You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
september 2012 – november 2012<br />
Rozhovor s mužom závislým od drog<br />
strana 11<br />
Slepé nasledovanie vierouky je pre<br />
duchovný vývoj škodlivé<br />
strana 45<br />
Ako deti správne motivovať<br />
k práci<br />
strana 14<br />
Cena 2,89 €<br />
marec 2013 – máj 2013<br />
strana 12<br />
Nové výskumy zážitkov blízkosti smrti<br />
strana 41<br />
Otázka, ktorú si kladie mnoho<br />
veriacich<br />
strana 52<br />
Cena 2,89 €<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
i<br />
Rozhovor<br />
s Prof. Ludmilou Kameníkovou,<br />
o ľudskom zdraví<br />
strana<br />
18<br />
Rozhovor s Margot Ruis<br />
nielen o prírodných<br />
bytostiach<br />
strana 34<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Aký je skutočný pôvod<br />
človeka?<br />
jún 2013 – august 2013<br />
strana 34<br />
december ember 2012 – február 2013<br />
Ako viesť svoje deti<br />
strana 11<br />
Rozhovor s pátrom<br />
Anselmom Grünom<br />
o živote, viere a spiritualite<br />
strana 45<br />
Rozhovor<br />
s PhDr. Milanom Zemkom CSc,<br />
členom<br />
historického ústavu<br />
SAV v Bratislave<br />
strana 14<br />
S matkou ôsmich detí o veciach,<br />
ktoré spájajú rodinu<br />
Správny vzťah k tejto etape<br />
života<br />
strana 7<br />
strana 53<br />
36<br />
9<br />
Dieťa nie je dospelý!<br />
strana 46<br />
Ako „vstať z popola“<br />
strana 20<br />
Cena 2,89 €<br />
Cena 2,89 €<br />
Každý den, týden, týden imě<br />
i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš<br />
život, , podob<br />
podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.<br />
Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />
ve dnech roku<br />
s fotografiemi Karla Prskavce<br />
Barva roku 2013<br />
aktuálna ponuka<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
zlatá<br />
Prečo niekedy horoskopy<br />
nevychádzajú<br />
strana 18<br />
Predstavujeme metódu<br />
z východného Slovenska<br />
strana 34<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Černákovou<br />
strana 34<br />
Aký partner sa k nám<br />
naozaj hodí?<br />
strana 31<br />
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />
Ďalšie číslo 38<br />
Vychádza v decembri 2013<br />
Ježiš Nazaretský<br />
Bez ohľadu na vnútorný pôvod Krista, teda na jeho<br />
Božské jadro, je už stovky rokov v popredí záujmu<br />
otázka jeho pozemského života. O ňom okrem<br />
biblického Nového zákona existuje iba málo<br />
historických záznamov. A ani tu nemožno vylúčiť,<br />
že tieto známe svedectvá neboli v priebehu<br />
storočí manipulované. Preto však nemusíme hneď<br />
„s vaničkou vylievať i dieťa“ a spochybňovať<br />
Ježišov život a jeho nadčasovo pravdivé učenie,<br />
odovzdávané z generácie na generáciu už vyše<br />
2000 rokov.<br />
Svet Grálu<br />
Jeme lieky,<br />
ale zdraví nie sme<br />
Svet Grálu<br />
33<br />
„Život byl poměrně nudný.<br />
Lieky na trvalé<br />
Tak proč si ho nezpestřit?“<br />
uzdravenie nestačia<br />
Svet Grálu<br />
Svet Grálu<br />
Nebezpečenstvo dogmatizmu<br />
„V pote svojej tváre…“<br />
?<br />
smrt<br />
narodenie<br />
zivot<br />
Svet Grálu<br />
34<br />
Život s „druhým<br />
svetom“<br />
12 zlatých pravidiel úspešnej výchovy<br />
Naše minulé životy<br />
Prečo ich nepoznáme? „Biblia pre mňa nie je dogmou!“<br />
Prečo horoskop<br />
niekedy<br />
nevychádza?<br />
POSELSTVÍ<br />
B BAREV<br />
2013<br />
kalendar_titul 2013.indd 1 21.7.2012 13:27:06<br />
Astrológia dnes<br />
Samoliečba<br />
Slováci, akí sme?<br />
zápalových<br />
Homosexualita<br />
chorôb<br />
Ako jej rozumieť?<br />
Svet Grálu<br />
35<br />
Barbro Karlén spomína:<br />
Božia iskra v nás<br />
„Keď som bola Annou Frankovou“<br />
Svet Grálu<br />
Skúsenosti blízkosti smrti:<br />
Ilúzia či realita?<br />
Prečo mal Kristus taký<br />
hrozný osud?<br />
36<br />
Skrytý zmysel<br />
starnutia Život ma naučil neplánovať<br />
Herbert Vollmann: Pohľad do iného sveta<br />
Vo svojom v poradí štvrtom zväzku sa autor zaoberá témami:<br />
Pravdy a múdrosti v prísloviach a slovných zvratoch | Čísla,<br />
podstata všetkých vecí | Ako to pôjde ďalej v týchto časoch<br />
chaosu a núdze? | Apokalypsa dnes<br />
Svet Grálu<br />
ISSN 1614–5127<br />
771614 512005<br />
12 zlatých pravidiel<br />
úspešnej výchovy<br />
Pri objednávke celej edície spisov<br />
Herberta Vollmanna:<br />
Pútnik svetmi<br />
Náboženské témy v novom pohľade<br />
Nové poznanie k času obratu svetov<br />
Pohľad do iného sveta<br />
Vyhorenie<br />
Vysoká škola<br />
neočakávania<br />
O živote v Tanzánii<br />
s MUDr. Margarétou<br />
Vrana k vrane<br />
sadá...<br />
Naša cena: 6,70 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 6,30 €<br />
127 strán,<br />
reklama<br />
mäkká väzba,<br />
slovenský jazyk,<br />
formát 13 x 20 cm,<br />
hmotnosť 170 g<br />
Akciová cena: 25,50 €<br />
Namiesto pôvodných: 29,20 €<br />
Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
NA ÚVOD<br />
eď som sa chystal písať tento<br />
K úvodník, načrtol som si v duchu<br />
tri krátke poznámky: po<br />
prvé – Karol, po druhé – rozum<br />
nefunguje a po tretie – potom to<br />
uvidíme. Preberiem to pekne po<br />
poriadku. Keďže témou tohto čísla<br />
je takzvaná smrť a to, čo s ňou súvisí,<br />
nemohol som si nespomenúť<br />
na Karola. Karol zomrel očakávanou<br />
smrťou – po porade s lekármi<br />
sa rozhodol nenechať sa operovať,<br />
a prežiť niekoľko zostávajúcich<br />
mesiacov dôstojne. V jeho prípade<br />
to nikoho neprekvapilo – bol jogínom,<br />
meditujúcim človekom a zároveň<br />
ctiteľom Ježiša Krista v jednej<br />
osobe. Krátko po jeho smrti sme<br />
sa my dvaja stretli – zrejme v jeho<br />
obľúbenej reštaurácii. Ako dlhoročného<br />
vegetariána ma prekvapilo,<br />
že s ním konverzujem nad tanierom<br />
mäsa, no rozprávali sme sa úplne<br />
prirodzene a bezprostredne. Tak<br />
medzi rečou a jedlom sa ho pýtam:<br />
„… počuj, Karol, vieš o tom, že si<br />
zomrel?“ „Pravdaže.“ – odvetil mi<br />
rozvážne a bez prekvapenia. „A čo<br />
budeš teraz robiť?“ „To, čo doteraz,<br />
učiť“, – naširoko sa usmial a oči<br />
mu zasvietili. Hneď potom sme sa<br />
len tak bez prechodu ocitli na šírošírej<br />
lúke plnej pekných kvetov –<br />
tuším boli žlté. Chvíľu sme mlčky<br />
kráčali vedľa seba, necítili sme potrebu<br />
rušiť blažené, posvätné ticho.<br />
Po chvíli som sa obzrel, ale<br />
Karol už vedľa mňa nebol, zrejme<br />
sa pobral za novými povinnosťami.<br />
Vďaka, že aspoň takto, prostredníctvom<br />
sna, môžeme občas – a bez<br />
rizika, nazrieť do sveta tých, ktorí<br />
z tohto nášho odišli. Je to rozhodne<br />
príjemnejšie a bezpečnejšie, ako<br />
kedysi veľmi rozšírená móda kývajúcich<br />
sa stolčekov, búchajúcich<br />
okien a posúvajúcich sa písmeniek.<br />
Plánovaná a akosi násilná<br />
snaha komunikovať s obyvateľmi<br />
záhrobia rozhodne skeptikov nepresvedčila,<br />
a len veľmi málo mediálnych<br />
ľudí dokázalo svoje správy<br />
z onoho sveta podávať ďalej aspoň<br />
ako-tak verne a neskreslene. Zárobkový<br />
špiritizmus prispel skôr<br />
k nárastu počtu ľudí, ktorí o druhom<br />
svete radšej nechcú nič vedieť.<br />
Treba povedať, že aj na strane ľudí<br />
presvedčených „o živote po živote“<br />
dochádza k nepríjemným prekvapeniam.<br />
Po tom, ako si pozrela<br />
hollywoodsky prifarbený, no v istom<br />
zmysle dosť drsný film „Ako<br />
prichádzajú sny“ sa mi jedna ezotericky<br />
orientovaná dáma zverila,<br />
že život po smrti si predstavovala<br />
celkom inak. Že tam budeme hneď<br />
osvietení a nebudeme sa potulovať<br />
kade-tade ako blázni, až kým nedospejeme<br />
k rozhodnutiu opustiť<br />
vlastné závažia a vydať sa na novú<br />
duchovnú cestu. Tentoraz už bez<br />
pozemských pomôcok a tobôž pozlátok.<br />
A v tom je práve ten háčik,<br />
ktorý do istej miery aj vyššie uvedený<br />
film približuje: na onom svete<br />
nič také ako rozumová disciplína<br />
a rozumové presvedčenie neexistuje.<br />
Existuje iba cit, ktorý bez<br />
kontroly hrubohmotného mozgu<br />
nadobúda mohutnú povznášajúcu,<br />
alebo aj ničiacu silu. Platí, že nebo<br />
i peklo si človek nosí v sebe. Preto<br />
sa v Tibete traduje múdrosť, že<br />
osvietená bytosť vidí v jazere nádhernú<br />
vodnú hladinu, zatiaľ čo pekelná<br />
bytosť more plameňov. Preto<br />
sa všetky duchovné tradície obracajú<br />
k srdcu človeka, a nie k jeho<br />
mozgu. Nakoniec, už tu na zemi<br />
pripravujeme raj alebo utrpenie<br />
iným a tým aj sami sebe. Smrť je<br />
len prechodom, a aká bude a čo nás<br />
čaká na druhej strane, je v našich<br />
rukách. Spoliehať sa na príslušnosť<br />
k cirkvi, slepé pritakávanie náboženským<br />
predpisom alebo radám<br />
duchovného manipulátora môže<br />
byť nakoniec naozaj osudné. To<br />
potom môže jeden dopadnúť tak,<br />
ako v divadelnej hre s obľúbenou<br />
hereckou dvojicou Lasica – Satinský:<br />
do pekla prijmú ochotne každého,<br />
lebo tam je to „demokraticky<br />
zariadené“, ale v nebi sa ešte aj biskupovi<br />
môže stať, že bude zametať<br />
chodníky (a to môže byť rád, že ho<br />
nebeskí strážcovia vzali na milosť).<br />
Nakoniec, potom to uvidíme. – Potešila<br />
ma reakcia jedného čitateľa<br />
podnetnej knihy, popisujúcej onen<br />
svet: bol natešený z toho, že aj na<br />
druhom brehu treba pracovať. Že<br />
inak by sa tam nudil. V tú pokračujúcu<br />
prácu na druhom brehu, prácu<br />
na sebe samom i v prospech blížnych<br />
dúfam aj ja. Popri práci by<br />
som si tam chcel doplniť štúdium.<br />
Práve preto, že tunajšie tituly tam<br />
žiadnu váhu nemajú ☺.<br />
Roman Levický<br />
levicky@svetgralu.sk<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
OBSAH<br />
4<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
FEJTÓN<br />
O putovaní duší po pozemskej smrti<br />
TÉMA<br />
Prvé kroky duše po smrti<br />
Aký je život medzi ríšou živých a mŕtvych<br />
UKÁŽKA<br />
Svedectvo z druhého brehu<br />
Franchezzov odkaz zo záhrobia<br />
TÉMA<br />
Pokračovanie života<br />
v prednáškach Posolstva Grálu<br />
Zosnulý<br />
ROZHOVOR<br />
Intarzia života<br />
DUCHOVNÝ SVET<br />
Všímajte si znamenia<br />
Symbolika v živote človeka má svoje opodstatnenie<br />
POHYB<br />
Tanec chrbtice<br />
ROZHOVOR<br />
Čí chleba ješ, toho pieseň spievaj<br />
HUDBA<br />
Ľudská túžba po slobode<br />
O najväčších majstroch hudobného klasicizmu<br />
S umeleckým stolárom<br />
Liborom Pražanom aj o kráse<br />
Predseda SPPK<br />
o potravinovej sebestačnosti<br />
u nás<br />
ŽIVOT<br />
Sny<br />
Čo prežíva duša počas spánku<br />
FOTOGRAFIE<br />
Gruzínsko<br />
ŽIVOT<br />
Všetko bude dobré<br />
Príbeh matky, ktorá prežila svoju dcéru<br />
PRÍBEH<br />
Z krutého panovníka mierotvorca<br />
Kráľ Ašóka a prvý moderný štát – 250 r. pred n.l.<br />
UKÁŽKA<br />
Kde je moja žena teraz, po smrti?<br />
VÝCHOVA<br />
12 zlatých pravidiel<br />
úspešnej výchovy<br />
Chlapci, dievčatá – a „boh Kairos“<br />
ROZHOVOR<br />
„Na konci života<br />
nevidím slepú uličku!“<br />
O živote a smrti s vedúcou detského hospicu<br />
ZAUJÍMAVOSTI<br />
Brána duše<br />
Skrytý význam slnečnej pletene<br />
LISTÁREŇ<br />
Ohlasy čitateľov<br />
PODOBENSTVÁ<br />
Podobenstvo o rybárskej sieti
FEJTÓN<br />
„A keď nebudeš jesť špenát, umrieš<br />
a bude z teba smrtka, hú!“ povedala<br />
pomstychtivo malá Betka, „to budeš<br />
mať za to!“<br />
„Nie!“ zakričal malý Kubo a tresol<br />
lyžicou do taniera, „nebude, ocko<br />
vravel, že keď zomriem, tak sa budem<br />
vznášať ako nafukovací balón<br />
a už ma nebude bolieť noha!“<br />
„Tak dosť!“ zahrmela pani Jiráková<br />
vojenským hlasom, „Betka, do kuchyne<br />
utrieť riad, a ty, Kubo, nech<br />
už máš ten obed v sebe!“ Šľahla po<br />
deťoch pohľadom, veštiacim koniec<br />
rešpektovania ich nežných osobností<br />
a prechod na hrubšiu úroveň<br />
výchovy.<br />
„Po kom to tie deti majú,“ ťažkala si<br />
vedľa v izbe. Manžel hľadel uprene do<br />
modrasto svietiacej obrazovky počítača<br />
a dával najavo, že na hladinu vypúšťa<br />
len nevýznamné bubliny. „Po<br />
kom… no predsa po nás,“ utrúsil neprítomne<br />
ako vedľajší produkt svojho<br />
bytia na Zemi. Bolo zrejmé, že nad<br />
odpoveďou nepotrebuje rozmýšľať,<br />
inak by ju nedal dokopy.<br />
„Láskavo nezízaj do tej škatule, keď<br />
so mnou hovoríš,“ vzkypela Alica Jiráková,<br />
„lebo ti ju raz roztrieskam.<br />
Mala som to urobiť už dávno.“<br />
„Prečo by si to robila?“ prehovoril<br />
nevinne Bruno Jirák. Vyzeral ako<br />
hlúpy Jano z rozprávky, ktorý práve<br />
vstúpil do cudzieho kráľovstva, potiahnutého<br />
čiernym súknom. „Čo ti<br />
na tom počítači vadí?“<br />
„Ty mi vadíš,“ začala naberať obrátky,<br />
ale Bruno ju zrazil z ohnivých<br />
výšin do studenej vody: „Môžeme<br />
hovoriť k veci? Ako znie tvoja<br />
otázka?“<br />
Neschopná jediného slova, ohrdnutá<br />
v najjemnejších ženských citoch,<br />
schmatla Alica utierku a vyrazila<br />
z miestnosti.<br />
„Alicka,“ prehovoril Bruno mäkkým<br />
hlasom, „nechoď preč.“ Doparoma,<br />
pomyslela si, zase ma dostal.<br />
O putovaní duší<br />
po pozemskej smrti<br />
Ale na rodičovské združenie pôjde<br />
tentoraz on, to mu nedarujem. Ja<br />
idem v stredu na zumbu.<br />
„Veď nás tie deti, Alicka, napodobňujú.<br />
Sme pre ne vzory, opierajú sa<br />
o nás, opakujú nás.“<br />
„Ale tie morbídne debaty o smrti ja<br />
počúvať nebudem,“ vzoprela sa Alica,<br />
„keby si toto začal preberať so mnou<br />
vtedy, keď sme spolu chodili, tak by<br />
som si namiesto teba vzala Sedláka,<br />
i keď je blondiak. – Prečo sa vlastne<br />
o tejto téme bavíme?“<br />
Artur Zatloukal<br />
„Pretože sa na ňu deti pýtajú,“ pokračoval<br />
neochvejne Bruno, „potrebujú<br />
to vedieť, keď už ty o tom nechceš<br />
nič vedieť. Keď sa začne o smrti,<br />
celý svet sa tvári, že ho rozboleli zuby.<br />
Celý svet nie, iba my tu v Európe. Odvtedy,<br />
čo nám cirkvi zakázali myslieť<br />
na reinkarnáciu, sme stratili niť<br />
života „odkiaľ – kam“, a čiastočne<br />
aj „prečo“. Namiesto radosti a istoty<br />
v poznaní sa z nás stali skrúšené<br />
a skrútené gotické sochy. Alebo naopak,<br />
karnevalové masky, čo si užívajú<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
FEJTÓN<br />
večer a nechcú vedieť, čo príde po<br />
polnoci. Zo zomretých, prirodzene<br />
žijúcich ďalej svoj život, sme urobili<br />
strašiakov. Samozrejme, že žijeme tu<br />
a teraz, uprostred denného svetla, ale<br />
každá zakázaná téma je čierna diera,<br />
ktorá z nás vysáva sily. O žiadnej inej<br />
otázke nekoluje toľko ustrašených nezmyslov,<br />
ako o smrti. Nápisy na cintorínoch<br />
sú plné rozprávok o večnom<br />
spánku a ničote, a pritom je dnes už<br />
plno dôkazov, že život po smrti pokračuje<br />
plynule ďalej. Všetko dnes<br />
hovorí za to, aby sa ľudia prestali trápiť<br />
a začali vedieť. Koniec-koncov –<br />
keď ti zomrela mamka, tak ti tie, ehm,<br />
morbídne rozhovory nevadili.<br />
„Máš pravdu,“ pripustila férovo<br />
Alica. „Odrazu sa na mňa škľabili<br />
všetky kúty, kam som sa len pozrela.<br />
Ako keď ti povodeň vezme dom a ty<br />
sa nemáš kam uchýliť. Naviac som<br />
mamu jasne uvidela vo sne. Prišla za<br />
mnou, bola zmätená a nevedela, čo<br />
má robiť. Bolo to také živé, dodnes<br />
viem, že to nebol iba sen. A ja som jej<br />
nedokázala nič súce povedať. Ráno<br />
mi volala sestra, že u nej v kuchyni<br />
spadli v noci nástenné hodiny a že<br />
sa s ňou vo sne prišla mamka rozlúčiť.<br />
Ešte skôr než sme volali do nemocnice,<br />
obe sme vedeli, že mamička<br />
v noci zomrela.“<br />
„To ľudia po smrti často robia, že<br />
idú tam, kam ich srdce ťahá, k príbuzným<br />
a priateľom. Ale množstvo<br />
zomretých vôbec nevie, že zomreli,<br />
pretože buď neveria v ďalší život,<br />
alebo si naopak predstavujú Ježiša,<br />
ako im osobne zotrie slzy z očí. Nič<br />
takéto sa nestane a namiesto toho<br />
žijú plynule ďalej. Veľa z nich nemá<br />
a ani nepozná žiadne vyššie ciele,<br />
a tak sa potĺkajú po smrti v rovnakom<br />
okolí, v akom predtým žili –<br />
v kancelárii, v obchode, v bytoch,<br />
sliedia po krčmách, pretože ich priťahujú<br />
pocity pijanov a pažravcov…<br />
cítia sa priťahovaní rovnorodým<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
prostredím a rovnorodými ľuďmi.<br />
Iní sa ocitnú po smrti v šere a tme,<br />
pretože si vlastne nepriali nič iné –<br />
iba nič nevedieť a nebyť.“<br />
„To je dosť pochmúrny obraz,“ odvrkla<br />
Alica.<br />
„Je to splnenie ich želaní,“ mienil<br />
Bruno, „sami to tak vlastne chceli,<br />
i keď o tom nemali predstavu.“<br />
„Tak to sa teda na smrť veľmi neteším,“<br />
hodila Alica utierku na stôl<br />
a vstala, „radšej sa budem zubami-<br />
-nechtami držať tu tohto slzavého<br />
údolia.“<br />
„Nezakrývaj mi jemnú elektroniku<br />
mokrou utierkou na riady,“ napomenul<br />
ju Bruno, „ja ti tiež nemiešam<br />
depilačný krém medzi šampóny.<br />
Koniec-koncov, kto má v sebe vyššie<br />
ciele…“<br />
„Keď už hovoríš o depilácii,“ odplatila<br />
mu manželka ľadovo, „tak ma zaujíma,<br />
kedy mi na záhrade pokosíš tú<br />
trávu, kým do nej napadajú tie jablká.<br />
Potom už bude neskoro.“<br />
„Ostatne, kto má v sebe vyššie ciele,“<br />
nedal sa rušiť Bruno, „dostane takisto<br />
presne to, o čo sa snaží. Keď si<br />
odžije kus svojho pozemského života,<br />
bude pokračovať v ďalšom vzdelávaní,<br />
dozrievaní, zušľachťovaní.<br />
Nemá sa čoho obávať. Zem je tá najprácnejšia,<br />
najvzdialenejšia úroveň –<br />
riadne si túto prvú triedu základnej<br />
školy prežiť je to najťažšie v celom<br />
našom bytí. Kto to nezvládne na<br />
prvýkrát, opakuje ročník. Väčšinou<br />
i viackrát, dokiaľ nie je zrelý na<br />
ďalší. Ten je už potom ľahší, je tam<br />
viac svetla, krásy, ľahkosti a dokonalosti.<br />
Veď si pamätáš – ľudia, ktorí<br />
zažili klinickú smrť, sa niekedy ani<br />
nechceli vrátiť späť, také im to tam<br />
pripadalo nádherné. Ale tiež im bolo<br />
jasné, že si najprv musia tu na Zemi<br />
riadne prežiť všetko, čo prežiť majú.<br />
Skôr tam nahor nemôžu.“<br />
„Vyššie ciele? To znie ako z učebnice.<br />
To musí mať človek na čele<br />
pečiatku cirkvi, alebo filozofické<br />
vzdelanie? Alebo chodiť zasnene po<br />
ulici ako v inom svete a nedokázať<br />
doma opraviť zásuvku, pretože to nie<br />
je dosť vysoký cieľ? Nič nevedieť, nič<br />
nedokázať, nič nečítať ani nevidieť,<br />
nič si nepamätať, pretože im to nestojí<br />
za námahu? Zo zásady čítať iba<br />
hodnotnú duchovnú literatúru, ostatné<br />
nie je dosť hodnotné?“ Alica<br />
opäť hodila utierku na stôl, tentoraz<br />
na iné miesto.<br />
„Ale kdeže,“ znechutene odvetil<br />
Bruno, „život sa nepýta, čo si o sebe<br />
myslíš, ale aká si. Vnútorná živosť je<br />
niečo úplne iného než priznanie sa<br />
k cirkvi – a to, čo si práve vymenovala,<br />
je číro-číra duchovná lenivosť<br />
premiešaná s farizejstvom. Tie ciele<br />
si človek ani nemusí presne vytyčovať<br />
– viac než o ciele ide skôr o cítenie,<br />
túžbu, chcenie, živosť ducha<br />
v sebe činného, azda je v tom i taký<br />
nepokoj, potom pohyb, pevné odhodlanie…“<br />
Brunovi došli slová, ale<br />
vo vzduchu pomaly vzchádzalo porozumenie,<br />
podobne, ako sa po daždi<br />
z lesa dvíha opar.<br />
„Vieš, ja to všetko viem,“ pripustila<br />
Alica, „ale aj tak mi chýba to posledné<br />
vnútorné priznanie, že to skutočne<br />
prijímam. Ako vlastne dôjde<br />
človek k presvedčeniu?“<br />
„Presvedčenie je viera i poznanie.<br />
Uveriť môžeš i nezmyslu. Ale presvedčenie<br />
– to znamená, že vieš, že<br />
veci dávajú zmysel, že do seba zapadajú,<br />
dávajú jasný a múdry obraz<br />
sveta. A pokračovanie života taký<br />
múdry obraz dáva!“<br />
Artur Zatloukal<br />
zatloukal@svetgralu.cz
ŽIVOT PO ŽIVOTE<br />
Prvé kroky duše<br />
po pozemskej smrti<br />
Gerd Harms<br />
Zážitky Mary Ann Winkowski o živote so zosnulými<br />
O návratoch ľudí z klinickej smrti a o ich prežívaní vzniklo veľa kníh a filmov,<br />
no len málokto dokáže opísať život na druhom svete, ak návrat už nie je možný.<br />
Človek sa nepreberie v nemocničnej izbe a nezdôverí sa svojim blízkym. Tí, čo<br />
sa vrátili, opisovali priechod akýmsi tunelom, stretnutie s blízkymi, prípadne ešte<br />
s nejakou vyššou bytosťou, ktorá upozornila na nutný návrat do fyzického tela.<br />
O ďalšom pokračovaní života v nehmotnom svete zriedkavo referujú niektorí<br />
nadaní ľudia, ktorí zomretých vnímajú a dokážu s nimi komunikovať. Jednou<br />
z nich je aj Američanka Mary Ann Winkowski, autorka knihy Rozhovor s duchmi.<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
ŽIVOT PO ŽIVOTE<br />
Mary Ann Winkowski<br />
ary Ann vo svojej knihe opisuje,<br />
ako vyrastala so svojou<br />
M<br />
babičkou v talianskej kolónii prisťahovalcov<br />
v USA. Pripadalo jej celkom<br />
prirodzené, že vníma zosnulých<br />
v ich duchovných telách. „Počula“ ich<br />
hovoriť a vnímala, že oni počujú, čo<br />
sama hovorí. Jej babička mala v menšej<br />
miere tiež tento dar, a preto mala<br />
pre vnučku pochopenie. Brávala ju<br />
so sebou na pohreby. Mary Ann<br />
čoskoro získala povesť sprostredkovateľky<br />
medzi ríšou zosnulých a živých<br />
tým, že odovzdávala ďalej, čo<br />
zosnulí chceli vyjadriť. Neskôr vravievala:<br />
„Či o tom vieme alebo nie,<br />
duchovia sú stále medzi nami – od<br />
najútlejšieho detstva sú súčasťou<br />
môjho života.“<br />
Podľa jej pozorovania sa zosnulí ľudia,<br />
ktorí existujú ďalej ako nám neviditeľné<br />
duše, spravidla zúčastnia<br />
svojho pohrebu. Pozorujú celý priebeh<br />
a vnímajú, o čom sa hovorí. Ale<br />
čo oni chcú povedať, to my bežným<br />
spôsobom nemôžeme počuť. Mary<br />
Ann zakrátko poznáva, že jej zvláštne<br />
nadanie je výnimočný jav. Z účasti<br />
na mnohých pohreboch získala takúto<br />
skúsenosť: Rovnako ako zosnulí,<br />
8<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
aj ona vidí svetlo. Mnohí z nich po<br />
ukončení pohrebu týmto svetlom prechádzajú<br />
a sú potom pre ňu už neviditeľní.<br />
Ale nie je to tak u všetkých.<br />
Niektorí zostávajú v blízkosti pozemského<br />
sveta a Mary Ann ich môže naďalej<br />
vnímať. Neskôr sa naučila svetlo<br />
aj sama vizualizovať. Z pozemského<br />
hľadiska je to „len“ myšlienkový útvar,<br />
vytvorený duchovnou vôľou. Pre ňu<br />
samotnú a pre zosnulých je to však<br />
niečo celkom reálneho, a je im jasné,<br />
že toto svetlo tvorí hranicu „onoho<br />
sveta“. Čo leží za ňou, nevie z vlastného<br />
pozorovania ani autorka, ani<br />
zosnulí. Niektorí sa toho svetla boja<br />
a zdráhajú sa ním prejsť. Ide o duše<br />
pripútané k Zemi, ktoré sa nemôžu<br />
z pozemského sveta zážitkov uvoľniť<br />
z nejakého dôvodu. V tom najlepšom<br />
prípade je to oddanosť a láska k blízkej<br />
osobe. Sú tak dlho pozemsky viazaní,<br />
kým aj ona neopustí tento svet.<br />
V mnohých prípadoch sú však putá<br />
následkom nejakej viny, ktoré pútajú<br />
ľudskú dušu k žijúcim osobám. Po odložení<br />
telesnej schránky totiž získajú<br />
prevahu všetky vnútorné pohnútky<br />
a väzby, a musí byť prežité všetko, čo<br />
nebolo doposiaľ vyriešené alebo vyjasnené.<br />
Väzby vznikajú nielen k určitým<br />
osobám, ale dušu ťahá späť<br />
a viaže k Zemi aj pripútanosť k predmetom<br />
a zariadeniam, k majetku a záľubám,<br />
skrátka k všetkému, čo je pre<br />
človeka ťažké zanechať. Zúčastniť sa<br />
pozemskej činnosti však už nemôže,<br />
a skutočný „onen svet“ so svojimi<br />
mnohostrannými možnosťami prežívania<br />
a vzostupu je pre dušu kvôli<br />
tejto pripútanosti uzavretý. Mary Ann<br />
napr. vypozorovala, že ľudia si získaním<br />
nejakej starožitnosti môžu pritiahnuť<br />
aj neviditeľného spoločníka<br />
z „onoho sveta“, pretože ten sa nemôže<br />
oprostiť od cenného predmetu a sprevádza<br />
ho k novému majiteľovi. Duše<br />
pripútané k Zemi sa často tiež pripájajú<br />
k žijúcim ľuďom, aby sa podieľali<br />
na ich zážitkoch. Autorka videla, že<br />
ľuďom, ktorí sú v stave silného vzrušenia,<br />
odoberajú životnú energiu, alebo<br />
spoluprežívajú ich pôžitky a emócie. Je<br />
to rovnaké, ako v pozemskom živote.<br />
Aj tu mnohí ľudia hľadajú vnútorné<br />
vzrušenie sledovaním filmov, románov<br />
alebo inými aktivitami. Môžu<br />
pri tom vznikať napr. pocity hrôzy<br />
a desu, sexuality alebo aj ušľachtilé<br />
pohnútky. To všetko vyvoláva v duši<br />
človeka silné dojmy, to znamená vnútorné<br />
prežívanie, a vypĺňa tak momentálnu<br />
prázdnotu.<br />
To je aj dôvod, prečo sa autorka<br />
stretáva s dušami z „onoho sveta“<br />
pripútanými k Zemi prevažne tam,<br />
kde dochádza k intenzívnemu prežívaniu.<br />
V krčmách, stávkových a advokátskych<br />
kanceláriách, na súde,<br />
staniciach prvej pomoci, v nemocniciach,<br />
pri športových zápasoch<br />
a pri mnohých iných príležitostiach.<br />
Tieto duše majú potešenie zo vzrušenia<br />
účastníkov alebo divákov, a svojím<br />
spôsobom sa ho pokúšajú zvyšovať.<br />
To sa im darí pôsobením na svet<br />
myšlienok a pocitov zúčastnených<br />
ľudí. Kto si to nevie predstaviť, nech<br />
sa vcíti do atmosféry futbalového zápasu<br />
a vplyvu divákov – fanúšikov<br />
na priebeh hry. Diváci sa pokúšajú<br />
krikom a vnútorným prežívaním povzbudzovať<br />
svojich hráčov. Aj hráči<br />
môžu svojou hrou a správaním dostať<br />
divákov do stavu vzrušenia. Na<br />
všetkých úrovniach bytia sú to rovnaké<br />
pochody. Podobné zmýšľanie<br />
a úmysly vytvárajú neviditeľnú vnútornú<br />
väzbu, ktorá potom umožňuje<br />
vzájomné pôsobenie. Tým, že využívajú<br />
telesné vyžarovanie žijúcich ľudí,<br />
môžu duše pripútané k Zemi vyvolať<br />
aj hmotné účinky. S tými môžu<br />
byť spojené veľmi nepríjemné javy,<br />
často vzbudzujúce strach. Ďalším<br />
príkladom, pri ktorom bude sotva<br />
niekto predpokladať vplyv duší pripútaných<br />
k Zemi, sú depresie, telesné
ŽIVOT PO ŽIVOTE<br />
ochorenia a psychózy, spojené s odčerpávaním<br />
energie. Tak sa môže stať,<br />
že sa pozostalí po odchode niekoho<br />
blízkeho dostanú do stavu duševnej<br />
zmätenosti. Môže sa to stať v prípade,<br />
keď sa duša z onoho sveta pripútaná<br />
k Zemi upne na nejakého človeka.<br />
Vnikne do jeho energetického poľa,<br />
do jeho aury, aby sa z neho vyživovala<br />
alebo ovplyvňovala jeho mozog.<br />
Umožní jej to určitým spôsobom sa<br />
ďalej podieľať na pozemskom živote.<br />
Niekedy sa stane, že takto posadnutý<br />
človek preberá spôsob správania, držanie<br />
tela a výraz tváre zosnulého.<br />
Takému vplyvu sú vystavení mnohí<br />
pacienti nervových kliník. Môže to<br />
viesť až k samovražde. Podobné situácie<br />
zažil a popísal v známej knihe<br />
„Tridsať rokov medzi mŕtvymi“ neurológ<br />
Dr. Wickland.<br />
Tejto téme sa venuje i Abd-ru-shin<br />
vo svojom diele „Vo svetle Pravdy“.<br />
V prednáške „Pripútaný k Zemi“<br />
popisuje rôzne dôvody, ktoré môžu<br />
spôsobiť pripútanie. Napríklad muž,<br />
ktorý vychováva svoje dieťa v presvedčení,<br />
že smrťou život končí.<br />
Po svojom odchode spoznáva svoj<br />
omyl a musí spoluprežívať, ako tým<br />
jeho dieťa a jeho potomkovia trpia.<br />
Má zodpovednosť za ľudí, ktorých<br />
priviedol na chybnú cestu a zostáva<br />
k nim pripútaný.<br />
Nedávno jeden slávny telesne postihnutý<br />
fyzik tvrdil, že po smrti<br />
neexistuje žiadny život. Tohto názoru<br />
sa chopili médiá a v súlade so<br />
všeobecným vedeckým názorom ho<br />
rozšírili do celého sveta. Zamyslime<br />
sa, čo môže tento človek očakávať<br />
po uvoľnení od svojho chorého tela.<br />
Prirodzene, existuje ešte nekonečne<br />
mnoho prípadov, ktoré spôsobujú<br />
pripútanosť k Zemi.<br />
Životný príbeh Mary Ann Winkowski<br />
pôsobí svojou prostotou a prirodzenosťou<br />
vierohodne. Spoznávame<br />
v ňom duševné mechanizmy,<br />
ktoré ako pozorní pozorovatelia môžeme<br />
zažiť aj v bežnom živote. Pripútané<br />
duše sa od ľudí žijúcich na Zemi<br />
líšia iba tým, že už nemajú telesnú<br />
schránku.<br />
Po vydaní knihy sa jej autorka stala<br />
známou po celom svete. Mnoho ľudí<br />
vyhľadalo jej radu, hľadali možnosť<br />
kontaktu s blízkymi zosnulými a jej<br />
pomoc. Tým, že videla mŕtvych pripútaných<br />
k Zemi, mohla s nimi komunikovať.<br />
Pokúsila sa primäť ich<br />
k tomu, aby prešli svetlom, ktoré<br />
vnímala, a tým prešli na skutočný<br />
„onen svet“. Pripútanosť na Zem<br />
alebo na jednotlivých ľudí zabraňuje<br />
vývoju a vzostupu duše. Okrem<br />
toho i ľuďom na Zemi môže spôsobiť<br />
značné ťažkosti. Náš život je otvorený<br />
vplyvom z tejto oblasti.<br />
Podľa rozprávania Mary Ann sú<br />
jej snahy často úspešné. Duše sa<br />
zbavujú svojej závislosti na Zemi<br />
a prejdú svetlom. Ale niekedy na to<br />
ešte nie sú pripravené. Občas preto,<br />
že sa boja, čo ich tam čaká, inokedy<br />
preto, že sú ešte späté s nejakou úlohou<br />
na Zemi.<br />
Sláva Mary Ann Winkowski viedla<br />
k tomu, že jej zážitky spracovala televízia<br />
do seriálu „Ghost Whisperer“<br />
(„Stratené duše“). Pri jeho tvorbe pôsobila<br />
ako poradca, pričom musela<br />
často mierniť prílišnú fantáziu scenáristov.<br />
Na základe svojich dlhoročných<br />
skúseností z kontaktu s duchmi<br />
musela vysvetľovať rozdiel medzi<br />
pravdou a fikciou. Aj pri vyšetrovaní<br />
vrážd a iných zločinov, ako aj u samovrážd,<br />
spolupracovala s kriminalistami.<br />
To je však chúlostivá kapitola,<br />
pretože výpovede mŕtvych nie<br />
je možné použiť pred súdom. Vždy<br />
ich musia doložiť kriminalisti riadnymi<br />
dôkazovými materiálmi.<br />
Množstvo a rozmanitosť príbehov,<br />
vylíčených autorkou, je v každom<br />
prípade obrovské. Mnohé skúsenosti<br />
– napríklad že duše, pripútané<br />
k Zemi, môžu byť za istých okolností<br />
uzamknuté v miestnostiach alebo<br />
bytoch – pôsobia záhadne.<br />
Dotyčné duše často nepociťujú svoj<br />
stav ako pripútanie a obmedzenie<br />
slobody. Ale Mary Ann ho považuje<br />
za neprirodzenú zábranu a zbytočnú<br />
zastávku. Táto viazanosť neposkytuje<br />
dušiam s ohľadom na ich vyšší<br />
životný cieľ žiadne výhody a ľuďom<br />
na Zemi často sťažuje život.<br />
Prechod na „druhý breh“ sa dušiam<br />
pripútaným k Zemi darí len<br />
čiastočne. Súvisí to i s naším životným<br />
postojom, v ktorom poznanie<br />
o duchovnom svete zatiaľ nemá<br />
miesto. Keby to bolo inak, duše by<br />
pri ich prechode viedla dôvera vo<br />
vyššie vedenie a túžba po vyššom<br />
a ušľachtilom živote. Taký vnútorný<br />
postoj by im potom umožnil prechod<br />
k svetlu veľmi prirodzeným spôsobom.<br />
Gerd Harms<br />
harms@svetgralu.sk<br />
9<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
Svedectvo z onoho sveta<br />
Ukážka z knihy<br />
Franchezzov odkaz zo záhrobia<br />
Ukážku vybral Tomáš Výboch<br />
Dielo Franchezzov odkaz zo záhrobia napísal v roku 1896 A. Farnese. Je to skutočný<br />
životný príbeh zosnulej duše Franchezza, Taliana z vyššej spoločnosti, ktorý premárnil<br />
svoj život v pozemských pôžitkoch. Po svojej smrti musí znášať trpké plody svojho pochybenia,<br />
putovať temnými úrovňami záhrobia a postupne krok za krokom vybojovať<br />
svoju cestu k spáse. Dielo nenechá vnímajúceho čitateľa na pochybách, že deje, v ňom<br />
opísané, sú skutočné, rovnako ako nepodplatiteľná božia spravodlivosť, prejavujúca<br />
sa aj v tých najmenších maličkostiach.<br />
u by som chcel znovu zdôrazniť,<br />
T že v duchovnom svete je človek<br />
vždy slobodný. Smie sa podvoľovať<br />
svojim sklonom i chúťkam, ak<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
nedá prednosť rade, ktorú tu dostane.<br />
Rozsah poškodzovania práv<br />
druhých je daný stupňom zákona<br />
v dotyčnej oblasti.<br />
V najnižšej oblasti panuje iba zákon<br />
mocnejšieho. Tam sa môže<br />
každý správať podľa svojej ľubovôle.<br />
Môže kohokoľvek urážať a zotročovať<br />
až ku hranici únosnosti, ale potom<br />
zase niekto mocnejší bude s ním<br />
zaobchádzať podobne. Najúbohejší<br />
otrok na zemi nie je taký nešťastný,<br />
ako úbožiaci v najnižšej sfére. Tam<br />
žijú iba duchovia bez zákona, ktorí<br />
na zemi pohŕdali Božími i svetskými<br />
zákonmi, pôsobiac samé zlo a nesmierne<br />
utláčajúc svojich blížnych.
TÉMA<br />
Pre lepšie porozumenie chcem<br />
tieto sféry v krátkosti opísať. Aj keď<br />
je tam duch ten najmocnejší, najkrutejší<br />
a najtvrdší, vždy sa nájde,<br />
ako badať, iný ešte silnejší, aby<br />
ho utláčal… až to nakoniec dôjde<br />
k tým, o ktorých sa hovorí, že panujú<br />
nad peklom … ku kráľom zla.<br />
Pokračuje to stupňovito ďalej<br />
a ďalej, až nakoniec pri najvyššom<br />
vystupňovaní sa zlo samo začne<br />
meniť. Ten najpanovačnejší a najzlomyseľnejší<br />
zatúži po iných pomeroch<br />
(Pozn. redakcie: predpokladáme,<br />
že v určitých ojedinelých<br />
prípadoch môže k takejto zmene<br />
prísť. Nemožno však brať ako pravidlo,<br />
že pri najvyššom vystupňovaní<br />
zla v človeku možno u neho<br />
očakávať obrat).<br />
Takéto zameranie je náznakom<br />
prvej túžby po lepšom živote. Pre<br />
bratov nádeje, vyslaných na pomoc<br />
do týchto temných oblastí, je to záchytný<br />
bod, aby mohli takému duchu<br />
naočkovať myšlienku možnosti<br />
na polepšenie.<br />
Kráčajúc potom dopredu, nachádza<br />
na každej priečke rebríka vývoja<br />
vždy vyšší stupeň zákona a poriadku,<br />
do ktorého sa musí zaradiť<br />
a môže očakávať aj od druhých,<br />
že sa prispôsobia tam, kde to zákony<br />
vyžadujú. Úplné dodržiavanie<br />
mravných zákonov sa nájde len<br />
v najčistejších sférach. Lenže aj tam<br />
je mnoho stupňov a kto si ctí práva<br />
druhých, spozná, že aj jeho práva<br />
budú zachované. Kto šliape po právach<br />
suseda, toho bude neskôr utláčať<br />
silnejší.<br />
V duchovnom svete je človek slobodný;<br />
môže byť usilovný alebo lenivý,<br />
konať dobro alebo zlo, privolávať<br />
si požehnanie alebo prekliatie.<br />
Akým je, takým sa utvára aj jeho okolie.<br />
Oblasť, pre ktorú je zrelý, je pre<br />
neho vždy tou najvyššou, pokiaľ sa<br />
na vyššiu nedostane vlastným úsilím.<br />
Dobro nepotrebuje v duchovnom<br />
svete ochranu proti zlu. Odlišnosť<br />
vlastností tvorí medzi nimi<br />
neprekročiteľnú prekážku. Tí vyšší<br />
môžu podľa svojho priania zostúpiť<br />
do nižších úrovní kvôli návšteve<br />
alebo pomoci.<br />
Medzi nimi a nízkymi duchmi<br />
je však široká priepasť, ktorú nízki<br />
nemôžu prekročiť. Len v živote na<br />
Zemi a na iných planétach môžu<br />
sa zmiešať dobré i zlé vplyvy skoro<br />
rovnakej sily. Hovorím skoro rovnakej,<br />
pretože i na zemi má dobro<br />
prevahu, iba ak by človek podľahol<br />
svojej nízkej povahe a sám sa zbavil<br />
tejto výhody.<br />
V dávnych dobách, keď človek<br />
ešte myslel ako dieťa, mal úzke<br />
spojenie s duchovným svetom bez<br />
toho, aby o tom vedel. Terajší ľudia<br />
sa záhrobnému svetu odcudzili,<br />
a preto usilovne hľadajú opäť spojenie<br />
s ním, podobajúc sa námorníkom,<br />
plávajúcim nočnou tmou na<br />
kolísajúcom sa člne.<br />
Vľúdni lodivodi z duchovnej ríše<br />
sú pripravení pomôcť im a dopraviť<br />
ich do žiariacej zeme, odkiaľ majú<br />
zasa priniesť unaveným bojovníkom<br />
zeme poklad svetla a nádeje.<br />
Asi po troch mesiacoch ma Ahrinziman<br />
vyzval, aby som sa pripravil na<br />
veľkú zmenu. Mal som prestúpiť do<br />
vyššej úrovne. Od duchovných učiteľov<br />
som počul, že úrovne sa delia<br />
na rôzne oddelenia.<br />
Spodné oddelenia sa podobajú<br />
krajinám. Jedna zasahuje do<br />
druhej tak, že hranice medzi nimi<br />
sú takmer nepostrehnuteľné, avšak<br />
rozdiely medzi krajinami a ľuďmi<br />
sa pozorovateľovi prejavia ihneď<br />
pri prechode. Niektorí mienia, že<br />
jestvuje sedem úrovní, z ktorých<br />
najvyššia je nebo, o ktorom sa hovorí<br />
v Biblii.<br />
Iní tvrdia, že je dvanásť sfér a opäť<br />
iní uvádzajú ešte vyšší počet. Väčšinou<br />
sa predpokladá, že každá úroveň<br />
V dávnych dobách, keď človek ešte myslel<br />
ako dieťa, mal úzke spojenie s duchovným<br />
svetom bez toho, aby o tom vedel<br />
sa delí na dvanásť oblastí. Pre mňa je<br />
najprijateľnejšie počítať so siedmimi<br />
sférami nad Zemou a siedmimi pod<br />
Zemou, počítané podľa vzdialenosti<br />
od nášho Slnka.<br />
Kniha Franchezzov odkaz zo záhrobia je<br />
momentálne vypredaná, avšak v elektronickej<br />
podobe je dostupná na internete<br />
vo viacerých jazykoch.<br />
11<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
TÉMA<br />
POKR AČOVANIE ŽIVOTA<br />
V PREDNÁŠKACH<br />
POSOLSTVA GRÁLU<br />
Bez porozumenia, osamote stojí duša v úmrtnej miestnosti.<br />
Nechápavo, lebo človek, ležiaci na lôžku, sa vo<br />
svojom pozemskom živote zdráhal uveriť, že žije ďalej<br />
i po odložení hrubohmotného tela. Preto sa touto myšlienkou<br />
ani vážne nezaoberal a posmieval sa všetkým,<br />
ktorí o tom hovorili.<br />
Zmätene pozerá okolo seba. Vidí sám seba na smrteľnom<br />
lôžku, vidí známych ľudí, ako plačú, stojac okolo<br />
lôžka. Počuje i slová, ktoré hovoria a vníma aj ich bolesť,<br />
ktorú pritom pociťujú vo svojom náreku nad tým, že<br />
práve zomrel. Chce sa mu smiať a zavolať, že predsa doteraz<br />
žije! Volá! A s údivom vidí, že ho nepočujú. Volá<br />
znovu a znovu a stále hlasnejšie. Ľudia to nepočujú,<br />
nariekajú ďalej. Začína sa ho zmocňovať strach. Sám<br />
predsa zreteľne počuje svoj hlas a aj svoje telo cíti jasne.<br />
V skľúčenosti vykríkne ešte raz. Nikto oň nedbá.<br />
S plačom pozerajú na mlčanlivé telo, ktoré síce poznáva<br />
ako svoje, ale ktoré sa mu zrazu javí ako čosi cudzie, čo<br />
k nemu už nepatrí. Veď stojí so svojím telom tu vedľa,<br />
oslobodený od všetkých bolestí, ktoré doteraz pociťoval.<br />
S láskou zavolá teraz po mene svoju manželku, kľačiacu<br />
pri lôžku, kde dosiaľ spočíva jeho hrubohmotné<br />
telo. Žena v plači neustáva a neprejaví ani slovom, ani<br />
pohybom, že by ho počula. V zúfalstve k nej pristúpi<br />
a mocne zatrasie jej ramenom. Ona to nepozoruje a on<br />
si neuvedomuje, že sa dotkol a zatriasol len jemnohmotným<br />
telom svojej manželky, nie hrubohmotným.<br />
Nevie tiež, že jeho žena, ktorá podobne ako on, nikdy<br />
nemyslela na to, že je niečo viac, ako pozemské telo,<br />
nemôže cítiť dotyk jeho jemnohmotného tela.<br />
…<br />
Keď sa prebudil, okolo neho bola tma. Ako dlho spal,<br />
nevedel. Cítil len, že už nemôže byť spojený so svojím<br />
12<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
pozemským telom ako dosiaľ. Bol totiž voľný, voľný<br />
v tme, obzvlášť tiesnivo na neho doliehajúcej. Volal.<br />
Ani zvuku. Nepočul svoj vlastný hlas. Zastenal a upadol.<br />
Ale pritom tvrdo narazil hlavou na ostrý kameň.<br />
Keď sa znovu prebudil, bola ešte stále tá istá tma, to<br />
isté skľučujúce mlčanie. Chcel vyskočiť, ale údy boli<br />
ťažké a hrozili mu vypovedať službu. Mocne posilňovaný<br />
úzkostlivým zúfalstvom sa vztýčil a potácajúc sa,<br />
tápal sem i tam. Často padal na zem, zraňoval sa, narážajúc<br />
vpravo i vľavo na hroty, hrany, ale aj tak mu to<br />
nedopriavalo pokoja k vyčkávaniu. Silná túžba pobádala<br />
ho k tomu, aby neustále tápal a hľadal. Hľadal! Ale<br />
čo? Jeho myslenie bolo zmätené, unavené a beznádejné.<br />
Hľadal niečo, čo nemohol pochopiť. Hľadal!<br />
Hnalo ho to dopredu, neustále dopredu! Až znovu<br />
klesol a znovu vstal, aby pokračoval v putovaní. Tak<br />
prešli roky, desaťročia, až konečne našiel slzy. Jeho<br />
hruď sa zachvela vzlykotom a … vynorila sa myšlienka,
TÉMA<br />
prosba, ako výkrik unavenej duše, túžiacej po ukončení<br />
temnej beznádejnosti.<br />
Avšak výkrik nekonečného zúfalstva a beznádejnej<br />
bolesti zrodil prvú myšlienku priania uniknúť z tohto<br />
stavu. Snažil sa spoznať, čo ho priviedlo do tohto príšerného<br />
stavu, čo ho tak ukrutne nútilo blúdiť v temnote.<br />
Hmatal okolo seba: nehybné skaliská! Bola to<br />
Zem, alebo azda predsa ten druhý svet, v ktorý nikdy<br />
nedokázal uveriť?<br />
Druhý svet! Potom bol pozemsky mŕtvy a predsa<br />
žil, ak by sa taký stav chcel nazvať žitím. Premýšľanie<br />
mu pripadalo nesmierne ťažkým. Hľadajúc tackal sa<br />
ďalej. Zase prešli roky. Von, len von z tejto tmy! Toto<br />
prianie sa premenilo na živelnú snahu, z ktorej sa sformovala<br />
túžba. Túžba je však čistejší cit, uvoľňujúci sa<br />
z hrubého živelného úsilia. A z tejto túžby celkom nesmelo<br />
vyrastala modlitba.<br />
Táto modlitba, preplnená túžbou, vytryskla konečne<br />
z jeho vnútra ako prameň a blahodarný mier. Pokora<br />
a odovzdanosť zaplavili jeho dušu. Ako sa však zdvihol,<br />
aby pokračoval vo svojom putovaní, tu prúd vrúcneho<br />
prežitia prešiel mu po tele, lebo naraz ho obklopovalo<br />
šero a on mohol zase vidieť!<br />
V diaľke, veľmi ďaleko, zazrel svetlo podobné fakli,<br />
ktoré ho zdravilo. Jasajúc vystrel k nemu svoje ramená<br />
a naplnený hlbokým šťastím znovu klesol na zem a ďakoval.<br />
Ďakoval z preplneného srdca Tomu, kto mu daroval<br />
svetlo! Potom s novou silou vykročil za týmto svetlom.<br />
Svetlo sa mu síce nepribližovalo, ale po takom prežití<br />
predsa dúfal, že ho ešte dosiahne, i keby to malo trvať<br />
stáročia. To, čo sa mu stalo teraz, mohlo by sa opakovať<br />
a vyviesť ho nakoniec z tejto spústy skalísk do teplejšieho<br />
a svetlom ožiareného kraja, ak by o to pokorne prosil.<br />
„Bože môj, pomôž mi k tomu!“ vytrysklo z hrude naplnenej<br />
nádejou. A aká veľká radosť, zase počul svoj<br />
hlas! Aj keď spočiatku len slabo, ale predsa počul! Radosť<br />
nad tým dala mu novú silu a s nádejou opäť kráčal<br />
dopredu …<br />
Taký je začiatok príbehu jednej duše v jemnohmotnom<br />
svete. Tú dušu nemožno nazvať zlou. Na zemi ju<br />
považovali dokonca za veľmi dobrú. Bol to veľkopriemyselník,<br />
veľmi zamestnaný, ktorý verne dbal na plnenie<br />
všetkých pozemských zákonov.<br />
K tomuto deju je ešte jedno vysvetlenie: Človek, ktorý<br />
vo svojom pozemskom živote nechce nič vedieť o tom,<br />
že je aj život po smrti a že raz sa bude musieť zodpovedať<br />
za všetko svoje správanie a konanie, je v jemnohmotnosti<br />
slepý a hluchý, len čo tam bude musieť raz<br />
prejsť. Len pokiaľ je ešte spojený so svojím odloženým<br />
hrubohmotným telom, čo trvá dni alebo týždne, môže<br />
občas vnímať, čo sa okolo neho deje.<br />
Ale keď sa potom uvoľní od rozkladajúceho sa hrubohmotného<br />
tela, je táto možnosť stratená. Už nevidí<br />
a nepočuje nič. To však nie je trestom, ale celkom prirodzené,<br />
pretože on sám nechcel nič počuť ani vidieť,<br />
čo sa týka jemnohmotného sveta. Jeho vlastná vôľa, vytvárajúca<br />
rýchlo rovnorodú jemnohmotnosť, bráni mu<br />
v tom, aby jeho jemnohmotné telo mohlo vidieť a tiež<br />
počuť. To trvá tak dlho, dokiaľ sa táto duša pomaly nezmení.<br />
Či to už potrvá roky alebo desaťročia, možnože<br />
aj storočia, to záleží od každého človeka. Je mu úplne<br />
ponechaná jeho vlastná vôľa. Ale pomoc mu príde až<br />
vtedy, keď po nej sám zatúži. Nie skôr. Nikdy nebude<br />
k tomu nútený.<br />
Svetlo, ktoré táto duša, keď sa stala vidiacou, uvítala<br />
s takou radosťou, tu bolo vždy. Len predtým ho<br />
nemohla vidieť. Je tiež jasnejšie a silnejšie, ako sa zdá<br />
doteraz nevidomej duši. Ako ho vidí, či silno, či slabo,<br />
to opäť záleží jedine od nej samotnej. Nevyjde jej ani<br />
krok v ústrety, ale je tu! Duša sa môže z neho tešiť vždy,<br />
ak vážne a pokorne chce.<br />
…<br />
Ak je povedané, že Boh podáva<br />
svoju ruku na pomoc, tak je to<br />
v Slove, ktoré ľuďom posiela<br />
To sú duše, akých dnes na zemi možno vidieť milióny.<br />
Až na to, že nechcú nič vedieť o večnosti alebo<br />
o Bohu, možno ich ešte nazvať slušnými. Zlovoľným sa<br />
prirodzene vedie horšie, ale o nich tu nemá byť reč, len<br />
o takzvaných slušných ľuďoch.<br />
Ak je povedané, že Boh podáva svoju ruku na pomoc,<br />
tak je to v Slove, ktoré ľuďom posiela. Ukazuje im<br />
v ňom, ako sa môžu zbaviť viny, do ktorej sa zaplietli.<br />
A jeho milosť spočíva už od začiatku vo všetkých tých<br />
veľkých možnostiach, daných ľudským duchom vo<br />
stvorení na voľné používanie. To je tak nesmierne<br />
mnoho, že si to človek dneška nedokáže ani predstaviť,<br />
pretože sa tým nikdy nezaoberal s dostatočnou vážnosťou.<br />
(Ukážka z prednášky Zosnulý).<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
Intarzia života<br />
O kráse (nielen) umeleckého<br />
Rozhovor s juhočeským<br />
reštaurátorom Liborom Pražanom<br />
Podvečer, naozaj bohatý na dážď, nás zastihol v príjemnej kaviarni vo Velešíne na<br />
Českobudejovicku. Pri šálke kávy ma Libor Pražan, Živnostník roku 2012 Juhočeského<br />
kraja z malej obce Hradce pri Českých Budejoviciach, zasväcoval do tajov svojho<br />
stolárskeho a reštaurátorského umenia a veľa prezradil aj o svojom vzťahu ku kráse. Aby<br />
sa vo svojej dielni necítil sám, usporadúva už niekoľko rokov aj reštaurátorské kurzy.<br />
SG: Libor, ako ste sa vlastne dostali k práci<br />
s drevom?<br />
LP: Všeobecne sa dá povedať, že<br />
veľa ľudí už príde s tým, že budú<br />
robiť nejakú určitú prácu. Ide skôr<br />
o to, aby spoznali: toto je tá moja.<br />
Myslím si, že to mám i ja, pretože<br />
čo si pamätám, od najútlejšieho<br />
detstva ma nesmierne priťahovala<br />
práca s drevom. Môj otec nie je<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
stolár, ani dedo nebol, ale mali to<br />
ako koníčka. Pamätám sa na krásne<br />
lavice, veľký dubový stôl, na stoličky<br />
so srdiečkom na operadlách<br />
u babičky na chalupe. To bola dedova<br />
práca. Ako chlapec som ten<br />
nábytok obdivoval. Liezol som pod<br />
stôl a pozeral sa, ako začapoval „trnož“<br />
(vzperu, pozn. red.), alebo som<br />
obracal stoličky a obzeral som si<br />
ich zospodu. Keď som niekde videl<br />
skrutku, bol som sklamaný.<br />
SG: Sú nejaké zlomové okamihy, ktoré pre<br />
Vás boli v tomto smere zásadné?<br />
LP: Prvý zážitok bol veľmi pekný.<br />
Mal som desať rokov, možno dvanásť.<br />
Moja maminka mi povedala: „Už si<br />
veľký, vyberieš si sám darček k meninám.“<br />
Možno som ju prehovoril,<br />
že si chcem darček vybrať sám, to už<br />
si nepamätám. Tak mi dala päťstokorunu,<br />
to bola v polovici osemdesiatych<br />
rokov najväčšia bankovka, a asi<br />
tretina mamkinej mesačnej mzdy.<br />
Menšiu vtedy nemala, bolo po výplate.<br />
Zaprisahala ma, aby som nekupoval<br />
nič drahé a peniaze doniesol<br />
naspäť. Sadol som na bicykel a uháňal<br />
do obchodu. Vrátil som sa celý<br />
šťastný so sadou rezbárskych dlát
stolárstva<br />
Zhováral sa Václav Kazda<br />
a zvyšnou desaťkorunou. Maminka<br />
si musela sadnúť, dala si obklad<br />
na hlavu a riešila, za čo bude štvorčlenná<br />
rodina mesiac existovať. –<br />
Tri dláta som stratil ešte ako dieťa,<br />
ale zvyšné tri mám dodnes.<br />
SG: Tak tomu sa hovorí zlomový okamih…<br />
LP: Ale naozaj zlomový okamih<br />
bol v roku 1996, vtedy som sa týmto<br />
remeslom nezaoberal, úplne som<br />
naň zabudol. Šli sme vtedy do Hlubokej,<br />
pozrieť sa na zámok. Úplne<br />
ma to uchvátilo. Hovoril som si asi<br />
týždeň alebo dva, že také veci by už<br />
dnes nikto nedokázal urobiť. Dojmy<br />
z návštevy zámku boli také silné,<br />
že som nemohol na nič iné myslieť.<br />
Kdekoľvek stál nejaký obchod<br />
s nábytkom, musel som vojsť dnu.<br />
Vtedy ešte nebol internet, nebolo<br />
také jednoduché dostať sa k nejakej<br />
peknej fotografii. V jednom obchode<br />
stáli vykladané intarzované<br />
kusy (intarzia – vykladanie nábytku<br />
odlišným drevom, v podobe obrazcov<br />
alebo vzorov, pozn. red.) a ja som<br />
si hovoril: „No teda, veď presne také<br />
boli na zámku“. Predavačka mi vysvetlila,<br />
že ide o novovyrobený nábytok.<br />
Celkom samozrejme povedala:<br />
„Je tu jeden človek a ten ho vyrába“.<br />
Že dnes ešte existuje niekto, kto toto<br />
vie, ma do tej chvíle nenapadlo. Povedal<br />
som si, že keď to dokázal on,<br />
tak ja tiež musím. Z obchodu som<br />
si odniesol prospekty s obrázkami<br />
a rozhodnutie, že jednu takú komodu<br />
vyrobím. V prospekte boli<br />
okrem fotografií asi dva odstavce<br />
o tom, ako sa intarzovaný nábytok<br />
vyrábal. To bol môj prvý manuál.<br />
SG: A to Vám stačilo na to, aby ste mohli<br />
začať?<br />
LP: Potreboval som samozrejme<br />
pomoc, a tak som šiel za otcom. Ukázal<br />
som mu vybranú fotku a povedal,<br />
že toto budem robiť. Otec sa zasmial<br />
a povedal: „Ty si šialenec, to nikdy<br />
nedokážeš.“ No na druhý deň si navliekol<br />
montérky a šiel mi pomáhať.<br />
A s jeho veľkou pomocou som urobil<br />
prvý kus, ktorý majú moji rodičia<br />
do dneška doma. Je to taká učňovská<br />
práca. Nie je najhoršia, ale nie je<br />
samozrejme ani najlepšia.<br />
SG: Tak to sú krásne zážitky zrenia. Odvtedy<br />
Vám rukami prešiel rad pozoruhodných<br />
kusov. Prezradíte mi, aké drevo používate<br />
najradšej?<br />
LP: Z najväčšej časti používam<br />
miestne dreviny, stredoeurópske,<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
ROZHOVOR<br />
a napodiv to sú dreviny, ktoré nerastú<br />
niekde v lesoch, ale zvyčajne<br />
ich majú ľudia v záhradách, napríklad<br />
orech, čerešňa, jabloň, slivka,<br />
hruška. Z týchto drevín sa intarzie<br />
robia dobre, pretože to sú farebné<br />
drevá. Už od renesancie je kontrast<br />
farieb dôležitý. Tieto dreviny mám<br />
rád a vždy si hovorím, aká je to veľká<br />
škoda, keď idem autom okolo nejakého<br />
domu a vidím človeka s motorovou<br />
pílou, ako práve reže na kláty<br />
nádherný kmeň jablone.<br />
Najradšej používam čerešňu, to<br />
je taká nežná dáma medzi drevami,<br />
a orech, to je jej partner. Orech je<br />
majestátny vladár. Nakoniec i kreslá<br />
a pracovné stoly veľmožov sa robili<br />
väčšinou z orecha. Gotike vládol dub,<br />
ale v druhej polovici renesancie sa<br />
ujal orech a ten si udržal prvé miesto<br />
až do dneška.<br />
SG: Majú niektoré kusy nábytku, ktoré<br />
reštaurujete, vlastné príbehy?<br />
LP: Myslím, že každý kus nábytku<br />
má hneď niekoľko príbehov. Jeden<br />
vypovedá o svojej súčasnosti, o remesle,<br />
o ľuďoch, ktorí nábytok vyrábali.<br />
Keď rozoberiem stôl z 18. storočia<br />
a vidím odtlačok rúk, ktoré stôl<br />
robili, je to vždy silný dojem. Často<br />
nájdem na nejakej skrytej ploche,<br />
napríklad na zadnej alebo spodnej<br />
doske náčrty a poznámky písané stolárom.<br />
Hovorím si, ako sa vtedy asi<br />
žilo tým obyčajným ľuďom, remeselníkom.<br />
Boli to ľudia prostí, jednoduchší<br />
ako sme my dnes a ja verím,<br />
že i skutočnejší. Remeselníci vynikali<br />
vysokým umom a svoju prácu<br />
robili srdcom. Neviem si predstaviť,<br />
že to mohlo byť u väčšiny z nich<br />
inak. Novší nábytok rozpráva príbeh,<br />
kde ruky bývajú nahrádzané<br />
strojmi. Najskôr to boli stroje poháňané<br />
parou, potom elektrinou,<br />
a dnes sú ľudia nahrádzaní automatickými<br />
linkami. Nemám nič proti<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
technike, ale nemala by odstaviť človeka.<br />
Alebo lepšie povedané – človek<br />
by sa nemal sám odstaviť od svojho<br />
privilégia milovať a tvoriť, len preto,<br />
že technika mnohé zvládne. Síce to<br />
nevyzerá tak pekne ako dielo rúk,<br />
ale zvládne to. Takže sa už nemusím<br />
namáhať, nemusím vkladať vnútornú<br />
invenciu do svojho diela. Aj<br />
to je príbeh nábytku. A nie je nijako<br />
nový. Taký nábytok z dvadsiatych<br />
rokov minulého storočia už hovorí<br />
rečou sériovej výroby, priemyslovo<br />
vyrábané latovky a preglejky, stráca<br />
sa stopa konkrétneho človeka. Sú to<br />
pekné tvary, pekné drevo, ale kdeže<br />
je ruka, ktorá viedla dláto alebo hoblík...<br />
SG: Aká fáza práce Vás osobne najviac napĺňa?<br />
LP: Zákazník dajme tomu nájde<br />
nejakú šperkovnicu, napríklad i 270<br />
rokov starú, a väčšinou je to absolútne<br />
torzo. Prinesie v jednej taške<br />
šperkovnicu a v druhej olúpané intarzie,<br />
pol igelitky farebných drievok<br />
centimeter krát centimeter. V prvej<br />
chvíli je to nadšenie, ktoré sa potom<br />
zmení na zúfalstvo, keď si človek<br />
uvedomí, že to bude musieť dať dokopy.<br />
No a to nadšenie sa začína vracať<br />
v momente, keď to už ozaj začína<br />
vyzerať k svetu. A samozrejme, tou<br />
zlatou bodkou je povrchová úprava.<br />
Kedysi sa nábytok leštil ručne šelakom,<br />
tzv. francúzskou politúrou<br />
– a to je veľmi krásna povrchová<br />
úprava. Je to také živé, krásne, ťažko<br />
sa to popisuje.<br />
SG: Takže k orechu úplne ideálne.<br />
LP: To áno.<br />
SG: Máte aj doma nejaké starožitné kusy?<br />
Nie je toho trochu dosť po tej práci?<br />
LP: Ja po tom túžim už sedemnásť<br />
rokov, ale zatiaľ sa mi to nesplnilo.<br />
Chcel by som mať doma tiež<br />
nejaký pekný kúsok. Nie si zariadiť<br />
historický interiér, to nie, ale nejaký<br />
pekný kus, dva, to by sa najmä mojej<br />
žene veľmi páčilo.<br />
SG: To Vám obom úprimne prajem. Vo svojej<br />
práci sa vlastne dosť zaoberáte históriou<br />
a jej artefaktami.<br />
LP: Minulosť a história je pre mňa<br />
nesmierne zaujímavá a príťažlivá, je<br />
to zdroj inšpirácie a vôbec, námet<br />
na úvahy a premýšľanie. Pretože keď<br />
sa človek pozrie do minulosti, tak čo<br />
je človek na planéte, od prvej chvíle<br />
má potrebu skrášľovať svoje prostredie.<br />
Od jaskynných malieb až vlastne<br />
po… no nemôžeme povedať súčasnosť,<br />
pretože, to je taká zvláštnosť,<br />
máme teraz obdobie, keď sa umenie<br />
netvorí. Po toľkých tisícročiach naraz<br />
nemáme tvorbu umenia, počnúc architektúrou<br />
a hrnčekmi na čaj končiac.<br />
To je veľmi zvláštne, často nad<br />
tým rozmýšľam, prečo to tak je.<br />
SG: A na čo ste prišli?<br />
LP: Myslím, že potreba tvoriť<br />
krásu a zušľachťovať predmety dennej<br />
potreby vychádza z citu, ... že<br />
je to záležitosť vnútorná. A takisto<br />
si myslím, že sme sa citu vzdialili<br />
alebo uzavreli. Mnohí odborníci sa<br />
zhodujú v tom, že secesia bola posledným<br />
originálnym umeleckým<br />
smerom. A to je už takmer sto rokov,<br />
čo skončila. Myslím, že človek<br />
zabudol, že je človek. Ale zároveň<br />
verím, že nie celkom, pretože podvedome<br />
stále hľadáme krásu. Len pri<br />
tom našom hľadaní dosť blúdime.<br />
Chýba nám vlastný úsudok a tak sa
ROZHOVOR<br />
ľahko chytáme vecí, ktoré sa nejako<br />
tvária. My sa domnievame, že to je<br />
to pravé a ono často nie je. Musíme si<br />
uvedomiť, že o stratené veci sa musí<br />
viac bojovať.<br />
SG: Kedysi sa verilo, že umelecké spracovanie<br />
predmetov má pozitívny vplyv na charakter<br />
človeka, ale súčasná teória umenia<br />
tento názor považuje za zastaraný. Na jednej<br />
strane je pravda, že pokiaľ je človek<br />
v krásnom prostredí, neznamená to ešte,<br />
že si uchová dobrý charakter. Ale napriek<br />
tomu si myslím, že umenie povzbudzuje<br />
a zušľachťuje zmysly i ducha a je to taká<br />
pridaná šanca k tomu, aby si človek ten<br />
čistý alebo pekný charakter uchoval. Čo<br />
myslíte?<br />
LP: Súhlasím s Vami. S krásou sa<br />
dá spojiť jedine citom. Umenie je<br />
tvorené srdcom alebo skôr zo srdca<br />
a je tvorené zase pre srdcia iných.<br />
Takže pokiaľ sa obklopím umeleckými<br />
predmetmi akéhokoľvek<br />
druhu alebo navštívim všetky predstavenia<br />
Národného divadla, ale neotvorím<br />
tomu ten svoj cit, tak mi to<br />
v charaktere nepomôže. Potom hrozí<br />
iná vec, že sa človek obklopí niečím<br />
výnimočným a skĺzne napríklad<br />
sám k pocitu, že on je výnimočný.<br />
Ale pokiaľ príde domov a pozrie sa<br />
na obraz alebo na nejaký krásny kvetinový<br />
stolík a dotkne sa to jeho citu,<br />
potom to funguje. V tom pre mňa<br />
spočíva zmysel tvorby umenia.<br />
SG: Svojou prácou vytvárate krásu, ktorá<br />
dnes nie je práve „in“. Čo pre Vás znamená<br />
krása vo Vašej práci?<br />
LP: Krása, to je niečo ako dych<br />
života. Povedal by som, že je nositeľkou<br />
všetkých cností. Je to<br />
taký obsiahly pojem, že sa radšej<br />
o žiadnu definíciu nebudem pokúšať.<br />
Napríklad moje remeslo je jednou<br />
z mnohých a mnohých možností<br />
ako zachytiť čiastočku krásy<br />
do určitých foriem. A to je myslím<br />
úlohou všetkého umenia. Možno<br />
preto kedysi ľudia verili tomu, že<br />
obklopovať sa umením a krásou<br />
pomáha človeku v zlepšovaní jeho<br />
charakteru.<br />
SG: To sa vlastne týka každého z nás. Každý<br />
má teda možnosť sa v živote svojím spôsobom<br />
kráse približovať alebo niečo ku kráse<br />
formovať, bez ohľadu na druh svojho povolania.<br />
LP: Určite. Tu nejde o to, že niekto<br />
má výhodu vo svojom zamestnaní<br />
a niekto tu výhodu nemá, pretože<br />
v tom nie sú žiadne hranice. To nemôže<br />
človeku zakázať ani žiadny politický<br />
režim. Stačí vyjsť von z domu<br />
do prírody, kde sa človek stretne<br />
s tým, čo potrebuje, pretože príroda<br />
na rozdiel od nás ľudí zo svojej<br />
cesty nikdy neuhla. Verím tomu, že<br />
dávni ľudia boli s prírodou dosť spojení,<br />
oveľa viac ako my dnes. Pretože<br />
oni v nej žili stále. My to máme vo<br />
svojich betónových mestách ťažšie.<br />
Ale nie je to nemožné. Človek, ktorý<br />
hľadá, potrebuje len vedieť, čo mu<br />
pomáha – a ísť za tým. A na to musí<br />
prísť sám. Musí sa obracať do seba,<br />
tam hľadať odpovede na otázky,<br />
ktoré si kladie. A tiež skúšať.<br />
SG: Aké krédo sprevádza Vašu prácu, máte<br />
nejakú profesnú filozofiu?<br />
LP: Chýba nám tu krása a ja som<br />
rád, že môžem trochu pomôcť, aby<br />
sa zase viac objavovala. V mojom<br />
prípade ide o akési znovuprebudenie<br />
zašlej krásy pri reštaurovaní,<br />
a pri kurzoch zas povzbudenie ľudí<br />
k vlastnému úsiliu. Oproti minulým<br />
časom sa zmenilo myslenie, ciele nás<br />
ľudí sú iné. Kedysi napríklad majetný<br />
človek, napríklad šľachtic, zaplatil<br />
hudobnému skladateľovi, aby<br />
zložil symfóniu alebo operu. Dnes<br />
si majetný človek nechá vybudovať<br />
v záhrade bazén s príbojom alebo si<br />
kúpi auto za desať miliónov.<br />
SG: Takže ide vlastne o výchovu bohatšej<br />
vrstvy, alebo i tej strednej vrstvy k tomu,<br />
aby ľudia umenie nielen konzumovali, ale<br />
aby podporovali jeho vznik.<br />
LP: Áno, to je zásadné pre pokračovanie<br />
tvorby všetkého druhu.<br />
Všetko umelecky stvárnené je<br />
veľmi prácne, náročné na čas a precíznosť.<br />
Vidím to i vo svojom zamestnaní.<br />
Napríklad vyrobiť alebo<br />
zreštaurovať šperkovnicu veľkú<br />
25 × 25 × 12 centimetrov trvá oveľa<br />
dlhšie než vyrobiť z drevotriesky<br />
rad vstavaných skríň vysokých<br />
od podlahy po strop. Tvorba čohokoľvek<br />
krásneho je nesmierne náročná.<br />
Preto sú dôležití mecenáši,<br />
sponzori, zákazníci. Je jedno ako im<br />
budeme hovoriť, ale oni okrem toho,<br />
že tú vec kupujú pre seba, kupujú ju<br />
aj pre ľudstvo. Je to cenné partnerstvo<br />
medzi umelcom a jeho zákazníkom.<br />
Umelec má rád umenie a vie<br />
ho tvoriť. To, čo mu chýba, sú prostriedky<br />
na tvorbu. Majetný človek,<br />
zákazník, má tiež rád umenie, ale<br />
nevie ho tvoriť, zato má možnosť<br />
podporiť jeho vznik. Tak sa obaja<br />
podieľajú na zrode niečoho, čo pretrvá.<br />
Je to cenný vzťah, obe strany<br />
sa potrebujú. Predtým majetní ľudia<br />
zamestnali desiatky, stovky remeselníkov,<br />
stolárov, rezbárov, kováčov,<br />
maliarov obrazov. Dokonca<br />
spisovateľov alebo hudobných skladateľov.<br />
Veď i básnik Schiller mal<br />
svojich podporovateľov, aby mohol<br />
písať. Jeho Ódu na radosť, ktorú neskôr<br />
Beethoven zhudobnil, pozná<br />
celý svet.<br />
SG: Libor, ďakujem<br />
Vám srdečne za rozhovor!<br />
Václav Kazda<br />
kazda@svetgralu.cz<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
Všímajte si<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
znamenia<br />
Znamenia majú v živote ľudí zaujímavé<br />
miesto. Môžu mať rôznu podobu. Niekto<br />
verí, že ak mu cestu skríži čierna<br />
mačka, znamená to nešťastie. Iný človek<br />
sa môže nazdávať, že ak otvorí knihu<br />
náhodne na určitej strane, nájde v nej<br />
rozriešenie problému, ktorým sa práve<br />
zaoberá. Niektorí ľudia sú znameniami<br />
doslova posadnutí a vyhľadávajú ich aj<br />
tam, kde vôbec nie sú, iní to považujú za<br />
fantáziu a blud. Pravda je možno niekde<br />
uprostred.<br />
BLUD ALEBO<br />
SKUTOČNOSŤ?<br />
Znameniam prikladali ľudia v minulosti<br />
mimoriadny význam. Považovali<br />
ich za symbolickú reč stvorenia, ktorou<br />
sa človeku prihovárajú vyššie sily.<br />
Táto skutočnosť bola dobre známa napríklad<br />
starým druidským ale i indiánskym<br />
šamanom, ktorí vedeli tieto<br />
znamenia v prírode postrehnúť. Príroda<br />
bola pre nich otvorenou knihou,<br />
v ktorej mohli ľahko čítať posolstvá<br />
pre seba i svojich blízkych.<br />
Aj vyspelá civilizácia už spozorovala,<br />
že symbolika v živote človeka<br />
má svoje opodstatnenie. Velikáni<br />
psychiatrie 20. storočia – Z. Freud<br />
a C. G. Jung sa vo svojej praxi vo veľkej<br />
miere zaoberali výkladom snov<br />
svojich pacientov – aby lepšie pochopili<br />
ich problém. Sny boli výrazom<br />
podvedomia pacienta, jeho skutočného<br />
duševného stavu, ktorý sa takto<br />
mohol voľne prejaviť. Vďaka snom sa<br />
o svojich pacientoch dozvedeli informácie,<br />
ktoré by im oni sami nikdy<br />
nepovedali, a tie prispeli k úspešnej<br />
liečbe.<br />
Ak sa dnes pozrieme na postoj ľudí<br />
k symbolike a znameniam, uvidíme,<br />
že sa situácia zmenila. Väčšina ľudí<br />
im neprikladá nijaký zvláštny význam.<br />
Mnohé symboly sú skostnatené,<br />
prázdne, príliš všeobecné. Ak napríklad<br />
niekto stretne kominára, chytí si<br />
gombík a povie si, že dnes bude mať<br />
šťastie, je to väčšinou len fráza, neverí<br />
tomu. Podobne ak máme piatok<br />
Tomáš Výboch<br />
trinásteho, môžeme byť v ten deň<br />
opatrnejší, ale je to len tak „pre istotu“,<br />
nie sme presvedčení, že sa skutočne<br />
prihodí niečo zlé. Tieto zvyky sa stali<br />
bezmyšlienkovitou obyčajou, pretože<br />
ľudia sa mohli na vlastnej skúsenosti<br />
presvedčiť, že takéto symboly nie sú<br />
hodnoverné.<br />
VÝKLAD SNOV, KARIET<br />
A DUCHOVNÝCH<br />
PRÍČIN CHORÔB<br />
Na druhej strane tu máme oblasť ezoteriky,<br />
kde sa symbolika veľmi hojne<br />
využíva, alebo lepšie povedané zneužíva.<br />
Táto téma je v dnešných ezoterických<br />
smeroch doslova „prestrelená“<br />
a to do takej miery, že i ľudia, ktorí by<br />
sa možno chceli touto témou vážnejšie<br />
zaoberať, musia po určitom čase skonštatovať,<br />
že to celé je len blud a zanevrú<br />
na celú oblasť. Problém spočíva<br />
v tom, že ezoterika sa na symboliku<br />
príliš kŕčovito upína. Prehnane sa zameriava<br />
na túto skrytú reč stvorenia,<br />
húževnato ju vyhľadáva v každej maličkosti<br />
– a to nakoniec pôsobí veľmi<br />
strojene, neprirodzene. Na internetovej<br />
stránke, venovanej duchovnu<br />
sa môžete napríklad dočítať, že ak<br />
vám vypadne šálka z ruky a rozbije<br />
sa, znamená to, že ste hlavou v oblakoch.<br />
Pri zbieraní črepín sa k zemi priblížite<br />
a to vám pomôže uzemniť sa.<br />
Hovorí sa tiež, že nič nie je náhoda.<br />
Mnohí si tento výrok zoberú tak doslovne,<br />
že v prípade, ak im pri utieraní
DUCHOVNÝ SVET<br />
prachu vypadne z police knižka na<br />
zem a otvorí sa na konkrétnej strane,<br />
určite by si ju mali prečítať, pretože<br />
sa tam skrýva možné riešenie ich terajšieho<br />
problému. Dnes je populárny<br />
aj výklad duchovných príčin chorôb.<br />
Spomínam si na rozhovor v kruhu<br />
známych, kde sme spomenuli človeka,<br />
ktorý si nedávno zlomil nohu. Jedna<br />
pani sa vizionársky vyjadrila v duchu:<br />
„Nó, asi to potrebovali ako lekciu. Ak<br />
sa niekomu zlomí noha, znamená to,<br />
že nesprávne kráča životom!“ Išlo samozrejme<br />
o veľmi jednostranné vyhlásenie,<br />
ktoré ju dokonca stavalo do<br />
úlohy sudcu, a nijakým spôsobom neprospelo<br />
ani nášmu známemu, ani jej.<br />
Ak sa pozrieme na všetky tieto prípady<br />
trocha z nadhľadu, môžeme kameň<br />
úrazu ľahko rozpoznať – je ním<br />
príliš jednostranný výklad, kde vôbec<br />
nezapájame svoj vnútorný hlas,<br />
a preto nemôže byť správny.<br />
Ak sa nám sníva, že nám zomrel<br />
niekto blízky z rodiny, vôbec to neznamená,<br />
že sa nám narodí dieťatko,<br />
ako sa to často spomína v knihách na<br />
výklad snov. Ak nám vypadne šálka<br />
z ruky, znamená to v tej konkrétnej<br />
chvíli možno len to, že sme boli nepozorní,<br />
ale určite z toho nemôžeme<br />
vyvodzovať jednoznačný názor, že<br />
svojím životom kráčame akoby v oblakoch.<br />
No ak znamenia a symbolika<br />
naozaj existujú, ako ich môžeme<br />
vidieť? A ako sa môžeme vyvarovať<br />
nesprávneho výkladu? Kde ich hľadať,<br />
keď sme sa tým doteraz nikdy<br />
nezaoberali?<br />
ČOMU SA VYHNÚŤ<br />
A AKO SPRÁVNE<br />
VNÍMAŤ<br />
V prvom rade je potrebné povedať, že<br />
symboly a znamenia ktoré človek dostáva,<br />
sú určené jeho duchu. Iba duch<br />
človeka ich dokáže pochopiť, správne<br />
posúdiť a vyhodnotiť. Preto ich môže<br />
vnímať len ten človek, ktorý svojho<br />
ducha používa. Reč ducha – to je vnútorný<br />
hlas, ten tichý pomocník každodenného<br />
života. Znamenie, alebo<br />
symbolická udalosť vyvolá v človeku<br />
určitý citový dojem, k jeho zachyteniu<br />
i pochopeniu väčšinou nedôjdeme rozumovým<br />
hĺbaním.<br />
Domnievam sa, že neexistuje<br />
presný návod, ako sa naučiť znamenia<br />
vidieť a vnímať. Nefunguje to tak, ako<br />
učia ezoterické knižky, že stačí len<br />
veľmi chcieť, oni sa zrazu stanú a my<br />
ich vidíme. Práve takýto postup nás<br />
privedie na scestie. Prílišným myšlienkovým<br />
chcením si totiž utvárame<br />
svet svojich predstáv, znamenia si tak<br />
umelo vytvoríme, vynútime a budú<br />
nepravé. Rovnako sa ich nenaučíme<br />
z kníh, zo snárov, tarotových kariet,<br />
okultných knižiek a podobne.<br />
Človek, ktorý chce svojím životom<br />
kráčať správne, svojho ducha vždy počúva.<br />
Po určitom čase používania sa<br />
jeho schopnosť vyciťovania tak zintenzívni,<br />
že začne znamenia vnímať,<br />
vidieť vo veciach, ktoré predtým nevidel.<br />
Oni tu boli vždy, avšak on si pre<br />
ne svoj zrak, alebo vnímanie otvoril až<br />
teraz. Je to ako pomoc, ako dar, ktorý<br />
človek dostane po určitej vynaloženej<br />
námahe. Ale to sa neudeje zo dňa na<br />
deň a nepohltí to človeka takým spôsobom,<br />
že sa zrazu stane vizionárom<br />
a všade bude vidieť symboly a znamenia.<br />
To by bol príliš excitovaný neprirodzený<br />
stav, podobajúci sa blúzneniu<br />
a horúčke. Je to naopak. Človek<br />
sa duchovným dozrievaním stáva<br />
omnoho prirodzenejším a tak pôsobí<br />
aj na svoje okolie. Ak sa stretneme<br />
s človekom, ktorý veľmi vehementne<br />
a s dávkou predstieranej pokory vyhlasuje,<br />
že jemu svet dáva znamenia<br />
každý deň, môžeme si byť úplne istí,<br />
že jeho znamenia sú len jeho márnivosť<br />
a pýcha zmiešané s vynútenou<br />
fantáziou. Skutočne vidiaci človek<br />
rozpozná hodnotu svojho vnímania;<br />
s týmto pochopením sa v ňom objaví<br />
určitý ostych, ktorý mu nedovolí tento<br />
dar vystavovať na obdiv, alebo sa ním<br />
vychvaľovať. Spozná tiež, že znamenia<br />
nikdy nie sú jednostranné, nedajú sa<br />
o nich napísať knihy a návody, ako<br />
ich čítať, pretože sú veľmi mnohoraké,<br />
takmer v každom prípade iné. Jednostrannosť<br />
je vždy znakom, že sa do<br />
toho priplietol rozum a ten ako sme<br />
už vyššie spomenuli, v tomto prípade<br />
nemá určujúce slovo. Môžeme to vidieť<br />
v dnešných knihách o výklade<br />
snov – kde sa ku každému konkrétnemu<br />
snu pripíše určitý význam alebo<br />
udalosť, ktorá človeka stretne. Môžete<br />
si to vyskúšať a zistíte, že to nefunguje.<br />
Podobne, ako je to s duchovnými príčinami<br />
chorôb. Nie je múdre automaticky<br />
predpokladať, že ak má človek<br />
cukrovku, dáva málo lásky a podobne.<br />
Keďže je okolo znamení toľko nejasností<br />
a človek môže tak ľahko skĺznuť<br />
k omylom, môžeme sa spýtať, či je<br />
vôbec dobré sa tým zaoberať. Nie je<br />
lepšie pre istotu to celé hodiť za hlavu,<br />
aby sme nestratili pôdu pod nohami?<br />
Na túto otázku nám môže veľmi<br />
dobre poslúžiť príklad homeopatie.<br />
Úlohou homeopata je nájsť pre<br />
chorého pacienta taký liek, ktorý čo<br />
najbližšie zodpovedá mentálnemu,<br />
emočnému a fyzickému stavu pacienta.<br />
Má na výber z približne šesť<br />
tisíc liekov z rastlinnej, minerálnej<br />
a živočíšnej ríše, pričom na pacienta<br />
bude mať skutočne liečivý efekt ani<br />
nie jedno percento z nich. Musí byť<br />
teda mimoriadne presný.<br />
Zaujímavé je, že pri výbere lieku<br />
prostredníctvom počítačovej analýzy<br />
dosahujú terapeuti podstatne slabšie<br />
výsledky ako tí, ktorí využívajú<br />
aj intuíciu a určitú symboliku, ktorá<br />
sa prejavuje u pacienta. Chorý totiž<br />
veľmi často podvedome poukazuje<br />
na liek, alebo skupinu liekov, ktoré<br />
potrebuje. Pacient, ktorý potrebuje<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
DUCHOVNÝ SVET<br />
20<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
liek zo zvieracej ríše, príde napríklad<br />
veľmi často odetý do šiat, ktoré majú<br />
farebný zvierací vzor a pod. Dôležité<br />
však je, že terapeuti, ktorí využívajú<br />
iba intuíciu a symboliku, veľmi často<br />
nedosahujú dobré výsledky. To sa<br />
stáva hlavne u začiatočníkov, ktorí<br />
si to zjednodušujú, a nemajú ešte základné<br />
znalosti liekov. Je potrebné<br />
skĺbiť naučené vedomosti a zapojiť<br />
tiež cit na vnímanie symboliky. Homeopatia<br />
je vynikajúcim príkladom<br />
toho, ako musí na zemi rozum spolupracovať<br />
s citom, ak chce úspešne<br />
liečiť. Oba sú nepostrádateľné.<br />
Tento príklad nám naznačuje, že<br />
symbolika a znamenia predstavujú<br />
pre človeka veľmi účinnú pomoc,<br />
ktorú by bolo pochabé nevyužiť.<br />
Snaha o ich vnímanie by však nemala<br />
byť naším cieľom. To by bolo falošné<br />
a márnomyseľné, pretože pravá ľudskosť<br />
sa snaží dosiahnuť účel svojho<br />
bytia, a jej cieľom nie je robiť veľký<br />
rozruch ani snaha dosiahnuť to rôznymi<br />
mimoriadnymi schopnosťami.<br />
Je to teda prostriedok na konkrétny<br />
účel, nie účel samotný.<br />
Tak dostal človek na putovanie<br />
stvorením ďalšiu významnú pomoc,<br />
na ktorú, žiaľ, úplne zabudol, a dokonca<br />
sa jej vysmial. Ona tu však stále<br />
je, ako aj mnoho ďalších, pokiaľ bude<br />
človek schopný ich prijať. Schopnosť<br />
prijímať pomoc spočíva v neúnavnom<br />
dobrom chcení, ktoré si však neurčuje<br />
podmienky, ale dôveruje múdrosti<br />
Stvoriteľa a jeho prírodným zákonom.<br />
Tie totiž vedia celkom presne, akú pomoc<br />
človek potrebuje a v správny čas<br />
mu ju aj poskytnú.<br />
Jeho úlohou je len sa<br />
jej chopiť a správne<br />
ju využiť.<br />
Tomáš Výboch<br />
vyboch@svetgralu.sk<br />
Ďalší koniec sveta?<br />
Kométy vyvolávajú v ľuďoch<br />
oddávna zmiešané pocity.<br />
V minulosti sa často považovali<br />
za poslov prevratných udalostí.<br />
I narodenie Syna Božieho Ježiša bolo<br />
sprevádzané znamením na nebi.<br />
Proroctvo staré tri tisícročia, ktoré<br />
vytesal do kameňa veštec Nesomet<br />
z kmeňa Isra, hovorí o kométe, ktorá<br />
sa priblíži v čase veľkých prevratov<br />
a prinesie očistu. A nakoniec<br />
i Posolstvo Grálu sa zmieňuje o<br />
tomto Božom poslovi v jednej zo<br />
svojich prednášok slovami: „Znalí<br />
už po roky hovoria o príchode tejto<br />
zvlášť významnej hviezdy. Neustále<br />
vzrastá počet tých, ktorí ju očakávajú,<br />
neustále sa hromadia predzvesti,<br />
takže ju možno skutočne aj čoskoro<br />
očakávať.“<br />
Dvaja astronómovia objavili<br />
minulý rok na nebi nevšedný úkaz.<br />
K Zemi sa približuje kométa, ktorá<br />
dostala označenie C/2012 S1 ISON.<br />
Voľným okom by mala byť viditeľná<br />
približne v polovici novembra<br />
tohto roku. Predpokladá sa, že jej<br />
svietivosť prekoná magickú hranicu<br />
s magnitúdou – 10, teda by mohla<br />
byť jasnejšia ako Mesiac. Najbližšie<br />
k Zemi bude 27. decembra. Krátko<br />
po zverejnení tejto informácie sa po<br />
médiách začali šíriť informácie, že tu<br />
budeme mať opäť raz koniec sveta.<br />
Túto domnienku umocňuje i aspekt<br />
výnimočnosti tohto telesa, ktorý sa<br />
prejaví jej mimoriadnou svietivosťou<br />
a najväčším priblížením k Zemi akoby<br />
symbolicky v čase Vianoc, keď pred<br />
2 000 rokmi prišiel na Zem Syn Boží.<br />
Podobnej situácii čelili ľudia v roku<br />
1973, keď sa na nebi objavila kométa<br />
Kohoutek 1973f. K Zemi sa priblížila<br />
pomerne blízko a svoju najvyššiu<br />
jasnosť dosiahla 29. decembra. Na<br />
tieto udalosti a vzrastajúce otázky<br />
reagoval Richard Steinpach článkom,<br />
kde presvedčivo argumentuje, že<br />
Kométa Kohoutek nie je ešte tou<br />
kométou, na ktorú sa vzťahujú<br />
poukazy v Posolstve Grálu. Ako<br />
píše: „Pretože ona prináša konečné<br />
vyvolanie onoho diania, ktoré sa<br />
ľudstvu jeho vlastnou vinou musí stať<br />
súdom. Pozornému pozorovateľovi<br />
nemohlo síce zostať skryté, že sme<br />
sa tomuto času už veľmi priblížili,<br />
pred poslednou, hrôzyplnou<br />
fázou veľkého očistného procesu<br />
oddeľuje nás však ešte chvíľa. Pretože<br />
najprv musí ešte ľudstvo spoznať<br />
výsledky svojho konania a svojho<br />
falošne vybudovaného poriadku<br />
a stratiť tak dôveru samo v seba, aby<br />
poznalo, čia vôľa vpravde vo stvorení<br />
vládne.“ Okrem toho Posolstvo<br />
Grálu poukazuje na jej ďalekosiahly<br />
vplyv na prírodu slovami: „Jej sila<br />
vysáva vodu vysoko nahor, prináša<br />
poveternostné katastrofy a ešte<br />
mnoho iného. Zem sa otriasa, keď ju<br />
obklopia jej lúče“.<br />
Hoci je nám navidomoči jasné, že<br />
živelné katastrofy naberajú na počte<br />
i intenzite, predsa môžeme tvrdiť,<br />
že uvedené udalosti ešte nenastali.<br />
Okrem toho ľudia stále nestratili<br />
mylnú predstavu o sebe samých,
www.svetgralu.sk<br />
o svojich veľkých schopnostiach,<br />
a vieru, že tak ako žijú doteraz, môžu<br />
žiť naďalej. Nedá sa ani predpokladať,<br />
že v priebehu pár mesiacov k tomu<br />
dôjde.<br />
Na základe vyššie spomenutého<br />
môžeme vyvodiť záver, že kométa,<br />
ktorá sa približuje k Zemi, nie je ešte<br />
tou obávanou i vytúženou hviezdou,<br />
ktorá prinesie očistu. Ale tvrdiť, že<br />
tento úkaz nebude mať žiadny<br />
zmysel a je len náhodou, je takisto<br />
ľahkovážne. Rovnako, ako za čias<br />
Kohútkovej kométy, môžeme ju<br />
považovať za predzvesť a znamenie,<br />
že doba Veľkej kométy sa celkom<br />
určite blíži. Jedno proroctvo<br />
z 12. storočia pochádzajúce od<br />
mnícha menom Johanoes Friede<br />
znie: „Najprv však preletí okolo<br />
zemegule za krátky čas kométa. Toto<br />
je však iba medzihra a môže byť<br />
považovaná iba za predbežný<br />
poplach.“ Staré proroctvá<br />
o blížiacom sa konci tohto obdobia,<br />
ako i kométy môžu mnohých ľudí<br />
nechať chladnými a neurobiť na nich<br />
žiadny dojem. Lenže doba v ktorej<br />
žijeme už hádam nepotrebuje ani<br />
žiadne proroctvo, hovorí celkom<br />
sama za seba, každým dňom, stále<br />
viac. Vedome, i nevedome<br />
v mnohých ľuďoch vzrastá tušenie<br />
veľkej zmeny, ktorá je nevyhnutná<br />
a blíži sa, bez ohľadu na to, či to<br />
chceme, alebo nie. Máme sa azda<br />
báť? I túto otázku zodpovedá<br />
Posolstvo Grálu svojou jasnou rečou:<br />
„Preto každý veriaci má pozerať do<br />
budúcnosti s pokojnou dôverou,<br />
neľakať sa, nech príde v ďalších<br />
rokoch čokoľvek. Ak dokáže vzhliadať<br />
k Bohu s plnou dôverou, nestane sa<br />
mu nič zlé.“<br />
Tomáš Výboch<br />
EDÍCIA<br />
Pripravovatelia cesty<br />
ivot a pôsobenie pripravovateľov cesty v Indii,<br />
Ž Číne, Arábii, Iráne a prehistorickej dobe.<br />
Čo dnes vieme o Budhovi, Lao-C‘ovi, Zoroastrovi,<br />
Mohamedovi alebo Hjalfdarovi? Boli iba zakladateľmi novej<br />
viery, alebo boli niekým vyšším?<br />
Táto knižná séria ukazuje uvedené osobnosti v novom<br />
svetle. Ako pripravovatelia cesty k jedinému Bohu pôsobili<br />
uprostred svojho národa a snažili sa ho priviesť od mdlej<br />
odovzdanosti osudu k činorodej viere.<br />
Čitateľ spoznáva dôležité okamihy z ich života, ich učenie<br />
o Bohu a zákony pôsobiace vo stvorení.<br />
Pri odbere min. 3 kníh<br />
zľava - 10 %<br />
BUDHA Bežná cena: 12,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 10,80 €<br />
LAO-C‘ Bežná cena: 12,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 10,80 €<br />
ZOROASTER Bežná cena: 10,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,00 €<br />
MOHAMED Bežná cena: 10,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,00 €<br />
EFEZUS Bežná cena: 10,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,00 €<br />
Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke<br />
www.svetgralu.sk<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
POHYB<br />
1. výdych: Postavíme sa<br />
vzpriamene, s pocitom: tu<br />
som!<br />
2. nádych: Zdvihneme ruky.<br />
3. výdych: Ruky spustíme<br />
dolu (2- až 3-krát).<br />
4. nádych<br />
5. a 6. Bez zadržiavania<br />
dychu sa plynule niekoľkokrát<br />
pokývame do strán, sem a tam.<br />
11. výdych<br />
12. nádych<br />
13. výdych<br />
14. nádych<br />
15. výdych<br />
Tanec chrbtice<br />
Na záver našej série pohybových cvičení máme pre vás bonbónik: „Tanec chrbtice“. Toto cvičenie sme vyvinuli na základe<br />
skúseností, ktoré sme získali počas našich kurzov. Chrbticou pri ňom budeme pohybovať v ôsmich rôznych smeroch. Budeme<br />
sa nakláňať do strán, otáčať sa, prehýbať sa dopredu a späť, naťahovať sa hore a dolu. Do zostavy sme vsunuli ešte dva<br />
cviky. Jeden je určený pre ramená, ktoré sú vystavované častej námahe. A ten druhý na zadné strany nôh, keďže ľudia často<br />
trpia skrátením šliach v týchto miestach.<br />
„Tanec chrbtice“ je obzvlášť<br />
vhodný pre tých, ktorí sa chcú ráno<br />
rýchlo dostať do tempa. Ak cvik vykonáme<br />
svižnejšie, raz alebo dvakrát<br />
za sebou, budeme sa počas dňa<br />
cítiť oveľa ľahšie.<br />
Večer, v pozvoľnejšom tempe,<br />
nám zas toto cvičenie pomôže<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
uvoľniť napätie a rôzne bloky, ktoré<br />
sa nám v tele nahromadili počas<br />
uplynulého dňa. Po takomto cvičení<br />
sa nám bude lepšie spať, spánok<br />
bude hlbší. Vyskúšajte i vy.<br />
Možno sa nám bude cvičiť lepšie,<br />
ak si k tomu pustíme nejakú<br />
vhodnú hudbu. Ako sme si už<br />
povedali, ide o tanec. Pohybujeme<br />
sa preto zľahka, plynule a samozrejme<br />
s úsmevom. Pohyb vnímajme<br />
tak, aby nám prinášal radosť<br />
a pokúsme sa cvičiť s ľahkosťou, nie<br />
z povinnosti.<br />
Tak teda, s chuťou do toho,<br />
priatelia!
POHYB<br />
5. a 6. Bez zadržiavania<br />
dychu sa plynule niekoľkokrát<br />
pokývame do strán, sem a tam.<br />
7. nádych<br />
8. a 9. Ďalej voľne dýchame, pritom sa niekoľkokrát plynule<br />
vytočíme do strán, sem a tam.<br />
10. nádych<br />
16. nádych<br />
17. výdych<br />
18. nádych<br />
19. výdych<br />
20. nádych<br />
21. výdych<br />
22. nádych<br />
23. výdych<br />
24. nádych<br />
25. výdych<br />
V uplynulom šesťdielnom seriáli sme sa vám snažili dať<br />
námety, ako si do všedného dňa zabudovať zopár krátkych<br />
nenáročných cvičení. Zostavte si vlastný jednoduchý cvičebný<br />
program. Oplatí sa. – Vaše telo sa vám za to odvďačí. Veď<br />
pohyb je našou prirodzenosťou. Vytrvajte!<br />
Prajeme vám veľa<br />
zdaru!<br />
Birgit a Philipp Siefertovci<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
ROZHOVOR<br />
24<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
Čí chlieb ješ,<br />
toho pieseň spievaj<br />
Rozhovor s Milanom Semančíkom,<br />
predsedom Slovenskej poľnohospodárskej<br />
a potravinárskej komory
ROZHOVOR<br />
Zhováral sa Igor Mešťánek<br />
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska<br />
komora (SPPK) zverejnila vo februári<br />
roku 2012 informáciu, podľa ktorej<br />
potravinová sebestačnosť Slovenska<br />
klesla pod 50 % vlastnej produkcie, čím<br />
sa stala najnižšou v EÚ. O príčinách tohto<br />
závažného problému sme sa zhovárali<br />
s predsedom SPPK.<br />
Často sa zdôrazňuje potravinová sebestačnosť<br />
krajiny, prečo je taká dôležitá? A najmä pre<br />
koho?<br />
Dôležitá je pre všetkých – pre štát,<br />
jeho ekonomiku, ale aj samotných<br />
občanov. Jednou zo základných povinností<br />
štátu je zabezpečiť pre svojich<br />
obyvateľov dostatok kvalitných,<br />
zdravotne neškodných a cenovo dostupných<br />
potravín. Každá z týchto<br />
stránok potravinovej bezpečnosti je<br />
rovnako dôležitá, pretože vytvára<br />
predpoklady na riadne fungovanie<br />
všetkých sociálno-ekonomických<br />
procesov. Čím vyššia je potravinová<br />
sebestačnosť, tým je zabezpečenie<br />
výživy ľudí bezproblémovejšie – obzvlášť<br />
v čase krízy a prípadných<br />
medzinárodných konfliktov, počas<br />
ktorých dochádza k prerušeniu tovarových<br />
tokov. Preto sa každá vyspelá<br />
krajina snaží byť aspoň na 80 % potravinovo<br />
sebestačná a využíva svoj<br />
existujúci potenciál, prípadne sa ho<br />
snaží posilniť.<br />
Počas totalitného režimu, ale ešte aj dlho<br />
po novembri 1989, bol pre naše krajiny charakteristický<br />
značný stupeň potravinovej sebestačnosti.<br />
Čo sa stalo, že podiel vlastných<br />
potravinových výrobkov v našej obchodnej<br />
sieti za relatívne krátky čas klesol na 45 %?<br />
Ako je možné, že v tradičných odvetviach, ako<br />
je produkcia cukru, mlieka, mäsa a hydiny, ale<br />
v značnej miere aj obilnín a zeleniny, sme dnes<br />
na dovoz často priam odkázaní?<br />
Príčin je bezpochyby viac a všetky<br />
súviseli s nedostatočnou pripravenosťou<br />
na zásadné spoločensko-ekonomické<br />
zmeny. Agropotravinársky<br />
komplex sa dlhodobo podceňoval;<br />
jeho vývoj sa v podstate ponechal<br />
na trh, kde však s ním súperili neporovnateľne<br />
lepšie podporovaní<br />
zahraniční konkurenti, takže nešlo<br />
o rovnocennú hospodársku súťaž.<br />
Vážnym zlomom bol nekontrolovaný<br />
nástup obchodných reťazcov<br />
na trh – najmä zahraničných – napojených<br />
na nadnárodné potravinárske<br />
koncerny. Keďže trh s potravinami<br />
rýchlo ovládli, svoju dominanciu začali<br />
využívať na presadzovanie vlastných<br />
obchodno-politických záujmov<br />
a na diktovanie takých neúnosných<br />
podmienok, ktoré postupne začali<br />
vytláčať mnohých domácich dodávateľov<br />
z predajní.<br />
Myslíte si, že bolo možné tomuto trendu zabrániť?<br />
Ako?<br />
V období pred vstupom SR do EÚ<br />
politici význam domácej produkcie<br />
potravín zjavne podcenili, keď<br />
často zdôrazňovali, že Európa je<br />
plná lacných potravín a všetko, čo<br />
si nevyrobíme výhodne doma, jednoducho<br />
dovezieme zo zahraničia.<br />
Zakrátko sa nám naša ľahkomyseľnosť<br />
vypomstila. Len čo sa domáca<br />
produkčná základňa v mnohých komoditách<br />
oslabila, skončilo sa obdobie<br />
nízkych cien a import prestal byť<br />
lacný. Jednoznačne sa teda potvrdilo,<br />
že dovozy zahraničných prebytkov<br />
za nízke ceny sa realizujú len vtedy,<br />
keď pre ne existuje primeraná domáca<br />
konkurencia. Na to však všetci<br />
tí, ktorí ich pred niekoľkými rokmi<br />
označovali za jednu z výhod našej<br />
integrácie do EÚ, nemysleli a teraz<br />
sa tvária, akoby za všetko mohol<br />
niekto iný. Ako ste už spomenuli,<br />
v súčasnosti sme stratili sebestačnosť<br />
takmer vo všetkom, azda len<br />
s výnimkou obilnín – tu sme stále<br />
prebytkoví. Okrem iného aj preto, že<br />
rozsah našej živočíšnej produkcie sa<br />
sústavne znižuje, čo prinieslo pokles<br />
spotreby zrnín na kŕmenie hospodárskych<br />
zvierat. – Potrebujeme teda<br />
obnoviť kvalitnú domácu produkciu.<br />
Akú úlohu tu zohráva poľnohospodárska politika<br />
EÚ, otázka fondov, dotácií, kvót a vôbec<br />
všetkého, čo súvisí s našim členstvom v Únii?<br />
Určite veľmi významnú, pretože<br />
podpory pre nás sú oveľa nižšie ako<br />
v krajinách západnej Európy. A to<br />
sa potom na spoločnom trhu súťaží<br />
veľmi ťažko. Veď napríklad rakúski<br />
farmári dostávajú na hektár asi dvojnásobnú<br />
sumu a sú štáty, kde je tento<br />
nepomer ešte väčší. Dúfali sme, že<br />
priame platby sa v EÚ vyrovnajú po<br />
roku 2013, keď má vstúpiť do platnosti<br />
reforma spoločnej poľnohospodárskej<br />
politiky. Lenže legislatívne<br />
návrhy, ktoré v súvislosti s ňou oficiálne<br />
predložila Európska komisia<br />
ešte predminulý rok v jeseni, sú<br />
úplne iné a prinášajú vlastne pokračovanie<br />
súčasného diskriminačného<br />
stavu. S tým rozhodne nesúhlasíme<br />
a budeme trvať aspoň na úprave tých<br />
návrhov, ktoré sú pre Slovensko najviac<br />
nevýhodné.<br />
Počas predvstupových rokovaní s EÚ sa hovorilo,<br />
že v otázke kvality potravín sa nemáme<br />
čoho obávať, pretože v tom čase sa u nás vyrábali<br />
potraviny podľa noriem, prísnejších ako<br />
v Únii. Sú naše domáce potraviny ešte aj dnes<br />
kvalitnejšie než zahraničné, respektíve aká je<br />
v súčasnosti ich kvalita?<br />
Európska únia síce tvrdí, že dbá<br />
na kvalitu a bezpečnosť potravín,<br />
ale v skutočnosti má oveľa miernejšie<br />
normy, než aké sa v minulosti<br />
používali u nás. Zrejme tým vyšla<br />
v ústrety veľkým nadnárodným výrobcom,<br />
ale aj obchodným reťazcom,<br />
ktoré stupňujú tlak na nízke ceny tovaru.<br />
Nútia tým svojich dodávateľov,<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
ROZHOVOR<br />
aby hľadali lacnejšie náhradky a suroviny<br />
na produkciu finálnych potravín.<br />
Viacerí slovenskí výrobcovia<br />
sa museli tomuto trendu prispôsobiť,<br />
ale na druhej strane si stále držia<br />
veľmi dobrý štandard, kvalita<br />
ich produkcie je v porovnaní s mnohými<br />
dovozmi často vyššia. Na to sa<br />
snažíme upozorňovať spotrebiteľov.<br />
Žiaľ, citlivosť na ceny hrá nezriedka<br />
kľúčovú úlohu pri ovplyvňovaní ich<br />
správania. To bude potrebné v budúcnosti<br />
zmeniť.<br />
Mnohí naši občania si pri porovnaní svojich<br />
nákupov v zahraničí všimli, že v našich obchodoch,<br />
najmä vo veľkopredajniach, sú mnohé<br />
výrobky menej kvalitné, ba často veľmi nekvalitné.<br />
Niektoré výsledky kontrol Slovenskej obchodnej<br />
inšpekcie či Štátnej veterinárnej a potravinovej<br />
správy sú dokonca alarmujúce – iste<br />
si spomínate na správu ešte z júla 2011, podľa<br />
ktorej sa Slovensko stalo smetiskom nechcenej<br />
hydiny, ktorá sa dovážala napr. aj z Francúzska.<br />
Aké je vysvetlenie, najmä ak vieme, že často<br />
ide o „reťazcové“ firmy, ktoré s rovnakým názvom<br />
pôsobia u nás i vo „vyspelých krajinách“?<br />
Na príčine je spomínaný tlak obchodu<br />
na ceny, ale aj spotrebiteľské<br />
správanie, ktoré obchod využíva vo<br />
svoj prospech. Európska legislatíva<br />
umožňuje vyrábať a uvádzať na trh<br />
rovnaké výrobky s rozdielnym zložením<br />
v rôznych krajinách. Keďže<br />
náš spotrebiteľ nie je taký náročný<br />
ako západoeurópsky a uspokojí sa<br />
aj s menej kvalitným tovarom, ak je<br />
lacný, obchod mu ho ponúka plným<br />
priehrštím. Často pritom „loví“ v zahraničných<br />
vodách, alebo sa obracia<br />
na nadnárodné spoločnosti, ktoré<br />
dokážu uspokojovať jeho požiadavky.<br />
Za veľmi zlé považujeme, že až doteraz<br />
nikto so spotrebiteľom systematicky<br />
nepracoval a nenaučil ho všímať<br />
si a rozlišovať všetko, čo by malo<br />
byť pre neho podstatné. Niektoré<br />
„lacné“ výrobky sú v prepočte na<br />
čistú základnú surovinu – napríklad
ROZHOVOR<br />
mäso – vlastne drahšie ako tie, ktoré<br />
obsahujú menej vody, rôznych lacných<br />
náhradiek a zložiek. Spotrebiteľ<br />
však vníma iba výslednú cenu<br />
a nie to, že v lacných potravinách<br />
si často kupuje napríklad až príliš<br />
drahú vodu.<br />
Kto rozhoduje o potravinových normatívoch<br />
v rámci EÚ, napríklad o tom, koľko mäsa majú<br />
obsahovať konzervy, párky, špekáčiky, alebo<br />
o tom, koľko umelých konzervantov a iných<br />
chemických prídavkov môže byť v potravinách?<br />
Legislatíva sa prijíma štandardným<br />
spôsobom, teda v orgánoch Európskej<br />
únie – najmä v ministerských<br />
radách – a najnovšie aj v Európskom<br />
parlamente. Bezpečnostné otázky<br />
má na starosti Európsky úrad pre<br />
bezpečnosť potravín (EFSA) a veľmi<br />
dôležitú úlohu zohrávajú aj viaceré<br />
generálne riaditeľstvá Európskej komisie<br />
– najmä pre poľnohospodárstvo,<br />
rybolov a rozvoj vidieka, ale<br />
aj pre zdravotnícku a spotrebiteľskú<br />
politiku. Koordinuje sa činnosť národných<br />
orgánov potravinového dozoru<br />
a výrobky s osobitnými vlastnosťami<br />
môžu byť zaradené do európskeho<br />
systému kvality s chráneným označením<br />
pôvodu, chráneným zemepisným<br />
označením, alebo ako zaručené<br />
tradičné špeciality. Čoraz viac sa rozvíja<br />
aj organické poľnohospodárstvo,<br />
zachovávajúce štruktúru a úrodnosť<br />
pôdy, kde presadzujú vysoký<br />
štandard blaha zvierat a vyhýbajú<br />
sa používaniu výrobkov povolených<br />
v tradičnom poľnohospodárstve –<br />
napríklad syntetických pesticídov,<br />
herbicídov, priemyselných hnojív,<br />
stimulátorov rastu, antibiotík, prípadne<br />
geneticky modifikovaných organizmov.<br />
A ako je to v praxi?<br />
Možno povedať, že v rámci EÚ<br />
sa zabezpečuje kvalita potravín<br />
mnohými spôsobmi, napríklad<br />
opatreniami na zvýšenie bezpečnosti<br />
a hygieny, pravidlami označovania,<br />
predpismi na úseku zdravia<br />
a pohody zvierat a rastlín, kontrolami<br />
rezíduí pesticídov a prídavných<br />
látok do potravín, ako aj informáciami<br />
o nutričnom zložení. EÚ zabezpečuje<br />
fungovanie európskeho<br />
jednotného trhu aj pomocou monitorovania<br />
a kontroly. Na druhej<br />
strane však umožňuje to, čo som už<br />
spomínal – predávať pod rovnakou<br />
značkou v rôznych krajinách výrobky<br />
s rozdielnym zložením. Nadnárodní<br />
producenti to odôvodňujú<br />
tým, že sa prispôsobujú odlišným<br />
chutiam spotrebiteľov v jednotlivých<br />
krajinách, ale v skutočnosti sú pre<br />
nich rozhodujúce najmä ekonomické<br />
kritériá.<br />
Niektorí výrobcovia potravín rezignovane konštatujú,<br />
že ceny si určujú obchodné reťazce, ba<br />
dokonca, že si musia priplatiť za to, aby sa ich<br />
výrobky mohli objaviť v regáloch. – Nakoľko<br />
sa dá súhlasiť s konštatovaním, že obchodné<br />
reťazce „vládnu“ nášmu trhu?<br />
Toto konštatovanie platí už mnoho<br />
rokov. U nás sa začali na trhu etablovať<br />
najmä po roku 1998. Dovtedy<br />
sme u nás veľkoplošné predajne potravín<br />
v podstate nemali, zahraničné<br />
obchodné systémy iba privatizovali<br />
existujúce obchodné domy. Postupne<br />
sa to zmenilo a situácia vyústila<br />
do súčasnej dominancie obchodných<br />
reťazcov. Tie sú pre verejnosť<br />
najviditeľnejším prejavom globalizácie<br />
a symbolizujú koncentráciu malopredaja<br />
potravín so súčasne vzrastajúcim<br />
a masívne zneužívaným<br />
dominantným postavením. Spotrebiteľom<br />
sú prínosy obchodných reťazcov<br />
propagované ako prínosné,<br />
ale na druhej strane, čoraz menším<br />
tajomstvom sú aj ich praktiky voči<br />
dodávateľom, ktoré vzbudzujú rozhorčenie<br />
a oprávnenú kritiku.<br />
Mohli by ste stručne zhrnúť hlavné príčiny súčasného<br />
neradostného stavu slovenského poľnohospodárstva<br />
a potravinárstva?<br />
Naše poľnohospodárstvo a s ním<br />
aj potravinársky priemysel doplatili<br />
na množstvo politických rozhodnutí<br />
a hektiku politického i spoločenského<br />
vývoja po páde socializmu.<br />
Vlády bez ohľadu na svoje zloženie<br />
dlho nepovažovali tieto odvetvia za<br />
kľúčové, nechali sa unášať myšlienkami<br />
otvorenej Európy plnej lacných<br />
potravín a pojmy potravinová bezpečnosť<br />
a sebestačnosť považovali<br />
za relikty minulosti.<br />
A existuje vôbec reálne riešenie, ako ich zvrátiť,<br />
respektíve ako napraviť, čo sa ešte napraviť<br />
dá?<br />
Ako som už spomenul, absentovala<br />
u nás systematická práca<br />
so spotrebiteľom, ba naopak, často<br />
sa mu podsúvalo, že zahraničné potraviny<br />
sú lepšie ako naše vlastné.<br />
Aj preto sa ich v súčasnosti predáva<br />
na slovenskom trhu viac ako domácich,<br />
na ktoré pripadá len zhruba<br />
45-percentný podiel. Nebude ľahké<br />
tento stav zmeniť, ale sme presvedčení,<br />
že systémom viacerých opatrení<br />
sa nám podarí podporiť domácu<br />
produkciu a zvyšovať jej podiel na<br />
trhu. Do tohto okruhu patrí množstvo<br />
rôznych krokov, vrátane trvalo<br />
udržateľnej propagačno-informačnej<br />
kampane, zameranej na slovenského<br />
spotrebiteľa. Verím, že tak sa predsa<br />
len budeme postupne hýbať dopredu.<br />
Ďakujeme za rozhovor<br />
Zhováral sa Igor Mešťánek<br />
mestanek@svetgralu.sk<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
William Crotch (1775–1847)<br />
Anglický skladateľ<br />
Daniela Velebová<br />
O ľudskej túžbe<br />
po slobode<br />
a o živote troch najväčších majstrov hudobného klasicizmu
Sloboda a slobodná vôľa je pre človeka najzákladnejšou súčasťou. Ale čo<br />
je to vlastne slobodná vôľa? Azda stanovisko pozemského mozgu, keď<br />
rozum nášmu mysleniu a cíteniu pevne stanoví určitý smer? Nie – skutočná<br />
slobodná vôľa nie je viazaná pozemským rozumom; spočíva len v duchu<br />
samom, v našej duši, je to reč ducha, vlastného „ja“ človeka. Tá potom<br />
dohliadne ďaleko, až za naše najbližšie hmotné okolie.<br />
Predchádzajúce vety nás so všetkou<br />
vážnosťou upozorňujú na to, že sme<br />
svoju slobodnú vôľu stratili zo zreteľa.<br />
Nevyciťujeme už dostatočne<br />
jasne hlas svojho ducha, ktorému je<br />
slobodná vôľa vlastná. Často užívané<br />
slovíčko „musím“ očividne hovorí<br />
o tom, že sme vo svojom živote pod<br />
neustálym tlakom denných povinností<br />
a rôznych životných udalostí.<br />
Cítime sa zbavení možnosti rozletieť<br />
sa slobodne inak a inam. Tí, ktorí vedia<br />
o spätných účinkoch karmy z našich<br />
minulých životov a o ich spätosti<br />
s našimi súčasnými rozhodnutiami,<br />
si uvedomujú nevyhnutnosť všetkého<br />
toho tlaku, v ktorom žijeme. Okrem<br />
toho naše slobodné chcenie je dnes<br />
takmer prekryté tzv. vôľou viazanou<br />
naším pozemským rozumovým<br />
uvažovaním. Zrýchlená doba požaduje<br />
zrýchlené vyrovnanie a očistenie.<br />
Napriek tomu, alebo práve preto,<br />
nám túžba po slobodnom a tvorivom<br />
živote nedá spať. Nesieme v sebe<br />
mnoho duchovných schopností, pomocou<br />
ktorých sa podvedome túžime<br />
tvorivo prejavovať – mnohé sú<br />
však v silnej pozemskej viazanosti<br />
na rozum potlačené. Tieto schopnosti<br />
máme v sebe nájsť a uplatniť.<br />
Môžu rozkvitnúť len v slobodnom<br />
duchovnom chcení, ktoré nám dáva<br />
energiu k činnosti. Pomocou nášho<br />
dobrého chcenia sa tieto schopnosti<br />
rozvinú v súlade s Božími zákonmi.<br />
Až potom naše bytie nadobúda na živosti,<br />
radostnosti, vrelosti, vernosti,<br />
čistote… Vzniká v nás láska k životu,<br />
ktorá karmicky oslobodzuje, a v jej<br />
žiarení sa môžu všetky naše schopnosti<br />
rýchlo rozvinúť. Konečne sa<br />
stávame tvorivými ľuďmi a vnímame<br />
aj svoju vlastnú slobodu. „Ľudia, vaše<br />
skutočné majstrovské diela majú ešte<br />
len prísť,“ píše Abd-ru-shin.<br />
Na porovnanie rôznych umeleckých<br />
typov a ich vzťahu k slobode<br />
som zámerne vybrala hviezdnu<br />
trojicu tých najväčších a najnadanejších<br />
majstrov hudobného klasicizmu:<br />
Josepha Haydna, Wolfganga<br />
Amadea Mozarta a Ludwiga van<br />
Beethovena. Silná schopnosť hudobnej<br />
tvorivosti, ktorú títo umelci rozvinuli,<br />
vyžaduje pre svoje naplnenie<br />
vždy voľnosť a slobodu vnútorného<br />
chcenia.<br />
Dalo by sa namietnuť, že niektorí<br />
umelci pracovali na zákazky svojich<br />
pánov, a napriek tomu vznikali nádherné<br />
diela. Je však dôležité uvedomiť<br />
si, že zákazka na dielo mohla síce<br />
prísť z vonkajšieho okolia, ale vnútorný<br />
spôsob tvorby bol vždy nezávislý.<br />
Pokiaľ by sa totiž umelec úplne<br />
viazal na chcenie a rozhodovanie niekoho<br />
iného, nikdy by k vlastnému<br />
procesu tvorenia nemohlo dôjsť.<br />
HAYDN<br />
Najstarší z trojice, Joseph Haydn,<br />
prežil takmer celý svoj dlhý a bohatý<br />
život ako služobník mocných<br />
feudálov. V mladosti vo Viedni trpel<br />
často tými najťažšími existenčnými<br />
starosťami. Služba u slávneho viedenského<br />
skladateľa Nicola Porporyho<br />
ho síce postavila len na úroveň<br />
komorníka a čističa odevov i topánok,<br />
ale zahŕňala v sebe našťastie<br />
i niekoľko lekcií z hudobnej kompozície.<br />
Vo svojej podstate bol Haydn<br />
samouk a hudobne sa teda vzdelával<br />
samoštúdiom.<br />
Priazeň osudu ho priviedla do služieb<br />
jedného z najmocnejších rodov<br />
v Uhorsku, rodu Esterházy. Haydn sa<br />
tam vypracoval do pozície vrchného<br />
kapelníka. Zmluva medzi kniežaťom<br />
a Haydnom bola spísaná veľmi podrobne<br />
a obsahovala rad pokorujúcich<br />
bodov. Tak napríklad musel sa každý<br />
deň hlásiť v predizbe u Jeho Osvietenej<br />
Milosti a vyčkávať na rozhodnutie,<br />
či sa vôbec bude prevádzkovať<br />
hudba. Stravu dostával pravidelne<br />
pri stole pre služobníctvo. Riešil<br />
všetky spory medzi hudobníkmi,<br />
pretože Jeho Milosť nesmela byť obťažovaná.<br />
Pri nedodržaní zmluvy<br />
mohol byť okamžite prepustený. Tak<br />
sa stalo, že umenie tohto majstra dozrievalo<br />
v službe, v stave vonkajšej<br />
podriadenosti. No Haydnovi sa nedarilo<br />
zle. Esterházyovci boli milovníci<br />
umenia a Haydnovu činnosť si<br />
vážili. Zvlášť Mikuláš Esterházy, nazývaný<br />
Nádherný, mal k Haydnovi<br />
priateľský vzťah. Na spôsob Versailles<br />
vybudoval v Esterháze divadlo,<br />
ktoré navštevovala i cisárovná Mária<br />
Terézia. A Haydn so svojím vynikajúcim<br />
orchestrom bol jeho umeleckou<br />
ozdobou.<br />
Postupne, ako sa Haydn stával<br />
slávnym, prichádzali i pozvania<br />
do cudziny, zvlášť do Londýna. Dokiaľ<br />
bol však nažive knieža Mikuláš,<br />
Haydn všetky pozvania odmietal.<br />
Bol verný a vďačný kniežaťu, pod<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
HUDBA<br />
ktorého mocnou ochranou mohol žiť<br />
bez hmotných starostí, okrem toho<br />
podporoval rozvoj jeho hudobných<br />
schopností presne v smere Haydnovho<br />
vlastného chcenia.<br />
Po smrti kniežaťa Mikuláša<br />
bol Haydn voľný. Odsťahoval sa<br />
do Viedne a konečne mohol prijať<br />
pozvanie podnikateľa Salomona<br />
a odísť do Londýna. Späť sa vrátil<br />
poctený čestným doktorátom z Oxfordu<br />
a dosiaľ nevídanými honorármi.<br />
Zrelý majster sa opäť vrátil<br />
k Esterházyovcom, ale teraz sa obrátil<br />
k tvorbe duchovnej. Spomeňme<br />
tu aspoň oratórium Stvorenie, inšpirované<br />
Strateným rajom Johna<br />
Miltona. Pred komponovaním Stvorenia<br />
sa Haydn obracal k Stvoriteľovi<br />
s prosbou o inšpiráciu. Vzniklo<br />
potom nádherné dielo plné živých<br />
hudobných obrazov, aké mohol vytvoriť<br />
len vnútorne slobodný umelec.<br />
MOZART<br />
Druhý z majstrov o ktorom sa zmienime,<br />
je Wolfgang Amadeus Mozart.<br />
Narodil sa v Salzburgu v roku 1756<br />
a zomrel vo Viedni v roku 1791, pobudol<br />
teda na zemi púhych 35 rokov.<br />
Napriek tomu by jeho zážitky<br />
stačili naplniť niekoľko pozemských<br />
životov iných ľudí. Spočítalo sa, že<br />
na cestách strávil celkove 3 720 dní,<br />
tzn. 10 rokov, 2 mesiace a 8 dní. Už<br />
od detských rokov komponoval;<br />
Köchlov zoznam jeho diel uvádza<br />
spolu 626 opusových čísiel. Spôsob<br />
jeho tvorby si nedokážeme dosť<br />
dobre predstaviť, diela v sebe totiž<br />
niesol hotové ešte skôr, ako ich zachytil<br />
na notový papier. Napísať ich<br />
bolo pre neho väčším problémom<br />
ako ich skomponovať. Tvoril s ľahkosťou<br />
a svoje kompozície po celý<br />
svoj krátky život usilovne zapisoval.<br />
Vo svojej tvorbe zaiste cítil úplnú slobodu.<br />
Pokiaľ však šlo o iné oblasti<br />
30<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
života, slobody sa mu nedostávalo.<br />
Azda preto sa mu táto potlačovaná<br />
téma slobody stala osudovou. V detstve<br />
i v mladosti podliehal vplyvu<br />
svojho otca, pedagóga Leopolda<br />
Mozarta, ktorý za neho o všetkom<br />
rozhodoval a snažil sa mu urovnať<br />
jeho životnú cestu. Dobre totiž vedel,<br />
že jeho syn má hlavu plnú hudby<br />
a nestojí oboma nohami dosť pevne<br />
na zemi, že ho treba chrániť a viesť<br />
tak, aby v živote uspel. O to väčší bol<br />
potom v dobe dospievania Amadeov<br />
zápas za osamostatnenie a vlastné<br />
slobodné rozhodovanie. Posilnila ho<br />
v tom jednak láska ku Konstancii<br />
Weberovej, s ktorou sa neskôr proti<br />
vôli svojho otca oženil, ale aj nemenej<br />
dôležité prebudenie vlastnej cti<br />
a hrdosti, uvedomenie si svojej ceny.<br />
Podobne ako Haydn, i Mozart bol<br />
v službe, a to u arcibiskupa Hieronyma<br />
Coloreda. Na rozdiel od hudbymilovného<br />
Esterházyho sa Mozart<br />
dostal do područia racionálneho<br />
a tvrdého muža osvietenských názorov,<br />
ktorý sa na jednej strane Mozartovým<br />
umením chválil, na druhej<br />
strane ho však zadávaním podradných<br />
úloh ponižoval. Mozart bol<br />
podobne ako Haydn komorníkom,<br />
ale bolo pre neho typické, že to príliš<br />
nebral na vedomie. Vo svojom liste<br />
otcovi píše: „Nevedel som, že som<br />
komorníkom, a to mi zlomilo väz…<br />
Mal som každé ráno premárniť niekoľko<br />
hodín v predizbe… Nikdy<br />
som si však neuvedomil, že to patrí<br />
k služobnej povinnosti.“<br />
Otec Leopold, ktorý mal oprávnené<br />
obavy o synovu budúcnosť,<br />
však so synovým vypovedaním<br />
služby nesúhlasil a ten musel čeliť<br />
jeho výčitkám. Keď niesol Mozart<br />
vrchnosti už niekoľkú žiadosť<br />
o prepustenie, arcibiskupov vrchný<br />
komorník gróf Arco ho po prudkej<br />
scéne napokon vykopol z dverí. Pre<br />
Mozarta už nebola cesta späť. Začal<br />
vo Viedni nový život slobodného<br />
umelca. Spočiatku bol šťastný, no<br />
neskôr ho stále viac zaťažoval vysiľujúci<br />
existenčný boj, stravujúci jeho<br />
životné sily.<br />
BEETHOVEN<br />
Posuňme sa teraz na časovej osi bližšie<br />
k súčasnosti a sledujme na chvíľu<br />
osudy Ludwiga van Beethovena.<br />
Ľudia, na ktorých v mladosti pôsobil<br />
despotický otec, bývajú vždy<br />
neznášanliví voči akýmkoľvek autoritám.<br />
To je i Beethovenov prípad.<br />
Svoju mladosť prežil v Bonne, žijúcom<br />
vtedy ideami francúzskej revolúcie.<br />
Liberté, égalité, fraternité<br />
– sloboda, rovnosť, bratstvo. Tak<br />
znel obľúbený francúzsky slogan.<br />
Ale Beethoven sa vlastným prežitím<br />
veľmi skoro presvedčil, že rovnosť<br />
a bratstvo ľudí v tomto zmysle neexistuje.<br />
Korunovácia Napoleona<br />
na cisára ho zbavila všetkých ilúzií<br />
o proklamovanom bratstve a rovnosti.<br />
Za najdôležitejšie považoval<br />
len Freiheit – slobodu, a Weitergehen<br />
– teda neustále pokračovanie<br />
na ceste vpred. Práve Beethoven bol
HUDBA<br />
umelec, ktorý k svojej tvorbe potreboval<br />
slobodu absolútnu. Nie len<br />
tú vnútornú, ktorú si nikdy nenechal<br />
vziať, ale i slobodné postavenie<br />
v spoločnosti.<br />
Pritom však Beethoven predsa len<br />
potreboval ešte aj podporu šľachtických<br />
mecenášov. Na jednej strane<br />
prijímal ich pomoc, na druhej strane<br />
bol až chorobne citlivý na svoju nezávislosť.<br />
Pohŕdal všetkými vyššie<br />
postavenými, ktorí nedosahovali<br />
jeho schopnosti, a zreteľne na nich<br />
videl chyby i nedostatky charakteru.<br />
Jeho mnohokrát hrubé, neotesané<br />
správanie bolo vlastne vzburou. Niekedy<br />
i proti tým, ktorí mu chceli nezištne<br />
pomôcť.<br />
Beethoven bol silný a pyšný, pokiaľ<br />
sa ho nedotkla choroba – pozvoľna<br />
sa vlečúca a prehlbujúca sa strata<br />
sluchu. „Heilig, heilig,“ píše Romain<br />
Rolland, „budiž pochválené to, čo<br />
Ti odobralo sluch.“ Početné choroby<br />
a zvlášť sluchové postihnutie totiž<br />
Beethovena núti k prehodnoteniu<br />
svojich postojov a názorov, k zmiereniu<br />
sa so svojím osudom a k jeho<br />
prijatiu. Beethovenovi sa však nedarilo<br />
uplatňovať svoju vôľu ani v iných<br />
oblastiach, predovšetkým zostala<br />
nenaplnená jeho túžba po životnej<br />
družke. Pre neustálu, takmer eruptívnu<br />
citovosť nebol schopný existovať<br />
v partnerskom vzťahu. Naopak,<br />
jeho hudobné diela túto eruptívnosť<br />
do seba celkom vsiakli a dodnes sú<br />
synonymom hrdinstva, mužnej odvahy,<br />
sily, ale tiež vrúcnych vnútorných<br />
výpovedí. Tvrdé výchovné lekcie<br />
života premenili Beethovenovu<br />
osobnosť. Ku koncu života dospel<br />
k poznaniu a prežitiu lásky k celému<br />
ľudstvu. Óda na radosť z 9. symfónie<br />
vyjadruje jeho túžbu po čistej radosti,<br />
akú môže prežívať len úplne<br />
slobodný ľudský duch.<br />
UMELCI<br />
A SLOBODA<br />
Haydn sa dokázal prispôsobiť stavu<br />
svojej vonkajšej neslobody celkom<br />
dobre. Vonkajšia závislosť ho rozhodne<br />
nepripravila o vnútornú slobodu.<br />
Naopak, určité zaistenie, aj<br />
keď nie vždy celkom dôstojné, mu<br />
umožnilo tvoriť v pokoji. U Beethovena<br />
zase vonkajší tlak spoločenskej<br />
neslobody viedol k jeho vnútornému<br />
zosilneniu a oslobodeniu. Najzložitejšia<br />
sa zdá situácia u Mozarta. Ak<br />
ho vnímame v duchu Formanovho<br />
filmu ako úplne nekomplikovaného<br />
človeka, musíme si uvedomiť, že jeho<br />
životné kroky až do dospelosti riadil<br />
jeho autoritatívny otec. Dá sa povedať,<br />
že Mozart sám nikdy nestál<br />
nohami pevne na zemi. Jeho tvorba,<br />
v ktorej bol samozrejme úplne slobodný<br />
(aj keď takisto vytváral diela<br />
na zákazku), mu zaberala väčšinu<br />
rozumovej i emocionálnej kapacity.<br />
Vonkajšia sloboda a samostatnosť<br />
pre neho znamenala skazu, pretože<br />
s ňou nevedel správne zaobchádzať.<br />
Vo svojej neskorej tvorbe sa oslobodil<br />
od takmer všetkých ľudských väzieb,<br />
na mienke koncertného publika<br />
mu už nezáležalo. Nakoniec umrel<br />
pod ťarchou materiálneho nedostatku.<br />
Umelci boli vždy akýmsi obrazom<br />
ľudskej spoločnosti. Mali by<br />
byť tou najcitlivejšou časťou ľudstva<br />
s formujúcou schopnosťou tvorenia.<br />
Umelci všetkých dôb vždy túžili<br />
po slobode – spoločenskej, i vnútornej,<br />
umeleckej. Plnú slobodu v spoločnosti<br />
však dosiahli len niektorí<br />
z nich. Často žili v neľahkých podmienkach,<br />
takmer živorili, a napriek<br />
tomu vytvárali jedno umelecké<br />
dielo za druhým. Duchovná formujúca<br />
sila tvorenia nie je totiž závislá<br />
od pozemského blahobytu alebo<br />
chudoby, rovnako ako nemá vnútorná<br />
slobodná vôľa veľa spoločného<br />
s vôľou viazanou na rozum. Ako má<br />
pozemský rozum hľadať cesty slobodnej<br />
vôli ducha, tak by hmotné<br />
zaistenie malo prispievať k dôstojnému<br />
životu umelcov. Zdalo by sa,<br />
že v 21. storočí sú už tieto otázky, týkajúce<br />
sa dôstojného života umelcov,<br />
neaktuálne. Je to však naopak. Objavujú<br />
sa staré, zdanlivo prežité formy<br />
v novom šate. Koncerty, divadelné<br />
predstavenia, kultúrne akcie sú závislé<br />
na finančnej podpore sponzorov.<br />
Umelci sú takto pod tlakom<br />
vkusu bohatších a mocnejších, ich<br />
umelecká výpoveď sa často podriaďuje<br />
chceniu väčšiny.<br />
Možno si len priať, aby budúcnosť<br />
priniesla túžobne očakávanú zmenu<br />
i na tomto poli<br />
Daniela Velebová<br />
velebova@svetgralu.sk<br />
31<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
Sny<br />
Čo prežíva duša počas spánku<br />
Nie je to zvláštne? Približne tretinu svojho času trávime spánkom, ale ako<br />
málo vieme o tom, čo sa v nás pritom vlastne deje. Snívame, ale po prebudení<br />
nám zostanú najčastejšie len útržky spomienok, nejasné obrazy alebo pocity.<br />
Corinna Hübener<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
ŽIVOT<br />
Vskorších dobách, v staroveku,<br />
stredoveku, ba dokonca ešte<br />
i v 19. storočí sa sny považovali<br />
za dôležitú súčasť života človeka.<br />
Potom však s rozvojom rozumovo<br />
orientovaných prírodných vied význam<br />
života v spánku upadol do zabudnutia,<br />
a na výskum snov sa pozeralo<br />
skôr ako na odbor pochybnej<br />
povesti. Harvardský profesor Allan<br />
Hobson, významný vedec v oblasti<br />
spánku, ešte pred desiatimi rokmi<br />
prehlásil snové dianie pre zdravie<br />
a vývoj človeka za irelevantné, skrytý<br />
význam snov považoval za mystickú<br />
interpretáciu. No dnes na základe<br />
vlastného hlbokého prežitia hovorí,<br />
že sny sú súčasťou samotnémo stavu<br />
vedomia. Americký magazín „The Believer“<br />
(„Veriaci“) uviedol: „Po štyridsaťročnom<br />
výskume snov to vyzerá,<br />
že tajomstvo, ktoré Hobsona pôvodne<br />
priviedlo k skúmaniu snov, ho opäť<br />
premohlo: že totiž exaktné vedy nikdy<br />
nemôžu dostatočne vysvetliť tajomný<br />
a intuitívny pocit, že sme noc strávili<br />
niekde inde.“<br />
KDE TEDA<br />
TRÁVIME NOC?<br />
Význam, aký snovým prežitiam prikladáme,<br />
vo veľkej miere odzrkadľuje<br />
náš pohľad na svet a človeka. Pokiaľ<br />
niekto verí len na matériu, je pre neho<br />
človek iba fyzickým telom, s mozgom<br />
ako riadiacim centrom. Preto sa snívanie<br />
vo vedeckých kruhoch berie<br />
napríklad len ako „forma kreatívneho<br />
myslenia,“ alebo ako „dosť primitívny<br />
spôsob myslenia v obrazoch,<br />
plný emócií a inštinktov“, prípadne<br />
sa hovorí o „nervovej búrke.“ Takéto<br />
výroky však zostanú pre vedcov nejasné<br />
už preto, že v materiálnom svete<br />
jednoducho niet miesta pre definície<br />
pojmov ako sú „duch“ a „vedomie“.<br />
Pokiaľ však predpokladáme, že<br />
my ľudia nie sme len telá, a že naše<br />
vnútro je duchovnej povahy, potom<br />
by v skutočnosti mohlo ísť o zážitky<br />
duše. Tým by otázka „Kde trávime<br />
noc?“ získala nový, dôležitý význam.<br />
V SNE SA VNÚTORNE<br />
PREBÚDZAME<br />
Richard Steinpach (1917 – 1992) formuloval<br />
vo svojej pozoruhodnej kapitole<br />
s názvom „Lebo im Pán nadelil<br />
v spánku“: „... ťažko o nás samotných<br />
vypovie niečo tak silno, ako spánok.“<br />
Spánok sa odjakživa označoval<br />
za „malého brata smrti“. Táto myšlienka<br />
vychádza z predstavy oddelenej<br />
duše a tela, medzi ktorými jestvuje<br />
počas života pevné spojenie. To sa<br />
uvoľňuje v spánku a zaniká po smrti.<br />
V spánku je duša „pridržiavaná už len<br />
‚striebornou šnúrou‘, tenkým spojením<br />
medzi telom fyzickým a astrálnym“<br />
(Steinpach). To duši umožňuje,<br />
aby sa mohla vydať do jemnohmotnej<br />
oblasti, ktorá zodpovedá jej vnútornému<br />
stavu. Už grécky filozof Herakleitos<br />
povedal: „Bdelí majú spoločný<br />
jeden svet; spiaci sa každý odoberie<br />
do svojho vlastného sveta.“<br />
„Kde sú tie svety, kam spiaci odchádzajú?“<br />
pýta sa Dr. Steinpach – a odpovedá:<br />
„Osloboďme sa od predstavy,<br />
že je potrebné hľadať ich vo veľkej<br />
diaľke. Snívajúci človek sa vzďaľuje<br />
od pozemskej reality – nie nutne<br />
od Zeme. Zažíva iné úrovne vlnenia.“<br />
Vonkajšou známkou takéhoto „vnútorného<br />
prebudenia“ sú v spánku takzvané<br />
REM-fázy, pri ktorých sa oči<br />
pod zatvorenými viečkami pohybujú<br />
rýchlo a trhavo (REM = rapid eye movements).<br />
Teda sny, ktoré prežívame<br />
v REM-fáze, nie sú len obrazy a dojmy,<br />
ktoré nám utkveli v dennom vedomí,<br />
ale je to reálne duševné prežívanie.<br />
Napriek tomu by malo byť jasné, že<br />
spomienky na sny nezahŕňajú len toto<br />
prežívanie. Tým, že sme sa po tisícročia<br />
stávali rozumovejšími, prekryli<br />
sa činnosťou prednémo mozgu.<br />
A predný mozog sa počas snívania,<br />
obrazne povedané, zbavuje balastu.<br />
„Je to vlastne proces prirodzenej svojpomoci,<br />
keď človek používa tento<br />
cenný čas odpočinku na očistu duše<br />
– namiesto toho, aby sa otvoril obnovujúcej<br />
sile, na ktorú sa počas REM-<br />
-spánku môže napojiť.“ (Steinpach)<br />
Čo teda počas noci prežívame duchovne?<br />
ZÁŽITKY<br />
POČAS NOCI<br />
Bulharský filozof a mystik Omraam<br />
Mikhaël Aïvanhov (1900 – 1986)<br />
o jemnohmotnom prežívaní počas<br />
noci napísal: „Keby väčšina ľudí vedela,<br />
aké oblasti psychologických<br />
úrovní v spánku navštevuje, bola by<br />
vydesená. Brodí sa bažinou svojich<br />
zlých zvykov a hrubých žiadostí.“<br />
Tento predpoklad možno potvrdia<br />
aj výsledky výskumu spánku. Vyšetrenie<br />
počítačovou tomografiou, ktorá<br />
umožňuje pozorovať činnosť mozgu<br />
počas sna, preukazuje produkciu dopamínu.<br />
Tento neuroprenášač sa vylučuje<br />
vtedy, keď hľadáme uspokojenie<br />
našich základných potrieb, či<br />
už je to sexualita, jedlo, pitie alebo<br />
uznanie.<br />
Dr. Steinpach vidí v snoch možnosť<br />
sebapoznania, pretože „oslobodený<br />
od rozumových pút, prejaví svoje<br />
sklony náš duch. Tak sa môže stať,<br />
že niekto vo sne urobí niečo, čo by sa<br />
v pozemskom živote veľmi zdráhal.<br />
Z toho sa dá vyvodiť, že jeho zábrany<br />
sú skôr výsledkom rozumovej úvahy<br />
– čiže nie sú ešte presvedčením, nie<br />
sú súčasťou jeho ja. Nenáležité konanie<br />
prežité počas sna ešte posilní<br />
vnútorný odpor k nemu a zakorení<br />
sa v duši.“<br />
Bude užitočné, ak si svoje nočné<br />
prežívanie budeme všímať viac ako<br />
doposiaľ.<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
ŽIVOT<br />
NOČNÉ MORY<br />
A STRACH Z DÉMONOV<br />
Pred niekoľkými storočiami vnímali<br />
ľudia zážitky z jemnohmotného a astrálneho<br />
sveta bezprostrednejšie ako<br />
dnes – niekedy až príliš. Svoje snové<br />
skúsenosti pričasto nadhodnocovali<br />
a chybne interpetovali. Tým potom<br />
rozdúchavali strach z čarodejníc<br />
a démonov, ale okrem toho mnohým<br />
ľuďom spôsobili aj závažné duševné<br />
škody.<br />
„Démonológia“, ponímaná ako veda,<br />
ovládala myšlienky a osudy ľudí viac<br />
než tisíc rokov. „Otec cirkvi“ Augustinus<br />
napríklad považoval možnosť<br />
„fyzickej kopulácie s diablami“<br />
za natoľko samozrejmú, že podľa jeho<br />
mienky je „nehoráznosťou“ o tom polemizovať.<br />
Martin Luther dokonca videl<br />
v deťoch narodených s postihnutím<br />
dôsledok styku s démonmi, preto<br />
zastával názor, že by sa tieto deti mali<br />
po narodení hneď usmrtiť.<br />
Takéto názory sa síce v období<br />
osvietenstva vykorenili, ale zjavné<br />
spojenia s jemnohmotnými svetmi<br />
zaujímajú mnoho ľudí až dodnes. Neprebudíme<br />
sa niekedy i my s hrôzou<br />
z nočnej mory, ktorá na nás pôsobila<br />
desivo reálne? Čo sa pri nej skutočne<br />
odohráva?<br />
Mnohé svedectvá vypovedajú<br />
o nočných démonoch, ktorí sa vrhajú<br />
na spiaceho, nechajú ho stuhnúť<br />
a vysávajú jeho životnú energiu<br />
tak, že tento bezbranný človek môže<br />
dokonca zomrieť. V juhovýchodnej<br />
Ázii kolujú zvesti o prípadoch, keď sa<br />
mladí a zdraví Thajci, Filipínci alebo<br />
Japonci prebudili v noci s prenikavým<br />
výkrikom a zomreli na zastavenie<br />
srdca. Tieto prípady (ktoré sa<br />
podľa vedeckých zistení stávajú vždy<br />
počas spánkovej REM-fázy) tak stavajú<br />
vedu pred novú hádanku.<br />
Thajská tradícia prisudzuje vinu<br />
„duchom vdov“, ktoré údajne napádajú<br />
34<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
práve mladých a silných mužov. Pripomína<br />
to európsku démonológiu<br />
stredoveku, v ktorej sa nočné mory<br />
alebo čarodejnice považovali za skutočných.<br />
Ak chce človek v týchto nočných<br />
strašidelných zážitkoch alebo nečakaných<br />
úmrtiach vidieť viac, ako len<br />
telesné fenomény, musí si uvedomiť,<br />
že náš hrubohmotný svet je obklopený<br />
svetom jemnohmotným. Priľahlý neviditeľný<br />
svet sa obvykle nazýva „astrálnou<br />
úrovňou“. A pokiaľ sa spojenie<br />
medzi telom a dušou dostatočne<br />
uvoľní, je možné do tejto úrovne skutočne<br />
„cestovať“. Takto môže teoreticky<br />
jedna ľudská duša ovplyvňovať<br />
druhú. Napriek tomu táto možnosť<br />
pôsobenia závisí vždy od stavu duše<br />
obete. Funguje to podobne aj v bdelom<br />
stave: pokiaľ nie sme vnútorne silní,<br />
môžu nás iní ľudia svojimi myšlienkami<br />
obťažovať i na diaľku. Takzvaní<br />
„démoni“ teda nie sú nejaké zlé ľudské<br />
duše. Sú to útvary, ktoré vzniknú zo<br />
silných emócií a pocitov ľudí. Podľa<br />
charakteru cítenia potom vzniknú<br />
v jemnohmotnom okolí formy, ktoré<br />
svojím vzhľadom zodpovedajú danej<br />
vnútornej emócii. I ony nás ovplyvňujú<br />
v každodennom živote, a hlavne<br />
v noci, keď sme jemnohmotnému okoliu<br />
otvorenejší. Z histórie sa napríklad<br />
uchovali správy, že stredoveké kláštory<br />
boli skutočnými liahňami tzv. „sukubov“<br />
(ženských démonov) a „inkubov“<br />
(mužských démonov), lebo nie všetci<br />
mnísi a mníšky sa dokázali stotožniť<br />
so sexuálnou zdržanlivosťou; tento násilne<br />
potlačovaný pud zdravého tela<br />
dal potom v jemnohmotnej oblasti<br />
vzniknúť mocným „démonom“.<br />
Ale nielen táto forma nočného prežívania<br />
spiaceho sužuje alebo teší.<br />
Prežívanie duše, ktorá sa uvoľnením<br />
spojenia s telom fyzickému svetu<br />
vzdiali, býva nadmieru rozmanité.<br />
Druh prežívania významne ovplyvňuje<br />
vnútorné naladenie sa pred<br />
zaspaním. Pokiaľ prevažujú pekné<br />
myšlienky, môžu na dušu silnejšie<br />
pôsobiť pomáhajúce sily a sen lepšie<br />
splní účel, ktorému slúži: sprostredkovať<br />
cenné impulzy pre ďalší život.<br />
„MÚDROSŤ POCHÁDZA<br />
ZO SNOV“<br />
Okolo roku 1890, v čase keď bola existencia<br />
kultúry pôvodného severoamerického<br />
obyvateľstva ohrozovaná civilizáciou<br />
bielych, únik do vnútorného<br />
sveta pôsobil ako riešenie. Mnohé<br />
kmene sa zdráhali vzdať sa tradičného<br />
spôsobu života lovcov a zberačov<br />
a stať sa roľníkmi. Medicinman<br />
Smohalla sa domnieval, že keby takto<br />
pracovali, nemohli by snívať, a telo<br />
a duša by sa zatvrdili. Verili, že „skutočná<br />
múdrosť môže prísť len zo snov“.<br />
(„Moje slová sú ako hviezdy – nezachádzajú“,<br />
nakladateľstvo Goldmann)<br />
I Abd-ru-shin upozornil vo svojej<br />
prednáške „Cit“ („Vo svetle Pravdy“,<br />
zväzok 2) na to, že snom v dnešnej<br />
dobe už nemôžeme prikladať takú<br />
dôležitosť, aká by im mala náležať:<br />
„To znamená, že by to vôbec neboli<br />
sny, ale prežívanie ducha...“ Toto prežívanie<br />
už nemôže byť správne prijaté<br />
a odovzdané ďalej, pretože sme<br />
svoj rozum jednostrannou intelektuálnou<br />
činnosťou „prepestovali“, čím<br />
pri vnímaní snového života „vzniká<br />
zmes, ako dvojité osvetlenie fotografickej<br />
dosky. Výsledkom sú terajšie<br />
nejasné sny.“<br />
Možnosť čerpania múdrosti zo<br />
snov je tak pre nás už veľmi obmedzená.<br />
O to dôležitejšie je znovu<br />
rozpoznať súvislosti a život riadiť<br />
v súlade rozumu s citom. Čím viac<br />
sa totiž predný mozog v noci zaoberá<br />
spracovaním všetkých starostí<br />
a problémov, tým je možnosť ducha<br />
spojiť sa so zdrojmi vyššej sily slabšia.<br />
Keby sme svoj život viedli na základe<br />
dobrého a podporujúceho
vnímania a nemuseli nočný odpočinok<br />
„vyplytvať“ len na regeneráciu<br />
predného mozgu, mohli by sme<br />
v spánku namiesto zmätených snov<br />
získavať jasné správy, poučenie, ale<br />
i varovania.<br />
KEĎ SA SNY STÁVAJÚ<br />
SKUTOČNOSŤOU<br />
Jedným z ľudí, ktorí by o týchto pomáhajúcich<br />
snových prežitiach mohli<br />
rozprávať, bol anglo-írsky letecký inžinier<br />
John William Dunne (1875-<br />
1949). Uverejnil tri pozoruhodné<br />
knihy, na ktoré sa dnes už takmer zabudlo:<br />
„The new immortality“ („Nová<br />
nesmrteľnosť“), „Nothing dies“ („Nič<br />
neumiera“) a „An experiment with<br />
time“ („Experiment s časom“). Popisuje<br />
v nich nočné prežitia, ktoré sa<br />
potom aj naozaj stali. Vo sne sa napríklad<br />
ocitol na skalnom previse, z ktorého<br />
trhlinou v zemi syčala horúca<br />
para. Intuitívne vedel, že je na ostrove,<br />
kde sa nachádza sopka, ktorá je tesne<br />
pred vybuchnutím. Jeho jediným cieľom<br />
bolo zachrániť obyvateľov a tak<br />
zvyšok sna strávil čoraz zúfalejšími<br />
pokusmi presvedčiť úrady, aby nariadili<br />
evakuáciu. Dunne si pamätal,<br />
ako všetkým, ktorých stretol hovoril,<br />
že pokiaľ sa nič nepodnikne, zomrie<br />
30 000 ľudí. A skutočne – v roku 1902,<br />
kedy sa sen odohral, došlo k výbuchu<br />
sopky Pelée na karibskom Martiniku,<br />
kde zahynulo takmer 30 000<br />
ľudí. Podobných proroctiev a predpovedí<br />
na základe snových zážitkov<br />
je mnoho.<br />
Jeden z najdiskutovanejších prípadov<br />
sa stal 21. októbra 1966 v Aberfane,<br />
waleskej baníckej dedine, v ktorej<br />
silné prívalové dažde strhli svah kopca,<br />
a ten okrem niekoľkých domov pod<br />
sebou pochoval i dve školy s viac než<br />
stovkou detí. Po tejto udalosti istý londýnsky<br />
psychiater hľadal prostredníctvom<br />
novín osoby, ktoré mali o tomto<br />
dianí predtuchu. Postupne sa prihlásilo<br />
okolo 200 ľudí. Takmer všetky ich<br />
vízie pochádzali zo snov. Najsmutnejší<br />
príbeh porozprávala matka jedného<br />
z mŕtvych detí. Jej deväťročná dcéra<br />
sa dva týždne pred nešťastím zobudila<br />
zo sna s vyhlásením, že nemá strach<br />
zomrieť, pretože vie, že s ňou budú jej<br />
kamaráti. V predvečer tragédie rozprávalo<br />
dieťa o druhom sne – tentokrát<br />
videlo celú školu zavalenú niečím čiernym.<br />
Nasledujúce ráno došlo k spomínanej<br />
tragédii a dievča v škole zomrelo;<br />
boli s ňou i zmieňovaní kamaráti. Zaujímavé<br />
na udalosti v Aberfane bolo i to,<br />
že jasnovidné sny mali prevažne ženy.<br />
Takéto „sny o skutočnosti“ sa dajú vysvetliť<br />
tým, že niektoré udalosti sú už<br />
vopred viditeľné v jemnohmotnom<br />
svete, do ktorého môžeme mať počas<br />
snenia prístup.<br />
Sny môžu inšpirovať aj k vynálezom,<br />
pretože človek silne zaujatý<br />
určitým problémom môže sny tráviť<br />
aj „hľadaním“ astrálnych predlôh.<br />
Tak napríklad slávny chemik<br />
Friedrich Kekulé (1829 – 1896) „ako<br />
obyčajne v zime roku 1861 sedel pri<br />
svojom stole a fascinovane pozoroval<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
iskrenie ohňa v krbe. Naraz uvidel,<br />
ako sa atómy uhlíka a vodíka pred<br />
jeho očami urovnali do akéhosi alchymistického<br />
symbolu, ourobora, hada,<br />
ktorý sa sám hryzie do chvosta. Tak<br />
došlo k objavu šesťhranného benzénového<br />
kruhu.“ („Plnosť noci“, Olaf<br />
Koob, 2010)<br />
„Lebo jemu Pán nadelil v spánku“,<br />
znie jedno úslovie. Vzniklo zo skúsenosti,<br />
že sme inšpirácii prístupní<br />
najmä vtedy, keď sa utlmí činnosť<br />
nášho dominujúceho rozumu.<br />
PRIRODZENÝ<br />
RYTMUS ŽIVOTA<br />
Je pre nás dôležité viesť duchovne<br />
orientovaný život, v ktorom doprajeme<br />
priestor nášmu cíteniu – vyvarujeme<br />
sa škodlivého správania, čo sa<br />
priaznivo prejaví v bdelom živote, aj<br />
v čistejšom prežívaní v snoch.<br />
Večer nám má slúžiť na prípravu<br />
na noc a uvoľnenie. A zatiaľ mnohí ľudia<br />
dnes veria, že po hodinách „nudnej“<br />
práce musia večer konečne niečo<br />
poriadne zažiť. Nanešťastie, celý náš<br />
život sa stal neprirodzeným – v práci,<br />
v stravovaní, v pôžitkoch, v spôsobe<br />
odpočinku.<br />
Bolo by prirodzené a prospešné, keby<br />
sme sa z aktivít každodenného života<br />
pomaly ponorili do osviežujúceho<br />
spánku, aby sme potom, odpútaní<br />
od pozemského, postupne mohli rozvinúť<br />
duševne-duchovnú aktivitu a načerpať<br />
novú silu. – Jedného dňa pre nás<br />
svet snov možno už nebude hádankou,<br />
ale dôležitou súčasťou nášho duševne-<br />
-duchovného života. Spánok nám túto<br />
možnosť denno-denne ponúka.<br />
ARTUR ZATLOUKAL ML.<br />
GRUZÍNSKO<br />
…A ĽUDIA SO SRDCOM<br />
NA SPRÁVNOM MIESTE<br />
Ste tu milým hosťom. Postarať sa o vás je vecou cti každého Gruzínca.<br />
Aj keď je príroda v gruzínskych horách úchvatná, dlhšie budeme<br />
spomínať na stretnutie s ľuďmi, od ktorých sme sa mohli každý deň<br />
učiť priateľstvu a srdečnosti.<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
Corinna Hübener<br />
hubenerova@svetgralu.sk
Ľudi<br />
a na<br />
vid<br />
idie<br />
ie<br />
ku nem<br />
emaj<br />
ajú skor<br />
oro ži<br />
ad<br />
ne prí<br />
ríjm<br />
jmy.<br />
Ale<br />
por<br />
orad<br />
ia<br />
si. Ak<br />
sa u ni<br />
ch uby<br />
bytu<br />
jete<br />
te, pr<br />
ipravi<br />
a vám ra<br />
ňajk<br />
y, aké<br />
ste<br />
ešte<br />
nev<br />
idel<br />
eli.<br />
A poč<br />
očas<br />
jed<br />
la nos<br />
ia ďalši<br />
šie a ďalš<br />
lšie<br />
dob<br />
obro<br />
roty,<br />
všet<br />
etko<br />
z vla<br />
last<br />
ných<br />
sur<br />
ov<br />
ín. Neku<br />
kupu<br />
pujú<br />
tak<br />
akme<br />
mer nič.<br />
V dedine vám na deň požičajú koňa a môžete vyraziť<br />
údolím k ľadovcu. Neviete jazdiť? Nevadí, tu je návod:<br />
Pomaly – poháňajte koňa pätami. Zastaviť – nerobte<br />
nič. Rýchle – to prenechajte skúsenejším…
Vo<br />
Vo<br />
Vo<br />
Vo<br />
Vo<br />
Vo<br />
Voja<br />
ja<br />
ja<br />
ja<br />
ja<br />
ja<br />
ja<br />
ja<br />
ja<br />
jak so<br />
so<br />
so<br />
so<br />
so<br />
so<br />
so sam<br />
am<br />
am<br />
am<br />
am<br />
amop<br />
op<br />
op<br />
opaaaaa<br />
lo<br />
lo<br />
lo<br />
lo<br />
lo<br />
lom ne<br />
ne<br />
ne<br />
ne<br />
ne<br />
ne<br />
n ďa<br />
ďa<br />
ďa<br />
ďa<br />
ďa<br />
ďa<br />
ďale<br />
le<br />
leko<br />
ko<br />
ko<br />
ko<br />
ko hra<br />
ra<br />
ra<br />
ra<br />
ra<br />
rani<br />
ni<br />
ni<br />
ni<br />
ni<br />
ni<br />
nice<br />
ce<br />
ce<br />
ce<br />
ce<br />
ce<br />
ce s Čeč<br />
eč<br />
eč<br />
eč<br />
eč<br />
eč<br />
ečen<br />
en<br />
en<br />
en<br />
en<br />
ensk<br />
sk<br />
sk<br />
sk<br />
skom<br />
om<br />
om<br />
om<br />
om<br />
om<br />
pr<br />
pr<br />
pr<br />
pr<br />
pr<br />
pr<br />
prez<br />
ez<br />
ez<br />
ez<br />
e er<br />
er<br />
er<br />
er<br />
er<br />
erá ni<br />
ni<br />
ni<br />
ni<br />
n e-<br />
e-<br />
e<br />
ko<br />
ko<br />
ko<br />
ko<br />
ko<br />
ko<br />
ko<br />
k ľk<br />
ľk<br />
ľk<br />
ľk<br />
ľk<br />
ľk<br />
ľkok<br />
ok<br />
ok<br />
ok<br />
ok<br />
o rá<br />
rá<br />
rá<br />
rá<br />
rá<br />
rá<br />
rát na<br />
na<br />
na<br />
na<br />
na<br />
na<br />
n še<br />
še<br />
še<br />
še<br />
še<br />
še<br />
š<br />
do<br />
do<br />
do<br />
do<br />
do<br />
do<br />
dokl<br />
kl<br />
kl<br />
kl<br />
kl<br />
kl<br />
kl<br />
klad<br />
ad<br />
ad<br />
ad<br />
ad<br />
ad<br />
ad<br />
ad<br />
ad<br />
ady a vy<br />
vy<br />
vy<br />
vy<br />
vy<br />
vy<br />
vy<br />
vy<br />
vypĺ<br />
pĺ<br />
pĺ<br />
pĺ<br />
pĺ<br />
pĺňa<br />
ňa<br />
ňa<br />
ňa<br />
ň<br />
bu<br />
bu<br />
bu<br />
bu<br />
bu<br />
bu<br />
bumá<br />
má<br />
má<br />
má<br />
má<br />
má<br />
mážk<br />
žk<br />
žk<br />
žk<br />
žk<br />
žk<br />
žk<br />
žk<br />
ž u.<br />
u.<br />
u.<br />
u.<br />
u "Kd<br />
Kd<br />
Kd<br />
Kd<br />
Kd<br />
Kd<br />
Kde<br />
bu<br />
bu<br />
bu<br />
bude<br />
de<br />
de<br />
dete<br />
te<br />
te<br />
te<br />
te<br />
te<br />
te spa<br />
pa<br />
pa<br />
pať?<br />
ť?<br />
ť?<br />
ť?<br />
ť?<br />
ť?"<br />
Uk<br />
Uk<br />
Uk<br />
Uk<br />
Uk<br />
Ukaz<br />
az<br />
az<br />
az<br />
az<br />
az<br />
az<br />
a uj<br />
uj<br />
uj<br />
uj<br />
ujem<br />
em<br />
em<br />
em<br />
em<br />
em<br />
eme na<br />
na<br />
na<br />
na<br />
na<br />
na neeeďa<br />
ďa<br />
ďa<br />
ďa<br />
ďa<br />
ďale<br />
le<br />
le<br />
lekú<br />
kú<br />
kú<br />
kú<br />
kú<br />
kú<br />
kú pas<br />
as<br />
as<br />
as<br />
astv<br />
tv<br />
tv<br />
tv<br />
t in<br />
in<br />
in<br />
i u.<br />
u.<br />
u.<br />
u<br />
"V<br />
"V<br />
"V<br />
"V<br />
"V<br />
"V<br />
"V<br />
"Ved<br />
ed<br />
ed<br />
ed<br />
e ľa<br />
ľa<br />
ľa<br />
ľa<br />
ľa<br />
ľa<br />
ľa naš<br />
aš<br />
aš<br />
aš<br />
aš<br />
aš<br />
ašic<br />
ic<br />
ic<br />
ich<br />
ka<br />
ka<br />
ka<br />
ka<br />
ka<br />
ka<br />
kasá<br />
sá<br />
sárn<br />
rn<br />
rní to<br />
to<br />
to<br />
to<br />
to<br />
to<br />
to<br />
to<br />
to mát<br />
át<br />
át<br />
át<br />
át<br />
át<br />
á e<br />
ro<br />
ro<br />
ro<br />
ro<br />
ro<br />
rovn<br />
vn<br />
vn<br />
vn<br />
vn<br />
vn j<br />
ej<br />
ej<br />
ej<br />
ej<br />
ej<br />
ej<br />
ejši<br />
ši<br />
ši<br />
ši<br />
ši<br />
ši<br />
ši<br />
šie.<br />
e.<br />
e.<br />
e.<br />
e.<br />
e.<br />
e.<br />
e.<br />
e Hrá<br />
rá<br />
ráte<br />
te<br />
te<br />
te<br />
te<br />
te<br />
vo<br />
vo<br />
vo<br />
vole<br />
le<br />
lejb<br />
jb<br />
jb<br />
jbal<br />
al<br />
al<br />
al<br />
a ? Ta<br />
Ta<br />
Ta<br />
Tak zr<br />
zr<br />
zr<br />
zraz<br />
az<br />
az<br />
az<br />
za<br />
za<br />
za<br />
za<br />
za<br />
za<br />
za pol<br />
ol<br />
ol<br />
ol<br />
ol<br />
o hod<br />
od<br />
od<br />
od<br />
od<br />
od<br />
odin<br />
in<br />
in<br />
in<br />
iny!<br />
y!<br />
y!<br />
y "<br />
K "Č<br />
"Č<br />
"Č<br />
"Čec<br />
ec<br />
echo<br />
ho<br />
ho<br />
hosl<br />
sl<br />
slov<br />
ov<br />
ovák<br />
ák<br />
ákom<br />
om<br />
om<br />
om<br />
om"<br />
ma<br />
ma<br />
ma<br />
ma<br />
m jú<br />
jú<br />
jú<br />
jú<br />
jú vrú<br />
rú<br />
rú<br />
rú<br />
rú<br />
r cn<br />
cn<br />
cn<br />
cny<br />
vz<br />
vz<br />
vz<br />
vz<br />
vz<br />
vzťa<br />
ťa<br />
ťa<br />
ťa<br />
ťa<br />
ťah,<br />
h,<br />
h,<br />
h,<br />
h,<br />
h,<br />
h, vša<br />
ša<br />
ša<br />
ša<br />
ša<br />
ša<br />
ša<br />
šak ná<br />
ná<br />
ná<br />
ná<br />
ná<br />
ná<br />
ná<br />
n m<br />
v še<br />
še<br />
še<br />
še<br />
še<br />
šesť<br />
sť<br />
sť<br />
sť<br />
s de<br />
de<br />
de<br />
de<br />
de<br />
de<br />
desi<br />
si<br />
si<br />
si<br />
si<br />
si<br />
si<br />
s at<br />
at<br />
at<br />
at<br />
at<br />
at<br />
atom<br />
om<br />
om<br />
om<br />
o<br />
ôs<br />
ôs<br />
ôs<br />
ôs<br />
ô mo<br />
mo<br />
mo<br />
m m ic<br />
ic<br />
ic<br />
ich<br />
ot<br />
ot<br />
ot<br />
otco<br />
co<br />
co<br />
covi<br />
vi<br />
vi<br />
vi<br />
via s ta<br />
ta<br />
ta<br />
ta<br />
ta<br />
ta<br />
t nk<br />
nk<br />
nk<br />
nkam<br />
am<br />
ami<br />
po<br />
po<br />
po<br />
pomá<br />
má<br />
má<br />
máha<br />
ha<br />
ha<br />
hali<br />
li<br />
li<br />
l pot<br />
ot<br />
ot<br />
otla<br />
la<br />
lačiť<br />
ko<br />
ko<br />
kont<br />
nt<br />
n ra<br />
ra<br />
rarevo<br />
vo<br />
volú<br />
lú<br />
lúci<br />
ci<br />
ci<br />
ciu…<br />
u…<br />
u…<br />
u…<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
Pred<br />
sto<br />
rok<br />
okmi<br />
žil<br />
ilo v jedi<br />
dine<br />
nej mies<br />
estn<br />
tnos<br />
ti<br />
aj 45<br />
čle<br />
nov<br />
rodi<br />
ny, krav<br />
avy,<br />
pra<br />
rasatá, hydi<br />
na.. ... Kú<br />
ri<br />
ť bolo<br />
zby<br />
bytočné.<br />
Mier<br />
im<br />
e na kri<br />
rižo<br />
žova<br />
vatk<br />
u cies<br />
est v ho<br />
rách<br />
ch, odki<br />
kiaľ<br />
za<br />
chví<br />
víľu<br />
odc<br />
dchá<br />
hádz<br />
dza au<br />
tobu<br />
bus.<br />
Ďal<br />
ší ide<br />
za tri dni.<br />
Ale<br />
ejha<br />
ha, križ<br />
ižov<br />
atka<br />
ešt<br />
šte nie je ani<br />
na doh<br />
ľad.<br />
Dáv<br />
ame<br />
sa do behu<br />
hu. Mies<br />
estn<br />
tni na nás<br />
nie<br />
iečo<br />
pok<br />
okri<br />
riku<br />
kujú<br />
, ale na<br />
rozpráva<br />
vani<br />
nie te<br />
ra<br />
z ne<br />
máme<br />
me<br />
čas<br />
. Kone<br />
nečn<br />
čne poch<br />
o-<br />
pí<br />
me. Ak<br />
vra<br />
raj be<br />
žíme<br />
na auto<br />
tobu<br />
s, nem<br />
emus<br />
usím<br />
íme sa<br />
poná<br />
náhľ<br />
ať… Vyťa<br />
ťahu<br />
hujú<br />
mob<br />
il a vol<br />
aj<br />
ú vodi<br />
čovi<br />
vi,<br />
aby na<br />
nás<br />
poč<br />
kal tak dl<br />
ho, ako bude<br />
potre<br />
rebn<br />
bné.
ŽIVOT<br />
Všetko<br />
bude dobré<br />
Marlies Kemptnerová<br />
Dva razy v živote ma náhle zasiahla smrť<br />
niekoho z blízkych; po tretí raz sa približovala<br />
pomaly. Najprv mnou otriasla<br />
hrozivá diagnóza, potom ju vystriedala<br />
nádej, ale znamenia čoraz zreteľnejšie<br />
ukazovali, že choroba napokon zvíťazí.<br />
To bolo… keď zomrela moja dcéra.<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
ala som vtedy presne desať, keď<br />
M moju obľúbenú kamarátku Annemarie<br />
odviezli kvôli zápalu slepého<br />
čreva do nemocnice. Jej rodičia boli<br />
farmári s veľkým statkom. Každý večer<br />
som k nim chodievala po čerstvé<br />
mlieko, rada som pomáhala na poli<br />
pri zbere zemiakov alebo repy. Veľká<br />
stodola a senník, pivnička a stajne, to<br />
všetko poskytovalo veľký priestor na<br />
dobrodružstvo a nové objavy. V to popoludnie,<br />
kým odviezli Annemarie do<br />
nemocnice, sme sedeli na kamenných<br />
schodoch pred domom a maškrtili<br />
prvé zrelé egreše. V noci ju potom začalo<br />
bolieť brucho. Jej mamka si o ňu<br />
robila veľké starosti, aj keď otec sa ju<br />
snažil upokojiť. Sužovala ju zlá predtucha.<br />
Ako predpokladali, bol to zápal<br />
slepého čreva. Pre lekárov banálna
ŽIVOT<br />
operácia, ale Annemarie napriek tomu<br />
zomrela. Nedopatrením jej po operácii<br />
niekto dal napiť. – Stála som so spolužiačkami<br />
v priestrannej miestnosti<br />
pri otvorenej rakve. Tu ležala naša kamarátka,<br />
v bielych šatách, bledá a studená,<br />
a čakala, ako nás ubezpečoval<br />
dedinský farár, kým po ňu príde anjel.<br />
Tento zážitok zakalil svetlo mojich<br />
detských rokov. Ťažký tieň však padol<br />
na môj mladý život už pred touto udalosťou.<br />
Moji rodičia sa rozviedli, otec<br />
nás opustil.<br />
Po ukončení školy som sa stala vášnivou<br />
čitateľkou. V knihách som nachádzala<br />
rozptýlenie, aj nové poznanie.<br />
Obraz Annemarie sa pozvoľna<br />
vytrácal. Do môjho života postupne<br />
vstúpila nová priateľka, nevlastný otec<br />
a nevlastní súrodenci. Stala som sa<br />
bankovou úradníčkou a nasledovala<br />
som svojho muža do romantického<br />
mestečka na brehu rieky. Mali sme<br />
niekoľko týždňov pred svadbou, keď<br />
prípravy prerušil otčimov telefonát:<br />
moja matka zomrela. Úplne náhle, na<br />
mozgovú mŕtvicu.<br />
Mala som dvadsaťjeden a matka štyridsaťštyri<br />
rokov. Teraz bola mŕtva.<br />
Ako sa to mohlo stať? Nebola vo svojom<br />
druhom manželstve šťastná? Kto<br />
sa teraz bude starať o dvoch malých<br />
chlapcov? Ani muž, ktorého som<br />
si chcela vziať, nedokázal odpovedať.<br />
Prečo ani nehľadal odpovede na<br />
otázky, ktoré ma trápili? A čo to vôbec<br />
je, život?<br />
Vášnivo hľadajúc som sa opäť<br />
uchýlila ku knihám. Hltala som náboženskú<br />
literatúru, literatúru o antropozofii<br />
a rozličných smeroch psychoanalýzy.<br />
Hľadala som vysvetlenie,<br />
prečo sa to všetko stalo. Čítala som<br />
a študovala ľudskú dušu.<br />
Stala som sa matkou troch detí; boli<br />
sme kompletná rodina a moje chápanie<br />
všetkého, čo sa stalo, vzrástlo. Povzbudená<br />
svojimi takzvanými znalosťami,<br />
chcela som všetko odovzdávať<br />
ďalej. Získavala som stále nové poznatky<br />
o tom, že každý má ísť svojou<br />
vlastnou cestou a vlastným tempom.<br />
A vlastné skúsenosti formovali aj<br />
moje presvedčenie: Duša putuje medzi<br />
svetmi. Neexistuje nijaké „nebytie“,<br />
ale len premena foriem.<br />
Zrazu ochorela moja dcéra. Diagnóza<br />
– leukémia. Naša „veľká dcéra“,<br />
mladá, krásna a plná života! Bol to<br />
šok. Aktivovali sme všetky techniky<br />
pozitívneho myslenia. Dovolávali<br />
sme sa anjela strážneho, obracali<br />
sa k Bohu. Spočiatku sa nám zdalo,<br />
že sa šťastie prikláňa na našu stranu.<br />
Vyzeralo to už, že sme boj s chorobou<br />
vyhrali. Ale potom sa všetko znovu<br />
zhoršilo. Deň čo deň, po celý rok sme<br />
chodili do nemocnice a dodávali dcére<br />
nádej, dôveru a silu. Ale sami sme poznávali<br />
svoje hranice. Pred našimi<br />
očami sa končil jeden život. Naša Tina<br />
už nevidela, nemohla hltať, len sluch<br />
Byť mŕtvy<br />
predsa neznamená<br />
byť vymazaný<br />
z knihy života<br />
jej slúžil, aby počula naše upokojujúce<br />
slová: „Existuje určitý prah a za ním<br />
je svetlo. A to svetlo je láska. Všetko<br />
bude dobré.“<br />
Posilnená svojím „štúdiom“ som vedela,<br />
že všetko, čo sa stane, je príležitosťou<br />
na náš rast. No aj tak. Dcérina<br />
bolesť sa stala mojou bolesťou. A hoci<br />
som vedela, že nám otázky typu<br />
„prečo“ otvárajú bránu k hlbšiemu<br />
pochopeniu, ležala som s otvorenými<br />
očami dlhé noci, otrasená tým, ako<br />
ťažko nás osud zasiahol. Vždy som<br />
všetkých okolo seba presviedčala, že<br />
všetko má nejaký zmysel. A teraz? Aké<br />
slová mám voliť teraz? Ako pripraviť<br />
vlastné dieťa na smrť? Ako mu povedať:<br />
tvoje utrpenie poslúži niečomu<br />
dobrému na svete?<br />
Nakoniec sa mi to podarilo sformulovať:<br />
„Pozri, koľko ľudí okolo<br />
nás je tvojím utrpením zasiahnutých<br />
a prejavuje ti lásku! Utrpenie nás vedie<br />
k tomu, aby sme viac milovali.<br />
A tak ty, moje dieťa, môžeš pomocou<br />
toho, čo sa ti prihodilo, znásobiť záchvevy<br />
lásky na tejto zemi. Čo môže<br />
byť krajšie?“<br />
Dcéra túto myšlienku prijala. Obaja<br />
rodičia spoločne, tak, ako keď sme ju<br />
vítali pri narodení, tak sme ju odprevadili<br />
na onen svet. Pritom sa všetko,<br />
čo sme si vytrpeli, vtislo do našej duše.<br />
Veľa ľudí po takých bolestných zážitkoch<br />
hovorí: „Všetko sa vo mne<br />
zlomilo.“ Tak veľmi sa viem vcítiť do<br />
týchto pocitov! A predsa – vo mne sa<br />
ozýva vnútorný hlas, ktorý oponuje<br />
a ktorý hovorí: „Všetko bude dobré!“<br />
Ťažké životné skúsenosti zväčšujú<br />
potrebu lásky, priateľstva, dobra. Je<br />
potrebné stále kontrolovať svoje myšlienky.<br />
Kam až sa nechám zahnať?<br />
Čo si predstavujem pod pojmom „byť<br />
mŕtvy“? Je nutné opustiť staré názory.<br />
Byť mŕtvy predsa neznamená byť vymazaný<br />
z knihy života. Smrť znamená<br />
narodiť sa na druhej strane.<br />
Tejto predstavy sa chcem vždy držať<br />
a čerpať z nej silu. Naše myšlienky sú<br />
tie najmocnejšie nástroje, ktoré máme<br />
k dispozícii. Sú ako cválajúce kone,<br />
ktoré nás strhnú so sebou. Ale opraty<br />
máme v rukách my, my máme možnosť<br />
zvoliť, na čo chceme myslieť.<br />
Máme neustále rozširovať svoje poznanie,<br />
aby náš duch mohol rásť. Ako<br />
inak môžeme chápať<br />
život? Keď duša<br />
vďaka poznaniu<br />
dospeje k pokoju,<br />
potom je všetko<br />
dobré. Úplne<br />
všetko.<br />
Marlies Kemptnerová<br />
kemptnerova@svetgralu.sk<br />
41<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
42<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
Z krutého panovníka<br />
mierotvorca
PRÍBEH<br />
Človek zvyčajne márne hľadá stopy rotvorného orného pôsobenia náboženstva.<br />
V histórii sa však objavovali al<br />
osobnosti,<br />
obnosti,<br />
akou bol napríklad František z Assissi,<br />
ktorí zmenili seba<br />
aj svoj život<br />
na základe<br />
vlastných duchovných skúseností. s Medzi opravdivo zbožnými osobnosťami<br />
sa vyskytuje len málo kráľov, vysokých<br />
duchovných hodnostárov, vládcov, alebo<br />
ľudí s právomocou rozhodovať. Jedným<br />
z tých nemnohých bol kráľ Ašóka, vládca<br />
obrovskej predkresťanskej es<br />
k ríše (okolo r.<br />
250 pred n.l.). Pod vplyvom silného ná-<br />
mieboženského<br />
presvedčenia sám prešiel<br />
vnútornou n premenou a radikálne zmenil<br />
svoje životné ciele. Jeho príbeh je sku-<br />
točne obdivuhodný.<br />
dn<br />
V<br />
Siegfried Hagl<br />
4.<br />
a 5. storočí pred n. l. bola indická<br />
Maurjovská ríša jednou<br />
z najrozvinutejších nute<br />
jšíc<br />
krajín vtedajšieho<br />
sveta. 1 Politická ekonómia tu mala<br />
a<br />
status vedy. Tunajší králi, na rozdiel<br />
od svojich despotických súčasníkov,<br />
neruinovali poddaných vymáhaním<br />
nezaplatiteľných atit<br />
eľ<br />
ných daní. No napriek<br />
svojej ekonomickej ej uváženosti a rozvinutému<br />
peňažnému hospodárstvu<br />
to nebol<br />
ideálny štát. Jeho štruktúra<br />
bola autokratická, tick<br />
kráľ stál na vrchole<br />
prísnej štátnej správy, kontrolovanej<br />
špiónmi. Už vtedy totiž ti<br />
jestvovali<br />
skorumpovaní úradníci.<br />
Jeden en<br />
autor<br />
zo 4. storočia pred n. l. 2 nahnevane<br />
an<br />
e<br />
priznáva, že „… preukázať úradníkovi<br />
nedovolené ol<br />
ené zhrabnutie štátnych<br />
príjmov do vlastného vrecka je rovnako<br />
ťažké ako<br />
dokázať plávajúcej<br />
rybe množstvo vody, ktoré vypila“.<br />
Intrigy, palácové revolúcie a vraždy<br />
kráľov patrili k zdanlivo nevyhnut-<br />
ným sprievodným javom absolutistickej<br />
monarchie. Veľká profesionálna<br />
n<br />
armáda<br />
s polmiliónom liónom bojovníkov<br />
umožnila kráľovstvu Magadha a nikať výboje, ktorým palácové intrigy<br />
a výmeny kráľov prakticky pod-<br />
nijako<br />
nebránili. Kráľovstvo bolo spravo-<br />
vané efektívnejšie než väčšina iných<br />
ríš, antické mestské štáty v Európe<br />
nevynímajúc. Napriek tomu to však<br />
bola diktatúra bezohľadného panovníka,<br />
ktorý sa neustále snažil dobývať<br />
nové a nové územia.<br />
Asi v roku 270 pred n. l. sa kráľom<br />
Magadhy stal Ašóka (v sanskrte „bez<br />
starosti“). Údajne zabil svojho brata<br />
a ďalších príbuzných, aby<br />
sa dostal<br />
na<br />
trón. Počas<br />
prvých ôsmich rokov<br />
svojej štyridsaťjedenročnej denročne vlády panoval<br />
s despotickou tvrdosťou, zabá-<br />
val sa na slávnostiach stiach a lovoch. Jeho<br />
krutosť voči trestancom sa spomí-<br />
nala<br />
ešte e po mnoho storočí.<br />
Osem rokov po prevzatí moci vie-<br />
dol Ašóka vojnu proti susednému<br />
kniežatstvu Kalinga 3 . Z vtedajšieho<br />
pohľadu to bola samozrejmá úloha<br />
vládcu pri ochrane a rozširovaní<br />
vlastnej ríše. Podľa vlastných zázna-<br />
mov nechal vtedy povraždiť 100 000<br />
ľudí a ďalších 150 0000 odvliecť do<br />
zajatia.<br />
a.<br />
Týmito počinmi si vyslúžil<br />
meno<br />
Čandašóka (Ašóka Strašný).<br />
Táto<br />
vojna však priniesla do krá-<br />
ľovho života aj nečakaný obrat. Vi-<br />
diac<br />
strašnú brutalitu bojov, uvedo-<br />
mil si svoju zodpovednosť za tieto<br />
zverstvá. Toto poznanie úplne zmenilo<br />
jeho prístup k úlohe panovníka.<br />
DHARMAŠÓKA<br />
(AŠÓKA SPRAVODLIVÝ)<br />
Nikto nevie s istotou,<br />
čo viedlo<br />
Ašóku k tomu, aby sa po veľkole-<br />
pom víťazstve zriekol vojen, no fak-<br />
tom je, že sa odrazu začal venovať<br />
mierovej výstavbe v prospech všet-<br />
kých poddaných v duchu svojho no-<br />
vého presvedčenia: „Nech už sú moje<br />
snahy akékoľvek, usilujem sa jedine<br />
o to, aby som dodržal záväzok, ktorý<br />
mám voči všetkým žijúcim bytos-<br />
tiam“. Legenda hovorí o<br />
stretnutí<br />
s budhistickým mníchom Tissom,<br />
ktorý na Ašóku urobil taký hlboký<br />
dojem, že sa po vojnovom ťažení<br />
proti kniežatstvu Kalinga uchýlil<br />
do kláštora, kde celý rok študoval<br />
„učenie osvietených“. Od tohto okamihu<br />
vládol Ašóka podľa budhistického<br />
chápania sveta a hlásal dodržiavanie<br />
svetového zákona o nenásilí<br />
(Dharma-mahamatra). Podporoval<br />
pôsobenie budhistov a Mahinda,<br />
Ašókov syn, údajne priniesol budhizmus<br />
na Srí Lanku. V tridsiatich<br />
štyroch dochovaných Ašókových nariadeniach,<br />
ktoré sú najdôležitejším<br />
prameňom dokladajúcim jeho myslenie<br />
a skutky, však dôkazy o uprednostňovaní<br />
budhistických mníšskych<br />
komunít chýbajú. Charakteristickou<br />
črtou jeho vlády je naopak tolerancia<br />
voči všetkým náboženským spoločenstvám.<br />
Okrem toho v Ašókových<br />
nariadeniach, najstarších autentických<br />
svedectvách o Budhovi, chýba<br />
zásadný teologický obsah budhistických<br />
náuk. Diskutuje sa o tom, či vo<br />
svojich ediktoch zastával „pra-budhismus“,<br />
alebo možno len učil myšlienky,<br />
ktoré sú obsiahnuté aj v iných<br />
náboženstvách starej Indie.<br />
V každom prípade za Ašóku dosiahla<br />
Maurjovská ríša svoj najväčší<br />
rozmach, jej územie zahŕňalo najväčšiu<br />
časť súčasnej Indie a Pakistanu.<br />
No žiaľ, Ašókova nádej, že by na jeho<br />
dielo nadviazali schopní nasledovníci,<br />
sa nesplnila. Jeho ríša mieru ho<br />
prežila len o niekoľko desaťročí.<br />
Z historického hľadiska vytvoril<br />
Ašóka prvý štát, kde prvoradým cieľom<br />
nebolo udržiavanie moci a rozširovanie<br />
ovládaných území, ale<br />
rešpektovanie záväzkov voči jeho<br />
obyvateľom. Na štátne trovy sa tu<br />
stavali studne, cesty, ubytovne, nemocnice<br />
pre ľudí aj zvieratá, vysádzali<br />
sa stromy, a dokonca zriaďovali<br />
chránené prírodné rezervácie,<br />
v ktorých platil zákaz vypaľovania<br />
43<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
PRÍBEH<br />
Sekta a sekta: „Preto je len súlad dobrý“<br />
Bohom milý kráľ ctí všetky sekty (náboženské<br />
skupiny, pozn. red.)… Ale bohom milý nekladie<br />
taký veľký dôraz na dary a prejavy úcty ako<br />
na to, aby vo všetkých sektách prebiehal rast<br />
toho podstatného. Rast podstatného je veľmi<br />
rozmanitý; avšak jeho podstatou je opatrnosť<br />
v reči. Aby nedochádzalo pri nevhodných<br />
príležitostiach ani k vychvaľovaniu vlastnej sekty,<br />
ani k haneniu iných siekt. Ak k tomu predsa len<br />
pri nejakej príležitosti dôjde, aby sa tak dialo<br />
v primeranej miere. Iné sekty sa však majú ctiť pri<br />
každej príležitosti. Keď tak človek koná, podporuje<br />
vlastnú sektu a pre inú sektu činí dobro.<br />
V opačnom prípade človek poškodzuje vlastnú<br />
sektu a inej sekte činí zlo. Pretože kto vždy svoju<br />
vlastnú sektu vychvaľuje a iné sekty haní, a to<br />
všetko z náklonnosti k vlastnej sekte a aby vlastnú<br />
sektu velebil, ten keď tak koná, o to väčšmi škodí<br />
len svojej vlastnej sekte. Preto je len súlad dobrý…<br />
„Chcem svojich poddaných na tomto<br />
svete urobiť šťastnými!“<br />
Kráľ si želá, aby susedia zo mňa<br />
nemali strach, aby ku mne mali<br />
dôveru, že sa im odo mňa dostane<br />
len šťastie, nie nešťastie. I týmto by<br />
mali byť naplnení: kráľ k vám bude<br />
maximálne zhovievavý, a preto vás<br />
žiada, aby ste s ohľadom na neho<br />
prešli premenou podľa Budhovho<br />
učenia. Keď sa snažím, tak sa toto<br />
deje, aby som pre seba dosiahol<br />
nevinu voči svojim poddaným.<br />
Zároveň vás chcem na tomto svete<br />
učiniť šťastnými, a na onom svete<br />
sa máte dostať do neba. Všetci ľudia<br />
sú ako moje deti. Ako svojim deťom<br />
želám, aby mali účasť na celom blahu<br />
a šťastí na tomto i onom svete, tak to<br />
isté želám aj ľuďom.<br />
Z Ašókových nariadení (5, str. 254)<br />
Z Ašókových nariadení (1, str. 5)<br />
stromov a lovu zvierat. Samotný kráľ<br />
sa zaviazal uviesť náboženské náuky<br />
do praxe, a pustil sa do praktických<br />
činov aj sám. Svojím obrovským pracovným<br />
nasadením osobne šiel svojim<br />
úradníkom príkladom. Každých<br />
päť rokov precestoval svoju rozľahlú<br />
ríšu, jej štyri provincie mali svojich<br />
vládcov a určitú autonómiu. Na zabezpečovanie<br />
spravodlivosti menoval<br />
kontrolórov, ktorí mali vyhľadávať<br />
problémové oblasti a riešiť ich. V histórii<br />
ľudstva by sme dlho museli hľadať<br />
panovníka, ktorý dokázal niečo<br />
podobné.<br />
Ašóka je výnimočný v tom,<br />
že ako jeden z mála vládcov pod<br />
vplyvom náboženských poznatkov<br />
zmenil svoje zmýšľanie i konanie.<br />
Z dnešného pohľadu možno<br />
jeho činy považovať za prvé snahy<br />
44<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
o vytvorenie „moderného“ štátu,<br />
ktorý sa stará o blaho svojich občanov.<br />
Západný svet musel čakať až<br />
do amerického vyhlásenia nezávislosti<br />
a francúzskej revolúcie, kým začali<br />
demokratické štáty vidieť svoju<br />
najdôležitejšiu úlohu v úsilí o mier<br />
a prospech svojich občanov. To však<br />
už nebolo na náboženskom, ale intelektuálnom<br />
základe: na filozofii<br />
osvietenstva.<br />
Literatúra:<br />
1) Draper, Gerald/Zohren Karl A., Umkehr<br />
zur Gewaltlosigkeit: Ashoka und sein<br />
Friedensreich in Indien (Obrat k nenásilí:<br />
Ašóka a jeho říše míru v Indii), Dialog<br />
International e.V., Düsseldorf 1996<br />
2) Kern Fritz, Asoka (Ašóka), Francke, Bern<br />
1956<br />
3) Klimburg-Salter Deborah E., Buddha in<br />
Indien (Buddha v Indii), Kunsthistorisches<br />
Museum, Wien 1995<br />
4) Kosambi D. D., Das Alte Indien (Stará<br />
Indie), Akademie-Verlag, Berlin 1969<br />
5) Mensching Gustav, Buddhistische Geisteswelt<br />
(Buddhistický duchovní svět),<br />
Holle, Darmstadt 1955<br />
6) Strong John S., The Legend of King<br />
Asoka (Legenda o králi Ašókovi), Princeton<br />
University Press, Princeton 1983<br />
7) Zierer Otto,<br />
Sternstunden der<br />
Weltgeschichte<br />
(Osudové chvíle<br />
světových dějin),<br />
Wiener Verlag,<br />
Wien 1978<br />
Siegfried Hagl<br />
hagl@svetgralu.sk
ŽIVOT<br />
Kde je moja žena teraz,<br />
po smrti?<br />
Moja žena nedávno zomrela. Kde<br />
je teraz, po svojej smrti? Môže ma<br />
vidieť? Stretnem sa s ňou neskôr<br />
znovu? Je možné s ňou nadviazať<br />
kontakt?<br />
Fyzická smrť pre človeka neznamená<br />
koniec života, ale len prechod do<br />
iného sveta, ktorý leží mimo vnímania<br />
našich telesných zmyslov. Spolu<br />
s ľudskou dušou sa od pozemskej telesnej<br />
schránky odpúta aj vedomie<br />
človeka.<br />
Počas tohto procesu a krátko potom<br />
sa zosnulý človek ešte zdržuje<br />
vo svojom dovtedajšom pozemskom<br />
okolí. Môže pritom prežívať mnohé<br />
z toho, čo sa okolo neho deje, a môže<br />
vnímať úmysly a myšlienky pozostalých,<br />
s ktorými bol spojený.<br />
Smrť je zrodením do jemnohmotného<br />
sveta. Tento dej je pre zosnulých<br />
väčšinou príjemným zážitkom.<br />
Ľudia, ktorí zažili stav blízkej smrti<br />
a boli opäť oživení, často rozprávajú,<br />
že videli prichádzať svojich zomretých<br />
príbuzných, aby im uľahčili ich<br />
„krok cez prah“.<br />
Po prechodnej dobe strávenej vo<br />
svojom niekdajšom prostredí sa zosnulý<br />
dostáva na onen svet, ktorý<br />
presne zodpovedá jeho vnútornému<br />
životu, teda jeho myšlienkovej a citovej<br />
zrelosti. Mohli by sme povedať,<br />
že to, čo na Zemi vnímame ako náš<br />
duševný, vnútorný svet, stane sa po<br />
smrti naším reálnym svetom vonkajším.<br />
Alebo by sme mohli hovoriť<br />
aj o rôznych úrovniach onoho sveta.<br />
Vlastný stav našej duše potom rozhoduje<br />
o tom, čo nás po smrti čaká –<br />
v akom okolí budeme pokračovať<br />
v duchovnej ceste. Sme to teda my<br />
sami, kto si pripravuje „nebo“ alebo<br />
„peklo“.<br />
S ľuďmi, ktorí už prešli na druhú<br />
stranu, je možné nadviazať spojenie<br />
prostredníctvom snov i vedomých<br />
myšlienok. Dobrými myšlienkami<br />
teda môžeme podporovať svojho milovaného<br />
zosnulého na jeho ďalšej<br />
ceste.<br />
Opätovné stretnutie s človekom,<br />
s ktorým sme sa na Zemi cítili vnútorne<br />
spätí, je po smrti možné, ale<br />
nie isté. O ďalšej spoločnej životnej<br />
ceste rozhoduje vždy duševný stav<br />
oboch z nich.<br />
Už dávnejšie existovali a takisto aj<br />
dnes sa objavujú pokusy nadväzovať<br />
kontakt so zosnulými prostredníctvom<br />
médií. No poznanie zákonitostí<br />
života po pozemskej smrti nám<br />
napomôže vyvarovať sa takýchto nebezpečných<br />
praktík. Pokus o nadviazanie<br />
spojenia za každú cenu môže<br />
totiž viesť ku vzniku nežiadúcich<br />
pút a prípadných psychických problémov,<br />
ktoré negatívne<br />
vplývajú na<br />
dušu človeka.<br />
Werner Huemer<br />
huemer@svetgralu.sk<br />
Otázka bola vybraná z knihy<br />
100 odpovědí na životní otázky<br />
Ďalšie publikácie z našej ponuky k tejto téme:<br />
Herbert Vollmann, Pútnik svetmi<br />
Richard Steinpach, Ako to, že žijeme po<br />
smrti, a aký zmysel má život?<br />
45<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
VÝCHOVA<br />
zlatých pravidiel<br />
úspešnej výchovy (4)<br />
12Chlapci, dievčatá – a „boh Kairos“<br />
Všade nachádzame určité odlišnosti.<br />
A majú svoj zmysel. Aké by to bolo,<br />
keby sme všetci robili všetko rovnakým<br />
spôsobom? Keby sme proste<br />
boli „na jedno kopyto“? V našej dobe<br />
46<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
je silná tendencia veci štandardizovať.<br />
Na všetko existujú normy – a v mnohých<br />
oblastiach sú aj potrebné. Človek<br />
je však individuálna osobnosť<br />
nadaná jedinečnými schopnosťami,<br />
obdarená talentom rôzneho druhu,<br />
a má svoje záujmy. Každý koná spôsobom<br />
sebe vlastným a podľa toho sa<br />
aj vlastným spôsobom vyvíja.
VÝCHOVA<br />
Pravidlo<br />
č. 7 znie:<br />
REŠPEKTUJTE ROZDIELY<br />
Pred pár rokmi sme na našich tréningoch<br />
oddelili dievčatá od chlapcov,<br />
pretože sme videli, že chlapci potrebujú<br />
iný tréning ako dievčatá, ženy<br />
iný než muži.<br />
Chlapci chcú a potrebujú omnoho<br />
viac telesných výziev a úloh, chcú súperiť<br />
a bojovať – a na to potrebujú<br />
viac miesta. Chcú seba i svojich súperov<br />
viac pociťovať, testovať hranice<br />
svojho rastu, svoju silu. Dievčatá sa<br />
viac rozprávajú, a i keď niečo robia<br />
veľmi živo, všetko prebieha pokojne.<br />
Chlapci sa často klbčia, keď medzi<br />
nimi dôjde k nezhodám, ale väčšinou<br />
je zakrátko opäť všetko v poriadku.<br />
Keď dôjde ku sporu medzi dievčatami,<br />
ide obvykle o slovnú potýčku,<br />
ktorá často vedie k hádkam so známym<br />
„vyškriabem ti oči“. Nakoniec<br />
sme dospeli k názoru: chlapci sa definujú<br />
tým, čo robia, dievčatá skôr<br />
tým, aké sú.<br />
V našej každodennej praxi sa stretávame<br />
aj s tým, že chlapci obvykle<br />
potrebujú jasnejšie pokyny ako dievčatá.<br />
Všimli sme si takisto, že mnohé<br />
matky sú k svojim dcéram prísnejšie,<br />
než k synom. Ale má to byť skôr naopak:<br />
chlapci spravidla potrebujú viac<br />
prísnosti. Dievčatá si okrem toho<br />
nesú svoje životné nasmerovanie už<br />
v sebe. Jedna matka to pekne vystihla<br />
vetou: „Dievčatá sú dievčatami od začiatku,<br />
chlapci sa ešte len chlapcami<br />
musia stať.“<br />
Chlapci často až do puberty pôsobia<br />
androgýnne (obojpohlavne).<br />
Keď potom navyše ešte nosia dlhé<br />
vlasy, bývajú od dievčat na nerozoznanie.<br />
To takisto poukazuje na to,<br />
že dievčatá sú vo vývoji o pár rokov<br />
popredu (vyrovnanie nastáva podľa<br />
našich skúseností okolo 25. roku).<br />
V dnešnej dobe je snaha rozdiely<br />
medzi pohlaviami skôr odstraňovať.<br />
Vnímať a zdravo zohľadňovať prirodzené<br />
rozdiely je umenie, stojí však<br />
za to opäť ho rozvíjať. Ak sa bude<br />
každý správať prirodzene, je to vôbec<br />
tá najlepšia cesta vývoja.<br />
To nás privádza<br />
k pravidlu č. 8:<br />
PROSTE KAIRA<br />
A DÔVERUJTE MU<br />
Poznáte to… Venujete sa nejakej<br />
náročnej činnosti, všetko sa vlečie,<br />
a v istom okamihu sa situácia rozuzlí<br />
a odrazu to ide hladko. – Medzi<br />
starogréckymi bohmi bol jeden,<br />
najmladší zo synov boha Dia, ktorý<br />
sa volal Kairos. Bol zodpovedný za<br />
správny okamih. Kairos bol holohlavý,<br />
až na jedno miesto nad čelom,<br />
kde mal dlhú kader vlasov. Pokiaľ ho<br />
niekto chcel chytiť „za pačesy“, a urobil<br />
pohyb príliš skoro alebo príliš neskoro,<br />
siahol buď do prázdna, alebo<br />
mu ruka skĺzla po plešine. Jeho kader<br />
sa dala uchopiť len zoči-voči, v jedinom<br />
okamihu.<br />
Podľa starých Grékov mohol Kairos<br />
sprostredkovať vhodnú príležitosť<br />
na uzavretie dohody, na určenie<br />
času, kedy sa vydať do sveta alebo vo<br />
vojne nájsť správny čas na obrat a zvíťaziť.<br />
Ako to môžeme využiť dnes?<br />
Nezáleží len na tom – robiť správnu<br />
vec, ale takisto na správnom načasovaní.<br />
Načo strieľať loptu do bránky,<br />
keď samotná hra ešte nezačala?<br />
Skúsme byť v náročných situáciách<br />
s našimi deťmi neutrálnymi<br />
pozorovateľmi. Dýchajme zhlboka,<br />
usmievajme sa, a vnútorne i telesne<br />
o krok ustúpme. Tým dosiahneme,<br />
že naše vedomie zostane jasné a nebudeme<br />
„vidieť čierno“. Len pozorujme,<br />
buďme nad vecou, a zaručene<br />
príde Kairos – ktorý vie, kedy zasiahnuť.<br />
Potom sa list obráti!<br />
Jeden príklad: matka je nahnevaná<br />
na svoju staršiu dcéru, ktorej musí neustále<br />
pripomínať vynášanie smetí.<br />
Raz pri obede mladšia dcéra mľaská.<br />
Staršia ju napomína: „Prosím ťa, prestaň<br />
mľaskať.“ Tá na napomenutie nedbá.<br />
Staršia sa rozhnevá a zopakuje<br />
svoju požiadavku. Mladšia na chvíľku<br />
prestane, ale potom mľaská ďalej. Na<br />
to staršia vybuchne: „Niekoľkokrát<br />
som ti povedala, aby si prestala mľaskať,<br />
nemôžeš poslúchnuť? Mami,<br />
povedz jej…“ Teraz vstupuje do hry<br />
Kairos: matka pokojne svojej staršej<br />
dcére hovorí: „Vidíš, takto to mám ja<br />
s tebou a s tvojím vynášaním smetí.“<br />
Odvtedy bol s odpadkami zriedkakedy<br />
problém. Riešenie je veľmi jednoduché,<br />
keď dieťa situáciu pochopí<br />
pomocou vlastného prežitia. Kairos sa<br />
potom raduje a smiech daruje i vám.<br />
Pri riešení veľkých i malých úloh,<br />
dokonca i v zdanlivo beznádejných<br />
situáciách dôverujme neviditeľným<br />
pomocníkom, ktorí pracujú s Kairom.<br />
Prosme ich vnútorne o to, aby<br />
nám ukázali pravý okamih, kedy<br />
je možné obtiažnu<br />
situáciu<br />
vyriešiť!<br />
Birgit a Philipp Siefertovci<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
47<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
48<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
Na konci života<br />
nevidím slepú uličku<br />
Ute Köhler z detského hospicu<br />
hovorí o svojich stretnutiach so smrťou
ROZHOVOR<br />
O smrti a umieraní sme sa rozprávali s vedúcou<br />
heilbronského detského hospicu Ute Köhler.<br />
Silu jej dáva viera v Boha, príklad – postoj detí.<br />
Zhováral sa Mehmet Yesilgöz<br />
Ako dlho existuje vaše zariadenie?<br />
Detský hospic existuje iba od roku<br />
2009. Vznikol na základe iniciatívy<br />
rodičov a detských zdravotných<br />
sestier, ktoré sa angažovali v tzv.<br />
Farebnom kruhu. Ide o model starostlivosti,<br />
keď sa sestry ambulantne<br />
starajú o chronicky alebo ťažko<br />
choré deti a mladistvých. Veľmi<br />
nám záležalo na tom, aby rodiny<br />
takto chorých detí mali viac podpory.<br />
V súčasnosti náš tím tvorí devätnásť<br />
dobrovoľných pracovníkov.<br />
Ako vyzerá u vás bežný deň?<br />
Niečo ako normovaná pracovná<br />
doba neexistuje, pretože potreby<br />
jednotlivých rodín sú veľmi rozdielne.<br />
Vo všeobecnosti – pomáhame<br />
a uľahčujeme rodinám, kde<br />
sa dá. Oni potom môžu využiť svoje<br />
voľné chvíle. Naša činnosť vždy závisí<br />
od štádia ochorenia dieťaťa a od<br />
jeho veku. Napríklad naše najmladšie<br />
dieťa má 15 mesiacov, najstarší<br />
mladistvý mal 18 rokov. Od toho sa<br />
odvíjajú úplne odlišné činnosti, potreby<br />
a záujmy, na ktoré treba primerane<br />
reagovať. Našich pacientov<br />
máme v starostlivosti často aj niekoľko<br />
rokov, vtedy sa postupne mení<br />
aj forma našej služby.<br />
Pomáhame nielen chorým deťom,<br />
ale aj ich blízkym. Mnohí nevedia,<br />
že sme tu i pre zdravých súrodencov,<br />
pre rodičov a prarodičov – podporujeme<br />
ich, keď potrebujú na tejto<br />
vyčerpávajúcej tŕnistej ceste pomoc<br />
a oporu. Naša práca je teda skôr<br />
sociálna, viac duševného než lekárskeho<br />
charakteru: chodíme na prechádzky,<br />
hráme hry, organizujeme<br />
výlety, spoločne tvoríme, chodíme<br />
do kina, veľa spolu hovoríme… ale<br />
hlavne načúvame. Naša skúsenosť<br />
ukazuje, že pre postihnutých je najlepšie,<br />
keď sa o nich stará patrón<br />
alebo patrónka.<br />
Kto je to vlastne patrón? Sú patróni na svoju<br />
činnosť špeciálne pripravovaní?<br />
Pre túto prácu sa dlho používal<br />
koncept hospicovej starostlivosti<br />
o dospelých, teraz je špeciálne upravený<br />
i pre prácu s deťmi a mladistvými.<br />
Na získanie kvalifikácie je<br />
potrebné absolvovať 100-hodinový<br />
kurz, ktorý je rozdelený do troch<br />
blokov. V prvom ide o to, aby budúci<br />
patrón pochopil a prijal názor,<br />
že rodiny na ich ceste sprevádzame.<br />
Patrón si tiež musí ujasniť, do akej<br />
zvláštnej roly sa tu dostáva. Emocionálne<br />
je členom rodiny, svojím<br />
objektívnym prístupom však vníma<br />
celkovú situáciu „zvonka“. Členovia<br />
rodiny akoby niekedy mali klapky<br />
na očiach. Tu musí skúsený, nezávislý<br />
človek chápať i to, že riešenie,<br />
pre ktoré sa rozhodne rodina, sa<br />
často líši od toho, čo by sám zvolil.<br />
Niekedy to nie je ľahké, preto je pri<br />
vzdelávaní dôležitým bodom aj ponechanie<br />
voľnosti. V prvom bloku<br />
je nevyhnutné aj intenzívne poznávanie<br />
vlastnej osobnosti a zodpovedanie<br />
si dôležitých otázok. Ako napríklad:<br />
„Aké mám slabosti?“, „Aké<br />
straty vo svojom živote zažívam?“<br />
Nechceme predsa zaťažovať rodiny<br />
vlastným duševným balastom.<br />
Druhá časť vzdelávania je veľmi<br />
rôznorodá. Týka sa napríklad zvykov<br />
a obyčajov v najrôznejších regiónoch<br />
sveta a kultúrnych kruhoch.<br />
Je dôležité vedieť, na čo je<br />
potrebné brať ohľad, keď človek<br />
sprevádza napríklad moslimskú rodinu.<br />
Okrem toho poskytujú skúsení<br />
odborníci náhľad na zdravotné<br />
otázky, ktoré by u našich ťažko chorých<br />
detských pacientov mohli byť<br />
relevantné.<br />
Tretia časť trvá 20 hodín. Je to čas<br />
na to, aby na základe spektra ľudských<br />
osudov začínajúci patrón vypozoroval,<br />
aké emócie v ňom táto<br />
práca vyvoláva a či vôbec bude<br />
schopný situáciu dlhodobo vydržať.<br />
Záverom kurzu je potom ešte dôkladný<br />
rozhovor s vedúcimi vzdelávacích<br />
modulov a so mnou. Zmyslom<br />
rozhovoru je odhadnúť, či<br />
kandidát nároky patrónstva skutočne<br />
zvládne. Okrem toho, pri našej<br />
práci je zásadnou jej súčasťou aj<br />
výmena skúseností, patróni sa preto<br />
po celý čas svojho pôsobenia u nás<br />
pravidelne schádzajú na praktických<br />
stretnutiach, tzv. supervíziách.<br />
Vysporadúvajú sa deti so smrťou inak, ako dospelí?<br />
Áno, je v tom veľký rozdiel. Deti<br />
žijú naplno tu a teraz. Ony nemajú<br />
rozvinutý zmysel pre plánovanie<br />
budúcnosti, nelipnú na veciach.<br />
Sú takpovediac celým svojím druhom<br />
„svetlejšie a ľahšie“, cítia sa na<br />
Zemi skôr ako hostia. Dospelý je,<br />
na rozdiel od nich, k svojmu svetu<br />
pripútaný. Je s ním sociálne a emocionálne<br />
omnoho intenzívnejšie<br />
spojený, ako dospievajúci. Vie, čo<br />
ho uspokojuje, plánuje budúcnosť.<br />
Jeho väzby k materiálnemu svetu sú<br />
oveľa silnejšie, v neposlednom rade<br />
49<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
ROZHOVOR<br />
aj preto, že vie, že o niečo prichádza.<br />
Obyčajne čím je človek starší,<br />
tým viac myslí na to, že musí niečo<br />
opustiť, obáva sa toho, „čo príde<br />
potom“. Oproti tomu väčšine detí<br />
smrť taký strach nenaháňa. Malé<br />
deti netrpia predstavou straty existencie<br />
po smrti. Dospelí sú v priebehu<br />
svojho života konfrontovaní<br />
s naliehavou otázkou, či existuje život<br />
po smrti, a s ňou sa spája strach<br />
z „vymazania“. Dieťa trápi strach<br />
o seba a o budúcnosť oveľa menej.<br />
Tu panuje nezlomná dôvera. Viac<br />
ich zaťažuje otázka, ako zmierniť<br />
zármutok rodičov, ktorý jasne vnímajú.<br />
Veľa ľudí si za prácou v hospici predstavuje<br />
smútok alebo stiesnenosť. No Vy pôsobíte ako<br />
človek plný radosti zo života…<br />
Klišé, o ktorom hovoríte, má korene<br />
v našich predstavách o umieraní.<br />
Pre mňa smrť nie je koniec, ale<br />
skôr prechod do inej formy bytia.<br />
Ja osobne nevidím na konci života<br />
človeka slepú uličku – vnímam aktivitu,<br />
ktorá napĺňa priestor. Táto<br />
činnosť ma teda nedeprimuje, ale<br />
naopak, oživuje, moja pozornosť je<br />
sústredená na život. Pri práci zažívam<br />
toľko radostných okamihov!<br />
Sme s deťmi pomerne dlhý čas spolu<br />
a pritom, samozrejme, nechýba srdečný<br />
smiech. Nedávno som jednej<br />
dievčine pri príležitosti jej narodenín<br />
navrhla, že jej chcem splniť<br />
nejaké želanie. My dospelí, samozrejme,<br />
myslíme na uzdravenie, na<br />
zázrak, jednoducho na niečo veľké.<br />
Oslávenkyňa však nie: my – teda<br />
ona a ja – pôjdeme do zábavného<br />
parku a celý deň sa budeme voziť<br />
na horskej dráhe. Tá malá miluje<br />
jazdu na horskej dráhe… a mne je<br />
pritom neskutočne zle. Človek by si<br />
nemal myslieť, že v blízkosti smrteľne<br />
chorého dieťaťa je neustále<br />
smutno alebo nepríjemne, len preto,<br />
50<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
že situácia je neriešiteľná. I u ťažko<br />
chorých je prospešná normálna „citlivá<br />
každodennosť“.<br />
Pozorujete jednotlivé fázy umierania?<br />
Pri praktickej práci sme od sledovania<br />
fáz umierania skôr upustili.<br />
Sú, jednoducho, rôzne formy<br />
smútku a začínajú určením diagnózy.<br />
Môžeme to označiť i ako nastupujúci<br />
žiaľ nad vlastným koncom.<br />
Títo ľudia vedia, že za doterajším životom<br />
bola urobená čiara a že telu<br />
budú postupne ubúdať možnosti.<br />
Deti sa po určení diagnózy vyvíjajú<br />
spätne. Čo bolo na začiatku fyzicky<br />
ešte možné, v určitej chvíli už jednoducho<br />
nejde. S týmito zmenami sa tí<br />
malí musia naučiť pracovať. Pritom<br />
smútok je len časťou spektra citov.<br />
Zoči-voči svojmu osudu sú deti prirodzene<br />
aj veľmi nahnevané.<br />
Ako sa so situáciou chorých detí vyrovnávajú<br />
ich kamaráti?<br />
Pre mnohé deti nie je choroba<br />
žiadnou témou. Pri vzájomnom<br />
priateľstve nie je problémom. Deti<br />
vedia zármutok priateľa, jeho skorú<br />
smrť úplne vypustiť a berú situáciu<br />
takú, aká je. Sú však aj prípady,<br />
keď kvôli zvláštnym životným okolnostiam<br />
priateľstvo skončí. Deti sú<br />
v tom nemilosrdne úprimné. Keď<br />
už nemôžu s chorým kamarátom<br />
nič podnikať, potom ich spoločne<br />
strávený čas nebaví. Nemali by sme<br />
im to vyčítať. No častejšie sa vzťah<br />
upevní, keď vzhľadom na chorobu<br />
prechádzajú spoločne dobrým<br />
i zlým. Deti rýchlo chápu, že už si<br />
nemôžu ísť spolu zahrať futbal a že<br />
trebárs musia svojmu kamarátovi<br />
niesť kyslíkovú fľašu. Myslím, že<br />
takéto skúsenosti sú v ich živote silným<br />
impulzom. Dozrievajú, pretože<br />
inštinktívne preberajú zodpovednosť<br />
a vyrovnávajú sa s jestvovaním<br />
i s odchodom.<br />
Ako deti reagujú, keď ich priateľ skutočne<br />
zomrie?<br />
Smútkom. Deti však nesmútia tak<br />
dlho ako dospelí. Prežijú zármutok<br />
ako letnú búrku, krátko a intenzívne.<br />
Zatiaľ čo dospelí sa brodia<br />
riekou s mnohými bezodnými<br />
hĺbkami, deti skôr priamo skočia do<br />
kaluže, no rýchlo sa z nej aj dostanú.<br />
Deti sa odpútajú v okamihu, keď sa<br />
idú ďalší deň hrať s loptou, alebo sa<br />
začnú zaoberať niečím novým. Ich<br />
žiaľ sa vymaže dovtedy, kým sa neobjaví<br />
ďalšia kaluž. Keď to zvážim, je<br />
to omnoho statočnejší postoj…<br />
Pre umierajúcich je vraj uvoľňovanie z tela<br />
veľmi ťažké, keď prítomní príliš prejavujú svoj<br />
žiaľ. Často sa im podarí odísť až keď je izba<br />
prázdna a tlak na nich ustane. Čo si o tom<br />
myslíte?<br />
Vonkajšie okolnosti výrazne<br />
ovplyvňujú chvíle zomierania, to<br />
je pravda. Samozrejme, je dôležité,<br />
ako sa kto správa v blízkosti človeka,<br />
ktorý umiera. No aj umierajúci môžu<br />
okamih smrti svojou vôľou do určitej<br />
miery ovplyvňovať. V protiklade<br />
k tomu, čo si ľudia všeobecne myslia,<br />
je človek, ktorý ide v ústrety smrti,<br />
vysoko vnímavý až do konca. Napríklad<br />
vníma všetko, čo sa pri jeho<br />
lôžku povie.<br />
Pred niekoľkými mesiacmi sme<br />
sprevádzali dievča ruského pôvodu,<br />
ktorej stav bol taký zlý, že sme očakávali,<br />
že do Vianoc zomrie. V jej<br />
rodine je však 14. február dosť výnimočným<br />
dňom, a ten chcela ta malá<br />
bezpodmienečne ešte prežiť. Skutočne<br />
žila až do toho dňa, a potom,<br />
štrnásteho večer, keď všetci hostia<br />
odišli, zomrela. Tiež som už viackrát<br />
pozorovala, že deti často umierajú<br />
vtedy, keď je to pre rodičov najúnosnejšie.<br />
Matka jedného smrteľne chorého<br />
dievčatka mala hrôzu z toho,<br />
že jej dieťa sa udusí. Tento spôsob<br />
smrti bol v prípade choroby, ktorú
ROZHOVOR<br />
ono dievčatko malo, obvyklý. Dieťa<br />
sa rozhodlo inak a zomrelo v noci<br />
na hrudi svojej matky. Jednoducho<br />
zaspalo a pokojne zomrelo. Zaujímavé<br />
bolo aj to, že srdcový monitor<br />
nespustil alarm, hoci dievčatko<br />
naň bolo pripojené. Napriek bolestnej<br />
strate bola táto forma smrti pre<br />
matku veľkou úľavou. Ide však v prvom<br />
rade o umierajúceho, jeho želania<br />
a potreby. Ku koncu je stále „éterickejší“,<br />
keďže stojí medzi dvoma<br />
svetmi a často vidí veci, ktoré my nevidíme.<br />
Túto realitu – to je zásadné,<br />
musíme brať úplne vážne!<br />
Patróni sú s rodinami často celé roky. Ako sa<br />
potom vyrovnávajú so smrťou oni?<br />
Pri supervíziách si môžu patróni<br />
vymieňať svoje skúsenosti a rozobrať<br />
spolu to, čo ich ťaží. Okrem toho<br />
máme ešte interný rituál rozlúčky.<br />
Na ňom namaľujeme motýľa a hovoríme<br />
o tom, čo sme prežívali. Pri<br />
stretnutiach máme aj knihu rozlúčky,<br />
do ktorej niečo napíšu rodičia, súrodenci<br />
a patróni. Prirodzene, sú aj<br />
rituály rozlúčky s rodinou. Pokiaľ<br />
nás rodina pozve, veľmi radi sa lúčenia<br />
zúčastníme. Pokiaľ nám dovolia,<br />
ideme aj na pohreb dieťaťa. Keďže<br />
patróni v rodine pôsobia aj po smrti<br />
dieťaťa, dá sa v tomto čase urobiť ešte<br />
veľa. Táto post-starostlivosť je dôležitá<br />
pre patróna, aj pre rodinu.<br />
V našej kultúre zvyčajne bezprostredne po<br />
smrti telo hneď odvezú namiesto toho, aby<br />
sa pozostalí rozlúčili so zomretým doma, v dôvernom<br />
prostredí. Myslíte si, že je smútočný<br />
rituál dôležitý?<br />
Všetko, čo je spojené so smrťou,<br />
je u nás tabu. Môžeme rodine iba<br />
navrhnúť a podporiť ju v tom, aby<br />
mŕtve dieťa nenechali hneď odviezť,<br />
ale ešte raz, poslednýkrát sa s ním<br />
rozlúčili. V posledných hodinách života<br />
si môžu pozostalí mnohé uvedomiť.<br />
Je to čas pochopenia… Dvíhanie<br />
a klesanie hrudníka ustane, telo vychladne,<br />
napätie kože a svalov povoľuje<br />
a telo sa mení: už je to iba<br />
schránka, ktorá má s bytím milovanej<br />
osoby málo spoločného. Priestor<br />
môže naplniť nádej. Takýto rituál pomôže<br />
k tomu, že smútok sa prejaví,<br />
no nezvíťazí. Mnohé z toho, čo sa<br />
človek neodvažoval vyjadriť v priebehu<br />
života, môže teraz nájsť svoje<br />
liečivé uplatnenie. Či už slovami, slzami,<br />
obrázkami, rituálnym správaním,<br />
modlitbami, to je jedno. To,<br />
čo vychádza zvnútra na povrch, je<br />
v takejto chvíli nanajvýš dôležité. Pre<br />
matku, ktorej dieťa sme raz odprevádzali,<br />
bol napríklad moment spúšťania<br />
rakvy do zeme neznesiteľnou<br />
predstavou. Túto chvíľu však zvládla<br />
ľahšie, keď sa mohla so svojím dieťaťom<br />
doma v pokoji rozlúčiť. Povedala<br />
mi, že moment odpútania pre ňu nastal<br />
vo chvíli, keď sa za prítomnosti<br />
rodiny telo vynieslo z domu a rakva<br />
sa prikryla vekom. Vnútorný pokoj<br />
jej dalo práve to prostredie; mohla<br />
sa so stratou vyrovnať v rodine a nemuselo<br />
k tomu dôjsť na verejnosti.<br />
Pri trúchlení je dôležité rešpektovať<br />
aj individuálnu potrebu času. To<br />
je v našej uponáhľanej spoločnosti<br />
často nedocenené.<br />
Akú rolu pri vašej práci hrá viera?<br />
Istá forma viery je dôležitá u všetkých<br />
patrónov. V neposlednom rade<br />
aj preto, že otázka „prečo to všetko<br />
Boh dopúšťa“ sa v rodinách skôr či<br />
neskôr objaví. Prirodzene, vždy si<br />
musí každý sám ujasniť, či a aký má<br />
k Bohu vzťah. Pre mňa je to dôležitá<br />
súčasť života. Z vedomia, že existuje<br />
Láska, ktorá ma nesie, čerpám silu.<br />
Prirodzene, nie je mojou úlohou vnášať<br />
do rodiny nádej pomocou viery.<br />
Vieru v Boha potrebujem ja – pre svoj<br />
život.<br />
Aký je váš vzťah k smrti?<br />
V minulosti som mala zo smrti<br />
skôr strach, pretože som s ňou, rovnako<br />
ako väčšina ľudí, nemala žiadne<br />
skúsenosti. No pri tejto práci sa vo<br />
mne postupne udiala premena. Dnes<br />
môžem iba povedať, že som presvedčená<br />
o živote po smrti. Podľa mňa<br />
onen svet existuje. Ďalší život predstavuje<br />
druhú stranu procesu umierania,<br />
nádej. Pevne verím, že prechod<br />
na druhú stranu môžem uniesť rovnako<br />
dobre ako deti a rodiny, ktoré<br />
Pevne verím, že prechod na druhú stranu môžem<br />
uniesť rovnako dobre ako deti a rodiny,<br />
ktoré som v podobných chvíľach sprevádzala<br />
som v podobných chvíľach sprevádzala.<br />
Môžem si iba stále dodávať<br />
odvahu vyrovnávať sa so súčasným<br />
bytím. Paradoxne sa tým zjasňuje<br />
pohľad na život a obohacuje vlastná<br />
existencia. Dostávame tak šancu žiť<br />
čestný a autentický život.<br />
Mehmet Yesilgöz<br />
yesilgoz@svetgralu.sk<br />
51<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
Srdečne Vás pozývame na Prednáškové fórum Sveta Grálu do Brna!<br />
KRÍZA SPOLOČNOSTI<br />
AKO PREDZVESŤ NOVEJ ETAPY ĽUDSTVA<br />
00 00<br />
Vo veľkej sále B. Bakalu, Turistické informačné centrum mesta Brna, Žerotínovo nám. 6, Brno<br />
Celodenné vstupné (kompletný program)<br />
190 Kč (cca 7,70 €)<br />
Programom Fóra sprevádza VÁCLAV KAZDA<br />
Vstupné na jednotlivé prednášky<br />
90 Kč (cca 3,50 €)<br />
Vstupenky sa predávajú až na mieste<br />
52<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
Program:<br />
10 15 – 11 45 h<br />
12 00 – 13 30 h<br />
Prestávka 13 30 – 15 00 h<br />
15 00 – 16 30 h<br />
16 45 – 17 45 h<br />
ČO JE TERAZ PODSTATNÉ?<br />
ZA ČÍM ÍSŤ?<br />
marketing<br />
O ČO SA USILOVAŤ?<br />
Ing. Milan Venclík, MBA<br />
Príčiny celosvetovej morálnej,<br />
ekonomickej a sociálnej krízy a dopady<br />
tejto krízy na spoločnosť a jednotlivca<br />
V súčasnej dobe sa nachádzame v kríze,<br />
akú toto ľudstvo ešte nepoznalo. Dá sa povedať<br />
aj v konečnej kríze. Je to kríza morálna, sociálna,<br />
ekonomická, kríza vo všetkých oblastiach, kde<br />
prejavuje svoj vplyv človek.<br />
Ing. Jan Zubatý<br />
Ideály, sny, želania, ciele a túžby.<br />
Za čím v živote ísť a o čo sa usilovať?<br />
Človek v behu všedného dňa pre maličkosti, počas<br />
každodennej rutinnej práce nevidí, či nevníma, kam<br />
ide, za čím smeruje a o čo sa usiluje. Nechá sa<br />
životom unášať a nevníma, že opustil kormidlo života,<br />
zabúda na ideály, stráca sny, menia sa mu ciele.<br />
MUDr. Jan Palouček<br />
Miluj blížneho svojho...<br />
Človek dobre vie, že existuje vnútorný mier. Tuší<br />
tiež, že s dosiahnutím vnútorného mieru musí byť<br />
spojený obrovský rozvoj tvorivých schopností,<br />
predovšetkým schopnosť meniť svet. Nakoniec tuší<br />
aj to, že tento mier je bezpodmienečne spojený<br />
s presvedčením o existencii Boha.<br />
Záverečná panelová diskusia s<br />
prednášajúcimi Milanom Venclíkom,<br />
Janom Zubatým, Janom Paloučkom<br />
a riaditeľom nakladateľstva Integrál<br />
Brno Arturom Zatloukalom<br />
Moderuje Václav Kazda
TV<br />
Svet Grálu<br />
Multimediálny priestor<br />
k časopisu<br />
Cena za celú edíciu: 18,70 eur | Pre predplatiteľa: 17,80 eur<br />
Cena za 1 kus: 5,60 eur | Pre predplatiteľa: 5,30 eur<br />
Táto akciová ponuka DVD obsahuje:<br />
• DVD Smrť a druhý breh • DVD Strach a depresia<br />
• DVD Umrieť dôstojne • DVD Osud a reinkarnácia<br />
DVD si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />
Chcete mať rýchly prístup k všetkým časopisom<br />
Svet Grálu z ktoréhokoľvek miesta?<br />
Je pre Vás tlačený časopis<br />
príliš drahý?<br />
Žijete v zahraničí?<br />
Potom sme pre Vás<br />
pripravili riešenie<br />
v podobe on-line<br />
elektronického<br />
predplatného len za<br />
…viac na www.svetgralu.sk v sekcii e-ČASOPIS<br />
7,90<br />
eur<br />
53<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
ZAUJÍMAVOSTI<br />
V oblasti solarplexus pociťujeme<br />
silné vnemy a emócie<br />
54<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
Brána duše<br />
Význam slnečného pletenca<br />
Christopher Vasey<br />
V ľudskom tele sa nachádzajú početné nervové pletence; z ktorých najznámejší<br />
je solarplexus, slnečný pletenec. Často sa mu pripisuje úloha, ktorá prekračuje jeho<br />
organické funkcie a zasahuje do oblasti emócií a psychického života. Je to omyl,<br />
alebo skutočne existuje súvislosť medzi slnečným pletencom a nehmotnými javmi?
ZAUJÍMAVOSTI<br />
lexus, čiže nervový pletenec, je<br />
P v tele človeka miestom kríženia<br />
nervových dráh, ktoré sa stretávajú<br />
v malých centrálach a spoločne<br />
ovplyvňujú riadenie určitých organických<br />
funkcií.<br />
Solarplexus, ktorý sa nachádza<br />
v oblasti nadbruška, by preto mal<br />
mať vplyv výhradne na orgány, s ktorými<br />
je prepojený – na pečeň a žalúdok,<br />
slezinu a pankreas, obličky<br />
a črevá.<br />
Pokiaľ sa však niekomu vplyvom<br />
nervového napätia ťažko dýcha,<br />
hovorí sa právom, že má zovretý<br />
alebo zablokovaný solarplexus –<br />
napriek tomu, že dýchanie nepatrí<br />
k jeho funkciám. A predsa, prikladanie<br />
obkladov na túto oblasť prináša<br />
hlboké uvoľnenie, ktoré sa rozširuje<br />
do celého tela.<br />
Zjavne teda hrá solarplexus skutočne<br />
širšiu rolu, než ju bežne poznáme.<br />
Ďalším dôkazom je jeho<br />
anatomická stavba. Za normálnych<br />
okolností sú nervové centrá, v ktorých<br />
vzniká „rozhodnutie“, na povrchu<br />
sivé (preto sa hovorí o „sivej<br />
mozgovej kôre“) a vovnútri biele.<br />
Biele nervové pletence sú zodpovedné<br />
za príjem a odovzdávanie<br />
informácií. V solarplexe je to však<br />
práve naopak: biela substancia sa<br />
nachádza na povrchu a sivá vovnútri.<br />
To tiež nasvedčuje tomu, že<br />
pri tomto nervovom pletenci je veľmi<br />
významná práve funkcia prijímania.<br />
Aké impulzy však solarplexus prijíma,<br />
keď nie je súčasťou centrálneho<br />
nervového systému a teda nie je stimulovaný<br />
prostredníctvom našich<br />
piatich zmyslov?<br />
ZVLÁŠTNY VÝZNAM<br />
SOLARPLEXU<br />
Úlohou solárneho pletenca je príjem<br />
informácií a rozhodnutí<br />
z nehmotného jadra človeka, z duše.<br />
Odtiaľ sa impulzy duše odovzdávajú<br />
do mozgu, do centra denného vedomia.<br />
Centrom osobnosti človeka je jeho<br />
nehmotná duša, zatiaľ čo mozog je<br />
púhym nástrojom, ktorý jej má slúžiť<br />
– je nakoniec len jedným z početných<br />
nástrojov, ktorými disponuje<br />
fyzické telo a ktoré sú duši počas<br />
jej inkarnácie, čiže spojenia s telom<br />
k dispozícii.<br />
Aby sa informácia vychádzajúca<br />
z duše dostala do mozgu, potrebuje<br />
spojovaciu cestu. Vo fyzickom tele<br />
tvorí počiatok tejto cesty solarplexus,<br />
ktorý vlastne pre dušu predstavuje<br />
„vstupnú bránu“ do tela.<br />
Túto analógiu potvrdzuje aj anatomický<br />
pohľad: solarplexus sa nachádza<br />
medzi dvoma vetvami neurovegetatívneho<br />
nervového systému,<br />
ktoré vychádzajú z desiateho páru<br />
(z dvanástich párových) mozgových<br />
či hlavových nervov. Je to vlastne<br />
jediný pár, ktorý nezásobuje nervovými<br />
vzruchmi tvár, ale vedie<br />
priamo dolu do brucha. Ako je z názvu<br />
zrejmé, mozgové nervy vystupujú<br />
z hlavy, presnejšie z mozgového<br />
kmeňa, na ktorý okrem iného prilieha<br />
malý mozog (mozoček). Teda<br />
medzi solarplexom a mozgom existuje<br />
nervové spojenie. Nielen zmienené<br />
anatomické dôvody, i vlastné<br />
prežívanie ukazuje, že solarplexus je<br />
vstupnou bránou duše. Silné emócie<br />
a hnutia mysle – radosť, strach, lásku,<br />
atď. – pociťujeme v oblasti žalúdka,<br />
práve v oblasti slnečného pletenca,<br />
a nie v našej hlave, v mozgu.<br />
Známe úslovia túto skúsenosť potvrdzujú:<br />
pri rozrušení sa hovorí, že<br />
človek má „motýliky v bruchu“, pri<br />
obavách „strach zviera žalúdok“, pri<br />
súžení „bolí srdce“ alebo je „srdce<br />
zlomené“, v hneve nám „vzkypí žlč“<br />
atď. Pri popise pocitov spomíname<br />
oblasť žalúdka alebo srdca (nie hlavu<br />
či mozog) – teda orgány, ktoré sa nachádzajú<br />
v blízkosti solarplexu.<br />
SOLARPLEXUS<br />
A „STRIEBORNÁ ŠNÚRA“<br />
Slnečný pletenec je zároveň aj tým<br />
miestom, kde jasnovidní ľudia vnímajú<br />
„striebornú šnúru“, ktorá spája<br />
telo s dušou. Môžeme ju prirovnať<br />
k akejsi pupočnej šnúre z jemnejšej<br />
hmoty, ktorá umožňuje duši oživovať<br />
fyzické telo. O striebornej šnúre<br />
sa zmieňuje aj Biblia (Kazateľ 12,<br />
6). Jej pretrhnutie vedie k oddeleniu<br />
duše od tela, čiže k smrti. Toto<br />
jemnohmotné spojenie môžu senzibilní<br />
ľudia niekedy pocítiť, ak ich<br />
niekto náhle prebudí z hlbokého<br />
spánku. Spojenie duše a tela je počas<br />
spánku uvoľnené a náhlym prebudením<br />
dôjde k silnému napnutiu,<br />
čo niekto môže v úrovni solarplexu<br />
intenzívne vnímať. V tomto mieste<br />
pociťuje tlak a teplo a popisuje, že sa<br />
cez solarplexus „vracia do tela“. Podobné<br />
skúsenosti iste nie sú bežné.<br />
Ale podvedome všetci presne vieme,<br />
kde v tele máme „bránu duše“.<br />
Poznaním významu a úlohy solarplexu<br />
môžeme lepšie chápať seba<br />
samých, a pochopiť, či aspoň pripustiť,<br />
že náš život sa neodohráva<br />
v hlave. I keď myšlienky vychádzajú<br />
z mozgu, naše nadšenie, vôľa, láska,<br />
vytrvalosť, atď. sú vlastnosťami ducha,<br />
ktoré vnímame v oblasti slnečného<br />
pletenca.<br />
Christopher Vasey<br />
vasey@svetgralu.sk<br />
55<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
NÁZORY<br />
56<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
Číslo 37/2013, vyšlo 1. 9. 2013.<br />
Redakcia:<br />
SVET GRÁLU, n. o., Hlavná 85, 040 00 Košice<br />
Adresa administrácie: Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman<br />
Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice),<br />
Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Bílovice n. Svit.),<br />
Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko), Artur<br />
Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Igor Mešťánek, Tomáš<br />
Mešťánek, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,<br />
Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch<br />
Vydavateľ:<br />
Nadácia Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu n. o., Administrácia SG,<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala (Bratislava),<br />
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />
Distribúcia:<br />
Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />
Marketing:<br />
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)<br />
On-line obchod:<br />
Maroš Látal (Bratislava)<br />
Grafika:<br />
Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha),<br />
Jozef Lehotkai (Detva)<br />
Tlač:<br />
Tiskárna Grafico s.r.o., Opava<br />
Ilustrace:<br />
• DepositPhotos.com: S. Nivens, Rusko (1); anonym (5); I. Michajlov,<br />
Rusko (10); M. Bouška, ČR (12); A. Reinholds, Litva (16); V. Yudin,<br />
Rusko (18); A. Kosev, Bulharsko (18); NASA/Hubble (20); M. Pasko,<br />
Bělorusko (27);L. Serenthos, USA (28); O. Nicolae, Rumunsko (29);<br />
G. Kollidas (30, 31); Bruniewska, Polsko (35); J. Merdan, Bosna a<br />
Hercegovina (40); A. Brockwell, Velká Británie (46); A. Lazareva,<br />
Ukrajina (54); D. Novakovic, Srbsko (57); A. Zarodov, Portugalsko (60)<br />
• Dreamstime.com: anonym (7); anonym Rollf Images (32);<br />
• Fotolia.com: anonym (58)<br />
• Artur Zatloukal ml.: (36–39)<br />
• Archív SPPK: (24)<br />
• commons.wikimedia.org: (42)<br />
• freelogovectors.net: (42)<br />
• Svet Grálu: (14, 15, 26)<br />
• GralsWelt: (22, 23, 48)<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené.<br />
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu<br />
si možno objednať na adrese:<br />
Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />
www.svetgralu.cz<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky,<br />
i odpovede redakcie. Listy, názory a pripomienky<br />
čitateľov – či už súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.<br />
A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej<br />
hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Aký je zmysel vzdelávania?<br />
Jaký je smysl vzdělávání a jaký by<br />
měl být smysl vzdělávání? Podle mě<br />
by vzdělávání mělo pomoci mladým<br />
lidem se začlenit do společnosti.<br />
Opravdu tuto funkci plní naše školy?<br />
Probouzí se ve mně o tom pochybnosti,<br />
i když samozřejmě asi nejde<br />
udělat jednoduchý, jednoznačný<br />
závěr. Samozřejmě, dost záleží na<br />
samotném žákovi a jeho přístupu,<br />
jestli má touhu se stát plnohodnotným<br />
členem společnosti, rozvinout<br />
své schopnosti tak, aby pak mohl<br />
užitečně působit ve společnosti, ve<br />
které žije. Přemýšlím nad tím, že<br />
školství stojí náš stát nemalé peníze<br />
a taky často zabírá dost velkou část<br />
života dětí i mladých lidí, proto na<br />
ně obracím svou pozornost. Myslím,<br />
že by nemělo být cílem člověka<br />
dosáhnout co nejvyššího vzdělání<br />
korunovaného všemožnými tituly,<br />
ale kvalitního vzdělání, které mu<br />
pomůže rozvinout schopnosti pro<br />
jeho další působení. A toto vzdělání<br />
podle mě nemusí vždy trvat léta…<br />
Pod vlivem těchto myšlenek o užitečnosti<br />
a neužitečnosti vzdělávání přemýšlím<br />
nad tím, že opustím studia<br />
na vysoké škole. To už je mé vlastní<br />
rozhodnutí. Každopádně mě zajímá<br />
i názor druhých lidí. Děkuji.<br />
Š. P..<br />
Odpoveď redakcie:<br />
Učím dvacet let na gymnáziu<br />
a toto téma je mi tedy velmi blízké,<br />
popravdě je mou součástí. Nad<br />
smyslem a náplní vzdělávání se<br />
zamýšlím léta a své názory si stále<br />
utvářím. Nejsem se současnou podobou<br />
školství spokojena, nebyla<br />
jsem s ní spokojena ani za dob<br />
svých studií. Už jako studentka<br />
gymnázia jsem zápasila s přemírou<br />
teorie a množstvím faktografie,<br />
na vysoké škole to nebylo jiné. Souhlasím<br />
s Vámi v tom, že vzdělávání<br />
by mělo pomáhat mladým lidem<br />
začlenit se do společnosti, že „zabírá<br />
velkou část života dětí a mladých<br />
lidí“ (jak píšete), a souhlasím<br />
i s tím, že by cílem člověka nemělo<br />
být množství získaných titulů.<br />
Nicméně žijeme v nějaké době,<br />
v níž pro výkon mnohých povolání<br />
je studium na vysoké škole výchozím<br />
předpokladem. Dokončení<br />
vysokoškolského studia z nikoho<br />
žádaného odborníka ale neudělá,<br />
a vzdělávání by tak mělo být procesem<br />
celoživotním. Otázkou je, zda<br />
je společnosti třeba tolik odborníků?<br />
A jestli by například k učení<br />
na prvním stupni škol neměl být<br />
budoucí učitel „školen“ jinak – magisterský<br />
titul a vysoká odbornost<br />
kvalitního pedagoga beztak nezaručí.<br />
Vzdělávání nemá být samoúčelné,<br />
má být lidem a společnosti<br />
k užitku. Jinak je opravdu zbytečné.<br />
Proto je třeba vážně se nad<br />
jeho obsahem zamyslet. Díky stále<br />
dopředu postupující vědě máme
NÁZORY<br />
nové technologie, kterými jsme<br />
si téměř zničili planetu. Jak nám<br />
vyšší vzdělání většího počtu lidí<br />
pomohlo k lepšímu, tedy kvalitněji<br />
prožitému životu? A jsme s vysokoškolskými<br />
diplomy zároveň také<br />
lepšími lidmi?<br />
Dle mého názoru by obsahem<br />
vzdělání mělo být kromě získané<br />
odbornosti také postupné zjišťování<br />
a objasňování fungování světa,<br />
samozřejmě vždy s ohledem na věk<br />
žáků a studentů. Ve školách všech<br />
stupňů by se děti měly dozvídat<br />
o fungování stvoření, měly by se<br />
učit poznávat zákonitosti přírodních<br />
dějů a objevovat stejné zákonitosti<br />
na příkladech ze svého života<br />
a z dění ve světě. Pak by i takové<br />
přírodní, ale i společenské vědy<br />
byly možná zábavnější, a hlavně<br />
by byly prospěšnější. Dále by školský<br />
systém měl rozvíjet nejen rozum,<br />
ale také (prozatím alespoň<br />
ve stejné míře) cit, neboť dnes „rozumové<br />
vyučování“ převažuje,<br />
a tím vlastně děti „otupuje“(jsou<br />
ve výsledku přetížené a nezvládají<br />
pak i základní učivo); měl by též<br />
lépe rozpoznávat a rozvíjet vlohy<br />
a schopnosti jednotlivců, měl by ale<br />
také učit odpovědnosti, vzájemné<br />
slušnosti, toleranci, spolupráci…<br />
a úctě. K sobě navzájem, k přírodě,<br />
Zemi, řádu světa… Poznáváním<br />
přírodních zákonů a vývoje<br />
světa by pak měl být i žák/student<br />
ve škole veden k úvahám o smyslu<br />
lidského života, k samostatnému<br />
poznávání Boží vůle a tím k vědění<br />
o Bohu. To by měla být podle mého<br />
názoru nejvyšší meta vzdělávacího<br />
systému. Tento nejvyšší cíl by ale<br />
měl být dostupný každému, což by<br />
vůbec nemělo souviset s druhem či<br />
stupněm školy.<br />
Jak to všechno provést? Sama nevím,<br />
ale něco zkouším. Například<br />
postupně a pomalu měním obsah<br />
a způsob výuky. Od dob mých<br />
studií se změnilo leccos. Studenti<br />
jsou vedeni k větší samostatnosti<br />
a své názory mohou svobodně/svobodněji<br />
vyjadřovat. Učiva ale neúměrně<br />
přibylo. Myslím, že přichází<br />
doba, kdy si stále víc a víc lidí uvědomuje,<br />
že je třeba leccos změnit,<br />
a to nejen ve školství. Do škol přicházejí<br />
děti, které učitelům pěkně<br />
„topí“. Už si tak lehce nenechají<br />
vnutit bezúčelné informace, a to<br />
je dobře. Učitele to tak přinutí zamyslet<br />
se nad tím, co a jak učí. Zamýšlím<br />
se také a mí kolegové rovněž.<br />
Jenže, změny ve společenském<br />
smýšlení a jednání jsou odvislé od<br />
změn každého jednotlivce. Jen cestou<br />
shora, tedy „od vrchnosti“, to<br />
nepůjde. K změnám ve školství je<br />
třeba změněného přístupu všech.<br />
Dětí, studentů, rodičů a učitelů. Ty<br />
správné změny, tedy změny k lepšímu,<br />
změny v nás samotných, nejsou<br />
ale podle mého názoru možné<br />
bez porozumění řádu světa. Jen tak<br />
lze totiž i v současném dění rozpoznat<br />
smysluplnou perspektivu. Je to<br />
dobrodružná<br />
a radostná<br />
cesta :)<br />
Myslím, že<br />
myšlenky podobné<br />
Vašim se<br />
rodí v hlavách mnohých studentů.<br />
Můj syn odešel nespokojen z několika<br />
vysokých škol, aby se ujistil<br />
v tom, že lékařem bez studia medicíny<br />
být opravdu nemůže. Nevím,<br />
jakou školu studujete a čím<br />
byste chtěla být – nenechte se ale<br />
současným školským systémem<br />
„uplácat“. Je možné, že i v odhalování<br />
nesmyslů naleznete nakonec<br />
nějaký hlubší smysl.<br />
Přeji Vám, ať se, s ohledem na<br />
možnosti současnosti, rozhodnete<br />
o svém povolání a cestě k němu<br />
dobře.<br />
Se srdečným pozdravem Šárka Šandová,<br />
za redakci SG.<br />
P.S. I přes určité výhrady máme dle<br />
mého názoru poměrně dobré školy<br />
a v nich mnoho dobrých učitelů.<br />
57<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ<br />
58<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
Podobenstvo<br />
ežiš rozpráva svojim poslucháčom<br />
J príbeh o „výlove rýb“. Rybári hodia<br />
sieť do mora a len čo sa sieť naplní,<br />
vytiahnu ju na pevninu. Potom<br />
úlovok starostlivo triedia. Do košov<br />
zhromažďujú dobré ryby, nepožívateľné<br />
odhadzujú.<br />
Ježiš toto podobenstvo poslucháčom<br />
vysvetľuje takto: Rovnako, ako<br />
pri rybolove, tak sa „na konci sveta“<br />
naplní aj osud všetkých ľudí. Stvoriteľ<br />
v čase „posledného súdu“ vyšle<br />
anjelov, aby ľudstvo roztriedili.<br />
Spravodliví budú vyzdvihnutí nahor,<br />
a bezbožní zavrhnutí, pretože nedali<br />
svojmu životu zmysel.<br />
Kristus naznačuje, že raz nastane<br />
koniec Božej zhovievavosti. Dostali<br />
sme čas, aby sme na Zemi dozrievali<br />
a preukázali svoje schopnosti.<br />
Každý má dostatok možností na to,<br />
aby sa pomocou darovaného nadania<br />
a talentu vyvíjal. Stvoriteľ však<br />
zároveň stanovil lehotu, počas ktorej<br />
tu musíme svoje úlohy splniť. Vyžaduje<br />
od nás „osvedčenie o zrelosti“,<br />
dôkaz, že sme dosiahli určitý stupeň<br />
čistoty a vedomia. Na základe toho<br />
sa máme vyvinúť na „bohumilých“<br />
tvorov. Máme sa stať sebavedomými<br />
ľudskými duchmi, „deťmi Božími“.<br />
Iba ak prostredníctvom Božej sily<br />
a lásky takto dozrieme, dovolí nám<br />
Stvoriteľ prebývať vo svojej večnej<br />
ríši.<br />
Ľudia radi hovoria o „milom<br />
Bohu“! Áno, Boh je láska. Ale On<br />
je aj spravodlivosť. V tomto podobenstve<br />
Kristus hovorí, že<br />
o rybárskej sieti<br />
(Matúš 13, 47–52)<br />
„nepožívateľné ryby“ budú zavrhnuté.<br />
To je iste správne. A rovnako<br />
bude konať Stvoriteľ, pokiaľ ide<br />
o nás, ak sa v múdrom poriadku<br />
stvorenia – navzdory láskyplnému<br />
vedeniu a starostlivosti – na konci<br />
času ukážeme ako zbytoční a nepotrební!<br />
Je snáď nepochopiteľné, že<br />
Stvoriteľ raz vykáže zo svojich ríš<br />
všetkých opovážlivých, nepoučiteľných,<br />
nečistých? Aj to je láska! –<br />
Kristus hovorí o „konci sveta“. Upozorňuje,<br />
že je čas na obrat a zmenu,<br />
pretože „láska nikdy nezanikne“ –<br />
(1. Korintským 13, 8).<br />
Venujme pozornosť aj slovám,<br />
ktoré Ježiš prednáša na konci podobenstva.<br />
Znovu spomína farizejov,<br />
o ktorých často hovoril. Tu ich<br />
však nekarhá, ale upozorňuje na to,<br />
že to musia byť učitelia, ktorí budú<br />
ľuďom pomáhať nachádzať správnu<br />
duchovnú cestu. Aký je zmysel jeho<br />
slov? Každý učiteľ (farizej), ktorý<br />
prijal Božie posolstvo, bude pôsobiť<br />
ako milujúci otec. Bude šíriť Božiu<br />
múdrosť v správnom zmysle. Pozná<br />
nielen to staré, teda to, čo priniesol<br />
už Mojžiš, ale aj to nové, čo priniesol<br />
Syn Boží. Takí ľudia sú kňazmi,<br />
akých si Stvoriteľ<br />
prial, lebo hlásajú<br />
celú pravdu.<br />
Martin Ernst<br />
ernst@svetgralu.sk
Populárny kalendár MUDr. Jana Paloučka<br />
s fotografiami Karla Prskavca.<br />
Každý deň, týždeň a mesiac v roku má svoju<br />
farbu, ktorá ovplyvňuje náš život, podobne ako<br />
ju ovplyvňujú fázy Mesiaca alebo postavenie<br />
planét. Farba dňa vystihuje silu, ktorá práve<br />
pôsobí obzvlášť výrazne.<br />
Integrál Brno<br />
Jan Palouček<br />
POSELSTVÍ<br />
BAREV<br />
ve dnech roku<br />
2014<br />
V predaji so slovenskými názvami mesiacov.<br />
Len do vypredania zásob!<br />
Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš<br />
život, podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.<br />
Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />
Barva roku 2014<br />
zlatá<br />
Kalendár na rok 2014<br />
3. doplnené vydanie,<br />
formát 13 x 19 cm,<br />
brožovaná,<br />
176 strán<br />
Ku kalendáru odporúčame knihu<br />
MUDr. Jana Paloučka: Poselství barev<br />
Cena: 9,60 €<br />
Pre predplatiteľov: 9,00 €<br />
Jan Palouček<br />
POSELSTVÍ<br />
BAREV<br />
ve dnech roku<br />
2014<br />
Knihu a kalendár si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />
Jan Palouček<br />
POSELSTVÍ<br />
BAREV<br />
ve dnech roku<br />
2014<br />
POSELSTVÍ<br />
BAREV<br />
ve dnech roku<br />
2014<br />
Jan Palouček<br />
POSELSTVÍ<br />
BAREV<br />
ve dnech roku<br />
2014<br />
POSELSTVÍ<br />
BAREV<br />
ve dnech roku<br />
2014<br />
Integrál Brno<br />
Cena: 6,30 €<br />
Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš<br />
život, podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.<br />
Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />
Barva roku 2014<br />
zlatá<br />
Pre predplatiteľa: 5,90 €<br />
Kalendár bez diára<br />
Integrál Brno<br />
Cena: 7,70 €<br />
Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš<br />
život, podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.<br />
Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />
Barva roku 2014<br />
Barva roku 2014 – zlatá<br />
zlatá<br />
Pre predplatiteľa: 7,30 €<br />
Kalendár s diárom<br />
Integrál Brno<br />
Cena: 15,60 Barva roku 2014 – zlatá €<br />
Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš<br />
Barva roku 2014<br />
život, podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.<br />
Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />
zlatá<br />
Pre predplatiteľa: 14,70 €<br />
Kalendár s diárom + kniha<br />
Poselství barev<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013
Meriame život príliš jednostranne: podľa jeho dĺžky a nie podľa jeho veľkosti.<br />
Myslíme viac na to, ako život predĺžiť, než na to, ako ho skutočne naplniť.<br />
Mnoho ľudí sa bojí smrti, ale nerobia si nič z toho, že oni sami a toľko iných<br />
žije de facto len položivotom, bez obsahu, bez lásky, bez radosti. V poznaní<br />
pravdy, v mravnom poriadku, v účinnej láske máme už v tomto živote podiel<br />
na večnosti – predlžujeme svoj život nie o dni alebo roky, ale o večnosť.<br />
Tomáš Garrigue Masaryk (citát z Hovorov s T.G.M.)