Do you know the secret to free website traffic?
Use this trick to increase the number of new potential customers.
marec 2013 – máj 2013
strana 12
Nové výskumy zážitkov blízkosti smrti
strana 41
Otázka, ktorú si kladie mnoho
veriacich
strana 52
Cena 2,89 €
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Aký je skutočný pôvod
človeka?
strana 34
Správny vzťah k tejto etape
života
strana 53
36
9
jún 2013 – august 2013
S matkou ôsmich detí o veciach,
ktoré spájajú rodinu
strana 7
12
Dieťa nie je dospelý!
strana 46
Ako „vstať z popola“
strana 20
9
Cena 2,89 €
december 2013 – február 2014
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
…a chyby v jej preklade
strana 14
Nová energia na dosah?
strana 40
Pravidlá úspešnej výchovy
strana 20
Cena 2,89 €
Černákovou
strana 34
Aký partner sa k nám
naozaj hodí?
strana 31
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
ako na to
strana 5
strana 12
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.
Ďalšie číslo 40
Vychádza v júni 2014
Svätý Grál
Svätý Grál nie je legenda, ani nádoba, do ktorej
bola zachytená pod krížom krv Syna Božieho, ani
púhy abstraktný pojem. Je to skutočnosť živšia ako
náš vlastný svet, srdce stvorenia, odkiaľ opakovane
raz do roka prúdi životodarná Božská sila na
udržanie stvorenia. Prijali ju aj Ježišoví učeníci
v čase svätodušných sviatkov – Turíc.
Svet Grálu
Svet Grálu
35
?
smrt
narodenie
zivot
Barbro Karlén spomína:
„Keď som bola Annou Frankovou“
Skúsenosti blízkosti smrti:
Ilúzia či realita?
Prečo mal Kristus taký
hrozný osud?
Naše minulé životy
Prečo ich nepoznáme?
Božia iskra v nás
Skrytý zmysel
starnutia
Svet Grálu
36
ISSN 1614–5127
771614 512005
Život ma naučil neplánovať
12 zlatých pravidiel
úspešnej výchovy
Vyhorenie
Homosexualita
Ako jej rozumieť?
Svet Grálu
Svet Grálu
38
Vznik Biblie
Sen o voľnej energii
Povzbudzujte
svoje dieťa
Vysoká škola
neočakávania
O živote v Tanzánii
s MUDr. Margarétou
Vrana k vrane
sadá...
Neprišiel,
aby zomrel
Posolstvo z Nazaretu
Svet Grálu
ISSN 1614-5127
771614 512005
Samoliečba
začína myslením
Ochrnul, uzdravil sa
a dnes vysvetľuje,
Vianoce…
Ako nepremárniť
sviatky lásky
Venujte svoje
2%
neziskovej organizácii
Svet Grálu!
Naše údaje na vypísanie tlačiva:
Podporíte tým vydávanie
hodnotného časopisu.
35583223 nezisková organizácia
Svet Grálu, n. o.
Hlavná
81/85
04001 Košice – Staré mesto
Potrebné tlačivá si môžete stiahnuť z našej webovej stránky www.svetgralu.sk
NA ÚVOD
desi som sa dočítal, že strach je
K najnebezpečnejšou a najdeštruktívnejšou
emóciou – mať strach je vraj
oveľa horšie, než mať zlosť alebo pociťovať
nenávisť. Je pravda, že práve
strach dokáže človeka úplne ochromiť,
vziať mu chuť do života a celkom ho
sociálne znemožniť, ak prerastie do
chronického stavu. V čase, keď ešte
neboli tabletky na upokojenie také
rozšírené ako dnes, dal sa doktor
Edward Bach do dialógu s prírodou
a objavil tak zdroj jednej zo svojich
dvanástich kvetových esencií – Topoľ
osikový. Pacienta, pre ktorého je
určená, popisuje takto: „Bezdôvodné,
nepoznané obavy, pre ktoré nie je
žiadne vysvetlenie, ani dôvod. Napriek
tomu môže byť pacient veľmi vystrašený,
že sa niečo strašné stane, ale nevie
čo. Tieto bezdôvodné nevysvetliteľné
obavy ho môžu prenasledovať
vo dne i v noci. Tí, čo trpia, sa často
obávajú povedať o svojich ťažkostiach
druhým“ 1 . Takto popísal Bach ten najhorší,
najagresívnejší druh strachu,
ktorý môže byť skutočne smrteľne nebezpečný.
Neurológ a psychiater Viktor
Emanuel Frankl vypracoval pre
svojich pacientov geniálne jednoduchú
metódu, ako sa vtieravého strachu
zbaviť. Navrhol im, ísť v myšlienkach
svojim obavám v ústrety a naoko im
pritakať. Odporúčal pacientom, aby
si celú situáciu, z ktorej majú hrôzu,
detailne predstavili, slovne popísali
a vymysleli k nej aj šťastné zakončenie.
Takto strach stratí svoju moc nad
človekom, ktorý sa mu rozhodne čeliť.
Nielen Frankl tvrdil, že moderná spoločnosť
trpí priam epidémiou strachu,
čo sa pravdaže prejavuje navonok odťažitými
príznakmi. Predovšetkým sa
ľudia boja ostať aj na krátky čas sami,
boja sa ticha, chcú ho prehlušiť. Zdá
sa, že sa vlastne bojíme samých seba,
toho, čo v nás pod povrchom drieme,
toho, akí skutočne sme. Stretnúť sa so
sebou samým naskutku nemusí byť
príjemné. Skúsenosti s nutkavým
strachom nájdeme aj v životopisoch
osobností tých najzvučnejších mien.
Martin Luther sa vo svojom neustálom
strachu z hriechu a zlyhania rozhodol
zasvätiť celý svoj život Bohu
a slúžiť mu, aj keby mal pri tom prísť
o život. Jan Ámos Komenský mal ťaživé
obavy nie len o seba, ale predovšetkým
o ľudstvo budúcnosti, o to,
ako naloží s napredujúcim vedeckým
poznaním, či vďaka nemu úplne nezabudne
na kráľovstvo nebeské, na ríšu
ducha. Súhlasím s názorom, že v skutočnosti
každý malý či väčší strach
je obrazom toho najzákladnejšieho,
existenciálneho strachu, skrývajúceho
sa v otázkach: Žijem dobre? Som
dobrým človekom? Aký zmysel má život?
Tieto nepríjemné otázky driemu
v našom podvedomí a vyžadujú si odpoveď,
aj keď si to práve vôbec neuvedomujeme.
Skôr či neskôr nás život
pred ne postaví, práve v ťažkých
obdobiach, keď sa cítime odmietnutí,
neužitoční, sklamaní, zranení.
Nedá sa im vyhnúť a ani to neskúšajme.
Sú pre človeka vlastne najväčším
darom, kľúčom k tomu, aby sme
objavili vlastné duchovné vedomie.
Môžu byť podnetom na oslobodenie
duše. Ak sa človeku podarí duchovne
oslobodiť, stratia sa mnohé závislosti
a s nimi i strach. Napríklad, príliš
často sa bojíme, aby sme nestratili
priazeň iných ľudí a veľa vecí dokážeme
robiť pre ľudí, ktorí si to možno
ani nezaslúžia. Bojíme sa ísť vlastnou
cestou, rozhodovať sa samostatne
a preto visíme na dobrých radách
okolia, hľadáme niekoho múdrejšieho,
kto by nás viedol. Tak sa často
aj dobrí ľudia stávajú vnútorne nesamostatní
a vo svojej túžbe po uznaní
dokážu celkom odblokovať vlastný
vnútorný hlas či cit. Je jedno, či sa to
deje medzi priateľmi, v zamestnaní,
alebo dosť často aj v nejakom náboženskom
spoločenstve. Vo filme Kráľovstvo
nebeské dáva kráľ Jeruzalema
novému rytierovi dobrú radu: pred
Bohom sa nebudeš môcť vyhovárať
na to, že ti niekto to alebo ono prikázal.
Ty sám sa budeš musieť zodpovedať
za svoje skutky. Myslime na to už
teraz, počas života na zemi, aby sme
na jeho konci nemuseli mať strach.
Roman Levický
levicky@svetgralu.sk
3
Svet Grálu
39 | 2014
OBSAH
TÉMA
Bojíme sa smrti = bojíme sa života?
Prečo vlastne máme strach…
FOTOREPORTÁŽ
Maroko
ROZHOVOR
Vyrovnať sa s utrpením
NA ZAMYSLENIE
Šťastnú cestu!
SPOLOČNOSŤ
Pozor, sprisahanie!
Keď teória konkuruje skutočnosti…
ZDRAVIE
Chuťový dizajn
Éčka v potravinách
HOMEOPATIA
Homeopatia v záhrade
„Dá sa to!“
hovorí špeciálny pedagóg
Pavel Kalpakcis
VÝCHOVA
Všetky antény sú na príjme
NÁBOŽENSTVO
Ježiš Kristus a Turínske plátno
Život, smrť a zmŕtvychvstanie Syna Božieho v novom svetle
NÁBOŽENSTVO
Filón z Alexandrie
a výklad náboženských spisov
POVIEDKA
Zakrytá ikona
SPOLOČNOSŤ
Šikanujú vás?
4
Svet Grálu
39 | 2014
TÉMA
Život so strachom
Nový seriál, ktorý objasňuje rôzne podoby strachu a cesty,
ako ho prekonať
FEJTÓN
Láska a strach
ZDRAVIE
Môže zachrániť i zlomený
ovocný stromček
Môj nový spoločník Parkinson
Životný príbeh Simone Cuambovej
ŽIVOT
Ako využiť svoje schopnosti?
Z knihy 100 odpovedí na životné otázky
JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ
O zverených hrivnách
RECENZIA
Volanie netvora
NÁZORY
Ohlasy čitateľov
O mobingu v práci
a ako sa mu brániť
TÉMA
MUDr. Jan Palouček
Existuje nekonečné množstvo strachov,
preto nemá význam ich vymenovávať.
Napriek tomu je medzi nimi jeden, z ktorého
vyrastá prevažná väčšina všetkých
ostatných. Je to strach zo života, známy
skôr ako strach zo smrti. Jeho príčinou
je nevedomosť o živote, a tým takisto
nevedomosť o smrti. Mnoho ľudí sa
síce snaží dať najavo, ako sa smrti neboja,
ale väčšina týchto statočných sa
napriek tomu obáva neúspechu, nedostatku,
straty zdravia alebo majetku. Tak
predsa len nechtiac dokazujú, že sa života
a jeho konca boja.
aždý z nás reaguje na udalosti
K života i na druhých ľudí v závislosti
od toho, čo už prežil. Čo už
prežil nielen v tomto živote, ale aj vo
všetkých predchádzajúcich. Ak zoberieme
do úvahy opakované vtelenia
každého z nás, je zrejmé, že spektrum
zážitkov, ktoré sa zapísali do
našich duší a museli preto prečkať
nejednu pozemskú smrť, bude asi
bohaté. Vstupujú do nového pozemského
života spolu s nami, pretože
sú naším jediným vlastníctvom, jediným
ziskom z našich pobytov na
zemi. Z toho dôvodu prichádzame
na svet už so sformovanými citovými
väzbami k ľuďom, hodnotám, alebo
činnostiam, s určitými povahovými
črtami, ktoré sme si osvojili. Preto sa
cítime určitým smerom priťahovaní,
zatiaľ čo iný smer nás odpudzuje.
Mnoho našich skorších zážitkov
bolo traumatických: násilná smrť,
prenasledovanie, utrpenie, nenávisť,
bieda… Udalosti súčasného života
tieto spomienky znovu prebúdzajú
a my pociťujeme strach.
Môže mať rôzne podoby a ako lekár
som často pozoroval, ako zázračne
pôsobí stanovenie diagnózy.
Chorý príde s ťažkosťami a obáva
Bojíme sa smrti =
bojíme sa života?
TÉMA
sa o svoje zdravie. Lekár stanoví
diagnózu a v tej chvíli sa chorému,
a možno i lekárovi, uľaví, takže sa
zdá, akoby bola pomenovaním časť
hrozby zneškodnená. Hoci je to len
zlomkovitý dej, ukazuje presne, ako
strach ustupuje v okamihu, len čo
sa objaví východisko a prebudí sa
dôvera v pomoc. V tomto jednoduchom
príklade postačila lekárova
istota na to, aby strach chorého na
chvíľu ustúpil.
Ako sa však zbaviť strachu zo smrti,
alebo z ochorenia, z neúspechu, zo
sklamania…? Tu určite už nepomôže
len istota niekoho ďalšieho, kto sa
„nebojí“, alebo je o niečom presvedčený.
Musí to byť vlastná istota, získaná
skúsenosťami a uvažovaním.
Každá veda sa snaží nájsť logické
súvislosti v oblasti, ktorou sa zaoberá.
Pokiaľ veda zistí, že udalosť
A musí vyústiť do udalosti B a tá
opäť do udalosti C, možno z toho
jednoducho vyvodiť, že udalosť B
má príčinu v udalosti A a následok
v udalosti C. Pokiaľ sa toto zistenie
opakovane potvrdzuje, stáva sa dôkazom
o existencii určitej zákonitosti.
Týmto spôsobom vedci prišli
k zaujímavým a niekedy i užitočným
poznatkom, takže dnes vieme, prečo
má niektorý hmyz dlhý sosák a iný
krátky, čím je spôsobená polárna
žiara, ale nevieme, kedy začína život,
ani kedy končí. Pritom je ľahké
pozorovať život a dôjsť k zisteniu, že
i v ňom sa stále opakujú rovnaké
postupnosti. Avšak pre oblasť života,
ktorá je pre človeka tou najdôležitejšou
a najpotrebnejšou, nenájdeme
žiadne pravidlá, ktoré by vysvetľovali
všetko, čo sa v živote odohráva.
Veda sama si totiž uložila osudné obmedzenie
tvrdením, že pôvod života
a jeho chodu treba hľadať v hmote.
Toto tvrdenie sa javí tragikomicky
zoči-voči každodennému životu,
v ktorom stále prežívame udalosti,
6
Svet Grálu
39 | 2014
zjavne nemajúce svoj pôvod vo svete
bežných zmyslov. Denne máme na
očiach pozoruhodné zvraty v ľudských
osudoch, ale navykli sme si na
to všetko tupo hľadieť, ani nás nenapadne
položiť si vážnu otázku: prečo
sa to deje? Prečo niekto bez viditeľného
dôvodu ochorie, a iný sa bez
viditeľného dôvodu uzdraví, prečo
niekto príde náhle o majetok alebo
naopak zbohatne, prečo niekto prežije,
hoci riskuje, a iný zomrie, aj keď
je opatrný, prečo sa niekto narodí do
hladomoru a iný do blahobytu. Zostáva
len otázka: načo sú nám všetky
poznatky rôznych vied, keď nevieme
žiť? Veď predsa človek, ktorý vie žiť,
nemôže mať strach.
Hoci všetko okolo seba vedecky
skúmame a považujeme za súčasť
svojho života, ľudský život sa snažíme
vidieť „nevedecky“ ako sled
udalostí, ktoré nastávajú ktovie
prečo. Pri hľadaní príčin akýchkoľvek
ťažkostí sa potom obmedzujeme
len na to, čo leží v hraniciach prísne
strážených vedou. Hoci sa táto spoločnosť
považuje za racionálnu, väčšina
ľudí, hoci si to neuvedomuje, posudzuje
udalosti života iracionálne.
Náhoda, šťastie, nešťastie, smola,
osud sú slová, ktoré navodzujú tušenie
vyššej moci, alebo vyvolávajú
predstavu predurčenia, nevyspytateľnosti,
poprípade ľubovôle. Mohol
by človek takto vnímať a posudzovať
život, keby bol presvedčený o jeho zákonitostiach?
Iste nie.
Vedecká „pohraničná stráž“ je spoluzodpovedná
za to, že ľudia nedokážu
svoje prežitia spracovať a zaradiť
do svojho života. Sú vychovávaní
tak, aby svoj život chápali bez širších
súvislostí. Tým je im vzatá možnosť
správne reagovať na to, čo im život
prináša; nemôže sa u nich rozvinúť
žiadna hlbšia dôvera v spravodlivé
a nemenné zákonitosti života. Tak sú
pripravení, aby do nich vstúpil strach,
pretože nie sú zvyknutí hľadať príčiny
svojich ťažkostí vo svojom predchádzajúcom
konaní, poprípade vo
svojich predchádzajúcich životoch.
Neuvedomujú si hlboké súvislosti
medzi minulosťou a prítomnosťou,
netušia, akým spôsobom im z prítomnosti
vyrastá budúcnosť. Preto
nie sú ani schopní zvrátiť nešťastný
chod svojho života a prijať zodpovednosť
za všetko, čo sa im deje. Začínajú
obviňovať druhých, vzrastá nenávisť
a nedôvera ako ovocie strachu.
Strach zo života a smrti je dôležitou
podmienkou existencie súdobej
spoločnosti. Človek, ktorý má strach
a upína sa predovšetkým k materiálnym
hodnotám, má celkom iné
životné nároky než človek, ktorý sa
existenčnému strachu vzďaľuje poznaním
zmyslu života a úsilím o rozvoj
vnútorných hodnôt. Dnešnú spoločnosť
udržuje pri živote chtivosť
a poživačnosť. Ľuďom neleží na srdci
TÉMA
ľudská dôstojnosť iných obyvateľov
zeme, a preto sami, uprostred dostatku
a blahobytu, ľudskú dôstojnosť
strácajú. Pokiaľ by sa náhle zmenil
pohľad väčšiny ľudí na zmysel života
a na smrť, znamenalo by to rýchly
zánik súčasných pomerov, pretože
ľudia by začali požadovať niečo celkom
iné, než im dnešná spoločnosť
môže ponúknuť. Na zachovanie tejto
spoločnosti je preto nutné, aby ľudia
zostali v základných otázkach svojho
života nevedomí, aby otupeli natoľko,
že sa už o tieto veci nebudú zaujímať.
A tento stav bol už takmer dosiahnutý.
Táto spoločnosť žije zo strachu
zo smrti.
Pri strachu človek cíti ohrozenie.
Zároveň je presvedčený, že nie je
schopný vývoj udalosti ovplyvniť.
Pocit ohrozenia sám osebe ešte nemusí
strach vyvolávať, ak je človek
presvedčený o dobrom konci. Vystavovať
sa rôznym druhom ohrozenia
je predsa dnes vyhľadávanou zábavou.
Na vznik strachu je preto nutný
určitý pocit bezmocnosti.
Pocit bezmocnosti a straty kontroly
nad určitou oblasťou života je
však dnes bežným javom. Náš život
akoby bol plný neistôt, otáznikov
a nečakaných zvratov, ktorým nemožno
spoľahlivo čeliť. V osobných
životoch i vo svetovom dianí sa stále
viac prejavuje bezmocnosť ako prejav
dezorientácie. Jedno opatrenie
stíha druhé, aby sa vzápätí preukázala
ich krátkozrakosť. Ľudia nevedia,
čo s nimi bude, nevedia to ani
štáty, pretože chýba pevný oporný
bod, na ktorom by bolo možné začať
stavať spoľahlivú cestu. Za tohto
stavu je uvoľnený priechod zlu a nízkosti.
Vzrastajú kontrasty medzi ideálmi
a skutočným stavom zeme, a to
je vždy spojené s odklonom od Božej
vôle. Ľudia vedú s Bohom vojnu.
Vedú ju tým, že ho popierajú, že za
Jeho vôľu vydávajú svoju vôľu, že
prispôsobujú náboženstvo svojim
nízkym sklonom…
V každej vojne sa ľudia boja o život,
hoci môžu mať šancu na víťazstvo.
V tejto vojne sú však bez šance.
Strach zo života a smrti je znamením
márneho, vopred strateného
boja, ktorý sa človek snaží viesť so
svojím Stvoriteľom. Tento strach je
hlavným koreňom, z ktorého vyrastajú
alebo čerpajú výživu nespočetné
ďalšie vedľajšie korene. Tieto strachy
sa človek môže naučiť obchádzať, ignorovať,
potláčať, prevrstviť, niekedy
i rozpustiť, ak sú naozaj malé, ale
nikdy sa ich nemôže zbaviť celkom,
dokiaľ neodstráni hlavný koreň. Dokiaľ
sa nenaučí žiť v mieri so svojím
Stvoriteľom.
Strach je viazaný na pominuteľnosť.
Je to obava, že niečo príjemné,
alebo aspoň znesiteľné pominie.
Preto môže strach vyrastať len tam,
kde sa človek primkne k pominuteľným
hodnotám, zatiaľ čo bohatstvo
ducha je mu dosiaľ cudzím pojmom.
Strach zo straty niekoho alebo niečoho
ho potom sprevádza celým životom
ako tmavý tieň a stáva sa často
motívom jeho konania.
Tento strach nemôže človek prekonať
tým, že ho premôže, ale jedine
tým, že sa mu vzdiali. Že sa mu
vnútorne vzdiali smerom, kde leží
večnosť, nepominuteľný duchovný
svet. Jeho skutočný domov. Jedine
človek, ktorý dospeje k presvedčeniu
o svojej duchovnej podstate, k presvedčeniu
o tom, že on sám je časťou
tohto nepominuteľného sveta,
môže sa začať vzďaľovať zemi. Toto
vzdialenie sa nemá podobu vytrhnutia
z reálneho života, ale prejavuje
Tento strach nemôže človek prekonať tým, že ho
premôže, ale jedine tým, že sa mu vzdiali
sa naopak väčšou istotou a radosťou
zo všetkej činnosti, ktorú človek tu
na zemi vykonáva. Silné vnútorné
zaujatie pre vysoký cieľ a túžba smerovať
nahor k svojmu duchovnému
domovu ho vnútorne oslobodzuje.
Vo svojom živote už nie je pútaný
snahou čokoľvek pozemské získať
alebo udržať. Chce sa naučiť len jediné:
ďakovať Bohu za každý okamih
svojho života. Tým sa jeho vnútorný,
teda skutočný život, stále viac prejasňuje,
až prekročí hranicu pominuteľnosti.
Strach už potom nemôže
nájsť v jeho vnútri oporu, pretože tu
na zemi niet už ničoho, čo by mohol
stratiť. Čokoľvek môže ešte prežiť,
stáva sa ziskom pre večnosť a dáva
vyrastať stále väčšej vďačnosti a dôvere
v Božiu Lásku. Prebudiť v sebe
lásku k Bohu je najvyššia hodnota,
akú človek môže vôbec získať.
Jedným z posledných strachov,
ktoré musí človek tu na zemi prekonávať,
je strach z toho, že takáto
vnútorná premena ho odcudzí tým,
ktorých miluje. No je to skôr práve
naopak. I tie najkrajšie vzťahy môžu
potom ešte viac rozkvitnúť až do netušených
výšok, pretože človek, ktorý
sa snaží premeniť celý svoj život v jedinú
vďaku Stvoriteľovi, musí milovať
druhých ľudí ešte oveľa hlbšie a pravdivejšie.
Jan Palouček
paloucek@svetgralu.sk
7
Svet Grálu
39 | 2014
ROZHOVOR
„Máme schopnosť
vyrovnať sa s utrpením“
Rozhovor s Pavlom Kalpakcisom
ROZHOVOR
Rozhovor viedla
Marie Šuláková
„V bezvýchodiskovej, ťažkej situácii, keď
sa zmysel života a žitia celkovo stráca,
je možné nájsť niečo, čo životu práve
vďaka tomuto utrpeniu zmysel dáva.
A to ešte zmysel hlboký, často naplnený
nejakou hodnotou,“ hovorí logoterapeut
Pavel Kalpakcis. Vraj – keď viem,
prečo trpím, keď viem, že to má nejaký
zmysel, tak nachádzam aj odpoveď –
cestu, ako toto utrpenie znášať.
SG: Veľmi často počúvam vo svojom okolí vetu
(a myslím, že nie iba ja) – čo som komu urobil,
že musím v živote tak trpieť. Čím to je? Je to
rečnícka otázka, povzdych alebo skutočné hľadanie
odpovede?
Kalpakcis: Áno, myslím si, že niekedy
to môže byť skutočne iba rečnícka
otázka, ktorá akoby podtrhuje
domnienku dotyčného človeka, že
s danou situáciou sa nedá jednoducho
nič robiť. No u ľudí, ktorí prežívajú
hlbokú bolesť, strach či zúfalstvo,
je v takto položenej otázke
skutočne túžba poznať odpoveď na
svoje trápenie. Cítiť v tom obžalobu
osudu za také bolestivé prežívanie.
Stačí, keď si predstavíme, že
sa nám narodilo postihnuté dieťa.
Všade okolo vidíte svojich vrstovníkov,
ako sa so svojimi deťmi veselo
zabávajú na pieskovisku, jazdia
na bicykli, smejú sa, a vy tlačíte
invalidný vozík so svojím dieťaťom,
ktoré nie je schopné povedať jediné
slovo. V takejto chvíli väčšina rodičov
zhodne tvrdí, že v ich mysliach
prevláda jedno veľké: „Prečo?
Prečo práve nám sa narodilo postihnuté
dieťa? Prečo práve ja musím
mať taký osud?“ V jadre každého
človeka je impulz vzoprieť sa nepríjemnému,
bolestivému osudu. Ostatne,
kto z nás túži prežívať bolesť
a trápenie? Vždy hľadáme cestu, ako
sa mu vyhnúť, ako to urobiť, aby
to nepríjemné v živote nebolo.
SG: V ťažkých životných situáciách sa cítime
asi rôzne, a rôzne ich zvládame aj riešime.
Ako nám môže pomôcť logoterapia?
Kalpakcis: Schopnosť zvládať ťažké
životné situácie je naozaj individuálna
a súvisí aj s momentálnym stavom
spoločnosti. Napr. vo vojnovom
konflikte sú ľudia všeobecne lepšie
pripravení zvládať ťažké životné
situácie, a to iba preto, že ich príchod
očakávajú. Oproti tomu naša
dnešná spoločnosť sa snaží o zaistenie
čo najväčšieho bezpečia a životného
komfortu, bez strádania, bez
bolesti. Preto sa aj ťažšie vyrovnávame
s opačným stavom, teda s utrpením.
Základná pomoc logoterapie
spočíva vo fakte, že i ťažké životné
utrpenie môže mať a má nejaký zmysel.
Vskutku – v utrpení je možné
nájsť hlboký životný zmysel. Inými
slovami, v bezvýchodiskovej, ťažkej
situácii, keď zmysel života a žitia vôbec
sa stráca, možno nájsť niečo, čo
životu práve vďaka tomuto utrpeniu
zmysel dáva. A to ešte zmysel hlboký,
často naplnený nejakou hodnotou.
Proste „Keď viem, prečo trpím, keď
viem, že to má nejaký zmysel, tak
nájdem aj odpoveď – cestu, ako toto
utrpenie znášať“.
SG: Čo je logoterapia? Ako funguje?
Kalpakcis: Logoterapia sa často
zamieňa s logopédiou, s ktorou však
nemá vôbec nič spoločné. V gréčtine
logos znamená slovo, ale aj
(ako v tomto prípade) zmysel, zmysel
života. Terapia znamená liečenie.
Teda logoterapia znamená doslovne
„liečba zmyslom“. Logoterapia je
psychoterapeutická metóda, ktorú
vyvinul, alebo lepšie povedané popísal
viedenský psychiater a psychológ
Viktor Emanuel Frankl. Už pred
9
Svet Grálu
39 | 2014
ROZHOVOR
2. svetovou vojnou hľadal odpoveď
na otázku, čo je podstatou ľudského
života. Prečo vôbec žijeme, aký to
všetko má zmysel, ako sa vyrovnávame
s ťažkými životnými situáciami.
Hľadal, čo je tou základnou
hnacou silou každého človeka. V tej
dobe sa v psychológii razili dva pohľady
na túto „hnaciu silu“, a síce
freudovská „túžba po slasti“ a adlerovská
„túžba po moci – mať nejakú
moc“. Frankl vnímal, že musí
byť ešte niečo nad tým, niečo vyššie,
a to túžba po zmysle života ako takého.
Teda túžba, aby môj život mal
nejaký zmysel. Vlastným prežitím –
mal židovský pôvod a prešiel troma
koncentračnými tábormi – dospel
k poznaniu, že i v takýchto ťažkých
životných situáciách môžeme nájsť
nejaký zmysel života. Teda niečo,
pre čo sa oplatí žiť, kvôli čomu to
nevzdať. To je v podstate aj funkcia
logoterapie – pomôcť človeku nájsť
v jeho ťažkej životnej situácii hlbší
zmysel. Tým dávame jeho utrpeniu
vysokú životnú hodnotu, a tá mu
spätne dáva možnosť a silu prežívané
utrpenie zvládať.
SG: Ako a kedy ste sa Vy sám dostali k logoterapii?
A čo ste robili pred tým, kým ste sa stali
logoterapeutom?
Kalpakcis: Nenazval by som sa
priamo logoterapeutom, skôr psychoterapeutom,
ktorý okrem iných
metód používa pri svojej práci
s klientmi aj princípy logoterapie.
K logoterapii som sa dostal pri svojich
štúdiách na psychoterapeutickej
fakulte, keď ma doslova nadchli
prednášky doc. K. Balcara na túto
tému. Okamžite som sa k nemu zapísal
na všetky jeho semináre, zaoberajúce
sa týmto smerom. Cítil
som, že to je to pravé! Vo svojej
psychoterapeutickej praxi som sa
o správnosti tohto cítenia mnohokrát
presvedčil. Kým som sa
10
Svet Grálu
39 | 2014
dozvedel o logoterapii ako metóde,
pracoval som určitý čas v nemocnici
na internom oddelení a potom
osem rokov v ústave sociálnej starostlivosti,
kde sme sa starali o ľudí
s mentálnym postihnutím. V oboch
týchto zamestnaniach som videl
množstvo bolesti, utrpenia, zúfalstva
a umierania. No videl som i radosť,
nadšenie, obetavosť, snahu
pomáhať a túžbu žiť. Všímal som
si, ako rozdielne sa ľudia k utrpeniu
stavajú. Hovoril som s rodičmi,
ktorí sa – hoci sa im narodilo dieťa
s ťažkým mentálnym postihnutím –
nevzdávali, boli plní elánu, zakladali
združenia na podporu takto postihnutých
detí, zháňali sponzorov
na rôzne aktivity, snažili sa o začleňovanie
svojich detí do bežného života
a pod. Všetky tieto zážitky sa
mi neskôr pri štúdiách znovu vynorili
z pamäti, a to vo chvíli, keď
sa hovorilo o princípoch logoterapie.
Vtedy mi došlo, že každý z nás má
schopnosť sa vyrovnať s akýmkoľvek
utrpením.
SG: Komu môže logoterapia pomôcť?
Kalpakcis: V podstate všetkým
dospelým ľuďom, ktorí prežívajú
niečo, čo vnímame ako ťažkú životnú
situáciu. Či už je to umieranie,
smrť, vina, narodenie postihnutého
dieťaťa, vážna choroba,
úraz alebo postihnutie. Logoterapia
sa nedá veľmi praktikovať na
deti, pretože tie väčšinou ešte pojem
„zmysel života“ do určitého veku nechápu.
Nie je to ani všemocná metóda,
nedá sa použiť vo všetkých
prípadoch, s ktorými klient prichádza.
No výnimočné postavenie zaujíma
v tom, že dokáže pomôcť aj
človeku, ktorému zostáva iba niekoľko
dní života a pre ktorého nejaké
dlhodobé terapeutické pôsobenie
už nie je z časových dôvodov
možné.
SG: Pomáhate ľuďom nájsť v umieraní, v utrpení
a vine, zmysel života. Ako s nimi pracujete?
Kalpakcis: Nevnímam vlastnú
psychoterapiu ako stretnutie nešťastného
človeka s „múdrym človekom“,
ktorý mu múdro poradí,
ale ako stretnutie dvoch ľudí, ktorí
spoločne hľadajú, ako danú situáciu
vyriešiť. V podstate sa snažím
dotyčnému človeku ukázať jeho situáciu
aj z iného uhla a pomôcť mu
nájsť riešenie. Riešenie musí byť pochopiteľne
také, aby zodpovedalo
klientovým schopnostiam a možnostiam.
Keď prežívame nepríjemné
stavy, pozeráme sa na danú situáciu
najčastejšie iba z jedného uhla.
Z uhla, ktorý hovorí: je to hrozné,
je to ťažké, ja v tejto chvíli nemám
žiadnu možnosť s tým niečo urobiť,
nejako to zmeniť. Táto fatálnosť nás
robí bezmocnými. Iný uhol pohľadu
nám pomôže vidieť situáciu v inom
svetle. V tomto svetle sa často ukáže
aj riešenie. Dám vám príklad zo svojej
praxe: Jeden z klientov za mnou
prišiel s pocitom obrovskej viny,
ktorú už päť rokov cíti voči svojej
matke a mladšiemu bratovi. Príčinou
bola situácia z minulosti, keď sa
kedysi ako pätnásťročný hral v aute
svojho otca, rozsvecoval a zhasínal
svetlá, trúbil a pod. Následkom tejto
hry sa autobatéria vybila a ráno otec
nevedel auto naštartovať. Preto zavolal
kolegovi a odišli jeho autom.
Žiaľ, v pravotočivej zákrute kolega
nezvládol riadenie, narazil autom do
stromu a klientov otec na následky
vážnych zranení zomrel. Odvtedy
sa tento muž trápil obrovskou vinou,
že spôsobil smrť svojho otca. Aj keď
mu to nikto z okolia za vinu nedával,
on to ako veľkú vinu vnímal.
Hlavne sa cítil vinný voči svojmu
mladšiemu bratovi, ktorého pripravil
o úžasného otca. Hľadali sme spoločne
riešenie tejto situácie. Otca,
žiaľ, navrátiť späť nevieme, čo teda
ROZHOVOR
robiť? Postupne sme preberali, ako
sa s touto situáciou vyrovnávali jednotliví
členovia rodiny. Najťažšie to
bolo pre mladšieho brata, mal vtedy
štyri roky. Klient ľutoval najmä to,
že jeho brat nemôže prežiť s otcom
také úžasné veci, aké zažíval on. Keď
bol malý, chodili spolu na výlety, na
ryby, jazdili na motorke. Ale keď tu
nie je otec, s ktorým by to isté mohol
mladší brat zažívať, kto by mohol
otca zastúpiť? A zrazu to klientovi
došlo… „No predsa ja! Veď viem
chytať ryby, mám i motorku, rád
chodím na výlety.“ Zrazu sa riešenie
ukázalo. Spočívalo v tom, že odčinenie
viny sa dosiahne prácou, nejakým
činom pre druhého, ktorého
som, v tomto prípade, o túto možnosť
svojím správaním pripravil.
SG: V jednej rozhlasovej relácii ste hovorili niekoľkokrát
o sebapresahu. Môžete vysvetliť, o čo
ide a ako nám môže pomôcť?
Kalpakcis: Áno, sebapresah je
úžasná schopnosť každého ľudského
tvora. Je to práve ona, ktorá
nám často pomáha pri vyrovnaní sa
s ťažkými životnými situáciami. Ide
vlastne o schopnosť človeka odpútať
sa od svojho trápenia, a to tým, že sa
venujem inému človeku alebo situácii,
ktorá sa v mojom okolí vyskytne.
Skrátka, rozhliadnem sa okolo seba,
či tam niekto netrpí viac ako ja, a potom
sa rozhodnem mu toto trápenie
uľahčiť. V predchádzajúcom príbehu
bol tento sebapresah v tom, že
dotyčný klient sa namiesto nariekania
nad sebou samým začal venovať
niekomu, kto kvôli nemu nejakým
spôsobom trpel. Dám vám ešte jeden
príklad, tentoraz z nemocnice. Mal
som možnosť vidieť tam niekoľkých
ľudí, ktorí, napriek tomu, že vedeli,
že koniec ich života sa blíži, tak sa
po celý čas do svojho odchodu snažili
svojich príbuzných podporovať,
rozdávali úsmevy, rozprávali im,
spomínali…, prosto sa snažili uľahčiť
im ich trápenie. Teda namiesto
toho, aby sa ľutovali a nariekali, že
ich život už končí, mysleli na svojich
blízkych a im sa snažili uľahčiť bolesť.
Vďaka tomu mali ich posledné dni
života hlboký zmysel.
SG: Do ťažkých životných situácií sa môžeme
dostať všetci. Čo podľa Vás potrebujeme na to,
aby sme ich dokázali pochopiť a zvládať?
Kalpakcis: Pochopiť znamená
nájsť v nich nejaký zmysel. Ten
sa ťažko hľadá bezprostredne potom,
čo ste sa do takej situácie dostali.
V tej chvíli to bolí, človek nie
je schopný situáciu vidieť z nadhľadu.
Zostáva iba smútok, bolesť,
beznádej. Iba keď tento prvotný
nápor odznie, môžeme si položiť
otázku: Čo mám v tejto chvíli robiť,
čo mi tým chce život povedať?
Pekne to vyjadril zakladateľ logoterapie
V. E. Frankl: „Otázka neznie,
čo môžem očakávať od života, ale
čo život v tejto chvíli očakáva odo
mňa.“ Ostatne, skúsme si to predstaviť
opäť na jednom z príkladov
z mojej praxe. Istý mladý muž, môj
klient, bol konfrontovaný s tým, že
jeho otec má rakovinu. Ako choroba
postupovala, jeho zdravotný
stav sa zhoršoval. Pre klienta bolo
veľmi ťažké vidieť svojho otca, ktorého
mal veľmi rád, ako zo dňa na
deň viac chradne, stráca silu a chuť
do jedla. Celé toto trápenie vyvrcholilo
vo chvíli, keď si ho lekárka,
ku ktorej dochádzal s otcom na ožarovanie,
vzala bokom a povedala
mu, že pre otca je ďalšie ožarovanie
zbytočné a skôr škodlivé. Inými slovami,
že už neexistuje žiadna nádej.
Lekárka mu tiež odporučila, aby dal
otca do nemocnice, pretože starostlivosť
o neho bude stále náročnejšia
a on to nebude stíhať, keď je zamestnaný.
V tejto chvíli stál tento
muž pred zásadným rozhodnutím:
Nechať otca v nemocnici, alebo
ho vziať domov s tým, že to bude
nesmierne náročné. Tu je práve
tá otázka: „Čo život v tejto chvíli
odo mňa očakáva?“ On sa rozhodol,
že otca vezme domov. A opäť
hovoríme o sebapresahu – namiesto
bolesti z blížiaceho sa odchodu otca
myslel viac na to, ako mu posledné
týždne života čo najviac spríjemniť.
Neskôr mi hovoril, aké to doma
bolo. Púšťal otcovi jeho obľúbenú
hudbu, masíroval ho, aby predišiel
preležaninám, kŕmil ho, keď už nemohol
sám jesť. Snažil sa mu odchod
čo najviac spríjemniť… v tom
videl obrovský zmysel. Dokázal pochopiť,
čo má v tej chvíli robiť, čo
od neho život očakáva. Keď som
s ním po odchode jeho otca hovoril,
mal v sebe obrovskú vďačnosť a radosť,
že s ním mohol prežiť jeho posledné
chvíle a postarať sa tak o jeho
dôstojný odchod. Myslím si, že to
je to, čo nám pomáha tieto situácie
zvládať.
SG: Témou tohto čísla je strach a ako si s ním
poradiť. Čo by ste poradili z pohľadu logoterapeuta?
Čo pomáha prekonať strach?
Kalpakcis: Logoterapia pracuje
s klientovým zbytočným alebo prehnaným
strachom špecifickou metódou,
tzv. paradoxnou intenciou.
Metóda spočíva v klientovom nácviku
zosmiešnenia toho, čoho sa
obáva. Vo svojich predstavách si túto
situáciu, z ktorej má strach, dáva do
humornej formy. Ťažko sa potom
obávať niečoho, z čoho si robím
žarty. Na ilustráciu uvediem jeden
z príkladov takej paradoxnej intencie:
Klient je frustrovaný z toho, že
vždy, keď hovorí pred väčším počtom
ľudí, sčervenie. Je mu to nepríjemné,
často červenie už pred
vlastným prejavom a pod. S klientom
metodicky pracujeme a hľadáme
spoločne nejaké humorné
11
Svet Grálu
39 | 2014
ROZHOVOR
Kto je Pavel Kalpakcis?
Psychoterapeut, špeciálny pedagóg – etopéd. V priebehu
svojej praxe pracoval v mnohých odboroch pomáhajúcich
profesií – v nemocnici, v ústave sociálnej starostlivosti
pre osoby s mentálnym postihnutím, v terapeutickej komunite
pre drogovo závislých. V súčasnosti pôsobí ako
psychoterapeut a pedagóg, lektor v oblasti vzdelávania
pedagógov a pracovníkov v sociálnych službách, zao berá
sa takisto prevenciou sociálno–patologických javov u detí.
V terapeutickej praxi vychádza i z logoterapie, psychoterapeutickej
metódy, ktorá sa snaží pomôcť aj ľuďom
v ťažkých životných situáciách. Na túto tému aj prednáša.
Vo svojich prednáškach vychádza z osobných skúseností
s klientmi, s ktorými počas mnohých rokov pracoval. Žije
v Turnove (ČR, Liberecký kraj).
Viac tu: http://www.poradna-psychoterapie.eu/o-nas/
pomenovanie takejto situácie. Napr.
„Teraz sčerveniem ako zapadajúce
slnko. Budem krásne červený ako
pomaranč. Žiara nad Kladnom bude
slabým odvarom toho, čo im tam
na vystúpení predvediem.“ S týmito
formulkami vo svojich myšlienkach
sa klient vydá do situácie, keď má
hovoriť pred ostatnými. Humor,
ktorý v nich je, napomáha zbaviť sa
strachu z danej situácie.
Inak sa so strachom v psychoterapii
stretávam v podstate neustále.
Úlohou terapie je zistiť príčiny strachu
a hľadať klientove možnosti
a cesty, ako ho zvládať. Na prekonanie
strachu všeobecne pomáha
tzv. „ísť do toho“. Teda ísť v ústrety
situácii, ktorej sa obávam. Samozrejme,
je potrebné sa na taký krok
vopred dostatočne pripraviť, ujasniť
si, čo najhoršie môže nastať, čo
budem robiť, keď to nastane, ako
sa na to môžem pripraviť, čo by mi
12
Svet Grálu
39 | 2014
v tejto situácii pomohlo a pod. Ale
to je skutočne širšia téma a hlavne
by som musel poznať konkrétny prípad,
aby som mohol pomôcť.
SG: Na svojej webovej stránke ponúkate pomoc
aj pre ľudí s úzkostnými poruchami. To zrejme
súvisí so strachom. Môžete uviesť nejaký príklad
z praxe?
Áno, úzkostné poruchy súvisia so
strachom. Z praxe môžem uviesť
napr. tzv. obsedantno-kompulzívnu
poruchu. Klient, trpiaci touto poruchou,
má nutkanie vykonávať určitý
rituál – súbor činností. Napríklad,
kým večer zaľahne do postele, musí
šesťkrát prekročiť prah spálne, dvakrát
sa napiť vody, napočítať do sto
a dvadsaťkrát sa pravým ukazovákom
dotknúť svojho čela. Znie to
celkom neškodne, až humorne, ale
pre klienta je tento rituál spojený
s obrovským strachom. Myslí si totiž,
že keď tento rituál neurobí, tak
sa jemu alebo niekomu blízkemu
stane niečo hrozné. Tieto rituály
sa môžu odohrávať i v mysli dotyčného
človeka. Často dochádza k rozšíreniu
takýchto rituálov na ďalšie
a ďalšie činy – napr. neustále počíta
lampy, okolo ktorých prešiel a pod.
Život sa potom stáva neznesiteľný,
pretože úzkosť a strach sa neustále
zvyšujú. Aj keď si títo ľudia nezmyselnosť
svojho správania uvedomujú,
nie sú schopní s ním prestať.
Rozhovor viedla Marie Šuláková
sulakova@svetgralu.cz
ZAMYSLENIE
ťastnú cestu! Toto želanie často
Š znie z autorádia počas mojich ciest.
Ako sa hodí k situáciám, s ktorými sa
na cestách bežne stretávam! Človek
pozoruje ľudí, ktorí možno ešte pred
pár minútami sypali vtáčikom do kŕmidla
slnečnicu, a teraz za volantom
zúria a divo gestikulujú, pretože vodič
pred nimi si nebol istý, či má odbočiť
ihneď alebo až na nasledujúcej
ulici. Ešte horšie sú reakcie, keď na
semafore zasvieti zelená a niekomu
zhasne motor. Nielen začiatočníkom
je v takej chvíli horúco. Každý účastník
cestnej premávky určite tieto situácie
pozná. Je udivujúce, aké energie
sa uvoľňujú, keď niekto iného brzdí
alebo ohrozuje. Autá sa navzájom vytláčajú
z cesty, rýchlejšie autá sa navážajú
do pomalších a pod. Takéto správanie
zavinilo už mnoho tragických
nehôd. A to iba preto, že všetko nejde
dostatočne rýchlo. Našťastie sú i gavalieri,
ktorí sa k ostatným správajú
ohľaduplne a s porozumením.
Toto všetko je odrazom našej
jazdy životom. Všetci sa pohybujeme
z bodu A do bodu B. Vedenie
preberajú navigačné prístroje, cestu
ani nemusíme sledovať. Priateľský
hlas nám hovorí kam a ako máme ísť.
Vzdialenosti nehrajú rolu. Hlavne
aby všetko bežalo rýchlo. Rýchla
jazda za splnením termínu, či za odpočinkovými
radovánkami, lebo
musíme byť rýchlo späť, pretože nás
čaká množstvo neodkladných záležitostí,
ktoré treba rých lo vybaviť.
K tomu ešte nejaké to rýchle jedlo
a rýchly telefonát… To všetko nás
prirodzene vystavuje tlaku, ktorý sa
uvoľní trebárs aj na cestách.
Preto sú na našej životnej ceste
chvíle, ktoré nás zabrzdia a zabránia
nám ďalej sa bezmyšlienkovito hnať
životom. Môžeme sa preto hnevať,
ale lepšie je byť vďační. Možno nám
to pomôže, aby sme spomalili, stali
sa opäť pánmi situácie a viac sa zo
života tešili.
Mnoho malých i väčších prekážok,
s ktorými sa stretávame, nám hovorí:
„Pozor, zastav sa, nejdeš správne, spamätaj
sa!“ Je dobré vedieť, že je to láskyplná
ruka, ktorá nás upozorní, že
v živote sú podstatné iné veci.
Tak som i ja nedávno zažila takéto
zastavenie. Stačí moment nepozornosti.
Potrebovala som rýchlo zaparkovať
a našla som miesto na veľkej
ploche pred kinom. Keď som sa vrátila,
čuduj sa svete – auto bolo preč.
Nechápala som, prečo ho odtiahli.
Nebola som si vedomá žiadnej chyby.
Ale omyl; pri vjazde na parkovisko
bola značka „súkromné parkovisko“,
ktorá skutočne oprávňovala majiteľa
na odtiahnutie môjho auta. Pretože
som značku prehliadla, musela
som zaplatiť. Musím byť pozornejšia,
povedala som si. Správne sa hovorí:
„Neznalosť zákona neospravedlňuje!“–
To platí aj o zákonoch stvorenia. Kým
budeme skladať účty za naše myšlienky,
slová a skutky, mali by sme sa
snažiť poznať tieto zákony, rešpektovať
ich a dbať na mnohé malé i väčšie
upozornenia v zhone života. Potom,
keď budeme dôverovať tomuto hlasu,
ktorý nás životom vedie, prežijeme
mnoho radosti. Naša jazda životom
zostane dobrodružstvom – a keď sa
pritrafí nejaká porucha alebo výpadok,
poteší nás, keď nám niekto
pomôže. Preto
ešte raz všetkým:
„Šťastnú cestu!“.
Cornelia Peukertová
peukertova@svetgralu.sk
Šťastnú cestu!
13
Svet Grálu
39 | 2014
SPOLOČNOSŤ
Pozor, sprisahanie!
Pristátie Američanov na Mesiaci zinscenoval
Stanley Kubrick vo filmovom štúdiu,
Hitler žije v gigantickej jaskyni pod
Antarktídou, svet ovládajú zo zákulisia
14
Svet Grálu
39 | 2014
ilumináti, sionisti, Rothschildovci a slobodomurári,
AIDS pochádza z tajného
laboratória americkej vlády, do kondenzačných
stôp za lietadlami sú
primiešavané tajomné substancie kvôli
manipulácii s počasím a s ľuďmi, s UFO
udržiavajú vlády tajné kontakty… a Elvis
Presley a Bruce Lee dodnes žijú!
SPOLOČNOSŤ
Mehmet Yesilgöz
a Werner Huemer
ie, milí čitatelia, v tomto komentári
nepôjde o paušálne
N
odmietnutie všetkých konšpiračných
teórií. V súčasnosti nemožno
pochybovať, že sa s ľuďmi a verejnou
mienkou manipuluje v obrovskom
meradle. Chceme však poukázať
na veľmi rozšírené schémy
myslenia a odkryť pochybné psychologické
motívy, kvôli ktorým sú
mnohí súčasníci ochotní považovať
za možné aj tie najnemožnejšie pseudoteórie.
Sklon veriť neuveriteľnému
je totiž prekážkou pri skutočnom
hľadaní pravdy.
POČULI STE UŽ, ŽE…?
Všetci poznáme tajuplné domnienky
z myšlienkových paralelných
svetov konšpirátorov, ktorí
majú prístup k „senzačnej, ale utajovanej
pravde“. Postulát moderných
konšpiračných teórií možno
vyjadriť jednou vetou: „Vidím niečo,
čo ty nevidíš!“, „Viem niečo, čo ty
nevieš… pretože mám informácie,
ktoré okrem mňa (takmer) nikto
nemá.“ Tvrdenie o vykopaní „pokladu
pravdy“ vyvolávalo vždy rozruch
a je to skvelý prostriedok, ako
sa zviditeľniť. Nikdy nebolo ľahšie
dostať sa k „tajným informáciám“,
než v dnešnej dobe internetu, kde
možno rýchlo nájsť „dôkazy“ na
všetko, čo chce človek považovať za
pravdivé. Ešte pred niekoľkými desaťročiami
existovali v našej spoločnosti
dva dôležité filtre, ktoré
oddeľovali burinu od zŕn, nezmyselné
omyly od cenných myšlienok:
veda a žurnalistika. Každodennou
úlohou seriózneho vedca je skúmanie
prírody pomocou experimentov,
overovanie platnosti teórií a šírenie
len tých poznatkov, ktoré možno
skutočne obhájiť. A pre seriózneho
novinára je samozrejmé pátrať po
informáciách v záujme svojich čitateľov,
poslucháčov alebo divákov,
osvetľovať ich pokiaľ možno zo
všetkých strán a zverejňovať len to,
čo obstojí aj pri kritickom pohľade
zvonku. Pri surfovaní po rozbúrenom
mori informácií na internete
nám však tieto klasické filtre často
chýbajú. Mnohým kriticky zmýšľajúcim
ľuďom to vôbec neprekáža,
pretože berú tieto informácie s rezervou
– že zverejnené fakty sú
beztak „prifarbené“ a veda a média
podliehajú tlaku doby. Na tom je
iste veľa pravdy. No háčik je v tom,
že človek nie je vo väčšine prípadov
schopný preskúmať pravdivosť tvrdení
a teórií, s ktorými sa stretne.
Chýbajú mu odborné znalosti, kontakty,
čas, prehľad, finančné prostriedky
a niekedy aj základné vedomosti
o ľuďoch – jednoducho všetko,
čo potrebuje na nájdenie pravdy. Aj
napriek tomu – alebo práve preto –
je v poslednom čase stále obľúbenejšie
zostavovať z domnienok najrôznejšie
pochybné teórie.
… A VZNIKÁ
NÁHRADNÉ
NÁBOŽENSTVO
Mnohých ľudí, ktorí veria populárnym
konšpiračným teóriám, alebo
ich ďalej šíria, uspokojuje už to, že
majú trochu iný názor než priemerný
občan, že „vedia viac“, že majú skvelú
argumentáciu na kontroverzné diskusné
večery. Lenže postoj takého
človeka, ktorý považuje všetko za
možné, prekáža pri hľadaní pravdy,
pretože v skutočnosti nechce nič brať
dostatočne vážne a ani skúmať veci
do väčšej hĺbky. Získavanie poznatkov
je totiž práca, vyžadujúca energiu:
treba skúmať, zvažovať, overovať.
Len tak uveriť podvratnej teórii sa dá
pohodlne, bez akejkoľvek námahy.
Prijatím konšpiračnej teórie a jej intenzívnou
obhajobou v rozhovoroch
s ostatnými ľuďmi sa človek ľahko
stane vyznavačom náhradného náboženstva,
ktorého dogmatika nestrpí
žiadny odpor. V krajnom prípade
sa môže taký človek dostať až
do izolácie, akou sa vyznačujú psychotické
osobnosti. Neochota vecne
skúmať argumenty sa stáva bariérou
voči všetkým vonkajším impulzom
k vývoju.
Prijatím konšpiračnej teórie a jej intenzívnou
obhajobou v rozhovoroch s ostatnými ľuďmi
sa z človeka ľahko stane vyznavač
náhradného náboženstva
Americký kazateľ John McTernan
si je úplne istý tým, že prezident
Obama nesie zodpovednosť za
obrovské škody, spôsobené hurikánom
„Sandy“. Ako dôvod uvádza
jeho tolerantný postoj voči homosexuálom.
„Pokiaľ nejaký národ legalizuje
hriech […], čaká ho trest Boží.
Boh tento národ nezničí hneď, ale
dá mu najprv varovania.“ A takým
varovaním je údajne „Sandy“. Prečo
však hurikán prišiel práve teraz? Aj
na to má kresťanský fundamentalista
vysvetlenie. Na deň presne pred
21 rokmi, v októbri 1991, došlo vraj
15
Svet Grálu
39 | 2014
SPOLOČNOSŤ
k poslednej veľkej búrke. „21 sa dá
rozložiť na 3 krát 7. A 3 je mimoriadne
číslo, súvisiace s Bohom.“ Na
internete sledujú teórie Johna Mc-
Ternana desaťtisíce ľudí…
Je pre nás úplne normálne vytvárať
si vlastné myšlienkové interpretácie
skutočnosti. A pokiaľ sa nám udalosti
z nejakého dôvodu nezdajú, alebo
nechápeme súvislosti, sme často
ochotní pripojiť sa k teórii, ktorá vysvetľuje
zdanlivo všetko. A to najmä
vtedy, ak je „vysvetlenie“ zrozumiteľné,
a teda ponúka istú „vnútornú
logiku“. Avšak to, že niečo má logiku,
zďaleka ešte nedokazuje, že je
to i pravda. Inak povedané, zo sto bodov
kompletného celkového obrazu
sme ich poznali možno len tri a pol.
Ľudia dnes hľadajú úplne jednoduché
„pravdy“ – je to reakcia na
narastajúcu neistotu v komplexnom
svete, ktorému celkom dobre nerozumieme.
Preto sa usilujeme o čo
najefektívnejšie spracovanie zvyšnej,
nepochopenej časti. Porovnávame
ju so súčasnými názormi a hodnoteniami,
pokúšame sa vyhýbať rozporom
a nejednoznačnostiam. A keď
sme so svojou schopnosťou chápania
alebo znalosťou súvislostí v koncoch,
postavíme určité osoby alebo skupiny
ľudí do šedej zóny.
ZDRAVÝ
SKEPTICISMUS?
ZDANIE KLAME!
Mimoriadny sklon prijímať konšpiračné
teórie majú určité typy
16
Svet Grálu
39 | 2014
osobností, napríklad ľudia so sklonom
k rojčeniu a fanatizmu, ale
i veľmi dôverčivé alebo naivné osoby.
Naproti tomu skepsa – v rozumnej
miere – je vždy výrazom zdravého
Pokiaľ sa nám udalosti z nejakého dôvodu
nezdajú, alebo nechápeme súvislosti, sme často
ochotní pripojiť sa k teórii, ktorá vysvetľuje
zdanlivo všetko
usilovania o pravdu. Vyhranená
konšpiračná viera má typické črty
náboženského fanatizmu: zotrváva
na jednom stanovisku, a odmieta
všetko, v čo verí, osvedčiť v živote.
Naše názory sa prostredníctvom našich
sociálnych kontaktov overujú
a korigujú, prirodzeným spôsobom
formujú do nového poznania. Ak je
táto vývojová cesta dogmatizmom
uzavretá, človek uviazne v sieti vlastných
myšlienok.
„Jednoduché pravdy“, ktoré v obraze
sveta podvratných teoretikov
prevládajú, sú vítanou návnadou
nielen pre ľudí ľahkoverných, ale
často aj pre tých, ktorí radi prijímajú
nové myšlienky a vydávajú sa novými
cestami. Spirituálne alebo ezotericky
zameraní ľudia majú často
mimoriadny sklon zastávať teórie so
zdanlivo prevratnými poznatkami.
V mnohých oblastiach života síce
cítime, že sa veci uberajú zlým smerom.
No v prípade konšpiračných
teórií toto cítenie nevedie k vnútornému
oslobodeniu duchovnou cestou,
ale poukazovaním na rôzne záhadné
javy sa zbytočne vyčerpáva.
Samo osebe určite nie je zlé zaoberať
sa málo známymi alebo nepreskúmanými
témami. Práve výskumy
v sporných oblastiach môžu pomôcť
prekonať staré vzorce myslenia. Ale
podľa nášho názoru im netreba prikladať
prehnaný význam, pretože
odvádzajú pozornosť od dôležitých
vecí v každodennom živote; takých,
ktoré viditeľne a citeľne podnecujú
náš osobný vývoj a zdokonaľovanie.
Je iste pohodlnejšie nachádzať oporu
v rámci skupiny rovnako zmýšľajúcich,
než hľadať oporu sám v sebe.
V čase elektronických sociálnych
sietí nájdeme rovnako zmýšľajúcich
veľmi rýchlo po celom svete – a aj tie
najzmätenejšie teórie tak môžu „preskakovať
ako blcha z jedného človeka
na druhého“.
NIE SME VŠAK
SKUTOČNE
MANIPULOVANÍ?
Otázka, či nie sme skutočne manipulovaní
vplyvnými politikmi a médiami,
samozrejme zostáva. Naozaj
neexistujú temné sprisahania?
Príslovečná ľudská dychtivosť po
peniazoch a moci, ktorá ide aj cez
mŕtvoly? Samozrejme že existuje.
Aj keď obraz sveta je vždy odrazom
vnútorného sveta jednotlivcov.
Dobrí ľudia veria skôr v dobro, než
v upadajúci a konšpirátormi zmanipulovaný
svet, no je príliš naivné
nepočítať s lačnosťou po moci, aroganciou
a ľudskou samoľúbosťou.
Politici alebo hospodárske koncerny
sa bezpochyby pokúšajú manipulovať
médiami a verejnou mienkou,
pričom sa neraz nezastavia ani pred
kriminálnymi praktikami. Kto niekedy
pracoval v redakcii niektorého
média, vie, ako fungujú informačné
toky, ktoré medzinárodné spravodajské
agentúry sú seriózne a ktoré
tendenčné, kde hľadať hodnoverné
informácie a kde sa skrýva len jednostranná
reklama, ktoré internetové
komentáre možno brať vážne
a ktoré sú cielene riadené organizáciami
alebo záujmovými skupinami.
Títo ľudia poznajú manipulačné
SPOLOČNOSŤ
triky tlačových hovorcov a PR agentúr,
ktoré sa dokážu pohrať s ľudskými
slabosťami, nádejami a očakávaniami
– ale ako novinári sú
si vedomí aj svojich kompetencií.
A je im jasné, že veľké sprisahanie
v zákulisí, ktoré na povel tlačidla
usmerní verejnú mienku, v tejto realite
nemôže existovať. Iste, sú aj
vedci, ktorí vlastnú prácu a svoje
názory preceňujú, alebo si možno
vôbec nevšimli, do akej dogmy sa
sami uväznili. Alebo znalci, slúžiaci
hospodárskym cieľom, vlády a tajné
služby, ktoré postupujú bezohľadne
proti iným krajinám, alebo cielene
rozširujú nepravdivé informácie,
aby si chránili svoje záujmy. Napriek
tomu však – ako individuálne
duchovné bytosti – nemáme žiadny
dôvod, aby náš vlastný duševný stav
závisel od takýchto udalostí. Skutočne
nebezpečné „sprisahania“,
ktoré by mal každý jednotlivec brať
do úvahy, prebiehajú v iných úrovniach,
vo svete, ktorého povahu
„To, že nie si paranoidný,
neznamená, že po tebe
nejdú!“ Robert Anton Wilson
(autor bestselleru „Ilumináti“)
ľudia dnes zriedkavo berú vážne –
a to je svet myšlienkových foriem 1 .
Kto niekedy zažil, ako pôsobia
myšlienkové sily mimo hraníc človeka,
ako sa myšlienky zhlukujú do
akýchsi neviditeľných zhromaždísk
a môžu pôsobiť na veľké skupiny
ľudí, ten bude zdravo pochybovať –
o všetkých prúdoch v súčasnom
dianí, ale i o vlastných myšlienkových
schémach! Taký človek už vie,
ako ľahko sa môže ktokoľvek stať
obeťou masívnych myšlienkových
impulzov a cudzích názorov. V súčasnosti
k týmto prípadom patria
konšpiračné teórie. Hľadanie temných
mocností v najhlbšom zákulisí
vonkajšieho sveta neslúži našej
túžbe po slobode a poznaní. Tá
môže uspieť iba v našom vnútornom
svete. Pravda predsa nie je niekde
„tam vonku…“
Mehmet Yesilgöz a Werner Huemer
redakcia@svetgralu.sk
1) Abd-ru-shin: Myšlienkové formy.
Vo svetle pravdy – Posolstvo Grálu. Vyd.
Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart 1994
Pri uvažovaní o téme konšpirácií je potrebné
odlíšiť streštené výmysly typu
„šedí mimozemšťania riadia svet“, čo sú
skôr prípady pre dejiny psychiatrie, od
seriózneho vyšetrovania zločinov, ako
boli podľa niektorých autorov napr.
atentáty na bratov Kennedyovcov v USA.
Slovenským náprotivkom vyšetrovateľov
politických vrážd je Jozef Banáš s románom
„Zastavte Dubčeka“ 1 . Všeobecnejším
problémom prerastania vplyvu
finančných a lobistických skupín do
politiky štátov a nadnárodných združení
sa venuje dlhoročná práca mnohých
uznávaných filozofov, ekonómov aj sociológov
(pozri napr. knihu konzervatívneho
intelektuála Davida C. Kortena: Keď
nadnárodné korporácie vládnu svetu 2 ).
Český sociológ, profesor Jan Keller dlhodobo
kritizuje prežitý systém vzájomne
sa napádajúcich a konkurujúcich si
politických strán, ktoré sa často stávajú
len podpornými agentúrami pre podnikateľské
skupiny. Skutočnými problémami,
ktoré sa dotýkajú bezprostredne
každodenného života ľudí, je však zrejme
predovšetkým presadzovanie úzko
ohraničených podnikateľských záujmov
bez ohľadu na dopady v sociálnej a ekologickej
oblasti. Stačí spomenúť zámery
na ťažbu uránu v rekreačnej oblasti
Jahodná v blízkosti Košíc, alebo plánovanú
ťažbu zlata ekologicky nebezpečnou
technológiou v blízkosti Detvy.
Je nepochybné, že väčšia občianska
angažovanosť v týchto problémoch by
priniesla oveľa viac úžitku, ako diskusie
o konšpiračných teóriách strácajúce sa
v nekonečne. Z duchovného hľadiska
sa človek témami, ktoré sú nad jeho sily
a schopnosti chápania, iba bezúčelne
vyčerpáva. Stráca tým pevnú pôdu pod
nohami a môže sa stať dokonca ľahkou
korisťou nevábnych myšlienkových foriem,
ktoré sám priťahuje.
1) Jozef Banáš: Zastavte Dubčeka, Bratislava:
Vydavateľstvo: Ikar, 2009
2) Keď korporácie vládnu svetu,
Košice: Paradigma.sk, 2003
17
Svet Grálu
39 | 2014
ZDRAVIE
Chuťový dizajn
ČO SPÔSOBUJÚ
EMULGÁTORY
Jedna veľká potravinárska firma nechala
urobiť prieskum obľúbenosti
určitých chutí. Ak sú totiž chuťové
tendencie spotrebiteľov známe, je
možné podľa želania „vyčarovať“
zodpovedajúce potraviny. K čarovným
trikom dizajnérov patrí využitie
emulgátorov, pretože sú schopné
na seba pevne viazať látky, ktoré by
sa v prírode za normálnych okolností
odpudzovali. Keby spotrebitelia
vedeli, prečo je klobáska taká
chrumkavá, omáčka pripomína babičkinu
kuchyňu, prečo čokoláda
chutí smotanovo-krémovo a jogurt
sa v ústach rozplýva „ovocne
ľahko“, a keby tušili, prečo maslový
krém v torte chutí celkom ako skutočné
maslo, často by nevychádzali
z údivu, no asi ani z pobúrenia.
18
Svet Grálu
39 | 2014
Éčka v potravinách
ZBYSTRIME
POZORNOSŤ, KEĎ…
Emulgátory sú pri priemyselnej výrobe
potravín nevyhnutné. Rozsah
ich využitia je mnohotvárny. Uvádzame
preto niektoré, ktorých nadmerná
konzumácia sa neodporúča.
E 432–436 polysorbát 20/80/
40/60/65 (polyoxyethylensorbitany)
Tieto prídavné látky zvyšujú príjem
škodlivín rozpustných v tukoch
a narúšajú trávenie mnohých ďalších
látok.
E 450–452 di-, tri- a polyfosfáty
Tieto látky môžu vo vysokých koncentráciách
brániť vstrebávaniu vápnika,
horčíka a železa. Okrem toho
nadmerný príjem fosfátov vedie k atrofii
kostí a kalcinózam.
E 476 polyglycerin-polyricinoleát
(polyglycerolpolyricinoleát)
Použitie tohto umelého regulátora
je povolené pri výrobe nízkotučných
nátierok a šalátových dressingov,
čokolády a cukroviniek. Prípustnú
dennú dávku však môžu rýchlo
prekročiť hlavne deti (už konzumáciou
jednej tabuľky čokolády). Ako
ukázali pokusy na zvieratách, pri
konzumácii vysokých dávok dochádzalo
k zväčšeniu obličiek a pečene.
E 491–495 sorbitanmonostearát,
-tristearát, -monolaurát, -monooleát,
-monopalmitát
Tu ide o emulgátory, odpeňovače,
ovplyvňovače tukových kryštálov.
Vyrábajú sa z geneticky modifikovanej
sóje a kukurice, no môžu
byť aj živočíšneho pôvodu. Pri hojnej
konzumácii sladkostí, dezertov
a pečiva s prímesou E 491 sa ich maximálna
prípustná dávka prekročí
veľmi ľahko.
Našťastie existujú aj emulgátory,
ktoré možno bez námietok používať.
Napríklad E 322 – lecitín – prirodzená
látka, ktorá sa nachádza
v každej bunke ľudského organizmu
a ktorej použitie je povolené aj v bioproduktoch
a dojčenskej výžive. Vyrába
sa zo sójového, slnečnicového
alebo repkového oleja.
VŠESTRANNÉ
MOŽNOSTI
Výrobcovia vytvárajú vďaka emulgátorom
tie najfantastickejšie kompozície.
Zmrzlina zachováva svoj tvar
a netopí sa tak rýchlo, pečivo kysne
rýchlejšie, dezerty sú nádherne krémové
a kypré. Pokiaľ však vezmeme
do úvahy, aký dopad na naše zdravie
má práve táto zmyslová atraktívnosť,
ľahšie si uvedomíme, že toto klamlivé
zdanie sa nie vždy oplatí…
Hildegard Willms-Beyárd
beyard@svetgralu.sk
TV
Svet Grálu
Multimediálny priestor
k časopisu
Kolekcia 4 DVD
11,20
eur
2+2 zadarmo!
Cena za 1 kus: 5,60 eur
Výrazné zníženie ceny pri nákupe
celej edície
Táto akciová ponuka DVD obsahuje:
• DVD Smrť a druhý breh • DVD Strach a depresia
• DVD Umrieť dôstojne • DVD Osud a reinkarnácia
!
Martin Ernst: Hľadanie stôp
Zážitky a poznania v zrkadle
všedného dňa
z obsahu:
Existuje „duša“? | Jesť zo „stromu
poznania“ | Popolcová streda 2000
| Milosť pred právom? | Noemova
archa | Úsporný balíček | Nostalgia
za východom | Bázeň | Ora et labora
| Poslaný do púšte | Pokus zaistiť
stopy | V znamení Jonáša | Dvanásť
dobrých slov | Ver si! | ... ten nech
prvý hodí kameňom! | „Stane sa ti
to, čomu veríš!“ | Záblesky pravdy
v Goetheho „Faustovi“ | K životnej
radosti správnym dýchaním | Oko za
oko, zub za zub? | Byť nákovou alebo
kladivom | Ako som našiel svetlý most.
EDÍCIA SVET GR ÁLU
NÁBOŽENSTVO
Objednávky a informácie: www.svetgralu.sk
Naša cena: 6,70 €
Cena pre predplatiteľa: 6,30 €
Knihy a DVD si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
19
Svet Grálu
39 | 2014
Homeopatia
v záhrade
Anna Štefková
Keď je možné liečiť a vyliečiť ľudí a zvieratá,
zdá sa logické, že rovnaký princíp
môže fungovať aj pri rastlinách, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou nášho sveta.
Záhrada je zdrojom radosti mnohých
ľudí a tesné spolužitie s prírodou obohatí
mladú i staršiu generáciu. Keď niektorá
rastlina ochorie, nie je potrebné
siahať hneď po ťažkom kalibre a striekať
jedovatými postrekmi. Homeopatickým
ošetrovaím rastlín používanie bežných
chemických postrekov minimalizujeme
a často i úplne nahradíme. A keď nič iné,
šetríme tým naše životné prostredie
i rodinný ropočet. Samozrejme nepôjde
všetko bez problémov, ale i neúspechy
sú cenné, pretože nás posúvajú ďalej.
20
Svet Grálu
39 | 2014
o urobí človek znalý homeopatie,
Č keď si zlomí nohu? Teda okrem
toho, že si ju nechá dať do sadry? Začne
užívať granulky Arniky, ktorá je
hlavným homeopatickým prostriedkom
po náraze, úraze alebo páde.
Čo urobí človek síce znalý homeopatie,
ale neskúsený v záhradníčení,
keď si prinesie z obchodu nádherný
exemplár rozkvitajúcej ostrôžky a pri
sadení do záhonu mu kvetináč vykĺzne
z ruky, dlhý kvetný stvol sa
zlomí a visí len na niekoľkých vláknach?
Podľa hesla „podobné sa lieči
podobným“ rozpustí pár granúl Arniky
v pohári vody, roztok nariedi
do kanvy, premieša drevenou paličkou
a rastlinu týmto roztokom zaleje
a poleje. Druhý deň stála ostrôžka
ZÁHRADA
vzpriamene a kvitla ešte týždne.
Šťastná náhoda?
Počas búrky odlomil vietor v jednej
záhrade korunku stromkovej ríbezle.
Ležala päť metrov od kmienka.
Opäť prišla k slovu Arnika. Roztokom
sa poliala rana, korunka sa nasadila
na kmienok a zabandážovala
lykom. Roztokom arniky sa rastlina
aj postriekala a zaliala pôda okolo
nej. Do roka rana zrástla a stromček
plodí ďalej. Zázrak?
Arnika však nie je jediným homeopatickým
prostriedkom, ktorý
nachádza použitie v liečbe rastlín.
Jednu veľkú čerešňu, i ďalšie
čerešne v susedstve, napadla agresívna
huba monilióza. Pršalo celé
týždne a bolo chladno, takže huba
mala ľahkú prácu. Po ošetrení Thujou
– jedným z jej symptómov je „pri
vlhkom a sychravom počasí sa mi nedarí
dobre“ – zálievkou a postrekom
opakovanými po týždni sa strom zotavil.
Uschnuté listy síce opadali, ale
čoskoro vyrazili nové a strom sa zase,
ako jediný v okolí, zazelenal.
Na ľudské vši sa s veľmi dobrým
výsledkom používa v homeopatii
Psorinum vo vysokej potencii. Jeden
veľký ker kvitnúcej lantany bol tak
silne napadnutý sviluškou, že keď
bežné postreky nezabrali, i starý
záhradník odporučil ker vyrúbať
a spáliť ho, aby sa nákaza nerozšírila
na ostatné rastliny. Najprv však
ešte Psorinum – áno; a rastlina rastie,
prospieva a kvitne bez svilušek.
V príkladoch úspešného využitia
homeopatických prostriedkov v starostlivosti
o rastliny by sme mohli
pokračovať, treba však priznať, že
napriek často neprehliadnuteľným
výsledkom je ochrana a ošetrenie
rastlín klasickými homeopatickými
prostriedkami skôr okrajovou záležitosťou.
Niektorí odvážlivci skúšali
to i ono, ale k naozajstnému
prelomu v ochrane rastlín zatiaľ
nedošlo. V zahraničí to boli predovšetkým
jednotliví vinári, ktorí už
mali dosť večného postrekovania
svojich viníc jedovatými preparátmi
a obracali sa preto homeopatickým
smerom. V južnom Tirolsku sú napríklad
vinárstva, kde sa pracuje len
s klasickými homeopatickými prostriedkami
a výluhmi rastlín, a vína,
ktoré tam produkujú, sú špičkovej
kvality a pravda, aj za špičkové ceny.
Samozrejme, občas sa stane, že i títo
vinári majú výpadok v úrode hrozna
pre ochorenie vínnej révy, ale to sa
stáva i pri použití bežných pesticídov.
Pri ošetrovaní rastlín homeopatikami
musíme rovnako ako pri liečbe
človeka zistiť možné príčiny ochorení –
chlad, teplo, vlhko či dlhodobý dážď,
sucho, napadnutie hubami, hmyzom
atď., aby sme mohli určiť vhodný homeopatický
prostriedok na ošetrenie
chorej či neprospievajúcej rastliny.
Často však príčinu nepoznáme
a ani nezistíme. Potom je potrebné
symptómy choroby „interpretovať“
alebo „pretlmočiť“. Možno ide o často
sa vyskytujúcu typickú chorobu, o zlé
stanovisko, nedostatočný prísun živín
alebo zlú starostlivosť o rastliny.
Alebo aj o kombináciu niekoľkých príčin.
So znalosťou homeopatie a pozorovaním
rastlín možno vybrať najúčinnejší
prostriedok.
Po ošetrení rastlín určeným homeopatikom
treba sledovať ďalší vývoj. Ak
bolo homeopatikum zvolené správne,
dôjde rýchlo k zlepšeniu stavu. Keď
nie, musíme hľadať ďalej. Niekedy je
ošetrenie nutné po niekoľkých dňoch
opakovať. Rozhodne sa človek nesmie
nechať odradiť, keď niečo neprebieha
podľa jeho predstáv. Porekadlo, že
nikto učený z neba nespadol, platí
i tu a trpezlivosť sa vyplatí. Nejde
hneď všetko podľa ľudských prianí,
ani pri ošetrovaní rastlín.
Homeopatické prostriedky možno
nasadiť i preventívne. Keď napríklad
hrozí ochorenie hubovými chorobami,
pretože im počasie nahráva –
je vlhko, dusno a horúco, je dobré
vykonať postrek alebo zálievku raz
až dvakrát. Pri viditeľných príznakoch
ochorení sa odporúča striekať
alebo zalievať spočiatku každé dva až
tri dni, potom sa intervaly predlžujú.
Homeopatiká nie sú púhou ekologickou
náhradou bežných, často až
jedovatých prostriedkov na ochranu
rastlín. Pomáhajú aj tam, kde v dostupnom
sortimente hnojív a postrekov
nemáme ekvivalent, ktorý
by rastlinám pomohol prekonať stres
daný extrémnym počasím, ako sú
nočné mrazíky na jar, prudké slnko,
ktoré spáli mladé listy balkónových
kvetín, rastlinky poškodené krupobitím,
alebo „len“ povzbudenie
stromov a kríkov po reze či po presadení,
atď. Postrek kvitnúcich ovocných
stromov vhodným homeopatikom
môže dokonca pomôcť ozdraviť
i včely priotrávené pri zbieraní peľu
na kvetoch ošetrených síce bežnými,
no pre ne jedovatými postrekmi.
Čo povedať na záver? U nás je obľúbeným
homeopatikom Thuja. Pomohla
nám pri monilióze mandľovníka
trojlaločného, puklici na
orchideách i preventívne proti hrdzi
na paradajkách. Chceli sme ju vyskúšať
i proti slimákom, pretože sme nemali
k dispozícii odporúčaný Helix
tosta, ale akurát
tento rok u nás
v záhrade slimáky
neboli.
Literatúra:
Anna Štefková
stefkova@svetgralu.cz
1 Christiane Maute: Homöopathie
für Pflanzen, Narayana Verlag, D-79400
Kandern
21
Svet Grálu
39 | 2014
ZDRAVIE
Život so STRACHOM (1)
Od strachu k panike
Marianne Klauser-Stalder
Strach k ľudskému životu patrí. Je
prospešný, pretože nás varuje pred nebezpečnými
situáciami. Vďaka nemu
naši predkovia prežili – je teda úplne
normálne báť sa!
Všetci strach poznáme z detstva. Takisto
v dospelosti je normálnym sprievodným
javom určitých situácií či fáz života.
Kto nemal niekedy nočné mory? Strach
22
Svet Grálu
39 | 2014
a starosti občas prevládajú, inokedy
zase ustúpia do úzadia a sotva sa nás
dotýkajú.
Niekedy však strach začína riadiť a obmedzovať
náš život, začíname sa báť
bez zjavných príčin, až sa začneme vyhýbať
niektorým situáciám alebo celým
oblastiam života, prípadne ustupovať
pred bežnými výzvami sociálneho života.
Vtedy strach prestáva byť varujúcim elementom
a vypovedá o narušení duševnej
rovnováhy.
Takéto poruchy strachu, ako ich nazýva
psychológia, patria k najrozšírenejším
psychickým ochoreniam dnešnej doby.
Novou sériou článkov v našom časopise
budeme objasňovať príčiny strachu,
a ukazovať aj cestu, ako ich prekonať.
ZDRAVIE
horobami pochádzajúcimi zo
C strachu trpí stále viac ľudí. Približne
štvrtina ľudí aspoň raz za život
potrebuje lekárske ošetrenie kvôli
psychickému problému. Vysoký podiel
pritom tvoria práve ochorenia
zo strachu. V odborných kruhoch
sa odhaduje, že ním trpí minimálne
10 – 15 percent občanov. Pesimistické
čísla môžu byť azda ešte aj vyššie. To
preto, že mnoho ľudí sa roky lieči
na nejasné telesné symptómy ako sú
migréna, kožné problémy, ťažkosti so
srdcom, žalúdkom, stuhnutosť šije,
nervozita či chronická únava, netušiac,
že skutočné dôvody sú psychické
– teda strach.
Aj väčšina depresií je spojená s prílišným
strachom. Strachom dospelých,
predovšetkým svojich rodičov,
trpia aj deti. Zdá sa, že nahromadenie
chorôb zo strachu je typickým
problémom dnešnej spoločnosti.
Strach a obavy tu boli aj skôr, len
pravdepodobne nie v takom meradle
a individuálnom prejave.
„ŽIVOT BEZ STRACHU
JE BANÁLNY“
Už Biblia sa zmieňuje o skúsenostiach
so strachom: „…a oni sa veľmi
báli!“ – tak je popísaná v Lukášovom
evanjeliu reakcia pastierov na zjavenie
anjela, na úchvatnú udalosť, ktorá
bola pre ľudí nepochopiteľná. A anjel
začal svoje zvestovanie slovami: „Nebojte
sa!“ Bez týchto upokojujúcich
slov by pastieri neboli schopní toto
radostné zvestovanie prijať.
Takisto ostatné udalosti popísané
v Biblii rozprávajú o strachu a bázni.
Zdá sa, že i apoštol Peter sa občas potácal
medzi odvahou a smrteľnou úzkosťou.
Podľa biblického rozprávania
mu obdiv k obľúbenému Majstrovi
dovolil prejsť cez vodu, no len čo túto
neuveriteľnú vec urobil, prepadla ho
hrôza zo smrti a takmer sa vo vlnách
utopil. Krátko pred Ježišovou smrťou
na kríži podľahol strachu ešte
raz a trikrát svojho Majstra zaprel.
Bolo to dianie počas svätodušných
sviatkov, ktoré Petrovi dodalo silu
a odvahu? Každopádne sa neskôr
stretávame s Petrom ako s vyzretým
a odhodlaným mužom.
Strach bol aj témou rozličných
smerov v umení. Jedným z najpôsobivejších
príkladov v maliarstve je
obraz Výkrik od nórskeho expresionistu
Edwarda Muncha. Literatúra
rozpráva o rôznych formách strachu:
o ochromení strachom, boji so strachom,
o výhovorkách, klamstvách
a dramatickom konaní pri veľkom
strachu. No aj o raste a zosilnení pri
strachu, napríklad v niektorých novelách
od Gertrud von le Fort.
Strach je emócia, ktorá k ľudstvu
akosi patrí. Dánsky filozof Soren
Kierkegaard ako prvý v roku 1844
popísal strach ako životnú tému. „Život
v strachu môže byť strašný, ale
život bez strachu je banálny,“ píše.
Zdá sa, že ľuďom, ktorí sa označujú
ako ľudia bez strachu, skutočne
niečo chýba, ako výstižne hovorí rozprávka
bratov Grimmovcov „O človeku,
ktorý šiel, aby sa naučil báť“.
V nej sa mladý muž vybral do sveta,
keď si uvedomil, že mu niečo chýba –
prastarý pocit, ktorý má v ľudskom
živote veľký význam, strach. Ten nabáda
k bdelosti a opatrnosti. Upozorňuje
nás zároveň aj na hodnotu
niektorých vecí. Preto máme strach
o niečo, čo pre nás veľa znamená a čo
by sme neradi stratili. Strach je teda
v ľudskom živote prirodzený.
SKRYTÝ STRACH
Strach sa však môže skrývať za isté
spôsoby správania, ktoré sa spočiatku
za strach nepovažujú, no
môžu naznačovať skryté obavy. Ako
napríklad sklon k nadmernému nakupovaniu,
hromadenie zásob či oblečenia,
zbytočné šetrenie a zbieranie
starého haraburdia s neochotou čokoľvek
zlikvidovať. Potreba byť pripravený
„pre každý prípad“ a hlavne
nikdy nezažiť nedostatok a núdzu,
pramení koniec-koncov tiež z hlbokého
strachu.
I v sociálnom živote a vo vzťahoch
môže hrať strach hlavnú rolu. Neschopnosť
byť sám hovorí o pocite
uloženom hlboko v duši, v psychológii
nazývanom strach z odlúčenia.
Práve tak nespôsobilosť nadviazať
dlhotrvajúci, hlboký vzťah ukazuje
na podvedomý strach – strach zo
spojenia.
Aj určité stravovacie návyky môžu
prameniť zo strachu. Obavy z priberania
či obezity a s tým spojeného zneuznania
núti celé generácie mladých
ľudí hladovať. Strach z ochorení môže
zase viesť k jednostrannej strave.
Precitlivení ľudia sa obávajú cudzích
vplyvov zo strachu, že sa vytratí
ich osobnosť, a tak sa vyhýbajú
spoločnosti.
Na týchto príkladoch vidíme, že
obavy, ktoré sa tak často vyskytujú,
popisujú nielen individuálne životné
príbehy, ale odzrkadľujú aj spoločenské
predstavy a normy danej doby.
PORUCHA STRACHU
Strach matky z nebezpečných kúskov
jej dieťaťa či obavy o pracovné
miesto v neistých časoch sú adekvátne
– teda normálne reakcie, ktoré
vyvolávajú nevyhnutnú ostražitosť
a opatrnosť.
Filozof Soren Kierkegaard definoval
strach ako „určitú cudziu moc, ktorej
môže človek podľahnúť“. Popisuje
ho ako istý druh obavy, ktorá človeka
zaťažuje tak silno, že sa „v nej môže
23
Svet Grálu
39 | 2014
ZDRAVIE
utopiť“. Takéto vystupňovanie strachu
už nie je prirodzeným varovným
signálom.
Ak teda strach človeka zaťažuje ako
„nejaká cudzia moc“ a nedá sa vysvetliť
ako prirodzený dôsledok nebezpečných
udalostí, dotyční ho prežívajú
nielen ako obmedzujúci, ale aj
ako zahanbujúci.
Nadmerný strach znižuje duševný
obzor, kvalitu života a narúša prirodzenú
radosť zo života. „Normálne
kvantum strachu“ naopak poskytuje
stále ešte dostatočný priestor na
statočnosť, úprimnosť, záujmy, vnútorný
pokoj, samostatnosť, radosť
z učenia, prežívanie prítomnosti, dôveru
v budúcnosť a mnoho ďalšieho.
Poruchy strachu, čiže nadmerné
obavy, sa líšia podľa povahy a životných
príbehov. Vyžadujú preto individuálne
posúdenie. No jestvujú
také druhy strachu, ktoré sa u mnohých
ľudí prejavujú podobným spôsobom.
V psychológii sú označované
ako ataky, fóbie, posttraumatická porucha
a všeobecná porucha strachu.
ATAK PANIKY – NÁHLY
PANICKÝ STRACH
Panický strach prepadá človeka zdanlivo
bez dôvodu. Náhle, akoby sčista-
-jasna sa začne ozývať tlkot srdca,
ktorý silnie až k búšeniu a vyvolá
symptómy podobné srdcovému infarktu
ako sú úzkosť, dýchacie ťažkosti,
pocit dusenia, triašku, náhle
potenie. Taký záchvat trvá väčšinou
len pár minút. Čovek však pri ňom
prežije obrovské premknutie strachom.
Postihnutí sa cítia v smrteľnom
24
Svet Grálu
39 | 2014
Zaujímavý je aj fakt, že k útokom paniky
vo väčšine prípadov nedochádza vo voľnej
prírode, ale v spoločnosti
nebezpečenstve a majú pocit, že sa
im roztrhne hlava alebo srdce. Po odznení
tejto prudkej vlny strachu zostáva
človek zoslabnutý, omámený,
často ešte hodiny úplne mimo.
Atak paniky je zvlášť znepokojujúci,
pretože je nečakaný a prepadá
človeka pri nakupovaní, v škole, cez
prestávku, v šatni divadla, na trhovisku.
Príčiny presne nepoznajú ani
odborníci. V jednotlivých prípadoch
môže stáť v pozadí otrasný zážitok
ako je smrť niekoho blízkeho, alebo
aj napr. konzumácia marihuany či
iná podobná skúsenosť. Mnohí postihnutí
popisujú tento zážitok ako
nezachytiteľný útok, čo nasvedčuje
tomu, že ide o fyzickú reakciu na nejaký
skrytý jemnohmotný proces. Zaujímavý
na tejto skutočnosti je aj fakt,
že k útokom paniky vo väčšine prípadov
nedochádza vo voľnej prírode, ale
v spoločnosti.
Skúsenosť s atakom paniky môže
zanechať trvalé stopy hlbokej neistoty.
Chronická obava pred budúcim
záchvatom sa zväčšuje a vzniká začarovaný
kruh. Nie nadarmo sa hovorí
o ataku paniky ako o strachu pred
strachom.
PREKONANIE
PANICKÉHO STRACHU
Prvé krôčiky liečby začínajú prelomením
začarovaného kruhu strachu.
Detailné znalosti o tom, čo sa s telom
počas ataku deje, pomáhajú postihnutým,
aby pri fyzickej reakcii vedeli,
že im nehrozí žiadne smrteľné
nebezpečenstvo, i keď ho tak silne
a nepríjemne pociťujú. Tým môžu
v myšlienkach celý stav prehodnotiť,
čo prinesie prvú úľavu aj na psychickej
úrovni.
Ďalším krokom je nájsť už pri prvých
známkach ataku miesto na sedenie.
A potom už len priebeh záchvatu
pozorovať: okamžité chvenie po celom
tele, no po niekoľkých minútach nasleduje
uvoľnenie a atak postupne odznieva.
Pritom platí, že treba zhlboka
dýchať, napiť sa vody a vnímať vlastnú
silu, ktorá túto situáciu prekoná. Brať
to ako nepríjemný zážitok, ktorý sa dá
vydržať. Nič viac, nič menej.
Jednej mladej pacientke sa táto
predstava tak zapáčila, že s netrpezlivosťou
očakávala ďalší záchvat, aby
mohla vyskúšať odporúčaný postup,
ale… žiadny ďalší záchvat sa už nedostavil!
Iní ľudia si museli tento postup
ešte prispôsobiť individuálnemu stavu,
aby boli úspešní.
SILA MYŠLIENOK:
PRÍZRAKY STRACHU
Mnohé psychologické štúdie poukazujú
na to, že myšlienky na strach
a úzkostné očakávanie priťahujú ďalšie
záchvaty strachu. No ich výskyt
okamžite poklesne, akonáhle sa prestanú
spájať s predstavou katastrofy,
úmrtia alebo inými ťaživými myšlienkami.
Takéto emocionálne predstavy
tvoria v neviditeľnej, jemnohmotnej
oblasti živé obrazy, nazývané fantómy.
Tieto fantómy sú so svojimi tvorcami
spojené neviditeľnými vláknami.
Každý takýto ustráchaný človek sa tak
nepriamo spája s masou ďalších bojazlivých
a úzkostných ľudí, ich strach
dostáva od nich nový príliv, ktorý jeho
vlastný strach a úzkosť ešte zväčší.
Naopak statočnosť, odvaha takéto
fantómy prirodzeným spôsobom
spoľahlivo odpudia. Preto je nebojácny
človek, ako je nakoniec dobre
známe, vždy vo výhode. Strach je
ZDRAVIE
teda priťahovaný a posilnený myšlienkami
naň. Neviditeľný svet myšlienok
podlieha zákonu príťažlivosti
rovnorodého: rovnaké myšlienky sa
priťahujú, nerovnaké sa odpudzujú.
Pozrime sa na bežný prípad: človek
vo voľnom čase sleduje v útulnej domácnosti
nejaký strašidelný film. Pri
sledovaní v jeho myšlienkach vznikajú
hrozné obrazy, ktoré sa neskôr vyvinú
k vlastnému životu. A náhle začuje
v dome neobvyklý šramot. Jeho strach
sa zväčšuje… dokiaľ sa nepresvedčí,
že je v bezpečí, že v dome nikto nie
je, že sa práve stal obeťou vlastných
myšlienok!
OBKLOPME SA
PRÍJEMNÝMI
MYŠLIENKAMI
Pri prekonávaní všetkých foriem
nadmerného strachu, predovšetkým
ataku paniky, hlavnou úlohou je pochopiť,
akú silu máme vo vlastných
myšlienkach – a použiť ju. Je nutné
uvedomiť si svoju vnútornú, väčšinou
nevedomú mienku o vlastnej
osobe, pretvoriť ju a nanovo formulovať.
Pri každom boji so strachom pamätajme
na ochromujúce účinky
negatívnych predstáv, napr.: „som
bezvládny a slabý“, „teraz umriem“,
alebo len bezmocné „proti tomu nemôžem
nič urobiť“. Toto oslabovanie
treba nahradiť novým, ozdravujúcim
presvedčením. Môžem si napríklad
povedať: „to zvládnem“ alebo „som
spokojný a šťastný“ alebo „môžem
sa spoľahnúť na dobré sily“.
Pre väčšinu postihnutých je veľmi
pôsobivé, dokonca až napínavé prežívať,
ako na strach pôsobí vedomie
vlastného sveta myšlienok – ako
tento svet môžu utvárať, riadiť a starať
sa o neho. Pritom ide o poznanie,
že sme to my sami, kto priťahuje
alebo odpudzuje určité myšlienkové
formy, otvára dvere myšlienkam plným
strachu. A že ich takisto my
sami musíme zavrieť.
Napokon zdolanie atakov paniky
je dobrým príkladom toho, že nie
sme bez ochrany ani proti jemnohmotným
vplyvom. Že silnými, konštruktívnymi
myšlienkami a optimistickým
postojom si sami môžeme
vybudovať účinnú ochranu.
Témou ďalšieho čísla je: Iracionálny
strach –„fóbie“
Marianne Klauser-Stalder
stalder@svetgralu.sk
25
Svet Grálu
39 | 2014
Láska a strach
Artur Zatloukal
ilujem psov. Som do nich zamilovaný,
so zatajeným dy-
M
chom sledujem ich pohyby, správanie,
krásu. Dokážu ma zastaviť uprostred
zhonu, zabudnem pri tom na pochabé
starosti mestského človeka
uprostred bláznivého zhonu mestských
starostí. Stojím a pozerám na
nich nehybne, aby som ich nerušil
pri obradoch – zbytočná obava, sú
do nich tak zabratí, že im ľudský červ
nestojí za pohľad, povedal by som „za
zavetrenie čumákom“.
Srdce mi kypí pri pohľade na
funiaceho a slintajúceho boxera,
dobromyseľného tvora, nechávajúceho
sa od detí ťahať za uši a hrýzť
26
Svet Grálu
39 | 2014
do laby (ako deti sme nášho psa
hrýzli do laby), a pritom schopného
jedným rafnutím vykĺbiť útočníkovi
rameno. Pučím sa od smiechu pri
pohľade na afgánskeho chrta, klusajúceho
graciózne a blazeovane po
chodníku. Žasnem nad číhavo sklonenou
hlavou border kólie, akoby
stále na niečo čakala; je jasné na
čo: kým jej pán hodí aport. Celý jej
život je čakanie na aport, môže sa
zblázniť od radosti z hodenej lopty
alebo čohokoľvek, za čím sa dá bleskovo
vyštartovať a chňapnúť po tom
majstrovským skokom ešte vo vzduchu.
A len čo to zloží pyšne k nohám
pána, už srší nedočkavosťou. Tak
načo čakáš, hoď mi ďalší a uvidíš
tie fukoty! –
Najväčší nadšenci v tomto unavenom
svete sú nepochybne malí kríženci
nejasného pôvodu. S celosvetovými
problémami civilizácie u nich
nepochodíte, zato dokážu vyskočiť
pánovi až po pás alebo panej až na
plecia. Ako na pružinách a len tak,
od radosti, pretože niečo držia v ruke
a oni to veľmi súrne potrebujú mať
na zábavu. A potom sú tu ešte samozrejme
nemeckí ovčiaci, výkvet sily,
elegancie a krásy, napoly pes a napoly
vlk. Naozaj králi medzi psami.
Pozemskí králi, tí sa odievajú do hermelínu
a brokátu a vysedávajú na
FEJTÓN
pozlátených trónoch, aby si dodali
slávy, ale taký vlčiak sa len zastaví,
spozornie a nastraží uši – a už je to
jasné samo od seba: toto je pravý kráľ,
Pán Pes.
Každú nedeľu chodím na pobožnosť
krížom cez jeden park. Je to
ozajstné kráľovstvo psov všetkých
rás a veľkostí. Kam sa na nich hrabú
autá v garážach arabských šejkov. To
tak napríklad oproti vám cvične vybehne
vlčiak: vycerí zuby a naježí srsť,
a plazí sa k vám číhavým, prikrčeným
krokom – okamžite som zmenil
smer a vykročil mu priamo v ústrety.
Pes sa ihneď upokojil, uhladil srsť
a zavrtel chvostom – to som ja len
tak skúšal, chápeš? Viem, kamarát,
ja ti rozumiem – a môžem sa pritom
vo svojom vnútri zadúšať smiechom.
Inokedy sme sa na čistinke stretli
s vypĺznutým írskym vlkodavom –
myslíte si, že sa uhol? Ani o krok, a to
sa v psom svete nerobí. Tak som do
neho nenápadne kolenom drgol, aby
to jeho pán nevidel, pretože asi veľmi
neholduje psej etikete a ten pes to má
po ňom.
Ale to nie je nič proti… to som si
tak raz skúsil: kráčate po cestičke ako
riadny spoluobčan a oproti vám pani
som psom na vôdzke. A vy urobíte
nenápadne, na pol úst a sotva počuteľne:
„čičičí…“ Ten pes začal strašne
vyvádzať a besnieť, div že nepretrhol
vôdzku a košík temer rozhrýzol na
franforce. Tá pani sa zdesila, preťahovala
sa so psom o víťazstvo na vôdzke
a veľmi sa ospravedlňovala – „Ja neviem,
čo to do toho psa vošlo!“ … Ak
však vkročíte na cestu hriechu, dostanete
sa do lievika, rútite sa už len
nadol, a tak mi nezostalo nič iné než
sa zatváriť zdvorilo ako gentleman
a povedať: „Ale to sa niekedy v živote
stáva, pani…“ No, aby som povedal
pravdu, druhýkrát sa mi to už
tak celkom nepodarilo. Ten ďalší pes
musel byť nejaký nedotklivý panelákový
pudel, čo v živote nevidel mačku,
zato to „čičičí“ začula moja manželka
vedľa mňa a tá začala strašne… teda
riadne mi „vyčistila kožuch“, že psom
nerozumiem, že im iba zlomyseľne
zvyšujem adrenalín a krvný tlak.
Ale ak niečo nabetón viem, tak je to
fakt, že o nič nestojí pes väčšmi, než
o riadny adrenalín – taký znudený
pes pri plote nepozná väčšiu radosť
než vystreliť na okoloidúceho, od pľúc
naňho nabrechať a pokiaľ možno ho
i vydesiť.
Sú takí muži, ktorí sa podobným
spôsobom zamilovávajú do žien. Sú
nimi očarení, nemôžu sa nasýtiť ich
pohybov, pôvabu, krásy. Je to ich
šťastie i prekliatie. V tom lepšom prípade
obohacujú slovesnosť milostnými
básňami, v horšom a žiaľ častejšom
prípade zanechávajú za sebou
spustošené manželstvá, vyživovacie
povinnosti a ojedinele i demisiu premiéra.
Musí byť sladké sedieť na nízkej
stoličke pri nohách jedinej najkrajšej
bytosti na svete a pozorovať hru
svetla v jej svetlých vlasoch… kým
vám neskríži cestu iná jediná najkrajšia
bytosť, tentokrát s tmavými vlasmi
a inou hrou svetiel. Raz sme sa opýtali
kamaráta horolezca Paliho, ktorý má
za sebou viacero manželstiev:
„Sluchaj, Pali, ta ktore manželky su
ľepše – parne či neparne?“ A kamarát
Pali sklonil svoju prešedivenú, ťažko
skúšanú hlavu a ticho povedal: „Ta
parne buľi ľepše…“
Na túto tému, teda na tému láska
a strach, som sa musel poradiť s mojím
kamarátom Terrym. To keď totiž
prídete dopoludnia na návštevu k synovi,
privíta vás tichý prázdny dom,
do okien naťahujú stromy svoje borovicové
či orechové konáre, na kŕmidle
sa hašteria vtáci, po elektrickom
vedení beží svoju každodennú
túru veverička; a vzduchom vanie
mier a žiara mladého predpoludňajšieho
dňa, ktorému zostáva ešte veľa
síl a času na predsavzatia a činy. A tu
sa vám v tom tichu zavŕta do dlane
vlhký ňufák, akoby sa chcel k vám
čo najviac pritúliť a do vás sa zamotať.
Cez prsty sa na vás pozerá čierna
hebká psia hlava s hnedými nežnými
očami. Táto bytosť vás bezvýhradne
miluje a vy nemôžete inak, len bezozvyšku
robiť to isté; a okrem toho sú
do seba bezhlavo a na prvý pohľad
vzájomne zamilovaní so všetkými
deťmi a všetkými susedmi a všetkými
okoloidúcimi. Asi to bude tým, že čo
kto zasieva, obvykle aj žne.
Počuj, Terry, ty určite niečo vieš
a nechceš mi to povedať – neuhýbaj
tými svojimi hnedými zamatovými
27
Svet Grálu
39 | 2014
očami, vždy keď začnem vyzvedať,
tak uhneš. Ale hovoriť musíš zrozumiteľne,
my ľudia sme totiž takí nechápaví
začiatočníci. Čože – čo sa
pýtam? Ale vieš – my sme takí zložití,
a najväčšími z tých preveľkých
zložitostí nášho človečieho života sú
dve: láska a strach. Svet trpí na málo
lásky a na moc strachu. Vieš ty, čo je
strach? A láska? – Viem, priznal sa
Terry. Láska je teplá a prúdi, a strach
je studený a tuhý. Nedávno som sa
zatúlal pánovi v lese a on mal o mňa
strach, pretože ma má rád. Vieš, on
si predstavoval, že ma zastrelia poľovníci.
A keď som sa mu našiel, tak
som mal zase strach ja, pretože sa
hneval a on je môj Pán, a pretože ho
mám rád. Tak som sa k nemu plazil
po bruchu. To je môj strach.
Hm, Terry, teraz by som sa ťa rád
na niečo opýtal, ale nesmieš to nikomu
povedať, ani kamarátovi kocúrovi,
oni by sa mi všetci smiali, že
som strachopud: keď takto potme
a sám dôjdeš na okraj lesa a rozložíš
si spací vak pod ker a všade je
plno ticha a tmy – nie je ti tak trochu
úzko? Nezavŕtaš sa vtedy rýchlo
do spacáku, potichu, aby ťa nikto nezačul
a nesnažíš sa usnúť, aby si tam
už nebol – ale i tak sa každú chvíľu
budíš, tu niečo zapraská, tam niečo
zadupe, alebo sa iba potrebuješ pretočiť
na druhý bok, a pritom čumíš
nevidúcim zrakom do tmy tmúcej,
či sa z nej napríklad niečo nevynorí –
Terrymu sa tak strašne rozšírili kútiky,
že sa mu do papule ani jazyk
nevošiel. Nočný les, povedal mi, zadúšajúc
sa smiechom, je plný báječných
vôní a zákutí a zvierat a života,
tomu ty hovoríš strach? A čoho sa
tam vlastne bojíš? – No vieš, vysúkal
som zo seba váhavo, že sa trebárs
z tmy vynorí taká ešte temnotnejšia
postava, zastaví sa a bude mlčať a pozerať
na mňa. Nič, len záhadne mlčať
a pozerať, a ja v tom spacáku budem
28
Svet Grálu
39 | 2014
taký bezbranný a nebudem vedieť,
kto to je a čo urobí.
A to sa ti stalo? Opýtal sa Terry
s nadhľadom, pretože on by o tej postave
vedel už dávno predtým, než by
vyšla z lesa, navetril by o nej všetko
a nič by mu nezostalo skryté.
Nie, nikdy. To som si vždy v noci
len tak predstavoval. A potom prišlo
biele ráno a ja som sa zahanbil, pretože
je všetko také jasné a čo nad to
je, zo zlého je… Raz, iba raz som tú
postavu uvidel; bolo to na svitaní, ten
človek mal v ruke košík, v druhej nožík
na huby, na sebe takú pokrkvanú
zarosenú bundu a na očiach veľké
dôchodcovské okuliare pre krátkozrakých.
V tvári bol taký nespokojný,
pretože my Slovania sme väčšinou
takí nespokojenci, to už je taká nátura,
pretože v sebe nemáme ani tú
germánsku disciplínu a spokojnosť
z fungujúcich vecí, ani naivnú taliansku
šťastnosť – ja myslím, že sú to
trosky z márneho hľadania nenájdenej
Pravdy a šťastia. Pretože sme
ich nenašli, tak sme aspoň naštvaní,
že ich nemáme – a že je to vlastne
všetko také darebáctvo, ktoré si nezaslúžime.
Proste nebola to žiadna diabolská
záhada, ale taký človek z dediny,
možno mal obličkové kamene
a kolenné kĺby už mu tiež neslúžili.
„Dobré ráno,“ pozdravil, a ja som
mu nadšene odpovedal, pretože som
bol rád, že si ma v noci neodniesol
čert. „To už máte plný kôš? A rastú?“
vyzvedal som. „Ále,“ zavrčal nespokojne,
„len samé suchohríby, to pred
týždňom rástli dubáky!“ A zmizol.
No a tak nejako
sa majú veci so
strachom. – Poď,
Terry, aj tak vieš,
že mám stále vo
vrecku piškóty.
Artur Zatloukal
zatloukal@svetgralu.cz
Simone Cuambová
Človek sa nesmie vzdať ani v chorobe,
musí všetko prijať. Len tak sa dá život
s Jamesom Parkinsonom zvládnuť. Ak
sa mu budete brániť, bude to horšie. Je
to tak, ako keby ste mali denne u seba
spoločníka, niekedy zle – a niekedy
dobre naladeného.
ZDRAVIE
Môj nový spoločník Parkinson
ám 45 rokov, tri deti, som dvakrát
rozvedená a mám Par-
M
kinsona. Nemala som to v živote
ľahké, no viem, že mohlo byť aj horšie.
Často spomínam na mnohé okamihy
v mojom živote, ktoré neboli
príliš pekné: odvykacia kúra, liečba
a všetko ostatné, čo bolo okolo toho.
A potom si poviem jedno: život ide
ďalej a je na mne, aby bol čo najlepší.
Keď mám deň, ktorý nie je ideálny,
teším sa na zajtrajšok s nádejou, že
iste bude lepší. Nebolo to tak vždy;
kým som sa s chorobou vyrovnala,
prešla som dlhú cestu.
Keď som vtedy prišla do nemocnice,
mala som strach, bola som
unavená a už vôbec som nechcela
stretnúť ďalšieho lekára, ktorý sa
bude znova na všetko možné vypytovať,
a ja nebudem vedieť odpovedať.
Bývala mi zima, cítila som sa
unavená. Aj môj priateľ Detlef býval
unavený. Pred štyrmi mesiacmi prekonal
srdcový infarkt. A ja mu ani
nemôžem pomôcť!
Skoro rok som strávila v nemocnici.
Od januára do júla štyri operácie
– z dvadsiatich. Som z toho
zničená. Mám bolesti a morfium už
nezaberá.
Moja prognóza vraj nie je ružová.
Vošla som do ordinácie lekára – šedivá
hlava, trošku šibalský, no napriek
tomu vážny výraz. „Čo Vás
bolí, kedy, kde a prečo,“ pýtal sa.
„Všetko ma bolí, nechcem na nič
myslieť, najradšej by som zabudla,“
odpovedám.
29
Svet Grálu
39 | 2014
ZDRAVIE
„Pani Cuambová,“ povedal po
chvíli, „neviem, o čo ide, ale nepanikárte,
pozrieme sa na to. Hospitalizujeme
Vás a potom uvidíme“.
Moja izba bola malá, ale útulná.
Jedna posteľ s chladničkou, televízorom
a nádherným výhľadom. Bola
mojím útočiskom, budem ňu spomínať.
Vtedy som ešte netušila, koľko
stresu a bojov tu zažijem.
Prvé testy prebehli bez komplikácií
– no aj bez konkrétnych výsledkov.
Cvičenie paží, chôdza po chodbe
pred kamerou aj bez nej, zase cvičenie
paží…
V lekárových očiach som videla
otázniky. Hovoril s Detlefom za zatvorenými
dverami. Neveštilo to nič
dobré.
„Zajtra urobíme ešte test na Parkinsona,
pani Cuambová, a vysadíme
všetky vaše lieky. Najmä morfium.
Keď budete mať bolesti, nedá sa nič
robiť, musíte to vydržať,” povedal
a odišiel. Pozrela som na Detlefa, sedel
strnulo. Všetko sa so mnou točilo.
Prišlo mi mdlo. Parkinson – no
príma!
Ďalšie dni boli náročné, medzi plačom
a smiechom, nebom a peklom,
dobrom a zlom. A ja som bola naozaj
zlá. Deň, keď mi vysadili lieky,
bol však začiatkom nového života.
Ležala som v posteli a všetko mnou
lomcovalo. Tie kŕče sú zase tu! Bála
som sa. Pôjdem radšej von, pomyslela
som si. Keď som sedela v parku
na lavičke, prišiel profesor a povedal
mi: „Bude vám veľmi zle, ale musí
to byť.“ Pozrela som sa naňho. Verila
som mu ako svojmu lekárovi
v boji o nový život. Stále som cítila
podivné šklbanie. Bol to nový, doteraz
nepoznaný pocit. Je mi zima?
Neviem… Kŕče sa vracali častejšie,
zášklby tiež. Parkinson? To nie je
možné, niečo také by som si predsa
už musela všimnúť. Často som len
ležala v izbe a plakala do vankúša.
30
Svet Grálu
39 | 2014
Odvykacia kúra bola tvrdá, nenávidela
som ju.
Bála som sa aj tabletiek, čo som
dostala na odskúšanie. Čo ak môj
život prevrátia naruby? No asi hodinu
po ich užití som cítila, akoby
som všetko videla jasnejšie. Bežala
som k lekárovi: „Pôsobí to,“ povedala
som. S údivom sa na mňa zadíval.
Tiež som na neho civela, slzy na krajíčku,
pretože som vedela, koľko bije.
Nikto z nás dvoch nebol schopný reči.
On, pretože si predsa len nebol istý,
a ja, pretože som si istá bola. Napriek
tomu som sa cítila dobre, len nejako
inak.
Zišla som dolu do parku. Bola nádherná
farebná jeseň. Užívala som si
slniečka a ponárala sa do svojho
vnútra. Kŕče a nepokoj v nohách trochu
poľavili, no musela som chodiť.
Stretla som aj niekoľkých pacientov
s parkinsonom, vracali sa zo športovania.
„Rob niečo proti tomu,“ povedala
som si. Chcela som to zvládnuť, brániť
sa, bola som plná hnevu… a neistoty.
Od vysadenia liekov som nemohla
spávať. Bola som stále v pohybe.
„Keď sa budem dostatočne pohybovať,
prejde to,“ nahovárala som si. Všetci
na mne videli zmeny. Bez morfia som
bola bdelšia a lieky zaberali. Niekedy
som dokonca mala pocit, že sa priam
vznášam.
Aj keď všetci vedeli, čo sa deje, mali
radosť z mojich pokrokov. V parku
som stretávala veľa ľudí, s ktorými
sme si vymieňali názory. „Nemáš
cigaretu,“ opýtala sa ma drobná,
štíhla, hnedooká dievčina. Tak som
spoznala uzlíček nervov, Angeliku.
Spriatelili sme sa a odvtedy sme boli
stále spolu – na nás obe čakali ešte
ťažké časy.
Ležala som v izbe. Bola som unavená;
keď lieky nepôsobia, stáva sa
človek pomalým a ťažkým. Niekto
zaklopal, Angelika potichu vošla do
izby. Kúpila mi kvetiny a napísala pre
mňa dve básne. Vo vrecúšku mala
ešte niečo sladkého ako vďaku za
môj čas a slová. Objala ma. Dojalo
ma to.
Keď sme sa večer stretli, prečítala
mi báseň. So smiechom mi povedala:
„To som napísala pre teba“. Pri čítaní
mi tiekli slzy, bola som dojatá. Vtedy
som ešte netušila, že už nikdy žiadnu
báseň nenapíše.
Dni ubiehali. Každý deň terapie,
bola som stále v pohybe. Cítila som,
že sa mením. Všetci to videli. Sedela
som na lavičke na slniečku, keď ku
mne prišiel lekár. Doposiaľ sme spolu
ešte o výsledkoch môjho testu nehovorili,
a to som na klinike už dva
týždne.
„Pani Cuambová, ako sa vám darí,“
spýtal sa. „Myslím, že mám Parkinsona“,
odpovedala som. Pozrel sa na
mňa a povedal: „Tiež si to myslím“.
Aha, tak predsa. Zrazu bolo všetko
jasné. Cítila som uľahčenie, hoci som
tomu ešte stále nechcela uveriť. Lekári
predtým často pripisovali moje
príznaky psychike alebo ma nebrali
vážne.
Nastavili mi dávkovanie liekov.
Stále som premýšlala, ako to pôjde
ďalej? Ako to poviem deťom? Čo
mám teraz urobiť? Cítila som sa
beznádejne sama. S Detlefom som
o tom nehovorila, tá správa ho asi
šokovala. Myslím si, že potrebuje čas.
Sama som to ešte celkom nepochopila,
ako to teda má pochopiť on?
Vrátila som sa do izby, aby som si
odpočinula. Odvykaciu kúru a pohyb
som cítila v kostiach. Prišiel lekár,
mala som behať. Snáď sa mi to podarí,
chcem mu ukázať pokroky, chcem
pomaly domov. Predviedla som mu
niekoľko krokov. „Už to vyzerá lepšie,“
povedal. Zasmiala som sa.
Nasledujúci deň sa konala veľká vizita,
nastavili mi dávky liekov, a zasa
ZDRAVIE
cvičenie paží. O dva týždne ma potom
pustili domov. K známym diagnózam
ako pľúcna emfýzia, ochorenie
obličiek a pečene a fibromyalgia
sa teraz ešte pridal začínajúci Parkinson
a syndróm nepokojných nôh.
Ale nech je to ako chce, už som aspoň
vedela, čo mi je. Vždy som sa riadila
mojím mottom: „Hlavu hore, aj keď
je krk špinavý“. Tak to bude aj teraz,
rozhodla som sa.
Dúfala som, že sa všetko zlepší, keď
budem doma. Šla som za lekárom
a poďakovala som za všetko. On ma
oslobodil – od morfia, a po toľkých
rokoch aj od neistoty, z čoho pochádzajú
moje ťažkosti. „Kŕče zostanú,“
povedal, „musíte sa ešte trochu šetriť“.
Po návrate som chcela už konečne
žiť naplno. Prekvapila som Detlefa
nesmiernou životnou energiou. Verila
som, že sa ešte vzchopím. Našla
som si dobrého neurológa, ktorý
mi predpísal lieky proti pretrvávajúcim
kŕčom a zášklbom. Žiaľ, ani
po týždňoch sa to nelepšilo. Kedy sa
mi konečne podarí uskutočniť svoje
plány, pýtala som sa v duchu.
Musela som sa znova vrátiť na
kliniku k lekárovi. A zase sa všetci
o mňa starali. Keď sa pri vizite na
mňa pozrel, spozorovala som, že
niečo nehrá. „Vy nemáte žiadneho
Parkinsona,“ vyhlásil. Nevedela som
čo povedať, či sa mám smiať alebo
plakať, alebo len sedieť bez pohnutia.
„Pre istotu urobíme koncom týždňa
DaTSCAN (pozn. špeciálne vyšetrenie
mozgu na Parkinsonovu diagnostiku
pomocou rádioaktívnej substancie).
Dovtedy vysadíme všetky
lieky,“ rozhodol. Tým sa veľká vizita
skončila. Zostala som zmätená, neistá,
podráždená. Denno-denne som
sa pred vyšetrením modlila, až napokon
ten deň prišiel. Necítila som sa
lepšie, naopak, bez liekov som bola
ako troska. Všetko záviselo od výsledkov
tohto vyšetrenia.
No výsledky mi zobrali poslednú
nádej: lekár mi oznámil, že mám
Parkinsona vo veľmi pokročilom
štádiu. Som chorá už najmenej deväť
rokov.
Tentokrát to už nebol omyl. Hoci
je táto diagnóza v mojom veku ojedinelá.
Dostala som tú najvyššiu
dávku liekov. Profesor mi povedal:
„Sľubujem Vám, že už sa k Vám nebude
žiadny lekár správať tak, ako ste
to zažili v posledných rokoch. Teraz
musíte žiť, nevieme, čo príde“.
Dodnes mi profesor i jeho tím pomáhajú.
Bojujem, už je to viac ako
rok. Nevzdala som sa. Nasledujúce
leto patrilo mne! Za dva mesiace
som dala do poriadku záhradu, ktorá
ležala vlani ladom. Vrátila som sa
k fotografovaniu. Viedla som vojnu
s úradmi, zažila mnohé nepríjemnosti.
Ale jedno mi zostalo. Moja
tvrdohlavosť, moja nezlomná vôľa
všetko zvládnuť, a pokiaľ sa dá, s odvahou
a silou znášať to, čo príde.
Začínam robiť veci, ktoré mi robia
radosť, a aj prehodnocujem svoj
život. Parkinson nás síce spomaľuje,
ale na druhej strane si viac vecí uvedomujeme.
Dá sa to využiť a robiť
veci, na ktoré môžeme byť hrdí. Malým
neúspechom sa predsa vždy môžeme
zasmiať.
Tieto dni trávim doma a snažím sa
spríjemniť si ich. Fotografujem, píšem
básne a poviedky, alebo varím
niečo dobrého. Za žiadnych okolností
sa nesmiem trápiť, pretože zmeniť
sa to nedá. Vždy sa treba pokúsiť
prispôsobiť svoj život situácii a pozerať
sa na rôzne nehody s humorom.
Keď som napríklad vybehla bez
topánok, musela som sa srdečne zasmiať,
zistila som to až na schodisku.
Pri pokladni v supermarkete by to
bolo horšie. Alebo keď sa trasiem
a nápoj rozlejem – jasné, nie je to
pekné, ale s trochou humoru: „Najprv
dobre pretrepať,“ sa dá aj taká
situácia lepšie zvládnuť. Takto je to
pre mňa a mojich blízkych oveľa jednoduchšie
vyrovnávať sa s tým, čo
choroba prináša.
Každý deň jazdím na bicykli. Idem,
aj keď rodina to nerada vidí, pretože
v rovnováhe som dosť neistá. Ale
jazda na bicykli mi dáva pocit pohyblivosti
a voľnosti. A cvičenie robí
majstra – povedala som si, keď som
pri odbočovaní vletela do krovia.
Znovu vstať, to je zásada, ktorá mi
pomáha prežiť.
Začínam robiť veci, ktoré mi robia radosť,
a aj prehodnocujem svoj život. Parkinson nás síce
spomaľuje, ale na druhej strane si viac
vecí uvedomujeme
Keby som len sedela na gauči,
nikdy by som nezažila toto malé
dobrodružstvo. Je zbytočné stále
premýšľať o tom, čo by sa mohlo stať.
Nevieme to. Radšej si lámem hlavu
tým, čo by som mohla zase podniknúť,
aby som Parkinsona prekabátila.
Mám 45 rokov, tri deti, som dvakrát
rozvedená a nemala som to v živote
ľahké. Ale som rada, lebo mohlo
to byť ešte horšie. Dnes viem jedno:
život ide ďalej a je
na nás, aby bol čo
najlepší!
Simone Cuambová
cuambova@svetgralu.sk
31
Svet Grálu
39 | 2014
FOTOREPORTÁŽ
Táto zem nie je pre ženy
Milé dámy, je to s manželom na nevydržanie? Chodíte do práce ako on, a ešte
máte na starosti celú domácnosť, deti, psa, mačku a rybičky? Chýba vám
v živote pocit skutočnej slobody? Ako terapiu odporúčam ísť trebárs do Maroka.
Nie na pláž, ale zobrať plecniak na chrbát a spávať u miestnych. Spoznáte život
z inej perspektívy.
me v islamskej krajine, aj keď v jednej
z najliberálnejších. Vo veľkých
S
mestách existujú dokonca diskotéky
a miesta, kde sa dá kúpiť alkohol. Ale
keď vyrazíme do dedín v púšti alebo
za Berbermi do hôr, všetko je
takmer ako za dávnych čias.
Do dvanástich rokov máte,
milé dámy, celkom príjemné
detstvo, beháte po
horách alebo po trhovisku
v pohodlných šatách po niektorej
zo starších sestier. Potom
vás však od hlavy po päty
zahalia do tradičného odevu
a s cudzím mládencom už poriadne
neprehovoríte… do svadobného dňa.
Žena je hlavným zdrojom pokušenia –
a pred ním treba mužov ochrániť!
Len Berberi v horách to neberú tak
dôsledne, tam si žena môže nechať
odhalenú celú tvár!
Keď dievčatá stretnete pri práci
v horách, pokojne sa s vami dajú „do
reči“, oni po berbersky, vy trebárs po
česky, a vidno, že majú sebavedomie
32
Svet Grálu
39 | 2014
a chuť sa dozvedieť niečo o exotoch
z Európy. Akonáhle je však na dohľad
hoci len desaťročný chlapec, je po debate.
Niektorí chlapci dievčatám sami
vysvetlia, že rozprávať sa s cudzím
človekom je necudnosť, iní upozornia
rodičov. Aj všetky naše fotky vznikli
bez prítomnosti mužov…
Ženy majú na starosti okrem varenia,
domácnosti a výchovy detí aj
všetky ťažké práce. Nosia vodu zo
vzdialenej studne, aj drevo na varenie
z hôr. Taká riadna otiepka dreva má aj
70 kíl. Zavčas rána si ju v lese nazbierate
a pôjdete s ňou niekoľko kilometrov
domov do údolia. Muži pomáhajú
ženám na poli, inak sa venujú hlavne
obchodovaniu, riešia s priateľmi metafyzické
otázky a majú na starosti
všetky rodinné vzťahy.
Sobáš synovi dohovára samozrejme
matka. Chodí na návštevy do rodín
a vyberá pre neho vhodnú nevestu.
Syn so svojou budúcou nevestou neprehovorí
ani slovo, to však neprekáža,
matka mu ju náležito opíše
a vychváli, pretože oženiť syna je vecou
rodinnej cti. Niektorí muži však
taktizujú. Vyberú si príjemné dvanásťročné
dievča, pokiaľ si ho môžu
ešte obzrieť, a sobáš sa koná, až keď
má dievčina pätnásť. Za tri roky sa
predsa nemôže až tak zmeniť. Možnosť
vyskúšať, či si chlapec s dievčaťom
aspoň trocha rozumejú, umožnil
až príchod mobilných operátorov
prednedávnom. V Maroku to zvládli
dobre, takže dostatočne dobrý signál
je aj v menej prístupných údoliach.
Bežným vybavením hlineného
domku je iba jeden až dva kusy nábytku,
hlinený kút slúži ako kuchyňa
s trochou riadu, solárny panel na streche
je jediným zdrojom energie – na
televízor na 12 voltov a nabíjačku do
mobilu. Dievča, ktoré má to šťastie,
že má vlastný mobil, v správnej chvíli
pustí na zem papierik so svojím telefónnym
číslom a tajná esemesková
korešpondencia sa môže začať. No nie
je to romantické?
Artur Zatloukal ml.
Maroko
FOTOGRAFIE
FOTOGRAFIE
35
Svet Grálu
39 | 2014
12
zlatých pravidiel
úspešnej výchovy (6)
Všetky antény sú na príjme
edávno s nami jedna matka hovorila
o svojom synovi. Učiteľka
N
ho občas pošle zo školy domov skôr,
pretože je nesústredený, nedokáže
udržať svoju pozornosť. Svojím správaním
narúša priebeh vyučovania.
V triede je ešte jeden taký žiak a sťažujú
učiteľke život.
A čo ak také nesústredené deti
sami „vyrábame“? Svojimi myšlienkami,
rečou, konaním a celkovým
pôsobením – väčšinou nevedome?
Je vôbec pravdivé, čo si myslíme?
Môžeme s istotou tvrdiť, že tento
36
Svet Grálu
39 | 2014
chlapec je nesústredený, nepozorný?
Podľa našich skúseností deti zrkadlia
to, čo v nich vidíme. Ich správanie
je obrazom nášho duševného rozpoloženia;
deti majú spústu antén neustále
pripravených prijímať. Často
bývajú označované nejakou diagnózou
len preto, že nezodpovedajú všeobecnej
predstave o „normálnom“ –
teda prispôsobivom dieťati. Vláčime
ich od jedného špecialistu k druhému
a každý nájde niečo, čo nezodpovedá
„normálnemu“ vývoju dieťaťa. (Kto
vlastne určuje, čo je normálne?)
Známy pedagóg a rodinný psychológ
Jasper Juul k tomu dodáva: nezaujíma
ma problém, mňa zaujíma
človek.
Za každým problémom stojí človek.
Za každým problémom dieťaťa
sa skrýva potreba. Tieto deti nie sú
nezvládnuteľné, sú to bytosti, ktorých
potreby často nepoznáme. Majú
schopnosť nevedomky vynášať na
povrch naše skryté pocity a potlačené
potreby. Výsledok: ich reakcie
voči nám potom vnímame ako problém
– a pritom vlastne dostávame
VÝCHOVA
šancu prehodnotiť svoje postoje
a správanie, láskyplne ich prijať.
Záleží na nás, či sa nájde riešenie.
Prijmime zodpovednosť za to, čo
nám prichádza do cesty. To, že zodpovednosť
za kvalitu výchovy leží
na dospelých, neznamená, že budeme
deťom všetko diktovať, pôsobiť
z nadradenej pozície. V súčasnosti
máme viac než kedykoľvek v minulosti
možnosť zvládnuť a premeniť
všetko, čo nás stretáva. Reakcie detí
sú len symptómy, ktorých základ leží
v nás samotných.
Ešte si pripomenieme: prosím,
žiadny pocit viny! Každý všetko robí,
ako najlepšie vie. Všetci sme tu, aby
sme sa učili.
Preto tu máme pravidlo
číslo 11:
Spoľahnite sa na to, že vy a vaše
deti všetko tvoríte spoločne. Je to
vzťah, ktorý rodičom i deťom pomáha
rozvíjať vlastný obrovský potenciál.
Dôverujte tomu, že deti si
nesú svoj dokonalý stavebný plán
v sebe. Našou úlohou je poskytnúť im
ochranu a zaistiť dostatok priestoru
na vlastný rozvoj.
Nalaďte si ráno svoj vnútorný „vysielač“.
Predstavte si, ako ste večer
hrdí na to, čo ste cez deň vykonali,
a poďakujte za to už ráno!
Nebuďte sklamaní pri zistení, že sa
všetko nepodarilo – nikto nie je dokonalý.
Deťom tiež nevadí, že predtým
urobili niečo zle.
Niektoré vlastnosti sa môžeme učiť
od detí:
– obrovský dar žiť teraz a tu na sto
percent
– nezaujíma ich minulosť
– nikdy sa nemstia
– nesnažia sa v nás prebúdzať pocit
viny
– majú nás radi takých, akí sme
– vždy nás chcú napodobňovať
Prirodzene, stále je niečo, čo musíme
spoločne vyriešiť. Takže do
práce, a pokiaľ to pôjde, tak s úsmevom.
A posledné,
pravidlo č. 12 znie:
Dobré je len to,
čo je dobré pre
všetkých!
Rozhodujte sa, len keď ste vy aj deti
v pokoji. Pokiaľ to práve doma vrie,
radšej nič neriešte. Nič by ste nedosiahli.
Skúste pravidelné stretnutia
v rodinnom kruhu, môžu mať zázračné
účinky.
Každý písomne odpovie na tri
otázky (vykonáva sa so staršími
deťmi):
1. Čo mi prekáža?
2. Čo si prajem?
3. Čo som pripravený pre to urobiť?
Pre každý rozhovor platí:
Každý hovorí len o sebe – ako sa
cíti.
Nikto nie je prerušovaný, keď je
na rade.
Nejde o diskusiu! Pri reči ho druhí
neopravujú, nerobia poznámky, nekomentujú.
Rozhovor trvá dovtedy, kým všetci
s riešením nesúhlasia a nie sú spokojní.
Toľko naše tipy na zvládanie vzťahov
medzi rodičmi a deťmi. Sme radi,
že sme vám svojimi skúsenosťami
mohli poskytnúť pár podnetov na
možnosti zmeny. Stojí to za to! Výchova
detí – pardón – vzájomná výchova
a vôbec pestovanie vzťahov je
výborným „urýchľovačom premien“
pre všetkých zúčastnených. Robí ich
silnými, živými a šťastnými.
Prajeme vám i vašim deťom plný,
slobodný a šťastný život!
Birgit a Philipp Siefertovci
redakcia@svetgralu.sk
37
Svet Grálu
39 | 2014
NÁBOŽENSTVO
Ježiš Kristus
a Turínske plátno
Život, smrť a zmŕtvychvstanie
Syna Božieho v novom svetle
Pre mnoho kresťanských cirkví je Ježiš Syn Boží, ktorý svojou
smrťou na kríži vykúpil ľudstvo a zmieril ho s Bohom. Cirkvi
očakávajú od svojich veriacich vieru v „nepoškvrnené počatie“
Panny Márie a „zmŕtvychvstania telom“, pretože Ježišov
hrob sa našiel prázdny, len rubáš zostal. Ale je tento rubáš
skutočne jednoznačným dôkazom Ježišovho „Božstva“ a jeho
zmŕtvychvstania? A ako je to vlastne s tajomným Turínskym
plátnom? Tieto otázky na základe historických výskumov a vízií
týchto udalostí nachádzajú teraz presvedčivé odpovede.
38
Svet Grálu
39 | 2014
Peter Fechner
BOL JEŽIŠ SYN BOŽÍ?
resťanským misionárom robilo
K často veľké ťažkosti predstaviť
takzvaným pohanom ukrižovaného
človeka ako Syna Božieho. Božstvo,
ktoré bezmocne visí na kríži, nie je
práve tým, čo prostý človek bude považovať
za hodné zbožňovania. Ľudia
si predstavovali bohov, ktorých doposiaľ
uctievali, ako nadpozemských
a mocných. Obávali sa ich a prinášali
im obete v nádeji, že k nim budú milosrdní.
Otázka, prečo Boh svojho
Syna nechránil, je pochopiteľná aj
dnes. Mnohé cirkvi síce tvrdia, že Ježišova
smrť bola nutná pre zmierenie
ľudstva s Bohom a jeho spasenie, ale
je toto tvrdenie správne?
Ježiš chcel svojím učením vyburcovať
duchovne lenivé ľudstvo a priviesť
ho na správnu cestu. Smrť na kríži
nebola na to nutná. Žiaľ, väčšina ľudí
nechcela opustiť svoje nesprávne cesty.
Ba dokonca možno povedať, že teraz
sa ľudstvo nachádza v ťažkej situácii
NÁBOŽENSTVO
na konci tejto nesprávnej cesty. Ježišovým
napomenutiam a slovám, ktoré
jediné boli dôležité, nevenovalo náležitú
pozornosť. Rady ako „miluj blížneho
svojho ako seba samého“ alebo
„čo človek zaseje, to zožne“ sú pekné,
ale kto sa nimi skutočne riadi? –
Mnoho tých, ktorí odmietajú teóriu
o sebaobetovaní, nevnímajú Ježiša
ako Syna Božieho, ale len ako múdreho
a spravodlivého človeka, ktorý
bol vládnucim vtedajšieho sveta natoľko
nepohodlný, že musel byť odstránený.
Aj zázraky ako „zrodenie
z panny“ a „zmŕtvychvstanie“ sa
považovali za rozprávkové legendy,
ktoré vznikli z náboženskej horlivosti.
Dnes však nie sme odkázaní
na evanjeliá a listy apoštolov, aby
sme skutočne pochopili Ježišov život
a pôsobenie. Tie boli napísané
desiatky rokov po Ježišovej smrti,
a preto v nich je veľa nepresností
a neporozumení. Presvedčiví autori
– vizionári v knihách „Z doznených
tisícročí“ a „Zaviate doby sa
prebúdzajú“ opisujú skutočný život
Ježiša a jeho učenie. Tieto príbehy
nenechávajú nikoho na pochybách,
že Ježiš bol naozaj Synom Božím.
A aj dôkladné skúmanie Turínskeho
plátna – pokiaľ sú výsledky správne
vyhodnotené – potvrdzujú, že Ježiš
bol skutočne Boží Syn.
MÁRIA Z NAZARETU –
MATKA, NIE
KRÁĽOVNÁ NEBIES
odľa autorov uvedených kníh nedošlo
k „zrodeniu z čistej panny“,
P
ale k úplne prirodzenému počatiu.
Ježišovým pokrvným otcom bol rímsky
vojak, stotník Kreolus. Mária ho
milovala, Kreolus si ju chcel vziať,
ale okolnosti to znemožnili. Nešlo
o „nepoškvrnené počatie Duchom
svätým“, ako učia cirkvi.
Máriu autori opisujú so všetkými
jej cnosťami i slabosťami. Bola vyvolená
pre inkarnáciu Syna Božieho, no
neskôr Ježišovo poslanie nepodporovala.
Preto je o nej v Novom zákone,
ktorý zahrnuje čas po Ježišovom narodení,
sotva zmienka. Až krátko
pred svojou smrťou Mária spoznala
skutočný význam a poslanie svojho
syna a pridala sa – zúfalá nad svojím
„zlyhaním“ – k jeho stúpencom.
Mária nie je neomylná „Kráľovná
nebies,“ ak ju katolícka cirkev – stáročia
po jej smrti – začala nazývať,
ale ľudská duša, žena, ktorá dostala
milosť porodiť a vychovať Syna
Božieho.
Vo svojom diele „Vo svetle Pravdy“
Abd-ru-shin objasňuje, že v nadzemských
výšinách skutočne existuje
„Kráľovná nebies“. Jej „živý žiariaci
obraz“ sa zjavoval a niekedy sa zjavuje
vyvoleným ľuďom. Tento úkaz
sa niekedy interpretuje ako „zjavenie
Panny Márie“ a spája sa tiež so zázračnými
uzdraveniami.
UKRIŽOVANIE
V JERUZALEME
ežiš, ktorý vyrástol v statného mladíka,
pracoval v Jozefovej dielni až
J
dovtedy, kým sa nedozvedel o Jánovi
Krstiteľovi. Jánovým krstom Ježiš
spoznal svoje poslanie. Tesársku
dielňu, ktorú ako najstarší syn prevzal
po Jozefovi, prenechal svojmu
mladšiemu bratovi Jakubovi a oddal
sa trojročnému rozjímaniu v púšti.
Potom začal so svojím pôsobením
a kázaním. Jeho mimoriadne nadanie
sa čoskoro prejavilo. Vďaka
svojmu božskému vyžarovaniu mohol
liečiť chorých. Pokiaľ nebola
prerušená „strieborná šnúra“ medzi
hrubohmotným a jemnohmotným
telom – ako napríklad u Lazara –
mohol Ježiš mŕtveho i vzkriesiť. Tak
mohol Lazar – ešte zahalený do rubáša
– vystúpiť z hrobu. Táto správa
sa okamžite rozšírila po celej krajine.
Keďže Ježiš neodporoval mienke, že
je Syn Boží, dlho očakávaný Mesiáš
Židov, mal čoraz viac priaznivcov.
No Ježiš si príliš necenil správy prorokov
a znalcov písma, považoval
ich za pokrytcov, preto sa cirkev začala
obávať o svoje privilégiá a moc.
A keďže si Židia želali kráľovského
a mocného Mesiáša, aby ich oslobodil
od rímskeho jarma, bolo pre cirkev
ľahké Ježiša – akokoľvek mu boli
tieto úmysly cudzie – označiť za politického
buriča, a získať tým pre svoje
zámery podporu Ríma.
Judášova zrada im bola práve vhod.
Judáš, jeden z učeníkov, tajne plánoval
povstanie Židov proti Rimanom.
Chcel Ježiša postaviť pred hotovú vec
a prinútiť ho prevziať v Jeruzaleme
kráľovskú moc. Keď pochopil, že Ježiš
túto rolu nikdy neprevezme, musel
Judáš povstalcom priznať pravdu
a vďaka svojej urazenej márnomyseľnosti
sa stal protivníkom Syna
Božieho. Ježiš, úplne nevinný, bol
potom na nátlak cirkevných hodnostárov
odsúdený na trest smrti ukrižovaním,
čo bola vtedy bežná metóda
popravy zločincov.
ZMŔTVYCHVSTANIE
A JEŽIŠOV RUBÁŠ
o Ježišovej smrti nasledovalo
P jeho zmŕtvychvstanie – odlúčenie
od telesnej schránky. Ježiš sa
potom ešte po mnoho dní zjavoval
svojim učeníkom a stúpencom, ktorých
jemnohmotné oči boli otvorené,
takže mohli dosvedčiť jeho zmŕtvychvstanie.
„Zmŕtvychvstanie z mäsa a krvi“
v zmysle oživenia fyzického tela však
neexistuje. Ježišovo telo síce za nejasných
okolností z hrobu zmizlo, ale
39
Svet Grálu
39 | 2014
autori kníh vysvetľujú, že ho učeník
Johanes a Jozef z Arimatie preniesli
na neznáme miesto do dobre ukrytej
jaskyne. Rimania a Ježišovi odporcovia
na základe prázdneho hrobu
dokonca predpokladajú, že učeníci
chceli zmŕtvychvstanie predstierať.
Sú aj bádatelia, ktorí vychádzajú
z toho, že Ježiš na kríži nezomrel,
že v hrobe ešte žil, a preto sa musel
hrob znovu otvoriť, aby ho z neho
vyniesli. Za dôkaz považujú bádatelia
Turínske plátno, do ktorého bol
Ježiš zahalený.
Toto plátno je nanajvýš fascinujúce!
Hneď po sňatí z kríža Ježiša
odniesli do blízkeho hrobu a zahalili
do dlhého plátna. Na ňom vznikol
podivuhodný odtlačok Ježišovho
tela. Vidno na ňom i stopy mučenia
a ukrižovania (rany od bičovania, tŕňovej
koruny, klincov, kopije, atď.)
Podrobným skúmaním sa ďalej
zistilo, že telo začalo v hrobe znovu
krvácať na takých miestach, na ktorých
sa to podľa názorov expertov
nedalo u ležiaceho mŕtveho vôbec
očakávať. Niektorí z nich predpokladajú,
že odtlačok na plátne mohol
byť spôsobený len teplým, vtedy ešte
živým telom. Z toho vyvodzujú, že
Ježiš nebol ešte mŕtvy, a zvýšenou
telesnou teplotou vznikol na prilipnutom
plátne „fotonegatív“. A ďalší
bizarný poznatok: DNA-analýza
stôp krvi na plátne mala preukázať,
že Ježiš mal pozemského otca (a snáď
sa už i dokázalo, že tým otcom bol
40
Svet Grálu
39 | 2014
Riman). To všetko sú domnienky,
ktoré otriasli základmi cirkvi a ktoré
zároveň budia podozrenie, že požiar
v Turíne v roku 1997, ktorý bezmála
zničil plátno, bol založený zámerne,
aby uchránil cirkevné dogmy.
Ale čo nás vlastne vedie k názoru,
že toto plátno pred dvetisíc rokmi
skutočne zahaľovalo Ježišovo telo?
TURÍNSKE PLÁTNO
„VYPOVEDÁ“
d čias, keď sa pred niekoľkými
O storočiami Turínske plátno objavilo,
mnoho faktov poukazuje na to,
že skutočne ide o autentické plátno,
ktoré svedčí o ukrižovaní Syna Božieho.
Aby sa konečne s určitosťou
zistil vek Turínskeho plátna (ktoré je
teraz vo vlastníctve katolíckej cirkvi),
uskutočnilo sa v roku 1988 v inštitútoch
v Oxforde, Zürichu a Tuscone
(Arizona), datovanie pomocou rádiokarbónovej
metódy. Očakávalo
sa, že sa potvrdí vek cca 2000 rokov,
aký predpokladali už predchádzajúce
vedecké skúmania. Rádiokarbónová
metóda však zhodne ukázala
vek okolo 700 rokov. Ide teda predsa
len o falzifikát?
Už v minulosti sa vyskytovali domnienky,
že ide o rafinovaný falzifikát
zo stredoveku, aj keď každému,
kto sa Turínskym plátnom intenzívnejšie
zaoberal, muselo byť jasné, že
je to nemožné.
Toto plátno sa prekvapivo objavilo
vo Francúzsku v 14. storočí. A ako
sa tam dostalo? Dnes sa predpokladá,
že pri dobytí a rabovaní Konstantinopolu
(1204), ktorý bol povestný
svojimi zbierkami relikvií, sa plátno
dostalo do rúk franských križiakov
a s nimi do Francúzska k templárom.
Početné historické poukazy a analýzy
poukazujú na to, že plátno skutočne
musí byť staré asi 2000 rokov. I na to,
že sa z Palestíny cez Edessu a Konstantinopol
dostalo do Francúzska
a že sú na ňom stopy ukrižovaného
Ježiša. Skúmanie peľu na plátne jeho
cestu z Palestíny do Francúzska potvrdzuje.
Novším skúmaním plátna
sa tiež zistilo, že na oči mŕtveho boli
položené mince z roku 29–30 po. Kr.
A okolo tváre bola položená páska
s nápisom „Ježiš z Nazaretu“.
Takisto sa zistilo, že plátno nie je
v žiadnom prípade výtvorom maliara
– Leonarda da Vinci – pretože
na plátne nie sú nijaké stopy farieb.
Skôr to vyzerá tak, ako by neobvyklé
žiarenie, ktoré vychádzalo z tela mŕtveho,
vyvolalo na plátne chemický
proces, ktorý spôsobil zažltnutie.
Čim viac priliehalo plátno k telu,
tým bolo silnejšie. Preto sa dá zo stôp,
ktoré sú na plátne, zrekonštruovať
dokonca trojrozmerný obraz mŕtveho.
To všetko dosvedčuje pravosť
Turínskeho plátna. Ako však došlo
k takému veľmi odlišnému datovaniu
pomocou rádiokarbónovej metódy?
Zaujímavé vysvetlenie poskytuje
v kapitole „Sfalšované plátno“ Richard
Steinpach vo svojej knihe
„Nesprávne cesty“. Vychádza zo skutočnosti,
že v plátne neležalo telo
obyčajného človeka, ale Syna Božieho.
V procese umierania pri odpútavaní
sa božského jadra bola telesná
schránka silne prežiarená a táto skutočnosť
zobrazila na plátne odtlačky,
spôsobené krátkodobým novým
krvácaním rán. Toto prežiarenie
NÁBOŽENSTVO
ovplyvnilo časové určenie plátna. Richard
Steinpach detailne vysvetľuje
tento úkaz a popisuje, ako vďaka mimoriadnemu
božskému žiareniu mohol
vzniknúť „oživujúci“ efekt, že sa
tak vzniknutý rádiokarbón na plátne
ustálil. Za normálnych okolností je
toto možné len u živých organizmov.
Autori v knihe „Z doznených tisícročí“
uvádzajú, že z Ježiša už za jeho
života vychádzal žiarivý jas: „Zdalo
sa, že Ježiš bol vnorený do bielej žiary
a jeho tvár je presvietená.“ Došlo
k tomu v okamihu, keď Ježiša zasiahol
prúd sily, posilňujúci ho pred nastávajúcim
utrpením (toto popisuje
aj evanjelium).
Zobrazenie na plátne obnoveným
krvácaním v hrobe a výsledky merania
rádiokarbónovou metódou
sú jasnými dôkazmi, že Ježiš nebol
obyčajný človek, ale že bol skutočne
Synom Božím. A hoci, ako sa často
tvrdí, pri meraní rádiokarbónovou
metódou neprebehlo všetko správnym
spôsobom, a datovanie ovplyvnilo
aj opakované znečistenie plátna,
zostáva Turínske plátno dôkazom
Božieho pôsobenia a viny ľustva,
ktorú na seba ukrižovaním Ježiša
uvalilo.
KRESŤANIA A KRÍŽ
UTRPENIA
eď sa kresťanstvo stalo štátnym
K náboženstvom, začal sa kríž Ježišovho
utrpenia uctievať a velebiť.
U prvých „židovských kresťanov“ to
nebývalo. Na nariadenie rímskeho
cisára Konštantína sa v roku 325 v Jeruzaleme
v blízkosti miesta ukrižovania
začali hľadať trámy, na ktorých
bol Ježiš ukrižovaný. Trámy boli
hneď po Ježišovej smrti „odpratané“
do nepoužívanej cisterny. Teraz sa
teda našli, a súčasne aj „titulus“, čiže
štítok s nápisom „Ježiš Nazaretský,
kráľ židovský“, ktorý bol pripevnený
na kríži a vyjadroval jeho obžalobu.
Našli sa aj klince, ktorými bol Ježiš
pribitý. Časti trámov, štítkov a klincov
existujú ešte dnes!
Časti kríža platili a platia ako spásonosné
– veľmi uctievané veriacimi –
a sú väčšinou uchovávané vo vzácnych
relikviároch.
Uctievanie kríža je však problematické.
Dogma o nevyhnutnej Ježišovej
obeti za spasenie ľudstva spôsobila
nepatričné uctievanie kríža utrpenia;
pretože smrťou na kríži nie je
v skutočnosti nikto spasený. Na kríž
môžeme hľadieť skôr ako na symbol
neľudskosti. Mal by nám pripomínať
našu vlastnú vinu, a predovšetkým
skutočnosť, že Ježiš, aby uviedol svojím
slovom ľudstvo na správnu cestu,
prijal aj smrť na kríži. Dogma o „bohumilej
smrti na kríži“ spôsobila
pochybné uctievanie utrpenia, ktoré
mnohí kresťania považujú za dôkaz,
že sú „vyvolení“.
Ako vieme, vyššia moc pri ukrižovaní
Ježiša nezasiahla; aj preto sa
ujal názor, že smrť na kríži musela
byť Bohom chcená, dobrovoľná obeť
jeho Syna, aby sa vykúpilo hriešne
správanie ľudstva. Túto interpretáciu
podporuje aj fakt, že v minulosti
bolo zvykom obetovať bohom, aby
boli milostivo naklonení. Odpykávať
v zastúpení však nie je možné, je
to nezlučiteľné s prírodnými (i pozemskými)
zákonmi. O Ježišovej
obeti sa dá hovoriť len v tom zmysle,
že za zvestovanie pravdy bol ochotný
podstúpiť i smrť.
Ako pamiatka na toto dianie môže
kríž utrpenia a pašiové čítanie našu
vieru upevniť a posilniť, pomôcť načerpať
sily z výšin. Tak môže i Turínske
plátno utužiť našu vieru, pretože
bezpochyby poskytuje dôkazy
o pôsobení Ježiša ako Syna Božieho
na tejto zemi. Lež nie kríž alebo
utrpenie Ježišovo, ale jeho slová sú
najdôležitejším odkazom jeho pozemskej
púte! Pri správnom pochopení
a nasledovaní nám môžu priniesť
spásu a vykúpenie.
Ako pomoc dal Ježiš ľuďom modlitbu
„Otčenáš“. Podľa autorov knihy
„Z doznených tisícročí“ povedal Ježiš
svojim učeníkom: „(...) proste
o živú silu, ktorá vami musí prúdiť,
ak chcete žiť. Všetko pochádza z tejto
sily, ktorá je a bude. Ona je vo všetkom,
čo vaše oko vidí, aj v tom, čo je
skryté vášmu pohľadu. Váš vzostup
a všetko, čo potrebujete na život, spočíva
v sile Svetla. Vedzte však, že ju
môžete prijať len vtedy, ak budete
úplne čistí a otvorení. – Vezmite si
k srdcu tieto slová, ktoré vám chcem
dať, aby ste sa k Bohu nemodlili bez
úcty: Otče náš, ktorý si na nebesiach!
Posväť sa meno tvoje! Príď kráľovstvo
tvoje! Buď vôľa tvoja! Chlieb náš
dnešný daj nám dnes! Odpusť nám
naše viny, ako i my odpúšťame svojim
vinníkom! Neuveď nás do pokušenia!
Zbav nás všetkého zlého!“
Je nutné dodať, že odpustenie vín
a vykúpenie nemožno dosiahnuť
žiadnou ľubovôľou, „protekčne“
na základe viery v Boha, ale len v medziach
zákonov stvorenia, prostredníctvom
ktorých milosť Božia pôsobí.
Prvým predpokladom sú podobenstvá,
ktoré Ježiš dal, a pravidlá správania
sa zvestované v tomto „Kázaní
na hore“. Slepá viera s nesprávnym
pochopením Boha sú rovnako zavrhnutiahodné,
ako hlboká neviera!
Peter Fechner
fechner@svetgralu.sk
41
Svet Grálu
39 | 2014
42
Svet Grálu
39 | 2014
Filón z Alexandrie a výklad náboženských spisov
OSOBNOSŤ
Všeobecne platné.
Nedotknuteľné.
Večne pravé.
Siegfried Hagl
ribližne v rovnakej dobe
ako Ježiš, žil v Alexandrii
istý židovský teológ a filozof,
ktorého diela mali veľký význam
pre rané kresťanstvo, zatiaľ čo na vývoj
judaizmu začali vplývať až v 19-
tom storočí: Filón z Alexandrie (cca
13 pr. Kr.–50 po Kr.). Tento učenec
o živote a pôsobení Ježiša vôbec nevedel.
Filón žil v dobe helenizmu, keď
sa po smrti Alexandra Veľkého (356–
323 pr. Kr.), gréčtina stala svetovým
jazykom. V oblasti Stredozemného
mora vtedy poznal grécku filozofiu
každý učenec. Filón ako pravoverný
Žid chcel židovské náboženské chápanie
spojiť s gréckou filozofiou, aby
priblížil židovské náuky nielen hebrejskému
svetu.
Prvým pokusom, ako knihy Starého
zákona sprístupniť ľuďom, ktorí
nehovorili po hebrejsky, bol ich preklad
do gréčtiny, na podnet egyptského
kráľa Ptolemaia II. Filadelfa
(283–246 pr. Kr.).
Podľa tradície sa prekladom zaoberalo
72 učencov 72 dní, preto meno
„Septuaginta (lat. sedemdesiat). Tento
grécky text Starého zákona, určený
predovšetkým pre grécky hovoriacich
Židov v Egypte, sa neskôr –
v alexandrijskom preklade – stal časťou
Biblie starých kresťanov.
Pri žiadnom preklade sa nemožno
vyhnúť výkladom originálneho textu.
Aj Septuaginta vyžadovala interpretácie
a prispôsobenia gréckemu
jazykovému svetu. Tým sa začal výklad
Starého zákona aj pre pohanov
(ne–Židov), na čo chcel Filón Alexandrijský
nadviazať.
Zbožný židovsko-helenistický filozof
však postupoval vlastnou, nedogmatickou
cestou – v jeho úsilí urobiť
staré náuky zrozumiteľnejšími sa
grécka filozofia, helenistická mystika
a židovská viera mali spojiť v jeden
všeobsiahly filozoficko-náboženský
systém.
Filón pritom vychádzal z dvojakého
zmyslu textu: doslovný zmysel
je bežné chápanie väčšiny čitateľov.
Čo je nad týmto chápaním, filozofický
zmysel v pozadí, to dokážu
pochopiť len nemnohí. Alegorický
výklad dovoľuje tomu, kto prenikol
hlbšie, nielen prekonať „štandardné
problémy“ náboženstva – ako sú antropomorfizmy
1 . V „Tóre“ 2 sa dá poznať
štruktúra sveta, v jej príkazoch
základný prírodný zákon. Filónov
alegoricko-mystický výklad Biblie
ovplyvnil aj kresťanských cirkevných
otcov. Jeho myšlienka dvojakej interpretácie
spisu, doslovnej a alegorickej,
pôsobí až dodnes. V neskoroantickej
a stredovekej cirkvi z nej Johannes
Cassianus (cca 360–430) odvodil náuku
o štvrtom princípe spisu: nad
doslovným zmyslom sa čnie (opierajúc
sa o Pavlovu trojjedinnosť viery –
nádeje – lásky) 3 trojitý duchovný
zmysel: alegorický (dogmatický), tropologický
(morálny) a anagogický
(eschatologický) 4 . Tak napríklad
„Jeruzalem“ znamená z historického
pohľadu mesto Židov, z alegorického
cirkev, tropologicky znamená ľudskú
dušu a anagogicky nebeské Božie
mesto. Tak sa výpovede Biblie môžu
vzťahovať na aktuálne situácie cirkvi,
štátu alebo jedinca.
Metódy, ktoré Filón presadzoval,
boli síce už známe aj predtým, no
on sa stal ich významným predstaviteľom
v kresťanskom prostredí
a ovplyvnil tak výklad Biblie (ale aj
iných náboženských spisov, napríklad
Koránu). Úsilie o priame – doslovné
znenie a hľadanie hlbšieho
zmyslu viedlo vo všetkých náboženstvách
k nespočetným úvahám,
interpretáciám, k nekonečným diskusiám,
k nejednote a roztržkám.
Vznikol však problém: ak sa dá ľubovoľné
miesto textu interpretovať
rôznorodo, kto nakoniec rozhodne,
ktoré chápanie je najpresnejšie?
Kňazi, ktorí sú sami nejednotní? Biskupi?
Pápež?
Pre akékoľvek pomery, na každú
životnú situáciu sa dajú nájsť citáty,
ktorých výklady (napr. alegorické)
dávajú odpovede. Sú však tieto odpovede
správne a nápomocné?
Môžu náboženské knihy odpovedať
na všetky otázky – a v každej dobe?
Práve v tomto sa líšia skeptici od veriacich,
realisti od fundamentalistov:
kto chce vidieť v Biblii nedotknuteľné
Slovo Božie, alebo Korán považuje
za nestvorené slovo Alaha, ten nepochybuje,
že tieto zvestovania obsahujú
všeobecne platné, nedotknuteľné,
večné pravdy. Kto sa neriadi
43
Svet Grálu
39 | 2014
OSOBNOSŤ
striktne ich doslovným znením, dokáže
pomocou výkladov uviesť rozpory
do súladu. Nezáleží tak na tom,
čo stojí „v popredí“, teda vo všeobecne
zrozumiteľnom texte, ako
skôr na tom, aby sa preniklo do jeho
podstaty, „za slová“ – aby sa odkryli
jeho hlbšie vrstvy, schované v alegórii.
Náboženské cítenie sa tým stáva
veľmi osobné; je určované úrovňou
vzdelania a poznania, preniknuté
mystickými sklonmi, plné názorov,
domnienok a výkladov, zrozumiteľných
len určitému okruhu osôb, ktoré
poznajú a uznávajú aj skryté súvislosti
výkladov. Stáva sa ezoterickým.
Nakoniec sú schopní vykladať text už
len špecialisti (kňazi). Tí, ktorí stoja
mimo ich okruhu, ani teologicky neškolení
veriaci nedokážu sledovať
často komplikované, niekedy až zmätené
interpretácie; skeptici niektoré
tvrdenia vidia ako neodvôvodnené,
či dokonca si navzájom odporujúce.
Spochybňujú preto náboženstvo a religiozitu
ako také a metaforicky povedané
„vylievajú s vaničkou aj dieťa“.
A tak stojíme pred základnými
náboženskými otázkami, ktoré sa
však v konfesijnom živote zvyčajne
nekladú:
■ Čím je legitimizovaný základ
každej náuky – napríklad vierohodnosť
nejakej posvätnej knihy, akými
sú Biblia alebo Korán?
■ Ako rozumieť práve aktuálnemu
svätému písmu? Je správne prijať ho
doslovne, alebo k jeho pochopeniu
vedú alegorické, či ešte komplikovanejšie
interpretácie? To doslovné,
priame, býva často nepohodlné – keď
sa to napríklad nehodí vládnucej teológii
alebo duchu doby. Potom prevažuje
sklon konštruovať výklady, poplatné
aktuálnemu vkusu.
■ Podľa čoho sa človek rozhodne
pre určité náboženstvo: je to výlučne
iba vec viery, len zvyklosť,
44
Svet Grálu
39 | 2014
alebo existujú na cestu k pravde nejaké
spoľahlivé kritéria? Napríklad
vlastné cítenie, nadzmyslové vnímanie,
alebo vízie?
■ V mnohých náboženstvách existujú
okrem (viac či menej) verne tradovaných
posvätných textov ešte
ďalšie texty a výklady. Napríklad
v judaizme Talmud 5 , v kresťanstve
spisy cirkevných otcov, uznesenia
koncilov, pápežské encykliky, v islame
Suna 6 atď. Ako tieto písomnosti
hodnotiť?
■ Aký význam majú náboženské
rituály? Sú len folklórom? Alebo je
v nich prejav transcendencie v symbolickej
forme, ktorá otvára možnosť
dospieť k vnútornému prežitiu, k náboženskej
skúsenosti?
Na všetky uvedené otázky sotva
nájdeme všeobecne platné odpovede
– každý človek k nim musí zaujať
vlastný, autentický postoj.
Sme odkázaní na rozhodnutie
svojho vlastného duchovného vedomia,
to nemôže za nás urobiť nikto
iný. Chybné rozhodnutia, alebo dokonca
zločiny sa nedajú ospravedlniť
svätými spismi, náboženskými náukami,
názormi autorít, alebo internou
morálkou nejakej skupiny.
Literatúra:
1) Benz Otto u.a.Calwer Bibellexikon,
Stuttgart 2003
2) Farados Georgius D., Kosmos und Logos
nach Philon von Alexandria, Edition
Rodopi, Amsterdam 1976
3 Schnmidt Helmut, Die Mächte der Zukunft,
Siedler, München 2004
4) Volpi Franco, Großes Werklexikon der
Philosophie Bd. 2, Alfred Kröner, Stuttgart
1999
Internet:
http://www.qumran.org/js/Talm-FAQ/
Talm_FAQ.htm
http://sk.wikipedia.org/wiki/Filón_
Alexandrijský
U väčšiny konfesií sú takéto názory
veľmi nepopulárne: spochybňujú monopol
kňazstva v otázkach morálky
a viery, podkopávajú autoritu a vodcovský
nárok vedúcich predstaviteľov
cirkví a iných spoločenstiev. Zdá sa,
že tento rozpor medzi konfesiami
a samostatne mysliacimi a cítiacimi
ľuďmi je taký starý, ako náboženstvá
samotné – a bude podľa všetkého
na zemi pretrvávať ešte dlho.
Siegfried Hagl
hagl@svetgralu.sk
1 Antropomorfizmus = prenášanie ľudských
spôsobov správania na mimoľudskú
sféru, napríklad na bohov
2 Tóra (hebr.) náuka = päť kníh Mojžišových
(Pentateuch), základ židovského
náboženstva
3 Korán 13, 13
4 Alegorický výklad = reflexia nejakého
textu, ktorá ho vysvetľuje ako pozemské
stvárnenie nejakého vyššieho, napr.
spoločenského alebo duchovného
zmyslu, veľmi rozšírený v kresťanskej tradícii.
Anagogický výklad = vztiahnutý
na „ostatné veci“, Posledný súd a prichádzajúcu
Božiu ríšu. Dogmatický výklad
= zodpovedajúci poučkám cirkvi.
Eschatologický výklad = v zmysle náuky
o „posledných udalostiach“, napríklad
o opätovnom príchode Krista. Tropologický
v. = slová alebo činy sú vykladané
na základe mravného hľadiska, poukazujú
na morálne aspekty života.
5 Talmud = postbiblické hlavné dielo judaizmu,
zbierka spočiatku len ústne odovzdávaných
náboženských zákonov.
6 Suna = tradícia (príbeh) o živote, pôsobení
a výrokoch proroka, zozbierané
v hadithoch; v islame tradícia, rozprávanie
o výrokoch a činoch Mohameda.
Po Koráne druhý zdroj islamského práva
(pozn. prekl.).
Zakrytá ikona
V
detstve ma neustále trápila
otázka: Je pravda, že Boh všetko
vidí? A tak raz, práve keď som rozdúchavala
samovar, som si pomyslela:
a čo takto vyskúšať, či Boh naozaj
všetko vidí, alebo nie? No a tak som
snovala plán. Postavila som samovar
na stôl a hľadiac na cukorničku som
usilovne premýšľala, ako si nasypať
do čaju nie dve lyžičky, ale tri. A aby
to Pánboh nevidel, prehodila som
cez ikonu šatku a ešte som i konce
zastrčila, aby nad samovarom len tak
neviseli.
Sadli sme si k čaju. Dedo Timotej
si odkašľal, úkosom blysol zrakom
po babičke Varvare a prisypal mi ešte
lyžičku. Nepovedal pritom nič. Srdce
sa mi zastavilo, čaj mi zhorkol a uši
mi hanbou celkom horeli.
Večer si dedo počkal na stádo, zahnal
našu kravu do vrát, nabral pred
vrátami z kaluže vodu a vyzval ma:
– Hajdy, ideme na záhradu!
Z vrecka vytiahol guľaté sklíčko,
trofej z japonskej vojny, nalial trochu
vody z kaluže na tanier a prinútil ma
pozrieť sa na ňu skrz to sklíčko. Maminečka
moja, čo len tam všetko neliezlo
a neplávalo!
A tak som mu navrhla:
– Tak sa teraz pozrime do čistej
vody, tam určite nič také nebude…
Ale aj v čistej vode zo studne bolo
plno všelijakých červíčkov a čiernych
bodiek, a všetky sa hýbali.
Dedo si ma posadil vedľa seba a začal
rozprávať, že všetko okolo nás
je živé, celý neviditeľný svet. A sú aj
takí ľudia, ktorí vidia úplne všetko,
čo žije.
– Však som ťa nadarmo nevodil
do lesa, zoznamovať sa s lesnými
obyvateľmi. A Božia sila vidí všetko,
aj v špajzke, aj pod šatkou.
Potiahla som nosom. Hanbila
som sa. Dedo ma pohladil po hlave
a chlácholil:
– No dobre, dobre. A zajtra ráno sa
pozri, ako sa budú susedia sťahovať
do nového domčeka.
Na druhý deň hneď ráno som
zahnala našu kravu Krasnuchu
do stáda a sadla som si na lavicu
pozerať sa, ako sa budú susedia sťahovať.
Veľmi som sa divila, keď vyparádená
teta Moťa otvorila vráta
dokorán, hlboko sa poklonila a začala
hlasno odriekavať: „Hospodáriček
milý, báťuška-domovníček premilý,
gazdiná sa inam sťahuje, a tvoja
priazeň nech ma tam nasleduje.“ To
predniesla trikrát za sebou, potom
vzala do ruky povraz s lykovou topánkou
na konci a vážne, dôstojne
zamierila dolu ulicou k novému
domčeku. Susedia sa všetci klaňali
a hospodáričkovi želali veľa tepla
a dobra.
Užasnutá, uprela som na deda široko
roztvorené oči a on mi objasnil,
že predsa okolo nás – v lese i vo
vode, v zemi i v horách – žijú rôzne
bytosti a tie tiež treba mať rád a vážiť
si ich. Sú to veľkí pracovníci Boží
a my ľudia nedokážeme toho urobiť
toľko, ako oni.
Aký bol môj údiv, keď sa mi dostala
do rúk kniha „Posolstvo Grálu.“ Pri
čítaní prednášky o malých bytostných
som si vtedy pomyslela: „Dedo
tú knihu nečítal, ale videl ich a žil
v súlade s nimi. A my ľudia si myslíme,
že sme tí najchytrejší, lietame
do vesmíru, a pred samým vlastným
nosom nič nevidíme.“
Tamara Golikova
golikova@svetgralu.sk
45
Svet Grálu
39 | 2014
46
Svet Grálu
39 | 2014
Šikanujú vás?
Mobing v zamestnaní
SPOLOČNOSŤ
Čoraz viac ľudí sa sťažuje
na mobing v práci.
Čo to je a ako
sa účinne brániť?
Marianne Klauser-Stalder
ojem „mobing“ (druh rafinovanej
šikany) prvýkrát použil
P
v roku 1933 profesor Dr. Heinz Leymann
v knihe: „Mobing a psychoteror
na pracovisku“. Mobing popisuje
situácie, pri kto rých je človek (alebo
aj viac ľudí) „zahnaný do úzkych“,
pričom je zraňovaný vo svojej integrite.
Môže ísť o skryté, aj o otvorené
útoky a ponižovania.
Problémom mobingu sa poradenské
inštitúcie zaoberajú už mnoho
rokov. Čoraz častejšie sa vyskytuje
nielen na pracoviskách, ale aj v súkromnej
sfére, sociálnych zariadeniach
a zdravotníckych ústavoch.
Tento problém má zreteľne rastúcu
tendenciu aj v školách.
Pre postihnutých znamená skúsenosť
s mobingom často ťažký duševný
otras, nezriedka býva príčinou
zdravotných problémov.
Mobing sa môže vyznačovať aj
množstvom „malých“ nepríjemností,
ktoré sa často zakladajú na antipatii.
Nejde však iba o jeden konflikt, o kritiku
alebo odlišnosť názorov, ale aj
o dlhodobé vyčleňovanie z kolektívu
a ponižovanie. Napr. ak návrhy niektorej
zamestnankyne na poradách jej
vedúci odmieta, prekrúca ich zmysel
alebo ich ignoruje. Alebo ak niektorého
pracovníka poveruje nudnou
rutinnou prácou a systematicky mu
odoberá zaujímavé úlohy. Stáva sa,
že pracovné výsledky alebo prítomnosť
dotyčnej osoby na pracovisku
nadriadený prehnane kontroluje, prípadné
chyby neprimerane kritizuje,
alebo spochybňuje jej profesionalitu.
Aj zadržiavanie dôležitých informácií
alebo ignorovanie e-mailov sa radí
do kategórie mobingu.
Iným typom mobingu je zosmiešňovanie
človeka, jeho súkromného
života, náboženského presvedčenia,
vzhľadu alebo povahových čŕt.
Počas rozhovoru dochádza k mnohoznačným
poznámkam a gestám,
šíria sa klebety, nepravdy a ohováranie.
U detí a mladistvých sa správanie
často vystupňuje do fyzického
napádania a surového násilia. V tzv.
„počítačovom mobingu“ zase páchatelia
sprístupňujú fotky a informácie
o šikanovanej osobe na internete.
Šikanovanie sa môže vyskytnúť
medzi podriadenými i nadriadenými,
medzi žiakmi, učiteľmi, ale šikanovaní
môžu byť dokonca aj učitelia
svojimi žiakmi. Šikanovanie sa
objavuje aj medzi kolegami rovnakej
úrovne na pracovisku. Skutočnou
príležitosťou na vznik šikanovania
sa stávajú moderné formy práce
v priestranných kanceláriách s veľkým
počtom pracovníkov. Veľa šikanujúcich
osôb si vôbec neuvedomuje
dosah svojich činov. Sú presvedčené,
že šikanovaný človek je neznesiteľný,
plný chýb a pracuje na nesprávnom
mieste.
Z BEŽNÉHO
PRACOVNÉHO DŇA
ridsaťročná sociálna pracovníčka:
„v poslednej dobe som
T
bola v práci vystrašená a neistá.
Mohla som byť však šťastná – som
matka samoživiteľka, pre ktorú nebolo
ľahké dosiahnuť dobré vzdelanie
a získať zamestnanie na skrátený
úväzok v mieste bydliska.
Práca ma veľmi baví, konečne sa
nám s dcérou mohlo dariť lepšie.
Ale jedna staršia, veľmi skúsená kolegyňa
ma vždy na pracovnej porade
opravuje a dáva najavo, že je
47
Svet Grálu
39 | 2014
SPOLOČNOSŤ
so mnou nespokojná. Čokoľvek poviem,
nie je v poriadku. Pred časom
som sa zaujímala o určitý projekt
a ona sa ma pred všetkými starostlivo
spýtala, či si toho neberiem
na seba príliš veľa. Potom sa sama
do projektu zapojila, hoci bola plne
vyťažená. Je zástupkyňou vedúceho,
ostatní sa jej tiež boja. Domnievam
sa, že ma nemá rada, nemá ku mne
a k mojim schopnostiam dôveru.
Aj ďalší členovia tímu sa ku mne
začali správať odmerane. To všetko
48
Svet Grálu
39 | 2014
ma veľmi irituje, robím si starosti,
že nebudem stačiť na požiadavky
v tomto zamestnaní.“
Dvadsaťjedenročná mierumilovná
mladá žena sa úspešne vyučila
za kvetinárku a hneď získala miesto
v oddelení kvetín v nákupnom centre.
Neskôr vo svojej výpovedi uvádza:
„veľmi som sa na túto prácu tešila.
Myslela som si, že by som sa tu
mohla veľa naučiť. Vedúci, ktorý ma
prijímal, bol v môj prvý pracovný
deň na dovolenke. Jeho zástupkyňa
na mňa nemala čas a povedala, aby
som sa s pracoviskom oboznámila
sama. Zrejme som potom všetko
robila zle, lebo vždy, keď som obsluhovala
zákazníka, prišla a opravovala
ma. Raz som zle vyplnila
nejaký formulár a kolegyňa sa ma
spýtala, či som sa to nemala naučiť
už na učilišti. Po niekoľkých dňoch
som dostala z nových úloh normálne
strach. Každý deň som urobila
niečo zle, nasledovala kritika.
Cez poludňajšiu prestávku som bývala
sama, nenadviazala som žiadny
užší vzťah. Nikto sa so mnou nerozprával,
bola som ustrašená, nemohla
som pokojne spať. Pozorovala som,
že robím chyby, ktoré sa mi predtým
nestávali. Potom prišiel posledný
piatok: keď som ráno čakala na zastávke,
mala som taký strach, že som
v panike nastúpila do nesprávneho
vlaku a prišla tak do iného mesta.
Tam som sa posadila na lavičku. Neviem,
ako dlho som tam sedela, bola
som ako omámená. Večer mi telefonovala
priateľka, o niekoľko minút
prišla, objala ma okolo pliec a autom
odviezla domov.“
Päťdesiatročný poisťovací maklér
rozpráva: „Bol som vždy veľmi ctižiadostivý,
veľa som pracoval, zarábal
a mohol si postaviť pekný dom.
V priebehu jedného roka sa všetko
náhle zmenilo: novým vedúcim
úseku sa stal jeden mladší kolega,
a to nebolo dobré. Okamžite začal
s reštrukturalizáciou a inováciou.
Ako jediný som ho upozorňoval
na to, že sme väčšinu jeho návrhov
skúšali už pred rokmi, no výsledky
neboli uspokojivé. Odvtedy sa zdalo,
že ma nenávidí. Postupne mi z mojej
hlavnej činnosti odoberal náročné
úlohy. Nemal som skoro žiadnu
prácu, zatiaľ čo ostatní nevedeli, čo
skôr. Nakoniec mi odobral aj moju
dlhoročnú nosnú pracovnú náplň
a nariadil mi upratovať starý archív,
SPOLOČNOSŤ
ktorý nebol dosiaľ digitalizovaný.
Mňa, úspešného makléra! Ostatní
spolupracovníci sa neodvážili nič povedať,
pri stretnutí so mnou uhýbali
pohľadmi. Nevidel som žiadne východisko,
až som sa zrútil. Doktor mi
vypísal práceneschopnosť, predpísal
lieky na upokojenie. Nikdy som si
nepomyslel, že by sa mi mohlo stať
niečo také.“
STRACH
A PSYCHOSOMATICKÉ
ŤAŽKOSTI
kúsenosť ľudí, ktorí sú ohrození
S ohováraním v existenčne dôležitej
oblasti života ako je zamestnanie,
zanechá u väčšiny postihnutých
ťažké duševné stopy: beznádej,
neistotu, ochorenie zo strachu. Následkom
je nedôvera, pochybnosti,
hĺbanie o vlastných chybách a nedostatkoch,
v duši sa môže usídliť
zlosť, hnev, duševná nerovnováha
a chaos. Z neustáleho odmietania
vyplýva aj depresívne naladenie, hlboká
neistota a hlodajúce pochybnosti
o sebe.
Mnohí postihnutí začínajú pochybovať
o svojich schopnostiach
a kompetenciách. Ich skúsenosti
a neznalosť skutočnej príčiny sú
také ponižujúce, že o nich dlho nedokážu
s niekým hovoriť. Typickými
následkami mobingu na fyzickej
úrovni sú nespavosť, migréna
alebo napätie v šiji.
To, že mobing pôsobí na obete
tak rýchlo a drasticky, môže byť
na prvý pohľad prekvapujúce. Ale
mobing prebúdza hlboko zakorenený
strach pred odsúdením ostatnými
ľuďmi, ktorý je popri obave z choroby
a smrti jedným z najrozšírenejších
druhov strachu. Väčšine ľudí
ťažko ubližuje ohováranie, ktoré napáda
a zraňuje dušu rovnako, ako
vonkajšie útoky zraňujú telo. Je ťažké
sa voči nemu brániť, lebo väčšinou
nejde o konkrétnu udalosť.
Šikanovanie zanechá svoje stopy
aj na ľuďoch, ktorí ho uskutočňujú:
hlási sa svedomie a volá k zodpovednosti.
Teraz je najvyšší čas zamyslieť
sa nad sebou, uvedomiť si
svoje chyby a prosiť o odpustenie!(?)
V tomto okamihu však šikanujúce
osoby častokrát naopak “pritvrdia“,
aby sebe i ostatným dokázali oprávnenosť
svojho správania. V tejto fáze
sú nezriedka šikanované obete také
zoslabené a zneistené, že pod tlakom
situácie skutočne robia viac chýb.
Kolegovia, ktorí sú svedkami takýchto
neprávostí, mnohokrát mlčia
zo strachu, že sa im stane niečo
podobné. Od nadriadených sa žiada,
aby riadili a rozhodovali. Pri tejto
emocionálne vypätej situácii dochádza
potom ľahko k unáhleným, neetickým
personálnym rozhodnutiam.
Otrasený a zneistený človek, ktorý
zakúsil vylúčenie z kolektívu, zostáva
bokom.
KEĎ CHÝBAJÚ
HODNOTY
ríčiny vzniku mobingu sú rôzne.
P Obvykle spočívajú v jednostranne
usporiadaných štruktúrach podniku,
ale hlavne v povahe jednotlivých
ľudí. Záľuba v kritizovaní a neustálom
hodnotení ostatných, žiarlivosť,
závisť a túžba po moci, dominantná
a panovačná povaha sú živnou pôdou
mobingu.
Mnohé situácie pri mobingu je
možné objasniť slovami Ježiša Krista:
„vidíš triesku v oku brata svojho
a o brvno v oku svojom nedbáš!“
Tento príklad z Biblie psychológia
označuje ako „projekciu“: človeku vadia
na ostatných väčšinou tie slabosti
a nedostatky, ktoré vo veľkej miere
má sám. V pracovnom kolektíve
môže vyvolať určité formy mobingu
aj neprimeraná zdržanlivosť, ako aj
prílišné zbližovanie, ale aj celkom
bežné ohováranie poza chrbát. Nezriedka
sa v práci unáhlene zavádza
tykanie ako prejav zblíženia sa, ktoré
však v skutočnosti neexistuje a môže
viesť k rozpoltenosti citov.
Nezávislé štúdie psychológie práce
zaznamenávajú nárast mobingových
situácií pri zavádzaní racionalizačných
opatrení a pri reštrukturalizácii
v podniku. Ak je človek vo svojom
zamestnaní vystavovaný trvalému
časovému alebo finančnému tlaku,
alebo je zasypaný úlohami, ktoré nesúvisia
s pracovnou náplňou, zjavne
stúpa neznášanlivosť aj medzi pracovníkmi,
zatiaľ čo vzájomná ústretovosť
a pracovné nadšenie drasticky
klesajú.
Pozitívne pracovné ovzdušie narúša
aj chladný prístup vedenia podniku,
ako aj napr. zdôrazňovanie len
hospodárskeho konceptu. Atmosféra
dobrej spolupráce sa potom ľahko
vytratí.
Spoločnou vlastnosťou týchto
príkladov je nedostatok pracovných
a duševných hodnôt. Mobing
totiž vzniká pri absencii takých
vlastností, ako je ústretovosť,
empatia, ľudskosť, obozretnosť
a etika v práci.
Hlboko skrytú príčinu mobingu
možno nájsť v jemnohmotnej, nám
neviditeľnej úrovni. Keď sa v práci
nevyžaduje citlivosť a osobná zodpovednosť,
veľmi rýchlo dôjde k vyčerpaniu
a nespokojnosti. Pracovný
postup a úlohy, ktoré nie sú v súlade
so svedomím pracujúceho človeka,
vyvolávajú rozpoltenosť a trvalý stres.
To sa nezaobíde bez jemnohmotného
účinku, ktoré popisuje dielo „Vo
svetle Pravdy“ od Abd-ru-shina:
„Dôsledkom toho je, že nielen
vo vnútri človeka, ktorý sa takto
49
Svet Grálu
39 | 2014
SPOLOČNOSŤ
trápi, ale aj v jemnohmotnom svete
vznikajú týmto stavom formy, ktoré
zasievajú nespokojnosť a roztržky
aj u iných. Tak sa sklon k reptaniu
a nespokojnosti prenáša stále ďalej
a vlastnú príčinu toho nedokáže
nikto odhaliť. Nie je možné ju poznať,
pretože pôsobenie pochádza
z jemnohmotnosti.“
Teda nie práca samotná, ale práca
vykonávaná bez vnútorného presvedčenia
tvorí podmienky pre nespokojnosť,
stres, rozpoltenosť a mobing.
ÚČINNÁ POMOC
k dôjde k poklesu výkonnosti
A alebo strate motivácie jednotlivca
či skupiny, mal by zamestnávateľ
preskúmať sklon členov tímu
k mobingovému správaniu. Preto sa
od vedúcich pracovníkov požaduje
istá miera empatie, lebo v pracovnom
ovzduší, kde prevažujú ľudské
hodnoty, mobing nemá miesto.
Vedúci pracovníci, spolupracovníci
v tíme, aj vyučujúci v školách
musia dôrazne riešiť každý náznak
ohovárania a mobingu. Nielen ich
zvedavo vypočuť alebo prejsť mlčaním,
ale viditeľne sa od takého správania
dištancovať.
Deti, ktoré sa stanú terčom mobingu,
potrebujú ochranu a podporu
dospelých. Rodičia a učitelia konajú
správne, keď sa zaujímajú o radu odborníka,
lebo skupinu je často potrebné
vnímať a chápať komplexne.
Veľmi sa osvedčili externí pracovníci,
krízové tímy alebo sociálni pracovníci
v školách; pracujú konštruktívnym
spôsobom s celou triedou tak,
50
Svet Grálu
39 | 2014
aby získali čo najviac žiakov pre atmosféru
kamarátstva a pomoci.
Samozrejme aj dospelí, ktorí sa
ocitnú v nepriateľskom prostredí,
potrebujú aktívnu a povzbudzujúcu
podporu nadriadených a spolupracovníkov.
Na mieste je aj vyhľadanie
odbornej pomoci, aby sa pre zamestnanca
a jeho okolie našiel nový
spôsob správania sa.
Na začiatku tejto cesty je dôležité
uvedomiť si, že človek nemá
trpne znášať neetické správanie,
ako je ohováranie, dokazovanie
moci, ponižovanie, neoprávnená
kritika, atď.
Výstižne o tom hovorí dielo „Vo
svetle Pravdy“ od Abd-ru-shina:
„Človek nemá mlčať, keď sa mu deje
bezprávie. Inak by iba podporoval
a posilňoval zlo.“
Pokiaľ je človek vnútorne presvedčený,
že sa má brániť, účinným krokom
proti mobingu je uvedomenie si
vlastnej hodnoty a všetkého toho, čo
už v živote zvládol.
Práca vykonávaná bez vnútorného presvedčenia
tvorí podmienky pre nespokojnosť, stres,
rozpoltenosť a mobing
Prirodzene, treba si ujasniť, či
človek sám nedal niekedy príčinu
na vznik takýchto udalostí. Možno
bol príliš panovačný alebo neúprimný.
Teraz osud podľa zákona
spätného pôsobenia prináša nevyhnutné
dôsledky. Možno už iba svojím
vystrašeným, neistým správaním
dáva inému človeku zámienku, aby si
na ňom dokazoval svoju moc.
Pokiaľ sa budeme snažiť porozumieť
udalostiam, ktoré sa okolo nás
dejú, nájsť v nich zmysel, dokážeme
prijať opatrenia v správaní v súlade
s vlastnou osobnosťou.
Zvláštny strach z odsúdenia inými
sa dá prekonať, keď si uvedomíme
prítomnosť všetkých neviditeľných
pomocníkov z duchovného sveta,
ktorí pôsobia tvorivo a spoľahlivo.
Vedomie, že človek nie je sám, ho
upokojí a posilní. Na základe týchto
poznatkov môže prežiť novú kvalitu
života: vnútornú nezávislosť!
Vďaka tomuto procesu vývoja môžeme
nájsť stratené sebavedomie, čo
sa prejaví aj v držaní tela, v pohľade,
vo vyjadrovaní a v zmene celkového
vyžarovania. Vzrastajúca vnútorná
istota a ostražitosť tvorí prirodzenú
ochranu pred vonkajšími vplyvmi.
Tak sa stalo aj v zmienenom prípade
sociálnej pracovníčky, ktorá
ľudsky aj odborne veľmi zosilnela
a už o niekoľko mesiacov získala
dobre platené zodpovedné miesto
v inom kolektíve.
Naopak, poisťovací agent získal
životné skúsenoti ťažkým otrasom.
Jeho zdravotné problémy mu neumožnili
návrat na pôvodné pracovné
miesto, no neskôr sa objavili nové,
hoci skromnejšie úlohy.
A mladá pani kvetinárka? Trvalo
dlho, kým sa z depresie dostala. Postupne
jej sebavedomie tiež vzrástlo –
veľmi jej pomohlo, keď sa dozvedela,
že príčinou nepriateľskej atmosféry
nebola ona sama, ale len to, že ostatné
spolupracovníčky preferovali
inú uchádzačku.
Všetky tieto príklady naznačujú, že
proces uzdravenia je možný, no vždy
individuálny a záleží na prístupe každého
z nás. Takže – nedajme sa!
Marianne Klauser-Stalder
klauser@svetgralu.sk
Ako môže človek využiť svoje schopnosti?
Trápi ma určitá bezradnosť v tom, na čo
sa mám v živote zamerať. Rád by som robil
niečo, čo zodpovedá môjmu talentu
a schopnostiam – ale ako ich zistím? Ako
spoznám, čo je mojou úlohou, mojím poslaním?
Chcel by som, aby skončil nepríjemný
pocit, ktorý sprevádza môj život.
ri hľadaní svojich schopností je
P dôležité nehĺbať v teoretických
predstavách a pritom prehliadať
svoje bezprostredné okolie. Hľadanie
ideálneho povolania, ktoré by prinášalo
len radosť a umožnilo dosiahnuť
tie najlepšie výkony a uplatnenie, zostáva
často neúspešné, ak toto hľadanie
prebieha mimo praktického
každodenného života, teda v akomsi
teoretickom priestore.
Len málo ľudí nesie v sebe takú
jednoznačnú schopnosť, ktorá
od začiatku určuje ich život a do istej
miery predurčuje ich povolanie.
Ani pracovných príležitostí, ktoré
by presne zodpovedali takým podmienkam,
aké si človek pre svoj vývoj
predstavuje, nie je veľa. Je predsa
skôr bežné, že život sprevádzajú
problémy a prekážky, ktoré musíme
prekonávať.
Preto je lepšie nezameriavať sa
na hľadanie (domnelo) ideálneho
stavu, ale v prvom rade poznávať seba
a skúmať, čo je v danom okamihu pre
môj život dôležité. A pritom hľadať
to miesto, kde sa moja jedinečnosť
stretne s potrebami a reálnymi možnosťami
prostredia, kde žijem. Nerezignovať
na vlastné priania a predstavy,
i keď okolnosti momentálne
vyžadujú odo mňa niečo iné. Každá
činnosť, ktorou človek podľa možnosti
obohatí niečím nielen seba, ale
aj druhých, je prípravou na to, čo má
prísť.
Zmysluplná činnosť rozvíja ľudské
jadro, ducha a prináša bezprostredné
uspokojenie. Pri hľadaní možností
sebarealizácie často ani nejde o to,
čo človek robí, ale ako to robí. Nech
sa nachádza kdekoľvek, môže vždy
vylepšovať pomery, pomáhať blížnym,
rozvíjať nové možnosti pôsobenia
– a popri tom sa vyvíjať.
Dôležité je i to, aby činnosť, ktorá
má viesť k šťastnému, naplnenému
životu, bola primeraná našim schopnostiam,
ale aj silám – nebola ani príliš
ľahká, ani nadmieru vyčerpávajúca.
Pri odhaľovaní vlastného talentu
a schopností si skúsme klásť
otázky: o čom som sníval už ako
dieťa? Akým veciam som sa odjakživa
chcel venovať? Aké činnosti ma
vždy priťahovali? Ako som najradšej
trávil svoj voľný čas?
Pre náš vnútorný vývoj je dôležité
venovať pozornosť aj svojim nenápadným
prianiam. Stojí za to obohatiť
svoj život tvorivým koníčkom,
sociálnou činnosťou alebo športom.
A možno je načase urobiť zásadnejšiu
zmenu.
Sú teda viaceré spôsoby a možnosti
ako sa inšpirovať, ako začať niečo
nové, k čomu nás nepríjemný pocit
zo súčasného stavu vlastne nabáda.
Avšak cieľom snaženia nemá byť len
povrchný a príjemný život. Nech
podnikneme čokoľvek, budeme sa
vždy stretávať i s náročnejšími fázami
a prekážkami. Pozemský život
totiž neprináša len slnečný svit, ale
ukazuje aj menej príjemnú tvár, no
napokon i v týchto
strastiach spočíva
dobrá príležitosť
na osobné dozrievanie
človeka.
Otázka bola vybratá z knihy
100 odpovedí na životné otázky
Werner Huemer
huemer@svetgralu.sk
51
Svet Grálu
39 | 2014
JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ
Podobenstvo o zverených hrivnách
(Lukáš 19,12–27)
ežiš bol so svojimi učeníkmi
J a s tými, ktorí sa k nemu hlásili,
na ceste do Jeruzalema. Jeho sprievodcovia
si vo svojom vnútri želali,
aby sa tam dal poznať ako kráľ, a tým
ustanovil Kráľovstvo Božie na Zemi.
Syn Boží poznal ich myšlienky,
a preto im porozprával príbeh o jednom
urodzenom pánovi. Knieža zamýšľal
odcestovať do vzdialenej krajiny,
kde mal byť povýšený na kráľa
a hneď nato sa vrátiť späť. Než však
vyrazil, povolal k sebe niekoľko svojich
služobníkov, ktorí mali spravovať
jeho ríšu. Každému dal rovnaké
množstvo peňazí a prikázal im, aby
do jeho návratu s týmto imaním
dobre hospodárili.
Keď sa knieža vrátil, chcel vedieť,
ako muži s peniazmi hospodárili. Prvý
z nich povedal: „Pane, zveril si mi desať
mín. Hospodáril som s nimi a tu je
dvojnásobok!“ Spokojne pozrel kráľ –
niekdajšie knieža – na muža a povedal
mu: „Urobil si svoju vec dobre! Pretože
si s tým, čo som ti zveril, dobre
zaobchádzal, dávam ti za odmenu
vládu nad desiatimi mestami.“
Nato nechal prísť druhého. Ten
povedal: „Môj pane, zveril si mi
rovnako, čo prvému. Zarobil som
k tomu päť mín!“ – „Tiež dobre!“ pochválil
kráľ. „Namáhal si sa, zverujem
ti päť miest.“
Nakoniec predstupuje tretí: „Tu ti,
pane, vraciam, čo si mi zveril. Ani
som sa toho nedotkol, všetko som
dobre držal v úschove.“
Pán odpovedal: „Súdiš sa vlastnými
slovami! Si zlým služobníkom!
Prečo si nezaniesol peniaze
do banky? Tam by vyniesli aspoň
úroky.“ A vyzval okolostojacich:
„Vezmite tieto peniaze a dajte ich
tomu, ktorý odo mňa prevzal vládu
nad desiatimi mestami!“
Muži boli udivení a namietli: „Veď
ten už dostal veľký poklad!“ Kráľ
odpovedal: „Pamätajte si: každý, kto
odo mňa niečo dostal a dobre to
spravoval, dostane k tomu ešte viac.
Ten však, kto zverený statok použil
nesprávne, tomu bude odobratý.“
Čo chcel Ježiš týmto podobenstvom
svojim poslucháčom povedať?
V prvom rade to, že Božia ríša „nespadne
ako dar z neba“. Ľudia si ju
musia zaslúžiť svojou spoluprácou
na Božom diele.
Vtedy urobili Ježišovi stúpenci
„prvé kroky“. Áno, oni poznali, že
ON je Synom Božím. Verili mu. Poslúchali
jeho Slovo, boli pripravení
ho uskutočniť. Toto dobré chcenie
však museli najprv preukázať! Kristus
im povedal, že musia s „hrivnou“,
„talentom“, ktorú im Stvoriteľ prepožičal,
„gazdovať“. Ako líči toto podobenstvo,
všetci máme určité vlohy.
Z tých budeme skladať účet. Každý,
kto sa osvedčil, kto preukázal, že
vie svoje nadanie rozvíjať a zveľaďovať,
je spôsobilý na pôsobenie v Božej
ríši. Kto však svoju hrivnu zahrabal,
kto sa o svoje vlohy nestaral,
ten je na spolupôsobenie v ríši Pána
nespôsobilý. –
Ježiš upozornil svojich prívržencov
na to, že nemajú putovať do Jeruzalema
s falošnými očakávaniami.
Čas Božej ríše ešte nenastal. Kristus
prišiel, aby k nej ukázal cestu, aby
dodal odvahu a poradil, ako možno
v chaose všedných dní ísť Božej ríši
v ústrety.
Raz príde „Kráľ“, aby spravodlivo
súdil, ako sme spravovali zverené
imanie. Bude prísny. Spravodliví dostanú
odmenu – vstup do zasľúbenej
Božej ríše. A neverní sa z nej vlastne
vylúčia sami. –
Bude dobré, aby sme na deň „zúčtovania“
boli správne pripravení. V podobenstve
Syn
Boží zvestuje, že
Kráľ príde.
A možno, že ON
tu už je!
52
Svet Grálu
39 | 2014
Martin Ernst
ernst@svetgralu.sk
VÁŽENÍ ČITATELIA, staňte sa predplatiteľmi
Sveta Grálu a získajte množstvo výhod!
Časopis bez reklamy a stále za nezmenenú cenu 2,89 eur!
Cena predplatného je 10,62 eur za 4 časopisy do roka!
4 čísla
+ 2 archívne
ZDARMA
PREDPLATNÉ SI MÔŽETE OBJEDNAŤ:
poštou – prostredníctvom kupónu vloženého v časopise
telefonicky na čísle 0908 769 294
prostredníctvom on-line obchodu na www.svetgralu.sk
S prvým číslom dostanete list s poštovou poukážkou.
10,62 € ročne (4 čísla, včítane poštovného a DPH)
ušetríte oproti kúpe jednotlivých čísel v stánkoch
dostanete 2 staršie čísla zdarma (do vyčerpania zásob)
získate časopis bez komerčnej reklamy až do vašej schránky
darčekové predplatné
(objednávky telefonicky alebo na www.svetgralu.sk)
Predplaťte si časopis Svet Grálu za 10,62 € ročne a do
vašej poštovej schránky dostanete časopis, ktorý štyrikrát
ročne prináša 60 strán zaujímavých článkov bez komerčných
reklám. Predplatné sa automaticky predlžuje a je možné
ho bez ďalších záväzkov na konci obdobia ukončiť.
Predplatné sa neviaže na kalendárny rok.
www.svetgralu.sk
Predplatné zabezpečuje
Svet Grálu n. o., Páričkova 21,
821 08 Bratislava 2
Tel. číslo: 0908 769 294,
e-mail: redakcia@svetgralu.sk
číslo účtu: 4 350 319 108/3100
Sberbank.
Volanie netvora
Ak vyslovíš pravdu,
zvládneš všetko
Recenzia knižky
pre deti
onor McRailey je mladý 13-ročný
C chlapec, ktorý to v živote nemá
ľahké. Žije v dome so svojou vážne
chorou matkou, ktorá je takmer
neustále pripútaná na lôžko. Jeho
otec si založil novú rodinu v Amerike
a svojho syna navštevuje stále
zriedkavejšie. Conor je tak pri vedení
domácnosti odkázaný sám na seba.
Túto úlohu zvláda bez problémov,
dokonca je nespokojný, keď po čase
príde na návštevu babička, aby pomáhala
s domácimi prácami. Conor
ju však nemá príliš v láske, pretože sa
k nemu správa panovačne. Situáciu
mu nezľahčuje ani školské prostredie,
kde spolužiaci, ale aj učitelia berú naňho
ohľad pre jeho ťažkú životnú situáciu
do takej miery, že ho prakticky
ignorujú. Všetci, až na troch
spolužiakov, ktorí ho šikanujú. Avšak
ani táto situácia nespôsobuje Conorovi
vrásky. Ukazuje svetu tvrdú
tvár, ktorá dokáže zniesť všetko. Až
na jedno – jeho nočnú moru, ktorá
sa mu v snoch neustále opakuje.
Jeho sen je plný kvílenia, temnoty
a chladu. Conor sa svojho sna desí
tak veľmi, že nie je schopný o ňom
nikomu za žiadnu cenu povedať.
K tomu všetkému ho z času na čas
začne navštevovať pravidelne sedem
minút po polnoci obrovský stromový
54
Svet Grálu
39 | 2014
netvor priamo zo záhrady za domom.
Ale ani tohto sa Conor nebojí. Netvor
mu chce vyrozprávať tri dôležité príbehy,
pričom ho vyzve, že na konci
mu bude musieť rozprávať štvrtý príbeh
Conor sám. Aby ho dokázal vyrozprávať,
bude sa musieť postaviť
zoči-voči svojmu najväčšiemu strachu,
strachu takému veľkému, že si
ho nedokáže ani sám pripustiť.
V tomto výnimočnom diele sa
mieša niekoľko žánrov. Je ťažko povedať,
či ide o horor, sociálnu drámu,
alebo rozprávku pre deti. Príbeh je
smutný, miestami veľmi pochmúrny,
jeho atmosféru dotvárajú pôsobivé
ilustrácie, ktoré čitateľa vtiahnu
do deja po prvých stránkach. Čitateľ
môže spoluprežívať ťažký údel, ktorým
sa Conor musí prebojovať, pričom
rozumie aj jeho myšlienkam
i činom, ktoré navonok nepôsobia
pozitívne. Tri príbehy, ktoré Netvor
chlapcovi rozpráva, sú určené aj čitateľovi,
ktorý v nich môže nájsť paralelu
so svojím životom, a prehodnocovať
tak niektoré svoje názory
na to, čo je dobro a zlo, že veci nie
sú takými, akými sa na prvý pohľad
zdajú, a naše myšlienky nie sú ešte
samotnými činmi. Čítanie je pútavé,
tempo príbehu sa neustále stupňuje až
do grandiózneho vyvrcholenia, ktoré
je nesmierne hlboké a mnohých pohne
k slzám. A hoci vás na konci príbehu
neprinúti Netvor vyrozprávať
váš vlastný príbeh, vnútorné nutkanie
vás môže primäť vyjadriť váš najväčší
strach. Ten strach, ktorý ste
ešte nikdy pred nikým nevyslovili,
dokonca ani sami pred sebou.
Denník The Independent zaradil
knihu medzi najlepšie tituly pre deti
a mládež roku 2011. Kniha získala
ocenenie The Kitchies Award 2011,
udeľované najprogresívnejším knihám
publikovaným vo Veľkej Británii,
Carnegieho medailu a medailu
Kate Greenawayovej, ktoré udeľujú
profesionálni britskí knihovníci
za mimoriadnu knihu pre deti
a mládež a mimoriadnu ilustráciu.
Získala aj nomináciu na cenu Asociácie
Brama Stokera.
Tomáš Výboch
vyboch@svetgralu.sk
Srdečne Vás
pozývame
na jarné
prednáškové
FÓRUM
Sveta Grálu
Sobota 22. 3. 2014, 10 00 - 18 00 h.
Oblastná galéria Liberec (bývalé mestské kúpele),
Masarykova 723/14, Liberec
Sobota 5. 4. 2014, 10 00 - 18 00 h.
Dom kultúry Akord Ostrava-Zábřeh,
námestie SNP 1, Ostrava-Jih
Témy:
Umenie žiť
Pravé, rýdze šťastie má svoj začiatok
až v chápaní duchovných dejov
a ich žití vo svojom vnútri.
Najvyššie šťastie človeku prináša
spojenie s duchovnou silou
prichádzajúcou od Stvoriteľa.
Umenie udržiavať toto spojenie
je skutočným majstrovstvom života.
Vstupné:
Celodenné vstupné (kompletný program): 190 Kč
Vstupné na jednotlivé prednášky: 90 Kč
Vstupenky sa predávajú až na mieste.
V prípade otázok sa obráťte na tel. +420 545 213 964
Na mieste si budete môcť kúpiť knihy, DVD a CD
nakladateľstiev Stiftung Gralsbotschaft Stuttgart
a Nakladatelství Integrál Brno.
Nakladatelství
Stiftung Gralsbotschaft
Stuttgart
Nakladatelství
Integrál Brno
10 00 - 10 15 Otvorenie
10 15 - 11 45
Ing. Jan Zubatý: Život – umenie okamihu
Naplniť svoj život znamená predovšetkým žiť v súčasnosti
Život je dar, neuveriteľne premenlivý, špecifi cký a individuálny. Každý človek vchádza do života
za iných podmienok, rodí sa do rôznych rodín, rozdielnych sociálnych pomerov a napriek
tomu so spoločnou túžbou – byť v živote šťastný. Ak všetci v sebe nesieme túžbu po šťastí,
existuje nejaká spoločná cesta, ktorá by k nemu viedla? Existujú nejaké pravidlá, zákonité
postupy platné pre všetkých ľudí, ktoré človeka podporujú na jeho ceste k cieľu, nazývanému
šťastný život? Ak sa riadi človek zákonitými postupmi, nestratí svoju slobodu a jedinečnosť?
Nie je potom len súčiastkou v stroji zvanom život? Neprestáva byť život umením okamihu?
Môže nechať žiť v sebe súčasnosť a vychutnávať ju? Na spoločné zamyslenie sa a hľadanie
odpovedí Vás pozýva a na stretnutie na fóre Sveta Grálu sa teší Jan Zubatý.
12 00 - 13 30
Bc. Pavel Kalpakcis: Ak dať svojmu životu zmysel?
V dnešnej dobe sa prudko zvýšil počet ľudí, ktorí trpia depresiami, stresom a nenaplnenými
vzťahmi. Základnou potrebou každého ľudského tvora je byť šťastný. Cesty, ktoré si vyberáme,
aby sme našli šťastie, bývajú však mnohokrát tŕnisté a bolestivé. Často sa ani na ich konci
očakávaný pocit šťastia nedostaví. Prednášajúci sa počas svojej psychoterapeutickej praxe
stretol s mnohými ľudskými osudmi. Ich spoločným menovateľom bola nenaplnená túžba
po šťastnom a zmysluplnom živote.
Témou prednášky bude úvaha nad tým, čo nám na ceste k naplnenému a šťastnému životu
pomáha. Vypočujeme si aj konkrétne príbehy z autorovej psychoterapeutickej praxe.
14 30 - 16 00
MUDr. Jan Palouček: Hľadanie radosti
Pozornosť mnohých ľudí sa v dnešnej dobe viaže predovšetkým na vonkajšie hodnoty. Tak
boli vychovaní a sami nemajú dosť sily, aby to zmenili. Hľadajú radosť predovšetkým v nestálych
hodnotách a pôžitkoch, a preto sa domnievajú, že radosť nemôže byť trvalá. Majú
pravdu, pokiaľ ide o radosť tohto druhu. Takáto radosť sa vyznačuje tým, že človek žiada
a berie. A tento prameň jedného dňa vyschne.
Vo vnútri každého človeka je však večný prameň, ktorý tečie opačným smerom – smerom
k ľuďom, k Bohu. Z neho môže človek bez obmedzenia čerpať, aby druhým dával to, čo
potrebujú, po čom túžia, a sám pre seba získa radosť nad radosť...
16 15 - 17 45
Záverečná panelová diskusia s prednášajúcimi Janom Zubatým, Janom Paloučkom
a Pavlom Kalpakcisom. Moderuje Artur Zatloukal, riaditeľ nakladateľstva Integrál Brno.
Programom celého dňa vás budú sprevádzať Martin Nechvíle
(Liberec) a Marie Šuláková (Ostrava).
55
Svet Grálu
39 | 2014
NÁZORY
56
Svet Grálu
39 | 2014
Impressum:
Svet Grálu
Časopis pre duchovné súvislosti v živote
Číslo 39/2013, vyšlo 1. 3. 2014
Redakcia:
SVET GRÁLU, n. o., Hlavná 85, 040 01 Košice
Adresa administrácie: Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
Redakčná rada:
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman
Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice),
Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Bílovice n. Svit.),
Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),
Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)
Prekladatelia a korektori:
Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Igor Mešťánek,
Tomáš Mešťánek, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková,
Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová,
Tomáš Výboch, Hana Celhofferová, Mária Šumajová
Vydavateľ:
Nadácia Stiftung Gralsbotschaft
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de
Rozširuje:
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa
Predplatné:
Svet Grálu n. o., Administrácia SG,
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
redakcia@svetgralu.sk
Výroba:
Michael Oort, Stuttgart
Internet:
Miloš Stúpala (Bratislava), Milan Púček (Dubnica nad Váhom)
Distribúcia:
Tomáš Mešťánek (Bratislava)
Marketing:
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)
On-line obchod:
Maroš Látal (Bratislava)
Grafika:
Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Detva), Pavel Mahovský (Brno)
Tlač:
Tiskárna Grafico s.r.o., Opava
Ilustrácie:
• DepositPhotos.com: A. Radosavljevic, Srbsko (2); R. A. Hillman,
Bangkok (13); R. Biedermann, Německo (16, 18); A. F.-Espinoza,
Kanada (18); O. Korniyenko (20); A. Ugorenkov, Rusko (26);
P. Hofmeester, Nizozemsko (29); O. Viatchaninova, Ukrajina (45);
P. Teravagimov, Maďarsko (46); H. Almeida, Portugalsko, J. Merdan,
Bosna a Hercegovina, Weissdesign (47); Photography33, Francie (49,
51); D. Raev, Rusko, N. Vasiljeva, Rusko, T. Lammeyer, Německo (51);
D. Valerani, Itálie(53); M. Rasmussen, USA (57); M. Lipa, Ukrajina(58);
• Dreamstime.com: J. Konoval, Ukrajina (3); L. Erickson, USA (14);
• Istockphoto.com: C. Whitman, USA (1, 22); livepiccs, Německo (5);
G. Alvis, USA (6); A. Rohde, Australia (19); akrp, Německo (25); B Scott
Photography, USA (36); 555DIGIT, Španělsko (60)
• wikipedia.org: Arthur Rackham (2), (42)
• GralsWelt: (29, 38, 40)
• Marie Šuláková, ČR: (8, 12)
• Artur Zatloukal ml., ČR: (32–35)
• www.donbosco-torino.it: (38, 40)
• Jim Kay, autorské ilustrace z knihy: (52)
• Miloslav Bouška, ČR: (58)
Cena:
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.
Všetky práva vyhradené.
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.
Vychádza štyrikrát ročne.
Číslo registrácie: 3254/2004
Český Svět Grálu
si možno objednať na adrese:
Nováčkova 26, 614 00 Brno
www.svetgralu.cz
ISSN 1614-5127
www.svetgralu.sk
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo
kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis
prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.
redakcia
Vitariánska strava
Otázka čitateľa:
Dobrý deň pán Palouček,
so záujmom si čítam Vaše články vo
Svete Grálu, pričom naposledy ma
veľmi zaujal a rozšíril moje obzory
článok o pránickej strave, na ktorý
som narazil až teraz, aj keď je už
starší.
Pretože nemám úplne všetky čísla
SG, chcem sa opýtať, či ste už náhodou
niekedy niečo nenapísali aj
na tému „vitariánstva“ – jedenie iba
tepelne neupravenej bezmäsitej stravy,
a pitie výlučne destilovanej vody.
Osobne tomu neholdujem, ale mám
viacero známych, ktorí k tomu vedú
i svoje deti. Jedného z nich, zdá sa, zaujal
Váš pohľad na pránickú stravu,
na ktorú by chcel prejsť. Možno by ste
mohli do tejto témy vniesť viac svetla
nielen pre neho, ale aj pre ostatných
čitateľov Sveta Grálu. Ďakujem.
M. B. (meno v redakcii)
Odpoveď redakcie:
K téme „vitariánstva“ som sa doposiaľ
nikdy nevyjadroval. K obom spomenutým
súčastiam tejto stravovacej
metódy mám však nasledujúce
stanoviská.
Tepelná úprava stravy (obilniny,
niektoré druhy zeleniny a v niektorých
prípadoch i ovocia) zvyšuje
jej energetickú hodnotu a uľahčuje
stráviteľnosť za predpokladu,
že je vykonaná správnym spôsobom.
Oheň, ako živel, má pri príprave
stravy veľmi dôležitú úlohu.
Ak je použitý správne, má vplyv
zjemňujúci a povznášajúci, ak je
použitý zle, má vplyv ničivý. Predstava,
že prirodzené stravovanie má
mať pokiaľ možno primitívne črty,
nezodpovedá zmyslu vývoja, ktorým
je zušľachtenie a povznesenie.
Správny vývoj zachováva vždy rovnováhu
medzi obsahom a formou.
Keď uvažujeme o človeku, je to jeho
duch, z ktorého má vychádzať stále
silnejšie duchovné žiarenie, ktoré potom
prežaruje i pozemské telo ako
svoj najvrchnejší obal. Pozemské
telo však potrebuje na svoj správny
rozvoj nielen vnútorný, duchovný
oheň, ale aj rovnorodý, tzn. hrubohmotný
vplyv rovnakého druhu. Nie
je možné si myslieť, že všetko možno
zaisťovať zvnútra. Duchovný pohyb
nemôže nahradiť telesný, čisté myšlienky
nemôžu nahradiť kúpeľ atď.
Z tohto pohľadu sa potom tepelná
úprava stravy javí ako prežiarenie
alebo povznesenie stravy na vyššiu
úroveň, na ktorú ju bytostné pôsobenie
nemôže nikdy priviesť. Tepelná
úprava stravy tak pomáha telu prispôsobiť
sa vzrastajúcemu vyžarovaniu
ducha.
V tejto súvislosti chcem ešte krátko
poznamenať, že najmenšiu alebo vôbec
žiadnu tepelnú úpravu vyžadujú
kvety a ovocné plody, pretože sa vyvíjajú
na „najvyšších poschodiach“
rastlín, teda najbližšie slnku a teplu.
Tu príroda sama zaisťuje dostatočné
zakotvenie ohnivého elementu,
a preto nie je treba jeho mieru zvyšovať.
Naproti tomu podzemné časti
rastlín sú všeobecne vystavené pôsobeniu
tepla najmenej. Z toho dôvodu
NÁZORY
je ich tepelná úprava na mieste. Cieľom
tepelnej úpravy stravy by malo
byť dosiahnutie takého energetického
(alebo „ohnivého“) stupňa,
na ktorom sa nachádza včelí med.
Príliš dlhá tepelná úprava vedie naopak
k prepólovaniu energie a z jedla
sa stáva kompost.
Destilovaná voda nemôže nikdy
nahradiť pramenitú vodu. Voda je
základná potravina a nemožno ju
považovať iba za chemickú látku.
Voda je predovšetkým energia a až
potom chemická zlúčenina, ako ostatne
všetky látky. Hodnota vody a aj
ďalších potravín spočíva najmä v obsahu
energií, ktoré sa v nich ukladajú
nenapodobiteľnými prírodnými pochodmi.
Destiláciou sa tento obsah
deformuje.
Jan Palouček
Základný príjem
Otázka čitateľky:
Dobrý deň, pán Výboch,
zaujímam sa o Abd-ru-shinovo dielo
a vo Svete Grálu z roku 2011 som si
prečítala Váš článok o hospodárskej
situácii (SG č. 28/2011 str. 13, pozn.
redakcie).
Rada by som sa Vás opýtala, či poznáte
myšlienku základného príjmu?
A či ste videli film Základný príjem?
Je voľne dostupný na youtube.
Ďakujem Vám.
I. G. (meno v redakcii)
Odpoveď redakcie:
Dobrý deň, ďakujem Vám za otázku.
O myšlienke základného príjmu som
doteraz nepočul. Prečítal som si jeho
definíciu na stránke www.zakladnyprijem.sk.
Idea základného príjmu, ktorý by
nebol závislý od práce občanov a bol
by to akýsi minimálny príjem pre
dôstojný život považujem za ideovo
veľmi peknú. Cieľ tejto teórie je šľachetný
– zbaviť ľudí strachu, zabezpečiť
im hodnotný život, dovoliť im
robiť zamestnanie, ktoré ich napĺňa,
a iné. Nemyslím si však, že je tento
systém aplikovateľný v našej spoločnosti
a v našej dobe.
Berte to však prosím iba ako moju
úvahu. Hoci mám ekonomické vzdelanie,
nepovažujem sa za odborníka
v tejto oblasti.
Hlavná príčina, prečo považujem
túto tézu za utopistickú, je pohodlnosť
človeka. Mnohí ľudia si predstavujú
ako vrchol svojho šťastia život
prežitý v ničnerobení, v pohodlnosti
a záhaľčivosti. Toto je u mnohých
hlavný motor, ktorý ich ženie celý
pozemský život. Predstavme si, čo
by mnohí z nich urobili, keby dostali
určitý slušný základný príjem. Jednoducho
by prestali pracovať a len
by poberali tento príjem. Ako by povedali
ekonómovia, krivka hraničnej
užitočnosti tovaru „pohodlnosť“
siaha príliš vysoko a mnohí ľudia by
neboli ochotní „obetovať“ svoj čas
na prácu, aby si mohli kúpiť viac statkov.
Radšej sa uspokoja s málom.
Okrem toho by sme mohli očakávať,
že niektoré práce by vôbec
neboli vykonané (čistenie kanálov
a podobne), pretože opäť by chýbala
motivačná sila.
Smithova teória neviditeľnej ruky
trhu nie je síce dokonalá, ale pomerne
dobre vystihuje „ducha spoločnosti“,
– človek je tvor egoistický,
sleduje len svoje vlastné ciele, nie
ciele spoločnosti...“
Teória Základného príjmu však
podľa mňa predpokladá ľudí mimoriadne
duševne vyvinutých, ktorí
si uvedomujú, že skutočné šťastie
človek nenájde v záhaľčivosti, ale
v zmysluplnej práci pre seba i pre
spoločnosť. Takúto spoločnosť však
žiaľ dnes nemáme, preto na ňu nemôžeme
aplikovať systém, ktorý
pre ňu nie je
vhodný.
Myslím si, že
človek by mal
byť ohodnotený
na základe vykonanej
práce. Je to moti- vačný faktor
a vhodná spätná väzba. Samozrejme,
ohodnotenie by malo byť adekvátne,
nie tak, ako je to dnes.
Toto sú len dva problémy, ktoré by
som videl v súvislosti s aplikáciou
tejto tézy. Nezamýšľal som sa nad
ňou do hĺbky.
Predpokladám, že tvorcovia myšlienky
základného príjmu s týmito
ale i inými komplikáciami rátali
a navrhli určité riešenie. Nenašiel
som ho však na stránke.
S priateľským pozdravom,
Tomáš Výboch
Chyby z minulosti
Otázka čitateľky:
Dobrý deň, vďaka Vašej webovej
stránke som sa dozvedela zásadné
informácie, ktoré ovplyvnili moju
budúcu životnú cestu. Týmto by som
Vám chcela z celého srdca poďakovať.
A zároveň som sa chcela touto
cestou dozvedieť odpoveď na otázku,
ktorá ma prenasleduje dňom i nocou.
V minulosti som urobila mnoho chýb,
ktoré teraz ľutujem. Viem, že si za ne
ponesiem zodpovednosť, ale ťaží ma
vedomie, že neviem či sa to dá napraviť,
respektíve „keď som v minulosti
urobila niečo nepekného, môže
zo mňa byť ešte dobrý človek“? Dá
sa to odčiniť? Vopred Vám ďakujem
za odpoveď.
Vendula
Odpoveď redakcie:
Každý ľudský čin, slovo či myšlienka
vyvoláva spätný účinok, podľa toho,
akého je skutočne druhu. Pri tomto
57
Svet Grálu
39 | 2014
NÁZORY
zistení a pochopení sa často človek
stretáva s obavou, či bude schopný
zniesť nápor vracajúcich sa následkov.
Pokiaľ však už vyrazil na cestu
s úsilím stať sa skutočne dobrým
človekom, jeho okolie už nie je také
hutné a začína sa okolo neho rozjasňovať.
Toto rozjasnenie vytvára
ochranný obal, na ktorom sa zoslabujú
vracajúce sa spätné účinky
podľa miery čistoty a opravdivosti
úsilia. Každý chybný čin možno
odčiniť, a to i ten najhorší. Krásny
a presný prehľad o tomto dianí poskytuje
napríklad prednáška “Symbolika
v ľudskom osude” z knihy
Vo svetle Pravdy.
Želám Vám veľa radosti a vytrvalosti,
aby Vás nič nedokázalo odradiť
od Vašej túžby byť dobrým
človekom.
Vítězslav Fof
Duša človeka
Otázka čitateľa:
Vážení a milí, prosím, môžete mi vysvetliť,
čo je duša človeka?
Ďakujem. M. G.
Odpoveď redakcie:
Vážená pani,
Vaša otázka „Čo je duša človeka?“ je
veľmi stručná. Najprv, prosím, niekoľko
slov k pojmu duch.
Duch je podstatou čiže jadrom človeka.
Pochádza z duchovnej úrovne,
z oblasti ďaleko nad hmotným vesmírom.
Je nositeľom osobnostných,
teda povahových vlastností človeka
a prejavuje sa cítením.
Aby mohol duch dospieť k plnému
a vedomému životu na zemi, musí sa
obaliť záhalmi z niekoľkých ďalších
vrstiev, ktoré sa nachádzajú medzi
zemou a duchovnou úrovňou. Posledným
takým záhalom je pozemské
telo.
58
Svet Grálu
39 | 2014
Pri pozemskej smrti odkladá človek
svoju najhrubšiu vrstvu, teda
telo, a existuje ďalej ako duch so
svojimi ďalšími jemnejšími obalmi.
Túto formu existencie nazývame
dušou. Jadrom duše je ľudský
duch, na sebe má jednu alebo viacej
vrstiev; bezprostredne po smrti
je tou najbližšie hutnejšou vrstvou
jemnejší druh hmotnosti, teda
jemnohmotné telo.
Po telesnej smrti má duša pokračovať
ďalej svojou cestou ďalšieho
vzdelávania a zušľachťovania; odkladá
pri tom svoje záhaly, až sa
nakoniec vráti späť do duchovnej
úrovne ako plne zrelý duch.
Pri svojom vysvetľovaní vychádzam
z knihy „Posolstvo Grálu – Vo
svetle Pravdy“ od Abd-ru-shina.
Pokiaľ by ste si priali niečo z Vašej
otázky ďalej rozviesť, rád sa Vám
ozvem.
Artur Zatloukal
za redakciu časopisu Svet Grálu
Náhoda alebo zámer Boží
Príspevok čitateľa:
Mnohí vedci a ostatní ľudia hovoria
o vesmíre, že vznikol sám
od seba, alebo len náhodou, alebo
spontánne hovoria, že nie je
treba Boha na vytvorenie toľkých
zákonitostí.
Je všetko len náhoda alebo je to
zámer? Keď sa pozrieme na postavenie
Zeme vo vesmíre, je to niečo
výnimočné, nemožno to inak hodnotiť,
než zámer. Pri všetkých nebezpečenstvách,
ktoré vo vesmíre
sú, nie je možné, aby niečo také
existovalo takú dlhú dobu. Obrovské
množstvo čiernych dier, hviezd,
supernov a asteroidov, to všetko
bolo odstránené, aby sa vývoj ľudí
nenarušoval. Za slnko máme primeranú
hviezdu. Zem je v takom
postavení a tak ďaleko od Slnka,
aby nebola Slnkom príliš ohrievaná
a ani príliš ochladená a aby
mala pomerne stabilné teploty
a v takom postavení je už veľmi
dlho. Toto nie je nikde zaručené,
že to tak musí byť. Aj Mesiac je tu
k našej pomoci, môže sa ním uľahčiť
bytie na tejto Zemi. Na Zemi
sa stretávajú ľudia s plodonosnými
a jedlými rastlinami a inými
priaznivými podmienkami, ku
ktorým patrilo aj vyhynutie dinosaurov.
Vyzerá to, že celý vesmír
tu pripravil ľuďom pokojný domov.
V galaxii Mliečna dráha je
naša slnečná sústava v jej najpokojnejšej
časti, aby nebola ohrozená
stretmi s inými hviezdami
pri svojom obehu okolo celej galaxie.
Všade okolo nás je totiž vesmír
veľmi dravý.
Pokiaľ by to bola len náhoda, nemohlo
by tu ísť o jednu náhodu, ale
o obrovské množstvo nekončiacich
náhod, nebolo by možné, aby sme
v takom vesmíre žili, tak dlho a tak
pokojne. Podmienky na našej Zemi
sú príliš priaznivé a nesvedčia o náhodilosti.
Náhodný vesmír, vesmír,
ktorý by vznikol sám od seba, by nemal
záujem o nejaké zvláštne podmienky
pre život človeka.
Je to teda zámer a nič iné. Vesmír
nemohol vzniknúť sám od seba, pretože
by mohol sám od seba ihneď
zaniknúť, a neprivodil by toľko samostatných
zákonitostí, ktoré vo vesmíre
sú, zákony by boli slepé, nedovolili
by veľmi zložitý rozvoj veľmi
priaznivých podmienok pre bytie
človeka a ich udržanie, čo predpokladá
len prítomnosť Božieho zámeru,
pevných zákonov, ktoré nie
sú slepé. Keď skúmame hrubohmotný
vesmír a v ňom zakotvenú
Zem, musíme v tom spoznať veľkú
lásku Božiu.
S. Ď. (meno v redakcii)
6. vydanie
Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu
jednozväzkové vydanie
Prednášky tohto diela sa zaoberajú
svetonázorovými otázkami
a odpovedajú na ne jasným a dôsledným
spôsobom. Pred čitateľom sa rozvinú
zákonitosti sveta ako obraz Stvoriteľovej
vôle, vylíčené tak, aby ich človek mohol
pochopiť a nachádzať vo svete okolo seba.
Autor sám k tomu hovorí: „Poznatky,
získané z tejto knihy sú také ohromné, že
nezaujatého čitateľa nútia k zamysleniu,
skúmaniu a napredovaniu. Kto sa nebojí
nadvihnúť závoj tam, kde pre neho ešte
dnes spočívajú veľ ké záhady života, tomu
kniha prinesie bohatý úžitok. Stane sa mu
živým posolstvom z Grálu.
V ponuke sú aj samostatné zväzky tohto trojzväzkového diela, ako aj
audio záznam všetkých prednášok na CD či DVD vo formáte MP3.
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho
kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke
www.svetgralu.sk
slovenský jazyk,
832 strán,
tvrdá väzba,
formát 14 x 21 cm,
6. vydanie,
tri zväzky v jednom,
hmotnosť: 1000 g
naša cena:
21,00 €
Cena pre predplatiteľa
Sveta Grálu:
19,90 €
„Nastúpiť cestu nahor vyžaduje odvahu. Človek
musí prekonať strach, že stratí tých, ktorých má rád.
Až keď cestu nastúpi, zistí, že je to jediný spôsob,
ako ich nestratiť - pokiaľ i oni smerujú nahor.“
MUDr. Jan Palouček