SG39
27.05.2018 • Views
Share Embed Flag

SG39

ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
svetgralu

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

marec 2013 – máj 2013<br />

strana 12<br />

Nové výskumy zážitkov blízkosti smrti<br />

strana 41<br />

Otázka, ktorú si kladie mnoho<br />

veriacich<br />

strana 52<br />

Cena 2,89 €<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Aký je skutočný pôvod<br />

človeka?<br />

strana 34<br />

Správny vzťah k tejto etape<br />

života<br />

strana 53<br />

36<br />

9<br />

jún 2013 – august 2013<br />

S matkou ôsmich detí o veciach,<br />

ktoré spájajú rodinu<br />

strana 7<br />

12<br />

Dieťa nie je dospelý!<br />

strana 46<br />

Ako „vstať z popola“<br />

strana 20<br />

9<br />

Cena 2,89 €<br />

december 2013 – február 2014<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

…a chyby v jej preklade<br />

strana 14<br />

Nová energia na dosah?<br />

strana 40<br />

Pravidlá úspešnej výchovy<br />

strana 20<br />

Cena 2,89 €<br />

Černákovou<br />

strana 34<br />

Aký partner sa k nám<br />

naozaj hodí?<br />

strana 31<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

ako na to<br />

strana 5<br />

strana 12<br />

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />

Ďalšie číslo 40<br />

Vychádza v júni 2014<br />

Svätý Grál<br />

Svätý Grál nie je legenda, ani nádoba, do ktorej<br />

bola zachytená pod krížom krv Syna Božieho, ani<br />

púhy abstraktný pojem. Je to skutočnosť živšia ako<br />

náš vlastný svet, srdce stvorenia, odkiaľ opakovane<br />

raz do roka prúdi životodarná Božská sila na<br />

udržanie stvorenia. Prijali ju aj Ježišoví učeníci<br />

v čase svätodušných sviatkov – Turíc.<br />

Svet Grálu<br />

Svet Grálu<br />

35<br />

?<br />

smrt<br />

narodenie<br />

zivot<br />

Barbro Karlén spomína:<br />

„Keď som bola Annou Frankovou“<br />

Skúsenosti blízkosti smrti:<br />

Ilúzia či realita?<br />

Prečo mal Kristus taký<br />

hrozný osud?<br />

Naše minulé životy<br />

Prečo ich nepoznáme?<br />

Božia iskra v nás<br />

Skrytý zmysel<br />

starnutia<br />

Svet Grálu<br />

36<br />

ISSN 1614–5127<br />

771614 512005<br />

Život ma naučil neplánovať<br />

12 zlatých pravidiel<br />

úspešnej výchovy<br />

Vyhorenie<br />

Homosexualita<br />

Ako jej rozumieť?<br />

Svet Grálu<br />

Svet Grálu<br />

38<br />

Vznik Biblie<br />

Sen o voľnej energii<br />

Povzbudzujte<br />

svoje dieťa<br />

Vysoká škola<br />

neočakávania<br />

O živote v Tanzánii<br />

s MUDr. Margarétou<br />

Vrana k vrane<br />

sadá...<br />

Neprišiel,<br />

aby zomrel<br />

Posolstvo z Nazaretu<br />

Svet Grálu<br />

ISSN 1614-5127<br />

771614 512005<br />

Samoliečba<br />

začína myslením<br />

Ochrnul, uzdravil sa<br />

a dnes vysvetľuje,<br />

Vianoce…<br />

Ako nepremárniť<br />

sviatky lásky<br />

Venujte svoje<br />

2%<br />

neziskovej organizácii<br />

Svet Grálu!<br />

Naše údaje na vypísanie tlačiva:<br />

Podporíte tým vydávanie<br />

hodnotného časopisu.<br />

<br />

<br />

35583223 nezisková organizácia<br />

Svet Grálu, n. o.<br />

Hlavná<br />

81/85<br />

04001 Košice – Staré mesto<br />

Potrebné tlačivá si môžete stiahnuť z našej webovej stránky www.svetgralu.sk

NA ÚVOD<br />

desi som sa dočítal, že strach je<br />

K najnebezpečnejšou a najdeštruktívnejšou<br />

emóciou – mať strach je vraj<br />

oveľa horšie, než mať zlosť alebo pociťovať<br />

nenávisť. Je pravda, že práve<br />

strach dokáže človeka úplne ochromiť,<br />

vziať mu chuť do života a celkom ho<br />

sociálne znemožniť, ak prerastie do<br />

chronického stavu. V čase, keď ešte<br />

neboli tabletky na upokojenie také<br />

rozšírené ako dnes, dal sa doktor<br />

Edward Bach do dialógu s prírodou<br />

a objavil tak zdroj jednej zo svojich<br />

dvanástich kvetových esencií – Topoľ<br />

osikový. Pacienta, pre ktorého je<br />

určená, popisuje takto: „Bezdôvodné,<br />

nepoznané obavy, pre ktoré nie je<br />

žiadne vysvetlenie, ani dôvod. Napriek<br />

tomu môže byť pacient veľmi vystrašený,<br />

že sa niečo strašné stane, ale nevie<br />

čo. Tieto bezdôvodné nevysvetliteľné<br />

obavy ho môžu prenasledovať<br />

vo dne i v noci. Tí, čo trpia, sa často<br />

obávajú povedať o svojich ťažkostiach<br />

druhým“ 1 . Takto popísal Bach ten najhorší,<br />

najagresívnejší druh strachu,<br />

ktorý môže byť skutočne smrteľne nebezpečný.<br />

Neurológ a psychiater Viktor<br />

Emanuel Frankl vypracoval pre<br />

svojich pacientov geniálne jednoduchú<br />

metódu, ako sa vtieravého strachu<br />

zbaviť. Navrhol im, ísť v myšlienkach<br />

svojim obavám v ústrety a naoko im<br />

pritakať. Odporúčal pacientom, aby<br />

si celú situáciu, z ktorej majú hrôzu,<br />

detailne predstavili, slovne popísali<br />

a vymysleli k nej aj šťastné zakončenie.<br />

Takto strach stratí svoju moc nad<br />

človekom, ktorý sa mu rozhodne čeliť.<br />

Nielen Frankl tvrdil, že moderná spoločnosť<br />

trpí priam epidémiou strachu,<br />

čo sa pravdaže prejavuje navonok odťažitými<br />

príznakmi. Predovšetkým sa<br />

ľudia boja ostať aj na krátky čas sami,<br />

boja sa ticha, chcú ho prehlušiť. Zdá<br />

sa, že sa vlastne bojíme samých seba,<br />

toho, čo v nás pod povrchom drieme,<br />

toho, akí skutočne sme. Stretnúť sa so<br />

sebou samým naskutku nemusí byť<br />

príjemné. Skúsenosti s nutkavým<br />

strachom nájdeme aj v životopisoch<br />

osobností tých najzvučnejších mien.<br />

Martin Luther sa vo svojom neustálom<br />

strachu z hriechu a zlyhania rozhodol<br />

zasvätiť celý svoj život Bohu<br />

a slúžiť mu, aj keby mal pri tom prísť<br />

o život. Jan Ámos Komenský mal ťaživé<br />

obavy nie len o seba, ale predovšetkým<br />

o ľudstvo budúcnosti, o to,<br />

ako naloží s napredujúcim vedeckým<br />

poznaním, či vďaka nemu úplne nezabudne<br />

na kráľovstvo nebeské, na ríšu<br />

ducha. Súhlasím s názorom, že v skutočnosti<br />

každý malý či väčší strach<br />

je obrazom toho najzákladnejšieho,<br />

existenciálneho strachu, skrývajúceho<br />

sa v otázkach: Žijem dobre? Som<br />

dobrým človekom? Aký zmysel má život?<br />

Tieto nepríjemné otázky driemu<br />

v našom podvedomí a vyžadujú si odpoveď,<br />

aj keď si to práve vôbec neuvedomujeme.<br />

Skôr či neskôr nás život<br />

pred ne postaví, práve v ťažkých<br />

obdobiach, keď sa cítime odmietnutí,<br />

neužitoční, sklamaní, zranení.<br />

Nedá sa im vyhnúť a ani to neskúšajme.<br />

Sú pre človeka vlastne najväčším<br />

darom, kľúčom k tomu, aby sme<br />

objavili vlastné duchovné vedomie.<br />

Môžu byť podnetom na oslobodenie<br />

duše. Ak sa človeku podarí duchovne<br />

oslobodiť, stratia sa mnohé závislosti<br />

a s nimi i strach. Napríklad, príliš<br />

často sa bojíme, aby sme nestratili<br />

priazeň iných ľudí a veľa vecí dokážeme<br />

robiť pre ľudí, ktorí si to možno<br />

ani nezaslúžia. Bojíme sa ísť vlastnou<br />

cestou, rozhodovať sa samostatne<br />

a preto visíme na dobrých radách<br />

okolia, hľadáme niekoho múdrejšieho,<br />

kto by nás viedol. Tak sa často<br />

aj dobrí ľudia stávajú vnútorne nesamostatní<br />

a vo svojej túžbe po uznaní<br />

dokážu celkom odblokovať vlastný<br />

vnútorný hlas či cit. Je jedno, či sa to<br />

deje medzi priateľmi, v zamestnaní,<br />

alebo dosť často aj v nejakom náboženskom<br />

spoločenstve. Vo filme Kráľovstvo<br />

nebeské dáva kráľ Jeruzalema<br />

novému rytierovi dobrú radu: pred<br />

Bohom sa nebudeš môcť vyhovárať<br />

na to, že ti niekto to alebo ono prikázal.<br />

Ty sám sa budeš musieť zodpovedať<br />

za svoje skutky. Myslime na to už<br />

teraz, počas života na zemi, aby sme<br />

na jeho konci nemuseli mať strach.<br />

Roman Levický<br />

levicky@svetgralu.sk<br />

3<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

OBSAH<br />

TÉMA<br />

Bojíme sa smrti = bojíme sa života?<br />

Prečo vlastne máme strach…<br />

FOTOREPORTÁŽ<br />

Maroko<br />

ROZHOVOR<br />

Vyrovnať sa s utrpením<br />

NA ZAMYSLENIE<br />

Šťastnú cestu!<br />

SPOLOČNOSŤ<br />

Pozor, sprisahanie!<br />

Keď teória konkuruje skutočnosti…<br />

ZDRAVIE<br />

Chuťový dizajn<br />

Éčka v potravinách<br />

HOMEOPATIA<br />

Homeopatia v záhrade<br />

„Dá sa to!“<br />

hovorí špeciálny pedagóg<br />

Pavel Kalpakcis<br />

VÝCHOVA<br />

Všetky antény sú na príjme<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

Ježiš Kristus a Turínske plátno<br />

Život, smrť a zmŕtvychvstanie Syna Božieho v novom svetle<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

Filón z Alexandrie<br />

a výklad náboženských spisov<br />

POVIEDKA<br />

Zakrytá ikona<br />

SPOLOČNOSŤ<br />

Šikanujú vás?<br />

4<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

TÉMA<br />

Život so strachom<br />

Nový seriál, ktorý objasňuje rôzne podoby strachu a cesty,<br />

ako ho prekonať<br />

FEJTÓN<br />

Láska a strach<br />

ZDRAVIE<br />

Môže zachrániť i zlomený<br />

ovocný stromček<br />

Môj nový spoločník Parkinson<br />

Životný príbeh Simone Cuambovej<br />

ŽIVOT<br />

Ako využiť svoje schopnosti?<br />

Z knihy 100 odpovedí na životné otázky<br />

JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ<br />

O zverených hrivnách<br />

RECENZIA<br />

Volanie netvora<br />

NÁZORY<br />

Ohlasy čitateľov<br />

O mobingu v práci<br />

a ako sa mu brániť

TÉMA<br />

MUDr. Jan Palouček<br />

Existuje nekonečné množstvo strachov,<br />

preto nemá význam ich vymenovávať.<br />

Napriek tomu je medzi nimi jeden, z ktorého<br />

vyrastá prevažná väčšina všetkých<br />

ostatných. Je to strach zo života, známy<br />

skôr ako strach zo smrti. Jeho príčinou<br />

je nevedomosť o živote, a tým takisto<br />

nevedomosť o smrti. Mnoho ľudí sa<br />

síce snaží dať najavo, ako sa smrti neboja,<br />

ale väčšina týchto statočných sa<br />

napriek tomu obáva neúspechu, nedostatku,<br />

straty zdravia alebo majetku. Tak<br />

predsa len nechtiac dokazujú, že sa života<br />

a jeho konca boja.<br />

aždý z nás reaguje na udalosti<br />

K života i na druhých ľudí v závislosti<br />

od toho, čo už prežil. Čo už<br />

prežil nielen v tomto živote, ale aj vo<br />

všetkých predchádzajúcich. Ak zoberieme<br />

do úvahy opakované vtelenia<br />

každého z nás, je zrejmé, že spektrum<br />

zážitkov, ktoré sa zapísali do<br />

našich duší a museli preto prečkať<br />

nejednu pozemskú smrť, bude asi<br />

bohaté. Vstupujú do nového pozemského<br />

života spolu s nami, pretože<br />

sú naším jediným vlastníctvom, jediným<br />

ziskom z našich pobytov na<br />

zemi. Z toho dôvodu prichádzame<br />

na svet už so sformovanými citovými<br />

väzbami k ľuďom, hodnotám, alebo<br />

činnostiam, s určitými povahovými<br />

črtami, ktoré sme si osvojili. Preto sa<br />

cítime určitým smerom priťahovaní,<br />

zatiaľ čo iný smer nás odpudzuje.<br />

Mnoho našich skorších zážitkov<br />

bolo traumatických: násilná smrť,<br />

prenasledovanie, utrpenie, nenávisť,<br />

bieda… Udalosti súčasného života<br />

tieto spomienky znovu prebúdzajú<br />

a my pociťujeme strach.<br />

Môže mať rôzne podoby a ako lekár<br />

som často pozoroval, ako zázračne<br />

pôsobí stanovenie diagnózy.<br />

Chorý príde s ťažkosťami a obáva<br />

Bojíme sa smrti =<br />

bojíme sa života?

TÉMA<br />

sa o svoje zdravie. Lekár stanoví<br />

diagnózu a v tej chvíli sa chorému,<br />

a možno i lekárovi, uľaví, takže sa<br />

zdá, akoby bola pomenovaním časť<br />

hrozby zneškodnená. Hoci je to len<br />

zlomkovitý dej, ukazuje presne, ako<br />

strach ustupuje v okamihu, len čo<br />

sa objaví východisko a prebudí sa<br />

dôvera v pomoc. V tomto jednoduchom<br />

príklade postačila lekárova<br />

istota na to, aby strach chorého na<br />

chvíľu ustúpil.<br />

Ako sa však zbaviť strachu zo smrti,<br />

alebo z ochorenia, z neúspechu, zo<br />

sklamania…? Tu určite už nepomôže<br />

len istota niekoho ďalšieho, kto sa<br />

„nebojí“, alebo je o niečom presvedčený.<br />

Musí to byť vlastná istota, získaná<br />

skúsenosťami a uvažovaním.<br />

Každá veda sa snaží nájsť logické<br />

súvislosti v oblasti, ktorou sa zaoberá.<br />

Pokiaľ veda zistí, že udalosť<br />

A musí vyústiť do udalosti B a tá<br />

opäť do udalosti C, možno z toho<br />

jednoducho vyvodiť, že udalosť B<br />

má príčinu v udalosti A a následok<br />

v udalosti C. Pokiaľ sa toto zistenie<br />

opakovane potvrdzuje, stáva sa dôkazom<br />

o existencii určitej zákonitosti.<br />

Týmto spôsobom vedci prišli<br />

k zaujímavým a niekedy i užitočným<br />

poznatkom, takže dnes vieme, prečo<br />

má niektorý hmyz dlhý sosák a iný<br />

krátky, čím je spôsobená polárna<br />

žiara, ale nevieme, kedy začína život,<br />

ani kedy končí. Pritom je ľahké<br />

pozorovať život a dôjsť k zisteniu, že<br />

i v ňom sa stále opakujú rovnaké<br />

postupnosti. Avšak pre oblasť života,<br />

ktorá je pre človeka tou najdôležitejšou<br />

a najpotrebnejšou, nenájdeme<br />

žiadne pravidlá, ktoré by vysvetľovali<br />

všetko, čo sa v živote odohráva.<br />

Veda sama si totiž uložila osudné obmedzenie<br />

tvrdením, že pôvod života<br />

a jeho chodu treba hľadať v hmote.<br />

Toto tvrdenie sa javí tragikomicky<br />

zoči-voči každodennému životu,<br />

v ktorom stále prežívame udalosti,<br />

6<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

zjavne nemajúce svoj pôvod vo svete<br />

bežných zmyslov. Denne máme na<br />

očiach pozoruhodné zvraty v ľudských<br />

osudoch, ale navykli sme si na<br />

to všetko tupo hľadieť, ani nás nenapadne<br />

položiť si vážnu otázku: prečo<br />

sa to deje? Prečo niekto bez viditeľného<br />

dôvodu ochorie, a iný sa bez<br />

viditeľného dôvodu uzdraví, prečo<br />

niekto príde náhle o majetok alebo<br />

naopak zbohatne, prečo niekto prežije,<br />

hoci riskuje, a iný zomrie, aj keď<br />

je opatrný, prečo sa niekto narodí do<br />

hladomoru a iný do blahobytu. Zostáva<br />

len otázka: načo sú nám všetky<br />

poznatky rôznych vied, keď nevieme<br />

žiť? Veď predsa človek, ktorý vie žiť,<br />

nemôže mať strach.<br />

Hoci všetko okolo seba vedecky<br />

skúmame a považujeme za súčasť<br />

svojho života, ľudský život sa snažíme<br />

vidieť „nevedecky“ ako sled<br />

udalostí, ktoré nastávajú ktovie<br />

prečo. Pri hľadaní príčin akýchkoľvek<br />

ťažkostí sa potom obmedzujeme<br />

len na to, čo leží v hraniciach prísne<br />

strážených vedou. Hoci sa táto spoločnosť<br />

považuje za racionálnu, väčšina<br />

ľudí, hoci si to neuvedomuje, posudzuje<br />

udalosti života iracionálne.<br />

Náhoda, šťastie, nešťastie, smola,<br />

osud sú slová, ktoré navodzujú tušenie<br />

vyššej moci, alebo vyvolávajú<br />

predstavu predurčenia, nevyspytateľnosti,<br />

poprípade ľubovôle. Mohol<br />

by človek takto vnímať a posudzovať<br />

život, keby bol presvedčený o jeho zákonitostiach?<br />

Iste nie.<br />

Vedecká „pohraničná stráž“ je spoluzodpovedná<br />

za to, že ľudia nedokážu<br />

svoje prežitia spracovať a zaradiť<br />

do svojho života. Sú vychovávaní<br />

tak, aby svoj život chápali bez širších<br />

súvislostí. Tým je im vzatá možnosť<br />

správne reagovať na to, čo im život<br />

prináša; nemôže sa u nich rozvinúť<br />

žiadna hlbšia dôvera v spravodlivé<br />

a nemenné zákonitosti života. Tak sú<br />

pripravení, aby do nich vstúpil strach,<br />

pretože nie sú zvyknutí hľadať príčiny<br />

svojich ťažkostí vo svojom predchádzajúcom<br />

konaní, poprípade vo<br />

svojich predchádzajúcich životoch.<br />

Neuvedomujú si hlboké súvislosti<br />

medzi minulosťou a prítomnosťou,<br />

netušia, akým spôsobom im z prítomnosti<br />

vyrastá budúcnosť. Preto<br />

nie sú ani schopní zvrátiť nešťastný<br />

chod svojho života a prijať zodpovednosť<br />

za všetko, čo sa im deje. Začínajú<br />

obviňovať druhých, vzrastá nenávisť<br />

a nedôvera ako ovocie strachu.<br />

Strach zo života a smrti je dôležitou<br />

podmienkou existencie súdobej<br />

spoločnosti. Človek, ktorý má strach<br />

a upína sa predovšetkým k materiálnym<br />

hodnotám, má celkom iné<br />

životné nároky než človek, ktorý sa<br />

existenčnému strachu vzďaľuje poznaním<br />

zmyslu života a úsilím o rozvoj<br />

vnútorných hodnôt. Dnešnú spoločnosť<br />

udržuje pri živote chtivosť<br />

a poživačnosť. Ľuďom neleží na srdci

TÉMA<br />

ľudská dôstojnosť iných obyvateľov<br />

zeme, a preto sami, uprostred dostatku<br />

a blahobytu, ľudskú dôstojnosť<br />

strácajú. Pokiaľ by sa náhle zmenil<br />

pohľad väčšiny ľudí na zmysel života<br />

a na smrť, znamenalo by to rýchly<br />

zánik súčasných pomerov, pretože<br />

ľudia by začali požadovať niečo celkom<br />

iné, než im dnešná spoločnosť<br />

môže ponúknuť. Na zachovanie tejto<br />

spoločnosti je preto nutné, aby ľudia<br />

zostali v základných otázkach svojho<br />

života nevedomí, aby otupeli natoľko,<br />

že sa už o tieto veci nebudú zaujímať.<br />

A tento stav bol už takmer dosiahnutý.<br />

Táto spoločnosť žije zo strachu<br />

zo smrti.<br />

Pri strachu človek cíti ohrozenie.<br />

Zároveň je presvedčený, že nie je<br />

schopný vývoj udalosti ovplyvniť.<br />

Pocit ohrozenia sám osebe ešte nemusí<br />

strach vyvolávať, ak je človek<br />

presvedčený o dobrom konci. Vystavovať<br />

sa rôznym druhom ohrozenia<br />

je predsa dnes vyhľadávanou zábavou.<br />

Na vznik strachu je preto nutný<br />

určitý pocit bezmocnosti.<br />

Pocit bezmocnosti a straty kontroly<br />

nad určitou oblasťou života je<br />

však dnes bežným javom. Náš život<br />

akoby bol plný neistôt, otáznikov<br />

a nečakaných zvratov, ktorým nemožno<br />

spoľahlivo čeliť. V osobných<br />

životoch i vo svetovom dianí sa stále<br />

viac prejavuje bezmocnosť ako prejav<br />

dezorientácie. Jedno opatrenie<br />

stíha druhé, aby sa vzápätí preukázala<br />

ich krátkozrakosť. Ľudia nevedia,<br />

čo s nimi bude, nevedia to ani<br />

štáty, pretože chýba pevný oporný<br />

bod, na ktorom by bolo možné začať<br />

stavať spoľahlivú cestu. Za tohto<br />

stavu je uvoľnený priechod zlu a nízkosti.<br />

Vzrastajú kontrasty medzi ideálmi<br />

a skutočným stavom zeme, a to<br />

je vždy spojené s odklonom od Božej<br />

vôle. Ľudia vedú s Bohom vojnu.<br />

Vedú ju tým, že ho popierajú, že za<br />

Jeho vôľu vydávajú svoju vôľu, že<br />

prispôsobujú náboženstvo svojim<br />

nízkym sklonom…<br />

V každej vojne sa ľudia boja o život,<br />

hoci môžu mať šancu na víťazstvo.<br />

V tejto vojne sú však bez šance.<br />

Strach zo života a smrti je znamením<br />

márneho, vopred strateného<br />

boja, ktorý sa človek snaží viesť so<br />

svojím Stvoriteľom. Tento strach je<br />

hlavným koreňom, z ktorého vyrastajú<br />

alebo čerpajú výživu nespočetné<br />

ďalšie vedľajšie korene. Tieto strachy<br />

sa človek môže naučiť obchádzať, ignorovať,<br />

potláčať, prevrstviť, niekedy<br />

i rozpustiť, ak sú naozaj malé, ale<br />

nikdy sa ich nemôže zbaviť celkom,<br />

dokiaľ neodstráni hlavný koreň. Dokiaľ<br />

sa nenaučí žiť v mieri so svojím<br />

Stvoriteľom.<br />

Strach je viazaný na pominuteľnosť.<br />

Je to obava, že niečo príjemné,<br />

alebo aspoň znesiteľné pominie.<br />

Preto môže strach vyrastať len tam,<br />

kde sa človek primkne k pominuteľným<br />

hodnotám, zatiaľ čo bohatstvo<br />

ducha je mu dosiaľ cudzím pojmom.<br />

Strach zo straty niekoho alebo niečoho<br />

ho potom sprevádza celým životom<br />

ako tmavý tieň a stáva sa často<br />

motívom jeho konania.<br />

Tento strach nemôže človek prekonať<br />

tým, že ho premôže, ale jedine<br />

tým, že sa mu vzdiali. Že sa mu<br />

vnútorne vzdiali smerom, kde leží<br />

večnosť, nepominuteľný duchovný<br />

svet. Jeho skutočný domov. Jedine<br />

človek, ktorý dospeje k presvedčeniu<br />

o svojej duchovnej podstate, k presvedčeniu<br />

o tom, že on sám je časťou<br />

tohto nepominuteľného sveta,<br />

môže sa začať vzďaľovať zemi. Toto<br />

vzdialenie sa nemá podobu vytrhnutia<br />

z reálneho života, ale prejavuje<br />

Tento strach nemôže človek prekonať tým, že ho<br />

premôže, ale jedine tým, že sa mu vzdiali<br />

sa naopak väčšou istotou a radosťou<br />

zo všetkej činnosti, ktorú človek tu<br />

na zemi vykonáva. Silné vnútorné<br />

zaujatie pre vysoký cieľ a túžba smerovať<br />

nahor k svojmu duchovnému<br />

domovu ho vnútorne oslobodzuje.<br />

Vo svojom živote už nie je pútaný<br />

snahou čokoľvek pozemské získať<br />

alebo udržať. Chce sa naučiť len jediné:<br />

ďakovať Bohu za každý okamih<br />

svojho života. Tým sa jeho vnútorný,<br />

teda skutočný život, stále viac prejasňuje,<br />

až prekročí hranicu pominuteľnosti.<br />

Strach už potom nemôže<br />

nájsť v jeho vnútri oporu, pretože tu<br />

na zemi niet už ničoho, čo by mohol<br />

stratiť. Čokoľvek môže ešte prežiť,<br />

stáva sa ziskom pre večnosť a dáva<br />

vyrastať stále väčšej vďačnosti a dôvere<br />

v Božiu Lásku. Prebudiť v sebe<br />

lásku k Bohu je najvyššia hodnota,<br />

akú človek môže vôbec získať.<br />

Jedným z posledných strachov,<br />

ktoré musí človek tu na zemi prekonávať,<br />

je strach z toho, že takáto<br />

vnútorná premena ho odcudzí tým,<br />

ktorých miluje. No je to skôr práve<br />

naopak. I tie najkrajšie vzťahy môžu<br />

potom ešte viac rozkvitnúť až do netušených<br />

výšok, pretože človek, ktorý<br />

sa snaží premeniť celý svoj život v jedinú<br />

vďaku Stvoriteľovi, musí milovať<br />

druhých ľudí ešte oveľa hlbšie a pravdivejšie.<br />

Jan Palouček<br />

paloucek@svetgralu.sk<br />

7<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

ROZHOVOR<br />

„Máme schopnosť<br />

vyrovnať sa s utrpením“<br />

Rozhovor s Pavlom Kalpakcisom

ROZHOVOR<br />

Rozhovor viedla<br />

Marie Šuláková<br />

„V bezvýchodiskovej, ťažkej situácii, keď<br />

sa zmysel života a žitia celkovo stráca,<br />

je možné nájsť niečo, čo životu práve<br />

vďaka tomuto utrpeniu zmysel dáva.<br />

A to ešte zmysel hlboký, často naplnený<br />

nejakou hodnotou,“ hovorí logoterapeut<br />

Pavel Kalpakcis. Vraj – keď viem,<br />

prečo trpím, keď viem, že to má nejaký<br />

zmysel, tak nachádzam aj odpoveď –<br />

cestu, ako toto utrpenie znášať.<br />

SG: Veľmi často počúvam vo svojom okolí vetu<br />

(a myslím, že nie iba ja) – čo som komu urobil,<br />

že musím v živote tak trpieť. Čím to je? Je to<br />

rečnícka otázka, povzdych alebo skutočné hľadanie<br />

odpovede?<br />

Kalpakcis: Áno, myslím si, že niekedy<br />

to môže byť skutočne iba rečnícka<br />

otázka, ktorá akoby podtrhuje<br />

domnienku dotyčného človeka, že<br />

s danou situáciou sa nedá jednoducho<br />

nič robiť. No u ľudí, ktorí prežívajú<br />

hlbokú bolesť, strach či zúfalstvo,<br />

je v takto položenej otázke<br />

skutočne túžba poznať odpoveď na<br />

svoje trápenie. Cítiť v tom obžalobu<br />

osudu za také bolestivé prežívanie.<br />

Stačí, keď si predstavíme, že<br />

sa nám narodilo postihnuté dieťa.<br />

Všade okolo vidíte svojich vrstovníkov,<br />

ako sa so svojimi deťmi veselo<br />

zabávajú na pieskovisku, jazdia<br />

na bicykli, smejú sa, a vy tlačíte<br />

invalidný vozík so svojím dieťaťom,<br />

ktoré nie je schopné povedať jediné<br />

slovo. V takejto chvíli väčšina rodičov<br />

zhodne tvrdí, že v ich mysliach<br />

prevláda jedno veľké: „Prečo?<br />

Prečo práve nám sa narodilo postihnuté<br />

dieťa? Prečo práve ja musím<br />

mať taký osud?“ V jadre každého<br />

človeka je impulz vzoprieť sa nepríjemnému,<br />

bolestivému osudu. Ostatne,<br />

kto z nás túži prežívať bolesť<br />

a trápenie? Vždy hľadáme cestu, ako<br />

sa mu vyhnúť, ako to urobiť, aby<br />

to nepríjemné v živote nebolo.<br />

SG: V ťažkých životných situáciách sa cítime<br />

asi rôzne, a rôzne ich zvládame aj riešime.<br />

Ako nám môže pomôcť logoterapia?<br />

Kalpakcis: Schopnosť zvládať ťažké<br />

životné situácie je naozaj individuálna<br />

a súvisí aj s momentálnym stavom<br />

spoločnosti. Napr. vo vojnovom<br />

konflikte sú ľudia všeobecne lepšie<br />

pripravení zvládať ťažké životné<br />

situácie, a to iba preto, že ich príchod<br />

očakávajú. Oproti tomu naša<br />

dnešná spoločnosť sa snaží o zaistenie<br />

čo najväčšieho bezpečia a životného<br />

komfortu, bez strádania, bez<br />

bolesti. Preto sa aj ťažšie vyrovnávame<br />

s opačným stavom, teda s utrpením.<br />

Základná pomoc logoterapie<br />

spočíva vo fakte, že i ťažké životné<br />

utrpenie môže mať a má nejaký zmysel.<br />

Vskutku – v utrpení je možné<br />

nájsť hlboký životný zmysel. Inými<br />

slovami, v bezvýchodiskovej, ťažkej<br />

situácii, keď zmysel života a žitia vôbec<br />

sa stráca, možno nájsť niečo, čo<br />

životu práve vďaka tomuto utrpeniu<br />

zmysel dáva. A to ešte zmysel hlboký,<br />

často naplnený nejakou hodnotou.<br />

Proste „Keď viem, prečo trpím, keď<br />

viem, že to má nejaký zmysel, tak<br />

nájdem aj odpoveď – cestu, ako toto<br />

utrpenie znášať“.<br />

SG: Čo je logoterapia? Ako funguje?<br />

Kalpakcis: Logoterapia sa často<br />

zamieňa s logopédiou, s ktorou však<br />

nemá vôbec nič spoločné. V gréčtine<br />

logos znamená slovo, ale aj<br />

(ako v tomto prípade) zmysel, zmysel<br />

života. Terapia znamená liečenie.<br />

Teda logoterapia znamená doslovne<br />

„liečba zmyslom“. Logoterapia je<br />

psychoterapeutická metóda, ktorú<br />

vyvinul, alebo lepšie povedané popísal<br />

viedenský psychiater a psychológ<br />

Viktor Emanuel Frankl. Už pred<br />

9<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

ROZHOVOR<br />

2. svetovou vojnou hľadal odpoveď<br />

na otázku, čo je podstatou ľudského<br />

života. Prečo vôbec žijeme, aký to<br />

všetko má zmysel, ako sa vyrovnávame<br />

s ťažkými životnými situáciami.<br />

Hľadal, čo je tou základnou<br />

hnacou silou každého človeka. V tej<br />

dobe sa v psychológii razili dva pohľady<br />

na túto „hnaciu silu“, a síce<br />

freudovská „túžba po slasti“ a adlerovská<br />

„túžba po moci – mať nejakú<br />

moc“. Frankl vnímal, že musí<br />

byť ešte niečo nad tým, niečo vyššie,<br />

a to túžba po zmysle života ako takého.<br />

Teda túžba, aby môj život mal<br />

nejaký zmysel. Vlastným prežitím –<br />

mal židovský pôvod a prešiel troma<br />

koncentračnými tábormi – dospel<br />

k poznaniu, že i v takýchto ťažkých<br />

životných situáciách môžeme nájsť<br />

nejaký zmysel života. Teda niečo,<br />

pre čo sa oplatí žiť, kvôli čomu to<br />

nevzdať. To je v podstate aj funkcia<br />

logoterapie – pomôcť človeku nájsť<br />

v jeho ťažkej životnej situácii hlbší<br />

zmysel. Tým dávame jeho utrpeniu<br />

vysokú životnú hodnotu, a tá mu<br />

spätne dáva možnosť a silu prežívané<br />

utrpenie zvládať.<br />

SG: Ako a kedy ste sa Vy sám dostali k logoterapii?<br />

A čo ste robili pred tým, kým ste sa stali<br />

logoterapeutom?<br />

Kalpakcis: Nenazval by som sa<br />

priamo logoterapeutom, skôr psychoterapeutom,<br />

ktorý okrem iných<br />

metód používa pri svojej práci<br />

s klientmi aj princípy logoterapie.<br />

K logoterapii som sa dostal pri svojich<br />

štúdiách na psychoterapeutickej<br />

fakulte, keď ma doslova nadchli<br />

prednášky doc. K. Balcara na túto<br />

tému. Okamžite som sa k nemu zapísal<br />

na všetky jeho semináre, zaoberajúce<br />

sa týmto smerom. Cítil<br />

som, že to je to pravé! Vo svojej<br />

psychoterapeutickej praxi som sa<br />

o správnosti tohto cítenia mnohokrát<br />

presvedčil. Kým som sa<br />

10<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

dozvedel o logoterapii ako metóde,<br />

pracoval som určitý čas v nemocnici<br />

na internom oddelení a potom<br />

osem rokov v ústave sociálnej starostlivosti,<br />

kde sme sa starali o ľudí<br />

s mentálnym postihnutím. V oboch<br />

týchto zamestnaniach som videl<br />

množstvo bolesti, utrpenia, zúfalstva<br />

a umierania. No videl som i radosť,<br />

nadšenie, obetavosť, snahu<br />

pomáhať a túžbu žiť. Všímal som<br />

si, ako rozdielne sa ľudia k utrpeniu<br />

stavajú. Hovoril som s rodičmi,<br />

ktorí sa – hoci sa im narodilo dieťa<br />

s ťažkým mentálnym postihnutím –<br />

nevzdávali, boli plní elánu, zakladali<br />

združenia na podporu takto postihnutých<br />

detí, zháňali sponzorov<br />

na rôzne aktivity, snažili sa o začleňovanie<br />

svojich detí do bežného života<br />

a pod. Všetky tieto zážitky sa<br />

mi neskôr pri štúdiách znovu vynorili<br />

z pamäti, a to vo chvíli, keď<br />

sa hovorilo o princípoch logoterapie.<br />

Vtedy mi došlo, že každý z nás má<br />

schopnosť sa vyrovnať s akýmkoľvek<br />

utrpením.<br />

SG: Komu môže logoterapia pomôcť?<br />

Kalpakcis: V podstate všetkým<br />

dospelým ľuďom, ktorí prežívajú<br />

niečo, čo vnímame ako ťažkú životnú<br />

situáciu. Či už je to umieranie,<br />

smrť, vina, narodenie postihnutého<br />

dieťaťa, vážna choroba,<br />

úraz alebo postihnutie. Logoterapia<br />

sa nedá veľmi praktikovať na<br />

deti, pretože tie väčšinou ešte pojem<br />

„zmysel života“ do určitého veku nechápu.<br />

Nie je to ani všemocná metóda,<br />

nedá sa použiť vo všetkých<br />

prípadoch, s ktorými klient prichádza.<br />

No výnimočné postavenie zaujíma<br />

v tom, že dokáže pomôcť aj<br />

človeku, ktorému zostáva iba niekoľko<br />

dní života a pre ktorého nejaké<br />

dlhodobé terapeutické pôsobenie<br />

už nie je z časových dôvodov<br />

možné.<br />

SG: Pomáhate ľuďom nájsť v umieraní, v utrpení<br />

a vine, zmysel života. Ako s nimi pracujete?<br />

Kalpakcis: Nevnímam vlastnú<br />

psychoterapiu ako stretnutie nešťastného<br />

človeka s „múdrym človekom“,<br />

ktorý mu múdro poradí,<br />

ale ako stretnutie dvoch ľudí, ktorí<br />

spoločne hľadajú, ako danú situáciu<br />

vyriešiť. V podstate sa snažím<br />

dotyčnému človeku ukázať jeho situáciu<br />

aj z iného uhla a pomôcť mu<br />

nájsť riešenie. Riešenie musí byť pochopiteľne<br />

také, aby zodpovedalo<br />

klientovým schopnostiam a možnostiam.<br />

Keď prežívame nepríjemné<br />

stavy, pozeráme sa na danú situáciu<br />

najčastejšie iba z jedného uhla.<br />

Z uhla, ktorý hovorí: je to hrozné,<br />

je to ťažké, ja v tejto chvíli nemám<br />

žiadnu možnosť s tým niečo urobiť,<br />

nejako to zmeniť. Táto fatálnosť nás<br />

robí bezmocnými. Iný uhol pohľadu<br />

nám pomôže vidieť situáciu v inom<br />

svetle. V tomto svetle sa často ukáže<br />

aj riešenie. Dám vám príklad zo svojej<br />

praxe: Jeden z klientov za mnou<br />

prišiel s pocitom obrovskej viny,<br />

ktorú už päť rokov cíti voči svojej<br />

matke a mladšiemu bratovi. Príčinou<br />

bola situácia z minulosti, keď sa<br />

kedysi ako pätnásťročný hral v aute<br />

svojho otca, rozsvecoval a zhasínal<br />

svetlá, trúbil a pod. Následkom tejto<br />

hry sa autobatéria vybila a ráno otec<br />

nevedel auto naštartovať. Preto zavolal<br />

kolegovi a odišli jeho autom.<br />

Žiaľ, v pravotočivej zákrute kolega<br />

nezvládol riadenie, narazil autom do<br />

stromu a klientov otec na následky<br />

vážnych zranení zomrel. Odvtedy<br />

sa tento muž trápil obrovskou vinou,<br />

že spôsobil smrť svojho otca. Aj keď<br />

mu to nikto z okolia za vinu nedával,<br />

on to ako veľkú vinu vnímal.<br />

Hlavne sa cítil vinný voči svojmu<br />

mladšiemu bratovi, ktorého pripravil<br />

o úžasného otca. Hľadali sme spoločne<br />

riešenie tejto situácie. Otca,<br />

žiaľ, navrátiť späť nevieme, čo teda

ROZHOVOR<br />

robiť? Postupne sme preberali, ako<br />

sa s touto situáciou vyrovnávali jednotliví<br />

členovia rodiny. Najťažšie to<br />

bolo pre mladšieho brata, mal vtedy<br />

štyri roky. Klient ľutoval najmä to,<br />

že jeho brat nemôže prežiť s otcom<br />

také úžasné veci, aké zažíval on. Keď<br />

bol malý, chodili spolu na výlety, na<br />

ryby, jazdili na motorke. Ale keď tu<br />

nie je otec, s ktorým by to isté mohol<br />

mladší brat zažívať, kto by mohol<br />

otca zastúpiť? A zrazu to klientovi<br />

došlo… „No predsa ja! Veď viem<br />

chytať ryby, mám i motorku, rád<br />

chodím na výlety.“ Zrazu sa riešenie<br />

ukázalo. Spočívalo v tom, že odčinenie<br />

viny sa dosiahne prácou, nejakým<br />

činom pre druhého, ktorého<br />

som, v tomto prípade, o túto možnosť<br />

svojím správaním pripravil.<br />

SG: V jednej rozhlasovej relácii ste hovorili niekoľkokrát<br />

o sebapresahu. Môžete vysvetliť, o čo<br />

ide a ako nám môže pomôcť?<br />

Kalpakcis: Áno, sebapresah je<br />

úžasná schopnosť každého ľudského<br />

tvora. Je to práve ona, ktorá<br />

nám často pomáha pri vyrovnaní sa<br />

s ťažkými životnými situáciami. Ide<br />

vlastne o schopnosť človeka odpútať<br />

sa od svojho trápenia, a to tým, že sa<br />

venujem inému človeku alebo situácii,<br />

ktorá sa v mojom okolí vyskytne.<br />

Skrátka, rozhliadnem sa okolo seba,<br />

či tam niekto netrpí viac ako ja, a potom<br />

sa rozhodnem mu toto trápenie<br />

uľahčiť. V predchádzajúcom príbehu<br />

bol tento sebapresah v tom, že<br />

dotyčný klient sa namiesto nariekania<br />

nad sebou samým začal venovať<br />

niekomu, kto kvôli nemu nejakým<br />

spôsobom trpel. Dám vám ešte jeden<br />

príklad, tentoraz z nemocnice. Mal<br />

som možnosť vidieť tam niekoľkých<br />

ľudí, ktorí, napriek tomu, že vedeli,<br />

že koniec ich života sa blíži, tak sa<br />

po celý čas do svojho odchodu snažili<br />

svojich príbuzných podporovať,<br />

rozdávali úsmevy, rozprávali im,<br />

spomínali…, prosto sa snažili uľahčiť<br />

im ich trápenie. Teda namiesto<br />

toho, aby sa ľutovali a nariekali, že<br />

ich život už končí, mysleli na svojich<br />

blízkych a im sa snažili uľahčiť bolesť.<br />

Vďaka tomu mali ich posledné dni<br />

života hlboký zmysel.<br />

SG: Do ťažkých životných situácií sa môžeme<br />

dostať všetci. Čo podľa Vás potrebujeme na to,<br />

aby sme ich dokázali pochopiť a zvládať?<br />

Kalpakcis: Pochopiť znamená<br />

nájsť v nich nejaký zmysel. Ten<br />

sa ťažko hľadá bezprostredne potom,<br />

čo ste sa do takej situácie dostali.<br />

V tej chvíli to bolí, človek nie<br />

je schopný situáciu vidieť z nadhľadu.<br />

Zostáva iba smútok, bolesť,<br />

beznádej. Iba keď tento prvotný<br />

nápor odznie, môžeme si položiť<br />

otázku: Čo mám v tejto chvíli robiť,<br />

čo mi tým chce život povedať?<br />

Pekne to vyjadril zakladateľ logoterapie<br />

V. E. Frankl: „Otázka neznie,<br />

čo môžem očakávať od života, ale<br />

čo život v tejto chvíli očakáva odo<br />

mňa.“ Ostatne, skúsme si to predstaviť<br />

opäť na jednom z príkladov<br />

z mojej praxe. Istý mladý muž, môj<br />

klient, bol konfrontovaný s tým, že<br />

jeho otec má rakovinu. Ako choroba<br />

postupovala, jeho zdravotný<br />

stav sa zhoršoval. Pre klienta bolo<br />

veľmi ťažké vidieť svojho otca, ktorého<br />

mal veľmi rád, ako zo dňa na<br />

deň viac chradne, stráca silu a chuť<br />

do jedla. Celé toto trápenie vyvrcholilo<br />

vo chvíli, keď si ho lekárka,<br />

ku ktorej dochádzal s otcom na ožarovanie,<br />

vzala bokom a povedala<br />

mu, že pre otca je ďalšie ožarovanie<br />

zbytočné a skôr škodlivé. Inými slovami,<br />

že už neexistuje žiadna nádej.<br />

Lekárka mu tiež odporučila, aby dal<br />

otca do nemocnice, pretože starostlivosť<br />

o neho bude stále náročnejšia<br />

a on to nebude stíhať, keď je zamestnaný.<br />

V tejto chvíli stál tento<br />

muž pred zásadným rozhodnutím:<br />

Nechať otca v nemocnici, alebo<br />

ho vziať domov s tým, že to bude<br />

nesmierne náročné. Tu je práve<br />

tá otázka: „Čo život v tejto chvíli<br />

odo mňa očakáva?“ On sa rozhodol,<br />

že otca vezme domov. A opäť<br />

hovoríme o sebapresahu – namiesto<br />

bolesti z blížiaceho sa odchodu otca<br />

myslel viac na to, ako mu posledné<br />

týždne života čo najviac spríjemniť.<br />

Neskôr mi hovoril, aké to doma<br />

bolo. Púšťal otcovi jeho obľúbenú<br />

hudbu, masíroval ho, aby predišiel<br />

preležaninám, kŕmil ho, keď už nemohol<br />

sám jesť. Snažil sa mu odchod<br />

čo najviac spríjemniť… v tom<br />

videl obrovský zmysel. Dokázal pochopiť,<br />

čo má v tej chvíli robiť, čo<br />

od neho život očakáva. Keď som<br />

s ním po odchode jeho otca hovoril,<br />

mal v sebe obrovskú vďačnosť a radosť,<br />

že s ním mohol prežiť jeho posledné<br />

chvíle a postarať sa tak o jeho<br />

dôstojný odchod. Myslím si, že to<br />

je to, čo nám pomáha tieto situácie<br />

zvládať.<br />

SG: Témou tohto čísla je strach a ako si s ním<br />

poradiť. Čo by ste poradili z pohľadu logoterapeuta?<br />

Čo pomáha prekonať strach?<br />

Kalpakcis: Logoterapia pracuje<br />

s klientovým zbytočným alebo prehnaným<br />

strachom špecifickou metódou,<br />

tzv. paradoxnou intenciou.<br />

Metóda spočíva v klientovom nácviku<br />

zosmiešnenia toho, čoho sa<br />

obáva. Vo svojich predstavách si túto<br />

situáciu, z ktorej má strach, dáva do<br />

humornej formy. Ťažko sa potom<br />

obávať niečoho, z čoho si robím<br />

žarty. Na ilustráciu uvediem jeden<br />

z príkladov takej paradoxnej intencie:<br />

Klient je frustrovaný z toho, že<br />

vždy, keď hovorí pred väčším počtom<br />

ľudí, sčervenie. Je mu to nepríjemné,<br />

často červenie už pred<br />

vlastným prejavom a pod. S klientom<br />

metodicky pracujeme a hľadáme<br />

spoločne nejaké humorné<br />

11<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

ROZHOVOR<br />

Kto je Pavel Kalpakcis?<br />

Psychoterapeut, špeciálny pedagóg – etopéd. V priebehu<br />

svojej praxe pracoval v mnohých odboroch pomáhajúcich<br />

profesií – v nemocnici, v ústave sociálnej starostlivosti<br />

pre osoby s mentálnym postihnutím, v terapeutickej komunite<br />

pre drogovo závislých. V súčasnosti pôsobí ako<br />

psychoterapeut a pedagóg, lektor v oblasti vzdelávania<br />

pedagógov a pracovníkov v sociálnych službách, zao berá<br />

sa takisto prevenciou sociálno–patologických javov u detí.<br />

V terapeutickej praxi vychádza i z logoterapie, psychoterapeutickej<br />

metódy, ktorá sa snaží pomôcť aj ľuďom<br />

v ťažkých životných situáciách. Na túto tému aj prednáša.<br />

Vo svojich prednáškach vychádza z osobných skúseností<br />

s klientmi, s ktorými počas mnohých rokov pracoval. Žije<br />

v Turnove (ČR, Liberecký kraj).<br />

Viac tu: http://www.poradna-psychoterapie.eu/o-nas/<br />

pomenovanie takejto situácie. Napr.<br />

„Teraz sčerveniem ako zapadajúce<br />

slnko. Budem krásne červený ako<br />

pomaranč. Žiara nad Kladnom bude<br />

slabým odvarom toho, čo im tam<br />

na vystúpení predvediem.“ S týmito<br />

formulkami vo svojich myšlienkach<br />

sa klient vydá do situácie, keď má<br />

hovoriť pred ostatnými. Humor,<br />

ktorý v nich je, napomáha zbaviť sa<br />

strachu z danej situácie.<br />

Inak sa so strachom v psychoterapii<br />

stretávam v podstate neustále.<br />

Úlohou terapie je zistiť príčiny strachu<br />

a hľadať klientove možnosti<br />

a cesty, ako ho zvládať. Na prekonanie<br />

strachu všeobecne pomáha<br />

tzv. „ísť do toho“. Teda ísť v ústrety<br />

situácii, ktorej sa obávam. Samozrejme,<br />

je potrebné sa na taký krok<br />

vopred dostatočne pripraviť, ujasniť<br />

si, čo najhoršie môže nastať, čo<br />

budem robiť, keď to nastane, ako<br />

sa na to môžem pripraviť, čo by mi<br />

12<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

v tejto situácii pomohlo a pod. Ale<br />

to je skutočne širšia téma a hlavne<br />

by som musel poznať konkrétny prípad,<br />

aby som mohol pomôcť.<br />

SG: Na svojej webovej stránke ponúkate pomoc<br />

aj pre ľudí s úzkostnými poruchami. To zrejme<br />

súvisí so strachom. Môžete uviesť nejaký príklad<br />

z praxe?<br />

Áno, úzkostné poruchy súvisia so<br />

strachom. Z praxe môžem uviesť<br />

napr. tzv. obsedantno-kompulzívnu<br />

poruchu. Klient, trpiaci touto poruchou,<br />

má nutkanie vykonávať určitý<br />

rituál – súbor činností. Napríklad,<br />

kým večer zaľahne do postele, musí<br />

šesťkrát prekročiť prah spálne, dvakrát<br />

sa napiť vody, napočítať do sto<br />

a dvadsaťkrát sa pravým ukazovákom<br />

dotknúť svojho čela. Znie to<br />

celkom neškodne, až humorne, ale<br />

pre klienta je tento rituál spojený<br />

s obrovským strachom. Myslí si totiž,<br />

že keď tento rituál neurobí, tak<br />

sa jemu alebo niekomu blízkemu<br />

stane niečo hrozné. Tieto rituály<br />

sa môžu odohrávať i v mysli dotyčného<br />

človeka. Často dochádza k rozšíreniu<br />

takýchto rituálov na ďalšie<br />

a ďalšie činy – napr. neustále počíta<br />

lampy, okolo ktorých prešiel a pod.<br />

Život sa potom stáva neznesiteľný,<br />

pretože úzkosť a strach sa neustále<br />

zvyšujú. Aj keď si títo ľudia nezmyselnosť<br />

svojho správania uvedomujú,<br />

nie sú schopní s ním prestať.<br />

Rozhovor viedla Marie Šuláková<br />

sulakova@svetgralu.cz

ZAMYSLENIE<br />

ťastnú cestu! Toto želanie často<br />

Š znie z autorádia počas mojich ciest.<br />

Ako sa hodí k situáciám, s ktorými sa<br />

na cestách bežne stretávam! Človek<br />

pozoruje ľudí, ktorí možno ešte pred<br />

pár minútami sypali vtáčikom do kŕmidla<br />

slnečnicu, a teraz za volantom<br />

zúria a divo gestikulujú, pretože vodič<br />

pred nimi si nebol istý, či má odbočiť<br />

ihneď alebo až na nasledujúcej<br />

ulici. Ešte horšie sú reakcie, keď na<br />

semafore zasvieti zelená a niekomu<br />

zhasne motor. Nielen začiatočníkom<br />

je v takej chvíli horúco. Každý účastník<br />

cestnej premávky určite tieto situácie<br />

pozná. Je udivujúce, aké energie<br />

sa uvoľňujú, keď niekto iného brzdí<br />

alebo ohrozuje. Autá sa navzájom vytláčajú<br />

z cesty, rýchlejšie autá sa navážajú<br />

do pomalších a pod. Takéto správanie<br />

zavinilo už mnoho tragických<br />

nehôd. A to iba preto, že všetko nejde<br />

dostatočne rýchlo. Našťastie sú i gavalieri,<br />

ktorí sa k ostatným správajú<br />

ohľaduplne a s porozumením.<br />

Toto všetko je odrazom našej<br />

jazdy životom. Všetci sa pohybujeme<br />

z bodu A do bodu B. Vedenie<br />

preberajú navigačné prístroje, cestu<br />

ani nemusíme sledovať. Priateľský<br />

hlas nám hovorí kam a ako máme ísť.<br />

Vzdialenosti nehrajú rolu. Hlavne<br />

aby všetko bežalo rýchlo. Rýchla<br />

jazda za splnením termínu, či za odpočinkovými<br />

radovánkami, lebo<br />

musíme byť rýchlo späť, pretože nás<br />

čaká množstvo neodkladných záležitostí,<br />

ktoré treba rých lo vybaviť.<br />

K tomu ešte nejaké to rýchle jedlo<br />

a rýchly telefonát… To všetko nás<br />

prirodzene vystavuje tlaku, ktorý sa<br />

uvoľní trebárs aj na cestách.<br />

Preto sú na našej životnej ceste<br />

chvíle, ktoré nás zabrzdia a zabránia<br />

nám ďalej sa bezmyšlienkovito hnať<br />

životom. Môžeme sa preto hnevať,<br />

ale lepšie je byť vďační. Možno nám<br />

to pomôže, aby sme spomalili, stali<br />

sa opäť pánmi situácie a viac sa zo<br />

života tešili.<br />

Mnoho malých i väčších prekážok,<br />

s ktorými sa stretávame, nám hovorí:<br />

„Pozor, zastav sa, nejdeš správne, spamätaj<br />

sa!“ Je dobré vedieť, že je to láskyplná<br />

ruka, ktorá nás upozorní, že<br />

v živote sú podstatné iné veci.<br />

Tak som i ja nedávno zažila takéto<br />

zastavenie. Stačí moment nepozornosti.<br />

Potrebovala som rýchlo zaparkovať<br />

a našla som miesto na veľkej<br />

ploche pred kinom. Keď som sa vrátila,<br />

čuduj sa svete – auto bolo preč.<br />

Nechápala som, prečo ho odtiahli.<br />

Nebola som si vedomá žiadnej chyby.<br />

Ale omyl; pri vjazde na parkovisko<br />

bola značka „súkromné parkovisko“,<br />

ktorá skutočne oprávňovala majiteľa<br />

na odtiahnutie môjho auta. Pretože<br />

som značku prehliadla, musela<br />

som zaplatiť. Musím byť pozornejšia,<br />

povedala som si. Správne sa hovorí:<br />

„Neznalosť zákona neospravedlňuje!“–<br />

To platí aj o zákonoch stvorenia. Kým<br />

budeme skladať účty za naše myšlienky,<br />

slová a skutky, mali by sme sa<br />

snažiť poznať tieto zákony, rešpektovať<br />

ich a dbať na mnohé malé i väčšie<br />

upozornenia v zhone života. Potom,<br />

keď budeme dôverovať tomuto hlasu,<br />

ktorý nás životom vedie, prežijeme<br />

mnoho radosti. Naša jazda životom<br />

zostane dobrodružstvom – a keď sa<br />

pritrafí nejaká porucha alebo výpadok,<br />

poteší nás, keď nám niekto<br />

pomôže. Preto<br />

ešte raz všetkým:<br />

„Šťastnú cestu!“.<br />

Cornelia Peukertová<br />

peukertova@svetgralu.sk<br />

Šťastnú cestu!<br />

13<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

SPOLOČNOSŤ<br />

Pozor, sprisahanie!<br />

Pristátie Američanov na Mesiaci zinscenoval<br />

Stanley Kubrick vo filmovom štúdiu,<br />

Hitler žije v gigantickej jaskyni pod<br />

Antarktídou, svet ovládajú zo zákulisia<br />

14<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

ilumináti, sionisti, Rothschildovci a slobodomurári,<br />

AIDS pochádza z tajného<br />

laboratória americkej vlády, do kondenzačných<br />

stôp za lietadlami sú<br />

primiešavané tajomné substancie kvôli<br />

manipulácii s počasím a s ľuďmi, s UFO<br />

udržiavajú vlády tajné kontakty… a Elvis<br />

Presley a Bruce Lee dodnes žijú!

SPOLOČNOSŤ<br />

Mehmet Yesilgöz<br />

a Werner Huemer<br />

ie, milí čitatelia, v tomto komentári<br />

nepôjde o paušálne<br />

N<br />

odmietnutie všetkých konšpiračných<br />

teórií. V súčasnosti nemožno<br />

pochybovať, že sa s ľuďmi a verejnou<br />

mienkou manipuluje v obrovskom<br />

meradle. Chceme však poukázať<br />

na veľmi rozšírené schémy<br />

myslenia a odkryť pochybné psychologické<br />

motívy, kvôli ktorým sú<br />

mnohí súčasníci ochotní považovať<br />

za možné aj tie najnemožnejšie pseudoteórie.<br />

Sklon veriť neuveriteľnému<br />

je totiž prekážkou pri skutočnom<br />

hľadaní pravdy.<br />

POČULI STE UŽ, ŽE…?<br />

Všetci poznáme tajuplné domnienky<br />

z myšlienkových paralelných<br />

svetov konšpirátorov, ktorí<br />

majú prístup k „senzačnej, ale utajovanej<br />

pravde“. Postulát moderných<br />

konšpiračných teórií možno<br />

vyjadriť jednou vetou: „Vidím niečo,<br />

čo ty nevidíš!“, „Viem niečo, čo ty<br />

nevieš… pretože mám informácie,<br />

ktoré okrem mňa (takmer) nikto<br />

nemá.“ Tvrdenie o vykopaní „pokladu<br />

pravdy“ vyvolávalo vždy rozruch<br />

a je to skvelý prostriedok, ako<br />

sa zviditeľniť. Nikdy nebolo ľahšie<br />

dostať sa k „tajným informáciám“,<br />

než v dnešnej dobe internetu, kde<br />

možno rýchlo nájsť „dôkazy“ na<br />

všetko, čo chce človek považovať za<br />

pravdivé. Ešte pred niekoľkými desaťročiami<br />

existovali v našej spoločnosti<br />

dva dôležité filtre, ktoré<br />

oddeľovali burinu od zŕn, nezmyselné<br />

omyly od cenných myšlienok:<br />

veda a žurnalistika. Každodennou<br />

úlohou seriózneho vedca je skúmanie<br />

prírody pomocou experimentov,<br />

overovanie platnosti teórií a šírenie<br />

len tých poznatkov, ktoré možno<br />

skutočne obhájiť. A pre seriózneho<br />

novinára je samozrejmé pátrať po<br />

informáciách v záujme svojich čitateľov,<br />

poslucháčov alebo divákov,<br />

osvetľovať ich pokiaľ možno zo<br />

všetkých strán a zverejňovať len to,<br />

čo obstojí aj pri kritickom pohľade<br />

zvonku. Pri surfovaní po rozbúrenom<br />

mori informácií na internete<br />

nám však tieto klasické filtre často<br />

chýbajú. Mnohým kriticky zmýšľajúcim<br />

ľuďom to vôbec neprekáža,<br />

pretože berú tieto informácie s rezervou<br />

– že zverejnené fakty sú<br />

beztak „prifarbené“ a veda a média<br />

podliehajú tlaku doby. Na tom je<br />

iste veľa pravdy. No háčik je v tom,<br />

že človek nie je vo väčšine prípadov<br />

schopný preskúmať pravdivosť tvrdení<br />

a teórií, s ktorými sa stretne.<br />

Chýbajú mu odborné znalosti, kontakty,<br />

čas, prehľad, finančné prostriedky<br />

a niekedy aj základné vedomosti<br />

o ľuďoch – jednoducho všetko,<br />

čo potrebuje na nájdenie pravdy. Aj<br />

napriek tomu – alebo práve preto –<br />

je v poslednom čase stále obľúbenejšie<br />

zostavovať z domnienok najrôznejšie<br />

pochybné teórie.<br />

… A VZNIKÁ<br />

NÁHRADNÉ<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

Mnohých ľudí, ktorí veria populárnym<br />

konšpiračným teóriám, alebo<br />

ich ďalej šíria, uspokojuje už to, že<br />

majú trochu iný názor než priemerný<br />

občan, že „vedia viac“, že majú skvelú<br />

argumentáciu na kontroverzné diskusné<br />

večery. Lenže postoj takého<br />

človeka, ktorý považuje všetko za<br />

možné, prekáža pri hľadaní pravdy,<br />

pretože v skutočnosti nechce nič brať<br />

dostatočne vážne a ani skúmať veci<br />

do väčšej hĺbky. Získavanie poznatkov<br />

je totiž práca, vyžadujúca energiu:<br />

treba skúmať, zvažovať, overovať.<br />

Len tak uveriť podvratnej teórii sa dá<br />

pohodlne, bez akejkoľvek námahy.<br />

Prijatím konšpiračnej teórie a jej intenzívnou<br />

obhajobou v rozhovoroch<br />

s ostatnými ľuďmi sa človek ľahko<br />

stane vyznavačom náhradného náboženstva,<br />

ktorého dogmatika nestrpí<br />

žiadny odpor. V krajnom prípade<br />

sa môže taký človek dostať až<br />

do izolácie, akou sa vyznačujú psychotické<br />

osobnosti. Neochota vecne<br />

skúmať argumenty sa stáva bariérou<br />

voči všetkým vonkajším impulzom<br />

k vývoju.<br />

Prijatím konšpiračnej teórie a jej intenzívnou<br />

obhajobou v rozhovoroch s ostatnými ľuďmi<br />

sa z človeka ľahko stane vyznavač<br />

náhradného náboženstva<br />

Americký kazateľ John McTernan<br />

si je úplne istý tým, že prezident<br />

Obama nesie zodpovednosť za<br />

obrovské škody, spôsobené hurikánom<br />

„Sandy“. Ako dôvod uvádza<br />

jeho tolerantný postoj voči homosexuálom.<br />

„Pokiaľ nejaký národ legalizuje<br />

hriech […], čaká ho trest Boží.<br />

Boh tento národ nezničí hneď, ale<br />

dá mu najprv varovania.“ A takým<br />

varovaním je údajne „Sandy“. Prečo<br />

však hurikán prišiel práve teraz? Aj<br />

na to má kresťanský fundamentalista<br />

vysvetlenie. Na deň presne pred<br />

21 rokmi, v októbri 1991, došlo vraj<br />

15<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

SPOLOČNOSŤ<br />

k poslednej veľkej búrke. „21 sa dá<br />

rozložiť na 3 krát 7. A 3 je mimoriadne<br />

číslo, súvisiace s Bohom.“ Na<br />

internete sledujú teórie Johna Mc-<br />

Ternana desaťtisíce ľudí…<br />

Je pre nás úplne normálne vytvárať<br />

si vlastné myšlienkové interpretácie<br />

skutočnosti. A pokiaľ sa nám udalosti<br />

z nejakého dôvodu nezdajú, alebo<br />

nechápeme súvislosti, sme často<br />

ochotní pripojiť sa k teórii, ktorá vysvetľuje<br />

zdanlivo všetko. A to najmä<br />

vtedy, ak je „vysvetlenie“ zrozumiteľné,<br />

a teda ponúka istú „vnútornú<br />

logiku“. Avšak to, že niečo má logiku,<br />

zďaleka ešte nedokazuje, že je<br />

to i pravda. Inak povedané, zo sto bodov<br />

kompletného celkového obrazu<br />

sme ich poznali možno len tri a pol.<br />

Ľudia dnes hľadajú úplne jednoduché<br />

„pravdy“ – je to reakcia na<br />

narastajúcu neistotu v komplexnom<br />

svete, ktorému celkom dobre nerozumieme.<br />

Preto sa usilujeme o čo<br />

najefektívnejšie spracovanie zvyšnej,<br />

nepochopenej časti. Porovnávame<br />

ju so súčasnými názormi a hodnoteniami,<br />

pokúšame sa vyhýbať rozporom<br />

a nejednoznačnostiam. A keď<br />

sme so svojou schopnosťou chápania<br />

alebo znalosťou súvislostí v koncoch,<br />

postavíme určité osoby alebo skupiny<br />

ľudí do šedej zóny.<br />

ZDRAVÝ<br />

SKEPTICISMUS?<br />

ZDANIE KLAME!<br />

Mimoriadny sklon prijímať konšpiračné<br />

teórie majú určité typy<br />

16<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

osobností, napríklad ľudia so sklonom<br />

k rojčeniu a fanatizmu, ale<br />

i veľmi dôverčivé alebo naivné osoby.<br />

Naproti tomu skepsa – v rozumnej<br />

miere – je vždy výrazom zdravého<br />

Pokiaľ sa nám udalosti z nejakého dôvodu<br />

nezdajú, alebo nechápeme súvislosti, sme často<br />

ochotní pripojiť sa k teórii, ktorá vysvetľuje<br />

zdanlivo všetko<br />

usilovania o pravdu. Vyhranená<br />

konšpiračná viera má typické črty<br />

náboženského fanatizmu: zotrváva<br />

na jednom stanovisku, a odmieta<br />

všetko, v čo verí, osvedčiť v živote.<br />

Naše názory sa prostredníctvom našich<br />

sociálnych kontaktov overujú<br />

a korigujú, prirodzeným spôsobom<br />

formujú do nového poznania. Ak je<br />

táto vývojová cesta dogmatizmom<br />

uzavretá, človek uviazne v sieti vlastných<br />

myšlienok.<br />

„Jednoduché pravdy“, ktoré v obraze<br />

sveta podvratných teoretikov<br />

prevládajú, sú vítanou návnadou<br />

nielen pre ľudí ľahkoverných, ale<br />

často aj pre tých, ktorí radi prijímajú<br />

nové myšlienky a vydávajú sa novými<br />

cestami. Spirituálne alebo ezotericky<br />

zameraní ľudia majú často<br />

mimoriadny sklon zastávať teórie so<br />

zdanlivo prevratnými poznatkami.<br />

V mnohých oblastiach života síce<br />

cítime, že sa veci uberajú zlým smerom.<br />

No v prípade konšpiračných<br />

teórií toto cítenie nevedie k vnútornému<br />

oslobodeniu duchovnou cestou,<br />

ale poukazovaním na rôzne záhadné<br />

javy sa zbytočne vyčerpáva.<br />

Samo osebe určite nie je zlé zaoberať<br />

sa málo známymi alebo nepreskúmanými<br />

témami. Práve výskumy<br />

v sporných oblastiach môžu pomôcť<br />

prekonať staré vzorce myslenia. Ale<br />

podľa nášho názoru im netreba prikladať<br />

prehnaný význam, pretože<br />

odvádzajú pozornosť od dôležitých<br />

vecí v každodennom živote; takých,<br />

ktoré viditeľne a citeľne podnecujú<br />

náš osobný vývoj a zdokonaľovanie.<br />

Je iste pohodlnejšie nachádzať oporu<br />

v rámci skupiny rovnako zmýšľajúcich,<br />

než hľadať oporu sám v sebe.<br />

V čase elektronických sociálnych<br />

sietí nájdeme rovnako zmýšľajúcich<br />

veľmi rýchlo po celom svete – a aj tie<br />

najzmätenejšie teórie tak môžu „preskakovať<br />

ako blcha z jedného človeka<br />

na druhého“.<br />

NIE SME VŠAK<br />

SKUTOČNE<br />

MANIPULOVANÍ?<br />

Otázka, či nie sme skutočne manipulovaní<br />

vplyvnými politikmi a médiami,<br />

samozrejme zostáva. Naozaj<br />

neexistujú temné sprisahania?<br />

Príslovečná ľudská dychtivosť po<br />

peniazoch a moci, ktorá ide aj cez<br />

mŕtvoly? Samozrejme že existuje.<br />

Aj keď obraz sveta je vždy odrazom<br />

vnútorného sveta jednotlivcov.<br />

Dobrí ľudia veria skôr v dobro, než<br />

v upadajúci a konšpirátormi zmanipulovaný<br />

svet, no je príliš naivné<br />

nepočítať s lačnosťou po moci, aroganciou<br />

a ľudskou samoľúbosťou.<br />

Politici alebo hospodárske koncerny<br />

sa bezpochyby pokúšajú manipulovať<br />

médiami a verejnou mienkou,<br />

pričom sa neraz nezastavia ani pred<br />

kriminálnymi praktikami. Kto niekedy<br />

pracoval v redakcii niektorého<br />

média, vie, ako fungujú informačné<br />

toky, ktoré medzinárodné spravodajské<br />

agentúry sú seriózne a ktoré<br />

tendenčné, kde hľadať hodnoverné<br />

informácie a kde sa skrýva len jednostranná<br />

reklama, ktoré internetové<br />

komentáre možno brať vážne<br />

a ktoré sú cielene riadené organizáciami<br />

alebo záujmovými skupinami.<br />

Títo ľudia poznajú manipulačné

SPOLOČNOSŤ<br />

triky tlačových hovorcov a PR agentúr,<br />

ktoré sa dokážu pohrať s ľudskými<br />

slabosťami, nádejami a očakávaniami<br />

– ale ako novinári sú<br />

si vedomí aj svojich kompetencií.<br />

A je im jasné, že veľké sprisahanie<br />

v zákulisí, ktoré na povel tlačidla<br />

usmerní verejnú mienku, v tejto realite<br />

nemôže existovať. Iste, sú aj<br />

vedci, ktorí vlastnú prácu a svoje<br />

názory preceňujú, alebo si možno<br />

vôbec nevšimli, do akej dogmy sa<br />

sami uväznili. Alebo znalci, slúžiaci<br />

hospodárskym cieľom, vlády a tajné<br />

služby, ktoré postupujú bezohľadne<br />

proti iným krajinám, alebo cielene<br />

rozširujú nepravdivé informácie,<br />

aby si chránili svoje záujmy. Napriek<br />

tomu však – ako individuálne<br />

duchovné bytosti – nemáme žiadny<br />

dôvod, aby náš vlastný duševný stav<br />

závisel od takýchto udalostí. Skutočne<br />

nebezpečné „sprisahania“,<br />

ktoré by mal každý jednotlivec brať<br />

do úvahy, prebiehajú v iných úrovniach,<br />

vo svete, ktorého povahu<br />

„To, že nie si paranoidný,<br />

neznamená, že po tebe<br />

nejdú!“ Robert Anton Wilson<br />

(autor bestselleru „Ilumináti“)<br />

ľudia dnes zriedkavo berú vážne –<br />

a to je svet myšlienkových foriem 1 .<br />

Kto niekedy zažil, ako pôsobia<br />

myšlienkové sily mimo hraníc človeka,<br />

ako sa myšlienky zhlukujú do<br />

akýchsi neviditeľných zhromaždísk<br />

a môžu pôsobiť na veľké skupiny<br />

ľudí, ten bude zdravo pochybovať –<br />

o všetkých prúdoch v súčasnom<br />

dianí, ale i o vlastných myšlienkových<br />

schémach! Taký človek už vie,<br />

ako ľahko sa môže ktokoľvek stať<br />

obeťou masívnych myšlienkových<br />

impulzov a cudzích názorov. V súčasnosti<br />

k týmto prípadom patria<br />

konšpiračné teórie. Hľadanie temných<br />

mocností v najhlbšom zákulisí<br />

vonkajšieho sveta neslúži našej<br />

túžbe po slobode a poznaní. Tá<br />

môže uspieť iba v našom vnútornom<br />

svete. Pravda predsa nie je niekde<br />

„tam vonku…“<br />

Mehmet Yesilgöz a Werner Huemer<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

1) Abd-ru-shin: Myšlienkové formy.<br />

Vo svetle pravdy – Posolstvo Grálu. Vyd.<br />

Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart 1994<br />

Pri uvažovaní o téme konšpirácií je potrebné<br />

odlíšiť streštené výmysly typu<br />

„šedí mimozemšťania riadia svet“, čo sú<br />

skôr prípady pre dejiny psychiatrie, od<br />

seriózneho vyšetrovania zločinov, ako<br />

boli podľa niektorých autorov napr.<br />

atentáty na bratov Kennedyovcov v USA.<br />

Slovenským náprotivkom vyšetrovateľov<br />

politických vrážd je Jozef Banáš s románom<br />

„Zastavte Dubčeka“ 1 . Všeobecnejším<br />

problémom prerastania vplyvu<br />

finančných a lobistických skupín do<br />

politiky štátov a nadnárodných združení<br />

sa venuje dlhoročná práca mnohých<br />

uznávaných filozofov, ekonómov aj sociológov<br />

(pozri napr. knihu konzervatívneho<br />

intelektuála Davida C. Kortena: Keď<br />

nadnárodné korporácie vládnu svetu 2 ).<br />

Český sociológ, profesor Jan Keller dlhodobo<br />

kritizuje prežitý systém vzájomne<br />

sa napádajúcich a konkurujúcich si<br />

politických strán, ktoré sa často stávajú<br />

len podpornými agentúrami pre podnikateľské<br />

skupiny. Skutočnými problémami,<br />

ktoré sa dotýkajú bezprostredne<br />

každodenného života ľudí, je však zrejme<br />

predovšetkým presadzovanie úzko<br />

ohraničených podnikateľských záujmov<br />

bez ohľadu na dopady v sociálnej a ekologickej<br />

oblasti. Stačí spomenúť zámery<br />

na ťažbu uránu v rekreačnej oblasti<br />

Jahodná v blízkosti Košíc, alebo plánovanú<br />

ťažbu zlata ekologicky nebezpečnou<br />

technológiou v blízkosti Detvy.<br />

Je nepochybné, že väčšia občianska<br />

angažovanosť v týchto problémoch by<br />

priniesla oveľa viac úžitku, ako diskusie<br />

o konšpiračných teóriách strácajúce sa<br />

v nekonečne. Z duchovného hľadiska<br />

sa človek témami, ktoré sú nad jeho sily<br />

a schopnosti chápania, iba bezúčelne<br />

vyčerpáva. Stráca tým pevnú pôdu pod<br />

nohami a môže sa stať dokonca ľahkou<br />

korisťou nevábnych myšlienkových foriem,<br />

ktoré sám priťahuje.<br />

1) Jozef Banáš: Zastavte Dubčeka, Bratislava:<br />

Vydavateľstvo: Ikar, 2009<br />

2) Keď korporácie vládnu svetu,<br />

Košice: Paradigma.sk, 2003<br />

17<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

ZDRAVIE<br />

Chuťový dizajn<br />

ČO SPÔSOBUJÚ<br />

EMULGÁTORY<br />

Jedna veľká potravinárska firma nechala<br />

urobiť prieskum obľúbenosti<br />

určitých chutí. Ak sú totiž chuťové<br />

tendencie spotrebiteľov známe, je<br />

možné podľa želania „vyčarovať“<br />

zodpovedajúce potraviny. K čarovným<br />

trikom dizajnérov patrí využitie<br />

emulgátorov, pretože sú schopné<br />

na seba pevne viazať látky, ktoré by<br />

sa v prírode za normálnych okolností<br />

odpudzovali. Keby spotrebitelia<br />

vedeli, prečo je klobáska taká<br />

chrumkavá, omáčka pripomína babičkinu<br />

kuchyňu, prečo čokoláda<br />

chutí smotanovo-krémovo a jogurt<br />

sa v ústach rozplýva „ovocne<br />

ľahko“, a keby tušili, prečo maslový<br />

krém v torte chutí celkom ako skutočné<br />

maslo, často by nevychádzali<br />

z údivu, no asi ani z pobúrenia.<br />

18<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

Éčka v potravinách<br />

ZBYSTRIME<br />

POZORNOSŤ, KEĎ…<br />

Emulgátory sú pri priemyselnej výrobe<br />

potravín nevyhnutné. Rozsah<br />

ich využitia je mnohotvárny. Uvádzame<br />

preto niektoré, ktorých nadmerná<br />

konzumácia sa neodporúča.<br />

E 432–436 polysorbát 20/80/<br />

40/60/65 (polyoxyethylensorbitany)<br />

Tieto prídavné látky zvyšujú príjem<br />

škodlivín rozpustných v tukoch<br />

a narúšajú trávenie mnohých ďalších<br />

látok.<br />

E 450–452 di-, tri- a polyfosfáty<br />

Tieto látky môžu vo vysokých koncentráciách<br />

brániť vstrebávaniu vápnika,<br />

horčíka a železa. Okrem toho<br />

nadmerný príjem fosfátov vedie k atrofii<br />

kostí a kalcinózam.<br />

E 476 polyglycerin-polyricinoleát<br />

(polyglycerolpolyricinoleát)<br />

Použitie tohto umelého regulátora<br />

je povolené pri výrobe nízkotučných<br />

nátierok a šalátových dressingov,<br />

čokolády a cukroviniek. Prípustnú<br />

dennú dávku však môžu rýchlo<br />

prekročiť hlavne deti (už konzumáciou<br />

jednej tabuľky čokolády). Ako<br />

ukázali pokusy na zvieratách, pri<br />

konzumácii vysokých dávok dochádzalo<br />

k zväčšeniu obličiek a pečene.<br />

E 491–495 sorbitanmonostearát,<br />

-tristearát, -monolaurát, -monooleát,<br />

-monopalmitát<br />

Tu ide o emulgátory, odpeňovače,<br />

ovplyvňovače tukových kryštálov.<br />

Vyrábajú sa z geneticky modifikovanej<br />

sóje a kukurice, no môžu<br />

byť aj živočíšneho pôvodu. Pri hojnej<br />

konzumácii sladkostí, dezertov<br />

a pečiva s prímesou E 491 sa ich maximálna<br />

prípustná dávka prekročí<br />

veľmi ľahko.<br />

Našťastie existujú aj emulgátory,<br />

ktoré možno bez námietok používať.<br />

Napríklad E 322 – lecitín – prirodzená<br />

látka, ktorá sa nachádza<br />

v každej bunke ľudského organizmu<br />

a ktorej použitie je povolené aj v bioproduktoch<br />

a dojčenskej výžive. Vyrába<br />

sa zo sójového, slnečnicového<br />

alebo repkového oleja.<br />

VŠESTRANNÉ<br />

MOŽNOSTI<br />

Výrobcovia vytvárajú vďaka emulgátorom<br />

tie najfantastickejšie kompozície.<br />

Zmrzlina zachováva svoj tvar<br />

a netopí sa tak rýchlo, pečivo kysne<br />

rýchlejšie, dezerty sú nádherne krémové<br />

a kypré. Pokiaľ však vezmeme<br />

do úvahy, aký dopad na naše zdravie<br />

má práve táto zmyslová atraktívnosť,<br />

ľahšie si uvedomíme, že toto klamlivé<br />

zdanie sa nie vždy oplatí…<br />

Hildegard Willms-Beyárd<br />

beyard@svetgralu.sk

TV<br />

Svet Grálu<br />

Multimediálny priestor<br />

k časopisu<br />

Kolekcia 4 DVD<br />

11,20<br />

eur<br />

2+2 zadarmo!<br />

Cena za 1 kus: 5,60 eur<br />

Výrazné zníženie ceny pri nákupe<br />

celej edície<br />

Táto akciová ponuka DVD obsahuje:<br />

• DVD Smrť a druhý breh • DVD Strach a depresia<br />

• DVD Umrieť dôstojne • DVD Osud a reinkarnácia<br />

!<br />

Martin Ernst: Hľadanie stôp<br />

Zážitky a poznania v zrkadle<br />

všedného dňa<br />

z obsahu:<br />

Existuje „duša“? | Jesť zo „stromu<br />

poznania“ | Popolcová streda 2000<br />

| Milosť pred právom? | Noemova<br />

archa | Úsporný balíček | Nostalgia<br />

za východom | Bázeň | Ora et labora<br />

| Poslaný do púšte | Pokus zaistiť<br />

stopy | V znamení Jonáša | Dvanásť<br />

dobrých slov | Ver si! | ... ten nech<br />

prvý hodí kameňom! | „Stane sa ti<br />

to, čomu veríš!“ | Záblesky pravdy<br />

v Goetheho „Faustovi“ | K životnej<br />

radosti správnym dýchaním | Oko za<br />

oko, zub za zub? | Byť nákovou alebo<br />

kladivom | Ako som našiel svetlý most.<br />

EDÍCIA SVET GR ÁLU<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

Objednávky a informácie: www.svetgralu.sk<br />

Naša cena: 6,70 €<br />

Cena pre predplatiteľa: 6,30 €<br />

Knihy a DVD si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />

19<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

Homeopatia<br />

v záhrade<br />

Anna Štefková<br />

Keď je možné liečiť a vyliečiť ľudí a zvieratá,<br />

zdá sa logické, že rovnaký princíp<br />

môže fungovať aj pri rastlinách, ktoré<br />

sú neoddeliteľnou súčasťou nášho sveta.<br />

Záhrada je zdrojom radosti mnohých<br />

ľudí a tesné spolužitie s prírodou obohatí<br />

mladú i staršiu generáciu. Keď niektorá<br />

rastlina ochorie, nie je potrebné<br />

siahať hneď po ťažkom kalibre a striekať<br />

jedovatými postrekmi. Homeopatickým<br />

ošetrovaím rastlín používanie bežných<br />

chemických postrekov minimalizujeme<br />

a často i úplne nahradíme. A keď nič iné,<br />

šetríme tým naše životné prostredie<br />

i rodinný ropočet. Samozrejme nepôjde<br />

všetko bez problémov, ale i neúspechy<br />

sú cenné, pretože nás posúvajú ďalej.<br />

20<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

o urobí človek znalý homeopatie,<br />

Č keď si zlomí nohu? Teda okrem<br />

toho, že si ju nechá dať do sadry? Začne<br />

užívať granulky Arniky, ktorá je<br />

hlavným homeopatickým prostriedkom<br />

po náraze, úraze alebo páde.<br />

Čo urobí človek síce znalý homeopatie,<br />

ale neskúsený v záhradníčení,<br />

keď si prinesie z obchodu nádherný<br />

exemplár rozkvitajúcej ostrôžky a pri<br />

sadení do záhonu mu kvetináč vykĺzne<br />

z ruky, dlhý kvetný stvol sa<br />

zlomí a visí len na niekoľkých vláknach?<br />

Podľa hesla „podobné sa lieči<br />

podobným“ rozpustí pár granúl Arniky<br />

v pohári vody, roztok nariedi<br />

do kanvy, premieša drevenou paličkou<br />

a rastlinu týmto roztokom zaleje<br />

a poleje. Druhý deň stála ostrôžka

ZÁHRADA<br />

vzpriamene a kvitla ešte týždne.<br />

Šťastná náhoda?<br />

Počas búrky odlomil vietor v jednej<br />

záhrade korunku stromkovej ríbezle.<br />

Ležala päť metrov od kmienka.<br />

Opäť prišla k slovu Arnika. Roztokom<br />

sa poliala rana, korunka sa nasadila<br />

na kmienok a zabandážovala<br />

lykom. Roztokom arniky sa rastlina<br />

aj postriekala a zaliala pôda okolo<br />

nej. Do roka rana zrástla a stromček<br />

plodí ďalej. Zázrak?<br />

Arnika však nie je jediným homeopatickým<br />

prostriedkom, ktorý<br />

nachádza použitie v liečbe rastlín.<br />

Jednu veľkú čerešňu, i ďalšie<br />

čerešne v susedstve, napadla agresívna<br />

huba monilióza. Pršalo celé<br />

týždne a bolo chladno, takže huba<br />

mala ľahkú prácu. Po ošetrení Thujou<br />

– jedným z jej symptómov je „pri<br />

vlhkom a sychravom počasí sa mi nedarí<br />

dobre“ – zálievkou a postrekom<br />

opakovanými po týždni sa strom zotavil.<br />

Uschnuté listy síce opadali, ale<br />

čoskoro vyrazili nové a strom sa zase,<br />

ako jediný v okolí, zazelenal.<br />

Na ľudské vši sa s veľmi dobrým<br />

výsledkom používa v homeopatii<br />

Psorinum vo vysokej potencii. Jeden<br />

veľký ker kvitnúcej lantany bol tak<br />

silne napadnutý sviluškou, že keď<br />

bežné postreky nezabrali, i starý<br />

záhradník odporučil ker vyrúbať<br />

a spáliť ho, aby sa nákaza nerozšírila<br />

na ostatné rastliny. Najprv však<br />

ešte Psorinum – áno; a rastlina rastie,<br />

prospieva a kvitne bez svilušek.<br />

V príkladoch úspešného využitia<br />

homeopatických prostriedkov v starostlivosti<br />

o rastliny by sme mohli<br />

pokračovať, treba však priznať, že<br />

napriek často neprehliadnuteľným<br />

výsledkom je ochrana a ošetrenie<br />

rastlín klasickými homeopatickými<br />

prostriedkami skôr okrajovou záležitosťou.<br />

Niektorí odvážlivci skúšali<br />

to i ono, ale k naozajstnému<br />

prelomu v ochrane rastlín zatiaľ<br />

nedošlo. V zahraničí to boli predovšetkým<br />

jednotliví vinári, ktorí už<br />

mali dosť večného postrekovania<br />

svojich viníc jedovatými preparátmi<br />

a obracali sa preto homeopatickým<br />

smerom. V južnom Tirolsku sú napríklad<br />

vinárstva, kde sa pracuje len<br />

s klasickými homeopatickými prostriedkami<br />

a výluhmi rastlín, a vína,<br />

ktoré tam produkujú, sú špičkovej<br />

kvality a pravda, aj za špičkové ceny.<br />

Samozrejme, občas sa stane, že i títo<br />

vinári majú výpadok v úrode hrozna<br />

pre ochorenie vínnej révy, ale to sa<br />

stáva i pri použití bežných pesticídov.<br />

Pri ošetrovaní rastlín homeopatikami<br />

musíme rovnako ako pri liečbe<br />

človeka zistiť možné príčiny ochorení –<br />

chlad, teplo, vlhko či dlhodobý dážď,<br />

sucho, napadnutie hubami, hmyzom<br />

atď., aby sme mohli určiť vhodný homeopatický<br />

prostriedok na ošetrenie<br />

chorej či neprospievajúcej rastliny.<br />

Často však príčinu nepoznáme<br />

a ani nezistíme. Potom je potrebné<br />

symptómy choroby „interpretovať“<br />

alebo „pretlmočiť“. Možno ide o často<br />

sa vyskytujúcu typickú chorobu, o zlé<br />

stanovisko, nedostatočný prísun živín<br />

alebo zlú starostlivosť o rastliny.<br />

Alebo aj o kombináciu niekoľkých príčin.<br />

So znalosťou homeopatie a pozorovaním<br />

rastlín možno vybrať najúčinnejší<br />

prostriedok.<br />

Po ošetrení rastlín určeným homeopatikom<br />

treba sledovať ďalší vývoj. Ak<br />

bolo homeopatikum zvolené správne,<br />

dôjde rýchlo k zlepšeniu stavu. Keď<br />

nie, musíme hľadať ďalej. Niekedy je<br />

ošetrenie nutné po niekoľkých dňoch<br />

opakovať. Rozhodne sa človek nesmie<br />

nechať odradiť, keď niečo neprebieha<br />

podľa jeho predstáv. Porekadlo, že<br />

nikto učený z neba nespadol, platí<br />

i tu a trpezlivosť sa vyplatí. Nejde<br />

hneď všetko podľa ľudských prianí,<br />

ani pri ošetrovaní rastlín.<br />

Homeopatické prostriedky možno<br />

nasadiť i preventívne. Keď napríklad<br />

hrozí ochorenie hubovými chorobami,<br />

pretože im počasie nahráva –<br />

je vlhko, dusno a horúco, je dobré<br />

vykonať postrek alebo zálievku raz<br />

až dvakrát. Pri viditeľných príznakoch<br />

ochorení sa odporúča striekať<br />

alebo zalievať spočiatku každé dva až<br />

tri dni, potom sa intervaly predlžujú.<br />

Homeopatiká nie sú púhou ekologickou<br />

náhradou bežných, často až<br />

jedovatých prostriedkov na ochranu<br />

rastlín. Pomáhajú aj tam, kde v dostupnom<br />

sortimente hnojív a postrekov<br />

nemáme ekvivalent, ktorý<br />

by rastlinám pomohol prekonať stres<br />

daný extrémnym počasím, ako sú<br />

nočné mrazíky na jar, prudké slnko,<br />

ktoré spáli mladé listy balkónových<br />

kvetín, rastlinky poškodené krupobitím,<br />

alebo „len“ povzbudenie<br />

stromov a kríkov po reze či po presadení,<br />

atď. Postrek kvitnúcich ovocných<br />

stromov vhodným homeopatikom<br />

môže dokonca pomôcť ozdraviť<br />

i včely priotrávené pri zbieraní peľu<br />

na kvetoch ošetrených síce bežnými,<br />

no pre ne jedovatými postrekmi.<br />

Čo povedať na záver? U nás je obľúbeným<br />

homeopatikom Thuja. Pomohla<br />

nám pri monilióze mandľovníka<br />

trojlaločného, puklici na<br />

orchideách i preventívne proti hrdzi<br />

na paradajkách. Chceli sme ju vyskúšať<br />

i proti slimákom, pretože sme nemali<br />

k dispozícii odporúčaný Helix<br />

tosta, ale akurát<br />

tento rok u nás<br />

v záhrade slimáky<br />

neboli.<br />

Literatúra:<br />

Anna Štefková<br />

stefkova@svetgralu.cz<br />

1 Christiane Maute: Homöopathie<br />

für Pflanzen, Narayana Verlag, D-79400<br />

Kandern<br />

21<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

ZDRAVIE<br />

Život so STRACHOM (1)<br />

Od strachu k panike<br />

Marianne Klauser-Stalder<br />

Strach k ľudskému životu patrí. Je<br />

prospešný, pretože nás varuje pred nebezpečnými<br />

situáciami. Vďaka nemu<br />

naši predkovia prežili – je teda úplne<br />

normálne báť sa!<br />

Všetci strach poznáme z detstva. Takisto<br />

v dospelosti je normálnym sprievodným<br />

javom určitých situácií či fáz života.<br />

Kto nemal niekedy nočné mory? Strach<br />

22<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

a starosti občas prevládajú, inokedy<br />

zase ustúpia do úzadia a sotva sa nás<br />

dotýkajú.<br />

Niekedy však strach začína riadiť a obmedzovať<br />

náš život, začíname sa báť<br />

bez zjavných príčin, až sa začneme vyhýbať<br />

niektorým situáciám alebo celým<br />

oblastiam života, prípadne ustupovať<br />

pred bežnými výzvami sociálneho života.<br />

Vtedy strach prestáva byť varujúcim elementom<br />

a vypovedá o narušení duševnej<br />

rovnováhy.<br />

Takéto poruchy strachu, ako ich nazýva<br />

psychológia, patria k najrozšírenejším<br />

psychickým ochoreniam dnešnej doby.<br />

Novou sériou článkov v našom časopise<br />

budeme objasňovať príčiny strachu,<br />

a ukazovať aj cestu, ako ich prekonať.

ZDRAVIE<br />

horobami pochádzajúcimi zo<br />

C strachu trpí stále viac ľudí. Približne<br />

štvrtina ľudí aspoň raz za život<br />

potrebuje lekárske ošetrenie kvôli<br />

psychickému problému. Vysoký podiel<br />

pritom tvoria práve ochorenia<br />

zo strachu. V odborných kruhoch<br />

sa odhaduje, že ním trpí minimálne<br />

10 – 15 percent občanov. Pesimistické<br />

čísla môžu byť azda ešte aj vyššie. To<br />

preto, že mnoho ľudí sa roky lieči<br />

na nejasné telesné symptómy ako sú<br />

migréna, kožné problémy, ťažkosti so<br />

srdcom, žalúdkom, stuhnutosť šije,<br />

nervozita či chronická únava, netušiac,<br />

že skutočné dôvody sú psychické<br />

– teda strach.<br />

Aj väčšina depresií je spojená s prílišným<br />

strachom. Strachom dospelých,<br />

predovšetkým svojich rodičov,<br />

trpia aj deti. Zdá sa, že nahromadenie<br />

chorôb zo strachu je typickým<br />

problémom dnešnej spoločnosti.<br />

Strach a obavy tu boli aj skôr, len<br />

pravdepodobne nie v takom meradle<br />

a individuálnom prejave.<br />

„ŽIVOT BEZ STRACHU<br />

JE BANÁLNY“<br />

Už Biblia sa zmieňuje o skúsenostiach<br />

so strachom: „…a oni sa veľmi<br />

báli!“ – tak je popísaná v Lukášovom<br />

evanjeliu reakcia pastierov na zjavenie<br />

anjela, na úchvatnú udalosť, ktorá<br />

bola pre ľudí nepochopiteľná. A anjel<br />

začal svoje zvestovanie slovami: „Nebojte<br />

sa!“ Bez týchto upokojujúcich<br />

slov by pastieri neboli schopní toto<br />

radostné zvestovanie prijať.<br />

Takisto ostatné udalosti popísané<br />

v Biblii rozprávajú o strachu a bázni.<br />

Zdá sa, že i apoštol Peter sa občas potácal<br />

medzi odvahou a smrteľnou úzkosťou.<br />

Podľa biblického rozprávania<br />

mu obdiv k obľúbenému Majstrovi<br />

dovolil prejsť cez vodu, no len čo túto<br />

neuveriteľnú vec urobil, prepadla ho<br />

hrôza zo smrti a takmer sa vo vlnách<br />

utopil. Krátko pred Ježišovou smrťou<br />

na kríži podľahol strachu ešte<br />

raz a trikrát svojho Majstra zaprel.<br />

Bolo to dianie počas svätodušných<br />

sviatkov, ktoré Petrovi dodalo silu<br />

a odvahu? Každopádne sa neskôr<br />

stretávame s Petrom ako s vyzretým<br />

a odhodlaným mužom.<br />

Strach bol aj témou rozličných<br />

smerov v umení. Jedným z najpôsobivejších<br />

príkladov v maliarstve je<br />

obraz Výkrik od nórskeho expresionistu<br />

Edwarda Muncha. Literatúra<br />

rozpráva o rôznych formách strachu:<br />

o ochromení strachom, boji so strachom,<br />

o výhovorkách, klamstvách<br />

a dramatickom konaní pri veľkom<br />

strachu. No aj o raste a zosilnení pri<br />

strachu, napríklad v niektorých novelách<br />

od Gertrud von le Fort.<br />

Strach je emócia, ktorá k ľudstvu<br />

akosi patrí. Dánsky filozof Soren<br />

Kierkegaard ako prvý v roku 1844<br />

popísal strach ako životnú tému. „Život<br />

v strachu môže byť strašný, ale<br />

život bez strachu je banálny,“ píše.<br />

Zdá sa, že ľuďom, ktorí sa označujú<br />

ako ľudia bez strachu, skutočne<br />

niečo chýba, ako výstižne hovorí rozprávka<br />

bratov Grimmovcov „O človeku,<br />

ktorý šiel, aby sa naučil báť“.<br />

V nej sa mladý muž vybral do sveta,<br />

keď si uvedomil, že mu niečo chýba –<br />

prastarý pocit, ktorý má v ľudskom<br />

živote veľký význam, strach. Ten nabáda<br />

k bdelosti a opatrnosti. Upozorňuje<br />

nás zároveň aj na hodnotu<br />

niektorých vecí. Preto máme strach<br />

o niečo, čo pre nás veľa znamená a čo<br />

by sme neradi stratili. Strach je teda<br />

v ľudskom živote prirodzený.<br />

SKRYTÝ STRACH<br />

Strach sa však môže skrývať za isté<br />

spôsoby správania, ktoré sa spočiatku<br />

za strach nepovažujú, no<br />

môžu naznačovať skryté obavy. Ako<br />

napríklad sklon k nadmernému nakupovaniu,<br />

hromadenie zásob či oblečenia,<br />

zbytočné šetrenie a zbieranie<br />

starého haraburdia s neochotou čokoľvek<br />

zlikvidovať. Potreba byť pripravený<br />

„pre každý prípad“ a hlavne<br />

nikdy nezažiť nedostatok a núdzu,<br />

pramení koniec-koncov tiež z hlbokého<br />

strachu.<br />

I v sociálnom živote a vo vzťahoch<br />

môže hrať strach hlavnú rolu. Neschopnosť<br />

byť sám hovorí o pocite<br />

uloženom hlboko v duši, v psychológii<br />

nazývanom strach z odlúčenia.<br />

Práve tak nespôsobilosť nadviazať<br />

dlhotrvajúci, hlboký vzťah ukazuje<br />

na podvedomý strach – strach zo<br />

spojenia.<br />

Aj určité stravovacie návyky môžu<br />

prameniť zo strachu. Obavy z priberania<br />

či obezity a s tým spojeného zneuznania<br />

núti celé generácie mladých<br />

ľudí hladovať. Strach z ochorení môže<br />

zase viesť k jednostrannej strave.<br />

Precitlivení ľudia sa obávajú cudzích<br />

vplyvov zo strachu, že sa vytratí<br />

ich osobnosť, a tak sa vyhýbajú<br />

spoločnosti.<br />

Na týchto príkladoch vidíme, že<br />

obavy, ktoré sa tak často vyskytujú,<br />

popisujú nielen individuálne životné<br />

príbehy, ale odzrkadľujú aj spoločenské<br />

predstavy a normy danej doby.<br />

PORUCHA STRACHU<br />

Strach matky z nebezpečných kúskov<br />

jej dieťaťa či obavy o pracovné<br />

miesto v neistých časoch sú adekvátne<br />

– teda normálne reakcie, ktoré<br />

vyvolávajú nevyhnutnú ostražitosť<br />

a opatrnosť.<br />

Filozof Soren Kierkegaard definoval<br />

strach ako „určitú cudziu moc, ktorej<br />

môže človek podľahnúť“. Popisuje<br />

ho ako istý druh obavy, ktorá človeka<br />

zaťažuje tak silno, že sa „v nej môže<br />

23<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

ZDRAVIE<br />

utopiť“. Takéto vystupňovanie strachu<br />

už nie je prirodzeným varovným<br />

signálom.<br />

Ak teda strach človeka zaťažuje ako<br />

„nejaká cudzia moc“ a nedá sa vysvetliť<br />

ako prirodzený dôsledok nebezpečných<br />

udalostí, dotyční ho prežívajú<br />

nielen ako obmedzujúci, ale aj<br />

ako zahanbujúci.<br />

Nadmerný strach znižuje duševný<br />

obzor, kvalitu života a narúša prirodzenú<br />

radosť zo života. „Normálne<br />

kvantum strachu“ naopak poskytuje<br />

stále ešte dostatočný priestor na<br />

statočnosť, úprimnosť, záujmy, vnútorný<br />

pokoj, samostatnosť, radosť<br />

z učenia, prežívanie prítomnosti, dôveru<br />

v budúcnosť a mnoho ďalšieho.<br />

Poruchy strachu, čiže nadmerné<br />

obavy, sa líšia podľa povahy a životných<br />

príbehov. Vyžadujú preto individuálne<br />

posúdenie. No jestvujú<br />

také druhy strachu, ktoré sa u mnohých<br />

ľudí prejavujú podobným spôsobom.<br />

V psychológii sú označované<br />

ako ataky, fóbie, posttraumatická porucha<br />

a všeobecná porucha strachu.<br />

ATAK PANIKY – NÁHLY<br />

PANICKÝ STRACH<br />

Panický strach prepadá človeka zdanlivo<br />

bez dôvodu. Náhle, akoby sčista-<br />

-jasna sa začne ozývať tlkot srdca,<br />

ktorý silnie až k búšeniu a vyvolá<br />

symptómy podobné srdcovému infarktu<br />

ako sú úzkosť, dýchacie ťažkosti,<br />

pocit dusenia, triašku, náhle<br />

potenie. Taký záchvat trvá väčšinou<br />

len pár minút. Čovek však pri ňom<br />

prežije obrovské premknutie strachom.<br />

Postihnutí sa cítia v smrteľnom<br />

24<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

Zaujímavý je aj fakt, že k útokom paniky<br />

vo väčšine prípadov nedochádza vo voľnej<br />

prírode, ale v spoločnosti<br />

nebezpečenstve a majú pocit, že sa<br />

im roztrhne hlava alebo srdce. Po odznení<br />

tejto prudkej vlny strachu zostáva<br />

človek zoslabnutý, omámený,<br />

často ešte hodiny úplne mimo.<br />

Atak paniky je zvlášť znepokojujúci,<br />

pretože je nečakaný a prepadá<br />

človeka pri nakupovaní, v škole, cez<br />

prestávku, v šatni divadla, na trhovisku.<br />

Príčiny presne nepoznajú ani<br />

odborníci. V jednotlivých prípadoch<br />

môže stáť v pozadí otrasný zážitok<br />

ako je smrť niekoho blízkeho, alebo<br />

aj napr. konzumácia marihuany či<br />

iná podobná skúsenosť. Mnohí postihnutí<br />

popisujú tento zážitok ako<br />

nezachytiteľný útok, čo nasvedčuje<br />

tomu, že ide o fyzickú reakciu na nejaký<br />

skrytý jemnohmotný proces. Zaujímavý<br />

na tejto skutočnosti je aj fakt,<br />

že k útokom paniky vo väčšine prípadov<br />

nedochádza vo voľnej prírode, ale<br />

v spoločnosti.<br />

Skúsenosť s atakom paniky môže<br />

zanechať trvalé stopy hlbokej neistoty.<br />

Chronická obava pred budúcim<br />

záchvatom sa zväčšuje a vzniká začarovaný<br />

kruh. Nie nadarmo sa hovorí<br />

o ataku paniky ako o strachu pred<br />

strachom.<br />

PREKONANIE<br />

PANICKÉHO STRACHU<br />

Prvé krôčiky liečby začínajú prelomením<br />

začarovaného kruhu strachu.<br />

Detailné znalosti o tom, čo sa s telom<br />

počas ataku deje, pomáhajú postihnutým,<br />

aby pri fyzickej reakcii vedeli,<br />

že im nehrozí žiadne smrteľné<br />

nebezpečenstvo, i keď ho tak silne<br />

a nepríjemne pociťujú. Tým môžu<br />

v myšlienkach celý stav prehodnotiť,<br />

čo prinesie prvú úľavu aj na psychickej<br />

úrovni.<br />

Ďalším krokom je nájsť už pri prvých<br />

známkach ataku miesto na sedenie.<br />

A potom už len priebeh záchvatu<br />

pozorovať: okamžité chvenie po celom<br />

tele, no po niekoľkých minútach nasleduje<br />

uvoľnenie a atak postupne odznieva.<br />

Pritom platí, že treba zhlboka<br />

dýchať, napiť sa vody a vnímať vlastnú<br />

silu, ktorá túto situáciu prekoná. Brať<br />

to ako nepríjemný zážitok, ktorý sa dá<br />

vydržať. Nič viac, nič menej.<br />

Jednej mladej pacientke sa táto<br />

predstava tak zapáčila, že s netrpezlivosťou<br />

očakávala ďalší záchvat, aby<br />

mohla vyskúšať odporúčaný postup,<br />

ale… žiadny ďalší záchvat sa už nedostavil!<br />

Iní ľudia si museli tento postup<br />

ešte prispôsobiť individuálnemu stavu,<br />

aby boli úspešní.<br />

SILA MYŠLIENOK:<br />

PRÍZRAKY STRACHU<br />

Mnohé psychologické štúdie poukazujú<br />

na to, že myšlienky na strach<br />

a úzkostné očakávanie priťahujú ďalšie<br />

záchvaty strachu. No ich výskyt<br />

okamžite poklesne, akonáhle sa prestanú<br />

spájať s predstavou katastrofy,<br />

úmrtia alebo inými ťaživými myšlienkami.<br />

Takéto emocionálne predstavy<br />

tvoria v neviditeľnej, jemnohmotnej<br />

oblasti živé obrazy, nazývané fantómy.<br />

Tieto fantómy sú so svojimi tvorcami<br />

spojené neviditeľnými vláknami.<br />

Každý takýto ustráchaný človek sa tak<br />

nepriamo spája s masou ďalších bojazlivých<br />

a úzkostných ľudí, ich strach<br />

dostáva od nich nový príliv, ktorý jeho<br />

vlastný strach a úzkosť ešte zväčší.<br />

Naopak statočnosť, odvaha takéto<br />

fantómy prirodzeným spôsobom<br />

spoľahlivo odpudia. Preto je nebojácny<br />

človek, ako je nakoniec dobre<br />

známe, vždy vo výhode. Strach je

ZDRAVIE<br />

teda priťahovaný a posilnený myšlienkami<br />

naň. Neviditeľný svet myšlienok<br />

podlieha zákonu príťažlivosti<br />

rovnorodého: rovnaké myšlienky sa<br />

priťahujú, nerovnaké sa odpudzujú.<br />

Pozrime sa na bežný prípad: človek<br />

vo voľnom čase sleduje v útulnej domácnosti<br />

nejaký strašidelný film. Pri<br />

sledovaní v jeho myšlienkach vznikajú<br />

hrozné obrazy, ktoré sa neskôr vyvinú<br />

k vlastnému životu. A náhle začuje<br />

v dome neobvyklý šramot. Jeho strach<br />

sa zväčšuje… dokiaľ sa nepresvedčí,<br />

že je v bezpečí, že v dome nikto nie<br />

je, že sa práve stal obeťou vlastných<br />

myšlienok!<br />

OBKLOPME SA<br />

PRÍJEMNÝMI<br />

MYŠLIENKAMI<br />

Pri prekonávaní všetkých foriem<br />

nadmerného strachu, predovšetkým<br />

ataku paniky, hlavnou úlohou je pochopiť,<br />

akú silu máme vo vlastných<br />

myšlienkach – a použiť ju. Je nutné<br />

uvedomiť si svoju vnútornú, väčšinou<br />

nevedomú mienku o vlastnej<br />

osobe, pretvoriť ju a nanovo formulovať.<br />

Pri každom boji so strachom pamätajme<br />

na ochromujúce účinky<br />

negatívnych predstáv, napr.: „som<br />

bezvládny a slabý“, „teraz umriem“,<br />

alebo len bezmocné „proti tomu nemôžem<br />

nič urobiť“. Toto oslabovanie<br />

treba nahradiť novým, ozdravujúcim<br />

presvedčením. Môžem si napríklad<br />

povedať: „to zvládnem“ alebo „som<br />

spokojný a šťastný“ alebo „môžem<br />

sa spoľahnúť na dobré sily“.<br />

Pre väčšinu postihnutých je veľmi<br />

pôsobivé, dokonca až napínavé prežívať,<br />

ako na strach pôsobí vedomie<br />

vlastného sveta myšlienok – ako<br />

tento svet môžu utvárať, riadiť a starať<br />

sa o neho. Pritom ide o poznanie,<br />

že sme to my sami, kto priťahuje<br />

alebo odpudzuje určité myšlienkové<br />

formy, otvára dvere myšlienkam plným<br />

strachu. A že ich takisto my<br />

sami musíme zavrieť.<br />

Napokon zdolanie atakov paniky<br />

je dobrým príkladom toho, že nie<br />

sme bez ochrany ani proti jemnohmotným<br />

vplyvom. Že silnými, konštruktívnymi<br />

myšlienkami a optimistickým<br />

postojom si sami môžeme<br />

vybudovať účinnú ochranu.<br />

Témou ďalšieho čísla je: Iracionálny<br />

strach –„fóbie“<br />

Marianne Klauser-Stalder<br />

stalder@svetgralu.sk<br />

25<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

Láska a strach<br />

Artur Zatloukal<br />

ilujem psov. Som do nich zamilovaný,<br />

so zatajeným dy-<br />

M<br />

chom sledujem ich pohyby, správanie,<br />

krásu. Dokážu ma zastaviť uprostred<br />

zhonu, zabudnem pri tom na pochabé<br />

starosti mestského človeka<br />

uprostred bláznivého zhonu mestských<br />

starostí. Stojím a pozerám na<br />

nich nehybne, aby som ich nerušil<br />

pri obradoch – zbytočná obava, sú<br />

do nich tak zabratí, že im ľudský červ<br />

nestojí za pohľad, povedal by som „za<br />

zavetrenie čumákom“.<br />

Srdce mi kypí pri pohľade na<br />

funiaceho a slintajúceho boxera,<br />

dobromyseľného tvora, nechávajúceho<br />

sa od detí ťahať za uši a hrýzť<br />

26<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

do laby (ako deti sme nášho psa<br />

hrýzli do laby), a pritom schopného<br />

jedným rafnutím vykĺbiť útočníkovi<br />

rameno. Pučím sa od smiechu pri<br />

pohľade na afgánskeho chrta, klusajúceho<br />

graciózne a blazeovane po<br />

chodníku. Žasnem nad číhavo sklonenou<br />

hlavou border kólie, akoby<br />

stále na niečo čakala; je jasné na<br />

čo: kým jej pán hodí aport. Celý jej<br />

život je čakanie na aport, môže sa<br />

zblázniť od radosti z hodenej lopty<br />

alebo čohokoľvek, za čím sa dá bleskovo<br />

vyštartovať a chňapnúť po tom<br />

majstrovským skokom ešte vo vzduchu.<br />

A len čo to zloží pyšne k nohám<br />

pána, už srší nedočkavosťou. Tak<br />

načo čakáš, hoď mi ďalší a uvidíš<br />

tie fukoty! –<br />

Najväčší nadšenci v tomto unavenom<br />

svete sú nepochybne malí kríženci<br />

nejasného pôvodu. S celosvetovými<br />

problémami civilizácie u nich<br />

nepochodíte, zato dokážu vyskočiť<br />

pánovi až po pás alebo panej až na<br />

plecia. Ako na pružinách a len tak,<br />

od radosti, pretože niečo držia v ruke<br />

a oni to veľmi súrne potrebujú mať<br />

na zábavu. A potom sú tu ešte samozrejme<br />

nemeckí ovčiaci, výkvet sily,<br />

elegancie a krásy, napoly pes a napoly<br />

vlk. Naozaj králi medzi psami.<br />

Pozemskí králi, tí sa odievajú do hermelínu<br />

a brokátu a vysedávajú na

FEJTÓN<br />

pozlátených trónoch, aby si dodali<br />

slávy, ale taký vlčiak sa len zastaví,<br />

spozornie a nastraží uši – a už je to<br />

jasné samo od seba: toto je pravý kráľ,<br />

Pán Pes.<br />

Každú nedeľu chodím na pobožnosť<br />

krížom cez jeden park. Je to<br />

ozajstné kráľovstvo psov všetkých<br />

rás a veľkostí. Kam sa na nich hrabú<br />

autá v garážach arabských šejkov. To<br />

tak napríklad oproti vám cvične vybehne<br />

vlčiak: vycerí zuby a naježí srsť,<br />

a plazí sa k vám číhavým, prikrčeným<br />

krokom – okamžite som zmenil<br />

smer a vykročil mu priamo v ústrety.<br />

Pes sa ihneď upokojil, uhladil srsť<br />

a zavrtel chvostom – to som ja len<br />

tak skúšal, chápeš? Viem, kamarát,<br />

ja ti rozumiem – a môžem sa pritom<br />

vo svojom vnútri zadúšať smiechom.<br />

Inokedy sme sa na čistinke stretli<br />

s vypĺznutým írskym vlkodavom –<br />

myslíte si, že sa uhol? Ani o krok, a to<br />

sa v psom svete nerobí. Tak som do<br />

neho nenápadne kolenom drgol, aby<br />

to jeho pán nevidel, pretože asi veľmi<br />

neholduje psej etikete a ten pes to má<br />

po ňom.<br />

Ale to nie je nič proti… to som si<br />

tak raz skúsil: kráčate po cestičke ako<br />

riadny spoluobčan a oproti vám pani<br />

som psom na vôdzke. A vy urobíte<br />

nenápadne, na pol úst a sotva počuteľne:<br />

„čičičí…“ Ten pes začal strašne<br />

vyvádzať a besnieť, div že nepretrhol<br />

vôdzku a košík temer rozhrýzol na<br />

franforce. Tá pani sa zdesila, preťahovala<br />

sa so psom o víťazstvo na vôdzke<br />

a veľmi sa ospravedlňovala – „Ja neviem,<br />

čo to do toho psa vošlo!“ … Ak<br />

však vkročíte na cestu hriechu, dostanete<br />

sa do lievika, rútite sa už len<br />

nadol, a tak mi nezostalo nič iné než<br />

sa zatváriť zdvorilo ako gentleman<br />

a povedať: „Ale to sa niekedy v živote<br />

stáva, pani…“ No, aby som povedal<br />

pravdu, druhýkrát sa mi to už<br />

tak celkom nepodarilo. Ten ďalší pes<br />

musel byť nejaký nedotklivý panelákový<br />

pudel, čo v živote nevidel mačku,<br />

zato to „čičičí“ začula moja manželka<br />

vedľa mňa a tá začala strašne… teda<br />

riadne mi „vyčistila kožuch“, že psom<br />

nerozumiem, že im iba zlomyseľne<br />

zvyšujem adrenalín a krvný tlak.<br />

Ale ak niečo nabetón viem, tak je to<br />

fakt, že o nič nestojí pes väčšmi, než<br />

o riadny adrenalín – taký znudený<br />

pes pri plote nepozná väčšiu radosť<br />

než vystreliť na okoloidúceho, od pľúc<br />

naňho nabrechať a pokiaľ možno ho<br />

i vydesiť.<br />

Sú takí muži, ktorí sa podobným<br />

spôsobom zamilovávajú do žien. Sú<br />

nimi očarení, nemôžu sa nasýtiť ich<br />

pohybov, pôvabu, krásy. Je to ich<br />

šťastie i prekliatie. V tom lepšom prípade<br />

obohacujú slovesnosť milostnými<br />

básňami, v horšom a žiaľ častejšom<br />

prípade zanechávajú za sebou<br />

spustošené manželstvá, vyživovacie<br />

povinnosti a ojedinele i demisiu premiéra.<br />

Musí byť sladké sedieť na nízkej<br />

stoličke pri nohách jedinej najkrajšej<br />

bytosti na svete a pozorovať hru<br />

svetla v jej svetlých vlasoch… kým<br />

vám neskríži cestu iná jediná najkrajšia<br />

bytosť, tentokrát s tmavými vlasmi<br />

a inou hrou svetiel. Raz sme sa opýtali<br />

kamaráta horolezca Paliho, ktorý má<br />

za sebou viacero manželstiev:<br />

„Sluchaj, Pali, ta ktore manželky su<br />

ľepše – parne či neparne?“ A kamarát<br />

Pali sklonil svoju prešedivenú, ťažko<br />

skúšanú hlavu a ticho povedal: „Ta<br />

parne buľi ľepše…“<br />

Na túto tému, teda na tému láska<br />

a strach, som sa musel poradiť s mojím<br />

kamarátom Terrym. To keď totiž<br />

prídete dopoludnia na návštevu k synovi,<br />

privíta vás tichý prázdny dom,<br />

do okien naťahujú stromy svoje borovicové<br />

či orechové konáre, na kŕmidle<br />

sa hašteria vtáci, po elektrickom<br />

vedení beží svoju každodennú<br />

túru veverička; a vzduchom vanie<br />

mier a žiara mladého predpoludňajšieho<br />

dňa, ktorému zostáva ešte veľa<br />

síl a času na predsavzatia a činy. A tu<br />

sa vám v tom tichu zavŕta do dlane<br />

vlhký ňufák, akoby sa chcel k vám<br />

čo najviac pritúliť a do vás sa zamotať.<br />

Cez prsty sa na vás pozerá čierna<br />

hebká psia hlava s hnedými nežnými<br />

očami. Táto bytosť vás bezvýhradne<br />

miluje a vy nemôžete inak, len bezozvyšku<br />

robiť to isté; a okrem toho sú<br />

do seba bezhlavo a na prvý pohľad<br />

vzájomne zamilovaní so všetkými<br />

deťmi a všetkými susedmi a všetkými<br />

okoloidúcimi. Asi to bude tým, že čo<br />

kto zasieva, obvykle aj žne.<br />

Počuj, Terry, ty určite niečo vieš<br />

a nechceš mi to povedať – neuhýbaj<br />

tými svojimi hnedými zamatovými<br />

27<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

očami, vždy keď začnem vyzvedať,<br />

tak uhneš. Ale hovoriť musíš zrozumiteľne,<br />

my ľudia sme totiž takí nechápaví<br />

začiatočníci. Čože – čo sa<br />

pýtam? Ale vieš – my sme takí zložití,<br />

a najväčšími z tých preveľkých<br />

zložitostí nášho človečieho života sú<br />

dve: láska a strach. Svet trpí na málo<br />

lásky a na moc strachu. Vieš ty, čo je<br />

strach? A láska? – Viem, priznal sa<br />

Terry. Láska je teplá a prúdi, a strach<br />

je studený a tuhý. Nedávno som sa<br />

zatúlal pánovi v lese a on mal o mňa<br />

strach, pretože ma má rád. Vieš, on<br />

si predstavoval, že ma zastrelia poľovníci.<br />

A keď som sa mu našiel, tak<br />

som mal zase strach ja, pretože sa<br />

hneval a on je môj Pán, a pretože ho<br />

mám rád. Tak som sa k nemu plazil<br />

po bruchu. To je môj strach.<br />

Hm, Terry, teraz by som sa ťa rád<br />

na niečo opýtal, ale nesmieš to nikomu<br />

povedať, ani kamarátovi kocúrovi,<br />

oni by sa mi všetci smiali, že<br />

som strachopud: keď takto potme<br />

a sám dôjdeš na okraj lesa a rozložíš<br />

si spací vak pod ker a všade je<br />

plno ticha a tmy – nie je ti tak trochu<br />

úzko? Nezavŕtaš sa vtedy rýchlo<br />

do spacáku, potichu, aby ťa nikto nezačul<br />

a nesnažíš sa usnúť, aby si tam<br />

už nebol – ale i tak sa každú chvíľu<br />

budíš, tu niečo zapraská, tam niečo<br />

zadupe, alebo sa iba potrebuješ pretočiť<br />

na druhý bok, a pritom čumíš<br />

nevidúcim zrakom do tmy tmúcej,<br />

či sa z nej napríklad niečo nevynorí –<br />

Terrymu sa tak strašne rozšírili kútiky,<br />

že sa mu do papule ani jazyk<br />

nevošiel. Nočný les, povedal mi, zadúšajúc<br />

sa smiechom, je plný báječných<br />

vôní a zákutí a zvierat a života,<br />

tomu ty hovoríš strach? A čoho sa<br />

tam vlastne bojíš? – No vieš, vysúkal<br />

som zo seba váhavo, že sa trebárs<br />

z tmy vynorí taká ešte temnotnejšia<br />

postava, zastaví sa a bude mlčať a pozerať<br />

na mňa. Nič, len záhadne mlčať<br />

a pozerať, a ja v tom spacáku budem<br />

28<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

taký bezbranný a nebudem vedieť,<br />

kto to je a čo urobí.<br />

A to sa ti stalo? Opýtal sa Terry<br />

s nadhľadom, pretože on by o tej postave<br />

vedel už dávno predtým, než by<br />

vyšla z lesa, navetril by o nej všetko<br />

a nič by mu nezostalo skryté.<br />

Nie, nikdy. To som si vždy v noci<br />

len tak predstavoval. A potom prišlo<br />

biele ráno a ja som sa zahanbil, pretože<br />

je všetko také jasné a čo nad to<br />

je, zo zlého je… Raz, iba raz som tú<br />

postavu uvidel; bolo to na svitaní, ten<br />

človek mal v ruke košík, v druhej nožík<br />

na huby, na sebe takú pokrkvanú<br />

zarosenú bundu a na očiach veľké<br />

dôchodcovské okuliare pre krátkozrakých.<br />

V tvári bol taký nespokojný,<br />

pretože my Slovania sme väčšinou<br />

takí nespokojenci, to už je taká nátura,<br />

pretože v sebe nemáme ani tú<br />

germánsku disciplínu a spokojnosť<br />

z fungujúcich vecí, ani naivnú taliansku<br />

šťastnosť – ja myslím, že sú to<br />

trosky z márneho hľadania nenájdenej<br />

Pravdy a šťastia. Pretože sme<br />

ich nenašli, tak sme aspoň naštvaní,<br />

že ich nemáme – a že je to vlastne<br />

všetko také darebáctvo, ktoré si nezaslúžime.<br />

Proste nebola to žiadna diabolská<br />

záhada, ale taký človek z dediny,<br />

možno mal obličkové kamene<br />

a kolenné kĺby už mu tiež neslúžili.<br />

„Dobré ráno,“ pozdravil, a ja som<br />

mu nadšene odpovedal, pretože som<br />

bol rád, že si ma v noci neodniesol<br />

čert. „To už máte plný kôš? A rastú?“<br />

vyzvedal som. „Ále,“ zavrčal nespokojne,<br />

„len samé suchohríby, to pred<br />

týždňom rástli dubáky!“ A zmizol.<br />

No a tak nejako<br />

sa majú veci so<br />

strachom. – Poď,<br />

Terry, aj tak vieš,<br />

že mám stále vo<br />

vrecku piškóty.<br />

Artur Zatloukal<br />

zatloukal@svetgralu.cz<br />

Simone Cuambová<br />

Človek sa nesmie vzdať ani v chorobe,<br />

musí všetko prijať. Len tak sa dá život<br />

s Jamesom Parkinsonom zvládnuť. Ak<br />

sa mu budete brániť, bude to horšie. Je<br />

to tak, ako keby ste mali denne u seba<br />

spoločníka, niekedy zle – a niekedy<br />

dobre naladeného.

ZDRAVIE<br />

Môj nový spoločník Parkinson<br />

ám 45 rokov, tri deti, som dvakrát<br />

rozvedená a mám Par-<br />

M<br />

kinsona. Nemala som to v živote<br />

ľahké, no viem, že mohlo byť aj horšie.<br />

Často spomínam na mnohé okamihy<br />

v mojom živote, ktoré neboli<br />

príliš pekné: odvykacia kúra, liečba<br />

a všetko ostatné, čo bolo okolo toho.<br />

A potom si poviem jedno: život ide<br />

ďalej a je na mne, aby bol čo najlepší.<br />

Keď mám deň, ktorý nie je ideálny,<br />

teším sa na zajtrajšok s nádejou, že<br />

iste bude lepší. Nebolo to tak vždy;<br />

kým som sa s chorobou vyrovnala,<br />

prešla som dlhú cestu.<br />

Keď som vtedy prišla do nemocnice,<br />

mala som strach, bola som<br />

unavená a už vôbec som nechcela<br />

stretnúť ďalšieho lekára, ktorý sa<br />

bude znova na všetko možné vypytovať,<br />

a ja nebudem vedieť odpovedať.<br />

Bývala mi zima, cítila som sa<br />

unavená. Aj môj priateľ Detlef býval<br />

unavený. Pred štyrmi mesiacmi prekonal<br />

srdcový infarkt. A ja mu ani<br />

nemôžem pomôcť!<br />

Skoro rok som strávila v nemocnici.<br />

Od januára do júla štyri operácie<br />

– z dvadsiatich. Som z toho<br />

zničená. Mám bolesti a morfium už<br />

nezaberá.<br />

Moja prognóza vraj nie je ružová.<br />

Vošla som do ordinácie lekára – šedivá<br />

hlava, trošku šibalský, no napriek<br />

tomu vážny výraz. „Čo Vás<br />

bolí, kedy, kde a prečo,“ pýtal sa.<br />

„Všetko ma bolí, nechcem na nič<br />

myslieť, najradšej by som zabudla,“<br />

odpovedám.<br />

29<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

ZDRAVIE<br />

„Pani Cuambová,“ povedal po<br />

chvíli, „neviem, o čo ide, ale nepanikárte,<br />

pozrieme sa na to. Hospitalizujeme<br />

Vás a potom uvidíme“.<br />

Moja izba bola malá, ale útulná.<br />

Jedna posteľ s chladničkou, televízorom<br />

a nádherným výhľadom. Bola<br />

mojím útočiskom, budem ňu spomínať.<br />

Vtedy som ešte netušila, koľko<br />

stresu a bojov tu zažijem.<br />

Prvé testy prebehli bez komplikácií<br />

– no aj bez konkrétnych výsledkov.<br />

Cvičenie paží, chôdza po chodbe<br />

pred kamerou aj bez nej, zase cvičenie<br />

paží…<br />

V lekárových očiach som videla<br />

otázniky. Hovoril s Detlefom za zatvorenými<br />

dverami. Neveštilo to nič<br />

dobré.<br />

„Zajtra urobíme ešte test na Parkinsona,<br />

pani Cuambová, a vysadíme<br />

všetky vaše lieky. Najmä morfium.<br />

Keď budete mať bolesti, nedá sa nič<br />

robiť, musíte to vydržať,” povedal<br />

a odišiel. Pozrela som na Detlefa, sedel<br />

strnulo. Všetko sa so mnou točilo.<br />

Prišlo mi mdlo. Parkinson – no<br />

príma!<br />

Ďalšie dni boli náročné, medzi plačom<br />

a smiechom, nebom a peklom,<br />

dobrom a zlom. A ja som bola naozaj<br />

zlá. Deň, keď mi vysadili lieky,<br />

bol však začiatkom nového života.<br />

Ležala som v posteli a všetko mnou<br />

lomcovalo. Tie kŕče sú zase tu! Bála<br />

som sa. Pôjdem radšej von, pomyslela<br />

som si. Keď som sedela v parku<br />

na lavičke, prišiel profesor a povedal<br />

mi: „Bude vám veľmi zle, ale musí<br />

to byť.“ Pozrela som sa naňho. Verila<br />

som mu ako svojmu lekárovi<br />

v boji o nový život. Stále som cítila<br />

podivné šklbanie. Bol to nový, doteraz<br />

nepoznaný pocit. Je mi zima?<br />

Neviem… Kŕče sa vracali častejšie,<br />

zášklby tiež. Parkinson? To nie je<br />

možné, niečo také by som si predsa<br />

už musela všimnúť. Často som len<br />

ležala v izbe a plakala do vankúša.<br />

30<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

Odvykacia kúra bola tvrdá, nenávidela<br />

som ju.<br />

Bála som sa aj tabletiek, čo som<br />

dostala na odskúšanie. Čo ak môj<br />

život prevrátia naruby? No asi hodinu<br />

po ich užití som cítila, akoby<br />

som všetko videla jasnejšie. Bežala<br />

som k lekárovi: „Pôsobí to,“ povedala<br />

som. S údivom sa na mňa zadíval.<br />

Tiež som na neho civela, slzy na krajíčku,<br />

pretože som vedela, koľko bije.<br />

Nikto z nás dvoch nebol schopný reči.<br />

On, pretože si predsa len nebol istý,<br />

a ja, pretože som si istá bola. Napriek<br />

tomu som sa cítila dobre, len nejako<br />

inak.<br />

Zišla som dolu do parku. Bola nádherná<br />

farebná jeseň. Užívala som si<br />

slniečka a ponárala sa do svojho<br />

vnútra. Kŕče a nepokoj v nohách trochu<br />

poľavili, no musela som chodiť.<br />

Stretla som aj niekoľkých pacientov<br />

s parkinsonom, vracali sa zo športovania.<br />

„Rob niečo proti tomu,“ povedala<br />

som si. Chcela som to zvládnuť, brániť<br />

sa, bola som plná hnevu… a neistoty.<br />

Od vysadenia liekov som nemohla<br />

spávať. Bola som stále v pohybe.<br />

„Keď sa budem dostatočne pohybovať,<br />

prejde to,“ nahovárala som si. Všetci<br />

na mne videli zmeny. Bez morfia som<br />

bola bdelšia a lieky zaberali. Niekedy<br />

som dokonca mala pocit, že sa priam<br />

vznášam.<br />

Aj keď všetci vedeli, čo sa deje, mali<br />

radosť z mojich pokrokov. V parku<br />

som stretávala veľa ľudí, s ktorými<br />

sme si vymieňali názory. „Nemáš<br />

cigaretu,“ opýtala sa ma drobná,<br />

štíhla, hnedooká dievčina. Tak som<br />

spoznala uzlíček nervov, Angeliku.<br />

Spriatelili sme sa a odvtedy sme boli<br />

stále spolu – na nás obe čakali ešte<br />

ťažké časy.<br />

Ležala som v izbe. Bola som unavená;<br />

keď lieky nepôsobia, stáva sa<br />

človek pomalým a ťažkým. Niekto<br />

zaklopal, Angelika potichu vošla do<br />

izby. Kúpila mi kvetiny a napísala pre<br />

mňa dve básne. Vo vrecúšku mala<br />

ešte niečo sladkého ako vďaku za<br />

môj čas a slová. Objala ma. Dojalo<br />

ma to.<br />

Keď sme sa večer stretli, prečítala<br />

mi báseň. So smiechom mi povedala:<br />

„To som napísala pre teba“. Pri čítaní<br />

mi tiekli slzy, bola som dojatá. Vtedy<br />

som ešte netušila, že už nikdy žiadnu<br />

báseň nenapíše.<br />

Dni ubiehali. Každý deň terapie,<br />

bola som stále v pohybe. Cítila som,<br />

že sa mením. Všetci to videli. Sedela<br />

som na lavičke na slniečku, keď ku<br />

mne prišiel lekár. Doposiaľ sme spolu<br />

ešte o výsledkoch môjho testu nehovorili,<br />

a to som na klinike už dva<br />

týždne.<br />

„Pani Cuambová, ako sa vám darí,“<br />

spýtal sa. „Myslím, že mám Parkinsona“,<br />

odpovedala som. Pozrel sa na<br />

mňa a povedal: „Tiež si to myslím“.<br />

Aha, tak predsa. Zrazu bolo všetko<br />

jasné. Cítila som uľahčenie, hoci som<br />

tomu ešte stále nechcela uveriť. Lekári<br />

predtým často pripisovali moje<br />

príznaky psychike alebo ma nebrali<br />

vážne.<br />

Nastavili mi dávkovanie liekov.<br />

Stále som premýšlala, ako to pôjde<br />

ďalej? Ako to poviem deťom? Čo<br />

mám teraz urobiť? Cítila som sa<br />

beznádejne sama. S Detlefom som<br />

o tom nehovorila, tá správa ho asi<br />

šokovala. Myslím si, že potrebuje čas.<br />

Sama som to ešte celkom nepochopila,<br />

ako to teda má pochopiť on?<br />

Vrátila som sa do izby, aby som si<br />

odpočinula. Odvykaciu kúru a pohyb<br />

som cítila v kostiach. Prišiel lekár,<br />

mala som behať. Snáď sa mi to podarí,<br />

chcem mu ukázať pokroky, chcem<br />

pomaly domov. Predviedla som mu<br />

niekoľko krokov. „Už to vyzerá lepšie,“<br />

povedal. Zasmiala som sa.<br />

Nasledujúci deň sa konala veľká vizita,<br />

nastavili mi dávky liekov, a zasa

ZDRAVIE<br />

cvičenie paží. O dva týždne ma potom<br />

pustili domov. K známym diagnózam<br />

ako pľúcna emfýzia, ochorenie<br />

obličiek a pečene a fibromyalgia<br />

sa teraz ešte pridal začínajúci Parkinson<br />

a syndróm nepokojných nôh.<br />

Ale nech je to ako chce, už som aspoň<br />

vedela, čo mi je. Vždy som sa riadila<br />

mojím mottom: „Hlavu hore, aj keď<br />

je krk špinavý“. Tak to bude aj teraz,<br />

rozhodla som sa.<br />

Dúfala som, že sa všetko zlepší, keď<br />

budem doma. Šla som za lekárom<br />

a poďakovala som za všetko. On ma<br />

oslobodil – od morfia, a po toľkých<br />

rokoch aj od neistoty, z čoho pochádzajú<br />

moje ťažkosti. „Kŕče zostanú,“<br />

povedal, „musíte sa ešte trochu šetriť“.<br />

Po návrate som chcela už konečne<br />

žiť naplno. Prekvapila som Detlefa<br />

nesmiernou životnou energiou. Verila<br />

som, že sa ešte vzchopím. Našla<br />

som si dobrého neurológa, ktorý<br />

mi predpísal lieky proti pretrvávajúcim<br />

kŕčom a zášklbom. Žiaľ, ani<br />

po týždňoch sa to nelepšilo. Kedy sa<br />

mi konečne podarí uskutočniť svoje<br />

plány, pýtala som sa v duchu.<br />

Musela som sa znova vrátiť na<br />

kliniku k lekárovi. A zase sa všetci<br />

o mňa starali. Keď sa pri vizite na<br />

mňa pozrel, spozorovala som, že<br />

niečo nehrá. „Vy nemáte žiadneho<br />

Parkinsona,“ vyhlásil. Nevedela som<br />

čo povedať, či sa mám smiať alebo<br />

plakať, alebo len sedieť bez pohnutia.<br />

„Pre istotu urobíme koncom týždňa<br />

DaTSCAN (pozn. špeciálne vyšetrenie<br />

mozgu na Parkinsonovu diagnostiku<br />

pomocou rádioaktívnej substancie).<br />

Dovtedy vysadíme všetky<br />

lieky,“ rozhodol. Tým sa veľká vizita<br />

skončila. Zostala som zmätená, neistá,<br />

podráždená. Denno-denne som<br />

sa pred vyšetrením modlila, až napokon<br />

ten deň prišiel. Necítila som sa<br />

lepšie, naopak, bez liekov som bola<br />

ako troska. Všetko záviselo od výsledkov<br />

tohto vyšetrenia.<br />

No výsledky mi zobrali poslednú<br />

nádej: lekár mi oznámil, že mám<br />

Parkinsona vo veľmi pokročilom<br />

štádiu. Som chorá už najmenej deväť<br />

rokov.<br />

Tentokrát to už nebol omyl. Hoci<br />

je táto diagnóza v mojom veku ojedinelá.<br />

Dostala som tú najvyššiu<br />

dávku liekov. Profesor mi povedal:<br />

„Sľubujem Vám, že už sa k Vám nebude<br />

žiadny lekár správať tak, ako ste<br />

to zažili v posledných rokoch. Teraz<br />

musíte žiť, nevieme, čo príde“.<br />

Dodnes mi profesor i jeho tím pomáhajú.<br />

Bojujem, už je to viac ako<br />

rok. Nevzdala som sa. Nasledujúce<br />

leto patrilo mne! Za dva mesiace<br />

som dala do poriadku záhradu, ktorá<br />

ležala vlani ladom. Vrátila som sa<br />

k fotografovaniu. Viedla som vojnu<br />

s úradmi, zažila mnohé nepríjemnosti.<br />

Ale jedno mi zostalo. Moja<br />

tvrdohlavosť, moja nezlomná vôľa<br />

všetko zvládnuť, a pokiaľ sa dá, s odvahou<br />

a silou znášať to, čo príde.<br />

Začínam robiť veci, ktoré mi robia<br />

radosť, a aj prehodnocujem svoj<br />

život. Parkinson nás síce spomaľuje,<br />

ale na druhej strane si viac vecí uvedomujeme.<br />

Dá sa to využiť a robiť<br />

veci, na ktoré môžeme byť hrdí. Malým<br />

neúspechom sa predsa vždy môžeme<br />

zasmiať.<br />

Tieto dni trávim doma a snažím sa<br />

spríjemniť si ich. Fotografujem, píšem<br />

básne a poviedky, alebo varím<br />

niečo dobrého. Za žiadnych okolností<br />

sa nesmiem trápiť, pretože zmeniť<br />

sa to nedá. Vždy sa treba pokúsiť<br />

prispôsobiť svoj život situácii a pozerať<br />

sa na rôzne nehody s humorom.<br />

Keď som napríklad vybehla bez<br />

topánok, musela som sa srdečne zasmiať,<br />

zistila som to až na schodisku.<br />

Pri pokladni v supermarkete by to<br />

bolo horšie. Alebo keď sa trasiem<br />

a nápoj rozlejem – jasné, nie je to<br />

pekné, ale s trochou humoru: „Najprv<br />

dobre pretrepať,“ sa dá aj taká<br />

situácia lepšie zvládnuť. Takto je to<br />

pre mňa a mojich blízkych oveľa jednoduchšie<br />

vyrovnávať sa s tým, čo<br />

choroba prináša.<br />

Každý deň jazdím na bicykli. Idem,<br />

aj keď rodina to nerada vidí, pretože<br />

v rovnováhe som dosť neistá. Ale<br />

jazda na bicykli mi dáva pocit pohyblivosti<br />

a voľnosti. A cvičenie robí<br />

majstra – povedala som si, keď som<br />

pri odbočovaní vletela do krovia.<br />

Znovu vstať, to je zásada, ktorá mi<br />

pomáha prežiť.<br />

Začínam robiť veci, ktoré mi robia radosť,<br />

a aj prehodnocujem svoj život. Parkinson nás síce<br />

spomaľuje, ale na druhej strane si viac<br />

vecí uvedomujeme<br />

Keby som len sedela na gauči,<br />

nikdy by som nezažila toto malé<br />

dobrodružstvo. Je zbytočné stále<br />

premýšľať o tom, čo by sa mohlo stať.<br />

Nevieme to. Radšej si lámem hlavu<br />

tým, čo by som mohla zase podniknúť,<br />

aby som Parkinsona prekabátila.<br />

Mám 45 rokov, tri deti, som dvakrát<br />

rozvedená a nemala som to v živote<br />

ľahké. Ale som rada, lebo mohlo<br />

to byť ešte horšie. Dnes viem jedno:<br />

život ide ďalej a je<br />

na nás, aby bol čo<br />

najlepší!<br />

Simone Cuambová<br />

cuambova@svetgralu.sk<br />

31<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

FOTOREPORTÁŽ<br />

Táto zem nie je pre ženy<br />

Milé dámy, je to s manželom na nevydržanie? Chodíte do práce ako on, a ešte<br />

máte na starosti celú domácnosť, deti, psa, mačku a rybičky? Chýba vám<br />

v živote pocit skutočnej slobody? Ako terapiu odporúčam ísť trebárs do Maroka.<br />

Nie na pláž, ale zobrať plecniak na chrbát a spávať u miestnych. Spoznáte život<br />

z inej perspektívy.<br />

me v islamskej krajine, aj keď v jednej<br />

z najliberálnejších. Vo veľkých<br />

S<br />

mestách existujú dokonca diskotéky<br />

a miesta, kde sa dá kúpiť alkohol. Ale<br />

keď vyrazíme do dedín v púšti alebo<br />

za Berbermi do hôr, všetko je<br />

takmer ako za dávnych čias.<br />

Do dvanástich rokov máte,<br />

milé dámy, celkom príjemné<br />

detstvo, beháte po<br />

horách alebo po trhovisku<br />

v pohodlných šatách po niektorej<br />

zo starších sestier. Potom<br />

vás však od hlavy po päty<br />

zahalia do tradičného odevu<br />

a s cudzím mládencom už poriadne<br />

neprehovoríte… do svadobného dňa.<br />

Žena je hlavným zdrojom pokušenia –<br />

a pred ním treba mužov ochrániť!<br />

Len Berberi v horách to neberú tak<br />

dôsledne, tam si žena môže nechať<br />

odhalenú celú tvár!<br />

Keď dievčatá stretnete pri práci<br />

v horách, pokojne sa s vami dajú „do<br />

reči“, oni po berbersky, vy trebárs po<br />

česky, a vidno, že majú sebavedomie<br />

32<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

a chuť sa dozvedieť niečo o exotoch<br />

z Európy. Akonáhle je však na dohľad<br />

hoci len desaťročný chlapec, je po debate.<br />

Niektorí chlapci dievčatám sami<br />

vysvetlia, že rozprávať sa s cudzím<br />

človekom je necudnosť, iní upozornia<br />

rodičov. Aj všetky naše fotky vznikli<br />

bez prítomnosti mužov…<br />

Ženy majú na starosti okrem varenia,<br />

domácnosti a výchovy detí aj<br />

všetky ťažké práce. Nosia vodu zo<br />

vzdialenej studne, aj drevo na varenie<br />

z hôr. Taká riadna otiepka dreva má aj<br />

70 kíl. Zavčas rána si ju v lese nazbierate<br />

a pôjdete s ňou niekoľko kilometrov<br />

domov do údolia. Muži pomáhajú<br />

ženám na poli, inak sa venujú hlavne<br />

obchodovaniu, riešia s priateľmi metafyzické<br />

otázky a majú na starosti<br />

všetky rodinné vzťahy.<br />

Sobáš synovi dohovára samozrejme<br />

matka. Chodí na návštevy do rodín<br />

a vyberá pre neho vhodnú nevestu.<br />

Syn so svojou budúcou nevestou neprehovorí<br />

ani slovo, to však neprekáža,<br />

matka mu ju náležito opíše<br />

a vychváli, pretože oženiť syna je vecou<br />

rodinnej cti. Niektorí muži však<br />

taktizujú. Vyberú si príjemné dvanásťročné<br />

dievča, pokiaľ si ho môžu<br />

ešte obzrieť, a sobáš sa koná, až keď<br />

má dievčina pätnásť. Za tri roky sa<br />

predsa nemôže až tak zmeniť. Možnosť<br />

vyskúšať, či si chlapec s dievčaťom<br />

aspoň trocha rozumejú, umožnil<br />

až príchod mobilných operátorov<br />

prednedávnom. V Maroku to zvládli<br />

dobre, takže dostatočne dobrý signál<br />

je aj v menej prístupných údoliach.<br />

Bežným vybavením hlineného<br />

domku je iba jeden až dva kusy nábytku,<br />

hlinený kút slúži ako kuchyňa<br />

s trochou riadu, solárny panel na streche<br />

je jediným zdrojom energie – na<br />

televízor na 12 voltov a nabíjačku do<br />

mobilu. Dievča, ktoré má to šťastie,<br />

že má vlastný mobil, v správnej chvíli<br />

pustí na zem papierik so svojím telefónnym<br />

číslom a tajná esemesková<br />

korešpondencia sa môže začať. No nie<br />

je to romantické?<br />

Artur Zatloukal ml.

Maroko

FOTOGRAFIE

FOTOGRAFIE<br />

35<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

12<br />

zlatých pravidiel<br />

úspešnej výchovy (6)<br />

Všetky antény sú na príjme<br />

edávno s nami jedna matka hovorila<br />

o svojom synovi. Učiteľka<br />

N<br />

ho občas pošle zo školy domov skôr,<br />

pretože je nesústredený, nedokáže<br />

udržať svoju pozornosť. Svojím správaním<br />

narúša priebeh vyučovania.<br />

V triede je ešte jeden taký žiak a sťažujú<br />

učiteľke život.<br />

A čo ak také nesústredené deti<br />

sami „vyrábame“? Svojimi myšlienkami,<br />

rečou, konaním a celkovým<br />

pôsobením – väčšinou nevedome?<br />

Je vôbec pravdivé, čo si myslíme?<br />

Môžeme s istotou tvrdiť, že tento<br />

36<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

chlapec je nesústredený, nepozorný?<br />

Podľa našich skúseností deti zrkadlia<br />

to, čo v nich vidíme. Ich správanie<br />

je obrazom nášho duševného rozpoloženia;<br />

deti majú spústu antén neustále<br />

pripravených prijímať. Často<br />

bývajú označované nejakou diagnózou<br />

len preto, že nezodpovedajú všeobecnej<br />

predstave o „normálnom“ –<br />

teda prispôsobivom dieťati. Vláčime<br />

ich od jedného špecialistu k druhému<br />

a každý nájde niečo, čo nezodpovedá<br />

„normálnemu“ vývoju dieťaťa. (Kto<br />

vlastne určuje, čo je normálne?)<br />

Známy pedagóg a rodinný psychológ<br />

Jasper Juul k tomu dodáva: nezaujíma<br />

ma problém, mňa zaujíma<br />

človek.<br />

Za každým problémom stojí človek.<br />

Za každým problémom dieťaťa<br />

sa skrýva potreba. Tieto deti nie sú<br />

nezvládnuteľné, sú to bytosti, ktorých<br />

potreby často nepoznáme. Majú<br />

schopnosť nevedomky vynášať na<br />

povrch naše skryté pocity a potlačené<br />

potreby. Výsledok: ich reakcie<br />

voči nám potom vnímame ako problém<br />

– a pritom vlastne dostávame

VÝCHOVA<br />

šancu prehodnotiť svoje postoje<br />

a správanie, láskyplne ich prijať.<br />

Záleží na nás, či sa nájde riešenie.<br />

Prijmime zodpovednosť za to, čo<br />

nám prichádza do cesty. To, že zodpovednosť<br />

za kvalitu výchovy leží<br />

na dospelých, neznamená, že budeme<br />

deťom všetko diktovať, pôsobiť<br />

z nadradenej pozície. V súčasnosti<br />

máme viac než kedykoľvek v minulosti<br />

možnosť zvládnuť a premeniť<br />

všetko, čo nás stretáva. Reakcie detí<br />

sú len symptómy, ktorých základ leží<br />

v nás samotných.<br />

Ešte si pripomenieme: prosím,<br />

žiadny pocit viny! Každý všetko robí,<br />

ako najlepšie vie. Všetci sme tu, aby<br />

sme sa učili.<br />

Preto tu máme pravidlo<br />

číslo 11:<br />

Spoľahnite sa na to, že vy a vaše<br />

deti všetko tvoríte spoločne. Je to<br />

vzťah, ktorý rodičom i deťom pomáha<br />

rozvíjať vlastný obrovský potenciál.<br />

Dôverujte tomu, že deti si<br />

nesú svoj dokonalý stavebný plán<br />

v sebe. Našou úlohou je poskytnúť im<br />

ochranu a zaistiť dostatok priestoru<br />

na vlastný rozvoj.<br />

Nalaďte si ráno svoj vnútorný „vysielač“.<br />

Predstavte si, ako ste večer<br />

hrdí na to, čo ste cez deň vykonali,<br />

a poďakujte za to už ráno!<br />

Nebuďte sklamaní pri zistení, že sa<br />

všetko nepodarilo – nikto nie je dokonalý.<br />

Deťom tiež nevadí, že predtým<br />

urobili niečo zle.<br />

Niektoré vlastnosti sa môžeme učiť<br />

od detí:<br />

– obrovský dar žiť teraz a tu na sto<br />

percent<br />

– nezaujíma ich minulosť<br />

– nikdy sa nemstia<br />

– nesnažia sa v nás prebúdzať pocit<br />

viny<br />

– majú nás radi takých, akí sme<br />

– vždy nás chcú napodobňovať<br />

Prirodzene, stále je niečo, čo musíme<br />

spoločne vyriešiť. Takže do<br />

práce, a pokiaľ to pôjde, tak s úsmevom.<br />

A posledné,<br />

pravidlo č. 12 znie:<br />

Dobré je len to,<br />

čo je dobré pre<br />

všetkých!<br />

Rozhodujte sa, len keď ste vy aj deti<br />

v pokoji. Pokiaľ to práve doma vrie,<br />

radšej nič neriešte. Nič by ste nedosiahli.<br />

Skúste pravidelné stretnutia<br />

v rodinnom kruhu, môžu mať zázračné<br />

účinky.<br />

Každý písomne odpovie na tri<br />

otázky (vykonáva sa so staršími<br />

deťmi):<br />

1. Čo mi prekáža?<br />

2. Čo si prajem?<br />

3. Čo som pripravený pre to urobiť?<br />

Pre každý rozhovor platí:<br />

Každý hovorí len o sebe – ako sa<br />

cíti.<br />

Nikto nie je prerušovaný, keď je<br />

na rade.<br />

Nejde o diskusiu! Pri reči ho druhí<br />

neopravujú, nerobia poznámky, nekomentujú.<br />

Rozhovor trvá dovtedy, kým všetci<br />

s riešením nesúhlasia a nie sú spokojní.<br />

Toľko naše tipy na zvládanie vzťahov<br />

medzi rodičmi a deťmi. Sme radi,<br />

že sme vám svojimi skúsenosťami<br />

mohli poskytnúť pár podnetov na<br />

možnosti zmeny. Stojí to za to! Výchova<br />

detí – pardón – vzájomná výchova<br />

a vôbec pestovanie vzťahov je<br />

výborným „urýchľovačom premien“<br />

pre všetkých zúčastnených. Robí ich<br />

silnými, živými a šťastnými.<br />

Prajeme vám i vašim deťom plný,<br />

slobodný a šťastný život!<br />

Birgit a Philipp Siefertovci<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

37<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

NÁBOŽENSTVO<br />

Ježiš Kristus<br />

a Turínske plátno<br />

Život, smrť a zmŕtvychvstanie<br />

Syna Božieho v novom svetle<br />

Pre mnoho kresťanských cirkví je Ježiš Syn Boží, ktorý svojou<br />

smrťou na kríži vykúpil ľudstvo a zmieril ho s Bohom. Cirkvi<br />

očakávajú od svojich veriacich vieru v „nepoškvrnené počatie“<br />

Panny Márie a „zmŕtvychvstania telom“, pretože Ježišov<br />

hrob sa našiel prázdny, len rubáš zostal. Ale je tento rubáš<br />

skutočne jednoznačným dôkazom Ježišovho „Božstva“ a jeho<br />

zmŕtvychvstania? A ako je to vlastne s tajomným Turínskym<br />

plátnom? Tieto otázky na základe historických výskumov a vízií<br />

týchto udalostí nachádzajú teraz presvedčivé odpovede.<br />

38<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

Peter Fechner<br />

BOL JEŽIŠ SYN BOŽÍ?<br />

resťanským misionárom robilo<br />

K často veľké ťažkosti predstaviť<br />

takzvaným pohanom ukrižovaného<br />

človeka ako Syna Božieho. Božstvo,<br />

ktoré bezmocne visí na kríži, nie je<br />

práve tým, čo prostý človek bude považovať<br />

za hodné zbožňovania. Ľudia<br />

si predstavovali bohov, ktorých doposiaľ<br />

uctievali, ako nadpozemských<br />

a mocných. Obávali sa ich a prinášali<br />

im obete v nádeji, že k nim budú milosrdní.<br />

Otázka, prečo Boh svojho<br />

Syna nechránil, je pochopiteľná aj<br />

dnes. Mnohé cirkvi síce tvrdia, že Ježišova<br />

smrť bola nutná pre zmierenie<br />

ľudstva s Bohom a jeho spasenie, ale<br />

je toto tvrdenie správne?<br />

Ježiš chcel svojím učením vyburcovať<br />

duchovne lenivé ľudstvo a priviesť<br />

ho na správnu cestu. Smrť na kríži<br />

nebola na to nutná. Žiaľ, väčšina ľudí<br />

nechcela opustiť svoje nesprávne cesty.<br />

Ba dokonca možno povedať, že teraz<br />

sa ľudstvo nachádza v ťažkej situácii

NÁBOŽENSTVO<br />

na konci tejto nesprávnej cesty. Ježišovým<br />

napomenutiam a slovám, ktoré<br />

jediné boli dôležité, nevenovalo náležitú<br />

pozornosť. Rady ako „miluj blížneho<br />

svojho ako seba samého“ alebo<br />

„čo človek zaseje, to zožne“ sú pekné,<br />

ale kto sa nimi skutočne riadi? –<br />

Mnoho tých, ktorí odmietajú teóriu<br />

o sebaobetovaní, nevnímajú Ježiša<br />

ako Syna Božieho, ale len ako múdreho<br />

a spravodlivého človeka, ktorý<br />

bol vládnucim vtedajšieho sveta natoľko<br />

nepohodlný, že musel byť odstránený.<br />

Aj zázraky ako „zrodenie<br />

z panny“ a „zmŕtvychvstanie“ sa<br />

považovali za rozprávkové legendy,<br />

ktoré vznikli z náboženskej horlivosti.<br />

Dnes však nie sme odkázaní<br />

na evanjeliá a listy apoštolov, aby<br />

sme skutočne pochopili Ježišov život<br />

a pôsobenie. Tie boli napísané<br />

desiatky rokov po Ježišovej smrti,<br />

a preto v nich je veľa nepresností<br />

a neporozumení. Presvedčiví autori<br />

– vizionári v knihách „Z doznených<br />

tisícročí“ a „Zaviate doby sa<br />

prebúdzajú“ opisujú skutočný život<br />

Ježiša a jeho učenie. Tieto príbehy<br />

nenechávajú nikoho na pochybách,<br />

že Ježiš bol naozaj Synom Božím.<br />

A aj dôkladné skúmanie Turínskeho<br />

plátna – pokiaľ sú výsledky správne<br />

vyhodnotené – potvrdzujú, že Ježiš<br />

bol skutočne Boží Syn.<br />

MÁRIA Z NAZARETU –<br />

MATKA, NIE<br />

KRÁĽOVNÁ NEBIES<br />

odľa autorov uvedených kníh nedošlo<br />

k „zrodeniu z čistej panny“,<br />

P<br />

ale k úplne prirodzenému počatiu.<br />

Ježišovým pokrvným otcom bol rímsky<br />

vojak, stotník Kreolus. Mária ho<br />

milovala, Kreolus si ju chcel vziať,<br />

ale okolnosti to znemožnili. Nešlo<br />

o „nepoškvrnené počatie Duchom<br />

svätým“, ako učia cirkvi.<br />

Máriu autori opisujú so všetkými<br />

jej cnosťami i slabosťami. Bola vyvolená<br />

pre inkarnáciu Syna Božieho, no<br />

neskôr Ježišovo poslanie nepodporovala.<br />

Preto je o nej v Novom zákone,<br />

ktorý zahrnuje čas po Ježišovom narodení,<br />

sotva zmienka. Až krátko<br />

pred svojou smrťou Mária spoznala<br />

skutočný význam a poslanie svojho<br />

syna a pridala sa – zúfalá nad svojím<br />

„zlyhaním“ – k jeho stúpencom.<br />

Mária nie je neomylná „Kráľovná<br />

nebies,“ ak ju katolícka cirkev – stáročia<br />

po jej smrti – začala nazývať,<br />

ale ľudská duša, žena, ktorá dostala<br />

milosť porodiť a vychovať Syna<br />

Božieho.<br />

Vo svojom diele „Vo svetle Pravdy“<br />

Abd-ru-shin objasňuje, že v nadzemských<br />

výšinách skutočne existuje<br />

„Kráľovná nebies“. Jej „živý žiariaci<br />

obraz“ sa zjavoval a niekedy sa zjavuje<br />

vyvoleným ľuďom. Tento úkaz<br />

sa niekedy interpretuje ako „zjavenie<br />

Panny Márie“ a spája sa tiež so zázračnými<br />

uzdraveniami.<br />

UKRIŽOVANIE<br />

V JERUZALEME<br />

ežiš, ktorý vyrástol v statného mladíka,<br />

pracoval v Jozefovej dielni až<br />

J<br />

dovtedy, kým sa nedozvedel o Jánovi<br />

Krstiteľovi. Jánovým krstom Ježiš<br />

spoznal svoje poslanie. Tesársku<br />

dielňu, ktorú ako najstarší syn prevzal<br />

po Jozefovi, prenechal svojmu<br />

mladšiemu bratovi Jakubovi a oddal<br />

sa trojročnému rozjímaniu v púšti.<br />

Potom začal so svojím pôsobením<br />

a kázaním. Jeho mimoriadne nadanie<br />

sa čoskoro prejavilo. Vďaka<br />

svojmu božskému vyžarovaniu mohol<br />

liečiť chorých. Pokiaľ nebola<br />

prerušená „strieborná šnúra“ medzi<br />

hrubohmotným a jemnohmotným<br />

telom – ako napríklad u Lazara –<br />

mohol Ježiš mŕtveho i vzkriesiť. Tak<br />

mohol Lazar – ešte zahalený do rubáša<br />

– vystúpiť z hrobu. Táto správa<br />

sa okamžite rozšírila po celej krajine.<br />

Keďže Ježiš neodporoval mienke, že<br />

je Syn Boží, dlho očakávaný Mesiáš<br />

Židov, mal čoraz viac priaznivcov.<br />

No Ježiš si príliš necenil správy prorokov<br />

a znalcov písma, považoval<br />

ich za pokrytcov, preto sa cirkev začala<br />

obávať o svoje privilégiá a moc.<br />

A keďže si Židia želali kráľovského<br />

a mocného Mesiáša, aby ich oslobodil<br />

od rímskeho jarma, bolo pre cirkev<br />

ľahké Ježiša – akokoľvek mu boli<br />

tieto úmysly cudzie – označiť za politického<br />

buriča, a získať tým pre svoje<br />

zámery podporu Ríma.<br />

Judášova zrada im bola práve vhod.<br />

Judáš, jeden z učeníkov, tajne plánoval<br />

povstanie Židov proti Rimanom.<br />

Chcel Ježiša postaviť pred hotovú vec<br />

a prinútiť ho prevziať v Jeruzaleme<br />

kráľovskú moc. Keď pochopil, že Ježiš<br />

túto rolu nikdy neprevezme, musel<br />

Judáš povstalcom priznať pravdu<br />

a vďaka svojej urazenej márnomyseľnosti<br />

sa stal protivníkom Syna<br />

Božieho. Ježiš, úplne nevinný, bol<br />

potom na nátlak cirkevných hodnostárov<br />

odsúdený na trest smrti ukrižovaním,<br />

čo bola vtedy bežná metóda<br />

popravy zločincov.<br />

ZMŔTVYCHVSTANIE<br />

A JEŽIŠOV RUBÁŠ<br />

o Ježišovej smrti nasledovalo<br />

P jeho zmŕtvychvstanie – odlúčenie<br />

od telesnej schránky. Ježiš sa<br />

potom ešte po mnoho dní zjavoval<br />

svojim učeníkom a stúpencom, ktorých<br />

jemnohmotné oči boli otvorené,<br />

takže mohli dosvedčiť jeho zmŕtvychvstanie.<br />

„Zmŕtvychvstanie z mäsa a krvi“<br />

v zmysle oživenia fyzického tela však<br />

neexistuje. Ježišovo telo síce za nejasných<br />

okolností z hrobu zmizlo, ale<br />

39<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

autori kníh vysvetľujú, že ho učeník<br />

Johanes a Jozef z Arimatie preniesli<br />

na neznáme miesto do dobre ukrytej<br />

jaskyne. Rimania a Ježišovi odporcovia<br />

na základe prázdneho hrobu<br />

dokonca predpokladajú, že učeníci<br />

chceli zmŕtvychvstanie predstierať.<br />

Sú aj bádatelia, ktorí vychádzajú<br />

z toho, že Ježiš na kríži nezomrel,<br />

že v hrobe ešte žil, a preto sa musel<br />

hrob znovu otvoriť, aby ho z neho<br />

vyniesli. Za dôkaz považujú bádatelia<br />

Turínske plátno, do ktorého bol<br />

Ježiš zahalený.<br />

Toto plátno je nanajvýš fascinujúce!<br />

Hneď po sňatí z kríža Ježiša<br />

odniesli do blízkeho hrobu a zahalili<br />

do dlhého plátna. Na ňom vznikol<br />

podivuhodný odtlačok Ježišovho<br />

tela. Vidno na ňom i stopy mučenia<br />

a ukrižovania (rany od bičovania, tŕňovej<br />

koruny, klincov, kopije, atď.)<br />

Podrobným skúmaním sa ďalej<br />

zistilo, že telo začalo v hrobe znovu<br />

krvácať na takých miestach, na ktorých<br />

sa to podľa názorov expertov<br />

nedalo u ležiaceho mŕtveho vôbec<br />

očakávať. Niektorí z nich predpokladajú,<br />

že odtlačok na plátne mohol<br />

byť spôsobený len teplým, vtedy ešte<br />

živým telom. Z toho vyvodzujú, že<br />

Ježiš nebol ešte mŕtvy, a zvýšenou<br />

telesnou teplotou vznikol na prilipnutom<br />

plátne „fotonegatív“. A ďalší<br />

bizarný poznatok: DNA-analýza<br />

stôp krvi na plátne mala preukázať,<br />

že Ježiš mal pozemského otca (a snáď<br />

sa už i dokázalo, že tým otcom bol<br />

40<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

Riman). To všetko sú domnienky,<br />

ktoré otriasli základmi cirkvi a ktoré<br />

zároveň budia podozrenie, že požiar<br />

v Turíne v roku 1997, ktorý bezmála<br />

zničil plátno, bol založený zámerne,<br />

aby uchránil cirkevné dogmy.<br />

Ale čo nás vlastne vedie k názoru,<br />

že toto plátno pred dvetisíc rokmi<br />

skutočne zahaľovalo Ježišovo telo?<br />

TURÍNSKE PLÁTNO<br />

„VYPOVEDÁ“<br />

d čias, keď sa pred niekoľkými<br />

O storočiami Turínske plátno objavilo,<br />

mnoho faktov poukazuje na to,<br />

že skutočne ide o autentické plátno,<br />

ktoré svedčí o ukrižovaní Syna Božieho.<br />

Aby sa konečne s určitosťou<br />

zistil vek Turínskeho plátna (ktoré je<br />

teraz vo vlastníctve katolíckej cirkvi),<br />

uskutočnilo sa v roku 1988 v inštitútoch<br />

v Oxforde, Zürichu a Tuscone<br />

(Arizona), datovanie pomocou rádiokarbónovej<br />

metódy. Očakávalo<br />

sa, že sa potvrdí vek cca 2000 rokov,<br />

aký predpokladali už predchádzajúce<br />

vedecké skúmania. Rádiokarbónová<br />

metóda však zhodne ukázala<br />

vek okolo 700 rokov. Ide teda predsa<br />

len o falzifikát?<br />

Už v minulosti sa vyskytovali domnienky,<br />

že ide o rafinovaný falzifikát<br />

zo stredoveku, aj keď každému,<br />

kto sa Turínskym plátnom intenzívnejšie<br />

zaoberal, muselo byť jasné, že<br />

je to nemožné.<br />

Toto plátno sa prekvapivo objavilo<br />

vo Francúzsku v 14. storočí. A ako<br />

sa tam dostalo? Dnes sa predpokladá,<br />

že pri dobytí a rabovaní Konstantinopolu<br />

(1204), ktorý bol povestný<br />

svojimi zbierkami relikvií, sa plátno<br />

dostalo do rúk franských križiakov<br />

a s nimi do Francúzska k templárom.<br />

Početné historické poukazy a analýzy<br />

poukazujú na to, že plátno skutočne<br />

musí byť staré asi 2000 rokov. I na to,<br />

že sa z Palestíny cez Edessu a Konstantinopol<br />

dostalo do Francúzska<br />

a že sú na ňom stopy ukrižovaného<br />

Ježiša. Skúmanie peľu na plátne jeho<br />

cestu z Palestíny do Francúzska potvrdzuje.<br />

Novším skúmaním plátna<br />

sa tiež zistilo, že na oči mŕtveho boli<br />

položené mince z roku 29–30 po. Kr.<br />

A okolo tváre bola položená páska<br />

s nápisom „Ježiš z Nazaretu“.<br />

Takisto sa zistilo, že plátno nie je<br />

v žiadnom prípade výtvorom maliara<br />

– Leonarda da Vinci – pretože<br />

na plátne nie sú nijaké stopy farieb.<br />

Skôr to vyzerá tak, ako by neobvyklé<br />

žiarenie, ktoré vychádzalo z tela mŕtveho,<br />

vyvolalo na plátne chemický<br />

proces, ktorý spôsobil zažltnutie.<br />

Čim viac priliehalo plátno k telu,<br />

tým bolo silnejšie. Preto sa dá zo stôp,<br />

ktoré sú na plátne, zrekonštruovať<br />

dokonca trojrozmerný obraz mŕtveho.<br />

To všetko dosvedčuje pravosť<br />

Turínskeho plátna. Ako však došlo<br />

k takému veľmi odlišnému datovaniu<br />

pomocou rádiokarbónovej metódy?<br />

Zaujímavé vysvetlenie poskytuje<br />

v kapitole „Sfalšované plátno“ Richard<br />

Steinpach vo svojej knihe<br />

„Nesprávne cesty“. Vychádza zo skutočnosti,<br />

že v plátne neležalo telo<br />

obyčajného človeka, ale Syna Božieho.<br />

V procese umierania pri odpútavaní<br />

sa božského jadra bola telesná<br />

schránka silne prežiarená a táto skutočnosť<br />

zobrazila na plátne odtlačky,<br />

spôsobené krátkodobým novým<br />

krvácaním rán. Toto prežiarenie

NÁBOŽENSTVO<br />

ovplyvnilo časové určenie plátna. Richard<br />

Steinpach detailne vysvetľuje<br />

tento úkaz a popisuje, ako vďaka mimoriadnemu<br />

božskému žiareniu mohol<br />

vzniknúť „oživujúci“ efekt, že sa<br />

tak vzniknutý rádiokarbón na plátne<br />

ustálil. Za normálnych okolností je<br />

toto možné len u živých organizmov.<br />

Autori v knihe „Z doznených tisícročí“<br />

uvádzajú, že z Ježiša už za jeho<br />

života vychádzal žiarivý jas: „Zdalo<br />

sa, že Ježiš bol vnorený do bielej žiary<br />

a jeho tvár je presvietená.“ Došlo<br />

k tomu v okamihu, keď Ježiša zasiahol<br />

prúd sily, posilňujúci ho pred nastávajúcim<br />

utrpením (toto popisuje<br />

aj evanjelium).<br />

Zobrazenie na plátne obnoveným<br />

krvácaním v hrobe a výsledky merania<br />

rádiokarbónovou metódou<br />

sú jasnými dôkazmi, že Ježiš nebol<br />

obyčajný človek, ale že bol skutočne<br />

Synom Božím. A hoci, ako sa často<br />

tvrdí, pri meraní rádiokarbónovou<br />

metódou neprebehlo všetko správnym<br />

spôsobom, a datovanie ovplyvnilo<br />

aj opakované znečistenie plátna,<br />

zostáva Turínske plátno dôkazom<br />

Božieho pôsobenia a viny ľustva,<br />

ktorú na seba ukrižovaním Ježiša<br />

uvalilo.<br />

KRESŤANIA A KRÍŽ<br />

UTRPENIA<br />

eď sa kresťanstvo stalo štátnym<br />

K náboženstvom, začal sa kríž Ježišovho<br />

utrpenia uctievať a velebiť.<br />

U prvých „židovských kresťanov“ to<br />

nebývalo. Na nariadenie rímskeho<br />

cisára Konštantína sa v roku 325 v Jeruzaleme<br />

v blízkosti miesta ukrižovania<br />

začali hľadať trámy, na ktorých<br />

bol Ježiš ukrižovaný. Trámy boli<br />

hneď po Ježišovej smrti „odpratané“<br />

do nepoužívanej cisterny. Teraz sa<br />

teda našli, a súčasne aj „titulus“, čiže<br />

štítok s nápisom „Ježiš Nazaretský,<br />

kráľ židovský“, ktorý bol pripevnený<br />

na kríži a vyjadroval jeho obžalobu.<br />

Našli sa aj klince, ktorými bol Ježiš<br />

pribitý. Časti trámov, štítkov a klincov<br />

existujú ešte dnes!<br />

Časti kríža platili a platia ako spásonosné<br />

– veľmi uctievané veriacimi –<br />

a sú väčšinou uchovávané vo vzácnych<br />

relikviároch.<br />

Uctievanie kríža je však problematické.<br />

Dogma o nevyhnutnej Ježišovej<br />

obeti za spasenie ľudstva spôsobila<br />

nepatričné uctievanie kríža utrpenia;<br />

pretože smrťou na kríži nie je<br />

v skutočnosti nikto spasený. Na kríž<br />

môžeme hľadieť skôr ako na symbol<br />

neľudskosti. Mal by nám pripomínať<br />

našu vlastnú vinu, a predovšetkým<br />

skutočnosť, že Ježiš, aby uviedol svojím<br />

slovom ľudstvo na správnu cestu,<br />

prijal aj smrť na kríži. Dogma o „bohumilej<br />

smrti na kríži“ spôsobila<br />

pochybné uctievanie utrpenia, ktoré<br />

mnohí kresťania považujú za dôkaz,<br />

že sú „vyvolení“.<br />

Ako vieme, vyššia moc pri ukrižovaní<br />

Ježiša nezasiahla; aj preto sa<br />

ujal názor, že smrť na kríži musela<br />

byť Bohom chcená, dobrovoľná obeť<br />

jeho Syna, aby sa vykúpilo hriešne<br />

správanie ľudstva. Túto interpretáciu<br />

podporuje aj fakt, že v minulosti<br />

bolo zvykom obetovať bohom, aby<br />

boli milostivo naklonení. Odpykávať<br />

v zastúpení však nie je možné, je<br />

to nezlučiteľné s prírodnými (i pozemskými)<br />

zákonmi. O Ježišovej<br />

obeti sa dá hovoriť len v tom zmysle,<br />

že za zvestovanie pravdy bol ochotný<br />

podstúpiť i smrť.<br />

Ako pamiatka na toto dianie môže<br />

kríž utrpenia a pašiové čítanie našu<br />

vieru upevniť a posilniť, pomôcť načerpať<br />

sily z výšin. Tak môže i Turínske<br />

plátno utužiť našu vieru, pretože<br />

bezpochyby poskytuje dôkazy<br />

o pôsobení Ježiša ako Syna Božieho<br />

na tejto zemi. Lež nie kríž alebo<br />

utrpenie Ježišovo, ale jeho slová sú<br />

najdôležitejším odkazom jeho pozemskej<br />

púte! Pri správnom pochopení<br />

a nasledovaní nám môžu priniesť<br />

spásu a vykúpenie.<br />

Ako pomoc dal Ježiš ľuďom modlitbu<br />

„Otčenáš“. Podľa autorov knihy<br />

„Z doznených tisícročí“ povedal Ježiš<br />

svojim učeníkom: „(...) proste<br />

o živú silu, ktorá vami musí prúdiť,<br />

ak chcete žiť. Všetko pochádza z tejto<br />

sily, ktorá je a bude. Ona je vo všetkom,<br />

čo vaše oko vidí, aj v tom, čo je<br />

skryté vášmu pohľadu. Váš vzostup<br />

a všetko, čo potrebujete na život, spočíva<br />

v sile Svetla. Vedzte však, že ju<br />

môžete prijať len vtedy, ak budete<br />

úplne čistí a otvorení. – Vezmite si<br />

k srdcu tieto slová, ktoré vám chcem<br />

dať, aby ste sa k Bohu nemodlili bez<br />

úcty: Otče náš, ktorý si na nebesiach!<br />

Posväť sa meno tvoje! Príď kráľovstvo<br />

tvoje! Buď vôľa tvoja! Chlieb náš<br />

dnešný daj nám dnes! Odpusť nám<br />

naše viny, ako i my odpúšťame svojim<br />

vinníkom! Neuveď nás do pokušenia!<br />

Zbav nás všetkého zlého!“<br />

Je nutné dodať, že odpustenie vín<br />

a vykúpenie nemožno dosiahnuť<br />

žiadnou ľubovôľou, „protekčne“<br />

na základe viery v Boha, ale len v medziach<br />

zákonov stvorenia, prostredníctvom<br />

ktorých milosť Božia pôsobí.<br />

Prvým predpokladom sú podobenstvá,<br />

ktoré Ježiš dal, a pravidlá správania<br />

sa zvestované v tomto „Kázaní<br />

na hore“. Slepá viera s nesprávnym<br />

pochopením Boha sú rovnako zavrhnutiahodné,<br />

ako hlboká neviera!<br />

Peter Fechner<br />

fechner@svetgralu.sk<br />

41<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

42<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

Filón z Alexandrie a výklad náboženských spisov

OSOBNOSŤ<br />

Všeobecne platné.<br />

Nedotknuteľné.<br />

Večne pravé.<br />

Siegfried Hagl<br />

ribližne v rovnakej dobe<br />

ako Ježiš, žil v Alexandrii<br />

istý židovský teológ a filozof,<br />

ktorého diela mali veľký význam<br />

pre rané kresťanstvo, zatiaľ čo na vývoj<br />

judaizmu začali vplývať až v 19-<br />

tom storočí: Filón z Alexandrie (cca<br />

13 pr. Kr.–50 po Kr.). Tento učenec<br />

o živote a pôsobení Ježiša vôbec nevedel.<br />

Filón žil v dobe helenizmu, keď<br />

sa po smrti Alexandra Veľkého (356–<br />

323 pr. Kr.), gréčtina stala svetovým<br />

jazykom. V oblasti Stredozemného<br />

mora vtedy poznal grécku filozofiu<br />

každý učenec. Filón ako pravoverný<br />

Žid chcel židovské náboženské chápanie<br />

spojiť s gréckou filozofiou, aby<br />

priblížil židovské náuky nielen hebrejskému<br />

svetu.<br />

Prvým pokusom, ako knihy Starého<br />

zákona sprístupniť ľuďom, ktorí<br />

nehovorili po hebrejsky, bol ich preklad<br />

do gréčtiny, na podnet egyptského<br />

kráľa Ptolemaia II. Filadelfa<br />

(283–246 pr. Kr.).<br />

Podľa tradície sa prekladom zaoberalo<br />

72 učencov 72 dní, preto meno<br />

„Septuaginta (lat. sedemdesiat). Tento<br />

grécky text Starého zákona, určený<br />

predovšetkým pre grécky hovoriacich<br />

Židov v Egypte, sa neskôr –<br />

v alexandrijskom preklade – stal časťou<br />

Biblie starých kresťanov.<br />

Pri žiadnom preklade sa nemožno<br />

vyhnúť výkladom originálneho textu.<br />

Aj Septuaginta vyžadovala interpretácie<br />

a prispôsobenia gréckemu<br />

jazykovému svetu. Tým sa začal výklad<br />

Starého zákona aj pre pohanov<br />

(ne–Židov), na čo chcel Filón Alexandrijský<br />

nadviazať.<br />

Zbožný židovsko-helenistický filozof<br />

však postupoval vlastnou, nedogmatickou<br />

cestou – v jeho úsilí urobiť<br />

staré náuky zrozumiteľnejšími sa<br />

grécka filozofia, helenistická mystika<br />

a židovská viera mali spojiť v jeden<br />

všeobsiahly filozoficko-náboženský<br />

systém.<br />

Filón pritom vychádzal z dvojakého<br />

zmyslu textu: doslovný zmysel<br />

je bežné chápanie väčšiny čitateľov.<br />

Čo je nad týmto chápaním, filozofický<br />

zmysel v pozadí, to dokážu<br />

pochopiť len nemnohí. Alegorický<br />

výklad dovoľuje tomu, kto prenikol<br />

hlbšie, nielen prekonať „štandardné<br />

problémy“ náboženstva – ako sú antropomorfizmy<br />

1 . V „Tóre“ 2 sa dá poznať<br />

štruktúra sveta, v jej príkazoch<br />

základný prírodný zákon. Filónov<br />

alegoricko-mystický výklad Biblie<br />

ovplyvnil aj kresťanských cirkevných<br />

otcov. Jeho myšlienka dvojakej interpretácie<br />

spisu, doslovnej a alegorickej,<br />

pôsobí až dodnes. V neskoroantickej<br />

a stredovekej cirkvi z nej Johannes<br />

Cassianus (cca 360–430) odvodil náuku<br />

o štvrtom princípe spisu: nad<br />

doslovným zmyslom sa čnie (opierajúc<br />

sa o Pavlovu trojjedinnosť viery –<br />

nádeje – lásky) 3 trojitý duchovný<br />

zmysel: alegorický (dogmatický), tropologický<br />

(morálny) a anagogický<br />

(eschatologický) 4 . Tak napríklad<br />

„Jeruzalem“ znamená z historického<br />

pohľadu mesto Židov, z alegorického<br />

cirkev, tropologicky znamená ľudskú<br />

dušu a anagogicky nebeské Božie<br />

mesto. Tak sa výpovede Biblie môžu<br />

vzťahovať na aktuálne situácie cirkvi,<br />

štátu alebo jedinca.<br />

Metódy, ktoré Filón presadzoval,<br />

boli síce už známe aj predtým, no<br />

on sa stal ich významným predstaviteľom<br />

v kresťanskom prostredí<br />

a ovplyvnil tak výklad Biblie (ale aj<br />

iných náboženských spisov, napríklad<br />

Koránu). Úsilie o priame – doslovné<br />

znenie a hľadanie hlbšieho<br />

zmyslu viedlo vo všetkých náboženstvách<br />

k nespočetným úvahám,<br />

interpretáciám, k nekonečným diskusiám,<br />

k nejednote a roztržkám.<br />

Vznikol však problém: ak sa dá ľubovoľné<br />

miesto textu interpretovať<br />

rôznorodo, kto nakoniec rozhodne,<br />

ktoré chápanie je najpresnejšie?<br />

Kňazi, ktorí sú sami nejednotní? Biskupi?<br />

Pápež?<br />

Pre akékoľvek pomery, na každú<br />

životnú situáciu sa dajú nájsť citáty,<br />

ktorých výklady (napr. alegorické)<br />

dávajú odpovede. Sú však tieto odpovede<br />

správne a nápomocné?<br />

Môžu náboženské knihy odpovedať<br />

na všetky otázky – a v každej dobe?<br />

Práve v tomto sa líšia skeptici od veriacich,<br />

realisti od fundamentalistov:<br />

kto chce vidieť v Biblii nedotknuteľné<br />

Slovo Božie, alebo Korán považuje<br />

za nestvorené slovo Alaha, ten nepochybuje,<br />

že tieto zvestovania obsahujú<br />

všeobecne platné, nedotknuteľné,<br />

večné pravdy. Kto sa neriadi<br />

43<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

OSOBNOSŤ<br />

striktne ich doslovným znením, dokáže<br />

pomocou výkladov uviesť rozpory<br />

do súladu. Nezáleží tak na tom,<br />

čo stojí „v popredí“, teda vo všeobecne<br />

zrozumiteľnom texte, ako<br />

skôr na tom, aby sa preniklo do jeho<br />

podstaty, „za slová“ – aby sa odkryli<br />

jeho hlbšie vrstvy, schované v alegórii.<br />

Náboženské cítenie sa tým stáva<br />

veľmi osobné; je určované úrovňou<br />

vzdelania a poznania, preniknuté<br />

mystickými sklonmi, plné názorov,<br />

domnienok a výkladov, zrozumiteľných<br />

len určitému okruhu osôb, ktoré<br />

poznajú a uznávajú aj skryté súvislosti<br />

výkladov. Stáva sa ezoterickým.<br />

Nakoniec sú schopní vykladať text už<br />

len špecialisti (kňazi). Tí, ktorí stoja<br />

mimo ich okruhu, ani teologicky neškolení<br />

veriaci nedokážu sledovať<br />

často komplikované, niekedy až zmätené<br />

interpretácie; skeptici niektoré<br />

tvrdenia vidia ako neodvôvodnené,<br />

či dokonca si navzájom odporujúce.<br />

Spochybňujú preto náboženstvo a religiozitu<br />

ako také a metaforicky povedané<br />

„vylievajú s vaničkou aj dieťa“.<br />

A tak stojíme pred základnými<br />

náboženskými otázkami, ktoré sa<br />

však v konfesijnom živote zvyčajne<br />

nekladú:<br />

■ Čím je legitimizovaný základ<br />

každej náuky – napríklad vierohodnosť<br />

nejakej posvätnej knihy, akými<br />

sú Biblia alebo Korán?<br />

■ Ako rozumieť práve aktuálnemu<br />

svätému písmu? Je správne prijať ho<br />

doslovne, alebo k jeho pochopeniu<br />

vedú alegorické, či ešte komplikovanejšie<br />

interpretácie? To doslovné,<br />

priame, býva často nepohodlné – keď<br />

sa to napríklad nehodí vládnucej teológii<br />

alebo duchu doby. Potom prevažuje<br />

sklon konštruovať výklady, poplatné<br />

aktuálnemu vkusu.<br />

■ Podľa čoho sa človek rozhodne<br />

pre určité náboženstvo: je to výlučne<br />

iba vec viery, len zvyklosť,<br />

44<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

alebo existujú na cestu k pravde nejaké<br />

spoľahlivé kritéria? Napríklad<br />

vlastné cítenie, nadzmyslové vnímanie,<br />

alebo vízie?<br />

■ V mnohých náboženstvách existujú<br />

okrem (viac či menej) verne tradovaných<br />

posvätných textov ešte<br />

ďalšie texty a výklady. Napríklad<br />

v judaizme Talmud 5 , v kresťanstve<br />

spisy cirkevných otcov, uznesenia<br />

koncilov, pápežské encykliky, v islame<br />

Suna 6 atď. Ako tieto písomnosti<br />

hodnotiť?<br />

■ Aký význam majú náboženské<br />

rituály? Sú len folklórom? Alebo je<br />

v nich prejav transcendencie v symbolickej<br />

forme, ktorá otvára možnosť<br />

dospieť k vnútornému prežitiu, k náboženskej<br />

skúsenosti?<br />

Na všetky uvedené otázky sotva<br />

nájdeme všeobecne platné odpovede<br />

– každý človek k nim musí zaujať<br />

vlastný, autentický postoj.<br />

Sme odkázaní na rozhodnutie<br />

svojho vlastného duchovného vedomia,<br />

to nemôže za nás urobiť nikto<br />

iný. Chybné rozhodnutia, alebo dokonca<br />

zločiny sa nedajú ospravedlniť<br />

svätými spismi, náboženskými náukami,<br />

názormi autorít, alebo internou<br />

morálkou nejakej skupiny.<br />

Literatúra:<br />

1) Benz Otto u.a.Calwer Bibellexikon,<br />

Stuttgart 2003<br />

2) Farados Georgius D., Kosmos und Logos<br />

nach Philon von Alexandria, Edition<br />

Rodopi, Amsterdam 1976<br />

3 Schnmidt Helmut, Die Mächte der Zukunft,<br />

Siedler, München 2004<br />

4) Volpi Franco, Großes Werklexikon der<br />

Philosophie Bd. 2, Alfred Kröner, Stuttgart<br />

1999<br />

Internet:<br />

http://www.qumran.org/js/Talm-FAQ/<br />

Talm_FAQ.htm<br />

http://sk.wikipedia.org/wiki/Filón_<br />

Alexandrijský<br />

U väčšiny konfesií sú takéto názory<br />

veľmi nepopulárne: spochybňujú monopol<br />

kňazstva v otázkach morálky<br />

a viery, podkopávajú autoritu a vodcovský<br />

nárok vedúcich predstaviteľov<br />

cirkví a iných spoločenstiev. Zdá sa,<br />

že tento rozpor medzi konfesiami<br />

a samostatne mysliacimi a cítiacimi<br />

ľuďmi je taký starý, ako náboženstvá<br />

samotné – a bude podľa všetkého<br />

na zemi pretrvávať ešte dlho.<br />

Siegfried Hagl<br />

hagl@svetgralu.sk<br />

1 Antropomorfizmus = prenášanie ľudských<br />

spôsobov správania na mimoľudskú<br />

sféru, napríklad na bohov<br />

2 Tóra (hebr.) náuka = päť kníh Mojžišových<br />

(Pentateuch), základ židovského<br />

náboženstva<br />

3 Korán 13, 13<br />

4 Alegorický výklad = reflexia nejakého<br />

textu, ktorá ho vysvetľuje ako pozemské<br />

stvárnenie nejakého vyššieho, napr.<br />

spoločenského alebo duchovného<br />

zmyslu, veľmi rozšírený v kresťanskej tradícii.<br />

Anagogický výklad = vztiahnutý<br />

na „ostatné veci“, Posledný súd a prichádzajúcu<br />

Božiu ríšu. Dogmatický výklad<br />

= zodpovedajúci poučkám cirkvi.<br />

Eschatologický výklad = v zmysle náuky<br />

o „posledných udalostiach“, napríklad<br />

o opätovnom príchode Krista. Tropologický<br />

v. = slová alebo činy sú vykladané<br />

na základe mravného hľadiska, poukazujú<br />

na morálne aspekty života.<br />

5 Talmud = postbiblické hlavné dielo judaizmu,<br />

zbierka spočiatku len ústne odovzdávaných<br />

náboženských zákonov.<br />

6 Suna = tradícia (príbeh) o živote, pôsobení<br />

a výrokoch proroka, zozbierané<br />

v hadithoch; v islame tradícia, rozprávanie<br />

o výrokoch a činoch Mohameda.<br />

Po Koráne druhý zdroj islamského práva<br />

(pozn. prekl.).

Zakrytá ikona<br />

V<br />

detstve ma neustále trápila<br />

otázka: Je pravda, že Boh všetko<br />

vidí? A tak raz, práve keď som rozdúchavala<br />

samovar, som si pomyslela:<br />

a čo takto vyskúšať, či Boh naozaj<br />

všetko vidí, alebo nie? No a tak som<br />

snovala plán. Postavila som samovar<br />

na stôl a hľadiac na cukorničku som<br />

usilovne premýšľala, ako si nasypať<br />

do čaju nie dve lyžičky, ale tri. A aby<br />

to Pánboh nevidel, prehodila som<br />

cez ikonu šatku a ešte som i konce<br />

zastrčila, aby nad samovarom len tak<br />

neviseli.<br />

Sadli sme si k čaju. Dedo Timotej<br />

si odkašľal, úkosom blysol zrakom<br />

po babičke Varvare a prisypal mi ešte<br />

lyžičku. Nepovedal pritom nič. Srdce<br />

sa mi zastavilo, čaj mi zhorkol a uši<br />

mi hanbou celkom horeli.<br />

Večer si dedo počkal na stádo, zahnal<br />

našu kravu do vrát, nabral pred<br />

vrátami z kaluže vodu a vyzval ma:<br />

– Hajdy, ideme na záhradu!<br />

Z vrecka vytiahol guľaté sklíčko,<br />

trofej z japonskej vojny, nalial trochu<br />

vody z kaluže na tanier a prinútil ma<br />

pozrieť sa na ňu skrz to sklíčko. Maminečka<br />

moja, čo len tam všetko neliezlo<br />

a neplávalo!<br />

A tak som mu navrhla:<br />

– Tak sa teraz pozrime do čistej<br />

vody, tam určite nič také nebude…<br />

Ale aj v čistej vode zo studne bolo<br />

plno všelijakých červíčkov a čiernych<br />

bodiek, a všetky sa hýbali.<br />

Dedo si ma posadil vedľa seba a začal<br />

rozprávať, že všetko okolo nás<br />

je živé, celý neviditeľný svet. A sú aj<br />

takí ľudia, ktorí vidia úplne všetko,<br />

čo žije.<br />

– Však som ťa nadarmo nevodil<br />

do lesa, zoznamovať sa s lesnými<br />

obyvateľmi. A Božia sila vidí všetko,<br />

aj v špajzke, aj pod šatkou.<br />

Potiahla som nosom. Hanbila<br />

som sa. Dedo ma pohladil po hlave<br />

a chlácholil:<br />

– No dobre, dobre. A zajtra ráno sa<br />

pozri, ako sa budú susedia sťahovať<br />

do nového domčeka.<br />

Na druhý deň hneď ráno som<br />

zahnala našu kravu Krasnuchu<br />

do stáda a sadla som si na lavicu<br />

pozerať sa, ako sa budú susedia sťahovať.<br />

Veľmi som sa divila, keď vyparádená<br />

teta Moťa otvorila vráta<br />

dokorán, hlboko sa poklonila a začala<br />

hlasno odriekavať: „Hospodáriček<br />

milý, báťuška-domovníček premilý,<br />

gazdiná sa inam sťahuje, a tvoja<br />

priazeň nech ma tam nasleduje.“ To<br />

predniesla trikrát za sebou, potom<br />

vzala do ruky povraz s lykovou topánkou<br />

na konci a vážne, dôstojne<br />

zamierila dolu ulicou k novému<br />

domčeku. Susedia sa všetci klaňali<br />

a hospodáričkovi želali veľa tepla<br />

a dobra.<br />

Užasnutá, uprela som na deda široko<br />

roztvorené oči a on mi objasnil,<br />

že predsa okolo nás – v lese i vo<br />

vode, v zemi i v horách – žijú rôzne<br />

bytosti a tie tiež treba mať rád a vážiť<br />

si ich. Sú to veľkí pracovníci Boží<br />

a my ľudia nedokážeme toho urobiť<br />

toľko, ako oni.<br />

Aký bol môj údiv, keď sa mi dostala<br />

do rúk kniha „Posolstvo Grálu.“ Pri<br />

čítaní prednášky o malých bytostných<br />

som si vtedy pomyslela: „Dedo<br />

tú knihu nečítal, ale videl ich a žil<br />

v súlade s nimi. A my ľudia si myslíme,<br />

že sme tí najchytrejší, lietame<br />

do vesmíru, a pred samým vlastným<br />

nosom nič nevidíme.“<br />

Tamara Golikova<br />

golikova@svetgralu.sk<br />

45<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

46<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

Šikanujú vás?<br />

Mobing v zamestnaní

SPOLOČNOSŤ<br />

Čoraz viac ľudí sa sťažuje<br />

na mobing v práci.<br />

Čo to je a ako<br />

sa účinne brániť?<br />

Marianne Klauser-Stalder<br />

ojem „mobing“ (druh rafinovanej<br />

šikany) prvýkrát použil<br />

P<br />

v roku 1933 profesor Dr. Heinz Leymann<br />

v knihe: „Mobing a psychoteror<br />

na pracovisku“. Mobing popisuje<br />

situácie, pri kto rých je človek (alebo<br />

aj viac ľudí) „zahnaný do úzkych“,<br />

pričom je zraňovaný vo svojej integrite.<br />

Môže ísť o skryté, aj o otvorené<br />

útoky a ponižovania.<br />

Problémom mobingu sa poradenské<br />

inštitúcie zaoberajú už mnoho<br />

rokov. Čoraz častejšie sa vyskytuje<br />

nielen na pracoviskách, ale aj v súkromnej<br />

sfére, sociálnych zariadeniach<br />

a zdravotníckych ústavoch.<br />

Tento problém má zreteľne rastúcu<br />

tendenciu aj v školách.<br />

Pre postihnutých znamená skúsenosť<br />

s mobingom často ťažký duševný<br />

otras, nezriedka býva príčinou<br />

zdravotných problémov.<br />

Mobing sa môže vyznačovať aj<br />

množstvom „malých“ nepríjemností,<br />

ktoré sa často zakladajú na antipatii.<br />

Nejde však iba o jeden konflikt, o kritiku<br />

alebo odlišnosť názorov, ale aj<br />

o dlhodobé vyčleňovanie z kolektívu<br />

a ponižovanie. Napr. ak návrhy niektorej<br />

zamestnankyne na poradách jej<br />

vedúci odmieta, prekrúca ich zmysel<br />

alebo ich ignoruje. Alebo ak niektorého<br />

pracovníka poveruje nudnou<br />

rutinnou prácou a systematicky mu<br />

odoberá zaujímavé úlohy. Stáva sa,<br />

že pracovné výsledky alebo prítomnosť<br />

dotyčnej osoby na pracovisku<br />

nadriadený prehnane kontroluje, prípadné<br />

chyby neprimerane kritizuje,<br />

alebo spochybňuje jej profesionalitu.<br />

Aj zadržiavanie dôležitých informácií<br />

alebo ignorovanie e-mailov sa radí<br />

do kategórie mobingu.<br />

Iným typom mobingu je zosmiešňovanie<br />

človeka, jeho súkromného<br />

života, náboženského presvedčenia,<br />

vzhľadu alebo povahových čŕt.<br />

Počas rozhovoru dochádza k mnohoznačným<br />

poznámkam a gestám,<br />

šíria sa klebety, nepravdy a ohováranie.<br />

U detí a mladistvých sa správanie<br />

často vystupňuje do fyzického<br />

napádania a surového násilia. V tzv.<br />

„počítačovom mobingu“ zase páchatelia<br />

sprístupňujú fotky a informácie<br />

o šikanovanej osobe na internete.<br />

Šikanovanie sa môže vyskytnúť<br />

medzi podriadenými i nadriadenými,<br />

medzi žiakmi, učiteľmi, ale šikanovaní<br />

môžu byť dokonca aj učitelia<br />

svojimi žiakmi. Šikanovanie sa<br />

objavuje aj medzi kolegami rovnakej<br />

úrovne na pracovisku. Skutočnou<br />

príležitosťou na vznik šikanovania<br />

sa stávajú moderné formy práce<br />

v priestranných kanceláriách s veľkým<br />

počtom pracovníkov. Veľa šikanujúcich<br />

osôb si vôbec neuvedomuje<br />

dosah svojich činov. Sú presvedčené,<br />

že šikanovaný človek je neznesiteľný,<br />

plný chýb a pracuje na nesprávnom<br />

mieste.<br />

Z BEŽNÉHO<br />

PRACOVNÉHO DŇA<br />

ridsaťročná sociálna pracovníčka:<br />

„v poslednej dobe som<br />

T<br />

bola v práci vystrašená a neistá.<br />

Mohla som byť však šťastná – som<br />

matka samoživiteľka, pre ktorú nebolo<br />

ľahké dosiahnuť dobré vzdelanie<br />

a získať zamestnanie na skrátený<br />

úväzok v mieste bydliska.<br />

Práca ma veľmi baví, konečne sa<br />

nám s dcérou mohlo dariť lepšie.<br />

Ale jedna staršia, veľmi skúsená kolegyňa<br />

ma vždy na pracovnej porade<br />

opravuje a dáva najavo, že je<br />

47<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

SPOLOČNOSŤ<br />

so mnou nespokojná. Čokoľvek poviem,<br />

nie je v poriadku. Pred časom<br />

som sa zaujímala o určitý projekt<br />

a ona sa ma pred všetkými starostlivo<br />

spýtala, či si toho neberiem<br />

na seba príliš veľa. Potom sa sama<br />

do projektu zapojila, hoci bola plne<br />

vyťažená. Je zástupkyňou vedúceho,<br />

ostatní sa jej tiež boja. Domnievam<br />

sa, že ma nemá rada, nemá ku mne<br />

a k mojim schopnostiam dôveru.<br />

Aj ďalší členovia tímu sa ku mne<br />

začali správať odmerane. To všetko<br />

48<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

ma veľmi irituje, robím si starosti,<br />

že nebudem stačiť na požiadavky<br />

v tomto zamestnaní.“<br />

Dvadsaťjedenročná mierumilovná<br />

mladá žena sa úspešne vyučila<br />

za kvetinárku a hneď získala miesto<br />

v oddelení kvetín v nákupnom centre.<br />

Neskôr vo svojej výpovedi uvádza:<br />

„veľmi som sa na túto prácu tešila.<br />

Myslela som si, že by som sa tu<br />

mohla veľa naučiť. Vedúci, ktorý ma<br />

prijímal, bol v môj prvý pracovný<br />

deň na dovolenke. Jeho zástupkyňa<br />

na mňa nemala čas a povedala, aby<br />

som sa s pracoviskom oboznámila<br />

sama. Zrejme som potom všetko<br />

robila zle, lebo vždy, keď som obsluhovala<br />

zákazníka, prišla a opravovala<br />

ma. Raz som zle vyplnila<br />

nejaký formulár a kolegyňa sa ma<br />

spýtala, či som sa to nemala naučiť<br />

už na učilišti. Po niekoľkých dňoch<br />

som dostala z nových úloh normálne<br />

strach. Každý deň som urobila<br />

niečo zle, nasledovala kritika.<br />

Cez poludňajšiu prestávku som bývala<br />

sama, nenadviazala som žiadny<br />

užší vzťah. Nikto sa so mnou nerozprával,<br />

bola som ustrašená, nemohla<br />

som pokojne spať. Pozorovala som,<br />

že robím chyby, ktoré sa mi predtým<br />

nestávali. Potom prišiel posledný<br />

piatok: keď som ráno čakala na zastávke,<br />

mala som taký strach, že som<br />

v panike nastúpila do nesprávneho<br />

vlaku a prišla tak do iného mesta.<br />

Tam som sa posadila na lavičku. Neviem,<br />

ako dlho som tam sedela, bola<br />

som ako omámená. Večer mi telefonovala<br />

priateľka, o niekoľko minút<br />

prišla, objala ma okolo pliec a autom<br />

odviezla domov.“<br />

Päťdesiatročný poisťovací maklér<br />

rozpráva: „Bol som vždy veľmi ctižiadostivý,<br />

veľa som pracoval, zarábal<br />

a mohol si postaviť pekný dom.<br />

V priebehu jedného roka sa všetko<br />

náhle zmenilo: novým vedúcim<br />

úseku sa stal jeden mladší kolega,<br />

a to nebolo dobré. Okamžite začal<br />

s reštrukturalizáciou a inováciou.<br />

Ako jediný som ho upozorňoval<br />

na to, že sme väčšinu jeho návrhov<br />

skúšali už pred rokmi, no výsledky<br />

neboli uspokojivé. Odvtedy sa zdalo,<br />

že ma nenávidí. Postupne mi z mojej<br />

hlavnej činnosti odoberal náročné<br />

úlohy. Nemal som skoro žiadnu<br />

prácu, zatiaľ čo ostatní nevedeli, čo<br />

skôr. Nakoniec mi odobral aj moju<br />

dlhoročnú nosnú pracovnú náplň<br />

a nariadil mi upratovať starý archív,

SPOLOČNOSŤ<br />

ktorý nebol dosiaľ digitalizovaný.<br />

Mňa, úspešného makléra! Ostatní<br />

spolupracovníci sa neodvážili nič povedať,<br />

pri stretnutí so mnou uhýbali<br />

pohľadmi. Nevidel som žiadne východisko,<br />

až som sa zrútil. Doktor mi<br />

vypísal práceneschopnosť, predpísal<br />

lieky na upokojenie. Nikdy som si<br />

nepomyslel, že by sa mi mohlo stať<br />

niečo také.“<br />

STRACH<br />

A PSYCHOSOMATICKÉ<br />

ŤAŽKOSTI<br />

kúsenosť ľudí, ktorí sú ohrození<br />

S ohováraním v existenčne dôležitej<br />

oblasti života ako je zamestnanie,<br />

zanechá u väčšiny postihnutých<br />

ťažké duševné stopy: beznádej,<br />

neistotu, ochorenie zo strachu. Následkom<br />

je nedôvera, pochybnosti,<br />

hĺbanie o vlastných chybách a nedostatkoch,<br />

v duši sa môže usídliť<br />

zlosť, hnev, duševná nerovnováha<br />

a chaos. Z neustáleho odmietania<br />

vyplýva aj depresívne naladenie, hlboká<br />

neistota a hlodajúce pochybnosti<br />

o sebe.<br />

Mnohí postihnutí začínajú pochybovať<br />

o svojich schopnostiach<br />

a kompetenciách. Ich skúsenosti<br />

a neznalosť skutočnej príčiny sú<br />

také ponižujúce, že o nich dlho nedokážu<br />

s niekým hovoriť. Typickými<br />

následkami mobingu na fyzickej<br />

úrovni sú nespavosť, migréna<br />

alebo napätie v šiji.<br />

To, že mobing pôsobí na obete<br />

tak rýchlo a drasticky, môže byť<br />

na prvý pohľad prekvapujúce. Ale<br />

mobing prebúdza hlboko zakorenený<br />

strach pred odsúdením ostatnými<br />

ľuďmi, ktorý je popri obave z choroby<br />

a smrti jedným z najrozšírenejších<br />

druhov strachu. Väčšine ľudí<br />

ťažko ubližuje ohováranie, ktoré napáda<br />

a zraňuje dušu rovnako, ako<br />

vonkajšie útoky zraňujú telo. Je ťažké<br />

sa voči nemu brániť, lebo väčšinou<br />

nejde o konkrétnu udalosť.<br />

Šikanovanie zanechá svoje stopy<br />

aj na ľuďoch, ktorí ho uskutočňujú:<br />

hlási sa svedomie a volá k zodpovednosti.<br />

Teraz je najvyšší čas zamyslieť<br />

sa nad sebou, uvedomiť si<br />

svoje chyby a prosiť o odpustenie!(?)<br />

V tomto okamihu však šikanujúce<br />

osoby častokrát naopak “pritvrdia“,<br />

aby sebe i ostatným dokázali oprávnenosť<br />

svojho správania. V tejto fáze<br />

sú nezriedka šikanované obete také<br />

zoslabené a zneistené, že pod tlakom<br />

situácie skutočne robia viac chýb.<br />

Kolegovia, ktorí sú svedkami takýchto<br />

neprávostí, mnohokrát mlčia<br />

zo strachu, že sa im stane niečo<br />

podobné. Od nadriadených sa žiada,<br />

aby riadili a rozhodovali. Pri tejto<br />

emocionálne vypätej situácii dochádza<br />

potom ľahko k unáhleným, neetickým<br />

personálnym rozhodnutiam.<br />

Otrasený a zneistený človek, ktorý<br />

zakúsil vylúčenie z kolektívu, zostáva<br />

bokom.<br />

KEĎ CHÝBAJÚ<br />

HODNOTY<br />

ríčiny vzniku mobingu sú rôzne.<br />

P Obvykle spočívajú v jednostranne<br />

usporiadaných štruktúrach podniku,<br />

ale hlavne v povahe jednotlivých<br />

ľudí. Záľuba v kritizovaní a neustálom<br />

hodnotení ostatných, žiarlivosť,<br />

závisť a túžba po moci, dominantná<br />

a panovačná povaha sú živnou pôdou<br />

mobingu.<br />

Mnohé situácie pri mobingu je<br />

možné objasniť slovami Ježiša Krista:<br />

„vidíš triesku v oku brata svojho<br />

a o brvno v oku svojom nedbáš!“<br />

Tento príklad z Biblie psychológia<br />

označuje ako „projekciu“: človeku vadia<br />

na ostatných väčšinou tie slabosti<br />

a nedostatky, ktoré vo veľkej miere<br />

má sám. V pracovnom kolektíve<br />

môže vyvolať určité formy mobingu<br />

aj neprimeraná zdržanlivosť, ako aj<br />

prílišné zbližovanie, ale aj celkom<br />

bežné ohováranie poza chrbát. Nezriedka<br />

sa v práci unáhlene zavádza<br />

tykanie ako prejav zblíženia sa, ktoré<br />

však v skutočnosti neexistuje a môže<br />

viesť k rozpoltenosti citov.<br />

Nezávislé štúdie psychológie práce<br />

zaznamenávajú nárast mobingových<br />

situácií pri zavádzaní racionalizačných<br />

opatrení a pri reštrukturalizácii<br />

v podniku. Ak je človek vo svojom<br />

zamestnaní vystavovaný trvalému<br />

časovému alebo finančnému tlaku,<br />

alebo je zasypaný úlohami, ktoré nesúvisia<br />

s pracovnou náplňou, zjavne<br />

stúpa neznášanlivosť aj medzi pracovníkmi,<br />

zatiaľ čo vzájomná ústretovosť<br />

a pracovné nadšenie drasticky<br />

klesajú.<br />

Pozitívne pracovné ovzdušie narúša<br />

aj chladný prístup vedenia podniku,<br />

ako aj napr. zdôrazňovanie len<br />

hospodárskeho konceptu. Atmosféra<br />

dobrej spolupráce sa potom ľahko<br />

vytratí.<br />

Spoločnou vlastnosťou týchto<br />

príkladov je nedostatok pracovných<br />

a duševných hodnôt. Mobing<br />

totiž vzniká pri absencii takých<br />

vlastností, ako je ústretovosť,<br />

empatia, ľudskosť, obozretnosť<br />

a etika v práci.<br />

Hlboko skrytú príčinu mobingu<br />

možno nájsť v jemnohmotnej, nám<br />

neviditeľnej úrovni. Keď sa v práci<br />

nevyžaduje citlivosť a osobná zodpovednosť,<br />

veľmi rýchlo dôjde k vyčerpaniu<br />

a nespokojnosti. Pracovný<br />

postup a úlohy, ktoré nie sú v súlade<br />

so svedomím pracujúceho človeka,<br />

vyvolávajú rozpoltenosť a trvalý stres.<br />

To sa nezaobíde bez jemnohmotného<br />

účinku, ktoré popisuje dielo „Vo<br />

svetle Pravdy“ od Abd-ru-shina:<br />

„Dôsledkom toho je, že nielen<br />

vo vnútri človeka, ktorý sa takto<br />

49<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

SPOLOČNOSŤ<br />

trápi, ale aj v jemnohmotnom svete<br />

vznikajú týmto stavom formy, ktoré<br />

zasievajú nespokojnosť a roztržky<br />

aj u iných. Tak sa sklon k reptaniu<br />

a nespokojnosti prenáša stále ďalej<br />

a vlastnú príčinu toho nedokáže<br />

nikto odhaliť. Nie je možné ju poznať,<br />

pretože pôsobenie pochádza<br />

z jemnohmotnosti.“<br />

Teda nie práca samotná, ale práca<br />

vykonávaná bez vnútorného presvedčenia<br />

tvorí podmienky pre nespokojnosť,<br />

stres, rozpoltenosť a mobing.<br />

ÚČINNÁ POMOC<br />

k dôjde k poklesu výkonnosti<br />

A alebo strate motivácie jednotlivca<br />

či skupiny, mal by zamestnávateľ<br />

preskúmať sklon členov tímu<br />

k mobingovému správaniu. Preto sa<br />

od vedúcich pracovníkov požaduje<br />

istá miera empatie, lebo v pracovnom<br />

ovzduší, kde prevažujú ľudské<br />

hodnoty, mobing nemá miesto.<br />

Vedúci pracovníci, spolupracovníci<br />

v tíme, aj vyučujúci v školách<br />

musia dôrazne riešiť každý náznak<br />

ohovárania a mobingu. Nielen ich<br />

zvedavo vypočuť alebo prejsť mlčaním,<br />

ale viditeľne sa od takého správania<br />

dištancovať.<br />

Deti, ktoré sa stanú terčom mobingu,<br />

potrebujú ochranu a podporu<br />

dospelých. Rodičia a učitelia konajú<br />

správne, keď sa zaujímajú o radu odborníka,<br />

lebo skupinu je často potrebné<br />

vnímať a chápať komplexne.<br />

Veľmi sa osvedčili externí pracovníci,<br />

krízové tímy alebo sociálni pracovníci<br />

v školách; pracujú konštruktívnym<br />

spôsobom s celou triedou tak,<br />

50<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

aby získali čo najviac žiakov pre atmosféru<br />

kamarátstva a pomoci.<br />

Samozrejme aj dospelí, ktorí sa<br />

ocitnú v nepriateľskom prostredí,<br />

potrebujú aktívnu a povzbudzujúcu<br />

podporu nadriadených a spolupracovníkov.<br />

Na mieste je aj vyhľadanie<br />

odbornej pomoci, aby sa pre zamestnanca<br />

a jeho okolie našiel nový<br />

spôsob správania sa.<br />

Na začiatku tejto cesty je dôležité<br />

uvedomiť si, že človek nemá<br />

trpne znášať neetické správanie,<br />

ako je ohováranie, dokazovanie<br />

moci, ponižovanie, neoprávnená<br />

kritika, atď.<br />

Výstižne o tom hovorí dielo „Vo<br />

svetle Pravdy“ od Abd-ru-shina:<br />

„Človek nemá mlčať, keď sa mu deje<br />

bezprávie. Inak by iba podporoval<br />

a posilňoval zlo.“<br />

Pokiaľ je človek vnútorne presvedčený,<br />

že sa má brániť, účinným krokom<br />

proti mobingu je uvedomenie si<br />

vlastnej hodnoty a všetkého toho, čo<br />

už v živote zvládol.<br />

Práca vykonávaná bez vnútorného presvedčenia<br />

tvorí podmienky pre nespokojnosť, stres,<br />

rozpoltenosť a mobing<br />

Prirodzene, treba si ujasniť, či<br />

človek sám nedal niekedy príčinu<br />

na vznik takýchto udalostí. Možno<br />

bol príliš panovačný alebo neúprimný.<br />

Teraz osud podľa zákona<br />

spätného pôsobenia prináša nevyhnutné<br />

dôsledky. Možno už iba svojím<br />

vystrašeným, neistým správaním<br />

dáva inému človeku zámienku, aby si<br />

na ňom dokazoval svoju moc.<br />

Pokiaľ sa budeme snažiť porozumieť<br />

udalostiam, ktoré sa okolo nás<br />

dejú, nájsť v nich zmysel, dokážeme<br />

prijať opatrenia v správaní v súlade<br />

s vlastnou osobnosťou.<br />

Zvláštny strach z odsúdenia inými<br />

sa dá prekonať, keď si uvedomíme<br />

prítomnosť všetkých neviditeľných<br />

pomocníkov z duchovného sveta,<br />

ktorí pôsobia tvorivo a spoľahlivo.<br />

Vedomie, že človek nie je sám, ho<br />

upokojí a posilní. Na základe týchto<br />

poznatkov môže prežiť novú kvalitu<br />

života: vnútornú nezávislosť!<br />

Vďaka tomuto procesu vývoja môžeme<br />

nájsť stratené sebavedomie, čo<br />

sa prejaví aj v držaní tela, v pohľade,<br />

vo vyjadrovaní a v zmene celkového<br />

vyžarovania. Vzrastajúca vnútorná<br />

istota a ostražitosť tvorí prirodzenú<br />

ochranu pred vonkajšími vplyvmi.<br />

Tak sa stalo aj v zmienenom prípade<br />

sociálnej pracovníčky, ktorá<br />

ľudsky aj odborne veľmi zosilnela<br />

a už o niekoľko mesiacov získala<br />

dobre platené zodpovedné miesto<br />

v inom kolektíve.<br />

Naopak, poisťovací agent získal<br />

životné skúsenoti ťažkým otrasom.<br />

Jeho zdravotné problémy mu neumožnili<br />

návrat na pôvodné pracovné<br />

miesto, no neskôr sa objavili nové,<br />

hoci skromnejšie úlohy.<br />

A mladá pani kvetinárka? Trvalo<br />

dlho, kým sa z depresie dostala. Postupne<br />

jej sebavedomie tiež vzrástlo –<br />

veľmi jej pomohlo, keď sa dozvedela,<br />

že príčinou nepriateľskej atmosféry<br />

nebola ona sama, ale len to, že ostatné<br />

spolupracovníčky preferovali<br />

inú uchádzačku.<br />

Všetky tieto príklady naznačujú, že<br />

proces uzdravenia je možný, no vždy<br />

individuálny a záleží na prístupe každého<br />

z nás. Takže – nedajme sa!<br />

Marianne Klauser-Stalder<br />

klauser@svetgralu.sk

Ako môže človek využiť svoje schopnosti?<br />

Trápi ma určitá bezradnosť v tom, na čo<br />

sa mám v živote zamerať. Rád by som robil<br />

niečo, čo zodpovedá môjmu talentu<br />

a schopnostiam – ale ako ich zistím? Ako<br />

spoznám, čo je mojou úlohou, mojím poslaním?<br />

Chcel by som, aby skončil nepríjemný<br />

pocit, ktorý sprevádza môj život.<br />

ri hľadaní svojich schopností je<br />

P dôležité nehĺbať v teoretických<br />

predstavách a pritom prehliadať<br />

svoje bezprostredné okolie. Hľadanie<br />

ideálneho povolania, ktoré by prinášalo<br />

len radosť a umožnilo dosiahnuť<br />

tie najlepšie výkony a uplatnenie, zostáva<br />

často neúspešné, ak toto hľadanie<br />

prebieha mimo praktického<br />

každodenného života, teda v akomsi<br />

teoretickom priestore.<br />

Len málo ľudí nesie v sebe takú<br />

jednoznačnú schopnosť, ktorá<br />

od začiatku určuje ich život a do istej<br />

miery predurčuje ich povolanie.<br />

Ani pracovných príležitostí, ktoré<br />

by presne zodpovedali takým podmienkam,<br />

aké si človek pre svoj vývoj<br />

predstavuje, nie je veľa. Je predsa<br />

skôr bežné, že život sprevádzajú<br />

problémy a prekážky, ktoré musíme<br />

prekonávať.<br />

Preto je lepšie nezameriavať sa<br />

na hľadanie (domnelo) ideálneho<br />

stavu, ale v prvom rade poznávať seba<br />

a skúmať, čo je v danom okamihu pre<br />

môj život dôležité. A pritom hľadať<br />

to miesto, kde sa moja jedinečnosť<br />

stretne s potrebami a reálnymi možnosťami<br />

prostredia, kde žijem. Nerezignovať<br />

na vlastné priania a predstavy,<br />

i keď okolnosti momentálne<br />

vyžadujú odo mňa niečo iné. Každá<br />

činnosť, ktorou človek podľa možnosti<br />

obohatí niečím nielen seba, ale<br />

aj druhých, je prípravou na to, čo má<br />

prísť.<br />

Zmysluplná činnosť rozvíja ľudské<br />

jadro, ducha a prináša bezprostredné<br />

uspokojenie. Pri hľadaní možností<br />

sebarealizácie často ani nejde o to,<br />

čo človek robí, ale ako to robí. Nech<br />

sa nachádza kdekoľvek, môže vždy<br />

vylepšovať pomery, pomáhať blížnym,<br />

rozvíjať nové možnosti pôsobenia<br />

– a popri tom sa vyvíjať.<br />

Dôležité je i to, aby činnosť, ktorá<br />

má viesť k šťastnému, naplnenému<br />

životu, bola primeraná našim schopnostiam,<br />

ale aj silám – nebola ani príliš<br />

ľahká, ani nadmieru vyčerpávajúca.<br />

Pri odhaľovaní vlastného talentu<br />

a schopností si skúsme klásť<br />

otázky: o čom som sníval už ako<br />

dieťa? Akým veciam som sa odjakživa<br />

chcel venovať? Aké činnosti ma<br />

vždy priťahovali? Ako som najradšej<br />

trávil svoj voľný čas?<br />

Pre náš vnútorný vývoj je dôležité<br />

venovať pozornosť aj svojim nenápadným<br />

prianiam. Stojí za to obohatiť<br />

svoj život tvorivým koníčkom,<br />

sociálnou činnosťou alebo športom.<br />

A možno je načase urobiť zásadnejšiu<br />

zmenu.<br />

Sú teda viaceré spôsoby a možnosti<br />

ako sa inšpirovať, ako začať niečo<br />

nové, k čomu nás nepríjemný pocit<br />

zo súčasného stavu vlastne nabáda.<br />

Avšak cieľom snaženia nemá byť len<br />

povrchný a príjemný život. Nech<br />

podnikneme čokoľvek, budeme sa<br />

vždy stretávať i s náročnejšími fázami<br />

a prekážkami. Pozemský život<br />

totiž neprináša len slnečný svit, ale<br />

ukazuje aj menej príjemnú tvár, no<br />

napokon i v týchto<br />

strastiach spočíva<br />

dobrá príležitosť<br />

na osobné dozrievanie<br />

človeka.<br />

Otázka bola vybratá z knihy<br />

100 odpovedí na životné otázky<br />

Werner Huemer<br />

huemer@svetgralu.sk<br />

51<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ<br />

Podobenstvo o zverených hrivnách<br />

(Lukáš 19,12–27)<br />

ežiš bol so svojimi učeníkmi<br />

J a s tými, ktorí sa k nemu hlásili,<br />

na ceste do Jeruzalema. Jeho sprievodcovia<br />

si vo svojom vnútri želali,<br />

aby sa tam dal poznať ako kráľ, a tým<br />

ustanovil Kráľovstvo Božie na Zemi.<br />

Syn Boží poznal ich myšlienky,<br />

a preto im porozprával príbeh o jednom<br />

urodzenom pánovi. Knieža zamýšľal<br />

odcestovať do vzdialenej krajiny,<br />

kde mal byť povýšený na kráľa<br />

a hneď nato sa vrátiť späť. Než však<br />

vyrazil, povolal k sebe niekoľko svojich<br />

služobníkov, ktorí mali spravovať<br />

jeho ríšu. Každému dal rovnaké<br />

množstvo peňazí a prikázal im, aby<br />

do jeho návratu s týmto imaním<br />

dobre hospodárili.<br />

Keď sa knieža vrátil, chcel vedieť,<br />

ako muži s peniazmi hospodárili. Prvý<br />

z nich povedal: „Pane, zveril si mi desať<br />

mín. Hospodáril som s nimi a tu je<br />

dvojnásobok!“ Spokojne pozrel kráľ –<br />

niekdajšie knieža – na muža a povedal<br />

mu: „Urobil si svoju vec dobre! Pretože<br />

si s tým, čo som ti zveril, dobre<br />

zaobchádzal, dávam ti za odmenu<br />

vládu nad desiatimi mestami.“<br />

Nato nechal prísť druhého. Ten<br />

povedal: „Môj pane, zveril si mi<br />

rovnako, čo prvému. Zarobil som<br />

k tomu päť mín!“ – „Tiež dobre!“ pochválil<br />

kráľ. „Namáhal si sa, zverujem<br />

ti päť miest.“<br />

Nakoniec predstupuje tretí: „Tu ti,<br />

pane, vraciam, čo si mi zveril. Ani<br />

som sa toho nedotkol, všetko som<br />

dobre držal v úschove.“<br />

Pán odpovedal: „Súdiš sa vlastnými<br />

slovami! Si zlým služobníkom!<br />

Prečo si nezaniesol peniaze<br />

do banky? Tam by vyniesli aspoň<br />

úroky.“ A vyzval okolostojacich:<br />

„Vezmite tieto peniaze a dajte ich<br />

tomu, ktorý odo mňa prevzal vládu<br />

nad desiatimi mestami!“<br />

Muži boli udivení a namietli: „Veď<br />

ten už dostal veľký poklad!“ Kráľ<br />

odpovedal: „Pamätajte si: každý, kto<br />

odo mňa niečo dostal a dobre to<br />

spravoval, dostane k tomu ešte viac.<br />

Ten však, kto zverený statok použil<br />

nesprávne, tomu bude odobratý.“<br />

Čo chcel Ježiš týmto podobenstvom<br />

svojim poslucháčom povedať?<br />

V prvom rade to, že Božia ríša „nespadne<br />

ako dar z neba“. Ľudia si ju<br />

musia zaslúžiť svojou spoluprácou<br />

na Božom diele.<br />

Vtedy urobili Ježišovi stúpenci<br />

„prvé kroky“. Áno, oni poznali, že<br />

ON je Synom Božím. Verili mu. Poslúchali<br />

jeho Slovo, boli pripravení<br />

ho uskutočniť. Toto dobré chcenie<br />

však museli najprv preukázať! Kristus<br />

im povedal, že musia s „hrivnou“,<br />

„talentom“, ktorú im Stvoriteľ prepožičal,<br />

„gazdovať“. Ako líči toto podobenstvo,<br />

všetci máme určité vlohy.<br />

Z tých budeme skladať účet. Každý,<br />

kto sa osvedčil, kto preukázal, že<br />

vie svoje nadanie rozvíjať a zveľaďovať,<br />

je spôsobilý na pôsobenie v Božej<br />

ríši. Kto však svoju hrivnu zahrabal,<br />

kto sa o svoje vlohy nestaral,<br />

ten je na spolupôsobenie v ríši Pána<br />

nespôsobilý. –<br />

Ježiš upozornil svojich prívržencov<br />

na to, že nemajú putovať do Jeruzalema<br />

s falošnými očakávaniami.<br />

Čas Božej ríše ešte nenastal. Kristus<br />

prišiel, aby k nej ukázal cestu, aby<br />

dodal odvahu a poradil, ako možno<br />

v chaose všedných dní ísť Božej ríši<br />

v ústrety.<br />

Raz príde „Kráľ“, aby spravodlivo<br />

súdil, ako sme spravovali zverené<br />

imanie. Bude prísny. Spravodliví dostanú<br />

odmenu – vstup do zasľúbenej<br />

Božej ríše. A neverní sa z nej vlastne<br />

vylúčia sami. –<br />

Bude dobré, aby sme na deň „zúčtovania“<br />

boli správne pripravení. V podobenstve<br />

Syn<br />

Boží zvestuje, že<br />

Kráľ príde.<br />

A možno, že ON<br />

tu už je!<br />

52<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

Martin Ernst<br />

ernst@svetgralu.sk

VÁŽENÍ ČITATELIA, staňte sa predplatiteľmi<br />

Sveta Grálu a získajte množstvo výhod!<br />

Časopis bez reklamy a stále za nezmenenú cenu 2,89 eur!<br />

Cena predplatného je 10,62 eur za 4 časopisy do roka!<br />

4 čísla<br />

+ 2 archívne<br />

ZDARMA<br />

PREDPLATNÉ SI MÔŽETE OBJEDNAŤ:<br />

poštou – prostredníctvom kupónu vloženého v časopise<br />

telefonicky na čísle 0908 769 294<br />

prostredníctvom on-line obchodu na www.svetgralu.sk<br />

S prvým číslom dostanete list s poštovou poukážkou.<br />

10,62 € ročne (4 čísla, včítane poštovného a DPH)<br />

ušetríte oproti kúpe jednotlivých čísel v stánkoch<br />

dostanete 2 staršie čísla zdarma (do vyčerpania zásob)<br />

získate časopis bez komerčnej reklamy až do vašej schránky<br />

darčekové predplatné<br />

(objednávky telefonicky alebo na www.svetgralu.sk)<br />

Predplaťte si časopis Svet Grálu za 10,62 € ročne a do<br />

vašej poštovej schránky dostanete časopis, ktorý štyrikrát<br />

ročne prináša 60 strán zaujímavých článkov bez komerčných<br />

reklám. Predplatné sa automaticky predlžuje a je možné<br />

ho bez ďalších záväzkov na konci obdobia ukončiť.<br />

Predplatné sa neviaže na kalendárny rok.<br />

www.svetgralu.sk<br />

Predplatné zabezpečuje<br />

Svet Grálu n. o., Páričkova 21,<br />

821 08 Bratislava 2<br />

Tel. číslo: 0908 769 294,<br />

e-mail: redakcia@svetgralu.sk<br />

číslo účtu: 4 350 319 108/3100<br />

Sberbank.

Volanie netvora<br />

Ak vyslovíš pravdu,<br />

zvládneš všetko<br />

Recenzia knižky<br />

pre deti<br />

onor McRailey je mladý 13-ročný<br />

C chlapec, ktorý to v živote nemá<br />

ľahké. Žije v dome so svojou vážne<br />

chorou matkou, ktorá je takmer<br />

neustále pripútaná na lôžko. Jeho<br />

otec si založil novú rodinu v Amerike<br />

a svojho syna navštevuje stále<br />

zriedkavejšie. Conor je tak pri vedení<br />

domácnosti odkázaný sám na seba.<br />

Túto úlohu zvláda bez problémov,<br />

dokonca je nespokojný, keď po čase<br />

príde na návštevu babička, aby pomáhala<br />

s domácimi prácami. Conor<br />

ju však nemá príliš v láske, pretože sa<br />

k nemu správa panovačne. Situáciu<br />

mu nezľahčuje ani školské prostredie,<br />

kde spolužiaci, ale aj učitelia berú naňho<br />

ohľad pre jeho ťažkú životnú situáciu<br />

do takej miery, že ho prakticky<br />

ignorujú. Všetci, až na troch<br />

spolužiakov, ktorí ho šikanujú. Avšak<br />

ani táto situácia nespôsobuje Conorovi<br />

vrásky. Ukazuje svetu tvrdú<br />

tvár, ktorá dokáže zniesť všetko. Až<br />

na jedno – jeho nočnú moru, ktorá<br />

sa mu v snoch neustále opakuje.<br />

Jeho sen je plný kvílenia, temnoty<br />

a chladu. Conor sa svojho sna desí<br />

tak veľmi, že nie je schopný o ňom<br />

nikomu za žiadnu cenu povedať.<br />

K tomu všetkému ho z času na čas<br />

začne navštevovať pravidelne sedem<br />

minút po polnoci obrovský stromový<br />

54<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

netvor priamo zo záhrady za domom.<br />

Ale ani tohto sa Conor nebojí. Netvor<br />

mu chce vyrozprávať tri dôležité príbehy,<br />

pričom ho vyzve, že na konci<br />

mu bude musieť rozprávať štvrtý príbeh<br />

Conor sám. Aby ho dokázal vyrozprávať,<br />

bude sa musieť postaviť<br />

zoči-voči svojmu najväčšiemu strachu,<br />

strachu takému veľkému, že si<br />

ho nedokáže ani sám pripustiť.<br />

V tomto výnimočnom diele sa<br />

mieša niekoľko žánrov. Je ťažko povedať,<br />

či ide o horor, sociálnu drámu,<br />

alebo rozprávku pre deti. Príbeh je<br />

smutný, miestami veľmi pochmúrny,<br />

jeho atmosféru dotvárajú pôsobivé<br />

ilustrácie, ktoré čitateľa vtiahnu<br />

do deja po prvých stránkach. Čitateľ<br />

môže spoluprežívať ťažký údel, ktorým<br />

sa Conor musí prebojovať, pričom<br />

rozumie aj jeho myšlienkam<br />

i činom, ktoré navonok nepôsobia<br />

pozitívne. Tri príbehy, ktoré Netvor<br />

chlapcovi rozpráva, sú určené aj čitateľovi,<br />

ktorý v nich môže nájsť paralelu<br />

so svojím životom, a prehodnocovať<br />

tak niektoré svoje názory<br />

na to, čo je dobro a zlo, že veci nie<br />

sú takými, akými sa na prvý pohľad<br />

zdajú, a naše myšlienky nie sú ešte<br />

samotnými činmi. Čítanie je pútavé,<br />

tempo príbehu sa neustále stupňuje až<br />

do grandiózneho vyvrcholenia, ktoré<br />

je nesmierne hlboké a mnohých pohne<br />

k slzám. A hoci vás na konci príbehu<br />

neprinúti Netvor vyrozprávať<br />

váš vlastný príbeh, vnútorné nutkanie<br />

vás môže primäť vyjadriť váš najväčší<br />

strach. Ten strach, ktorý ste<br />

ešte nikdy pred nikým nevyslovili,<br />

dokonca ani sami pred sebou.<br />

Denník The Independent zaradil<br />

knihu medzi najlepšie tituly pre deti<br />

a mládež roku 2011. Kniha získala<br />

ocenenie The Kitchies Award 2011,<br />

udeľované najprogresívnejším knihám<br />

publikovaným vo Veľkej Británii,<br />

Carnegieho medailu a medailu<br />

Kate Greenawayovej, ktoré udeľujú<br />

profesionálni britskí knihovníci<br />

za mimoriadnu knihu pre deti<br />

a mládež a mimoriadnu ilustráciu.<br />

Získala aj nomináciu na cenu Asociácie<br />

Brama Stokera.<br />

Tomáš Výboch<br />

vyboch@svetgralu.sk

Srdečne Vás<br />

pozývame<br />

na jarné<br />

prednáškové<br />

FÓRUM<br />

Sveta Grálu<br />

Sobota 22. 3. 2014, 10 00 - 18 00 h.<br />

Oblastná galéria Liberec (bývalé mestské kúpele),<br />

Masarykova 723/14, Liberec<br />

Sobota 5. 4. 2014, 10 00 - 18 00 h.<br />

Dom kultúry Akord Ostrava-Zábřeh,<br />

námestie SNP 1, Ostrava-Jih<br />

Témy:<br />

Umenie žiť<br />

Pravé, rýdze šťastie má svoj začiatok<br />

až v chápaní duchovných dejov<br />

a ich žití vo svojom vnútri.<br />

Najvyššie šťastie človeku prináša<br />

spojenie s duchovnou silou<br />

prichádzajúcou od Stvoriteľa.<br />

Umenie udržiavať toto spojenie<br />

je skutočným majstrovstvom života.<br />

Vstupné:<br />

Celodenné vstupné (kompletný program): 190 Kč<br />

Vstupné na jednotlivé prednášky: 90 Kč<br />

Vstupenky sa predávajú až na mieste.<br />

V prípade otázok sa obráťte na tel. +420 545 213 964<br />

Na mieste si budete môcť kúpiť knihy, DVD a CD<br />

nakladateľstiev Stiftung Gralsbotschaft Stuttgart<br />

a Nakladatelství Integrál Brno.<br />

Nakladatelství<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Stuttgart<br />

Nakladatelství<br />

Integrál Brno<br />

10 00 - 10 15 Otvorenie<br />

10 15 - 11 45<br />

Ing. Jan Zubatý: Život – umenie okamihu<br />

Naplniť svoj život znamená predovšetkým žiť v súčasnosti<br />

Život je dar, neuveriteľne premenlivý, špecifi cký a individuálny. Každý človek vchádza do života<br />

za iných podmienok, rodí sa do rôznych rodín, rozdielnych sociálnych pomerov a napriek<br />

tomu so spoločnou túžbou – byť v živote šťastný. Ak všetci v sebe nesieme túžbu po šťastí,<br />

existuje nejaká spoločná cesta, ktorá by k nemu viedla? Existujú nejaké pravidlá, zákonité<br />

postupy platné pre všetkých ľudí, ktoré človeka podporujú na jeho ceste k cieľu, nazývanému<br />

šťastný život? Ak sa riadi človek zákonitými postupmi, nestratí svoju slobodu a jedinečnosť?<br />

Nie je potom len súčiastkou v stroji zvanom život? Neprestáva byť život umením okamihu?<br />

Môže nechať žiť v sebe súčasnosť a vychutnávať ju? Na spoločné zamyslenie sa a hľadanie<br />

odpovedí Vás pozýva a na stretnutie na fóre Sveta Grálu sa teší Jan Zubatý.<br />

12 00 - 13 30<br />

Bc. Pavel Kalpakcis: Ak dať svojmu životu zmysel?<br />

V dnešnej dobe sa prudko zvýšil počet ľudí, ktorí trpia depresiami, stresom a nenaplnenými<br />

vzťahmi. Základnou potrebou každého ľudského tvora je byť šťastný. Cesty, ktoré si vyberáme,<br />

aby sme našli šťastie, bývajú však mnohokrát tŕnisté a bolestivé. Často sa ani na ich konci<br />

očakávaný pocit šťastia nedostaví. Prednášajúci sa počas svojej psychoterapeutickej praxe<br />

stretol s mnohými ľudskými osudmi. Ich spoločným menovateľom bola nenaplnená túžba<br />

po šťastnom a zmysluplnom živote.<br />

Témou prednášky bude úvaha nad tým, čo nám na ceste k naplnenému a šťastnému životu<br />

pomáha. Vypočujeme si aj konkrétne príbehy z autorovej psychoterapeutickej praxe.<br />

14 30 - 16 00<br />

MUDr. Jan Palouček: Hľadanie radosti<br />

Pozornosť mnohých ľudí sa v dnešnej dobe viaže predovšetkým na vonkajšie hodnoty. Tak<br />

boli vychovaní a sami nemajú dosť sily, aby to zmenili. Hľadajú radosť predovšetkým v nestálych<br />

hodnotách a pôžitkoch, a preto sa domnievajú, že radosť nemôže byť trvalá. Majú<br />

pravdu, pokiaľ ide o radosť tohto druhu. Takáto radosť sa vyznačuje tým, že človek žiada<br />

a berie. A tento prameň jedného dňa vyschne.<br />

Vo vnútri každého človeka je však večný prameň, ktorý tečie opačným smerom – smerom<br />

k ľuďom, k Bohu. Z neho môže človek bez obmedzenia čerpať, aby druhým dával to, čo<br />

potrebujú, po čom túžia, a sám pre seba získa radosť nad radosť...<br />

16 15 - 17 45<br />

Záverečná panelová diskusia s prednášajúcimi Janom Zubatým, Janom Paloučkom<br />

a Pavlom Kalpakcisom. Moderuje Artur Zatloukal, riaditeľ nakladateľstva Integrál Brno.<br />

Programom celého dňa vás budú sprevádzať Martin Nechvíle<br />

(Liberec) a Marie Šuláková (Ostrava).<br />

55<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

NÁZORY<br />

56<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

Číslo 39/2013, vyšlo 1. 3. 2014<br />

Redakcia:<br />

SVET GRÁLU, n. o., Hlavná 85, 040 01 Košice<br />

Adresa administrácie: Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman<br />

Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice),<br />

Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Bílovice n. Svit.),<br />

Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),<br />

Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Igor Mešťánek,<br />

Tomáš Mešťánek, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková,<br />

Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová,<br />

Tomáš Výboch, Hana Celhofferová, Mária Šumajová<br />

Vydavateľ:<br />

Nadácia Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu n. o., Administrácia SG,<br />

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala (Bratislava), Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />

Distribúcia:<br />

Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />

Marketing:<br />

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)<br />

On-line obchod:<br />

Maroš Látal (Bratislava)<br />

Grafika:<br />

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Detva), Pavel Mahovský (Brno)<br />

Tlač:<br />

Tiskárna Grafico s.r.o., Opava<br />

Ilustrácie:<br />

• DepositPhotos.com: A. Radosavljevic, Srbsko (2); R. A. Hillman,<br />

Bangkok (13); R. Biedermann, Německo (16, 18); A. F.-Espinoza,<br />

Kanada (18); O. Korniyenko (20); A. Ugorenkov, Rusko (26);<br />

P. Hofmeester, Nizozemsko (29); O. Viatchaninova, Ukrajina (45);<br />

P. Teravagimov, Maďarsko (46); H. Almeida, Portugalsko, J. Merdan,<br />

Bosna a Hercegovina, Weissdesign (47); Photography33, Francie (49,<br />

51); D. Raev, Rusko, N. Vasiljeva, Rusko, T. Lammeyer, Německo (51);<br />

D. Valerani, Itálie(53); M. Rasmussen, USA (57); M. Lipa, Ukrajina(58);<br />

• Dreamstime.com: J. Konoval, Ukrajina (3); L. Erickson, USA (14);<br />

• Istockphoto.com: C. Whitman, USA (1, 22); livepiccs, Německo (5);<br />

G. Alvis, USA (6); A. Rohde, Australia (19); akrp, Německo (25); B Scott<br />

Photography, USA (36); 555DIGIT, Španělsko (60)<br />

• wikipedia.org: Arthur Rackham (2), (42)<br />

• GralsWelt: (29, 38, 40)<br />

• Marie Šuláková, ČR: (8, 12)<br />

• Artur Zatloukal ml., ČR: (32–35)<br />

• www.donbosco-torino.it: (38, 40)<br />

• Jim Kay, autorské ilustrace z knihy: (52)<br />

• Miloslav Bouška, ČR: (58)<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené.<br />

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />

Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu<br />

si možno objednať na adrese:<br />

Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />

www.svetgralu.cz<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo<br />

kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis<br />

prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

Vitariánska strava<br />

Otázka čitateľa:<br />

Dobrý deň pán Palouček,<br />

so záujmom si čítam Vaše články vo<br />

Svete Grálu, pričom naposledy ma<br />

veľmi zaujal a rozšíril moje obzory<br />

článok o pránickej strave, na ktorý<br />

som narazil až teraz, aj keď je už<br />

starší.<br />

Pretože nemám úplne všetky čísla<br />

SG, chcem sa opýtať, či ste už náhodou<br />

niekedy niečo nenapísali aj<br />

na tému „vitariánstva“ – jedenie iba<br />

tepelne neupravenej bezmäsitej stravy,<br />

a pitie výlučne destilovanej vody.<br />

Osobne tomu neholdujem, ale mám<br />

viacero známych, ktorí k tomu vedú<br />

i svoje deti. Jedného z nich, zdá sa, zaujal<br />

Váš pohľad na pránickú stravu,<br />

na ktorú by chcel prejsť. Možno by ste<br />

mohli do tejto témy vniesť viac svetla<br />

nielen pre neho, ale aj pre ostatných<br />

čitateľov Sveta Grálu. Ďakujem.<br />

M. B. (meno v redakcii)<br />

Odpoveď redakcie:<br />

K téme „vitariánstva“ som sa doposiaľ<br />

nikdy nevyjadroval. K obom spomenutým<br />

súčastiam tejto stravovacej<br />

metódy mám však nasledujúce<br />

stanoviská.<br />

Tepelná úprava stravy (obilniny,<br />

niektoré druhy zeleniny a v niektorých<br />

prípadoch i ovocia) zvyšuje<br />

jej energetickú hodnotu a uľahčuje<br />

stráviteľnosť za predpokladu,<br />

že je vykonaná správnym spôsobom.<br />

Oheň, ako živel, má pri príprave<br />

stravy veľmi dôležitú úlohu.<br />

Ak je použitý správne, má vplyv<br />

zjemňujúci a povznášajúci, ak je<br />

použitý zle, má vplyv ničivý. Predstava,<br />

že prirodzené stravovanie má<br />

mať pokiaľ možno primitívne črty,<br />

nezodpovedá zmyslu vývoja, ktorým<br />

je zušľachtenie a povznesenie.<br />

Správny vývoj zachováva vždy rovnováhu<br />

medzi obsahom a formou.<br />

Keď uvažujeme o človeku, je to jeho<br />

duch, z ktorého má vychádzať stále<br />

silnejšie duchovné žiarenie, ktoré potom<br />

prežaruje i pozemské telo ako<br />

svoj najvrchnejší obal. Pozemské<br />

telo však potrebuje na svoj správny<br />

rozvoj nielen vnútorný, duchovný<br />

oheň, ale aj rovnorodý, tzn. hrubohmotný<br />

vplyv rovnakého druhu. Nie<br />

je možné si myslieť, že všetko možno<br />

zaisťovať zvnútra. Duchovný pohyb<br />

nemôže nahradiť telesný, čisté myšlienky<br />

nemôžu nahradiť kúpeľ atď.<br />

Z tohto pohľadu sa potom tepelná<br />

úprava stravy javí ako prežiarenie<br />

alebo povznesenie stravy na vyššiu<br />

úroveň, na ktorú ju bytostné pôsobenie<br />

nemôže nikdy priviesť. Tepelná<br />

úprava stravy tak pomáha telu prispôsobiť<br />

sa vzrastajúcemu vyžarovaniu<br />

ducha.<br />

V tejto súvislosti chcem ešte krátko<br />

poznamenať, že najmenšiu alebo vôbec<br />

žiadnu tepelnú úpravu vyžadujú<br />

kvety a ovocné plody, pretože sa vyvíjajú<br />

na „najvyšších poschodiach“<br />

rastlín, teda najbližšie slnku a teplu.<br />

Tu príroda sama zaisťuje dostatočné<br />

zakotvenie ohnivého elementu,<br />

a preto nie je treba jeho mieru zvyšovať.<br />

Naproti tomu podzemné časti<br />

rastlín sú všeobecne vystavené pôsobeniu<br />

tepla najmenej. Z toho dôvodu

NÁZORY<br />

je ich tepelná úprava na mieste. Cieľom<br />

tepelnej úpravy stravy by malo<br />

byť dosiahnutie takého energetického<br />

(alebo „ohnivého“) stupňa,<br />

na ktorom sa nachádza včelí med.<br />

Príliš dlhá tepelná úprava vedie naopak<br />

k prepólovaniu energie a z jedla<br />

sa stáva kompost.<br />

Destilovaná voda nemôže nikdy<br />

nahradiť pramenitú vodu. Voda je<br />

základná potravina a nemožno ju<br />

považovať iba za chemickú látku.<br />

Voda je predovšetkým energia a až<br />

potom chemická zlúčenina, ako ostatne<br />

všetky látky. Hodnota vody a aj<br />

ďalších potravín spočíva najmä v obsahu<br />

energií, ktoré sa v nich ukladajú<br />

nenapodobiteľnými prírodnými pochodmi.<br />

Destiláciou sa tento obsah<br />

deformuje.<br />

Jan Palouček<br />

Základný príjem<br />

Otázka čitateľky:<br />

Dobrý deň, pán Výboch,<br />

zaujímam sa o Abd-ru-shinovo dielo<br />

a vo Svete Grálu z roku 2011 som si<br />

prečítala Váš článok o hospodárskej<br />

situácii (SG č. 28/2011 str. 13, pozn.<br />

redakcie).<br />

Rada by som sa Vás opýtala, či poznáte<br />

myšlienku základného príjmu?<br />

A či ste videli film Základný príjem?<br />

Je voľne dostupný na youtube.<br />

Ďakujem Vám.<br />

I. G. (meno v redakcii)<br />

Odpoveď redakcie:<br />

Dobrý deň, ďakujem Vám za otázku.<br />

O myšlienke základného príjmu som<br />

doteraz nepočul. Prečítal som si jeho<br />

definíciu na stránke www.zakladnyprijem.sk.<br />

Idea základného príjmu, ktorý by<br />

nebol závislý od práce občanov a bol<br />

by to akýsi minimálny príjem pre<br />

dôstojný život považujem za ideovo<br />

veľmi peknú. Cieľ tejto teórie je šľachetný<br />

– zbaviť ľudí strachu, zabezpečiť<br />

im hodnotný život, dovoliť im<br />

robiť zamestnanie, ktoré ich napĺňa,<br />

a iné. Nemyslím si však, že je tento<br />

systém aplikovateľný v našej spoločnosti<br />

a v našej dobe.<br />

Berte to však prosím iba ako moju<br />

úvahu. Hoci mám ekonomické vzdelanie,<br />

nepovažujem sa za odborníka<br />

v tejto oblasti.<br />

Hlavná príčina, prečo považujem<br />

túto tézu za utopistickú, je pohodlnosť<br />

človeka. Mnohí ľudia si predstavujú<br />

ako vrchol svojho šťastia život<br />

prežitý v ničnerobení, v pohodlnosti<br />

a záhaľčivosti. Toto je u mnohých<br />

hlavný motor, ktorý ich ženie celý<br />

pozemský život. Predstavme si, čo<br />

by mnohí z nich urobili, keby dostali<br />

určitý slušný základný príjem. Jednoducho<br />

by prestali pracovať a len<br />

by poberali tento príjem. Ako by povedali<br />

ekonómovia, krivka hraničnej<br />

užitočnosti tovaru „pohodlnosť“<br />

siaha príliš vysoko a mnohí ľudia by<br />

neboli ochotní „obetovať“ svoj čas<br />

na prácu, aby si mohli kúpiť viac statkov.<br />

Radšej sa uspokoja s málom.<br />

Okrem toho by sme mohli očakávať,<br />

že niektoré práce by vôbec<br />

neboli vykonané (čistenie kanálov<br />

a podobne), pretože opäť by chýbala<br />

motivačná sila.<br />

Smithova teória neviditeľnej ruky<br />

trhu nie je síce dokonalá, ale pomerne<br />

dobre vystihuje „ducha spoločnosti“,<br />

– človek je tvor egoistický,<br />

sleduje len svoje vlastné ciele, nie<br />

ciele spoločnosti...“<br />

Teória Základného príjmu však<br />

podľa mňa predpokladá ľudí mimoriadne<br />

duševne vyvinutých, ktorí<br />

si uvedomujú, že skutočné šťastie<br />

človek nenájde v záhaľčivosti, ale<br />

v zmysluplnej práci pre seba i pre<br />

spoločnosť. Takúto spoločnosť však<br />

žiaľ dnes nemáme, preto na ňu nemôžeme<br />

aplikovať systém, ktorý<br />

pre ňu nie je<br />

vhodný.<br />

Myslím si, že<br />

človek by mal<br />

byť ohodnotený<br />

na základe vykonanej<br />

práce. Je to moti- vačný faktor<br />

a vhodná spätná väzba. Samozrejme,<br />

ohodnotenie by malo byť adekvátne,<br />

nie tak, ako je to dnes.<br />

Toto sú len dva problémy, ktoré by<br />

som videl v súvislosti s aplikáciou<br />

tejto tézy. Nezamýšľal som sa nad<br />

ňou do hĺbky.<br />

Predpokladám, že tvorcovia myšlienky<br />

základného príjmu s týmito<br />

ale i inými komplikáciami rátali<br />

a navrhli určité riešenie. Nenašiel<br />

som ho však na stránke.<br />

S priateľským pozdravom,<br />

Tomáš Výboch<br />

Chyby z minulosti<br />

Otázka čitateľky:<br />

Dobrý deň, vďaka Vašej webovej<br />

stránke som sa dozvedela zásadné<br />

informácie, ktoré ovplyvnili moju<br />

budúcu životnú cestu. Týmto by som<br />

Vám chcela z celého srdca poďakovať.<br />

A zároveň som sa chcela touto<br />

cestou dozvedieť odpoveď na otázku,<br />

ktorá ma prenasleduje dňom i nocou.<br />

V minulosti som urobila mnoho chýb,<br />

ktoré teraz ľutujem. Viem, že si za ne<br />

ponesiem zodpovednosť, ale ťaží ma<br />

vedomie, že neviem či sa to dá napraviť,<br />

respektíve „keď som v minulosti<br />

urobila niečo nepekného, môže<br />

zo mňa byť ešte dobrý človek“? Dá<br />

sa to odčiniť? Vopred Vám ďakujem<br />

za odpoveď.<br />

Vendula<br />

Odpoveď redakcie:<br />

Každý ľudský čin, slovo či myšlienka<br />

vyvoláva spätný účinok, podľa toho,<br />

akého je skutočne druhu. Pri tomto<br />

57<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014

NÁZORY<br />

zistení a pochopení sa často človek<br />

stretáva s obavou, či bude schopný<br />

zniesť nápor vracajúcich sa následkov.<br />

Pokiaľ však už vyrazil na cestu<br />

s úsilím stať sa skutočne dobrým<br />

človekom, jeho okolie už nie je také<br />

hutné a začína sa okolo neho rozjasňovať.<br />

Toto rozjasnenie vytvára<br />

ochranný obal, na ktorom sa zoslabujú<br />

vracajúce sa spätné účinky<br />

podľa miery čistoty a opravdivosti<br />

úsilia. Každý chybný čin možno<br />

odčiniť, a to i ten najhorší. Krásny<br />

a presný prehľad o tomto dianí poskytuje<br />

napríklad prednáška “Symbolika<br />

v ľudskom osude” z knihy<br />

Vo svetle Pravdy.<br />

Želám Vám veľa radosti a vytrvalosti,<br />

aby Vás nič nedokázalo odradiť<br />

od Vašej túžby byť dobrým<br />

človekom.<br />

Vítězslav Fof<br />

Duša človeka<br />

Otázka čitateľa:<br />

Vážení a milí, prosím, môžete mi vysvetliť,<br />

čo je duša človeka?<br />

Ďakujem. M. G.<br />

Odpoveď redakcie:<br />

Vážená pani,<br />

Vaša otázka „Čo je duša človeka?“ je<br />

veľmi stručná. Najprv, prosím, niekoľko<br />

slov k pojmu duch.<br />

Duch je podstatou čiže jadrom človeka.<br />

Pochádza z duchovnej úrovne,<br />

z oblasti ďaleko nad hmotným vesmírom.<br />

Je nositeľom osobnostných,<br />

teda povahových vlastností človeka<br />

a prejavuje sa cítením.<br />

Aby mohol duch dospieť k plnému<br />

a vedomému životu na zemi, musí sa<br />

obaliť záhalmi z niekoľkých ďalších<br />

vrstiev, ktoré sa nachádzajú medzi<br />

zemou a duchovnou úrovňou. Posledným<br />

takým záhalom je pozemské<br />

telo.<br />

58<br />

Svet Grálu<br />

39 | 2014<br />

Pri pozemskej smrti odkladá človek<br />

svoju najhrubšiu vrstvu, teda<br />

telo, a existuje ďalej ako duch so<br />

svojimi ďalšími jemnejšími obalmi.<br />

Túto formu existencie nazývame<br />

dušou. Jadrom duše je ľudský<br />

duch, na sebe má jednu alebo viacej<br />

vrstiev; bezprostredne po smrti<br />

je tou najbližšie hutnejšou vrstvou<br />

jemnejší druh hmotnosti, teda<br />

jemnohmotné telo.<br />

Po telesnej smrti má duša pokračovať<br />

ďalej svojou cestou ďalšieho<br />

vzdelávania a zušľachťovania; odkladá<br />

pri tom svoje záhaly, až sa<br />

nakoniec vráti späť do duchovnej<br />

úrovne ako plne zrelý duch.<br />

Pri svojom vysvetľovaní vychádzam<br />

z knihy „Posolstvo Grálu – Vo<br />

svetle Pravdy“ od Abd-ru-shina.<br />

Pokiaľ by ste si priali niečo z Vašej<br />

otázky ďalej rozviesť, rád sa Vám<br />

ozvem.<br />

Artur Zatloukal<br />

za redakciu časopisu Svet Grálu<br />

Náhoda alebo zámer Boží<br />

Príspevok čitateľa:<br />

Mnohí vedci a ostatní ľudia hovoria<br />

o vesmíre, že vznikol sám<br />

od seba, alebo len náhodou, alebo<br />

spontánne hovoria, že nie je<br />

treba Boha na vytvorenie toľkých<br />

zákonitostí.<br />

Je všetko len náhoda alebo je to<br />

zámer? Keď sa pozrieme na postavenie<br />

Zeme vo vesmíre, je to niečo<br />

výnimočné, nemožno to inak hodnotiť,<br />

než zámer. Pri všetkých nebezpečenstvách,<br />

ktoré vo vesmíre<br />

sú, nie je možné, aby niečo také<br />

existovalo takú dlhú dobu. Obrovské<br />

množstvo čiernych dier, hviezd,<br />

supernov a asteroidov, to všetko<br />

bolo odstránené, aby sa vývoj ľudí<br />

nenarušoval. Za slnko máme primeranú<br />

hviezdu. Zem je v takom<br />

postavení a tak ďaleko od Slnka,<br />

aby nebola Slnkom príliš ohrievaná<br />

a ani príliš ochladená a aby<br />

mala pomerne stabilné teploty<br />

a v takom postavení je už veľmi<br />

dlho. Toto nie je nikde zaručené,<br />

že to tak musí byť. Aj Mesiac je tu<br />

k našej pomoci, môže sa ním uľahčiť<br />

bytie na tejto Zemi. Na Zemi<br />

sa stretávajú ľudia s plodonosnými<br />

a jedlými rastlinami a inými<br />

priaznivými podmienkami, ku<br />

ktorým patrilo aj vyhynutie dinosaurov.<br />

Vyzerá to, že celý vesmír<br />

tu pripravil ľuďom pokojný domov.<br />

V galaxii Mliečna dráha je<br />

naša slnečná sústava v jej najpokojnejšej<br />

časti, aby nebola ohrozená<br />

stretmi s inými hviezdami<br />

pri svojom obehu okolo celej galaxie.<br />

Všade okolo nás je totiž vesmír<br />

veľmi dravý.<br />

Pokiaľ by to bola len náhoda, nemohlo<br />

by tu ísť o jednu náhodu, ale<br />

o obrovské množstvo nekončiacich<br />

náhod, nebolo by možné, aby sme<br />

v takom vesmíre žili, tak dlho a tak<br />

pokojne. Podmienky na našej Zemi<br />

sú príliš priaznivé a nesvedčia o náhodilosti.<br />

Náhodný vesmír, vesmír,<br />

ktorý by vznikol sám od seba, by nemal<br />

záujem o nejaké zvláštne podmienky<br />

pre život človeka.<br />

Je to teda zámer a nič iné. Vesmír<br />

nemohol vzniknúť sám od seba, pretože<br />

by mohol sám od seba ihneď<br />

zaniknúť, a neprivodil by toľko samostatných<br />

zákonitostí, ktoré vo vesmíre<br />

sú, zákony by boli slepé, nedovolili<br />

by veľmi zložitý rozvoj veľmi<br />

priaznivých podmienok pre bytie<br />

človeka a ich udržanie, čo predpokladá<br />

len prítomnosť Božieho zámeru,<br />

pevných zákonov, ktoré nie<br />

sú slepé. Keď skúmame hrubohmotný<br />

vesmír a v ňom zakotvenú<br />

Zem, musíme v tom spoznať veľkú<br />

lásku Božiu.<br />

S. Ď. (meno v redakcii)

6. vydanie<br />

Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu<br />

jednozväzkové vydanie<br />

Prednášky tohto diela sa zaoberajú<br />

svetonázorovými otázkami<br />

a odpovedajú na ne jasným a dôsledným<br />

spôsobom. Pred čitateľom sa rozvinú<br />

zákonitosti sveta ako obraz Stvoriteľovej<br />

vôle, vylíčené tak, aby ich človek mohol<br />

pochopiť a nachádzať vo svete okolo seba.<br />

Autor sám k tomu hovorí: „Poznatky,<br />

získané z tejto knihy sú také ohromné, že<br />

nezaujatého čitateľa nútia k zamysleniu,<br />

skúmaniu a napredovaniu. Kto sa nebojí<br />

nadvihnúť závoj tam, kde pre neho ešte<br />

dnes spočívajú veľ ké záhady života, tomu<br />

kniha prinesie bohatý úžitok. Stane sa mu<br />

živým posolstvom z Grálu.<br />

V ponuke sú aj samostatné zväzky tohto trojzväzkového diela, ako aj<br />

audio záznam všetkých prednášok na CD či DVD vo formáte MP3.<br />

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho<br />

kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke<br />

www.svetgralu.sk<br />

slovenský jazyk,<br />

832 strán,<br />

tvrdá väzba,<br />

formát 14 x 21 cm,<br />

6. vydanie,<br />

tri zväzky v jednom,<br />

hmotnosť: 1000 g<br />

naša cena:<br />

21,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa<br />

Sveta Grálu:<br />

19,90 €

„Nastúpiť cestu nahor vyžaduje odvahu. Človek<br />

musí prekonať strach, že stratí tých, ktorých má rád.<br />

Až keď cestu nastúpi, zistí, že je to jediný spôsob,<br />

ako ich nestratiť - pokiaľ i oni smerujú nahor.“<br />

MUDr. Jan Palouček

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!