TÉMA Reto Eberhard Rast Ježiš Nazaretský syn Rimana? 28 Svet Grálu 38 | 2013
TÉMA Nezávisle od vnútorného pôvodu Krista, teda od jeho „Božského jadra“, stojí už stovky rokov v popredí záujmu otázka jeho pozemského pôvodu. Zrodil sa Ježiš Nazaretský naozaj z „panny“, a nebol teda splodený mužom? Alebo bol v skutočnosti synom Rimana? ebaty okolo Márie, Kristovej D matky, sú takmer rovnako staré ako kresťanstvo. Po smrti Ježiša sa u kresťanov pomaly presadila predstava, že Mária bola nepoškvrnená matka, teda „večná panna“. No židovské kresťanstvo a kresťanskí gnostici „nepoškvrnené počatie“ odmietali a pokladali Ježiša za Mesiáša splodeného prirodzenou cestou. Boli preto od druhého storočia pre kacírstvo z cirkvi vylúčení. NEPOŠKVRNENÉ POČATIE Písomný záznam o nepoškvrnenom počatí sa vyskytuje len v evanjeliu Lukáša a Matúša. Z toho sa odvodilo, že k počatiu Ježiša došlo Duchom svätým, a súčasne bol uvedený Jozefov rodokmeň (Mt 1,1–17, Lk 3,23–38). Dve odlišné línie rodokmeňa siahali až po židovských kráľov a svedčili tak o Jozefovom pôvode z vyvoleného národa. Ale v čom spočíva zmysel Jozefovho rodokmeňa, keď podľa opisu oboch evanjelistov nebol Ježišovým otcom? O rozruch sa postaral svojou kritickou interpretáciou už v roku 1835 nemecký filozof a teológ David Friedrich Strauss (1808–1874). Domnieval sa, že správa o splodení Duchom svätým bola do evanjelia vložená dodatočne. Keďže ostatné písomné podania nového Testamentu sa zmieňujú o Jozefovi ako o Ježišovom otcovi. Podľa Listu Rimanom 1,3 pochádza Ježiš z „rodu Dávidovho“. ARGUMENTY PROTI „SLEPEJ VIERE“ Nekresťanské zdroje posudzujú Ježišov pôvod ešte omnoho kritickejšie než Strauss so svojou nevinnou teóriou o Jozefovom otcovstve. Vychádzajú z toho, že už počas Ježišovho života sa objavila správa, že jeho skutočným otcom mohol byť rímsky vojak. Od druhého storočia to dosvedčuje filozof Kelsos (lat. Celsus). Jeho spis „Pravdivé učenie“ je najstaršou známou polemikou proti kresťanstvu. Pokiaľ o ňom vôbec existovali nejaké dôkazy, boli v čase povýšenia kresťanstva na rímske štátne náboženstvo zničené. O jeho výrokoch by sme nič nevedeli, ak by cirkevný spisovateľ Origenes (185– ca 254) nevystúpil asi sto rokov po vydaní „Pravdivého učenia“ proti jeho tvrdeniam. Z toho je možné nepriamo rekonštruovať Kelsosove údaje. Kelsos žil v druhom storočí po Kristovi. Mal hlboké znalosti o praktizovaných náboženstvách. Obzvlášť veľa vedel o jednotlivých prúdoch judaizmu a kresťanstva. V obidvoch náboženstvách videl chybný vývoj: odklon od starovekej múdrosti, akú poznal u starých Egypťanov, Asýrčanov a Indov, až po vylúčenie občanov iného vyznania. Kritizoval židovskú resp. kresťanskú požiadavku exkluzivity – ich tvrdenie, že len oni našli pravú vieru a Boh posielal svojich poslov iba im. Kresťanov káral aj za ich ústup od verejnej a štátnej služby. Za neklamný dôkaz rozkladného procesu považoval roztrieštenie kresťanov na mnohé spoločenstvá, ktoré sa vzájomne označovali za kacírske. Videl v tom prirodzený dôsledok odklonu od správnej cesty. On sám ako zástanca Platóna veril v Boha, no pokladal za smiešne pripisovať mu ľudské vášne, ako je hnev, či očakávať od neho neprirodzené správanie, napríklad oživovanie zomretých. Ako filozofovi mu bola proti mysli aj slepá viera, ktorú kresťania požadovali ako podmienku vykúpenia. RÍMSKY VOJAK OTCOM JEŽIŠA? Kelsosove argumentácie naznačujú, že on osobne neprechovával nepriateľstvo voči židovstvu a kresťanstvu, no jednako nesúhlasil s centrálnymi ustanoveniami viery v cirkvi. Pre nás je zvlášť zaujímavá jeho kritika nepoškvrneného počatia. Odvolával sa na škandálnu informáciu, ktorú sa dozvedel od jedného židovského spravodajcu: Mária vraj otehotnela s rímskym vojakom menom Panthera. Latinské slovo Panther bolo bežnou prezývkou rímskych vojakov. Ježiš bol teda nemanželským dieťaťom z lásky aramejskej dievčiny k bojovníkovi inváznej armády. Túto nelichotivú skutočnosť mala nahradiť legenda o nepoškvrnenom počatí. 29 Svet Grálu 38 | 2013