SG16

K N I Ž N Á U K Á Ž K A
MÁRIA
Z MAGDALY
Ukážka z knihy
ZAVIATE DOBY SA PREBÚDZAJÚ I
Mária z Magdaly patrila k najžiadanejším ženám
mesta. Bola veľmi krásna, avšak ešte viac ju obdivovali
pre jej inteligenciu a duchovné prednosti. To z nej
urobilo vplyvnú ženu, ktorá bola v kruhoch Rimanov
veľmi obľúbená, no veľkej vážnosti sa tešila aj v Jeruzaleme.
Vo svojom dome poskytovala hojné pohostenia ako
jedna z veľkých hetér, ktoré v staroveku silne ovplyvňovali
umenie, politiku a hospodárstvo.
Mária mala moc a bola žiadaná,avšak nie šťastná. Jej
nadšenia schopná duša hľadala skutočne veľké prežitie,
a nie hodiny opojenia. Nebola ľahkomyseľná, nebola zlá
a povrchná. Napĺňala ju túžba pomáhať a opravdivo milovať.
Avšak nie tou láskou, ktorú od nej vyžadovali, tou,
ktorá jej dala nahliadnuť do zvrátenosti sveta. To nebola
láska podľa jej predstáv. Lásky, po akej túžila, zrejme na
tomto svete už nebolo. Stala sa pre svet snom, bola súčasťou
bohov.
Svojím bohatstvom, svojím vzdelaním, vzťahmi k veľkým
umelcom a učencom sa stále viac dostávala do kruhov,
ktoré boli ženám vyššieho postavenia vzdialené.
Na tieto kruhy bola roky viazaná prostredníctvom lásky
k jednému bohatému rímskemu umelcovi a keď ju opustil,
obklopili ju obdivovatelia a priatelia, ktorí prejavovali
prílišnú ochotu utešovať ju. Na toto obdobie svojho vnútorného
zúfalstva a vonkajších triumfov spomínala Mária
z Magdaly s hrôzou. Túžba po neznámom šťastí bola celkom
zahrabaná a vôkol nej sa rozhostilo temno.
Pokiaľ na sebaomámenie vyhľadávala vír sveta, nebolo
to lepšie. Osirotená a osamotená, taká, akou bola, si uvedomila,
že ľudia ju vyhľadávajú vždy len preto, aby z nej
niečo mali: jej krásu, jej majetok alebo jej vzrušujúcu
prítomnosť. Túžila po tom, aby mohla dávať. Ale chcela
ľuďom pomáhať svojím milujúcim dávaním, chcela ob-
34
SVET GRÁLU
16 | 2008
šťastňovať a utešovať, nie iba ako hračka zaháňať dlhé
chvíle.
Vyhľadala chudobných. Tu však narazila na takú vlnu
nenávisti, nedôvery, podozrievania a nepochopenia, že na
prahu milosrdenstva zostala stáť s váhavou nohou a neodvážila
sa spraviť ďalší krok. Krátko na to uvidela proroka
Jána. A tu sa v nej ozvalo pevne a neochvejne:
„Ak môže niekto poradiť, potom len tento človek.“
Prerazil si v nej aj cestu, a to jedinou krátkou vetou,
ktorú jej odkázal. Múry falošnej predstavy pozemskej
pripútanosti zboril tými niekoľkými slovami:
„Kto sa chce priblížiť kráľovstvu Božiemu, nech mu ide
v ústrety. Ono za ním nepobeží!“
Ako veľa jej dal už len týmto. A teraz ho dala Herodiada
zabiť.
Bola to prvá skutočne hlboko precítená bolesť Márie,
ktorú pri tejto správe pocítila.
Od chvíle, keď sa dozvedela o Jánovej smrti, dívala sa
späť na svoje pozemské bytie, akoby to bol život niekoho
iného. Bolo jej, akoby šla teraz v ústrety inému životu,
a striasla zo seba všetko, čo ju ťažilo. Slovo proroka ju zamestnávalo
zo dňa na deň viac. Hľadala kráľovstvo Božie!
To sa v nej sformovalo do pevného pojmu, ktorý sa spájal
s Nazaretčanom, o ktorom hovoril Ján.
Vyhľadávala ľudí, ktorí jej mohli poradiť, kde ho nájde.
A chcela konať, ako povedal Ján. Chcela ísť v ústrety tomu,
kto priniesol kráľovstvo Božie.
Trvalo dlho, kým sa jej dostala zvesť o tom, kde môže
nájsť Ježiša. Už ju nič nezadržalo: musela za ním.
Vo svete, v ktorom Mária z Magdaly doposiaľ žila, si
ľudia o tom robili celkom nejasné, ale zato veľmi pozemské
predstavy. Väčšina z nich sa smiala a pokladala to za
fantáziu. Iní si pod tým predstavovali akúsi zamaskovanú
politickú organizáciu a ctižiadostiví verili v pozemské