december 2012 – február 2013
Ako viesť svoje deti
strana 11
Rozhovor s pátrom Anselmom Grünom
o živote, viere a spiritualite
strana 45
Rozhovor
s PhDr. Milanom Zemkom CSc,
členom historického ústavu
SAV v Bratislave
strana 14
36
9
Cena 2,89 €
jún 2013 – august 2013
S matkou ôsmich detí o veciach,
ktoré spájajú rodinu
strana 7
kalendar_titul 2013.in d 1
Každý den, týden imě
měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš
život, , podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.
Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.
SE V
01
ve dnech roku
s fotografiemi Karla a Prskavce
Barva roku 2013
aktuálna a ponuka
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Dieťa nie je dospelý!
strana 46
Ako „vstať z popola“
strana 20
Cena 2,89 €
zlatá
Prečo niekedy horoskopy
nevychádzajú
strana 18
Predstavujeme metódu
zvýchodnéhoSlovenska
strana 34
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti i v živote
O živote v Tanzánii
s MUDr. Margarétou
Černákovou
strana 34
Aký partner sa k nám
naozaj hodí?
strana 31
marec 2013 – máj 2013
strana 12
Nové výskumy zážitkov blízkosti smrti
strana 41
Otázka, ktorú si kladie mnoho
veriacich
strana 52
Cena 2,89 €
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
strana 34
Správny vzťah k tejto etape
života
strana 53
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.
Ďalšie číslo 39
Vychádza v marci 2014
Svet Grálu
Prečo horoskop op
niekedy
nevychádza?
POSELSTVÍ
BAREV B 2013 2
Svet Grálu
Svet Grálu
35
?
smrt
narodenie
zivot
Naše minulé životy
Prečo ich nepoznáme?
Svet Grálu
34
12 zlatých pravidiel úspešnej výchovy
Astrológia dnes
Barbro Karlén spomína:
„Keď som bola Annou Frankovou“
Skúsenosti blízkosti smrti:
Ilúzia či realita?
Prečo mal Kristus taký
hrozný osud?
Božia iskra v nás
Aký je skutočný pôvod
človeka?
Skrytý zmysel
starnutia
Ako poraziť strach?
Strach patrí k životu, je normálny. Keď však
začína dominovať, obmedzovať, keď núti uhýbať
a ustupovať, je načase zasiahnuť.
„Biblia pre mňa nie je dogmou!“
Svet Grálu
Slováci, akí sme?
36
ISSN 1614–5127
771614 512005
Život ma naučil neplánovať
12 zlatých pravidiel
úspešnej výchovy
Vyhorenie
Samoliečba
zápalových
chorôb
Homosexualitaa
Ako jej rozumieť?
Svet Grálu
Vysoká škola
neočakávaniaania
Vrana k vrane
sadá...
CD
AUDIO
počúvaním dramatizovaných príbehov z kníh Z doznelých tisícročí a Zaviatych dôb o živote
Ježiša z Nazaretu, Márie z Magdaly alebo Jána Krstiteľa v audio edícii
+
CD Neznáme zo života Ježiša
CD Mária z Nazaretu
6,50 €
Pre predplatiteľov
5,70 €
Pri nákupe nad 50 €
môžete získať
jedno Vami vybraté
CD z tejto ponuky
zadarmo!
CD si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
NA ÚVOD
xistoval iba jeden skutočný
„E kresťan. Zomrel na kríži.“ – aj
takto vyjadril svoj vzťah ku kresťanskému
náboženstvu nemecký filozof
Friedrich Nietzsche a nazval kresťanstvo
ľudovým platonizmom. Namiesto
Ježišovej náuky o kráľovstve
nebeskom predostrel svojim čitateľom
a poslucháčom novú metafyziku
a etiku – vôľu k moci a starogrécke
opojenie zmyslami. Namiesto kresťanského
ideálu súcitu a solidárnosti
ponúkol elitársku náuku o Nadčloveku,
oplývajúcom „vznešenou krutosťou“,
víziu človeka, ktorý sa zbaví
kresťanskej morálky ako inštinktu
stáda. Istotne netušil, ako vážne jeho
slová budú brať politickí vodcovia
nemeckého národa len pár desaťročí
po jeho smrti. Svedkovia tých
čias hovoria, že nemeckí vojaci na
okupovaných územiach občas listovali
v útlej knižočke, ktorá bola súčasťou
ich poľnej výbavy. Nebola to
Biblia. Bola to zbierka Nietzscheho
citátov, zostavená s jasným ideologickým
cieľom. V prvej i druhej svetovej
vojne sa obetiam vojnového besnenia
mohlo naozaj zdať, že mal filozof
pravdu, keď sa odvážil vyrieknuť
„Boh je mŕtvy“. Tu i tam sa ešte
i dnes ozývajú otázky, ako sa strašné
udalosti dvadsiateho storočia mohli
stať v kresťanskej Európe. Dala Nietzschemu
za pravdu i sama cirkev? Je
pravda, že pred rozhodujúcimi voľbami
v predvojnovom Nemecku bola
celá krajina plná prehlásení a plagátov,
podľa ktorých každý dobrý kresťan
bude voliť Adolfa Hitlera. Hitler
potom vyhral slobodné a demokratické
voľby i napriek postojom skutočnej
kultúrnej elity Nemecka. Bola
to porážka zdravého rozumu, citov
a svedomia. Treba však povedať, že
nielen vtedy, ešte i dnes sa politickí
vodcovia oháňajú kresťanstvom ako
veľmi dobrou politickou nálepkou,
ktorá má navodzovať dojem vysokého
morálneho kreditu. Nájdu sa aj
takí kresťania, politikov nevynímajúc,
ktorí si všetko duchovné predstavujú
pozemsky. Hitler a po ňom
i ďalší sa postavili do úlohy sudcu –
a posledný súd nevideli ako očistné
duchovné dianie, ale ako boj kresťanských
armád proti neveriacim (proti
islamu, terorizmu, čiernym, žltým,
červeným…). To, že Kristovo učenie
môže byť tak zarážajúco nepochopené
a po stáročia mnohonásobne
zneužívané, má iba jedno možné vysvetlenie:
že mnohí kresťania alebo
evanjeliá nečítajú, alebo im vôbec
nerozumejú. Namiesto duchovného
významu chápu Ježišove slová čisto
pozemsky, namiesto vnímania obraznosti
jeho reči ho chápu dogmaticky.
Možno tiež nevedia sami určiť
dôležitosť niektorých biblických výrokov.
Veď už len jedna jediná veta
z Kázania na hore by musela vyliečiť
svet, ak by sa brala dostatočne vážne.
„Blahoslavení pokojného srdca…“
Keď som si ju prvýkrát prečítal, uvedomil
som si, že na ničom inom nezáleží
viac, že podľa toho by mali ľudia
spoznať kresťanov. Totiž ako ľudí
pokojného srdca. Nie však ako ľudí
bez názoru, bez presvedčenia, ktorí
si zvolili apatiu k všetkému naokolo.
Som si celkom istý, že človek pokojného
srdca vidí aj rozmýšľa jasnejšie
a nemá zbytočné obavy, ba že potrebuje
k šťastiu menej, než ľudia, ktorí
chcú očačkať svoj život zbytočnosťami
a uznaním okolia. Mohli by ľudia
pokojného srdca hajlovať? Mohli
by kradnúť, ohovárať, pozerať pred
spaním texaský masaker motorovou
pílou, týrať svoje deti? Predstavujem
si, že ľudia pokojného srdca raz zaľudnia
túto zem, len čo sa Ježišovo
učenie začne preberať a vyučovať tak,
ako si to prial on. Teda nie ako kult
osobnosti, ako modloslužobníctvo
symbolov a litánií, ale ako služba
blížnemu. Pravdepodobne sa toho
ešte tak skoro nedožijeme. Strach
nám často bráni pozerať iným smerom,
pouvažovať nad zmyslom tradícií,
ako je tá vianočná, dovoliť si
mať vlastný názor, snažiť sa pochopiť
hlbší zmysel evanjelia. Keď si na Vianoce
pripomíname narodenie Syna
Božieho, mali by sme si obzvlášť pripomenúť,
že on sa nebál zastať ľudí
na okraji spoločnosti, obžaloval farizejov,
uzdravoval v sobotu a hovoril
nie ako politický aktivista, ale ako
nositeľ Svetla a Pravdy. Rozumieme
mu?
Roman Levický
levicky@svetgralu.sk
3
Svet Grálu
38 | 2013
OBSAH
ROZHOVOR
Samoliečba začína myslením
O svojom vyliečení hovorí spisovateľ a filmár Clemens Kuby
ZAUJÍMAVOSTI
Až za hranice mozgu
Čo prináša spoločné muzicírovanie
FEJTÓN
Namiesto fejtónu
TÉMA
Sviatky lásky
Zamyslenie nad posolstvom Vianoc
BIBLIA
Vznik Biblie…
ZAMYSLENIE
Ježiško darčeky nenosí
Ako sa vyhnúť (s)klamaniu detí
ROZHOVOR
Opravíme nefunkčné procesy mozgu?
Odpovedá Günter Haffelder,
vedúci Inštitútu pre mozgovú komunikáciu a jeho skúmanie
PRÍBEH
Rukavica
alebo dajte a bude vám dané
FOTOSERIÁL
Krása polárnej žiary
4
Svet Grálu
38 | 2013
VÝCHOVA
Povzbudzujte svoje dieťa
Ďalšie užitočné rady
ŽIVOT
Nič sa nedeje zbytočne…
Zážitky a skúsenosti matky dieťaťa s ťažkou srdcovou vadou
ZDRAVIE
V dobrých rukách
TÉMA
Je Biblia správne preložená?
Osteopatia –
možná cesta k zdraviu
Ježiš Nazaretský – syn Rimana?
Nepoškvrnené počatie z pohľadu Božích zákonov
VEDA
Sen o voľnej energii
Azda energia „z ničoho“?
ŽIVOT
Žil Ježiš skutočne?
Z knihy 100 odpovedí na životné otázky
RECENZIA
Dobrý Will Hunting
JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ
O bohatom mužovi
a chudobnom Lazarovi
ZAMYSLENIE
Ako to asi pôjde ďalej?
Čo predchádzalo vzniku Slovenskej republiky
NÁZORY
Ohlasy čitateľov
ROZHOVOR
Samoliečba začína myslením
Rozhovor s Clemensom Kubym
Zhováral sa Mehmet Yesilgöz
5
Svet Grálu
38 | 2013
ROZHOVOR
Životný príbeh úspešného spisovateľa
a filmára Clemensa Kubyho je dramatický.
V roku 1981 ochrnul po pätnásťmetrovom
páde zo strechy. Vďaka vlastnej
mentálnej liečbe však Kuby čoskoro
opustil nemocnicu – uzdravený, bez invalidného
vozíka! Tak začína cesta objavovania
samoliečebných síl driemajúcich
v ľuďoch, ktorá Kubyho vedie cez
niekoľko kontinentov. Svoje poznatky
neskôr zhrnul v programe „mental healing“
(duševná liečba): „Človek je bytosť
liečiaca sama seba!“
Svet Grálu: V roku 1981 ste spadli zo strechy
svojho domu a ochrnuli. Aj prevoz vrtuľníkom
na špeciálnu kliniku prebiehal veľmi dramaticky.
Tento let však spôsobil zlom vo vašom
živote. Váš príbeh trochu pripomína Luthera,
ktorý, keď vedľa neho pri búrke udrel blesk,
Bohu prisahal: „Nechaj ma v zdraví dôjsť domov
a ja sa stanem mníchom!“ Čo ste onej noci
sľúbili vy, že sa vaše ochrnutie takmer vyliečilo?
Kuby: Vo vrtuľníku som vôbec
nič nesľuboval, pretože som bol presvedčený,
že určite zomriem! No pomyslel
som si: „Kým zomrieš, musíš
sa vysporiadať so svojím starým životom!“
A táto myšlienka do môjho
života vniesla – ako som si spätne
uvedomil – silné liečebné impulzy.
Predtým som mal pripravený rozsiahly
plán renovácie domu, v ktorom
som sa chcel venovať filmárčine.
Roky som pracoval na starom dome,
len aby som vyhovel niekoľkým milovaným
ľuďom. Dom stál na svahu,
strecha na strane záhrady bola len
meter nad zemou, kým na protiľahlej
strane bola ulica o pätnásť metrov
nižšie. Zvykol som si z pohodlnosti
strihnúť si to do záhrady skratkou
cez strechu. V ten májový večer bolo
po daždi, škridly boli klzké. Vyliezol
som z okna na strechu, ako už
toľkokrát, a… pritom som spadol
do ulice – voľným pádom 15 metrov!
Pri páde som v zlomku sekundy
6
Svet Grálu
38 | 2013
videl pred očami prebehnúť celý svoj
život. Je to nepredstaviteľné, akoby
sa zastavil čas! V ten okamih som
prekvapivo myslel na školské hodiny
náboženstva, hoci som vo svojich
šestnástich rokoch z cirkvi vystúpil.
Ako žiak som mal s učiteľkou náboženstva
spory o tom, či človek po
smrti ďalej žije, alebo v akej forme
prežíva večnosť. Pre onú učiteľku
totiž existovalo jedine nebo, peklo
a očistec. Ako som tak ležal na zemi,
mučený „pekelnou“ bolesťou, spomenul
som si práve na jej učenie
a úplne úprimne som veril, že som
mŕtvy a smažím sa v plameňoch pekelných.
Aby som sa o svojej situácii
uistil, kričal som, ale skoro som si
uvedomil, že i vo sne môže človek
kričať, a aj tak ho nikto nepočuje.
Bol som v tejto zúfalej situácii ako
v pasci, pretože som nebol schopný
pohybu! Keď začul môj krik sused,
pribehol mi na pomoc. Rozhovor
s ním prebiehal našťastie v rýdzo
švábskom dialekte, takže mi bolo
jasné, že musím byť nažive!
Svet Grálu: A kedy nastal moment, v ktorom sa
váš život zmenil?
Kuby: Akonáhle zistili, že som si
pri páde polámal chrbticu, previezli
ma na špecializovanú kliniku. Keď
sa však o nešťastí dozvedel môj brat,
trval na tom, aby ma preložili na fakultnú
kliniku, ktorá bola v osemdesiatych
rokoch v danom odbore
špičkou. Vzhľadom na závažnosť poranení
ma museli prepraviť vrtuľníkom.
V tom čase to vôbec nebolo
jednoduché narýchlo zohnať helikoptéru!
Po niekoľkých telefonátoch
sa podarilo spojiť s veliteľom neďalekej
vojenskej posádky, ktorý bol
ochotný ma previezť, pokiaľ budem
súhlasiť s tým, že sa stanem súčasťou
práve začínajúceho vojenského
cvičenia, a síce prevozu ranených
spolubojovníkov z frontu. Môj brat
dal súhlas za mňa; potom do nemocničnej
izby vtrhli štyria ozbrojení
vojaci, naložili ma na akési vákuové
nosidlá, vyniesli z nemocnice a naložili
do vrtuľníka. To však nebolo
všetko. Pilot nám totiž oznámil, že
sa pred nami vytvára silný búrkový
front a že proste nemá dosť paliva,
aby tú búrku obletel. (Pristátie a tankovanie
na „nepriateľskom území“
nebolo v programe cvičenia.) Nasledovalo
peklo rachotiacich krúp, oslepujúcich
bleskov a hrozivých turbulencií,
v ktorých sme sa zmietali hore
a dolu – bolo to desivé! Druhýkrát
vo veľmi krátkom čase som si myslel,
že zomriem, tentokrát definitívne.
Svet Grálu: Tento prevoz z nemocnice bol iste
zaujímavý prinajmenšom pre vás ako filmára,
nie?
Kuby: Tak som si to nepredstavoval.
No práve ten okamih v búrke
bol bodom zlomu, bol to moment,
v ktorom som sa odtrhol od svojho
doterajšieho života. Tam vo vzduchu
som sa rozhodol oddeliť sa od vecí,
s ktorými súviselo mnoho záväzkov,
predovšetkým od môjho megalomanského
projektu renovácie. Chcel
som ten dom vystavať tak, aby v ňom
mohla dožiť moja matka, manželke
som chcel ponúknuť útulný domov,
susedovi som sľúbil hostinec, banke
som sa zaviazal včas splácať úver, atď.
Cítil som sa tým všetkým spútaný
a kvôli svojmu pocitu zodpovednosti
som nikdy nenašiel odvahu si priznať,
že nie som so svojím súčasným
životom spokojný, že sa moja duša
tomu všetkému bráni. Dnes na svojich
seminároch vídam, že pokiaľ človek
nenájde odvahu priznať si svoje
pocity, keď sa bojí zmeniť svoj život,
potom ho stretávajú udalosti, ktoré
ho úplne vyhodia zo sedla.
Svet Grálu: … ale nie je práve jednoduché
celú tú mašinériu zastaviť, odpútať sa od
ROZHOVOR
zväzujúceho očakávania ostatných, alebo sa
úplne zbaviť istôt, na ktoré sme zvyknutí, a ísť
inou cestou. Načo to riziko? Také vnútorné preprogramovanie
je v bežnom živote dosť ťažké.
Kuby: Áno, nie je to ľahké, ale kto
nepočúva svoj cit, ten znovu nájde
svoju silu len v bolestných skúsenostiach.
Pokiaľ sa človek včas nespamätá
a nenaleje sebe a svojim
blížnym čistého vína, vystavuje sa
nebezpečenstvu, že ho k tomu život
prinúti. Nič nepomôže. Skôr či neskôr
po mnohých osudových ranách
musí človek k životu pristúpiť inak
a napríklad urobiť aj ťažké životné
rozhodnutia. Môžem si vybrať: buď
sa sám rozhodnem zmeniť svoj život,
alebo život zmení mňa… Dôležité je
pritom vedieť, že i bolesť je súčasťou
premeny k vedomému životu.
Svet Grálu: Akú máme podľa vášho názoru
možnosť rozhodnúť sa?
Kuby: Pre väčšinu to nie je ľahké.
Vezmite si môj príklad: ja som predsa
vedel, že môj život nie je správny, za
tie roky som dostal kopu znamení,
vďaka ktorým som sa mohol prebudiť
a niečo zásadne zmeniť. Neurobil
som to. Keby za mnou vtedy niekto
prišiel a povedal mi: „Clemens, tvoja
duša ti chce niečo povedať!“, poklopal
by som si na čelo. Na neobvyklé
udalosti som mal svoje logické vysvetlenia
a tak mi i moje tušenia pripadali
bezvýznamné, jednoducho
som na tieto varovania nedbal.
Svet Grálu: Niečo podobné badať i v rozhovoroch
s väzňami. Niektorí z nich viedli bezúhonný
a celkom úspešný život. Až po svojom
poklesku si dokázali spomenúť na mnohé znamenia,
s ktorými sa neustále stretávali a ktoré
viedli ku katastrofe. Symbolika, ktorú nezaujatý
človek pobadá, zostáva pre „postihnutého“
v jeho predpojatosti ťažko viditeľná.
Kuby: Toto je na mojich seminároch
vždy dôvodom na úsmev. Keď
niekto začne rozvíjať svoj životný
príbeh, účastníci problém toho človeka
rozpoznávajú. Vedia napríklad,
prečo dnes trpí migrénami, alebo
prečo neustále priťahuje rovnakých
partnerov, kým postihnutý dlho
nemá tušenie, ako jeho minulosť súvisí
so súčasným stavom.
Niekedy udalosti pôsobia, akoby
sme šli v pevných koľajách a nemali
možnosť to ovplyvniť. No čo
z nás bude, nie je vytesané do kameňa!
Môžeme do svojho osudu zasahovať,
môžeme sa vyhnúť veľkému
utrpeniu, keď budeme duchovne
pohybliví a naučíme sa rozumieť
symbolike nášho života. Môžeme
dokonca – a to je na živote krásne –
spätne rozviazať príčiny utrpenia
a telo a okolnosti sa potom prispôsobia.
Mozog nevie rozlišovať medzi
faktami a fikciou. Buduje synapsie
i na základe predstáv, v tom väzí obrovský
liečebný potenciál. Pokiaľ sa
chce človek vyhnúť ťažkým chorobám,
je potrebné byť omnoho citlivejší,
rozoznávať znamenia v takom
predstihu, že sa ešte nestihnú premeniť
na symptómy. Každá choroba
signalizuje, že človek nebral svoj
problém vážne, a prehliadané skutočnosti
sa teraz dostávajú do vedomia
pomocou bolesti.
Svet Grálu: Čo prinesú osudové rany, keď na
ne človek nedbá a nevníma vzťah príčiny a následku?
Pokiaľ svoj súčasný život vnímame ako
súčasť nepretržitej existencie, musíme nakoniec
i rany osudu spoznávať ako prínos.
Kuby: Aj preto hovorím: zdravie
nie je otázka medicíny, ale filozofie.
Pokiaľ budem presvedčený o tom,
že som biochemicko-mechanickou
bytosťou, potom verím aj tomu, že
ma dajú do poriadku len mechanické
operácie alebo chemické opatrenia.
Nič iné v mojom vnímaní nemá
miesto, a ani nemôže účinkovať. Logicky
sa teda ani nemôžem zaoberať
niečím takým abstraktným, ako je
duša. No naše vedomie nie je viazané
na telo. Musíme si najprv uvedomiť,
Môžeme dokonca – a to je na živote krásne –
spätne rozviazať príčiny utrpenia a telo
a okolnosti sa potom prispôsobia
že v skutočnosti sme duchovno-duševnej
podstaty a že je to práve náš
pohľad na svet a seba samých, ktorý
nás trýzni. Áno, ja viem, v dnešnej
dobe je ťažké vyjsť na verejnosť s takýmto
tvrdením…
Svet Grálu: To je pravda. Tieto vyjadrenia vyvolávajú
v mnohých ľuďoch averziu. No materiálny
pohľad na svet čoraz viac odporuje
skúsenostiam. Aj keď mnohí hovoria, že môžu
veriť len tomu, čo vidia a cítia, v mozgu budujeme
vlastnú skutočnosť. Správnejšie je preto
tvrdenie: vidíme len to, v čo veríme.
Kuby: Tendencie vo svetonázoroch
sa vždy pohybovali od jedného
extrému k druhému. V stredoveku
napríklad žilo obyvateľstvo predovšetkým
pre onen svet. Viera v neviditeľné
mala v tej dobe neuveriteľnú
7
Svet Grálu
38 | 2013
ROZHOVOR
váhu. Kam tento pohľad viedol, je
dostatočne známe; ľudia boli mučení,
viedli sa vojny a inoverci boli
zabíjaní. Ako protiváha tejto neľudskej
doby sa presadilo európske
osvietenstvo, s poprednými predstaviteľmi
ako bol Descartes alebo
Francis Bacon. To viedlo k ďalšiemu
extrému. Je zrejmé, že tento spôsob
uvažovania už tiež dospel k svojej
hranici. S čisto racionálnym uvažovaním
nie sme schopní dostať sa
do súladu s prírodou. Pokiaľ človek
vníma Zem len ako neživú hmotu
slúžiacu na uspokojenie vlastných
potrieb, vznikajú problémy gigantických
rozmerov. Kyvadlo sa teraz
pohybuje na opačnú stranu, to vidieť
na mnohých ezoterických smeroch,
ktoré sa chcú oddeliť od materialistického
poňatia sveta, no pritom si
neuvedomujú, že svoj tlak na vyrovnanie
preháňajú a idú do ďalšieho
extrému. Stred by bol ideálny, rozum
a cit musia kráčať ruka v ruke; duch
alebo intuícia má viesť, rozum alebo
racionalita má vykonávať.
Svet Grálu: Podľa vašej filozofie sa musia „udalosti“
z minulosti vyriešiť, aby mohlo dôjsť k liečeniu.
Človek sa teda pozrie – ako hovoríte – na
„obraz bolesti“ z minulosti a zapíše si vtedajšie
udalosti v prítomnom čase a v priamej reči. Na
váš seminár človek potrebuje len hrubý zošit
alebo diktafón. Čo presne tým sledujete?
Kuby: Všetci so sebou vlečieme
udalosti, ktoré nám sťažujú možnosť
viesť spokojný život. Z toho dôvodu
máme tendenciu potláčať svoje duševné
zranenia. Vôbec nevnímame,
že naša duša podlieha neustálemu
vyrovnávaniu, aby so sebou neťahala
disharmóniu a konflikty, pretože
chce rozdávať lásku, šíriť harmóniu.
Harmonické stavy vyžadujú najmenej
energie. Nič, čo vytvára stres, nemôže
vydržať dlho. To čo prúdi, funguje
bez veľkých nárokov, je trvalé,
zdravé a teda žiadúce. Problém je,
8
Svet Grálu
38 | 2013
že kvôli materialistickému svetonázoru
nedokážeme vyniesť na svetlo
príčiny našich súčasných problémov,
ktoré ležia v ďalekej minulosti. Potrebujeme
obraz sveta, ktorý bude
zodpovedať i podstate našej duše
a zbaví nás prekážok, ktoré nám bránia
prežívať bytie naplno vo všetkých
jeho etapách. Vďaka skúsenostiam
s filmom poznám veľkú silu
obrazov, ich schopnosť oživiť staré
udalosti. Pri terapeutickom postupe
„mental healing“ 1 v predstave znovu
prežívam, ako som bol bábätkom,
ako som niekoho udrel alebo niekto
udrel mňa, ako ma blízka osoba
ponížila, atď. Na tomto prístupe je
dobré to, že človek ako „režisér vlastného
života“ môže tieto rušivé obrazy
opäť zmeniť tým, že zmení scenár.
A to pôsobí nielen spätne, ale
i do budúcna.
Svet Grálu: Nazývate to „Seelenschreiben“ 1 ,
písanie duše…
Kuby: Áno, pretože na papier
prenášam rozhodujúce hnutia svojej
duše, jej významné záznamy
zo súčasnosti. Tieto zápisky neslúžia
na prelomenie panciera, teda na
silné citové výlevy a prudký plač,
ale vytvárajú plastický pohľad na
seba samého a vedú k určitému procesu
sebapoznania, vďaka ktorému
bude rýchlo jasné, prečo mám určitý
problém. Prvý krok k vyliečeniu potom
začína otázkou, kedy bol môj
svet ešte v poriadku. Človek si premietne
svoj život až k miestu, kedy
mal ešte dojem, že je všetko ako má
byť. Potom svoj film pozoruje až
k bodu zlomu a začne scenár tejto
traumatickej scény prepisovať. Keď
lokalizujem ohniská, som schopný
predstaviť si veselšiu a teda i liečivú
skutočnosť a tak i zmeniť emócie,
ktoré som mal s touto bolestivou
scénou spojené. To je základ. Končím
tak s večným utekaním pred
nepríjemnosťami, pred démonmi
minulosti, pretože viem, ako sa
od nich môžem oslobodiť. Pomocou
písania duše si človek môže
spätne vytvoriť pozitívnu skutočnosť,
„happy end“, čím sa duša dostane
do rovnováhy a môže vydať
signál, ktorý túto nutnú harmonizáciu
umožní aj telu. To je liečba v telesnej
rovine. Keď sa nám podarí
s láskou liečiť zranenie z minulosti,
potom zároveň ovplyvňujeme naše
konanie v budúcnosti.
Svet Grálu: Je pre túto cestu sebapoznania
nutná znalosť reinkarnácie?
Kuby: Nie je, ale človek by sa tejto
možnosti nemal uzatvárať. Ako
chcete napríklad pracovať s deťmi,
ktoré na svet prídu s postihnutím?
Ako by bolo možné začať s hľadaním
príčin? Reinkarnáciu nikomu
nevnucujem. Môžeme sa dohodnúť
na tom, že ju jednoducho prijmeme
ako možnosť – pre obrazy, zážitky
a pocity, ktoré nezodpovedajú súčasnému
životu. Stačí ju mať na zreteli
a už s ňou môžeme pracovať. Ide
len o to, zmeniť zaťažujúci film, subjektívnu
pravdu. Rozum má pauzu.
Skutočnosť nemusí byť pravdivá –
hovorí sa jej skutočnosť len preto, že
pôsobí.
Mehmet Yesilgöz
yesilgoz@svetgralu.sk
1 „Mental Healing“ a „Seelenschreiben“
sú ochranné známky.
ZAUJÍMAVOSTI
Spoločné muzicírovanie
vytvára siete presahujúce hranice mozgu
uzikanti poznajú zaujímavý
M fenomén, ktorý vzniká počas
ich spoločnej tvorby: impulzy pre
vlastnú tvorbu vznikajú práve vďaka
koordinovanej aktivite celej skupiny.
Vedci nedávno potvrdili, že sa pri
spoločnom muzicírovaní skutočne
vytvárajú siete presahujúce hranice
mozgu. Tím výskumníkov, vedený
Johannou Sänger, Viktorom Müllerom
a Ulmanom Lindenbergerom
z Inštitútu Maxa Plancka pre výskum
a vzdelávanie MPIB (Max-Planck-Institut
für Bildungsforschung) publikoval
v odbornom časopise „Human
Neuroscience“ výsledky pozorovania
mozgových vĺn gitaristov, ktorí hrali
duet. Mozgová aktivita jednotlivých
muzikantov sa pritom výrazne odlišovala
podľa toho, čí príslušný hráč
udával tón, alebo sa prispôsoboval
rytmu svojho kamaráta. Vedci okolo
Ulmana Lindenbergera už v roku
2009 zistili, že aktivita mozgových
vĺn hudobníkov sa pri hre v duete
synchronizuje.
Výskumníci pokročili ďalej a rozhodli
sa skúmať mozgovú aktivitu
vždy u dvoch gitaristov, ktorí hrali
hudobnú skladbu s dvomi odlišnými
hlasmi. Chceli pritom zistiť, či k synchronizácii
mozgových vĺn dochádza
aj v prípade, že obaja gitaristi nehrajú
presne to isté. A skutočne – k tomuto
fenoménu došlo i za uvedených podmienok.
Vo fáze, keď muzikanti museli
svoju aktivitu koordinovať, teda
vždy na začiatku hudobnej frázy, ukazovali
signály elektród jednoznačnú
súvislosť. A to nielen v hlave každého
hudobníka, ale aj medzi hlavami
partnerov v duete.
Johanna Sänger na základe týchto
výsledkov výskumu dospela k záveru:
„Ak ľudia vzájomne koordinujú
svoje konanie, vznikajú malé
siete vovnútri mozgu a napodiv aj
medzi mozgami, obzvlášť vtedy, ak je
nutné vzájomné zladenie, napríklad
pri spoločnom začiatku hry.“
Obraz, ktorý sa teraz črtá, podľa
výskumníčky naznačuje, že siete presahujúce
hranice mozgu prepájajú
také oblasti oboch mozgov, ktoré
už predtým mali vzťah k sociálnemu
poznávaniu a hudobnej produkcii.
Také siete pravdepodobne
nevznikajú iba pri muzicírovaní.
„Vychádzame z toho, že mozgové
vlny rôznych osôb sa synchronizujú
i v prípadoch, keď ľudia koordinujú
svoje správanie iného, resp. akéhokoľvek
druhu, napríklad pri športe,
alebo keď vzájomne komunikujeme.“
Tieto výsledky výskumu sú vlastne
ďalším dôkazom toho, že mozgová
činnosť sa neobmedzuje len na mozog
jednotlivca, ale dochádza k jeho
vzájomným interakciám s okolím.
Už v „Globálnom projekte vedomia“
(GCP) Princetonskej univerzity,
ktorý prebieha mnoho rokov, objavili
vedci takéto javy. V GCP sa napr. zistilo,
že spoločné myšlienky a emócie
väčších skupín ľudí ovplyvňujú generátory
náhodných čísel. Existujú teda
aj interakcie medzi ľudským vedomím
a počítačovými systémami. Vedúci
projektu GCP
Roger Nelson preto
na otázku, či je vedomie
obmedzené
len na ľudské telo,
odpovedá celkom
jasne: „Nie!“
Werner Huemer
huemer@svetgralu.sk
9
Svet Grálu
38 | 2013
Namiesto fejtónu
Artur Zatloukal
máme tu december, milé
A čitateľky a milí čitatelia, blíži sa
koniec roka a s ním i dva plné, koncentrované,
prekypujúce sviatky:
sviatok Vianoc a Nový rok. Každý
z nich má svoju plnosť, svoje čaro
a na obidva sa väčšina z nás teší. Ten
10
Svet Grálu
38 | 2013
prvý je predovšetkým nežnou spomienkou
na narodenie Syna Božieho
Ježiša. Ten druhý, Nový rok, je zase
spomienkou na uplynulý rok s jeho
prežitiami svetlými i skalenými, a vítanie
toho nového.
Oba sviatky – na rozdiel napríklad
od Prvého mája alebo Medzinárodného
dňa žien – majú svoj
vnútorný náboj, svoj ľudský rozmer,
svoje oslovenie ako žiadne iné. Oba
sviatky majú aj svoj odraz v čiernom
zrkadle: Vianoce bývajú hojne poznamenané
chvatnou honbou za darčekmi,
naše vnútorné nutkanie obdarovať
svojich blízkych sa prepadá
do hektického zhonu po obchodoch
a do horúčkovitého rozmýšľania, čo
ešte, kde-kedy-za-koľko-komu by
sme kúpili, aby nikto z našich neobišiel
naprázdno. Nuž a Nový rok
sa prešupne do odpaľovania petárd
a do opojenia, akoby sme chceli aspoň
niekedy prehlušiť tichý hlások
tam vovnútri, zahlušiť ho treskom
a ohnivými šmuhami po nebi a vratkým
krokom a šumom v ušiach: teraz
nám daj pokoj, ty svedomie, i vy
všetky starosti, teraz nič nechceme
počuť ani vedieť, teraz je čas veselosti,
všetci sme kamarátkovia a držíme sa
okolo pliec so šampanským v ruke.
Potom sa na druhý deň rozsvieti
ráno. V izbe zhasnutý vianočný
stromček a krabica zložených baliacich
papierov, na stole zostali hory
sladkostí, ktoré nikto nevládze zjesť.
Detská izba je preplnená darčekmi,
z ktorých väčšinu si deti nestačia
osvojiť a zamilovať. Kuchyňa je preplnená
riadom, ktorý sa s povzdychom
musí umyť a odpratať, a vovnútri
nás zostala človečia dušička,
ktorej pri všetkej tej preplnenosti čosi
chýba: akosi nám v tých Vianociach
chýba jadro, zostáva len tá šťavnatá,
farebná dužina… a vovnútri nič.
Po hlučnej novoročnej zábave to
vyzerá ešte horšie: potrebovali by
sme si dať poriadnu kávu a utopenca
s cibuľou a… hlavne teraz o ničom
nerozmýšľať, stačí mi taký jednoduchý
svet a všetko ostatné hodím za
hlavu; snáď sa tým niekedy budem
zaoberať, ale dnes nie.
Poďme sa teda trochu zamyslieť nad
tým dnešným svetom i nad sebou ako
dlžníkom sebe samému, nad chýbajúcim
jadrom vovnútri dužiny. Ešte teraz,
kým je čas. Teda kým je čas ešte
pred vypuknutím Vianoc a Nového
roka, pretože tie ostatné časy k náprave
sveta a seba sme už dosť zameškali.
Ale kým sa vydáme na obhliadku
toho, čo nám zostáva, si ešte
zaumienime: nechceme sa prepadať
do skleslosti, i keď na ňu máme všelijaké
dôvody, chceme v dôvere vzhliadnuť
hore, a hlavne chceme s tým niečo
robiť. Tiež ste si už všimli, že smútok,
ten častý hosť nášho života, pramení
z bezmocnosti? A najväčší smútok zovrie
človeka vtedy, keď vie, že by s niečím
aj dokázal čosi urobiť, niečo podniknúť,
ale beztak to neurobí, i keby
mohol, pretože… akosi sa nedokáže
odhodlať. Myslí si, že na to nemá silu.
Lenže sily je okolo nás plno, len si ju
nabrať! Priteká každú sekundu z vesmíru
a preteká nami ako okatými sitami,
ako dlaňami nastavenými vodopádu
– odtiahneš dlane, a zostala
v nich len mokrá hŕstka z toho mohutného
prúdu. Tak – dlane hore,
a len smelo vykročiť.
* * *
FEJTÓN
Sú to už dve tisícročia, čo sa v betlehemskej
maštali narodil Ježiš Nazaretský.
Presný deň ani presný rok
sa nám z biblických zdrojov nezachoval
a tak postupom času začala naša
ľudská nedokonalosť opriadať jeho
osobu pavučinou vlastných nedokonalých
dodatkov.
Ježiš sa podľa Biblie narodil v čase
sčítania ľudu a súčasne v dobe panovania
židovského kráľa Herodesa
Veľkého. Lenže oba dátumy spolu nesúhlasia,
z overených historických
zápisov vieme, že Herodes zomrel
v roku 4 pred začiatkom nášho letopočtu
(vôbec sa nepokúšame písať
„pred Kristom“) a sčítanie ľudu
prebehlo v roku 6 n. l. Vyzerá to, že
biblické zápisy musíme brať nie ako
zoslané Slovo Božie, ale ako záznam
vtedajších zapisovateľov. Pre kritikov
je to jeden zo zdrojov pochybností
o Ježišovi ako takom. Lenže o Ježišovi
svedčia zo všetkého najzreteľnejšie
jeho slová, jeho nesmierna,
opravdivo Božská múdrosť, nemajúca
medzi ľuďmi obdobu. To keď
si tak sadneme s Novým zákonom
v ruke… vo chvíli, keď ho zatvárame,
naplnení láskavosťou i múdrosťou Ježišových
slov, cítime: bola to úžasná
osobnosť, nenapodobiteľná, ďaleko
prevyšujúca všetkých múdrych vtedajšieho
sveta; takúto osobnosť si nemohol
nikto vymyslieť.
Neskoršie cirkevné predstavy i ľudová
slovesnosť privesili na Ježiša narastajúci
rad ďalších povier. Traduje
sa napríklad, že bol Ježiš chudobný
a odtiaľ postupne vznikla predstava
Ježiša pokorne prosiaceho, hodného
súcitu. To však nie je pravda. Ježiš
vyrastal v dobre zaistených pomeroch
prosperujúceho tesára, v chudobnej
maštali sa narodil len kvôli
preplnenému Betlehemu. Môžeme si
ho predstaviť ako kráľovsky hrdého,
s jasným a prenikavým, vedomým
pohľadom, pritom však nesmierne
milujúceho, nekonečne láskavého
k tým nevedomým človiečikom zo
všetkých strán vôkol seba.
Spočiatku rástol ako každé iné
zdravé dieťa; historky o tom, že dokázal
stvoriť v ruke vtáčiky z púhej
hliny, alebo že žehnal okolitým ľuďom,
nie sú ničím iným než vymyslenými
báchorkami, podľa Božej vôle
a podľa Božích zákonitostí nemožnými.
* * *
Ešte väčším, priam osudovým
bremenom je zaťažená jeho smrť na
kríži. Väčšina kresťanov si ju vysvetľuje
ako plánovanú a Bohom chcenú
obeť za naše hriechy a raduje sa, že
týmto skutkom sú vopred uzmierené
hriechy každého, kto sa k Ježišovi
prihlási a poprosí ho o príhovor.
Existuje dokonca názor z pera apoštola
Pavla, že odpustenie hriechov
nemôžeme dosiahnuť žiadnymi ľudskými
skutkami, ale len Božou milosťou.
Takýto výklad znie síce sladko a lákavo,
ale nemôže zodpovedať pravde.
Skúšobným kameňom pri skúmaní
pravdy nech nám je nesmierna dokonalosť
Boha a dokonalosť jeho ustanovení,
jeho vôle, jeho zákonov.
Žiaden spravodlivý sudca na svete
nepotrestá nevinného človeka za zločin
spáchaný niekým iným. A žiaden
spravodlivý rodič neurobí domáce
úlohy sám namiesto svojho dieťaťa,
len keď ho jeho ratolesť o to pekne
poprosí. Neurobí to kvôli dieťaťu,
pretože ono si svoju domácu úlohu
potrebuje urobiť samé, aby sa vzdelávalo.
Pozemský cit pre spravodlivosť
je pritom len napodobením omnoho
dokonalejších zákonitostí, vládnucich
celému vesmíru okolo nás a nad
nami. Nemôžeme si myslieť, že Božia
spravodlivosť a múdrosť spočíva
v obracaní na hlavu základného
pojmu spravodlivosti ľudskej.
Existuje zákon „rovnaké plodí rovnaké“.
Ježišova smrť na kríži bola
plodom konkurenčnej nenávisti a intríg
vtedajších židovských kňazov;
zvyšok dokonala davová psychóza
nemysliacich más. Výsledkom takéhoto
previnenia nemôže byť teda
veľkorysé odpustenie, ale len väčšia
vina. Bude pre nás ľudí lepšie, keď
sa vo všetkej pokore a pracovitosti
budeme namáhať, aby sme si svoje
nedostatky a pochybenia sami odčinili.
Dokonca by sme mali vedieť,
že pre nás žiadna iná cesta ani neexistuje.
Až potom nám vyjde Božia
pomoc v ústrety – zase podľa zákona,
že „rovnaké plodí rovnaké“. Naše
úprimné chcenie uvedie do pohybu
sily, ktoré to za nás neurobia, ale
ktoré nám nesmierne pomôžu. Tým
si môžeme byť istí, pretože vôľa Božia,
pôsobenie jeho zákonov sú neodchylné,
neúplatné a neomylné. Je
to veľká útecha, tá pravá a pravdivá
útecha pri odčiňovaní svojich škvŕn
na bielom rúchu našich duší.
S takýmto tušením veľkosti, múdrosti,
spravodlivosti i lásky Božej môžeme
prežiť Vianoce vo vďačnosti za
narodenie Syna Božieho Ježiša. Jeho
misiou bolo priniesť Slovo, vyburcovať
ľudí, ukázať cestu, ktorou musia
ísť za Svetlom.
Možno nám bude trochu čudne pri
srdci, keď si uvedomíme tie rozdielnosti
medzi trošku dobromyseľne nevedomým
pohľadom nás ľudí a skutočnosťou,
Pravdou… Kiež sú nám
podnetom na vedomé, vnútorné prežitie
Vianoc.
Artur Zatloukal
zatloukal@svetgralu.cz
11
Svet Grálu
38 | 2013
TÉMA
Vianoce – sviatky lásky Jan Zubatý
stupujeme do obdobia Adventu
V a s ním blížiacich sa Vianoc. Opäť
po roku u mnohých ľudí precitajú
myšlienky hľadajúce zmysel tohto
sviatku, jeho význam pre dnešného
tzv. moderného človeka. Prečo ho
vlastne slávime? V čom spočíva pravá
hodnota tohto sviatku? Je to sviatok
cirkevný, duchovný alebo občiansky?
Máme ho sláviť, i keď nie sme príslušníkmi
kresťanskej cirkvi? Prečo
12
Svet Grálu
38 | 2013
si vôbec ešte pripomínať Ježišovo narodenie,
veď je dávnou minulosťou,
a pred sebou máme na riešenie dôležitejšie
veci?
Zastavme sa na chvíľku: či si nevytvárame
z Vianoc iba čisto materialistický
sviatok, charakterizovaný
najvyššími tržbami obchodníkov?
Nevytráca sa kvôli čoraz väčšiemu
pozlátku vnútorné posolstvo Vianoc?
Hľadáme ho vôbec ešte?
Otázok je veľa a k tomu ešte celý rad
tých nevypovedaných. Rád by som sa
s vami, milí čitatelia, podelil o myšlienky,
ktoré snáď niektoré z nich zodpovedia.
Verím, že vás podnietia k vytváraniu
vlastných odpovedí – takých,
ktoré budú súzvučať s vašou povahou
a vašimi skúsenosťami.
Skúsme sa nakrátko ponoriť do
udalostí pred viac ako dvetisíc rokmi.
V betlehemskej maštali sa Márii
TÉMA
narodil syn Ježiš – a Jozef, i keď nebol
jeho vlastným otcom, ho prijal za
svojho. Nad maštaľou žiarila hviezda
ako posol z výšin, vďaka ktorej ľudia
vytušili výnimočnosť udalosti spočívajúcej
v narodení dieťaťa. Pastieri zažili
zvestovanie anjelov a šli sa pokloniť
dieťatku, ktoré na zemi vítali ako
Syna prichádzajúceho od ich nebeského
Otca. Svoje dary priniesli i traja
králi, krátko nato však odišli a zanechali
narodené dieťa bez ochrany
svojho pozemského vplyvu. Mnohých
ľudí sa hlboko dotkla udalosť, ktorú
prežili v Betleheme. Pochopili, že v Ježišovi
sa narodil Syn Boží, Spasiteľ.
Teda Syn prichádzajúci z nebeských
výšin, od Otca, ako pomoc ľuďom na
ich ceste k vedomému žitiu.
Aby sme sa priblížili k pochopeniu
zmyslu Vianoc, je podľa môjho názoru
potrebné pokročiť do obdobia
po Ježišovom krste v Jordáne. Krst
bol okamihom prepojenia a spojenia
s najvyššími výšinami. Po krste
a pobyte na púšti začal Ježiš pôsobiť
– plniť úlohu, pre ktorú sa narodil.
Hlásal Slovo a Pravdu, ktoré
už v sebe nosil – on sám bol Pravda,
keďže cez neho a v ňom sa stala telom
a krvou. Toto bolo jeho poslanie
a aj dielo spásy. Prinášal ľuďom spásu
vo svojom Slove, v tom, čomu ich učil.
Prišiel, aby naplnil slová proroka:
„Hospodinov Duch je nado mnou, pretože
ma pomazal, aby som priniesol
evanjelium chudobným. Poslal ma
uzdraviť srdcia utrápených, vyhlásiť
prepustenie zajatým a prehliadnutie
slepým, prepustiť usúžených na slobodu
a vyhlásiť Hospodinovo milostivé
leto.“ (Lukáš 4, 18-19). Narodil
sa na túto Zem, aby nám ľuďom pomohol
uzdraviť naše srdcia zamerané
prevažne len na seba samých, oslobodiť
ducha z područia náruživostí,
sklonov a nedobrých vlastností. Aby
nám otvoril vnútorný zrak v podobe
citu a svedomia, a tým oslobodil
ducha od nízkeho a zlého. Pripomínal
ľuďom nutnosť dodržiavania
prvého prikázania, aby mohlo nastať
obdobie, keď budú ľudia žiť v súlade
s prikázaniami. Tým im nastane
milostivé leto, teda obdobie, keď na
Zemi bude žiť ľud velebiaci Boha ako
svojho Pána a Darcu života. Ježiš priniesol
posolstvo svojho Otca nám,
ľuďom, na pomoc a spásu. Žiť podľa
Ježišových slov znamená dbať na jeho
slová a podľa nich si usporiadať svoj
život.
Človek v tomto snažení bude plný
vďaky za milosť spočívajúcu v narodení
Ježiša. Bude s vrúcnymi citmi
sláviť sviatok jeho narodenia, teda
Vianoce. Kľúč k prežitiu a pochopeniu
zmyslu Vianoc máme každý vo
svojom srdci. Určujúcim je náš vzťah
k poznaniu, ktoré nám Ježiš svojím
životom zanechal. Toto poznanie teraz
klope na dvere nášho ducha a domáha
sa vstupu. Na nás je, aby sme
tieto dvere otvorili a nechali ducha
Kristovho vstúpiť do nášho vnútra.
Žiada sa od nás, aby sme slová v Biblii
zachytené ľuďmi prijímali svojím
citom; ponechali bokom veci, ktoré
z rôznych príčin nesúzvučia s naším
vnútrom a sústredili sa na hlavné
myšlienky Ježišovho učenia.
Vianočné sviatky môžu byť pravým
impulzom, aby sme pootvorili dvere
do nášho vnútra. Sú to sviatky lásky,
sviatky rodinného šťastia a pospolitosti.
Sú teda, alebo lepšie povedané,
mali by byť, sviatkami vrúcnosti, citovými,
duchovnými. Práve láska,
láska k blížnemu, môže viesť človeka
k pochopeniu tej Lásky, ktorú k nám
ľuďom musel prechovávať Stvoriteľ,
keď zoslal na Zem svojho Syna, ktorý
samotný je Láska. Na ľudskú pláň, už
v tých časoch voči Svetlu a poslom
Svetla skôr nepriateľskú. Žiaľ, my ľudia
sme ani vtedy neprekročili svoj
tieň; zato sme sťažili Ježišovi jeho pozemský
život až po Golgatu.
A tak sa môže mnohým stať, že
nie sú schopní oddeliť sviatky vianočné
od spomienkových dní veľkonočných,
ktoré upozorňujú na zločin
voči Láske, proti Synovi Svetla. Veľká
Noc nás upomína, že zlo prebývajúce
v človeku nesmie nadobudnúť
prevahu. Že je nutné smerovať život
k činnostiam nesúcim svetlo, k podporujúcim
a pomáhajúcim hodnotám.
Nejde však iba o hodnoty materiálne
či iba „duchovné“, ale predovšetkým
o tie, ktoré prispievajú k zrelosti ľudského
ducha; tie, ktoré zmierňujú
utrpenie a bezprávie. Pomáhať teda
druhému s láskou – tá je základným
pilierom Ježišovho učenia. S láskou,
ktorá má na zreteli v prvom rade duchovný
prospech, nie snáď materiálne
pohodlie. Jedine tak môžeme my
ľudia voči svojmu Bohu splácať dlh za
milosť zoslania Jeho Syna medzi nás.
Iste, je veľmi pekným zvykom, keď
sa ľudia z lásky – na znak daru, ktorý
sme dostali v Slove prinesenom Ježišom
– vzájomne obdarovávajú.
K Vianociam však nepristane, ak
sa darčeky stanú hlavným zmyslom
Vianoc. Tým nahrádzame ono duchovné,
vrúcne, materiálnym, a tak
zabraňujeme vstupu Svetla. Dvere
nášho srdca sú privreté. Tak každoročne
premeškávame príležitosť
nastúpiť cestu k pravej ľudskosti
a k pravému poznaniu Boha skrze
lásku, ktorá k nám prúdi počas vianočných
sviatkov.
Využime nadchádzajúce sviatočné
dni – prežime ich ako sviatky duchovné,
sviatky radosti a vďaky za
pomoc, spočívajúcu
v slovách prinesených
Ježišom.
Jan Zubatý
zubaty@svetgralu.cz
13
Svet Grálu
38 | 2013
Vznik Biblie
…a chyby prekladu
Franz-Josef Würfl
Správne pochopiť Bibliu je jedna vec. Aby sme však toho boli vôbec
schopní, musí byť jej text bezchybne zaznamenaný a výstižne preložený.
Dá sa to však o Biblii povedať? Odpoveď na túto otázku je dôležitá,
pretože už i len jedno slovo môže zásadne meniť zmysel textu.
ez hebrejčiny a aramejčiny, ako aj
B bez znalosti tradícií židovského
národa v dobe Ježišovej je približná
rekonštrukcia Biblie nemožná, tvrdí
židovský religionista Pinchas Lapide
(1922–1997) vo svojej knihe „Ist die
Bibel richtig übersetzt?“ (Je Biblia
správne preložená?). V roku 1993
dostal Lapide veľký Spolkový kríž
za zásluhy za svoje dielo usilujúce
sa o zmierenie medzi kresťanstvom
a židovstvom. Zastával jednoznačný
názor: „Bibliu môžeme brať vážne –
alebo doslova.“ Lapide ju bral vážne
a pokúsil sa o spätný preklad do hebrejčiny
– sakrálneho jazyka v dobe
Ježišovej, a potom do nemčiny. Veľmi
príbuzná aramejčina bola vtedy
14
Svet Grálu
38 | 2013
hovorovým jazykom, ktorý zrejme
aj Ježiš bežne používal, ale pravdepodobne
rozumel aj gréčtine, jazyku
vzdelancov svojej doby.
STARÝ ZÁKON
Hebrejčina a sčasti i aramejčina sú
jazykmi pôvodných textov Starého
zákona, resp. Tanachu, hebrejskej
Biblie, ktorá sa v podstate zhoduje
so Starým zákonom. Tanach možno
rozdeliť na tri hlavné časti:
Prvou je Päť kníh Mojžišových,
Tóra. Tento obraz „usporiadania života“
vznikol pred cca 3200 rokmi.
Asi o 200 rokov neskôr boli tieto ústne
hebrejské podania zaznamenané na
zvitky a okolo roku 600 pred naším
letopočtom nakoniec kanonizované –
to znamená, že odvtedy platia ako záväzné
predpisy židovskej viery. Tóra
obsahuje 248 prikázaní a 365 zákazov.
Druhá časť Tanachu referuje o veľkých
a malých prorokoch.
Budúce zasľúbenie hovorí o radikálnej
obnove v celom stvorení, zvestuje
príchod Mesiáša. Túto druhú
časť v mnohých pasážach nepovažujú
kresťania, ale ani samaritáni, za
záväzné zvestovanie. Skôr v týchto
záznamoch vidia históriu židovstva.
Tretia, hlavná časť Tanachu obsahuje
tzv. písma, sú to najmä rozhovory človeka
so Stvoriteľom. Medzi ne patria
BIBLIA
žalmy, velebenia, žalospevy a ďalšie.
Od roku 250 pred naším letopočtom
tieto hebrejsko-aramejské texty prekladalo
údajne 70 židovských učencov
v Alexandrii do vtedajšieho gréckeho
dorozumievacieho jazyka koiné.
Podľa počtu prekladateľov sa tomuto
dielu hovorí Septuaginta. Katolícki
duchovní si až do nálezu zvitkov od
Mŕtveho mora a písomností v Káhire
mysleli, že pre Tanach existuje
len jeden pratext – pričom je aj naďalej
pozoruhodné, s akou presnosťou
rôzne texty Písma vzájomne súhlasia.
Ku kanonizácii celého Starého
zákona došlo v roku 135 nášho letopočtu.
Masoretický text, z ktorého
vychádzajú súčasné preklady, vznikol
až o niekoľko storočí neskôr spracovaním
starších rukopisov židovskými
znalcami Písma, ktorí pritom (okrem
iného) do pôvodného hebrejského
spoluhláskového textu vložili chýbajúce
samohlásky.
Text Starého zákona neskôr preberali
do svojich kníh rôzne spoločnosti
veriacich v takmer zhodnom
znení, aj keď väčšinou v inom usporiadaní.
Rovnaké zdroje ako v hebrejskej
Biblii a v Novom zákone sú
zjavné aj v Koráne. Islamskí učitelia
však považujú Starý a Nový zákon
v mnohom za sfalšované, a preto sa
nimi takmer vôbec nezaoberajú.
NOVÝ ZÁKON
Dvadsaťsedem spisov prakresťanstva,
ktoré sú dnes zhrnuté do Nového zákona,
bolo pôvodne spísaných v gréčtine.
Vznikli okolo polovice prvého
storočia nášho letopočtu na základe
ústne podávaných príbehov. Podľa
súčasných poznatkov žiadny z evanjelistov
nebol Ježišovým učeníkom,
ani s ním nestrávil dlhší čas.
Kanonizácia Nového zákona začala
už od roku 180; formálne sa
ukončila vo štvrtom storočí a viedla
až k dodnes platnému obsahu, ktorý
zahŕňa štyri evanjelia, príbehy apoštolov,
21 listov a Zjavenie Jánovo. Ďalej
jestvujú apokryfické písma, t. j.
texty, ktoré z rôznych dôvodov neboli
do kánonu zaradené. Také apokryfy
existujú v súvislosti so Starým
aj s Novým zákonom, pričom rôzne
konfesie označujú za kanonické, resp.
apokryfické vždy iné časti Biblie.
Niektoré z týchto apokryfických písiem
boli objavené iba nedávno, napr.
Petrovo evanjelium (1886) alebo Tomášovo
evanjelium (1945).
Prvé latinské preklady Nového
zákona, ktoré vznikli do roku 200
nášho letopočtu, sú zhrnuté pod
označením Vetus Latina alebo Itala.
Origenes, ktorý výborne hovoril
po hebrejsky, podal v roku 230 podrobné
vysvetlenia všetkých písiem,
obsiahnutých dnes v Novom zákone.
Cirkevný otec Hieronymus
(347–420) použil pre svoj nový preklad
Biblie do latinčiny, zvaný Vulgata,
údajne hebrejský pratext, ktorý
sa považuje za stratený. Pokladá sa za
isté, že Hieronymus mal v kódexoch
Codex Sinaiticus a Codex Vaticanus
k dispozícii grécke preklady, teda Septuagintu,
a na preklad Starého zákona
používal aj masoretický text. Dva najvýznamnejšie
rukopisy Biblie – Codex
Sinaiticus a Codex Vaticanus, ktorých
vznik je datovaný do 4. storočia – obsahujú
najstaršie známe kompletné
texty Septuaginty a zároveň celý Nový
zákon. Samotnú Vulgatu vyhlásili za
autentickú až na Tridentskom koncile
v roku 1546, no už predtým sa považovala
za jedinú platnú. V roku 1979
bola prepracovaná a vydaná ako Nova
Vulgata. Ďalšie preklady katolíckych
a niektorých ďalších kresťanských náboženských
spoločností vychádzajú
najmä z Vulgaty.
DVE ÚPLNE INÉ KNIHY?
Pinchas Lapide si všíma, že v myslení
mnohých kresťanov „straší“ delenie
na mstiaceho sa starozákonného
Boha, a milostiplného Boha v Novom
zákone. Slová „Miluj svojho blížneho
ako seba samého. Ja som Hospodin.“
stoja však už v 3. Knihe Mojžišovej
(Lev. 19, 18), čo platí aj pre ďalšie
vety: „Cudzinec, ktorý sa bude
u vás zdržiavať, nech je medzi vami
ako domorodec. Milujte ho ako seba.“
(Lev. 19, 34) Sú to citáty, ktoré používal
aj Ježiš, pretože majú univerzálnu
platnosť. Pomsta je v Starom zákone
Podľa súčasných poznatkov
žiadny z evanjelistov nebol Ježišovým učeníkom,
ani s ním nestrávil dlhší čas.
dokonca výslovne zakázaná: „Moja
bude pomsta a odveta.“ (Dtn 32, 35)
Výstrahy a zatratenia pre ľudí, ktorí
nectia zákon, a pre hanobiteľov sa
vyskytujú v Novom i Starom zákone.
Západné zľahčovanie „milého Boha“
sa však v židovstve nevyskytovalo.
Boh je podľa neho Láska, Boh zhovievavosti,
ktorý odpúšťa, ale aj Boh
trestu, ktorý požaduje.
Nový zákon stavia na 456 citátoch
a parafrázach zo Starého zákona.
Keby sa z Nového zákona vyňali, žiaden
človek by zo „zvyšných útržkov“
nedostal súvislú správu. Z 82 citátov,
ktoré len Pavol vybral zo Starého
zákona, má úplne rovnaké znenie
iba 30, zvyšok má viac alebo menej
pozmenený zmysel, alebo je tvorený
15
Svet Grálu
38 | 2013
BIBLIA
voľnými parafrázami. Katolícky teológ
Joseph Blank hovorí:
„Keby sa nejaký súčasný odborník
odvážil zaobchádzať s Písmom tak,
ako Pavol so Starým zákonom, potom
by sa pravdepodobne znemožnil
vedecky i cirkevne.“
SUBJEKTÍVNA
AUTENTICITA…
Na jednej žiarivo bielej vápencovej
terase v Pamukkale v južnom Turecku
sa nachádzajú pozoruhodné
svedectvá antického mesta Hierapolis,
v ktorom žil biskup a teológ Papias
(70–140 n. l.). Ako jeden z prvých
svedkov tradovania učenia
z doby Ježiša napísal päť kníh s titulom
„Výklad slov Pána“. Z týchto
diel sú žiaľ známe len krátke úryvky,
zachované v správach neskorších cirkevných
otcov. Z jeho komentárov je
tiež zjavné, v akej rozpoltenosti boli
ľudia, ktorí svedectvo odovzdávali:
„Nie je preto v žiadnom prípade Marekovou
chybou, že všeličo zaznamenal
tak, ako si to uchoval v pamäti.
Jedno mu totiž ležalo na srdci: Nevynechať
nič z toho, čo počul, a vo svojich
správach neklamať.“
Za zmienku stojí aj Lapidovo zistenie,
že v Ježišovom okolí bola
údajne rozšírená viera v reinkarnáciu.
V niektorých apokryfných spisoch
sa vyskytujú výroky uvažujúce
s reinkarnáciou, a aj Augustín vo
svojich raných spisoch bral do úvahy
preexistenciu duše. Autor cirkevných
spisov Origenes zastával toto učenie
dokonca explicitne.
OTÁZKA VÝKLADU:
ORIGENES
Origenes je po Pavlovi zrejme jedným
z najdôveryhodnejších svedkov
16
Svet Grálu
38 | 2013
Origenes
Ježišovho učenia. Mal všeobecné
vzdelanie a jeho presvedčenie je očividne
ovplyvnené učením Platóna.
Žiadal, aby sa helenistická veda podložila
kresťanským učením a praktizovala
v každodennom živote. Jeho
predstava Stvoriteľa a stvorenia je
veľmi pokroková: hmotný svet vidí
len ako analógiu opravdivej skutočnosti.
Bibliu je podľa neho nutné chápať
iba v duchovnom zmysle, nie doslova.
Niektoré jeho spisy závistlivci falšovali
ešte za jeho života, proti ohováraniu
sa však silou svojej osobnosti
vždy dokázal ubrániť. Neskôr, pred
druhým konštantinopolským koncilom,
bolo jeho učenie v deviatich bodoch
zavrhnuté ako kacírske. Došlo
k tomu v roku 553, teda 300 rokov po
jeho smrti, v čase nesmiernych sporov
medzi rôznymi kresťanskými smermi,
ale aj medzi cirkvou a štátom. Medzi
zavrhnutými náukami bola vtedy aj
preexistencia človeka. Tá na rozdiel
od reinkarnácie vychádza iba zo života
pred zrodením a z previnení na
onom svete. U Origena však takéto
rozlíšenie medzi preexistenciou a reinkarnáciou
nie je zjavné.
Mnohé jeho spisy museli byť na
popud konštantinopolského koncilu
zničené. Súčasný výskum cirkevných
dejín sa usiluje o čiastočnú rehabilitáciu
Origena, ktorý bol náboženským
vodcom svojej doby nepohodlný,
pretože napádal ich vlažnosť
v otázkach viery. Pri prenasledovaní
kresťanov v roku 253 bol Origenes
nakoniec údajne mučený a zabitý.
Jeho príklad ukazuje, ako môže byť
Bibliou podávané chápanie Ježišovho
učenia otázkou výkladu. Podľa
môjho názoru bol druhý konštantinopolský
koncil koncom skutočného
kresťanstva.
Martin Luther
LUTHER:
OTÁZKA PREKLADU
Spor o správne chápanie však nezačína
až výkladom Biblie, ale veľmi
logicky už pri jej preklade. Martin
Luther zverejnil v roku 1522, po prvom
roku svojho exilu na Wartburgu,
prvé nemecké vydanie Nového zákona.
Použil na to hebrejsko-aramejské
a starogrécke spisy. Vulgatu
považoval v mnohých častiach za nesprávne
preloženú. No predovšetkým
vo svojich prekladoch Starého zákona
BIBLIA
Reformácia – od cirkevných ustanovení k Biblii
Stredoveká cirkev ľuďom Bibliu do rúk nedávala.
Pre veriacich bol určený tzv. rímsky misál, čo
je niečo ako omšový poriadok s modlitbami,
spevmi a výňatkami z evanjelií, ktoré sa
predčítavali počas nedieľ a sviatkov. Biblia
existovala takmer výlučne v latinčine a tým
bola dostupná len vzdelancom. Latinčina
sa považovala za ušľachtilý jazyk, schopný
odovzdať bohatstvo Biblie a omšových textov,
kým preklad do iných jazykov bol takmer
znesvätením. To je dôvod, prečo sa až do 20.
storočia prednášali rímskokatolícke omše iba po
latinsky. Rovnakú výsadu požívala len gréčtina,
hebrejčina a… staroslovienčina! Túto výhodu
si od pápeža vymohli slovanskí vierozvestcovia
Konštantín a Metod. Všeobecne sa v cirkvi kládol
veľký dôraz na cirkevné ustanovenia pápeža
a výklad kňazov, texty Biblie stáli v pozadí.
Do tohto stavu prišlo reformačné hnutie. Na
začiatku bol koncom 14. storočia Jan Viklef
v Anglicku… nie, tak to nebolo – na začiatku
bola veľká skazenosť v cirkvi. Po Viklefovi sa
s obrodnými požiadavkami objavil začiatkom 15.
storočia Jan Hus (upálený 1415). A keď vystúpil
o sto rokov neskôr v Nemecku Martin Luther
(1517), nedala sa už reformácia a vznik nových
evanjelických cirkví zastaviť. Biblia sa stala
uholným kameňom viery a preklady Biblie do
národných jazykov sa stali jej bránou do duše.
-az-
sa preukázateľne o text Vulgaty silno
opieral. Od roku 1530, keď vydal Bibliu
v „definitívnom“ znení samotný
Luther, vyšlo veľa rôznych vydaní
Lutherovej Biblie. V roku 1984 rada
evanjelickej cirkvi konečne rozhodla
o revízii Biblie a jej novom vydaní.
Luther si bol vedomý obtiažnosti
prekladu, vyjadruje to v jednom
zo svojich preslovov: „Hebreji pijú
z čistého prameňa; Gréci však z potokov,
ktoré tečú z prameňa; ale užívatelia
latinčiny z kaluží.“
ČERT
TKVIE V DETAILOCH
Lapide na príkladoch ukazuje, aké
scestné môžu byť preklady, keď nie
je k dispozícii vhodné slovo s rovnakým
významom. Pôvodné slovo
„thora“ sa napríklad prekladá ako zákon,
hoci správnejšie by bolo „učenie“,
„pokyn“ alebo „evanjelium
o láske Božej“. Podobne je to s výrazom
pre spravodlivosť. Lapide
k tomu poznamenáva: „Pri preklade
sa stráca hlas lásky Božej.“
Adam, v hebrejčine aj rodové pomenovanie
pre človeka, je spojený
s Adama, svojou materskou krajinou,
svojím domovom, o ktorý sa má
ako hosť starať a nie ho drancovať.
A stvorenie Evy nemožno v žiadnom
prípade považovať za niečo menejcenné.
V správnom preklade je Eva
„pomocou jemu v ústrety“, teda doplňujúcou
vibráciou, ktorá mužskej
časti chýba. Chawwa (Eva) nie je len
darkyňou života, matkou všetkého
živého, ale i dávajúcou zmysel (ženská
intuícia).
Za zmienku stojí aj objasnenie výroku:
„neuveď nás do pokušenia“.
Sloveso „have“ znamená aj: „nechať
prísť“, teda „nenechaj ma v pokušení
padnúť“. Lapide cituje z Listu Jakubovho:
„Nech nik v pokušení nehovorí:
„Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno
pokúšať na zlé a ani on sám
nikoho nepokúša. Ale každého pokúša
vlastná žiadostivosť, ktorá ho
zachvacuje a zvádza.“ (Jak. 1, 13-14)
Ďalej mení Matúš hebrejské slovo
„alma“, mladá žena (Izaiáš 7, 14), na
slovo „dievka“, „panna“, pre ktoré
však v hebrejčine existuje slovo
„betula“. Práve tak zle je preložené
slovo „razach“ v piatom prikázaní:
nejde pritom o zabíjanie akéhokoľvek
druhu, ale o zabíjanie mimo zákona,
teda o vraždenie alebo o náruživé
zabíjanie.
Ježiš radí svojim učeníkom, aby
„meče“ opäť zastrčili a prijali svoje
zajatie. Samotné nosenie mečov mali
Židia prísne zakázané a nedodržanie
tohto ustanovenia viedlo často
k ukrižovaniu. Günther Schwarz vo
svojej knihe „Slová rabína Jeschu“
hovorí, že slovo „sepha“ znamená
v aramejčine aj „nôž“. Tak by sa dalo
logicky predpokladať, že učeníci nemali
u seba žiadne meče, ale nože, čo
bolo a je u cestovateľov samozrejmé.
Tak môže zámena slov mať za následok
celkom iný, falošný uhol pohľadu.
BOL JEŽIŠ
ZLE POCHOPENÝ?
Heiner Geißler, niekdajší nemecký
politik, píše: „Evanjelium vyžaduje
konanie. Takmer žiadne slovo
17
Svet Grálu
38 | 2013
BIBLIA
Svetlo sveta uzrela Biblia kralická
V rokoch 1579–1588 sa uprostred lesov v malej
dedinke Kralice zhromaždila elita vtedajších
učencov Jednoty bratskej, aby pracovala na
preklade a vydaní vtedy najväčšieho duchovného
pokladu a najcennejšej perly českého
i slovenského jazyka – Kralickej Biblie.
Doba bola nepokojná a nepriaznivá. Od
slávneho obdobia vyhrávaných husitských bitiek
uplynulo už skoro 150 rokov, po prehratej bitke
pri Lipanoch (1434) nasledoval systematický tlak
katolíckej cirkvi proti kacírskemu bludu prijímania
chleba a vína a jeho postupná likvidácia.
Jednota bra tská bola v tom čase už zakázaná.
Kralickí mohli rozvinúť svoju tajnú činnosť len
vďaka pevnej ochrannej ruke šľachtica Jana
staršieho zo Žerotína. Pre preklad sa rozhodli
použiť priamo originálne jazyky Biblie –
hebrejčinu a gréčtinu, nie ako doposiaľ latinský
text Vulgáty, ktorý sám už bol prekladom.
Podkladom pre text Nového zákona bol jedenásť
rokov starý majstrovský preklad bratského
biskupa Jana Blahoslava. Preklad Starého zákona
bol omnoho obsiahlejší a náročnejší a trval spolu
s prípravami celých pätnásť rokov.
Výsledkom bolo dielo spájajúce pravdivú
duchovnú pokoru, vernosť hebrejskému,
gréckemu a latinskému originálu a úžasne
čistý jazyk, ktorý sa stal predlohou pre češtinu
a slovenčinu na ďalšie storočia:
Druhého dne uzřel Jan Ježíše, anjde k němu. I dí: Aj,
Beránek Boží, kterýž snímá hřích světa. Tentoť jest,
o kterémž jsem já pravil, že za mnou jde muž, kterýž
mne předšel; nebo přednější jest nežli já. A já jsem
ho neznal, ale aby zjeven byl lidu Izraelskému, proto
jsem já přišel, křtě vodou. A svědectví vydal Jan, řka:
Viděl sem Ducha sestupujícího jako holubice s nebe,
a zůstal na něm.
Hotový rukopis sa v tlačiarni sádzal do stránok
tradične z písmeniek, odliatych zo zliatiny olova.
Potom sa celá stránka načiernila a v ručnom
lise vytlačila na papier. Tlačiari pracovali
s presvedčením, starostlivosťou a usilovnosťou, aj
ručná väzba kníh bola vtedy na špičkovej úrovni.
Posledné vydanie Kralickej Biblie vyšlo v roku
1613, tohto roku slávime jej 400 rokov. V roku
1620, po bitke na Bielej hore, stačili bratia tlačiareň
odviezť do bezpečia, krátko nato boli Kralice
spustošené vojskom.
Dnes je v Kraliciach múzeum. Ak pôjdete
po diaľnici, urobte si niekedy 40 km od Brna
odbočku smerom na Náměšť do Kralic nad
Oslavou. Nebudete ľutovať.
-az-
sa v ňom nevyskytuje častejšie než
práve konanie. Nejde o teórie, ale
o správne konanie.“ Príchod Ježiša
bol bezpochyby nutný preto,
že pravda zvestovaná prorokmi sa
nepretavila do života; židovskí náboženskí
vodcovia vykonštruovali
z Desatora prikázaní nevídanú intelektuálnu
slovnú dogmatiku. Keby
sa veci udiali inak, zanechali by najbližší
dôverníci Ježiša – alebo on
sám – vlastné záznamy? Asi sotva,
pretože dokonca i apoštoli, ktorí
počuli Ježišove slová na vlastné
uši, mu často nerozumeli: „Nerozumiete
tomuto podobenstvu? Ako
potom pochopíte ostatné podobenstvá.“
(Mk 4, 13) A krátko potom sa
18
Svet Grálu
38 | 2013
o dvanástich učeníkoch znovu píše:
„Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať
sa ho báli.“ (Mk 9, 32)
Čo sa stalo s Ježišovým učením?
Lapide píše: „Ide o znovuobjavenie
tohto nesmrteľného muža z Nazaretu,
ktorý, zdá sa, vôbec nežil podľa
kréda svojej cirkvi. Vyznanie viery sa
totiž náhli od ‚zrodenia‘ hneď k ‚utrpeniu‘
a ‚smrti‘ – ani jedno jediné
slovo sa nevenuje jeho životu a obráteniu,
jeho kázaniu a posolstvu, jeho
nádejám a modlitbám. Prišiel snáď
na svet iba preto, aby ako zmierlivá
obeť Bohu biedne vykrvácal na rímskom
kríži?“
Nie, oveľa pravdepodobnejšie
bol tým, „ktorý sa navzdory vojne
a krutovláde odvážil dôsledne napĺňať
život láskou k blížnemu, aby nám
všetkým vryl do duše nový obraz
ľudstva, vďaka ktorému sa už nikto
neuspokojí s jalovým, tuctovým človekom,
akým dnes našinec skrátka je –
ale v žiadnom prípade ním nemusí
zostať.“
Franz-Josef Würfel
wurfel@svetgralu.sk
Literatúra:
1) Pinchas Lapide, Ist die Bibel richtig
übersetzt? (Je Biblia správne preložená?),
Gütersloher Verlagshaus GmbH,
Gütersloh 2004
BIBLIA
Codex Argenteus
alebo Jedna nakoniec
Medzi našimi kamarátmi
horolezcami zaujímal
nepochybne zvláštne, aj keď
málo docenené miesto kamarát
Jura. Jura bol starý mládenec
a veľký exot. Hovoril šiestimi
svetovými jazykmi a pritom
koktal. Mal fenomenálnu
pamäť (poznal naspamäť
cestovné poriadky celej
ČSR) a pritom žiaril sladkou
naivitou, ktorá ho opakovane
robila protagonistom
najneuveriteľnejších historiek,
ktoré sa nakoniec všetky ukázali
ako pravdivé.
Raz sa mu podarilo stať sa
účastníkom zájazdu Čedoku do
Švédska. Keď sa ocitol v meste
Uppsala, oddelil sa od skupiny,
zamieril do miestneho múzea
a povedal koktavou angličtinou
(možno i švédčinou, i to je
možné), že b-by chcel vi-vidieť
staroveký exemplár Biblie zo
6. storočia „Codex argenteus“,
ktorý svojho času u-ukradli
švédski vojaci v Prahe. Pracovník
múzea veľmi zvážnel, povedal
mu, že na ukradnuté veci
nie sú v múzeu kompetentní
a požiadal ho, aby svoju reč
zopakoval tam v tej budove
naproti, v tých sklenených
dverách vpravo. Láskaví
čitatelia sa iste dovtípia, že šlo
o policajnú stanicu.
Jura vtedy poslušne zamieril do
tej budovy naproti a do tých
sklenených dverí vpravo. Tam
zopakoval svoje želanie ohľadne
ukradnutej knihy. Prvá otázka
policajného dôstojníka znela,
čo že to bolo za knihu. Jura
nadskočil na stoličke a pobúrene
vykoktal, že hi-historická cena
tej knihy je ne-nevyčísliteľná
aj v miliónoch švédskych
korún. Tu dôstojník tiež veľmi
zvážnel – oni sú Švédi dosť vážni
už sami od seba – zavolal na
pomoc ďalšieho kolegu a začalo
podrobné vypočúvanie.
„Čo to bolo za vojakov?“ – „N-no
predsa v-vaši vojaci, švédski!“
„A ako sa volali tí vojaci?“ –
„To ja neviem!“
„A ako vyzerala tá kniha?“ –
Jura vypodobnil purpurový
pergamen s gótskym písmom
biskupa Wulfila zo 4. storočia.
Policajti boli čím ďalej
ustarostenejší.
„A kdeže ju ukradli?“ – „N-no
predsa v Prahe, u nás
v Československu!“
„A kde je tá kniha teraz?“ –
„Predsa u vás, vo Švédsku!“
Ustaranosť policajtov sa
menila na zdesenie. Nakoniec
jeden z nich dostal spásny
nápad: „A ako sa volal veliteľ
tých vojakov?“ – „N-no
predsa generál Torstensson!“
zvolal Jura, pobúrený takou
negramotnosťou. 1
Tu sa obaja policajti najprv
zatackali a potom sa zrútili od
smiechu. Keď sa opäť spamätali
a uspôsobili k ďalšej službe,
naložili Juru do policajného
auta s majákom a odviezli do
klimatizovanej pivnice s obzvlášť
chránenými historickými
exemplármi.
Tak s a stal náš kamarát Jura
možno prvým Čechom, ktorý
smel po dlhých storočiach uzrieť
Codex argenteus, čo u-ukradli
švédski vojaci v Prahe v ča-čase
tridsaťročnej vojny.
-az-
1 Generál Lennard Torstensson bol
vrchným veliteľom švédskej armády
koncom tridsaťročnej vojny v rokoch
1642–1648.
19
Svet Grálu
38 | 2013
12
zlatých
pravidiel
úspešnej
výchovy (5)
pravidlo č. 9
Povzbudzujme
svoje dieťa
Birgit a Philipp Siefertovci
20
Svet Grálu
38 | 2013
VÝCHOVA
ávajme svojmu dieťaťu najavo,
D že ho milujeme. Myslime naň
s láskou, uvedomujme si, čo pre nás
znamená. Niekoľkokrát denne si napríklad
povedzme: ďakujem za toto
báječné dieťa!
Predstavme si sami seba ako
osem- alebo deväťročné dieťa, ako
ideme s mamou do centra voľného
času, ktoré ponúka pohybové cvičenia.
Chce nás prihlásiť do nejakého
krúžku. Prídeme tam a matka v našej
prítomnosti informuje trénera:
„… môj chlapec má určité problémy.
Podľa triednej učiteľky je outsider,
ktorý sa nezapája do kolektívu. Má
aj poruchu koordinácie a niekedy je
trochu agresívny. Nerád sa pohybuje,
je dosť lenivý. Doktor nám odporúča,
aby kvôli nadváhe začal niečo robiť,
ale šport ho nezaujíma. Najradšej má
počítačové hry.“
Ako by sme sa cítili? Necítili by
sme sa ponížení? – Naše deti si do
svojich osemnástich rokov vypočujú
približne 140-tisíc výrokov „zneuznania“,
a len 10-tisíc výrokov konštruktívnych!
V prítomnosti detí nehovorme
o ich nedostatkoch iným. Vyhýbajme
sa označkovaniu „nálepkami“,
snažme sa vidieť to dobré čo v nich je.
Žiadne dieťa nerobí problémy, a ani
samo problémom nie je. Pozrime sa
na to takto: každý máme v živote nejakú
úlohu (nejde o vinu, len sa, prosím,
neobviňujme). Naše deti nám
pomáhajú, aby sme sa ďalej rozvíjali
a stali sa slobodnými a šťastnými!
A pokiaľ sa vyskytnú ťažkosti, hovorme
o nich s druhými iba vtedy,
keď deti nie sú pri tom.
Sme presvedčení, že všetci rodičia
chcú pre svoje deti to najlepšie.
Namáhajú sa, aby im všetko uľahčili,
a podporujú ich, ako sa len dá. Ale
je to určite to najlepšie? Ktosi povedal:
„Dobrý úmysel ešte nezaručuje,
že konáme správne“. Na tom niečo je.
Zanechajme kadejaké teoretické
normy, podľa ktorých naše dieťa
„nie je v poriadku“. Ktoréže dieťa
zodpovedá normám? Určite žiadne.
Buďme si istí, že máme to správne
dieťa (toho správneho partnera,
správneho šéfa, správneho suseda).
Svet nie je nespravodlivý. To len my
„občasto“ nechápeme, že naše okolie
má s nami samotnými čo do činenia,
a že to sme práve my sami, kto kedysi,
najčastejšie nevedome, dal k súčasným
okolnostiam podnet. Nie je
náhoda, že my a naše deti sme sa tu
na zemi stretli.
Deti často odrážajú potlačenú časť
vnútorného života rodičov (hnev,
strach, frustráciu…). Dávajú nám
šancu tieto slepé miesta spoznať, prijať
a zmeniť.
Matka príde k terapeutovi so slovami:
„Prosím, prijmite moje dieťa
na terapiu, už si s ním neviem rady…“
Dobrý terapeut odpovie: „Nie jeho,
vás vezmem.“
Naše deti sú ako zrkadlo. Keď v zrkadle
uvidíme fľak na tvári, nezačneme
čistiť zrkadlo, ale svoju tvár.
Práve tak každá emócia, ktorú v nás
dieťa spúšťa, sa dotýka niečoho nevyriešeného
v našom vnútri (čo by sme
inak nepostrehli). Deti so svojimi anténami
zacítia každé emocionálne
napätie a vynesú ho na svetlo. Na
naše šťastie, pretože potom máme
šancu transformovať ho.
Pravidlo č. 10 znie:
Chráňme dieťa
pred pocitmi viny
a urazenosťou
„Čo si pán Siefert pomyslí, keď neprídeš
so mnou,“ povedala matka
svojmu dieťaťu, keď nechcelo vystúpiť
z auta a ísť na tréning. Uisťujem
vás, pán Siefert si nebude myslieť vôbec
nič. Matka len chcela u dieťaťa
vzbudiť pocit zlého svedomia, pretože
nevedela, ako sa so situáciou
vyrovnať. Priznajme si, nie vždy
máme všetko pod kontrolou. No nevyvolávajme
preto u dieťaťa pocit
viny, žiadne zlé svedomie! Načo je to
dobré? Pomôže snáď dieťaťu (alebo
azda nám?), keď sa cíti zle? Len ho
to podráždi a podkope jeho krehkú
sebadôveru i dôveru v nás!
Hľadajme iné riešenia, poďme na
koreň veci. Pýtajme sa dieťaťa, prečo
nechce niečo robiť. Spoznávajme ho,
často vyjdú na denné svetlo úžasné
veci! Verme, že spoločne s dieťaťom
nájdeme správne riešenie. Ono
to skutočne funguje. Spočiatku síce
trochu nešikovne a kostrbato, ale i tu
pomáha tréning (ani čítať a písať sme
sa nenaučili za jeden deň). Zostaňme
teda pre vec naladení a zapojme
svojho „vnútorného pomocníka“.
Častokrát aj pri plnení všedných úloh
prichádzame na tie najlepšie riešenia.
S urazenosťou je to podobné: deti
takisto nevedia, čo si s ňou počať.
Ony žijú prítomným okamihom.
Hnevajú sa, a o chvíľku sú šťastné,
po hneve ani pamiatky. My dospelí
sa od nich máme čo učiť. Len my sme
totiž schopní zvládnuť „husársky
kúsok“ – byť nevraživí aj celé roky. –
Slová Biblie nám nie nadarmo hovoria:
„Buďte ako deti!“
Využime svoju príležitosť a žime
s našimi deťmi „ teraz“, v prítomnosti.
Náš život bude vďaka tomu ľahší a príjemnejší.
Birgit a Philipp Siefertovci
siefertovci@svetgralu.sk
21
Svet Grálu
38 | 2013
ŽIVOT
Paul, vo veku 7 týždňov, intubovaný, jeden deň
pred druhou operáciou
Dramatický súboj
Angelika Bräunlein
s ťažkou srdcovou vadou
Správa, ktorá zmenila náš život
Náš najmladší syn Paul mal v októbri
prvé narodeniny a považujeme za veľký
zázrak, že sme ich s ním mohli osláviť.
a jar pred dvomi rokmi sme sa
N radovali, pretože sme očakávali
naše štvrté plánované dieťa. Mali sme
už troch zdravých, veselých synov vo
veku šesť, štyri a dva roky. Pri rutinnej
prehliadke v 21. týždni tehotenstva
sme sa dozvedeli, že naše dieťa sa
narodí s ťažkou srdcovou chybou. Ide
o tzv. „syndróm hypoplastického pravého
srdca“ s ďalšími komplikáciami,
čo je jedna z najťažších vrodených
22
Svet Grálu
38 | 2013
srdcových chýb. Zjednodušene povedané
to znamená, že sa vyvinula
len jedna srdcová komora. Aby bolo
možné žiť s touto chybou, sú v prvých
dvoch rokoch života nevyhnutné tri
operácie. V najlepšom prípade potom
môžu tieto deti viesť normálny život,
aj keď budú chronicky choré a odkázané
na lieky.
Tento šok prišiel z čistého neba.
Nesmierne mi pomohlo, že sme sa
s manželom zhodli na tom, že potrat
neprichádza do úvahy. Dieťa malo
prísť na svet a prípadne pokojne
zomrieť v našom náručí, pokiaľ by
operácia nemala zmysel.
ZBIERANIE SÍL
Čo budeme robiť? Záležalo mi na
tom, aby sa naše dieťa počas tehotenstva
cítilo v brušku čo najlepšie.
Chceli sme sa tešiť na dieťatko také,
aké bolo. To všetko sa však ľahšie povie
ako urobí.
Celé leto sme sa intenzívne venovali
našim trom synom, takpovediac
„do zásoby“. Bolo dobre, že sme sa
o srdcovej chybe dozvedeli už v predstihu.
Získali sme tým čas, aby sme
sa na všetko čo najlepšie pripravili.
Zbierali sme informácie a hľadali optimálnu
kliniku na pôrod a operáciu
ŽIVOT
srdca, zorganizovali sme starostlivosť
o synov počas našej neprítomnosti –
a predovšetkým zbierali sily na to, čo
nás čaká.
VŠETKO JE OTVORENÉ…
Paul Johann prišiel na svet jedenásteho
októbra v Mníchove. Po narodení strávil
viac než sto dní na jednotke intenzívnej
starostlivosti kardiocentra, potom
ešte štyri týždne na normálnom
oddelení. Prvá operácia ukázala, že
Paulov stav je ťažší, než sa pôvodne
predpokladalo. Komplikácie nemali
konca a jedna kríza nasledovala za
druhou.
Keď mal šesť týždňov, primár nám
povedal, že Paul je príliš slabý, aby prežil
ďalšiu operáciu, a že ani nemôže byť
trvalo udržiavaný pri živote umelým
dýchaním. V tom čase sme napísali
svojej rodine a priateľom tieto slová:
„…Nechceme Paula za každú cenu
držať pri živote. Ak u nás nemôže –
nemá zostať, nebudeme mu v tom zbytočne
dlho brániť intenzívnou lekárskou
starostlivosťou. Naše modlitby
a myšlienky smerujú k tomu, aby Paul
dostal silu a pomoc, aby mohol ísť TOU
cestou, ktorá je pre neho správna. Ak
bude musieť odísť, potom si želáme, aby
rozhodnutie mohlo byť na ňom. Pokiaľ
odíde, vieme, že si o jeho dušu nemusíme
robiť starosti. Budeme vďační, keď
nás v týchto myšlienkach podporíte…“
PAUL BOJUJE
O SVOJ ŽIVOT
Ale bojovník Paul sa opäť zdvihol a už
o týždeň neskôr bola možná druhá
operácia. Síce veľmi riskantná, ale bola
jeho jedinou šancou. Po operácii prišli
pre nás tie najťažšie momenty. Paulov
stav sa zhoršil natoľko, že sme sa
museli rozhodnúť, či bude pripojený
k mobilnému srdcovému a pľúcnemu
stroju so značnými vedľajšími účinkami,
alebo všetko ponecháme „prirodzenému
priebehu“. To znamená,
že by Paul v nasledujúcich hodinách
alebo dňoch zomrel na zlyhanie orgánov.
Ale Paul nám v posledných týždňoch
stále znovu dokazoval, že chce
žiť. A statočne o to bojoval. Nikdy v živote
som sa tak intenzívne nemodlila,
aby nám bolo ukázané, aká je Paulova
cesta, a teda ako sa máme rozhodnúť.
Lekári naliehali – museli sme sa rozhodnúť
čo najrýchlejšie. Počas rozhovoru
vošiel do miestnosti chirurg
s neuveriteľnou správou, že Paulove
hodnoty sa náhle zlepšili.
Síce ešte zďaleka nebol z najhoršieho
vonku, ale rozhodnutie už nebolo na
nás. Boli sme za to veľmi vďační.
Od začiatku nasledujúceho roka sa
situácia pozvoľna zlepšovala a vo februári,
po viac než štyroch dlhých mesiacoch,
mohol byť Paul konečne prepustený
domov.
KONEČNE DOMA
Sme veľmi vďační, že Paul prežil čas
v nemocnici a že ho teraz smieme
mať pri sebe. Nesmelo môžeme povedať,
že Paul prežil svoj prvý rok
života bez dramatických neurologických
obmedzení. Má síce ešte veľkú
podváhu, musím ho pravidelne
každé štyri hodiny kŕmiť pomocou
žalúdočnej sondy, stále potrebuje
veľa liekov. Starostlivosť oňho ma
plne zamestnáva. Tento výnimočný
stav potrvá aj naďalej a do dvoch rokov
ho čaká ešte tretia operácia.
NIČ SA NEDEJE
ZBYTOČNE…
Stále znovu vyslovujú naši priatelia
a známi prekvapenie, ako sa s touto
situáciou „dobre“ vysporadúvame.
Minulý rok sme toho veľa prekonali.
Často som plakala, bojovala
som, bola som smutná a sklamaná
z ďalšieho nezdaru. Keď však o tom
premýšľam, v skutočnosti sme nikdy
neboli úplne zúfalí. K takému stavu
som mala blízko len v prvých hodinách
a dňoch po oznámení diagnózy
v tehotenstve. Je nepopierateľné, že
som získala mnoho dôležitých skúseností
a veľa som sa naučila. Navzdory
všetkému priniesol uplynulý rok aj
veľa krásnych zážitkov a šťastných
okamihov.
Už v prvých týždňoch a mesiacoch
nám bolo jasné, že aj keby Paul skoro
zomrel, mnohé ovplyvnil a zmenil.
Nielen u nás, ale i v našom okolí.
Jeho krátky život by v žiadnom prípade
nebol „zbytočný“, ako by sa to
možno mohlo zdať nezainteresovaným.
Napríklad svojím statočným
bojom sa stal vzorom pre iných ľudí
a vďaka nemu sa v našej i ďalších
rodinách pozerajú na svoje každodenné
problémy s väčším nadhľadom.
ČO NÁM POMOHLO
Bolo a je obrovskou pomocou, že
túto situáciu prežívame spoločne so
svojím mužom a vzájomne si poskytujeme
oporu. Môžeme sa spoľahnúť
jeden na druhého, boli sme zajedno
vo všetkých rozhodujúcich situáciách.
Podpora a dobré myšlienky
z kruhu našej rodiny, priateľov a známych
nás držali, utešovali a posilňovali.
Dokonca cudzí ľudia, keď sa
dozvedeli o Paulovej situácii, prejavili
veľký záujem o jeho život. A došlo
k mnohým stretnutiam s ľuďmi
a zážitkom, ktoré obohatili náš život.
Veľmi nám pomohlo aj to, že sme
si nekládli otázku „prečo“: „Prečo
23
Svet Grálu
38 | 2013
ŽIVOT
Paul a jeho bratia
musíme práve my dostať takéto
dieťa?“ „Prečo je práve naše dieťa tak
ťažko choré?“ Vedeli sme, že všetko
má hlbší zmysel, aj keď nepoznáme
súvislosti. Že toto dieťa, táto duša,
k nám prísť chcela a musela. Že nie je
„nepopísaným listom papiera“, ktorý
mal proste len smolu, že sa narodil
do chorého tela. A že i my rodičia
sa z toho môžeme a máme mnoho
naučiť – že je to teraz našou úlohou.
Toto poznanie mi pomáha aj v tom,
aby som Paula stále neľutovala. Pokúšam
sa ho brať vážne, vyslovujem,
24
Svet Grálu
38 | 2013
čo asi cíti, rozprávam mu, čo ho očakáva
a, samozrejme, ho povzbudzujem.
Veľkou pomocou pre mňa bolo,
keď mi počas tehotenstva, krátko
po šokujúcej diagnóze niekto povedal,
že vraj k nám chce prísť „milý
človek“, ktorého so mnou, s nami,
spája láska. A dodal: „ Pri pohľade
naspäť budete za to určite vďačná.“
Spočiatku som nechápala, hlboko vo
svojom vnútri som však cítila, že to
bude tak.
V najťažších chvíľach som vždy dostávala
silu, ktorú som potrebovala,
aby som všetko zvládla. Často počúvame
slová: „Neviem, ako to všetko
zvládate, ako to všetko vydržíš, ja by
som to nedokázal!“ Som si istá, že
títo ľudia by v podobnej situácii tiež
všetko zvládli. Verím, že skutočne
každý, kto je otvorený a prosí, dostane
silu, ktorú potrebuje.
ČO ZOSTÁVA, JE
VĎAČNOSŤ
Nedávno som si uvedomila, že som
šťastná. Aj keď to nie je podľa definície
šťastia, ktorú som poznala predtým.
Teraz často stačí maličkosť, aby
som sa rozžiarila. Naučila som sa vychutnávať
malé okamihy šťastia. Medzi
ne napríklad patrí to, že sa Paul
v štyroch mesiacoch naučil usmievať.
Keď sa v jeho tvári objaví radosť,
zabudnem na všetky starosti. Alebo
keď môžeme byť všetci spolu ako rodina.
Sme veľmi vďační, že máme pri
sebe Paula. Stále znovu nám ukazuje,
že chce žiť. Neuveriteľne o to bojoval
a nikdy to nevzdal. Smrť bola často
veľmi blízko. Veľa ráz sme boli pripravení
nechať ho odísť a už sme premýšľali
aj o tom, kde a ako by sme
ho pochovali. V istom okamihu sa
mi to pre Paula zdalo skôr oslobodzujúce.
Na jednotke intenzívnej
starostlivosti sme videli mnoho detí,
ktoré tam zomreli. Že sa Paulovi – na
to, čo má za sebou – darí relatívne
dobre, je pre nás veľkým darom. Radujeme
sa z jeho smiechu, jeho malých
pokrokov a najmä z toho, že si
život očividne užíva.
Asi najťažšie bolo, keď sme sa po
druhej operácii mali rozhodnúť, či
má byť Paul znova pripojený k srdcovému
a pľúcnemu prístroju, alebo
či ho máme nechať odísť. Ale verila
som, že pomoc príde.
Dôvera mi umožňuje pokojnejší
pohľad do budúcnosti. Všetko sa
nedá naplánovať. Snažím sa žiť v prítomnosti,
tu a teraz. Nechcem si robiť
starosti s tým, čo môže prísť – aj
keď sa mi to nie vždy darí. S dôverou
v Boha chceme ísť krok za krokom
a maximálne podporovať Paula na
jeho ceste životom.
To najdôležitejšie je dôvera v Boha!
Samozrejme, že ako rodičia musíme
tiež robiť maximum, čo sa týka starostlivosti
o nášho syna, výberu lekárov,
pravidelných kontrol, podporujúcich
opatrení – aby sa nič
nezmeškalo, alebo dokonca nezanedbalo.
Všetko ostatné je mimo našej
kontroly. Čo sa má stať, to sa stane.
A to, čo sa stane, je správne.
Dúfam, že naše skúsenosti môžu
dodať odvahu ostatným matkám
alebo rodičom, ktorí sa dostanú do
podobnej situácie. Odvahu priviesť
dieťa na svet. Odvahu na to, všetko
spoločne prežiť – aj keď je to často
ťažké. A dieťa prijať a milovať také,
aké je.
Angelika Bräunlein
braunlein@svetgralu.sk
V dobrých rukách
Osteopatia - možná cesta k zdraviu
Hildegarda Willmsová-Beyárdová
äčšina ľudí považuje svoje zdravie
za svoje najcennejšie bohat-
V
stvo. A napriek tomu štatistiky chorobnosti
a preplnené čakárne lekárov
ukazujú, že je toto bohatstvo v ohrození.
Každý chorý si želá dobrého lekára
– takého, s ktorým sa môže
porozprávať, ku ktorému bude mať
dôveru a ktorý k nemu bude pristupovať
dôstojne. Súčasná medicína sa
však prejavuje racionálne a chladne,
čo len podporuje už aj tak nalomenú
dôveru v systém zdravotníctva a medicíny.
Kto trpí chronickými bolesťami,
z vlastnej skúsenosti vie, že životná
energia a kvalita života sa stráca, rovnako
ako viera v uzdravenie či aspoň
úľavu. Veľmi často býva postihnutý
chrbát a kĺby. K zmene akútneho
stavu do chronickej formy prispieva
nesprávne držanie tela a z neho vyplývajúce
stuhnuté a skrátené svaly.
Pomoc potom často hľadáme u ortopéda.
Spravidla sa predpisujú lieky
proti bolesti. Ak odhliadneme od ich
vedľajších účinkov, vidíme, že problémy
načas ustúpia, ale len do chvíle,
kým nás ďalší záchvat bolesti upozorní,
že základná príčina problému
pretrváva.
25
Svet Grálu
38 | 2013
ZDRAVIE
ŠETRNÁ ALTERNATÍVA
Choroby a bolesti sú síce nežiaduce
a zaťažujúce, no môžu v našom živote
pôsobiť ako výhybka, ktorá
odkloní zabehnuté spôsoby myslenia
a konania iným smerom. Zodpovedný
pacient neprenáša zodpovednosť
za svoje zdravie na lekárov
a zdravotnú poisťovňu, ale sám sa
snaží nájsť alternatívu a východisko
zo svojich problémov.
Jednou z týchto alternatív je sto
rokov staré liečebné umenie – osteopatia.
Hoci je táto liečebná metóda
označovaná ako „šetrná liečba
pomocou rúk“, osteopati upozorňujú
na to, že ona sama nelieči, ale
svojimi manuálnymi technikami
dáva impulz na samoliečbu.
Venuje pozornosť celému človeku,
nielen boľavému miestu, pretože napríklad
pri chybnom držaní tela trpia
i vnútorné orgány. Toto všetko si
osteopat musí všímať.
Svojimi rukami sa takpovediac dotýka
vnútorných orgánov, ktorých
polohu môže vďaka svojim dlhoročným
skúsenostiam presne vnímať.
Vie, že orgány nie sú pripevnené na
svojich miestach; vždy majú medzi
sebou dotykové body a trecie plochy.
Pokiaľ došlo k narušeniu, prejaví
sa to obmedzením pohyblivosti
postihnutého orgánu. Osteopat dokáže
špeciálnymi technikami zbaviť
orgán obmedzenia pohybu, alebo
dokonca napraviť jeho vychýlenú polohu.
V USA sú desiatky tisíc osteopatov
a množstvo kliník, ktoré svojich
26
Svet Grálu
38 | 2013
pacientov liečia výhradne osteopaticky.
Celkom inak je to v našej krajine:
tu osteopata považujú len za
terapeuta. Môže to byť spôsobené
tým, že osteopatia je odbor zatiaľ pomerne
neznámy.
MALÁ PRÍČINA –
VEĽKÝ NÁSLEDOK
Skúsený osteopat sa dostáva pomocou rúk
do kontaktu s vnútornými orgánmi, ktorých
polohu a pohyb môže vnímať
Keď pacient prvýkrát navštívi osteopata,
pravdepodobne ho prekvapí
jeho postup. Na tradičné obstreky by
čakal zbytočne. Osteopat si v rámci
anamnézy najskôr urobí predstavu
o držaní a statike tela; preverí polohu
a funkciu kĺbov, svalov a stavcov,
aby zistil defekty a pohybové
obmedzenia. Pomocou špeciálnej
techniky môže ošetriť každý kĺb,
či už v chrbtici, panve, ramenách,
alebo nohách.
Zároveň preverí možné narušenie
funkčnej jednoty medzi lebkou,
chrbticou a panvou, takzvaný kraniosakrálny
systém, a snaží sa napraviť
prípadné chybné postavenie. I keď
sa bolesti prejavia na celkom iných
miestach, je ošetrujúci schopný nájsť
súvislosti a zodpovedajúcim spôsobom
zasiahnuť.
VŠETKO MUSÍ PLYNÚŤ
Kým sa cítime zdraví, sotva premýšľame
o tom, ako pozoruhodne a jedinečne
náš organizmus pracuje. Až
príliš ľahko zabúdame, že telo predstavuje
jednotu, v ktorej je všetko
vzájomne prepojené a musí byť v pohybe.
Tieto kritériá platia predovšetkým
pre rozvodné a transportné dráhy
nášho tela, ktoré prestupujú telom
až k najmenším bunkám. K nim sa
nepočítajú len krvné riečištia, ale
i dráhy lymfatického a nervového
systému. Ak má niektorý z týchto
systémov narušenú funkciu, vznikajú
rôzne chorobné symptómy:
• Keď nemôže krv správne cirkulovať,
výživné látky orgánom dodáva
len obmedzene a nemôže odvádzať
odpadové látky.
• Pokiaľ neprúdi lymfa, nie je zaistená
ani imunitná obrana ani zbavovanie
tela škodlivých látok.
• Narušené nervové dráhy, ktoré sa
starajú o sprostredkovanie elektrických
impulzov, obmedzujú
vnímanie a pohyblivosť.
Lekár a zakladateľ osteopatie Andrew
Taylor Still (1828–1917) zdôraznil
zásadný význam rovnováhy
prúdenia: krv, lymfa a neurónové impulzy
musia byť neustále v pohybe;
pokiaľ je ich tok narušený, neodvratne
sa prejaví choroba.
Ďalší aspekt osteopatickej liečby
zahŕňa rozdielne štruktúry ľudského
tela, ako sú vnútorné orgány,
kosti a svaly, ktoré majú svoje špeciálne
funkcie. I tu jedno podmieňuje
druhé. „Štruktúra podmieňuje funkciu
a funkcia formuje štruktúru,“ ako
to formuloval Andrew Taylor Still.
Pokiaľ sa napríklad svaly namáhajú
tréningom alebo záťažou, svalová
hmota sa zväčšuje; štruktúra sa
mení, to vie každý športovec. Pokiaľ
sa svaly prestanú používať, zmení
sa ich štruktúra, a tým i možnosť
správne fungovať. Osteopat preto
pri stanovení diagnózy a liečby vždy
berie do úvahy i „zákon štruktúry
a funkcie“ – ako jeden z pilierov osteopatie.
ZDRAVIE
RUKY AKO NÁSTROJ
Skúsený osteopat sa dostáva pomocou
rúk do kontaktu s vnútornými
orgánmi, ktorých polohu a pohyb
môže vnímať. Pokiaľ je tu narušenie
funkcie alebo štruktúry, osteopat to
spozoruje v obmedzenej pohyblivosti
postihnutého orgánu.
Na lepšie pochopenie by nám pomohlo,
keby sme mohli do svojho
vnútra nahliadnuť. Videli by sme nielen
orgány, kosti, kĺby, šľachy, väzy
a svaly, ale i tenké spojivové tkanivá,
nazývané fascie, ktoré všetky tieto
štruktúry pokrývajú, obaľujú a vzájomne
prepájajú. Ak osteopat sleduje
ich priebeh, dostáva sa takpovediac
od jedného orgánu k druhému. Pokiaľ
tieto štruktúry vykonávajú svoje
prirodzené pohyby, pracujú žiaducim
spôsobom. Ak sú narušené a orgán
nemôže správne „kĺzať“, teda pohybovať
sa, je tu „zlepenie“ alebo fixácia.
Takto zlepené štruktúry a orgány,
ako aj ich pozmenenú polohu,
môže osteopat pomocou osvojenej
techniky rukami uvoľniť, a tým obmedzenie
pohybu odstrániť.
ČO OSTEOPATIA VIE –
A ČO NIE
Osteopatia pôsobí na tri veľké oblasti:
1. pohybový aparát
2. vnútorné orgány
3. lebku, miechu a nervový systém
(kraniosakrálna osteopatia)
Z toho vyplývajú možnosti liečby
najrôznejších problémov. Nie všetko
je však možné liečiť osteopaticky.
Pokiaľ napr. následkom ťažkej choroby
nie sú už samoliečebné sily organizmu
dostatočné, aby navodili
vyliečenie, naráža osteopatia na
svoje hranice. Takisto nie je terapiou
pre veľmi akútne stavy a bakteriálne
zápaly vnútorných orgánov, pretože
existuje riziko, že by sa týmto spôsobom
liečby ešte viac rozšírili. Aj nehody,
nádory, ťažké ochorenia alebo
psychické poruchy patria do rúk inej
medicíny. Môžu sa však osteopatiou
podporiť.
Zväz osteopatov popisuje v jednej
zo svojich informácií pre pacientov
príklady uplatnenia takto:
• Pohybový aparát
K tomu patrí liečba lumbaga, ischiasu,
kĺbových ťažkostí, kŕčov, vyvrtnutí
a ďalších následkov zranení.
• Interné
Úspechy sú u poklesnutých orgánov,
operačných jaziev a zrastov,
funkčných srdcových ťažkostí a porúch
trávenia (nie u vredov a nádorov).
• Krčné–nosné–ušné
Osteopatická pomoc je žiaduca
pri bolestiach hlavy, migréne, zápale
dutín, pri chronických zápaloch
stredného ucha a zápaloch mandlí.
Sprevádza odbornú lekársku liečbu
pri tinnituse, závratoch, problémoch
s čeľusťou.
• Oblasť urogenitálna
Chronické zápaly močového mechúra,
inkontinencia, problémy
s obličkami, ťažkosti s prostatou.
• Gynekológia
Menštruačné poruchy, tehotenstvo,
príprava pred pôrodom a popôrodná
starostlivosť, klimakterické
ťažkosti, zjazvenie a zrasty po operáciách
v dutine brušnej.
• Liečba detí
Deformácie lebky a tváre, šikmý
krk (syndróm asymetrie zapríčinenej
tylovým kĺbom), skolióza, bedrová
dysplázia, poruchy trávenia
u grckajúcich dojčiat, vývojové poruchy,
poruchy učenia a koncentrácie,
hyperaktivita, sprevádzanie vývoja
detí s postihnutím.
BYŤ V DOBRÝCH
RUKÁCH
Za uzdravenie vďačíme prírodnej
liečivej sile. A lekári a ošetrujúci
personál by sa ju mali snažiť podporiť.
Vnímajme a liečme svoje ťažkosti
s ohľadom na to, že človek je
jednotou tela a duše. I keď ani toto
odvetvie medicíny nemá patent na
všetko, je pacient u osteopata doslova
v dobrých rukách.
A predsa nemusí človek najprv
ochorieť, aby mohol využiť výhody
tejto starostlivosti. Osteopatia poslúži
aj preventívne ako ochrana
pred ochorením a na udržanie dobrého
zdravotného stavu.
Literatúra:
Hildegarda Willmsová-Beyárdová
beyardova@svetgralu.sk
1) Christoph Newiger, Osteopathie, Sanftes
Heilen mit den Händen, Triasverlag
27
Svet Grálu
38 | 2013
TÉMA
Reto Eberhard Rast
Ježiš Nazaretský
syn Rimana?
28
Svet Grálu
38 | 2013
TÉMA
Nezávisle od vnútorného pôvodu Krista, teda
od jeho „Božského jadra“, stojí už stovky rokov
v popredí záujmu otázka jeho pozemského
pôvodu. Zrodil sa Ježiš Nazaretský naozaj
z „panny“, a nebol teda splodený mužom?
Alebo bol v skutočnosti synom Rimana?
ebaty okolo Márie, Kristovej
D matky, sú takmer rovnako staré
ako kresťanstvo. Po smrti Ježiša sa
u kresťanov pomaly presadila predstava,
že Mária bola nepoškvrnená
matka, teda „večná panna“. No židovské
kresťanstvo a kresťanskí
gnostici „nepoškvrnené počatie“ odmietali
a pokladali Ježiša za Mesiáša
splodeného prirodzenou cestou. Boli
preto od druhého storočia pre kacírstvo
z cirkvi vylúčení.
NEPOŠKVRNENÉ
POČATIE
Písomný záznam o nepoškvrnenom
počatí sa vyskytuje len v evanjeliu
Lukáša a Matúša. Z toho sa odvodilo,
že k počatiu Ježiša došlo Duchom
svätým, a súčasne bol uvedený
Jozefov rodokmeň (Mt 1,1–17,
Lk 3,23–38). Dve odlišné línie rodokmeňa
siahali až po židovských kráľov
a svedčili tak o Jozefovom pôvode
z vyvoleného národa. Ale v čom spočíva
zmysel Jozefovho rodokmeňa,
keď podľa opisu oboch evanjelistov
nebol Ježišovým otcom?
O rozruch sa postaral svojou kritickou
interpretáciou už v roku
1835 nemecký filozof a teológ David
Friedrich Strauss (1808–1874).
Domnieval sa, že správa o splodení
Duchom svätým bola do evanjelia
vložená dodatočne. Keďže ostatné
písomné podania nového Testamentu
sa zmieňujú o Jozefovi ako
o Ježišovom otcovi. Podľa Listu Rimanom
1,3 pochádza Ježiš z „rodu
Dávidovho“.
ARGUMENTY PROTI
„SLEPEJ VIERE“
Nekresťanské zdroje posudzujú Ježišov
pôvod ešte omnoho kritickejšie
než Strauss so svojou nevinnou
teóriou o Jozefovom otcovstve. Vychádzajú
z toho, že už počas Ježišovho
života sa objavila správa, že
jeho skutočným otcom mohol byť
rímsky vojak.
Od druhého storočia to dosvedčuje
filozof Kelsos (lat. Celsus). Jeho
spis „Pravdivé učenie“ je najstaršou
známou polemikou proti kresťanstvu.
Pokiaľ o ňom vôbec existovali
nejaké dôkazy, boli v čase povýšenia
kresťanstva na rímske štátne náboženstvo
zničené. O jeho výrokoch by
sme nič nevedeli, ak by cirkevný spisovateľ
Origenes (185– ca 254) nevystúpil
asi sto rokov po vydaní „Pravdivého
učenia“ proti jeho tvrdeniam.
Z toho je možné nepriamo rekonštruovať
Kelsosove údaje.
Kelsos žil v druhom storočí po
Kristovi. Mal hlboké znalosti o praktizovaných
náboženstvách. Obzvlášť
veľa vedel o jednotlivých prúdoch
judaizmu a kresťanstva. V obidvoch
náboženstvách videl chybný vývoj:
odklon od starovekej múdrosti, akú
poznal u starých Egypťanov, Asýrčanov
a Indov, až po vylúčenie občanov
iného vyznania. Kritizoval židovskú
resp. kresťanskú požiadavku
exkluzivity – ich tvrdenie, že len oni
našli pravú vieru a Boh posielal svojich
poslov iba im. Kresťanov káral
aj za ich ústup od verejnej a štátnej
služby.
Za neklamný dôkaz rozkladného
procesu považoval roztrieštenie kresťanov
na mnohé spoločenstvá, ktoré
sa vzájomne označovali za kacírske.
Videl v tom prirodzený dôsledok odklonu
od správnej cesty. On sám ako
zástanca Platóna veril v Boha, no pokladal
za smiešne pripisovať mu ľudské
vášne, ako je hnev, či očakávať od
neho neprirodzené správanie, napríklad
oživovanie zomretých. Ako filozofovi
mu bola proti mysli aj slepá
viera, ktorú kresťania požadovali ako
podmienku vykúpenia.
RÍMSKY VOJAK
OTCOM JEŽIŠA?
Kelsosove argumentácie naznačujú,
že on osobne neprechovával nepriateľstvo
voči židovstvu a kresťanstvu,
no jednako nesúhlasil s centrálnymi
ustanoveniami viery v cirkvi. Pre nás
je zvlášť zaujímavá jeho kritika nepoškvrneného
počatia.
Odvolával sa na škandálnu informáciu,
ktorú sa dozvedel od jedného
židovského spravodajcu: Mária
vraj otehotnela s rímskym vojakom
menom Panthera. Latinské slovo
Panther bolo bežnou prezývkou rímskych
vojakov. Ježiš bol teda nemanželským
dieťaťom z lásky aramejskej
dievčiny k bojovníkovi inváznej armády.
Túto nelichotivú skutočnosť
mala nahradiť legenda o nepoškvrnenom
počatí.
29
Svet Grálu
38 | 2013
TÉMA
Ako už dnes vieme, nie je Kelsosov
zmiznutý spis jediným svedectvom.
V ešte staršej rabínskej literatúre, ako
je Talmud, je Ježiš rovnako označovaný
ako „Jeschua ben Pantera“ alebo
tiež Pantere alebo Pandera (napr. Tos
Chullin 2.22–24), teda „Ježiš, syn
Pantera“. 1
ČO BY BOLO, KEBY…?
Keby sme upustili od dvetisíc rokov
starého kresťanského pohľadu a nepovažovali
židovský názor za zlomyseľné
ohováranie – čo by sa stalo
potom? Zmenil by sa náš obraz Boha?
Znevážilo by to hodnotu Ježišovho
učenia?
Aj Abd-ru-shin (1875–1941), autor
diela „Vo svetle Pravdy“, vysvetľuje,
že Ježiš musel byť splodený prirodzenou
cestou. Bez tohto aktu by
narodenie nebolo podľa prírodných
zákonov vôbec možné.
Riman, ktorý Máriu miloval
a chcel si ju zobrať za ženu, sa stal
Ježišovým otcom. K tomuto záveru
však Abd-ru-shin neprišiel ako teológ
v zmysle Starého či Nového zákona,
ale ako teológ vo svojom pôvodnom
význame – teda ako Boží
učiteľ. Čerpal svoje poznanie z najvyšších
prameňov. V jeho blízkosti
vznikol toho času spis duchovnej intuície
pod názvom „Mária“, vydaný
v knihe „Z doznelých tisícročí“ (vydanie
Nadácie Hnutie Grálu).
LÁSKA MÁRIE
A KREOLA
I pre skeptických čitateľov je príbeh
o Máriinej láske, ako ho nájdeme
v tejto knihe, mimoriadne krásne
a dojemné rozprávanie. Dozvedáme
sa o čistej láske Márie k rímskemu
veliteľovi Kreolovi. Ten sa vzdal
30
Svet Grálu
38 | 2013
svojej služby, aby sa s ňou oženil
a vzal ju do Ríma.
No s pribúdajúcim tehotenstvom
a bez správ od Kreola rástli Máriine
obavy. Nevedela, že Kreolus sa
naozaj usiluje o to, aby sa pre ňu
mohol vrátiť. Domnievala sa, že je
opustená. Tu sa na jej hlavu položila
jemná ruka a žehnala jej. Uvidela
svetlú postavu, ktorá jej oznámila
zasľúbenie. Slová anjela boli veľké
a vznešené a naplnili Máriinu dušu
šťastím. Cítila sa dosť silná, aby sa
kvôli svojmu dieťaťu mohla Kreola
zriecť. Vydala sa preto za Jozefa, keď
mu najprv vysvetlila pravý dôvod súhlasu
s jeho ponukou na sobáš. Hoci
ju Jozef miloval, stačilo mu, že Mária
prevezme rolu gazdinej v jeho dome.
V mestečku sa čoskoro rozkríklo, že
Mária bola tehotná už pred svadbou.
Predpokladalo sa, že otcom je Jozef.
Keď potom došlo k sčítaniu ľudu,
každý sa musel vypraviť do svojho
rodného mesta; Jozef a Mária tak
odišli do Betlehema, kde sa narodil
Ježiš. V tých dňoch bol Kreolus konečne
uvoľnený zo služby a mohol sa
vrátiť späť do Nazaretu.
Pred bránami čakal pri studni, kde
Máriu videl po prvýkrát. Po niekoľkých
neúspešných dňoch túžobného
vyčkávania sa na ňu spýtal žien pri
studni. Ohromený sa dozvedel o jej
svadbe s Jozefom. Jeho neobvyklé
otázky a tŕpnutie po ich odpovediach
boli pre ženy dostatočným
dôkazom: Máriu, už vo vysokom
stupni tehotenstva hľadal rímsky veliteľ,
ktorý pred deviatimi mesiacmi
priviedol do mesta vojakov. Spoznali
tak v Nazarete skutočného Ježišovho
otca, no nevedeli jeho meno.
Je pravdepodobné, že mu začali hovoriť
„Panther“.
Po návrate z Betlehema prehovorila
Mária Jozefa, aby sa presťahovali
do Egypta. To bol pravý dôvod
ich odchodu. Súvislosť s „vraždami
detí z Betlehema“ je z historického
pohľadu len ťažko pravdepodobná.
Herodes Veľký zomrel totiž ešte
pred narodením Ježiša. Žiadne ďalšie
zdroje informácií o neľútostnom
vraždení detí nie sú.
DAROVALA SOM MU
CELÚ SVOJU LÁSKU
Podľa židovského podania bola vraj
Mária s Jozefom už zasnúbená, keď
otehotnela. Bola teda Jozefovi neverná
s rímskym vojakom Pantherom,
čo bolo v rozpore nielen s morálnou
hodnotou jej syna Ježiša, ale
i so zákonmi Mojžišovými. Patriarchálne
chápanie cti nariaďovalo
v takýchto prípadoch v súlade so zákonom
drakonický trest: ukameňovanie
za mestskými hradbami.
Podľa opísania v knihe „Z doznelých
tisícročí“ sa však Mária o zasnúbenie
s Jozefom usilovala až potom,
čo sa zamilovala do rímskeho veliteľa
a otehotnela s ním. „Darovala som
celú svoju lásku inému mužovi, i keď
som vedela, že ho nemôžem zadržať.
Zastihlo ma to ako búrka a práve tak
rýchlo ma to opustilo. Len niečo mi
ostalo: nádej na dieťa. Jozef, prichádzam
kvôli nemu a kvôli svojej starej
matke, neprosím za seba!“
Pre mnohých bolo „poškvrnené
počatie“ Ježiša výmyslom jeho najväčších
nepriateľov – znalcov Písma.
No mohla to byť aj pravda, ktorú väčšina
kresťanov sotva bola schopná
akceptovať.
Pre starých kresťanov bolo dosť
problematické už to, že Syn Boží
skončil potupne na kríži. Pre antický
svet bola predstava, že Syn Boží mohol
byť nízkymi ľuďmi verejne popravený
ako zločinec rovnako neprijateľná,
ako jeho nemanželské počatie.
Ľudia v dobe antiky obdivovali hrdinov,
ako bol Herkules na Olympe.
TÉMA
Ich vzorom bol Odysseus, ktorý pre
obnovenie svojho manželstva zabil
všetkých nápadníkov a neverné
slúžky. Táto spoločnosť ťažko mohla
veriť v Boha, ktorého Syn skončil
hanebnejšie ako nejaký otrok. Takúto
urážku nemohli akceptovať ani
Arabi – podľa nich Ježiša pred popravou
tajne vymenili. Podľa koránu bol
namiesto Ježiša ukrižovaný iný, podobne
vyzerajúci muž.
„Nepredstaviteľná porážka Syna
Božieho“ smrťou ukrižovaním spojila
kresťanov s dejinami spásy: smrťou
Ježiša malo byť ľudstvo v zastúpení
vykúpené. Táto myšlienka sa
stala pevnou dogmou kresťanstva.
Z poškvrneného počatia sa však nedalo
vykonštruovať nič. Preto teda
vznikol mýtus o narodení z panny?
Každopádne dnes nastala doba,
aby sa preukázanie Božského pôvodu
Ježiša nehľadalo v zázračných
činoch či vykonštruovaných „tajných
plánoch“, ale prosto a jednoducho
v jeho veľkom učení o láske k Bohu
a k blížnym.
NEPOŠKVRNENÉ
POČATIE
V DUCHOVNOM
ZMYSLE
Vo svojej prednáške „Nepoškvrnené
počatie a narodenie Syna Božieho“
píše Abd-ru-shin: „Nepoškvrnené
počatie nie je mienené len v zmysle
telesnom, ale tak ako aj mnohé v biblii,
v zmysle rýdzo duchovnom. Len
ten, kto uznáva a vyciťuje duchovný
svet ako skutočný a živo pôsobiaci,
dokáže nájsť kľúč k pochopeniu Biblie.
Ešte len potom sa mu Slovo stane
živým.“
A ďalej uvádza: „ Nepoškvrneným
počatím v telesnom zmysle je každé
počatie z čistej lásky a s vnútorným
vzhliadnutím k Stvoriteľovi. Telesné
pudy nie sú jeho základom, ale zostávajú
len spolupôsobiacimi silami.“
Kto pozná teraz príbeh z knihy
„Z doznelých tisícročí“, vie, že sa Mária
a Kreolus navzájom nesmierne
milovali a obaja svoju lásku čisto prežívali.
Z duchovného hľadiska bolo
pri plodení rozhodujúce jedine toto,
a nie zemepisný či náboženský pôvod
otca.
Prečo však nesmel Kreolus ako Ježišov
otec svojho syna vychovať? Tušíme
to na základe jeho myšlienok
v tú noc, kedy sa narodil Ježiš. Kreolovo
zúfalstvo z Máriinho sobáša sa
zmiernilo, keď zbadal žiaru hviezdy,
ktorá ho náhle zasiahla i vystrašila.
Nevedel, že táto hviezda žiari kvôli
jeho synovi. Cítil to ako znamenie,
že je Mária šťastná: „Prečo si nečakala,
Mária, chýbala ti pevná dôvera?
Alebo si sa ma zriekla hneď, keď si
sa so mnou lúčila? Myslela si si, že
ťa chcem len utešiť, že sám neverím,
že by sa moje prianie mohlo splniť?
A teraz, keď bohovia vyslyšali moje
prosby, vyslobodili ma z Augustových
pút a vraciam sa do Ríma, ty tu
nie si! Chcel som si ťa odviesť, mala
si sa stať mojou ženou a ísť so mnou
do Ríma!“
Možno by sa mal Ježiš v Ríme lepšie.
No jeho úloha bola pri vyvolenom
židovskom národe. Duchovná
príprava na toto poslanie prebiehala
dlho pred jeho narodením. Keď sa
Mária vzdala Kreola kvôli dieťaťu,
zosilnela jej duša a pripravila sa na
trápenie, ktoré neskôr musela podstúpiť.
TÉMA
CHÚLOSTIVÁ DODNES
Hoci v ďalšom priebehu dejín ukázalo
kresťanstvo najväčšiu silu
v Rímskej ríši a presadilo sa proti
židovstvu a pohanstvu, citlivá téma
o nemanželskom pôvode Ježiša zostávala
bokom. Dodnes však vzrušuje
myseľ.
Keď sa v tridsiatych rokoch minulého
storočia dostal do rúk opáta
kláštora vo Fiechte jeden exemplár
prednášky „Nepoškvrnené počatie
a narodenie Syna Božieho“, sťažoval
sa u spolkového prezidenta vo
Viedni: Abd-ru-shin potupil matku
Božiu tým „najsprostejším spôsobom“.
V nasledujúcom vyšetrovaní
však prokuratúra stíhanie Abd-ru-
-shina odmietla. Nevidela vo výklade
žiadnu urážku zákonne uznaných
cirkví.
V roku 1987 však cirkev odobrala
oprávnenie na vyučovanie prvej profesorke
katolíckej teológie, svetoznámej
Ute Ranke-Heinemann, keď
v jednom televíznom vysielaní zverejnila:
„Mnoho Židov bolo popravených,
pretože nemohli uveriť v narodenie
z panny. A ja
nemôžem tiež.“
Reto Eberhard Rast
rast@svetgralu.sk
1 Viď Hermann I Strack, Paul Billerbeck,
Kommentar zur Neuen Testament aus
Talmud und Midrasch: Das Evangelium
nach Matthäus, C. H. Beck, 1961, S. 36–
38)
Literatúra:
1) Abd-ru-shin, Im Lichte der Wahrheit, Verlag
der Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart
2) Aus verklungenen Jahrtausenden, Verlag
der Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart
3) Hans Windisch, Die Legende von
Panthera, dem Vater Jesu, in: Die Christliche
Welt
4) Leopold Klotz Verlag, Gotha, 49. Jg, 1935,
S. 690–694.
31
Svet Grálu
38 | 2013
ZAMYSLENIE
Ježiško darčeky
nenosí
Marie Šuláková
cko, ja tomu jednoducho nero-
Ježiško je bábätko a zá-
„Ozumiem.
roveň ten ujo, ktorého pribili na kríž.
Kto teda nosí darčeky pod stromček?
To on vždy na Vianoce ožije, alebo
ako to vlastne je?“ pýta sa malý synček
svojho ocka, sediac mu na ramenách,
zatiaľ čo on trochu bezradne
stojí v húfe ľudí sledujúcich predstavenie
pri kostole, konkrétne pásmo Živý
Betlehem. Je teda čas Vianoc, sviatkov
zo všetkých najkrajších, oslavujúcich
narodenie Krista, jeho príchod
na Zem. Ježiško je zdrobnenina mena
Ježiš Kristus, ktorého narodenie ľudia
na Vianoce slávia. Príbeh jeho narodenia
v Betleheme, ako ho podáva Lukášovo
evanjelium, v prístrešku pre
dobytok, „pretože sa pre nich nenašlo
miesto pod strechou“, priťahoval
po stáročia pozornosť a zrejme dal
kresťanský ráz starším sviatkom slnovratu.
V súčasnosti sa táto tradícia
spája predovšetkým s rozdávaním
darčekov. Najradostnejšie prežívajú
toto obdobie deti. Vo svojom prostom
myslení o to viac vnímajú čarovnú
atmosféru, keď sa cit a láska
prejavujú u ľudí intenzívnejšie než
kedykoľvek inokedy v roku. Že si to
my dospelí kazíme prácou, ktorú do
32
Svet Grálu
38 | 2013
ZAMYSLENIE
konca roka potrebujeme stihnúť, nákupmi
v obchodných centrách a nedobrovoľným
počúvaním vianočných
kolied (ktoré vari nahrali a naspievali
počítače?) – to už je druhá vec.
Vráťme sa však k rozhovoru toho malého
chlapca s otcom. Nie je jediný.
Podobných otázok dostane v týchto
dňoch celý rad rodičov a je dobré sa
na to pripraviť. Mimochodom, diskusií
na túto tému je plný internet. Nie
je prekvapujúce, že deti majú úplne
jasné otázky, ako to teda vlastne je
s tými darčekmi a vianočným ježiškom.
Veď to celé ozaj nedáva vôbec
žiadny zmysel. No ale čo povedať
tak zrazu, keď žijeme v zaužívaných
frázach? Kde je chyba? Veď o ježiškovi,
ktorý nosí darčeky, rozprávajú
deťom ľudia veriaci i neveriaci. Veď
to. Je potrebné sa držať tradície a tá
hovorí jasne. Začala už v stredoeurópskych
krajinách: v Česku, Maďarsku,
južnom Nemecku, Rakúsku, na
Slovensku a vo Švajčiarsku. V iných
krajinách vystupuje v podobnej úlohe
napríklad Santa Claus (skomolenina
zo Sanctus Nicolaus, svätý Mikuláš),
Dedo Mráz, Joulupukki vo Fínsku,
Jultomten vo Švédsku alebo Père
Noël vo Francúzsku. Tradícia Ježiška
je veľmi silná a zatiaľ odoláva všetkým
cudzím vplyvom. Od päťdesiatych rokov
20. storočia sa komunistická propaganda
pokúšala Ježiška nahradiť
ruským Dedom Mrázom (Mrázik)
s pôvodne bielym, ale neskôr aj červeným
kabátom a čapicou a bielou bradou.
To sa jej síce nepodarilo, celkové
odkresťančovanie spoločnosti však
viedlo k tomu, že v povedomí veľkej
časti ľudí meno či postava Ježiška stratila
súvislosť s historickým Ježišom.
Nezriedka sa dokonca pod menom Ježiško
prezentuje postava podobajúca
sa Santovi Klausovi, ktorý je symbolom
Vianoc predovšetkým v USA.
V rodinách ježiško „roznáša“
darčeky napríklad tak, že po
štedrovečernej večeri odíde celá rodina
z izby, v ktorej sa nachádza vianočný
stromček. Nasleduje príchod
celej rodiny do miestnosti, kde sa začínajú
rozbaľovať spoločne vianočné
darčeky (inak ako v západných krajinách,
kde sa darčeky rozbaľujú až
ráno).
Tak to vyzerá, že náš ježiško je
vlastne krásna a teplá tradícia vychádzajúca
z koreňov veriacich ľudí.
Kde však popri tom zostáva vážnosť
a hlboká úcta k príchodu a pôsobeniu
Ježiša? Mal by sa nám tajiť dych
nad nesmiernou milosťou, ktorá tieto
udalosti sprevádzala. Rola Ježiša roznášajúceho
deťom množstvo hračiek
však Krista úplne degraduje. „Prečo
majú deti žiť v predstave, že keď budú
dobré, budú odmenené darčekmi?
A ešte je to k tomu celé lož, celkom
slušná manipulácia dieťaťa,“ uviedol
na svojom blogu jeden z odporcov ježiška.
Pýta sa: „Nechcem, aby niekto
spájal toto moje spochybnenie s oslavou
Vianoc ako takých. Ale môže mi
niekto vysvetliť, prečo nespojiť Vianoce
hoci s tým, že oslava Krista nás
zaväzuje k väčšej pozornosti človeka
k človeku a môžeme to vyjadriť hoci
aj darčekom?“
Je teda otázkou, či je dodržiavanie
tradícií skutočne vždy na mieste. Či
skutočne všetko, čo robili naši predkovia,
je správne a hodné opakovania…
Čo teda deťom hovoriť, keď ich
ježiško „prenasleduje“ v reklamách,
v škôlkach, dokonca i v rodinách
a vôbec všade, kam prídu? Pochopiť
dospelých nie je pre deti vôbec jednoduché.
Návyky, ktoré od útleho veku
zbierajú v zjednodušených odpovediach,
ktoré dokonca nie sú pravdivé,
nemôžu priniesť do výchovy nič
dobré a sotva môžu viesť k skutočnému
záujmu o historického Ježiša
či poznaniu Ježiša ako Syna Božieho.
Je potrebné si aj v týchto súvislostiach
uvedomiť, že s deťmi je možné
hovoriť o skutočne vážnych veciach.
Prispôsobiť odpoveď ich otázke učí
aj dospelého lepšie deti vnímať, rozumieť
im a zvoliť správne a vhodné
slová, ktoré im pomôžu pochopiť
tento svet.
Nie je pritom potrebné brať deťom
ono čarovné tajomno pri stromčeku,
pod ktorým sa sčista-jasna objavia
túžobne očakávané darčeky. Existujú
aj iné možnosti, ako toto tajomno
zachovať – a to pokojne aj bez ježiška
a klamstva. Tak ako jedna mamička
v inom blogu na tému „ježiško“
píše: „Chcela by som sa spýtať na veci
okolo Vianoc a Ježiška, ktorý podľa
tradície v Čechách nosí darčeky.
Máme štyriapolročnú dcérku, ktorá
tomu dosiaľ verí. Snažím sa s ňou hovoriť
o tom, že podstatou Vianoc je
oslava narodenia Ježiša. Ale čo tie
darčeky pod stromčekom? V škôlke
Ježiškovi aj píšu alebo kreslia listy,
aj v celej mojej ateistickej rodine
všetci „veria“ na Ježiška. Nepáči sa
mi to, ale stále neviem, ako sa k tomu
postaviť, aby v tom dcérka nemala
zmätok. Skutočne neviem, čo jej odpoviem,
keď sa spýta, či tie darčeky
pod stromčekom sú od Ježiška. Keď
jej poviem: „Nie, sú od nás,“ a druhý
deň prídeme k mojej rodine a všetci
sa jej budú pýtať: „Tak čo, bol u vás
Ježiško?“ Napadlo mi, že by som jej
povedala, že je to tajomstvo, kto tie
darčeky doniesol.“ – Aké jednoduché,
však? A prečo nie? Také tajomstvo by
sa mohlo osvedčiť a deťom páčiť. Veď
už iba to slovo „tajomstvo“ spôsobí,
že v duši to ľahko zamrazí šťastím.
A dokiaľ budú deti
veriť v tajomstvá,
o čaro Vianoc sa
obávať nemusíme.
Marie Šuláková
sulakova@svetgralu.cz
33
Svet Grálu
38 | 2013
ROZHOVOR
Opravíme
nefunkčné procesy mozgu?
Na slovíčko s Günterom Haffelderom, vedúcim Inštitútu
pre mozgovú komunikáciu a jeho skúmanie
Zhováral sa Werner Huemer
Günter Haffelder, vedec – výskumník zo Stuttgartu, vyvinul špeciálnu meraciu metódu: EEG-spektrálnu analýzu, na základe ktorej
sa napríklad dá úspešne odstrániť porucha schopnosti učiť sa a prekonať niektoré poškodenia mozgu. Jeho metóda podporuje
„nové vytváranie dráh nefunkčných procesov mozgu“. Na temto účel používa špeciálne, pre každého pacienta individuálne vytvorené
„neuroaktívne CD“. Je to vlastne jednoduchá, ale zrejme veľmi účinná metóda hudobnej terapie, pre ktorú si Haffelder
vybral hudbu Wolfganga Amadea Mozarta.
SG: Pán Haffelder, je možné meraním mozgových
prúdov pomocou EEG skutočne zistiť
niečo o osobnosti človeka? A ak áno, do akej
miery?
Haffelder: Áno, naším spôsobom
merania, teda pomocou EEG-spektrálnej
analýzy môžeme dnes veľmi
presne vystihnúť osobné vlastnosti.
A to preto, lebo meriame na limbickom
systéme a vyšetrujeme frontálne,
to znamená na čele. Meraním
na limbickom systéme, ktorý spracováva
emócie a súvisí s pudovým
správaním, sme schopní pri položení
otázky presne zistiť, čo sa v tej chvíli
v človeku deje. Analýza teda vždy
súvisí s otázkami ktoré kladieme,
a limbický systém reaguje citovo.
SG: Tieto EEG-spektrálne analýzy sú špecialitou
Vášho inštitútu. Čo konkrétne sa dá z takej
analýzy zistiť?
34
Svet Grálu
38 | 2013
Haffelder: Môžeme zistiť pacientov
zdravotný stav a môžeme zistiť
jeho pocity. Podľa toho, aké otázky
kladieme, mozog na ne samozrejme
reaguje a prejavujú sa blokády a bariéry.
Keď napríklad vyzvem muža,
aby myslel na svoju rodinu alebo na
svoju manželku, môžem okamžite
zistiť, či je tam všetko v poriadku,
alebo či sú tam obavy alebo blokády
atď.
SG: Čo robíte na základe tejto analýzy? Aké sú
potom terapeutické možnosti?
Haffelder: Najskôr urobíme pacientovi
základný test. Na základe
všetkých testov potom vidíme, čo sa
od normálneho štandardu odlišuje
a vytvoríme takzvané neuroaktívne
CD. Je to hudba s cielenými impulzmi,
ktoré v mozgu aktivujú určité látky
prenosu alebo odstránia blokády.
SG: Hudbu, ktorú používate, aj sám pripravujete.
Znamená to, že ju vlastne aj komponujete?
Haffelder: Nie tak celkom. Stále
používame Mozartovu hudbu. No
musím ju vždy nechať znovu nahrať.
Našťastie mám k dispozícii veľmi
dobrý orchester. Hudbu, ktorú používame
na terapeutické účely, musíme
nanovo nahrávať preto, lebo
normálny základný tón je naladený
na 440 Hz, a to je pre naše potreby
príliš vysoko. Používame staré francúzske
ladenie 432 Hz. S touto frekvenciou
sú spojené všetky telesné
rytmy. Preto ju používame a nechávame
hudbu hrať stále pomalšie, až
kým pri meraní EEG zaznamenáme
vzostup hladiny určitej prenosovej
látky, ktorá je pre učenie sa veľmi
dôležitá. Keď táto hladina stúpla,
vieme, že sme dosiahli správnu
rýchlosť. Používame teda hudbu
podobne ako nosiče, k nej pridáme
napríklad špeciálne kmitočtové modely,
aby sme uvoľnili určité konkrétne
blokády.
SG: Môžete uviesť nejaké príklady terapeutického
úspechu?
Haffelder: Môžeme napríklad pomôcť
pri poruchách schopnosti učiť
sa. Pri problémoch s učením ideme
dokonca ešte o krok ďalej. Môžeme
napríklad otvoriť v limbickom systéme
učebné okno. Po tomto otvorení
je celkom jedno, čo sa človek
alebo dieťa má učiť; keď pri tom počuje
hudbu, je učenie úspešné – ale
treba k tomu ešte pohyb. To znamená,
že posadíme dieťa na vankúš,
ktorý je vyplnený vzduchom, takže
dieťa je stále v mikropohybe. Tým
zabezpečíme, že učivo sa v mozgu
správne uloží a prepojí. V tejto oblasti
sme veľmi úspešní.
SG: Učenie súvisí s myšlienkovou činnosťou, ale
väčšina myšlienok, ktoré vytvárame v dennom
živote, je spojená aj s určitými citmi, pocitmi
a zážitkami. Čo je z Vášho hľadiska podstatou
myšlienok? Ide len o merateľné mozgové prúdy,
alebo hrajú tu podľa Vás rolu ešte aj iné sily,
ktoré myslením a cítením prebúdzame?
Haffelder: Povedzme to tak: mozgové
prúdy sú len povrchové. Veľa
leží ešte pod tým a nad tým. Urobili
sme veľa výskumných meraní
s ľuďmi, ktorí majú zvláštne schopnosti
a zistili sme, že skutočne existujú
rôzne mozgové vrstvy. Obzvlášť
nadaní ľudia môžu do nich
mentálne vstúpiť a uvoľniť cesty,
ktoré nie sú väčšine ľudí prístupné.
Pomocou rôznych príkazov, napríklad
prehrávaním hudby alebo
rôznymi telesnými cvikmi sme
potom dosiahli, že sa odlišný stav
vedomia prejavil aj u iných ľudí.
Merali sme mníchov, ľudí, ktorí
praktizujú či-kung, merali sme liečiteľov…
V Rakúsku napríklad aj
človeka, ktorý má röntgenové oči,
a podobne – celú škálu.
SG: A aké výsledky ste pozorovali? Je podľa Vás
možné prenášať myšlienky z človeka na človeka,
alebo inak nimi pôsobiť – na diaľku?
Haffelder: Áno, jednoznačne. Robili
sme napríklad v tomto smere
pokusy s jedným liečiteľom. On bol
v Japonsku, naša spolupracovníčka
s ním a napojila ho tam na EEG. Boli
sme s ňou v telefonickom spojení.
Liečiteľ dostal dve úlohy. Pri prvej
šlo o liečenie pacientky tu v Stuttgarte;
liečiteľ samozrejme nevedel,
čím tá žena trpí.
Ďalej sa mal pokúsiť na univerzite
v St. Petersburgu na diaľku zohriať
dva poháre s vodou. Podarilo sa mu
ich zohriať o 2,3°C. To je ohromný
úspech! Moja spolupracovníčka,
ktorá ho v Japonsku na EEG pripájala,
sa však domnievala, že pri
meraní došlo k chybe. Telefonovala
mi, že takéto namerané výsledky
ešte nikdy nezažila, že niečo také je
Rukavica
nemožné! Spektrálna analýza vyzerala,
akoby prešla kmitočtovým generátorom.
alebo dajte, a bude vám dané
36
Svet Grálu
38 | 2013
SG: To znamená, že výsledok bol viditeľný, že
voda sa merateľne zohriala a súčasne sa dalo
pomocou EEG zistiť…
Haffelder: … že sa liečiteľ pokúsil
naladiť na rovnaký rezonančný
kmitočet pohárov. Áno, bolo to neuveriteľné,
ale namerané výsledky
boli správne, zariadenie fungovalo
ako malo, bolo to skutočne tak. Dokonca
raz sme mali šťastie, že bol
u nás inštruktor ruského mužstva
Sojuzu, ktorého špecialitou bolo
práve prenášanie myšlienok. Mal
však pre nás iba jeden deň času,
preto sme museli všetko urýchliť.
Mal za úlohu v myšlienkach preniesť
do Moskvy tajné telefónne
číslo nášho inštitútu. Tam mal niekoho
vyzvať nech na toto číslo zavolá,
aby sme zistili, či sa prenos
uskutočnil. Bol napojený na EEG,
a za trištvrte hodiny sa ozval v telefóne
ruský hlas. Podarilo sa!
SG: Neuveriteľné! Dajú sa podľa Vás tieto
úžasné výsledky aj nejako využiť pre ľudstvo?
Haffelder: Mnohé áno. Treba si
však uvedomiť, že nadprirodzené
schopnosti sa dajú aj zneužiť. Je to
veľké nebezpečenstvo. To je aj dôvod,
prečo napríklad CD, ktoré používam
na vyrovnávanie určitých porúch,
zhotovujem stále sám.
Werner Huemer
huemer@svetgralu.sk
lani pred Vianocami bol posledný
V týždeň veľmi hektický. Niekoľko
návštev, zopár darčekov na poslednú
chvíľu, ešte čerstvé ovocie na vianočný
stôl a míňala sa mi aj zásoba
slnečnicových semien pre vtákov. So
sestrou sme sa dohodli, že každá kúpime
mamke pod vianočný stromček
krém – ona nočný, ja denný, takže
som to mohla vybaviť v neďalekej
drogérii spolu so slnečnicou.
Pani predavačka mi do ultratenkých
vreciek navážila 2 kg slnečnicových
semiačok, zo širokej ponuky som vybrala
krém pre babičku našich detí
a ešte niekoľko drobností a išla domov.
Tenučké vrecúška však nevydržali ani
transport nákupu a cestou na balkón
mi v spálni oba praskli a dve kilá slnečnicovým
semienok sa rozprskli po
podlahe. Pripadala som si ako Popoluška,
ktorej macocha rozsypala na
podlahu hrach, chýbali však holúbkovia,
ktorí by mi pomohli semienka
pozbierať. Pri kontrole účtu z drogérie
som zistila, že mi predavačka do
nákupu zabudla slnečnicu započítať.
Pre päťdesiat korún tam hneď naspäť
nepobežím, pomyslela som si, vrátim
im to, keď tam pôjdem zase niekedy
po Vianociach. Keď som potom večer
chcela kúpený darček zabaliť, zistila
som, že sa pani predavačka pomýlila
a namiesto denného krému mi dala
nočný. Nuž ale dva nočné krémy babička
nepotrebuje, takže tam predsa
len budem musieť zajtra znovu zájsť.
Nálada mi klesala na bod mrazu.
Na druhý deň ráno som mala
v pláne navštíviť jednu známu v okrajovej
časti nášho mesta. Bola zima,
fúkalo, tak som vytiahla z kabelky
nové kožené rukavice. Cestou späť
na trolejbus som zistila, že mi jedna
rukavica chýba. Prehľadala som kabelku
aj kabátové vrecká, rukavica
však nikde nebola. Zavolala som svojej
známej, či nezostala u nej. Nebola
tam. Napriek chladnému vetru som
sa vrátila, prešla celú svoju cestu
znovu, rozhliadala som sa, či rukavica
niekde neleží, márne. Dosť ma to
mrzelo, rukavice boli nové a krásne
teplé. Rukavicu som doma uložila do
zásuvky a do kabelky vrátila tie staré.
V drogérii pani predavačka chvíľu
nechápala, o čo mi ide. Krém mi bez
problémov vymenila, ale že by niekto
reklamoval, že zaplatil málo, to
sa jej asi často nestávalo. Dala som
jej päťdesiatkorunáčku za slnečnicu,
neodpustila som si pripomienku ku
kvalite vreciek, zaželala pekné Vianoce
a šla som domov.
O dva dni mi volala moja známa.
Na trávniku pred vchodom do ich
domu leží na bielom hárku papiera,
zrejme aby ju bolo
dobre vidieť, nová
čierna kožená rukavica
s mašličkou.
Je to tá moja? –
Bola to ona.
Anna Štefková
stefkova@svetgralu.cz
Kalendár na rok 2014
Populárny kalendár MUDr.
Jana Paloučka s fotografiami
Karla Prskavca. Každý deň,
týždeň a mesiac v roku má svoju
farbu, ktorá ovplyvňuje náš život,
podobne ako ju ovplyvňujú fázy
Mesiaca alebo postavenie planét.
Farba dňa vystihuje silu, ktorá
práve pôsobí obzvlášť výrazne.
Kalendár bez diára, 5,90 € / Cena pre predplatiteľov: 5,50 €
Kalendár s diárom, 7,30 € / Cena pre predplatiteľov: 6,90 €
Kniha + kalendár bez diára 13,40 € / Cena pre predplatiteľov: 12,70 €
Kniha + kalendár s diárom 14,70 € / Cena pre predplatiteľov: 14,00 €
V predaji so slovenskými názvami mesiacov. Len do vypredania zásob!
Ku kalendáru odporúčame knihu MUDr. Jana Paloučka: Poselství barev
Jan Palouček
POSELSTVÍ
BAREV
ve dnech roku
2014
POSELSTVÍ
BAREV 2014
ve dnech roku
3. doplnené vydanie,
176 strán,
brožovaná,
formát 13 x 19 cm,
hmotnosť 220 g,
český jazyk
Integrál Brno
Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš
život, podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.
Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.
Barva roku 2014
zlatá
Barva roku 2014 – zlatá
Cena: 11,60 €
Pre predplatiteľa: 11,00 €
Cesta k uzdraveniu
O dare liečenia
160 strán,
mäkká väzba
formát 14,5 x 21 cm,
hmotnosť 330 g,
český jazyk
Choroba a uzdravenie majú svoje pevné pravidlá, ktoré nie
sú všeobecne známe. Autor na základe svojej dvadsaťročnej
liečiteľskej praxe popisuje zdravie a chorobu ako zákonité dôsledky
nášho ponímania života. Veľkú pozornosť venuje procesu liečenia
pomocou prikladania rúk. Kniha sa môže stať sprievodcom
všetkých ľudí, ktorí sa snažia porozumieť
nielen chorobe, ale aj svojmu životu.
MUDr. Jan Palouček vyštudoval lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, roky pracoval ako ortopéd-traumatológ.
Od roku 1990 pôsobí v oblasti alternatívnej medicíny, zdravého životného štýlu a venuje sa liečiteľstvu. Okrem toho
prednáša na témy sebapoznania, rozvoja osobnosti a vnímania energií. Žije v južných Čechách. Je spoluautorom
knihy Cesta k životu, autorom knihy Poselství barev a prispieva svojimi článkami do časopisu Svet Grálu. Je uvedený
v životopisnej encyklopédii osobností Who is…? v Českej republike.
Knihy a kalendár si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
FOTOSERIÁL
Polárna žiara
Zažili to iní, môžete to zažiť aj vy. Bolo to pred niekoľkými rokmi na jeseň.
Niekde na polceste medzi Jindřichovým Hradcom a Pelhřimovom
som sa vtedy zastavil na krátky odpočinok, odbočil z cesty na kraj
lesa, zhasol svetlá a vystúpil. Bola chladná, surová noc, nad čiernym
poľom viselo rovnako čierne nebo, nerušené svetlami, ospalá príroda
driemala po studenom dni. Ale tesne nad severným obzorom fosforeskovala
čudesná zelená žiara, akoby posledný prísvit dávno pohasnutých
zôr. Zvláštne, veď je predsa neskoro, vlastne už m á byť tma. Spomenul
som si na rozhlasové správy o mimoriadne vysokej slnečnej aktivite –
a vtom som ich uvidel. Vysoko nad severným obzorom viseli červené
pruhy svetla ako gigantické píšťaly organu, stekali z veľkých výšok dolu
a strácali sa nízko nad zemou. Polárna žiara! Vzácny hosť v našich končinách.
Pozdrav z vesmíru, pripomenutie ľuďom, že nad hlavami majú
nesmiernu ríšu a že do nej smú občas milostivo nahliadnuť.
„Píšťaly“ sa preskupovali, menili, vlnili a pritom sa plavne posúvali
po oblohe k západu. Súčasne sa pozvoľna nakláňali, naklápali, akoby
do nich dul akýsi vesmírny vietor. A po celý čas žiarila tesne nad obzorom
druhá vrstva polárnej žiary, fosforovozelená prikrývka ako svietiaca
morská voda.
Telefonoval som plný úžasu na všetky strany, všetkým, komu sa dalo…
ale márne. Mestá si žili svoj vlastný život, preplnené hlučnými bronzovými
svetlami sodíkových pouličných lámp, a ich obyvatelia márne pátrali
z okien i balkónov po tichom zázraku prichádzajúcom zhora.
Trvalo to asi dve hodiny. Organ zoslabol, píšťaly začali zanikať, celkom
sa položili, ako sa pes s povzdychom zloží do svojho pelechu, keď mu
odíde jeho pán. Zostala len tma a cit vrúcnej vďaky.
Tieto fotografi e sú odinakiaľ – z Laponska, zeme, kde je polárna žiara
častým úkazom. Ich autor Reinhard Wurzel sa tam vypravil „na lov“ a odniesol
si odtiaľ bohatý úlovok.
Artur Zatloukal
Na snímkach slnečnej sondy
SOHO vidieť masívny výron,
ktorý sa rozširuje smerom
k Zemi. Zdroj: NASA
„Koronárna diera“ z 10. novembra
2012, orientovaná priamo k Zemi.
38
Svet Grálu
38 | 2013
39
Svet Grálu
38 | 2013
Mehmet Yesilgöz
Sen o voľnej
energii
40
Svet Grálu
38 | 2013
Stojíme pred prelomom?
Čo sa deje v oblasti
nových technológií?
Nedávno som sa zhováral s ekologickým
priekopníkom Franzom
Altom; tohto inak rozvážneho
novinára som svojou ľahkovážnou
poznámkou o voľnej energii priviedol
„do varu“. Alt sa už desaťročie
zaujíma o neobyčajné vynálezy, pomocou
ktorých by ľudstvo mohlo
využívať zdanlivo nové a nevyčerpateľné
formy energie. Napriek tomu
ešte ani dnes, hoci by si takú energiu
„z ničoho“ tiež prial, nie je na trhu
generátor, ktorý by z voľnej energie
pokrýval energetické nároky domu
alebo obce. Na celej problematike
ho udivujú poznámky priaznivcov
„voľnej energie“ o tom, že alternatívne
zdroje (napríklad veterná či
slnečná energia) sú nanič, pretože
sú v porovnaní s tými, ktoré „zanedlho“
prídu, absolútne neefektívne.
Alt logicky namieta: ako môže niekto
považovať nejakú technológiu
za spásu budúcnosti, keď v skutočnosti
existuje iba v myšlienkovej
rovine – púha teória a ezoterická
fantázia?
Rôznych tajomných hypotéz a plánov
na konštrukciu motorov a generátorov,
schopných fungovať „nekonečne“
a bez škodlivých emisií
pomocou zdanlivo odborných fínt,
je pritom plný internet.
INFLÁCIA NÁPADOV?
Veľké množstvo nápadov na internete
laika najskôr prekvapí,
a napokon týmto hodnotným nápadom
a dobre znejúcim vysvetleniam
uverí. A predsa sa za touto eufóriou
často skrýva len prianie. Prezentovanie
výkonu alternatívnych
spôsobov získavania energie môže
pôsobiť vierohodne, ale tieto magnetomotory,
gravitačné prístroje
alebo prístroje s vákuovým poľom
sa doposiaľ nedostali z laboratórií,
tobôž nie k bežnému spotrebiteľovi.
Ich prezentácia máva vždy rovnaký
scenár: vydanie prehlásenia, potom
krátke vystavenie na obdiv zdanlivo
fungujúceho prístroja... a hneď nato
stiahnutie „z pultov“ s odôvodnením,
že svet ešte nie je pripravený, alebo
že zasiahli tajné organizácie. O jeden
takmer hollywoodsky príbeh sa
postarala firma Steorn z Írska, ktorá
chcela v roku 2009 verejne predstaviť
svoj Orbo-prístroj. Táto akcia sa
mala konať za účasti zahraničnej
tlače a aj v priamom prenose na internete.
Tento tzv. overunity-prístroj
mal podľa slov zakladateľa firmy produkovať
štyrikrát viac elektrického
prúdu ako sám spotrebuje. Prezentácia
sa však nekonala, a to údajne
kvôli príliš horúcim reflektorom kamier.
Pokus tak pred očami svetovej
verejnosti stroskotal a posmech
na seba nenechal dlho čakať.
Iným prístrojom na voľnú energiu,
ktorý vyvolal rozruch, bola Testatika.
Tento prístroj bol vyvinutý v 80-tych
rokoch istou náboženskou organizáciou
vo Švajčiarsku a svoju funkčnosť
potvrdzoval po dlhý čas. Nanešťastie,
teda aspoň podľa názoru
jeho vynálezcu, ani na tento prístroj
nebol svet ešte dostatočne pripravený,
a tak sa Testatika stala trezorovým
vynálezom.
VEDA
SPIKLENECKÉ TEÓRIE
ALEBO SKUTOČNÍ
ODPORCOVIA?
Za všeobecnú stagnáciu a diskreditáciu
sú nápadne často zodpovední
tradiční protivníci: etablovaná
veda, uniformne zmýšľajúce
masmédia, energetické koncerny,
skorumpovaní politici alebo mysteriózne
tajné organizácie sabotujúce
„požehnanie z vesmíru“, aby ľudstvo
naďalej zotročovali fosilné energie.
Popri kritike príliš fantastických prístrojov
a s tým súvisiacich príbehov
nemusíme všetky tvrdenia o skryto
pracujúcich odporcoch bez uváženia
odbiť tým, že ide o mystifikujúce
spiklenecké teórie. Ak sa pozrieme
na bežné praktiky niektorých organizácií
alebo zahmlenú činnosť veľkých
koncernov, bude aj ideologicky
neovplyvnenému človeku hneď jasné,
aký silný môže byť dosah bohatých
a ako nespočetné záujmové skupiny
dokážu brzdiť potrebnú zmenu.
Pri pohľade zvonka pôsobí dnešná
„scéna voľnej energie“ takmer ako
dáka sekta, žijúca iba z priania akéhosi
„spoločenstva veriacich“. Je to
na škodu, pretože keď sa do tejto oblasti
ponoríme hlbšie a zistíme skutočný
stav vecí, nájdeme aj hodnotné
práce a projekty, ktoré by mali byť
sprístupnené širokej verejnosti.
HĽADANIE ALTERNATÍV
Problémom je skutočnosť, že
za takmer 250 rokov sa spôsob
získavania energie zásadnejšie nezmenil.
Na dosiahnutie pohybu,
ohrevu, či získanie elektrickej energie
sa stále spaľujú predovšetkým
uhlie, zemný plyn a ropa. Ich dostupnosť
je však obmedzená a ich
využívanie sa spája s veľkými ekologickými
a zdravotnými problémami.
Kedysi perspektívny zdroj energie
budúcnosti – jadrová energia – sa
po udalostiach v Černobyle a Fukušime
ukázal ako nevypočítateľné riziko.
Priemyselne vyspelé štáty majú
do budúcnosti v rukáve novú technológiu
– jadrovú fúziu. Jej úsvit je
ešte len vo hviezdach, ale vynaložené
náklady sú už teraz astronomické.
Na riešenie akútnych problémov
možno použiť iba energie z obnoviteľných
zdrojov. Existujú však takéto
čisté zdroje energie? A ak áno, ako
ich môžeme využívať?
PERPETUUM MOBILE
A TERMODYNAMIKA
Sen o prístroji, ktorý by pracoval
nekonečne a bez prísunu energie,
je starý ako ľudstvo samo. Plány takýchto
prístrojov pochádzajú už zo 7.
storočia z indického subkontinentu
a neskôr aj z Európy, kde si na stavbu
takého zariadenia trúfal napr. Leonardo
da Vinci. V 17. storočí bol ich
počet už taký veľký, že francúzska
„Akadémia vied“ považovala za potrebné
kategoricky odmietať všetky
práce na túto tému. To, čo sa na vysokých
školách stretávalo s nevôľou, ale
na ľútosť akademikov nemohlo byť
jednoznačne vyvrátené, sa v polovici
19. storočia stalo vďaka termike vedecky
overenou skutočnosťou. V tej
dobe sa totiž sformulovali zákony
termodynamiky ako vzájomné energetické
pôsobenie uzavretého systému
a jeho okolia; možnosť večného
pohybu bez prísunu energie vylúčili.
Napríklad „perpetuum mobile“ by
bolo v rozpore so zákonom zachovania
energie, pretože tá nemôže byť
v uzavretom systéme ani ničená ani
vytváraná, iba sa premieňa z jednej
formy na inú. Zákonite pri tom
dochádza k nenahraditeľným stratám,
preto nie je možné vytvoriť taký
prístroj, ktorý produkuje dostatok
energie na svoju činnosť a súčasne
nahradzuje všetky straty vznikajúce
trením a iným odporom. Keď
je však podľa zákona zachovania
energie nejaká energia v systéme neustále
prítomná, prečo by sa už uzavretý
okruh nedal sfunkčniť a stále
znovu a znovu tento potenciál energie
využívať? Príčinou je entropia!
Prítomná energia sa síce nezničí, nikam
nezmizne, ale pri premene z jednej
formy na inú dochádza k určitej
devalvácii schopnosti energie vykonávať
prácu. K takémuto znehodnoteniu
vedie každé „vyrovnanie potenciálu“
(napr. z teplého na studené).
Entropia pri každom energetickom
deji rastie, takže teoreticky jedného
dňa ani v našom vesmíre nebude
možný žiaden pohyb: vesmír sa dostane
do fázy tzv. tepelnej smrti a nastane
chaos.
ŽIVOT JE VŠAK INÝ...
Je to zvláštne – takáto jednostranná,
obmedzená vyhliadka, ktorá vylučuje
všetok zmysel vývoja biologických
či sociálnych štruktúr… Pri
pohľade na množstvo foriem života
na Zemi a deje vo vesmíre pozorujeme
predsa niečo iné!
Prirodzene, všetko hmotné podlieha
pominuteľnosti a raz zanikne.
A predsa – zo smrti a rozkladu opätovne
povstanú nové formy, nasledujúce
túžbu po živote. Chaos a poriadok
sú vzájomne vyvážené, oba
slúžia vývoju.
41
Svet Grálu
38 | 2013
„Lutec generátor“, magnetový generátor
(zdroj: Lutec Australia Pty Ltd)
Reaktor studenej fúzie Andreu Rossiho (zdroj: Focus.it)
Môžeme pri tom všetkom predsa
len dúfať v neobjavené technické
možnosti, ktoré nakoniec preukážu
obmedzenú platnosť popisu termodynamických
dejov iba v rámci určitého
„uzavretého“, referenčného
systému?
Prívrženci tradičného učenia tvrdia,
že kvôli zákonu zachovania
energie efektivita nikdy neprekročí
hodnotu 100 percent, a preto všetky
prístroje pracujúce na princípe „voľnej
energie“ vnímajú ako perpetuum
mobile. Iní proti tomu argumentujú
tým, že vždy záleží na definovaní
hraníc systému, čo potom určuje,
aké zdroje energie vstupujú do celého
energetického systému prístroja.
Otvorený systém „komunikujúci“
so svojím okolím môže preto
predstavovať veľký energetický potenciál
a vďaka tomu sa sám „udržať
pri živote“. Keď je napríklad polohová
energia prírodnej nádrže regulovaná
jednoduchým stavidlom,
stačí na využitie obrovskej sily jazera
minimálne množstvo energie.
Kladky pracujú na rovnakom princípe
a všetky tepelné čerpadlá majú
stupeň účinnosti 200 až 300 percent.
Serióznym bádateľom nejde o získavanie
energie „z ničoho“, ale o napojenie
na takúto doposiaľ neznámu
„priehradu“, ktorú proste známymi
42
Svet Grálu
38 | 2013
zákonmi termodynamiky ešte nedokážeme
popísať. Pojem „voľná energia“
teda v tomto prípade opisuje
formy energie, ktoré sa získavajú bez
využívania látok ako sú uhlie, ropa
alebo palivové články. Pojem „free
energy“ pochádza z čias geniálneho
fyzika Nikolu Teslu (1856 – 1943). Tomuto
vizionárovi v oblasti elektriny
a magnetizmu vďačíme za takmer
úplnú infraštruktúru na používanie
striedavého prúdu určujúcu náš
každodenný život, no on okrem toho
chcel svojimi zariadeniami získavať
elektrickú energiu revolučným spôsobom.
Začiatkom 20. storočia si nechal
patentovať zariadenie schopné
zachytávať „priestorovú energiu“
a meniť ju na energiu elektrickú.
Tú mali potom špeciálne vysielacie
a prijímacie veže bezdrôtovo prenášať.
Svoju veľkú víziu opísal slovami:
„Je iba otázkou času, kedy človek sám
napojí svoje prístroje na mechanizmus
prírody.“ Kde a prečo sa nachádzame
dnes – asi 100 rokov po tomto
výroku?
NOVÉ NÁPADY VO
SVETE MOTOROV?
Výskum „voľnej energie“ má
dnes na muške využívanie
„Giga Thor ionizátor“, magnetový generátor
magnetizmu, gravitácie „studenej fúzie“,
energie „nulového bodu“ a ďalších,
možno veľmi perspektívnych
energií.
V oblasti magnetizmu a gravitácie
ide jednoducho o isté usporiadanie
trvalých magnetov, zotrvačníkov,
ozubených kolies a pod. Veľa vynálezcov
sa domnieva, že vďaka určitému
rozloženiu príťažlivých a odpudivých
síl by bolo možné uviesť
do chodu cyklický proces. Napriek
tomu, že magnetizmus je permanentne
pôsobiaca sila, sa však žiaden
motor tohto typu neotáča donekonečna,
nikdy neurobí úplnú otočku.
V generátoroch sa preto používajú
elektromagnety, aby bolo možné
v správnom okamihu zmeniť ich polarizáciu.
Aj v tomto prípade by bolo
možné prekonať bod zastavenia, ale
kvôli umiestneniu trvalých magnetov
a treniu mechaniky by sa časť
energie stratila.
Už veľa rokov sa diskutuje o tzv.
„studenej fúzii“, vďaka ktorej by sa
mala energia získavať pomocou jadrovej
fúzie tak, aby pri tom nevznikala
plazma. Vývoj v tejto oblasti dosiahol
významný medzník v januári
2011: Talian A. Rossi prezentoval
VEDA
Konvertor priestorovej energie
podľa Prof. Turtura, schematický
nákres (zdroj: Prof. Turtur)
Prof. Dr. Klaus Turtur: Prelomové
technológie na obzore (zdroj:
Mehmet Yesilgöz)
Konvertor priestorovej energie podľa Prof. Turtura,
pokusná zostava vo vákuovej komore
(zdroj: Prof. Turtur)
na univerzite v Bologni funkčný
prototyp nikel-vodíkového reaktora.
Spočiatku sa stretol s pochybnosťami
tlače a mnohých vedcov, pretože
„studenú fúziu“ v súčasnosti mnohí
z nich považujú za nemožnú. Faktom
zatiaľ zostáva, že prvý reaktor s výkonom
1 MW sa objavil „na pultoch
obchodov“ za 2 milióny eur, 13 ďalších
systémov sa predalo, a niekoľko
prístrojov s výkonom 10 MW je
v štádiu projektov. Podľa patentu by
mal reaktor jadrovou reakciou premieňať
nikel a vodík na meď a tým
exotermicky, po dlhší čas, udržiavať
sám seba v činnosti. Spôsob fungovania
tohto reaktora v súčasnosti
skúmajú a dokumentujú vedci z univerzít
v Bologni a Uppsaly. Rossi sa
zatiaľ snaží ignorovať pomerne intenzívnu
kritiku a chce funkčnosť zariadenia
overiť priamo u zákazníka.
Ďalším zaujímavým javom
v tejto oblasti je „umelá fotosyntéza“.
D. Nocera, jeden z predstaviteľov
americkej univerzity MIT, sa
snaží vytvoriť umelý list, ktorý je
schopný dosiahnuť desaťkrát účinnejšiu
fotosyntézu ako list prírodný.
Zariadenie pozostáva z bežne dostupného
solárneho panelu a katalyzátorov
z kobaltu a niklu. Podľa
tohto vedca by sa zo štyroch litrov
vody mohol vyprodukovať dostatok
vodíka na zásobovanie domu elektrickým
prúdom po dobu 24 hodín
v krajine tretieho sveta. Nocerova vízia
je: „Snažíme sa dosiahnuť to, aby
každý dom mal vlastnú elektráreň.
Je možné si predstaviť dediny v Indii
a Afrike pripojené k takémuto cenovo
výhodnému energetickému systému
fungujúcemu na základe uvedenej
technológie.“ Už je uzatvorená
dohoda s indickým koncernom Tata
na výrobu takýchto prístrojov o veľkosti
chladničky.
ENERGIA VÁKUOVÉHO
POĽA
Azda najzaujímavejší vývoj sa
v budúcnosti dá očakávať v oblasti
energie priestoru a energie vákuového
poľa. Najznámejšie sú práce
nemeckého fyzika Prof. Dr. K. W.
Turtura, ktorý nielenže prezentoval
vedecké základy získavania energie
z kvantovo mechanického vzduchoprázdna,
ale aj skonštruoval pokusnú
aparatúru, ktorá je otestovaná
po každej stránke, podľa všetkých
vedeckých zásad.
„Aký prázdny je priestor, a aké
prázdne môže byť vákuum?“ – toto
je základná otázka pre pochopenie
energie priestoru.
V polovici 17. storočia taliansky fyzik
E. Torricelli (1608-1657) prišiel
na to, že priestor, ktorý nás obklopuje,
nie je prázdny, ale plný vzduchu. Ak
z nejakej nádoby vysajeme vzduch,
jej obal sa stlačí dovnútra kvôli tomu,
že vnútorný tlak bude nižší ako tlak
vonkajší. Teda až vďaka odstráneniu
vzduchu z nádoby sa stane tlak
okolitého vzduchu viditeľný. O tri
storočia neskôr holandský fyzik H.
Casimir (1909 – 2000) objavil, že vákuum
vyprázdnené od všetkej hmoty
nie je úplne prázdne, ale je „preniknuté“
inou silou – vlnami nulového
bodu kvantového poľa. Pre lepšie porozumenie
tohto pojmu si môžeme
predstaviť jazero, na ktoré za dažďa
dopadajú kvapky vody a vytvárajú
na jeho hladine kruhy. Podobne sa
aj v priestore na krátke okamihy objavujú
dvojice častíc a hneď miznú.
Pritom sa párové častice s opačnými
znamienkami (častica a antičastica)
stratia, a zanechajú po sebe vlny podobne
ako kvapky dažďa na jazere.
Kvantové vákuum je teda plné elektromagnetických
vĺn nachádzajúcich
sa v celom vesmíre. Pretože každé
pole má svoju energiu, musí ju mať
aj vákuum kvantového poľa, ktoré je
43
Svet Grálu
38 | 2013
VEDA
účinné aj pri najnižšom bode, absolútnom
bode nula. Preto hovoríme
o „vlne nulového bodu“ alebo „energii
nulového bodu“. Podľa toho je
teda aj v priestore bez hmoty vždy
nejaká energia. A tak podľa profesora
Turtura môže byť – po teple
a hmote – objavený ako poskytovateľ
energie aj priestor.
Veľkou otázkou zostáva využitie
takejto energie. Už spomenutý
holandský fyzik Casimir predpovedal,
že vlny nulového bodu musia
vplývať na hmotu. Takmer desať
rokov sa stal kvôli tomu terčom výsmechu,
až kým sa tento Casimirov
efekt naozaj nepotvrdil. Účinok sily
a energie v kvantovom vákuu sa podarilo
preukázať pokusom s dvomi
kovovými doštičkami vzdialenými
od seba iba niekoľko málo priemerov
atómu, ktoré boli vlnami nulového
bodu stlačené o milióntinu
centimetra.
Priestor je teda použiteľnou
energiou, ktorá sa môže premeniť
na prácu, ale k tomu vedie ešte dlhá
cesta. Preto väčšina vedcov využitie
energie nulového bodu spochybňuje.
Bytie a nebytie častíc a antičastíc
v kvantovom poli je hra s nulovým
súčtom, pri ktorej sa energeticky nemôže
nič stratiť. Okrem toho je získaná
využiteľná sila taká minimálna,
že nemôže poháňať žiadny generátor.
Profesor Turtur to však videl inak
a vedeckou cestou dokázal získať
energiu z priestoru. Jeho prístroj celkom
bezpochyby funguje. Bez prestania
rotuje a pri vstupnom výkone
3 nW vytvára otáčavý výkon 150 nW,
čo zodpovedá stupňu účinnosti 5000
percent! Experiment by bolo vhodné
overiť na prístroji väčších rozmerov,
jeho skonštruovanie však vyžaduje
obrovské finančné náklady. Ak sa nenájde
investor, ktorý pokračovanie
experimentu podporí, celý projekt
v rozhodujúcej fáze stroskotá...
44
Svet Grálu
38 | 2013
… OTÁZKA
ZRELOSTI ĽUDÍ?
Profesor Turtur vysvetľuje, že
v minulosti každé uznanie novej
formy energie vždy viedlo k pozdvihnutiu
vedomia ľudí a krátko
nato k nejakej prelomovej technológii.
Vzhľadom na stav našej planéty
je na zmenu paradigmy naozaj
najvyšší čas. Teória relativity, kvantová
fyzika a teória chaosu boli síce
v oblasti vedy revolúciou, teda aspoň
v náznakoch, no napriek tomu
zo spoločenského hľadiska súčasný
život stojí v plnej miere na materializme.
Kvantová fyzika však
už dávno ozrejmila, ako veľmi je
„hmota“ ovplyvnená vedomím (resp.
pozorovateľom) a teda že oddelenie
subjektu a objektu už dávno nie je
mysliteľné. Naopak, nové, formujúce
sa myslenie je charakterizované trojicou
pojmov informácia-vedomie-
-energia. Informačné pole možno
vedomím ovplyvňovať a informácia
je potom pre okolité energetické pole
určujúca. Toto pôsobenie ovplyvňuje
náš svet viditeľný aj neviditeľný
a poukazuje tak na ducha človeka
ako prvotného prenášača energie.
Americký spisovateľ a vedec G.
Gilder (nar. 1929) píše: „Pri tomto
„zvrhnutí hmoty“ sú sily ducha nadradené
surovej sile vecí, premieňajú
hmotný svet z bezvýznamných a strnulých
čiastočiek na žiarivú ríšu, iskriacu
informačnou energiou!“
Je teda celkom možné, že doterajšie
snahy bádateľov v oblasti „voľnej
energie“ boli akýmsi pokusom odôvodniť
iný pohľad na prirodzenosť
vecí, vďaka ktorému bude raz možné
zmeniť spôsob získavania energie.
Na to, aby sa niečo také podarilo,
musela by významná časť ľudstva
zásadne zmeniť spôsob uvažovania:
vniesť do svojho vedomia takú predstavu
vesmíru okolo nás, v ktorom sú
votkané zákonitosti, a tým vytvoriť
jasný, pochopiteľný obraz sveta.
Je teda manifestácia takých revolučných
technológií nakoniec predsa
len vecou „zrelosti ľudí“?
Uvedomme si veľkú úlohu, ktorá
súvisí s našou ľudskou podstatou:
vďaka slobodnej vôli nesieme zodpovednosť
za spravovanie vyšších síl.
Zušľachťovanie okolia, jeho energetické
pozdvihovanie je v našich rukách,
čím sa prirodzene staviame
proti rozpadu a entropii. Máme na to
využívať všetky svoje schopnosti,
ktorými nás Stvoriteľ obdaroval.
Predstava Boha Stvoriteľa vôbec
nie je nevedecká, za akú sa často
považuje. Uvážme slová z pera nositeľa
Nobelovej ceny M. Plancka
(1858 – 1947); podmaňujú svojou logikou
a jednoduchosťou a naznačujú
úžasný obraz jestvovania energie:
„Boh, prasvetlo, je energiou vo
forme, je najvyšším zdrojom voľnej
energie všetkého bytia. Každá energia
je odvodená z jeho energie
a vďaka tomu vznikajú rozmanité
energetické formy ako aj rôzne pozemské
druhy. Je čistou láskou. Všeobecne
rozšírený názor, že stvorenie
mohlo vzniknúť z ničoho a ničím,
teda samé od seba a úplne náhodou,
odporuje zdravému rozumu a celé je
nevedecké, ignoruje zákon príčinnosti,
zákonitosť príčiny a následku.
[…] Človek, príroda, celé nesmierne
stvorenie a jeho usporiadanie poukazuje
na prvotnú tvorivú silu energie
a inteligencie.“
Mehmet Yesilgöz
yesilgoz@svetgralu.sk
ŽIVOT
Žil Ježiš skutočne
Werner Huemer
Som nábožensky založený človek a život
Syna Božieho Ježiša ma vždy zaujímal. Objavujú
sa však historici, ktorí presvedčivo
dokladujú pochybnosť biblických líčení.
Mnohé príbehy, napríklad o potope sveta
v Starom zákone, alebo o nepoškvrnenom
počatí v Novom zákone, možno nájsť aj
v iných, starších podaniach a ságach. Kladiem
si preto otázku, či má teda Biblia
skutočne cenu, a predovšetkým, či Ježiš
skutočne žil.
Áno, správne hovoríte, že niektoré
epizódy Starého zákona
možno nájsť v podobnej forme aj
v iných dochovaných podaniach.
Biblia je zbierkou rôznych textov
z rôznych epoch, ktorých vznik sa dá
už sotva vysledovať. Mnohé z nich
pochádzajú pôvodne z ústneho podania,
až neskôr písomne zaznamenaného,
a jeho samotný vznik halí
šerá minulosť. Pre historikov je samozrejme
pochybné všetko, čo nemožno
doložiť jednoznačným potvrdením
v podobe archeologických
vykopávok alebo vierohodných dokumentov.
Napríklad Mojžiš, ktorého
život a pôsobenie hrá v príbehoch
Starého zákona hlavnú rolu,
nie je podľa nich „historicky dokázaný“.
Na druhej strane, mnoho
nábožensky založených ľudí považuje
biblické texty za „inšpirované
Bohom“ a teda za nedotknuteľné.
Kvôli tomu je dodnes medzi vedou
a náboženstvom hlboká priepasť.
Z môjho pohľadu ju však možno
preklenúť. Môžeme rozhodne vychádzať
z toho, že základom kľúčových
biblických príbehov sú skutočne zjavenia,
a tie sú pravdivé – napríklad
že vesmír nevznikol náhodou, ale
vďaka Stvoriteľovi; že Stvoriteľ udržuje
s ľudstvom spojenie a zvestoval
im napríklad prikázania; alebo
že „povolaný národ“ mal ísť vierou
v jedného Boha príkladom ostatným
ľuďom, vzývajúcim dovtedy božstvá
prírodných síl, javov a bytostí.
Napriek tomu by sme nemali púšťať
zo zreteľa „ľudský aspekt“. Teda
skutočnosť, že pôvodné zjavenia boli
v priebehu času novo formované, dopĺňané,
dávané do služieb určitých
cieľov a možno aj vedome manipulované.
Preto zo svojho pohľadu odporúčam
nelipnúť príliš na doslovnom
znení týchto starých príbehov, nebrať
teda Bibliu doslova, ale hľadať pravdu
za slovami. Tá je často najlepšie vyjadrená
vtedy, keď si predstavíme biblické
líčenia obrazne, ako podobenstvá.
Kto napríklad bude „sedem dní“
z príbehu o stvorení sveta chápať ako
znázornenie určitého obdobia, a nie
doslovne sedem kalendárnych dní,
už nebude mať problém s vedeckým
hľadiskom, podľa ktorého sa život
na Zemi vyvíjal postupne. Aj Biblia
predsa hovorí v podobenstvách
o vzájomne nadväzujúcich obdobiach,
na ktorých konci sa objavil človek.
Čo sa týka Ježiša, existuje o jeho
živote okrem biblického Nového zákona
skutočne len málo historických
dokladov. A ani tu nemožno vylúčiť,
že dnes známe svedectvá neboli
v priebehu storočí manipulované.
Preto však nemusíme hneď „vylievať
s vaničkou i dieťa“ a spochybňovať
Ježišov život. S ničím neporovnateľné
učenie Ježišovo, odovzdávané z generácie
na generáciu po viac než 2000
rokov, sa predsa preukázalo ako nadčasovo
pravdivé a – popri tých
skromných historických dokumentoch
mimo rámca biblických spisov –
je možno najlepším dokladom pozemského
života Syna Božieho.
Otázka bola vybratá z knihy
100 odpovedí na životné otázky
Werner Huemer
huemer@svetgralu.sk
45
Svet Grálu
38 | 2013
dobrý Will
Nejeden človek si prináša z detstva
traumy, ktoré mu znemožňujú
prejaviť jedinečnosť svojej bytosti
a svoje talenty potom zneužíva
pod tlakom zdanlivej osobnosti.
Býva to často pocit viny, ktorý človeku
nasadí masky, majúce jediný
cieľ: uctievať a chrániť si svoje zranenia
namiesto toho, aby plný odvahy
vstúpil do života a otvoril sa
jeho výzvam.
Hlavnou postavou filmu je už
takmer dospelý Will Hunting, v detstve
najprv týraný nevlastným otcom,
napokon vyrastal v sirotincoch.
Willov život je protestom
proti svetu; poneviera sa bez cieľa,
prázdnotu vypĺňa zábavkami, bitkami
a potulným životom po krčmách
s pouličnou partou. Svoju nadpriemernú
inteligenciu používa iba
na zraňovanie okolia, pričom hravo
ovláda protivníkov, vidiac u nich len
46
Svet Grálu
38 | 2013
vonkajšiu pózu a spoločenskú pretvárku.
Vrodenú genialitu a matematický
talent využíva na zábavu bez
akejkoľvek snahy účelne ho využiť.
Až po stretnutí so študentkou z harvardskej
univerzity, síce pohŕdajúc
školou prominentov, spoznáva v nej
osobnosť, ktorú by dokázal milovať –
no trauma, ktorá ho ovláda, zabraňuje
splynutiu duší.
Na bostonskej univerzite pôsobí
uznávaný a medzi študentmi snáď
i obľúbený profesor kombinatoriky
Gerald Lambeau, ktorý svojim študentom
rád prideľuje náročné matematické
príklady vo forme súťaží.
Tie sú zverejňované aj na tabuli
na chodbe univerzity, kde pracuje
i mladý Will ako upratovač. Tabuľa
s príkladmi ho zaujme a od prírody
geniálny matematik bez problémov,
nikým nepozorovaný s ľahkosťou
vyrieši príklady, s ktorými si dlho
lámali hlavy najväčšie matematické
kapacity školy.
Profesor Lambeau užasne nad
noblesou vyriešenia príkladov, rozoznáva
mimoriadny talent záhadného
riešiteľa a vyhľadá ho, aby ho
získal pre výnimočné úlohy na poli
vedy. No Will nemá záujem, nudí ho
spĺňať cudzie túžby, nevidí v nich pre
seba žiaden zmysel. Naviac po mnohých
bitkárskych a vandalských „excesoch“
v jednom konflikt e so zákonom
napadne i policajta, a tentoraz
je odsúdený do väzenia.
Profesorovi Lambeauovi sa podarí
sudcu presvedčiť, aby mu umožnil
s neobyčajne talentovaným chlapcom
odborne pracovať. Dostáva
však podmienku, aby sa pod jeho
osobným dohľadom zároveň podrobil
pravidelnej psychoterapii. Mimoriadne
inteligentný chlapec však
nemá pochopenie pre experimenty,
RECENZIA
(dráma/psychologický film, USA, 1997) Réžia: Gus Van Sant
Hunting
Milan Púček
ani pre významných terapeutov a vysmieva
sa im.
Profesor, zúfalý zo správania svojho
chránenca si napokon spomenie
na svojho spolužiaka zo školy: vynikajúceho,
i keď podľa neho málo ambiciózneho
psychiatra Seana (Robin
Williams), ktorému chlapca zveruje.
Už na prvom stretnutí sa nového
psychoterapeuta hlboko dotkne arogancia
Willa, no po prvom otrase
rozpoznáva aj príčinu mladíkovej
strojenej hrdosti – a hodenú rukavicu
prijíma.
Silným ťažiskom filmu je rozhovor
psychoterapeuta s chlapcom na lavičke
pri jazere. Opíše ho ako nezrelé
dieťa – síce veľmi vzdelané a sčítané,
ktorému však chýbajú skúsenosti
a hĺbka skutočne žitého života.
Nie je to ani tak odbornosť terapeu
ta, ktorá prinútila Willa tentoraz
mlčať a počúvať, ale predovšetkým
zrelá osobnosť profesora, poznačená
bolesťou a utrpením muža, hlboko
zasiahnutého strádaním – počas
choroby a napokon smrťou milovanej
manželky.
A chlapec je donútený počúvať
slová, ktoré nepripúšťajú odpor...
Psychoterapeut Sean veľmi dobre
vie, že akýkoľvek tlak na chlapca je
teraz zbytočný a ponecháva mu voľný
priestor i napriek netrpezlivosti spolužiaka
Lambeaua, ktorý má už ciele
pre svoj idol pripravené. Sean využíva
múdre nezasahovanie a čaká
na prejav, signál, keď chlapec odsunie
jazyk vedy a učenosti a pokúsi sa
prehovoriť jazykom vlastným.
Will sa do posledného dychu bráni:
usiluje sa udržať zdanie, že je nad vecou;
používa všetku svoju naučenú
obranu na udržanie masky, kvôli ktorej
opúšťa tentoraz i svoju priateľku.
Profesor Lambeau nalieha, ale Sean
vie, že chlapec stojí pred konečným
rozhodnutím: úplným oslobodením,
alebo návratom do temnoty. Terapeut
čaká na rozhodujúcu chvíľu, čaká,
kým Will prehovorí prvý, i keby to
nemalo nastať nikdy. Záver je dramatický
a je najsilnejším momentom
celého filmu, keď profesor Sean vycíti
okamih, v ktorom musí prehovoriť.
Nedbá na chlapcovu poslednú obranu;
chlapec nemá kam uhnúť, podlieha
moci pravdy, ktorá sa konečne
dotkla srdca – spoznáva ju a ona ho
oslobodzuje.
Milan Púček
pucek@svetgralu.sk
47
Svet Grálu
38 | 2013
O bohatom mužovi
a chudobnom Lazarovi
(Lukáš 16, 19–31)
Martin Ernst
Vjednom meste žil bohatý a zámožný
muž. Odieval sa podľa
najnovšej módy a užíval si svoj blahobyt
a pozemské radosti. Žil tam aj
jeden chudobný muž, volal sa Lazar
a viedol biedny život. Ochorel a nemohol
už pracovať. Dovliekol sa až
k domu boháča, dúfajúc, že tu nájde
pomoc. Už len za zvyšky jedla by bol
vďačný. Nedostal však nič. Útechu
48
Svet Grálu
38 | 2013
JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ
v jeho opustenosti mu len tu a tam
poskytol pes, ktorý sa okolo neho
motal.
Jedného dňa ten chudák zomrel.
Jeho duša stúpajúc nahor opustila
tento svet. Prebudil sa blažený
na svetlej výšine. Okolo seba uvidel
duchov, medzi nimi aj Abraháma,
ktorého vďaka štúdiu starých spisov
dobre poznal.
Celkom inak sa viedlo bohatému
mužovi. Aj on zomrel, nemohol však
stúpať, pretože jeho duša bola zaťažená
vinou. Tak sa ocitol v hlbine,
kde prežíval ťažké muky. V bolesti
pozdvihol oči a vo veľkej vzdialenosti
uvidel Abraháma a v jeho blízkosti aj
Lazara. Žalostne zvolal: „Otec Abrahám,
trpím krutými mukami. Moje
previnenia ma pália ako oheň. Prosím,
pošli mi Lazara! Nech mi podá
kvapku studenej vody, zmierni bolesti
môjho horiaceho jazyka!“ Abrahám
odpovedal: „Mal si na zemi
veľa možností pomáhať iným. Tie si
premeškal. Teraz máš následkami
svojich činov trpieť. Lazar, ktorý bol
chudobný, smie teraz požívať plody
svojho dobrého života. K tebe dolu
nemôže. Ty sa usiluj o to, aby si mohol
stúpať zo svojich terajších nížin.“
Kedysi boháč, teraz ponížený, vzhliadol
ešte raz k Abrahámovi a úpenlivo
prosil: „Potom, otec Abrahám,
prosím, pošli Lazara k mojej rodine.
Mám ešte päť bratov. Nie sú lepší
než ja. Lazar by ich mohol varovať,
aby tiež neskončili na tomto temnom
mieste, kde ja tak trpím!“ Abrahám
však odpovedal: „Tvoji bratia
majú možnosť hľadať v knihách Biblie.
Nájdu tam, čo Boh od ľudí požaduje,
čo je Jeho vôľa“. „Otec Abrahám,“
volal znovu boháč, „prosím,
pošli Lazara k nim, pretože keby niekto
z mŕtvych povstal a varoval ich,
iste by ho poslúchli!“ Abrahám však
povedal: „Keď nenasledujú Božie pokyny,
ktoré sú zapísané v písmach
Mojžiša a prorokov, potom neuveria
ani tomu, kto príde a povie, že vstal
z mŕtvych.“
Toto podobenstvo rozprával Ježiš
skupine poslucháčov, medzi ktorými
bolo aj niekoľko farizejov. Týmto podobenstvom
vykresľuje, ako sa ľuďom
vedie po pozemskej smrti – ako
i po odložení hmotného tela naďalej
neomylne pôsobí Božská spravodlivosť.
Nehovorí o žiadnom „definitívnom
konci“, o nejakom „odpočinku“,
alebo „čakárni“ pred posledným súdom.
Ježiš popisuje, ako sa duchovný
život človeka po smrti vyvíja ďalej.
Ukazuje, ako po smrti žije ten človek,
ktorý na zemi žil podľa vôle Božej,
a iný, ktorý žil celkom inak. Jeden
je pozdvihnutý do svetlých, ľahších
úrovní, druhý musí v temnej úrovni
pretrpieť následky svojich neblahých
skutkov. V tom spočíva láska a spravodlivosť
Božia: „Čo človek zasieval,
to musí zožať!“
Bohatý muž v Ježišovom podobenstve
sa pre svoje zlé počínanie ocitol
v temnej oblasti onoho sveta. Toto
miesto označujeme pojmom „očistec“.
Je to úroveň, kde ten človek musí
pretrpieť to, čím sa v pozemskom živote
previnil voči svojim blížnym. Vo
svojej trýzni zatúži po vyslobodení.
Abrahám mu nemôže poslať Lazara
na pomoc. Priepasť medzi temnou
a svetlou úrovňou je príliš veľká. Jednoducho:
vtedajší boháč sa musí sám
snažiť, ak sa chce dostať nahor. Len
tak pochopí, prečo v temnote trpí,
pocíti ľútosť a bude si želať odčiniť,
čo kedysi spôsobil. Až po tejto
„očiste“ mu môže prísť pomoc a môže
začať vzostup.
Muž, kedysi na zemi bohatý spoznáva,
že sa správal zle. Nemá žiadne
vnútorné bohatstvo, ktoré by malo
trvalú hodnotu. Vidí, že Lazar je lepším
a v skutočnosti bohatším človekom.
Uvedomuje si, že aj jeho rodine,
žijúcej na zemi hrozí rovnaký osud,
aký postihol aj jeho. Tiež sa dostanú
do priepasti, ak sa včas nespamätajú
a nezmenia. Preto prosí o pomoc pre
nich. – To je veľký a dôležitý pokrok,
pretože teraz je odhodlaný svojich
blížnych pred rovnakým nešťastím
varovať a chrániť. Napriek tomu s bolesťou
spoznáva, že pomoc môže byť
poskytnutá len tomu, kto si ju vyprosí
a zaslúži. Bratia bohatého muža
vyrástli v rovnakej, chybnej túžbe
po zisku a majetku, ako on. Musia
svoj život z vlastného popudu zmeniť
a chcieť sa polepšiť. Ježiš môže pomáhať
len tým, ktorí sú ochotní mu
uveriť a nasledovať jeho slová.
Prečo líči Ježiš toto podobenstvo?
Obracia sa ním predovšetkým na farizejov
a ukazuje im, že sa podobajú
„bohatému mužovi“. Usilujú sa o moc,
o pozemské bohatstvo a uznanie. Ježiš
im ukazuje, aká je vôľa Božia,
aké hodnoty platia pred Stvoriteľom.
Zároveň objasňuje, že nikto nemôže
súčasne slúžiť „dvom pánom“ (Lk
16,13). Možno slúžiť buď Stvoriteľovi
s radostným chcením a celým srdcom,
alebo sa podrobiť moci a vplyvu
peňazí. Oboje je nezlučiteľné.
Toto podobenstvo má význam aj
pre prítomnosť. Usilovanie o pozemské
statky a vplyv sú aj dnes bežné
vlastnosti. Kristus varuje: „Boh pozná
vaše srdce! Čo pred ľuďmi označíte
za vysoké, bohaté a dôstojné, je
z Božieho pohľadu zlé a hodné opovrhnutia“
(Lk 16, 14–15). Chudobný
Lazar nachádza u Pána oveľa viac pozornosti.
– Mimochodom, meno
„Lazar“ znamená „Boh pomáha!“
Martin Ernst
ernst@svetgralu.sk
49
Svet Grálu
38 | 2013
? Ako
to asi
pôjde
ďalej
NOVÝ ROK
Nový rok… starý rok… a vôbec roky, každý z nich má tú
moc, priniesť nám plnú hrsť zážitkov, je krokom na ceste
za zrelosťou, dospelosťou, každú pribúdajúcu vrásku
dokážeme premeniť na skúsenosti. A tie ozaj pravé, vnútorné
skúsenosti nám pridávajú na ľudskosti, na hodnote
a robia nás použiteľnými. Rovnako ako má zelené jabĺčko
vovnútri biele, ešte mäkké jadierka, a až dozretý plod
skrýva vnútri čierne, zrelé jadrá, hotové na odovzdávanie
svojho vkladu ďalšiemu životu – i my sme takým jablkom
na strome bytia. Iste nám i ten práve doznievajúci rok
priniesol do truhlice pokladov svoje šperky.
A často sa aj pýtame, čo nám prinesie ten budúci v tom
nepokojnom a predsa užitočnom víre diania.
Obzrime sa teda za starým rokom – a nielen za týmto
jedným – ako za podanou rukou na zamyslenie a impulz
do nového roka.
Artur Zatloukal
50
Svet Grálu
38 | 2013
SPOLOČNOSŤ
Kulminačným bodom v živote
našich dvoch národov bolo
bezo sporu obdobie dvadsiatych
a tridsiatych rokov. Doba veľkého
vzopnutia duchovných, kultúrnych
i hospodárskych síl, a aj doba veľkej
mravnej a humanitnej autority
T. G. Masaryka. Len čo má národ ku
komu vzhliadať, má teda pred očami
príklad a cestu vedúcu hore, ide to
s ním prudko nahor. Iste, aj dnes
existujú čudné samovražedné snahy
znehodnotiť minulosť, vešať závažie
na všetko vyčnievajúce nad priemer,
závažie ťahajúce dole a snažiace sa
dokázať, že to tak nebolo, že si všetko
idealizujeme, že i ten Masaryk a ten
náš vtedajší štát nebol až taký celkom
dobrý… ale v porovnaní s okolitými
krajinami Európy sme boli žiarivým
ostrovom tolerancie a usilovania sa
o ideály.
Tento vzostup bol brutálne ukončený
v roku 1938. Od mníchovskej
dohody to u nás išlo už len dolu
vodou a tento zostup sa nezastavil
dodnes. Moment – zastavme sa
chvíľku pri tomto osudovom okamihu.
Na jednej strane tu bol šialený
a cieľavedomý vyslanec zla Adolf
Hitler so svojimi plánmi na brutálnu
svetovládu. Na jeho stranu prestúpili
aj ďalší dvaja hráči tejto drámy –
dvaja naivní gentlemani z Anglicka
a Francúzska, ktorí si mysleli, že keď
mu ustúpia, zabránia svetovej vojne.
Na druhej strane stál malý štát, ktorý
práve stratil dve opory, na ktoré sa
spoliehal a s ktorými mal spojenecké
zmluvy o spoločnej obrane. Namiesto
nich sa dočkal odporúčaní,
aby sa podriadil.
Rozumovo a faktograficky vzaté,
vtedajší prezident Edvard Beneš bol
v beznádejnej situácii: v trinásťmiliónovom
štáte bolo vyše troch miliónov
Nemcov, cieľavedome pracujúcich
na rozbití štátu, a 700-tisíc Maďarov
s podobne nepriateľským postojom.
200-tisíc mužov čs. armády nebolo
schopných dlho vzdorovať štvornásobnej
presile Nemcov. Obranný
systém pohraničných pevností nebol
dokončený. Nemecko malo prevahu
v letectve a bolo schopné obratom
napríklad bombardovať Prahu, ako
sa tým Hitler vyhrážal.
A napriek tomu si myslím, že sme
sa mali brániť.
Iste, je náramne jednoduché dodatočne
udeľovať múdre rady, niečo celkom
iného je mať zodpovednosť, rozhodovať
a nevedieť, ako to dopadne.
Len sa pozrime, koľko dnes máme
komentátorov a teoretikov, a pravdepodobne
ani jediný z nich by nebol
schopný stať sa výkonným a dobrým
politikom. Tým skôr vo vtedajšej vypätej
situácii.
A napriek tomu si myslím, že sme
sa mali brániť.
Môžeme spomenúť skutočnosť, že
čs. armáda vtedy disponovala prvotriednou
modernou výzbrojou,
že počas mobilizácie v septembri
1938 narukovalo 1,2 milióna vojakov,
väčšina za krátkych 24 hodín.
Proti nemeckému wehrmachtu tak
stáli prekvapivo vyrovnané sily. Ale
chceli by sme dnes hovoriť o niečom
inom.
ZAČÍNA SA HORE
Každé dianie začína v jemnejších
úrovniach. Zrodí sa v oblasti cítenia
človeka, predstáv a ideí, potom
sa preleje do myšlienok a slov, a až
nakoniec je jeho najspodnejším prejavom
hmotné uskutočnenie. V našom
prípade to boli tanky, delá, utrpenie
a smrť.
51
Svet Grálu
38 | 2013
SPOLOČNOSŤ
Na počiatku boli Hitlerove plány
na ovládnutie sveta nemeckým „národom
nadľudí“. V konflikte s Československom
dospeli tieto plány iba
do úrovne slovných vyhrážok a vyjednávaní.
Bol to súboj ideí, postojov,
presvedčení. Prezident Beneš bol
vzdelaný, svedomitý, pracovitý človek.
Ale posudzoval veci intelektom,
rozumovými argumentmi. Nie je tajomstvom
odpoveď Jana Masaryka
na otázku, ako by sa na mieste Beneša
zachoval jeho otec: „Tatík by řekl –
Tož, budeme sedlat.“ V tejto odpovedi
je nielen statočnosť, ale na prvom
mieste vnútorná, mravná sila,
presvedčenie, nevyhýbavý postoj stáť
celou dušou za pravdou, nedať sa.
Historici, vojenskí odborníci aj
prostí ľudia si dodnes kladú otázku,
čo by sa stalo a ako by to dopadlo,
keby sme sa na tejto kritickej križovatke
dejín zachovali inak. Dnes
už vieme, že to bol okamih veľkého
obratu, zvratu, ktorý sa dramaticky
podpísal na osude našej krajiny prinajmenšom
na ďalšie dlhé desaťročia.
Dovoľme si aj my, nehistorici a neodborníci,
ale ľudia úprimne sa snažiaci
posudzovať deje z hľadiska vnútorných
súvislostí, zamyslieť sa nad
touto otázkou. Smiem pritom predkladať
iba svoje osobné názory, bez
nároku na pravdivosť „podľa Pravdy“,
ale v snahe sa jej priblížiť.
AKO BY TO BOLO…
Najhoršie, čo by sa asi mohlo
odohrať, by bola rýchla porážka,
za povedzme niekoľko týždňov.
Jej výsledkom by boli tisíce
padlých vojakov a hmotné škody
na bojiskách, napríklad aj rozbombardovaná
Praha. Ale, podľa môjho
názoru, predsa by sme v niečom zvíťazili:
v národnej hrdosti. Nezostal
by v nás ten neustály pocit malého
bezmocného národa, ktorým stále
52
Svet Grálu
38 | 2013
niekto z veľkých manipuluje podľa
svojich potrieb. Ostatne, k tomu pocitu
sa ešte vrátime.
Existujú aj iné varianty ďalšieho
vývoja: niektorí historici mienia, že
vypuknutie skutočného vojnového
konfliktu by bolo niečím, čoho sa
veľmoci obávali ako čert kríža, a zo
všetkých síl by sa zasadili o jeho
ukončenie. Pokiaľ by sme sa húževnato
bránili – a to je veľmi pravdepodobné
– obrátili by sa ich sympatie
proti útočníkovi. To zdesené neskoršie
prebudenie Anglicka a Francúzska,
zistenie, čo sa to vlastne stalo
a komu to venovali svoju podporu, by
sa odohralo rýchlejšie a dôraznejšie.
BOH NEMLČÍ
Dovoľte mi, prosím, ešte jeden
scenár: Že by nám v tom boji
Boh pomohol. Nie prosím, neusmievajte
sa, ten názor nie je taký naivný,
ako sa môže zdať.
Tridsiate roky boli obdobím vypätého
boja medzi dobrom a zlom.
Pred dvomi tisíckami rokov prišiel
Ježiš, aby v láske ukázal ľudstvu cestu
ku spáse, aby ho odvrátil od hroziaceho
zničenia. V tridsiatych rokoch
sa objavil Abd-ru-shin, aby varoval,
že príležitosť Ježišovho príchodu bola
takmer premárnená, že cesta nahor
nevedie blahovoľným sebauspokojením
v cirkvách, a že zachrániť môže
teraz už len prísne, čestné hľadanie
skutočnej Božej vôle a život podľa
nej. Vysvetlil aj začiatok deja zvaného
„posledný súd“. Ten spočíva
prirodzeným spôsobom v intenzívnom,
zrýchlenom roztriedení ľudí
podľa toho, ako sa prejavujú.
Práve tomuto dianiu zosilneného
Božieho tlaku sa postavil do cesty
Adolf Hitler a zviedol so sebou väčšinu
nemeckého národa. 1 A ak sa
na zemeguli malo niečo takému
smeru postaviť na odpor, potom tu
museli byť ľudia z mäsa a krvi, ktorí
proti tomu aj niečo robili. Či už vedome
so zástavou Božích bojovníkov
v ruke, alebo nevedome, v obrane
vlasti proti nacistickému zlu.
Samozrejme, nemohol sa zjaviť
na nebi Pánboh ako fúzatý starec
a pohroziť prstom; Božia pomoc sa
nikdy nemôže odohrať inak, než
v rámci prirodzených dejov. Nie je
ťažké si však predstaviť, že by napríklad
Hitler náhle zomrel. Vtedajšie
neblahé dianie bolo tak tesne naviazané
na jeho osobu, že s jeho odchodom
by muselo dôjsť k radikálnemu
obratu. Existovalo aj hnutie odporu
medzi nemeckými armádnymi dôstojníkmi;
tí si uvedomili, aké šialené
je pripravovať ďalšiu vojnu, a boli
odhodlaní Hitlera odstrániť. Na ich
čele stál vtedy podplukovník rozviedky
Hans Oster. S ohromujúcimi
úspechmi Hitlerovej drzej politiky
a rastúcim nadšením davov však
svoje prípravy prerušili a celkom sa
stiahli. Na stopu im prišlo gestapo
až po nepodarenom Stauffenbergovom
atentáte na Hitlera v roku 1944,
zatklo ich a popravilo. 2 Čo by bolo,
keby vojna začala už v roku 1938 húževnatým
odporom Čechoslovákov?
A AKO TO ŠLO ĎALEJ?
Krok za krokom nadol. Tragickým
omylom bola Benešova zmluva
so ZSSR v roku 1941; na takých veľkoformátových
podvodníkov ako
Hitler a Stalin bol Beneš príliš malý,
slušný a neprezieravý. Po vojne sa potom
snívalo o všeslovanskej vzájomnosti,
o veľkom ruskom bratovi-osloboditeľovi;
toto Masaryk a Havlíček
prehliadli už dávno predtým, navštívili
Rusko, vedeli, že žije o sto rokov
pozadu a že také romantické rojčenie
je len sladkým omylom horúcich
vlasteneckých hláv. V roku 1948
potom pasca sklapla. Nasledovalo
SPOLOČNOSŤ
40 rokov neslobody duchovnej, náboženskej,
kultúrnej a hospodárskej, 40
rokov mravného úpadku našich národov.
S krátkou prestávkou v roku
1968. Čo naštartovali ruské päste,
potom už dokončovali vlastnou silou
české a slovenské ruky.
Kedysi som bol na večierku hudobnej
školy, na ktorú chodili naše deti.
Po oficiálnom vystúpení sa rozprúdila
voľná zábava a tu som musel užasnúť
nad brilantnou klavírnou improvizáciou
jedného z učiteľov. „To je najlepší
organista v celom kraji,“ povedala mi
učiteľka, „z náboženských dôvodov
bol prepustený z konzervatória a nesmie
vyučovať. Teraz sa živí na našej
škole ako korepetítor.“ „Čo je to?“
chcel som presne vedieť. „Keď dievčatká
cvičia pri baletnej tyči „á-dva-
-tri“, on im k tomu hrá do rytmu.“ –
VLÁDA TVOJICH VECÍ
ěřím i já Bohu, že po přejití
„V vichřic hněvu, hříchy našimi
na hlavy naše uvedeného, vláda věcí
tvých k tobě se zase navrátí, ó lide
český!“, zaplakal roku 1650 v časoch
pobielohorských Jan Amos
Komenský.
Vrátila sa, po 340 rokoch. A bola
to doba sprvu plná šťastia, slobody,
radosti. Presne 29. 12. 1989 sa volil
prezident, v ten slnečný a mrazivý
zimný deň si nikto nebol istý, ako
to dopadne. Dopadlo to nádherne
a naplnilo nás to šťastím, vrúcnou
a jasnou radosťou. Nasledovalo prvých
niekoľko rokov, plných šťastného
hľadania a nachádzania, ľudia
prahnúc vstupovali na zakázanú
pôdu hľadania Boha a pili plnými
dúškami. A ďalej?
Masaryk hovorieval, že štát žije
na takých princípoch, na akých vznikol.
V roku 1989 väčšina ľudí zvonila
kľúčmi a radovala sa zo slobody, a súčasne
si ďalšia vrstva chladne a vecne
pripravovala svoju budúcu šachovú
hru; no a tak to zostalo vlastne až
dodnes. Škoda. Dnes je jasné, že
„vláda věcí tvých“ sa k nám síce navrátila,
ale za veľa nestojí a demokratický
systém politických strán, inde
v Európe ako-tak fungujúci, v prostredí
českých a slovenských šikovných
hláv v podstate zlyhal.
Ďalšia z reťaze premárnených
šancí…
Čo potrebujeme najviac nie je sloboda,
ale ľudská kvalita, mravnosť
jedincov, akým môžeme dôverovať.
Aj Vašu mravnosť potrebujeme, milý
čitateľ a čitateľka. Kto? My všetci, čo
stojíme na prahu nového, ďalšieho
roka, nosíme v sebe túžbu po kráľovstve
Božom a so stiesneným srdcom
sledujeme článok za článkom tejto
neblahej reťaze.
AKO TO ASI
PÔJDE ĎALEJ?
Priebeh „posledného súdu“ opísal
Abd-ru-shin v Posolstve Grálu
ako prirodzený, ale nesmierne zosilnený
tlak životnej sily, takže sa musia
prejaviť všetky vlastnosti, driemajúce
vnútri v ľuďoch. Sú nútené vyjsť
na svetlo, rozkvitnúť a urýchlene priniesť
plody. Buď sa človek nechá zvábiť
príležitosťami na nečisté konanie
a rýchlo sa dostane do víru sťahujúceho
nadol, alebo si urobí v sebe poriadok
a jasne sa postaví do smerovania
nahor, v chcení k čistote a dobru,
a tým aj do prúdu pomoci zhora,
od Stvoriteľa.
A ďalej?
Nič, čo nestojí v poctivosti a v súlade
s vôľou Božou, neobstojí a musí padnúť.
Súlad s vôľou Božou potom nespočíva
v odriekavaní modlitieb, ale
v skutkoch, ktoré sú nesené láskou,
spravodlivosťou, čistotou. A pretože
dnes takmer nič v takom súlade
nie je, musíme očakávať veľké
zvraty, kat astrofy a nakoniec aj zrútenie.
V ľudských dielach, finančníctve,
politike, hospodárstve, spoločnosti,
medziľudských vzťahoch – ale
aj v prírode, i prírodu ovláda človek
nevedomky svojím myslením, zmýšľaním
a (ne)cítením.
A kedy?
Nevieme. Ten čas pozná len Boh
Otec, povedal už Ježiš. Aj keby sa prihlásil
niektorý z mnohých „veštcov“
a oznámil presný dátum príchodu
záverečného diania súdu, nemôžeme
mu veriť. Možno ten dej udrie
čoskoro ako blesk z jasného neba
a lavínovito sa rozbehne po svete –
veď tá naša zložitá civilizácia je nesmierne
zraniteľná a jej zabehnuté
pohodlie sa dobre cieleným úderom
zosype ako domček z karát.
Sotva sa však môžeme domnievať,
že to bude práve teraz, v nastávajúcom
novom roku. A hlavne – správnejšie
je žiť tak, aby sme neustálym
usilovaním sa dokázali svoju stálosť
53
Svet Grálu
38 | 2013
SPOLOČNOSŤ
chcenia dobra a poznávania Boha.
Ten dej pokračujúceho triedenia
a rúcania môže pokračovať ešte celé
desaťročia, možno sa konca vo svojom
pozemskom živote nedočkáme
a zažijeme len pokračujúci zmätok
prehrávajúceho materializmu. Súčasne
pritom dostanú ešte ďalší
blížni príležitosť na posledný možný
obrat. Až neskôr, na „onom svete“,
alebo znovu v ďalšom pokračovaní
svojej pozemskej púte sa toho záverečného
okamihu dožijeme, a nebude
to ľahké.
A čo bude ďalej?
„Posledný súd“ nebude zánikom
sveta. Bude to veľká očista od všetkého
zlovoľného a chorého, čo stálo
proti zámeru Stvoriteľa a odmietlo sa
podriadiť jeho vôli. Raz sa naša ťažko
skúšaná Zem, týraná chemickými
i rádioaktívnymi odpadmi a ničená
ľudským sebectvom, prebudí do nového
rána a posilnená začne svoju obnovu.
Koľko asi na nej zostane z tých
mnohých miliárd ľudí – ako beznádejne
málo ich je ochotných načúvať
niečomu takému, ako je „Božia
vôľa.“ Buď Boha vôbec neberú na vedomie,
alebo sa uzavreli do ohrady
vlastných náboženských predstáv,
dávno presýtených uspávajúcimi ľudskými
príveskami a dodatkami, a nie
sú ochotní prekročiť plot k Pravde.
Nech sú to moslimovia, kresťania,
hinduisti… nechajme to, starajme sa
predovšetkým o svoje vlastné chyby.
Ale ťažko sa nájdu celé národy, krajiny,
spoločenské vrstvy alebo celé
cirkvi, ktoré tento spravodlivý dej
v zdraví prečkajú. Len jednotlivci,
len každý sám za seba a podľa svojho
osobného správania voči skúmavému
pohľadu Božích zákonov, len jednotlivo
budú môcť ujsť tomuto neblahému
osudu.
A BUDE RÁNO,
DEŇ PRVÝ
Pod oknami nášho bytu donedávna
chátrali stopäťdesiat rokov
staré budovy skladu a pekárne. Jedného
dňa prišli ťažké stroje a začalo
veľké hrmenie a búranie. Prvá to zaplatila
životom stará lipa. Po desaťročia
nás jej ohromná koruna vítala
rannými kosými lúčmi slnka, plnila
ulicu vôňou, bzučaním včiel, šumom
lístia a mierom. Neverili sme svojim
očiam, keď sme ju náhle uvideli
na zemi, chladnokrvne rozrezávanú
na kusy. Vtedy sme si povedali, že
snáď v meste ani nechceme žiť. Bolelo
to. Ale zase to, ako inak, prešlo
a zvykli sme si. Po lipe sa zrútilo
na zem všetko, čo na pozemku stálo,
budovy, prístavky, stromy a kríky.
Nakoniec zostala pustá betónová
púšť bez života.
Bez života? Dnes, po niekoľkých
rokoch, sa do toho spustošeného
kúta zasa vrátila príroda a ovládla
ho. Po svojom. Na opustenom pozemku,
ktorý jej ľudia prenechali,
sa nerušene tešia zo života stromy,
kríky, vtáci… nastalo vzkriesenie,
znovuzrodenie.
Prajme v tom novom roku sebe,
i svojim milým okolo seba tiež
také vzkriesenie, znovuzrodenie.
A hlavne pre to niečo robme.
Tak teda – šťastný nový rok!
Artur Zatloukal
zatloukal@svetgralu.cz
1 Zvedavému čitateľovi odporúčame vynikajúcu
knihu Siegfrieda Hagla „Okultní
kancléř“, Integrál Brno, 2008. Autor v nej
poukazuje na to, že Adolf Hitler nebol
ani geniálny politik, ani schizofrenik, ale
okultné médium, komunikujúce so záhrobím
a podriaďujúce sa jeho neblahým
vplyvom. Kniha je veľmi svedomito
a vecne spracovaná.
2 Jiří Šulc: Zrádci. Knižní klub, 2012
54
Svet Grálu
38 | 2013
Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
Pri odbere celej edície
zľava 15 %!
Cena
na:
Cen
ap
re pre
dplati
atite
teľa
11,70 €
Cena
na:
Cena ap
pre
predpl
dplati
atiteľ
teľa
14,40 €
Cena
na:
Cen
a p
re predpl
dplati
teľa
12,60 €
Cena
na:
Cen
ap
re pre
dpl
atiteľ
teľa
11,70 €
Zaviate doby
sa prebúdzajú
1. zväzok
Krišna,
Nahome,
Kassandra,
Mária z Magdaly
262 strán,
tvrdá väzba,
formát 16 x 23 cm,
hmotnosť 670 g,
slovenský jazyk
Zaviate doby
sa prebúdzajú
2. zväzok
Atlantída, Ríša Inkov,
Abd-ru-shin, Kassandra,
Ján Krstiteľ,
Ježiš z Nazatretu
464 strán,
tvrdá väzba,
formát 16 x 23 cm,
hmotnosť 780 g,
slovenský jazyk
Zaviate doby
sa prebúdzajú
3. zväzok
Egypťania, Nemare,
Faraóni, Neznáme
zo života Božieho Syna
Ježiša, Apoštoli
377 strán,
tvrdá väzba,
formát 16 x 23 cm,
hmotnosť 800 g,
slovenský jazyk
Z doznelých
tisícročí
Mojžiš,
Abd-ru-shin,
Mária,
Život Ježiša na Zemi
305 strán,
tvrdá väzba,
formát 16 x 23 cm,
hmotnosť 570 g,
slovenský jazyk
NÁZORY
56
Svet Grálu
38 | 2013
Impressum:
Svet Grálu
Časopis pre duchovné súvislosti v živote
Číslo 38/2013, vyšlo 1. 12. 2013
Redakcia:
SVET GRÁLU, n. o., Hlavná 85, 040 01 Košice
Adresa administrácie: Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
Redakčná rada:
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman
Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice),
Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Bílovice n. Svit.),
Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko), Artur
Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)
Prekladatelia a korektori:
Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Igor Mešťánek, Tomáš
Mešťánek, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,
Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch
Vydavateľ:
Nadácia Stiftung Gralsbotschaft
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de
Rozširuje:
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa
Predplatné:
Svet Grálu n. o., Administrácia SG,
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
redakcia@svetgralu.sk
Výroba:
Michael Oort, Stuttgart
Internet:
Miloš Stúpala (Bratislava),
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)
Distribúcia:
Tomáš Mešťánek (Bratislava)
Marketing:
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)
On-line obchod:
Maroš Látal (Bratislava)
Grafika:
Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Detva)
Tlač:
Tiskárna Grafico s.r.o., Opava
Ilustrace:
• DepositPhotos.com: A. Sotnykova, Ukrajina, Dněpropetrovsk (2);
T. Šereda, Slovensko (3); CandyBox Images, ČR, Praha (10); Almir1968,
Německo (12); Lane Erickson, Pocatello, (14); Eric Cote, Canada,
Sherbrooke (27); Susanne Bauernfeind, Německo, Höhenkirchen (32);
Fotyma, Polsko (36); Dink101, Rusko (60); E. Kharichkina, Rusko (58)
• Dreamstime.com: Annalisaball, (2)
• commons.wikimedia.org: (1, 16, 53)
• Uppsala University Library, http://app.ub.uu.se/ (19)
• GralsWelt: (1, 5, 7, 22, 24, 25, 34, 35)
• Reto Eberhard Rast: (28)
• www.webdesignhot.com: (9)
• M. Bouška, ČR, Brno:(2, 37)
• NASA: (38)
• www.wikinut.com: (48)
• hqwide.com: (48)
• Artur Zatloukal st., ČR, Brno: (54)
Cena:
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.
Všetky práva vyhradené.
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.
Vychádza štyrikrát ročne.
Číslo registrácie: 3254/2004
Český Svět Grálu
si možno objednať na adrese:
Nováčkova 26, 614 00 Brno
www.svetgralu.cz
ISSN 1614-5127
www.svetgralu.sk
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo
kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis
prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.
redakcia
Homosexualita
Chcem sa Vám touto cestou poďakovať
za všetky veľmi prínosné články,
ktoré uvádzate v časopise Svet Grálu.
V jarnom čísle som si prečítala články
„Pokrivené duše“ a článok o „Homosexualite“.
Všetko čo som čítala mi bolo
zrozumiteľné..., avšak pri niektorých
otázkach som si nedokázala tieto veci
predstaviť a dôkladne ich v sebe preskúmať.
Bola by som veľmi rada, keby
ste mi ich mohli objasniť.
Chcem sa Vás preto opýtať, či sa
mužská duša v ženskom tele má
narovnať v zmysle mužského jadra
a nie v zmysle ženského tela, v ktorom
mužské jadro sídli.
Je teda vylúčené, aby spolu tvorili
pár duše v postavení - a - či + a + ,
i keby sa jednalo o mužské a ženské
telá?
Platí to isté u 4 % mužských a ženských
párov (tiel), že i v ich prípade
musí byť vždy + a - ?
Nie je mi to jasné preto, že mužskú
dušu v ženskom tele sa nevedomé
okolie snaží tlačiť k narovnaniu
v zmysle jej telesnej orientácie, čo by
v prípade mužského ducha v jej tele
viedlo k ďalšiemu pokriveniu.
Chcem sa ešte opýtať, či je možné,
aby u ženského ducha v ženskom tele,
ktorý má tendenciu k mužskému pôsobeniu,
alebo obrátene, mohlo dôjsť
k ľahšej náprave v prípade, keď sa
poddá tlaku okolia a vnútornému
vycíteniu správnej orientácie, oproti
stavu, keď je ženský duch v mužskom
tele (či obrátene) tlačený okolím
a snaží sa o nápravu v zmysle
pozemského tela (podvedome). –
V takom prípade je nebezpečenstvo
„uviaznutia v perejách“ – pri snahe sa
z takejto situácie čo najľahšie dostať.
A ešte Vás prosím o odpoveď
na otázku, či si myslíte, že je možná
duchovná náprava chirurgickou cestou
(zmena pohlavia)?
(Meno je v redakcii.
Otázky boli redakčne skrátené.)
Odpoveď redakcie:
Ďakujeme Vám za Váš osobne adresovaný
list. V odpovedi Vám môžem
predložiť iba svoje názory, tak ako
som k nim časom dospel. Nepovažujte
ich preto, prosím, za „pravdu“.
Môžem sa i mýliť. Napriek tomu dúfam,
že Vám budú užitočné.
Predkladáte hneď niekoľko otázok.
Začnime tou prvou:
V človeku sídli mužské jadro v ženskom
tele. Má sa narovnávať v zmysle
mužského jadra, alebo v zmysle ženského
tela?
Všimnite si prosím v prednáške Pokrivené
duše túto pasáž:
Do našej úvahy zahrnieme dnes len
tie pokrivené duše, ktoré už sú inkarnované
v pozemskom tele opačného
pohlavia.
Najskôr teda tú časť pozemského
ženstva, v ktorom sú vtelené slabošské
mužské duše, pretože sa v predchádzajúcom
živote príliš vzdialili
od čisto mužského myslenia a konania.
Už to vysvetľuje, že u takýchto
pozemských žien môže ísť iba o slabošské
mužské duše. Nie je na tom
NÁZORY
teda nič chvályhodného, ak sa žena
snaží mužské charakterové črty posúvať
do popredia, alebo ich vôbec
prejavovať.
Taká žena nie je v myslení a správaní
v žiadnom ohľade skutočne
silná. Ani v mužskom, ani v ženskom.
I pozemsky by pre seba viac získala,
keby sa snažila pokrivenie potlačiť.
K zmene jej však pomáha jej prežívanie.
Pretože čoskoro spozoruje, že sa
pravý muž v jej blízkosti necíti dobre.
Ak teda človek v dôsledku svojho
predchádzajúceho správania dospel
k inkarnácii v opačnom tele, musí si
túto inkarnáciu riadne odžiť. Prežiť
si teda stav, keď musí rešpektovať danosti
tohto stavu. Má sa teda odievať
a správať ako žena, i keď má v sebe
mužskú dušu – a i keď si vnútorne
ujasňuje, že mu to nevyhovuje a chce
niečo iné. Taký život si však vyžaduje
vnútornú sebadisciplínu a je sprevádzaný
istým napätím. Aj toto napätie
vychováva – je známe, že sme
ochotní meniť sa až vtedy, keď je nám
ťažko. Človek, ktorý vedie príjemný,
ale nenáležitý život, premeškáva príležitosť
na svoje ďalšie dozrievanie.
Je veľmi užitočné, keď „opačný“
človek vie o existencii reinkarnácie
a teda vie, prečo to všetko zažíva.
Odnesie si z toho úžitok pre svoje
ďalšie bytie.
Je teda vylúčené v zmysle Posolstva,
aby spolu tvorili pár duše v postavení
- a - či + a +, i keby šlo o mužské
a ženské telá?
Vylúčené nie je nič, platí tu na prvom
mieste slobodná vôľa, rozhodovanie
človeka. Dnes sa síce už neuzatvárajú
manželstvá na základe
rozhodnutia rodičov alebo hmotnej
núdze nevesty, ale opäť sa pri výbere
partnera dostali do popredia kritéria
vzdialené duchovnému jadru
človeka. Na prvých miestach je to
asi sex, ľahkomyseľnosť a pozemská
vypočítavosť. Pokojne sa teda môžu
spojiť do párov i kombinácie duší,
aké popisujete. Disharmónia a neporozumenie
medzi nimi môžu byť
podobné ako nesúlad duší + a -, inak
veľmi rozdielnych povahou, záujmami
a zrelosťou. A ktoré sa vlastne
k sebe nehodia.
Je nutné ešte dodať, že sex má v živote
svoje primerané miesto, stačí
pripomenúť kňazský celibát a jeho
problémy. Na miesto ľahkomyseľnosti
zase patrí istá ľahkosť v rozhodovaní,
vedená cítením. Aj vypočítavosť
má svoj protipól: v rozvážnosti,
ktorá sa nevrhá strmhlav do nezmyselných
situácií.
Platí to isté u 4 % mužských a ženských
párov (tiel), že i u nich vždy
musí byť + a - ?
Tými 4 % máte zrejme na mysli
homosexuálnu časť našej populácie.
Táto otázka si zaslúži širšiu odpoveď.
V prednáške „Pokrivené duše“ sa
v Posolstve Grálu píše:
Pri pozorovaní okolia vám bude nápadná
jedna vec, o ktorej som sa už
zmienil: že sa ženské duše v mužských
telách cítia zvláštnym spôsobom priťahované
k mužským dušiam v ženských
telách a naopak. Práve žena so
silnejším rozumovým chcením a prevažne
mužskými povahovými črtami
sa teda väčšinou cíti nevedomky priťahovaná
k mužovi s než nejšími povahovými
znakmi.
V tom však nespočíva iba podvedomá
snaha o vyrovnanie, ale pôsobí
tu veľký zákon príťažlivosti
rovnorodého!
Rovnorodosť tu tkvie v pokrivenosti
duší! Obe duše sú pokrivené,
sú v tom skutočne rovnakého druhu,
a ten sa podľa zákona priťahuje.
Tieto slová sa nevzťahujú na homosexuálne
páry, ale na manželstvá
a partnerstvá tvorené mužom a ženou
s opačne orientovanými dušami.
Teda napríklad
mäkkým,
pasívnym, žensky
pôsobiacim
mužom a energickou,
„muž-
nou“
ženou.
V Abd-ru-shinovej dobe homosexualita
nebola ani zďaleka takou
témou, akou je dnes. Samozrejme
existovala, ale bola tabu a v spoločnosti
požívala opovrhnutie ako
niečo úplne neprirodzené a zavrhnutiahodné.
Predstava, že by homosexuáli
vystúpili z ilegality, prehlásili
svoj sklon za Boží dar a požadovali
rovnaké práva s ostatnými, bola absurdná,
nemysliteľná. Abd-ru-shin sa
teda homosexualitou vo svojich výkladoch
nezapodieval, to si musíme
na základe poznania Posolstva urobiť
sami. Dovoľte mi vyjadriť svoj názor:
Homosexuálny vzťah býva veľmi
často vzťahom dvoch ženských
duší v mužských telách, alebo jednej
ženy v mužskom tele a jedného
muža v mužskom tele so začínajúcim
poženštením. Obdobne naopak lesbické
vzťahy. Obe duše sú pokrivené,
táto pokrivenosť ich spája a je zdrojom
ich duševného súzvuku i sexuálnej
orientácie. Zjavnou býva dominantná,
„mužskejšia“ povaha jednej
a mäkšia povaha tej druhej. Možný
je samozrejme i vzťah dvoch zženštilých
mužov v mužských telách.
Popri tom existujú i ďalšie, asi menej
typické príčiny homosexuality,
myslím, že sme sa o tom vo Svete
Grálu krátko zmienili. Môže to byť
trebárs posadnutosť ženy cudzou,
prevtelenou mužskou dušou: tejto
cudzej duši sa prieči fyzický kontakt
posadnutej ženy s jej manželom
a dáva prednosť vzťahu s inými
ženami. Partneri môžu byť spojení
i silnými osobnými vzťahmi z minulosti,
ktoré prežiaria pokrivenie
jedného z nich, zatiaľ čo druhý je
57
Svet Grálu
38 | 2013
NÁZORY
„nepokrivený“. Jestvuje i „nepravá“
homosexualita, ktorá vzniká okolnosťami,
napríklad praktikovaním
sexu vo väzení alebo na vojne. Alebo
homosexualita, ktorá vznikla traumatickým
vzťahom v mladosti, poruchami
rodinného prostredia v detstve
a. i. Len prosím žiadne šablóny,
život je mnohotvárny.
Poznanie o koreňoch homosexuality
má svoju veľkú cenu. Môže
vyústiť do vedomého pochopenia
a porozumenia vo vzťahu k homosexuálom,
alebo... k akceptácii seba
samého a hľadaniu svojej cesty životom
podľa vôle Stvoriteľa.
...nevedomé okolie sa snaží túto dotyčnú
tlačiť k narovnaniu v zmysle
jej telesnej orientácie, čo by v prípade
mužského ducha v jej tele viedlo
k ďalšiemu pokriveniu...
O tom sa tu už hovorilo pri Vašej
prvej otázke. Žena s mužskou dušou
v sebe sa nemá začať správať ako
kovboj alebo zhrubnutá mužatka. Ak
sa dopracuje k vedomiu, že si sama
riadi svoj život svojím rozhodovaním,
že teda nie je náhodnou hračkou
prírody alebo nespravodlivou
obeťou osudu, mala by sa so svojím
stavom zmieriť a prijať ho. Prijať počas
tohto pozemského života pravidlá
hry, ktorú sama rozohrala, a nesnažiť
sa byť príkladom pre začínajúce
mužatky. Až po odžití svojej dnešnej
kapitoly, teda po úmrtí, môže pokročiť
na ďalší stupeň svojho bytia a naplniť
svoju túžbu byť naplno mužom.
... či je možné, že ženský duch v ženskom
tele, ktorý má tendenciu k mužskému
pôsobeniu alebo obrátene, že
náprava (tlak okolia) je ľahšia pri
poddaní sa tlaku okolia a vnútornému
vycíteniu správnej orientácie,
oproti stavu, keď je ženský duch
v mužskom tele (či obrátene) a tlak
okolia sa snaží o nápravu v zmysle
58
Svet Grálu
38 | 2013
pozemského tela (podvedome). – Tu
je nebezpečenstvo „uviaznutia...“
Spomínaná žena si musí v prvom
rade ujasniť, či je plnohodnotná žena,
ktorá práve vykročila na cestu svojho
pokrivenia, teda iba teraz zatúžila
byť mužatkou, alebo už mužskou dušou
v ženskom tele je. Toto rozpoznanie
môže byť dosť ťažkou úlohou.
No podľa toho sa má naďalej správať.
V prvom prípade má rozvíjať ženské
hodnoty svojej duše a tak sa začínajúceho
pokrivenia zbaviť. Rozhodujúcim
pre ďalšie bytie bude pritom
jej stav v okamihu pozemskej smrti.
V tom druhom prípade ju (alebo
vlastne jeho) čaká trošku prácny
život: má rešpektovať ženský stav
svojho tela, viesť riadny život ženy,
ako si to pôvodne prial, ale vnútorne
má v ňom narastať chcenie stať sa
pravým mužom. Nie iba slabošským
mužom, ktoré viedlo k jeho poženšteniu.
Tento tlak ho vychováva
a donucuje.
...či je možná duchovná náprava
chirurgickou cestou (zmenou
pohlavia)
Duchovná, teda vnútorná náprava
musí vychádzať jedine zvnútra,
nijako inak. Taký človek si má ujasniť,
akú dušu v sebe prechováva a dať
prednosť prirodzenému, prírodnému
priebehu. Operácia je umelý zásah, je
na mieste azda v tom prípade, keď je
stav pre človeka príliš trýznivý a neúnosný
a on napr. uvažuje o samovražde.
Určite je operácia lepšia ako
samovražda.
Verím, že nie je nutné preberať
všetky možné varianty a kombinácie,
ako si to v závere listu prajete.
Ani to nie je možné – tých možností
je nespočetne veľa. Tu ide o prehľad,
o náhľad. Zvyšok je na pozorovaní
každého z nás. Výsledkom potom
nesmie byť jednoduché posudzovanie
a odsudzovanie, ale pochopenie
a vcítenie sa. Veď každý náš blížny,
ktorý v sebe nesie vôľu k dobru, je
pútnikom za rovnakým cieľom, i keď
to trebárs len nejasne tuší.
Na záver ešte jedna prekladateľská
poznámka: Pri hľadaní odpovedí
na Vaše otázky som zistil, že v českom
preklade Posolstva je prekladateľská
chyba, a to nielen v staršom
preklade, šírenom do roku 2011, ale
i v našom novom preklade z roku
2011. Veta v „Pokrivených dušiach“
Není tedy naprosto nic chvályhodného,
jestliže se žena proti své ženské
přirozenosti snaží mužské charakterové
rysy posunovat do popředí nebo
je vůbec projevovat.
má byť správne bez podčiarknutých
slov:
Není tedy naprosto nic chvályhodného,
jestliže se žena snaží mužské
charakterové rysy posunovat do popředí
nebo je vůbec projevovat.
Podrobnejší rozbor tejto jazykovej
jemnosti v nemčine by presahoval
rozsah tohto listu.
S priateľským pozdravom
Artur Zatloukal
Za redakciu Sveta Grálu
Svet vet Grál Grálu
rálu
álu lu
september 2010 – november 2010
Humus – šanca pre klímu
Čo s prebytkom CO 2 v atmosfére?
Vrátiť do pôdy!
strana 20
Turzovka – slovenské Lurdy
Varovné proroctvo krásnej Pani
strana 13
strana 39
Tajomstvo energetickej
výmeny
strana 16
Ako súvisia čakry, aura
a energetické pole?
strana 21
MUDr. Denisou Borošovou
strana 46
Cena 2,89 € (87 Sk)
strana 25
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
život
strana 7
strana 36
Ako
rozlúštiť
Korán?
Výskum starých jazykov
prináša nový pohľad
na nejasné miesta Koránu
strana 12
Dospievajúca
mládež zblízka
alebo ako sa do hory volá,
tak sa z hory ozýva
strana 17
Vážení čitatelia, staňte sa predplatiteľmi
Sveta Grálu a získajte množstvo výhod!
Cena predplatného je 10,60 € / 4 čísla do roka.
Pri nákupe nad 50 eur cez on-line obchod
môžete získať predplatné za akciovú cenu 7 eur!
Zľava na nákup kníh cez on-line obchod
na stránke www.svetgralu.sk.
10,60 €
Pri nákupe nad 50 €
7 €
Pri objednávke stačí uviesť ich meno a adresu
do poznámky a časopis im zašleme do poštovej schránky.
Pri predplatení časopisu pre známeho dostane 2 staršie
čísla SG podľa Vášho výberu
zdarma!
Svet Grálu Grálu
26
25
2012
Dospievanie –
kľúč k dospelosti
Pre okolie neľahké obdobie života,
pre človeka samotného rozhodujúce
hľadanie životných postojov.
Predposledné Vianoce,
alebo zbytočná panika ?
Svet Grálu
december 2010 – február 2011
Zánik sveta v decembri 2012?
Karma – čo to je?
Seriál MUDr. Jana Paloučka
Josef Bohuslav Foerster
Keď sa práca stáva službou Bohu
Svetlo, ktoré lieči
Rozhovor s psychoterapeutkou
8 STRÁN NAVIAC !
Milí čitatelia,
od tohto čísla pre vás
časopis opäť rozširujeme
za nezmenenú cenu.
www.svetgralu.sk
Svet Grálu
Cena 2,89 € (87 Sk)
Duchovné súvislosti v živote
Feng Shui
Energia priestoru pre
zdravý a harmonický
Skrytý národ
O podivuhodnej
spolupráci medzi
prírodou a človekom
Pokojné sviatky, veľa lásky, porozumenia a Božieho požehnania v novom roku Vám praje redakcia Sveta Grálu. Ďakujeme za Vašu priazeň.
Blahoslavení sú tí, ktorí sú čistého srdca,
lebo oni uvidia Boha.
V týchto slovách spočíva všetko, to najvyššie, čo človek môže dosiahnuť, vidieť Boha
v jeho dielach. Jeho srdce musí byť čisté a priezračné ako krištáľ, aby mu žiadne
zakalenie nebránilo vidieť. Vidieť znamená poznať! Človek, ktorý je čistého srdca,
to dosiahol a môže stúpať k Svetlu.
Kázanie na Hore, podľa knihy Z doznelých tisícročí