27.05.2018 Views

SG37

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

september 2012 – november 2012<br />

Rozhovor s mužom závislým od drog<br />

strana 11<br />

Slepé nasledovanie vierouky je pre<br />

duchovný vývoj škodlivé<br />

strana 45<br />

Ako deti správne motivovať<br />

k práci<br />

strana 14<br />

Cena 2,89 €<br />

marec 2013 – máj 2013<br />

strana 12<br />

Nové výskumy zážitkov blízkosti smrti<br />

strana 41<br />

Otázka, ktorú si kladie mnoho<br />

veriacich<br />

strana 52<br />

Cena 2,89 €<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

i<br />

Rozhovor<br />

s Prof. Ludmilou Kameníkovou,<br />

o ľudskom zdraví<br />

strana<br />

18<br />

Rozhovor s Margot Ruis<br />

nielen o prírodných<br />

bytostiach<br />

strana 34<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Aký je skutočný pôvod<br />

človeka?<br />

jún 2013 – august 2013<br />

strana 34<br />

december ember 2012 – február 2013<br />

Ako viesť svoje deti<br />

strana 11<br />

Rozhovor s pátrom<br />

Anselmom Grünom<br />

o živote, viere a spiritualite<br />

strana 45<br />

Rozhovor<br />

s PhDr. Milanom Zemkom CSc,<br />

členom<br />

historického ústavu<br />

SAV v Bratislave<br />

strana 14<br />

S matkou ôsmich detí o veciach,<br />

ktoré spájajú rodinu<br />

Správny vzťah k tejto etape<br />

života<br />

strana 7<br />

strana 53<br />

36<br />

9<br />

Dieťa nie je dospelý!<br />

strana 46<br />

Ako „vstať z popola“<br />

strana 20<br />

Cena 2,89 €<br />

Cena 2,89 €<br />

Každý den, týden, týden imě<br />

i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš<br />

život, , podob<br />

podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.<br />

Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />

ve dnech roku<br />

s fotografiemi Karla Prskavce<br />

Barva roku 2013<br />

aktuálna ponuka<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

zlatá<br />

Prečo niekedy horoskopy<br />

nevychádzajú<br />

strana 18<br />

Predstavujeme metódu<br />

z východného Slovenska<br />

strana 34<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Černákovou<br />

strana 34<br />

Aký partner sa k nám<br />

naozaj hodí?<br />

strana 31<br />

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />

Ďalšie číslo 38<br />

Vychádza v decembri 2013<br />

Ježiš Nazaretský<br />

Bez ohľadu na vnútorný pôvod Krista, teda na jeho<br />

Božské jadro, je už stovky rokov v popredí záujmu<br />

otázka jeho pozemského života. O ňom okrem<br />

biblického Nového zákona existuje iba málo<br />

historických záznamov. A ani tu nemožno vylúčiť,<br />

že tieto známe svedectvá neboli v priebehu<br />

storočí manipulované. Preto však nemusíme hneď<br />

„s vaničkou vylievať i dieťa“ a spochybňovať<br />

Ježišov život a jeho nadčasovo pravdivé učenie,<br />

odovzdávané z generácie na generáciu už vyše<br />

2000 rokov.<br />

Svet Grálu<br />

Jeme lieky,<br />

ale zdraví nie sme<br />

Svet Grálu<br />

33<br />

„Život byl poměrně nudný.<br />

Lieky na trvalé<br />

Tak proč si ho nezpestřit?“<br />

uzdravenie nestačia<br />

Svet Grálu<br />

Svet Grálu<br />

Nebezpečenstvo dogmatizmu<br />

„V pote svojej tváre…“<br />

?<br />

smrt<br />

narodenie<br />

zivot<br />

Svet Grálu<br />

34<br />

Život s „druhým<br />

svetom“<br />

12 zlatých pravidiel úspešnej výchovy<br />

Naše minulé životy<br />

Prečo ich nepoznáme? „Biblia pre mňa nie je dogmou!“<br />

Prečo horoskop<br />

niekedy<br />

nevychádza?<br />

POSELSTVÍ<br />

B BAREV<br />

2013<br />

kalendar_titul 2013.indd 1 21.7.2012 13:27:06<br />

Astrológia dnes<br />

Samoliečba<br />

Slováci, akí sme?<br />

zápalových<br />

Homosexualita<br />

chorôb<br />

Ako jej rozumieť?<br />

Svet Grálu<br />

35<br />

Barbro Karlén spomína:<br />

Božia iskra v nás<br />

„Keď som bola Annou Frankovou“<br />

Svet Grálu<br />

Skúsenosti blízkosti smrti:<br />

Ilúzia či realita?<br />

Prečo mal Kristus taký<br />

hrozný osud?<br />

36<br />

Skrytý zmysel<br />

starnutia Život ma naučil neplánovať<br />

Herbert Vollmann: Pohľad do iného sveta<br />

Vo svojom v poradí štvrtom zväzku sa autor zaoberá témami:<br />

Pravdy a múdrosti v prísloviach a slovných zvratoch | Čísla,<br />

podstata všetkých vecí | Ako to pôjde ďalej v týchto časoch<br />

chaosu a núdze? | Apokalypsa dnes<br />

Svet Grálu<br />

ISSN 1614–5127<br />

771614 512005<br />

12 zlatých pravidiel<br />

úspešnej výchovy<br />

Pri objednávke celej edície spisov<br />

Herberta Vollmanna:<br />

Pútnik svetmi<br />

Náboženské témy v novom pohľade<br />

Nové poznanie k času obratu svetov<br />

Pohľad do iného sveta<br />

Vyhorenie<br />

Vysoká škola<br />

neočakávania<br />

O živote v Tanzánii<br />

s MUDr. Margarétou<br />

Vrana k vrane<br />

sadá...<br />

Naša cena: 6,70 €<br />

Cena pre predplatiteľa: 6,30 €<br />

127 strán,<br />

reklama<br />

mäkká väzba,<br />

slovenský jazyk,<br />

formát 13 x 20 cm,<br />

hmotnosť 170 g<br />

Akciová cena: 25,50 €<br />

Namiesto pôvodných: 29,20 €<br />

Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


NA ÚVOD<br />

eď som sa chystal písať tento<br />

K úvodník, načrtol som si v duchu<br />

tri krátke poznámky: po<br />

prvé – Karol, po druhé – rozum<br />

nefunguje a po tretie – potom to<br />

uvidíme. Preberiem to pekne po<br />

poriadku. Keďže témou tohto čísla<br />

je takzvaná smrť a to, čo s ňou súvisí,<br />

nemohol som si nespomenúť<br />

na Karola. Karol zomrel očakávanou<br />

smrťou – po porade s lekármi<br />

sa rozhodol nenechať sa operovať,<br />

a prežiť niekoľko zostávajúcich<br />

mesiacov dôstojne. V jeho prípade<br />

to nikoho neprekvapilo – bol jogínom,<br />

meditujúcim človekom a zároveň<br />

ctiteľom Ježiša Krista v jednej<br />

osobe. Krátko po jeho smrti sme<br />

sa my dvaja stretli – zrejme v jeho<br />

obľúbenej reštaurácii. Ako dlhoročného<br />

vegetariána ma prekvapilo,<br />

že s ním konverzujem nad tanierom<br />

mäsa, no rozprávali sme sa úplne<br />

prirodzene a bezprostredne. Tak<br />

medzi rečou a jedlom sa ho pýtam:<br />

„… počuj, Karol, vieš o tom, že si<br />

zomrel?“ „Pravdaže.“ – odvetil mi<br />

rozvážne a bez prekvapenia. „A čo<br />

budeš teraz robiť?“ „To, čo doteraz,<br />

učiť“, – naširoko sa usmial a oči<br />

mu zasvietili. Hneď potom sme sa<br />

len tak bez prechodu ocitli na šírošírej<br />

lúke plnej pekných kvetov –<br />

tuším boli žlté. Chvíľu sme mlčky<br />

kráčali vedľa seba, necítili sme potrebu<br />

rušiť blažené, posvätné ticho.<br />

Po chvíli som sa obzrel, ale<br />

Karol už vedľa mňa nebol, zrejme<br />

sa pobral za novými povinnosťami.<br />

Vďaka, že aspoň takto, prostredníctvom<br />

sna, môžeme občas – a bez<br />

rizika, nazrieť do sveta tých, ktorí<br />

z tohto nášho odišli. Je to rozhodne<br />

príjemnejšie a bezpečnejšie, ako<br />

kedysi veľmi rozšírená móda kývajúcich<br />

sa stolčekov, búchajúcich<br />

okien a posúvajúcich sa písmeniek.<br />

Plánovaná a akosi násilná<br />

snaha komunikovať s obyvateľmi<br />

záhrobia rozhodne skeptikov nepresvedčila,<br />

a len veľmi málo mediálnych<br />

ľudí dokázalo svoje správy<br />

z onoho sveta podávať ďalej aspoň<br />

ako-tak verne a neskreslene. Zárobkový<br />

špiritizmus prispel skôr<br />

k nárastu počtu ľudí, ktorí o druhom<br />

svete radšej nechcú nič vedieť.<br />

Treba povedať, že aj na strane ľudí<br />

presvedčených „o živote po živote“<br />

dochádza k nepríjemným prekvapeniam.<br />

Po tom, ako si pozrela<br />

hollywoodsky prifarbený, no v istom<br />

zmysle dosť drsný film „Ako<br />

prichádzajú sny“ sa mi jedna ezotericky<br />

orientovaná dáma zverila,<br />

že život po smrti si predstavovala<br />

celkom inak. Že tam budeme hneď<br />

osvietení a nebudeme sa potulovať<br />

kade-tade ako blázni, až kým nedospejeme<br />

k rozhodnutiu opustiť<br />

vlastné závažia a vydať sa na novú<br />

duchovnú cestu. Tentoraz už bez<br />

pozemských pomôcok a tobôž pozlátok.<br />

A v tom je práve ten háčik,<br />

ktorý do istej miery aj vyššie uvedený<br />

film približuje: na onom svete<br />

nič také ako rozumová disciplína<br />

a rozumové presvedčenie neexistuje.<br />

Existuje iba cit, ktorý bez<br />

kontroly hrubohmotného mozgu<br />

nadobúda mohutnú povznášajúcu,<br />

alebo aj ničiacu silu. Platí, že nebo<br />

i peklo si človek nosí v sebe. Preto<br />

sa v Tibete traduje múdrosť, že<br />

osvietená bytosť vidí v jazere nádhernú<br />

vodnú hladinu, zatiaľ čo pekelná<br />

bytosť more plameňov. Preto<br />

sa všetky duchovné tradície obracajú<br />

k srdcu človeka, a nie k jeho<br />

mozgu. Nakoniec, už tu na zemi<br />

pripravujeme raj alebo utrpenie<br />

iným a tým aj sami sebe. Smrť je<br />

len prechodom, a aká bude a čo nás<br />

čaká na druhej strane, je v našich<br />

rukách. Spoliehať sa na príslušnosť<br />

k cirkvi, slepé pritakávanie náboženským<br />

predpisom alebo radám<br />

duchovného manipulátora môže<br />

byť nakoniec naozaj osudné. To<br />

potom môže jeden dopadnúť tak,<br />

ako v divadelnej hre s obľúbenou<br />

hereckou dvojicou Lasica – Satinský:<br />

do pekla prijmú ochotne každého,<br />

lebo tam je to „demokraticky<br />

zariadené“, ale v nebi sa ešte aj biskupovi<br />

môže stať, že bude zametať<br />

chodníky (a to môže byť rád, že ho<br />

nebeskí strážcovia vzali na milosť).<br />

Nakoniec, potom to uvidíme. – Potešila<br />

ma reakcia jedného čitateľa<br />

podnetnej knihy, popisujúcej onen<br />

svet: bol natešený z toho, že aj na<br />

druhom brehu treba pracovať. Že<br />

inak by sa tam nudil. V tú pokračujúcu<br />

prácu na druhom brehu, prácu<br />

na sebe samom i v prospech blížnych<br />

dúfam aj ja. Popri práci by<br />

som si tam chcel doplniť štúdium.<br />

Práve preto, že tunajšie tituly tam<br />

žiadnu váhu nemajú ☺.<br />

Roman Levický<br />

levicky@svetgralu.sk<br />

3<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


OBSAH<br />

4<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

FEJTÓN<br />

O putovaní duší po pozemskej smrti<br />

TÉMA<br />

Prvé kroky duše po smrti<br />

Aký je život medzi ríšou živých a mŕtvych<br />

UKÁŽKA<br />

Svedectvo z druhého brehu<br />

Franchezzov odkaz zo záhrobia<br />

TÉMA<br />

Pokračovanie života<br />

v prednáškach Posolstva Grálu<br />

Zosnulý<br />

ROZHOVOR<br />

Intarzia života<br />

DUCHOVNÝ SVET<br />

Všímajte si znamenia<br />

Symbolika v živote človeka má svoje opodstatnenie<br />

POHYB<br />

Tanec chrbtice<br />

ROZHOVOR<br />

Čí chleba ješ, toho pieseň spievaj<br />

HUDBA<br />

Ľudská túžba po slobode<br />

O najväčších majstroch hudobného klasicizmu<br />

S umeleckým stolárom<br />

Liborom Pražanom aj o kráse<br />

Predseda SPPK<br />

o potravinovej sebestačnosti<br />

u nás<br />

ŽIVOT<br />

Sny<br />

Čo prežíva duša počas spánku<br />

FOTOGRAFIE<br />

Gruzínsko<br />

ŽIVOT<br />

Všetko bude dobré<br />

Príbeh matky, ktorá prežila svoju dcéru<br />

PRÍBEH<br />

Z krutého panovníka mierotvorca<br />

Kráľ Ašóka a prvý moderný štát – 250 r. pred n.l.<br />

UKÁŽKA<br />

Kde je moja žena teraz, po smrti?<br />

VÝCHOVA<br />

12 zlatých pravidiel<br />

úspešnej výchovy<br />

Chlapci, dievčatá – a „boh Kairos“<br />

ROZHOVOR<br />

„Na konci života<br />

nevidím slepú uličku!“<br />

O živote a smrti s vedúcou detského hospicu<br />

ZAUJÍMAVOSTI<br />

Brána duše<br />

Skrytý význam slnečnej pletene<br />

LISTÁREŇ<br />

Ohlasy čitateľov<br />

PODOBENSTVÁ<br />

Podobenstvo o rybárskej sieti


FEJTÓN<br />

„A keď nebudeš jesť špenát, umrieš<br />

a bude z teba smrtka, hú!“ povedala<br />

pomstychtivo malá Betka, „to budeš<br />

mať za to!“<br />

„Nie!“ zakričal malý Kubo a tresol<br />

lyžicou do taniera, „nebude, ocko<br />

vravel, že keď zomriem, tak sa budem<br />

vznášať ako nafukovací balón<br />

a už ma nebude bolieť noha!“<br />

„Tak dosť!“ zahrmela pani Jiráková<br />

vojenským hlasom, „Betka, do kuchyne<br />

utrieť riad, a ty, Kubo, nech<br />

už máš ten obed v sebe!“ Šľahla po<br />

deťoch pohľadom, veštiacim koniec<br />

rešpektovania ich nežných osobností<br />

a prechod na hrubšiu úroveň<br />

výchovy.<br />

„Po kom to tie deti majú,“ ťažkala si<br />

vedľa v izbe. Manžel hľadel uprene do<br />

modrasto svietiacej obrazovky počítača<br />

a dával najavo, že na hladinu vypúšťa<br />

len nevýznamné bubliny. „Po<br />

kom… no predsa po nás,“ utrúsil neprítomne<br />

ako vedľajší produkt svojho<br />

bytia na Zemi. Bolo zrejmé, že nad<br />

odpoveďou nepotrebuje rozmýšľať,<br />

inak by ju nedal dokopy.<br />

„Láskavo nezízaj do tej škatule, keď<br />

so mnou hovoríš,“ vzkypela Alica Jiráková,<br />

„lebo ti ju raz roztrieskam.<br />

Mala som to urobiť už dávno.“<br />

„Prečo by si to robila?“ prehovoril<br />

nevinne Bruno Jirák. Vyzeral ako<br />

hlúpy Jano z rozprávky, ktorý práve<br />

vstúpil do cudzieho kráľovstva, potiahnutého<br />

čiernym súknom. „Čo ti<br />

na tom počítači vadí?“<br />

„Ty mi vadíš,“ začala naberať obrátky,<br />

ale Bruno ju zrazil z ohnivých<br />

výšin do studenej vody: „Môžeme<br />

hovoriť k veci? Ako znie tvoja<br />

otázka?“<br />

Neschopná jediného slova, ohrdnutá<br />

v najjemnejších ženských citoch,<br />

schmatla Alica utierku a vyrazila<br />

z miestnosti.<br />

„Alicka,“ prehovoril Bruno mäkkým<br />

hlasom, „nechoď preč.“ Doparoma,<br />

pomyslela si, zase ma dostal.<br />

O putovaní duší<br />

po pozemskej smrti<br />

Ale na rodičovské združenie pôjde<br />

tentoraz on, to mu nedarujem. Ja<br />

idem v stredu na zumbu.<br />

„Veď nás tie deti, Alicka, napodobňujú.<br />

Sme pre ne vzory, opierajú sa<br />

o nás, opakujú nás.“<br />

„Ale tie morbídne debaty o smrti ja<br />

počúvať nebudem,“ vzoprela sa Alica,<br />

„keby si toto začal preberať so mnou<br />

vtedy, keď sme spolu chodili, tak by<br />

som si namiesto teba vzala Sedláka,<br />

i keď je blondiak. – Prečo sa vlastne<br />

o tejto téme bavíme?“<br />

Artur Zatloukal<br />

„Pretože sa na ňu deti pýtajú,“ pokračoval<br />

neochvejne Bruno, „potrebujú<br />

to vedieť, keď už ty o tom nechceš<br />

nič vedieť. Keď sa začne o smrti,<br />

celý svet sa tvári, že ho rozboleli zuby.<br />

Celý svet nie, iba my tu v Európe. Odvtedy,<br />

čo nám cirkvi zakázali myslieť<br />

na reinkarnáciu, sme stratili niť<br />

života „odkiaľ – kam“, a čiastočne<br />

aj „prečo“. Namiesto radosti a istoty<br />

v poznaní sa z nás stali skrúšené<br />

a skrútené gotické sochy. Alebo naopak,<br />

karnevalové masky, čo si užívajú<br />

5<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


FEJTÓN<br />

večer a nechcú vedieť, čo príde po<br />

polnoci. Zo zomretých, prirodzene<br />

žijúcich ďalej svoj život, sme urobili<br />

strašiakov. Samozrejme, že žijeme tu<br />

a teraz, uprostred denného svetla, ale<br />

každá zakázaná téma je čierna diera,<br />

ktorá z nás vysáva sily. O žiadnej inej<br />

otázke nekoluje toľko ustrašených nezmyslov,<br />

ako o smrti. Nápisy na cintorínoch<br />

sú plné rozprávok o večnom<br />

spánku a ničote, a pritom je dnes už<br />

plno dôkazov, že život po smrti pokračuje<br />

plynule ďalej. Všetko dnes<br />

hovorí za to, aby sa ľudia prestali trápiť<br />

a začali vedieť. Koniec-koncov –<br />

keď ti zomrela mamka, tak ti tie, ehm,<br />

morbídne rozhovory nevadili.<br />

„Máš pravdu,“ pripustila férovo<br />

Alica. „Odrazu sa na mňa škľabili<br />

všetky kúty, kam som sa len pozrela.<br />

Ako keď ti povodeň vezme dom a ty<br />

sa nemáš kam uchýliť. Naviac som<br />

mamu jasne uvidela vo sne. Prišla za<br />

mnou, bola zmätená a nevedela, čo<br />

má robiť. Bolo to také živé, dodnes<br />

viem, že to nebol iba sen. A ja som jej<br />

nedokázala nič súce povedať. Ráno<br />

mi volala sestra, že u nej v kuchyni<br />

spadli v noci nástenné hodiny a že<br />

sa s ňou vo sne prišla mamka rozlúčiť.<br />

Ešte skôr než sme volali do nemocnice,<br />

obe sme vedeli, že mamička<br />

v noci zomrela.“<br />

„To ľudia po smrti často robia, že<br />

idú tam, kam ich srdce ťahá, k príbuzným<br />

a priateľom. Ale množstvo<br />

zomretých vôbec nevie, že zomreli,<br />

pretože buď neveria v ďalší život,<br />

alebo si naopak predstavujú Ježiša,<br />

ako im osobne zotrie slzy z očí. Nič<br />

takéto sa nestane a namiesto toho<br />

žijú plynule ďalej. Veľa z nich nemá<br />

a ani nepozná žiadne vyššie ciele,<br />

a tak sa potĺkajú po smrti v rovnakom<br />

okolí, v akom predtým žili –<br />

v kancelárii, v obchode, v bytoch,<br />

sliedia po krčmách, pretože ich priťahujú<br />

pocity pijanov a pažravcov…<br />

cítia sa priťahovaní rovnorodým<br />

6<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

prostredím a rovnorodými ľuďmi.<br />

Iní sa ocitnú po smrti v šere a tme,<br />

pretože si vlastne nepriali nič iné –<br />

iba nič nevedieť a nebyť.“<br />

„To je dosť pochmúrny obraz,“ odvrkla<br />

Alica.<br />

„Je to splnenie ich želaní,“ mienil<br />

Bruno, „sami to tak vlastne chceli,<br />

i keď o tom nemali predstavu.“<br />

„Tak to sa teda na smrť veľmi neteším,“<br />

hodila Alica utierku na stôl<br />

a vstala, „radšej sa budem zubami-<br />

-nechtami držať tu tohto slzavého<br />

údolia.“<br />

„Nezakrývaj mi jemnú elektroniku<br />

mokrou utierkou na riady,“ napomenul<br />

ju Bruno, „ja ti tiež nemiešam<br />

depilačný krém medzi šampóny.<br />

Koniec-koncov, kto má v sebe vyššie<br />

ciele…“<br />

„Keď už hovoríš o depilácii,“ odplatila<br />

mu manželka ľadovo, „tak ma zaujíma,<br />

kedy mi na záhrade pokosíš tú<br />

trávu, kým do nej napadajú tie jablká.<br />

Potom už bude neskoro.“<br />

„Ostatne, kto má v sebe vyššie ciele,“<br />

nedal sa rušiť Bruno, „dostane takisto<br />

presne to, o čo sa snaží. Keď si<br />

odžije kus svojho pozemského života,<br />

bude pokračovať v ďalšom vzdelávaní,<br />

dozrievaní, zušľachťovaní.<br />

Nemá sa čoho obávať. Zem je tá najprácnejšia,<br />

najvzdialenejšia úroveň –<br />

riadne si túto prvú triedu základnej<br />

školy prežiť je to najťažšie v celom<br />

našom bytí. Kto to nezvládne na<br />

prvýkrát, opakuje ročník. Väčšinou<br />

i viackrát, dokiaľ nie je zrelý na<br />

ďalší. Ten je už potom ľahší, je tam<br />

viac svetla, krásy, ľahkosti a dokonalosti.<br />

Veď si pamätáš – ľudia, ktorí<br />

zažili klinickú smrť, sa niekedy ani<br />

nechceli vrátiť späť, také im to tam<br />

pripadalo nádherné. Ale tiež im bolo<br />

jasné, že si najprv musia tu na Zemi<br />

riadne prežiť všetko, čo prežiť majú.<br />

Skôr tam nahor nemôžu.“<br />

„Vyššie ciele? To znie ako z učebnice.<br />

To musí mať človek na čele<br />

pečiatku cirkvi, alebo filozofické<br />

vzdelanie? Alebo chodiť zasnene po<br />

ulici ako v inom svete a nedokázať<br />

doma opraviť zásuvku, pretože to nie<br />

je dosť vysoký cieľ? Nič nevedieť, nič<br />

nedokázať, nič nečítať ani nevidieť,<br />

nič si nepamätať, pretože im to nestojí<br />

za námahu? Zo zásady čítať iba<br />

hodnotnú duchovnú literatúru, ostatné<br />

nie je dosť hodnotné?“ Alica<br />

opäť hodila utierku na stôl, tentoraz<br />

na iné miesto.<br />

„Ale kdeže,“ znechutene odvetil<br />

Bruno, „život sa nepýta, čo si o sebe<br />

myslíš, ale aká si. Vnútorná živosť je<br />

niečo úplne iného než priznanie sa<br />

k cirkvi – a to, čo si práve vymenovala,<br />

je číro-číra duchovná lenivosť<br />

premiešaná s farizejstvom. Tie ciele<br />

si človek ani nemusí presne vytyčovať<br />

– viac než o ciele ide skôr o cítenie,<br />

túžbu, chcenie, živosť ducha<br />

v sebe činného, azda je v tom i taký<br />

nepokoj, potom pohyb, pevné odhodlanie…“<br />

Brunovi došli slová, ale<br />

vo vzduchu pomaly vzchádzalo porozumenie,<br />

podobne, ako sa po daždi<br />

z lesa dvíha opar.<br />

„Vieš, ja to všetko viem,“ pripustila<br />

Alica, „ale aj tak mi chýba to posledné<br />

vnútorné priznanie, že to skutočne<br />

prijímam. Ako vlastne dôjde<br />

človek k presvedčeniu?“<br />

„Presvedčenie je viera i poznanie.<br />

Uveriť môžeš i nezmyslu. Ale presvedčenie<br />

– to znamená, že vieš, že<br />

veci dávajú zmysel, že do seba zapadajú,<br />

dávajú jasný a múdry obraz<br />

sveta. A pokračovanie života taký<br />

múdry obraz dáva!“<br />

Artur Zatloukal<br />

zatloukal@svetgralu.cz


ŽIVOT PO ŽIVOTE<br />

Prvé kroky duše<br />

po pozemskej smrti<br />

Gerd Harms<br />

Zážitky Mary Ann Winkowski o živote so zosnulými<br />

O návratoch ľudí z klinickej smrti a o ich prežívaní vzniklo veľa kníh a filmov,<br />

no len málokto dokáže opísať život na druhom svete, ak návrat už nie je možný.<br />

Človek sa nepreberie v nemocničnej izbe a nezdôverí sa svojim blízkym. Tí, čo<br />

sa vrátili, opisovali priechod akýmsi tunelom, stretnutie s blízkymi, prípadne ešte<br />

s nejakou vyššou bytosťou, ktorá upozornila na nutný návrat do fyzického tela.<br />

O ďalšom pokračovaní života v nehmotnom svete zriedkavo referujú niektorí<br />

nadaní ľudia, ktorí zomretých vnímajú a dokážu s nimi komunikovať. Jednou<br />

z nich je aj Američanka Mary Ann Winkowski, autorka knihy Rozhovor s duchmi.<br />

7<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


ŽIVOT PO ŽIVOTE<br />

Mary Ann Winkowski<br />

ary Ann vo svojej knihe opisuje,<br />

ako vyrastala so svojou<br />

M<br />

babičkou v talianskej kolónii prisťahovalcov<br />

v USA. Pripadalo jej celkom<br />

prirodzené, že vníma zosnulých<br />

v ich duchovných telách. „Počula“ ich<br />

hovoriť a vnímala, že oni počujú, čo<br />

sama hovorí. Jej babička mala v menšej<br />

miere tiež tento dar, a preto mala<br />

pre vnučku pochopenie. Brávala ju<br />

so sebou na pohreby. Mary Ann<br />

čoskoro získala povesť sprostredkovateľky<br />

medzi ríšou zosnulých a živých<br />

tým, že odovzdávala ďalej, čo<br />

zosnulí chceli vyjadriť. Neskôr vravievala:<br />

„Či o tom vieme alebo nie,<br />

duchovia sú stále medzi nami – od<br />

najútlejšieho detstva sú súčasťou<br />

môjho života.“<br />

Podľa jej pozorovania sa zosnulí ľudia,<br />

ktorí existujú ďalej ako nám neviditeľné<br />

duše, spravidla zúčastnia<br />

svojho pohrebu. Pozorujú celý priebeh<br />

a vnímajú, o čom sa hovorí. Ale<br />

čo oni chcú povedať, to my bežným<br />

spôsobom nemôžeme počuť. Mary<br />

Ann zakrátko poznáva, že jej zvláštne<br />

nadanie je výnimočný jav. Z účasti<br />

na mnohých pohreboch získala takúto<br />

skúsenosť: Rovnako ako zosnulí,<br />

8<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

aj ona vidí svetlo. Mnohí z nich po<br />

ukončení pohrebu týmto svetlom prechádzajú<br />

a sú potom pre ňu už neviditeľní.<br />

Ale nie je to tak u všetkých.<br />

Niektorí zostávajú v blízkosti pozemského<br />

sveta a Mary Ann ich môže naďalej<br />

vnímať. Neskôr sa naučila svetlo<br />

aj sama vizualizovať. Z pozemského<br />

hľadiska je to „len“ myšlienkový útvar,<br />

vytvorený duchovnou vôľou. Pre ňu<br />

samotnú a pre zosnulých je to však<br />

niečo celkom reálneho, a je im jasné,<br />

že toto svetlo tvorí hranicu „onoho<br />

sveta“. Čo leží za ňou, nevie z vlastného<br />

pozorovania ani autorka, ani<br />

zosnulí. Niektorí sa toho svetla boja<br />

a zdráhajú sa ním prejsť. Ide o duše<br />

pripútané k Zemi, ktoré sa nemôžu<br />

z pozemského sveta zážitkov uvoľniť<br />

z nejakého dôvodu. V tom najlepšom<br />

prípade je to oddanosť a láska k blízkej<br />

osobe. Sú tak dlho pozemsky viazaní,<br />

kým aj ona neopustí tento svet.<br />

V mnohých prípadoch sú však putá<br />

následkom nejakej viny, ktoré pútajú<br />

ľudskú dušu k žijúcim osobám. Po odložení<br />

telesnej schránky totiž získajú<br />

prevahu všetky vnútorné pohnútky<br />

a väzby, a musí byť prežité všetko, čo<br />

nebolo doposiaľ vyriešené alebo vyjasnené.<br />

Väzby vznikajú nielen k určitým<br />

osobám, ale dušu ťahá späť<br />

a viaže k Zemi aj pripútanosť k predmetom<br />

a zariadeniam, k majetku a záľubám,<br />

skrátka k všetkému, čo je pre<br />

človeka ťažké zanechať. Zúčastniť sa<br />

pozemskej činnosti však už nemôže,<br />

a skutočný „onen svet“ so svojimi<br />

mnohostrannými možnosťami prežívania<br />

a vzostupu je pre dušu kvôli<br />

tejto pripútanosti uzavretý. Mary Ann<br />

napr. vypozorovala, že ľudia si získaním<br />

nejakej starožitnosti môžu pritiahnuť<br />

aj neviditeľného spoločníka<br />

z „onoho sveta“, pretože ten sa nemôže<br />

oprostiť od cenného predmetu a sprevádza<br />

ho k novému majiteľovi. Duše<br />

pripútané k Zemi sa často tiež pripájajú<br />

k žijúcim ľuďom, aby sa podieľali<br />

na ich zážitkoch. Autorka videla, že<br />

ľuďom, ktorí sú v stave silného vzrušenia,<br />

odoberajú životnú energiu, alebo<br />

spoluprežívajú ich pôžitky a emócie. Je<br />

to rovnaké, ako v pozemskom živote.<br />

Aj tu mnohí ľudia hľadajú vnútorné<br />

vzrušenie sledovaním filmov, románov<br />

alebo inými aktivitami. Môžu<br />

pri tom vznikať napr. pocity hrôzy<br />

a desu, sexuality alebo aj ušľachtilé<br />

pohnútky. To všetko vyvoláva v duši<br />

človeka silné dojmy, to znamená vnútorné<br />

prežívanie, a vypĺňa tak momentálnu<br />

prázdnotu.<br />

To je aj dôvod, prečo sa autorka<br />

stretáva s dušami z „onoho sveta“<br />

pripútanými k Zemi prevažne tam,<br />

kde dochádza k intenzívnemu prežívaniu.<br />

V krčmách, stávkových a advokátskych<br />

kanceláriách, na súde,<br />

staniciach prvej pomoci, v nemocniciach,<br />

pri športových zápasoch<br />

a pri mnohých iných príležitostiach.<br />

Tieto duše majú potešenie zo vzrušenia<br />

účastníkov alebo divákov, a svojím<br />

spôsobom sa ho pokúšajú zvyšovať.<br />

To sa im darí pôsobením na svet<br />

myšlienok a pocitov zúčastnených<br />

ľudí. Kto si to nevie predstaviť, nech<br />

sa vcíti do atmosféry futbalového zápasu<br />

a vplyvu divákov – fanúšikov<br />

na priebeh hry. Diváci sa pokúšajú<br />

krikom a vnútorným prežívaním povzbudzovať<br />

svojich hráčov. Aj hráči<br />

môžu svojou hrou a správaním dostať<br />

divákov do stavu vzrušenia. Na<br />

všetkých úrovniach bytia sú to rovnaké<br />

pochody. Podobné zmýšľanie<br />

a úmysly vytvárajú neviditeľnú vnútornú<br />

väzbu, ktorá potom umožňuje<br />

vzájomné pôsobenie. Tým, že využívajú<br />

telesné vyžarovanie žijúcich ľudí,<br />

môžu duše pripútané k Zemi vyvolať<br />

aj hmotné účinky. S tými môžu<br />

byť spojené veľmi nepríjemné javy,<br />

často vzbudzujúce strach. Ďalším<br />

príkladom, pri ktorom bude sotva<br />

niekto predpokladať vplyv duší pripútaných<br />

k Zemi, sú depresie, telesné


ŽIVOT PO ŽIVOTE<br />

ochorenia a psychózy, spojené s odčerpávaním<br />

energie. Tak sa môže stať,<br />

že sa pozostalí po odchode niekoho<br />

blízkeho dostanú do stavu duševnej<br />

zmätenosti. Môže sa to stať v prípade,<br />

keď sa duša z onoho sveta pripútaná<br />

k Zemi upne na nejakého človeka.<br />

Vnikne do jeho energetického poľa,<br />

do jeho aury, aby sa z neho vyživovala<br />

alebo ovplyvňovala jeho mozog.<br />

Umožní jej to určitým spôsobom sa<br />

ďalej podieľať na pozemskom živote.<br />

Niekedy sa stane, že takto posadnutý<br />

človek preberá spôsob správania, držanie<br />

tela a výraz tváre zosnulého.<br />

Takému vplyvu sú vystavení mnohí<br />

pacienti nervových kliník. Môže to<br />

viesť až k samovražde. Podobné situácie<br />

zažil a popísal v známej knihe<br />

„Tridsať rokov medzi mŕtvymi“ neurológ<br />

Dr. Wickland.<br />

Tejto téme sa venuje i Abd-ru-shin<br />

vo svojom diele „Vo svetle Pravdy“.<br />

V prednáške „Pripútaný k Zemi“<br />

popisuje rôzne dôvody, ktoré môžu<br />

spôsobiť pripútanie. Napríklad muž,<br />

ktorý vychováva svoje dieťa v presvedčení,<br />

že smrťou život končí.<br />

Po svojom odchode spoznáva svoj<br />

omyl a musí spoluprežívať, ako tým<br />

jeho dieťa a jeho potomkovia trpia.<br />

Má zodpovednosť za ľudí, ktorých<br />

priviedol na chybnú cestu a zostáva<br />

k nim pripútaný.<br />

Nedávno jeden slávny telesne postihnutý<br />

fyzik tvrdil, že po smrti<br />

neexistuje žiadny život. Tohto názoru<br />

sa chopili médiá a v súlade so<br />

všeobecným vedeckým názorom ho<br />

rozšírili do celého sveta. Zamyslime<br />

sa, čo môže tento človek očakávať<br />

po uvoľnení od svojho chorého tela.<br />

Prirodzene, existuje ešte nekonečne<br />

mnoho prípadov, ktoré spôsobujú<br />

pripútanosť k Zemi.<br />

Životný príbeh Mary Ann Winkowski<br />

pôsobí svojou prostotou a prirodzenosťou<br />

vierohodne. Spoznávame<br />

v ňom duševné mechanizmy,<br />

ktoré ako pozorní pozorovatelia môžeme<br />

zažiť aj v bežnom živote. Pripútané<br />

duše sa od ľudí žijúcich na Zemi<br />

líšia iba tým, že už nemajú telesnú<br />

schránku.<br />

Po vydaní knihy sa jej autorka stala<br />

známou po celom svete. Mnoho ľudí<br />

vyhľadalo jej radu, hľadali možnosť<br />

kontaktu s blízkymi zosnulými a jej<br />

pomoc. Tým, že videla mŕtvych pripútaných<br />

k Zemi, mohla s nimi komunikovať.<br />

Pokúsila sa primäť ich<br />

k tomu, aby prešli svetlom, ktoré<br />

vnímala, a tým prešli na skutočný<br />

„onen svet“. Pripútanosť na Zem<br />

alebo na jednotlivých ľudí zabraňuje<br />

vývoju a vzostupu duše. Okrem<br />

toho i ľuďom na Zemi môže spôsobiť<br />

značné ťažkosti. Náš život je otvorený<br />

vplyvom z tejto oblasti.<br />

Podľa rozprávania Mary Ann sú<br />

jej snahy často úspešné. Duše sa<br />

zbavujú svojej závislosti na Zemi<br />

a prejdú svetlom. Ale niekedy na to<br />

ešte nie sú pripravené. Občas preto,<br />

že sa boja, čo ich tam čaká, inokedy<br />

preto, že sú ešte späté s nejakou úlohou<br />

na Zemi.<br />

Sláva Mary Ann Winkowski viedla<br />

k tomu, že jej zážitky spracovala televízia<br />

do seriálu „Ghost Whisperer“<br />

(„Stratené duše“). Pri jeho tvorbe pôsobila<br />

ako poradca, pričom musela<br />

často mierniť prílišnú fantáziu scenáristov.<br />

Na základe svojich dlhoročných<br />

skúseností z kontaktu s duchmi<br />

musela vysvetľovať rozdiel medzi<br />

pravdou a fikciou. Aj pri vyšetrovaní<br />

vrážd a iných zločinov, ako aj u samovrážd,<br />

spolupracovala s kriminalistami.<br />

To je však chúlostivá kapitola,<br />

pretože výpovede mŕtvych nie<br />

je možné použiť pred súdom. Vždy<br />

ich musia doložiť kriminalisti riadnymi<br />

dôkazovými materiálmi.<br />

Množstvo a rozmanitosť príbehov,<br />

vylíčených autorkou, je v každom<br />

prípade obrovské. Mnohé skúsenosti<br />

– napríklad že duše, pripútané<br />

k Zemi, môžu byť za istých okolností<br />

uzamknuté v miestnostiach alebo<br />

bytoch – pôsobia záhadne.<br />

Dotyčné duše často nepociťujú svoj<br />

stav ako pripútanie a obmedzenie<br />

slobody. Ale Mary Ann ho považuje<br />

za neprirodzenú zábranu a zbytočnú<br />

zastávku. Táto viazanosť neposkytuje<br />

dušiam s ohľadom na ich vyšší<br />

životný cieľ žiadne výhody a ľuďom<br />

na Zemi často sťažuje život.<br />

Prechod na „druhý breh“ sa dušiam<br />

pripútaným k Zemi darí len<br />

čiastočne. Súvisí to i s naším životným<br />

postojom, v ktorom poznanie<br />

o duchovnom svete zatiaľ nemá<br />

miesto. Keby to bolo inak, duše by<br />

pri ich prechode viedla dôvera vo<br />

vyššie vedenie a túžba po vyššom<br />

a ušľachtilom živote. Taký vnútorný<br />

postoj by im potom umožnil prechod<br />

k svetlu veľmi prirodzeným spôsobom.<br />

Gerd Harms<br />

harms@svetgralu.sk<br />

9<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


Svedectvo z onoho sveta<br />

Ukážka z knihy<br />

Franchezzov odkaz zo záhrobia<br />

Ukážku vybral Tomáš Výboch<br />

Dielo Franchezzov odkaz zo záhrobia napísal v roku 1896 A. Farnese. Je to skutočný<br />

životný príbeh zosnulej duše Franchezza, Taliana z vyššej spoločnosti, ktorý premárnil<br />

svoj život v pozemských pôžitkoch. Po svojej smrti musí znášať trpké plody svojho pochybenia,<br />

putovať temnými úrovňami záhrobia a postupne krok za krokom vybojovať<br />

svoju cestu k spáse. Dielo nenechá vnímajúceho čitateľa na pochybách, že deje, v ňom<br />

opísané, sú skutočné, rovnako ako nepodplatiteľná božia spravodlivosť, prejavujúca<br />

sa aj v tých najmenších maličkostiach.<br />

u by som chcel znovu zdôrazniť,<br />

T že v duchovnom svete je človek<br />

vždy slobodný. Smie sa podvoľovať<br />

svojim sklonom i chúťkam, ak<br />

10<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

nedá prednosť rade, ktorú tu dostane.<br />

Rozsah poškodzovania práv<br />

druhých je daný stupňom zákona<br />

v dotyčnej oblasti.<br />

V najnižšej oblasti panuje iba zákon<br />

mocnejšieho. Tam sa môže<br />

každý správať podľa svojej ľubovôle.<br />

Môže kohokoľvek urážať a zotročovať<br />

až ku hranici únosnosti, ale potom<br />

zase niekto mocnejší bude s ním<br />

zaobchádzať podobne. Najúbohejší<br />

otrok na zemi nie je taký nešťastný,<br />

ako úbožiaci v najnižšej sfére. Tam<br />

žijú iba duchovia bez zákona, ktorí<br />

na zemi pohŕdali Božími i svetskými<br />

zákonmi, pôsobiac samé zlo a nesmierne<br />

utláčajúc svojich blížnych.


TÉMA<br />

Pre lepšie porozumenie chcem<br />

tieto sféry v krátkosti opísať. Aj keď<br />

je tam duch ten najmocnejší, najkrutejší<br />

a najtvrdší, vždy sa nájde,<br />

ako badať, iný ešte silnejší, aby<br />

ho utláčal… až to nakoniec dôjde<br />

k tým, o ktorých sa hovorí, že panujú<br />

nad peklom … ku kráľom zla.<br />

Pokračuje to stupňovito ďalej<br />

a ďalej, až nakoniec pri najvyššom<br />

vystupňovaní sa zlo samo začne<br />

meniť. Ten najpanovačnejší a najzlomyseľnejší<br />

zatúži po iných pomeroch<br />

(Pozn. redakcie: predpokladáme,<br />

že v určitých ojedinelých<br />

prípadoch môže k takejto zmene<br />

prísť. Nemožno však brať ako pravidlo,<br />

že pri najvyššom vystupňovaní<br />

zla v človeku možno u neho<br />

očakávať obrat).<br />

Takéto zameranie je náznakom<br />

prvej túžby po lepšom živote. Pre<br />

bratov nádeje, vyslaných na pomoc<br />

do týchto temných oblastí, je to záchytný<br />

bod, aby mohli takému duchu<br />

naočkovať myšlienku možnosti<br />

na polepšenie.<br />

Kráčajúc potom dopredu, nachádza<br />

na každej priečke rebríka vývoja<br />

vždy vyšší stupeň zákona a poriadku,<br />

do ktorého sa musí zaradiť<br />

a môže očakávať aj od druhých,<br />

že sa prispôsobia tam, kde to zákony<br />

vyžadujú. Úplné dodržiavanie<br />

mravných zákonov sa nájde len<br />

v najčistejších sférach. Lenže aj tam<br />

je mnoho stupňov a kto si ctí práva<br />

druhých, spozná, že aj jeho práva<br />

budú zachované. Kto šliape po právach<br />

suseda, toho bude neskôr utláčať<br />

silnejší.<br />

V duchovnom svete je človek slobodný;<br />

môže byť usilovný alebo lenivý,<br />

konať dobro alebo zlo, privolávať<br />

si požehnanie alebo prekliatie.<br />

Akým je, takým sa utvára aj jeho okolie.<br />

Oblasť, pre ktorú je zrelý, je pre<br />

neho vždy tou najvyššou, pokiaľ sa<br />

na vyššiu nedostane vlastným úsilím.<br />

Dobro nepotrebuje v duchovnom<br />

svete ochranu proti zlu. Odlišnosť<br />

vlastností tvorí medzi nimi<br />

neprekročiteľnú prekážku. Tí vyšší<br />

môžu podľa svojho priania zostúpiť<br />

do nižších úrovní kvôli návšteve<br />

alebo pomoci.<br />

Medzi nimi a nízkymi duchmi<br />

je však široká priepasť, ktorú nízki<br />

nemôžu prekročiť. Len v živote na<br />

Zemi a na iných planétach môžu<br />

sa zmiešať dobré i zlé vplyvy skoro<br />

rovnakej sily. Hovorím skoro rovnakej,<br />

pretože i na zemi má dobro<br />

prevahu, iba ak by človek podľahol<br />

svojej nízkej povahe a sám sa zbavil<br />

tejto výhody.<br />

V dávnych dobách, keď človek<br />

ešte myslel ako dieťa, mal úzke<br />

spojenie s duchovným svetom bez<br />

toho, aby o tom vedel. Terajší ľudia<br />

sa záhrobnému svetu odcudzili,<br />

a preto usilovne hľadajú opäť spojenie<br />

s ním, podobajúc sa námorníkom,<br />

plávajúcim nočnou tmou na<br />

kolísajúcom sa člne.<br />

Vľúdni lodivodi z duchovnej ríše<br />

sú pripravení pomôcť im a dopraviť<br />

ich do žiariacej zeme, odkiaľ majú<br />

zasa priniesť unaveným bojovníkom<br />

zeme poklad svetla a nádeje.<br />

Asi po troch mesiacoch ma Ahrinziman<br />

vyzval, aby som sa pripravil na<br />

veľkú zmenu. Mal som prestúpiť do<br />

vyššej úrovne. Od duchovných učiteľov<br />

som počul, že úrovne sa delia<br />

na rôzne oddelenia.<br />

Spodné oddelenia sa podobajú<br />

krajinám. Jedna zasahuje do<br />

druhej tak, že hranice medzi nimi<br />

sú takmer nepostrehnuteľné, avšak<br />

rozdiely medzi krajinami a ľuďmi<br />

sa pozorovateľovi prejavia ihneď<br />

pri prechode. Niektorí mienia, že<br />

jestvuje sedem úrovní, z ktorých<br />

najvyššia je nebo, o ktorom sa hovorí<br />

v Biblii.<br />

Iní tvrdia, že je dvanásť sfér a opäť<br />

iní uvádzajú ešte vyšší počet. Väčšinou<br />

sa predpokladá, že každá úroveň<br />

V dávnych dobách, keď človek ešte myslel<br />

ako dieťa, mal úzke spojenie s duchovným<br />

svetom bez toho, aby o tom vedel<br />

sa delí na dvanásť oblastí. Pre mňa je<br />

najprijateľnejšie počítať so siedmimi<br />

sférami nad Zemou a siedmimi pod<br />

Zemou, počítané podľa vzdialenosti<br />

od nášho Slnka.<br />

Kniha Franchezzov odkaz zo záhrobia je<br />

momentálne vypredaná, avšak v elektronickej<br />

podobe je dostupná na internete<br />

vo viacerých jazykoch.<br />

11<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


TÉMA<br />

POKR AČOVANIE ŽIVOTA<br />

V PREDNÁŠKACH<br />

POSOLSTVA GRÁLU<br />

Bez porozumenia, osamote stojí duša v úmrtnej miestnosti.<br />

Nechápavo, lebo človek, ležiaci na lôžku, sa vo<br />

svojom pozemskom živote zdráhal uveriť, že žije ďalej<br />

i po odložení hrubohmotného tela. Preto sa touto myšlienkou<br />

ani vážne nezaoberal a posmieval sa všetkým,<br />

ktorí o tom hovorili.<br />

Zmätene pozerá okolo seba. Vidí sám seba na smrteľnom<br />

lôžku, vidí známych ľudí, ako plačú, stojac okolo<br />

lôžka. Počuje i slová, ktoré hovoria a vníma aj ich bolesť,<br />

ktorú pritom pociťujú vo svojom náreku nad tým, že<br />

práve zomrel. Chce sa mu smiať a zavolať, že predsa doteraz<br />

žije! Volá! A s údivom vidí, že ho nepočujú. Volá<br />

znovu a znovu a stále hlasnejšie. Ľudia to nepočujú,<br />

nariekajú ďalej. Začína sa ho zmocňovať strach. Sám<br />

predsa zreteľne počuje svoj hlas a aj svoje telo cíti jasne.<br />

V skľúčenosti vykríkne ešte raz. Nikto oň nedbá.<br />

S plačom pozerajú na mlčanlivé telo, ktoré síce poznáva<br />

ako svoje, ale ktoré sa mu zrazu javí ako čosi cudzie, čo<br />

k nemu už nepatrí. Veď stojí so svojím telom tu vedľa,<br />

oslobodený od všetkých bolestí, ktoré doteraz pociťoval.<br />

S láskou zavolá teraz po mene svoju manželku, kľačiacu<br />

pri lôžku, kde dosiaľ spočíva jeho hrubohmotné<br />

telo. Žena v plači neustáva a neprejaví ani slovom, ani<br />

pohybom, že by ho počula. V zúfalstve k nej pristúpi<br />

a mocne zatrasie jej ramenom. Ona to nepozoruje a on<br />

si neuvedomuje, že sa dotkol a zatriasol len jemnohmotným<br />

telom svojej manželky, nie hrubohmotným.<br />

Nevie tiež, že jeho žena, ktorá podobne ako on, nikdy<br />

nemyslela na to, že je niečo viac, ako pozemské telo,<br />

nemôže cítiť dotyk jeho jemnohmotného tela.<br />

…<br />

Keď sa prebudil, okolo neho bola tma. Ako dlho spal,<br />

nevedel. Cítil len, že už nemôže byť spojený so svojím<br />

12<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

pozemským telom ako dosiaľ. Bol totiž voľný, voľný<br />

v tme, obzvlášť tiesnivo na neho doliehajúcej. Volal.<br />

Ani zvuku. Nepočul svoj vlastný hlas. Zastenal a upadol.<br />

Ale pritom tvrdo narazil hlavou na ostrý kameň.<br />

Keď sa znovu prebudil, bola ešte stále tá istá tma, to<br />

isté skľučujúce mlčanie. Chcel vyskočiť, ale údy boli<br />

ťažké a hrozili mu vypovedať službu. Mocne posilňovaný<br />

úzkostlivým zúfalstvom sa vztýčil a potácajúc sa,<br />

tápal sem i tam. Často padal na zem, zraňoval sa, narážajúc<br />

vpravo i vľavo na hroty, hrany, ale aj tak mu to<br />

nedopriavalo pokoja k vyčkávaniu. Silná túžba pobádala<br />

ho k tomu, aby neustále tápal a hľadal. Hľadal! Ale<br />

čo? Jeho myslenie bolo zmätené, unavené a beznádejné.<br />

Hľadal niečo, čo nemohol pochopiť. Hľadal!<br />

Hnalo ho to dopredu, neustále dopredu! Až znovu<br />

klesol a znovu vstal, aby pokračoval v putovaní. Tak<br />

prešli roky, desaťročia, až konečne našiel slzy. Jeho<br />

hruď sa zachvela vzlykotom a … vynorila sa myšlienka,


TÉMA<br />

prosba, ako výkrik unavenej duše, túžiacej po ukončení<br />

temnej beznádejnosti.<br />

Avšak výkrik nekonečného zúfalstva a beznádejnej<br />

bolesti zrodil prvú myšlienku priania uniknúť z tohto<br />

stavu. Snažil sa spoznať, čo ho priviedlo do tohto príšerného<br />

stavu, čo ho tak ukrutne nútilo blúdiť v temnote.<br />

Hmatal okolo seba: nehybné skaliská! Bola to<br />

Zem, alebo azda predsa ten druhý svet, v ktorý nikdy<br />

nedokázal uveriť?<br />

Druhý svet! Potom bol pozemsky mŕtvy a predsa<br />

žil, ak by sa taký stav chcel nazvať žitím. Premýšľanie<br />

mu pripadalo nesmierne ťažkým. Hľadajúc tackal sa<br />

ďalej. Zase prešli roky. Von, len von z tejto tmy! Toto<br />

prianie sa premenilo na živelnú snahu, z ktorej sa sformovala<br />

túžba. Túžba je však čistejší cit, uvoľňujúci sa<br />

z hrubého živelného úsilia. A z tejto túžby celkom nesmelo<br />

vyrastala modlitba.<br />

Táto modlitba, preplnená túžbou, vytryskla konečne<br />

z jeho vnútra ako prameň a blahodarný mier. Pokora<br />

a odovzdanosť zaplavili jeho dušu. Ako sa však zdvihol,<br />

aby pokračoval vo svojom putovaní, tu prúd vrúcneho<br />

prežitia prešiel mu po tele, lebo naraz ho obklopovalo<br />

šero a on mohol zase vidieť!<br />

V diaľke, veľmi ďaleko, zazrel svetlo podobné fakli,<br />

ktoré ho zdravilo. Jasajúc vystrel k nemu svoje ramená<br />

a naplnený hlbokým šťastím znovu klesol na zem a ďakoval.<br />

Ďakoval z preplneného srdca Tomu, kto mu daroval<br />

svetlo! Potom s novou silou vykročil za týmto svetlom.<br />

Svetlo sa mu síce nepribližovalo, ale po takom prežití<br />

predsa dúfal, že ho ešte dosiahne, i keby to malo trvať<br />

stáročia. To, čo sa mu stalo teraz, mohlo by sa opakovať<br />

a vyviesť ho nakoniec z tejto spústy skalísk do teplejšieho<br />

a svetlom ožiareného kraja, ak by o to pokorne prosil.<br />

„Bože môj, pomôž mi k tomu!“ vytrysklo z hrude naplnenej<br />

nádejou. A aká veľká radosť, zase počul svoj<br />

hlas! Aj keď spočiatku len slabo, ale predsa počul! Radosť<br />

nad tým dala mu novú silu a s nádejou opäť kráčal<br />

dopredu …<br />

Taký je začiatok príbehu jednej duše v jemnohmotnom<br />

svete. Tú dušu nemožno nazvať zlou. Na zemi ju<br />

považovali dokonca za veľmi dobrú. Bol to veľkopriemyselník,<br />

veľmi zamestnaný, ktorý verne dbal na plnenie<br />

všetkých pozemských zákonov.<br />

K tomuto deju je ešte jedno vysvetlenie: Človek, ktorý<br />

vo svojom pozemskom živote nechce nič vedieť o tom,<br />

že je aj život po smrti a že raz sa bude musieť zodpovedať<br />

za všetko svoje správanie a konanie, je v jemnohmotnosti<br />

slepý a hluchý, len čo tam bude musieť raz<br />

prejsť. Len pokiaľ je ešte spojený so svojím odloženým<br />

hrubohmotným telom, čo trvá dni alebo týždne, môže<br />

občas vnímať, čo sa okolo neho deje.<br />

Ale keď sa potom uvoľní od rozkladajúceho sa hrubohmotného<br />

tela, je táto možnosť stratená. Už nevidí<br />

a nepočuje nič. To však nie je trestom, ale celkom prirodzené,<br />

pretože on sám nechcel nič počuť ani vidieť,<br />

čo sa týka jemnohmotného sveta. Jeho vlastná vôľa, vytvárajúca<br />

rýchlo rovnorodú jemnohmotnosť, bráni mu<br />

v tom, aby jeho jemnohmotné telo mohlo vidieť a tiež<br />

počuť. To trvá tak dlho, dokiaľ sa táto duša pomaly nezmení.<br />

Či to už potrvá roky alebo desaťročia, možnože<br />

aj storočia, to záleží od každého človeka. Je mu úplne<br />

ponechaná jeho vlastná vôľa. Ale pomoc mu príde až<br />

vtedy, keď po nej sám zatúži. Nie skôr. Nikdy nebude<br />

k tomu nútený.<br />

Svetlo, ktoré táto duša, keď sa stala vidiacou, uvítala<br />

s takou radosťou, tu bolo vždy. Len predtým ho<br />

nemohla vidieť. Je tiež jasnejšie a silnejšie, ako sa zdá<br />

doteraz nevidomej duši. Ako ho vidí, či silno, či slabo,<br />

to opäť záleží jedine od nej samotnej. Nevyjde jej ani<br />

krok v ústrety, ale je tu! Duša sa môže z neho tešiť vždy,<br />

ak vážne a pokorne chce.<br />

…<br />

Ak je povedané, že Boh podáva<br />

svoju ruku na pomoc, tak je to<br />

v Slove, ktoré ľuďom posiela<br />

To sú duše, akých dnes na zemi možno vidieť milióny.<br />

Až na to, že nechcú nič vedieť o večnosti alebo<br />

o Bohu, možno ich ešte nazvať slušnými. Zlovoľným sa<br />

prirodzene vedie horšie, ale o nich tu nemá byť reč, len<br />

o takzvaných slušných ľuďoch.<br />

Ak je povedané, že Boh podáva svoju ruku na pomoc,<br />

tak je to v Slove, ktoré ľuďom posiela. Ukazuje im<br />

v ňom, ako sa môžu zbaviť viny, do ktorej sa zaplietli.<br />

A jeho milosť spočíva už od začiatku vo všetkých tých<br />

veľkých možnostiach, daných ľudským duchom vo<br />

stvorení na voľné používanie. To je tak nesmierne<br />

mnoho, že si to človek dneška nedokáže ani predstaviť,<br />

pretože sa tým nikdy nezaoberal s dostatočnou vážnosťou.<br />

(Ukážka z prednášky Zosnulý).<br />

13<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


Intarzia života<br />

O kráse (nielen) umeleckého<br />

Rozhovor s juhočeským<br />

reštaurátorom Liborom Pražanom<br />

Podvečer, naozaj bohatý na dážď, nás zastihol v príjemnej kaviarni vo Velešíne na<br />

Českobudejovicku. Pri šálke kávy ma Libor Pražan, Živnostník roku 2012 Juhočeského<br />

kraja z malej obce Hradce pri Českých Budejoviciach, zasväcoval do tajov svojho<br />

stolárskeho a reštaurátorského umenia a veľa prezradil aj o svojom vzťahu ku kráse. Aby<br />

sa vo svojej dielni necítil sám, usporadúva už niekoľko rokov aj reštaurátorské kurzy.<br />

SG: Libor, ako ste sa vlastne dostali k práci<br />

s drevom?<br />

LP: Všeobecne sa dá povedať, že<br />

veľa ľudí už príde s tým, že budú<br />

robiť nejakú určitú prácu. Ide skôr<br />

o to, aby spoznali: toto je tá moja.<br />

Myslím si, že to mám i ja, pretože<br />

čo si pamätám, od najútlejšieho<br />

detstva ma nesmierne priťahovala<br />

práca s drevom. Môj otec nie je<br />

14<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

stolár, ani dedo nebol, ale mali to<br />

ako koníčka. Pamätám sa na krásne<br />

lavice, veľký dubový stôl, na stoličky<br />

so srdiečkom na operadlách<br />

u babičky na chalupe. To bola dedova<br />

práca. Ako chlapec som ten<br />

nábytok obdivoval. Liezol som pod<br />

stôl a pozeral sa, ako začapoval „trnož“<br />

(vzperu, pozn. red.), alebo som<br />

obracal stoličky a obzeral som si<br />

ich zospodu. Keď som niekde videl<br />

skrutku, bol som sklamaný.<br />

SG: Sú nejaké zlomové okamihy, ktoré pre<br />

Vás boli v tomto smere zásadné?<br />

LP: Prvý zážitok bol veľmi pekný.<br />

Mal som desať rokov, možno dvanásť.<br />

Moja maminka mi povedala: „Už si<br />

veľký, vyberieš si sám darček k meninám.“<br />

Možno som ju prehovoril,<br />

že si chcem darček vybrať sám, to už<br />

si nepamätám. Tak mi dala päťstokorunu,<br />

to bola v polovici osemdesiatych<br />

rokov najväčšia bankovka, a asi<br />

tretina mamkinej mesačnej mzdy.<br />

Menšiu vtedy nemala, bolo po výplate.<br />

Zaprisahala ma, aby som nekupoval<br />

nič drahé a peniaze doniesol<br />

naspäť. Sadol som na bicykel a uháňal<br />

do obchodu. Vrátil som sa celý<br />

šťastný so sadou rezbárskych dlát


stolárstva<br />

Zhováral sa Václav Kazda<br />

a zvyšnou desaťkorunou. Maminka<br />

si musela sadnúť, dala si obklad<br />

na hlavu a riešila, za čo bude štvorčlenná<br />

rodina mesiac existovať. –<br />

Tri dláta som stratil ešte ako dieťa,<br />

ale zvyšné tri mám dodnes.<br />

SG: Tak tomu sa hovorí zlomový okamih…<br />

LP: Ale naozaj zlomový okamih<br />

bol v roku 1996, vtedy som sa týmto<br />

remeslom nezaoberal, úplne som<br />

naň zabudol. Šli sme vtedy do Hlubokej,<br />

pozrieť sa na zámok. Úplne<br />

ma to uchvátilo. Hovoril som si asi<br />

týždeň alebo dva, že také veci by už<br />

dnes nikto nedokázal urobiť. Dojmy<br />

z návštevy zámku boli také silné,<br />

že som nemohol na nič iné myslieť.<br />

Kdekoľvek stál nejaký obchod<br />

s nábytkom, musel som vojsť dnu.<br />

Vtedy ešte nebol internet, nebolo<br />

také jednoduché dostať sa k nejakej<br />

peknej fotografii. V jednom obchode<br />

stáli vykladané intarzované<br />

kusy (intarzia – vykladanie nábytku<br />

odlišným drevom, v podobe obrazcov<br />

alebo vzorov, pozn. red.) a ja som<br />

si hovoril: „No teda, veď presne také<br />

boli na zámku“. Predavačka mi vysvetlila,<br />

že ide o novovyrobený nábytok.<br />

Celkom samozrejme povedala:<br />

„Je tu jeden človek a ten ho vyrába“.<br />

Že dnes ešte existuje niekto, kto toto<br />

vie, ma do tej chvíle nenapadlo. Povedal<br />

som si, že keď to dokázal on,<br />

tak ja tiež musím. Z obchodu som<br />

si odniesol prospekty s obrázkami<br />

a rozhodnutie, že jednu takú komodu<br />

vyrobím. V prospekte boli<br />

okrem fotografií asi dva odstavce<br />

o tom, ako sa intarzovaný nábytok<br />

vyrábal. To bol môj prvý manuál.<br />

SG: A to Vám stačilo na to, aby ste mohli<br />

začať?<br />

LP: Potreboval som samozrejme<br />

pomoc, a tak som šiel za otcom. Ukázal<br />

som mu vybranú fotku a povedal,<br />

že toto budem robiť. Otec sa zasmial<br />

a povedal: „Ty si šialenec, to nikdy<br />

nedokážeš.“ No na druhý deň si navliekol<br />

montérky a šiel mi pomáhať.<br />

A s jeho veľkou pomocou som urobil<br />

prvý kus, ktorý majú moji rodičia<br />

do dneška doma. Je to taká učňovská<br />

práca. Nie je najhoršia, ale nie je<br />

samozrejme ani najlepšia.<br />

SG: Tak to sú krásne zážitky zrenia. Odvtedy<br />

Vám rukami prešiel rad pozoruhodných<br />

kusov. Prezradíte mi, aké drevo používate<br />

najradšej?<br />

LP: Z najväčšej časti používam<br />

miestne dreviny, stredoeurópske,<br />

15<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


ROZHOVOR<br />

a napodiv to sú dreviny, ktoré nerastú<br />

niekde v lesoch, ale zvyčajne<br />

ich majú ľudia v záhradách, napríklad<br />

orech, čerešňa, jabloň, slivka,<br />

hruška. Z týchto drevín sa intarzie<br />

robia dobre, pretože to sú farebné<br />

drevá. Už od renesancie je kontrast<br />

farieb dôležitý. Tieto dreviny mám<br />

rád a vždy si hovorím, aká je to veľká<br />

škoda, keď idem autom okolo nejakého<br />

domu a vidím človeka s motorovou<br />

pílou, ako práve reže na kláty<br />

nádherný kmeň jablone.<br />

Najradšej používam čerešňu, to<br />

je taká nežná dáma medzi drevami,<br />

a orech, to je jej partner. Orech je<br />

majestátny vladár. Nakoniec i kreslá<br />

a pracovné stoly veľmožov sa robili<br />

väčšinou z orecha. Gotike vládol dub,<br />

ale v druhej polovici renesancie sa<br />

ujal orech a ten si udržal prvé miesto<br />

až do dneška.<br />

SG: Majú niektoré kusy nábytku, ktoré<br />

reštaurujete, vlastné príbehy?<br />

LP: Myslím, že každý kus nábytku<br />

má hneď niekoľko príbehov. Jeden<br />

vypovedá o svojej súčasnosti, o remesle,<br />

o ľuďoch, ktorí nábytok vyrábali.<br />

Keď rozoberiem stôl z 18. storočia<br />

a vidím odtlačok rúk, ktoré stôl<br />

robili, je to vždy silný dojem. Často<br />

nájdem na nejakej skrytej ploche,<br />

napríklad na zadnej alebo spodnej<br />

doske náčrty a poznámky písané stolárom.<br />

Hovorím si, ako sa vtedy asi<br />

žilo tým obyčajným ľuďom, remeselníkom.<br />

Boli to ľudia prostí, jednoduchší<br />

ako sme my dnes a ja verím,<br />

že i skutočnejší. Remeselníci vynikali<br />

vysokým umom a svoju prácu<br />

robili srdcom. Neviem si predstaviť,<br />

že to mohlo byť u väčšiny z nich<br />

inak. Novší nábytok rozpráva príbeh,<br />

kde ruky bývajú nahrádzané<br />

strojmi. Najskôr to boli stroje poháňané<br />

parou, potom elektrinou,<br />

a dnes sú ľudia nahrádzaní automatickými<br />

linkami. Nemám nič proti<br />

16<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

technike, ale nemala by odstaviť človeka.<br />

Alebo lepšie povedané – človek<br />

by sa nemal sám odstaviť od svojho<br />

privilégia milovať a tvoriť, len preto,<br />

že technika mnohé zvládne. Síce to<br />

nevyzerá tak pekne ako dielo rúk,<br />

ale zvládne to. Takže sa už nemusím<br />

namáhať, nemusím vkladať vnútornú<br />

invenciu do svojho diela. Aj<br />

to je príbeh nábytku. A nie je nijako<br />

nový. Taký nábytok z dvadsiatych<br />

rokov minulého storočia už hovorí<br />

rečou sériovej výroby, priemyslovo<br />

vyrábané latovky a preglejky, stráca<br />

sa stopa konkrétneho človeka. Sú to<br />

pekné tvary, pekné drevo, ale kdeže<br />

je ruka, ktorá viedla dláto alebo hoblík...<br />

SG: Aká fáza práce Vás osobne najviac napĺňa?<br />

LP: Zákazník dajme tomu nájde<br />

nejakú šperkovnicu, napríklad i 270<br />

rokov starú, a väčšinou je to absolútne<br />

torzo. Prinesie v jednej taške<br />

šperkovnicu a v druhej olúpané intarzie,<br />

pol igelitky farebných drievok<br />

centimeter krát centimeter. V prvej<br />

chvíli je to nadšenie, ktoré sa potom<br />

zmení na zúfalstvo, keď si človek<br />

uvedomí, že to bude musieť dať dokopy.<br />

No a to nadšenie sa začína vracať<br />

v momente, keď to už ozaj začína<br />

vyzerať k svetu. A samozrejme, tou<br />

zlatou bodkou je povrchová úprava.<br />

Kedysi sa nábytok leštil ručne šelakom,<br />

tzv. francúzskou politúrou<br />

– a to je veľmi krásna povrchová<br />

úprava. Je to také živé, krásne, ťažko<br />

sa to popisuje.<br />

SG: Takže k orechu úplne ideálne.<br />

LP: To áno.<br />

SG: Máte aj doma nejaké starožitné kusy?<br />

Nie je toho trochu dosť po tej práci?<br />

LP: Ja po tom túžim už sedemnásť<br />

rokov, ale zatiaľ sa mi to nesplnilo.<br />

Chcel by som mať doma tiež<br />

nejaký pekný kúsok. Nie si zariadiť<br />

historický interiér, to nie, ale nejaký<br />

pekný kus, dva, to by sa najmä mojej<br />

žene veľmi páčilo.<br />

SG: To Vám obom úprimne prajem. Vo svojej<br />

práci sa vlastne dosť zaoberáte históriou<br />

a jej artefaktami.<br />

LP: Minulosť a história je pre mňa<br />

nesmierne zaujímavá a príťažlivá, je<br />

to zdroj inšpirácie a vôbec, námet<br />

na úvahy a premýšľanie. Pretože keď<br />

sa človek pozrie do minulosti, tak čo<br />

je človek na planéte, od prvej chvíle<br />

má potrebu skrášľovať svoje prostredie.<br />

Od jaskynných malieb až vlastne<br />

po… no nemôžeme povedať súčasnosť,<br />

pretože, to je taká zvláštnosť,<br />

máme teraz obdobie, keď sa umenie<br />

netvorí. Po toľkých tisícročiach naraz<br />

nemáme tvorbu umenia, počnúc architektúrou<br />

a hrnčekmi na čaj končiac.<br />

To je veľmi zvláštne, často nad<br />

tým rozmýšľam, prečo to tak je.<br />

SG: A na čo ste prišli?<br />

LP: Myslím, že potreba tvoriť<br />

krásu a zušľachťovať predmety dennej<br />

potreby vychádza z citu, ... že<br />

je to záležitosť vnútorná. A takisto<br />

si myslím, že sme sa citu vzdialili<br />

alebo uzavreli. Mnohí odborníci sa<br />

zhodujú v tom, že secesia bola posledným<br />

originálnym umeleckým<br />

smerom. A to je už takmer sto rokov,<br />

čo skončila. Myslím, že človek<br />

zabudol, že je človek. Ale zároveň<br />

verím, že nie celkom, pretože podvedome<br />

stále hľadáme krásu. Len pri<br />

tom našom hľadaní dosť blúdime.<br />

Chýba nám vlastný úsudok a tak sa


ROZHOVOR<br />

ľahko chytáme vecí, ktoré sa nejako<br />

tvária. My sa domnievame, že to je<br />

to pravé a ono často nie je. Musíme si<br />

uvedomiť, že o stratené veci sa musí<br />

viac bojovať.<br />

SG: Kedysi sa verilo, že umelecké spracovanie<br />

predmetov má pozitívny vplyv na charakter<br />

človeka, ale súčasná teória umenia<br />

tento názor považuje za zastaraný. Na jednej<br />

strane je pravda, že pokiaľ je človek<br />

v krásnom prostredí, neznamená to ešte,<br />

že si uchová dobrý charakter. Ale napriek<br />

tomu si myslím, že umenie povzbudzuje<br />

a zušľachťuje zmysly i ducha a je to taká<br />

pridaná šanca k tomu, aby si človek ten<br />

čistý alebo pekný charakter uchoval. Čo<br />

myslíte?<br />

LP: Súhlasím s Vami. S krásou sa<br />

dá spojiť jedine citom. Umenie je<br />

tvorené srdcom alebo skôr zo srdca<br />

a je tvorené zase pre srdcia iných.<br />

Takže pokiaľ sa obklopím umeleckými<br />

predmetmi akéhokoľvek<br />

druhu alebo navštívim všetky predstavenia<br />

Národného divadla, ale neotvorím<br />

tomu ten svoj cit, tak mi to<br />

v charaktere nepomôže. Potom hrozí<br />

iná vec, že sa človek obklopí niečím<br />

výnimočným a skĺzne napríklad<br />

sám k pocitu, že on je výnimočný.<br />

Ale pokiaľ príde domov a pozrie sa<br />

na obraz alebo na nejaký krásny kvetinový<br />

stolík a dotkne sa to jeho citu,<br />

potom to funguje. V tom pre mňa<br />

spočíva zmysel tvorby umenia.<br />

SG: Svojou prácou vytvárate krásu, ktorá<br />

dnes nie je práve „in“. Čo pre Vás znamená<br />

krása vo Vašej práci?<br />

LP: Krása, to je niečo ako dych<br />

života. Povedal by som, že je nositeľkou<br />

všetkých cností. Je to<br />

taký obsiahly pojem, že sa radšej<br />

o žiadnu definíciu nebudem pokúšať.<br />

Napríklad moje remeslo je jednou<br />

z mnohých a mnohých možností<br />

ako zachytiť čiastočku krásy<br />

do určitých foriem. A to je myslím<br />

úlohou všetkého umenia. Možno<br />

preto kedysi ľudia verili tomu, že<br />

obklopovať sa umením a krásou<br />

pomáha človeku v zlepšovaní jeho<br />

charakteru.<br />

SG: To sa vlastne týka každého z nás. Každý<br />

má teda možnosť sa v živote svojím spôsobom<br />

kráse približovať alebo niečo ku kráse<br />

formovať, bez ohľadu na druh svojho povolania.<br />

LP: Určite. Tu nejde o to, že niekto<br />

má výhodu vo svojom zamestnaní<br />

a niekto tu výhodu nemá, pretože<br />

v tom nie sú žiadne hranice. To nemôže<br />

človeku zakázať ani žiadny politický<br />

režim. Stačí vyjsť von z domu<br />

do prírody, kde sa človek stretne<br />

s tým, čo potrebuje, pretože príroda<br />

na rozdiel od nás ľudí zo svojej<br />

cesty nikdy neuhla. Verím tomu, že<br />

dávni ľudia boli s prírodou dosť spojení,<br />

oveľa viac ako my dnes. Pretože<br />

oni v nej žili stále. My to máme vo<br />

svojich betónových mestách ťažšie.<br />

Ale nie je to nemožné. Človek, ktorý<br />

hľadá, potrebuje len vedieť, čo mu<br />

pomáha – a ísť za tým. A na to musí<br />

prísť sám. Musí sa obracať do seba,<br />

tam hľadať odpovede na otázky,<br />

ktoré si kladie. A tiež skúšať.<br />

SG: Aké krédo sprevádza Vašu prácu, máte<br />

nejakú profesnú filozofiu?<br />

LP: Chýba nám tu krása a ja som<br />

rád, že môžem trochu pomôcť, aby<br />

sa zase viac objavovala. V mojom<br />

prípade ide o akési znovuprebudenie<br />

zašlej krásy pri reštaurovaní,<br />

a pri kurzoch zas povzbudenie ľudí<br />

k vlastnému úsiliu. Oproti minulým<br />

časom sa zmenilo myslenie, ciele nás<br />

ľudí sú iné. Kedysi napríklad majetný<br />

človek, napríklad šľachtic, zaplatil<br />

hudobnému skladateľovi, aby<br />

zložil symfóniu alebo operu. Dnes<br />

si majetný človek nechá vybudovať<br />

v záhrade bazén s príbojom alebo si<br />

kúpi auto za desať miliónov.<br />

SG: Takže ide vlastne o výchovu bohatšej<br />

vrstvy, alebo i tej strednej vrstvy k tomu,<br />

aby ľudia umenie nielen konzumovali, ale<br />

aby podporovali jeho vznik.<br />

LP: Áno, to je zásadné pre pokračovanie<br />

tvorby všetkého druhu.<br />

Všetko umelecky stvárnené je<br />

veľmi prácne, náročné na čas a precíznosť.<br />

Vidím to i vo svojom zamestnaní.<br />

Napríklad vyrobiť alebo<br />

zreštaurovať šperkovnicu veľkú<br />

25 × 25 × 12 centimetrov trvá oveľa<br />

dlhšie než vyrobiť z drevotriesky<br />

rad vstavaných skríň vysokých<br />

od podlahy po strop. Tvorba čohokoľvek<br />

krásneho je nesmierne náročná.<br />

Preto sú dôležití mecenáši,<br />

sponzori, zákazníci. Je jedno ako im<br />

budeme hovoriť, ale oni okrem toho,<br />

že tú vec kupujú pre seba, kupujú ju<br />

aj pre ľudstvo. Je to cenné partnerstvo<br />

medzi umelcom a jeho zákazníkom.<br />

Umelec má rád umenie a vie<br />

ho tvoriť. To, čo mu chýba, sú prostriedky<br />

na tvorbu. Majetný človek,<br />

zákazník, má tiež rád umenie, ale<br />

nevie ho tvoriť, zato má možnosť<br />

podporiť jeho vznik. Tak sa obaja<br />

podieľajú na zrode niečoho, čo pretrvá.<br />

Je to cenný vzťah, obe strany<br />

sa potrebujú. Predtým majetní ľudia<br />

zamestnali desiatky, stovky remeselníkov,<br />

stolárov, rezbárov, kováčov,<br />

maliarov obrazov. Dokonca<br />

spisovateľov alebo hudobných skladateľov.<br />

Veď i básnik Schiller mal<br />

svojich podporovateľov, aby mohol<br />

písať. Jeho Ódu na radosť, ktorú neskôr<br />

Beethoven zhudobnil, pozná<br />

celý svet.<br />

SG: Libor, ďakujem<br />

Vám srdečne za rozhovor!<br />

Václav Kazda<br />

kazda@svetgralu.cz<br />

17<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


Všímajte si<br />

18<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

znamenia<br />

Znamenia majú v živote ľudí zaujímavé<br />

miesto. Môžu mať rôznu podobu. Niekto<br />

verí, že ak mu cestu skríži čierna<br />

mačka, znamená to nešťastie. Iný človek<br />

sa môže nazdávať, že ak otvorí knihu<br />

náhodne na určitej strane, nájde v nej<br />

rozriešenie problému, ktorým sa práve<br />

zaoberá. Niektorí ľudia sú znameniami<br />

doslova posadnutí a vyhľadávajú ich aj<br />

tam, kde vôbec nie sú, iní to považujú za<br />

fantáziu a blud. Pravda je možno niekde<br />

uprostred.<br />

BLUD ALEBO<br />

SKUTOČNOSŤ?<br />

Znameniam prikladali ľudia v minulosti<br />

mimoriadny význam. Považovali<br />

ich za symbolickú reč stvorenia, ktorou<br />

sa človeku prihovárajú vyššie sily.<br />

Táto skutočnosť bola dobre známa napríklad<br />

starým druidským ale i indiánskym<br />

šamanom, ktorí vedeli tieto<br />

znamenia v prírode postrehnúť. Príroda<br />

bola pre nich otvorenou knihou,<br />

v ktorej mohli ľahko čítať posolstvá<br />

pre seba i svojich blízkych.<br />

Aj vyspelá civilizácia už spozorovala,<br />

že symbolika v živote človeka<br />

má svoje opodstatnenie. Velikáni<br />

psychiatrie 20. storočia – Z. Freud<br />

a C. G. Jung sa vo svojej praxi vo veľkej<br />

miere zaoberali výkladom snov<br />

svojich pacientov – aby lepšie pochopili<br />

ich problém. Sny boli výrazom<br />

podvedomia pacienta, jeho skutočného<br />

duševného stavu, ktorý sa takto<br />

mohol voľne prejaviť. Vďaka snom sa<br />

o svojich pacientoch dozvedeli informácie,<br />

ktoré by im oni sami nikdy<br />

nepovedali, a tie prispeli k úspešnej<br />

liečbe.<br />

Ak sa dnes pozrieme na postoj ľudí<br />

k symbolike a znameniam, uvidíme,<br />

že sa situácia zmenila. Väčšina ľudí<br />

im neprikladá nijaký zvláštny význam.<br />

Mnohé symboly sú skostnatené,<br />

prázdne, príliš všeobecné. Ak napríklad<br />

niekto stretne kominára, chytí si<br />

gombík a povie si, že dnes bude mať<br />

šťastie, je to väčšinou len fráza, neverí<br />

tomu. Podobne ak máme piatok<br />

Tomáš Výboch<br />

trinásteho, môžeme byť v ten deň<br />

opatrnejší, ale je to len tak „pre istotu“,<br />

nie sme presvedčení, že sa skutočne<br />

prihodí niečo zlé. Tieto zvyky sa stali<br />

bezmyšlienkovitou obyčajou, pretože<br />

ľudia sa mohli na vlastnej skúsenosti<br />

presvedčiť, že takéto symboly nie sú<br />

hodnoverné.<br />

VÝKLAD SNOV, KARIET<br />

A DUCHOVNÝCH<br />

PRÍČIN CHORÔB<br />

Na druhej strane tu máme oblasť ezoteriky,<br />

kde sa symbolika veľmi hojne<br />

využíva, alebo lepšie povedané zneužíva.<br />

Táto téma je v dnešných ezoterických<br />

smeroch doslova „prestrelená“<br />

a to do takej miery, že i ľudia, ktorí by<br />

sa možno chceli touto témou vážnejšie<br />

zaoberať, musia po určitom čase skonštatovať,<br />

že to celé je len blud a zanevrú<br />

na celú oblasť. Problém spočíva<br />

v tom, že ezoterika sa na symboliku<br />

príliš kŕčovito upína. Prehnane sa zameriava<br />

na túto skrytú reč stvorenia,<br />

húževnato ju vyhľadáva v každej maličkosti<br />

– a to nakoniec pôsobí veľmi<br />

strojene, neprirodzene. Na internetovej<br />

stránke, venovanej duchovnu<br />

sa môžete napríklad dočítať, že ak<br />

vám vypadne šálka z ruky a rozbije<br />

sa, znamená to, že ste hlavou v oblakoch.<br />

Pri zbieraní črepín sa k zemi priblížite<br />

a to vám pomôže uzemniť sa.<br />

Hovorí sa tiež, že nič nie je náhoda.<br />

Mnohí si tento výrok zoberú tak doslovne,<br />

že v prípade, ak im pri utieraní


DUCHOVNÝ SVET<br />

prachu vypadne z police knižka na<br />

zem a otvorí sa na konkrétnej strane,<br />

určite by si ju mali prečítať, pretože<br />

sa tam skrýva možné riešenie ich terajšieho<br />

problému. Dnes je populárny<br />

aj výklad duchovných príčin chorôb.<br />

Spomínam si na rozhovor v kruhu<br />

známych, kde sme spomenuli človeka,<br />

ktorý si nedávno zlomil nohu. Jedna<br />

pani sa vizionársky vyjadrila v duchu:<br />

„Nó, asi to potrebovali ako lekciu. Ak<br />

sa niekomu zlomí noha, znamená to,<br />

že nesprávne kráča životom!“ Išlo samozrejme<br />

o veľmi jednostranné vyhlásenie,<br />

ktoré ju dokonca stavalo do<br />

úlohy sudcu, a nijakým spôsobom neprospelo<br />

ani nášmu známemu, ani jej.<br />

Ak sa pozrieme na všetky tieto prípady<br />

trocha z nadhľadu, môžeme kameň<br />

úrazu ľahko rozpoznať – je ním<br />

príliš jednostranný výklad, kde vôbec<br />

nezapájame svoj vnútorný hlas,<br />

a preto nemôže byť správny.<br />

Ak sa nám sníva, že nám zomrel<br />

niekto blízky z rodiny, vôbec to neznamená,<br />

že sa nám narodí dieťatko,<br />

ako sa to často spomína v knihách na<br />

výklad snov. Ak nám vypadne šálka<br />

z ruky, znamená to v tej konkrétnej<br />

chvíli možno len to, že sme boli nepozorní,<br />

ale určite z toho nemôžeme<br />

vyvodzovať jednoznačný názor, že<br />

svojím životom kráčame akoby v oblakoch.<br />

No ak znamenia a symbolika<br />

naozaj existujú, ako ich môžeme<br />

vidieť? A ako sa môžeme vyvarovať<br />

nesprávneho výkladu? Kde ich hľadať,<br />

keď sme sa tým doteraz nikdy<br />

nezaoberali?<br />

ČOMU SA VYHNÚŤ<br />

A AKO SPRÁVNE<br />

VNÍMAŤ<br />

V prvom rade je potrebné povedať, že<br />

symboly a znamenia ktoré človek dostáva,<br />

sú určené jeho duchu. Iba duch<br />

človeka ich dokáže pochopiť, správne<br />

posúdiť a vyhodnotiť. Preto ich môže<br />

vnímať len ten človek, ktorý svojho<br />

ducha používa. Reč ducha – to je vnútorný<br />

hlas, ten tichý pomocník každodenného<br />

života. Znamenie, alebo<br />

symbolická udalosť vyvolá v človeku<br />

určitý citový dojem, k jeho zachyteniu<br />

i pochopeniu väčšinou nedôjdeme rozumovým<br />

hĺbaním.<br />

Domnievam sa, že neexistuje<br />

presný návod, ako sa naučiť znamenia<br />

vidieť a vnímať. Nefunguje to tak, ako<br />

učia ezoterické knižky, že stačí len<br />

veľmi chcieť, oni sa zrazu stanú a my<br />

ich vidíme. Práve takýto postup nás<br />

privedie na scestie. Prílišným myšlienkovým<br />

chcením si totiž utvárame<br />

svet svojich predstáv, znamenia si tak<br />

umelo vytvoríme, vynútime a budú<br />

nepravé. Rovnako sa ich nenaučíme<br />

z kníh, zo snárov, tarotových kariet,<br />

okultných knižiek a podobne.<br />

Človek, ktorý chce svojím životom<br />

kráčať správne, svojho ducha vždy počúva.<br />

Po určitom čase používania sa<br />

jeho schopnosť vyciťovania tak zintenzívni,<br />

že začne znamenia vnímať,<br />

vidieť vo veciach, ktoré predtým nevidel.<br />

Oni tu boli vždy, avšak on si pre<br />

ne svoj zrak, alebo vnímanie otvoril až<br />

teraz. Je to ako pomoc, ako dar, ktorý<br />

človek dostane po určitej vynaloženej<br />

námahe. Ale to sa neudeje zo dňa na<br />

deň a nepohltí to človeka takým spôsobom,<br />

že sa zrazu stane vizionárom<br />

a všade bude vidieť symboly a znamenia.<br />

To by bol príliš excitovaný neprirodzený<br />

stav, podobajúci sa blúzneniu<br />

a horúčke. Je to naopak. Človek<br />

sa duchovným dozrievaním stáva<br />

omnoho prirodzenejším a tak pôsobí<br />

aj na svoje okolie. Ak sa stretneme<br />

s človekom, ktorý veľmi vehementne<br />

a s dávkou predstieranej pokory vyhlasuje,<br />

že jemu svet dáva znamenia<br />

každý deň, môžeme si byť úplne istí,<br />

že jeho znamenia sú len jeho márnivosť<br />

a pýcha zmiešané s vynútenou<br />

fantáziou. Skutočne vidiaci človek<br />

rozpozná hodnotu svojho vnímania;<br />

s týmto pochopením sa v ňom objaví<br />

určitý ostych, ktorý mu nedovolí tento<br />

dar vystavovať na obdiv, alebo sa ním<br />

vychvaľovať. Spozná tiež, že znamenia<br />

nikdy nie sú jednostranné, nedajú sa<br />

o nich napísať knihy a návody, ako<br />

ich čítať, pretože sú veľmi mnohoraké,<br />

takmer v každom prípade iné. Jednostrannosť<br />

je vždy znakom, že sa do<br />

toho priplietol rozum a ten ako sme<br />

už vyššie spomenuli, v tomto prípade<br />

nemá určujúce slovo. Môžeme to vidieť<br />

v dnešných knihách o výklade<br />

snov – kde sa ku každému konkrétnemu<br />

snu pripíše určitý význam alebo<br />

udalosť, ktorá človeka stretne. Môžete<br />

si to vyskúšať a zistíte, že to nefunguje.<br />

Podobne, ako je to s duchovnými príčinami<br />

chorôb. Nie je múdre automaticky<br />

predpokladať, že ak má človek<br />

cukrovku, dáva málo lásky a podobne.<br />

Keďže je okolo znamení toľko nejasností<br />

a človek môže tak ľahko skĺznuť<br />

k omylom, môžeme sa spýtať, či je<br />

vôbec dobré sa tým zaoberať. Nie je<br />

lepšie pre istotu to celé hodiť za hlavu,<br />

aby sme nestratili pôdu pod nohami?<br />

Na túto otázku nám môže veľmi<br />

dobre poslúžiť príklad homeopatie.<br />

Úlohou homeopata je nájsť pre<br />

chorého pacienta taký liek, ktorý čo<br />

najbližšie zodpovedá mentálnemu,<br />

emočnému a fyzickému stavu pacienta.<br />

Má na výber z približne šesť<br />

tisíc liekov z rastlinnej, minerálnej<br />

a živočíšnej ríše, pričom na pacienta<br />

bude mať skutočne liečivý efekt ani<br />

nie jedno percento z nich. Musí byť<br />

teda mimoriadne presný.<br />

Zaujímavé je, že pri výbere lieku<br />

prostredníctvom počítačovej analýzy<br />

dosahujú terapeuti podstatne slabšie<br />

výsledky ako tí, ktorí využívajú<br />

aj intuíciu a určitú symboliku, ktorá<br />

sa prejavuje u pacienta. Chorý totiž<br />

veľmi často podvedome poukazuje<br />

na liek, alebo skupinu liekov, ktoré<br />

potrebuje. Pacient, ktorý potrebuje<br />

19<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


DUCHOVNÝ SVET<br />

20<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

liek zo zvieracej ríše, príde napríklad<br />

veľmi často odetý do šiat, ktoré majú<br />

farebný zvierací vzor a pod. Dôležité<br />

však je, že terapeuti, ktorí využívajú<br />

iba intuíciu a symboliku, veľmi často<br />

nedosahujú dobré výsledky. To sa<br />

stáva hlavne u začiatočníkov, ktorí<br />

si to zjednodušujú, a nemajú ešte základné<br />

znalosti liekov. Je potrebné<br />

skĺbiť naučené vedomosti a zapojiť<br />

tiež cit na vnímanie symboliky. Homeopatia<br />

je vynikajúcim príkladom<br />

toho, ako musí na zemi rozum spolupracovať<br />

s citom, ak chce úspešne<br />

liečiť. Oba sú nepostrádateľné.<br />

Tento príklad nám naznačuje, že<br />

symbolika a znamenia predstavujú<br />

pre človeka veľmi účinnú pomoc,<br />

ktorú by bolo pochabé nevyužiť.<br />

Snaha o ich vnímanie by však nemala<br />

byť naším cieľom. To by bolo falošné<br />

a márnomyseľné, pretože pravá ľudskosť<br />

sa snaží dosiahnuť účel svojho<br />

bytia, a jej cieľom nie je robiť veľký<br />

rozruch ani snaha dosiahnuť to rôznymi<br />

mimoriadnymi schopnosťami.<br />

Je to teda prostriedok na konkrétny<br />

účel, nie účel samotný.<br />

Tak dostal človek na putovanie<br />

stvorením ďalšiu významnú pomoc,<br />

na ktorú, žiaľ, úplne zabudol, a dokonca<br />

sa jej vysmial. Ona tu však stále<br />

je, ako aj mnoho ďalších, pokiaľ bude<br />

človek schopný ich prijať. Schopnosť<br />

prijímať pomoc spočíva v neúnavnom<br />

dobrom chcení, ktoré si však neurčuje<br />

podmienky, ale dôveruje múdrosti<br />

Stvoriteľa a jeho prírodným zákonom.<br />

Tie totiž vedia celkom presne, akú pomoc<br />

človek potrebuje a v správny čas<br />

mu ju aj poskytnú.<br />

Jeho úlohou je len sa<br />

jej chopiť a správne<br />

ju využiť.<br />

Tomáš Výboch<br />

vyboch@svetgralu.sk<br />

Ďalší koniec sveta?<br />

Kométy vyvolávajú v ľuďoch<br />

oddávna zmiešané pocity.<br />

V minulosti sa často považovali<br />

za poslov prevratných udalostí.<br />

I narodenie Syna Božieho Ježiša bolo<br />

sprevádzané znamením na nebi.<br />

Proroctvo staré tri tisícročia, ktoré<br />

vytesal do kameňa veštec Nesomet<br />

z kmeňa Isra, hovorí o kométe, ktorá<br />

sa priblíži v čase veľkých prevratov<br />

a prinesie očistu. A nakoniec<br />

i Posolstvo Grálu sa zmieňuje o<br />

tomto Božom poslovi v jednej zo<br />

svojich prednášok slovami: „Znalí<br />

už po roky hovoria o príchode tejto<br />

zvlášť významnej hviezdy. Neustále<br />

vzrastá počet tých, ktorí ju očakávajú,<br />

neustále sa hromadia predzvesti,<br />

takže ju možno skutočne aj čoskoro<br />

očakávať.“<br />

Dvaja astronómovia objavili<br />

minulý rok na nebi nevšedný úkaz.<br />

K Zemi sa približuje kométa, ktorá<br />

dostala označenie C/2012 S1 ISON.<br />

Voľným okom by mala byť viditeľná<br />

približne v polovici novembra<br />

tohto roku. Predpokladá sa, že jej<br />

svietivosť prekoná magickú hranicu<br />

s magnitúdou – 10, teda by mohla<br />

byť jasnejšia ako Mesiac. Najbližšie<br />

k Zemi bude 27. decembra. Krátko<br />

po zverejnení tejto informácie sa po<br />

médiách začali šíriť informácie, že tu<br />

budeme mať opäť raz koniec sveta.<br />

Túto domnienku umocňuje i aspekt<br />

výnimočnosti tohto telesa, ktorý sa<br />

prejaví jej mimoriadnou svietivosťou<br />

a najväčším priblížením k Zemi akoby<br />

symbolicky v čase Vianoc, keď pred<br />

2 000 rokmi prišiel na Zem Syn Boží.<br />

Podobnej situácii čelili ľudia v roku<br />

1973, keď sa na nebi objavila kométa<br />

Kohoutek 1973f. K Zemi sa priblížila<br />

pomerne blízko a svoju najvyššiu<br />

jasnosť dosiahla 29. decembra. Na<br />

tieto udalosti a vzrastajúce otázky<br />

reagoval Richard Steinpach článkom,<br />

kde presvedčivo argumentuje, že<br />

Kométa Kohoutek nie je ešte tou<br />

kométou, na ktorú sa vzťahujú<br />

poukazy v Posolstve Grálu. Ako<br />

píše: „Pretože ona prináša konečné<br />

vyvolanie onoho diania, ktoré sa<br />

ľudstvu jeho vlastnou vinou musí stať<br />

súdom. Pozornému pozorovateľovi<br />

nemohlo síce zostať skryté, že sme<br />

sa tomuto času už veľmi priblížili,<br />

pred poslednou, hrôzyplnou<br />

fázou veľkého očistného procesu<br />

oddeľuje nás však ešte chvíľa. Pretože<br />

najprv musí ešte ľudstvo spoznať<br />

výsledky svojho konania a svojho<br />

falošne vybudovaného poriadku<br />

a stratiť tak dôveru samo v seba, aby<br />

poznalo, čia vôľa vpravde vo stvorení<br />

vládne.“ Okrem toho Posolstvo<br />

Grálu poukazuje na jej ďalekosiahly<br />

vplyv na prírodu slovami: „Jej sila<br />

vysáva vodu vysoko nahor, prináša<br />

poveternostné katastrofy a ešte<br />

mnoho iného. Zem sa otriasa, keď ju<br />

obklopia jej lúče“.<br />

Hoci je nám navidomoči jasné, že<br />

živelné katastrofy naberajú na počte<br />

i intenzite, predsa môžeme tvrdiť,<br />

že uvedené udalosti ešte nenastali.<br />

Okrem toho ľudia stále nestratili<br />

mylnú predstavu o sebe samých,


www.svetgralu.sk<br />

o svojich veľkých schopnostiach,<br />

a vieru, že tak ako žijú doteraz, môžu<br />

žiť naďalej. Nedá sa ani predpokladať,<br />

že v priebehu pár mesiacov k tomu<br />

dôjde.<br />

Na základe vyššie spomenutého<br />

môžeme vyvodiť záver, že kométa,<br />

ktorá sa približuje k Zemi, nie je ešte<br />

tou obávanou i vytúženou hviezdou,<br />

ktorá prinesie očistu. Ale tvrdiť, že<br />

tento úkaz nebude mať žiadny<br />

zmysel a je len náhodou, je takisto<br />

ľahkovážne. Rovnako, ako za čias<br />

Kohútkovej kométy, môžeme ju<br />

považovať za predzvesť a znamenie,<br />

že doba Veľkej kométy sa celkom<br />

určite blíži. Jedno proroctvo<br />

z 12. storočia pochádzajúce od<br />

mnícha menom Johanoes Friede<br />

znie: „Najprv však preletí okolo<br />

zemegule za krátky čas kométa. Toto<br />

je však iba medzihra a môže byť<br />

považovaná iba za predbežný<br />

poplach.“ Staré proroctvá<br />

o blížiacom sa konci tohto obdobia,<br />

ako i kométy môžu mnohých ľudí<br />

nechať chladnými a neurobiť na nich<br />

žiadny dojem. Lenže doba v ktorej<br />

žijeme už hádam nepotrebuje ani<br />

žiadne proroctvo, hovorí celkom<br />

sama za seba, každým dňom, stále<br />

viac. Vedome, i nevedome<br />

v mnohých ľuďoch vzrastá tušenie<br />

veľkej zmeny, ktorá je nevyhnutná<br />

a blíži sa, bez ohľadu na to, či to<br />

chceme, alebo nie. Máme sa azda<br />

báť? I túto otázku zodpovedá<br />

Posolstvo Grálu svojou jasnou rečou:<br />

„Preto každý veriaci má pozerať do<br />

budúcnosti s pokojnou dôverou,<br />

neľakať sa, nech príde v ďalších<br />

rokoch čokoľvek. Ak dokáže vzhliadať<br />

k Bohu s plnou dôverou, nestane sa<br />

mu nič zlé.“<br />

Tomáš Výboch<br />

EDÍCIA<br />

Pripravovatelia cesty<br />

ivot a pôsobenie pripravovateľov cesty v Indii,<br />

Ž Číne, Arábii, Iráne a prehistorickej dobe.<br />

Čo dnes vieme o Budhovi, Lao-C‘ovi, Zoroastrovi,<br />

Mohamedovi alebo Hjalfdarovi? Boli iba zakladateľmi novej<br />

viery, alebo boli niekým vyšším?<br />

Táto knižná séria ukazuje uvedené osobnosti v novom<br />

svetle. Ako pripravovatelia cesty k jedinému Bohu pôsobili<br />

uprostred svojho národa a snažili sa ho priviesť od mdlej<br />

odovzdanosti osudu k činorodej viere.<br />

Čitateľ spoznáva dôležité okamihy z ich života, ich učenie<br />

o Bohu a zákony pôsobiace vo stvorení.<br />

Pri odbere min. 3 kníh<br />

zľava - 10 %<br />

BUDHA Bežná cena: 12,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 10,80 €<br />

LAO-C‘ Bežná cena: 12,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 10,80 €<br />

ZOROASTER Bežná cena: 10,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,00 €<br />

MOHAMED Bežná cena: 10,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,00 €<br />

EFEZUS Bežná cena: 10,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,00 €<br />

Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke<br />

www.svetgralu.sk<br />

21<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


POHYB<br />

1. výdych: Postavíme sa<br />

vzpriamene, s pocitom: tu<br />

som!<br />

2. nádych: Zdvihneme ruky.<br />

3. výdych: Ruky spustíme<br />

dolu (2- až 3-krát).<br />

4. nádych<br />

5. a 6. Bez zadržiavania<br />

dychu sa plynule niekoľkokrát<br />

pokývame do strán, sem a tam.<br />

11. výdych<br />

12. nádych<br />

13. výdych<br />

14. nádych<br />

15. výdych<br />

Tanec chrbtice<br />

Na záver našej série pohybových cvičení máme pre vás bonbónik: „Tanec chrbtice“. Toto cvičenie sme vyvinuli na základe<br />

skúseností, ktoré sme získali počas našich kurzov. Chrbticou pri ňom budeme pohybovať v ôsmich rôznych smeroch. Budeme<br />

sa nakláňať do strán, otáčať sa, prehýbať sa dopredu a späť, naťahovať sa hore a dolu. Do zostavy sme vsunuli ešte dva<br />

cviky. Jeden je určený pre ramená, ktoré sú vystavované častej námahe. A ten druhý na zadné strany nôh, keďže ľudia často<br />

trpia skrátením šliach v týchto miestach.<br />

„Tanec chrbtice“ je obzvlášť<br />

vhodný pre tých, ktorí sa chcú ráno<br />

rýchlo dostať do tempa. Ak cvik vykonáme<br />

svižnejšie, raz alebo dvakrát<br />

za sebou, budeme sa počas dňa<br />

cítiť oveľa ľahšie.<br />

Večer, v pozvoľnejšom tempe,<br />

nám zas toto cvičenie pomôže<br />

22<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

uvoľniť napätie a rôzne bloky, ktoré<br />

sa nám v tele nahromadili počas<br />

uplynulého dňa. Po takomto cvičení<br />

sa nám bude lepšie spať, spánok<br />

bude hlbší. Vyskúšajte i vy.<br />

Možno sa nám bude cvičiť lepšie,<br />

ak si k tomu pustíme nejakú<br />

vhodnú hudbu. Ako sme si už<br />

povedali, ide o tanec. Pohybujeme<br />

sa preto zľahka, plynule a samozrejme<br />

s úsmevom. Pohyb vnímajme<br />

tak, aby nám prinášal radosť<br />

a pokúsme sa cvičiť s ľahkosťou, nie<br />

z povinnosti.<br />

Tak teda, s chuťou do toho,<br />

priatelia!


POHYB<br />

5. a 6. Bez zadržiavania<br />

dychu sa plynule niekoľkokrát<br />

pokývame do strán, sem a tam.<br />

7. nádych<br />

8. a 9. Ďalej voľne dýchame, pritom sa niekoľkokrát plynule<br />

vytočíme do strán, sem a tam.<br />

10. nádych<br />

16. nádych<br />

17. výdych<br />

18. nádych<br />

19. výdych<br />

20. nádych<br />

21. výdych<br />

22. nádych<br />

23. výdych<br />

24. nádych<br />

25. výdych<br />

V uplynulom šesťdielnom seriáli sme sa vám snažili dať<br />

námety, ako si do všedného dňa zabudovať zopár krátkych<br />

nenáročných cvičení. Zostavte si vlastný jednoduchý cvičebný<br />

program. Oplatí sa. – Vaše telo sa vám za to odvďačí. Veď<br />

pohyb je našou prirodzenosťou. Vytrvajte!<br />

Prajeme vám veľa<br />

zdaru!<br />

Birgit a Philipp Siefertovci<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

23<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


ROZHOVOR<br />

24<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

Čí chlieb ješ,<br />

toho pieseň spievaj<br />

Rozhovor s Milanom Semančíkom,<br />

predsedom Slovenskej poľnohospodárskej<br />

a potravinárskej komory


ROZHOVOR<br />

Zhováral sa Igor Mešťánek<br />

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska<br />

komora (SPPK) zverejnila vo februári<br />

roku 2012 informáciu, podľa ktorej<br />

potravinová sebestačnosť Slovenska<br />

klesla pod 50 % vlastnej produkcie, čím<br />

sa stala najnižšou v EÚ. O príčinách tohto<br />

závažného problému sme sa zhovárali<br />

s predsedom SPPK.<br />

Často sa zdôrazňuje potravinová sebestačnosť<br />

krajiny, prečo je taká dôležitá? A najmä pre<br />

koho?<br />

Dôležitá je pre všetkých – pre štát,<br />

jeho ekonomiku, ale aj samotných<br />

občanov. Jednou zo základných povinností<br />

štátu je zabezpečiť pre svojich<br />

obyvateľov dostatok kvalitných,<br />

zdravotne neškodných a cenovo dostupných<br />

potravín. Každá z týchto<br />

stránok potravinovej bezpečnosti je<br />

rovnako dôležitá, pretože vytvára<br />

predpoklady na riadne fungovanie<br />

všetkých sociálno-ekonomických<br />

procesov. Čím vyššia je potravinová<br />

sebestačnosť, tým je zabezpečenie<br />

výživy ľudí bezproblémovejšie – obzvlášť<br />

v čase krízy a prípadných<br />

medzinárodných konfliktov, počas<br />

ktorých dochádza k prerušeniu tovarových<br />

tokov. Preto sa každá vyspelá<br />

krajina snaží byť aspoň na 80 % potravinovo<br />

sebestačná a využíva svoj<br />

existujúci potenciál, prípadne sa ho<br />

snaží posilniť.<br />

Počas totalitného režimu, ale ešte aj dlho<br />

po novembri 1989, bol pre naše krajiny charakteristický<br />

značný stupeň potravinovej sebestačnosti.<br />

Čo sa stalo, že podiel vlastných<br />

potravinových výrobkov v našej obchodnej<br />

sieti za relatívne krátky čas klesol na 45 %?<br />

Ako je možné, že v tradičných odvetviach, ako<br />

je produkcia cukru, mlieka, mäsa a hydiny, ale<br />

v značnej miere aj obilnín a zeleniny, sme dnes<br />

na dovoz často priam odkázaní?<br />

Príčin je bezpochyby viac a všetky<br />

súviseli s nedostatočnou pripravenosťou<br />

na zásadné spoločensko-ekonomické<br />

zmeny. Agropotravinársky<br />

komplex sa dlhodobo podceňoval;<br />

jeho vývoj sa v podstate ponechal<br />

na trh, kde však s ním súperili neporovnateľne<br />

lepšie podporovaní<br />

zahraniční konkurenti, takže nešlo<br />

o rovnocennú hospodársku súťaž.<br />

Vážnym zlomom bol nekontrolovaný<br />

nástup obchodných reťazcov<br />

na trh – najmä zahraničných – napojených<br />

na nadnárodné potravinárske<br />

koncerny. Keďže trh s potravinami<br />

rýchlo ovládli, svoju dominanciu začali<br />

využívať na presadzovanie vlastných<br />

obchodno-politických záujmov<br />

a na diktovanie takých neúnosných<br />

podmienok, ktoré postupne začali<br />

vytláčať mnohých domácich dodávateľov<br />

z predajní.<br />

Myslíte si, že bolo možné tomuto trendu zabrániť?<br />

Ako?<br />

V období pred vstupom SR do EÚ<br />

politici význam domácej produkcie<br />

potravín zjavne podcenili, keď<br />

často zdôrazňovali, že Európa je<br />

plná lacných potravín a všetko, čo<br />

si nevyrobíme výhodne doma, jednoducho<br />

dovezieme zo zahraničia.<br />

Zakrátko sa nám naša ľahkomyseľnosť<br />

vypomstila. Len čo sa domáca<br />

produkčná základňa v mnohých komoditách<br />

oslabila, skončilo sa obdobie<br />

nízkych cien a import prestal byť<br />

lacný. Jednoznačne sa teda potvrdilo,<br />

že dovozy zahraničných prebytkov<br />

za nízke ceny sa realizujú len vtedy,<br />

keď pre ne existuje primeraná domáca<br />

konkurencia. Na to však všetci<br />

tí, ktorí ich pred niekoľkými rokmi<br />

označovali za jednu z výhod našej<br />

integrácie do EÚ, nemysleli a teraz<br />

sa tvária, akoby za všetko mohol<br />

niekto iný. Ako ste už spomenuli,<br />

v súčasnosti sme stratili sebestačnosť<br />

takmer vo všetkom, azda len<br />

s výnimkou obilnín – tu sme stále<br />

prebytkoví. Okrem iného aj preto, že<br />

rozsah našej živočíšnej produkcie sa<br />

sústavne znižuje, čo prinieslo pokles<br />

spotreby zrnín na kŕmenie hospodárskych<br />

zvierat. – Potrebujeme teda<br />

obnoviť kvalitnú domácu produkciu.<br />

Akú úlohu tu zohráva poľnohospodárska politika<br />

EÚ, otázka fondov, dotácií, kvót a vôbec<br />

všetkého, čo súvisí s našim členstvom v Únii?<br />

Určite veľmi významnú, pretože<br />

podpory pre nás sú oveľa nižšie ako<br />

v krajinách západnej Európy. A to<br />

sa potom na spoločnom trhu súťaží<br />

veľmi ťažko. Veď napríklad rakúski<br />

farmári dostávajú na hektár asi dvojnásobnú<br />

sumu a sú štáty, kde je tento<br />

nepomer ešte väčší. Dúfali sme, že<br />

priame platby sa v EÚ vyrovnajú po<br />

roku 2013, keď má vstúpiť do platnosti<br />

reforma spoločnej poľnohospodárskej<br />

politiky. Lenže legislatívne<br />

návrhy, ktoré v súvislosti s ňou oficiálne<br />

predložila Európska komisia<br />

ešte predminulý rok v jeseni, sú<br />

úplne iné a prinášajú vlastne pokračovanie<br />

súčasného diskriminačného<br />

stavu. S tým rozhodne nesúhlasíme<br />

a budeme trvať aspoň na úprave tých<br />

návrhov, ktoré sú pre Slovensko najviac<br />

nevýhodné.<br />

Počas predvstupových rokovaní s EÚ sa hovorilo,<br />

že v otázke kvality potravín sa nemáme<br />

čoho obávať, pretože v tom čase sa u nás vyrábali<br />

potraviny podľa noriem, prísnejších ako<br />

v Únii. Sú naše domáce potraviny ešte aj dnes<br />

kvalitnejšie než zahraničné, respektíve aká je<br />

v súčasnosti ich kvalita?<br />

Európska únia síce tvrdí, že dbá<br />

na kvalitu a bezpečnosť potravín,<br />

ale v skutočnosti má oveľa miernejšie<br />

normy, než aké sa v minulosti<br />

používali u nás. Zrejme tým vyšla<br />

v ústrety veľkým nadnárodným výrobcom,<br />

ale aj obchodným reťazcom,<br />

ktoré stupňujú tlak na nízke ceny tovaru.<br />

Nútia tým svojich dodávateľov,<br />

25<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


ROZHOVOR<br />

aby hľadali lacnejšie náhradky a suroviny<br />

na produkciu finálnych potravín.<br />

Viacerí slovenskí výrobcovia<br />

sa museli tomuto trendu prispôsobiť,<br />

ale na druhej strane si stále držia<br />

veľmi dobrý štandard, kvalita<br />

ich produkcie je v porovnaní s mnohými<br />

dovozmi často vyššia. Na to sa<br />

snažíme upozorňovať spotrebiteľov.<br />

Žiaľ, citlivosť na ceny hrá nezriedka<br />

kľúčovú úlohu pri ovplyvňovaní ich<br />

správania. To bude potrebné v budúcnosti<br />

zmeniť.<br />

Mnohí naši občania si pri porovnaní svojich<br />

nákupov v zahraničí všimli, že v našich obchodoch,<br />

najmä vo veľkopredajniach, sú mnohé<br />

výrobky menej kvalitné, ba často veľmi nekvalitné.<br />

Niektoré výsledky kontrol Slovenskej obchodnej<br />

inšpekcie či Štátnej veterinárnej a potravinovej<br />

správy sú dokonca alarmujúce – iste<br />

si spomínate na správu ešte z júla 2011, podľa<br />

ktorej sa Slovensko stalo smetiskom nechcenej<br />

hydiny, ktorá sa dovážala napr. aj z Francúzska.<br />

Aké je vysvetlenie, najmä ak vieme, že často<br />

ide o „reťazcové“ firmy, ktoré s rovnakým názvom<br />

pôsobia u nás i vo „vyspelých krajinách“?<br />

Na príčine je spomínaný tlak obchodu<br />

na ceny, ale aj spotrebiteľské<br />

správanie, ktoré obchod využíva vo<br />

svoj prospech. Európska legislatíva<br />

umožňuje vyrábať a uvádzať na trh<br />

rovnaké výrobky s rozdielnym zložením<br />

v rôznych krajinách. Keďže<br />

náš spotrebiteľ nie je taký náročný<br />

ako západoeurópsky a uspokojí sa<br />

aj s menej kvalitným tovarom, ak je<br />

lacný, obchod mu ho ponúka plným<br />

priehrštím. Často pritom „loví“ v zahraničných<br />

vodách, alebo sa obracia<br />

na nadnárodné spoločnosti, ktoré<br />

dokážu uspokojovať jeho požiadavky.<br />

Za veľmi zlé považujeme, že až doteraz<br />

nikto so spotrebiteľom systematicky<br />

nepracoval a nenaučil ho všímať<br />

si a rozlišovať všetko, čo by malo<br />

byť pre neho podstatné. Niektoré<br />

„lacné“ výrobky sú v prepočte na<br />

čistú základnú surovinu – napríklad


ROZHOVOR<br />

mäso – vlastne drahšie ako tie, ktoré<br />

obsahujú menej vody, rôznych lacných<br />

náhradiek a zložiek. Spotrebiteľ<br />

však vníma iba výslednú cenu<br />

a nie to, že v lacných potravinách<br />

si často kupuje napríklad až príliš<br />

drahú vodu.<br />

Kto rozhoduje o potravinových normatívoch<br />

v rámci EÚ, napríklad o tom, koľko mäsa majú<br />

obsahovať konzervy, párky, špekáčiky, alebo<br />

o tom, koľko umelých konzervantov a iných<br />

chemických prídavkov môže byť v potravinách?<br />

Legislatíva sa prijíma štandardným<br />

spôsobom, teda v orgánoch Európskej<br />

únie – najmä v ministerských<br />

radách – a najnovšie aj v Európskom<br />

parlamente. Bezpečnostné otázky<br />

má na starosti Európsky úrad pre<br />

bezpečnosť potravín (EFSA) a veľmi<br />

dôležitú úlohu zohrávajú aj viaceré<br />

generálne riaditeľstvá Európskej komisie<br />

– najmä pre poľnohospodárstvo,<br />

rybolov a rozvoj vidieka, ale<br />

aj pre zdravotnícku a spotrebiteľskú<br />

politiku. Koordinuje sa činnosť národných<br />

orgánov potravinového dozoru<br />

a výrobky s osobitnými vlastnosťami<br />

môžu byť zaradené do európskeho<br />

systému kvality s chráneným označením<br />

pôvodu, chráneným zemepisným<br />

označením, alebo ako zaručené<br />

tradičné špeciality. Čoraz viac sa rozvíja<br />

aj organické poľnohospodárstvo,<br />

zachovávajúce štruktúru a úrodnosť<br />

pôdy, kde presadzujú vysoký<br />

štandard blaha zvierat a vyhýbajú<br />

sa používaniu výrobkov povolených<br />

v tradičnom poľnohospodárstve –<br />

napríklad syntetických pesticídov,<br />

herbicídov, priemyselných hnojív,<br />

stimulátorov rastu, antibiotík, prípadne<br />

geneticky modifikovaných organizmov.<br />

A ako je to v praxi?<br />

Možno povedať, že v rámci EÚ<br />

sa zabezpečuje kvalita potravín<br />

mnohými spôsobmi, napríklad<br />

opatreniami na zvýšenie bezpečnosti<br />

a hygieny, pravidlami označovania,<br />

predpismi na úseku zdravia<br />

a pohody zvierat a rastlín, kontrolami<br />

rezíduí pesticídov a prídavných<br />

látok do potravín, ako aj informáciami<br />

o nutričnom zložení. EÚ zabezpečuje<br />

fungovanie európskeho<br />

jednotného trhu aj pomocou monitorovania<br />

a kontroly. Na druhej<br />

strane však umožňuje to, čo som už<br />

spomínal – predávať pod rovnakou<br />

značkou v rôznych krajinách výrobky<br />

s rozdielnym zložením. Nadnárodní<br />

producenti to odôvodňujú<br />

tým, že sa prispôsobujú odlišným<br />

chutiam spotrebiteľov v jednotlivých<br />

krajinách, ale v skutočnosti sú pre<br />

nich rozhodujúce najmä ekonomické<br />

kritériá.<br />

Niektorí výrobcovia potravín rezignovane konštatujú,<br />

že ceny si určujú obchodné reťazce, ba<br />

dokonca, že si musia priplatiť za to, aby sa ich<br />

výrobky mohli objaviť v regáloch. – Nakoľko<br />

sa dá súhlasiť s konštatovaním, že obchodné<br />

reťazce „vládnu“ nášmu trhu?<br />

Toto konštatovanie platí už mnoho<br />

rokov. U nás sa začali na trhu etablovať<br />

najmä po roku 1998. Dovtedy<br />

sme u nás veľkoplošné predajne potravín<br />

v podstate nemali, zahraničné<br />

obchodné systémy iba privatizovali<br />

existujúce obchodné domy. Postupne<br />

sa to zmenilo a situácia vyústila<br />

do súčasnej dominancie obchodných<br />

reťazcov. Tie sú pre verejnosť<br />

najviditeľnejším prejavom globalizácie<br />

a symbolizujú koncentráciu malopredaja<br />

potravín so súčasne vzrastajúcim<br />

a masívne zneužívaným<br />

dominantným postavením. Spotrebiteľom<br />

sú prínosy obchodných reťazcov<br />

propagované ako prínosné,<br />

ale na druhej strane, čoraz menším<br />

tajomstvom sú aj ich praktiky voči<br />

dodávateľom, ktoré vzbudzujú rozhorčenie<br />

a oprávnenú kritiku.<br />

Mohli by ste stručne zhrnúť hlavné príčiny súčasného<br />

neradostného stavu slovenského poľnohospodárstva<br />

a potravinárstva?<br />

Naše poľnohospodárstvo a s ním<br />

aj potravinársky priemysel doplatili<br />

na množstvo politických rozhodnutí<br />

a hektiku politického i spoločenského<br />

vývoja po páde socializmu.<br />

Vlády bez ohľadu na svoje zloženie<br />

dlho nepovažovali tieto odvetvia za<br />

kľúčové, nechali sa unášať myšlienkami<br />

otvorenej Európy plnej lacných<br />

potravín a pojmy potravinová bezpečnosť<br />

a sebestačnosť považovali<br />

za relikty minulosti.<br />

A existuje vôbec reálne riešenie, ako ich zvrátiť,<br />

respektíve ako napraviť, čo sa ešte napraviť<br />

dá?<br />

Ako som už spomenul, absentovala<br />

u nás systematická práca<br />

so spotrebiteľom, ba naopak, často<br />

sa mu podsúvalo, že zahraničné potraviny<br />

sú lepšie ako naše vlastné.<br />

Aj preto sa ich v súčasnosti predáva<br />

na slovenskom trhu viac ako domácich,<br />

na ktoré pripadá len zhruba<br />

45-percentný podiel. Nebude ľahké<br />

tento stav zmeniť, ale sme presvedčení,<br />

že systémom viacerých opatrení<br />

sa nám podarí podporiť domácu<br />

produkciu a zvyšovať jej podiel na<br />

trhu. Do tohto okruhu patrí množstvo<br />

rôznych krokov, vrátane trvalo<br />

udržateľnej propagačno-informačnej<br />

kampane, zameranej na slovenského<br />

spotrebiteľa. Verím, že tak sa predsa<br />

len budeme postupne hýbať dopredu.<br />

Ďakujeme za rozhovor<br />

Zhováral sa Igor Mešťánek<br />

mestanek@svetgralu.sk<br />

27<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


William Crotch (1775–1847)<br />

Anglický skladateľ<br />

Daniela Velebová<br />

O ľudskej túžbe<br />

po slobode<br />

a o živote troch najväčších majstrov hudobného klasicizmu


Sloboda a slobodná vôľa je pre človeka najzákladnejšou súčasťou. Ale čo<br />

je to vlastne slobodná vôľa? Azda stanovisko pozemského mozgu, keď<br />

rozum nášmu mysleniu a cíteniu pevne stanoví určitý smer? Nie – skutočná<br />

slobodná vôľa nie je viazaná pozemským rozumom; spočíva len v duchu<br />

samom, v našej duši, je to reč ducha, vlastného „ja“ človeka. Tá potom<br />

dohliadne ďaleko, až za naše najbližšie hmotné okolie.<br />

Predchádzajúce vety nás so všetkou<br />

vážnosťou upozorňujú na to, že sme<br />

svoju slobodnú vôľu stratili zo zreteľa.<br />

Nevyciťujeme už dostatočne<br />

jasne hlas svojho ducha, ktorému je<br />

slobodná vôľa vlastná. Často užívané<br />

slovíčko „musím“ očividne hovorí<br />

o tom, že sme vo svojom živote pod<br />

neustálym tlakom denných povinností<br />

a rôznych životných udalostí.<br />

Cítime sa zbavení možnosti rozletieť<br />

sa slobodne inak a inam. Tí, ktorí vedia<br />

o spätných účinkoch karmy z našich<br />

minulých životov a o ich spätosti<br />

s našimi súčasnými rozhodnutiami,<br />

si uvedomujú nevyhnutnosť všetkého<br />

toho tlaku, v ktorom žijeme. Okrem<br />

toho naše slobodné chcenie je dnes<br />

takmer prekryté tzv. vôľou viazanou<br />

naším pozemským rozumovým<br />

uvažovaním. Zrýchlená doba požaduje<br />

zrýchlené vyrovnanie a očistenie.<br />

Napriek tomu, alebo práve preto,<br />

nám túžba po slobodnom a tvorivom<br />

živote nedá spať. Nesieme v sebe<br />

mnoho duchovných schopností, pomocou<br />

ktorých sa podvedome túžime<br />

tvorivo prejavovať – mnohé sú<br />

však v silnej pozemskej viazanosti<br />

na rozum potlačené. Tieto schopnosti<br />

máme v sebe nájsť a uplatniť.<br />

Môžu rozkvitnúť len v slobodnom<br />

duchovnom chcení, ktoré nám dáva<br />

energiu k činnosti. Pomocou nášho<br />

dobrého chcenia sa tieto schopnosti<br />

rozvinú v súlade s Božími zákonmi.<br />

Až potom naše bytie nadobúda na živosti,<br />

radostnosti, vrelosti, vernosti,<br />

čistote… Vzniká v nás láska k životu,<br />

ktorá karmicky oslobodzuje, a v jej<br />

žiarení sa môžu všetky naše schopnosti<br />

rýchlo rozvinúť. Konečne sa<br />

stávame tvorivými ľuďmi a vnímame<br />

aj svoju vlastnú slobodu. „Ľudia, vaše<br />

skutočné majstrovské diela majú ešte<br />

len prísť,“ píše Abd-ru-shin.<br />

Na porovnanie rôznych umeleckých<br />

typov a ich vzťahu k slobode<br />

som zámerne vybrala hviezdnu<br />

trojicu tých najväčších a najnadanejších<br />

majstrov hudobného klasicizmu:<br />

Josepha Haydna, Wolfganga<br />

Amadea Mozarta a Ludwiga van<br />

Beethovena. Silná schopnosť hudobnej<br />

tvorivosti, ktorú títo umelci rozvinuli,<br />

vyžaduje pre svoje naplnenie<br />

vždy voľnosť a slobodu vnútorného<br />

chcenia.<br />

Dalo by sa namietnuť, že niektorí<br />

umelci pracovali na zákazky svojich<br />

pánov, a napriek tomu vznikali nádherné<br />

diela. Je však dôležité uvedomiť<br />

si, že zákazka na dielo mohla síce<br />

prísť z vonkajšieho okolia, ale vnútorný<br />

spôsob tvorby bol vždy nezávislý.<br />

Pokiaľ by sa totiž umelec úplne<br />

viazal na chcenie a rozhodovanie niekoho<br />

iného, nikdy by k vlastnému<br />

procesu tvorenia nemohlo dôjsť.<br />

HAYDN<br />

Najstarší z trojice, Joseph Haydn,<br />

prežil takmer celý svoj dlhý a bohatý<br />

život ako služobník mocných<br />

feudálov. V mladosti vo Viedni trpel<br />

často tými najťažšími existenčnými<br />

starosťami. Služba u slávneho viedenského<br />

skladateľa Nicola Porporyho<br />

ho síce postavila len na úroveň<br />

komorníka a čističa odevov i topánok,<br />

ale zahŕňala v sebe našťastie<br />

i niekoľko lekcií z hudobnej kompozície.<br />

Vo svojej podstate bol Haydn<br />

samouk a hudobne sa teda vzdelával<br />

samoštúdiom.<br />

Priazeň osudu ho priviedla do služieb<br />

jedného z najmocnejších rodov<br />

v Uhorsku, rodu Esterházy. Haydn sa<br />

tam vypracoval do pozície vrchného<br />

kapelníka. Zmluva medzi kniežaťom<br />

a Haydnom bola spísaná veľmi podrobne<br />

a obsahovala rad pokorujúcich<br />

bodov. Tak napríklad musel sa každý<br />

deň hlásiť v predizbe u Jeho Osvietenej<br />

Milosti a vyčkávať na rozhodnutie,<br />

či sa vôbec bude prevádzkovať<br />

hudba. Stravu dostával pravidelne<br />

pri stole pre služobníctvo. Riešil<br />

všetky spory medzi hudobníkmi,<br />

pretože Jeho Milosť nesmela byť obťažovaná.<br />

Pri nedodržaní zmluvy<br />

mohol byť okamžite prepustený. Tak<br />

sa stalo, že umenie tohto majstra dozrievalo<br />

v službe, v stave vonkajšej<br />

podriadenosti. No Haydnovi sa nedarilo<br />

zle. Esterházyovci boli milovníci<br />

umenia a Haydnovu činnosť si<br />

vážili. Zvlášť Mikuláš Esterházy, nazývaný<br />

Nádherný, mal k Haydnovi<br />

priateľský vzťah. Na spôsob Versailles<br />

vybudoval v Esterháze divadlo,<br />

ktoré navštevovala i cisárovná Mária<br />

Terézia. A Haydn so svojím vynikajúcim<br />

orchestrom bol jeho umeleckou<br />

ozdobou.<br />

Postupne, ako sa Haydn stával<br />

slávnym, prichádzali i pozvania<br />

do cudziny, zvlášť do Londýna. Dokiaľ<br />

bol však nažive knieža Mikuláš,<br />

Haydn všetky pozvania odmietal.<br />

Bol verný a vďačný kniežaťu, pod<br />

29<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


HUDBA<br />

ktorého mocnou ochranou mohol žiť<br />

bez hmotných starostí, okrem toho<br />

podporoval rozvoj jeho hudobných<br />

schopností presne v smere Haydnovho<br />

vlastného chcenia.<br />

Po smrti kniežaťa Mikuláša<br />

bol Haydn voľný. Odsťahoval sa<br />

do Viedne a konečne mohol prijať<br />

pozvanie podnikateľa Salomona<br />

a odísť do Londýna. Späť sa vrátil<br />

poctený čestným doktorátom z Oxfordu<br />

a dosiaľ nevídanými honorármi.<br />

Zrelý majster sa opäť vrátil<br />

k Esterházyovcom, ale teraz sa obrátil<br />

k tvorbe duchovnej. Spomeňme<br />

tu aspoň oratórium Stvorenie, inšpirované<br />

Strateným rajom Johna<br />

Miltona. Pred komponovaním Stvorenia<br />

sa Haydn obracal k Stvoriteľovi<br />

s prosbou o inšpiráciu. Vzniklo<br />

potom nádherné dielo plné živých<br />

hudobných obrazov, aké mohol vytvoriť<br />

len vnútorne slobodný umelec.<br />

MOZART<br />

Druhý z majstrov o ktorom sa zmienime,<br />

je Wolfgang Amadeus Mozart.<br />

Narodil sa v Salzburgu v roku 1756<br />

a zomrel vo Viedni v roku 1791, pobudol<br />

teda na zemi púhych 35 rokov.<br />

Napriek tomu by jeho zážitky<br />

stačili naplniť niekoľko pozemských<br />

životov iných ľudí. Spočítalo sa, že<br />

na cestách strávil celkove 3 720 dní,<br />

tzn. 10 rokov, 2 mesiace a 8 dní. Už<br />

od detských rokov komponoval;<br />

Köchlov zoznam jeho diel uvádza<br />

spolu 626 opusových čísiel. Spôsob<br />

jeho tvorby si nedokážeme dosť<br />

dobre predstaviť, diela v sebe totiž<br />

niesol hotové ešte skôr, ako ich zachytil<br />

na notový papier. Napísať ich<br />

bolo pre neho väčším problémom<br />

ako ich skomponovať. Tvoril s ľahkosťou<br />

a svoje kompozície po celý<br />

svoj krátky život usilovne zapisoval.<br />

Vo svojej tvorbe zaiste cítil úplnú slobodu.<br />

Pokiaľ však šlo o iné oblasti<br />

30<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

života, slobody sa mu nedostávalo.<br />

Azda preto sa mu táto potlačovaná<br />

téma slobody stala osudovou. V detstve<br />

i v mladosti podliehal vplyvu<br />

svojho otca, pedagóga Leopolda<br />

Mozarta, ktorý za neho o všetkom<br />

rozhodoval a snažil sa mu urovnať<br />

jeho životnú cestu. Dobre totiž vedel,<br />

že jeho syn má hlavu plnú hudby<br />

a nestojí oboma nohami dosť pevne<br />

na zemi, že ho treba chrániť a viesť<br />

tak, aby v živote uspel. O to väčší bol<br />

potom v dobe dospievania Amadeov<br />

zápas za osamostatnenie a vlastné<br />

slobodné rozhodovanie. Posilnila ho<br />

v tom jednak láska ku Konstancii<br />

Weberovej, s ktorou sa neskôr proti<br />

vôli svojho otca oženil, ale aj nemenej<br />

dôležité prebudenie vlastnej cti<br />

a hrdosti, uvedomenie si svojej ceny.<br />

Podobne ako Haydn, i Mozart bol<br />

v službe, a to u arcibiskupa Hieronyma<br />

Coloreda. Na rozdiel od hudbymilovného<br />

Esterházyho sa Mozart<br />

dostal do područia racionálneho<br />

a tvrdého muža osvietenských názorov,<br />

ktorý sa na jednej strane Mozartovým<br />

umením chválil, na druhej<br />

strane ho však zadávaním podradných<br />

úloh ponižoval. Mozart bol<br />

podobne ako Haydn komorníkom,<br />

ale bolo pre neho typické, že to príliš<br />

nebral na vedomie. Vo svojom liste<br />

otcovi píše: „Nevedel som, že som<br />

komorníkom, a to mi zlomilo väz…<br />

Mal som každé ráno premárniť niekoľko<br />

hodín v predizbe… Nikdy<br />

som si však neuvedomil, že to patrí<br />

k služobnej povinnosti.“<br />

Otec Leopold, ktorý mal oprávnené<br />

obavy o synovu budúcnosť,<br />

však so synovým vypovedaním<br />

služby nesúhlasil a ten musel čeliť<br />

jeho výčitkám. Keď niesol Mozart<br />

vrchnosti už niekoľkú žiadosť<br />

o prepustenie, arcibiskupov vrchný<br />

komorník gróf Arco ho po prudkej<br />

scéne napokon vykopol z dverí. Pre<br />

Mozarta už nebola cesta späť. Začal<br />

vo Viedni nový život slobodného<br />

umelca. Spočiatku bol šťastný, no<br />

neskôr ho stále viac zaťažoval vysiľujúci<br />

existenčný boj, stravujúci jeho<br />

životné sily.<br />

BEETHOVEN<br />

Posuňme sa teraz na časovej osi bližšie<br />

k súčasnosti a sledujme na chvíľu<br />

osudy Ludwiga van Beethovena.<br />

Ľudia, na ktorých v mladosti pôsobil<br />

despotický otec, bývajú vždy<br />

neznášanliví voči akýmkoľvek autoritám.<br />

To je i Beethovenov prípad.<br />

Svoju mladosť prežil v Bonne, žijúcom<br />

vtedy ideami francúzskej revolúcie.<br />

Liberté, égalité, fraternité<br />

– sloboda, rovnosť, bratstvo. Tak<br />

znel obľúbený francúzsky slogan.<br />

Ale Beethoven sa vlastným prežitím<br />

veľmi skoro presvedčil, že rovnosť<br />

a bratstvo ľudí v tomto zmysle neexistuje.<br />

Korunovácia Napoleona<br />

na cisára ho zbavila všetkých ilúzií<br />

o proklamovanom bratstve a rovnosti.<br />

Za najdôležitejšie považoval<br />

len Freiheit – slobodu, a Weitergehen<br />

– teda neustále pokračovanie<br />

na ceste vpred. Práve Beethoven bol


HUDBA<br />

umelec, ktorý k svojej tvorbe potreboval<br />

slobodu absolútnu. Nie len<br />

tú vnútornú, ktorú si nikdy nenechal<br />

vziať, ale i slobodné postavenie<br />

v spoločnosti.<br />

Pritom však Beethoven predsa len<br />

potreboval ešte aj podporu šľachtických<br />

mecenášov. Na jednej strane<br />

prijímal ich pomoc, na druhej strane<br />

bol až chorobne citlivý na svoju nezávislosť.<br />

Pohŕdal všetkými vyššie<br />

postavenými, ktorí nedosahovali<br />

jeho schopnosti, a zreteľne na nich<br />

videl chyby i nedostatky charakteru.<br />

Jeho mnohokrát hrubé, neotesané<br />

správanie bolo vlastne vzburou. Niekedy<br />

i proti tým, ktorí mu chceli nezištne<br />

pomôcť.<br />

Beethoven bol silný a pyšný, pokiaľ<br />

sa ho nedotkla choroba – pozvoľna<br />

sa vlečúca a prehlbujúca sa strata<br />

sluchu. „Heilig, heilig,“ píše Romain<br />

Rolland, „budiž pochválené to, čo<br />

Ti odobralo sluch.“ Početné choroby<br />

a zvlášť sluchové postihnutie totiž<br />

Beethovena núti k prehodnoteniu<br />

svojich postojov a názorov, k zmiereniu<br />

sa so svojím osudom a k jeho<br />

prijatiu. Beethovenovi sa však nedarilo<br />

uplatňovať svoju vôľu ani v iných<br />

oblastiach, predovšetkým zostala<br />

nenaplnená jeho túžba po životnej<br />

družke. Pre neustálu, takmer eruptívnu<br />

citovosť nebol schopný existovať<br />

v partnerskom vzťahu. Naopak,<br />

jeho hudobné diela túto eruptívnosť<br />

do seba celkom vsiakli a dodnes sú<br />

synonymom hrdinstva, mužnej odvahy,<br />

sily, ale tiež vrúcnych vnútorných<br />

výpovedí. Tvrdé výchovné lekcie<br />

života premenili Beethovenovu<br />

osobnosť. Ku koncu života dospel<br />

k poznaniu a prežitiu lásky k celému<br />

ľudstvu. Óda na radosť z 9. symfónie<br />

vyjadruje jeho túžbu po čistej radosti,<br />

akú môže prežívať len úplne<br />

slobodný ľudský duch.<br />

UMELCI<br />

A SLOBODA<br />

Haydn sa dokázal prispôsobiť stavu<br />

svojej vonkajšej neslobody celkom<br />

dobre. Vonkajšia závislosť ho rozhodne<br />

nepripravila o vnútornú slobodu.<br />

Naopak, určité zaistenie, aj<br />

keď nie vždy celkom dôstojné, mu<br />

umožnilo tvoriť v pokoji. U Beethovena<br />

zase vonkajší tlak spoločenskej<br />

neslobody viedol k jeho vnútornému<br />

zosilneniu a oslobodeniu. Najzložitejšia<br />

sa zdá situácia u Mozarta. Ak<br />

ho vnímame v duchu Formanovho<br />

filmu ako úplne nekomplikovaného<br />

človeka, musíme si uvedomiť, že jeho<br />

životné kroky až do dospelosti riadil<br />

jeho autoritatívny otec. Dá sa povedať,<br />

že Mozart sám nikdy nestál<br />

nohami pevne na zemi. Jeho tvorba,<br />

v ktorej bol samozrejme úplne slobodný<br />

(aj keď takisto vytváral diela<br />

na zákazku), mu zaberala väčšinu<br />

rozumovej i emocionálnej kapacity.<br />

Vonkajšia sloboda a samostatnosť<br />

pre neho znamenala skazu, pretože<br />

s ňou nevedel správne zaobchádzať.<br />

Vo svojej neskorej tvorbe sa oslobodil<br />

od takmer všetkých ľudských väzieb,<br />

na mienke koncertného publika<br />

mu už nezáležalo. Nakoniec umrel<br />

pod ťarchou materiálneho nedostatku.<br />

Umelci boli vždy akýmsi obrazom<br />

ľudskej spoločnosti. Mali by<br />

byť tou najcitlivejšou časťou ľudstva<br />

s formujúcou schopnosťou tvorenia.<br />

Umelci všetkých dôb vždy túžili<br />

po slobode – spoločenskej, i vnútornej,<br />

umeleckej. Plnú slobodu v spoločnosti<br />

však dosiahli len niektorí<br />

z nich. Často žili v neľahkých podmienkach,<br />

takmer živorili, a napriek<br />

tomu vytvárali jedno umelecké<br />

dielo za druhým. Duchovná formujúca<br />

sila tvorenia nie je totiž závislá<br />

od pozemského blahobytu alebo<br />

chudoby, rovnako ako nemá vnútorná<br />

slobodná vôľa veľa spoločného<br />

s vôľou viazanou na rozum. Ako má<br />

pozemský rozum hľadať cesty slobodnej<br />

vôli ducha, tak by hmotné<br />

zaistenie malo prispievať k dôstojnému<br />

životu umelcov. Zdalo by sa,<br />

že v 21. storočí sú už tieto otázky, týkajúce<br />

sa dôstojného života umelcov,<br />

neaktuálne. Je to však naopak. Objavujú<br />

sa staré, zdanlivo prežité formy<br />

v novom šate. Koncerty, divadelné<br />

predstavenia, kultúrne akcie sú závislé<br />

na finančnej podpore sponzorov.<br />

Umelci sú takto pod tlakom<br />

vkusu bohatších a mocnejších, ich<br />

umelecká výpoveď sa často podriaďuje<br />

chceniu väčšiny.<br />

Možno si len priať, aby budúcnosť<br />

priniesla túžobne očakávanú zmenu<br />

i na tomto poli<br />

Daniela Velebová<br />

velebova@svetgralu.sk<br />

31<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


Sny<br />

Čo prežíva duša počas spánku<br />

Nie je to zvláštne? Približne tretinu svojho času trávime spánkom, ale ako<br />

málo vieme o tom, čo sa v nás pritom vlastne deje. Snívame, ale po prebudení<br />

nám zostanú najčastejšie len útržky spomienok, nejasné obrazy alebo pocity.<br />

Corinna Hübener<br />

32<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


ŽIVOT<br />

Vskorších dobách, v staroveku,<br />

stredoveku, ba dokonca ešte<br />

i v 19. storočí sa sny považovali<br />

za dôležitú súčasť života človeka.<br />

Potom však s rozvojom rozumovo<br />

orientovaných prírodných vied význam<br />

života v spánku upadol do zabudnutia,<br />

a na výskum snov sa pozeralo<br />

skôr ako na odbor pochybnej<br />

povesti. Harvardský profesor Allan<br />

Hobson, významný vedec v oblasti<br />

spánku, ešte pred desiatimi rokmi<br />

prehlásil snové dianie pre zdravie<br />

a vývoj človeka za irelevantné, skrytý<br />

význam snov považoval za mystickú<br />

interpretáciu. No dnes na základe<br />

vlastného hlbokého prežitia hovorí,<br />

že sny sú súčasťou samotnémo stavu<br />

vedomia. Americký magazín „The Believer“<br />

(„Veriaci“) uviedol: „Po štyridsaťročnom<br />

výskume snov to vyzerá,<br />

že tajomstvo, ktoré Hobsona pôvodne<br />

priviedlo k skúmaniu snov, ho opäť<br />

premohlo: že totiž exaktné vedy nikdy<br />

nemôžu dostatočne vysvetliť tajomný<br />

a intuitívny pocit, že sme noc strávili<br />

niekde inde.“<br />

KDE TEDA<br />

TRÁVIME NOC?<br />

Význam, aký snovým prežitiam prikladáme,<br />

vo veľkej miere odzrkadľuje<br />

náš pohľad na svet a človeka. Pokiaľ<br />

niekto verí len na matériu, je pre neho<br />

človek iba fyzickým telom, s mozgom<br />

ako riadiacim centrom. Preto sa snívanie<br />

vo vedeckých kruhoch berie<br />

napríklad len ako „forma kreatívneho<br />

myslenia,“ alebo ako „dosť primitívny<br />

spôsob myslenia v obrazoch,<br />

plný emócií a inštinktov“, prípadne<br />

sa hovorí o „nervovej búrke.“ Takéto<br />

výroky však zostanú pre vedcov nejasné<br />

už preto, že v materiálnom svete<br />

jednoducho niet miesta pre definície<br />

pojmov ako sú „duch“ a „vedomie“.<br />

Pokiaľ však predpokladáme, že<br />

my ľudia nie sme len telá, a že naše<br />

vnútro je duchovnej povahy, potom<br />

by v skutočnosti mohlo ísť o zážitky<br />

duše. Tým by otázka „Kde trávime<br />

noc?“ získala nový, dôležitý význam.<br />

V SNE SA VNÚTORNE<br />

PREBÚDZAME<br />

Richard Steinpach (1917 – 1992) formuloval<br />

vo svojej pozoruhodnej kapitole<br />

s názvom „Lebo im Pán nadelil<br />

v spánku“: „... ťažko o nás samotných<br />

vypovie niečo tak silno, ako spánok.“<br />

Spánok sa odjakživa označoval<br />

za „malého brata smrti“. Táto myšlienka<br />

vychádza z predstavy oddelenej<br />

duše a tela, medzi ktorými jestvuje<br />

počas života pevné spojenie. To sa<br />

uvoľňuje v spánku a zaniká po smrti.<br />

V spánku je duša „pridržiavaná už len<br />

‚striebornou šnúrou‘, tenkým spojením<br />

medzi telom fyzickým a astrálnym“<br />

(Steinpach). To duši umožňuje,<br />

aby sa mohla vydať do jemnohmotnej<br />

oblasti, ktorá zodpovedá jej vnútornému<br />

stavu. Už grécky filozof Herakleitos<br />

povedal: „Bdelí majú spoločný<br />

jeden svet; spiaci sa každý odoberie<br />

do svojho vlastného sveta.“<br />

„Kde sú tie svety, kam spiaci odchádzajú?“<br />

pýta sa Dr. Steinpach – a odpovedá:<br />

„Osloboďme sa od predstavy,<br />

že je potrebné hľadať ich vo veľkej<br />

diaľke. Snívajúci človek sa vzďaľuje<br />

od pozemskej reality – nie nutne<br />

od Zeme. Zažíva iné úrovne vlnenia.“<br />

Vonkajšou známkou takéhoto „vnútorného<br />

prebudenia“ sú v spánku takzvané<br />

REM-fázy, pri ktorých sa oči<br />

pod zatvorenými viečkami pohybujú<br />

rýchlo a trhavo (REM = rapid eye movements).<br />

Teda sny, ktoré prežívame<br />

v REM-fáze, nie sú len obrazy a dojmy,<br />

ktoré nám utkveli v dennom vedomí,<br />

ale je to reálne duševné prežívanie.<br />

Napriek tomu by malo byť jasné, že<br />

spomienky na sny nezahŕňajú len toto<br />

prežívanie. Tým, že sme sa po tisícročia<br />

stávali rozumovejšími, prekryli<br />

sa činnosťou prednémo mozgu.<br />

A predný mozog sa počas snívania,<br />

obrazne povedané, zbavuje balastu.<br />

„Je to vlastne proces prirodzenej svojpomoci,<br />

keď človek používa tento<br />

cenný čas odpočinku na očistu duše<br />

– namiesto toho, aby sa otvoril obnovujúcej<br />

sile, na ktorú sa počas REM-<br />

-spánku môže napojiť.“ (Steinpach)<br />

Čo teda počas noci prežívame duchovne?<br />

ZÁŽITKY<br />

POČAS NOCI<br />

Bulharský filozof a mystik Omraam<br />

Mikhaël Aïvanhov (1900 – 1986)<br />

o jemnohmotnom prežívaní počas<br />

noci napísal: „Keby väčšina ľudí vedela,<br />

aké oblasti psychologických<br />

úrovní v spánku navštevuje, bola by<br />

vydesená. Brodí sa bažinou svojich<br />

zlých zvykov a hrubých žiadostí.“<br />

Tento predpoklad možno potvrdia<br />

aj výsledky výskumu spánku. Vyšetrenie<br />

počítačovou tomografiou, ktorá<br />

umožňuje pozorovať činnosť mozgu<br />

počas sna, preukazuje produkciu dopamínu.<br />

Tento neuroprenášač sa vylučuje<br />

vtedy, keď hľadáme uspokojenie<br />

našich základných potrieb, či<br />

už je to sexualita, jedlo, pitie alebo<br />

uznanie.<br />

Dr. Steinpach vidí v snoch možnosť<br />

sebapoznania, pretože „oslobodený<br />

od rozumových pút, prejaví svoje<br />

sklony náš duch. Tak sa môže stať,<br />

že niekto vo sne urobí niečo, čo by sa<br />

v pozemskom živote veľmi zdráhal.<br />

Z toho sa dá vyvodiť, že jeho zábrany<br />

sú skôr výsledkom rozumovej úvahy<br />

– čiže nie sú ešte presvedčením, nie<br />

sú súčasťou jeho ja. Nenáležité konanie<br />

prežité počas sna ešte posilní<br />

vnútorný odpor k nemu a zakorení<br />

sa v duši.“<br />

Bude užitočné, ak si svoje nočné<br />

prežívanie budeme všímať viac ako<br />

doposiaľ.<br />

33<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


ŽIVOT<br />

NOČNÉ MORY<br />

A STRACH Z DÉMONOV<br />

Pred niekoľkými storočiami vnímali<br />

ľudia zážitky z jemnohmotného a astrálneho<br />

sveta bezprostrednejšie ako<br />

dnes – niekedy až príliš. Svoje snové<br />

skúsenosti pričasto nadhodnocovali<br />

a chybne interpetovali. Tým potom<br />

rozdúchavali strach z čarodejníc<br />

a démonov, ale okrem toho mnohým<br />

ľuďom spôsobili aj závažné duševné<br />

škody.<br />

„Démonológia“, ponímaná ako veda,<br />

ovládala myšlienky a osudy ľudí viac<br />

než tisíc rokov. „Otec cirkvi“ Augustinus<br />

napríklad považoval možnosť<br />

„fyzickej kopulácie s diablami“<br />

za natoľko samozrejmú, že podľa jeho<br />

mienky je „nehoráznosťou“ o tom polemizovať.<br />

Martin Luther dokonca videl<br />

v deťoch narodených s postihnutím<br />

dôsledok styku s démonmi, preto<br />

zastával názor, že by sa tieto deti mali<br />

po narodení hneď usmrtiť.<br />

Takéto názory sa síce v období<br />

osvietenstva vykorenili, ale zjavné<br />

spojenia s jemnohmotnými svetmi<br />

zaujímajú mnoho ľudí až dodnes. Neprebudíme<br />

sa niekedy i my s hrôzou<br />

z nočnej mory, ktorá na nás pôsobila<br />

desivo reálne? Čo sa pri nej skutočne<br />

odohráva?<br />

Mnohé svedectvá vypovedajú<br />

o nočných démonoch, ktorí sa vrhajú<br />

na spiaceho, nechajú ho stuhnúť<br />

a vysávajú jeho životnú energiu<br />

tak, že tento bezbranný človek môže<br />

dokonca zomrieť. V juhovýchodnej<br />

Ázii kolujú zvesti o prípadoch, keď sa<br />

mladí a zdraví Thajci, Filipínci alebo<br />

Japonci prebudili v noci s prenikavým<br />

výkrikom a zomreli na zastavenie<br />

srdca. Tieto prípady (ktoré sa<br />

podľa vedeckých zistení stávajú vždy<br />

počas spánkovej REM-fázy) tak stavajú<br />

vedu pred novú hádanku.<br />

Thajská tradícia prisudzuje vinu<br />

„duchom vdov“, ktoré údajne napádajú<br />

34<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

práve mladých a silných mužov. Pripomína<br />

to európsku démonológiu<br />

stredoveku, v ktorej sa nočné mory<br />

alebo čarodejnice považovali za skutočných.<br />

Ak chce človek v týchto nočných<br />

strašidelných zážitkoch alebo nečakaných<br />

úmrtiach vidieť viac, ako len<br />

telesné fenomény, musí si uvedomiť,<br />

že náš hrubohmotný svet je obklopený<br />

svetom jemnohmotným. Priľahlý neviditeľný<br />

svet sa obvykle nazýva „astrálnou<br />

úrovňou“. A pokiaľ sa spojenie<br />

medzi telom a dušou dostatočne<br />

uvoľní, je možné do tejto úrovne skutočne<br />

„cestovať“. Takto môže teoreticky<br />

jedna ľudská duša ovplyvňovať<br />

druhú. Napriek tomu táto možnosť<br />

pôsobenia závisí vždy od stavu duše<br />

obete. Funguje to podobne aj v bdelom<br />

stave: pokiaľ nie sme vnútorne silní,<br />

môžu nás iní ľudia svojimi myšlienkami<br />

obťažovať i na diaľku. Takzvaní<br />

„démoni“ teda nie sú nejaké zlé ľudské<br />

duše. Sú to útvary, ktoré vzniknú zo<br />

silných emócií a pocitov ľudí. Podľa<br />

charakteru cítenia potom vzniknú<br />

v jemnohmotnom okolí formy, ktoré<br />

svojím vzhľadom zodpovedajú danej<br />

vnútornej emócii. I ony nás ovplyvňujú<br />

v každodennom živote, a hlavne<br />

v noci, keď sme jemnohmotnému okoliu<br />

otvorenejší. Z histórie sa napríklad<br />

uchovali správy, že stredoveké kláštory<br />

boli skutočnými liahňami tzv. „sukubov“<br />

(ženských démonov) a „inkubov“<br />

(mužských démonov), lebo nie všetci<br />

mnísi a mníšky sa dokázali stotožniť<br />

so sexuálnou zdržanlivosťou; tento násilne<br />

potlačovaný pud zdravého tela<br />

dal potom v jemnohmotnej oblasti<br />

vzniknúť mocným „démonom“.<br />

Ale nielen táto forma nočného prežívania<br />

spiaceho sužuje alebo teší.<br />

Prežívanie duše, ktorá sa uvoľnením<br />

spojenia s telom fyzickému svetu<br />

vzdiali, býva nadmieru rozmanité.<br />

Druh prežívania významne ovplyvňuje<br />

vnútorné naladenie sa pred<br />

zaspaním. Pokiaľ prevažujú pekné<br />

myšlienky, môžu na dušu silnejšie<br />

pôsobiť pomáhajúce sily a sen lepšie<br />

splní účel, ktorému slúži: sprostredkovať<br />

cenné impulzy pre ďalší život.<br />

„MÚDROSŤ POCHÁDZA<br />

ZO SNOV“<br />

Okolo roku 1890, v čase keď bola existencia<br />

kultúry pôvodného severoamerického<br />

obyvateľstva ohrozovaná civilizáciou<br />

bielych, únik do vnútorného<br />

sveta pôsobil ako riešenie. Mnohé<br />

kmene sa zdráhali vzdať sa tradičného<br />

spôsobu života lovcov a zberačov<br />

a stať sa roľníkmi. Medicinman<br />

Smohalla sa domnieval, že keby takto<br />

pracovali, nemohli by snívať, a telo<br />

a duša by sa zatvrdili. Verili, že „skutočná<br />

múdrosť môže prísť len zo snov“.<br />

(„Moje slová sú ako hviezdy – nezachádzajú“,<br />

nakladateľstvo Goldmann)<br />

I Abd-ru-shin upozornil vo svojej<br />

prednáške „Cit“ („Vo svetle Pravdy“,<br />

zväzok 2) na to, že snom v dnešnej<br />

dobe už nemôžeme prikladať takú<br />

dôležitosť, aká by im mala náležať:<br />

„To znamená, že by to vôbec neboli<br />

sny, ale prežívanie ducha...“ Toto prežívanie<br />

už nemôže byť správne prijaté<br />

a odovzdané ďalej, pretože sme<br />

svoj rozum jednostrannou intelektuálnou<br />

činnosťou „prepestovali“, čím<br />

pri vnímaní snového života „vzniká<br />

zmes, ako dvojité osvetlenie fotografickej<br />

dosky. Výsledkom sú terajšie<br />

nejasné sny.“<br />

Možnosť čerpania múdrosti zo<br />

snov je tak pre nás už veľmi obmedzená.<br />

O to dôležitejšie je znovu<br />

rozpoznať súvislosti a život riadiť<br />

v súlade rozumu s citom. Čím viac<br />

sa totiž predný mozog v noci zaoberá<br />

spracovaním všetkých starostí<br />

a problémov, tým je možnosť ducha<br />

spojiť sa so zdrojmi vyššej sily slabšia.<br />

Keby sme svoj život viedli na základe<br />

dobrého a podporujúceho


vnímania a nemuseli nočný odpočinok<br />

„vyplytvať“ len na regeneráciu<br />

predného mozgu, mohli by sme<br />

v spánku namiesto zmätených snov<br />

získavať jasné správy, poučenie, ale<br />

i varovania.<br />

KEĎ SA SNY STÁVAJÚ<br />

SKUTOČNOSŤOU<br />

Jedným z ľudí, ktorí by o týchto pomáhajúcich<br />

snových prežitiach mohli<br />

rozprávať, bol anglo-írsky letecký inžinier<br />

John William Dunne (1875-<br />

1949). Uverejnil tri pozoruhodné<br />

knihy, na ktoré sa dnes už takmer zabudlo:<br />

„The new immortality“ („Nová<br />

nesmrteľnosť“), „Nothing dies“ („Nič<br />

neumiera“) a „An experiment with<br />

time“ („Experiment s časom“). Popisuje<br />

v nich nočné prežitia, ktoré sa<br />

potom aj naozaj stali. Vo sne sa napríklad<br />

ocitol na skalnom previse, z ktorého<br />

trhlinou v zemi syčala horúca<br />

para. Intuitívne vedel, že je na ostrove,<br />

kde sa nachádza sopka, ktorá je tesne<br />

pred vybuchnutím. Jeho jediným cieľom<br />

bolo zachrániť obyvateľov a tak<br />

zvyšok sna strávil čoraz zúfalejšími<br />

pokusmi presvedčiť úrady, aby nariadili<br />

evakuáciu. Dunne si pamätal,<br />

ako všetkým, ktorých stretol hovoril,<br />

že pokiaľ sa nič nepodnikne, zomrie<br />

30 000 ľudí. A skutočne – v roku 1902,<br />

kedy sa sen odohral, došlo k výbuchu<br />

sopky Pelée na karibskom Martiniku,<br />

kde zahynulo takmer 30 000<br />

ľudí. Podobných proroctiev a predpovedí<br />

na základe snových zážitkov<br />

je mnoho.<br />

Jeden z najdiskutovanejších prípadov<br />

sa stal 21. októbra 1966 v Aberfane,<br />

waleskej baníckej dedine, v ktorej<br />

silné prívalové dažde strhli svah kopca,<br />

a ten okrem niekoľkých domov pod<br />

sebou pochoval i dve školy s viac než<br />

stovkou detí. Po tejto udalosti istý londýnsky<br />

psychiater hľadal prostredníctvom<br />

novín osoby, ktoré mali o tomto<br />

dianí predtuchu. Postupne sa prihlásilo<br />

okolo 200 ľudí. Takmer všetky ich<br />

vízie pochádzali zo snov. Najsmutnejší<br />

príbeh porozprávala matka jedného<br />

z mŕtvych detí. Jej deväťročná dcéra<br />

sa dva týždne pred nešťastím zobudila<br />

zo sna s vyhlásením, že nemá strach<br />

zomrieť, pretože vie, že s ňou budú jej<br />

kamaráti. V predvečer tragédie rozprávalo<br />

dieťa o druhom sne – tentokrát<br />

videlo celú školu zavalenú niečím čiernym.<br />

Nasledujúce ráno došlo k spomínanej<br />

tragédii a dievča v škole zomrelo;<br />

boli s ňou i zmieňovaní kamaráti. Zaujímavé<br />

na udalosti v Aberfane bolo i to,<br />

že jasnovidné sny mali prevažne ženy.<br />

Takéto „sny o skutočnosti“ sa dajú vysvetliť<br />

tým, že niektoré udalosti sú už<br />

vopred viditeľné v jemnohmotnom<br />

svete, do ktorého môžeme mať počas<br />

snenia prístup.<br />

Sny môžu inšpirovať aj k vynálezom,<br />

pretože človek silne zaujatý<br />

určitým problémom môže sny tráviť<br />

aj „hľadaním“ astrálnych predlôh.<br />

Tak napríklad slávny chemik<br />

Friedrich Kekulé (1829 – 1896) „ako<br />

obyčajne v zime roku 1861 sedel pri<br />

svojom stole a fascinovane pozoroval<br />

35<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


iskrenie ohňa v krbe. Naraz uvidel,<br />

ako sa atómy uhlíka a vodíka pred<br />

jeho očami urovnali do akéhosi alchymistického<br />

symbolu, ourobora, hada,<br />

ktorý sa sám hryzie do chvosta. Tak<br />

došlo k objavu šesťhranného benzénového<br />

kruhu.“ („Plnosť noci“, Olaf<br />

Koob, 2010)<br />

„Lebo jemu Pán nadelil v spánku“,<br />

znie jedno úslovie. Vzniklo zo skúsenosti,<br />

že sme inšpirácii prístupní<br />

najmä vtedy, keď sa utlmí činnosť<br />

nášho dominujúceho rozumu.<br />

PRIRODZENÝ<br />

RYTMUS ŽIVOTA<br />

Je pre nás dôležité viesť duchovne<br />

orientovaný život, v ktorom doprajeme<br />

priestor nášmu cíteniu – vyvarujeme<br />

sa škodlivého správania, čo sa<br />

priaznivo prejaví v bdelom živote, aj<br />

v čistejšom prežívaní v snoch.<br />

Večer nám má slúžiť na prípravu<br />

na noc a uvoľnenie. A zatiaľ mnohí ľudia<br />

dnes veria, že po hodinách „nudnej“<br />

práce musia večer konečne niečo<br />

poriadne zažiť. Nanešťastie, celý náš<br />

život sa stal neprirodzeným – v práci,<br />

v stravovaní, v pôžitkoch, v spôsobe<br />

odpočinku.<br />

Bolo by prirodzené a prospešné, keby<br />

sme sa z aktivít každodenného života<br />

pomaly ponorili do osviežujúceho<br />

spánku, aby sme potom, odpútaní<br />

od pozemského, postupne mohli rozvinúť<br />

duševne-duchovnú aktivitu a načerpať<br />

novú silu. – Jedného dňa pre nás<br />

svet snov možno už nebude hádankou,<br />

ale dôležitou súčasťou nášho duševne-<br />

-duchovného života. Spánok nám túto<br />

možnosť denno-denne ponúka.<br />

ARTUR ZATLOUKAL ML.<br />

GRUZÍNSKO<br />

…A ĽUDIA SO SRDCOM<br />

NA SPRÁVNOM MIESTE<br />

Ste tu milým hosťom. Postarať sa o vás je vecou cti každého Gruzínca.<br />

Aj keď je príroda v gruzínskych horách úchvatná, dlhšie budeme<br />

spomínať na stretnutie s ľuďmi, od ktorých sme sa mohli každý deň<br />

učiť priateľstvu a srdečnosti.<br />

36<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

Corinna Hübener<br />

hubenerova@svetgralu.sk


Ľudi<br />

a na<br />

vid<br />

idie<br />

ie<br />

ku nem<br />

emaj<br />

ajú skor<br />

oro ži<br />

ad<br />

ne prí<br />

ríjm<br />

jmy.<br />

Ale<br />

por<br />

orad<br />

ia<br />

si. Ak<br />

sa u ni<br />

ch uby<br />

bytu<br />

jete<br />

te, pr<br />

ipravi<br />

a vám ra<br />

ňajk<br />

y, aké<br />

ste<br />

ešte<br />

nev<br />

idel<br />

eli.<br />

A poč<br />

očas<br />

jed<br />

la nos<br />

ia ďalši<br />

šie a ďalš<br />

lšie<br />

dob<br />

obro<br />

roty,<br />

všet<br />

etko<br />

z vla<br />

last<br />

ných<br />

sur<br />

ov<br />

ín. Neku<br />

kupu<br />

pujú<br />

tak<br />

akme<br />

mer nič.<br />

V dedine vám na deň požičajú koňa a môžete vyraziť<br />

údolím k ľadovcu. Neviete jazdiť? Nevadí, tu je návod:<br />

Pomaly – poháňajte koňa pätami. Zastaviť – nerobte<br />

nič. Rýchle – to prenechajte skúsenejším…


Vo<br />

Vo<br />

Vo<br />

Vo<br />

Vo<br />

Vo<br />

Voja<br />

ja<br />

ja<br />

ja<br />

ja<br />

ja<br />

ja<br />

ja<br />

ja<br />

jak so<br />

so<br />

so<br />

so<br />

so<br />

so<br />

so sam<br />

am<br />

am<br />

am<br />

am<br />

amop<br />

op<br />

op<br />

opaaaaa<br />

lo<br />

lo<br />

lo<br />

lo<br />

lo<br />

lom ne<br />

ne<br />

ne<br />

ne<br />

ne<br />

ne<br />

n ďa<br />

ďa<br />

ďa<br />

ďa<br />

ďa<br />

ďa<br />

ďale<br />

le<br />

leko<br />

ko<br />

ko<br />

ko<br />

ko hra<br />

ra<br />

ra<br />

ra<br />

ra<br />

rani<br />

ni<br />

ni<br />

ni<br />

ni<br />

ni<br />

nice<br />

ce<br />

ce<br />

ce<br />

ce<br />

ce<br />

ce s Čeč<br />

eč<br />

eč<br />

eč<br />

eč<br />

eč<br />

ečen<br />

en<br />

en<br />

en<br />

en<br />

ensk<br />

sk<br />

sk<br />

sk<br />

skom<br />

om<br />

om<br />

om<br />

om<br />

om<br />

pr<br />

pr<br />

pr<br />

pr<br />

pr<br />

pr<br />

prez<br />

ez<br />

ez<br />

ez<br />

e er<br />

er<br />

er<br />

er<br />

er<br />

erá ni<br />

ni<br />

ni<br />

ni<br />

n e-<br />

e-<br />

e<br />

ko<br />

ko<br />

ko<br />

ko<br />

ko<br />

ko<br />

ko<br />

k ľk<br />

ľk<br />

ľk<br />

ľk<br />

ľk<br />

ľk<br />

ľkok<br />

ok<br />

ok<br />

ok<br />

ok<br />

o rá<br />

rá<br />

rá<br />

rá<br />

rá<br />

rá<br />

rát na<br />

na<br />

na<br />

na<br />

na<br />

na<br />

n še<br />

še<br />

še<br />

še<br />

še<br />

še<br />

š<br />

do<br />

do<br />

do<br />

do<br />

do<br />

do<br />

dokl<br />

kl<br />

kl<br />

kl<br />

kl<br />

kl<br />

kl<br />

klad<br />

ad<br />

ad<br />

ad<br />

ad<br />

ad<br />

ad<br />

ad<br />

ad<br />

ady a vy<br />

vy<br />

vy<br />

vy<br />

vy<br />

vy<br />

vy<br />

vy<br />

vypĺ<br />

pĺ<br />

pĺ<br />

pĺ<br />

pĺ<br />

pĺňa<br />

ňa<br />

ňa<br />

ňa<br />

ň<br />

bu<br />

bu<br />

bu<br />

bu<br />

bu<br />

bu<br />

bumá<br />

má<br />

má<br />

má<br />

má<br />

má<br />

mážk<br />

žk<br />

žk<br />

žk<br />

žk<br />

žk<br />

žk<br />

žk<br />

ž u.<br />

u.<br />

u.<br />

u.<br />

u "Kd<br />

Kd<br />

Kd<br />

Kd<br />

Kd<br />

Kd<br />

Kde<br />

bu<br />

bu<br />

bu<br />

bude<br />

de<br />

de<br />

dete<br />

te<br />

te<br />

te<br />

te<br />

te<br />

te spa<br />

pa<br />

pa<br />

pať?<br />

ť?<br />

ť?<br />

ť?<br />

ť?<br />

ť?"<br />

Uk<br />

Uk<br />

Uk<br />

Uk<br />

Uk<br />

Ukaz<br />

az<br />

az<br />

az<br />

az<br />

az<br />

az<br />

a uj<br />

uj<br />

uj<br />

uj<br />

ujem<br />

em<br />

em<br />

em<br />

em<br />

em<br />

eme na<br />

na<br />

na<br />

na<br />

na<br />

na neeeďa<br />

ďa<br />

ďa<br />

ďa<br />

ďa<br />

ďale<br />

le<br />

le<br />

lekú<br />

kú<br />

kú<br />

kú<br />

kú<br />

kú<br />

kú pas<br />

as<br />

as<br />

as<br />

astv<br />

tv<br />

tv<br />

tv<br />

t in<br />

in<br />

in<br />

i u.<br />

u.<br />

u.<br />

u<br />

"V<br />

"V<br />

"V<br />

"V<br />

"V<br />

"V<br />

"V<br />

"Ved<br />

ed<br />

ed<br />

ed<br />

e ľa<br />

ľa<br />

ľa<br />

ľa<br />

ľa<br />

ľa<br />

ľa naš<br />

aš<br />

aš<br />

aš<br />

aš<br />

aš<br />

ašic<br />

ic<br />

ic<br />

ich<br />

ka<br />

ka<br />

ka<br />

ka<br />

ka<br />

ka<br />

kasá<br />

sá<br />

sárn<br />

rn<br />

rní to<br />

to<br />

to<br />

to<br />

to<br />

to<br />

to<br />

to<br />

to mát<br />

át<br />

át<br />

át<br />

át<br />

át<br />

á e<br />

ro<br />

ro<br />

ro<br />

ro<br />

ro<br />

rovn<br />

vn<br />

vn<br />

vn<br />

vn<br />

vn j<br />

ej<br />

ej<br />

ej<br />

ej<br />

ej<br />

ej<br />

ejši<br />

ši<br />

ši<br />

ši<br />

ši<br />

ši<br />

ši<br />

šie.<br />

e.<br />

e.<br />

e.<br />

e.<br />

e.<br />

e.<br />

e.<br />

e Hrá<br />

rá<br />

ráte<br />

te<br />

te<br />

te<br />

te<br />

te<br />

vo<br />

vo<br />

vo<br />

vole<br />

le<br />

lejb<br />

jb<br />

jb<br />

jbal<br />

al<br />

al<br />

al<br />

a ? Ta<br />

Ta<br />

Ta<br />

Tak zr<br />

zr<br />

zr<br />

zraz<br />

az<br />

az<br />

az<br />

za<br />

za<br />

za<br />

za<br />

za<br />

za<br />

za pol<br />

ol<br />

ol<br />

ol<br />

ol<br />

o hod<br />

od<br />

od<br />

od<br />

od<br />

od<br />

odin<br />

in<br />

in<br />

in<br />

iny!<br />

y!<br />

y!<br />

y "<br />

K "Č<br />

"Č<br />

"Č<br />

"Čec<br />

ec<br />

echo<br />

ho<br />

ho<br />

hosl<br />

sl<br />

slov<br />

ov<br />

ovák<br />

ák<br />

ákom<br />

om<br />

om<br />

om<br />

om"<br />

ma<br />

ma<br />

ma<br />

ma<br />

m jú<br />

jú<br />

jú<br />

jú<br />

jú vrú<br />

rú<br />

rú<br />

rú<br />

rú<br />

r cn<br />

cn<br />

cn<br />

cny<br />

vz<br />

vz<br />

vz<br />

vz<br />

vz<br />

vzťa<br />

ťa<br />

ťa<br />

ťa<br />

ťa<br />

ťah,<br />

h,<br />

h,<br />

h,<br />

h,<br />

h,<br />

h, vša<br />

ša<br />

ša<br />

ša<br />

ša<br />

ša<br />

ša<br />

šak ná<br />

ná<br />

ná<br />

ná<br />

ná<br />

ná<br />

ná<br />

n m<br />

v še<br />

še<br />

še<br />

še<br />

še<br />

šesť<br />

sť<br />

sť<br />

sť<br />

s de<br />

de<br />

de<br />

de<br />

de<br />

de<br />

desi<br />

si<br />

si<br />

si<br />

si<br />

si<br />

si<br />

s at<br />

at<br />

at<br />

at<br />

at<br />

at<br />

atom<br />

om<br />

om<br />

om<br />

o<br />

ôs<br />

ôs<br />

ôs<br />

ôs<br />

ô mo<br />

mo<br />

mo<br />

m m ic<br />

ic<br />

ic<br />

ich<br />

ot<br />

ot<br />

ot<br />

otco<br />

co<br />

co<br />

covi<br />

vi<br />

vi<br />

vi<br />

via s ta<br />

ta<br />

ta<br />

ta<br />

ta<br />

ta<br />

t nk<br />

nk<br />

nk<br />

nkam<br />

am<br />

ami<br />

po<br />

po<br />

po<br />

pomá<br />

má<br />

má<br />

máha<br />

ha<br />

ha<br />

hali<br />

li<br />

li<br />

l pot<br />

ot<br />

ot<br />

otla<br />

la<br />

lačiť<br />

ko<br />

ko<br />

kont<br />

nt<br />

n ra<br />

ra<br />

rarevo<br />

vo<br />

volú<br />

lú<br />

lúci<br />

ci<br />

ci<br />

ciu…<br />

u…<br />

u…<br />

u…<br />

38<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


Pred<br />

sto<br />

rok<br />

okmi<br />

žil<br />

ilo v jedi<br />

dine<br />

nej mies<br />

estn<br />

tnos<br />

ti<br />

aj 45<br />

čle<br />

nov<br />

rodi<br />

ny, krav<br />

avy,<br />

pra<br />

rasatá, hydi<br />

na.. ... Kú<br />

ri<br />

ť bolo<br />

zby<br />

bytočné.<br />

Mier<br />

im<br />

e na kri<br />

rižo<br />

žova<br />

vatk<br />

u cies<br />

est v ho<br />

rách<br />

ch, odki<br />

kiaľ<br />

za<br />

chví<br />

víľu<br />

odc<br />

dchá<br />

hádz<br />

dza au<br />

tobu<br />

bus.<br />

Ďal<br />

ší ide<br />

za tri dni.<br />

Ale<br />

ejha<br />

ha, križ<br />

ižov<br />

atka<br />

ešt<br />

šte nie je ani<br />

na doh<br />

ľad.<br />

Dáv<br />

ame<br />

sa do behu<br />

hu. Mies<br />

estn<br />

tni na nás<br />

nie<br />

iečo<br />

pok<br />

okri<br />

riku<br />

kujú<br />

, ale na<br />

rozpráva<br />

vani<br />

nie te<br />

ra<br />

z ne<br />

máme<br />

me<br />

čas<br />

. Kone<br />

nečn<br />

čne poch<br />

o-<br />

pí<br />

me. Ak<br />

vra<br />

raj be<br />

žíme<br />

na auto<br />

tobu<br />

s, nem<br />

emus<br />

usím<br />

íme sa<br />

poná<br />

náhľ<br />

ať… Vyťa<br />

ťahu<br />

hujú<br />

mob<br />

il a vol<br />

aj<br />

ú vodi<br />

čovi<br />

vi,<br />

aby na<br />

nás<br />

poč<br />

kal tak dl<br />

ho, ako bude<br />

potre<br />

rebn<br />

bné.


ŽIVOT<br />

Všetko<br />

bude dobré<br />

Marlies Kemptnerová<br />

Dva razy v živote ma náhle zasiahla smrť<br />

niekoho z blízkych; po tretí raz sa približovala<br />

pomaly. Najprv mnou otriasla<br />

hrozivá diagnóza, potom ju vystriedala<br />

nádej, ale znamenia čoraz zreteľnejšie<br />

ukazovali, že choroba napokon zvíťazí.<br />

To bolo… keď zomrela moja dcéra.<br />

40<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

ala som vtedy presne desať, keď<br />

M moju obľúbenú kamarátku Annemarie<br />

odviezli kvôli zápalu slepého<br />

čreva do nemocnice. Jej rodičia boli<br />

farmári s veľkým statkom. Každý večer<br />

som k nim chodievala po čerstvé<br />

mlieko, rada som pomáhala na poli<br />

pri zbere zemiakov alebo repy. Veľká<br />

stodola a senník, pivnička a stajne, to<br />

všetko poskytovalo veľký priestor na<br />

dobrodružstvo a nové objavy. V to popoludnie,<br />

kým odviezli Annemarie do<br />

nemocnice, sme sedeli na kamenných<br />

schodoch pred domom a maškrtili<br />

prvé zrelé egreše. V noci ju potom začalo<br />

bolieť brucho. Jej mamka si o ňu<br />

robila veľké starosti, aj keď otec sa ju<br />

snažil upokojiť. Sužovala ju zlá predtucha.<br />

Ako predpokladali, bol to zápal<br />

slepého čreva. Pre lekárov banálna


ŽIVOT<br />

operácia, ale Annemarie napriek tomu<br />

zomrela. Nedopatrením jej po operácii<br />

niekto dal napiť. – Stála som so spolužiačkami<br />

v priestrannej miestnosti<br />

pri otvorenej rakve. Tu ležala naša kamarátka,<br />

v bielych šatách, bledá a studená,<br />

a čakala, ako nás ubezpečoval<br />

dedinský farár, kým po ňu príde anjel.<br />

Tento zážitok zakalil svetlo mojich<br />

detských rokov. Ťažký tieň však padol<br />

na môj mladý život už pred touto udalosťou.<br />

Moji rodičia sa rozviedli, otec<br />

nás opustil.<br />

Po ukončení školy som sa stala vášnivou<br />

čitateľkou. V knihách som nachádzala<br />

rozptýlenie, aj nové poznanie.<br />

Obraz Annemarie sa pozvoľna<br />

vytrácal. Do môjho života postupne<br />

vstúpila nová priateľka, nevlastný otec<br />

a nevlastní súrodenci. Stala som sa<br />

bankovou úradníčkou a nasledovala<br />

som svojho muža do romantického<br />

mestečka na brehu rieky. Mali sme<br />

niekoľko týždňov pred svadbou, keď<br />

prípravy prerušil otčimov telefonát:<br />

moja matka zomrela. Úplne náhle, na<br />

mozgovú mŕtvicu.<br />

Mala som dvadsaťjeden a matka štyridsaťštyri<br />

rokov. Teraz bola mŕtva.<br />

Ako sa to mohlo stať? Nebola vo svojom<br />

druhom manželstve šťastná? Kto<br />

sa teraz bude starať o dvoch malých<br />

chlapcov? Ani muž, ktorého som<br />

si chcela vziať, nedokázal odpovedať.<br />

Prečo ani nehľadal odpovede na<br />

otázky, ktoré ma trápili? A čo to vôbec<br />

je, život?<br />

Vášnivo hľadajúc som sa opäť<br />

uchýlila ku knihám. Hltala som náboženskú<br />

literatúru, literatúru o antropozofii<br />

a rozličných smeroch psychoanalýzy.<br />

Hľadala som vysvetlenie,<br />

prečo sa to všetko stalo. Čítala som<br />

a študovala ľudskú dušu.<br />

Stala som sa matkou troch detí; boli<br />

sme kompletná rodina a moje chápanie<br />

všetkého, čo sa stalo, vzrástlo. Povzbudená<br />

svojimi takzvanými znalosťami,<br />

chcela som všetko odovzdávať<br />

ďalej. Získavala som stále nové poznatky<br />

o tom, že každý má ísť svojou<br />

vlastnou cestou a vlastným tempom.<br />

A vlastné skúsenosti formovali aj<br />

moje presvedčenie: Duša putuje medzi<br />

svetmi. Neexistuje nijaké „nebytie“,<br />

ale len premena foriem.<br />

Zrazu ochorela moja dcéra. Diagnóza<br />

– leukémia. Naša „veľká dcéra“,<br />

mladá, krásna a plná života! Bol to<br />

šok. Aktivovali sme všetky techniky<br />

pozitívneho myslenia. Dovolávali<br />

sme sa anjela strážneho, obracali<br />

sa k Bohu. Spočiatku sa nám zdalo,<br />

že sa šťastie prikláňa na našu stranu.<br />

Vyzeralo to už, že sme boj s chorobou<br />

vyhrali. Ale potom sa všetko znovu<br />

zhoršilo. Deň čo deň, po celý rok sme<br />

chodili do nemocnice a dodávali dcére<br />

nádej, dôveru a silu. Ale sami sme poznávali<br />

svoje hranice. Pred našimi<br />

očami sa končil jeden život. Naša Tina<br />

už nevidela, nemohla hltať, len sluch<br />

Byť mŕtvy<br />

predsa neznamená<br />

byť vymazaný<br />

z knihy života<br />

jej slúžil, aby počula naše upokojujúce<br />

slová: „Existuje určitý prah a za ním<br />

je svetlo. A to svetlo je láska. Všetko<br />

bude dobré.“<br />

Posilnená svojím „štúdiom“ som vedela,<br />

že všetko, čo sa stane, je príležitosťou<br />

na náš rast. No aj tak. Dcérina<br />

bolesť sa stala mojou bolesťou. A hoci<br />

som vedela, že nám otázky typu<br />

„prečo“ otvárajú bránu k hlbšiemu<br />

pochopeniu, ležala som s otvorenými<br />

očami dlhé noci, otrasená tým, ako<br />

ťažko nás osud zasiahol. Vždy som<br />

všetkých okolo seba presviedčala, že<br />

všetko má nejaký zmysel. A teraz? Aké<br />

slová mám voliť teraz? Ako pripraviť<br />

vlastné dieťa na smrť? Ako mu povedať:<br />

tvoje utrpenie poslúži niečomu<br />

dobrému na svete?<br />

Nakoniec sa mi to podarilo sformulovať:<br />

„Pozri, koľko ľudí okolo<br />

nás je tvojím utrpením zasiahnutých<br />

a prejavuje ti lásku! Utrpenie nás vedie<br />

k tomu, aby sme viac milovali.<br />

A tak ty, moje dieťa, môžeš pomocou<br />

toho, čo sa ti prihodilo, znásobiť záchvevy<br />

lásky na tejto zemi. Čo môže<br />

byť krajšie?“<br />

Dcéra túto myšlienku prijala. Obaja<br />

rodičia spoločne, tak, ako keď sme ju<br />

vítali pri narodení, tak sme ju odprevadili<br />

na onen svet. Pritom sa všetko,<br />

čo sme si vytrpeli, vtislo do našej duše.<br />

Veľa ľudí po takých bolestných zážitkoch<br />

hovorí: „Všetko sa vo mne<br />

zlomilo.“ Tak veľmi sa viem vcítiť do<br />

týchto pocitov! A predsa – vo mne sa<br />

ozýva vnútorný hlas, ktorý oponuje<br />

a ktorý hovorí: „Všetko bude dobré!“<br />

Ťažké životné skúsenosti zväčšujú<br />

potrebu lásky, priateľstva, dobra. Je<br />

potrebné stále kontrolovať svoje myšlienky.<br />

Kam až sa nechám zahnať?<br />

Čo si predstavujem pod pojmom „byť<br />

mŕtvy“? Je nutné opustiť staré názory.<br />

Byť mŕtvy predsa neznamená byť vymazaný<br />

z knihy života. Smrť znamená<br />

narodiť sa na druhej strane.<br />

Tejto predstavy sa chcem vždy držať<br />

a čerpať z nej silu. Naše myšlienky sú<br />

tie najmocnejšie nástroje, ktoré máme<br />

k dispozícii. Sú ako cválajúce kone,<br />

ktoré nás strhnú so sebou. Ale opraty<br />

máme v rukách my, my máme možnosť<br />

zvoliť, na čo chceme myslieť.<br />

Máme neustále rozširovať svoje poznanie,<br />

aby náš duch mohol rásť. Ako<br />

inak môžeme chápať<br />

život? Keď duša<br />

vďaka poznaniu<br />

dospeje k pokoju,<br />

potom je všetko<br />

dobré. Úplne<br />

všetko.<br />

Marlies Kemptnerová<br />

kemptnerova@svetgralu.sk<br />

41<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


42<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

Z krutého panovníka<br />

mierotvorca


PRÍBEH<br />

Človek zvyčajne márne hľadá stopy rotvorného orného pôsobenia náboženstva.<br />

V histórii sa však objavovali al<br />

osobnosti,<br />

obnosti,<br />

akou bol napríklad František z Assissi,<br />

ktorí zmenili seba<br />

aj svoj život<br />

na základe<br />

vlastných duchovných skúseností. s Medzi opravdivo zbožnými osobnosťami<br />

sa vyskytuje len málo kráľov, vysokých<br />

duchovných hodnostárov, vládcov, alebo<br />

ľudí s právomocou rozhodovať. Jedným<br />

z tých nemnohých bol kráľ Ašóka, vládca<br />

obrovskej predkresťanskej es<br />

k ríše (okolo r.<br />

250 pred n.l.). Pod vplyvom silného ná-<br />

mieboženského<br />

presvedčenia sám prešiel<br />

vnútornou n premenou a radikálne zmenil<br />

svoje životné ciele. Jeho príbeh je sku-<br />

točne obdivuhodný.<br />

dn<br />

V<br />

Siegfried Hagl<br />

4.<br />

a 5. storočí pred n. l. bola indická<br />

Maurjovská ríša jednou<br />

z najrozvinutejších nute<br />

jšíc<br />

krajín vtedajšieho<br />

sveta. 1 Politická ekonómia tu mala<br />

a<br />

status vedy. Tunajší králi, na rozdiel<br />

od svojich despotických súčasníkov,<br />

neruinovali poddaných vymáhaním<br />

nezaplatiteľných atit<br />

eľ<br />

ných daní. No napriek<br />

svojej ekonomickej ej uváženosti a rozvinutému<br />

peňažnému hospodárstvu<br />

to nebol<br />

ideálny štát. Jeho štruktúra<br />

bola autokratická, tick<br />

kráľ stál na vrchole<br />

prísnej štátnej správy, kontrolovanej<br />

špiónmi. Už vtedy totiž ti<br />

jestvovali<br />

skorumpovaní úradníci.<br />

Jeden en<br />

autor<br />

zo 4. storočia pred n. l. 2 nahnevane<br />

an<br />

e<br />

priznáva, že „… preukázať úradníkovi<br />

nedovolené ol<br />

ené zhrabnutie štátnych<br />

príjmov do vlastného vrecka je rovnako<br />

ťažké ako<br />

dokázať plávajúcej<br />

rybe množstvo vody, ktoré vypila“.<br />

Intrigy, palácové revolúcie a vraždy<br />

kráľov patrili k zdanlivo nevyhnut-<br />

ným sprievodným javom absolutistickej<br />

monarchie. Veľká profesionálna<br />

n<br />

armáda<br />

s polmiliónom liónom bojovníkov<br />

umožnila kráľovstvu Magadha a nikať výboje, ktorým palácové intrigy<br />

a výmeny kráľov prakticky pod-<br />

nijako<br />

nebránili. Kráľovstvo bolo spravo-<br />

vané efektívnejšie než väčšina iných<br />

ríš, antické mestské štáty v Európe<br />

nevynímajúc. Napriek tomu to však<br />

bola diktatúra bezohľadného panovníka,<br />

ktorý sa neustále snažil dobývať<br />

nové a nové územia.<br />

Asi v roku 270 pred n. l. sa kráľom<br />

Magadhy stal Ašóka (v sanskrte „bez<br />

starosti“). Údajne zabil svojho brata<br />

a ďalších príbuzných, aby<br />

sa dostal<br />

na<br />

trón. Počas<br />

prvých ôsmich rokov<br />

svojej štyridsaťjedenročnej denročne vlády panoval<br />

s despotickou tvrdosťou, zabá-<br />

val sa na slávnostiach stiach a lovoch. Jeho<br />

krutosť voči trestancom sa spomí-<br />

nala<br />

ešte e po mnoho storočí.<br />

Osem rokov po prevzatí moci vie-<br />

dol Ašóka vojnu proti susednému<br />

kniežatstvu Kalinga 3 . Z vtedajšieho<br />

pohľadu to bola samozrejmá úloha<br />

vládcu pri ochrane a rozširovaní<br />

vlastnej ríše. Podľa vlastných zázna-<br />

mov nechal vtedy povraždiť 100 000<br />

ľudí a ďalších 150 0000 odvliecť do<br />

zajatia.<br />

a.<br />

Týmito počinmi si vyslúžil<br />

meno<br />

Čandašóka (Ašóka Strašný).<br />

Táto<br />

vojna však priniesla do krá-<br />

ľovho života aj nečakaný obrat. Vi-<br />

diac<br />

strašnú brutalitu bojov, uvedo-<br />

mil si svoju zodpovednosť za tieto<br />

zverstvá. Toto poznanie úplne zmenilo<br />

jeho prístup k úlohe panovníka.<br />

DHARMAŠÓKA<br />

(AŠÓKA SPRAVODLIVÝ)<br />

Nikto nevie s istotou,<br />

čo viedlo<br />

Ašóku k tomu, aby sa po veľkole-<br />

pom víťazstve zriekol vojen, no fak-<br />

tom je, že sa odrazu začal venovať<br />

mierovej výstavbe v prospech všet-<br />

kých poddaných v duchu svojho no-<br />

vého presvedčenia: „Nech už sú moje<br />

snahy akékoľvek, usilujem sa jedine<br />

o to, aby som dodržal záväzok, ktorý<br />

mám voči všetkým žijúcim bytos-<br />

tiam“. Legenda hovorí o<br />

stretnutí<br />

s budhistickým mníchom Tissom,<br />

ktorý na Ašóku urobil taký hlboký<br />

dojem, že sa po vojnovom ťažení<br />

proti kniežatstvu Kalinga uchýlil<br />

do kláštora, kde celý rok študoval<br />

„učenie osvietených“. Od tohto okamihu<br />

vládol Ašóka podľa budhistického<br />

chápania sveta a hlásal dodržiavanie<br />

svetového zákona o nenásilí<br />

(Dharma-mahamatra). Podporoval<br />

pôsobenie budhistov a Mahinda,<br />

Ašókov syn, údajne priniesol budhizmus<br />

na Srí Lanku. V tridsiatich<br />

štyroch dochovaných Ašókových nariadeniach,<br />

ktoré sú najdôležitejším<br />

prameňom dokladajúcim jeho myslenie<br />

a skutky, však dôkazy o uprednostňovaní<br />

budhistických mníšskych<br />

komunít chýbajú. Charakteristickou<br />

črtou jeho vlády je naopak tolerancia<br />

voči všetkým náboženským spoločenstvám.<br />

Okrem toho v Ašókových<br />

nariadeniach, najstarších autentických<br />

svedectvách o Budhovi, chýba<br />

zásadný teologický obsah budhistických<br />

náuk. Diskutuje sa o tom, či vo<br />

svojich ediktoch zastával „pra-budhismus“,<br />

alebo možno len učil myšlienky,<br />

ktoré sú obsiahnuté aj v iných<br />

náboženstvách starej Indie.<br />

V každom prípade za Ašóku dosiahla<br />

Maurjovská ríša svoj najväčší<br />

rozmach, jej územie zahŕňalo najväčšiu<br />

časť súčasnej Indie a Pakistanu.<br />

No žiaľ, Ašókova nádej, že by na jeho<br />

dielo nadviazali schopní nasledovníci,<br />

sa nesplnila. Jeho ríša mieru ho<br />

prežila len o niekoľko desaťročí.<br />

Z historického hľadiska vytvoril<br />

Ašóka prvý štát, kde prvoradým cieľom<br />

nebolo udržiavanie moci a rozširovanie<br />

ovládaných území, ale<br />

rešpektovanie záväzkov voči jeho<br />

obyvateľom. Na štátne trovy sa tu<br />

stavali studne, cesty, ubytovne, nemocnice<br />

pre ľudí aj zvieratá, vysádzali<br />

sa stromy, a dokonca zriaďovali<br />

chránené prírodné rezervácie,<br />

v ktorých platil zákaz vypaľovania<br />

43<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


PRÍBEH<br />

Sekta a sekta: „Preto je len súlad dobrý“<br />

Bohom milý kráľ ctí všetky sekty (náboženské<br />

skupiny, pozn. red.)… Ale bohom milý nekladie<br />

taký veľký dôraz na dary a prejavy úcty ako<br />

na to, aby vo všetkých sektách prebiehal rast<br />

toho podstatného. Rast podstatného je veľmi<br />

rozmanitý; avšak jeho podstatou je opatrnosť<br />

v reči. Aby nedochádzalo pri nevhodných<br />

príležitostiach ani k vychvaľovaniu vlastnej sekty,<br />

ani k haneniu iných siekt. Ak k tomu predsa len<br />

pri nejakej príležitosti dôjde, aby sa tak dialo<br />

v primeranej miere. Iné sekty sa však majú ctiť pri<br />

každej príležitosti. Keď tak človek koná, podporuje<br />

vlastnú sektu a pre inú sektu činí dobro.<br />

V opačnom prípade človek poškodzuje vlastnú<br />

sektu a inej sekte činí zlo. Pretože kto vždy svoju<br />

vlastnú sektu vychvaľuje a iné sekty haní, a to<br />

všetko z náklonnosti k vlastnej sekte a aby vlastnú<br />

sektu velebil, ten keď tak koná, o to väčšmi škodí<br />

len svojej vlastnej sekte. Preto je len súlad dobrý…<br />

„Chcem svojich poddaných na tomto<br />

svete urobiť šťastnými!“<br />

Kráľ si želá, aby susedia zo mňa<br />

nemali strach, aby ku mne mali<br />

dôveru, že sa im odo mňa dostane<br />

len šťastie, nie nešťastie. I týmto by<br />

mali byť naplnení: kráľ k vám bude<br />

maximálne zhovievavý, a preto vás<br />

žiada, aby ste s ohľadom na neho<br />

prešli premenou podľa Budhovho<br />

učenia. Keď sa snažím, tak sa toto<br />

deje, aby som pre seba dosiahol<br />

nevinu voči svojim poddaným.<br />

Zároveň vás chcem na tomto svete<br />

učiniť šťastnými, a na onom svete<br />

sa máte dostať do neba. Všetci ľudia<br />

sú ako moje deti. Ako svojim deťom<br />

želám, aby mali účasť na celom blahu<br />

a šťastí na tomto i onom svete, tak to<br />

isté želám aj ľuďom.<br />

Z Ašókových nariadení (5, str. 254)<br />

Z Ašókových nariadení (1, str. 5)<br />

stromov a lovu zvierat. Samotný kráľ<br />

sa zaviazal uviesť náboženské náuky<br />

do praxe, a pustil sa do praktických<br />

činov aj sám. Svojím obrovským pracovným<br />

nasadením osobne šiel svojim<br />

úradníkom príkladom. Každých<br />

päť rokov precestoval svoju rozľahlú<br />

ríšu, jej štyri provincie mali svojich<br />

vládcov a určitú autonómiu. Na zabezpečovanie<br />

spravodlivosti menoval<br />

kontrolórov, ktorí mali vyhľadávať<br />

problémové oblasti a riešiť ich. V histórii<br />

ľudstva by sme dlho museli hľadať<br />

panovníka, ktorý dokázal niečo<br />

podobné.<br />

Ašóka je výnimočný v tom,<br />

že ako jeden z mála vládcov pod<br />

vplyvom náboženských poznatkov<br />

zmenil svoje zmýšľanie i konanie.<br />

Z dnešného pohľadu možno<br />

jeho činy považovať za prvé snahy<br />

44<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

o vytvorenie „moderného“ štátu,<br />

ktorý sa stará o blaho svojich občanov.<br />

Západný svet musel čakať až<br />

do amerického vyhlásenia nezávislosti<br />

a francúzskej revolúcie, kým začali<br />

demokratické štáty vidieť svoju<br />

najdôležitejšiu úlohu v úsilí o mier<br />

a prospech svojich občanov. To však<br />

už nebolo na náboženskom, ale intelektuálnom<br />

základe: na filozofii<br />

osvietenstva.<br />

Literatúra:<br />

1) Draper, Gerald/Zohren Karl A., Umkehr<br />

zur Gewaltlosigkeit: Ashoka und sein<br />

Friedensreich in Indien (Obrat k nenásilí:<br />

Ašóka a jeho říše míru v Indii), Dialog<br />

International e.V., Düsseldorf 1996<br />

2) Kern Fritz, Asoka (Ašóka), Francke, Bern<br />

1956<br />

3) Klimburg-Salter Deborah E., Buddha in<br />

Indien (Buddha v Indii), Kunsthistorisches<br />

Museum, Wien 1995<br />

4) Kosambi D. D., Das Alte Indien (Stará<br />

Indie), Akademie-Verlag, Berlin 1969<br />

5) Mensching Gustav, Buddhistische Geisteswelt<br />

(Buddhistický duchovní svět),<br />

Holle, Darmstadt 1955<br />

6) Strong John S., The Legend of King<br />

Asoka (Legenda o králi Ašókovi), Princeton<br />

University Press, Princeton 1983<br />

7) Zierer Otto,<br />

Sternstunden der<br />

Weltgeschichte<br />

(Osudové chvíle<br />

světových dějin),<br />

Wiener Verlag,<br />

Wien 1978<br />

Siegfried Hagl<br />

hagl@svetgralu.sk


ŽIVOT<br />

Kde je moja žena teraz,<br />

po smrti?<br />

Moja žena nedávno zomrela. Kde<br />

je teraz, po svojej smrti? Môže ma<br />

vidieť? Stretnem sa s ňou neskôr<br />

znovu? Je možné s ňou nadviazať<br />

kontakt?<br />

Fyzická smrť pre človeka neznamená<br />

koniec života, ale len prechod do<br />

iného sveta, ktorý leží mimo vnímania<br />

našich telesných zmyslov. Spolu<br />

s ľudskou dušou sa od pozemskej telesnej<br />

schránky odpúta aj vedomie<br />

človeka.<br />

Počas tohto procesu a krátko potom<br />

sa zosnulý človek ešte zdržuje<br />

vo svojom dovtedajšom pozemskom<br />

okolí. Môže pritom prežívať mnohé<br />

z toho, čo sa okolo neho deje, a môže<br />

vnímať úmysly a myšlienky pozostalých,<br />

s ktorými bol spojený.<br />

Smrť je zrodením do jemnohmotného<br />

sveta. Tento dej je pre zosnulých<br />

väčšinou príjemným zážitkom.<br />

Ľudia, ktorí zažili stav blízkej smrti<br />

a boli opäť oživení, často rozprávajú,<br />

že videli prichádzať svojich zomretých<br />

príbuzných, aby im uľahčili ich<br />

„krok cez prah“.<br />

Po prechodnej dobe strávenej vo<br />

svojom niekdajšom prostredí sa zosnulý<br />

dostáva na onen svet, ktorý<br />

presne zodpovedá jeho vnútornému<br />

životu, teda jeho myšlienkovej a citovej<br />

zrelosti. Mohli by sme povedať,<br />

že to, čo na Zemi vnímame ako náš<br />

duševný, vnútorný svet, stane sa po<br />

smrti naším reálnym svetom vonkajším.<br />

Alebo by sme mohli hovoriť<br />

aj o rôznych úrovniach onoho sveta.<br />

Vlastný stav našej duše potom rozhoduje<br />

o tom, čo nás po smrti čaká –<br />

v akom okolí budeme pokračovať<br />

v duchovnej ceste. Sme to teda my<br />

sami, kto si pripravuje „nebo“ alebo<br />

„peklo“.<br />

S ľuďmi, ktorí už prešli na druhú<br />

stranu, je možné nadviazať spojenie<br />

prostredníctvom snov i vedomých<br />

myšlienok. Dobrými myšlienkami<br />

teda môžeme podporovať svojho milovaného<br />

zosnulého na jeho ďalšej<br />

ceste.<br />

Opätovné stretnutie s človekom,<br />

s ktorým sme sa na Zemi cítili vnútorne<br />

spätí, je po smrti možné, ale<br />

nie isté. O ďalšej spoločnej životnej<br />

ceste rozhoduje vždy duševný stav<br />

oboch z nich.<br />

Už dávnejšie existovali a takisto aj<br />

dnes sa objavujú pokusy nadväzovať<br />

kontakt so zosnulými prostredníctvom<br />

médií. No poznanie zákonitostí<br />

života po pozemskej smrti nám<br />

napomôže vyvarovať sa takýchto nebezpečných<br />

praktík. Pokus o nadviazanie<br />

spojenia za každú cenu môže<br />

totiž viesť ku vzniku nežiadúcich<br />

pút a prípadných psychických problémov,<br />

ktoré negatívne<br />

vplývajú na<br />

dušu človeka.<br />

Werner Huemer<br />

huemer@svetgralu.sk<br />

Otázka bola vybraná z knihy<br />

100 odpovědí na životní otázky<br />

Ďalšie publikácie z našej ponuky k tejto téme:<br />

Herbert Vollmann, Pútnik svetmi<br />

Richard Steinpach, Ako to, že žijeme po<br />

smrti, a aký zmysel má život?<br />

45<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


VÝCHOVA<br />

zlatých pravidiel<br />

úspešnej výchovy (4)<br />

12Chlapci, dievčatá – a „boh Kairos“<br />

Všade nachádzame určité odlišnosti.<br />

A majú svoj zmysel. Aké by to bolo,<br />

keby sme všetci robili všetko rovnakým<br />

spôsobom? Keby sme proste<br />

boli „na jedno kopyto“? V našej dobe<br />

46<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

je silná tendencia veci štandardizovať.<br />

Na všetko existujú normy – a v mnohých<br />

oblastiach sú aj potrebné. Človek<br />

je však individuálna osobnosť<br />

nadaná jedinečnými schopnosťami,<br />

obdarená talentom rôzneho druhu,<br />

a má svoje záujmy. Každý koná spôsobom<br />

sebe vlastným a podľa toho sa<br />

aj vlastným spôsobom vyvíja.


VÝCHOVA<br />

Pravidlo<br />

č. 7 znie:<br />

REŠPEKTUJTE ROZDIELY<br />

Pred pár rokmi sme na našich tréningoch<br />

oddelili dievčatá od chlapcov,<br />

pretože sme videli, že chlapci potrebujú<br />

iný tréning ako dievčatá, ženy<br />

iný než muži.<br />

Chlapci chcú a potrebujú omnoho<br />

viac telesných výziev a úloh, chcú súperiť<br />

a bojovať – a na to potrebujú<br />

viac miesta. Chcú seba i svojich súperov<br />

viac pociťovať, testovať hranice<br />

svojho rastu, svoju silu. Dievčatá sa<br />

viac rozprávajú, a i keď niečo robia<br />

veľmi živo, všetko prebieha pokojne.<br />

Chlapci sa často klbčia, keď medzi<br />

nimi dôjde k nezhodám, ale väčšinou<br />

je zakrátko opäť všetko v poriadku.<br />

Keď dôjde ku sporu medzi dievčatami,<br />

ide obvykle o slovnú potýčku,<br />

ktorá často vedie k hádkam so známym<br />

„vyškriabem ti oči“. Nakoniec<br />

sme dospeli k názoru: chlapci sa definujú<br />

tým, čo robia, dievčatá skôr<br />

tým, aké sú.<br />

V našej každodennej praxi sa stretávame<br />

aj s tým, že chlapci obvykle<br />

potrebujú jasnejšie pokyny ako dievčatá.<br />

Všimli sme si takisto, že mnohé<br />

matky sú k svojim dcéram prísnejšie,<br />

než k synom. Ale má to byť skôr naopak:<br />

chlapci spravidla potrebujú viac<br />

prísnosti. Dievčatá si okrem toho<br />

nesú svoje životné nasmerovanie už<br />

v sebe. Jedna matka to pekne vystihla<br />

vetou: „Dievčatá sú dievčatami od začiatku,<br />

chlapci sa ešte len chlapcami<br />

musia stať.“<br />

Chlapci často až do puberty pôsobia<br />

androgýnne (obojpohlavne).<br />

Keď potom navyše ešte nosia dlhé<br />

vlasy, bývajú od dievčat na nerozoznanie.<br />

To takisto poukazuje na to,<br />

že dievčatá sú vo vývoji o pár rokov<br />

popredu (vyrovnanie nastáva podľa<br />

našich skúseností okolo 25. roku).<br />

V dnešnej dobe je snaha rozdiely<br />

medzi pohlaviami skôr odstraňovať.<br />

Vnímať a zdravo zohľadňovať prirodzené<br />

rozdiely je umenie, stojí však<br />

za to opäť ho rozvíjať. Ak sa bude<br />

každý správať prirodzene, je to vôbec<br />

tá najlepšia cesta vývoja.<br />

To nás privádza<br />

k pravidlu č. 8:<br />

PROSTE KAIRA<br />

A DÔVERUJTE MU<br />

Poznáte to… Venujete sa nejakej<br />

náročnej činnosti, všetko sa vlečie,<br />

a v istom okamihu sa situácia rozuzlí<br />

a odrazu to ide hladko. – Medzi<br />

starogréckymi bohmi bol jeden,<br />

najmladší zo synov boha Dia, ktorý<br />

sa volal Kairos. Bol zodpovedný za<br />

správny okamih. Kairos bol holohlavý,<br />

až na jedno miesto nad čelom,<br />

kde mal dlhú kader vlasov. Pokiaľ ho<br />

niekto chcel chytiť „za pačesy“, a urobil<br />

pohyb príliš skoro alebo príliš neskoro,<br />

siahol buď do prázdna, alebo<br />

mu ruka skĺzla po plešine. Jeho kader<br />

sa dala uchopiť len zoči-voči, v jedinom<br />

okamihu.<br />

Podľa starých Grékov mohol Kairos<br />

sprostredkovať vhodnú príležitosť<br />

na uzavretie dohody, na určenie<br />

času, kedy sa vydať do sveta alebo vo<br />

vojne nájsť správny čas na obrat a zvíťaziť.<br />

Ako to môžeme využiť dnes?<br />

Nezáleží len na tom – robiť správnu<br />

vec, ale takisto na správnom načasovaní.<br />

Načo strieľať loptu do bránky,<br />

keď samotná hra ešte nezačala?<br />

Skúsme byť v náročných situáciách<br />

s našimi deťmi neutrálnymi<br />

pozorovateľmi. Dýchajme zhlboka,<br />

usmievajme sa, a vnútorne i telesne<br />

o krok ustúpme. Tým dosiahneme,<br />

že naše vedomie zostane jasné a nebudeme<br />

„vidieť čierno“. Len pozorujme,<br />

buďme nad vecou, a zaručene<br />

príde Kairos – ktorý vie, kedy zasiahnuť.<br />

Potom sa list obráti!<br />

Jeden príklad: matka je nahnevaná<br />

na svoju staršiu dcéru, ktorej musí neustále<br />

pripomínať vynášanie smetí.<br />

Raz pri obede mladšia dcéra mľaská.<br />

Staršia ju napomína: „Prosím ťa, prestaň<br />

mľaskať.“ Tá na napomenutie nedbá.<br />

Staršia sa rozhnevá a zopakuje<br />

svoju požiadavku. Mladšia na chvíľku<br />

prestane, ale potom mľaská ďalej. Na<br />

to staršia vybuchne: „Niekoľkokrát<br />

som ti povedala, aby si prestala mľaskať,<br />

nemôžeš poslúchnuť? Mami,<br />

povedz jej…“ Teraz vstupuje do hry<br />

Kairos: matka pokojne svojej staršej<br />

dcére hovorí: „Vidíš, takto to mám ja<br />

s tebou a s tvojím vynášaním smetí.“<br />

Odvtedy bol s odpadkami zriedkakedy<br />

problém. Riešenie je veľmi jednoduché,<br />

keď dieťa situáciu pochopí<br />

pomocou vlastného prežitia. Kairos sa<br />

potom raduje a smiech daruje i vám.<br />

Pri riešení veľkých i malých úloh,<br />

dokonca i v zdanlivo beznádejných<br />

situáciách dôverujme neviditeľným<br />

pomocníkom, ktorí pracujú s Kairom.<br />

Prosme ich vnútorne o to, aby<br />

nám ukázali pravý okamih, kedy<br />

je možné obtiažnu<br />

situáciu<br />

vyriešiť!<br />

Birgit a Philipp Siefertovci<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

47<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


48<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

Na konci života<br />

nevidím slepú uličku<br />

Ute Köhler z detského hospicu<br />

hovorí o svojich stretnutiach so smrťou


ROZHOVOR<br />

O smrti a umieraní sme sa rozprávali s vedúcou<br />

heilbronského detského hospicu Ute Köhler.<br />

Silu jej dáva viera v Boha, príklad – postoj detí.<br />

Zhováral sa Mehmet Yesilgöz<br />

Ako dlho existuje vaše zariadenie?<br />

Detský hospic existuje iba od roku<br />

2009. Vznikol na základe iniciatívy<br />

rodičov a detských zdravotných<br />

sestier, ktoré sa angažovali v tzv.<br />

Farebnom kruhu. Ide o model starostlivosti,<br />

keď sa sestry ambulantne<br />

starajú o chronicky alebo ťažko<br />

choré deti a mladistvých. Veľmi<br />

nám záležalo na tom, aby rodiny<br />

takto chorých detí mali viac podpory.<br />

V súčasnosti náš tím tvorí devätnásť<br />

dobrovoľných pracovníkov.<br />

Ako vyzerá u vás bežný deň?<br />

Niečo ako normovaná pracovná<br />

doba neexistuje, pretože potreby<br />

jednotlivých rodín sú veľmi rozdielne.<br />

Vo všeobecnosti – pomáhame<br />

a uľahčujeme rodinám, kde<br />

sa dá. Oni potom môžu využiť svoje<br />

voľné chvíle. Naša činnosť vždy závisí<br />

od štádia ochorenia dieťaťa a od<br />

jeho veku. Napríklad naše najmladšie<br />

dieťa má 15 mesiacov, najstarší<br />

mladistvý mal 18 rokov. Od toho sa<br />

odvíjajú úplne odlišné činnosti, potreby<br />

a záujmy, na ktoré treba primerane<br />

reagovať. Našich pacientov<br />

máme v starostlivosti často aj niekoľko<br />

rokov, vtedy sa postupne mení<br />

aj forma našej služby.<br />

Pomáhame nielen chorým deťom,<br />

ale aj ich blízkym. Mnohí nevedia,<br />

že sme tu i pre zdravých súrodencov,<br />

pre rodičov a prarodičov – podporujeme<br />

ich, keď potrebujú na tejto<br />

vyčerpávajúcej tŕnistej ceste pomoc<br />

a oporu. Naša práca je teda skôr<br />

sociálna, viac duševného než lekárskeho<br />

charakteru: chodíme na prechádzky,<br />

hráme hry, organizujeme<br />

výlety, spoločne tvoríme, chodíme<br />

do kina, veľa spolu hovoríme… ale<br />

hlavne načúvame. Naša skúsenosť<br />

ukazuje, že pre postihnutých je najlepšie,<br />

keď sa o nich stará patrón<br />

alebo patrónka.<br />

Kto je to vlastne patrón? Sú patróni na svoju<br />

činnosť špeciálne pripravovaní?<br />

Pre túto prácu sa dlho používal<br />

koncept hospicovej starostlivosti<br />

o dospelých, teraz je špeciálne upravený<br />

i pre prácu s deťmi a mladistvými.<br />

Na získanie kvalifikácie je<br />

potrebné absolvovať 100-hodinový<br />

kurz, ktorý je rozdelený do troch<br />

blokov. V prvom ide o to, aby budúci<br />

patrón pochopil a prijal názor,<br />

že rodiny na ich ceste sprevádzame.<br />

Patrón si tiež musí ujasniť, do akej<br />

zvláštnej roly sa tu dostáva. Emocionálne<br />

je členom rodiny, svojím<br />

objektívnym prístupom však vníma<br />

celkovú situáciu „zvonka“. Členovia<br />

rodiny akoby niekedy mali klapky<br />

na očiach. Tu musí skúsený, nezávislý<br />

človek chápať i to, že riešenie,<br />

pre ktoré sa rozhodne rodina, sa<br />

často líši od toho, čo by sám zvolil.<br />

Niekedy to nie je ľahké, preto je pri<br />

vzdelávaní dôležitým bodom aj ponechanie<br />

voľnosti. V prvom bloku<br />

je nevyhnutné aj intenzívne poznávanie<br />

vlastnej osobnosti a zodpovedanie<br />

si dôležitých otázok. Ako napríklad:<br />

„Aké mám slabosti?“, „Aké<br />

straty vo svojom živote zažívam?“<br />

Nechceme predsa zaťažovať rodiny<br />

vlastným duševným balastom.<br />

Druhá časť vzdelávania je veľmi<br />

rôznorodá. Týka sa napríklad zvykov<br />

a obyčajov v najrôznejších regiónoch<br />

sveta a kultúrnych kruhoch.<br />

Je dôležité vedieť, na čo je<br />

potrebné brať ohľad, keď človek<br />

sprevádza napríklad moslimskú rodinu.<br />

Okrem toho poskytujú skúsení<br />

odborníci náhľad na zdravotné<br />

otázky, ktoré by u našich ťažko chorých<br />

detských pacientov mohli byť<br />

relevantné.<br />

Tretia časť trvá 20 hodín. Je to čas<br />

na to, aby na základe spektra ľudských<br />

osudov začínajúci patrón vypozoroval,<br />

aké emócie v ňom táto<br />

práca vyvoláva a či vôbec bude<br />

schopný situáciu dlhodobo vydržať.<br />

Záverom kurzu je potom ešte dôkladný<br />

rozhovor s vedúcimi vzdelávacích<br />

modulov a so mnou. Zmyslom<br />

rozhovoru je odhadnúť, či<br />

kandidát nároky patrónstva skutočne<br />

zvládne. Okrem toho, pri našej<br />

práci je zásadnou jej súčasťou aj<br />

výmena skúseností, patróni sa preto<br />

po celý čas svojho pôsobenia u nás<br />

pravidelne schádzajú na praktických<br />

stretnutiach, tzv. supervíziách.<br />

Vysporadúvajú sa deti so smrťou inak, ako dospelí?<br />

Áno, je v tom veľký rozdiel. Deti<br />

žijú naplno tu a teraz. Ony nemajú<br />

rozvinutý zmysel pre plánovanie<br />

budúcnosti, nelipnú na veciach.<br />

Sú takpovediac celým svojím druhom<br />

„svetlejšie a ľahšie“, cítia sa na<br />

Zemi skôr ako hostia. Dospelý je,<br />

na rozdiel od nich, k svojmu svetu<br />

pripútaný. Je s ním sociálne a emocionálne<br />

omnoho intenzívnejšie<br />

spojený, ako dospievajúci. Vie, čo<br />

ho uspokojuje, plánuje budúcnosť.<br />

Jeho väzby k materiálnemu svetu sú<br />

oveľa silnejšie, v neposlednom rade<br />

49<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


ROZHOVOR<br />

aj preto, že vie, že o niečo prichádza.<br />

Obyčajne čím je človek starší,<br />

tým viac myslí na to, že musí niečo<br />

opustiť, obáva sa toho, „čo príde<br />

potom“. Oproti tomu väčšine detí<br />

smrť taký strach nenaháňa. Malé<br />

deti netrpia predstavou straty existencie<br />

po smrti. Dospelí sú v priebehu<br />

svojho života konfrontovaní<br />

s naliehavou otázkou, či existuje život<br />

po smrti, a s ňou sa spája strach<br />

z „vymazania“. Dieťa trápi strach<br />

o seba a o budúcnosť oveľa menej.<br />

Tu panuje nezlomná dôvera. Viac<br />

ich zaťažuje otázka, ako zmierniť<br />

zármutok rodičov, ktorý jasne vnímajú.<br />

Veľa ľudí si za prácou v hospici predstavuje<br />

smútok alebo stiesnenosť. No Vy pôsobíte ako<br />

človek plný radosti zo života…<br />

Klišé, o ktorom hovoríte, má korene<br />

v našich predstavách o umieraní.<br />

Pre mňa smrť nie je koniec, ale<br />

skôr prechod do inej formy bytia.<br />

Ja osobne nevidím na konci života<br />

človeka slepú uličku – vnímam aktivitu,<br />

ktorá napĺňa priestor. Táto<br />

činnosť ma teda nedeprimuje, ale<br />

naopak, oživuje, moja pozornosť je<br />

sústredená na život. Pri práci zažívam<br />

toľko radostných okamihov!<br />

Sme s deťmi pomerne dlhý čas spolu<br />

a pritom, samozrejme, nechýba srdečný<br />

smiech. Nedávno som jednej<br />

dievčine pri príležitosti jej narodenín<br />

navrhla, že jej chcem splniť<br />

nejaké želanie. My dospelí, samozrejme,<br />

myslíme na uzdravenie, na<br />

zázrak, jednoducho na niečo veľké.<br />

Oslávenkyňa však nie: my – teda<br />

ona a ja – pôjdeme do zábavného<br />

parku a celý deň sa budeme voziť<br />

na horskej dráhe. Tá malá miluje<br />

jazdu na horskej dráhe… a mne je<br />

pritom neskutočne zle. Človek by si<br />

nemal myslieť, že v blízkosti smrteľne<br />

chorého dieťaťa je neustále<br />

smutno alebo nepríjemne, len preto,<br />

50<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

že situácia je neriešiteľná. I u ťažko<br />

chorých je prospešná normálna „citlivá<br />

každodennosť“.<br />

Pozorujete jednotlivé fázy umierania?<br />

Pri praktickej práci sme od sledovania<br />

fáz umierania skôr upustili.<br />

Sú, jednoducho, rôzne formy<br />

smútku a začínajú určením diagnózy.<br />

Môžeme to označiť i ako nastupujúci<br />

žiaľ nad vlastným koncom.<br />

Títo ľudia vedia, že za doterajším životom<br />

bola urobená čiara a že telu<br />

budú postupne ubúdať možnosti.<br />

Deti sa po určení diagnózy vyvíjajú<br />

spätne. Čo bolo na začiatku fyzicky<br />

ešte možné, v určitej chvíli už jednoducho<br />

nejde. S týmito zmenami sa tí<br />

malí musia naučiť pracovať. Pritom<br />

smútok je len časťou spektra citov.<br />

Zoči-voči svojmu osudu sú deti prirodzene<br />

aj veľmi nahnevané.<br />

Ako sa so situáciou chorých detí vyrovnávajú<br />

ich kamaráti?<br />

Pre mnohé deti nie je choroba<br />

žiadnou témou. Pri vzájomnom<br />

priateľstve nie je problémom. Deti<br />

vedia zármutok priateľa, jeho skorú<br />

smrť úplne vypustiť a berú situáciu<br />

takú, aká je. Sú však aj prípady,<br />

keď kvôli zvláštnym životným okolnostiam<br />

priateľstvo skončí. Deti sú<br />

v tom nemilosrdne úprimné. Keď<br />

už nemôžu s chorým kamarátom<br />

nič podnikať, potom ich spoločne<br />

strávený čas nebaví. Nemali by sme<br />

im to vyčítať. No častejšie sa vzťah<br />

upevní, keď vzhľadom na chorobu<br />

prechádzajú spoločne dobrým<br />

i zlým. Deti rýchlo chápu, že už si<br />

nemôžu ísť spolu zahrať futbal a že<br />

trebárs musia svojmu kamarátovi<br />

niesť kyslíkovú fľašu. Myslím, že<br />

takéto skúsenosti sú v ich živote silným<br />

impulzom. Dozrievajú, pretože<br />

inštinktívne preberajú zodpovednosť<br />

a vyrovnávajú sa s jestvovaním<br />

i s odchodom.<br />

Ako deti reagujú, keď ich priateľ skutočne<br />

zomrie?<br />

Smútkom. Deti však nesmútia tak<br />

dlho ako dospelí. Prežijú zármutok<br />

ako letnú búrku, krátko a intenzívne.<br />

Zatiaľ čo dospelí sa brodia<br />

riekou s mnohými bezodnými<br />

hĺbkami, deti skôr priamo skočia do<br />

kaluže, no rýchlo sa z nej aj dostanú.<br />

Deti sa odpútajú v okamihu, keď sa<br />

idú ďalší deň hrať s loptou, alebo sa<br />

začnú zaoberať niečím novým. Ich<br />

žiaľ sa vymaže dovtedy, kým sa neobjaví<br />

ďalšia kaluž. Keď to zvážim, je<br />

to omnoho statočnejší postoj…<br />

Pre umierajúcich je vraj uvoľňovanie z tela<br />

veľmi ťažké, keď prítomní príliš prejavujú svoj<br />

žiaľ. Často sa im podarí odísť až keď je izba<br />

prázdna a tlak na nich ustane. Čo si o tom<br />

myslíte?<br />

Vonkajšie okolnosti výrazne<br />

ovplyvňujú chvíle zomierania, to<br />

je pravda. Samozrejme, je dôležité,<br />

ako sa kto správa v blízkosti človeka,<br />

ktorý umiera. No aj umierajúci môžu<br />

okamih smrti svojou vôľou do určitej<br />

miery ovplyvňovať. V protiklade<br />

k tomu, čo si ľudia všeobecne myslia,<br />

je človek, ktorý ide v ústrety smrti,<br />

vysoko vnímavý až do konca. Napríklad<br />

vníma všetko, čo sa pri jeho<br />

lôžku povie.<br />

Pred niekoľkými mesiacmi sme<br />

sprevádzali dievča ruského pôvodu,<br />

ktorej stav bol taký zlý, že sme očakávali,<br />

že do Vianoc zomrie. V jej<br />

rodine je však 14. február dosť výnimočným<br />

dňom, a ten chcela ta malá<br />

bezpodmienečne ešte prežiť. Skutočne<br />

žila až do toho dňa, a potom,<br />

štrnásteho večer, keď všetci hostia<br />

odišli, zomrela. Tiež som už viackrát<br />

pozorovala, že deti často umierajú<br />

vtedy, keď je to pre rodičov najúnosnejšie.<br />

Matka jedného smrteľne chorého<br />

dievčatka mala hrôzu z toho,<br />

že jej dieťa sa udusí. Tento spôsob<br />

smrti bol v prípade choroby, ktorú


ROZHOVOR<br />

ono dievčatko malo, obvyklý. Dieťa<br />

sa rozhodlo inak a zomrelo v noci<br />

na hrudi svojej matky. Jednoducho<br />

zaspalo a pokojne zomrelo. Zaujímavé<br />

bolo aj to, že srdcový monitor<br />

nespustil alarm, hoci dievčatko<br />

naň bolo pripojené. Napriek bolestnej<br />

strate bola táto forma smrti pre<br />

matku veľkou úľavou. Ide však v prvom<br />

rade o umierajúceho, jeho želania<br />

a potreby. Ku koncu je stále „éterickejší“,<br />

keďže stojí medzi dvoma<br />

svetmi a často vidí veci, ktoré my nevidíme.<br />

Túto realitu – to je zásadné,<br />

musíme brať úplne vážne!<br />

Patróni sú s rodinami často celé roky. Ako sa<br />

potom vyrovnávajú so smrťou oni?<br />

Pri supervíziách si môžu patróni<br />

vymieňať svoje skúsenosti a rozobrať<br />

spolu to, čo ich ťaží. Okrem toho<br />

máme ešte interný rituál rozlúčky.<br />

Na ňom namaľujeme motýľa a hovoríme<br />

o tom, čo sme prežívali. Pri<br />

stretnutiach máme aj knihu rozlúčky,<br />

do ktorej niečo napíšu rodičia, súrodenci<br />

a patróni. Prirodzene, sú aj<br />

rituály rozlúčky s rodinou. Pokiaľ<br />

nás rodina pozve, veľmi radi sa lúčenia<br />

zúčastníme. Pokiaľ nám dovolia,<br />

ideme aj na pohreb dieťaťa. Keďže<br />

patróni v rodine pôsobia aj po smrti<br />

dieťaťa, dá sa v tomto čase urobiť ešte<br />

veľa. Táto post-starostlivosť je dôležitá<br />

pre patróna, aj pre rodinu.<br />

V našej kultúre zvyčajne bezprostredne po<br />

smrti telo hneď odvezú namiesto toho, aby<br />

sa pozostalí rozlúčili so zomretým doma, v dôvernom<br />

prostredí. Myslíte si, že je smútočný<br />

rituál dôležitý?<br />

Všetko, čo je spojené so smrťou,<br />

je u nás tabu. Môžeme rodine iba<br />

navrhnúť a podporiť ju v tom, aby<br />

mŕtve dieťa nenechali hneď odviezť,<br />

ale ešte raz, poslednýkrát sa s ním<br />

rozlúčili. V posledných hodinách života<br />

si môžu pozostalí mnohé uvedomiť.<br />

Je to čas pochopenia… Dvíhanie<br />

a klesanie hrudníka ustane, telo vychladne,<br />

napätie kože a svalov povoľuje<br />

a telo sa mení: už je to iba<br />

schránka, ktorá má s bytím milovanej<br />

osoby málo spoločného. Priestor<br />

môže naplniť nádej. Takýto rituál pomôže<br />

k tomu, že smútok sa prejaví,<br />

no nezvíťazí. Mnohé z toho, čo sa<br />

človek neodvažoval vyjadriť v priebehu<br />

života, môže teraz nájsť svoje<br />

liečivé uplatnenie. Či už slovami, slzami,<br />

obrázkami, rituálnym správaním,<br />

modlitbami, to je jedno. To,<br />

čo vychádza zvnútra na povrch, je<br />

v takejto chvíli nanajvýš dôležité. Pre<br />

matku, ktorej dieťa sme raz odprevádzali,<br />

bol napríklad moment spúšťania<br />

rakvy do zeme neznesiteľnou<br />

predstavou. Túto chvíľu však zvládla<br />

ľahšie, keď sa mohla so svojím dieťaťom<br />

doma v pokoji rozlúčiť. Povedala<br />

mi, že moment odpútania pre ňu nastal<br />

vo chvíli, keď sa za prítomnosti<br />

rodiny telo vynieslo z domu a rakva<br />

sa prikryla vekom. Vnútorný pokoj<br />

jej dalo práve to prostredie; mohla<br />

sa so stratou vyrovnať v rodine a nemuselo<br />

k tomu dôjsť na verejnosti.<br />

Pri trúchlení je dôležité rešpektovať<br />

aj individuálnu potrebu času. To<br />

je v našej uponáhľanej spoločnosti<br />

často nedocenené.<br />

Akú rolu pri vašej práci hrá viera?<br />

Istá forma viery je dôležitá u všetkých<br />

patrónov. V neposlednom rade<br />

aj preto, že otázka „prečo to všetko<br />

Boh dopúšťa“ sa v rodinách skôr či<br />

neskôr objaví. Prirodzene, vždy si<br />

musí každý sám ujasniť, či a aký má<br />

k Bohu vzťah. Pre mňa je to dôležitá<br />

súčasť života. Z vedomia, že existuje<br />

Láska, ktorá ma nesie, čerpám silu.<br />

Prirodzene, nie je mojou úlohou vnášať<br />

do rodiny nádej pomocou viery.<br />

Vieru v Boha potrebujem ja – pre svoj<br />

život.<br />

Aký je váš vzťah k smrti?<br />

V minulosti som mala zo smrti<br />

skôr strach, pretože som s ňou, rovnako<br />

ako väčšina ľudí, nemala žiadne<br />

skúsenosti. No pri tejto práci sa vo<br />

mne postupne udiala premena. Dnes<br />

môžem iba povedať, že som presvedčená<br />

o živote po smrti. Podľa mňa<br />

onen svet existuje. Ďalší život predstavuje<br />

druhú stranu procesu umierania,<br />

nádej. Pevne verím, že prechod<br />

na druhú stranu môžem uniesť rovnako<br />

dobre ako deti a rodiny, ktoré<br />

Pevne verím, že prechod na druhú stranu môžem<br />

uniesť rovnako dobre ako deti a rodiny,<br />

ktoré som v podobných chvíľach sprevádzala<br />

som v podobných chvíľach sprevádzala.<br />

Môžem si iba stále dodávať<br />

odvahu vyrovnávať sa so súčasným<br />

bytím. Paradoxne sa tým zjasňuje<br />

pohľad na život a obohacuje vlastná<br />

existencia. Dostávame tak šancu žiť<br />

čestný a autentický život.<br />

Mehmet Yesilgöz<br />

yesilgoz@svetgralu.sk<br />

51<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


Srdečne Vás pozývame na Prednáškové fórum Sveta Grálu do Brna!<br />

KRÍZA SPOLOČNOSTI<br />

AKO PREDZVESŤ NOVEJ ETAPY ĽUDSTVA<br />

00 00<br />

Vo veľkej sále B. Bakalu, Turistické informačné centrum mesta Brna, Žerotínovo nám. 6, Brno<br />

Celodenné vstupné (kompletný program)<br />

190 Kč (cca 7,70 €)<br />

Programom Fóra sprevádza VÁCLAV KAZDA<br />

Vstupné na jednotlivé prednášky<br />

90 Kč (cca 3,50 €)<br />

Vstupenky sa predávajú až na mieste<br />

52<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

Program:<br />

10 15 – 11 45 h<br />

12 00 – 13 30 h<br />

Prestávka 13 30 – 15 00 h<br />

15 00 – 16 30 h<br />

16 45 – 17 45 h<br />

ČO JE TERAZ PODSTATNÉ?<br />

ZA ČÍM ÍSŤ?<br />

marketing<br />

O ČO SA USILOVAŤ?<br />

Ing. Milan Venclík, MBA<br />

Príčiny celosvetovej morálnej,<br />

ekonomickej a sociálnej krízy a dopady<br />

tejto krízy na spoločnosť a jednotlivca<br />

V súčasnej dobe sa nachádzame v kríze,<br />

akú toto ľudstvo ešte nepoznalo. Dá sa povedať<br />

aj v konečnej kríze. Je to kríza morálna, sociálna,<br />

ekonomická, kríza vo všetkých oblastiach, kde<br />

prejavuje svoj vplyv človek.<br />

Ing. Jan Zubatý<br />

Ideály, sny, želania, ciele a túžby.<br />

Za čím v živote ísť a o čo sa usilovať?<br />

Človek v behu všedného dňa pre maličkosti, počas<br />

každodennej rutinnej práce nevidí, či nevníma, kam<br />

ide, za čím smeruje a o čo sa usiluje. Nechá sa<br />

životom unášať a nevníma, že opustil kormidlo života,<br />

zabúda na ideály, stráca sny, menia sa mu ciele.<br />

MUDr. Jan Palouček<br />

Miluj blížneho svojho...<br />

Človek dobre vie, že existuje vnútorný mier. Tuší<br />

tiež, že s dosiahnutím vnútorného mieru musí byť<br />

spojený obrovský rozvoj tvorivých schopností,<br />

predovšetkým schopnosť meniť svet. Nakoniec tuší<br />

aj to, že tento mier je bezpodmienečne spojený<br />

s presvedčením o existencii Boha.<br />

Záverečná panelová diskusia s<br />

prednášajúcimi Milanom Venclíkom,<br />

Janom Zubatým, Janom Paloučkom<br />

a riaditeľom nakladateľstva Integrál<br />

Brno Arturom Zatloukalom<br />

Moderuje Václav Kazda


TV<br />

Svet Grálu<br />

Multimediálny priestor<br />

k časopisu<br />

Cena za celú edíciu: 18,70 eur | Pre predplatiteľa: 17,80 eur<br />

Cena za 1 kus: 5,60 eur | Pre predplatiteľa: 5,30 eur<br />

Táto akciová ponuka DVD obsahuje:<br />

• DVD Smrť a druhý breh • DVD Strach a depresia<br />

• DVD Umrieť dôstojne • DVD Osud a reinkarnácia<br />

DVD si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />

Chcete mať rýchly prístup k všetkým časopisom<br />

Svet Grálu z ktoréhokoľvek miesta?<br />

Je pre Vás tlačený časopis<br />

príliš drahý?<br />

Žijete v zahraničí?<br />

Potom sme pre Vás<br />

pripravili riešenie<br />

v podobe on-line<br />

elektronického<br />

predplatného len za<br />

…viac na www.svetgralu.sk v sekcii e-ČASOPIS<br />

7,90<br />

eur<br />

53<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


ZAUJÍMAVOSTI<br />

V oblasti solarplexus pociťujeme<br />

silné vnemy a emócie<br />

54<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

Brána duše<br />

Význam slnečného pletenca<br />

Christopher Vasey<br />

V ľudskom tele sa nachádzajú početné nervové pletence; z ktorých najznámejší<br />

je solarplexus, slnečný pletenec. Často sa mu pripisuje úloha, ktorá prekračuje jeho<br />

organické funkcie a zasahuje do oblasti emócií a psychického života. Je to omyl,<br />

alebo skutočne existuje súvislosť medzi slnečným pletencom a nehmotnými javmi?


ZAUJÍMAVOSTI<br />

lexus, čiže nervový pletenec, je<br />

P v tele človeka miestom kríženia<br />

nervových dráh, ktoré sa stretávajú<br />

v malých centrálach a spoločne<br />

ovplyvňujú riadenie určitých organických<br />

funkcií.<br />

Solarplexus, ktorý sa nachádza<br />

v oblasti nadbruška, by preto mal<br />

mať vplyv výhradne na orgány, s ktorými<br />

je prepojený – na pečeň a žalúdok,<br />

slezinu a pankreas, obličky<br />

a črevá.<br />

Pokiaľ sa však niekomu vplyvom<br />

nervového napätia ťažko dýcha,<br />

hovorí sa právom, že má zovretý<br />

alebo zablokovaný solarplexus –<br />

napriek tomu, že dýchanie nepatrí<br />

k jeho funkciám. A predsa, prikladanie<br />

obkladov na túto oblasť prináša<br />

hlboké uvoľnenie, ktoré sa rozširuje<br />

do celého tela.<br />

Zjavne teda hrá solarplexus skutočne<br />

širšiu rolu, než ju bežne poznáme.<br />

Ďalším dôkazom je jeho<br />

anatomická stavba. Za normálnych<br />

okolností sú nervové centrá, v ktorých<br />

vzniká „rozhodnutie“, na povrchu<br />

sivé (preto sa hovorí o „sivej<br />

mozgovej kôre“) a vovnútri biele.<br />

Biele nervové pletence sú zodpovedné<br />

za príjem a odovzdávanie<br />

informácií. V solarplexe je to však<br />

práve naopak: biela substancia sa<br />

nachádza na povrchu a sivá vovnútri.<br />

To tiež nasvedčuje tomu, že<br />

pri tomto nervovom pletenci je veľmi<br />

významná práve funkcia prijímania.<br />

Aké impulzy však solarplexus prijíma,<br />

keď nie je súčasťou centrálneho<br />

nervového systému a teda nie je stimulovaný<br />

prostredníctvom našich<br />

piatich zmyslov?<br />

ZVLÁŠTNY VÝZNAM<br />

SOLARPLEXU<br />

Úlohou solárneho pletenca je príjem<br />

informácií a rozhodnutí<br />

z nehmotného jadra človeka, z duše.<br />

Odtiaľ sa impulzy duše odovzdávajú<br />

do mozgu, do centra denného vedomia.<br />

Centrom osobnosti človeka je jeho<br />

nehmotná duša, zatiaľ čo mozog je<br />

púhym nástrojom, ktorý jej má slúžiť<br />

– je nakoniec len jedným z početných<br />

nástrojov, ktorými disponuje<br />

fyzické telo a ktoré sú duši počas<br />

jej inkarnácie, čiže spojenia s telom<br />

k dispozícii.<br />

Aby sa informácia vychádzajúca<br />

z duše dostala do mozgu, potrebuje<br />

spojovaciu cestu. Vo fyzickom tele<br />

tvorí počiatok tejto cesty solarplexus,<br />

ktorý vlastne pre dušu predstavuje<br />

„vstupnú bránu“ do tela.<br />

Túto analógiu potvrdzuje aj anatomický<br />

pohľad: solarplexus sa nachádza<br />

medzi dvoma vetvami neurovegetatívneho<br />

nervového systému,<br />

ktoré vychádzajú z desiateho páru<br />

(z dvanástich párových) mozgových<br />

či hlavových nervov. Je to vlastne<br />

jediný pár, ktorý nezásobuje nervovými<br />

vzruchmi tvár, ale vedie<br />

priamo dolu do brucha. Ako je z názvu<br />

zrejmé, mozgové nervy vystupujú<br />

z hlavy, presnejšie z mozgového<br />

kmeňa, na ktorý okrem iného prilieha<br />

malý mozog (mozoček). Teda<br />

medzi solarplexom a mozgom existuje<br />

nervové spojenie. Nielen zmienené<br />

anatomické dôvody, i vlastné<br />

prežívanie ukazuje, že solarplexus je<br />

vstupnou bránou duše. Silné emócie<br />

a hnutia mysle – radosť, strach, lásku,<br />

atď. – pociťujeme v oblasti žalúdka,<br />

práve v oblasti slnečného pletenca,<br />

a nie v našej hlave, v mozgu.<br />

Známe úslovia túto skúsenosť potvrdzujú:<br />

pri rozrušení sa hovorí, že<br />

človek má „motýliky v bruchu“, pri<br />

obavách „strach zviera žalúdok“, pri<br />

súžení „bolí srdce“ alebo je „srdce<br />

zlomené“, v hneve nám „vzkypí žlč“<br />

atď. Pri popise pocitov spomíname<br />

oblasť žalúdka alebo srdca (nie hlavu<br />

či mozog) – teda orgány, ktoré sa nachádzajú<br />

v blízkosti solarplexu.<br />

SOLARPLEXUS<br />

A „STRIEBORNÁ ŠNÚRA“<br />

Slnečný pletenec je zároveň aj tým<br />

miestom, kde jasnovidní ľudia vnímajú<br />

„striebornú šnúru“, ktorá spája<br />

telo s dušou. Môžeme ju prirovnať<br />

k akejsi pupočnej šnúre z jemnejšej<br />

hmoty, ktorá umožňuje duši oživovať<br />

fyzické telo. O striebornej šnúre<br />

sa zmieňuje aj Biblia (Kazateľ 12,<br />

6). Jej pretrhnutie vedie k oddeleniu<br />

duše od tela, čiže k smrti. Toto<br />

jemnohmotné spojenie môžu senzibilní<br />

ľudia niekedy pocítiť, ak ich<br />

niekto náhle prebudí z hlbokého<br />

spánku. Spojenie duše a tela je počas<br />

spánku uvoľnené a náhlym prebudením<br />

dôjde k silnému napnutiu,<br />

čo niekto môže v úrovni solarplexu<br />

intenzívne vnímať. V tomto mieste<br />

pociťuje tlak a teplo a popisuje, že sa<br />

cez solarplexus „vracia do tela“. Podobné<br />

skúsenosti iste nie sú bežné.<br />

Ale podvedome všetci presne vieme,<br />

kde v tele máme „bránu duše“.<br />

Poznaním významu a úlohy solarplexu<br />

môžeme lepšie chápať seba<br />

samých, a pochopiť, či aspoň pripustiť,<br />

že náš život sa neodohráva<br />

v hlave. I keď myšlienky vychádzajú<br />

z mozgu, naše nadšenie, vôľa, láska,<br />

vytrvalosť, atď. sú vlastnosťami ducha,<br />

ktoré vnímame v oblasti slnečného<br />

pletenca.<br />

Christopher Vasey<br />

vasey@svetgralu.sk<br />

55<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


NÁZORY<br />

56<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

Číslo 37/2013, vyšlo 1. 9. 2013.<br />

Redakcia:<br />

SVET GRÁLU, n. o., Hlavná 85, 040 00 Košice<br />

Adresa administrácie: Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman<br />

Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice),<br />

Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Bílovice n. Svit.),<br />

Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko), Artur<br />

Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Igor Mešťánek, Tomáš<br />

Mešťánek, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,<br />

Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch<br />

Vydavateľ:<br />

Nadácia Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu n. o., Administrácia SG,<br />

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala (Bratislava),<br />

Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />

Distribúcia:<br />

Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />

Marketing:<br />

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)<br />

On-line obchod:<br />

Maroš Látal (Bratislava)<br />

Grafika:<br />

Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha),<br />

Jozef Lehotkai (Detva)<br />

Tlač:<br />

Tiskárna Grafico s.r.o., Opava<br />

Ilustrace:<br />

• DepositPhotos.com: S. Nivens, Rusko (1); anonym (5); I. Michajlov,<br />

Rusko (10); M. Bouška, ČR (12); A. Reinholds, Litva (16); V. Yudin,<br />

Rusko (18); A. Kosev, Bulharsko (18); NASA/Hubble (20); M. Pasko,<br />

Bělorusko (27);L. Serenthos, USA (28); O. Nicolae, Rumunsko (29);<br />

G. Kollidas (30, 31); Bruniewska, Polsko (35); J. Merdan, Bosna a<br />

Hercegovina (40); A. Brockwell, Velká Británie (46); A. Lazareva,<br />

Ukrajina (54); D. Novakovic, Srbsko (57); A. Zarodov, Portugalsko (60)<br />

• Dreamstime.com: anonym (7); anonym Rollf Images (32);<br />

• Fotolia.com: anonym (58)<br />

• Artur Zatloukal ml.: (36–39)<br />

• Archív SPPK: (24)<br />

• commons.wikimedia.org: (42)<br />

• freelogovectors.net: (42)<br />

• Svet Grálu: (14, 15, 26)<br />

• GralsWelt: (22, 23, 48)<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené.<br />

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />

Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu<br />

si možno objednať na adrese:<br />

Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />

www.svetgralu.cz<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky,<br />

i odpovede redakcie. Listy, názory a pripomienky<br />

čitateľov – či už súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.<br />

A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej<br />

hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

Aký je zmysel vzdelávania?<br />

Jaký je smysl vzdělávání a jaký by<br />

měl být smysl vzdělávání? Podle mě<br />

by vzdělávání mělo pomoci mladým<br />

lidem se začlenit do společnosti.<br />

Opravdu tuto funkci plní naše školy?<br />

Probouzí se ve mně o tom pochybnosti,<br />

i když samozřejmě asi nejde<br />

udělat jednoduchý, jednoznačný<br />

závěr. Samozřejmě, dost záleží na<br />

samotném žákovi a jeho přístupu,<br />

jestli má touhu se stát plnohodnotným<br />

členem společnosti, rozvinout<br />

své schopnosti tak, aby pak mohl<br />

užitečně působit ve společnosti, ve<br />

které žije. Přemýšlím nad tím, že<br />

školství stojí náš stát nemalé peníze<br />

a taky často zabírá dost velkou část<br />

života dětí i mladých lidí, proto na<br />

ně obracím svou pozornost. Myslím,<br />

že by nemělo být cílem člověka<br />

dosáhnout co nejvyššího vzdělání<br />

korunovaného všemožnými tituly,<br />

ale kvalitního vzdělání, které mu<br />

pomůže rozvinout schopnosti pro<br />

jeho další působení. A toto vzdělání<br />

podle mě nemusí vždy trvat léta…<br />

Pod vlivem těchto myšlenek o užitečnosti<br />

a neužitečnosti vzdělávání přemýšlím<br />

nad tím, že opustím studia<br />

na vysoké škole. To už je mé vlastní<br />

rozhodnutí. Každopádně mě zajímá<br />

i názor druhých lidí. Děkuji.<br />

Š. P..<br />

Odpoveď redakcie:<br />

Učím dvacet let na gymnáziu<br />

a toto téma je mi tedy velmi blízké,<br />

popravdě je mou součástí. Nad<br />

smyslem a náplní vzdělávání se<br />

zamýšlím léta a své názory si stále<br />

utvářím. Nejsem se současnou podobou<br />

školství spokojena, nebyla<br />

jsem s ní spokojena ani za dob<br />

svých studií. Už jako studentka<br />

gymnázia jsem zápasila s přemírou<br />

teorie a množstvím faktografie,<br />

na vysoké škole to nebylo jiné. Souhlasím<br />

s Vámi v tom, že vzdělávání<br />

by mělo pomáhat mladým lidem<br />

začlenit se do společnosti, že „zabírá<br />

velkou část života dětí a mladých<br />

lidí“ (jak píšete), a souhlasím<br />

i s tím, že by cílem člověka nemělo<br />

být množství získaných titulů.<br />

Nicméně žijeme v nějaké době,<br />

v níž pro výkon mnohých povolání<br />

je studium na vysoké škole výchozím<br />

předpokladem. Dokončení<br />

vysokoškolského studia z nikoho<br />

žádaného odborníka ale neudělá,<br />

a vzdělávání by tak mělo být procesem<br />

celoživotním. Otázkou je, zda<br />

je společnosti třeba tolik odborníků?<br />

A jestli by například k učení<br />

na prvním stupni škol neměl být<br />

budoucí učitel „školen“ jinak – magisterský<br />

titul a vysoká odbornost<br />

kvalitního pedagoga beztak nezaručí.<br />

Vzdělávání nemá být samoúčelné,<br />

má být lidem a společnosti<br />

k užitku. Jinak je opravdu zbytečné.<br />

Proto je třeba vážně se nad<br />

jeho obsahem zamyslet. Díky stále<br />

dopředu postupující vědě máme


NÁZORY<br />

nové technologie, kterými jsme<br />

si téměř zničili planetu. Jak nám<br />

vyšší vzdělání většího počtu lidí<br />

pomohlo k lepšímu, tedy kvalitněji<br />

prožitému životu? A jsme s vysokoškolskými<br />

diplomy zároveň také<br />

lepšími lidmi?<br />

Dle mého názoru by obsahem<br />

vzdělání mělo být kromě získané<br />

odbornosti také postupné zjišťování<br />

a objasňování fungování světa,<br />

samozřejmě vždy s ohledem na věk<br />

žáků a studentů. Ve školách všech<br />

stupňů by se děti měly dozvídat<br />

o fungování stvoření, měly by se<br />

učit poznávat zákonitosti přírodních<br />

dějů a objevovat stejné zákonitosti<br />

na příkladech ze svého života<br />

a z dění ve světě. Pak by i takové<br />

přírodní, ale i společenské vědy<br />

byly možná zábavnější, a hlavně<br />

by byly prospěšnější. Dále by školský<br />

systém měl rozvíjet nejen rozum,<br />

ale také (prozatím alespoň<br />

ve stejné míře) cit, neboť dnes „rozumové<br />

vyučování“ převažuje,<br />

a tím vlastně děti „otupuje“(jsou<br />

ve výsledku přetížené a nezvládají<br />

pak i základní učivo); měl by též<br />

lépe rozpoznávat a rozvíjet vlohy<br />

a schopnosti jednotlivců, měl by ale<br />

také učit odpovědnosti, vzájemné<br />

slušnosti, toleranci, spolupráci…<br />

a úctě. K sobě navzájem, k přírodě,<br />

Zemi, řádu světa… Poznáváním<br />

přírodních zákonů a vývoje<br />

světa by pak měl být i žák/student<br />

ve škole veden k úvahám o smyslu<br />

lidského života, k samostatnému<br />

poznávání Boží vůle a tím k vědění<br />

o Bohu. To by měla být podle mého<br />

názoru nejvyšší meta vzdělávacího<br />

systému. Tento nejvyšší cíl by ale<br />

měl být dostupný každému, což by<br />

vůbec nemělo souviset s druhem či<br />

stupněm školy.<br />

Jak to všechno provést? Sama nevím,<br />

ale něco zkouším. Například<br />

postupně a pomalu měním obsah<br />

a způsob výuky. Od dob mých<br />

studií se změnilo leccos. Studenti<br />

jsou vedeni k větší samostatnosti<br />

a své názory mohou svobodně/svobodněji<br />

vyjadřovat. Učiva ale neúměrně<br />

přibylo. Myslím, že přichází<br />

doba, kdy si stále víc a víc lidí uvědomuje,<br />

že je třeba leccos změnit,<br />

a to nejen ve školství. Do škol přicházejí<br />

děti, které učitelům pěkně<br />

„topí“. Už si tak lehce nenechají<br />

vnutit bezúčelné informace, a to<br />

je dobře. Učitele to tak přinutí zamyslet<br />

se nad tím, co a jak učí. Zamýšlím<br />

se také a mí kolegové rovněž.<br />

Jenže, změny ve společenském<br />

smýšlení a jednání jsou odvislé od<br />

změn každého jednotlivce. Jen cestou<br />

shora, tedy „od vrchnosti“, to<br />

nepůjde. K změnám ve školství je<br />

třeba změněného přístupu všech.<br />

Dětí, studentů, rodičů a učitelů. Ty<br />

správné změny, tedy změny k lepšímu,<br />

změny v nás samotných, nejsou<br />

ale podle mého názoru možné<br />

bez porozumění řádu světa. Jen tak<br />

lze totiž i v současném dění rozpoznat<br />

smysluplnou perspektivu. Je to<br />

dobrodružná<br />

a radostná<br />

cesta :)<br />

Myslím, že<br />

myšlenky podobné<br />

Vašim se<br />

rodí v hlavách mnohých studentů.<br />

Můj syn odešel nespokojen z několika<br />

vysokých škol, aby se ujistil<br />

v tom, že lékařem bez studia medicíny<br />

být opravdu nemůže. Nevím,<br />

jakou školu studujete a čím<br />

byste chtěla být – nenechte se ale<br />

současným školským systémem<br />

„uplácat“. Je možné, že i v odhalování<br />

nesmyslů naleznete nakonec<br />

nějaký hlubší smysl.<br />

Přeji Vám, ať se, s ohledem na<br />

možnosti současnosti, rozhodnete<br />

o svém povolání a cestě k němu<br />

dobře.<br />

Se srdečným pozdravem Šárka Šandová,<br />

za redakci SG.<br />

P.S. I přes určité výhrady máme dle<br />

mého názoru poměrně dobré školy<br />

a v nich mnoho dobrých učitelů.<br />

57<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ<br />

58<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013<br />

Podobenstvo<br />

ežiš rozpráva svojim poslucháčom<br />

J príbeh o „výlove rýb“. Rybári hodia<br />

sieť do mora a len čo sa sieť naplní,<br />

vytiahnu ju na pevninu. Potom<br />

úlovok starostlivo triedia. Do košov<br />

zhromažďujú dobré ryby, nepožívateľné<br />

odhadzujú.<br />

Ježiš toto podobenstvo poslucháčom<br />

vysvetľuje takto: Rovnako, ako<br />

pri rybolove, tak sa „na konci sveta“<br />

naplní aj osud všetkých ľudí. Stvoriteľ<br />

v čase „posledného súdu“ vyšle<br />

anjelov, aby ľudstvo roztriedili.<br />

Spravodliví budú vyzdvihnutí nahor,<br />

a bezbožní zavrhnutí, pretože nedali<br />

svojmu životu zmysel.<br />

Kristus naznačuje, že raz nastane<br />

koniec Božej zhovievavosti. Dostali<br />

sme čas, aby sme na Zemi dozrievali<br />

a preukázali svoje schopnosti.<br />

Každý má dostatok možností na to,<br />

aby sa pomocou darovaného nadania<br />

a talentu vyvíjal. Stvoriteľ však<br />

zároveň stanovil lehotu, počas ktorej<br />

tu musíme svoje úlohy splniť. Vyžaduje<br />

od nás „osvedčenie o zrelosti“,<br />

dôkaz, že sme dosiahli určitý stupeň<br />

čistoty a vedomia. Na základe toho<br />

sa máme vyvinúť na „bohumilých“<br />

tvorov. Máme sa stať sebavedomými<br />

ľudskými duchmi, „deťmi Božími“.<br />

Iba ak prostredníctvom Božej sily<br />

a lásky takto dozrieme, dovolí nám<br />

Stvoriteľ prebývať vo svojej večnej<br />

ríši.<br />

Ľudia radi hovoria o „milom<br />

Bohu“! Áno, Boh je láska. Ale On<br />

je aj spravodlivosť. V tomto podobenstve<br />

Kristus hovorí, že<br />

o rybárskej sieti<br />

(Matúš 13, 47–52)<br />

„nepožívateľné ryby“ budú zavrhnuté.<br />

To je iste správne. A rovnako<br />

bude konať Stvoriteľ, pokiaľ ide<br />

o nás, ak sa v múdrom poriadku<br />

stvorenia – navzdory láskyplnému<br />

vedeniu a starostlivosti – na konci<br />

času ukážeme ako zbytoční a nepotrební!<br />

Je snáď nepochopiteľné, že<br />

Stvoriteľ raz vykáže zo svojich ríš<br />

všetkých opovážlivých, nepoučiteľných,<br />

nečistých? Aj to je láska! –<br />

Kristus hovorí o „konci sveta“. Upozorňuje,<br />

že je čas na obrat a zmenu,<br />

pretože „láska nikdy nezanikne“ –<br />

(1. Korintským 13, 8).<br />

Venujme pozornosť aj slovám,<br />

ktoré Ježiš prednáša na konci podobenstva.<br />

Znovu spomína farizejov,<br />

o ktorých často hovoril. Tu ich<br />

však nekarhá, ale upozorňuje na to,<br />

že to musia byť učitelia, ktorí budú<br />

ľuďom pomáhať nachádzať správnu<br />

duchovnú cestu. Aký je zmysel jeho<br />

slov? Každý učiteľ (farizej), ktorý<br />

prijal Božie posolstvo, bude pôsobiť<br />

ako milujúci otec. Bude šíriť Božiu<br />

múdrosť v správnom zmysle. Pozná<br />

nielen to staré, teda to, čo priniesol<br />

už Mojžiš, ale aj to nové, čo priniesol<br />

Syn Boží. Takí ľudia sú kňazmi,<br />

akých si Stvoriteľ<br />

prial, lebo hlásajú<br />

celú pravdu.<br />

Martin Ernst<br />

ernst@svetgralu.sk


Populárny kalendár MUDr. Jana Paloučka<br />

s fotografiami Karla Prskavca.<br />

Každý deň, týždeň a mesiac v roku má svoju<br />

farbu, ktorá ovplyvňuje náš život, podobne ako<br />

ju ovplyvňujú fázy Mesiaca alebo postavenie<br />

planét. Farba dňa vystihuje silu, ktorá práve<br />

pôsobí obzvlášť výrazne.<br />

Integrál Brno<br />

Jan Palouček<br />

POSELSTVÍ<br />

BAREV<br />

ve dnech roku<br />

2014<br />

V predaji so slovenskými názvami mesiacov.<br />

Len do vypredania zásob!<br />

Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš<br />

život, podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.<br />

Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />

Barva roku 2014<br />

zlatá<br />

Kalendár na rok 2014<br />

3. doplnené vydanie,<br />

formát 13 x 19 cm,<br />

brožovaná,<br />

176 strán<br />

Ku kalendáru odporúčame knihu<br />

MUDr. Jana Paloučka: Poselství barev<br />

Cena: 9,60 €<br />

Pre predplatiteľov: 9,00 €<br />

Jan Palouček<br />

POSELSTVÍ<br />

BAREV<br />

ve dnech roku<br />

2014<br />

Knihu a kalendár si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />

Jan Palouček<br />

POSELSTVÍ<br />

BAREV<br />

ve dnech roku<br />

2014<br />

POSELSTVÍ<br />

BAREV<br />

ve dnech roku<br />

2014<br />

Jan Palouček<br />

POSELSTVÍ<br />

BAREV<br />

ve dnech roku<br />

2014<br />

POSELSTVÍ<br />

BAREV<br />

ve dnech roku<br />

2014<br />

Integrál Brno<br />

Cena: 6,30 €<br />

Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš<br />

život, podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.<br />

Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />

Barva roku 2014<br />

zlatá<br />

Pre predplatiteľa: 5,90 €<br />

Kalendár bez diára<br />

Integrál Brno<br />

Cena: 7,70 €<br />

Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš<br />

život, podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.<br />

Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />

Barva roku 2014<br />

Barva roku 2014 – zlatá<br />

zlatá<br />

Pre predplatiteľa: 7,30 €<br />

Kalendár s diárom<br />

Integrál Brno<br />

Cena: 15,60 Barva roku 2014 – zlatá €<br />

Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš<br />

Barva roku 2014<br />

život, podobně jako jej ovlivňují fáze Měsíce nebo postavení planet.<br />

Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />

zlatá<br />

Pre predplatiteľa: 14,70 €<br />

Kalendár s diárom + kniha<br />

Poselství barev<br />

21<br />

Svet Grálu<br />

37 | 2013


Meriame život príliš jednostranne: podľa jeho dĺžky a nie podľa jeho veľkosti.<br />

Myslíme viac na to, ako život predĺžiť, než na to, ako ho skutočne naplniť.<br />

Mnoho ľudí sa bojí smrti, ale nerobia si nič z toho, že oni sami a toľko iných<br />

žije de facto len položivotom, bez obsahu, bez lásky, bez radosti. V poznaní<br />

pravdy, v mravnom poriadku, v účinnej láske máme už v tomto živote podiel<br />

na večnosti – predlžujeme svoj život nie o dni alebo roky, ale o večnosť.<br />

Tomáš Garrigue Masaryk (citát z Hovorov s T.G.M.)

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!