SG15

GÉNIOVIA
V
jednom z náučných slovníkov sa píše, že slovo génius
pochádza z latinčiny a pôvodne označovalo ducha –
ochrancu rodu i jednotlivca. Ducha – ochrancu v zmysle
bytosti z nehmotného sveta. Romantizmus začal používať
slovo génius na zvýraznenie toho, „že mimoriadne a pôvodné
výkony či diela pochádzajú zhora – z duchovnej
ríše“. Romantici tým chceli vyjadriť, že génius dokáže vidieť
veci z iného pohľadu a perspektívy ako ostatní ľudia.
Nachádzame u nich vlastnosti, ktoré ich odlišujú od iných
ľudí: silná vnútorná potreba tvoriť, idealizmus charakterizovaný
túžbou priniesť či vytvoriť niečo nové nielen pre
seba, ale aj pre druhých, odhodlanosť dosiahnuť vytýčený
cieľ bez ohľadu na prekážky, vnútorná pokora v zmysle rešpektu
vyšších princípov, trpezlivosť, všestrannosť a vzdelanosť,
flexibilita, otvorenosť k vonkajším podnetom. Tých
skutočných géniov však charakterizujú aj vynikajúce kvalitatívne
vlastnosti v medziľudských vzťahoch ako úprimnosť,
čestnosť, komunikatívnosť, láskavosť a v neposlednom
rade i zmysel pre humor.
Osobnosti, ktoré by sa mohli označiť v zmysle predchádzajúcich
riadkov za géniov, môžeme nájsť v mnohých
krajinách a v mnohých odvetviach. História zaznamenala
viacero takýchto osobností pochádzajúcich z Čiech, Moravy
i Slovenska. Mnohí slovenskí géniovia pochádzali
z nižších ba až najnižších spoločenských tried. Svojimi
vynikajúcimi vlastnosťami sa im podarilo presadiť medzi
ľuďmi s tzv. urodzeným pôvodom. Napríklad Matej
Bel (1), encyklopedista a zakladateľ modernej vlastivedy,
osobnosť uznávaná v celom Rakúsko-Uhorsku, bol synom
mäsiara. Štefan Anián Jedlík, fyzik a vynálezca, ktorý objavil
zákon elektromagnetickej indukcie o dva roky skôr ako
oveľa známejší Faraday, bol synom chudobného roľníka.
Adam František Kollár pochádzal z nevoľníckej rodiny.
I N Š P I R Á C I A
D U C H A
Vďaka svojim rozsiahlym vedomostiam sa stal poradcom
Márie-Terézie, pre ktorú vypracovával správy a odborné
posudky v rozličných sporných právnych, historických
i zahraničnopolitických otázkach. Vo svojich návrhoch sa
dožadoval zrušenia nevoľníctva, zlepšenia postavenia roľníkov
a umožnenia aj nešľachticom zastávať verejné úrady.
Adam František Kollár, podobne ako aj ďalší slovenskí
vzdelanci v tých časoch, bol fenomenálnym polyglotom.
Ovládal okrem materinského jazyka nemčinu, maďarčinu,
latinčinu a takmer všetky slovanské jazyky. Vo svojej dobe
sa stal vďaka svojmu šachovému automatu svetoznámym
aj bratislavský rodák Wolfgang Kempelen. Sediaca figurína
Turka vedela uchopiť figúrku a postaviť ju na patričné
miesto, pritom reagovala aj pohybmi hlavou. Princíp Kempelenovho
stroja nebol dodnes odhalený. W. Kempelen
prejavil nevšedné schopnosti už v mladosti, ovládal sedem
jazykov, písal drámy, básne, bol všestranným vynálezcom.
Skonštruoval prototypy umelých končatín, písací stroj pre
slepcov. Napísal dielo zásadného významu „Mechanizmus
ľudskej reči“ a skonštruoval hovoriaci stroj.
Z novších dejín môžeme medzi géniov pochádzajúcich zo
Slovenska zaradiť okrem iných aj Aurela Stodolu. Mnoho
vedcov, vynálezcov a konštruktérov sa pokúšalo desaťročia
o hospodárnejšie využívanie tepelnej energie pary. Viacerí
prišli na to, ako zostrojiť výkonnejší parný motor - turbínu.
Jedným z nich bol práve Aurel Stodola, ktorý položil vedecký
základ projekcie a stavby parných turbín, za čo bol
označený ako „otec parnej turbíny“. Je ešte mnoho osobností
pôvodom zo Slovenska, ktoré si svojím prínosom pre
dobro ľudí zaslúžia našu spomienku a úctu.
Rudolf Harčarík
Literatúra:
1) „Majstri ducha“, Ladislav Švihran, Ondrej Poss 2002, Perfekt a. s.
Štefan Anián Jedlík Jedlíkov model unipolárneho dynama Aurel Stodola – „otec parnej turbíny“
16
SVET GRÁLU
15 | 2008