december 2012 – február 2013

Ako viesť svoje deti

strana 11

Rozhovor s pátrom Anselmom Grünom

o živote, viere a spiritualite

strana 45

Rozhovor

s PhDr. Milanom Zemkom CSc,

členom historického ústavu

SAV v Bratislave

strana 14

36

9

Cena 2,89 €

jún 2013 – august 2013

S matkou ôsmich detí o veciach,

ktoré spájajú rodinu

strana 7

kalendar_titul 2013.in d 1

Každý den, týden imě

měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš

život, , podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.

Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.

SE V

01

ve dnech roku

s fotografiemi Karla a Prskavce

Barva roku 2013

aktuálna a ponuka

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

Dieťa nie je dospelý!

strana 46

Ako „vstať z popola“

strana 20

Cena 2,89 €

zlatá

Prečo niekedy horoskopy

nevychádzajú

strana 18

Predstavujeme metódu

zvýchodnéhoSlovenska

strana 34

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti i v živote

O živote v Tanzánii

s MUDr. Margarétou

Černákovou

strana 34

Aký partner sa k nám

naozaj hodí?

strana 31

marec 2013 – máj 2013

strana 12

Nové výskumy zážitkov blízkosti smrti

strana 41

Otázka, ktorú si kladie mnoho

veriacich

strana 52

Cena 2,89 €

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

strana 34

Správny vzťah k tejto etape

života

strana 53

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.

Ďalšie číslo 39

Vychádza v marci 2014

Svet Grálu

Prečo horoskop op

niekedy

nevychádza?

POSELSTVÍ

BAREV B 2013 2

Svet Grálu

Svet Grálu

35

?

smrt

narodenie

zivot

Naše minulé životy

Prečo ich nepoznáme?

Svet Grálu

34

12 zlatých pravidiel úspešnej výchovy

Astrológia dnes

Barbro Karlén spomína:

„Keď som bola Annou Frankovou“

Skúsenosti blízkosti smrti:

Ilúzia či realita?

Prečo mal Kristus taký

hrozný osud?

Božia iskra v nás

Aký je skutočný pôvod

človeka?

Skrytý zmysel

starnutia

Ako poraziť strach?

Strach patrí k životu, je normálny. Keď však

začína dominovať, obmedzovať, keď núti uhýbať

a ustupovať, je načase zasiahnuť.

„Biblia pre mňa nie je dogmou!“

Svet Grálu

Slováci, akí sme?

36

ISSN 1614–5127

771614 512005

Život ma naučil neplánovať

12 zlatých pravidiel

úspešnej výchovy

Vyhorenie

Samoliečba

zápalových

chorôb

Homosexualitaa

Ako jej rozumieť?

Svet Grálu

Vysoká škola

neočakávaniaania

Vrana k vrane

sadá...

CD

AUDIO

počúvaním dramatizovaných príbehov z kníh Z doznelých tisícročí a Zaviatych dôb o živote

Ježiša z Nazaretu, Márie z Magdaly alebo Jána Krstiteľa v audio edícii

+

CD Neznáme zo života Ježiša

CD Mária z Nazaretu

6,50 €

Pre predplatiteľov

5,70 €

Pri nákupe nad 50 €

môžete získať

jedno Vami vybraté

CD z tejto ponuky

zadarmo!

CD si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk

---

NA ÚVOD

xistoval iba jeden skutočný

„E kresťan. Zomrel na kríži.“ – aj

takto vyjadril svoj vzťah ku kresťanskému

náboženstvu nemecký filozof

Friedrich Nietzsche a nazval kresťanstvo

ľudovým platonizmom. Namiesto

Ježišovej náuky o kráľovstve

nebeskom predostrel svojim čitateľom

a poslucháčom novú metafyziku

a etiku – vôľu k moci a starogrécke

opojenie zmyslami. Namiesto kresťanského

ideálu súcitu a solidárnosti

ponúkol elitársku náuku o Nadčloveku,

oplývajúcom „vznešenou krutosťou“,

víziu človeka, ktorý sa zbaví

kresťanskej morálky ako inštinktu

stáda. Istotne netušil, ako vážne jeho

slová budú brať politickí vodcovia

nemeckého národa len pár desaťročí

po jeho smrti. Svedkovia tých

čias hovoria, že nemeckí vojaci na

okupovaných územiach občas listovali

v útlej knižočke, ktorá bola súčasťou

ich poľnej výbavy. Nebola to

Biblia. Bola to zbierka Nietzscheho

citátov, zostavená s jasným ideologickým

cieľom. V prvej i druhej svetovej

vojne sa obetiam vojnového besnenia

mohlo naozaj zdať, že mal filozof

pravdu, keď sa odvážil vyrieknuť

„Boh je mŕtvy“. Tu i tam sa ešte

i dnes ozývajú otázky, ako sa strašné

udalosti dvadsiateho storočia mohli

stať v kresťanskej Európe. Dala Nietzschemu

za pravdu i sama cirkev? Je

pravda, že pred rozhodujúcimi voľbami

v predvojnovom Nemecku bola

celá krajina plná prehlásení a plagátov,

podľa ktorých každý dobrý kresťan

bude voliť Adolfa Hitlera. Hitler

potom vyhral slobodné a demokratické

voľby i napriek postojom skutočnej

kultúrnej elity Nemecka. Bola

to porážka zdravého rozumu, citov

a svedomia. Treba však povedať, že

nielen vtedy, ešte i dnes sa politickí

vodcovia oháňajú kresťanstvom ako

veľmi dobrou politickou nálepkou,

ktorá má navodzovať dojem vysokého

morálneho kreditu. Nájdu sa aj

takí kresťania, politikov nevynímajúc,

ktorí si všetko duchovné predstavujú

pozemsky. Hitler a po ňom

i ďalší sa postavili do úlohy sudcu –

a posledný súd nevideli ako očistné

duchovné dianie, ale ako boj kresťanských

armád proti neveriacim (proti

islamu, terorizmu, čiernym, žltým,

červeným…). To, že Kristovo učenie

môže byť tak zarážajúco nepochopené

a po stáročia mnohonásobne

zneužívané, má iba jedno možné vysvetlenie:

že mnohí kresťania alebo

evanjeliá nečítajú, alebo im vôbec

nerozumejú. Namiesto duchovného

významu chápu Ježišove slová čisto

pozemsky, namiesto vnímania obraznosti

jeho reči ho chápu dogmaticky.

Možno tiež nevedia sami určiť

dôležitosť niektorých biblických výrokov.

Veď už len jedna jediná veta

z Kázania na hore by musela vyliečiť

svet, ak by sa brala dostatočne vážne.

„Blahoslavení pokojného srdca…“

Keď som si ju prvýkrát prečítal, uvedomil

som si, že na ničom inom nezáleží

viac, že podľa toho by mali ľudia

spoznať kresťanov. Totiž ako ľudí

pokojného srdca. Nie však ako ľudí

bez názoru, bez presvedčenia, ktorí

si zvolili apatiu k všetkému naokolo.

Som si celkom istý, že človek pokojného

srdca vidí aj rozmýšľa jasnejšie

a nemá zbytočné obavy, ba že potrebuje

k šťastiu menej, než ľudia, ktorí

chcú očačkať svoj život zbytočnosťami

a uznaním okolia. Mohli by ľudia

pokojného srdca hajlovať? Mohli

by kradnúť, ohovárať, pozerať pred

spaním texaský masaker motorovou

pílou, týrať svoje deti? Predstavujem

si, že ľudia pokojného srdca raz zaľudnia

túto zem, len čo sa Ježišovo

učenie začne preberať a vyučovať tak,

ako si to prial on. Teda nie ako kult

osobnosti, ako modloslužobníctvo

symbolov a litánií, ale ako služba

blížnemu. Pravdepodobne sa toho

ešte tak skoro nedožijeme. Strach

nám často bráni pozerať iným smerom,

pouvažovať nad zmyslom tradícií,

ako je tá vianočná, dovoliť si

mať vlastný názor, snažiť sa pochopiť

hlbší zmysel evanjelia. Keď si na Vianoce

pripomíname narodenie Syna

Božieho, mali by sme si obzvlášť pripomenúť,

že on sa nebál zastať ľudí

na okraji spoločnosti, obžaloval farizejov,

uzdravoval v sobotu a hovoril

nie ako politický aktivista, ale ako

nositeľ Svetla a Pravdy. Rozumieme

mu?

Roman Levický

levicky@svetgralu.sk

3

Svet Grálu

38 | 2013

---

OBSAH

ROZHOVOR

Samoliečba začína myslením

O svojom vyliečení hovorí spisovateľ a filmár Clemens Kuby

ZAUJÍMAVOSTI

Až za hranice mozgu

Čo prináša spoločné muzicírovanie

FEJTÓN

Namiesto fejtónu

TÉMA

Sviatky lásky

Zamyslenie nad posolstvom Vianoc

BIBLIA

Vznik Biblie…

ZAMYSLENIE

Ježiško darčeky nenosí

Ako sa vyhnúť (s)klamaniu detí

ROZHOVOR

Opravíme nefunkčné procesy mozgu?

Odpovedá Günter Haffelder,

vedúci Inštitútu pre mozgovú komunikáciu a jeho skúmanie

PRÍBEH

Rukavica

alebo dajte a bude vám dané

FOTOSERIÁL

Krása polárnej žiary

4

Svet Grálu

38 | 2013

VÝCHOVA

Povzbudzujte svoje dieťa

Ďalšie užitočné rady

ŽIVOT

Nič sa nedeje zbytočne…

Zážitky a skúsenosti matky dieťaťa s ťažkou srdcovou vadou

ZDRAVIE

V dobrých rukách

TÉMA

Je Biblia správne preložená?

Osteopatia –

možná cesta k zdraviu

Ježiš Nazaretský – syn Rimana?

Nepoškvrnené počatie z pohľadu Božích zákonov

VEDA

Sen o voľnej energii

Azda energia „z ničoho“?

ŽIVOT

Žil Ježiš skutočne?

Z knihy 100 odpovedí na životné otázky

RECENZIA

Dobrý Will Hunting

JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ

O bohatom mužovi

a chudobnom Lazarovi

ZAMYSLENIE

Ako to asi pôjde ďalej?

Čo predchádzalo vzniku Slovenskej republiky

NÁZORY

Ohlasy čitateľov

---

ROZHOVOR

Samoliečba začína myslením

Rozhovor s Clemensom Kubym

Zhováral sa Mehmet Yesilgöz

5

Svet Grálu

38 | 2013

---

ROZHOVOR

Životný príbeh úspešného spisovateľa

a filmára Clemensa Kubyho je dramatický.

V roku 1981 ochrnul po pätnásťmetrovom

páde zo strechy. Vďaka vlastnej

mentálnej liečbe však Kuby čoskoro

opustil nemocnicu – uzdravený, bez invalidného

vozíka! Tak začína cesta objavovania

samoliečebných síl driemajúcich

v ľuďoch, ktorá Kubyho vedie cez

niekoľko kontinentov. Svoje poznatky

neskôr zhrnul v programe „mental healing“

(duševná liečba): „Človek je bytosť

liečiaca sama seba!“

Svet Grálu: V roku 1981 ste spadli zo strechy

svojho domu a ochrnuli. Aj prevoz vrtuľníkom

na špeciálnu kliniku prebiehal veľmi dramaticky.

Tento let však spôsobil zlom vo vašom

živote. Váš príbeh trochu pripomína Luthera,

ktorý, keď vedľa neho pri búrke udrel blesk,

Bohu prisahal: „Nechaj ma v zdraví dôjsť domov

a ja sa stanem mníchom!“ Čo ste onej noci

sľúbili vy, že sa vaše ochrnutie takmer vyliečilo?

Kuby: Vo vrtuľníku som vôbec

nič nesľuboval, pretože som bol presvedčený,

že určite zomriem! No pomyslel

som si: „Kým zomrieš, musíš

sa vysporiadať so svojím starým životom!“

A táto myšlienka do môjho

života vniesla – ako som si spätne

uvedomil – silné liečebné impulzy.

Predtým som mal pripravený rozsiahly

plán renovácie domu, v ktorom

som sa chcel venovať filmárčine.

Roky som pracoval na starom dome,

len aby som vyhovel niekoľkým milovaným

ľuďom. Dom stál na svahu,

strecha na strane záhrady bola len

meter nad zemou, kým na protiľahlej

strane bola ulica o pätnásť metrov

nižšie. Zvykol som si z pohodlnosti

strihnúť si to do záhrady skratkou

cez strechu. V ten májový večer bolo

po daždi, škridly boli klzké. Vyliezol

som z okna na strechu, ako už

toľkokrát, a… pritom som spadol

do ulice – voľným pádom 15 metrov!

Pri páde som v zlomku sekundy

6

Svet Grálu

38 | 2013

videl pred očami prebehnúť celý svoj

život. Je to nepredstaviteľné, akoby

sa zastavil čas! V ten okamih som

prekvapivo myslel na školské hodiny

náboženstva, hoci som vo svojich

šestnástich rokoch z cirkvi vystúpil.

Ako žiak som mal s učiteľkou náboženstva

spory o tom, či človek po

smrti ďalej žije, alebo v akej forme

prežíva večnosť. Pre onú učiteľku

totiž existovalo jedine nebo, peklo

a očistec. Ako som tak ležal na zemi,

mučený „pekelnou“ bolesťou, spomenul

som si práve na jej učenie

a úplne úprimne som veril, že som

mŕtvy a smažím sa v plameňoch pekelných.

Aby som sa o svojej situácii

uistil, kričal som, ale skoro som si

uvedomil, že i vo sne môže človek

kričať, a aj tak ho nikto nepočuje.

Bol som v tejto zúfalej situácii ako

v pasci, pretože som nebol schopný

pohybu! Keď začul môj krik sused,

pribehol mi na pomoc. Rozhovor

s ním prebiehal našťastie v rýdzo

švábskom dialekte, takže mi bolo

jasné, že musím byť nažive!

Svet Grálu: A kedy nastal moment, v ktorom sa

váš život zmenil?

Kuby: Akonáhle zistili, že som si

pri páde polámal chrbticu, previezli

ma na špecializovanú kliniku. Keď

sa však o nešťastí dozvedel môj brat,

trval na tom, aby ma preložili na fakultnú

kliniku, ktorá bola v osemdesiatych

rokoch v danom odbore

špičkou. Vzhľadom na závažnosť poranení

ma museli prepraviť vrtuľníkom.

V tom čase to vôbec nebolo

jednoduché narýchlo zohnať helikoptéru!

Po niekoľkých telefonátoch

sa podarilo spojiť s veliteľom neďalekej

vojenskej posádky, ktorý bol

ochotný ma previezť, pokiaľ budem

súhlasiť s tým, že sa stanem súčasťou

práve začínajúceho vojenského

cvičenia, a síce prevozu ranených

spolubojovníkov z frontu. Môj brat

dal súhlas za mňa; potom do nemocničnej

izby vtrhli štyria ozbrojení

vojaci, naložili ma na akési vákuové

nosidlá, vyniesli z nemocnice a naložili

do vrtuľníka. To však nebolo

všetko. Pilot nám totiž oznámil, že

sa pred nami vytvára silný búrkový

front a že proste nemá dosť paliva,

aby tú búrku obletel. (Pristátie a tankovanie

na „nepriateľskom území“

nebolo v programe cvičenia.) Nasledovalo

peklo rachotiacich krúp, oslepujúcich

bleskov a hrozivých turbulencií,

v ktorých sme sa zmietali hore

a dolu – bolo to desivé! Druhýkrát

vo veľmi krátkom čase som si myslel,

že zomriem, tentokrát definitívne.

Svet Grálu: Tento prevoz z nemocnice bol iste

zaujímavý prinajmenšom pre vás ako filmára,

nie?

Kuby: Tak som si to nepredstavoval.

No práve ten okamih v búrke

bol bodom zlomu, bol to moment,

v ktorom som sa odtrhol od svojho

doterajšieho života. Tam vo vzduchu

som sa rozhodol oddeliť sa od vecí,

s ktorými súviselo mnoho záväzkov,

predovšetkým od môjho megalomanského

projektu renovácie. Chcel

som ten dom vystavať tak, aby v ňom

mohla dožiť moja matka, manželke

som chcel ponúknuť útulný domov,

susedovi som sľúbil hostinec, banke

som sa zaviazal včas splácať úver, atď.

Cítil som sa tým všetkým spútaný

a kvôli svojmu pocitu zodpovednosti

som nikdy nenašiel odvahu si priznať,

že nie som so svojím súčasným

životom spokojný, že sa moja duša

tomu všetkému bráni. Dnes na svojich

seminároch vídam, že pokiaľ človek

nenájde odvahu priznať si svoje

pocity, keď sa bojí zmeniť svoj život,

potom ho stretávajú udalosti, ktoré

ho úplne vyhodia zo sedla.

Svet Grálu: … ale nie je práve jednoduché

celú tú mašinériu zastaviť, odpútať sa od

---

ROZHOVOR

zväzujúceho očakávania ostatných, alebo sa

úplne zbaviť istôt, na ktoré sme zvyknutí, a ísť

inou cestou. Načo to riziko? Také vnútorné preprogramovanie

je v bežnom živote dosť ťažké.

Kuby: Áno, nie je to ľahké, ale kto

nepočúva svoj cit, ten znovu nájde

svoju silu len v bolestných skúsenostiach.

Pokiaľ sa človek včas nespamätá

a nenaleje sebe a svojim

blížnym čistého vína, vystavuje sa

nebezpečenstvu, že ho k tomu život

prinúti. Nič nepomôže. Skôr či neskôr

po mnohých osudových ranách

musí človek k životu pristúpiť inak

a napríklad urobiť aj ťažké životné

rozhodnutia. Môžem si vybrať: buď

sa sám rozhodnem zmeniť svoj život,

alebo život zmení mňa… Dôležité je

pritom vedieť, že i bolesť je súčasťou

premeny k vedomému životu.

Svet Grálu: Akú máme podľa vášho názoru

možnosť rozhodnúť sa?

Kuby: Pre väčšinu to nie je ľahké.

Vezmite si môj príklad: ja som predsa

vedel, že môj život nie je správny, za

tie roky som dostal kopu znamení,

vďaka ktorým som sa mohol prebudiť

a niečo zásadne zmeniť. Neurobil

som to. Keby za mnou vtedy niekto

prišiel a povedal mi: „Clemens, tvoja

duša ti chce niečo povedať!“, poklopal

by som si na čelo. Na neobvyklé

udalosti som mal svoje logické vysvetlenia

a tak mi i moje tušenia pripadali

bezvýznamné, jednoducho

som na tieto varovania nedbal.

Svet Grálu: Niečo podobné badať i v rozhovoroch

s väzňami. Niektorí z nich viedli bezúhonný

a celkom úspešný život. Až po svojom

poklesku si dokázali spomenúť na mnohé znamenia,

s ktorými sa neustále stretávali a ktoré

viedli ku katastrofe. Symbolika, ktorú nezaujatý

človek pobadá, zostáva pre „postihnutého“

v jeho predpojatosti ťažko viditeľná.

Kuby: Toto je na mojich seminároch

vždy dôvodom na úsmev. Keď

niekto začne rozvíjať svoj životný

príbeh, účastníci problém toho človeka

rozpoznávajú. Vedia napríklad,

prečo dnes trpí migrénami, alebo

prečo neustále priťahuje rovnakých

partnerov, kým postihnutý dlho

nemá tušenie, ako jeho minulosť súvisí

so súčasným stavom.

Niekedy udalosti pôsobia, akoby

sme šli v pevných koľajách a nemali

možnosť to ovplyvniť. No čo

z nás bude, nie je vytesané do kameňa!

Môžeme do svojho osudu zasahovať,

môžeme sa vyhnúť veľkému

utrpeniu, keď budeme duchovne

pohybliví a naučíme sa rozumieť

symbolike nášho života. Môžeme

dokonca – a to je na živote krásne –

spätne rozviazať príčiny utrpenia

a telo a okolnosti sa potom prispôsobia.

Mozog nevie rozlišovať medzi

faktami a fikciou. Buduje synapsie

i na základe predstáv, v tom väzí obrovský

liečebný potenciál. Pokiaľ sa

chce človek vyhnúť ťažkým chorobám,

je potrebné byť omnoho citlivejší,

rozoznávať znamenia v takom

predstihu, že sa ešte nestihnú premeniť

na symptómy. Každá choroba

signalizuje, že človek nebral svoj

problém vážne, a prehliadané skutočnosti

sa teraz dostávajú do vedomia

pomocou bolesti.

Svet Grálu: Čo prinesú osudové rany, keď na

ne človek nedbá a nevníma vzťah príčiny a následku?

Pokiaľ svoj súčasný život vnímame ako

súčasť nepretržitej existencie, musíme nakoniec

i rany osudu spoznávať ako prínos.

Kuby: Aj preto hovorím: zdravie

nie je otázka medicíny, ale filozofie.

Pokiaľ budem presvedčený o tom,

že som biochemicko-mechanickou

bytosťou, potom verím aj tomu, že

ma dajú do poriadku len mechanické

operácie alebo chemické opatrenia.

Nič iné v mojom vnímaní nemá

miesto, a ani nemôže účinkovať. Logicky

sa teda ani nemôžem zaoberať

niečím takým abstraktným, ako je

duša. No naše vedomie nie je viazané

na telo. Musíme si najprv uvedomiť,

Môžeme dokonca – a to je na živote krásne –

spätne rozviazať príčiny utrpenia a telo

a okolnosti sa potom prispôsobia

že v skutočnosti sme duchovno-duševnej

podstaty a že je to práve náš

pohľad na svet a seba samých, ktorý

nás trýzni. Áno, ja viem, v dnešnej

dobe je ťažké vyjsť na verejnosť s takýmto

tvrdením…

Svet Grálu: To je pravda. Tieto vyjadrenia vyvolávajú

v mnohých ľuďoch averziu. No materiálny

pohľad na svet čoraz viac odporuje

skúsenostiam. Aj keď mnohí hovoria, že môžu

veriť len tomu, čo vidia a cítia, v mozgu budujeme

vlastnú skutočnosť. Správnejšie je preto

tvrdenie: vidíme len to, v čo veríme.

Kuby: Tendencie vo svetonázoroch

sa vždy pohybovali od jedného

extrému k druhému. V stredoveku

napríklad žilo obyvateľstvo predovšetkým

pre onen svet. Viera v neviditeľné

mala v tej dobe neuveriteľnú

7

Svet Grálu

38 | 2013

---

ROZHOVOR

váhu. Kam tento pohľad viedol, je

dostatočne známe; ľudia boli mučení,

viedli sa vojny a inoverci boli

zabíjaní. Ako protiváha tejto neľudskej

doby sa presadilo európske

osvietenstvo, s poprednými predstaviteľmi

ako bol Descartes alebo

Francis Bacon. To viedlo k ďalšiemu

extrému. Je zrejmé, že tento spôsob

uvažovania už tiež dospel k svojej

hranici. S čisto racionálnym uvažovaním

nie sme schopní dostať sa

do súladu s prírodou. Pokiaľ človek

vníma Zem len ako neživú hmotu

slúžiacu na uspokojenie vlastných

potrieb, vznikajú problémy gigantických

rozmerov. Kyvadlo sa teraz

pohybuje na opačnú stranu, to vidieť

na mnohých ezoterických smeroch,

ktoré sa chcú oddeliť od materialistického

poňatia sveta, no pritom si

neuvedomujú, že svoj tlak na vyrovnanie

preháňajú a idú do ďalšieho

extrému. Stred by bol ideálny, rozum

a cit musia kráčať ruka v ruke; duch

alebo intuícia má viesť, rozum alebo

racionalita má vykonávať.

Svet Grálu: Podľa vašej filozofie sa musia „udalosti“

z minulosti vyriešiť, aby mohlo dôjsť k liečeniu.

Človek sa teda pozrie – ako hovoríte – na

„obraz bolesti“ z minulosti a zapíše si vtedajšie

udalosti v prítomnom čase a v priamej reči. Na

váš seminár človek potrebuje len hrubý zošit

alebo diktafón. Čo presne tým sledujete?

Kuby: Všetci so sebou vlečieme

udalosti, ktoré nám sťažujú možnosť

viesť spokojný život. Z toho dôvodu

máme tendenciu potláčať svoje duševné

zranenia. Vôbec nevnímame,

že naša duša podlieha neustálemu

vyrovnávaniu, aby so sebou neťahala

disharmóniu a konflikty, pretože

chce rozdávať lásku, šíriť harmóniu.

Harmonické stavy vyžadujú najmenej

energie. Nič, čo vytvára stres, nemôže

vydržať dlho. To čo prúdi, funguje

bez veľkých nárokov, je trvalé,

zdravé a teda žiadúce. Problém je,

8

Svet Grálu

38 | 2013

že kvôli materialistickému svetonázoru

nedokážeme vyniesť na svetlo

príčiny našich súčasných problémov,

ktoré ležia v ďalekej minulosti. Potrebujeme

obraz sveta, ktorý bude

zodpovedať i podstate našej duše

a zbaví nás prekážok, ktoré nám bránia

prežívať bytie naplno vo všetkých

jeho etapách. Vďaka skúsenostiam

s filmom poznám veľkú silu

obrazov, ich schopnosť oživiť staré

udalosti. Pri terapeutickom postupe

„mental healing“ 1 v predstave znovu

prežívam, ako som bol bábätkom,

ako som niekoho udrel alebo niekto

udrel mňa, ako ma blízka osoba

ponížila, atď. Na tomto prístupe je

dobré to, že človek ako „režisér vlastného

života“ môže tieto rušivé obrazy

opäť zmeniť tým, že zmení scenár.

A to pôsobí nielen spätne, ale

i do budúcna.

Svet Grálu: Nazývate to „Seelenschreiben“ 1 ,

písanie duše…

Kuby: Áno, pretože na papier

prenášam rozhodujúce hnutia svojej

duše, jej významné záznamy

zo súčasnosti. Tieto zápisky neslúžia

na prelomenie panciera, teda na

silné citové výlevy a prudký plač,

ale vytvárajú plastický pohľad na

seba samého a vedú k určitému procesu

sebapoznania, vďaka ktorému

bude rýchlo jasné, prečo mám určitý

problém. Prvý krok k vyliečeniu potom

začína otázkou, kedy bol môj

svet ešte v poriadku. Človek si premietne

svoj život až k miestu, kedy

mal ešte dojem, že je všetko ako má

byť. Potom svoj film pozoruje až

k bodu zlomu a začne scenár tejto

traumatickej scény prepisovať. Keď

lokalizujem ohniská, som schopný

predstaviť si veselšiu a teda i liečivú

skutočnosť a tak i zmeniť emócie,

ktoré som mal s touto bolestivou

scénou spojené. To je základ. Končím

tak s večným utekaním pred

nepríjemnosťami, pred démonmi

minulosti, pretože viem, ako sa

od nich môžem oslobodiť. Pomocou

písania duše si človek môže

spätne vytvoriť pozitívnu skutočnosť,

„happy end“, čím sa duša dostane

do rovnováhy a môže vydať

signál, ktorý túto nutnú harmonizáciu

umožní aj telu. To je liečba v telesnej

rovine. Keď sa nám podarí

s láskou liečiť zranenie z minulosti,

potom zároveň ovplyvňujeme naše

konanie v budúcnosti.

Svet Grálu: Je pre túto cestu sebapoznania

nutná znalosť reinkarnácie?

Kuby: Nie je, ale človek by sa tejto

možnosti nemal uzatvárať. Ako

chcete napríklad pracovať s deťmi,

ktoré na svet prídu s postihnutím?

Ako by bolo možné začať s hľadaním

príčin? Reinkarnáciu nikomu

nevnucujem. Môžeme sa dohodnúť

na tom, že ju jednoducho prijmeme

ako možnosť – pre obrazy, zážitky

a pocity, ktoré nezodpovedajú súčasnému

životu. Stačí ju mať na zreteli

a už s ňou môžeme pracovať. Ide

len o to, zmeniť zaťažujúci film, subjektívnu

pravdu. Rozum má pauzu.

Skutočnosť nemusí byť pravdivá –

hovorí sa jej skutočnosť len preto, že

pôsobí.

Mehmet Yesilgöz

yesilgoz@svetgralu.sk

1 „Mental Healing“ a „Seelenschreiben“

sú ochranné známky.

---

ZAUJÍMAVOSTI

Spoločné muzicírovanie

vytvára siete presahujúce hranice mozgu

uzikanti poznajú zaujímavý

M fenomén, ktorý vzniká počas

ich spoločnej tvorby: impulzy pre

vlastnú tvorbu vznikajú práve vďaka

koordinovanej aktivite celej skupiny.

Vedci nedávno potvrdili, že sa pri

spoločnom muzicírovaní skutočne

vytvárajú siete presahujúce hranice

mozgu. Tím výskumníkov, vedený

Johannou Sänger, Viktorom Müllerom

a Ulmanom Lindenbergerom

z Inštitútu Maxa Plancka pre výskum

a vzdelávanie MPIB (Max-Planck-Institut

für Bildungsforschung) publikoval

v odbornom časopise „Human

Neuroscience“ výsledky pozorovania

mozgových vĺn gitaristov, ktorí hrali

duet. Mozgová aktivita jednotlivých

muzikantov sa pritom výrazne odlišovala

podľa toho, čí príslušný hráč

udával tón, alebo sa prispôsoboval

rytmu svojho kamaráta. Vedci okolo

Ulmana Lindenbergera už v roku

2009 zistili, že aktivita mozgových

vĺn hudobníkov sa pri hre v duete

synchronizuje.

Výskumníci pokročili ďalej a rozhodli

sa skúmať mozgovú aktivitu

vždy u dvoch gitaristov, ktorí hrali

hudobnú skladbu s dvomi odlišnými

hlasmi. Chceli pritom zistiť, či k synchronizácii

mozgových vĺn dochádza

aj v prípade, že obaja gitaristi nehrajú

presne to isté. A skutočne – k tomuto

fenoménu došlo i za uvedených podmienok.

Vo fáze, keď muzikanti museli

svoju aktivitu koordinovať, teda

vždy na začiatku hudobnej frázy, ukazovali

signály elektród jednoznačnú

súvislosť. A to nielen v hlave každého

hudobníka, ale aj medzi hlavami

partnerov v duete.

Johanna Sänger na základe týchto

výsledkov výskumu dospela k záveru:

„Ak ľudia vzájomne koordinujú

svoje konanie, vznikajú malé

siete vovnútri mozgu a napodiv aj

medzi mozgami, obzvlášť vtedy, ak je

nutné vzájomné zladenie, napríklad

pri spoločnom začiatku hry.“

Obraz, ktorý sa teraz črtá, podľa

výskumníčky naznačuje, že siete presahujúce

hranice mozgu prepájajú

také oblasti oboch mozgov, ktoré

už predtým mali vzťah k sociálnemu

poznávaniu a hudobnej produkcii.

Také siete pravdepodobne

nevznikajú iba pri muzicírovaní.

„Vychádzame z toho, že mozgové

vlny rôznych osôb sa synchronizujú

i v prípadoch, keď ľudia koordinujú

svoje správanie iného, resp. akéhokoľvek

druhu, napríklad pri športe,

alebo keď vzájomne komunikujeme.“

Tieto výsledky výskumu sú vlastne

ďalším dôkazom toho, že mozgová

činnosť sa neobmedzuje len na mozog

jednotlivca, ale dochádza k jeho

vzájomným interakciám s okolím.

Už v „Globálnom projekte vedomia“

(GCP) Princetonskej univerzity,

ktorý prebieha mnoho rokov, objavili

vedci takéto javy. V GCP sa napr. zistilo,

že spoločné myšlienky a emócie

väčších skupín ľudí ovplyvňujú generátory

náhodných čísel. Existujú teda

aj interakcie medzi ľudským vedomím

a počítačovými systémami. Vedúci

projektu GCP

Roger Nelson preto

na otázku, či je vedomie

obmedzené

len na ľudské telo,

odpovedá celkom

jasne: „Nie!“

Werner Huemer

huemer@svetgralu.sk

9

Svet Grálu

38 | 2013

---

Namiesto fejtónu

Artur Zatloukal

máme tu december, milé

A čitateľky a milí čitatelia, blíži sa

koniec roka a s ním i dva plné, koncentrované,

prekypujúce sviatky:

sviatok Vianoc a Nový rok. Každý

z nich má svoju plnosť, svoje čaro

a na obidva sa väčšina z nás teší. Ten

10

Svet Grálu

38 | 2013

prvý je predovšetkým nežnou spomienkou

na narodenie Syna Božieho

Ježiša. Ten druhý, Nový rok, je zase

spomienkou na uplynulý rok s jeho

prežitiami svetlými i skalenými, a vítanie

toho nového.

Oba sviatky – na rozdiel napríklad

od Prvého mája alebo Medzinárodného

dňa žien – majú svoj

vnútorný náboj, svoj ľudský rozmer,

svoje oslovenie ako žiadne iné. Oba

sviatky majú aj svoj odraz v čiernom

zrkadle: Vianoce bývajú hojne poznamenané

chvatnou honbou za darčekmi,

naše vnútorné nutkanie obdarovať

svojich blízkych sa prepadá

do hektického zhonu po obchodoch

a do horúčkovitého rozmýšľania, čo

ešte, kde-kedy-za-koľko-komu by

sme kúpili, aby nikto z našich neobišiel

naprázdno. Nuž a Nový rok

sa prešupne do odpaľovania petárd

a do opojenia, akoby sme chceli aspoň

niekedy prehlušiť tichý hlások

tam vovnútri, zahlušiť ho treskom

a ohnivými šmuhami po nebi a vratkým

krokom a šumom v ušiach: teraz

nám daj pokoj, ty svedomie, i vy

všetky starosti, teraz nič nechceme

počuť ani vedieť, teraz je čas veselosti,

všetci sme kamarátkovia a držíme sa

okolo pliec so šampanským v ruke.

Potom sa na druhý deň rozsvieti

ráno. V izbe zhasnutý vianočný

stromček a krabica zložených baliacich

papierov, na stole zostali hory

sladkostí, ktoré nikto nevládze zjesť.

Detská izba je preplnená darčekmi,

z ktorých väčšinu si deti nestačia

osvojiť a zamilovať. Kuchyňa je preplnená

riadom, ktorý sa s povzdychom

musí umyť a odpratať, a vovnútri

nás zostala človečia dušička,

ktorej pri všetkej tej preplnenosti čosi

chýba: akosi nám v tých Vianociach

chýba jadro, zostáva len tá šťavnatá,

farebná dužina… a vovnútri nič.

Po hlučnej novoročnej zábave to

vyzerá ešte horšie: potrebovali by

sme si dať poriadnu kávu a utopenca

s cibuľou a… hlavne teraz o ničom

nerozmýšľať, stačí mi taký jednoduchý

svet a všetko ostatné hodím za

hlavu; snáď sa tým niekedy budem

zaoberať, ale dnes nie.

Poďme sa teda trochu zamyslieť nad

tým dnešným svetom i nad sebou ako

dlžníkom sebe samému, nad chýbajúcim

jadrom vovnútri dužiny. Ešte teraz,

kým je čas. Teda kým je čas ešte

pred vypuknutím Vianoc a Nového

roka, pretože tie ostatné časy k náprave

sveta a seba sme už dosť zameškali.

Ale kým sa vydáme na obhliadku

toho, čo nám zostáva, si ešte

zaumienime: nechceme sa prepadať

do skleslosti, i keď na ňu máme všelijaké

dôvody, chceme v dôvere vzhliadnuť

hore, a hlavne chceme s tým niečo

robiť. Tiež ste si už všimli, že smútok,

ten častý hosť nášho života, pramení

z bezmocnosti? A najväčší smútok zovrie

človeka vtedy, keď vie, že by s niečím

aj dokázal čosi urobiť, niečo podniknúť,

ale beztak to neurobí, i keby

mohol, pretože… akosi sa nedokáže

odhodlať. Myslí si, že na to nemá silu.

Lenže sily je okolo nás plno, len si ju

nabrať! Priteká každú sekundu z vesmíru

a preteká nami ako okatými sitami,

ako dlaňami nastavenými vodopádu

– odtiahneš dlane, a zostala

v nich len mokrá hŕstka z toho mohutného

prúdu. Tak – dlane hore,

a len smelo vykročiť.

* * *

---

FEJTÓN

Sú to už dve tisícročia, čo sa v betlehemskej

maštali narodil Ježiš Nazaretský.

Presný deň ani presný rok

sa nám z biblických zdrojov nezachoval

a tak postupom času začala naša

ľudská nedokonalosť opriadať jeho

osobu pavučinou vlastných nedokonalých

dodatkov.

Ježiš sa podľa Biblie narodil v čase

sčítania ľudu a súčasne v dobe panovania

židovského kráľa Herodesa

Veľkého. Lenže oba dátumy spolu nesúhlasia,

z overených historických

zápisov vieme, že Herodes zomrel

v roku 4 pred začiatkom nášho letopočtu

(vôbec sa nepokúšame písať

„pred Kristom“) a sčítanie ľudu

prebehlo v roku 6 n. l. Vyzerá to, že

biblické zápisy musíme brať nie ako

zoslané Slovo Božie, ale ako záznam

vtedajších zapisovateľov. Pre kritikov

je to jeden zo zdrojov pochybností

o Ježišovi ako takom. Lenže o Ježišovi

svedčia zo všetkého najzreteľnejšie

jeho slová, jeho nesmierna,

opravdivo Božská múdrosť, nemajúca

medzi ľuďmi obdobu. To keď

si tak sadneme s Novým zákonom

v ruke… vo chvíli, keď ho zatvárame,

naplnení láskavosťou i múdrosťou Ježišových

slov, cítime: bola to úžasná

osobnosť, nenapodobiteľná, ďaleko

prevyšujúca všetkých múdrych vtedajšieho

sveta; takúto osobnosť si nemohol

nikto vymyslieť.

Neskoršie cirkevné predstavy i ľudová

slovesnosť privesili na Ježiša narastajúci

rad ďalších povier. Traduje

sa napríklad, že bol Ježiš chudobný

a odtiaľ postupne vznikla predstava

Ježiša pokorne prosiaceho, hodného

súcitu. To však nie je pravda. Ježiš

vyrastal v dobre zaistených pomeroch

prosperujúceho tesára, v chudobnej

maštali sa narodil len kvôli

preplnenému Betlehemu. Môžeme si

ho predstaviť ako kráľovsky hrdého,

s jasným a prenikavým, vedomým

pohľadom, pritom však nesmierne

milujúceho, nekonečne láskavého

k tým nevedomým človiečikom zo

všetkých strán vôkol seba.

Spočiatku rástol ako každé iné

zdravé dieťa; historky o tom, že dokázal

stvoriť v ruke vtáčiky z púhej

hliny, alebo že žehnal okolitým ľuďom,

nie sú ničím iným než vymyslenými

báchorkami, podľa Božej vôle

a podľa Božích zákonitostí nemožnými.

* * *

Ešte väčším, priam osudovým

bremenom je zaťažená jeho smrť na

kríži. Väčšina kresťanov si ju vysvetľuje

ako plánovanú a Bohom chcenú

obeť za naše hriechy a raduje sa, že

týmto skutkom sú vopred uzmierené

hriechy každého, kto sa k Ježišovi

prihlási a poprosí ho o príhovor.

Existuje dokonca názor z pera apoštola

Pavla, že odpustenie hriechov

nemôžeme dosiahnuť žiadnymi ľudskými

skutkami, ale len Božou milosťou.

Takýto výklad znie síce sladko a lákavo,

ale nemôže zodpovedať pravde.

Skúšobným kameňom pri skúmaní

pravdy nech nám je nesmierna dokonalosť

Boha a dokonalosť jeho ustanovení,

jeho vôle, jeho zákonov.

Žiaden spravodlivý sudca na svete

nepotrestá nevinného človeka za zločin

spáchaný niekým iným. A žiaden

spravodlivý rodič neurobí domáce

úlohy sám namiesto svojho dieťaťa,

len keď ho jeho ratolesť o to pekne

poprosí. Neurobí to kvôli dieťaťu,

pretože ono si svoju domácu úlohu

potrebuje urobiť samé, aby sa vzdelávalo.

Pozemský cit pre spravodlivosť

je pritom len napodobením omnoho

dokonalejších zákonitostí, vládnucich

celému vesmíru okolo nás a nad

nami. Nemôžeme si myslieť, že Božia

spravodlivosť a múdrosť spočíva

v obracaní na hlavu základného

pojmu spravodlivosti ľudskej.

Existuje zákon „rovnaké plodí rovnaké“.

Ježišova smrť na kríži bola

plodom konkurenčnej nenávisti a intríg

vtedajších židovských kňazov;

zvyšok dokonala davová psychóza

nemysliacich más. Výsledkom takéhoto

previnenia nemôže byť teda

veľkorysé odpustenie, ale len väčšia

vina. Bude pre nás ľudí lepšie, keď

sa vo všetkej pokore a pracovitosti

budeme namáhať, aby sme si svoje

nedostatky a pochybenia sami odčinili.

Dokonca by sme mali vedieť,

že pre nás žiadna iná cesta ani neexistuje.

Až potom nám vyjde Božia

pomoc v ústrety – zase podľa zákona,

že „rovnaké plodí rovnaké“. Naše

úprimné chcenie uvedie do pohybu

sily, ktoré to za nás neurobia, ale

ktoré nám nesmierne pomôžu. Tým

si môžeme byť istí, pretože vôľa Božia,

pôsobenie jeho zákonov sú neodchylné,

neúplatné a neomylné. Je

to veľká útecha, tá pravá a pravdivá

útecha pri odčiňovaní svojich škvŕn

na bielom rúchu našich duší.

S takýmto tušením veľkosti, múdrosti,

spravodlivosti i lásky Božej môžeme

prežiť Vianoce vo vďačnosti za

narodenie Syna Božieho Ježiša. Jeho

misiou bolo priniesť Slovo, vyburcovať

ľudí, ukázať cestu, ktorou musia

ísť za Svetlom.

Možno nám bude trochu čudne pri

srdci, keď si uvedomíme tie rozdielnosti

medzi trošku dobromyseľne nevedomým

pohľadom nás ľudí a skutočnosťou,

Pravdou… Kiež sú nám

podnetom na vedomé, vnútorné prežitie

Vianoc.

Artur Zatloukal

zatloukal@svetgralu.cz

11

Svet Grálu

38 | 2013

---

TÉMA

Vianoce – sviatky lásky Jan Zubatý

stupujeme do obdobia Adventu

V a s ním blížiacich sa Vianoc. Opäť

po roku u mnohých ľudí precitajú

myšlienky hľadajúce zmysel tohto

sviatku, jeho význam pre dnešného

tzv. moderného človeka. Prečo ho

vlastne slávime? V čom spočíva pravá

hodnota tohto sviatku? Je to sviatok

cirkevný, duchovný alebo občiansky?

Máme ho sláviť, i keď nie sme príslušníkmi

kresťanskej cirkvi? Prečo

12

Svet Grálu

38 | 2013

si vôbec ešte pripomínať Ježišovo narodenie,

veď je dávnou minulosťou,

a pred sebou máme na riešenie dôležitejšie

veci?

Zastavme sa na chvíľku: či si nevytvárame

z Vianoc iba čisto materialistický

sviatok, charakterizovaný

najvyššími tržbami obchodníkov?

Nevytráca sa kvôli čoraz väčšiemu

pozlátku vnútorné posolstvo Vianoc?

Hľadáme ho vôbec ešte?

Otázok je veľa a k tomu ešte celý rad

tých nevypovedaných. Rád by som sa

s vami, milí čitatelia, podelil o myšlienky,

ktoré snáď niektoré z nich zodpovedia.

Verím, že vás podnietia k vytváraniu

vlastných odpovedí – takých,

ktoré budú súzvučať s vašou povahou

a vašimi skúsenosťami.

Skúsme sa nakrátko ponoriť do

udalostí pred viac ako dvetisíc rokmi.

V betlehemskej maštali sa Márii

---

TÉMA

narodil syn Ježiš – a Jozef, i keď nebol

jeho vlastným otcom, ho prijal za

svojho. Nad maštaľou žiarila hviezda

ako posol z výšin, vďaka ktorej ľudia

vytušili výnimočnosť udalosti spočívajúcej

v narodení dieťaťa. Pastieri zažili

zvestovanie anjelov a šli sa pokloniť

dieťatku, ktoré na zemi vítali ako

Syna prichádzajúceho od ich nebeského

Otca. Svoje dary priniesli i traja

králi, krátko nato však odišli a zanechali

narodené dieťa bez ochrany

svojho pozemského vplyvu. Mnohých

ľudí sa hlboko dotkla udalosť, ktorú

prežili v Betleheme. Pochopili, že v Ježišovi

sa narodil Syn Boží, Spasiteľ.

Teda Syn prichádzajúci z nebeských

výšin, od Otca, ako pomoc ľuďom na

ich ceste k vedomému žitiu.

Aby sme sa priblížili k pochopeniu

zmyslu Vianoc, je podľa môjho názoru

potrebné pokročiť do obdobia

po Ježišovom krste v Jordáne. Krst

bol okamihom prepojenia a spojenia

s najvyššími výšinami. Po krste

a pobyte na púšti začal Ježiš pôsobiť

– plniť úlohu, pre ktorú sa narodil.

Hlásal Slovo a Pravdu, ktoré

už v sebe nosil – on sám bol Pravda,

keďže cez neho a v ňom sa stala telom

a krvou. Toto bolo jeho poslanie

a aj dielo spásy. Prinášal ľuďom spásu

vo svojom Slove, v tom, čomu ich učil.

Prišiel, aby naplnil slová proroka:

„Hospodinov Duch je nado mnou, pretože

ma pomazal, aby som priniesol

evanjelium chudobným. Poslal ma

uzdraviť srdcia utrápených, vyhlásiť

prepustenie zajatým a prehliadnutie

slepým, prepustiť usúžených na slobodu

a vyhlásiť Hospodinovo milostivé

leto.“ (Lukáš 4, 18-19). Narodil

sa na túto Zem, aby nám ľuďom pomohol

uzdraviť naše srdcia zamerané

prevažne len na seba samých, oslobodiť

ducha z područia náruživostí,

sklonov a nedobrých vlastností. Aby

nám otvoril vnútorný zrak v podobe

citu a svedomia, a tým oslobodil

ducha od nízkeho a zlého. Pripomínal

ľuďom nutnosť dodržiavania

prvého prikázania, aby mohlo nastať

obdobie, keď budú ľudia žiť v súlade

s prikázaniami. Tým im nastane

milostivé leto, teda obdobie, keď na

Zemi bude žiť ľud velebiaci Boha ako

svojho Pána a Darcu života. Ježiš priniesol

posolstvo svojho Otca nám,

ľuďom, na pomoc a spásu. Žiť podľa

Ježišových slov znamená dbať na jeho

slová a podľa nich si usporiadať svoj

život.

Človek v tomto snažení bude plný

vďaky za milosť spočívajúcu v narodení

Ježiša. Bude s vrúcnymi citmi

sláviť sviatok jeho narodenia, teda

Vianoce. Kľúč k prežitiu a pochopeniu

zmyslu Vianoc máme každý vo

svojom srdci. Určujúcim je náš vzťah

k poznaniu, ktoré nám Ježiš svojím

životom zanechal. Toto poznanie teraz

klope na dvere nášho ducha a domáha

sa vstupu. Na nás je, aby sme

tieto dvere otvorili a nechali ducha

Kristovho vstúpiť do nášho vnútra.

Žiada sa od nás, aby sme slová v Biblii

zachytené ľuďmi prijímali svojím

citom; ponechali bokom veci, ktoré

z rôznych príčin nesúzvučia s naším

vnútrom a sústredili sa na hlavné

myšlienky Ježišovho učenia.

Vianočné sviatky môžu byť pravým

impulzom, aby sme pootvorili dvere

do nášho vnútra. Sú to sviatky lásky,

sviatky rodinného šťastia a pospolitosti.

Sú teda, alebo lepšie povedané,

mali by byť, sviatkami vrúcnosti, citovými,

duchovnými. Práve láska,

láska k blížnemu, môže viesť človeka

k pochopeniu tej Lásky, ktorú k nám

ľuďom musel prechovávať Stvoriteľ,

keď zoslal na Zem svojho Syna, ktorý

samotný je Láska. Na ľudskú pláň, už

v tých časoch voči Svetlu a poslom

Svetla skôr nepriateľskú. Žiaľ, my ľudia

sme ani vtedy neprekročili svoj

tieň; zato sme sťažili Ježišovi jeho pozemský

život až po Golgatu.

A tak sa môže mnohým stať, že

nie sú schopní oddeliť sviatky vianočné

od spomienkových dní veľkonočných,

ktoré upozorňujú na zločin

voči Láske, proti Synovi Svetla. Veľká

Noc nás upomína, že zlo prebývajúce

v človeku nesmie nadobudnúť

prevahu. Že je nutné smerovať život

k činnostiam nesúcim svetlo, k podporujúcim

a pomáhajúcim hodnotám.

Nejde však iba o hodnoty materiálne

či iba „duchovné“, ale predovšetkým

o tie, ktoré prispievajú k zrelosti ľudského

ducha; tie, ktoré zmierňujú

utrpenie a bezprávie. Pomáhať teda

druhému s láskou – tá je základným

pilierom Ježišovho učenia. S láskou,

ktorá má na zreteli v prvom rade duchovný

prospech, nie snáď materiálne

pohodlie. Jedine tak môžeme my

ľudia voči svojmu Bohu splácať dlh za

milosť zoslania Jeho Syna medzi nás.

Iste, je veľmi pekným zvykom, keď

sa ľudia z lásky – na znak daru, ktorý

sme dostali v Slove prinesenom Ježišom

– vzájomne obdarovávajú.

K Vianociam však nepristane, ak

sa darčeky stanú hlavným zmyslom

Vianoc. Tým nahrádzame ono duchovné,

vrúcne, materiálnym, a tak

zabraňujeme vstupu Svetla. Dvere

nášho srdca sú privreté. Tak každoročne

premeškávame príležitosť

nastúpiť cestu k pravej ľudskosti

a k pravému poznaniu Boha skrze

lásku, ktorá k nám prúdi počas vianočných

sviatkov.

Využime nadchádzajúce sviatočné

dni – prežime ich ako sviatky duchovné,

sviatky radosti a vďaky za

pomoc, spočívajúcu

v slovách prinesených

Ježišom.

Jan Zubatý

zubaty@svetgralu.cz

13

Svet Grálu

38 | 2013

---

Vznik Biblie

…a chyby prekladu

Franz-Josef Würfl

Správne pochopiť Bibliu je jedna vec. Aby sme však toho boli vôbec

schopní, musí byť jej text bezchybne zaznamenaný a výstižne preložený.

Dá sa to však o Biblii povedať? Odpoveď na túto otázku je dôležitá,

pretože už i len jedno slovo môže zásadne meniť zmysel textu.

ez hebrejčiny a aramejčiny, ako aj

B bez znalosti tradícií židovského

národa v dobe Ježišovej je približná

rekonštrukcia Biblie nemožná, tvrdí

židovský religionista Pinchas Lapide

(1922–1997) vo svojej knihe „Ist die

Bibel richtig übersetzt?“ (Je Biblia

správne preložená?). V roku 1993

dostal Lapide veľký Spolkový kríž

za zásluhy za svoje dielo usilujúce

sa o zmierenie medzi kresťanstvom

a židovstvom. Zastával jednoznačný

názor: „Bibliu môžeme brať vážne –

alebo doslova.“ Lapide ju bral vážne

a pokúsil sa o spätný preklad do hebrejčiny

– sakrálneho jazyka v dobe

Ježišovej, a potom do nemčiny. Veľmi

príbuzná aramejčina bola vtedy

14

Svet Grálu

38 | 2013

hovorovým jazykom, ktorý zrejme

aj Ježiš bežne používal, ale pravdepodobne

rozumel aj gréčtine, jazyku

vzdelancov svojej doby.

STARÝ ZÁKON

Hebrejčina a sčasti i aramejčina sú

jazykmi pôvodných textov Starého

zákona, resp. Tanachu, hebrejskej

Biblie, ktorá sa v podstate zhoduje

so Starým zákonom. Tanach možno

rozdeliť na tri hlavné časti:

Prvou je Päť kníh Mojžišových,

Tóra. Tento obraz „usporiadania života“

vznikol pred cca 3200 rokmi.

Asi o 200 rokov neskôr boli tieto ústne

hebrejské podania zaznamenané na

zvitky a okolo roku 600 pred naším

letopočtom nakoniec kanonizované –

to znamená, že odvtedy platia ako záväzné

predpisy židovskej viery. Tóra

obsahuje 248 prikázaní a 365 zákazov.

Druhá časť Tanachu referuje o veľkých

a malých prorokoch.

Budúce zasľúbenie hovorí o radikálnej

obnove v celom stvorení, zvestuje

príchod Mesiáša. Túto druhú

časť v mnohých pasážach nepovažujú

kresťania, ale ani samaritáni, za

záväzné zvestovanie. Skôr v týchto

záznamoch vidia históriu židovstva.

Tretia, hlavná časť Tanachu obsahuje

tzv. písma, sú to najmä rozhovory človeka

so Stvoriteľom. Medzi ne patria

---

BIBLIA

žalmy, velebenia, žalospevy a ďalšie.

Od roku 250 pred naším letopočtom

tieto hebrejsko-aramejské texty prekladalo

údajne 70 židovských učencov

v Alexandrii do vtedajšieho gréckeho

dorozumievacieho jazyka koiné.

Podľa počtu prekladateľov sa tomuto

dielu hovorí Septuaginta. Katolícki

duchovní si až do nálezu zvitkov od

Mŕtveho mora a písomností v Káhire

mysleli, že pre Tanach existuje

len jeden pratext – pričom je aj naďalej

pozoruhodné, s akou presnosťou

rôzne texty Písma vzájomne súhlasia.

Ku kanonizácii celého Starého

zákona došlo v roku 135 nášho letopočtu.

Masoretický text, z ktorého

vychádzajú súčasné preklady, vznikol

až o niekoľko storočí neskôr spracovaním

starších rukopisov židovskými

znalcami Písma, ktorí pritom (okrem

iného) do pôvodného hebrejského

spoluhláskového textu vložili chýbajúce

samohlásky.

Text Starého zákona neskôr preberali

do svojich kníh rôzne spoločnosti

veriacich v takmer zhodnom

znení, aj keď väčšinou v inom usporiadaní.

Rovnaké zdroje ako v hebrejskej

Biblii a v Novom zákone sú

zjavné aj v Koráne. Islamskí učitelia

však považujú Starý a Nový zákon

v mnohom za sfalšované, a preto sa

nimi takmer vôbec nezaoberajú.

NOVÝ ZÁKON

Dvadsaťsedem spisov prakresťanstva,

ktoré sú dnes zhrnuté do Nového zákona,

bolo pôvodne spísaných v gréčtine.

Vznikli okolo polovice prvého

storočia nášho letopočtu na základe

ústne podávaných príbehov. Podľa

súčasných poznatkov žiadny z evanjelistov

nebol Ježišovým učeníkom,

ani s ním nestrávil dlhší čas.

Kanonizácia Nového zákona začala

už od roku 180; formálne sa

ukončila vo štvrtom storočí a viedla

až k dodnes platnému obsahu, ktorý

zahŕňa štyri evanjelia, príbehy apoštolov,

21 listov a Zjavenie Jánovo. Ďalej

jestvujú apokryfické písma, t. j.

texty, ktoré z rôznych dôvodov neboli

do kánonu zaradené. Také apokryfy

existujú v súvislosti so Starým

aj s Novým zákonom, pričom rôzne

konfesie označujú za kanonické, resp.

apokryfické vždy iné časti Biblie.

Niektoré z týchto apokryfických písiem

boli objavené iba nedávno, napr.

Petrovo evanjelium (1886) alebo Tomášovo

evanjelium (1945).

Prvé latinské preklady Nového

zákona, ktoré vznikli do roku 200

nášho letopočtu, sú zhrnuté pod

označením Vetus Latina alebo Itala.

Origenes, ktorý výborne hovoril

po hebrejsky, podal v roku 230 podrobné

vysvetlenia všetkých písiem,

obsiahnutých dnes v Novom zákone.

Cirkevný otec Hieronymus

(347–420) použil pre svoj nový preklad

Biblie do latinčiny, zvaný Vulgata,

údajne hebrejský pratext, ktorý

sa považuje za stratený. Pokladá sa za

isté, že Hieronymus mal v kódexoch

Codex Sinaiticus a Codex Vaticanus

k dispozícii grécke preklady, teda Septuagintu,

a na preklad Starého zákona

používal aj masoretický text. Dva najvýznamnejšie

rukopisy Biblie – Codex

Sinaiticus a Codex Vaticanus, ktorých

vznik je datovaný do 4. storočia – obsahujú

najstaršie známe kompletné

texty Septuaginty a zároveň celý Nový

zákon. Samotnú Vulgatu vyhlásili za

autentickú až na Tridentskom koncile

v roku 1546, no už predtým sa považovala

za jedinú platnú. V roku 1979

bola prepracovaná a vydaná ako Nova

Vulgata. Ďalšie preklady katolíckych

a niektorých ďalších kresťanských náboženských

spoločností vychádzajú

najmä z Vulgaty.

DVE ÚPLNE INÉ KNIHY?

Pinchas Lapide si všíma, že v myslení

mnohých kresťanov „straší“ delenie

na mstiaceho sa starozákonného

Boha, a milostiplného Boha v Novom

zákone. Slová „Miluj svojho blížneho

ako seba samého. Ja som Hospodin.“

stoja však už v 3. Knihe Mojžišovej

(Lev. 19, 18), čo platí aj pre ďalšie

vety: „Cudzinec, ktorý sa bude

u vás zdržiavať, nech je medzi vami

ako domorodec. Milujte ho ako seba.“

(Lev. 19, 34) Sú to citáty, ktoré používal

aj Ježiš, pretože majú univerzálnu

platnosť. Pomsta je v Starom zákone

Podľa súčasných poznatkov

žiadny z evanjelistov nebol Ježišovým učeníkom,

ani s ním nestrávil dlhší čas.

dokonca výslovne zakázaná: „Moja

bude pomsta a odveta.“ (Dtn 32, 35)

Výstrahy a zatratenia pre ľudí, ktorí

nectia zákon, a pre hanobiteľov sa

vyskytujú v Novom i Starom zákone.

Západné zľahčovanie „milého Boha“

sa však v židovstve nevyskytovalo.

Boh je podľa neho Láska, Boh zhovievavosti,

ktorý odpúšťa, ale aj Boh

trestu, ktorý požaduje.

Nový zákon stavia na 456 citátoch

a parafrázach zo Starého zákona.

Keby sa z Nového zákona vyňali, žiaden

človek by zo „zvyšných útržkov“

nedostal súvislú správu. Z 82 citátov,

ktoré len Pavol vybral zo Starého

zákona, má úplne rovnaké znenie

iba 30, zvyšok má viac alebo menej

pozmenený zmysel, alebo je tvorený

15

Svet Grálu

38 | 2013

---

BIBLIA

voľnými parafrázami. Katolícky teológ

Joseph Blank hovorí:

„Keby sa nejaký súčasný odborník

odvážil zaobchádzať s Písmom tak,

ako Pavol so Starým zákonom, potom

by sa pravdepodobne znemožnil

vedecky i cirkevne.“

SUBJEKTÍVNA

AUTENTICITA…

Na jednej žiarivo bielej vápencovej

terase v Pamukkale v južnom Turecku

sa nachádzajú pozoruhodné

svedectvá antického mesta Hierapolis,

v ktorom žil biskup a teológ Papias

(70–140 n. l.). Ako jeden z prvých

svedkov tradovania učenia

z doby Ježiša napísal päť kníh s titulom

„Výklad slov Pána“. Z týchto

diel sú žiaľ známe len krátke úryvky,

zachované v správach neskorších cirkevných

otcov. Z jeho komentárov je

tiež zjavné, v akej rozpoltenosti boli

ľudia, ktorí svedectvo odovzdávali:

„Nie je preto v žiadnom prípade Marekovou

chybou, že všeličo zaznamenal

tak, ako si to uchoval v pamäti.

Jedno mu totiž ležalo na srdci: Nevynechať

nič z toho, čo počul, a vo svojich

správach neklamať.“

Za zmienku stojí aj Lapidovo zistenie,

že v Ježišovom okolí bola

údajne rozšírená viera v reinkarnáciu.

V niektorých apokryfných spisoch

sa vyskytujú výroky uvažujúce

s reinkarnáciou, a aj Augustín vo

svojich raných spisoch bral do úvahy

preexistenciu duše. Autor cirkevných

spisov Origenes zastával toto učenie

dokonca explicitne.

OTÁZKA VÝKLADU:

ORIGENES

Origenes je po Pavlovi zrejme jedným

z najdôveryhodnejších svedkov

16

Svet Grálu

38 | 2013

Origenes

Ježišovho učenia. Mal všeobecné

vzdelanie a jeho presvedčenie je očividne

ovplyvnené učením Platóna.

Žiadal, aby sa helenistická veda podložila

kresťanským učením a praktizovala

v každodennom živote. Jeho

predstava Stvoriteľa a stvorenia je

veľmi pokroková: hmotný svet vidí

len ako analógiu opravdivej skutočnosti.

Bibliu je podľa neho nutné chápať

iba v duchovnom zmysle, nie doslova.

Niektoré jeho spisy závistlivci falšovali

ešte za jeho života, proti ohováraniu

sa však silou svojej osobnosti

vždy dokázal ubrániť. Neskôr, pred

druhým konštantinopolským koncilom,

bolo jeho učenie v deviatich bodoch

zavrhnuté ako kacírske. Došlo

k tomu v roku 553, teda 300 rokov po

jeho smrti, v čase nesmiernych sporov

medzi rôznymi kresťanskými smermi,

ale aj medzi cirkvou a štátom. Medzi

zavrhnutými náukami bola vtedy aj

preexistencia človeka. Tá na rozdiel

od reinkarnácie vychádza iba zo života

pred zrodením a z previnení na

onom svete. U Origena však takéto

rozlíšenie medzi preexistenciou a reinkarnáciou

nie je zjavné.

Mnohé jeho spisy museli byť na

popud konštantinopolského koncilu

zničené. Súčasný výskum cirkevných

dejín sa usiluje o čiastočnú rehabilitáciu

Origena, ktorý bol náboženským

vodcom svojej doby nepohodlný,

pretože napádal ich vlažnosť

v otázkach viery. Pri prenasledovaní

kresťanov v roku 253 bol Origenes

nakoniec údajne mučený a zabitý.

Jeho príklad ukazuje, ako môže byť

Bibliou podávané chápanie Ježišovho

učenia otázkou výkladu. Podľa

môjho názoru bol druhý konštantinopolský

koncil koncom skutočného

kresťanstva.

Martin Luther

LUTHER:

OTÁZKA PREKLADU

Spor o správne chápanie však nezačína

až výkladom Biblie, ale veľmi

logicky už pri jej preklade. Martin

Luther zverejnil v roku 1522, po prvom

roku svojho exilu na Wartburgu,

prvé nemecké vydanie Nového zákona.

Použil na to hebrejsko-aramejské

a starogrécke spisy. Vulgatu

považoval v mnohých častiach za nesprávne

preloženú. No predovšetkým

vo svojich prekladoch Starého zákona

---

BIBLIA

Reformácia – od cirkevných ustanovení k Biblii

Stredoveká cirkev ľuďom Bibliu do rúk nedávala.

Pre veriacich bol určený tzv. rímsky misál, čo

je niečo ako omšový poriadok s modlitbami,

spevmi a výňatkami z evanjelií, ktoré sa

predčítavali počas nedieľ a sviatkov. Biblia

existovala takmer výlučne v latinčine a tým

bola dostupná len vzdelancom. Latinčina

sa považovala za ušľachtilý jazyk, schopný

odovzdať bohatstvo Biblie a omšových textov,

kým preklad do iných jazykov bol takmer

znesvätením. To je dôvod, prečo sa až do 20.

storočia prednášali rímskokatolícke omše iba po

latinsky. Rovnakú výsadu požívala len gréčtina,

hebrejčina a… staroslovienčina! Túto výhodu

si od pápeža vymohli slovanskí vierozvestcovia

Konštantín a Metod. Všeobecne sa v cirkvi kládol

veľký dôraz na cirkevné ustanovenia pápeža

a výklad kňazov, texty Biblie stáli v pozadí.

Do tohto stavu prišlo reformačné hnutie. Na

začiatku bol koncom 14. storočia Jan Viklef

v Anglicku… nie, tak to nebolo – na začiatku

bola veľká skazenosť v cirkvi. Po Viklefovi sa

s obrodnými požiadavkami objavil začiatkom 15.

storočia Jan Hus (upálený 1415). A keď vystúpil

o sto rokov neskôr v Nemecku Martin Luther

(1517), nedala sa už reformácia a vznik nových

evanjelických cirkví zastaviť. Biblia sa stala

uholným kameňom viery a preklady Biblie do

národných jazykov sa stali jej bránou do duše.

-az-

sa preukázateľne o text Vulgaty silno

opieral. Od roku 1530, keď vydal Bibliu

v „definitívnom“ znení samotný

Luther, vyšlo veľa rôznych vydaní

Lutherovej Biblie. V roku 1984 rada

evanjelickej cirkvi konečne rozhodla

o revízii Biblie a jej novom vydaní.

Luther si bol vedomý obtiažnosti

prekladu, vyjadruje to v jednom

zo svojich preslovov: „Hebreji pijú

z čistého prameňa; Gréci však z potokov,

ktoré tečú z prameňa; ale užívatelia

latinčiny z kaluží.“

ČERT

TKVIE V DETAILOCH

Lapide na príkladoch ukazuje, aké

scestné môžu byť preklady, keď nie

je k dispozícii vhodné slovo s rovnakým

významom. Pôvodné slovo

„thora“ sa napríklad prekladá ako zákon,

hoci správnejšie by bolo „učenie“,

„pokyn“ alebo „evanjelium

o láske Božej“. Podobne je to s výrazom

pre spravodlivosť. Lapide

k tomu poznamenáva: „Pri preklade

sa stráca hlas lásky Božej.“

Adam, v hebrejčine aj rodové pomenovanie

pre človeka, je spojený

s Adama, svojou materskou krajinou,

svojím domovom, o ktorý sa má

ako hosť starať a nie ho drancovať.

A stvorenie Evy nemožno v žiadnom

prípade považovať za niečo menejcenné.

V správnom preklade je Eva

„pomocou jemu v ústrety“, teda doplňujúcou

vibráciou, ktorá mužskej

časti chýba. Chawwa (Eva) nie je len

darkyňou života, matkou všetkého

živého, ale i dávajúcou zmysel (ženská

intuícia).

Za zmienku stojí aj objasnenie výroku:

„neuveď nás do pokušenia“.

Sloveso „have“ znamená aj: „nechať

prísť“, teda „nenechaj ma v pokušení

padnúť“. Lapide cituje z Listu Jakubovho:

„Nech nik v pokušení nehovorí:

„Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno

pokúšať na zlé a ani on sám

nikoho nepokúša. Ale každého pokúša

vlastná žiadostivosť, ktorá ho

zachvacuje a zvádza.“ (Jak. 1, 13-14)

Ďalej mení Matúš hebrejské slovo

„alma“, mladá žena (Izaiáš 7, 14), na

slovo „dievka“, „panna“, pre ktoré

však v hebrejčine existuje slovo

„betula“. Práve tak zle je preložené

slovo „razach“ v piatom prikázaní:

nejde pritom o zabíjanie akéhokoľvek

druhu, ale o zabíjanie mimo zákona,

teda o vraždenie alebo o náruživé

zabíjanie.

Ježiš radí svojim učeníkom, aby

„meče“ opäť zastrčili a prijali svoje

zajatie. Samotné nosenie mečov mali

Židia prísne zakázané a nedodržanie

tohto ustanovenia viedlo často

k ukrižovaniu. Günther Schwarz vo

svojej knihe „Slová rabína Jeschu“

hovorí, že slovo „sepha“ znamená

v aramejčine aj „nôž“. Tak by sa dalo

logicky predpokladať, že učeníci nemali

u seba žiadne meče, ale nože, čo

bolo a je u cestovateľov samozrejmé.

Tak môže zámena slov mať za následok

celkom iný, falošný uhol pohľadu.

BOL JEŽIŠ

ZLE POCHOPENÝ?

Heiner Geißler, niekdajší nemecký

politik, píše: „Evanjelium vyžaduje

konanie. Takmer žiadne slovo

17

Svet Grálu

38 | 2013

---

BIBLIA

Svetlo sveta uzrela Biblia kralická

V rokoch 1579–1588 sa uprostred lesov v malej

dedinke Kralice zhromaždila elita vtedajších

učencov Jednoty bratskej, aby pracovala na

preklade a vydaní vtedy najväčšieho duchovného

pokladu a najcennejšej perly českého

i slovenského jazyka – Kralickej Biblie.

Doba bola nepokojná a nepriaznivá. Od

slávneho obdobia vyhrávaných husitských bitiek

uplynulo už skoro 150 rokov, po prehratej bitke

pri Lipanoch (1434) nasledoval systematický tlak

katolíckej cirkvi proti kacírskemu bludu prijímania

chleba a vína a jeho postupná likvidácia.

Jednota bra tská bola v tom čase už zakázaná.

Kralickí mohli rozvinúť svoju tajnú činnosť len

vďaka pevnej ochrannej ruke šľachtica Jana

staršieho zo Žerotína. Pre preklad sa rozhodli

použiť priamo originálne jazyky Biblie –

hebrejčinu a gréčtinu, nie ako doposiaľ latinský

text Vulgáty, ktorý sám už bol prekladom.

Podkladom pre text Nového zákona bol jedenásť

rokov starý majstrovský preklad bratského

biskupa Jana Blahoslava. Preklad Starého zákona

bol omnoho obsiahlejší a náročnejší a trval spolu

s prípravami celých pätnásť rokov.

Výsledkom bolo dielo spájajúce pravdivú

duchovnú pokoru, vernosť hebrejskému,

gréckemu a latinskému originálu a úžasne

čistý jazyk, ktorý sa stal predlohou pre češtinu

a slovenčinu na ďalšie storočia:

Druhého dne uzřel Jan Ježíše, anjde k němu. I dí: Aj,

Beránek Boží, kterýž snímá hřích světa. Tentoť jest,

o kterémž jsem já pravil, že za mnou jde muž, kterýž

mne předšel; nebo přednější jest nežli já. A já jsem

ho neznal, ale aby zjeven byl lidu Izraelskému, proto

jsem já přišel, křtě vodou. A svědectví vydal Jan, řka:

Viděl sem Ducha sestupujícího jako holubice s nebe,

a zůstal na něm.

Hotový rukopis sa v tlačiarni sádzal do stránok

tradične z písmeniek, odliatych zo zliatiny olova.

Potom sa celá stránka načiernila a v ručnom

lise vytlačila na papier. Tlačiari pracovali

s presvedčením, starostlivosťou a usilovnosťou, aj

ručná väzba kníh bola vtedy na špičkovej úrovni.

Posledné vydanie Kralickej Biblie vyšlo v roku

1613, tohto roku slávime jej 400 rokov. V roku

1620, po bitke na Bielej hore, stačili bratia tlačiareň

odviezť do bezpečia, krátko nato boli Kralice

spustošené vojskom.

Dnes je v Kraliciach múzeum. Ak pôjdete

po diaľnici, urobte si niekedy 40 km od Brna

odbočku smerom na Náměšť do Kralic nad

Oslavou. Nebudete ľutovať.

-az-

sa v ňom nevyskytuje častejšie než

práve konanie. Nejde o teórie, ale

o správne konanie.“ Príchod Ježiša

bol bezpochyby nutný preto,

že pravda zvestovaná prorokmi sa

nepretavila do života; židovskí náboženskí

vodcovia vykonštruovali

z Desatora prikázaní nevídanú intelektuálnu

slovnú dogmatiku. Keby

sa veci udiali inak, zanechali by najbližší

dôverníci Ježiša – alebo on

sám – vlastné záznamy? Asi sotva,

pretože dokonca i apoštoli, ktorí

počuli Ježišove slová na vlastné

uši, mu často nerozumeli: „Nerozumiete

tomuto podobenstvu? Ako

potom pochopíte ostatné podobenstvá.“

(Mk 4, 13) A krátko potom sa

18

Svet Grálu

38 | 2013

o dvanástich učeníkoch znovu píše:

„Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať

sa ho báli.“ (Mk 9, 32)

Čo sa stalo s Ježišovým učením?

Lapide píše: „Ide o znovuobjavenie

tohto nesmrteľného muža z Nazaretu,

ktorý, zdá sa, vôbec nežil podľa

kréda svojej cirkvi. Vyznanie viery sa

totiž náhli od ‚zrodenia‘ hneď k ‚utrpeniu‘

a ‚smrti‘ – ani jedno jediné

slovo sa nevenuje jeho životu a obráteniu,

jeho kázaniu a posolstvu, jeho

nádejám a modlitbám. Prišiel snáď

na svet iba preto, aby ako zmierlivá

obeť Bohu biedne vykrvácal na rímskom

kríži?“

Nie, oveľa pravdepodobnejšie

bol tým, „ktorý sa navzdory vojne

a krutovláde odvážil dôsledne napĺňať

život láskou k blížnemu, aby nám

všetkým vryl do duše nový obraz

ľudstva, vďaka ktorému sa už nikto

neuspokojí s jalovým, tuctovým človekom,

akým dnes našinec skrátka je –

ale v žiadnom prípade ním nemusí

zostať.“

Franz-Josef Würfel

wurfel@svetgralu.sk

Literatúra:

1) Pinchas Lapide, Ist die Bibel richtig

übersetzt? (Je Biblia správne preložená?),

Gütersloher Verlagshaus GmbH,

Gütersloh 2004

---

BIBLIA

Codex Argenteus

alebo Jedna nakoniec

Medzi našimi kamarátmi

horolezcami zaujímal

nepochybne zvláštne, aj keď

málo docenené miesto kamarát

Jura. Jura bol starý mládenec

a veľký exot. Hovoril šiestimi

svetovými jazykmi a pritom

koktal. Mal fenomenálnu

pamäť (poznal naspamäť

cestovné poriadky celej

ČSR) a pritom žiaril sladkou

naivitou, ktorá ho opakovane

robila protagonistom

najneuveriteľnejších historiek,

ktoré sa nakoniec všetky ukázali

ako pravdivé.

Raz sa mu podarilo stať sa

účastníkom zájazdu Čedoku do

Švédska. Keď sa ocitol v meste

Uppsala, oddelil sa od skupiny,

zamieril do miestneho múzea

a povedal koktavou angličtinou

(možno i švédčinou, i to je

možné), že b-by chcel vi-vidieť

staroveký exemplár Biblie zo

6. storočia „Codex argenteus“,

ktorý svojho času u-ukradli

švédski vojaci v Prahe. Pracovník

múzea veľmi zvážnel, povedal

mu, že na ukradnuté veci

nie sú v múzeu kompetentní

a požiadal ho, aby svoju reč

zopakoval tam v tej budove

naproti, v tých sklenených

dverách vpravo. Láskaví

čitatelia sa iste dovtípia, že šlo

o policajnú stanicu.

Jura vtedy poslušne zamieril do

tej budovy naproti a do tých

sklenených dverí vpravo. Tam

zopakoval svoje želanie ohľadne

ukradnutej knihy. Prvá otázka

policajného dôstojníka znela,

čo že to bolo za knihu. Jura

nadskočil na stoličke a pobúrene

vykoktal, že hi-historická cena

tej knihy je ne-nevyčísliteľná

aj v miliónoch švédskych

korún. Tu dôstojník tiež veľmi

zvážnel – oni sú Švédi dosť vážni

už sami od seba – zavolal na

pomoc ďalšieho kolegu a začalo

podrobné vypočúvanie.

„Čo to bolo za vojakov?“ – „N-no

predsa v-vaši vojaci, švédski!“

„A ako sa volali tí vojaci?“ –

„To ja neviem!“

„A ako vyzerala tá kniha?“ –

Jura vypodobnil purpurový

pergamen s gótskym písmom

biskupa Wulfila zo 4. storočia.

Policajti boli čím ďalej

ustarostenejší.

„A kdeže ju ukradli?“ – „N-no

predsa v Prahe, u nás

v Československu!“

„A kde je tá kniha teraz?“ –

„Predsa u vás, vo Švédsku!“

Ustaranosť policajtov sa

menila na zdesenie. Nakoniec

jeden z nich dostal spásny

nápad: „A ako sa volal veliteľ

tých vojakov?“ – „N-no

predsa generál Torstensson!“

zvolal Jura, pobúrený takou

negramotnosťou. 1

Tu sa obaja policajti najprv

zatackali a potom sa zrútili od

smiechu. Keď sa opäť spamätali

a uspôsobili k ďalšej službe,

naložili Juru do policajného

auta s majákom a odviezli do

klimatizovanej pivnice s obzvlášť

chránenými historickými

exemplármi.

Tak s a stal náš kamarát Jura

možno prvým Čechom, ktorý

smel po dlhých storočiach uzrieť

Codex argenteus, čo u-ukradli

švédski vojaci v Prahe v ča-čase

tridsaťročnej vojny.

-az-

1 Generál Lennard Torstensson bol

vrchným veliteľom švédskej armády

koncom tridsaťročnej vojny v rokoch

1642–1648.

19

Svet Grálu

38 | 2013

---

12

zlatých

pravidiel

úspešnej

výchovy (5)

pravidlo č. 9

Povzbudzujme

svoje dieťa

Birgit a Philipp Siefertovci

20

Svet Grálu

38 | 2013

---

VÝCHOVA

ávajme svojmu dieťaťu najavo,

D že ho milujeme. Myslime naň

s láskou, uvedomujme si, čo pre nás

znamená. Niekoľkokrát denne si napríklad

povedzme: ďakujem za toto

báječné dieťa!

Predstavme si sami seba ako

osem- alebo deväťročné dieťa, ako

ideme s mamou do centra voľného

času, ktoré ponúka pohybové cvičenia.

Chce nás prihlásiť do nejakého

krúžku. Prídeme tam a matka v našej

prítomnosti informuje trénera:

„… môj chlapec má určité problémy.

Podľa triednej učiteľky je outsider,

ktorý sa nezapája do kolektívu. Má

aj poruchu koordinácie a niekedy je

trochu agresívny. Nerád sa pohybuje,

je dosť lenivý. Doktor nám odporúča,

aby kvôli nadváhe začal niečo robiť,

ale šport ho nezaujíma. Najradšej má

počítačové hry.“

Ako by sme sa cítili? Necítili by

sme sa ponížení? – Naše deti si do

svojich osemnástich rokov vypočujú

približne 140-tisíc výrokov „zneuznania“,

a len 10-tisíc výrokov konštruktívnych!

V prítomnosti detí nehovorme

o ich nedostatkoch iným. Vyhýbajme

sa označkovaniu „nálepkami“,

snažme sa vidieť to dobré čo v nich je.

Žiadne dieťa nerobí problémy, a ani

samo problémom nie je. Pozrime sa

na to takto: každý máme v živote nejakú

úlohu (nejde o vinu, len sa, prosím,

neobviňujme). Naše deti nám

pomáhajú, aby sme sa ďalej rozvíjali

a stali sa slobodnými a šťastnými!

A pokiaľ sa vyskytnú ťažkosti, hovorme

o nich s druhými iba vtedy,

keď deti nie sú pri tom.

Sme presvedčení, že všetci rodičia

chcú pre svoje deti to najlepšie.

Namáhajú sa, aby im všetko uľahčili,

a podporujú ich, ako sa len dá. Ale

je to určite to najlepšie? Ktosi povedal:

„Dobrý úmysel ešte nezaručuje,

že konáme správne“. Na tom niečo je.

Zanechajme kadejaké teoretické

normy, podľa ktorých naše dieťa

„nie je v poriadku“. Ktoréže dieťa

zodpovedá normám? Určite žiadne.

Buďme si istí, že máme to správne

dieťa (toho správneho partnera,

správneho šéfa, správneho suseda).

Svet nie je nespravodlivý. To len my

„občasto“ nechápeme, že naše okolie

má s nami samotnými čo do činenia,

a že to sme práve my sami, kto kedysi,

najčastejšie nevedome, dal k súčasným

okolnostiam podnet. Nie je

náhoda, že my a naše deti sme sa tu

na zemi stretli.

Deti často odrážajú potlačenú časť

vnútorného života rodičov (hnev,

strach, frustráciu…). Dávajú nám

šancu tieto slepé miesta spoznať, prijať

a zmeniť.

Matka príde k terapeutovi so slovami:

„Prosím, prijmite moje dieťa

na terapiu, už si s ním neviem rady…“

Dobrý terapeut odpovie: „Nie jeho,

vás vezmem.“

Naše deti sú ako zrkadlo. Keď v zrkadle

uvidíme fľak na tvári, nezačneme

čistiť zrkadlo, ale svoju tvár.

Práve tak každá emócia, ktorú v nás

dieťa spúšťa, sa dotýka niečoho nevyriešeného

v našom vnútri (čo by sme

inak nepostrehli). Deti so svojimi anténami

zacítia každé emocionálne

napätie a vynesú ho na svetlo. Na

naše šťastie, pretože potom máme

šancu transformovať ho.

Pravidlo č. 10 znie:

Chráňme dieťa

pred pocitmi viny

a urazenosťou

„Čo si pán Siefert pomyslí, keď neprídeš

so mnou,“ povedala matka

svojmu dieťaťu, keď nechcelo vystúpiť

z auta a ísť na tréning. Uisťujem

vás, pán Siefert si nebude myslieť vôbec

nič. Matka len chcela u dieťaťa

vzbudiť pocit zlého svedomia, pretože

nevedela, ako sa so situáciou

vyrovnať. Priznajme si, nie vždy

máme všetko pod kontrolou. No nevyvolávajme

preto u dieťaťa pocit

viny, žiadne zlé svedomie! Načo je to

dobré? Pomôže snáď dieťaťu (alebo

azda nám?), keď sa cíti zle? Len ho

to podráždi a podkope jeho krehkú

sebadôveru i dôveru v nás!

Hľadajme iné riešenia, poďme na

koreň veci. Pýtajme sa dieťaťa, prečo

nechce niečo robiť. Spoznávajme ho,

často vyjdú na denné svetlo úžasné

veci! Verme, že spoločne s dieťaťom

nájdeme správne riešenie. Ono

to skutočne funguje. Spočiatku síce

trochu nešikovne a kostrbato, ale i tu

pomáha tréning (ani čítať a písať sme

sa nenaučili za jeden deň). Zostaňme

teda pre vec naladení a zapojme

svojho „vnútorného pomocníka“.

Častokrát aj pri plnení všedných úloh

prichádzame na tie najlepšie riešenia.

S urazenosťou je to podobné: deti

takisto nevedia, čo si s ňou počať.

Ony žijú prítomným okamihom.

Hnevajú sa, a o chvíľku sú šťastné,

po hneve ani pamiatky. My dospelí

sa od nich máme čo učiť. Len my sme

totiž schopní zvládnuť „husársky

kúsok“ – byť nevraživí aj celé roky. –

Slová Biblie nám nie nadarmo hovoria:

„Buďte ako deti!“

Využime svoju príležitosť a žime

s našimi deťmi „ teraz“, v prítomnosti.

Náš život bude vďaka tomu ľahší a príjemnejší.

Birgit a Philipp Siefertovci

siefertovci@svetgralu.sk

21

Svet Grálu

38 | 2013

---

ŽIVOT

Paul, vo veku 7 týždňov, intubovaný, jeden deň

pred druhou operáciou

Dramatický súboj

Angelika Bräunlein

s ťažkou srdcovou vadou

Správa, ktorá zmenila náš život

Náš najmladší syn Paul mal v októbri

prvé narodeniny a považujeme za veľký

zázrak, že sme ich s ním mohli osláviť.

a jar pred dvomi rokmi sme sa

N radovali, pretože sme očakávali

naše štvrté plánované dieťa. Mali sme

už troch zdravých, veselých synov vo

veku šesť, štyri a dva roky. Pri rutinnej

prehliadke v 21. týždni tehotenstva

sme sa dozvedeli, že naše dieťa sa

narodí s ťažkou srdcovou chybou. Ide

o tzv. „syndróm hypoplastického pravého

srdca“ s ďalšími komplikáciami,

čo je jedna z najťažších vrodených

22

Svet Grálu

38 | 2013

srdcových chýb. Zjednodušene povedané

to znamená, že sa vyvinula

len jedna srdcová komora. Aby bolo

možné žiť s touto chybou, sú v prvých

dvoch rokoch života nevyhnutné tri

operácie. V najlepšom prípade potom

môžu tieto deti viesť normálny život,

aj keď budú chronicky choré a odkázané

na lieky.

Tento šok prišiel z čistého neba.

Nesmierne mi pomohlo, že sme sa

s manželom zhodli na tom, že potrat

neprichádza do úvahy. Dieťa malo

prísť na svet a prípadne pokojne

zomrieť v našom náručí, pokiaľ by

operácia nemala zmysel.

ZBIERANIE SÍL

Čo budeme robiť? Záležalo mi na

tom, aby sa naše dieťa počas tehotenstva

cítilo v brušku čo najlepšie.

Chceli sme sa tešiť na dieťatko také,

aké bolo. To všetko sa však ľahšie povie

ako urobí.

Celé leto sme sa intenzívne venovali

našim trom synom, takpovediac

„do zásoby“. Bolo dobre, že sme sa

o srdcovej chybe dozvedeli už v predstihu.

Získali sme tým čas, aby sme

sa na všetko čo najlepšie pripravili.

Zbierali sme informácie a hľadali optimálnu

kliniku na pôrod a operáciu

---

ŽIVOT

srdca, zorganizovali sme starostlivosť

o synov počas našej neprítomnosti –

a predovšetkým zbierali sily na to, čo

nás čaká.

VŠETKO JE OTVORENÉ…

Paul Johann prišiel na svet jedenásteho

októbra v Mníchove. Po narodení strávil

viac než sto dní na jednotke intenzívnej

starostlivosti kardiocentra, potom

ešte štyri týždne na normálnom

oddelení. Prvá operácia ukázala, že

Paulov stav je ťažší, než sa pôvodne

predpokladalo. Komplikácie nemali

konca a jedna kríza nasledovala za

druhou.

Keď mal šesť týždňov, primár nám

povedal, že Paul je príliš slabý, aby prežil

ďalšiu operáciu, a že ani nemôže byť

trvalo udržiavaný pri živote umelým

dýchaním. V tom čase sme napísali

svojej rodine a priateľom tieto slová:

„…Nechceme Paula za každú cenu

držať pri živote. Ak u nás nemôže –

nemá zostať, nebudeme mu v tom zbytočne

dlho brániť intenzívnou lekárskou

starostlivosťou. Naše modlitby

a myšlienky smerujú k tomu, aby Paul

dostal silu a pomoc, aby mohol ísť TOU

cestou, ktorá je pre neho správna. Ak

bude musieť odísť, potom si želáme, aby

rozhodnutie mohlo byť na ňom. Pokiaľ

odíde, vieme, že si o jeho dušu nemusíme

robiť starosti. Budeme vďační, keď

nás v týchto myšlienkach podporíte…“

PAUL BOJUJE

O SVOJ ŽIVOT

Ale bojovník Paul sa opäť zdvihol a už

o týždeň neskôr bola možná druhá

operácia. Síce veľmi riskantná, ale bola

jeho jedinou šancou. Po operácii prišli

pre nás tie najťažšie momenty. Paulov

stav sa zhoršil natoľko, že sme sa

museli rozhodnúť, či bude pripojený

k mobilnému srdcovému a pľúcnemu

stroju so značnými vedľajšími účinkami,

alebo všetko ponecháme „prirodzenému

priebehu“. To znamená,

že by Paul v nasledujúcich hodinách

alebo dňoch zomrel na zlyhanie orgánov.

Ale Paul nám v posledných týždňoch

stále znovu dokazoval, že chce

žiť. A statočne o to bojoval. Nikdy v živote

som sa tak intenzívne nemodlila,

aby nám bolo ukázané, aká je Paulova

cesta, a teda ako sa máme rozhodnúť.

Lekári naliehali – museli sme sa rozhodnúť

čo najrýchlejšie. Počas rozhovoru

vošiel do miestnosti chirurg

s neuveriteľnou správou, že Paulove

hodnoty sa náhle zlepšili.

Síce ešte zďaleka nebol z najhoršieho

vonku, ale rozhodnutie už nebolo na

nás. Boli sme za to veľmi vďační.

Od začiatku nasledujúceho roka sa

situácia pozvoľna zlepšovala a vo februári,

po viac než štyroch dlhých mesiacoch,

mohol byť Paul konečne prepustený

domov.

KONEČNE DOMA

Sme veľmi vďační, že Paul prežil čas

v nemocnici a že ho teraz smieme

mať pri sebe. Nesmelo môžeme povedať,

že Paul prežil svoj prvý rok

života bez dramatických neurologických

obmedzení. Má síce ešte veľkú

podváhu, musím ho pravidelne

každé štyri hodiny kŕmiť pomocou

žalúdočnej sondy, stále potrebuje

veľa liekov. Starostlivosť oňho ma

plne zamestnáva. Tento výnimočný

stav potrvá aj naďalej a do dvoch rokov

ho čaká ešte tretia operácia.

NIČ SA NEDEJE

ZBYTOČNE…

Stále znovu vyslovujú naši priatelia

a známi prekvapenie, ako sa s touto

situáciou „dobre“ vysporadúvame.

Minulý rok sme toho veľa prekonali.

Často som plakala, bojovala

som, bola som smutná a sklamaná

z ďalšieho nezdaru. Keď však o tom

premýšľam, v skutočnosti sme nikdy

neboli úplne zúfalí. K takému stavu

som mala blízko len v prvých hodinách

a dňoch po oznámení diagnózy

v tehotenstve. Je nepopierateľné, že

som získala mnoho dôležitých skúseností

a veľa som sa naučila. Navzdory

všetkému priniesol uplynulý rok aj

veľa krásnych zážitkov a šťastných

okamihov.

Už v prvých týždňoch a mesiacoch

nám bolo jasné, že aj keby Paul skoro

zomrel, mnohé ovplyvnil a zmenil.

Nielen u nás, ale i v našom okolí.

Jeho krátky život by v žiadnom prípade

nebol „zbytočný“, ako by sa to

možno mohlo zdať nezainteresovaným.

Napríklad svojím statočným

bojom sa stal vzorom pre iných ľudí

a vďaka nemu sa v našej i ďalších

rodinách pozerajú na svoje každodenné

problémy s väčším nadhľadom.

ČO NÁM POMOHLO

Bolo a je obrovskou pomocou, že

túto situáciu prežívame spoločne so

svojím mužom a vzájomne si poskytujeme

oporu. Môžeme sa spoľahnúť

jeden na druhého, boli sme zajedno

vo všetkých rozhodujúcich situáciách.

Podpora a dobré myšlienky

z kruhu našej rodiny, priateľov a známych

nás držali, utešovali a posilňovali.

Dokonca cudzí ľudia, keď sa

dozvedeli o Paulovej situácii, prejavili

veľký záujem o jeho život. A došlo

k mnohým stretnutiam s ľuďmi

a zážitkom, ktoré obohatili náš život.

Veľmi nám pomohlo aj to, že sme

si nekládli otázku „prečo“: „Prečo

23

Svet Grálu

38 | 2013

---

ŽIVOT

Paul a jeho bratia

musíme práve my dostať takéto

dieťa?“ „Prečo je práve naše dieťa tak

ťažko choré?“ Vedeli sme, že všetko

má hlbší zmysel, aj keď nepoznáme

súvislosti. Že toto dieťa, táto duša,

k nám prísť chcela a musela. Že nie je

„nepopísaným listom papiera“, ktorý

mal proste len smolu, že sa narodil

do chorého tela. A že i my rodičia

sa z toho môžeme a máme mnoho

naučiť – že je to teraz našou úlohou.

Toto poznanie mi pomáha aj v tom,

aby som Paula stále neľutovala. Pokúšam

sa ho brať vážne, vyslovujem,

24

Svet Grálu

38 | 2013

čo asi cíti, rozprávam mu, čo ho očakáva

a, samozrejme, ho povzbudzujem.

Veľkou pomocou pre mňa bolo,

keď mi počas tehotenstva, krátko

po šokujúcej diagnóze niekto povedal,

že vraj k nám chce prísť „milý

človek“, ktorého so mnou, s nami,

spája láska. A dodal: „ Pri pohľade

naspäť budete za to určite vďačná.“

Spočiatku som nechápala, hlboko vo

svojom vnútri som však cítila, že to

bude tak.

V najťažších chvíľach som vždy dostávala

silu, ktorú som potrebovala,

aby som všetko zvládla. Často počúvame

slová: „Neviem, ako to všetko

zvládate, ako to všetko vydržíš, ja by

som to nedokázal!“ Som si istá, že

títo ľudia by v podobnej situácii tiež

všetko zvládli. Verím, že skutočne

každý, kto je otvorený a prosí, dostane

silu, ktorú potrebuje.

ČO ZOSTÁVA, JE

VĎAČNOSŤ

Nedávno som si uvedomila, že som

šťastná. Aj keď to nie je podľa definície

šťastia, ktorú som poznala predtým.

Teraz často stačí maličkosť, aby

som sa rozžiarila. Naučila som sa vychutnávať

malé okamihy šťastia. Medzi

ne napríklad patrí to, že sa Paul

v štyroch mesiacoch naučil usmievať.

Keď sa v jeho tvári objaví radosť,

zabudnem na všetky starosti. Alebo

keď môžeme byť všetci spolu ako rodina.

Sme veľmi vďační, že máme pri

sebe Paula. Stále znovu nám ukazuje,

že chce žiť. Neuveriteľne o to bojoval

a nikdy to nevzdal. Smrť bola často

veľmi blízko. Veľa ráz sme boli pripravení

nechať ho odísť a už sme premýšľali

aj o tom, kde a ako by sme

ho pochovali. V istom okamihu sa

mi to pre Paula zdalo skôr oslobodzujúce.

Na jednotke intenzívnej

starostlivosti sme videli mnoho detí,

ktoré tam zomreli. Že sa Paulovi – na

to, čo má za sebou – darí relatívne

dobre, je pre nás veľkým darom. Radujeme

sa z jeho smiechu, jeho malých

pokrokov a najmä z toho, že si

život očividne užíva.

Asi najťažšie bolo, keď sme sa po

druhej operácii mali rozhodnúť, či

má byť Paul znova pripojený k srdcovému

a pľúcnemu prístroju, alebo

či ho máme nechať odísť. Ale verila

som, že pomoc príde.

Dôvera mi umožňuje pokojnejší

pohľad do budúcnosti. Všetko sa

nedá naplánovať. Snažím sa žiť v prítomnosti,

tu a teraz. Nechcem si robiť

starosti s tým, čo môže prísť – aj

keď sa mi to nie vždy darí. S dôverou

v Boha chceme ísť krok za krokom

a maximálne podporovať Paula na

jeho ceste životom.

To najdôležitejšie je dôvera v Boha!

Samozrejme, že ako rodičia musíme

tiež robiť maximum, čo sa týka starostlivosti

o nášho syna, výberu lekárov,

pravidelných kontrol, podporujúcich

opatrení – aby sa nič

nezmeškalo, alebo dokonca nezanedbalo.

Všetko ostatné je mimo našej

kontroly. Čo sa má stať, to sa stane.

A to, čo sa stane, je správne.

Dúfam, že naše skúsenosti môžu

dodať odvahu ostatným matkám

alebo rodičom, ktorí sa dostanú do

podobnej situácie. Odvahu priviesť

dieťa na svet. Odvahu na to, všetko

spoločne prežiť – aj keď je to často

ťažké. A dieťa prijať a milovať také,

aké je.

Angelika Bräunlein

braunlein@svetgralu.sk

---

V dobrých rukách

Osteopatia - možná cesta k zdraviu

Hildegarda Willmsová-Beyárdová

äčšina ľudí považuje svoje zdravie

za svoje najcennejšie bohat-

V

stvo. A napriek tomu štatistiky chorobnosti

a preplnené čakárne lekárov

ukazujú, že je toto bohatstvo v ohrození.

Každý chorý si želá dobrého lekára

– takého, s ktorým sa môže

porozprávať, ku ktorému bude mať

dôveru a ktorý k nemu bude pristupovať

dôstojne. Súčasná medicína sa

však prejavuje racionálne a chladne,

čo len podporuje už aj tak nalomenú

dôveru v systém zdravotníctva a medicíny.

Kto trpí chronickými bolesťami,

z vlastnej skúsenosti vie, že životná

energia a kvalita života sa stráca, rovnako

ako viera v uzdravenie či aspoň

úľavu. Veľmi často býva postihnutý

chrbát a kĺby. K zmene akútneho

stavu do chronickej formy prispieva

nesprávne držanie tela a z neho vyplývajúce

stuhnuté a skrátené svaly.

Pomoc potom často hľadáme u ortopéda.

Spravidla sa predpisujú lieky

proti bolesti. Ak odhliadneme od ich

vedľajších účinkov, vidíme, že problémy

načas ustúpia, ale len do chvíle,

kým nás ďalší záchvat bolesti upozorní,

že základná príčina problému

pretrváva.

25

Svet Grálu

38 | 2013

---

ZDRAVIE

ŠETRNÁ ALTERNATÍVA

Choroby a bolesti sú síce nežiaduce

a zaťažujúce, no môžu v našom živote

pôsobiť ako výhybka, ktorá

odkloní zabehnuté spôsoby myslenia

a konania iným smerom. Zodpovedný

pacient neprenáša zodpovednosť

za svoje zdravie na lekárov

a zdravotnú poisťovňu, ale sám sa

snaží nájsť alternatívu a východisko

zo svojich problémov.

Jednou z týchto alternatív je sto

rokov staré liečebné umenie – osteopatia.

Hoci je táto liečebná metóda

označovaná ako „šetrná liečba

pomocou rúk“, osteopati upozorňujú

na to, že ona sama nelieči, ale

svojimi manuálnymi technikami

dáva impulz na samoliečbu.

Venuje pozornosť celému človeku,

nielen boľavému miestu, pretože napríklad

pri chybnom držaní tela trpia

i vnútorné orgány. Toto všetko si

osteopat musí všímať.

Svojimi rukami sa takpovediac dotýka

vnútorných orgánov, ktorých

polohu môže vďaka svojim dlhoročným

skúsenostiam presne vnímať.

Vie, že orgány nie sú pripevnené na

svojich miestach; vždy majú medzi

sebou dotykové body a trecie plochy.

Pokiaľ došlo k narušeniu, prejaví

sa to obmedzením pohyblivosti

postihnutého orgánu. Osteopat dokáže

špeciálnymi technikami zbaviť

orgán obmedzenia pohybu, alebo

dokonca napraviť jeho vychýlenú polohu.

V USA sú desiatky tisíc osteopatov

a množstvo kliník, ktoré svojich

26

Svet Grálu

38 | 2013

pacientov liečia výhradne osteopaticky.

Celkom inak je to v našej krajine:

tu osteopata považujú len za

terapeuta. Môže to byť spôsobené

tým, že osteopatia je odbor zatiaľ pomerne

neznámy.

MALÁ PRÍČINA –

VEĽKÝ NÁSLEDOK

Skúsený osteopat sa dostáva pomocou rúk

do kontaktu s vnútornými orgánmi, ktorých

polohu a pohyb môže vnímať

Keď pacient prvýkrát navštívi osteopata,

pravdepodobne ho prekvapí

jeho postup. Na tradičné obstreky by

čakal zbytočne. Osteopat si v rámci

anamnézy najskôr urobí predstavu

o držaní a statike tela; preverí polohu

a funkciu kĺbov, svalov a stavcov,

aby zistil defekty a pohybové

obmedzenia. Pomocou špeciálnej

techniky môže ošetriť každý kĺb,

či už v chrbtici, panve, ramenách,

alebo nohách.

Zároveň preverí možné narušenie

funkčnej jednoty medzi lebkou,

chrbticou a panvou, takzvaný kraniosakrálny

systém, a snaží sa napraviť

prípadné chybné postavenie. I keď

sa bolesti prejavia na celkom iných

miestach, je ošetrujúci schopný nájsť

súvislosti a zodpovedajúcim spôsobom

zasiahnuť.

VŠETKO MUSÍ PLYNÚŤ

Kým sa cítime zdraví, sotva premýšľame

o tom, ako pozoruhodne a jedinečne

náš organizmus pracuje. Až

príliš ľahko zabúdame, že telo predstavuje

jednotu, v ktorej je všetko

vzájomne prepojené a musí byť v pohybe.

Tieto kritériá platia predovšetkým

pre rozvodné a transportné dráhy

nášho tela, ktoré prestupujú telom

až k najmenším bunkám. K nim sa

nepočítajú len krvné riečištia, ale

i dráhy lymfatického a nervového

systému. Ak má niektorý z týchto

systémov narušenú funkciu, vznikajú

rôzne chorobné symptómy:

• Keď nemôže krv správne cirkulovať,

výživné látky orgánom dodáva

len obmedzene a nemôže odvádzať

odpadové látky.

• Pokiaľ neprúdi lymfa, nie je zaistená

ani imunitná obrana ani zbavovanie

tela škodlivých látok.

• Narušené nervové dráhy, ktoré sa

starajú o sprostredkovanie elektrických

impulzov, obmedzujú

vnímanie a pohyblivosť.

Lekár a zakladateľ osteopatie Andrew

Taylor Still (1828–1917) zdôraznil

zásadný význam rovnováhy

prúdenia: krv, lymfa a neurónové impulzy

musia byť neustále v pohybe;

pokiaľ je ich tok narušený, neodvratne

sa prejaví choroba.

Ďalší aspekt osteopatickej liečby

zahŕňa rozdielne štruktúry ľudského

tela, ako sú vnútorné orgány,

kosti a svaly, ktoré majú svoje špeciálne

funkcie. I tu jedno podmieňuje

druhé. „Štruktúra podmieňuje funkciu

a funkcia formuje štruktúru,“ ako

to formuloval Andrew Taylor Still.

Pokiaľ sa napríklad svaly namáhajú

tréningom alebo záťažou, svalová

hmota sa zväčšuje; štruktúra sa

mení, to vie každý športovec. Pokiaľ

sa svaly prestanú používať, zmení

sa ich štruktúra, a tým i možnosť

správne fungovať. Osteopat preto

pri stanovení diagnózy a liečby vždy

berie do úvahy i „zákon štruktúry

a funkcie“ – ako jeden z pilierov osteopatie.

---

ZDRAVIE

RUKY AKO NÁSTROJ

Skúsený osteopat sa dostáva pomocou

rúk do kontaktu s vnútornými

orgánmi, ktorých polohu a pohyb

môže vnímať. Pokiaľ je tu narušenie

funkcie alebo štruktúry, osteopat to

spozoruje v obmedzenej pohyblivosti

postihnutého orgánu.

Na lepšie pochopenie by nám pomohlo,

keby sme mohli do svojho

vnútra nahliadnuť. Videli by sme nielen

orgány, kosti, kĺby, šľachy, väzy

a svaly, ale i tenké spojivové tkanivá,

nazývané fascie, ktoré všetky tieto

štruktúry pokrývajú, obaľujú a vzájomne

prepájajú. Ak osteopat sleduje

ich priebeh, dostáva sa takpovediac

od jedného orgánu k druhému. Pokiaľ

tieto štruktúry vykonávajú svoje

prirodzené pohyby, pracujú žiaducim

spôsobom. Ak sú narušené a orgán

nemôže správne „kĺzať“, teda pohybovať

sa, je tu „zlepenie“ alebo fixácia.

Takto zlepené štruktúry a orgány,

ako aj ich pozmenenú polohu,

môže osteopat pomocou osvojenej

techniky rukami uvoľniť, a tým obmedzenie

pohybu odstrániť.

ČO OSTEOPATIA VIE –

A ČO NIE

Osteopatia pôsobí na tri veľké oblasti:

1. pohybový aparát

2. vnútorné orgány

3. lebku, miechu a nervový systém

(kraniosakrálna osteopatia)

Z toho vyplývajú možnosti liečby

najrôznejších problémov. Nie všetko

je však možné liečiť osteopaticky.

Pokiaľ napr. následkom ťažkej choroby

nie sú už samoliečebné sily organizmu

dostatočné, aby navodili

vyliečenie, naráža osteopatia na

svoje hranice. Takisto nie je terapiou

pre veľmi akútne stavy a bakteriálne

zápaly vnútorných orgánov, pretože

existuje riziko, že by sa týmto spôsobom

liečby ešte viac rozšírili. Aj nehody,

nádory, ťažké ochorenia alebo

psychické poruchy patria do rúk inej

medicíny. Môžu sa však osteopatiou

podporiť.

Zväz osteopatov popisuje v jednej

zo svojich informácií pre pacientov

príklady uplatnenia takto:

• Pohybový aparát

K tomu patrí liečba lumbaga, ischiasu,

kĺbových ťažkostí, kŕčov, vyvrtnutí

a ďalších následkov zranení.

• Interné

Úspechy sú u poklesnutých orgánov,

operačných jaziev a zrastov,

funkčných srdcových ťažkostí a porúch

trávenia (nie u vredov a nádorov).

• Krčné–nosné–ušné

Osteopatická pomoc je žiaduca

pri bolestiach hlavy, migréne, zápale

dutín, pri chronických zápaloch

stredného ucha a zápaloch mandlí.

Sprevádza odbornú lekársku liečbu

pri tinnituse, závratoch, problémoch

s čeľusťou.

• Oblasť urogenitálna

Chronické zápaly močového mechúra,

inkontinencia, problémy

s obličkami, ťažkosti s prostatou.

• Gynekológia

Menštruačné poruchy, tehotenstvo,

príprava pred pôrodom a popôrodná

starostlivosť, klimakterické

ťažkosti, zjazvenie a zrasty po operáciách

v dutine brušnej.

• Liečba detí

Deformácie lebky a tváre, šikmý

krk (syndróm asymetrie zapríčinenej

tylovým kĺbom), skolióza, bedrová

dysplázia, poruchy trávenia

u grckajúcich dojčiat, vývojové poruchy,

poruchy učenia a koncentrácie,

hyperaktivita, sprevádzanie vývoja

detí s postihnutím.

BYŤ V DOBRÝCH

RUKÁCH

Za uzdravenie vďačíme prírodnej

liečivej sile. A lekári a ošetrujúci

personál by sa ju mali snažiť podporiť.

Vnímajme a liečme svoje ťažkosti

s ohľadom na to, že človek je

jednotou tela a duše. I keď ani toto

odvetvie medicíny nemá patent na

všetko, je pacient u osteopata doslova

v dobrých rukách.

A predsa nemusí človek najprv

ochorieť, aby mohol využiť výhody

tejto starostlivosti. Osteopatia poslúži

aj preventívne ako ochrana

pred ochorením a na udržanie dobrého

zdravotného stavu.

Literatúra:

Hildegarda Willmsová-Beyárdová

beyardova@svetgralu.sk

1) Christoph Newiger, Osteopathie, Sanftes

Heilen mit den Händen, Triasverlag

27

Svet Grálu

38 | 2013

---

TÉMA

Reto Eberhard Rast

Ježiš Nazaretský

syn Rimana?

28

Svet Grálu

38 | 2013

---

TÉMA

Nezávisle od vnútorného pôvodu Krista, teda

od jeho „Božského jadra“, stojí už stovky rokov

v popredí záujmu otázka jeho pozemského

pôvodu. Zrodil sa Ježiš Nazaretský naozaj

z „panny“, a nebol teda splodený mužom?

Alebo bol v skutočnosti synom Rimana?

ebaty okolo Márie, Kristovej

D matky, sú takmer rovnako staré

ako kresťanstvo. Po smrti Ježiša sa

u kresťanov pomaly presadila predstava,

že Mária bola nepoškvrnená

matka, teda „večná panna“. No židovské

kresťanstvo a kresťanskí

gnostici „nepoškvrnené počatie“ odmietali

a pokladali Ježiša za Mesiáša

splodeného prirodzenou cestou. Boli

preto od druhého storočia pre kacírstvo

z cirkvi vylúčení.

NEPOŠKVRNENÉ

POČATIE

Písomný záznam o nepoškvrnenom

počatí sa vyskytuje len v evanjeliu

Lukáša a Matúša. Z toho sa odvodilo,

že k počatiu Ježiša došlo Duchom

svätým, a súčasne bol uvedený

Jozefov rodokmeň (Mt 1,1–17,

Lk 3,23–38). Dve odlišné línie rodokmeňa

siahali až po židovských kráľov

a svedčili tak o Jozefovom pôvode

z vyvoleného národa. Ale v čom spočíva

zmysel Jozefovho rodokmeňa,

keď podľa opisu oboch evanjelistov

nebol Ježišovým otcom?

O rozruch sa postaral svojou kritickou

interpretáciou už v roku

1835 nemecký filozof a teológ David

Friedrich Strauss (1808–1874).

Domnieval sa, že správa o splodení

Duchom svätým bola do evanjelia

vložená dodatočne. Keďže ostatné

písomné podania nového Testamentu

sa zmieňujú o Jozefovi ako

o Ježišovom otcovi. Podľa Listu Rimanom

1,3 pochádza Ježiš z „rodu

Dávidovho“.

ARGUMENTY PROTI

„SLEPEJ VIERE“

Nekresťanské zdroje posudzujú Ježišov

pôvod ešte omnoho kritickejšie

než Strauss so svojou nevinnou

teóriou o Jozefovom otcovstve. Vychádzajú

z toho, že už počas Ježišovho

života sa objavila správa, že

jeho skutočným otcom mohol byť

rímsky vojak.

Od druhého storočia to dosvedčuje

filozof Kelsos (lat. Celsus). Jeho

spis „Pravdivé učenie“ je najstaršou

známou polemikou proti kresťanstvu.

Pokiaľ o ňom vôbec existovali

nejaké dôkazy, boli v čase povýšenia

kresťanstva na rímske štátne náboženstvo

zničené. O jeho výrokoch by

sme nič nevedeli, ak by cirkevný spisovateľ

Origenes (185– ca 254) nevystúpil

asi sto rokov po vydaní „Pravdivého

učenia“ proti jeho tvrdeniam.

Z toho je možné nepriamo rekonštruovať

Kelsosove údaje.

Kelsos žil v druhom storočí po

Kristovi. Mal hlboké znalosti o praktizovaných

náboženstvách. Obzvlášť

veľa vedel o jednotlivých prúdoch

judaizmu a kresťanstva. V obidvoch

náboženstvách videl chybný vývoj:

odklon od starovekej múdrosti, akú

poznal u starých Egypťanov, Asýrčanov

a Indov, až po vylúčenie občanov

iného vyznania. Kritizoval židovskú

resp. kresťanskú požiadavku

exkluzivity – ich tvrdenie, že len oni

našli pravú vieru a Boh posielal svojich

poslov iba im. Kresťanov káral

aj za ich ústup od verejnej a štátnej

služby.

Za neklamný dôkaz rozkladného

procesu považoval roztrieštenie kresťanov

na mnohé spoločenstvá, ktoré

sa vzájomne označovali za kacírske.

Videl v tom prirodzený dôsledok odklonu

od správnej cesty. On sám ako

zástanca Platóna veril v Boha, no pokladal

za smiešne pripisovať mu ľudské

vášne, ako je hnev, či očakávať od

neho neprirodzené správanie, napríklad

oživovanie zomretých. Ako filozofovi

mu bola proti mysli aj slepá

viera, ktorú kresťania požadovali ako

podmienku vykúpenia.

RÍMSKY VOJAK

OTCOM JEŽIŠA?

Kelsosove argumentácie naznačujú,

že on osobne neprechovával nepriateľstvo

voči židovstvu a kresťanstvu,

no jednako nesúhlasil s centrálnymi

ustanoveniami viery v cirkvi. Pre nás

je zvlášť zaujímavá jeho kritika nepoškvrneného

počatia.

Odvolával sa na škandálnu informáciu,

ktorú sa dozvedel od jedného

židovského spravodajcu: Mária

vraj otehotnela s rímskym vojakom

menom Panthera. Latinské slovo

Panther bolo bežnou prezývkou rímskych

vojakov. Ježiš bol teda nemanželským

dieťaťom z lásky aramejskej

dievčiny k bojovníkovi inváznej armády.

Túto nelichotivú skutočnosť

mala nahradiť legenda o nepoškvrnenom

počatí.

29

Svet Grálu

38 | 2013

---

TÉMA

Ako už dnes vieme, nie je Kelsosov

zmiznutý spis jediným svedectvom.

V ešte staršej rabínskej literatúre, ako

je Talmud, je Ježiš rovnako označovaný

ako „Jeschua ben Pantera“ alebo

tiež Pantere alebo Pandera (napr. Tos

Chullin 2.22–24), teda „Ježiš, syn

Pantera“. 1

ČO BY BOLO, KEBY…?

Keby sme upustili od dvetisíc rokov

starého kresťanského pohľadu a nepovažovali

židovský názor za zlomyseľné

ohováranie – čo by sa stalo

potom? Zmenil by sa náš obraz Boha?

Znevážilo by to hodnotu Ježišovho

učenia?

Aj Abd-ru-shin (1875–1941), autor

diela „Vo svetle Pravdy“, vysvetľuje,

že Ježiš musel byť splodený prirodzenou

cestou. Bez tohto aktu by

narodenie nebolo podľa prírodných

zákonov vôbec možné.

Riman, ktorý Máriu miloval

a chcel si ju zobrať za ženu, sa stal

Ježišovým otcom. K tomuto záveru

však Abd-ru-shin neprišiel ako teológ

v zmysle Starého či Nového zákona,

ale ako teológ vo svojom pôvodnom

význame – teda ako Boží

učiteľ. Čerpal svoje poznanie z najvyšších

prameňov. V jeho blízkosti

vznikol toho času spis duchovnej intuície

pod názvom „Mária“, vydaný

v knihe „Z doznelých tisícročí“ (vydanie

Nadácie Hnutie Grálu).

LÁSKA MÁRIE

A KREOLA

I pre skeptických čitateľov je príbeh

o Máriinej láske, ako ho nájdeme

v tejto knihe, mimoriadne krásne

a dojemné rozprávanie. Dozvedáme

sa o čistej láske Márie k rímskemu

veliteľovi Kreolovi. Ten sa vzdal

30

Svet Grálu

38 | 2013

svojej služby, aby sa s ňou oženil

a vzal ju do Ríma.

No s pribúdajúcim tehotenstvom

a bez správ od Kreola rástli Máriine

obavy. Nevedela, že Kreolus sa

naozaj usiluje o to, aby sa pre ňu

mohol vrátiť. Domnievala sa, že je

opustená. Tu sa na jej hlavu položila

jemná ruka a žehnala jej. Uvidela

svetlú postavu, ktorá jej oznámila

zasľúbenie. Slová anjela boli veľké

a vznešené a naplnili Máriinu dušu

šťastím. Cítila sa dosť silná, aby sa

kvôli svojmu dieťaťu mohla Kreola

zriecť. Vydala sa preto za Jozefa, keď

mu najprv vysvetlila pravý dôvod súhlasu

s jeho ponukou na sobáš. Hoci

ju Jozef miloval, stačilo mu, že Mária

prevezme rolu gazdinej v jeho dome.

V mestečku sa čoskoro rozkríklo, že

Mária bola tehotná už pred svadbou.

Predpokladalo sa, že otcom je Jozef.

Keď potom došlo k sčítaniu ľudu,

každý sa musel vypraviť do svojho

rodného mesta; Jozef a Mária tak

odišli do Betlehema, kde sa narodil

Ježiš. V tých dňoch bol Kreolus konečne

uvoľnený zo služby a mohol sa

vrátiť späť do Nazaretu.

Pred bránami čakal pri studni, kde

Máriu videl po prvýkrát. Po niekoľkých

neúspešných dňoch túžobného

vyčkávania sa na ňu spýtal žien pri

studni. Ohromený sa dozvedel o jej

svadbe s Jozefom. Jeho neobvyklé

otázky a tŕpnutie po ich odpovediach

boli pre ženy dostatočným

dôkazom: Máriu, už vo vysokom

stupni tehotenstva hľadal rímsky veliteľ,

ktorý pred deviatimi mesiacmi

priviedol do mesta vojakov. Spoznali

tak v Nazarete skutočného Ježišovho

otca, no nevedeli jeho meno.

Je pravdepodobné, že mu začali hovoriť

„Panther“.

Po návrate z Betlehema prehovorila

Mária Jozefa, aby sa presťahovali

do Egypta. To bol pravý dôvod

ich odchodu. Súvislosť s „vraždami

detí z Betlehema“ je z historického

pohľadu len ťažko pravdepodobná.

Herodes Veľký zomrel totiž ešte

pred narodením Ježiša. Žiadne ďalšie

zdroje informácií o neľútostnom

vraždení detí nie sú.

DAROVALA SOM MU

CELÚ SVOJU LÁSKU

Podľa židovského podania bola vraj

Mária s Jozefom už zasnúbená, keď

otehotnela. Bola teda Jozefovi neverná

s rímskym vojakom Pantherom,

čo bolo v rozpore nielen s morálnou

hodnotou jej syna Ježiša, ale

i so zákonmi Mojžišovými. Patriarchálne

chápanie cti nariaďovalo

v takýchto prípadoch v súlade so zákonom

drakonický trest: ukameňovanie

za mestskými hradbami.

Podľa opísania v knihe „Z doznelých

tisícročí“ sa však Mária o zasnúbenie

s Jozefom usilovala až potom,

čo sa zamilovala do rímskeho veliteľa

a otehotnela s ním. „Darovala som

celú svoju lásku inému mužovi, i keď

som vedela, že ho nemôžem zadržať.

Zastihlo ma to ako búrka a práve tak

rýchlo ma to opustilo. Len niečo mi

ostalo: nádej na dieťa. Jozef, prichádzam

kvôli nemu a kvôli svojej starej

matke, neprosím za seba!“

Pre mnohých bolo „poškvrnené

počatie“ Ježiša výmyslom jeho najväčších

nepriateľov – znalcov Písma.

No mohla to byť aj pravda, ktorú väčšina

kresťanov sotva bola schopná

akceptovať.

Pre starých kresťanov bolo dosť

problematické už to, že Syn Boží

skončil potupne na kríži. Pre antický

svet bola predstava, že Syn Boží mohol

byť nízkymi ľuďmi verejne popravený

ako zločinec rovnako neprijateľná,

ako jeho nemanželské počatie.

Ľudia v dobe antiky obdivovali hrdinov,

ako bol Herkules na Olympe.

---

TÉMA

Ich vzorom bol Odysseus, ktorý pre

obnovenie svojho manželstva zabil

všetkých nápadníkov a neverné

slúžky. Táto spoločnosť ťažko mohla

veriť v Boha, ktorého Syn skončil

hanebnejšie ako nejaký otrok. Takúto

urážku nemohli akceptovať ani

Arabi – podľa nich Ježiša pred popravou

tajne vymenili. Podľa koránu bol

namiesto Ježiša ukrižovaný iný, podobne

vyzerajúci muž.

„Nepredstaviteľná porážka Syna

Božieho“ smrťou ukrižovaním spojila

kresťanov s dejinami spásy: smrťou

Ježiša malo byť ľudstvo v zastúpení

vykúpené. Táto myšlienka sa

stala pevnou dogmou kresťanstva.

Z poškvrneného počatia sa však nedalo

vykonštruovať nič. Preto teda

vznikol mýtus o narodení z panny?

Každopádne dnes nastala doba,

aby sa preukázanie Božského pôvodu

Ježiša nehľadalo v zázračných

činoch či vykonštruovaných „tajných

plánoch“, ale prosto a jednoducho

v jeho veľkom učení o láske k Bohu

a k blížnym.

NEPOŠKVRNENÉ

POČATIE

V DUCHOVNOM

ZMYSLE

Vo svojej prednáške „Nepoškvrnené

počatie a narodenie Syna Božieho“

píše Abd-ru-shin: „Nepoškvrnené

počatie nie je mienené len v zmysle

telesnom, ale tak ako aj mnohé v biblii,

v zmysle rýdzo duchovnom. Len

ten, kto uznáva a vyciťuje duchovný

svet ako skutočný a živo pôsobiaci,

dokáže nájsť kľúč k pochopeniu Biblie.

Ešte len potom sa mu Slovo stane

živým.“

A ďalej uvádza: „ Nepoškvrneným

počatím v telesnom zmysle je každé

počatie z čistej lásky a s vnútorným

vzhliadnutím k Stvoriteľovi. Telesné

pudy nie sú jeho základom, ale zostávajú

len spolupôsobiacimi silami.“

Kto pozná teraz príbeh z knihy

„Z doznelých tisícročí“, vie, že sa Mária

a Kreolus navzájom nesmierne

milovali a obaja svoju lásku čisto prežívali.

Z duchovného hľadiska bolo

pri plodení rozhodujúce jedine toto,

a nie zemepisný či náboženský pôvod

otca.

Prečo však nesmel Kreolus ako Ježišov

otec svojho syna vychovať? Tušíme

to na základe jeho myšlienok

v tú noc, kedy sa narodil Ježiš. Kreolovo

zúfalstvo z Máriinho sobáša sa

zmiernilo, keď zbadal žiaru hviezdy,

ktorá ho náhle zasiahla i vystrašila.

Nevedel, že táto hviezda žiari kvôli

jeho synovi. Cítil to ako znamenie,

že je Mária šťastná: „Prečo si nečakala,

Mária, chýbala ti pevná dôvera?

Alebo si sa ma zriekla hneď, keď si

sa so mnou lúčila? Myslela si si, že

ťa chcem len utešiť, že sám neverím,

že by sa moje prianie mohlo splniť?

A teraz, keď bohovia vyslyšali moje

prosby, vyslobodili ma z Augustových

pút a vraciam sa do Ríma, ty tu

nie si! Chcel som si ťa odviesť, mala

si sa stať mojou ženou a ísť so mnou

do Ríma!“

Možno by sa mal Ježiš v Ríme lepšie.

No jeho úloha bola pri vyvolenom

židovskom národe. Duchovná

príprava na toto poslanie prebiehala

dlho pred jeho narodením. Keď sa

Mária vzdala Kreola kvôli dieťaťu,

zosilnela jej duša a pripravila sa na

trápenie, ktoré neskôr musela podstúpiť.

TÉMA

CHÚLOSTIVÁ DODNES

Hoci v ďalšom priebehu dejín ukázalo

kresťanstvo najväčšiu silu

v Rímskej ríši a presadilo sa proti

židovstvu a pohanstvu, citlivá téma

o nemanželskom pôvode Ježiša zostávala

bokom. Dodnes však vzrušuje

myseľ.

Keď sa v tridsiatych rokoch minulého

storočia dostal do rúk opáta

kláštora vo Fiechte jeden exemplár

prednášky „Nepoškvrnené počatie

a narodenie Syna Božieho“, sťažoval

sa u spolkového prezidenta vo

Viedni: Abd-ru-shin potupil matku

Božiu tým „najsprostejším spôsobom“.

V nasledujúcom vyšetrovaní

však prokuratúra stíhanie Abd-ru-

-shina odmietla. Nevidela vo výklade

žiadnu urážku zákonne uznaných

cirkví.

V roku 1987 však cirkev odobrala

oprávnenie na vyučovanie prvej profesorke

katolíckej teológie, svetoznámej

Ute Ranke-Heinemann, keď

v jednom televíznom vysielaní zverejnila:

„Mnoho Židov bolo popravených,

pretože nemohli uveriť v narodenie

z panny. A ja

nemôžem tiež.“

Reto Eberhard Rast

rast@svetgralu.sk

1 Viď Hermann I Strack, Paul Billerbeck,

Kommentar zur Neuen Testament aus

Talmud und Midrasch: Das Evangelium

nach Matthäus, C. H. Beck, 1961, S. 36–

38)

Literatúra:

1) Abd-ru-shin, Im Lichte der Wahrheit, Verlag

der Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart

2) Aus verklungenen Jahrtausenden, Verlag

der Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart

3) Hans Windisch, Die Legende von

Panthera, dem Vater Jesu, in: Die Christliche

Welt

4) Leopold Klotz Verlag, Gotha, 49. Jg, 1935,

S. 690–694.

31

Svet Grálu

38 | 2013

---

ZAMYSLENIE

Ježiško darčeky

nenosí

Marie Šuláková

cko, ja tomu jednoducho nero-

Ježiško je bábätko a zá-

„Ozumiem.

roveň ten ujo, ktorého pribili na kríž.

Kto teda nosí darčeky pod stromček?

To on vždy na Vianoce ožije, alebo

ako to vlastne je?“ pýta sa malý synček

svojho ocka, sediac mu na ramenách,

zatiaľ čo on trochu bezradne

stojí v húfe ľudí sledujúcich predstavenie

pri kostole, konkrétne pásmo Živý

Betlehem. Je teda čas Vianoc, sviatkov

zo všetkých najkrajších, oslavujúcich

narodenie Krista, jeho príchod

na Zem. Ježiško je zdrobnenina mena

Ježiš Kristus, ktorého narodenie ľudia

na Vianoce slávia. Príbeh jeho narodenia

v Betleheme, ako ho podáva Lukášovo

evanjelium, v prístrešku pre

dobytok, „pretože sa pre nich nenašlo

miesto pod strechou“, priťahoval

po stáročia pozornosť a zrejme dal

kresťanský ráz starším sviatkom slnovratu.

V súčasnosti sa táto tradícia

spája predovšetkým s rozdávaním

darčekov. Najradostnejšie prežívajú

toto obdobie deti. Vo svojom prostom

myslení o to viac vnímajú čarovnú

atmosféru, keď sa cit a láska

prejavujú u ľudí intenzívnejšie než

kedykoľvek inokedy v roku. Že si to

my dospelí kazíme prácou, ktorú do

32

Svet Grálu

38 | 2013

---

ZAMYSLENIE

konca roka potrebujeme stihnúť, nákupmi

v obchodných centrách a nedobrovoľným

počúvaním vianočných

kolied (ktoré vari nahrali a naspievali

počítače?) – to už je druhá vec.

Vráťme sa však k rozhovoru toho malého

chlapca s otcom. Nie je jediný.

Podobných otázok dostane v týchto

dňoch celý rad rodičov a je dobré sa

na to pripraviť. Mimochodom, diskusií

na túto tému je plný internet. Nie

je prekvapujúce, že deti majú úplne

jasné otázky, ako to teda vlastne je

s tými darčekmi a vianočným ježiškom.

Veď to celé ozaj nedáva vôbec

žiadny zmysel. No ale čo povedať

tak zrazu, keď žijeme v zaužívaných

frázach? Kde je chyba? Veď o ježiškovi,

ktorý nosí darčeky, rozprávajú

deťom ľudia veriaci i neveriaci. Veď

to. Je potrebné sa držať tradície a tá

hovorí jasne. Začala už v stredoeurópskych

krajinách: v Česku, Maďarsku,

južnom Nemecku, Rakúsku, na

Slovensku a vo Švajčiarsku. V iných

krajinách vystupuje v podobnej úlohe

napríklad Santa Claus (skomolenina

zo Sanctus Nicolaus, svätý Mikuláš),

Dedo Mráz, Joulupukki vo Fínsku,

Jultomten vo Švédsku alebo Père

Noël vo Francúzsku. Tradícia Ježiška

je veľmi silná a zatiaľ odoláva všetkým

cudzím vplyvom. Od päťdesiatych rokov

20. storočia sa komunistická propaganda

pokúšala Ježiška nahradiť

ruským Dedom Mrázom (Mrázik)

s pôvodne bielym, ale neskôr aj červeným

kabátom a čapicou a bielou bradou.

To sa jej síce nepodarilo, celkové

odkresťančovanie spoločnosti však

viedlo k tomu, že v povedomí veľkej

časti ľudí meno či postava Ježiška stratila

súvislosť s historickým Ježišom.

Nezriedka sa dokonca pod menom Ježiško

prezentuje postava podobajúca

sa Santovi Klausovi, ktorý je symbolom

Vianoc predovšetkým v USA.

V rodinách ježiško „roznáša“

darčeky napríklad tak, že po

štedrovečernej večeri odíde celá rodina

z izby, v ktorej sa nachádza vianočný

stromček. Nasleduje príchod

celej rodiny do miestnosti, kde sa začínajú

rozbaľovať spoločne vianočné

darčeky (inak ako v západných krajinách,

kde sa darčeky rozbaľujú až

ráno).

Tak to vyzerá, že náš ježiško je

vlastne krásna a teplá tradícia vychádzajúca

z koreňov veriacich ľudí.

Kde však popri tom zostáva vážnosť

a hlboká úcta k príchodu a pôsobeniu

Ježiša? Mal by sa nám tajiť dych

nad nesmiernou milosťou, ktorá tieto

udalosti sprevádzala. Rola Ježiša roznášajúceho

deťom množstvo hračiek

však Krista úplne degraduje. „Prečo

majú deti žiť v predstave, že keď budú

dobré, budú odmenené darčekmi?

A ešte je to k tomu celé lož, celkom

slušná manipulácia dieťaťa,“ uviedol

na svojom blogu jeden z odporcov ježiška.

Pýta sa: „Nechcem, aby niekto

spájal toto moje spochybnenie s oslavou

Vianoc ako takých. Ale môže mi

niekto vysvetliť, prečo nespojiť Vianoce

hoci s tým, že oslava Krista nás

zaväzuje k väčšej pozornosti človeka

k človeku a môžeme to vyjadriť hoci

aj darčekom?“

Je teda otázkou, či je dodržiavanie

tradícií skutočne vždy na mieste. Či

skutočne všetko, čo robili naši predkovia,

je správne a hodné opakovania…

Čo teda deťom hovoriť, keď ich

ježiško „prenasleduje“ v reklamách,

v škôlkach, dokonca i v rodinách

a vôbec všade, kam prídu? Pochopiť

dospelých nie je pre deti vôbec jednoduché.

Návyky, ktoré od útleho veku

zbierajú v zjednodušených odpovediach,

ktoré dokonca nie sú pravdivé,

nemôžu priniesť do výchovy nič

dobré a sotva môžu viesť k skutočnému

záujmu o historického Ježiša

či poznaniu Ježiša ako Syna Božieho.

Je potrebné si aj v týchto súvislostiach

uvedomiť, že s deťmi je možné

hovoriť o skutočne vážnych veciach.

Prispôsobiť odpoveď ich otázke učí

aj dospelého lepšie deti vnímať, rozumieť

im a zvoliť správne a vhodné

slová, ktoré im pomôžu pochopiť

tento svet.

Nie je pritom potrebné brať deťom

ono čarovné tajomno pri stromčeku,

pod ktorým sa sčista-jasna objavia

túžobne očakávané darčeky. Existujú

aj iné možnosti, ako toto tajomno

zachovať – a to pokojne aj bez ježiška

a klamstva. Tak ako jedna mamička

v inom blogu na tému „ježiško“

píše: „Chcela by som sa spýtať na veci

okolo Vianoc a Ježiška, ktorý podľa

tradície v Čechách nosí darčeky.

Máme štyriapolročnú dcérku, ktorá

tomu dosiaľ verí. Snažím sa s ňou hovoriť

o tom, že podstatou Vianoc je

oslava narodenia Ježiša. Ale čo tie

darčeky pod stromčekom? V škôlke

Ježiškovi aj píšu alebo kreslia listy,

aj v celej mojej ateistickej rodine

všetci „veria“ na Ježiška. Nepáči sa

mi to, ale stále neviem, ako sa k tomu

postaviť, aby v tom dcérka nemala

zmätok. Skutočne neviem, čo jej odpoviem,

keď sa spýta, či tie darčeky

pod stromčekom sú od Ježiška. Keď

jej poviem: „Nie, sú od nás,“ a druhý

deň prídeme k mojej rodine a všetci

sa jej budú pýtať: „Tak čo, bol u vás

Ježiško?“ Napadlo mi, že by som jej

povedala, že je to tajomstvo, kto tie

darčeky doniesol.“ – Aké jednoduché,

však? A prečo nie? Také tajomstvo by

sa mohlo osvedčiť a deťom páčiť. Veď

už iba to slovo „tajomstvo“ spôsobí,

že v duši to ľahko zamrazí šťastím.

A dokiaľ budú deti

veriť v tajomstvá,

o čaro Vianoc sa

obávať nemusíme.

Marie Šuláková

sulakova@svetgralu.cz

33

Svet Grálu

38 | 2013

---

ROZHOVOR

Opravíme

nefunkčné procesy mozgu?

Na slovíčko s Günterom Haffelderom, vedúcim Inštitútu

pre mozgovú komunikáciu a jeho skúmanie

Zhováral sa Werner Huemer

Günter Haffelder, vedec – výskumník zo Stuttgartu, vyvinul špeciálnu meraciu metódu: EEG-spektrálnu analýzu, na základe ktorej

sa napríklad dá úspešne odstrániť porucha schopnosti učiť sa a prekonať niektoré poškodenia mozgu. Jeho metóda podporuje

„nové vytváranie dráh nefunkčných procesov mozgu“. Na temto účel používa špeciálne, pre každého pacienta individuálne vytvorené

„neuroaktívne CD“. Je to vlastne jednoduchá, ale zrejme veľmi účinná metóda hudobnej terapie, pre ktorú si Haffelder

vybral hudbu Wolfganga Amadea Mozarta.

SG: Pán Haffelder, je možné meraním mozgových

prúdov pomocou EEG skutočne zistiť

niečo o osobnosti človeka? A ak áno, do akej

miery?

Haffelder: Áno, naším spôsobom

merania, teda pomocou EEG-spektrálnej

analýzy môžeme dnes veľmi

presne vystihnúť osobné vlastnosti.

A to preto, lebo meriame na limbickom

systéme a vyšetrujeme frontálne,

to znamená na čele. Meraním

na limbickom systéme, ktorý spracováva

emócie a súvisí s pudovým

správaním, sme schopní pri položení

otázky presne zistiť, čo sa v tej chvíli

v človeku deje. Analýza teda vždy

súvisí s otázkami ktoré kladieme,

a limbický systém reaguje citovo.

SG: Tieto EEG-spektrálne analýzy sú špecialitou

Vášho inštitútu. Čo konkrétne sa dá z takej

analýzy zistiť?

34

Svet Grálu

38 | 2013

Haffelder: Môžeme zistiť pacientov

zdravotný stav a môžeme zistiť

jeho pocity. Podľa toho, aké otázky

kladieme, mozog na ne samozrejme

reaguje a prejavujú sa blokády a bariéry.

Keď napríklad vyzvem muža,

aby myslel na svoju rodinu alebo na

svoju manželku, môžem okamžite

zistiť, či je tam všetko v poriadku,

alebo či sú tam obavy alebo blokády

atď.

SG: Čo robíte na základe tejto analýzy? Aké sú

potom terapeutické možnosti?

Haffelder: Najskôr urobíme pacientovi

základný test. Na základe

všetkých testov potom vidíme, čo sa

od normálneho štandardu odlišuje

a vytvoríme takzvané neuroaktívne

CD. Je to hudba s cielenými impulzmi,

ktoré v mozgu aktivujú určité látky

prenosu alebo odstránia blokády.

SG: Hudbu, ktorú používate, aj sám pripravujete.

Znamená to, že ju vlastne aj komponujete?

Haffelder: Nie tak celkom. Stále

používame Mozartovu hudbu. No

musím ju vždy nechať znovu nahrať.

Našťastie mám k dispozícii veľmi

dobrý orchester. Hudbu, ktorú používame

na terapeutické účely, musíme

nanovo nahrávať preto, lebo

normálny základný tón je naladený

na 440 Hz, a to je pre naše potreby

príliš vysoko. Používame staré francúzske

ladenie 432 Hz. S touto frekvenciou

sú spojené všetky telesné

rytmy. Preto ju používame a nechávame

hudbu hrať stále pomalšie, až

kým pri meraní EEG zaznamenáme

vzostup hladiny určitej prenosovej

látky, ktorá je pre učenie sa veľmi

dôležitá. Keď táto hladina stúpla,

vieme, že sme dosiahli správnu

rýchlosť. Používame teda hudbu

---

podobne ako nosiče, k nej pridáme

napríklad špeciálne kmitočtové modely,

aby sme uvoľnili určité konkrétne

blokády.

SG: Môžete uviesť nejaké príklady terapeutického

úspechu?

Haffelder: Môžeme napríklad pomôcť

pri poruchách schopnosti učiť

sa. Pri problémoch s učením ideme

dokonca ešte o krok ďalej. Môžeme

napríklad otvoriť v limbickom systéme

učebné okno. Po tomto otvorení

je celkom jedno, čo sa človek

alebo dieťa má učiť; keď pri tom počuje

hudbu, je učenie úspešné – ale

treba k tomu ešte pohyb. To znamená,

že posadíme dieťa na vankúš,

ktorý je vyplnený vzduchom, takže

dieťa je stále v mikropohybe. Tým

zabezpečíme, že učivo sa v mozgu

správne uloží a prepojí. V tejto oblasti

sme veľmi úspešní.

SG: Učenie súvisí s myšlienkovou činnosťou, ale

väčšina myšlienok, ktoré vytvárame v dennom

živote, je spojená aj s určitými citmi, pocitmi

a zážitkami. Čo je z Vášho hľadiska podstatou

myšlienok? Ide len o merateľné mozgové prúdy,

alebo hrajú tu podľa Vás rolu ešte aj iné sily,

ktoré myslením a cítením prebúdzame?

Haffelder: Povedzme to tak: mozgové

prúdy sú len povrchové. Veľa

leží ešte pod tým a nad tým. Urobili

sme veľa výskumných meraní

s ľuďmi, ktorí majú zvláštne schopnosti

a zistili sme, že skutočne existujú

rôzne mozgové vrstvy. Obzvlášť

nadaní ľudia môžu do nich

mentálne vstúpiť a uvoľniť cesty,

ktoré nie sú väčšine ľudí prístupné.

Pomocou rôznych príkazov, napríklad

prehrávaním hudby alebo

rôznymi telesnými cvikmi sme

potom dosiahli, že sa odlišný stav

vedomia prejavil aj u iných ľudí.

Merali sme mníchov, ľudí, ktorí

praktizujú či-kung, merali sme liečiteľov…

V Rakúsku napríklad aj

človeka, ktorý má röntgenové oči,

a podobne – celú škálu.

SG: A aké výsledky ste pozorovali? Je podľa Vás

možné prenášať myšlienky z človeka na človeka,

alebo inak nimi pôsobiť – na diaľku?

Haffelder: Áno, jednoznačne. Robili

sme napríklad v tomto smere

pokusy s jedným liečiteľom. On bol

v Japonsku, naša spolupracovníčka

s ním a napojila ho tam na EEG. Boli

sme s ňou v telefonickom spojení.

Liečiteľ dostal dve úlohy. Pri prvej

šlo o liečenie pacientky tu v Stuttgarte;

liečiteľ samozrejme nevedel,

čím tá žena trpí.

Ďalej sa mal pokúsiť na univerzite

v St. Petersburgu na diaľku zohriať

dva poháre s vodou. Podarilo sa mu

ich zohriať o 2,3°C. To je ohromný

úspech! Moja spolupracovníčka,

ktorá ho v Japonsku na EEG pripájala,

sa však domnievala, že pri

meraní došlo k chybe. Telefonovala

mi, že takéto namerané výsledky

ešte nikdy nezažila, že niečo také je

---

Rukavica

nemožné! Spektrálna analýza vyzerala,

akoby prešla kmitočtovým generátorom.

alebo dajte, a bude vám dané

36

Svet Grálu

38 | 2013

SG: To znamená, že výsledok bol viditeľný, že

voda sa merateľne zohriala a súčasne sa dalo

pomocou EEG zistiť…

Haffelder: … že sa liečiteľ pokúsil

naladiť na rovnaký rezonančný

kmitočet pohárov. Áno, bolo to neuveriteľné,

ale namerané výsledky

boli správne, zariadenie fungovalo

ako malo, bolo to skutočne tak. Dokonca

raz sme mali šťastie, že bol

u nás inštruktor ruského mužstva

Sojuzu, ktorého špecialitou bolo

práve prenášanie myšlienok. Mal

však pre nás iba jeden deň času,

preto sme museli všetko urýchliť.

Mal za úlohu v myšlienkach preniesť

do Moskvy tajné telefónne

číslo nášho inštitútu. Tam mal niekoho

vyzvať nech na toto číslo zavolá,

aby sme zistili, či sa prenos

uskutočnil. Bol napojený na EEG,

a za trištvrte hodiny sa ozval v telefóne

ruský hlas. Podarilo sa!

SG: Neuveriteľné! Dajú sa podľa Vás tieto

úžasné výsledky aj nejako využiť pre ľudstvo?

Haffelder: Mnohé áno. Treba si

však uvedomiť, že nadprirodzené

schopnosti sa dajú aj zneužiť. Je to

veľké nebezpečenstvo. To je aj dôvod,

prečo napríklad CD, ktoré používam

na vyrovnávanie určitých porúch,

zhotovujem stále sám.

Werner Huemer

huemer@svetgralu.sk

lani pred Vianocami bol posledný

V týždeň veľmi hektický. Niekoľko

návštev, zopár darčekov na poslednú

chvíľu, ešte čerstvé ovocie na vianočný

stôl a míňala sa mi aj zásoba

slnečnicových semien pre vtákov. So

sestrou sme sa dohodli, že každá kúpime

mamke pod vianočný stromček

krém – ona nočný, ja denný, takže

som to mohla vybaviť v neďalekej

drogérii spolu so slnečnicou.

Pani predavačka mi do ultratenkých

vreciek navážila 2 kg slnečnicových

semiačok, zo širokej ponuky som vybrala

krém pre babičku našich detí

a ešte niekoľko drobností a išla domov.

Tenučké vrecúška však nevydržali ani

transport nákupu a cestou na balkón

mi v spálni oba praskli a dve kilá slnečnicovým

semienok sa rozprskli po

podlahe. Pripadala som si ako Popoluška,

ktorej macocha rozsypala na

podlahu hrach, chýbali však holúbkovia,

ktorí by mi pomohli semienka

pozbierať. Pri kontrole účtu z drogérie

som zistila, že mi predavačka do

nákupu zabudla slnečnicu započítať.

Pre päťdesiat korún tam hneď naspäť

nepobežím, pomyslela som si, vrátim

im to, keď tam pôjdem zase niekedy

po Vianociach. Keď som potom večer

chcela kúpený darček zabaliť, zistila

som, že sa pani predavačka pomýlila

a namiesto denného krému mi dala

nočný. Nuž ale dva nočné krémy babička

nepotrebuje, takže tam predsa

len budem musieť zajtra znovu zájsť.

Nálada mi klesala na bod mrazu.

Na druhý deň ráno som mala

v pláne navštíviť jednu známu v okrajovej

časti nášho mesta. Bola zima,

fúkalo, tak som vytiahla z kabelky

nové kožené rukavice. Cestou späť

na trolejbus som zistila, že mi jedna

rukavica chýba. Prehľadala som kabelku

aj kabátové vrecká, rukavica

však nikde nebola. Zavolala som svojej

známej, či nezostala u nej. Nebola

tam. Napriek chladnému vetru som

sa vrátila, prešla celú svoju cestu

znovu, rozhliadala som sa, či rukavica

niekde neleží, márne. Dosť ma to

mrzelo, rukavice boli nové a krásne

teplé. Rukavicu som doma uložila do

zásuvky a do kabelky vrátila tie staré.

V drogérii pani predavačka chvíľu

nechápala, o čo mi ide. Krém mi bez

problémov vymenila, ale že by niekto

reklamoval, že zaplatil málo, to

sa jej asi často nestávalo. Dala som

jej päťdesiatkorunáčku za slnečnicu,

neodpustila som si pripomienku ku

kvalite vreciek, zaželala pekné Vianoce

a šla som domov.

O dva dni mi volala moja známa.

Na trávniku pred vchodom do ich

domu leží na bielom hárku papiera,

zrejme aby ju bolo

dobre vidieť, nová

čierna kožená rukavica

s mašličkou.

Je to tá moja? –

Bola to ona.

Anna Štefková

stefkova@svetgralu.cz

---

Kalendár na rok 2014

Populárny kalendár MUDr.

Jana Paloučka s fotografiami

Karla Prskavca. Každý deň,

týždeň a mesiac v roku má svoju

farbu, ktorá ovplyvňuje náš život,

podobne ako ju ovplyvňujú fázy

Mesiaca alebo postavenie planét.

Farba dňa vystihuje silu, ktorá

práve pôsobí obzvlášť výrazne.

Kalendár bez diára, 5,90 € / Cena pre predplatiteľov: 5,50 €

Kalendár s diárom, 7,30 € / Cena pre predplatiteľov: 6,90 €

Kniha + kalendár bez diára 13,40 € / Cena pre predplatiteľov: 12,70 €

Kniha + kalendár s diárom 14,70 € / Cena pre predplatiteľov: 14,00 €

V predaji so slovenskými názvami mesiacov. Len do vypredania zásob!

Ku kalendáru odporúčame knihu MUDr. Jana Paloučka: Poselství barev

Jan Palouček

POSELSTVÍ

BAREV

ve dnech roku

2014

POSELSTVÍ

BAREV 2014

ve dnech roku

3. doplnené vydanie,

176 strán,

brožovaná,

formát 13 x 19 cm,

hmotnosť 220 g,

český jazyk

Integrál Brno

Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš

život, podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.

Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.

Barva roku 2014

zlatá

Barva roku 2014 – zlatá

Cena: 11,60 €

Pre predplatiteľa: 11,00 €

Cesta k uzdraveniu

O dare liečenia

160 strán,

mäkká väzba

formát 14,5 x 21 cm,

hmotnosť 330 g,

český jazyk

Choroba a uzdravenie majú svoje pevné pravidlá, ktoré nie

sú všeobecne známe. Autor na základe svojej dvadsaťročnej

liečiteľskej praxe popisuje zdravie a chorobu ako zákonité dôsledky

nášho ponímania života. Veľkú pozornosť venuje procesu liečenia

pomocou prikladania rúk. Kniha sa môže stať sprievodcom

všetkých ľudí, ktorí sa snažia porozumieť

nielen chorobe, ale aj svojmu životu.

MUDr. Jan Palouček vyštudoval lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, roky pracoval ako ortopéd-traumatológ.

Od roku 1990 pôsobí v oblasti alternatívnej medicíny, zdravého životného štýlu a venuje sa liečiteľstvu. Okrem toho

prednáša na témy sebapoznania, rozvoja osobnosti a vnímania energií. Žije v južných Čechách. Je spoluautorom

knihy Cesta k životu, autorom knihy Poselství barev a prispieva svojimi článkami do časopisu Svet Grálu. Je uvedený

v životopisnej encyklopédii osobností Who is…? v Českej republike.

Knihy a kalendár si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk

---

FOTOSERIÁL

Polárna žiara

Zažili to iní, môžete to zažiť aj vy. Bolo to pred niekoľkými rokmi na jeseň.

Niekde na polceste medzi Jindřichovým Hradcom a Pelhřimovom

som sa vtedy zastavil na krátky odpočinok, odbočil z cesty na kraj

lesa, zhasol svetlá a vystúpil. Bola chladná, surová noc, nad čiernym

poľom viselo rovnako čierne nebo, nerušené svetlami, ospalá príroda

driemala po studenom dni. Ale tesne nad severným obzorom fosforeskovala

čudesná zelená žiara, akoby posledný prísvit dávno pohasnutých

zôr. Zvláštne, veď je predsa neskoro, vlastne už m á byť tma. Spomenul

som si na rozhlasové správy o mimoriadne vysokej slnečnej aktivite –

a vtom som ich uvidel. Vysoko nad severným obzorom viseli červené

pruhy svetla ako gigantické píšťaly organu, stekali z veľkých výšok dolu

a strácali sa nízko nad zemou. Polárna žiara! Vzácny hosť v našich končinách.

Pozdrav z vesmíru, pripomenutie ľuďom, že nad hlavami majú

nesmiernu ríšu a že do nej smú občas milostivo nahliadnuť.

„Píšťaly“ sa preskupovali, menili, vlnili a pritom sa plavne posúvali

po oblohe k západu. Súčasne sa pozvoľna nakláňali, naklápali, akoby

do nich dul akýsi vesmírny vietor. A po celý čas žiarila tesne nad obzorom

druhá vrstva polárnej žiary, fosforovozelená prikrývka ako svietiaca

morská voda.

Telefonoval som plný úžasu na všetky strany, všetkým, komu sa dalo…

ale márne. Mestá si žili svoj vlastný život, preplnené hlučnými bronzovými

svetlami sodíkových pouličných lámp, a ich obyvatelia márne pátrali

z okien i balkónov po tichom zázraku prichádzajúcom zhora.

Trvalo to asi dve hodiny. Organ zoslabol, píšťaly začali zanikať, celkom

sa položili, ako sa pes s povzdychom zloží do svojho pelechu, keď mu

odíde jeho pán. Zostala len tma a cit vrúcnej vďaky.

Tieto fotografi e sú odinakiaľ – z Laponska, zeme, kde je polárna žiara

častým úkazom. Ich autor Reinhard Wurzel sa tam vypravil „na lov“ a odniesol

si odtiaľ bohatý úlovok.

Artur Zatloukal

Na snímkach slnečnej sondy

SOHO vidieť masívny výron,

ktorý sa rozširuje smerom

k Zemi. Zdroj: NASA

„Koronárna diera“ z 10. novembra

2012, orientovaná priamo k Zemi.

38

Svet Grálu

38 | 2013

---

39

Svet Grálu

38 | 2013

---

Mehmet Yesilgöz

Sen o voľnej

energii

40

Svet Grálu

38 | 2013

Stojíme pred prelomom?

Čo sa deje v oblasti

nových technológií?

Nedávno som sa zhováral s ekologickým

priekopníkom Franzom

Altom; tohto inak rozvážneho

novinára som svojou ľahkovážnou

poznámkou o voľnej energii priviedol

„do varu“. Alt sa už desaťročie

zaujíma o neobyčajné vynálezy, pomocou

ktorých by ľudstvo mohlo

využívať zdanlivo nové a nevyčerpateľné

formy energie. Napriek tomu

ešte ani dnes, hoci by si takú energiu

„z ničoho“ tiež prial, nie je na trhu

generátor, ktorý by z voľnej energie

pokrýval energetické nároky domu

alebo obce. Na celej problematike

ho udivujú poznámky priaznivcov

„voľnej energie“ o tom, že alternatívne

zdroje (napríklad veterná či

slnečná energia) sú nanič, pretože

sú v porovnaní s tými, ktoré „zanedlho“

prídu, absolútne neefektívne.

Alt logicky namieta: ako môže niekto

považovať nejakú technológiu

za spásu budúcnosti, keď v skutočnosti

existuje iba v myšlienkovej

rovine – púha teória a ezoterická

fantázia?

Rôznych tajomných hypotéz a plánov

na konštrukciu motorov a generátorov,

schopných fungovať „nekonečne“

a bez škodlivých emisií

pomocou zdanlivo odborných fínt,

je pritom plný internet.

INFLÁCIA NÁPADOV?

Veľké množstvo nápadov na internete

laika najskôr prekvapí,

a napokon týmto hodnotným nápadom

a dobre znejúcim vysvetleniam

uverí. A predsa sa za touto eufóriou

často skrýva len prianie. Prezentovanie

výkonu alternatívnych

spôsobov získavania energie môže

pôsobiť vierohodne, ale tieto magnetomotory,

gravitačné prístroje

alebo prístroje s vákuovým poľom

sa doposiaľ nedostali z laboratórií,

tobôž nie k bežnému spotrebiteľovi.

Ich prezentácia máva vždy rovnaký

scenár: vydanie prehlásenia, potom

krátke vystavenie na obdiv zdanlivo

fungujúceho prístroja... a hneď nato

stiahnutie „z pultov“ s odôvodnením,

že svet ešte nie je pripravený, alebo

že zasiahli tajné organizácie. O jeden

takmer hollywoodsky príbeh sa

postarala firma Steorn z Írska, ktorá

chcela v roku 2009 verejne predstaviť

svoj Orbo-prístroj. Táto akcia sa

mala konať za účasti zahraničnej

tlače a aj v priamom prenose na internete.

Tento tzv. overunity-prístroj

mal podľa slov zakladateľa firmy produkovať

štyrikrát viac elektrického

prúdu ako sám spotrebuje. Prezentácia

sa však nekonala, a to údajne

kvôli príliš horúcim reflektorom kamier.

Pokus tak pred očami svetovej

verejnosti stroskotal a posmech

na seba nenechal dlho čakať.

Iným prístrojom na voľnú energiu,

ktorý vyvolal rozruch, bola Testatika.

Tento prístroj bol vyvinutý v 80-tych

rokoch istou náboženskou organizáciou

vo Švajčiarsku a svoju funkčnosť

potvrdzoval po dlhý čas. Nanešťastie,

teda aspoň podľa názoru

jeho vynálezcu, ani na tento prístroj

nebol svet ešte dostatočne pripravený,

a tak sa Testatika stala trezorovým

vynálezom.

---

VEDA

SPIKLENECKÉ TEÓRIE

ALEBO SKUTOČNÍ

ODPORCOVIA?

Za všeobecnú stagnáciu a diskreditáciu

sú nápadne často zodpovední

tradiční protivníci: etablovaná

veda, uniformne zmýšľajúce

masmédia, energetické koncerny,

skorumpovaní politici alebo mysteriózne

tajné organizácie sabotujúce

„požehnanie z vesmíru“, aby ľudstvo

naďalej zotročovali fosilné energie.

Popri kritike príliš fantastických prístrojov

a s tým súvisiacich príbehov

nemusíme všetky tvrdenia o skryto

pracujúcich odporcoch bez uváženia

odbiť tým, že ide o mystifikujúce

spiklenecké teórie. Ak sa pozrieme

na bežné praktiky niektorých organizácií

alebo zahmlenú činnosť veľkých

koncernov, bude aj ideologicky

neovplyvnenému človeku hneď jasné,

aký silný môže byť dosah bohatých

a ako nespočetné záujmové skupiny

dokážu brzdiť potrebnú zmenu.

Pri pohľade zvonka pôsobí dnešná

„scéna voľnej energie“ takmer ako

dáka sekta, žijúca iba z priania akéhosi

„spoločenstva veriacich“. Je to

na škodu, pretože keď sa do tejto oblasti

ponoríme hlbšie a zistíme skutočný

stav vecí, nájdeme aj hodnotné

práce a projekty, ktoré by mali byť

sprístupnené širokej verejnosti.

HĽADANIE ALTERNATÍV

Problémom je skutočnosť, že

za takmer 250 rokov sa spôsob

získavania energie zásadnejšie nezmenil.

Na dosiahnutie pohybu,

ohrevu, či získanie elektrickej energie

sa stále spaľujú predovšetkým

uhlie, zemný plyn a ropa. Ich dostupnosť

je však obmedzená a ich

využívanie sa spája s veľkými ekologickými

a zdravotnými problémami.

Kedysi perspektívny zdroj energie

budúcnosti – jadrová energia – sa

po udalostiach v Černobyle a Fukušime

ukázal ako nevypočítateľné riziko.

Priemyselne vyspelé štáty majú

do budúcnosti v rukáve novú technológiu

– jadrovú fúziu. Jej úsvit je

ešte len vo hviezdach, ale vynaložené

náklady sú už teraz astronomické.

Na riešenie akútnych problémov

možno použiť iba energie z obnoviteľných

zdrojov. Existujú však takéto

čisté zdroje energie? A ak áno, ako

ich môžeme využívať?

PERPETUUM MOBILE

A TERMODYNAMIKA

Sen o prístroji, ktorý by pracoval

nekonečne a bez prísunu energie,

je starý ako ľudstvo samo. Plány takýchto

prístrojov pochádzajú už zo 7.

storočia z indického subkontinentu

a neskôr aj z Európy, kde si na stavbu

takého zariadenia trúfal napr. Leonardo

da Vinci. V 17. storočí bol ich

počet už taký veľký, že francúzska

„Akadémia vied“ považovala za potrebné

kategoricky odmietať všetky

práce na túto tému. To, čo sa na vysokých

školách stretávalo s nevôľou, ale

na ľútosť akademikov nemohlo byť

jednoznačne vyvrátené, sa v polovici

19. storočia stalo vďaka termike vedecky

overenou skutočnosťou. V tej

dobe sa totiž sformulovali zákony

termodynamiky ako vzájomné energetické

pôsobenie uzavretého systému

a jeho okolia; možnosť večného

pohybu bez prísunu energie vylúčili.

Napríklad „perpetuum mobile“ by

bolo v rozpore so zákonom zachovania

energie, pretože tá nemôže byť

v uzavretom systéme ani ničená ani

vytváraná, iba sa premieňa z jednej

formy na inú. Zákonite pri tom

dochádza k nenahraditeľným stratám,

preto nie je možné vytvoriť taký

prístroj, ktorý produkuje dostatok

energie na svoju činnosť a súčasne

nahradzuje všetky straty vznikajúce

trením a iným odporom. Keď

je však podľa zákona zachovania

energie nejaká energia v systéme neustále

prítomná, prečo by sa už uzavretý

okruh nedal sfunkčniť a stále

znovu a znovu tento potenciál energie

využívať? Príčinou je entropia!

Prítomná energia sa síce nezničí, nikam

nezmizne, ale pri premene z jednej

formy na inú dochádza k určitej

devalvácii schopnosti energie vykonávať

prácu. K takémuto znehodnoteniu

vedie každé „vyrovnanie potenciálu“

(napr. z teplého na studené).

Entropia pri každom energetickom

deji rastie, takže teoreticky jedného

dňa ani v našom vesmíre nebude

možný žiaden pohyb: vesmír sa dostane

do fázy tzv. tepelnej smrti a nastane

chaos.

ŽIVOT JE VŠAK INÝ...

Je to zvláštne – takáto jednostranná,

obmedzená vyhliadka, ktorá vylučuje

všetok zmysel vývoja biologických

či sociálnych štruktúr… Pri

pohľade na množstvo foriem života

na Zemi a deje vo vesmíre pozorujeme

predsa niečo iné!

Prirodzene, všetko hmotné podlieha

pominuteľnosti a raz zanikne.

A predsa – zo smrti a rozkladu opätovne

povstanú nové formy, nasledujúce

túžbu po živote. Chaos a poriadok

sú vzájomne vyvážené, oba

slúžia vývoju.

41

Svet Grálu

38 | 2013

---

„Lutec generátor“, magnetový generátor

(zdroj: Lutec Australia Pty Ltd)

Reaktor studenej fúzie Andreu Rossiho (zdroj: Focus.it)

Môžeme pri tom všetkom predsa

len dúfať v neobjavené technické

možnosti, ktoré nakoniec preukážu

obmedzenú platnosť popisu termodynamických

dejov iba v rámci určitého

„uzavretého“, referenčného

systému?

Prívrženci tradičného učenia tvrdia,

že kvôli zákonu zachovania

energie efektivita nikdy neprekročí

hodnotu 100 percent, a preto všetky

prístroje pracujúce na princípe „voľnej

energie“ vnímajú ako perpetuum

mobile. Iní proti tomu argumentujú

tým, že vždy záleží na definovaní

hraníc systému, čo potom určuje,

aké zdroje energie vstupujú do celého

energetického systému prístroja.

Otvorený systém „komunikujúci“

so svojím okolím môže preto

predstavovať veľký energetický potenciál

a vďaka tomu sa sám „udržať

pri živote“. Keď je napríklad polohová

energia prírodnej nádrže regulovaná

jednoduchým stavidlom,

stačí na využitie obrovskej sily jazera

minimálne množstvo energie.

Kladky pracujú na rovnakom princípe

a všetky tepelné čerpadlá majú

stupeň účinnosti 200 až 300 percent.

Serióznym bádateľom nejde o získavanie

energie „z ničoho“, ale o napojenie

na takúto doposiaľ neznámu

„priehradu“, ktorú proste známymi

42

Svet Grálu

38 | 2013

zákonmi termodynamiky ešte nedokážeme

popísať. Pojem „voľná energia“

teda v tomto prípade opisuje

formy energie, ktoré sa získavajú bez

využívania látok ako sú uhlie, ropa

alebo palivové články. Pojem „free

energy“ pochádza z čias geniálneho

fyzika Nikolu Teslu (1856 – 1943). Tomuto

vizionárovi v oblasti elektriny

a magnetizmu vďačíme za takmer

úplnú infraštruktúru na používanie

striedavého prúdu určujúcu náš

každodenný život, no on okrem toho

chcel svojimi zariadeniami získavať

elektrickú energiu revolučným spôsobom.

Začiatkom 20. storočia si nechal

patentovať zariadenie schopné

zachytávať „priestorovú energiu“

a meniť ju na energiu elektrickú.

Tú mali potom špeciálne vysielacie

a prijímacie veže bezdrôtovo prenášať.

Svoju veľkú víziu opísal slovami:

„Je iba otázkou času, kedy človek sám

napojí svoje prístroje na mechanizmus

prírody.“ Kde a prečo sa nachádzame

dnes – asi 100 rokov po tomto

výroku?

NOVÉ NÁPADY VO

SVETE MOTOROV?

Výskum „voľnej energie“ má

dnes na muške využívanie

„Giga Thor ionizátor“, magnetový generátor

magnetizmu, gravitácie „studenej fúzie“,

energie „nulového bodu“ a ďalších,

možno veľmi perspektívnych

energií.

V oblasti magnetizmu a gravitácie

ide jednoducho o isté usporiadanie

trvalých magnetov, zotrvačníkov,

ozubených kolies a pod. Veľa vynálezcov

sa domnieva, že vďaka určitému

rozloženiu príťažlivých a odpudivých

síl by bolo možné uviesť

do chodu cyklický proces. Napriek

tomu, že magnetizmus je permanentne

pôsobiaca sila, sa však žiaden

motor tohto typu neotáča donekonečna,

nikdy neurobí úplnú otočku.

V generátoroch sa preto používajú

elektromagnety, aby bolo možné

v správnom okamihu zmeniť ich polarizáciu.

Aj v tomto prípade by bolo

možné prekonať bod zastavenia, ale

kvôli umiestneniu trvalých magnetov

a treniu mechaniky by sa časť

energie stratila.

Už veľa rokov sa diskutuje o tzv.

„studenej fúzii“, vďaka ktorej by sa

mala energia získavať pomocou jadrovej

fúzie tak, aby pri tom nevznikala

plazma. Vývoj v tejto oblasti dosiahol

významný medzník v januári

2011: Talian A. Rossi prezentoval

---

VEDA

Konvertor priestorovej energie

podľa Prof. Turtura, schematický

nákres (zdroj: Prof. Turtur)

Prof. Dr. Klaus Turtur: Prelomové

technológie na obzore (zdroj:

Mehmet Yesilgöz)

Konvertor priestorovej energie podľa Prof. Turtura,

pokusná zostava vo vákuovej komore

(zdroj: Prof. Turtur)

na univerzite v Bologni funkčný

prototyp nikel-vodíkového reaktora.

Spočiatku sa stretol s pochybnosťami

tlače a mnohých vedcov, pretože

„studenú fúziu“ v súčasnosti mnohí

z nich považujú za nemožnú. Faktom

zatiaľ zostáva, že prvý reaktor s výkonom

1 MW sa objavil „na pultoch

obchodov“ za 2 milióny eur, 13 ďalších

systémov sa predalo, a niekoľko

prístrojov s výkonom 10 MW je

v štádiu projektov. Podľa patentu by

mal reaktor jadrovou reakciou premieňať

nikel a vodík na meď a tým

exotermicky, po dlhší čas, udržiavať

sám seba v činnosti. Spôsob fungovania

tohto reaktora v súčasnosti

skúmajú a dokumentujú vedci z univerzít

v Bologni a Uppsaly. Rossi sa

zatiaľ snaží ignorovať pomerne intenzívnu

kritiku a chce funkčnosť zariadenia

overiť priamo u zákazníka.

Ďalším zaujímavým javom

v tejto oblasti je „umelá fotosyntéza“.

D. Nocera, jeden z predstaviteľov

americkej univerzity MIT, sa

snaží vytvoriť umelý list, ktorý je

schopný dosiahnuť desaťkrát účinnejšiu

fotosyntézu ako list prírodný.

Zariadenie pozostáva z bežne dostupného

solárneho panelu a katalyzátorov

z kobaltu a niklu. Podľa

tohto vedca by sa zo štyroch litrov

vody mohol vyprodukovať dostatok

vodíka na zásobovanie domu elektrickým

prúdom po dobu 24 hodín

v krajine tretieho sveta. Nocerova vízia

je: „Snažíme sa dosiahnuť to, aby

každý dom mal vlastnú elektráreň.

Je možné si predstaviť dediny v Indii

a Afrike pripojené k takémuto cenovo

výhodnému energetickému systému

fungujúcemu na základe uvedenej

technológie.“ Už je uzatvorená

dohoda s indickým koncernom Tata

na výrobu takýchto prístrojov o veľkosti

chladničky.

ENERGIA VÁKUOVÉHO

POĽA

Azda najzaujímavejší vývoj sa

v budúcnosti dá očakávať v oblasti

energie priestoru a energie vákuového

poľa. Najznámejšie sú práce

nemeckého fyzika Prof. Dr. K. W.

Turtura, ktorý nielenže prezentoval

vedecké základy získavania energie

z kvantovo mechanického vzduchoprázdna,

ale aj skonštruoval pokusnú

aparatúru, ktorá je otestovaná

po každej stránke, podľa všetkých

vedeckých zásad.

„Aký prázdny je priestor, a aké

prázdne môže byť vákuum?“ – toto

je základná otázka pre pochopenie

energie priestoru.

V polovici 17. storočia taliansky fyzik

E. Torricelli (1608-1657) prišiel

na to, že priestor, ktorý nás obklopuje,

nie je prázdny, ale plný vzduchu. Ak

z nejakej nádoby vysajeme vzduch,

jej obal sa stlačí dovnútra kvôli tomu,

že vnútorný tlak bude nižší ako tlak

vonkajší. Teda až vďaka odstráneniu

vzduchu z nádoby sa stane tlak

okolitého vzduchu viditeľný. O tri

storočia neskôr holandský fyzik H.

Casimir (1909 – 2000) objavil, že vákuum

vyprázdnené od všetkej hmoty

nie je úplne prázdne, ale je „preniknuté“

inou silou – vlnami nulového

bodu kvantového poľa. Pre lepšie porozumenie

tohto pojmu si môžeme

predstaviť jazero, na ktoré za dažďa

dopadajú kvapky vody a vytvárajú

na jeho hladine kruhy. Podobne sa

aj v priestore na krátke okamihy objavujú

dvojice častíc a hneď miznú.

Pritom sa párové častice s opačnými

znamienkami (častica a antičastica)

stratia, a zanechajú po sebe vlny podobne

ako kvapky dažďa na jazere.

Kvantové vákuum je teda plné elektromagnetických

vĺn nachádzajúcich

sa v celom vesmíre. Pretože každé

pole má svoju energiu, musí ju mať

aj vákuum kvantového poľa, ktoré je

43

Svet Grálu

38 | 2013

---

VEDA

účinné aj pri najnižšom bode, absolútnom

bode nula. Preto hovoríme

o „vlne nulového bodu“ alebo „energii

nulového bodu“. Podľa toho je

teda aj v priestore bez hmoty vždy

nejaká energia. A tak podľa profesora

Turtura môže byť – po teple

a hmote – objavený ako poskytovateľ

energie aj priestor.

Veľkou otázkou zostáva využitie

takejto energie. Už spomenutý

holandský fyzik Casimir predpovedal,

že vlny nulového bodu musia

vplývať na hmotu. Takmer desať

rokov sa stal kvôli tomu terčom výsmechu,

až kým sa tento Casimirov

efekt naozaj nepotvrdil. Účinok sily

a energie v kvantovom vákuu sa podarilo

preukázať pokusom s dvomi

kovovými doštičkami vzdialenými

od seba iba niekoľko málo priemerov

atómu, ktoré boli vlnami nulového

bodu stlačené o milióntinu

centimetra.

Priestor je teda použiteľnou

energiou, ktorá sa môže premeniť

na prácu, ale k tomu vedie ešte dlhá

cesta. Preto väčšina vedcov využitie

energie nulového bodu spochybňuje.

Bytie a nebytie častíc a antičastíc

v kvantovom poli je hra s nulovým

súčtom, pri ktorej sa energeticky nemôže

nič stratiť. Okrem toho je získaná

využiteľná sila taká minimálna,

že nemôže poháňať žiadny generátor.

Profesor Turtur to však videl inak

a vedeckou cestou dokázal získať

energiu z priestoru. Jeho prístroj celkom

bezpochyby funguje. Bez prestania

rotuje a pri vstupnom výkone

3 nW vytvára otáčavý výkon 150 nW,

čo zodpovedá stupňu účinnosti 5000

percent! Experiment by bolo vhodné

overiť na prístroji väčších rozmerov,

jeho skonštruovanie však vyžaduje

obrovské finančné náklady. Ak sa nenájde

investor, ktorý pokračovanie

experimentu podporí, celý projekt

v rozhodujúcej fáze stroskotá...

44

Svet Grálu

38 | 2013

… OTÁZKA

ZRELOSTI ĽUDÍ?

Profesor Turtur vysvetľuje, že

v minulosti každé uznanie novej

formy energie vždy viedlo k pozdvihnutiu

vedomia ľudí a krátko

nato k nejakej prelomovej technológii.

Vzhľadom na stav našej planéty

je na zmenu paradigmy naozaj

najvyšší čas. Teória relativity, kvantová

fyzika a teória chaosu boli síce

v oblasti vedy revolúciou, teda aspoň

v náznakoch, no napriek tomu

zo spoločenského hľadiska súčasný

život stojí v plnej miere na materializme.

Kvantová fyzika však

už dávno ozrejmila, ako veľmi je

„hmota“ ovplyvnená vedomím (resp.

pozorovateľom) a teda že oddelenie

subjektu a objektu už dávno nie je

mysliteľné. Naopak, nové, formujúce

sa myslenie je charakterizované trojicou

pojmov informácia-vedomie-

-energia. Informačné pole možno

vedomím ovplyvňovať a informácia

je potom pre okolité energetické pole

určujúca. Toto pôsobenie ovplyvňuje

náš svet viditeľný aj neviditeľný

a poukazuje tak na ducha človeka

ako prvotného prenášača energie.

Americký spisovateľ a vedec G.

Gilder (nar. 1929) píše: „Pri tomto

„zvrhnutí hmoty“ sú sily ducha nadradené

surovej sile vecí, premieňajú

hmotný svet z bezvýznamných a strnulých

čiastočiek na žiarivú ríšu, iskriacu

informačnou energiou!“

Je teda celkom možné, že doterajšie

snahy bádateľov v oblasti „voľnej

energie“ boli akýmsi pokusom odôvodniť

iný pohľad na prirodzenosť

vecí, vďaka ktorému bude raz možné

zmeniť spôsob získavania energie.

Na to, aby sa niečo také podarilo,

musela by významná časť ľudstva

zásadne zmeniť spôsob uvažovania:

vniesť do svojho vedomia takú predstavu

vesmíru okolo nás, v ktorom sú

votkané zákonitosti, a tým vytvoriť

jasný, pochopiteľný obraz sveta.

Je teda manifestácia takých revolučných

technológií nakoniec predsa

len vecou „zrelosti ľudí“?

Uvedomme si veľkú úlohu, ktorá

súvisí s našou ľudskou podstatou:

vďaka slobodnej vôli nesieme zodpovednosť

za spravovanie vyšších síl.

Zušľachťovanie okolia, jeho energetické

pozdvihovanie je v našich rukách,

čím sa prirodzene staviame

proti rozpadu a entropii. Máme na to

využívať všetky svoje schopnosti,

ktorými nás Stvoriteľ obdaroval.

Predstava Boha Stvoriteľa vôbec

nie je nevedecká, za akú sa často

považuje. Uvážme slová z pera nositeľa

Nobelovej ceny M. Plancka

(1858 – 1947); podmaňujú svojou logikou

a jednoduchosťou a naznačujú

úžasný obraz jestvovania energie:

„Boh, prasvetlo, je energiou vo

forme, je najvyšším zdrojom voľnej

energie všetkého bytia. Každá energia

je odvodená z jeho energie

a vďaka tomu vznikajú rozmanité

energetické formy ako aj rôzne pozemské

druhy. Je čistou láskou. Všeobecne

rozšírený názor, že stvorenie

mohlo vzniknúť z ničoho a ničím,

teda samé od seba a úplne náhodou,

odporuje zdravému rozumu a celé je

nevedecké, ignoruje zákon príčinnosti,

zákonitosť príčiny a následku.

[…] Človek, príroda, celé nesmierne

stvorenie a jeho usporiadanie poukazuje

na prvotnú tvorivú silu energie

a inteligencie.“

Mehmet Yesilgöz

yesilgoz@svetgralu.sk

---

ŽIVOT

Žil Ježiš skutočne

Werner Huemer

Som nábožensky založený človek a život

Syna Božieho Ježiša ma vždy zaujímal. Objavujú

sa však historici, ktorí presvedčivo

dokladujú pochybnosť biblických líčení.

Mnohé príbehy, napríklad o potope sveta

v Starom zákone, alebo o nepoškvrnenom

počatí v Novom zákone, možno nájsť aj

v iných, starších podaniach a ságach. Kladiem

si preto otázku, či má teda Biblia

skutočne cenu, a predovšetkým, či Ježiš

skutočne žil.

Áno, správne hovoríte, že niektoré

epizódy Starého zákona

možno nájsť v podobnej forme aj

v iných dochovaných podaniach.

Biblia je zbierkou rôznych textov

z rôznych epoch, ktorých vznik sa dá

už sotva vysledovať. Mnohé z nich

pochádzajú pôvodne z ústneho podania,

až neskôr písomne zaznamenaného,

a jeho samotný vznik halí

šerá minulosť. Pre historikov je samozrejme

pochybné všetko, čo nemožno

doložiť jednoznačným potvrdením

v podobe archeologických

vykopávok alebo vierohodných dokumentov.

Napríklad Mojžiš, ktorého

život a pôsobenie hrá v príbehoch

Starého zákona hlavnú rolu,

nie je podľa nich „historicky dokázaný“.

Na druhej strane, mnoho

nábožensky založených ľudí považuje

biblické texty za „inšpirované

Bohom“ a teda za nedotknuteľné.

Kvôli tomu je dodnes medzi vedou

a náboženstvom hlboká priepasť.

Z môjho pohľadu ju však možno

preklenúť. Môžeme rozhodne vychádzať

z toho, že základom kľúčových

biblických príbehov sú skutočne zjavenia,

a tie sú pravdivé – napríklad

že vesmír nevznikol náhodou, ale

vďaka Stvoriteľovi; že Stvoriteľ udržuje

s ľudstvom spojenie a zvestoval

im napríklad prikázania; alebo

že „povolaný národ“ mal ísť vierou

v jedného Boha príkladom ostatným

ľuďom, vzývajúcim dovtedy božstvá

prírodných síl, javov a bytostí.

Napriek tomu by sme nemali púšťať

zo zreteľa „ľudský aspekt“. Teda

skutočnosť, že pôvodné zjavenia boli

v priebehu času novo formované, dopĺňané,

dávané do služieb určitých

cieľov a možno aj vedome manipulované.

Preto zo svojho pohľadu odporúčam

nelipnúť príliš na doslovnom

znení týchto starých príbehov, nebrať

teda Bibliu doslova, ale hľadať pravdu

za slovami. Tá je často najlepšie vyjadrená

vtedy, keď si predstavíme biblické

líčenia obrazne, ako podobenstvá.

Kto napríklad bude „sedem dní“

z príbehu o stvorení sveta chápať ako

znázornenie určitého obdobia, a nie

doslovne sedem kalendárnych dní,

už nebude mať problém s vedeckým

hľadiskom, podľa ktorého sa život

na Zemi vyvíjal postupne. Aj Biblia

predsa hovorí v podobenstvách

o vzájomne nadväzujúcich obdobiach,

na ktorých konci sa objavil človek.

Čo sa týka Ježiša, existuje o jeho

živote okrem biblického Nového zákona

skutočne len málo historických

dokladov. A ani tu nemožno vylúčiť,

že dnes známe svedectvá neboli

v priebehu storočí manipulované.

Preto však nemusíme hneď „vylievať

s vaničkou i dieťa“ a spochybňovať

Ježišov život. S ničím neporovnateľné

učenie Ježišovo, odovzdávané z generácie

na generáciu po viac než 2000

rokov, sa predsa preukázalo ako nadčasovo

pravdivé a – popri tých

skromných historických dokumentoch

mimo rámca biblických spisov –

je možno najlepším dokladom pozemského

života Syna Božieho.

Otázka bola vybratá z knihy

100 odpovedí na životné otázky

Werner Huemer

huemer@svetgralu.sk

45

Svet Grálu

38 | 2013

---

dobrý Will

Nejeden človek si prináša z detstva

traumy, ktoré mu znemožňujú

prejaviť jedinečnosť svojej bytosti

a svoje talenty potom zneužíva

pod tlakom zdanlivej osobnosti.

Býva to často pocit viny, ktorý človeku

nasadí masky, majúce jediný

cieľ: uctievať a chrániť si svoje zranenia

namiesto toho, aby plný odvahy

vstúpil do života a otvoril sa

jeho výzvam.

Hlavnou postavou filmu je už

takmer dospelý Will Hunting, v detstve

najprv týraný nevlastným otcom,

napokon vyrastal v sirotincoch.

Willov život je protestom

proti svetu; poneviera sa bez cieľa,

prázdnotu vypĺňa zábavkami, bitkami

a potulným životom po krčmách

s pouličnou partou. Svoju nadpriemernú

inteligenciu používa iba

na zraňovanie okolia, pričom hravo

ovláda protivníkov, vidiac u nich len

46

Svet Grálu

38 | 2013

vonkajšiu pózu a spoločenskú pretvárku.

Vrodenú genialitu a matematický

talent využíva na zábavu bez

akejkoľvek snahy účelne ho využiť.

Až po stretnutí so študentkou z harvardskej

univerzity, síce pohŕdajúc

školou prominentov, spoznáva v nej

osobnosť, ktorú by dokázal milovať –

no trauma, ktorá ho ovláda, zabraňuje

splynutiu duší.

Na bostonskej univerzite pôsobí

uznávaný a medzi študentmi snáď

i obľúbený profesor kombinatoriky

Gerald Lambeau, ktorý svojim študentom

rád prideľuje náročné matematické

príklady vo forme súťaží.

Tie sú zverejňované aj na tabuli

na chodbe univerzity, kde pracuje

i mladý Will ako upratovač. Tabuľa

s príkladmi ho zaujme a od prírody

geniálny matematik bez problémov,

nikým nepozorovaný s ľahkosťou

vyrieši príklady, s ktorými si dlho

lámali hlavy najväčšie matematické

kapacity školy.

Profesor Lambeau užasne nad

noblesou vyriešenia príkladov, rozoznáva

mimoriadny talent záhadného

riešiteľa a vyhľadá ho, aby ho

získal pre výnimočné úlohy na poli

vedy. No Will nemá záujem, nudí ho

spĺňať cudzie túžby, nevidí v nich pre

seba žiaden zmysel. Naviac po mnohých

bitkárskych a vandalských „excesoch“

v jednom konflikt e so zákonom

napadne i policajta, a tentoraz

je odsúdený do väzenia.

Profesorovi Lambeauovi sa podarí

sudcu presvedčiť, aby mu umožnil

s neobyčajne talentovaným chlapcom

odborne pracovať. Dostáva

však podmienku, aby sa pod jeho

osobným dohľadom zároveň podrobil

pravidelnej psychoterapii. Mimoriadne

inteligentný chlapec však

nemá pochopenie pre experimenty,

---

RECENZIA

(dráma/psychologický film, USA, 1997) Réžia: Gus Van Sant

Hunting

Milan Púček

ani pre významných terapeutov a vysmieva

sa im.

Profesor, zúfalý zo správania svojho

chránenca si napokon spomenie

na svojho spolužiaka zo školy: vynikajúceho,

i keď podľa neho málo ambiciózneho

psychiatra Seana (Robin

Williams), ktorému chlapca zveruje.

Už na prvom stretnutí sa nového

psychoterapeuta hlboko dotkne arogancia

Willa, no po prvom otrase

rozpoznáva aj príčinu mladíkovej

strojenej hrdosti – a hodenú rukavicu

prijíma.

Silným ťažiskom filmu je rozhovor

psychoterapeuta s chlapcom na lavičke

pri jazere. Opíše ho ako nezrelé

dieťa – síce veľmi vzdelané a sčítané,

ktorému však chýbajú skúsenosti

a hĺbka skutočne žitého života.

Nie je to ani tak odbornosť terapeu

ta, ktorá prinútila Willa tentoraz

mlčať a počúvať, ale predovšetkým

zrelá osobnosť profesora, poznačená

bolesťou a utrpením muža, hlboko

zasiahnutého strádaním – počas

choroby a napokon smrťou milovanej

manželky.

A chlapec je donútený počúvať

slová, ktoré nepripúšťajú odpor...

Psychoterapeut Sean veľmi dobre

vie, že akýkoľvek tlak na chlapca je

teraz zbytočný a ponecháva mu voľný

priestor i napriek netrpezlivosti spolužiaka

Lambeaua, ktorý má už ciele

pre svoj idol pripravené. Sean využíva

múdre nezasahovanie a čaká

na prejav, signál, keď chlapec odsunie

jazyk vedy a učenosti a pokúsi sa

prehovoriť jazykom vlastným.

Will sa do posledného dychu bráni:

usiluje sa udržať zdanie, že je nad vecou;

používa všetku svoju naučenú

obranu na udržanie masky, kvôli ktorej

opúšťa tentoraz i svoju priateľku.

Profesor Lambeau nalieha, ale Sean

vie, že chlapec stojí pred konečným

rozhodnutím: úplným oslobodením,

alebo návratom do temnoty. Terapeut

čaká na rozhodujúcu chvíľu, čaká,

kým Will prehovorí prvý, i keby to

nemalo nastať nikdy. Záver je dramatický

a je najsilnejším momentom

celého filmu, keď profesor Sean vycíti

okamih, v ktorom musí prehovoriť.

Nedbá na chlapcovu poslednú obranu;

chlapec nemá kam uhnúť, podlieha

moci pravdy, ktorá sa konečne

dotkla srdca – spoznáva ju a ona ho

oslobodzuje.

Milan Púček

pucek@svetgralu.sk

47

Svet Grálu

38 | 2013

---

O bohatom mužovi

a chudobnom Lazarovi

(Lukáš 16, 19–31)

Martin Ernst

Vjednom meste žil bohatý a zámožný

muž. Odieval sa podľa

najnovšej módy a užíval si svoj blahobyt

a pozemské radosti. Žil tam aj

jeden chudobný muž, volal sa Lazar

a viedol biedny život. Ochorel a nemohol

už pracovať. Dovliekol sa až

k domu boháča, dúfajúc, že tu nájde

pomoc. Už len za zvyšky jedla by bol

vďačný. Nedostal však nič. Útechu

48

Svet Grálu

38 | 2013

---

JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ

v jeho opustenosti mu len tu a tam

poskytol pes, ktorý sa okolo neho

motal.

Jedného dňa ten chudák zomrel.

Jeho duša stúpajúc nahor opustila

tento svet. Prebudil sa blažený

na svetlej výšine. Okolo seba uvidel

duchov, medzi nimi aj Abraháma,

ktorého vďaka štúdiu starých spisov

dobre poznal.

Celkom inak sa viedlo bohatému

mužovi. Aj on zomrel, nemohol však

stúpať, pretože jeho duša bola zaťažená

vinou. Tak sa ocitol v hlbine,

kde prežíval ťažké muky. V bolesti

pozdvihol oči a vo veľkej vzdialenosti

uvidel Abraháma a v jeho blízkosti aj

Lazara. Žalostne zvolal: „Otec Abrahám,

trpím krutými mukami. Moje

previnenia ma pália ako oheň. Prosím,

pošli mi Lazara! Nech mi podá

kvapku studenej vody, zmierni bolesti

môjho horiaceho jazyka!“ Abrahám

odpovedal: „Mal si na zemi

veľa možností pomáhať iným. Tie si

premeškal. Teraz máš následkami

svojich činov trpieť. Lazar, ktorý bol

chudobný, smie teraz požívať plody

svojho dobrého života. K tebe dolu

nemôže. Ty sa usiluj o to, aby si mohol

stúpať zo svojich terajších nížin.“

Kedysi boháč, teraz ponížený, vzhliadol

ešte raz k Abrahámovi a úpenlivo

prosil: „Potom, otec Abrahám,

prosím, pošli Lazara k mojej rodine.

Mám ešte päť bratov. Nie sú lepší

než ja. Lazar by ich mohol varovať,

aby tiež neskončili na tomto temnom

mieste, kde ja tak trpím!“ Abrahám

však odpovedal: „Tvoji bratia

majú možnosť hľadať v knihách Biblie.

Nájdu tam, čo Boh od ľudí požaduje,

čo je Jeho vôľa“. „Otec Abrahám,“

volal znovu boháč, „prosím,

pošli Lazara k nim, pretože keby niekto

z mŕtvych povstal a varoval ich,

iste by ho poslúchli!“ Abrahám však

povedal: „Keď nenasledujú Božie pokyny,

ktoré sú zapísané v písmach

Mojžiša a prorokov, potom neuveria

ani tomu, kto príde a povie, že vstal

z mŕtvych.“

Toto podobenstvo rozprával Ježiš

skupine poslucháčov, medzi ktorými

bolo aj niekoľko farizejov. Týmto podobenstvom

vykresľuje, ako sa ľuďom

vedie po pozemskej smrti – ako

i po odložení hmotného tela naďalej

neomylne pôsobí Božská spravodlivosť.

Nehovorí o žiadnom „definitívnom

konci“, o nejakom „odpočinku“,

alebo „čakárni“ pred posledným súdom.

Ježiš popisuje, ako sa duchovný

život človeka po smrti vyvíja ďalej.

Ukazuje, ako po smrti žije ten človek,

ktorý na zemi žil podľa vôle Božej,

a iný, ktorý žil celkom inak. Jeden

je pozdvihnutý do svetlých, ľahších

úrovní, druhý musí v temnej úrovni

pretrpieť následky svojich neblahých

skutkov. V tom spočíva láska a spravodlivosť

Božia: „Čo človek zasieval,

to musí zožať!“

Bohatý muž v Ježišovom podobenstve

sa pre svoje zlé počínanie ocitol

v temnej oblasti onoho sveta. Toto

miesto označujeme pojmom „očistec“.

Je to úroveň, kde ten človek musí

pretrpieť to, čím sa v pozemskom živote

previnil voči svojim blížnym. Vo

svojej trýzni zatúži po vyslobodení.

Abrahám mu nemôže poslať Lazara

na pomoc. Priepasť medzi temnou

a svetlou úrovňou je príliš veľká. Jednoducho:

vtedajší boháč sa musí sám

snažiť, ak sa chce dostať nahor. Len

tak pochopí, prečo v temnote trpí,

pocíti ľútosť a bude si želať odčiniť,

čo kedysi spôsobil. Až po tejto

„očiste“ mu môže prísť pomoc a môže

začať vzostup.

Muž, kedysi na zemi bohatý spoznáva,

že sa správal zle. Nemá žiadne

vnútorné bohatstvo, ktoré by malo

trvalú hodnotu. Vidí, že Lazar je lepším

a v skutočnosti bohatším človekom.

Uvedomuje si, že aj jeho rodine,

žijúcej na zemi hrozí rovnaký osud,

aký postihol aj jeho. Tiež sa dostanú

do priepasti, ak sa včas nespamätajú

a nezmenia. Preto prosí o pomoc pre

nich. – To je veľký a dôležitý pokrok,

pretože teraz je odhodlaný svojich

blížnych pred rovnakým nešťastím

varovať a chrániť. Napriek tomu s bolesťou

spoznáva, že pomoc môže byť

poskytnutá len tomu, kto si ju vyprosí

a zaslúži. Bratia bohatého muža

vyrástli v rovnakej, chybnej túžbe

po zisku a majetku, ako on. Musia

svoj život z vlastného popudu zmeniť

a chcieť sa polepšiť. Ježiš môže pomáhať

len tým, ktorí sú ochotní mu

uveriť a nasledovať jeho slová.

Prečo líči Ježiš toto podobenstvo?

Obracia sa ním predovšetkým na farizejov

a ukazuje im, že sa podobajú

„bohatému mužovi“. Usilujú sa o moc,

o pozemské bohatstvo a uznanie. Ježiš

im ukazuje, aká je vôľa Božia,

aké hodnoty platia pred Stvoriteľom.

Zároveň objasňuje, že nikto nemôže

súčasne slúžiť „dvom pánom“ (Lk

16,13). Možno slúžiť buď Stvoriteľovi

s radostným chcením a celým srdcom,

alebo sa podrobiť moci a vplyvu

peňazí. Oboje je nezlučiteľné.

Toto podobenstvo má význam aj

pre prítomnosť. Usilovanie o pozemské

statky a vplyv sú aj dnes bežné

vlastnosti. Kristus varuje: „Boh pozná

vaše srdce! Čo pred ľuďmi označíte

za vysoké, bohaté a dôstojné, je

z Božieho pohľadu zlé a hodné opovrhnutia“

(Lk 16, 14–15). Chudobný

Lazar nachádza u Pána oveľa viac pozornosti.

– Mimochodom, meno

„Lazar“ znamená „Boh pomáha!“

Martin Ernst

ernst@svetgralu.sk

49

Svet Grálu

38 | 2013

---

? Ako

to asi

pôjde

ďalej

NOVÝ ROK

Nový rok… starý rok… a vôbec roky, každý z nich má tú

moc, priniesť nám plnú hrsť zážitkov, je krokom na ceste

za zrelosťou, dospelosťou, každú pribúdajúcu vrásku

dokážeme premeniť na skúsenosti. A tie ozaj pravé, vnútorné

skúsenosti nám pridávajú na ľudskosti, na hodnote

a robia nás použiteľnými. Rovnako ako má zelené jabĺčko

vovnútri biele, ešte mäkké jadierka, a až dozretý plod

skrýva vnútri čierne, zrelé jadrá, hotové na odovzdávanie

svojho vkladu ďalšiemu životu – i my sme takým jablkom

na strome bytia. Iste nám i ten práve doznievajúci rok

priniesol do truhlice pokladov svoje šperky.

A často sa aj pýtame, čo nám prinesie ten budúci v tom

nepokojnom a predsa užitočnom víre diania.

Obzrime sa teda za starým rokom – a nielen za týmto

jedným – ako za podanou rukou na zamyslenie a impulz

do nového roka.

Artur Zatloukal

50

Svet Grálu

38 | 2013

---

SPOLOČNOSŤ

Kulminačným bodom v živote

našich dvoch národov bolo

bezo sporu obdobie dvadsiatych

a tridsiatych rokov. Doba veľkého

vzopnutia duchovných, kultúrnych

i hospodárskych síl, a aj doba veľkej

mravnej a humanitnej autority

T. G. Masaryka. Len čo má národ ku

komu vzhliadať, má teda pred očami

príklad a cestu vedúcu hore, ide to

s ním prudko nahor. Iste, aj dnes

existujú čudné samovražedné snahy

znehodnotiť minulosť, vešať závažie

na všetko vyčnievajúce nad priemer,

závažie ťahajúce dole a snažiace sa

dokázať, že to tak nebolo, že si všetko

idealizujeme, že i ten Masaryk a ten

náš vtedajší štát nebol až taký celkom

dobrý… ale v porovnaní s okolitými

krajinami Európy sme boli žiarivým

ostrovom tolerancie a usilovania sa

o ideály.

Tento vzostup bol brutálne ukončený

v roku 1938. Od mníchovskej

dohody to u nás išlo už len dolu

vodou a tento zostup sa nezastavil

dodnes. Moment – zastavme sa

chvíľku pri tomto osudovom okamihu.

Na jednej strane tu bol šialený

a cieľavedomý vyslanec zla Adolf

Hitler so svojimi plánmi na brutálnu

svetovládu. Na jeho stranu prestúpili

aj ďalší dvaja hráči tejto drámy –

dvaja naivní gentlemani z Anglicka

a Francúzska, ktorí si mysleli, že keď

mu ustúpia, zabránia svetovej vojne.

Na druhej strane stál malý štát, ktorý

práve stratil dve opory, na ktoré sa

spoliehal a s ktorými mal spojenecké

zmluvy o spoločnej obrane. Namiesto

nich sa dočkal odporúčaní,

aby sa podriadil.

Rozumovo a faktograficky vzaté,

vtedajší prezident Edvard Beneš bol

v beznádejnej situácii: v trinásťmiliónovom

štáte bolo vyše troch miliónov

Nemcov, cieľavedome pracujúcich

na rozbití štátu, a 700-tisíc Maďarov

s podobne nepriateľským postojom.

200-tisíc mužov čs. armády nebolo

schopných dlho vzdorovať štvornásobnej

presile Nemcov. Obranný

systém pohraničných pevností nebol

dokončený. Nemecko malo prevahu

v letectve a bolo schopné obratom

napríklad bombardovať Prahu, ako

sa tým Hitler vyhrážal.

A napriek tomu si myslím, že sme

sa mali brániť.

Iste, je náramne jednoduché dodatočne

udeľovať múdre rady, niečo celkom

iného je mať zodpovednosť, rozhodovať

a nevedieť, ako to dopadne.

Len sa pozrime, koľko dnes máme

komentátorov a teoretikov, a pravdepodobne

ani jediný z nich by nebol

schopný stať sa výkonným a dobrým

politikom. Tým skôr vo vtedajšej vypätej

situácii.

A napriek tomu si myslím, že sme

sa mali brániť.

Môžeme spomenúť skutočnosť, že

čs. armáda vtedy disponovala prvotriednou

modernou výzbrojou,

že počas mobilizácie v septembri

1938 narukovalo 1,2 milióna vojakov,

väčšina za krátkych 24 hodín.

Proti nemeckému wehrmachtu tak

stáli prekvapivo vyrovnané sily. Ale

chceli by sme dnes hovoriť o niečom

inom.

ZAČÍNA SA HORE

Každé dianie začína v jemnejších

úrovniach. Zrodí sa v oblasti cítenia

človeka, predstáv a ideí, potom

sa preleje do myšlienok a slov, a až

nakoniec je jeho najspodnejším prejavom

hmotné uskutočnenie. V našom

prípade to boli tanky, delá, utrpenie

a smrť.

51

Svet Grálu

38 | 2013

---

SPOLOČNOSŤ

Na počiatku boli Hitlerove plány

na ovládnutie sveta nemeckým „národom

nadľudí“. V konflikte s Československom

dospeli tieto plány iba

do úrovne slovných vyhrážok a vyjednávaní.

Bol to súboj ideí, postojov,

presvedčení. Prezident Beneš bol

vzdelaný, svedomitý, pracovitý človek.

Ale posudzoval veci intelektom,

rozumovými argumentmi. Nie je tajomstvom

odpoveď Jana Masaryka

na otázku, ako by sa na mieste Beneša

zachoval jeho otec: „Tatík by řekl –

Tož, budeme sedlat.“ V tejto odpovedi

je nielen statočnosť, ale na prvom

mieste vnútorná, mravná sila,

presvedčenie, nevyhýbavý postoj stáť

celou dušou za pravdou, nedať sa.

Historici, vojenskí odborníci aj

prostí ľudia si dodnes kladú otázku,

čo by sa stalo a ako by to dopadlo,

keby sme sa na tejto kritickej križovatke

dejín zachovali inak. Dnes

už vieme, že to bol okamih veľkého

obratu, zvratu, ktorý sa dramaticky

podpísal na osude našej krajiny prinajmenšom

na ďalšie dlhé desaťročia.

Dovoľme si aj my, nehistorici a neodborníci,

ale ľudia úprimne sa snažiaci

posudzovať deje z hľadiska vnútorných

súvislostí, zamyslieť sa nad

touto otázkou. Smiem pritom predkladať

iba svoje osobné názory, bez

nároku na pravdivosť „podľa Pravdy“,

ale v snahe sa jej priblížiť.

AKO BY TO BOLO…

Najhoršie, čo by sa asi mohlo

odohrať, by bola rýchla porážka,

za povedzme niekoľko týždňov.

Jej výsledkom by boli tisíce

padlých vojakov a hmotné škody

na bojiskách, napríklad aj rozbombardovaná

Praha. Ale, podľa môjho

názoru, predsa by sme v niečom zvíťazili:

v národnej hrdosti. Nezostal

by v nás ten neustály pocit malého

bezmocného národa, ktorým stále

52

Svet Grálu

38 | 2013

niekto z veľkých manipuluje podľa

svojich potrieb. Ostatne, k tomu pocitu

sa ešte vrátime.

Existujú aj iné varianty ďalšieho

vývoja: niektorí historici mienia, že

vypuknutie skutočného vojnového

konfliktu by bolo niečím, čoho sa

veľmoci obávali ako čert kríža, a zo

všetkých síl by sa zasadili o jeho

ukončenie. Pokiaľ by sme sa húževnato

bránili – a to je veľmi pravdepodobné

– obrátili by sa ich sympatie

proti útočníkovi. To zdesené neskoršie

prebudenie Anglicka a Francúzska,

zistenie, čo sa to vlastne stalo

a komu to venovali svoju podporu, by

sa odohralo rýchlejšie a dôraznejšie.

BOH NEMLČÍ

Dovoľte mi, prosím, ešte jeden

scenár: Že by nám v tom boji

Boh pomohol. Nie prosím, neusmievajte

sa, ten názor nie je taký naivný,

ako sa môže zdať.

Tridsiate roky boli obdobím vypätého

boja medzi dobrom a zlom.

Pred dvomi tisíckami rokov prišiel

Ježiš, aby v láske ukázal ľudstvu cestu

ku spáse, aby ho odvrátil od hroziaceho

zničenia. V tridsiatych rokoch

sa objavil Abd-ru-shin, aby varoval,

že príležitosť Ježišovho príchodu bola

takmer premárnená, že cesta nahor

nevedie blahovoľným sebauspokojením

v cirkvách, a že zachrániť môže

teraz už len prísne, čestné hľadanie

skutočnej Božej vôle a život podľa

nej. Vysvetlil aj začiatok deja zvaného

„posledný súd“. Ten spočíva

prirodzeným spôsobom v intenzívnom,

zrýchlenom roztriedení ľudí

podľa toho, ako sa prejavujú.

Práve tomuto dianiu zosilneného

Božieho tlaku sa postavil do cesty

Adolf Hitler a zviedol so sebou väčšinu

nemeckého národa. 1 A ak sa

na zemeguli malo niečo takému

smeru postaviť na odpor, potom tu

museli byť ľudia z mäsa a krvi, ktorí

proti tomu aj niečo robili. Či už vedome

so zástavou Božích bojovníkov

v ruke, alebo nevedome, v obrane

vlasti proti nacistickému zlu.

Samozrejme, nemohol sa zjaviť

na nebi Pánboh ako fúzatý starec

a pohroziť prstom; Božia pomoc sa

nikdy nemôže odohrať inak, než

v rámci prirodzených dejov. Nie je

ťažké si však predstaviť, že by napríklad

Hitler náhle zomrel. Vtedajšie

neblahé dianie bolo tak tesne naviazané

na jeho osobu, že s jeho odchodom

by muselo dôjsť k radikálnemu

obratu. Existovalo aj hnutie odporu

medzi nemeckými armádnymi dôstojníkmi;

tí si uvedomili, aké šialené

je pripravovať ďalšiu vojnu, a boli

odhodlaní Hitlera odstrániť. Na ich

čele stál vtedy podplukovník rozviedky

Hans Oster. S ohromujúcimi

úspechmi Hitlerovej drzej politiky

a rastúcim nadšením davov však

svoje prípravy prerušili a celkom sa

stiahli. Na stopu im prišlo gestapo

až po nepodarenom Stauffenbergovom

atentáte na Hitlera v roku 1944,

zatklo ich a popravilo. 2 Čo by bolo,

keby vojna začala už v roku 1938 húževnatým

odporom Čechoslovákov?

A AKO TO ŠLO ĎALEJ?

Krok za krokom nadol. Tragickým

omylom bola Benešova zmluva

so ZSSR v roku 1941; na takých veľkoformátových

podvodníkov ako

Hitler a Stalin bol Beneš príliš malý,

slušný a neprezieravý. Po vojne sa potom

snívalo o všeslovanskej vzájomnosti,

o veľkom ruskom bratovi-osloboditeľovi;

toto Masaryk a Havlíček

prehliadli už dávno predtým, navštívili

Rusko, vedeli, že žije o sto rokov

pozadu a že také romantické rojčenie

je len sladkým omylom horúcich

vlasteneckých hláv. V roku 1948

potom pasca sklapla. Nasledovalo

---

SPOLOČNOSŤ

40 rokov neslobody duchovnej, náboženskej,

kultúrnej a hospodárskej, 40

rokov mravného úpadku našich národov.

S krátkou prestávkou v roku

1968. Čo naštartovali ruské päste,

potom už dokončovali vlastnou silou

české a slovenské ruky.

Kedysi som bol na večierku hudobnej

školy, na ktorú chodili naše deti.

Po oficiálnom vystúpení sa rozprúdila

voľná zábava a tu som musel užasnúť

nad brilantnou klavírnou improvizáciou

jedného z učiteľov. „To je najlepší

organista v celom kraji,“ povedala mi

učiteľka, „z náboženských dôvodov

bol prepustený z konzervatória a nesmie

vyučovať. Teraz sa živí na našej

škole ako korepetítor.“ „Čo je to?“

chcel som presne vedieť. „Keď dievčatká

cvičia pri baletnej tyči „á-dva-

-tri“, on im k tomu hrá do rytmu.“ –

VLÁDA TVOJICH VECÍ

ěřím i já Bohu, že po přejití

„V vichřic hněvu, hříchy našimi

na hlavy naše uvedeného, vláda věcí

tvých k tobě se zase navrátí, ó lide

český!“, zaplakal roku 1650 v časoch

pobielohorských Jan Amos

Komenský.

Vrátila sa, po 340 rokoch. A bola

to doba sprvu plná šťastia, slobody,

radosti. Presne 29. 12. 1989 sa volil

prezident, v ten slnečný a mrazivý

zimný deň si nikto nebol istý, ako

to dopadne. Dopadlo to nádherne

a naplnilo nás to šťastím, vrúcnou

a jasnou radosťou. Nasledovalo prvých

niekoľko rokov, plných šťastného

hľadania a nachádzania, ľudia

prahnúc vstupovali na zakázanú

pôdu hľadania Boha a pili plnými

dúškami. A ďalej?

Masaryk hovorieval, že štát žije

na takých princípoch, na akých vznikol.

V roku 1989 väčšina ľudí zvonila

kľúčmi a radovala sa zo slobody, a súčasne

si ďalšia vrstva chladne a vecne

pripravovala svoju budúcu šachovú

hru; no a tak to zostalo vlastne až

dodnes. Škoda. Dnes je jasné, že

„vláda věcí tvých“ sa k nám síce navrátila,

ale za veľa nestojí a demokratický

systém politických strán, inde

v Európe ako-tak fungujúci, v prostredí

českých a slovenských šikovných

hláv v podstate zlyhal.

Ďalšia z reťaze premárnených

šancí…

Čo potrebujeme najviac nie je sloboda,

ale ľudská kvalita, mravnosť

jedincov, akým môžeme dôverovať.

Aj Vašu mravnosť potrebujeme, milý

čitateľ a čitateľka. Kto? My všetci, čo

stojíme na prahu nového, ďalšieho

roka, nosíme v sebe túžbu po kráľovstve

Božom a so stiesneným srdcom

sledujeme článok za článkom tejto

neblahej reťaze.

AKO TO ASI

PÔJDE ĎALEJ?

Priebeh „posledného súdu“ opísal

Abd-ru-shin v Posolstve Grálu

ako prirodzený, ale nesmierne zosilnený

tlak životnej sily, takže sa musia

prejaviť všetky vlastnosti, driemajúce

vnútri v ľuďoch. Sú nútené vyjsť

na svetlo, rozkvitnúť a urýchlene priniesť

plody. Buď sa človek nechá zvábiť

príležitosťami na nečisté konanie

a rýchlo sa dostane do víru sťahujúceho

nadol, alebo si urobí v sebe poriadok

a jasne sa postaví do smerovania

nahor, v chcení k čistote a dobru,

a tým aj do prúdu pomoci zhora,

od Stvoriteľa.

A ďalej?

Nič, čo nestojí v poctivosti a v súlade

s vôľou Božou, neobstojí a musí padnúť.

Súlad s vôľou Božou potom nespočíva

v odriekavaní modlitieb, ale

v skutkoch, ktoré sú nesené láskou,

spravodlivosťou, čistotou. A pretože

dnes takmer nič v takom súlade

nie je, musíme očakávať veľké

zvraty, kat astrofy a nakoniec aj zrútenie.

V ľudských dielach, finančníctve,

politike, hospodárstve, spoločnosti,

medziľudských vzťahoch – ale

aj v prírode, i prírodu ovláda človek

nevedomky svojím myslením, zmýšľaním

a (ne)cítením.

A kedy?

Nevieme. Ten čas pozná len Boh

Otec, povedal už Ježiš. Aj keby sa prihlásil

niektorý z mnohých „veštcov“

a oznámil presný dátum príchodu

záverečného diania súdu, nemôžeme

mu veriť. Možno ten dej udrie

čoskoro ako blesk z jasného neba

a lavínovito sa rozbehne po svete –

veď tá naša zložitá civilizácia je nesmierne

zraniteľná a jej zabehnuté

pohodlie sa dobre cieleným úderom

zosype ako domček z karát.

Sotva sa však môžeme domnievať,

že to bude práve teraz, v nastávajúcom

novom roku. A hlavne – správnejšie

je žiť tak, aby sme neustálym

usilovaním sa dokázali svoju stálosť

53

Svet Grálu

38 | 2013

---

SPOLOČNOSŤ

chcenia dobra a poznávania Boha.

Ten dej pokračujúceho triedenia

a rúcania môže pokračovať ešte celé

desaťročia, možno sa konca vo svojom

pozemskom živote nedočkáme

a zažijeme len pokračujúci zmätok

prehrávajúceho materializmu. Súčasne

pritom dostanú ešte ďalší

blížni príležitosť na posledný možný

obrat. Až neskôr, na „onom svete“,

alebo znovu v ďalšom pokračovaní

svojej pozemskej púte sa toho záverečného

okamihu dožijeme, a nebude

to ľahké.

A čo bude ďalej?

„Posledný súd“ nebude zánikom

sveta. Bude to veľká očista od všetkého

zlovoľného a chorého, čo stálo

proti zámeru Stvoriteľa a odmietlo sa

podriadiť jeho vôli. Raz sa naša ťažko

skúšaná Zem, týraná chemickými

i rádioaktívnymi odpadmi a ničená

ľudským sebectvom, prebudí do nového

rána a posilnená začne svoju obnovu.

Koľko asi na nej zostane z tých

mnohých miliárd ľudí – ako beznádejne

málo ich je ochotných načúvať

niečomu takému, ako je „Božia

vôľa.“ Buď Boha vôbec neberú na vedomie,

alebo sa uzavreli do ohrady

vlastných náboženských predstáv,

dávno presýtených uspávajúcimi ľudskými

príveskami a dodatkami, a nie

sú ochotní prekročiť plot k Pravde.

Nech sú to moslimovia, kresťania,

hinduisti… nechajme to, starajme sa

predovšetkým o svoje vlastné chyby.

Ale ťažko sa nájdu celé národy, krajiny,

spoločenské vrstvy alebo celé

cirkvi, ktoré tento spravodlivý dej

v zdraví prečkajú. Len jednotlivci,

len každý sám za seba a podľa svojho

osobného správania voči skúmavému

pohľadu Božích zákonov, len jednotlivo

budú môcť ujsť tomuto neblahému

osudu.

A BUDE RÁNO,

DEŇ PRVÝ

Pod oknami nášho bytu donedávna

chátrali stopäťdesiat rokov

staré budovy skladu a pekárne. Jedného

dňa prišli ťažké stroje a začalo

veľké hrmenie a búranie. Prvá to zaplatila

životom stará lipa. Po desaťročia

nás jej ohromná koruna vítala

rannými kosými lúčmi slnka, plnila

ulicu vôňou, bzučaním včiel, šumom

lístia a mierom. Neverili sme svojim

očiam, keď sme ju náhle uvideli

na zemi, chladnokrvne rozrezávanú

na kusy. Vtedy sme si povedali, že

snáď v meste ani nechceme žiť. Bolelo

to. Ale zase to, ako inak, prešlo

a zvykli sme si. Po lipe sa zrútilo

na zem všetko, čo na pozemku stálo,

budovy, prístavky, stromy a kríky.

Nakoniec zostala pustá betónová

púšť bez života.

Bez života? Dnes, po niekoľkých

rokoch, sa do toho spustošeného

kúta zasa vrátila príroda a ovládla

ho. Po svojom. Na opustenom pozemku,

ktorý jej ľudia prenechali,

sa nerušene tešia zo života stromy,

kríky, vtáci… nastalo vzkriesenie,

znovuzrodenie.

Prajme v tom novom roku sebe,

i svojim milým okolo seba tiež

také vzkriesenie, znovuzrodenie.

A hlavne pre to niečo robme.

Tak teda – šťastný nový rok!

Artur Zatloukal

zatloukal@svetgralu.cz

1 Zvedavému čitateľovi odporúčame vynikajúcu

knihu Siegfrieda Hagla „Okultní

kancléř“, Integrál Brno, 2008. Autor v nej

poukazuje na to, že Adolf Hitler nebol

ani geniálny politik, ani schizofrenik, ale

okultné médium, komunikujúce so záhrobím

a podriaďujúce sa jeho neblahým

vplyvom. Kniha je veľmi svedomito

a vecne spracovaná.

2 Jiří Šulc: Zrádci. Knižní klub, 2012

54

Svet Grálu

38 | 2013

---

Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk

Pri odbere celej edície

zľava 15 %!

Cena

na:

Cen

ap

re pre

dplati

atite

teľa

11,70 €

Cena

na:

Cena ap

pre

predpl

dplati

atiteľ

teľa

14,40 €

Cena

na:

Cen

a p

re predpl

dplati

teľa

12,60 €

Cena

na:

Cen

ap

re pre

dpl

atiteľ

teľa

11,70 €

Zaviate doby

sa prebúdzajú

1. zväzok

Krišna,

Nahome,

Kassandra,

Mária z Magdaly

262 strán,

tvrdá väzba,

formát 16 x 23 cm,

hmotnosť 670 g,

slovenský jazyk

Zaviate doby

sa prebúdzajú

2. zväzok

Atlantída, Ríša Inkov,

Abd-ru-shin, Kassandra,

Ján Krstiteľ,

Ježiš z Nazatretu

464 strán,

tvrdá väzba,

formát 16 x 23 cm,

hmotnosť 780 g,

slovenský jazyk

Zaviate doby

sa prebúdzajú

3. zväzok

Egypťania, Nemare,

Faraóni, Neznáme

zo života Božieho Syna

Ježiša, Apoštoli

377 strán,

tvrdá väzba,

formát 16 x 23 cm,

hmotnosť 800 g,

slovenský jazyk

Z doznelých

tisícročí

Mojžiš,

Abd-ru-shin,

Mária,

Život Ježiša na Zemi

305 strán,

tvrdá väzba,

formát 16 x 23 cm,

hmotnosť 570 g,

slovenský jazyk

---

NÁZORY

56

Svet Grálu

38 | 2013

Impressum:

Svet Grálu

Časopis pre duchovné súvislosti v živote

Číslo 38/2013, vyšlo 1. 12. 2013

Redakcia:

SVET GRÁLU, n. o., Hlavná 85, 040 01 Košice

Adresa administrácie: Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

Redakčná rada:

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman

Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice),

Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Bílovice n. Svit.),

Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko), Artur

Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)

Prekladatelia a korektori:

Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Igor Mešťánek, Tomáš

Mešťánek, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,

Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch

Vydavateľ:

Nadácia Stiftung Gralsbotschaft

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de

Rozširuje:

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa

Predplatné:

Svet Grálu n. o., Administrácia SG,

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

redakcia@svetgralu.sk

Výroba:

Michael Oort, Stuttgart

Internet:

Miloš Stúpala (Bratislava),

Milan Púček (Dubnica nad Váhom)

Distribúcia:

Tomáš Mešťánek (Bratislava)

Marketing:

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)

On-line obchod:

Maroš Látal (Bratislava)

Grafika:

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Detva)

Tlač:

Tiskárna Grafico s.r.o., Opava

Ilustrace:

• DepositPhotos.com: A. Sotnykova, Ukrajina, Dněpropetrovsk (2);

T. Šereda, Slovensko (3); CandyBox Images, ČR, Praha (10); Almir1968,

Německo (12); Lane Erickson, Pocatello, (14); Eric Cote, Canada,

Sherbrooke (27); Susanne Bauernfeind, Německo, Höhenkirchen (32);

Fotyma, Polsko (36); Dink101, Rusko (60); E. Kharichkina, Rusko (58)

• Dreamstime.com: Annalisaball, (2)

• commons.wikimedia.org: (1, 16, 53)

• Uppsala University Library, http://app.ub.uu.se/ (19)

• GralsWelt: (1, 5, 7, 22, 24, 25, 34, 35)

• Reto Eberhard Rast: (28)

• www.webdesignhot.com: (9)

• M. Bouška, ČR, Brno:(2, 37)

• NASA: (38)

• www.wikinut.com: (48)

• hqwide.com: (48)

• Artur Zatloukal st., ČR, Brno: (54)

Cena:

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.

Všetky práva vyhradené.

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.

Vychádza štyrikrát ročne.

Číslo registrácie: 3254/2004

Český Svět Grálu

si možno objednať na adrese:

Nováčkova 26, 614 00 Brno

www.svetgralu.cz

ISSN 1614-5127

www.svetgralu.sk

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo

kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis

prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.

redakcia

Homosexualita

Chcem sa Vám touto cestou poďakovať

za všetky veľmi prínosné články,

ktoré uvádzate v časopise Svet Grálu.

V jarnom čísle som si prečítala články

„Pokrivené duše“ a článok o „Homosexualite“.

Všetko čo som čítala mi bolo

zrozumiteľné..., avšak pri niektorých

otázkach som si nedokázala tieto veci

predstaviť a dôkladne ich v sebe preskúmať.

Bola by som veľmi rada, keby

ste mi ich mohli objasniť.

Chcem sa Vás preto opýtať, či sa

mužská duša v ženskom tele má

narovnať v zmysle mužského jadra

a nie v zmysle ženského tela, v ktorom

mužské jadro sídli.

Je teda vylúčené, aby spolu tvorili

pár duše v postavení - a - či + a + ,

i keby sa jednalo o mužské a ženské

telá?

Platí to isté u 4 % mužských a ženských

párov (tiel), že i v ich prípade

musí byť vždy + a - ?

Nie je mi to jasné preto, že mužskú

dušu v ženskom tele sa nevedomé

okolie snaží tlačiť k narovnaniu

v zmysle jej telesnej orientácie, čo by

v prípade mužského ducha v jej tele

viedlo k ďalšiemu pokriveniu.

Chcem sa ešte opýtať, či je možné,

aby u ženského ducha v ženskom tele,

ktorý má tendenciu k mužskému pôsobeniu,

alebo obrátene, mohlo dôjsť

k ľahšej náprave v prípade, keď sa

poddá tlaku okolia a vnútornému

vycíteniu správnej orientácie, oproti

stavu, keď je ženský duch v mužskom

tele (či obrátene) tlačený okolím

a snaží sa o nápravu v zmysle

pozemského tela (podvedome). –

V takom prípade je nebezpečenstvo

„uviaznutia v perejách“ – pri snahe sa

z takejto situácie čo najľahšie dostať.

A ešte Vás prosím o odpoveď

na otázku, či si myslíte, že je možná

duchovná náprava chirurgickou cestou

(zmena pohlavia)?

(Meno je v redakcii.

Otázky boli redakčne skrátené.)

Odpoveď redakcie:

Ďakujeme Vám za Váš osobne adresovaný

list. V odpovedi Vám môžem

predložiť iba svoje názory, tak ako

som k nim časom dospel. Nepovažujte

ich preto, prosím, za „pravdu“.

Môžem sa i mýliť. Napriek tomu dúfam,

že Vám budú užitočné.

Predkladáte hneď niekoľko otázok.

Začnime tou prvou:

V človeku sídli mužské jadro v ženskom

tele. Má sa narovnávať v zmysle

mužského jadra, alebo v zmysle ženského

tela?

Všimnite si prosím v prednáške Pokrivené

duše túto pasáž:

Do našej úvahy zahrnieme dnes len

tie pokrivené duše, ktoré už sú inkarnované

v pozemskom tele opačného

pohlavia.

Najskôr teda tú časť pozemského

ženstva, v ktorom sú vtelené slabošské

mužské duše, pretože sa v predchádzajúcom

živote príliš vzdialili

od čisto mužského myslenia a konania.

Už to vysvetľuje, že u takýchto

pozemských žien môže ísť iba o slabošské

mužské duše. Nie je na tom

---

NÁZORY

teda nič chvályhodného, ak sa žena

snaží mužské charakterové črty posúvať

do popredia, alebo ich vôbec

prejavovať.

Taká žena nie je v myslení a správaní

v žiadnom ohľade skutočne

silná. Ani v mužskom, ani v ženskom.

I pozemsky by pre seba viac získala,

keby sa snažila pokrivenie potlačiť.

K zmene jej však pomáha jej prežívanie.

Pretože čoskoro spozoruje, že sa

pravý muž v jej blízkosti necíti dobre.

Ak teda človek v dôsledku svojho

predchádzajúceho správania dospel

k inkarnácii v opačnom tele, musí si

túto inkarnáciu riadne odžiť. Prežiť

si teda stav, keď musí rešpektovať danosti

tohto stavu. Má sa teda odievať

a správať ako žena, i keď má v sebe

mužskú dušu – a i keď si vnútorne

ujasňuje, že mu to nevyhovuje a chce

niečo iné. Taký život si však vyžaduje

vnútornú sebadisciplínu a je sprevádzaný

istým napätím. Aj toto napätie

vychováva – je známe, že sme

ochotní meniť sa až vtedy, keď je nám

ťažko. Človek, ktorý vedie príjemný,

ale nenáležitý život, premeškáva príležitosť

na svoje ďalšie dozrievanie.

Je veľmi užitočné, keď „opačný“

človek vie o existencii reinkarnácie

a teda vie, prečo to všetko zažíva.

Odnesie si z toho úžitok pre svoje

ďalšie bytie.

Je teda vylúčené v zmysle Posolstva,

aby spolu tvorili pár duše v postavení

- a - či + a +, i keby šlo o mužské

a ženské telá?

Vylúčené nie je nič, platí tu na prvom

mieste slobodná vôľa, rozhodovanie

človeka. Dnes sa síce už neuzatvárajú

manželstvá na základe

rozhodnutia rodičov alebo hmotnej

núdze nevesty, ale opäť sa pri výbere

partnera dostali do popredia kritéria

vzdialené duchovnému jadru

človeka. Na prvých miestach je to

asi sex, ľahkomyseľnosť a pozemská

vypočítavosť. Pokojne sa teda môžu

spojiť do párov i kombinácie duší,

aké popisujete. Disharmónia a neporozumenie

medzi nimi môžu byť

podobné ako nesúlad duší + a -, inak

veľmi rozdielnych povahou, záujmami

a zrelosťou. A ktoré sa vlastne

k sebe nehodia.

Je nutné ešte dodať, že sex má v živote

svoje primerané miesto, stačí

pripomenúť kňazský celibát a jeho

problémy. Na miesto ľahkomyseľnosti

zase patrí istá ľahkosť v rozhodovaní,

vedená cítením. Aj vypočítavosť

má svoj protipól: v rozvážnosti,

ktorá sa nevrhá strmhlav do nezmyselných

situácií.

Platí to isté u 4 % mužských a ženských

párov (tiel), že i u nich vždy

musí byť + a - ?

Tými 4 % máte zrejme na mysli

homosexuálnu časť našej populácie.

Táto otázka si zaslúži širšiu odpoveď.

V prednáške „Pokrivené duše“ sa

v Posolstve Grálu píše:

Pri pozorovaní okolia vám bude nápadná

jedna vec, o ktorej som sa už

zmienil: že sa ženské duše v mužských

telách cítia zvláštnym spôsobom priťahované

k mužským dušiam v ženských

telách a naopak. Práve žena so

silnejším rozumovým chcením a prevažne

mužskými povahovými črtami

sa teda väčšinou cíti nevedomky priťahovaná

k mužovi s než nejšími povahovými

znakmi.

V tom však nespočíva iba podvedomá

snaha o vyrovnanie, ale pôsobí

tu veľký zákon príťažlivosti

rovnorodého!

Rovnorodosť tu tkvie v pokrivenosti

duší! Obe duše sú pokrivené,

sú v tom skutočne rovnakého druhu,

a ten sa podľa zákona priťahuje.

Tieto slová sa nevzťahujú na homosexuálne

páry, ale na manželstvá

a partnerstvá tvorené mužom a ženou

s opačne orientovanými dušami.

Teda napríklad

mäkkým,

pasívnym, žensky

pôsobiacim

mužom a energickou,

„muž-

nou“

ženou.

V Abd-ru-shinovej dobe homosexualita

nebola ani zďaleka takou

témou, akou je dnes. Samozrejme

existovala, ale bola tabu a v spoločnosti

požívala opovrhnutie ako

niečo úplne neprirodzené a zavrhnutiahodné.

Predstava, že by homosexuáli

vystúpili z ilegality, prehlásili

svoj sklon za Boží dar a požadovali

rovnaké práva s ostatnými, bola absurdná,

nemysliteľná. Abd-ru-shin sa

teda homosexualitou vo svojich výkladoch

nezapodieval, to si musíme

na základe poznania Posolstva urobiť

sami. Dovoľte mi vyjadriť svoj názor:

Homosexuálny vzťah býva veľmi

často vzťahom dvoch ženských

duší v mužských telách, alebo jednej

ženy v mužskom tele a jedného

muža v mužskom tele so začínajúcim

poženštením. Obdobne naopak lesbické

vzťahy. Obe duše sú pokrivené,

táto pokrivenosť ich spája a je zdrojom

ich duševného súzvuku i sexuálnej

orientácie. Zjavnou býva dominantná,

„mužskejšia“ povaha jednej

a mäkšia povaha tej druhej. Možný

je samozrejme i vzťah dvoch zženštilých

mužov v mužských telách.

Popri tom existujú i ďalšie, asi menej

typické príčiny homosexuality,

myslím, že sme sa o tom vo Svete

Grálu krátko zmienili. Môže to byť

trebárs posadnutosť ženy cudzou,

prevtelenou mužskou dušou: tejto

cudzej duši sa prieči fyzický kontakt

posadnutej ženy s jej manželom

a dáva prednosť vzťahu s inými

ženami. Partneri môžu byť spojení

i silnými osobnými vzťahmi z minulosti,

ktoré prežiaria pokrivenie

jedného z nich, zatiaľ čo druhý je

57

Svet Grálu

38 | 2013

---

NÁZORY

„nepokrivený“. Jestvuje i „nepravá“

homosexualita, ktorá vzniká okolnosťami,

napríklad praktikovaním

sexu vo väzení alebo na vojne. Alebo

homosexualita, ktorá vznikla traumatickým

vzťahom v mladosti, poruchami

rodinného prostredia v detstve

a. i. Len prosím žiadne šablóny,

život je mnohotvárny.

Poznanie o koreňoch homosexuality

má svoju veľkú cenu. Môže

vyústiť do vedomého pochopenia

a porozumenia vo vzťahu k homosexuálom,

alebo... k akceptácii seba

samého a hľadaniu svojej cesty životom

podľa vôle Stvoriteľa.

...nevedomé okolie sa snaží túto dotyčnú

tlačiť k narovnaniu v zmysle

jej telesnej orientácie, čo by v prípade

mužského ducha v jej tele viedlo

k ďalšiemu pokriveniu...

O tom sa tu už hovorilo pri Vašej

prvej otázke. Žena s mužskou dušou

v sebe sa nemá začať správať ako

kovboj alebo zhrubnutá mužatka. Ak

sa dopracuje k vedomiu, že si sama

riadi svoj život svojím rozhodovaním,

že teda nie je náhodnou hračkou

prírody alebo nespravodlivou

obeťou osudu, mala by sa so svojím

stavom zmieriť a prijať ho. Prijať počas

tohto pozemského života pravidlá

hry, ktorú sama rozohrala, a nesnažiť

sa byť príkladom pre začínajúce

mužatky. Až po odžití svojej dnešnej

kapitoly, teda po úmrtí, môže pokročiť

na ďalší stupeň svojho bytia a naplniť

svoju túžbu byť naplno mužom.

... či je možné, že ženský duch v ženskom

tele, ktorý má tendenciu k mužskému

pôsobeniu alebo obrátene, že

náprava (tlak okolia) je ľahšia pri

poddaní sa tlaku okolia a vnútornému

vycíteniu správnej orientácie,

oproti stavu, keď je ženský duch

v mužskom tele (či obrátene) a tlak

okolia sa snaží o nápravu v zmysle

58

Svet Grálu

38 | 2013

pozemského tela (podvedome). – Tu

je nebezpečenstvo „uviaznutia...“

Spomínaná žena si musí v prvom

rade ujasniť, či je plnohodnotná žena,

ktorá práve vykročila na cestu svojho

pokrivenia, teda iba teraz zatúžila

byť mužatkou, alebo už mužskou dušou

v ženskom tele je. Toto rozpoznanie

môže byť dosť ťažkou úlohou.

No podľa toho sa má naďalej správať.

V prvom prípade má rozvíjať ženské

hodnoty svojej duše a tak sa začínajúceho

pokrivenia zbaviť. Rozhodujúcim

pre ďalšie bytie bude pritom

jej stav v okamihu pozemskej smrti.

V tom druhom prípade ju (alebo

vlastne jeho) čaká trošku prácny

život: má rešpektovať ženský stav

svojho tela, viesť riadny život ženy,

ako si to pôvodne prial, ale vnútorne

má v ňom narastať chcenie stať sa

pravým mužom. Nie iba slabošským

mužom, ktoré viedlo k jeho poženšteniu.

Tento tlak ho vychováva

a donucuje.

...či je možná duchovná náprava

chirurgickou cestou (zmenou

pohlavia)

Duchovná, teda vnútorná náprava

musí vychádzať jedine zvnútra,

nijako inak. Taký človek si má ujasniť,

akú dušu v sebe prechováva a dať

prednosť prirodzenému, prírodnému

priebehu. Operácia je umelý zásah, je

na mieste azda v tom prípade, keď je

stav pre človeka príliš trýznivý a neúnosný

a on napr. uvažuje o samovražde.

Určite je operácia lepšia ako

samovražda.

Verím, že nie je nutné preberať

všetky možné varianty a kombinácie,

ako si to v závere listu prajete.

Ani to nie je možné – tých možností

je nespočetne veľa. Tu ide o prehľad,

o náhľad. Zvyšok je na pozorovaní

každého z nás. Výsledkom potom

nesmie byť jednoduché posudzovanie

a odsudzovanie, ale pochopenie

a vcítenie sa. Veď každý náš blížny,

ktorý v sebe nesie vôľu k dobru, je

pútnikom za rovnakým cieľom, i keď

to trebárs len nejasne tuší.

Na záver ešte jedna prekladateľská

poznámka: Pri hľadaní odpovedí

na Vaše otázky som zistil, že v českom

preklade Posolstva je prekladateľská

chyba, a to nielen v staršom

preklade, šírenom do roku 2011, ale

i v našom novom preklade z roku

2011. Veta v „Pokrivených dušiach“

Není tedy naprosto nic chvályhodného,

jestliže se žena proti své ženské

přirozenosti snaží mužské charakterové

rysy posunovat do popředí nebo

je vůbec projevovat.

má byť správne bez podčiarknutých

slov:

Není tedy naprosto nic chvályhodného,

jestliže se žena snaží mužské

charakterové rysy posunovat do popředí

nebo je vůbec projevovat.

Podrobnejší rozbor tejto jazykovej

jemnosti v nemčine by presahoval

rozsah tohto listu.

S priateľským pozdravom

Artur Zatloukal

Za redakciu Sveta Grálu

---

Svet vet Grál Grálu

rálu

álu lu

september 2010 – november 2010

Humus – šanca pre klímu

Čo s prebytkom CO 2 v atmosfére?

Vrátiť do pôdy!

strana 20

Turzovka – slovenské Lurdy

Varovné proroctvo krásnej Pani

strana 13

strana 39

Tajomstvo energetickej

výmeny

strana 16

Ako súvisia čakry, aura

a energetické pole?

strana 21

MUDr. Denisou Borošovou

strana 46

Cena 2,89 € (87 Sk)

strana 25

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

život

strana 7

strana 36

Ako

rozlúštiť

Korán?

Výskum starých jazykov

prináša nový pohľad

na nejasné miesta Koránu

strana 12

Dospievajúca

mládež zblízka

alebo ako sa do hory volá,

tak sa z hory ozýva

strana 17

Vážení čitatelia, staňte sa predplatiteľmi

Sveta Grálu a získajte množstvo výhod!

Cena predplatného je 10,60 € / 4 čísla do roka.

Pri nákupe nad 50 eur cez on-line obchod

môžete získať predplatné za akciovú cenu 7 eur!

Zľava na nákup kníh cez on-line obchod

na stránke www.svetgralu.sk.

10,60 €

Pri nákupe nad 50 €

7 €

Pri objednávke stačí uviesť ich meno a adresu

do poznámky a časopis im zašleme do poštovej schránky.

Pri predplatení časopisu pre známeho dostane 2 staršie

čísla SG podľa Vášho výberu

zdarma!

Svet Grálu Grálu

26

25

2012

Dospievanie –

kľúč k dospelosti

Pre okolie neľahké obdobie života,

pre človeka samotného rozhodujúce

hľadanie životných postojov.

Predposledné Vianoce,

alebo zbytočná panika ?

Svet Grálu

december 2010 – február 2011

Zánik sveta v decembri 2012?

Karma – čo to je?

Seriál MUDr. Jana Paloučka

Josef Bohuslav Foerster

Keď sa práca stáva službou Bohu

Svetlo, ktoré lieči

Rozhovor s psychoterapeutkou

8 STRÁN NAVIAC !

Milí čitatelia,

od tohto čísla pre vás

časopis opäť rozširujeme

za nezmenenú cenu.

www.svetgralu.sk

Svet Grálu

Cena 2,89 € (87 Sk)

Duchovné súvislosti v živote

Feng Shui

Energia priestoru pre

zdravý a harmonický

Skrytý národ

O podivuhodnej

spolupráci medzi

prírodou a človekom

Pokojné sviatky, veľa lásky, porozumenia a Božieho požehnania v novom roku Vám praje redakcia Sveta Grálu. Ďakujeme za Vašu priazeň.

---

Blahoslavení sú tí, ktorí sú čistého srdca,

lebo oni uvidia Boha.

V týchto slovách spočíva všetko, to najvyššie, čo človek môže dosiahnuť, vidieť Boha

v jeho dielach. Jeho srdce musí byť čisté a priezračné ako krištáľ, aby mu žiadne

zakalenie nebránilo vidieť. Vidieť znamená poznať! Človek, ktorý je čistého srdca,

to dosiahol a môže stúpať k Svetlu.

Kázanie na Hore, podľa knihy Z doznelých tisícročí