You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
december 2010 – február 2011<br />
strana<br />
Seriál MUDr. Jana Paloučka<br />
strana 16<br />
Keď sa práca stáva službou Bohu<br />
strana 21<br />
MUDr. Denisou Borošovou<br />
strana 25<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
strana 7<br />
strana 36<br />
a<br />
december 2010 –<br />
február 2011<br />
strana 13<br />
Seriál MUDr.<br />
Jana Paloučka<br />
strana 16<br />
Keď sa práca stáva<br />
službou Bohu<br />
strana 21<br />
Rozhovor s psychoterapeutkou<br />
MUDr. Denisou Borošovou<br />
strana 25<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
strana 7<br />
strana 36<br />
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />
Ďalšie číslo 36<br />
Vychádza v júni 2013<br />
Homosexualita<br />
Téma sexuality je medzi ľuďmi, ktorí chcú žiť duchovným<br />
životom, stále tabu. Ak sa o nej hovorí, tak len veľmi<br />
opatrne, nesmelo a rozpačito. Ak ide o homosexualitu,<br />
rozpaky sa ešte stupňujú. Nikto však nepoprie, že je to<br />
téma veľmi aktuálna. V nasledujúcom čísle časopisu sa<br />
pozrieme na homosexualitu a jej pôvod z trochu inej<br />
strany a budeme hľadať odpoveď na chúlostivú otázku –<br />
aký postoj k nej zaujať?<br />
Svet Grálu<br />
Josef Bohuslav Foerster<br />
Svetlo, ktoré lieči<br />
Rozhovor s psychoterapeutkou<br />
2012<br />
Predposledné Vianoce,<br />
alebo zbytočná panika?<br />
8 STRÁN NAVIAC !<br />
Milí čitatelia,<br />
od tohto čísla pre vás<br />
časopis opäť rozširujeme<br />
za nezmenenú enú cenu.<br />
Svet Grálu<br />
26<br />
Zánik sveta v decembri 2012?<br />
Karma – čo to je?<br />
Svet<br />
Grálu<br />
život<br />
Svet Grálu<br />
Skrytý národ<br />
O podivuhodnej<br />
spolupráci medzi<br />
prírodou a človekom<br />
26<br />
Zánik sveta v decembri embri 2012?<br />
Karma<br />
– čo to je?<br />
Josef Bohuslav Foerster<br />
Svetlo, ktoré lieči<br />
2012<br />
Predposledné Vianoce,<br />
alebo zbytočná panika ?<br />
8 STRÁN NAVIAC !<br />
Milí čitatelia,<br />
od tohto čísla pre vás<br />
časopis opäť rozširujeme<br />
za nezmenenú cenu.<br />
Feng Shui<br />
Energia priestoru pre<br />
zdravý a harmonický<br />
život<br />
Skrytý národ<br />
O podivuhodnej<br />
spolupráci medzi<br />
prírodou a človekom<br />
Podporte nás<br />
2 % z dane!<br />
Vážená čitateľka, vážený čitateľ časopisu Svet Grálu,<br />
tento rok máte opäť možnosť podporiť neziskovú organizáciu Svet Grálu 2 % z dane. Vaším rozhodnutím podporíte vydávanie<br />
a šírenie časopisu Svet Grálu.<br />
Ak ste fyzická osoba – živnostník:<br />
• Priamo v daňovom priznaní vyplňte kolónky na poukázanie 2 % z dane (XIII. oddiel). Uveďte meno organizácie: Svet Grálu, n.o. Právna forma:<br />
nezisková organizácia. IČO: 355 83 223. Sídlo: Vojenská 9, 040 01 Košice. Žiadne iné tlačivo podávať netreba.<br />
• Ak ste odpracovali aspoň 40 hod. dobrovoľníckej činnosti, môžete poukázať 3 % z dane.<br />
Ak ste zamestnanec:<br />
• Požiadajte zamestnávateľa, aby Vám vystavil „Potvrdenie o zaplatení dane“ (tlačivo 1). Vyplňte „Vyhlásenie o poukázaní 2 % z dane“ (tlačivo 2). Obe<br />
tlačivá doručte do 30. apríla 2013 na daňový úrad podľa Vášho bydliska.<br />
• Ak ste odpracovali aspoň 40 hod. dobrovoľníckej činnosti, môžete poukázať 3 % z dane.<br />
Ak ste právnická osoba:<br />
• Právnické osoby môžu poukázať 1,5% (2%) z dane aj viacerým prijímateľom, minimálna výška v prospech jedného prijímateľa je 8,30 €.<br />
• Vypočítajte si Vaše 1,5% (2%) z dane z príjmov právnickej osoby to je maximálna suma, ktorú môžete poukázať v prospech prijímateľa/prijímateľov,<br />
poukázať môžete aj menej ako 1,5% (2%), musí však byť splnená podmienka minimálne 8,30 na jedného prijímateľa.<br />
V časti IV. daňového priznania vyplňte uvedené údaje o našej neziskovej organizácii nasledovne:<br />
• Ak právnická osoba (firma) v roku 2012 až do termínu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane v roku 2013 (zvyčajne do 31.3.2013) NEDAROVALA<br />
financie vo výške minimálne 0,5% z dane na verejnoprospešný účel (aj inej organizácii, nemusí byť iba prijímateľovi), tak môže poukázať iba 1,5% z dane<br />
vyznačí v daňovom priznaní, že poukazuje iba 1,5% z dane VYPLNÍ v časti IV. kolónku 3.<br />
• Ak právnická osoba (firma) v roku 2012 až do termínu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane v roku 2013 (zvyčajne do 31.3.2013) DAROVALA<br />
financie vo výške minimálne 0,5% z dane na verejnoprospešný účel (aj inej organizácii, nemusí byť iba prijímateľovi), tak môže poukázať 2% z dane označí<br />
v daňovom priznaní, že poukazuje 2% z dane (tak ako po minulé roky) - VYPLNÍ v časti IV. kolónky 1 a 2.<br />
Náš účet je: Svet Grálu, n.o., č. ú. 4350319108/3100<br />
G<br />
Ďakujeme!
A<br />
ko mnohé iné pojmy, tak aj myšlienka<br />
reinkarnácie veľmi často<br />
padne za obeť povrchnému úsudku. Je<br />
to výmysel new age, je to budhizmus, je<br />
to hinduizmus, je to nezmyselná viera,<br />
že sa človek narodí ako krava a krava<br />
ako človek. Takto je vec rýchlo vybavená<br />
ešte skôr, ako by mohla začať znepokojovať.<br />
Keďže je myšlienka reinkarnácie<br />
zvyčajne považovaná za vynález<br />
východných náboženstiev, ba dokonca<br />
za antikresťanskú ideu, nerád sa púšťam<br />
do reči na túto tému len tak, bez<br />
prípravy. Myslím si, že je lepšie hovoriť<br />
najprv, a predovšetkým, o duši. Veríme,<br />
že má človek dušu? Nehmotný princíp,<br />
ktorý je tým, čo je v nás nejakým a tajomným<br />
spôsobom nesmrteľné? Povedzme,<br />
že áno a povedzme, že dušu<br />
nebudeme hľadať niekde vo fyzickom<br />
tele. (O to sa snažil už kedysi dávno<br />
René Descartes. Myslel si, že duša vydáva<br />
pokyny telu cez zvláštny útvar<br />
v mozgu, kde sama aj sídli. Vlastne,<br />
od týchto úvah sa príliš nevzdialili ani<br />
moderní psychológovia. Vo svojom bádaní<br />
si spojili poškodenia mozgu s poškodením<br />
duševných schopností a odvodili<br />
z toho bez ďalšieho uvažovania<br />
v medicíne dnes rozšírený záver: žiadny<br />
mozog = žiadna duša). Hovorme však<br />
o ľuďoch, ktorí veria v existenciu nesmrteľnej<br />
duše a na základe kréda by<br />
to malo platiť o všetkých kresťanoch.<br />
Odkiaľ sa duša v tele vzala? Kresťanskí<br />
teológovia tvrdia, že vzniká práve<br />
v okamihu počatia. Vzniká, a Stvoriteľ<br />
ju po jej vytvorení pripojí k práve<br />
vzniknutému telu. Oproti tomu stojí<br />
tvrdenie pochybovačov: to, čo má svoj<br />
počiatok, musí mať aj svoj koniec. Duša<br />
je teda alebo večná a bola tu vždy, alebo<br />
neexistuje. Treba na tomto mieste povedať,<br />
že názor o preexistencii duše (jej<br />
živote pred zrodením) nie je vôbec vynález<br />
Východu. Bol bežný okrem iného<br />
aj v starom Grécku. Na jeho pravdivosti<br />
trval Platón, ktorý svoju teóriu poznania<br />
priamo staval na základe anamnezis,<br />
„rozpomínania sa“. Teda na spomienkach<br />
duše, ktoré si prináša na zem<br />
z bytia pred zrodením v hmotnom<br />
tele. Duša spoznáva krásne a pravdivé<br />
idey len vďaka tomu, že ich už kedysi<br />
predtým „zhliadla“ v inom, jasnejšom<br />
a pravdivejšom svete. Čuduj sa svete,<br />
predstava o prevteľovaní nebola cudzou<br />
ani obyvateľom Svätej zeme, súdiac<br />
podľa zmienok v samotnej Biblii. Ako<br />
máme doložené v texte Nového zákona,<br />
veriaci Židia považovali Jána Krstiteľa<br />
za navrátivšieho sa proroka Eliáša. Dokonca<br />
ani Ježiš sa nijako jasne neohradil<br />
proti názorom, ktoré ho označovali<br />
za zmŕtvychvstalého proroka. Pravda,<br />
myšlienku reinkarnácie zvlášť nerozvíjal,<br />
ale ju ani žiadnym spôsobom nezavrhol.<br />
To urobili až o päťsto rokov neskôr<br />
príslušníci sľubne sa rozvíjajúceho<br />
kléru na piatom ekumenickom koncile<br />
v Konštantinopole. Tu, bez priamej prítomnosti<br />
pápeža, „zavrhli“ učenie jedného<br />
z najvýznamnejších apologétov<br />
raného kresťanstva, Origena. Toho istého<br />
Origena, ktorý napísal zrejme prvé<br />
systematické dielo o kresťanskej filozofii.<br />
A keďže bola reinkarnácia v súlade<br />
s jeho učením, škrtli účastníci koncilu<br />
spolu s ostatnými aj túto doktrínu. –<br />
Otázka znie, prečo sa vôbec zaoberať<br />
teóriou prevteľovania dnes. Aké ďalšie,<br />
praktické dôsledky má myšlienka reinkarnácie?<br />
Prijatie myšlienky, že na zemi<br />
NA ÚVOD…<br />
nežijeme iba raz, by prinieslo okrem<br />
iného aj revolučné zmeny v náhľade<br />
na skutočné hodnoty ľudského života.<br />
Ako by zapôsobilo na mnohých ľudí<br />
poznanie, že v minulom živote mohli<br />
spáchať zločiny a prečiny, ktoré môžu<br />
vďaka zákonu znovuzrodenia práve<br />
tu na zemi odpykať – a že už kvôli<br />
tejto možnosti je bláznovstvom akýkoľvek<br />
pokus vyvyšovať sa nad iných?<br />
Ba že často musíme práve v tomto živote<br />
stretnúť ľudí, s ktorými máme<br />
ešte nevyrovnané účty? Že svoje viny<br />
nemôžeme hádzať na niekoho iného,<br />
ale máme ich vidieť ako prácu, ktorú<br />
máme pred sebou? Neprinieslo by toto<br />
stanovisko do ľudských duší väčšiu<br />
skromnosť a pokoru? Práve v tomto je<br />
pre mňa prínos myšlienky reinkarnácie.<br />
A možno jej najdôležitejšia hodnota.<br />
Prijatím myšlienky reinkarnácie<br />
by sme istotne dokázali aj lepšie porozumieť<br />
ľuďom, ktorým sa spontánne<br />
objavujú spomienky na minulé životy,<br />
bez toho, aby ich nejako vlastným úsilím<br />
privolávali. Títo ľudia, často ešte<br />
ako malé deti, nám ukazujú, že mnohé<br />
zo starého poznania ľudstva bolo zavrhnuté<br />
veľmi bezmyšlienkovito a bez<br />
rozumného dôvodu. Napríklad preto,<br />
že nasledovníci Origena nemali potrebný<br />
politický vplyv.<br />
Roman Levický<br />
levick y@svetgralu.sk<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
OBSAH<br />
FEJTÓN<br />
Reinkarnácia<br />
TÉMA<br />
Kým ste boli v minulom<br />
živote?<br />
Možno by ste radi vedeli<br />
5<br />
DUCHOVNÝ SVET<br />
Božia iskra v nás<br />
HISTÓRIA<br />
Keď sa hranica rozhorela<br />
Stredoveký hon na čarodejnice<br />
34<br />
TÉMA<br />
Barbro Karlén – „Keď som<br />
bola Annou Frankovou“<br />
Spomienky na minulý život<br />
TÉMA<br />
Tajomstvo zrodenia<br />
Ukážka z knihy Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu<br />
VÝCHOVA<br />
7<br />
12<br />
16<br />
„Ako nemyslieť na ružového slona“<br />
– 12 zlatých pravidiel výchovy<br />
ROZHOVOR<br />
Každý má na výber, keď<br />
vie, ako na to<br />
18<br />
CIVILIZÁCIA<br />
„Krvavý“ palmový olej z Indonézie<br />
Privysoká cena – neprekáža nám to?<br />
DUCHOVNÝ SVET<br />
Skúsenosti blízkosti smrti:<br />
Ilúzia, či realita?<br />
RECENZIA<br />
Železná lady<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
Ukrižovanie Ježiša – je biblická<br />
interpretácia pravdivá?<br />
HUDBA<br />
Georg Friedrich Händel<br />
36<br />
40<br />
41<br />
45<br />
46<br />
Život skladateľa, ktorý ospevoval<br />
Mesiáša<br />
4<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
ZDRAVIE<br />
„Odvďačia sa mi dôverou“<br />
... hovorí Siegfried Mössner<br />
Rozhovor s liečiteľom zvierat<br />
POHYB<br />
Osvieženie za minútku<br />
Cvičenie, keď nemáte čas<br />
20<br />
POSOLSTVO GRÁLU<br />
Od „Listov Grálu“ k trojzväzkovému<br />
„Posolstvu Grálu“<br />
História vzniku diela „Vo svetle Pravdy“<br />
24<br />
28<br />
30<br />
48<br />
ODPOVEDE NA ŽIVOTNÉ OTÁZKY<br />
Prečo mal Kristus taký hrozný osud?<br />
Otázka, ktorú si kladie mnoho veriacich<br />
ŽIVOT<br />
Skrytý zmysel starnutia<br />
Správny vzťah k tejto etape života<br />
NÁZORY<br />
Listáreň<br />
52<br />
53<br />
56
FEJTÓN<br />
V<br />
Reinkarnácia<br />
celom dome presne o polnoci<br />
zhaslo svetlo.<br />
Ešte minútu predtým bol domáci<br />
večierok v plnom prúde. Na stoloch<br />
namiesto tanierov trónili poháriky.<br />
Spoločnosť sa v rozľahlej obývacej<br />
izbe rozdelila na malé debatné skupinky.<br />
„Veda uznáva iba to, čo dokáže pochopiť,“<br />
poučoval svojich poslucháčov<br />
pri krbe docent Pergner, „čo nechápe,<br />
to neexistuje“.–<br />
Pri dverách na verandu sa rozhorčoval<br />
Jozef. „Také sociálne príspevky<br />
ako u nás si môžu dovoliť tak<br />
Artur Zatloukal<br />
akurát vo Švédsku,“ a živo gestikulujúc<br />
pokračoval: „Švédi majú stále<br />
tmu a zimu, živly sú tam drsné, ľudia<br />
poctiví a vážia si, čo majú. U nás je<br />
v lete horúco ako v Afrike, teplo plodí<br />
neresti a vychováva k bezdomovectvu<br />
a lenivosti. Ľudia radšej budú stáť<br />
v rade na prídavky než by šli pracovať.“<br />
Vtom k nemu pristúpila hostiteľka,<br />
jemne mu vybrala z ruky pohár<br />
s červeným vínom a namiesto neho<br />
mu vtisla pohár bieleho. „Ale ja biele<br />
nepijem!“ zarazene protestoval Jozef<br />
s výrazom arabského šejka, ktorému<br />
sa jedna z jeho manželiek odvážila<br />
kibicovať do obchodu s ropou. „Chápem.<br />
Ale na koberci sa biele vyníma<br />
lepšie než červené,“ podotkla ľúbezne<br />
žena. –<br />
„Nakoniec to husto posypem kolieskami<br />
cibule a zalejem smotanou,“<br />
končila svoje rozprávanie Krásna<br />
Edita pri okrúhlom stolíku pod veľkým<br />
fikusom. – „To my,“ nedočkavo<br />
jej skočila do reči Zuzanka, „sme si<br />
doma nedávno varili poctivú kuraciu<br />
polievku. Lenže manžel predtým nasypal<br />
do varnej kanvice čistiaci prášok<br />
a odišiel trucovať s vysávačom a prachovkou<br />
do obývačky. No a ja som<br />
ten kyslý štiav priliala do polievky...“<br />
– „Tvoj manžel trucuje s vysávačom?“<br />
žasla Krásna Edita. –<br />
Eliška sedela mlčky sama v kúte<br />
s nedopitým pohárom vína v ruke.<br />
„Čo tu vlastne pohľadávam?“ pýtala<br />
sa v duchu seba samej. V tom ako odpoveď<br />
cinkli hodiny polnoc a zhaslo<br />
svetlo. Miestnosť sa ponorila do úplnej<br />
tmy.<br />
V prvej chvíli všetci zmeraveli.<br />
Po dvoch sekundách ktosi o niečo zavadil,<br />
to čosi spadlo a tresklo. „Nehýbať<br />
sa!“ zavelil hostiteľ pevným hlasom,<br />
„zájdem po svetlo.“ Vykročil<br />
k dverám, vzápätí zakopol o stolík<br />
a zasa čosi spadlo a tresklo. – „Ty<br />
tak dokážeš dôjsť spamäti akurát<br />
do chladničky po pivo,“ štekla uštipačne<br />
hostiteľka, „dodnes nevieš čo<br />
kde v byte je.“ A pevným krokom vyrazila<br />
vpred. Ale i ona o niečo zakopla<br />
a to niečo zhrmelo na podlahu.<br />
Keď sa o minútu neskôr zjavila<br />
so svetlom v ruke, zospodu ožiarená<br />
ako prízrak, všetci si vydýchli. Ukázalo<br />
sa, že v byte je síce veľa sviečok,<br />
ale všetky sú ozdobné. Polovica z nich<br />
sa nedala zapáliť a tá druhá nebola<br />
schopná osvietiť okolie. Zato okamžite<br />
zhltli všetok kyslík a nahradili ho<br />
chemickým parfémom. V ich svite<br />
miestnosť nadobudla zamyslený výraz<br />
obrazov Rembrandta van Rijna.<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
FEJTÓN<br />
Atmosféra v miestnosti sa zmenila,<br />
akosi zvážnela, získala na pravdivosti.<br />
„Teraz vidno, aká je naša sebavedomá<br />
civilizácia zraniteľná,“ prehovoril<br />
docent Pergner, „žijeme si v pýche<br />
a pohodlí, ale stačí malé zakolísanie<br />
a všetko sa zosype ako domček z karát.“<br />
Chvíľočku všetci mlčali. Zrazu ostalo<br />
málo toho, čím by si mohli nedočkavo<br />
skákať do reči. Rozptýlená<br />
spoločnosť sa stiahla k stolu, k svetlu<br />
sviečky. Všetci boli radi, že sú pospolu.<br />
Vtom si Eliška všimla dvoch ľudí,<br />
ktorých predtým nevidela. V najtmavšom<br />
kúte miestnosti stáli dve priesvitné<br />
postavy v sivých plášťoch, muž<br />
a žena, a pozorovali spoločnosť. Žena<br />
si všimla, že ju Eliška vidí a priateľsky<br />
sa na ňu usmiala. Prvé čo Eliška zacítila,<br />
bola úľava: konečne ten duchaprázdny<br />
večer nadobúda zmysel.<br />
„Ja za to nemôžem, že mám takú<br />
povahu,“ vzdychla si pri stole Viera,<br />
„a nedokážem tie životné starosti zvládať.<br />
Nemám dosť energie. Proste som<br />
sa taká narodila a nedá sa s tým nič robiť.<br />
Je to boží osud.“ Tu sa žena v plášti<br />
pohla a ukázala Eliške na Vieru<br />
prstom: pozri sa! Eliška zaostrila zrak<br />
a začudovala sa: Viera mala na sebe<br />
zdobené šaty bohatej grófky, znudenej<br />
a lenivej. „Veľa si toho v minulom<br />
živote zanedbala, tentoraz to potrebuješ<br />
mať ťažšie,“ prehovorila žena<br />
v plášti k Viere. Ale tá nepočula, len<br />
sa trochu akoby schúlila, úzkostlivo<br />
a nepokojne.<br />
„Vy veriaci ste divní ľudia,“ namietol<br />
podnikateľ Peter, „takí neistí, takí<br />
ustráchaní, ja sa vám čudujem. Stále<br />
o čomsi špekulujete a čímsi sa trápite.<br />
To ja idem na veci pekne zostra, a ono<br />
to vždy vyjde. A pozrite sa – mám<br />
v rodine tri autá a kupujem tretí dom.<br />
Počuj, doktor,“ obrátil sa na internistu<br />
Jakuba, „veď ty máš schopnosti od pánaboha<br />
– ty si už dávno mohol byť primárom<br />
alebo riaditeľom súkromnej<br />
kliniky, a bohatý chlap!“<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
„Prečo?“, obrátil Jakub na Petra sivé,<br />
trochu plaché oči. Peter ohromený zalapal<br />
po dychu „čože!?“ – Tento atentát<br />
na svoj svet nehodlal pripustiť. Vymenil<br />
zásobník v samopale a vypálil<br />
novú dávku. „Nakladajú na teba čoraz<br />
viac práce, potĺkaš sa po nočných službách,<br />
domov chodíš uťahaný, ani oženiť<br />
si sa nestačil – je toto nejaký život?“<br />
„Budeš sa čudovať – je,“ kontroval<br />
neochvejne Jakub, „a dobrý. Ja by som<br />
sa nechcel namiesto liečenia hádať<br />
s podriadenými, kto si kedy vezme<br />
dovolenku a komu pridať na plate.<br />
A ešte niečo.“ Zdvihol hlavu. „Vieš,<br />
mám taký pocit, že tým pacientom,<br />
ľuďom okolo seba niečo dlžím...“. „Ty –<br />
im?“ žasol Peter. – „ Hej,“ priklincoval<br />
Jakub to slovo do priestoru. „Ľudia sú<br />
dnes celí chorí, celí, celí. To sa ti objaví<br />
vo dverách taká bacuľatá tetuška,<br />
pozdraví a kým dôjde k stolu, už viem<br />
koľko bije. Ide kolísavým krokom, to<br />
ten pravý bedrový kĺb by potreboval<br />
operáciu, nohy má opuchnuté, vyzerá<br />
to na choré obličky, asi i na srdce; vyzerá<br />
celá taká ustarostená, aj pleť má<br />
sivastú, trochu je dýchavičná, čo sa tak<br />
celý deň stará len o to gazdovstvo...<br />
ja v tých ľuďoch čítam ako v knihe.<br />
Rozumiem im – nielen to, ja rozumiem<br />
ich životu, chápem, ako je to<br />
v živote usporiadané a prečo je to tak.<br />
A to je veľká vec. Možno tá najväčšia.<br />
A to ešte nie je všetko – tie skúsenosti<br />
a doktorské oko, to je iba začiatok, ale<br />
je tu ešte intuícia, rozumieš, akýsi<br />
dotyk poznania. Nielen porozumenie,<br />
ale skutočné pochopenie, precítenie<br />
– akoby mi život sám diagnózu<br />
našepkával a radil, ako na tú chorobu<br />
ísť. To až neskôr som v čínskej medicíne<br />
naštudoval, že bedrami prechádza<br />
dráha žlčníka, ja som to vypozoroval<br />
už skôr, tie ženy s coxartrózou<br />
bývajú často také... žlčníkové. No a tú<br />
paniu som si posadil pred seba a dal<br />
sa s ňou do reči, stále som čosi hľadal,<br />
a stále to nebolo všetko, čosi mi<br />
chýbalo. Až sa mi zverila, že má veľké<br />
trampoty s dcérou, a tu mi to zrazu<br />
došlo. V okamihu som to mal: hrčka<br />
v ľavom prsníku, to bolo ono.“<br />
V miestnosti vládlo úplné ticho.<br />
Žena v sivom plášti znovu zodvihla<br />
ruku a Eliškou prešla vlna úľaku. Náhle<br />
uvidela Jakuba v minulom živote<br />
inak: pod bielym plášťom mal uniformu.<br />
Chlad a ľahostajnosť z neho<br />
vanula... rozhodoval o živote a smrti<br />
predstupujúcich zbedačených ľudí.<br />
„Ja tým ľuďom niečo dlžím; neviem<br />
presne prečo, ale viem, že ich chcem<br />
držať za ruku a že za to nič nechcem.<br />
Cítim pritom úľavu a je mi dobre.“<br />
„Možno by ste mali poznať svoj minulý<br />
život,“ mienila Viera, „to by vám<br />
určite pomohlo. Asi ste boli nejakým<br />
slávnym lekárom.“<br />
Tieň muža v sivom plášti v kúte<br />
sa pohol. „Nepomohlo,“ prehovoril<br />
pokojne, „a určite nie slávny.“<br />
„Asi nepomohlo,“ pokrčil Jakub<br />
ramenami, akoby ho počul, „ktovie,<br />
možno by ma to naopak zdeprimovalo.<br />
Žijem tu a teraz, a snažím<br />
sa. A po sláve ma nič nie je. Odídem<br />
do penzie ako dobrý lekár, a ľudia<br />
na mňa budú spomínať. To mi stačí.“<br />
Nad miestnosťou sa rozprestrelo ticho<br />
ako mäkké krídla.<br />
Tu v predsieni čosi cvaklo. V kuchyni<br />
sa rozsvietilo svetlo a zarachotila<br />
chladnička.<br />
„Škoda, že to skončilo,“ zašepkala<br />
Viera.<br />
„Neskončilo,“ opáčil Jakub a pozrel<br />
sa na hodinky, „zajtra o siedmej nám<br />
život pokračuje – a vďaka zaň!“<br />
Artur Zatloukal<br />
zatloukal@svetgralu.cz
TÉMA<br />
Kým ste boli<br />
v minulom<br />
živote?<br />
TOMÁŠ VÝBOCH<br />
„Kým som bol v minulom živote?“ Pýta sa mladý muž veštice sediacej pred ním. Žena<br />
sa mu uprene pozrie do očí a po chvíľke napätého čakania mu odpovie: „Ste veľmi<br />
vnímavý a silný muž. Vy to predsa už tušíte. Boli ste mocným panovníkom, ktorý<br />
si podrobil mnohé národy. Vy ste boli Alexander Veľký!“ Muž sa pousmeje, jeho oči<br />
prezrádzajú uspokojenie aj akési napätie. Počul, čo chcel počuť. Viac nepotrebuje.<br />
Ochotne veštici zaplatí a poznamená, že je naozaj talentovaná a určite ju svojim známym<br />
odporučí. Domov odchádza spokojný, jeho chôdza je sebavedomejšia a istejšia,<br />
jeho ego dostalo novú potravu. „Áno, vždy som tušil, že som bol niekým výnimočným.<br />
Tak mnohé veci sa tým vysvetľujú a dostávajú zmysel!“<br />
Znie to ako lacný a predvídateľný scenár k druhotriednemu filmu. Predsa však je<br />
v dnešnej dobe veľmi aktuálny...<br />
E<br />
PREDUCHOVNENÍ<br />
ĽUDIA<br />
zoterika bude vždy veľmi príťažlivá<br />
pre osoby v ktorých sa spájajú<br />
dve výrazné vlastnosti. Prvou je viera<br />
v neviditeľný svet okolo nás a druhou<br />
duchovná pýcha. Ak sa v človeku<br />
spájajú tieto dve vlastnosti, veľmi<br />
pravdepodobne sa jeho záujem bude<br />
uberať niektorým z mnohých ezoterických<br />
smerov. Dôvod je jednoduchý.<br />
Pokiaľ ide o neviditeľný svet,<br />
človek si môže veľmi ľahko o sebe<br />
niečo nahovárať. V žiadnej inej oblasti<br />
nedosiahne také výrazné uspokojenie<br />
ako v ezoterike. Jeho fantázia<br />
mu totiž poskytne pôdu na mnoho<br />
predstáv, ktoré mu nikto nevyvráti,<br />
pretože tento svet je bežnému<br />
človeku neviditeľný. A ako všade, aj<br />
tu sa stretne s rovnorodými ľuďmi,<br />
ktorí rozmýšľajú podobne ako on,<br />
a tak sa vo svojich sebaklamoch<br />
môžu vzájomne podporovať a obdivovať<br />
jeden druhého. Každý to môže<br />
vo svojom okolí ľahko poznať. Napríklad<br />
ľudia, ktorí radi rozprávajú<br />
o astrológii a nadobudli o nej určité<br />
vedomosti, budú nápadne hovoriť<br />
v superlatívoch práve o svojom znamení<br />
zverokruhu. Budú často poukazovať<br />
na to, aké výnimočné charakteristiky<br />
má ich znamenie, aké<br />
zvláštne a tajomné aspekty obsahuje<br />
a podobne. Ak takých ľudí vo svojom<br />
okolí nemáte, pozrite si televízne<br />
vysielanie, v ktorom numerológovia<br />
a veštice radia ľuďom, ktorí im telefonujú<br />
a žiadajú ich o radu. Ak sa náhodou<br />
nejaký číselný údaj narodenia<br />
volajúceho zhoduje s číselným<br />
údajom narodenia veštice, veštica<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
TÉMA<br />
na to zriedkavo zabudne upozorniť,<br />
pričom nezabudne dodať, že dotyčný<br />
volajúci sa narodil „vo výnimočnom<br />
a veľmi zvláštnom čase“ a disponuje<br />
„obrovskou vnútornou silou“. Presne<br />
rovnaká tendencia sa prejavuje pri<br />
téme minulých životov, len jej forma<br />
je trocha iná.<br />
Motív, ktorý človeka núti pýtať<br />
sa na jeho minulý život, je veľmi<br />
zriedkavo ušľachtilý. Väčšinou je to<br />
zvedavosť a túžba po senzácii, v ktorej<br />
sa skryte prejavuje pýcha človeka.<br />
Toto si ale pýtajúci vôbec neprizná<br />
a v skutočnosti si toho často nie je<br />
vedomý. Spýtajme sa takého hľadajúceho,<br />
kým predpokladá, že asi<br />
bol. Odpoveďou bude veľmi často<br />
nejaká významná osobnosť. Koľko<br />
žien si predstavuje, že boli panovníčkami,<br />
Kleopatrou, kráľovnou,<br />
alebo Janou z Arku. U mužov je<br />
táto tendencia výraznejšia. Boli dobyvateľmi,<br />
rímskymi vojakmi, gladiátormi,<br />
šamanmi, učeníkmi a podobne.<br />
Asi málokto by vám na vašu<br />
otázku odpovedal, že bol bežným<br />
obchodníkom, alebo povaľačom<br />
bez práce. Práve ľudia, ktorí skryte<br />
alebo otvorene očakávajú, že boli<br />
niekým výnimočným, sa najhorlivejšie<br />
snažia získať odpoveď na svoju<br />
otázku. A väčšinou ju aj dostanú<br />
a budú vo svojej domnienke utvrdení.<br />
Otázne však je, či je vízia veštca<br />
pravdou.<br />
K<br />
JE VÍZIA VŽDY<br />
PRAVDIVÁ?<br />
eďže je oblasť neviditeľného sveta<br />
väčšine ľudí neznáma, schopnosti<br />
s ňou spojené sú v podstate nepreskúmané.<br />
Posudzovanie toho, čo<br />
je možné, je veľmi kontrastné. Buď<br />
v takéto schopnosti ľudia neveria<br />
vôbec, alebo naopak, uveria úplne<br />
všetkému, hoci to odporuje aj tej<br />
8<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
najjednoduchšej logike. Takýto pohľad<br />
je aj na jasnovidcov. Buď ich považujú<br />
za šarlatánov, alebo ľudí mimoriadne<br />
vyspelých a vyvolených.<br />
Vôbec sa tu nerozlišuje, že každý jasnovidec<br />
je úplne odlišný a schopnosť<br />
videnia sa u každého líši.<br />
Tu je dôležité poznamenať,<br />
že každý človek si sám vytvára svoj<br />
neviditeľný svet, ktorý ho obklopuje<br />
a silne ovplyvňuje. Celé jeho vyžarovanie<br />
je úplne presiaknuté jeho myšlienkami,<br />
citmi a vlastnosťami. Veľká<br />
väčšina dnešných jasnovidcov vníma<br />
predovšetkým toto jeho okolie. Ich<br />
videnie je teda silne ovplyvnené myšlienkami<br />
dotyčného človeka, a nielen<br />
to, je ovplyvnené dokonca aj vnútorným<br />
stavom samotného jasnovidca.<br />
Preto, ak ten niečo vidí, vôbec<br />
to ešte nemusí zodpovedať pravde,<br />
veľmi často ide len o videnie myšlienkového<br />
sveta pýtajúceho, ktorý<br />
preto často zostane utvrdený vo svojom<br />
mylnom predpoklade.<br />
S<br />
OPRÁVNENÉ OTÁZKY<br />
amozrejme to nemožno zovšeobecňovať.<br />
Sú medzi nami i ľudia,<br />
ktorých motivuje k poznaniu minulého<br />
života naozajstná túžba po poznaní,<br />
ktorá sa nespája s pýchou<br />
a sebavyvyšovaním. Človek, ktorý<br />
sa vážne zaoberá zmyslom svojho života<br />
a otázkami „odkiaľ sme a kam<br />
smerujeme“ postupným poznaním<br />
nakoniec nadobudne vedomie, že tu<br />
na zemi nie je prvý raz. Vzrastajúcim<br />
Keď človek dospeje k tomu, že prijíma<br />
reinkarnáciu ako fakt, prirodzene v ňom<br />
vyvstane otázka: „Prečo si na minulé životy<br />
nepamätáme?"<br />
dozrievaním pochopí, že reinkarnácia<br />
je nevyhnutná, pretože jeden život<br />
je príliš krátky na to, aby sme získali<br />
dostatočnú múdrosť a poznanie<br />
a nakoniec tiež naplnili zmysel svojej<br />
existencie. Okrem toho sa prijatím<br />
myšlienky reinkarnácie rozuzlí<br />
aj mnoho otázok týkajúcich sa spravodlivosti<br />
vo svete, dôvodu, prečo<br />
sa ľudia rodia s rozdielnymi vlastnosťami<br />
a do rozdielnych pomerov. Ak<br />
sa chce človek držať dogmy a viery<br />
v jeden pozemský život, bude pri svojom<br />
hľadaní neustále narážať na prekážky,<br />
nikdy nedosiahne vnútorný<br />
pokoj, pretože duša túži po spravodlivosti,<br />
vo svojej podstate ona o tejto<br />
spravodlivosti dokonca vie a chce,<br />
aby bola odhalená. O existencii jediného<br />
života naopak, nenasvedčuje<br />
nič, je to len dogma, názor spoločnosti,<br />
ktorá zmýšľa o živote povrchne<br />
alebo vôbec.<br />
Keď človek dospeje do toho bodu,<br />
že začne vnímať reinkarnáciu ako<br />
prirodzený fakt, vyvstane v ňom<br />
oprávnená otázka: „Prečo sa na minulé<br />
životy nepamätáme? Ak je cieľom<br />
života človeka neustály vývoj<br />
a sebazdokonaľovanie, nebolo by<br />
jednoduchšie, keby sme si všetko<br />
pamätali?“<br />
P<br />
ČO SI PO SMRTI<br />
ODNESIEME<br />
red odpoveďou na túto otázku<br />
treba zodpovedať ešte jednu – čo<br />
je to vývoj a sebazdokonaľovanie.<br />
Možno si mnohí pod týmto pojmom
TÉMA<br />
predstavia naučené vedomosti, zručnosť<br />
v remeslách a podobne. Z duchovného<br />
hľadiska je však takéto<br />
poznanie druhoradé. Naučená vedomosť<br />
je potrebná len pre tento pozemský<br />
život, je viazaná na rozum<br />
a pri pozemskej smrti zanikne. To,<br />
čo si človek po smrti odnáša, sú jeho<br />
hlboké zážitky, ktoré ovplyvnili jeho<br />
osobnosť. Rozlišovanie medzi týmito<br />
dvoma schopnosťami, naučeným<br />
a prežitým, nemusí byť na prvý pohľad<br />
jednoduché.<br />
Predstavme si výpočet nejakého<br />
matematického príkladu – šesť vynásobte<br />
šiestimi. Spamäti dospejete<br />
k výsledku. Táto myšlienková úvaha<br />
v nás nevyvoláva nijaké emócie, nijaký<br />
cit. Je to naučená vedomosť,<br />
ktorá smrťou zanikne. Teraz si spomeňte<br />
na nejaký zážitok, ktorý vás<br />
hlboko zasiahol. Spomienka môže<br />
byť taká silná, že i vo chvíli, keď si<br />
na ňu pomyslíte, sa môže objaviť fyzická<br />
reakcia – zrýchlený dych, mráz<br />
po chrbte, alebo zmenená nálada.<br />
Toto sú zážitky duše, ktoré si človek<br />
odnáša i po smrti. Konkrétny zážitok<br />
si pamätať nebude, skôr len jeho<br />
stopu. Niekto si môže napríklad<br />
myslieť, že život v hmotnom blahobyte<br />
mu prinesie šťastie. Celý svoj<br />
život zasvätí hromadeniu bohatstva,<br />
stane sa kariéristom a workholikom,<br />
len aby získal to, čo on považuje<br />
za šťastie. Takto si svoj život, prirodzene,<br />
skráti, keďže predčasne vyplytvá<br />
všetky svoje sily. Ako tento<br />
človek starne, pričom musí spĺňať<br />
i dôležitý predpoklad – že svoj život<br />
z času načas zvažuje a necháva<br />
k sebe prehovárať vnútorný hlas<br />
i svedomie - postupne dospeje k bolestnému<br />
poznaniu, že mu blahobyt<br />
priniesol akúsi spokojnosť, pohodlie,<br />
ale nie šťastie. Toto bolestné poznanie<br />
vytvorí do duše človeka nezmazateľnú<br />
stopu, stane sa jeho vlastníctvom.<br />
Ak tento človek zomrie<br />
9<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
TÉMA<br />
a po nejakom čase sa opäť narodí,<br />
nebude si síce pamätať, že by vo svojom<br />
minulom živote bol bohatým,<br />
bude v ňom však presvedčenie,<br />
že hmotné bohatstvo nezaručuje<br />
šťastie. Bude cítiť, že šťastie treba<br />
hľadať inak. To je ten číry extrakt,<br />
prežitie, ktoré sformovalo a zmenilo<br />
osobu človeka. Okolnosti, ako k takému<br />
poznaniu dospel už vôbec nie<br />
sú dôležité, dokonca je nežiaduce<br />
aby to vedel.<br />
ŽIŤ PRÍTOMNÝ OKAMIH<br />
V<br />
esmírne zákony pracujú tak, aby<br />
priniesli človeku čo najviac zážitkov,<br />
ktoré sa do jeho duše hlboko<br />
zapíšu a pomôžu mu sformovať ho<br />
tak, aby bol užitočný. Pri tom je<br />
veľmi dôležité, aby človek plne prežíval<br />
prítomný okamih. Nie je náhoda,<br />
že je táto okolnosť silne prizvukovaná<br />
v rôznych náboženstvách<br />
a učeniach. Iba ak človek plne prežíva<br />
prítomný okamih, úplne sa mu<br />
otvorí a snaží sa ho pre seba využiť,<br />
vtedy je „stopa“ toho okamihu dostatočne<br />
silná, aby ovplyvnila charakter<br />
a pohľad na svet. Môžeme to<br />
obzvlášť výrazne vnímať u detí. Ich<br />
schopnosť analytického myslenia nie<br />
je ešte dostatočne vyvinutá, preto je<br />
schopnosť preciťovania prítomného<br />
okamihu veľmi výrazná. Toto sa deje,<br />
samozrejme, nevedome, dôležité ale<br />
je, aby bol dospelý človek schopný<br />
uchovať si časť tejto detskosti v sebe.<br />
V dospelom veku sa táto schopnosť<br />
môže ešte viac zušľachtiť, pretože<br />
sa prežívanie deje vedome. Ľudia<br />
dôležitosť tohto prežívania podvedome<br />
vyciťujú, preto sa väčšina<br />
z nich veľmi rada vracia v spomienkach<br />
do detstva a tieto spomienky<br />
považuje za mimoriadne cenné, samozrejme,<br />
pokiaľ človek nežil v obzvlášť<br />
ťažkých pomeroch. Nadmerná<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
práca rozumu často zabraňuje tomu,<br />
aby človek prítomný okamih dostatočne<br />
precítil.<br />
A<br />
ČO AK BY SME SI<br />
PAMÄTALI?<br />
k by sa človek rozpamätal na svoj<br />
minulý život, je veľmi pravdepodobné,<br />
že by zvyšok života prežil<br />
v očakávaní a strachu, pocitoch<br />
viny, alebo naopak, v ľahkovážnom<br />
ničnerobení. Príliš by ho totiž mohli<br />
zamestnávať spomienky na minulosť.<br />
Vezmime si extrémnejší prípad.<br />
Niekto by sa rozpamätal na to,<br />
že v minulom živote zapríčinil vlastnou<br />
nedbanlivosťou smrť niekoľkých<br />
osôb. Takéto poznanie by ho mohlo<br />
úplne paralyzovať a vyvolať obrovský<br />
strach pred odplatou. Právom<br />
by totiž mohol očakávať, že bude<br />
v tomto živote zabitý tiež nedbanlivosťou<br />
iného človeka. Takéto emočné<br />
stavy by ho úplne odstrihli od reality,
TÉMA<br />
mohli by vyvolať panickú poruchu<br />
a ďalšie patologické stavy. Ujarmený<br />
v strachu by mohol začať konať vypočítavo,<br />
napríklad by vôbec nevychádzal<br />
z domu, alebo by sa kŕčovite<br />
snažil konať dobro, aby splatil dlh.<br />
Takéto dobro ale nie je skutočným<br />
dobrom, jeho motívy by boli čisto sebecké<br />
a nepriniesli by mu vykúpenie<br />
z viny. A tiež naopak, ak si bol človek<br />
vedomý toho, že v minulom živote<br />
vykonal veľmi mnoho dobra, mohol<br />
by nadobudnúť dojem, že v tomto živote<br />
už taký dobrý byť nemusí, a stal<br />
by sa duševne vlažným. V oboch<br />
prípadoch tu vidíme silné fixovanie<br />
sa na minulosť. Teda práve to, čo<br />
nemá byť. V spomienkach človek neprežíva<br />
prítomný okamih. Bol by to<br />
pre neho zbytočne premárnený život.<br />
Ak sa nad tým zamyslíme, pochopíme<br />
v tom múdrosť prírodných zákonov,<br />
ktoré dovoľujú človeku „zabudnúť“.<br />
Vytvára sa tak tá najlepšia<br />
pôda na to, aby sa človek zo svojej<br />
viny vykúpil. Pretože ak sa rozhodne<br />
pre to, že chce byť ľuďom prospešný,<br />
bude to len z jeho vlastnej vôle, len<br />
preto, že chce, nie preto, aby vyrovnal<br />
dlh. A preto jeho láska bude nezištná<br />
a pravá.<br />
Ak človeku nie je dané vedieť,<br />
kým v minulom živote bol, je ľahkovážne<br />
snažiť sa to zistiť umelými<br />
spôsobmi, ako je napríklad psychická<br />
regresia v ktorej hypnotizér<br />
človeka uvedie do hypnotického<br />
spánku a vyzve, aby sa rozpamätal<br />
na okolnosti svojho minulého<br />
života. Takýto zážitok môže mať<br />
vážne psychické následky, hoci<br />
sa terapeuti odvolávajú na pozitívne<br />
ciele v snahe pochopiť motívy činov<br />
svojich pacientov prostredníctvom<br />
väzby na minulý život. Zo všetkých<br />
metód hypnózy má regresná terapia<br />
najzávažnejšie vedľajšie účinky.<br />
Klinické štúdie opisujú chronické<br />
bolesti hlavy, depresie, chorobne<br />
úzkostné reakcie. Obnovujú sa aj<br />
spomienky na dávnejšie traumy,<br />
vracajú sa disociatívne epizódy, objavuje<br />
sa psychóza.<br />
AK SA PREDSA LEN<br />
PAMÄTÁME<br />
Existujú mimoriadne prípady,<br />
keď sa ľudia samovoľne rozpamätajú<br />
na svoje minulé životy a potom<br />
hnaní vnútorným nutkaním po nich<br />
pátrajú. Taký bol aj príbeh Jenny<br />
Cockellovej, ktorá svoj životný príbeh<br />
vyrozprávala v knihe „Deti včerajška“.<br />
Presvedčivé svedectvo prináša<br />
aj kniha „Most času“ v ktorej<br />
sa malý chlapec James Leininger rozpamätal<br />
na svoj minulý život z obdobia<br />
druhej svetovej vojny. Pod tlakom<br />
množstva nevyvrátiteľných dôkazov<br />
museli i jeho rodičia priznať, že ich<br />
dieťa bolo reinkarnovaným pilotom<br />
lietadla. Takéto prípady sú veľmi<br />
ojedinelé, no nemali by sme cez ne<br />
prechádzať bez povšimnutia. Sú pre<br />
ľudí podnetom na zamyslenie, aby<br />
prehodnotili svoj doterajší pohľad<br />
na svet. Pri týchto prípadoch rozpamätania<br />
sa nájdeme určitú podobnú<br />
črtu – osoby, ktoré ho zažili, zväčša<br />
netúžia po senzácii a po tom, aby<br />
ich ľudia videli a obdivovali. Dôvod,<br />
prečo svoj príbeh vyrozprávali, nesúvisí<br />
s ich egocentrizmom, ale so snahou<br />
pomôcť, byť užitočný, prípadne<br />
sa zbaviť ťarchy, ktorú na sebe pociťujú<br />
a pod.<br />
Každý vnímavý človek môže<br />
do istej miery tušiť, kým kedysi bol<br />
a na akom mieste žil. Indíciou k tomu<br />
môžu byť jeho vlohy ako aj jeho koníčky<br />
a záujmy z detstva. Mnoho mu<br />
môže napovedať zvláštna, ničím nevysvetliteľná<br />
príťažlivosť k miestu,<br />
kultúre alebo národu na zemi, ktorá<br />
nemá zjavnú spätosť s jeho terajším<br />
zázemím. Nepredstavujú naše<br />
strachy a fóbie skryté spomienky<br />
na spôsob akým sme zomreli alebo<br />
príčinu, prečo sme trpeli? Takmer<br />
každý má tiež skúsenosť, že pri zoznámení<br />
sa s novou osobu mal pocit,<br />
akoby ju už niekedy videl, poznal,<br />
hoci to v terajšom živote mohol<br />
úplne vylúčiť. Napriek tomu, žiadna<br />
z týchto skúseností nedáva istotu,<br />
že súvisí s minulým životom.<br />
Koniec koncov je to jedno. Zabudnutím<br />
na minulý život nás príroda<br />
učí, že je úplne jedno, kým sme<br />
kedysi boli, pretože v skutočnosti<br />
záleží jedine na tom, kým sme teraz.<br />
Nič človeku nepomôže, ak bol<br />
v minulom živote výnimočný dobrodinec,<br />
pokiaľ túto svoju schopnosť<br />
stratil a dnes je len lenivým človekom,<br />
slniacim sa vo svojej predošlej<br />
sláve. Zákon pohybu núti človeka<br />
k neustálemu zdokonaľovaniu<br />
a vývoju. Všetko, čo človek nepoužíva,<br />
sa časom zmenšuje a stratí.<br />
To isté platí o jeho vlohách a vlastnostiach.<br />
Tento istý zákon necháva<br />
človeka prežívať skutočné šťastie<br />
len v prítomnom okamihu. Človek<br />
môže šťastie pocítiť len vo chvíli,<br />
keď si ho skutočne zaslúži. Spätné<br />
spomienky na roky šťastia vyvolajú<br />
pocit nostalgie, ale nie šťastie samotné.<br />
Rovnako je zbytočné smútiť<br />
a bedákať nad minulými chybami<br />
a previneniami, pretože skutočný<br />
platný čas je len „teraz“ a tento čas<br />
nám dáva možnosť zmeniť sa a tým<br />
zmeniť svoju budúcnosť.<br />
Tomáš Výboch<br />
vyboch@svetgralu.sk<br />
11<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
TÉMA<br />
Barbro Karlén:<br />
„Keď som bola<br />
Annou Frankovou“<br />
„Moje spomienky na minulý život“<br />
VÍTĚZSLAV FOF<br />
Anna Franková sa narodila roku 1929<br />
v nemeckej židovskej rodine. Keď mala<br />
trinásť rokov, ukryla sa celá jej rodina<br />
pred prenasledovaním nacistov v Amsterdame,<br />
v zadnom trakte kancelárskej<br />
budovy. Krátko predtým začala Anna,<br />
citlivé a zjavne talentované dievča, písať<br />
svoj svetoznámy „Denník Anny Frankovej“.<br />
Väčšina z neho je venovaná životu<br />
v stiesnených priestoroch úkrytu,<br />
zaznamenávanému vnímavými očami<br />
dospievajúceho dievčaťa. Dva roky potom<br />
bol úkryt prezradený a všetci jeho<br />
obyvatelia boli odvezení do koncentračného<br />
tábora. Späť sa vrátil len otec Otto<br />
Frank.<br />
Barbro Karlén sa narodila v roku<br />
1954 vo Švédsku, deväť rokov<br />
po smrti Anny Frankovej.<br />
Jej spomienky na predchádzajúci<br />
život pripisovali rodičia sprvoti<br />
12<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
Anna Franková (1929–1945)
TÉMA<br />
Dom Anny Frankovej<br />
bujnej fantázii. Meno Anna Franková<br />
im nebolo nijako známe, pretože<br />
denník holandskej školáčky nebol<br />
ešte v 60-tych rokoch preložený<br />
do švédčiny. Pre Barbro bolo nanajvýš<br />
zvláštne nazývať svojich rodičov<br />
„mami a tati“, hlavne keď cítila,<br />
že to nie sú jej skutoční rodičia. Život<br />
v takto rozpoltenom svete bol veľmi<br />
náročný. Hoci ju rodičia mali veľmi<br />
radi, nechceli sa touto skutočnosťou<br />
zaoberať. Nikto jej nerozumel, nebolo<br />
sa komu zveriť.<br />
Roky plynuli a Barbro stále rozprávala<br />
rodičom o svojom predchádzajúcom<br />
živote. Tvrdila, že jej pravý<br />
otec si ju určite čoskoro vyzdvihne.<br />
Pýtala sa, kedy môže odísť domov.<br />
Spomenula si dokonca, že jej priezvisko<br />
bývalo „Franková“. To mala<br />
šesť rokov. Matka dievčaťa už bola<br />
natoľko znepokojená, že ju zaviedla<br />
k psychológovi. Lenže Barbro si zavčasu<br />
uvedomila, že psychológ je<br />
rovnaký dospelý ako všetci ostatní<br />
a tak mu o svojich neobvyklých spomienkach<br />
nič nepovedala. Lekár ju<br />
vyšetril, a nezbadal žiadnu odlišnosť<br />
od zdravého dieťaťa jej veku. Povedal<br />
matke, že dievčaťu nič nechýba<br />
a že z toho určite vyrastie.<br />
Čo sa však nikdy nestalo.<br />
V siedmich rokoch začala<br />
chodiť do školy a naučila<br />
sa čítať a písať. Písanie<br />
pre ňu znamenalo obrovskú<br />
úľavu, pretože papieru<br />
mohla zveriť všetko, čo<br />
by nikto iný nepochopil.<br />
Po čase bola jej izba zaplavená<br />
množstvom listov<br />
popísaných básňami, poviedkami<br />
a filozofickými<br />
esejami. Témy boli viac<br />
než prekvapivé. Ľudská<br />
povaha, smrť, hriech, odpustenie,<br />
vyššia moc, reinkarnácia,<br />
odkiaľ pochádzame,<br />
kam ideme.<br />
Jedného dňa našiel jej<br />
listy rodinný priateľ a spýtal<br />
sa, či ich môže ukázať<br />
nakladateľovi. Rodičia priznali, že jej<br />
písanie považujú za výstrednosť,<br />
ktorej sa venuje už niekoľko rokov.<br />
Nikdy ich nenapadlo, že by diela stáli<br />
za vydanie.<br />
A tak v dvanástich rokoch vyšla jej<br />
prvá kniha s názvom „Man on Earth“<br />
(Človek na Zemi). Razom sa kniha<br />
stala senzáciou a Barbro najčítanejšou<br />
autorkou Švédska, detským literárnym<br />
zázrakom. Len zriedka minul<br />
deň bez toho, že by<br />
sa neobjavilo interview<br />
s ňou v televízii<br />
alebo v tlači.<br />
Len málokto však<br />
vedel o jej často<br />
opakovanej nočnej<br />
more: Muž v zelenej<br />
uniforme dievča<br />
brutálnym spôsobom<br />
vlečie z úkrytu<br />
jej rodiny do opancierovaného<br />
auta.<br />
Vo svojej prvotine však nespomína<br />
ani najmenšiu súvislosť svojej osoby<br />
so životom Anny Frankovej. V tom<br />
čase sa v škole dozvedela, že Anna<br />
Franková je známou osobnosťou.<br />
Barbro sa cítila čudne, keď učiteľka<br />
hovorila o holandskej školáčke a jej<br />
denníku. Vnímala, že je to ona,<br />
o ktorej sa hovorí. Ako si môže učiteľka<br />
dovoliť povedať to alebo ono?<br />
Bola si však vedomá toho, že o svojich<br />
zážitkoch nesmie nikomu povedať.<br />
Spomienky boli stále živé, len<br />
Barbro sa stala mlčanlivejšia.<br />
Kľúčovým momentom bola jej<br />
cesta po Európe. Navštívila s rodičmi<br />
hlavné mesto Nemecka, Francúzska,<br />
Belgicka a Veľkej Británie.<br />
Dostala sa i do Amsterdamu. Kým<br />
v iných veľkomestách sa cítila cudzia,<br />
tu na ňu dýchol pocit dobre známeho<br />
prostredia. Ubytovali sa v hoteli<br />
a plánovali návštevu miestnych pamätihodností.<br />
„Dom Anny Frankovej navštívime<br />
ako prvý,“ vyhlásil otec, zatiaľčo sedeli<br />
v hotelovej izbe, „zavolám taxík.“<br />
„Taxík nepotrebujeme,“ odvetila<br />
malá Barbro, „je to len kúsok pešo,<br />
dovediem vás tam.“<br />
„Ako môžeš vedieť, kadiaľ sa tam<br />
ide a ako je to ďaleko, keď si tu nikdy<br />
nebola?“<br />
„To neviem, ale dajte mi šancu doviesť<br />
vás tam.“<br />
Vyrazili na cestu, po desiatich<br />
Tajný vchod<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
TÉMA<br />
Izba Anny Frankovej<br />
minútach prišli na križovatku,<br />
a Barbro povedala, že za ďalším rohom<br />
už stojí dom, ktorý hľadajú.<br />
Obaja rodičia nechápali, čo sa vlastne<br />
deje, ale na nič sa nepýtali.<br />
Zatiaľ čo sa blížili k domu, všimla<br />
si Barbro, že schody k hlavným dverám<br />
sú iné než v jej spomienkach.<br />
„To je zvláštne, schody sú úplne iné,“<br />
prehodilo dievča mimovoľne. Ani<br />
tentokrát rodičia nič nepovedali.<br />
Kúpili lístky a vošli do domu. V tej<br />
chvíli sa dievčaťa zmocnil ten najstrašnejší<br />
pocit, aký kedy zažila.<br />
V okamihu sa ocitla vo svojich najhorších<br />
snoch, ktoré ju prenasledovali<br />
celé detstvo. Teraz videla, že to<br />
neboli fantastické predstavy, ale spomienky<br />
na minulý život ukryté hlboko<br />
v duši. Matka si všimla jej vydesený<br />
výraz a pýtala sa, či je všetko<br />
v poriadku a či skutočne chce ísť<br />
na prehliadku. Malá pritakala, ale<br />
poprosila, aby sa mohla mamky stále<br />
držať za ruku.<br />
Vyšli nahor do izby, kde žila Anna<br />
Franková. Atmosféra toho miesta<br />
ju natoľko vydesila, že by najradšej<br />
hneď utiekla preč. Malá časť jej ja<br />
však túžila zostať a porovnať, do akej<br />
miery sa jej predstavy zhodovali<br />
so skutočnosťou.<br />
Začala si prezerať obrázky na stene,<br />
vystrihnuté z novín a časopisov.<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
Mala veľkú radosť, pretože úplne<br />
presne zodpovedali jej spomienkam.<br />
Cítila sa takmer, akoby sa po dlhej<br />
dobe vracala domov.<br />
„Vidíš tie obrázky, mami? Sú stále<br />
ešte na svojom mieste!“<br />
„Aké obrázky?“<br />
Zadívala sa na stenu<br />
pozornejšie a s prekvapením<br />
zistila, že na nej<br />
žiadne obrázky nevisia.<br />
„Myslím tie, čo boli<br />
zavesené na stene<br />
priamo pred nami.“<br />
Na matku dievčatka<br />
už toho bolo dosť. Zavolala<br />
sprievodcu a spýtala<br />
sa, či boli niekedy<br />
predtým na stene nejaké<br />
obrázky.<br />
„Umiestnila ich tam<br />
Anna Franková, ale<br />
pred pár týždňami sme ich zložili.<br />
Návštevníci na ne siahali a obrázky<br />
tým trpeli. Skoro sa sem vrátia, tentokrát<br />
už budú umiestnené v ráme<br />
pod sklom.“<br />
V tej chvíli si matka malej Barbro<br />
konečne uvedomila, že všetky príbehy,<br />
ktoré jej dcérka rozprávala,<br />
nie sú výplodom detskej fantázie.<br />
Bol to rozhodujúci moment,<br />
kedy pre svoju dcéru získala<br />
viac pochopenia a začala ju<br />
brať takú, aká je. Vzťah oboch<br />
sa výrazne posunul k lepšiemu,<br />
šťastnejšiemu spolužitiu. Objala<br />
svoju dcéru s novým porozumením<br />
a do očí jej vstúpili slzy.<br />
Barbro sa spýtala mamky, či<br />
by na ňu a otca mohla počkať<br />
vonku. Pocit vo vnútri domu<br />
bol pre ňu na hranici znesiteľnosti.<br />
Otec trval na tom, že chce<br />
vidieť všetky písomnosti, predmety<br />
i záznamy, a tak malá<br />
sľúbila, že počká tesne pred<br />
vchodom a nikam sa nezatúla.<br />
Rodičia dovolili.<br />
Dievča schádzalo po schodoch<br />
a plakalo. Bolo na smrť vydesené.<br />
Chcela ísť preč. Len von. Rýchlo<br />
z tohto domu. Bola už takmer pri<br />
dverách, keď sa vynoril muž v zelenej<br />
uniforme. Mieril na ňu. Bol skutočný!<br />
Chcela sa kryť. Zdvihla ruku.<br />
Zatackala sa a spadla.<br />
Keď sa spamätala, videla len ľahostajné<br />
tváre okolitých turistov. Neistým<br />
krokom vyšla von. Na rodičov<br />
čakala len pár minút a potom spoločne<br />
dom opustili.<br />
V ten deň si matka konečne pripustila,<br />
že malá Barbro bola v minulom<br />
živote Anna Franková. Od toho okamihu<br />
sa výrazne zmenila.<br />
Otec bol však vo svojich názoroch<br />
silne konzervatívny. Takmer ho obťažovalo,<br />
že mal pred očami také jasné<br />
dôkazy. Cítil sa ubitý argumentami.<br />
Nechcel, aby to tak bolo. Mal svoj kresťanský<br />
svet, kde bolo všetko presne<br />
nalinkované a bolo to tak podľa neho<br />
správne. Predstava reinkarnovanej<br />
dcéry, v minulom živote židovky, bola<br />
pre neho neprijateľná. Povedal, že nechápe,<br />
ako mohla Barbro ukázať cestu<br />
k domu Anny Frankovej, poznať vymenené<br />
schody, alebo vidieť obrázky
TÉMA<br />
na stene. Pripustil , že na tomto mieste<br />
jeho dcéra zrejme akýmsi spôsobom<br />
bola už predtým. No viac o tom nechcel<br />
hovoriť.<br />
Barbro rozdielne stanoviská<br />
svojich rodičov prijala. Konečne<br />
hodiny sa rozprávali. Od tohto okamihu<br />
sa stali blízkymi priateľmi.<br />
Keď znovunájdený bratanec opúšťal<br />
miesto stretnutia, zastavili ho<br />
zvedaví novinári. Bernhard na ich<br />
otázky odpovedal, že pokiaľ vôbec<br />
Vydané knihy Barbro Karlén<br />
sa mohla vysporiadať so svojimi spomienkami.<br />
Teraz len dúfala, že bude<br />
môcť nechať minulosť za sebou,<br />
a nechcela o tom viac hovoriť. Písala<br />
ďalej knihy, ale neplánovala ich vydanie.<br />
Netúžila po sláve ani uznaní,<br />
nemala potrebu ponúkať senzáciu.<br />
Naisto vedela, ako sa veci majú, a to<br />
jej úplne stačilo.<br />
Po rokoch nastal v jej nazeraní<br />
zlom. Jej švajčiarsky nakladateľ zistil,<br />
kým údajne bola v minulom živote<br />
a rozhodol sa zoznámiť ju s riaditeľom<br />
Nadácie Anny Frankovej. Spýtal<br />
sa jej, či by jej neprekážalo stretnúť<br />
sa osobne s jedným slávnym hercom,<br />
ktorý čítal jej knihy. Nepovedal jej,<br />
že ide o posledného žijúceho príbuzného<br />
Anny, jej bratanca Bernharda<br />
Eliasa, o ktorom sa píše i v slávnom<br />
denníku. Švajčiarsky herec súhlasil<br />
so stretnutím, hoci dopredu oznámil,<br />
že je to skôr zo zvedavosti, pretože<br />
v možnosť reinkarnácie neverí.<br />
Pri ich osobnom stretnutí však<br />
okamžite šli všetky pochybnosti bokom.<br />
Akonáhle sa uvideli, padli si<br />
do náručia, plakali dojatím a dlhé<br />
mohol niekto byť v minulom živote<br />
Annou Frankovou, tak je to určite<br />
Barbro Karlén.<br />
Toto vyhlásenie vzbudilo veľký<br />
rozruch. Denníky začali útočiť<br />
na jeho slová a spochybňovať ich vierohodnosť.<br />
Domnievali sa, že riaditeľ<br />
takej prestížnej organizácie si nemôže<br />
dovoliť natoľko nekonvenčný<br />
názor, nieto ho verejne propagovať.<br />
Medzitým Barbro napísala knihu<br />
„And the Wolves Howled: Fragments<br />
of Two Lifetimes“(A vlci vyli: Zlomky<br />
dvoch životov) a pred vydaním ju<br />
konzultovala s Bernhardom. Povedala<br />
mu, že pokiaľ s niečím v tejto<br />
knihe nesúhlasí, do tlače sa to nedostane.<br />
Riaditeľ knihu prečítal a vyjadril<br />
sa, že rozhodne musí byť vydaná.<br />
Keď v roku 2000 pri uvedení knihy<br />
verejne vystúpil a vyjadril jej svoju<br />
plnú podporu, novinári nemali zľutovania.<br />
Tlak médií bol taký výrazný,<br />
že prispel k zhoršeniu jeho zdravotného<br />
stavu a bol jednou z príčin infarktu.<br />
Po tejto srdcovej príhode požiadala<br />
Barbro Bernharda, aby k jej<br />
prípadu už nevydával žiadne vyhlásenia<br />
a nevystavoval sa tak zbytočne<br />
kritike.<br />
V závere knihy priznáva, že by bolo<br />
ďaleko ľahšie prihlásiť sa k svojim<br />
spomienkam, keby nebola v minulom<br />
živote takou známou osobnosťou.<br />
Uvedomuje si tiež, koľko problémov<br />
jej spôsobil fakt, že si z predchádzajúceho<br />
pozemského pobytu toľko<br />
pamätá. Jasne tým potvrdzuje, akou<br />
veľkou pomocou je pre človeka nemožnosť<br />
spomenúť si na predchádzajúce<br />
pozemské vtelenie.<br />
„Nezáleží mi na tom, či ľudia veria,<br />
že som žila ako Anna Franková,<br />
alebo nie,“ povedala neskôr Barbro.<br />
„Sama viem, že to tak bolo a to mi<br />
stačí. Za podstatné považujem, aby<br />
ľudia porozumeli hlbokej dômyselnosti<br />
života. Toto pochopenie ich<br />
posilní a dodá im nádej. Vyrovnajú<br />
sa tak ľahšie so všetkými osudovými<br />
ranami, ktoré ich postihnú.“<br />
Tereza Sýkorová a Vítězslav Fof<br />
redakce@svetgralu.cz<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
TÉMA<br />
Tajomstvo zrodenia<br />
Ukážka z diela Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu<br />
Ľ<br />
udia nevedia, čo tým činia, keď<br />
hovoria, že je veľká nespravodlivosť<br />
v tom, v akých pomeroch sa človek<br />
rodí!<br />
Jeden zanovito prehlasuje: „Ak je<br />
nejaká spravodlivosť, ako sa môže<br />
narodiť dieťa, zaťažené dedičnou<br />
chorobou! Nevinné dieťa musí spolutrpieť<br />
za hriechy rodičov!“<br />
Iný zase povie: „Jedno dieťa sa rodí<br />
v bohatstve a druhé v trpkej chudobe<br />
a núdzi. Z toho nemôže vyrásť viera<br />
v spravodlivosť.“<br />
Alebo: „Pripusťme, že rodičia<br />
majú byť potrestaní, potom ale nie je<br />
správne, že trestom je nemoc a smrť<br />
dieťaťa. Dieťa musí predsa pri tom<br />
trpieť nevinne.“<br />
Takýchto a podobných názorov koluje<br />
medzi ľuďmi na tisícky. Niekedy<br />
i vážne hľadajúci si tým lámu hlavy.<br />
Jednoduchým prehlásením, že „nevyspytateľné<br />
sú cesty Božie, ktoré<br />
privádzajú všetko k dobrému“, neodstráni<br />
sa zo sveta to nástojčivé<br />
„prečo“. Kto sa chce tým uspokojiť,<br />
musí sa s tým ľahostajne zmieriť,<br />
alebo každú spýtavú myšlienku musí<br />
v zárodku potlačiť ako neoprávnenú.<br />
Ale tak to nebolo chcené! Otázkami<br />
sa nájde pravá cesta. Ľahostajnosť<br />
alebo násilné potláčanie pripomína<br />
len otroctvo. Boh však nechce<br />
mať otrokov! Nechce tupé poddanstvo,<br />
ale slobodný, vedomý pohľad<br />
nahor.<br />
Jeho nádherné, múdre usporiadanie<br />
sa nepotrebuje zahaľovať<br />
do mystického šera, ale skôr získa<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
ešte na svojej vznešenej nedotknuteľnej<br />
veľkosti a dokonalosti, ak voľne<br />
leží pred nami! Svoje večné pôsobenie<br />
koná bez prestania, nezmeniteľne<br />
a neúplatne, so stále rovnakým pokojom<br />
a istotou.<br />
Nedbá na hromženie alebo uznanie<br />
ľudí, ani na ich nevedomosť, ale<br />
vracia každému jednotlivcovi v zrelých<br />
plodoch navlas presne to, čo zasieval.<br />
...<br />
Človek si teda vytvára svoj budúci<br />
život vždy sám. Dodáva nitky a určuje<br />
tak farbu a vzor rúcha, ktoré<br />
pre neho utkajú Božie krosná zákona<br />
zvratného pôsobenia.<br />
Vo vzdialenej minulosti spočívajú<br />
často príčiny, určujúce vonkajšie pomery,<br />
do ktorých sa duša zrodí, práve<br />
tak ako dobu, pod vplyvmi ktorej<br />
dieťa vstupuje do pozemského sveta.<br />
To všetko pôsobí potom trvalo cez<br />
celé jeho pozemské putovanie, aby<br />
sa dosiahlo to, čo je práve pre túto<br />
dušu potrebné k vyrovnaniu, k obrúseniu,<br />
k odvrhnutiu a k ďalšiemu vývoju.<br />
Ale ani to sa nedeje jednostranne<br />
len pre dieťa. Vlákna sa totiž spriadajú<br />
samočinne tak, že v pozemskom<br />
sa tiež odohráva zvratné pôsobenie.<br />
Rodičia dávajú dieťaťu práve to, čo<br />
potrebuje k svojmu vývoju, a tak isto<br />
zase aj dieťa rodičom, nech už je to<br />
dobré alebo zlé. Veď k duchovnému<br />
vývoju patrí prirodzene aj oslobodenie<br />
sa od zla prežitím. Tým, že sa zlo<br />
prežije a spozná, ako také sa aj<br />
odvrhne. A príležitosť k tomu dáva<br />
vždy zvratné pôsobenie. Bez neho<br />
by sa človek nikdy nemohol naozaj<br />
oslobodiť od toho, čoho sa dopustil.<br />
V zákonoch zvratného pôsobenia<br />
spočíva teda cesta k slobode alebo<br />
k vzostupu ako veľký dar a milosť.<br />
Z toho dôvodu nemožno vôbec hovoriť<br />
o treste. Trest je nesprávny výraz,<br />
lebo predsa práve v ňom sa prejavuje<br />
najväčšia láska, ruka Stvoriteľova,<br />
podávaná na odpustenie hriechov<br />
a oslobodenie sa.<br />
...<br />
Len jeden jednoduchý príklad nech<br />
je uvedený: Matka miluje svojho syna<br />
natoľko, že mu všemožne bráni, aby<br />
sa oženil a od nej odišiel. Stále ho<br />
pripútava k sebe. Takáto láska je<br />
falošná, čisto sebecká, i keď matka<br />
podľa svojej mienky vynakladá<br />
všetko, aby synovi učinila pozemský<br />
život čo najkrajším. Svojou sebeckou<br />
láskou zasiahla do synovho života<br />
neprávom.<br />
Pravá láska nemyslí na seba, ale<br />
vždy len na prospech milovaného, aj<br />
keď je to spojené s vlastným odriekaním.<br />
Príde hodina, keď je matka odvolaná.<br />
Syn teraz ostal sám. Je pre neho<br />
už prineskoro, aby sa ešte vzchopil<br />
k radostnému splneniu vlastných<br />
prianí, ako to poskytuje mladosť.<br />
Napriek tomu predsa niečo získal;<br />
núteným odriekaním si niečo odpykal.<br />
Či už to bolo niečo rovnorodé<br />
z jeho predchádzajúceho bytia, takže<br />
sa vyhol vnútornému osamoteniu
TÉMA<br />
v manželstve, ktoré by ho inak muselo<br />
postihnúť, keby sa bol oženil,<br />
alebo je to niečo iné. Týmto môže<br />
len získať.<br />
Matka však vzala svoju sebeckú<br />
lásku so sebou. Príťažlivá sila duchovnej<br />
rovnorodosti ju preto ťahá<br />
neúprosne k ľuďom s podobnými<br />
vlastnosťami. Len v blízkosti takých<br />
ľudí nachádza možnosť, aby prostredníctvom<br />
ich citového života<br />
mohla spolupreciťovať časť svojej<br />
vlastnej vášne, pretože títo ľudia tiež<br />
preukazujú sebeckú lásku voči iným.<br />
Tak zostáva pripútaná k zemi.<br />
Ak dôjde potom u ľudí, v blízkosti<br />
ktorých sa matka trvalo zdržuje,<br />
k počatiu, ona sa znovu vtelí práve<br />
v dôsledku tohto pevného duchovného<br />
spútania.<br />
Potom sa situácia obráti. Ona ako<br />
dieťa musí teraz trpieť pre podobnú<br />
vlastnosť otca alebo matky to isté,<br />
čím kedysi trpelo jej dieťa od nej. Nemôže<br />
opustiť svoj rodičovský dom,<br />
aj keď po tom túži a naskytujú sa jej<br />
príležitosti. Jej vina je zahladená, keď<br />
prežitím na sebe samej pozná takéto<br />
vlastnosti ako nesprávne, a tým<br />
sa od nich oslobodí.<br />
Pri spojení s hrubohmotným telom,<br />
to jest pri inkarnácii, kladie<br />
sa každému človeku na oči páska,<br />
ktorá mu bráni vidieť a rozpamätať<br />
sa na svoje predošlé bytie. Aj to,<br />
ako všetko dianie vo stvorení, je len<br />
k prospechu dotyčného. Opäť v tom<br />
spočíva múdrosť a láska Stvoriteľa.<br />
Keby sa každý mohol presne rozpamätať<br />
na svoj predošlý život, zostal<br />
by vo svojom novom pozemskom živote<br />
len tichým pozorovateľom, vedomý<br />
si toho, že stúpa, alebo niečo<br />
rozväzuje. Avšak práve preto by potom<br />
pre neho nebol možný nijaký<br />
pokrok, ale skôr by to prinieslo veľké<br />
nebezpečie zostupu.<br />
Pozemský život má byť skutočne<br />
prežitý, ak má splniť svoj účel. Len to,<br />
čo človek vnútorne prežije, teda precíti<br />
od najvyššieho po najhlbšie, len<br />
to je jeho vlastníctvom. Keby človek<br />
vždy už vopred poznal jasne presný<br />
smer, jemu prospešný, nemusel by<br />
uvažovať ani sa rozhodovať. Tým by<br />
zase nezískal nijakú silu, nijakú samostatnosť,<br />
ktoré bezpodmienečne<br />
potrebuje.<br />
Avšak takto berie každú situáciu<br />
v pozemskom živote vážnejšie. Každé<br />
skutočné prežitie vštepuje nezabudnuteľné<br />
dojmy do citu, do toho nesmrteľného,<br />
čo si človek pri svojej<br />
premene bytia odnáša so sebou ako<br />
svoje vlastníctvo, ako časť seba samého,<br />
už pretvoreného podľa prežitých<br />
dojmov. Ale odnáša si len to<br />
skutočne prežité, všetko ostatné zaniká<br />
pozemskou smrťou. Toto prežité<br />
však zostáva ako číry extrakt<br />
pozemského života, ako jeho zisk!<br />
K prežitému nepatrí naučené; iba<br />
to, čo si z naučeného osvojil prežitím.<br />
Celá ostatná hŕba naučeného,<br />
kvôli čomu nejeden človek obetuje<br />
celé pozemské bytie, odpadá ako<br />
bezcenný brak. Preto by mal každý<br />
okamih života brať vážnejšie, aby<br />
ním pulzovalo silné životné teplo, či<br />
už v myšlienkach, v slovách alebo<br />
v činoch, a aby neupadol do prázdnych<br />
návykov.<br />
Novonarodené dieťa vyzerá s páskou<br />
na očiach, ktorú dostalo pri vtelení,<br />
ako úplne nevedomé, a preto<br />
omylom považované aj za nevinné.<br />
Pritom si často prináša mocnú<br />
karmu, ktorá mu poskytuje možnosť<br />
napraviť predchádzajúce bludné<br />
cesty prežitím. Karma je v osudovom<br />
určení len nutným následkom diania<br />
v minulosti. Pri poslaniach sa karma<br />
berie dobrovoľne na seba kvôli získaniu<br />
pozemského chápania a pozemskej<br />
zrelosti, potrebných k ľahšiemu<br />
splneniu poslania, pokiaľ však karma<br />
nepatrí k samotnému poslaniu.<br />
Preto by človek už nemal reptať<br />
proti nespravodlivosti pri narodeniach,<br />
ale mal by vďačne vzhliadnuť<br />
k Stvoriteľovi, ktorý každým narodením<br />
dáva len novú milosť!<br />
Abd-ru-shin<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
VÝCHOVA<br />
12 zlatých pravidiel úspešnej výchovy alebo<br />
„Ako nemyslieť<br />
na ružového slona“<br />
BIRGIT MARIA A PHILIPP-DAMIAN SIEFERT<br />
Najdôležitejšie zásady úspešnej výchovy<br />
sme vám predstavili už v čísle 34. Pokiaľ<br />
ste si ich vzali k srdcu, bude pre vás v poradí<br />
tretie pravdepodobne celkom samozrejmé:<br />
Pravidlo číslo 3<br />
PO KAŽDOM „NIE“<br />
DESAŤKRÁT „ÁNO“<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
Samozrejme, tento „výrok“ nebudeme<br />
brať celkom doslovne. Pokiaľ<br />
naše dieťa robí niečo, čo ohrozuje<br />
jeho zdravie alebo život, potom je naše<br />
„nie“ namieste. No dieťa naň zareaguje<br />
oveľa spontánnejšie a rýchlejšie, pokiaľ<br />
toto nie počúva len zriedka. Prirodzene<br />
zbystrí pozornosť.<br />
Ak v nejakej bežnej situácii chceme<br />
vysloviť nie, skúsme sa najprv<br />
na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa, či<br />
je tento zákaz skutočne nevyhnutný.<br />
Podľa našich skúseností je použitie slovíčka<br />
nie väčšinou zbytočné.<br />
Ak zakazujeme príliš často, podlieha<br />
naše nie „inflácii“. Radšej citlivým<br />
usmerňovaním našich detí rozvíjajme<br />
ich zmysel pre vnímanie reality a porastie<br />
aj ich dôvera v seba samých. Ony<br />
chcú spoznávať realitu vo všetkých jej<br />
podobách – i keď je to pre nás dospelých<br />
niekedy ťažko znesiteľné. V prípade,<br />
že dieťa prekračuje „hranice“,<br />
potom nech je nie z našej strany citlivé,<br />
ale rozhodné: deti hranice potrebujú<br />
a postupne sa ich učia akceptovať.<br />
Keď budeme zákazmi šetriť, deti ich<br />
budú rešpektovať. To je aj naša skúsenosť.<br />
Občas nevychádzame z údivu,<br />
s akou samozrejmosťou akceptuje nie
VÝCHOVA<br />
naša vnučka. Pravda, od nás ho počuje<br />
zriedka.<br />
Skúsme sa zamyslieť: ak často a bez<br />
rozmyslu povieme nie, musíme svoje<br />
rozhodnutie nezriedka korigovať.<br />
Na jednej strane tým vzbudzujeme<br />
neistotu, alebo náš zákaz deti začnú<br />
ignorovať, čo je celkom pochopiteľná<br />
reakcia, ktorá však stresuje všetkých<br />
zúčastnených.<br />
Okrem toho, časté nie vyvoláva<br />
vzdor a frustráciu. Ako sa cítime my,<br />
keď nám niekto neustále odporuje?<br />
Vyhýbajme sa aj „skrytému nie“ v záporných<br />
formuláciách: „Neskáč! Nelietaj<br />
toľko! Nebúchaj tak tými dverami!“<br />
Dajme si záležať na kladnej formulácii:<br />
„Zatváraj prosím dvere potichu!“<br />
To predsa znie úplne inak: príkaz<br />
sa mení na želanie, prosbu. Okrem<br />
iného tu spolupracuje aj „princíp ružového<br />
slona“. Ak nám niekto povie:<br />
nemyslite na ružového slona – čo<br />
sa stane? Naša myseľ sa upriami na ružového<br />
slona, hoci doteraz nám to ani<br />
len nenapadlo. Naše podvedomie totiž<br />
nie je schopné predstaviť si pojem<br />
„nie“. Pokiaľ je teda naším zvykom hovoriť<br />
v negatívach, podnecujeme tým<br />
práve to, čomu chceme zabrániť. Ak<br />
bude náš spôsob vyjadrovania pozitívny,<br />
potom bude všetko jednoduchšie.<br />
Niekedy sa stáva, že naše zákazy vychádzajú<br />
z pocitu vlastnej nespokojnosti.<br />
Skúmajme jej príčiny, starajme<br />
sa aj sami o seba, o svoje potreby. Venujme<br />
čas činnostiam, ktoré napĺňajú<br />
naše srdce. Spokojní rodičia majú spokojné<br />
deti. – Aj my sa usilujeme o to,<br />
aby sa nám darilo. Keď sa nám práve<br />
nedarí, úprimne to svojmu dieťaťu<br />
povieme. Máme skúsenosť, že to deti<br />
pochopia. Cítia, že ich berieme vážne<br />
a vedia, že to nemá nič spoločné s ich<br />
správaním.<br />
Teda zhrnieme si: ak budeme s nie<br />
zaobchádzať šetrne, s pribúdajúcim<br />
vekom dieťaťa bude jeho potreba<br />
automaticky ubúdať. Je to prirodzené,<br />
pretože dieťa si vytvorí zmysel pre<br />
realitu, získa dôveru v našu pomoc<br />
i vo vlastné schopnosti. Samo si tak<br />
nájde cesty k vlastnému rozvoju.<br />
Pravidlo číslo 4<br />
DÔVERUJME<br />
SVOJIM DEŤOM<br />
Z obavy, že sa dieťaťu môže stať<br />
niečo zlé, ho často pripravíme o plnohodnotné<br />
zážitky, podnecujúce<br />
odvahu a samostatnosť. Áno, myslíme<br />
to dobre, je to predsa spôsob ako<br />
dať najavo: starám sa o teba, záleží mi<br />
na tebe. No ruku na srdce: nebránime<br />
tým svojmu dieťaťu v rozvoji?<br />
Niektoré skúsenosti jednoducho<br />
bývajú spojené s bolesťou. Spomeňme<br />
si, ako sa naše deti učili chodiť. Tiež<br />
pritom padali, zase vstávali, a pokračovali<br />
tak ďalej v neustálom učení.<br />
Namiesto ochrany pred nepríjemnými<br />
a obtiažnymi situáciami<br />
skúsme svoje deti nimi skôr sprevádzať;<br />
ukážme im, ako sa s novým,<br />
neznámym môžu vysporiadať. Potom<br />
mnoho nebezpečenstiev prestane<br />
existovať. A naučme ich, ako zaobchádzať<br />
s bolesťou. Bolesť k životu patrí.<br />
Takmer u všetkých prírodných národov<br />
– aby sa chlapci raz stali „poriadnymi<br />
chlapmi“ – sa môžeme<br />
stretnúť s podnetmi, rituálmi, ktoré<br />
sú spojené s bolesťou. Prečo asi?<br />
Je prirodzené pociťovať ju, vnímať,<br />
no nepodliehať jej priveľmi. Ako<br />
často sa stane, že si dieťa privodilo<br />
bolesť a my odpútame jeho pozornosť<br />
slovami: „pozri kam letí ten vtáčik,<br />
tam hore…“ (alebo nejako podobne).<br />
No dovoľme dieťaťu bolesť precítiť<br />
a prípadne si aj poplakať. Napríklad,<br />
keď dieťa spadne: máme okamžite<br />
k nemu pribehnúť a dvíhať ho<br />
zo zeme? Možno si ani nestačí uvedomiť,<br />
čo sa práve stalo. Stratí súvislosť.<br />
Niekedy plačom reaguje skôr na náš<br />
strach, prípadne možný hnev. Dajme<br />
svojmu dieťaťu príležitosť, aby mohlo<br />
vstať samé, veď sa učí. Buďme jednoducho<br />
prítomní – s pocitom dôvery<br />
a účasti. A predovšetkým: zachovajme<br />
pokoj, zdržme sa zbytočných<br />
rečí. Majme na pamäti, že všetko čo<br />
dieťa v úľaku počuje, sa okamžite<br />
ukladá do jeho podvedomia. Preto<br />
vážme svoje slová.<br />
Na záver ešte jedna chúlostivá téma:<br />
„pusinkovanie.“<br />
Máloktoré dieťa dáva pusinky samé<br />
od seba – a keď, tak len zriedka. Pokiaľ<br />
príde dieťa samo, potom je to<br />
v poriadku. Ale doprajme dieťaťu<br />
slobodu prejavu a takéto správanie<br />
nevynucujme! Nežnosti, ako je bozk<br />
na pery, sú veľmi osobným, intímnym<br />
a preto výsostne spontánnym prejavom.<br />
Naša zdržanlivosť je namieste,<br />
aj ak ide o bozk dcéry otcovi alebo<br />
syna matke. Je nešťastné, keď je dieťa<br />
vedené k dôvernostiam a pusinkovaniu<br />
ďalších osôb z príbuzenstva. Tým<br />
sa vnútorné cítenie dieťaťa deformuje<br />
– formalizovaním citových poryvov<br />
dochádza k pestovaniu fyzických prehmatov.<br />
Náš tip: Správajme sa nežne<br />
k svojmu mužovi, k svojej žene. Partnera<br />
potešíme – a deťom ukážeme<br />
vhodný vzor.<br />
Prajeme veľa lásky a tolerancie!<br />
A majme na pamäti: pri výchove<br />
je dovolené dopúšťať sa chýb, no napriek<br />
nim – s úsmevom, vnútorným<br />
pokojom a dôverou – vytrvať.<br />
Birgit a Philipp Siefertocvi<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
ROZHOVOR<br />
Každý má na výber,<br />
keď vie, ako na to<br />
Rozhovor z farmy Na konci sveta<br />
Krajina okolo Bouzova je rozprávková. Rozmanité kľukaté cesty, lesy a kopce… Akoby<br />
sa tam zastavil čas niekedy pred sto rokmi. Niet divu, že si ju pre život vybrala rodina,<br />
ktorá sa rozhodla žiť sebestačným a ekologickým spôsobom. Lenka Voštová a jej<br />
izraelský manžel Navot hospodária na osamelom statku neďaleko malej obce Střemeníčko,<br />
asi 30 kilometrov severozápadne od Olomouca. „Na mieste, ktoré si právom<br />
zaslúži názov Na konci sveta, pretože i cesta u nás končí,“ hovorí tridsaťšesťročná<br />
Lenka, ktorá sa so svojím o dva roky starším mužom zoznámila na štúdiách v Japonsku.<br />
Okolo desiatej dopoludnia nás vítajú najprv mečiace biele kozy a o chvíľu i Lenka<br />
s malým synčekom, ktorý vrtko vyskočí z jej náručia a bosý vbehne rovno do jesenným<br />
ránom ochladenej trávy…<br />
Vidím, že ste u detí zaviedli „studený<br />
odchov“.<br />
No áno. Vy snáď nie? Nie je im<br />
zima a nebývajú ani choré. Chodia<br />
bosé, pretože topánky odmietajú nosiť.<br />
Majú to po svojom otcovi, ktorý chodí<br />
bosý celoročne. Ale topánky máme<br />
(smiech) a celkom drahé, inak by<br />
na nás mohla prísť aj sociálka. A samozrejme<br />
vlastníme i kočík, ktorý nepoužívame<br />
(smiech).<br />
Takže už máte dve deti…<br />
Starší štvorročný Samuel je teraz<br />
v lesnej škôlke v Podolí a toto je Naty,<br />
ktorý má teraz rok a štvrť. Ale pri<br />
deťoch toho na statku veľa nestíham.<br />
Tento rok dokonca ani zeleninu ani<br />
pečenie chleba, ten musíme tentokrát<br />
kupovať. No v zime zase budeme<br />
piecť. Keď sme tento rok vysievali<br />
zeleninu, Naty všetko zničil<br />
a nemáme nič, iba asi päť základných<br />
druhov. A ovocie nám všetko<br />
zamrzlo. Takže máme len mlieko,<br />
kurčatá a vajcia.<br />
20<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
To sa zlepší, keď deti trochu povyrastú.<br />
Ale inak ste dosiaľ sebestační<br />
boli, však?<br />
Áno. Z polozbúraného statku sme<br />
pomaly vybudovali fungujúce vidiecke<br />
hospodárstvo, ktoré nám<br />
umožňuje sebestačný život, priestor<br />
na naše aktivity a záujmy a zároveň<br />
možnosť stretávať sa s mnohými zaujímavými<br />
ľuďmi, ktorí k nám zavítajú.<br />
Chováme ovce, kozy a niekoľko<br />
kravičiek Jersey. Ich mlieko spracovávame<br />
na syry, jogurty a ďalšie dobroty.<br />
Na farme prebieha celoročne predaj<br />
z dvora a chodievame i na farmárske<br />
trhy. Ďalším naším záujmom je<br />
extenzívne ovocinárstvo, vysádzame<br />
ovocné sady na našich pozemkoch<br />
a staráme sa i o starý obecný sad.<br />
Aké stromy vysádzate?<br />
Sadíme hlavne staré odrody ovocných<br />
stromov, ktoré stojí za to zachovať<br />
a majú aj krajinársky význam.<br />
Na dvore nám pobehuje vodná<br />
i hrabavá hydina, máme troch psov,<br />
mačky... pestujeme i zeleninu, väčšinou<br />
len pre spotrebu u nás na hospodárstve.<br />
Príležitostne hostíme rôzne<br />
ekologicky zamerané akcie a občas<br />
usporadúvame kurzy a víkendovky.<br />
Sme takisto hostiteľskou farmou<br />
medzinárodného dobrovoľníckeho<br />
programu WWOOF – niekoľkokrát<br />
u nás boli na skusy Američania<br />
a Francúzi. Pri všetkom našom konaní<br />
sa snažíme voliť ekologicky šetrnejšie,<br />
ale praktické a životaschopné<br />
alternatívy.<br />
Ako ste začínali?<br />
Od roku 2001, keď sme kúpili polovicu<br />
statku na samote, sme dom<br />
opravovali a využívali ako víkendové<br />
a prázdninové útočisko. Potom naraz<br />
vznikla záhradka, priviezli sa mačiatka,<br />
sliepky – a už to začalo. Hospodáriť<br />
sme začali nenápadne, nákupom<br />
jednej kozy v roku 2005, keď sme<br />
sa sem natrvalo presťahovali. Lenže<br />
jednej koze bolo smutno, tak k nej<br />
pribudla druhá. Ďalšie kozliatko bolo<br />
krásne a tak kôz postupne pribúdalo,<br />
až sme sa mimovoľne stali najväčšími<br />
chovateľmi kôz v okolí. Niežeby naše<br />
stádočko bolo nejako veľké, ale veľa<br />
kôz sa tu už nechová. Domov u nás<br />
našlo aj niekoľko plemenných východofrízskych<br />
oviec a pôvodná valaška.<br />
Nedokážem tie kozy teraz rýchlo<br />
všetky spočítať. Koľko ich v tej ohrade<br />
je?
ROZHOVOR<br />
Dojíme ich asi dvadsaťosem a aj<br />
šesť oviec. Je tam takisto pár kravičiek<br />
a niekoľko kozliat alebo mladých<br />
kôz, ktoré ešte kozľatá nemali.<br />
Kozy ste si zaobstarali kvôli mlieku<br />
a syru?<br />
Áno. Chcela som skúsiť vyrobiť syr<br />
a začali sme v tom i podnikať. A stále<br />
sa umeniu výroby kozích syrov<br />
učíme. Okrem osvedčených druhov<br />
neustále skúmame, ako syry vylepšiť<br />
a ako vyrobiť i naozajstné špeciality.<br />
S tým, ako pribúdalo množstvo<br />
spracovávaného mlieka, rástli i nároky<br />
na priestor. Preto sme na farme<br />
vybudovali i malú syráreň.<br />
Dá sa výrobou syrov uživiť?<br />
To je otázka, na ktorú stále nevieme<br />
odpovedať. Vyzerá to, že áno. Žijeme,<br />
a i naši pomocníci dostávajú výplatu.<br />
No stále treba do niečoho investovať.<br />
A tak sa peniaze strácajú v investíciách<br />
a údržbe. Kupuje sa traktor, zvieratá,<br />
treba opravovať budovy, atď. Keby<br />
sme mali len syráreň a vyrábali z kupovaného<br />
mlieka, tak sa veľmi pekne<br />
uživíme. Ale pretože si mlieko produkujeme<br />
sami, je to horšie. Ale musíme<br />
brať do úvahy i to, že sme tu začínali<br />
úplne od nuly. Nebolo tu nič, všetko<br />
sme museli vybudovať sami. Nebol<br />
tu ani plot, ani nástroje, ani chlievy,<br />
ktoré by sme mohli použiť.<br />
Ako a kde ste sa zoznámili s manželom?<br />
Zhodou okolností sme obaja boli<br />
práve v Japonsku a tam sme sa i zoznámili.<br />
Študovala som japončinu a andragogiku.<br />
Pobudla som tam niekoľkrát.<br />
Napríklad trištvrte roka, rok, desaťkrát<br />
asi po mesiaci. A veľakrát na kratšie.<br />
Zaujímavé, ako ste sa vydali úplne<br />
inou cestou a iným smerom, a dnes<br />
žijete v Střemeníčku vidieckym životom.<br />
To veľa spoločného s vaším štúdiom<br />
nemá.<br />
Že by to bolo to isté, to sa povedať<br />
nedá. Ale ja nie som z veľkého mesta,<br />
pochádzam z Rožnova pod Radhoštěm<br />
a zvieratá i záhrada ma vždy<br />
zaujímali. Len nepochádzam z poľnohospodárskej<br />
rodiny. Tomu sa u nás<br />
doma nikto nevenoval.<br />
(Prichádza si k nám sadnúť bosý<br />
muž...) Tak to bude najskôr váš manžel<br />
Navot?<br />
Áno, to prichádza náš hlavný hospodár.<br />
Nie je vám smutno za Izraelom?<br />
(Navot) Vôbec nie. Tu sa mi veľmi<br />
páči. Nič mi tu nechýba. Prišiel som<br />
„Radi by sme vybudovali miesto, ktoré každému, kto sem zavíta, prinesie inšpiráciu a poznanie niečoho nového. Miesto, kde<br />
sa človek môže zamyslieť nad tým, ako dnes žijeme a ako by sme skutočne žiť chceli. Miesto, ktoré prichádzajúcemu môže ukázať<br />
iný svet, ak bude chcieť. Miesto na život. Až keď spoznáme, aké rozmanité možnosti nám život ponúka, môžeme o ňom skutočne<br />
slobodne rozhodovať. Život v súlade s odvekými rytmami prírody je niečo, na čo sme kvôli priemyselnej výrobe a každodennému<br />
pracovnému stereotypu zabudli. Až žitie na statku uprostred prírody nás vrátilo späť k prirodzenému poňatiu času.“<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
ROZHOVOR<br />
z časti Izraela, ktorá bola európska.<br />
Moja rodina pochádzala zo Škótska,<br />
Nemecka a žili sme v obci, ktorú stavali<br />
Nemci.<br />
Mali ste v Izraeli hospodárstvo?<br />
Žil som v kibuci. Bol tam kravín,<br />
vedľa ktorého by sa i Klopina cítila<br />
Koľko syrov dnes vyrábate?<br />
(Lenka) Zhruba okolo dvanásť druhov.<br />
Z toho je asi polovica kravských<br />
a druhá polovica kozích alebo kozoovčích.<br />
Občas i niečo špeciálne. Z kozích<br />
robíme čerstvé kozie bochníky buď<br />
neochutené alebo ochutené rôznymi<br />
bylinkami alebo korením, robíme aj<br />
malá. (Lenka) Klopina je spoločnosť,<br />
ktorá obhospodaruje niekoľko desiatok<br />
tisíc hektárov pozemkov všade<br />
okolo nás až na sever.<br />
Kto podojil prvú kozu? Lenka alebo<br />
Navot?<br />
Neviem ako Navot, ale ja som sa to<br />
naučila až s prvou kozou, ktorú som si<br />
kúpila. Nevedela som ani, čo to žerie.<br />
Tušila som, že seno, ale že zrno? (Navot)<br />
Ja som ani netušil, že koza musí<br />
mať seno. To preto, že u nás v Izraeli<br />
nie je taká zima ako tu. Tam žerú kozy<br />
celoročne siláž z kukurice, pretože<br />
tráva tam veľmi nerastie. Lenka mi<br />
raz ukázala, ako sa dojí koza. Priviazala<br />
ju, podojila a potom odišla na dva<br />
týždne na Šumavu. Nechala ma tu samého<br />
s kozou.<br />
Trafili ste mliekom do šechtára?<br />
Nie. Koza kopala a sedela. Klať<br />
nemohla, ale zjavne vyjadrovala,<br />
že so mnou nie je spokojná. Dve<br />
deci som nadojil za 45 minút. A i tie<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
mi nakoniec vykopla z ruky a vyliala.<br />
A večer sa to opakovalo znovu.<br />
Až po niekoľkých dňoch sme našli<br />
s kozou spoločnú reč. Neskôr som<br />
bol schopný podojiť za dve hodiny<br />
i dvadsať zvierat. Naučil som sa to rukami<br />
celkom šikovne, ale v noci som<br />
nemohol ani spať, ako ma potom boleli.<br />
Tak sme si nakoniec zaobstarali<br />
stroj na dojenie.<br />
Dnes už máte nielen stroj, ale aj pomocníkov.<br />
(Lenka) Teraz tu máme na dlhodobej<br />
stáži šikovného pomocníka. Väčšinou<br />
sú tu pol roka. Ale chodia sem<br />
ľudia aj na brigády. Niekto pomáha<br />
dojiť, niekto na menší úväzok v syrárni.<br />
Priebežne sa tu rôzne striedajú<br />
traja pomocníci.<br />
Aké boli vaši prvé syry?<br />
V knižkách a na internete som si<br />
prečítala, ako sa robí syr a skúsila<br />
som ho vyrobiť. Kúpila som syridlo,<br />
použila mliečnu kultúru a väčšinou<br />
boli dobré, však Navot? (Navot)<br />
To áno, ale my už jeme toľko syrov,<br />
že sa na ne škeríme ako tí kritici, čo<br />
rozumejú vínu. A neviem, či by som<br />
dnes dal do úst syry, ktoré nám kedysi<br />
tak chutili. Dnes už sme náročnými<br />
ochutnávačmi, a ešte sa máme stále<br />
veľa čo učiť.<br />
tvrdý kozí syr čerstvý alebo zrejúci,<br />
ktorý zreje v pivnici. Vyrábame aj roztierateľný<br />
syr podľa receptúry, ktorú<br />
sem priniesol Navot. Ide o laban z ovčieho<br />
a kozieho mlieka, olivového<br />
oleja a libanonského korenia. Občas<br />
robíme aj ďalšie špeciality. Napríklad<br />
kozoovčí dezert s medom a mandľami.<br />
Kravské syry robíme hlavne tvrdé.<br />
Ako dlho trvá ich výroba?<br />
Kopčeky sú napríklad za dva dni<br />
hotové. Ale tvrdé syry zrejú dva mesiace<br />
i dlhšie, pokiaľ ich nepredáme.<br />
Ako často máte syry vo svojom jedálnom<br />
lístku?<br />
(Navot) Príliš často. (Lenka) Podľa<br />
toho, ako to práve cítim. Niekedy si<br />
i celý týždeň mliečny výrobok nedám.<br />
Ale väčšinou áno. Chlapci jedia kozie<br />
syry, ale chutia im aj jogurty a dezerty.<br />
Aké jedlá najčastejšie varíte?<br />
(Lenka) Čo dom dal. Keď je u nás<br />
niekto z dobrovoľníkov, môže
ROZHOVOR<br />
celkom slušné množstvo ekologicky<br />
pestovanej zeleniny. Kvôli malej<br />
ploche musíme pestovať intenzívne<br />
a dobre zeleninu nakombinovať, aby<br />
bola všetka plocha využitá. Na záhony<br />
často používame mulč, niektoré<br />
záhony sa nerýľujú, alebo sa rýľujú<br />
len v prípade nutnosti, pracujeme<br />
vám zamrzne voda a musíte ju každý<br />
deň nanosiť pre toľko zvierat, je to<br />
celkom drina. Nočné smeny nerobíme.<br />
Vstávame, keď sa zobudíme.<br />
Jeme zeleninu z vlastnej záhrady, bez<br />
chémie, bez hnojív, bez reklamných<br />
trikov. Vajíčka od spokojných sliepok<br />
a mlieko od maškrtných kôz<br />
sa zapojiť aj do varenia, a nič iné ako<br />
jesť našu stravu mu nakoniec neostáva<br />
(smiech). Ľudia sa u nás naučia piecť<br />
kváskový chlieb, placky, varíme aj<br />
z toho, čo nakúpime. Nekupujeme<br />
žiadne polotovary alebo hotové jedlá.<br />
(Navot) Ľudia, ktorí u nás pracujú, si<br />
musia na takúto stravu zvyknúť. Niektorí<br />
s tým majú problém, a to si myslím,<br />
že nie sme extrémne radikálni.<br />
Ako ste sa naučili pomôcť koze pri<br />
pôrode? Vo filmoch vždy ťahajú kozľa<br />
alebo teliatko dvaja ľudia a zdá sa,<br />
že je to dosť náročné…<br />
(Lenka) Normálne kozy a kravy rodia<br />
samé. Až na výnimky. My sme<br />
zatiaľ našťastie nemuseli z kravy nič<br />
ťahať. S kozami je to horšie. Keď ich<br />
máte toľko, vždy sa nájde nejaká,<br />
ktorá má pri pôrode problémy. Hlavne<br />
kvôli zlej polohe kozľaťa. Je to rovnaké<br />
ako u ľudí. To potom musíte do kozy<br />
siahnuť a kozľatá zrovnať. Niektoré<br />
veci vieme sami, ale tento rok i vlani<br />
sme už museli vyhľadať pomoc veterinára.<br />
Keby sme tomu nechali voľný<br />
priebeh, nedopadlo by to dobre.<br />
Akým spôsobom obrábate záhony<br />
so zeleninou?<br />
Neustále sme sa snažili vylepšovať<br />
našu záhradu, ktorá síce nie je nijako<br />
rozľahlá, ale darí sa nám získavať<br />
so zmiešanými kultúrami a nechávame<br />
si vlastné semienka. Obilie nepestujeme<br />
žiadne, pretože nemáme<br />
ornú pôdu.<br />
Pestujete niekedy aj neobvyklé<br />
druhy zeleniny?<br />
Áno. Radi jeme menej známe druhy<br />
zeleniny, napríklad daikon (japonská<br />
dlhá biela reďkovka) a lopúchový koreň,<br />
ktorého semienka som doviezla<br />
z Japonska. Náš lopúch sa dá síce tiež<br />
jesť, ale nemá tie korene také pekné<br />
zeleninové ako sú japonské, ktoré<br />
sa dajú prirovnať napríklad ku koreňom<br />
mrkvy. V Japonsku ich pestujú<br />
v debničkách. Potom ešte kvaku (druh<br />
repy), japonské tekvice a ázijské listové<br />
zeleniny, ktoré sa používajú na šaláty<br />
aj na tepelnú úpravu. Až do októbra<br />
a novembra rastú vonku. Skúšali sme<br />
aj rôzne iné druhy.<br />
Aký je váš denný režim?<br />
Stále máme dosť práce. V lete pracujeme<br />
dlho, v zime krátko. Ale keď<br />
chutia úplne inak ako kúpené v obchode.<br />
Vlastnoručne upečený kváskový<br />
chlieb. Domáci kozí syr. Jablčná<br />
šťava priamo zo sadu. Takú v žiadnom<br />
supermarkete nekúpite, pretože<br />
je robená s láskou a priamo pre tých,<br />
ktorí ju budú piť. Možno toto zdanlivo<br />
obyčajné, ale v ére diktátu priemyslu<br />
takmer zabudnuté, je luxus,<br />
akým je len málokto požehnaný. My<br />
„Ve dvoře“ si prajeme, aby čistá voda,<br />
krásne letné ráno a poctivé prírodné<br />
potraviny na tanieri boli pre všetkých.<br />
Každý má na výber, keď vie,<br />
ako na to.<br />
Zhovárala sa Marie Šuláková<br />
Foto: Veronika Ondřejová<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
ROZHOVOR<br />
„Odvďačia sa mi dôverou“<br />
... hovorí Siegfried Mössner, ošetrovateľ zvierat<br />
Čo robiť, keď je kôň nevyliečiteľne alergický na seno? Siegfried Mössner zo švábskeho<br />
Brackenheimu hľadal možnosti, ako zvieratám dlhodobo pomôcť. A v tejto pomoci<br />
súčasne našiel i svoje povolanie: teraz patrí k praktickým ošetrovateľom v Nemecku<br />
– a svojou činnosťou dokazuje, čo všetko sa dá pri liečení zvierat dosiahnuť pôsobením<br />
účinných homeopatických liečiv, predovšetkým však náklonnosťou a citlivým<br />
prístupom.<br />
24<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
ROZHOVOR<br />
GralsWelt: Keď Vás tak pozorujem<br />
pri práci so zvieratami a ich<br />
majiteľmi, okamžite ma zaujme<br />
láskyplnosť, ktorú tu prejavujete…<br />
Mössner: Tá je pre mňa veľmi dôležitá!<br />
Chcem, aby sa ľudia v mojej<br />
blízkosti cítili dobre. Tento srdečný<br />
tón rozpoznajú prirodzene<br />
aj zvieratá, ktorým nemôžeme<br />
v tomto ohľade nič predstierať.<br />
Zviera proste vidí človeku priamo<br />
do srdca, tam nemôžete nič ukryť.<br />
Svoju prácu robím v tomto láskyplnom<br />
duchu, pretože som pevne<br />
presvedčený, že tento súcit je súčasťou<br />
liečebného procesu, ktorú<br />
zviera, majiteľ a prirodzene i terapeut<br />
môžu spoznať a vycítiť.<br />
GralsWelt: Na vašich webových<br />
stránkach sa môžeme dočítať,<br />
že ste vďaka koňovi, ktorý bol<br />
alergický na seno, našli svoje povolanie.<br />
Môžete nám tento nevšedný<br />
príbeh priblížiť?<br />
Mössner: Táto príhoda sa udiala<br />
pred 25-timi rokmi. Jedného dňa<br />
som musel svojho koňa priviesť<br />
na kliniku, pretože mal kompletne<br />
zahlienené dýchacie cesty.<br />
Po vykonaní pľúcnej endoskopie<br />
sa zistilo, že jeho ťažkosti vznikli<br />
kvôli alergii na seno! Aby som bol<br />
úplne presný, nebolo to samotné<br />
seno, čo spôsobilo problémy, ale<br />
„bacil“, ktorý sa nachádzal v sene<br />
a v slame. Po vybraní všetkých infúzií<br />
mi odovzdal vtedajší zverolekár<br />
koňa s poznámkou: „To pomôže<br />
akurát tak na rok. Potom<br />
všetko začne zase od začiatku!“ To<br />
ma vtedy skutočne vydesilo. Musíme<br />
zvieraťu predsa pomôcť dlhodobo!<br />
Hľadanie alternatívnych<br />
prostriedkov ma priviedlo pomerne<br />
rýchlo k povolaniu praktického<br />
ošetrovateľa. Chcel som<br />
sa stať pre zvieratá skutočnou pomocou.<br />
Musím ešte podotknúť,<br />
že zvieratá boli vždy mojimi najužšími<br />
priateľmi, už od detstva som<br />
túžil pracovať s nimi.<br />
GralsWelt: Akými metódami<br />
pracujete? Existuje nejaký špeciálny<br />
terapeutický prístup?<br />
Mössner: V zásade platí, že ja<br />
ako praktik v liečbe môžem len<br />
dopĺňať základnú medicínu. To<br />
znamená, že konvenčná medicína<br />
lieči symptomaticky, a ja ako praktický<br />
ošetrovateľ sa naopak snažím<br />
liečiť komplexne, a síce homeopatickými<br />
prostriedkami. Za tých<br />
dvadsať rokov sa stále len učím.<br />
Napríklad, keďže moji pacienti<br />
hovoria inou rečou, súčasťou mojej<br />
cesty bolo pestovať si vnímavosť<br />
k výrazom zvierat. Zviera mi<br />
dáva najavo, kde má problém. To<br />
je tá najväčšia a najkrajšia skúsenosť,<br />
ktorú toto povolanie prináša.<br />
Pri voľbe liečebných prostriedkov<br />
mám k dispozícii kompletnú homeopatickú<br />
lekáreň, aj základné<br />
pravidlá pri ošetrovaní sú podobné<br />
ako u ľudí, s tým rozdielom, že my<br />
používame účinnú látku v inej<br />
potencii. Keď napr. vezmem jed<br />
z tarantuly, viem, že k charakteristike<br />
tohto jedu patrí ochrnutie.<br />
Podľa homeopatického komplementárneho<br />
princípu však práve<br />
tým ochrnutie zvieraťa odstránim.<br />
Lieči sa proste podobné podobným,<br />
tak, ako to už dávno objavil Hahnemann.<br />
GralsWelt: Vy nepoužívate<br />
žiadne pilulky?<br />
Mössner: Nie, zistili sme totiž,<br />
že orálne užívanie nepôsobí<br />
tak dobre ako u ľudí. Ale keď použijeme<br />
účinnú látku v injekcii,<br />
úspech sa dostaví veľmi rýchlo.<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
ROZHOVOR<br />
GralsWelt: Snahou komplexnej<br />
medicíny je pôsobiť na vedomie<br />
človeka, aby si uvedomil<br />
svoje vnútorné konflikty a riešil<br />
ich. Dá sa tento prístup aplikovať<br />
aj pri liečbe zvierat? Môže sa stať,<br />
že choré zviera je ovplyvnené konfliktmi<br />
svojho pána? Totiž u zvierat<br />
vo voľnej prírode, teda bez ich<br />
konkrétneho vzťahu k človeku,<br />
sa vyskytuje omnoho menej prípadov<br />
ochorenia.<br />
Mössner: Presne tak to vnímam<br />
i ja! Vo Švábsku sa hovorí: „Aký<br />
pán, taký krám!“ Toto príslovie<br />
sa uplatňuje takisto v prípade choroby<br />
zvieraťa. Počas svojej praxe<br />
som neraz pozoroval, ako sa osudy<br />
ľudí a zvierat v chorobe prelínajú.<br />
Choroba prebieha u majiteľa<br />
a zvieraťa často rovnako, paralelne,<br />
až to človeku vyráža dych. Mne<br />
osobne je úplne jasné, prečo to tak<br />
je: zvieratá chcú, podľa môjho názoru,<br />
človeku slúžiť!<br />
Zviera chce človeku pomôcť,<br />
chce ho vo svojej láske inštinktívne<br />
priviesť k poznaniu. Kto si myslí,<br />
že zvieratá len hlúpo sedia pri<br />
nohe svojho pána a čakajú na pohladenie,<br />
rozumejú bytostiam<br />
tohto stvorenia nesprávne! Zviera<br />
chce z nevýslovnej lásky pomôcť<br />
svojmu pánovi, a je mu jedno, ako.<br />
Dobrému pánovi slúži stále a bez<br />
výhrady. Keď je to nutné, preberá<br />
časť jeho choroby a pomáha mu<br />
ju znášať – tak ďaleko siaha jeho<br />
láska. Mnohí ľudia sa ma zo žartu<br />
pýtajú: „Teraz, keď ste už pomohli<br />
môjmu zvieraťu, nechcete pomôcť<br />
i mne?“ Je v tom veľa pravdy…<br />
GralsWelt: Keď je zviera indikátorom<br />
choroby svojho pána, potom<br />
sa má súčasne ošetriť aj ten,<br />
nie? Existujú ľudia, ktorí si to<br />
berú k srdcu a nechajú sa z lásky<br />
k svojmu zvieraťu vyšetriť tiež?<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
Mössner: Áno, existujú takíto ľudia,<br />
a zvieratá to obvykle vycítia.<br />
Mal som jeden taký úporný prípad,<br />
keď bežné prostriedky nepomáhali,<br />
a zistil som, že problém je<br />
niekde inde. Vtedy pomáha, keď si<br />
s majiteľom pohovorím a spoločne<br />
hľadáme, v čom to väzí. Keď potom<br />
človek svoj problém skutočne<br />
vyrieši, zapôsobí to obdivuhodne<br />
rýchlo aj na zvieracieho miláčika.<br />
GralsWelt: Aké zvieratá ste dosiaľ<br />
ošetrovali? Mali ste aj nejaké<br />
mimoriadne prípady?<br />
Mössner: Jedného dňa prišiel<br />
za mnou cvičiteľ cirkusu a chcel<br />
vedieť, či by som mohol ošetriť aj<br />
sibírskeho tigra kráľovského. Moja<br />
rýchla odpoveď: „Pre mňa nie je<br />
sibírsky tiger kráľovský ničím<br />
iným než veľkou mačkou!“ Krotiteľ<br />
sa na mňa prekvapene pozrel<br />
a spýtal sa, či mám pri sebe pušku<br />
na narkózu. „Samozrejme, že nemám.<br />
Žiadnu totiž nepoužívam!“<br />
Krotiteľ mi káravo vysvetlil ešte<br />
raz, že ide o urasteného sibírskeho<br />
tigra kráľovského, a že bude dobré<br />
použiť narkózu, pretože tiger má<br />
zranenú labu. Tak sme prišli, zabraní<br />
do diskusie, až ku klietke<br />
s tigrom, ktorý už bol od ostatných<br />
izolovaný. Zviera uprostred<br />
svorky by totiž bolo skutočne nevypočítateľné.<br />
Jednoducho som<br />
podišiel k tigrovi a tou najlepšou<br />
švábčinou som mu povedal: „Počuj,<br />
bratku, buď taký dobrý a podaj mi<br />
svoju labu. Máš ju zranenú!“ Krotiteľ<br />
stál užasnuto vedľa mňa a len<br />
utrúsil: „Niečo také som ešte nevidel!“<br />
Tigra som mohol bez problémov<br />
ošetriť, spolupracoval jedna<br />
radosť! Len ku koncu, keď som<br />
po ošetrení tú jeho labu postriekal<br />
dezinfekčným sprejom, zareval<br />
– trochu nesmelo, akoby skôr pre<br />
seba – bolo jasné, že to páli! Krotiteľ<br />
bol po ošetrení taký nadšený,<br />
že sa ma spýtal, či by som nechcel<br />
sprevádzať cirkus ako zverolekár...<br />
Dnes sa starám o zvieratá v zoologickej<br />
záhrade vo Schweigerne.<br />
Tam som mal takisto veselý zážitok<br />
s jednou šimpanzou dámou.<br />
Úbohé zviera bolo veľmi choré<br />
a malo vysokú horúčku, takže<br />
som mu musel dať injekciu. Na čo<br />
nesmiete zabudnúť: šimpanz má<br />
sedemkrát väčšiu silu ako človek<br />
a okrem toho impozantné zuby!<br />
Aplikácia injekcie takémuto zvieraťu<br />
môže byť teda trochu nebezpečná.<br />
– Po niekoľkých dňoch<br />
som ju opäť prišiel navštíviť, aby<br />
som sa presvedčil, či sa jej darí<br />
lepšie, a skutočne som ju uvidel<br />
spokojne sedieť na najvyššom<br />
mieste vo zvernici. Zavolal som<br />
na ňu menom a tleskol do dlaní.<br />
Tu zoskočila táto dáma dolu, vrhla<br />
sa na mňa s plnou silou a radostne<br />
ma objala. Dôvera, akú mi prejavila,<br />
sa nedá ničím zaplatiť. Nikdy<br />
na túto náklonnosť, vďaku tohto<br />
zvieraťa, nemôžem zabudnúť. Túto<br />
úprimnosť na zvieratách tak milujem.<br />
Ale keď ťa zviera neznáša, potom<br />
ti to takisto ukáže!<br />
Gralswelt: Existujú choroby,<br />
ktoré často liečite, u ktorých ste<br />
obzvlášť úspešný?<br />
Mössner: V prípade nádorov,<br />
teda rakoviny, ošetrujem relatívne<br />
veľa zvierat a často úspešne.<br />
U koní sú to krívanie a ešte jedna<br />
zvlášť záludná choroba, „headshaker“<br />
(tras hlavy), na ktorú<br />
dosiaľ neexistuje žiadny liek.<br />
A práve u zvierat s touto chorobou,<br />
ktorá vo väčšine prípadov<br />
končí smrťou, som dosiahol vyliečenie<br />
u viac než stovky prípadov.<br />
Našiel som v priebehu svojej<br />
praxe jednu špeciálnu kombináciu
homeopatických liečiv, ktorá sa mi<br />
obzvlášť osvedčila.<br />
GralsWelt: Čo robíte, keď má<br />
kôň ortopedické problémy? S nápravou<br />
kĺbu sa dá ťažko niečo robiť…<br />
Jedine, že by ste mali ruky<br />
ako lopaty ako známy liečiteľ koní<br />
Tamme Hanken…<br />
Mössner: Tamme Hanken to robil<br />
veľmi dobre! Ja som však vyvinul<br />
svoju metódu; je určite rovnako<br />
efektívna, a nepotrebujem pri<br />
nej žiadnu silu – nechávam túto<br />
prácu na samotného koňa. Pichnem<br />
mu akupunktúrnu ihlu do určitého<br />
miesta a dám tak svalstvu<br />
koňa impulz. Tým sa vo svaloch<br />
napätie uvoľní a v nadväznosti<br />
na to sa potom vyrovná aj usporiadanie<br />
kostí. Celkom jednoduché…<br />
GralsWelt: Na svojej úvodnej<br />
internetovej stránke píšete slová<br />
„vďaka Bohu“ veľkými písmenami.<br />
Akú rolu hrá Boh vo Vašom živote?<br />
Mössner: Veľkú! Musím povedať,<br />
že moja viera je absolútnym<br />
základom aj pri mojej práci. Boh<br />
a láska sú neoddeliteľné! Čím je<br />
človek láskavejší, tým bližšie má<br />
k Bohu. Robím svoju prácu s pokorou,<br />
vo všetkej skromnosti a cítim<br />
sa pri nej ako nástroj. Keby som<br />
nemal božie požehnanie, nikdy by<br />
som nemohol dosiahnuť také výsledky.<br />
Gralswelt: To je skutočne krásne<br />
vyznanie! Ďakujeme Vám za rozhovor.<br />
Novinka<br />
Margot Ruis:<br />
„Bytosti prírody<br />
a liečenie Zeme“<br />
Naša cena: 11,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 10,50 €<br />
Bytosti prírody a liečenie Zeme<br />
Slovenský preklad<br />
Po úspešnej knihe Bytosti přírody prinášame ďalšie pútavé<br />
rozprávanie v novej knihe Bytosti prírody a liečenie Zeme.<br />
Autorka komunikuje s vílami, elfami, dévami stromov<br />
a inými bytosťami a odovzdáva nám ich naliehavé posolstvo.<br />
Pochybný technologický a spoločenský vývoj poškodzuje<br />
jemnohmotné okolie Zeme. Každý človek však môže svojím<br />
vedomým životom prispieť k jej liečeniu. Čo tým autorka<br />
konkrétne myslí, ukazuje dojímavo i humorne na príkladoch<br />
počas svojej cesty z Rakúska, cez Stredomorie až na Havaj<br />
a do Indie.<br />
Mehmet Yesilgöz<br />
yesilgoz@svetgralu.cz<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho<br />
kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
POHYB<br />
Pohyb (4)<br />
Osvieženie za minútku<br />
Ako vám to zatiaľ ide s cvikmi, ktoré sme vám doteraz predstavili? Zvládli ste ich? Alebo<br />
sa vám zdá, že je ich priveľa? Možno ste len nemali čas. Básnik Gottfried Keller napísal: „Čas neplynie,<br />
on stojí, to my sa ním plavíme…“ Mohlo by to znamenať, že čas má svoj pôvod v pohybe?<br />
Dnes tu pre vás máme naozaj výnimočnú výzvu. Sú s ňou spojené dve správy, jedna dobrá<br />
a jedna zlá. Najskôr teda tú dobrú: náš dnešný cvičebný program zaberie len minútu a je úplne<br />
jednoduchý. A tá zlá správa: teraz sa už naozaj nebudete mať na čo vyhovoriť. Aj keď – z iného<br />
uhla pohľadu je aj tá „zlá“ správa vlastne dobrá…<br />
Takže, tu to máme:<br />
AKO SA VZPRUŽIŤ ZA 60 SEKÚND<br />
Príprava: Otvorme si okno (áno, aj keď je vonku chladno)!<br />
Birgit a Philipp Siefertovci<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
1<br />
Sekunda 0 až 10: Pravú<br />
nohu úplne uvoľníme<br />
a vytrasieme, od bedier<br />
až ku končekom prstov.<br />
Sekunda 10 až 20: Vytrasieme<br />
teraz ľavú nohu.<br />
2<br />
Sekunda 20 až 30: Rovnako<br />
uvoľníme a poriadne vytrasieme<br />
aj obe paže, od ramien<br />
až po končeky prstov. Pritom<br />
môžeme stáť rovno, alebo<br />
mierne v predklone – vtedy<br />
sa dá ramenami potriasať<br />
ešte lepšie.<br />
3<br />
Sekunda 30 až 45: Stojíme<br />
vzpriamení, v „kráľovskom“<br />
postoji. Trup voľne vytáčame<br />
zo strany na stranu.<br />
Paže máme uvoľnené a pohľadom<br />
sledujeme smer pohybu.
POHYB<br />
4<br />
Sekunda 45 až 60: Uvoľníme<br />
sa a ponaťahujeme sa všetkými<br />
smermi – paže, trup,<br />
hlavu, celé telo. Dýchame<br />
pokojne – hlboký nádych<br />
a výdych. Na záver cvičenia<br />
s výdychom vzdychneme,<br />
uvoľňuje to.<br />
Teraz si ešte venujme jeden<br />
úsmev; no a môžeme zatvoriť<br />
okno a pokračujeme vo svojej<br />
práci!<br />
Tu sme vyfotografovali<br />
našu „pokusnú osobu“<br />
pred a po našom minútovom<br />
osviežení. Viditeľná<br />
premena... Však?<br />
Naše odporúčanie: Opakujme toto osviežujúce cvičenie triaž<br />
päťkrát denne – samozrejme, môžeme aj častejšie. Ale<br />
pozor na jeho riziká a aj vedľajšie účinky! – Ihneď po cvičení<br />
pocítime sviežosť a uvoľnenie. A práca nám pôjde lepšie, pustíme<br />
sa do nej s novým elánom!<br />
Tak zase nabudúce!<br />
5<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
POSOLSTVO GRÁLU<br />
Od „Listov Grálu“ k trojzväzkovému<br />
„Posolstvu Grálu“<br />
História vzniku diela „Vo svetle Pravdy“<br />
WERNER HUEMER<br />
Dielo „Vo svetle Pravdy – Posolstvo<br />
Grálu“ od Abd-ru-shina, ktoré je myšlienkovou<br />
základňou redakčnej práce<br />
tohto časopisu, má históriu vzniku plnú<br />
zvratov, ktorá často vedie k chybnému<br />
pochopeniu. O súčasnej trojzväzkovej<br />
forme sa niekedy tvrdí, že nejde o autentické<br />
Abd-ru-shinovo dielo, ale o pozmenený<br />
originál. Pre vážnych čitateľov<br />
Posolstva znamenajú tieto pochybnosti<br />
závažný problém. Preto sme sa rozhodli<br />
našim čitateľom priblížiť históriu vzniku<br />
diela „Vo svetle Pravdy“.<br />
V<br />
roku 1920 sa začal Oskar Ernst<br />
Bernhardt, dovtedy známy predovšetkým<br />
ako autor cestopisov a divadelných<br />
hier, verejne vyjadrovať<br />
k dôležitým otázkam života. O niekoľko<br />
rokov neskôr uverejnil pod<br />
menom „Abdruschin“ prednášky<br />
a odpovede na otázky v jednotlivých<br />
zošitoch, s názvom „Gralsblätter<br />
– Gesammelte Vorträge von<br />
Abdruschin“ („Listy Grálu – zbierky<br />
prednášok od Abdruschina“). Sedem<br />
dielov „Listov Grálu – séria I“, vydalo<br />
30<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
„Nakladateľstvo Listov Grálu“ („Verlag<br />
der Gralsblätter“) v Bad Heilbrunne<br />
(vtedajšie bydlisko rodiny<br />
Bernhardt).<br />
Význam u nás nezvyčajného mena<br />
Abdruschin je „služobník Svetla“.<br />
Na jednej strane vyjadruje úlohu nositeľa<br />
Pravdy a na druhej strane poukazuje<br />
na jeho inkarnáciu v čase, keď<br />
žil Mojžiš (viac v knihách Zaviate<br />
doby sa prebúdzajú II a Z doznelých<br />
tisícročí).<br />
V<br />
PRVÉ „POSOLSTVO<br />
GRÁLU“<br />
roku 1926 Abd-ru-shin zlúčil<br />
veľkú časť prednášok, ktoré<br />
už dovtedy vyšli v „Listoch Grálu“,<br />
do knižnej podoby a vydal ich pod<br />
názvom „Vo svetle Pravdy – nové Posolstvo<br />
Grálu od Abdruschina“. Táto<br />
publikácia, označovaná niekedy aj<br />
ako „malé ľudové vydanie“, alebo<br />
„fialové vydanie“ (podľa farby obálky)<br />
alebo i „tutzingské vydanie“ (na základe<br />
vtedajšieho sídla vydavateľstva),<br />
obsahovala spolu 43 prednášok, ako<br />
aj sprievodné slovo, ktoré je uvedené<br />
na začiatku každého dnes dostupného<br />
súborného vydania. Toto<br />
„Na úvod“ objasňuje nielen Abd-ru-<br />
-shinov zámer („Nasledujúce slovo<br />
neprináša nové náboženstvo. Má byť<br />
pochodňou pre všetkých vážnych poslucháčov<br />
alebo čitateľov, aby našli<br />
pravú cestu, ktorá ich povedie do vytúžených<br />
výšin“ ... ukážka), ale slúži<br />
aj každému človeku, hľadajúcemu<br />
pravdu a poznanie, „ako sprievodca“<br />
na jeho ceste životom: „Len ten, kto<br />
sa sám pohybuje, môže duchovne napredovať.<br />
Hlupák, ktorý na to používa<br />
cudzie pomôcky vo forme hotových<br />
názorov, ide svojou cestou ako<br />
o barlách…“<br />
V tomto prvom Posolstve Grálu<br />
boli prednášky zoradené najprv<br />
podľa svojho prvého publikovania<br />
v siedmich zošitoch „Listov Grálu –<br />
Séria I“; no nie všetky boli ďalej zverejňované<br />
v rovnakej podobe. Niektoré<br />
boli novo uvedené pod iným<br />
názvom až v neskorších vydaniach<br />
„Posolstva Grálu“. Tak dostala prednáška,<br />
ktorá sa pôvodne volala<br />
„Žite!“, neskôr názov „Prebuďte sa!“<br />
alebo prednáška „Veľké tajomstvo“<br />
názov „Mlčanie“.<br />
Také zmeny sú, samozrejme, výsadným<br />
právom každého autora,<br />
a Abd-ru-shin formoval podobu<br />
svojho Posolstva aj v ďalších vydaniach;<br />
mnohé skrátil, mnohé rozšíril<br />
a upravil, vždy podľa toho, čo považoval<br />
v čase prepracovania za nutné<br />
a správne. Posolstvo Grálu zostalo<br />
vo svojej základnej myšlienkovej<br />
podstate bezo zmien, a človek môže<br />
pri bližšom pozorovaní a opakovanom<br />
čítaní iba žasnúť nad tým, že už<br />
prvé prednášky obsahovali v komprimovanej<br />
forme základ všetkého.<br />
Každý diel vo svojom obsahu a ladení<br />
pôsobí ako hologram celku, každá<br />
prednáška, ba miestami každá veta<br />
prináša kompletné posolstvo. Táto<br />
skutočnosť je jedným z najkrajších
dôkazov o tom, že v Abd-ru-shinovom<br />
diele nejde o nazhromaždené<br />
vedomosti, ale o niečo viac, o niečo<br />
omnoho vyššie, obsiahlejšie než je<br />
obyčajná ľudská múdrosť.<br />
P<br />
„VOLANIE“ NECH<br />
VYCHÁDZA<br />
DO CELÉHO SVETA!<br />
o zverejnení pôvodného diela<br />
„Vo svetle Pravdy – nové Posolstvo<br />
Grálu od Abdruschina“ nasledovali<br />
v rokoch 1926 až 1930 mnohé<br />
ďalšie prednášky. Publikované boli<br />
jednak v „Listoch Grálu – séria II“<br />
(zošity 1 až 7), a od leta 1927 v novom<br />
časopise s názvom „Der Ruf – Schrift<br />
für alles fortschrittliche Wissen“<br />
(„Volanie – spis pre pokrokové vedenie“).<br />
V predhovore prvého zošita<br />
Abd-ru-shin píše: „Volanie nech vychádza<br />
do celého sveta! Má vytvoriť<br />
užšie spojenie medzi všetkými stúpencami<br />
a čitateľmi mojich slov. /…/<br />
Nech Volanie prebudí mnoho duší<br />
a prinesie všetkým vážne hľadajúcim<br />
osvietenie a tým mier a pokrok!“<br />
Tieto slová sa však netýkajú iba časopisu,<br />
ale celého Abd-ru-shinovho<br />
Posolstva Grálu ako celku.<br />
V<br />
„VEĽKÉ VYDANIE“<br />
POSOLSTVA GRÁLU<br />
roku 1931 vyšlo v mníchovskom<br />
vydavateľstve „Der Ruf“, ktoré<br />
vydávalo aj rovnomenný časopis,<br />
rozšírené vydanie diela „Vo svetle<br />
Pravdy – Posolstvo Grálu“, tzv. „veľké<br />
vydanie“. Popri 43 prednáškach<br />
z prvého vydania v roku 1926 obsahovalo<br />
teraz ďalších 48 prednášok<br />
– sčasti tých, ktoré predtým vyšli<br />
v „Listoch Grálu“ alebo časopise „Der<br />
Ruf“, a sčasti nové texty. Niektoré,<br />
ako napr. „Liečivý magnetizmus“<br />
alebo „Môže byť staroba prekážkou<br />
k duchovnému vzostupu?“ sa vracali<br />
k odpovediam na otázky a sú príkladom,<br />
ako pochopenie (alebo nepochopenie)<br />
čitateľov a poslucháčov<br />
ovplyvňovalo autorovu ďalšiu prácu.<br />
Vo „veľkom vydaní“ Posolstva<br />
Grálu Abd-ru-shin do istej miery<br />
zmenil aj poradie prednášok, takže<br />
hlavné tematické body boli zreteľnejšie<br />
a jeho dielo mohlo poskytnúť<br />
čitateľovi ideálne vedenie.<br />
Ale niektoré zmeny, ktoré sa vykonali<br />
vo vydaní v roku 1931, boli<br />
uskutočnené bez súhlasu autora.<br />
V súlade s vtedajším „duchom doby“<br />
korektori vydavateľstva svojvoľne<br />
zmenili rad výrazov. Z „klauna“<br />
sa stal „vtipkár“, „rezonancia“ sa premenila<br />
na „ozvenu“ – a tak ďalej.<br />
Tieto neoprávnené zmeny boli napokon<br />
vo „vydaní z poslednej ruky“<br />
spätne skorigované podľa originálneho<br />
rukopisu až po smrti Abd-ru-<br />
-shina.<br />
V<br />
„DOZNIEVANIE“<br />
POSOLSTVA GRÁLU<br />
ydaním v roku 1931 sa jadro diela<br />
„Vo svetle Pravdy – Posolstvo<br />
Grálu“ sprístupnilo v novej úprave.<br />
Mnohé prednášky vychádzali i v ďalších<br />
rokoch. Celkovo bolo zverejnených<br />
59 jednotlivých číslovaných<br />
Abd-ru-shinových textov. Tie v roku<br />
1934 vydalo mníchovské nakladateľstvo<br />
„Der Ruf“ v novej knihe pod<br />
názvom „Doznievanie Posolstva<br />
Grálu – zväzok 1“ – opäť v čiastočne<br />
pozmenenom poradí než bolo pôvodné,<br />
a niektoré prednášky aj pod<br />
iným názvom.<br />
V rokoch 1934 až 1937 vyšlo<br />
ďalších 38 jednotlivých číslovaných<br />
prednášok. Vzhľadom na to,<br />
31<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
POSOLSTVO GRÁLU<br />
že „Doznievanie“ z roku 1934 bolo<br />
označené ako „zväzok 1“, všetci predpokladali,<br />
že je v pláne i druhý diel<br />
„Doznievania“.<br />
Z dôvodu historického vývoja<br />
krátko pred druhou svetovou vojnou<br />
k jeho spísaniu však už nedošlo.<br />
(Napriek tomu sú dnes na určitých<br />
internetových stránkach ponúkané<br />
knihy s názvom „Doznievanie Posolstva<br />
Grálu“, zväzok 2 a 3, ktoré však<br />
nie sú ani obsahovo, ani usporiadaním<br />
autentické s prednáškami.)<br />
V<br />
„VYDANIE<br />
Z POSLEDNEJ RUKY“<br />
zhľadom na to, že ďalšie zverejňovanie<br />
bolo pod zvyšujúcim<br />
sa tlakom národne socialistického<br />
režimu stále ťažšie, publikoval<br />
Abd-ru-shin v roku 1937 ďalších<br />
desať prednášok, ako aj odpovede<br />
na otázky v časopise „Die Stimme“<br />
(Hlas), vydávanom v Zürichu. Neskôr<br />
sa vydávanie aj tohto časopisu<br />
muselo zastaviť. V marci 1938 národní<br />
socialisti Abd-ru-shina uväznili,<br />
v septembri 1938 nasledovalo<br />
jeho vyhostenie z Rakúska, kde jeho<br />
rodina žila na Vomperbergu v Tirolsku<br />
– najprv do Schlaurothu v Görlitzi,<br />
v marci 1939 potom do Kipsdorfu<br />
(Krušné hory). Tam dokončil<br />
novú úpravu svojho diela „Vo svetle<br />
Pravdy“ do dnešnej podoby. „Koncom<br />
mája 1941 bol upravený rukopis<br />
pripravený do tlače,“ písala neskôr<br />
Irmingard Bernhardt, ktorá sama<br />
Abd-ru-shina pri práci sprevádzala.<br />
Úprava obsahovala zmeny rôzneho<br />
druhu. Šlo napríklad o opravy interpunkčných<br />
znamienok, o zmeny<br />
slovosledu, o vypustenie alebo skrátenie<br />
celých viet alebo odstavcov, kde<br />
sa opakovali myšlienky už vyslovené.<br />
Vyškrtával však aj slová, vety, aj celé<br />
odstavce, keď nadobudol dojem,<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
že by ľudia jeho predchádzajúcim<br />
myšlienkam nerozumeli. Tento názor<br />
rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo<br />
prežívanie posledných rokov pred<br />
jeho odchodom.<br />
Uložené domáce väzenie mu napokon<br />
znemožnilo ďalšiu činnosť a 6.<br />
decembra 1941, príliš skoro, Abd-ru-<br />
-shin opustil Zem.<br />
Trojzväzkové dielo „Vo svetle<br />
Pravdy – Posolstvo Grálu“, tzv. „vydanie<br />
z poslednej ruky“, zostáva jeho<br />
odkazom (u nás vydáva Efezus spol.<br />
s r.o. v Slovenskej Ľupči). Toto posledne<br />
upravené vydanie obsahuje<br />
168 prednášok. Zmeny sa netýkali len<br />
nevyhnutných pravopisných úprav,<br />
ale rad prednášok bol zmenený a doplnený<br />
novými textami, niektoré boli<br />
vypustené. Aj niektoré názvy boli<br />
nanovo upravené. Tak sa napr. názov<br />
prednášky „Volanie po vodcovi“<br />
zmenil na „Volanie po pomocníkovi“<br />
– z pochopiteľného dôvodu, lebo pojem<br />
„vodca“ bol zneužitím národnými<br />
socialistami nadlho sprofanovaný.<br />
(Abd-ru-shin používal tento<br />
výraz v zmysle duchovného vedenia<br />
k pokroku a zušľachteniu.)<br />
Trojzväzkové „vydanie z poslednej<br />
ruky“ vyšlo až niekoľko rokov<br />
po ukončení druhej svetovej vojny<br />
a zostalo do dnešného dňa vo svojej<br />
forme a obsahu platnou verziou Posolstva<br />
Grálu. Odvtedy sa preložilo<br />
do šestnástich jazykov a je dostupné<br />
vo viac ako osemdesiatich krajinách<br />
sveta.<br />
Pojem „vydanie z poslednej ruky“<br />
pochádza z nakladateľstva. Zdôrazňuje,<br />
že ide o posledné autorizované<br />
prepracovanie; v prípade<br />
Posolstva Grálu poukazuje na to,<br />
že tieto tri diely majú byť považované<br />
za uzavretý celok, za základnú<br />
osnovu na pochopenie štruktúry<br />
stvorenia. Ale pojem „vydanie z poslednej<br />
ruky“ nemá byť chápaný<br />
tak, že Abd-ru-shin neplánoval už<br />
žiadne ďalšie prednášky. Mnohé odkazy<br />
v Posolstve Grálu poukazujú<br />
na to, že autor pripravoval detailnejšie<br />
popisy a dôkladnejšie vysvetlenia.<br />
K najtrpkejším dôsledkom ďalekosiahleho<br />
chybného vývoja v tridsiatych<br />
rokoch minulého storočia patrí<br />
aj predčasný odchod Abd-ru-shina<br />
– keďže sa už k práci nedostal. Musel<br />
tak vyschnúť zdroj poznania o stvorení,<br />
ktorý vďaka prednáškam Posolstva<br />
Grálu bohato napĺňal srdcia ľudí<br />
hľadajúcich pravdu, a dielo „Vo svetle<br />
Pravdy“ sa stalo ich životným sprievodcom.<br />
S<br />
FORMA A OBSAH<br />
náď skrytá, mylne vedená túžba<br />
po ďalšom zdroji spôsobuje,<br />
že dnes mnohí čitatelia „Posolstva<br />
Grálu“ hľadajú v Abd-ru-shinových<br />
textoch a prednáškach okrem „vydania<br />
z poslednej ruky“ ďalšie tajomstvá<br />
z čias jeho pozemského života.<br />
Táto túžba po všetkom neobvyklom<br />
sa u niektorých ľudí prejavuje snahou<br />
o vypátranie niečoho „skrytého“<br />
alebo „utajeného“ v súvislosti s Posolstvom<br />
Grálu.<br />
Tak napríklad Mariu Bernhardt,<br />
vdovu po Abd-ru-shinovi, a jeho<br />
dcéru Irmingard Bernhardt podozrievali<br />
zo sfalšovania obsahu Posolstva<br />
Grálu. Dokonca kolujú<br />
zoznamy všetkých slov a viet, zmenených<br />
oproti vydaniu v roku 1931,<br />
ktoré toto obvinenie dokladajú.<br />
V minulých desaťročiach sa vyskytovali<br />
skupiny ľudí, uznávajúcich iba<br />
„staré Posolstvo“. Irmingard Bernhardt<br />
už v roku 1956 na oblastnom<br />
súde vo Schwazi vysvetlila, že všetky<br />
zmeny boli vykonané „presne podľa<br />
príkazu autora“, a v roku 1985 presne<br />
popísala okolnosti novej úpravy<br />
v ďalšom rozšírenom vysvetlení, no
POSOLSTVO GRÁLU<br />
Dielo „Vo svetle Pravdy - Posolstvo<br />
Grálu“ má dlhú históriu<br />
vzniku. Začalo „Listami Grálu“<br />
cez „malé“ (1926) a „veľké“<br />
vydanie (1931) až k dnešnému<br />
trojzväzkovému dielu.<br />
jej vysvetlenia zostali bez trvalej odozvy.<br />
Myšlienka, že bolo vo „vydaní<br />
z poslednej ruky“ niečo sfalšované<br />
alebo zatajené, sa stále znovu vynára<br />
a od konca roku 2011, po uplynutí lehoty<br />
autorského práva (sedemdesiat<br />
rokov od úmrtia Abd-ru-shina), je<br />
podľa platných svetských právnych<br />
podmienok možné, aby sa autorské<br />
diela šírili voľne, hoci aj prostredníctvom<br />
internetu. A to sa týka aj tzv.<br />
„starého vydania.“<br />
Otázkou duchovnej zodpovednosti<br />
za šírenie nepodložených podozrení<br />
sa tu nebudeme zaoberať.<br />
Nepochopiteľným však zostáva fakt,<br />
že Abd-ru-shinova rodina sa ocitla<br />
v podozrení, že urobila niečo nesprávne,<br />
a to bez akéhokoľvek zrozumiteľného<br />
motívu. Súčasné trojzväzkové<br />
vydanie poskytuje predsa<br />
obsahovo rovnaké myšlienky, ako<br />
vydanie v roku 1931; nie je v ňom nič,<br />
čo by zavádzalo čitateľa iným smerom.<br />
Z finančného hľadiska by bolo<br />
po druhej svetovej vojne nové vydanie<br />
už napísanej knihy a prípadné<br />
vydanie druhého dielu „Doznievania“<br />
jednoduchšie a pochopiteľnejšie,<br />
než nové spracovanie troch prepracovaných<br />
zväzkov. Práve to však bola<br />
výslovná vôľa Abd-ru-shina. Novou<br />
úpravou svojho Posolstva Grálu chcel<br />
lepšie viesť všetkých čitateľov „...od<br />
prednášky k prednáške k rozšíreniu<br />
znalostí o všetkých zákonoch stvorenia<br />
ku zrelosti ich ducha“, (citované<br />
z vysvetlenia Irmingard Bernhardt).<br />
Podozrievanie zo strany niektorých<br />
ľudí nepotrebuje očividne<br />
žiadny motív. Ten, kto predpokladá,<br />
že bolo niečo zatajené alebo sfalšované,<br />
automaticky nachádza stúpencov,<br />
pretože pocit, že sa vo všetkých<br />
oblastiach života podvádza<br />
a klame, je dnes u mnohých ľudí<br />
silne v povedomí a paradoxne vedie<br />
ku sklonu bezmyšlienkovite veriť nezmyselným<br />
tvrdeniam.<br />
Ostáva iba dúfať, že rozum a spoľahlivý<br />
cit konečne uvedú ten zbytočný<br />
kult o predošlom vydaní „Posolstva<br />
Grálu“ na správnu mieru. Pre<br />
mnohých ľudí usilujúcich sa o rozšírenie<br />
vedomia a prehĺbenie znalostí<br />
je predovšetkým dôležité osvojiť si<br />
obsah Abd-ru-shinovho diela. Spor<br />
o vonkajšiu formu bude potom sám<br />
osebe bezvýznamný.<br />
Werner Huemer<br />
huemer@svetgralu.sk<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
????<br />
Božia iskra v nás<br />
Všetci ľudia v sebe nosia mimoriadny dar. Je ním túžba po zdokonaľovaní svojej bytosti.<br />
Niekto sa túto túžbu snaží naplniť vysokým pracovným nasadením, rastom<br />
svojho vplyvu a majetku. Iný napĺňa túto potrebu zlepšovaním svojich dobrých vlastností,<br />
alebo oslobodením sa od žiadostí. Medzi nami sú aj takí, ktorí za vrchol svojho<br />
snaženia považujú splynutie s božstvom, pretože, ako sami veria, majú v sebe božské<br />
jadro. Táto snaha je však klam a prinesie človeku v konečnom dôsledku len trpké<br />
sklamanie, pretože pravé jadro človeka je duchovné, nie božské.<br />
N<br />
ázor, že má človek vo svojej<br />
podstate božské jadro, je dnes<br />
pomerne populárny. Mnohí liečitelia,<br />
mediálne nadaní ľudia a majstri<br />
rôznych duchovných smerov hovoria<br />
o tom, že Boh je v každej kvetine,<br />
v každom kameni – a takisto<br />
v samotnom človeku. Opačný postoj,<br />
ktorý toto vyhlásenie popiera, môže<br />
v mnohých ľuďoch vyvolať pobúrenie.<br />
Je to predsa tvrdenie proti tvrdeniu.<br />
Na tejto pôde sa totiž nedá argumentovať<br />
vecnými rukolapnými<br />
dôkazmi. Prečo by teda človek nemal<br />
byť božský? Znie to predsa krajšie,<br />
honosnejšie. Sme najvyvinutejší spomedzi<br />
všetkých tvorov, sme pánmi<br />
34<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
stvorenia. Pevne veríme, že o niekoľko<br />
storočí si podmaníme vesmír<br />
a osídlime nové galaxie. Nie je to dôkaz,<br />
že sme božskí?<br />
Avšak tento postoj je nepresný, nijakým<br />
spôsobom totiž nedosvedčuje<br />
božstvo v človeku. Okrem toho, pojem<br />
božský je rozumom neuchopiteľný,<br />
preto sa dá vnímať jedine citovou<br />
zložkou osobnosti a aj to až pri<br />
určitej duchovnej zrelosti.<br />
P<br />
ôvodom tohto omylu je pravdepodobne<br />
príliš subjektívne vnímanie<br />
človeka, ktorý je zvyknutý všetko<br />
posudzovať z vlastného stanoviska.<br />
Počas tisícročí svojho vývoja človek<br />
TOMÁŠ VÝBOCH<br />
stratil, alebo veľmi obmedzil svoju<br />
citovú schopnosť, ktorá jediná mu<br />
mohla dať odpovede na otázky súvisiace<br />
s jeho pôvodom a jeho určením,<br />
zmyslom jeho existencie. Človek<br />
sa vyvíjal len jednostranne, a to<br />
prostredníctvom svojej rozumovej<br />
činnosti. Tá však nie je schopná<br />
nikdy pochopiť duchovné pojmy<br />
a už vonkoncom nie pojem božstva.<br />
Tak sa stalo, že slovo síce ostalo, ale<br />
pojem sa úplne pokrivil, stratil svoj<br />
pôvodný význam. Ostala len slabá<br />
spomienka na to, že pojem „božstvo,<br />
božský“ znamená určitý vrchol a dokonalosť.<br />
Smerovanie človeka k prevažne<br />
pozemským cieľom spôsobilo<br />
stratu spojenia s neviditeľným svetom,<br />
kam patria aj duchovné svety,<br />
z ktorých človek pochádza. Tak tu<br />
ostal človek osamotený, schopný vnímať<br />
len hrubohmotné, našimi zmyslami<br />
vnímateľné okolie. V tomto<br />
prostredí je však človek naozaj<br />
tým najvyšším tvorom. Duchovno<br />
sa stalo len vierou, ktorú nemohol
DUCHOVNÝ SVET<br />
priviesť k životu. Tak dospel človek<br />
k názoru, že po svojom najvyššom<br />
zdokonalení sa sám stane božským,<br />
alebo bohom, pretože jeho<br />
pravé jadro, ako sám verí, je božské.<br />
U materialistu to dospelo do štádia,<br />
že tieto pojmy začal považovať<br />
za fikciu. Sám seba teda človek ustanovil<br />
najvyšším vládcom a svoj trón<br />
nechce za žiadnu cenu opustiť. Avšak<br />
život ho z tohto trónu skôr či neskôr<br />
bolestne zosadí, pretože mu nepatrí.<br />
Výstižne to opisuje Abd-ru-shin<br />
vo svojom diele Vo Svetle Pravdy −<br />
Posolstvo Grálu v prednáške Blúdenie:<br />
„Pôvod predsa dáva oporu bytia<br />
i celého jestvovania pre každého<br />
jednotlivca! Kto sa však snaží, ako je<br />
to obvyklé, siahať ďaleko nad pôvod,<br />
načahuje sa za niečím, čo je pre neho<br />
nedosiahnuteľné, a tak stráca podľa<br />
celkom prirodzeného diania každú<br />
oporu (...) Ak tento duch chce mať<br />
zo svojho pôvodu nevyhnutnú oporu,<br />
ktorú potrebuje, tak sa, samozrejme,<br />
nesmie snažiť siahať po božskom. Potom<br />
by to bolo neprirodzené, lebo<br />
božské sa rozprestiera omnoho ďalej<br />
nad tým a je úplne inej podstaty!<br />
A predsa človek vo svojej domýšľavosti<br />
hľadá spojenie na tom mieste,<br />
ktoré on nemôže nikdy dosiahnuť,<br />
čím porušuje prirodzené dianie. Ako<br />
hrádza ponorí sa jeho vyhranené nesprávne<br />
prianie medzi neho a jemu<br />
taký potrebný príliv sily z miesta<br />
jeho pôvodu. Sám si takto prerušuje<br />
spojenie.“<br />
Č<br />
istá túžba po poznaní nanovo<br />
otvára a stimuluje citovú schopnosť<br />
človeka, takže oba pojmy – božské<br />
i duchovné – môže po čase vedieť<br />
celkom dobre rozlišovať. Do úvahy<br />
môžu prísť aj určité logické argumenty,<br />
ale tie musia byť posudzované<br />
opäť predovšetkým citom.<br />
Ľ<br />
udský tvor, ako tento pojem<br />
správne naznačuje, je výtvorom<br />
tohto stvorenia. Nie je jeho tvorcom.<br />
Jeho schopnosť pôsobiť na svet spočíva<br />
len vo formovaní už existujúcej<br />
masy, a to najrôznejšími spôsobmi,<br />
ale nikdy nedokáže sám niečo skutočne<br />
vytvoriť. To je veľmi ľahko pochopiteľné<br />
zvlášť u hrubohmotných<br />
nám viditeľných vecí – dom si musíme<br />
postaviť z tehál a tie zas z hliny<br />
a pod. Niekto by mohol namietať<br />
tým, že môžeme predsa tvoriť myšlienky.<br />
Aj v tomto prípade ich však<br />
tvoríme z energie, ktorá už vo stvorení<br />
existuje. Ak by sme boli časťou<br />
božstva, mali by sme aspoň čiastočne<br />
schopnosť tvorenia, no tak to nie je.<br />
Iným argumentom môže byť biblické<br />
tvrdenie, podľa ktorého sme iskry<br />
z Boha. Aj v tomto prípade ide<br />
o nesprávne chápanie pojmu. Tento<br />
omyl je opäť vysvetlený v Posolstve<br />
Grálu, v ktorom sa píše:<br />
„Celkom správne sa hovorí o iskre<br />
od Boha, ktorú má človek<br />
v sebe. Ale touto iskrou od Boha je<br />
duch! A ten nie je časťou Božstva.<br />
Výraz iskra je celkom správne<br />
označenie. Iskra sa vyvinie a vyšľahne,<br />
bez toho, že by so sebou<br />
zobrala alebo v sebe mala niečo<br />
z podstaty pôvodcu. Tak i tu. Iskra<br />
od Boha nie je sama Božská.“<br />
Ak by sme mali v sebe božské<br />
jadro, pravdepodobne by sme<br />
mohli právom očakávať, že Boha<br />
raz opäť uzrieme, no aj v tomto<br />
prípade hovoria biblické spisy<br />
opak: „Boha nikto nikdy nevidel“<br />
(Ján 1:18).<br />
Mohli by sme tu menovať mnoho<br />
ďalších argumentov, ktoré zreteľne<br />
vystupujú proti velikášskej viere ľudí,<br />
ktorí túžia mať v sebe časť Boha. Ani<br />
jeden však človeka nemôže presvedčiť.<br />
Presvedčenie totiž možno získať<br />
jedine vnútorným prežitím, nie argumentmi.<br />
To možno dosiahnuť pri<br />
trvalom úprimnom chcení a hľadaní.<br />
Postupným duchovným dozrievaním<br />
sa zosilňuje vnútorný hlas, ktorý<br />
dá človeku nakoniec všetky dôležité<br />
odpovede na otázky súvisiace s jeho<br />
pôvodom. S týmto poznaním rastie<br />
i pokora. Je to zákonitý dej, pretože<br />
rastúcim poznaním človek začína<br />
stále viac vnímať svoje pravé miesto<br />
vo stvorení. Pochopí, že je len jeho<br />
malou časťou, ktorej úlohou je podporovať<br />
toto stvorenie a neustále<br />
ho zušľachťovať. Zároveň spoznáva<br />
zákony stvorenia, ktoré sú totožné<br />
so zákonmi vesmíru a uvedomuje si<br />
nekonečnú múdrosť, ktorá ich vytvorila<br />
– takú múdrosť a lásku, ktorej<br />
on ani pri najlepšej vôli a dokonalosti<br />
nebude nikdy schopný. Potom<br />
sa nejeden človek bude možno hanbiť<br />
za svoju niekdajšiu vieru v božské,<br />
ktoré chcel mať v sebe. Ale bude<br />
to oslobodzujúci pocit hanby, pretože<br />
tým spozná svoje pravé miesto<br />
a úlohu. Neučiní ho to však slabým,<br />
alebo poníženým. Práve naopak,<br />
stane sa hrdým a silným.<br />
Jadrom človeka je duch, jeho pôvod<br />
je duchovná ríša, nazývaná aj Raj. Je<br />
to miesto, kam sa raz človek môže<br />
opäť vrátiť, ak sa nestratí na ceste životom.<br />
Odkiaľ môže potom trvale<br />
pôsobiť a podporovať stvorenie v nekonečnej<br />
blaženosti. A v tejto blaženosti<br />
nebude mať ani pomyslenie<br />
na to, že by mohol byť niekým viac,<br />
než skutočne je, a už vonkoncom<br />
sa nebude nazdávať, že má v sebe<br />
božské.<br />
Tomáš Výboch<br />
vyboch@svetgralu.sk<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
HISTÓRIA<br />
Keď sa hranica<br />
rozhorela...<br />
TOMÁŠ VÝBOCH<br />
O<br />
ČAS POVIER<br />
bdobie pätnásteho až sedemnásteho<br />
storočia možno bez váhania<br />
označiť ako jedno z najtemnejších<br />
období ľudstva. Bol to čas<br />
vlády povier, strachu, nevedomosti<br />
a núdze. Viera v diabla mala v mysliach<br />
ľudí svoje pevné nezastupiteľné<br />
miesto. Diabol bol odporcom Krista,<br />
netvor, ktorý sa postavil medzi človeka<br />
a Boha, pôvodca všetkého zla,<br />
ktorého jediným cieľom je človeka<br />
zničiť. Má podobu rohatého capa, je<br />
však schopný túto podobu zmeniť<br />
na akúkoľvek inú. Je ľstivý a zákerný<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
a má množstvo pomocníkov ochotných<br />
mu kedykoľvek poslúžiť. Okrem<br />
démonov sú to predovšetkým čarodejnice,<br />
jeho verné služobníčky,<br />
ktoré sa v noci schádzajú na sabatoch,<br />
tancujú tam a oddávajú sa najrôznejším<br />
radovánkam, vyrábajú čarovné<br />
nápoje – schopné privolať chorobu,<br />
smrť i krupobitie.<br />
Azda si dnes len ťažko vieme predstaviť,<br />
nakoľko silne boli tieto povery<br />
v ľuďoch zakorenené. Dokonca<br />
i významní myslitelia tej doby ako<br />
Ján Kalvín, alebo Luther sa pridŕžali<br />
týchto groteskných názorov.<br />
Luther napríklad v r. 1542 presvedčil<br />
mestskú radu v Ženeve, že mor, ktorý<br />
tu prepukol, je potrebné pripísať<br />
na vrub diablovi a bosorkám.<br />
Je zarážajúce, akú silnú nenávisť<br />
pojem bosorky vtedy vzbudzoval.<br />
Do istej miery to spôsobila biblická<br />
veta z Exodu (22:18), ktorá vraví:<br />
„Nenecháš čarodejnicu nažive.“ Interpretácia<br />
tohto výroku je však jednostranná.<br />
Pôvodný hebrejský výraz,<br />
ktorý sa do angličtiny i češtiny<br />
preložil ako „čarodejnica“, znamenal<br />
totiž „žena, ktorá praktizuje zlú<br />
mágiu“. Nevzťahoval sa teda na pôrodné<br />
baby, bylinkárky a liečiteľky,<br />
ktoré sa snažili ľuďom pomôcť. Ale
HISTÓRIA<br />
história jednoznačne dokumentuje,<br />
že medzi upálenými bolo mnoho takýchto<br />
žien.<br />
S<br />
PÁPEŽSKÁ BULA<br />
Pápež Inocent VIII.<br />
kutočné besnenie a hon na čarodejnice<br />
však rozpútal iný dokument.<br />
Bola to pápežská bula<br />
Inocenta VIII Summis desiderantes<br />
affectibus vydaná v roku 1484.<br />
V nej pápež jednoznačne zavrhuje<br />
akékoľvek praktizovanie čarodejníctva<br />
a dáva svoju plnú moc dvom<br />
inkvizítorom vo veciach odhaľovania<br />
čarodejníctva a zaobchádzania<br />
s bezbožníkmi. Píše: „umožňujeme<br />
takto menovite inkvizítorom, (...)<br />
aby vykonávali funkciu inkvizítora<br />
proti všetkým osobám, nech patria<br />
ku ktorémukoľvek stavu a nech sú<br />
akokoľvek vynikajúce a také potom<br />
osoby, ktoré v naznačených veciach<br />
uznajú za vinné, aby podľa povahy<br />
ich previnenia potrestali a uväznili,<br />
a aby rovnako v ktoromkoľvek<br />
z farských kostolov v tamtých krajinách<br />
hlásali a tlmočili veriacemu<br />
ľudu slovo Božie...“ Pritom dodáva:<br />
„Všetci, čo ich budú obťažovať, brániť<br />
im v práci a budú sa vzpierať, nech<br />
už majú akékoľvek hodnosti, úrady,<br />
pocty a prednosti (...), takí nech sú<br />
potrestaní ešte hroznejšími rozsudkami,<br />
ortieľmi a trestami, aké len<br />
uznajú za vhodné i správne a proti<br />
nim bude akékoľvek odvolanie zakázané.<br />
Keby sa toho niekto chcel<br />
odvážiť, ten nech vie, že na seba privolá<br />
hnev všemohúceho Boha i hnev<br />
jeho svätých apoštolov Petra a Pavla.“<br />
Toto desivé a nerozvážne vyhlásenie<br />
bolo medzníkom, ktorý rozpútal<br />
teror, aký nemal v dejinách obdoby.<br />
Cirkev ním jednoznačne vystúpila<br />
proti čarodejníctvu a toto rozhodnutie<br />
posilnila neskôr svojím inkvizičným<br />
postupom proti katarom.<br />
Viera v bosoráctvo bola posilnená<br />
a strach z neho nadobudol obludné<br />
rozmery. Nik si už nemohol byť istý,<br />
či choroba, neúroda či iné nešťastie,<br />
ktoré ho postihlo, nemala na svedomí<br />
práve nejaká čarodejnica.<br />
V<br />
KLADIVO<br />
NA ČARODEJNICE<br />
yššie poverenými inkvizítormi<br />
boli Jacob Spranger a Henrich<br />
Insistoris. Títo dvaja dominikánski<br />
mnísi spísali príručku pre lovcov<br />
čarodejníc, negatívne preslávené<br />
„Kladivo na čarodejnice“. Jeho<br />
úvodnou časťou je spomínaná bula<br />
Inocenta VIII. Tento traktát pozostáva<br />
z troch častí. Prvá časť oboznamuje<br />
čitateľa so všetkými možnými<br />
prejavmi bosoráctva, od prekliatia<br />
dobytka až po premenu človeka<br />
na zvieratá. Druhá časť má podobný<br />
charakter; okrem iného opisuje uplatňovanie<br />
diabla v erotickej oblasti<br />
a tiež zneužívanie posvätných predmetov.<br />
Osudovou a strašnou časťou<br />
je tretí diel – dáva pokyny na začatie<br />
a priebeh procesu s čarodejnicami,<br />
pričom mala byť „odôvodnenosť obvinenia“<br />
pomocou najrôznejších<br />
druhov tortúry ľahko a rýchlo „dokázaná“.<br />
Čitateľ tohto diela, ktoré<br />
je výsmechom zdravého rozumu, si<br />
môže ľahko utvoriť názor na charakter<br />
jeho autorov. Spomeňme tiež,<br />
že jeden z autorov – H. Insistoris – bol<br />
stíhaný v roku 1482 pápežom Sixtom<br />
za spreneveru odpustkových peňazí.<br />
Malleus maleficarum - Kladivo<br />
na čarodejnice<br />
Podľa tohto spisu sú hlavnými aktérmi<br />
bosoráctva ženy. Žena je podľa<br />
neho od prírody zlá, omnoho rýchlejšie<br />
podlieha pochybnostiam, a tak<br />
sa skôr ako muž vzdáva viery v Boha.<br />
Má tiež sklon k poverčivosti, márnivosti,<br />
vášnivosti a k nenásytnej zmyselnosti.<br />
Podľa príručky nemala tortúra<br />
spôsobovať trvalé následky, prax<br />
však hovorila niečo iné.<br />
V<br />
NIKTO NEUNIKNE<br />
Bamberku bol v roku 1628 zaživa<br />
upálený Johannes Junius.<br />
Podľa úradných záznamov sa tento<br />
muž podrobil opakovanému mučeniu,<br />
pri ktorom necítil „žiadnu bolesť“<br />
a ochotne sa priznal k účasti<br />
na sabate.<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
HISTÓRIA<br />
V liste svojej dcére však píše čosi<br />
iné: „Teraz, drahé dieťa, poznáš<br />
všetky moje priznania, pre ktoré musím<br />
umrieť. Ver, že sú to úplné lži<br />
a výmysly, preto mi Boh pomáhaj.<br />
Veď som to všetko bol prinútený povedať,<br />
aby som unikol ďalšiemu mučeniu,<br />
ktoré hrozilo byť ešte horšie<br />
než to, ktoré som podstúpil doteraz.<br />
Veď oni nikdy s mučením neprestanú,<br />
pokým sa človek k niečomu neprizná.<br />
To však nikdy nevydrží, a tak<br />
dopadne ako čarodejnica. Nikto neunikne.“<br />
Iste si nejeden človek položí otázku,<br />
prečo sa ľudia nevzbúrili, nepovstali<br />
proti toľkej krutosti a hlúposti? Veď<br />
už nepatrný náznak súcitu a trocha<br />
zdravého rozumu musí človeka uistiť<br />
v tom, že doznanie viny na mučidlách<br />
nie je pravým priznaním,<br />
že v toľkej bolesti sa len málokto<br />
skutočne nepodvolí. Voči vzbure<br />
sa však chladná vypočítavosť inkvizítorov<br />
poistila. Na takých odvážnych<br />
ľudí čakala veľmi konkrétna<br />
hrozba: „Haerises maxima est operra<br />
maleficarum non credere! (Neveriť<br />
v činnosť čarodejníc je najväčšie kacírstvo)“.<br />
A<br />
GENERÁLNY<br />
VYHLADZOVAČ<br />
BOSORIEK<br />
zda najznámejším a najkrutejším<br />
inkvizítorom bol Mathew<br />
Hopkins z Anglicka, ktorý vyzýval<br />
obyvateľstvo na udavačstvo osôb podozrivých<br />
z čarovania. Hopkins mal<br />
v obľube „skúšku vodou“, známu už<br />
z predkresťanských dôb. Človeka pri<br />
tom zviazali a hodili do vody. Ľudia<br />
verili, že pri jej uplatnení sa nevinný<br />
človek pod vodu ponorí, zatiaľ čo čarodejník<br />
zostane plávať na hladine,<br />
pretože voda ako súčasť božieho sveta<br />
človeka neprijme. Pri tom sa, samozrejme,<br />
často stalo, že hoci sa človek<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
Titulný obrázok z knihy Matthewa Hopkinsa<br />
"Discovery of Witches" (1647): zvieracie<br />
podoby duchov slúžiacich čarodejnici<br />
pod vodu ponoril – utopil sa. Kto<br />
však obstál v skúške vodou, na toho<br />
čakala ďalšia metóda – skúška ihlou.<br />
Tá vychádzala z predstavy, že diabol<br />
si svojich spolupracovníkov označuje<br />
zvláštnym znamením, ktoré je<br />
necitlivé na bolesť a nekrváca. V prvom<br />
i druhom prípade sa Hopkinsovi<br />
dokázalo, že je podvodník, ktorý<br />
za vhodne „upravený“ výsledok berie<br />
úplatky. Za 14 mesiacov priviedol pod<br />
šibenicu 200 ľudí.<br />
Ale nie sú to len samotní inkvizítori,<br />
ktorí toto peklo podporovali.<br />
I naštrbené medziľudské vzťahy, ohováranie,<br />
túžba po majetku niekoho<br />
iného spôsobili často, že sa hranica<br />
rozhorela.<br />
J<br />
SALEMSKÁ HYSTÉRIA<br />
eden z najznámejších procesov<br />
s čarodejnicami sa udial v Saleme,<br />
dnešnom Massachusetts, na jar<br />
v roku 1692. Tento proces je dobre<br />
zdokumentovaný a z veľkej časti<br />
ozrejmuje psychologické pozadie<br />
tohto stredovekého besnenia.<br />
V roku 1692 začala dostávať skupina<br />
dospievajúcich dievčat čudné<br />
záchvaty po tom, ako si vypočula<br />
príbehy otrokyne z Indie. Dievčatá<br />
vydávali čudné zvuky, hádzali<br />
okolo seba vecami, kričali, sťažovali<br />
sa na bolesť, akoby ich niekto bodal<br />
ihlami. Privolaný lekár netušil, čo<br />
im je. Dievky ľahkovážne označili<br />
za čarodejnice tri ženy, žobráčku,<br />
vdovu a otrokyňu Titubu. Po vypočúvaní<br />
boli tieto tri ženy obvinené<br />
z čarodejníctva a s trýznenia mladých<br />
dievčat. Obyvatelia mestečka<br />
boli zdesení, zvolal sa súd, ktorí mal<br />
obvinenia vyšetriť. Strach rozpútal<br />
masovú hystériu, v ktorej nebolo<br />
miesta pre zdravý rozum a svedomie.<br />
Súd prijal ako dôkaz tvrdenia<br />
svedkov, podľa ktorých sa im obvinené<br />
ženy zjavili ako duchovia. Takýto<br />
„dôkaz“ sa samozrejme nedal<br />
overiť, ani podrobiť objektívnemu<br />
skúmaniu. V apríli bolo zatknutých<br />
takmer tridsať ľudí, vrátane štvorročného<br />
dievčatka, guvernérovej ženy,<br />
i vzdelaného pastora, ktorý vyštudoval<br />
Harvardskú univerzitu. Bezpečne<br />
sa teda nemohol cítiť nikto. Je zrejmé,<br />
že mladé dievčatá si svoje obvinenia<br />
ľahkovážne vymysleli. Keď sa jedna<br />
zo slúžok farmára Johna Proctora<br />
snažila vyhnúť práci tým, že začala<br />
predvádzať posadnutosť, vyhrážal<br />
sa jej, že ju zbije, a hľa – dievka ihneď<br />
vytriezvela. Nanešťastie bol neskôr<br />
obvinený a 19. augusta i popravený.<br />
Medzi popravenými bol aj strážnik<br />
John Willard, ktorý sa už nechcel podieľať<br />
na zatýkaní nevinných a tak<br />
bol obvinený tiež. Celá hystéria nadobudla<br />
ešte väčšie rozmery vo chvíli,<br />
keď obyvatelia blízkeho mesta Andover<br />
požiadali Salemčanov o zapožičanie<br />
dievčat ako „expertiek“<br />
na odhaľovanie čarodejníc, keďže aj<br />
oni vnímali činnosť diabla. Na koho<br />
dievčatá ukázali prstom, ten mohol<br />
o chvíľu visieť. Počet obvinených<br />
vzrastal závratnou rýchlosťou. Na jeseň<br />
popravili vyše 20 obetí a viac ako
HISTÓRIA<br />
100 ľudí bolo uväznených. Pomaly<br />
už nebolo koho obviniť. Nakoniec<br />
sa predsa len ľuďom z mestečka ujasnilo,<br />
že je tých čarodejníc akosi veľa.<br />
Procesy sa zastavili a zvyšní obžalovaní<br />
dostali milosť.<br />
Väčšina historikov sa zhoduje<br />
v tom, že Salem bol zachvátený určitým<br />
druhom masovej hystérie, ktorá<br />
bola živená strachom. Svoju úlohu<br />
tu hral i zápas o spoločenskú a politickú<br />
moc medzi staršími tradičnými<br />
skupinami a novovznikajúcou obchodníckou<br />
vrstvou. Existuje i teória<br />
o otrave námeľom, ktorý spôsobil tie<br />
nevysvetliteľné prejavy u postihnutých<br />
dievčat. Tri roky od konca tragédie<br />
sa predstavitelia súdu verejne<br />
ospravedlnili a priznali svoju chybu<br />
a nevedomosť. No opäť – ako to počas<br />
celého toho besnenia bolo – zodpovednosť<br />
zvalili na diabla, ktorý ich<br />
vraj zviedol.<br />
KDE HĽADAŤ VINNÍKA?<br />
O<br />
dhaduje sa, že po celom svete<br />
dosiahol hon na čarodejnice<br />
niekoľko sto tisíc, až milión obetí.<br />
Salemské procesy si v rokoch 1692 až 1693 vyžiadali nejmenej 20 životov<br />
Presný počet nie je známy, keďže<br />
mnoho súdnych spisov bolo zámerne<br />
zlikvidovaných, alebo aj náhodne<br />
spálených pri požiaroch,<br />
ktoré sa vyskytovali často. Dnes človek<br />
len krúti hlavou, ako to mohlo<br />
dôjsť tak ďaleko. Prečo ľudia dovolili,<br />
aby sa konalo toľko nespravodlivosti<br />
a takým ukrutným spôsobom?<br />
Sú na vine cirkvi a ich služobníci?<br />
Alebo to bola vysoká vrstva obyvateľstva,<br />
prípadne v tom mal prsty skutočný<br />
diabol? Asi sotva. Domnievam<br />
sa, že odpoveď nie je nijako poetická<br />
a ťažká, je až zarážajúco jednoduchá.<br />
Ak sa pozrieme do histórie, môžeme<br />
spozorovať, že podobné zverstvá<br />
sa konali počas druhej svetovej<br />
vojny, ktorá mala milióny nevinných<br />
obetí. Forma prejavu bola iná, avšak<br />
charakter oboch masových vyvražďovaní<br />
bol rovnaký. Nenávisť voči<br />
druhým ľuďom vyvierala zo strachu<br />
a z presvedčenia, že za núdzu,<br />
ktorú prežívame, môže niekto iný.<br />
To je jedna z najzhubnejších myšlienok,<br />
aké mohla ľudská myseľ vytvoriť:<br />
veriť, že je za náš osud zodpovedný<br />
niekto iný a že nešťastie,<br />
ktoré prežívame, je dôsledkom rozhodnutí<br />
nejakej vyššej moci. Takýto<br />
prístup k životu degraduje človeka<br />
na hlúpeho obmedzeného tvora, neschopného<br />
dosiahnuť šťastie, pretože<br />
s takým prístupom je nútený zaujímať<br />
voči svojmu okoliu negatívny,<br />
kritický a odsudzujúci postoj, snažiaci<br />
sa odstrániť z cesty všetko, čo<br />
mu prekáža. Taký vzťah k životu je<br />
silne deštruktívny. Nedovoľuje človeku<br />
rozvinúť svoje vnútorné schopnosti<br />
a vlastnosti, pretože mu chýba<br />
sebareflexia. Duchovné schopnosti,<br />
možnosť rozlišovať, čo je správne<br />
a čo falošné, morálka a láska sa nepestujú,<br />
a tak sa postupne strácajú.<br />
Nakoniec ostane iba strach, ktorý dokonale<br />
ovládne človeka a prinúti ho<br />
urobiť tie najhoršie zverstvá. Strach<br />
je najsilnejším nástrojom na ovládanie<br />
ľudí. Toho si mnohí vypočítaví<br />
jednotlivci boli veľmi dobre vedomí<br />
a využili to pre svoje sebecké<br />
ciele. Vymysleli si neviditeľného vinníka,<br />
striehnuceho na každom kroku<br />
a podnecovali voči nemu a jeho domnelým<br />
služobníkom nenávisť. Nevedomí<br />
ľudia sa toho chopili a rozpútali<br />
tak peklo, ktoré navždy ostane<br />
smutnou stopou v dejinách ľudstva.<br />
Azda už nie je ďaleko doba, keď si<br />
človek bude plne uvedomovať, že si je<br />
sám strojcom svojho osudu a všetko,<br />
čo ho stretne, je zaslúžené a slúži mu<br />
na prospech a vnútorný rast. Bude to<br />
doba šťastného, ušľachtilého a múdreho<br />
ľudstva, v ktorom na vzájomné<br />
obviňovanie, tyraniu a hlúpe povery<br />
už nebude miesta.<br />
Tomáš Výboch<br />
vyboch@svetgralu.sk<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
Claus Georg Tornai<br />
Patrí dnes medzi významné obchodné<br />
komodity. Už dlhé roky<br />
sa používa pri výrobe rôznych potravinárskych<br />
produktov. Nájdeme<br />
ho v margaríne, v čokoláde, mrazenej<br />
pizzi, hotových omáčkach, ale<br />
i v kozmetike. Záujem oň však začal<br />
výrazne rásť až s rozmachom biopalív.<br />
Palmový olej, o ktorom je reč, tak<br />
získal medzi spotrebiteľmi nálepku<br />
ekologický. A tak tí, čo uprednostňujú<br />
bioprodukty, pri jeho kúpe<br />
veria, že konajú v súlade s ochranou<br />
prírody. No je to iba zdanie;<br />
a smutné je, čo sa dnes môže pod<br />
nálepkou bioprodukt skrývať. Ukazuje<br />
sa totiž, ako sa palmový olej získava:<br />
neekologickým, ba často veľmi<br />
drastickým spôsobom.<br />
NIČENIE PRALESA<br />
Európska únia rozhodla (2007),<br />
že na celkovej spotrebe pohonných<br />
hmôt sa má podiel biopalív zvýšiť<br />
do roku 2020 na 10 percent. Takýto<br />
dopyt však už repka olejná<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
z Indonézie<br />
nepokryje, preto treba zvyšovať plochy<br />
na pestovanie olejových paliem.<br />
Medzi odberateľov palmového oleja<br />
patrí až 90 percent krajín Únie.<br />
Hlavnými výrobcami palmového<br />
oleja sú Malajzia a Indonézia, no latinskoamerické<br />
krajiny ich doháňajú.<br />
Rastlina je na prvý pohľad veľmi<br />
výhodná: už tri roky po výsadbe sadeníc<br />
sa môže zberať prvá úroda.<br />
Zo žiadnej doteraz pestovanej<br />
rastliny sa nedá získať toľko oleja<br />
na hektár ako práve z orechov olejových<br />
paliem. Z jadier sa okrem oleja<br />
vyrába aj tuk a múčka.<br />
No pestovanie olejových paliem<br />
má vážne následky. Kým osevná<br />
plocha v Indonézii v roku 1985 dosiahla<br />
0,6 mil. hektárov, v roku 2008<br />
to bolo až 14-krát viac: okolo 8,4 mil.<br />
hektárov. A tento trend stále pokračuje.<br />
Rozširovanie osevných plôch<br />
sprevádza masívne ničenie chránených<br />
tropických dažďových lesov.<br />
Úmyselným výrubom a vypaľovaním<br />
dochádza k ďalekosiahlemu<br />
negatívnemu vplyvu: urýchľovaniu<br />
klimatických zmien.<br />
VYHÁŇANIE<br />
OBYVATEĽOV<br />
Indonézski domorodci sú buď drobnými<br />
poľnohospodármi, alebo spolovice<br />
nomádi. Les je pre ich život nevyhnutný.<br />
Živia sa zberom kaučuku,<br />
ovocím či mäsom zvierat džungle.<br />
Napriek tomu, že sú legitímnymi majiteľmi<br />
a majú doklady potvrdzujúce<br />
ich vlastníctvo, sú o svoju pôdu oberaní<br />
bez náhrady.<br />
V núdzi potom zberajú orechy<br />
z paliem rastúcich na pôde, ktorú<br />
nevlastnia, a predávajú ich. Koncerny<br />
ich preto ako škodcov zastrašujú bezpečnostnými<br />
zložkami.<br />
FALOŠNÁ NÁLEPKA<br />
Niektorí výrobcovia ponúkajú aj palmový<br />
olej v bio kvalite. No v distribučných<br />
centrách často nie je olej<br />
v údajnej bio kvalite od tej tradičnej<br />
vôbec oddelený. Zvyčajne je všetko<br />
dodávané v jednej várke. Ťažko<br />
tak možno zaručiť dostatočnú kontrolu.<br />
No aj prípadná dobrá kvalita je<br />
vzhľadom na ničenie životného prostredia<br />
draho vykúpená. O ekológii<br />
a trvalej udržateľnosti sa vôbec nedá<br />
hovoriť.<br />
Navyše obsahuje vysoké množstvá<br />
nasýtených mastných kyselín. No<br />
nie všetky výrobky s jeho obsahom<br />
sú označené. V súčasnosti nie je totiž<br />
jeho uvádzanie povinné. Spravidla<br />
sa v zložení uvádza len „rastlinný olej“.<br />
Zmena má nastať až od roku 2015,<br />
keď bude označovanie obsahu palmového<br />
oleja v potravinách vo všetkých<br />
krajinách Únie povinné.<br />
Claus Georg Tornai<br />
claus.georg.tornai@svetgralu.sk<br />
Odporúčame si pozrieť dokument „Zelená<br />
púšť“ M. Gálika o pestovaní paliem<br />
na Borneu. Je dostupný napr. aj na youtube.
Skúsenosti blízkosti smrti:<br />
Ilúzia<br />
či realita?<br />
Werner Huemer<br />
Sú zážitky blízkosti smrti len výplodom mozgu? Nové výsledky prírodovedeckého<br />
výskumu spochybňujú materialistické vysvetlenia zážitkov ľudí, ktorí prežili<br />
vlastnú smrť.<br />
Výskum smrti alebo tanatológia je<br />
v posledných desaťročiach svetovou<br />
témou. Prvou lastovičkou bola kniha<br />
„Interview s umierajúcimi“ od švajčiarskej<br />
lekárky Elisabeth Kübler-Ross,<br />
ktorá vyšla asi pred 40 rokmi. Záujem<br />
vzbudil aj bestseller „Život po smrti“<br />
z roku 1975 od amerického filozofa<br />
Raymonda Moodyho.<br />
V uplynulých dvadsiatich rokoch<br />
prišli neurológovia s vysvetlením,<br />
že skúsenosti blízkosti smrti sú len<br />
preludom vyvolaným nedostatkom<br />
kyslíka, stresom, vyvolaným predráždením<br />
určitých centier mozgu, či vylučovaním<br />
prirodzených substancií,<br />
účinkujúcimi ako drogy. Vedcom<br />
sa podarilo tieto stavy umelo navodiť<br />
stimuláciou určitých častí mozgu<br />
drogami.<br />
Vedecké výskumy z posledných rokov<br />
síce nepotvrdzujú vžité predstavy<br />
o nebi a pekle, Božej láske či treste,<br />
no veriaci v nich vidia dôkaz, že život<br />
smrťou nekončí.<br />
ZÁŽITKY Z BLÍZKOSTI<br />
SMRTI<br />
Svetonázor dnes určuje veda – a to,<br />
čo nie je vedecky podložené, nie je<br />
brané vážne. A preto aj často tabuizované.<br />
V 20. storočí sa rozšíril aj strach<br />
zo smrti; bojíme sa otvorene hovoriť<br />
o umieraní, smrti a o možnom<br />
živote po nej. Existujú však milióny<br />
ľudí, čo tvrdia, že mali zážitky<br />
blízkosti smrti. No do 80-tych rokov<br />
minulého storočia sa málokto<br />
odvážil o nich rozprávať. Veď kto by<br />
chcel byť za čudáka?<br />
Tabu okolo smrti a umierania<br />
otvorila nakoniec samotná veda.<br />
Skúmaním zážitkov blízkosti smrti<br />
preukázala, že ľudia pri umieraní<br />
prežívajú určité fázy:<br />
• Zmena vedomia: nevysvetliteľná<br />
skúsenosť spojená s pocitmi<br />
pokoja a mieru. Fyzické bolesti<br />
a choroby ustúpili, telesné postihnutie<br />
mizne.<br />
• Poznanie smrti: človek poznáva,<br />
že toto prežívanie súvisí<br />
s umieraním, alebo je mŕtvy. Často<br />
toto poznanie sprevádza hluk, ktorý<br />
je niekedy nepríjemný a prenikavý.<br />
• Mimotelesnosť: človek sa cíti<br />
„mimo“ tela. V tomto stave sú snahy<br />
lekárov o oživenie či operácia prežívané<br />
akoby zhora, z nadhľadu.<br />
• Zážitok tunela: pocit, že je<br />
v temnom priestore – tuneli, akoby<br />
v jaskyni, a vidí svetlo, ktoré ho<br />
silne priťahuje. (Jedno až dve percentá<br />
ľudí popisuje, že sa cez tento<br />
priestor nedá dostať.)<br />
• Nadpozemské okolie: človeka<br />
obklopí svet v nádherných farbách,<br />
s krásnymi kvetinami, často obohatený<br />
čarovnou hudbou.<br />
• Stretnutie so zosnulými:<br />
stretnutia a komunikácia so zosnulými<br />
príbuznými alebo priateľmi.<br />
• Žiariace svetlo: sprostredkuje<br />
zomierajúcemu bezpodmienečné<br />
prijatie lásky a kontakt s hlbším poznaním.<br />
• Celoživotný pohľad späť: najdôležitejšie<br />
momenty pozemského<br />
života sú ešte raz prežité v jednom<br />
jedinom okamihu. Často po tomto<br />
spätnom pohľade nasleduje predpoveď,<br />
možnosť zazrieť časť budúceho<br />
života.<br />
• Vnem hranice: človek spoznáva<br />
hranicu, spoza ktorej už návrat<br />
do tela nie je možný.<br />
• Návrat: vedomý návrat späť<br />
41<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
do tela – často so sklamaním, že nádherný<br />
druhý svet opúšťa.<br />
Nie každý však prežíva všetky tieto<br />
stupne. Mnohé zážitky blízkosti<br />
smrti sú hlbšie a úplnejšie, iné len<br />
skromnejšie.<br />
Výskumníci umierania však zistili,<br />
že tieto prežitia sa vyskytujú jednotne<br />
u všetkých ľudí – u detí alebo u dospelých,<br />
u veriacich alebo ateistov,<br />
vzdelaných či nevzdelaných. A nezávisia<br />
ani od kultúrneho okruhu. Tvrdia,<br />
že tento fenomén sa vyskytuje<br />
veľmi často a treba ho brať vážne.<br />
LEN HRA MOZGU?<br />
Vedci však zážitky blízkosti smrti ako<br />
dôkaz opakovaných vtelení berú stále<br />
skepticky. Štúdie totiž opisujú udalosti<br />
spred mnohých rokov – kde nie sú<br />
jasné presnejšie okolnosti: či išlo o klinicky<br />
mŕtvych ľudí, akými chorobami<br />
trpeli, aké medikamenty užívali a pod.<br />
Výnimkou je štúdia holandského<br />
kardiológa Pima van Lommela. Ten<br />
v rokoch 1988 až 1992 sledoval ako<br />
prvý zážitky blízkosti smrti za kontrolovaných<br />
podmienok. Sledoval 344 pacientov,<br />
ktorí boli definitívne mŕtvi (ich<br />
srdce sa zastavilo na dve minúty), no<br />
boli opäť oživení. Dostali sa tak do štádia<br />
zastavenia srdca, keď asi po 10 až 20<br />
sekundách došlo k úplnému výpadku<br />
všetkých elektrických aktivít mozgovej<br />
kôry. Z nich 62 opísalo zážitky blízkosti<br />
smrti. Výsledky štúdie (zverejnené<br />
v roku 2011) ukázali, že zážitky<br />
blízkosti smrti vznikajú aj za vedecky<br />
kontrolovaných podmienok.<br />
V rokoch 2003 až 2006 sa za prísne<br />
vedeckých podmienok uskutočnili<br />
ďalšie štúdie. Aj tie ukázali, že takéto<br />
zážitky možno zaznamenať počas<br />
zastavenia srdca, či úplného výpadku<br />
všetkých mozgových funkcií<br />
(americká štúdia Brucea Greysonsea<br />
– 2003, anglická štúdia od Pennyho<br />
Satoriho – 2006).<br />
42<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
REINKARNÁCIA<br />
Akú rolu hrá pri zážitkoch blízkosti<br />
smrti ľudský mozog? Veda ho<br />
považuje za centrum ľudského bytia<br />
– bez mozgu neexistuje vedomie.<br />
Každá zmena vedomia tak súvisí<br />
s procesmi v mozgu a v ostatnom tele.<br />
Podľa toho slobodná vôľa, vedomie<br />
svojho ja či nehmotná duša nie sú<br />
ničím iným, než výsledkom procesov<br />
v mozgu, čiže fascinujúcou súhrou<br />
mnohých miliárd neurónov.<br />
Z toho vychádzajú aj teórie vysvetľujúce<br />
predsmrtné zážitky. Jedna<br />
z nich pripisuje tieto zážitky nedostatku<br />
kyslíka, ktorý spolu so zrakom<br />
a krátkodobým extrémnym vypätím<br />
mozgu pred jeho úplným vyhasnutím<br />
vedie k zážitkom opisovaným<br />
ako tunel či žiariace svetlo.<br />
Iná teória pripisuje skúsenosti<br />
umierajúcich pôsobeniu hormónu<br />
endorfínu. Ide o telu vlastný morfín,<br />
tíšiaci bolesti a vyvolávajúci pocity<br />
blaha. Pri strese sa v tele uvoľňuje<br />
vo veľkom množstve, čo vysvetľuje<br />
príjemnú zmenu vedomia. Oxid uhličitý<br />
by zase mohol vysvetliť zážitky<br />
mimotelesnosti. Pri nedostatku kyslíka<br />
stúpa obsah oxidu uhličitého<br />
v krvi. Pokusy ukázali, že po jeho<br />
vdýchnutí vzniká dojem, že človek<br />
opúšťa svoje telo.<br />
Ďalším vysvetlením je elektrická<br />
búrka – podobná ako pri epileptických<br />
záchvatoch. Keď záchvat<br />
vznikne v oblasti mozgu pri spánkovej<br />
kosti, môže dôjsť k zmene vnímania.<br />
To by vysvetlilo aj pocity<br />
vznášania, vystúpenia z tela či nadpozemské<br />
vnímanie.<br />
Dimetyltryptamín zase objasňuje<br />
prežívanie skúsenosti rozšíreného<br />
vedomia a straty strachu zo smrti.<br />
Táto látka sa vyskytuje v tele v malých<br />
množstvách, jej produkcia je aktivovaná<br />
hormónmi (kortizol, adrenalín,<br />
noradrenalín). Pri silnom<br />
strese ich telo uvoľňuje veľké množstvo.<br />
Tieto teórie podporuje aj moderná<br />
psychológia. Tvrdí, že mozog<br />
v nebezpečenstve smrti vytvára<br />
ochranné fantázie i myšlienky, ktoré<br />
zodpovedajú očakávaniu postihnutých<br />
osôb. Mnohí vedci takéto zážitky<br />
považujú jednoducho za intenzívne<br />
sny.<br />
Tieto teórie boli aj vedecky testované.<br />
Cielenými stimuláciami určitých<br />
oblastí mozgu sa podarilo evokovať<br />
zážitky, ktoré napodobňujú<br />
niektoré aspekty zážitkov blízkosti<br />
smrti. Neurochirurg Wilder Penfield<br />
počas operácií mozgu epileptických<br />
pacientov vyvolal u nich spomienkové<br />
sekvencie, ako aj vnímanie<br />
svetla a zvuku. V iných pokusoch<br />
sa mimotelesné zážitky dali kontrolovane<br />
simulovať elektricky, alebo<br />
nasadením kelamínu. Ide o liek používaný<br />
ako anestetikum, ktorý blokovaním<br />
určitých receptorov v mozgu<br />
môže navodiť halucinácie.<br />
VEDOMIE NEZÁVISÍ<br />
OD TELA<br />
Týmto teóriám odporujú výsledky<br />
výskumu umierania z posledných<br />
rokov. Tie sa zamerali na pacientov,<br />
ktorí boli preukázateľne klinicky<br />
mŕtvi – teda dlhé minúty bez funkcie<br />
srdca a mozgu.<br />
Vylúčia sa tak zmeny vedomia,<br />
ktoré spôsobuje akútny nedostatok<br />
kyslíka v mozgu, ku ktorým patrí<br />
pomätenosť, strach, poruchy pamäti<br />
a aj obmedzená schopnosť reči.<br />
A okrem toho k nedostatku kyslíka<br />
nedochádza pri všetkých zážitkoch.<br />
Naopak – skúsenosti ľudí, ktorí zažili<br />
smrť, sú jasné, dobre zapamätateľné<br />
a sprostredkované bez zníženia mentálneho<br />
výkonu.<br />
Pri bližšom pohľade neobstojí ani<br />
vylučovanie endorfínu. Endorfíny<br />
síce utišujú bolesti a navodzujú pocit<br />
blaha, ale ich účinky pretrvávajú aj<br />
43<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
REINKARNÁCIA<br />
niekoľko hodín. Pri skúsenosti blízkosti<br />
smrti však pocit mieru ihneď<br />
po prebudení zmizne.<br />
Ak pripustíme možnosť, že vedomie<br />
existuje nezávisle od hmotného<br />
nosiča – mozgu, dá sa na materialistické<br />
vysvetlenia zážitkov blízkosti<br />
smrti pozerať z iného uhla.<br />
Ukázalo by sa, že mimotelesné<br />
skúsenosti vedomia sú možné bez<br />
väzby na fyzické telo. Za normálnych<br />
okolností sú však prirodzeným spôsobom<br />
blokované. Túto blokádu prekoná<br />
len smrť alebo užitie niektorých<br />
látok, akou je napríklad aj injekcia<br />
dimetyltryptamínu.<br />
S blokádou súvisí aj hladina zinku<br />
v tele. Jeho množstvo v tele s vekom<br />
klesá – zážitky blízkosti smrti opisujú<br />
skôr mladší ľudia. To, či si človek<br />
na podobný zážitok spomenie,<br />
súvisí s krátkodobou pamäťou, a aj<br />
s vážnosťou jeho stavu. Ľahšie zabúda<br />
človek po dlhej kóme, ťažkom<br />
otrase mozgu či záchvate mŕtvice.<br />
Podobne je to aj so snami. Predpokladá<br />
sa, že sníva každý človek, no<br />
nie všetci si sny pamätajú. Zážitky<br />
blízkosti smrti sú však niečím iným.<br />
Snívame v spánkových REM-fázach<br />
(od Rapid-Eye-Movements – spánková<br />
fáza, ktorá sa navonok prejavuje<br />
rýchlymi trhavými pohybmi<br />
očí). Počas nich je mozog preukázateľne<br />
veľmi aktívny. Naopak, zážitky<br />
pri umieraní môžu byť prežívané aj<br />
vo fázach bez mozgovej aktivity. Sny<br />
ani nezanechávajú trvalé zmeny správania.<br />
Zážitky blízkosti smrti sprevádza<br />
často zmena správania, ba i celého<br />
života.<br />
Podobne aj cielené elektrické stimulácie<br />
určitých oblastí mozgu zlyhávajú.<br />
Výsledky Penfielda na stovkách<br />
pacientov sa podľa kardiológa<br />
Van Lommela nedajú porovnať<br />
so zážitkami blízkosti smrti. To, čo<br />
ľudia počas svojej mimotelesnosti<br />
prežívajú – vlastné telo, ako aj ľudí<br />
44<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
a scenérie, ktoré pozorujú zhora,<br />
môžu v mnohých prípadoch potvrdiť<br />
ostatní účastníci.<br />
Neobstál ani článok Blankeho,<br />
ktorý opísal zážitok, keď u jednej<br />
pacientky vyvolal po elektrickej stimulácii<br />
krátkodobú mimotelesnú<br />
skúsenosť, pri ktorej vnímala pokrivený<br />
obraz svojej nohy. Van Lommel<br />
kritizoval hlavne ďalekosiahle závery,<br />
odvodené z pozorovaní niekoľkých<br />
málo prípadov. Podľa neho z tisícov<br />
epileptických pacientov ošetrených<br />
stimuláciou ani jeden nereferoval<br />
o skutočnej mimotelesnej skúsenosti.<br />
NA CESTE ZA NOVÝM<br />
OBRAZOM ČLOVEKA<br />
Jasné zážitky vedomia v stave, keď<br />
mozog preukázateľne nefunguje,<br />
naznačujú, že naše vedomie existuje<br />
ďalej, nezávisle od tela, tvrdia<br />
vedci skúmajúci umieranie. „Prírodovedecké<br />
štúdie o zážitkoch blízkosti<br />
smrti vytvárajú zreteľnú hranicu<br />
dnešných predstáv neurológov<br />
o rozdielnych aspektoch ľudského<br />
vedomia a vzťahu mozgu k pamäti<br />
a vedomiu,“ hovorí Van Lommel.<br />
Súhlasí s ním aj americký výskumník<br />
Bruce Greyson: „Ak je pacient<br />
vo fáze, keď je preukázateľne<br />
klinicky mŕtvy, schopný jasne vnímať,<br />
potom je predstava že vedomie<br />
sídli výlučne v mozgu veľmi spochybnená“.<br />
Počet vedcov s kritickým postojom<br />
k teórii centrálnej funkcie mozgu<br />
stúpa.<br />
Zobrazovacou vyšetrovacou metódou<br />
sa síce dá dokázať spojitosť<br />
medzi zaznamenanými aktivitami<br />
v mozgu a určitými skúsenosťami vedomia.<br />
Či je však táto skúsenosť vedomia<br />
iba následkom aktivity mozgu,<br />
alebo naopak – mozgová aktivita následkom<br />
skúsenosti vedomia – jednoznačná<br />
odpoveď stále chýba.<br />
Výsledky výskumu umierania naznačujú,<br />
že mozog nevytvára vedomie,<br />
len mu umožňuje, aby sa prejavilo<br />
na telesnej úrovni. Mozog<br />
prestáva byť orgánom, ktorý vedomie<br />
vysiela, je len prijímačom. Ako<br />
hovoril profesor John C. Ecclese<br />
(1903 – 1997) je „poslom vedomia“.<br />
Nejde pritom o novú myšlienku;<br />
do úzadia sa dostala len pod vplyvom<br />
materializmu.<br />
Aj kritických výskumníkov zatiaľ<br />
ešte takéto smelé závery desia. Medzi<br />
určitým neurónovým stavom, pozorovateľným<br />
v mozgu, a konkrétnym<br />
stavom vedomia človeka je prírodovedecky<br />
neprekonateľná medzera.<br />
Z aktivity jednotlivých mozgových<br />
oblastí sa totiž nedá vyvodiť prakticky<br />
nič o obsahu myšlienok alebo<br />
citov. Neexistuje dôkaz, že neurónové<br />
siete sú schopné vytvoriť mnohotvárnosť<br />
nášho vnútorného sveta –<br />
teda náš život a vedomie.<br />
Vysvetlenie by mohli priniesť teórie<br />
inšpirované kvantovou fyzikou.<br />
Tie spochybňujú striktné oddelenie<br />
ducha a hmoty. Počítajú s možnosťou,<br />
že nefyzikálna skutočnosť<br />
ovplyvňuje fyzikálny svet, čo je v súlade<br />
s predstavou, že naše telo je oživované<br />
duchom alebo dušou.<br />
Niektorí pripúšťajú možnosť,<br />
že skúsenosti ľudí, ktorí prežili svoju<br />
smrť, sú dostatočným dôkazom toho,<br />
že náš život smrťou nekončí. Tento<br />
názor podporuje tvrdenia viery a starých<br />
náuk, že nie sme len telo, ale telo<br />
len prechodne oživujeme. Mozog je<br />
tak len nástrojom, ktorý vedomému<br />
duchu človeka umožňuje rozvíjať<br />
sa vo fyzickom svete.<br />
Werner Huemer<br />
huemer@svetgralu.sk
RECENZIA<br />
ŽELEZNÁ LADY<br />
Britsko-francúzska koprodukcia, 2011<br />
Vo Veľkej Británii vládnu v porovnaní<br />
s inými európskymi krajinami ženy<br />
častejšie. Ich vláda býva hodnotená<br />
ako obdobie všeobecného kultúrneho<br />
a hospodárskeho vzostupu, preto aj<br />
významné obdobia britskej histórie<br />
nesú práve mená kráľovien – menujme<br />
napríklad alžbetínsku éru 16. storočia,<br />
keď pôsobil Shakespeare, alebo viktoriánsku<br />
dobu 19. storočia. Takisto<br />
dnes vedie už viac než 60 rokov Britániu<br />
žena. Je snáď na Anglicku niečo<br />
viac ženského, než na Česku alebo Slovensku?<br />
Jednou z najvýraznejších vládnucich<br />
žien uplynulého storočia bola Margaret<br />
Thatcherová, preslávená svojou<br />
pevnosťou a tvrdohlavosťou. Jej osobnosť<br />
približuje film „Železná lady“.<br />
Film britskej režisérky Phyllidy<br />
Lloydovej, portrétujúci prvú ženu,<br />
ktorá stála na poste premiéra Spojeného<br />
kráľovstva Veľkej Británie a Severného<br />
Írska, je skôr pozoruhodnou<br />
psychologickou štúdiou, než politickým<br />
dokumentom. Politické udalosti,<br />
s ktorými sa Thatcherová v rokoch<br />
svojej vlády musela vyrovnať – protesty<br />
odborov, masívny rast nezamestnanosti,<br />
vojna o Falklandy i postupný<br />
rozpad Sovietskeho zväzu – ustupujú<br />
vo filme do úzadia a občas sa vynárajú<br />
vo forme živých spomienok na hlboké<br />
prežitia a zlomové momenty jej života.<br />
Práve toto zameranie na prežitie, ktoré<br />
umožňuje hlboké vcítenie sa do hlavnej<br />
postavy a pochopenie jej motivácií,<br />
spolu s oslabením dejovej stránky<br />
filmu je veľmi bytostným a presvedčivým<br />
„ženským“ prejavom Lloydovej.<br />
Film teda prekvapivo nie je určený<br />
priaznivcom politického kurzu Thatcherovej,<br />
ktorí ho ani príliš neocenili,<br />
ale je čisto osobným pohľadom jednej<br />
ženy na život druhej: s akcentom<br />
na ľudské vzťahy, manželstvo, rodinu<br />
a osobné priateľstvo, a so zreteľným<br />
otáznikom, či ženy môžu úspešne skĺbiť<br />
funkciu vo vysokej politike s vlastnou<br />
rodinou.<br />
Režisérka Phyllida Lloydová vo svojom<br />
(v poradí len druhom) filme zvolila<br />
pre Thatcherovú veľmi neobvyklú<br />
perspektívu. Ukazuje ju ako ženu<br />
v pokročilom veku, postihnutú postupujúcou<br />
demenciou a balancujúcou<br />
nad svojím životom. Jej najbližším človekom<br />
je stále jej zosnulý manžel Denis<br />
Thatcher, ktorý k nej často prichádza,<br />
aby vnútorne osamelej žene robil<br />
spoločnosť, spomínal s ňou, bavil ju<br />
a dokonca s ňou i tancoval. Až strach<br />
zo straty psychickej sebakontroly<br />
a nátlak okolia vedú k tomu, že Thatcherovej<br />
začne byť spoločnosť zomrelého<br />
manžela stále viac nepríjemná.<br />
Dochádza tak k momentu, že sa Denis<br />
Thatcher rozhodne „odísť“ a nakoniec<br />
vchádza do žiarivého svetla<br />
onoho sveta. Toto je veľmi silný okamih<br />
celého filmu. Denis Thatcher totiž<br />
svojím odpútaním sa od ženy mohol<br />
pokročiť ďalej, a vlastne až tým i jej<br />
mohol skutočne pomôcť. Umožnil jej<br />
totiž zahájiť vnútorný očistný proces<br />
a postaviť sa zoči-voči súčasnosti.<br />
Snímka je tiež – zrejme skôr neplánovane<br />
– prínosným príspevkom<br />
k téme staroby a demencie: ukazuje<br />
premenu dominantného, vysoko racionálneho<br />
človeka v osobu, nútenú<br />
s postupujúcou starobou a demenciou<br />
prijať svoju odkázanosť na pomoc<br />
druhých a čeliť strachu z osamotenia<br />
a zo straty sebakontroly. Takto<br />
musí barónka Thatcherová vo filme<br />
znášať i nepríjemné následky vlastnej<br />
politickej kariéry, obzvlášť odcudzenie<br />
sa vlastným deťom, ktoré vo filme<br />
silne akcentuje celý rad situácií.<br />
Zhliadnutie „Železnej lady“ možno<br />
rozhodne odporučiť. Vykreslenie<br />
udalostí Thatcherovej vlády je dobrou<br />
pomôckou, ako si urobiť prehľad<br />
o vtedajšom politickom dianí, pričom<br />
spoluprežívanie<br />
neľahkých situácií<br />
vo filme divákovi<br />
zároveň prináša duchovný<br />
úžitok.<br />
Václav Kazda<br />
vaclav.kazda@svetgralu.cz<br />
45<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
NÁBOŽENSTVO<br />
Ukrižovanie Ježiša – je biblická<br />
interpretácia pravdivá?<br />
Na mnohých miestach Biblie sa píše<br />
o nutnosti smrti Ježiša Krista na kríži,<br />
ktorá mala priniesť vykúpenie ľudstva.<br />
Napríklad v Liste Kolosanom 1:20<br />
hovorí Pavol: „…aby prostredníctvom<br />
neho a v ňom bolo zmierené všetko, čo je,<br />
ako na zemi, tak v nebesiach – pretože<br />
zmierenie priniesla jeho obeť na kríži.“<br />
46<br />
Hieronymus Bosch: Cesta na Kalváriu (cca 1490)<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
Na druhej strane v Posolstve Grálu Abd-<br />
-ru-shin píše, že Ježišova smrť na kríži<br />
nebola vôbec nutnou obeťou, ale vraždou<br />
Syna Božieho. Kde je teda pravda?<br />
Z niektorých miest v Biblii môže<br />
čitateľ dospieť k záveru, že Ježišova<br />
smrť na kríži bola nutná obeť.<br />
Myšlienka „nevyhnutnosti“<br />
ukrižovania<br />
pochádza okrem iného<br />
z postojov Pavla; v histórii<br />
cirkvi sa v rôznych<br />
formuláciách opakuje.<br />
Dodnes patrí k najdôležitejším<br />
kresťanským<br />
dogmám viery – a tie sú<br />
v cirkevnom učení prakticky<br />
postavené na roveň<br />
tomu, čo sa traduje<br />
o Ježišovi samotnom.<br />
Každý veriaci človek<br />
sa slobodne rozhoduje,<br />
či dané dogmy dokáže<br />
akceptovať, alebo skúma<br />
a snaží sa rozlišovať medzi<br />
tradovanými názormi<br />
a tým, čo sám cíti,<br />
čo môže vyvodiť z Ježišových<br />
slov.<br />
Z toho čo vieme o Ježišovom<br />
živote je zrejmé,<br />
že jeho poslaním bolo<br />
priniesť ľuďom isté posolstvo.<br />
Učením o láske<br />
Božej a láske k blížnemu<br />
oslovil srdcia ľudí a tým<br />
sa súčasne jasne odlíšil<br />
od strnulých tradícií<br />
viery, aké predstavovali<br />
napríklad farizeji. Preto<br />
Ježiš putoval krajinou a hovoril k ľuďom,<br />
liečil a zvestoval svojimi podobenstvami<br />
pravdu.<br />
Priniesol teda ľuďom učenie. Odpor,<br />
ktorý tým vzbudil v kruhoch<br />
„mocipánov viery“, bol veľký, a Ježišovi<br />
bolo nakoniec jasné, že zotrvávaním<br />
na svojom učení riskuje svoj<br />
život. On však prišiel z Pravdy a sám<br />
Pravdou bol, preto nemohol konať<br />
inak a priniesol aj túto obeť, aby<br />
„chlieb a víno“ života – oslobodzujúce<br />
duchovné občerstvenie, ktoré<br />
prinášalo jeho posolstvo, zostali ľuďom<br />
zachované. Ježiš vôbec nehovoril<br />
o tom, že prišiel, aby sa nechal<br />
ukrižovať. Keby bolo jeho poslaním<br />
toto, nemusel sa namáhať putovať<br />
krajinou a oboznamovať ľudí so svojím<br />
učením.<br />
Abd-ru-shin vo svojom Posolstve<br />
poukazuje na to, ako tento závažný<br />
omyl viery, že Ježiš svojou smrťou<br />
na kríži vykúpil všetkých ľudí, môže<br />
jednotlivcovi brániť v nevyhnutných<br />
krokoch na vlastné duchovné oslobodenie<br />
a zušľachtenie. Možnosť „zástupnej<br />
obete“ odporuje aj zmyslu<br />
pre spravodlivosť. A na skutočnosť,<br />
že vlastne my všetci sme zodpovední<br />
za všetko, čo urobíme alebo neurobíme,<br />
ukazuje celý vývoj na tejto<br />
zemi.<br />
Werner Huemer<br />
huemer@svetgralu.sk
Richard Steinpach<br />
Hľa: Pravda je tak blízko – Sebapoznanie<br />
Autor výnimočných kníh predkladá svoje úvahy<br />
na zaujímavé témy: Kedy vzniká človek? Čo je to vlastne<br />
žena? Zle pochopená rovnosť. Kam vedie móda? Dobre<br />
myslený omyl. AIDS – zanedbaná obrana.<br />
Naša cena: 5,90 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 5,40 €<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />
Christopher Vasey<br />
Skřítci, bohové, Boží služebníci<br />
Existujú bytosti prírody? Majú nejakú spojitosť s antickými<br />
bohmi? Sú všetky prírodné národy primitívne? Na tieto<br />
otázky dáva Christopher Vasey prekvapujúce odpovede.<br />
Odhaľuje červenú niť vo vývoji náboženstva a ukazuje,<br />
prečo sú škriatkovia a bohovia, malí a veľkí bytostní<br />
vo stvorení služobníkmi jedného najvyššieho Boha.<br />
Naša cena: 5,40 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 5,00 €<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
48<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
eorg Friedrich Händel sa narodil<br />
v Halle nad Sálou 23. febru-<br />
G<br />
ára 1685. Detstvo prežíval v prostredí<br />
prísnej rodiny. Jeho otec o umení nemal<br />
valnú mienku. Povolanie umelca,<br />
hudobníka považoval za spoločensky<br />
menejcenné. Túžil po tom, aby<br />
sa jeho syn stal právnikom.<br />
Malého Georga Friedricha však<br />
priťahovala hudba. Dlho trvalo,<br />
kým rodina pochopila, že syn má<br />
mimoriadne hudobné nadanie, že je<br />
vlastne zázračným dieťaťom. Už<br />
vtedy sa vedelo, že Georg hrá dobre<br />
na čembalo a na organ.<br />
Otec, dvorný ránhojič, dochádzal<br />
často do Wissenfelsu, mesta, ktoré<br />
sa vtedy stalo sídelným mestom vojvodu,<br />
a brával so sebou aj malého<br />
Georga. Malému zvedavému chlapčekovi<br />
sa raz akosi podarilo prekĺznuť<br />
do kostola, kde upútal pozornosť<br />
organistu na chóre. Ten s úsmevom<br />
pustil po omši malého zvedavca<br />
za organ a dovolil mu naň zahrať.<br />
V kostole bol zhodou okolností vojvoda<br />
a s nadšením vypočul Georgovo<br />
postlúdium. Nemohol uveriť,<br />
že takým vynikajúcim spôsobom,<br />
s dokonalým prednesom a technikou<br />
hralo osemročné dieťa.<br />
Vojvoda – milovník umenia – upozornil<br />
otca na nevšedné hudobné nadanie<br />
a schopnosti malého Georga<br />
Friedricha. Naliehavo mu odporúčal,<br />
aby synovi doprial štúdium hudby.<br />
Händlov otec pochopil, čo znamená<br />
vojvodovo odporúčanie. Zaviedol<br />
syna k organistovi mariánskeho<br />
kostola, s ktorým sa rodina dobre<br />
poznala z nedeľných bohoslužieb.<br />
Ten bol chlapcovým umením nadšený<br />
a rozhodol sa, že bude jeho<br />
učiteľom. Tak poznal malý Händel<br />
Wilhelma Zachowa, svojho jediného<br />
riadneho učiteľa hudby. Ten mal<br />
vtedy okolo tridsať rokov, jeho nový<br />
žiak osem. Zachow spoznal mimoriadne<br />
hudobné nadanie svojho mladého<br />
zverenca a vyznamenal ho tým,<br />
že ho menoval svojím zástupcom pri<br />
mariánskom chráme v Halle.<br />
Vtedy mal Georg Friedrich jedenásť<br />
rokov a už začal aj sám komponovať.<br />
Mladý Händel si dobre uvedomoval,<br />
čo Zachow znamená pre jeho<br />
umelecký vývoj. Vážil si svojho učiteľa,<br />
mal ho rád a spomínal na neho<br />
často aj neskôr v Anglicku. V roku<br />
1702, keď mal 17 rokov, dostal miesto<br />
organistu pri mariánskom chráme<br />
v Halle. Stal sa tak slobodným chrámovým<br />
organistom. Avšak onedlho<br />
Halle opúšťa. Pochopil, že v malom<br />
meste nemôže dosiahnuť svetové<br />
úspechy. Tie doterajšie mu nestačili.<br />
Hamburg<br />
V<br />
Hamburgu, kam najprv odišiel,<br />
spoznáva množstvo organovej<br />
hudby, oratórií, ale predovšetkým<br />
operu. Händel ako skladateľ vstúpil<br />
na javisko v záskoku za vtedy<br />
slávneho Reinharda Kaisera, ktorý<br />
nestačil dodržať termín zákazky<br />
a zveril preto kompozíciu opery mladému<br />
Händlovi. Ten sa úlohy ujal<br />
Jaroslav Klimecký<br />
s rados ťou a mladistvým zápalom.<br />
Opera Almira bola prvou Händlovou<br />
operou a jej premiéra v roku 1705<br />
mala pozoruhodný úspech.<br />
Taliansko<br />
ändel však túži po ďalšom<br />
H poznávaní a odcestuje do Talianska.<br />
Stalo sa tak na jeseň 1706<br />
a v tejto krajine hudby a opery pobudol<br />
do jari 1710. V Ríme, vo vysokej<br />
spoločnosti, sa postupne zoznámil<br />
s vtedajšími slávnymi skladateľmi<br />
Corellim a Scarlattim. V tom období<br />
sám dokončuje niekoľko kantát a pripravuje<br />
premiéru svojho oratória<br />
„Vzkriesenie“. Premiéra sa uskutočnila<br />
na Veľkonočnú nedeľu 8. apríla<br />
1708. Reprízu potom predviedli<br />
na Veľkonočný pondelok.<br />
V Benátkach zaznela prvýkrát<br />
Händlova trojaktová opera Agrippina.<br />
Značný počet repríz (27) v dobe<br />
karnevalu v roku 1710 svedčí o jej<br />
úspechu.<br />
Hannover<br />
ändlov pobyt v Hannoveri bol<br />
H iba krátkou epizódou v jeho<br />
snahe stúpať ešte vyššie. V roku 1710<br />
ho menovali kapelníkom dvorného<br />
orchestra nového kurfirsta Georga<br />
Ludwiga. Nedlho potom požiadal<br />
o dovolenku na umeleckú cestu.<br />
Smeroval do Londýna, kde plánoval<br />
pobudnúť iba krátko. Netušil,<br />
že sa do Hannoveru už nevráti.<br />
49<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
HUDBA<br />
Londýn<br />
o Londýna prichádza Händel<br />
D ako uznávaný skladateľ, organista<br />
a čembalista. Sprevádza ho<br />
povesť skladateľa talianskych opier,<br />
najmä opery Agrippina. Skoro<br />
po svojom príchode sa zoznamuje<br />
s riaditeľom Opery Aaronom Hillom.<br />
Ten mu načrtáva tému nového<br />
libreta. Siahol k dobovo veľmi populárnej<br />
látke „Oslobodený Jeruzalem“<br />
básnika Torquata Tassa. Podľa Hillovho<br />
návrhu zveršoval potom Giacomo<br />
Rossi libreto opery s názvom<br />
Rinaldo.<br />
Rinalda napísal Händel jedným<br />
dychom za štrnásť dní. Opera mala<br />
slávnu premiéru 24. februára 1711,<br />
úspech bol ohromujúci. Rozhodol o víťazstve<br />
talianskej opery v Londýne.<br />
Vodná hudba<br />
ednou z najslávnejších Händlových<br />
skladieb je Water Music<br />
J<br />
(Vodná hudba). V roku 1715 vznikla<br />
prvá suita, druhá v roku 1717.<br />
Vznikla tak programová hudba<br />
na prianie kráľa Juraja I. usporiadať<br />
koncert na Temži.<br />
Vo Vodnej hudbe vytvoril Händel<br />
úžitkovú hudbu vysokej umeleckej<br />
úrovne. Spolu s neskoršou „Hudbou<br />
k ohňostroju“ sú to najznámejšie<br />
skladby z celej Händlovej tvorby.<br />
Povedzme si ešte o jednej z posledných<br />
slávnych opier Händla. Pracoval<br />
na nej od decembra 1737 do februára<br />
1738. Nevieme, kto upravil<br />
libreto, na ktorého verše Händel<br />
operu „Xerxes“ napísal. On sám netušil,<br />
že po jeho smrti to bude najpopulárnejšia<br />
a vari najviac hraná opera.<br />
Dodnes je svetoznáme jeho „Largo“,<br />
ktoré toto dielo otvára. Záujem<br />
o operu všeobecne však v Londýne aj<br />
v celej krajine klesal. Opernému divadlu<br />
hrozil zánik. Händel sa preto<br />
vo svojej tvorbe obracia k oratóriu.<br />
Oratórium<br />
d júla 1738 sa Händel zameral<br />
O na komponovanie oratória Saul.<br />
V septembri je Saul hotový a Händel<br />
začína pracovať na oratóriu Izrael<br />
v Egypte. V novembri 1741 však Londýn<br />
opúšťa.<br />
Prijíma pozvanie írskeho lorda,<br />
miestodržiteľa, vojvodu z Devonshire,<br />
aby prišiel do Dublinu dirigovať<br />
niekoľko koncertov. A tu, „aby<br />
tomu ušľachtilému a zdvorilému národu<br />
mohol ponúknuť niečo nové“,<br />
ako sám hovorí, zložil Händel na text<br />
svojho priateľa Charlesa Jennsensa<br />
oratórium „Mesiáš“.<br />
Hudobná spoločnosť v Dubline,<br />
Philharmonia Society, usporadúvala<br />
iba dobročinné koncerty. Pri Händlovi<br />
urobila výnimku. Podľa dohody<br />
mal vyhradiť na dobročinný<br />
účel iba jeden koncert. Händel na to<br />
veľmi ochotne pristúpil a sľúbil<br />
„niečo zo svojej najlepšej hudby“. To<br />
„niečo“ bol Mesiáš.<br />
Konečne v apríli 1742 bola v Dubline<br />
uvedená premiéra Mesiáša. Zožal<br />
veľký úspech. Až taký, že sa uprednostňuje<br />
iba toto Händlovo dielo,<br />
podnietené hudobnou veľkosťou, ale<br />
aj všeobecne známym kresťanským<br />
námetom, čo citeľne poškodilo ostatné<br />
Händlove veľké oratóriá. Mesiáša<br />
sa postupne zmocnili náboženskí<br />
horlivci a začali dielo predvádzať<br />
v chrámoch. To však nebolo pôvodným<br />
autorovým zámerom. Händel<br />
totiž zásadne odmietal prepožičiavať<br />
svoje oratóriá do služieb anglikánskej<br />
cirkvi – trval na ich predvádzaní<br />
v divadle.<br />
Dá sa povedať, že Mesiáš je dielo<br />
nadkonfesnej umeleckej slobody. Ide<br />
síce o kresťanský námet, ako inak ani<br />
50<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
HUDBA<br />
nie je možné, ale Jennsens aj Händel<br />
v ňom svoje myšlienky objektivizujú.<br />
Zaujíma ich ľudský osud Krista ako<br />
celok. Händel si uvedomoval, aké by<br />
bolo škodlivé, keby sa odkaz stal výlučným<br />
vlastníctvom iba jediného<br />
filozofického názoru. Jeho obavy<br />
sa však naplnili a toto dedičstvo, prežívajúce<br />
dodnes, kladie do istej miery<br />
prekážky správnemu chápaniu Händlových<br />
oratórií.<br />
Pokiaľ ide o náboženstvo, bol Händel<br />
luteránskeho vierovyznania. Jeho<br />
viera bola skutočná, bez akejkoľvek<br />
premrštenosti; nemiloval okázalé obrady,<br />
neschvaľoval povery a náboženské<br />
predsudky.<br />
Mesiáša písal Händel od 22. augusta<br />
do 14. septembra 1741 ako<br />
vo vytržení. Počas komponovania<br />
skoro nejedol. Jeho sluha a niekoľko<br />
hostí, ktorí sa s ním stýkali, hovoria<br />
o tom, že Händla sa v priebehu práce<br />
často zmocňoval plač. Často sa modlil<br />
a civel do prázdna. Niet pochýb<br />
o tom, že Mesiáš je dielom nevšedného<br />
tvorivého sústredenia.<br />
V Dubline našiel Händel mesto,<br />
ktoré ho pochopilo. Práve pred Händlovým<br />
príchodom bola dobudovaná<br />
nová sála. Mala šesťsto miest. Pred<br />
premiérou Mesiáša vyzvali obecenstvo,<br />
aby prišlo oblečené jednoducho<br />
– dámy bez širokých krinolín,<br />
páni bez kordov. Tak sa totiž vošlo<br />
do sály o sto poslucháčov viac. Záverečné<br />
Hallelujah si vtedy obecenstvo<br />
vypočulo postojačky – také bolo<br />
Händlovou hudbou nadšené.<br />
Stmievanie<br />
rvé noty novej partitúry načrtol<br />
Händel 21. januára 1751<br />
P<br />
a postupoval ďalej svojím obvyklým<br />
skladateľským tempom. Keď dokončil<br />
prvú časť záverečného zboru, zasiahla<br />
náhle osudová rana: skladateľ začal<br />
strácať zrak. Známe príznaky Händlovej<br />
choroby zodpovedajú zelenému zákalu<br />
– glaukómu. Liečenie v tej dobe<br />
neprinášalo temer žiadne zlepšenie.<br />
Nikdy Händel netrpel toľko, ako<br />
v prvom roku choroby, keď ešte nebol<br />
úplne slepý. V roku 1752 už nie<br />
je schopný hrať vo svojich oratóriách<br />
organový part. Počínajúc rokom<br />
1753 sa však zase vzchopí a znovu,<br />
až do smrti, hrá – už ako slepý – organový<br />
part v dvanástich oratórnych<br />
koncertoch, ktoré organizuje každý<br />
rok v pôstnom čase.<br />
Tento muž, ktorý tak miloval<br />
svetlo, prírodu, krásne obrazy, pohľad<br />
na veci tohto sveta, on, ktorý žil<br />
očami viac ako väčšina nemeckých<br />
skladateľov – je zamurovaný do tmy.<br />
V rokoch 1752 až 1758 žije v polospánku,<br />
ktorý predchádza smrti.<br />
6. apríla 1759 ešte hral v Mesiášovi<br />
organový part. Naposledy. Keď<br />
sa vrátil domov, zaľahol. Pokojne<br />
vyslovil prianie, aby ho pochovali<br />
vo Westminsteri. Povedal: „Chcel by<br />
som zomrieť na Veľký piatok v nádeji,<br />
že sa stretnem s Pánom Bohom,<br />
s milým svojím Pánom a Spasiteľom<br />
v Deň vzkriesenia.“ Túžba sa mu vyplnila.<br />
Na Bielu sobotu, 14. apríla 1759<br />
o 8. hodine ráno, vo veku 74 rokov<br />
ospevovateľ Mesiáša<br />
zosnul v Pánovi.<br />
Jaroslav Klimecký<br />
Literatúra:<br />
Rudolf Pečman: Händel<br />
Romain Rolland: Händel<br />
Pavel Polka: Triumf času a pravdy<br />
Aký bol vlastne skladateľ,<br />
ktorého Angličania nazývali<br />
„Veľkým medveďom“ a Taliani<br />
„Orfeom svojho veku“?<br />
Pozrime sa, ako Händla<br />
opisujú tí, ktorí ho poznali<br />
osobne: Bol to veľmi zavalitý<br />
muž, veľkého vzrastu. Jeho<br />
chôdza, vždy kolísavá, trochu<br />
neladná. Jeho črty boli jemne<br />
modelované, celkový výzor<br />
pokojný, prezrádzajúci dôstojnosť<br />
spojenú so zhovievavosťou<br />
a všetkými vlastnosťami<br />
srdca, ktoré tak často vzbudzujú<br />
dôveru a úctu.<br />
O Händlových milostných<br />
pomeroch vieme málo. Určité<br />
puto zamilovanosti mal<br />
v mladosti s istou slečnou<br />
Sbülensovou z Hamburgu.<br />
Händel bol však vynikajúcim<br />
znalcom ženskej psychiky, čo<br />
dokazujú úchvatné ženské<br />
roly v jeho operách a oratóriách.<br />
Rodinný cit a láska k deťom<br />
zostávajú jednou z príznačných<br />
čŕt jeho osobnosti.<br />
Svoju hudbu nikdy nevytváral<br />
samoúčelne. Pociťoval<br />
mravnú zodpovednosť voči tým,<br />
ktorým sa ňou prihovára. Bolo<br />
by mu ľúto, keby sa poslucháči<br />
iba bavili; prial si ich polepšiť.<br />
Výchovná funkcia hudby bola<br />
jeho umeleckým aj ľudským vyznaním.<br />
Máloktorý hudobný skladateľ<br />
dosiahol také výšiny ako<br />
Händel. Vysoko v oblakoch,<br />
a predsa na tejto zemi.<br />
51<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
Prečo mal Kristus taký<br />
hrozný osud?<br />
Nechápu, Nechápem, proč prečo měl mal život život Syna Syna Božího Božieho Ježíše taký tak tragický hrozný koniec. konec. Ježiš Ježíš predsa přece nebol nebyl<br />
zatížen zaťažený žádnou karmou, karmou, ako potom jak mohl mohol mít mať jakožto taký bezúhonný hrozný osud? tak Ako hrozný sa môže osud? v spätnom<br />
může pôsobení ve zpětném vrátiť takáto působení strašná vrátit úroda, tak hrozná keď sejba sklizeň, bola když vždy setba dobrá? byla Prestala vždy<br />
Jak<br />
se<br />
dobrá? snáď v tomto Přestala prípade snad v platiť takovém spravodlivosť případě platit Božia, spravedlnost pretože smrť Boží, Ježiša protože mala smrt byť<br />
Ježíše obeťou měla pre ľudstvo? být obětí pro lidstvo?<br />
Podle Podľa mého môjho názoru nebyla Ježišova Ježíšova smrť na smrt kríži na nebola kříži ničím jiným iným, než<br />
vraždou nepohodlného nositeľa nositele Pravdy, Pravdy. Neskôr později sa vysvětlovanou vykladala ako jako božský božský<br />
spásy, čin spasení, pretože protože samotné lidem Ježišovo připadalo učenie samo ako Ježíšovo spasiteľské učení dielo jakožto pripa-<br />
čin<br />
dalo spasitelské ľuďom dílo príliš očividně bezvýznamné. příliš bezvýznamné.<br />
Neistota Nejistota voči vůči všeobsiahlej všeobsáhlé spravodlivosti, spravedlnosti, vyjadrená vyjádřená vo ve Vašej Vaší otázce, otázke,<br />
vzniká vždy při pri izolovaném izolovanom posuzování posudzovaní jednotlivých událostí. udalostí. Všechno, Všetko,<br />
čo co sa se deje, děje, je však zákonitou súčasťou částí celkového dění. diania.<br />
Ľudia, My lidé samozrejme, samozřejmě môžu můžeme konať činit bezprávie bezpráví, čiže tedy spôsobovať způsobovat utrpenie jiným<br />
utrpení, iným, ktorí které si to si nezaslúžia. nezaslouží. Zákon spätného zpětného pôsobenia působení se sa však vždy postará<br />
o spravodlivé spravedlivé vyrovnanie. vyrovnání. Toho, kto kdo spôsobil způsobil bezprávie, bezpráví, stretne potká příjemné príjemné spätné zpětné pôsobenie. působení a Na bude druhej ho trápit. strane Naopak človek, člověk, ktorý musel který niečo něco<br />
ne-<br />
vytrpieť, musel vytrpět, získa spravodlivé obdrží spravedlivé vyrovnanie vyrovnání, – napríklad například vo forme formou príležitosti příležitosti<br />
na rýchlejšie k rychlejšímu duchovné duchovnímu dozrievanie. uzrávání.<br />
Potud Potiaľ je ľudský lidský osud, skutočne tedy souhrn vždy událostí spravodlivý. na životní cestě, skutečně<br />
vždy Pri spravedlivý.<br />
posudzovaní jednotlivej udalosti obvykle nevieme posúdiť, či<br />
zločinom Při posuzování začína pre jednotlivé obeť nový události reťazec neumíme udalostí, zpravidla alebo či je posoudit, jej utrpenie zda<br />
zločinem spätným pôsobením začíná pro oběť – teda nový vyrovnaním řetězec událostí, za jej zlé nebo konanie zda jeho v minulosti. utrpení<br />
V je prípade zpětným Syna působením Božieho za je minulý jasné, že vlastní bezprávie, zlý čin. ktoré V případě mu ľudia Syna spôsobili, Božího<br />
je bolo jasné, začiatkom že bezpráví, takéhoto které reťazca, mu lidé pretože způsobili, to, čo bylo pochádza začátkem z Boha, řetězce nemôže<br />
událostí, byť protože zaťažené to, karmou. co pochází z Boha, nemůže být zatíženo karmou.<br />
Pochopiteľne, Spravedlnost však spravodlivosť nepřestala platit neprestala ani v případě platiť ani Ježíše v prípade Krista (což Ježiša by<br />
Krista. podle mého Utrpením, názoru ktoré ani nebylo ľudia spôsobili vůbec možné). Synovi Utrpení, Božiemu, které nepochybne lidé Synu<br />
Božímu uvalili na způsobili, seba ťažkú mělo karmu. proto pro ně zajisté za následek těžkou karmu.<br />
Z knihy 100 odpovedí odpovědí na životné životní otázky,<br />
Werner Huemer<br />
52<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
ŽIVOT<br />
Skrytý zmysel starnutia<br />
Starnutie je pre mnohých nepríjemná skutočnosť. Zažívame ju sami na sebe ako nezadržateľné<br />
ubúdanie telesných schopností, zisťujeme, že mnohé už nejde tak dobre<br />
ako kedysi. Staroba a súmrak života je realita – máme ju prijať so škrípaním zubov,<br />
pretože sa na tomto biologickom fakte nedá nič zmeniť? Alebo má starnutie svoj<br />
zmysel, ktorý sme možno ešte nepochopili?<br />
„HAPPY AGING“<br />
(ŠŤASTNÉ STARNUTIE)<br />
namiesto<br />
„ANTI AGING“ (PROTI<br />
STARNUTIU)<br />
Ak posudzujeme človeka iba na základe<br />
telesných ukazovateľov, potom<br />
jeho vývoj dosiahne vrchol asi v dvadsiatich<br />
rokoch. Organizmus je v tom<br />
veku v najlepšej forme a môže si toto<br />
maximum svojej výkonnosti udržať<br />
počas ďalších asi desiatich rokov. Potom<br />
však začne krivka životnej sily<br />
postupne klesať: svaly pomaly ochabujú,<br />
pleť je unavenejšia a vráskavejšia,<br />
očné viečka strácajú pružnosť, telo si<br />
ukladá viac tuku, zhoršuje sa kapacita<br />
dychu, aj výkon srdca, atď. Proti<br />
týmto nepríjemným zmenám pôsobia<br />
mnohé „anti-aging programy“<br />
– prostriedky proti starnutiu. Ich ponuka<br />
je široká: od cvičebných programov<br />
vo fitness centrách cez krémy<br />
proti vráskam a diéty až po plastickú<br />
chirurgiu. Za lákavý vzor dokonalosti<br />
je prezentovaný človek vo veku medzi<br />
dvadsiatym a tridsiatym rokom; lákavý<br />
marketing omladzovacích procedúr<br />
operuje tvrdeniami ako „zase<br />
môžete byť takí mladí, vzhľadní, vyšportovaní,<br />
odolní, aktívni, zdraví,<br />
proste „cool“.<br />
V konečnom dôsledku to však ani<br />
veľmi nefunguje, a tak sa objavil nový<br />
prístup: tzv. „happy aging“ – šťastné<br />
starnutie. Jeho zásadou je nebrániť<br />
sa starnutiu, ale starnúť šťastne. Tento<br />
53<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
ŽIVOT<br />
prístup odbúrava tlak, aby sme sa viazali<br />
na telesné možnosti mladosti,<br />
namiesto toho odporúča využívať<br />
to najlepšie, čo máme momentálne<br />
k dispozícii.<br />
Je to istotne krok správnym smerom.<br />
Mnohí však považujú taký prístup<br />
iba za slabú útechu a ďalej túžia<br />
po návrate „stratenej mladosti“.<br />
Hlbší zmysel starnutia však môžeme<br />
nájsť až prijatím komplexného obrazu<br />
človeka, ktorý nie je obmedzený iba<br />
na fyzické telo.<br />
TAJOMSTVO<br />
TEMPERAMENTOV<br />
Starnutie a smrť – z biologického<br />
hľadiska – sú zákonité, zmysluplné<br />
deje evolúcie. A vývoj fyzického tela<br />
je prostriedkom na konkrétny účel:<br />
ľudské telo je vlastne len schránkou,<br />
ktorá slúži na dosiahnutie duchovného<br />
uvedomenia človeka. V tomto<br />
kontexte majú všetky obdobia nášho<br />
života svoj hlbší význam. Jeho základné<br />
štyri etapy sa líšia: detstvo –<br />
slnečný, bezstarostný život, ktorý<br />
zodpovedá sangvinickému temperamentu;<br />
túžobná zasnenosť a veľké sny<br />
chlapčenského či dievčenského dospievania<br />
– to je melancholický temperament.<br />
Vek dospelosti so svojou činorodosťou<br />
zodpovedá cholerickému<br />
temperamentu činu, a čas pokojného<br />
rozvažovania v starobe je obdobím<br />
flegmatického temperamentu.<br />
V bežnom živote pojmom „temperament“<br />
charakterizujeme emocionálnu<br />
stránku človeka. Niekto pôsobí<br />
cholericky, má teda, ako sa hovorí,<br />
„búrlivú krv“, iný sa javí skôr pasívny,<br />
flegmatický. Rozdielne temperamenty<br />
majú jeden zvláštny význam: sú veľkou<br />
pomocou pre náš duchovný vývoj.<br />
V prírode je analógia tohto deja vyjadrená<br />
v striedaní ročných období:<br />
na jar búrlivé prebúdzanie, v lete zasnený<br />
rast a intenzívne dozrievanie,<br />
54<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
na jeseň plody v činoch, a v zime pokojné<br />
hodnotenie života a príprava<br />
na prechod do nového cyklu.<br />
Vo vývoji prírody má zásadný význam<br />
striedanie ročných období, pre<br />
vývoj človeka je zasa veľmi dôležitá<br />
zmena temperamentu. V sangvinickom<br />
detstve má byť zakotvená čistá<br />
radosť z prítomného okamihu a vedomie<br />
bezpečia, v melancholickom čase<br />
mladosti má dôjsť k rozvoju osobných<br />
schopností a vlastností, ktoré potom<br />
v dospelosti povedú ku konkrétnym<br />
činom – v ideálnom prípade sa človek<br />
vyvíja v plnom súlade so svojím životným<br />
poslaním.<br />
Na čo však slúži flegmatická staroba,<br />
obdobie, v ktorej sme „žatvu“ už<br />
prežili, ukončili sme profesijný život,<br />
splnili sme si najdôležitejšie rodinné<br />
povinnosti – a sily nám stále viac ubúdajú?<br />
Aký je vlastne zmysel starnutia?<br />
Paradoxne, lekárska veda predlžuje<br />
ľudský život. No zároveň o to nástojčivejšie<br />
si kladieme otázku, ktorou<br />
sa dnešná spoločnosť takmer vôbec<br />
nezaoberá. Jej zodpovedanie je pritom<br />
zásadným poznatkom pre šťastný<br />
a zmysluplný posledný úsek života.<br />
HĽADANIE<br />
VNÚTORNÝCH<br />
HODNÔT<br />
Fyzické telo nám prostredníctvom<br />
jednotlivých životných etáp – vznik,<br />
rozvoj, odkvitanie – ukazuje cestu<br />
a poskytuje spolu s temperamentmi<br />
pomoc, aby sme dosiahli vnútornú<br />
zrelosť. Temperamenty v našom živote<br />
sú spravidla natoľko výrazné,<br />
že napríklad ľudia s melancholickým<br />
alebo cholerickým temperamentom<br />
často nemajú záujem budovať si hlboké<br />
vzťahy k flegmatikom, i keď sú<br />
to ich blízki. Sotva sme schopní starého<br />
človeka pochopiť – berieme ho<br />
na vedomie viac-menej ako „objekt“:<br />
ako babičku, ktorá veľmi pomaly<br />
prechádza cez cestu, alebo deduška,<br />
ktorý mal už dávno odovzdať svoj<br />
vodičský preukaz. Naopak, starí ľudia<br />
často nemajú pochopenie pre<br />
požiadavky mladých, ktorí, ako to<br />
výstižne formuloval rakúsky spisovateľ<br />
Stefan Zweig, „inštinktívne chcú<br />
rýchle a radikálne zmeny“. Svety,<br />
ktoré takto prostredníctvom temperamentov<br />
prežívame, sú neraz také<br />
rozdielne, že si môžeme pripadať ako<br />
„obyvatelia rôznych planét“.<br />
Mnohé tzv. generačné problémy<br />
by však pominuli, keby sa všeobecné<br />
povedomie zameralo skôr na vlastný<br />
zmysel ľudského života, na rozvoj<br />
uvedomenia si seba samého, než<br />
na vonkajšie aktivity a na klamnú<br />
ilúziu ideálu mladosti. Potom by aj<br />
pochopenie a úcta k starým ľuďom<br />
boli samozrejmosťou.<br />
Keď v starobe klesá telesná schopnosť<br />
znášať väčšiu záťaž, stráca sa motivácia<br />
k aktivitám, ktoré vyžadujú<br />
silu, mizne ochota znášať hluk a stres<br />
a trvalo sa znižuje telesná výkonnosť,<br />
potom nám tým telo dáva signál, aby<br />
sme svoj záujem usmernili z vonkajšieho<br />
sveta do sveta vnútorného.<br />
Z univerzálneho hľadiska sa ľudský<br />
život začína dávno pred narodením,<br />
a po smrti pokračuje ďalej. Predtým<br />
aj potom žijeme v iných oblastiach<br />
stvorenia, vo sférach vyšších vibrácií,<br />
v „jemnohmotnom“, či „onom“ svete.<br />
Pobyt na zemi vo fyzickom, „hrubohmotnom“<br />
tele je však obdobím, počas<br />
ktorého človek dostáva príležitosť<br />
zvládnuť vo svojom vývoji ohromný<br />
kus cesty.<br />
Čo teda v starobe? V tomto období<br />
úbytku fyzických schopností máme<br />
obrátiť svoju pozornosť od vonkajšieho<br />
diania do sveta vnútorného.<br />
Obzrieť sa za svojím životom, triediť<br />
poznatky a skúsenosti, pokiaľ možno<br />
odovzdávať ich ďalej. Venovať dostatok<br />
času sebe, byť tu i pre iných. A keď<br />
emocionálne výbuchy nahradí naša
ozvaha a pokoj, ceňme si tieto nové<br />
životné podmienky, v ktorých získava<br />
prevahu túžba po vyššom poznaní,<br />
vnútorných hodnotách a cieľoch.<br />
Dnešná spoločnosť zameraná na výkon<br />
je, žiaľ, takému duchovnému<br />
smerovaniu veľmi vzdialená.<br />
Na život sa pozerá viac-menej ako<br />
na plynulý zostup smerom dolu.<br />
Každý má určitú zásobu životnej<br />
energie, a keď ju vyčerpá, stáva sa pre<br />
spoločnosť nepotrebným, outsiderom,<br />
bez významnejších možností<br />
uplatnenia.<br />
No tento názor je povrchný. Vzhľad<br />
a zdravotný stav mnohých ľudí<br />
sa s pribúdajúcim vekom síce zhoršuje,<br />
ale orientácia na stále ubúdanie<br />
energie odvádza pozornosť od najdôležitejšej<br />
skutočnosti: že postupné<br />
vzďaľovanie sa od vonkajšieho sveta<br />
je nabádaním k aktívnemu obracaniu<br />
sa do sveta vnútorného, so živou a zosilnenou<br />
túžbou po pravde a poznaní.<br />
Hľadajme cestu, ako ľuďom aspoň<br />
v rámci rodiny umožniť, aby sa mohli<br />
plnohodnotne „venovať starobe“. Veľkosť<br />
človeka sa totiž nemeria vonkajším<br />
úspechom, krásou a mocou, ale<br />
spôsobom, akým žije svoj prostý život.<br />
– A večný život sa nedá dosiahnuť<br />
na Zemi vo fyzickom tele, ale jedine<br />
rozvíjaním našej duchovnosti, o ktorú<br />
by sme však mali usilovať po celý život,<br />
nie až v starobe. Ale určite aspoň<br />
– najneskôr – v starobe.<br />
Mosty do zapomnění<br />
Jak přistupovat<br />
k lidem nemocným<br />
demencí<br />
Mosty<br />
do zapomnení<br />
Jak pristupovat ˇ<br />
k lidem<br />
s demencí<br />
edice Pomoc z Poselství Grálu<br />
Naša cena: 5,10 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 5,00 €<br />
Ako vzniká demencia? Ako máme správne pristupovať<br />
k ľuďom s demenciou? Aké existujú možnosti tejto chorobe<br />
predchádzať? Kniha prináša pohľad na túto tému z telesnej<br />
aj z duchovnej roviny. Vychádza z názoru, že podstata<br />
človeka sa neprejavuje mozgovými funkciami, ale cítením.<br />
Aj u takto chorého človeka je možné jeho cítenie oslovovať<br />
a komunikovať s ním.<br />
Edícia Pomoc z Posolstva Grálu – zväzok 2.<br />
Knihy tejto edície sa zaoberajú konkrétnymi životnými<br />
pomocami na základe poznania z „Posolstva Grálu“ od Abdru-shina<br />
a osobných, praktických skúseností autorov.<br />
Werner Huemer<br />
huemer@svetgralu.sk<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho<br />
kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
NÁZORY<br />
56<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
Číslo 35/2013, vyšlo 1. 3. 2013.<br />
Redakcia:<br />
SVET GRÁLU n. o., Vojenská 9, 040 01 Košice<br />
Adresa administrácie: Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman<br />
Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske<br />
Teplice), Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Brno),<br />
Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko), Artur<br />
Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Igor Mešťánek, Tomáš<br />
Mešťánek, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,<br />
Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch<br />
Vydavateľ:<br />
Nadácia Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu n. o., Administrácia SG,<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala (Bratislava),<br />
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />
Distribúcia:<br />
Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />
Marketing:<br />
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)<br />
On-line obchod:<br />
Maroš Látal (Bratislava)<br />
Grafika:<br />
Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha),<br />
Martin Pukančík (Košice)<br />
Tlač:<br />
Tiskárna Grafico s.r.o., Opava<br />
Ilustrácie:<br />
• DepositPhotos.com: Marek Uliasz, Fort Colins,<br />
USA (titul); Michaela Stejskalova, Nachod, ČR<br />
(7); Igor Golovniov, Lugansk, Ukraine (10); Sergiy<br />
Trofimov, Kiev, Ukraine (34); Konstantin Lobastov,<br />
Raleigh, USA (41); Zsolt Biczó, Maďarsko (42); Tomas<br />
Pavlasek, Frydek, ČR (52); Hibrida13 (zadní strana)<br />
• Dreamstime.com: (3); Shariff Che\‘ Lah, Kuala<br />
Lumpur, Malaisie (40); Eugenesergeev (46, 47);<br />
Georgios Kollidas, Athens, Greece (48); Jean<br />
Schweitzer, Birkeroed, Denmark (55)<br />
• iStockphoto.com: Elkor (9)<br />
• Veronika Ondřejová: (21-23)<br />
• commons.wikimedia.org: (12-15, 27, 36-39, 50)<br />
• Svět Grálu: (2, 17, 31, 47, 58, 59)<br />
• GralsWelt: (18, 24, 25, 28, 29, 33, 40, 53)<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené.<br />
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu<br />
si možno objednať na adrese:<br />
Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />
www.svetgralu.cz<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky,<br />
i odpovede redakcie. Listy, názory a pripomienky<br />
čitateľov – či už súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.<br />
A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej<br />
hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Peniaze a zákon vyrovnania<br />
Srdečná vďaka za príspevky,<br />
ktoré objasňujú takú komplikovanú<br />
tému, ako je peňažníctvo.<br />
Bolo by dobre, keby nám kompetentní<br />
potvrdili to, čo sa niekomu<br />
môže zdať v duši nepochopiteľné,<br />
dokonca až záhadné. Nepochopiteľné<br />
preto, že vo finančníctve<br />
sa používa reč, ktorej laik len ťažko<br />
porozumie. Podľa všetkého nie bez<br />
úmyslu. V tomto chaose sa vyznajú<br />
len zasvätenci a majú tak možnosť<br />
zarábať peniaze.<br />
Duch dneška je v príkrom rozpore<br />
s potrebným vyrovnávaním<br />
medzi dávaním a prijímaním. Najmenej<br />
sa tento princíp prejavuje<br />
vo finančníctve. Každý investor<br />
sa zo zásady usiluje o to, aby získal<br />
viac než je pripravený dať. V našej<br />
spoločnosti je tiež bežné, že človek<br />
radšej prijíma než dáva. Len<br />
málokto pomyslí na to, či odmena<br />
zodpovedá jeho výkonu. Naopak,<br />
dnes sa stane slávnym a bude obdivovaný<br />
ten človek, ktorý dokáže<br />
s malým nasadením dosiahnuť čo<br />
najvyšší možný zisk. Prakticky<br />
všetci reagujú pozitívne na pojem<br />
„výhodný nákup“. Zriedkakedy si<br />
človek robí starosti s tým, prečo<br />
sa u nás môžu ponúkať odevy, topánky,<br />
nábytok, autá, elektronika<br />
atď. za smiešne nízke ceny. Vieme,<br />
že sú z krajín, kde sú veľmi nízke<br />
mzdy. Ale väčšinu to netrápi. Téma<br />
sa zmetie zo stola lapidárnou poznámkou:<br />
„Tí ľudia sú radi, že majú<br />
vôbec nejakú prácu.“<br />
Princíp úrokov a úrokov z úrokov<br />
ešte viac podnecuje bezuzdný egoizmus,<br />
takže mnohí ľudia sú motivovaní<br />
k tomu, aby celý svoj život<br />
obetovali „mamone“. Často nemajú<br />
čas ani na to, aby si svoj blahobyt<br />
užili, ale čo je dôležitejšie, sotva si<br />
nájdu čas, aby pátrali po zmysle života.<br />
Na druhej strane mi jedna pani,<br />
ktorá podniká v oblasti služieb,<br />
rozprávala, že by trh za jej služby<br />
ponúkol aj podstatne viac, ale pri<br />
takýchto tržných cenách by mala<br />
zlé svedomie. Ukazuje sa, že je<br />
v človeku niečo, čo ho k správnemu<br />
konaniu nabáda. Je to cítenie, ktoré<br />
nemá byť potlačené, aj keď nezodpovedá<br />
duchu dneška.<br />
Marcel Obrist, Zürich (CH)<br />
Reinkarnácia<br />
Reinkarnáciou sa nechcem zaoberať,<br />
pretože to predsa vedie len<br />
k mystickej minulosti, v ktorej<br />
sa človek môže ľahko stratiť. Prečo<br />
teda príspevky na túto tému?<br />
N.K.
NÁZORY<br />
Téma „reinkarnácia“ sa často<br />
bezpochyby dáva do spojitosti<br />
s regresnými terapiami, pomocou<br />
ktorých sa člověk obracia do minulých<br />
životov, preto sa Vám táto<br />
téma môže zdať mystická. O to sme<br />
sa však vo „Svete Grálu“ nikdy nesnažili,<br />
naopak: opakovane sme<br />
upozorňovali na riziká týchto metód.<br />
Príroda všetko múdro zariadila<br />
a sú dobré dôvody na to, aby si<br />
človek na minulé životy nepamätal.<br />
Aby sme však pochopili a rozpoznali<br />
spravodlivosť v celkovom<br />
dianí vo svete, i to, že vlastný život<br />
nie je obmedzený len bytím na tejto<br />
zemi, považujeme za veľmi dôležité,<br />
aby sme si boli vedomí širších súvislostí.<br />
Preto je téma „reinkarnácie“<br />
predsa len veľmi dôležitá.<br />
(redakcia)<br />
Vykladanie kariet<br />
Dobrý den, mohli byste mi prosím<br />
odpovědět na otázku, jak<br />
je možné, že některé kartářky<br />
opravdu znají velice mnoho, co<br />
se týče mého života a mé osoby?<br />
Jakým mechanizmem je tato jejich<br />
schopnost utvořena, je to podobné,<br />
jako když určitý lidský duch<br />
ve svých několika životech rozvíjí<br />
nějakou činnost nebo obor, a při<br />
opětovném vtělení ho všichni obdivujeme,<br />
jak v této činnosti vysoce<br />
vyniká? Nebo je to jinak, např.<br />
Boží dar za něco? Můžete odpovědět<br />
i komplexně, nemusíme mluvit<br />
zrovna o kartářkách, pokud to<br />
nebude na překážku.<br />
(meno v redakcii)<br />
Každá schopnost i neschopnost<br />
je výsledkem předchozího<br />
úsilí. Mnoho lidí navazuje kontakt<br />
s oním světem snadněji.<br />
Tato schopnost se označuje jako<br />
medialita a nějakým způsobem souvisí<br />
vždy s předešlými životy, to<br />
znamená se směrem vynaložené<br />
námahy.<br />
Jistě ji lze označit jako dar. Darem<br />
je však třeba rozumět každou<br />
schopnost, k jejímuž přijetí se člověk<br />
vlastním úsilím otevřel. Není<br />
to tedy dar „za něco“, ale dar „pro<br />
další činnost“. Není to žádné vyznamenání,<br />
ale prostředek k rozšířenému<br />
působení mezi lidmi,<br />
s nímž je spojena i odpovědnost.<br />
Lidský obdiv není žádnou mírou<br />
skutečné hodnoty nebo pravosti.<br />
Je známo, čemu patří po tisíciletí<br />
lidský obdiv, a co naopak stejní<br />
lidé pronásledují. Z důvodu téže<br />
nevědomosti náleží přehnaný obdiv<br />
také věcem zcela přirozeným.<br />
K tomu patří i medialita.<br />
Výskyt mediality jako takové nesouvisí<br />
s charakterem člověka nebo<br />
s jeho světovým názorem. Jeho duchovní<br />
vyspělost však určuje úroveň<br />
onoho světa, s níž může komunikovat.<br />
Neznalost víceúrovňové<br />
stavby onoho světa svádí k domněnce,<br />
že všechny zprávy odtamtud<br />
jsou pravé a že je možné považovat<br />
je za evangelium. Skutečnost<br />
je však právě opačná. Nevědomost<br />
v otázkách smyslu života je u většiny<br />
lidí příčinou toho, že mohou,<br />
v případě mediality, navázat spojení<br />
pouze s nejnižšími vrstvami<br />
onoho světa.<br />
Medialita umožňuje „nahlédnout“,<br />
do určité míry, do životních<br />
záznamů. Správnost vnímání<br />
je však velmi rozdílná. Proto jsou<br />
takto získané informace na jednu<br />
stranu překvapivě přesné, na druhou<br />
stranu však chybné. Nižší<br />
druhy mediality se vztahují právě<br />
ke schopnosti vnímat aktuální<br />
lidský život, tedy vše, co je ještě<br />
přítomno zde na zemi nebo v její<br />
těsné blízkosti. Při pokusech<br />
o překročení tohoto<br />
rámce však<br />
selhávají.<br />
S pozdravem<br />
Jan Palouček<br />
Podobenstvo o hrivnách<br />
Dobrý den, mohli byste mi prosím<br />
vysvětlit Ježíšovo podobenství<br />
o hřivnách? Cožpak je dobré, když<br />
člověk žne, kde nesadil, a sbírá, kde<br />
nerozsypal? „…a tomu kdo má,<br />
bude dáno a přidáno, kdo nemá,<br />
tomu bude odejmuto i to, co má.“<br />
Připomíná mi to finanční spekulantství,<br />
starověké, i novověké…<br />
které stále kvete.<br />
(meno v redakcii)<br />
Ježíšovo podobenství o hřivnách<br />
se netýká hospodaření s penězi,<br />
stejně jako se třeba podobenství<br />
o fíkovém stromu netýká<br />
zahradnictví; obojí připodobňuje<br />
duchovní dění k dějům v běžném<br />
známém okolním světě.<br />
Hřivnou, kterou dostává člověk<br />
od svého Stvořitele, jsou jeho možnosti<br />
a schopnosti. S těmi má hospodařit<br />
a ty má rozvíjet. Jako se semeno<br />
rozvíjí v dospělou rostlinu<br />
a jako se peníze zmnožují rozumným<br />
investováním, má i člověk nenechat<br />
své schopnosti dřímat. Říkat<br />
si: „Kdybych chtěl a kdyby ten<br />
ostatní svět nebyl tak špatný, tak<br />
to byste koukali, co dovedu. Ale<br />
takhle radši počkám na vhodnější<br />
příležitost“. Po čase takový člověk<br />
zjistí, že v něm nedřímají už vůbec<br />
žádné schopnosti, jen lenost a pocit<br />
nepochopené vznešenosti. A ještě<br />
mnohem dřív pochopí právě ostatní<br />
lidé v jeho okolí, že je nepoužitelný.<br />
A ještě mnohem hůř to<br />
dopadne, jestli v sobě vypěstuje zlé<br />
sklony a svých schopností využije<br />
k poškozování jiných. Jednoho dne<br />
57<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013
NÁZORY<br />
přijde chvíle vyúčtování a každý<br />
člověk dostane otázku, co se svou<br />
hřivnou schopností udělal.<br />
Teologové se zamýšlejí, proč dostal<br />
jeden víc hřiven a jiný méně;<br />
v nedělním rozhlasovém liturgickém<br />
pořadu jsem slyšel výklad,<br />
že tyto poklady rozděluje podle<br />
svého uvážení Bůh a ne člověk, a to<br />
podle Boží moudrosti, která je nám<br />
neznámá. -- Jakmile ale přijmeme<br />
do svého výkladu světa reinkarnaci,<br />
celý nevyzpytatelný problém<br />
se rozplyne: Každý z nás si svým<br />
vlastním úsilím připravuje svůj budoucí<br />
život a „počet hřiven“, které<br />
v něm dostane.<br />
Co se týče slov: „Věděl jsi, že sklízím,<br />
kde jsem nezasel, a sbírám,<br />
kde jsem nerozsypal?“ Již prosté cítění<br />
pro spravedlnost se vzpírá přijmout<br />
myšlenku, že by Ježíš dával<br />
za vzor nespravedlivé obohacování.<br />
I zde se může mínit jen skutečnost,<br />
že Bůh je dárcem schopností, vloh<br />
a možností lidského ducha, ale burcovat,<br />
posilovat a pěstovat je musí<br />
již člověk sám, nikoliv Bůh.<br />
Jistě Vám není neznámo, že my<br />
redaktoři Světa Grálu jsme přesvědčeni,<br />
že text bible není nedotknutelné<br />
Boží Slovo, že jej sepsali<br />
lidé. Jeho autoři, opisovači a šiřitelé<br />
do něj mohli v dobré víře přidat<br />
i něco ze svého vlastního chápání.<br />
Totéž dnes ostatně s jistotou vědí<br />
i objektivní vědečtí badatelé z bedlivého<br />
zkoumání textu Starého<br />
i Nového zákona. Je tedy možné,<br />
že přesná slova Ježíšova se i zde<br />
od záznamů bible poněkud lišila.<br />
Zbývají slova „Každému, kdo má,<br />
bude dáno, ale tomu, kdo nemá,<br />
bude vzato i to, co má.“ Člověk,<br />
který se nesnaží žít bohatým vnitřním<br />
životem a rozvíjet, posilovat<br />
své dary aktivními činy, postupně<br />
ztratí i to málo, co měl. Podle zákona<br />
stejnorodosti odplyne tato<br />
58<br />
Svet Grálu<br />
35 | 2013<br />
energie k těm, kteří ji užívají a používají.<br />
To ale není důsledkem nespravedlnosti<br />
v uspořádání světa,<br />
ale důsledkem vlastní vlažnosti<br />
a nepohyblivosti. Člověk se musí<br />
jen vzchopit, správně chtít, a je<br />
před tím ochráněn. Tak nás vlastně<br />
Stvořitelova moudrost vychovává<br />
k plnému, bohatému a správnému<br />
životu.<br />
za redakci Světa Grálu<br />
Artur Zatloukal<br />
Násilné činy<br />
Čoraz viac dochádza v spoločnosti<br />
k násilným činom, dokonca<br />
aj v školách. Prečo sa vlastne dejú?<br />
Ako tomu môžeme zabrániť? Čo sa<br />
v tých mladíkoch odohrávalo? Učitelia,<br />
vychovávatelia, psychológovia,<br />
odborníci a politici vymenúvajú<br />
mnoho príčin. Len jednu nie:<br />
duševné znečistenie. Duševné znečistenie<br />
je pošpinenie vnútorného<br />
života ľudí negatívnym ovplyvňovaním<br />
z myšlienkového sveta, pretože<br />
aj myšlienky majú vplyv. Uvážte, že<br />
každý čin sa formuje najprv v myšlienkach.<br />
Tak majú nedobré a nepokojné<br />
myšlienky moc a tomu zodpovedajúci<br />
nedobrý vplyv na ľudí.<br />
Autor Posolstva Grálu „Vo svetle<br />
Pravdy” k tomu napísal: „Nezabúdajte,<br />
že každá vami vytvorená a vyslaná<br />
myšlienka priťahuje na svojej<br />
ceste všetko rovnorodé, alebo priľne<br />
k iným rovnorodým myšlienkam.<br />
Tým sa stáva stále silnejšou<br />
a silnejšou, až nakoniec nájde i cieľ,<br />
ktorý [...] dá priestor takým vznášajúcim<br />
sa myšlienkovým formám,<br />
aby k nemu prenikli a zapôsobili.<br />
Len pomyslite na to, aká zodpovednosť<br />
potom na vás padne,<br />
keď sa myšlienka stane skutkom<br />
prostredníctvom niekoho, na koho<br />
mohla zapôsobiť! [...]<br />
Bez toho, že by ste to vedeli, ste<br />
zúčastnení na nejednom čine, ktorý<br />
vykoná niektorý z vašich blížnych<br />
len preto, že sa mu dostalo práve<br />
vám vysvetleným spôsobom posily...”<br />
Tu by sme sa mali zmieniť o profesorovi<br />
Glogauerovi z univerzity v<br />
Augsburgu. Prof. Glogauer je poverený<br />
výskumom príčin sexuálnych<br />
násilných činov mladistvých. Zistilo<br />
sa, že vo väčšine prípadov išlo<br />
o trestné činy vyvolané médiami<br />
– sexuálne ladenými televíznymi<br />
programami a časopismi pre mladých.<br />
Keď skúmame príčiny smrteľných<br />
násilných činov mladistvých, musíme<br />
rovnako povedať, že aj tu sa v<br />
mnohých prípadoch šlo o páchateľov,<br />
ktorí boli televíziou a časopismi<br />
natoľko ovplyvnení, že to viedlo až<br />
k činu.<br />
Napriek tomu nikto nie je bez<br />
pomoci vydaný týmto negatívnym<br />
vplyvom. Takéto myšlienky môžu<br />
preniknúť len k človeku, ktorého<br />
zmýšľanie je podobné, a ktorý je<br />
viac či menej týmto vplyvom vedome<br />
otvorený. Preto je páchateľ<br />
zodpovedný za svoj čin.<br />
Tak je však aj každý človek spoluzodpovedný<br />
za mier alebo nepokoj<br />
vo svete, podľa myšlienok, ktoré<br />
do sveta vysiela. Nepeknými a zlovoľnými<br />
myšlienkami môžeme byť<br />
spoluvinní za nepokoj a násilie. Na<br />
druhej strane môžeme šíriť požehnanie,<br />
keď vysielame dobré, pozitívne<br />
myšlienky. Tým napomáhame<br />
šírenie mieru. Preto nás aj autor Posolstva<br />
Grálu nabáda: „Udržujte krb<br />
svojich myšlienok čistý, tým založíte<br />
mier a budete šťastní!“<br />
Karl Vogt, Wolfratshausen (D)
„Keď večer s úžasom pozorujem oblohu, to more večne vo svojich dráhach obiehajúcich<br />
svetelných telies, ktoré ľudia nazývajú slnkami alebo planétami, môj duch sa rozochvieva<br />
nad toľko miliónov míľ vzdialenými súhvezdiami až tam kdesi k prapôvodnému zdroju,<br />
z ktorého všetko stvorené prúdi a z ktorého večne nové stvorenia povstávajú.<br />
Keď sa tu a tam prostredníctvom tónov pokúšam dať svojim vzrušeným citom<br />
hudobnú formu – ach, potom som strašne sklamaný: hodím ten počmáraný list na zem<br />
a som takmer presvedčený, že žiaden pozemšťan nebude nikdy schopný napodobniť<br />
nebeské obrazy, ktoré sa mu v šťastnej hodinke chvejú v rozcitlivenej mysli, či už<br />
pomocou tónov, slov, farieb či dláta.<br />
Veď čo má zasiahnuť srdce, musí prísť zhora, inak sú to len obyčajné noty, telá bez<br />
ducha, len blato a hlina, nie? Duch sa má povzniesť zo zeme, ku ktorej je ako iskra<br />
od Boha po istý čas pripútaný a podobne ako na poli, ktorému rozsievač zveril vzácne<br />
semienko, má aj on prekvitať a prinášať veľa plodov. A takto rozhojnený usilovať sa spieť<br />
nahor k prameňu, odkiaľ kedysi vyšiel. Pretože len trvalou prácou s využitím zverených<br />
síl ctí si tvor Stvoriteľa a Udržiavateľa nekonečnej prírody!“<br />
Ludwig van Beethoven