27.05.2018 Views

SG15

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Z D R A V I E<br />

V ďalšom čísle časopisu:<br />

Voda<br />

titulná téma:<br />

SVET GRÁLU<br />

Grál je od dávnych čias<br />

symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých<br />

duchovných<br />

a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet<br />

zmenil na nepoznanie,<br />

ale hodnoty zostávajú.<br />

Voda vstrebáva elektromagnetické i jemnohmotné žiarenie okolitého<br />

sveta, uchováva ho a odovzdáva ďalej. Táto skutočnosť sa môže stať požehnaním<br />

aj kliatbou.<br />

SVET GRÁLU č. 16<br />

vychádza 1. júna 2008<br />

Ako prečisťovať organizmus?<br />

Prečisťovanie organizmu neznamená iba<br />

pôst a kontrolovaný výber stravy – je to i rešpektovanie<br />

štyroch živlov: vzduchu, ohňa,<br />

vody a zeme.<br />

Indigové deti<br />

Názvom indigové deti sa označujú výnimočne<br />

obdarené deti, ktoré sa v poslednom<br />

čase rodia stále častejšie. V ich aure prevláda<br />

indigová farba.<br />

Kráľovstvo ruží<br />

Manželia Pelcovci pestujú ruže vo veľkom,<br />

pretože chceli byť spolu. Po desiatich rokoch<br />

spoločného života pri práci sa môžu podeliť<br />

o bohaté životné skúsenosti – nielen o tie,<br />

ktoré sa týkajú pestovania ruží.<br />

Časopis Svet Grálu, ktorý<br />

vychádza súčasne aj v češtine,<br />

nadväzuje na nemecký<br />

GralsWelt, francúzsky<br />

Monde du Graal<br />

a anglický GrailWorld,<br />

ktoré si vo svojich krajinách<br />

získali už tisíce stálych čitateľov.<br />

Svet Grálu vychádza<br />

štyrikrát ročne. Informácie<br />

o predplatnom nájdete<br />

v prílohe alebo na internete:<br />

13/2007 SVěT GRÁLU<br />

www.svetgralu.sk<br />

Byl jsem klinicky mrtev<br />

SVěT GRÁLU<br />

<br />

14/2007 SVET GRÁLU<br />

září – listopad 2007 · číslo 13<br />

strana 5<br />

Beethovenova symfonie hledání<br />

strana 9<br />

Poltergeist – taky u vás straší?<br />

Mají zvířata vědomí?<br />

strana 13<br />

Smrt jako přechod do dalšího bytí<br />

SVET GRÁLU<br />

december 2007 – február 2008 · číslo 14<br />

Duchovní souvislosti v životě<br />

strana 22<br />

strana 30<br />

Homeopatie – léčba informací<br />

cena 78 Kč<br />

Život v treťom tisícročí<br />

K Z A M Y ŠL E N Í<br />

strana 5<br />

Pútnik krajinou<br />

strana 24<br />

Je Afrika stratená?<br />

strana 27<br />

Betlehemská hviezda<br />

MÁME SE VZDÁT<br />

strana 30<br />

NÁBOŽENSTVÍ?<br />

Diétou proti rakovine<br />

strana 32<br />

cena 87 Sk<br />

Zaviate doby<br />

sa prebúdzajú<br />

Neznáme zo života Ježiša Nazaretského<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Svět Grálu<br />

www.svet.gralu.cz<br />

A KTO RADÍ<br />

BYLINKÁROM?<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk


OBSAH<br />

R E I N K A R N Á C I A<br />

Reinkarnácia a kresťanské dogmy 5<br />

Z D R A V I E<br />

Duchovné následky fajčenia<br />

Ochorenie dýchacích ciest, srdcovo-cievne<br />

poruchy a rakovina sú známymi následkami<br />

fajčenia. Čo sa však deje na úrovni ducha? 10<br />

I N Š P I R Á C I A<br />

Odkiaľ sa berú vynálezy?<br />

Cestou k vynálezu nie sú podnikové<br />

porady, ale vizionárska obrazotvornosť<br />

jednotlivca. 12<br />

T É M A<br />

Duchovné príčiny ochorení 17<br />

P R Í R O D A<br />

Zázraky na nebi 21<br />

F O T O G R A F I E<br />

Vesmírne impresie 24<br />

Ž I V O T<br />

Smrť ako východisko? Nie. 26<br />

Ž I V O T<br />

„Väčšine samovrážd by bolo možné predísť“ 30<br />

H I S T Ó R I A<br />

San Marino<br />

Sanmarínčania si zvolili radšej<br />

exkomunikáciu z pápežskej cirkvi, než<br />

nespravodlivosť a neslobodu. 32<br />

R E C E N Z I A<br />

Microcosmos 35<br />

O S O B N O S Ť<br />

Abd-ru-shin – život a dielo 36<br />

N Á Z O R Y<br />

Listy čitateľov 40<br />

N A Z Á V E R …<br />

Kázanie na hore 42<br />

Milé čitateľky a čitatelia,<br />

v titulnej téme tohto čísla Sveta<br />

Grálu sa chceme dotknúť jednej<br />

veľmi aktuálnej otázky, a síce vnútorných,<br />

duchovných príčin chorôb.<br />

To je dnes naliehavá téma takmer<br />

pre nás všetkých, pretože aj keď sme<br />

dnes vyzbrojení takou pokročilou lekárskou<br />

vedou, ako ešte nikdy, a takou<br />

medicínskou prístrojovou technikou,<br />

ako ešte nikdy, predsa nie je<br />

takmer nikto z nás zdravý. Téma,<br />

ktorá sa nás všetkých bezprostredne<br />

dotýka a chce sa nám prihovoriť –<br />

lebo o duchovných súvislostiach života<br />

máme my ľudia málokedy chuť<br />

rozprávať, ale bolesti chrbta alebo<br />

obličkové ťažkosti môžeme preberať<br />

okamžite a kdekoľvek.<br />

Myšlienka, ktorú chceme vysloviť<br />

v tomto čísle, sa bude zdať niektorým<br />

čitateľom azda ťažko stráviteľná<br />

a možno i poburujúca, napriek tomu<br />

však stále rastie počet ľudí, ktorí ju<br />

hodnotia ako múdru a zapadajúcu<br />

do celostného obrazu sveta. Znie:<br />

Choroba má svoju skutočnú príčinu<br />

v osobnosti člověka, v jeho názoroch,<br />

postojoch a správaní. Za chorobu si<br />

3<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


N A Ú V O D…<br />

môžeme sami, je pre nás výzvou<br />

a napomenutím, že niečo robíme<br />

nesprávne.<br />

Prijať takúto myšlienku môže<br />

byť ťažké. Skutočne znie príjemnejšie<br />

domnievať sa, že príroda je nevypočítateľná<br />

a podľa štatistických<br />

zákonov pravdepodobnosti sa jednoducho<br />

stane, že náhodou zrovna<br />

mne padlo pri hode kockou práve<br />

toto číslo a práve táto choroba. Notabene<br />

žijeme v znečistenom prostredí,<br />

v strese, v kapitalizme a vôbec<br />

v dvadsiatom prvom storočí, takže<br />

za chorobu by vlastne mohlo byť zodpovedné<br />

naše okolie, a nie my sami.<br />

Avšak o čo cennejšie je pripustiť si,<br />

že práve duch, jadro našej osobnosti<br />

si tvorí svoje telo, a potom sa teda<br />

môžem opýtať, čo mi práve táto choroba<br />

chce povedať. Budeme k tomu,<br />

pravda, potrebovať trochu statočnosti<br />

k sebe a ochoty uznať, že je vôbec<br />

možné nájsť na sebe nejaké chyby,<br />

keď je predsa zrejmé, že chyby majú tí<br />

všetci ostatní okolo mňa, ja sám ani<br />

nemôžem žiť inak, než práve žijem,<br />

a tie moje nedostatky – ak vôbec nejaké<br />

mám – nie sú na programe dňa.<br />

Choroba má na rozdiel od nespočetných<br />

ľudských názorov, náhľadov<br />

a konštrukcií jednu výhodu: je skutočná<br />

a nesporná. Existuje a chce<br />

byť pochopená, niečo s ňou musíme<br />

urobiť. Máme sa pritom ticho, pokorne<br />

vrátiť na svoje súkromné pole,<br />

na ktorom toho neustále zostáva ešte<br />

toľko orať, siať a žať.<br />

Žijeme v modernom svete a moderným<br />

spôsobom. Už po stáročia<br />

sa neustále ženieme za potrebami<br />

všedného dňa, sme sužovaní a preťažovaní<br />

prácami a túžbami po zvýšení<br />

pohodlia, zárobku, šetrenia silami<br />

a časom, a pritom nemáme ani<br />

sily, ani čas, financie nám nakoniec<br />

nestačia a z pohodlia mávame nadváhu.<br />

Kedysi sme krasopisne opisovali<br />

čísla a texty, orali volským záprahom<br />

a chodili s vedrom k studni<br />

4<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008<br />

po vodu, dnes ťukáme do klávesníc<br />

počítačov, riadime výkonné stroje<br />

najrôznejších druhov a zariaďujeme<br />

si kúpeľne bojlermi, no tá uťahanosť,<br />

uvláčenosť všedným životom zostáva.<br />

Máme viac voľného času a súčasne<br />

potrebujeme viac odpočinku, zmeny<br />

a rozptýlenia, a hlavne nemáme čas –<br />

rozumej nemáme ochotu – zaoberať<br />

sa tým najcennejším, pre čo sme na<br />

svete: múdrosťou života, hľadaním<br />

kráľovstva Božieho, hľadaním odpovede<br />

na otázku, prečo sme boli stvorení.<br />

Až nakoniec si nás nájde choroba,<br />

postupne nás zaženie do kúta<br />

a dostihne. A položí nám priateľskú,<br />

ale nekompromisnú otázku: tak a čo<br />

ďalej?<br />

Čo ďalej? Tabletka alebo lekársky<br />

zásah sú okamžitou, havarijnou pomocou,<br />

odstránením najnaliehavejších<br />

následkov, ale príčinu si nosíme<br />

sami v sebe, a tú si máme nájsť. Niekedy<br />

dosť neradi. A hoci aj s pomocou<br />

liečiteľa.<br />

Liečitelia sú, ako je známe, dobrí<br />

aj zlí, existujú dôležito vystupujúci<br />

šarlatáni s ničotnými schopnosťami<br />

a sú aj osobnosti s prenikavým pôsobením,<br />

s darom liečenia, ktorý chápu<br />

ako svoju službu druhým. Ako sa<br />

v nich vyznať?<br />

Prvým nasmerovaním na liečiteľa<br />

býva obyčajne niektorý z našich známych<br />

a jeho vlastná skúsenosť. Mal<br />

som pred rokmi kamaráta Jožka, nenápadného<br />

a svedomitého liečiteľa.<br />

Odvtedy, čo pomohol riaditeľovi veľkého<br />

podniku z rakoviny, mal v podniku<br />

zelenú a dostal pracovné miesto,<br />

kde za ním mohli chodiť zástupy<br />

chorých. Raz sa moja žena pripotácala<br />

domov z vyučovacieho procesu<br />

s chrípkou a zničujúcou vyhliadkou,<br />

že ju zajtra čaká školský výlet vlakom.<br />

„Môžeš jej nejako pomôcť?“<br />

opýtal som sa ho večer. „Hej, to môžem,“<br />

povedal, „ale doma budem až<br />

o jedenástej“. „To už bude spať,“ namietol<br />

som, „ani sa o tom nedozvie.“<br />

„Nevadí, ja ju prejdem aj v spánku,“<br />

povedal Jožko. Na druhý deň žena<br />

vstala v plnej sile a až vo vlaku si spomenula,<br />

že mala mať chrípku. No povedzte,<br />

takého liečiteľa predsa odporučíte,<br />

nie?<br />

Druhou možnosťou je posúdenie<br />

práce liečiteľa podľa toho, či to, čo<br />

robí, je v súlade s prírodnými teda<br />

Božími zákonmi. Na to už potrebujeme<br />

kus poznania z oblasti vyššej,<br />

než pozná mechanická lekárska veda.<br />

Potom môžeme bez váhania súhlasiť,<br />

že existuje sila, pritekajúca do<br />

vesmíru, ktorú liečiteľ pretransformuje<br />

a odovzdáva pacientovi položením<br />

rúk alebo modlitbou. Túto silu<br />

možno vložiť napríklad aj do vody;<br />

voda má veľkú schopnosť preberať<br />

žiarenia, ale o tom až v ďalšom čísle<br />

časopisu. Rovnako tak prijmeme<br />

s porozumením, že niektorí liečitelia<br />

pracujú s mimozmyslovým vnímaním,<br />

s pomocou neviditeľného<br />

sveta dokážu odhaliť, v čom spočíva<br />

príčina choroby a čo majú robiť. Tak<br />

pracovala napríklad aj slávna Hildegarda.<br />

Naproti tomu je veľmi nebezpečné<br />

súhlasiť s umelými metódami<br />

rozširovania či ovplyvňovania<br />

vedomia – či už hypnózou, nadväzovaním<br />

záhrobných stykov alebo<br />

inými spôsobmi manipulácie. Vydali<br />

by sme sa tak do rúk vplyvom,<br />

ktoré sami neovládame a ktoré nám<br />

môžu ublížiť.<br />

A nakoniec si potrebujeme ujasniť,<br />

precítiť, akým dojmom liečiteľ pôsobí<br />

ako človek. Len ten, kto miluje, má<br />

právo prenikať do súkromia iných<br />

ľudí a len ten, kto nesebecky slúži bez<br />

nároku na obdiv, môže sám dostať<br />

z vesmíru čistú silu a odovzdávať ju<br />

ďalej. Ak tieto podmienky liečiteľ nespĺňa,<br />

je načase vstať a odísť.<br />

Želáme si, aby sme boli zdraví. Želajme<br />

si, aby sme dokázali žiť správne<br />

podľa vôle nášho stvoriteľa, potom<br />

budeme zdraví.<br />

Artur Zatloukal


R E I N K A R N Á C I A<br />

Reinkarnácia<br />

a kresťanské dogmy<br />

Viera v znovuzrodenie a prevteľovanie duší má svoje korene hlboko v dejinách duchovna.<br />

Je zdokumentovaná v najrôznejších formách u väčšiny vyspelých kultúr<br />

a národov všetkých svetadielov. Po tisícročia prežívala myšlienka reinkarnácie ako<br />

jedna zo základných filozofických tém bez toho, aby ju kresťanské dogmy označili za<br />

„nekresťanskú“. Odhliadnuc od teológie a filozofie sa dnes ukazuje, že mnoho ľudí<br />

hľadajúcich pravdu dokáže uviesť do súladu svoje presvedčenie o Kristovom posolstve<br />

s myšlienkou reinkarnácie. Prečo si teda kresťanské dogmy robia s témou reinkarnácie<br />

také starosti?<br />

yšlienka o znovuzrodení nesmrteľnej<br />

duše získava v zá-<br />

M<br />

padnej kultúre svoj zvláštny význam;<br />

v súčasnosti jej presvedčivosť<br />

vzrastá<br />

v nadväznosti na<br />

základné etické<br />

vzorce klasickej<br />

gréckej filozofie.<br />

Filozofi ako Pytagoras<br />

zo Samu,<br />

Sokrates a Platón<br />

vo vrcholnom období<br />

gréckej antiky<br />

(5.–4. storočie pred<br />

Kristom) dobre<br />

poznali myšlienku<br />

o pre v teľova n í<br />

duší.<br />

Posledný z menovaných<br />

v jednom<br />

zo svojich slávnych<br />

fiktívnych dialógov<br />

hovorí so Sokratom<br />

(„Menón“, 15)<br />

o duši, ktorá je nesmrteľná<br />

a viackrát<br />

zrodená a mnohého<br />

znalá, na čo<br />

Sokrates a Platón na stredovekej kresbe<br />

sa môže rozpomenúť. Poznatky antických<br />

filozofov o znovuzrodení a prevtelení<br />

duše zažili svoju mohutnú renesanciu<br />

na duchovne historickom<br />

zlome medzi neskoršou antikou a raným<br />

kresťanstvom – v školách neoplatónovcov<br />

a neopytagorejcov na<br />

juhu Talianska. Ich učenie významnou<br />

mierou pôsobilo na myslenie<br />

vzdelaných vrstiev vtedajšej doby<br />

a bolo považované za protiváhu stále<br />

viac sa rozširujúceho kresťanstva.<br />

J<br />

REINKARNÁCIA<br />

A KRESŤANSKÁ<br />

VIERA: VZÁJOMNE<br />

NEZLUČITEĽNÉ<br />

MYŠLIENKY?<br />

e skutočne až zarážajúce, aké je<br />

v mnohých ohľadoch blízke myšlienkové<br />

bohatstvo týchto antických<br />

filozofov kresťanskému učeniu:<br />

napríklad predstava o jedinej<br />

najvyššej bytosti, nad všetkým stojacom<br />

„Jedinom“, z vyžarovania<br />

ktorého vzniklo celé stvorenie s duchom,<br />

dušou a matériou, ako formami<br />

bytia. Alebo ich náuka o nevyhnutnosti<br />

odplaty za zlé skutky,<br />

alebo vyrovnanie následkov takých<br />

činov. Je možné niečo také zvládnuť<br />

iba v jedinom živote? Na túto<br />

otázku odpovedal Platón už pred<br />

storočiami – duša pre neho jestvovala<br />

ešte pred pozemským zrodením,<br />

a teda bola nesmrteľná, takisto<br />

aj „viackrát zrodená“, aby na svojej<br />

pozemskej púti dozrievala.<br />

5<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


R E I N K A R N Á C I A<br />

Origenes (185–254)<br />

Neskorší antickí filozofi, ktorí<br />

o storočia neskôr nadviazali na poznatky<br />

Platóna a ostatných filozofov,<br />

svoje chápanie vesmíru a človeka<br />

rozšírili medzi ľuďmi, hľadali a udržiavali<br />

spojenie so všeobecným povedomím<br />

vtedajšej doby. Obzvlášť vo<br />

vzdelaných vrstvách sa ľudia živo zaoberali<br />

vedením a poznatkami, ktoré<br />

jednotlivé filozofické školy šírili ďalej.<br />

Toto snaženie, prirodzene, mohlo<br />

nájsť odozvu u nejedného vnútorne<br />

otvoreného a hľadajúceho človeka,<br />

ktorému sa tak otvárala cesta k posolstvu<br />

Syna Božieho. Im tiež iste nebola<br />

myšlienka reinkarnácie na tejto<br />

ceste prekážkou. A prečo by neboli<br />

s týmto myšlienkovým bohatstvom<br />

o znovuzrodení a prevteľovaní duše<br />

oboznámení – alebo snáď dokonca<br />

stotožnení – aj Ježiš a jeho učeníci?<br />

Celkom logicky sa táto myšlienka<br />

dá spojiť s Kristovou náukou o zákonitom<br />

vzájomnom pôsobení medzi<br />

„siatím a zberom úrody“ („Nemýľte<br />

sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek<br />

zaseje, to bude aj žať.“ Gal. 6, 7).<br />

6<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008<br />

E<br />

JEŽIŠ KRISTUS<br />

A REINKARNÁCIA<br />

vanjelium podľa Matúša v 11. a 17.<br />

kapitole hovorí, že Ježiš oslovoval<br />

Jána Krstiteľa ako „znovuzrodeného<br />

Eliáša“. V tejto súvislosti sa môžeme<br />

tiež zamyslieť nad stretnutím Ježiša<br />

a jeho učeníkov so slepým<br />

človekom. Evanjelista Ján<br />

o tom píše v kap. 9 svojho<br />

evanjelia: „Ako šiel, videl<br />

človeka, ktorý bol od narodenia<br />

slepý. Jeho učeníci<br />

sa ho spýtali: ‚Rabbi, kto<br />

zhrešil, on, alebo jeho rodičia,<br />

že sa narodil slepý?‘ “<br />

Položili túto otázku, pretože<br />

sa domnievali, že<br />

nájdu dôvod chlapcovho<br />

postihnutia v previneniach<br />

z predošlých životov? Podľa<br />

evanjelia nebol Ježiš touto<br />

otázkou zo strany učeníkov<br />

ani v najmenšom prekvapený,<br />

ani sa ich nepýtal,<br />

ako na takúto myšlienku<br />

vôbec prišli. Namiesto<br />

toho odpovedal svojím<br />

konaním – tohto slepého<br />

chlapca vyliečil. Či a ako<br />

rozumeli Ježišovi učeníci tejto „odpovedi“,<br />

to necháva evanjelium otvorené.<br />

Ich priama otázka nám však umožňuje<br />

myšlienkové spojenie s učením<br />

antických filozofov o „odplate skutkov“,<br />

ako i s ranokresťanským teológom<br />

Origenom (185–254 n. l.), ktorého<br />

myšlienky o reinkarnácii sú<br />

základným pilierom teórie mnohých<br />

jeho stúpencov aj v súčasnosti.<br />

D<br />

PREDSTAVA VIERY<br />

PODĽA ORIGENA<br />

ielo tohto vo svojej dobe veľmi<br />

slávneho teológa malo značný<br />

vplyv na jeho kolegov teológov až<br />

do 6. storočia n. l. Spísal okrem<br />

iného prvé systematické podanie<br />

kresťanskej náuky (De principiis –<br />

O základoch). Predtým, než v Cézarei<br />

na pobreží Stredozemného<br />

mora v Palestíne založil filozofickú<br />

školu, študoval a vyučoval na teologickej<br />

škole v Alexandrii. Táto škola<br />

bola naklonená myšlienke zjednotiť<br />

posolstvo Krista s poznatkami<br />

gréckych filozofov. Sám Origenes<br />

zastával túto myšlienku a ako<br />

„učený“ filozof podporoval svojich<br />

žiakov, aby študovali grécku filozofiu<br />

a vážne skúmali jej poznatky.<br />

Patrilo k nim aj učenie o prevteľovaní<br />

duše a znovuzrodení, ktorého<br />

zmyslom bolo odčinenie skutkov.<br />

Origenes prepojil tento myšlienkový<br />

prúd s kresťanskou vierou v lásku<br />

a Božiu spravodlivosť.<br />

Tu musíme uviesť, že Origenes považoval<br />

ľudí za „padlých anjelov“,<br />

ktorí kedysi prejavili „odpor“ voči<br />

Božiemu zámeru a boli vyhnaní<br />

na zem ako ľudské duše. Pokiaľ tu<br />

na zemi nechcú byť stratení, musia<br />

nájsť cestu, ktorá ich – zbavených<br />

všetkých pochybností – zavedie späť<br />

do ríše anjelov. Svoje pozemské smerovanie<br />

si na tejto ceste určujú svojimi<br />

skutkami ľudia sami – v dobrom<br />

i menej dobrom zmysle slova.<br />

Zároveň im spravodlivosť a Božia<br />

láska umožňuje, aby svoje pochybenia<br />

odčinili – konkrétne tým, že<br />

spoznajú a využijú pozemský osud<br />

ako „liek“ (ako to nazýva Origenes),<br />

ktorý sa dočká odmeny, pozitívnej<br />

odozvy aj na onom svete.<br />

Toto chápanie vzťahu ľudského<br />

osudu k Božej spravodlivosti a láske<br />

vtedy považovali mnohí teológovia<br />

za presvedčivé, pretože dávalo uspokojivú<br />

odpoveď na kľúčovú otázku,<br />

prečo sa jeden narodí zdravý a druhý<br />

chorý, bohatý alebo chudobný, do<br />

dobrých alebo zlých pomerov. Origenes<br />

bol presvedčený, že „nie je nespravodlivosti<br />

u Boha“; usúdil, že


R E I N K A R N Á C I A<br />

osudové nerovnosti pri zrodení sú<br />

spôsobené samotnými ľuďmi, ich<br />

bytím a skutkami. „Pokiaľ nie sú<br />

osudové rozdielnosti duší jednotlivých<br />

bytostí určujúcou okolnosťou,<br />

kde a ako sa kto narodí, máme<br />

azda predpokladať, že sa tak deje<br />

náhodne a bez pravidiel?“ pýta sa<br />

Origenes. A vyvodzuje z toho: „Pokiaľ<br />

by sme to predpokladali, tak už<br />

nemôžeme veriť, že svet bol stvorený<br />

Bohom a je riadený jeho prozreteľnosťou…“<br />

a ďalej: „…nemohli by<br />

sme očakávať, že Boh bude usmerňovať<br />

konanie každého z nás.“<br />

Ako príklad môže poslúžiť osud<br />

Jákoba a Ezaua. Keď bola Rebeka tehotná<br />

a očakávala dvojčatá, povedal<br />

jej „hlas Pána“, že z nej vzídu dva<br />

národy (1. Mojžiš /Gn, 25, 23), (bratia,<br />

pozn. red.) a starší bude slúžiť<br />

mladšiemu, pretože ten (Jákob) je<br />

Bohu milý, Ezau však nie (Rimanom<br />

9, 13). Toto zvestovanie osudu ešte<br />

nenarodených môže byť vysvetlené<br />

jedine tým, že predpokladáme existenciu<br />

duše a osudových zauzlení<br />

v predošlých životoch. „Musíme sa<br />

domnievať, že Jákob bol na základe<br />

zásluh v predošlom živote Bohom<br />

oprávnene milovaný a bol pred bratom<br />

aj zaslúžene uprednostnený…“<br />

ORIGENES ZAVRHNUTÝ<br />

AKO ZVESTOVATEĽ<br />

MYLNÉHO UČENIA<br />

O<br />

rigenes a jeho teologické názory<br />

boli vo svojej dobe veľmi<br />

uznávané a vyzdvihované, rovnako<br />

aj jeho myšlienky o preexistencii<br />

duše a prevteľovaní, no tri storočia<br />

po jeho smrti toto kresťanské uznanie<br />

vymizlo. Bol označený za gnostika<br />

a heretika a bol prekliaty. Už za<br />

svojho života zažíval zo strany cirkvi<br />

a jej hodnostárov odpor k určitým<br />

častiam svojho učenia, no jeho pozícia<br />

teológa bola natoľko silná, že<br />

sa dokázal obhájiť. Aj cirkev mala<br />

v 2. a 3. storočí dosť svojich starostí,<br />

aby sa ubránila útokom zvonku<br />

(napr. prenasledovanie kresťanov)<br />

a prežila. Od polovice 3. storočia<br />

však kresťanstvo veľmi zosilnelo<br />

a v 4. storočí vďaka vplyvu „Milánskeho<br />

ediktu“ (313) cisára Konštantína<br />

Veľkého sa stalo štátnym náboženstvom<br />

v rámci Rímskej ríše.<br />

Od tohto okamihu predstavovali<br />

kresťania v štáte silu nemalého významu.<br />

Rímsky „Petrov stolec“ predstavovaný<br />

pápežom, rovnako tak<br />

ako svetská moc predstavovaná rímskym<br />

cisárom boli určitým spôsobom<br />

vzájomne prepojené. Stávalo sa,<br />

že cisár zasahoval zásadným spôsobom<br />

do vnútrocirkevných záležitostí,<br />

pokiaľ to považoval za<br />

politicky nevyhnutné.<br />

Tento vplyv pretrvával<br />

aj počas spomínaných<br />

názorových stretov,<br />

ktoré už dlhú dobu<br />

viedli vnútri cirkvi<br />

k problémom, no museli<br />

by ť z rôznych<br />

dôvodov odsunuté.<br />

V 4. storočí sa však vehementne<br />

drali do popredia.<br />

O čo teda išlo?<br />

Bolo to predovšetkým<br />

s p o r n é v n í m a n i e<br />

Božej trojjedinosti zo<br />

strany cirkevných otcov.<br />

Mnohí z nich, prevažne<br />

východní hodnostári,<br />

videli v učení<br />

cirkvi o jednotnej podstate<br />

Boha a jeho synov<br />

ako aj v ich jednotnom<br />

pôsobení nebezpečenstvo<br />

pre mnohobožstvo.<br />

Dôrazne sa preto<br />

stavali na odpor voči tomuto článku<br />

viery; jedným z nich bol napr. Arius<br />

(*375), biskup Alexandrijský. On<br />

sám a s ním aj učitelia a mnísi origenovej<br />

školy v Cézarei sa považovali<br />

za nástupcu Origena. Pre nich<br />

boli (nie celkom v súlade s Origenom)<br />

zjednodušene povedané Boh<br />

Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý tri<br />

oddelené božské osobnosti, pričom<br />

Synovia svojou podstatou a mocou<br />

nedosahovali božskosť Otca. Ježiš<br />

bol pre nich rovnako vzdialený od<br />

Otca ako aj od ľudí.<br />

Otázky tohto druhu, sprevádzané<br />

mohutnými spormi, kliatbami a exkomunikáciami<br />

tvorili ťažisko prvých<br />

piatich ekumenických koncilov;<br />

na prvom koncile roku 325 n. l.<br />

v meste Nikaia bolo formulované<br />

rané vyznanie viery, dogmy o Božej<br />

trojjedinosti.<br />

Arius a Origenovi stúpenci so svojimi<br />

názormi podľahli. Nasledovali<br />

Detail kresťanskej hrobky v paláci Rondanini, ktorý<br />

znázorňuje prívrženca filozofa<br />

Origena spolu s jeho žiakmi<br />

ešte štyri ďalšie koncily, kým mohli<br />

byť v polovici 6. storočia napokon<br />

spory okolo trojjedinosti a ďalších<br />

otázok s ňou spojených považované<br />

7<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


R E I N K A R N Á C I A<br />

za vyriešené, aspoň pre „Petrov stolec“<br />

v Ríme. Cirkevní otcovia, teológovia<br />

a ich prívrženci, ktorí<br />

zastávali iný názor, než hlásali ustanovenia<br />

„svätej katolíckej cirkvi“,<br />

boli vylúčení ako heretici. Tento<br />

osud postihol aj Origena a jeho dielo<br />

na 5. ekumenickom koncile v Konštantinopole<br />

v roku 553 n. l.<br />

Už 10 rokov predtým vydal cisár<br />

Justinián edikt (544), ktorý bol špeciálne<br />

namierený proti Origenovi<br />

(Contra Origenem). Cisár vydal<br />

tento edikt, pretože chcel zneškodniť<br />

Origena a jeho učenie, ktoré bolo pilierom<br />

názorov jeho odporcov. Chcel<br />

tiež vylúčiť riziko, že by sa rozrastajúce<br />

spory kresťanov mohli stať<br />

kolískou nepokojov v celej ríši. Východné<br />

– grécke a západné – rímske<br />

záujmy stáli totiž proti sebe v ostrej<br />

opozícii. Justinián teda zavrhol Origena<br />

vrátane jeho „odporného a zatrateniahodného<br />

učenia“ (Kánon 9<br />

Ediktu). Zahrnul doň výslovne aj<br />

témy znovuzrodenia, o ktorých Origenes<br />

hovorí: „…podľa miery ich<br />

Tertullianus (160–220)<br />

hriechov sa oni (ľudia) budú do tela<br />

navracať dokonca druhý a tretíkrát<br />

aj častejšie, aby sa po dokončení<br />

8<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008<br />

očisty navrátili do svojho predošlého<br />

stavu bez tela a hriechu.“ (Cit.<br />

podľa Franza Diekampa, str. 46, viď<br />

zoznam literatúry.)<br />

A 165 svätých otcov neskoršieho<br />

Konštantinopolského koncilu (r. 553)<br />

300 rokov po jeho smrti Origena zavrhlo.<br />

Okrem iného z rovnakého dôvodu,<br />

ktorý uviedol cisár „Anathematista<br />

1.“: „Keď niekto zastáva<br />

vybájenú preexistenciu duše a z toho<br />

plynúce fantastické znovuobnovenie<br />

(opätovné vtelenie), nech je prekliaty.“<br />

A tak – zásluhou cisárskeho<br />

ediktu rovnako ako rozhodnutím<br />

koncilu – vyhasla Origenova hviezda<br />

na nebi kresťanskej teológie.<br />

K<br />

KRESŤANSKÉ UČENIE<br />

VERZUS FILOZOFIA<br />

osudu Origena a jeho diela ešte<br />

pred samotným jeho odsúdením<br />

prispela vnútrocirkevná snaha, majúca<br />

veľkú odozvu už za čias Origenových.<br />

Tento teologický<br />

smer presadzoval výlučne cirkevnú<br />

náuku, nadraďoval ju<br />

všetkému ostatnému, najmä<br />

nad akýkoľvek druh filozofie,<br />

ktorá bola v tomto smere zatracovaná<br />

ako gnostická a heretická.<br />

Otcom tohto duchovného<br />

postoja bol kresťanský spisovateľ<br />

a Origenov skoro súčasník<br />

Tertullianus (160–220<br />

n. l.) so svojimi literárne<br />

uznávanými dielami. Zápalisto<br />

a nekompromisne kritizoval<br />

predovšetkým grécku<br />

filozofiu. Jeho „kresťanský“<br />

antifilozofický duchovný názor<br />

našiel významnú odozvu<br />

v rámci cirkvi a po stáročia<br />

s neutíchajúcou výdržou silne<br />

ovplyvňoval i svetový názor. Až<br />

v období renesancie sa začali ľudia<br />

odvracať od tohto duchovného postoja.<br />

Je celkom logické, že tento filozofii<br />

vzdialený postoj, navyše v spojení<br />

s dogmatickými pochybnosťami,<br />

tiež zohral svoju úlohu pri tvorbe<br />

názoru na Origena počas rozbrojov<br />

v 5. a 6. storočí. Bolo známe, že Origenes<br />

filozofiu síce podriaďoval kresťanskej<br />

teológii ako jej „dcéru“, no na<br />

druhej strane základom teórie teológa<br />

Origena boli poznatky platónskych<br />

a neoplatónskych filozofov.<br />

Všetky uvedené okolnosti spolu<br />

so súhrou udalostí mali za následok,<br />

že sa Origenove spisy a s nimi<br />

aj myšlienka reinkarnácie stali „heretickým“<br />

tŕňom v oku strážcov cirkevných<br />

dogiem. Ponechajme otvorenú<br />

samotnú otázku, či k tomu<br />

muselo dôjsť. Je zrejmé, že Origenes<br />

chcel oprávnene prepojiť antické<br />

zmýšľanie o znovuzrodení a prevteľovaní<br />

duše s kresťanským uvažovaním.<br />

Na jednej strane bola pre<br />

neho myšlienka reinkarnácie veľmi<br />

blízka ako duchovne historicky zrelé<br />

(a Ježišovi iste známe) myšlienkové<br />

bohatstvo. Na druhej strane mohla<br />

byť v kresťanskej viere prostredníctvom<br />

myšlienky reinkarnácie vyzdvihnutá<br />

Božia spravodlivosť nad<br />

akúkoľvek pochybnosť. Zoči-voči<br />

týmto aspektom je ťažko pochopiteľné,<br />

prečo kresťanské konfesie do<br />

dnešných dní tvrdo tabuizujú myšlienku<br />

reinkarnácie ako nezlučiteľnú<br />

s kresťanstvom a učia, že „človeku<br />

je predurčené zomrieť len raz“ a že<br />

„po smrti nie je žiadna reinkarnácia“<br />

(Katolícky katechizmus).<br />

Moderní teológovia v rozhovoroch<br />

a svojich vyjadreniach často paradoxne<br />

vzbudzujú dojem, akoby chceli<br />

okolo Origena a jeho učenia vytvoriť<br />

akúsi bariéru, ako keby sa učenie<br />

o znovuzrodení nikdy opravdivo<br />

nevzťahovalo ku Kristovmu učeniu,<br />

ale bolo nanajvýš jeho vedľajšou témou.<br />

Takéto výpovede vonkoncom<br />

neobstoja najmä tvárou v tvár napr.


R E I N K A R N Á C I A<br />

„komentáru k Jánovmu Evanjeliu“,<br />

kde sa Origenes témou reinkarnácie<br />

zaoberá na niekoľkých stranách<br />

(kniha VI, kap. 7: Ján ako znovuzrodený<br />

Eliáš). Má táto bariéra slúžiť na<br />

to, aby si udržali od tela zástancov<br />

myšlienky reinkarnácie všemožných<br />

ezoterických zoskupení, ktoré až doposiaľ<br />

prichádzali s historicky neistými<br />

argumentmi? Alebo pracujú<br />

na obvinení, že na určitých miestach<br />

v biblii, ktoré by potvrdzovali myšlienku<br />

reinkarnácie, boli texty sfalšované<br />

(cirkvou)? Namiesto „contra<br />

Origenem“ malo byť toto obvinenie<br />

radšej posudzované starostlivým vypracovaním<br />

argumentov týkajúcich<br />

sa reinkarnácie a kritickým porovnávaním<br />

historických textov Biblie.<br />

O<br />

IBA BEZBOŽNÁ<br />

MYŠLIENKA NA<br />

„SEBASPASENIE“?<br />

rigenes, významný muž raného<br />

kresťanstva, sa vážne zaoberal<br />

myšlienkou prevteľovania a znovuzrodenia<br />

a uviedol ju do vzťahu<br />

s učením Krista. Netvorí samostatné<br />

učenie. Je jedným zo stavebných kameňov<br />

celistvého obrazu chápania<br />

kresťanskej duchovnej zodpovednosti<br />

voči Stvoriteľovi, svetu i sebe<br />

samému. Znovuzrodenie nie je nič<br />

iné než „liek“ smerujúci k duchovnému<br />

uzdraveniu, aby sme mohli<br />

z nížin pozemského života po stupňoch<br />

vystúpiť nahor až do raja. Ucelený<br />

obraz, z ktorého celistvosti pramení<br />

sila jeho presvedčenia.<br />

Avšak dogmatický výklad, ktorý<br />

zastáva vykúpenie seba samého<br />

a všeobsiahle vykúpenie sveta skrz<br />

Ježišovu misiu a vykupiteľskú smrť<br />

nie je logicky vysvetliteľný ani pochopiteľný.<br />

Koniec-koncov, kde v Ježišových<br />

slovách nájdeme jasnú oporu pre<br />

„vykúpenie iného človeka“ skrz jeho<br />

(vykupiteľskú) smrť? Nezdôrazňoval<br />

snáď pravý opak, že čo človek zaseje,<br />

to musí aj zožať, že teda sám musí<br />

zožať úrodu, pre ktorú zasial zrno?<br />

A keby aj skutočne bolo<br />

v Božom pláne zakotvené,<br />

že Syn Boží má spasiť zem<br />

a ľudstvo svojou násilnou<br />

smrťou, prečo by sa Ježiš<br />

počas svojho krátkeho<br />

pozemského života vôbec<br />

namáhal ľudí neústupne<br />

a dôrazne napomínať –<br />

„Čiňte pokánie! Nasledujte<br />

ma, nasledujte moje<br />

slovo!“ Jasne podporoval<br />

vlastné snaženie človeka<br />

pre jeho vlastný prospech,<br />

razil a ukázal mu k tomu<br />

cesty, no ísť po nich musí<br />

sám.<br />

Často sa voči myšlienke<br />

reinkarnácie a predstave,<br />

že opakovanie pozemských<br />

životov slúži na odčinenie<br />

karmy namieta,<br />

že podporuje postoj, ktorý pohŕda<br />

človekom. Ak sú teda naši najbližší<br />

sami vinní za spätné dopady rán<br />

svojho osudu, neznamená to, že by<br />

sme ich mali vo svojich starostiach<br />

nechať samých?<br />

Taký postoj je úplne zvrátený<br />

a nemá v kresťanskom chápaní reinkarnácie<br />

miesto. Ježiš predsa<br />

jasne a zreteľne požadoval: „Miluj<br />

blížneho svojho ako seba samého!“<br />

A milosrdenstvo, ktoré podporoval,<br />

musí byť naplnené v každom živote,<br />

dokonca aj vtedy, keď sa človek rovnako<br />

ako Goethe domnieva, že tu<br />

pobýval už tisíckrát a dúfa, že sa<br />

ešte tisíckrát navráti.<br />

Prirodzene, keď to Goethe, obracajúc<br />

sa na J. Daniela Falka, hovoril,<br />

musel pri tom šibalsky požmurkávať,<br />

inak by ani nemohol byť básnikom<br />

Faustovej drámy. Tisíckrát<br />

opakovaný a nezáväzný život by<br />

Johann Wolfgang von Goethe (1749–1832)<br />

v ňom bol možný jedine v čarovnej<br />

rozprávke pod Mefistofelovou<br />

réžiou. Faustovský človek naopak<br />

zažíva, „že každá pozemská púť je<br />

krátkou školou“, kde len jeho neúnavné<br />

snaženie, hoci aj v opakovaných<br />

životoch, vytvorí predpoklad<br />

na to, aby sa k nemu zhora sklonila<br />

pomáhajúca láska, podporujúca<br />

ho vo vzostupe z pominuteľnosti<br />

do vyšších sfér.<br />

Dr. Monika Schulze<br />

Literatúra:<br />

Citáty k Origenovi: H. Görgemann/H.<br />

Karpp, Origenes Vier Bücher von den<br />

Prinzipien, Texte zur Forschung, sv.<br />

24, Wissenschaftl. Buchgemeinschaft<br />

Darmstadt, 1976 – tiež (s. 3): Franz<br />

Diekamp, K chronologii origenovských<br />

sporů v 6. století: Historisches Jahrbuch<br />

der Görres-Gesellschaft 21, 1900, str. 411<br />

a dále<br />

Waltraud Große, Der Reinkarnationsgedanke<br />

und seine Ablehnung durch das<br />

5. ökumenische Konzil, Pracovné zošity,<br />

Zošit 1, Nakl. Dr. Monika Schulze, 1993<br />

Hans Joachim Störig, Kleine<br />

Weltgeschichte der Philosophie,<br />

Kohlhammer, Stuttgart 1968<br />

9<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


Z D R AV I E<br />

Zhubné následky fajčenia sú všeobecne dobre známe: postupná otrava organizmu nikotínom spôsobujúca dýchacie ťažkosti, poruchy<br />

srdca a krvného obehu, či dokonca rakovina. Čo sa však odohráva na duchovnej úrovni? Ovplyvňuje fajčenie aj vlastné, nemateriálne<br />

JA človeka? Christopher Vasey, liečiteľ pôsobiaci v Ženeve vo Švajčiarsku, odpovedá na tieto otázky.<br />

Duchovné následky<br />

fajčenia<br />

abak bol do konca 15. storočia<br />

T v Európe neznámym pojmom.<br />

Doviezol ho až Krištof Kolumbus<br />

z Ameriky. Najskôr bol mylne používaný<br />

pre medicínske účely, napríklad<br />

ako prostriedok na odvodnenie.<br />

Pestovanie tabaku sa udomácnilo<br />

najprv v Španielsku a Portugalsku.<br />

Neskôr sa rozšírilo i do ostatnej časti<br />

Európy. S rastúcim dopytom sa začal<br />

tabak pestovať najmä na veľkých<br />

plantážach severnej Ameriky, na<br />

Antillách a na Kube. V tom čase sa<br />

tabak prevažne šnupal alebo sa žuval.<br />

Len zriedkavo bolo vidieť fajčiarov<br />

s fajkou, cigarou alebo cigaretou.<br />

Prvé cigarety sa objavili v roku 1674,<br />

fajčiari si ich zakrúcali sami. Popularita<br />

cigariet prudko stúpla s ich<br />

priemyselnou výrobou v roku 1842,<br />

odkedy sa datuje ich celosvetové<br />

rozšírenie. Počet fajčiarov závratne<br />

narastal. Vo Francúzsku napríklad<br />

bola ročná produkcia cigariet v roku<br />

1860 len 7 miliónov kusov, v roku<br />

1893 už jedna miliarda a v roku 1960<br />

až 50 miliárd! V roku 1991 to bolo<br />

rekordných 97 miliárd cigariet.<br />

10<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2008<br />

Zatiaľ čo iné drogy užívajú len určité<br />

skupiny obyvateľstva, fajčenie<br />

nepozná hranice. Fajčia muži i ženy,<br />

bez rozdielu vierovyznania či vzdelania.<br />

Cigaretový dym sa šíri od moderných<br />

veľkomiest až po najprimitívnejšie<br />

kmene.<br />

Ú<br />

MOST MEDZI<br />

DUCHOM A TELOM<br />

činok nikotínu sa prejavuje nielen<br />

bežne známymi príznakmi.<br />

„Vnútorný príjemný pocit“ zasahuje<br />

aj to najvnútornejšie jadro človeka –<br />

jeho ducha. Škodlivé látky, ktoré sa<br />

fajčiarom dostávajú do krvi, spôsobujú<br />

zmenu jej zloženia a tým aj<br />

zmenu jej vyžarovania. Ako sme už<br />

uviedli v iných článkoch Sveta Grálu,<br />

vyžarovanie krvi človeka je dôležité<br />

kvôli správnemu fungovaniu duše<br />

obývajúcej fyzické telo. Krv vysiela<br />

lúče alebo vlny svojou jemnosťou<br />

podobné tým vyžarovaniam, ktoré<br />

vychádzajú z najhustejšieho obalu<br />

duše –„astrálneho tela“. Podobnosť<br />

týchto žiarení vytvára „most“ medzi<br />

telom a dušou, po ktorom prebiehajú<br />

všetky informácie medzi materiálnym<br />

a nemateriálnym. Práve týmto<br />

mostom je duch počas svojej inkarnácie<br />

na zemi pevne spojený s telom.<br />

Vyžarovanie krvi závisí teda od<br />

jej zloženia, mení sa aj stravou a má<br />

vplyv na náš duševný stav: napríklad<br />

zníženie hladiny cukru v krvi vyvoláva<br />

pocity úzkosti; nedostatok vi-


Z D R AV I E<br />

tamínu B vedie k pocitom strachu,<br />

priveľa olova v krvi vyvoláva depresie.<br />

Aj nikotín podstatne vplýva na<br />

vyžarovanie krvi a tým pochopiteľne<br />

aj na duševný stav človeka.<br />

Nikto však nie je voči vonkajším<br />

vplyvom bezbranný. Duch človeka<br />

svojou pevnou vôľou môže výrazne<br />

ovplyvniť všetky mosty žiarenia<br />

a tým aj zmeniť svoj duševný stav.<br />

Dokáže prekonať negatívne vplyvy<br />

a sám ovládne vzniknutú situáciu.<br />

Chcenie ducha totiž vyvoláva tlak na<br />

jeho jemnohmotné obaly, ktoré ho<br />

ďalej prenášajú na fyzické telo. Tento<br />

tlak vyvoláva produkciu hormónov,<br />

meniacich zloženie krvi a jej vyžarovanie.<br />

Obrazne sa dá povedať, že<br />

človek akoby prepnutím na inú vlnu<br />

pocíti zmenu nálady.<br />

V úsilí ducha dosiahnuť pokoj produkuje<br />

telo pod duševným tlakom<br />

endorfíny. Pri zvýšenej ostražitosti<br />

zasa produkuje nadobličková žľaza<br />

adrenalín. Prirodzene, tieto pochody<br />

prebiehajú na podvedomej úrovni.<br />

Drogy majú podobné účinky ako<br />

látky, ktoré organizmus dokáže sám<br />

prirodzene produkovať. Drogy ich<br />

môžu dokonca nahradiť. Ich neobyčajný<br />

účinok spočíva v tom, že zvyšujú<br />

účinok látok, ktoré organizmus<br />

sám produkuje. Pôsobenie morfia<br />

napríklad je podobné účinkom hormónu<br />

endorfínu. Hašiš zasa účinkuje<br />

ako hormón, vylučovaný za určitých<br />

okolností mozgom. A nikotín<br />

je svojím zložením blízky acetylcholínu,<br />

tzv. „neurotransmitteru“ –<br />

látke, ktorá zabezpečuje prenos informácií<br />

od jednej nervovej bunky<br />

k druhej.<br />

Pri strese, nepokoji alebo strachu<br />

môžeme dosiahnuť vnútorný pokoj<br />

buď impulzom z vôle ducha, čo vedie<br />

k príslušným sekréciám v tele.<br />

Alebo si ho môžeme vynútiť umelou<br />

cestou zvonku, napr. prísunom<br />

nikotínu prostredníctvom fajčenia.<br />

Človek má možnosť voľby.<br />

Dôvodom, prečo sa človek rozhodne<br />

pre drogu, je skutočnosť, že<br />

je oveľa pohodlnejšie siahnuť po<br />

droge, než sa sám snažiť z vlastnej<br />

vôle. Schopnosť sebaovládania, presadiť<br />

svoju vôľu na dosiahnutie cieľa,<br />

to už vyžaduje námahu. Na druhej<br />

strane však toto úsilie podporuje vývoj<br />

ducha a rozvíja schopnosti, ktoré<br />

v ňom driemu. Tak, ako primeranou<br />

fyzickou činnosťou rozvíjame svoje<br />

telo, rozvinie sa aj duch svojím stálym<br />

pohybom – uplatňovaním vôle.<br />

Útek ku drogám, medzi ktoré patrí<br />

aj nikotín, však túto schopnosť oslabuje.<br />

Poukazuje tiež na určitú pohodlnosť<br />

i nedostatok vôle a sebadôvery.<br />

A<br />

NEBEZPEČIE<br />

ZÁVISLOSTI<br />

k sa človek rozhodne siahnuť<br />

po cigarete, pocíti viac alebo<br />

menej zreteľne jej účinok – napríklad<br />

že sa bude cítiť pokojnejší. Učí<br />

sa tak dosiahnuť cieľ bez vnútornej<br />

duševnej námahy. Nebol by to problém,<br />

pokiaľ by sa to stalo len výnimočne.<br />

No pocit príjemnosti a pohodlnosti<br />

chce fajčiar zažiť znovu<br />

a znovu. A tak siahne čoskoro po cigarete<br />

pri každej príležitosti. Duch<br />

postupne stráca schopnosť reagovať<br />

vlastnou vôľou. Čím menej sa namáha,<br />

tým je jeho vôľa slabšia. Pre<br />

fajčiara je postupne čoraz ťažšie<br />

nájsť pokoj aj bez cigarety. Potrebuje<br />

ju, už bez nej dlho nevydrží a stáva<br />

sa závislým.<br />

Je dôležité poukázať na to, že závislý<br />

je predovšetkým duch. Len<br />

duch sám je tým živým v človeku, čo<br />

je schopné vedome vnímať. Nie telo,<br />

lež duch trpí, cíti nevoľnosť, vnútornú<br />

rozháranosť, niečo mu chýba.<br />

Telo a mozog sprostredkovávajú duchu<br />

len jemné informácie. Telo môže<br />

vplyvom drogy reagovať spomalene,<br />

no zážitok závislosti sa odohráva<br />

v nemateriálnej oblasti vlastného ja.<br />

Duch si žiada drogu – aby mohol zažiť<br />

želaný stav, viaže sa na ňu vlastnou<br />

vôľou.<br />

Fajčiarska a drogová závislosť sa<br />

teda vzťahuje nielen na telo, ale aj<br />

na dušu človeka. Náklonnosť k fajčeniu<br />

alebo k iným drogám sa preto<br />

nestráca ani po smrti fyzického tela.<br />

Duše bývalých fajčiarov, alkoholikov<br />

a narkomanov naďalej túžia po<br />

týchto príjemných pocitoch, a preto<br />

sú priťahovaní do blízkosti ľudí,<br />

ktorí sa ešte môžu na Zemi oddávať<br />

tejto vášni.<br />

Vášnivá žiadostivosť fajčiara je<br />

zakotvená v duševno – duchovnom<br />

a nie v tele, preto je také ťažké s fajčením<br />

prestať. Rozhodujúce je vážne<br />

a pevné rozhodnutie z vlastnej vôle,<br />

ostatné pomocné prostriedky sú<br />

druhoradé, i keď môžu byť oporou.<br />

Telo abstinujúceho človeka začne potom,<br />

prirodzene, znovu produkovať<br />

látky, ktoré boli doteraz nahrádzané<br />

drogou.<br />

Niektorí ľudia sa stávajú závislými<br />

od tabaku udivujúco rýchlo,<br />

niektorí môžu fajčiť bez toho, aby<br />

sa u nich hneď vyvinula závislosť.<br />

Aj táto skutočnosť súvisí s doterajším<br />

duševným vývojom jednotlivca,<br />

možno aj s jeho predošlým životom<br />

na Zemi. Fajčiar, ktorý zomrie<br />

s týmto sklonom a jeho duša sa od<br />

neho nedokázala oslobodiť, príde<br />

pri novej inkarnácii s touto predispozíciou<br />

na Zem. Akonáhle sa mu<br />

naskytne príležitosť, tento sklon sa<br />

znovu prejaví.<br />

Nikotín dopraje fajčiarovi zažiť<br />

stav uvoľnenia a príjemného pocitu.<br />

– Poznanie duchovných súvislostí<br />

mu však môže významne<br />

pomôcť k pevnému rozhodnutiu<br />

opustiť túto pohodlnú cestu – s určitosťou<br />

to bude v prospech jeho duchovného<br />

vývoja.<br />

Christopher Vasey<br />

11<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2008


I N Š P I R Á C I A<br />

Odkiaľ sa berú vynálezy?<br />

Ako sa inšpirácia stane navigačným<br />

systémom tvorivého človeka<br />

Satelitné navigačné systémy sú výborným<br />

pomocníkom k rýchlemu a istému<br />

dosiahnutiu cieľa. K aktivácii navádzania<br />

stačí zadať štart a cieľ. Aj naša cesta životom<br />

potrebuje cieľ a „vedenie zhora“. Navigáciou<br />

má byť inšpirácia, vnútorný hlas<br />

či vyciťovanie, ktoré nás usmerňujú na<br />

ceste k cieľu. Avšak väčšina z nás sa, žiaľ,<br />

tento človeku prirodzený navigačný systém<br />

už odnaučila používať. Niektorí vynálezcovia<br />

patria k tým nemnohým, ktorí<br />

tento „systém vnútorného navádzania“<br />

ešte dokážu používať. Pre ich geniálne<br />

nápady a kreatívne riešenia je vedenie<br />

zhora nepostrádateľné. Leo Lustig vo svojom<br />

článku objasňuje princíp schopnosti<br />

vynaliezať – od prvej myšlienky až k hotovému<br />

výrobku a zároveň prináša podnety<br />

pre vynálezcov a tých, ktorí sa ešte len<br />

chcú stať „vynaliezavými“.<br />

V<br />

KTO JE VYNÁLEZCA?<br />

ynálezca je človek neúnavne hľadajúci<br />

a zároveň úspešne nachádzajúci.<br />

Hľadajúcimi sú viac-menej<br />

všetci ľudia. Každý človek niečo<br />

hľadá, či už šťastie, peniaze, úspech,<br />

moc, lásku, zdravie, istotu, zmysel<br />

života, atď…<br />

Vynálezca hľadá technické riešenie<br />

určitého problému. Tak napríklad<br />

Edison hľadal a vynašiel<br />

žiarovku, vďaka ktorej priniesol<br />

ľuďom svetlo do ich príbytkov.<br />

Karl Benz takmer súčasne s Daimlerom<br />

objavili auto a dodali<br />

tak ľuďom mobilitu. Artur<br />

12<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008<br />

Fischer objavil hmoždinku a vyriešil<br />

tým problémy upevnenia rôznych<br />

predmetov. Wilhelm Frank<br />

objavil kovanie na sklopné otváranie<br />

okien. Všetci títo vynálezcovia<br />

a mnohí ďalší sa vydali hľadať, aby<br />

vyriešili určitý technický problém<br />

a priniesli ľuďom uľahčenie a pokrok<br />

v určitom smere života.<br />

POKROK JE<br />

NEVYHNUTNÝ…<br />

…pretož e z astaven ie smer uje<br />

k úpadku. Hospodárstvo sa dnes<br />

nachádza pod narastajúcim tlakom<br />

pokroku, aby nutnými inováciami<br />

dokázalo odolávať v rastúcom konk<br />

u r e n č n o m b o j i . B u -<br />

d ú c n o s ť<br />

nepatrí<br />

najmajetnejším producentom, ale<br />

tým firmám, ktoré majú najväčší<br />

potenciál inovácie a nových nápadov.<br />

Častokrát sa však o inováciách<br />

a nových produktoch iba hovorí. Výrobky<br />

jednotlivých firiem sú navzájom<br />

čoraz podobnejšie, čím sa konkurenčný<br />

boj len priostruje. Súčasná<br />

kríza v ekonomickom vývoji je v skutočnosti<br />

krízou inovácií.<br />

V<br />

CHÝBA KĽÚČ<br />

K INOVÁCIÁM<br />

o všeobecnosti sa predpokladá,<br />

že vynálezca musí byť človek<br />

s mimoriadnym nadaním, čo však<br />

nie je nevyhnutne pravda. Niekedy<br />

stačí priemerné technické chápanie<br />

a dokonca nie je nevyhnutné ani inžinierske<br />

vzdelanie. Ani talent nerozhoduje<br />

o budúcom úspechu či<br />

neúspechu vynálezcu. Rozhodujúce<br />

sú celkom iné kritériá. Know-<br />

-how vynálezcu je zväčša veľkou neznámou<br />

a neexistujú ani špeciálne<br />

kurzy či učebnice. Avšak vynálezcovia<br />

sú predsa v niečom výnimoční,<br />

musia mať preto niečo, čo nemajú<br />

iní. Aké je tajomstvo ich úspechu?<br />

PREDPOKLADY<br />

NA VYNALIEZANIE<br />

• Znalosť v odbore: Vynálezca<br />

by sa mal vedieť dobre orientovať<br />

v zvolenom odbore a zotrvať


I N Š P I R Á C I A<br />

v ňom dlhšiu dobu. Ako hovorí ľudová<br />

múdrosť: „Šuster, drž sa svojho<br />

kopyta!“ Jedine tak možno nadobudnúť<br />

nevyhnutné skúsenosti, vyznať<br />

sa a presne vedieť, kde zákazníka<br />

„tlačí topánka“. Tento tlak, ktorý sa<br />

vyskytuje na nejakom mieste v každom<br />

odbore, je podnetom k ďalšiemu<br />

vývoju a inováciám.<br />

• Koncentrácia na jednu vec: Potreby<br />

spoločnosti a požiadavky<br />

zákazníkov smerujú k nosnej<br />

myšlienke vynálezu. Je užitočné<br />

zaoberať sa vždy tým najpálčivejším<br />

problémom, pretože práve tu<br />

sa človeku dostane všestrannej podpory.<br />

Vynálezca musí sústrediť svoje<br />

sily na tento jediný bod. Keď má na<br />

zreteli viacero plánov naraz, triešti<br />

tým svoje sily. Navigačnému systému<br />

sa zadáva predsa tiež len jeden<br />

cieľ. Sústredenie sa na jednu vec je<br />

predpokladom úspechu.<br />

• Sila mlčania: Stará múdrosť „menej<br />

slov, viac činov“ tu má svoje<br />

opodstatnenie. Vynálezca i tak<br />

obvykle nerád rozpráva o svojom<br />

pláne a to nielen z patentových dôvodov.<br />

Svoje myšlienky si ponecháva<br />

radšej pre seba. To má za následok,<br />

že sa jeho myšlienky zhutnia a tým<br />

získajú silu a istú vlastnú pohyblivosť.<br />

Nápad potom prerastá myšlienkový<br />

svet vynálezcu a preniká<br />

do vyšších oblastí, odkiaľ dostane<br />

ďalší prílev sily. Predčasným vyzradením<br />

v tomto období dozrievania<br />

by sa oslabil tlak a tým aj sila, ktoré<br />

v nápade spočívajú. Nápad zostane<br />

bez energie a rozplynie sa. Tlak<br />

zmizne ako para nad hrncom.<br />

• Nadanie a inšpirácia: Nápad vynálezcu<br />

zhutnený silou mlčania<br />

preniká do diaľav duchovného<br />

sveta, ktorý je nášmu pozemskému<br />

rozumu neprístupný. Z toho dôvodu<br />

sa vynález nedá „vyhĺbať“ iba premýšľaním.<br />

Takzvaný brainstorming<br />

preto nie je cestou k objavu. Nápad<br />

je vo vyšších sférach obdarený inšpiráciou.<br />

To sa môže prejaviť aj tak,<br />

že bádateľ obdrží náhle vnuknutia<br />

alebo vízie v obrazoch, ktoré ho pri<br />

hľadaní posúvajú ďalej. Pri tom sú<br />

nápomocné bytosti z úrovní stvorenia<br />

nachádzajúcich sa nad hrubohmotnosťou.<br />

Abd-ru-shin, autor<br />

diela „Posolstvo Grálu“, vysvetľuje<br />

činnosť „malých bytostných“<br />

takto:<br />

„Všetko, čo sa deje v ťažkej hrubohmotnosti,<br />

dokonca aj zručnosť<br />

remeselníkov, tvorba umelcov atď., je<br />

iba prevzaté z predchádzajúcej činnosti<br />

malých bytostných, ktorí toto<br />

a ešte ďaleko viac majú už hotové<br />

v strednej a jemnejšej hrubohmotnosti.<br />

Všetko to je tam dokonca ešte<br />

dokonalejšie sformované, pretože bytostní<br />

pôsobia bezprostredne v zákonoch<br />

Božej vôle, ktorá je dokonalá,<br />

a preto sa môže prejavovať iba v dokonalých<br />

formách.<br />

Každý vynález, dokonca i ten najprekvapivejší,<br />

je len výpožičkou vecí<br />

z iných úrovní, ktoré tam vykonávajú<br />

bytostní. Takýchto je tam ešte veľmi<br />

mnoho, pripravených k tvoreniu pre<br />

ľudí, aby mohli byť prenesené sem na<br />

zem do ťažkej hrubohmotnosti.“<br />

(Citát z Posolstva Grálu, prednáška:<br />

„V hrubohmotnej dielni bytostných“.)<br />

Okrem zmieňovanej inšpirácie je<br />

veľmi pravdepodobné, že niektorým<br />

vedcom k výnimočným vynálezom<br />

pomohla aj istá dávka jasnovidnosti.<br />

Tento predpoklad napr. potvrdzujú<br />

aj Vlastimil Žert a Andrej<br />

Sándor vo svojej knihe Energie pro<br />

život a techniku. Ich kniha sa venuje<br />

problematike získavania energie<br />

z éteru. Nájdeme v nej zmienku<br />

o mnohých priekopníkoch v tejto<br />

oblasti a o účinnosti a úspešnosti ich<br />

vynálezov. O nemeckom profesorovi<br />

chémie Oskarovi Korscheltovi sa<br />

zmieňujú, že mal schopnosť „vidieť<br />

ódické vyžarovanie okolo všetkých<br />

objektov aj v priestore“. Iná pasáž<br />

Thomas Alva Edison (1847–1931)<br />

Heinrich Göbel (1818–1893)<br />

Karl Friedrich Benz (1844–1929) 13<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


I N Š P I R Á C I A<br />

venujúca sa jeho vynálezu, ktorý<br />

súvisí s plochými cievkami, popisuje<br />

jeho schopnosti ešte detailnejšie:<br />

“Korschelt spočiatku vizuálne<br />

sledoval správanie éterových častíc<br />

v okruhu príťažlivosti rovnej drôtenej<br />

antény, ktoré ako priezračné obláčiky<br />

s farebným nádychom vibrujú<br />

okolo drôtu. V jeho bezprostrednej<br />

blízkosti sa hrnú rýchlo a s pribúdajúcou<br />

vzdialenosťou od neho pomalšie<br />

a na oboch koncoch nad drôtom<br />

pokračujú vo forme pozvoľna sa<br />

rozširujúceho kužeľa von a postupne<br />

sa strácajú.“ O videniach a víziách<br />

N. Teslu napr. píšu, „že už ako malý<br />

chlapec vnímal pestrofarebné ostro<br />

žiariace záblesky, obdobne ako jeho<br />

brat Daniel, keď sa rozčúlil. Neskôr<br />

videl celé obrazy vecí a scén, ktoré sa<br />

mu skutočne zjavovali, ale nie ako<br />

také, ktoré by si v mysli sám vytváral.<br />

Nejednalo sa teda o žiadne halucinácie,<br />

ale o verné obrazy, ktoré len<br />

ťažko rozoznával od reality.“<br />

SVOJIM ĽUĎOM TO<br />

DÁVA PÁN V SPÁNKU…<br />

Z<br />

uvedeného vyplýva, že skôr než<br />

Daimler, Maybach a Benz vynašli<br />

prvé auto, existoval už jeho<br />

neviditeľný pravzor/predobraz.<br />

Vynálezcovia majú totiž iba nadanie<br />

– „senzory“ schopné prijímať<br />

modely prostredníctvom vízií z jemnejších<br />

úrovní, aby ich potom na<br />

zemi „zhmotnili“ do vynálezu. Táto<br />

skutočnosť sa vyjadruje už v slove<br />

vy-nájsť. Aby mohlo byť niečo vynájdené,<br />

musí to už existovať. U vízií<br />

prekračuje bádateľ hranice rozumu.<br />

Obrazy prijíma vo forme snov, vnuknutí<br />

či spontánnych nápadov.<br />

Sú to prejavy inšpirácie a je zrejmé,<br />

že pri vynaliezaní ide o prijímanie<br />

a nie vytváranie. Slovo kreatívny<br />

znamená tvorivý, plný nápadov. Vynálezca<br />

tvorí z prameňa, ktorý je du-<br />

14<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008<br />

chovného pôvodu. Vnuknutia teda<br />

nepochádzajú z dlhého rozumového<br />

hĺbania. Prichádzajú náhle, ako blesk<br />

z čistého neba, zasahujú ducha, neraz<br />

i uprostred noci počas spánku.<br />

Každopádne sa tak deje v okamihu,<br />

keď náš rozum odpočíva a duch je<br />

schopný ľahšie prijímať. Obrazy zo<br />

snov, rovnako ako vnuknutia, prijímame<br />

prostredníctvom nášho ducha,<br />

vlastného jadra človeka. Preto<br />

sa hovorí, že svojim ľuďom to dáva<br />

Pán v spánku. Vyššie úrovne stvorenia<br />

sú ešte plné pokladov a noviniek,<br />

ktoré čakajú na odhalenie. K tejto<br />

komore plnej pokladov máme však<br />

prístup len skrz nášho ducha. Samotný<br />

rozum na to nestačí.<br />

Spracovanie a zaznamenávanie vízií<br />

sa nezaobíde bez ťažkostí, pretože<br />

sme zvyknutí zamestnávať prevažne<br />

mozog, zatiaľ čo duchovnému vnímaniu<br />

a načúvaniu sa musíme znova<br />

učiť. Zo zákulisia vyšších svetov<br />

podporujú vynálezcu v jeho úsilí bytostní,<br />

či iní neviditeľní pomocníci.<br />

Nevydarené pokusy sa premieňajú<br />

na cenné skúsenosti a nezrozumiteľné<br />

vízie sa časom ukážu ako nečakané<br />

riešenie. Malé či veľké úspechy<br />

striedajú nové ciele a predsavzatia,<br />

pričom od patentu k praktickému<br />

využitiu je ešte ďaleká cesta.<br />

V<br />

OD PATENTU<br />

K SÉRIOVEJ VÝROBE<br />

ynálezca nie je rojko s hlavou<br />

v oblakoch. I keď tam hore získava<br />

inšpiráciu, žije a stojí nohami<br />

pevne na zemi. Aby jeho myšlienka<br />

alebo vynález našiel uplatnenie,<br />

musí mať predpoklady na reálne využitie.<br />

Vynálezu a novému výrobku<br />

predchádza trpezlivá, neúnavná<br />

a cieľavedomá práca na detailoch,<br />

často sprevádzaná mnohými obchádzkami<br />

s vedomím, že hľadanie<br />

nemá skončiť pri neperspektívnom<br />

prototype. Aj zdanlivo vydarený<br />

prototyp môže kvôli nepatrným detailom<br />

zapadnúť prachom.<br />

Napríklad žiarovka má dlhú históriu<br />

vzniku. Jej historicky prvý model<br />

zostrojil Heinrich Göbel, pôvodom<br />

Nemec žijúci v New Yorku. Vo svojom<br />

hodinárstve sa venoval aj výrobe<br />

tlakomerov a vývoju žiaroviek, ktorými<br />

osvetľoval svoj výklad. Svietiaci<br />

prvok zhotovil zo zuhoľnateného<br />

bambusového vlákna. Až o 25 rokov<br />

neskôr, v roku 1879 objavil Thomas<br />

Alva Edison uhlíkovo-vláknovú žiarovku.<br />

Skutočný rozmach žiarovky<br />

nastal až v roku 1906, keď sa vynašlo<br />

vlákno, ktoré dosiahlo uspokojivý<br />

svetelný výkon a neprepálilo sa.<br />

Vynálezca vo fáze vývoja k prototypu<br />

ako aj v snahách o priemyselný<br />

výrobok nie je bez pomoci.<br />

Odhliadnuc od prípadných investorov<br />

a fanúšikov mu pri prekonávaní<br />

prekážok môžu byť nápomocní<br />

svetlí pomocníci. Svojou podporou<br />

prispejú k nájdeniu riešenia a dodávajú<br />

mu odvahu, keď už to chce<br />

vzdať. Nezdary ho nesmú odradiť.<br />

Goethe raz povedal, že človek robí<br />

chyby tak dlho, kým sa o niečo usiluje.<br />

Je nutné mať odvahu robiť chyby.<br />

Strach z posmechu je príčinou, prečo<br />

dospelí menej riskujú, a sú preto menej<br />

učenliví než deti. Dieťa je oveľa<br />

odvážnejšie než dospelí. Ako často<br />

malé dieťa spadne, kým sa naučí chodiť?<br />

Vynálezcu riziko neodradí. Má<br />

odvahu k úplne novým riešeniam<br />

a počíta s nezdarmi. Dvadsiaty americký<br />

prezident James A. Garfield to<br />

vystihol slovami: „Libra odvahy má<br />

väčšiu cenu než tona šťastia.“<br />

PATENT – NEVYHNUTNÁ<br />

POISTKA<br />

K<br />

aždý výrobca si svoje know-how<br />

dobre stráži. Novinky v oblasti<br />

inovácie sú lukratívnou záležitosťou.


I N Š P I R Á C I A<br />

Boj o autorstvo preto neraz skončí<br />

súdnym sporom. Zaistenie vynálezu<br />

obsiahlym patentom sa teda určite<br />

oplatí. Pirátstvo je žiaľ vďaka chýbajúcej<br />

kreativite a vidine lacného<br />

pokroku pomerne častým javom.<br />

OTÁZKA FINANCOVANIA<br />

P<br />

atent je vždy len prvým krokom<br />

a často jediným kapitálom vynálezcu.<br />

Využiteľnosť vynálezov je potrebné<br />

preukázať – zostrojiť prototypy.<br />

To sa nezaobíde bez investície,<br />

ktorú si vynálezca väčšinou nemôže<br />

dovoliť. Banky spravidla vynálezy<br />

nefinancujú, pretože v tomto štádiu<br />

je riziko ešte príliš vysoké. Bez<br />

vlastných prostriedkov či spriazneného<br />

investora môže preto objav<br />

upadnúť do zabudnutia.<br />

Vynálezcom neprajú aj cudzie ekonomické záujmy<br />

V lete 1931 známy vynálezca<br />

N. Tesla spoločne so svojím synovcom<br />

Patrem Sorom nainštalovali<br />

do mohutného, ťažkého luxusného<br />

auta značky Pierce Arrow asynchrónny<br />

elektromotor o výkone<br />

58,88 kW s 1800 otáčkami za minútu,<br />

poháňaný elektrickým prúdom<br />

z konvertoru voľnej energie,<br />

zachytenej špeciálnym anténnym<br />

systémom. I keď nepretržite jazdili<br />

Tesla a jeho pomocníci s týmto<br />

elektromobilom vo dne v noci po<br />

dobu jedného týždňa bez viditeľného<br />

zdroja energie, toto úspešné<br />

predvádzanie skončilo pochopiteľne bez povšimnutia finančných kruhov.<br />

Pri uvedení tohoto vozidla jazdiaceho rýchlosťou až 145 km za hodinu<br />

do sériovej výroby by totiž prišli o značné výnosy z kapitálu vloženého<br />

do naftárskeho a automobilového priemyslu. Naopak na Teslu bolo spáchaných<br />

niekoľko pokusov o atentát.<br />

(Úryvok z knihy Energie pro život a techniku)<br />

UPLATNENIE VYNÁLEZU<br />

A<br />

si len 20 % patentov sa dostane<br />

až k uplatneniu na trhu, zvyšok<br />

zostane na polceste. Tým sa prichádza<br />

o veľa inovatívneho kapitálu.<br />

Je preto dobre, ak je vynálezca<br />

zároveň aj dobrým obchodníkom.<br />

Pokiaľ nechce alebo nemôže svoj<br />

vynález sám aj vyrábať a predávať,<br />

môže ho na základe licencií zveriť<br />

do iných rúk. Licenčné právo sa<br />

veľmi podobá nájomnému právu.<br />

Pri udeľovaní licencií musí byť autor<br />

vynálezu obozretný, aby jeho<br />

objav nakoniec neskončil na vedľajšej<br />

koľaji. To môže byť aj zámer,<br />

aby novinka nevytlačila z trhu iné<br />

produkty. Preto je užitočné, ak licencia<br />

obsahuje viaceré podmienky<br />

ako napr. minimálny obrat, predovšetkým<br />

u výhradných licencií. Jednou<br />

z príčin neúspechu môže byť<br />

až priveľká nadčasovosť a v takom<br />

prípade neznalosť a nevedomosť.<br />

Autori zmieňovanej knihy Energie<br />

pro život a techniku uvádzajú príklad<br />

teológa Dr. H. Moraya, vynálezcu<br />

jedného modelu konvertora<br />

voľnej energie. Morayovi sa nepodarilo<br />

presvedčiť patentový úrad<br />

a jeho vynález kvôli nepochopeniu<br />

princípu zo strany úradníkov nezaregistrovali.<br />

Skúsený, technicky<br />

vzdelaný N. Tesla patentový úrad<br />

o fungovaní svojho modelu konvertora<br />

voľnej energie pomocou fínt<br />

presvedčil a patent získal.<br />

Z<br />

KONEČNE V CIELI<br />

a každým prevratným výrobkom<br />

je neľahká cesta. Mimoriadne<br />

vlohy sú síce najdôležitejšou<br />

časťou vynálezu, no nie jedinou.<br />

Jeho „vedenie zhora“ je porovnateľné<br />

so satelitnou navigáciou. Cesta vynálezu<br />

začína nápadom, vedie ďalej<br />

k patentu – schopnému polotovaru,<br />

pokračuje v práci na detailoch, aby<br />

sa z nehotového prototypu vyrobil<br />

upotrebiteľný výrobok, ktorý autor<br />

dovedie až k správnemu licenčnému<br />

partnerovi.<br />

Pomoci z vyšších úrovní nie sú<br />

k dispozícii len vynálezcovi, ale<br />

každému človeku a sú nenahraditeľné:<br />

„Človek zostal vo svojom duchovnom<br />

vývoji tak ďaleko, že nemôže<br />

priviesť k plnému rozvoju ani<br />

tie duchovné sily, ktoré sú mu k dispozícii.<br />

Inak by mohol podávať výkony,<br />

i podľa dnešných pojmov, hraničiace<br />

so zázrakmi.“ (Abd-ru-shin,<br />

Posolstvo Grálu, prednáška: „Zostup<br />

z kríža!“)<br />

Bez vedenia z duchovna sme ako<br />

loď so zlomeným kormidlom, ktorá<br />

je zmietaná na rozbúrenom mori.<br />

Spoliehanie sa iba na prácu mozgu<br />

nevedie k prevratným výsledkom.<br />

Až naladením sa na jemnejšiu frekvenciu<br />

naberieme smer duchovného<br />

a pozemského pokroku.<br />

Leo Lustig<br />

15<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


GÉNIOVIA<br />

V<br />

jednom z náučných slovníkov sa píše, že slovo génius<br />

pochádza z latinčiny a pôvodne označovalo ducha –<br />

ochrancu rodu i jednotlivca. Ducha – ochrancu v zmysle<br />

bytosti z nehmotného sveta. Romantizmus začal používať<br />

slovo génius na zvýraznenie toho, „že mimoriadne a pôvodné<br />

výkony či diela pochádzajú zhora – z duchovnej<br />

ríše“. Romantici tým chceli vyjadriť, že génius dokáže vidieť<br />

veci z iného pohľadu a perspektívy ako ostatní ľudia.<br />

Nachádzame u nich vlastnosti, ktoré ich odlišujú od iných<br />

ľudí: silná vnútorná potreba tvoriť, idealizmus charakterizovaný<br />

túžbou priniesť či vytvoriť niečo nové nielen pre<br />

seba, ale aj pre druhých, odhodlanosť dosiahnuť vytýčený<br />

cieľ bez ohľadu na prekážky, vnútorná pokora v zmysle rešpektu<br />

vyšších princípov, trpezlivosť, všestrannosť a vzdelanosť,<br />

flexibilita, otvorenosť k vonkajším podnetom. Tých<br />

skutočných géniov však charakterizujú aj vynikajúce kvalitatívne<br />

vlastnosti v medziľudských vzťahoch ako úprimnosť,<br />

čestnosť, komunikatívnosť, láskavosť a v neposlednom<br />

rade i zmysel pre humor.<br />

Osobnosti, ktoré by sa mohli označiť v zmysle predchádzajúcich<br />

riadkov za géniov, môžeme nájsť v mnohých<br />

krajinách a v mnohých odvetviach. História zaznamenala<br />

viacero takýchto osobností pochádzajúcich z Čiech, Moravy<br />

i Slovenska. Mnohí slovenskí géniovia pochádzali<br />

z nižších ba až najnižších spoločenských tried. Svojimi<br />

vynikajúcimi vlastnosťami sa im podarilo presadiť medzi<br />

ľuďmi s tzv. urodzeným pôvodom. Napríklad Matej<br />

Bel (1), encyklopedista a zakladateľ modernej vlastivedy,<br />

osobnosť uznávaná v celom Rakúsko-Uhorsku, bol synom<br />

mäsiara. Štefan Anián Jedlík, fyzik a vynálezca, ktorý objavil<br />

zákon elektromagnetickej indukcie o dva roky skôr ako<br />

oveľa známejší Faraday, bol synom chudobného roľníka.<br />

Adam František Kollár pochádzal z nevoľníckej rodiny.<br />

I N Š P I R Á C I A<br />

D U C H A<br />

Vďaka svojim rozsiahlym vedomostiam sa stal poradcom<br />

Márie-Terézie, pre ktorú vypracovával správy a odborné<br />

posudky v rozličných sporných právnych, historických<br />

i zahraničnopolitických otázkach. Vo svojich návrhoch sa<br />

dožadoval zrušenia nevoľníctva, zlepšenia postavenia roľníkov<br />

a umožnenia aj nešľachticom zastávať verejné úrady.<br />

Adam František Kollár, podobne ako aj ďalší slovenskí<br />

vzdelanci v tých časoch, bol fenomenálnym polyglotom.<br />

Ovládal okrem materinského jazyka nemčinu, maďarčinu,<br />

latinčinu a takmer všetky slovanské jazyky. Vo svojej dobe<br />

sa stal vďaka svojmu šachovému automatu svetoznámym<br />

aj bratislavský rodák Wolfgang Kempelen. Sediaca figurína<br />

Turka vedela uchopiť figúrku a postaviť ju na patričné<br />

miesto, pritom reagovala aj pohybmi hlavou. Princíp Kempelenovho<br />

stroja nebol dodnes odhalený. W. Kempelen<br />

prejavil nevšedné schopnosti už v mladosti, ovládal sedem<br />

jazykov, písal drámy, básne, bol všestranným vynálezcom.<br />

Skonštruoval prototypy umelých končatín, písací stroj pre<br />

slepcov. Napísal dielo zásadného významu „Mechanizmus<br />

ľudskej reči“ a skonštruoval hovoriaci stroj.<br />

Z novších dejín môžeme medzi géniov pochádzajúcich zo<br />

Slovenska zaradiť okrem iných aj Aurela Stodolu. Mnoho<br />

vedcov, vynálezcov a konštruktérov sa pokúšalo desaťročia<br />

o hospodárnejšie využívanie tepelnej energie pary. Viacerí<br />

prišli na to, ako zostrojiť výkonnejší parný motor - turbínu.<br />

Jedným z nich bol práve Aurel Stodola, ktorý položil vedecký<br />

základ projekcie a stavby parných turbín, za čo bol<br />

označený ako „otec parnej turbíny“. Je ešte mnoho osobností<br />

pôvodom zo Slovenska, ktoré si svojím prínosom pre<br />

dobro ľudí zaslúžia našu spomienku a úctu.<br />

Rudolf Harčarík<br />

Literatúra:<br />

1) „Majstri ducha“, Ladislav Švihran, Ondrej Poss 2002, Perfekt a. s.<br />

Štefan Anián Jedlík Jedlíkov model unipolárneho dynama Aurel Stodola – „otec parnej turbíny“<br />

16<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


D U C H O V N É<br />

P R Í Č I N Y<br />

O C H O R E N Í<br />

oroby sú bežnou súčasťou ži-<br />

takmer každého z nás. Keď<br />

Chvota<br />

prídu, musíme si na ne privykať ako<br />

na nechcených sprievodcov, ktorí sa<br />

objavili znenazdania, často bez viditeľnej<br />

príčiny, aby nám z nejasných dôvodov<br />

pokazili radosť zo života. Preto<br />

sa im snažíme vyhnúť, snažíme sa ich<br />

zahnať, potlačiť, vykynožiť, víťaziť nad<br />

nimi, bojovať s nimi, liečiť ich. Sú to<br />

naši nepriatelia. Preto sa tiež zaujímame<br />

o to, kto ich na nás poslal.<br />

Nie sme vychovávaní k tomu, aby<br />

sme ich korene začínali hľadať u seba –<br />

hľadáme vo svojom okolí. A skutočne<br />

sa nám darí nachádzať tisíce príčin,<br />

spôsobujúcich choroby. Sú to baktérie,<br />

vírusy, znečistené životné prostredie,<br />

menejcenná strava, sused alebo<br />

manželka, ktorí nám lezú na nervy,<br />

a jedného dňa nám spôsobia infarkt,<br />

politika, alkohol alebo trebárs pradedo<br />

so svojou nepodarenou genetickou<br />

výbavou, ktorú sme po ňom<br />

zdedili. V boji proti príčinám chorôb<br />

nám nemožno uprieť nadšenie a neohrozenosť.<br />

Zabíjame baktérie, odstraňujeme<br />

choré a prebytočné orgány<br />

alebo ich naopak dopĺňame (niekomu<br />

inému potom chýbajú), pokutujeme<br />

vyvážanie toxického odpadu, pestujeme<br />

biopotraviny, odhaľujeme stále<br />

nové patogénne faktory a hltáme lieky,<br />

ktoré sľubujú nádej.<br />

Robíme toho toľko, že by sme mali<br />

byť vlastne zdraví. Skutočnosť je však<br />

znepokojujúca: nie je to tak. Nie sme<br />

zdraví a ani sa neuzdravujeme, pretože<br />

inak by sme museli zdraví umierať.<br />

Priveľmi sme si totiž zvykli na<br />

to, že umierame na choroby, hoci by<br />

sme mali umierať preto, že sa náš čas<br />

17<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008


TÉMA<br />

naplnil. Liečením sa prepadáme často<br />

len z jednej choroby do druhej, až sa<br />

jedného dňa stane ich súčet nezlučiteľný<br />

so životom.<br />

Liečením sa prepadáme<br />

často len z jednej choroby<br />

do druhej, až sa jedného dňa<br />

stane ich súčet nezlučiteľný<br />

so životom<br />

Viera v uzdravenie je často ľuďom<br />

odňatá už na počiatku choroby: dozvedajú<br />

sa, že dostali chorobu chronickú,<br />

nevyliečiteľnú, alebo dokonca<br />

zhubnú, smrteľnú. Tieto názvy nehovoria<br />

však o skutočnej povahe<br />

chorôb vôbec nič, iba ukazujú mieru<br />

porozumenia, s akou sa k nim pristupuje.<br />

Také chápanie chorôb robí z ľudí<br />

odsúdencov, ktorí čakajú na vykonanie<br />

rozsudku. Jedinou šancou, ktorú<br />

dostávajú, je šťastná náhoda a zázrak.<br />

Čakajú na objav spásonosného lieku,<br />

čakajú, kým niekto iný zomrie, aby<br />

si privlastnili jeho orgány, čakajú, že<br />

budú mať šťastie. A potom sú tu aj ľudia,<br />

ktorí prežili, napriek tomu, že sa<br />

ich uzdravenie už nepredpokladalo.<br />

Mali šťastie? Pomohla im príroda?<br />

Prečo sa vyliečili, napriek tomu, že<br />

trpeli rovnakou nevyliečiteľnou chorobou<br />

ako mnoho iných, ktorí jej podľahli?<br />

Sú ich tisíce, desaťtisíce a možno<br />

aj viac. No aj keby bol iba jediný, spočíval<br />

by v jeho uzdravení dôkaz o tom,<br />

že nešlo o nevyliečiteľnú chorobu, ale<br />

o chorobu, ktorú sa u iných vyliečiť<br />

nepodarilo. Zostáva otázka: prečo?<br />

Napriek tomu, že existujú choroby<br />

banálne, stredne ťažké a nakoniec aj<br />

tie najzávažnejšie, poskytujú najlepšiu<br />

možnosť na odhalenie ich príčin<br />

práve tie posledne menované. Ťažké<br />

ochorenie stavia človeka zoči-voči<br />

skutočnosti, o ktorej takmer celý život<br />

vedel, no snažil sa na ňu nemyslieť:<br />

zomrie; a to pravdepodobne skôr, než<br />

predpokladal. Okrem snahy o uzdravenie<br />

začína predovšetkým inak hos-<br />

18<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008<br />

podáriť s časom, ktorý mu prípadne<br />

ešte zostáva. Snaží sa vyrovnať dlhy<br />

vo vzťahoch k ľuďom a k životu vôbec;<br />

ich existenciu a ťarchu naraz vníma<br />

intenzívnejšie. Jasne pociťuje, že stojí<br />

pred prahom, za ktorým končí vláda<br />

svetských zákonov a možnosť klamať<br />

pomocou nich seba i druhých. Cíti<br />

prítomnosť pravdy, ktorá nepozná<br />

prikrášľovanie a vrhá jasné svetlo na<br />

jeho skutky, na jeho myšlienky, priania<br />

a žiadosti. Možno vyvstane aj želanie,<br />

aby mohol ešte mnohé zmeniť,<br />

vyrovnať alebo napraviť. Toto želanie<br />

je posilnené často aj vedomím o existencii<br />

vyššej moci, ktorá riadi beh<br />

sveta i ľudských životov; tušením tej<br />

moci, na ktorú človek za svojho života<br />

takmer nedbal alebo sa jej dokonca<br />

snažil protiviť alebo ju zosmiešniť.<br />

Pod tlakom choroby a hroziaceho<br />

pozemského konca uznáva, že nežil<br />

dobre. Toto uvedomenie, ktoré človek<br />

prežíva skôr ako hlas vo svojom<br />

V čom však tkvie príčina<br />

takzvaných nevyliečiteľných<br />

chorôb, z ktorých sa vyliečia<br />

len nemnohí?<br />

vnútri než ako myšlienky vyjadrené<br />

slovami, je predstupňom pokory. Za<br />

nejaký čas sa jeho zdravotný stav začína<br />

lepšiť. Podľa toho, aký spôsob<br />

liečby človek podstúpil, začínajú sa<br />

pripisovať i zásluhy za jeho uzdravenie.<br />

Liečebné metódy, lieky a ďalšie<br />

možnosti, ktoré človek pri svojej<br />

liečbe použil, sa dostávajú do popredia<br />

záujmu, pretože nikto nepochybuje<br />

o tom, že práve ony sú príčinou<br />

uzdravovania. Sú totiž tým jediným,<br />

čo človek viditeľne podnikol, čo teda<br />

mohli uvidieť aj druhí. Kto však nazerá<br />

do ľudského vnútra? Kto si uvedomuje,<br />

že práve v tom nebadateľnom<br />

tichom okamihu, v ktorom sa v človeku<br />

zlomila jeho pýcha a samoľúbosť,<br />

spočíva počiatok zázraku?<br />

Lekári hľadajú príčiny chorôb,<br />

pretože dobre vedia, že s odstránením<br />

príčin musí zmiznúť aj choroba.<br />

V čom však tkvie príčina takzvaných<br />

nevyliečiteľných chorôb, z ktorých sa<br />

vyliečia len nemnohí? Spôsob viditeľnej<br />

liečby, ktorú v nespočetných<br />

variantoch podstupujú milióny ľudí,<br />

predsa len niektorých zachraňuje,<br />

kým ostatní ľudia chorobe podliehajú.<br />

Je to dôkaz o tom, že liečbou nebola<br />

ovplyvnená príčina choroby. Dôkaz,<br />

že príčina choroby nebola správne<br />

rozpoznaná. Je zároveň aj dôkazom,<br />

že hybnou silou uzdravenia nemohla<br />

byť len procedúra zvonku, lež niečo,<br />

v čom spočíva oveľa väčšia sila. Je<br />

možné za týchto okolností naďalej<br />

lipnúť na doterajších predstavách<br />

o vzniku chorôb a hľadať ich príčiny<br />

len vo vonkajšom svete, keď je tu ešte<br />

vnútorný svet každého z nás, ktorého<br />

význam sme si už neraz uvedomili?<br />

Nápadné je, že najviac umierajú<br />

ľudia, ktorí sa nechcú zmeniť. Majú<br />

svoje predstavy a návyky, ktoré nehodlajú<br />

opustiť. Naopak ľudia, ktorí<br />

prežili, zanechali svoj dovtedajší<br />

spôsob života. Dokázali sa vymaniť<br />

z roly obete, trpiacej pôsobením neznámych<br />

nepriateľských síl, a uvedomili<br />

si, že ich choroba je prejavom<br />

nedostatočnej harmónie s vesmírom.<br />

Pochopili, že základ ich ochorenia<br />

spočíva v nesprávnych predstavách<br />

o živote a jeho zmysle, že práve tieto<br />

názory určujú jeho smer i všetky situácie,<br />

do ktorých sa človek dostáva.<br />

Začínajú sa zaujímať o to, čo urobili<br />

v živote zle a podnikajú kroky k náprave.<br />

Nie však polovičato, zo strachu<br />

alebo s postrannou myšlienkou<br />

na návrat k starému pohodliu, len čo<br />

sa stav trochu zlepší. Je to obrat z presvedčenia,<br />

o stoosemdesiat stupňov,<br />

v ktorom niet miesta pre kompromis.<br />

Prijmú chorobu ako výzvu na zlepšenie<br />

svojho života a snažia sa uviesť<br />

ho do súladu s najvyšším poriadkom.<br />

Začínajú tento poriadok hľadať. Ľudia,


TÉMA<br />

ktorí sa uzdravili z nevyliečiteľných<br />

chorôb, dokazujú existenciu duchovnej<br />

sily, pretože práve pohyb ich ducha<br />

uviedol do pohybu aj obranné sily<br />

tela a spôsobil jeho viditeľné uzdravenie.<br />

Pokiaľ sa duch nezačal pohybovať<br />

inak, a zotrváva pri navyknutom<br />

spôsobe pohybu, ktorý vyvolal<br />

chorobu, kým človek naďalej žije vo<br />

svojich starých názoroch a predstavách,<br />

nemôže nastať žiadne uzdravenie.<br />

Táto vnútorná premena je jediným<br />

spoločným momentom, ktorý<br />

možno bez výnimky nájsť u všetkých<br />

ľudí, ktorí sa uzdravili z nevyliečiteľných<br />

chorôb.<br />

Ako naznačuje už slovo „nemoc“,<br />

každé ochorenie je určitou stratou<br />

moci. Moc človeka spočíva však jedine<br />

v spojení s celkom. Nemocný<br />

človek je teda ten, ktorý s ním stratil<br />

spojenie, pretože z nejakého dôvodu<br />

s ním nedokázal zachovať súdržnosť.<br />

Vesmír však nikdy nikoho netiesni,<br />

neobmedzuje bez príčiny – vždy iba<br />

tam, kde predchádzajúce jemné varovné<br />

signály, ktoré človeka nabádali<br />

k obnoveniu slabnúceho spojenia, vyzneli<br />

naprázdno.<br />

Ak si uvedomíme, že nositeľom života<br />

v človeku je výhradne jeho duch,<br />

kým telo vrátane rozumu je treba pokladať<br />

za oživený nástroj, je zrejmé,<br />

že udržiavanie spojenia s celkom<br />

alebo naopak jeho strata je výsledkom<br />

duchovného života. Duchovný<br />

život v nás – to sú naše želania, túžby<br />

a ciele, inšpirované našou predstavou<br />

o najvyšších hodnotách života. Táto<br />

duchovná orientácia alebo skôr dezorientácia<br />

– okrem toho, že tvorí základ<br />

našich myšlienok a pozemských<br />

skutkov – je už sama osebe zdrojom<br />

silného vyžarovania, ktoré zasahuje<br />

do vyžarovania vesmíru buď harmonicky<br />

alebo naopak rušivo. Človek sa<br />

teda už vyznávaním určitej životnej<br />

filozofie alebo svetového názoru stavia<br />

do zodpovedajúceho vzťahu k celku,<br />

ktorý svoju odpoveď či reakciu premietne<br />

do jeho života ako uľahčenie,<br />

pomoc, alebo ako prekážku. Tak sa<br />

človeku po celý život dostáva zrozumiteľnej<br />

spätnej väzby, ktorá ho nepretržite<br />

informuje o tom, či zvolený<br />

spôsob jeho existencie môže byť zo<br />

strany celku podporovaný alebo nie.<br />

Z uvedeného vyplýva, že chorobou<br />

Prevencia by mala byť založená na identifikácii konfliktných názorov,<br />

ktorých zastávanie vytvára pre celok neprijateľné vyžarovanie<br />

a proti ich pôvodcovi sa bude brániť<br />

je už chybný postoj alebo názor, ktorý<br />

človeka vedie k zodpovedajúcemu konaniu.<br />

Z tohto konania, do ktorého<br />

musíme zahrnúť aj myšlienky a citové<br />

stavy človeka, sa môže postupne vyvinúť<br />

aj telesné ochorenie. Pokiaľ by<br />

sme v budúcnosti chceli dosiahnuť<br />

ozajstnú prevenciu ochorení, museli<br />

by sme sa zamerať na predchádzanie<br />

takzvaným nezdravým názorom, to<br />

znamená odstrániť predstavy, ktoré<br />

celok nemôže akceptovať ako zdravé<br />

a pre svoju existenciu prospešné. To<br />

isté platí aj pre skutočnú príčinnú<br />

liečbu ochorení; mala by byť založená<br />

na identifikácii konfliktných názorov,<br />

ktorých zastávanie vytvára pre celok<br />

neprijateľné vyžarovanie a proti ich<br />

pôvodcovi sa bude brániť.<br />

Predpokladom takejto prevencie<br />

a liečby by bola pre všetkých jednotlivcov<br />

dokonalá znalosť všetkých zákonitostí,<br />

ktorých napĺňanie požaduje<br />

vesmír od ľudí ako cenu za dar života<br />

a vývoja. Tým však nesmierne vzrastajú<br />

aj nároky na lekára a vôbec na<br />

všetkých, ktorí chcú ľuďom účinne<br />

pomáhať. Jedine na tomto základe je<br />

totiž možné nájsť v myslení jednotlivca<br />

slabé miesta a poukázať na ne.<br />

A to je zároveň aj všetko, čo možno<br />

pre druhého urobiť. Konečné rozhodnutie<br />

musí učiniť človek sám, a tým<br />

si súčasne určí aj následok: prijatie<br />

alebo odmietnutie, obnovenie moci<br />

alebo nemoc.<br />

Dnes veľmi populárne schematizovanie<br />

duchovných príčin chorôb<br />

je značne zavádzajúce, pretože neprihliada<br />

na jedinečnosť ľudských<br />

osudov. S tabuľkou v ruke je možné<br />

odriekať iba to, čo si o veci myslia<br />

druhí. Kľúčom k správnemu pochopeniu<br />

duchovnej príčiny ochorenia<br />

však je neopakovateľný ľudský príbeh<br />

samotný. A stanovenie skutočnej<br />

príčiny nemoci vyžaduje rozvíjanie<br />

vlastnej schopnosti cítenia – toho jediného<br />

nástroja, pomocou ktorého<br />

možno nadviazať spojenie s duchom<br />

iného človeka.<br />

Z týchto skutočností je možné vyvodiť<br />

aj smerodajné závery pre prognózu<br />

každého ochorenia. Oveľa lepšie<br />

sa vyvíjajú tie prípady, kde je zo strany<br />

chorého ochota alebo dokonca nadšenie<br />

prijímať nové podnety a meniť sa,<br />

napriek tomu, že vonkajšia liečba nemusí<br />

byť práve najšťastnejšia. Opačne<br />

sa vyvíjajú prípady, kde je táto liečba<br />

v každom ohľade síce prvotriedna, ale<br />

chorý očakáva od druhých, že bude<br />

uzdravený. V liečení vidí iba možnosť,<br />

ako sa vrátiť k starému spôsobu života.<br />

To je zásadný omyl.<br />

Človek má prosiť o silu<br />

k činom, ktorými chce dar<br />

uzdravenia vyrovnať<br />

K uzdraveniu zo závažnejších<br />

chorôb je potrebná vždy aj pomoc<br />

vyššej liečivej sily. Táto sila nie je na<br />

Zemi bežne prítomná a musí byť najprv<br />

k Zemi pritiahnutá. Prvoradý<br />

význam pre uplatnenie takej sily<br />

majú vnútorné postoje chorého človeka,<br />

ktorý sa rozhodne dať svojmu<br />

životu iný smer. Taký človek neprosí<br />

teda len o uzdravenie alebo záchranu,<br />

ale predovšetkým o silu k novým, lepším<br />

činom, ktorými chce dar uzdra-<br />

19<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008


TÉMA<br />

venia vyrovnať. Pri liečení sa často<br />

uplatňuje aj prítomnosť druhého človeka,<br />

ktorý je v rôznej miere nadaný<br />

schopnosťami liečivú silu prijímať<br />

a ďalej odovzdávať. Aj postoje a názory<br />

tohto človeka spolurozhodujú<br />

Poslaním choroby je obnovenie<br />

rovnováhy medzi jednotlivcom<br />

a celkom<br />

o miere sprostredkovanej pomoci,<br />

pretože jeho vnútorná zrelosť určuje<br />

zodpovedajúcu úroveň prichádzajúcej<br />

liečivej sily. Keď chce liečiteľ svoje<br />

schopnosti stupňovať, musí sa usilovať<br />

o jasný a prostý život, v ktorom<br />

na prvom mieste stojí túžba pomáhať<br />

druhým ľudom na ich ceste nahor.<br />

Túto cestu musí však najskôr sám<br />

dobre poznať.<br />

Základným poslaním choroby je<br />

obnovenie rovnováhy medzi jednotlivcom<br />

a celkom. Súčasná (tzv. západná)<br />

medicína však nepovažuje<br />

chorobu za liečebný prostriedok pre<br />

dušu, teda za dej, ktorý by mal mať<br />

vyšší zmysel. Obnovovanie rovnováhy<br />

sa preto odohráva prakticky len<br />

na fyzickej úrovni, v ktorej sa však<br />

v skutočnosti prejavujú len následky<br />

nerovnováhy v rovine duchovnej. Príliš<br />

veľkú úľavu neprináša ani súčasná<br />

psychológia, pretože vychádza z predpokladu<br />

rýdzo fyzickej existencie. Za<br />

okolností, keď sa po príčinách choroby<br />

pátra medzi oveľa neskoršími<br />

následkami, musia skutočné príčiny<br />

chorôb zostať často nepoznané. Tento<br />

stav dosvedčuje aj samotná medicína,<br />

pre ktorú zostávajú príčiny väčšiny<br />

ochorení nevyriešenou hádankou. Je<br />

totiž nutné pripomenúť, že za príčinu<br />

mnohých ochorení nemôžu byť<br />

považované napríklad biochemické<br />

poruchy, poruchy genetického kódu<br />

alebo iných funkcií, pretože tým nie<br />

je zodpovedaná otázka, kde majú<br />

tieto poruchy svoj skutočný pôvod.<br />

Je to iba konštatovanie daného stavu<br />

20<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008<br />

Príliš veľkú úľavu neprináša ani súčasná psychológia, pretože<br />

vychádza z predpokladu rýdzo fyzickej existencie<br />

bez ďalšieho vysvetlenia o jeho pôvode<br />

a účele. Na jeho základe sa teda<br />

môže rozvinúť len vonkajšia pomoc,<br />

vnútorná nie. Táto absencia znalostí<br />

skutočných príčin nemocí by mala<br />

byť alarmujúca a mala by podnecovať<br />

k ich hľadaniu v duchovnej rovine.<br />

Svoj život nemôžeme nikdy viesť<br />

mimo rámca zákonitostí, ktorých<br />

existenciu sme prostredníctvom vedeckého<br />

rozvoja poznali a plne ich<br />

uznávame takmer vo všetkých oblastiach.<br />

Jedinou oblasťou, kde sa týmto<br />

zákonitostiam vzpierame a odmietame<br />

ich uznať, je náš život. Základným<br />

princípom, ktorý vládne svetu<br />

a tým aj ľudským osudom, môžeme<br />

nazvať riadenie spätnou väzbou. Tento<br />

princíp sami uplatňujeme vo svojom<br />

živote všade tam, kde si prajeme zachovať<br />

poriadok. Nachádzame ho spoľahlivo<br />

v najmenších i v tých najväčších<br />

dejoch ako základnú oporu, ako<br />

záruku ďalšieho trvania a vývoja.<br />

Nikto sa nepozastaví nad tým, že<br />

imunitný systém zdravého ľudského<br />

tela usmrtí denne milióny buniek,<br />

ktoré doslúžili alebo prestali plniť<br />

svoju úlohu. Považujeme to za správne<br />

a máme úplnú pravdu, pretože bez<br />

tejto prísnosti by sa naše telo veľmi<br />

skoro rozpadlo. Nie je v tom žiadna<br />

krutosť, keď organizmus zabíja nádorové<br />

bunky, ale práve tá prísnosť<br />

a dôslednosť, bez ktorej sa zachovávanie<br />

zákonov nikdy nezaobíde. Naopak<br />

bunky, ktoré plnia svoju úlohu<br />

správne a prispievajú svojou činnosťou<br />

k upevneniu zdravia organizmu,<br />

získavajú nárok na ďalšiu existenciu.<br />

Pravidlá a zákony, ktorými chránime<br />

celistvosť a zdravie svojej rodiny,<br />

firmy alebo štátu, majú ten istý zmysel<br />

a ukazujú, že považujeme riadenie<br />

spätnou väzbou za úplnú samozrejmosť<br />

vo všetkých oblastiach, kde<br />

chceme zachovať zdravý stav. Zákonite<br />

teda môžeme predpokladať, že<br />

aj vesmír, ktorého veľkosť presahuje<br />

možnosti nášho chápania, musí byť<br />

vo svojom chode udržiavaný rovnakým<br />

spôsobom. Potom nám však nezostáva<br />

iné, než prijať skutočnosť, že aj<br />

my, ako jeho obyvatelia, sme povinní<br />

odovzdávať za svoju existenciu protihodnotu.<br />

Vesmír ju vyžaduje, aby mal<br />

dôvod naďalej nás ponechať medzi<br />

tými, ktorí v ňom smú v zdraví žiť.<br />

Napriek tomu, že bola zmienka<br />

predovšetkým o závažných ochoreniach,<br />

vzťahujú sa tieto zásady aj na<br />

ostatné ochorenia. Zvláštnou kapitolou<br />

duchovných príčin niektorých<br />

ochorení sú prípady, keď je choroba<br />

súčasťou úlohy, ktorú má človek na<br />

Zemi splniť. Choroba mu v takom<br />

prípade pomáha, aby našiel správny<br />

smer a rýchlejšie pre svoju úlohu dozrel.<br />

Aj tu vychádza teda podnet na<br />

vznik choroby z vlastného rozhodnutia<br />

človeka, ktoré však na rozdiel od<br />

iných prípadov nemá základ v jeho<br />

chybných názoroch, ale je motivované<br />

snahou priniesť pomoc.<br />

Duchovnými príčinami ochorení<br />

sú predovšetkým nezdravé predstavy,<br />

ktoré majú svoj pôvod v pocite ľudskej<br />

výnimočnosti. Len z tohto samoľúbeho<br />

pocitu sa mohla vyvinúť falošná<br />

domnienka, že ako ľudia stojíme<br />

mimo zákona, ktorému sa inak bez odporu<br />

podrobuje celý vesmír. Tento pocit<br />

je spočiatku príjemný, pretože nenúti<br />

k prevzatiu plnej zodpovednosti<br />

za svoj život. Je však len dočasný. –<br />

Ochorenie sa potom stáva pre človeka<br />

signálom k hľadaniu nesplnených povinností.<br />

MUDr. Jan Palouček


Zázraky na nebi<br />

Výstrely z vesmíru<br />

Klasický bolid o 1:58 miestneho času. V atmosfére prešiel dráhu 63 km (na povrchu Zeme 51 km). Dráha meteoru začala vo výške 117,4 km<br />

a skončila vo výške 81,9 km. Najväčší jas vykazuje väčšina meteoritov až v najnižšej vrstve atmosféry.<br />

N<br />

achádzame sa uprostred Mandžuska<br />

na severovýchode Číny.<br />

Krajina okolo nás pôsobí až neskutočne.<br />

Na pozadí sa pochmúrne črtá<br />

zvláštny pavilón, naša zatemnená<br />

ubytovňa, za naším chrbtom leží<br />

nekonečné zamrznuté jazero a pod<br />

nohami stepná tráva pokrytá inovaťou.<br />

Nad hlavami nám žiari jasná<br />

nočná obloha.<br />

Na horizonte sa práve objavuje<br />

vrchol znamenia Leva, keď náhle,<br />

priamo z horizontu pred nami vystrelí<br />

niečo, čo sme doposiaľ nevideli.<br />

Malá ohnivá guľa sa na nás rúti veľkou<br />

rýchlosťou ako expresný vlak;<br />

je čoraz svetlejšia, s červeno trblietajúcou<br />

sa hlavou a sršiacim chvostom.<br />

Toto „niečo“ je stále dlhšie, letí<br />

priamo ponad naše hlavy, pretína<br />

oblohu a ďalej si razí svoju cestu<br />

smerom k protiľahlému horizontu.<br />

Žasneme… je to meteor? Rútiaci sa<br />

posol dosiahne horizont, stáva sa neviditeľným<br />

a opäť sa stráca v hlbinách<br />

vesmíru. Zostáva po ňom len<br />

jemná stopa, ktorá ešte krátko žiari,<br />

kým ju o pár okamihov definitívne<br />

neprekryje čierny závoj noci. –<br />

Pozorovali sme už tisíce meteorov,<br />

ale to, čo sme uvideli tu, nevidel ešte<br />

nikto z nás: bol to earthgrazer.<br />

IMPOZANTNÉ VÝSTRELY<br />

Meteor (lietavica) je sveteľný jav,<br />

ktorý nastane pri prelete kozmických<br />

častíc zemskou atmosférou.<br />

Meteorit je menšie kozmické teleso,<br />

ktoré vďaka priaznivým podmienkam<br />

dopadlo na povrch Zeme.<br />

Ak leží radián, čiže bod na oblohe,<br />

z ktorého vystupujú meteory z prúdu<br />

lietavíc, v blízkosti horizontu, prenikajúce<br />

meteory alebo zvyšky komét<br />

sa len letmo dotýkajú vrchnej vrstvy<br />

atmosféry a z hľadiska pozorovateľa<br />

letia zdanlivo od jedného horizontu<br />

k druhému. Pre tento zázrak neba<br />

vytvorili astronómovia pojem earthgrazer<br />

(angl. Earth = Zem, to graze =<br />

ľahko sa dotknúť). Tento dotyk je<br />

taký jemný, že vytvorí stopu meteoru,<br />

mimoriadne zriedkavú svojou<br />

rovnomernosťou.<br />

Bolo to práve v Číne, kde sme zažili<br />

noc storočia: zahájili ju earthgrazery<br />

s viac než 10 000 leonidmi. Bola to<br />

celá symfónia astronomického ohňostroja:<br />

ohnivé gule vo svetle splnu,<br />

až 6 meteorov za jedinú sekundu,<br />

celé strapce čiastočiek, ktoré zažiarili<br />

vo všetkých farbách, ohnivé gule<br />

so stopami dosvitu, ktoré boli atmosférou<br />

celú polhodinu formované do<br />

oblúkov a vlajok… Ďalej rozpadajúce<br />

sa lietavice, ktoré sa v blízkosti<br />

radiánu rozžiarili, alebo padali za<br />

protiľahlý horizont… A tu dolu my,<br />

vášniví lovci lietavíc – a popri nás<br />

i nadšení Číňania – sme si pripadali<br />

ako v rozprávke.<br />

No najkrajšie meteory, earthgrazery,<br />

bolo vidieť len na začiatku. Sú<br />

to jediné meteory, ktoré sa môžu<br />

znovu vrátiť do otvoreného vesmíru.<br />

Môžu, ale nemusia. Čím vyššie radián<br />

v priebehu noci stúpa, tým kratšie<br />

a strmšie sú dráhy a častice meteorov<br />

potom bezo zvyšku dohoria.<br />

NAJVÄČŠÍ<br />

METEORICKÝ DÁŽĎ<br />

Earthgrazery vzbudili veľkú pozornosť<br />

už v roku 1996. V najväčšom<br />

zo všetkých historicky dokumento-<br />

21<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008


PRÍRODA<br />

Časový rámec pre earthgrazer je iba<br />

niekoľko minút, potom vznikajú bežné<br />

meteory. Ak je radián blízko horizontu,<br />

vplyvom perspektívy vzniká pri<br />

pozorovaní dojem, že meteory stúpajú<br />

(okrem rovnobežiek s horizontom).<br />

Na tejto snímke, ktorá sa podarila<br />

observatóriu „Delphinus Meteor<br />

Observation China Team“ v Pan<br />

Shanu (Čína), je vidieť hneď dve stopy<br />

earthgrazerov<br />

Táto snímka earthgrazeru bola získaná<br />

pri dvanásťminútovej expozičnej dobe<br />

v Západnej Virgínii v USA<br />

vaných dažďov padajúcich hviezd<br />

pozorovali vtedy vedci v Arktíde<br />

stovky earthgrazerov.<br />

V tú noc v čase ich najväčšieho výskytu,<br />

ktorý trval skoro hodinu, bolo<br />

nad Spojenými štátmi napočítaných –<br />

či skôr odhadnutých – v každej sekunde(!)<br />

40 meteorov, t. j. spolu<br />

štvrť milióna!<br />

22<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008<br />

Okraj zemegule<br />

Earthgrazer<br />

Výška (km)<br />

Bežný meteorit<br />

Mezosféra a tiež<br />

D-/E vrstva termosféry,<br />

v ktorej meteority zažiaria<br />

Čiastočky vstupujú do atmosféry vo fáze<br />

meteorickej búrky ako strely paralelne k horizontu<br />

pri výške radiánu 0° na zemskú atmosféru. Ak<br />

majú potrebnú rýchlosť, hmotnosť a presný<br />

uhol, je pravdepodobnosť 1:100, že trafia do<br />

minimálneho koridoru zemskej atmosféry a stanú<br />

sa earthgrazerom.<br />

Earthgrazer je druh lietavice, na<br />

ktorý sa nedá zabudnúť. Od meteorov<br />

sa odlišuje nielen svojou dráhou,<br />

je charakteristický aj svojím<br />

profilom. Podľa miesta pozorovania<br />

na zemeguli a doby prežitia<br />

v atmosfére môže sa javiť rôzne –<br />

s dlhotrvajúcou letovou dráhou,<br />

alebo len ako krátke stopy zažiarenia.<br />

Vo väčšine prípadov pozorovatelia<br />

opisujú výraznú červeno iskriacu<br />

hlavu, ktorá zanecháva žiarivú stopu<br />

prechádzajúcu z červenej do oranžovej,<br />

zhasínajúcu potom v opačnom<br />

poradí. So vzostupom radiánu sa<br />

farby menia z oranžovej na bielu.<br />

Fotograficky aj vizuálne môžu meteory<br />

tvoriť farebné spektrá, predovšetkým<br />

ohnivé gule, kde sa farby od<br />

špičky smerom ku koncu menia v poradí<br />

zelená – oranžová – červená –<br />

modrá – biela.<br />

V ideálnom prípade môže zenitový<br />

earthgrazer ťahať po oblohe stopu až<br />

170 stupňov.<br />

Meteory alebo earthgrazery, ktoré<br />

nelietajú zenitom, môžu tiež dosiahnuť<br />

obrovské dĺžky. Pozorované<br />

dĺžky budú však vždy kratšie, než<br />

by boli v ideálnom prípade.<br />

Nápadné je, že všetci pozorovatelia<br />

earthgrazerov udávajú úplne<br />

rovnomerný priebeh ich svetlosti.<br />

Keď sa ohnivá guľa objaví vo<br />

výške až do 80 km atmosféry, spôsobí<br />

jej tisícnásobne vyššia hustota<br />

enormný výbuch jasu. Tým<br />

je zrejmé, že zemskú dráhu môžu<br />

opustiť len tie objekty, ktoré si zachovajú<br />

vysokú dráhu letu, alebo<br />

prežijú prelet nižšími vrstvami so<br />

zodpovedajúcou hmotou. Rovnomerné<br />

stopy, ktoré sme v Číne pozorovali,<br />

svedčili o malom odpore<br />

a vysokej dráhe letu.<br />

NAJSLÁVNEJŠÍ „BOLID“<br />

Aká vysoká je pravdepodobnosť, že<br />

zbadáme earthgrazer? Ako náhodný<br />

jav sa môže earthgrazer vyskytnúť<br />

kedykoľvek a kdekoľvek, aj cez deň.<br />

Na cielené pozorovania sa odporúčajú<br />

len fázy zvýšenej aktivity prúdu<br />

meteorov.<br />

Pri zrážke roja meteoritov so Zemou<br />

sa podľa matematických prepočtov<br />

nachádza viac než jedno percento<br />

všetkých kolidujúcich častíc<br />

na kurze earthgrazeru.<br />

Náhodným javom a súčasne najznámejším<br />

zo všetkých earthgrazerov<br />

je bolid z roku 1972 nad jazerom<br />

Jackson Lake vo Wyomingu v USA.<br />

Nad západnou časťou USA a nad<br />

Kanadou sa 10. augusta objavila za<br />

denného svetla ohnivá guľa. Pozorovalo<br />

ju mnoho ľudí v Yellowstone<br />

a v Národnom parku Glacier National<br />

Park, a dvaja turisti tento jav<br />

dokonca natočili na film. Linda Bakerová<br />

so svojou kamerou Super-8<br />

filmovala pohyb earthgrazeru celých<br />

26 sekúnd. Myslela si, že ide<br />

o návrat časti rakety.<br />

Žiaru tohto objektu registrovali<br />

dokonca infračervené rádiometre<br />

jedného satelitu U.S. Air Force. Bolo<br />

potvrdené, že v strede dráhy nad<br />

Montanou bolo počuť tresk pri prelomení<br />

zvukovej bariéry – dôkaz, že<br />

objekt letel nižšie než 60 km.<br />

„AKO RÚTIACI SA VLAK…“<br />

Nezabudnuteľný dej pri pozorovaní<br />

jedného earthgrazeru opísal jeden<br />

z účastníkov našej expedície do čínskej<br />

samoty týmito slovami:


PRÍRODA<br />

„Dráhy boli úžasne dlhé. Obrovský<br />

dojem! Ešte nikdy som nevidel<br />

také dlhé meteory napriek tomu, že<br />

som ich vo svojom živote pozoroval<br />

tisíce. Už počas jeho sledovania sa<br />

mi vnucovala predstava rútiaceho<br />

sa vlaku. Osvetlená lokomotíva,<br />

ktorá v diaľke ubieha svojím smerom.<br />

Rovnomerne, skoro paralelne<br />

k horizontu. Zo severovýchodu na<br />

sever, cez celú oblohu. Spomínam si<br />

ešte, že som po jeho zažiarení rýchlo<br />

rozpažil ruky a odhadoval som tak<br />

uhol jeho dráhy. Bolo to minimálne<br />

120 stupňov. Myslím, že som earthgrazer<br />

videl od začiatku do konca.<br />

Žiadne kolísanie svetlosti, skôr pomalý<br />

vzostup a potom zasa znižovanie.<br />

Doba žiarenia bola enormná!“<br />

Earthgrazery patria v tejto dokonalej<br />

forme k úkazom, ktoré pri<br />

pozorovaní hviezdnej oblohy vyvolávajú<br />

najväčší dojem. Tieto zázraky<br />

neba možno, žiaľ, pozorovať<br />

len zriedka a sú málo známe. Môže<br />

byť šťastný ten, kto v pravú chvíľu<br />

upiera svoj zrak k oblohe. – Je totiž<br />

nepravdepodobné, že niečo také<br />

uvidí v tomto živote ešte raz!<br />

Reinhard Wurzel, Jürgen Michelberger<br />

Literatúra:<br />

Rolf Bühler, Meteorite, Urmaterie aus den<br />

interplanetaren Raum, Weltbild Verlag,<br />

ISBN 3-89350-518-0<br />

Hans Ulrich Keller, Astralwissen, Kosmos<br />

Verlag, ISBN 3-44008074-9<br />

Manfred Reichstein, Kometen, Kosmische<br />

Vagabunden, Harri Deutsch Verlag<br />

Frankfurt, ISBN 3-87144-847-8<br />

Jürgen Rendtel, Sternschuppen, Urania<br />

Verlag Leipzig, ISBN 3-332-00399-2<br />

Informácie:<br />

International Meteor Organisation:<br />

www.imo.net<br />

Arbeitskreis Meteore: www.akm.de<br />

Meteor-Expeditionen nach China 2001<br />

und Spanien 2002:<br />

www.astrode.de/astro.htm<br />

pozorovateľ<br />

pozorovateľ<br />

pozorovateľ<br />

horizont<br />

horizont<br />

horizont<br />

Počet, dĺžka a uhol dráhy meteorov veľmi<br />

záleží na výške radiánu nad horizontom.<br />

Pozorovateľ vidí väčšinu lietavíc vtedy, keď sa<br />

radián nachádza v zenite, ako je zobrazený<br />

na obr.1. Na obr. 2 s výškou okolo 30 stupňov<br />

je to už podstatne menej a na obr. 3 pri<br />

0 stupňoch sa už neobjaví skoro žiadny.<br />

Trojrozmerný model ukazuje dve ohnivé<br />

gule, ktoré – na základe snímok z Taikangu<br />

a Lindianu (Čína, 8.–19. 11. 2001) a výpočtov<br />

paraláx – sú v mierke (vo výške a dĺžke)<br />

umiestené nad mapou. Namerané dĺžky sú<br />

tu 7 a 10 cm. Na porovnanie: earthgrazer<br />

by mal dĺžku viac ako 1 m. V mierke mapy<br />

to zodpovedá vzdialenosti Mníchov –<br />

Hamburg.<br />

Lietavice majú pomerne nízku hmotnosť.<br />

Len zriedka prežije ich fragment ochrannú<br />

vrstvu zemegule a dosiahne zemský povrch.<br />

Na obrázku je železný meteorit Odessa<br />

s lesklým nataveným povrchom.<br />

ČASTICE SMERUJÚCE<br />

K ZEMSKÉMU POVRCHU<br />

Už vo výške 100 km sa meteory<br />

bežne zahrejú na teplotu viac než<br />

3 000 stupňov Kelvina, takže menšie<br />

čiastočky s priemerom niekoľkých<br />

milimetrov sa pôsobením tejto<br />

obrovskej teploty vyparia dávno<br />

predtým, než by boli zbrzdené odporom<br />

vzduchu.<br />

Objekty s veľkosťou niekoľkých<br />

centimetrov sa nevyparia tak rýchlo.<br />

Preniknú do zemskej atmosféry hlbšie<br />

a zhasnú, rozpadnú sa vo výške<br />

okolo 50 km.<br />

Objekt veľkosti tenisovej loptičky<br />

môže však zažiariť ako ohnivá guľa,<br />

svojím jasom podobná splnu.<br />

Kým lietavice s nízkou hmotnosťou<br />

sa na nebi len krátko mihnú,<br />

majú bolidy väčšinou omnoho<br />

dlhšiu cestu a vďaka pomalému<br />

brzdiacemu efektu v hlbších<br />

vrstvách atmosféry žiaria dlho.<br />

Počas krátkej doby vzplanutia tepelná<br />

vodivosť meteorov nestačí<br />

na ich rovnomerné zahriatie. Kým<br />

sa povrch žeraví, vnútro telesa zostáva<br />

chladné. Vo vzduchu sa potom<br />

môžu jeho časti odtrhávať. Ak<br />

častice tento proces prežijú, a dokonca<br />

dosiahnu zemský povrch,<br />

hovoríme o meteoritoch.<br />

Aby vznikol meteor s jasnosťou Venuše,<br />

stačí vstupná rýchlosť 60 km/s<br />

a hmota iba 6 gramov. Čím vyššia je<br />

rýchlosť, tým väčšie sú i procesy tavenia,<br />

pretože rastie konverzia energie.<br />

Vzdialenosti medzi čiastočkami<br />

meteoru sú značné – aj pri najintenzívnejších<br />

spŕškach meteorov je<br />

ich hustota veľmi nízka. Dokonca aj<br />

pri takej udalosti, akou boli leonidy<br />

v roku 2001 – až 3 500 meteorov za<br />

hodinu – boli vzájomné vzdialenosti<br />

meteorov v priemere ešte niekoľko<br />

stoviek kilometrov.<br />

23<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008


24<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008


25<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008


SMRŤ<br />

AKO VÝCHODISKO?<br />

Smrť je v našej spoločnosti veľkým tabu. O umieraní hovoríme neradi a o dobrovoľnom skoncovaní<br />

so životom už vôbec nie. Slovo samovražda vyvoláva zdesenie, strach a beznádej. Napriek tomu<br />

nie je dôvod, aby sme pred týmto dramatickým trendom zatvárali oči: podľa odhadov Svetovej<br />

zdravotníckej organizácie (WHO) vo svete dnes denne ukončí svoj život z vlastnej vôle viac než<br />

1000 ľudí, ohrozené sú čoraz viac najmä deti a mladiství. Michael G. Vogt, psychoterapeut zaoberajúci<br />

sa liečením, vo svojom článku osvetľuje pozadie samovrážd a ukazuje možnosti, ako im predísť.<br />

26<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008


ŽIVOT<br />

N<br />

ČO HOVORIA<br />

ŠTATISTIKY<br />

a Slovensku počet samovrážd<br />

postupne klesá. Od roku 1997<br />

do roku 2000 spáchalo samovraždu<br />

priemerne viac ako 700 ľudí, v roku<br />

2006 ich počet klesol na polovicu,<br />

pričom počet mužov je v priemere<br />

päťkrát vyšší než počet žien. Na druhej<br />

strane sa zvyšuje počet pokusov<br />

o samovraždu u mladistvých.<br />

Podľa WHO ukončí samovraždou<br />

svoj život ročne pol milióna<br />

ľudí, pričom pokusy o samovraždu<br />

sú ešte desať až dvadsať ráz častejšie.<br />

Presné čísla k dispozícii nie sú, napriek<br />

tomu je známe, že ženy sa pokúšajú<br />

o samovraždu dva až trikrát<br />

častejšie než muži. Tí oproti ženám<br />

dotiahnu svoje predsavzatie dvakrát<br />

častejšie až do trpkého konca. To súvisí<br />

predovšetkým s tým, že muži<br />

volia častejšie „tvrdšie“ metódy (obesenie,<br />

skok z výšky, strelné zbrane),<br />

ženy naproti tomu volia metódy skôr<br />

„mäkké“ (lieky, plyn).<br />

Pokusy o samovraždu sú u nás<br />

štatisticky najfrekventovanejšie vo<br />

veku medzi 20.–29. rokom, polovicu<br />

samovrážd so smrteľným koncom<br />

tvorí veková skupina medzi<br />

40.–60. rokom života. Z hľadiska<br />

motivácie majú na nich najväčší<br />

podiel konflikty a rodinné problémy,<br />

pričom 75 % všetkých ľudí<br />

oznamuje svoj samovražedný úmysel<br />

vopred.<br />

Vynára sa tu nástojčivá otázka –<br />

prečo čoraz viac ľudí považuje samovraždu<br />

za jediné východisko?<br />

Za východisko z čoho? Zo života,<br />

v ktorom už nevidia nijaký zmysel?<br />

Možno unikajú zo spoločensky<br />

predpokladaného úsilia po bohatstve<br />

a moci, s ktorými sa nemôžu<br />

stotožniť. Čo cíti človek, ktorý prechováva<br />

samovražedné úmysly? Ako<br />

sa k nemu správať?<br />

ZÚFALÁ TÚŽBA ZOMRIEŤ<br />

N<br />

emecký básnik Hermann Hesse<br />

(nositeľ Nobelovej ceny za literatúru<br />

za rok 1946) našiel vo svojej knihe<br />

„Siddhártha“ pôsobivé slová, ktoré<br />

znázorňujú životnú situáciu človeka<br />

so sklonom k samovražde: „Túžobne<br />

si prial nevedieť už o sebe nič, mať<br />

pokoj, byť mŕtvy. Kiež by tak udrel<br />

blesk a zasiahol ho! Kiežby prišiel nejaký<br />

tiger a zožral ho! Keby tak existovalo<br />

víno, jed, ktorý by mu privodil<br />

omámenie, zabudnutie a spánok bez<br />

prebudenia! Existovala vôbec nejaká<br />

špina, ktorou sa ešte nezašpinil, duševná<br />

prázdnota, ktorú na seba nevzal?<br />

Bolo vôbec možné ešte žiť? Mohol<br />

ešte znova a znova nabrať dych<br />

a zase ho vypustiť, cítiť hlad, opäť jesť,<br />

znova spať, ležať pri manželke? Nebol<br />

tento kolobeh pre neho už vyčerpaný<br />

a uzavretý? Ničoho už pre neho nebolo,<br />

než vymazať sa, roztrhať ako nepodarený<br />

obraz svojho života na márne<br />

kúsky, hodiť ho pohŕdavo bohom pod<br />

nohy. To bolo ono veľké zadávenie, po<br />

ktorom túžil: smrť, roztrhanie formy,<br />

ktorú tak neznášal! Nech ho žerú ryby,<br />

toho psa Siddhárthu, toho pomätenca,<br />

to skazené a zhnité telo, túto chabú<br />

a zneužitú dušu! Nech ho požierajú<br />

ryby a krokodíly, nech ho démoni rozkúskujú!<br />

So žiaľom strávenou tvárou<br />

civel do vody, uvidel svoju tvár a napľul<br />

do nej.“<br />

Hesse tu opisuje zreteľné zúfalstvo<br />

z nedostatku zmyslu v živote.<br />

Najväčšou časťou Siddhárthovho života<br />

bolo hľadanie jeho zmyslu. Bol<br />

synom brahmana, študoval múdre<br />

učenie – odišiel preč; žil s askétami,<br />

odišiel aj odtiaľ; žil s pútnikmi, odišiel<br />

od nich k svetskému človeku<br />

a žil ako obchodník, ale cieľ nenašiel<br />

ani tam. Väčšinu svojho života<br />

prežil hľadaním. Prahnúc po vode<br />

života vyskúšal mnohé, jeho smäd<br />

však nebol utíšený, naopak – stupňoval<br />

sa s každým novým učením,<br />

ktoré spoznal, rovnako ako rástlo<br />

jeho zúfalstvo z toho, že ešte nenašiel<br />

tú „správnu“ cestu. Potom prišiel<br />

okamih, v ktorom sa toto zúfalstvo<br />

tak vystupňovalo, že videl v smrti<br />

spásu a vyslobodenie: samovraždou<br />

ohrozený človek už nechce prežiť<br />

ďalší deň, pretože mu ďalšie hodiny,<br />

ďalšie minúty pripadajú neznesiteľné.<br />

Sľubuje si od smrti vyslobodenie<br />

vo viere, že sa tým (údajne) všetko<br />

skončí, a už nebude tak strašne trpieť.<br />

Siddhárthov príklad dosť realisticky<br />

ukazuje, že dokonca aj človek,<br />

ktorý má vlastne veľa vyhliadok,<br />

disponuje širokým svetonázorovým<br />

záberom a verí v Boha, môže v životnej<br />

kríze ešte dospieť aj k intenzívnym<br />

samovražedným myšlienkam.<br />

Iný príklad zo súčasnosti prináša<br />

kniha Jutty Schützovej „Môj plač ste<br />

nepočuli“: „V Timovom dome sa celý<br />

život odvíjal len okolo auta. Otec bol<br />

posadnutý autami. Chcel vždy väčšie,<br />

vždy rýchlejšie a drahšie modely. Auto<br />

bolo pre neho symbolom spoločenského<br />

postavenia a súčasne aj miláčikom.<br />

Takmer každý rozhovor sa viedol<br />

o aute a peniazoch. Tim si vo svojich<br />

18 rokoch urobil vodičský preukaz. Peniaze<br />

si našetril zo svojej učňovskej<br />

mzdy. Autom svojho otca však jazdiť<br />

nesmel, bolo to prísne zakázané celej<br />

rodine. Raz, keď jeho rodičia odcestovali<br />

na víkend s kolkárskym klubom,<br />

nemohol už Tim odolať pokušeniu<br />

a urobil si s autom malú vychádzku.<br />

Bola námraza, a tak sa stalo, čo sa<br />

stať muselo: Tim otcovo auto úplne<br />

zničil nárazom do steny. Šiel domov<br />

a – tam sa obesil. Rodičia našli iba<br />

odkaz: Mrzí ma to, odpusťte mi.“<br />

Možno sa domnievať, že tento<br />

mladý muž vo svojom rodnom dome<br />

a vo svojom živote nenachádzal dostatok<br />

náklonnosti, ľudské teplo<br />

a porozumenie. Život sa točil okolo<br />

materiálnych hodnôt a symbolov<br />

spoločenského postavenia, pevnú ci-<br />

27<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008


ŽIVOT<br />

tovú základňu neposkytoval. Zmysel,<br />

ktorý v živote videl Timov otec,<br />

zdieľať nemohol. Podvedome cítil,<br />

že otec miloval auto viac než jeho.<br />

A tak sa k bezútešnosti jeho života<br />

pridružil ešte strach z potrestania,<br />

pocit zradenia a zničenia zmyslu života<br />

vlastného otca – strach z možnej<br />

straty ešte aj posledného zvyšku<br />

imaginárnej náklonnosti. V tejto<br />

bezvýchodiskovej situácii sa zrejme<br />

Timovi javila samovražda (vykonaná<br />

v afekte) jediným riešením.<br />

Ešte jeden príklad z mojej praxe:<br />

klient, ktorý bol silne viazaný na<br />

svoju predchádzajúcu partnerku,<br />

opisuje svoj zážitok z rozchodu:<br />

„…Od rozvodu sa mi darí dosť zle. Sú<br />

to už dva mesiace. S práškami to nejako<br />

ide. Niekedy o niečo lepšie, potom<br />

zase veľmi zle, nedokážem myslieť<br />

na nič iné než na ňu. Zimu asi<br />

nezvládnem – vonku je taká zima.<br />

V noci je určite menej než mínus 15<br />

stupňov. Niekedy si myslím, že už<br />

nechcem ďalej žiť! Už niekoľkokrát<br />

som si farbisto predstavoval situáciu,<br />

že v noci, keď je tma, kráčam<br />

k domu svojej priateľky. Vyzlečiem<br />

sa a ľahnem si pod okno jej spálne<br />

do snehu. Je tam ľadový chlad. Počúvam<br />

z walkmanu hrať svoju obľúbenú<br />

pieseň o smrti. Mrznem a trasiem sa<br />

na celom tele. Potom predsa len po<br />

chvíli trasenie pomaly slabne. Do hodiny<br />

zamrznem. A keď sa ráno pozrie<br />

z okna, uvidí ma ležať v snehu…“<br />

28<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008<br />

Tento klient chcel vždy pred rozchodom<br />

urobiť všetko pre svoju<br />

partnerku, vyčítať jej z očí každé želanie,<br />

priniesť pre ňu akúkoľvek obeť.<br />

To sa vyvinulo až do sebazaprenia,<br />

žil už len pre ňu, videl už len ju,<br />

a vôbec nie seba a svoj vlastný život.<br />

S rozchodom sa mu zrútil svet. Stratil<br />

nadovšetko milovaného človeka<br />

a s ním aj všetky plány a nádeje do<br />

budúcnosti, všetku oporu. Všetko<br />

naraz stratilo zmysel. Pohyboval<br />

sa v kruhu neznesiteľného smútku<br />

a nenachádzal východisko.<br />

AKO MOŽNO POMÔCŤ?<br />

P<br />

rirodzene sa vynára otázka, ako<br />

možno pomôcť takému človeku<br />

v kruhu príbuzných, známych alebo<br />

priateľov. Ako reagovať, čo podniknúť,<br />

ak sa niekto pohráva so samovražednými<br />

úmyslami?<br />

Musíme si uvedomiť tri podstatné<br />

skutočnosti: Po prvé, žiaľ, neexistuje<br />

stopercentne úspešný recept, ako zabrániť<br />

samovražde. Po druhé, na to je<br />

nutné samovražedné úmysly najprv<br />

rozpoznať (pozri ďalej „Stupne pred<br />

samovraždou“) a po tretie: človek<br />

ohrozený samovraždou patrí bezpodmienečne<br />

do starostlivosti vyškoleného<br />

terapeuta. Veľká pomoc<br />

môže spočívať už v tom, že takého<br />

človeka pohnete k tomu, aby si uvedomil<br />

svoj stav a súhlasil s odborným<br />

vyšetrením a následnou liečbou.<br />

Panuje rozšírený názor, že by sme<br />

sa ľudí so zhoršeným psychickým<br />

stavom nemali pýtať na prípadné<br />

samovražedné myšlienky, a to vraj<br />

preto, aby sme ich k týmto myšlienkam<br />

nepriviedli. To je však nesprávny<br />

postoj. Blízka osoba, ktorá<br />

vedie diskusiu na túto tému, sa vôbec<br />

nemusí obávať toho, že by tým<br />

duševne trpiacemu človeku pomohla<br />

k samovražde. Človek zaoberajúci<br />

sa samovraždou na ňu myslí aj tak.<br />

Naopak, otvorený rozhovor a už samotná<br />

skutočnosť, že ich prežívanie<br />

sa berie vážne, prináša potenciálnym<br />

samovrahom úľavu. Podstatné je<br />

najmä nerobiť moralistické kázanie;<br />

životom unavený človek volí život<br />

tým skôr, čím menej sa mu vnucuje.<br />

Vystavovať ho tlaku („Tak sa predsa<br />

vzchop!“) je rovnaká chyba ako bagatelizácia<br />

problému („Veď ono to<br />

všetko bude zas dobré…“). Citlivo<br />

a otvorene o tom hovoriť, skutočne<br />

počúvať a brať situáciu vážne, býva<br />

často najlepšia – ak nie jediná cesta,<br />

ako rozpoznať hrozbu samovraždy,<br />

a umožniť postihnutému ďalšiu odbornú<br />

pomoc. Terapeuti majú, mimochodom,<br />

povinnosť klásť otázky,<br />

ak existuje podozrenie na samovražedné<br />

úmysly. Dokonca aj pacienta,<br />

ktorý mal sklony k samovražde a teraz<br />

sa zdá, že ich už nemá, sa pýtajú:<br />

„Prečo už teraz nechcete spáchať samovraždu?“<br />

T<br />

JE PO SMRTI PO<br />

VŠETKOM?<br />

en, kto spácha samovraždu, chce<br />

pomocou nej uniknúť zdanlivo<br />

bezvýchodiskovej situácii. Dúfa, že<br />

ho smrť vyslobodí. Tu však znalosť<br />

toho, čo sa deje po smrti, má zásadný<br />

význam. „Keď budem mŕtvy,<br />

nebude už utrpenia ani problémov.<br />

Muky skončia a bude po všetkom.“<br />

Sledujúc tieto myšlienky, človek verí,<br />

že sa môže predčasnou, dobrovoľnou


ŽIVOT<br />

smrťou vzdať tých niekoľkých rokov,<br />

ktoré by tu ešte žil. Zriecť sa rokov,<br />

ktoré mu pripadajú len ako trápenie<br />

Dúfal som, že smrť<br />

povedie k úplnému<br />

vyslobodeniu, ale moja<br />

nádej ma pod viedla<br />

nehodné života, a nie šanca alebo<br />

milosť. Iba „ten nevyhnutný koniec,<br />

s ktorým je aj tak po všetkom“, príde<br />

podľa jeho mienky o trošku skôr.<br />

Celkom inak to však vyzerá, ak vychádzame<br />

z predpokladu, že po pozemskej<br />

smrti nie je „po všetkom“, že<br />

existuje život po smrti a život tu na<br />

zemi je len krátky časový úsek v celkovom<br />

bytí človeka. A keď vezmeme<br />

do úvahy i skutočnosť, že tento život<br />

je dôležitým učebným obdobím,<br />

v ktorom má každý šancu, možnosť<br />

a schopnosť rozvinúť vlastnú osobnosť,<br />

je svojvoľná smrť na pováženie.<br />

Samovraždou sa predsa vedome<br />

vzdávame možnosti ďalšieho vývoja<br />

(ktorý môže spočívať, samozrejme,<br />

aj v prežívaní utrpenia), odmietajúc<br />

šancu (alebo snáď dar?) smieť tu žiť.<br />

Okrem toho – pokiaľ nie je so smrťou<br />

skutočne „po všetkom“, nemusí<br />

sa utrpenie vôbec skončiť. Môže to<br />

byť dokonca naopak. Oscar Buschs<br />

vo svojej knihe Od stupňa k stupňu,<br />

píše, že utrpenie môže byť ešte väčšie<br />

než predtým: „Čo som zažil bezprostredne<br />

po smrti, o tom si už nedokážem<br />

urobiť jasnú predstavu. Bol<br />

to chaos myšlienok a pocitov, ktorý sa<br />

vymyká každému opisu. Dúfal som,<br />

že smrť povedie k úplnému vyslobodeniu,<br />

ale moja nádej ma podviedla. Žijem<br />

ďalej, ako cítim, v príšernom opojení<br />

a najstrašnejších mukách. Moje<br />

oči boli spočiatku zastreté, okolo mňa<br />

bola úplná tma a nemohol som ani<br />

sústrediť svoje myšlienky, ani rozlíšiť<br />

nič vo svojim okolí. Bolestne som pociťoval<br />

slučku na krku a znova a znova<br />

trpel trýzňou z dusenia. Chcel som<br />

volať o pomoc, ale zviazané hrdlo nevypustilo<br />

ani hlásku. Nemám tušenie,<br />

ako dlho trvala táto pekelná trýzeň.<br />

Možno to nebolo tak dlho, merané pozemským<br />

časom, no pretože som dokázal<br />

vnímať čas len podľa nekonečného<br />

utrpenia, pripadalo mi to ako<br />

večnosť. Konečne prišla milosrdná bytosť<br />

a ujala sa ma…“<br />

N<br />

VÝCHODISKO – ŽIVOT<br />

a základe tejto skúsenosti by<br />

sme sa však nemali domnievať,<br />

že duševné muky v pozemskom živote<br />

by po smrti mali byť ešte väčšie.<br />

Ako by sme potom mohli dúfať<br />

v oslobodenie z kolobehu opakovaných<br />

vtelení?<br />

Tento príbeh by mal byť podnetom<br />

k inej myšlienke: ak teda unikať<br />

samovraždou zo zdanlivej nezmyselnosti<br />

a bezvýchodiskovosti života<br />

nemá zmysel, potom nadobúda život<br />

opäť oveľa väčší význam. Pokiaľ<br />

nemožno utrpeniu uniknúť smrťou,<br />

potom mu možno uniknúť jedine<br />

životom!<br />

„Miluj blížneho svojho ako seba samého“<br />

– to znamená tiež: miluj seba<br />

samého, prijmi sa taký, aký si. Máš<br />

šancu, možnosť a schopnosti, aby si<br />

zvládol všetky ťažkosti svojho života,<br />

stal sa lepším a našiel cestu k opravdivému<br />

šťastiu.<br />

Jedine životom, ktorému zmenami<br />

vlastného postoja dáme nový zmysel,<br />

môžeme uniknúť pocitom jeho márnosti<br />

a dospieť k šťastnejšiemu bytiu.<br />

Táto cesta môže viesť cez mnohé<br />

boje a pochybnosti, cez nepriaznivé<br />

zvraty a sklamania – no smeruje<br />

k pokoju, radosti, vyrovnanosti,<br />

k šťastiu. A taký cieľ stojí za to.<br />

Michael G. Vogt<br />

Literatura:<br />

Hermann Hesse: „Siddhártha“, Petrus, 2005<br />

Jutta Schütz: „Ihr habt mein Weinen nicht<br />

gehört“, Fischer Verlag<br />

Oscar Busch: „Von Stufe zu Stufe“,<br />

Rechtshilfe Verlag, Zürich<br />

www.demografie.info<br />

STUPNE PRED SAMOVRAŽDOU<br />

Erwin Ringel opísal štyri stupne, aby bolo možné lepšie odhadnúť<br />

ľudí, ktorí majú sklon k samovražde. Zaviedol termín „Präsuizidales<br />

Syndrom“ (syndróm človeka chystajúceho sa spáchať samovraždu):<br />

1. Obmedzenie duševného života<br />

Človek je osamotený, sťahuje sa do pasivity, má problémy s komunikáciou a zažíva<br />

beznádej.<br />

2. Otáčanie agresivity<br />

Agresivita, ktorá nesmeruje proti druhým, smeruje proti vlastnej osobe.<br />

Hovoríme o sebapoškodzovaní, „hlúpej agresii“ a strate libida (ega).<br />

3. Samovražedné fantázie<br />

Človek sa často utieka do sveta fantázie a pri tom sa v ňom rodia prvé samovražedné<br />

myšlienky. Zamestnáva sa tým, ako sa zabije, predstavuje si následky<br />

svojej samovraždy pre ostatných. Tým sa ešte zvyšuje vlastná obmedzenosť.<br />

4. Pokoj pred búrkou<br />

Človek pôsobí veselo, nenápadne, usporiadane. Samovražda je však<br />

v úplnom pokoji starostlivo plánovaná.<br />

29<br />

Svet Grálu<br />

15 | 2008


Ž I V O T<br />

„VÄČŠINE SAMOVRÁŽD BY BOLO<br />

MOŽNÉ PREDÍSŤ“<br />

Keď médiá prinesú správu o samovražde, v pozadí vždy ostávajú dohady o dôvodoch<br />

takého tragického činu. Žiaľ, veková hranica, kedy sa ľudia odhodlajú k dobrovoľnému<br />

odchodu z tohto sveta sa neustále znižuje a výnimočné nie sú samovraždené pokusy<br />

u maloletých detí. Čo sa skrýva v pozadí takýchto tragických rozhodnutí a je vôbec<br />

možné hroziacej samovražde zabrániť? Na tieto otázky som hľadal odpoveď u doktorky<br />

Margaréty Černákovej. Vo svojich odpovediach vychádza aj z poznania konkrétnych<br />

prípadov a svojej práce s pacientmi, ktorí si našli cestu do jej ambulancie.<br />

15 | 2008<br />

SG: Nezriedka sa z médií dozvedáme<br />

o samovraždách, pre ktoré nenachádzajú<br />

vysvetlenie ani najbližší<br />

pozostalí obetí. Je to naozaj tak, že<br />

signály, predchádzajúce takému rozhodnutiu,<br />

sú ťažko postrehnuteľné?<br />

MUDr. Černáková: Povedala by<br />

som, že samovražda nie je výkričníkom,<br />

varovaním, ale bodkou za niečím,<br />

čo sa v živote človeka odohrávalo<br />

dávno pred samotným činom. Som<br />

presvedčená, že signály v správaní<br />

sú tu už predtým, vidieť ich. Ľudia so<br />

samovražednými sklonmi a pokusmi<br />

veľmi trpia – buď nejakým druhom<br />

depresie, alebo zápasia s obrovským<br />

vnútorným problémom. Často trpia<br />

aj veľkým tlakom zo strany svojho<br />

okolia. Žiaľ, čím je človek inteligentnejší,<br />

tým viac sa snaží prejavy svojej<br />

slabosti maskovať, pretože v našej<br />

spoločnosti je ešte stále problematika<br />

psychických ťažkostí a porúch tabuizovaná<br />

– a to hovoríme o poruchách,<br />

nie o psychických ochoreniach. Väčšinou<br />

má postihnutý pocit veľkého<br />

strachu a totálnej prehry, že niečo nezvládol.<br />

Je pravda, že pokiaľ ten človek<br />

nosí masku, nejaký čas to funguje<br />

a so svojimi problémami sa nezdôverí<br />

ani najbližším. Je to aj zrkadlo<br />

neúprimných vzťahov, kde napríklad<br />

obaja partneri vo vzťahu hrajú pred<br />

tým druhým divadlo. Nie sú to hl-<br />

30<br />

SVET GRÁLU<br />

boké vzťahy a v pozadí je obrovský<br />

strach z odhalenia – nechceme ukázať<br />

pravdu o sebe. Človek si preto<br />

sám vytvára okolo seba akýsi korzet,<br />

pancier, no vo vnútri trpí o to viac.<br />

SG: Je možná pomoc v takých prípadoch?<br />

MUDr. Černáková: Riešení, ako sa<br />

dostať z takého stavu je veľmi veľa,<br />

ale zvyčajne sa neberú do úvahy. Pacient<br />

sa zameriava len na najbližšiu<br />

osobu a neuvedomuje si, že by mal<br />

hľadať pomoc aj inde. Pocit zlyhania<br />

situáciu ešte zhoršuje, žijeme v dobe,<br />

ktorá je orientovaná na výkon, kde<br />

prejaviť akúkoľvek slabosť, vrátane<br />

choroby, je hendikep.<br />

SG: Ako sa pozeráte na psychické<br />

poruchy z medicínskeho hľadiska?<br />

MUDr. Černáková: Pokiaľ ide o depresie,<br />

postihnutý sám nemôže prísť<br />

na to, akou poruchou trpí, napriek<br />

tomu sa zdráha ísť k lekárovi. Pritom<br />

ide len o to, prijať svoju slabosť<br />

rovnako, ako keď niekto trpí napríklad<br />

cukrovkou, alebo rakovinou<br />

a tiež musí vyhľadať odbornú pomoc.<br />

Každý sme si priniesli dispozíciu<br />

na určitú chorobu a u niektorých<br />

ľudí sú menej odolné práve nervové<br />

a mozgové bunky. Nie každý prechádza<br />

ťažkými obdobiami so vztýčenou<br />

hlavou, u niekoho to neuropsychické<br />

napätie prechádza do hĺbky a môže<br />

poškodzovať celú osobnosť pacienta.<br />

Tam je potrebné pomôcť aj liekmi, aj<br />

keď len na určitý čas. Pritom aj klasická<br />

medicína by sa mala pozerať<br />

na pacienta celostne, vidieť aj jeho<br />

osobný život, problémy a pomáhať<br />

mu nájsť východisko. Potom pacient<br />

bude cítiť voči lekárovi dôveru, že sa<br />

mu môže zveriť s tým, čo ho trápi.<br />

SG: Čo sa týka dokonaných samovrážd,<br />

mnohým ľuďom je úplne nepochopiteľné,<br />

čo môže byť takým<br />

silným impulzom, že niekoho dokáže<br />

dohnať k dobrovoľnému ukončeniu<br />

života…<br />

MUDr. Černáková: Vnútorným<br />

postojom, ktorý som opisovala, teda<br />

dlhotrvajúcou pretvárkou pred svojím<br />

okolím, človek nakoniec dôjde<br />

k tomu, že takýto život nemá zmysel.<br />

A on v danej chvíli nevidí, že život<br />

môže mať aj iný zmysel. Čím je niekto<br />

úspešnejší v spoločnosti či v zamestnaní,<br />

tým ho to viac zvádza k pretvárke.<br />

Postoje rodiny sú tiež veľmi<br />

dôležité. Poznám prípad 15-ročného<br />

chlapca, ktorý bol vedený k dokonalým<br />

výkonom, bol úspešným športovcom,<br />

očakávali sa od neho vynikajúce<br />

výsledky aj v škole. Obesil sa po tom,<br />

čo dostal v škole štvorku z angličtiny.


Ž I V O T<br />

Jeho otec to okomentoval slovami:<br />

„Náš syn neúspech nebral.“ To dieťa<br />

teda žilo v stresujúcom konkurenčnom<br />

prostredí, kde sa neúspech neodvážilo<br />

ukázať. Aj jeho matka mala<br />

taký direktívny postoj. Tento chlapec<br />

iste hľadal nejakú oporu, no v rodine<br />

ju nenachádzal. V liste na rozlúčku<br />

napísal: „Odpusťte mi, nechcem byť<br />

čiernou ovcou rodiny.“ Bol to chlapec,<br />

ktorý mal po materiálnej stránke<br />

všetko, aj pokiaľ ide o možnosti štúdia,<br />

hobby. Ak sa ešte vrátim k tomu<br />

kritickému impulzu, tak tam nastáva<br />

aj strata pudu sebazáchovy, s ktorým<br />

sa už rodíme, pretože sme „nastavení“<br />

na život, na to, aby sme sa borili s prekážkami.<br />

Musia to byť veľmi ťažké<br />

psychické a neuropsychické stavy,<br />

možno aj v dôsledku totálneho vyčerpania,<br />

ktoré vedú k takej skratovej<br />

reakcii. Mnohým samovraždám by sa<br />

dalo predísť, keby sme mali viac otvorené<br />

srdcia pre iných a nehľadeli len<br />

na ten často preceňovaný „úspech“.<br />

Čo to vôbec je úspech? Keď ma prejde<br />

auto, alebo prídem o nohu, už<br />

som neúspešná? Dieťa potrebuje od<br />

rodičov cítiť totálne<br />

prijatie v zmysle: „Aj<br />

keď si ťuťmák, si môj<br />

a máme ťa radi.“<br />

SG: Tento prípad<br />

však odráža súťaživosť<br />

v spoločnosti všeobecne…<br />

MUDr. Černáková:<br />

Zlé je už to, že aj<br />

v škole sú deti hodnotené<br />

len na základe rozumových<br />

schopností. Nikto sa nepozrie na ich<br />

dušu, čo sa v nej skrýva. Mám na to<br />

jeden výborný príklad. Bola som na<br />

rodičovskom združení, kde sa jedna<br />

pani učiteľka vyznala z toho, že musela<br />

úplne prehodnotiť svoj postoj<br />

k žiakom. Bola s nimi na školskom<br />

výlete a prvý raz ich videla ako konajú<br />

v tom „obyčajnom“ živote a bola<br />

fascinovaná, ako dokážu byť k sebe<br />

aj láskaví, dobrí, ako sa vedia postarať<br />

o potreby celej skupiny… zháňali<br />

drevo, varili a ona zrazu uvidela tie<br />

deti z úplne iného pohľadu. Potom sa<br />

priznala, že im už nemôže dávať také<br />

zlé známky, keď vidí, aké sú to cenné<br />

a dobré osobnosti. Každému potom<br />

zlepšila známku o jeden stupeň. Keď<br />

je dieťa deptané v škole a doma rodičia<br />

prevezmú tú istú rétoriku, je to na<br />

neho obrovský tlak. Mnohí rodičia<br />

nevidia, že dieťa hľadá v živote niečo<br />

viac. Myslím si, že tomuto systému už<br />

je treba urobiť koniec. Hodnota človeka<br />

sa nedá merať len vedomosťami.<br />

Mne osobne chýba v školách aj etika,<br />

rozprávanie sa s deťmi, ale aj s pedagógmi,<br />

na tieto témy.<br />

SG: Kde sú kritické faktory u dospelých,<br />

pokiaľ ide o samovražedné<br />

sklony?<br />

MUDr. Černáková: Stretávam sa<br />

s jedným pacientom, študentom vysokej<br />

školy, ktorý žije v ťažkých rodinných<br />

a bytových podmienkach<br />

a v minulosti sa dvakrát pokúsil<br />

o samovraždu. Preberala som s ním<br />

jeho situácie a snažila som sa ukázať<br />

mu ich z iného uhla, pretože som<br />

presvedčená, že aj takéto ťažké prežívanie<br />

má svoj zmysel. On sa utiekal<br />

do akejsi sebaľútosti, na druhej<br />

strane stále hľadal lásku, pochopenie,<br />

no očakával, že túto lásku a pochopenie<br />

dostane od niekoho zvonka.<br />

Snažila som sa mu vysvetliť, že toto<br />

naviazanie na osoby tiež nie je zdravé,<br />

lebo potom očakávame, že sa druhí<br />

budú správať podľa našich predstáv.<br />

Takéto očakávanie, ak nie je naplnené,<br />

však vedie len k ďalšej sebaľútosti.<br />

Pravda je však taká, že druhý<br />

človek nás môže zraniť len vtedy, ak<br />

lipneme na svojich predstavách a očakávaniach.<br />

Riešenie je v tom, že my<br />

sa máme otvoriť zdroju univerzálnej<br />

lásky a čerpať z tohto zdroja, pretože<br />

ak sa prepadávame do sebaľútosti, tak<br />

sa uzatvoríme aj voči tejto pomoci. Je<br />

to na nás, musíme si vedome povedať,<br />

že každá situácia má svoj zmysel a že<br />

nebudeme mať negatívne myšlienky,<br />

ktoré nám iba odoberajú energiu a radosť<br />

zo života. To je tá učebná látka,<br />

ktorá je v živote najdôležitejšia, učiť sa<br />

zo vzťahov, aj z nepríjemných situácií,<br />

hľadať zmysel. Viktor Frankl, rakúsky<br />

neurológ a psychiater, o tom hovoril,<br />

ako o „vôli k zmyslu“.<br />

Roman Levický<br />

31<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


H I S T Ó R I A<br />

San Marino<br />

Nie je veľa takých ľudí, ktorí vedia<br />

o tom, že najstaršou jestvujúcou<br />

demokraciou na svete je<br />

republika San Marino. Tento<br />

jeden z najmenších štátov<br />

v Európe má pozoruhodné<br />

dejiny a také demokratické<br />

inštitúcie, ktoré nenájdeme<br />

inde na svete. Pozoruhodné<br />

je i to, že fungujú<br />

stovky rokov až podnes.<br />

Nedávno som mal možnosť<br />

cestovať do stredného<br />

Talianska. Počas dlhej, monotónnej<br />

cesty som nezaujato pozoroval<br />

krajinu za oknom. Dlhé kilometre<br />

som mal pred očami stále ten<br />

istý obraz, nekonečné lány kukurice<br />

a mierne pahorkatá krajina. Zunovaný<br />

som sa tešil každej zmene v scenérii<br />

krajiny. V istom momente moju<br />

pozornosť upútal vysokánsky skalný<br />

masív. Jeho tvar mi pripomínal kráľovskú<br />

korunu so zvláštne zakončenými<br />

hrotmi. Monte Titano. Ako<br />

sme sa blížili k masívu ukázalo sa, že<br />

tie zvláštne hroty sú tri strážne veže.<br />

V tej chvíli som ešte netušil, že na<br />

druhý deň budem mať možnosť nielen<br />

sa dostať k tým trom vežiam, ale<br />

vďaka pútavému rozprávaniu sprievodkyne<br />

sa dozviem veľa zaujímavého<br />

o jednej nevšednej republike.<br />

POSLEDNÁ ANTICKÁ<br />

SLOBODNÁ KRAJINA<br />

Podľa povesti sa na Monte Titano<br />

v roku 301 n. l. uchýlil<br />

kamenár Marino pred krutým<br />

prenasledovaním kresťanov cisárom<br />

Diokleciánom. Marino<br />

pochádzal z Dalmácie a pracoval<br />

na výstavbe prístavu v neďalekom<br />

Rimini. Zvesť o pustovníkovi, ktorý<br />

sa usadil na vrchole nápadného kopca<br />

sa rýchlo rozšírila a onedlho prišli za<br />

ním ďalší prenasledovaní kresťania.<br />

Založili spoločenstvo, v ktorom sa<br />

usilovali o bytie v zmysle učenia Ježiša<br />

Krista. Bezúhonný život obyvateľov<br />

Monte Titano i osobnosť samotného<br />

Marina tak silno zapôsobili na majiteľku<br />

okolitej krajiny – rímsku patricijku<br />

Donnu Felicissimu, že podarovala<br />

Monte Titano Marinovi a sama sa<br />

stala kresťankou. Po Marinovej smrti<br />

sa spoločenstvo nerozpadlo, ale svoju<br />

pospolitosť spravovalo v zmysle posledných<br />

Marinových slov:<br />

32<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


H I S T Ó R I A<br />

„ZANECHÁVAM VÁS<br />

SLOBODNÝCH, NA<br />

ROZDIEL OD INÝCH…“<br />

Historicky prvá zmienka o komúne<br />

pochádza od mnícha Edugippia, ktorý<br />

žil na rozhraní 5. a 6. storočia. Spoločenstvo<br />

sa riadilo vlastnými zákonmi,<br />

ako je uvedené v dokumente „Placito<br />

Feratrano“ z roku 885, v ktorom sa<br />

píše o hrdom, organizovanom a civilizovanom<br />

živote, ktorý nepriznáva<br />

nikomu (ani cirkvi) právo vznášať<br />

požiadavky alebo schvaľovať práva<br />

voči ľuďom z Monte Titano. Zatiaľ<br />

čo ľud okolitého Talianska bol obeťou<br />

tyranie vládnucich šľachtických<br />

rodov, žili Sanmarínčania slobodný<br />

a mierumilovný život. Sloboda obyvateľov<br />

San Marina bola tŕňom v oku<br />

okolitých vladárov, ktorí sa snažili<br />

Monte Titano ovládnuť. Aby ochránili<br />

svoju bezpečnosť a slobodu, boli<br />

od 10. storočia Sanmarínčania nútení<br />

stavať opevnenia, obranné múry<br />

a zriaďovať obranné oddiely. V archívoch<br />

republiky sú početné záznamy<br />

o snahách podriadiť si ľudí zo San<br />

Marina. Tieto záznamy svedčia o nepodplatiteľnosti<br />

a statočnosti Sanmarínčanov,<br />

ceniacich si svoju slobodu<br />

nadovšetko. S rastúcim vplyvom sa<br />

o ovládnutie San Marina pokúšala<br />

aj cirkev. V dobe temného stredoveku,<br />

na prelome 13. a 14. storočia<br />

boli obyvatelia San Marina, úprimní<br />

nasledovníci Kristovho učenia, vystavení<br />

hrozbe exkomunikácie z cirkvi,<br />

pokiaľ sa jej nepodriadia. Stalo sa<br />

však to, s čím Vatikán nerátal. Sanmarínčania<br />

si zvolili radšej exkomu-<br />

nikáciu ako nespravodlivosť a neslobodu.<br />

Ani následná ponuka na<br />

odpustenie cirkvi a oslobodenie od<br />

daní mimo územia republiky ich neprimäli<br />

zmeniť svoj postoj. Nasledujúce<br />

storočia tiež nepriniesli obyvateľom<br />

San Marina mier a pokoj. V roku<br />

1503 bolo San Marino vojensky obsadené.<br />

Obsadil ho neslávne známy<br />

syn pápeža Alexandra VI., Cesare<br />

Borgia. Nesmierna túžba po slobode<br />

ľudí z Monte Titano sa naplnila veľmi<br />

skoro. Po pár mesiacoch obyvatelia<br />

povstali proti Borgiovi a vojská pápežovho<br />

syna úplne zničili.<br />

Azda úspechy v obrane republiky<br />

občanov San Marina vyčerpali, či<br />

vyvolali pocit uspokojenia i stratu<br />

bdelosti. Jedine tak je možné vysvetliť<br />

podpísanie Zmluvy o ochrane<br />

medzi republikou a Cirkvou v roku<br />

1602. V tej dobe prechádza republika<br />

dlhým obdobím úpadku v občianskom,<br />

ekonomickom i kultúrnom<br />

živote. Bolo to obdobie apatie<br />

i nečinnosti v štátnych veciach. Toto<br />

negatívne obdobie trvalo až do roku<br />

1739, keď republika musela podstúpiť<br />

najťažší útok na slobodu a nezávislosť<br />

za celú dobu svojho trvania.<br />

Na republiku zaútočil pápežský<br />

legát, kardinál Alberoni s vojskom.<br />

Domy najvyšších mešťanov boli vyplienené,<br />

pretože ich majitelia odmietli<br />

prísahu vernosti Pontifikátu.<br />

No Sanmarínčania sa nesklonili<br />

pred neslýchanou a zločinnou nespravodlivosťou.<br />

A pápež bol nútený<br />

vydať rozkaz, aby sa vojsko stiahlo.<br />

Do republiky sa opäť vrátila sloboda.<br />

Bola to ozdravujúca lekcia pre sanmarínsky<br />

ľud. Prebrala ho z apatie<br />

a nečinnosti predošlých rokov. S novým<br />

nadšením nachádzali Sanmarínčania<br />

lásku k vlasti a prvotnú hrdosť<br />

na svoju republiku.<br />

Ich hrdosť, láska k slobode a vlasti<br />

našli obdiv aj u Napoleona Bonaparta,<br />

ktorý prešiel so svojím vojskom<br />

okolo maličkej republiky.<br />

Z obdivu k chrabrosti tohto národa<br />

a z obdivu k jeho slobodným tradíciám<br />

prehlásil, že „je treba zachovať<br />

San Marino ako príklad slobody“.<br />

V roku 1815 bola uznaná a potvrdená<br />

nezávislosť republiky San Marino<br />

a jej meno so základnými charakteristikami<br />

zvrchovanosti bolo zaradené<br />

k ostatným európskym štátom.<br />

Dnes je San Marino členom mnohých<br />

celosvetových organizácií ako<br />

napríklad UNESCO, Medzinárodného<br />

výboru Červeného kríža, Medzinárodného<br />

súdneho dvora atď.<br />

ARENGO A KAPITÁNI<br />

REGENTI<br />

Už od 11. storočia je San Marino<br />

organizované ako komúna s vlastnou<br />

ústavou a úradníkmi. Rukopis<br />

najstaršej ústavy pochádza z roku<br />

1295. Posledná ústava bola prijatá<br />

Arengom (zhromaždením hláv rodín)<br />

v roku 1600 a stále je v platnosti,<br />

takmer neuveriteľných 400 rokov.<br />

Z dostupnej literatúry sa dozvedáme,<br />

že najväčšia sila republiky tkvie v duchu<br />

Sanmarínčanov, ktorý vzbudzuje<br />

obdiv a úctu. Tento vznešený duch<br />

obyvateľov Monte Titano sa prejavuje<br />

okrem iného aj v spôsobe spra-<br />

33<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


H I S T Ó R I A<br />

Vznešený duch obyvateľov San Marina<br />

sa symbolicky odráža aj v oficiálnych<br />

znakoch republiky, na erbe<br />

a vlajke. Na erbe v podobe štítu sa navovania<br />

republiky, veľmi odlišnom<br />

od iných demokracií. Pôvodným<br />

najvyšším orgánom republiky bolo<br />

Arengo Dei Capi Famiglia – Zhromaždenie<br />

hláv rodín, ktoré malo výkonnú<br />

i zákonodarnú moc. Neskôr,<br />

keď s nárastom počtu obyvateľstva<br />

bolo stále náročnejšie vládnuť takýmto<br />

nepružným spôsobom, vytvorili<br />

Sanmarínčania jedinečný inštitút<br />

moci: Kapitánov regentov. Predstaviteľmi<br />

štátu a hlavami výkonnej moci<br />

sú dvaja Kapitáni regenti. Netradičné<br />

je aj ich volebné obdobie, ktoré trvá<br />

iba 6 mesiacov. Štát vedú spoločne<br />

a s každým rozhodnutím musia<br />

obaja súhlasiť a jeden voči druhému<br />

majú právo veta. Podľa demokracie<br />

na sanmarínsky spôsob nemôžu byť<br />

Kapitáni regenti opäť zvolení skôr<br />

ako po troch rokoch od uplynutia<br />

ich mandátu. Pred opätovným<br />

uchádzaním sa o znovuzvolenie však<br />

môže byť ich činnosť v predchádzajúcom<br />

funkčnom období podriadená<br />

právu špeciálneho tribunálu nazývaného<br />

„Dohliadateľstvo regentstva“.<br />

V roku 1981 bola zvolená za<br />

Kapitána regenta prvýkrát<br />

žena. Kapitáni regenti riadia<br />

Veľkú a Generálnu radu,<br />

Radu dvanástich a Kongres<br />

štátu. Veľká a Generálna<br />

rada sú parlamentom republiky.<br />

Skladá sa zo 60 členov<br />

volených priamo ľudom<br />

každých päť rokov. Osobitným<br />

orgánom je Rada dvanástich,<br />

ktorá má špeciálnu<br />

kompetenciu – každý jedinec, ktorý<br />

utrpel poškodenie svojho práva nejakým<br />

činom či opatrením administratívneho<br />

pôvodu, môže prísť na Radu<br />

dvanástich a žiadať ju o nápravu či<br />

anulovanie opatrenia. Ľud San Marina<br />

má k dispozícii aj ďalší nástroj<br />

priamej demokracie, ktorý hojne využíva:<br />

sú to petície. Rada má zákonom<br />

stanovený čas – šesť mesiacov<br />

na vybavenie doručených petícií.<br />

LIBERTAS – SLOBODA<br />

chádza uzavretá koruna – symbol zvrchovanosti<br />

s veľkou perlou a krížom;<br />

sú na nej i ďalšie heraldické znaky: tri<br />

zelené hory, na ktorých stoja tri strieborné<br />

veže. Po stranách chránia štít<br />

dve zelené vetvičky, vľavo vavrínová<br />

vetvička a vpravo dubová. Pod špičkou<br />

štítu sú tieto dve vetvičky zviazané<br />

stuhou s mottom LIBERTAS.<br />

Vlajka je zložená z dvoch pruhov.<br />

Horný pruh, biely, symbolizuje mier<br />

a dolný modrý zase slobodu.<br />

Keď som sa neskôr prechádzal<br />

ulicami rovnomenného hlavného<br />

mesta štátu, častokrát mi zaleteli<br />

myšlienky k tomu, čo som si predtým<br />

o histórii tohto vskutku miništátika<br />

vypočul. Pocítil som úctu<br />

i obdiv k obyvateľom San Marina,<br />

k ich sebaúcte, láske k slobode, tolerancii,<br />

obetavosti, ktorou sa prejavovali<br />

vždy, keď ich blížni potrebovali<br />

pomoc. Veď napríklad počas druhej<br />

svetovej vojny republika, zachovávajúca<br />

tradične neutralitu, poskytla<br />

útočisko osemkrát väčšiemu počtu<br />

utečencov ako bol počet jej obyvateľov…<br />

Rudolf Harčarík<br />

34<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


R E C E N Z I A<br />

microcosmos<br />

„Lúka, zavčasu ráno, niekde na planéte<br />

Zem. Skrýva sa tu nepozorovaný<br />

svet iných rozmerov, veľký ako<br />

planéta sama. Z tráv sa tu stáva nepreniknuteľná<br />

džungľa. Malé kamienky<br />

sú ako hory. Aj tá najmenšia<br />

kvapka vody získava rozmery oceánu.<br />

Aj čas tu plynie inak. Hodina<br />

ako deň, deň ako ročné obdobie,<br />

ročné obdobie ako celý život. Keď<br />

chceme tento svet objaviť, musíme<br />

byť potichu a vedieť načúvať jeho<br />

šepotu.“<br />

Pozoruhodný francúzsky film<br />

Mikrokozmos sa odlišuje od tradičných<br />

prírodovedných filmov<br />

tým, že nemá skoro žiadny komentár.<br />

Okrem krátkeho anglického<br />

úvodu od Kristin Scott Thomasovej,<br />

sú zábery sprevádzané len zmesou<br />

prírodných zvukov a špeciálne<br />

skomponovanej hudby. Počujeme<br />

škrabanie, ako si mucha čistí krídla,<br />

bubnovanie nôh lienky bodkovanej,<br />

nárazy tykadiel chrobákov, ktorí<br />

spolu zápasia na konáriku.<br />

Vo filme so zaujatím môžeme sledovať<br />

niekoľko napínavých príbehov<br />

„hercov-nehercov“, ktorí nechali<br />

nazrieť do svojho sveta dvoch<br />

biológov Clauda Nuridsanyho a Marie<br />

Pérrenoua, aby podali svedectvo<br />

o živote malých a mierumilovných<br />

spoluobyvateľov ľudí žijúcich v tráve<br />

alebo na vode. Títo dvaja biológovia<br />

študujú prírodu už 25 rokov. „Nie<br />

je to dokumentárny film v tradičnom<br />

slova zmysle – skôr je to vízia<br />

paralelného sveta, ktorý žije v tráve.<br />

Bolo pre nás dôležité, aby divák považoval<br />

jednotlivý hmyz za skutočné<br />

postavy s charakterom, takže<br />

nás v prvom rade zaujímali emócie.<br />

Zároveň sme sa prirodzene chceli<br />

vyhnúť vytvoreniu dojmu, že hmyz<br />

má rovnaké city, ako ľudia. Takže<br />

nejde o antropomorfizmus – skôr<br />

je to insektomorfizmus,“ povedal<br />

Nuridsany. Producentom filmu je<br />

Jacques Perrin, držiteľ dvoch Oskarov<br />

za zahraničné filmy – „Z“ Costa-Gavrasa<br />

a „Čiernobiela vo farbe“<br />

Jean-Jacquesa Annauda. Film Mikrokozmos<br />

bol ocenený 4 Cézarmi.<br />

Autori filmu dva roky vyvíjali počítačom<br />

kontrolovaný systém pre<br />

záznam pohybu, aby kamera dokázala<br />

zachytiť mihajúci sa pohyb<br />

hmyzu a aby divák mohol skutočne<br />

preniknúť do ich sveta. Tri ďalšie<br />

roky sa natáčalo, a to na lúke neďaleko<br />

ich letného domu v dedinke<br />

Aveyron v južnom Francúzsku, kde<br />

takto vzniklo 80 kilometrov filmového<br />

materiálu, ktorý bol potom<br />

zostrihaný na konečných 75 minút.<br />

Jeho výroba stála 2,5 milióna libier.<br />

Ale späť k deju Mikrokozmu.<br />

Predstavte si chrobáka – Lajniaka,<br />

ktorý pred sebou úmorne a neúnavne<br />

valí guľôčku trusu. A hľa,<br />

guľôčka sa náhle napichne na malú<br />

paličku trčiacu zo zeme. Lajniak ju<br />

nevidí a tak tlačí ďalej a ono to nejde.<br />

Chrobák hrabe, podhrabáva a snaží<br />

sa guľôčku posunúť. Nechápe. Nakoniec<br />

ho napadne svoj poklad<br />

obísť a hneď zistí, kde je problém.<br />

Tlačí teda z opačnej strany až sa mu<br />

úspešne podarí guľôčku z paličky<br />

dostať. Všetko sa odohráva na jednej<br />

poľnej ceste, po ktorej vedú vyjazdené<br />

koľaje. Dramatická hudba,<br />

ktorá celý dej ešte umocňuje, musí<br />

každého dojať i rozosmiať. Hovoríte<br />

si „Prečo to ten chrobák vlastne<br />

robí?“ Ale on sa zjavne zbytočne nepýta<br />

a robí to, čo sa po ňom chce.<br />

Rovnako ako ďalší hrdinovia filmu –<br />

dva milujúce sa slimáky v machu,<br />

pavúk, ktorý ukoristí dve lúčne kobylky,<br />

mravce, ktoré usilovne nosia<br />

do obrovskej špajze ľahko rozoznateľné<br />

zrniečka obilia, lienka bodkovaná,<br />

ktorá požiera vošky z ruží, ďalej<br />

osy, včely, vodný hmyz a húsenice.<br />

Všetci sú tak krásne sfarbení, že rovnaký<br />

obdiv u vás vyvolá nádherný<br />

motýľ aj chlpatá húsenica. Všetci<br />

presne vedia, kde je ich priestor, čo<br />

majú robiť a čo sa od nich chce. Ich<br />

prostredím sú nepreniknuteľné pralesy<br />

tráv, kvapôčky vody veľké ako<br />

domy. Je to objavovanie neznámeho<br />

sveta – života jednej lúky počas letného<br />

dňa, od skorého rána po celú<br />

noc až do úsvitu nového dňa.<br />

Marie Šuláková<br />

35<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


O S O B N O S Ť<br />

1.diel<br />

Abd-ru-shin<br />

– život a dielo<br />

Čitateľom časopisu Svet Grálu prinášame prvú časť životopisu nemeckého spisovateľa a dramatika<br />

Oskara Ernsta Bernhardta (1875–1941), autora svetonázorových diel „Vo svetle pravdy – Posolstvo Grálu“,<br />

„Desatoro Božích prikázaní a Otčenáš“ a niekoľkých ďalších, ktoré napísal v dvadsiatych a tridsiatych rokoch<br />

minulého storočia pod pseudonymom Abd-ru-shin. Pre svoje verejné pôsobenie, ktorým spochybnil samotné základy „vedeckého“<br />

materializmu i nedotknuteľnosť mnohých náboženských dogiem a zdanlivého spoločenského pokroku, si vyslúžil mnoho<br />

nepriateľstva. Napriek nepriazni okolia a ranám osudu, ktoré musel znášať, vytvoril unikátne dielo, ktoré je aj dnes pre mnoho<br />

ľudí nevyčerpateľným zdrojom duchovného poznania.<br />

Seriál Sveta Grálu, ktorý vyšiel<br />

v nemeckom origináli pri príležitosti<br />

125. výročia Abd-ru-shinovho<br />

narodenia, umožňuje z rôznych<br />

uhlov pohľadu vidieť životný zápas<br />

človeka Oskara Ernsta Bernhardta.<br />

Zároveň z tohto životopisu možno<br />

vytušiť oprávnenosť neskoršieho<br />

výroku autora – Abd-ru-shina:<br />

36<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008<br />

„Žil som to, čo som písal…“<br />

w<br />

KORENE<br />

V BISCHOFSWERDE<br />

RRodné mesto Oskara Ernsta<br />

Bernhardta, Bischofswerda, zažilo<br />

v roku 1813 zničujúci požiar. Stojí<br />

za zmienku, s akou rozhodnosťou,<br />

jednotou a odvahou sa ťažko postihnutí<br />

mešťania postavili voči tejto katastrofe:<br />

bezprostredne po udalosti<br />

si pred bránami svojho zničeného<br />

mesta postavili malé chalupy a ešte<br />

v lete 1813 začali svoje domy – zväčša<br />

na starých základoch – stavať nanovo.<br />

Aj rodný dom Oskara Ernsta<br />

Bernhardta – známy ako „hostinec<br />

Gambrinus“ bol v r. 1816–17 znovu<br />

obývaný. Majiteľkou domu bola<br />

Christiane Schierz Mittag, Oskarova<br />

stará mama, a hostinským jej<br />

manžel, pôvodným povolaním tesár,<br />

Rodný dom Oskara Ernsta Bernhardta – známy ako „hostinec Gambrinus“<br />

Friedrich Heinrich Mittag. Ich dcéra<br />

Emma Theresia v roku 1859 uzavrela<br />

manželstvo s Theodorom Bernhardtom.<br />

Pôvodne „garbiarsky to-<br />

„Gambrinus“. Izba na poschodí, v ktorej<br />

sa narodil Oskar Ernst Bernhardt –<br />

zrenovovaná podľa podoby z roku 1875<br />

variš“ Bernhardt sa stal hostinským<br />

v Gambrinuse na žiadosť svokry po<br />

smrti jej manžela. Rodina Bernhardtovcov<br />

sa do mestského domu, ktorého<br />

prízemie hostinec zaberal, nasťahovala<br />

po smrti Christiane Mittag<br />

v roku 1869. Tu sa Emme Theresii<br />

18. apríla v roku 1875 narodil najmladší<br />

syn Oskar Ernst Bernhardt.<br />

DETSTVO A MLADOSŤ<br />

OOskar bol pokrstený 7. mája v evanjelickom<br />

kostole Ježiša Krista, ktorý<br />

sa nachádza v bezprostrednom susedstve<br />

Gambrinusu. Zatiaľ čo Oskar<br />

Ernst Bernhardt vyrastal na poschodí


O S O B N O S Ť<br />

Kostol Ježiša Krista v Bischofswerde, kde<br />

bol pokrstený Oskar Ernst Bernhardt<br />

Gambrinusu, boli jeho traja „veľkí“<br />

súrodenci – najstarší brat a obidve<br />

sestry – už vlastne dospelí a uzatvárajúc<br />

manželstvá, odchádzali z domova.<br />

Ako spisovateľ Abd-ru-shin<br />

neskôr sám poznamenal, jeho detstvo<br />

a roky mladosti boli slnečné, za čo<br />

bol obzvlášť vďačný svojej matke.<br />

VZDELANIE A VOĽBA<br />

POVOLANIA<br />

NNedá sa už zistiť, v ktorej z dvoch<br />

škôl v Bischofswerde nadobudol Oskar<br />

Ernst Bernhardt základy svojho<br />

vzdelania. Pravdepodobne po niekoľkých<br />

rokoch základnej školy navštevoval<br />

a absolvoval „1. meštiansku<br />

školu“, menej pravdepodobne<br />

takzvanú „selektu“ s jej rozšíreným<br />

vyučovacím plánom pre staré (latinský,<br />

grécky) a nové (francúzsky, anglický)<br />

jazyky, ako aj prírodovedné<br />

odbory.<br />

Oskar Ernst Bernhardt ma l<br />

v úmysle ísť na univerzitu a stať sa<br />

„ošetrovateľom duší“. Na odporúčanie<br />

matky si však nakoniec zvolil<br />

Meštianska škola, ktorú navštevoval<br />

Oskar Ernst Bernhardt. V tej istej budove<br />

sídlila aj obchodná škola.<br />

povolanie obchodníka. Navštevoval<br />

verejnú obchodnú školu v Bischofswerde,<br />

založenú v roku 1873. Vyučovali<br />

sa tu nasledujúce predmety:<br />

nemčina, angličtina, obchodná korešpondencia,<br />

stenografia a účtovníctvo.<br />

Ukončenie obchodnej školy<br />

v r. 1892 bolo pre Oskara Ernsta<br />

Bernhardta zároveň aj ukončením<br />

jeho mladíckych rokov. Dospelosť sa<br />

dostavila tým dôraznejšie, že aj v jeho<br />

rodine došlo k závažnym zmenám:<br />

otec Theodor Bernhardt sa rozhodol<br />

– pravdepodobne zo zdravotných<br />

dôvodov, ako aj na základe rodinnej<br />

situácie – zanechať svoju prácu hostinského<br />

a predať „Gambrinus“. Bernhardtovci<br />

sa museli zrejme už v tom<br />

istom roku vysťahovať z domu a zmeniť<br />

bydlisko. Oskarov otec Theodor<br />

zomrel 28. októbra 1894. Možno si<br />

domyslieť, že tieto udalosti boli výrazným<br />

zásahom do života mladého<br />

Oskara. Po skončení obchodného<br />

vzdelania sa ešte po dobu troch rokov<br />

zaúčal v bischofswerdskej obchodnej<br />

firme. Niekoľko ďalších rokov pracoval<br />

v tejto firme ako zamestnanec,<br />

predtým než sa v roku 1897 odsťahoval<br />

do saskej metropoly Drážďan. Aj<br />

tam pracoval najskôr ako zamestnanec<br />

vo veľkoobchodnej spoločnosti.<br />

Potom sa stal spolumajiteľom obchodnej<br />

firmy so železiarskym tovarom,<br />

ktorá sa následne premenovala<br />

na „Bernhardt & Roeser“. Rok 1897<br />

a presťahovanie sa do Drážďan boli<br />

pre Oskara Ernsta Bernhardta začiatkom<br />

novej životnej etapy.<br />

RODINNÝ ŽIVOT<br />

A SKÚSENOSTI<br />

OBCHODNÍKA<br />

V DRÁŽĎANOCH<br />

10. júla 1897 sa mladý obchodník<br />

oženil s Marthou Oeser. V tejto diev-<br />

10.<br />

čine v tom čase videl naplnenie svojich<br />

ideálov. Ako sa neskôr ukázalo,<br />

Martha Bernhardt, so synom<br />

Herbertom, 1899<br />

Martha bola založená skôr triezvo<br />

pozemsky a pre vysoké duchovné ideály<br />

svojho manžela jej počas dlhých<br />

rokov chýbalo viac pochopenia. Z neskorších<br />

svedectiev O. E. Bernhardta<br />

sa dá vyvodiť, že v manželstve dochádzalo<br />

k značným napätiam. Ako<br />

podnikateľa ho opakovane postihovali<br />

straty, ktoré znižovali hospodársky<br />

výnos obchodných aktivít. Príčinou<br />

bola aj jeho bezvýhradná dôvera<br />

v čestnosť a dobré úmysly obchodných<br />

partnerov, ktorá sa mu mnohokrát<br />

trpko vypomstila. Zatiaľ čo on<br />

sa snažil žiť podľa ideálov „kráľovského<br />

kupca“, a teda spravodlivého<br />

zisku, stával sa obeťou vypočítavého<br />

konania. Prišiel o dva svoje podniky,<br />

keď najprv v roku 1897 prebral<br />

vlastníctvo veľkoobchodu v Drážďanoch<br />

a pokúsil sa finančne oslabenú<br />

firmu zachrániť. To sa mu nepodarilo<br />

a v rokoch 1898-99 šiel podnik do<br />

konkurzu. Hneď nato sa zúčastnil<br />

na projekte „Hospothar 1 “, ale aby neprišiel<br />

o vloženú hypotéku, musel ho<br />

opäť celkom vziať do osobného vlastníctva<br />

a následne v roku 1901 odviesť<br />

firmu so stratou k likvidácii. Úspešným<br />

bolo až obchodné zastúpenie<br />

firmy „Sauerbrunnen Klösterle” pre<br />

37<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


O S O B N O S Ť<br />

celé Sasko, ktoré prebral v roku 1898.<br />

To zabezpečilo jeho vlastnú existenciu<br />

a existenciu jeho rodiny. Avšak v rodinnom<br />

kruhu, ktorý sa v roku 1899<br />

rozšíril o syna Herberta, dochádzalo<br />

k závažným nezhodám aj zásluhou<br />

Hlavná stanica v Drážďanoch z prvej štvrtiny dvadsiateho<br />

storočia. Stanica slávneho Orient Expresu<br />

38<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008<br />

dominantnej osobnosti svokry, ktorej<br />

vplyv v rodine bol veľmi výrazný.<br />

Tieto okolnosti priviedli O. E. Bernhardta<br />

k rozhodnutiu, aby sa načas<br />

od rodiny vzdialil.<br />

CESTA DO ORIENTU<br />

A SÚDNE OBVINENIE<br />

PPo tom, ako Oskar Bernhardt dostal<br />

pas pre cesty „po všetkých tureckých<br />

štátoch“, vydal sa na cestu, od ktorej<br />

si sľuboval, že pomôže vyjasniť jeho<br />

rodinnú situáciu a že mu umožní aj<br />

prechod zo zamestnania obchodníka<br />

k úlohe spisovateľa, o čom už v tom<br />

období uvažoval. Jeho cesta sa začínala<br />

v Konštantinopole a viedla cez<br />

Malú Áziu až na Ďaleký východ. Svoje<br />

dojmy z cesty literárne spracoval a od<br />

roku 1903 ich začal vydávať knižne.<br />

K tomu sa však vrátime v našom rozprávaní<br />

neskôr. Počas jeho neprítomnosti<br />

sa totiž v Nemecku sťahovala<br />

okolo jeho osoby slučka obvinenia,<br />

z ktorého nakoniec vzišlo trestné stíhanie.<br />

Pred svojou cestou do Orientu<br />

chcel usporiadať svoje záležitosti tak,<br />

aby počas jeho neprítomnosti mohlo<br />

všetko v podniku prebiehať bez problémov.<br />

Pretože finančné prostriedky<br />

mal viazané v tovare a hypotékach,<br />

rozhodol sa vziať si ešte malú pôžičku<br />

prostredníctvom dvoch zmeniek . 2<br />

Zmenky boli viacnásobne kryté tovarom<br />

ako aj aktívami jeho obchodu.<br />

Lenže obidvaja veritelia zmeniek požadovali<br />

ešte ďalšiu zábezpeku vo vecnom<br />

majetku. Preto Oskar Bernhardt<br />

založil aj niekoľko cenných kusov nábytku,<br />

s ktorými prišla do manželstva<br />

Martha Oeser ako so svadobným<br />

darom od svojej matky. 3 Po tom,<br />

ako všetko prerokoval s rodinou, vydal<br />

sa na jar r. 1900 na cestu. Ako sa<br />

však ukázalo, obchodné záležitosti sa<br />

čoskoro začali vyvíjať inak, ako plánoval.<br />

Podnik, v ktorom mal hypotéku,<br />

šiel do konkurzu a navzdory všetkým<br />

očakávaniam sa ukázalo potrebné použiť<br />

na splatenie zmeniek aj vzácny<br />

nábytok. Práve toto bolo dôvodom neskorších<br />

vlečúcich sa problémov. Opäť<br />

prišla k slovu svokra Oskara Bernhardta,<br />

ktorá označila nábytok za svoj<br />

majetok, a tak ho v jeho neprítomnosti<br />

vystavila obvineniu z podvodu<br />

a trestnému stíhaniu. Aj v nasledujúcich<br />

súdnych pojednávaniach zotrvala<br />

pri svojom tvrdení a udaní (voči<br />

ktorým, zrejme pod vplyvom matky,<br />

vtedy ani Martha Bernhardt nič nenamietala),<br />

a v následnom trestnom procese<br />

bol Oskar Bernhardt odsúdený<br />

za podvod – ktorý sa nikdy nestal.<br />

Rozsudok zemského súdu v Drážďanoch<br />

– päť mesiacov väzenia – prijal<br />

bez námietky alebo obhajoby. Nadobudol<br />

právnu účinnosť 4. decembra<br />

1901, avšak len vo vzťahu k prvému<br />

z dvoch veriteľov. O osem týždňov neskôr,<br />

2. februára 1902, bol znova odsúdený<br />

za ten istý čin – vo veci udania<br />

druhého veriteľa, avšak s trestom<br />

osem mesiacov väzenia. Dôvod bol ten,<br />

že súd posudzoval celú záležitosť úplne<br />

nezávisle od prvého rozsudku a chápal<br />

ho ako „opakovaný prípad”. Odsúdený<br />

strávil za mrežami 13 mesiacov.<br />

Túto aféru aj oveľa neskôr zneužívali<br />

protivníci spisovateľa, aby jeho osobnosť<br />

a dielo nejakým spôsobom spochybnili.<br />

Až niekoľko rokov po jeho<br />

smrti – v roku 1951 – došlo zásluhou<br />

Marthy Oeser k oneskorenej a neočakávanej<br />

rehabilitácii v tejto záležitosti.<br />

Pretože so svojím mužom zostávala<br />

v kontakte aj po rozvode v roku 1924,<br />

musela prežívať rôzne kampane namierené<br />

proti nemu. Zasiahnutá tým<br />

(ako sama uviedla ) 4 , „aké následky má<br />

odsúdenie ešte dnes pre životné dielo<br />

pána Bernhardta – dlho po jeho smrti,“<br />

odhodlala sa vydať písomné prehlásenie,<br />

aby „vydala pred verejnosťou<br />

pravdivé svedectvo o treste pána Bernhardta.“<br />

V tejto výpovedi jeho osobu<br />

očistila od akýchkoľvek obvinení.<br />

Čo aké ťažké manželstvo medzi<br />

Marthou Oeser a Oskarom E. Bernhardtom<br />

mohlo byť, jej manžel v ňom<br />

prežil mnohé, čo mu mohlo pomôcť<br />

k porozumeniu vzťahu medzi mužom<br />

a ženou. Bolo len prirodzené, že mu<br />

preto nezostalo cudzím nič z toho, čo<br />

človeka ťaží, a takéto skúsenosti „na<br />

vlastnej koži” mu ako spisovateľovi<br />

neskôr umožnili sprostredkovať poznanie,<br />

ktoré pomáha čitateľom jeho<br />

diel aj dnes.<br />

Vráťme sa ešte do roku 1903, keď bol<br />

Oskar Bernhardt prepustený na slobodu.<br />

Po pobyte vo väzení sa vrátil<br />

Oskar Ernst Bernhardt


O S O B N O S Ť<br />

vého knižného diela . 5 Túto prvotinu<br />

uverejnilo v roku 1906 vydavateľstvo<br />

v Berne pod názvom „Z<br />

ďalekých krajín“ 6 . Predslov ku knihe<br />

napísal švajčiarsky evanjelický farár,<br />

ktorý sám pracoval ako redaktor<br />

cirkevných novín. Vo svojom<br />

editoriáli zdôrazňuje, že O. Bernhardt<br />

neopisuje azda iba „vybájené<br />

zážitky a z fantázie vytvorené situácie“,<br />

ale že ide o jeho „skutočné<br />

osobné zážitky“. A pochvalne píše:<br />

„Tieto zaujímavé zážitky sú spojené<br />

s výsledkami vážneho skúmania<br />

a prenikavej pozorovacej schopnosti…<br />

O. Bernhardt vedel spojiť<br />

napätie s ‚pokojnými pasážami‘ bez<br />

toho, aby bol kvôli tomu niekedy<br />

rozvláčny, alebo používal nadmerne<br />

veľa slov. Ostatne, v tomto zväzku sa<br />

prejavuje umelecké nadanie autora<br />

ako aj jeho talent kresliť: nakoľko<br />

knižka je doplnená krásnymi originálnymi<br />

ilustráciami.“ Táto prvotina<br />

O. Bernhardta – po ktorej<br />

nasledoval v roku 1908 cestopisný<br />

román „Medzi cudzími národmi“,<br />

je včasným svedectvom toho, ako<br />

dokázal autor využiť svoj potenciál<br />

„vážneho skúmania a prenikavej pozorovacej<br />

schopnosti“, čo bolo základom<br />

aj pre jeho neskoršie dielo.<br />

Ešte ani nie tridsaťročný spisovateľ<br />

aj vo svojich najnapínavejších, ba<br />

dokonca najdobrodružnejších obk<br />

manželke a malému synovi. Takmer<br />

dvojročná odluka – najprv pohnuté<br />

mesiace precestované v Oriente, potom<br />

približne rovnako dlhá izolácia<br />

vo väzení – v ňom vzbudili silnejšie<br />

vnútorné prežívanie aj vyjasnenie životných<br />

cieľov. Vzhľadom na opisy<br />

jeho súčasníkov je možné veriť, že po<br />

svojom návrate k rodine nemal voči<br />

nikomu výčitky – to aj zodpovedalo<br />

jeho „dobrotivej povahe”, o ktorej sa<br />

mnohí ľudia vyjadrovali s úprimným<br />

obdivom. A jeho manželstvo sa zrejme<br />

zlepšilo a upokojilo aj vďaka stmeľujúcemu<br />

vplyvu medzitým už štvorročného<br />

syna.<br />

SPISOVATEĽSKÉ<br />

ZAČIATKY<br />

NNové budovanie profesionálnej kariéry<br />

nebolo pre Oskara Bernhardta<br />

jednoduché. Musel znova podnikať,<br />

firma „Sauerbrunnen Klösterle“<br />

išla do konkurzu a v dôsledku toho<br />

prišiel o značné prostriedky. Znova<br />

začať v obchodnej činnosti bolo preňho<br />

takmer nemožné a ako spisovateľ<br />

ešte nebol dosť známy, aby z písania<br />

mohol uživiť svoju rodinu. Preto<br />

sa ujal práce účtovníka a vykonával<br />

účtovnícke „revízie“ pre rôzne podniky.<br />

Nakrátko nastúpil do firmy<br />

„Fabian, Selterswasserfabrik“ (závod<br />

na minerálne vody). V tom istom<br />

roku však prijal pracovnú ponuku<br />

vo Švajčiarsku: architektonická kancelária<br />

„Stotz a Held“ hľadala zodpovedného<br />

spolupracovníka pre<br />

účtovníctvo. Oskar Bernhardt toto<br />

miesto získal a presťahoval sa s manželkou<br />

a synom koncom roka 1903<br />

do Zürichu. Literárny štart Oskarovi<br />

Bernhardtovi umožnili v roku<br />

1903 jedny drážďanské noviny, keď<br />

uverejnili jeho cestopisné príbehy<br />

z výpravy do Malej Ázie. V nasledujúcich<br />

rokoch popri pracovných<br />

povinnostiach ďalej využíval svoje<br />

bohaté spomienky pre napísanie pr-<br />

Oskar Ernst Bernhardt (vľavo, cca r. 1909) mal veľký talent na<br />

kreslenie – dcéra Edith, vpravo, kresba uhlíkom<br />

razoch z ciest ukazuje, že jeho konanie<br />

a cítenie viedla mocná túžba<br />

spájať „Boha a svet“. Posledná sloha<br />

malej básne, ktorú vložil do napínavého<br />

príbehu o osudoch „Fatimy“<br />

(kapitola z diela „Z ďalekých krajín“),<br />

je toho príkladom:<br />

„Rozhliadni sa človeče a nezatváraj<br />

svoje srdce,<br />

Nech v Tebe zakotví viera<br />

Pretože jasne vidíš v prírode<br />

Nevysloviteľne múdre pôsobenie<br />

Pána.“<br />

(Pokračovanie v nasledujúcom<br />

čísle Sveta Grálu.)<br />

Monika Schulze<br />

Poznámky:<br />

(1) zaujímavý lužickosrbský pojem pre<br />

vlastníka veľkých statkov - osvojil si ho<br />

O. E. Bernhardt v lužickosrbsky obývanom<br />

okolí Bischofswerdy?<br />

inštitút „Doma“, Victor Schlüter, Bern,<br />

o.J. (1906)<br />

(2) Boli vypísané úroky na každý obnos<br />

1000 mariek + 200 mariek.<br />

(3) Disponovať týmto nábytkom, prípadne<br />

založiť ho, bol oprávnený, nakoľko nebolo<br />

dohodnuté delenie majetku.<br />

(4) Martha Bernhardt, notárske prehlásenie<br />

z 29. októbra 1951 (Dr. Langecker,<br />

Bad Tölz)<br />

(5) Z poznámok O. E. Bernhardta sa dá usúdiť,<br />

že aj v rokoch 1904 až 1907 mnoho<br />

cestoval a niektoré krajiny alebo mestá<br />

navštívil viackrát.<br />

(6) vo vydavateľstve „Doma“, Victor<br />

Schlüter, Bern (1906)<br />

39<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


N Á ZO R Y<br />

40<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

číslo 15/2008, vyšlo 1. 3. 2008.<br />

Redakcia:<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

telefón 055/678 6420<br />

mobil 0903 907 233<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík, Košice<br />

Roman Levický, Slanec<br />

Mária Majerová, Košice<br />

Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />

Anna Štefková, Zlín<br />

Marie Šuláková, Veselíčko<br />

Artur Zatloukal st., Brno<br />

Artur Zatloukal ml., Brno<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Edith Bartkó, Ján Dobrota, Peter Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš<br />

Látal, Mária Majerová, Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová,<br />

Mária Pesselová, Dana Zlatohlávková<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu, s. r. o.<br />

Redakcia a administrácia SG,<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala, Bratislava<br />

Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />

Marketing:<br />

Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />

Distribúcia:<br />

Ľuboš Záhora, Košice<br />

Grafika:<br />

Jozef Lehotkai, Ráztočno<br />

Martin Pukančík, Košice<br />

Alena Nairn, Praha<br />

Kristýna Franková, Brno<br />

Marek Frank, Brno<br />

Tlač:<br />

družstvo EKON, Jihlava<br />

Ilustrácie:<br />

J. Solovjeva, Džeržinskij, Rusko/*; anonym/* (1); L. da Vinci (1); K. Sutyagin, W.<br />

Hollywood, USA/* (2); R. Irusta, Trucios, Španělsko/* (2); Wikimedia.org (5–9, 13,<br />

15, 16), J. De Vulder, Heverlee, Belgie/* (3, 10); C. Reisinger, Miami, USA/* (3, 12);<br />

www.slovenskivynalezcovia.webz.cz (16); A. Nairn Praha (17); L. Bakker, Hyattsville,<br />

USA/* (19); GralsWelt č.39, str. 30–34 − R. Wurzel, Norimberk, Německo; J. T.<br />

Baker; B. Gährken; J. Michelberger; M. Vasseur/P. Martin (21–23); F. Rodrigues,<br />

Ermelo, Nizozemie/* (24); S. Girimont, Richmond, USA/* (24); anonym/* (24, 25);<br />

T. Lee, Seoul, Korea/* (24); B. Benoit, Berlín, Německo/* (25); G. Jenkinson, Cairns,<br />

Austrália/* (25); P. Václavek, Praha/* (25); S. Ginella, Caltignaga, Italy/* (25);<br />

K. Sigman, Highlands R., USA/* (25); F. Langar, Freiburg, Německo (26–29); J.<br />

van den Brink, Epe, Nizozemie/* (30); L. L. Yiap, Marrickville, Austrália/* (30); C.<br />

Erler, Montabaur, Německo/* (31); T. Morozova, Moskva, Rusko/* (31); E. Simard,<br />

Summerland, Kanada/* (31); B. Kindler, Unterhaching, Německo/** (3, 32); M.<br />

Bouška, Brno (43); Ostatné obrázky GralsWelt a redakcia. *) – Dreamstime.com.<br />

Fotografia na zadnej strane obálky:<br />

Riina Palu, Tallinn, Estonsko (Dreamstime.com)<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo 87 Sk<br />

Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />

nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu si možno<br />

objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />

614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už<br />

súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme<br />

radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />

Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

Život po smrti<br />

Vo Vašich prednáškach a príspevkoch<br />

k téme „Život po smrti“ poukazujete<br />

na to, že na „onom“ svete to vždy nemusí<br />

byť ako v raji, zvlášť keď duša<br />

následkom nesprávneho spôsobu života<br />

nie je dosť svetlá. Ako vysvetlíte<br />

možné utrpenie takých duší, keď nespočetné<br />

skúsenosti ľudí, ktorí prežili<br />

klinickú smrť, jednohlasne hovoria<br />

o pocitoch šťastia? Aké je vôbec meradlo<br />

pre dobrý život – postačí dodržiavať<br />

desatoro Božích prikázaní?<br />

Odpoveď:<br />

U často líčených zážitkov pri prežití<br />

klinickej smrti musíme brať do<br />

úvahy, že opisujú prechod medzi<br />

týmto a oným svetom, no nemusia<br />

vypovedať nič o tom, ktorými záhrobnými<br />

úrovňami človek po odchode<br />

z tohto sveta – teda po svojej<br />

smrti – prechádza. O tom, či človek<br />

po definitívnom odložení svojho<br />

hrubohmotného tela smie preputovať<br />

vyššie, svetlejšie úrovne alebo<br />

má príležitosť dozrievať v nižších<br />

a hutnejších úrovniach, rozhoduje<br />

stav duše dotyčného človeka. Pôsobením<br />

zákona príťažlivosti rovnorodého<br />

sa dostane na úroveň zodpovedajúcu<br />

tomuto stavu.<br />

Všetky múdre učenia a dobré rady,<br />

teda aj desatoro Božích prikázaní,<br />

chcú človeka uchrániť pred prílišným<br />

„zhutnením“ jeho duše následkom<br />

nesprávnych rozhodnutí a chcení.<br />

Pre posmrtný život človeka nie je totiž<br />

smerodajný text nejakého zákona,<br />

ale hutnosť, teda tiaž či ľahkosť jeho<br />

duše. Tento stav duše ovplyvňujeme<br />

svojimi rozhodnutiami – pri nich<br />

najdôležitejší je úmysel, ktorý je na<br />

počiatku každého činu. I desatoro<br />

prikázaní v každom prípade podnecuje<br />

k správnym a prospešným<br />

rozhodnutiam.<br />

Populačná explózia a reinkarnácia<br />

Vo vašom časopise sa zaoberáte<br />

okrem iného otázkou, odkiaľ prichádza<br />

toľko ľudských duší na Zem.<br />

Pochopil som, že pôvod ľudskej duše<br />

je v duchovne. Navzdory rastu počtu<br />

obyvateľov sa nerodia stále len „nové“<br />

duše, ale inkarnujú sa opakovane<br />

aj duše „staré“. Celkové množstvo<br />

duší v jednej „svetovej časti“ je od<br />

počiatku nemenné. Rozdiel oproti<br />

predošlej dobe je v tom, že predtým<br />

žila priamo na Zemi len malá časť<br />

týchto duší. Ako sa táto teória vyrovnáva<br />

s podobenstvom obilného<br />

poľa, kam sa vysievajú semená – porovnávaná<br />

s ľudskými duchovnými<br />

zárodkami – aby sa mohli vyvíjať?<br />

Odpoveď:<br />

Pozorujme obilné pole v jeho ročnom<br />

cykle. Najskôr je potrebné pripraviť<br />

pôdu, aby mohla vysiatym<br />

semenám na jar poskytnúť nutné impulzy<br />

na ich vývoj. Potom nasleduje<br />

doba rastu a dozrievania. V tejto fáze<br />

sa nevysievajú nové semená, pretože<br />

by už nemali dostatok času na dozre-


N Á ZO R Y<br />

tie. Na jeseň, po mnohých striedavých<br />

impulzoch dní a nocí, slnka a dažďa,<br />

tepla a sucha, nasleduje čas zberu. Po<br />

ňom sa môže pôda znovu v pokoji<br />

v zime pripraviť na ďalší cyklus.<br />

„Obilné zrná“ môžeme v tomto prirovnaní<br />

nahradiť „ľudskými duchovnými<br />

zárodkami“, pretože aj my ľudia<br />

potrebujeme prežiť proces vývoja<br />

a rozkvetu, aby dozrelo všetko, na čo<br />

máme vlohy a predpoklady. Aj my<br />

sme kedysi dávno prežili dobu „výsevu“,<br />

teda vnorenia sa do hmotnosti,<br />

a práve tak aj pre nás teraz prichádza<br />

čas odovzdávania úrody – „zberu“,<br />

v ktorej už musíme byť zrelí.<br />

Všetci ľudskí duchovia patriaci<br />

k jednej hmotnej svetovej časti (ktorou<br />

je mienená súhrnne hrubohmotnosť<br />

tohto a jemnohmotnosť onoho<br />

sveta) boli teda – podľa našich časových<br />

meradiel – „vysiati“ súčasne.<br />

K inkarnácii duchovných zárodkov<br />

mohlo dôjsť až v čase, keď boli podmienky<br />

na Zemi na to pripravené;<br />

konkrétne to znamená, až vtedy, keď<br />

boli vyvinuté zvieracie telá podobné<br />

telám ľudským, čo sa udialo pred<br />

miliónmi rokov. Potom sa inkarnovali<br />

a dodnes inkarnujú ľudskí duchovia,<br />

ktorí patria k pôvodnému<br />

„výsevu“, teda k tejto svetovej časti.<br />

Na Zem preto neprichádzajú neustále<br />

„noví“ ľudskí duchovia, ale<br />

z pôvodného množstva ich teraz<br />

žije, na rozdiel od dávnejších čias,<br />

na Zemi väčší počet.<br />

Život v hmotnom svete je charakterizovaný<br />

vyhranenými cyklami,<br />

ktoré slúžia procesu dozrievania –<br />

rovnako ako v príklade obilného<br />

poľa. Tieto cykly podporujú náš duchovný<br />

vývoj. Počas obdobia nášho<br />

dozrievania v hmotnom svete sme<br />

vystavení striedavým impulzom fáz<br />

aktivity a pokoja, bdenia a spánku –<br />

a tiež striedaniu životov pozemských<br />

a životov na onom svete.<br />

Prirovnanie s „obilným poľom<br />

hmotnosti“ nám okrem toho ukazuje,<br />

že navzdory častým inkarnáciám<br />

nie je tu čas nášho vývoja<br />

neobmedzený. Príde čas „zberu“,<br />

a dovtedy musíme byť zrelí, pretože<br />

potom už nám hmotnosť nebude<br />

môcť poskytnúť žiadne podnety<br />

k vývoju. Kedy táto doba príde,<br />

alebo ako dlho bude trvať, presne<br />

nevieme. Nemali by sme sa však<br />

spoliehať, že koniec možností inkarnácie<br />

príde až s ukončením života na<br />

Zemi alebo so zánikom našej slnečnej<br />

sústavy.<br />

Vedomie, že každý vývoj – i ten<br />

náš duchovný – je časovo obmedzený,<br />

nás však nemá strašiť. Má byť<br />

pre nás pohnútkou, aby sme nemeškali<br />

a proces učenia sa a dozrievania<br />

v pozemskom živote v plnej miere<br />

využili.<br />

Znížiť počet obyvateľov – ale ako?<br />

Všade sa píše, že na Zemi žije príliš<br />

veľa ľudí. Aké sú praktické a použiteľné<br />

možnosti zníženia tohto<br />

počtu?<br />

Odpoveď:<br />

Existujú len dve možnosti: buď<br />

nájdeme humánne cesty zníženia<br />

počtu obyvateľov, alebo sa o to postupne<br />

postará priamo či nepriamo<br />

sama príroda. To by bolo tragické. –<br />

My ľudia nesmieme zasahovať násilím,<br />

či už vojnami, potratmi alebo<br />

geneticky, pretože nikto nemá právo<br />

určovať, kto na Zemi smie (alebo<br />

musí) prebývať a kto nie. Jedinou<br />

schodnou cestou sa v súčasnosti<br />

javí redukcia plodenia, ktorej slúžia<br />

okrem iného i dnešné technické<br />

prostriedky. Na rozšírenie ich používania<br />

je však nutné prekonať predovšetkým<br />

v chudobných rozvojových<br />

krajinách kultúrne predsudky<br />

a vytvoriť pre ne náležité predpoklady.<br />

To však môže trvať dlho –<br />

možno príliš<br />

dlho, než aby<br />

sa ešte dalo zabrániť<br />

totálnemu<br />

kolapsu.<br />

Prečo Boh dopúšťa katastrofy?<br />

Za väčšinu katastrof sú zodpovední<br />

ľudia, je teda nespravodlivé viniť<br />

z nich Boha – svedčí to o hrubej neznalosti<br />

zákonov stvorenia.<br />

Aj to, že v súčasnosti dochádza<br />

k nárastu prírodných katastrof, je<br />

dielom ľudských aktivít. Trvale sa<br />

totiž proti prírode hrešiť nedá.<br />

Prírodné katastrofy sa vyskytovali<br />

na zemi vždy, nielen v dobe existencie<br />

ľudí, ale už dávno predtým. Je<br />

ilúziou veriť, že môže existovať život<br />

bez akéhokoľvek nebezpečenstva.<br />

Napriek tomu je obdivuhodné,<br />

že vo vesmíre existuje táto Zem, na<br />

ktorej sa mohol vyvinúť život, že<br />

sa na jednom nebeskom telese vyskytnú<br />

všetky predpoklady, ktoré život<br />

umožnia. Musia tam byť všetky<br />

živly, nesmie byť príliš chladno ani<br />

príliš teplo, potrebujeme svetlo,<br />

no ani toho nesmie byť nadmieru,<br />

rádioaktivita musí byť nízka, gravitácia<br />

primeraná a tak ďalej. Je to<br />

zvláštne, ale na Zemi je všetkého tak<br />

akurát. Nebolo to tak vždy, jednoduchšie<br />

a odolné živočíchy museli<br />

Zem na život tých zložitejších najprv<br />

pripraviť. Až keď nehostinnú<br />

pevninu pokryl rastlinný porast<br />

a umožnil vývoj zvierat, potom<br />

kompletne rozvinutá príroda dala<br />

šancu životu ľudí.<br />

To je taký nádherný dar, že sa musíme<br />

zmieriť aj s malým kýchnutím<br />

Zeme, ktoré nám, ľuďom môže pripadať<br />

ako katastrofa; vtedy – namiesto<br />

reptania voči osudu – hľadajme<br />

radšej hlbšie súvislosti. Ich<br />

pochopením nachádzame v živote<br />

pokoj a porozumenie.<br />

41<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008


N A Z ÁV E R …<br />

Kázanie na hore<br />

42<br />

SVET GRÁLU<br />

15 | 2008<br />

Život Ježišov na zemi<br />

OPÄŤ SA zhromaždil ľud okolo Majstra a jeho učeníkov. Všetci zbožne načúvali a chceli počuť viac. Ježiš sa<br />

preto posadil na vyvýšené miesto a pri jeho nohách usadli zástupy ľudí, ktorí prišli, aby počuli jeho slová.<br />

A Ježiš povedal:<br />

„BLAHOSLAVENÍ TÍ, KTORÍ PRIJÍMAJÚ SLOVO PRAVDY PROSTE, PRETOŽE ICH JE KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ.<br />

Nehĺbajte a nemudrujte o mojich slovách, tým by ste nikdy nedospeli ku koncu. Nehovorte svojim blížnym o tom,<br />

čoho sa vo vás dotkli, pretože oni sú iného druhu. Vyňali by z nich len to, čo je im vlastné, a vás by tým miatli!<br />

<br />

BLAHOSLAVENÍ ĽUDIA, KTORÍ SÚ TRPEZLIVÍ A MIERNI, PRETOŽE ONI BUDÚ VLÁDNUŤ ZEMI.<br />

Učte sa čakať a učte sa mierniť, potom raz budete mať v sebe moc ovládať iných ľudí. Vaša vlastná disciplína<br />

povedie druhých!<br />

<br />

BLAHOSLAVENÍ TÍ, KTORÍ MUSIA PRECHÁDZAŤ UTRPENÍM, PRETOŽE ONI BUDÚ UTEŠENÍ.<br />

Nenariekajte, ak vás stihne bolesť a utrpenie. Znášajte ich a buďte silní! Nemôže k vám žiadne utrpenie, ktoré sami<br />

neprivoláte. Učte sa však na ňom a zmeňte sa vo svojom vnútri. Potom od vás odpadne a budete voľní!<br />

<br />

BLAHOSLAVENÍ TÍ, KTORÍ PROSIA O SPRAVODLIVOSŤ, PRETOŽE ONI DÔJDU SPRAVODLIVOSTI.<br />

Keď sa domnievate, že trpíte bezprávím, pohliadnite na ľudí, ktorí sú vašimi blížnymi, a odčiňte všetko, čo ste im<br />

kedy urobili. A to aj vtedy, keď sa domnievate, že ste v práve! Žiadny človek nemá právo spôsobovať druhému bolesť<br />

a utrpenie! Keď budete v tomto smere čistí, potom vám žiadny človek nespôsobí neprávom bolesť a utrpenie, pretože<br />

bude zahanbený veľkosťou vášho ducha!<br />

<br />

BLAHOSLAVENÍ MILOSRDNÍ, PRETOŽE ONI DÔJDU MILOSRDENSTVA.<br />

Neklamte sa však a nekonajte falošné milosrdenstvo, ale uvážte, či vaša dobrá vôľa ľuďom aj skutočne prospieva!<br />

<br />

BLAHOSLAVENÍ POKOJNÍ, PRETOŽE ONI BUDÚ NAZÝVANÍ DEŤMI BOŽÍMI.<br />

Mať v sebe mier, pokoj a sprostredkovávať ho ľuďom, to vyžaduje takú čistotu duše, že len málo ľudí na zemi sa už<br />

môže nazývať deťmi Božími. Človek, ktorý má v sebe opravdivý mier, Boží mier, bude pre svojich blížnych úľavou<br />

a balzamom, bude ich rany liečiť už iba svojou prítomnosťou!<br />

<br />

BLAHOSLAVENÍ TÍ, KTORÍ TRPIA PRE SPRAVODLIVOSŤ, PRETOŽE ICH JE KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ.<br />

Trpieť pre spravodlivosť znamená trpieť pre pravdu. Vziať na seba a prekonať všetko, aby mohol zostať pravdivým,<br />

je pre človeka na ceste stvorením tým najťažším. To znamená spravodlivo žiť, pravdivo žiť až do toho najmenšieho.<br />

Bude to vyžadovať mnoho bojov a mnoho utrpenia, to bude prežívanie, opravdivé prežívanie na celej púti človeka.<br />

Taká má byť jeho cesta, aby po nej mohol dôjsť do kráľovstva nebeského.<br />

<br />

BLAHOSLAVENÍ TÍ, KTORÍ SÚ ČISTÉHO SRDCA, PRETOŽE ONI BUDÚ VIDIEŤ BOHA.<br />

V týchto slovách spočíva všetko to najvyššie, čo môže človek dosiahnuť: vidieť Boha v jeho dielach. Srdce človeka<br />

musí byť čisté a jasné ako krištáľ, aby mu žiadne zakalenie nebránilo vidieť. Vidieť znamená poznať! Človek, ktorý<br />

je čistého srdca, tu dokončil svoju úlohu a môže potom stúpať k Svetlu.“<br />

<br />

Ukážka z knihy „Z doznělých tisíciletí“


Svet GráluTV<br />

Smrť a druhý breh<br />

Správy z hraníc pozemského života<br />

Predmet výskumu smrti • Skúsenosti blízke smrti • Mimotelesnosť • Svetlé zážitky<br />

Rozhovor: Bernard Jacoby – Interview so známym nemeckým výskumníkom smrti<br />

Záhada vedomého bytia • Čo je to vedomie? • Kde sídli duša človeka?<br />

Rozhovor: Gerd Harms – Vedecký pohľad na aspekty života na druhom brehu<br />

Zápas o okamih smrti • Sú mnohí darcovia orgánov vôbec mŕtvi?<br />

Rozhovor: Sieglinde Fuchs – Hodnotné skúsenosti z práce v hospicoch<br />

Strach a depresia<br />

Životná pomoc zo sily ducha<br />

Duša v kríze • Čo znamená pojem duša?<br />

Rozhovor: Dr. Elisabeth Lukas – Na návšteve u známej logopédky<br />

Keď svet zošedivie • Aké príčiny majú depresie? • Telo, duša a duch<br />

Strach • Strach, návaly paniky, kruh strachu<br />

Rozhovor: Susane Barknowitz – Psychoterapeutka o strachu a zmysle života<br />

Osud a reinkarnácia<br />

Skryté súvislosti, ktoré určujú náš život<br />

Neviditeľná sieť osudu • Predtuchy a údery osudu, náhody<br />

Videnia, zjavenia a vízie • Veštci a proroctvo • Je budúcnosť predurčená?<br />

Rozhovor: Petra Rahlfs • Rozhovor s „mediálnou poradkyňou“<br />

Existuje slobodná vôľa? • Mozog a duch – kde sídli slobodná vôľa? • Prečo<br />

nežijeme len raz • Príbeh Jenny Cockell • Reinkarnácia v histórii a náboženstve<br />

Rozhovor: Dr. Monika Schulze – Reinkarnácia v literatúre a kresťanstve<br />

Cena DVD 300,- Sk<br />

Už ste<br />

navštívili<br />

našu<br />

webovú<br />

stránku?<br />

Pripravili sme pre vás on-line obchod na našej stránke:<br />

www.svetgralu.sk


Každý deň<br />

prináša radosť i strasť.<br />

No i z kameňov<br />

položených do cesty<br />

sa dá stavať krása.<br />

Johann Wolfgang Goethe

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!