You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Z D R A V I E<br />
V ďalšom čísle časopisu:<br />
Voda<br />
titulná téma:<br />
SVET GRÁLU<br />
Grál je od dávnych čias<br />
symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých<br />
duchovných<br />
a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet<br />
zmenil na nepoznanie,<br />
ale hodnoty zostávajú.<br />
Voda vstrebáva elektromagnetické i jemnohmotné žiarenie okolitého<br />
sveta, uchováva ho a odovzdáva ďalej. Táto skutočnosť sa môže stať požehnaním<br />
aj kliatbou.<br />
SVET GRÁLU č. 16<br />
vychádza 1. júna 2008<br />
Ako prečisťovať organizmus?<br />
Prečisťovanie organizmu neznamená iba<br />
pôst a kontrolovaný výber stravy – je to i rešpektovanie<br />
štyroch živlov: vzduchu, ohňa,<br />
vody a zeme.<br />
Indigové deti<br />
Názvom indigové deti sa označujú výnimočne<br />
obdarené deti, ktoré sa v poslednom<br />
čase rodia stále častejšie. V ich aure prevláda<br />
indigová farba.<br />
Kráľovstvo ruží<br />
Manželia Pelcovci pestujú ruže vo veľkom,<br />
pretože chceli byť spolu. Po desiatich rokoch<br />
spoločného života pri práci sa môžu podeliť<br />
o bohaté životné skúsenosti – nielen o tie,<br />
ktoré sa týkajú pestovania ruží.<br />
Časopis Svet Grálu, ktorý<br />
vychádza súčasne aj v češtine,<br />
nadväzuje na nemecký<br />
GralsWelt, francúzsky<br />
Monde du Graal<br />
a anglický GrailWorld,<br />
ktoré si vo svojich krajinách<br />
získali už tisíce stálych čitateľov.<br />
Svet Grálu vychádza<br />
štyrikrát ročne. Informácie<br />
o predplatnom nájdete<br />
v prílohe alebo na internete:<br />
13/2007 SVěT GRÁLU<br />
www.svetgralu.sk<br />
Byl jsem klinicky mrtev<br />
SVěT GRÁLU<br />
<br />
14/2007 SVET GRÁLU<br />
září – listopad 2007 · číslo 13<br />
strana 5<br />
Beethovenova symfonie hledání<br />
strana 9<br />
Poltergeist – taky u vás straší?<br />
Mají zvířata vědomí?<br />
strana 13<br />
Smrt jako přechod do dalšího bytí<br />
SVET GRÁLU<br />
december 2007 – február 2008 · číslo 14<br />
Duchovní souvislosti v životě<br />
strana 22<br />
strana 30<br />
Homeopatie – léčba informací<br />
cena 78 Kč<br />
Život v treťom tisícročí<br />
K Z A M Y ŠL E N Í<br />
strana 5<br />
Pútnik krajinou<br />
strana 24<br />
Je Afrika stratená?<br />
strana 27<br />
Betlehemská hviezda<br />
MÁME SE VZDÁT<br />
strana 30<br />
NÁBOŽENSTVÍ?<br />
Diétou proti rakovine<br />
strana 32<br />
cena 87 Sk<br />
Zaviate doby<br />
sa prebúdzajú<br />
Neznáme zo života Ježiša Nazaretského<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Svět Grálu<br />
www.svet.gralu.cz<br />
A KTO RADÍ<br />
BYLINKÁROM?<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk
OBSAH<br />
R E I N K A R N Á C I A<br />
Reinkarnácia a kresťanské dogmy 5<br />
Z D R A V I E<br />
Duchovné následky fajčenia<br />
Ochorenie dýchacích ciest, srdcovo-cievne<br />
poruchy a rakovina sú známymi následkami<br />
fajčenia. Čo sa však deje na úrovni ducha? 10<br />
I N Š P I R Á C I A<br />
Odkiaľ sa berú vynálezy?<br />
Cestou k vynálezu nie sú podnikové<br />
porady, ale vizionárska obrazotvornosť<br />
jednotlivca. 12<br />
T É M A<br />
Duchovné príčiny ochorení 17<br />
P R Í R O D A<br />
Zázraky na nebi 21<br />
F O T O G R A F I E<br />
Vesmírne impresie 24<br />
Ž I V O T<br />
Smrť ako východisko? Nie. 26<br />
Ž I V O T<br />
„Väčšine samovrážd by bolo možné predísť“ 30<br />
H I S T Ó R I A<br />
San Marino<br />
Sanmarínčania si zvolili radšej<br />
exkomunikáciu z pápežskej cirkvi, než<br />
nespravodlivosť a neslobodu. 32<br />
R E C E N Z I A<br />
Microcosmos 35<br />
O S O B N O S Ť<br />
Abd-ru-shin – život a dielo 36<br />
N Á Z O R Y<br />
Listy čitateľov 40<br />
N A Z Á V E R …<br />
Kázanie na hore 42<br />
Milé čitateľky a čitatelia,<br />
v titulnej téme tohto čísla Sveta<br />
Grálu sa chceme dotknúť jednej<br />
veľmi aktuálnej otázky, a síce vnútorných,<br />
duchovných príčin chorôb.<br />
To je dnes naliehavá téma takmer<br />
pre nás všetkých, pretože aj keď sme<br />
dnes vyzbrojení takou pokročilou lekárskou<br />
vedou, ako ešte nikdy, a takou<br />
medicínskou prístrojovou technikou,<br />
ako ešte nikdy, predsa nie je<br />
takmer nikto z nás zdravý. Téma,<br />
ktorá sa nás všetkých bezprostredne<br />
dotýka a chce sa nám prihovoriť –<br />
lebo o duchovných súvislostiach života<br />
máme my ľudia málokedy chuť<br />
rozprávať, ale bolesti chrbta alebo<br />
obličkové ťažkosti môžeme preberať<br />
okamžite a kdekoľvek.<br />
Myšlienka, ktorú chceme vysloviť<br />
v tomto čísle, sa bude zdať niektorým<br />
čitateľom azda ťažko stráviteľná<br />
a možno i poburujúca, napriek tomu<br />
však stále rastie počet ľudí, ktorí ju<br />
hodnotia ako múdru a zapadajúcu<br />
do celostného obrazu sveta. Znie:<br />
Choroba má svoju skutočnú príčinu<br />
v osobnosti člověka, v jeho názoroch,<br />
postojoch a správaní. Za chorobu si<br />
3<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
N A Ú V O D…<br />
môžeme sami, je pre nás výzvou<br />
a napomenutím, že niečo robíme<br />
nesprávne.<br />
Prijať takúto myšlienku môže<br />
byť ťažké. Skutočne znie príjemnejšie<br />
domnievať sa, že príroda je nevypočítateľná<br />
a podľa štatistických<br />
zákonov pravdepodobnosti sa jednoducho<br />
stane, že náhodou zrovna<br />
mne padlo pri hode kockou práve<br />
toto číslo a práve táto choroba. Notabene<br />
žijeme v znečistenom prostredí,<br />
v strese, v kapitalizme a vôbec<br />
v dvadsiatom prvom storočí, takže<br />
za chorobu by vlastne mohlo byť zodpovedné<br />
naše okolie, a nie my sami.<br />
Avšak o čo cennejšie je pripustiť si,<br />
že práve duch, jadro našej osobnosti<br />
si tvorí svoje telo, a potom sa teda<br />
môžem opýtať, čo mi práve táto choroba<br />
chce povedať. Budeme k tomu,<br />
pravda, potrebovať trochu statočnosti<br />
k sebe a ochoty uznať, že je vôbec<br />
možné nájsť na sebe nejaké chyby,<br />
keď je predsa zrejmé, že chyby majú tí<br />
všetci ostatní okolo mňa, ja sám ani<br />
nemôžem žiť inak, než práve žijem,<br />
a tie moje nedostatky – ak vôbec nejaké<br />
mám – nie sú na programe dňa.<br />
Choroba má na rozdiel od nespočetných<br />
ľudských názorov, náhľadov<br />
a konštrukcií jednu výhodu: je skutočná<br />
a nesporná. Existuje a chce<br />
byť pochopená, niečo s ňou musíme<br />
urobiť. Máme sa pritom ticho, pokorne<br />
vrátiť na svoje súkromné pole,<br />
na ktorom toho neustále zostáva ešte<br />
toľko orať, siať a žať.<br />
Žijeme v modernom svete a moderným<br />
spôsobom. Už po stáročia<br />
sa neustále ženieme za potrebami<br />
všedného dňa, sme sužovaní a preťažovaní<br />
prácami a túžbami po zvýšení<br />
pohodlia, zárobku, šetrenia silami<br />
a časom, a pritom nemáme ani<br />
sily, ani čas, financie nám nakoniec<br />
nestačia a z pohodlia mávame nadváhu.<br />
Kedysi sme krasopisne opisovali<br />
čísla a texty, orali volským záprahom<br />
a chodili s vedrom k studni<br />
4<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008<br />
po vodu, dnes ťukáme do klávesníc<br />
počítačov, riadime výkonné stroje<br />
najrôznejších druhov a zariaďujeme<br />
si kúpeľne bojlermi, no tá uťahanosť,<br />
uvláčenosť všedným životom zostáva.<br />
Máme viac voľného času a súčasne<br />
potrebujeme viac odpočinku, zmeny<br />
a rozptýlenia, a hlavne nemáme čas –<br />
rozumej nemáme ochotu – zaoberať<br />
sa tým najcennejším, pre čo sme na<br />
svete: múdrosťou života, hľadaním<br />
kráľovstva Božieho, hľadaním odpovede<br />
na otázku, prečo sme boli stvorení.<br />
Až nakoniec si nás nájde choroba,<br />
postupne nás zaženie do kúta<br />
a dostihne. A položí nám priateľskú,<br />
ale nekompromisnú otázku: tak a čo<br />
ďalej?<br />
Čo ďalej? Tabletka alebo lekársky<br />
zásah sú okamžitou, havarijnou pomocou,<br />
odstránením najnaliehavejších<br />
následkov, ale príčinu si nosíme<br />
sami v sebe, a tú si máme nájsť. Niekedy<br />
dosť neradi. A hoci aj s pomocou<br />
liečiteľa.<br />
Liečitelia sú, ako je známe, dobrí<br />
aj zlí, existujú dôležito vystupujúci<br />
šarlatáni s ničotnými schopnosťami<br />
a sú aj osobnosti s prenikavým pôsobením,<br />
s darom liečenia, ktorý chápu<br />
ako svoju službu druhým. Ako sa<br />
v nich vyznať?<br />
Prvým nasmerovaním na liečiteľa<br />
býva obyčajne niektorý z našich známych<br />
a jeho vlastná skúsenosť. Mal<br />
som pred rokmi kamaráta Jožka, nenápadného<br />
a svedomitého liečiteľa.<br />
Odvtedy, čo pomohol riaditeľovi veľkého<br />
podniku z rakoviny, mal v podniku<br />
zelenú a dostal pracovné miesto,<br />
kde za ním mohli chodiť zástupy<br />
chorých. Raz sa moja žena pripotácala<br />
domov z vyučovacieho procesu<br />
s chrípkou a zničujúcou vyhliadkou,<br />
že ju zajtra čaká školský výlet vlakom.<br />
„Môžeš jej nejako pomôcť?“<br />
opýtal som sa ho večer. „Hej, to môžem,“<br />
povedal, „ale doma budem až<br />
o jedenástej“. „To už bude spať,“ namietol<br />
som, „ani sa o tom nedozvie.“<br />
„Nevadí, ja ju prejdem aj v spánku,“<br />
povedal Jožko. Na druhý deň žena<br />
vstala v plnej sile a až vo vlaku si spomenula,<br />
že mala mať chrípku. No povedzte,<br />
takého liečiteľa predsa odporučíte,<br />
nie?<br />
Druhou možnosťou je posúdenie<br />
práce liečiteľa podľa toho, či to, čo<br />
robí, je v súlade s prírodnými teda<br />
Božími zákonmi. Na to už potrebujeme<br />
kus poznania z oblasti vyššej,<br />
než pozná mechanická lekárska veda.<br />
Potom môžeme bez váhania súhlasiť,<br />
že existuje sila, pritekajúca do<br />
vesmíru, ktorú liečiteľ pretransformuje<br />
a odovzdáva pacientovi položením<br />
rúk alebo modlitbou. Túto silu<br />
možno vložiť napríklad aj do vody;<br />
voda má veľkú schopnosť preberať<br />
žiarenia, ale o tom až v ďalšom čísle<br />
časopisu. Rovnako tak prijmeme<br />
s porozumením, že niektorí liečitelia<br />
pracujú s mimozmyslovým vnímaním,<br />
s pomocou neviditeľného<br />
sveta dokážu odhaliť, v čom spočíva<br />
príčina choroby a čo majú robiť. Tak<br />
pracovala napríklad aj slávna Hildegarda.<br />
Naproti tomu je veľmi nebezpečné<br />
súhlasiť s umelými metódami<br />
rozširovania či ovplyvňovania<br />
vedomia – či už hypnózou, nadväzovaním<br />
záhrobných stykov alebo<br />
inými spôsobmi manipulácie. Vydali<br />
by sme sa tak do rúk vplyvom,<br />
ktoré sami neovládame a ktoré nám<br />
môžu ublížiť.<br />
A nakoniec si potrebujeme ujasniť,<br />
precítiť, akým dojmom liečiteľ pôsobí<br />
ako človek. Len ten, kto miluje, má<br />
právo prenikať do súkromia iných<br />
ľudí a len ten, kto nesebecky slúži bez<br />
nároku na obdiv, môže sám dostať<br />
z vesmíru čistú silu a odovzdávať ju<br />
ďalej. Ak tieto podmienky liečiteľ nespĺňa,<br />
je načase vstať a odísť.<br />
Želáme si, aby sme boli zdraví. Želajme<br />
si, aby sme dokázali žiť správne<br />
podľa vôle nášho stvoriteľa, potom<br />
budeme zdraví.<br />
Artur Zatloukal
R E I N K A R N Á C I A<br />
Reinkarnácia<br />
a kresťanské dogmy<br />
Viera v znovuzrodenie a prevteľovanie duší má svoje korene hlboko v dejinách duchovna.<br />
Je zdokumentovaná v najrôznejších formách u väčšiny vyspelých kultúr<br />
a národov všetkých svetadielov. Po tisícročia prežívala myšlienka reinkarnácie ako<br />
jedna zo základných filozofických tém bez toho, aby ju kresťanské dogmy označili za<br />
„nekresťanskú“. Odhliadnuc od teológie a filozofie sa dnes ukazuje, že mnoho ľudí<br />
hľadajúcich pravdu dokáže uviesť do súladu svoje presvedčenie o Kristovom posolstve<br />
s myšlienkou reinkarnácie. Prečo si teda kresťanské dogmy robia s témou reinkarnácie<br />
také starosti?<br />
yšlienka o znovuzrodení nesmrteľnej<br />
duše získava v zá-<br />
M<br />
padnej kultúre svoj zvláštny význam;<br />
v súčasnosti jej presvedčivosť<br />
vzrastá<br />
v nadväznosti na<br />
základné etické<br />
vzorce klasickej<br />
gréckej filozofie.<br />
Filozofi ako Pytagoras<br />
zo Samu,<br />
Sokrates a Platón<br />
vo vrcholnom období<br />
gréckej antiky<br />
(5.–4. storočie pred<br />
Kristom) dobre<br />
poznali myšlienku<br />
o pre v teľova n í<br />
duší.<br />
Posledný z menovaných<br />
v jednom<br />
zo svojich slávnych<br />
fiktívnych dialógov<br />
hovorí so Sokratom<br />
(„Menón“, 15)<br />
o duši, ktorá je nesmrteľná<br />
a viackrát<br />
zrodená a mnohého<br />
znalá, na čo<br />
Sokrates a Platón na stredovekej kresbe<br />
sa môže rozpomenúť. Poznatky antických<br />
filozofov o znovuzrodení a prevtelení<br />
duše zažili svoju mohutnú renesanciu<br />
na duchovne historickom<br />
zlome medzi neskoršou antikou a raným<br />
kresťanstvom – v školách neoplatónovcov<br />
a neopytagorejcov na<br />
juhu Talianska. Ich učenie významnou<br />
mierou pôsobilo na myslenie<br />
vzdelaných vrstiev vtedajšej doby<br />
a bolo považované za protiváhu stále<br />
viac sa rozširujúceho kresťanstva.<br />
J<br />
REINKARNÁCIA<br />
A KRESŤANSKÁ<br />
VIERA: VZÁJOMNE<br />
NEZLUČITEĽNÉ<br />
MYŠLIENKY?<br />
e skutočne až zarážajúce, aké je<br />
v mnohých ohľadoch blízke myšlienkové<br />
bohatstvo týchto antických<br />
filozofov kresťanskému učeniu:<br />
napríklad predstava o jedinej<br />
najvyššej bytosti, nad všetkým stojacom<br />
„Jedinom“, z vyžarovania<br />
ktorého vzniklo celé stvorenie s duchom,<br />
dušou a matériou, ako formami<br />
bytia. Alebo ich náuka o nevyhnutnosti<br />
odplaty za zlé skutky,<br />
alebo vyrovnanie následkov takých<br />
činov. Je možné niečo také zvládnuť<br />
iba v jedinom živote? Na túto<br />
otázku odpovedal Platón už pred<br />
storočiami – duša pre neho jestvovala<br />
ešte pred pozemským zrodením,<br />
a teda bola nesmrteľná, takisto<br />
aj „viackrát zrodená“, aby na svojej<br />
pozemskej púti dozrievala.<br />
5<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
R E I N K A R N Á C I A<br />
Origenes (185–254)<br />
Neskorší antickí filozofi, ktorí<br />
o storočia neskôr nadviazali na poznatky<br />
Platóna a ostatných filozofov,<br />
svoje chápanie vesmíru a človeka<br />
rozšírili medzi ľuďmi, hľadali a udržiavali<br />
spojenie so všeobecným povedomím<br />
vtedajšej doby. Obzvlášť vo<br />
vzdelaných vrstvách sa ľudia živo zaoberali<br />
vedením a poznatkami, ktoré<br />
jednotlivé filozofické školy šírili ďalej.<br />
Toto snaženie, prirodzene, mohlo<br />
nájsť odozvu u nejedného vnútorne<br />
otvoreného a hľadajúceho človeka,<br />
ktorému sa tak otvárala cesta k posolstvu<br />
Syna Božieho. Im tiež iste nebola<br />
myšlienka reinkarnácie na tejto<br />
ceste prekážkou. A prečo by neboli<br />
s týmto myšlienkovým bohatstvom<br />
o znovuzrodení a prevteľovaní duše<br />
oboznámení – alebo snáď dokonca<br />
stotožnení – aj Ježiš a jeho učeníci?<br />
Celkom logicky sa táto myšlienka<br />
dá spojiť s Kristovou náukou o zákonitom<br />
vzájomnom pôsobení medzi<br />
„siatím a zberom úrody“ („Nemýľte<br />
sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek<br />
zaseje, to bude aj žať.“ Gal. 6, 7).<br />
6<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008<br />
E<br />
JEŽIŠ KRISTUS<br />
A REINKARNÁCIA<br />
vanjelium podľa Matúša v 11. a 17.<br />
kapitole hovorí, že Ježiš oslovoval<br />
Jána Krstiteľa ako „znovuzrodeného<br />
Eliáša“. V tejto súvislosti sa môžeme<br />
tiež zamyslieť nad stretnutím Ježiša<br />
a jeho učeníkov so slepým<br />
človekom. Evanjelista Ján<br />
o tom píše v kap. 9 svojho<br />
evanjelia: „Ako šiel, videl<br />
človeka, ktorý bol od narodenia<br />
slepý. Jeho učeníci<br />
sa ho spýtali: ‚Rabbi, kto<br />
zhrešil, on, alebo jeho rodičia,<br />
že sa narodil slepý?‘ “<br />
Položili túto otázku, pretože<br />
sa domnievali, že<br />
nájdu dôvod chlapcovho<br />
postihnutia v previneniach<br />
z predošlých životov? Podľa<br />
evanjelia nebol Ježiš touto<br />
otázkou zo strany učeníkov<br />
ani v najmenšom prekvapený,<br />
ani sa ich nepýtal,<br />
ako na takúto myšlienku<br />
vôbec prišli. Namiesto<br />
toho odpovedal svojím<br />
konaním – tohto slepého<br />
chlapca vyliečil. Či a ako<br />
rozumeli Ježišovi učeníci tejto „odpovedi“,<br />
to necháva evanjelium otvorené.<br />
Ich priama otázka nám však umožňuje<br />
myšlienkové spojenie s učením<br />
antických filozofov o „odplate skutkov“,<br />
ako i s ranokresťanským teológom<br />
Origenom (185–254 n. l.), ktorého<br />
myšlienky o reinkarnácii sú<br />
základným pilierom teórie mnohých<br />
jeho stúpencov aj v súčasnosti.<br />
D<br />
PREDSTAVA VIERY<br />
PODĽA ORIGENA<br />
ielo tohto vo svojej dobe veľmi<br />
slávneho teológa malo značný<br />
vplyv na jeho kolegov teológov až<br />
do 6. storočia n. l. Spísal okrem<br />
iného prvé systematické podanie<br />
kresťanskej náuky (De principiis –<br />
O základoch). Predtým, než v Cézarei<br />
na pobreží Stredozemného<br />
mora v Palestíne založil filozofickú<br />
školu, študoval a vyučoval na teologickej<br />
škole v Alexandrii. Táto škola<br />
bola naklonená myšlienke zjednotiť<br />
posolstvo Krista s poznatkami<br />
gréckych filozofov. Sám Origenes<br />
zastával túto myšlienku a ako<br />
„učený“ filozof podporoval svojich<br />
žiakov, aby študovali grécku filozofiu<br />
a vážne skúmali jej poznatky.<br />
Patrilo k nim aj učenie o prevteľovaní<br />
duše a znovuzrodení, ktorého<br />
zmyslom bolo odčinenie skutkov.<br />
Origenes prepojil tento myšlienkový<br />
prúd s kresťanskou vierou v lásku<br />
a Božiu spravodlivosť.<br />
Tu musíme uviesť, že Origenes považoval<br />
ľudí za „padlých anjelov“,<br />
ktorí kedysi prejavili „odpor“ voči<br />
Božiemu zámeru a boli vyhnaní<br />
na zem ako ľudské duše. Pokiaľ tu<br />
na zemi nechcú byť stratení, musia<br />
nájsť cestu, ktorá ich – zbavených<br />
všetkých pochybností – zavedie späť<br />
do ríše anjelov. Svoje pozemské smerovanie<br />
si na tejto ceste určujú svojimi<br />
skutkami ľudia sami – v dobrom<br />
i menej dobrom zmysle slova.<br />
Zároveň im spravodlivosť a Božia<br />
láska umožňuje, aby svoje pochybenia<br />
odčinili – konkrétne tým, že<br />
spoznajú a využijú pozemský osud<br />
ako „liek“ (ako to nazýva Origenes),<br />
ktorý sa dočká odmeny, pozitívnej<br />
odozvy aj na onom svete.<br />
Toto chápanie vzťahu ľudského<br />
osudu k Božej spravodlivosti a láske<br />
vtedy považovali mnohí teológovia<br />
za presvedčivé, pretože dávalo uspokojivú<br />
odpoveď na kľúčovú otázku,<br />
prečo sa jeden narodí zdravý a druhý<br />
chorý, bohatý alebo chudobný, do<br />
dobrých alebo zlých pomerov. Origenes<br />
bol presvedčený, že „nie je nespravodlivosti<br />
u Boha“; usúdil, že
R E I N K A R N Á C I A<br />
osudové nerovnosti pri zrodení sú<br />
spôsobené samotnými ľuďmi, ich<br />
bytím a skutkami. „Pokiaľ nie sú<br />
osudové rozdielnosti duší jednotlivých<br />
bytostí určujúcou okolnosťou,<br />
kde a ako sa kto narodí, máme<br />
azda predpokladať, že sa tak deje<br />
náhodne a bez pravidiel?“ pýta sa<br />
Origenes. A vyvodzuje z toho: „Pokiaľ<br />
by sme to predpokladali, tak už<br />
nemôžeme veriť, že svet bol stvorený<br />
Bohom a je riadený jeho prozreteľnosťou…“<br />
a ďalej: „…nemohli by<br />
sme očakávať, že Boh bude usmerňovať<br />
konanie každého z nás.“<br />
Ako príklad môže poslúžiť osud<br />
Jákoba a Ezaua. Keď bola Rebeka tehotná<br />
a očakávala dvojčatá, povedal<br />
jej „hlas Pána“, že z nej vzídu dva<br />
národy (1. Mojžiš /Gn, 25, 23), (bratia,<br />
pozn. red.) a starší bude slúžiť<br />
mladšiemu, pretože ten (Jákob) je<br />
Bohu milý, Ezau však nie (Rimanom<br />
9, 13). Toto zvestovanie osudu ešte<br />
nenarodených môže byť vysvetlené<br />
jedine tým, že predpokladáme existenciu<br />
duše a osudových zauzlení<br />
v predošlých životoch. „Musíme sa<br />
domnievať, že Jákob bol na základe<br />
zásluh v predošlom živote Bohom<br />
oprávnene milovaný a bol pred bratom<br />
aj zaslúžene uprednostnený…“<br />
ORIGENES ZAVRHNUTÝ<br />
AKO ZVESTOVATEĽ<br />
MYLNÉHO UČENIA<br />
O<br />
rigenes a jeho teologické názory<br />
boli vo svojej dobe veľmi<br />
uznávané a vyzdvihované, rovnako<br />
aj jeho myšlienky o preexistencii<br />
duše a prevteľovaní, no tri storočia<br />
po jeho smrti toto kresťanské uznanie<br />
vymizlo. Bol označený za gnostika<br />
a heretika a bol prekliaty. Už za<br />
svojho života zažíval zo strany cirkvi<br />
a jej hodnostárov odpor k určitým<br />
častiam svojho učenia, no jeho pozícia<br />
teológa bola natoľko silná, že<br />
sa dokázal obhájiť. Aj cirkev mala<br />
v 2. a 3. storočí dosť svojich starostí,<br />
aby sa ubránila útokom zvonku<br />
(napr. prenasledovanie kresťanov)<br />
a prežila. Od polovice 3. storočia<br />
však kresťanstvo veľmi zosilnelo<br />
a v 4. storočí vďaka vplyvu „Milánskeho<br />
ediktu“ (313) cisára Konštantína<br />
Veľkého sa stalo štátnym náboženstvom<br />
v rámci Rímskej ríše.<br />
Od tohto okamihu predstavovali<br />
kresťania v štáte silu nemalého významu.<br />
Rímsky „Petrov stolec“ predstavovaný<br />
pápežom, rovnako tak<br />
ako svetská moc predstavovaná rímskym<br />
cisárom boli určitým spôsobom<br />
vzájomne prepojené. Stávalo sa,<br />
že cisár zasahoval zásadným spôsobom<br />
do vnútrocirkevných záležitostí,<br />
pokiaľ to považoval za<br />
politicky nevyhnutné.<br />
Tento vplyv pretrvával<br />
aj počas spomínaných<br />
názorových stretov,<br />
ktoré už dlhú dobu<br />
viedli vnútri cirkvi<br />
k problémom, no museli<br />
by ť z rôznych<br />
dôvodov odsunuté.<br />
V 4. storočí sa však vehementne<br />
drali do popredia.<br />
O čo teda išlo?<br />
Bolo to predovšetkým<br />
s p o r n é v n í m a n i e<br />
Božej trojjedinosti zo<br />
strany cirkevných otcov.<br />
Mnohí z nich, prevažne<br />
východní hodnostári,<br />
videli v učení<br />
cirkvi o jednotnej podstate<br />
Boha a jeho synov<br />
ako aj v ich jednotnom<br />
pôsobení nebezpečenstvo<br />
pre mnohobožstvo.<br />
Dôrazne sa preto<br />
stavali na odpor voči tomuto článku<br />
viery; jedným z nich bol napr. Arius<br />
(*375), biskup Alexandrijský. On<br />
sám a s ním aj učitelia a mnísi origenovej<br />
školy v Cézarei sa považovali<br />
za nástupcu Origena. Pre nich<br />
boli (nie celkom v súlade s Origenom)<br />
zjednodušene povedané Boh<br />
Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý tri<br />
oddelené božské osobnosti, pričom<br />
Synovia svojou podstatou a mocou<br />
nedosahovali božskosť Otca. Ježiš<br />
bol pre nich rovnako vzdialený od<br />
Otca ako aj od ľudí.<br />
Otázky tohto druhu, sprevádzané<br />
mohutnými spormi, kliatbami a exkomunikáciami<br />
tvorili ťažisko prvých<br />
piatich ekumenických koncilov;<br />
na prvom koncile roku 325 n. l.<br />
v meste Nikaia bolo formulované<br />
rané vyznanie viery, dogmy o Božej<br />
trojjedinosti.<br />
Arius a Origenovi stúpenci so svojimi<br />
názormi podľahli. Nasledovali<br />
Detail kresťanskej hrobky v paláci Rondanini, ktorý<br />
znázorňuje prívrženca filozofa<br />
Origena spolu s jeho žiakmi<br />
ešte štyri ďalšie koncily, kým mohli<br />
byť v polovici 6. storočia napokon<br />
spory okolo trojjedinosti a ďalších<br />
otázok s ňou spojených považované<br />
7<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
R E I N K A R N Á C I A<br />
za vyriešené, aspoň pre „Petrov stolec“<br />
v Ríme. Cirkevní otcovia, teológovia<br />
a ich prívrženci, ktorí<br />
zastávali iný názor, než hlásali ustanovenia<br />
„svätej katolíckej cirkvi“,<br />
boli vylúčení ako heretici. Tento<br />
osud postihol aj Origena a jeho dielo<br />
na 5. ekumenickom koncile v Konštantinopole<br />
v roku 553 n. l.<br />
Už 10 rokov predtým vydal cisár<br />
Justinián edikt (544), ktorý bol špeciálne<br />
namierený proti Origenovi<br />
(Contra Origenem). Cisár vydal<br />
tento edikt, pretože chcel zneškodniť<br />
Origena a jeho učenie, ktoré bolo pilierom<br />
názorov jeho odporcov. Chcel<br />
tiež vylúčiť riziko, že by sa rozrastajúce<br />
spory kresťanov mohli stať<br />
kolískou nepokojov v celej ríši. Východné<br />
– grécke a západné – rímske<br />
záujmy stáli totiž proti sebe v ostrej<br />
opozícii. Justinián teda zavrhol Origena<br />
vrátane jeho „odporného a zatrateniahodného<br />
učenia“ (Kánon 9<br />
Ediktu). Zahrnul doň výslovne aj<br />
témy znovuzrodenia, o ktorých Origenes<br />
hovorí: „…podľa miery ich<br />
Tertullianus (160–220)<br />
hriechov sa oni (ľudia) budú do tela<br />
navracať dokonca druhý a tretíkrát<br />
aj častejšie, aby sa po dokončení<br />
8<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008<br />
očisty navrátili do svojho predošlého<br />
stavu bez tela a hriechu.“ (Cit.<br />
podľa Franza Diekampa, str. 46, viď<br />
zoznam literatúry.)<br />
A 165 svätých otcov neskoršieho<br />
Konštantinopolského koncilu (r. 553)<br />
300 rokov po jeho smrti Origena zavrhlo.<br />
Okrem iného z rovnakého dôvodu,<br />
ktorý uviedol cisár „Anathematista<br />
1.“: „Keď niekto zastáva<br />
vybájenú preexistenciu duše a z toho<br />
plynúce fantastické znovuobnovenie<br />
(opätovné vtelenie), nech je prekliaty.“<br />
A tak – zásluhou cisárskeho<br />
ediktu rovnako ako rozhodnutím<br />
koncilu – vyhasla Origenova hviezda<br />
na nebi kresťanskej teológie.<br />
K<br />
KRESŤANSKÉ UČENIE<br />
VERZUS FILOZOFIA<br />
osudu Origena a jeho diela ešte<br />
pred samotným jeho odsúdením<br />
prispela vnútrocirkevná snaha, majúca<br />
veľkú odozvu už za čias Origenových.<br />
Tento teologický<br />
smer presadzoval výlučne cirkevnú<br />
náuku, nadraďoval ju<br />
všetkému ostatnému, najmä<br />
nad akýkoľvek druh filozofie,<br />
ktorá bola v tomto smere zatracovaná<br />
ako gnostická a heretická.<br />
Otcom tohto duchovného<br />
postoja bol kresťanský spisovateľ<br />
a Origenov skoro súčasník<br />
Tertullianus (160–220<br />
n. l.) so svojimi literárne<br />
uznávanými dielami. Zápalisto<br />
a nekompromisne kritizoval<br />
predovšetkým grécku<br />
filozofiu. Jeho „kresťanský“<br />
antifilozofický duchovný názor<br />
našiel významnú odozvu<br />
v rámci cirkvi a po stáročia<br />
s neutíchajúcou výdržou silne<br />
ovplyvňoval i svetový názor. Až<br />
v období renesancie sa začali ľudia<br />
odvracať od tohto duchovného postoja.<br />
Je celkom logické, že tento filozofii<br />
vzdialený postoj, navyše v spojení<br />
s dogmatickými pochybnosťami,<br />
tiež zohral svoju úlohu pri tvorbe<br />
názoru na Origena počas rozbrojov<br />
v 5. a 6. storočí. Bolo známe, že Origenes<br />
filozofiu síce podriaďoval kresťanskej<br />
teológii ako jej „dcéru“, no na<br />
druhej strane základom teórie teológa<br />
Origena boli poznatky platónskych<br />
a neoplatónskych filozofov.<br />
Všetky uvedené okolnosti spolu<br />
so súhrou udalostí mali za následok,<br />
že sa Origenove spisy a s nimi<br />
aj myšlienka reinkarnácie stali „heretickým“<br />
tŕňom v oku strážcov cirkevných<br />
dogiem. Ponechajme otvorenú<br />
samotnú otázku, či k tomu<br />
muselo dôjsť. Je zrejmé, že Origenes<br />
chcel oprávnene prepojiť antické<br />
zmýšľanie o znovuzrodení a prevteľovaní<br />
duše s kresťanským uvažovaním.<br />
Na jednej strane bola pre<br />
neho myšlienka reinkarnácie veľmi<br />
blízka ako duchovne historicky zrelé<br />
(a Ježišovi iste známe) myšlienkové<br />
bohatstvo. Na druhej strane mohla<br />
byť v kresťanskej viere prostredníctvom<br />
myšlienky reinkarnácie vyzdvihnutá<br />
Božia spravodlivosť nad<br />
akúkoľvek pochybnosť. Zoči-voči<br />
týmto aspektom je ťažko pochopiteľné,<br />
prečo kresťanské konfesie do<br />
dnešných dní tvrdo tabuizujú myšlienku<br />
reinkarnácie ako nezlučiteľnú<br />
s kresťanstvom a učia, že „človeku<br />
je predurčené zomrieť len raz“ a že<br />
„po smrti nie je žiadna reinkarnácia“<br />
(Katolícky katechizmus).<br />
Moderní teológovia v rozhovoroch<br />
a svojich vyjadreniach často paradoxne<br />
vzbudzujú dojem, akoby chceli<br />
okolo Origena a jeho učenia vytvoriť<br />
akúsi bariéru, ako keby sa učenie<br />
o znovuzrodení nikdy opravdivo<br />
nevzťahovalo ku Kristovmu učeniu,<br />
ale bolo nanajvýš jeho vedľajšou témou.<br />
Takéto výpovede vonkoncom<br />
neobstoja najmä tvárou v tvár napr.
R E I N K A R N Á C I A<br />
„komentáru k Jánovmu Evanjeliu“,<br />
kde sa Origenes témou reinkarnácie<br />
zaoberá na niekoľkých stranách<br />
(kniha VI, kap. 7: Ján ako znovuzrodený<br />
Eliáš). Má táto bariéra slúžiť na<br />
to, aby si udržali od tela zástancov<br />
myšlienky reinkarnácie všemožných<br />
ezoterických zoskupení, ktoré až doposiaľ<br />
prichádzali s historicky neistými<br />
argumentmi? Alebo pracujú<br />
na obvinení, že na určitých miestach<br />
v biblii, ktoré by potvrdzovali myšlienku<br />
reinkarnácie, boli texty sfalšované<br />
(cirkvou)? Namiesto „contra<br />
Origenem“ malo byť toto obvinenie<br />
radšej posudzované starostlivým vypracovaním<br />
argumentov týkajúcich<br />
sa reinkarnácie a kritickým porovnávaním<br />
historických textov Biblie.<br />
O<br />
IBA BEZBOŽNÁ<br />
MYŠLIENKA NA<br />
„SEBASPASENIE“?<br />
rigenes, významný muž raného<br />
kresťanstva, sa vážne zaoberal<br />
myšlienkou prevteľovania a znovuzrodenia<br />
a uviedol ju do vzťahu<br />
s učením Krista. Netvorí samostatné<br />
učenie. Je jedným zo stavebných kameňov<br />
celistvého obrazu chápania<br />
kresťanskej duchovnej zodpovednosti<br />
voči Stvoriteľovi, svetu i sebe<br />
samému. Znovuzrodenie nie je nič<br />
iné než „liek“ smerujúci k duchovnému<br />
uzdraveniu, aby sme mohli<br />
z nížin pozemského života po stupňoch<br />
vystúpiť nahor až do raja. Ucelený<br />
obraz, z ktorého celistvosti pramení<br />
sila jeho presvedčenia.<br />
Avšak dogmatický výklad, ktorý<br />
zastáva vykúpenie seba samého<br />
a všeobsiahle vykúpenie sveta skrz<br />
Ježišovu misiu a vykupiteľskú smrť<br />
nie je logicky vysvetliteľný ani pochopiteľný.<br />
Koniec-koncov, kde v Ježišových<br />
slovách nájdeme jasnú oporu pre<br />
„vykúpenie iného človeka“ skrz jeho<br />
(vykupiteľskú) smrť? Nezdôrazňoval<br />
snáď pravý opak, že čo človek zaseje,<br />
to musí aj zožať, že teda sám musí<br />
zožať úrodu, pre ktorú zasial zrno?<br />
A keby aj skutočne bolo<br />
v Božom pláne zakotvené,<br />
že Syn Boží má spasiť zem<br />
a ľudstvo svojou násilnou<br />
smrťou, prečo by sa Ježiš<br />
počas svojho krátkeho<br />
pozemského života vôbec<br />
namáhal ľudí neústupne<br />
a dôrazne napomínať –<br />
„Čiňte pokánie! Nasledujte<br />
ma, nasledujte moje<br />
slovo!“ Jasne podporoval<br />
vlastné snaženie človeka<br />
pre jeho vlastný prospech,<br />
razil a ukázal mu k tomu<br />
cesty, no ísť po nich musí<br />
sám.<br />
Často sa voči myšlienke<br />
reinkarnácie a predstave,<br />
že opakovanie pozemských<br />
životov slúži na odčinenie<br />
karmy namieta,<br />
že podporuje postoj, ktorý pohŕda<br />
človekom. Ak sú teda naši najbližší<br />
sami vinní za spätné dopady rán<br />
svojho osudu, neznamená to, že by<br />
sme ich mali vo svojich starostiach<br />
nechať samých?<br />
Taký postoj je úplne zvrátený<br />
a nemá v kresťanskom chápaní reinkarnácie<br />
miesto. Ježiš predsa<br />
jasne a zreteľne požadoval: „Miluj<br />
blížneho svojho ako seba samého!“<br />
A milosrdenstvo, ktoré podporoval,<br />
musí byť naplnené v každom živote,<br />
dokonca aj vtedy, keď sa človek rovnako<br />
ako Goethe domnieva, že tu<br />
pobýval už tisíckrát a dúfa, že sa<br />
ešte tisíckrát navráti.<br />
Prirodzene, keď to Goethe, obracajúc<br />
sa na J. Daniela Falka, hovoril,<br />
musel pri tom šibalsky požmurkávať,<br />
inak by ani nemohol byť básnikom<br />
Faustovej drámy. Tisíckrát<br />
opakovaný a nezáväzný život by<br />
Johann Wolfgang von Goethe (1749–1832)<br />
v ňom bol možný jedine v čarovnej<br />
rozprávke pod Mefistofelovou<br />
réžiou. Faustovský človek naopak<br />
zažíva, „že každá pozemská púť je<br />
krátkou školou“, kde len jeho neúnavné<br />
snaženie, hoci aj v opakovaných<br />
životoch, vytvorí predpoklad<br />
na to, aby sa k nemu zhora sklonila<br />
pomáhajúca láska, podporujúca<br />
ho vo vzostupe z pominuteľnosti<br />
do vyšších sfér.<br />
Dr. Monika Schulze<br />
Literatúra:<br />
Citáty k Origenovi: H. Görgemann/H.<br />
Karpp, Origenes Vier Bücher von den<br />
Prinzipien, Texte zur Forschung, sv.<br />
24, Wissenschaftl. Buchgemeinschaft<br />
Darmstadt, 1976 – tiež (s. 3): Franz<br />
Diekamp, K chronologii origenovských<br />
sporů v 6. století: Historisches Jahrbuch<br />
der Görres-Gesellschaft 21, 1900, str. 411<br />
a dále<br />
Waltraud Große, Der Reinkarnationsgedanke<br />
und seine Ablehnung durch das<br />
5. ökumenische Konzil, Pracovné zošity,<br />
Zošit 1, Nakl. Dr. Monika Schulze, 1993<br />
Hans Joachim Störig, Kleine<br />
Weltgeschichte der Philosophie,<br />
Kohlhammer, Stuttgart 1968<br />
9<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
Z D R AV I E<br />
Zhubné následky fajčenia sú všeobecne dobre známe: postupná otrava organizmu nikotínom spôsobujúca dýchacie ťažkosti, poruchy<br />
srdca a krvného obehu, či dokonca rakovina. Čo sa však odohráva na duchovnej úrovni? Ovplyvňuje fajčenie aj vlastné, nemateriálne<br />
JA človeka? Christopher Vasey, liečiteľ pôsobiaci v Ženeve vo Švajčiarsku, odpovedá na tieto otázky.<br />
Duchovné následky<br />
fajčenia<br />
abak bol do konca 15. storočia<br />
T v Európe neznámym pojmom.<br />
Doviezol ho až Krištof Kolumbus<br />
z Ameriky. Najskôr bol mylne používaný<br />
pre medicínske účely, napríklad<br />
ako prostriedok na odvodnenie.<br />
Pestovanie tabaku sa udomácnilo<br />
najprv v Španielsku a Portugalsku.<br />
Neskôr sa rozšírilo i do ostatnej časti<br />
Európy. S rastúcim dopytom sa začal<br />
tabak pestovať najmä na veľkých<br />
plantážach severnej Ameriky, na<br />
Antillách a na Kube. V tom čase sa<br />
tabak prevažne šnupal alebo sa žuval.<br />
Len zriedkavo bolo vidieť fajčiarov<br />
s fajkou, cigarou alebo cigaretou.<br />
Prvé cigarety sa objavili v roku 1674,<br />
fajčiari si ich zakrúcali sami. Popularita<br />
cigariet prudko stúpla s ich<br />
priemyselnou výrobou v roku 1842,<br />
odkedy sa datuje ich celosvetové<br />
rozšírenie. Počet fajčiarov závratne<br />
narastal. Vo Francúzsku napríklad<br />
bola ročná produkcia cigariet v roku<br />
1860 len 7 miliónov kusov, v roku<br />
1893 už jedna miliarda a v roku 1960<br />
až 50 miliárd! V roku 1991 to bolo<br />
rekordných 97 miliárd cigariet.<br />
10<br />
SVET GRÁLU<br />
14 | 2008<br />
Zatiaľ čo iné drogy užívajú len určité<br />
skupiny obyvateľstva, fajčenie<br />
nepozná hranice. Fajčia muži i ženy,<br />
bez rozdielu vierovyznania či vzdelania.<br />
Cigaretový dym sa šíri od moderných<br />
veľkomiest až po najprimitívnejšie<br />
kmene.<br />
Ú<br />
MOST MEDZI<br />
DUCHOM A TELOM<br />
činok nikotínu sa prejavuje nielen<br />
bežne známymi príznakmi.<br />
„Vnútorný príjemný pocit“ zasahuje<br />
aj to najvnútornejšie jadro človeka –<br />
jeho ducha. Škodlivé látky, ktoré sa<br />
fajčiarom dostávajú do krvi, spôsobujú<br />
zmenu jej zloženia a tým aj<br />
zmenu jej vyžarovania. Ako sme už<br />
uviedli v iných článkoch Sveta Grálu,<br />
vyžarovanie krvi človeka je dôležité<br />
kvôli správnemu fungovaniu duše<br />
obývajúcej fyzické telo. Krv vysiela<br />
lúče alebo vlny svojou jemnosťou<br />
podobné tým vyžarovaniam, ktoré<br />
vychádzajú z najhustejšieho obalu<br />
duše –„astrálneho tela“. Podobnosť<br />
týchto žiarení vytvára „most“ medzi<br />
telom a dušou, po ktorom prebiehajú<br />
všetky informácie medzi materiálnym<br />
a nemateriálnym. Práve týmto<br />
mostom je duch počas svojej inkarnácie<br />
na zemi pevne spojený s telom.<br />
Vyžarovanie krvi závisí teda od<br />
jej zloženia, mení sa aj stravou a má<br />
vplyv na náš duševný stav: napríklad<br />
zníženie hladiny cukru v krvi vyvoláva<br />
pocity úzkosti; nedostatok vi-
Z D R AV I E<br />
tamínu B vedie k pocitom strachu,<br />
priveľa olova v krvi vyvoláva depresie.<br />
Aj nikotín podstatne vplýva na<br />
vyžarovanie krvi a tým pochopiteľne<br />
aj na duševný stav človeka.<br />
Nikto však nie je voči vonkajším<br />
vplyvom bezbranný. Duch človeka<br />
svojou pevnou vôľou môže výrazne<br />
ovplyvniť všetky mosty žiarenia<br />
a tým aj zmeniť svoj duševný stav.<br />
Dokáže prekonať negatívne vplyvy<br />
a sám ovládne vzniknutú situáciu.<br />
Chcenie ducha totiž vyvoláva tlak na<br />
jeho jemnohmotné obaly, ktoré ho<br />
ďalej prenášajú na fyzické telo. Tento<br />
tlak vyvoláva produkciu hormónov,<br />
meniacich zloženie krvi a jej vyžarovanie.<br />
Obrazne sa dá povedať, že<br />
človek akoby prepnutím na inú vlnu<br />
pocíti zmenu nálady.<br />
V úsilí ducha dosiahnuť pokoj produkuje<br />
telo pod duševným tlakom<br />
endorfíny. Pri zvýšenej ostražitosti<br />
zasa produkuje nadobličková žľaza<br />
adrenalín. Prirodzene, tieto pochody<br />
prebiehajú na podvedomej úrovni.<br />
Drogy majú podobné účinky ako<br />
látky, ktoré organizmus dokáže sám<br />
prirodzene produkovať. Drogy ich<br />
môžu dokonca nahradiť. Ich neobyčajný<br />
účinok spočíva v tom, že zvyšujú<br />
účinok látok, ktoré organizmus<br />
sám produkuje. Pôsobenie morfia<br />
napríklad je podobné účinkom hormónu<br />
endorfínu. Hašiš zasa účinkuje<br />
ako hormón, vylučovaný za určitých<br />
okolností mozgom. A nikotín<br />
je svojím zložením blízky acetylcholínu,<br />
tzv. „neurotransmitteru“ –<br />
látke, ktorá zabezpečuje prenos informácií<br />
od jednej nervovej bunky<br />
k druhej.<br />
Pri strese, nepokoji alebo strachu<br />
môžeme dosiahnuť vnútorný pokoj<br />
buď impulzom z vôle ducha, čo vedie<br />
k príslušným sekréciám v tele.<br />
Alebo si ho môžeme vynútiť umelou<br />
cestou zvonku, napr. prísunom<br />
nikotínu prostredníctvom fajčenia.<br />
Človek má možnosť voľby.<br />
Dôvodom, prečo sa človek rozhodne<br />
pre drogu, je skutočnosť, že<br />
je oveľa pohodlnejšie siahnuť po<br />
droge, než sa sám snažiť z vlastnej<br />
vôle. Schopnosť sebaovládania, presadiť<br />
svoju vôľu na dosiahnutie cieľa,<br />
to už vyžaduje námahu. Na druhej<br />
strane však toto úsilie podporuje vývoj<br />
ducha a rozvíja schopnosti, ktoré<br />
v ňom driemu. Tak, ako primeranou<br />
fyzickou činnosťou rozvíjame svoje<br />
telo, rozvinie sa aj duch svojím stálym<br />
pohybom – uplatňovaním vôle.<br />
Útek ku drogám, medzi ktoré patrí<br />
aj nikotín, však túto schopnosť oslabuje.<br />
Poukazuje tiež na určitú pohodlnosť<br />
i nedostatok vôle a sebadôvery.<br />
A<br />
NEBEZPEČIE<br />
ZÁVISLOSTI<br />
k sa človek rozhodne siahnuť<br />
po cigarete, pocíti viac alebo<br />
menej zreteľne jej účinok – napríklad<br />
že sa bude cítiť pokojnejší. Učí<br />
sa tak dosiahnuť cieľ bez vnútornej<br />
duševnej námahy. Nebol by to problém,<br />
pokiaľ by sa to stalo len výnimočne.<br />
No pocit príjemnosti a pohodlnosti<br />
chce fajčiar zažiť znovu<br />
a znovu. A tak siahne čoskoro po cigarete<br />
pri každej príležitosti. Duch<br />
postupne stráca schopnosť reagovať<br />
vlastnou vôľou. Čím menej sa namáha,<br />
tým je jeho vôľa slabšia. Pre<br />
fajčiara je postupne čoraz ťažšie<br />
nájsť pokoj aj bez cigarety. Potrebuje<br />
ju, už bez nej dlho nevydrží a stáva<br />
sa závislým.<br />
Je dôležité poukázať na to, že závislý<br />
je predovšetkým duch. Len<br />
duch sám je tým živým v človeku, čo<br />
je schopné vedome vnímať. Nie telo,<br />
lež duch trpí, cíti nevoľnosť, vnútornú<br />
rozháranosť, niečo mu chýba.<br />
Telo a mozog sprostredkovávajú duchu<br />
len jemné informácie. Telo môže<br />
vplyvom drogy reagovať spomalene,<br />
no zážitok závislosti sa odohráva<br />
v nemateriálnej oblasti vlastného ja.<br />
Duch si žiada drogu – aby mohol zažiť<br />
želaný stav, viaže sa na ňu vlastnou<br />
vôľou.<br />
Fajčiarska a drogová závislosť sa<br />
teda vzťahuje nielen na telo, ale aj<br />
na dušu človeka. Náklonnosť k fajčeniu<br />
alebo k iným drogám sa preto<br />
nestráca ani po smrti fyzického tela.<br />
Duše bývalých fajčiarov, alkoholikov<br />
a narkomanov naďalej túžia po<br />
týchto príjemných pocitoch, a preto<br />
sú priťahovaní do blízkosti ľudí,<br />
ktorí sa ešte môžu na Zemi oddávať<br />
tejto vášni.<br />
Vášnivá žiadostivosť fajčiara je<br />
zakotvená v duševno – duchovnom<br />
a nie v tele, preto je také ťažké s fajčením<br />
prestať. Rozhodujúce je vážne<br />
a pevné rozhodnutie z vlastnej vôle,<br />
ostatné pomocné prostriedky sú<br />
druhoradé, i keď môžu byť oporou.<br />
Telo abstinujúceho človeka začne potom,<br />
prirodzene, znovu produkovať<br />
látky, ktoré boli doteraz nahrádzané<br />
drogou.<br />
Niektorí ľudia sa stávajú závislými<br />
od tabaku udivujúco rýchlo,<br />
niektorí môžu fajčiť bez toho, aby<br />
sa u nich hneď vyvinula závislosť.<br />
Aj táto skutočnosť súvisí s doterajším<br />
duševným vývojom jednotlivca,<br />
možno aj s jeho predošlým životom<br />
na Zemi. Fajčiar, ktorý zomrie<br />
s týmto sklonom a jeho duša sa od<br />
neho nedokázala oslobodiť, príde<br />
pri novej inkarnácii s touto predispozíciou<br />
na Zem. Akonáhle sa mu<br />
naskytne príležitosť, tento sklon sa<br />
znovu prejaví.<br />
Nikotín dopraje fajčiarovi zažiť<br />
stav uvoľnenia a príjemného pocitu.<br />
– Poznanie duchovných súvislostí<br />
mu však môže významne<br />
pomôcť k pevnému rozhodnutiu<br />
opustiť túto pohodlnú cestu – s určitosťou<br />
to bude v prospech jeho duchovného<br />
vývoja.<br />
Christopher Vasey<br />
11<br />
SVET GRÁLU<br />
14 | 2008
I N Š P I R Á C I A<br />
Odkiaľ sa berú vynálezy?<br />
Ako sa inšpirácia stane navigačným<br />
systémom tvorivého človeka<br />
Satelitné navigačné systémy sú výborným<br />
pomocníkom k rýchlemu a istému<br />
dosiahnutiu cieľa. K aktivácii navádzania<br />
stačí zadať štart a cieľ. Aj naša cesta životom<br />
potrebuje cieľ a „vedenie zhora“. Navigáciou<br />
má byť inšpirácia, vnútorný hlas<br />
či vyciťovanie, ktoré nás usmerňujú na<br />
ceste k cieľu. Avšak väčšina z nás sa, žiaľ,<br />
tento človeku prirodzený navigačný systém<br />
už odnaučila používať. Niektorí vynálezcovia<br />
patria k tým nemnohým, ktorí<br />
tento „systém vnútorného navádzania“<br />
ešte dokážu používať. Pre ich geniálne<br />
nápady a kreatívne riešenia je vedenie<br />
zhora nepostrádateľné. Leo Lustig vo svojom<br />
článku objasňuje princíp schopnosti<br />
vynaliezať – od prvej myšlienky až k hotovému<br />
výrobku a zároveň prináša podnety<br />
pre vynálezcov a tých, ktorí sa ešte len<br />
chcú stať „vynaliezavými“.<br />
V<br />
KTO JE VYNÁLEZCA?<br />
ynálezca je človek neúnavne hľadajúci<br />
a zároveň úspešne nachádzajúci.<br />
Hľadajúcimi sú viac-menej<br />
všetci ľudia. Každý človek niečo<br />
hľadá, či už šťastie, peniaze, úspech,<br />
moc, lásku, zdravie, istotu, zmysel<br />
života, atď…<br />
Vynálezca hľadá technické riešenie<br />
určitého problému. Tak napríklad<br />
Edison hľadal a vynašiel<br />
žiarovku, vďaka ktorej priniesol<br />
ľuďom svetlo do ich príbytkov.<br />
Karl Benz takmer súčasne s Daimlerom<br />
objavili auto a dodali<br />
tak ľuďom mobilitu. Artur<br />
12<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008<br />
Fischer objavil hmoždinku a vyriešil<br />
tým problémy upevnenia rôznych<br />
predmetov. Wilhelm Frank<br />
objavil kovanie na sklopné otváranie<br />
okien. Všetci títo vynálezcovia<br />
a mnohí ďalší sa vydali hľadať, aby<br />
vyriešili určitý technický problém<br />
a priniesli ľuďom uľahčenie a pokrok<br />
v určitom smere života.<br />
POKROK JE<br />
NEVYHNUTNÝ…<br />
…pretož e z astaven ie smer uje<br />
k úpadku. Hospodárstvo sa dnes<br />
nachádza pod narastajúcim tlakom<br />
pokroku, aby nutnými inováciami<br />
dokázalo odolávať v rastúcom konk<br />
u r e n č n o m b o j i . B u -<br />
d ú c n o s ť<br />
nepatrí<br />
najmajetnejším producentom, ale<br />
tým firmám, ktoré majú najväčší<br />
potenciál inovácie a nových nápadov.<br />
Častokrát sa však o inováciách<br />
a nových produktoch iba hovorí. Výrobky<br />
jednotlivých firiem sú navzájom<br />
čoraz podobnejšie, čím sa konkurenčný<br />
boj len priostruje. Súčasná<br />
kríza v ekonomickom vývoji je v skutočnosti<br />
krízou inovácií.<br />
V<br />
CHÝBA KĽÚČ<br />
K INOVÁCIÁM<br />
o všeobecnosti sa predpokladá,<br />
že vynálezca musí byť človek<br />
s mimoriadnym nadaním, čo však<br />
nie je nevyhnutne pravda. Niekedy<br />
stačí priemerné technické chápanie<br />
a dokonca nie je nevyhnutné ani inžinierske<br />
vzdelanie. Ani talent nerozhoduje<br />
o budúcom úspechu či<br />
neúspechu vynálezcu. Rozhodujúce<br />
sú celkom iné kritériá. Know-<br />
-how vynálezcu je zväčša veľkou neznámou<br />
a neexistujú ani špeciálne<br />
kurzy či učebnice. Avšak vynálezcovia<br />
sú predsa v niečom výnimoční,<br />
musia mať preto niečo, čo nemajú<br />
iní. Aké je tajomstvo ich úspechu?<br />
PREDPOKLADY<br />
NA VYNALIEZANIE<br />
• Znalosť v odbore: Vynálezca<br />
by sa mal vedieť dobre orientovať<br />
v zvolenom odbore a zotrvať
I N Š P I R Á C I A<br />
v ňom dlhšiu dobu. Ako hovorí ľudová<br />
múdrosť: „Šuster, drž sa svojho<br />
kopyta!“ Jedine tak možno nadobudnúť<br />
nevyhnutné skúsenosti, vyznať<br />
sa a presne vedieť, kde zákazníka<br />
„tlačí topánka“. Tento tlak, ktorý sa<br />
vyskytuje na nejakom mieste v každom<br />
odbore, je podnetom k ďalšiemu<br />
vývoju a inováciám.<br />
• Koncentrácia na jednu vec: Potreby<br />
spoločnosti a požiadavky<br />
zákazníkov smerujú k nosnej<br />
myšlienke vynálezu. Je užitočné<br />
zaoberať sa vždy tým najpálčivejším<br />
problémom, pretože práve tu<br />
sa človeku dostane všestrannej podpory.<br />
Vynálezca musí sústrediť svoje<br />
sily na tento jediný bod. Keď má na<br />
zreteli viacero plánov naraz, triešti<br />
tým svoje sily. Navigačnému systému<br />
sa zadáva predsa tiež len jeden<br />
cieľ. Sústredenie sa na jednu vec je<br />
predpokladom úspechu.<br />
• Sila mlčania: Stará múdrosť „menej<br />
slov, viac činov“ tu má svoje<br />
opodstatnenie. Vynálezca i tak<br />
obvykle nerád rozpráva o svojom<br />
pláne a to nielen z patentových dôvodov.<br />
Svoje myšlienky si ponecháva<br />
radšej pre seba. To má za následok,<br />
že sa jeho myšlienky zhutnia a tým<br />
získajú silu a istú vlastnú pohyblivosť.<br />
Nápad potom prerastá myšlienkový<br />
svet vynálezcu a preniká<br />
do vyšších oblastí, odkiaľ dostane<br />
ďalší prílev sily. Predčasným vyzradením<br />
v tomto období dozrievania<br />
by sa oslabil tlak a tým aj sila, ktoré<br />
v nápade spočívajú. Nápad zostane<br />
bez energie a rozplynie sa. Tlak<br />
zmizne ako para nad hrncom.<br />
• Nadanie a inšpirácia: Nápad vynálezcu<br />
zhutnený silou mlčania<br />
preniká do diaľav duchovného<br />
sveta, ktorý je nášmu pozemskému<br />
rozumu neprístupný. Z toho dôvodu<br />
sa vynález nedá „vyhĺbať“ iba premýšľaním.<br />
Takzvaný brainstorming<br />
preto nie je cestou k objavu. Nápad<br />
je vo vyšších sférach obdarený inšpiráciou.<br />
To sa môže prejaviť aj tak,<br />
že bádateľ obdrží náhle vnuknutia<br />
alebo vízie v obrazoch, ktoré ho pri<br />
hľadaní posúvajú ďalej. Pri tom sú<br />
nápomocné bytosti z úrovní stvorenia<br />
nachádzajúcich sa nad hrubohmotnosťou.<br />
Abd-ru-shin, autor<br />
diela „Posolstvo Grálu“, vysvetľuje<br />
činnosť „malých bytostných“<br />
takto:<br />
„Všetko, čo sa deje v ťažkej hrubohmotnosti,<br />
dokonca aj zručnosť<br />
remeselníkov, tvorba umelcov atď., je<br />
iba prevzaté z predchádzajúcej činnosti<br />
malých bytostných, ktorí toto<br />
a ešte ďaleko viac majú už hotové<br />
v strednej a jemnejšej hrubohmotnosti.<br />
Všetko to je tam dokonca ešte<br />
dokonalejšie sformované, pretože bytostní<br />
pôsobia bezprostredne v zákonoch<br />
Božej vôle, ktorá je dokonalá,<br />
a preto sa môže prejavovať iba v dokonalých<br />
formách.<br />
Každý vynález, dokonca i ten najprekvapivejší,<br />
je len výpožičkou vecí<br />
z iných úrovní, ktoré tam vykonávajú<br />
bytostní. Takýchto je tam ešte veľmi<br />
mnoho, pripravených k tvoreniu pre<br />
ľudí, aby mohli byť prenesené sem na<br />
zem do ťažkej hrubohmotnosti.“<br />
(Citát z Posolstva Grálu, prednáška:<br />
„V hrubohmotnej dielni bytostných“.)<br />
Okrem zmieňovanej inšpirácie je<br />
veľmi pravdepodobné, že niektorým<br />
vedcom k výnimočným vynálezom<br />
pomohla aj istá dávka jasnovidnosti.<br />
Tento predpoklad napr. potvrdzujú<br />
aj Vlastimil Žert a Andrej<br />
Sándor vo svojej knihe Energie pro<br />
život a techniku. Ich kniha sa venuje<br />
problematike získavania energie<br />
z éteru. Nájdeme v nej zmienku<br />
o mnohých priekopníkoch v tejto<br />
oblasti a o účinnosti a úspešnosti ich<br />
vynálezov. O nemeckom profesorovi<br />
chémie Oskarovi Korscheltovi sa<br />
zmieňujú, že mal schopnosť „vidieť<br />
ódické vyžarovanie okolo všetkých<br />
objektov aj v priestore“. Iná pasáž<br />
Thomas Alva Edison (1847–1931)<br />
Heinrich Göbel (1818–1893)<br />
Karl Friedrich Benz (1844–1929) 13<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
I N Š P I R Á C I A<br />
venujúca sa jeho vynálezu, ktorý<br />
súvisí s plochými cievkami, popisuje<br />
jeho schopnosti ešte detailnejšie:<br />
“Korschelt spočiatku vizuálne<br />
sledoval správanie éterových častíc<br />
v okruhu príťažlivosti rovnej drôtenej<br />
antény, ktoré ako priezračné obláčiky<br />
s farebným nádychom vibrujú<br />
okolo drôtu. V jeho bezprostrednej<br />
blízkosti sa hrnú rýchlo a s pribúdajúcou<br />
vzdialenosťou od neho pomalšie<br />
a na oboch koncoch nad drôtom<br />
pokračujú vo forme pozvoľna sa<br />
rozširujúceho kužeľa von a postupne<br />
sa strácajú.“ O videniach a víziách<br />
N. Teslu napr. píšu, „že už ako malý<br />
chlapec vnímal pestrofarebné ostro<br />
žiariace záblesky, obdobne ako jeho<br />
brat Daniel, keď sa rozčúlil. Neskôr<br />
videl celé obrazy vecí a scén, ktoré sa<br />
mu skutočne zjavovali, ale nie ako<br />
také, ktoré by si v mysli sám vytváral.<br />
Nejednalo sa teda o žiadne halucinácie,<br />
ale o verné obrazy, ktoré len<br />
ťažko rozoznával od reality.“<br />
SVOJIM ĽUĎOM TO<br />
DÁVA PÁN V SPÁNKU…<br />
Z<br />
uvedeného vyplýva, že skôr než<br />
Daimler, Maybach a Benz vynašli<br />
prvé auto, existoval už jeho<br />
neviditeľný pravzor/predobraz.<br />
Vynálezcovia majú totiž iba nadanie<br />
– „senzory“ schopné prijímať<br />
modely prostredníctvom vízií z jemnejších<br />
úrovní, aby ich potom na<br />
zemi „zhmotnili“ do vynálezu. Táto<br />
skutočnosť sa vyjadruje už v slove<br />
vy-nájsť. Aby mohlo byť niečo vynájdené,<br />
musí to už existovať. U vízií<br />
prekračuje bádateľ hranice rozumu.<br />
Obrazy prijíma vo forme snov, vnuknutí<br />
či spontánnych nápadov.<br />
Sú to prejavy inšpirácie a je zrejmé,<br />
že pri vynaliezaní ide o prijímanie<br />
a nie vytváranie. Slovo kreatívny<br />
znamená tvorivý, plný nápadov. Vynálezca<br />
tvorí z prameňa, ktorý je du-<br />
14<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008<br />
chovného pôvodu. Vnuknutia teda<br />
nepochádzajú z dlhého rozumového<br />
hĺbania. Prichádzajú náhle, ako blesk<br />
z čistého neba, zasahujú ducha, neraz<br />
i uprostred noci počas spánku.<br />
Každopádne sa tak deje v okamihu,<br />
keď náš rozum odpočíva a duch je<br />
schopný ľahšie prijímať. Obrazy zo<br />
snov, rovnako ako vnuknutia, prijímame<br />
prostredníctvom nášho ducha,<br />
vlastného jadra človeka. Preto<br />
sa hovorí, že svojim ľuďom to dáva<br />
Pán v spánku. Vyššie úrovne stvorenia<br />
sú ešte plné pokladov a noviniek,<br />
ktoré čakajú na odhalenie. K tejto<br />
komore plnej pokladov máme však<br />
prístup len skrz nášho ducha. Samotný<br />
rozum na to nestačí.<br />
Spracovanie a zaznamenávanie vízií<br />
sa nezaobíde bez ťažkostí, pretože<br />
sme zvyknutí zamestnávať prevažne<br />
mozog, zatiaľ čo duchovnému vnímaniu<br />
a načúvaniu sa musíme znova<br />
učiť. Zo zákulisia vyšších svetov<br />
podporujú vynálezcu v jeho úsilí bytostní,<br />
či iní neviditeľní pomocníci.<br />
Nevydarené pokusy sa premieňajú<br />
na cenné skúsenosti a nezrozumiteľné<br />
vízie sa časom ukážu ako nečakané<br />
riešenie. Malé či veľké úspechy<br />
striedajú nové ciele a predsavzatia,<br />
pričom od patentu k praktickému<br />
využitiu je ešte ďaleká cesta.<br />
V<br />
OD PATENTU<br />
K SÉRIOVEJ VÝROBE<br />
ynálezca nie je rojko s hlavou<br />
v oblakoch. I keď tam hore získava<br />
inšpiráciu, žije a stojí nohami<br />
pevne na zemi. Aby jeho myšlienka<br />
alebo vynález našiel uplatnenie,<br />
musí mať predpoklady na reálne využitie.<br />
Vynálezu a novému výrobku<br />
predchádza trpezlivá, neúnavná<br />
a cieľavedomá práca na detailoch,<br />
často sprevádzaná mnohými obchádzkami<br />
s vedomím, že hľadanie<br />
nemá skončiť pri neperspektívnom<br />
prototype. Aj zdanlivo vydarený<br />
prototyp môže kvôli nepatrným detailom<br />
zapadnúť prachom.<br />
Napríklad žiarovka má dlhú históriu<br />
vzniku. Jej historicky prvý model<br />
zostrojil Heinrich Göbel, pôvodom<br />
Nemec žijúci v New Yorku. Vo svojom<br />
hodinárstve sa venoval aj výrobe<br />
tlakomerov a vývoju žiaroviek, ktorými<br />
osvetľoval svoj výklad. Svietiaci<br />
prvok zhotovil zo zuhoľnateného<br />
bambusového vlákna. Až o 25 rokov<br />
neskôr, v roku 1879 objavil Thomas<br />
Alva Edison uhlíkovo-vláknovú žiarovku.<br />
Skutočný rozmach žiarovky<br />
nastal až v roku 1906, keď sa vynašlo<br />
vlákno, ktoré dosiahlo uspokojivý<br />
svetelný výkon a neprepálilo sa.<br />
Vynálezca vo fáze vývoja k prototypu<br />
ako aj v snahách o priemyselný<br />
výrobok nie je bez pomoci.<br />
Odhliadnuc od prípadných investorov<br />
a fanúšikov mu pri prekonávaní<br />
prekážok môžu byť nápomocní<br />
svetlí pomocníci. Svojou podporou<br />
prispejú k nájdeniu riešenia a dodávajú<br />
mu odvahu, keď už to chce<br />
vzdať. Nezdary ho nesmú odradiť.<br />
Goethe raz povedal, že človek robí<br />
chyby tak dlho, kým sa o niečo usiluje.<br />
Je nutné mať odvahu robiť chyby.<br />
Strach z posmechu je príčinou, prečo<br />
dospelí menej riskujú, a sú preto menej<br />
učenliví než deti. Dieťa je oveľa<br />
odvážnejšie než dospelí. Ako často<br />
malé dieťa spadne, kým sa naučí chodiť?<br />
Vynálezcu riziko neodradí. Má<br />
odvahu k úplne novým riešeniam<br />
a počíta s nezdarmi. Dvadsiaty americký<br />
prezident James A. Garfield to<br />
vystihol slovami: „Libra odvahy má<br />
väčšiu cenu než tona šťastia.“<br />
PATENT – NEVYHNUTNÁ<br />
POISTKA<br />
K<br />
aždý výrobca si svoje know-how<br />
dobre stráži. Novinky v oblasti<br />
inovácie sú lukratívnou záležitosťou.
I N Š P I R Á C I A<br />
Boj o autorstvo preto neraz skončí<br />
súdnym sporom. Zaistenie vynálezu<br />
obsiahlym patentom sa teda určite<br />
oplatí. Pirátstvo je žiaľ vďaka chýbajúcej<br />
kreativite a vidine lacného<br />
pokroku pomerne častým javom.<br />
OTÁZKA FINANCOVANIA<br />
P<br />
atent je vždy len prvým krokom<br />
a často jediným kapitálom vynálezcu.<br />
Využiteľnosť vynálezov je potrebné<br />
preukázať – zostrojiť prototypy.<br />
To sa nezaobíde bez investície,<br />
ktorú si vynálezca väčšinou nemôže<br />
dovoliť. Banky spravidla vynálezy<br />
nefinancujú, pretože v tomto štádiu<br />
je riziko ešte príliš vysoké. Bez<br />
vlastných prostriedkov či spriazneného<br />
investora môže preto objav<br />
upadnúť do zabudnutia.<br />
Vynálezcom neprajú aj cudzie ekonomické záujmy<br />
V lete 1931 známy vynálezca<br />
N. Tesla spoločne so svojím synovcom<br />
Patrem Sorom nainštalovali<br />
do mohutného, ťažkého luxusného<br />
auta značky Pierce Arrow asynchrónny<br />
elektromotor o výkone<br />
58,88 kW s 1800 otáčkami za minútu,<br />
poháňaný elektrickým prúdom<br />
z konvertoru voľnej energie,<br />
zachytenej špeciálnym anténnym<br />
systémom. I keď nepretržite jazdili<br />
Tesla a jeho pomocníci s týmto<br />
elektromobilom vo dne v noci po<br />
dobu jedného týždňa bez viditeľného<br />
zdroja energie, toto úspešné<br />
predvádzanie skončilo pochopiteľne bez povšimnutia finančných kruhov.<br />
Pri uvedení tohoto vozidla jazdiaceho rýchlosťou až 145 km za hodinu<br />
do sériovej výroby by totiž prišli o značné výnosy z kapitálu vloženého<br />
do naftárskeho a automobilového priemyslu. Naopak na Teslu bolo spáchaných<br />
niekoľko pokusov o atentát.<br />
(Úryvok z knihy Energie pro život a techniku)<br />
UPLATNENIE VYNÁLEZU<br />
A<br />
si len 20 % patentov sa dostane<br />
až k uplatneniu na trhu, zvyšok<br />
zostane na polceste. Tým sa prichádza<br />
o veľa inovatívneho kapitálu.<br />
Je preto dobre, ak je vynálezca<br />
zároveň aj dobrým obchodníkom.<br />
Pokiaľ nechce alebo nemôže svoj<br />
vynález sám aj vyrábať a predávať,<br />
môže ho na základe licencií zveriť<br />
do iných rúk. Licenčné právo sa<br />
veľmi podobá nájomnému právu.<br />
Pri udeľovaní licencií musí byť autor<br />
vynálezu obozretný, aby jeho<br />
objav nakoniec neskončil na vedľajšej<br />
koľaji. To môže byť aj zámer,<br />
aby novinka nevytlačila z trhu iné<br />
produkty. Preto je užitočné, ak licencia<br />
obsahuje viaceré podmienky<br />
ako napr. minimálny obrat, predovšetkým<br />
u výhradných licencií. Jednou<br />
z príčin neúspechu môže byť<br />
až priveľká nadčasovosť a v takom<br />
prípade neznalosť a nevedomosť.<br />
Autori zmieňovanej knihy Energie<br />
pro život a techniku uvádzajú príklad<br />
teológa Dr. H. Moraya, vynálezcu<br />
jedného modelu konvertora<br />
voľnej energie. Morayovi sa nepodarilo<br />
presvedčiť patentový úrad<br />
a jeho vynález kvôli nepochopeniu<br />
princípu zo strany úradníkov nezaregistrovali.<br />
Skúsený, technicky<br />
vzdelaný N. Tesla patentový úrad<br />
o fungovaní svojho modelu konvertora<br />
voľnej energie pomocou fínt<br />
presvedčil a patent získal.<br />
Z<br />
KONEČNE V CIELI<br />
a každým prevratným výrobkom<br />
je neľahká cesta. Mimoriadne<br />
vlohy sú síce najdôležitejšou<br />
časťou vynálezu, no nie jedinou.<br />
Jeho „vedenie zhora“ je porovnateľné<br />
so satelitnou navigáciou. Cesta vynálezu<br />
začína nápadom, vedie ďalej<br />
k patentu – schopnému polotovaru,<br />
pokračuje v práci na detailoch, aby<br />
sa z nehotového prototypu vyrobil<br />
upotrebiteľný výrobok, ktorý autor<br />
dovedie až k správnemu licenčnému<br />
partnerovi.<br />
Pomoci z vyšších úrovní nie sú<br />
k dispozícii len vynálezcovi, ale<br />
každému človeku a sú nenahraditeľné:<br />
„Človek zostal vo svojom duchovnom<br />
vývoji tak ďaleko, že nemôže<br />
priviesť k plnému rozvoju ani<br />
tie duchovné sily, ktoré sú mu k dispozícii.<br />
Inak by mohol podávať výkony,<br />
i podľa dnešných pojmov, hraničiace<br />
so zázrakmi.“ (Abd-ru-shin,<br />
Posolstvo Grálu, prednáška: „Zostup<br />
z kríža!“)<br />
Bez vedenia z duchovna sme ako<br />
loď so zlomeným kormidlom, ktorá<br />
je zmietaná na rozbúrenom mori.<br />
Spoliehanie sa iba na prácu mozgu<br />
nevedie k prevratným výsledkom.<br />
Až naladením sa na jemnejšiu frekvenciu<br />
naberieme smer duchovného<br />
a pozemského pokroku.<br />
Leo Lustig<br />
15<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
GÉNIOVIA<br />
V<br />
jednom z náučných slovníkov sa píše, že slovo génius<br />
pochádza z latinčiny a pôvodne označovalo ducha –<br />
ochrancu rodu i jednotlivca. Ducha – ochrancu v zmysle<br />
bytosti z nehmotného sveta. Romantizmus začal používať<br />
slovo génius na zvýraznenie toho, „že mimoriadne a pôvodné<br />
výkony či diela pochádzajú zhora – z duchovnej<br />
ríše“. Romantici tým chceli vyjadriť, že génius dokáže vidieť<br />
veci z iného pohľadu a perspektívy ako ostatní ľudia.<br />
Nachádzame u nich vlastnosti, ktoré ich odlišujú od iných<br />
ľudí: silná vnútorná potreba tvoriť, idealizmus charakterizovaný<br />
túžbou priniesť či vytvoriť niečo nové nielen pre<br />
seba, ale aj pre druhých, odhodlanosť dosiahnuť vytýčený<br />
cieľ bez ohľadu na prekážky, vnútorná pokora v zmysle rešpektu<br />
vyšších princípov, trpezlivosť, všestrannosť a vzdelanosť,<br />
flexibilita, otvorenosť k vonkajším podnetom. Tých<br />
skutočných géniov však charakterizujú aj vynikajúce kvalitatívne<br />
vlastnosti v medziľudských vzťahoch ako úprimnosť,<br />
čestnosť, komunikatívnosť, láskavosť a v neposlednom<br />
rade i zmysel pre humor.<br />
Osobnosti, ktoré by sa mohli označiť v zmysle predchádzajúcich<br />
riadkov za géniov, môžeme nájsť v mnohých<br />
krajinách a v mnohých odvetviach. História zaznamenala<br />
viacero takýchto osobností pochádzajúcich z Čiech, Moravy<br />
i Slovenska. Mnohí slovenskí géniovia pochádzali<br />
z nižších ba až najnižších spoločenských tried. Svojimi<br />
vynikajúcimi vlastnosťami sa im podarilo presadiť medzi<br />
ľuďmi s tzv. urodzeným pôvodom. Napríklad Matej<br />
Bel (1), encyklopedista a zakladateľ modernej vlastivedy,<br />
osobnosť uznávaná v celom Rakúsko-Uhorsku, bol synom<br />
mäsiara. Štefan Anián Jedlík, fyzik a vynálezca, ktorý objavil<br />
zákon elektromagnetickej indukcie o dva roky skôr ako<br />
oveľa známejší Faraday, bol synom chudobného roľníka.<br />
Adam František Kollár pochádzal z nevoľníckej rodiny.<br />
I N Š P I R Á C I A<br />
D U C H A<br />
Vďaka svojim rozsiahlym vedomostiam sa stal poradcom<br />
Márie-Terézie, pre ktorú vypracovával správy a odborné<br />
posudky v rozličných sporných právnych, historických<br />
i zahraničnopolitických otázkach. Vo svojich návrhoch sa<br />
dožadoval zrušenia nevoľníctva, zlepšenia postavenia roľníkov<br />
a umožnenia aj nešľachticom zastávať verejné úrady.<br />
Adam František Kollár, podobne ako aj ďalší slovenskí<br />
vzdelanci v tých časoch, bol fenomenálnym polyglotom.<br />
Ovládal okrem materinského jazyka nemčinu, maďarčinu,<br />
latinčinu a takmer všetky slovanské jazyky. Vo svojej dobe<br />
sa stal vďaka svojmu šachovému automatu svetoznámym<br />
aj bratislavský rodák Wolfgang Kempelen. Sediaca figurína<br />
Turka vedela uchopiť figúrku a postaviť ju na patričné<br />
miesto, pritom reagovala aj pohybmi hlavou. Princíp Kempelenovho<br />
stroja nebol dodnes odhalený. W. Kempelen<br />
prejavil nevšedné schopnosti už v mladosti, ovládal sedem<br />
jazykov, písal drámy, básne, bol všestranným vynálezcom.<br />
Skonštruoval prototypy umelých končatín, písací stroj pre<br />
slepcov. Napísal dielo zásadného významu „Mechanizmus<br />
ľudskej reči“ a skonštruoval hovoriaci stroj.<br />
Z novších dejín môžeme medzi géniov pochádzajúcich zo<br />
Slovenska zaradiť okrem iných aj Aurela Stodolu. Mnoho<br />
vedcov, vynálezcov a konštruktérov sa pokúšalo desaťročia<br />
o hospodárnejšie využívanie tepelnej energie pary. Viacerí<br />
prišli na to, ako zostrojiť výkonnejší parný motor - turbínu.<br />
Jedným z nich bol práve Aurel Stodola, ktorý položil vedecký<br />
základ projekcie a stavby parných turbín, za čo bol<br />
označený ako „otec parnej turbíny“. Je ešte mnoho osobností<br />
pôvodom zo Slovenska, ktoré si svojím prínosom pre<br />
dobro ľudí zaslúžia našu spomienku a úctu.<br />
Rudolf Harčarík<br />
Literatúra:<br />
1) „Majstri ducha“, Ladislav Švihran, Ondrej Poss 2002, Perfekt a. s.<br />
Štefan Anián Jedlík Jedlíkov model unipolárneho dynama Aurel Stodola – „otec parnej turbíny“<br />
16<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
D U C H O V N É<br />
P R Í Č I N Y<br />
O C H O R E N Í<br />
oroby sú bežnou súčasťou ži-<br />
takmer každého z nás. Keď<br />
Chvota<br />
prídu, musíme si na ne privykať ako<br />
na nechcených sprievodcov, ktorí sa<br />
objavili znenazdania, často bez viditeľnej<br />
príčiny, aby nám z nejasných dôvodov<br />
pokazili radosť zo života. Preto<br />
sa im snažíme vyhnúť, snažíme sa ich<br />
zahnať, potlačiť, vykynožiť, víťaziť nad<br />
nimi, bojovať s nimi, liečiť ich. Sú to<br />
naši nepriatelia. Preto sa tiež zaujímame<br />
o to, kto ich na nás poslal.<br />
Nie sme vychovávaní k tomu, aby<br />
sme ich korene začínali hľadať u seba –<br />
hľadáme vo svojom okolí. A skutočne<br />
sa nám darí nachádzať tisíce príčin,<br />
spôsobujúcich choroby. Sú to baktérie,<br />
vírusy, znečistené životné prostredie,<br />
menejcenná strava, sused alebo<br />
manželka, ktorí nám lezú na nervy,<br />
a jedného dňa nám spôsobia infarkt,<br />
politika, alkohol alebo trebárs pradedo<br />
so svojou nepodarenou genetickou<br />
výbavou, ktorú sme po ňom<br />
zdedili. V boji proti príčinám chorôb<br />
nám nemožno uprieť nadšenie a neohrozenosť.<br />
Zabíjame baktérie, odstraňujeme<br />
choré a prebytočné orgány<br />
alebo ich naopak dopĺňame (niekomu<br />
inému potom chýbajú), pokutujeme<br />
vyvážanie toxického odpadu, pestujeme<br />
biopotraviny, odhaľujeme stále<br />
nové patogénne faktory a hltáme lieky,<br />
ktoré sľubujú nádej.<br />
Robíme toho toľko, že by sme mali<br />
byť vlastne zdraví. Skutočnosť je však<br />
znepokojujúca: nie je to tak. Nie sme<br />
zdraví a ani sa neuzdravujeme, pretože<br />
inak by sme museli zdraví umierať.<br />
Priveľmi sme si totiž zvykli na<br />
to, že umierame na choroby, hoci by<br />
sme mali umierať preto, že sa náš čas<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008
TÉMA<br />
naplnil. Liečením sa prepadáme často<br />
len z jednej choroby do druhej, až sa<br />
jedného dňa stane ich súčet nezlučiteľný<br />
so životom.<br />
Liečením sa prepadáme<br />
často len z jednej choroby<br />
do druhej, až sa jedného dňa<br />
stane ich súčet nezlučiteľný<br />
so životom<br />
Viera v uzdravenie je často ľuďom<br />
odňatá už na počiatku choroby: dozvedajú<br />
sa, že dostali chorobu chronickú,<br />
nevyliečiteľnú, alebo dokonca<br />
zhubnú, smrteľnú. Tieto názvy nehovoria<br />
však o skutočnej povahe<br />
chorôb vôbec nič, iba ukazujú mieru<br />
porozumenia, s akou sa k nim pristupuje.<br />
Také chápanie chorôb robí z ľudí<br />
odsúdencov, ktorí čakajú na vykonanie<br />
rozsudku. Jedinou šancou, ktorú<br />
dostávajú, je šťastná náhoda a zázrak.<br />
Čakajú na objav spásonosného lieku,<br />
čakajú, kým niekto iný zomrie, aby<br />
si privlastnili jeho orgány, čakajú, že<br />
budú mať šťastie. A potom sú tu aj ľudia,<br />
ktorí prežili, napriek tomu, že sa<br />
ich uzdravenie už nepredpokladalo.<br />
Mali šťastie? Pomohla im príroda?<br />
Prečo sa vyliečili, napriek tomu, že<br />
trpeli rovnakou nevyliečiteľnou chorobou<br />
ako mnoho iných, ktorí jej podľahli?<br />
Sú ich tisíce, desaťtisíce a možno<br />
aj viac. No aj keby bol iba jediný, spočíval<br />
by v jeho uzdravení dôkaz o tom,<br />
že nešlo o nevyliečiteľnú chorobu, ale<br />
o chorobu, ktorú sa u iných vyliečiť<br />
nepodarilo. Zostáva otázka: prečo?<br />
Napriek tomu, že existujú choroby<br />
banálne, stredne ťažké a nakoniec aj<br />
tie najzávažnejšie, poskytujú najlepšiu<br />
možnosť na odhalenie ich príčin<br />
práve tie posledne menované. Ťažké<br />
ochorenie stavia človeka zoči-voči<br />
skutočnosti, o ktorej takmer celý život<br />
vedel, no snažil sa na ňu nemyslieť:<br />
zomrie; a to pravdepodobne skôr, než<br />
predpokladal. Okrem snahy o uzdravenie<br />
začína predovšetkým inak hos-<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008<br />
podáriť s časom, ktorý mu prípadne<br />
ešte zostáva. Snaží sa vyrovnať dlhy<br />
vo vzťahoch k ľuďom a k životu vôbec;<br />
ich existenciu a ťarchu naraz vníma<br />
intenzívnejšie. Jasne pociťuje, že stojí<br />
pred prahom, za ktorým končí vláda<br />
svetských zákonov a možnosť klamať<br />
pomocou nich seba i druhých. Cíti<br />
prítomnosť pravdy, ktorá nepozná<br />
prikrášľovanie a vrhá jasné svetlo na<br />
jeho skutky, na jeho myšlienky, priania<br />
a žiadosti. Možno vyvstane aj želanie,<br />
aby mohol ešte mnohé zmeniť,<br />
vyrovnať alebo napraviť. Toto želanie<br />
je posilnené často aj vedomím o existencii<br />
vyššej moci, ktorá riadi beh<br />
sveta i ľudských životov; tušením tej<br />
moci, na ktorú človek za svojho života<br />
takmer nedbal alebo sa jej dokonca<br />
snažil protiviť alebo ju zosmiešniť.<br />
Pod tlakom choroby a hroziaceho<br />
pozemského konca uznáva, že nežil<br />
dobre. Toto uvedomenie, ktoré človek<br />
prežíva skôr ako hlas vo svojom<br />
V čom však tkvie príčina<br />
takzvaných nevyliečiteľných<br />
chorôb, z ktorých sa vyliečia<br />
len nemnohí?<br />
vnútri než ako myšlienky vyjadrené<br />
slovami, je predstupňom pokory. Za<br />
nejaký čas sa jeho zdravotný stav začína<br />
lepšiť. Podľa toho, aký spôsob<br />
liečby človek podstúpil, začínajú sa<br />
pripisovať i zásluhy za jeho uzdravenie.<br />
Liečebné metódy, lieky a ďalšie<br />
možnosti, ktoré človek pri svojej<br />
liečbe použil, sa dostávajú do popredia<br />
záujmu, pretože nikto nepochybuje<br />
o tom, že práve ony sú príčinou<br />
uzdravovania. Sú totiž tým jediným,<br />
čo človek viditeľne podnikol, čo teda<br />
mohli uvidieť aj druhí. Kto však nazerá<br />
do ľudského vnútra? Kto si uvedomuje,<br />
že práve v tom nebadateľnom<br />
tichom okamihu, v ktorom sa v človeku<br />
zlomila jeho pýcha a samoľúbosť,<br />
spočíva počiatok zázraku?<br />
Lekári hľadajú príčiny chorôb,<br />
pretože dobre vedia, že s odstránením<br />
príčin musí zmiznúť aj choroba.<br />
V čom však tkvie príčina takzvaných<br />
nevyliečiteľných chorôb, z ktorých sa<br />
vyliečia len nemnohí? Spôsob viditeľnej<br />
liečby, ktorú v nespočetných<br />
variantoch podstupujú milióny ľudí,<br />
predsa len niektorých zachraňuje,<br />
kým ostatní ľudia chorobe podliehajú.<br />
Je to dôkaz o tom, že liečbou nebola<br />
ovplyvnená príčina choroby. Dôkaz,<br />
že príčina choroby nebola správne<br />
rozpoznaná. Je zároveň aj dôkazom,<br />
že hybnou silou uzdravenia nemohla<br />
byť len procedúra zvonku, lež niečo,<br />
v čom spočíva oveľa väčšia sila. Je<br />
možné za týchto okolností naďalej<br />
lipnúť na doterajších predstavách<br />
o vzniku chorôb a hľadať ich príčiny<br />
len vo vonkajšom svete, keď je tu ešte<br />
vnútorný svet každého z nás, ktorého<br />
význam sme si už neraz uvedomili?<br />
Nápadné je, že najviac umierajú<br />
ľudia, ktorí sa nechcú zmeniť. Majú<br />
svoje predstavy a návyky, ktoré nehodlajú<br />
opustiť. Naopak ľudia, ktorí<br />
prežili, zanechali svoj dovtedajší<br />
spôsob života. Dokázali sa vymaniť<br />
z roly obete, trpiacej pôsobením neznámych<br />
nepriateľských síl, a uvedomili<br />
si, že ich choroba je prejavom<br />
nedostatočnej harmónie s vesmírom.<br />
Pochopili, že základ ich ochorenia<br />
spočíva v nesprávnych predstavách<br />
o živote a jeho zmysle, že práve tieto<br />
názory určujú jeho smer i všetky situácie,<br />
do ktorých sa človek dostáva.<br />
Začínajú sa zaujímať o to, čo urobili<br />
v živote zle a podnikajú kroky k náprave.<br />
Nie však polovičato, zo strachu<br />
alebo s postrannou myšlienkou<br />
na návrat k starému pohodliu, len čo<br />
sa stav trochu zlepší. Je to obrat z presvedčenia,<br />
o stoosemdesiat stupňov,<br />
v ktorom niet miesta pre kompromis.<br />
Prijmú chorobu ako výzvu na zlepšenie<br />
svojho života a snažia sa uviesť<br />
ho do súladu s najvyšším poriadkom.<br />
Začínajú tento poriadok hľadať. Ľudia,
TÉMA<br />
ktorí sa uzdravili z nevyliečiteľných<br />
chorôb, dokazujú existenciu duchovnej<br />
sily, pretože práve pohyb ich ducha<br />
uviedol do pohybu aj obranné sily<br />
tela a spôsobil jeho viditeľné uzdravenie.<br />
Pokiaľ sa duch nezačal pohybovať<br />
inak, a zotrváva pri navyknutom<br />
spôsobe pohybu, ktorý vyvolal<br />
chorobu, kým človek naďalej žije vo<br />
svojich starých názoroch a predstavách,<br />
nemôže nastať žiadne uzdravenie.<br />
Táto vnútorná premena je jediným<br />
spoločným momentom, ktorý<br />
možno bez výnimky nájsť u všetkých<br />
ľudí, ktorí sa uzdravili z nevyliečiteľných<br />
chorôb.<br />
Ako naznačuje už slovo „nemoc“,<br />
každé ochorenie je určitou stratou<br />
moci. Moc človeka spočíva však jedine<br />
v spojení s celkom. Nemocný<br />
človek je teda ten, ktorý s ním stratil<br />
spojenie, pretože z nejakého dôvodu<br />
s ním nedokázal zachovať súdržnosť.<br />
Vesmír však nikdy nikoho netiesni,<br />
neobmedzuje bez príčiny – vždy iba<br />
tam, kde predchádzajúce jemné varovné<br />
signály, ktoré človeka nabádali<br />
k obnoveniu slabnúceho spojenia, vyzneli<br />
naprázdno.<br />
Ak si uvedomíme, že nositeľom života<br />
v človeku je výhradne jeho duch,<br />
kým telo vrátane rozumu je treba pokladať<br />
za oživený nástroj, je zrejmé,<br />
že udržiavanie spojenia s celkom<br />
alebo naopak jeho strata je výsledkom<br />
duchovného života. Duchovný<br />
život v nás – to sú naše želania, túžby<br />
a ciele, inšpirované našou predstavou<br />
o najvyšších hodnotách života. Táto<br />
duchovná orientácia alebo skôr dezorientácia<br />
– okrem toho, že tvorí základ<br />
našich myšlienok a pozemských<br />
skutkov – je už sama osebe zdrojom<br />
silného vyžarovania, ktoré zasahuje<br />
do vyžarovania vesmíru buď harmonicky<br />
alebo naopak rušivo. Človek sa<br />
teda už vyznávaním určitej životnej<br />
filozofie alebo svetového názoru stavia<br />
do zodpovedajúceho vzťahu k celku,<br />
ktorý svoju odpoveď či reakciu premietne<br />
do jeho života ako uľahčenie,<br />
pomoc, alebo ako prekážku. Tak sa<br />
človeku po celý život dostáva zrozumiteľnej<br />
spätnej väzby, ktorá ho nepretržite<br />
informuje o tom, či zvolený<br />
spôsob jeho existencie môže byť zo<br />
strany celku podporovaný alebo nie.<br />
Z uvedeného vyplýva, že chorobou<br />
Prevencia by mala byť založená na identifikácii konfliktných názorov,<br />
ktorých zastávanie vytvára pre celok neprijateľné vyžarovanie<br />
a proti ich pôvodcovi sa bude brániť<br />
je už chybný postoj alebo názor, ktorý<br />
človeka vedie k zodpovedajúcemu konaniu.<br />
Z tohto konania, do ktorého<br />
musíme zahrnúť aj myšlienky a citové<br />
stavy človeka, sa môže postupne vyvinúť<br />
aj telesné ochorenie. Pokiaľ by<br />
sme v budúcnosti chceli dosiahnuť<br />
ozajstnú prevenciu ochorení, museli<br />
by sme sa zamerať na predchádzanie<br />
takzvaným nezdravým názorom, to<br />
znamená odstrániť predstavy, ktoré<br />
celok nemôže akceptovať ako zdravé<br />
a pre svoju existenciu prospešné. To<br />
isté platí aj pre skutočnú príčinnú<br />
liečbu ochorení; mala by byť založená<br />
na identifikácii konfliktných názorov,<br />
ktorých zastávanie vytvára pre celok<br />
neprijateľné vyžarovanie a proti ich<br />
pôvodcovi sa bude brániť.<br />
Predpokladom takejto prevencie<br />
a liečby by bola pre všetkých jednotlivcov<br />
dokonalá znalosť všetkých zákonitostí,<br />
ktorých napĺňanie požaduje<br />
vesmír od ľudí ako cenu za dar života<br />
a vývoja. Tým však nesmierne vzrastajú<br />
aj nároky na lekára a vôbec na<br />
všetkých, ktorí chcú ľuďom účinne<br />
pomáhať. Jedine na tomto základe je<br />
totiž možné nájsť v myslení jednotlivca<br />
slabé miesta a poukázať na ne.<br />
A to je zároveň aj všetko, čo možno<br />
pre druhého urobiť. Konečné rozhodnutie<br />
musí učiniť človek sám, a tým<br />
si súčasne určí aj následok: prijatie<br />
alebo odmietnutie, obnovenie moci<br />
alebo nemoc.<br />
Dnes veľmi populárne schematizovanie<br />
duchovných príčin chorôb<br />
je značne zavádzajúce, pretože neprihliada<br />
na jedinečnosť ľudských<br />
osudov. S tabuľkou v ruke je možné<br />
odriekať iba to, čo si o veci myslia<br />
druhí. Kľúčom k správnemu pochopeniu<br />
duchovnej príčiny ochorenia<br />
však je neopakovateľný ľudský príbeh<br />
samotný. A stanovenie skutočnej<br />
príčiny nemoci vyžaduje rozvíjanie<br />
vlastnej schopnosti cítenia – toho jediného<br />
nástroja, pomocou ktorého<br />
možno nadviazať spojenie s duchom<br />
iného človeka.<br />
Z týchto skutočností je možné vyvodiť<br />
aj smerodajné závery pre prognózu<br />
každého ochorenia. Oveľa lepšie<br />
sa vyvíjajú tie prípady, kde je zo strany<br />
chorého ochota alebo dokonca nadšenie<br />
prijímať nové podnety a meniť sa,<br />
napriek tomu, že vonkajšia liečba nemusí<br />
byť práve najšťastnejšia. Opačne<br />
sa vyvíjajú prípady, kde je táto liečba<br />
v každom ohľade síce prvotriedna, ale<br />
chorý očakáva od druhých, že bude<br />
uzdravený. V liečení vidí iba možnosť,<br />
ako sa vrátiť k starému spôsobu života.<br />
To je zásadný omyl.<br />
Človek má prosiť o silu<br />
k činom, ktorými chce dar<br />
uzdravenia vyrovnať<br />
K uzdraveniu zo závažnejších<br />
chorôb je potrebná vždy aj pomoc<br />
vyššej liečivej sily. Táto sila nie je na<br />
Zemi bežne prítomná a musí byť najprv<br />
k Zemi pritiahnutá. Prvoradý<br />
význam pre uplatnenie takej sily<br />
majú vnútorné postoje chorého človeka,<br />
ktorý sa rozhodne dať svojmu<br />
životu iný smer. Taký človek neprosí<br />
teda len o uzdravenie alebo záchranu,<br />
ale predovšetkým o silu k novým, lepším<br />
činom, ktorými chce dar uzdra-<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008
TÉMA<br />
venia vyrovnať. Pri liečení sa často<br />
uplatňuje aj prítomnosť druhého človeka,<br />
ktorý je v rôznej miere nadaný<br />
schopnosťami liečivú silu prijímať<br />
a ďalej odovzdávať. Aj postoje a názory<br />
tohto človeka spolurozhodujú<br />
Poslaním choroby je obnovenie<br />
rovnováhy medzi jednotlivcom<br />
a celkom<br />
o miere sprostredkovanej pomoci,<br />
pretože jeho vnútorná zrelosť určuje<br />
zodpovedajúcu úroveň prichádzajúcej<br />
liečivej sily. Keď chce liečiteľ svoje<br />
schopnosti stupňovať, musí sa usilovať<br />
o jasný a prostý život, v ktorom<br />
na prvom mieste stojí túžba pomáhať<br />
druhým ľudom na ich ceste nahor.<br />
Túto cestu musí však najskôr sám<br />
dobre poznať.<br />
Základným poslaním choroby je<br />
obnovenie rovnováhy medzi jednotlivcom<br />
a celkom. Súčasná (tzv. západná)<br />
medicína však nepovažuje<br />
chorobu za liečebný prostriedok pre<br />
dušu, teda za dej, ktorý by mal mať<br />
vyšší zmysel. Obnovovanie rovnováhy<br />
sa preto odohráva prakticky len<br />
na fyzickej úrovni, v ktorej sa však<br />
v skutočnosti prejavujú len následky<br />
nerovnováhy v rovine duchovnej. Príliš<br />
veľkú úľavu neprináša ani súčasná<br />
psychológia, pretože vychádza z predpokladu<br />
rýdzo fyzickej existencie. Za<br />
okolností, keď sa po príčinách choroby<br />
pátra medzi oveľa neskoršími<br />
následkami, musia skutočné príčiny<br />
chorôb zostať často nepoznané. Tento<br />
stav dosvedčuje aj samotná medicína,<br />
pre ktorú zostávajú príčiny väčšiny<br />
ochorení nevyriešenou hádankou. Je<br />
totiž nutné pripomenúť, že za príčinu<br />
mnohých ochorení nemôžu byť<br />
považované napríklad biochemické<br />
poruchy, poruchy genetického kódu<br />
alebo iných funkcií, pretože tým nie<br />
je zodpovedaná otázka, kde majú<br />
tieto poruchy svoj skutočný pôvod.<br />
Je to iba konštatovanie daného stavu<br />
20<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008<br />
Príliš veľkú úľavu neprináša ani súčasná psychológia, pretože<br />
vychádza z predpokladu rýdzo fyzickej existencie<br />
bez ďalšieho vysvetlenia o jeho pôvode<br />
a účele. Na jeho základe sa teda<br />
môže rozvinúť len vonkajšia pomoc,<br />
vnútorná nie. Táto absencia znalostí<br />
skutočných príčin nemocí by mala<br />
byť alarmujúca a mala by podnecovať<br />
k ich hľadaniu v duchovnej rovine.<br />
Svoj život nemôžeme nikdy viesť<br />
mimo rámca zákonitostí, ktorých<br />
existenciu sme prostredníctvom vedeckého<br />
rozvoja poznali a plne ich<br />
uznávame takmer vo všetkých oblastiach.<br />
Jedinou oblasťou, kde sa týmto<br />
zákonitostiam vzpierame a odmietame<br />
ich uznať, je náš život. Základným<br />
princípom, ktorý vládne svetu<br />
a tým aj ľudským osudom, môžeme<br />
nazvať riadenie spätnou väzbou. Tento<br />
princíp sami uplatňujeme vo svojom<br />
živote všade tam, kde si prajeme zachovať<br />
poriadok. Nachádzame ho spoľahlivo<br />
v najmenších i v tých najväčších<br />
dejoch ako základnú oporu, ako<br />
záruku ďalšieho trvania a vývoja.<br />
Nikto sa nepozastaví nad tým, že<br />
imunitný systém zdravého ľudského<br />
tela usmrtí denne milióny buniek,<br />
ktoré doslúžili alebo prestali plniť<br />
svoju úlohu. Považujeme to za správne<br />
a máme úplnú pravdu, pretože bez<br />
tejto prísnosti by sa naše telo veľmi<br />
skoro rozpadlo. Nie je v tom žiadna<br />
krutosť, keď organizmus zabíja nádorové<br />
bunky, ale práve tá prísnosť<br />
a dôslednosť, bez ktorej sa zachovávanie<br />
zákonov nikdy nezaobíde. Naopak<br />
bunky, ktoré plnia svoju úlohu<br />
správne a prispievajú svojou činnosťou<br />
k upevneniu zdravia organizmu,<br />
získavajú nárok na ďalšiu existenciu.<br />
Pravidlá a zákony, ktorými chránime<br />
celistvosť a zdravie svojej rodiny,<br />
firmy alebo štátu, majú ten istý zmysel<br />
a ukazujú, že považujeme riadenie<br />
spätnou väzbou za úplnú samozrejmosť<br />
vo všetkých oblastiach, kde<br />
chceme zachovať zdravý stav. Zákonite<br />
teda môžeme predpokladať, že<br />
aj vesmír, ktorého veľkosť presahuje<br />
možnosti nášho chápania, musí byť<br />
vo svojom chode udržiavaný rovnakým<br />
spôsobom. Potom nám však nezostáva<br />
iné, než prijať skutočnosť, že aj<br />
my, ako jeho obyvatelia, sme povinní<br />
odovzdávať za svoju existenciu protihodnotu.<br />
Vesmír ju vyžaduje, aby mal<br />
dôvod naďalej nás ponechať medzi<br />
tými, ktorí v ňom smú v zdraví žiť.<br />
Napriek tomu, že bola zmienka<br />
predovšetkým o závažných ochoreniach,<br />
vzťahujú sa tieto zásady aj na<br />
ostatné ochorenia. Zvláštnou kapitolou<br />
duchovných príčin niektorých<br />
ochorení sú prípady, keď je choroba<br />
súčasťou úlohy, ktorú má človek na<br />
Zemi splniť. Choroba mu v takom<br />
prípade pomáha, aby našiel správny<br />
smer a rýchlejšie pre svoju úlohu dozrel.<br />
Aj tu vychádza teda podnet na<br />
vznik choroby z vlastného rozhodnutia<br />
človeka, ktoré však na rozdiel od<br />
iných prípadov nemá základ v jeho<br />
chybných názoroch, ale je motivované<br />
snahou priniesť pomoc.<br />
Duchovnými príčinami ochorení<br />
sú predovšetkým nezdravé predstavy,<br />
ktoré majú svoj pôvod v pocite ľudskej<br />
výnimočnosti. Len z tohto samoľúbeho<br />
pocitu sa mohla vyvinúť falošná<br />
domnienka, že ako ľudia stojíme<br />
mimo zákona, ktorému sa inak bez odporu<br />
podrobuje celý vesmír. Tento pocit<br />
je spočiatku príjemný, pretože nenúti<br />
k prevzatiu plnej zodpovednosti<br />
za svoj život. Je však len dočasný. –<br />
Ochorenie sa potom stáva pre človeka<br />
signálom k hľadaniu nesplnených povinností.<br />
MUDr. Jan Palouček
Zázraky na nebi<br />
Výstrely z vesmíru<br />
Klasický bolid o 1:58 miestneho času. V atmosfére prešiel dráhu 63 km (na povrchu Zeme 51 km). Dráha meteoru začala vo výške 117,4 km<br />
a skončila vo výške 81,9 km. Najväčší jas vykazuje väčšina meteoritov až v najnižšej vrstve atmosféry.<br />
N<br />
achádzame sa uprostred Mandžuska<br />
na severovýchode Číny.<br />
Krajina okolo nás pôsobí až neskutočne.<br />
Na pozadí sa pochmúrne črtá<br />
zvláštny pavilón, naša zatemnená<br />
ubytovňa, za naším chrbtom leží<br />
nekonečné zamrznuté jazero a pod<br />
nohami stepná tráva pokrytá inovaťou.<br />
Nad hlavami nám žiari jasná<br />
nočná obloha.<br />
Na horizonte sa práve objavuje<br />
vrchol znamenia Leva, keď náhle,<br />
priamo z horizontu pred nami vystrelí<br />
niečo, čo sme doposiaľ nevideli.<br />
Malá ohnivá guľa sa na nás rúti veľkou<br />
rýchlosťou ako expresný vlak;<br />
je čoraz svetlejšia, s červeno trblietajúcou<br />
sa hlavou a sršiacim chvostom.<br />
Toto „niečo“ je stále dlhšie, letí<br />
priamo ponad naše hlavy, pretína<br />
oblohu a ďalej si razí svoju cestu<br />
smerom k protiľahlému horizontu.<br />
Žasneme… je to meteor? Rútiaci sa<br />
posol dosiahne horizont, stáva sa neviditeľným<br />
a opäť sa stráca v hlbinách<br />
vesmíru. Zostáva po ňom len<br />
jemná stopa, ktorá ešte krátko žiari,<br />
kým ju o pár okamihov definitívne<br />
neprekryje čierny závoj noci. –<br />
Pozorovali sme už tisíce meteorov,<br />
ale to, čo sme uvideli tu, nevidel ešte<br />
nikto z nás: bol to earthgrazer.<br />
IMPOZANTNÉ VÝSTRELY<br />
Meteor (lietavica) je sveteľný jav,<br />
ktorý nastane pri prelete kozmických<br />
častíc zemskou atmosférou.<br />
Meteorit je menšie kozmické teleso,<br />
ktoré vďaka priaznivým podmienkam<br />
dopadlo na povrch Zeme.<br />
Ak leží radián, čiže bod na oblohe,<br />
z ktorého vystupujú meteory z prúdu<br />
lietavíc, v blízkosti horizontu, prenikajúce<br />
meteory alebo zvyšky komét<br />
sa len letmo dotýkajú vrchnej vrstvy<br />
atmosféry a z hľadiska pozorovateľa<br />
letia zdanlivo od jedného horizontu<br />
k druhému. Pre tento zázrak neba<br />
vytvorili astronómovia pojem earthgrazer<br />
(angl. Earth = Zem, to graze =<br />
ľahko sa dotknúť). Tento dotyk je<br />
taký jemný, že vytvorí stopu meteoru,<br />
mimoriadne zriedkavú svojou<br />
rovnomernosťou.<br />
Bolo to práve v Číne, kde sme zažili<br />
noc storočia: zahájili ju earthgrazery<br />
s viac než 10 000 leonidmi. Bola to<br />
celá symfónia astronomického ohňostroja:<br />
ohnivé gule vo svetle splnu,<br />
až 6 meteorov za jedinú sekundu,<br />
celé strapce čiastočiek, ktoré zažiarili<br />
vo všetkých farbách, ohnivé gule<br />
so stopami dosvitu, ktoré boli atmosférou<br />
celú polhodinu formované do<br />
oblúkov a vlajok… Ďalej rozpadajúce<br />
sa lietavice, ktoré sa v blízkosti<br />
radiánu rozžiarili, alebo padali za<br />
protiľahlý horizont… A tu dolu my,<br />
vášniví lovci lietavíc – a popri nás<br />
i nadšení Číňania – sme si pripadali<br />
ako v rozprávke.<br />
No najkrajšie meteory, earthgrazery,<br />
bolo vidieť len na začiatku. Sú<br />
to jediné meteory, ktoré sa môžu<br />
znovu vrátiť do otvoreného vesmíru.<br />
Môžu, ale nemusia. Čím vyššie radián<br />
v priebehu noci stúpa, tým kratšie<br />
a strmšie sú dráhy a častice meteorov<br />
potom bezo zvyšku dohoria.<br />
NAJVÄČŠÍ<br />
METEORICKÝ DÁŽĎ<br />
Earthgrazery vzbudili veľkú pozornosť<br />
už v roku 1996. V najväčšom<br />
zo všetkých historicky dokumento-<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008
PRÍRODA<br />
Časový rámec pre earthgrazer je iba<br />
niekoľko minút, potom vznikajú bežné<br />
meteory. Ak je radián blízko horizontu,<br />
vplyvom perspektívy vzniká pri<br />
pozorovaní dojem, že meteory stúpajú<br />
(okrem rovnobežiek s horizontom).<br />
Na tejto snímke, ktorá sa podarila<br />
observatóriu „Delphinus Meteor<br />
Observation China Team“ v Pan<br />
Shanu (Čína), je vidieť hneď dve stopy<br />
earthgrazerov<br />
Táto snímka earthgrazeru bola získaná<br />
pri dvanásťminútovej expozičnej dobe<br />
v Západnej Virgínii v USA<br />
vaných dažďov padajúcich hviezd<br />
pozorovali vtedy vedci v Arktíde<br />
stovky earthgrazerov.<br />
V tú noc v čase ich najväčšieho výskytu,<br />
ktorý trval skoro hodinu, bolo<br />
nad Spojenými štátmi napočítaných –<br />
či skôr odhadnutých – v každej sekunde(!)<br />
40 meteorov, t. j. spolu<br />
štvrť milióna!<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008<br />
Okraj zemegule<br />
Earthgrazer<br />
Výška (km)<br />
Bežný meteorit<br />
Mezosféra a tiež<br />
D-/E vrstva termosféry,<br />
v ktorej meteority zažiaria<br />
Čiastočky vstupujú do atmosféry vo fáze<br />
meteorickej búrky ako strely paralelne k horizontu<br />
pri výške radiánu 0° na zemskú atmosféru. Ak<br />
majú potrebnú rýchlosť, hmotnosť a presný<br />
uhol, je pravdepodobnosť 1:100, že trafia do<br />
minimálneho koridoru zemskej atmosféry a stanú<br />
sa earthgrazerom.<br />
Earthgrazer je druh lietavice, na<br />
ktorý sa nedá zabudnúť. Od meteorov<br />
sa odlišuje nielen svojou dráhou,<br />
je charakteristický aj svojím<br />
profilom. Podľa miesta pozorovania<br />
na zemeguli a doby prežitia<br />
v atmosfére môže sa javiť rôzne –<br />
s dlhotrvajúcou letovou dráhou,<br />
alebo len ako krátke stopy zažiarenia.<br />
Vo väčšine prípadov pozorovatelia<br />
opisujú výraznú červeno iskriacu<br />
hlavu, ktorá zanecháva žiarivú stopu<br />
prechádzajúcu z červenej do oranžovej,<br />
zhasínajúcu potom v opačnom<br />
poradí. So vzostupom radiánu sa<br />
farby menia z oranžovej na bielu.<br />
Fotograficky aj vizuálne môžu meteory<br />
tvoriť farebné spektrá, predovšetkým<br />
ohnivé gule, kde sa farby od<br />
špičky smerom ku koncu menia v poradí<br />
zelená – oranžová – červená –<br />
modrá – biela.<br />
V ideálnom prípade môže zenitový<br />
earthgrazer ťahať po oblohe stopu až<br />
170 stupňov.<br />
Meteory alebo earthgrazery, ktoré<br />
nelietajú zenitom, môžu tiež dosiahnuť<br />
obrovské dĺžky. Pozorované<br />
dĺžky budú však vždy kratšie, než<br />
by boli v ideálnom prípade.<br />
Nápadné je, že všetci pozorovatelia<br />
earthgrazerov udávajú úplne<br />
rovnomerný priebeh ich svetlosti.<br />
Keď sa ohnivá guľa objaví vo<br />
výške až do 80 km atmosféry, spôsobí<br />
jej tisícnásobne vyššia hustota<br />
enormný výbuch jasu. Tým<br />
je zrejmé, že zemskú dráhu môžu<br />
opustiť len tie objekty, ktoré si zachovajú<br />
vysokú dráhu letu, alebo<br />
prežijú prelet nižšími vrstvami so<br />
zodpovedajúcou hmotou. Rovnomerné<br />
stopy, ktoré sme v Číne pozorovali,<br />
svedčili o malom odpore<br />
a vysokej dráhe letu.<br />
NAJSLÁVNEJŠÍ „BOLID“<br />
Aká vysoká je pravdepodobnosť, že<br />
zbadáme earthgrazer? Ako náhodný<br />
jav sa môže earthgrazer vyskytnúť<br />
kedykoľvek a kdekoľvek, aj cez deň.<br />
Na cielené pozorovania sa odporúčajú<br />
len fázy zvýšenej aktivity prúdu<br />
meteorov.<br />
Pri zrážke roja meteoritov so Zemou<br />
sa podľa matematických prepočtov<br />
nachádza viac než jedno percento<br />
všetkých kolidujúcich častíc<br />
na kurze earthgrazeru.<br />
Náhodným javom a súčasne najznámejším<br />
zo všetkých earthgrazerov<br />
je bolid z roku 1972 nad jazerom<br />
Jackson Lake vo Wyomingu v USA.<br />
Nad západnou časťou USA a nad<br />
Kanadou sa 10. augusta objavila za<br />
denného svetla ohnivá guľa. Pozorovalo<br />
ju mnoho ľudí v Yellowstone<br />
a v Národnom parku Glacier National<br />
Park, a dvaja turisti tento jav<br />
dokonca natočili na film. Linda Bakerová<br />
so svojou kamerou Super-8<br />
filmovala pohyb earthgrazeru celých<br />
26 sekúnd. Myslela si, že ide<br />
o návrat časti rakety.<br />
Žiaru tohto objektu registrovali<br />
dokonca infračervené rádiometre<br />
jedného satelitu U.S. Air Force. Bolo<br />
potvrdené, že v strede dráhy nad<br />
Montanou bolo počuť tresk pri prelomení<br />
zvukovej bariéry – dôkaz, že<br />
objekt letel nižšie než 60 km.<br />
„AKO RÚTIACI SA VLAK…“<br />
Nezabudnuteľný dej pri pozorovaní<br />
jedného earthgrazeru opísal jeden<br />
z účastníkov našej expedície do čínskej<br />
samoty týmito slovami:
PRÍRODA<br />
„Dráhy boli úžasne dlhé. Obrovský<br />
dojem! Ešte nikdy som nevidel<br />
také dlhé meteory napriek tomu, že<br />
som ich vo svojom živote pozoroval<br />
tisíce. Už počas jeho sledovania sa<br />
mi vnucovala predstava rútiaceho<br />
sa vlaku. Osvetlená lokomotíva,<br />
ktorá v diaľke ubieha svojím smerom.<br />
Rovnomerne, skoro paralelne<br />
k horizontu. Zo severovýchodu na<br />
sever, cez celú oblohu. Spomínam si<br />
ešte, že som po jeho zažiarení rýchlo<br />
rozpažil ruky a odhadoval som tak<br />
uhol jeho dráhy. Bolo to minimálne<br />
120 stupňov. Myslím, že som earthgrazer<br />
videl od začiatku do konca.<br />
Žiadne kolísanie svetlosti, skôr pomalý<br />
vzostup a potom zasa znižovanie.<br />
Doba žiarenia bola enormná!“<br />
Earthgrazery patria v tejto dokonalej<br />
forme k úkazom, ktoré pri<br />
pozorovaní hviezdnej oblohy vyvolávajú<br />
najväčší dojem. Tieto zázraky<br />
neba možno, žiaľ, pozorovať<br />
len zriedka a sú málo známe. Môže<br />
byť šťastný ten, kto v pravú chvíľu<br />
upiera svoj zrak k oblohe. – Je totiž<br />
nepravdepodobné, že niečo také<br />
uvidí v tomto živote ešte raz!<br />
Reinhard Wurzel, Jürgen Michelberger<br />
Literatúra:<br />
Rolf Bühler, Meteorite, Urmaterie aus den<br />
interplanetaren Raum, Weltbild Verlag,<br />
ISBN 3-89350-518-0<br />
Hans Ulrich Keller, Astralwissen, Kosmos<br />
Verlag, ISBN 3-44008074-9<br />
Manfred Reichstein, Kometen, Kosmische<br />
Vagabunden, Harri Deutsch Verlag<br />
Frankfurt, ISBN 3-87144-847-8<br />
Jürgen Rendtel, Sternschuppen, Urania<br />
Verlag Leipzig, ISBN 3-332-00399-2<br />
Informácie:<br />
International Meteor Organisation:<br />
www.imo.net<br />
Arbeitskreis Meteore: www.akm.de<br />
Meteor-Expeditionen nach China 2001<br />
und Spanien 2002:<br />
www.astrode.de/astro.htm<br />
pozorovateľ<br />
pozorovateľ<br />
pozorovateľ<br />
horizont<br />
horizont<br />
horizont<br />
Počet, dĺžka a uhol dráhy meteorov veľmi<br />
záleží na výške radiánu nad horizontom.<br />
Pozorovateľ vidí väčšinu lietavíc vtedy, keď sa<br />
radián nachádza v zenite, ako je zobrazený<br />
na obr.1. Na obr. 2 s výškou okolo 30 stupňov<br />
je to už podstatne menej a na obr. 3 pri<br />
0 stupňoch sa už neobjaví skoro žiadny.<br />
Trojrozmerný model ukazuje dve ohnivé<br />
gule, ktoré – na základe snímok z Taikangu<br />
a Lindianu (Čína, 8.–19. 11. 2001) a výpočtov<br />
paraláx – sú v mierke (vo výške a dĺžke)<br />
umiestené nad mapou. Namerané dĺžky sú<br />
tu 7 a 10 cm. Na porovnanie: earthgrazer<br />
by mal dĺžku viac ako 1 m. V mierke mapy<br />
to zodpovedá vzdialenosti Mníchov –<br />
Hamburg.<br />
Lietavice majú pomerne nízku hmotnosť.<br />
Len zriedka prežije ich fragment ochrannú<br />
vrstvu zemegule a dosiahne zemský povrch.<br />
Na obrázku je železný meteorit Odessa<br />
s lesklým nataveným povrchom.<br />
ČASTICE SMERUJÚCE<br />
K ZEMSKÉMU POVRCHU<br />
Už vo výške 100 km sa meteory<br />
bežne zahrejú na teplotu viac než<br />
3 000 stupňov Kelvina, takže menšie<br />
čiastočky s priemerom niekoľkých<br />
milimetrov sa pôsobením tejto<br />
obrovskej teploty vyparia dávno<br />
predtým, než by boli zbrzdené odporom<br />
vzduchu.<br />
Objekty s veľkosťou niekoľkých<br />
centimetrov sa nevyparia tak rýchlo.<br />
Preniknú do zemskej atmosféry hlbšie<br />
a zhasnú, rozpadnú sa vo výške<br />
okolo 50 km.<br />
Objekt veľkosti tenisovej loptičky<br />
môže však zažiariť ako ohnivá guľa,<br />
svojím jasom podobná splnu.<br />
Kým lietavice s nízkou hmotnosťou<br />
sa na nebi len krátko mihnú,<br />
majú bolidy väčšinou omnoho<br />
dlhšiu cestu a vďaka pomalému<br />
brzdiacemu efektu v hlbších<br />
vrstvách atmosféry žiaria dlho.<br />
Počas krátkej doby vzplanutia tepelná<br />
vodivosť meteorov nestačí<br />
na ich rovnomerné zahriatie. Kým<br />
sa povrch žeraví, vnútro telesa zostáva<br />
chladné. Vo vzduchu sa potom<br />
môžu jeho časti odtrhávať. Ak<br />
častice tento proces prežijú, a dokonca<br />
dosiahnu zemský povrch,<br />
hovoríme o meteoritoch.<br />
Aby vznikol meteor s jasnosťou Venuše,<br />
stačí vstupná rýchlosť 60 km/s<br />
a hmota iba 6 gramov. Čím vyššia je<br />
rýchlosť, tým väčšie sú i procesy tavenia,<br />
pretože rastie konverzia energie.<br />
Vzdialenosti medzi čiastočkami<br />
meteoru sú značné – aj pri najintenzívnejších<br />
spŕškach meteorov je<br />
ich hustota veľmi nízka. Dokonca aj<br />
pri takej udalosti, akou boli leonidy<br />
v roku 2001 – až 3 500 meteorov za<br />
hodinu – boli vzájomné vzdialenosti<br />
meteorov v priemere ešte niekoľko<br />
stoviek kilometrov.<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008
24<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008
25<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008
SMRŤ<br />
AKO VÝCHODISKO?<br />
Smrť je v našej spoločnosti veľkým tabu. O umieraní hovoríme neradi a o dobrovoľnom skoncovaní<br />
so životom už vôbec nie. Slovo samovražda vyvoláva zdesenie, strach a beznádej. Napriek tomu<br />
nie je dôvod, aby sme pred týmto dramatickým trendom zatvárali oči: podľa odhadov Svetovej<br />
zdravotníckej organizácie (WHO) vo svete dnes denne ukončí svoj život z vlastnej vôle viac než<br />
1000 ľudí, ohrozené sú čoraz viac najmä deti a mladiství. Michael G. Vogt, psychoterapeut zaoberajúci<br />
sa liečením, vo svojom článku osvetľuje pozadie samovrážd a ukazuje možnosti, ako im predísť.<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008
ŽIVOT<br />
N<br />
ČO HOVORIA<br />
ŠTATISTIKY<br />
a Slovensku počet samovrážd<br />
postupne klesá. Od roku 1997<br />
do roku 2000 spáchalo samovraždu<br />
priemerne viac ako 700 ľudí, v roku<br />
2006 ich počet klesol na polovicu,<br />
pričom počet mužov je v priemere<br />
päťkrát vyšší než počet žien. Na druhej<br />
strane sa zvyšuje počet pokusov<br />
o samovraždu u mladistvých.<br />
Podľa WHO ukončí samovraždou<br />
svoj život ročne pol milióna<br />
ľudí, pričom pokusy o samovraždu<br />
sú ešte desať až dvadsať ráz častejšie.<br />
Presné čísla k dispozícii nie sú, napriek<br />
tomu je známe, že ženy sa pokúšajú<br />
o samovraždu dva až trikrát<br />
častejšie než muži. Tí oproti ženám<br />
dotiahnu svoje predsavzatie dvakrát<br />
častejšie až do trpkého konca. To súvisí<br />
predovšetkým s tým, že muži<br />
volia častejšie „tvrdšie“ metódy (obesenie,<br />
skok z výšky, strelné zbrane),<br />
ženy naproti tomu volia metódy skôr<br />
„mäkké“ (lieky, plyn).<br />
Pokusy o samovraždu sú u nás<br />
štatisticky najfrekventovanejšie vo<br />
veku medzi 20.–29. rokom, polovicu<br />
samovrážd so smrteľným koncom<br />
tvorí veková skupina medzi<br />
40.–60. rokom života. Z hľadiska<br />
motivácie majú na nich najväčší<br />
podiel konflikty a rodinné problémy,<br />
pričom 75 % všetkých ľudí<br />
oznamuje svoj samovražedný úmysel<br />
vopred.<br />
Vynára sa tu nástojčivá otázka –<br />
prečo čoraz viac ľudí považuje samovraždu<br />
za jediné východisko?<br />
Za východisko z čoho? Zo života,<br />
v ktorom už nevidia nijaký zmysel?<br />
Možno unikajú zo spoločensky<br />
predpokladaného úsilia po bohatstve<br />
a moci, s ktorými sa nemôžu<br />
stotožniť. Čo cíti človek, ktorý prechováva<br />
samovražedné úmysly? Ako<br />
sa k nemu správať?<br />
ZÚFALÁ TÚŽBA ZOMRIEŤ<br />
N<br />
emecký básnik Hermann Hesse<br />
(nositeľ Nobelovej ceny za literatúru<br />
za rok 1946) našiel vo svojej knihe<br />
„Siddhártha“ pôsobivé slová, ktoré<br />
znázorňujú životnú situáciu človeka<br />
so sklonom k samovražde: „Túžobne<br />
si prial nevedieť už o sebe nič, mať<br />
pokoj, byť mŕtvy. Kiež by tak udrel<br />
blesk a zasiahol ho! Kiežby prišiel nejaký<br />
tiger a zožral ho! Keby tak existovalo<br />
víno, jed, ktorý by mu privodil<br />
omámenie, zabudnutie a spánok bez<br />
prebudenia! Existovala vôbec nejaká<br />
špina, ktorou sa ešte nezašpinil, duševná<br />
prázdnota, ktorú na seba nevzal?<br />
Bolo vôbec možné ešte žiť? Mohol<br />
ešte znova a znova nabrať dych<br />
a zase ho vypustiť, cítiť hlad, opäť jesť,<br />
znova spať, ležať pri manželke? Nebol<br />
tento kolobeh pre neho už vyčerpaný<br />
a uzavretý? Ničoho už pre neho nebolo,<br />
než vymazať sa, roztrhať ako nepodarený<br />
obraz svojho života na márne<br />
kúsky, hodiť ho pohŕdavo bohom pod<br />
nohy. To bolo ono veľké zadávenie, po<br />
ktorom túžil: smrť, roztrhanie formy,<br />
ktorú tak neznášal! Nech ho žerú ryby,<br />
toho psa Siddhárthu, toho pomätenca,<br />
to skazené a zhnité telo, túto chabú<br />
a zneužitú dušu! Nech ho požierajú<br />
ryby a krokodíly, nech ho démoni rozkúskujú!<br />
So žiaľom strávenou tvárou<br />
civel do vody, uvidel svoju tvár a napľul<br />
do nej.“<br />
Hesse tu opisuje zreteľné zúfalstvo<br />
z nedostatku zmyslu v živote.<br />
Najväčšou časťou Siddhárthovho života<br />
bolo hľadanie jeho zmyslu. Bol<br />
synom brahmana, študoval múdre<br />
učenie – odišiel preč; žil s askétami,<br />
odišiel aj odtiaľ; žil s pútnikmi, odišiel<br />
od nich k svetskému človeku<br />
a žil ako obchodník, ale cieľ nenašiel<br />
ani tam. Väčšinu svojho života<br />
prežil hľadaním. Prahnúc po vode<br />
života vyskúšal mnohé, jeho smäd<br />
však nebol utíšený, naopak – stupňoval<br />
sa s každým novým učením,<br />
ktoré spoznal, rovnako ako rástlo<br />
jeho zúfalstvo z toho, že ešte nenašiel<br />
tú „správnu“ cestu. Potom prišiel<br />
okamih, v ktorom sa toto zúfalstvo<br />
tak vystupňovalo, že videl v smrti<br />
spásu a vyslobodenie: samovraždou<br />
ohrozený človek už nechce prežiť<br />
ďalší deň, pretože mu ďalšie hodiny,<br />
ďalšie minúty pripadajú neznesiteľné.<br />
Sľubuje si od smrti vyslobodenie<br />
vo viere, že sa tým (údajne) všetko<br />
skončí, a už nebude tak strašne trpieť.<br />
Siddhárthov príklad dosť realisticky<br />
ukazuje, že dokonca aj človek,<br />
ktorý má vlastne veľa vyhliadok,<br />
disponuje širokým svetonázorovým<br />
záberom a verí v Boha, môže v životnej<br />
kríze ešte dospieť aj k intenzívnym<br />
samovražedným myšlienkam.<br />
Iný príklad zo súčasnosti prináša<br />
kniha Jutty Schützovej „Môj plač ste<br />
nepočuli“: „V Timovom dome sa celý<br />
život odvíjal len okolo auta. Otec bol<br />
posadnutý autami. Chcel vždy väčšie,<br />
vždy rýchlejšie a drahšie modely. Auto<br />
bolo pre neho symbolom spoločenského<br />
postavenia a súčasne aj miláčikom.<br />
Takmer každý rozhovor sa viedol<br />
o aute a peniazoch. Tim si vo svojich<br />
18 rokoch urobil vodičský preukaz. Peniaze<br />
si našetril zo svojej učňovskej<br />
mzdy. Autom svojho otca však jazdiť<br />
nesmel, bolo to prísne zakázané celej<br />
rodine. Raz, keď jeho rodičia odcestovali<br />
na víkend s kolkárskym klubom,<br />
nemohol už Tim odolať pokušeniu<br />
a urobil si s autom malú vychádzku.<br />
Bola námraza, a tak sa stalo, čo sa<br />
stať muselo: Tim otcovo auto úplne<br />
zničil nárazom do steny. Šiel domov<br />
a – tam sa obesil. Rodičia našli iba<br />
odkaz: Mrzí ma to, odpusťte mi.“<br />
Možno sa domnievať, že tento<br />
mladý muž vo svojom rodnom dome<br />
a vo svojom živote nenachádzal dostatok<br />
náklonnosti, ľudské teplo<br />
a porozumenie. Život sa točil okolo<br />
materiálnych hodnôt a symbolov<br />
spoločenského postavenia, pevnú ci-<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008
ŽIVOT<br />
tovú základňu neposkytoval. Zmysel,<br />
ktorý v živote videl Timov otec,<br />
zdieľať nemohol. Podvedome cítil,<br />
že otec miloval auto viac než jeho.<br />
A tak sa k bezútešnosti jeho života<br />
pridružil ešte strach z potrestania,<br />
pocit zradenia a zničenia zmyslu života<br />
vlastného otca – strach z možnej<br />
straty ešte aj posledného zvyšku<br />
imaginárnej náklonnosti. V tejto<br />
bezvýchodiskovej situácii sa zrejme<br />
Timovi javila samovražda (vykonaná<br />
v afekte) jediným riešením.<br />
Ešte jeden príklad z mojej praxe:<br />
klient, ktorý bol silne viazaný na<br />
svoju predchádzajúcu partnerku,<br />
opisuje svoj zážitok z rozchodu:<br />
„…Od rozvodu sa mi darí dosť zle. Sú<br />
to už dva mesiace. S práškami to nejako<br />
ide. Niekedy o niečo lepšie, potom<br />
zase veľmi zle, nedokážem myslieť<br />
na nič iné než na ňu. Zimu asi<br />
nezvládnem – vonku je taká zima.<br />
V noci je určite menej než mínus 15<br />
stupňov. Niekedy si myslím, že už<br />
nechcem ďalej žiť! Už niekoľkokrát<br />
som si farbisto predstavoval situáciu,<br />
že v noci, keď je tma, kráčam<br />
k domu svojej priateľky. Vyzlečiem<br />
sa a ľahnem si pod okno jej spálne<br />
do snehu. Je tam ľadový chlad. Počúvam<br />
z walkmanu hrať svoju obľúbenú<br />
pieseň o smrti. Mrznem a trasiem sa<br />
na celom tele. Potom predsa len po<br />
chvíli trasenie pomaly slabne. Do hodiny<br />
zamrznem. A keď sa ráno pozrie<br />
z okna, uvidí ma ležať v snehu…“<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008<br />
Tento klient chcel vždy pred rozchodom<br />
urobiť všetko pre svoju<br />
partnerku, vyčítať jej z očí každé želanie,<br />
priniesť pre ňu akúkoľvek obeť.<br />
To sa vyvinulo až do sebazaprenia,<br />
žil už len pre ňu, videl už len ju,<br />
a vôbec nie seba a svoj vlastný život.<br />
S rozchodom sa mu zrútil svet. Stratil<br />
nadovšetko milovaného človeka<br />
a s ním aj všetky plány a nádeje do<br />
budúcnosti, všetku oporu. Všetko<br />
naraz stratilo zmysel. Pohyboval<br />
sa v kruhu neznesiteľného smútku<br />
a nenachádzal východisko.<br />
AKO MOŽNO POMÔCŤ?<br />
P<br />
rirodzene sa vynára otázka, ako<br />
možno pomôcť takému človeku<br />
v kruhu príbuzných, známych alebo<br />
priateľov. Ako reagovať, čo podniknúť,<br />
ak sa niekto pohráva so samovražednými<br />
úmyslami?<br />
Musíme si uvedomiť tri podstatné<br />
skutočnosti: Po prvé, žiaľ, neexistuje<br />
stopercentne úspešný recept, ako zabrániť<br />
samovražde. Po druhé, na to je<br />
nutné samovražedné úmysly najprv<br />
rozpoznať (pozri ďalej „Stupne pred<br />
samovraždou“) a po tretie: človek<br />
ohrozený samovraždou patrí bezpodmienečne<br />
do starostlivosti vyškoleného<br />
terapeuta. Veľká pomoc<br />
môže spočívať už v tom, že takého<br />
človeka pohnete k tomu, aby si uvedomil<br />
svoj stav a súhlasil s odborným<br />
vyšetrením a následnou liečbou.<br />
Panuje rozšírený názor, že by sme<br />
sa ľudí so zhoršeným psychickým<br />
stavom nemali pýtať na prípadné<br />
samovražedné myšlienky, a to vraj<br />
preto, aby sme ich k týmto myšlienkam<br />
nepriviedli. To je však nesprávny<br />
postoj. Blízka osoba, ktorá<br />
vedie diskusiu na túto tému, sa vôbec<br />
nemusí obávať toho, že by tým<br />
duševne trpiacemu človeku pomohla<br />
k samovražde. Človek zaoberajúci<br />
sa samovraždou na ňu myslí aj tak.<br />
Naopak, otvorený rozhovor a už samotná<br />
skutočnosť, že ich prežívanie<br />
sa berie vážne, prináša potenciálnym<br />
samovrahom úľavu. Podstatné je<br />
najmä nerobiť moralistické kázanie;<br />
životom unavený človek volí život<br />
tým skôr, čím menej sa mu vnucuje.<br />
Vystavovať ho tlaku („Tak sa predsa<br />
vzchop!“) je rovnaká chyba ako bagatelizácia<br />
problému („Veď ono to<br />
všetko bude zas dobré…“). Citlivo<br />
a otvorene o tom hovoriť, skutočne<br />
počúvať a brať situáciu vážne, býva<br />
často najlepšia – ak nie jediná cesta,<br />
ako rozpoznať hrozbu samovraždy,<br />
a umožniť postihnutému ďalšiu odbornú<br />
pomoc. Terapeuti majú, mimochodom,<br />
povinnosť klásť otázky,<br />
ak existuje podozrenie na samovražedné<br />
úmysly. Dokonca aj pacienta,<br />
ktorý mal sklony k samovražde a teraz<br />
sa zdá, že ich už nemá, sa pýtajú:<br />
„Prečo už teraz nechcete spáchať samovraždu?“<br />
T<br />
JE PO SMRTI PO<br />
VŠETKOM?<br />
en, kto spácha samovraždu, chce<br />
pomocou nej uniknúť zdanlivo<br />
bezvýchodiskovej situácii. Dúfa, že<br />
ho smrť vyslobodí. Tu však znalosť<br />
toho, čo sa deje po smrti, má zásadný<br />
význam. „Keď budem mŕtvy,<br />
nebude už utrpenia ani problémov.<br />
Muky skončia a bude po všetkom.“<br />
Sledujúc tieto myšlienky, človek verí,<br />
že sa môže predčasnou, dobrovoľnou
ŽIVOT<br />
smrťou vzdať tých niekoľkých rokov,<br />
ktoré by tu ešte žil. Zriecť sa rokov,<br />
ktoré mu pripadajú len ako trápenie<br />
Dúfal som, že smrť<br />
povedie k úplnému<br />
vyslobodeniu, ale moja<br />
nádej ma pod viedla<br />
nehodné života, a nie šanca alebo<br />
milosť. Iba „ten nevyhnutný koniec,<br />
s ktorým je aj tak po všetkom“, príde<br />
podľa jeho mienky o trošku skôr.<br />
Celkom inak to však vyzerá, ak vychádzame<br />
z predpokladu, že po pozemskej<br />
smrti nie je „po všetkom“, že<br />
existuje život po smrti a život tu na<br />
zemi je len krátky časový úsek v celkovom<br />
bytí človeka. A keď vezmeme<br />
do úvahy i skutočnosť, že tento život<br />
je dôležitým učebným obdobím,<br />
v ktorom má každý šancu, možnosť<br />
a schopnosť rozvinúť vlastnú osobnosť,<br />
je svojvoľná smrť na pováženie.<br />
Samovraždou sa predsa vedome<br />
vzdávame možnosti ďalšieho vývoja<br />
(ktorý môže spočívať, samozrejme,<br />
aj v prežívaní utrpenia), odmietajúc<br />
šancu (alebo snáď dar?) smieť tu žiť.<br />
Okrem toho – pokiaľ nie je so smrťou<br />
skutočne „po všetkom“, nemusí<br />
sa utrpenie vôbec skončiť. Môže to<br />
byť dokonca naopak. Oscar Buschs<br />
vo svojej knihe Od stupňa k stupňu,<br />
píše, že utrpenie môže byť ešte väčšie<br />
než predtým: „Čo som zažil bezprostredne<br />
po smrti, o tom si už nedokážem<br />
urobiť jasnú predstavu. Bol<br />
to chaos myšlienok a pocitov, ktorý sa<br />
vymyká každému opisu. Dúfal som,<br />
že smrť povedie k úplnému vyslobodeniu,<br />
ale moja nádej ma podviedla. Žijem<br />
ďalej, ako cítim, v príšernom opojení<br />
a najstrašnejších mukách. Moje<br />
oči boli spočiatku zastreté, okolo mňa<br />
bola úplná tma a nemohol som ani<br />
sústrediť svoje myšlienky, ani rozlíšiť<br />
nič vo svojim okolí. Bolestne som pociťoval<br />
slučku na krku a znova a znova<br />
trpel trýzňou z dusenia. Chcel som<br />
volať o pomoc, ale zviazané hrdlo nevypustilo<br />
ani hlásku. Nemám tušenie,<br />
ako dlho trvala táto pekelná trýzeň.<br />
Možno to nebolo tak dlho, merané pozemským<br />
časom, no pretože som dokázal<br />
vnímať čas len podľa nekonečného<br />
utrpenia, pripadalo mi to ako<br />
večnosť. Konečne prišla milosrdná bytosť<br />
a ujala sa ma…“<br />
N<br />
VÝCHODISKO – ŽIVOT<br />
a základe tejto skúsenosti by<br />
sme sa však nemali domnievať,<br />
že duševné muky v pozemskom živote<br />
by po smrti mali byť ešte väčšie.<br />
Ako by sme potom mohli dúfať<br />
v oslobodenie z kolobehu opakovaných<br />
vtelení?<br />
Tento príbeh by mal byť podnetom<br />
k inej myšlienke: ak teda unikať<br />
samovraždou zo zdanlivej nezmyselnosti<br />
a bezvýchodiskovosti života<br />
nemá zmysel, potom nadobúda život<br />
opäť oveľa väčší význam. Pokiaľ<br />
nemožno utrpeniu uniknúť smrťou,<br />
potom mu možno uniknúť jedine<br />
životom!<br />
„Miluj blížneho svojho ako seba samého“<br />
– to znamená tiež: miluj seba<br />
samého, prijmi sa taký, aký si. Máš<br />
šancu, možnosť a schopnosti, aby si<br />
zvládol všetky ťažkosti svojho života,<br />
stal sa lepším a našiel cestu k opravdivému<br />
šťastiu.<br />
Jedine životom, ktorému zmenami<br />
vlastného postoja dáme nový zmysel,<br />
môžeme uniknúť pocitom jeho márnosti<br />
a dospieť k šťastnejšiemu bytiu.<br />
Táto cesta môže viesť cez mnohé<br />
boje a pochybnosti, cez nepriaznivé<br />
zvraty a sklamania – no smeruje<br />
k pokoju, radosti, vyrovnanosti,<br />
k šťastiu. A taký cieľ stojí za to.<br />
Michael G. Vogt<br />
Literatura:<br />
Hermann Hesse: „Siddhártha“, Petrus, 2005<br />
Jutta Schütz: „Ihr habt mein Weinen nicht<br />
gehört“, Fischer Verlag<br />
Oscar Busch: „Von Stufe zu Stufe“,<br />
Rechtshilfe Verlag, Zürich<br />
www.demografie.info<br />
STUPNE PRED SAMOVRAŽDOU<br />
Erwin Ringel opísal štyri stupne, aby bolo možné lepšie odhadnúť<br />
ľudí, ktorí majú sklon k samovražde. Zaviedol termín „Präsuizidales<br />
Syndrom“ (syndróm človeka chystajúceho sa spáchať samovraždu):<br />
1. Obmedzenie duševného života<br />
Človek je osamotený, sťahuje sa do pasivity, má problémy s komunikáciou a zažíva<br />
beznádej.<br />
2. Otáčanie agresivity<br />
Agresivita, ktorá nesmeruje proti druhým, smeruje proti vlastnej osobe.<br />
Hovoríme o sebapoškodzovaní, „hlúpej agresii“ a strate libida (ega).<br />
3. Samovražedné fantázie<br />
Človek sa často utieka do sveta fantázie a pri tom sa v ňom rodia prvé samovražedné<br />
myšlienky. Zamestnáva sa tým, ako sa zabije, predstavuje si následky<br />
svojej samovraždy pre ostatných. Tým sa ešte zvyšuje vlastná obmedzenosť.<br />
4. Pokoj pred búrkou<br />
Človek pôsobí veselo, nenápadne, usporiadane. Samovražda je však<br />
v úplnom pokoji starostlivo plánovaná.<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
15 | 2008
Ž I V O T<br />
„VÄČŠINE SAMOVRÁŽD BY BOLO<br />
MOŽNÉ PREDÍSŤ“<br />
Keď médiá prinesú správu o samovražde, v pozadí vždy ostávajú dohady o dôvodoch<br />
takého tragického činu. Žiaľ, veková hranica, kedy sa ľudia odhodlajú k dobrovoľnému<br />
odchodu z tohto sveta sa neustále znižuje a výnimočné nie sú samovraždené pokusy<br />
u maloletých detí. Čo sa skrýva v pozadí takýchto tragických rozhodnutí a je vôbec<br />
možné hroziacej samovražde zabrániť? Na tieto otázky som hľadal odpoveď u doktorky<br />
Margaréty Černákovej. Vo svojich odpovediach vychádza aj z poznania konkrétnych<br />
prípadov a svojej práce s pacientmi, ktorí si našli cestu do jej ambulancie.<br />
15 | 2008<br />
SG: Nezriedka sa z médií dozvedáme<br />
o samovraždách, pre ktoré nenachádzajú<br />
vysvetlenie ani najbližší<br />
pozostalí obetí. Je to naozaj tak, že<br />
signály, predchádzajúce takému rozhodnutiu,<br />
sú ťažko postrehnuteľné?<br />
MUDr. Černáková: Povedala by<br />
som, že samovražda nie je výkričníkom,<br />
varovaním, ale bodkou za niečím,<br />
čo sa v živote človeka odohrávalo<br />
dávno pred samotným činom. Som<br />
presvedčená, že signály v správaní<br />
sú tu už predtým, vidieť ich. Ľudia so<br />
samovražednými sklonmi a pokusmi<br />
veľmi trpia – buď nejakým druhom<br />
depresie, alebo zápasia s obrovským<br />
vnútorným problémom. Často trpia<br />
aj veľkým tlakom zo strany svojho<br />
okolia. Žiaľ, čím je človek inteligentnejší,<br />
tým viac sa snaží prejavy svojej<br />
slabosti maskovať, pretože v našej<br />
spoločnosti je ešte stále problematika<br />
psychických ťažkostí a porúch tabuizovaná<br />
– a to hovoríme o poruchách,<br />
nie o psychických ochoreniach. Väčšinou<br />
má postihnutý pocit veľkého<br />
strachu a totálnej prehry, že niečo nezvládol.<br />
Je pravda, že pokiaľ ten človek<br />
nosí masku, nejaký čas to funguje<br />
a so svojimi problémami sa nezdôverí<br />
ani najbližším. Je to aj zrkadlo<br />
neúprimných vzťahov, kde napríklad<br />
obaja partneri vo vzťahu hrajú pred<br />
tým druhým divadlo. Nie sú to hl-<br />
30<br />
SVET GRÁLU<br />
boké vzťahy a v pozadí je obrovský<br />
strach z odhalenia – nechceme ukázať<br />
pravdu o sebe. Človek si preto<br />
sám vytvára okolo seba akýsi korzet,<br />
pancier, no vo vnútri trpí o to viac.<br />
SG: Je možná pomoc v takých prípadoch?<br />
MUDr. Černáková: Riešení, ako sa<br />
dostať z takého stavu je veľmi veľa,<br />
ale zvyčajne sa neberú do úvahy. Pacient<br />
sa zameriava len na najbližšiu<br />
osobu a neuvedomuje si, že by mal<br />
hľadať pomoc aj inde. Pocit zlyhania<br />
situáciu ešte zhoršuje, žijeme v dobe,<br />
ktorá je orientovaná na výkon, kde<br />
prejaviť akúkoľvek slabosť, vrátane<br />
choroby, je hendikep.<br />
SG: Ako sa pozeráte na psychické<br />
poruchy z medicínskeho hľadiska?<br />
MUDr. Černáková: Pokiaľ ide o depresie,<br />
postihnutý sám nemôže prísť<br />
na to, akou poruchou trpí, napriek<br />
tomu sa zdráha ísť k lekárovi. Pritom<br />
ide len o to, prijať svoju slabosť<br />
rovnako, ako keď niekto trpí napríklad<br />
cukrovkou, alebo rakovinou<br />
a tiež musí vyhľadať odbornú pomoc.<br />
Každý sme si priniesli dispozíciu<br />
na určitú chorobu a u niektorých<br />
ľudí sú menej odolné práve nervové<br />
a mozgové bunky. Nie každý prechádza<br />
ťažkými obdobiami so vztýčenou<br />
hlavou, u niekoho to neuropsychické<br />
napätie prechádza do hĺbky a môže<br />
poškodzovať celú osobnosť pacienta.<br />
Tam je potrebné pomôcť aj liekmi, aj<br />
keď len na určitý čas. Pritom aj klasická<br />
medicína by sa mala pozerať<br />
na pacienta celostne, vidieť aj jeho<br />
osobný život, problémy a pomáhať<br />
mu nájsť východisko. Potom pacient<br />
bude cítiť voči lekárovi dôveru, že sa<br />
mu môže zveriť s tým, čo ho trápi.<br />
SG: Čo sa týka dokonaných samovrážd,<br />
mnohým ľuďom je úplne nepochopiteľné,<br />
čo môže byť takým<br />
silným impulzom, že niekoho dokáže<br />
dohnať k dobrovoľnému ukončeniu<br />
života…<br />
MUDr. Černáková: Vnútorným<br />
postojom, ktorý som opisovala, teda<br />
dlhotrvajúcou pretvárkou pred svojím<br />
okolím, človek nakoniec dôjde<br />
k tomu, že takýto život nemá zmysel.<br />
A on v danej chvíli nevidí, že život<br />
môže mať aj iný zmysel. Čím je niekto<br />
úspešnejší v spoločnosti či v zamestnaní,<br />
tým ho to viac zvádza k pretvárke.<br />
Postoje rodiny sú tiež veľmi<br />
dôležité. Poznám prípad 15-ročného<br />
chlapca, ktorý bol vedený k dokonalým<br />
výkonom, bol úspešným športovcom,<br />
očakávali sa od neho vynikajúce<br />
výsledky aj v škole. Obesil sa po tom,<br />
čo dostal v škole štvorku z angličtiny.
Ž I V O T<br />
Jeho otec to okomentoval slovami:<br />
„Náš syn neúspech nebral.“ To dieťa<br />
teda žilo v stresujúcom konkurenčnom<br />
prostredí, kde sa neúspech neodvážilo<br />
ukázať. Aj jeho matka mala<br />
taký direktívny postoj. Tento chlapec<br />
iste hľadal nejakú oporu, no v rodine<br />
ju nenachádzal. V liste na rozlúčku<br />
napísal: „Odpusťte mi, nechcem byť<br />
čiernou ovcou rodiny.“ Bol to chlapec,<br />
ktorý mal po materiálnej stránke<br />
všetko, aj pokiaľ ide o možnosti štúdia,<br />
hobby. Ak sa ešte vrátim k tomu<br />
kritickému impulzu, tak tam nastáva<br />
aj strata pudu sebazáchovy, s ktorým<br />
sa už rodíme, pretože sme „nastavení“<br />
na život, na to, aby sme sa borili s prekážkami.<br />
Musia to byť veľmi ťažké<br />
psychické a neuropsychické stavy,<br />
možno aj v dôsledku totálneho vyčerpania,<br />
ktoré vedú k takej skratovej<br />
reakcii. Mnohým samovraždám by sa<br />
dalo predísť, keby sme mali viac otvorené<br />
srdcia pre iných a nehľadeli len<br />
na ten často preceňovaný „úspech“.<br />
Čo to vôbec je úspech? Keď ma prejde<br />
auto, alebo prídem o nohu, už<br />
som neúspešná? Dieťa potrebuje od<br />
rodičov cítiť totálne<br />
prijatie v zmysle: „Aj<br />
keď si ťuťmák, si môj<br />
a máme ťa radi.“<br />
SG: Tento prípad<br />
však odráža súťaživosť<br />
v spoločnosti všeobecne…<br />
MUDr. Černáková:<br />
Zlé je už to, že aj<br />
v škole sú deti hodnotené<br />
len na základe rozumových<br />
schopností. Nikto sa nepozrie na ich<br />
dušu, čo sa v nej skrýva. Mám na to<br />
jeden výborný príklad. Bola som na<br />
rodičovskom združení, kde sa jedna<br />
pani učiteľka vyznala z toho, že musela<br />
úplne prehodnotiť svoj postoj<br />
k žiakom. Bola s nimi na školskom<br />
výlete a prvý raz ich videla ako konajú<br />
v tom „obyčajnom“ živote a bola<br />
fascinovaná, ako dokážu byť k sebe<br />
aj láskaví, dobrí, ako sa vedia postarať<br />
o potreby celej skupiny… zháňali<br />
drevo, varili a ona zrazu uvidela tie<br />
deti z úplne iného pohľadu. Potom sa<br />
priznala, že im už nemôže dávať také<br />
zlé známky, keď vidí, aké sú to cenné<br />
a dobré osobnosti. Každému potom<br />
zlepšila známku o jeden stupeň. Keď<br />
je dieťa deptané v škole a doma rodičia<br />
prevezmú tú istú rétoriku, je to na<br />
neho obrovský tlak. Mnohí rodičia<br />
nevidia, že dieťa hľadá v živote niečo<br />
viac. Myslím si, že tomuto systému už<br />
je treba urobiť koniec. Hodnota človeka<br />
sa nedá merať len vedomosťami.<br />
Mne osobne chýba v školách aj etika,<br />
rozprávanie sa s deťmi, ale aj s pedagógmi,<br />
na tieto témy.<br />
SG: Kde sú kritické faktory u dospelých,<br />
pokiaľ ide o samovražedné<br />
sklony?<br />
MUDr. Černáková: Stretávam sa<br />
s jedným pacientom, študentom vysokej<br />
školy, ktorý žije v ťažkých rodinných<br />
a bytových podmienkach<br />
a v minulosti sa dvakrát pokúsil<br />
o samovraždu. Preberala som s ním<br />
jeho situácie a snažila som sa ukázať<br />
mu ich z iného uhla, pretože som<br />
presvedčená, že aj takéto ťažké prežívanie<br />
má svoj zmysel. On sa utiekal<br />
do akejsi sebaľútosti, na druhej<br />
strane stále hľadal lásku, pochopenie,<br />
no očakával, že túto lásku a pochopenie<br />
dostane od niekoho zvonka.<br />
Snažila som sa mu vysvetliť, že toto<br />
naviazanie na osoby tiež nie je zdravé,<br />
lebo potom očakávame, že sa druhí<br />
budú správať podľa našich predstáv.<br />
Takéto očakávanie, ak nie je naplnené,<br />
však vedie len k ďalšej sebaľútosti.<br />
Pravda je však taká, že druhý<br />
človek nás môže zraniť len vtedy, ak<br />
lipneme na svojich predstavách a očakávaniach.<br />
Riešenie je v tom, že my<br />
sa máme otvoriť zdroju univerzálnej<br />
lásky a čerpať z tohto zdroja, pretože<br />
ak sa prepadávame do sebaľútosti, tak<br />
sa uzatvoríme aj voči tejto pomoci. Je<br />
to na nás, musíme si vedome povedať,<br />
že každá situácia má svoj zmysel a že<br />
nebudeme mať negatívne myšlienky,<br />
ktoré nám iba odoberajú energiu a radosť<br />
zo života. To je tá učebná látka,<br />
ktorá je v živote najdôležitejšia, učiť sa<br />
zo vzťahov, aj z nepríjemných situácií,<br />
hľadať zmysel. Viktor Frankl, rakúsky<br />
neurológ a psychiater, o tom hovoril,<br />
ako o „vôli k zmyslu“.<br />
Roman Levický<br />
31<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
H I S T Ó R I A<br />
San Marino<br />
Nie je veľa takých ľudí, ktorí vedia<br />
o tom, že najstaršou jestvujúcou<br />
demokraciou na svete je<br />
republika San Marino. Tento<br />
jeden z najmenších štátov<br />
v Európe má pozoruhodné<br />
dejiny a také demokratické<br />
inštitúcie, ktoré nenájdeme<br />
inde na svete. Pozoruhodné<br />
je i to, že fungujú<br />
stovky rokov až podnes.<br />
Nedávno som mal možnosť<br />
cestovať do stredného<br />
Talianska. Počas dlhej, monotónnej<br />
cesty som nezaujato pozoroval<br />
krajinu za oknom. Dlhé kilometre<br />
som mal pred očami stále ten<br />
istý obraz, nekonečné lány kukurice<br />
a mierne pahorkatá krajina. Zunovaný<br />
som sa tešil každej zmene v scenérii<br />
krajiny. V istom momente moju<br />
pozornosť upútal vysokánsky skalný<br />
masív. Jeho tvar mi pripomínal kráľovskú<br />
korunu so zvláštne zakončenými<br />
hrotmi. Monte Titano. Ako<br />
sme sa blížili k masívu ukázalo sa, že<br />
tie zvláštne hroty sú tri strážne veže.<br />
V tej chvíli som ešte netušil, že na<br />
druhý deň budem mať možnosť nielen<br />
sa dostať k tým trom vežiam, ale<br />
vďaka pútavému rozprávaniu sprievodkyne<br />
sa dozviem veľa zaujímavého<br />
o jednej nevšednej republike.<br />
POSLEDNÁ ANTICKÁ<br />
SLOBODNÁ KRAJINA<br />
Podľa povesti sa na Monte Titano<br />
v roku 301 n. l. uchýlil<br />
kamenár Marino pred krutým<br />
prenasledovaním kresťanov cisárom<br />
Diokleciánom. Marino<br />
pochádzal z Dalmácie a pracoval<br />
na výstavbe prístavu v neďalekom<br />
Rimini. Zvesť o pustovníkovi, ktorý<br />
sa usadil na vrchole nápadného kopca<br />
sa rýchlo rozšírila a onedlho prišli za<br />
ním ďalší prenasledovaní kresťania.<br />
Založili spoločenstvo, v ktorom sa<br />
usilovali o bytie v zmysle učenia Ježiša<br />
Krista. Bezúhonný život obyvateľov<br />
Monte Titano i osobnosť samotného<br />
Marina tak silno zapôsobili na majiteľku<br />
okolitej krajiny – rímsku patricijku<br />
Donnu Felicissimu, že podarovala<br />
Monte Titano Marinovi a sama sa<br />
stala kresťankou. Po Marinovej smrti<br />
sa spoločenstvo nerozpadlo, ale svoju<br />
pospolitosť spravovalo v zmysle posledných<br />
Marinových slov:<br />
32<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
H I S T Ó R I A<br />
„ZANECHÁVAM VÁS<br />
SLOBODNÝCH, NA<br />
ROZDIEL OD INÝCH…“<br />
Historicky prvá zmienka o komúne<br />
pochádza od mnícha Edugippia, ktorý<br />
žil na rozhraní 5. a 6. storočia. Spoločenstvo<br />
sa riadilo vlastnými zákonmi,<br />
ako je uvedené v dokumente „Placito<br />
Feratrano“ z roku 885, v ktorom sa<br />
píše o hrdom, organizovanom a civilizovanom<br />
živote, ktorý nepriznáva<br />
nikomu (ani cirkvi) právo vznášať<br />
požiadavky alebo schvaľovať práva<br />
voči ľuďom z Monte Titano. Zatiaľ<br />
čo ľud okolitého Talianska bol obeťou<br />
tyranie vládnucich šľachtických<br />
rodov, žili Sanmarínčania slobodný<br />
a mierumilovný život. Sloboda obyvateľov<br />
San Marina bola tŕňom v oku<br />
okolitých vladárov, ktorí sa snažili<br />
Monte Titano ovládnuť. Aby ochránili<br />
svoju bezpečnosť a slobodu, boli<br />
od 10. storočia Sanmarínčania nútení<br />
stavať opevnenia, obranné múry<br />
a zriaďovať obranné oddiely. V archívoch<br />
republiky sú početné záznamy<br />
o snahách podriadiť si ľudí zo San<br />
Marina. Tieto záznamy svedčia o nepodplatiteľnosti<br />
a statočnosti Sanmarínčanov,<br />
ceniacich si svoju slobodu<br />
nadovšetko. S rastúcim vplyvom sa<br />
o ovládnutie San Marina pokúšala<br />
aj cirkev. V dobe temného stredoveku,<br />
na prelome 13. a 14. storočia<br />
boli obyvatelia San Marina, úprimní<br />
nasledovníci Kristovho učenia, vystavení<br />
hrozbe exkomunikácie z cirkvi,<br />
pokiaľ sa jej nepodriadia. Stalo sa<br />
však to, s čím Vatikán nerátal. Sanmarínčania<br />
si zvolili radšej exkomu-<br />
nikáciu ako nespravodlivosť a neslobodu.<br />
Ani následná ponuka na<br />
odpustenie cirkvi a oslobodenie od<br />
daní mimo územia republiky ich neprimäli<br />
zmeniť svoj postoj. Nasledujúce<br />
storočia tiež nepriniesli obyvateľom<br />
San Marina mier a pokoj. V roku<br />
1503 bolo San Marino vojensky obsadené.<br />
Obsadil ho neslávne známy<br />
syn pápeža Alexandra VI., Cesare<br />
Borgia. Nesmierna túžba po slobode<br />
ľudí z Monte Titano sa naplnila veľmi<br />
skoro. Po pár mesiacoch obyvatelia<br />
povstali proti Borgiovi a vojská pápežovho<br />
syna úplne zničili.<br />
Azda úspechy v obrane republiky<br />
občanov San Marina vyčerpali, či<br />
vyvolali pocit uspokojenia i stratu<br />
bdelosti. Jedine tak je možné vysvetliť<br />
podpísanie Zmluvy o ochrane<br />
medzi republikou a Cirkvou v roku<br />
1602. V tej dobe prechádza republika<br />
dlhým obdobím úpadku v občianskom,<br />
ekonomickom i kultúrnom<br />
živote. Bolo to obdobie apatie<br />
i nečinnosti v štátnych veciach. Toto<br />
negatívne obdobie trvalo až do roku<br />
1739, keď republika musela podstúpiť<br />
najťažší útok na slobodu a nezávislosť<br />
za celú dobu svojho trvania.<br />
Na republiku zaútočil pápežský<br />
legát, kardinál Alberoni s vojskom.<br />
Domy najvyšších mešťanov boli vyplienené,<br />
pretože ich majitelia odmietli<br />
prísahu vernosti Pontifikátu.<br />
No Sanmarínčania sa nesklonili<br />
pred neslýchanou a zločinnou nespravodlivosťou.<br />
A pápež bol nútený<br />
vydať rozkaz, aby sa vojsko stiahlo.<br />
Do republiky sa opäť vrátila sloboda.<br />
Bola to ozdravujúca lekcia pre sanmarínsky<br />
ľud. Prebrala ho z apatie<br />
a nečinnosti predošlých rokov. S novým<br />
nadšením nachádzali Sanmarínčania<br />
lásku k vlasti a prvotnú hrdosť<br />
na svoju republiku.<br />
Ich hrdosť, láska k slobode a vlasti<br />
našli obdiv aj u Napoleona Bonaparta,<br />
ktorý prešiel so svojím vojskom<br />
okolo maličkej republiky.<br />
Z obdivu k chrabrosti tohto národa<br />
a z obdivu k jeho slobodným tradíciám<br />
prehlásil, že „je treba zachovať<br />
San Marino ako príklad slobody“.<br />
V roku 1815 bola uznaná a potvrdená<br />
nezávislosť republiky San Marino<br />
a jej meno so základnými charakteristikami<br />
zvrchovanosti bolo zaradené<br />
k ostatným európskym štátom.<br />
Dnes je San Marino členom mnohých<br />
celosvetových organizácií ako<br />
napríklad UNESCO, Medzinárodného<br />
výboru Červeného kríža, Medzinárodného<br />
súdneho dvora atď.<br />
ARENGO A KAPITÁNI<br />
REGENTI<br />
Už od 11. storočia je San Marino<br />
organizované ako komúna s vlastnou<br />
ústavou a úradníkmi. Rukopis<br />
najstaršej ústavy pochádza z roku<br />
1295. Posledná ústava bola prijatá<br />
Arengom (zhromaždením hláv rodín)<br />
v roku 1600 a stále je v platnosti,<br />
takmer neuveriteľných 400 rokov.<br />
Z dostupnej literatúry sa dozvedáme,<br />
že najväčšia sila republiky tkvie v duchu<br />
Sanmarínčanov, ktorý vzbudzuje<br />
obdiv a úctu. Tento vznešený duch<br />
obyvateľov Monte Titano sa prejavuje<br />
okrem iného aj v spôsobe spra-<br />
33<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
H I S T Ó R I A<br />
Vznešený duch obyvateľov San Marina<br />
sa symbolicky odráža aj v oficiálnych<br />
znakoch republiky, na erbe<br />
a vlajke. Na erbe v podobe štítu sa navovania<br />
republiky, veľmi odlišnom<br />
od iných demokracií. Pôvodným<br />
najvyšším orgánom republiky bolo<br />
Arengo Dei Capi Famiglia – Zhromaždenie<br />
hláv rodín, ktoré malo výkonnú<br />
i zákonodarnú moc. Neskôr,<br />
keď s nárastom počtu obyvateľstva<br />
bolo stále náročnejšie vládnuť takýmto<br />
nepružným spôsobom, vytvorili<br />
Sanmarínčania jedinečný inštitút<br />
moci: Kapitánov regentov. Predstaviteľmi<br />
štátu a hlavami výkonnej moci<br />
sú dvaja Kapitáni regenti. Netradičné<br />
je aj ich volebné obdobie, ktoré trvá<br />
iba 6 mesiacov. Štát vedú spoločne<br />
a s každým rozhodnutím musia<br />
obaja súhlasiť a jeden voči druhému<br />
majú právo veta. Podľa demokracie<br />
na sanmarínsky spôsob nemôžu byť<br />
Kapitáni regenti opäť zvolení skôr<br />
ako po troch rokoch od uplynutia<br />
ich mandátu. Pred opätovným<br />
uchádzaním sa o znovuzvolenie však<br />
môže byť ich činnosť v predchádzajúcom<br />
funkčnom období podriadená<br />
právu špeciálneho tribunálu nazývaného<br />
„Dohliadateľstvo regentstva“.<br />
V roku 1981 bola zvolená za<br />
Kapitána regenta prvýkrát<br />
žena. Kapitáni regenti riadia<br />
Veľkú a Generálnu radu,<br />
Radu dvanástich a Kongres<br />
štátu. Veľká a Generálna<br />
rada sú parlamentom republiky.<br />
Skladá sa zo 60 členov<br />
volených priamo ľudom<br />
každých päť rokov. Osobitným<br />
orgánom je Rada dvanástich,<br />
ktorá má špeciálnu<br />
kompetenciu – každý jedinec, ktorý<br />
utrpel poškodenie svojho práva nejakým<br />
činom či opatrením administratívneho<br />
pôvodu, môže prísť na Radu<br />
dvanástich a žiadať ju o nápravu či<br />
anulovanie opatrenia. Ľud San Marina<br />
má k dispozícii aj ďalší nástroj<br />
priamej demokracie, ktorý hojne využíva:<br />
sú to petície. Rada má zákonom<br />
stanovený čas – šesť mesiacov<br />
na vybavenie doručených petícií.<br />
LIBERTAS – SLOBODA<br />
chádza uzavretá koruna – symbol zvrchovanosti<br />
s veľkou perlou a krížom;<br />
sú na nej i ďalšie heraldické znaky: tri<br />
zelené hory, na ktorých stoja tri strieborné<br />
veže. Po stranách chránia štít<br />
dve zelené vetvičky, vľavo vavrínová<br />
vetvička a vpravo dubová. Pod špičkou<br />
štítu sú tieto dve vetvičky zviazané<br />
stuhou s mottom LIBERTAS.<br />
Vlajka je zložená z dvoch pruhov.<br />
Horný pruh, biely, symbolizuje mier<br />
a dolný modrý zase slobodu.<br />
Keď som sa neskôr prechádzal<br />
ulicami rovnomenného hlavného<br />
mesta štátu, častokrát mi zaleteli<br />
myšlienky k tomu, čo som si predtým<br />
o histórii tohto vskutku miništátika<br />
vypočul. Pocítil som úctu<br />
i obdiv k obyvateľom San Marina,<br />
k ich sebaúcte, láske k slobode, tolerancii,<br />
obetavosti, ktorou sa prejavovali<br />
vždy, keď ich blížni potrebovali<br />
pomoc. Veď napríklad počas druhej<br />
svetovej vojny republika, zachovávajúca<br />
tradične neutralitu, poskytla<br />
útočisko osemkrát väčšiemu počtu<br />
utečencov ako bol počet jej obyvateľov…<br />
Rudolf Harčarík<br />
34<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
R E C E N Z I A<br />
microcosmos<br />
„Lúka, zavčasu ráno, niekde na planéte<br />
Zem. Skrýva sa tu nepozorovaný<br />
svet iných rozmerov, veľký ako<br />
planéta sama. Z tráv sa tu stáva nepreniknuteľná<br />
džungľa. Malé kamienky<br />
sú ako hory. Aj tá najmenšia<br />
kvapka vody získava rozmery oceánu.<br />
Aj čas tu plynie inak. Hodina<br />
ako deň, deň ako ročné obdobie,<br />
ročné obdobie ako celý život. Keď<br />
chceme tento svet objaviť, musíme<br />
byť potichu a vedieť načúvať jeho<br />
šepotu.“<br />
Pozoruhodný francúzsky film<br />
Mikrokozmos sa odlišuje od tradičných<br />
prírodovedných filmov<br />
tým, že nemá skoro žiadny komentár.<br />
Okrem krátkeho anglického<br />
úvodu od Kristin Scott Thomasovej,<br />
sú zábery sprevádzané len zmesou<br />
prírodných zvukov a špeciálne<br />
skomponovanej hudby. Počujeme<br />
škrabanie, ako si mucha čistí krídla,<br />
bubnovanie nôh lienky bodkovanej,<br />
nárazy tykadiel chrobákov, ktorí<br />
spolu zápasia na konáriku.<br />
Vo filme so zaujatím môžeme sledovať<br />
niekoľko napínavých príbehov<br />
„hercov-nehercov“, ktorí nechali<br />
nazrieť do svojho sveta dvoch<br />
biológov Clauda Nuridsanyho a Marie<br />
Pérrenoua, aby podali svedectvo<br />
o živote malých a mierumilovných<br />
spoluobyvateľov ľudí žijúcich v tráve<br />
alebo na vode. Títo dvaja biológovia<br />
študujú prírodu už 25 rokov. „Nie<br />
je to dokumentárny film v tradičnom<br />
slova zmysle – skôr je to vízia<br />
paralelného sveta, ktorý žije v tráve.<br />
Bolo pre nás dôležité, aby divák považoval<br />
jednotlivý hmyz za skutočné<br />
postavy s charakterom, takže<br />
nás v prvom rade zaujímali emócie.<br />
Zároveň sme sa prirodzene chceli<br />
vyhnúť vytvoreniu dojmu, že hmyz<br />
má rovnaké city, ako ľudia. Takže<br />
nejde o antropomorfizmus – skôr<br />
je to insektomorfizmus,“ povedal<br />
Nuridsany. Producentom filmu je<br />
Jacques Perrin, držiteľ dvoch Oskarov<br />
za zahraničné filmy – „Z“ Costa-Gavrasa<br />
a „Čiernobiela vo farbe“<br />
Jean-Jacquesa Annauda. Film Mikrokozmos<br />
bol ocenený 4 Cézarmi.<br />
Autori filmu dva roky vyvíjali počítačom<br />
kontrolovaný systém pre<br />
záznam pohybu, aby kamera dokázala<br />
zachytiť mihajúci sa pohyb<br />
hmyzu a aby divák mohol skutočne<br />
preniknúť do ich sveta. Tri ďalšie<br />
roky sa natáčalo, a to na lúke neďaleko<br />
ich letného domu v dedinke<br />
Aveyron v južnom Francúzsku, kde<br />
takto vzniklo 80 kilometrov filmového<br />
materiálu, ktorý bol potom<br />
zostrihaný na konečných 75 minút.<br />
Jeho výroba stála 2,5 milióna libier.<br />
Ale späť k deju Mikrokozmu.<br />
Predstavte si chrobáka – Lajniaka,<br />
ktorý pred sebou úmorne a neúnavne<br />
valí guľôčku trusu. A hľa,<br />
guľôčka sa náhle napichne na malú<br />
paličku trčiacu zo zeme. Lajniak ju<br />
nevidí a tak tlačí ďalej a ono to nejde.<br />
Chrobák hrabe, podhrabáva a snaží<br />
sa guľôčku posunúť. Nechápe. Nakoniec<br />
ho napadne svoj poklad<br />
obísť a hneď zistí, kde je problém.<br />
Tlačí teda z opačnej strany až sa mu<br />
úspešne podarí guľôčku z paličky<br />
dostať. Všetko sa odohráva na jednej<br />
poľnej ceste, po ktorej vedú vyjazdené<br />
koľaje. Dramatická hudba,<br />
ktorá celý dej ešte umocňuje, musí<br />
každého dojať i rozosmiať. Hovoríte<br />
si „Prečo to ten chrobák vlastne<br />
robí?“ Ale on sa zjavne zbytočne nepýta<br />
a robí to, čo sa po ňom chce.<br />
Rovnako ako ďalší hrdinovia filmu –<br />
dva milujúce sa slimáky v machu,<br />
pavúk, ktorý ukoristí dve lúčne kobylky,<br />
mravce, ktoré usilovne nosia<br />
do obrovskej špajze ľahko rozoznateľné<br />
zrniečka obilia, lienka bodkovaná,<br />
ktorá požiera vošky z ruží, ďalej<br />
osy, včely, vodný hmyz a húsenice.<br />
Všetci sú tak krásne sfarbení, že rovnaký<br />
obdiv u vás vyvolá nádherný<br />
motýľ aj chlpatá húsenica. Všetci<br />
presne vedia, kde je ich priestor, čo<br />
majú robiť a čo sa od nich chce. Ich<br />
prostredím sú nepreniknuteľné pralesy<br />
tráv, kvapôčky vody veľké ako<br />
domy. Je to objavovanie neznámeho<br />
sveta – života jednej lúky počas letného<br />
dňa, od skorého rána po celú<br />
noc až do úsvitu nového dňa.<br />
Marie Šuláková<br />
35<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
O S O B N O S Ť<br />
1.diel<br />
Abd-ru-shin<br />
– život a dielo<br />
Čitateľom časopisu Svet Grálu prinášame prvú časť životopisu nemeckého spisovateľa a dramatika<br />
Oskara Ernsta Bernhardta (1875–1941), autora svetonázorových diel „Vo svetle pravdy – Posolstvo Grálu“,<br />
„Desatoro Božích prikázaní a Otčenáš“ a niekoľkých ďalších, ktoré napísal v dvadsiatych a tridsiatych rokoch<br />
minulého storočia pod pseudonymom Abd-ru-shin. Pre svoje verejné pôsobenie, ktorým spochybnil samotné základy „vedeckého“<br />
materializmu i nedotknuteľnosť mnohých náboženských dogiem a zdanlivého spoločenského pokroku, si vyslúžil mnoho<br />
nepriateľstva. Napriek nepriazni okolia a ranám osudu, ktoré musel znášať, vytvoril unikátne dielo, ktoré je aj dnes pre mnoho<br />
ľudí nevyčerpateľným zdrojom duchovného poznania.<br />
Seriál Sveta Grálu, ktorý vyšiel<br />
v nemeckom origináli pri príležitosti<br />
125. výročia Abd-ru-shinovho<br />
narodenia, umožňuje z rôznych<br />
uhlov pohľadu vidieť životný zápas<br />
človeka Oskara Ernsta Bernhardta.<br />
Zároveň z tohto životopisu možno<br />
vytušiť oprávnenosť neskoršieho<br />
výroku autora – Abd-ru-shina:<br />
36<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008<br />
„Žil som to, čo som písal…“<br />
w<br />
KORENE<br />
V BISCHOFSWERDE<br />
RRodné mesto Oskara Ernsta<br />
Bernhardta, Bischofswerda, zažilo<br />
v roku 1813 zničujúci požiar. Stojí<br />
za zmienku, s akou rozhodnosťou,<br />
jednotou a odvahou sa ťažko postihnutí<br />
mešťania postavili voči tejto katastrofe:<br />
bezprostredne po udalosti<br />
si pred bránami svojho zničeného<br />
mesta postavili malé chalupy a ešte<br />
v lete 1813 začali svoje domy – zväčša<br />
na starých základoch – stavať nanovo.<br />
Aj rodný dom Oskara Ernsta<br />
Bernhardta – známy ako „hostinec<br />
Gambrinus“ bol v r. 1816–17 znovu<br />
obývaný. Majiteľkou domu bola<br />
Christiane Schierz Mittag, Oskarova<br />
stará mama, a hostinským jej<br />
manžel, pôvodným povolaním tesár,<br />
Rodný dom Oskara Ernsta Bernhardta – známy ako „hostinec Gambrinus“<br />
Friedrich Heinrich Mittag. Ich dcéra<br />
Emma Theresia v roku 1859 uzavrela<br />
manželstvo s Theodorom Bernhardtom.<br />
Pôvodne „garbiarsky to-<br />
„Gambrinus“. Izba na poschodí, v ktorej<br />
sa narodil Oskar Ernst Bernhardt –<br />
zrenovovaná podľa podoby z roku 1875<br />
variš“ Bernhardt sa stal hostinským<br />
v Gambrinuse na žiadosť svokry po<br />
smrti jej manžela. Rodina Bernhardtovcov<br />
sa do mestského domu, ktorého<br />
prízemie hostinec zaberal, nasťahovala<br />
po smrti Christiane Mittag<br />
v roku 1869. Tu sa Emme Theresii<br />
18. apríla v roku 1875 narodil najmladší<br />
syn Oskar Ernst Bernhardt.<br />
DETSTVO A MLADOSŤ<br />
OOskar bol pokrstený 7. mája v evanjelickom<br />
kostole Ježiša Krista, ktorý<br />
sa nachádza v bezprostrednom susedstve<br />
Gambrinusu. Zatiaľ čo Oskar<br />
Ernst Bernhardt vyrastal na poschodí
O S O B N O S Ť<br />
Kostol Ježiša Krista v Bischofswerde, kde<br />
bol pokrstený Oskar Ernst Bernhardt<br />
Gambrinusu, boli jeho traja „veľkí“<br />
súrodenci – najstarší brat a obidve<br />
sestry – už vlastne dospelí a uzatvárajúc<br />
manželstvá, odchádzali z domova.<br />
Ako spisovateľ Abd-ru-shin<br />
neskôr sám poznamenal, jeho detstvo<br />
a roky mladosti boli slnečné, za čo<br />
bol obzvlášť vďačný svojej matke.<br />
VZDELANIE A VOĽBA<br />
POVOLANIA<br />
NNedá sa už zistiť, v ktorej z dvoch<br />
škôl v Bischofswerde nadobudol Oskar<br />
Ernst Bernhardt základy svojho<br />
vzdelania. Pravdepodobne po niekoľkých<br />
rokoch základnej školy navštevoval<br />
a absolvoval „1. meštiansku<br />
školu“, menej pravdepodobne<br />
takzvanú „selektu“ s jej rozšíreným<br />
vyučovacím plánom pre staré (latinský,<br />
grécky) a nové (francúzsky, anglický)<br />
jazyky, ako aj prírodovedné<br />
odbory.<br />
Oskar Ernst Bernhardt ma l<br />
v úmysle ísť na univerzitu a stať sa<br />
„ošetrovateľom duší“. Na odporúčanie<br />
matky si však nakoniec zvolil<br />
Meštianska škola, ktorú navštevoval<br />
Oskar Ernst Bernhardt. V tej istej budove<br />
sídlila aj obchodná škola.<br />
povolanie obchodníka. Navštevoval<br />
verejnú obchodnú školu v Bischofswerde,<br />
založenú v roku 1873. Vyučovali<br />
sa tu nasledujúce predmety:<br />
nemčina, angličtina, obchodná korešpondencia,<br />
stenografia a účtovníctvo.<br />
Ukončenie obchodnej školy<br />
v r. 1892 bolo pre Oskara Ernsta<br />
Bernhardta zároveň aj ukončením<br />
jeho mladíckych rokov. Dospelosť sa<br />
dostavila tým dôraznejšie, že aj v jeho<br />
rodine došlo k závažnym zmenám:<br />
otec Theodor Bernhardt sa rozhodol<br />
– pravdepodobne zo zdravotných<br />
dôvodov, ako aj na základe rodinnej<br />
situácie – zanechať svoju prácu hostinského<br />
a predať „Gambrinus“. Bernhardtovci<br />
sa museli zrejme už v tom<br />
istom roku vysťahovať z domu a zmeniť<br />
bydlisko. Oskarov otec Theodor<br />
zomrel 28. októbra 1894. Možno si<br />
domyslieť, že tieto udalosti boli výrazným<br />
zásahom do života mladého<br />
Oskara. Po skončení obchodného<br />
vzdelania sa ešte po dobu troch rokov<br />
zaúčal v bischofswerdskej obchodnej<br />
firme. Niekoľko ďalších rokov pracoval<br />
v tejto firme ako zamestnanec,<br />
predtým než sa v roku 1897 odsťahoval<br />
do saskej metropoly Drážďan. Aj<br />
tam pracoval najskôr ako zamestnanec<br />
vo veľkoobchodnej spoločnosti.<br />
Potom sa stal spolumajiteľom obchodnej<br />
firmy so železiarskym tovarom,<br />
ktorá sa následne premenovala<br />
na „Bernhardt & Roeser“. Rok 1897<br />
a presťahovanie sa do Drážďan boli<br />
pre Oskara Ernsta Bernhardta začiatkom<br />
novej životnej etapy.<br />
RODINNÝ ŽIVOT<br />
A SKÚSENOSTI<br />
OBCHODNÍKA<br />
V DRÁŽĎANOCH<br />
10. júla 1897 sa mladý obchodník<br />
oženil s Marthou Oeser. V tejto diev-<br />
10.<br />
čine v tom čase videl naplnenie svojich<br />
ideálov. Ako sa neskôr ukázalo,<br />
Martha Bernhardt, so synom<br />
Herbertom, 1899<br />
Martha bola založená skôr triezvo<br />
pozemsky a pre vysoké duchovné ideály<br />
svojho manžela jej počas dlhých<br />
rokov chýbalo viac pochopenia. Z neskorších<br />
svedectiev O. E. Bernhardta<br />
sa dá vyvodiť, že v manželstve dochádzalo<br />
k značným napätiam. Ako<br />
podnikateľa ho opakovane postihovali<br />
straty, ktoré znižovali hospodársky<br />
výnos obchodných aktivít. Príčinou<br />
bola aj jeho bezvýhradná dôvera<br />
v čestnosť a dobré úmysly obchodných<br />
partnerov, ktorá sa mu mnohokrát<br />
trpko vypomstila. Zatiaľ čo on<br />
sa snažil žiť podľa ideálov „kráľovského<br />
kupca“, a teda spravodlivého<br />
zisku, stával sa obeťou vypočítavého<br />
konania. Prišiel o dva svoje podniky,<br />
keď najprv v roku 1897 prebral<br />
vlastníctvo veľkoobchodu v Drážďanoch<br />
a pokúsil sa finančne oslabenú<br />
firmu zachrániť. To sa mu nepodarilo<br />
a v rokoch 1898-99 šiel podnik do<br />
konkurzu. Hneď nato sa zúčastnil<br />
na projekte „Hospothar 1 “, ale aby neprišiel<br />
o vloženú hypotéku, musel ho<br />
opäť celkom vziať do osobného vlastníctva<br />
a následne v roku 1901 odviesť<br />
firmu so stratou k likvidácii. Úspešným<br />
bolo až obchodné zastúpenie<br />
firmy „Sauerbrunnen Klösterle” pre<br />
37<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
O S O B N O S Ť<br />
celé Sasko, ktoré prebral v roku 1898.<br />
To zabezpečilo jeho vlastnú existenciu<br />
a existenciu jeho rodiny. Avšak v rodinnom<br />
kruhu, ktorý sa v roku 1899<br />
rozšíril o syna Herberta, dochádzalo<br />
k závažným nezhodám aj zásluhou<br />
Hlavná stanica v Drážďanoch z prvej štvrtiny dvadsiateho<br />
storočia. Stanica slávneho Orient Expresu<br />
38<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008<br />
dominantnej osobnosti svokry, ktorej<br />
vplyv v rodine bol veľmi výrazný.<br />
Tieto okolnosti priviedli O. E. Bernhardta<br />
k rozhodnutiu, aby sa načas<br />
od rodiny vzdialil.<br />
CESTA DO ORIENTU<br />
A SÚDNE OBVINENIE<br />
PPo tom, ako Oskar Bernhardt dostal<br />
pas pre cesty „po všetkých tureckých<br />
štátoch“, vydal sa na cestu, od ktorej<br />
si sľuboval, že pomôže vyjasniť jeho<br />
rodinnú situáciu a že mu umožní aj<br />
prechod zo zamestnania obchodníka<br />
k úlohe spisovateľa, o čom už v tom<br />
období uvažoval. Jeho cesta sa začínala<br />
v Konštantinopole a viedla cez<br />
Malú Áziu až na Ďaleký východ. Svoje<br />
dojmy z cesty literárne spracoval a od<br />
roku 1903 ich začal vydávať knižne.<br />
K tomu sa však vrátime v našom rozprávaní<br />
neskôr. Počas jeho neprítomnosti<br />
sa totiž v Nemecku sťahovala<br />
okolo jeho osoby slučka obvinenia,<br />
z ktorého nakoniec vzišlo trestné stíhanie.<br />
Pred svojou cestou do Orientu<br />
chcel usporiadať svoje záležitosti tak,<br />
aby počas jeho neprítomnosti mohlo<br />
všetko v podniku prebiehať bez problémov.<br />
Pretože finančné prostriedky<br />
mal viazané v tovare a hypotékach,<br />
rozhodol sa vziať si ešte malú pôžičku<br />
prostredníctvom dvoch zmeniek . 2<br />
Zmenky boli viacnásobne kryté tovarom<br />
ako aj aktívami jeho obchodu.<br />
Lenže obidvaja veritelia zmeniek požadovali<br />
ešte ďalšiu zábezpeku vo vecnom<br />
majetku. Preto Oskar Bernhardt<br />
založil aj niekoľko cenných kusov nábytku,<br />
s ktorými prišla do manželstva<br />
Martha Oeser ako so svadobným<br />
darom od svojej matky. 3 Po tom,<br />
ako všetko prerokoval s rodinou, vydal<br />
sa na jar r. 1900 na cestu. Ako sa<br />
však ukázalo, obchodné záležitosti sa<br />
čoskoro začali vyvíjať inak, ako plánoval.<br />
Podnik, v ktorom mal hypotéku,<br />
šiel do konkurzu a navzdory všetkým<br />
očakávaniam sa ukázalo potrebné použiť<br />
na splatenie zmeniek aj vzácny<br />
nábytok. Práve toto bolo dôvodom neskorších<br />
vlečúcich sa problémov. Opäť<br />
prišla k slovu svokra Oskara Bernhardta,<br />
ktorá označila nábytok za svoj<br />
majetok, a tak ho v jeho neprítomnosti<br />
vystavila obvineniu z podvodu<br />
a trestnému stíhaniu. Aj v nasledujúcich<br />
súdnych pojednávaniach zotrvala<br />
pri svojom tvrdení a udaní (voči<br />
ktorým, zrejme pod vplyvom matky,<br />
vtedy ani Martha Bernhardt nič nenamietala),<br />
a v následnom trestnom procese<br />
bol Oskar Bernhardt odsúdený<br />
za podvod – ktorý sa nikdy nestal.<br />
Rozsudok zemského súdu v Drážďanoch<br />
– päť mesiacov väzenia – prijal<br />
bez námietky alebo obhajoby. Nadobudol<br />
právnu účinnosť 4. decembra<br />
1901, avšak len vo vzťahu k prvému<br />
z dvoch veriteľov. O osem týždňov neskôr,<br />
2. februára 1902, bol znova odsúdený<br />
za ten istý čin – vo veci udania<br />
druhého veriteľa, avšak s trestom<br />
osem mesiacov väzenia. Dôvod bol ten,<br />
že súd posudzoval celú záležitosť úplne<br />
nezávisle od prvého rozsudku a chápal<br />
ho ako „opakovaný prípad”. Odsúdený<br />
strávil za mrežami 13 mesiacov.<br />
Túto aféru aj oveľa neskôr zneužívali<br />
protivníci spisovateľa, aby jeho osobnosť<br />
a dielo nejakým spôsobom spochybnili.<br />
Až niekoľko rokov po jeho<br />
smrti – v roku 1951 – došlo zásluhou<br />
Marthy Oeser k oneskorenej a neočakávanej<br />
rehabilitácii v tejto záležitosti.<br />
Pretože so svojím mužom zostávala<br />
v kontakte aj po rozvode v roku 1924,<br />
musela prežívať rôzne kampane namierené<br />
proti nemu. Zasiahnutá tým<br />
(ako sama uviedla ) 4 , „aké následky má<br />
odsúdenie ešte dnes pre životné dielo<br />
pána Bernhardta – dlho po jeho smrti,“<br />
odhodlala sa vydať písomné prehlásenie,<br />
aby „vydala pred verejnosťou<br />
pravdivé svedectvo o treste pána Bernhardta.“<br />
V tejto výpovedi jeho osobu<br />
očistila od akýchkoľvek obvinení.<br />
Čo aké ťažké manželstvo medzi<br />
Marthou Oeser a Oskarom E. Bernhardtom<br />
mohlo byť, jej manžel v ňom<br />
prežil mnohé, čo mu mohlo pomôcť<br />
k porozumeniu vzťahu medzi mužom<br />
a ženou. Bolo len prirodzené, že mu<br />
preto nezostalo cudzím nič z toho, čo<br />
človeka ťaží, a takéto skúsenosti „na<br />
vlastnej koži” mu ako spisovateľovi<br />
neskôr umožnili sprostredkovať poznanie,<br />
ktoré pomáha čitateľom jeho<br />
diel aj dnes.<br />
Vráťme sa ešte do roku 1903, keď bol<br />
Oskar Bernhardt prepustený na slobodu.<br />
Po pobyte vo väzení sa vrátil<br />
Oskar Ernst Bernhardt
O S O B N O S Ť<br />
vého knižného diela . 5 Túto prvotinu<br />
uverejnilo v roku 1906 vydavateľstvo<br />
v Berne pod názvom „Z<br />
ďalekých krajín“ 6 . Predslov ku knihe<br />
napísal švajčiarsky evanjelický farár,<br />
ktorý sám pracoval ako redaktor<br />
cirkevných novín. Vo svojom<br />
editoriáli zdôrazňuje, že O. Bernhardt<br />
neopisuje azda iba „vybájené<br />
zážitky a z fantázie vytvorené situácie“,<br />
ale že ide o jeho „skutočné<br />
osobné zážitky“. A pochvalne píše:<br />
„Tieto zaujímavé zážitky sú spojené<br />
s výsledkami vážneho skúmania<br />
a prenikavej pozorovacej schopnosti…<br />
O. Bernhardt vedel spojiť<br />
napätie s ‚pokojnými pasážami‘ bez<br />
toho, aby bol kvôli tomu niekedy<br />
rozvláčny, alebo používal nadmerne<br />
veľa slov. Ostatne, v tomto zväzku sa<br />
prejavuje umelecké nadanie autora<br />
ako aj jeho talent kresliť: nakoľko<br />
knižka je doplnená krásnymi originálnymi<br />
ilustráciami.“ Táto prvotina<br />
O. Bernhardta – po ktorej<br />
nasledoval v roku 1908 cestopisný<br />
román „Medzi cudzími národmi“,<br />
je včasným svedectvom toho, ako<br />
dokázal autor využiť svoj potenciál<br />
„vážneho skúmania a prenikavej pozorovacej<br />
schopnosti“, čo bolo základom<br />
aj pre jeho neskoršie dielo.<br />
Ešte ani nie tridsaťročný spisovateľ<br />
aj vo svojich najnapínavejších, ba<br />
dokonca najdobrodružnejších obk<br />
manželke a malému synovi. Takmer<br />
dvojročná odluka – najprv pohnuté<br />
mesiace precestované v Oriente, potom<br />
približne rovnako dlhá izolácia<br />
vo väzení – v ňom vzbudili silnejšie<br />
vnútorné prežívanie aj vyjasnenie životných<br />
cieľov. Vzhľadom na opisy<br />
jeho súčasníkov je možné veriť, že po<br />
svojom návrate k rodine nemal voči<br />
nikomu výčitky – to aj zodpovedalo<br />
jeho „dobrotivej povahe”, o ktorej sa<br />
mnohí ľudia vyjadrovali s úprimným<br />
obdivom. A jeho manželstvo sa zrejme<br />
zlepšilo a upokojilo aj vďaka stmeľujúcemu<br />
vplyvu medzitým už štvorročného<br />
syna.<br />
SPISOVATEĽSKÉ<br />
ZAČIATKY<br />
NNové budovanie profesionálnej kariéry<br />
nebolo pre Oskara Bernhardta<br />
jednoduché. Musel znova podnikať,<br />
firma „Sauerbrunnen Klösterle“<br />
išla do konkurzu a v dôsledku toho<br />
prišiel o značné prostriedky. Znova<br />
začať v obchodnej činnosti bolo preňho<br />
takmer nemožné a ako spisovateľ<br />
ešte nebol dosť známy, aby z písania<br />
mohol uživiť svoju rodinu. Preto<br />
sa ujal práce účtovníka a vykonával<br />
účtovnícke „revízie“ pre rôzne podniky.<br />
Nakrátko nastúpil do firmy<br />
„Fabian, Selterswasserfabrik“ (závod<br />
na minerálne vody). V tom istom<br />
roku však prijal pracovnú ponuku<br />
vo Švajčiarsku: architektonická kancelária<br />
„Stotz a Held“ hľadala zodpovedného<br />
spolupracovníka pre<br />
účtovníctvo. Oskar Bernhardt toto<br />
miesto získal a presťahoval sa s manželkou<br />
a synom koncom roka 1903<br />
do Zürichu. Literárny štart Oskarovi<br />
Bernhardtovi umožnili v roku<br />
1903 jedny drážďanské noviny, keď<br />
uverejnili jeho cestopisné príbehy<br />
z výpravy do Malej Ázie. V nasledujúcich<br />
rokoch popri pracovných<br />
povinnostiach ďalej využíval svoje<br />
bohaté spomienky pre napísanie pr-<br />
Oskar Ernst Bernhardt (vľavo, cca r. 1909) mal veľký talent na<br />
kreslenie – dcéra Edith, vpravo, kresba uhlíkom<br />
razoch z ciest ukazuje, že jeho konanie<br />
a cítenie viedla mocná túžba<br />
spájať „Boha a svet“. Posledná sloha<br />
malej básne, ktorú vložil do napínavého<br />
príbehu o osudoch „Fatimy“<br />
(kapitola z diela „Z ďalekých krajín“),<br />
je toho príkladom:<br />
„Rozhliadni sa človeče a nezatváraj<br />
svoje srdce,<br />
Nech v Tebe zakotví viera<br />
Pretože jasne vidíš v prírode<br />
Nevysloviteľne múdre pôsobenie<br />
Pána.“<br />
(Pokračovanie v nasledujúcom<br />
čísle Sveta Grálu.)<br />
Monika Schulze<br />
Poznámky:<br />
(1) zaujímavý lužickosrbský pojem pre<br />
vlastníka veľkých statkov - osvojil si ho<br />
O. E. Bernhardt v lužickosrbsky obývanom<br />
okolí Bischofswerdy?<br />
inštitút „Doma“, Victor Schlüter, Bern,<br />
o.J. (1906)<br />
(2) Boli vypísané úroky na každý obnos<br />
1000 mariek + 200 mariek.<br />
(3) Disponovať týmto nábytkom, prípadne<br />
založiť ho, bol oprávnený, nakoľko nebolo<br />
dohodnuté delenie majetku.<br />
(4) Martha Bernhardt, notárske prehlásenie<br />
z 29. októbra 1951 (Dr. Langecker,<br />
Bad Tölz)<br />
(5) Z poznámok O. E. Bernhardta sa dá usúdiť,<br />
že aj v rokoch 1904 až 1907 mnoho<br />
cestoval a niektoré krajiny alebo mestá<br />
navštívil viackrát.<br />
(6) vo vydavateľstve „Doma“, Victor<br />
Schlüter, Bern (1906)<br />
39<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
N Á ZO R Y<br />
40<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 15/2008, vyšlo 1. 3. 2008.<br />
Redakcia:<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
telefón 055/678 6420<br />
mobil 0903 907 233<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík, Košice<br />
Roman Levický, Slanec<br />
Mária Majerová, Košice<br />
Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />
Anna Štefková, Zlín<br />
Marie Šuláková, Veselíčko<br />
Artur Zatloukal st., Brno<br />
Artur Zatloukal ml., Brno<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Edith Bartkó, Ján Dobrota, Peter Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš<br />
Látal, Mária Majerová, Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová,<br />
Mária Pesselová, Dana Zlatohlávková<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, s. r. o.<br />
Redakcia a administrácia SG,<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala, Bratislava<br />
Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />
Marketing:<br />
Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />
Distribúcia:<br />
Ľuboš Záhora, Košice<br />
Grafika:<br />
Jozef Lehotkai, Ráztočno<br />
Martin Pukančík, Košice<br />
Alena Nairn, Praha<br />
Kristýna Franková, Brno<br />
Marek Frank, Brno<br />
Tlač:<br />
družstvo EKON, Jihlava<br />
Ilustrácie:<br />
J. Solovjeva, Džeržinskij, Rusko/*; anonym/* (1); L. da Vinci (1); K. Sutyagin, W.<br />
Hollywood, USA/* (2); R. Irusta, Trucios, Španělsko/* (2); Wikimedia.org (5–9, 13,<br />
15, 16), J. De Vulder, Heverlee, Belgie/* (3, 10); C. Reisinger, Miami, USA/* (3, 12);<br />
www.slovenskivynalezcovia.webz.cz (16); A. Nairn Praha (17); L. Bakker, Hyattsville,<br />
USA/* (19); GralsWelt č.39, str. 30–34 − R. Wurzel, Norimberk, Německo; J. T.<br />
Baker; B. Gährken; J. Michelberger; M. Vasseur/P. Martin (21–23); F. Rodrigues,<br />
Ermelo, Nizozemie/* (24); S. Girimont, Richmond, USA/* (24); anonym/* (24, 25);<br />
T. Lee, Seoul, Korea/* (24); B. Benoit, Berlín, Německo/* (25); G. Jenkinson, Cairns,<br />
Austrália/* (25); P. Václavek, Praha/* (25); S. Ginella, Caltignaga, Italy/* (25);<br />
K. Sigman, Highlands R., USA/* (25); F. Langar, Freiburg, Německo (26–29); J.<br />
van den Brink, Epe, Nizozemie/* (30); L. L. Yiap, Marrickville, Austrália/* (30); C.<br />
Erler, Montabaur, Německo/* (31); T. Morozova, Moskva, Rusko/* (31); E. Simard,<br />
Summerland, Kanada/* (31); B. Kindler, Unterhaching, Německo/** (3, 32); M.<br />
Bouška, Brno (43); Ostatné obrázky GralsWelt a redakcia. *) – Dreamstime.com.<br />
Fotografia na zadnej strane obálky:<br />
Riina Palu, Tallinn, Estonsko (Dreamstime.com)<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo 87 Sk<br />
Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />
nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu si možno<br />
objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />
614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už<br />
súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme<br />
radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />
Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Život po smrti<br />
Vo Vašich prednáškach a príspevkoch<br />
k téme „Život po smrti“ poukazujete<br />
na to, že na „onom“ svete to vždy nemusí<br />
byť ako v raji, zvlášť keď duša<br />
následkom nesprávneho spôsobu života<br />
nie je dosť svetlá. Ako vysvetlíte<br />
možné utrpenie takých duší, keď nespočetné<br />
skúsenosti ľudí, ktorí prežili<br />
klinickú smrť, jednohlasne hovoria<br />
o pocitoch šťastia? Aké je vôbec meradlo<br />
pre dobrý život – postačí dodržiavať<br />
desatoro Božích prikázaní?<br />
Odpoveď:<br />
U často líčených zážitkov pri prežití<br />
klinickej smrti musíme brať do<br />
úvahy, že opisujú prechod medzi<br />
týmto a oným svetom, no nemusia<br />
vypovedať nič o tom, ktorými záhrobnými<br />
úrovňami človek po odchode<br />
z tohto sveta – teda po svojej<br />
smrti – prechádza. O tom, či človek<br />
po definitívnom odložení svojho<br />
hrubohmotného tela smie preputovať<br />
vyššie, svetlejšie úrovne alebo<br />
má príležitosť dozrievať v nižších<br />
a hutnejších úrovniach, rozhoduje<br />
stav duše dotyčného človeka. Pôsobením<br />
zákona príťažlivosti rovnorodého<br />
sa dostane na úroveň zodpovedajúcu<br />
tomuto stavu.<br />
Všetky múdre učenia a dobré rady,<br />
teda aj desatoro Božích prikázaní,<br />
chcú človeka uchrániť pred prílišným<br />
„zhutnením“ jeho duše následkom<br />
nesprávnych rozhodnutí a chcení.<br />
Pre posmrtný život človeka nie je totiž<br />
smerodajný text nejakého zákona,<br />
ale hutnosť, teda tiaž či ľahkosť jeho<br />
duše. Tento stav duše ovplyvňujeme<br />
svojimi rozhodnutiami – pri nich<br />
najdôležitejší je úmysel, ktorý je na<br />
počiatku každého činu. I desatoro<br />
prikázaní v každom prípade podnecuje<br />
k správnym a prospešným<br />
rozhodnutiam.<br />
Populačná explózia a reinkarnácia<br />
Vo vašom časopise sa zaoberáte<br />
okrem iného otázkou, odkiaľ prichádza<br />
toľko ľudských duší na Zem.<br />
Pochopil som, že pôvod ľudskej duše<br />
je v duchovne. Navzdory rastu počtu<br />
obyvateľov sa nerodia stále len „nové“<br />
duše, ale inkarnujú sa opakovane<br />
aj duše „staré“. Celkové množstvo<br />
duší v jednej „svetovej časti“ je od<br />
počiatku nemenné. Rozdiel oproti<br />
predošlej dobe je v tom, že predtým<br />
žila priamo na Zemi len malá časť<br />
týchto duší. Ako sa táto teória vyrovnáva<br />
s podobenstvom obilného<br />
poľa, kam sa vysievajú semená – porovnávaná<br />
s ľudskými duchovnými<br />
zárodkami – aby sa mohli vyvíjať?<br />
Odpoveď:<br />
Pozorujme obilné pole v jeho ročnom<br />
cykle. Najskôr je potrebné pripraviť<br />
pôdu, aby mohla vysiatym<br />
semenám na jar poskytnúť nutné impulzy<br />
na ich vývoj. Potom nasleduje<br />
doba rastu a dozrievania. V tejto fáze<br />
sa nevysievajú nové semená, pretože<br />
by už nemali dostatok času na dozre-
N Á ZO R Y<br />
tie. Na jeseň, po mnohých striedavých<br />
impulzoch dní a nocí, slnka a dažďa,<br />
tepla a sucha, nasleduje čas zberu. Po<br />
ňom sa môže pôda znovu v pokoji<br />
v zime pripraviť na ďalší cyklus.<br />
„Obilné zrná“ môžeme v tomto prirovnaní<br />
nahradiť „ľudskými duchovnými<br />
zárodkami“, pretože aj my ľudia<br />
potrebujeme prežiť proces vývoja<br />
a rozkvetu, aby dozrelo všetko, na čo<br />
máme vlohy a predpoklady. Aj my<br />
sme kedysi dávno prežili dobu „výsevu“,<br />
teda vnorenia sa do hmotnosti,<br />
a práve tak aj pre nás teraz prichádza<br />
čas odovzdávania úrody – „zberu“,<br />
v ktorej už musíme byť zrelí.<br />
Všetci ľudskí duchovia patriaci<br />
k jednej hmotnej svetovej časti (ktorou<br />
je mienená súhrnne hrubohmotnosť<br />
tohto a jemnohmotnosť onoho<br />
sveta) boli teda – podľa našich časových<br />
meradiel – „vysiati“ súčasne.<br />
K inkarnácii duchovných zárodkov<br />
mohlo dôjsť až v čase, keď boli podmienky<br />
na Zemi na to pripravené;<br />
konkrétne to znamená, až vtedy, keď<br />
boli vyvinuté zvieracie telá podobné<br />
telám ľudským, čo sa udialo pred<br />
miliónmi rokov. Potom sa inkarnovali<br />
a dodnes inkarnujú ľudskí duchovia,<br />
ktorí patria k pôvodnému<br />
„výsevu“, teda k tejto svetovej časti.<br />
Na Zem preto neprichádzajú neustále<br />
„noví“ ľudskí duchovia, ale<br />
z pôvodného množstva ich teraz<br />
žije, na rozdiel od dávnejších čias,<br />
na Zemi väčší počet.<br />
Život v hmotnom svete je charakterizovaný<br />
vyhranenými cyklami,<br />
ktoré slúžia procesu dozrievania –<br />
rovnako ako v príklade obilného<br />
poľa. Tieto cykly podporujú náš duchovný<br />
vývoj. Počas obdobia nášho<br />
dozrievania v hmotnom svete sme<br />
vystavení striedavým impulzom fáz<br />
aktivity a pokoja, bdenia a spánku –<br />
a tiež striedaniu životov pozemských<br />
a životov na onom svete.<br />
Prirovnanie s „obilným poľom<br />
hmotnosti“ nám okrem toho ukazuje,<br />
že navzdory častým inkarnáciám<br />
nie je tu čas nášho vývoja<br />
neobmedzený. Príde čas „zberu“,<br />
a dovtedy musíme byť zrelí, pretože<br />
potom už nám hmotnosť nebude<br />
môcť poskytnúť žiadne podnety<br />
k vývoju. Kedy táto doba príde,<br />
alebo ako dlho bude trvať, presne<br />
nevieme. Nemali by sme sa však<br />
spoliehať, že koniec možností inkarnácie<br />
príde až s ukončením života na<br />
Zemi alebo so zánikom našej slnečnej<br />
sústavy.<br />
Vedomie, že každý vývoj – i ten<br />
náš duchovný – je časovo obmedzený,<br />
nás však nemá strašiť. Má byť<br />
pre nás pohnútkou, aby sme nemeškali<br />
a proces učenia sa a dozrievania<br />
v pozemskom živote v plnej miere<br />
využili.<br />
Znížiť počet obyvateľov – ale ako?<br />
Všade sa píše, že na Zemi žije príliš<br />
veľa ľudí. Aké sú praktické a použiteľné<br />
možnosti zníženia tohto<br />
počtu?<br />
Odpoveď:<br />
Existujú len dve možnosti: buď<br />
nájdeme humánne cesty zníženia<br />
počtu obyvateľov, alebo sa o to postupne<br />
postará priamo či nepriamo<br />
sama príroda. To by bolo tragické. –<br />
My ľudia nesmieme zasahovať násilím,<br />
či už vojnami, potratmi alebo<br />
geneticky, pretože nikto nemá právo<br />
určovať, kto na Zemi smie (alebo<br />
musí) prebývať a kto nie. Jedinou<br />
schodnou cestou sa v súčasnosti<br />
javí redukcia plodenia, ktorej slúžia<br />
okrem iného i dnešné technické<br />
prostriedky. Na rozšírenie ich používania<br />
je však nutné prekonať predovšetkým<br />
v chudobných rozvojových<br />
krajinách kultúrne predsudky<br />
a vytvoriť pre ne náležité predpoklady.<br />
To však môže trvať dlho –<br />
možno príliš<br />
dlho, než aby<br />
sa ešte dalo zabrániť<br />
totálnemu<br />
kolapsu.<br />
Prečo Boh dopúšťa katastrofy?<br />
Za väčšinu katastrof sú zodpovední<br />
ľudia, je teda nespravodlivé viniť<br />
z nich Boha – svedčí to o hrubej neznalosti<br />
zákonov stvorenia.<br />
Aj to, že v súčasnosti dochádza<br />
k nárastu prírodných katastrof, je<br />
dielom ľudských aktivít. Trvale sa<br />
totiž proti prírode hrešiť nedá.<br />
Prírodné katastrofy sa vyskytovali<br />
na zemi vždy, nielen v dobe existencie<br />
ľudí, ale už dávno predtým. Je<br />
ilúziou veriť, že môže existovať život<br />
bez akéhokoľvek nebezpečenstva.<br />
Napriek tomu je obdivuhodné,<br />
že vo vesmíre existuje táto Zem, na<br />
ktorej sa mohol vyvinúť život, že<br />
sa na jednom nebeskom telese vyskytnú<br />
všetky predpoklady, ktoré život<br />
umožnia. Musia tam byť všetky<br />
živly, nesmie byť príliš chladno ani<br />
príliš teplo, potrebujeme svetlo,<br />
no ani toho nesmie byť nadmieru,<br />
rádioaktivita musí byť nízka, gravitácia<br />
primeraná a tak ďalej. Je to<br />
zvláštne, ale na Zemi je všetkého tak<br />
akurát. Nebolo to tak vždy, jednoduchšie<br />
a odolné živočíchy museli<br />
Zem na život tých zložitejších najprv<br />
pripraviť. Až keď nehostinnú<br />
pevninu pokryl rastlinný porast<br />
a umožnil vývoj zvierat, potom<br />
kompletne rozvinutá príroda dala<br />
šancu životu ľudí.<br />
To je taký nádherný dar, že sa musíme<br />
zmieriť aj s malým kýchnutím<br />
Zeme, ktoré nám, ľuďom môže pripadať<br />
ako katastrofa; vtedy – namiesto<br />
reptania voči osudu – hľadajme<br />
radšej hlbšie súvislosti. Ich<br />
pochopením nachádzame v živote<br />
pokoj a porozumenie.<br />
41<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
N A Z ÁV E R …<br />
Kázanie na hore<br />
42<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008<br />
Život Ježišov na zemi<br />
OPÄŤ SA zhromaždil ľud okolo Majstra a jeho učeníkov. Všetci zbožne načúvali a chceli počuť viac. Ježiš sa<br />
preto posadil na vyvýšené miesto a pri jeho nohách usadli zástupy ľudí, ktorí prišli, aby počuli jeho slová.<br />
A Ježiš povedal:<br />
„BLAHOSLAVENÍ TÍ, KTORÍ PRIJÍMAJÚ SLOVO PRAVDY PROSTE, PRETOŽE ICH JE KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ.<br />
Nehĺbajte a nemudrujte o mojich slovách, tým by ste nikdy nedospeli ku koncu. Nehovorte svojim blížnym o tom,<br />
čoho sa vo vás dotkli, pretože oni sú iného druhu. Vyňali by z nich len to, čo je im vlastné, a vás by tým miatli!<br />
<br />
BLAHOSLAVENÍ ĽUDIA, KTORÍ SÚ TRPEZLIVÍ A MIERNI, PRETOŽE ONI BUDÚ VLÁDNUŤ ZEMI.<br />
Učte sa čakať a učte sa mierniť, potom raz budete mať v sebe moc ovládať iných ľudí. Vaša vlastná disciplína<br />
povedie druhých!<br />
<br />
BLAHOSLAVENÍ TÍ, KTORÍ MUSIA PRECHÁDZAŤ UTRPENÍM, PRETOŽE ONI BUDÚ UTEŠENÍ.<br />
Nenariekajte, ak vás stihne bolesť a utrpenie. Znášajte ich a buďte silní! Nemôže k vám žiadne utrpenie, ktoré sami<br />
neprivoláte. Učte sa však na ňom a zmeňte sa vo svojom vnútri. Potom od vás odpadne a budete voľní!<br />
<br />
BLAHOSLAVENÍ TÍ, KTORÍ PROSIA O SPRAVODLIVOSŤ, PRETOŽE ONI DÔJDU SPRAVODLIVOSTI.<br />
Keď sa domnievate, že trpíte bezprávím, pohliadnite na ľudí, ktorí sú vašimi blížnymi, a odčiňte všetko, čo ste im<br />
kedy urobili. A to aj vtedy, keď sa domnievate, že ste v práve! Žiadny človek nemá právo spôsobovať druhému bolesť<br />
a utrpenie! Keď budete v tomto smere čistí, potom vám žiadny človek nespôsobí neprávom bolesť a utrpenie, pretože<br />
bude zahanbený veľkosťou vášho ducha!<br />
<br />
BLAHOSLAVENÍ MILOSRDNÍ, PRETOŽE ONI DÔJDU MILOSRDENSTVA.<br />
Neklamte sa však a nekonajte falošné milosrdenstvo, ale uvážte, či vaša dobrá vôľa ľuďom aj skutočne prospieva!<br />
<br />
BLAHOSLAVENÍ POKOJNÍ, PRETOŽE ONI BUDÚ NAZÝVANÍ DEŤMI BOŽÍMI.<br />
Mať v sebe mier, pokoj a sprostredkovávať ho ľuďom, to vyžaduje takú čistotu duše, že len málo ľudí na zemi sa už<br />
môže nazývať deťmi Božími. Človek, ktorý má v sebe opravdivý mier, Boží mier, bude pre svojich blížnych úľavou<br />
a balzamom, bude ich rany liečiť už iba svojou prítomnosťou!<br />
<br />
BLAHOSLAVENÍ TÍ, KTORÍ TRPIA PRE SPRAVODLIVOSŤ, PRETOŽE ICH JE KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ.<br />
Trpieť pre spravodlivosť znamená trpieť pre pravdu. Vziať na seba a prekonať všetko, aby mohol zostať pravdivým,<br />
je pre človeka na ceste stvorením tým najťažším. To znamená spravodlivo žiť, pravdivo žiť až do toho najmenšieho.<br />
Bude to vyžadovať mnoho bojov a mnoho utrpenia, to bude prežívanie, opravdivé prežívanie na celej púti človeka.<br />
Taká má byť jeho cesta, aby po nej mohol dôjsť do kráľovstva nebeského.<br />
<br />
BLAHOSLAVENÍ TÍ, KTORÍ SÚ ČISTÉHO SRDCA, PRETOŽE ONI BUDÚ VIDIEŤ BOHA.<br />
V týchto slovách spočíva všetko to najvyššie, čo môže človek dosiahnuť: vidieť Boha v jeho dielach. Srdce človeka<br />
musí byť čisté a jasné ako krištáľ, aby mu žiadne zakalenie nebránilo vidieť. Vidieť znamená poznať! Človek, ktorý<br />
je čistého srdca, tu dokončil svoju úlohu a môže potom stúpať k Svetlu.“<br />
<br />
Ukážka z knihy „Z doznělých tisíciletí“
Svet GráluTV<br />
Smrť a druhý breh<br />
Správy z hraníc pozemského života<br />
Predmet výskumu smrti • Skúsenosti blízke smrti • Mimotelesnosť • Svetlé zážitky<br />
Rozhovor: Bernard Jacoby – Interview so známym nemeckým výskumníkom smrti<br />
Záhada vedomého bytia • Čo je to vedomie? • Kde sídli duša človeka?<br />
Rozhovor: Gerd Harms – Vedecký pohľad na aspekty života na druhom brehu<br />
Zápas o okamih smrti • Sú mnohí darcovia orgánov vôbec mŕtvi?<br />
Rozhovor: Sieglinde Fuchs – Hodnotné skúsenosti z práce v hospicoch<br />
Strach a depresia<br />
Životná pomoc zo sily ducha<br />
Duša v kríze • Čo znamená pojem duša?<br />
Rozhovor: Dr. Elisabeth Lukas – Na návšteve u známej logopédky<br />
Keď svet zošedivie • Aké príčiny majú depresie? • Telo, duša a duch<br />
Strach • Strach, návaly paniky, kruh strachu<br />
Rozhovor: Susane Barknowitz – Psychoterapeutka o strachu a zmysle života<br />
Osud a reinkarnácia<br />
Skryté súvislosti, ktoré určujú náš život<br />
Neviditeľná sieť osudu • Predtuchy a údery osudu, náhody<br />
Videnia, zjavenia a vízie • Veštci a proroctvo • Je budúcnosť predurčená?<br />
Rozhovor: Petra Rahlfs • Rozhovor s „mediálnou poradkyňou“<br />
Existuje slobodná vôľa? • Mozog a duch – kde sídli slobodná vôľa? • Prečo<br />
nežijeme len raz • Príbeh Jenny Cockell • Reinkarnácia v histórii a náboženstve<br />
Rozhovor: Dr. Monika Schulze – Reinkarnácia v literatúre a kresťanstve<br />
Cena DVD 300,- Sk<br />
Už ste<br />
navštívili<br />
našu<br />
webovú<br />
stránku?<br />
Pripravili sme pre vás on-line obchod na našej stránke:<br />
www.svetgralu.sk
Každý deň<br />
prináša radosť i strasť.<br />
No i z kameňov<br />
položených do cesty<br />
sa dá stavať krása.<br />
Johann Wolfgang Goethe