You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
FEJTÓN<br />
„Chcem od teba odpoveď na dve<br />
otázky,“ zabodol kráľ oči do svojej<br />
obete. „Vieš, že sa schyľuje k veľkej<br />
bitke. Zo západu a z juhu sem tiahnu<br />
pluky a čoskoro sa rozhodne o osude<br />
národov milých nášmu srdcu.“ Kráľ<br />
sa postavil. „Povedz mi, ale bez všetkých<br />
prorockých vytáčok – ako bitka<br />
dopadne? Čaká na naše národy sloboda,<br />
alebo poroba?“<br />
„Istotne zvíťazíme,“ nevydržal to tajomník,<br />
„včera som počul U jednookého<br />
kalicha prisahať Henricha Chropyňského<br />
z pluku moravských pánov,<br />
že i keby mali do jedného padnúť, neustúpia!“<br />
Kráľ ho prebodol pohľadom. „Nemám<br />
rád moravských pánov,“ zavrčal<br />
s nevôľou. „Zakaždým, keď ide môj<br />
kastelán na Moravu, musí si na kočiar<br />
vyvesiť ceduľu „Já nésu z Prahy!“<br />
alebo dokonca „Ja som z Prahy neni!“.<br />
To keď ide na veľkomoravské kniežatstvo<br />
do Nitry. Inak mu obídu kočiar<br />
s kremnickým grošom a načmárajú<br />
naň pohanské symboly.“ Komorník<br />
úctivo zmĺkol.<br />
„Je si Vaša Milosť istá,“ prehovoril<br />
pomaly astrológ, „ že si tieto národy<br />
slobodu zaslúžia? Že si dokážu vládnuť<br />
sami?“<br />
„Samozrejme že áno,“ nadskočil zase<br />
tajomník, „to dokáže každý! Len mať<br />
slobodu – potom sa už uvidí!“<br />
Kráľ si ho nevšímal. „To je moja<br />
druhá otázka. Ako to v tejto zemi<br />
bude vyzerať za – povedzme, štyristo<br />
rokov?“<br />
Hieronymus chvíľu mlčal. Potom<br />
pomaly otvoril čiernu skrinku, opatrovanú<br />
v ruke, rozhliadol sa a na najbližší<br />
stôl položil krištáľovú guľu.<br />
Všetci so zatajeným dychom znehybneli<br />
a vykladač hviezd sa zapozeral<br />
do lesklého povrchu. Dlho vládlo<br />
úplné ticho.<br />
„Vidím zberbu z podhradia, ako dosiahla<br />
trón Vášho Veličenstva,“ prehlásil<br />
váhavo astrológ. „V kreslách<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
34 | 2012<br />
zemského snemu sedí čeliadka, bažiaca<br />
po privilégiách a mnohí prosto<br />
kradnú. Niektorí svoju prešibanosť<br />
do sladkých rečí halia, a iní, ktorí<br />
nedokážu ani to, len tak ako bábky<br />
prilepené na lavice zemského snemu<br />
sedia. Výhody pre seba a svojich hľadajú<br />
a domov si mešce dukátov nosia.<br />
Blaho zeme na srdci nemajú, a tých<br />
ktorí ho majú, ešte utláčajú a hanebne<br />
stíhajú; až ich zo snemu vypudia, aby<br />
pokoj dali a v zlodejstvách ich viac<br />
nerušili.“<br />
Kráľ sa zachmúril. „Čeliadka má<br />
v čeľadíne zostať,“ povedal kriticky,<br />
„a šľachta na tróne vládnuť.“<br />
„Čeľadníctvo, Vaša Jasnosť, je záležitosťou<br />
ducha, nie rodu,“ uklonil<br />
sa vykladač hviezd a znovu sa zahľadel<br />
do gule. „Vidím na tróne i muža<br />
nanajvýš aristokratického, z rodu čeľadníkov<br />
pochádzajúceho, a nebolo<br />
od čias cisárskych druhého takého ducha<br />
veľkého, krajinu múdro spravujúceho.<br />
Lež dávno je to už – doba sa medzitým<br />
zmenila. Je to divná doba.<br />
Ľudia sa Boha neboja, len sa seba navzájom<br />
boja a to robia, čo im druhí<br />
dovolia a im bez trestu prejde. Na uliciach<br />
kočiare bez koní jazdia, a namiesto<br />
chrámu má každý doma svoj<br />
oltárik, a na tom oltáriku veľký obraz<br />
majú, a ten obraz sa hýbe a hovorí,<br />
a oni sa každý večer pred tým oltárikom<br />
sťa pred božstvom zhromažďujú,<br />
dlhé časy vysedávajú, obete z mäsa<br />
a piva prinášajú a kadejako tam<br />
sa rozčuľujú, či baviť sa nechávajú.“<br />
Kráľ zarazene načúval. „Tak? A čo<br />
bude ďalej?“<br />
„Všetko sa zrúti, na čom požehnanie<br />
nespočíva a čo sa po vôli Božej nepýta.<br />
A pretože všetko z opičej múdrosti povstalo,<br />
čo sa vychvaľuje, chvastá a požaduje,<br />
zrúti sa tá babylonská veža<br />
sama, ľudia samotní jej stĺpy podpília.<br />
Až potom sa niektorí spamätajú, ale<br />
len niektorí, ostatní sa i potom dielom<br />
budú rozčuľovať a dielom zúfať.“<br />
„A čo sa dá proti tomu robiť?“ pýtal<br />
sa ohromene kráľ Friederik.<br />
Kamenický sa skúmavo pozrel<br />
na jeho tvár. „Pýtal si sa, či zajtrajší<br />
boj vyhráš, ó kráľ. Prehráš.“<br />
„To ti povedali hviezdy?“<br />
„Nie, to mi povedali tvoje oči. To<br />
rozhodnutie záleží na tebe. Vedzte,<br />
Osvietenosť, že Božie požehnanie nemožno<br />
vyprosiť, najprv sa musí každý<br />
po vôli Božej pýtať, tú vôľu poznať<br />
a podľa nej konať. A ty tú zajtrajšiu<br />
bitku...“<br />
„Zajtrajšiu, povedal si? Ale zajtra nemôže<br />
byť žiadna bitka, pozval som<br />
na slávnostný obed anglických vyslancov,<br />
pánov Westona a Conwaya. Je to<br />
dôležité, moje budúce vzťahy s Anglickom...“<br />
„Nebudú žiadne vzťahy s Anglickom,<br />
Vaša Milosť. A vy po zajtrajšku už nebudete<br />
kráľom. Ako sa teda rozhodnete?“<br />
Kráľ pochmúrne mlčal. Sekundy<br />
napäto plynuli. „Neverím ti,“ povedal<br />
nakoniec. „Kočiare bez koní, obrazy<br />
čo sa samé hýbu a ešte aj hovoria... To<br />
nemôže byť. Choď. Môj pokladník ti<br />
vyplatí odmenu. Už choď, nechcem<br />
ťa vidieť.“<br />
Hieronymus sa bez slov uklonil,<br />
schoval krištáľovú guľu a odchádzal.<br />
Kráľ chvíľu stál uprostred pracovne<br />
a váhal. „Žeby snáď predsa len...“ Nakoniec<br />
potriasol hlavou. „Nie, to nemôže<br />
byť. A koniec-koncov tá bitka<br />
iste ani nie je taká dôležitá... Počuj, tajomník,<br />
zavolaj mi kuchára a obradníka,<br />
chcem s nimi prebrať zajtrajší<br />
obed. A tiež môjho krajčíra, je to dôležité.<br />
Je to veľmi dôležité!“<br />
Artur Zatloukal<br />
zatloukal@svetgralu.cz
Change language