SG25
Share Embed Flag
Download ePaper

SG25

svetgralu
27.05.2018 Views

ROZŠIŘU<br />

strana 5<br />

VÝ VOJ ŽIVOTA<br />

strana 8<br />

SIEGFRIED<br />

ED<br />

HAGL<br />

strana 12<br />

<br />

<br />

<br />

strana 20<br />

<br />

<br />

<br />

Nová kniha<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

z edice<br />

<br />

<br />

Rozhovor s ředitelkou mobilního hospice<br />

Svět Grálu<br />

sobota 3. října 2009<br />

<br />

strana 32<br />

Masarykova kolej ČVUT, Thákurova 1, Praha 6 – Dejvice<br />

Vstupné 170 Kč<br />

Svět Grálu<br />

cena 78 Kč<br />

www.svet.gralu.cz<br />

Milí čtenáři,<br />

letos oslaví časopis Svět Grálu své páté narozeniny. Za uplynulých pět let trochu povyrostl, nejen že se postavil na<br />

vlastní nohy, ale také se naučil více mluvit. Promiňte mi tu metaforu, ale je to skutečně tak. V porovnání s prvními<br />

čísly obsahují ta dnešní více než polovinu článků českých a slovenských autorů. No a co, řeknete si – to přece není<br />

nic zvláštního. Ale přece, podívejme se kolem sebe a řekněme si, je dnes skutečně běžné číst časopisy bez komerčních<br />

reklam a PR článků? Narazíme dnes snadno na vlastní názor a dokážeme si jej vytvářet? Kolik věnujeme prostoru<br />

svým vlastním myšlenkám a umíme je ještě sdílet s ostatními? Dokážeme ještě naslouchat a učit se od ostatních? I to je,<br />

přátelé, forma jak postupovat ve svém životě dál, jak získávat zkušenosti, inspiraci, odvahu i sílu k přemáhání sebe<br />

sama. Proto jsme se rozhodli uspořádat nové přednáškové fórum. Kromě přednášek bude fórum zajímavé i pro děti.<br />

Věříme, že vás svým programem zaujme. Těšíme se na vás!<br />

Váš Svět Grálu<br />

více na www.svetgralu.cz<br />

Hlavní sál<br />

9.00 zahájení<br />

9.15 – 10.30 Ing. Vít Syrový: Tajemství krve<br />

10.45 – 12.00 Mgr. Helena Bartošová: Hledali pomoc pro tělo… našli pomoc pro duši<br />

12.15 – 13.45 MUDr. Jan Palouček: Víra v uzdravení – stačí to?<br />

14.00 – 16.00 Margot Ruis: Bytosti přírody – přátelé člověka, ochránci Země<br />

16.15 – 17.45 Ing. Artur Zatloukal: Smrtí život nekončí<br />

Akce pro malé i velké děti v přilehlé galerii<br />

9.00 – 10.30 hraní klubových her, skládání jednoduchých skládaček z papíru<br />

10.30 – 12.00 Mgr. Vojtěch Zavadil: V království stromů deštného pralesa – promítání fotografií<br />

a povídání o tropickém pralese, střelba z indiánské foukačky.<br />

12.15 – 16.00 výlet s Jozefem a Eliškou Burianovými do tajemných zákoutí Divoké Šárky pod názvem<br />

„Kamzičí stezkou“, při nepříznivém počasí hra s pohádkovým motivem v galerii<br />

Během Přednáškového fóra zdarma k rozebrání starší čísla časopisu Svět Grálu. Rovněž bude možné zakoupit knihy nakladatelství<br />

Integrál Brno. Možnost domluvit si individuální konzultace s Ing. Vítem Syrovým, Mgr. Helenou Bartošovou, MUDr. Janem Paloučkem.<br />

Margot Ruis<br />

Bytosti přírody – přátelé člověka, ochránci Země<br />

simultánní překlad zajištěn<br />

Přírodní bytosti, jimž vděčíme za úrodnou půdu, její zelený příkrov, živou vodu<br />

a čistý vzduch k dýchání znovu hledají kontakt s lidmi a rády by byly vyslyšeny.<br />

Mohou nám předat poselství hluboké moudrosti, ale také dramatické apely na<br />

téma léčení nemocné Země. K tomu je zapotřebí spolupráce nás všech: léčba<br />

Země začíná v srdcích lidí! Budete-li chtít, můžete i vy nahlédnout do mých více<br />

než dvacetiletých intenzivních setkání s přírodními bytostmi.<br />

strana 9<br />

Päť biologických zákonov doktora Hamera<br />

strana 13<br />

strana 5<br />

strana 11<br />

2. díl seriálu Tajemství zrození<br />

strana 21<br />

strana 32<br />

strana 35<br />

cena 78 Kč<br />

strana 20<br />

strana 29<br />

strana 39<br />

cena 2,89 € (87 Sk)<br />

Svět Grálu<br />

www.svetgralu.cz<br />

www.svetgralu.sk<br />

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />

Ďalšie číslo<br />

26<br />

Očisti svoje srdce<br />

od zlého<br />

Z pokladov Biblie<br />

Vychádza v decembri 2010<br />

19/2009 Svět Grálu<br />

8 STRAN NAVÍC !<br />

MILÍ ČTENÁŘI,<br />

OD TOHOTO ČÍSLA PRO VÁS ČASOPIS ROZŠIŘUJEME<br />

PŘI ZACHOVÁNÍ STEJNÉ CENY<br />

Svět Grálu<br />

Duchovní souvislosti v uo<br />

životě<br />

březen – květen 2009 · číslo 19<br />

Gemmoterapie v praxi KDYŽ TO NEBYL<br />

Svet Grálu<br />

ZÁZRAK, CO TEDY?<br />

<br />

Ještě nepřišel čas – zážitek blízké smrti<br />

21/2009 Svět Grálu<br />

Přednáškové fórum časopisu<br />

Hřích zvaný strava<br />

Démonická síla a posedlost<br />

Lidé by měli umírat doma<br />

Program fóra<br />

Témata přednášek<br />

Materialisté<br />

pocházejí z opice<br />

… a Vy?<br />

Jak vznikl život<br />

Přednáškové fórum<br />

22/2009 Svět Grálu<br />

20/2009 Svet Grálu<br />

<br />

Je rodina<br />

prežitok ?<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

jún – august 2009 · číslo 20<br />

Hledání české hudby a sebe sama<br />

y<br />

Rakovina? Minimalizujte paniku!<br />

Trestaním detí si dospelí<br />

autoritu nezaistia Svoboda – dar<br />

Prežila som vlastnú smrť nebo prokletí ?<br />

Výchova –<br />

detstvo podľa plánu<br />

Duchovní souvislosti v životě<br />

prosinec 2009 – únor 2010 · číslo 22<br />

Logoterapie, lékařská péče o duši<br />

Sedmý smysl u lidí a zvířat<br />

Zákony inkarnace<br />

Tunguzská záhada<br />

Zažil jsem smrt<br />

Syndróm<br />

vyhorenia<br />

Svět Grálu<br />

FOTOSERIÁL HIMÁLAJ<br />

Strana 31<br />

Martin Schott<br />

TAJEMNÁ MOC MYŠLENEK<br />

Požehnanie alebo skaza?<br />

Naše činy a slová pôsobia viditeľne na naše okolie – ale ako<br />

je to s našimi myšlienkami? Majú aj myšlienky nejaký vplyv?<br />

Táto kniha prináša informácie o podivuhodných vedeckých<br />

výskumoch a čitateľom približuje poznanie<br />

o „tajuplnej moci myšlienok“.<br />

Bežná cena: 5,24 € / Naša cena: 4,98 €<br />

edícia SVET GRÁLU

anička, už si si vyčistila zuby?“<br />

„H „Hej, babička!“<br />

„Nehovorí sa hej, ale áno, Hanička!“<br />

„Áno, babička.“<br />

„Tak hej, Hanička.“<br />

Tento pôvabný rozhovor sa skutočne<br />

svojho času odohral a je škoda nechať<br />

ho zapadnúť do nevedomia, zvlášť keď<br />

sa dnes vo Svete Grálu rozprávame o výchove<br />

nedospelých k dospelosti. Výchova?<br />

No na výchovu sú metódy a snáď<br />

aj škola, v tej sa ľudia vychovávajú, nie?<br />

Vlastne nie, v škole sa skôr učia než vychovávajú,<br />

to je rozdiel. Učenie je niečo<br />

ako márne prelievanie desaťlitrovej bandasky<br />

do dvojlitrovej pet fľaše, zvyšok<br />

sa aj tak rozleje. A tá voda aj tak nie je<br />

veľmi pitná, zo studne je lepšia. A výchova<br />

– čo je to vlastne? Výchova je<br />

niečo, na čo nemáme čas, veď sme dospelí,<br />

a teda nestíhame.<br />

Raz sme sa v malej spoločnosti rozprávali<br />

o výchove detí. Najvášnivejšie<br />

hovorili dve bezdetné dámy, obe mali<br />

bezproblémové jasno, ako sa deti vychovávajú.<br />

Všetci ostatní boli takí…<br />

váhavejší. Život je váhanie, pretože je<br />

prežívaný, a to každá situácia jednostaj<br />

znovu. To len herci v televízii sú sebaistí<br />

a presvedčiví, pretože svoju rolu poznajú<br />

dopredu a čítajú ju napísanú na obrazovke<br />

za kamerou – na rozdiel od nás<br />

ostatných. Na jedného herca je v televízii<br />

niekoľko pracovníkov štábu, ktorí<br />

sa o neho starajú, kým my na jedného<br />

sme vždy zasa len jeden, a ten si musí<br />

vymýšľať všetko za seba sám. A tak sme<br />

teda sami sebe postupne od rána maskérmi,<br />

kostymérmi, kuchármi, lotrami<br />

v čiernych klobúkoch ako aj kladnými<br />

typmi v bielych širákoch, potenciálnymi<br />

vrahmi svojich šéfov i potenciálnymi<br />

psychológmi svojich podriadených, no<br />

a poobede prečasto aj… vychovávateľmi<br />

svojich detí a vnukov.<br />

Za Rakúska-Uhorska sa vychovávalo<br />

trstenicou po prstoch, aj po iných častiach<br />

tela, a občas sa nám po tých metódach<br />

možno zacnie. To keď vidíme<br />

drzáckych výrastkov, sebaistých svojou<br />

NA ÚVOD…<br />

nedotknuteľnosťou a chránených zákonnou<br />

neplnoletosťou až do chvíle, keď konečne<br />

– podľa nášho názoru – dozrejú<br />

pre „basu“. Lenže – nemýľme<br />

sa a vyvarujme sa<br />

ľahko vynášaných odsudkov;<br />

môže sa nám ľahko<br />

stať, že nás jeden taký kriminálnik<br />

úctivo pustí sadnúť<br />

v električke a práve tak<br />

pomôže aj mamičke s kočíkom.<br />

Veď je maskou<br />

a vecou cti vyzerať ako<br />

bezdomovec, správať sa<br />

ako chrapúň a používať slovo vole ako<br />

podstatné meno, citoslovce i náhradné<br />

slovo namiesto „samozrejme, priateľu“.<br />

O výchove sa mnohé napísalo, navyučovalo,<br />

existujú metódy, pravidlá…<br />

avšak aj keby sme poznali všetky naspamäť,<br />

boli by sme len zvučiacim<br />

kovom a znejúcim zvoncom, keby…<br />

Dívate sa, ako trojročný špunt starostlivo<br />

a správne ukladá papuče do poličky<br />

a zubnú kefku do pohára, a uvedomujete<br />

si: ten človiečik chce robiť veci správne!<br />

Má to v sebe, priniesol si to so sebou!<br />

Lenže potom mamka párkrát príde<br />

z práce uťahaná domov, tašku hodí do<br />

kúta, kabát na stoličku… a človiečik si<br />

zvyká, že to v tom okolitom svete môže<br />

chodiť aj inak. No a tak mu to zostane<br />

už aj do dospievania.<br />

A sme pri jadre veci: každý z nás lačne<br />

hľadáme okolo seba kráľovstvo Božie:<br />

krásny svet, krásnych ľudí, svet veľkých<br />

citov. Nachádzame ich úspešne na horách<br />

a v lesoch, často potom bezúspešne<br />

v ľuďoch, v ich konaní, ich dielach, v modernom<br />

umení, v televíznych novelách<br />

a márnych manželských i mimomanželských<br />

vzťahoch. Nachádzame len omrvinky,<br />

črepiny. Rozhliadnime sa okolo<br />

seba očami dospievajúceho polodospelého:<br />

ako málo nachádzame správania na<br />

úrovni. S vnútornou aristokraciou, noblesou.<br />

Nie, nie, kdeže strojené spôsoby<br />

francúzskej guvernantky; len celkom<br />

prirodzené správanie citlivého a pritom<br />

skúseného a bystrého človeka. Ktorý nezaluhá<br />

a nezlyhá, nevydesí sa pri každej<br />

nečakanej situácii, necúvne pred<br />

nízkosťou, neprepadá zlosti, mrzutosti<br />

ani ukrivdenosti… veľa je<br />

toho. A keď to všetko zhrnieme:<br />

má v sebe vnútorný<br />

pokoj múdreho človeka.<br />

Nekoná tak preto, aby sa<br />

predvádzal iným ako príklad,<br />

alebo dokonca, že by<br />

bažil po obdive, ale pretože<br />

to všetko nosí v sebe,<br />

je to jeho vnútorný poklad,<br />

prežarujúci navonok. A je<br />

to na ňom vidieť a ľudia to na ňom aj<br />

vnímajú.<br />

To je to, čo nesmierne chýba mladému<br />

človeku, hľadajúcemu miesto vo svete<br />

okolo seba: možnosť vzhliadnuť k pravému<br />

mužovi a pravej žene, k niekomu,<br />

kto robí veci správne! On hľadá okolo<br />

seba príklady. Z toho potom vyšľahne<br />

v ňom túžba: aj ja chcem byť taký!<br />

Kde vziať takých ľudí? Pozriete sa<br />

do zrkadla. Pravdepodobne neuvidíte<br />

krásavca. To je dobre, krásavci a krásavice<br />

sú v živote znevýhodnení, pretože<br />

sa nemusia toľko namáhať a plody im<br />

padajú samé do lona. Pravdepodobne<br />

uvidíte nejaké tie vrásky. To je dobre,<br />

asi ste v živote už niečo prežili a vpísalo<br />

sa vám to do duše i do tváre. Potom sa<br />

pozriete do očí: To je ten človek, ktorý<br />

môže robiť veci správne, ktorý v sebe<br />

tuší, že také veci sú a že má zmysel ich<br />

robiť, nech si okolie tancuje, podľa akej<br />

muziky chce. Je to úžasné dobrodružstvo,<br />

kam sa na neho hrabe Old Shatterhand<br />

so svojou medveďobijkou, a odohráva<br />

sa všade vo vašom okolí, na ulici,<br />

doma, medzi spolupracovníkmi i v rodine.<br />

Trvá každú minútu, každý deň od<br />

svitania, až pokým nezažmúrime oči,<br />

a žiada si vás celého.<br />

Nuž – začali sme pri mládeži a skončili<br />

u seba samých, u dospelých. Kázať<br />

iným je ľahké, vychovávať seba je ťažšie.<br />

Ale veď preto sme tu na svete.<br />

Artur Zatloukal<br />

3<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

OBSAH<br />

TÉMA<br />

Dospievanie – bod obratu<br />

Významná životná etapa prinášajúca so sebou<br />

mohutný duchovný impulz<br />

5<br />

HUDBA<br />

Písané krvou srdca<br />

Prečo sa diela svetovo uznávaného skladateľa Leoša Janáčka<br />

netešia takej obľube u domáceho publika?<br />

29<br />

VÝSKUM<br />

Vedomie existuje mimo tela<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

Ako vznikol Korán<br />

Výskum starých jazykov prináša nový pohľad<br />

na nejasné miesta islamskej „Knihy“<br />

Rozhovor s holandským kardiológom<br />

Pimom van Lommelom, ktorý sa<br />

dlhé roky zaoberá zážitkami blízkymi<br />

smrti<br />

8<br />

12<br />

ROZHOVOR<br />

Dospievanie? To je, keď sa<br />

dostaneš na koniec piesne?<br />

Rozhovor s Lenkou Preňkovou a Soňou Sugrañes<br />

REPORTÁŽ<br />

Turzovka – Slovenské Lurdy<br />

Varovné proroctvo krásnej Panej<br />

33<br />

39<br />

TÉMA<br />

Výchova dospievajúcej mládeže<br />

alebo: ako sa do lesa volá,<br />

tak sa z lesa ozýva<br />

FOTOREPORTÁŽ<br />

Bretónsko<br />

Mimoriadne fotografie<br />

z mimoriadnej krajiny<br />

PRÍRODA<br />

Humus – šanca pre klímu<br />

SERIÁL<br />

Čo všetko sa udeje,<br />

kým sa narodí človek<br />

Čo urobiť s prebytkom CO 2<br />

v atmosfére? Vrátiť ho do pôdy!<br />

Dnes už podrobne preskúmaný biologický vývoj dieťaťa v tele<br />

matky je len špičkou ľadovca – čo sa deje pod hladinou?<br />

17<br />

20<br />

26<br />

ZDRAVIE<br />

Cesta k životu<br />

Tajomstvo energetickej výmeny. Čakry, aura, energetické pole.<br />

42<br />

46<br />

PRIKÁZANIE<br />

Piate prikázanie 51<br />

NÁZORY<br />

Listy čitateľov 52<br />

NA ZÁVER<br />

Výchova s rešpektom 54

TÉMA<br />

pomeňme si na to, akí sme boli.<br />

S A ako sme si potom po rokoch<br />

hovorili – „Ako sme mohli byť takí<br />

hlúpi a myslieť si, že..., alebo „Ako<br />

som mohol robiť takéto veci...“.<br />

Usmievame sa dnes sami nad sebou,<br />

usmievame sa nad svojimi dospievajúcimi<br />

deťmi, alebo spomíname, aká<br />

to bola krásna mladosť. Žena sa pýtala<br />

svojho muža: „A aká je tá tvoja<br />

nová mladučká kolegyňa v práci?“<br />

A on jej na to povedal: „Vieš, čo je zaujímavé?<br />

Mne sa tí mladí ľudia dnes<br />

zdajú všetci takí pekní. Keď som bol<br />

ja v ich veku, tak mi to tak ani nepripadalo...“<br />

Mladosť je krásna. Čistá<br />

mladosť je krásna. Zasnená mladosť<br />

a mladosť plná ideálov a túžby<br />

je krásna. Uznajte. Keď sa teraz nebudeme<br />

rozprávať o tých „nešťastných“<br />

pubertiakoch, agresívnych,<br />

plných zloby a nenávisti voči svetu<br />

dospelých, čo v nás vzbudzuje radostný<br />

a nákazlivý smiech mladých<br />

ľudí? Naraz sa nám vybaví, ako sme<br />

sa vtedy sami v najmenej vhodnej<br />

chvíli nemohli prestať smiať, ako<br />

nám z toho tiekli slzy po tvári, ako<br />

sme inokedy boli zasnení a „mimo“,<br />

ako sme boli radi sami so sebou a ako<br />

sme verili v lepší svet. Čo sa to s nami<br />

vlastne dialo?<br />

Dospievanie je obdobie pomalého<br />

prerodu z bezstarostného detstva,<br />

oddeľovanie sa od rodičovskej<br />

náruče, ktorá nás bezpodmienečne<br />

chránila a ktorá nám vštepovala<br />

svoje názory na to, ako sa postaviť<br />

k životu, čo je a čo nie je správne.<br />

V období dospievania sa pomaly<br />

končí niekedy až automatické preberanie<br />

názorov dospelých. Dospievajúci<br />

si ich začne utvárať sám, chce<br />

rúcať hranice, bojovať za svoje ideály,<br />

osamostatniť sa. „Predstav si,“ hovorí<br />

kamarátka kamarátke, „čo mi<br />

povedal syn. Vraj pôjde na vojenskú<br />

školu, pretože mu doma chýba poriadok<br />

a disciplína. Vraj má doma<br />

pohodu, pretože sa u nás nekričí<br />

DOSPIEVANIE<br />

BOD OBRATU<br />

Hovorí sa, a asi to tak i bude, že dospievajúci už nie je dieťa, a nie je ani dospelý. Že dospievanie už<br />

znamená koniec detstva. Dievčatám a chlapcom sa mení telo i osobnosť a začínajú pohlavne dozrievať.<br />

Toto obdobie prežíva intenzívne nielen ten „skoro“ dospelý, ale celá jeho rodina a blízke<br />

okolie. Podľa odborníkov dospievanie u dievčat sa začína medzi 11. a 13. rokom a u chlapcov medzi<br />

13. a 15. rokom. Človek začína rýchlejšie rásť, mení sa na fyzickej i psychickej úrovni. V období<br />

dospievania si človek začne oveľa viac uvedomovať svoju osobnosť. Napodobňuje myšlienky,<br />

ktoré sú charakteristické pre jeho generáciu, búri sa proti autorite, obzvlášť tej rodičovskej.<br />

5<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

a chceme od neho, aby sa sám naučil<br />

organizovať si svoj čas – aby si<br />

sám rozdelil deň medzi povinnosti<br />

a zábavu... Doslova povedal: Som vo<br />

veku, keď by som mal rúcať hranice<br />

a ja tu nemám čo rúcať... Tak sme<br />

mu s manželom navrhli: Vytvor si<br />

vlastné hranice. A on na to – Predsa<br />

nie som taký hlúpy, aby som rúcal to,<br />

čo som sám postavil...“<br />

Ako sa to však stane, že sa nám<br />

deti tak nejako „vymknú z rúk“?<br />

Začnú sa od nás oddeľovať, prestanú<br />

chcieť robiť dobré skutky len preto,<br />

aby nám robili radosť, ale chcú ich<br />

robiť preto, že si teraz sami myslia, že<br />

je to tak dobré. Odborníci na dospievanie<br />

majú jasno: „... Vo svojom samohodnotení<br />

sa pubescent spolieha<br />

viac sám na seba, zatiaľ čo predtým si<br />

predstavu o sebe vytváral na základe<br />

názorov druhých ľudí. Teraz sa teda<br />

začína omnoho viac pýtať sám seba,<br />

kým vlastne je, a býva k sebe veľmi<br />

kritický. Keďže už vie premýšľať<br />

abstraktne, predstavuje si aj to, kým<br />

by sa chcel stať, pričom často uteká<br />

k nereálnym fantáziám...“<br />

Hlbší pohľad na duchovné súvislosti<br />

dospievania prináša vo svojej<br />

knihe Posolstvo Grálu Abd-ru-shin.<br />

V prednáške Pohlavná sila a jej význam<br />

pre duchovný vzostup nájdeme<br />

vysvetlenie toho, prečo sa človek až<br />

v období dospievania stáva plne zodpovedným<br />

za seba a svoje skutky: je<br />

to dôsledok silnejúceho vyžarovania<br />

pohlavnej sily, ktorá pre ducha pozemského<br />

človeka vytvára most, aby<br />

sa plne spojil s týmto hrubohmotným<br />

svetom, aby v ňom nezostal len<br />

nezúčastneným hosťom, ponoreným<br />

do vlastných fantázií. Pritom Abd-<br />

-ru-shin opisuje aj to, ako rozdielne<br />

sa táto sila, ktorá zďaleka nemá súvislosť<br />

iba so sexualitou, prejavuje<br />

u muža a u ženy. Zatiaľ čo „rodiaceho<br />

sa“ muža podnecuje k odvážnym<br />

činom, k snahe plne stáť na vlastných<br />

nohách, u ženy sa prejavuje v túžbe<br />

po vytváraní harmonického pozemského<br />

okolia. Súčasne sa v tomto<br />

6<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

TÉMA<br />

období pomaly ruší aj jemnohmotná<br />

a bytostná ochrana, ktorú mal ľudský<br />

duch ako dieťa. V detstve je totiž<br />

duša človeka v hrubohmotnom tele<br />

chránená pred temnými prúdmi<br />

zvonka. „Takto ochraňovaná spočíva<br />

duša v pozemskom zahalení,<br />

pomaly dozrieva k zodpovednosti<br />

a čaká na okamih, keď (...) sa vytvorí<br />

priame spojenie s vlastným životom<br />

v hmotnosti. (...) Medzitým mladé<br />

telo dozrieva a pomaly sa v ňom prebúdza<br />

pohlavná sila. Pohlavná sila je<br />

najjemnejší a najušľachtilejší výkvet<br />

všetkej hrubohmotnosti, je to to najvyššie,<br />

čo môže poskytnúť hrubohmotné<br />

stvorenie... Prebudenie pohlavnej<br />

sily v hrubohmotnom tele<br />

sa podobá tomu, ako keď sa pri dosiaľ<br />

uzavretom hrade spustí padací<br />

most. Po tomto moste môže obyvateľ<br />

hradu, teda ľudská duša, vyjsť<br />

plne vyzbrojená von, aby bojovala...“.<br />

„Ľudský duch“, píše ďalej Abd-ru-<br />

-shin, „dostáva však súčasne i plnú<br />

silu, vrelosť a živosť. Týmto dianím<br />

sa stáva pozemsky pripraveným na<br />

boj. V tomto veku sa však začína aj<br />

zodpovednosť. Je to závažný bod obratu<br />

v živote každého človeka.“ Prečo<br />

je teda v tomto období aj toľko nepochopenia<br />

– u mladého človeka voči<br />

jeho okoliu a naopak? Odpoveď nie<br />

je v tom, že dospievajúci sú „hlúpi“<br />

alebo panovační. Abd-ru-shin o tom<br />

hovorí: „Všimnite si zasnenosť neskazenej<br />

mládeže. Nie je to nič iné,<br />

než preciťovanie vnútorného rozmachu,<br />

snaha po oslobodení sa od<br />

všetkej špiny, vrelá túžba po ideáli.<br />

Povzbudzujúci nepokoj je však znamením,<br />

že sa nemá premeškať čas,<br />

lež sa má karma energicky odvrhnúť<br />

a že sa má začať so vzostupom<br />

ducha.“ Je jasné, že s obrovskou vnútornou<br />

silou, ktorú človek zrazu nadobúda,<br />

nie je ľahké sa vysporiadať.<br />

Aj túžba po ideáli veľmi ľahko narazí<br />

na nepochopenie, čo býva zdrojom<br />

konfliktov. Toto veľmi dobre<br />

korešponduje s poznatkami psychológov,<br />

ktorí v jednom z článkov o dospievaní<br />

píšu: „Pubescent neznáša<br />

kompromisy a usiluje sa o jednoduché,<br />

priamočiare riešenie, je vášnivým<br />

diskutérom a svoje názory (ako<br />

jediné správne) dokáže presadzovať<br />

nadmieru vehementne a veľmi dlho.<br />

Inou typickou črtou pubescenta je<br />

pocit vlastnej výnimočnosti – je presvedčený,<br />

že jeho myšlienky a pocity<br />

sú vonkoncom jedinečné, a preto ich<br />

nikto iný ani nemôže pochopiť. Komunikácia<br />

medzi rodičmi a ich dospievajúcim<br />

potomkom býva problematická<br />

a obe strany často vnímajú<br />

to isté – teda to, že s tým druhým<br />

sa nedá hovoriť. Pubescenti nie sú<br />

dobrými komunikačnými partnermi<br />

– okrem iného pre svoju nedotklivosť<br />

až vzťahovačnosť, časté<br />

výbuchy a nepredvídateľné reakcie;<br />

dospelí naopak prejavujú pre tieto<br />

prechodné javy málo pochopenia<br />

a často zbytočne skúšajú uplatňovať<br />

svoju autoritu“.<br />

Túžba dosiahnuť nejaký ideál<br />

(i keď často pomýlený) súvisí so<br />

skrytým tušením, ktoré sa v dospievajúcich<br />

vynára: nezriedka majú<br />

pocit, že musia vykonať niečo veľké,<br />

výnimočné, tu a teraz. Koľko dospelých<br />

má pre tieto ich sny pochopenie<br />

a uznanie? Samozrejme, že obdobie<br />

dospievania bezprostredne<br />

súvisí aj s hľadaním lásky. – A toto<br />

môže byť pre človeka tá najväčšia<br />

pomoc, pokiaľ ju správne pochopí.<br />

Jedna z najdôležitejších myšlienok,<br />

ktorá sa k tomu vzťahuje v diele Posolstvo<br />

Grálu, znie: „Nad všetkými<br />

pozemskými ľuďmi sa vznáša veľké<br />

a mocné želanie: aby mohli byť sami<br />

pred sebou skutočne takými, za akých<br />

ich považujú tí, ktorí ich milujú.<br />

A toto prianie je tá pravá cesta! Vedie<br />

priamo nahor.“<br />

Marie Šuláková a Roman Levický<br />

marie.sulakova@svetgralu.cz<br />

roman.levicky@svetgralu.sk<br />

(V článku sú použité citácie z článku Mgr. Júlie<br />

Čákiovej O čom je to dospievanie<br />

http://www.icm.cz/o-cm-je-to-dospivani)<br />

7<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

8<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

Ľudia, ktorí sa dostanú na<br />

hranicu smrti, často hovoria<br />

o zážitkoch, ktoré akoby<br />

prebiehali mimo ich telesnej<br />

schránky. Niekoľko takých<br />

„zážitkov blízkych smrti“ sme už<br />

v našom časopise publikovali.<br />

Avšak akú vedeckú hodnotu<br />

majú tieto rozprávania? Náš<br />

redaktor Michael Oort sa na túto<br />

tému rozprával s holandským<br />

kardiológom Pimom van<br />

Lommelom (1943), ktorý na<br />

základe vlastnej rozsiahlej<br />

štúdie o zážitkoch blízkych smrti<br />

prišiel k záveru, že vedomie<br />

existuje i mimo tela.<br />

Svet Grálu: Ste kardiológ a už<br />

veľa rokov skúmate takzvané zážitky<br />

blízke smrti. Čo vás osobne<br />

priviedlo k tomu, zaoberať sa týmto<br />

javom?<br />

Van Lommel: So zážitkami blízkymi<br />

smrti som sa prvýkrát stretol<br />

v roku 1969. Vtedy, v začiatkoch tzv.<br />

reanimácie, ešte pre tento fenomén<br />

neexistovalo žiadne pomenovanie.<br />

Prvé články o masáži srdca a defibrilácii,<br />

teda znovuoživení prostredníctvom<br />

elektrického šoku, pochádzajú<br />

z roku 1962! Prístroje na sledovanie<br />

srdcovej činnosti boli do nemocníc<br />

zavádzané až v roku 1967 a až od<br />

tohto obdobia bolo možné úspešne<br />

resuscitovať pacientov so zástavou<br />

srdca. Predtým všetci pacienti so zástavou<br />

srdca umierali!<br />

Svet Grálu: O tom už dnes vôbec<br />

nič nevieme …<br />

Van Lommel: Ja som bol práve<br />

vtedy na praxi, keď sa nám podarilo<br />

jednému pacientovi úspešne vrátiť<br />

život. Nemocničné sestry, a ja ako<br />

lekár v službe, sme boli z tohto úspechu<br />

veľmi šťastní! Samotný pacient<br />

bol však sklamaný. Rozprával nám<br />

o svojich zážitkoch – o svetle, tuneli,<br />

hudbe a nádherných krajinách. Na<br />

rozprávanie tohto pacienta som nikdy<br />

nezabudol, ale ďalej som sa tým<br />

nezaoberal – kým som si v roku 1986<br />

neprečítal knihu „Návrat zo zajtrajška“<br />

od Georga Ritchieho. Opisuje<br />

v nej, že on ako študent medicíny dostal<br />

v roku 1943 zápal pľúc a - „umrel“<br />

naň. Keď bol prehlásený za mŕtveho,<br />

bol tým jeho priateľ (zo skupiny študentov)<br />

taký šokovaný, že jedného<br />

lekára prehovoril, aby dal „zomrelému“<br />

adrenalínovú injekciu priamo<br />

do srdca, čo vtedy bolo absolútne nezvyčajné.<br />

Po viac než deviatich minútach<br />

od exitu sa George Ritchie<br />

znova prebral do života. O svojom<br />

zážitku blízkom smrti napísal knihu<br />

a rozprával o ňom tiež na univerzite.<br />

Jedným z jeho študentov bol Raymond<br />

Moody, ktorý bol tým taký<br />

nadšený, že sa začal podobnými rozprávaniami<br />

zaoberať a v roku 1975<br />

uverejnil knihu „Život po živote“.<br />

Moody aj zaviedol pojem „zážitok<br />

blízky smrti“. Potom, čo som si tieto<br />

knihy prečítal, som sa v roku 1986<br />

začal pacientov systematicky vypytovať<br />

na podobné zážitky. Počas dvoch<br />

rokov som vypočul 12 zážitkov blízkych<br />

smrti zo skupiny päťdesiatich<br />

pacientov, ktorí prežili zástavu srdca.<br />

Napriek tomu, že podľa súdobej lekárskej<br />

vedy neboli zážitky po klinickej<br />

smrti možné, začal som v roku<br />

1988 s niekoľkými ďalšími kolegami<br />

pracovať na prospektívnej štúdii zážitkov<br />

blízkych smrti. Zahrnuli sme<br />

do nej všetkých pacientov, ktorí prežili<br />

zástavu srdca a ktorí by teda boli<br />

zomreli, pokiaľ by neboli do piatich<br />

až desatich minút znovu oživení.<br />

V priebehu štyroch rokov sme vtedy<br />

oslovili v desiatich nemocniciach 344<br />

pacientov a pokúšali sme sa nájsť pre<br />

tento fenomén vysvetlenie.<br />

Svet Grálu: Urobili ste neskôr<br />

ešte nejaké ďalšie štúdie?<br />

Van Lommel: Potom sme začali<br />

dlhodobú štúdiu, v rámci ktorej boli

VÝSKUM<br />

pacienti znovu oslovovaní vždy po<br />

2 rokoch a 8 rokov po svojom zážitku<br />

blízkom smrti. Výsledky sme<br />

porovnali s výpoveďami pacientov,<br />

ktorí tiež prežili zástavu srdca, ale<br />

nemohli si spomenúť na žiadny podobný<br />

zážitok. Tak sme mohli zistiť,<br />

či zmeny v živote, o ktorých ľudia so<br />

zážitkom blízkym smrti vždy znova<br />

rozprávajú, súvisia so zástavou srdca<br />

alebo za nimi stoja „reálne“ udalosti.<br />

Táto štúdia, ktorá bola v roku 2001<br />

publikovaná v odbornom časopise<br />

„The Lancet“, dospela k záveru, že doterajšie<br />

teórie vysvetľujúce fenomén<br />

zážitkov blízkych smrti – ako nedostatok<br />

kyslíka, strach zo smrti, lieky,<br />

halucinácie alebo aj snaha stať sa dôležitým<br />

– sa k týmto prípadom vôbec<br />

nehodili. Či bol niekto „preč“ 30<br />

sekúnd alebo 3 minúty, či mal strach<br />

zo smrti alebo nie, či už predtým<br />

niečo vedel o zážitkoch blízkych<br />

smrti – to všetko nehralo vôbec<br />

žiadnu úlohu. Úplne nepodstatné<br />

bolo aj náboženské vyznanie, vzdelanie,<br />

rasa alebo pohlavie. Len jedno<br />

bolo nápadné: zážitky blízke smrti<br />

se častejšie vyskytovali u mladších<br />

pacientov, a tiež v prípadoch, kedy<br />

pacient musel byť oživovaný viackrát.<br />

Zo štatistického hľadiska je<br />

okrem toho vyššia pravdepodobnosť<br />

opakovaného zážitku u osôb, ktoré<br />

už niečo také prežili. Pacient musí<br />

mať zároveň dobrú pamäť, aby svoj<br />

zážitok mohol rozprávať.<br />

Svet Grálu: Odporovali tieto výsledky<br />

vašim očakávaniam, ktoré<br />

ste mali ako lekár?<br />

Van Lommel: Nie, pretože som<br />

nemal žiadne očakávania. Vlastne<br />

som len zistil, že všetky teórie, ktoré<br />

do tej doby existovali, tento jav nevysvetľujú,<br />

a že so súčasnou vedou<br />

nemáme vysvetlenie, prečo tieto zážitky<br />

existujú. V súčasnom koncepte<br />

sa hovorí, že vedomie je produktom<br />

mozgu – to je nakoniec hypotéza,<br />

ktorá nikdy nebola dokázaná! Ale<br />

KARDIOLÓG A BÁDATEĽ V OBLASTI PROCESU UMIERANIA<br />

Pim van Lommel (nar. 1943) pracoval v rokoch 1977 až 2003 ako kardiológ<br />

v nemocnici Rijnstate v Arnheim. V mnohých krajinách sveta prednáša na<br />

tému „zážitky blízke smrti“ a súvislosti medzi vedomím a funkciou mozgu.<br />

Koncom roku 2007 bola v holandčine vydaná jeho úspešná kniha „Nekonečné<br />

vedomie“.<br />

takmer všetci neurológovia, psychológovia,<br />

filozofi vychádzajú z materialistického<br />

modelu, podľa ktorého<br />

je vedomie produktom fungujúceho<br />

mozgu. Keby tento koncept<br />

zodpovedal skutočnosti, nemohlo<br />

by v okamihu straty vedomia, keď<br />

sa srdce a dýchanie zastaví, reflexy<br />

zmiznú a mozog nepracuje, dochádzať<br />

k takýmto zážitkom. Je však<br />

pozoruhodné, že vedomie je počas<br />

týchto zážitkov ešte omnoho intenzívnejšie<br />

a pôsobivejšie než naše<br />

„normálne“ vedomie. Je tu viac spomienok,<br />

ľudia majú pocit, že sú súčasťou<br />

všetkého, niekedy vznikajú<br />

dokonca obrazy budúcnosti, vízie.<br />

Existujú možnosti vnímania mimo<br />

tela, zážitky stretnutia so zomrelými<br />

priateľmi alebo príbuznými,<br />

niekedy aj s osobami, o ktorých dotyčný<br />

ani nevedel, že sú mŕtve. Dochádza<br />

pri tom k zážitku absolútnej,<br />

neobmedzenej lásky, k stretnutiu so<br />

svetlom alebo neznámymi bytosťami.<br />

Existuje veľa univerzálnych<br />

predstáv, ktoré boli v histórii ľudstva<br />

popisované vo všetkých obdobiach<br />

a všetkými kultúrami, o ktorých<br />

počujeme ešte aj dnes, pretože<br />

v súčasnosti ľudia prežívajú zástavu<br />

srdca častejšie. Výskumy v Nemecku<br />

a v USA ukázali, že 4,2 percenta ľudí<br />

v západných krajinách malo zážitky<br />

blízke smrti. V Nemecku to sú 3 milióny<br />

prípadov a v Holandsku 600 tisíc<br />

prípadov!<br />

Svet Grálu: Je možné povedať,<br />

že už existuje vedecký dôkaz toho,<br />

že ľudské vedomie môže existovať<br />

mimo tela?<br />

Van Lommel: Áno, myslím, že to<br />

je to jediné, čo môžeme dokázať. Nemôžeme<br />

dokázať, že vedomie existuje<br />

ďalej po telesnej smrti. Ja ale tvrdím,<br />

že je to krajne pravdepodobné,<br />

pretože sme dokázali, že ľudia majú<br />

veľmi jasné vedomie, aj keď mozog<br />

už nie je zásobovaný čerstvou krvou.<br />

So zástavou srdca sa ihneď dostavuje<br />

bezvedomie, po jednej až dvoch sekundách<br />

netečie do mozgu žiadna<br />

krv. Asi po 15 sekundách prestáva<br />

fungovať mozgová kôra, telesné reflexy<br />

nie sú prítomné, nefunguje<br />

mozgový kmeň a človek prestane<br />

dýchať. Po piatich až desiatich minútach<br />

dôjde k poškodeniu mozgových<br />

buniek, pretože nemajú možnost<br />

ukla dať si kyslík a energiu. Preto<br />

musí k resuscitácii dôjsť do niekoľkých<br />

minút po zástave srdca.<br />

Svet Grálu: Materialisticky zmýšľajúci<br />

ľudia by mohli argumentovať,<br />

že u takých pacientov možno prebieha<br />

nemerateľná funkcia mozgu…<br />

Van Lommel: Možnosť nemerateľnej<br />

aktivity je však nezaujímavá, pretože<br />

predsa ide o aktivitu, ktorá je<br />

podľa súčasnej vedy potrebná na to,<br />

aby sme zažívali vedomie. Taká aktivita<br />

medzi mozgovým kmeňom<br />

a mozgovou kôrou pri zástave srdca<br />

nikdy neexistovala. A pri výpadku<br />

mozgu je vedomie paradoxne ešte<br />

jasnejšie!<br />

Svet Grálu: Aký je váš názor na<br />

pojem „duša“? Bolo by možné označiť<br />

dušu za sídlo vedomia?<br />

Van Lommel: Vedome nepoužívam<br />

pojmy „duša“ a „duch“, pretože<br />

o nich má každý vlastnú predstavu.<br />

9<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

VÝSKUM<br />

Chcel by som len poukázať na to, že<br />

existuje vedomie na rôznych úrovniach,<br />

a že všetko je vzájomne prepojené.<br />

Svet Grálu: Vo svojej novej knihe<br />

píšete, že veriaci ľudia sú po zážitku<br />

blízkom smrti často „pobožnejší“,<br />

ale spravidla už nechcú mať nič spoločné<br />

s cirkvou, ku ktorej patria.<br />

Van Lommel: Inštitúcia „cirkev“ je<br />

nástroj moci, ktorý človeku predpisuje,<br />

čomu má veriť a ako má myslieť.<br />

Ľudia so zážitkom blízkym smrti<br />

však niečo prežili, a pokiaľ to, čo počujú<br />

a čítajú, nesúhlasí s ich vnútorným<br />

vedením, reagujú na to.<br />

Svet Grálu: Je Pim van Lommel<br />

zbožný človek?<br />

Van Lommel: Áno, myslím, že<br />

som veľmi zbožný, ale necítim sa byť<br />

priťahovaný určitým náboženským<br />

smerom. Zážitky blízke smrti zmenili<br />

aj môj náboženský život. Ľudia,<br />

ktorí ich prežili, boli mojimi najväčšími<br />

učiteľmi, a som vďačný za to, že<br />

boli ochotní podeliť sa so mnou o ne.<br />

Svet Grálu: Čo sa zmení pre ľudí<br />

po zážitkoch blízkych smrti? Aké<br />

sú rozdiely medzi ľuďmi v umieraní?<br />

Van Lommel: Myslím si, že najdôležitejšou<br />

výpoveďou je to, že každý<br />

človek umiera tak, ako žil. Keď človek<br />

niečo nedokáže opustiť, potom bude<br />

mať aj pri smrti problémy s odpútaním.<br />

U ľudí so zážitkami blízkymi<br />

smrti existujú tri aspekty, poukazujúce<br />

na ich zmenu. Po prvé zmizne<br />

strach zo smrti, po druhé pozerajú<br />

na život inak, lebo pochopenie, že<br />

všetko súvisí so všetkým, vedie k zvýšeniu<br />

pozornosti voči sebe a k súcitu<br />

s ostatnými. Po tretie sa zjemnia<br />

intuitívne schopnosti. Niekedy dochádza<br />

k jasnovideckým zážitkom,<br />

víziám o budúcich udalostiach. Vo<br />

väčšine prípadov tieto osoby nevedia,<br />

ako s tým nakladať. Prijímajú<br />

totiž aj mnoho informácií, ktoré ani<br />

nechcú! Získali skrátka inú schop-<br />

10<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

nosť vnímania, ktorá nie je viazaná<br />

na priestor a čas. Tieto osoby často<br />

majú aj liečiteľské schopnosti, účinné<br />

nielen voči druhým, ale aj u nich samotných.<br />

Uvediem príklad: pacienti<br />

ležiaci v kóme potrebujú väčšinou<br />

niekoľko týždňov, kým sa môžu<br />

vrátiť domov. Po zážitku blízkom<br />

smrti prebieha tento proces omnoho<br />

rýchlejšie. Zvýšený príliv energie je<br />

zrejme tiež dôvodom, prečo títo ľudia<br />

radi vyhľadávajú prácu v hospicoch,<br />

nemocniciach a domovoch dôchodcov,<br />

aby mohli ostatným pomáhať aj<br />

v procese umierania.<br />

Svet Grálu: Ako sa s týmito zmenami<br />

vyrovnávajú?<br />

Van Lommel: Spracovanie takého<br />

silného zážitku trvá často 20 až 30<br />

rokov. V prvých rokoch se niekedy<br />

objavujú depresie, niečo na spôsob<br />

„túžby po domove“. K tomu pristupuje<br />

aj to, že človek cíti veci, ktoré ani<br />

vnímať nechce. Pre dotknutých je<br />

veľkým prínosom, pokiaľ sa stretnú<br />

s človekom, ktorý ich počúva, ich zážitky<br />

akceptuje a neposmieva se im.<br />

Svet Grálu: Pokiaľ existuje vedomie<br />

mimo tela, je pre vás mysliteľné,<br />

že by sa neskôr mohlo opäť pripojiť<br />

k inému telu?<br />

Van Lommel: V zásade vychádzam<br />

z toho, že naše denné vedomie – to,<br />

čím disponujeme, keď tu spolu hovoríme<br />

– je obmedzené, teda je len<br />

časťou širších sfér vedomia, ako to už<br />

popisoval Platón. Ľudia po zážitku<br />

blízkom smrti rozprávajú, že im<br />

chýba ono rozpätie, že sa opäť cítia<br />

obmedzení. Toto vedomie – hovorme<br />

mu jednoducho „nelokálne“ – existovalo<br />

vždy. Všetky naše skúsenosti<br />

sú zakotvené a uložené v tomto väčšom<br />

vedomí. Myslím si aj, že existujú<br />

časti, ktoré sa opäť pripoja k telu, ale<br />

to potom nie je „Pim“, kto sa vracia<br />

späť. Ale túto otázku som neskúmal<br />

vedecky, neviem to presne, a preto<br />

o tom nepíšem.<br />

Svet Grálu: Vaša ostatná kniha<br />

mala v Holandsku veľký úspech.<br />

Koľko výtlačkov sa už predalo?<br />

Van Lommel: Zatiaľ bolo predaných<br />

84 000 kníh. Táto kniha obsadila<br />

prvé miesto v rebríčku predajnosti<br />

a už 6 mesiacov je medzi 10<br />

najpredávanejšími titulmi! Ľudia ju<br />

zjavne často darujú a odporúčajú ostatným.<br />

Nápadne veľa reakcií dostávam<br />

od filozofov a teológov. A je to<br />

zrejme dôležitá pomoc na zvládanie<br />

smútku zo straty partnera. Mnohí<br />

ľudia prichádzajú ku mne a hovoria<br />

mi o svojich zážitkoch, pretože cítia,<br />

že ich neodmietnem. Téma smrti<br />

je žiaľ v našej spoločnosti stále ešte<br />

tabu. Nehodí sa do nášho materialistického<br />

svetonázoru a dnešná veda tu<br />

hrá rovnakú úlohu ako cirkev pred<br />

troma alebo štyrmi storočiami. Čo sa<br />

nehodí do všeobecného svetonázoru,<br />

to je hanobené, zosmiešňované, zamlčované<br />

alebo zámerne nechávané<br />

bez povšimnutia.<br />

Svet Grálu: Akými otázkami sa<br />

zaoberáte teraz? Aký výskum je<br />

pred vami?<br />

Van Lommel: Myslím si, že som<br />

na ceste, ktorá ešte nekončí. Jednou<br />

z otázok, ktoré ma veľmi zaujímajú,<br />

je napríklad úloha DNA pre naše vedomie.<br />

Ako komunikujú bunky so<br />

srdcom? Veď aktivita mozgu je merateľná<br />

v mozgu, ale aktivita srdca<br />

v každej bunke! Existuje ešte toľko<br />

vecí, o ktorých nič neviem. Ale to je<br />

dobrý pocit, pretože človek potom<br />

zostáva skromný. Je krásne vidieť,<br />

ako moja kniha pomáha ľuďom. Je<br />

nádherné môcť pomáhať – viac urobiť<br />

nemôžem! Myslím si, že výskum<br />

umierania vedecky potvrdzuje skúsenosti<br />

a poznatky mnohých ľudí.<br />

A to je v našej kultúre veľmi dôležité,<br />

pretože aj keď intuitívne niečo vieme<br />

alebo niečomu veríme, potrebujeme<br />

aj vedecké vysvetlenie.<br />

Svet Grálu: Srdečná vďaka za rozhovor<br />

a veľa úspechov v ďalšej práci!

Vážení čitatelia, srdečne vás pozývame na<br />

prednáškové fórum Sveta Grálu<br />

na tému<br />

SMRŤ<br />

PROGRAM<br />

10.00 – 11.15<br />

11.45 – 13.00<br />

13.00 – 14.00 Prestávka<br />

14.00 – 15.15<br />

MUDr. Jan Palouček<br />

Čo je smrť a čo sa<br />

s nami deje po smrti?<br />

Aké sú oblasti onoho sveta,<br />

pomoc a kontakt s našimi<br />

pomocníkmi a vodcami<br />

MUDr. Ivan Rusnák, CSc.<br />

Smrť ako súčasť života<br />

Všeci jednoznačne vieme, že<br />

telesná smrť určite príde. Napriek<br />

tomu o nej neradi hovoríme.<br />

Ing. Artur Zatloukal<br />

30 rokov medzi mŕtvymi<br />

Je zvláštne, ako málo dokáže povedať<br />

európska kultúra a náboženstvo k životu po<br />

smrti. O vplyve a pôsobení síl onoho sveta.<br />

zývame na<br />

Celodenné vstupné (kompletný program)<br />

170 Kč (cca 6,60 €)<br />

Vstupné na jednotlivé prednášky<br />

Súčasťou je exkluzívna videoprojekcia<br />

rozhovoru s Bernardom Jakobym,<br />

autorom kníh Život po smrti, Tajomstvo<br />

umierania, Správy od zosnulých a ďalšie.<br />

60 Kč (cca 2,42 €)<br />

AKO SÚČASŤ ŽIVOTA<br />

v sobotu 9. októbra 2010 od 10. hodiny<br />

v sále Břetislava Bakala, Žerotínovo nám. 6, Brno<br />

15.45 – 17.00<br />

Skúsenosti blízke smrti –<br />

zážitky z druhej strany<br />

Rozhovor s ľuďmi, ktorí majú mimotelový zážitok<br />

alebo prežili klinickú smrť.<br />

Súčasťou rozhovoru je aj exkluzívna videoprojekcia<br />

rozhovoru s Bernardom Jakobym.<br />

Bernard Jakoby sa dlhé roky zaoberá výskumom<br />

procesu umierania a smrti. Vo svojich knihách uverejnil<br />

senzačné poznatky zo svojho bádania, výpovede ľudí,<br />

ktorí sa ocitli na hranici smrti a vrátili sa späť do<br />

pozemského života.<br />

11<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

Ako vznikol<br />

KORÁN<br />

vznikol?<br />

Ako<br />

KORÁN<br />

Náboženský a kultúrno-historický význam koránu je všeobecne uznávanou<br />

skutočnosťou. Moslimovia veria, že Korán obsahuje doslovne zaznamenané<br />

zjavenie, ktoré sa dostalo Mohamedovi, ale do podoby v akej<br />

ho poznáme dnes bol zostavený až po Mohamedovej smrti. Korán nemá<br />

pevnú štruktúru, „plynulý príbeh“, ide skôr o akési posolstvo či zaznamenané<br />

prejavy. Mohamed nebol iba duchovnou autoritou, ale aj politickým<br />

a vojenským vodcom vtedajšej Ummy (komunity veriacich), preto aj obsah<br />

Koránu zodpovedá jeho vtedajšej aktuálnej situácii a potrebám. Korán<br />

dosť dobre nemožno porovnávať napr. s biblickým Novým zákonom.<br />

Je skôr ráznejší, stanovuje pravidlá, príkazy, zákazy a niekedy aj tresty za<br />

porušenie pravidiel. Islam nerozlišuje medzi náboženstvom a právom. Na<br />

základe nových výskumov profesora Luxenberga sa možno domnievať,<br />

že stav vtedajšej nerozvinutej arabčiny nezodpovedal Mohamedovým<br />

potrebám, a teda že sa Mohamed uchyľoval k vtedajšiemu „esperantu“<br />

Blízkeho východu, k aramejčine. Sprostredkujúca úloha Koránu medzi viac<br />

než tisícročnou aramejskou kultúrou a arabskou kultúrou bola síce viditeľná,<br />

ale podiel aramejčiny pritom nebol dostatočne hodnotený. Toto<br />

bolo určujúce, že sa interpretácia Koránu uberala smerom, ktorý Korán<br />

nikdy nezamýšľal.<br />

V<br />

KNIHA CHRISTOPHA<br />

LUXENBERGA<br />

roku 2000 vyšlo v berlínskom<br />

nakladateľstve Das arabische<br />

Buch prvé vydanie knihy Christopha<br />

Luxenberga Die Syro-Aramäische<br />

Lesart des Koran, teda<br />

Syro-aramejský spôsob čítania Koránu.<br />

Kniha bola pomerne rýchlo<br />

vypredaná a dlhší čas bola nedostupná.<br />

V súčasnosti je v predaji jej<br />

3. rozšírené vydanie, ktoré vyšlo<br />

v nakladateľstve Schiler Verlag. Autor<br />

je uznávaným filologickým odborníkom,<br />

profesorom semitských<br />

a arabských jazykov, ktorý študoval<br />

pôvod Koránu a raný islam. Jeho<br />

najnovšie výskumy Koránu sú porovnateľné<br />

so spôsobom výskumu,<br />

akým sa v minulosti skúmala Biblia.<br />

Je však jasné, že v dnešnej dobe<br />

nie je výskum Biblie zďaleka taký<br />

nebezpečný ako výskum jazyka<br />

Koránu, a to bol aj jeden z dôvodov,<br />

prečo sa autor rozhodol písať<br />

pod pseudonymom. Ďalším dôvodom<br />

bol prípad jeho kolegu Sulimana<br />

Basheara, ktorého pobúrení<br />

študenti v Nablunskej univerzite<br />

v Palestíne vyhodili z okna. Profesor<br />

Saarlandskej univerzity v Nemecku<br />

Gerd-Rüdiger Puin a ďalší<br />

odborníci z odboru filológie tvrdia,<br />

že tento výskum Koránu môže poraziť<br />

fundamentalistické čítanie,<br />

a môže ho prostredníctvom svojich<br />

väzieb na judaizmus a kresťanstvo<br />

priviesť do lepšieho svetla. Luxenberg<br />

pri svojom výskume postupoval<br />

metódou tzv. synchrónneho čítania.<br />

Inými slovami, čítal súčasne<br />

v arabčine aj v aramejčine. Vďaka<br />

tomuto postupu bol schopný odhaliť<br />

rozsah dovtedy neočakávaného<br />

vplyvu aramejčiny na jazyk Koránu.<br />

Prevažná väčšina toho, čo je teraz<br />

označované ako klasická arabčina,<br />

je podľa Luxenberga iba odvodeninou<br />

aramejčiny.

L<br />

JAZYK KORÁNU<br />

uxenberg vychádzal z predpokladu,<br />

že jazyk Koránu musí byť<br />

študovaný z historicko-lingvistického<br />

hľadiska. V čase, keď bol Korán<br />

zostavený, arabčina ako písaný<br />

Keď bol Korán<br />

zostavený, arabčina<br />

ako písaný jazyk<br />

neexistovala.<br />

jazyk neexistovala; medzi 4. a 7. storočím<br />

bola akýmsi esperantom v oblasti<br />

západnej Ázie práve aramejčina,<br />

ktorá bola z rovnakého dôvodu<br />

zároveň jazykom písomnej komunikácie.<br />

Ďalej uvádza, že prvé príklady<br />

arabskej literatúry v plnom<br />

význame tohto pojmu nachádzame<br />

až o dve storočia neskôr, v čase Mohamedovej<br />

biografie. Pôvodný jazyk<br />

Koránu sa teda od neskoršieho<br />

klasického arabského jazyka podstatne<br />

líši. Doteraz sa prijímal názor,<br />

že ide o arabský dialekt, ktorým sa<br />

hovorilo v Mekke. Práca Christopha<br />

Luxenberga poukázala na to, že ide<br />

skôr o aramejsko-arabský zmiešaný<br />

jazyk. Arabská tradícia stotožňuje<br />

jazyk Koránu s rečou obyvateľstva<br />

Mekky. K poznatku o podieli aramejčiny<br />

nevedú len výsledky Luxenbergovej<br />

štúdie, ale aj celý rad<br />

výrokov proroka Mohameda, kde<br />

boli zistené arameizmy, ktoré boli<br />

v arabčine chybne vykladané, alebo<br />

nemohli byť vôbec vysvetlené. Toto<br />

by viedlo k predpokladu, že Mekka<br />

bola pôvodne aramejským osídlením.<br />

Potvrdzoval by to aj samotný<br />

názov Mekka (Makka), ktorý sa etymologicky<br />

nedá z arabčiny vysvetliť.<br />

Podľa súry 42:7 bolo Mohamedovi<br />

výslovne uložené, aby posolstvo Koránu<br />

hlásal obyvateľom metropoly<br />

(Mekky) a jej okoliu. Možno teda<br />

vychádzať z toho, že pôvodní obyvatelia<br />

Mekky tomuto posolstvu aj rozumeli.<br />

Pôvodný jazyk Koránu nebol<br />

teda určený tým Arabom, ktorí<br />

o 150 rokov neskôr usporiadali inú<br />

arabčinu. Táto podstatná okolnosť<br />

historicky vysvetľuje, prečo neskorší<br />

Arabi tomuto zmiešanému jazyku<br />

Koránu už nerozumeli.<br />

ARAMEJSKÁ KULTÚRA<br />

A PÔVOD KORÁNU<br />

V Mohamedovej dobe nemala<br />

arabčina presné pravidlá a nebola používaná<br />

v písomnej forme. Neexistovali<br />

ani žiadne arabské školy – snáď<br />

s výnimkou niekoľkých kresťanských<br />

centier v južnej Mezopotámii, teda<br />

v dnešnom Iraku. Ich liturgickým ja-<br />

13<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

zykom bola syro-aramejčina. Tá bola<br />

prostriedkom ich kultúry, a všeobecnejšie<br />

jazykom písomnej komunikácie.<br />

Od začiatku tretieho storočia sa<br />

kresťania vo svojej evanjelickej misii<br />

neobmedzovali len na blízke krajiny<br />

ako sú Arménia alebo Perzia. Vydávali<br />

sa do vzdialenejších oblastí, až<br />

k hraniciam Číny a západnému pobrežiu<br />

Indie, a na celý Arabský polostrov,<br />

až do Jemenu a Etiópie. Je preto<br />

celkom pravdepodobné, že aby mohli<br />

svoje kresťanské posolstvo priniesť<br />

arabským ľuďom, používali okrem<br />

iného jazyk beduínov, teda arabčinu.<br />

Aby mohli šíriť evanjeliá, museli<br />

nutne používať akýsi „hybridný“<br />

jazyk. Včasoch, keď arabčina bola iba<br />

skupinou jazykov a nemala žiadnu<br />

písanú formu, misionári nemali inú<br />

možnosť, než uchýliť sa k svojmu<br />

vlastnému písanému jazyku a vlastnej<br />

kultúre, teda syro-aramejčine.<br />

V týchto podmienkach sa jazyk koránu<br />

zrodil ako písaný arabský jazyk,<br />

ktorý však bol zároveň aj odvodeninou<br />

arabo-aramejčiny.<br />

14<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

LUXENBERGOVE<br />

PRÍKLADY<br />

VÝZNAMOVÝCH<br />

CHÝB<br />

ednou z významných chýb,<br />

J ktorú Luxenberg uvádza,<br />

je príbeh o pannách sľúbených<br />

v raji samovražedným<br />

bojovníkom. Začína sa slovom<br />

„huri“, ktorému arabskí<br />

vykladači prisúdili význam<br />

nebeské panny. Pokiaľ však<br />

vezmeme do úvahy práve odvodeninou<br />

zo syro-aramejčiny,<br />

vychádza nám výraz<br />

„biele hrozná“, ktoré sú jedným<br />

zo symbolických prvkov<br />

kresťanského raja, spomínaných<br />

pri poslednej večeri Ježišovej.<br />

Ak Luxenberg zistil,<br />

že korán sa svojím metaforickým<br />

výrazom húr-ín, z ktorého bol<br />

výraz huri chybne odvodený, mienia<br />

„biele krištáľovo čisté hrozná“ raja,<br />

tak by z toho logicky malo vyplývať,<br />

že aj ostatné miesta v Koráne, ktoré<br />

sa zmieňujú o „rajských pannách“,<br />

v skutočnosti znamenajú ďalšie opisy<br />

práve týchto rajských hrozien vínnej<br />

révy. Zaujímavý je aj Luxenbergov<br />

názor na zahaľovanie žien šatkou.<br />

Nechajme teda hovoriť priamo Luxenberga:<br />

„Súra 24, verš 31 v arabčine<br />

hovorí: ‘Nech bijú svojimi závojmi<br />

proti svojim vakom’. To je nepochopiteľná<br />

fráza, pre ktorú bola nájdená<br />

táto interpretácia: ‘A nech spustia závoje<br />

svoje na prsia svoje’. – Pokiaľ je<br />

táto pasáž čítaná vo svetle syro-aramejčiny,<br />

znamená jednoducho ‘Nech<br />

si upnú opasky okolo svojich bokov’.<br />

Je pravda, že v kresťanskej tradícii je<br />

pás spojovaný s čistotou: Mária je zobrazovaná<br />

s pásom okolo bokov. Aj<br />

vo svedectve evanjelií o poslednej večeri<br />

si Kristus opáše zásteru okolo bokov,<br />

kým umyje apoštolom nohy. Je tu<br />

mnoho jasných paralel s kresťanskou<br />

Na svojom počiatku<br />

nebol Korán<br />

zamýšľaný ako základ<br />

nového náboženstva.<br />

vierou. (…) Vo svojom pôvode je Korán<br />

syro-aramejskou liturgickou knihou,<br />

so spevmi a s výňatkami z Písiem,<br />

ktoré mohli byť používané pri<br />

kresťanských bohoslužbách. V druhom<br />

rade môžeme korán vidieť ako<br />

začiatok kázania v úsilí o prinesenie<br />

viery vo sväté písma pohanom<br />

z Mekky, a to v arabskom jazyku.<br />

Jeho sociopolitické sekcie, ktoré nie<br />

sú nijako zvlášť spojené s pôvodom<br />

Koránu, boli pridané neskôr v Medine.<br />

Na svojom počiatku nebol Korán<br />

zamýšľaný ako základ nového náboženstva.<br />

Predpokladá vieru v Písma,<br />

a slúži preto ako cesta k arabskej spoločnosti”.<br />

(1)<br />

ÚSTNE TRADÍCIE<br />

yro-aramejský spôsob čítania početných<br />

miest Koránu navodzuje<br />

S<br />

otázku autenticity dosiaľ používanej<br />

a obhajovanej ústnej arabskej tradície.<br />

Vzhľadom na výsledky filologickej<br />

práce dr. Luxenberga nie je už táto<br />

tradícia dlhodobo udržateľná. Výsledky<br />

jeho práce nútia vo zvýšenej<br />

miere prijať skôr text pôvodný, teda<br />

písomne odovzdávaný od samého začiatku.<br />

Z ranných rukopisov Koránu,<br />

ešte dnes obsiahnutých v arabskom<br />

neúplnom spise, je aj pre laika zrejmé,<br />

že taký text nebolo jednoduché dešifrovať<br />

bez spoľahlivej ústnej tradície<br />

ani pre vzdelaného Araba. Už teraz<br />

však možno povedať, že exegesia Koránu,<br />

teda jeho odborný a vecný výklad,<br />

na východe i na západe vyšiel<br />

z mylných predpokladov. Arabskí filológovia<br />

si vo svojich úvahách vzali za

NÁBOŽENSTVO<br />

základ ako prvú písomnú pamiatku<br />

Korán a tzv. staroarabskú poéziu,<br />

ktorá však nebola písomne fixovaná<br />

a tak sa spoliehalo na ústnu tradíciu<br />

arabských nomádov. Jazyk i písmo<br />

však prechádzali zmenami. Postupne<br />

boli zavedené samohlásky a najmä<br />

diakritické znamienka, a až tie ukotvujú<br />

konsonantný (spoluhláskový)<br />

spis. Dr. Karl Volbers vo svojom spise<br />

Christoph Luxenberg<br />

Syro-aramejský<br />

spôsob čítania Koránu<br />

Ako možno dedukovať už z titulu, kniha sa zameriava<br />

na jazyk, akým bol Korán napísaný. Pre<br />

moslimov je táto ich svätá kniha nedotknuteľná,<br />

tzn. i po fi lologickej stránke. Ako prvá kniha vydaná<br />

v arabskom jazyku je Korán pre arabsky<br />

hovoriace oblasti základným dielom spisovnej<br />

arabčiny a východiskom arabskej kultúry, rozvinutej<br />

v stredoveku k vysokému duchovnému<br />

rozkvetu. Podľa islamskej teológie platí jeho<br />

obsah ako večné Slovo Božie, zjavené v arabskom<br />

jazyku.<br />

Nemoslimský svet vidí v Koráne kultúrne dedičstvo<br />

ľudstva. Z toho európsky racionalistický<br />

vedecký svet odvodzuje právo na jeho skúmanie<br />

nielen po stránke kultúrno-historickej a nábožensko-historickej,<br />

ale aj fi lologicky, teda po<br />

stránke jazyka. Bádanie sa naplno rozbehlo<br />

v 19. storočí a prinieslo zaujímavé výsledky. Vo<br />

nazvanom „Ľudový jazyk a spisovný<br />

jazyk v starej Arábii“ píše: „…spôsob,<br />

akým neskoršie generácie chvália jazyk<br />

Koránu, spočívajúci na napodobení,<br />

musí historik označiť ako falšovanie.“<br />

Západní bádatelia však z tohto faktu<br />

ešte nevyvodili dôsledky. Toto zistenie<br />

núti teda k záveru, že doterajšie tézy<br />

o spoľahlivej ústnej tradícii textu Koránu<br />

sú iba mýtom.<br />

Christoph Luxenberg,<br />

„Die Syro-Aramäische<br />

Lesart des Koran“,<br />

nakladateľstvo<br />

Hans Schiler,<br />

3. vydanie 2007,<br />

356 strán<br />

ISBN 978-389930-028-4<br />

všetkých publikáciách, ktoré autor uvádza, sa skúma cudzojazyčný podiel<br />

na jazyku Koránu. Pritom však podľa autora došlo k početným chybným<br />

čítaniam a chybným interpretáciám i jasne arabských výrazov, nehľadiac<br />

na omyly pri hodnotení aramejčiny v texte Koránu. Že Korán nezriedka<br />

kombinuje gramatické formy arabčiny a syro-aramejčiny, nie je podľa<br />

autora udivujúce, pretože v dobe vzniku Koránu bol syro-aramejský jazyk<br />

najrozšírenejším kultúrnym a spisovným jazykom Orientu a arabská gramatika<br />

ešte neexistovala, pretože neexistovala ani arabčina ako spisovný<br />

jazyk. Vtedajšia arabčina bola zmesou hovorených dialektov. Pre islamskú<br />

tradíciu bolo preto samozrejmé, že jazyk Koránu je identický s dialektom<br />

Proroka, teda s jazykom, ktorým sa hovorilo v Mekke.<br />

V tom spočíva aj jadro tejto štúdie. Jej autor totiž na podrobnej fi lologickej<br />

analýze dokladá, že oproti doterajšej domnienke o rýdzo arabskom<br />

dialekte v Mekke, muselo tu ísť o zmiešaný aramejsko-arabský jazyk. Svojím<br />

skúmaním odhalil v celom rade výrokov Proroka arameizmy, ktoré boli<br />

v arabčine mylne vykladané alebo neboli vôbec vysvetlené.<br />

Ide o vysoko odbornú publikáciu, ktorá na základe jazykovej analýzy<br />

prináša nový pohľad na vznik Koránu a tým i na počiatky arabskej kultúry.<br />

NOVÉ ČÍTANIE KORÁNU<br />

k Luxenbergova filologicky fundovaná<br />

analýza početných výra-<br />

A<br />

zov preukázala, že text Koránu bol<br />

podľa filologických a vecných kritérií<br />

nesprávne čítaný a vykladaný<br />

v miere, v akej sa to dosiaľ nepovažovalo<br />

za možné, potom z toho vyplýva<br />

nutnosť nového spôsobu čítania<br />

Koránu. Luxenbergovo skúmanie<br />

predložilo dosiaľ málo povšimnutý<br />

význam syro-aramejskej lexikografie<br />

nielen ako dôkaz vlastných arameizmov<br />

event. syrianizmov, ale aj<br />

ako otvorenie arabskej slovnej zásoby<br />

koránu. Z Luxenbergovej práce<br />

teda vyplýva, že ktokoľvek by chcel<br />

študovať Korán dôkladne, musí byť<br />

vzdelaný v syro-aramejskej gramatike<br />

a v súdobej literatúre (7. storočie).<br />

Iba tak môže určiť pôvodný význam<br />

arabských výrazov, ktorých<br />

sémantická interpretácia môže byť<br />

určená iba spätným prekladom do<br />

syro-aramejčiny.<br />

A ČO S TÝM ĎALEJ?<br />

aša doba je viac než ktorákoľvek<br />

N iná poznamenaná mohutnými<br />

otrasmi a krízami rôzneho druhu<br />

v rôznych oblastiach ľudskej spoločnosti.<br />

Často sa tiež zdá, že všeobecné<br />

dejiny náboženských tradícií nemajú<br />

už nič spoločné s pôvodným učením.<br />

Počiatok mnohých učení bol bezpochyby<br />

Bohom chcený a bol zamýšľaný<br />

ako pomoc a pozdvihnutie určitej<br />

skupiny ľudstva v určitom čase<br />

a priestore. Tak ako v kresťanstve<br />

nájdeme prvky judaizmu a rôznych<br />

duchovných smerov – najmä neskoršej<br />

antiky – ani islam nevznikal ako<br />

celkom izolovaný jav. Ak sa nájdu<br />

podobné významové prvky aj v iných<br />

veľkých náboženstvách znamená to,<br />

že tieto náboženstvá nevznikali celkom<br />

izolovane, ale že ide o určitú<br />

kontinuitu duchovného úsilia ľud-<br />

15<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

stva v hmotnom svete. Nejde teda<br />

o ukazovanie prstom na chyby iných,<br />

ale o príspevok k objasneniu tohto<br />

duchovného úsilia. V našom prípade<br />

o presvedčenie, že Mohamed chcel<br />

spojiť určité židovské a kresťanské<br />

prvky, v ktorých nachádzal pravdu,<br />

do jednej živej viery – islamu –<br />

a pozdvihnúť tak svoj arabský národ,<br />

resp. zjednotiť vtedajšie arabské<br />

kmene a dať im pevný sociálny<br />

a kultúrny poriadok. Toto duchovné<br />

úsilie, ktoré môžeme pozorovať aj<br />

u ďalších významných osobností duchovných<br />

dejín (Zoroaster, Buddha<br />

a Lao-c´), dnes už nie je v dôsledku<br />

ľudských zásahov rozpoznateľné.<br />

Napriek tomu sa však nedá z dlhodobého<br />

hľadiska ničím zastrieť, pretože<br />

práve také krízy akými aj dnes<br />

ľudstvo prechádza, odhaľujú skutočnú<br />

motiváciu a cieľ veľkých duchovných<br />

osobností svetovej histórie,<br />

medzi ktorých sa Mohamed a s ním<br />

i raný islam nesporne zaradil.<br />

Akýkoľvek nábožensko-politický<br />

systém, ktorý bojuje so stúpencami<br />

iných vyznaní a prenasleduje stúpen-<br />

16<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

cov vlastnej viery, pretože ju interpretujú<br />

inak, nemôže už mať mnoho<br />

spoločného s pôvodnou čistou náukou.<br />

Z tohto zorného uhla môžeme<br />

hodnotiť aj kresťanstvo, lepšie povedané<br />

vtedajšiu „pápežskú cirkev“<br />

a jej brutálne činy v dejinách ľudstva,<br />

ako boli krížové výpravy a hrôzy inkvizície.<br />

Je však jasné, že skutočné<br />

„ježišstvo“ (ako by povedal Masaryk)<br />

klíči bez veľkých fanfár – potichu<br />

a takmer nepozorovane ako horčičné<br />

semeno. Duchovné hľadanie je v skutočnosti<br />

vnútornou osobnou cestou<br />

každého z nás, a ide skôr o duchovnú<br />

Duchovné hľadanie<br />

je v skutočnosti<br />

vnútornou osobnou<br />

cestou každého z nás.<br />

než politickú drámu. Sústredí sa na<br />

skúmanie vnútra a životných súvislostí,<br />

nie na súčasné konflikty veľkého<br />

sveta.<br />

Jiří Gottweiss a Mgr. Zdeněk Křivka<br />

jiri.gottweiss@svetgralu.cz<br />

zdenek.krivka@svetgralu.cz<br />

Poznámka:<br />

1) Citované z rozhovoru s Luxenbergom<br />

uverejneným v liste Süddeutsche<br />

Zeitung a v Taliansku v L´espresso<br />

12. - 18. marca 2004.<br />

Literatúra:<br />

• Christoph Luxenberg, „Die Syro-<br />

Aramäische Lesart des Koran“, Verlag<br />

Hans Schiler, 3. Auflage 2007<br />

• http://info.pravdaoislamu.cz/<br />

• Veľký slovník náučný, Encyklopédia<br />

Diderot<br />

• Karen Armstrongová, „Islam“,<br />

nakladateľstvo Slovart, 2008

TÉMA<br />

Výchova<br />

dospievajúcej<br />

mládeže<br />

Ilona Stará<br />

alebo ako sa<br />

do lesa<br />

volá,<br />

tak sa<br />

z lesa ozýva<br />

J<br />

e to už skoro 30 rokov, čo som začala<br />

vychovávať nielen vlastné deti,<br />

ale aj cudzie. Najprv v školskej družine<br />

a posledných 15 rokov som mala<br />

príležitosť byť priateľkou, vychovávateľkou<br />

a náhradnou mamou dievčatám<br />

z obchodnej akadémie a športového<br />

gymnázia v Jablonci nad Nisou.<br />

Išlo o vekovú kategóriu 15 až 19 rokov<br />

a prácu v domove mládeže s celotýždenným<br />

režimom.<br />

Moje bohaté skúsenosti a zážitky vychádzajú<br />

z praxe, a nejeden pedagogický<br />

teoretik by si istotne trhal vlasy<br />

na hlave nad mojimi výchovnými metódami.<br />

Je to zvláštne, ale fungovali –<br />

a nielen to. Vychovávali študentov<br />

i mňa. Preto by som sa chcela poďakovať<br />

všetkým študentkám za krásne<br />

chvíle, za smiech i plač, za zlosť i za<br />

ochotu, za malé i väčšie podvodíky, ale<br />

predovšetkým za krásne priateľstvá.<br />

Mnohé trvajú dodnes.<br />

Hovorí sa, že dnešná mládež je skazená,<br />

tvrdá, sebecká a bezohľadná. Ja<br />

som však mladých ľudí poznala ako<br />

dychtivé, zvedavé, samostatné, veľmi<br />

citlivé a veľmi zmätené bytosti. Zmätené<br />

zo správania dospelých, z ich ctižiadostivosti,<br />

neslušnosti a hrubosti,<br />

a predovšetkým z nedostatku lásky.<br />

Tá sa akosi v dnešných časoch nenosí.<br />

A je to práve láska, ktorá sa stala mojím<br />

hlavným výchovným „tromfom“.<br />

Láska bez prívlastkov, bez „ale...“ Je to<br />

čaro, ktoré nič nestojí, neoberá o čas<br />

ani nevyčerpáva. Je to čaro, ktoré je<br />

schopné otvárať ľudské duše a priblížiť<br />

sa im. V láske môže byť človek prísny,<br />

môže i trestať, a napriek tomu môže<br />

zostať priateľom.<br />

Tu je jeden príbeh z mojej praxe,<br />

ktorý potvrdzuje, že prísnosť bez lásky<br />

takmer vždy ubližuje a temer vždy sa<br />

míňa účinkom. Jedna moja študentka<br />

mala veľmi napätý vzťah so svojím otčimom.<br />

Často sa ku mne chodievala<br />

vyžalovať. Rozprávala, čo doma musí<br />

a čo nesmie, samé zákazy a príkazy.<br />

Väčšinou som iba počúvala a bola<br />

17<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

TÉMA<br />

vŕbou, kam padali náreky mojej milej<br />

študentky. Po Vianociach sa študentka<br />

vrátila do internátu a sťažnosti na nespravodlivosť<br />

otčima nemali konca.<br />

Počúvala som a potom som iba podotkla,<br />

že presne to isté by som požadovala<br />

od nej i ja – a snáď by som bola<br />

i prísnejšia. Chvíľu bolo ticho a potom<br />

dievčina povedala: „No áno, ale vy ma<br />

máte rada.“<br />

Mať rád nie je zmäkčilosť. Je to dar<br />

a máme ho všetci. Často je zasypaný,<br />

prehliadaný, napriek tomu po ňom<br />

všetci túžime.<br />

Študentka Linda bola zvláštna dievčina.<br />

Prišla do mojej výchovnej skupiny<br />

v šestnástich rokoch a bola postrachom<br />

celého internátu. Na hlave<br />

ježka, v ústach cigaretu, v ruke pollitrák<br />

piva a jej slovník by priviedol do<br />

extázy aj najoplzlejšieho námorníka.<br />

Ako šport si vybrala silové disciplíny –<br />

hod diskom a guľou. Keď som ju uvidela<br />

prvýkrát, okamžite som vedela, že<br />

urobím všetko, aby som sa dostala pod<br />

jej tvrdú škrupinu, tam vo vnútri niečo<br />

bolo. Niečo nehmotné, zranené. Niečo,<br />

čo sa chúlilo a triaslo.<br />

Vedela som, že musím postupovať<br />

veľmi opatrne a jemne. Bola to pre mňa<br />

veľká výzva, výzva profesijná i ľudská.<br />

Dokázať, že človek je tvor, ktorý má<br />

18<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

dušu, čistú dušu. Tvor, ktorý je tu, aby<br />

pomáhal druhým. Aby bol užitočný.<br />

Aby bol milovaný a miloval. A tak sa<br />

začal náš beh na dlhú trať.<br />

Musela som pritiahnuť opraty, povoliť<br />

a zase pritiahnuť. Poprosiť o láskavosť,<br />

poďakovať. Pochváliť i za maličkosť.<br />

Zveriť malú úlohu a zveriť väčšiu<br />

úlohu. Prejaviť dôveru. Opýtať sa na<br />

jej psíka a len tak náhodou priviesť na<br />

internát svojho psíka a poprosiť Lindu<br />

o jeho stráženie...<br />

Pomaly, veľmi pomaly začala Linda<br />

komunikovať. Pár slov a pár viet. Úľak,<br />

upokojenie. Pritiahnuť opraty a povoliť.<br />

Chvíľu to vyzeralo ako hra na<br />

mačku a myš. Ako „kto z koho“. Nebolo<br />

víťaza, nebolo porazených. Boli<br />

len dve bytosti, ktoré sa k sebe približovali.<br />

Jedna sa bála ďalšieho zranenia<br />

a druhá vystierala ruku na spriatelenie.<br />

Ľady sa prelomili. Začali sme sa<br />

rozprávať a hrádza sa uvoľnila. Bol to<br />

prúd, ktorý mohutnel a mohutnel, ani<br />

som netušila, koľko bolesti a poníženia<br />

môže byť v jednom šestnásťročnom<br />

človiečikovi. A keď som Linde<br />

povedala, že je krásny človek a že ju<br />

mám veľmi rada, počula som čosi,<br />

z čoho ma mrazí ešte dnes:<br />

„Ste prvý človek, ktorý mi povedal,<br />

že ma má rád.“ Linda mala 16<br />

rokov a po prvý raz jej niekto povedal:<br />

„Mám Ťa rád!“<br />

Cigareta od úst odpadla, narástla bohatá<br />

hriva, zmenil sa slovník, bola tu<br />

zrazu ruka, ktorá pomáhala – a hlavne<br />

boli tu noví priatelia, skutoční priatelia.<br />

Dnes je Linda sociálnou pracovníčkou<br />

v ústave pre mentálne postihnutých.<br />

Je nesmierne obľúbená, súcitná,<br />

veselá a plná nápadov, ako svojim<br />

klientom urobiť život krajším a dodať<br />

mu zmysel.<br />

Dôležitým aspektom výchovy dospievajúcej<br />

mládeže je vzájomná<br />

dôvera. Dôvera sa musí budovať,<br />

nevznikne sama od seba. Nestačí povedať:<br />

„Budeme si dôverovať!“ Mladí<br />

ľudia sú dnes nedôvery plní. Sklamala<br />

ich škola, zažili sklamanie v láske, dokonca<br />

aj sklamanie zo svojich rodičov.<br />

Klame ich politický systém, klamú ich<br />

reklamy aj zloženie jogurtov. Počasie<br />

je iné, než predpovedali v správach a tá,<br />

ktorá mu včera povedala, že ho miluje,<br />

má dnes oči len pre jeho kamaráta. Tak<br />

čo s dôverou? – Stavať od základu tehlu<br />

k tehle a veriť, že stavba bude schopná<br />

odolať i ťažkým búrkam.<br />

Keď som po revolúcii nastupovala<br />

do práce ako vychovávateľka -násťročných,<br />

prišla som s odhodlaním pomery<br />

na internátoch zmeniť. Nastoliť dôveru<br />

a rešpekt osobnosti, zaviesť vykanie<br />

ako prejav úcty k druhému a uviesť do<br />

praxe zákon: „čo zaseješ, to zožneš“.<br />

Uvedomenie si vlastnej zodpovednosti<br />

bolo pre mňa veľmi dôležité.<br />

Na prvej schôdzke s mojou novou<br />

výchovnou skupinou som vytýčila<br />

dosť široké mantinely a pravidlá vzájomnej<br />

spolupráce a čakala som, čo sa<br />

bude diať. A dialo. Dievčence boli milé,<br />

slušné, usmievavé a do kina chodili asi<br />

tak 10- až 15-krát za mesiac. Chvíľu<br />

som ich nechala kochať sa v príjemnom<br />

pocite víťazstva a potom som im<br />

vysvetlila, že ich mesačné vreckové im<br />

stačí maximálne na tri návštevy kina<br />

a na dve porcie pukancov. A aj to je<br />

veľa. Na moju otázku, prečo také luha-

TÉMA<br />

nie, som dostala odpoveď, že inak to<br />

nejde. Aby mohli opustiť domov mládeže<br />

a mať svoje vlastné aktivity, musia<br />

použiť kino ako zásterku – krycí manéver.<br />

Aké jednoduché. A aké ponižujúce.<br />

Pre ne i pre mňa.<br />

Môj návrh, že môžu ísť von kedykoľvek<br />

budú chcieť – za predpokladu, že<br />

dodržia čas návratu a absolútnu triezvosť<br />

– nemohli študentky vôbec pochopiť.<br />

Dôverovať vychovávateľke vonkoncom<br />

nebolo jednoduché.<br />

Vo veľmi krátkom čase už všetky<br />

dievčatá vedeli, čo je to zákon „ako zaseješ,<br />

tak budeš žať“ a ich dôvera mi<br />

bola veľkou satisfakciou a pohladením.<br />

Osobitnou kapitolou mojej „výchovy“<br />

bola práca s učnicami. Dlhší čas som<br />

zastupovala chorú kolegyňu vo výchovnej<br />

skupine tridsiatich dievčat,<br />

ktoré navštevovali rôzne učebné odbory.<br />

Zľakla som sa, bola som úplne<br />

zhrozená. Uvedomila som si, ako málo<br />

stačí, aby bol človek vo svojej ľudskej<br />

dôstojnosti zrazený na kolená a uveril<br />

vo svoju bezvýznamnosť a nepotrebnosť.<br />

Veľakrát opakované hlúposti sa<br />

stávajú pravdou. A nielen to. Ony človeka<br />

pomaly a nebadane aj menia. Pokiaľ<br />

budem dostatočne dlho tvrdiť, že<br />

ste hlúpi, neinteligentní a menejcenní<br />

ľudia, potom sa takýmito ľuďmi aj stanete.<br />

Tak to aspoň bolo u tých dievčat,<br />

ktoré mi boli zverené.<br />

Dalo mi veľkú námahu presvedčiť<br />

ich o opaku. Paradoxne mi pomohli<br />

záplavy, ktoré v tom čase postihli našu<br />

republiku. Nebola núdza o fotografie<br />

zo zaplavených miest i obcí. A na tých<br />

fotografiách boli ľudia, ktorí pracovali<br />

predovšetkým rukami. A pracovali<br />

dobre. Pracovali od rána do večera.<br />

Tesári, murári, maliari, natierači, bagristi,<br />

kuchári, pekári a ženy mnohých<br />

profesií.<br />

Napísala som tieto profesie na papier<br />

a požiadala som dievčatá, aby podčiarkli<br />

tú činnosť, ktorá si vyžaduje prinajmenšom<br />

stredoškolské vzdelanie.<br />

A aby mi na tých fotografiách ukázali<br />

Pohlavná sila a jej význam pre duchovný vzostup<br />

Úryvok z prednášky<br />

S<br />

o vstupom pohlavnej sily prebudí sa v prvom rade mocný vzlet nahor<br />

ku všetkému ideálnemu, peknému, čistému! U neskazenej mládeže<br />

oboch pohlaví to možno zreteľne pozorovať. Odtiaľ pramení zasnenosť<br />

mladých rokov, ktorej sa dospelí, žiaľ, často vysmievajú. Preto tiež prichádzajú<br />

v týchto rokoch nevysvetliteľné, ľahko zádumčivé city.<br />

Nie bez dôvodu sa dostavujú chvíle, keď sa mladíkovi alebo dievčaťu zdá,<br />

akoby mali niesť všetku bolesť sveta a tiež chvíle, v ktorých k nim prichádza<br />

tušenie hlbokej vážnosti.<br />

Taktiež často sa vyskytujúci pocit nepochopenia má v skutočnosti v sebe<br />

mnoho pravdy. Je to dočasné poznanie falošnej tvárnosti okolia, ktoré<br />

nechce, ani nemôže porozumieť posvätnému náznaku k čistému vzletu do<br />

výšky. Ľudia z tohto okolia sa uspokoja až vtedy, keď tento výstražne varujúci<br />

cit v dozrievajúcich dušiach bude strhnutý do im zrozumiteľnejšieho<br />

„reálnejšieho“ a triezveho sveta, ktorému rozumejú. Oni ho považujú pre<br />

ľudstvo a z hľadiska ich jednostranného rozumového chápania za jedine<br />

normálny!<br />

Tajuplne vyžarujúci pôvab neskazeného dievčaťa alebo neskazeného mladíka<br />

nie je ničím iným, než čistým vzostupom prebúdzajúcej sa pohlavnej<br />

sily, snúbiacej sa so silou ducha a túžiacej po vyššom, najušľachtilejšom,<br />

čo ich okolie vyciťuje!<br />

Starostlivo dbal Stvoriteľ na to, aby premena človeka nastala práve vo<br />

veku, keď si už naplno môže uvedomovať svoje chcenie a konanie.<br />

Potom príde chvíľa, keď môže a má hravo odvrhnúť všetko minulé, a to<br />

s plnou silou, teraz v ňom spočívajúcou. Odpadlo by to dokonca samo od<br />

seba, keby si človek zachoval to chcenie k dobru, ku ktorému ho to v tomto<br />

čase niečo neustále nabáda. Potom by sa mohol, ako to city celkom správne<br />

naznačujú, povzniesť až na ten stupeň, kam ako človek patrí!<br />

Abd-ru-shin<br />

Karla Gotta alebo futbalistu Vitteka.<br />

Nech mi samé povedia, či by svoj dom<br />

dali opraviť zubárovi alebo vyučenému<br />

murárovi. No a karta sa začala<br />

obracať. Naraz som sa dozvedala, čo<br />

krásne dnes v škole šili, čo dobré uvarili<br />

a upiekli, aké krásne sklené figúrky<br />

majú v triede pri svojom kahane. A keď<br />

som im povedala, že ja nič také úžasné<br />

neovládam a že posudzujem človeka<br />

podľa toho, aké má srdce a ako a čím<br />

môže pomôcť druhým, bol pred nami<br />

jeden z najkrajších večerov mojej vychovávateľskej<br />

„kariéry“.<br />

Hovorí sa, že každé zamestnanie<br />

má svoje pre a proti. Ja však tvrdím,<br />

že práca s mladými ľuďmi má len toto<br />

„pre“. Práca sa darí, keď človek rešpektuje<br />

nielen ľudské, ale predovšetkým tie<br />

vyššie zákony. Morálne zákony, ktoré<br />

máme každý v sebe. Rešpekt a úctu<br />

k druhým, ľudskú slušnosť a ohľaduplnosť,<br />

dať a dostať (nie naopak), pomôcť<br />

a byť užitočný. A predovšetkým<br />

nebáť sa tieto zákony postaviť do sveta.<br />

Výsledok je krásny.<br />

Ilona Stará<br />

ilona.stara@svetgralu.cz<br />

19<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

PRÍRODA<br />

Humus<br />

šanca pre klímu<br />

Anna Štefková<br />

Už niekoľko desaťročí je známe,<br />

že obsah oxidu uhličitého v zemskej<br />

atmosfére dramaticky rastie.<br />

Väčšina vedcov sa dnes zhoduje<br />

v tom, že stúpajúca koncentrácia<br />

CO2 vedie ku globálnemu otepľovaniu,<br />

čo spôsobuje vrásky<br />

mnohým ľuďom na tejto Zemi.<br />

Množia sa preto pokusy produkciu<br />

oxidu uhličitého celosvetovo<br />

znížiť a toto zníženie aj finančne<br />

stimulovať. Dá sa azda takto zabrániť<br />

blížiacej sa katastrofe?<br />

20<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

21<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

PRÍRODA<br />

P<br />

VÝZNAM OXIDU<br />

UHLIČITÉHO<br />

odľa nespočetných diskusií o zmenách<br />

zemskej klímy sa skoro<br />

zdá, že oxid uhličitý je plyn, ktorý<br />

ohrozuje všetok život na Zemi. Nie je<br />

to však pravda. Oxid uhličitý je nejedovatý<br />

plyn, ktorý je dôležitou súčasťou<br />

atmosféry. Obsahovala ho už pradávna<br />

atmosféra našej Zeme, dokonca<br />

v oveľa vyššej koncentrácii než dnes.<br />

Mnohí vedci či politici preto spochybňujú<br />

vplyv CO 2<br />

na globálne otepľovanie,<br />

kritizujú „podvod“ s účinkom<br />

oxidu uhličitého a „klamstvá“ o klíme,<br />

ktoré sa podľa ich názoru dnes dogmaticky<br />

šíria.<br />

Ako to teda vlastne je? – Rozhodujúci<br />

proces na Zemi začal pred asi 3<br />

miliardami rokov fotosyntézou. Pri<br />

nej rastliny premieňajú CO 2<br />

z atmosféry<br />

na iné organické látky, ako sú<br />

cukry, a tým viažu uhlík (C) z CO 2<br />

.<br />

Rast rastlín teda v atmosfére znižoval<br />

obsah CO 2<br />

a zároveň zvyšoval<br />

obsah kyslíka (O 2<br />

). Tým sa vytvárali<br />

vhodné podmienky na život<br />

zvierat a nakoniec aj pre človeka.<br />

Zjednodušene sa dá povedať,<br />

že enormné množstvo<br />

uhlíka vyskytujúce sa v dávnej<br />

atmosfére Zeme bolo v priebehu<br />

miliárd rokov uložené pomocou<br />

chemických procesov do<br />

štyroch „akumulátorov“:<br />

• do biomasy (rastliny, zvieratá<br />

atď.)<br />

• do vrstvy humusu na povrchu<br />

zemskej kôry<br />

• do mora<br />

• do vnútra Zeme (to sú dnes<br />

ložiská plynu, ropy a uhlia)<br />

V atmosfére, bez ktorej by sme<br />

nemohli existovať, sa teraz<br />

vďaka oným pochodom nachádza<br />

podstatne menej uhlíka než v pradávnych<br />

dobách. Zloženie atmosféry<br />

sa bežne vyjadruje v jednotkách<br />

„ppm“ (parts per milion – častice na<br />

milión častíc vzduchu). V roku 1989<br />

napríklad pripadalo na 21 % kyslíka<br />

(= 210 000 ppm) 300 ppm CO 2<br />

. To<br />

zodpovedalo zhruba 700 miliardám<br />

ton uhlíka v atmosfére. Asi 560 miliárd<br />

ton uhlíka je organicky viazaných<br />

v biomase, 3 000 miliárd ton vo vrstve<br />

humusu, 4 000 miliárd ton ako fosílne<br />

ložiská a viac než ich desaťnásobok<br />

v moriach.<br />

Ak dnes hovoríme o dramatickom<br />

náraste obsahu CO 2<br />

v atmosfére – čo<br />

to vlastne znamená? O aké množstvo<br />

vlastne ide? Moderné výskumy dokazujú,<br />

že výkyvy v množstve CO 2<br />

predsa existovali vždy: rozdiely v obsahu<br />

CO 2<br />

v dobách ľadových a medziľadových<br />

v posledných 600 000 rokoch<br />

kolísali v rozmedzí 180 – 300 ppm. To<br />

znamená, že v sledovateľnej histórii<br />

Zeme (analýzy ľadu v Antarktíde) sa<br />

v atmosfére nachádzalo vždy minimálne<br />

400 miliárd a maximálne 700<br />

miliárd ton uhlíka. No dnešná situácia<br />

má iné dimenzie. Obsah CO 2<br />

je –<br />

v prvom rade pričinením ľudí – oveľa<br />

vyšší, ako bol v dobách medziľadových<br />

za posledných milión rokov. Blíži<br />

sa k hodnote 400 ppm, čo zodpovedá<br />

930 miliardám ton uhlíka v atmosfére.<br />

Túto alarmujúcu skutočnosť klimatológovia<br />

nepopierajú. Diskutuje sa<br />

však o dôsledkoch, ktoré vyplynuli<br />

z pozorovaní a meraní. Stojíme azda<br />

bezprostredne pred katastrofou, ktorej<br />

pravdepodobne nie je možné zabrániť?<br />

Alebo to príroda nakoniec<br />

predsa len nejako „zvládne“ a ponúkne<br />

nám podmienky na prežitie<br />

aj naďalej?<br />

A<br />

DRAMATICKÉ<br />

NÁSLEDKY<br />

OTEPĽOVANIA<br />

nalýzy klímy ukazujú, že<br />

priemerná teplota sa od<br />

polovice 19. storočia zvýšila<br />

takmer o jeden stupeň Celzia. Na<br />

prvý pohľad táto hodnota nie je nijako<br />

dramatická, v skutočnosti má<br />

však zvýšenie teploty len o púhych<br />

pár stupňov nesmierne dôsledky:<br />

vymierajú určité druhy rastlín a živočíchov,<br />

topia sa ľadovce, stráca sa<br />

voda v riekach, hladina morí stúpa.<br />

A nechcenými následkami sú extrémne<br />

horúčavy striedané so zrážkami<br />

spôsobujúcimi povodne. Odhaduje<br />

sa, že kvôli zmenám klímy<br />

muselo celosvetovo už asi 20 miliónov<br />

ľudí opustiť svoje príbytky. Ak<br />

22<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

PRÍRODA<br />

bude tento trend pokračovať, ich počet<br />

môže v nasledujúcich 30 rokoch<br />

vzrásť na 200 miliónov. Kde nájde<br />

toľko ľudí nový domov?<br />

Niektorí vedci sa obávajú, že otepľovanie<br />

Zeme by mohlo nepriaznivo<br />

ovplyvniť aj Golfský prúd, ktorý privádza<br />

teplú vodu z trópov na sever<br />

a tým sa stará o relatívne miernu<br />

klímu v západnej Európe. Bez neho<br />

by v Európe nastala nová doba ľadová.<br />

M<br />

PREČO JE STÁLE<br />

TEPLEJŠIE?<br />

nohí skeptici veria, že nárast<br />

teploty je prirodzená zmena,<br />

ktorú musíme jednoducho akceptovať.<br />

Už v roku 1896 švédsky chemik<br />

a nositeľ Nobelovej ceny Svante Arrhenius<br />

(1850 – 1927) zistil súvislosť<br />

medzi obsahom CO 2<br />

v atmosfére<br />

a teplotou ovzdušia. A od tridsiatych<br />

rokov minulého storočia sa na<br />

vedeckej úrovni diskutuje o vplyvoch<br />

industrializácie na otepľovanie<br />

klímy. Žiaľ, diskusia dlho neviedla<br />

k žiadnemu jednoznačnému<br />

výsledku. Zo skúmania uplynulých<br />

600 000 rokov sa však jasne potvrdzuje<br />

súvislosť medzi obsahom CO 2<br />

v atmosfére a jej priemernou teplotou.<br />

Kým v období dôb ľadových<br />

a medziľadových obsah CO 2<br />

kolísal<br />

medzi 180 až 300 ppm, priemerná<br />

teplota atmosféry bola vždy minimálne<br />

8 až maximálne 16ºC. Súvislosť<br />

„viac CO 2<br />

= vyššia teplota“ je<br />

teda štatisticky preukázateľná a je<br />

zrejmá aj dnes, keď je priemerná<br />

teplota atmosféry 15ºC (a existujú<br />

obavy, že by mohla ešte o niekoľko<br />

stupňov vzrásť).<br />

Za to, že je na našej planéte teplo,<br />

vďačíme Slnku. Zo slnečného žiarenia,<br />

ktoré dopadá na povrch Zeme,<br />

je účinná len časť, zvyšok sa odrazí<br />

späť do vesmíru. V príjme slnečného<br />

žiarenia hrajú rozhodujúcu<br />

úlohu takzvané „skleníkové plyny“<br />

(napríklad oxid uhličitý a metán).<br />

Svojou schopnosťou zadržať slnečnú<br />

energiu vytvárajú na Zemi<br />

klímu, ktorú potrebujeme pre život.<br />

Hovorí sa o „prirodzenom<br />

skleníkovom efekte“, ktorý tieto<br />

plyny spôsobujú. Väčšinu slnečnej<br />

energie zadrží vodná para, ale<br />

rovnako dôležitú úlohu hrá CO 2<br />

–<br />

je to druhý najdôležitejší faktor<br />

príjmu slnečného žiarenia. Viac<br />

CO 2<br />

teda znamená vyššie teploty.<br />

Tento skleníkový plyn sa v súčasnej<br />

dobe dostáva do atmosféry v značne<br />

zvýšenej miere, preto sú následky<br />

dnešného stavu označované ako<br />

„antropogénny (človekom spôsobený)<br />

skleníkový efekt“.<br />

M<br />

JE EŠTE VÔBEC<br />

CESTA SPÄŤ?<br />

nohí vedci sa obávajú, že nezostane<br />

pri pomalom náraste<br />

teploty. Rakúsky ekológ dr. August<br />

Raggam píše vo svojej knihe „Biomasse<br />

stoppt Klimawandel (Biomasa<br />

zastavuje zmenu klímy)“ o reakciách,<br />

ktoré vyvolá zahrievanie Zeme<br />

a ktoré sa už nebude dať zastaviť.<br />

Hovorí o uvoľňovaní obrovského<br />

Odhaduje sa, že pre zmeny klímy muselo celosvetovo už<br />

asi 20 miliónov ľudí opustiť svoje príbytky.<br />

množstva CO 2<br />

z morí, o topení ľadovcov<br />

v Grónsku a v Antarktíde,<br />

v dôsledku čoho by mohla hladina<br />

morí stúpnuť v najhoršom prípade až<br />

o 60 – 70 m. Ešte pred krátkym časom<br />

boli takéto scenáre nemysliteľné,<br />

nové alarmujúce merania a pozorovania<br />

však nútia k prehodnoteniu doterajších<br />

stanovísk.<br />

Ďalším problémom by sa mohol<br />

stať metán (CH 4<br />

). Tento plyn sa nachádza<br />

v atmosfére len v stopovom<br />

množstve (menej než 2 ppm), v porovnaní<br />

s CO 2<br />

však vykazuje minimálne<br />

dvadsaťpäťnásobný skleníkový<br />

efekt. Vzniká napríklad pri<br />

veľkochove zvierat, v čističkách odpadových<br />

vôd alebo na neriadených<br />

skládkach odpadu. Ešte nebezpečnejšie<br />

môžu byť obrovské množstvá<br />

metánu, ktoré by sa mohli uvoľňovať<br />

rozmrznutím doteraz zamrznutej<br />

pôdy ako dôsledok globálneho otepľovania.<br />

Je sporné, či sa tieto katastrofické<br />

scenáre stanú skutočnosťou – kolaps<br />

klímy však nemožno ani vylúčiť,<br />

ani ho nijako bližšie časovo určiť.<br />

Dr. Raggam sa obáva, že nám zostáva<br />

krátkych 5 až 10 rokov, kým sa rozbehnú<br />

nezvratné pochody. Je preto<br />

potrebné konať hneď.<br />

23<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

PRÍRODA<br />

K hlavným funkciám dobrej, na humus<br />

bohatej pôdy patrí schopnosť akumulovať<br />

vodu. Počas celého vegetačného<br />

obdobia majú mať rastliny vodu<br />

k dispozícii v dostatočnom množstve.<br />

24<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

Č<br />

PREČO ZLYHÁVAJÚ<br />

REGULAČNÉ<br />

MECHANIZMY?<br />

o teda znamená „konať“? Ide skutočne<br />

„len“ o zníženie emisií CO 2,<br />

alebo musíme zmeniť spôsob myslenia,<br />

pretože zatiaľ nepoznáme rozhodujúce<br />

súvislosti?<br />

V prírode pôsobia isté regulačné mechanizmy,<br />

ktoré sa v minulosti starali<br />

o to, aby sa život na Zemi mohol ďalej<br />

vyvíjať navzdory kolísaniu obsahu uhlíka<br />

v atmosfére. Keď sa napríklad pri<br />

lesných požiaroch alebo výbuchu sopky<br />

dostane do ovzdušia väčšie množstvo<br />

CO 2<br />

a oteplí sa, potom, len čo sa usadí<br />

prach, rastliny vyprodukujú viac biomasy<br />

a prebytočný uhlík z CO 2<br />

sa pomaly<br />

organicky viaže v humuse.<br />

Naopak, keď príroda produkuje príliš<br />

málo biomasy – je chladno, pretože<br />

je v atmosfére príliš málo CO 2<br />

– organizmy<br />

žijú v pôde z humusu, produkuje<br />

sa viac CO 2<br />

a teplota stúpa.<br />

Vzhľadom na súčasný nepopierateľný<br />

vzostup teploty by však mala základná<br />

otázka znieť skôr takto: prečo začali regulačné<br />

mechanizmy v posledných desaťročiach<br />

zlyhávať? Prečo nemôže príroda<br />

terajší, ľuďmi zavinený prebytok<br />

CO 2<br />

jednoducho kompenzovať zvýšeným<br />

rastom rastlín? Odpoveď je jednoduchá:<br />

ľudia celý systém „zelenej produkcie“<br />

na našej planéte narušili do<br />

tej miery, že príroda už nie je schopná<br />

reagovať na zvyšovanie teploty a rast<br />

obsahu CO 2<br />

potrebným zvýšením produkcie<br />

biomasy.<br />

Náš zoznam hriechov totiž nekončí<br />

pri skleníkových plynoch a zvyšovaní<br />

teploty; ide ďalej a predovšetkým do<br />

hĺbky – do života pôdnych organizmov.<br />

Tu, v humuse, je kľúč k pochopeniu hroziaceho<br />

kolapsu – a zároveň naša najväčšia<br />

šanca na záchranu klimatických podmienok<br />

potrebných pre život človeka.<br />

Žiaľ, táto šanca sa zatiaľ ignoruje.<br />

Zdravá pôda s vysokým obsahom humusu<br />

je zatiaľ témou pre biopoľnohospodárov,<br />

pre vysokú politiku je klíma<br />

stále ešte vedľajšia záležitosť. Poľnohospodárska<br />

pôda je považovaná iba<br />

za základ na pestovanie rastlín, a preto<br />

sa väčšina poľnohospodárov snaží o čo<br />

najvyššie výnosy – a pomáhajú si použitím<br />

chémie, geneticky modifikovaných<br />

rastlín a ťažkých poľnohospodárskych<br />

strojov. S kvalitou pôdy si robí starosti<br />

málokto.<br />

Je ťažké vyjadriť v číslach, ako veľmi<br />

pôda trpí dnešným systémom poľnohospodárstva<br />

– chýbajú jasné a jednotné<br />

hodnotiace kritéria. Zo štúdií<br />

k programu Európskej únie na ochranu<br />

pôdy vyplýva, že v Európe už cca 48 %<br />

pôdy obsahuje menej než 2 % organického<br />

uhlíka. To je hraničná hodnota –<br />

je preto najvyšší čas začať premýšľať,<br />

ako predovšetkým v oblasti Stredomoria<br />

zabrániť vytváraniu púštnych oblastí.<br />

A nielen premýšľať – aj niečo robiť.<br />

Nezodpovedné zaobchádzanie s pôdou<br />

takmer po celom svete spolu s pokračujúcim<br />

rabovaním zdrojov, ako<br />

je napríklad výrub dažďových pralesov,<br />

viedlo k tomu, že príroda už nie je<br />

schopná taký nárast CO 2<br />

v atmosfére<br />

spracovať. Preto je stále teplejšie a preto<br />

nám hrozí kolaps klímy. Skutočne už<br />

nestačí len znížiť produkciu skleníkových<br />

plynov, musí sa podariť prebytočný<br />

CO 2<br />

trvale viazať. Správnym<br />

miestom je pôda, jej vrstva humusu,<br />

pretože tá uhlík viazať môže. Na mnohých<br />

miestach sveta sa už hľadajú nové<br />

cesty pestovania plodín. Keď sa totiž<br />

podľa dnešných zvyklostí v poľnohospodárstve<br />

rastliny zásobujú umelými<br />

hnojivami, ničia sa prirodzené pôdne<br />

organizmy a dokonalý systém kolobehu<br />

sa naruší. Hnojenie minerálnymi hnojivami<br />

vytvára pre pôdne organizmy

PRÍRODA<br />

Kompostové závody sa ešte aj dnes často považujú za podniky spracúvajúce odpad.<br />

Čoskoro však budú hrať rozhodujúcu úlohu pri cielene humusovej výstavbe vo veľkom štýle.<br />

falošný dojem, že sú v pôde vo vysokej<br />

koncentrácii obsiahnuté výkaly pôdnych<br />

organizmov. Podľa prirodzeného<br />

regulačného mechanizmu preto časť<br />

organizmov odumiera a život v pôde<br />

mizne. Uvádza sa, že na priemerne poľnohospodársky<br />

obrábanom poli sa od<br />

roku 1940 do dneška hmota pôdnych<br />

organizmov znížila na jednu desatinu<br />

množstva: z pôvodných 30 ton na hektár<br />

na dnešné 3 tony.<br />

MÁLO VODY –<br />

VEĽA VODY<br />

hlavným funkciám dobrej, na humus<br />

bohatej pôdy patrí schop-<br />

K<br />

nosť akumulovať vodu. Počas celého<br />

vegetačného obdobia majú mať rastliny<br />

vodu k dispozícii v dostatočnom<br />

množstve, a to pokiaľ možno nezávisle<br />

od zrážok. Umelo prehnojená pôda<br />

s minimálnym množstvom humusu<br />

je jej schopná prijať len malé množstvo.<br />

To vedie ku katastrofám, pretože<br />

pri väčších zrážkach taká pôda nie je<br />

schopná vodu pojať. V lete 2002 tak<br />

spôsobili povodne v Nemecku, Rakúsku,<br />

Českej republike i na Slovensku<br />

obrovské škody; na jar v roku 2010<br />

sa situácia zopakovala. Aj tu by bola<br />

zdravá pôda s vysokým obsahom humusu<br />

riešením: pri silných dažďových<br />

zrážkach by vodu infiltrovala – nenechala<br />

by ju bez úžitku odtiecť aj s cennou<br />

povrchovou vrstvou hliny.<br />

N<br />

KVALITA PÔDY: TÉMA<br />

21. STOROČIA<br />

ežijeme v ideálnom svete. Pokiaľ<br />

od poľnohospodárov chceme, aby<br />

prestali používať minerálne hnojivá,<br />

musíme im ponúknuť hospodársky zaujímavú<br />

alternatívu. Okrem organických<br />

hnojív je na cielenú, veľkoplošnú<br />

tvorbu humusu ideálny predovšetkým<br />

kompost – to už dokazujú dlhoročné<br />

pokusy aj vedecké výskumy. Dôležitá<br />

je však jeho kvalita. Ešte v osemdesiatych<br />

rokoch minulého storočia sa odpad<br />

kompostoval bez triedenia a vznikal<br />

tak materiál, ktorý obsahoval veľké<br />

množstvá ťažkých kovov.<br />

Skutočnosť, že dobrý kompost je reálnou<br />

šancou na zlepšenie klímy, dnes<br />

potvrdzuje mnoho odborníkov. Komposty<br />

s vysokým podielom organickej<br />

substancie a zodpovedajúcim podielom<br />

kyseliny humínovej môžu rozhodujúcim<br />

spôsobom prispievať k viazaniu<br />

CO 2<br />

v pôde.<br />

A tým sa vraciame k nášmu počiatočnému<br />

problému – čo s nadmerným<br />

množstvom oxidu uhličitého? Keby bol<br />

na plochu 14 000 km 2 poľnohospodársky<br />

obrábanej pôdy rozhodený dobrý<br />

kompost, mohla by pôda viazať toľko<br />

CO 2,<br />

koľko ho má napríklad podľa Kjótskeho<br />

protokolu ušetriť Rakúsko.<br />

Aký je teda záver?<br />

Vo všetkých doterajších diskusiách<br />

o zmenách klímy sa vynechával jeden<br />

dôležitý – a možno ten najdôležitejší –<br />

aspekt: pôda, zem, po ktorej šliapeme.<br />

Jedným z najväčších ekologických hriechov<br />

minulých desaťročí je intenzívne<br />

poľnohospodárstvo, ktoré má za následok<br />

ničenie humusu. Šanca na záchranu<br />

spočíva v opätovnom zvyšovaní<br />

obsahu humusu v pôde, aby sme jej prinavrátili<br />

zdravú regulačnú schopnosť.<br />

Majme na pamäti: je skutočne „o minútu<br />

dvanásť“.<br />

Anna Štefková<br />

anna.stefkova@svetgralu.cz<br />

Spracované podľa seriálu Wernera Huemera<br />

uverejneného v časopise GralsWelt č. 54 – 56.<br />

25<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

SERIÁL<br />

Čo všetko sa udeje,<br />

kým sa narodí človek<br />

V predchádzajúcich častiach seriálu sme<br />

si povedali, ako pri inkarnácii a zrodení<br />

pôsobí „zákon príťažlivosti rovnorodého<br />

druhu“. Vďaka nemu sa dieťa nemôže inkarnovať<br />

k ľubovoľným rodičom, ale len<br />

k takým, ktorí sa k nemu hodia.<br />

Zákon priťahovania rovnorodého sa prejavuje<br />

nielen v duchovnej, ale aj v telesnej<br />

úrovni. Duch môže vstúpiť iba do<br />

takého tela, ktoré mu vlastnosťami zodpovedá<br />

alebo mu je veľmi blízke. Dynamický<br />

a podnikavý duch sa napríklad<br />

nevtelí do jemného a krehkého tela. Telesná<br />

schránka, do ktorej duša pri inkarnácii<br />

„vkĺzne“, je ako oblek, ktorý musí<br />

dokonale sadnúť, aby človek pomocou<br />

neho mohol splniť svoju životnú úlohu.<br />

Christopher Vasey<br />

TAJOMSTVO ZRODENIA 5. diel<br />

ZÁZRAK<br />

EMBRYONÁLNEHO<br />

VÝVOJA<br />

Na spojenie ducha a tela je potrebná<br />

rovnorodosť, ktorá predurčuje aj<br />

vývoj počas tehotenstva, pretože inkarnácia<br />

ľudského ducha môže prebehnúť<br />

až v čase, keď sa nastávajúce<br />

telíčko vyvinie do ľudskej podoby.<br />

Potom má duch možnosť vteliť sa.<br />

Dovtedy musí zárodok prejsť dlhou<br />

a pozoruhodnou cestou vývoja:<br />

počas prvých štrnástich dní to ešte<br />

nie je skutočné telo, ale len zhluk buniek<br />

s priemerom približne jeden milimeter.<br />

Na konci prvého mesiaca má<br />

embryo tvar fazule päť milimetrov<br />

26<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

dlhej; nevidno ani nohy, ani ruky, len<br />

maličké „pupence“, v ktorých sa vyvíjajú<br />

končatiny. Orgány sú prítomné<br />

len v náznakoch. Ich vývoj sa v skutočnosti<br />

začína až počas druhého<br />

mesiaca tehotenstva, keď sa pomaly<br />

objavujú aj prvky tváre: dva malé<br />

výčnelky budúcich očí, dve jamky<br />

na uši… V tomto štádiu meria plod<br />

ešte len tri až štyri centimetre a váži<br />

dva až tri gramy.<br />

Počas tretieho a štvrtého mesiaca<br />

naberá plod stále viac a viac ľudskú<br />

podobu. Oči, ktoré ležali ďaleko od<br />

seba po oboch stranách hlavy, sa<br />

približujú a zakrývajú sa viečkami.<br />

Črtajú sa pery, tvarujú uši, končatiny,<br />

predovšetkým paže sa predl-<br />

žujú. Čoskoro sú vytvarované ruky<br />

a vyvinuté pohlavné orgány. Okrem<br />

toho sa vytvára kostra a zrýchľuje<br />

sa vývoj vnútorných orgánov: srdce<br />

bije, krv sa už v podstate podobá<br />

definitívnemu zloženiu, zmysly sú<br />

pripravené vnímať, mozog začína<br />

pracovať.<br />

Na konci štvrtého mesiaca sú orgány<br />

svojou štruktúrou a funkciou<br />

takmer identické s orgánmi novorodenca.<br />

Ešte jeden až dva týždne<br />

dozrievania – a potom už nestojí inkarnácii<br />

ducha do tohto tela v ceste<br />

nič, pretože rovnorodosť vyžarovania<br />

medzi duchom a fyzickým telom<br />

dozretým do ľudskej podoby je už<br />

dostatočná.

SERIÁL<br />

KEĎ DUCH PRICHÁDZA<br />

Ľudská duša, ktorá sa zdržiavala<br />

v blízkosti matky a dorastajúceho<br />

telíčka, sa približne v polovici tehotenstva<br />

natrvalo spojí so svojím telom,<br />

čiže – ako hovoríme – inkarnuje<br />

sa. Matka si túto veľkú udalosť<br />

uvedomuje vďaka prvým typickým<br />

pohybom plodu. Duch vstúpil do<br />

tela a začína pohybovať rukami a nohami.<br />

Tieto prvé pohyby dieťaťa sa<br />

výrazne odlišujú od slabých trhavých<br />

záchvevov, ktoré matka cítila v prvej<br />

polovici tehotenstva.<br />

Mnohé nastávajúce matky po inkarnácii<br />

výrazne pociťujú blízkosť<br />

dieťaťa, jeho osobitosť. Podľa druhu<br />

vteleného ducha sa môžu objaviť oblažujúce<br />

alebo aj stiesňujúce pocity.<br />

Duch sa teda neinkarnuje už v okamihu<br />

oplodnenia alebo až pri narodení,<br />

ale približne v polovici tehotenstva.<br />

Spojovníkom medzi telom<br />

plodu a dušou (duša = duch vo svojich<br />

jemnohmotných obaloch), je jej<br />

najvrchnejší obal: takzvané astrálne<br />

telo. Astrálne telo nie je, navzdory<br />

častým predstavám, obrazom pozemského<br />

tela, ani jeho vyžarovaním;<br />

je naopak jeho modelom, podľa<br />

ktorého sa telíčko nastávajúceho dieťaťa<br />

vyvíja. Embryonálne bunky sa<br />

orientujú podľa svojho trojrozmerného<br />

modelu. Strácajú postupne<br />

svoj všeobecný charakter a následne<br />

sa z nich stávajú pečeňové, srdcové,<br />

svalové bunky, atď. Až týmto „astrálnym<br />

modelom“ je možné vysvetliť,<br />

prečo sa telesné bunky, ktoré<br />

pôvodne niesli rovnakú „genetickú<br />

výbavu“, vyvíjajú odlišne a nadobúdajú<br />

ľudskú podobu.<br />

Výstavba organizmu nie je teda<br />

riadená len telesnými génmi, ako<br />

to veda ešte dnes často predpokladá.<br />

Gény síce obsahujú všetky informácie<br />

o fyzicky dedičných vlastnostiach,<br />

ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie<br />

nového tela. Tieto informácie však<br />

stále nechávajú dostatok možností na<br />

mnohoraké variácie a získavajú konkrétnu<br />

podobu až pod vplyvom astrálneho<br />

tela. Jeho prostredníctvom<br />

sú genetické možnosti prispôsobené<br />

individuálnym zvláštnostiam inkarnujúceho<br />

sa ducha. Napokon dostane<br />

každý duch telo „na mieru“, ktoré mu<br />

poslúži na ďalší vývoj.<br />

Astrálne telo zostáva nenahraditeľným<br />

spojovacím článkom medzi<br />

duchom a telom i naďalej, po celý pozemský<br />

život.<br />

TAJOMSTVO<br />

VYŽAROVANIA KRVI<br />

Okrem astrálneho tela zohráva pri<br />

každej inkarnácii rozhodujúcu úlohu<br />

aj vyžarovanie krvi. Rovnako ako<br />

všetko ostatné aj krv „vyžaruje“, to<br />

znamená, že vysiela (neviditeľné) lúče,<br />

ktoré sa podobajú vyžarovaniu astrálneho<br />

tela, a preto sa s ním môžu spojiť.<br />

Obe vyžarovania spoločne tvoria<br />

neviditeľný „magnetický most“, bez<br />

ktorého duch nemôže vo fyzickom<br />

tele pevne zakotviť. Tento most tvorený<br />

vyžarovaním je základom udržateľnosti<br />

nášho pozemského života.<br />

Len čo sa uvoľní, duch sa od tela oddelí<br />

a nastáva „smrť“.<br />

Vyžarovanie krvi, ktoré je u každého<br />

človeka iné, sa vyvíja v priebehu<br />

tehotenstva súbežne s tým, ako krv<br />

vzniká. Pre ľudskú krv sú typické<br />

okrem iného červené krvinky, ktorých<br />

svojráznosť spočíva v absencii<br />

bunkového jadra. Počas prvých<br />

troch týždňov vývoja nie sú v embryonálnej<br />

krvi ešte žiadne červené krvinky.<br />

Tie začnú vznikať neskôr, no<br />

spočiatku ešte majú bunkové jadro.<br />

Až neskôr sa − najprv len v malom<br />

množstve – tvoria červené krvinky<br />

bez tohto jadra.<br />

Typicky ľudská krv vzniká teda postupne<br />

a vhodné zloženie dosiahne<br />

približne v polovici tehotenstva.<br />

Meniace sa vyžarovanie krvi v priebehu<br />

tehotenstva pôsobí na ducha pripraveného<br />

na inkarnáciu najprv silnejúcou<br />

príťažlivou silou a nakoniec<br />

vytvorí most na vlastnú inkarnáciu.<br />

JEDINEČNOSŤ<br />

ŽENSKÉHO<br />

VYŽAROVANIA<br />

Okrem procesu priťahovania je pre<br />

inkarnujúceho sa ducha nenahraditeľné<br />

aj osobité ženské vyžarovanie<br />

matky. Bez ženy sa nemôže narodiť<br />

žiadne dieťa a nemôže dochádzať<br />

k žiadnym inkarnáciám – a to nielen<br />

kvôli fyzickému uspôsobeniu telesných<br />

orgánov na tehotenstvo.<br />

Muž a žena sa od prírody odlišujú<br />

nielen po biologickej stránke. Pohla-<br />

27<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

SERIÁL<br />

vie poukazuje predovšetkým na rozdielny<br />

druh pôsobenia: mužské pôsobí<br />

hrubším spôsobom, aktívnejšie,<br />

smerom do okolia; ženské jemnejším,<br />

citovejším spôsobom, pasívnejšie,<br />

s orientáciou na vnútro. Tým je<br />

dané aj vyžarovanie ženského ducha:<br />

je jemnejšie, jeho druh je uspôsobený<br />

na „príjem“.<br />

Toto ženské vyžarovanie je nevyhnutným<br />

predpokladom priťahovania<br />

ľudského ducha pri každej inkarnácii.<br />

Z toho je zrejmé, že nikdy<br />

nebude možné doviesť tehotenstvo<br />

mimo ženského tela do zdarného<br />

konca. V chýbajúcom alebo príliš slabom<br />

moste vyžarovania (problém,<br />

ktorý súvisí so súčasnou spoločenskou<br />

tendenciou k pomužšťovaniu<br />

žien) môže tkvieť i príčina ich častej<br />

neplodnosti.<br />

NECHCENÉ<br />

TEHOTENSTVO<br />

Keďže duch dieťaťa sa inkarnuje<br />

až v polovici tehotenstva, mohol<br />

by snáď niekto dospieť k záveru, že<br />

jeho umelé perušenie pred týmto<br />

okamihom by mohlo byť bezproblémové.<br />

Skúmanie súvislostí však<br />

prináša jasno aj do tejto dnes veľmi<br />

kontroverznej témy. Už od počatia<br />

sa k rodičom ihneď priblížia rôzne<br />

duše, ktoré hľadajú príležitosť na<br />

inkarnáciu. Tá z nich, ktorej vlast-<br />

nosti sa najviac podobajú rodičom,<br />

nadviaže jemnými vláknami spojenie<br />

s matkou a aj s astrálnym telom.<br />

Čím viac vývoj plodu pokročil, tým<br />

sú tieto vlákna pevnejšie. Vzťah medzi<br />

matkou a dieťaťom sa prehlbuje.<br />

U ženy sa prebúdza a vzrastá materinská<br />

láska, ktorá bude pre budúci<br />

spoločný život s dieťaťom taká dôležitá.<br />

Prichádzajúca duša chce opustiť<br />

miesto svojho doterajšieho pobytu<br />

v jemnohmotnom svete a postupne<br />

sa pripravuje na vstup do pozemského<br />

prostredia. Duševné zmeny,<br />

ktoré prebiehajú súčasne s utváraním<br />

plodu, sú teda veľmi ďalekosiahle<br />

a sú spojené s veľkými, životne<br />

dôležitými nádejami. Násilný potrat<br />

tak znamená nielen zničenie žijúceho<br />

organizmu a s ním spojeného astrálneho<br />

tela, ale zároveň hlboko zasahuje<br />

aj do duševného vývoja. Duch<br />

smerujúci k svojej inkarnácii je tým<br />

donútený opäť sa uvoľniť od hrubohmotných<br />

obalov a je tak bezohľadne<br />

odstrčený späť do onoho sveta.<br />

Veľa sa už napísalo o telesných ujmách,<br />

ktorým sú vystavené ženy po<br />

umelom potrate; o vysokých rizikách<br />

neskoršieho potratu, predčasného<br />

pôrodu alebo mimomaternicového<br />

tehotenstva. Okrem toho sa<br />

však tieto ženy – nie bez príčiny –<br />

sťažujú aj na závažné emocionálne<br />

a psychické poruchy, ktoré po umelom<br />

potrate pociťujú: pocity previnenia,<br />

duševné bolesti, bezmocnosť<br />

z nemožnosti napraviť chybu.<br />

„Krátko po zákroku“ opisuje svoje<br />

pocity jedna z postihnutých žien:<br />

„…a v prvej fáze úľavy som si myslela,<br />

že som všetky svoje problémy vyriešila.<br />

Aká ilúzia! Postupne som bolestne<br />

poznávala dosah svojho činu:<br />

nechala som zabiť vlastné dieťa! Pod<br />

ťarchou tejto skutočnosti som sa doslova<br />

zrútila… V zármutku z tohto<br />

činu som žila dva a pol roka. Vedela<br />

som, že som veľmi ukrivdila svojmu<br />

dieťaťu a sama sebe. Pripustila som,<br />

aby bol prerušený život môjho dieťaťa<br />

a nechala som si ho vziať, aj keď som<br />

ho už milovala. Stala som sa matkou<br />

mŕtveho dieťaťa, bolo to neznesiteľné.“<br />

(Citácia z knihy: „Schwei zer<br />

Hilfe für Mutter und Kind“, Basel)<br />

Spoznávanie zákonov inkarnácie<br />

prináša nový pohľad na zaujímavé<br />

súvislosti, ktoré zároveň objasňujú<br />

významné deje v ľudskom bytí. Ich<br />

rešpektovanie dáva človeku možnosť<br />

harmonickejšieho a šťastnejšieho života<br />

na svojej ceste vývoja vo stvorení.<br />

Téma šiesteho dielu:<br />

Význam dedičnosti<br />

Christopher Vasey<br />

christopher.vasey@<br />

svetgralu.sk<br />

28<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

HUDBA<br />

Jaroslav Klimecký<br />

L<br />

eoš Janáček je jedným z posledných svetovo<br />

uznávaných českých skladateľov. Jeho diela sú uznávané<br />

a hrajú sa od Európy po Japonsko. Ako Česi alebo<br />

Slováci môžeme navyše obdivovať jeho zmysel pre prenos<br />

ľudskej reči do hudby. I ľudovú reč dokáže pretvoriť v jej<br />

rytme i melodike do sveta tónov a hudobného vyjadrenia.<br />

Jeho hudba, nabitá emóciami, priťahuje práve poslucháčov,<br />

bažiacich po citovom bohatstve v dnešnom modernom<br />

svete a plní koncertné sály i hľadiská divadiel. Ak však<br />

zájdeme na jeho operu doma, uvidíme okolo seba – no,<br />

povedzme tak spolovice naplnené hľadisko. Zatiaľ čo<br />

včera na ľúbivú taliansku operu bolo vypredané. Prečo<br />

je to tak? My ľudia máme najradšej príjemné, lahodiace<br />

zážitky. A to napriek tomu, že vieme – aspoň my, čitatelia<br />

tohto časopisu to vieme – že práve tie trpké prežitky sú<br />

vzdialené plochosti, povrchnosti, majú hĺbku, prekypujú<br />

vnútorným nábojom, dokážu nás meniť a dodávať nám<br />

rýdzosti. Tam, kde na poznávanie a na našu premenu nepostačí<br />

naša vlastná ochota, nastúpi pevná ruka prežitkov<br />

zvonka. Alebo aj umenie – ono nám dá prežiť životy iných<br />

a i cudzie prežívanie nás v nich obohacuje.<br />

„Postretla ma šťastná udalosť a ja ešte dnes cítim, že nie<br />

som dosť pokojný, aby som to rozvážne vyslovil alebo<br />

skôr jasavo vykričal do sveta, ako by sa mi patrilo... do<br />

tohto sveta sa nedá snáď nič s jasotom vykrikovať. Touto<br />

udalosťou bola inscenácia Janáčkovej opery Jej pastorkyňa“,<br />

napísal po zhliadnutí pražskej premiéry opery<br />

Max Brod, nemecký spisovateľ a hudobný kritik žijúci<br />

v Prahe. Janáček vtedy po uvedení Pastorkyne hľadal<br />

v Prahe prekladateľa a našiel nadšeného stúpenca; prišiel<br />

nemecký spisovateľ, ktorý vyhlásil: „Od tejto chvíle som<br />

sa stal zajatcom Janáčkovho umenia.“ Do svojho nadšenia<br />

zasvätil aj svojho priateľa, bledého, slabého, melancholicky<br />

veselého, mladého spisovateľa. Bol to Franz Kafka.<br />

S Brodom sa rozprával po nemecky a hovoril mu vtedy, že<br />

písať je pre neho ako modliť sa. Brod mu poslal korektúru<br />

nemeckého prekladu Pastorkyne a Kafka v ňom urobil<br />

niekoľko návrhov na zmeny. Často sa potom vypytoval<br />

na Janáčkove názory.<br />

Rozhodujúci vplyv na výsledný tvar i ducha hudby<br />

Leo ša Janáčka mali mesiace a týždne, keď jeho milovaná<br />

dcéra Oľga za svojho pobytu v Petrohrade ochorela na<br />

týfus a po návrate domov po ťažkom utrpení, vo svojich<br />

21 rokoch, vo februári 1903 zomiera.<br />

Leoš Janáček – fotografia z roku 1904<br />

S krvácajúcim srdcom jej zdrvený otec prehrával na jej<br />

želanie časti Pastorkyne a nakoniec vkladá do truhly list<br />

partitúry s Jenúfinou modlitbou. Po smrti osemročného<br />

syna Vladimíra vložil všetky svoje nádeje do milovanej<br />

dcéry, a teraz... Neskôr vo svojich spomienkach píše:<br />

„Jej pastorkyňu viazal by som len čiernou stuhou dlhej<br />

choroby, bolesti a náreku svojej dcéry Oľgy a chlapčaťa<br />

Vladimíra.“<br />

29<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

HUDBA<br />

30<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

V<br />

PRAHA<br />

roku 1903 posiela Janáček partitúru Pastorkyne<br />

do Prahy. Všetka jeho túžba sa potom upäla na<br />

odpoveď: Prijmú? Neprijmú? Odpoveď bola chladná<br />

a stručná: „Dielo sa vracia ako nevhodné na uvedenie.“<br />

Vtedy päťdesiatročný Janáček vnútorne zakolísal, bolo<br />

to veľké sklamanie. Prestal veriť sám sebe. Brnianska<br />

premiéra v Starom divadle na Veveří v januári 1904 ho<br />

iba čiastočne upokojila. On chcel Pastorkyňu poslať do<br />

sveta.<br />

Dvanásť rokov potom trvalo, než sa Pastorkyňa dostala<br />

do pražského Národného divadla. Ešte dvakrát Karel<br />

Kovařovic, vtedajší šéf opery, Pastorkyňu odmietol.<br />

Nakoniec na príhovor Janáčkových priateľov a priaznivcov,<br />

doktora Veselého a jeho manželky, speváčky Marie<br />

Calmy, Kovařovicovho libretistu, spisovateľa Šípka a konečne<br />

i priateľa intendanta Národného divadla Schmoranza<br />

– Kovařovic partitúru prijal. Ale vyhradil si právo<br />

na vlastné úpravy. Janáček súhlasil: „Ako by som nemal<br />

prijať od vás návrhy na prípadné skratky... Naopak, prosím<br />

vás, aby ste láskavo tú korektúru urobili.“ Kovařovic<br />

zmenil Janáčkov rukopis na 77 miestach. Vynechával<br />

nadbytočné opakovania motívov, vyplnil zvukové medzery<br />

a prepracoval celý záver. Janáček sám seba ubezpečoval,<br />

že Kovařovic domýšľa jeho sloh.<br />

Začalo sa skúšať. Janáček sedával mlčky vzadu, len občas<br />

nesmelo zasiahol. Pozoroval, ako Kovařovic vypracováva<br />

dielo: starostlivo, dynamicky. Zo spevákov vtedy<br />

dominovala živelná a vynikajúca altistka Gabriela Horvátová<br />

v úlohe Kostelničky. Tá sa celou svojou umeleckou<br />

osobnosťou postavila vo svojej úlohe za Janáčka. Janáček<br />

píše domov: „Pani Horvátová je umelecká povaha, akú<br />

som ešte nevidel a nepočul.“<br />

Na generálnej skúške býva obvykle veľa hudobných odborníkov<br />

a kritikov. Muž, ktorý dlho sedel vedľa Janáčka<br />

mlčky, sa vo chvíli keď znel zbor návratu regrútov neovládol,<br />

náhle položil dlaň na jeho predlaktie a pohnuto<br />

povedal:<br />

„Majstre, zaplať Pán Boh, zasa trocha horúcej ľudskej<br />

krvi.“<br />

„A kto vy ste?“ pýta sa Janáček zvedavo.<br />

„Josef Suk,“ predstavil sa skladateľ. „Jeden zo zaostalých,<br />

ktorí toho od vás poznali málo.“<br />

„A to som rád, to som rád. Mám radosť, že sa vám to<br />

páči. To vám ďakujem.“<br />

Keď potom mohutné finále s lesnými rohmi spelo k vyvrcholeniu<br />

a burácalo do velebného vrcholu, Janáček<br />

už stál so slzami v očiach v prvom rade kresiel hneď za<br />

dirigentom, pohnutý tak ako už dávno nie. Teraz však<br />

Divadelná ceduľa na premiéru Jej pastorkyne v Brne v roku 1904<br />

nastúpili obavy, či Pastorkyňa splní jeho nádeje, ktoré<br />

do nej po toľkých rokoch vkladal. Ani netušil, že doktor<br />

Veselý sa musel opatrnému vedeniu divadla zaručiť svojím<br />

majetkom za šesť predstavení pre prípad neúspechu.<br />

Premiéra však bola slávna. Lóže i kreslá zažiarili farbami,<br />

dámy prišli v národných krojoch, manifestácia<br />

mala dokázať priblíženie Moravy Prahe a naopak. Bolo<br />

to 26. mája 1916, v deň Janáčkovho veľkého zadosťučinenia,<br />

v najslávnejší deň jeho života. Aj reprízy mali značný<br />

úspech. Horvátová píše Janáčkovi o prvej z nich:<br />

„Po prvom dejstve sa museli sólisti päťkrát a ja, Vaša<br />

Kostelnička, – za jasania obecenstva Výborne a Sláva –<br />

pätnásťkrát objaviť pred rampou; od radosti som musela<br />

plakať… Tretie dejstvo malo ďaleko väčší úspech než pri<br />

premiére. Všetci zostali v hľadisku ako očarení stáť a neprestávali<br />

s ováciami, až musela byť spustená železná<br />

opona.“

HUDBA<br />

VIEDEŇ<br />

februára 1918 bola Pastorkyňa premenovaná na Jenúfu<br />

18. a objavila sa v nemeckom preklade Maxa Broda na<br />

javisku Dvornej opery vo Viedni. Po štyroch Smetanových<br />

operách a jednej Dvořákovej šiesta česká opera.<br />

Ani tu však cesta k premiére nebola bez prekážok. Dlho<br />

nebolo isté, či sa vôbec uskutoční. Nemecké vydanie klavírneho<br />

výťahu a partitúry síce zapôsobilo, ledva však<br />

Viedeň Brodov preklad prijala, nastali nové ťahanice<br />

o ľudovú nemčinu. Zasiahol nový prekladateľ opravami,<br />

ktoré Broda urážali. Potom prišli s interpeláciou v parlamente<br />

nacionálni poslanci. Opera s česko-národným<br />

dejom a hudbou, keď Česi zrádzajú na fronte? Národné<br />

listy v Prahe potom unáhlene uverejnili urážlivý návrh,<br />

aby sa natruc vyhodili z českých javísk viedenské operety.<br />

Janáček ihneď píše redakcii bolestný list, prečo stavia jeho<br />

hudbu do jedného radu s operetami.<br />

Nakoniec zasiahol sám mladý cisár Karol. Chcel sa dokonca<br />

na premiére zúčastniť, ale cisárovná Zita, čakajúca<br />

dieťa sa bála drastického deja. Na plagátoch však stálo<br />

čierne na bielom „Auf allerhöchsten Befehl!“ (Na najvyšší<br />

rozkaz!)<br />

Časť Janáčkovho rukopisu Jej pastorkyne<br />

Janáček už zo skúsenosti vedel, aká dôležitá je výprava<br />

opery. Zmluvne si zabezpečil, že sa Viedeň bude držať<br />

pražského predvedenia. Aby mu neurobili z Jenúfy Tyroláčku<br />

v dirndli − ako sa to stalo Smetanovej Marienke −<br />

poslal výtvarníkov po kroje do Uherského Hradišťa.<br />

A uprosil aj režiséra, aby poslal tanečného majstra odkukať<br />

verbunk od už skúsených pražských tanečníkov.<br />

Pôvodne mal Janáček želanie, aby Kostelničku spievala<br />

Horvátová, ale tá sa nemohla v Prahe uvoľniť. Lucy<br />

Weidtová bola oveľa drsnejšia a jej soprán znel ostro,<br />

ale zato výborne hrala. Marie Jeritzová v úlohe Jenúfy<br />

bola zasa oveľa presvedčivejšia než predchádzajúce<br />

predstaviteľky.<br />

Na generálnej skúške sa už komparz zaskvel v krojoch<br />

podľa moravských vzorov, zbor mal stopäťdesiat členov, priviedli<br />

aj ovenčeného koňa. J. B. Foerster, ktorý v tom čase<br />

pôsobil vo Viedni ako hudobný kritik, píše: „Keď sa po prvý<br />

raz zdvihla opona, ozval sa v divadle vzdych údivu! A skutočne,<br />

ani v tomto zhromaždení nebol jediný účastník, ktorý<br />

by nebol býval uchvátený krásou úplne nevšednou. Javisko,<br />

otvorené v celej dĺžke a ožiarené tisíckami svetiel, zobrazovalo<br />

slovácky kraj za slnečného dňa. Po ľavej ruke mlyn,<br />

okolo neho široká cesta vedúca k mostu, o ktorého drevené<br />

zábradlie stála ľahko opretá Jenúfa vo svojom malebnom<br />

kroji… Nespomínam si, že by som niekedy predtým alebo<br />

potom videl na javisku obraz toľkého pôvabu.“<br />

Pri premiére bolo hľadisko plné šľachty a vysokých úradníkov.<br />

Janáček s napätím čakal na prvé zvuky xylofónu,<br />

ohlasujúceho Viedni slovácky mlyn. Túžobne prehovorili<br />

sólové husle, javisko sa rozžiarilo. Tak ako v Prahe, i tu<br />

bolo obecenstvo uchvátené zborom regrútov, vracajúcich<br />

sa z asentírky (odvodu – pozn. red.):<br />

„Všeci sa ženija,<br />

vojny sa bojija,<br />

a já sa nežením,<br />

vojny sa nebojím.“<br />

Keď sa utíši veselie, furiantský Števa – pri asentírke ho<br />

neodviedli – si odmietne zobrať Jenúfu, ktorá s ním čaká<br />

dieťa. Kostelnička začne spriadať svoj desivý plán s Lacom.<br />

Janáček sa tu a tam pozrie na tváre divákov, či chápu,<br />

čo chce hudbou povedať: že zlým skutkom sa nedá dôjsť<br />

k dobrému cieľu. Hľadisko napäto sleduje dej. Pochopí<br />

skutočný obsah? Pochopí, čo je obsiahnuté vo vrúcnej<br />

Jenúfinej modlitbe „Zdravas kráľovná“? Dá sa pochopiť,<br />

čo prežíval on, keď pred rokmi ukladal list partitúry do<br />

truhly svojej milovanej dcére Oľge? Pochopí, koľkú bolesť<br />

obsahujú tóny a slová Jenúfy, keď sa od Kostelničky dozvedá,<br />

že dieťa v čase jej horúčkovitého spánku zomrelo:<br />

„Tož umřel můj chlapčok radostný.“ Nevykrikuje, nelamentuje,<br />

len v tónoch hudby a v plači si potichu zúfa: „Tož<br />

už mi umřel – už je andělíčkem.“<br />

Trikrát päť úderov tympanu, päť zdrapov krvavého mäsa,<br />

o ktoré Janáček na skúškach vždy prosil, uzatvára jednu<br />

životnú kapitolu. Jenúfa zatvára okno: „Jaký to vítr a mráz!“<br />

Kostelnička zdesene: „Jak by sem smrt načuhovala!“<br />

Chystá sa svadba Jenúfy a Laca, ktorý si na príhovor<br />

Kostelničky Jenúfu rád vezme, ale bolo by mu zaťažko<br />

vychovávať Števovo dieťa. Laco ku Kostelničke:<br />

„Uctivo vás prosím o požehnání.“<br />

31<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

HUDBA<br />

Kostelnička sa chystá požehnať svojej pastorkyni. Strhne<br />

sa hluk. V hľadisku je napäté ticho… hudba utícha…<br />

potom zdesený výkrik z diaľky:<br />

„Chuďátko! Nějaká bestija uničila dítě!“<br />

„Co se děje?“<br />

„Vy to nevíte? Sekáči z pivovaru našli pod ledem přimrzlé<br />

dítě!“<br />

„Ó hrůza!“<br />

„Je jako živé, v peřince a povijanu, na hlavě červenou<br />

pupinu!“<br />

„To je na hrůzu!“<br />

Jenůfa: „Ale to je můj chlapčok! To je Števuška, můj<br />

chlapčok, můj! Vidíte jeho poviják, jeho čepeček! Kterak<br />

jste ho dopravili? Bez truhélky, bez věnečku. Co mu pokoja<br />

nedáte…?“<br />

„Ta utratila svoje dítě!“<br />

„Kamením do ní! Zabila dítě! Jistě to dovezla z Vídně!“<br />

Laco vybuchne: „Jenom se odvažte někdo se jí dotknout!<br />

Pěstí vás dobiju!“<br />

Kostelnička do ticha:<br />

„Ještě jsem tu já! Vy ničeho nevíte! To je můj skutek – můj<br />

trest Boží!“ „Kostelnička!“<br />

„Já jsem dítě Jenůfčino uničila, já samotná. Její život, její<br />

štěstí chtěla jsem zachránit. Já dítě vzala, k řece zanesla a v<br />

prosekaný otvor vstrčila…“<br />

„To že Kostelnička!“<br />

„Bylo to večer. Ono se nebránilo, ani nezapíplo…!“<br />

„Ježíši Kriste!“<br />

„Oh, slitujte se nad ní, nehaňte ji! Ona je nevinná… Mne<br />

suďte, mne kamenujte, bídnou!“<br />

„Ej, mamičko, pod led – och!“<br />

Kostelnička padá na kolená:<br />

„Vstaňte, pěstounko moja… Dosti smrtelného ponížení<br />

a muk vás čeká!“<br />

„Odpusť mi jenom ty – včil vidím, že jsem sebe milovala<br />

víc než tebe. Chci trpět! Aji na mne Spasitel pohlédne!“<br />

„Pojdte, rychtáři! Veďte mne…!“<br />

V celom orchestri kulminuje vrchol ľudskej tragédie<br />

v poznaní desivého omylu. … Po pauze absolútneho ticha<br />

v hľadisku i v orchestri sa potichu rozoznieva najkrajšia<br />

a najsilnejšia časť opery: nádherná janáčkovská téma, ústiaca<br />

v mnohých hlasových obmenách do poznania pravej<br />

lásky.<br />

„Odešli… jdi také, Laco! Však včil vidíš, že s mým bědným<br />

životem svój spojit nemůžeš! Buď s Bohem… a pamatuj si,<br />

žes byl nejlepší člověk, jehož jsem poznala na světě!“<br />

„Ty odejdeš do světa za hodnějším životem a mne nevezmeš<br />

s sebou, Jenůfko?“<br />

„Víš, že mne budou volat k soudu, že každý se na mne<br />

s opovržením podívá?“<br />

32<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

„Jenůfko, já to pro tebe snesu. Co nám do světa, když si<br />

budeme na útěchu!“<br />

„Ó, Laco, duša moja! Ó, pojď, pojď! Včil k tobě mne dovedla<br />

láska ta větší, co Pán Bůh s ní spokojen!“<br />

Zvuk lesných rohov, pozáun a celého orchestra stále<br />

silnie, stúpa do mohutného finále, až doburáca do velebného<br />

Es dur.<br />

Opona pomaly padá.<br />

„Po prvý raz po všetkých tých hrôzostrašných scénach<br />

zaznie vznešenosť veľkého mena »Boh«. Táto posledná<br />

scéna opery uvádza ku koreňu idey lásky názornejšie, než<br />

čítanie filozofických esejí! Ku koreňu idey lásky, ktorá<br />

z človečenstva cíteného pravdivo a bez sebectva, dáva vyplynúť<br />

idei ľudskosti.“ Tak píše Max Brod o závere opery.<br />

Po prvý raz po všetkých<br />

hrôzostrašných scénach zaznie<br />

vznešenosť veľkého mena »Boh«.<br />

Posledná scéna opery uvádza<br />

ku koreňu idey lásky názornejšie,<br />

než čítanie filozofických esejí!<br />

V Prahe se o premiére mlčalo. Zato viedenské noviny<br />

boli plné ohlasov. Brod upozornil Viedenčanov na<br />

„goetheovskú“ Janáčkovu hlavu, privítanie napísal aj Machar,<br />

po česky ho pozdravili hviezdy Dvornej opery, slávny<br />

Slezak a nemenej slávna Jeritzová, obaja rodáci z Brna.<br />

Dvadsaťkrát sa musel Janáček klaňať nadšenému publiku.<br />

Ani v tejto chvíli nezabudol: „Tebe, Oľga, na pamäť! Tebe…“<br />

Z Prahy potešil úprimný list pani Anny Kovařovicovej.<br />

Písala blahoželanie i za svojho manžela: „Pastorkyňa, nám<br />

taká drahá, k srdcu prirastená, nech víťazne ide svetom!<br />

Nech poskytne i cudzím tých mocných dojmov, v hĺbke<br />

duše sa zachvievajúcich. V tieto dni sme spomínali na<br />

Vás, o premiére boli v duchu s Vami…“ – Jenúfa našla<br />

cestu do sveta.<br />

Jaroslav Klimecký<br />

jaroslav.klimecky@svetgralu.cz<br />

Literatúra:<br />

Max Brod: Leoš Janáček, život a dílo<br />

František Kožík: Po zarostlém chodníčku<br />

Jaroslav Slavický: Listy důvěrné

Dospievanie?<br />

To je, keď<br />

sa dostaneš<br />

na koniec piesne?<br />

Rozhovor s Lenkou Preňkovou<br />

a Soňou Sugrañes<br />

Je neskoré popoludnie, prvý máj... my<br />

tri sedíme na záhradke a rozprávame sa<br />

o dos pievaní. Tentoraz nie som redaktorka,<br />

ktorá kladie otázky na tému odborníkom.<br />

Hovoríme si o svojich skúsenostiach;<br />

nemáme recept, hotové názory, hotové<br />

teórie. Som jedna z nich. Som rovnako ako<br />

ony, matka pomaly dospievajúcich synov,<br />

ony sú navyše ešte učiteľky dospievajúcich<br />

študentov, predtým učiteľky malých<br />

detí. Aj keď som sa zo všetkých síl snažila<br />

klásť rôznorodé otázky k téme, vždy sme<br />

nakoniec skončili pri rovnakých pojmoch:<br />

zodpovednosti, rešpekte, šťastí, radosti<br />

a láske... Aj keď sme sa zo všetkých síl snažili<br />

držať sa obdobia dospievania, vždy<br />

sme nakoniec zistili, že rovnaký model<br />

prístupu k dospievajúcim platí aj pre najmenšie<br />

deti a platí aj pre dospelých...<br />

Nechcem riešiť dospievanie z fyziologickej<br />

stránky. Chcem sa zaoberať skôr<br />

vnútrom dospievajúcich. Je to, myslím<br />

si, jedno z najcitlivejších období, ktoré<br />

sme všetci prežili a ktoré prežívajú<br />

alebo začínajú prežívať naše deti, vaši<br />

študenti... V deťoch sa začína niečo<br />

prebúdzať, začínajú inak premýšľať<br />

o živote, o sebe... Pýtala som sa našich<br />

detí, čo je to dospievanie – starší Jan mi<br />

povedal, že na takéto otázky mi odpovedať<br />

nebude, Prokop odpovedal: „Dospievanie<br />

je, keď sa dostaneš na koniec<br />

piesne,“ a tým sme skončili...<br />

Lenka: Takže je v podstate v koncoch<br />

– ibaže by začal novú pieseň. Ja<br />

to beriem tak, a vidím to aj na tých<br />

ľuďoch na strednej škole, že sa v tomto<br />

období pokúšajú nejako zorientovať.<br />

Rúca sa im všetko staré, staré modely,<br />

ktoré im rodičia vštepili, alebo ktoré<br />

33<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

ROZHOVOR<br />

odpočúvali v televízii, v škole... A teraz<br />

si to chcú usporiadať po svojom<br />

tak, aby im to dávalo zmysel. Aby vedeli,<br />

od čoho sa odraziť.<br />

Čo robíme my dospelí voči dospievajúcim<br />

nesprávne?<br />

Lenka: V živote i v škole – malým,<br />

veľkým i tým najväčším dospelým<br />

chýba často zmysluplnosť, jasné pravidlá<br />

pre všetkých – aby nič neprechádzalo<br />

na osobnú rovinu, že niekto<br />

niekým môže manipulovať, ako chce.<br />

Jednoducho – to a to sa splní a za to je<br />

toto. A nesúvisí to s tebou a ani s tým,<br />

či si mi sympatický alebo nie. Rešpektovanie<br />

toho druhého – to musí zostať<br />

a je úplne jedno, kto si a kde si. Či si<br />

v škôlke, na prvom stupni, na strednej<br />

škole, alebo či si dospelý.<br />

Soňa: V žiadnom prípade nie sme tí<br />

chytrí, ktorí sa s nimi môžu zahrávať<br />

– ty budeš robiť to a ty zas ono.<br />

To isté platí aj v rodine. Mal by tam<br />

byť vzájomný rešpekt, vzájomná úcta.<br />

A aj keď, samozrejme, my ako starší<br />

už vieme lepšie, ako ten svet funguje,<br />

poznáme veľa pravidiel, vieme, čím<br />

si prácu i život uľahčiť, vieme, že keď<br />

urobíme určitú vec určitým spôsobom,<br />

bude to pre nás lepšie, ako ísť niekde<br />

hlavou proti múru, no neznamená to,<br />

že keď oni tieto skúsenosti nemajú, budeme<br />

ich nútiť ísť určitým spôsobom.<br />

Oni musia mať šancu pýtať sa: „Prečo<br />

takto? Prečo to neskúsiť inak?“ Myslím<br />

si, že najväčšou našou chybou je,<br />

keď im povieme: „Nie, nie, tam sa vôbec<br />

nepúšťaj, doprava vôbec nechoď,<br />

ani to neskúšaj, pretože ja viem, že by<br />

si tam nemal ísť, ja to viem“.<br />

Ja mám niekedy pocit, najmä keď<br />

idem na triedne schôdzky, že sa niektorí<br />

učitelia – a nielen učitelia, ale<br />

všeobecne dospelí – dospievajúcich<br />

boja. A preventívne z tohto strachu<br />

sa na nich zlostia, majú aj strach, že<br />

34<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

im budú odvrávať, že budú k nim<br />

drzí, napríklad i sprostí, niekedy až<br />

agresívni. Je ten strach namieste? Ako<br />

vôbec reagovať na tú ich drzosť – povedzte<br />

teda nejaký príklad, ako ste<br />

sa s niečím podobným vysporiadali?<br />

Lenka: Vždy, keď začnú nejako vyvádzať,<br />

robiť vylomeniny, chcú na seba<br />

upútať pozornosť. Niektorí učitelia<br />

pre istotu tie deti „vydusia“ dopredu,<br />

pretože sa ich boja, takže preventívne,<br />

aby si nič nedovolili, sa na ne naštvú.<br />

Niekedy tí dospelí vytvoria veľmi nepríjemnú<br />

až neúnosnú atmosféru, niektorí<br />

vyučujúci sú takto nachystaní už<br />

z domu. A potom sú takí, ktorí na to<br />

idú presne opačne. Spomínam si, sedeli<br />

sme s deťmi v takom otvorenom<br />

kruhu (je to taká metóda, ktorú som<br />

videla na jednom seminári manželov<br />

Kopřivovcov). Každý, kto dostal do<br />

ruky kamienok, mohol povedať čokoľvek,<br />

čo ho trápi – bez toho, aby ho<br />

za to niekto kritizoval alebo rozprával<br />

niečo niekomu ďalšiemu. A vyvalilo<br />

sa toho na mňa toľko, že som z toho<br />

bola úplne hotová. Boli to dôverné informácie.<br />

Deti potom za mnou začali<br />

prichádzať do kabinetu a zdôverovali<br />

sa mi. A očakávali, že to nikomu nepoviem<br />

a že im poradím. Zverila som<br />

sa s tým švagrinej a tá mi na to povedala:<br />

„Ty si ako v tom kostole v Taliansku,<br />

kde rozhodli, že si konečne<br />

postavia verejné záchody a teraz sú<br />

nahnevaní, že im tam ľudia chodia.<br />

Čo si čakala? Keď niečo otvoríš, niečo<br />

dostaneš. Je to ako voda, silný prúd,<br />

ktorý prehradíš a akonáhle nájde škáročku,<br />

všetka sila, ktorá vodu zadržiava,<br />

tam vrazí. Môže ti to aj veľmi<br />

uškodiť, takže s tým musíš pracovať<br />

naozaj opatrne.“<br />

Ale ty vieš, že je to dobrá cesta...<br />

Lenka: Áno, ale len za predpokladu,<br />

že si budem stále sama držať „súlad<br />

s vesmírom“, aby som mala<br />

svoju vlastnú stabilitu, aby som bola<br />

rozvážna a vedela rozlišovať situácie.<br />

Keď som unavená, podráždená,<br />

vyčerpaná, tak tú citlivosť stratím.<br />

Vždy sa modlím za to, aby som bola<br />

rozvážna a dokázala situáciu správne<br />

vyhodnotiť. Nemám recept na nič –<br />

ale toto jediné si strážim.<br />

Ako učiteľky máte obrovskú moc. Keď<br />

si, Lenka, učila moje deti, bolo pre<br />

mňa úplne úžasné, že si mi kedykoľvek<br />

v priebehu dňa zavolala a ja som<br />

sa nedozvedela len to, ako im ide učenie,<br />

ale napríklad aj to, že si spozorovala<br />

zmenu v správaní. Napríklad, že si<br />

syn často pred deťmi vymýšľa, klame.<br />

To som o ňom nevedela a doma sme to<br />

hneď riešili. Veľmi to pomohlo. Citlivý<br />

učiteľ môže akoby pomôcť dotvoriť<br />

obraz o tom dieťati, ako sa správa<br />

v inom prostredí, ako ho my rodičia<br />

nepoznáme... Môžeme mu tým oveľa<br />

viac pomôcť pri riešení nejakých negatívnych<br />

povahových vlastností.<br />

Soňa: Je to prínosné pre deti, rodičov<br />

i pre učiteľov. A funguje to i naopak.<br />

Keď príde rodič a predostrie nám zase<br />

svoj pohľad, prečo sa jeho dieťa môže<br />

v škole prejavovať tak a tak, že je doma<br />

nejaký problém, tiež nám to veľmi pomáha,<br />

môžeme pochopiť rôzne veci.<br />

Vadí mi, že keď príde rodič do školy,<br />

napríklad na triedne schôdzky – väčšinou<br />

príde za učiteľom, povie meno<br />

svojho dieťaťa a učiteľ len povie – jednotka,<br />

dvojka alebo trojka... To mi<br />

pripadá veľmi nespravodlivé. Aj voči<br />

mojim deťom. Snažím sa to odstrániť.<br />

Známka hovorí, či dieťa nejakú látku<br />

zvládlo alebo nezvládlo, alebo ani to<br />

koľkokrát nemusí, pretože záleží aj<br />

na tom, aký malo práve deň, ako sa<br />

cítilo, ako bola písomka postavená, či<br />

porozumel zadaniu, či ho učiteľ skúšal<br />

a mal dobrú náladu, trpezlivosť,<br />

snažil sa a chcel porozumieť tomu, čo<br />

študent hovorí atď. Celý svet dieťaťa sa<br />

redukuje len na známky. A vezmite si,

ROZHOVOR<br />

koľko rokov strávi dieťa v škole, koľko<br />

hodín denne. Pre mňa je dôležité, či sa<br />

tam niečo naučí, či ho to ako človeka<br />

niekam posúva. Keď sama hodnotím,<br />

nezáleží mi na tom, či má žiak jednotku<br />

alebo dvojku, ale či odpracoval<br />

to, čo mal odpracovať. Mám radosť,<br />

pokiaľ sa posunie niekam ďalej,<br />

pokiaľ prekoná sám seba, pokiaľ má<br />

sám radosť z toho, čo urobil. Ak to,<br />

čo sa naučil, je schopný vo svojom živote<br />

využiť. Spomínam si na chlapca,<br />

ktorý bol pri mne (vrátim sa k číslam)<br />

dvojka až trojka. Ten jedného dňa prišiel<br />

a povedal mi: „Pani učiteľka, bol<br />

som v Holandsku.“ A stále sa usmieval.<br />

Bol to taký lump, tak som si hneď<br />

hovorila – a teraz mi povie, že tam<br />

skúsil drogy alebo také niečo. No<br />

a z neho nakoniec vyliezlo, že tam<br />

hrali futbal a on celému svojmu tímu<br />

sprostredkoval preklad do angličtiny.<br />

Ten chlapec z toho mal radosť ešte<br />

dva - tri mesiace. Zistil, že to, čo sa<br />

učí v škole, má nejaký zmysel a že ho<br />

to môže niekam posunúť. Takže v číslach<br />

bol u mňa dvojka až trojka, a inak<br />

v živote jednotka.<br />

Lenka: My nemáme v škole známky,<br />

ale bodovanie. Študenti musia nazbierať<br />

100 bodov za semester a niektorí<br />

žiaci si spočítajú, že keď budú<br />

mať určitý počet bodov, vyjde im to<br />

na štvorku, aj keby už zvyšok nechali<br />

plávať. Takto poňali svoj život, že to<br />

takto stačí. Tak ja do nich stále zapáram<br />

a pýtam sa – Čo chcú? Prečo<br />

sú v tej škole? Čo chcú v živote robiť<br />

a ako si to u seba nastavili? Mám<br />

veľmi zmiešané triedy – veľmi schopných,<br />

a potom takých nevýrazných,<br />

ktorí sa skoro nevyjadrujú. Učím pritom<br />

tri cudzie jazyky v štyroch rôznych<br />

odboroch. A tú prácu značne<br />

rozlišujem. Keď majú robiť prezentáciu,<br />

tak tí vynikajúci dostanú veľmi<br />

náročnú prácu; kritérií, ktoré musia<br />

splniť, je veľa. Tí, ktorí majú z nejakého<br />

dôvodu obmedzené možnosti,<br />

dostanú tie kritériá len tri. Tí výborní<br />

sa zo začiatku bránili, prečo majú

ROZHOVOR<br />

pracovať viac, tak som im povedala:<br />

„To nerobíte pre mňa. Mne bude stačiť,<br />

keď všetci splníte tri kritériá, ale bola<br />

by to veľká škoda, pretože za to stojíte,<br />

aby ste to dokázali.“<br />

ako ich spolužiaci. Každý bol zamestnaný<br />

v rámci svojich schopností a pokiaľ<br />

mal ten slabší problém, iný, silnejší,<br />

bol zvyknutý mu pomáhať. To<br />

bol úžasný princíp a vtedy z toho<br />

Čo by ste vytkli nášmu školstvu? Je<br />

chyba v ľuďoch, ktorí učia? Alebo by<br />

sa dalo niečo zmeniť i v tom nastavenom<br />

systéme?<br />

Z toho plynie aj vnútorná spokojnosť.<br />

Keď niečo urobíš dobre, tak z toho<br />

musíš mať dobrý pocit. Keď sa niečo<br />

len naučíš, tak to nevidíš, ale musíš<br />

mať ten vnútorný pocit – ja som to<br />

prekonal, dokázal, ja na to mám.<br />

Soňa: Tie kritériá sú dobré. Keď máš<br />

na viac, tak pracuj v rámci svojich<br />

schopností a možností.<br />

To sme zažili pri výučbe Lenky i u našich<br />

detí. Pritom tie deti vôbec nevedeli,<br />

či majú lepšie alebo horšie schopnosti<br />

36<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

bola skvelá trieda – trúfnem si povedať<br />

osobností, ktoré už v čase detstva<br />

dozrievali a rástli... Každý mal svoje<br />

miesto, vzájomne sa dopĺňali. Tak by<br />

to malo fungovať v živote.<br />

Soňa: To je pravda. Spomínam si napríklad<br />

na to, že deti mali akúsi kartu<br />

čítania, ktorú mali rodičia podpisovať<br />

– akože ich dieťa čítalo, čo čítať malo.<br />

Ja ako vyťažená matka som na to zabúdala<br />

a po čase som zistila, že si syn<br />

kartu podpisuje sám. Povedal mi na<br />

to: „Prečo by si ty mala dohliadať na<br />

moje povinnosti?“<br />

Lenka: Ale systém robia ľudia, ktorí<br />

učia. Keď sa majú robiť nejaké veľké<br />

zmeny, ktoré by zjavne prospeli deťom,<br />

prví, ktorí sa búria, sú kantori,<br />

pretože sú už zvyknutí na určitý<br />

systém, spôsob práce. Bolo by to<br />

pre nich veľmi namáhavé a nevedia<br />

si ani predstaviť, že by sa malo učiť<br />

inak. Ja som niekoľkokrát tiež cítila,<br />

že to chcem urobiť inak, ale keď mi<br />

nič lepšie nenapadlo, použila som to,<br />

čo už poznám. A kým si nejaké nové<br />

veci osvojím, tiež to chvíľu trvá, musí<br />

sa na tom vedome pracovať. A kto

ROZHOVOR<br />

z nás vie, ako? Preto sa stále vraciam<br />

k ľudskosti ako takej – keď máš ako<br />

človek princípy zachované, dobre nastavené,<br />

tak sa i ten zvyšok – nech<br />

sme v akomkoľvek systéme, začne<br />

pretvárať. A niektoré formy sa prestanú<br />

úplne používať, pretože nebudú<br />

nikomu a ničomu slúžiť. Ale<br />

ak sa niečo má robiť direktívne, tak<br />

polovica z toho sa zrúti, pretože zase<br />

nikto nebude vedieť, čo má robiť.<br />

Niekto tomu hovorí drzosť, keď mu dospievajúci<br />

začne odporovať, nesúhlasiť<br />

s ním... Ako by mal človek správne<br />

reagovať? Hnevať sa – ako sa so mnou<br />

rozprávaš?! Alebo brať dospievajúceho<br />

ako rovnocenného partnera?<br />

Lenka: Nemusíš všetkých milovať, ale<br />

minimálne ich rešpektovať a aspoň<br />

ich naučiť, že sa môžu vyjadriť a že ich<br />

chápeme. Uvediem príklad. Študent<br />

mi napríklad povie: „Ja vám pracovať<br />

nebudem.“ A ja mu na to: „Dobre, je<br />

to vaše rozhodnutie, rozhodli ste sa<br />

takto, ale viete, že z toho plynú tieto<br />

dôsledky. Môžete nakoniec opustiť<br />

i školu, budete mať základné vzdelanie.<br />

Ale je to škoda. A je to vo vašich<br />

rukách. Vy si to ovládate, nie ja, nie<br />

mamička, nie pán riaditeľ. Vy sám.“<br />

A to je tá slobodná vôľa, ktorú máme.<br />

Soňa: To je tá sloboda a na druhej<br />

strane zodpovednosť, ktorú musíme<br />

mať. Keď majú len slobodu a rodičia<br />

na ne nestačia, tak tie pády bývajú<br />

niekedy dosť kruté, pretože okolo<br />

nich nie je nikto a nič, čo by ich držalo.<br />

Takže oni skúšajú, kam až to<br />

ide a potom skutočne môžu padnúť<br />

až na zem. Mne sa stane, že sa ma<br />

žiaci pýtajú: „A prečo sa musíme<br />

niečo učiť?“ Tie otázky prináša<br />

práve to dospievanie. Malé dieťa ešte<br />

urobí čokoľvek, aby pani učiteľku,<br />

mamičku potešilo. Potom v dospievaní<br />

sa pýtajú, prečo tam musia sedieť.<br />

A my im musíme vedieť odpovedať.<br />

A nie tak, že je to v osnovách.<br />

Tak čo im odpoviete?<br />

Lenka: Pri tom cudzom jazyku nie je<br />

také ťažké odpovedať.<br />

Prečo sa vzdelávať? Prečo sa vyvíjať?<br />

Lenka: Ja im vždy hovorím, že vzdelávať<br />

sa musia celý život. A oni musia<br />

vedieť ako, musia sa naučiť pracovať<br />

s informáciami, musia si vedieť<br />

vytvárať vlastné názory, musia byť<br />

schopní sa vlastnými silami vzdelávať,<br />

mali by si vytrénovať pamäť. Hovorím<br />

im: „Berte to tak: keď už nič<br />

na tom nenájdete, je to aspoň tréning<br />

pamäte. Je to pre vás, nezabudnite,<br />

že v každom okamihu pracujete pre<br />

seba a na sebe.“<br />

Do našich detí neustále niečo pcháme –<br />

mám na mysli rôzne poučky o tom, čo<br />

je a čo nie je správne, oni sa potom napriek<br />

tomu zachovajú inak, robia prešľapy<br />

– je to samozrejme prirodzené.<br />

Napriek tomu – myslíte si, že v nich<br />

tie naše dobré úmysly, odovzdať im tú<br />

našu životnú skúsenosť a dobre im poradiť,<br />

niekde zostanú?<br />

Soňa: Otázka je, či to dieťa je na počúvanie<br />

naladené, alebo ty máš pocit,<br />

že to na neho naraz musíš všetko vychrliť<br />

tu a teraz.<br />

Dajme tomu, že som práve vystihla<br />

ten správny okamih...<br />

Soňa: Vystihnúť ten okamih je umenie.<br />

Koľkokrát za tebou príde dieťa<br />

a chce s tebou hovoriť a ty ho vôbec<br />

nevnímaš, nemáš naň priestor, pretože<br />

práve riešiš milión iných problémov<br />

a ten moment prepasieš. A myslím,<br />

že tá komunikácia práve preto<br />

viazne – že na seba ľudia nemajú čas.<br />

Potom to vyzerá tak, že príde obrovské<br />

telo a v ňom je malé dieťa, ktoré<br />

to všetko riadi. To telo je mu veľké<br />

a všade mu zavadzia. A všade urobí<br />

neporiadok, niečo rozbije. Ešte ti povie,<br />

že nesie poznámku a rodič kričí,<br />

napomína, a to dieťa vôbec nemá záujem<br />

to počúvať. Z toho vzíde okamih,<br />

keď sú obidve strany pripravené a to<br />

je vzácny čas, ktorý má zmysel vyplniť.<br />

A také okamihy v nich zostanú<br />

navždy.<br />

Často tí dospievajúci počujú len –<br />

„nie, nie, nie, toto robíš zle, tu máš<br />

neporiadok, zase ma neposlúchaš...“<br />

Ja by som toho tiež niekedy mala dosť.<br />

Niekedy je lepšie vypnúť, alebo riešiť<br />

veci s humorom. A vôbec najlepšie<br />

je motivovať ich kladne. Keď chodí<br />

človek do práce, tiež tam nechce chodiť<br />

s tým, že mu povedia: „Toto ste<br />

urobili nesprávne, toto sa vám nepodarilo“.<br />

I deti máme vychovávať<br />

k tomu, aby to, čo robia, robili ako<br />

najlepšie dokážu. Je ďaleko lepšie,<br />

keď môžu povedať: „Toto už viem,<br />

v tomto som už uspel,“ a uznať napríklad<br />

i u druhého: „Ten je dobrý v tom<br />

a ja zase v niečom inom“. Mnohokrát<br />

to vidieť aj u ľudí v zamestnaní. Tu<br />

ten kolega funguje dobre a dlhodobo,<br />

a o tom sa mlčí. A naraz urobí nejakú<br />

chybu – čo sa môže stať niekedy<br />

každému – a tá sa nafúkne: „Ako, ty<br />

hlava buková, si mohol urobiť takú<br />

chybu?“ Myslím si, že by sa malo<br />

chváliť. To chýba i v našich školách.<br />

A to chýba i celej spoločnosti. „To<br />

ste urobili dobre, to sa vám podarilo,<br />

ďakujem vám veľmi pekne.“ Pretože<br />

tým, že len kritizujem, sa akoby vnútorne<br />

špiním. Chyby, samozrejme, sú<br />

a robíme ich. Ale načo? Chyby v škole,<br />

chyby v živote sú na to, aby sa človek<br />

poučil v živote, pokročil ďalej. U nás<br />

je bežné pristupovať k chybám ako<br />

k niečomu zlému. A tak sa ľudia snažia<br />

radšej chyby schovávať, skrývať,<br />

kamuflovať, podvádzať. A nerobia to<br />

len deti v škole, robia to i dospelí.<br />

Máš nejakú konkrétnu skúsenosť<br />

s tým, že nastalo zlepšenie, keď si<br />

37<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

ROZHOVOR<br />

svojich žiakov nekritizovala za to, čo<br />

robia nesprávne, ale chválila ich za to,<br />

čo robia dobre?<br />

Soňa: Ja si myslím, že to tak bolo<br />

a je vždy u všetkých. Vždy sa potom<br />

prejaví tá lepšia stránka a snaha byť<br />

ešte lepší, dokázať, že za niečo stojím.<br />

Bolo zaujímavé, keď sme i s malými<br />

deťmi robili projektové práce, mali<br />

ich prezentovať pred ostatnými. Niektorým<br />

to trvalo, pretože si mysleli, že<br />

sa tomu vyhnú. Ale neodpustila som<br />

im to, museli ich urobiť všetci a potom<br />

sme hodnotili. A malé deti v piatej<br />

triede povedali: „Tu je to malým<br />

písmom, tu zle hovoril po anglicky...“<br />

– a začali hľadať to nesprávne, začali<br />

kritizovať. A ja som ich zastavila a povedala:<br />

„Keď niekoho hodnotíme, tak<br />

ho najprv pochválime za to, čo sa mu<br />

podarilo.“ Chvíľku trvalo, kým to deti<br />

otočili. „Každý, kto na tom pracoval,<br />

strávil pri projekte veľa času“, povedala<br />

som im a to mi dali za pravdu.<br />

A tak sme hodnotili to, že sa tomu<br />

každý venoval a snažil sa to urobiť<br />

čo najlepšie. A tento model ich potom<br />

ovplyvnil i v ďalšej práci. To isté<br />

sa mi stalo aj u dospievajúcich. Rovnaké<br />

princípy fungujú u detí, dospievajúcich<br />

i dospelých. Nikto nie je rád<br />

v prostredí, kde ho niekto kritizuje;<br />

potom sa ľahko skĺzne aj k podvádzaniu<br />

a klamaniu – pretože je to zdanlivo<br />

výhodnejšie.<br />

Lenka: Čím som staršia, tým menej<br />

používam pravidlá. Na veci sa snažím<br />

ísť s citom. Niekedy to vyjde, niekedy<br />

sa seknem. Preto je dôležité, čo<br />

som už povedala – zrovnať si najprv<br />

seba, potom môžem riešiť ostatných.<br />

Nikdy nevieme, čo naše deti stretne,<br />

čo ich ovplyvní. Dáme im fúru informácií<br />

o tom, čo je dobré a čo zlé, oni<br />

ich dostanú ešte celú kopu od kamarátov,<br />

z televízie, z internetu. A potom<br />

pozeráš ako blázon a hovoríš si<br />

– ale veď predsa vidia, ako my žijeme,<br />

ako uvažujeme, ako sa správame...<br />

Dospievanie, to je vek, keď sa od nás<br />

chcú naše deti odlíšiť, keď chcú a potrebujú<br />

spoznať svoju výnimočnosť.<br />

A aby to bolo zreteľné, musia sa zreteľne<br />

prejavovať. Marek Eben kedysi<br />

odpovedal na otázku, ktoré programy<br />

v televízii sleduje, že sa na televíziu nepozerá,<br />

pretože je tam množstvo negatívnych<br />

vplyvov. A on dobre vie, že<br />

nech sa pozerá na čokoľvek, aj keby si<br />

pri tom robil svoju prácu, tak všetko,<br />

čo vidí, počuje, cíti a hmatá, v ňom<br />

navždy zostáva. A podvedomie s tým<br />

pracuje. – A to si myslím aj ja. Oni sú<br />

teraz takí zberači informácií o svete<br />

a tie informácie pomaly začínajú vyhodnocovať.<br />

38<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

Rozprávanie sprostredkovala<br />

Marie Šuláková<br />

marie.sulakova@svetgralu.cz

TURZOVKA<br />

Milada Zubatá<br />

slovenské Lurdy ?<br />

S<br />

ú na zemi miesta, ktoré človeka<br />

priťahujú zvláštnou silou bez<br />

toho, aby na to bolo akékoľvek rozumové<br />

vysvetlenie; až dovtedy, kým<br />

nepríde nezvratný impulz a cesta<br />

sa potom konečne uskutoční. To sa<br />

stalo i nám.<br />

Za sto rokov po udalosti v Lurdoch,<br />

kde sa štrnásťročnej dievčine<br />

Bernadette Soubirousovej zjavila<br />

krásna „pani“ v bielych šatách, sa<br />

stalo čosi podobné aj na Kysuciach<br />

– na pomedzí Slovenska, Moravy<br />

a Sliezska – v kopaničiarskom kraji<br />

blízko mesta Turzovka na hore Živčáková<br />

na mieste nazvanom „Pri<br />

obrázku“.<br />

Bola nedeľa 1. júna 1958 a hájnik<br />

Matúš Lašut mal službu v lese. Okolo<br />

deviatej hodiny se zastavil pri obrázku<br />

Madony, aby sa pomodlil. Ako<br />

malý si myslel, že je to obraz jeho<br />

matky. Zomrela na zápal pľúc – ešte<br />

nemal ani päť rokov.<br />

Často obrázok zdobil kvietkami.<br />

To, čo sa stalo potom, popísal Matúš<br />

Lašut vo svojom vyhlásení. Tu je<br />

jeho časť: (1)<br />

Vystupoval som na Okrúhlu a na<br />

mieste, ktoré sa nazýva Živčák (alebo<br />

Živčáková – pozn. red.), som sa zastavil.<br />

Pri lesnom chodníčku tu na borovici<br />

visel obraz Matky Božej ustavičnej<br />

pomoci… Modlil som sa narýchlo Otčenáš<br />

a Zdravas, ale modlitbu som nedokončil,<br />

pretože ku koncu Zdravasu<br />

som náhle uvidel naľavo od obrázku<br />

krátky záblesk. Pozrel som sa tým smerom<br />

a užasol som: vo vzdialenosti približne<br />

12 metrov som uvidel vo výške<br />

asi dvoch metrov nad zemou, akoby<br />

na malom návrší, sochu Panny Má-<br />

39<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

ie Lurdskej. Bola vysoká viac ako dva<br />

metre; oblečená do bieleho rúcha, prepásaného<br />

modrou stuhou, z hlavy jej<br />

splýval dlhý závoj. Ruky mala zopnuté<br />

a cez ľavú ruku jej visel dlhý ruženec.<br />

Tvár mala mierne oválnu, bielučkú.<br />

Vyzerala ako 16–17-ročná dievčina.<br />

Bola obrátená smerom na východ, kde<br />

som kľačal.<br />

„Kto ju sem mohol dať, kedy a prečo?“<br />

pomyslel som si.<br />

Vtom som spozoroval, že slabý závan<br />

vetríka od východu jemne odvial<br />

závoj dozadu a na ľavej strane hlavy<br />

som uvidel kader svetlogaštanových<br />

vlasov. V tej chvíli som stŕpol, pretože<br />

som pochopil, že to nie je socha, ale<br />

živá bytosť stojaca na obláčiku z ľahulinkej<br />

hmly. Pani, ktorá sa dosiaľ<br />

pozerala pred seba na východ, teraz<br />

prenikavo pozrela na mňa a usmiala<br />

sa. A ja som si v tej chvíli uvedomil, že<br />

som tú tvár už raz videl...<br />

Ale to všetko bol len začiatok. Postupne<br />

začala celá postava ožívať<br />

a krásnieť. Nadobúdala stále väčšiu<br />

a vznešenejšiu nádheru. Jej šat sa<br />

rozjasnil až žiaril ako sneh osvetlený<br />

slnkom... Celá bytosť žiarila svetlom<br />

ako vo vychádzajúcom slnku. I tvár<br />

skrásnela neopísateľnou krásou. Pani<br />

bola nevýslovne milá, ale oči mala<br />

pritom prenikavé, až prísne, veliteľské.<br />

Celý jej zjav pôsobil majestátne a tak<br />

mocne, že sa pred ním muselo všetko<br />

skloniť až na zem. Pani ukázala<br />

prstom smerom k obrázku na strome...<br />

Vrátil som sa pohľadom k Panej, ale<br />

ona ma rovnakým pohybom prsta vyzvala,<br />

aby som sa znova pozrel na to<br />

miesto. Keď som sa tam pozrel, zbadal<br />

som obraz zemegule – či skôr plošne<br />

40<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

znázornenú mapu sveta. Hranice štátov<br />

neboli na mape označené, presne<br />

vyznačené boli iba hranice medzi vodou<br />

a pevninou... Vzhľad mapy sa postupne<br />

menil, a tak som videl celkovo<br />

sedem rôznych obrazov:<br />

1. obraz: Mapa bola trojfarebná:<br />

modrá, zelená a žltá. Hľadel<br />

som na ňu nechápavo. Náhle se<br />

na tabuľke objavilo vysvetlenie,<br />

čo ktorá farba znamená: modrá<br />

označovala vodu, zelená hornaté<br />

kraje a žltá roviny. Symbolický<br />

význam zelenej farby znamenal<br />

dobro, žlté zlo….<br />

2. obraz: Na mape som zazrel,<br />

ako sa žltá farba rozširuje, zelená<br />

ustupuje, zlo nadobúda stále väčšie<br />

rozmery, dobra ubúda.<br />

3. obraz: Žltá farba už zaplavila<br />

celú zem. Z neba na zem padal<br />

žltý i ohnivý dážď, ako keby padali<br />

žlto sa lesknúce pliešky. Obraz<br />

znázorňoval hriechy celého<br />

sveta, znásobujúce sa zlo a jeho<br />

dôsledky. Na tabuľke se objavilo<br />

varovanie: Ak sa ľudia nenapravia,<br />

prídu strašné pohromy – jednotlivo<br />

i hromadne – a ľudia budú<br />

hynúť rôznym spôsobom.<br />

4. obraz: Videl som výbuchy na<br />

mori blízko pobrežia. Obrovské<br />

explózie vyvrhovali z hlbín masy<br />

hmoty, ktoré zaplavovali zem.<br />

Kam dopadli, tam život zanikol.<br />

Na tabuľke sa objavila výstraha:<br />

Ak sa ľudia ešte nepolepšia, zahynú!<br />

5. a 6. obraz: Boli v nich vyjadrené<br />

časti zjavení, o ktorých som<br />

usúdil, že si ich mám ponechať pre<br />

seba ako osobné tajomstvo; ľuďom<br />

by totiž ich poznanie neprospelo.<br />

7. obraz: Ukazoval, ako by Zem<br />

vyzerala, keby sa ľudia obrátili<br />

a žili podľa Božích prikázaní. Zem<br />

by bola ožiarená slnkom, pokrývala<br />

by ju svieža zeleň a mnoho<br />

krásnych kvetov. Všade bolo vidieť<br />

radosť, súlad a mier...<br />

…bolo poludnie a potom som stratil vedomie;<br />

v tejto polohe som zostal kľačať<br />

na zemi asi tri hodiny...<br />

Prebral som sa okolo tretej hodiny a videl<br />

som, že okolie má opäť svoj pôvodný<br />

vzhľad, ako to bolo pred zjavením.<br />

Stromy i obrázok boli na svojom mieste<br />

a po kvetinách nebolo ani pamiatky.<br />

Matúš Lašut videl krásnu „paniu“<br />

celkovo sedemkrát na tom istom<br />

mieste. Až 7. septembra 1958 sa správa<br />

o zjavení rozniesla do najbližších obcí.<br />

Na druhý deň ľudia po prvý raz putovali<br />

na horu. Od toho času sa Matúš<br />

Lašut stal tiež stredobodom záujmu<br />

Bezpečnosti, bol vypočúvaný, obvinený<br />

z poburovania, prevezený do<br />

psychiatrickej liečebne v Žiline a neskoršie<br />

v roku 1961 do Kosmonosov<br />

v Čechách.<br />

Riadením Prozreteľnosti však prežil<br />

všetky útrapy nezlomený.<br />

I tu na hore vytrysklo niekoľko<br />

prameňov, ktorých voda má liečivé<br />

účinky a kvôli ktorej sem cestuje veľa<br />

chorých.

REPORTÁŽ<br />

Matúš Lašut na miesto zjavení v čase<br />

totality ísť nesmel. Dobre naň však videl,<br />

pretože jeho domček stojí na okraji<br />

Turzovky – priamo oproti Živčákovej,<br />

dejisku udalosti „vyššej moci“. Moci,<br />

ktorej nie je človek schopný vzdorovať<br />

a pred ktorou mu neostáva nič iné, len<br />

sa v pokore skloniť.<br />

OMŠA POD<br />

ŠÍRYM NEBOM<br />

Po päťdesiatich dvoch rokoch po<br />

tejto udalosti stúpame aj my do kopca,<br />

aby sme navštívili „miesto zjavenia“.<br />

Od roku 1993 tu stojí kaplnka. Míňame<br />

jednotlivé zastavenia krížovej<br />

cesty a po pohodlnej zámkovej dlažbe<br />

ideme okolo prameňov, kde ľudia postávajú<br />

v hlúčikoch, alebo si naberajú<br />

vodu so sebou domov.<br />

Sadáme si na jednu z lavičiek<br />

pre pútnikov. Vtáci čvirikajú, občas<br />

sa ozve i hlas kukučky. Dnes<br />

bolo možné prezrieť si aj vnútrajšok<br />

kaplnky. Je tu umiestnený kríž s ukrižovaným<br />

Ježišom, socha Panny Márie<br />

a kvety. Vpravo na stene visí obhorený<br />

a zreštaurovaný obrázok Kráľovnej<br />

Madony držiacej na rukách dieťa.<br />

Pani, ktorá mi reprodukciu tohto obrázku<br />

predávala, súcitne povedala:<br />

„Za totality všetky obrázky spálili,<br />

ale tento iba obhorel, oheň ho celkom<br />

nezničil. Neskoršie ho opravili a teraz<br />

je umiestnený tu v kaplnke.<br />

Okolo je zvláštny pokoj, preduchovnená<br />

atmosféra. Po 11. hodine začína<br />

omša spevom a nato mladý kňaz číta<br />

z Biblie – zo Skutkov apoštolských.<br />

Jeho slová prenášajú reproduktormi<br />

na miesto, kde vyvierajú liečivé pramene.<br />

Zľahka popŕcha a vrchovce<br />

okolitých smrekov v tvare krížikov sa<br />

hojdajú vo vetre.<br />

Spoločná modlitba Otčenáš prestupuje<br />

celý priestor vo zvláštnom rozochvení.<br />

Náhle sa z davu ľudí oddelila<br />

mladá žena, pristúpila k nám a obom<br />

pevne stisla ruky.<br />

Srdečne povedala: „Pokoj vám!“<br />

Zaznela záverečná hudba a niekde<br />

v lese se opäť ozval<br />

hlas kukučky…<br />

Milada Zubatá<br />

milada.zubata@svetgralu.cz<br />

Literatúra:<br />

1) František Press: Maria… Mariánská<br />

zjevení a poselství lidem 20. století<br />

2) Dagmar Lapčíková: Poutní místo<br />

Turzovka<br />

A čo Turzovka? Jaroslav Štefek<br />

Č<br />

o svet svetom stojí − alebo<br />

lepšie povedané, odkedy<br />

na zemi žije človek, vyskytujú<br />

sa zvláštne úkazy, ktorým hovoríme<br />

zjavenia. Nemyslím tým<br />

obrazy kreslené ľudskou fantáziou.<br />

Na upresnenie je preto<br />

namieste otázka: čo sú vlastne tieto<br />

zjavenia? Dá sa povedať, že ide o náhle<br />

objavenie sa duchovných obrazov,<br />

ktoré nemajú nič spoločné s nejakou<br />

cirkvou alebo náboženským smerom.<br />

Zjavenia sa vyskytujú jednak<br />

v najrôznejších dobách, teda v časoch<br />

dávno minulých, ale rovnako<br />

i v súčasnosti. Sú pritom viazané na<br />

niečo celkom iné. Podľa obsahu bývajú<br />

zjavenia malého, takpovediac<br />

„lokálneho“ významu, obracajúce sa<br />

na malé skupinky, ďalej potom väčšie,<br />

ktoré sa týkajú širokého okruhu<br />

ľudí a napokon svojím obsahom naozaj<br />

veľké, určené ľuďom všeobecne.<br />

Príkladom takéhoto veľkého zjavenia<br />

bolo prežívanie duchovných obrazov,<br />

ktoré napríklad videla a opísala<br />

Hildegarda z Bingenu (1098–1179).<br />

Jej popisovanie vtedy silno zapôsobilo<br />

na vtedajšiu hlavu katolíckej<br />

cirkvi. Ako je možné si vysvetliť tieto<br />

zjavenia? Hľadajme odpoveď výlučne<br />

tam, kde ju môžeme nájsť a hlavne<br />

pochopiť vlastný dej – totiž v pôsobení<br />

prírodných zákonov.<br />

Kauzalita – zákon týkajúci sa príčiny<br />

a následkov, vyjadrený aj známymi<br />

biblickými slovami: „Čo zasievaš,<br />

to pozberáš!“ zdôrazňuje, že<br />

bez príčiny nie sú následky, teda na<br />

všetko, čo sa stane, sme vždy dali<br />

podnet. A práve táto skutočnosť<br />

umožňuje predvídanie následkov.<br />

Tie sú duchovne videné, a preto skutočné<br />

zjavenia hovoria o tom, čo nás,<br />

ľudí postretne a neminie. Preto tie<br />

varujúce slová, výstražné duchovné<br />

obrazy majúce na mysli dobro ľudského<br />

rodu.<br />

Vedľajším účinkom takého zjavenia<br />

býva občas aj výskyt napr. hlboko<br />

prežiareného vodného prameňa,<br />

ktorý má potom schopnosť uzdravovať<br />

– a je zvláštnou milosťou pre<br />

tých, ktorým sa už nedá pomôcť ľudským<br />

prispením. To sa jednoznačne<br />

pokladá za zázrak…<br />

A ľudia začnú také miesto vyhľadávať,<br />

navštevovať a po dlhšom či<br />

kratšom čase sa z neho stane pútnické<br />

miesto. Vlastníci či správcovia takých<br />

miest – a samozrejme i návštevníci –<br />

vytvoria svojimi myšlienkami doslova<br />

svetlý oblak okolo i nad týmto<br />

priestorom. Vzniknú svetlé myšlienkové<br />

formy, tvoriace akúsi oázu<br />

v chaotickom svete. A z týchto svetlých<br />

útvarov prúdi<br />

na prítomných pohoda,<br />

a preto sa tu<br />

cítia dobre.<br />

Jaroslav Štefek<br />

jaroslav.stefek@svetgralu.cz<br />

41<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

Bretónsko<br />

42<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

Ak<br />

chcete naplno prežiť, čo znamená pojem GENIUS LOCI,<br />

vydajte sa do Bretónska. Na tomto najzápadnejšom výbežku<br />

kontinentálnej Európy sa s mimoriadnou silou stretáva vplyv geologickej<br />

stavby polostrova s klimatickými podmienkami a bohatou<br />

históriou osídlenia človekom. Búriaci živel Atlantického oceánu dá<br />

človeku pocítiť pokoru pred veľkosťou prírodných živlov.<br />

Polostrov je vytváraný prevažne žulovým telesom, sčasti bridlicami.<br />

Na kamenitej zemi sa ťažko rozvíjalo poľnohospodárstvo,<br />

skalnaté útesy žuly sú síce úchvatným pohľadom pre turistov, ale<br />

pre rybárov znamenali smrteľné nebezpečenstvo. K tomu všetkému<br />

je nutné pripočítať ešte vplyv neustáleho vetra.<br />

To sformovalo zem veľmi strohú, kde si človek v úzkom kontakte<br />

s prírodou musel prácne vydobyť svoje živobytie. Prvé osídlenie siaha<br />

do doby kamennej. Najpočetnejšie pamiatky na osídlenie z tejto doby<br />

sú na juhu Bretónska, s najslávnejšími megalitickými stavbami pri<br />

Carnacu. Žulové kvádre vztýčené do výšky a zrovnané do dlhých<br />

radov (alejí), alebo z veľkých plochých kameňov umelo vytvorené<br />

podzemné priestory (dolmeny, možno posvätné pohrebištia) či mnohotonové<br />

bloky žuly týčiace sa do výšky ako strážcovia vedú k zamysleniu,<br />

prečo si ľudia v dobe kamennej dali toľko práce s týmito<br />

stavbami, ako vôbec dokázali s primitívnymi prostriedkami vztýčiť<br />

také ťažké kamenné bloky, čo ich viedlo k tomu, aby po sebe zanechali<br />

takú výraznú stopu pre budúce generácie.<br />

Na najzápadnejšom cípe polostrova zvanom Finistere (koniec<br />

zeme) človek pocíti skutočný koniec nielen zeme, ale človeku

43<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

FOTOREPORTÁŽ<br />

44<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

nevďačne napadajú aj myšlienky o konci života a s tým spojené úvahy<br />

o jeho zmysle a naplnení. Asi nie náhodou je ostrov Sein (najzápadnejšie<br />

predĺženie polostrova) nazývaný ostrovom mŕtvych, kde Kelti pochovávali<br />

svojich kňazov, druidov.<br />

Na severozápade polostrova sa nachádzajú „Pobrežia ružovej žuly“.<br />

Obrovské bloky žuly na pobreží vytvárajú najpodivnejšie skalné útvary<br />

a malebné pláže, ktorých čaro dokresľujú rozprávkovo romantické zámky.<br />

Stred Bretónska tvoria hory, ktoré dosahujú výšku cca 350 m n.m., ale<br />

vďaka klimatickým pomerom sa tu môžete cítiť ako v horách vo výške<br />

nad hranicou lesa. Lesy sú tvorené prevažne nepriestupnými ihličnatými,<br />

veľmi pichľavými krami. To v kombinácii s podivuhodnými skalnými žulovými<br />

a bridlicovými útvarmi prispelo ku vzniku artušovských legiend.<br />

Turisticky najatraktívnejšími miestami sú historické mestá Dinan, Saint<br />

Malo a hora s kláštorom Mont Saint Michel. Nachádzajú sa na pomedzí<br />

s Normandiou v rozsiahlej zátoke. Oceán tu pri odlive ustupuje o mnoho<br />

kilometrov a obnažuje morské dno. To vytvára zvláštnu záhadnú krajinu.<br />

A z tejto plochej krajiny vystupuje majestátne hora s kláštorom. Škoda, že<br />

je tu celoročne toľko turistov – bolo by krásne sa tu zasnívať a nechať sa<br />

unášať čarom tohto miesta.<br />

Ľudia v Bretónsku sú veľmi pohostinní, vážia si svoju<br />

krajinu a aj to je veľká devíza pre turistov. Návštevník<br />

je všade srdečne vítaný, vládne tu poriadok a čistota,<br />

ľudia sa k prírode správajú ohľaduplne a je radosť<br />

sa po tomto malebnom kraji prechádzať. A preto<br />

„Soyez le bienvenu“. Karel Prskavec karel.prskavec@svetgralu.cz

FOTOREPORTÁŽ<br />

45<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

ZDRAVIE<br />

Cesta<br />

MUDr. Jan Palouček<br />

k životu<br />

4. diel<br />

Tajomstvo<br />

energetickej výmeny<br />

Čakry, aura, energetické pole<br />

46<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

V tomto seriáli Sveta Grálu sa budeme venovať<br />

popisu zásad medicíny budúcnosti, ktorá<br />

ľuďom bude pomáhať nielen liekmi a operačnými<br />

zásahmi, ale bude začínať jemnejšími<br />

oblasťami. Pre túto „cestu k životu“ má veľký<br />

význam poznanie o čakrách, aure a energetickom<br />

poli, v ktorom človek žije.

ZDRAVIE<br />

ČAKRY: ČO SÚ,<br />

AKO PÔSOBIA<br />

Energia v ľudskom tele je dosiaľ<br />

nevyjasneným pojmom, pod<br />

ktorým si každý človek predstavuje<br />

niečo iné. Bez ohľadu na mieru ujasnenia<br />

sme všetci zajedno prinajmenšom<br />

v názore, že nejaká energia<br />

v tele musí byť. Dokazujeme to výrokmi:<br />

„som bez energie“, „musím<br />

načerpať novú energiu“, pričom nemyslíme<br />

na zaháňanie hladu, smädu<br />

alebo na zvyčajný odpočinok. Ak<br />

sme plní energie, alebo naopak bez<br />

nej, často to vôbec nesúvisí s bežnými<br />

predstavami o tom, ako človek<br />

energiu získava alebo stráca.<br />

Podľa týchto predstáv, ak to trochu<br />

zjednodušíme, získava človek energiu<br />

tým, že niečo prehltne alebo<br />

vdýchne. Týmto spôsobom sa človek<br />

stavia na úroveň kachieľ, do ktorých<br />

sa musí prikladať uhlie, aby v nich<br />

nevyhaslo. Isteže je aj tento aspekt<br />

v energetickom hospodárstve tela<br />

prítomný, ale praktické skúsenosti<br />

ukazujú, že nemôže byť jediným.<br />

Azda už každý človek zažil, aký<br />

veľký rozdiel vo vnímaní celkovej<br />

energie môže spôsobiť zmena<br />

psychického stavu. Ak prežijeme<br />

niečo hlboké, čo zasiahlo náš cit<br />

a pozdvihlo myšlienky nad hladinu<br />

bežnej všednosti, môže nás takýto<br />

zážitok naplniť novou energiou natoľko,<br />

že sa zriekneme obvyklého<br />

jedla alebo odpočinku. Sme osviežení<br />

novým prílivom sily, aj keď<br />

sme jej predtým veľa vydali. Je to<br />

paradoxná situácia, ktorá úplne<br />

spochybňuje „teóriu kachieľ“. Naopak<br />

– už sme často zažili, ako<br />

rýchlo sa môže naša energetická<br />

pohoda zrútiť, ak nás zasiahne nepríjemná<br />

udalosť. V takej chvíli<br />

nepomôže ani desiata navyše. Je<br />

zrejmé, že kachle vyhasínajú, aj keď<br />

sa kúri, zatiaľ čo môžu horieť, hoci<br />

sa do nich neprikladá.<br />

Energia sa teda preukázateľne dostáva<br />

do nášho tela ešte aj iným spôsobom<br />

než len dvoma otvormi.<br />

Doterajšie predstavy o získavaní<br />

energie sa zakladajú na predpoklade,<br />

že neexistuje nič viac než<br />

hrubá hmota. Človek je podľa tejto<br />

predstavy vystavaný len z jej častíc,<br />

zato však natoľko dokonale, že táto<br />

oživená hmota sa zrazu začne prejavovať<br />

vlastnými nápadmi a citovým<br />

životom. Najskôr teda hrubá štruktúra,<br />

ktorá bližšie nevysvetliteľným<br />

spôsobom splodí jemné funkcie presahujúce<br />

jej pôvod. Presne v protiklade<br />

k preukázaným skutočnostiam,<br />

na ktorých sú založené všetky vedné<br />

odbory.<br />

Hmotné telo je však v skutočnosti<br />

iba najhrubšou časťou zložitého<br />

celku nazývaného pozemský človek.<br />

Jeho jadrom a súčasne i hlavnou oživujúcou<br />

a hybnou silou všetkých jeho<br />

spolupôsobiacich obalov je ľudský<br />

duch. Hmotné telo, ktoré je svojím<br />

druhom zo všetkých obalov najviac<br />

vzdialené od tejto oživujúcej podstaty,<br />

je tak paradoxne i najmenej<br />

živým.<br />

V tomto zmysle sa potom zdá celkom<br />

prirodzené, že výmena energií<br />

prebieha hlavne na iných, pôvodnejších<br />

rovinách bytia, než je úroveň,<br />

v ktorej existuje hrubohmotné<br />

telo. Ak je hmotné telo pre ducha<br />

suverénnym komunikačným prostriedkom<br />

vo sfére hrubej hmoty,<br />

v jemnejších rovinách zastávajú túto<br />

funkciu obaly jemnejšieho druhu,<br />

ktoré sú hmotnému telu funkčne<br />

nadradené. Hmotné telo je teda vo<br />

svojich pochodoch riadené a ovládané<br />

prostredníctvom jemných<br />

obalov, ktoré sú svojím druhom<br />

ľudskému duchu bližšie a sú s ním<br />

preto aj živšie spojené.<br />

Najbližším nadriadeným obalom<br />

hmotného tela je astrálne telo. Nápadne<br />

aktívne zóny astrálneho tela<br />

sú známe pod pojmom čakry.<br />

Aj keď sa astrálne telo v literatúre<br />

stále označuje ako pridružený doplnok<br />

vytvárajúci sa z nejasného dôvodu<br />

v nadväznosti na pozemské telo,<br />

v skutočnosti je to naopak. Pozemské<br />

telo vzniká až v nadväznosti na astrálne<br />

telo. Existencia pozemského<br />

tela je teda úplne závislá od existencie<br />

astrálneho tela. Podobne sa nedá<br />

hľadieť na čakry ako na druhotné<br />

javy produkované pozemským telom,<br />

ale ako na oblasti koncentrovanej<br />

výmeny energií, ktorých činnosť<br />

vytvára predpoklady na vývoj a činnosť<br />

hmotného tela.<br />

Pozemské telo vzniká<br />

až v nadväznosti<br />

na astrálne telo<br />

Oblasť čakier je mnohostranne<br />

ovplyvňovaná prejavmi hmotného<br />

sveta. Farby, tóny, vône, potraviny,<br />

vzduch aj voda sú zhmotnenými<br />

prejavmi rôznych druhov<br />

energií. Tieto energie tvoria vždy východisko<br />

určitého javu alebo formy<br />

a ďalej s nimi pôsobia. Preto účinok<br />

všetkých pozemských javov a vecí zasahuje<br />

súčasne dve roviny – astrálnu<br />

a hmotnú. Energetický obsah je absorbovaný<br />

rovnorodým astrálnym<br />

telom, hmotnú formu prijíma a spracúva<br />

hmotné telo. Priebeh energetických<br />

dejov v oblasti astrálneho tela je<br />

pritom smerodajný pre zodpovedajúce<br />

deje v hmotnej rovine.<br />

V tomto ohľade je potrebné sa<br />

zmieniť o jednej dôležitej skutočnosti.<br />

Veľmi často sa stáva, že na prvý pohľad<br />

rovnaké formy majú úplne rozdielne<br />

energie. Napríklad zelenina<br />

alebo ovocie vypestované za pomoci<br />

neprirodzených zásahov, ku ktorým<br />

treba prirátať všetky chemické ošetrenia,<br />

nesú známky energetického<br />

zmrzačenia, aj keď sa očiam môže<br />

ich stav javiť ako normálny. Podobne<br />

47<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

ZDRAVIE<br />

je to i s mnohým ďalšími nešťastnými<br />

patentmi, ktorými zefektívňujeme<br />

domnelo málo produktívnu<br />

prírodu a ktoré nám pomáhajú pestovať<br />

hlúpu domnienku o našej nezávislosti<br />

a nadradenosti. Tieto obrovské<br />

energetické rozdiely, ktoré<br />

zreteľne odlišujú ľudské výtvory<br />

od výtvorov prírody, vznikajú ignorovaním<br />

stanovených „predpisov“.<br />

Príroda zhromažďuje energie celkom<br />

určitým spôsobom, ktorý je záväzný<br />

aj pre človeka. V tejto oblasti človek<br />

musí zostať vždy len pokorným napodobňovateľom.<br />

Mal by sa zmieriť<br />

s tým, že jednoducho nie je schopný<br />

vymyslieť niečo lepšie. Jeho úloha<br />

spočíva v tom, že sa môže k činnosti<br />

prírody pripojiť svojím duchovným<br />

úsilím. Tým by pomohol vystupňovať<br />

prírodné deje natoľko, že by už<br />

nebola nijaká núdza, a tým ani žiaden<br />

neprirodzený tlak.<br />

Bez veľkého<br />

preháňania možno<br />

povedať, že svoje<br />

telo si staviame<br />

zo svojich myšlienok<br />

a vnútorných stavov<br />

Ak chce človek zostať zdravý, mal<br />

by mať tieto skutočnosti stále na zreteli.<br />

Predpokladom zdravia je zdravé<br />

astrálne telo, ktoré nemožno stavať<br />

a udržiavať z menejcenných energií.<br />

Druhou rovinou, ktorá rozhoduje<br />

o stave čakier, je vnútorný život človeka.<br />

Každá charakterová črta, každá<br />

vlastnosť i názor, ktoré sa prejavujú<br />

v spôsobe myslenia a konania, prispievajú<br />

k formovaniu astrálneho<br />

tela. Bez veľkého preháňania možno<br />

povedať, že svoje telo si staviame zo<br />

svojich myšlienok a vnútorných stavov,<br />

pretože tie sú určujúce pre priebeh<br />

energetických dejov astrálneho<br />

48<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

tela. Jeho stav je rozhodujúci pre hrubohmotné<br />

telo, ktoré ho musí nasledovať<br />

v každom ohľade. Nesprávne<br />

myšlienky vyvolávajú v telesnej rovine<br />

chátranie a rozpad, čisté myšlienky<br />

naopak podporujú výstavbu.<br />

Správne pochopenie týchto jednoduchých<br />

princípov zbavuje tému<br />

čakier každého mysticizmu. Ak sa<br />

niekto chce cielene venovať posilňovaniu<br />

čakier a astrálneho tela, je potrebné,<br />

aby najskôr všetko dobre zvážil.<br />

Akékoľvek ich cvičenie môže mať<br />

zmysel jedine za predpokladu, že človek<br />

už vnútorne žije podľa správnych<br />

zásad, lebo len takéto úsilie k nemu<br />

trvalo priťahuje ďalšie prúdy energie,<br />

potrebné na vytvorenie a zachovanie<br />

zdravého astrálneho tela. Bez tohto<br />

základu sa všetky snahy míňajú trvalým<br />

účinkom. Akýkoľvek umelý,<br />

namáhavo dosiahnutý výsledok sa<br />

okamžite rozkladá pôsobením dlhodobého<br />

vnútorného stavu, ktorý dominantným<br />

spôsobom ovláda a riadi<br />

energetické pochody astrálneho tela.<br />

Pokiaľ však človek došiel už tak ďaleko,<br />

že svojím vnútorným stavom<br />

vytvoril pevný základ harmonického<br />

fungovania astrálneho tela, je otázne,<br />

či je ešte vôbec potrebné robiť nejaké<br />

cvičenia.<br />

Napriek tomu sú tieto snahy stále<br />

na výslní záujmu, pretože sľubujú<br />

bezprácny zisk. Pod prácou tu treba<br />

chápať premáhanie seba samého vo<br />

vlastnostiach a sklonoch, ktorými<br />

človek vnáša nesúlad do svojho okolia.<br />

Dobre je známa skutočnosť, aké<br />

ťažké a teda nepopulárne je také sebaovládanie;<br />

neplynie z neho žiaden<br />

rýchly a viditeľný zisk. O čo lákavejšia<br />

je potom predstava získať nejakú<br />

zvláštnu schopnosť pohodlnejšou<br />

cestou. Preto tak dobre prosperujú<br />

rôzne ezoterické odvetvia, lebo kalkulujú<br />

s lenivosťou a povrchnosťou.<br />

Zvláštne schopnosti, ku ktorým<br />

človek dospel prirodzenou cestou,<br />

sú vždy sprevádzané zmenou<br />

vo vibráciách astrálneho i hrubohmotného<br />

tela, ktoré sa ako nástroje<br />

podriaďujú stavu ducha a jeho zákonitému<br />

osudu. Jedine vytrvalým<br />

úsilím a prekonávaním seba samého<br />

človek dosiahne duchovný stav, ktorý<br />

ho ako most spojí s novými schopnosťami.<br />

Len vnútornou prevýchovou<br />

môže človek dosiahnuť rezonanciu<br />

s vibráciami vyššej úrovne.<br />

Potom je mu samočinne darovaná<br />

schopnosť či sila, ktorá je v tejto<br />

úrovni zakotvená.<br />

Postupne sa vyvíjajúce čakry vstrebávajú<br />

v zákonitom slede všetky<br />

vyžarovania, ktoré sú potrebné<br />

na vývoj tela. S dosiahnutím každého<br />

vývojového stupňa sa vytvoria podmienky<br />

na prejav určitých psychických<br />

funkcií. Zrelosť tela, regulovaná<br />

činnosťou čakier, týmto spôsobom<br />

sama určuje, čo všetko sa môže v danom<br />

období prejaviť z prinesených<br />

vlastností a vlôh ducha. Vývoj a takzvaný<br />

rozvoj osobnosti v období detstva<br />

a dospievania nie je ničím iným,<br />

než dôsledkom postupného oživovania<br />

prinesených duševných vlôh,<br />

ktoré takto spejú k svojmu úplnému<br />

zviditeľneniu. Prílišný alebo dokonca<br />

predčasný tlak na rozvoj niektorých<br />

oblastí mozgu, ktorý predbieha

ZDRAVIE<br />

a vybočuje z rámca stanoveného<br />

prírodou, spôsobuje astrálnemu<br />

telu ujmu, lebo stojí v rozpore s jeho<br />

uspôsobením. Tu musím znovu zdôrazniť,<br />

že astrálne aj pozemské telá<br />

podliehajú vo svojej činnosti nemennému<br />

vyššiemu vzoru, ktorého stály<br />

vplyv nemožno nijako obísť, vyradiť<br />

alebo dokonca prekonať. Astrálne<br />

i hrubohmotné telá sú nezmeniteľne<br />

nastavené na celkom určitý spôsob<br />

zaobchádzania a nekompromisne ho<br />

vyžadujú. Akékoľvek konanie, ktorým<br />

sa prekračujú hranice pôvodného<br />

určenia, poškodzuje obe telá.<br />

Dieťa alebo dospievajúci sa potom<br />

nemôže vyvíjať normálnym spôsobom,<br />

pretože harmonické prúdenie<br />

energie v astrálnom tele je narušené<br />

nezdravou psychickou záťažou.<br />

K týmto osudným prechmatom náležia<br />

predovšetkým enormné a nezmyselné<br />

požiadavky v školách, v ktorých<br />

sa mladý človek z väčšej časti nepripravuje<br />

na skutočný život, ktorý ho<br />

očakáva, ale si preplňuje hlavu nepoužiteľnými<br />

informáciami. Pritom<br />

stráca životnú silu – a jej zvyšok spoľahlivo<br />

vyplytvá podľa návodu, ktorý<br />

si v školách osvojil. Poškodenie e čakier<br />

spôsobené neprirodzeným psy-<br />

chickým nátlakom v školách a z neho<br />

vyplývajúce zdravotné problémy sú<br />

sprievodnými javmi bežného vania v prostredí našej<br />

dospiecivilizácie.<br />

Trvale úspešné môžu<br />

byť len také zákroky<br />

na ľudskom tele,<br />

ktoré sú podporené<br />

starostlivosťou<br />

o astrálne telo<br />

Významnú úlohu hrajú čakry<br />

v procese energetického liečenia,<br />

lebo sú pre astrálne telo miestami<br />

najintenzívnejšej silovej výmeny.<br />

Bez ohľadu na pôvod prijatej liečivej<br />

sily, slúži táto sila predovšetkým<br />

na obnovenie štruktúry a funkcie<br />

astrálneho tela. Až tým sa mení situácia<br />

aj pre hrubohmotné telo,<br />

ktoré sa bezprostredne podriaďuje<br />

zmenám astrálneho tela. Pri regenerácii<br />

alebo uzdravení z akejkoľvek<br />

choroby ide vždy len o obnovenie<br />

zákonitej činnosti tela a jeho<br />

49<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

ZDRAVIE<br />

mechanizmov. Liečivá sila nepôsobí<br />

teda nikdy priamo alebo dokonca<br />

izolovane na hrubohmotné telo a ani<br />

nie je schopná vyvolať v tele nejaké<br />

zvláštne deje, ktoré by vybočovali<br />

z hraníc jeho normálnej zdravej<br />

činnosti. Nápadne rýchle uzdravenia<br />

preto nie sú vyvolané nadprirodzenými<br />

okolnosťami vládnucimi<br />

v hrubohmotnom tele, ale len veľmi<br />

rýchlou regeneráciou astrálneho tela.<br />

Túto intenzívnu prestavbu musí hrubohmotné<br />

telo nevyhnutne a bez odkladu<br />

nasledovať. Z tohto dôvodu<br />

môžu byť trvalo úspešné len také<br />

zákroky na ľudskom tele, ktoré sú<br />

podporené predchádzajúcou alebo<br />

súbežnou starostlivosťou o astrálne<br />

telo. V opačnom prípade, keď je astrálne<br />

telo z liečby vynechané, musí<br />

sa na telesnej rovine vždy znovu<br />

a znovu presadzovať pôvodný patologický<br />

obraz, ktorý je odrazom<br />

nezmenenej astrálnej poruchy. Ak<br />

medzitým dôjde k odstráneniu niektorého<br />

orgánu pozemského tela, nemôže<br />

sa, samozrejme, znovu vyvinúť<br />

úplne verný obraz astrálnej ujmy, ale<br />

postihnutie má iný charakter, tentoraz<br />

zodpovedajúci zmeneným telesným<br />

pomerom. Týmto spôsobom<br />

sa rovnaká, no stále sa rozrastajúca<br />

astrálna porucha odieva do stále<br />

nových telesných podôb a vytvára<br />

tak dojem nových ochorení. Vzniká<br />

50<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

pozoruhodný zmätok, ktorého obeťou<br />

sa stávajú predovšetkým pacienti.<br />

V tomto liečebnom systéme sa z nich<br />

stávajú nešťastní turisti, ktorí putujú<br />

rôznymi oddeleniami až do cieľovej<br />

stanice na patológii. Bežné riešenie<br />

spočívajúce často len v odstránení<br />

orgánov alebo v násilnom usmernení<br />

ich vonkajšej činnosti neovplyvňuje<br />

v žiadnom prípade východiskovú<br />

situáciu na úrovni astrálneho tela.<br />

Pri tomto spôsobe liečby neexistuje<br />

preto nijaký výhľad na skutočnú regeneráciu,<br />

keďže doterajší systém starostlivosti<br />

si nekladie za cieľ vytvoriť<br />

v astrálnom tele pomery, ktoré by<br />

ju umožňovali. Zhoršujúca sa zdravotná<br />

situácia si potom pravidelne<br />

vynucuje zvyšovanie dávok liekov<br />

Veľmi často dochádza<br />

k nadhodnoteniu<br />

určitého javu v aure,<br />

ktorý môže byť<br />

interpretovaný ako<br />

znamenie vysokej<br />

duchovnosti<br />

dotyčného človeka,<br />

hoci opak je pravdou<br />

a ďalšie zákroky, ktorými sa spomaľuje<br />

a maskuje postupujúci rozklad<br />

tela. Tento systém predstavuje obrovské<br />

zdravotné nebezpečenstvo,<br />

lebo prostou ignoranciou energetických<br />

procesov sa mu pomerne ľahko<br />

darí vypestovať z menej závažných<br />

zdravotných porúch stále závažnejšie.<br />

Ak máme na mysli skutočné<br />

liečenie, to bude v budúcnosti vždy<br />

zamerané aj na bezprostredné východisko<br />

telesného stavu, teda na astrálne<br />

telo; k tomuto druhu liečenia<br />

však v našom doterajšom zdravotnom<br />

systéme z principiálnych dôvodov<br />

nedochádza.<br />

Energetické deje majú svoj obraz<br />

aj v aure. Tento fenomén zahŕňa viac<br />

úrovní s rôznou výpovednou schopnosťou.<br />

Na tomto mieste je vhodné<br />

zdôrazniť, že aura je v neustálom<br />

pohybe a vývoji, hoci jej základné<br />

črty môžu po dlhý čas zostávať bez<br />

výrazných zmien. Podobne ako pri<br />

čakrách, ktoré sú súčasťami aury,<br />

jej vývoj závisí od vnútorných premien<br />

osobnosti človeka. Pri interpretácii<br />

rôznych javov odohrávajúcich<br />

sa v aure dochádza veľmi často<br />

k hrubým skresleniam, pretože sa<br />

zabúda na jej viacúrovňovú stavbu.<br />

Každý pozorovateľ aury alebo ten,<br />

kto ju dokáže vnímať iným spôsobom,<br />

registruje vždy len jej časť v závislosti<br />

od stupňa svojho vnútorného<br />

vývoja. Z tohto dôvodu mu časť aury<br />

ležiaca nad touto hranicou zostáva<br />

skrytá. Skreslenie nespočíva teda<br />

v tom, že by vo svojej úrovni pozoroval<br />

nesprávne, ale v tom, že si neuvedomuje<br />

obmedzenosť svojich záverov.<br />

Veľmi často potom dochádza k nadhodnoteniu<br />

určitého javu v aure,<br />

ktorý môže byť interpretovaný napríklad<br />

ako znamenie vysokej duchovnosti<br />

dotyčného človeka, hoci<br />

opak je pravdou. Táto pravda je však<br />

prejavená vo vyššej, jemnejšej úrovni<br />

aury, ktorá zostáva pozorovateľovi<br />

pre jeho názorové omyly skrytá.<br />

Na bežné diagnostické účely sú<br />

však hrubšie úrovne aury dostatočne<br />

obsažným zdrojom poznatkov<br />

a môžu sa bez obáv využívať.<br />

MUDr. Jan Palouček •<br />

jan.paloucek@svetgralu.cz<br />

V piatej časti našej série „Cesta k životu“<br />

nájdete: Karma človeka

PRIKÁZANIE<br />

„Nezabiješ!“<br />

Martin Ernst<br />

Piate<br />

prikázanie<br />

Výzva „nezabiješ“, rovnako ako<br />

všetky Božie prikázania, sa obracia<br />

k nám ľuďom, aby usmernila<br />

naše konanie. Požaduje zmenu v našom<br />

správaní aby nás ochránilo pred<br />

ťažkými následkami.<br />

Už biblický príbeh Kaina a Ábela<br />

však ukazuje, že čoskoro po vzniku<br />

stvorenia došlo k bratovražde. Z nízkych<br />

pohnútok, totiž z dotknutej<br />

sebalásky, zabil Kain svojho brata<br />

Ábela. Trpké dôsledky tohto činu sú<br />

nám známe. Žiadny človek nesmie<br />

skracovať Bohom darovaný život –<br />

ani svoj, ani život nikoho iného. Inak<br />

si privlastňuje právo, ktoré mu nenáleží<br />

a tým najzávažnějším spôsobom<br />

zaťaží svoj osud, ktorý bude musieť<br />

trpkým prežitím odpykať. Pre ozrejmenie<br />

môžeme povedať aj: „Neubiješ!“,<br />

potom bude jeho zmysel, tento<br />

pokyn ako máme žiť, jasnejší.<br />

Táto bratovražda bola iba začiatkom<br />

radu nespočetných vrážd, ktoré<br />

sa páchajú dodnes.<br />

Zo žiarlivosti, závisti, nenávisti,<br />

zloby, bezcitnosti, z vypočítavého<br />

úsilia o moc – s brutalitou, ktorá sa<br />

na dosiahutie cieľa nehanbí použiť<br />

čokoľvek. Často sa pri tom argumentuje<br />

tvrdením, že Boží bojovníci tým<br />

vykonávajú „dobré dielo“.<br />

Boh však nechce žiadne vraždy.<br />

Hovorí predsa: „A vykonám súd<br />

podľa pravidla, a spravodlivosť podľa<br />

závažia” (Izaiáš 28,17), „I skujú meče<br />

svoje na motyky“ (Izaiáš 2,4). Boh<br />

tvorí právo prostredníctvom spravodlivosti<br />

svojej vôle, pôsobením<br />

svojich zákonov!<br />

Všetci vládcovia, ktorí sa domnievali,<br />

že môžu nedbať na piate prikázanie,<br />

ako dejiny ukazujú – a ako to<br />

môžeme sami zažívať – skončili tak,<br />

ako konali. Kedy už konečne pochopíme,<br />

že nie vraždy a útlak, ale<br />

úprimná snaha o porozumenie a tolerancia<br />

– teda skutočná láska k blížnemu<br />

– nás zbližuje? Veď sme predsa<br />

všetci tvormi jedného Stvoriteľa.<br />

Piate prikázanie nás taktiež varuje<br />

před utláčaním rôzneho druhu:<br />

napríklad pred morálnou vraždou<br />

alebo pred potláčaním schopnosti<br />

rozvíjať talent či nadanie.<br />

Ďalším príkladom je „mobbing“<br />

na pracovisku. Tým je mienené zámerné<br />

obťažujúce správanie, často<br />

až psychické týranie neobľúbeného<br />

kolegu alebo ešte častejšie kolegyne,<br />

Knihu Desatoro Božích prikázaní, Otčenáš<br />

si môžete objednať prostredníctvom<br />

priloženého objednávacieho kupónu<br />

v časopise, alebo v našom on-line obchode<br />

na stránke www.svetgralu.sk<br />

ktorým sa ubližuje, pokiaľ sa nepodvolia<br />

a nepodajú výpoveď.<br />

Je však nepochopením, ak niekto<br />

piate prikázanie berie ako výzvu<br />

k vegetariánskemu spôsobu života,<br />

že by sme nemali zabíjať zvieratá.<br />

Traduje sa, že i Ježiš jedol mäsitú<br />

stravu. Pripomeňme si, že zjedol<br />

so svojimi učeníkmi na židovský<br />

spôsob pôstny pokrm – veľkonočného<br />

barančeka. Práve tak na svatbe<br />

v Káne, na ktorú bol Ježiš pozvaný, sa<br />

iste tiež jedlo mäso.<br />

Piate prikázanie nám pripomína,<br />

aby sme sa rozpamätali na to, že<br />

každý človek má rovnaké právo žiť<br />

a rozvíjať svoju osobnosť pre blaho<br />

svoje i všetkých nás – a za to patrí<br />

naša vďaka Stvoriteľovi, z ktorého<br />

milosti smieme jestvovať a žiť.<br />

Martin Ernst •<br />

martin.ernst@svetgralu.sk<br />

51<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

NÁZORY<br />

52<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

číslo 25/2010, vyšlo 1. 9. 2010.<br />

Redakcia:<br />

SVET GRÁLU n. o.<br />

Rastislavova 9, 040 01 Košice<br />

Adresa administrácie:<br />

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),<br />

Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Anna Štefková (Zlín),<br />

Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st. (Brno),<br />

Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,<br />

Rastislav Podivinský, Adela Slováčková,<br />

Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu n. o.<br />

Administrácia SG,<br />

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala (Bratislava),<br />

Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />

Distribúcia:<br />

Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />

Marketing:<br />

Pavol Sokol (Pezinok)<br />

On-line obchod:<br />

Maroš Látal (Bratislava)<br />

Grafika:<br />

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha),<br />

Pavel Patloch (Karviná), Martin Pukančík (Košice)<br />

Tlač:<br />

družstvo EKON, Jihlava<br />

Ilustrácie:<br />

• Dreamstime: Wingedsmile (titul), Mayatairy (33), Blotty (35), Justin Skinner,<br />

Springfield, United States (36), Jaroslav Antropov, Ridder, Kazakstan (38),<br />

Madartists (26), Julia Petukhova, Vologda, Rusko (27), Ivan Kmit, Sambir,<br />

Ukrajina (28), Hugo Felix, Aveiro, Portugal (17), Andres Rodriguez, London,<br />

United Kingdom (18), Umariletisim, Turkey (23), Paul Simcock, San Rafael,<br />

United States (5), Edward Bock, Minneapolis, United States, (6), Rick Beckerleckrone,<br />

Las Vegas, United States (6), Kuzma (7), Otmar Winterleitner,<br />

Feldkirchen, Austria (11), Jfragments (12), Vladimír Wrangel, Praha, Česká<br />

republika (2), Free (13, 16, 54)<br />

• Svět Grálu: (2, 3, 8-9, 15)<br />

• GralsWelt: (20–22, 25)<br />

• Karel Prskavec: (42-45)<br />

• Markéta Klůzová: (zadná strana obálky)<br />

• Milada Zubatá: (39-41)<br />

• http://sxc.hu: (11)<br />

• http://pszeudo.hu: (51)<br />

• www.auracomediancoaching.com: (50)<br />

• http://sereneholistichealing.co.uk: (49)<br />

• www.lieske.com: (48)<br />

• www.brno.cz: (29, 30)<br />

• www.musicweb-international.com: (31)<br />

• www.pdkfoto.nl: (8)<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené.<br />

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />

Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu<br />

si možno objednať na adrese:<br />

Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />

www.svetgralu.cz<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné,<br />

alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak<br />

náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše<br />

príspevky.<br />

redakcia<br />

Krst<br />

Čítam si rôzne všeobecné články o náboženstve<br />

a zistil som jednu ohromujúcu<br />

vec - nie je možné sa „nezávisle”dať<br />

pokrstiť, keď som si uvedomil,<br />

že by to asi malo byť a som v rozpakoch<br />

… Má byť človek pokrstený alebo<br />

nemá? Cirkvi hovoria, že musí, inak<br />

je so mnou koniec a nevojdem do kráľovstva<br />

Božieho. Nezdieľam tento názor,<br />

ale jasno nemám. Keby som sa<br />

chcel dať pokrstiť, kde a kým, keď sa<br />

ne chcem stať cirkevnou ovečkou?<br />

(meno v redakcii)<br />

Na otázku, či by sa človek mal dať pokrstiť<br />

alebo nie, by si mal každý zodpovedať<br />

sám. Odpoveď by mal hľadať<br />

vo svojom vnútri, mal by si ujasniť<br />

svoj vzťah k Bohu, k Jeho vôli a k Jeho<br />

zákonom. Ak chce žiť v ich zmysle<br />

a svojím životom napĺňať vôľu Božiu,<br />

má pripravenú pôdu na prijatie krstu.<br />

Krst je pre neho potom potvrdením<br />

túžby žiť v zmysle zákonov stvorenia.<br />

Ak je táto túžba silná, dostane<br />

človek pri krste požehnanie a posilu,<br />

aby mohol obstáť vo všetkých pokušeniach,<br />

ktoré sa k nemu v priebehu<br />

ďalšieho života môžu priblížiť.<br />

Ide teda o významný krok v živote<br />

človeka, ktorý by mal byť vykonaný<br />

vedome a s plným presvedčením<br />

o jestvovaní Boha.<br />

Krst teda podľa našej mienky neprivádza<br />

človeka do lona cirkvi či<br />

inej organizácie, ale privádza ho<br />

späť k Bohu. Krstom nevzniká väzba<br />

medzi človekom a organizáciou, ale<br />

človekom a Bohom. Pre organizáciu<br />

tu nie je miesto, tá môže iba k pozemskému<br />

vykonaniu tohto úkonu<br />

sprostredkovať povolanú osobu.<br />

Súhlasím s Vami v tom, že nie je<br />

rozhodujúce, či som alebo nie som<br />

pokrstený, aby som smel vojsť do kráľovstva<br />

Božieho. Pre človeka tu platí<br />

iná otázka: „Aký si človeče?” To znamená,<br />

ako si, človeče, využil „zverené<br />

hrivny” vo svojom živote? Žil si<br />

v súlade s prírodnými zákonmi? Bol<br />

si prospešný iným ľuďom? Osobne sa<br />

domnievam, že to sú otázky, ktorým<br />

budeme musieť čeliť, a nie je rozhodujúce,<br />

či som alebo nie som pokrstený,<br />

či som prílušníkom tej alebo<br />

onej cirkvi.<br />

Kde a kým sa nechať pokrstiť? Aj<br />

tu platí, kto hľadá, nájde. Ak bude<br />

Vaša túžba po Pravde a poznaní<br />

vrúcna, určite nájdete aj odpoveď<br />

na tieto otázky. Ukazovateľom<br />

pri vysvetľovaní duchovných dejov<br />

Vám môžu byť poznatky, ktoré obsahuje<br />

dielo VO SVETLE PRAVDY,<br />

POSOLSTVO GRÁLU.<br />

Jan Zubatý<br />

Reinkarnácia<br />

Zaujíma ma, či existuje nejaký dochovaný<br />

doklad, že učenie o reinkarnácii<br />

skutočne v Biblii existovalo. Vo vašej<br />

knižke od Waltraud Grosse: „Reinkarnace<br />

v křesťanství“, som sa o žiadnom<br />

potvrdení tejto skutočnosti nedočítala.<br />

Ak máte niečo podobné, rada si<br />

to od vás kúpim.

NÁZORY<br />

Ďakujeme Vám za otázku. V knihe<br />

autorky Waltraud Grossovej Reinkarnace<br />

v křesťanství sa nepíše priamo<br />

o Biblii ako zdroji myšlienky reinkarnácie,<br />

ale o učení gréckeho teológa<br />

Origena z Alexandrie. Origenes<br />

pôsobil okolo roku 200 v Alexandrii<br />

a neskôr v Palestíne ako učiteľ, kde<br />

spočiatku vyučoval budúcich kňazov.<br />

Neskôr založil vlastnú školu v Cézarei.<br />

Podľa dochovaných správ zomrel<br />

ako mučeník počas Deciovho prenasledovania<br />

kresťanov v Týre okolo<br />

roku 253. Origenes je označovaný<br />

za najvplyvnejšieho cirkevného teológa<br />

a apologétu pred Augustínom.<br />

Priznáva sa mu viacero prvenstiev,<br />

napríklad ako prvý z kresťanských<br />

učencov použil výraz „bohočlovek“,<br />

ktorým vyjadruje spojenie ľudského<br />

a božského v Kristovi. Jeho najznámejším<br />

dielom je „O základoch“ (De<br />

principiis). Ide o najstarší kresťanský<br />

teologický systém. Toto dielo<br />

sa zachovalo v origináli iba v zlomkoch,<br />

celé je prístupné v latinskom<br />

preklade, kde však došlo zásluhou<br />

prepisovateľa Rufina k „poopraveniu“<br />

niektorých kontroverzných pasáží.<br />

Väčšina prepisov Origenových<br />

diel padla za obeť prenasledovateľom<br />

jeho učenia po Nikejskom koncile.<br />

Vyčítalo sa mu napríklad to, že mal<br />

byť stúpencom tzv. subordinacionizmu,<br />

teda názoru o istej „podriadenosti“<br />

Syna a Ducha Svätého Bohu<br />

Otcovi. Z dnešného pohľadu to môžeme<br />

vnímať ako veľké nedorozumenie:<br />

Origenes totiž považoval Syna<br />

a Ducha Svätého za prostredníkov<br />

medzi Otcom a jeho stvorením avšak<br />

zároveň učil o jedinej podstate Božskej<br />

Trojice. Pokiaľ ide o myšlienku<br />

reinkarnácie, základ Origenovho<br />

učenia spočíva v tom, že odmieta totožnosť<br />

„vzkrieseného“ a terajšieho<br />

tela a jeho častí. Dá sa predpokladať,<br />

že myšlienka kriesenia „mŕtvej,<br />

rozkladajúcej sa hmoty“ do večného<br />

života mu bola nelogickou. Ľudská<br />

duša je podľa jeho učenia nielen nesmrteľná,<br />

ale aj večná. Skúmatelia<br />

jeho diela potvrdzujú, že Origenes<br />

skutočne hovoril o prevteľovaní, pretože<br />

podľa neho každá duša môže žiť<br />

v rôznych „svetoch“ nasledujúcich<br />

po sebe. Veril, že človek na základe<br />

slobodnej vôle môže vždy odmietnuť<br />

Boha, „padnúť“ a dostať sa tým<br />

do hmotného sveta. Učenie teológa<br />

a apologétu Origena bolo v kresťanských<br />

kruhoch diskutované, ale aj<br />

vysoko hodnotené počas troch storočí<br />

a upustilo sa od neho až na 5.<br />

ekumenickom koncile roku 553.<br />

Vplyvom politického tlaku, ktorého<br />

cieľom bolo zjednotiť rôzne protichodné<br />

kresťanské učenia v tej dobe,<br />

bol na tomto sneme Origenes „zavrhnutý<br />

a prekliaty“, a s ním aj každý,<br />

kto by jeho učenie vyznával. Kniha<br />

„Reinkarnace v křesťanství“ opisuje,<br />

ako citeľne zasiahol politický záujem<br />

cisára Justiniána do svetonázoru západnej<br />

Európy a kresťanstva vôbec.<br />

Prívrženci myšlienky reinkarnácie,<br />

ale aj kritickí bádatelia samozrejme<br />

poukazujú aj na niektoré konkrétne<br />

miesta v Biblii a vyvodzujú z nich, že<br />

myšlienka prevteľovania duše bola<br />

rozšírená v rôznych prúdoch židovstva<br />

už pred vznikom evanjelií a aj<br />

v čase života Ježiša z Nazaretu bola<br />

bežne známa. Môžeme spomenúť napríklad<br />

Mat. 11/11-14 ; Mat. 17/12-13,<br />

kde je vyslovená s úplnou samozrejmosťou<br />

otázka, či Ján Krstiteľ nie je<br />

totožný s prorokom Eliášom, ktorý<br />

mal „znovu prísť na zem“. Dôležité<br />

však je, že nielen v dávnej minulosti,<br />

i dnes je viacero zdrojov, ktoré<br />

sa otázke reinkarnácie venujú dokonca<br />

aj na vedeckej úrovni. Máme<br />

na mysli prácu Dr. Iana Stevensona,<br />

ktorá podrobne analyzuje výpovede<br />

a údajné spomienky ľudí – najmä<br />

maloletých detí – na svoj „minulý<br />

život“. Takéto svedectvá autor zaznamenával<br />

a potom porovnával<br />

s konkrétnymi miestami a reáliami<br />

ako aj s výpoveďami<br />

svedkov, pričom<br />

sa našli pozoruhodne<br />

presné<br />

zhody. Ďalej<br />

je tu výskum Dr. Raymonda<br />

Moodyho, zaznamenávajúci výpovede<br />

ľudí, ktorí prešli tzv. klinickou<br />

smrťou, a mnoho iných. Veľa ľudí<br />

v dnešnej dobe takto eviduje, že aj<br />

vďaka myšlienke reinkarnácie náš<br />

pohľad na svet môže byť komplexnejší<br />

a možno aj zodpovednejší. Odpovedá<br />

sa tým zároveň na otázku,<br />

prečo sa ľudia rodia do takých nerovnakých<br />

pomerov bez nutnosti uchýliť<br />

sa k zvyčajnému odkazu na „nevyspytateľné<br />

cesty Božie“. Človek, ktorý<br />

pochybil, nie je po smrti zavrhnutý,<br />

ale dostane ďalšiu šancu k úsiliu,<br />

k práci a k prekonávaniu slabostí.<br />

Toto poznanie môže viesť k ešte väčšiemu<br />

obdivu dokonalosti Božích<br />

zákonov, ktoré neustále poháňajú<br />

všetko existujúce k ďalšiemu vývoju.<br />

Hnutie Grálu a iné náuky<br />

Dopočul som sa o „spoločnosti Grálu“<br />

od Abd-ru-shina. Môžete mi k tomu<br />

povedať viac?<br />

Zrejme máte na mysli „Hnutie Grálu“.<br />

Toto hnutie vzniklo po 2. svetovej<br />

vojne a je to voľné združenie ľudí,<br />

ktorí sa snažia žiť v súlade s dielom<br />

„Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“.<br />

Nejde o náboženskú spoločnosť alebo<br />

sektu v obvyklom zmysle slova, pretože<br />

aj Posolstvo Grálu je určené jednotlivcom<br />

hľadajúcim pravdu, a to<br />

bez ohľadu na to, k akému náboženstvu<br />

sa hlásia. Okrem iného „Hnutie<br />

Grálu“ v spolupráci s medzinárodnou<br />

„Nadáciou Posolstva Grálu“ podporuje<br />

vydávanie a šírenie Abd-ru-shinovho<br />

diela.<br />

53<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010

NA ZÁVER…<br />

Výchova s rešpektom<br />

Tým, že dávame deťom priestor<br />

na ich názor a riešenie vo veciach,<br />

ktoré sa ich týkajú, nechávame im<br />

výber a nesúdime ich, tým im postupne<br />

odovzdávame zodpovednosť<br />

za to, pre čo sa rozhodli. A to<br />

je ohromná úľava. Významne ubudlo<br />

konfliktov. Zrazu je tu energia<br />

a chuť pripravovať druhým aj sebe<br />

pozitívne zážitky – ocenenie toho,<br />

čo sa darí, pochopenie, keď sa nedarí,<br />

povzbudenie, keď je toho na niekoho<br />

veľa, i ospravedlnenie, keď sa niekedy<br />

„sekneme“. To všetko je veľmi<br />

neľahké, ba nemožné, keď je človek<br />

plný negatívnych emócií.<br />

Dnes, aj keď ešte zďaleka všetko<br />

nejde úplne hladko, som – čo sa týka<br />

budúcnosti našich piatich detí – optimistická.<br />

Nech už si zvolia akúkoľvek<br />

životnú dráhu, aj keď im život postaví<br />

do cesty rôzne prekážky, môžu<br />

sa oprieť o svoju vlastnú sebaúctu.<br />

Dokážu dodržiavať dohody, samostatne<br />

si hľadať informácie a podľa<br />

nich sa rozhodovať, spolupracovať<br />

s ostatnými, vcítiť sa do druhého, pomôcť,<br />

keď je potrebné, ale aj vyjadriť<br />

vlastný názor, hoci aj nesúhlasný,<br />

dokonca sa zastať druhého aj voči<br />

dospelému. Zdvorilo, ale jasne. Pritom<br />

sú tvorivé a dokážu baviť seba<br />

aj ostatných. Majú dobré postavenie<br />

medzi vrstovníkmi a vychádzajú<br />

dobre i s učiteľmi. A tak napriek<br />

tomu, že sme pracovne veľmi<br />

vyťažení rodičia, zažívame pri spoločných<br />

stretnutiach doma príjemné<br />

chvíle.<br />

Čakať, kým nás začnú rešpektovať<br />

druhí, zvlášť keď my sami im veľa<br />

rešpektu neponúkame, môže trvať<br />

dlho. Naopak, ak sa budeme správať<br />

k druhým s rešpektom a od nich rešpekt<br />

očakávať, to znamená šetriť ich<br />

aj svoju dôstojnosť, budeme si viac<br />

vážiť seba samých a nebudeme takí<br />

závislí na mienke druhých.<br />

Tatjana Kopřivová •<br />

54<br />

Svet Grálu<br />

25 | 2010<br />

Knihu Respektovat<br />

a být respektován<br />

si môžete objednať<br />

prostredníctvom e-mailu:<br />

obchod@svetgralu.sk,<br />

na www.svetgralu.sk,<br />

alebo telefonicky na čísle<br />

+421 (0) 903 907 233.<br />

Bežná cena: 12,60 €<br />

Naša cena: 11 €

ŽIVÁ VODA<br />

Olof Alexandersson<br />

NOVINKA! NOVINKA! NOVINKA! NOVINKA! NOVINKA!<br />

Viktor Schauberger,<br />

hornorakúsky<br />

lesník,<br />

vodohospodár,<br />

vynálezca a fi lozof,<br />

ktorý už v dvadsiatych rokoch<br />

minulého storočia varoval pred<br />

súčasnou ekologickou krízou,<br />

na ktorú pravdepodobne máme<br />

len obmedzené možnosti<br />

riešenia. Svojimi plavebnými<br />

zariadeniami a veľkými<br />

poznatkami o sile vody ohromil<br />

odborný svet svojej doby. Preto<br />

niet divu, že sa o neho zaujímal<br />

Adolf Hitler ako aj americká<br />

tajná služba.<br />

Bežná cena: 12,99 € / Naša cena: 12,50 € / české vydanie<br />

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu v časopise,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk

Ničotné je niekam ísť a nedôjsť, niečo stíhať a nedostihnúť,<br />

hľadať a nenachádzať, konať a nevykonať, chcieť, ale nedosiahnuť.<br />

Načo teda byť na svete a nevedieť, nekonať a nedosahovať to, kvôli čomu sme tu?<br />

Lepšie by bolo nenarodiť sa! Keď sa teda všetci rodíme, musíme dosiahnuť to,<br />

aby nikto raz neľutoval, že sa narodil.<br />

J. A. Komenský: Obecná porada o nápravě věcí lidských

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!