. Skutočné<br />

zlepšenie možno najlepšie do-

a zjasňovať<br />

vyžarovanie krvi<br />

siahnuť správne spracovanými potravinami,<br />

nápojmi a ďalšími prirodzenými<br />

prostriedkami. Aby sme pochopili<br />

súvislosti medzi druhom prijímanej<br />

stravy, spôsobom jej spracovania, celkovou<br />

životosprávou a tým, ako sa<br />

cítime, budeme sa postupne zaoberať<br />

jednotlivými zložkami krvi a pôsobením<br />

daných štyroch elementov.<br />

MOŽNOSTI<br />

HARMONIZÁCIE<br />

ŠTYRMI ŽIVLAMI<br />

ž oddávna sú známe očistné<br />

U účinky ohňa, ktorého úžasná<br />

moc a sila si zaslúži našu plnú pozornosť.<br />

Je známe, že oheň ničí hrubohmotné<br />

i jemnohmotné nečistoty.<br />

Svoj význam malo aj vydymovanie<br />

príbytkov suchými bylinami, ktoré<br />

sa dávnejšie bežne praktizovalo. Aj<br />

slnečné lúče pôsobia očistne, čo potvrdzuje<br />

aj ľudová múdrosť: „Kam<br />

nechodí slnko, tam chodí lekár“.<br />

Pri bežnom tepelnom spracovaní<br />

potravy dochádza jednak k fyzikálnochemickým<br />

zmenám a okrem toho<br />

sa ním použité suroviny očisťujú od<br />

mnohých nepriaznivých vplyvov.<br />

Prevarením vody v nej zahubíme prípadné<br />

mikroorganizmy, vypudíme<br />

početné prchavé zlúčeniny (napríklad<br />

chlór) a okrem toho dochádza aj k jej<br />

energetickému „preprogramovaniu“.<br />

Dlhšie trvajúce zahriatie síce znižuje<br />

obsah niektorých látok prítomných<br />

v strave (napríklad vitamínu C),<br />

mnohé účinné zložky sa však uchovávajú<br />

a často sú po tepelnej úprave<br />

lepšie vstrebateľné.<br />

Človek sa počas svojho vývoja postupne<br />

učil využívať rôznorodé účinky<br />

ohňa, pretože pochopil, že tento živel<br />

môže byť dobrým pomocníkom,<br />

ktorý mu pomáha prežiť v pozemskej<br />

úrovni. Tepelné spracovávanie<br />

surovín sa stalo bežným postupom.<br />

Okrem iného napomáha ľahšie sa<br />

vyrovnať s premenlivými vplyvmi<br />

okolia, napríklad so zmenami okolitej<br />

teploty.<br />

Vhodnou tepelnou úpravou možno<br />

v organizme živel ohňa harmonizovať.<br />

Inú energiu však získame spaľovaním<br />

dreva než pri použití plynu alebo ďalších<br />

palív. Rozžeravenie odporových<br />

telies elektrickým prúdom bude na<br />

pripravovanú stravu pôsobiť tiež odlišne.<br />

Úplne rozdielne žiarenie, ktoré<br />

nemá s ohňom takmer nič spoločné,<br />

odovzdávame pôvodným surovinám<br />

pri mikrovlnnom „zahriatí“ a preto by<br />

sme túto celkom neprirodzenú, nevhodnú<br />

a zdraviu škodlivú úpravu<br />

nemali vôbec používať.<br />

Pre úplnosť treba dodať, že telo<br />

vyžaduje nielen tepelne spracovanú<br />

stravu, ale určitý podiel má tvoriť aj<br />

surová strava, podľa druhu plodiny.<br />

Koreňová zelenina sa väčšinou tepelne<br />

spracováva (inak je horšie stráviteľná);<br />

naopak listová sa často konzumuje surová,<br />

napríklad vo forme šalátov bohatých<br />

na vitamíny. Vhodnými zdrojmi<br />

nevyhnutných látok sa však budeme<br />

zaoberať v ďalšej časti seriálu.<br />

Vráťme sa opäť k základným živlom.<br />

Nesmierne dôležitý je najľahší zo<br />

živlov, ktorým je vzduch. Aby sme tu<br />

na zemi prežili, musíme okrem potravy<br />

a nápojov prijímať aj kyslík. Na<br />

rozdiel od ostatných živlov, u ktorých<br />

si vyberáme vhodne spracované suroviny,<br />

máme pri vzduchu výber zúžený,<br />

pretože sme závislí od kvality<br />

okolitého ovzdušia. Vždy však môžeme<br />

ovplyvňovať to, ako dýchame. Mali by<br />

sme preto vedome pestovať, rozvíjať túto<br />

životne dôležitú činnosť. Veď bez potravy<br />

možno vydržať týždne, bez vody<br />

dni, no bez vzduchu iba pár minút.<br />

Kyslík získavame z vdýchnutého<br />

vzduchu; v pľúcach sa naviaže na červené<br />

krvinky a je potom rozvádzaný<br />

krvou po tele. Jadro červenej krvinky<br />

tvorí hemoglobín, obsahujúci železo,<br />

ktoré ako magnet priťahuje nášho ducha.<br />

Inými slovami: táto okysličená<br />

13<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008

zdravie<br />

zložka krvi vysiela veľmi dôležitý druh<br />

žiarenia, potrebný na dokonalé spojenie<br />

ducha s hmotným telom.<br />

Význam tohoto živlu si uvedomíme<br />

napr. sledovaním plameňa sviečky,<br />

ktorá pre svoje horenie nutne potrebuje<br />

vzduch, inak zhasne. To isté sa<br />

stane aj duchovnej iskre, ktorá nemá<br />

dostatok vzduchu: potom len malátne<br />

živorí. Aby sa mohla stať plameňom,<br />

významne jej napomáha čerstvý<br />

vzduch. Ak ho nemá, môže sa oveľa<br />

horšie prejavovať, čo máva tragické<br />

dôsledky. Z úplného zamedzenia prísunu<br />

vzduchu vyplýva jej udusenie,<br />

ktoré po niekoľkých minútach spôsobuje<br />

oslabovanie spojenia duše s telom,<br />

až privodí pozemskú smrť.<br />

Krv sa v priebehu nášho života<br />

nikdy nezastaví – stále krúži v nekonečnom<br />

kolobehu. Jej obeh spôsobujú<br />

tlakové vlny, ktoré vznikajú pri<br />

každom sťahu srdca a ženú ju až do<br />

tenkých krvných kapilár, aby sa potom<br />

vrátila späť. Tepnami prúdi zo<br />

srdca okysličená krv, majúca žiarivo<br />

červenú farbu. Krv nasýtená kyslíkom<br />

vlastne umožňuje náš aktívny prejav<br />

v hmotnosti; bez kyslíka by sme totiž<br />

nemohli získať životodarnú energiu<br />

Tepelne spracovaná<br />

potrava napomáha<br />

ľahšie sa vyrovnať<br />

s vplyvmi okolia<br />

tepla, vznikajúcu v našom tele „spaľovaním“<br />

živín.<br />

Po odovzdaní kyslíka bunkám a naviazaní<br />

v nich vznikajúceho oxidu uhličitého<br />

sa krv vracia späť do srdca.<br />

Pritom sa jej farba mení na tmavočervenú.<br />

Krv, putujúca do pľúc, na seba<br />

viaže a prijíma látky, ktoré je potrebné<br />

z tela vylúčiť. Preto možno veľa z odpadových<br />

látok a škodlivín vydýchať.<br />

Väčšina vyspelejších civilizácií východu<br />

i západu dávno vytušila význam<br />

14<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008<br />

dýchania a osvietení jedinci časom dospeli<br />

k nutnosti vykonávať určité dychové<br />

cvičenia. Najznámejšie z nich sú<br />

jogové techniky, no svoje metódy mali<br />

aj ďalšie kultúry. Je potrebné venovať<br />

dostatočnú pozornosť správnemu dýchaniu.<br />

Záujemcov o viac informácií<br />

odkazujeme na internetové stránky<br />

http://natur.toe.cz, kde možno nájsť<br />

súbor dychových cvikov. Dôležitý je<br />

samozrejme aj zodpovedajúci pohyb<br />

na čerstvom vzduchu.<br />

T<br />

Voda – dar,<br />

KTORÉHO hodnotu<br />

sme doposiaĽ<br />

nepoznali<br />

eraz sa zameriame na už skôr spomínaný<br />

živel, ktorým je voda. Aby<br />

sa duchovná energia mohla účinne<br />

prejavovať v našej hmotnej úrovni,<br />

teda aby mohla oživiť pozemské telo,<br />

je nutný spojovací článok, ktorý najlepšie<br />

prijíma prichádzajúce žiarenie –<br />

a tým je vodný živel.<br />

Význam vody si ľudia uvedomovali<br />

už oddávna; odkaz na to nachádzame<br />

hneď na začiatku Biblie: „Duch<br />

Boží vznášal sa nad vodami“. Aj súčasná<br />

veda potvrdzuje, že vzniku života<br />

na Zemi predchádzal vodný živel,<br />

a až v ňom sa mohli začať vyvíjať<br />

prvé organické formy. Aj život každého<br />

ľudského zárodku sa odohráva<br />

približne deväť mesiacov v plodovej<br />

vode. Okrem toho je voda prevažujúcou<br />

zložkou našej krvi, orgánov<br />

i tkanív a tvorí viac než polovicu váhy<br />

ľudského tela.<br />

U väčšiny prirodzených potravín<br />

obsah vody presahuje až tri štvrtiny<br />

celkovej hmotnosti. K surovinám s nízkym<br />

obsahom vody, napr. k múke, sa<br />

pred konzumáciou väčšinou pridáva<br />

buď voda alebo iné tekutiny, prípadne<br />

suroviny s vyššou vlhkosťou. Pôvodný<br />

obsah vody v potravinách je tiež meradlom<br />

ich „životaschopnosti“, pretože<br />

procesy rastu či ďalších zmien<br />

môžu prebiehať iba pri jej určitej koncentrácii.<br />

Naopak čiastočným odstraňovaním<br />

vody, napríklad sušením, sa<br />

snažíme zamedziť zmenám vznikajúcim<br />

v priebehu skladovania.<br />

Je teda zrejmé, že vodný živel je nesmierne<br />

dôležitý. Mnohým sa síce<br />

môže zdať zbytočné to rozoberať, veď<br />

vodu predsa prijíma každý: buď vo<br />

forme nápojov alebo z ďalších zdrojov.<br />

Keď však pozorujeme, aké nápoje<br />

sa v obchodoch najviac nakupujú, napríklad<br />

malinovky a ďalšie chemicky<br />

upravované kvapaliny, prinášajúce telu<br />

viac škody, než úžitku, je zrejmé, že nie<br />

všetci si uvedomujú celkový dopad nevhodných<br />

tekutín na svoj organizmus.<br />

A pritom neúmerné pitie nevhodne<br />

zvolených nápojov môže byť pre telo<br />

i dušu ešte zhubnejšie, než vplyv konzumácie<br />

komerčných potravín.<br />

Venujme preto plnú pozornosť zodpovedajúcemu<br />

príjmu kvalitných tekutín.<br />

Aj vedecky je dokázané, že<br />

jedným z tajomstiev dlhovekosti a zachovania<br />

dobrého zdravia je pravidelné<br />

pitie čistej vody. Medzi jednotlivými<br />

vodnými zdrojmi sú však nesmierne<br />

rozdiely v ich chemickom zložení aj vo<br />

vyžarovaní. Čím teda najlepšie uhasiť<br />

smäd?<br />

Z hľadiska prečisťovania a zavodňovania<br />

organizmu sa ako najvhodnejšia<br />

javí voľne tečúca pramenitá voda,<br />

ktorá prietokom rôznymi zemskými<br />

vrstvami prijíma mnohé látky a posilňujúce<br />

energie. Keď zásobujeme naše<br />

telo dostatkom pramenitej vody, dávame<br />

mu najlepšie prostriedky nielen<br />

na jeho prečisťovanie, ale napomáhame<br />

tým aj zjasnenie vyžarovania<br />

krvi. V súčasnosti si stále viac ľudí<br />

začína uvedomovať, že prijímané<br />

nápoje výrazne ovplyvňujú kvalitu<br />

ich života, preto sa snažia nachádzať<br />

vhodné zdroje vody.<br />

Mnohí vnímajú, že najprospešnejšie<br />

bude vrátiť sa k osvedčeným „životodarným“<br />

studienkam. Táto obnova

zdravie<br />

tradícií prírodných zdrojov vody iste<br />

poteší aj ich bytostné ochrankyne, rusalky,<br />

ktoré sa o ne s láskou starajú;<br />

Pokračování úspěšné knihy<br />

zvlášť vtedy,<br />

TAJEMSTVÍ<br />

keď<br />

KRVE<br />

im nezabudneme potom<br />

zo srdca poďakovať...<br />

Keď nemáme možnosť čerpať z kvalitného<br />

prírodného údaje, jež byly uvedeny v prvním zdroja, či ještě větších celků. môžeme<br />

Tato kniha navazuje na předchozí Přináší vysvětlení různých procesů<br />

publikaci Tajemství krve a proto a dějů, které nalezneme jak v jádrech<br />

atomů, tak u naší zeměkoule<br />

v prvé řadě rozšiřuje a doplňuje<br />

dílu. Kromě toho však přináší Dozvíte se v ní též o některých<br />

i zcela nové poznatky o krevních zatím málo známých příčinách<br />

pramenitú skupinách vodu a druzích, tiež o jejich spoji-nakupovaťtostech s druhem výživy a působení le se rozšiřujících problémů naší<br />

závislostí, posedlosti a dalších stá-<br />

Jej<br />

dalších faktorů. Zdůrazňuje přitom společnosti. Naleznete v ní i praktické<br />

rady, které mohou napomoci<br />

výrazný vliv stupně duchovního vývoje,<br />

a to nejen na iste různé vlastnosti priaznivejšie, při léčení a nápravě těchto poruch než<br />

pôsobenie bude<br />

krve, ale i na zdravotní stav organismu.<br />

onemocnění. Ty jsou v prvé řadě<br />

osobnosti a z toho vyplývajících<br />

Zabývá se též podrobněji krystalickými<br />

látkami, přičemž se zaměřuje nastavení. Mimo to vyplývají též<br />

následkem nesprávného vnitřního<br />

je to pri ostatných nápojoch, ku ktorým<br />

boli pridané úrovně našeho bytí. neprirodzené působit. látky.<br />

nejen na jejich výstavbu, ale i na z nenormálního složení a vyzařování<br />

krve, na které je možno účinně<br />

působení tvarů minerálů na rozlič-<br />

Všeobecne známy je i liečebný účinok<br />

neochutených minerálnych vôd,<br />

ktoré sa od bežnej pramenitej vody<br />

líšia hlavne vyšším obsahom minerálnych<br />

látok. Pri nich je však nutné<br />

dodržiavať odporúčania týkajúce sa<br />

ich množstva ako i doby pitnej kúry,<br />

pretože nadbytočný prísun minerálov<br />

by mohol spôsobiť určité problémy.<br />

Všeobecne sa odporúča pri všetkých<br />

nakupovaných nápojoch uprednostňovať<br />

sklenené fľaše, teda vyhýbať sa<br />

PET obalom. Prečo? Jednak je známe,<br />

že látky, z ktorých je obal vyrobený,<br />

môžu prechádzať do skladovaného<br />

obsahu, čím menia jeho pôvodné zloženie.<br />

Okrem toho v skle nenej fľaši<br />

vydrží voda oveľa dlhšie bez toho, že<br />

by musela byť nejako konzervovaná<br />

či ožarovaná. Voda v PET obaloch má<br />

oveľa menej posilňujúcej energie, než<br />

v sklenených fľašiach. Sklo sa totiž vyrába<br />

z prirodzených zlúčenín kremíka,<br />

ktoré vyvolávajú špirálovité krúženie<br />

molekúl vody vo fľaši, čím vodu<br />

energeticky „oživujú“. Nenechajme<br />

sa teda zlákať „ľahšími“ umelohmotnými<br />

obalmi, ale využívajme pokiaľ<br />

možno tradičné sklenené fľaše.<br />

Je nutné zdôrazniť aj význam modlitby<br />

a požehnania jedla i nápojov.<br />

Keďže precítená modlitba má nielen<br />

posilňujúci, ale aj očistný účinok,<br />

TAJEMSTVÍ KRVE II<br />

Vít Syrový<br />

NOVÉ POHLEDY<br />

na krevní skupiny a druhy,<br />

jejich vztahy k naší výživě<br />

Vít Syrový<br />

TAJEMSTVÍ KRVE II<br />

obalka1278.indd 2-3 7.3.2009, 15:37:10<br />

Sklenený obal vodu<br />

energeticky „oživuje“<br />

skúsme ňou „ošetriť“ všetko, čo sme<br />

nakúpili v bežnom obchode. Tekutiny<br />

môžeme prípadne aj premiešať. Kruhový<br />

pohyb v nej napríklad lyžičkou,<br />

má totiž nedocenený význam.<br />

Vo výpočte zdravých nápojov musíme<br />

spomenúť ešte bylinkové čaje,<br />

ktoré pôsobia nielen na telesné zdravie,<br />

ale aj na vyžarovanie krvi. Známe<br />

sú aj takzvané krv čistiace bylinky,<br />

ktoré významne napomáhajú vylučovanie<br />

škodlivín z tela. O požehnanom<br />

pôsobení bylín sa ešte zmienime;<br />

bude to z hľadiska zásobovania tela<br />

vitamínmi, enzýmami, farbami a ďalšími<br />

dôležitými látkami.<br />

Aj lisovanie plodov prírody patrí<br />

k prastarým a užitočným technológiám:<br />

ovocné šťavy majú svoj nezastupiteľný<br />

význam. Stačí si napríklad<br />

predstaviť hrozno z vinice, zo<br />

všetkých strán ovievané vzduchom,<br />

prežiarené ohnivým slnkom, ktoré<br />

prostredníctvom koreňov prijalo zo<br />

zeme spoločne s vodou aj mnohé nevyhnutné<br />

minerály a ďalšie užitočné<br />

látky.<br />

Najvhodnejšie je, ak máme možnosť<br />

muštovať ovocie, napríklad jablká<br />

alebo ďalšie ovocie či zeleninu, ktoré<br />

TAJEMSTVÍ KRVE II<br />

Nadväzuje na predchádzajúcu publikáciu<br />

„Tajemství krve“. V prvom rade rozširuje<br />

a dopĺňa údaje, ktoré boli uvedené<br />

v prvom dieli; ďalej prináša aj celkom nové<br />

poznatky o krvných skupinách a druhoch,<br />

o ich spojitosti so spôsobom výživy a o pôsobení<br />

ďalších faktorov. Zdôrazňuje výrazný<br />

vplyv stupňa duchovného vývoja človeka<br />

na vlastnosti jeho krvi, i na zdravotný stav<br />

jeho organizmu.<br />

Autor sa v nej ďalej zaoberá aj kryštalickými<br />

látkami – zameriava sa na ich<br />

výstavbu, i na pôsobenie tvaru minerálov<br />

na rozličné úrovne nášho bytia. Dozviete sa<br />

v nej aj o niektorých zatiaľ málo známych<br />

príčinách závislostí a posadnutosti. Nájdete<br />

v nej aj praktické rady, ktoré môžu pomôcť<br />

pri liečení týchto porúch osobnosti a z toho<br />

vyplývajúcich ochorení.<br />

si sami vhodne vypestujeme či nazbierame.<br />

Veď človeka často až zabolí,<br />

keď vidí, koľko nádherných plodov<br />

príde nazmar len preto, že nie sme ani<br />

schopní spracovať to, čo nám príroda<br />

ponúka. Pokiaľ takéto nápoje nakupujeme,<br />

pozorne vyberajme čistú ovocnú<br />

šťavu bez prídavku neprirodzených<br />

látok. Ovocné šťavy možno v prípade<br />

potreby ešte riediť vodou.<br />

Keď sa svojím bytím zaradíme<br />

opäť na miesto, ktoré nám prináleží,<br />

s radostným prekvapením zistíme,<br />

čo všetko nám príroda ponúka na<br />

osvieženie i posilnenie. Pokiaľ chceme<br />

telu dodávať dostatok kvalitných<br />

tekutín, najprospešnejšie bude<br />

vrátiť sa k osvedčeným a tisícročiami<br />

overeným prostriedkom z prírody.<br />

Skúsme nepodliehať mohutným reklamným<br />

kampaniam nápojového<br />

priemyslu; skúsme prosto a citlivo<br />

vnímať, že všetko, čo potrebujeme, je<br />

pre nás pripravené v okolitej prírode.<br />

– Urobme to pre vlastné zdravie; naša<br />

námaha, ktorú vynaložíme na to, aby<br />

sme našli vhodný prameň čistej vody,<br />

naplnili a odniesli fľaše, sa nám určite<br />

mnohonásobne vráti.<br />

Vít Syrový<br />

15<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008

Tolerancia<br />

v kresťanstve<br />

júla 2007 vo svojom dekréte pápež<br />

Benedikt XVI. vyhlásil, že<br />

10.<br />

rímsko-katolícka cirkev je jedinou<br />

pravou cirkvou, ktorú založil Ježiš<br />

Kristus. Podľa tohto dekrétu „cirkevné<br />

spoločenstvá, ktoré vznikli<br />

po reformácii v 16. storočí“, sa nemôžu<br />

„nazývať cirkvami v pravom<br />

slova zmysle“, pretože „tieto spoločenstvá<br />

nemajú apoštolskú postupnosť<br />

vo sviatosti kňazstva, a tak im chýba<br />

podstatný konštruktívny prvok, aby<br />

boli cirkvou“. Toto vyhlásenie vzbudilo<br />

búrku nevôle nielen v ďalších<br />

kresťanských spoločenstvách, ale aj<br />

údiv širšej kultúrnej verejnosti.(1)<br />

Európa má totiž dobré dôvody na<br />

opatrnosť, ak ktokoľvek začne hovoriť<br />

o jedinej „pravej cirkvi“. Tieto dôvody<br />

možno vypozorovať zo samotnej<br />

histórie kresťanstva, alebo, ak by<br />

sme mali použiť rétoriku súčasného<br />

pápeža, z histórie katolíckej cirkvi.<br />

Predsa sa však musíme vrátiť ešte do<br />

staršieho obdobia, kedy sa nová cirkev<br />

iba budovala, nebola názorovo<br />

jednotná a prakticky rovnakú dôležitosť<br />

mali hlasy rozličných „kresťanských<br />

obcí“.<br />

Bolo to v období starovekého Ríma,<br />

kde boli všetci kresťania považovaní<br />

spočiatku za zvláštnu židovskú sektu.<br />

Kvôli svojmu úplne odlišnému presvedčeniu<br />

a spôsobu života boli samozrejme<br />

tŕňom v oku väčšine i vládnucej<br />

moci. Po poznaní, že títo „sektári“<br />

sú neuveriteľne oddaní svojmu Bohu,<br />

ktorý ich dokáže posilniť aj v najväčšom<br />

utrpení a zomknúť do harmonického<br />

spoločenstva, si napokon získali<br />

rešpekt, ba dokonca obdiv aj u vlád-<br />

16<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008<br />

nucich skupín. Vo štvrtom storočí cisár<br />

Konštantín I. Milánskym ediktom<br />

(313 n.l.) povolil kresťanom vyznávať<br />

svoje náboženstvo. Nasledujúci rozmach<br />

nového náboženstva, podporený<br />

ďalšími vladármi, ako bol cisár<br />

Justinián I., priniesol už aj spojenie náboženstva<br />

s politickou mocou, odsudzovanie<br />

a prenasledovanie inovercov,<br />

násilie a krviprelievanie. Podľa ustanovenia<br />

cisára Theodosia museli ľudia<br />

veriť spôsobom, ktorý bol schválený<br />

cirkevnými predstaviteľmi: „Všetkých<br />

ostatných prehlasujeme za šialencov<br />

bez rozumu, vypálime im potupné znamenie<br />

kacírov... a potrestáme ich najprv<br />

Božou odplatou, a potom prostredníctvom<br />

súdnych procesov, ktoré – s podporou<br />

nebeského súdu – zavedieme“.<br />

(2) Pre mnoho čitateľov bude možno<br />

prekvapujúcim zistenie, že i v porovnaní<br />

s islamom sa v stredoveku prezentovali<br />

predstavitelia kresťanského<br />

náboženstva ako tí neznášanlivejší<br />

a menej otvorení dialógu. Islamskí<br />

učenci napríklad nasledovali príkaz<br />

proroka Mohameda (zachovaný v Koráne),<br />

aby sa učili aj z múdrosti iných.<br />

Prekladali preto diela gréckych filozofov<br />

do arabčiny a podľa niektorých historikov<br />

ich tak zachránili pre Európu.<br />

Naproti tomu, z pozície stredovekej katolíckej<br />

doktríny sa tieto spisy posudzovali<br />

väčšinou za zbytočné a škodlivé<br />

učenie. Pre mnoho kresťanských<br />

teológov boli moslimovia iba pohanmi,<br />

bezbožníkmi, ktorými je treba opovrhovať.<br />

Naproti tomu islamský svet<br />

považoval kresťanov skôr za trochu<br />

naivných nasledovníkov veľkého proroka<br />

Ježiša Krista, ktorí však jeho učenie<br />

dostatočne nepochopili a neuviedli<br />

do života. Ak spomenieme niektoré<br />

náboženské rozdiely, tak moslimova<br />

nemajú pochopenie pre zbožšťovanie<br />

Ježišovej matky Márie a nevedia<br />

prijať jednotnú podstatu Ježiša Krista<br />

s Bohom, Stvoriteľom. Náboženská<br />

neznášanlivosť napokon prepukla na<br />

oboch stranách do otvorených konfliktov<br />

a križiacke vojny sú dodnes mementom<br />

pre celú Európu. (3) K tomu<br />

treba uviesť ešte jednu veľmi dôležitú<br />

okolnosť kresťanských dejín: znalosť<br />

Nového zákona bola 15 dlhých storočí<br />

výsadou kléru, mníchov, kňazov<br />

a hodnostárov cirkvi. Pre politických<br />

nominantov vtedajšej doby predstavoval<br />

prístup k Biblii aj akési lukratívne<br />

intelektuálne vlastníctvo a oporu<br />

moci. Nebolo to niečo, k čomu by mal<br />

prístup každý človek. Väčšina kresťanov<br />

boli negramotní ľudia a aj biblické<br />

posolstvo si mohli vypočuť len<br />

v latinčinou prednášanej omši. Krátke<br />

obdobie boli síce na území Veľkej Moravy<br />

omše slúžené aj v staroslovienčine<br />

zásluhou prekladu väčšiny kníh<br />

Biblie od Konštantína a Metoda a staroslovienčina<br />

sa stala aj úradným liturgickým<br />

jazykom. Toto obdobie však<br />

ukončilo spojenectvo kniežaťa Svätopluka<br />

s Východofranskou ríšou a pápežov<br />

zásah v rokoch 885–886 proti<br />

Metodovi a jeho žiakom. Radikálny<br />

zlom v „západnej“ cirkvi prišiel až<br />

v roku 1522, keď Martin Luther preložil<br />

Nový Zákon do nemeckého jazyka.<br />

(4) A nielen to. Luther vyzval veriacich,<br />

aby Slovo Pána aj sami skúmali<br />

a pokiaľ by správanie cirkevnej vrchnosti<br />

bolo v rozpore s Písmom, má byť

spoločnosť<br />

zavrhnuté. Táto výzva je dodnes jedným<br />

z troch hlavných pilierov učenia<br />

evanjelickej cirkvi – totiž že „autorita<br />

Písma má prednosť pred autoritou cirkvi“.<br />

(5) Všeobecná dostupnosť Biblie,<br />

a tým aj mnohých myšlienok Ježiša<br />

z Nazaretu konečne otvorila ľuďom<br />

cestu, aby mohli samých seba konfrontovať<br />

s jeho posolstvom, aby si tým budovali<br />

osobný vzťah k Bohu, bez prostredníctva<br />

„svätej rímskej cirkvi“. No<br />

ako vidíme ešte aj dnes, stáročia útlaku<br />

a jarmo tradície urobili svoje. Veľká<br />

časť veriacich sa už neodváži skúmať<br />

– a je pred tým aj náležite varovaná, aby<br />

sa vo výklade Slova neodchýlili od názoru<br />

svojej cirkvi. Dokonca aj náboženské<br />

prenasledovanie má ešte svoje<br />

dozvuky. Niektoré katolícke organizácie<br />

stále zostavujú čierne zoznamy<br />

„podozrivých“ zoskupení a siekt.<br />

Nachádzajú sa na nich aj kresťanské<br />

duchovné spoločenstvá, ktoré sa previňujú<br />

naprí klad tým, že odmietajú niektoré<br />

články viery, alebo vyznávajú neortodoxné<br />

myšlienky, napríklad vieru<br />

v reinkarnáciu. Ad absurdum, nájdeme<br />

tu aj také učenia, ako je homeopatia,<br />

alebo aikido. Túto pretrvávajúcu náboženskú<br />

neznášanlivosť mal v katolíckej<br />

cirkvi prelomiť Druhý vatikánsky koncil<br />

(1962–1965) so svojou Deklaráciou<br />

o náboženskej<br />

slobode.<br />

Dokument,<br />

pod<br />

ktorý sa podpísal<br />

vtedajší pápež<br />

Pavol VI., vyzval<br />

veriacich na toleranciu k iným duchovným<br />

tradíciám. (6) Zdá sa však,<br />

že nenašiel širšiu odozvu ani u kňazov,<br />

ani u biskupov, tým menej u veriacich.<br />

Mnohí kresťania nie sú schopní<br />

hľadať cenné myšlienky mimo svojej<br />

vlastnej tradície a na „inovercov“ sa dívajú<br />

s nedôverou. To prispieva jednak<br />

k názorovému rozdeleniu spoločnosti,<br />

ale prehlbuje aj duchovnú prázdnotu<br />

našej doby. História i súčasnosť jasne<br />

ukazuje, že vystupovať voči iným duchovným<br />

tradíciám a skupinám z pozície<br />

povýšenosti nikdy nepriniesie nič<br />

dobré. Žiaľ, v každom duchovnom zoskupení<br />

sa nájdu jednotlivci so sklonom<br />

nevhodne manipulovať svojich<br />

blížnych a potláčať ich názorovú slobodu.<br />

Súčasná Európa a jej politická<br />

elita jednoznačne odmietla zvýhodňovať<br />

či len zdôrazňovať príslušnosť<br />

k akémukoľvek náboženstvu. Na druhej<br />

strane môžeme len dúfať, že zdravé<br />

jadro duchovných učení bude aj naďalej<br />

inšpirovať jednotlivcov k ušľachtilému<br />

životu. Inšpiráciou pre veriacich<br />

kresťanov by mohli byť aj tieto slová<br />

pochádzajúce z dokumentov druhého<br />

vatikánskeho koncilu:<br />

„Nemôžeme sa však obracať v modlitbe<br />

k Bohu, Otcovi všetkých, keď sa<br />

odmietame správať bratsky k niektorým<br />

ľuďom, stvoreným podľa Božieho<br />

obrazu. Postoj človeka k Bohu Otcovi<br />

a postoj človeka k bratským ľuďom tak<br />

úzko súvisí, že Písmo hovorí: „Kto nemiluje,<br />

nepoznal Boha“ (1 Jn 4,8). Tým<br />

stráca podklad každá teória alebo prax,<br />

ktorá robí rozdiel medzi človekom<br />

a človekom,<br />

medzi národom a národom,<br />

pokiaľ ide o ľudskú<br />

dôstojnosť a z nej vyplývajúce<br />

práva. Cirkev teda zavrhuje,<br />

ako cudziu Kristovmu<br />

zmýšľaniu, akúkoľvek<br />

diskrimináciu<br />

alebo akékoľvek<br />

utláčanie ľudí pre ich rasu alebo farbu<br />

pleti, sociálne postavenie alebo náboženstvo.<br />

Preto ide posvätný snem v stopách<br />

svätých apoštolov Petra a Pavla<br />

a naliehavo zaprisaháva kresťanov, že<br />

„vaše správanie medzi pohanmi nech<br />

je vzorné“ (1 Peter 2,12), a „ak je to<br />

možné a závisí to od vás, žite v pokoji<br />

so všetkými ľuďmi.“ (14)((14/Porovnaj<br />

Rim 12,18.)) „aby ste boli synmi<br />

svojho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (15)<br />

((15/Porovnaj Mt 5,45.))“ (7)<br />

Roman Levický<br />

1) Denunciáciou pravej cirkvi odhaľuje<br />

pápež Benedikt svoj vlastný systém / Richard<br />

Bennett, Michael de Semlyen<br />

2),6) citované z dokumentov uverejnených<br />

na internetovom portáli Fórum pre náboženskú<br />

slobodu / www.fns.sk<br />

3) Kríž a polmesiac. Mladá Fronta, Praha<br />

2004<br />

4) O niekoľko desaťročí – v roku 1564 nasledoval<br />

prvý český preklad Nového zákona,<br />

ktorý inicioval biskup Jednoty Bratskej<br />

Jan Blahoslav.<br />

5) Na sklonku života však ten<br />

istý Martin Luther svojimi<br />

vyhláseniami podporil<br />

prenasledovanie<br />

príslušníkov novov<br />

znikajúcich<br />

kresťanských siekt.<br />

M a r t i n Lu t h e r –<br />

životopis. Návrat domov,<br />

Bratislava 1999<br />

17<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008

ecenzia<br />

Modrý Ypsilon<br />

(autor knihy:<br />

Milan Igor Chovan)<br />

Operačná sála. Okolo doráňaného<br />

tela sa takmer zhmotňuje úsilie chirurgov<br />

a asistentov zachrániť mladého<br />

pacienta. Z Vysokých Tatier ho po<br />

nešťastnom páde priviezli s vážnymi<br />

poraneniami. Manželka vo vedľajšej<br />

miestnosti úzkostlivo sleduje útržky<br />

viet, ktorým nerozumie, a modlí sa za<br />

jeho záchranu. Ruky mužov v bielych<br />

plášťoch sa mihajú, prístroje v neskorej<br />

nočnej hodine neprestajne pracujú.<br />

Zrazu tlak muža na operačnom stole<br />

začína klesať, zrenice prestávajú reagovať.<br />

Napätie v sále sa zvýši, lekári<br />

sa horúčkovito snažia, hlasné pokyny<br />

sa rýchlo striedajú. „Masáž srdca!“,<br />

„Defibrilátor!“, „Adrenalín!“ – Hlasy<br />

sa strácajú, ťažoba mizne, svet jemnie,<br />

čas sa stráca. Ticho zaznieva krásna<br />

hudba, ožívajú obrazy. –<br />

Čas sa posúva späť a my vidíme<br />

novembrové dni roku 2004, kedy sa<br />

Vysokými Tatrami preženie nečakane<br />

silná víchrica. Práve sem je postavený<br />

začiatok príbehu Karolíny<br />

a Petra.<br />

Nitky osudu mladej predavačky<br />

v kníhkupectve Modrý ypsilon sa<br />

stretávajú s osudom horolezca Petra.<br />

Ona je jemné dievča, radujúce sa<br />

z hodnotných kníh a snažiace sa v živote<br />

nájsť hlbší zmysel, spojený s pomocou<br />

druhým ľuďom. Dlho v sebe<br />

ukrýva vzácny dar liečiť. Peter je nadšenec<br />

pre lezenie po horách, ktorý sa<br />

však neplánovane stáva majiteľom<br />

obchodu so športovými potrebami,<br />

hneď vedľa kníhkupectva. Stretli sa<br />

už predtým, na jednej brigáde v Tatranskom<br />

parku, no teraz sa postupne<br />

zbližujú čoraz viac. K rozhodnutiu<br />

zlúčiť svoje predajne sa pridá aj nápad<br />

otvoriť si čajovňu. Pekné nápady<br />

sa rodia ľahko, no takisto rýchlo sa<br />

objavujú aj nečakané prekážky, ktoré<br />

ich chcú prekaziť. –<br />

Už začiatok tejto príjemnej knihy<br />

nás vtiahne priamo doprostred deja,<br />

ktorého tempo sa mení podobne ako<br />

život sám. Napínavé momenty striedajú<br />

krásne pasáže rozhovorov. A to<br />

je práve to, čo túto knihu robí zaujímavou<br />

a hodnotnou – prichádzajúce<br />

situácie akoby nepripravilo pero autora,<br />

ale priamo vlákna osudu. Hoci<br />

autor vo svojej knihe niekedy používa<br />

staršie, v súčasnosti menej frekventované<br />

slová, na samotnej kvalite,<br />

ani aktuálnosti jej to rozhodne<br />

neuberá.<br />

Ján Spišiak<br />

Pevná väzba, 240 strán, vyšlo vo vydavateľstve<br />

Epos v roku 2007<br />

Ďalšie hodnotné knižné tituly nájdete<br />

v ponuke nášho on-line obchodu.<br />

„www.svetgralu.sk“.<br />

18<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008

V oda<br />

Ak sa chceme dozvedieť viac o živote,<br />

musíme sa najskôr dozvedieť viac o vode<br />

1. časŤ<br />

Voda slúži životu. Ak sa chceme dozvedieť<br />

viac o živote, musíme sa najskôr<br />

dozvedieť viac o vode. Pôsobí na<br />

zdravie, duševný stav človeka, krajinu<br />

a všetok život omnoho viac, než si<br />

väčšinou myslíme. Na vlastnosti vody<br />

nemá vplyv len znečistenie, ale aj jej<br />

pôvod, ľudské emócie a myšlienky. Čo<br />

od nás voda požaduje? Na začiatok pochopenie<br />

a zmenu v myslení…<br />

Život vznikol z rytmického pohybu<br />

a preto je rytmický pohyb znamením<br />

života. Tam, kde sa rytmus a pohyb<br />

vytráca, zaniká aj život. Vonkajšie<br />

podoby života sa utvárajú na základe<br />

rôznych druhov vnútorného pohybu.<br />

Stupňovanie tohoto vnútorného pohybu<br />

sa navonok javí ako vývoj.<br />

Na zemi je jediná látka, ktorá stojí<br />

bezvýhradne v službách života: voda.<br />

Jej služba je skromná a nenápadná.<br />

Preto jej vo svojom živote, v protiklade<br />

k jej nesmiernemu významu,<br />

nevenujeme prakticky žiadnu pozornosť.<br />

Stala sa pre nás všednou tekutinou,<br />

ktorá komfortne vyteká z vodovodného<br />

kohútika. Môžeme ju piť<br />

a používať na odplavenie nečistôt. Pijeme<br />

ju, pretože veríme, že je pitná.<br />

Veríme, že existujú ľudia, ktorí to zariadia.<br />

Aj keď vieme, že získanie takej<br />

vody nie je dnes vôbec ľahké, nepovažujeme<br />

to za našu starosť. Voda<br />

do nášho života jednoducho priteká<br />

a zase odteká. Podobne si nerobíme<br />

starosti ani s odpadmi. Dôležité je<br />

pre nás iba to, aby nám zmizli z očí.<br />

My však sme nielen konzumentmi<br />

vody, ale aj jej spolutvorcami. Skutočnosť,<br />

že voda aj so špinou odtečie<br />

skôr, než si stačíme čokoľvek uvedomiť,<br />

spôsobuje, že sa ani nesnažíme<br />

niečo si uvedomiť. Voda nám zmizne<br />

z očí a my sa nezaoberáme otázkou,<br />

či utrpela. Preto sme si dlho mohli<br />

Voda vstrebáva<br />

elektromagnetické<br />

žiarenia okolitého<br />

sveta, uchováva ich<br />

a odovzdáva ďalej<br />

pripadať nevinní a nezúčastnení. To<br />

je návyk, ktorý je načase zmeniť, pretože<br />

mu chýba zodpovednosť.<br />

Pozícia dobre zásobovaných bezstarostných<br />

konzumentov nám bráni<br />

v tom, aby sme si všimli jednu pozoruhodnú<br />

vec: že voda je zvláštna. Je<br />

to nesporne najzáhadnejšia a najrozpornejšia<br />

substancia našej planéty.<br />

Je všadeprítomná, zdanlivo nevyspytateľná,<br />

a pritom pre život nevyhnutná.<br />

19<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008

téma<br />

Voda slúži životu na zemi. Jej<br />

služba spočíva v zrkadlení. Zrieka<br />

sa svojho tvaru a stáva sa základom<br />

všetkého formovania. Zrieka<br />

sa vlastného pohybu, a tým sa stáva<br />

nositeľkou pohybu. Zrieka sa svojho<br />

vlastného rytmu, a tým sa stáva nositeľkou<br />

rytmov. Zrieka sa svojej stability,<br />

a tým sa stáva základom stability<br />

živého i neživého sveta. Jediné, čoho<br />

sa voda nezrieka, je vernosť životu.<br />

Keď sa chceme dozvedieť viac o živote,<br />

musíme sa najskôr dozvedieť<br />

viac o vode. Ak chceme zachovať život,<br />

musíme zachovať vodu, pretože<br />

bez vody by na zemi nebolo zrkadlenie<br />

života.<br />

Je až obdivuhodné, aký nezáujem<br />

voda vzbudzuje. Až v okamihu, keď<br />

nám prestáva slúžiť podľa našich<br />

predstáv, sa narýchlo snažíme urobiť<br />

nápravu. Povodne alebo vysychanie<br />

vodných zdrojov nás dokážu vyburcovať<br />

ku krátkozrakým opatreniam,<br />

ktoré nám na chvíľu darujú pocit, že<br />

sme zase všetko zvládli – ako už toľkokrát<br />

predtým, no bez akéhokoľvek<br />

hlbšieho porozumenia vode a životu.<br />

Preto sa v budúcnosti musí vždy<br />

znovu preukázať, aké nezmyselné<br />

a márne sú všetky opatrenia, ktoré<br />

majú vodu primäť k poslušnosti. Život<br />

sa nedá spútať nevedomosťou,<br />

pretože je to on, ktorý diktuje zákony.<br />

Keď chceme žiť s vodou v mieri a har-<br />

20<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008<br />

mónii, musíme sa naučiť<br />

vážiť si ju a chrániť.<br />

Situácia je teda opačná,<br />

než sme si predstavovali.<br />

To my sa musíme<br />

bezvýhradne podriadiť<br />

vode a prírodným zákonom,<br />

nie voda nám!<br />

Nastal čas, aby sme sa<br />

naučili i zaujímali o to, čo<br />

od nás voda vyžaduje a rešpektovali<br />

to. Podmienkou začiatku<br />

tohto ozdravného procesu<br />

je zmena našich doterajších predstáv<br />

i myslenia.<br />

Nie je voda ako voda<br />

Premenlivosť vody zreteľne vyjadruje<br />

skutočnosť, že voda nemá<br />

žiadnu vlastnú frekvenciu, ale vstrebáva<br />

elektromagnetické žiarenia<br />

okolitého sveta, uchováva ich<br />

Zmeny<br />

elektromagnetickej<br />

frekvencie vody<br />

spôsobujú nielen<br />

toxické látky, ale<br />

aj ľudské emócie<br />

a myšlienky<br />

a odovzdáva ďalej. Táto skutočnosť<br />

sa môže stať požehnaním alebo aj<br />

kliatbou. Zmeny elektromagnetickej<br />

frekvencie vody spôsobujú<br />

nielen toxické látky, ale aj ľudské<br />

emócie a myšlienky. Súčasne dochádza<br />

aj k zodpovedajúcim zmenám<br />

priestorovej organizácie vody, ktoré<br />

sa okamžite prejavia v poruchách jej<br />

chemických reakcií s inými látkami.<br />

Životu prospešné chemické reakcie<br />

môžu byť týmto spôsobom spomalené<br />

alebo dokonca zastavené, kým<br />

počet nevhodných a nebezpečných<br />

chemických reakcií môže narastať.<br />

Výsledkom je degenerácia organizmu,<br />

strata regeneračných a obranných<br />

schopností a nárast rizika výskytu<br />

nebezpečných mutácií so všetkými<br />

ich dôsledkami.<br />

Elektromagnetická frekvencia<br />

vody je teda jedným z fyzikálnych<br />

ukazovateľov jej biologického stavu.<br />

Naznačuje, akým spôsobom bude<br />

pôsobiť na živý organizmus. Spektroskopické<br />

vyšetrenia vody z ľudských<br />

tkanív poukazujú na značné rozdiely<br />

v nich v závislosti od telesného stavu<br />

človeka – frekvenčné spektrum vody<br />

v telesných tekutinách zdravého človeka<br />

sa líši od frekvenčného spektra<br />

chorého alebo umierajúceho<br />

človeka. To však znamená, že choroba<br />

môže byť do istej miery vyvolaná<br />

aj vodou samotnou, pokiaľ táto<br />

voda obsahuje elektromagnetické<br />

frekvencie príslušného ochorenia.<br />

Je preto dôležité uvedomiť si, že už<br />

pri pití vody prijímame zdravie, nemoc<br />

alebo aj smrť, pretože táto voda<br />

sa stáva súčasťou nášho tela a bude<br />

v ňom pôsobiť podľa svojej kvality.<br />

Nesmierny význam vody možno vytušiť<br />

už len z nasledujúcich faktov.<br />

Plodová voda obklopuje rastúce telo<br />

v prvých fázach jeho vývoja. Telo<br />

novorodeného dieťaťa sa skladá približne<br />

z 90 % vody, telo dospelého<br />

človeka zo 70 % a telo umierajúceho<br />

z 50 % vody. Obsah vody v ľudskom<br />

tele s vekom klesá. V tele zdravého<br />

človeka jednoznačne súvisí so schopnosťou<br />

regenerácie, ktorá sa s pribúdajúcimi<br />

rokmi znižuje.<br />

Zaujímavé je aj rozloženie vody<br />

v ľudskom tele. Približne 2/3 telesnej<br />

vody sa nachádza priamo v bunkách,<br />

1/3 mimo nich. Z toho pripadá<br />

asi 20 % na spojivové tkanivá a 8 %<br />

na tekutiny v cievach (krv v krvnom<br />

obehu a lymfa v lymfatickom<br />

obehu). Okrem toho sa voda nachádza<br />

aj v medzibunkových priesto-

téma<br />

roch, predovšetkým v tukovom tkanive.<br />

Významnou mierou sa podieľa<br />

aj na zložení mozgu – náš mozog obsahuje<br />

asi 85 % vody. Pitím kvalitnej<br />

vody možno preto účinne podporovať<br />

liečbu porúch pamäti, koncentrácie<br />

a ďalších prejavov nedostatočnej<br />

funkcie mozgu.<br />

V uvedenom ohľade sme teda<br />

tvormi zloženými doslova z vody.<br />

Pritom voda v našom tele sa neu stále<br />

obmieňa. Aj keď nemožno vymenovať<br />

všetky jej funkcie, uvádzame aspoň<br />

niektoré:<br />

1.<br />

Voda vytvára prostredie,<br />

v ktorom sa odohrávajú všetky<br />

ďalšie životné procesy. Priebeh týchto<br />

procesov závisí od jej kvality.<br />

Voda je nepostrádateľným<br />

2. priamym účastníkom veľkého<br />

množstva chemických reakcií<br />

prebiehajúcich v ľudskom tele. Keď je<br />

poškodená, nemôžu tieto reakcie prebiehať<br />

prirodzeným a ľahkým spôsobom,<br />

ktorý za normálnych okolností<br />

prináša organizmu možnosť zotavenia.<br />

Organizmus prestáva fungovať<br />

rytmicky, pretože sa snaží toto viaznutie<br />

vyrovnať trvalou činnosťou.<br />

Voda je hlavným transportným<br />

prostriedkom v ľud-<br />

3.<br />

skom tele. S jej pomocou sa do<br />

každej bunky dostávajú všetky potrebné<br />

látky a živiny. Odpadové látky<br />

a toxíny zasa vyplavuje z tela von.<br />

V priebehu 24 hodín pretečie naším<br />

mozgom približne 1 400 litrov<br />

krvi, obličkami asi 2 000 litrov krvi.<br />

Každý deň vylúčime 1,5–2,5 litra<br />

vody. Prostý nedostatok vody, spôsobený<br />

nedostatočným príjmom<br />

tekutín, zvýrazní telesné pochody,<br />

ktoré sú charakteristické pre starnutie<br />

a nemoc: vysychanie buniek, hromadenie<br />

toxických látok a ich ukladanie<br />

v cievach a iných tkanivách,<br />

spomalenie regenerácie atď. Z tohto<br />

dôvodu je treba dbať na dostatočný<br />

príjem tekutín.<br />

Voda je aj hlavným komunikačným<br />

prostriedkom ľud-<br />

4.<br />

ského tela. Jej prostredníctvom sú<br />

vzájomne prepojené všetky bunky<br />

tela. To je základným predpokladom<br />

pre ich spoluprácu, výsledkom ktorej<br />

je súdržnosť tela prejavujúca sa dobrým<br />

zdravotným stavom.<br />

Voda je základným komunikačným<br />

prostriedkom, ktorý<br />

5.<br />

nás spája s okolitým svetom. Jej prostredníctvom<br />

prijímame množstvo<br />

informácií, tzn. energií alebo síl, ktoré<br />

vstupujú do nášho organizmu i do<br />

našej duše. Naše zdravie je preto vo<br />

veľkej miere závislé od toho, či a ako<br />

je voda v našom tele schopná tieto pomocné<br />

vplyvy neskreslene a v plnom<br />

rozsahu pojať. Výraznejšie poškodenie<br />

telesnej vody spôsobí, obrazne vyjadrené,<br />

vyhladovanie pri prestretom<br />

stole. Organizmus už nedokáže prijať<br />

sily nevyhnutné pre život – napriek<br />

tomu, že je nimi obklopený. Zlý stav<br />

vody v tele otvára vstupnú bránu neharmonickým<br />

a škodlivým vplyvom,<br />

ktoré ho poškodzujú.<br />

6.<br />

Voda vytvára predpoklad na<br />

komunikáciu medzi duchom<br />

a telom. Pozemský život je možný<br />

iba za predpokladu, že je vytvorený<br />

energetický most medzi telom a duchom.<br />

Existencia tohto mostu umožňuje<br />

správne ovládanie tela. V tomto<br />

smere hrá podstatnú úlohu ľudská<br />

krv, prostredníctvom ktorej sa obraz<br />

vnútorného života prenáša do telesnej<br />

roviny a napomáha vytvoriť stav<br />

zdravia alebo naopak choroby. Keď je<br />

telesná voda poškodená, stráca duša<br />

človeka správny kontakt so svojím telom<br />

a nemôže ho už správne ovládať.<br />

Telo sa stáva pre dušu horšie dosiahnuteľným<br />

a súčasne zraniteľnejším,<br />

pretože bez potrebnej ochrany nie je<br />

schopné odolávať všetkým negatívnym<br />

vplyvom.<br />

Voda je nositeľkou rytmov<br />

7. ľudského tela, ktoré sú odrazom<br />

prírodných a vesmírnych rytmov.<br />

Poškodenie vody v ľudskom<br />

tele má za následok úpadok všetkých<br />

rytmov, pretože voda stráca schopnosť<br />

čistej rezonancie. Ľudské telo<br />

tak zostáva bokom od rytmických<br />

energetických premien prírody, aj<br />

keď do nich musí byť začlenené, ak<br />

má zostať zdravé. Porucha rytmov<br />

si vynucuje chorobnú jednostrannú<br />

kompenzáciu, ktorá skôr či neskôr<br />

musí vyústiť do ochorenia.<br />

MUDr. Jan Palouček<br />

Druhú – záverečnú časť článku uverejníme<br />

v ďalšom čísle Sveta Grálu<br />

21<br />

Svet Grálu<br />

16 | 2008

V Ý C H O VA<br />

INDIGOVÉ DETI:<br />

ĽUDIA BUDÚCNOSTI?<br />

Sú iné a vraj sa rodia stále častejšie. Majú<br />

neobvyklé schopnosti a sú duchovne<br />

vnímavejšie. A keďže v každej aure sa<br />

odráža duchovný stav človeka, možno<br />

ich spoznať aj podľa nej. Je indigovo<br />

modrá, preto sa im hovorí indigové deti.<br />

V AURE PREVLÁDA<br />

FARBA INDIGO<br />

Deti, často obdarené mimoriadnymi<br />

schopnosťami, sa nazývajú indigové<br />

podľa prevládajúcej indigovej farby<br />

vo svojej aure. Je to farebný odtieň<br />

medzi modrou a fialovou a siaha<br />

takmer k hornej hranici tých farieb,<br />

ktoré normálne vidiace ľudské oko<br />

ešte dokáže vnímať.<br />

Pojem indigové deti nevznikol len<br />

kvôli zvláštnemu farebnému odtieňu<br />

vo vyžarovaní aury; tú človek bežne<br />

nespozoruje. Označujú sa ním deti,<br />

ktoré sú nápadné aj inými vlastnosťami<br />

a prejavmi. „Normálne“ deti sa<br />

počas vývoja učia od svojho okolia<br />

a napodobňujú to, čo vidia okolo seba.<br />

Prirodzene majú rôzne danosti a počas<br />

dospievania objavia svoju samostatnosť<br />

a mnohé veci odmietajú. Nakoniec<br />

sa z nich však stanú viac alebo<br />

menej dobre prispôsobení členovia určitej<br />

spoločnosti. Preberú náboženstvo<br />

a mnohé iné základné presvedčenia<br />

a tradície svojho okolia. Idú pohodlnou<br />

cestou a vo svojom vnútri obvykle<br />

nenesú túžbu prelomiť vonkajšie zdanie<br />

a odhaliť skutočné bytie.<br />

22<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008<br />

V BOLESTNOM<br />

PROTIKLADE<br />

K OBYČAJNOSTI<br />

Deti, o ktorých sa tu zmieňujeme,<br />

sa však veľmi skoro ocitnú v ostrom<br />

protiklade k svojmu okoliu a k obv<br />

yk lým presvedčeniam. Zo začiatku<br />

tento protiklad nevnímajú<br />

veľmi zreteľne. Vychádzajú z toho,<br />

že spôsob, akým vnímajú, myslia<br />

a cítia je daný rovnakou mierou aj<br />

iným ľuďom. Poznanie, že to tak nie<br />

je, môže byť pre nich veľmi bolestné,<br />

ak nemajú to šťastie mať vo svojom<br />

okolí ľudí schopných porozumenia,<br />

či už rodičov, súrodencov,<br />

učiteľov a podobne. Vo svojej inorodosti<br />

bývajú často nepochopené<br />

a nedocenené. Vzniká nebezpečie,<br />

že sa vo svojej neprispôsobivosti<br />

samé cítia menejcenné.<br />

Aby sme predišli strachu, trápeniu<br />

a ťažkostiam takto disponovaných<br />

jedincov a ich okolia, je dobré vhodnou<br />

osvetou dostať tento fenomén do<br />

širšieho povedomia.<br />

Už oddávna existovali deti, ktoré<br />

boli nápadné svojimi zvláštnymi<br />

schopnosťami. Zdá sa však, že v poslednom<br />

čase pribúda počet týchto<br />

zvláštne obdarených detí. Tým nie<br />

sú myslené len deti, ktoré sa odlišujú<br />

mimoriadnou inteligenciou, umeleckým<br />

nadaním alebo inými vysoko<br />

cenenými vlastnosťami. Tými<br />

sa síce tiež môžu vyznačovať, ide tu<br />

však hlavne o deti, ktoré prídu na<br />

svet s vnútorným poznaním, pričom<br />

výrazne vyciťujú a rozlišujú<br />

medzi správnym alebo nesprávnym,<br />

pravdivým alebo nahováraným,<br />

pravým alebo nepravým. Sú to deti,<br />

od ktorých sa môžeme učiť znovu<br />

nájsť cestu, ktorú sme stratili. A to<br />

je v súčasnosti veľmi naliehavé, pretože<br />

naša spoločnosť už dávno stratila<br />

zo zreteľa spoľahlivý ukazovateľ<br />

cesty a hrozí, že celý svet smeruje ku<br />

skaze.<br />

JEMNOHMOTNÉ<br />

SÚVISLOSTI<br />

Na základe podmienok, v ktorých<br />

žijú, môžu tieto „zvláštne“ deti vynikať<br />

už veľmi skoro veľkou sebaistotou,<br />

alebo naopak: môžu sa javiť aj<br />

ako autistické deti pokiaľ sa uzatvoria<br />

do seba pred okolím, ktoré ich<br />

neprijíma. Sebaistota alebo jej opak<br />

nie sú však samé osebe dostatočnými<br />

príznakmi toho, o čo tu ide. Ide tu<br />

o mladých ľudí, ktorí už od útleho<br />

detstva preukazujú veľkú vnútornú<br />

zrelosť, ktorá by zrejme mala byť<br />

bežná u všetkých ľudí. Pritom na jej<br />

vyhodnocovanie nemáme spoľahlivé<br />

meradlo.<br />

Mierumilovnosť si ľahko pomýlime<br />

so slabosťou, ľudskosť s hlúposťou,<br />

zvýšenú vnímavosť s precitlivenosťou,<br />

vyššie vedomie s nekontrolovateľnou<br />

fantáziou atď.<br />

Niektoré z týchto detí prídu na svet<br />

so spomienkami na ich predošlé bytie

V Ý C H O VA<br />

a to je v našej kultúre ťažko akceptovateľné.<br />

Niektoré si už vo veľmi ranej<br />

mladosti uvedomujú jemnohmotné<br />

okolie. Ide o úrovne so sprievodcami<br />

a pomocníkmi, ktorých oslovujú ako<br />

„anjel“ alebo „Boh“. No vnímajú aj<br />

hrozby, ktoré odtiaľ môžu vychádzať.<br />

Je toho oveľa viac, než to, čo sa dá<br />

vyvolať v detskej fantázii napríklad<br />

rozprávkami.<br />

Tieto deti sa vyznačujú teda veľkou<br />

vnímavosťou. Zlú medziľudskú atmosféru,<br />

ktorá nie je zriedkavá a ktorá<br />

sa ukazuje ako neradostná aura, vnímajú<br />

bolestivo. Zároveň majú veľkú<br />

potrebu harmónie, priateľskosti a náklonnosti.<br />

Aj ich telá sú spravidla<br />

zjemnené a pod vplyvom dnešného<br />

spôsobu života trpia. Ľudská duša<br />

sa v tele cíti dobre len vtedy, keď je<br />

spojovacia sila – vyžarovanie krvi –<br />

prispôsobená duši. Ako sa už zistilo,<br />

dnešná priemyselná potrava, ktorá<br />

je rôznymi formami obohatená fosfátmi<br />

a inými cudzorodými látkami,<br />

vedie u vnímavých detí k zvýšenému<br />

nepokoju a k problémom s koncentráciou.<br />

Títo „hyperaktívni“ mladí<br />

ľudia a ich deficit pozornosti sa žiaľ<br />

niekedy utišujú medikamentmi, aby<br />

sa pre rodičov a učiteľov stali ľahšie<br />

zvládnuteľní.<br />

OSOBNÁ SKÚSENOSŤ<br />

MONIKY VON ROHR<br />

Švajčiarka Monika von Rohr sa na<br />

základe dostupných charakteristík<br />

a výpovedí jasnovidcov sama považuje<br />

za dospelé indigo-dieťa a opisuje<br />

svoje skúsenosti takto:<br />

„Indigo-dieťa si nenájde v dnešnom<br />

svete nikde miesto. Cíti sa osamelo<br />

a často sa nedokáže adaptovať v kolektíve<br />

rovesníkov, pretože je iné ako<br />

oni. V škole sa obvykle nudí, až na<br />

predmety, ktoré ho zaujímajú. V tých<br />

je vynikajúce, no záleží aj na spôsobe<br />

výučby. Uprednostňuje tvorivý prístup<br />

pred suchým memorovaním<br />

Abd-ru-shin, autor Posolstva Grálu<br />

(1) vo svojom diele poukázal na takéto<br />

danosti už pred 70-timi rokmi.<br />

Vtedy o indigových deťoch ešte nikto<br />

nehovoril.<br />

“Nie je treba nijaký boj ani násilie,<br />

aby sa dosiahol potrebný pokrok, koniec<br />

príde sám od seba. Aj tu sa prejaví<br />

prirodzené dianie neochvejných<br />

zákonov zvratného pôsobenia celkom<br />

neúprosne a dochvíľne.<br />

Potom má povstať ‚nové pokolenie‘<br />

podľa tak mnohých zvestovaní. Nebude<br />

však pozostávať len z novonarodených,<br />

ktorí už teraz podľa pozorovaní<br />

v Kalifornii a tiež v Austrálii,<br />

akoby boli obdarení akýmsi ‚novým<br />

zmyslom‘, ale hlavne už zo žijúcich<br />

ľudí, ktorí sa vplyvom nejedného prichádzajúceho<br />

diania stanú v krátkom<br />

čase ‚vidiacimi‘. Potom budú mať ten<br />

istý ‚zmysel‘ ako teraz novonarodení,<br />

pretože tento zmysel nie je nič iné ako<br />

schopnosť stáť vo svete s voľným, nestiesneným<br />

duchom, ktorý sa už nedá<br />

utláčať obmedzenosťou rozumu. …<br />

Toto všetko nemá však nič spoločné<br />

s vlastnosťami označovanými doteraz<br />

ako ‚okultné schopnosti‘. Je to potom<br />

iba normálny človek, aký má byť! Že<br />

sa stal ‚vidiacim‘, nemá nič spoločné<br />

s ‚jasnovidnosťou‘, znamená iba toľko,<br />

že ‚nahliadol‘, čiže poznal.<br />

Ľudia budú potom schopní pozerať<br />

sa na všetko nezaujate, čo neznamená<br />

nič iné, než posudzovať správne.<br />

Budú vidieť rozumového človeka taa<br />

poučkami. Vníma svet celkom inak<br />

ako ostatní žiaci, dokonca sa môže<br />

vyznačovať liečiteľskými alebo jasnozrivými<br />

schopnosťami. To prirodzene<br />

nemá nič spoločné s bežnou<br />

schopnosťou učiť sa naspamäť, alebo<br />

s dobrými známkami v škole. Vyniká<br />

viac pri praktických cvičeniach,<br />

ako v teórii. Zdá sa, že indigové dieťa<br />

má v sebe vlastné vedenie a naučené<br />

‚znalosti‘ nepotrebuje.<br />

Je to ťažké byť indigovým dieťaťom.<br />

Je na tomto svete ako ‚ET‘ (mimozemská<br />

bytosť) a škola života je pre<br />

neho ešte tvrdšia ako pre iných. Aspoň<br />

ja som to takto zažila.<br />

Pre indigové dieťa je existencia<br />

jemnohmotného sveta samozrejmosťou<br />

a aj keď nemusí byť jasnovidné,<br />

určitým spôsobom tento svet vyciťuje.<br />

Cíti aj univerzálne zákonitosti<br />

a neuspokojí sa s nedostatočnými<br />

vysvetleniami, ako sú napríklad tie,<br />

o ktorých sa dozvie na hodinách náboženstva.<br />

Živo si pritom spomínam na jeden<br />

zvláštny zážitok: Keď som mala<br />

14 alebo 15 rokov a zhovárala som<br />

sa s mojimi priateľkami, mala som<br />

odrazu tento zvláštny pocit – ja<br />

som, ja som ja, ja existujem! Bolo<br />

to veľmi intenzívne a ja som cítila<br />

a objavila hlboko vo mne, že som<br />

individuálna osobnosť so samostatným<br />

duchom. Povedala som to aj<br />

mojim priateľkám, ale tie nerozumeli,<br />

čo tým myslím. Táto udalosť<br />

bola začiatkom veľmi dlhého hľadania<br />

zmyslu života, spojená s prečítaním<br />

stoviek kníh a mnohým utrpením.<br />

– Keď som neskoršie hovorila<br />

s jedným mojím známym, ktorý veľa<br />

meditoval, zistila som, že on musel<br />

celé týždne nepretržite meditovať<br />

a stravovať sa prísne vegetariánsky,<br />

aby zažil túto silnú skúsenosť, ktorú<br />

na základe svojho poznania nazval<br />

‚zasvätenie‘. U mňa, ako u všetkých<br />

‚indigových‘ to prišlo samo. Bolo to<br />

už vo mne.“<br />

POSOLSTVO GRÁLU:<br />

ZMIENKA UŽ PRED<br />

70 ROKMI<br />

23<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

V Ý C H O VA<br />

Z doterajších pozorovaní vyplýva, že u tzv. indigových detí prevládajú určité vlastnosti:<br />

• Len ťažko sa dokážu zmieriť s absolútnou autoritou. Potrebujú záležitosť vysvetliť a možnosť voľby.<br />

• Sú nespokojné s dogmatickými modelmi, ktorým chýba kreatívne myslenie. Často nachádzajú lepšie riešenia, či už ide<br />

o záležitosti doma alebo v škole.<br />

• Ak majú pocit, že ich okolie nechápe, utiahnu sa samotársky do svojho vnútra.<br />

• Majú silnú intuíciu, často aj neobvyklé schopnosti.<br />

• V školách sa ťažšie stotožňujú s témami, ktoré nemajú hlbšie spirituálne súvislosti.<br />

• Majú vyhranený zmysel pre pravdivosť a čestnosť. Nátlak na konanie, ktoré nie je v súlade s ich presvedčením sa u nich<br />

nestretne s úspechom.<br />

• Výchovná koncepcia viny a trestu má malý účinok („Uvidíš čo bude, keď príde otec domov a poviem mu, čo si spravil.“)<br />

• Majú blízky vzťah k zvieratám, rastlinám a prírode vôbec.<br />

Rodičia a vychovávatelia indigových detí tvrdia, že ich výchova býva niekedy neľahká, no zároveň radostná.<br />

Hlbšie pochopenie vnímania a potrieb týchto zvláštnych osobností určite prispeje k účinnejšej a harmonickejšej<br />

výchove. Tu je niekoľko užitočných rád pre výchovu indigového dieťaťa:<br />

• Konajte čestne, hovorte pravdu a nesnažte sa s ním manipulovať<br />

• Stanovte hranice a pravidlá tak, aby ich zmysel a potrebu chápalo. Dohliadajte na ich dodržiavanie a na primerané následky<br />

pri ich porušení. Dovoľte mu podieľať sa na týchto pravidlách.<br />

• Dajte mu možnosť voľby a primerané vysvetlenie.<br />

• Namiesto príkazov radšej požiadajte o spoluprácu. Dajte mu zodpovednosť a za dobrý výsledok ho pochváľte.<br />

• Rešpektujte jeho tvorivosť a schopnosti, i keď vám nie sú celkom pochopiteľné.<br />

V praxi to znamená, že namiesto zaužívaného: „Nehnevaj ma a prestaň tak kričať!“ radšej povedzme: „V<br />

takom hluku sa cítim veľmi nepríjemne, až ma z toho začína bolieť hlava“. Uvidíme, že s podobným prístupom<br />

si so svojím (aj nie indigovým) dieťaťom budeme vychádzať oveľa lepšie.<br />

Ďalšie praktické príklady komunikácie:<br />

„Keď mi teraz pomôžeš s uprataním hračiek, budem mať čas, aby som ti prečítala rozprávku.“<br />

„Prepáč, že som na teba pred chvíľou kričala. Nevedela som si poradiť, pretože z toho, čo si vystrájal, ma od hnevu až rozbolelo brucho.<br />

Poraď mi prosím ťa, čo mám robiť keď sa to znovu stane? Ako ti to mám nabudúce povedať, aby sa to už nezopakovalo?“<br />

„Ako som ti včera hovorila, dnes sme objednaní na prehliadku k pani doktorke, aby sa uistila, že si zdravý(á). Budem potrebovať<br />

tvoju pomoc, aby sme sa tam dostali včas. Mali by sme vyraziť o desať minút. Urob si všetko, čo ešte potrebuješ, choď na wc-ko<br />

a tak. A keďže má neskôr prísť babička, musíme upratať všetky hračky. Buď teraz, alebo keď sa vrátime domov. Záleží na tebe,<br />

ako sa rozhodneš.“<br />

Nasledujúce dva príbehy sú typickými príkladmi svojráznosti indigových detí:<br />

Pozoruhodný je prípad 13-ročného dievčaťa Akiane Kramarik. Narodila sa zmiešanému americko-litovskému manželskému<br />

páru. Maľuje od útleho detstva; v siedmich rokoch začala písať poéziu. Niekoľko mesiacov po tom, čo sa naučila<br />

hrať na klavíri, začala komponovať vlastnú hudbu. Hovorí, že inšpiráciu pre svoju tvorbu čerpá „zhora“. Matke neraz detailne<br />

rozprávala o svojich „výletoch do neba“. Tak sa čoskoro v pôvodne ateisticky založenej rodine stali témy o Bohu<br />

súčasťou rodinného diania.<br />

Iný prípad hovorí o dievčatku z Lotyšska, ktoré s potešením rozpráva o nočných výletoch do vesmíru vo svojom astrálnom<br />

tele. Jej otec však rýchlo upozorňuje: „Nevenujte pozornosť tomu, čo vraví; ona si veľmi rada vymýšľa.“<br />

Otec nie je prekvapený tým, že dcéra pozná pojem „astrálny“ už od piatich rokov. No veľmi si svoje dieťa váži. On vždy<br />

počúvne jej radu, keď opravuje svoj starý traktor. „Neviem, ako to robí, ale zdá sa, že vždy hneď vie, čo s tým strojom nie<br />

je v poriadku,“ hovorí.<br />

Zdroje: cs.wikipedia.org, tajomstva.org, www.tetakaterina.cz, hoziel.blogy.atlas.sk/indigove_deti/5486, www.artakiane.com<br />

24<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

V Ý C H O VA<br />

kého, aký skutočne je, s jeho obmedzenosťou,<br />

nebezpečnou pre neho i jeho<br />

okolie, z ktorej súčasne vzniká namyslená<br />

panovačnosť a svojhlavosť, ktoré<br />

k tomu patria.<br />

Uvidia tiež, ako po celé tisícročia<br />

trpelo ľudstvo pod týmto jarmom<br />

v prísnej dôslednosti, raz v takej, raz<br />

v onakej forme. Uvidia, ako toto zakorenené<br />

zlo, úhlavný to nepriateľ,<br />

smerovalo vždy proti vývoju slobodného<br />

ľudského ducha, teda hlavnému<br />

účelu bytia človeka! Nič im neunikne.<br />

Ani trpká istota, že všetky utrpenia,<br />

strasti a každý úpadok museli sa dostaviť<br />

kvôli tomuto zlu. Zlepšenie<br />

nemohlo nikdy nastať, pretože nahliadnutie<br />

bolo už vopred vylúčené<br />

obmedzením chápavosti.“<br />

„INDIGOVÁ<br />

EVOLÚCIA“ AKO<br />

DOKUMENTÁRNY FILM<br />

V súčasnosti je o indigových deťoch<br />

dostatok informácií. Okrem internetu<br />

a mnohých kníh existujú aj filmové<br />

dokumenty. Jedným z nich je<br />

film spisovateľa a speváka Jamesa<br />

Twymana Indigo Evolution. Tvorcovia<br />

tohto úspešného hraného a dokumentárneho<br />

filmu približujú fascinujúce<br />

príbehy takzvaných indigových<br />

detí a prezentujú názory expertov<br />

z oblasti medicíny, psychológie a náboženstva<br />

(medziiným Doreen Virtue,<br />

Gary Zukav, Neale Donald Walsch,<br />

Ram Dass, Dr.Masaru Emoto).<br />

Ich príspevky z rôznych uhlov pohľadu<br />

dávajú filmu významný rozmer.<br />

Dozvieme sa napríklad, že tieto<br />

zvláštnym spôsobom obdarené deti<br />

sú často mylne diagnostikované ako<br />

autisti. Film tiež poukazuje na prípady<br />

detí, u ktorých mediálne schopnosti<br />

boli prebúdzané umelým spôsobom.<br />

To však nemá s „indigovou<br />

evolúciou“ nič spoločné, pretože ich<br />

natrénovaná mimozmyslová zručnosť<br />

nepredstavuje ani pre dieťa, ani<br />

pre jeho okolie žiadny duševný ani<br />

duchovný prínos. (2)<br />

INTERNET ZBLIŽUJE<br />

AJ INDIGOVÝCH…<br />

Pretože indigové deti sú častokrát<br />

výnimočnými zjavmi, cítia sa niekedy<br />

ako cudzinci v tomto celkom<br />

inak usporiadanom okolí. Blízkosť<br />

im podobných ľudí je pre nich preto<br />

veľkým povzbudením. V súčasnej<br />

dobe poskytuje možnosti vzájomnej<br />

komunikácie internet, ktorý sa stáva<br />

čoraz dostupnejším. Na stránke www.<br />

indigokinder.de napríklad nájdeme<br />

informácie od Caroliny Hehenkamp.<br />

Tá o sebe píše:<br />

„Narodila som sa roku 1947 v Holandsku.<br />

Strávila som tam prvých 18<br />

rokov svojho života, obklopená tzv.<br />

výkonovou spoločnosťou, ktorá bola<br />

veľmi priateľská k deťom. Nebolo<br />

toho veľa, čo by sa mi naozaj páčilo.<br />

Výnimkou bola príroda, rastlinstvo,<br />

zvieratá a vlastné sny. Bola som rada<br />

sama, nemala som veľmi rada školu<br />

s jej strnulými pravidlami a učiteľmi,<br />

ktorí sa mi zdali málokedy úprimní.<br />

Našťastie som bola kreatívne dieťa<br />

a väčšinou ma nechávali na pokoji,<br />

lebo som sa hrala na umelkyňu. Tým<br />

som bola svojím spôsobom akceptovaná.<br />

Moje duchovné náhľady som si<br />

však musela nechávať pre seba, moje<br />

jasnocitné antény som mala zatiahnuté.<br />

Bolo pre mňa ťažké vyjadriť sa,<br />

lebo som zriedkavo našla slová pre<br />

tok mojich myšlienok. Keď som bola<br />

staršia, vnútorne som sa vzdala nádeje,<br />

že by som stretla niekoho, kto<br />

by mi rozumel a brala som život tak,<br />

ako sa mi ponúkal. Neskoršie som<br />

sa v Paríži a v Barcelone vyučila za<br />

módnu dizajnérku a ako dizajnérka<br />

a módna redaktorka – žurnalistka –<br />

štylistka som pracovala v mnohých<br />

krajinách. V tých rokoch som často<br />

cestovala a spoznávala som svet.<br />

Moja vnútorná bytosť však zostávala<br />

vo mne hlboko zahrabaná. Ako „dospelá“<br />

som našla pomaly svoju cestu<br />

a naučila som sa proste celkovo v konaní<br />

a vyjadrovaní sa byť sama sebou.<br />

Teraz, keď je môj život plný duchovnosti,<br />

kreativity a plnosti, som<br />

vďačná za všetky tieto skúsenosti,<br />

ktoré som smela prežiť. Slúžia mi pri<br />

poradenstve a terapeutickej podpore<br />

rodín, samostatných matiek a mládeže,<br />

ktoré ma dnes tak silne viaže<br />

k novým indigo-deťom. Tieto deti,<br />

ktoré sú narodené zo Svetla cítia, že<br />

ich ako také spoznám a uznám, čím<br />

sa mi bez problémov otvoria…“<br />

Okrem označenia indigové deti<br />

sa používajú aj iné výrazy ako napr.<br />

krištáľové deti, hviezdne deti, atď.<br />

Niektorí autori majú predstavu –<br />

a možno ide o vypozorovanú skutočnosť<br />

– že tieto deti sú vnútorne<br />

ešte čírejšie a silnejšie ako všetko<br />

to, čo bolo doteraz známe. Zároveň<br />

živia nádej, že s pribúdajúcim vekom<br />

raz preberú vedúce pozície, aby<br />

mohli uskutočniť to, po čom túžili<br />

už mnohí, no nemohli to uskutočniť.<br />

Uskutočneniu ich šľachetných úmyslov<br />

bránili ich ohraničené možnosti<br />

a zrejme aj skutočnosť, že ešte nedozrel<br />

čas.<br />

Dr. Gerd Harms<br />

Literatura:<br />

(1) Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu, diel 1,<br />

prednáška „Bolo raz…!“<br />

(2) Paul Dong a Thomas E. Rafill: Chinas<br />

Trainingsmethoden für medial begabte<br />

Kinder<br />

25<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

T É M A<br />

M E T Ó D A K VA P K O V É H O O B R A Z U<br />

M e r a n i e b i o l o g i c k e j h o d n o t y v o d y<br />

K<br />

diný pohyb, ktorý je naše oko schopné<br />

registrovať, je pohyb vody na hranici<br />

voda – vzduch. Pozorujeme tu vlny<br />

a víry, ktoré však tvoria len nepatrnú<br />

časť celkového pohybu vody. Hlavný<br />

pohyb sa odohráva vždy skryte pod<br />

hladinou.<br />

Metóda kvapkového obrazu, ktorú<br />

v 60-tych rokoch vyvinul Theodor<br />

Schwenk, umožňuje zviditeľniť pohyblivosť<br />

vody. Je to vedecká metóda,<br />

ktorej pomocou možno nepriamo dokumentovať<br />

onen záhadný fenomén<br />

nazývaný biologická hodnota vody,<br />

alebo aj schopnosť slúžiť životu. Východiskovým<br />

podnetom bolo pre T.<br />

Schwenka pozorovanie vody v prírode.<br />

Všimol si, že znečistená voda v potoku<br />

vytvára, v porovnaní s čistou vodou,<br />

menšie množstvo kapilárnych vĺn<br />

(drobné vlnky na hladine). Nečistota<br />

spôsobila útlm pohyblivosti vody.<br />

Metódou k vapkového obrazu<br />

možno znázorniť vnútornú pohyblivosť<br />

vody, ktorá sa prejavuje tvorbou<br />

mnohotvárnych vírov a ich kombináciou.<br />

Tento neviditeľný pohyb vody<br />

možno za bežných podmienok zachytiť<br />

len pomocou farbiva alebo drobných<br />

častíc, ktoré unáša prúdenie<br />

vody. V prípade metódy kvapkového<br />

vode možno pristupovať ako ku<br />

každej veci – z mnohých hľadísk.<br />

Živosť a nevyspytateľná premenlivosť<br />

vody je znamením, že práve u vody si<br />

nemôžeme nikdy vystačiť len s jedným<br />

uhlom pohľadu. Stále častejšie<br />

diskutovaná biologická hodnota vody,<br />

ktorá by mala naznačovať možné biologické<br />

dôsledky, teda to, či je možné<br />

po požití určitej vody očakávať regeneráciu<br />

alebo naopak viaznutie<br />

životných procesov, je zatiaľ záhadnou<br />

veličinou. Voda je vyšetrovaná<br />

výhradne analytickými metódami,<br />

ktoré však ani v náznaku nemôžu zachytiť<br />

podstatnú informáciu, ktorú<br />

predovšetkým potrebujeme poznať,<br />

ak máme vodu bez obáv piť: Či je to<br />

voda živá. Nedostatočnosť analytických<br />

zistení sa potom prejavuje predovšetkým<br />

v tom, že oficiálne čistej<br />

vode chýba často jej vnútorná sila,<br />

a preto jej chýba všestranný regeneračný<br />

účinok.<br />

Jedným zo spoľahlivých meradiel<br />

živosti vody je jej pohyblivosť. Voda,<br />

ktorá bola vystavená nejakému nepriaznivému<br />

vplyvu, stráca schopnosť<br />

pohybu. Zachytiť pohyb vody a jeho<br />

prípadný útlm je zložitá úloha, pretože<br />

voda sa pohybuje neviditeľne. Je-<br />

26<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008<br />

obrazu je tento vírivý pohyb zviditeľnený<br />

pomocou tzv. šlírovej optickej<br />

techniky. 1 Pri získavaní kvapkového<br />

obrazu sa do vyšetrovanej vody pridáva<br />

glycerín, ktorého viskozita spomaľuje<br />

prúdiaci pohyb vody a zvýrazňuje<br />

obraz prúdenia pre šlírovú<br />

techniku.<br />

Obsluha zariadenia na získavanie<br />

kvapkového obrazu je v každom<br />

ohľade prísne štandardizovaná, takže<br />

jediným premenlivým faktorom zostáva<br />

vyšetrovaná voda. Na hladinu<br />

skúmanej vzorky vody, ktorá v tenkej<br />

vrstve spočíva na dne dokonale vybrúsenej<br />

sklenenej misky, sa nechajú<br />

v pravidelných intervaloch dopadať<br />

kvapky destilovanej vody. Opakovaným<br />

dopadom kvapiek sa vyvoláva<br />

stále výraznejšie prúdenie, ktoré<br />

podľa charakteru možno diferencovať<br />

do troch zón. Už po dopade prvej<br />

kvapky sa vo vode uprostred misky<br />

vytvorí turbulentná oblasť označovaná<br />

ako „jadro“. Smerom k periférii<br />

sa potom vytvára silne premenlivá<br />

zóna vírov a nakoniec, v okrajovom<br />

pásme, zóna lúčovitých výbežkov.<br />

Prúdenie vody v kvapkových obrazoch<br />

je ovplyvňované fyzikálnymi,<br />

a nie chemickými vlastnosťami látok

T É M A<br />

rozpustených vo vode (fyzikálnymi<br />

vlastnosťami sú viskozita, hustota,<br />

povrchové napätie). Z tohto dôvodu<br />

nemožno metódu kvapkového obrazu<br />

použiť na chemickú alebo bakteriologickú<br />

analýzu. Napriek tomu poskytuje<br />

táto metóda veľmi cenné informácie<br />

vzťahujúce sa napr. k problematike<br />

pitnej vody alebo znečistenia vodných<br />

tokov.<br />

Pitným vodám, ktoré sú z hygienického<br />

hľadiska síce vyhovujúce, ale<br />

boli získané úpravou znečistenej vody,<br />

veľmi často chýba potrebná pohyblivosť.<br />

Tvorba vírov v kvapkovom obraze<br />

je obmedzená a ich formy sú tvarovo<br />

chudobné a málo diferencované.<br />

Foto © Institut für Strömungswissenschaften Herrischried, SRN<br />

Naproti tomu vykazuje voda z čistých<br />

alebo dokonca liečivých prameňov<br />

vysokú mieru pohyblivosti, prejavujúcej<br />

sa bohatou tvorbou zreteľne diferencovaných<br />

vírov. Kvapkový obraz<br />

je v takých prípadoch zrozumiteľným<br />

dokumentom o prítomnosti aspektu,<br />

ktorému sa hovorí život.<br />

Podobný vplyv na pohyblivosť vody<br />

majú aj plastové vodovodné rozvody<br />

alebo nádrže. Rovnako v týchto prípadoch<br />

bol v kvapkových obrazoch<br />

zaznamenaný útlm pohyblivosti vody,<br />

a to najmä pri teplej vode.<br />

Prúdenie vody veľmi zreteľne<br />

ovplyvňujú aj tenzidy (účinné látky<br />

obsiahnuté v čistiacich prostriedkoch,<br />

ktoré menia povrchové napätie vody),<br />

ktoré sa môžu negatívne uplatniť ešte<br />

aj v koncentrácii 1:1 000 000.<br />

Podobným nepriaznivým spôsobom<br />

ovplyvňujú pohyblivosť vody aj<br />

plastové fľaše, ktoré sa dnes stali jej<br />

bežnými „sprievodcami“. Rovnako<br />

niekoľkohodinová stagnácia vody,<br />

ktorá je pod tlakom uzavretá v potrubí,<br />

vedie ku zreteľným zmenám<br />

kvapkového obrazu. Prejavy vírenia<br />

sú chudobnejšie a zaberajú menšiu<br />

plochu.<br />

Veľmi zaujímavé z vedeckého hľadiska<br />

bolo sledovanie priebehu samočistenia<br />

potoka, do ktorého boli<br />

vypúšťané domové splašky a odpa-<br />

Kvapkový obraz pramenitej vody<br />

Kvapkový obraz vody z vodovodu<br />

Kapkový obraz vody<br />

s obsahom pracieho prostriedku<br />

27<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

R OZ H O V O R<br />

28<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008<br />

dové vody z pivovaru. Vzorka vody,<br />

odobratá 50 m pod miestom vypúšťania,<br />

bola zakalená a v kvapkovom obraze<br />

sa tvorili iba tie najjednoduchšie<br />

formácie. Tomuto obrazu zodpovedala<br />

aj úroveň života v danom mieste:<br />

Dno kolonizoval bakteriálny porast<br />

a červy. So vzrastajúcou vzdialenosťou<br />

od miesta vypúšťania odpadových<br />

vôd postupne narastal obsah kyslíka<br />

a zastúpenie červovitých lariev ďalších<br />

druhov hmyzu. V kvapkovom<br />

obraze sa vytvárali zreteľnejšie štruktúry<br />

v súlade so zvyšujúcou sa pohyblivosťou<br />

vody. Vo vzdialenosti 3 km už<br />

bolo možné zaznamenať výskyt rias<br />

a zhruba polovice obvyklých živočíšnych<br />

druhov. Tomuto stavu zodpovedala<br />

už v kvapkovom obraze tvorba<br />

prvých zreteľných vírov. Nakoniec vo<br />

vzdialenosti 8 km bolo samočistenie<br />

potoka dovŕšené. Kvapkový obraz sa<br />

normalizoval a život v potoku dosiahol<br />

svoju obvyklú úroveň.<br />

Priekopnícka práca T. Schwenka<br />

má svojich nasledovníkov. Výskumný<br />

ústav v Herrischriede združuje<br />

rad odborníkov a ďalších ľudí,<br />

ktorých spoločným názorom je presvedčenie,<br />

že podstata problémov<br />

spojených s vodou nespočíva v nedokonalých<br />

technológiách, ale v nedostatku<br />

vnútorného záujmu o vodu,<br />

v ľahostajnosti voči tejto sprostredkovateľke<br />

života. Metóda kvapkového<br />

obrazu zviditeľňuje ľudské pôsobenie<br />

a prispieva k tomu, aby sa<br />

vedomie zodpovednosti prenieslo<br />

tam, kde doposiaľ chýbalo – ku každému<br />

z nás.<br />

MUDr. Jan Palouček<br />

1) Šlíry sú oblasti s nerovnomernou optickou<br />

hustotou v priehľadnom médiu –<br />

vzduch, voda, sklo. Zvýšená hustota<br />

má za následok zmenu lámavosti svetla,<br />

ktorú ľudské oko vníma ako deformáciu<br />

objektu. Typickým príkladom je napr.<br />

chvenie vzduchu nad rozohriatym obilným<br />

poľom.<br />

Literatúra a zdroje:<br />

(1) A. Wilkens: Voda – učme se jí rozumět,<br />

nakladatelství DharmaGaia, 2002<br />

(2) www.stroemungsinstitut.de<br />

Ruže sa na našej planéte objavujú od<br />

pradávna. Najstaršie predmety s ornamentmi<br />

znázorňujúcimi ružu sú už asi<br />

6000 rokov staré. Aby sme sa mohli tešiť<br />

z vône a krásy kvetov ruže, niekto šikovný<br />

a pracovitý sa musí pričiniť o ich<br />

pestovanie, ošetrovanie a uchovanie.<br />

Medzi tých, ktorým za krásne ruže vďačíme,<br />

patria aj manželia Michaela<br />

a Luboš Pelcovci zo Sobotky pri<br />

Jičíne, ktorí sa ich pestovaniu venujú<br />

viac než 10 rokov a ich záhrada patrí<br />

so svojím počtom druhov k najbohatším<br />

v Čechách. Vo svojej ružovej škôlke<br />

pod zámkom Humprecht pestujú asi<br />

400 druhov. A prečo s pestovaním ruží<br />

vo veľkom vlastne začali? Jednoducho<br />

preto, že chceli byť spolu…<br />

SG: Rozhodnúť sa pestovať ruže vo<br />

veľkom, spoliehať sa, že to bude<br />

práca dostatočne výnosná, aby uživila<br />

štvorčlennú rodinu, je zámer,<br />

ktorý vyžaduje značnú dávku odvahy.<br />

Ako ste sa k pestovaniu ruží vlastne<br />

dostali?<br />

Obaja sme si vždy priali mať takú<br />

prácu, pri ktorej by sme mohli byť<br />

spolu. Teda opak toho, keď otec odchádza<br />

ráno do práce a vracia sa večer.<br />

To by nám nevyhovovalo. Preto<br />

sme uvažovali o spoločnej práci<br />

v pestovateľskej oblasti. V tom čase<br />

prišla „náhodou“ ponuka od miestneho<br />

záhradníka, ktorý mal navyše<br />

desaťtisíc šípok. S pestovaním ruží<br />

sme dovtedy nemali žiadne zvláštne<br />

skúsenosti. Vlastnej pôdy sme mali<br />

dosť, nuž sme sa rozhodli pestovanie<br />

skúsiť. Predstava práce s kvetinami<br />

na čerstvom vzduchu vyzerá<br />

idylicky, v skutočnosti je to však<br />

celoročná drina. Počas sezóny pracujeme<br />

celé dni, no práca prebieha<br />

v prirodzenom rytme a v súlade<br />

s prírodným cyklom.<br />

SG: Bol záhradnícky odbor Vašou<br />

pôvodnou profesiou, alebo pre Vás

Kráľovs tvo ruží<br />

v So bot k e p o d Hu m p r h to m<br />

bolo pestovanie ruží novým životným<br />

krokom a museli ste mnohé naštudovať?<br />

Spočiatku sme si zďaleka nepredstavovali,<br />

že nás budú ruže živiť. Cesta<br />

k tomu, akým spôsobom pracujeme<br />

dnes, mala svoj vývoj. Obaja sme mali<br />

k poľnohospodárstvu a k záhradníčeniu<br />

blízko už od detstva. Obaja sme<br />

záhradnícky odbor študovali, aj keď<br />

každý trochu iný smer. Pre pestovanie<br />

ruží sme sa rozhodli približne<br />

v čase po revolúcii, spoločne s rodinou<br />

švagra, ktorý už mal určité skúsenosti.<br />

A pretože sa prvé vypestované<br />

ruže vydarili, pokračovali sme aj<br />

v ďalších rokoch. Asi po troch rokoch<br />

sme boli postavení pred otázku, či naďalej<br />

pokračovať, pretože sme na túto<br />

prácu zostali sami. Obe rodiny sme<br />

totiž mali svoje hlavné zamestnanie<br />

a ruže zaberali mnoho času. My sme<br />

si však medzitým ruže zamilovali. Boli<br />

sme očarení ich úžasnou variabilitou<br />

a túžili sme pestovať ešte ďalšie druhy,<br />

predovšetkým zo skupiny prírodných<br />

ruží. Dovtedy sme sa venovali iba ružiam<br />

veľkokvetým, mnohokvetým<br />

a ťahavým. Teraz sa pred nami objavili<br />

ešte aj ďalšie možnosti a my sme sa<br />

„Chceli jsme byť spolu – tak ptujeme ruže“<br />

rozhodli pre ruže. To však znamenalo<br />

opustiť svoje dovtedajšie zamestnanie<br />

a okrem toho zvýšiť aj množstvo pestovaných<br />

kusov. Aj potom sme ešte<br />

každý rok premýšľali o navýšení. Z finančných<br />

dôvodov by to bolo potrebné,<br />

no zároveň sme boli vždy postavení<br />

pred otázku, či všetko sami zvládneme.<br />

V súčasnej dobe sme sa ustálili na určitej<br />

hranici. Je na mieste poďakovať našim<br />

rodičom a najbližším príbuzným,<br />

ktorí nám v čase vrcholiacej sezóny –<br />

na jeseň – pri vyorávaní a následnom<br />

predaji výdatne pomáhajú.<br />

SG: Ako teda vyzerá váš celoročný cyklus<br />

práce?<br />

Všetko začína už zavčasu na jar. Len<br />

čo obschne zem, je potrebné pripraviť<br />

pole na výsadbu podnoží, čo sú jednoročné<br />

sadeničky prírodnej šípky. V súčasnosti<br />

ich vysadzujeme dvadsaťtisíc<br />

ročne. Potom prichádza na rad rez „na<br />

ostro“: vlaňajšie odnože sa musia ostrihať.<br />

K tomu nastupuje bežná starostlivosť,<br />

ktorú pozná každý záhradník, to<br />

znamená pletie, kyprenie a hnojenie.<br />

V priebehu mája sa musí každá podnož<br />

2-krát až 3-krát zaštipnúť. V lete sa robí<br />

očkovanie. Najnáročnejším obdobím je<br />

určite jeseň, keď sa rastliny vyorávajú,<br />

zbavujú lístia, triedia a opätovne zakladajú,<br />

aby boli pripravené na predaj.<br />

Aj v najväčšej pľušti musia ružičky zo<br />

zeme von, aby si ich záujemcovia mohli<br />

kúpiť a včas zasadiť, kým zamrzne zem.<br />

V taký čas pracujeme dlho do noci aj<br />

s prarodičmi, aby sme objednané ruže<br />

prichystali nielen na predaj, ale pripravili<br />

aj balíky na poštu, pretože ich zasielame<br />

aj na dobierku.<br />

SG: Na koľkých hektároch ruže pestujete,<br />

koľko asi druhov a koľko ich je celkove?<br />

29<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

Ruže pestujeme asi na jednej tretine<br />

hektára. Na túto plochu sadíme<br />

ročne dvadsaťtisíc podnoží. No vypestovaných<br />

ruží na predaj je v konečnom<br />

dôsledku – kvôli mrazom a ďalšiemu<br />

prirodzenému úbytku – oveľa<br />

menej. Pokiaľ ide o množstvo odrôd,<br />

ich počet je pomerne variabilný. Momentálne<br />

máme sortiment ustálený,<br />

napriek tomu hľadáme stále nové,<br />

ešte „krajšie a zaujímavejšie“. Skúšame<br />

veľké množstvo nových odrôd,<br />

ich vitalitu a odolnosť v našich podmienkach.<br />

Pokiaľ sa im nedarí, vyradíme<br />

ich a skúšame ďalšie. Tento rok<br />

je u nás na poli možné vidieť okolo<br />

400 rôznych odrôd.<br />

Mnohé tváre ruží<br />

SG: Pestujete nejaký ojedinelý druh,<br />

nejakú raritu?<br />

Ruže ojedinelé svojou veľkosťou sú<br />

napr. Rosa longicuspis alebo Rosa filipes<br />

´Kiftsgate´. Dorastajú do výšok až<br />

10 metrov. Hodia sa výborne do korún<br />

starých stromov, ktoré už neplnia<br />

svoju estetickú funkciu, ale napriek<br />

tomu by sme ich radi kvôli poskytovanému<br />

tieňu zachovali. Týmto ružiam<br />

strom poskytne oporu pre ich rast,<br />

ruže tak vytvoria obrovský, majestátne<br />

pôsobiaci obraz. Na jar nás poteší<br />

množstvom kvetov, v lete vytvára<br />

množstvo šípok a ku koncu sezóny sa<br />

listy zafarbia do jesenných tónov.<br />

Rosa glauca rubrifolia je výnimočná<br />

zase farbou svojich listov; ako napovedá<br />

slovenský názov: ruža sivá. Listy<br />

sú zafarbené do modrofialových tónov.<br />

Upúta nás teda svojím vzhľadom hneď<br />

zjari, skôr než sa objavia kvety. Tie sú<br />

potom nežne ružové a dokonale ladia<br />

s farbou listov.<br />

Krásne a trošku pre nás neobvyklé<br />

sú aj prírodné ruže, ktoré kvitnú na<br />

žlto. Je to napr. skoro kvitnúca Rosa<br />

hugonis, ktorá kvitne už začiatkom<br />

mája, ďalej Rosa x harisonii, tá má žlté<br />

kvietky – drobnejšie, ale zato plné.<br />

Alebo žltá ruža so skutočne zvláštnou<br />

vôňou Rosa foetida ´Persian Yellow´.<br />

30<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

31<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

R OZ H O V O R<br />

Slovenský názov nám o tejto vôni napovedá,<br />

že je to ruža páchnuca.<br />

Zaujímavá je aj Rosa multiflora var.<br />

watsoniana. Jej výnimočnosť nespočíva<br />

v kráse kvetov, ale v kráse listov.<br />

Tie majú podobný tvar ako dlhé ihličie,<br />

iba sú jemnejšie. Je to akoby „strihanolistá“<br />

forma listov. Celá rastlina<br />

vyzerá, akoby to nebola vôbec ruža,<br />

zistíme to až pri podrobnejšom preskúmaní.<br />

Ľudia si k nám tiež dávajú vypestovať<br />

svoje obľúbené ruže. Majú svoj<br />

krík doma na záhradke, je už postarší<br />

a oni nemôžu tú istú odrodu nikde zohnať.<br />

Často už ani nepoznajú jej názov.<br />

Sú to väčšinou staré zabudnuté odrody,<br />

ktoré však majú stále obrovskú<br />

hodnotu.<br />

SG: Kto si od vás ruže kupuje, máte aj<br />

veľkoodberateľov, predávate napr. aj<br />

rezané ruže do vázy?<br />

Vďaka našej ponuke na internetových<br />

stránkach (http://ruze.unas.<br />

cz) máme odberateľov po celej republike<br />

a ružičky im zasielame. Aj<br />

vďaka tomu, že umožňujeme milovníkom<br />

ruží prístup priamo do<br />

škôlky, prichádzajú k nám ľudia zo<br />

všetkých kútov. Prístup priamo na<br />

pestovateľské plochy nebýva bežným<br />

zvykom, no u nás to možné je.<br />

Robíme to preto, aby sme umožnili<br />

viacerým ľuďom vidieť tú nádheru<br />

pohromade; vnímať všetky tie vône<br />

a prekrásne farby. Škôlka je navyše<br />

umiestená v príjemnom prostredí<br />

Českého raja, priamo pod zámkom<br />

Humprecht. A tak krásu ruží umocňuje<br />

ešte pohľad na dominantu<br />

v krajine, na zámok.<br />

Ruže od nás odoberajú aj veľkoodberatelia,<br />

ktorí ich ďalej predávajú vo<br />

svojich záhradníctvach.<br />

Počas sezóny ružičkám vyrastie<br />

veľké množstvo kvetov. A tak si k nám<br />

chodia ľudia z okolia aj po rezané<br />

kvety. Keďže ich nepredávame draho,<br />

viažeme kytice napr. z 30-tich, 50-tich,<br />

ale aj 80-tich kusov ruží. No človek sa<br />

na to nemôže spoliehať, pretože vždy<br />

záleží na počasí. Pokiaľ veľa prší, nebývajú<br />

kvety také nádherné, ako ich<br />

poznáme z obchodov.<br />

SG: Máte dve deti. Ako sa dá taká práca<br />

zvládať v kombinácii s rodinou, s výchovou<br />

detí, uživí Vás to?<br />

Je to ako so všetkým, v niečom je<br />

tento spôsob práce výhodou a v inom<br />

zas nev ýhodou. Páči sa nám určitý<br />

druh slobody, môžeme si do istej<br />

miery svoj čas organizovať sami,<br />

nemusíme byť dennodenne „od – do“<br />

mimo domu. No na druhej strane sú<br />

zase obdobia v roku, kedy na nič iné<br />

nie je čas, pretože je to sezónna práca.<br />

Určité veci sa urobiť musia a navyše<br />

sa musia urobiť v čo najkratšom čase.<br />

Potom je to práca „od nevidím do nevidím“.<br />

Tu opäť oceňujeme pomoc rodičov,<br />

pretože nám s deťmi a s domácnosťou<br />

v tom čase veľmi pomáhajú.<br />

Ružičkám, prírode a milovníkom<br />

ruží vďačíme za to, že sme sa zatiaľ<br />

nikdy nedostali do závažnejšej finančnej<br />

tiesne. Uprednostňujeme skôr rodinu<br />

a rodinný život pred zarábaním<br />

peňazí. Snažíme sa žiť tak, aby sme<br />

svojím počínaním čo najmenej škodili<br />

svojmu okoliu a prírode vôbec, aj<br />

keď pri súčasnom spôsobe života je to<br />

veľmi ťažké.<br />

SG: Vo vašej špecializovanej ružovej<br />

škôlke ste iste počas svojej praxe získali<br />

cenné skúsenosti. Poradíte pestovateľom<br />

nejakú starú dobrú osvedčenú<br />

radu, napríklad nejakú radu zo starých<br />

herbárov?<br />

Mohli by sme čitateľom poskytnúť<br />

skúsenosti zo sadovníckeho hľadiska:<br />

saďme aj raz kvitnúce, ťahavé alebo<br />

sadové ruže. Zvlášť pokiaľ máme dostatok<br />

miesta na záhrade. Oni totiž<br />

veľmi bohato kvitnú, je to teda v dané<br />

obdobie silný zážitok, na ktorý si človek<br />

rád spomenie. Je to prirodzené,<br />

je to tak aj u iných kvitnúcich kríkov,<br />

napr. zlaté dažde, orgovány, magnólie,<br />

dulovce… Zakvitnú raz, vo svojom<br />

čase, je to nádhera, môžeme sa<br />

v tú chvíľu z ich krásy tešiť, sú symbolom<br />

prekrásneho obdobia jari. A potom<br />

už celý rok nekvitnú, ale to nič,<br />

je zase mnoho iných rastlín, ktoré<br />

ukážu svoju krásu. Potom si možno<br />

spomenieme: „To bolo v čase, keď<br />

kvitol zlatý dážď“. Alebo: „To bolo<br />

vtedy, keď nám nádherne kvitol ten<br />

ružový krík…“<br />

Ďalšia rada je ohľadne samotného<br />

pestovania. Týka sa obdobia, kedy<br />

máme na jar ružičky zostrihávať. Poznáme<br />

to podľa prírody. Najvhodnejší<br />

čas je vtedy, keď práve začne kvitnúť<br />

zlatý dážď.<br />

Všetko je veľmi zaujímavé. Úspech<br />

našej práce je závislý od mnohých<br />

okolností – od kvality podnožia, od<br />

priebehu zimy, ale predovšetkým od<br />

počasia v sezóne. S ním potom súvisí<br />

zdravie alebo choroby rastlín atď.<br />

Navzdory tomu sa snažíme o čo najväčší<br />

sortiment. Každý rok priberáme<br />

niekoľko nových odrôd a iné vyraďu-<br />

32<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008<br />

Rosa longicuspis Rosa glauca rubrifolia Rosa glauca rubrifolia

R OZ H O V O R<br />

jeme. Hlavným meradlom pri výbere<br />

je zdravie odrody, samozrejme krása<br />

kvetov a listov, a tiež celkový súlad<br />

kríka. Asi by sme nemali veľkú radosť<br />

z rastliny, ktorú by sme zakúpili s tým,<br />

že má nádherný kvet, ale inak by bola<br />

napríklad už od júla bez lístia. Dajú<br />

sa u nás objaviť aj skutočné novinky.<br />

V minulom roku sme úspešne nadviazali<br />

spoluprácu s celosvetovo preslávenou<br />

šľachtiteľskou firmou Rosen Tantau<br />

z Nemecka.<br />

Šľachtitelia ruží sa práve v posledných<br />

rokoch zameriavajú hlavne na<br />

to, aby nové odrody boli nielen krásne<br />

kvetom, ale aj zdravé! Choroby sú<br />

u ruží žiaľ častým javom a dokážu<br />

pestovateľa ľahko odradiť.<br />

SG: Čo Vás na vašej práci najviac teší?<br />

Ktoré chvíle sú tou odmenou?<br />

Veľkým potešením je samozrejme<br />

rozkvitnuté pole v plnej vôni, farebnosti<br />

a nežnosti. Našimi ružami zdobíme<br />

v turistickej sezóne zámok Humprecht<br />

a niekedy, keď sa na zámku<br />

koná svadba, si prichádzajú svadobčania<br />

po okvetné lístky, aby priniesli<br />

novomanželom šťastie.<br />

Príjemné chvíle prichádzajú aj<br />

v podvečer, keď sa medzi záhonmi<br />

prejde so zaľúbením okoloidúci. Nie<br />

preto, že chce niečo objednať; len tak,<br />

pre potešenie. Ľudia potom odchádzajú<br />

o niečo bohatší a spokojnejší.<br />

V tej chvíli nás s nimi spája niečo<br />

krásne a hodnotné. To nás teší, z toho<br />

máme radosť.<br />

SG: Čo na záver poradíte ľuďom, ktorí<br />

by sa radi vydali rovnakou cestou ako<br />

vy, ktorí chcú pracovať pospolu, v súlade<br />

s prírodou? Máte nejaký recept na<br />

prekonanie nepriaznivej situácie?<br />

Náš spôsob života je neustála spolupráca.<br />

Sme ako manželia stále spolu.<br />

Ono sa to jednoducho povie alebo<br />

napíše, ale skrýva sa za tým veľmi<br />

veľa. Na jednej strane je to aj taká<br />

skúška manželstva. Pokiaľ tí dvaja<br />

pracujú každý zvlášť, každý má svoj<br />

svet, ktorý je odlišný od sveta toho<br />

druhého. Riešia spolu rodinné problémy<br />

a problémy svojho vzťahu. Vo<br />

svojej práci potom prídu do iného<br />

prostredia a akoby si odpočinú; aj keď<br />

majú napríklad náročnú prácu, je to<br />

zmena. Nám k tomu pribúdajú ešte<br />

problémy pracovné. A niekedy je to<br />

na jeden vzťah, na dvoch ľudí, trošku<br />

veľa. Je nutná silná dávka tolerancie,<br />

byť citlivý k želaniam a návrhom<br />

druhého. Snažíme sa navzájom podporovať<br />

svoje priania a záujmy, byť<br />

jeden druhému oporou. Manželstvo<br />

nie je obmedzenie alebo snáď väzenie,<br />

je to prostredie vhodné na rozvoj.<br />

V manželstve má tiež jeden druhého<br />

obohacovať. A keď sú tí dvaja ľudia<br />

spolu už dlho a všetko robia spolu,<br />

môže sa stať, že sa už natoľko poznajú,<br />

že jeden druhému nemajú čo dať. No<br />

pokiaľ zostaneme každý sám sebou –<br />

osobnosťou, neobmedzovanou tým<br />

druhým, ale naopak rozvíjajúcou sa<br />

vo svojich záľubách, či už spoločných<br />

alebo aj rozdielnych – je to predpoklad,<br />

že jeden druhému bude mať<br />

stále čo dať a jeden druhého si bude<br />

vážiť.<br />

Sú chvíle v živote, keď to máme chuť<br />

vzdať. Či už jeden alebo druhý, alebo<br />

obaja dohromady alebo každý z iného<br />

dôvodu… Ujasníme si svoj pohľad na<br />

život. Je to energia, ktorá musí prúdiť,<br />

musí niečo vytvárať, nesmie sa<br />

zastaviť, inak by prestala byť energiou.<br />

Musí za niečím ísť, za niečím<br />

novým, lepším, prospešnejším. Vtedy<br />

dávame prednosť zdravému rozumu,<br />

láske a túžbe ísť a žiť ďalej.<br />

A ešte jedno sa nám osvedčilo: neriešiť<br />

náročné problémy neskoro večer.<br />

Vďaka tomu, že máme dve deti,<br />

ľahko sa nám to stáva, pretože je to<br />

čas, keď deti spia a je doma pokoj a tak<br />

vznikne priestor na veci, ktoré je potrebné<br />

vyriešiť a pred deťmi to nie je<br />

vhodné. To je potom veľký predpoklad,<br />

že človek vidí veci ešte černejšie,<br />

než v skutočnosti sú, je aj unavený po<br />

celom dni, a tak je ľahšie skĺznuť k pesimizmu.<br />

Je teda lepšie vyspať sa a nechať<br />

všetko na druhý deň. Ale zase to<br />

neodkladať, to tiež nie je dobre. Riešiť<br />

problémy hneď a s čerstvou hlavou.<br />

Premýšľame veľa o zmysle života,<br />

dá sa povedať, že ho neustále hľadáme.<br />

A tak keď niekto z nás objaví<br />

nejakú zaujímavú myšlienku na túto<br />

tému, snaží sa ju tomu druhému povedať.<br />

V poslednom čase sa nám páči<br />

táto: „Pôjdem kamkoľvek – hlavne,<br />

keď to bude dopredu“.<br />

…A pretože ani tá najlepšia fotografia<br />

nemôže nahradiť bezprostrednosť<br />

dotyku so živou rastlinou – a u ruží to<br />

v spojení s ich krásou, rozmanitosťou<br />

a vôňou platí dvojnásobne – plánujú<br />

Pelcovci začiatkom júla deň otvorených<br />

dverí, aby si všetci milovníci<br />

ruží mohli ich nádherné exempláre<br />

prezrieť v plnom rozkvete. Za to im<br />

ďakujeme a prajeme do budúcich dní<br />

veľa šťastia.<br />

Rozhovor viedla Martina Hanáčková<br />

Rosa foetida „Persian Yellow“<br />

Rosa foetida „Persian Yellow“<br />

Rosa hugonis<br />

33<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

K N I Ž N Á U K Á Ž K A<br />

MÁRIA<br />

Z MAGDALY<br />

Ukážka z knihy<br />

ZAVIATE DOBY SA PREBÚDZAJÚ I<br />

Mária z Magdaly patrila k najžiadanejším ženám<br />

mesta. Bola veľmi krásna, avšak ešte viac ju obdivovali<br />

pre jej inteligenciu a duchovné prednosti. To z nej<br />

urobilo vplyvnú ženu, ktorá bola v kruhoch Rimanov<br />

veľmi obľúbená, no veľkej vážnosti sa tešila aj v Jeruzaleme.<br />

Vo svojom dome poskytovala hojné pohostenia ako<br />

jedna z veľkých hetér, ktoré v staroveku silne ovplyvňovali<br />

umenie, politiku a hospodárstvo.<br />

Mária mala moc a bola žiadaná,avšak nie šťastná. Jej<br />

nadšenia schopná duša hľadala skutočne veľké prežitie,<br />

a nie hodiny opojenia. Nebola ľahkomyseľná, nebola zlá<br />

a povrchná. Napĺňala ju túžba pomáhať a opravdivo milovať.<br />

Avšak nie tou láskou, ktorú od nej vyžadovali, tou,<br />

ktorá jej dala nahliadnuť do zvrátenosti sveta. To nebola<br />

láska podľa jej predstáv. Lásky, po akej túžila, zrejme na<br />

tomto svete už nebolo. Stala sa pre svet snom, bola súčasťou<br />

bohov.<br />

Svojím bohatstvom, svojím vzdelaním, vzťahmi k veľkým<br />

umelcom a učencom sa stále viac dostávala do kruhov,<br />

ktoré boli ženám vyššieho postavenia vzdialené.<br />

Na tieto kruhy bola roky viazaná prostredníctvom lásky<br />

k jednému bohatému rímskemu umelcovi a keď ju opustil,<br />

obklopili ju obdivovatelia a priatelia, ktorí prejavovali<br />

prílišnú ochotu utešovať ju. Na toto obdobie svojho vnútorného<br />

zúfalstva a vonkajších triumfov spomínala Mária<br />

z Magdaly s hrôzou. Túžba po neznámom šťastí bola celkom<br />

zahrabaná a vôkol nej sa rozhostilo temno.<br />

Pokiaľ na sebaomámenie vyhľadávala vír sveta, nebolo<br />

to lepšie. Osirotená a osamotená, taká, akou bola, si uvedomila,<br />

že ľudia ju vyhľadávajú vždy len preto, aby z nej<br />

niečo mali: jej krásu, jej majetok alebo jej vzrušujúcu<br />

prítomnosť. Túžila po tom, aby mohla dávať. Ale chcela<br />

ľuďom pomáhať svojím milujúcim dávaním, chcela ob-<br />

34<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008<br />

šťastňovať a utešovať, nie iba ako hračka zaháňať dlhé<br />

chvíle.<br />

Vyhľadala chudobných. Tu však narazila na takú vlnu<br />

nenávisti, nedôvery, podozrievania a nepochopenia, že na<br />

prahu milosrdenstva zostala stáť s váhavou nohou a neodvážila<br />

sa spraviť ďalší krok. Krátko na to uvidela proroka<br />

Jána. A tu sa v nej ozvalo pevne a neochvejne:<br />

„Ak môže niekto poradiť, potom len tento človek.“<br />

Prerazil si v nej aj cestu, a to jedinou krátkou vetou,<br />

ktorú jej odkázal. Múry falošnej predstavy pozemskej<br />

pripútanosti zboril tými niekoľkými slovami:<br />

„Kto sa chce priblížiť kráľovstvu Božiemu, nech mu ide<br />

v ústrety. Ono za ním nepobeží!“<br />

Ako veľa jej dal už len týmto. A teraz ho dala Herodiada<br />

zabiť.<br />

Bola to prvá skutočne hlboko precítená bolesť Márie,<br />

ktorú pri tejto správe pocítila.<br />

Od chvíle, keď sa dozvedela o Jánovej smrti, dívala sa<br />

späť na svoje pozemské bytie, akoby to bol život niekoho<br />

iného. Bolo jej, akoby šla teraz v ústrety inému životu,<br />

a striasla zo seba všetko, čo ju ťažilo. Slovo proroka ju zamestnávalo<br />

zo dňa na deň viac. Hľadala kráľovstvo Božie!<br />

To sa v nej sformovalo do pevného pojmu, ktorý sa spájal<br />

s Nazaretčanom, o ktorom hovoril Ján.<br />

Vyhľadávala ľudí, ktorí jej mohli poradiť, kde ho nájde.<br />

A chcela konať, ako povedal Ján. Chcela ísť v ústrety tomu,<br />

kto priniesol kráľovstvo Božie.<br />

Trvalo dlho, kým sa jej dostala zvesť o tom, kde môže<br />

nájsť Ježiša. Už ju nič nezadržalo: musela za ním.<br />

Vo svete, v ktorom Mária z Magdaly doposiaľ žila, si<br />

ľudia o tom robili celkom nejasné, ale zato veľmi pozemské<br />

predstavy. Väčšina z nich sa smiala a pokladala to za<br />

fantáziu. Iní si pod tým predstavovali akúsi zamaskovanú<br />

politickú organizáciu a ctižiadostiví verili v pozemské

K N I Ž N Á U K Á Ž K A<br />

panstvo moci. Všetci v tom však videli nemožnú zmiešaninu<br />

rozumových predstáv. Sotvakto Jánovi porozumel<br />

a pochopil jeho jasný odkaz.<br />

Zamyslene kráčala ďalej. Čo ju bolo po jednotkách vojakov,<br />

ktoré stretala, po tom množstve vozov, obchodníkov,<br />

žobrákov? Hľadela len na vynárajúce sa mesto, kde<br />

mal byť dom, v ktorom sa zdržiavali učeníci proroka<br />

z Nazaretu.<br />

Krajina opeknela, ozelenela a od jazera prichádzal<br />

mierny, chladný vietor. Mária Magdaléna však nechcela<br />

oddychovať zo strachu, že by mohla premeškať ten najlepší<br />

čas. Vtom jej zo smeru, kde sa muselo nachádzať<br />

jazero, šla v ústrety veľká skupina ľudí. Podľa všetkého<br />

prichádzali všetci zďaleka a vyzerali ako pútnici. Boli<br />

tam ženy, deti i starci, ale aj statní muži. Boli to hlavne<br />

Židia, avšak v zástupe kráčali aj Rimania z urodzených,<br />

bohatých domov.<br />

Márii Magdaléne bolo nápadné predovšetkým jedno: dojem<br />

spolupatričnosti, ktorý vychádzal z týchto ľudí. Bolo<br />

to, akoby každú jednotlivú vôľu zmazalo jedno veľké spoločné<br />

šťastie.<br />

Dav prechádzal popri nej. Mimovoľne zostala stáť, pretože<br />

sa nechcela dať strhnúť prúdom, keďže zatiaľ k nemu<br />

ešte nepatrila. Chcela nasledovať až za poslednými. Ale<br />

potom prišiel druhý zástup. Zdalo sa, že ľudia obklopujú<br />

akýsi stredobod. Pomaly sa k vyčkávajúcej žene blížil aj<br />

tento zástup.<br />

Napred šlo niekoľko mladých mužov. Nachádzali sa<br />

medzi nimi krásne statné postavy. Bolo jej však nápadné,<br />

že k ľuďom boli veľmi odmeraní a odmietaví. Mária by<br />

sa najradšej schovala pod zem. Muži sa jej páčili, pretože<br />

z nich vychádzal lesk čistoty. No prečo tá prísnosť? Kde<br />

bola láska, ktorá hľadajúce duše utešuje? Mali to byť učeníci<br />

proroka?<br />

Vtom začula hlas, ktorý ich dobrotivo, avšak rozhodne<br />

napomínal, že sú takí prísni.<br />

„Len sa rozpamätajte na hodinu, keď ste stáli pri jazere<br />

a pýtali sa: ‚Pane, smieme ísť s Tebou?‘“<br />

Mária Magdaléna klesla na kolená, pozdvihla ruky<br />

a vzhliadla nahor. Ten, ktorý to povedal, práve prechádzal<br />

popri nej.<br />

Bolo to také jednoduché, no predsa v tom spočíval svet<br />

lásky, varovania, usmernenia a koľko povzbudenia pre<br />

hľadajúcich!<br />

„Ak je tento muž naplnený takou dobrotou, potom sa<br />

smieš priblížiť aj ty, Mária Magdaléna!“<br />

To povedal jej vnútorný hlas. Ale muž bol už preč, skôr,<br />

než si poriadne uvedomila jeho prítomnosť. Jeden pohľad<br />

ju však zasiahol! A tento pohľad prenikol jej dušou ako<br />

blesk. Bolo jej, akoby týmto pohľadom prezrel celý jej život.<br />

A ešte niečo si všimla. Vyzeral ako Riman, ale hľadela<br />

na ňu z neho ešte druhá, oveľa žiarivejšia tvár.<br />

Po krátkom odpočinku v miestnej nocľahárni vybehla<br />

Mária z domu a náhlivo sa prechádzala ulicami. Už sa<br />

zvečerievalo. Šla úzkou uličkou, ktorú lemovali vysoké<br />

múry. Zastavila sa pri zamrežovanej bráne a započúvala<br />

sa do zvukov prichádzajúcich z rozkvitnutej záhrady.<br />

Zdalo sa jej, akoby z otvorenej haly na druhom konci záhrady<br />

zaznieval hlas, ktorý rozochvieval jej srdce. Takto<br />

hovoril len jeden jediný.<br />

Bolo niekoľko dní pred veľkonočnou slávnosťou a Ježiš<br />

chcel ísť so svojimi učeníkmi do Jeruzalema. Boli hosťami<br />

v Šimonovom dome a sedeli v otvorenej hale, ktorá<br />

poskytovala výhľad do záhrady a na domy trhoviska. Nastal<br />

večer, vetvy vysokých pínií ticho šumeli. Nespočetné<br />

kvety vysielali svoje vône do haly.<br />

Ježiš bol veľmi tichý. Sedel v kruhu svojich učeníkov<br />

a nad všetkými spočívalo čosi ako tiché napätie, ako tušenie<br />

nejakého zlovestného obratu diania, ktoré nebolo<br />

možné odvrátiť.<br />

Zrazu bolo počuť v záhrade náhlivé kroky a hlas strážcu.<br />

Avšak žena, ktorá sa objavila, sa nedala zastaviť. Tichými,<br />

náhlivými krokmi, akoby sa bála, že ešte v poslednom<br />

okamihu stratí odvahu, vybehla hore schodmi a podišla<br />

k Ježišovi. Hlboko sa pred ním sklonila a pobozkala mu<br />

nohy. Jemný závoj, ktorým bola takmer úplne zahalená,<br />

skĺzol dole a na tvár padla záplava zlatistých plavých vlasov.<br />

Slzy sa nezadržateľne rinuli z jej veľkých očí, ktoré<br />

prosebne upriamila na Pána. Ježiš sa zľahka obrátil a trpezlivo<br />

a veľmi vážne sa na ňu podíval.<br />

Avšak učeníci a obzvlášť domáci pán pokladali za nevhodné,<br />

že ich táto žena vyrušila, a Šimon povedal Ježišovi:<br />

„Viem, že je veľkou hriešnicou! Nevyženieš ju?“<br />

Šimon bol farizej. Ježiš sa však na neho zadíval, potom<br />

skúmal pohľadom všetkých v kruhu dookola a potriasol<br />

ticho hlavou.<br />

„Počuj, Šimon, poviem ti toto: Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov.<br />

Jeden mu bol dlžný päťsto grošov, druhý päťdesiat.<br />

Ale pretože obaja nemali nič, obidvom dlh odpustil.<br />

Vidíš túto ženu? Umyla ma slzami a pomazala mi nohy.<br />

A ty si niečo také urobil?<br />

Sú jej odpustené mnohé hriechy, lebo preukázala veľa<br />

lásky. Komu je však odpustené málo, ten miluje málo.<br />

Mária Magdaléna, tvoje hriechy sú ti odpustené. Tvoja<br />

viera ti pomohla. Choď v pokoji!“<br />

A Mária Magdaléna vstala a odišla. Cítila sa, akoby z nej<br />

bolo vzaté ťažké bremeno.<br />

•<br />

Zaviate doby sa brebúdzajú I.,<br />

Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart, SRN, 1998<br />

35<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

O S O B N O S Ť<br />

2.diel<br />

Abd-ru-shin<br />

- život a dielo<br />

V predchádzajúcom čísle časopisu Svet Grálu sme uverejnili prvú časť životopisu nemeckého spisovateľa<br />

Oskara Ernsta Bernhardta, ktorý si získal pozornosť čitateľov na celom svete predovšetkým ako autor<br />

knižného diela Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu. Napísal ho v medzivojnovom období pod pseudonymom<br />

Abd-ru-shin. Vo svojom verejnom pôsobení mnoho krát zdôrazňoval, aby čitatelia a poslucháči jeho prednášok nebrali ohľad na<br />

rečníka, ale skúmali sami v sebe slová, ktoré prináša. Tým odmietol aj akýkoľvek kult osobnosti, ktorý by mal byť s ním spojený.<br />

Náš životopisný seriál približuje životné peripetie spisovateľa s cieľom umožniť lepšie pochopenie okolností, za ktorých jeho<br />

diela vznikali, ako aj ilustrovať zápas o splnenie životnej úlohy, ktorú prijal za svoju: totiž odhaliť čitateľom závoj z pôsobenia<br />

duchovných zákonov vo stvorení a tým aj skrytých súvislostí ľudského bytia. Druhá časť nášho seriálu približuje odchod Oskara<br />

Ernsta Bernhardta zo svetskej – obchodnej sféry a úvodné obdobie jeho spisovateľskej dráhy.<br />

OPÄŤ „ÚDERY POD PÁS“<br />

Foto (1900) z cestopisov Oskara Bernhardta<br />

“Z ďalekých krajín”<br />

36<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008<br />

NNaše rozprávanie sme prerušili<br />

v okamihu, keď v roku 1906 bernské<br />

vydavateľstvo „Doma“, Victor<br />

Schlüter prinieslo na trh spisovateľskú<br />

prvotinu Oskara Ernsta Bernhardta<br />

pod titulom “Z ďalekých<br />

krajín”. V roku 1908 ju nasledoval<br />

cestopisný román “Medzi cudzími<br />

národmi” (Berlín 1908). Oba tituly<br />

vznikli na základe osobných zážitkov<br />

spisovateľa počas pobytu na cestách<br />

po Malej Ázii (1900–1901). Medzitým,<br />

v roku 1907 definitívne zanechal<br />

kariéru obchodníka a to aj kvôli<br />

ďalším ťažkostiam, ktorým musel<br />

v podnikaní čeliť. Od roku 1903 do<br />

roku 1905 Oskar E. Bernhardt ešte<br />

úspešne pracoval v architektonickej<br />

kancelárii “Stotz und Held” v Berne.<br />

Potom ho však snaha o intenzívnejší<br />

kontakt s ľuďmi opäť priviedla do<br />

firmy zahraničného obchodu. Išlo<br />

o firmu Orient-Import „Merkur-A.<br />

G.“. V nej prijal miesto riaditeľa a tu<br />

zrejme chcel naplniť svoju potrebu<br />

spoznávať život aj v krajinách mimo<br />

Európy. Spolupráca s „Merkúrom“<br />

však trvala len desať mesiacov. Vo<br />

februári 1906 O. Bernhardt z tejto<br />

spoločnosti vystúpil, pretože jeho<br />

predstavy sa rozchádzali s predstavami<br />

obchodného vedenia firmy.<br />

Pri hľadaní možností, ktoré by viac<br />

zodpovedali jeho založeniu, sa mu<br />

naskytla príležitosť stať sa členom<br />

inej – práve vznikajúcej akciovej<br />

spoločnosti. Nová spoločnosť s podobným<br />

názvom „Orientálny tovar<br />

a dom importu Neptún“ bola založená<br />

v Berne, v júli 1906. No tentoraz<br />

prišlo sklamanie ešte rýchlejšie: už<br />

v decembri 1906 bol správnou radou<br />

spoločnosti, zastúpenou jej spoluza-<br />

kladateľom barónom de F. 1 „vylúčený“.<br />

O svoj kapitál, vložený pri zakladaní,<br />

prišiel: v máji nasledujúceho<br />

roku (1907) šiel Neptún do konkurzu.<br />

Oskar Bernhardt nebol už po svojom<br />

vylúčení zo spoločnosti informovaný<br />

o jej obchodných výsledkoch. Túto<br />

kapitolu svojho podnikania preto považoval<br />

za uzavretú a chcel sa už venovať<br />

iným, spisovateľským cieľom.<br />

O to skôr, že jeho prvá kniha vydaná<br />

v roku 1906 2 mala pozoruhodne<br />

dobrú predajnosť. Okrem toho už<br />

boli vo výhľade – popri prebiehajúcich<br />

zmluvách s nakladateľstvami -<br />

ďalšie literárne záväzky. Na nešťastie,<br />

konkurzné konanie vo firme “Neptún”<br />

malo nepríjemnú súdnu dohru. Voči<br />

Oskarovi Bernhardtovi, ako aj dvom<br />

ďalším spoluzakladateľom firmy bola<br />

podaná štátna žaloba kvôli údajnému<br />

„ľahkomyseľnému konkurzu a podvodu“.<br />

V tejto súvislosti bol spisovateľ<br />

aj súdne vypočúvaný. Proces vo<br />

veci konkurzu Neptúna bol napokon<br />

zahájený v novembri 1909 v Berne.<br />

Aj Oskar E. Bernhardt, ktorý býval<br />

medzitým v Kasseli, bol na toto pojednávanie<br />

predvolaný. Na túto výzvu<br />

však nereagoval. Pri výsluchoch<br />

v Berne a v Mainzi vypovedal v pred-

O S O B N O S Ť<br />

metnej veci podľa svojho svedomia<br />

obšírne a pravdivo; tým pokladal<br />

svoju účasť na procese za ukončenú.<br />

Súdneho pojednávania sa teda nezúčastnil.<br />

Prispela k tomu zrejme aj<br />

časová tieseň spisovateľa, ktorý bol<br />

viazaný termínmi odovzdania prác<br />

a verejnými prednáškami. Jeho neúčasť<br />

využili jeho spoluobvinení, aby<br />

celú vinu za krach firmy zvalili na<br />

neprítomného Oskara Bernhardta –<br />

a žiadny obhajca, ktorý by sa ho mohol<br />

zastať, tam nebol. V neprítomnosti<br />

bol teda 4. decembra 1909 Oskar<br />

Ernst Bernhardt odsúdený na<br />

štyri roky odňatia slobody. Stalo sa<br />

však niečo skutočne neobvyklé: celá<br />

záležitosť akoby procesne uviazla,<br />

a z dodnes neznámych dôvodov<br />

nikdy nemala pre spisovateľa žiadnu<br />

ďalšiu dohru. Od doručenia rozsudku<br />

sa bernská justícia na neho už<br />

nikdy viac neobracala a vykonanie<br />

trestu sa vôbec neuskutočnilo. Môžeme<br />

sa len pýtať, či tu zasiahla vyššia,<br />

nadpozemská spravodlivosť… Na<br />

rozdiel od pozemských súdov mnohí<br />

neskorší názoroví protivníci na tieto<br />

udalosti nezabudli. Ešte aj dnes sú<br />

vtedajšie procesy niektorými skupinami<br />

zneužívané na verejné očierňovanie<br />

osoby O. E. Bernhardta. On<br />

sám k týmto obvineniam poznamenal,<br />

že by zrejme bol urobil lepšie,<br />

keby bol súdnym pojednávaniam<br />

pripisoval väčšiu váhu. Predpokladať<br />

zlomyseľné konanie u bývalých spoločníkov<br />

mu však bolo bytostne cudzie<br />

a tak, ako im plne dôveroval pri<br />

zakladaní Neptúna AG, tak im teraz<br />

dôveroval aj pri procese. K rehabilitácii<br />

došlo až po spisovateľovej smrti,<br />

keď v roku 1960 profesor práva Bernskej<br />

univerzity Dr. Max Waiblinger<br />

odovzdal odborný posudok o vtedajšom<br />

súdnom procese (bol jedným<br />

z mála znalcov starého bernského<br />

práva, pozn. red.) „Po starostlivom<br />

zvážení samotných, v záznamoch<br />

uložených skutočností a dôkazových<br />

materiálov (…), dospel posudzujúci<br />

k záveru, že Abd-ru-shin (pseudonym,<br />

pod ktorým Oskar Ernst Bernhardt<br />

napísal Posolstvo Grálu), bol<br />

vo všetkých bodoch obžaloby nevinný.<br />

3 “, ktorým ho oprosťuje od obvinení.<br />

Treba poznamenať, že tak,<br />

ako každú inú životnú skúsenosť, aj<br />

trpké osobné zážitky s takzvanou<br />

pozemskou spravodlivosťou neskôr<br />

autor Posolstva Grálu využil vo svojich<br />

prednáškach (pozn. red.).<br />

ÚSPECHY AJ NA<br />

DIVADELNÝCH SCÉNACH<br />

KKeď definitívne skončil s povolaním<br />

obchodníka, mohol Oskar Bernhardt<br />

konečne venovať veľký priestor svojej<br />

spisovateľskej tvorbe. Po cestopisoch<br />

nasledovali ďalšie novely a romány<br />

a najmä divadelné hry. Zdá<br />

sa, že práve divadlo sa mu najviac<br />

pozdávalo ako umelecké zrkadlo<br />

ľudského života a konania. Tvorba<br />

mu priniesla isté finančné, no najmä<br />

literárne úspechy, prejavujúce sa<br />

rastúcim renomé autora kníh a hier.<br />

Počas rokov, ktoré s rodinou prežil<br />

v Mainzi, zúčastnil sa i niekoľkých<br />

premiér svojich vlastných diel v tamojšom<br />

mestskom divadle, ale aj<br />

v ďalších mestách. Okrem toho rozvíjal<br />

aj prednáškovú činnosť. Pochopiteľne,<br />

nie je možné, aby sme rozsiahle<br />

dielo Oskara Ernsta Bernhardta priblížili<br />

v našej sérii článkov podrobne.<br />

O počiatočnom období jeho tvorby<br />

možno súhrnne povedať, že už prvé<br />

literárne práce sa popri napínavom<br />

deji (čím niekedy pripomínajú pasáže<br />

z diel Karla Maya) vyznačujú<br />

hlbokou zainteresovanosťou autora<br />

na ľudských osudoch a zdôrazňovaním<br />

základných čŕt človečenstva:<br />

lásky, viery, vedomia osobnej zodpovednosti.<br />

Svoju veľkú obrazotvornosť<br />

využíva predovšetkým v divadelných<br />

hrách. V neskorších dielach, z ktorých<br />

niektoré sa datujú do obdobia<br />

vzniku prvých prednášok “Posolstva<br />

Grálu”, sa čoraz zreteľnejšie ich<br />

témy, postavy a scény ďalej prehlbujú,<br />

zvnútorňujú. Riešenie dramatickej<br />

zápletky neznamená vždy „happy<br />

end“. Treba poznamenať, že svoju<br />

veľkú náklonnosť k divadelnej hre si<br />

Oskar Bernhardt zachoval po celý život<br />

a uplatňoval v nej i svoje scénické<br />

predstavy, ktoré vtedy vyznievali ako<br />

„hudba budúcnosti“, zato dnes už patria<br />

k bežnej umeleckej réžii a technickej<br />

realizácii v divadle. Ako O. E.<br />

Bernhardt raz poznamenal: „V budúcnosti<br />

má hudba slúžiť v divadelnej<br />

hre len na podfarbenie textu a diania.<br />

Film musí dospieť k silnému spolupôsobeniu,<br />

napríklad k zviditeľneniu<br />

duševných procesov a podobne, ale<br />

aj k tomu, aby zobrazil dramatické<br />

procesy. Len si predstavme u Wagnera<br />

jazdu z Walkíry, ktorá sa ženie<br />

oblakmi, vo filmovom prevedení.(…)<br />

Samozrejme, že účelom divadla budúcnosti<br />

by nemala byť len samotná<br />

zábava, ale popud na skutočné vnútorné<br />

pozdvihnutie, teda na podporovanie<br />

duchovného v človeku.“ 4<br />

Dielom Oskara Ernsta Bernhardta,<br />

ktoré sa zvlášť priblížilo týmto ideám,<br />

je aj veselohra “Erdenbann” (voľne<br />

preložené: V putách zeme). Ako rok<br />

jej vzniku sa udáva rok 1917 5 (premiéra<br />

Innsbruck, 22. máj 1925). To<br />

znamená, že hru napísal autor počas<br />

1. svetovej vojny, v rokoch strávených<br />

v zajatí na britskom ostrove<br />

“Isle of Man”. No skôr, než priblížime<br />

toto jeho životné obdobie strávené<br />

“v púšti”, vrátime sa ešte k životu spisovateľa<br />

pred vojnou.<br />

Roky v Mainzi (1907–1909) boli<br />

zrejme pokojné a dobré boli aj vzťahy<br />

autora s tamojším divadlom. Rodina<br />

sa v roku 1907 rozrástla o dcéru<br />

Edith. Oskar Bernhardt často cestoval<br />

po Nemecku, ale aj do Viedne<br />

a Budapešti, zrejme kvôli rokovaniam<br />

s nakladateľstvami. V novembri<br />

1909 sa s rodinou presťahoval<br />

37<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

O S O B N O S Ť<br />

VOJNOVÝ ZAJATEC<br />

do Kasselu a v roku 1912 do Regensburgu.<br />

Podľa dochovaného listu 6 sa<br />

Oskar Bernhardt odtiaľto vybral na ĎĎalšie kroky viedli autora do Veľkej<br />

Británie. Cestoval do Londýna<br />

cestu do Spojených štátov amerických,<br />

presnejšie do New Yorku. Zdá (1913), kde mienil pobudnúť nejaký<br />

sa, že to neboli len literárne záujmy, čas. Jeho ďalšie plány však úplne prekazilo<br />

ktorým sa tam venoval. V New Yorku<br />

vypuknutie 1. svetovej vojny.<br />

bol činný aj v rámci zvláštneho spoločenstva<br />

Vojna nadobúdala čoraz hrozivejšiu<br />

tamojších právnikov 7 . Táto podobu a nálada v Anglicku sa ob-<br />

právnická kancelária menom “Styx” rátila proti príslušníkom „nepriateľského<br />

si dala za cieľ pomáhať ľuďom – ktorí<br />

národa“. Britská vláda uvalila<br />

sa previnili nejakým deliktom – pri na všetkých Nemcov, ktorí sa v krajine<br />

ich opätovnom včleňovaní sa do spoločnosti.<br />

zdržiavali, nútený pobyt. Nasle-<br />

Podmienkou poskytnutia dovalo zatýkanie a odvoz do zajatia.<br />

ich pomoci bol predpoklad, že spoznali<br />

Jedným z mnohých tisícov zajatcov<br />

svoje previnenie a zmenili svoje bol od roku 1915 aj Oskar Bernhardt.<br />

životné postoje. Literárne spracoval Dostal sa na ostrov “Isle of Man”<br />

O. E. Bernhardt dojmy z New Yorku v Írskom mori do jedného z mnohých<br />

v divadelnej hre “Diamanty”.<br />

internačných táborov – “Camp<br />

Knockaloe” v blízkosti Peel, kde boli<br />

umiestení takmer všetci Nemci. Aj tu,<br />

počas štyroch dlhých rokov, mohli<br />

zajatci – i keď pod cenzúrou – rozvíjať<br />

istý kultúrny život. Táborové<br />

noviny v Campe prinášali popri vecných<br />

správach aj literárne kúsky. Zo<br />

správy jedného nemenovaného zajatca<br />

môžeme precítiť aspoň záblesk<br />

toho, ako doliehal nútený pobyt na<br />

internovaných:<br />

„Sedíme – o tom niet pochýb. Možno<br />

dlho, možno nie tak dlho. Možno budeme<br />

ešte niekoľko dlhých nocí spať<br />

po tridsiatich, snáď sa nám ujde jednomiestna<br />

alebo dvojmiestna posteľ<br />

už v blízkej budúcnosti. Ktovie? Hoci<br />

sa istotne robí veľa preto, aby sa náš<br />

údel zmiernil, predsa nemôže nikto<br />

Vlak priviezol internovaných Nemcov (väčšinou) z prístavu Peel<br />

do tábora Knockaloe. (1917)<br />

Z iniciatívy internovaných vznikla v tábore<br />

okrem iného stolárska dielňa. (1917)<br />

Obrázok umožňuje predstaviť si rozmery tábora.<br />

38<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008<br />

Skupina internovaných pri prídele jedla.

O S O B N O S Ť<br />

tvrdiť, že by toto tu mohlo byť nejakým<br />

liečebným pobytom. Pretože<br />

zima sa blíži. Alebo sme už v zime?<br />

Rozkvitne nám máj v decembri? Svet<br />

opustil svoju dráhu a okolnosti sa<br />

môžu vyvíjať akokoľvek.<br />

(…) medzitým sa stávame prostejšími,<br />

žartujeme a dostávame sa do<br />

príjemného stavu snenia, hraničiaceho<br />

s omámením. Mozog je otupený.<br />

Udalosti predchádzajúceho života zostávajú<br />

ďaleko v úzadí (…) Niekedy<br />

priletí list cez ostnatý drôt. Z Nemecka<br />

alebo z anglického domova.<br />

To, čo by sme radi vedeli, v ňom nie<br />

je. Jasné, že nie. (…)“ 8<br />

Ako sa ukázalo, roky strávené<br />

v tejto nútenej izolácii priniesli rozhodujúci<br />

obrat v živote i v tvorbe Oskara<br />

Bernhardta. Keď v roku 1919<br />

opustil internačný tábor a vrátil sa<br />

do Nemecka, toto obdobie „v púšti“<br />

v ňom zanechalo nesmierne silné poznanie<br />

ľudského utrpenia i uvedomenie<br />

si vlastnej životnej úlohy.<br />

(Pokračovanie v nasledujúcom<br />

čísle Sveta Grálu)<br />

Monika Schulze<br />

Nástup táborovej stráže.<br />

Celkový pohľad na tábor Knockaloe.<br />

Poznámky a literatúra:<br />

1) meno je známe, tu z dôvodov ochrany<br />

identity neuvedené<br />

2) „Z ďalekých krajín”, nakladateľstvo „Zu<br />

Hause” (Doma), Viktor Schlüter, Muri, o. J.<br />

(1906)<br />

3) Herbert Vollmann, „Pôsobenie Grálu na<br />

zemi”, 1981<br />

4) Erich Walkhoff, „Záznamy” (neuverejnený<br />

manuskript z r.1943)<br />

5) „Literárny kalendár” Wilhelma Kocha<br />

6) Erich Walkhoff, list na ohlasovací úrad<br />

obyvateľov, Regensburg, 2. 2. 1956<br />

7) Wilhem L. (meno známe)<br />

8) zo „STOBSIADY” (noviny tábora – Isle of<br />

Man), zošit číslo 1 z 5. septembra 1915<br />

(udávanie autora neobvyklé alebo nedovolené)<br />

Divadelná kritika <br />

LEIPZIGER ALLGEMEINE ZEITUNG “Sin patria” (Človek bez vlasti), hra Oskara Ernsta Bernhardta v štyroch dejstvách<br />

si vydobyla pri svojej premiére v letnom divadle v Bad Dürrenbergu pred úplne vypredaným hľadiskom (…) veľmi<br />

živý, po treťom a štvrtom dejstve sa stupňujúci, búrlivý aplauz. Autor sa musel viackrát ukázať na javisku. (…) Tu<br />

vytvoril umelec skutočne niečo nové, originálne. Dej je umelecky prepletený … osobitne v treťom dejstve bolo cítiť<br />

mocné napätie, ktoré vyústilo do jasavého potlesku nadšených divákov.<br />

INNSBRUCKER VOLKSZEITUNG (Ľudové noviny Innsbruck) “Erdenbann” (voľne preložené: V putách zeme). Oskar<br />

Ernst Bernhardt si tu zvolil tému, ktorá je príťažlivá predovšetkým svojou nevšednosťou: ide o spor dvoch vedcov,<br />

jedného okultného bádateľa a jedného prírodovedca… Dej je napriek všetkej veselosti až do poslednej scény veľmi<br />

napínavý, obsahovo stojí vysoko nad bežne predstavovanými veselohrami, je pôsobivý po stránke scénografickej<br />

a prezrádza skúsenú ruku. Autor, ktorý sám premiéru viedol, sa mohol po skončení predstavenia osobne poďakovať<br />

za úprimný a srdečný potlesk.<br />

INNSBRUCKER NACHRICHTEN (Správy z Innsbrucku) Erdenbann (V putách zeme), metafyzický experiment. Medzi<br />

dvoma mladými nemeckými učencami, sa počas ich študijnej cesty v Indii vyvíja energický spor o schopnosti chápania<br />

ľudského mozgu. Tento spor preniká aj na verejnosť a strhne so sebou početné kruhy. (…) Dobre postavená,<br />

na súčasnom ponímaní založená veselohra, žiadna problematická kompozícia. Erdenbann (V putách zeme) sa môže<br />

hrať na každej scéne a vždy si nájde vďačné publikum…<br />

39<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

N Á ZO R Y<br />

40<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

číslo 16/2008, vyšlo 1. 6. 2008.<br />

Redakcia:<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

telefón 055/678 6420<br />

mobil 0903 907 233<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík, Košice<br />

Roman Levický, Slanec<br />

Mária Majerová, Košice<br />

Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />

Anna Štefková, Zlín<br />

Marie Šuláková, Veselíčko<br />

Artur Zatloukal st., Brno<br />

Artur Zatloukal ml., Brno<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Ján Dobrota, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,<br />

Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová, Mária Pesselová,<br />

Dana Zlatohlávková<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu, s. r. o.<br />

Redakcia a administrácia SG,<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala, Bratislava<br />

Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />

Marketing:<br />

Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />

Distribúcia:<br />

Ľuboš Záhora, Košice<br />

Grafika:<br />

Jozef Lehotkai, Ráztočno<br />

Mário Comisso, Košice<br />

Alena Nairn, Praha<br />

Kristýna Franková, Brno<br />

Marek Frank, Brno<br />

Tlač:<br />

družstvo EKON, Jihlava<br />

Ilustrácie:<br />

T. Hebden Hull, United Kingdom/* (1, 20), súkromý archív (2), wikimedia.<br />

org (5–9), M. Simonič – wikimedia.org, (9), J. M. Garg – wikimedia.<br />

org, (9), M. Comisso, Košice (10), N. Dilmen – wikimedia.org, (9–11), F.<br />

Vincentz – wikimedia.org, (10–11), D. Tanaskovic/** (13), T. Dobrowolski,<br />

Varšava, Polsko/* (16), I. Balabanova, Malsch, Německo/* (18), A.<br />

Borkowski Gdaňsk, Polsko/* (19), N. Moore, Cedar Park, USA/* (21), L.<br />

Prather, Zachary, USA/* (22–25), I. Balasanov, Tula, Rusko/* (23), Ngo<br />

Thye Aun, Georgetown, Malajsie/* (28), K. Franková, Brno (1, 26–28, 30–<br />

31), Institut für Strömungswissenschaften, Herrischried, SRN (27), M. a L.<br />

Pelcovi, Sobotka (29, 32, 33), wikipedia.org (32, 33), O. Seleznev, Moskva,<br />

Rusko/* (34), G. Barskaya, San Jose, USA/* (34), Gralswelt, archív (36–39),<br />

nfb.convio.net (42), T. Morozova, Moskva, Rusko/* (42). Ostatné obrázky<br />

GralsWelt a redakcia. *) – Dreamstime.com.; **) – iStockPhoto.<br />

Ilustrácia na zadnej strane obálky:<br />

Ivan Konstantinovič Ajvazovskij, „Deviata vlna“, olej,1850,<br />

Ruské štátne museum, Petrohrad (Wikimedia)<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo 87 Sk<br />

Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />

nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu si možno<br />

objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />

614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo<br />

kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis<br />

prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

PLÁN SPÁSY ALEBO<br />

VRAŽDA?<br />

Ak existuje niečo ako karma, potom<br />

nemôže mať žiaden zmysel smrť na<br />

kríži ako obeť za cudzie hriechy, pretože<br />

každý človek je zodpovedný sám<br />

za seba. Na druhej strane sa však<br />

vynára otázka, čo Ježiš spáchal, že<br />

bol pribitý na kríž? Okrem toho existujú<br />

miesta v Biblii, ktoré poukazujú<br />

na to, že pri ukrižovaní Ježiša nešlo<br />

o vraždu, ale o plán spasenia ľudí,<br />

napríklad prvý Petrov list, kde je reč<br />

o tom, že Ježiš „na svojom tele vzal<br />

naše hriechy na kríž, aby sme zomreli<br />

hriechu a boli živí spravodlivosti. Jeho<br />

rany vás uzdravili.“ Otázka „vražda<br />

alebo plán spasenia“ ma mätie!<br />

Ježišova misia spočívala v tom, že<br />

priniesol ľudstvu svoje posolstvo, to<br />

zreteľne vyplýva zo všetkých jeho<br />

slov. Ježiš sám nepovedal v žiadnom<br />

svojom kázaní, že zmysel jeho príchodu<br />

treba hľadať v jeho smrti na<br />

kríži, ktorou ľudstvo vykúpi, ale poukázal<br />

zreteľne na to, že my sami<br />

musíme niečo robiť, aby sme prišli<br />

do „kráľovstva nebeského“ – totiž<br />

plniť „vôľu jeho Otca“, to znamená žiť<br />

podľa zákonov a prikázaní Stvoriteľa.<br />

Keby bola zmyslom jeho príchodu<br />

smrť na kríži, nebol by zvestoval<br />

žiadne učenie, nepriniesol by žiadne<br />

posolstvo. Potom by ani Ján Krstiteľ<br />

nemusel napomínať ľudí k obráteniu.<br />

Odpustenie hriechov by bolo splnené<br />

obeťou smrti ukrižovaním.<br />

Ježiš bol v podstate obžalovaný<br />

preto, že jeho učenie pre etablovaných<br />

znalcov Písma predstavovalo<br />

nebezpečenstvo; bol obžalovaný, že<br />

chce ako „kráľ Židov“ vystúpiť proti<br />

Rímu. Ježiš vedel, čo to pre neho<br />

bude znamenať, no rozhodol sa, že<br />

svoje učenie (ktoré v skutočnosti nesledovalo<br />

žiadne politické ciele) napriek<br />

tomu neodvolá. Prijal nespravodlivé<br />

odsúdenie a ukrižovanie, aby<br />

tak až do krajnosti spečatil pravdu<br />

svojho posolstva. Potiaľto predsa len<br />

súvisí smrť na kríži s jeho misiou: Ježiš<br />

sa obetoval „pre mnohých“ (nie<br />

pre všetkých) – totiž pre tých, ktorí<br />

boli ochotní nasledovať jeho učenie.<br />

Čo sa týka myšlienky karmy, Ježiš<br />

nespáchal nič, čo by muselo viesť<br />

k jeho osudu smrti na kríži. Bol by<br />

to celkom nesprávny výklad myšlienky<br />

karmy, keby niekto chcel Ježiša<br />

akokoľvek učiniť zodpovedným<br />

za násilnú smrť, ktorú musel zažiť.<br />

Bezprávie zostane bezprávím! Je<br />

podstatou našej slobodnej vôle, že<br />

my ľudia môžeme páchať bezprávie.<br />

Žiadny vrah nie je „aktívny vykonávateľ“<br />

vyššej spravodlivosti. Božská<br />

spravodlivosť (alebo inými slovami:<br />

zákony stvorenia, ku ktorým patrí<br />

zákon „sejby a žatvy“) sa však postarajú<br />

v nejakej forme o spravodlivé<br />

vyrovnanie.<br />

ODKIAĽ POCHÁDZA<br />

DUŠA?<br />

Ako Vášho čitateľa ma zaujímajú predovšetkým<br />

témy, ktoré sa nejako týkajú<br />

duše. Ale pri všetkých vysvetleniach,<br />

že duša nie je nič telesného, mi<br />

zostáva jedna otázka nezodpovedaná:

N Á ZO R Y<br />

kedy a ako vznikla duša? Že sa viackrát<br />

narodí, je jasné, ale raz predsa<br />

musela vzniknúť?<br />

Otázka pôvodu ľudskej duše je<br />

v Posolstve Grálu od Abd-ru-shina<br />

podrobne zodpovedaná. V krátkosti<br />

možno k tomu povedať: bytostné<br />

jadro človeka je duchovné. To znamená,<br />

že jeho pôvod nie je v pozemskom<br />

svete, ale v duchovnej ríši.<br />

Odtiaľ vychádza „duchovný zárodok“<br />

človeka, spočiatku ešte nevedomý<br />

a bezpohlavný, aby pri prechádzaní<br />

hmotným svetom (k tomu<br />

patria početné jemnohmotné a hrubohmotné<br />

úrovne) pomaly dozrieval.<br />

Pre toto putovanie sa musí duch obklopiť<br />

niekoľkými obalmi (napríklad<br />

jemnohmotným obalom, ktorý potrebuje<br />

pre všetky časti stvorenia na<br />

takzvanom „onom“ svete). Keď duša,<br />

teda duch vo svojom jemnohmotnom<br />

obale, nakoniec vezme na seba ešte<br />

hrubohmotný obal, dôjde k „inkarnácii“.<br />

Pri svojej pozemskej smrti odkladáme<br />

tento najhutnejší obal, aby<br />

sme mohli ďalej žiť v jemnohmotnom,<br />

teda na „onom“ svete. Odtiaľ sa potom<br />

zase inkarnujeme do pozemského<br />

tela alebo môžeme, keď sme ukončili<br />

svoj vývoj, odložiť nakoniec aj svoj<br />

jemnohmotný duševný obal a vrátiť<br />

sa ako vedomý ľudský duch do svojej<br />

vlasti, ktorá sa v ľudskej reči často<br />

nazýva rajom. Táto časť stvorenia nepodlieha<br />

procesu vzniku a zániku.<br />

PREŽÍVAŤ SPÄTNÉ<br />

PÔSOBENIE<br />

Náš ľudský osud vzniká zo spätného<br />

pôsobenia. Znamená to, že napríklad<br />

každý vrah musí opäť padnúť za obeť<br />

vražde? A keď sa niekto utrpením,<br />

ktoré mu spôsobil niekto iný, niečo<br />

naučil – nie je tento zlý skutok potom<br />

nutný pre proces učenia sa a páchateľ<br />

je podľa toho nevinný?<br />

Keď sa v podobenstve hovorí, že<br />

zožneme to, čo zasejeme, nemusí sa<br />

to bezpodmienečne týkať konkrétnej<br />

udalosti. Keď si napríklad predstavíme<br />

zle zmýšľajúceho bohatého človeka,<br />

ktorý pre zábavu alebo z dlhej<br />

chvíle okradne iných ľudí a spôsobí<br />

im veľké utrpenie, či dokonca vážne<br />

existenčné problémy, potom nepríde<br />

spätný účinok tak, že tohto zločinca<br />

jedného dňa niekto okradne o rovnakú<br />

sumu peňazí, ktorú on sám kedysi<br />

odcudzil; ak je bohatý, nemusí sa<br />

ho to vôbec dotknúť. Pre spätný účinok<br />

je dôležitejšie to, čo prežíva obeť.<br />

Páchateľ sa teda sám nejako dostane<br />

do situácie, keď musí bolestne prežiť<br />

utrpenie, ktoré museli kvôli nemu zažiť<br />

jeho obete. Nejde teda o vonkajšiu<br />

udalosť. Ani vrah nemusí byť znovu<br />

zavraždený, aby sa naplnil spätný účinok.<br />

V skutočnosti je však každý človek<br />

plne zodpovedný za svoje vlastné<br />

dobré alebo zlé myslenie a konanie. Je<br />

podivuhodné, že obeť sa môže v utrpení,<br />

ktoré jej niekto privodí, niečo<br />

naučiť, to však nemožno spájať s osudom<br />

páchateľa. Nutný duchovný pokrok<br />

by obeť mohla dosiahnuť aj bez<br />

tejto ťažkej skúsenosti.<br />

S ohľadom na osudové spätné pôsobenia<br />

je treba brať zreteľ ešte na<br />

jednu vec: Keď sa onen zlý bohatý<br />

muž – alebo v našom druhom prípade<br />

vrah – vnútorne obráti k dobrému,<br />

zmení sa tým aj jeho osud. To,<br />

čo by ho muselo zasiahnuť s plnou<br />

silou, zasiahne ho len slabo. Tak nie<br />

je nič, čo si musíme osudovo prežiť,<br />

viazané na konkrétne vonkajšie udalosti.<br />

Čo je nám predurčené na prežívanie,<br />

sú len určité témy.<br />

„OTČE NÁŠ“?<br />

Ako sa zlučuje obraz Boha ako milujúceho,<br />

spravodlivého „otca“ s líčením<br />

Starého zákona, kde Boh vystupuje<br />

ako pomstiteľ a pokušiteľ? Pomyslime<br />

len na nabádanie Abraháma k vražde<br />

jeho syna Izáka…<br />

Ur č i t e s ú<br />

mnohé udalosti<br />

líčené v Starom<br />

zákone pre<br />

dnešných ľudí len<br />

ťažko pochopiteľné.<br />

Pokiaľ by človek chcel tieto biblické<br />

texty chápať bez ohľadu na okolnosti<br />

ich vzniku ako doslovné Božie posolstvo,<br />

museli by sa mnohé líčenia<br />

hodnotiť ako nepochopiteľné Božie<br />

rozhodnutia. Kto sa s tým neuspokojí,<br />

má však inú možnosť: nepozerať<br />

na biblické texty ako na opis historických<br />

udalostí, ale považovať ich skôr<br />

za podobenstvá, kde vonkajšie udalosti<br />

slúžili na znázornenie vnútorných<br />

hodnôt alebo zákonitostí. Tak<br />

môžeme napríklad v „neúprosne<br />

pomstychtivom Bohu“ rozpoznať<br />

neomylne platný zákon spätného pôsobenia.<br />

Takzvané „pokušenie Boha“<br />

nie je bezpodmienečne nutné chápať<br />

ako svojvoľný čin vôle Stvoriteľa,<br />

ktorý testuje ľudí, ale ako pôsobenie<br />

prirodzenej zákonitosti: keď<br />

nám Stvoriteľ daroval slobodnú vôľu,<br />

máme tým aj možnosť činiť bezprávie.<br />

Mnohé nás v živote môže viesť<br />

k pokušeniu konať nesprávne. Rozhodujúca<br />

je však nakoniec vernosť<br />

a láska k Bohu, teda k správnej ceste,<br />

ktorú nám ukazuje aj naše duchovné<br />

vyciťovanie.<br />

Ježiš Kristus vo svojom učení určite<br />

z dobrého dôvodu poukazuje<br />

na Božiu lásku, pretože obraz Boha,<br />

ako ho predstavovali znalci Písma,<br />

bol v mnohých smeroch príliš obmedzený<br />

a jednostranný.<br />

SMRŤ AKO ZAČIATOK<br />

Dobrý deň, v minulom roku mi vo veku<br />

62 rokov na rakovinu zomrela matka,<br />

zostala som žiť sama a to je dôvod,<br />

prečo vyhľadávam takéto články ako<br />

vy vydávate. Veľmi mi pomohol článok<br />

v čísle 13 „Smrť ako začiatok“. Ďakujem.<br />

(meno v redakcii)<br />

41<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

N A Z ÁV E R …<br />

L<br />

LAURA<br />

aura vo veku dvoch rokov ochorela na šarlach. Táto<br />

choroba ju navždy pripravila o zrak aj sluch. Po čiastočnom<br />

zotavení bola znova čulá ako iné deti. Vyrastala<br />

však vo farmárskej rodine a jej členovia s ňou nemohli<br />

tráviť veľa času. Opatrovníkom dievčatka sa teda stal Asa,<br />

starý mládenec s poruchou reči a miernym mentálnym<br />

postihom. Možno práve preto Laure rozumel lepšie ako iní.<br />

Brával ju na výlety do hôr, lúk a polí a umožnil jej vnímať<br />

prírodu dotykmi. O hlucho-slepom dievčati vyšiel článok<br />

v novinách, ktorý zaujal riaditeľa ústavu pre nevidiacich.<br />

Ten rodinu navštívil a zistil, že Laura je veľmi inteligentné<br />

dieťa, že má potrebu komunikovať s inými ľuďmi a rozhodol<br />

sa nájsť spôsob, ktorý by jej to umožnil. Bolo mu jasné,<br />

že Laura vníma svet iba prostredníctvom hmatu, preto vytvoril<br />

metódu výučby založenú na využívaní reliéfnej abecedy.<br />

A skutočne, dievča trpezlivo napodobňovalo všetko<br />

čo robil učiteľ. No prešlo mnoho týždňov plných zdanlivo<br />

bezúspešnej námahy, kým sa objavili prvé výsledky. Tento<br />

človek však mal so svojou zverenkyňou obrovskú trpezlivosť.<br />

Jedného dňa si Laura uvedomila, že to, čo sa učí, je<br />

zároveň spôsob, akým môže sama vyjadriť to, čo sa v jej<br />

mysli odohráva a s čím sa môže podeliť s ostatnými. Z hlbín<br />

jej duše odrazu vytrysklo svetlo poznania. Listy, ale<br />

aj prekvapujúco hlboké básne, ktoré napísala, odrážali jej<br />

bohatý vnútorný život. Jeden jediný zmysel, hmat, postačil<br />

na to, aby oslobodil dušu dievčaťa z pozemskej tmy<br />

a prázdnoty a umožnil jej povzniesť sa až k najvyšším<br />

métam. Pre rodičov (nielen) hluchoslepotou postihnutých<br />

detí je Laurin príbeh už desiatky rokov inšpiráciou, ktorá<br />

im dodáva nádej, že aj ich trápenie môže mať šťastný koniec.<br />

Nás, zdravých ľudí, nabáda tento príbeh k zamysleniu<br />

– koľko húževnatosti my sami vkladáme do zdolávania<br />

oveľa banálnejších životných prekážok.<br />

Rudolf Harčarík<br />

42<br />

SVET GRÁLU<br />

16 | 2008

Vít Syrový: TAJEMSTVÍ KRVE II<br />

Nová kniha známeho autora nadväzuje na<br />

predchádzajúcu publikáciu „Tajemství krve“<br />

a preto v prvom rade rozširuje a dopĺňa<br />

údaje, ktoré boli uvedené v prvej časti.<br />

Okrem toho však prináša aj celkom nové<br />

poznatky o krvných skupinách a druhoch,<br />

o ich spojitostiach s druhom výživy<br />

a o pôsobení ďalších faktorov. Zdôrazňuje<br />

pritom výrazný vplyv stupňa duchovného<br />

vývoja nielen na rôzne vlastnosti krvi, ale<br />

aj na zdravotný stav organizmu.<br />

175 strán, mäkká väzba, formát 14,7 x 21 cm,<br />

hmotnosť: 200 g, český jazyk<br />

cena: 308 Sk<br />

cena pre predplatiteľov Sveta Grálu: 287 Sk<br />

z ponuky /novinky/ On-line obchodu<br />

na stránke www.svetgralu.sk<br />

Siegfried Hagl: OKULTNÍ KANCLÉŘ<br />

Kniha približuje fenomén nacizmu<br />

a ponúka pohľad na jeho vodcu<br />

z nevšedného zorného uhla. Autor<br />

dospel k záveru, že Hitler nebol ani<br />

geniálnym politikom, ani schizofrenikom,<br />

ale okultným médiom, komunikujúcim<br />

so záhrobím a podriaďujúcim sa jeho<br />

neblahým vplyvom. Svoju myšlienku<br />

spracoval veľmi svedomito, preštudoval<br />

množstvo prameňov a podarilo sa mu<br />

vykresliť obraz, ktorého detaily do seba<br />

vzájomne zapadajú.<br />

245 strán, mäkká väzba, formát 15,5 x 22 cm,<br />

hmotnosť 360 g, český jazyk,<br />

cena: 335 Sk<br />

cena pre predplatiteľov Sveta Grálu: 312 Sk<br />

z ponuky /novinky/ On-line obchodu<br />

na stránke www.svetgralu.sk

Aký len je človek malý,<br />

a akým veľkým si namýšľa byť!<br />

Chce ovládať niečo, čo pôsobí mimo neho, čomu je podrobený a podrobený zostane.<br />

Vo svojej domýšľavosti verí, že už ovládol mocné sily, keď celkom nepatrne využíva<br />

účinky vzduchu, vody a ohňa.<br />

Pretože však vo stvorení pôsobia zákony – samočinne a živo, neúprosne, neochvejne,<br />

so silou, proti ktorej sú ľudia úplne bezmocní, je vlastne iba samozrejmé, že každý<br />

človek veľmi naliehavo potrebuje tieto zákony dokonale poznať; zákony, ktorých<br />

účinkom je úplne bez obrany podrobený.<br />

Pokiaľ ich má upotrebiť, musí sa najprv učiť, ako sa do nich vradiť a podriadiť sa im.<br />

Čo sa im chce vzoprieť alebo dokonca proti nim pôsobiť, bude vždy potlačené,<br />

rozdrvené a stroskotá.

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!