SG14
27.05.2018 • Views
Share Embed Flag

SG14

ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
svetgralu

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

NA ZAMYSLENIE<br />

V ďalšom čísle časopisu:<br />

Duchovné príčiny chorôb<br />

titulná téma:<br />

SVET GRÁLU<br />

Grál je od dávnych čias<br />

symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých<br />

duchovných<br />

a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet<br />

zmenil na nepoznanie,<br />

ale hodnoty zostávajú.<br />

Máloktorý chorý človek je ochotný priznať si, že jeho ochorenie nie je náhodným<br />

výberom prírody, ale prirodzeným, zákonitým dôsledkom jeho<br />

postojov a chýb z minulosti.<br />

Následky fajčenia<br />

Ujmy na zdraví, ktoré človeku spôsobuje tabak,<br />

sú dobre známe: ochorenie dýchacích ciest,<br />

srdcovo-cievne poruchy a rakovina. Čo sa však<br />

deje na úrovni ducha?<br />

Odkiaľ sa berú vynálezy?<br />

Hospodárske ťažkosti najlepšie prekonávajú<br />

nie najbohatšie firmy, ale firmy s najväčšou<br />

schopnosťou inovácie a vynaliezavosti. Cestou<br />

k vynálezu však nie sú podnikové porady, ale<br />

vizionárska obrazotvornosť jednotlivca.<br />

San Marino<br />

SVET GRÁLU č. 15<br />

vychádza 1. marca 2008<br />

Sanmarínčania si zvolili radšej exkomunikáciu<br />

z pápežskej cirkvi, než nespravodlivosť a neslobodu.<br />

Časopis Svet Grálu, ktorý<br />

vychádza súčasne aj v češtine,<br />

nadväzuje na nemecký<br />

GralsWelt, francúzsky<br />

Monde du Graal<br />

a anglický GrailWorld,<br />

ktoré si vo svojich krajinách<br />

získali už tisíce stálych čitateľov.<br />

Svet Grálu vychádza<br />

štyrikrát ročne. Informácie<br />

o predplatnom nájdete<br />

v prílohe alebo na internete:<br />

12/2007 SVěT GRÁLU<br />

www.svetgralu.sk<br />

Jíte Éčka?<br />

Víte, co jíte?<br />

– přídavné látky v potravinách<br />

SVěT GRÁLU<br />

<br />

13/2007 SVET GRÁLU<br />

červen – srpen 2007 · číslo 12<br />

strana 7<br />

Kdo ještě dnes věří v peklo?<br />

Abd-el-Kader, bojovník za svobodu,<br />

muslim a člověk<br />

SVET GRÁLU<br />

september – november 2007 · číslo 13<br />

strana 5<br />

Hildegarda z Bingenu<br />

Beethovenova symfónia hľadania<br />

Duchovní souvislosti v životě<br />

strana 11<br />

Zázraky pátera Pia<br />

strana 23<br />

Dobrý den, slunce!<br />

strana 28<br />

poselství od protinožců<br />

cena 78 Kč<br />

strana 5<br />

Poltergeist – straší u vás?<br />

strana 9<br />

Vedomie zvierat<br />

strana 13<br />

Smrť ako začiatok<br />

strana 22<br />

Homeopatia – liečba informáciou<br />

strana 30<br />

cena 87 Sk<br />

Bol som klinicky mŕtvy<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Svět Grálu<br />

www.svet.gralu.cz<br />

NÁSILIE A<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk

OBSAH<br />

C I V I L I Z Á C I A<br />

Život v treťom tisícročí 5<br />

T É M A<br />

Zaviate doby sa prebúdzajú – Ježiš<br />

Príbehy z čias minulých svojou živosťou<br />

prekonávajú všetky dochované záznamy<br />

a archeologické vykopávky. 10<br />

T É M A<br />

Čo vlastne chcel Ježiš? 13<br />

F O T O R E P O R T Á Ž<br />

Jeruzalem 18<br />

K U L T Ú R A<br />

Malé oázy pokoja 22<br />

R O Z H O V O R<br />

Pútnik krajinou 24<br />

C I V I L I Z Á C I A<br />

Je Afrika stratená? 27<br />

C I V I L I Z Á C I A<br />

Najúčinnejšia je konkrétna pomoc 29<br />

T É M A<br />

Betlehemská hviezda 30<br />

P R Í B E H<br />

Košičanka zvíťazila nad rakovinou drastickou diétou 32<br />

Z D R A V I E<br />

A kto radí bylinkárom?<br />

Ako naši dávni predkovia objavili účinky<br />

liečivých rastlín? 34<br />

N A Z A M Y S L E N I E<br />

Vianoce bez zvonov<br />

V ruinách pravoslávneho kostolíka, uprostred<br />

vianočnej omše, si nemecký vojak náhle všimne<br />

medzi dojatými dedinčanmi mladých Rusov… 37<br />

R E C E N Z I A<br />

Himalaya Karavana 39<br />

N Á Z O R Y<br />

Listy čitateľov 40<br />

N A Z Á V E R …<br />

J. A. Komenský: Obecná porada o nápravě věcí lidských 42<br />

lovek je bytosťou schopnou žiť<br />

Č v dvoch svetoch súčasne. Tým<br />

druhým svetom teraz nemám na<br />

mysli svet predstáv typu: „Aké by<br />

bolo krásne mať nové auto alebo<br />

vyšší plat, alebo keby naši vyhrali<br />

futbal…“ Svet fantázie, v ktorom sa<br />

hmýri všetko, čo je človek schopný<br />

vymyslieť, je márnym odleskom<br />

našej všednosti. Dávni aj súčasní<br />

mudrci sa nás snažia upozorniť na<br />

druhý svet, ktorý je nášmu málo<br />

podobný. Je v ňom schopná prebývať<br />

len ľudská duša – bez ohľadu na<br />

to, čo tu na zemi vykonávame. Či si<br />

to uvedomujeme, alebo nie, máme<br />

schopnosť vzniesť sa do duchovného<br />

sveta, kde zvyčajné hranice priestoru<br />

a času akosi neplatia. Dalo by sa povedať,<br />

že všetko prežívanie je tam<br />

oveľa intenzívnejšie, akési farebnejšie<br />

a krajšie, ako tu dolu, v našom<br />

„slzavom údolí“. Čím viac oživujúcej<br />

sily, ktorá prúdi z večnosti, tam môžeme<br />

načerpať, tým viac dokážeme<br />

vykonať dobrého, múdreho a odvážneho<br />

na Zemi. Je najvyšší čas začať<br />

znova objavovať duchovný svet. Je<br />

mnoho ľudí, ktorí touto cestou pre-<br />

3<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

N A Ú V O D…<br />

šli už pred nami a zanechali nám<br />

stopy na ceste. Mená niektorých sú<br />

dokonca veľmi známe. Velikán filozofie<br />

Platón píše, že duša človeka si<br />

pamätá svoj pôvodný domov, nachádzajúci<br />

sa vo svete čistých ideí, čistých<br />

foriem, kde prebývala pred svojím<br />

príchodom na Zem. Z tamtoho<br />

sveta pochádza všetko dobro a krása.<br />

A keď sa ľudia nemôžu zhodnúť na<br />

malicherných pozemských veciach,<br />

pretože sú rozličného založenia, povahy,<br />

temperamentu a vzdelania, na<br />

čistých ideách by sa podľa Platóna<br />

mali zhodnúť všetci, pretože večné<br />

pojmy sú vtlačené do každej duše<br />

rovnako. Všetci ľudia by mali vedieť<br />

– aj bez namáhavého učenia –<br />

čo je dobré, správne a krásne. Štát<br />

a politici by tu mali byť na to, aby<br />

pomáhali tieto idey uskutočňovať.<br />

Vývoj ľudstva síce ide krkolomnými<br />

cestami a mnohokrát opačným smerom,<br />

no ušľachtilé idey nám zostali,<br />

tak ako stále existuje večný domov<br />

duše. Ide len o to, nechať dušu aspoň<br />

z času na čas voľne ísť tam, kam<br />

sama túži. To sa nedá pred obrazovkou<br />

televízora ani za volantom (to<br />

by asi dopadlo tragicky). Musíme ju<br />

oslobodiť z väzenia svojich vlastných<br />

prianí, obáv a strachu a ona potom<br />

vzlietne. Je smutné, že práve na toto<br />

sme už takmer zabudli. To známe<br />

„radovať sa z maličkostí“, či „uspokojiť<br />

sa s málom“ totiž dokáže len človek<br />

slobodného ducha, človek, ktorý<br />

svoju dušu ešte neprikoval k zemi.<br />

Preto dokáže byť šťastný aj bez vonkajšej<br />

príčiny. O tom sú príbehy<br />

o mudrcoch a prorokoch, ktorí na<br />

púšti či v horách hľadali svoju cestu<br />

do domova duše. Zdá sa, že dnes<br />

o nej už vieme veľmi málo. Svoj podiel<br />

viny na tom majú aj náboženské<br />

elity, ktoré živé poznanie o druhom<br />

svete nahradili často nezrozumiteľnými<br />

náboženskými poučkami a príkazmi.<br />

Namiesto jedného väzenia tak<br />

vzniklo väzenie iné a domov duše<br />

4<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

ostal nášmu svetu vzdialený. Ľudia<br />

vnútorne vyprahli, vysmädli a túžia<br />

po niečom, čo nemožno dosiahnuť…<br />

vonkajšími prostriedkami. Nie tak<br />

dávno sa západný svet začal znovu<br />

nadchýnať všetkým, čo cestu k domovu<br />

duše – viac alebo menej verne<br />

ukazuje. Zatiaľ čo oficiálne kresťanské<br />

cirkvi čelia najhoršiemu odlivu<br />

veriacich v dejinách, milióny ľudí sa<br />

utiekajú k náukám z Ďalekého východu,<br />

pretože sa zdajú byť príťažlivejšie<br />

a sľubujú zážitky namiesto<br />

otroctva dogmy. Okrem toho nevyžadujú<br />

také náročné skúmanie, ako<br />

Ježišovo učenie. V Európe a Severnej<br />

Amerike masívne ubúda kresťanov<br />

a pomaly pribúda budhistov,<br />

vyznavačov jogínskych a taoistických<br />

cvičení a „anjelských seminárov“ od<br />

výmyslu sveta. Nie vždy to dopadne<br />

dobre. Niektorí adepti duchovného<br />

hľadania sa dokonca po čase musia<br />

liečiť zo závislosti na „dokonalých“<br />

duchovných učiteľoch, z krkolomnej<br />

snahy po osvietení strácajú súdnosť<br />

vo všednom živote. rozbíjajú zdravé<br />

fungujúce vzťahy, alebo strávia nejaký<br />

čas na psychiatrických klinikách.<br />

Napriek všetkému tento príklon k duchovnému<br />

je prirodzený. Mať na dohľad<br />

domov duše a aspoň na chvíľu<br />

v ňom pobudnúť je nezabudnuteľný<br />

zážitok. Dovolím si tu jedno – aj keď<br />

veľmi hrubé prirovnanie: predstavte<br />

si, že v ohromnom jazere odplávate<br />

príliš ďaleko od brehu. Zdvihne sa<br />

búrka, fúka vietor a zrazu dostanete<br />

strach, že vás privysoké vlny pohltia.<br />

Na nohách občas pocítite dotyk<br />

studených vodných rastlín a začne<br />

sa vás zmocňovať smrteľná úzkosť<br />

z hĺbky, ktorá je pod vami. Potom<br />

sa obzriete za seba a znova zbadáte<br />

známy breh, pevnú zem, ku ktorej<br />

môžete plávať. V tej chvíli všetka<br />

hrôza odpadne a zmocní sa vás radosť<br />

z toho, že záchrana je na dohľad.<br />

Ešte hlbšie a intenzívnejšie sú tieto<br />

pocity, keď sa dotknete pevnej zeme.<br />

Duchovné náuky minulosti i súčasnosti<br />

sú vo svojom čistom jadre drahocennými<br />

posolstvami z „pevnej<br />

zeme“ nad oceánom všednosti, z duchovnej<br />

ríše. Ak ju chceme objaviť, ak<br />

chceme vedome žiť aj v tom druhom,<br />

svetlejšom a radostnejšom svete, musíme<br />

si strážiť vlastné vnútro. Keď<br />

nás niekedy oblievajú vlny strachu<br />

a neistoty, keď nás ďaleko od brehu<br />

ťahajú vlákna povrchnej túžby, myslime<br />

na večný domov duše. Naučme<br />

sa prosiť o Božiu pomoc, keď je nám<br />

príliš ťažko. Na duchovnej ceste väčšine<br />

ľudí pomáha aj zázemie, podpora<br />

v kruhu podobne zmýšľajúcich.<br />

Tam, kde cítime duchovnú silu, kde<br />

sa cítime byť posilnení a nasýtení,<br />

stojí za to zotrvať. No nikto by nemal<br />

skĺznuť k tomu, aby sa v živote<br />

a na duchovnej ceste nechal len slepo<br />

viesť „priateľmi“ a vodcami, ktorí<br />

zaručene vedia všetko lepšie. Riadiť<br />

sa vlastným citom je určite ťažšie,<br />

ale človek sa tak vyhne nebezpečnej<br />

pasivite a sklamaniam. Pre<br />

skutočné duchovné hľadanie určite<br />

netreba zabudnúť ani na pozemské<br />

povinnosti a žiť „len duchovne“. To<br />

je ten najlepší odstrašujúci príklad<br />

pre ostatných a človek tak môže premeškať<br />

také ponaučenia, ktoré môže<br />

priniesť iba „normálny“ pozemský<br />

život, v práci a v rodine. Akousi ezoterickou<br />

dogmou, ktorá je pomerne<br />

rozšírená a mnohým zahatáva cestu,<br />

je aj tvrdenie, že pre duchovné oslobodenie<br />

je nevyhnutné robiť niečo<br />

mimoriadne. Nemyslím si to. Žiadne<br />

špeciálne techniky nás nezachránia<br />

pred nešťastnými pádmi, ak zabudneme<br />

na to známe: Miluj blížneho<br />

svojho ako seba samého. Pochopiť, čo<br />

toto znamená, snažiť sa o to, aby sme<br />

nikomu – vrátane seba – ani vedome,<br />

ani nevedome nespôsobovali škodu,<br />

je na ceste do domova duše určite to<br />

najdôležitejšie.<br />

Roman Levický

C I V I L I Z Á C I A<br />

Život v treťom<br />

tisícročí<br />

S akými kartami budeme hrať?<br />

Názory na súčasný vývoj<br />

spoločnosti sa síce rôznia,<br />

no v jednom ohľade sú obyčajne<br />

zajedno. Mnohí cítia<br />

nespokojnosť s dnešným<br />

dianím a do budúcnosti pozerajú<br />

skepticky. Politickí<br />

predstavitelia ponúkajú<br />

svoje vízie a človek váha,<br />

dúfa i pochybuje. Redaktor<br />

Sveta Grálu Siegfried<br />

Hagl sa vo svojom článku<br />

zamýšľa nad niektorými<br />

negatívnymi aspektami<br />

dnešnej doby, k tor ých<br />

pochopenie by mohlo priniesť<br />

nádejnejšie perspektívy<br />

do budúcnosti.<br />

V<br />

stup do 21. storočia bol poznačený<br />

tragickou udalosťou.<br />

11. septembra 2001 otriasol svetom<br />

teroristický čin, ktorý bol až dovtedy<br />

považovaný za nemožný. Stal sa pre<br />

Ameriku pohnútkou k dvom vojnám<br />

vo vzdialených regiónoch (Afganistan<br />

a Irak) a uzmierenie stále<br />

nie je na dohľad. Nielen USA, aj celý<br />

západný svet sa od tejto udalosti cíti<br />

ohrozený. Opakuje sa snáď história<br />

a bude nové tisícročie – rovnako<br />

ako obe predchádzajúce – poznačené<br />

vojnou, politickými intrigami<br />

a náboženskou nevraživosťou?<br />

SME NA „KONCI DEJÍN“?<br />

C<br />

elosvetová liberálna demokracia<br />

je uznávaná ako jediná správna<br />

forma vlády. Tento model ideálnej<br />

vlády je presadzovaný všade, aj keď<br />

má ešte stále veľa nedostatkov. Tie<br />

však budú údajne prekonané a demokracia<br />

sa tak bude čoraz viac<br />

podobať ideálu, takže zastaralejšie<br />

formy vlády, ako je teokracia (vláda<br />

kňazov), monarchia alebo vojenská<br />

diktatúra, zaniknú ako relikty<br />

z minulosti. Prinajmenšom taká je<br />

na Západe najčastejšie uznávaná<br />

verejná mienka. Od demokracií sa<br />

očakáva riešenie (takmer) všetkých<br />

problémov za podpory ďalšieho vedeckého<br />

a technického pokroku.<br />

Najmä Američania nedokážu pochopiť,<br />

ako je možné, že iné národy<br />

sa už dávno nerozhodli pre de-<br />

5<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

C I V I L I Z Á C I A<br />

mokraciu podľa amerického vzoru,<br />

čo by im muselo priniesť životnú<br />

úroveň ako v USA. To vyplýva napríklad<br />

zo slov Thomasa Donellyho 1 :<br />

„Svoje hodnoty považujeme za univerzálne.<br />

A Američania mali v dejinách<br />

s exportom svojich hodnôt<br />

veľké úspechy.“<br />

S<br />

V PRVOM DESAŤROČÍ<br />

21. STOROČIA<br />

kôr než bude môcť liberálna demokracia<br />

nastúpiť v 21. storočí<br />

svoje víťazné ťaženie, v ktoré mnohí<br />

dúfajú, bude nutné prekonať ešte<br />

rad prekážok:<br />

• Limitovaná Zem<br />

O „konečnosti našej planéty“<br />

mnohí politici už po desaťročia nechcú<br />

počuť… Akokoľvek je nezvratné,<br />

že náš životný priestor a jeho zdroje<br />

sú obmedzené, zostáva tento poznatok<br />

pri hospodárskych a politických<br />

rozhodnutiach často nedôležitý.<br />

Fakty sa dajú zmiesť pod stôl, avšak<br />

len zdanlivo – pretože globálne problémy<br />

možno vyriešiť len vtedy, ak sa<br />

bude v praxi brať ohľad na skutočnosť<br />

obmedzenosti Zeme.<br />

• Hospodársky rast<br />

Každý vie pochopiť, že nepretržitý<br />

materiálny rast nie je v ohraničenom<br />

priestore možný. No takmer<br />

všetky vlády – či už v bohatých<br />

alebo chudobných krajinách – o tom<br />

nechcú počuť a dúfajú, že produkcia<br />

bude neustále stúpať. Poškodené<br />

životné prostredie a drancovanie<br />

dostupných zdrojov však vymedzí<br />

materiálnemu rastu hranice, ktoré<br />

nebude možné ľubovoľne posúvať<br />

ani pomocou technického pokroku.<br />

Už čoskoro sa budeme musieť vydať<br />

na cestu od súčasného hospodárstva<br />

zameraného na rast k „ekologicky<br />

vyrovnanej ekonomike“.<br />

6<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

• Energetický prielom<br />

Podľa všetkých predpovedí sa<br />

v 21. storočí zásoby ropy a zemného<br />

plynu citeľne stenčia alebo celkom<br />

vyťažia. Dodávky energie, ktoré<br />

tvoria základ nášho blahobytu, sa<br />

musia preorientovať na iné (obnoviteľné)<br />

energetické zdroje. Technológie,<br />

ktoré na to potrebujeme, v zásade<br />

existujú.. Na túto nevyhnutnú<br />

reorganizáciu však bude nutné vynaložiť<br />

značné množstvo kapitálu<br />

a času, zmeny sa dotknú všetkých<br />

hospodárskych odvetví a ovplyvnia<br />

aj politiku.<br />

• Rast počtu obyvateľov<br />

Počet obyvateľov na Zemi aj naďalej<br />

rastie a zväčšujúca sa hustota<br />

obyvateľstva zostruje mnoho problémov,<br />

ktoré sa už dnes javia ako<br />

neriešiteľné. O hraniciach únosnosti<br />

našej planéty sa vedú kontroverzné<br />

diskusie a na verejnosti prevláda<br />

hlas optimistov, ktorí tvrdia,<br />

že naša planéta by mohla zniesť aj<br />

o 15, 20 alebo ešte i viac miliárd ľudí<br />

viac. Únosnosť ekosystémov je však<br />

sporná.<br />

• Zachovanie životného priestoru<br />

O ekológii sa veľa hovorí, jednota<br />

názorov panuje aj v tom, že ochrana<br />

životného prostredia je nevyhnutná,<br />

aby sa zaistila trvalá obývateľnosť<br />

našej planéty. Zhoda sa však okamžite<br />

spochybní, akonáhle ide o presadenie<br />

praktických opatrení: zachovanie<br />

druhovej rôznorodosti<br />

pomocou dostatočne veľkých oblastí<br />

ponechaných prírode, zachovanie<br />

lesov, ochrana klímy, spracovanie<br />

odpadu bez negatívnych následkov<br />

na prírodu, šetrné zaobchádzanie<br />

so zdrojmi, atď. Národné štáty síce<br />

hovoria o nutných opatreniach, ale<br />

pokiaľ je vyžadovaný spoločný postup,<br />

tak sa dokážu dohovoriť v najlepšom<br />

prípade na bezvýznamných<br />

kompromisoch. Kým bude politika<br />

krajín umožňovať nekontrolovaný<br />

rast populácie a neobmedzený hospodársky<br />

rast, nebude možné presadiť<br />

zásadné ekologické nevyhnutnosti.<br />

• Štátne zadĺženie<br />

Zdá sa, že v jednom bode prichádzajú<br />

demokrati i autoritárski<br />

panovníci k rovnakému výsledku:<br />

nikto z nich nedokáže predkladať<br />

vyrovnané štátne rozpočty a namiesto<br />

toho kopia jeden dlh na<br />

druhý. V tejto ľahkomyseľnej deficitnej<br />

politike vedie vláda USA, ktorá<br />

na financovanie štátom podporovaného<br />

rozhadzovania potrebuje<br />

v súčasnosti každú minútu pôžičku<br />

vo výške jedného milióna dolárov.<br />

Mnohí spotrebitelia svoje vlády napodobňujú;<br />

napríklad v USA je občan<br />

– typický konzument – zadĺžený<br />

vo výške svojho ročného platu.<br />

Budú tieto dlhy niekedy splatené?<br />

Alebo nevyhnutne nastanú menové<br />

krízy, ktoré už v minulosti zosadili<br />

mnohé demokracie a vyvolali vojny?<br />

2<br />

• Priepasť medzi Severom a Juhom<br />

Priepasť medzi chudobnými a bohatými<br />

krajinami sa v 20. storočí<br />

prehĺbila; ani rozvojová pomoc nebola<br />

často úspešná. V súčasnosti využívajú<br />

krajiny OECD a ekonomické<br />

tigre 3 , ktorých zastupuje 20 percent<br />

svetového obyvateľstva, 80 percent<br />

bohatstva Zeme. 4<br />

Ako dlho to ešte bude zostávajúca<br />

väčšina tolerovať?<br />

• Globalizácia<br />

Svet ako jeden veľký trh je udržiavaný<br />

predovšetkým v záujme nadnárodných<br />

koncernov. Tie využívajú<br />

neobmedzený pohyb kapitálu, voľný<br />

prístup na trhy a slobodné voľby lokality,<br />

ktorá im umožňuje vyrábať<br />

tam, kde sú najnižšie náklady. Kapitál,

C I V I L I Z Á C I A<br />

technicko-vedecké poznatky, vysoko<br />

kvalifikované pracovné sily sú neobyčajne<br />

mobilné a možno ich kamkoľvek<br />

premiestňovať. Pri ekonomizácii<br />

sveta sa svetové koncerny stávajú nezávislými<br />

od štátnych opatrení a klasické<br />

kontrolné nástroje vlád jednotlivých<br />

krajín, napríklad peňažná,<br />

daňová a colná politika, zlyhávajú<br />

práve tak ako odborové úsilie. Existuje<br />

nebezpečenstvo, že namiesto sociálneho<br />

tržného hospodárstva, ktorého<br />

cieľom je, aby sa lepšie darilo<br />

všetkým, začne dominovať „turbokapitalizmus“<br />

a jeho bezohľadné úsilie<br />

o zisk „za každú cenu“.<br />

• Drogy<br />

Alkoholizmus<br />

a drogy ohrozujú<br />

spoločenský vývoj<br />

v mnohých regiónoch.<br />

V niektorých<br />

krajinách,<br />

ako je Afganistan,<br />

patrí výroba<br />

drog k najdôležitejším<br />

hospodárskym<br />

odvetviam.<br />

Proti tomu možno<br />

účinne postupovať<br />

zatiaľ len zo strany<br />

odberateľov. V krajinách spotreby<br />

sa však zodpovední činitelia cítia<br />

bezmocne. Ich snahy o zníženie<br />

spotreby drog pomocou osvety, zákazov<br />

či rehabilitácie zostávajú rovnako<br />

neúčinné ako Gorbačovova<br />

protialkoholická kampaň v Rusku,<br />

ktorá akurát prispela k jeho pádu.<br />

Z týchto pomerov, ničiacich ľudské<br />

životy, má úžitok iba organizovaný<br />

zločin, ktorý na obchode s drogami<br />

zarába miliardy.<br />

• Korupcia<br />

Vo východných a južných krajinách<br />

sa korupcia už po stáročia<br />

stala viac-menej spoločenskou samozrejmosťou,<br />

západná spoločnosť<br />

sa jej tiež nevyhla. Škody, spôsobené<br />

podplácaním štátnych inštitúcií<br />

5 , však brzdia všeobecný hospodársky<br />

rozvoj a môžu dosiahnuť<br />

nebezpečné rozmery. Doposiaľ asi<br />

ešte neexistovala demokracia, kde<br />

by nebola korupcia; môžeme len dúfať,<br />

že nedosiahne rozsah, ktorý by<br />

ohrozoval demokraciu samotnú.<br />

„V rodiacej sa dobe sú strety civilizácií najväčšou hrozbou pre svetový<br />

mier – najistejšou zárukou pred globálnou vojnou je preto medzinárodný<br />

poriadok založený na civilizáciách. Budúcnosť mieru i civilizácie závisí od<br />

porozumenia a kooperácie medzi politickými, duchovnými a intelektuálnymi<br />

vodcami hlavných svetových civilizácií. V strete civilizácií budú európske<br />

štáty stáť bok po boku, alebo každý sám. Vo veľkom strete, globálnom<br />

‚skutočnom‘ strete medzi civilizáciou a barbarstvom budú veľké civilizácie<br />

sveta so svojimi úspechmi na poli náboženstva, umenia, literatúry, filozofie,<br />

vedy, technológie, morálky a zľutovania rovnako stáť buď bok po boku,<br />

alebo každá sama.“<br />

Samuel P. Huntington ( „Stret civilizácií“, str. 393)<br />

• Sily proti západným vplyvom<br />

Globalizácia hospodárstva zo<br />

sebou súčasne prináša aj šírenie<br />

západných hodnôt, ktoré majú<br />

všetkým krajinám priniesť rozvoj<br />

a pokrok, napríklad vo forme demokracie<br />

a občianskych slobôd. No<br />

nie všetky národy chcú preberať západný<br />

spôsob života. V mnohých<br />

krajinách neznamená existencia<br />

globálnych štruktúr (napríklad internetu)<br />

a modernej techniky automaticky<br />

súhlas s hodnotami západnej<br />

kultúry. Mnohé národy sa<br />

obracajú k starým tradíciám, tradičným<br />

náboženstvám a starým kultúram;<br />

k tomu patria aj kmeňové náboženstvá<br />

ako je voodoo, o ktorých<br />

sme sa domnievali, že už zanikli.<br />

• Obmedzovanie slobody<br />

Nie je zriedkavosťou, keď sa aj<br />

v západných demokraciách obchádzajú<br />

samozrejmé základné práva,<br />

ako je právo na slobodný názor.<br />

Silný tlak verejnosti hrozí odsúdením<br />

každému, kto sa odchyľuje od<br />

toho, čo je považované za „politicky<br />

korektné“. Dokonca aj v USA, ktorých<br />

demokraciu by nikto nechcel<br />

spochybňovať, vznikali zákony,<br />

ktoré trestajú vyjadrovanie niektorých<br />

názorov. 6<br />

• Koniec národných štátov?<br />

Globalizácia do istej miery znamená<br />

ohrozenie národných štátov<br />

a zdá sa, že budúcnosť patrí veľkým<br />

zoskupeniam ako sú EÚ, NAFTA<br />

alebo ASEAN 7 . Vývoj v 20. storočí<br />

bol však opačný: v roku 1900, v období<br />

kolonializmu, bolo na Zemi<br />

46 štátov, v roku 1950 ich bolo 80<br />

a v roku 1999 už 193. 8 Súčasnosť<br />

i nedávna minulosť<br />

sú dôkazom<br />

toho, že<br />

vo väčších štátnych<br />

zriadeniach<br />

si menšie<br />

národy hľadali<br />

s v o j u i d e n -<br />

titu a usilovali<br />

sa o vlastnú<br />

vládu. Dobrým<br />

príkladom je<br />

rozpad bývalého<br />

Sov ietskeho<br />

zväzu, Československa a Juhoslávie.<br />

Aj mnoho vojen v Afrike<br />

je sčasti dôsledkom toho, že chýba<br />

vôľa prispôsobiť potrebám afrického<br />

obyvateľstva štátne hranice, svojvoľne<br />

stanovené Európanmi počas<br />

kolonializmu.<br />

• Posúvanie rovnováhy vo svetovej<br />

politike<br />

V priebehu 21. storočia sa začnú<br />

podľa všetkých predpokladov na<br />

svetovom dianí významne podieľať<br />

dve nové mocnosti: Čína a India.<br />

Obe majú viac ako jednu miliardu<br />

obyvateľov, disponujú jadrovými<br />

zbraňami a snažia sa o pripojenie<br />

k hospodárskemu vývoju Západu.<br />

7<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

C I V I L I Z Á C I A<br />

8<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

SVET AKO JEDNA DEDINA<br />

V roku 2005 žilo na našej Zemi 6,4 miliardy ľudí. Ak prepočítame<br />

túto populáciu na dedinu s tisíckou obyvateľov s rovnakým percentuálnym<br />

zložením ako u obyvateľov celej Zeme, vznikne približne<br />

nasledujúci obraz:<br />

Celkový počet obyvateľov našej obce: 1000 ľudí<br />

Dedina je rozdelená do dvoch regiónov, v ktorých žijú ľudia viac<br />

alebo menej oddelení jeden od druhého:<br />

Región I má dobrú infraštruktúru a dostačujúce až veľmi dobré<br />

podmienky pre život. Tu žije 200 ľudí, ktorí spotrebujú 80 percent<br />

celkového HDP.<br />

Región II nie je dostatočne rozvinutý. Tu žije dobre a zle 800 ľudí. Tí<br />

majú k dispozícii 20 percent HDP, to znamená, že na hlavu pripadá<br />

len 1/16 objemu tovaru, ktorým disponujú obyvatelia regiónu I.<br />

V oboch regiónoch v súčasnosti ešte vzrastá počet obyvateľov, a to<br />

nasledujúcim tempom:<br />

• v regióne I sa počet zámožných ľudí zväčší každý rok o jednu<br />

osobu,<br />

• v regióne II vzrastie každý rok počet chudobných o 14 osôb.<br />

Polovica celkových príjmov týchto 1000 ľudí pripadne do rúk 60<br />

osôb; z toho je 55 belochov. Táto štruktúra príjmov zodpovedá predrevolučnému<br />

stavu, ktorý nemôže byť trvale stabilný.*<br />

Medzi obyvateľmi dediny je zastúpených približne<br />

600 Ázijcov<br />

138 Európanov<br />

118 Afričanov<br />

85 Juhoameričanov<br />

53 Severoameričanov<br />

6 obyvateľov Austrálie a Oceánie.<br />

K vyznavačom najdôležitejších náboženstiev patrí:<br />

346 kresťanov<br />

195 moslimov<br />

141 nenábožensky orientovaných/ateistov<br />

133 hinduistov<br />

63 vyznavačov čínskeho ľudového náboženstva<br />

59 budhistov<br />

37 vyznavačov prírodných náboženstiev<br />

17 vyznavačov nových náboženstiev<br />

3 prívrženci sikhského náboženstva<br />

2 Židia<br />

4 ostatní<br />

* V bohatých krajinách je rozdelenie majetku podobne nevyvážené. V USA napríklad<br />

vlastní 1 percento obyvateľov 73 percent celkového bohatstva (podľa denníka „Investors<br />

Daily“ z 24. 2. 2005).<br />

Žiadna z oboch krajín zatiaľ nepatrí<br />

k hospodárskym veľmociam;<br />

napríklad Čína mala v roku 1990<br />

veľkosť HDP približne na úrovni<br />

Belgicka. V roku 2005 ju však už<br />

nachádzame na druhom mieste<br />

za USA a Indiu na štvrtom mieste<br />

hneď za Japonskom. Také drastické<br />

presuny hospodárskych, politických<br />

a vojenských síl viedli v minulosti<br />

k vojnovým konfliktom.<br />

Akokoľvek to môže byť pre „belochov“,<br />

teda Európanov a Severoameričanov,<br />

nepríjemné: ich dominujúca<br />

úloha vo svetovej politike<br />

v priebehu 21. storočia pravdepodobne<br />

skončí.<br />

Z<br />

NÁDEJ PRE<br />

BUDÚCNOSŤ<br />

oznam úloh, ktoré ľudstvo<br />

musí v 21. storočí zvládnuť, je<br />

dlhý. Ale aj možnosti na to sú väčšie<br />

než doposiaľ:<br />

• Pokrok vo vede a technike priniesol<br />

možnosti rozvoja a pomoci,<br />

ktoré si ľudia na začiatku 20. storočia,<br />

aj pri veľkom optimizme, ani<br />

zďaleka nedokázali predstaviť.<br />

• Zdravotná prevencia a kvalita<br />

života (výživa, obliekanie, bývanie,<br />

bezpečnosť, zaopatrenie v starobe,<br />

atď.) dosiahli v priemyselných<br />

krajinách úroveň, aká ešte<br />

širokým masám nikdy nebola dostupná.<br />

Priepasť medzi nimi a rozvojovými<br />

krajinami by sa mala<br />

v 21. storočí znížiť.<br />

• Slobodné trhové hospodárstvo<br />

nemusí viesť nutne k vykorisťovaniu<br />

pracujúcich, ale môže<br />

zlepšiť život všetkých. To je jeden<br />

z odkazov Adama Smitha. Otec<br />

trhového hospodárstva sa vôbec<br />

neprihováral za neobmedzenú slobodu,<br />

ktorá by stavala úsilie o zisk<br />

jednotlivca alebo skupín nad ľudskosť.

C I V I L I Z Á C I A<br />

• Problematika životného prostredia<br />

je dostatočne známa a prvé,<br />

i keď len váhavé opatrenia už boli<br />

zavedené. Čoskoro sa už žiadna<br />

vláda nebude môcť ospravedlňovať<br />

za svoje zanedbávanie v tejto oblasti;<br />

neobstojí argument, že to či<br />

ono nie je predsa ešte „dostatočne<br />

vedecky dokázané“.<br />

• Vojny sa odsudzujú na celom<br />

svete a rastie tlak na zodpovedných<br />

činiteľov, aby hľadali mierové riešenia<br />

konfliktov. Podľa všetkých<br />

predpokladov porastie vplyv OSN<br />

na svetovú politiku. Mierová politika<br />

sa musí presadzovať dôraznejšie<br />

ako doteraz a sebecké záujmy skupín<br />

stojacich proti sebe je nutné odkazovať<br />

do patričných medzí.<br />

• Politikov budú nútiť nezvratné<br />

fakty, aby sa poučili zo zlých skúseností<br />

minulých storočí a aby uprednostňovali<br />

oprávnené záujmy ľudí<br />

pred stranícko-taktickými a mocenskými<br />

hrami. V EÚ sa podarilo<br />

– aj keď niekedy tiež až v poslednej<br />

chvíli – vyhnúť sa najväčším<br />

omylom a nájsť aspoň minimálny<br />

koncensus, a tak po malých krôčikoch<br />

kráčať vpred. Dúfajme, že sa to<br />

podarí aj vo svetovej politike.<br />

• V globalizovanom svete rastie<br />

vedomie vzájomnej závislosti. Egoizmus<br />

národných štátov a súkromných<br />

hospodárskych subjektov bude<br />

možné presadzovať len za cenu narastajúcich<br />

ťažkostí, takže bude musieť<br />

ustúpiť vzájomnej ohľaduplnosti,<br />

ktorá je zakotvená okrem iného aj<br />

v etike všetkých svetových náboženstiev;<br />

„zlaté pravidlo“: „Nečiň<br />

druhým to, čo nechceš, aby sa dialo<br />

tebe“, by sa malo stať univerzálnym<br />

prístupom a súčasťou náboženstiev<br />

a filozofie všetkých národov.<br />

• Svetové náboženstvá musia konečne<br />

začať objavovať veci, ktoré ich<br />

spájajú. Žiadne náboženstvo nie je<br />

celkom samo pre seba, žiadne si nemôže<br />

nárokovať výhradné právo na<br />

pravdu, žiadne nie je prosté omylov,<br />

všetky obsahujú aj staršie učenia.<br />

Zásadné body viery hlavných<br />

náboženstiev sú si podobnejšie, než<br />

to dokážu ich kňazi priznať. Kresťania<br />

a budhisti by sa napríklad<br />

mohli zhodnúť v učení o reinkarnácii,<br />

keďže toto učenie existovalo<br />

v rannom kresťanstve. (Učenie<br />

o reinkarnácii bolo zavrhnuté<br />

na 5. ekumenickom koncile v Konšatntinopole<br />

v r. 553, pozn. redakcie)<br />

Zároveň by sa mohli vzdať učenia<br />

apoštola Pavla, podľa ktorého<br />

výhradne krvou preliatou na kríži<br />

môžu byť odpustené hriechy (Pavol<br />

sa s Ježišom nikdy nestretol, pozn.<br />

redakcie). Prijatie kázania na hore<br />

by nemalo byť pre budhistov problémom.<br />

Ťažší by mohol byť dialóg<br />

s islamom, ktorý sa musí odvrátiť<br />

od fundamentalistických kazateľov.<br />

• V minulosti bola takmer každá<br />

generácia presvedčená, že žije na vrchole<br />

dlhého vývoja. Ľudia 21. storočia<br />

majú šancu zápoliť s celosvetovými<br />

výzvami pomocou hlbšieho<br />

vedeckého poznania, väčších technických<br />

možností a solídnejších politických<br />

skúseností, než aké mali<br />

všetky generácie pred nimi.<br />

V 21. storočí môžeme očakávať<br />

hromadenie globálnych problémov<br />

ohrozujúcich ľudstvo. No vďaka<br />

hlbšiemu i duchovnému poznaniu<br />

môže to byť aj storočie nádeje, na<br />

konci ktorého bude Zem mierovejším<br />

a priateľskejším miestom, kde<br />

bude možné žiť lepšie, než kedykoľvek<br />

v celej histórii ľudstva.<br />

Literatúra:<br />

(1) Barkholdt Bernhard, Ausländer,<br />

München 2001<br />

Siegfried Hagl<br />

(2) Cooke Alistair, Geschichte Amerikas,<br />

Pawlak, Herrsching 1975<br />

(3) Fallaci Oriana, Die Kraft der Vernunft,<br />

Ullstein, Berlin 2004<br />

(4) Fukuyama Francis, Das Ende der<br />

Geschichte, Kindler, München 1992<br />

(5) Fukuyama Francis, Der Konflikt der<br />

Kulturen, Droemer-Knaur 1996<br />

(6) Hannich Günter, Börsenkrach und<br />

Wirtschaftskrise, Kopp, Rottenburg 2001<br />

(7) Herzog Roman, Wider den Kampf der<br />

Kulturen, Fischer, Frankfurt 2000<br />

(8) Huntington Samuel, Kampf der<br />

Kulturen, Goldmann, München 2002<br />

(9) Koch Hansjoachim W., Die deutschen<br />

Armeen im 19. und 20. Jahrhundert,<br />

Vowinkel, Berg 1999<br />

(10) Lorenz Konrad, Die acht Todsünden<br />

der zivilisierten Menschheit, Piper,<br />

München 1973<br />

(11) Mander Jerry/Goldsmith Edward,<br />

Schwarzbuch Globalisierung,<br />

Goldmann, München 2004<br />

(12) Ruloff Dieter, Vom Ost-West-Konflikt<br />

zum Kampf der Kulturen, Institut für<br />

Politikwissenschaft, Zürich 1997<br />

(13) Ziegler Jean, Wie kommt der Hunger<br />

in die Welt, Bertelsmann, München<br />

2002<br />

(14) Zimmermann Markus, Die wahren<br />

Machthaber in Washington, FZ-Verlag,<br />

München 2004<br />

(15) www.geistigenahrung.org/ftopic629.html<br />

(16) www.g.26.ch/texte_irak_02.html<br />

Poznámky:<br />

1 Thomas Donelly bol vrcholový manažér<br />

zbrojného koncernu Lockheed-Martin<br />

a je vedúcim členom washingtonských<br />

mozgových trustov. Citát pochádza<br />

z (14), strana 5.<br />

2 viď (6)<br />

3 OECD = Organisation for Economic<br />

Cooperation and Development (29<br />

členov); ekonomické tigre = ázijské rozvojové<br />

krajiny na prechode k priemyselným<br />

krajinám.<br />

4 viď (12), str. 13<br />

5 Ako „state capture” nazývajú ekonómovia<br />

pokus ovplyvňovať štátnu správu,<br />

napríklad, aby zákony slúžili osobným<br />

záujmom. Vo filme „Aviator“ je ukázaný<br />

typický pokus tohto druhu.<br />

6 viď (3), str. 29 a ďalej<br />

7 EÚ = Európska Únia; NAFTA = North<br />

American Free Trade Agreement;<br />

ASEAN = Association of South-East<br />

Asian Nations.<br />

8 viď (1)<br />

9<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

ZAVIATE DOBY SA PREBÚDZAJÚ<br />

Neznáme zo života Ježiša Nazaretského<br />

Už dvetisíc rokov rozochvieva osobnosť Ježiša Nazaretského duše ľudí. Snažíme sa precítiť slová,<br />

ktoré vyslovil, vytušiť ich lásku a múdrosť, pochopiť a prijať ich obsah. Chceli by sme ísť v stopách<br />

Ježišovho života a predstavujeme si udalosti, ktoré sa za jeho pozemského pôsobenia odohrávali.<br />

Ako radi by sme ho videli, jeho tvár a postavu, a počuli čo najviac z toho, čo vyslovil; muselo toho byť<br />

veľa, no len niečo sa zachovalo v starých textoch.<br />

V čase okolo roku 1930 bol napísaný knižný rad životopisov Zaviate doby sa prebúdzajú I – III, Z doznělých tisíciletí a ďalšie. Pojednávajú<br />

o osobnostiach, ktoré hlásali Pravdu a upravovali cestu Svetla na zemi. Predovšetkým to bol Ježiš, samotný Syn Boží,<br />

ale aj ľudia patriaci k týmto hlásateľom – Buddha, Zoroaster, Lao-c’, Mohamed… je predsa len jeden jediný Boh, iného niet, iba<br />

predstavy nás ľudí o ňom sú rozdielne, neúplné a nedokonalé. Tak vznikali na zemi jednotlivé náboženstvá, prispôsobené chápavosti,<br />

zrelosti a kultúre jednotlivých národov a jednotlivých časových epoch. Každé z nich bolo určitým krokom na ceste k hlbšiemu<br />

poznaniu a malo byť predstupňom k ďalšiemu vzostupu, stále dokonalejšiemu poznávaniu Pravdy. Malo byť. – Nie je žiadnym<br />

tajomstvom, že my ľudia sme vždy a bez výnimky túto cestu za Svetlom doteraz nezvládli a stočili do falošného smeru. Svedčia<br />

o tom príbehy Starého zákona aj moderný náboženský extrémizmus.<br />

Obsah kníh Životopisov bol duchovne prijatý, nie je vymyslený. Autorov je niekoľko, všetci sa však považujú za nástroje odovzdávania<br />

textov a preto ich mená nie sú uvedené.<br />

Dnes, v predvianočnom čase predkladáme niekoľko epizód z Ježišovho života.<br />

JEŽIŠOVO NARODENIE<br />

CESTA do Betlehema bola pre Máriu jedinou reťazou nepríjemností.<br />

Pripojili sa k akejsi karaváne a bez ohľadu na<br />

Máriin stav museli neustále napredovať.<br />

Pár musel oddychovať v preplnených nocľahárňach.<br />

Celé dni nachádzali v úbohých chatrčiach len žalostné<br />

lôžka, na ktoré Mária zakaždým klesla na smrť unavená.<br />

Keď však potom páliace oči zatvorila, dlho nemohla zaspať.<br />

Až krátko pred svitaním zadriemala nepokojným<br />

spánkom.<br />

A predsa bola veselá; usmievala sa na Jozefa, kráčajúceho<br />

vedľa oslíka, ktorý ju niesol. Nemal tušiť, ako ťažko jej tá<br />

cesta padne, a nesmel mať o ňu obavy.<br />

Konečne sa priblížili k Betlehemu – dorazili k cieľu. Máriin<br />

úsmev stratil všetku nútenosť. Betlehem ju odškodní<br />

za bolesti, ktoré pretrpela.<br />

Jozef sa viditeľne napriamil, jeho krok bol pevnejší.<br />

»Čoskoro, Mária,« povedal a pozrel sa na ňu, »čoskoro<br />

10<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

budeš mať pokoj. Nájdem ti najkrajšiu nocľaháreň, dostaneš<br />

najväčšiu izbu a najmäkkšie lôžko.«<br />

Mária sa dojato usmievala.<br />

»Viem, že urobíš všetko, aby si ma potešil; ďakujem ti.«<br />

Medzitým dorazili do Betlehema. Malé mestečko vyzeralo<br />

preplnené ľuďmi, ktorí sem pricestovali. Jozef sa<br />

náhlil z nocľahárne do nocľahárne; tvár mal stále smutnejšiu,<br />

stále sklesnutejšie krčil ramenami, keď bral oslíka<br />

za ohlávku, aby ho viedol ďalej.<br />

Keď už všade dostal rovnakú odmietavú odpoveď, začul<br />

náhle za sebou pridusený výkrik. Náhlivo priskočil, dosť<br />

rýchlo, aby ešte stihol zachytiť omdlievajúcu Máriu, ktorá<br />

sa klátila k zemi.<br />

Jozef sa obzeral okolo seba a hľadal pomoc. Tu zbadal, že<br />

z domu, pred ktorým zastavili, vybehol muž. Spozoroval<br />

totiž, čo sa stalo.<br />

»Zanes ženu do môjho domu, Jozef ben Eli!«<br />

Jozef sa pozorne zahľadel na starého muža, potom radostne<br />

zvolal: »Lévi! Priateľ môjho otca, vďaka ti!«

T É M A<br />

Zaniesol Máriu do domu, nasledovaný Lévim. Opatrne<br />

ju položil na lôžko, ktoré mu Lévi ukázal. Pribehla sem<br />

jedna slúžka a postarala sa o zamdletú Máriu. Obaja muži<br />

potichu opustili miestnosť. Jozef starému priateľovi svojho<br />

otca vrúcne stisol ruku.<br />

»Už hodiny hľadáme ubytovanie, nikde ani miesto; nikto<br />

zo starých priateľov nás nemohol prijať a teraz, keď sme<br />

boli vyčerpaní, nás nebesá zaviedli pred tvoj dom!«<br />

»Tvoja radosť je predčasná, Jozef; ani ja ťa nemôžem prichýliť.<br />

Vedz, že dnes prídu ešte moji synovia, ktorí zaplnia<br />

i posledné miesto.«<br />

»Nemôžeš nás prijať? Nemáš žiadnu miestnosť? Žiadne<br />

miesto? Musíš, Lévi, musíš! Moja žena je vo vysokom stupni<br />

tehotenstva, zomrela by, keby nemala pokoj. Niekde predsa<br />

musí byť nejaké miestečko, kde by si mohla oddýchnuť!«<br />

Starý Lévi potriasol hlavou; potom zamrmlal:<br />

»Ak by si sa uspokojil s lôžkom v mojej ovčiarni…«<br />

»Rád, Lévi. Och, je to jedno kde – len musí mať pokoj.«<br />

»Ovce sú na poliach, snáď sa dáko zariadite, ak ste<br />

skromní…«<br />

»Vďaka, Lévi, vďaka! Bolo by dobré, keby som tam mohol<br />

hneď zájsť, aby som všetko trošku pripravil; bude nám to<br />

pripadať ako palác. Sme takí unavení!«<br />

Lévi ochotne vstal. »Poď, zavediem ťa tam; ale obávam<br />

sa…« To ostatné zaniklo v nezrozumiteľnom mrmlaní.<br />

Jozef nasledoval starca. Bol spokojný. Horlivo začal maštaľ<br />

čistiť. Pokúšal sa urobiť v nej trochu poriadok.<br />

Nebola to najkrajšia nocľaháreň v meste, ktorú objavil,<br />

ani najväčšia miestnosť, len prázdna ovčiareň, nízka a krivolaká.<br />

Zo všetkého tu zostalo len jedno nepohodlné lôžko<br />

zo slamy, a predsa Jozefovi pripadalo dokonalé. Našiel pre<br />

svoju ženu miesto, kde si môže oddýchnuť, deň alebo nanajvýš<br />

dva. On zatiaľ určite nájde nejakú nocľaháreň, kde<br />

sa budú môcť ubytovať. S týmto výhľadom plným útechy<br />

sa vybral za Máriou.<br />

CEZ malé okienka maštale dopadli strieborné lúče. Chvejivo<br />

vkĺzli do tmavej miestnosti, mihli sa po nerovnej podlahe,<br />

zavadili o jasle, v ktorých ešte poriedko viseli steblá slamy,<br />

a potom nadlho spočinuli na postave driemajúcej Márie.<br />

Ozval sa vzdych a spiaca žena potichu zastonala. Potom<br />

jej telom prešiel záchvev. Mária sa prebudila.<br />

Niekoľkohodinový spánok bol hlboký a bezsenný. Skryl<br />

unavenú ženu do svojho náručia ako starostlivá matka<br />

a dal jej na všetko zabudnúť.<br />

Mária najskôr nespoznávala svoje okolie. Len postupne<br />

si spomínala, že je v Betleheme, v maštali.<br />

Pozrela sa k obom maličkým okienkam, cez ktoré teraz<br />

už naplno prúdilo strieborné svetlo. Bola úplne bdelá, bez<br />

ochromujúcej únavy, ktorú pociťovala počas celej cesty.<br />

Tu ňou prenikla ostrá bolesť, tá istá, ktorá ju zobudila. –<br />

Máriine pery sa roztvorili, akoby z nich chcel uniknúť výkrik;<br />

ale to už pozerala úzkostlivo smerom, kde sa uložil<br />

Jozef. Jeho pokojné dýchanie jej prezrádzalo, že tuho spí.<br />

Nesmie ho rušiť!<br />

Znovu uprene hľadela do mesačného svetla. Ako často<br />

už v noci takto ležala. Pokoj a mierny jas, ktoré pri matnom<br />

svite napĺňali miestnosť, pôsobili na Máriu stále<br />

znovu oným mocným, nevysvetliteľným čarom a uvoľňovali<br />

všetko telesné napätie.<br />

Aké by bolo všetko dobré, keby ľudia niesli v sebe tento<br />

pokoj. Keby boli čisto a jasne naladení ako vzácne nástroje,<br />

z ktorých by mohla ruka Stvoriteľa vyludzovať živé a zvučné<br />

tóny. Ale takto nesú<br />

v sebe len zmätok, zapĺňajú<br />

svoje dni domýšľavými<br />

myšlienkami,<br />

ktoré sa snažia premeniť<br />

v skutočnosť! Och,<br />

musí raz nastať deň,<br />

musí dopadnúť Svetlo<br />

do tejto temnoty!<br />

»Pane, kedy pošleš<br />

zasľúbeného Mesiáša?!<br />

Vari som už nesmela<br />

vidieť Svetlo? Nepovedali<br />

mi nádherné bytosti<br />

o Tvojej blízkosti?<br />

Prečo smiem ja, prosté<br />

dievča, uzrieť, čo ostatným<br />

zostáva vzdialené? Je to naozaj Tvoja milosť, ktorá ma<br />

upokojila? Žiadne zdanie?«<br />

»Mária!«<br />

»Jozef?«<br />

»Volala si ma?«<br />

»Ach, Jozef, spi! Ja som ne … och, Jozef!« vyrazilo jej<br />

stenavo z pier.<br />

Jozef bol razom na nohách. Chvatne si prehodil kabát<br />

cez plecia.<br />

»Máš bolesti, Mária?«<br />

Neodpovedala; nemo sa na neho pozrela, jej pohľad mu<br />

bol odpoveďou.<br />

»Privediem pomoc, počkaj, hneď som naspäť.« Jozefov<br />

hlas znel zachrípnuto, od rozrušenia mu zvieralo hrdlo.<br />

Potom sa vrhol von do noci.<br />

Vonku však zostal stáť ako omámený; na všetko zabudol<br />

a pozrel nahor na nebo. Oči sa mu prudko rozšírili, lebo<br />

priamo nad ním sa rozlievala jasná žiara dožadujúca sa<br />

pozornosti, takže musel zakloniť hlavu, aby videl hviezdu,<br />

ktorá tu žiarila.<br />

11<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

T É M A<br />

Jozef hľadel na hviezdu so žiariacim chvostom a zachvel<br />

sa. Zdalo sa, že vzduch okolo nej sa chveje a je nabitý napätím;<br />

tak to cítil.<br />

»Táto hviezda – zvestuje Mesiáša! Záchrancu! A v túto<br />

noc očakáva dieťa aj tvoja žena!« Jozef sa preľakol – na to<br />

zabudol: Mária čaká na pomoc! Násilím sa vzchopil a ponáhľal<br />

sa ulicou.<br />

Naproti mu prichádzala akási žena; vo svojej slepej náhlivosti<br />

ju nevidel; ozlomkrky sa hnal dopredu.<br />

Žena zbadala hviezdu, videla, ako svetelný lúč na sekundu<br />

zasiahol nízku budovu, a aj keď to nemala v úmysle,<br />

náhlila sa tam. Neuvedomila si, že táto nenápadná budova<br />

je maštaľ, a potichu otvorila dvere. Plná očakávania nazrela<br />

do miestnosti; ale oslepená sa vypotácala naspäť. Ten<br />

jas bol pre ňu neznesiteľný.<br />

»Môj Bože,« modlila sa, »daj mi silu, aby som to dokázala<br />

pochopiť!«<br />

K jej sluchu preniklo tiché vzlykanie. Tu sa vzchopila<br />

a mohla bez zábran vstúpiť.<br />

KEĎ sa Jozef vrátil, videl, že cez malé okienka sa trblieta<br />

svetlo. Žena, ktorá ho sprevádzala, kráčala sťažka, mrzuto<br />

vedľa neho. Padlo jej zaťažko, že ju v noci niekto zavolal.<br />

Práve keď dorazili k maštali, otvorili sa dvere. Vystúpila<br />

odtiaľ žena a jej zjasnená tvár žiarila. Jozef ju rýchle odtisol<br />

nabok, ale pri pohľade na Máriu sa obrátil.<br />

»Mária? Nie je to predsa…?«<br />

»Tvoja žena ti porodila syna; pomáhala som jej…«<br />

Ponáhľal sa dnu a pevne za sebou zatvoril dvere.<br />

NASTAL nepokoj. Z diaľky sa blížili tmavé postavy, akoby<br />

hnané vyššou mocou prichádzali sem pastieri, ženy a deti.<br />

Ticho noci bolo narušené.<br />

A stále ešte svietila hviezda, ukazujúc im cestu, a vrhala<br />

svoje lúče ako viditeľné znamenie na nízku strechu. Všetci<br />

títo ľudia to videli.<br />

»Mesiáš – záchranca!« Tieto výkriky stúpali nahor, vznášali<br />

sa ponad zmätok hlasov a podobne ako vlákno nútili<br />

ľudí pozrieť sa nahor.<br />

JOZEF kľačal vedľa svojej ženy, mlčky ju pozoroval. Mala<br />

hlavu položenú nabok ako unavené dieťa. Novorodeniatko<br />

tíško odpočívalo v jasličkách, žiaden zvuk nerušil túto posvätnú<br />

chvíľu.<br />

»Mária!«<br />

Obrátila k nemu tvár. Oči jej žiarili.<br />

»Vieš, Mária, že nad našou strechou stojí hviezda?«<br />

»Viem, Jozef.«<br />

»A vieš tiež, koho táto hviezda zvestuje?«<br />

»Mesiáša!«<br />

12<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Jozef ťažko prehltol – ale už nič nepovedal. Len si položil<br />

hlavu na Máriinu ruku, ktorá ležala na prikrývke.<br />

Mária cítila, ako chrbát jej ruky vlhne od Jozefových<br />

sĺz; nehýbala sa.<br />

Hlboké ticho čoskoro prerušilo váhavé klopanie. Jozef<br />

vstal a otvoril dvere.<br />

Preľaknutý zbadal tesne natlačených ľudí, ktorí placho<br />

a nesmelo, bez pohnutia vyčkávali.<br />

»Čo chcete?« spýtal sa príkro.<br />

Jedno dieťa, malé dievčatko, ostýchavo predstúpilo.<br />

»Chceme vidieť Mesiáša – tu! Žena nám povedala, že je tu!«<br />

Jozef sa váhavo obrátil na Máriu; tá s úsmevom prikývla.<br />

Tu sa to všetko zvonku nahrnulo dnu, až bola maštaľ<br />

plná ľudí. A všetci sa pokorne skláňali pred jasličkami, kde<br />

odpočívalo maličké stvoreniatko.<br />

Drsní pastieri sa snažili byť potichu. Tlmene rozprávali, ako<br />

uzreli hviezdu a ako niektorí z nich videli anjela Pána, ktorý<br />

im zvestoval jestvovanie Božieho Syna a ukázal im maštaľ.<br />

Prostí ľudia bežali domov, zobrali ženy a deti a potom<br />

išli za lúčom hviezdy, až našli maštaľ.<br />

Ako im len žiarili oči! Ako túžobne si želali, aby smeli<br />

Mesiášovi slúžiť! Uchvátilo ich šťastie. Vo svojej blaženosti<br />

chceli vybehnúť von a zvestovať to všetkým ľuďom.<br />

Len ťažko sa dokázali odlúčiť; stále ešte vyčkávali a pozorovali<br />

dieťa, až kým ich Jozef nepoprosil, aby už odišli;<br />

Mária potrebovala pokoj…<br />

MÁRIA túžila vrátiť sa domov; želala si byť sama. Ešte stále<br />

to nemohla pochopiť, príliš mocné bolo to, čo ju postretlo.<br />

Betlehem videl v jej dieťati Spasiteľa. Ľudia jasali, divili<br />

sa a s dojatím sa modlili pri jasličkách. Tri dni stála<br />

hviezda nad domom ako verný strážca. Jej svetlo sem privolávalo<br />

ľudí. Priťahovalo bohatých i chudobných a ďalekými<br />

krajinami priviedlo do Betlehema tri kniežatá.<br />

Boli vyvolení k tomu, aby Božiemu Synovi pozemsky<br />

urovnávali cesty. To najsvätejšie, čo teraz zem niesla, mali<br />

chrániť ako klenot. Tak si to oni sami pre seba vyprosili.<br />

To bolo účelom ich pozemského života.<br />

Prišli síce; priniesli síce dary zo svojho nadbytku, ale<br />

potom zase odišli preč. Nedodržali sľub, ktorí dali kedysi<br />

Stvoriteľovi. Zanechali Božieho Syna bez ochrany. Dieťa,<br />

ktoré už teraz vzbudzovalo podozrenie Rimanov, ležalo<br />

bezmocne a nemohlo by odolať prvým nebezpečenstvám.<br />

Domy bohatých občanov sa otvárali; zo všetkých strán<br />

prosili Máriu, aby opustila malú maštaľ, ale ona odmietala.<br />

Nie, chcela byť sama, neovplyvnená, a len čo to bude<br />

možné, vrátiť sa do Nazaretu.<br />

Chcela do ticha svojho domu, sama si chcela to šťastie<br />

vychutnať. Celá jej láska patrila chlapčekovi; úplne sa<br />

tomu otvorila.

T É M A<br />

ČO VLASTNE CHCEL JEŽIŠ?<br />

ožskejší než iní“ – takto chceli<br />

„Bvidieť svojho Majstra prví kresťania.<br />

Preto sa z dnešného pohľadu<br />

zdá nepochybné, že Ježišovi prisúdili<br />

oveľa viac údajných zázrakov,<br />

než je prijateľné pre logický úsudok.<br />

Nevedomky tým dali do rúk zbraň<br />

vtedajším i dnešným skeptikom, pre<br />

ktorých je nedostatok logiky jasným<br />

dôkazom, že s kresťanstvom niečo<br />

nie je v poriadku. Skutočne sa v kresťanskom<br />

učení už niekoľko desaťročí<br />

po Ježišovej smrti dostávali do popredia<br />

názory, ktorým možno len slepo<br />

veriť, nikdy však rozumne odôvodniť.<br />

Údajne je to tak v poriadku – Ježiš<br />

bol predsa Boží syn a preto sa naňho<br />

netreba dívať ako na obyčajného človeka.<br />

Zabúda sa pritom, že základom<br />

Ježišovho učenia bolo práve logické<br />

odvodzovanie neznámeho zo známych<br />

prirodzených skutočností. Ježiš<br />

nerád hovoril o zázrakoch, oveľa viac<br />

poukazoval na podobnosť všetkých<br />

dejov v prírodnom a duchovnom<br />

svete. Pripodobňoval kráľovstvo nebeské<br />

k horčičnému semienku, pravdivé<br />

učenie k osivu, ktoré padá<br />

do pôdy ľudských duší. Hovoril<br />

o sejbe a žatve v súvislosti<br />

so zákonom<br />

osudu, ktorý znie: čo<br />

človek zaseje, to bude<br />

žať! V týchto a mnohých<br />

ďalších Ježišových<br />

podobenstvách<br />

ťažko nájsť nezrozumiteľnú,<br />

nelogickú<br />

mystiku. Preto kritici<br />

cirkví poukazujú na<br />

rozpor medzi jednoduchým<br />

Ježišovým<br />

učením a veľakrát<br />

ťažko prijateľnými<br />

tézami cirkevných<br />

otcov. Ak napríklad cirkvi tvrdia,<br />

že Ježiš sa narodil po „nepoškvrnenom<br />

počatí“, bez partnerského spojenia<br />

muža a ženy – znamená to, že<br />

všetky ostatné počatia sú poškvrnené?<br />

Alebo: Ježiš nikdy netvrdil, že<br />

jeho smrťou bude pozemské ľudstvo<br />

spasené. Vedel však aj to, že len jeho<br />

smrť presvedčí ľudí, ako vážne myslel<br />

svoje slová. To zasa privedie mnohých<br />

k tomu, aby vážne preskúmali jeho<br />

posolstvo. Ono im potom pomôže<br />

nájsť úzku, strmú cestu do ríše ducha.<br />

No tvrdiť, že Ježišova smrť na kríži<br />

bola znamením „zmierenia Boha<br />

s ľudstvom“ je tragickým omylom.<br />

V takom prípade by neupozorňoval<br />

ľudí na neustále duchovné nebezpečenstvá,<br />

ktoré im v živote hrozia.<br />

Veď za všetko hovoria slová: Kým sa<br />

nenarodíte znova, nemôžete vojsť<br />

do kráľovstva nebeského! Ježiš bol<br />

v celom svojom učení radikálny a vedel<br />

prečo. Mnohé z jeho slov preto<br />

nie je ľahké pochopiť a prijať. „Kto<br />

si chce svoj život zachovať, stratí ho.<br />

Kto by ho však stratil pre mňa, bude<br />

mať život večný.“ Tu<br />

opäť hovorí<br />

o pozemskom živote hrabivého<br />

egoizmu, ktorý vedie k duchovnej<br />

smrti, v protiklade so životom,<br />

ktorý človek dobrovoľne nasmeruje<br />

k duchovným ideálom. Tieto ideály<br />

a vzory ho potom priťahujú a vedú<br />

po smrti k svetlým úrovniam bytia,<br />

kde predstava večného života nie je<br />

taká nedosiahnuteľná, ako na Zemi.<br />

Pripomeňme si na tomto mieste<br />

aj Ježišovu skromnosť: považoval sa<br />

predovšetkým za služobníka, ktorý<br />

plní vôľu svojho Otca. Tých, ktorí<br />

u neho hľadali Pravdu, nabádal, aby<br />

sa modlili v skrytosti svojho srdca.<br />

V akom kontraste s tým sú masové,<br />

štadiónové akcie rôznych cirkví<br />

a siekt? Svoju matku Máriu v určitom<br />

okamihu Ježiš úplne odmietol,<br />

pretože mu chcela zabrániť, aby<br />

dovŕšil svoje dielo. Dnes katolícka<br />

cirkev považuje Máriu za takmer<br />

rovnako dôležitú osobu, ako bol on,<br />

a nezriedka ju stavia ešte vyššie. Veriacim<br />

sa odporúča siahodlhé unavujúce<br />

odriekanie modlitieb – i keď<br />

Ježiš nikdy o ničom podobnom nehovoril.<br />

Ak by sme teda chceli zodpovedať<br />

otázku, čo vlastne<br />

chcel Ježiš, museli by<br />

sme sa vrátiť k jeho<br />

autentickému učeniu.<br />

Spomenúť si<br />

napríklad na vetu<br />

„Buďte soľou zeme“.<br />

Na to, aby bol človek<br />

„dieťaťom Božím“,<br />

či soľou zeme,<br />

však slepá viera<br />

v cirkevné dogmy<br />

nestačí. Skôr je na<br />

škodu a zastiera<br />

podstatu Ježišovho<br />

učenia.<br />

Roman Levický<br />

13<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

T É M A<br />

JEŽIŠ V CHRÁME<br />

JEŽIŠ SA BLÍŽIL k dvanástim rokom. Jozef sa radil so<br />

svojou ženou. Bol čas, aby ho rodičia vzali so sebou do<br />

Jeruzalema, kde zblízka i zďaleka putovalo všetko na<br />

slávnosť Passah. Chlapec mal tiež raz vidieť chrám v celej<br />

jeho nádhere, mal tam s nimi smieť uctievať a vzývať.<br />

Mária privolila. Taká cesta do Jeruzalema prinášala<br />

so sebou ešte aj kopu iných radostí. Už cesta tam, spolu<br />

so susedmi a priateľmi bola slávnosťou sama osebe.<br />

A tam predsa človek nemohol byť osem dní neprestajne<br />

v chráme. Vyplynulo to samo od seba, že pri tej príležitosti<br />

navštevovali príbuzných a robili nákupy. To poskytovalo<br />

zážitky na dlhú dobu.<br />

Keď sa Ježiš dozvedel, že tentoraz bude smieť sprevádzať<br />

svojich rodičov do Jeruzalema, bol úplne ticho. Mohutne<br />

napĺňala jeho mladú dušu myšlienka: Smieš vidieť<br />

chrám Boží!<br />

Pravda, aj v Nazarete mali chrám, ale bol to len slabý<br />

odlesk vlastného domu Božieho, ktorý vybudoval Šalamún.<br />

Tá nádhera musela byť neopísateľná! Cez jeho pery<br />

nevyšlo ani slovo, ale oči mu iskrili a žiarili. Videla to dokonca<br />

aj matka. Krátko pred slávnosťou Passah mu dala<br />

nové slávnostné šaty, ktorých sa sotva odvažoval dotknúť.<br />

Mal ich niesť vo svojom batôžku a obliecť si ich až v Jeruzaleme.<br />

Ale aj na cestu tam dostal nové rúcho.<br />

Súrodenci obdivovali veľkého brata, ktorý smel ísť do<br />

Jeruzalema, do mesta Božieho!<br />

Potom prišiel deň, kedy sa vydali na cestu. Ježiš sa domnieval,<br />

že bude smieť kráčať po boku svojho otca. Ale<br />

tak to nebývalo zvykom.<br />

Vytvoril sa veľmi dlhý zástup. Vpredu kráčali muži vo<br />

dvojiciach, trojiciach alebo štvoriciach, podľa toho, ako<br />

to práve vyplývalo z ich rozhovorov.<br />

Za nimi nasledovali ženy v slávnostnom lesku. Horlivo<br />

diskutovali o všetkom, čo ich zaujímalo. Och, boli<br />

to len všedné starosti, všedné myšlienky! Ježiš sa nazdával,<br />

že cestou do Jeruzalema sa môžu len modliť a ďakovať<br />

Bohu!<br />

Za ženami nasledovali deti. Početný zástup chlapcov<br />

a niekoľko dievčat.<br />

Koniec zástupu tvorili muži, ktorí sa starali o poriadok<br />

a dozerali na deti, aby sa nestratili. Chlapci by sa boli<br />

veľmi radi ponaháňali a pohašterili. To sa im nedovolilo.<br />

Ale štebotať mohli dosýtosti ako dospelí.<br />

Ježiš kráčal v ich strede, nikým nepovšimnutý. Jeho<br />

duša hľadala Boha, do chrámu ktorého mal vstúpiť. Bol<br />

naplnený posvätným nadšením a očakávaním.<br />

14<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Na miestach odpočinku sa na neho pozeral otec, ale<br />

uprostred všetkých tých ľudí sotva mohli navzájom hovoriť.<br />

Aspoň nie o tom, čo naplňovalo duše oboch. Azda<br />

to bude lepšie v Jeruzaleme. Tam sa bude deliť o nocľah<br />

s rodičmi, v čo Ježiš dúfal.<br />

Aby sa ľudia príliš neunavili, bola cesta, podľa predošlých<br />

skúseností, rozdelená na malé úseky. Za jeden deň<br />

prešli iba toľko, koľko ich predkovia. Vždy sa odpočívalo<br />

na tých istých miestach. Takýmto spôsobom potrebovali<br />

pútnici do Jeruzalema necelých päť dní. Napokon sa pred<br />

ním vynorilo cimburie hradu. Sion! Aké myšlienky to<br />

v Ježišovi vyvolalo!<br />

Nie nadarmo čítal sväté písma znovu a znovu. Všetko<br />

v ňom žilo.<br />

Zmizla akákoľvek únava. Nechápal, ako je možné táboriť<br />

ešte raz pred tvárou zasľúbeného mesta!<br />

V nasledujúci deň vtiahli do Jeruzalema spolu s mnohými<br />

inými sprievodmi a hľadali predovšetkým nocľah.<br />

Ježiš si smel obliecť svoj slávnostný odev a poučili ho,<br />

kam má počas celého týždňa prichádzať, ak bude hladný<br />

alebo unavený. Matka bude stále spolu so ženami. Otec<br />

mu chcel ukázať chrám. Jozef sa na to už dávno tešil. Potom<br />

sa však musí znovu pridružiť k mužom a Ježiš k deťom.<br />

Je už dosť starý na to, aby sa postaral sám o seba.<br />

Chlapec, ktorý pozorne počúval, prikývol. Bolo mu<br />

jasné, že všetko musí prebiehať takto; ale trápilo ho, že<br />

nemôže byť s otcom, ktorého by sa na mnohé veci rád<br />

opýtal.<br />

Teraz kráčal po otcovom boku k chrámu. Jozef ho stále<br />

a znovu napomínal, aby dával pozor na cestu, aby sa mohol<br />

opäť kedykoľvek dostať k nocľahárni. Jeho tvár žiarila ako<br />

rozsvietená. Spočinulo na ňom mnoho pohľadov obdivu.<br />

Kráčal vznešene a dôstojne ako kráľovský syn, zdobený<br />

svetlohnedými kučerami splývajúcimi až po ramená.<br />

Jozef to spozoroval a tešil sa z toho. Nevadilo mu, keď<br />

si ľudia všímali, aké zvláštne dieťa prišlo navštíviť chrám.<br />

Samotný Ježiš sa správal celkom prirodzene, obdivovanie<br />

mu nemohlo škodiť.<br />

Keď prekročili chrámovú bránu, chlapča sa sotva odvažovalo<br />

dýchať. Teraz sa musí ísť priamou cestou do<br />

Božej prítomnosti!<br />

Najprv však vošli na prvé nádvorie, ktoré bolo až do<br />

posledného miestečka obsadené zmenárnikmi a obchodníkmi.<br />

Jednali sa, nadávali, kričali a škriepili sa.<br />

»Otče, sú to zavrhnuté duše, ktoré nesmú prísť pred<br />

Božiu tvár?« pýtal sa Ježiš, pohnutý týmto vyčíňaním.<br />

Okolostojaci sa smiali. Ježiš to nespozoroval. Jeden starší<br />

muž ho oslovil:<br />

»Máš pravdu, malý, obávam sa, že z týchto ľudí sa pred<br />

Božím trónom nebude môcť objaviť ani jeden.«

T É M A<br />

Chlapec vážne prikývol, pričom starec prehovoril k Jozefovi:<br />

»Je to váš chlapec? Treba dať na neho pozor. Svet<br />

o ňom bude ešte hovoriť!«<br />

Skôr, než Jozef mohol niečo odpovedať, starec sa stratil<br />

v tlačenici. Prešli cez predné nádvorie a vchádzali do svätyne.<br />

Ako len bilo Ježišovo srdce! Tá nádhera! Pevnejšie<br />

sa chopil otcovej ruky a len váhavo kráčal ďalej. Svätyňou<br />

prechádzali v tichosti. Keďže bohoslužba sa práve nekonala,<br />

mohli si pokojne všetko poprezerať.<br />

Jozef potom odovzdal Ježiša jednému svojmu známemu<br />

učencovi písma, aby ho zaradil do skupiny rovesníkov,<br />

ktorých vyučovali v jednom kúte chrámu.<br />

Aj učenca zaujal chlapec so žiarivo modrými očami.<br />

Pustil sa s ním do rozhovoru a to, čo počul, sa mu výnimočne<br />

páčilo. Bez ostychu odpovedal Ježiš na všetky<br />

otázky a povzbudený priateľským vystupovaním učenca<br />

pýtal sa aj on, ako to mal vo zvyku.<br />

Namiesto toho, aby chlapca zaviedol do detského kútika,<br />

vzal ho kňaz so sebou do stĺpovej sály, kde v horlivom<br />

rozhovore spolu sedeli učenci Písma zblízka i zďaleka.<br />

»Pozrite, koho vám vediem!« zvolal na nich. »Mám tu<br />

jedného mladého učenca, ktorý vie mnohé vaše otázky<br />

lepšie zodpovedať ako vy všetci.«<br />

Ježiš pozrel na rečníka: žartoval? No učenec priateľsky<br />

opätoval jeho pohľad. »Nehanbi sa odpovedať, Ježiš, keď<br />

dostaneš otázky. Povedz im, čo o Bohu vieš! Nadarmo<br />

sa nehovorí: Ústami nemluvniat a detí si rozšíril svoju<br />

chválu.«<br />

Ježiš sa smel posadiť na jednu z nízkych stoličiek, ktoré<br />

boli rozostavené okolo radiacich sa učencov. Jeho nový<br />

priateľ si sadol vedľa neho. A Ježiš teraz dychtivo a náruživo<br />

počúval všetko, o čom títo muži diskutovali.<br />

Mnohému nerozumel, slová niektorých z týchto ľudí<br />

boli vyslovované príliš spletito. Ale to, čomu rozumel,<br />

prijímal. Ako dávno už takúto múdrosť nepočul. Aj tu<br />

odznelo mnohé, čo ho bolelo, no ešte viac, čo mu pripadalo<br />

pekné a dobre sa počúvalo.<br />

Náhle sa naň obrátil jeden z bielovlasých mužov: »Povedz<br />

mi, Ježiš, ako si predstavuješ Boha?«<br />

»Je možné si Boha predstavovať?« zaznela chlapcova<br />

protiotázka. »On celkom napĺňa našu dušu; cítime ho,<br />

vieme o ňom, žijeme v ňom; ale predstaviť si ho nemožno;<br />

lebo On je neviditeľný« .<br />

Učenci Písma sa na seba zarazene pozreli, zasiahnutí<br />

touto odpoveďou dieťaťa.<br />

»Kto bol tvojím učiteľom, Ježiš?« chcel vedieť jeden<br />

z nich.<br />

»Vyučoval ma rabbi Mehu,« odpovedal chlapec svojím<br />

jasným hlasom.<br />

»Rabbi Mehu?« Kto z učencov, ktorí ho poznali, by mu<br />

pripisoval takú múdrosť?<br />

Hovorili ďalej, bez toho, že by si chlapca všímali. On<br />

však počúval a jeho duša vystúpila hore do výšin, ktoré<br />

boli rečníkom nedosiahnuteľné.<br />

Teraz sa neho na opäť obrátil jeden zo starších mužov.<br />

»Povedz nám, Ježiš, ktoré Božie prikázanie pokladáš<br />

za najdôležitejšie?«<br />

Chlapec nezaváhal ani na okamih:<br />

»Milovať budeš Boha, svojho Pána, z celého srdca, z celej<br />

duše a celou svojou mysľou.«<br />

»Tak,« pátral iný, »ty si myslíš, že postačí Boha milovať?<br />

A ako je to so zabíjaním, kradnutím a so všetkými<br />

ostatnými hriechmi?«<br />

»Keď človek miluje Boha tak, ako má, potom nemôže konať<br />

nič zlé,« zaznela odpoveď prednesená pevným tónom.<br />

»Povedz, dieťa, miloval si Boha vždy tak?« pýtal sa tretí.<br />

Ježiš pevne zopäl ruky.<br />

»Áno, pokiaľ sa len môžem rozpamätať!«<br />

»A nikdy si nekonal zlo?«<br />

»Nie.«<br />

Muži dojato mlčali. Toto dieťa hovorilo pravdu, to videli,<br />

to cítili.<br />

Predsa teda bolo možné kráčať pred Boha bez zaťaženia<br />

sa vinou? Ako ich toto dieťa zahanbilo!<br />

Keď sa muži potom rozpŕchli do svojich domovov<br />

a nocľahární, nový priateľ vzal pevne Ježiša za ruku. Toto<br />

dieťa považoval za príliš vzácne, aby ho človek nechal len<br />

tak blúdiť. Do nocľahárne ho zaviedol sám a odovzdal ho<br />

otcovi. Nepovedal však ani slovo o tom, čo sa prihodilo.<br />

»Zajtra príď opäť do chrámu na to isté miesto,« povedal<br />

na rozlúčku. Ježiš prikývol.<br />

Na druhý deň, bez toho, aby čakal na rodičov, ktorí<br />

mali ešte plné hlavy starostí, ponáhľal sa Ježiš do chrámu.<br />

Našiel svoju cestu všetkými ulicami a uličkami, akoby ho<br />

niečo viedlo. Došiel tam ešte skôr ako učenci a postavil<br />

15<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

T É M A<br />

sa vedľa prázdnych sedadiel. Jeden chrámový služobník<br />

ho odtiaľ vyháňal.<br />

»Nevieš o tom, že tu sedia učenci?« hrešil chlapca. »Musíš<br />

ísť tam naproti, kde sa zhromažďujú deti, ak vôbec<br />

budú v chráme trpené,« zlomyseľne doložil.<br />

Bol jedným z tých, ktorí radi dokazovali svoju moc, aj<br />

keď slabým a deťom.<br />

Ježiš, nepovediac slova, poslušne šiel do kúta chrámu,<br />

kde jeden mladý rabín vyučoval niekoľko chlapcov. Na<br />

jeho príkaz sa posadil na stoličku a počúval. Rabín sa ho<br />

na nič neopýtal. Len vyučoval a nepýtal sa, či mu poslucháči<br />

rozumejú.<br />

Medzitým sa zhromaždili znalci písma a nevedomky<br />

čakali na múdreho chlapca.<br />

»Komu patrí toto dieťa?« pýtal sa jeden a Ježišov priateľ<br />

oznámil, že je to tesárov syn z Nazareta.<br />

»Nevyzerá ako Žid, oveľa viac sa podobá na Rimana,«<br />

povedal najvyšší z učencov.<br />

»Ale je to Žid,« nadhodil iný. »Podľa jeho odpovedí<br />

možno rozpoznať, že od detstva žil v našej viere. Koľko<br />

rokov asi môže mať?«<br />

Ježišov priateľ aj na to mohol odpovedať.<br />

»Mal dvanásť rokov.«<br />

»Dvanásť rokov?« čudovali sa muži. »Hovorí ako mudrc!«<br />

»Dbajme o tohto chlapca. Boh v ňom prebudí proroka.«<br />

Keďže Ježiš neprichádzal, začali so svojimi rozhovormi.<br />

No jeden spomedzi nich sa rozhliadal okolo seba, až kým<br />

na druhej strane, v chlapčenskom kútiku, neobjavil Ježiša,<br />

ktorého akoby zahaľoval svetlý jas.<br />

»Ako len svietia jeho kučery!« pomyslel si. Ale to, čo<br />

žiarilo, nebola zlatohnedá farba vlasov.<br />

Učenec šiel potichu na tú stranu a dotkol sa Ježišovho<br />

ramena. Chlapec natešene vyskočil, pozdravil sa a bol<br />

ochotný ihneď ísť s učencom. Rabín sa však začudovane<br />

díval.<br />

»Čím sa mohlo previniť toto dieťa, ktoré tak ticho sedelo<br />

pri jeho nohách? Teraz ho vykázali s chrámu!«<br />

Ale jeho údiv ešte vzrástol, keď uvidel, že učenec viedol<br />

chlapca za ruku tam, kde sa prerokovávali najdôležitejšie<br />

otázky a že ostatní prerušili svoje rozhovory, aby pozdravili<br />

dieťa. Potom smel Ježiš opäť sedieť na tom mieste ako<br />

v predošlý deň.<br />

Všetci si mysleli, že otázky, ktorými sa dnes zaoberajú,<br />

ďaleko prevyšujú jeho chápanie, a preto sa ho nikto na nič<br />

nepýtal. On však počúval a prijímal to, čo sa mu zdalo<br />

byť dôležité.<br />

Až keď sa muži zdvihli, pretože bol čas obeda, dostal<br />

Ježiš otázku:<br />

16<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

»Prečo si šiel k deťom?«<br />

»Rabbi, bol som tam vykázaný. Vy ste tu ešte neboli<br />

a služobník konal podľa chrámového poriadku.«<br />

»Ty podivuhodné chlapča, prečo si mu nepovedal, že<br />

tu môžeš byť?«<br />

»Nebol by mi uveril; to som videl na jeho tvári. Zdalo<br />

sa mi nedôstojné začínať v Božom dome hádku. Ty si ma<br />

predsa aj tak našiel. Mám z toho radosť.«<br />

»Ak ešte niekedy prídeš, čakaj vonku pri malej bráne,<br />

kým niekto z nás nebude chcieť vstúpiť. S ním potom<br />

vojdeš dovnútra.«<br />

»Ďakujem, rabbi,« šťastne povedal Ježiš.<br />

Všetci sa tešili, že chlapec teraz bude opäť s nimi. Aj<br />

keď nehovoril, z jeho očí, plných očakávania, vyžarovalo<br />

niečo, čo ovplyvňovalo myslenie učencov. Dvakrát si rozmysleli,<br />

skôr než niečo povedali, aby nejakým neuváženým<br />

slovom nespôsobili detskej duši bolesť. To sa im ešte<br />

nikdy nestalo. Hanbili sa priznať si to, ale bolo to tak.<br />

Pre Ježiša boli tieto dni bohaté. Každý z týchto mužov<br />

sa mu snažil urobiť ešte nejakú osobitnú radosť. Všimli<br />

si už, že sa to nedá dosiahnuť nejakou malichernosťou.<br />

Ktosi priniesol dieťaťu nádherné ovocie.<br />

»Ďakujem ti, rabbi,« riekol Ježiš. »Matka sa poteší.«<br />

»Nechceš ovocie? Prečo ho nezješ sám?«<br />

»Rabbi, matka bude mať z neho väčšiu radosť než ja.«<br />

Keď mu však ukázali náčinie, ktoré sa používalo pri<br />

vznešených slávnostiach, alebo vzácne staré spisy, vtedy<br />

detské oči zažiarili a z chlapcovho pohľadu sálala blaženosť.<br />

Najvyšší kňaz chcel tieto oči ešte zvlášť rozjasniť:<br />

»Počuj, Ježiš, v posledný deň slávnosti, keď sa ľudia<br />

budú už rozchádzať, môžeš sa so mnou na chvíľu pozrieť<br />

do najsvätejšej svätyne,« prisľúbil tajuplne.<br />

»Do Božieho príbytku na zemi?« pýtal sa Ježiš takmer<br />

bez dychu od očakávania.<br />

»Áno, dieťa, do Božieho príbytku medzi ľuďmi!« potvrdil<br />

kňaz a premýšľal: ako málo myslíme ešte na poslanie<br />

a ako nám zovšednie i sama svätosť.<br />

PRIŠIEL POSLEDNÝ DEŇ. Pútnici naposledy smeli spoločne<br />

spievať žalmy a odriekať modlitby. A hneď zatým<br />

náhlivo opúšťali svätyňu, akoby sa už nemohli dočkať odchodu<br />

na cestu k svojim domovom. Bolo krásne slnečné<br />

ráno, priam stvorené na radostné putovanie.<br />

Ježiš stál pri učencoch, z ktorých každý chcel ešte prehodiť<br />

pár slov s dieťaťom.<br />

»Nechcel by si sa aj ty stať učencom Písma, Ježiš?« pýtali<br />

sa ho.<br />

»Radšej nie. Budem tesárom,« zaznela pokojná odpoveď.

T É M A<br />

»Tesárom! Ako to? Prečo sa chceš<br />

venovať remeslu, ty, ktorý si stvorený<br />

na celkom iné veci?«<br />

»Musím nahradiť otca, keď nám<br />

už onedlho bude vzatý,« oznamoval<br />

chlapec vážne. »Potom nebudem mať<br />

čas na nič iné.«<br />

»Ježiš, uváž, čo znamená byť učencom<br />

Písma, kňazom. Stále sa môžeš<br />

modliť vo svätyni!«<br />

»Modliť sa môžem aj v dielni pri<br />

svojej práci,« odvetil Ježiš. »Ako učenec<br />

Písma by som však musel hovoriť<br />

mnohé, čo nie je pravdivé.<br />

A to nemôžem.« –<br />

Najvyšší kňaz zbadal, že zhromaždenie<br />

sa už rozišlo, sviece zhasli.<br />

Vzal chlapca za ruku a zaviedol ho<br />

k závesu, ktorý uzatváral najsvätejšiu<br />

svätyňu. Na oboch spočívalo posvätné<br />

mlčanie.<br />

Najvyšší kňaz odsunul záves stranou.<br />

Chcel odkryť len akúsi štrbinu,<br />

ale stalo sa, akoby neviditeľné ruky<br />

urobili ostatné. Oči chlapca sa zväčšili<br />

a rozšírili. Klesol na kolená. Premožený<br />

tým, čo sa prihodilo jeho<br />

spolupôsobením, ale bez jeho vedomia,<br />

položil staručký najvyšší kňaz<br />

svoje ruky na svetlú hlavu.<br />

»Boh nech ťa žehná a ochraňuje!«<br />

Z trasúcich sa pier zaznelo požehnanie.<br />

Keď sa Ježiš po niekoľkých okamihoch<br />

zdvihol a záves sa zatiahol,<br />

sklonil sa k starcovej ruke, ktorá ho<br />

požehnala a pobozkal ju. Potom ľahkým<br />

krokom opustil chrám.<br />

Najvyšší kňaz však kráčal späť<br />

k ostatným; jeho tvár zjasnene žiarila.<br />

Nemohol hovoriť o tom, čo napĺňalo<br />

jeho dušu.<br />

Ostatní ale donekonečna rozprávali<br />

o podivuhodnom dieťati. Chlapcova<br />

prítomnosť bola pre všetkých<br />

korunou slávnosti.<br />

O niekoľko dní neskôr zomrel najvyšší<br />

kňaz, ktorého dieťa priviedlo<br />

do Božej prítomnosti.<br />

NEČAKANÉ VÍŤAZSTVO<br />

pohľadu dnešnej historickej vedy<br />

Z možno len ťažko zdôvodniť, ako<br />

je možné, že sa na učenie Ježiša z Nazaretu<br />

nezabudlo už krátko po jeho<br />

smrti. V čase, keď tohto potulného<br />

kazateľa odsúdila rada židovských<br />

veľkňazov na smrť za rúhanie voči<br />

Bohu, len málokto mohol predpokladať,<br />

že z malej skupinky jeho stúpencov<br />

vzíde veľké svetové náboženstvo.<br />

Rímsky zmocnenec v Judei, Pilát, si<br />

nad ním umyl ruky a vydal ho na<br />

smrť. Ježiš sa stal obeťou dvojakej<br />

nenávisti. Nenávideli ho vtedajší náboženskí<br />

predstavitelia, ktorí sa obávali<br />

oslabenia svojho vplyvu. A stal<br />

sa aj terčom zlosti odbojných skupín,<br />

ktoré si predstavovali kráľa Židov<br />

ako vojvodcu a pre nejaké „kráľovstvo<br />

nebeské“ im chýbalo pochopenie.<br />

Ježišovo učenie navyše pravoverných<br />

Židov pobúrilo – nikto<br />

nemohol beztrestne porušovať prísne<br />

ustálené zvyky a prikázania. On to<br />

robil – uzdravoval chorých v sobotu,<br />

pranieroval zlozvyky farizejov, hovoril<br />

o Bohu dôverným spôsobom –<br />

nazýval ho „Otče“. Odmietol surové<br />

popravy ukameňovaním a namiesto<br />

toho nabádal k odpusteniu. To bolo<br />

pre vtedajšiu spoločnosť príliš. Rovnaká<br />

nenávisť ako na Ježiša však<br />

striehla aj na skupinku jeho spoločníkov<br />

a stúpencov. Verejne sa prihlásiť<br />

k tomuto „bludnému učeniu“<br />

znamenalo stať sa vydedencom. Po<br />

temnom období zúfalstva však prichádza<br />

neuveriteľná správa: „Ježiš<br />

žije!“ Podľa evanjelií to bola vlastne<br />

len táto jediná udalosť, ktorá zmenila<br />

chod dejín.<br />

VZKRIESENIE?<br />

„…a tretieho dňa vstal z mŕtvych“.<br />

Pri týchto slovách nejednému skeptikovi<br />

prebehne po tvári úsmev. Aj<br />

v okruhu Ježišových najbližších sa<br />

správa o údajnom zmŕtvychvstaní<br />

stretla s pochybnosťami. Učeníkov<br />

podľa evanjelií presvedčilo nakoniec<br />

len to, že mohli s Ježišom hovoriť. Ak<br />

by bola správa o zmŕtvychvstaní iba<br />

vymyslenou báchorkou, rýchlo by sa<br />

na ňu zabudlo. Muselo sa stať niečo<br />

skutočne mimoriadne, čo zmenilo<br />

životy učeníkov. Človeku, ktorý je<br />

otvorený poznatkom o duchovnom<br />

svete, nebude ťažké pochopiť, že Ježiš<br />

sa k učeníkom mohol vrátiť po smrti<br />

jediným spôsobom – vo svojom záhrobnom,<br />

nie hrubohmotnom tele.<br />

Učeníci ho videli – lebo boli v tej<br />

dobe pripravení, aby ho dokázali vidieť<br />

svojím duchovným zrakom. Ježišova<br />

prítomnosť<br />

im dala<br />

istotu, že smrť<br />

nie je konečná<br />

zastávka, iba<br />

p r e s t u p n á<br />

stanica na<br />

ceste bytím.<br />

Až od týchto<br />

udalostí je<br />

pre nich Ježiš<br />

skutočne znovuzrodený.<br />

Roman Levický<br />

17<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

F O T O R E P O R TÁ Ž<br />

JERUZALEM<br />

SINAJSKÁ PÚŠŤ<br />

18<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

GENEZARETSKÉ JAZERO<br />

19<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

T É M A<br />

STRETNUTIE S JÁNOM KRSTITEĽOM<br />

V POKOJI UPLYNULO niekoľko rokov.<br />

Jeden z pomocníkov pomáhal s niekoľkými učňami na<br />

vzdialenejšej stavbe. Boli preč jeden celý týždeň. Unavení,<br />

ako vždy, vrátili sa naspäť.<br />

Po prijatí svojej mzdy sa neponáhľali do svojich domovov<br />

ako inokedy, ale bežali za Ježišom, ktorému mali porozprávať<br />

niečo dôležité.<br />

»Majster,« vzrušene začal pomocník, »počuli sme, že<br />

v Izraeli povstal nejaký prorok. Chodí po krajine a káže.«<br />

Prorok? Ježiš zbystril sluch.<br />

»Videli ste ho?«<br />

»Nie, je na druhej strane Jordánu, vzdialený od nás niekoľko<br />

dní cesty. Ľudia sa však k nemu hrnú zblízka i zďaleka.<br />

Keď sa vracajú, sú celkom naplnení jeho slovami.<br />

Hovoria, že káže mocne a nie ako učenci Písma.«<br />

Viac už tovariš nevedel povedať, hoci Ježiš by o tom ešte<br />

rád niečo počul.<br />

»Nie ako učenci Písma!« tieto slová mu už nedali pokoj.<br />

Zvestuje tento prorok skutočne Boha, alebo len ľudskú<br />

múdrosť v inej podobe, než ako sa doteraz podávala? Či<br />

by Ježiš mohol nájsť odpoveď na svoje otázky?<br />

Dňom i nocou musel Ježiš myslieť na proroka. Ak prišiel<br />

niekto z okolia, tak sa ho vypytoval. Každý o ňom vedel<br />

niečo nové. Po niekoľkých mesiacoch prišla zvesť: prorok,<br />

ktorý sa volá Ján, krstí teraz na brehu Jordánu.<br />

Stále naliehavejšie sa v Ježišovi vynárala požiadavka, aby<br />

ho sám počul a sám videl. Najmä v noci nadobúdal vo svojej<br />

duši istotu, že stretnutím s týmto mužom dostane jeho<br />

život zmysel. Vnútorne cítil, akoby stále niečo očakával.<br />

Malo to čakanie teraz skončiť?<br />

V dielni sa bez neho zaobišli. Doma by však istotne nikomu<br />

nechýbal okrem Miriam. Mohol sa odvážiť raz, asi<br />

na dva týždne opustiť domov. Najprv ale musel hovoriť<br />

s matkou. Či ho len pochopí?<br />

KEĎ VEDEL, že je vo svojej izbe sama, vstúpil k nej. Bolo<br />

to niečo také nezvyčajné, že sa Márii rozbúchalo srdce. Čo<br />

chcel syn? Vyzeral neobyčajne vážne!<br />

»Matka, milá matka, teš sa so mnou!« začal Ježiš v zriedkavom<br />

rozrušení.<br />

»Myslím, že nájdem odpoveď na všetky svoje otázky.«<br />

Matka sa začudovane pozerala na svojho nevypočítateľného<br />

najstaršieho syna. Toto neočakávala.<br />

On jej však rozprával o prorokovi, ktorý prechádza judskou<br />

krajinou.<br />

Jeden zo susedov práve teraz priniesol spoľahlivú správu,<br />

že Ján krstí pri Jordáne neďaleko Jeruzalema. On, Ježiš, sa<br />

20<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

chce ihneď vychystať a putovať tam. Sám chce vidieť i počuť.<br />

Je presvedčený, že tento Ján mu bude môcť zodpovedať<br />

všetky otázky.<br />

Márii sa plán nepozdával. Povedala to priamo.<br />

»Odjakživa si bol hĺbajúcim blúznivcom, ktorý sa nechcel<br />

dobrovoľne podriadiť náukám kňazov. Teraz prichádza<br />

niekto tebe podobný a ty hneď chceš bežať za ním.«<br />

Mária mala vážnu obavu nielen o duševné blaho syna,<br />

ale ešte viac o to, aby z tohto počínania nevznikli spory<br />

s kňazom a nepríjemnosti v obci.<br />

»Pamätaj, syn môj, my musíme žiť! Nesmieme si nikoho<br />

znepriateliť.«<br />

»Matka, moja duša má tiež právo žiť a teraz, teraz hladuje!«<br />

Ježiš to zo seba vyrazil ako volanie o pomoc.<br />

»Nemusíš hneď na všetko používať také silné slová!«<br />

odbila ho matka.<br />

»Ak tvoja duša hladuje, usilovnejšie navštevuj bohoslužby.<br />

Pôjde s tebou ešte niekto z obce?«<br />

»Najradšej by som šiel celkom sám,« povedal syn. »Nechcel<br />

by som o tom s nikým iným hovoriť.«<br />

»Keby žil ešte otec, iste by ti vyhovoril tieto myšlienky,«<br />

nepremyslene namietala Mária, len aby niečo povedala;<br />

pretože Jozef by pravdepodobne stál na strane Ježiša a Ježiš<br />

to vedel.<br />

»Otec by určite išiel so mnou. Teraz idem sám. V dielni<br />

som všetko zariadil tak, že na krátky čas môžem byť ľahko<br />

nahraditeľný. Maj sa dobre, matka!«<br />

»Chceš predsa len ísť, aj napriek tomu, že vidíš ako ma to<br />

trápi?« zvolala matka. »Aký si zanovitý, napriek tvojej nežnej<br />

povahe. Človek si myslí, že ťa možno viesť podľa ľubovôle,<br />

no len čo ide o tvoju ›dušu‹, poslušnosť odmietaš.«<br />

»A nemá to tak byť? Či nie sme za svoje duše zodpovední<br />

úplne sami? Matka, nerob zbytočne sebe i mne ťažké srdce.<br />

Idem a čoskoro sa zase vrátim. Koľko pekného budem potom<br />

môcť porozprávať!«<br />

Zarazenej matke priateľsky ešte raz kývol na pozdrav<br />

a potom svojím pružným krokom, aký nikto iný nemal,<br />

naozaj odišiel.<br />

Mária sa pozerala za ním. Hnev nad jeho neústupčivosťou<br />

rýchlo pominul, keď blaženým pohľadom sprevádzala<br />

jeho postavu a jeho ľahkosťou sa nadnášajúcu priamu<br />

chôdzu. Cítila dokonca radosť, že od seba odhodil prílišnú<br />

mäkkosť a stal sa pevným mužom, ktorý vie, čo chce.<br />

JEŽIŠ KRÁČAL K JORDÁNU. Jeho duša, nerušená ľudskou<br />

vravou a prácou, sa doširoka otvorila, aby mohla<br />

všetko prijímať. Všetko okolo rozprávalo o Bohu: slnečný<br />

jas, zeleň lúk, modravosť vzdialených hôr, spev vtákov<br />

a kvitnúce kvety! Aké krásne bolo stvorenie tam, kde sa

T É M A<br />

ľudia netlačili do popredia a nepovažovali sa za takých<br />

nekonečne dôležitých.<br />

Po dvoch dňoch došiel Ježiš k Jordánu, v ktorého vodách<br />

sa zrkadlilo slnko a modrá obloha. Musel sa obrátiť na juh,<br />

to sa už dozvedel.<br />

Čím ďalej sa dostával, tým viac ľudí sa k nemu pridružovalo.<br />

Zástupy prichádzali z každej osady, z každého bočného<br />

údolia. A všetci títo ľudia smerovali k Jánovi.<br />

Všade vôkol bolo skutočne toľko duší, ktoré hľadajúc<br />

túžili po Bohu? Predsa len ľudia nie sú takí skazení, ako<br />

sa to Ježišovi dosiaľ javilo. Pravda, čoskoro si všimol, že<br />

k zástupu sa pripájalo mnoho zvedavcov a to ho bolelo. Tí<br />

totiž narušovali spoločné zbožné napredovanie iných; to<br />

sa dalo zreteľne cítiť.<br />

Ježiš sa držal bokom, ako to len bolo možné. Ale nemohol<br />

zostať nenápadný. Obklopovalo ho Svetlo. Svetlo vyžarovalo<br />

z neho. Čím bližšie prichádzal zástup k miestu, kde<br />

Ján krstil, tým hustejšie boli davy ľudí. Prúdili sem a tam,<br />

a noví prichádzajúci si museli kliesniť cestu.<br />

Potom stál Ježiš takmer celý deň na jednej malej vyvýšenine<br />

a díval sa. Čo vlastne očakával? Ako si predstavoval<br />

proroka Najvyššieho?<br />

Ten, ktorý stál tu pri Jordáne, bol muž strednej postavy,<br />

vznešeného výzoru. Bol chudý; jeho údy zahaľovalo jednoduché<br />

vlnené rúcho. Okolo bedier bol prepásaný povrazom.<br />

Jeho oči sa podobali slnku a jeho slová zaznievali<br />

do diaľav v neobyčajnom súzvuku, bez toho, žeby sa musel<br />

nejako zvlášť namáhať.<br />

Čo Ježiš z týchto priviatych slov začul, vrylo sa hlboko do<br />

jeho duše a prinieslo odpoveď na mnohé z jeho otázok.<br />

V nasledujúci deň sa pevne rozhodol: »Musím sa dať<br />

pokrstiť, až potom budem o krok bližšie k svojmu neznámemu<br />

cieľu.«<br />

S týmto rozhodnutím si Ježiš začal kliesniť cestu zástupmi<br />

ľudí. Pretože nepoužíval silu a len niekoľkokrát<br />

priateľsky poprosil, trvalo mu celý deň, kým sa dostal do<br />

blízkosti Jánových učeníkov dbajúcich na poriadok.<br />

Ján práve pokrstil posledných, a už v diaľke sa ukazovali<br />

nové zástupy.<br />

Tu zostúpil k Jordánu aj Ježiš. S dušou, naplnenou takou<br />

túžbou, až mu išlo temer roztrhnúť hruď. Ján, ktorému<br />

bolo dané, aby rozoznal hodnotu každého prosiaceho,<br />

videl v Ježišovi niekoho, s kým sa dosiaľ nikdy nestretol:<br />

niekoho úplne čistého! Toho predsa nemohol krstiť! Aký<br />

hriešny si pred ním pripadal!<br />

Svoje myšlienky vyjadril slovami:<br />

»Pane, neprináleží mi krstiť ťa! Ja teba musím poprosiť<br />

o krst.«<br />

Ježiš povedal pevne a rozhodne: »Prosím ťa o krst, Ján!«<br />

A Krstiteľ splnil jeho prosbu.<br />

Vtom spadol závoj z Ježišovho duchovného zraku: videl,<br />

kto je a prečo bol poslaný na Zem. Zatiaľ čo voda z Krstiteľovej<br />

ruky perlila jeho čelo, Ježiš si ticho pre seba šepkal:<br />

»Ja som to!«<br />

Nebolo to pomalé sebauvedomovanie, ale Ježiš pred sebou<br />

náhle uvidel ako bleskom osvetlené všetko, čo bolo<br />

v jeho duši otázkou.<br />

Pozrel sa na Krstiteľa: jeho črty mu boli naraz dôverne<br />

známe. »Hľa, Boží posol medzi ľuďmi!« zaznelo v jeho duši.<br />

Podivuhodné bolo, že aj Krstiteľ mal podobné prežívanie: konečne<br />

človek, ktorý ho chápe! Keby si ho len smel ponechať<br />

pri sebe! Ale sotva sa toto prianie prebudilo, Ježiš videl, že si<br />

ho musí odoprieť. Krstiteľ mal pôsobiť na inom mieste.<br />

Lenže aj Jána napĺňala tá istá túžba:<br />

»Pane, dovoľ mi ísť s tebou!« prosil.<br />

Ježiš však nesmel privoliť. Bolo mu ťažko odmietnuť prosiaceho.<br />

Ján pochopil bez ďalších slov. Mĺkvo sklonil hlavu.<br />

Vymenili si ešte jeden hlboký pohľad, ktorý akoby prenikal<br />

až do duší, a potom sa Ježiš obrátil a šiel. Prichádzali nové<br />

zástupy, pred ktorými chcel uniknúť.<br />

Nastúpil cestu do odľahlejších krajov. Kam? To mu bolo<br />

ľahostajné, nech je to len podľa možnosti z dosahu táravých<br />

ľudí! So svojimi myšlienkami musel byť sám!<br />

Mierny večerný vánok ho hladil. Zdalo sa mu, že ho zahaľujú<br />

tiché zvuky: »Ty si môj syn!«<br />

Hovoril k nemu skutočne Boh? Alebo sa len príliš hlboko<br />

započúval do svojej duše? Vedel, že bol Synom Božím,<br />

časťou Pravečného, ktorého prítomnosť ustavične cítil. Bol<br />

s ním nerozlučne spojený. Preto jeho vedenie o Bohu bolo<br />

iné, ako vedenie učencov Písma. Nemohol im zazlievať, že<br />

často povedali niečo nesprávne: boli to iba ľudia!<br />

Teraz videl, že bol celkom iného druhu, ako tí, ktorých nemohol<br />

pochopiť. Nespájalo ho s nimi nič, iba hrubohmotné telo,<br />

ktoré väčšinou pociťoval ako obal, často však tiež ako príťaž.<br />

Jedno vyplývalo z druhého. Jedna odpoveď nasledovala<br />

za druhou. Takmer sa ho zmocňoval závrat pred krištáľovou<br />

jasnosťou, ktorá teraz napĺňala jeho ducha. Vyšli<br />

hviezdy; mesiac vrhal na jeho chodník mierne svetlo.<br />

Ježiš ešte raz hovoril s Jánom a potom celú noc putoval<br />

smerom k Nazaretu. Ani to nespozoroval. Bol príliš naplnený<br />

všetkým, čo sa teraz naňho valilo. Vedel, že teraz stojí<br />

pred svojou vlastnou úlohou. Tichý život pri práci v dielni<br />

bol navždy preč. Ešte raz sa chcel vrátiť do domu, ktorý až<br />

dosiaľ nazýval svojím domovom.<br />

Potom sa však musia uvoľniť zväzky, ktoré ho spájali<br />

s matkou, súrodencami, pomocníkmi a susedmi. Väčšinou<br />

ich pociťoval ako tiesnivé!<br />

Mária bude žialiť. Na to už teraz nemôže brať ohľad.<br />

Svoju cestu mal predznačenú. Nemohol si dosť rýchlo vytvoriť<br />

pokoj, ktorý by mu dovolil nájsť svoju úlohu.<br />

21<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

K U LT Ú R A<br />

Malé oázy pokoja<br />

to by v dnešnom zhone nehľadal<br />

miesto, kde si môže stíšiť<br />

K<br />

myseľ, v pokoji utriediť myšlienky,<br />

možno porozmýšľať o náročnom<br />

rozhodnutí? Áno, môžeme si takýto<br />

priestor vytvoriť aj doma, no človeka<br />

to predsa ťahá k ľuďom a niekedy<br />

ich blízkosť jednoducho potrebuje.<br />

Nemusia spolu ani hovoriť,<br />

ani sa poznať.<br />

Všimli ste si, ako málo takýchto<br />

miest dnes nachádzame? Nie hlučné,<br />

ale príjemné, pokojné…<br />

Je tu však niekoľko miest, čajovní,<br />

v ktorých sa takáto oáza pokoja<br />

nájsť dá. Nie je ich veľa, ale sú.<br />

Človek tam vojde a hneď akosi vie,<br />

že je na správnom mieste.<br />

Tancujúci plamienok sviečky, nevtieravá<br />

vôňa, v pozadí pekná hudba,<br />

horúca para vznášajúca sa nad šálkou<br />

chutného čaju. Aj moc byliniek<br />

tejto Zeme má svoje čaro. Myšlienky<br />

sa upokojujú, myseľ sa necháva viesť<br />

pohybom ducha, pomaly sa pred<br />

vnútorným zrakom striedajú témy,<br />

ktoré sú ukryté hlbšie, než je to zvyčajné<br />

a všedné. Život? Vzťahy? Osud?<br />

Zdravie? Hľadanie odpovedí?<br />

V niektorých čajovniach si môžeme<br />

vypočuť aj prednášky, alebo<br />

diskusie napríklad aj o zdraví.<br />

Vonkajšia aj vnútorná rovnováha –<br />

čudovali by ste sa, koľkí ľudia ju hľadajú!<br />

Vnútro ľudí je často smädné<br />

po harmónii, mieri, po úprimnej<br />

radosti. Takisto po poznaní. Že sa<br />

k tomu málokto nahlas prizná, vôbec<br />

neprekáža, v takejto čajovni sa o tom<br />

dá výborne „spoločne mlčať“.<br />

Ako dobre, že si to pekné, ľudské<br />

v človeku má kde oddýchnuť. A potom<br />

môže ísť ďalej.<br />

Ján Spišiak<br />

22<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

K U LT Ú R A<br />

Čajovňa pod Hradom - Trenčín<br />

Čajovňa Symetria - Bratislava<br />

Čajovňa Hrad - Levice<br />

Čajovňa Dobrá myseľ - Žilina<br />

Čajovňa Akaši - Brezno<br />

Čajovňa Nezábudka - Čadca<br />

Čajovňa Nezábudka - Čadca<br />

Čajovňa Mima - Zvolen<br />

Čajovňa Mima - Zvolen<br />

Čajovňa Biela Ľalia - Bratislava<br />

23<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

R OZ H O V O R<br />

Pútnik krajinou<br />

Príroda mi pomohla k uzdraveniu – chcem jej to vrátiť<br />

Kaplnky, kríže pri cestách, kríže zmierenia, prastaré aleje a storočné stromy, studničky aj kľukaté cestičky – všetky tie drobné<br />

pamiatky v krajine sú odkazom našich predkov, ktorí verili v ich hlboký duchovný význam. Miestopisec Ján Kadlec z Olomouca im<br />

trefne hovorí „galéria pod širokým nebom“. Na svojich cestách za ich poznaním sa stal pútnikom, ktorý v krajine objavuje to, čo<br />

iní považujú buď za samozrejmosť, alebo čo jednoducho prehliadajú. Po tom, ako mu liečivá voda z jednej studničky pomohla<br />

k uzdraveniu z ťažkej choroby, má nutkanie prírode splatiť dlh a sprostredkovať ľuďom pohľad do minulosti, skrz ktorý by znovu<br />

mohli nájsť vzťah k prírode, ktorý bol kedysi samozrejmosťou. S denníkom a fotoaparátom putuje po krajine už šesť rokov…<br />

J a som taký pútnik Európou, pútnik<br />

životom. Narodil som sa na Žitnom<br />

ostrove, v dedinke, ktorá sa dnes<br />

volá Kalinkovo, pri Bratislave. Keď<br />

som mal asi rok, rodičia sa odsťahovali<br />

na Severnú Moravu do dedinky<br />

Jiříkov. Dedina je známa vďaka<br />

môjmu bývalému spolužiakovi fotografovi<br />

Jindřichovi Štreitovi, ale<br />

aj z filmu Divoké včely, ktorý presne<br />

zodpovedá drsnému obrazu tej dediny…<br />

SG: Vaši rodičia ale pochádzajú<br />

z Rumunska…<br />

Rodičia boli Slováci, ktorí žili<br />

v rumunských horách, východne od<br />

mesta Oradea. To bola taká enkláva,<br />

kde žilo asi tridsaťtisíc Slovákov. Po<br />

vojne veľká časť z nich sa na výzvu<br />

Československej republiky vrátila<br />

späť do vlasti a usídlila sa tu. Môj<br />

otec odišiel od rodiny ako prvý, za<br />

ním ešte dvaja bratia, ostatní zostali.<br />

Mamin dedo predal hospodárstvo,<br />

všetok majetok naložili do vagóna<br />

a tiež sa odsťahovali na Slovensko.<br />

24<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Rodičia sa spoznali až na južnom<br />

Slovensku – tam sa aj vzali.<br />

SG: Kde sa cítite byť doma?<br />

Napriek tomu, že bývam v Olomouci,<br />

doma sa cítim byť v krajine<br />

môjho detstva – pretože keď som<br />

bol dosť vážne chorý, potreboval<br />

som sa tam vrátiť – takže doma som<br />

na Sovinecku, na Morave.<br />

SG: Ako to vlastne začalo, že ste si<br />

začali všímať drobné prvky v krajine,<br />

zapisovať si o nich, fotiť ich?<br />

Chcel som poznať sovinecký kraj,<br />

začal som po ňom chodiť a naraz som<br />

zistil, že miesta, ktoré poznám desaťročia,<br />

začínam vidieť inými očami –<br />

práve cez tie miesta krížov som si viac<br />

všímal súvislostí. Postupom času som<br />

si začal obstarávať literatúru a oslovovať<br />

pamätníkov, ktorí tam žijú.<br />

SG: Vy však neputujete len po sovineckom<br />

kraji, máte zmapovaný rad<br />

ďalších dedín. Čo vás všetko zaujíma,<br />

keď chcete poznať nejakú dedinu?<br />

Vždy sa najskôr pozriem do máp,<br />

chcem poznať jej kataster, takže<br />

s mapou pešo prechádzam všetky<br />

zaujímavé miesta. Chodenie krajinou<br />

sa mi už stalo drogou – chodím<br />

za každého počasia. Vždy sa snažím<br />

navštíviť nielen tie známe alebo zachované<br />

miesta, ale aj miesta, kde<br />

niečo stávalo v minulosti a už to<br />

tam nie je. Verím, že aj tieto miesta<br />

si zachovávajú ducha, že je tam zachovaná<br />

nejaká pamäť.<br />

SG: Ako pátrate po informáciách,<br />

ako viete, koho v dedine osloviť? Idete<br />

na to cez starostu?<br />

Je to rôzne. Sú aj dediny, kde<br />

nemajú obecný úrad. Pokiaľ tam<br />

je, dajú mi niekedy k dispozícii<br />

kroniky či iné materiály, z ktorých<br />

čerpám, alebo aj tipy na starších<br />

ľudí, ktorí majú nejaký vzťah<br />

k minulosti – tých potom skúšam<br />

navštíviť. V menších dedinách<br />

zájdem napríklad do krčmy alebo<br />

do obchodu a pýtam sa – a ľudia<br />

mi poradia.

R OZ H O V O R<br />

SG: Aké je to rozprávať sa s tými<br />

ľuďmi?<br />

Vybavuje sa mi napríklad pán Johanes<br />

z Lošova, ktorý mi rozprával<br />

nielen o zničení drevených Božích<br />

múk v päťdesiatych rokoch, ale<br />

veľa mi povedal aj o svojom živote.<br />

A myslím si, že to boli veci, ktoré<br />

nepoznali ani ľudia z jeho najbližšieho<br />

okolia. Spomínam si na príbeh<br />

jedného osemdesiatročného dedka<br />

z Brníčka. Ten mi v teplákoch a gumákoch<br />

rozprával na svojom dvore<br />

príbehy, ktoré sa udiali v jeho detstve.<br />

Napríklad príbeh mladej devy,<br />

dcéry miestneho lekára, ktorá sa<br />

utopila v rieke Oskave. My sme potom<br />

na cintoríne našli jej hrob. Do<br />

tej doby sme si mysleli, že ten dedko<br />

je už trochu popletený. Ale našli<br />

sme potom všetko, čo sme podľa<br />

jeho rozprávania hľadali.<br />

SG: Kedy a prečo začali ľudia stavať<br />

kríže?<br />

Tie najstaršie v hanáckej krajine –<br />

sú kríže zmierenia. Stoja na miestach<br />

nejakého nešťastia, vraždy, alebo<br />

niečoho podobného – nevieme ich<br />

presne datovať. Takže často u nich<br />

býva napísané rozpätie od 15. do<br />

17. storočia. Kríže zmierenia stavali<br />

vrahovia, museli na nich vlastnoručne<br />

vytesať nástroj, ktorým svoju<br />

obeť zabili. Na krížoch tak nájdeme<br />

vytesané sekery, nože… hovorí sa, že<br />

vrah – pokiaľ to rodina obete dovolila<br />

– musel celú noc v zrebnej košeli<br />

ležať na mieste, kde svoju obeť zabil<br />

a prosiť o odpustenie. Tak mohol byť<br />

ušetrený trestu smrti…<br />

SG: Čo ďalšie pamiatky, Božie muky,<br />

kaplnky alebo sochy?<br />

Ľudia ich veľmi často stavali<br />

z vďačnosti. Podľa toho, čo počúvam<br />

z rozprávania, alebo čo pozorujem<br />

v krajine, ľudia boli predtým<br />

bežne zvyknutí ďakovať. Na jar šli<br />

do polí a ďakovali Pánu Bohu za to,<br />

že budú mať úrodu, potom ďakovali<br />

za to, že mali úrodu, ďakovali za<br />

to, že sa im narodilo dieťa, za to, že<br />

boli zachránení v nejakej núdzi, stavali<br />

napríklad sochy z vďačnosti za<br />

uzdravenie seba alebo svojich blízkych.<br />

Oni tú vďaku potrebovali nejako<br />

zhmotniť, preto stavali kríž, sochu,<br />

potom vlastne mali veľmi silný<br />

citový vzťah k tomuto miestu. Celá<br />

ich rodina potom toto miesto uznávala<br />

– to dnes už zrejme tiež nie je.<br />

SG: Okrem všetkých tých pamiatok,<br />

dodnes dochovaných, ale aj tých,<br />

ktoré poznáme už len z rozprávania,<br />

zostali v pamäti ľudí príbehy, o ktorých<br />

už bola reč, ale napríklad aj<br />

rozprávky, povesti o prírodných bytostiach<br />

– vodníkoch, vílach, ohnivých<br />

mužoch…<br />

Mnohé z tých príbehov pochádzajú<br />

ešte z čias, keď plnili nejakú<br />

spoločenskú funkciu. Ochrannú<br />

alebo varovnú… Mňa zaujíma ešte<br />

aj tá omnoho staršia doba, keď tu divočinou<br />

behal pračlovek. On vnímal<br />

celú prírodu ako živú bytosť – kamene,<br />

stromy – všetko okolo neho<br />

bolo živé – rozprával sa s vtákmi,<br />

počúval šumenie vetra. Niektorí<br />

mali také schopnosti, že počuli prírodu<br />

spievať a potom to dokázali<br />

odovzdať ďalej – v piesňach, príbehoch<br />

alebo legendách. Niektorí ľudia<br />

to dokázali aj neskôr – napríklad<br />

básnici. Vtedajší človek tie bytosti<br />

určite aj videl, takže existujú. Indiánsky<br />

náčelník Seattle hovorí: „Sme<br />

časťou zeme a ona je časťou nás.“<br />

SG: A čo vaše zázračné uzdravenie<br />

zo studničky?<br />

To sa musíme znovu vrátiť na začiatok,<br />

keď som sa snažil spoznať<br />

obce sovineckého panstva. Keď som<br />

prechádzal jeho zalesnenou krajinou,<br />

našiel som medzi Rýžovišťom<br />

a Veverím miesto, kde stávala nejaká<br />

púťová kaplnka. Mal som pocit,<br />

že keď ľudia chodili na procesiu,<br />

na to miesto za uzdravením, zrejme<br />

chodili k nejakej studničke. Hovoril<br />

som si, že tam niekde musela byť<br />

voda. A potom som pod tou kaplnkou<br />

– dnes zničenou – našiel v lese<br />

ďalšiu kaplnku, drevenú, ktorá má<br />

pod oltárom studňu. A tam bola ta<br />

zázračná voda, ktorá ma uzdravila.<br />

Takže ja som našiel v kraji miesto,<br />

ktoré mi veľmi pomohlo, a teraz by<br />

som to vlastne mal tomu kraju nejako<br />

vrátiť. Snažiť sa ľuďom ukázať,<br />

že je krásny a povedať im, aby ho<br />

neničili.<br />

S Jánom Kadlecom sa zhovárala Marie Šuláková<br />

Ján Kadlec<br />

„Ja som pôvodne strojár preškolený na<br />

stavbára. Vždy ma zaujímala moravská vlastiveda.<br />

Som taký ten čitateľ rôznych vlastivedných<br />

zborníkov, zberateľ starých i nových<br />

máp, chodím po krajine, zaujímajú ma<br />

pamiatky a príbehy. Raz som si povedal, že<br />

skúsim niečo napísať o Sovinecku. A zistil<br />

som, že na to je treba mať nejaké vzdelanie,<br />

znalosti. A pretože som bol na invalidnom dôchodku, trúfol som si na<br />

denné štúdium na katedre histórie Univerzity Palackého v Olomouci.“<br />

25<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

KRÍŽE, KAPLNKY A INÉ<br />

VÝZNAMNÉ MIESTA<br />

VO VOĽNEJ KRAJINE<br />

šetko má svoje vyžarovanie.<br />

V Majú ho ľudia, zvieratá aj rastliny,<br />

žiari aj naša Zem. Vyžarovanie<br />

krajiny nie je rovnomerné, v určitých<br />

vzdialenostiach od seba môžu<br />

niektorí ľudia vnímať bodové alebo<br />

pásmové vyžarovanie síl. Keď budeme<br />

schopní rozlíšiť kvalitu žiarení,<br />

rozpoznáme žiarenia astrálne<br />

a duchovné.<br />

Ľudia s jemnejším cítením už za<br />

dávnych čias nachádzali určité miesta,<br />

ktoré na nich v starostiach a problémoch<br />

pôsobili upokojujúco. Z pohanských<br />

dôb pochádza uctievanie<br />

bytostí prírody a vtedajších bohov,<br />

ktorých sochy ľudia stavali v centrách<br />

takýchto síl. Zdrojom astrálnych síl<br />

boli tiež studničky s liečivou vodou.<br />

Na takýchto miestach stavali ľudia<br />

väčšie i menšie „duchovné strediská“ –<br />

podľa stupňa vývoja svojho náboženského<br />

názoru na svet. Zatiaľ čo<br />

stavby veľkých náboženských budov<br />

využívalo viac ľudí pri pravidelných<br />

bohoslužbách, účelom drobnejších<br />

stavieb bolo skôr osobné uctievanie,<br />

spomienka alebo poďakovanie za určitú<br />

splnenú prosbu. Sem patria napr.<br />

pamätné kríže na miestach úmrtí<br />

rôznych osôb, Božie muky a sochy<br />

jednotlivých patrónov.<br />

Je otázne, do akej miery prispievajú<br />

tieto stavby k zvýšeniu náboženského<br />

citu ľudí. Dá sa povedať,<br />

že také pamiatky vyžarujú len toľko,<br />

koľko sa do nich vložilo. Všeobecne<br />

majú tieto objekty (kríže na poliach,<br />

„sväté“ obrázky a pod.) len slabé duchovné<br />

vyžarovanie a považujeme<br />

ich za „požehnané“. Drobné náboženské<br />

stavby pôsobia zväčša len do<br />

najbližšieho okolia a na osoby, ktoré<br />

k nim majú osobný vzťah, psychologický<br />

alebo duchovný. Citeľný vplyv<br />

na krajinu a ľudí, ktorý sa prejaví<br />

napríklad zvýšením úrody alebo<br />

zlepšením zbožnosti ľudí, majú až<br />

silnejšie vyžarujúce objekty, kostoly<br />

a iné vysvätené budovy. Cirkvi<br />

26<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Romantická reminiscencia na pohanské<br />

sochy – Radegast na Radhošti<br />

podľa všetkého poznajú význam náboženských<br />

stavieb pre vieru obyvateľstva,<br />

preto sa v nich – kvôli<br />

udržaniu ich duchovného náboja –<br />

najmenej raz za rok konajú omše.<br />

Bez pravidelného duchovného obnovovania<br />

sa hodnota vysvätenia<br />

zníži na úroveň požehnania.<br />

Aj v dnešnej dobe sme hlavne v západnej<br />

Európe svedkami veľkého<br />

záujmu o stavby rôznych kaplniek<br />

a kostolov. Motiváciou k ich stavbe<br />

však nebýva vždy len náboženské<br />

cítenie, je to skôr snaha predviesť<br />

najnovšie moderné umenie.<br />

Celkom zvláštnou kapitolou sú<br />

niektoré pamätné obrazy, kríže<br />

a podobné stavby v poliach či na<br />

rázcestiach. Napríklad na Morave<br />

v minulých storočiach, za vojnových<br />

čias, bolo rozmiestenie krížov<br />

v poliach súčasne geometricky/geograficky<br />

významné, pretože naznačovalo,<br />

kde hľadať tajný vchod<br />

do podzemných chodieb. Mnohé sú<br />

doposiaľ identifikovateľné.<br />

Napokon – pokiaľ budú žiť veriaci<br />

ľudia, bude kríž, kaplnka či obrázok<br />

v poli vyjadrovať ich radosť z viery<br />

a pripomínať ich poďakovanie za<br />

Božiu priazeň.<br />

Rudolf Evanžin<br />

Demokratická Republika Kongo, jedna<br />

z najväčších krajín Afriky, je nesmierne<br />

bohatá na prírodné bohatstvá: má obrovské<br />

zásoby vody a toľko úrodnej pôdy,<br />

ktorá by stačila uživiť desaťnásobok svojich<br />

obyvateľov. Životné pomery veľkej<br />

časti obyvateľstva však tomu nenasvedčujú.<br />

Krajina je známa vysokou mierou<br />

korupcie a zlým hospodárením; pohltila<br />

miliardy z fondov rozvojovej pomoci, no<br />

napriek tomu sa o pokroku nedá hovoriť.<br />

Čo sa deje v tejto krajine, prečo sa nevyvíja?<br />

Gerhard Feldmann, redaktor Sveta<br />

Grálu vo svojom článku priblíži možnosti<br />

a výsledky rozvojovej pomoci africkej republiky<br />

Kongo.<br />

ríčiny dnešných problémov majú<br />

P svoj pôvod už v 15. storočí, keď<br />

portugalskí námorníci z poverenia<br />

koruny a cirkvi vpadli do kráľovstva<br />

Kongo a ohňom a mečom demonštrovali<br />

svoju moc. Pomocou inkvizície<br />

a upaľovaním na hraniciach<br />

bezohľadne presadzovali svoju nadvládu<br />

a cirkevnú misionársku činnosť.<br />

Otrokov z Konga dokonca využívali<br />

aj pri osídľovaní Brazílie, pretože<br />

malé Portugalsko nedisponovalo potrebným<br />

ľudským potenciálom.<br />

Kráľovská ríša Kongo bola v tom<br />

čase ešte kvitnúcou krajinou s umeleckými<br />

stavbami, pekne oblečenými<br />

ľuďmi a silnou a dobre vyzbrojenou<br />

armádou bojovníkov<br />

na ochranu ríše (no, žiaľ, aj na jej<br />

rozširovanie a utláčanie susedných

?<br />

C I V I L I Z Á C I A<br />

JE AFRIKA STRATENÁ<br />

KEĎ ROZVOJOVÁ POMOC NEPLNÍ SVOJ ÚČEL...<br />

kmeňov). Kvitnúci obchod fungoval<br />

s riečnymi a morskými mušľami<br />

ako platidlom. Existovali rôzne remeslá,<br />

v kováčskych dielňach sa<br />

spracovával kov na zbrane a užitočné<br />

predmety bežnej potreby.<br />

S nástupom koloniálnych mocností<br />

sa situácia zmenila: zriadili sa<br />

prvé obchodné centrá a postupne<br />

nasledovala kolonizácia veľkej časti<br />

Afriky – ako výsledok agresívnej<br />

obchodnej a mocenskej politiky západoeurópskych<br />

krajín. Následky<br />

v podobe vykorisťovania, utláčania<br />

a zničenia prirodzene vyvinutých<br />

politických a hospodárskych<br />

štruktúr sa na africkom kontinente<br />

čoskoro prejavili. Kvitnúce, prosperujúce<br />

krajiny boli čiastočne podrobené<br />

a rozdelené medzi koloniálne<br />

mocnosti. Tam, kde to dobyvatelia<br />

považovali za výhodné, už vtedy<br />

korumpovali domorodých obyvateľov<br />

a pomocou rôznych lákadiel si<br />

presadili svoje ciele. Nezastavili sa<br />

ani pred zneužitím rivality medzi<br />

kmeňmi, čo viedlo k zvyšovaniu napätia,<br />

nepokojom a krviprelievaniu.<br />

V období „dekolonizácie“ po druhej<br />

svetovej vojne vznikla takzvaná<br />

„rozvojová pomoc“. Cieľové krajiny<br />

boli označené ako „rozvojové krajiny“,<br />

čo znamenalo málo rozvinuté.<br />

Viedlo to prirodzene k určitému<br />

rozkolu: na jednej strane nikto<br />

nechcel byť „málo rozvinutý“. Na<br />

druhej strane však práve tento štatút<br />

dopomohol novopečeným politikom<br />

k tomu, aby sa dostali k týmto<br />

nemalým a dôležitým peniazom<br />

a mohli prispôsobiť domáce hospodárske<br />

pomery západným krajinám.<br />

Týmto spôsobom sa však dostávali<br />

do trojnásobnej závislosti: finančnej,<br />

technologickej a politickej, následkom<br />

čoho sa výrazne zúžil priestor<br />

na vlastný slobodný vývoj „pomocou<br />

postihnutých“ krajín.<br />

Ťažisko rozvojovej pomoci, ktorú<br />

spočiatku s dobrým úmyslom<br />

uviedli do života západné krajiny,<br />

spočívalo hlavne v akútnej pomoci;<br />

tá však nepodporovala schopnosť<br />

vlastného vývoja krajiny smerom<br />

k samostatnosti. Vôľa pomáhať bola<br />

veľká, no pre nedostatok zodpovedajúcich<br />

projektov nemohli príslušní<br />

úradníci vydať toľko peňazí, koľko<br />

mali k dispozícii.<br />

Čo skutočne potrebuje krajina<br />

pre vlastný vývoj? Zamyslime sa<br />

nad tým, pričom majme na zreteli<br />

mnohé rozdiely v mentalite a kultúre,<br />

ktoré sú podľa západných meradiel<br />

niekedy ťažko pochopiteľné.<br />

Práve tieto rozdiely sú však určujúce<br />

pre odlišné potreby. Naše predstavy<br />

o týchto potrebách môžu byť<br />

skreslené; potom niet divu, že pomoc<br />

vychádzajúca z nesprávnych<br />

predpokladov vôbec nemusí viesť<br />

k vývoju, pokroku, samostatnosti<br />

a nezávislosti týchto krajín.<br />

V mnohých štátoch Afriky spôsobili<br />

politické manipulácie „pomáhajúcich“<br />

krajín veľa škody. V časoch<br />

„železnej opony“ sa rozvojová<br />

27<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

C I V I L I Z Á C I A<br />

OSN – New York<br />

pomoc silne orientovala na pomer<br />

síl Východ – Západ. Slúžila predovšetkým<br />

hospodárskym záujmom a –<br />

odhliadnuc od inak angažovaných<br />

okrajových skupín – podporovala<br />

získavanie objednávok pre západné<br />

firmy. Nezriedka dochádzalo k tomu,<br />

že niektoré projekty boli realizované<br />

z popudu hospodárskych lobistických<br />

skupín a pôvodný zámer – efektívna<br />

pomoc prijímajúcej krajine – sa príliš<br />

nezohľadňoval. Rozvojová pomoc<br />

bola teda v prvom rade vítaným prínosom<br />

pre hospodársky rast západného<br />

priemyslu, zaistenie pracovných<br />

miest, pre export a zisk.<br />

„Ide o plytvanie sotva predstaviteľných<br />

rozmerov“, konštatoval Reymer<br />

Klüver v Süddeutsche Zeitung: „OSN<br />

chcela vyrovnať nerovnováhu po celom<br />

svete prostredníctvom štátnych<br />

organizácií, no tie boli príliš často<br />

riadené do seba zaľúbenými egomanmi,<br />

ktorým boli krajiny v núdzi<br />

úplne ľahostajné. To všetko zničilo<br />

imidž rozvojovej pomoci.“<br />

Skutočný vývoj môže prebiehať len<br />

v rovnocennom partnerstve, v ktorom<br />

je zaručená vyváženosť medzi<br />

prijímaním a dávaním. Čo to však<br />

znamená konkrétne v praxi, napríklad<br />

pri poskytovaní úverov? – Pokiaľ<br />

nie je reálny predpoklad, že krajina<br />

bude schopná svoj dlh aj splatiť,<br />

každý úver rozvojovej krajine sa stáva<br />

chybnou investíciou. Aby bolo splatenie<br />

úveru reálne a zaručené, musí<br />

jeho poskytovateľ prevziať určitú<br />

zodpovednosť. Pri rozvojovej pomoci<br />

by mali takýmto úverom predchádzať<br />

napríklad dostatočné analýzy.<br />

Poskytovateľ má dbať na to, aby továreň<br />

vybudovaná z jeho peňazí, ako<br />

aj jej produkcia, zodpovedala požiadavkám<br />

kvality, trhovým cenám, aby<br />

bola schopná zarobiť dostatok peňazí<br />

na splácanie úveru aj s úrokmi. Je potrebné<br />

myslieť zároveň aj na dlhodobé<br />

sprievodné opatrenia. Projekt<br />

efektívnej pomoci totiž musí prijíma-<br />

28<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

teľovi umožniť, aby sa postupne dokázal<br />

postaviť na vlastné nohy a stal<br />

sa nezávislý od pomoci iných.<br />

Ak prijímateľ úveru nie je schopný<br />

splácať svoj dlh, dostáva sa do čoraz<br />

väčšej závislosti; ocitá sa v polohe<br />

žobráka: nesvojprávny a ponížený<br />

na „sociálny prípad“ je politicky<br />

a hospodársky vydierateľný. A to<br />

iste nie je cieľom rozvojovej pomoci.<br />

Jednostranným prísunom pomoci<br />

sa totiž v človeku umŕtvuje ochota<br />

a schopnosť postarať sa o seba,<br />

stráca sa nevyhnutnosť uvedomovať<br />

si a činorodo zabezpečovať svoje<br />

potreby. Každý sa musí naučiť hospodáriť<br />

s tým čo má.<br />

Kritériá poskytovania úverov rozvojovým<br />

krajinám sú čoraz nerealistickejšie.<br />

A projekty sa napokon<br />

– napriek nákladným, často<br />

aj niekoľko rokov trvajúcim analýzam<br />

(najčastejšie na účet prijímateľov<br />

úveru) – po ich realizácii aj tak<br />

ukážu ako nerentabilné.<br />

Namiesto schovávania sa za predpisy<br />

a administratívu by poskytovateľ<br />

mal skôr uplatňovať výrazný<br />

podnikateľský prístup s primeranou<br />

mierou spoluzodpovednosti pre prípad,<br />

že by sa ním financovaný projekt<br />

ukázal ako nehospodárny.<br />

Je potrebné prejsť od bezmyšlienkovitého<br />

„preinvestovania“ obrovských<br />

súm k premysleným prístupom,<br />

ktoré dokážu dosiahnuť aj<br />

s menšou sumou dobrý výsledok.<br />

Pokiaľ štátom podporovaná rozvojová<br />

pomoc nebude rešpektovať<br />

miestnu kultúru a životné potreby,<br />

ako aj špecifiká politiky, sotva bude<br />

môcť plniť svoju úlohu. Je potrebné<br />

ponechať krajinám možnosť samostatne<br />

si hľadať a nachádzať svoju<br />

identitu, vrátiť sa k svojmu pôvodu.<br />

Násilné presadzovanie demokracie<br />

západného typu tu nie je na mieste.<br />

Naopak: pravidelne sa tým vyvoláva<br />

napätie, ktoré v krajnom prípade<br />

vyúsťuje až do občianskej<br />

vojny. Spolužitie v mnohých afrických<br />

krajinách je často tradične<br />

demokratickejšie, než za aké sa vo<br />

všeobecnosti považuje. To, že sa<br />

odohráva podstatne inak ako u nás,<br />

je ich slobodná vôľa – a tú máme<br />

rešpektovať.<br />

Humanitárna pomoc sa zo zmienených<br />

dôvodov v mnohých prípadoch<br />

nestáva skutočnou rozvojovou<br />

pomocou. Je správne a potrebné pomáhať<br />

ľuďom, ktorí sú v núdzi, no<br />

vždy je nutné vytvárať základy pre<br />

vlastné budovanie a rozvoj. Nekonečné<br />

dávanie bez protislužby trvale<br />

neobstojí. Ľudia, ktorí stále iba berú,<br />

časom stratia sebaúctu a hybnú silu,<br />

ustrnú vo vývoji a vegetujú, ale<br />

nikdy skutočne nenapredujú.<br />

Spolužitie mnohých národov na<br />

zemi sa utvára stále ťažšie. Tlak zo<br />

strany chudobných je stále väčší<br />

a v úsilí o sociálne vyrovnanie vo<br />

svete vzniká nebezpečie jeho prerastania<br />

do násilných konfliktov, ktorých<br />

nezostanú ušetrené ani západné<br />

krajiny. Každý človek je vnútorne<br />

spojený so svojím národom a túži žiť<br />

predovšetkým vo svojej domovine.<br />

Vytvorenie únosných životných podmienok<br />

v týchto krajinách sa preto<br />

stáva naliehavou úlohou dneška i napriek<br />

chybám minulosti.<br />

Gerhard Feldmann

C I V I L I Z Á C I A<br />

o východnej oblasti Senegalu,<br />

V asi 60 km od hlavného mesta<br />

Dakaru, leží najchudobnejšia oblasť<br />

krajiny – región Tambacounda.<br />

Ľudia, prevažne moslimovia, tu žijú<br />

v hlinených domoch bez nábytku,<br />

bytové zariadenie tvoria len postele.<br />

Vo väčšine dedín nie je dosiaľ zavedená<br />

elektrina.<br />

Zdrojom obživy<br />

je výhradne poľnohospodárstvo,<br />

ktoré je, samozrejme,<br />

závislé od<br />

vody, to znamená<br />

o d d a ž ď o v ýc h<br />

zrážok. Bežne tu<br />

prší asi 3 mesiace<br />

v roku, potom celých<br />

dlhých 9 mesiacov<br />

nespadne<br />

ani kvapka vody.<br />

Vlani pršalo tak<br />

málo, že v tejto oblasti<br />

na niekoľkých<br />

miestach poľnohospodári<br />

pozbierali<br />

úrodu, ktorá<br />

stačila k obžive len na niekoľko týždňov.<br />

Experti tvrdia, že znečistenie<br />

ovzdušia v Európe, teda daň nášmu<br />

blahobytu, zasahuje v podobe úbytku<br />

dažďov hlavne Afriku a komplikuje<br />

už aj tak veľmi ťažkú situáciu.<br />

Vo francúzskej dedine Breitenbach<br />

v Alsasku sa obyčajní ľudia,<br />

poľnohospodári, vinári, učitelia<br />

či drobní živnostníci už pred 20<br />

rokmi rozhodli pre konkrétnu pomoc<br />

konkrétnej senegalskej dedine.<br />

Leteli do Senegalu a miestnym ľuďom<br />

pomohli vyvŕtať studňu. Potom<br />

tam leteli znovu a priviezli do<br />

dediny živú kravu… Tých letov<br />

bolo mnoho. Pred štyrmi rokmi založili<br />

združenie „Laboya amitié“<br />

Najúčinnejšia je konkrétna pomoc<br />

a v Laboyi opravili školu, ktorá by<br />

inak skončila ako ruina. Museli sa<br />

postaviť nové steny, vyrobiť dvere,<br />

okenice i betónová dlážka. Strechu<br />

bolo treba opraviť dokonca dvakrát,<br />

raz ju – už opravenú – odniesol vietor.<br />

A k otvoreniu nového školského<br />

roku potrebujú deti, samozrejme,<br />

školské pomôcky – aj obyčajné ceruzky,<br />

zošity či farbičky sú prepych,<br />

ktorý si väčšina dedinčanov nemôže<br />

dovoliť.<br />

Daruj človeku rybu a pomôžeš mu<br />

od hladu na jeden deň. Nauč ho loviť<br />

a pomôžeš mu na celý život! Týmto<br />

heslom sa pomocníci riadili, keď sa<br />

rozhodli naučiť mužov v dedine vyrábať<br />

nábytok podobný tomu z bambusu.<br />

Namiesto bambusu používali<br />

stonky z listov istého druhu palmy.<br />

Muži pracujú na zemi, v tieni stromov.<br />

Táto činnosť však nepriniesla<br />

veľký úspech, nie je nikto, kto by sa<br />

trvale staral o odbyt. V rámci ďalšej<br />

akcie zakúpilo združenie 5 párov<br />

jalovíc, ktoré mali slúžiť ako<br />

záprah pri obrábaní pôdy a zbere<br />

úrody v období dažďov. Bolo vyžrebovaných<br />

5 rodín, ktoré dostali<br />

kravy zdarma. Tieto rodiny musia<br />

z každej jalovice odviesť tri teľatá,<br />

ktoré budú poskytnuté iným rodinám<br />

na rovnaké účely, a každý rok<br />

musia s kravami zdarma obrábať<br />

určité pole. Výnos<br />

z poľa pôjde<br />

na podporu sirôt<br />

v tomto kraji<br />

(očkovanie, oblečenie,<br />

školské<br />

p ot reby atď .) .<br />

Akcia beží, zatiaľ<br />

sa nedá povedať,<br />

n a k o ľ k o bude<br />

úspešná.<br />

Ve ľ m i ť a ž k á<br />

je tu tiež situácia<br />

žien. Nemajú<br />

žiadnu možnosť<br />

zarobiť si peniaze.<br />

Jedna z návštev<br />

bola teda venovaná<br />

im. Dostali<br />

šijací stroj, naučili<br />

sa základom šitia a vyrábali aj<br />

spomienkové predmety. V takom<br />

chudobnom kraji to však veľmi nevynáša,<br />

pretože domorodé ženy<br />

nemajú peniaze na nákup materiálu.<br />

A keď ho dostali, tak si ho povymieňali<br />

za jedlo a iné nutné potreby<br />

a dlh nemajú z čoho zaplatiť.<br />

Sú však veľmi vďačné za každú pomoc,<br />

tanec vďaky starých žien ako<br />

vďaka za oblečenie, ktoré dostali,<br />

vháňal slzy do očí.<br />

Životné podmienky sa v tejto oblasti<br />

Zeme natoľko zhoršujú, že sa<br />

momentálne zdá najdôležitejšie finančne<br />

ich podporiť aspoň natoľko,<br />

aby mali čo zasiať a pri troche šťastia<br />

niečo zožali, aby mali čo jesť.<br />

29<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

T É M A<br />

BETLEHEMSK Á HVIEZDA<br />

1<br />

Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema 2 a pýtali sa: Kde<br />

je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. 9 A hľa, hviezda, ktorú videli<br />

na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. 10 Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou.<br />

11<br />

I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. (Mat. 2)<br />

8<br />

A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova<br />

ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému<br />

ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete<br />

nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. 13 A hneď s anjelom sa zjavilo<br />

množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: 14 Sláva na výsostiach<br />

Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! (Luk. 2).<br />

vetisíc rokov načúvame šťastnému<br />

zvestovaniu o naro-<br />

D<br />

dení Spasiteľa, „radosť veľkú, ktorá<br />

bude všetkému ľudu“. Vciťujeme sa<br />

do ovzdušia zimného večera pod<br />

hviezdnym nebom, pred očami nám<br />

svieti nápadné znamenie Betlehemskej<br />

hviezdy, prežarujúcej všetky<br />

ostatné a oznamujúcej prevratnú<br />

udalosť v dejinách Zeme. Vianočná<br />

spomienka na tento dej je preniknutá<br />

radosťou, šťastím, vďakou, štedrosťou<br />

a láskou, dôverou v Božiu pomoc.<br />

Nejeden z nás sa pritom v duchu<br />

pýta, akáže to bola hviezda, oznamujúca<br />

taký zvláštny dej, a čo sa dá<br />

o nej dozvedieť bližšie z odborného<br />

i z duchovného hľadiska. Odpoveď<br />

však vôbec nie je prostá.<br />

Už sám dátum Ježišovho narodenia<br />

je veľmi neistý a takmer určite<br />

nezodpovedá vianočnému sviatku,<br />

ako ho dnes slávime. Ani roku „nula“<br />

nášho letopočtu, ani 25. decembru.<br />

Podľa evanjelia sa Ježiš narodil<br />

na sklonku vlády kráľa Herodesa<br />

a v čase sčítania ľudu v Judei. Pre sčítanie<br />

ľudu bol Jozef povinný opustiť<br />

Nazaret a dostaviť sa do rodného<br />

Betlehema; Herodes potom chcel novorodeného<br />

budúceho „židovského<br />

kráľa“ ako svojho konkurenta za-<br />

30<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

vraždiť. Herodes však, ako vieme<br />

z rímskych záznamov, vládol v rokoch<br />

72 – 4 pred n. l., a sčítanie ľudu<br />

prebehlo v rokoch 6 alebo 7 n. l. Ježiš<br />

sa teda, ako sa dnes usudzuje, narodil<br />

medzi rokmi 7 pred n. l. a 7 n. l.<br />

Stanovenie dátumu na 25. december<br />

zase pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou<br />

zo 6. storočia. Cirkev<br />

bola vtedy už mocnou politickou silou,<br />

dbajúcou o svoj vplyv na ľud:<br />

snažila sa nahradiť dovtedajšie pohanské<br />

sviatky novými cirkevnými<br />

sviatkami, ustanovenými na rovnaký<br />

deň. Tak to bolo bezpochyby<br />

aj s decembrovým dátumom Kristovho<br />

narodenia, ktoré malo nahradiť<br />

zimný pohanský sviatok.<br />

Ani so samotnou Betlehemskou<br />

hviezdou sa veci nemajú jednoducho.<br />

BOLA TO KOMÉTA?<br />

ométy sú zhluky balvanov<br />

K a ľadu, buď obiehajúce pravidelnými<br />

dráhami okolo Slnka, alebo<br />

prilietajúce z priestoru mimo slnečnej<br />

sús tavy. V tme vesmíru sú<br />

neviditeľné a vzbudia pozornosť až<br />

vo chvíli, keď sa priblížia k Slnku.<br />

Vtedy sa z nich teplom odparí voda<br />

a táto vodná para a plyny vo vzduchoprázdne<br />

vytvoria známy chvost,<br />

svietiaci odrazeným svetlom Slnka.<br />

Niektoré z komét svoj prelet okolo<br />

Slnka pravidelne opakujú; napríklad<br />

Halleyova kométa prilieta každých<br />

77 rokov. Ak však Betlehemská<br />

hviezda oznamovala ojedinelú a mimoriadnu<br />

udalosť narodenia Syna<br />

Božieho, nemohla ňou byť žiadna<br />

periodicky obiehajúca kométa. Z tej<br />

doby už existujú starostlivé záznamy<br />

čínskych a chaldejských hvezdárov,<br />

no nie je v nich žiadna zmienka<br />

o prílete kométy, ani periodickej, ani<br />

inej. Nie, kométa to teda nebola.<br />

A ČO NOVA?<br />

SUPERNOVA?<br />

času na čas sa v odľahlom<br />

Z priestore vesmíru odohrá vý-

T É M A<br />

buch, ktorý vyzerá ako zrod novej<br />

hviezdy, nazývanej „nova“ alebo<br />

„supernova“. Doterajšia nenápadná,<br />

sotva viditeľná hviezdička sa náhle<br />

rozsvieti, pretože na nej prebehne<br />

mohutná termonukleárna reakcia,<br />

pripomínajúca výbuch veľkej vodíkovej<br />

bomby. Jej svietivosť potom<br />

v priebehu niekoľkých mesiacov<br />

pomaly klesá. Vznik novy je<br />

celkom nenápadný a je sústom skôr<br />

pre hvezdárov, než pre pastierov.<br />

Zato supernova vyšľahne jasom sto<br />

miliónkrát väčším, než naše Slnko,<br />

a napriek tomu, že svieti z veľkej<br />

diaľky, stane sa naraz veľmi jasnou<br />

hviezdou na oblohe. V dobe,<br />

o ktorú sa zaujímame, zaznamenali<br />

čínski astronómovia dve „nové<br />

hviezdy“, a to v roku 5 a 4 pred<br />

n. l., ale žiadnu supernovu. Ako<br />

novy, tak i supernovy majú pritom<br />

pre naše hľadanie Betlehemskej<br />

hviezdy jeden háčik: sú veľmi ďaleko<br />

od Zeme, v inej galaxii, vzdialené<br />

stovky svetelných rokov. Vo<br />

chvíli rozsvietenia supernovy teda<br />

vlastne pozorujeme dej, ktorý sa<br />

odohral pred storočiami a vidíme<br />

ho preto, že až teraz k nám svetlo<br />

odtiaľ doletelo.<br />

KONJUNKCIA PLANÉT?<br />

onjunkcia hviezd nastáva vtedy,<br />

K keď sa dve planéty ocitnú v zákryte<br />

za sebou a vyzerajú ako veľká,<br />

obzvlášť žiarivá hviezda. Taká konjunkcia<br />

nastala v roku 7 pred n. l.,<br />

dokonca ako tzv. trojitá konjunkcia<br />

Jupiteru a Saturna. Vtedy sa<br />

obe planéty stretli trikrát za sebou<br />

v priebehu jedného roku: koncom<br />

mája, koncom septembra a začiatkom<br />

decembra. Tento jav sa opakuje<br />

každých 257 rokov. Vtedajší traja<br />

mudrci z Východu sa, samozrejme,<br />

vyznali v astrológii, jav konjunkcie<br />

určite poznali, je však otázkou, či ho<br />

mohli nazývať „hviezdou“ a či považovali<br />

taký pravidelný dej za mimoriadne<br />

znamenie narodenia Vykupiteľa.<br />

Ale možno si naopak jeho<br />

astrologickú hodnotu vyložili ako<br />

obzvlášť významnú: Jupiter je vo<br />

vtedajšej astrológii kráľovská planéta<br />

a Saturn planétou Židov.<br />

Lenže „aj, hviezda, ktorú boli videli<br />

na východe slnka, predchádzala<br />

ich, až i prišla, stála nad miestom,<br />

kde bolo dieťa“. Musíme pripustiť,<br />

že toto žiadna planéta nedokáže.<br />

Žiadne bežne sa správajúce nebeské<br />

teleso, vznášajúce sa milióny kilometrov<br />

nad Zemou, neukáže pútnikom<br />

cestu, aby sa potom zastavilo<br />

presne nad cieľom ich cesty. Čo to<br />

teda bolo, čo zažiarilo na nebi?<br />

DUCHOVNÁ HVIEZDA<br />

etlehemská hviezda bola spojená<br />

B s dianím prichádzajúcim z výšin<br />

ďaleko nad hmotným svetom a do<br />

tých čias nemajúcim vo vesmíre obdoby.<br />

Sprevádzala narodenie Syna<br />

Božieho do hmoty tohto sveta. Iste<br />

nie preto, aby poskytla malým ľudským<br />

dušiam divadelné predstavenie,<br />

ale aby svojím žiarením pomáhala<br />

premostiť vzdialenosť z Božej<br />

blízkosti až do temného kúta nášho<br />

vesmíru, zakotviť pôsobenie Božieho<br />

Svetla hlboko v temnote. Takému<br />

významnému deju ako je narodenie<br />

Ježiša muselo predchádzať<br />

mnoho príprav v úrovniach medzi<br />

Božstvom a Zemou a „množstvo rytierstva<br />

nebeského“ ho sprevádzalo<br />

na jeho ceste. To bol vlastný dôvod<br />

vyslania hviezdy z vôle Stvoriteľa.<br />

Bežnému oku sa asi nejavila ako významná<br />

medzi ostatnými hviezdami<br />

na nebi, inak by neunikla pozornosti<br />

vtedajších hvezdárov; a naopak<br />

ju rozpoznali vyvolení mudrci<br />

a prostí pastieri. Museli teda<br />

vidieť hlavne jej „duchovnú auru“,<br />

pozemským očiam zostala ako nevýrazný<br />

bod. To hlavné, čo vyvolení<br />

ľudia uvideli, bola žiara duchovného<br />

diania a duchovnej súvislosti, a to<br />

s takou zreteľnosťou, že ani okamih<br />

neboli na pochybách o pravdivosti<br />

svojich vnemov.<br />

V Posolstve Grálu sa o vianočnej<br />

udalosti píše, že pastierom na<br />

poli bola po dobu radostného rozochvenia<br />

vesmíru sňatá páska z duchovného<br />

zraku; stali sa prechodne<br />

jasnovidnými a jasnočujnými, aby<br />

uvideli zvestujúceho anjela i jeho<br />

sprievod a svedčili o tejto mimoriadnej<br />

udalosti. Prvé, čo pritom<br />

pocítili, bola bázeň pred veľkosťou<br />

Božou. Preto anjel povedal „Nebojte<br />

sa!“ – S tušením Boha totiž<br />

vyvstane v človeku ihneď aj vedomie<br />

vlastnej ničotnosti a veľkej<br />

viny, ktorou sa pre svoju ľahostajnosť<br />

obťažil – viny, s ktorou prijíma<br />

milosti Božie a nič za ne v skutočnosti<br />

v službe Bohu nekoná. V jedinom<br />

okamihu prehliadnutia vidí<br />

svoju malosť a požadovačnosť tvárou<br />

v tvár veľkosti, múdrosti, láske,<br />

a vyšľahne v ňom strach z vlastnej<br />

viny. To najcennejšie, čo si z takej<br />

chvíle odnesie, je mocné odhodlanie<br />

od základu sa zmeniť a slúžiť<br />

Pánovi zo všetkých svojich síl,<br />

všetkými schopnosťami a všetkým,<br />

čo dostal prepožičané do života;<br />

aby to vrátil v službe ich pravému<br />

vlastníkovi.<br />

To je jeden z odkazov Betlehemskej<br />

hviezdy a zvestovania i dnes, po<br />

dvoch tisícoch rokov.<br />

Artur Zatloukal<br />

Literatúra:<br />

(1) Rudolf Evanžin: Betlémská hvězda<br />

(2) Lee Krystek: Bethlehem’s Star,<br />

www.unmuseum.mus.pa.us<br />

(3) Jan Moravec: Betlémská hvězda –<br />

fenomén astronomický, nebo literární?<br />

www.etf.cuni.cz<br />

(4) Abd-ru-shin: Posolstvo Grálu<br />

31<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

P R Í B E H<br />

„Zachránil ma Breusse, Bach a zmysel pre<br />

humor“<br />

Brať rakovinu s humorom – to znie akosi divne (ak si práve nespomeniete<br />

na zosnulú Helenu Růžičkovú). S humorom a optimizmom, i keď spočiatku<br />

nezodpovedne, sa postavila zoči-voči rakovine aj košická tlmočníčka a prekladateľka<br />

Edith Bartkó. Je presvedčená, že jej život zachránila neortodoxná<br />

metóda liečby – Breusseho kúra.<br />

Košičanka zvíťazila<br />

nad rakovinou drastickou diétou<br />

ani Edith je energiou a nápadmi<br />

P sršiaca dáma v stredných rokoch,<br />

ktorej len ťažko „skočíte do reči“.<br />

Ešte pred šiestimi rokmi sa však lúčila<br />

so životom. Všetko sa začalo<br />

v roku 1996, keď si objavila na prsníku<br />

hrčku. Na svoj objav zareagovala<br />

tým najhorším možným spôsobom<br />

– rozhodla sa ho ignorovať.<br />

Vyšetrenie, ktoré by potvrdilo, alebo<br />

vyvrátilo jej obavy, preto odkladala.<br />

Zvláštnou zhodou okolností práve<br />

v tom čase tlmočila na viacerých fórach,<br />

kde bola na programe téma rakoviny.<br />

Po jednom zo seminárov<br />

o naturálnej medicíne, ktorý viedol<br />

známy košický primár MUDr. Štefan<br />

Košlík, si všimla, že sa jej hrčka očividne<br />

začala zväčšovať a aj sčervenala.<br />

Vtedy sa odhodlala svoj problém<br />

riešiť. Rozhodla sa osloviť svojho<br />

známeho doktora Košlíka – odborníka<br />

na naturálne spôsoby liečby.<br />

Ten jej okamžite navrhol takzvanú<br />

Breusseho kúru, ktorú pred niekoľkými<br />

desaťročiami opísal Švajčiar<br />

Rudolf Breusse. Breusseho kúra je<br />

skutočne drastická diéta. Počas 42<br />

dní pacient nesmie konzumovať<br />

žiadnu tuhú stravu – môže užívať iba<br />

32<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

päť druhov surových zeleninových<br />

štiav a presne vymenované čajové<br />

zmesi. Na svoju prvú reakciu vzhľadom<br />

na tento tvrdý režim si pani<br />

Edith spomína so smiechom: „Povedala<br />

som si – ja, ktorá tak rada jem?<br />

Tak to v žiadnom prípade!“ Kúru teda<br />

zdvorilo odmietla a rozhodla sa pre<br />

ešte „exotickejší“ spôsob naturálnej<br />

liečby – geoterapiu. Praktická realizácia<br />

geoterapie môže niekomu pripomínať<br />

čarodejnícke rituály zo<br />

školy Harryho Pottera. Svoj základ<br />

však nemá v bosoráctve, lež v starej<br />

ľudovej medicíne. V nej sa dodnes<br />

zachovali zmienky o tom, že v určitých<br />

prípadoch je vhodné ťažko chorého<br />

človeka zakopať – aspoň po<br />

pás – do zeme, aby z neho vytiahla<br />

„zlé sily“. Geoterapia je len moderný<br />

názov pre túto metódu a namiesto<br />

zakopávania používa obklady ílom,<br />

vykopaným z hĺbky 60 cm. Naša odhodlaná<br />

pacientka začala spoločne<br />

so synom usilovne prekopávať záhradu,<br />

aby sa k cennému materiálu<br />

dostala. Vybraný íl si prikladala na<br />

spodnú časť trupu a postihnuté<br />

miesto s nádorom. „Bolo to hnusné,<br />

bŕ, veľmi to chladilo, čo je aj účelom<br />

tejto liečby. Telo totiž na tieto obklady<br />

reaguje zvýšenou látkovou výmenou<br />

a tvorbou červených krviniek.“ – hovorí<br />

o svojich pocitoch. Geoterapiu<br />

predsa doplnila aj pomerne prísnou<br />

diétou, i keď oproti Breusseho kúre<br />

to ešte stále bola prechádzka ružovým<br />

sadom. Nejedla žiadne živočíšne<br />

potraviny – teda mäso, vajíčka,<br />

mliečne výrobky, dokonca ani med<br />

a sóju pre obsah fytoestrogénov. Pila<br />

veľa ovocných a zeleninových štiav.<br />

Aj keď geoterapia mala správne trvať<br />

60 dní, Edith to nevydržala a celý<br />

proces ukončila asi po 25 dňoch. Napriek<br />

tomu sa určitý výsledok dostavil<br />

– nádor sa scvrkol z veľkosti desaťkorunáčky<br />

na päťdesiathaliernik.<br />

„Vtedy som mu (pozn. nádoru) povedala:<br />

‚Drahý priateľ, stačilo, nemám<br />

na teba čas.‘“ To ešte naša pacientka<br />

nevedela, že jej „nádor neodišiel navždy,<br />

ale povedal len dovidenia“.<br />

Ťažko uveriť, že sa skutočne rozhodla<br />

ďalej si ho nevšímať. Všetok čas<br />

pani Edith opäť pohltila práca<br />

a mnohostranné záujmy – až do prelomu<br />

rokov 1999 a 2000. „Do roku<br />

2000 som vošla so staro-novým nádorom“<br />

– opäť v sebe nezaprie hu-

P R Í B E H<br />

morného ducha. Novo prihlásený<br />

„priateľ“ začal znova bujaro rásť<br />

a sčervenal. Zakrátko to došlo tak<br />

ďaleko, že ho bolo vidieť aj cez pulóver.<br />

„Sníval sa mi zvláštny sen: Prišla<br />

ku mne postava v bielom, ukázala na<br />

moju hruď a povedala: Začni s tým<br />

konečne niečo robiť.“ Na druhý deň<br />

išla k lekárke, ktorá jej v roku 1996<br />

robila ultrazvuk. Tá pri pohľade na<br />

nádor onemela hrôzou a okamžite<br />

volala na onkológiu. Za jeden deň<br />

absolvovala mamograf i ultrazvuk,<br />

aj keď diagnóza bola už istá. Zvolané<br />

lekárske konzílium navrhlo rutinný<br />

postup: 1. biopsia 2. ožarovanie 3.<br />

chemoterapia. Pani Edith všetky zaužívané<br />

postupy odmietla a na „reverz“<br />

odišla domov, sprevádzaná katastrofickými<br />

poznámkami lekárov.<br />

V byte potom presedela dlhé hodiny<br />

pri telefóne, kým sa rozhodla opäť<br />

zavolať doktorovi Košlíkovi. Rovnako<br />

ako predtým, prijal jej žiadosť<br />

o odbornú pomoc so samozrejmosťou<br />

a opäť jej navrhol, aby sa vyhla<br />

biopsii. Po odbere tkaniva z nádoru<br />

totiž dochádza k roznášaniu rakovinových<br />

buniek krvou po celom tele,<br />

čo spôsobuje rýchlejší vznik ďalších<br />

metastáz. Ako terapia podľa neho<br />

prichádzala do úvahy najlepšia možnosť<br />

– Breusseho kúra. Žiadne jedlo,<br />

iba presne určené surové šťavy a čaje.<br />

Na samotnú kúru sa však človek<br />

musí pripraviť, aby ju vôbec zvládol.<br />

Znamená to postupne obmedzovať<br />

jedlo počas troch mesiacov, kým sa<br />

prejde na úplné hladovanie. Odborníci<br />

vysvetľujú účinok Breusseho<br />

kúry tým, že pri absencii bielkovín,<br />

tukov a drastickom obmedzení sacharidov<br />

začne v tele ozdravný proces.<br />

Tomu padne za obeť najprv ulož<br />

e n ý t u k , o d p a d o v é l á t k y<br />

metabolizmu a hneď potom nádory,<br />

pretože tie na svoju existenciu potrebujú<br />

oveľa vyšší prísun energie než<br />

zdravé bunky. Pani Edith postupne<br />

prešla prípravou na kúru – najprv<br />

nejedla jeden, potom dva, potom tri<br />

dni v týždni, iba pila šťavy a čaje. So<br />

samotnou Breusseho kúrou začala<br />

13. júna 2000. Predtým sa bola duchovne<br />

posilniť na omši v kostole,<br />

aby kúru vydržala. V prázdnom byte<br />

jej čas vypĺňal aj Zefirelliho film<br />

o Ježišovi. Počas kúry si pozrela<br />

21-krát prvý a 21-krát druhý diel.<br />

Okrem diéty opäť začala s geoterapiou.<br />

Prvá kríza v liečbe prišla po<br />

siedmich dňoch, keď sa cítila tak zle,<br />

že nevládala ani prísť k telefónu a vytočiť<br />

číslo. Slabosť bola fyzická i psychická<br />

– v duchu sa už lúčila so životom,<br />

keď si spomenula, že má po<br />

ruke ešte jeden prírodný posilňujúci<br />

liek – Bachovu kvetovú esenciu na<br />

homeopatickej báze s príznačným<br />

názvom: Záchranný liek (Rescue remedy).<br />

O tej sa hovorí, že preberie aj<br />

mŕtveho, lebo sa používa po ťažkých<br />

traumách a strate vedomia. „To je<br />

ono, keď som teraz skoro mŕtva“, pomyslela<br />

si a užila liek. Vzápätí kríza<br />

prešla a pani Edith začala pôst znášať<br />

oveľa lepšie. Až na dvadsiaty prvý<br />

deň sa jej stav mierne zhoršil, keď sa<br />

jej snívalo, že sa kŕmi samými dobrotami.<br />

Zo sna sa prebudila s hrôzou,<br />

že predčasne ukončila tak ťažko vybojovanú<br />

liečbu. Záver kúry jej spríjemnila<br />

sestra, ktorá jej prišla fandiť<br />

až z Francúzska, ako aj spásonosné<br />

zistenie, že si smie raz do týždňa dať<br />

aj trochu jablkovej šťavy, alebo šťavy<br />

z kyslej kapusty. Keď ju v pivnici pila,<br />

plakala od radosti, pričom okolo nej<br />

v nemom úžase stála celá rodina. Už<br />

nepociťovala hlad alebo chuť na normálne<br />

jedlo, aj keď pre rodinu znova<br />

normálne varila a piekla. Ak jedlo<br />

musela ochutnať, hneď potom sústo<br />

vypľula do koša. Keď sa Breusseho<br />

kúra skončila, pani Edith schudla<br />

z 54 na 42 kíl. Ďalších 42 dní postupne<br />

prechádzala na normálnu<br />

stravu, i keď ešte dva roky nemohla<br />

jesť mäso. Podstatné však bolo, že<br />

nádor sa jej zmenšil na tretinu pô-<br />

vodnej veľkosti a „zapuzdril sa“, teda<br />

okolo neho sa vytvorila nepriepustná<br />

vrstva, ktorá zabraňovala jeho šíreniu.<br />

Na koniec sa po porade<br />

s MUDr. Košlíkom rozhodla, že si dá<br />

už „neaktívny“ nádor vyoperovať.<br />

Operáciu na jej veľké naliehanie vykonali<br />

známi lekári – samozrejme na<br />

pacientkino riziko a bez prítomnosti<br />

onkológov, pretože biopsiu, chemoterapiu<br />

i ožarovanie znova rozhodne<br />

odmietla. „Ak mi to nechcete vybrať<br />

takto, potom si nádor radšej nechám<br />

v tele.“ Po tomto rezolútnom vyhlásení<br />

predsa len dosiahla svoje. Nie je<br />

prekvapujúce, že ako pacientka vzbudila<br />

v nemocnici poriadny poplach<br />

aj po operácii. Odmietla totiž utišujúce<br />

prostriedky a namiesto nich<br />

proti bolesti používala len Bachove<br />

kvetové esencie. Dnes je pani Edith<br />

opäť vitálna žena. Okrem svojej profesie<br />

je aktívna aj vo verejnom živote,<br />

zaujíma sa o sociálne otázky, ekológiu<br />

a samozrejme, prírodné liečebné<br />

metódy. Plánov a energie má dosť,<br />

možno aj pre dvoch či troch ďalších<br />

ľudí. Jej príbeh však nie je žiadnym<br />

zázrakom. Je len využitím poznatkov<br />

o liečivých účinkoch pôstu,<br />

ktorý kedysi odporúčal už preslávený<br />

Hippokrates. Samozrejme, svojvoľné<br />

experimentovanie so zdravím, ani<br />

formou hladovky, sa bez odborných<br />

rád nemusí vyplatiť, a zrejme ani nie<br />

je vhodné pre každého pacienta. Niet<br />

však pochýb, že niektoré metódy naturálnej<br />

medicíny by si zaslúžili väčšiu<br />

pozornosť aj zo strany oficiálnej<br />

medicíny.<br />

Roman Levický<br />

33<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

Z D R AV I E<br />

A KTO RADÍ BYLINKÁROM?<br />

A K O B O L I O B J A V E N É Ú Č I N K Y L I E Č I V Ý C H R A S T L Í N<br />

Liečivé účink y rastlín pozná ľ udstvo už odpradávna. Ich podrobný opis nájdeme v mnohých knihách. Avšak lie -<br />

č ivé vlastnosti t ýc hto by lín väč šinou neboli objavené moderný mi v ýskumami, ale sú súč asťou starého po -<br />

z n a n i a, z h r o m ažďov a ného v p r i e b e h u n i e koľ k ýc h t i s íc r oč í. A ko o b j av i l i n aši d áv n i p r e d kov i a úč i n k y l i e -<br />

č i v ýc h rastlín? V yc hádzali ic h z nalosti len z empiric k ýc h skúseností, alebo ic h z ískali aj iný m spôsobom?<br />

Obľúbenosť fytoterapie a aromaterapie<br />

u verejnosti už niekoľko rokov<br />

opäť rastie vďaka mnohým publikovaným<br />

prácam na túto tému. Ide<br />

o rôzne vedecké – napr. fotochemické<br />

štúdie, chromatografie, spektrografie<br />

či rádiologické skúšky, ktoré opodstatnenosť<br />

tradovaných skúseností<br />

s využívaním byliniek čoraz viac potvrdzujú.<br />

Cítime obdiv a pokoru, keď dnes<br />

prostredníctvom komplexných a náročných<br />

výskumov a pokusov, pomocou<br />

zložitého technického vybavenia<br />

objavujeme, že naši predkovia<br />

so svojimi početnými indikáciami<br />

a spôsobmi použitia rastlín a výťažkov<br />

z nich mali pravdu. K tomu, čo<br />

nám prenechali, už ani veľmi nemáme<br />

čo dodať – iba potvrdzujeme<br />

a uznávame to, čo oni už dávno vedeli.<br />

Ako hovorí Dr. Jean Valnet<br />

(1920 –1995), často nazývaný doktor<br />

Príroda: „My sme s našimi možnosťami<br />

objavili práve tak málo nových<br />

liečivých rastlín, ako nových účinkov<br />

rastlín dávno známych.“<br />

34<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Prirodzene sa teda natíska otázka:<br />

ako ľudia objavili účinky liečivých<br />

rastlín? Nuž na základe skúseností<br />

(empiricky) – to je najčastejšia odpoveď.<br />

Iste, niektoré účinky mohli byť objavené<br />

pokusom alebo šťastnou náhodou,<br />

napríklad keď chorý užil potrebnú<br />

bylinu práve v čase, keď sa<br />

choroba objavila. Takéto vysvetlenie<br />

však má – okrem nízkej miery pravdepodobnosti<br />

– aj ďalšie úskalie. Nie<br />

je totiž možné objaviť mnohostranné<br />

účinky určitých liečivých rastlín iba<br />

týmto spôsobom. Liečivé rastliny sa<br />

totiž v mnohých prípadoch bežne nepoužívajú<br />

ako potrava (napríklad pre<br />

svoju chuť). Okrem toho ich aktívne<br />

substancie sa často nachádzajú iba v určitej<br />

časti rastliny a aj čas, keď sú tieto<br />

látky aktívne, je zväčša obmedzený<br />

(napr. obdobie kvitnutia alebo jeseň,<br />

keď miazga klesá späť do koreňov).<br />

Z toho vyplýva, že empirické<br />

metódy nemohli stačiť. Poznatky<br />

o účinkoch liečivých rastlín sa niekedy<br />

získali aj prostredníctvom mi-<br />

moriadnych schopností ľudí, ako sú<br />

napríklad jasnovidnosť a vnuknutie;<br />

poukazujú na to početné historické<br />

a náboženské zdroje.<br />

JASNOVIDNOSŤ<br />

A LIEČIVÉ RASTLINY<br />

Pripusťme, že hmota, ktorú okolo seba<br />

vnímame pomocou svojich piatich<br />

zmyslov, nie je jedinou existujúcou<br />

skutočnosťou. Aj niektoré výskumy<br />

potvrdzujú, že fyzické materiály, tvoriace<br />

napr. minerály, alebo telá rastlín<br />

a zvierat, sú oživované, vedené a riadené<br />

jemnými telami – napríklad astrálnym<br />

telom; jeho existenciu preukázali<br />

aj Kirlianove fotografie. Tieto<br />

jemné telá majú formu, vzhľad a farbu<br />

zodpovedajúcu ich charakteristickým<br />

črtám a ich pôsobeniu.<br />

Zvlášť obdarení ľudia, ako napr. jasnovidci,<br />

sú schopní tieto jemné telá<br />

i vidieť. Bežný človek vníma okolie<br />

prostredníctvom zmyslových orgánov<br />

svojho fyzického tela. U jasno-

Z D R AV I E<br />

vidných osôb sú oči ich astrálneho<br />

tela vnímavé v takej miere, že im za<br />

určitých okolností umožňujú vidieť<br />

astrálne telá bytostí a vecí, ktoré ich<br />

obklopujú.<br />

U človeka s chorou pečeňou napríklad<br />

vidia, že astrálna podoba tohto<br />

orgánu už nemá normálnu formu,<br />

vzhľad a farbu. Medzi rastlinami,<br />

s ktorými pracujú, môžu zasa vidieť<br />

rastlinu (či rastliny), ktorej astrálny<br />

obraz má podobné znaky ako zdravá<br />

pečeň. Táto rastlinka dodá pečeni<br />

chorého pacienta silu potrebnú na jej<br />

uzdravenie.<br />

Časom, keď sa účinok tejto rastliny<br />

opakovane v praxi potvrdí, jej užívanie<br />

sa stane obvyklým a na okolnosti<br />

jej objavenia si po čase už nikto nespomenie.<br />

Pôsobenie liečivých rastlín možno<br />

poznávať aj pomocou intuície.<br />

V tomto prípade daná osoba jemné<br />

sily nevidí, ale cíti. V prítomnosti<br />

pacienta vycíti povahu negatívneho<br />

vyžarovania jeho chorého orgánu na<br />

svojom vlastnom tele.<br />

Výnimočná citlivosť liečiteľa sa<br />

môže prejaviť i vo vyciťovaní oblasti<br />

liečivého pôsobenia rastliny, ktorá<br />

dokáže napraviť určitú zníženú telesnú<br />

alebo duševnú schopnosť chorého<br />

tela. Môže potom odporučiť tie<br />

z liečivých rastlín, ktoré umožnia<br />

uzdravenie chorého.<br />

Tieto schopnosti nie sú len výsadou<br />

čarodejníkov, šamanov alebo liečiteľov,<br />

ktorí žili v dávnej minulosti<br />

alebo v oblastiach civilizácii vzdialených,<br />

ako sa často predpokladá. Ide<br />

o prirodzenú schopnosť, ktorú môžu<br />

mať ľudia žijúci vo všetkých epochách<br />

a v akomkoľvek prostredí.<br />

Veľmi známym je prípad istého<br />

lekára, ktorý žil v minulom storočí<br />

v Anglicku. Napriek tomu, že<br />

bol v tých časoch uznávanou kapacitou<br />

v oblasti patológie a bakteriológie,<br />

opustil svoju prax, aby sa venoval<br />

skúmaniu prvotných príčin<br />

choroby, ktoré predpokladal u ducha<br />

človeka. Z tohto predpokladu vychádzal<br />

aj pri hľadaní zodpovedajúceho<br />

systému uzdravovania. K zmienenej<br />

ceste ho priviedli vlastné negatívne<br />

duševné stavy, ktoré sa uňho dostavili<br />

po chybných rozhodnutiach a mali<br />

neblahý vplyv na jeho telo. Najprv<br />

sa začal zaoberať homeopatiou a ako<br />

praktický lekár bol veľmi uznávaným<br />

aj v tejto oblasti; potom však<br />

znovu opustil svoje dobré postavenie<br />

s úmyslom nájsť, čo hľadal.<br />

Jeho úsilie ho priviedlo k vytvoreniu<br />

nového druhu liekov na rastlinnej<br />

báze, ktoré neliečili len fyzické príznaky<br />

a ťažkosti, ale aj ich psychické<br />

príčiny. Tento lekár sa volal Edward<br />

Bach (1886 –1936) a jeho metóda liečenia<br />

pomocou kvetových elixírov<br />

sa dnes s veľkým úspechom používa<br />

na celom svete.<br />

Jeho sadu esencií tvorí 38 rôznych<br />

rastlín, ktoré dovtedy neboli vo fytoterapii<br />

používané. Z jeho životopisu<br />

sa dozvedáme, že za ich objavenie<br />

vďačí svojej výnimočnej schopnosti<br />

vyciťovania:<br />

„Počas posledných týždňov strávených<br />

v Londýne a najmä za niekoľko<br />

týždňov svojho pobytu vo Walese si<br />

Bach postupne uvedomil, že<br />

všetky jeho zmysly sa stále<br />

viac bystria a zjemňujú.<br />

Spozoroval, že môže<br />

cítiť, vidieť a počuť<br />

veci, o ktorých dosiaľ<br />

nevedel.<br />

Svojím jemne rozvinutým<br />

hmatom<br />

mohol cítiť vibrácie<br />

a energie vyžarované<br />

akoukoľvek rastlinou, ktorú<br />

chcel vyskúšať; a jeho telo bolo<br />

na vibrácie také citlivé, že reagovalo<br />

okamžite.<br />

Keď držal korunný plátok kvetu alebo<br />

kvet rastliny vo svojej dlani, alebo si ho<br />

položil na jazyk, jeho telo cítilo pôsobenie<br />

vlastností, ktoré sa v kvete či v jeho<br />

časti skrývali. Niektoré z nich mali na<br />

dušu a telo posilňujúci a revitalizujúci<br />

účinok, iné vyvolávali zvracanie, horúčku,<br />

vyrážky a iné problémy.<br />

Hovoril, že vo svojom laboratóriu<br />

má prístroje na vykonávanie práce,<br />

ktorú teraz môže robiť aj bez nich – že<br />

je vybavený lepšie než akékoľvek laboratórium,<br />

pretože žiadny z vedeckých<br />

prístrojov nemôže fungovať tak dobre<br />

alebo reagovať tak jemne ako nástroje,<br />

ktoré Stvoriteľ dal človeku v jeho tele,<br />

totiž jeho zmysly a intuíciu.“ (1)<br />

PERSONIFIKOVANÉ SILY<br />

PRÍRODY A ZJAVENIA<br />

Najvyšší vytvoril zo zeme liečivé byliny<br />

a múdry muž ich nebude odmietať od<br />

seba, môžeme sa dočítať v Biblii (Sirachovec<br />

38,4). Od tých čias bolo v histórii<br />

ľudstva nemálo veriacich pripravených<br />

riadiť sa touto radou – ale<br />

odkiaľ vedeli, ktoré rastliny užívať?<br />

Mnoho kresťanov pripustí, že poznanie<br />

o účinkoch liečivých rastlín<br />

mohli ľuďom odovzdať anjeli, i keď<br />

svedectvá o tom nie sú časté. Početné<br />

ľudové povesti a rozprávky aj z iných<br />

kútov sveta však poukazujú na<br />

to, že prostí ľudia v minulosti<br />

vnímali bytosti<br />

prírody intenzívnejšie<br />

než<br />

dnes. Je preto<br />

prirodzené, že<br />

sa o škriatkoch,<br />

vílach, rusalkách<br />

a iných<br />

bytostiach zmieňujú<br />

povesti a báje<br />

mnohých národov<br />

v rôznych dobách. Aj vo<br />

vtedajších náboženských obradoch<br />

a slávnostiach sa odzrkadľovalo úzke<br />

spojenie človeka s bytosťami prírody,<br />

zachované v tradičných zvykoch a folklóre.<br />

Mnohé záznamy sa zachovali aj<br />

v mytologických písomnostiach via-<br />

35<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

Z D R AV I E<br />

cerých národov, ktoré ich považujú<br />

za sväté rovnako, ako my Bibliu. Spomeňme<br />

napr. Aténčanov, ktorí sa od<br />

Atény naučili užívaniu olivovníka, od<br />

Afrodity užívaniu rebríčka obyčajného<br />

a Hermes ich poučil o cesnaku.<br />

Pre bytosti prírody je odovzdávanie<br />

znalostí o rastlinách prirodzenou<br />

a logickou vecou; starajú sa<br />

o ich prosperovanie a rast a poznajú<br />

aj ich liečivé vlastnosti. Za priaznivých<br />

okolností môžu tieto informácie<br />

sprostredkovať ľuďom.<br />

Z dávnych dôb v Tróji sa traduje napríklad<br />

tento príbeh:<br />

Mnohí trójski bojovníci, zranení<br />

otrávenými šípmi, následkom nehojacich<br />

sa rán ochoreli. Kassandre, dcére<br />

kráľa Priama, ktorá mala jasnovidecké<br />

schopnosti, sa zjavil Asklépios,<br />

boh lekárstva. Povedal jej, ako sa starať<br />

o rany, na ktoré v tom čase nebol<br />

liek. Kassandra upadla do tranzu<br />

a odhalila svojmu okoliu, čo sa dozvedela:<br />

„Asklépios mi ukazuje rastlinu.<br />

Musíte ju rozdrviť a s miazgou ju<br />

naniesť na rany; potom sa ľudia vyliečia.<br />

Tá rastlina<br />

absorbuje jed,<br />

preto je treba<br />

obklady niekoľkokrát<br />

denne<br />

vymieňať a použité<br />

zábaly<br />

spáliť. Ľudia,<br />

ktorí nie sú ranení,<br />

ale rovnako<br />

chradnú,<br />

majú piť z tejto<br />

rastliny čaj.“<br />

K a s s a n d ra<br />

sprevádzaná dvomi ženami sa vydala<br />

do lesa túto rastlinu hľadať. Všetky<br />

tri videli žiariace obrysy postavy. Boli<br />

slabé a priehľadné, no napriek tomu<br />

bolo možné ich rozoznať. „Asklépios!“<br />

zvolala nevedomky Kassandra, „prinášaš<br />

mi tú rastlinu?“ Žiariace obrysy<br />

postavy ukázali na malú tmavozelenú<br />

rastlinu s kučeravými listami.<br />

36<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Kassandra ju rýchlo odtrhla a postava<br />

zmizla.<br />

Mladá žena sa obrátila k svojim<br />

sprievodkyniam: „Pozrite sa na túto<br />

zvláštnu rastlinu!“<br />

Ženy sa na ňu pozerali s údivom<br />

a ani slovom sa nezmienili, čo práve<br />

prežili. Ešte nikdy predtým podobnú<br />

rastlinu nevideli a teraz sa zdalo, že<br />

rastie všade. Rozradostnené si ju navzájom<br />

ukazovali. Bez prestávky trhali<br />

a ich košíky boli čoskoro plné…<br />

Francúzska lekárka Bernadette Poisson,<br />

ktorá študuje tradičné lekárstvo<br />

rôznych krajín tretieho sveta,<br />

potvrdzuje, že komunikácia medzi<br />

bytosťami prírody a človekom existuje<br />

aj dnes. Pri zmienke o činnosti šamanov<br />

v Amazónii B. Poisson uvádza:<br />

„Pre šamana sú rastliny „priateľmi“ –<br />

hovorí, že on sám zostáva spojený<br />

s duchom rastliny. Čaj uvarený z tej-<br />

-ktorej rastliny ho naučí, ako ju užívať<br />

a v akých dávkach. Podľa šamana je to<br />

rastlina samotná, ktorá ho všetko učí.“<br />

Inými slovami povedané: tým „duchom“<br />

rastliny, ktorý radí šamanovi,<br />

je bytosť starajúca<br />

sa o rastlinu.<br />

Ďalším prík ladom<br />

je príbeh Hildegardy<br />

z Bingenu<br />

(1098 –1179), predstavenej<br />

benediktínskeho<br />

kláštora<br />

v stredovekom Nemecku.<br />

Jej meno sa<br />

popri Hippokratovi,<br />

Galénovi a Paracelsovi<br />

pravidelne vyskytuje<br />

v dielach<br />

zaoberajúcich sa fytoterapiou, a jej<br />

návody na užívanie liečivých rastlín<br />

boli a sú stále uznávané.<br />

Jej knihy „Physica“ a „Causae et Curie“<br />

sa z hľadiska fytoterapie dodnes<br />

považujú za významné diela o liečivých<br />

rastlinách. Hildegarda v nich<br />

uvádza približne stovku nových<br />

rastlín, ktorých liečivé účinky boli<br />

až dovtedy neznáme. Udáva viac než<br />

1000 presných receptov na ich užívanie.<br />

Pred štyridsiatimi rokmi dvaja<br />

nemeckí lekári Hertzka a Strehlow<br />

overovali účinok jej receptov. Výskumy<br />

ich priviedli ku konštatovaniu,<br />

že receptúry sú skutočne veľmi<br />

účinné, pokiaľ sa dávkovanie dodrží<br />

presne na gram. Rozsiahle znalosti<br />

v oblasti liečivých rastlín, ktoré Hildegarde<br />

z Bingenu umožnili vyliečiť<br />

mnoho chorých, nie sú však výsledkom<br />

dlhej a namáhavej práce – toto<br />

poznanie jej bolo dané vnuknutím.<br />

„Čo nevidím, to neviem, pretože nie<br />

som učená“, píše Hildegarda z Bingenu.<br />

„Nenaučili ma čítať. Čo viem,<br />

to vidím a počujem pri zjavení. Nepoužívam<br />

iné slová, než tie, čo počujem.“<br />

To nepatrné vzdelanie, ktoré bolo<br />

v tých časoch – obzvlášť ženám – poskytované,<br />

by jej aj tak neumožnilo<br />

podniknúť rozsiahly výskum liečivých<br />

bylín. Hildegarda nadobúdala<br />

poznanie prostredníctvom vnuknutí<br />

a vízií, ktoré tak ako prichádzali diktovala<br />

svojmu pomocníkovi. Jej spisy<br />

sa okrem tematiky zdravia a rastlín<br />

týkajú aj duchovnej oblasti a hudby.<br />

POMOC ZHORA<br />

Uvedené príklady poukazujú na to,<br />

že ľudia v každom čase mali prirodzené<br />

možnosti, ako si pomôcť v ťažkých<br />

chvíľach. Neboli celkom stratení<br />

a nemuseli čakať na výdobytky<br />

dnešnej modernej vedy. Ani dnes nie<br />

je človek ponechaný iba sám na seba.<br />

Pomoc zhora je pre nás pripravená<br />

nielen v prípade duchovných, ale<br />

i pozemských záležitostí – a takou<br />

je i liečba chorých liečivými rastlinami.<br />

Christopher Vasey<br />

Literatúra:<br />

(1) Nora Weeks, „Les découvertes<br />

médicinales d´Edward Bach médicin“,<br />

Edition l´Or du temps, 1993

N A Z A M Y S L E N I E<br />

VIANOCE<br />

BEZ ZVONOV<br />

Vianočný príbeh<br />

Ako malí chlapci sme sa hrávali na vojakov, zvyčajne na Rusov a Nemcov. Rusom chcel byť každý a Nemcom nikto, pretože Rusi<br />

boli dobrí a Nemci zlí a zavrhnutia hodní. Trvalo dosť dlho, kým sme sa dozvedeli, že nie všetci Rusi boli dobrí a ešte oveľa dlhšie<br />

a váhavejšie sme brali na vedomie, že nie všetci Nemci boli zlí. Deliaca čiara medzi dobrým a zlým nevedie nikdy naprieč národmi,<br />

politikou ani cirkvami; jedinou vizitkou človeka je „Aký si, človeče?“ a jediným svedkom za a proti sú naše skutky, myšlienky a<br />

pohnútky. Čierno-biele videnie sveta je jednoduché, ale chýba mu podstatná maličkosť – život.<br />

ždy, keď nastanú Vianoce, keď<br />

V mám niekoľko dní času pre seba,<br />

listujem vo zväzku zažltnutých<br />

školských zošitov, svojom denníku<br />

z druhej svetovej vojny. A zakaždým<br />

pritom znovu prežijem ten zvláštny<br />

večer, naplnený čarom vianočného<br />

zvestovania.<br />

Bol som vtedy spravodajským dôstojníkom<br />

tankového oddielu. Boje<br />

pred bránami Moskvy trvali niekoľko<br />

týždňov a straty boli veľké. Nakoniec<br />

sme podľahli presile sibírskych jednotiek<br />

zvyknutých na tuhé zimy. Len<br />

asi sto mužov z našej jednotky vydržalo<br />

túto nemilosrdnú zimnú vojnu<br />

bez ujmy na živote a zdraví. My, ktorí<br />

sme prežili, sme dostali rozkaz prebojovať<br />

sa späť do východiskového<br />

postavenia a zhromaždiť sa v Kromoch,<br />

malom mestečku juhozápadne<br />

od mesta Orel.<br />

Tu nás očakávala poľná pošta. Balíčky<br />

a listy z domova, ktoré nám dlhú<br />

dobu nemohli byť doručené, našli konečne<br />

svojich adresátov. Tu sme chceli<br />

osláviť svoje prvé Vianoce v Rusku.<br />

Spolu s naším divíznym kňazom sme<br />

chceli usporiadať vianočnú slávnosť<br />

narodenia Ježiša Krista.<br />

Neďaleko mestečka stál polorozpadnutý<br />

ruský kostol orientálneho<br />

vzhľadu s piatimi zvláštne zaoblenými<br />

cibuľovitými vežičkami. V roku<br />

1917 vyhodili komunisti klenbu kostola<br />

do povetria, a neskôr sa budova<br />

využívala ako sklad obilia. Vo<br />

vnútri chrámu bolo po kolená snehu,<br />

z prázdnych okien viseli cencúle<br />

a odrené steny pokrývala inovať.<br />

V zasneženom kostole, pod sivými<br />

snehovými mrakmi ruského neba<br />

sme postavili dve jedličky a ozdobili<br />

ich sviečkami a vianočnými<br />

ozdobami z balíčkov od našich milých.<br />

Mladí vojaci nadšene stĺkali<br />

z hrubých dosiek masívny oltár a lavičku<br />

pred oltárom, aby sme mali<br />

kde pokľaknúť pri svätom prijímaní.<br />

Uprostred toho rezania a búchania sa<br />

náhle objavil vojenský posol a odovzdal<br />

mi naliehavý rádiogram: „K<br />

mestu sa blíži pluk kozákov – zvýšená<br />

činnosť partizánov v meste –<br />

podľa hlásenia agentov pripravujú<br />

ruské oddiely, prezlečené do civilu<br />

útok, a povedú ho odtiaľto.“<br />

Chrámovou loďou otvorenou<br />

k nebu zneli tupé údery kladív<br />

tvrdo, a predsa akosi slávnostne.<br />

Mali byť všetky tie prípravy na vianočný<br />

sviatok zbytočné? Ak teraz<br />

odovzdám rádiogram svojmu veliteľovi,<br />

budeme musieť bez meškania<br />

obsadiť pozície pred mestom, aby<br />

sme odvrátili ohlásený útok. Nechcel<br />

som uveriť, že by Rusi mohli<br />

prísť práve v nasledujúcich dvoch<br />

hodinách. To som svojim kamarátom,<br />

ktorí sa ako ja tešili na hodinu<br />

rozjímania, nemohol urobiť. Zahnal<br />

som všetky obavy a rádiogram bez<br />

37<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

N A Z A M Y S L E N I E<br />

38<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

slova schoval do vrecka. Snáď mi<br />

môj veliteľ odpustí.<br />

Noc prišla skoro. Postavili sme<br />

okolo kostola stráže, aby nás nikto<br />

neprekvapil. Zvyšných osemdesiat<br />

mužov sa strácalo v rozľahlom<br />

chráme. Zbožne sme načúvali svätej<br />

omši a zabudli na všetko navôkol. Bol<br />

to zvláštny pohľad. Pri neozdobenom<br />

oltári stál náš kňaz, skoro strašidelne<br />

ožiarený mihotavým svetlom sviečok,<br />

rozbitou chrámovou klenbou sa ticho<br />

znášali snehové vločky a opatrne<br />

padali na ramená sivých vojenských<br />

uniforiem miništrantov, na omšové<br />

rúcho kňaza i na vetvičky vyzdobených<br />

vianočných stromčekov.<br />

Otočil som sa, aby som sa pozrel do<br />

tvárí vojakov, a nemohol som uveriť<br />

vlastným očiam. Hlava na hlave stáli<br />

za nami obyvatelia Kromov, fúzatí<br />

muži v sandáloch z hovädziny ovinutých<br />

handrami, ženy v ovčích kožušinách<br />

s tmavými šatkami na hlavách.<br />

Ešte nikdy v živote som však nevidel<br />

také krásne, vierou prežiarené tváre.<br />

Muži a ženy z Kromov sotva rozumeli<br />

slovám evanjelia, avšak radostná<br />

zvesť o narodení Krista im<br />

napriek tomu neunikla. Slzy stekali<br />

po tvárach rozbrázdených starosťami,<br />

hladom a vojnou, a z ich očí<br />

žiarila „sláva Bohu na výsosti a pokoj<br />

ľuďom na zemi“.<br />

Môj pohľad kĺzal z tváre na tvár.<br />

Náhle som v temnom kúte kostola<br />

zazrel skupinu mladých ruských<br />

mužov s baranicami na hlavách,<br />

ktoré si pri príchode do chrámu<br />

Pána zo vzdoru nesňali. V ich<br />

očiach sa zračila hrozivá nenávisť.<br />

Všimol som si aj vysokého, štíhleho<br />

muža s ostrými črtami a inteligentným<br />

pohľadom. Ako blesk mi<br />

prešiel mysľou rádiogram, a zaliala<br />

ma horúčava. Tento nápadný muž<br />

uprostred skupiny, ktorá sa nehodila<br />

do slávnostného prostredia chrámu,<br />

neustále priťahoval môj pohľad.<br />

Jedna stará žena so snehobielymi<br />

vlasmi, chrbtom ohnutým tiažou rokov,<br />

si počas premenenia kľakla do<br />

Pred mnohými rokmi sme boli s manželkou na dovolenke pri Baltickom<br />

mori, vo vtedajšej NDR. V jeden podvečer sme sa dali do rozhovoru<br />

s bodrým postarším Nemcom z vedľajšieho stanu. Medzi rečou<br />

som sa spýtal, či nehovorí po rusky. Tu náhle stíchol a dlho sa na nás<br />

zadíval. V tom pohľade bolo veľa, no nebolo poznať, čoho. „Ja som<br />

bol v Rusku,“ povedal napokon. Ožil som. „Áno? Ako ste sa tam dostali?“<br />

Zasa ten pohľad, dlhý, výrazný, preplnený. „Vojennopljonnyj,“<br />

povedal nakoniec, „vojnový zajatec“. Zrazu nad tým dovolenkovým<br />

rozhovorom rozprestrelo krídla čosi nové, už to nebola len zábava.<br />

Možno, že chcel povedať, aké to bolo, keď z pol milióna zajatcov<br />

vrátili sovietske gulagy celkove dvadsaťtisíc živých; možno sa chcel<br />

hájiť, že sa ho nikto nepýtal, či chce bojovať za Hitlera, dali mu hranatú<br />

helmu a pušku a šiel na vojnu. No povedal niečo iné: „Keď nás<br />

zajali,“ začal pomaly, „vliekli nás v mraze pešky, bez jedla a chatrne<br />

oblečených. V každej dedine sa zhromaždili ľudia a mlčky sa dívali<br />

na nás, na zajatých nepriateľov. A raz nejaká bábuška v šatke vybehla<br />

z toho špaliera a podala nám zbedačeným kus chleba. My sme jej zabili<br />

syna a ona nám sama dala chleba z toho mála, čo mala…“ zmĺkol.<br />

Len vietor plieskal plátnom stanu a za dunami šumelo more.<br />

Požehnaná buď ľudskosť – všade. Kdekoľvek a kedykoľvek.<br />

AZ<br />

snehu, zavzlykala a trasúcou rukou<br />

urobila znamenie kríža. Mladí Rusi<br />

stáli stále ešte v prítmí, ale zdalo sa<br />

mi, že ich tváre už nie sú také nezúčastnené.<br />

Keď sme potom kráčali<br />

po svätom prijímaní späť na svoje<br />

miesta, nevidel som už ani ich posmešný<br />

úsmev.<br />

Pri požehnaní sa stalo niečo<br />

zvláštne. Kňaz žehnal zopnutými<br />

rukami zástup kľačiaci v snehu znamením<br />

kríža Vykupiteľa. Rusov aj<br />

Nemcov, priateľov aj nepriateľov. Nápadný<br />

muž uprostred skupiny – pod<br />

neforemným kožuchom mal dôstojnícke<br />

čižmy, to som mohol teraz,<br />

keď všetci kľačali, dobre vidieť – pomaly<br />

sňal kožušinovú čiapku a sklonil<br />

hrdú hlavu, a všetci mladí Rusi<br />

ho nasledovali – síce váhavo, ale bez<br />

výnimky.<br />

Dve fúkacie harmoniky začali hrať<br />

koledu „Tichá noc, svätá noc“. Melódia<br />

sa odrážala od zasnežených stien<br />

a vietor ju niesol otvorenou klenbou<br />

ku kamarátom, ktorí stáli vonku na<br />

stráži. Oblak bieleho dychu stúpal<br />

nahor nad slávnostné zhromaždenie<br />

a strácal sa v tme.<br />

Chrám Pána sa pomaly vyprázdnil,<br />

ja som ho opúšťal ako posledný.<br />

Vonku mi vyšiel v ústrety muž<br />

s dôstojníckymi čižmami. Dlho<br />

sa mi díval mlčky do očí, a v jeho<br />

pohľade bol zvláštny lesk. Potom<br />

povedal lámanou nemčinou, slávnostne<br />

a rozvážne: „Kristus sa narodil!“<br />

Potom ma podľa starého<br />

ruského zvyku pobozkal na obe<br />

líca. Dlho sme si stískali ruky a ja<br />

som mu rozumel, aj keď už nepovedal<br />

ani slovo. Potom sa otočil a vyšiel<br />

pevným krokom do noci, ale<br />

nie vyšliapanou cestičkou k mestu.<br />

Kráčal po kolená snehom a razil si<br />

svoju vlastnú cestu. Krok za krokom<br />

šiel rovno bez ohliadnutia do tmy,<br />

Svetlu v ústrety.<br />

Hans Schäufler

R E C E N Z I A<br />

HIMALAYA<br />

KARAVANA<br />

FRANCÚZSKO / VEL'KÁ BRITÁNIA / ŠVAJCIARSKO ˇ / NEPÁL, 1999, 108 MIN.<br />

RÉŽIA: ERIC VALLI<br />

HRAJÚ: THILEN LHONDUP, GURGON KYAP, LHAKPA TSAMCHOE, KARMA WANGEL<br />

V<br />

dedinke stratenej kdesi vo výške 5000 metrov<br />

nad morom na severozápade Himalájí<br />

žil jeden starý vodca, volal sa Tinkle. Pre obživu<br />

obyvateľov dediny podnikal rok čo rok s karavánou<br />

náročnú cestu cez hory. Len preto, aby mohli<br />

vymeniť soľ za obilie, ktorého v náročných podmienkach<br />

nedokázali miestni obyvatelia nikdy<br />

dosť vypestovať. V každodennom boji o prosté<br />

prežitie sa odohráva jednoduchý príbeh dvoch<br />

mužov, ktorí sa na prvý pohľad líšia rôznymi pohľadmi<br />

na život a tradície. Starý Tinkle a kandidát<br />

na nového vodcu Karma sa nedohodnú na tom,<br />

kto tentoraz povedie karavánu. Po Tinkleovi ju<br />

mal totiž viesť jeho syn, ktorý tragicky zahynie<br />

v horách a starý vodca nehodlá zveriť velenie karavány<br />

nikomu mimo svojej rodiny. Navzdory tomu,<br />

že celá dedina je za to, aby karavánu viedol Karma,<br />

Tinkle sa tvrdohlavo vydá do kláštora po svojho<br />

mladšieho neskúseného syna, lámu a uznávaného<br />

maliara Norbua, ktorý žije v kláštore od svojich<br />

ôsmich rokov. Karma však medzitým rad svojich<br />

priaznivcov v dedine zase odradí tým, že sa odmieta<br />

podriadiť tradíciám a nemieni uposlúchnuť<br />

výpočty starých lámov, ktorí podľa hviezd určujú<br />

presný deň, kedy sa má karavána vydať na cestu.<br />

A tak sa nakoniec do hôr vydajú karavány dve.<br />

Prvú vedie Karma s mladými mužmi a o štyri<br />

dni neskôr, v deň, ktorý určili lámovia, vyrazí<br />

aj starý Tinkle s otcami nerozvážnych mladíkov.<br />

Tinkle so sebou vezme aj osemročného vnuka<br />

s jeho matkou. Práve tu začína hlavný dej príbehu.<br />

Mladí muži svižne nasledujú Karmu, unavení<br />

starci s lámom a malým chlapcom si len sťažka<br />

vykračujú za svojimi jakmi. Húževnatý Tinkle<br />

povzbudzuje ostatných navzdory vlastnej únave<br />

a za každú cenu chce dohoniť Karmovu karavánu<br />

ešte pred nebezpečnou úžľabinou, ktorou s ním<br />

chce prejsť spoločne. Počas náročnej cesty, keď<br />

sa obe karavány zídu, vzniká medzi obidvomi<br />

mužmi čoraz intenzívnejší vzťah. Tinkle, ktorý<br />

ešte donedávna vinil Karmu zo smrti svojho syna,<br />

začína chápať, že Karma má v sebe talent dobrého<br />

vodcu, Karma sa zase prestáva posmievať tradíciám<br />

a na skutočných prírodných dejoch pozoruje,<br />

že skúsenosti predkov sú osvedčenými metódami,<br />

ako prežiť v ťažkých podmienkach. Bariéra medzi<br />

obidvomi mužmi sa prelomí až vo chvíli, keď<br />

Tinkleho opúšťajú sily a takmer v cieli vymenuje<br />

Karmu za svojho nástupcu. „Vodca velí svojim<br />

mužom, ale poslúcha príkazy bohov“. Karma na<br />

to hovorí: „Predsa sa nerozídeme teraz, keď sme sa<br />

konečne našli…“ A Tinkle odpovedá: „Vždy sme<br />

boli spolu, išlo nám o rovnakú vec…“<br />

Príbeh domorodcov žijúcich v nepálskej provincii<br />

Dolpo, v miestach, kde nerastú stromy a<br />

kde je život už niekoľko desiatok a možno i stoviek<br />

rokov rovnaký, je zároveň príbehom francúzskeho<br />

režiséra Erica Valliho, ktorý žil s týmto<br />

kmeňom dlhé roky ako fotograf pre National<br />

Geografic. Naučil sa ich reč a so skutočnými hrdinami<br />

filmu sa aj spriatelil.<br />

Celý film pôsobí v porovnaní s americkými filmami<br />

skoro ako dokument, je predchnutý duchovnom,<br />

opravdivosťou, prirodzenosťou, stretneme<br />

sa v ňom s mnohými zákonitosťami a ľudskými<br />

vlastnosťami, ako sú húževnatosť, obrovská vôľa,<br />

ale aj tvrdohlavosť a nakoniec zmierenie. Možno<br />

povedať, že sila tohto filmu je v jeho jednoduchosti.<br />

Ukazuje život himalájskych domorodcov<br />

taký, aký v skutočnosti je.<br />

Eric Valli natočil film v roku 1999 s miestnymi<br />

hercami v tibetčine. Film bol zaslúžene ocenený<br />

dvomi Cézarmi za najlepšiu hudbu a kameru a<br />

bol nominovaný na Oskara v kategórii Najlepší<br />

neanglicky hovorený film. DVD Himalaya Karavana<br />

je dostupné s českými titulkami a zakúpiť si<br />

ho môžete napr. cez internet v cene cca 200 Sk.<br />

Marie Šuláková<br />

39<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

N Á ZO R Y<br />

40<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

číslo 14/2007, vyšlo 1. 12. 2007.<br />

Redakcia:<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

telefón 055/678 6420<br />

mobil 0903 907 233<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík, Košice<br />

Roman Levický, Slanec<br />

Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />

Mária Majerová, Košice<br />

Anna Štefková, Zlín<br />

Marie Šuláková, Veselíčko u Lipníka n. Bečvou<br />

Artur Zatloukal st., Brno<br />

Artur Zatloukal ml., Brno<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota, Júlia Faberová,<br />

Peter Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,<br />

Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová, Igor Vojtek<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu, s. r. o.<br />

Redakcia a administrácia SG,<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />

Miloš Stúpala, Bratislava<br />

Marketing:<br />

Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />

Distribúcia:<br />

Ľuboš Záhora, Košice<br />

Grafika:<br />

Jozef Lehotkai, Ráztočno<br />

Martin Pukančík, Košice<br />

Alena Nairn, Praha<br />

Kristýna Franková, Brno<br />

Marek Frank, Brno<br />

Tlač:<br />

družstvo EKON, Jihlava<br />

Ilustrácie:<br />

S. Eidiejus, Kaunas, Lotyšsko/* (5); Wikipedia.org (2, 15, 17); A. Dyudina,<br />

Petrohrad, Rusko/* (11); J. Steidl, San Diego, USA/* (13); K. Dagan,<br />

Ramat, Israel/* (18,19); N. Powell, Hoffman Est., USA/* (18,19); A.<br />

Kushnirov, Barkan, Israel/* (18,19); J. Haviv, Pittsburgh, USA/* (18,19); M.<br />

Selivanov,Hod Hasharon, Israel/* (18,19); M. Piccaya/* (18,19); O. Seleznev,<br />

Moskva, Rusko/* (18,19); O. Cohen,Tel Aviv, Israel/* (18,19); J. Barnett,Br.<br />

Arrow, USA/** (18, 19); L. Alvarez, Berlín, Německo/** (18, 19); M. Levit/**<br />

(18,19); M. Vaňáč, Zlín (22–25); K. Franková, Brno (1, 34–36); ilustrace na<br />

motivy V. Holara (42). Ostatné obrázky GralsWelt a redakcia.<br />

*) – Dreamstime.com.; **) – iStockPhoto.<br />

Fotografia na zadnej strane obálky:<br />

Stephanie Perez, San Francisco, USA – Dreamstime.com<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo 87 Sk<br />

Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />

nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu si možno<br />

objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />

614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázk y,<br />

i odpovede redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už<br />

súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne<br />

budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />

Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

Biblia a reinkarnácia<br />

Rád by som sa dozvedel, kedy boli<br />

z Biblie odstránené texty týkajúce<br />

sa reinkarnácie a čo predtým Biblia<br />

obsahovala. Údajne boli texty vzťahujúce<br />

sa k tejto téme upravované<br />

v 6. storočí.<br />

Odpoveď:<br />

Pre religionistov je nesporné, že Biblia<br />

bola upravovaná z ideologických<br />

dôvodov. Kedy, kde a kým možno<br />

však len ťažko preukázať. To, čo ste sa<br />

dopočuli v súvislosti s reinkarnáciou,<br />

nemá pravdepodobne súvislosť s Bibliou,<br />

ale s druhým konštantinopolským<br />

koncilom konaným v roku 553<br />

nášho letopočtu. Vtedy bola v podstate<br />

z politických dôvodov zakázaná<br />

Origenova náuka. Origenes bol jedným<br />

z najvýznamnejších cirkevných<br />

učiteľov a teológov ranného kresťanstva<br />

a bol presvedčený o tom, že každá<br />

ľudská duša existuje už pred svojím<br />

narodením. Z rozdielnych ľudských<br />

osudov nemožno preto viniť Boha, ale<br />

samotných ľudí; ich osudy sú totiž následkom<br />

ich predošlých rozhodnutí.<br />

Origenes tým obhajoval ideu reinkarnácie,<br />

ako napríklad už aj Platón<br />

v dobe pred Kristom. Ako ukazujú<br />

niektoré dodnes dochované miesta<br />

v Biblii, bola táto idea známa aj v dobe<br />

Ježišovho pôsobenia; ľudia napríklad<br />

považovali Jána Krstiteľa za znovuzrodeného<br />

proroka Eliáša.<br />

V tejto podobe možno teda v dnes<br />

dostupných textoch nájsť poukazy na<br />

reinkarnáciu, no v biblických textoch<br />

nie je dôležité iba ich doslovné znenie,<br />

ale vždy aj ich interpretácia. V tom<br />

prípade by ani pôvodnejšie texty nemuseli<br />

nič dokazovať.<br />

Z listu čitateľky<br />

Vážená redakcia,<br />

v súvislosti s článkom o zvieratách<br />

si spomínam na dva výraznejšie<br />

zážitky so zvieratami. Asi pred<br />

rokom sa dcérka hrala vonku, popri<br />

nej pobehovala naša mačka, vtedy<br />

ešte mača. Chvíľku ich nebolo vidno,<br />

potom pribehla mačka, vyskočila na<br />

okno a začala veľmi hlasno mraučať.<br />

Vyšla som von a ona utekala predo<br />

mnou a zaviedla ma k dcérke, ktorá<br />

sedela na zemi. Vysvitlo, že sa šmykla<br />

a odrela si koleno, tak povedala<br />

mačke aby ma išla zavolať. Dcérka<br />

mala štyri roky a mačka je taká obyčajná<br />

„dedinská“.<br />

Druhý zážitok bol veľmi silný. Pred<br />

niekoľkými rokmi, spolu s manželom<br />

sme sa ocitli v dosť ťažkej situácii, trvalo<br />

to nejaké obdobie. Zrazu jedného<br />

dňa priletela na balkón vrana a smerom<br />

k nám začala neuveriteľne výstražne<br />

škriekať. Hneď v ten deň sme<br />

sa zbalili a odcestovali ku kamarátke<br />

do iného mesta. Prišli sme až približne<br />

o tri dni. V čase našej neprítomnosti<br />

sa v tom dome udiali čudné veci, potom<br />

sme často počuli buchot na stenu,<br />

otváranie dverí a kroky z pivnice. Súviselo<br />

to s majiteľmi domu. Bolo by<br />

dobré upozorniť ľudí, aby sa akýmkoľvek<br />

spôsobom nezahrávali s „oným“<br />

svetom, či už zo snahy urobiť zle<br />

svojim blízkym alebo z nudy sa hrať<br />

na vyvolávanie „duchov“, čo sú moje<br />

skúsenosti z táborov, kde sa takto zabávali<br />

dospievajúce dievčatá.

N Á ZO R Y<br />

Čo sa týka časopisu, môžete do ďalších<br />

čísiel písať viac článkov o umení.<br />

Veľmi vydarený bol článok o Dürerovi.<br />

Zo skladateľov bol veľmi výraznou<br />

postavou Jean Sibelius, ktorý vyniká<br />

schopnosťou počúvať prírodu.<br />

S pozdravom (meno v redakcii)<br />

Keď som bola teta…<br />

Vážená redakcia,<br />

vo vašom časopise sú vždy články,<br />

ktoré ma zaujmú. Bývajú z rôznych<br />

oblastí a pobádajú, aby sa človek nad<br />

nimi, nad sebou zamyslel. Teraz by<br />

som ale chcela prispieť k téme reinkarnácie<br />

a to z pohľadu mojej štvorročnej<br />

dcérky.<br />

Pred niekoľkými dňami mi na prechádzke<br />

vonku povedala len tak mimochodom<br />

– „keď som bola tetou…“<br />

Nevenovala som tomu pozornosť, ale<br />

keď o pár dní prišiel s ňou manžel<br />

z prechádzky v lese, s tou istou vetou,<br />

pochopila som a začala zapisovať jej<br />

výpoveď. Zaznačila som ale len to, čo<br />

sa mi zdalo byť skutočné a nie to, čo<br />

už mohla získať neskôr z rozprávkových<br />

knižiek a iných podnetov.<br />

„Keď som bola teta, mala som červený<br />

domček, väčší ako tento. Mala<br />

som veľa zvieratiek – koníky, kravičky,<br />

prasiatka, sliepočky, holúbky,<br />

bieleho psíka, mačku a pri domčeku<br />

také more s rybičkami. Piekla som piškóty<br />

a mala som osem chlapcov. Moje<br />

deti nechceli so mnou chodiť na výlety,<br />

tak som chodila sama. Taký ujo chodil<br />

so mnou na koníku a vozíku. Moje<br />

deti boli doma so svojím tatom. Mala<br />

som hnedé vlásky, aj deti aj môj muž.<br />

Mala som postieľku čo vyzerala ako<br />

domček. Aj piecka bola ako domček,<br />

bolo vidno ohník. V domčeku boli<br />

schodíky s „držačkou“, mala som svoju<br />

izbičku, aj každé moje dieťa malo svoju<br />

izbičku. O Ježiškovi som vedela, povedal<br />

mi o ňom jeden panáčik, čo sa staral<br />

o zvieratká. Volala som sa zvieracia<br />

teta, lebo som mala zvieratká. Papala<br />

som ryby a takúto zeleninku (ukáže<br />

na artičoky na obrázku). Mala som<br />

v tom domčeku aj kamaráta, chlapca,<br />

hrali sme sa a keď som vyrástla, tak aj<br />

ten kamarát vyrástol.<br />

Keď som zomrela, tak tam blikali<br />

svetielká a tmy, potom to zhaslo<br />

a bolo iba zasvietené a bola som v takom<br />

svetielkovom domčeku. Potom<br />

som sa presťahovala zase do toho<br />

blikajúceho domčeka a potom som<br />

prišla sem bývať. Bol tam so mnou<br />

taký svetielkový panáčik, rozprával<br />

mi o svetielku, ale všetko nevedel. Na<br />

zem videl, ale vedel iba o svetielku,<br />

tiež mal také blikajúce šaty, také<br />

oranžové od svetielka. Povedal, že<br />

sa mám starať o zvieratká. Čo mám<br />

robiť teraz, to nevedel.“<br />

K tomu chcem len podotknúť, že<br />

doma nemáme televízor. Aj keď sa<br />

dcérke veľká obrazotvornosť nedá<br />

uprieť, sú určité veci, ktoré si žiadne<br />

dieťa nevymyslí a – deti vraj neklamú…<br />

(meno v redakcii)<br />

Z listu čitateľky<br />

Milá redakcia,<br />

pred rokom som sa vďaka histórii<br />

a Vášmu časopisu dozvedela o hnutí<br />

katarov a po prečítaní knižky od Artura<br />

Guirdhana (Byli jsme kataři, Eugenika,<br />

Bratislava 2001) som sa nimi<br />

začala zaoberať podrobne. Ako plynul<br />

čas, zisťovala som súvislosti s Posolstvom…<br />

jednoducho vďaka nim sa mi<br />

doslova menil život. Otázku „Prečo?“<br />

som si však zodpovedala úplne len<br />

prednedávnom, po prečítaní knihy Vo<br />

Svetle Pravdy od Abd-ru-shina, ktorá<br />

sa ku mne akoby zázrakom dostala len<br />

pred pár mesiacmi.<br />

Moja cesta k Pravde sa začala pred<br />

piatimi rokmi po významných zmenách<br />

v mojom živote, v čase, keď mi<br />

prestali stačiť frázy na vysvetlenie<br />

„nevysvetliteľného“. Ako prvé ma zahrnuli<br />

tie hordy kníh z ezoterických<br />

o b c h o d o v ,<br />

v ktorých som<br />

nedokázala dočítať<br />

ani prvú<br />

stránku, potom<br />

mi jeden známy<br />

doniesol Hovory s Bohom, ktoré mali<br />

zaceliť kruh mojich otázok, ale ho len<br />

zväčšili. Neskôr sme si predplatili Váš<br />

časopis, to som už vnímala prírodné<br />

zákony a venovala sa vplyvu Mesiaca<br />

na celý svet. Žiť podľa neho nie je vôbec<br />

ťažké, v ničom nás neobmedzuje,<br />

len je to náš priateľ na oblohe. A tak<br />

to so mnou ide ďalej, venujem sa bylinkárstvu<br />

a otváram oči pred úžasnou<br />

Pravdou všade navôkol.<br />

Vaša čitateľka (meno v redakcii)<br />

Z listu čitateľa<br />

Knihu Vo svetle Pravdy som objavil<br />

náhodou pri Televíznych novinách, kde<br />

ukazovali tú paniu, ktorá väznila a mučila<br />

synčeka, vraj že pochádza z nejakej<br />

sekty. Tak som tú knihu hneď objednal,<br />

zaujímalo ma, aká sekta by to musela<br />

byť, ktorá by ospravedlnila týranie<br />

detí, teraz som na strane 720 z cca 1100<br />

a musím povedať, že niečo také geniálne<br />

som ešte v ruke nedržal, a to sa<br />

už viac ako 30 rokov zaoberám kresťanstvom,<br />

predovšetkým gnostickým<br />

vznikom kresťanstva, ezoterikou, kabalou,<br />

psychológiou, Kumránom, Nag<br />

Hammadí, apokryfmi a podobne.<br />

Abd-ru-shin svojou knihou poukázal<br />

jednoznačne a logicky na stav vecí,<br />

a to v roku 1928, kedy určité fakty<br />

ešte neboli známe. Bez jeho knihy<br />

sa Biblia správne vyložiť nedá – Vo<br />

svetle Pravdy som nenašiel ani jediné<br />

slovo, ktoré by bolo nejasné, nepravdivé,<br />

nelogické, nepochopiteľné, zavádzajúce.<br />

Toľko nahustenej logiky<br />

snáď ani „normálny“ človek vyjadriť<br />

nemôže – k záchrane sveta by postačilo<br />

odstrániť súčasné učivo a nahradiť<br />

ho knihou Abd-ru-shina.<br />

(meno v redakcii)<br />

41<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

N A Z ÁV E R …<br />

JAN AMOS KOMENSKÝ<br />

OBECNÁ PORADA O NÁPRAVĚ VĚCÍ LIDSKÝCH<br />

…Pretože najušľachtilejší<br />

tvor Boží, človek, zabudnúc<br />

na svoje lepšie<br />

stránky, nerobí nič nedbalejšie<br />

než to, prečo sem<br />

bol poslaný. Mnohí ľudia<br />

slepnú, otupujú a zvlčievajú<br />

sa. Prišli na svet a nevedia<br />

odkiaľ, žijú na svete a nevedia<br />

prečo, odchádzajú zo sveta a nevedia<br />

kam. Pokiaľ sú tu, nezaoberajú<br />

sa vecami opravdivými, život pokladajú<br />

za hru. Myslia na márnosti, tvoria<br />

márnosti, tešia sa márnosťami, zahlcujú sa nádejami<br />

márnymi ako sny a ustavične sa hrnú z márnosti do<br />

márnosti až sú i sami premárnení.<br />

* * *<br />

A žiadnym iným spôsobom nedá sa doba priviesť<br />

k lepším mravom, než nápravou mládeže. Inak vyjdeme<br />

naprázdno s reformovaním iných, tak ako vychádza<br />

naprázdno skoro všetka cirkevná služba a celá svetská<br />

správa. Ak totiž zasväcujeme deti Kristovi skrze krst, ale<br />

hneď ich zase necháme divočieť, a keď ich potom dospelejšie,<br />

nedostatkom disciplíny skazenejšie, odovzdávame<br />

cirkevnej službe na „umravnenie“ a na obrátenie<br />

k Bohu (hoci by už mali byť predsa obrátené, keď sú<br />

pokrstené, a byť bezúhonné, keď sú účastníkmi zmluvy)<br />

– tu Boh nedá zo seba robiť žarty; ale my sa predsa len<br />

zahrávame a podnikáme prácu obyčajne márnu.<br />

* * *<br />

V štáte nech nie je trpený nikto nepracujúci, kto by totiž<br />

neživil počestne seba i svojich príslušníkov, slúžiac spo-<br />

ločnému celku orbou, remeslom,<br />

obchodom alebo<br />

radou… Už Egypťania<br />

mali múdry zákon, a ešte<br />

dnes ho majú Číňania, že<br />

nedovoľujú leňošiť ani dnovým<br />

(majúcim dnu), slepým,<br />

krívajúcim a skomoleným, aj<br />

keď sú bohatí. Solón, aténsky zákonodarca,<br />

vydal zvláštny zákon<br />

proti leňochom a zaháľačom, ktorým<br />

prepožičal komukoľvek moc, zaviesť<br />

proti nim proces. Aj Boh vo svojom<br />

Slove dal zákon: kto nechce pracovať, nech neje… Kto<br />

učiní inak, tomu nech je stanovený trest.<br />

Nech sú tiež zarazené aj všetky príležitosti a nástroje<br />

na skazenie, ako sú:<br />

1. necudné kresby na obrazoch, v knihách a kdekoľvek,<br />

aby sa nikto s nimi nestretol; 2. svetské pesničky zmyselné<br />

a klzké; 3. vymyslené príbehy a všetky svetácke<br />

knihy vôbec; z takých kníh sa čerpá ateizmus… 5. Krčmy,<br />

výčapy, koralne a domy pitiek nech nie sú nikde trpené.<br />

6. Rovnako nech sú odstránení úžerníci, špekulanti a iní<br />

podobní, pijavice a cudzopasníci iných. Tým menej majú<br />

byť trpení kartári, planetári, kaukliari, komedianti, povrazolezci<br />

a iní „dryáčníci“ (neseriózne osoby, pozn. red.)<br />

a neužitoční vyťahovači peňazí.<br />

Aj monopoly a oligopoly nech sú tiež odstránené po celom<br />

svete. Osvietenému veku má byť cudzia táto hanba<br />

storočia, že niekoľko ľudí si zriadi po mestách i ríšach<br />

monopoly a tým vylučuje iných z obchodu, chcejúc im<br />

chleba urvať od úst. vydal SOLITON 2007<br />

42<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007

Neznáme zo života Ježiša<br />

dramatizované spracovanie<br />

Audio CD<br />

Svet Grálu<br />

Neznáme<br />

zo života<br />

Ježiša<br />

• Ján Krstiteľ<br />

• Mária z Magdaly<br />

• Ježiš z Nazaretu<br />

Neznáme zo života Ježiša<br />

Dramatizované spracovanie<br />

Dramatizované spracovanie<br />

1. Úvod • 2. Ján Krstiteľ • 3. Ján krstí v Jordáne • 4. Herodias • 5. Mária Magdaléna • 6. Vnútorne<br />

rodičia • 12. Sľub a pomoc • 13. Uzdravenie • 14. Nikodém • 15. Ježiš a Samaritánka • 16. Vykladači<br />

písma • 17. V chráme • 18. Útoky farizejov • 19. Ježiš a Ján • 20. V akej moci konám… • 21. Kaifáš •<br />

22. Posledná večera • 23. Na ceste<br />

oslobodená • 7. Ježiš v Tiberias • 8. U Gideona • 9. Odpustenie • 10. Ďalšie putovanie • 11. Zadak a jeho<br />

• Ján Krstiteľ<br />

• Mária z Magdaly<br />

• Ježiš z Nazaretu<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk<br />

Zaviate doby sa prebúdzajú<br />

<br />

Pri počúvaní tohto CD vystúpia<br />

pred naším zrakom obrazy zo života<br />

Ježiša. Osloví nás jeho prirodzené<br />

a múdre pôsobenie.<br />

Na jeho príchod nás najprv pripraví<br />

Ján Krstiteľ, ktorého slová<br />

mocne pohnú aj Máriou z Magdaly.<br />

Tá sa rozhodne vyhľadať Ježiša a jeho<br />

učeníkov, nad ktorými sa však začína<br />

znášať mrak nenávisti zo strany<br />

tých, ktorí v otázkach viery dovtedy<br />

držali ľud vo svojich rukách.<br />

Audio CD<br />

dĺžka: 66 min.<br />

maloobchodná cena: 135 Sk<br />

Kalendár farieb na rok 2008<br />

Kalendár<br />

Kalendár farieb<br />

2008<br />

Každý deň, týždeň i mesiac<br />

má svoju farbu, ktorá ovplyvňuje<br />

náš život, podobne ako ho<br />

ovplyvňujú fázy Mesiaca alebo<br />

postavenie planét.<br />

Každý deň, týždeň i mesiac v roku má svoju farbu, ktorá ovplyvňuje náš<br />

život, podobne ako ho ovplyvňujú fázy mesiaca alebo postavenie planét.<br />

Nástenný kalendár<br />

rozmery: 29,5 x 40 cm<br />

cena: 187 Sk<br />

Príloha: pôsobenie farieb.<br />

V praktickom vyhotovení.<br />

Príloha vo vnútri - popis farieb a ich pôsobenia<br />

Ešte stále si môžete objednať!<br />

SVET GRÁLU<br />

www.svetgralu.sk<br />

U nás dostanete Kalendár farieb<br />

so zľavou 15 %. Bližšie informácie<br />

nájdete na objednávkovom kupóne.<br />

Už ste navštívili našu novú webovú stránku?<br />

www.svetgralu.sk

Nenariekajte, ak vás stihne bolesť a utrpenie.<br />

Znášajte ich a buďte silní! Nemôže k vám nijaké utrpenie,<br />

ktoré sami neprivoláte. Učte sa však na ňom<br />

a zmeňte sa vo svojom vnútri.<br />

Potom od vás odpadne a budete voľní.<br />

(Život Ježišov na zemi)

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2023 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!