You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Namiesto fejtónu<br />
Artur Zatloukal<br />
máme tu december, milé<br />
A čitateľky a milí čitatelia, blíži sa<br />
koniec roka a s ním i dva plné, koncentrované,<br />
prekypujúce sviatky:<br />
sviatok Vianoc a Nový rok. Každý<br />
z nich má svoju plnosť, svoje čaro<br />
a na obidva sa väčšina z nás teší. Ten<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
38 | 2013<br />
prvý je predovšetkým nežnou spomienkou<br />
na narodenie Syna Božieho<br />
Ježiša. Ten druhý, Nový rok, je zase<br />
spomienkou na uplynulý rok s jeho<br />
prežitiami svetlými i skalenými, a vítanie<br />
toho nového.<br />
Oba sviatky – na rozdiel napríklad<br />
od Prvého mája alebo Medzinárodného<br />
dňa žien – majú svoj<br />
vnútorný náboj, svoj ľudský rozmer,<br />
svoje oslovenie ako žiadne iné. Oba<br />
sviatky majú aj svoj odraz v čiernom<br />
zrkadle: Vianoce bývajú hojne poznamenané<br />
chvatnou honbou za darčekmi,<br />
naše vnútorné nutkanie obdarovať<br />
svojich blízkych sa prepadá<br />
do hektického zhonu po obchodoch<br />
a do horúčkovitého rozmýšľania, čo<br />
ešte, kde-kedy-za-koľko-komu by<br />
sme kúpili, aby nikto z našich neobišiel<br />
naprázdno. Nuž a Nový rok<br />
sa prešupne do odpaľovania petárd<br />
a do opojenia, akoby sme chceli aspoň<br />
niekedy prehlušiť tichý hlások<br />
tam vovnútri, zahlušiť ho treskom<br />
a ohnivými šmuhami po nebi a vratkým<br />
krokom a šumom v ušiach: teraz<br />
nám daj pokoj, ty svedomie, i vy<br />
všetky starosti, teraz nič nechceme<br />
počuť ani vedieť, teraz je čas veselosti,<br />
všetci sme kamarátkovia a držíme sa<br />
okolo pliec so šampanským v ruke.<br />
Potom sa na druhý deň rozsvieti<br />
ráno. V izbe zhasnutý vianočný<br />
stromček a krabica zložených baliacich<br />
papierov, na stole zostali hory<br />
sladkostí, ktoré nikto nevládze zjesť.<br />
Detská izba je preplnená darčekmi,<br />
z ktorých väčšinu si deti nestačia<br />
osvojiť a zamilovať. Kuchyňa je preplnená<br />
riadom, ktorý sa s povzdychom<br />
musí umyť a odpratať, a vovnútri<br />
nás zostala človečia dušička,<br />
ktorej pri všetkej tej preplnenosti čosi<br />
chýba: akosi nám v tých Vianociach<br />
chýba jadro, zostáva len tá šťavnatá,<br />
farebná dužina… a vovnútri nič.<br />
Po hlučnej novoročnej zábave to<br />
vyzerá ešte horšie: potrebovali by<br />
sme si dať poriadnu kávu a utopenca<br />
s cibuľou a… hlavne teraz o ničom<br />
nerozmýšľať, stačí mi taký jednoduchý<br />
svet a všetko ostatné hodím za<br />
hlavu; snáď sa tým niekedy budem<br />
zaoberať, ale dnes nie.<br />
Poďme sa teda trochu zamyslieť nad<br />
tým dnešným svetom i nad sebou ako<br />
dlžníkom sebe samému, nad chýbajúcim<br />
jadrom vovnútri dužiny. Ešte teraz,<br />
kým je čas. Teda kým je čas ešte<br />
pred vypuknutím Vianoc a Nového<br />
roka, pretože tie ostatné časy k náprave<br />
sveta a seba sme už dosť zameškali.<br />
Ale kým sa vydáme na obhliadku<br />
toho, čo nám zostáva, si ešte<br />
zaumienime: nechceme sa prepadať<br />
do skleslosti, i keď na ňu máme všelijaké<br />
dôvody, chceme v dôvere vzhliadnuť<br />
hore, a hlavne chceme s tým niečo<br />
robiť. Tiež ste si už všimli, že smútok,<br />
ten častý hosť nášho života, pramení<br />
z bezmocnosti? A najväčší smútok zovrie<br />
človeka vtedy, keď vie, že by s niečím<br />
aj dokázal čosi urobiť, niečo podniknúť,<br />
ale beztak to neurobí, i keby<br />
mohol, pretože… akosi sa nedokáže<br />
odhodlať. Myslí si, že na to nemá silu.<br />
Lenže sily je okolo nás plno, len si ju<br />
nabrať! Priteká každú sekundu z vesmíru<br />
a preteká nami ako okatými sitami,<br />
ako dlaňami nastavenými vodopádu<br />
– odtiahneš dlane, a zostala<br />
v nich len mokrá hŕstka z toho mohutného<br />
prúdu. Tak – dlane hore,<br />
a len smelo vykročiť.<br />
* * *