27.05.2018 Views

SG14

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

NA ZAMYSLENIE<br />

V ďalšom čísle časopisu:<br />

Duchovné príčiny chorôb<br />

titulná téma:<br />

SVET GRÁLU<br />

Grál je od dávnych čias<br />

symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých<br />

duchovných<br />

a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet<br />

zmenil na nepoznanie,<br />

ale hodnoty zostávajú.<br />

Máloktorý chorý človek je ochotný priznať si, že jeho ochorenie nie je náhodným<br />

výberom prírody, ale prirodzeným, zákonitým dôsledkom jeho<br />

postojov a chýb z minulosti.<br />

Následky fajčenia<br />

Ujmy na zdraví, ktoré človeku spôsobuje tabak,<br />

sú dobre známe: ochorenie dýchacích ciest,<br />

srdcovo-cievne poruchy a rakovina. Čo sa však<br />

deje na úrovni ducha?<br />

Odkiaľ sa berú vynálezy?<br />

Hospodárske ťažkosti najlepšie prekonávajú<br />

nie najbohatšie firmy, ale firmy s najväčšou<br />

schopnosťou inovácie a vynaliezavosti. Cestou<br />

k vynálezu však nie sú podnikové porady, ale<br />

vizionárska obrazotvornosť jednotlivca.<br />

San Marino<br />

SVET GRÁLU č. 15<br />

vychádza 1. marca 2008<br />

Sanmarínčania si zvolili radšej exkomunikáciu<br />

z pápežskej cirkvi, než nespravodlivosť a neslobodu.<br />

Časopis Svet Grálu, ktorý<br />

vychádza súčasne aj v češtine,<br />

nadväzuje na nemecký<br />

GralsWelt, francúzsky<br />

Monde du Graal<br />

a anglický GrailWorld,<br />

ktoré si vo svojich krajinách<br />

získali už tisíce stálych čitateľov.<br />

Svet Grálu vychádza<br />

štyrikrát ročne. Informácie<br />

o predplatnom nájdete<br />

v prílohe alebo na internete:<br />

12/2007 SVěT GRÁLU<br />

www.svetgralu.sk<br />

Jíte Éčka?<br />

Víte, co jíte?<br />

– přídavné látky v potravinách<br />

SVěT GRÁLU<br />

<br />

13/2007 SVET GRÁLU<br />

červen – srpen 2007 · číslo 12<br />

strana 7<br />

Kdo ještě dnes věří v peklo?<br />

Abd-el-Kader, bojovník za svobodu,<br />

muslim a člověk<br />

SVET GRÁLU<br />

september – november 2007 · číslo 13<br />

strana 5<br />

Hildegarda z Bingenu<br />

Beethovenova symfónia hľadania<br />

Duchovní souvislosti v životě<br />

strana 11<br />

Zázraky pátera Pia<br />

strana 23<br />

Dobrý den, slunce!<br />

strana 28<br />

poselství od protinožců<br />

cena 78 Kč<br />

strana 5<br />

Poltergeist – straší u vás?<br />

strana 9<br />

Vedomie zvierat<br />

strana 13<br />

Smrť ako začiatok<br />

strana 22<br />

Homeopatia – liečba informáciou<br />

strana 30<br />

cena 87 Sk<br />

Bol som klinicky mŕtvy<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Svět Grálu<br />

www.svet.gralu.cz<br />

NÁSILIE A<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk


OBSAH<br />

C I V I L I Z Á C I A<br />

Život v treťom tisícročí 5<br />

T É M A<br />

Zaviate doby sa prebúdzajú – Ježiš<br />

Príbehy z čias minulých svojou živosťou<br />

prekonávajú všetky dochované záznamy<br />

a archeologické vykopávky. 10<br />

T É M A<br />

Čo vlastne chcel Ježiš? 13<br />

F O T O R E P O R T Á Ž<br />

Jeruzalem 18<br />

K U L T Ú R A<br />

Malé oázy pokoja 22<br />

R O Z H O V O R<br />

Pútnik krajinou 24<br />

C I V I L I Z Á C I A<br />

Je Afrika stratená? 27<br />

C I V I L I Z Á C I A<br />

Najúčinnejšia je konkrétna pomoc 29<br />

T É M A<br />

Betlehemská hviezda 30<br />

P R Í B E H<br />

Košičanka zvíťazila nad rakovinou drastickou diétou 32<br />

Z D R A V I E<br />

A kto radí bylinkárom?<br />

Ako naši dávni predkovia objavili účinky<br />

liečivých rastlín? 34<br />

N A Z A M Y S L E N I E<br />

Vianoce bez zvonov<br />

V ruinách pravoslávneho kostolíka, uprostred<br />

vianočnej omše, si nemecký vojak náhle všimne<br />

medzi dojatými dedinčanmi mladých Rusov… 37<br />

R E C E N Z I A<br />

Himalaya Karavana 39<br />

N Á Z O R Y<br />

Listy čitateľov 40<br />

N A Z Á V E R …<br />

J. A. Komenský: Obecná porada o nápravě věcí lidských 42<br />

lovek je bytosťou schopnou žiť<br />

Č v dvoch svetoch súčasne. Tým<br />

druhým svetom teraz nemám na<br />

mysli svet predstáv typu: „Aké by<br />

bolo krásne mať nové auto alebo<br />

vyšší plat, alebo keby naši vyhrali<br />

futbal…“ Svet fantázie, v ktorom sa<br />

hmýri všetko, čo je človek schopný<br />

vymyslieť, je márnym odleskom<br />

našej všednosti. Dávni aj súčasní<br />

mudrci sa nás snažia upozorniť na<br />

druhý svet, ktorý je nášmu málo<br />

podobný. Je v ňom schopná prebývať<br />

len ľudská duša – bez ohľadu na<br />

to, čo tu na zemi vykonávame. Či si<br />

to uvedomujeme, alebo nie, máme<br />

schopnosť vzniesť sa do duchovného<br />

sveta, kde zvyčajné hranice priestoru<br />

a času akosi neplatia. Dalo by sa povedať,<br />

že všetko prežívanie je tam<br />

oveľa intenzívnejšie, akési farebnejšie<br />

a krajšie, ako tu dolu, v našom<br />

„slzavom údolí“. Čím viac oživujúcej<br />

sily, ktorá prúdi z večnosti, tam môžeme<br />

načerpať, tým viac dokážeme<br />

vykonať dobrého, múdreho a odvážneho<br />

na Zemi. Je najvyšší čas začať<br />

znova objavovať duchovný svet. Je<br />

mnoho ľudí, ktorí touto cestou pre-<br />

3<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


N A Ú V O D…<br />

šli už pred nami a zanechali nám<br />

stopy na ceste. Mená niektorých sú<br />

dokonca veľmi známe. Velikán filozofie<br />

Platón píše, že duša človeka si<br />

pamätá svoj pôvodný domov, nachádzajúci<br />

sa vo svete čistých ideí, čistých<br />

foriem, kde prebývala pred svojím<br />

príchodom na Zem. Z tamtoho<br />

sveta pochádza všetko dobro a krása.<br />

A keď sa ľudia nemôžu zhodnúť na<br />

malicherných pozemských veciach,<br />

pretože sú rozličného založenia, povahy,<br />

temperamentu a vzdelania, na<br />

čistých ideách by sa podľa Platóna<br />

mali zhodnúť všetci, pretože večné<br />

pojmy sú vtlačené do každej duše<br />

rovnako. Všetci ľudia by mali vedieť<br />

– aj bez namáhavého učenia –<br />

čo je dobré, správne a krásne. Štát<br />

a politici by tu mali byť na to, aby<br />

pomáhali tieto idey uskutočňovať.<br />

Vývoj ľudstva síce ide krkolomnými<br />

cestami a mnohokrát opačným smerom,<br />

no ušľachtilé idey nám zostali,<br />

tak ako stále existuje večný domov<br />

duše. Ide len o to, nechať dušu aspoň<br />

z času na čas voľne ísť tam, kam<br />

sama túži. To sa nedá pred obrazovkou<br />

televízora ani za volantom (to<br />

by asi dopadlo tragicky). Musíme ju<br />

oslobodiť z väzenia svojich vlastných<br />

prianí, obáv a strachu a ona potom<br />

vzlietne. Je smutné, že práve na toto<br />

sme už takmer zabudli. To známe<br />

„radovať sa z maličkostí“, či „uspokojiť<br />

sa s málom“ totiž dokáže len človek<br />

slobodného ducha, človek, ktorý<br />

svoju dušu ešte neprikoval k zemi.<br />

Preto dokáže byť šťastný aj bez vonkajšej<br />

príčiny. O tom sú príbehy<br />

o mudrcoch a prorokoch, ktorí na<br />

púšti či v horách hľadali svoju cestu<br />

do domova duše. Zdá sa, že dnes<br />

o nej už vieme veľmi málo. Svoj podiel<br />

viny na tom majú aj náboženské<br />

elity, ktoré živé poznanie o druhom<br />

svete nahradili často nezrozumiteľnými<br />

náboženskými poučkami a príkazmi.<br />

Namiesto jedného väzenia tak<br />

vzniklo väzenie iné a domov duše<br />

4<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

ostal nášmu svetu vzdialený. Ľudia<br />

vnútorne vyprahli, vysmädli a túžia<br />

po niečom, čo nemožno dosiahnuť…<br />

vonkajšími prostriedkami. Nie tak<br />

dávno sa západný svet začal znovu<br />

nadchýnať všetkým, čo cestu k domovu<br />

duše – viac alebo menej verne<br />

ukazuje. Zatiaľ čo oficiálne kresťanské<br />

cirkvi čelia najhoršiemu odlivu<br />

veriacich v dejinách, milióny ľudí sa<br />

utiekajú k náukám z Ďalekého východu,<br />

pretože sa zdajú byť príťažlivejšie<br />

a sľubujú zážitky namiesto<br />

otroctva dogmy. Okrem toho nevyžadujú<br />

také náročné skúmanie, ako<br />

Ježišovo učenie. V Európe a Severnej<br />

Amerike masívne ubúda kresťanov<br />

a pomaly pribúda budhistov,<br />

vyznavačov jogínskych a taoistických<br />

cvičení a „anjelských seminárov“ od<br />

výmyslu sveta. Nie vždy to dopadne<br />

dobre. Niektorí adepti duchovného<br />

hľadania sa dokonca po čase musia<br />

liečiť zo závislosti na „dokonalých“<br />

duchovných učiteľoch, z krkolomnej<br />

snahy po osvietení strácajú súdnosť<br />

vo všednom živote. rozbíjajú zdravé<br />

fungujúce vzťahy, alebo strávia nejaký<br />

čas na psychiatrických klinikách.<br />

Napriek všetkému tento príklon k duchovnému<br />

je prirodzený. Mať na dohľad<br />

domov duše a aspoň na chvíľu<br />

v ňom pobudnúť je nezabudnuteľný<br />

zážitok. Dovolím si tu jedno – aj keď<br />

veľmi hrubé prirovnanie: predstavte<br />

si, že v ohromnom jazere odplávate<br />

príliš ďaleko od brehu. Zdvihne sa<br />

búrka, fúka vietor a zrazu dostanete<br />

strach, že vás privysoké vlny pohltia.<br />

Na nohách občas pocítite dotyk<br />

studených vodných rastlín a začne<br />

sa vás zmocňovať smrteľná úzkosť<br />

z hĺbky, ktorá je pod vami. Potom<br />

sa obzriete za seba a znova zbadáte<br />

známy breh, pevnú zem, ku ktorej<br />

môžete plávať. V tej chvíli všetka<br />

hrôza odpadne a zmocní sa vás radosť<br />

z toho, že záchrana je na dohľad.<br />

Ešte hlbšie a intenzívnejšie sú tieto<br />

pocity, keď sa dotknete pevnej zeme.<br />

Duchovné náuky minulosti i súčasnosti<br />

sú vo svojom čistom jadre drahocennými<br />

posolstvami z „pevnej<br />

zeme“ nad oceánom všednosti, z duchovnej<br />

ríše. Ak ju chceme objaviť, ak<br />

chceme vedome žiť aj v tom druhom,<br />

svetlejšom a radostnejšom svete, musíme<br />

si strážiť vlastné vnútro. Keď<br />

nás niekedy oblievajú vlny strachu<br />

a neistoty, keď nás ďaleko od brehu<br />

ťahajú vlákna povrchnej túžby, myslime<br />

na večný domov duše. Naučme<br />

sa prosiť o Božiu pomoc, keď je nám<br />

príliš ťažko. Na duchovnej ceste väčšine<br />

ľudí pomáha aj zázemie, podpora<br />

v kruhu podobne zmýšľajúcich.<br />

Tam, kde cítime duchovnú silu, kde<br />

sa cítime byť posilnení a nasýtení,<br />

stojí za to zotrvať. No nikto by nemal<br />

skĺznuť k tomu, aby sa v živote<br />

a na duchovnej ceste nechal len slepo<br />

viesť „priateľmi“ a vodcami, ktorí<br />

zaručene vedia všetko lepšie. Riadiť<br />

sa vlastným citom je určite ťažšie,<br />

ale človek sa tak vyhne nebezpečnej<br />

pasivite a sklamaniam. Pre<br />

skutočné duchovné hľadanie určite<br />

netreba zabudnúť ani na pozemské<br />

povinnosti a žiť „len duchovne“. To<br />

je ten najlepší odstrašujúci príklad<br />

pre ostatných a človek tak môže premeškať<br />

také ponaučenia, ktoré môže<br />

priniesť iba „normálny“ pozemský<br />

život, v práci a v rodine. Akousi ezoterickou<br />

dogmou, ktorá je pomerne<br />

rozšírená a mnohým zahatáva cestu,<br />

je aj tvrdenie, že pre duchovné oslobodenie<br />

je nevyhnutné robiť niečo<br />

mimoriadne. Nemyslím si to. Žiadne<br />

špeciálne techniky nás nezachránia<br />

pred nešťastnými pádmi, ak zabudneme<br />

na to známe: Miluj blížneho<br />

svojho ako seba samého. Pochopiť, čo<br />

toto znamená, snažiť sa o to, aby sme<br />

nikomu – vrátane seba – ani vedome,<br />

ani nevedome nespôsobovali škodu,<br />

je na ceste do domova duše určite to<br />

najdôležitejšie.<br />

Roman Levický


C I V I L I Z Á C I A<br />

Život v treťom<br />

tisícročí<br />

S akými kartami budeme hrať?<br />

Názory na súčasný vývoj<br />

spoločnosti sa síce rôznia,<br />

no v jednom ohľade sú obyčajne<br />

zajedno. Mnohí cítia<br />

nespokojnosť s dnešným<br />

dianím a do budúcnosti pozerajú<br />

skepticky. Politickí<br />

predstavitelia ponúkajú<br />

svoje vízie a človek váha,<br />

dúfa i pochybuje. Redaktor<br />

Sveta Grálu Siegfried<br />

Hagl sa vo svojom článku<br />

zamýšľa nad niektorými<br />

negatívnymi aspektami<br />

dnešnej doby, k tor ých<br />

pochopenie by mohlo priniesť<br />

nádejnejšie perspektívy<br />

do budúcnosti.<br />

V<br />

stup do 21. storočia bol poznačený<br />

tragickou udalosťou.<br />

11. septembra 2001 otriasol svetom<br />

teroristický čin, ktorý bol až dovtedy<br />

považovaný za nemožný. Stal sa pre<br />

Ameriku pohnútkou k dvom vojnám<br />

vo vzdialených regiónoch (Afganistan<br />

a Irak) a uzmierenie stále<br />

nie je na dohľad. Nielen USA, aj celý<br />

západný svet sa od tejto udalosti cíti<br />

ohrozený. Opakuje sa snáď história<br />

a bude nové tisícročie – rovnako<br />

ako obe predchádzajúce – poznačené<br />

vojnou, politickými intrigami<br />

a náboženskou nevraživosťou?<br />

SME NA „KONCI DEJÍN“?<br />

C<br />

elosvetová liberálna demokracia<br />

je uznávaná ako jediná správna<br />

forma vlády. Tento model ideálnej<br />

vlády je presadzovaný všade, aj keď<br />

má ešte stále veľa nedostatkov. Tie<br />

však budú údajne prekonané a demokracia<br />

sa tak bude čoraz viac<br />

podobať ideálu, takže zastaralejšie<br />

formy vlády, ako je teokracia (vláda<br />

kňazov), monarchia alebo vojenská<br />

diktatúra, zaniknú ako relikty<br />

z minulosti. Prinajmenšom taká je<br />

na Západe najčastejšie uznávaná<br />

verejná mienka. Od demokracií sa<br />

očakáva riešenie (takmer) všetkých<br />

problémov za podpory ďalšieho vedeckého<br />

a technického pokroku.<br />

Najmä Američania nedokážu pochopiť,<br />

ako je možné, že iné národy<br />

sa už dávno nerozhodli pre de-<br />

5<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


C I V I L I Z Á C I A<br />

mokraciu podľa amerického vzoru,<br />

čo by im muselo priniesť životnú<br />

úroveň ako v USA. To vyplýva napríklad<br />

zo slov Thomasa Donellyho 1 :<br />

„Svoje hodnoty považujeme za univerzálne.<br />

A Američania mali v dejinách<br />

s exportom svojich hodnôt<br />

veľké úspechy.“<br />

S<br />

V PRVOM DESAŤROČÍ<br />

21. STOROČIA<br />

kôr než bude môcť liberálna demokracia<br />

nastúpiť v 21. storočí<br />

svoje víťazné ťaženie, v ktoré mnohí<br />

dúfajú, bude nutné prekonať ešte<br />

rad prekážok:<br />

• Limitovaná Zem<br />

O „konečnosti našej planéty“<br />

mnohí politici už po desaťročia nechcú<br />

počuť… Akokoľvek je nezvratné,<br />

že náš životný priestor a jeho zdroje<br />

sú obmedzené, zostáva tento poznatok<br />

pri hospodárskych a politických<br />

rozhodnutiach často nedôležitý.<br />

Fakty sa dajú zmiesť pod stôl, avšak<br />

len zdanlivo – pretože globálne problémy<br />

možno vyriešiť len vtedy, ak sa<br />

bude v praxi brať ohľad na skutočnosť<br />

obmedzenosti Zeme.<br />

• Hospodársky rast<br />

Každý vie pochopiť, že nepretržitý<br />

materiálny rast nie je v ohraničenom<br />

priestore možný. No takmer<br />

všetky vlády – či už v bohatých<br />

alebo chudobných krajinách – o tom<br />

nechcú počuť a dúfajú, že produkcia<br />

bude neustále stúpať. Poškodené<br />

životné prostredie a drancovanie<br />

dostupných zdrojov však vymedzí<br />

materiálnemu rastu hranice, ktoré<br />

nebude možné ľubovoľne posúvať<br />

ani pomocou technického pokroku.<br />

Už čoskoro sa budeme musieť vydať<br />

na cestu od súčasného hospodárstva<br />

zameraného na rast k „ekologicky<br />

vyrovnanej ekonomike“.<br />

6<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

• Energetický prielom<br />

Podľa všetkých predpovedí sa<br />

v 21. storočí zásoby ropy a zemného<br />

plynu citeľne stenčia alebo celkom<br />

vyťažia. Dodávky energie, ktoré<br />

tvoria základ nášho blahobytu, sa<br />

musia preorientovať na iné (obnoviteľné)<br />

energetické zdroje. Technológie,<br />

ktoré na to potrebujeme, v zásade<br />

existujú.. Na túto nevyhnutnú<br />

reorganizáciu však bude nutné vynaložiť<br />

značné množstvo kapitálu<br />

a času, zmeny sa dotknú všetkých<br />

hospodárskych odvetví a ovplyvnia<br />

aj politiku.<br />

• Rast počtu obyvateľov<br />

Počet obyvateľov na Zemi aj naďalej<br />

rastie a zväčšujúca sa hustota<br />

obyvateľstva zostruje mnoho problémov,<br />

ktoré sa už dnes javia ako<br />

neriešiteľné. O hraniciach únosnosti<br />

našej planéty sa vedú kontroverzné<br />

diskusie a na verejnosti prevláda<br />

hlas optimistov, ktorí tvrdia,<br />

že naša planéta by mohla zniesť aj<br />

o 15, 20 alebo ešte i viac miliárd ľudí<br />

viac. Únosnosť ekosystémov je však<br />

sporná.<br />

• Zachovanie životného priestoru<br />

O ekológii sa veľa hovorí, jednota<br />

názorov panuje aj v tom, že ochrana<br />

životného prostredia je nevyhnutná,<br />

aby sa zaistila trvalá obývateľnosť<br />

našej planéty. Zhoda sa však okamžite<br />

spochybní, akonáhle ide o presadenie<br />

praktických opatrení: zachovanie<br />

druhovej rôznorodosti<br />

pomocou dostatočne veľkých oblastí<br />

ponechaných prírode, zachovanie<br />

lesov, ochrana klímy, spracovanie<br />

odpadu bez negatívnych následkov<br />

na prírodu, šetrné zaobchádzanie<br />

so zdrojmi, atď. Národné štáty síce<br />

hovoria o nutných opatreniach, ale<br />

pokiaľ je vyžadovaný spoločný postup,<br />

tak sa dokážu dohovoriť v najlepšom<br />

prípade na bezvýznamných<br />

kompromisoch. Kým bude politika<br />

krajín umožňovať nekontrolovaný<br />

rast populácie a neobmedzený hospodársky<br />

rast, nebude možné presadiť<br />

zásadné ekologické nevyhnutnosti.<br />

• Štátne zadĺženie<br />

Zdá sa, že v jednom bode prichádzajú<br />

demokrati i autoritárski<br />

panovníci k rovnakému výsledku:<br />

nikto z nich nedokáže predkladať<br />

vyrovnané štátne rozpočty a namiesto<br />

toho kopia jeden dlh na<br />

druhý. V tejto ľahkomyseľnej deficitnej<br />

politike vedie vláda USA, ktorá<br />

na financovanie štátom podporovaného<br />

rozhadzovania potrebuje<br />

v súčasnosti každú minútu pôžičku<br />

vo výške jedného milióna dolárov.<br />

Mnohí spotrebitelia svoje vlády napodobňujú;<br />

napríklad v USA je občan<br />

– typický konzument – zadĺžený<br />

vo výške svojho ročného platu.<br />

Budú tieto dlhy niekedy splatené?<br />

Alebo nevyhnutne nastanú menové<br />

krízy, ktoré už v minulosti zosadili<br />

mnohé demokracie a vyvolali vojny?<br />

2<br />

• Priepasť medzi Severom a Juhom<br />

Priepasť medzi chudobnými a bohatými<br />

krajinami sa v 20. storočí<br />

prehĺbila; ani rozvojová pomoc nebola<br />

často úspešná. V súčasnosti využívajú<br />

krajiny OECD a ekonomické<br />

tigre 3 , ktorých zastupuje 20 percent<br />

svetového obyvateľstva, 80 percent<br />

bohatstva Zeme. 4<br />

Ako dlho to ešte bude zostávajúca<br />

väčšina tolerovať?<br />

• Globalizácia<br />

Svet ako jeden veľký trh je udržiavaný<br />

predovšetkým v záujme nadnárodných<br />

koncernov. Tie využívajú<br />

neobmedzený pohyb kapitálu, voľný<br />

prístup na trhy a slobodné voľby lokality,<br />

ktorá im umožňuje vyrábať<br />

tam, kde sú najnižšie náklady. Kapitál,


C I V I L I Z Á C I A<br />

technicko-vedecké poznatky, vysoko<br />

kvalifikované pracovné sily sú neobyčajne<br />

mobilné a možno ich kamkoľvek<br />

premiestňovať. Pri ekonomizácii<br />

sveta sa svetové koncerny stávajú nezávislými<br />

od štátnych opatrení a klasické<br />

kontrolné nástroje vlád jednotlivých<br />

krajín, napríklad peňažná,<br />

daňová a colná politika, zlyhávajú<br />

práve tak ako odborové úsilie. Existuje<br />

nebezpečenstvo, že namiesto sociálneho<br />

tržného hospodárstva, ktorého<br />

cieľom je, aby sa lepšie darilo<br />

všetkým, začne dominovať „turbokapitalizmus“<br />

a jeho bezohľadné úsilie<br />

o zisk „za každú cenu“.<br />

• Drogy<br />

Alkoholizmus<br />

a drogy ohrozujú<br />

spoločenský vývoj<br />

v mnohých regiónoch.<br />

V niektorých<br />

krajinách,<br />

ako je Afganistan,<br />

patrí výroba<br />

drog k najdôležitejším<br />

hospodárskym<br />

odvetviam.<br />

Proti tomu možno<br />

účinne postupovať<br />

zatiaľ len zo strany<br />

odberateľov. V krajinách spotreby<br />

sa však zodpovední činitelia cítia<br />

bezmocne. Ich snahy o zníženie<br />

spotreby drog pomocou osvety, zákazov<br />

či rehabilitácie zostávajú rovnako<br />

neúčinné ako Gorbačovova<br />

protialkoholická kampaň v Rusku,<br />

ktorá akurát prispela k jeho pádu.<br />

Z týchto pomerov, ničiacich ľudské<br />

životy, má úžitok iba organizovaný<br />

zločin, ktorý na obchode s drogami<br />

zarába miliardy.<br />

• Korupcia<br />

Vo východných a južných krajinách<br />

sa korupcia už po stáročia<br />

stala viac-menej spoločenskou samozrejmosťou,<br />

západná spoločnosť<br />

sa jej tiež nevyhla. Škody, spôsobené<br />

podplácaním štátnych inštitúcií<br />

5 , však brzdia všeobecný hospodársky<br />

rozvoj a môžu dosiahnuť<br />

nebezpečné rozmery. Doposiaľ asi<br />

ešte neexistovala demokracia, kde<br />

by nebola korupcia; môžeme len dúfať,<br />

že nedosiahne rozsah, ktorý by<br />

ohrozoval demokraciu samotnú.<br />

„V rodiacej sa dobe sú strety civilizácií najväčšou hrozbou pre svetový<br />

mier – najistejšou zárukou pred globálnou vojnou je preto medzinárodný<br />

poriadok založený na civilizáciách. Budúcnosť mieru i civilizácie závisí od<br />

porozumenia a kooperácie medzi politickými, duchovnými a intelektuálnymi<br />

vodcami hlavných svetových civilizácií. V strete civilizácií budú európske<br />

štáty stáť bok po boku, alebo každý sám. Vo veľkom strete, globálnom<br />

‚skutočnom‘ strete medzi civilizáciou a barbarstvom budú veľké civilizácie<br />

sveta so svojimi úspechmi na poli náboženstva, umenia, literatúry, filozofie,<br />

vedy, technológie, morálky a zľutovania rovnako stáť buď bok po boku,<br />

alebo každá sama.“<br />

Samuel P. Huntington ( „Stret civilizácií“, str. 393)<br />

• Sily proti západným vplyvom<br />

Globalizácia hospodárstva zo<br />

sebou súčasne prináša aj šírenie<br />

západných hodnôt, ktoré majú<br />

všetkým krajinám priniesť rozvoj<br />

a pokrok, napríklad vo forme demokracie<br />

a občianskych slobôd. No<br />

nie všetky národy chcú preberať západný<br />

spôsob života. V mnohých<br />

krajinách neznamená existencia<br />

globálnych štruktúr (napríklad internetu)<br />

a modernej techniky automaticky<br />

súhlas s hodnotami západnej<br />

kultúry. Mnohé národy sa<br />

obracajú k starým tradíciám, tradičným<br />

náboženstvám a starým kultúram;<br />

k tomu patria aj kmeňové náboženstvá<br />

ako je voodoo, o ktorých<br />

sme sa domnievali, že už zanikli.<br />

• Obmedzovanie slobody<br />

Nie je zriedkavosťou, keď sa aj<br />

v západných demokraciách obchádzajú<br />

samozrejmé základné práva,<br />

ako je právo na slobodný názor.<br />

Silný tlak verejnosti hrozí odsúdením<br />

každému, kto sa odchyľuje od<br />

toho, čo je považované za „politicky<br />

korektné“. Dokonca aj v USA, ktorých<br />

demokraciu by nikto nechcel<br />

spochybňovať, vznikali zákony,<br />

ktoré trestajú vyjadrovanie niektorých<br />

názorov. 6<br />

• Koniec národných štátov?<br />

Globalizácia do istej miery znamená<br />

ohrozenie národných štátov<br />

a zdá sa, že budúcnosť patrí veľkým<br />

zoskupeniam ako sú EÚ, NAFTA<br />

alebo ASEAN 7 . Vývoj v 20. storočí<br />

bol však opačný: v roku 1900, v období<br />

kolonializmu, bolo na Zemi<br />

46 štátov, v roku 1950 ich bolo 80<br />

a v roku 1999 už 193. 8 Súčasnosť<br />

i nedávna minulosť<br />

sú dôkazom<br />

toho, že<br />

vo väčších štátnych<br />

zriadeniach<br />

si menšie<br />

národy hľadali<br />

s v o j u i d e n -<br />

titu a usilovali<br />

sa o vlastnú<br />

vládu. Dobrým<br />

príkladom je<br />

rozpad bývalého<br />

Sov ietskeho<br />

zväzu, Československa a Juhoslávie.<br />

Aj mnoho vojen v Afrike<br />

je sčasti dôsledkom toho, že chýba<br />

vôľa prispôsobiť potrebám afrického<br />

obyvateľstva štátne hranice, svojvoľne<br />

stanovené Európanmi počas<br />

kolonializmu.<br />

• Posúvanie rovnováhy vo svetovej<br />

politike<br />

V priebehu 21. storočia sa začnú<br />

podľa všetkých predpokladov na<br />

svetovom dianí významne podieľať<br />

dve nové mocnosti: Čína a India.<br />

Obe majú viac ako jednu miliardu<br />

obyvateľov, disponujú jadrovými<br />

zbraňami a snažia sa o pripojenie<br />

k hospodárskemu vývoju Západu.<br />

7<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


C I V I L I Z Á C I A<br />

8<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

SVET AKO JEDNA DEDINA<br />

V roku 2005 žilo na našej Zemi 6,4 miliardy ľudí. Ak prepočítame<br />

túto populáciu na dedinu s tisíckou obyvateľov s rovnakým percentuálnym<br />

zložením ako u obyvateľov celej Zeme, vznikne približne<br />

nasledujúci obraz:<br />

Celkový počet obyvateľov našej obce: 1000 ľudí<br />

Dedina je rozdelená do dvoch regiónov, v ktorých žijú ľudia viac<br />

alebo menej oddelení jeden od druhého:<br />

Región I má dobrú infraštruktúru a dostačujúce až veľmi dobré<br />

podmienky pre život. Tu žije 200 ľudí, ktorí spotrebujú 80 percent<br />

celkového HDP.<br />

Región II nie je dostatočne rozvinutý. Tu žije dobre a zle 800 ľudí. Tí<br />

majú k dispozícii 20 percent HDP, to znamená, že na hlavu pripadá<br />

len 1/16 objemu tovaru, ktorým disponujú obyvatelia regiónu I.<br />

V oboch regiónoch v súčasnosti ešte vzrastá počet obyvateľov, a to<br />

nasledujúcim tempom:<br />

• v regióne I sa počet zámožných ľudí zväčší každý rok o jednu<br />

osobu,<br />

• v regióne II vzrastie každý rok počet chudobných o 14 osôb.<br />

Polovica celkových príjmov týchto 1000 ľudí pripadne do rúk 60<br />

osôb; z toho je 55 belochov. Táto štruktúra príjmov zodpovedá predrevolučnému<br />

stavu, ktorý nemôže byť trvale stabilný.*<br />

Medzi obyvateľmi dediny je zastúpených približne<br />

600 Ázijcov<br />

138 Európanov<br />

118 Afričanov<br />

85 Juhoameričanov<br />

53 Severoameričanov<br />

6 obyvateľov Austrálie a Oceánie.<br />

K vyznavačom najdôležitejších náboženstiev patrí:<br />

346 kresťanov<br />

195 moslimov<br />

141 nenábožensky orientovaných/ateistov<br />

133 hinduistov<br />

63 vyznavačov čínskeho ľudového náboženstva<br />

59 budhistov<br />

37 vyznavačov prírodných náboženstiev<br />

17 vyznavačov nových náboženstiev<br />

3 prívrženci sikhského náboženstva<br />

2 Židia<br />

4 ostatní<br />

* V bohatých krajinách je rozdelenie majetku podobne nevyvážené. V USA napríklad<br />

vlastní 1 percento obyvateľov 73 percent celkového bohatstva (podľa denníka „Investors<br />

Daily“ z 24. 2. 2005).<br />

Žiadna z oboch krajín zatiaľ nepatrí<br />

k hospodárskym veľmociam;<br />

napríklad Čína mala v roku 1990<br />

veľkosť HDP približne na úrovni<br />

Belgicka. V roku 2005 ju však už<br />

nachádzame na druhom mieste<br />

za USA a Indiu na štvrtom mieste<br />

hneď za Japonskom. Také drastické<br />

presuny hospodárskych, politických<br />

a vojenských síl viedli v minulosti<br />

k vojnovým konfliktom.<br />

Akokoľvek to môže byť pre „belochov“,<br />

teda Európanov a Severoameričanov,<br />

nepríjemné: ich dominujúca<br />

úloha vo svetovej politike<br />

v priebehu 21. storočia pravdepodobne<br />

skončí.<br />

Z<br />

NÁDEJ PRE<br />

BUDÚCNOSŤ<br />

oznam úloh, ktoré ľudstvo<br />

musí v 21. storočí zvládnuť, je<br />

dlhý. Ale aj možnosti na to sú väčšie<br />

než doposiaľ:<br />

• Pokrok vo vede a technike priniesol<br />

možnosti rozvoja a pomoci,<br />

ktoré si ľudia na začiatku 20. storočia,<br />

aj pri veľkom optimizme, ani<br />

zďaleka nedokázali predstaviť.<br />

• Zdravotná prevencia a kvalita<br />

života (výživa, obliekanie, bývanie,<br />

bezpečnosť, zaopatrenie v starobe,<br />

atď.) dosiahli v priemyselných<br />

krajinách úroveň, aká ešte<br />

širokým masám nikdy nebola dostupná.<br />

Priepasť medzi nimi a rozvojovými<br />

krajinami by sa mala<br />

v 21. storočí znížiť.<br />

• Slobodné trhové hospodárstvo<br />

nemusí viesť nutne k vykorisťovaniu<br />

pracujúcich, ale môže<br />

zlepšiť život všetkých. To je jeden<br />

z odkazov Adama Smitha. Otec<br />

trhového hospodárstva sa vôbec<br />

neprihováral za neobmedzenú slobodu,<br />

ktorá by stavala úsilie o zisk<br />

jednotlivca alebo skupín nad ľudskosť.


C I V I L I Z Á C I A<br />

• Problematika životného prostredia<br />

je dostatočne známa a prvé,<br />

i keď len váhavé opatrenia už boli<br />

zavedené. Čoskoro sa už žiadna<br />

vláda nebude môcť ospravedlňovať<br />

za svoje zanedbávanie v tejto oblasti;<br />

neobstojí argument, že to či<br />

ono nie je predsa ešte „dostatočne<br />

vedecky dokázané“.<br />

• Vojny sa odsudzujú na celom<br />

svete a rastie tlak na zodpovedných<br />

činiteľov, aby hľadali mierové riešenia<br />

konfliktov. Podľa všetkých<br />

predpokladov porastie vplyv OSN<br />

na svetovú politiku. Mierová politika<br />

sa musí presadzovať dôraznejšie<br />

ako doteraz a sebecké záujmy skupín<br />

stojacich proti sebe je nutné odkazovať<br />

do patričných medzí.<br />

• Politikov budú nútiť nezvratné<br />

fakty, aby sa poučili zo zlých skúseností<br />

minulých storočí a aby uprednostňovali<br />

oprávnené záujmy ľudí<br />

pred stranícko-taktickými a mocenskými<br />

hrami. V EÚ sa podarilo<br />

– aj keď niekedy tiež až v poslednej<br />

chvíli – vyhnúť sa najväčším<br />

omylom a nájsť aspoň minimálny<br />

koncensus, a tak po malých krôčikoch<br />

kráčať vpred. Dúfajme, že sa to<br />

podarí aj vo svetovej politike.<br />

• V globalizovanom svete rastie<br />

vedomie vzájomnej závislosti. Egoizmus<br />

národných štátov a súkromných<br />

hospodárskych subjektov bude<br />

možné presadzovať len za cenu narastajúcich<br />

ťažkostí, takže bude musieť<br />

ustúpiť vzájomnej ohľaduplnosti,<br />

ktorá je zakotvená okrem iného aj<br />

v etike všetkých svetových náboženstiev;<br />

„zlaté pravidlo“: „Nečiň<br />

druhým to, čo nechceš, aby sa dialo<br />

tebe“, by sa malo stať univerzálnym<br />

prístupom a súčasťou náboženstiev<br />

a filozofie všetkých národov.<br />

• Svetové náboženstvá musia konečne<br />

začať objavovať veci, ktoré ich<br />

spájajú. Žiadne náboženstvo nie je<br />

celkom samo pre seba, žiadne si nemôže<br />

nárokovať výhradné právo na<br />

pravdu, žiadne nie je prosté omylov,<br />

všetky obsahujú aj staršie učenia.<br />

Zásadné body viery hlavných<br />

náboženstiev sú si podobnejšie, než<br />

to dokážu ich kňazi priznať. Kresťania<br />

a budhisti by sa napríklad<br />

mohli zhodnúť v učení o reinkarnácii,<br />

keďže toto učenie existovalo<br />

v rannom kresťanstve. (Učenie<br />

o reinkarnácii bolo zavrhnuté<br />

na 5. ekumenickom koncile v Konšatntinopole<br />

v r. 553, pozn. redakcie)<br />

Zároveň by sa mohli vzdať učenia<br />

apoštola Pavla, podľa ktorého<br />

výhradne krvou preliatou na kríži<br />

môžu byť odpustené hriechy (Pavol<br />

sa s Ježišom nikdy nestretol, pozn.<br />

redakcie). Prijatie kázania na hore<br />

by nemalo byť pre budhistov problémom.<br />

Ťažší by mohol byť dialóg<br />

s islamom, ktorý sa musí odvrátiť<br />

od fundamentalistických kazateľov.<br />

• V minulosti bola takmer každá<br />

generácia presvedčená, že žije na vrchole<br />

dlhého vývoja. Ľudia 21. storočia<br />

majú šancu zápoliť s celosvetovými<br />

výzvami pomocou hlbšieho<br />

vedeckého poznania, väčších technických<br />

možností a solídnejších politických<br />

skúseností, než aké mali<br />

všetky generácie pred nimi.<br />

V 21. storočí môžeme očakávať<br />

hromadenie globálnych problémov<br />

ohrozujúcich ľudstvo. No vďaka<br />

hlbšiemu i duchovnému poznaniu<br />

môže to byť aj storočie nádeje, na<br />

konci ktorého bude Zem mierovejším<br />

a priateľskejším miestom, kde<br />

bude možné žiť lepšie, než kedykoľvek<br />

v celej histórii ľudstva.<br />

Literatúra:<br />

(1) Barkholdt Bernhard, Ausländer,<br />

München 2001<br />

Siegfried Hagl<br />

(2) Cooke Alistair, Geschichte Amerikas,<br />

Pawlak, Herrsching 1975<br />

(3) Fallaci Oriana, Die Kraft der Vernunft,<br />

Ullstein, Berlin 2004<br />

(4) Fukuyama Francis, Das Ende der<br />

Geschichte, Kindler, München 1992<br />

(5) Fukuyama Francis, Der Konflikt der<br />

Kulturen, Droemer-Knaur 1996<br />

(6) Hannich Günter, Börsenkrach und<br />

Wirtschaftskrise, Kopp, Rottenburg 2001<br />

(7) Herzog Roman, Wider den Kampf der<br />

Kulturen, Fischer, Frankfurt 2000<br />

(8) Huntington Samuel, Kampf der<br />

Kulturen, Goldmann, München 2002<br />

(9) Koch Hansjoachim W., Die deutschen<br />

Armeen im 19. und 20. Jahrhundert,<br />

Vowinkel, Berg 1999<br />

(10) Lorenz Konrad, Die acht Todsünden<br />

der zivilisierten Menschheit, Piper,<br />

München 1973<br />

(11) Mander Jerry/Goldsmith Edward,<br />

Schwarzbuch Globalisierung,<br />

Goldmann, München 2004<br />

(12) Ruloff Dieter, Vom Ost-West-Konflikt<br />

zum Kampf der Kulturen, Institut für<br />

Politikwissenschaft, Zürich 1997<br />

(13) Ziegler Jean, Wie kommt der Hunger<br />

in die Welt, Bertelsmann, München<br />

2002<br />

(14) Zimmermann Markus, Die wahren<br />

Machthaber in Washington, FZ-Verlag,<br />

München 2004<br />

(15) www.geistigenahrung.org/ftopic629.html<br />

(16) www.g.26.ch/texte_irak_02.html<br />

Poznámky:<br />

1 Thomas Donelly bol vrcholový manažér<br />

zbrojného koncernu Lockheed-Martin<br />

a je vedúcim členom washingtonských<br />

mozgových trustov. Citát pochádza<br />

z (14), strana 5.<br />

2 viď (6)<br />

3 OECD = Organisation for Economic<br />

Cooperation and Development (29<br />

členov); ekonomické tigre = ázijské rozvojové<br />

krajiny na prechode k priemyselným<br />

krajinám.<br />

4 viď (12), str. 13<br />

5 Ako „state capture” nazývajú ekonómovia<br />

pokus ovplyvňovať štátnu správu,<br />

napríklad, aby zákony slúžili osobným<br />

záujmom. Vo filme „Aviator“ je ukázaný<br />

typický pokus tohto druhu.<br />

6 viď (3), str. 29 a ďalej<br />

7 EÚ = Európska Únia; NAFTA = North<br />

American Free Trade Agreement;<br />

ASEAN = Association of South-East<br />

Asian Nations.<br />

8 viď (1)<br />

9<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


ZAVIATE DOBY SA PREBÚDZAJÚ<br />

Neznáme zo života Ježiša Nazaretského<br />

Už dvetisíc rokov rozochvieva osobnosť Ježiša Nazaretského duše ľudí. Snažíme sa precítiť slová,<br />

ktoré vyslovil, vytušiť ich lásku a múdrosť, pochopiť a prijať ich obsah. Chceli by sme ísť v stopách<br />

Ježišovho života a predstavujeme si udalosti, ktoré sa za jeho pozemského pôsobenia odohrávali.<br />

Ako radi by sme ho videli, jeho tvár a postavu, a počuli čo najviac z toho, čo vyslovil; muselo toho byť<br />

veľa, no len niečo sa zachovalo v starých textoch.<br />

V čase okolo roku 1930 bol napísaný knižný rad životopisov Zaviate doby sa prebúdzajú I – III, Z doznělých tisíciletí a ďalšie. Pojednávajú<br />

o osobnostiach, ktoré hlásali Pravdu a upravovali cestu Svetla na zemi. Predovšetkým to bol Ježiš, samotný Syn Boží,<br />

ale aj ľudia patriaci k týmto hlásateľom – Buddha, Zoroaster, Lao-c’, Mohamed… je predsa len jeden jediný Boh, iného niet, iba<br />

predstavy nás ľudí o ňom sú rozdielne, neúplné a nedokonalé. Tak vznikali na zemi jednotlivé náboženstvá, prispôsobené chápavosti,<br />

zrelosti a kultúre jednotlivých národov a jednotlivých časových epoch. Každé z nich bolo určitým krokom na ceste k hlbšiemu<br />

poznaniu a malo byť predstupňom k ďalšiemu vzostupu, stále dokonalejšiemu poznávaniu Pravdy. Malo byť. – Nie je žiadnym<br />

tajomstvom, že my ľudia sme vždy a bez výnimky túto cestu za Svetlom doteraz nezvládli a stočili do falošného smeru. Svedčia<br />

o tom príbehy Starého zákona aj moderný náboženský extrémizmus.<br />

Obsah kníh Životopisov bol duchovne prijatý, nie je vymyslený. Autorov je niekoľko, všetci sa však považujú za nástroje odovzdávania<br />

textov a preto ich mená nie sú uvedené.<br />

Dnes, v predvianočnom čase predkladáme niekoľko epizód z Ježišovho života.<br />

JEŽIŠOVO NARODENIE<br />

CESTA do Betlehema bola pre Máriu jedinou reťazou nepríjemností.<br />

Pripojili sa k akejsi karaváne a bez ohľadu na<br />

Máriin stav museli neustále napredovať.<br />

Pár musel oddychovať v preplnených nocľahárňach.<br />

Celé dni nachádzali v úbohých chatrčiach len žalostné<br />

lôžka, na ktoré Mária zakaždým klesla na smrť unavená.<br />

Keď však potom páliace oči zatvorila, dlho nemohla zaspať.<br />

Až krátko pred svitaním zadriemala nepokojným<br />

spánkom.<br />

A predsa bola veselá; usmievala sa na Jozefa, kráčajúceho<br />

vedľa oslíka, ktorý ju niesol. Nemal tušiť, ako ťažko jej tá<br />

cesta padne, a nesmel mať o ňu obavy.<br />

Konečne sa priblížili k Betlehemu – dorazili k cieľu. Máriin<br />

úsmev stratil všetku nútenosť. Betlehem ju odškodní<br />

za bolesti, ktoré pretrpela.<br />

Jozef sa viditeľne napriamil, jeho krok bol pevnejší.<br />

»Čoskoro, Mária,« povedal a pozrel sa na ňu, »čoskoro<br />

10<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

budeš mať pokoj. Nájdem ti najkrajšiu nocľaháreň, dostaneš<br />

najväčšiu izbu a najmäkkšie lôžko.«<br />

Mária sa dojato usmievala.<br />

»Viem, že urobíš všetko, aby si ma potešil; ďakujem ti.«<br />

Medzitým dorazili do Betlehema. Malé mestečko vyzeralo<br />

preplnené ľuďmi, ktorí sem pricestovali. Jozef sa<br />

náhlil z nocľahárne do nocľahárne; tvár mal stále smutnejšiu,<br />

stále sklesnutejšie krčil ramenami, keď bral oslíka<br />

za ohlávku, aby ho viedol ďalej.<br />

Keď už všade dostal rovnakú odmietavú odpoveď, začul<br />

náhle za sebou pridusený výkrik. Náhlivo priskočil, dosť<br />

rýchlo, aby ešte stihol zachytiť omdlievajúcu Máriu, ktorá<br />

sa klátila k zemi.<br />

Jozef sa obzeral okolo seba a hľadal pomoc. Tu zbadal, že<br />

z domu, pred ktorým zastavili, vybehol muž. Spozoroval<br />

totiž, čo sa stalo.<br />

»Zanes ženu do môjho domu, Jozef ben Eli!«<br />

Jozef sa pozorne zahľadel na starého muža, potom radostne<br />

zvolal: »Lévi! Priateľ môjho otca, vďaka ti!«


T É M A<br />

Zaniesol Máriu do domu, nasledovaný Lévim. Opatrne<br />

ju položil na lôžko, ktoré mu Lévi ukázal. Pribehla sem<br />

jedna slúžka a postarala sa o zamdletú Máriu. Obaja muži<br />

potichu opustili miestnosť. Jozef starému priateľovi svojho<br />

otca vrúcne stisol ruku.<br />

»Už hodiny hľadáme ubytovanie, nikde ani miesto; nikto<br />

zo starých priateľov nás nemohol prijať a teraz, keď sme<br />

boli vyčerpaní, nás nebesá zaviedli pred tvoj dom!«<br />

»Tvoja radosť je predčasná, Jozef; ani ja ťa nemôžem prichýliť.<br />

Vedz, že dnes prídu ešte moji synovia, ktorí zaplnia<br />

i posledné miesto.«<br />

»Nemôžeš nás prijať? Nemáš žiadnu miestnosť? Žiadne<br />

miesto? Musíš, Lévi, musíš! Moja žena je vo vysokom stupni<br />

tehotenstva, zomrela by, keby nemala pokoj. Niekde predsa<br />

musí byť nejaké miestečko, kde by si mohla oddýchnuť!«<br />

Starý Lévi potriasol hlavou; potom zamrmlal:<br />

»Ak by si sa uspokojil s lôžkom v mojej ovčiarni…«<br />

»Rád, Lévi. Och, je to jedno kde – len musí mať pokoj.«<br />

»Ovce sú na poliach, snáď sa dáko zariadite, ak ste<br />

skromní…«<br />

»Vďaka, Lévi, vďaka! Bolo by dobré, keby som tam mohol<br />

hneď zájsť, aby som všetko trošku pripravil; bude nám to<br />

pripadať ako palác. Sme takí unavení!«<br />

Lévi ochotne vstal. »Poď, zavediem ťa tam; ale obávam<br />

sa…« To ostatné zaniklo v nezrozumiteľnom mrmlaní.<br />

Jozef nasledoval starca. Bol spokojný. Horlivo začal maštaľ<br />

čistiť. Pokúšal sa urobiť v nej trochu poriadok.<br />

Nebola to najkrajšia nocľaháreň v meste, ktorú objavil,<br />

ani najväčšia miestnosť, len prázdna ovčiareň, nízka a krivolaká.<br />

Zo všetkého tu zostalo len jedno nepohodlné lôžko<br />

zo slamy, a predsa Jozefovi pripadalo dokonalé. Našiel pre<br />

svoju ženu miesto, kde si môže oddýchnuť, deň alebo nanajvýš<br />

dva. On zatiaľ určite nájde nejakú nocľaháreň, kde<br />

sa budú môcť ubytovať. S týmto výhľadom plným útechy<br />

sa vybral za Máriou.<br />

CEZ malé okienka maštale dopadli strieborné lúče. Chvejivo<br />

vkĺzli do tmavej miestnosti, mihli sa po nerovnej podlahe,<br />

zavadili o jasle, v ktorých ešte poriedko viseli steblá slamy,<br />

a potom nadlho spočinuli na postave driemajúcej Márie.<br />

Ozval sa vzdych a spiaca žena potichu zastonala. Potom<br />

jej telom prešiel záchvev. Mária sa prebudila.<br />

Niekoľkohodinový spánok bol hlboký a bezsenný. Skryl<br />

unavenú ženu do svojho náručia ako starostlivá matka<br />

a dal jej na všetko zabudnúť.<br />

Mária najskôr nespoznávala svoje okolie. Len postupne<br />

si spomínala, že je v Betleheme, v maštali.<br />

Pozrela sa k obom maličkým okienkam, cez ktoré teraz<br />

už naplno prúdilo strieborné svetlo. Bola úplne bdelá, bez<br />

ochromujúcej únavy, ktorú pociťovala počas celej cesty.<br />

Tu ňou prenikla ostrá bolesť, tá istá, ktorá ju zobudila. –<br />

Máriine pery sa roztvorili, akoby z nich chcel uniknúť výkrik;<br />

ale to už pozerala úzkostlivo smerom, kde sa uložil<br />

Jozef. Jeho pokojné dýchanie jej prezrádzalo, že tuho spí.<br />

Nesmie ho rušiť!<br />

Znovu uprene hľadela do mesačného svetla. Ako často<br />

už v noci takto ležala. Pokoj a mierny jas, ktoré pri matnom<br />

svite napĺňali miestnosť, pôsobili na Máriu stále<br />

znovu oným mocným, nevysvetliteľným čarom a uvoľňovali<br />

všetko telesné napätie.<br />

Aké by bolo všetko dobré, keby ľudia niesli v sebe tento<br />

pokoj. Keby boli čisto a jasne naladení ako vzácne nástroje,<br />

z ktorých by mohla ruka Stvoriteľa vyludzovať živé a zvučné<br />

tóny. Ale takto nesú<br />

v sebe len zmätok, zapĺňajú<br />

svoje dni domýšľavými<br />

myšlienkami,<br />

ktoré sa snažia premeniť<br />

v skutočnosť! Och,<br />

musí raz nastať deň,<br />

musí dopadnúť Svetlo<br />

do tejto temnoty!<br />

»Pane, kedy pošleš<br />

zasľúbeného Mesiáša?!<br />

Vari som už nesmela<br />

vidieť Svetlo? Nepovedali<br />

mi nádherné bytosti<br />

o Tvojej blízkosti?<br />

Prečo smiem ja, prosté<br />

dievča, uzrieť, čo ostatným<br />

zostáva vzdialené? Je to naozaj Tvoja milosť, ktorá ma<br />

upokojila? Žiadne zdanie?«<br />

»Mária!«<br />

»Jozef?«<br />

»Volala si ma?«<br />

»Ach, Jozef, spi! Ja som ne … och, Jozef!« vyrazilo jej<br />

stenavo z pier.<br />

Jozef bol razom na nohách. Chvatne si prehodil kabát<br />

cez plecia.<br />

»Máš bolesti, Mária?«<br />

Neodpovedala; nemo sa na neho pozrela, jej pohľad mu<br />

bol odpoveďou.<br />

»Privediem pomoc, počkaj, hneď som naspäť.« Jozefov<br />

hlas znel zachrípnuto, od rozrušenia mu zvieralo hrdlo.<br />

Potom sa vrhol von do noci.<br />

Vonku však zostal stáť ako omámený; na všetko zabudol<br />

a pozrel nahor na nebo. Oči sa mu prudko rozšírili, lebo<br />

priamo nad ním sa rozlievala jasná žiara dožadujúca sa<br />

pozornosti, takže musel zakloniť hlavu, aby videl hviezdu,<br />

ktorá tu žiarila.<br />

11<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


T É M A<br />

Jozef hľadel na hviezdu so žiariacim chvostom a zachvel<br />

sa. Zdalo sa, že vzduch okolo nej sa chveje a je nabitý napätím;<br />

tak to cítil.<br />

»Táto hviezda – zvestuje Mesiáša! Záchrancu! A v túto<br />

noc očakáva dieťa aj tvoja žena!« Jozef sa preľakol – na to<br />

zabudol: Mária čaká na pomoc! Násilím sa vzchopil a ponáhľal<br />

sa ulicou.<br />

Naproti mu prichádzala akási žena; vo svojej slepej náhlivosti<br />

ju nevidel; ozlomkrky sa hnal dopredu.<br />

Žena zbadala hviezdu, videla, ako svetelný lúč na sekundu<br />

zasiahol nízku budovu, a aj keď to nemala v úmysle,<br />

náhlila sa tam. Neuvedomila si, že táto nenápadná budova<br />

je maštaľ, a potichu otvorila dvere. Plná očakávania nazrela<br />

do miestnosti; ale oslepená sa vypotácala naspäť. Ten<br />

jas bol pre ňu neznesiteľný.<br />

»Môj Bože,« modlila sa, »daj mi silu, aby som to dokázala<br />

pochopiť!«<br />

K jej sluchu preniklo tiché vzlykanie. Tu sa vzchopila<br />

a mohla bez zábran vstúpiť.<br />

KEĎ sa Jozef vrátil, videl, že cez malé okienka sa trblieta<br />

svetlo. Žena, ktorá ho sprevádzala, kráčala sťažka, mrzuto<br />

vedľa neho. Padlo jej zaťažko, že ju v noci niekto zavolal.<br />

Práve keď dorazili k maštali, otvorili sa dvere. Vystúpila<br />

odtiaľ žena a jej zjasnená tvár žiarila. Jozef ju rýchle odtisol<br />

nabok, ale pri pohľade na Máriu sa obrátil.<br />

»Mária? Nie je to predsa…?«<br />

»Tvoja žena ti porodila syna; pomáhala som jej…«<br />

Ponáhľal sa dnu a pevne za sebou zatvoril dvere.<br />

NASTAL nepokoj. Z diaľky sa blížili tmavé postavy, akoby<br />

hnané vyššou mocou prichádzali sem pastieri, ženy a deti.<br />

Ticho noci bolo narušené.<br />

A stále ešte svietila hviezda, ukazujúc im cestu, a vrhala<br />

svoje lúče ako viditeľné znamenie na nízku strechu. Všetci<br />

títo ľudia to videli.<br />

»Mesiáš – záchranca!« Tieto výkriky stúpali nahor, vznášali<br />

sa ponad zmätok hlasov a podobne ako vlákno nútili<br />

ľudí pozrieť sa nahor.<br />

JOZEF kľačal vedľa svojej ženy, mlčky ju pozoroval. Mala<br />

hlavu položenú nabok ako unavené dieťa. Novorodeniatko<br />

tíško odpočívalo v jasličkách, žiaden zvuk nerušil túto posvätnú<br />

chvíľu.<br />

»Mária!«<br />

Obrátila k nemu tvár. Oči jej žiarili.<br />

»Vieš, Mária, že nad našou strechou stojí hviezda?«<br />

»Viem, Jozef.«<br />

»A vieš tiež, koho táto hviezda zvestuje?«<br />

»Mesiáša!«<br />

12<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Jozef ťažko prehltol – ale už nič nepovedal. Len si položil<br />

hlavu na Máriinu ruku, ktorá ležala na prikrývke.<br />

Mária cítila, ako chrbát jej ruky vlhne od Jozefových<br />

sĺz; nehýbala sa.<br />

Hlboké ticho čoskoro prerušilo váhavé klopanie. Jozef<br />

vstal a otvoril dvere.<br />

Preľaknutý zbadal tesne natlačených ľudí, ktorí placho<br />

a nesmelo, bez pohnutia vyčkávali.<br />

»Čo chcete?« spýtal sa príkro.<br />

Jedno dieťa, malé dievčatko, ostýchavo predstúpilo.<br />

»Chceme vidieť Mesiáša – tu! Žena nám povedala, že je tu!«<br />

Jozef sa váhavo obrátil na Máriu; tá s úsmevom prikývla.<br />

Tu sa to všetko zvonku nahrnulo dnu, až bola maštaľ<br />

plná ľudí. A všetci sa pokorne skláňali pred jasličkami, kde<br />

odpočívalo maličké stvoreniatko.<br />

Drsní pastieri sa snažili byť potichu. Tlmene rozprávali, ako<br />

uzreli hviezdu a ako niektorí z nich videli anjela Pána, ktorý<br />

im zvestoval jestvovanie Božieho Syna a ukázal im maštaľ.<br />

Prostí ľudia bežali domov, zobrali ženy a deti a potom<br />

išli za lúčom hviezdy, až našli maštaľ.<br />

Ako im len žiarili oči! Ako túžobne si želali, aby smeli<br />

Mesiášovi slúžiť! Uchvátilo ich šťastie. Vo svojej blaženosti<br />

chceli vybehnúť von a zvestovať to všetkým ľuďom.<br />

Len ťažko sa dokázali odlúčiť; stále ešte vyčkávali a pozorovali<br />

dieťa, až kým ich Jozef nepoprosil, aby už odišli;<br />

Mária potrebovala pokoj…<br />

MÁRIA túžila vrátiť sa domov; želala si byť sama. Ešte stále<br />

to nemohla pochopiť, príliš mocné bolo to, čo ju postretlo.<br />

Betlehem videl v jej dieťati Spasiteľa. Ľudia jasali, divili<br />

sa a s dojatím sa modlili pri jasličkách. Tri dni stála<br />

hviezda nad domom ako verný strážca. Jej svetlo sem privolávalo<br />

ľudí. Priťahovalo bohatých i chudobných a ďalekými<br />

krajinami priviedlo do Betlehema tri kniežatá.<br />

Boli vyvolení k tomu, aby Božiemu Synovi pozemsky<br />

urovnávali cesty. To najsvätejšie, čo teraz zem niesla, mali<br />

chrániť ako klenot. Tak si to oni sami pre seba vyprosili.<br />

To bolo účelom ich pozemského života.<br />

Prišli síce; priniesli síce dary zo svojho nadbytku, ale<br />

potom zase odišli preč. Nedodržali sľub, ktorí dali kedysi<br />

Stvoriteľovi. Zanechali Božieho Syna bez ochrany. Dieťa,<br />

ktoré už teraz vzbudzovalo podozrenie Rimanov, ležalo<br />

bezmocne a nemohlo by odolať prvým nebezpečenstvám.<br />

Domy bohatých občanov sa otvárali; zo všetkých strán<br />

prosili Máriu, aby opustila malú maštaľ, ale ona odmietala.<br />

Nie, chcela byť sama, neovplyvnená, a len čo to bude<br />

možné, vrátiť sa do Nazaretu.<br />

Chcela do ticha svojho domu, sama si chcela to šťastie<br />

vychutnať. Celá jej láska patrila chlapčekovi; úplne sa<br />

tomu otvorila.


T É M A<br />

ČO VLASTNE CHCEL JEŽIŠ?<br />

ožskejší než iní“ – takto chceli<br />

„Bvidieť svojho Majstra prví kresťania.<br />

Preto sa z dnešného pohľadu<br />

zdá nepochybné, že Ježišovi prisúdili<br />

oveľa viac údajných zázrakov,<br />

než je prijateľné pre logický úsudok.<br />

Nevedomky tým dali do rúk zbraň<br />

vtedajším i dnešným skeptikom, pre<br />

ktorých je nedostatok logiky jasným<br />

dôkazom, že s kresťanstvom niečo<br />

nie je v poriadku. Skutočne sa v kresťanskom<br />

učení už niekoľko desaťročí<br />

po Ježišovej smrti dostávali do popredia<br />

názory, ktorým možno len slepo<br />

veriť, nikdy však rozumne odôvodniť.<br />

Údajne je to tak v poriadku – Ježiš<br />

bol predsa Boží syn a preto sa naňho<br />

netreba dívať ako na obyčajného človeka.<br />

Zabúda sa pritom, že základom<br />

Ježišovho učenia bolo práve logické<br />

odvodzovanie neznámeho zo známych<br />

prirodzených skutočností. Ježiš<br />

nerád hovoril o zázrakoch, oveľa viac<br />

poukazoval na podobnosť všetkých<br />

dejov v prírodnom a duchovnom<br />

svete. Pripodobňoval kráľovstvo nebeské<br />

k horčičnému semienku, pravdivé<br />

učenie k osivu, ktoré padá<br />

do pôdy ľudských duší. Hovoril<br />

o sejbe a žatve v súvislosti<br />

so zákonom<br />

osudu, ktorý znie: čo<br />

človek zaseje, to bude<br />

žať! V týchto a mnohých<br />

ďalších Ježišových<br />

podobenstvách<br />

ťažko nájsť nezrozumiteľnú,<br />

nelogickú<br />

mystiku. Preto kritici<br />

cirkví poukazujú na<br />

rozpor medzi jednoduchým<br />

Ježišovým<br />

učením a veľakrát<br />

ťažko prijateľnými<br />

tézami cirkevných<br />

otcov. Ak napríklad cirkvi tvrdia,<br />

že Ježiš sa narodil po „nepoškvrnenom<br />

počatí“, bez partnerského spojenia<br />

muža a ženy – znamená to, že<br />

všetky ostatné počatia sú poškvrnené?<br />

Alebo: Ježiš nikdy netvrdil, že<br />

jeho smrťou bude pozemské ľudstvo<br />

spasené. Vedel však aj to, že len jeho<br />

smrť presvedčí ľudí, ako vážne myslel<br />

svoje slová. To zasa privedie mnohých<br />

k tomu, aby vážne preskúmali jeho<br />

posolstvo. Ono im potom pomôže<br />

nájsť úzku, strmú cestu do ríše ducha.<br />

No tvrdiť, že Ježišova smrť na kríži<br />

bola znamením „zmierenia Boha<br />

s ľudstvom“ je tragickým omylom.<br />

V takom prípade by neupozorňoval<br />

ľudí na neustále duchovné nebezpečenstvá,<br />

ktoré im v živote hrozia.<br />

Veď za všetko hovoria slová: Kým sa<br />

nenarodíte znova, nemôžete vojsť<br />

do kráľovstva nebeského! Ježiš bol<br />

v celom svojom učení radikálny a vedel<br />

prečo. Mnohé z jeho slov preto<br />

nie je ľahké pochopiť a prijať. „Kto<br />

si chce svoj život zachovať, stratí ho.<br />

Kto by ho však stratil pre mňa, bude<br />

mať život večný.“ Tu<br />

opäť hovorí<br />

o pozemskom živote hrabivého<br />

egoizmu, ktorý vedie k duchovnej<br />

smrti, v protiklade so životom,<br />

ktorý človek dobrovoľne nasmeruje<br />

k duchovným ideálom. Tieto ideály<br />

a vzory ho potom priťahujú a vedú<br />

po smrti k svetlým úrovniam bytia,<br />

kde predstava večného života nie je<br />

taká nedosiahnuteľná, ako na Zemi.<br />

Pripomeňme si na tomto mieste<br />

aj Ježišovu skromnosť: považoval sa<br />

predovšetkým za služobníka, ktorý<br />

plní vôľu svojho Otca. Tých, ktorí<br />

u neho hľadali Pravdu, nabádal, aby<br />

sa modlili v skrytosti svojho srdca.<br />

V akom kontraste s tým sú masové,<br />

štadiónové akcie rôznych cirkví<br />

a siekt? Svoju matku Máriu v určitom<br />

okamihu Ježiš úplne odmietol,<br />

pretože mu chcela zabrániť, aby<br />

dovŕšil svoje dielo. Dnes katolícka<br />

cirkev považuje Máriu za takmer<br />

rovnako dôležitú osobu, ako bol on,<br />

a nezriedka ju stavia ešte vyššie. Veriacim<br />

sa odporúča siahodlhé unavujúce<br />

odriekanie modlitieb – i keď<br />

Ježiš nikdy o ničom podobnom nehovoril.<br />

Ak by sme teda chceli zodpovedať<br />

otázku, čo vlastne<br />

chcel Ježiš, museli by<br />

sme sa vrátiť k jeho<br />

autentickému učeniu.<br />

Spomenúť si<br />

napríklad na vetu<br />

„Buďte soľou zeme“.<br />

Na to, aby bol človek<br />

„dieťaťom Božím“,<br />

či soľou zeme,<br />

však slepá viera<br />

v cirkevné dogmy<br />

nestačí. Skôr je na<br />

škodu a zastiera<br />

podstatu Ježišovho<br />

učenia.<br />

Roman Levický<br />

13<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


T É M A<br />

JEŽIŠ V CHRÁME<br />

JEŽIŠ SA BLÍŽIL k dvanástim rokom. Jozef sa radil so<br />

svojou ženou. Bol čas, aby ho rodičia vzali so sebou do<br />

Jeruzalema, kde zblízka i zďaleka putovalo všetko na<br />

slávnosť Passah. Chlapec mal tiež raz vidieť chrám v celej<br />

jeho nádhere, mal tam s nimi smieť uctievať a vzývať.<br />

Mária privolila. Taká cesta do Jeruzalema prinášala<br />

so sebou ešte aj kopu iných radostí. Už cesta tam, spolu<br />

so susedmi a priateľmi bola slávnosťou sama osebe.<br />

A tam predsa človek nemohol byť osem dní neprestajne<br />

v chráme. Vyplynulo to samo od seba, že pri tej príležitosti<br />

navštevovali príbuzných a robili nákupy. To poskytovalo<br />

zážitky na dlhú dobu.<br />

Keď sa Ježiš dozvedel, že tentoraz bude smieť sprevádzať<br />

svojich rodičov do Jeruzalema, bol úplne ticho. Mohutne<br />

napĺňala jeho mladú dušu myšlienka: Smieš vidieť<br />

chrám Boží!<br />

Pravda, aj v Nazarete mali chrám, ale bol to len slabý<br />

odlesk vlastného domu Božieho, ktorý vybudoval Šalamún.<br />

Tá nádhera musela byť neopísateľná! Cez jeho pery<br />

nevyšlo ani slovo, ale oči mu iskrili a žiarili. Videla to dokonca<br />

aj matka. Krátko pred slávnosťou Passah mu dala<br />

nové slávnostné šaty, ktorých sa sotva odvažoval dotknúť.<br />

Mal ich niesť vo svojom batôžku a obliecť si ich až v Jeruzaleme.<br />

Ale aj na cestu tam dostal nové rúcho.<br />

Súrodenci obdivovali veľkého brata, ktorý smel ísť do<br />

Jeruzalema, do mesta Božieho!<br />

Potom prišiel deň, kedy sa vydali na cestu. Ježiš sa domnieval,<br />

že bude smieť kráčať po boku svojho otca. Ale<br />

tak to nebývalo zvykom.<br />

Vytvoril sa veľmi dlhý zástup. Vpredu kráčali muži vo<br />

dvojiciach, trojiciach alebo štvoriciach, podľa toho, ako<br />

to práve vyplývalo z ich rozhovorov.<br />

Za nimi nasledovali ženy v slávnostnom lesku. Horlivo<br />

diskutovali o všetkom, čo ich zaujímalo. Och, boli<br />

to len všedné starosti, všedné myšlienky! Ježiš sa nazdával,<br />

že cestou do Jeruzalema sa môžu len modliť a ďakovať<br />

Bohu!<br />

Za ženami nasledovali deti. Početný zástup chlapcov<br />

a niekoľko dievčat.<br />

Koniec zástupu tvorili muži, ktorí sa starali o poriadok<br />

a dozerali na deti, aby sa nestratili. Chlapci by sa boli<br />

veľmi radi ponaháňali a pohašterili. To sa im nedovolilo.<br />

Ale štebotať mohli dosýtosti ako dospelí.<br />

Ježiš kráčal v ich strede, nikým nepovšimnutý. Jeho<br />

duša hľadala Boha, do chrámu ktorého mal vstúpiť. Bol<br />

naplnený posvätným nadšením a očakávaním.<br />

14<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Na miestach odpočinku sa na neho pozeral otec, ale<br />

uprostred všetkých tých ľudí sotva mohli navzájom hovoriť.<br />

Aspoň nie o tom, čo naplňovalo duše oboch. Azda<br />

to bude lepšie v Jeruzaleme. Tam sa bude deliť o nocľah<br />

s rodičmi, v čo Ježiš dúfal.<br />

Aby sa ľudia príliš neunavili, bola cesta, podľa predošlých<br />

skúseností, rozdelená na malé úseky. Za jeden deň<br />

prešli iba toľko, koľko ich predkovia. Vždy sa odpočívalo<br />

na tých istých miestach. Takýmto spôsobom potrebovali<br />

pútnici do Jeruzalema necelých päť dní. Napokon sa pred<br />

ním vynorilo cimburie hradu. Sion! Aké myšlienky to<br />

v Ježišovi vyvolalo!<br />

Nie nadarmo čítal sväté písma znovu a znovu. Všetko<br />

v ňom žilo.<br />

Zmizla akákoľvek únava. Nechápal, ako je možné táboriť<br />

ešte raz pred tvárou zasľúbeného mesta!<br />

V nasledujúci deň vtiahli do Jeruzalema spolu s mnohými<br />

inými sprievodmi a hľadali predovšetkým nocľah.<br />

Ježiš si smel obliecť svoj slávnostný odev a poučili ho,<br />

kam má počas celého týždňa prichádzať, ak bude hladný<br />

alebo unavený. Matka bude stále spolu so ženami. Otec<br />

mu chcel ukázať chrám. Jozef sa na to už dávno tešil. Potom<br />

sa však musí znovu pridružiť k mužom a Ježiš k deťom.<br />

Je už dosť starý na to, aby sa postaral sám o seba.<br />

Chlapec, ktorý pozorne počúval, prikývol. Bolo mu<br />

jasné, že všetko musí prebiehať takto; ale trápilo ho, že<br />

nemôže byť s otcom, ktorého by sa na mnohé veci rád<br />

opýtal.<br />

Teraz kráčal po otcovom boku k chrámu. Jozef ho stále<br />

a znovu napomínal, aby dával pozor na cestu, aby sa mohol<br />

opäť kedykoľvek dostať k nocľahárni. Jeho tvár žiarila ako<br />

rozsvietená. Spočinulo na ňom mnoho pohľadov obdivu.<br />

Kráčal vznešene a dôstojne ako kráľovský syn, zdobený<br />

svetlohnedými kučerami splývajúcimi až po ramená.<br />

Jozef to spozoroval a tešil sa z toho. Nevadilo mu, keď<br />

si ľudia všímali, aké zvláštne dieťa prišlo navštíviť chrám.<br />

Samotný Ježiš sa správal celkom prirodzene, obdivovanie<br />

mu nemohlo škodiť.<br />

Keď prekročili chrámovú bránu, chlapča sa sotva odvažovalo<br />

dýchať. Teraz sa musí ísť priamou cestou do<br />

Božej prítomnosti!<br />

Najprv však vošli na prvé nádvorie, ktoré bolo až do<br />

posledného miestečka obsadené zmenárnikmi a obchodníkmi.<br />

Jednali sa, nadávali, kričali a škriepili sa.<br />

»Otče, sú to zavrhnuté duše, ktoré nesmú prísť pred<br />

Božiu tvár?« pýtal sa Ježiš, pohnutý týmto vyčíňaním.<br />

Okolostojaci sa smiali. Ježiš to nespozoroval. Jeden starší<br />

muž ho oslovil:<br />

»Máš pravdu, malý, obávam sa, že z týchto ľudí sa pred<br />

Božím trónom nebude môcť objaviť ani jeden.«


T É M A<br />

Chlapec vážne prikývol, pričom starec prehovoril k Jozefovi:<br />

»Je to váš chlapec? Treba dať na neho pozor. Svet<br />

o ňom bude ešte hovoriť!«<br />

Skôr, než Jozef mohol niečo odpovedať, starec sa stratil<br />

v tlačenici. Prešli cez predné nádvorie a vchádzali do svätyne.<br />

Ako len bilo Ježišovo srdce! Tá nádhera! Pevnejšie<br />

sa chopil otcovej ruky a len váhavo kráčal ďalej. Svätyňou<br />

prechádzali v tichosti. Keďže bohoslužba sa práve nekonala,<br />

mohli si pokojne všetko poprezerať.<br />

Jozef potom odovzdal Ježiša jednému svojmu známemu<br />

učencovi písma, aby ho zaradil do skupiny rovesníkov,<br />

ktorých vyučovali v jednom kúte chrámu.<br />

Aj učenca zaujal chlapec so žiarivo modrými očami.<br />

Pustil sa s ním do rozhovoru a to, čo počul, sa mu výnimočne<br />

páčilo. Bez ostychu odpovedal Ježiš na všetky<br />

otázky a povzbudený priateľským vystupovaním učenca<br />

pýtal sa aj on, ako to mal vo zvyku.<br />

Namiesto toho, aby chlapca zaviedol do detského kútika,<br />

vzal ho kňaz so sebou do stĺpovej sály, kde v horlivom<br />

rozhovore spolu sedeli učenci Písma zblízka i zďaleka.<br />

»Pozrite, koho vám vediem!« zvolal na nich. »Mám tu<br />

jedného mladého učenca, ktorý vie mnohé vaše otázky<br />

lepšie zodpovedať ako vy všetci.«<br />

Ježiš pozrel na rečníka: žartoval? No učenec priateľsky<br />

opätoval jeho pohľad. »Nehanbi sa odpovedať, Ježiš, keď<br />

dostaneš otázky. Povedz im, čo o Bohu vieš! Nadarmo<br />

sa nehovorí: Ústami nemluvniat a detí si rozšíril svoju<br />

chválu.«<br />

Ježiš sa smel posadiť na jednu z nízkych stoličiek, ktoré<br />

boli rozostavené okolo radiacich sa učencov. Jeho nový<br />

priateľ si sadol vedľa neho. A Ježiš teraz dychtivo a náruživo<br />

počúval všetko, o čom títo muži diskutovali.<br />

Mnohému nerozumel, slová niektorých z týchto ľudí<br />

boli vyslovované príliš spletito. Ale to, čomu rozumel,<br />

prijímal. Ako dávno už takúto múdrosť nepočul. Aj tu<br />

odznelo mnohé, čo ho bolelo, no ešte viac, čo mu pripadalo<br />

pekné a dobre sa počúvalo.<br />

Náhle sa naň obrátil jeden z bielovlasých mužov: »Povedz<br />

mi, Ježiš, ako si predstavuješ Boha?«<br />

»Je možné si Boha predstavovať?« zaznela chlapcova<br />

protiotázka. »On celkom napĺňa našu dušu; cítime ho,<br />

vieme o ňom, žijeme v ňom; ale predstaviť si ho nemožno;<br />

lebo On je neviditeľný« .<br />

Učenci Písma sa na seba zarazene pozreli, zasiahnutí<br />

touto odpoveďou dieťaťa.<br />

»Kto bol tvojím učiteľom, Ježiš?« chcel vedieť jeden<br />

z nich.<br />

»Vyučoval ma rabbi Mehu,« odpovedal chlapec svojím<br />

jasným hlasom.<br />

»Rabbi Mehu?« Kto z učencov, ktorí ho poznali, by mu<br />

pripisoval takú múdrosť?<br />

Hovorili ďalej, bez toho, že by si chlapca všímali. On<br />

však počúval a jeho duša vystúpila hore do výšin, ktoré<br />

boli rečníkom nedosiahnuteľné.<br />

Teraz sa neho na opäť obrátil jeden zo starších mužov.<br />

»Povedz nám, Ježiš, ktoré Božie prikázanie pokladáš<br />

za najdôležitejšie?«<br />

Chlapec nezaváhal ani na okamih:<br />

»Milovať budeš Boha, svojho Pána, z celého srdca, z celej<br />

duše a celou svojou mysľou.«<br />

»Tak,« pátral iný, »ty si myslíš, že postačí Boha milovať?<br />

A ako je to so zabíjaním, kradnutím a so všetkými<br />

ostatnými hriechmi?«<br />

»Keď človek miluje Boha tak, ako má, potom nemôže konať<br />

nič zlé,« zaznela odpoveď prednesená pevným tónom.<br />

»Povedz, dieťa, miloval si Boha vždy tak?« pýtal sa tretí.<br />

Ježiš pevne zopäl ruky.<br />

»Áno, pokiaľ sa len môžem rozpamätať!«<br />

»A nikdy si nekonal zlo?«<br />

»Nie.«<br />

Muži dojato mlčali. Toto dieťa hovorilo pravdu, to videli,<br />

to cítili.<br />

Predsa teda bolo možné kráčať pred Boha bez zaťaženia<br />

sa vinou? Ako ich toto dieťa zahanbilo!<br />

Keď sa muži potom rozpŕchli do svojich domovov<br />

a nocľahární, nový priateľ vzal pevne Ježiša za ruku. Toto<br />

dieťa považoval za príliš vzácne, aby ho človek nechal len<br />

tak blúdiť. Do nocľahárne ho zaviedol sám a odovzdal ho<br />

otcovi. Nepovedal však ani slovo o tom, čo sa prihodilo.<br />

»Zajtra príď opäť do chrámu na to isté miesto,« povedal<br />

na rozlúčku. Ježiš prikývol.<br />

Na druhý deň, bez toho, aby čakal na rodičov, ktorí<br />

mali ešte plné hlavy starostí, ponáhľal sa Ježiš do chrámu.<br />

Našiel svoju cestu všetkými ulicami a uličkami, akoby ho<br />

niečo viedlo. Došiel tam ešte skôr ako učenci a postavil<br />

15<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


T É M A<br />

sa vedľa prázdnych sedadiel. Jeden chrámový služobník<br />

ho odtiaľ vyháňal.<br />

»Nevieš o tom, že tu sedia učenci?« hrešil chlapca. »Musíš<br />

ísť tam naproti, kde sa zhromažďujú deti, ak vôbec<br />

budú v chráme trpené,« zlomyseľne doložil.<br />

Bol jedným z tých, ktorí radi dokazovali svoju moc, aj<br />

keď slabým a deťom.<br />

Ježiš, nepovediac slova, poslušne šiel do kúta chrámu,<br />

kde jeden mladý rabín vyučoval niekoľko chlapcov. Na<br />

jeho príkaz sa posadil na stoličku a počúval. Rabín sa ho<br />

na nič neopýtal. Len vyučoval a nepýtal sa, či mu poslucháči<br />

rozumejú.<br />

Medzitým sa zhromaždili znalci písma a nevedomky<br />

čakali na múdreho chlapca.<br />

»Komu patrí toto dieťa?« pýtal sa jeden a Ježišov priateľ<br />

oznámil, že je to tesárov syn z Nazareta.<br />

»Nevyzerá ako Žid, oveľa viac sa podobá na Rimana,«<br />

povedal najvyšší z učencov.<br />

»Ale je to Žid,« nadhodil iný. »Podľa jeho odpovedí<br />

možno rozpoznať, že od detstva žil v našej viere. Koľko<br />

rokov asi môže mať?«<br />

Ježišov priateľ aj na to mohol odpovedať.<br />

»Mal dvanásť rokov.«<br />

»Dvanásť rokov?« čudovali sa muži. »Hovorí ako mudrc!«<br />

»Dbajme o tohto chlapca. Boh v ňom prebudí proroka.«<br />

Keďže Ježiš neprichádzal, začali so svojimi rozhovormi.<br />

No jeden spomedzi nich sa rozhliadal okolo seba, až kým<br />

na druhej strane, v chlapčenskom kútiku, neobjavil Ježiša,<br />

ktorého akoby zahaľoval svetlý jas.<br />

»Ako len svietia jeho kučery!« pomyslel si. Ale to, čo<br />

žiarilo, nebola zlatohnedá farba vlasov.<br />

Učenec šiel potichu na tú stranu a dotkol sa Ježišovho<br />

ramena. Chlapec natešene vyskočil, pozdravil sa a bol<br />

ochotný ihneď ísť s učencom. Rabín sa však začudovane<br />

díval.<br />

»Čím sa mohlo previniť toto dieťa, ktoré tak ticho sedelo<br />

pri jeho nohách? Teraz ho vykázali s chrámu!«<br />

Ale jeho údiv ešte vzrástol, keď uvidel, že učenec viedol<br />

chlapca za ruku tam, kde sa prerokovávali najdôležitejšie<br />

otázky a že ostatní prerušili svoje rozhovory, aby pozdravili<br />

dieťa. Potom smel Ježiš opäť sedieť na tom mieste ako<br />

v predošlý deň.<br />

Všetci si mysleli, že otázky, ktorými sa dnes zaoberajú,<br />

ďaleko prevyšujú jeho chápanie, a preto sa ho nikto na nič<br />

nepýtal. On však počúval a prijímal to, čo sa mu zdalo<br />

byť dôležité.<br />

Až keď sa muži zdvihli, pretože bol čas obeda, dostal<br />

Ježiš otázku:<br />

16<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

»Prečo si šiel k deťom?«<br />

»Rabbi, bol som tam vykázaný. Vy ste tu ešte neboli<br />

a služobník konal podľa chrámového poriadku.«<br />

»Ty podivuhodné chlapča, prečo si mu nepovedal, že<br />

tu môžeš byť?«<br />

»Nebol by mi uveril; to som videl na jeho tvári. Zdalo<br />

sa mi nedôstojné začínať v Božom dome hádku. Ty si ma<br />

predsa aj tak našiel. Mám z toho radosť.«<br />

»Ak ešte niekedy prídeš, čakaj vonku pri malej bráne,<br />

kým niekto z nás nebude chcieť vstúpiť. S ním potom<br />

vojdeš dovnútra.«<br />

»Ďakujem, rabbi,« šťastne povedal Ježiš.<br />

Všetci sa tešili, že chlapec teraz bude opäť s nimi. Aj<br />

keď nehovoril, z jeho očí, plných očakávania, vyžarovalo<br />

niečo, čo ovplyvňovalo myslenie učencov. Dvakrát si rozmysleli,<br />

skôr než niečo povedali, aby nejakým neuváženým<br />

slovom nespôsobili detskej duši bolesť. To sa im ešte<br />

nikdy nestalo. Hanbili sa priznať si to, ale bolo to tak.<br />

Pre Ježiša boli tieto dni bohaté. Každý z týchto mužov<br />

sa mu snažil urobiť ešte nejakú osobitnú radosť. Všimli<br />

si už, že sa to nedá dosiahnuť nejakou malichernosťou.<br />

Ktosi priniesol dieťaťu nádherné ovocie.<br />

»Ďakujem ti, rabbi,« riekol Ježiš. »Matka sa poteší.«<br />

»Nechceš ovocie? Prečo ho nezješ sám?«<br />

»Rabbi, matka bude mať z neho väčšiu radosť než ja.«<br />

Keď mu však ukázali náčinie, ktoré sa používalo pri<br />

vznešených slávnostiach, alebo vzácne staré spisy, vtedy<br />

detské oči zažiarili a z chlapcovho pohľadu sálala blaženosť.<br />

Najvyšší kňaz chcel tieto oči ešte zvlášť rozjasniť:<br />

»Počuj, Ježiš, v posledný deň slávnosti, keď sa ľudia<br />

budú už rozchádzať, môžeš sa so mnou na chvíľu pozrieť<br />

do najsvätejšej svätyne,« prisľúbil tajuplne.<br />

»Do Božieho príbytku na zemi?« pýtal sa Ježiš takmer<br />

bez dychu od očakávania.<br />

»Áno, dieťa, do Božieho príbytku medzi ľuďmi!« potvrdil<br />

kňaz a premýšľal: ako málo myslíme ešte na poslanie<br />

a ako nám zovšednie i sama svätosť.<br />

PRIŠIEL POSLEDNÝ DEŇ. Pútnici naposledy smeli spoločne<br />

spievať žalmy a odriekať modlitby. A hneď zatým<br />

náhlivo opúšťali svätyňu, akoby sa už nemohli dočkať odchodu<br />

na cestu k svojim domovom. Bolo krásne slnečné<br />

ráno, priam stvorené na radostné putovanie.<br />

Ježiš stál pri učencoch, z ktorých každý chcel ešte prehodiť<br />

pár slov s dieťaťom.<br />

»Nechcel by si sa aj ty stať učencom Písma, Ježiš?« pýtali<br />

sa ho.<br />

»Radšej nie. Budem tesárom,« zaznela pokojná odpoveď.


T É M A<br />

»Tesárom! Ako to? Prečo sa chceš<br />

venovať remeslu, ty, ktorý si stvorený<br />

na celkom iné veci?«<br />

»Musím nahradiť otca, keď nám<br />

už onedlho bude vzatý,« oznamoval<br />

chlapec vážne. »Potom nebudem mať<br />

čas na nič iné.«<br />

»Ježiš, uváž, čo znamená byť učencom<br />

Písma, kňazom. Stále sa môžeš<br />

modliť vo svätyni!«<br />

»Modliť sa môžem aj v dielni pri<br />

svojej práci,« odvetil Ježiš. »Ako učenec<br />

Písma by som však musel hovoriť<br />

mnohé, čo nie je pravdivé.<br />

A to nemôžem.« –<br />

Najvyšší kňaz zbadal, že zhromaždenie<br />

sa už rozišlo, sviece zhasli.<br />

Vzal chlapca za ruku a zaviedol ho<br />

k závesu, ktorý uzatváral najsvätejšiu<br />

svätyňu. Na oboch spočívalo posvätné<br />

mlčanie.<br />

Najvyšší kňaz odsunul záves stranou.<br />

Chcel odkryť len akúsi štrbinu,<br />

ale stalo sa, akoby neviditeľné ruky<br />

urobili ostatné. Oči chlapca sa zväčšili<br />

a rozšírili. Klesol na kolená. Premožený<br />

tým, čo sa prihodilo jeho<br />

spolupôsobením, ale bez jeho vedomia,<br />

položil staručký najvyšší kňaz<br />

svoje ruky na svetlú hlavu.<br />

»Boh nech ťa žehná a ochraňuje!«<br />

Z trasúcich sa pier zaznelo požehnanie.<br />

Keď sa Ježiš po niekoľkých okamihoch<br />

zdvihol a záves sa zatiahol,<br />

sklonil sa k starcovej ruke, ktorá ho<br />

požehnala a pobozkal ju. Potom ľahkým<br />

krokom opustil chrám.<br />

Najvyšší kňaz však kráčal späť<br />

k ostatným; jeho tvár zjasnene žiarila.<br />

Nemohol hovoriť o tom, čo napĺňalo<br />

jeho dušu.<br />

Ostatní ale donekonečna rozprávali<br />

o podivuhodnom dieťati. Chlapcova<br />

prítomnosť bola pre všetkých<br />

korunou slávnosti.<br />

O niekoľko dní neskôr zomrel najvyšší<br />

kňaz, ktorého dieťa priviedlo<br />

do Božej prítomnosti.<br />

NEČAKANÉ VÍŤAZSTVO<br />

pohľadu dnešnej historickej vedy<br />

Z možno len ťažko zdôvodniť, ako<br />

je možné, že sa na učenie Ježiša z Nazaretu<br />

nezabudlo už krátko po jeho<br />

smrti. V čase, keď tohto potulného<br />

kazateľa odsúdila rada židovských<br />

veľkňazov na smrť za rúhanie voči<br />

Bohu, len málokto mohol predpokladať,<br />

že z malej skupinky jeho stúpencov<br />

vzíde veľké svetové náboženstvo.<br />

Rímsky zmocnenec v Judei, Pilát, si<br />

nad ním umyl ruky a vydal ho na<br />

smrť. Ježiš sa stal obeťou dvojakej<br />

nenávisti. Nenávideli ho vtedajší náboženskí<br />

predstavitelia, ktorí sa obávali<br />

oslabenia svojho vplyvu. A stal<br />

sa aj terčom zlosti odbojných skupín,<br />

ktoré si predstavovali kráľa Židov<br />

ako vojvodcu a pre nejaké „kráľovstvo<br />

nebeské“ im chýbalo pochopenie.<br />

Ježišovo učenie navyše pravoverných<br />

Židov pobúrilo – nikto<br />

nemohol beztrestne porušovať prísne<br />

ustálené zvyky a prikázania. On to<br />

robil – uzdravoval chorých v sobotu,<br />

pranieroval zlozvyky farizejov, hovoril<br />

o Bohu dôverným spôsobom –<br />

nazýval ho „Otče“. Odmietol surové<br />

popravy ukameňovaním a namiesto<br />

toho nabádal k odpusteniu. To bolo<br />

pre vtedajšiu spoločnosť príliš. Rovnaká<br />

nenávisť ako na Ježiša však<br />

striehla aj na skupinku jeho spoločníkov<br />

a stúpencov. Verejne sa prihlásiť<br />

k tomuto „bludnému učeniu“<br />

znamenalo stať sa vydedencom. Po<br />

temnom období zúfalstva však prichádza<br />

neuveriteľná správa: „Ježiš<br />

žije!“ Podľa evanjelií to bola vlastne<br />

len táto jediná udalosť, ktorá zmenila<br />

chod dejín.<br />

VZKRIESENIE?<br />

„…a tretieho dňa vstal z mŕtvych“.<br />

Pri týchto slovách nejednému skeptikovi<br />

prebehne po tvári úsmev. Aj<br />

v okruhu Ježišových najbližších sa<br />

správa o údajnom zmŕtvychvstaní<br />

stretla s pochybnosťami. Učeníkov<br />

podľa evanjelií presvedčilo nakoniec<br />

len to, že mohli s Ježišom hovoriť. Ak<br />

by bola správa o zmŕtvychvstaní iba<br />

vymyslenou báchorkou, rýchlo by sa<br />

na ňu zabudlo. Muselo sa stať niečo<br />

skutočne mimoriadne, čo zmenilo<br />

životy učeníkov. Človeku, ktorý je<br />

otvorený poznatkom o duchovnom<br />

svete, nebude ťažké pochopiť, že Ježiš<br />

sa k učeníkom mohol vrátiť po smrti<br />

jediným spôsobom – vo svojom záhrobnom,<br />

nie hrubohmotnom tele.<br />

Učeníci ho videli – lebo boli v tej<br />

dobe pripravení, aby ho dokázali vidieť<br />

svojím duchovným zrakom. Ježišova<br />

prítomnosť<br />

im dala<br />

istotu, že smrť<br />

nie je konečná<br />

zastávka, iba<br />

p r e s t u p n á<br />

stanica na<br />

ceste bytím.<br />

Až od týchto<br />

udalostí je<br />

pre nich Ježiš<br />

skutočne znovuzrodený.<br />

Roman Levický<br />

17<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


F O T O R E P O R TÁ Ž<br />

JERUZALEM<br />

SINAJSKÁ PÚŠŤ<br />

18<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


GENEZARETSKÉ JAZERO<br />

19<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


T É M A<br />

STRETNUTIE S JÁNOM KRSTITEĽOM<br />

V POKOJI UPLYNULO niekoľko rokov.<br />

Jeden z pomocníkov pomáhal s niekoľkými učňami na<br />

vzdialenejšej stavbe. Boli preč jeden celý týždeň. Unavení,<br />

ako vždy, vrátili sa naspäť.<br />

Po prijatí svojej mzdy sa neponáhľali do svojich domovov<br />

ako inokedy, ale bežali za Ježišom, ktorému mali porozprávať<br />

niečo dôležité.<br />

»Majster,« vzrušene začal pomocník, »počuli sme, že<br />

v Izraeli povstal nejaký prorok. Chodí po krajine a káže.«<br />

Prorok? Ježiš zbystril sluch.<br />

»Videli ste ho?«<br />

»Nie, je na druhej strane Jordánu, vzdialený od nás niekoľko<br />

dní cesty. Ľudia sa však k nemu hrnú zblízka i zďaleka.<br />

Keď sa vracajú, sú celkom naplnení jeho slovami.<br />

Hovoria, že káže mocne a nie ako učenci Písma.«<br />

Viac už tovariš nevedel povedať, hoci Ježiš by o tom ešte<br />

rád niečo počul.<br />

»Nie ako učenci Písma!« tieto slová mu už nedali pokoj.<br />

Zvestuje tento prorok skutočne Boha, alebo len ľudskú<br />

múdrosť v inej podobe, než ako sa doteraz podávala? Či<br />

by Ježiš mohol nájsť odpoveď na svoje otázky?<br />

Dňom i nocou musel Ježiš myslieť na proroka. Ak prišiel<br />

niekto z okolia, tak sa ho vypytoval. Každý o ňom vedel<br />

niečo nové. Po niekoľkých mesiacoch prišla zvesť: prorok,<br />

ktorý sa volá Ján, krstí teraz na brehu Jordánu.<br />

Stále naliehavejšie sa v Ježišovi vynárala požiadavka, aby<br />

ho sám počul a sám videl. Najmä v noci nadobúdal vo svojej<br />

duši istotu, že stretnutím s týmto mužom dostane jeho<br />

život zmysel. Vnútorne cítil, akoby stále niečo očakával.<br />

Malo to čakanie teraz skončiť?<br />

V dielni sa bez neho zaobišli. Doma by však istotne nikomu<br />

nechýbal okrem Miriam. Mohol sa odvážiť raz, asi<br />

na dva týždne opustiť domov. Najprv ale musel hovoriť<br />

s matkou. Či ho len pochopí?<br />

KEĎ VEDEL, že je vo svojej izbe sama, vstúpil k nej. Bolo<br />

to niečo také nezvyčajné, že sa Márii rozbúchalo srdce. Čo<br />

chcel syn? Vyzeral neobyčajne vážne!<br />

»Matka, milá matka, teš sa so mnou!« začal Ježiš v zriedkavom<br />

rozrušení.<br />

»Myslím, že nájdem odpoveď na všetky svoje otázky.«<br />

Matka sa začudovane pozerala na svojho nevypočítateľného<br />

najstaršieho syna. Toto neočakávala.<br />

On jej však rozprával o prorokovi, ktorý prechádza judskou<br />

krajinou.<br />

Jeden zo susedov práve teraz priniesol spoľahlivú správu,<br />

že Ján krstí pri Jordáne neďaleko Jeruzalema. On, Ježiš, sa<br />

20<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

chce ihneď vychystať a putovať tam. Sám chce vidieť i počuť.<br />

Je presvedčený, že tento Ján mu bude môcť zodpovedať<br />

všetky otázky.<br />

Márii sa plán nepozdával. Povedala to priamo.<br />

»Odjakživa si bol hĺbajúcim blúznivcom, ktorý sa nechcel<br />

dobrovoľne podriadiť náukám kňazov. Teraz prichádza<br />

niekto tebe podobný a ty hneď chceš bežať za ním.«<br />

Mária mala vážnu obavu nielen o duševné blaho syna,<br />

ale ešte viac o to, aby z tohto počínania nevznikli spory<br />

s kňazom a nepríjemnosti v obci.<br />

»Pamätaj, syn môj, my musíme žiť! Nesmieme si nikoho<br />

znepriateliť.«<br />

»Matka, moja duša má tiež právo žiť a teraz, teraz hladuje!«<br />

Ježiš to zo seba vyrazil ako volanie o pomoc.<br />

»Nemusíš hneď na všetko používať také silné slová!«<br />

odbila ho matka.<br />

»Ak tvoja duša hladuje, usilovnejšie navštevuj bohoslužby.<br />

Pôjde s tebou ešte niekto z obce?«<br />

»Najradšej by som šiel celkom sám,« povedal syn. »Nechcel<br />

by som o tom s nikým iným hovoriť.«<br />

»Keby žil ešte otec, iste by ti vyhovoril tieto myšlienky,«<br />

nepremyslene namietala Mária, len aby niečo povedala;<br />

pretože Jozef by pravdepodobne stál na strane Ježiša a Ježiš<br />

to vedel.<br />

»Otec by určite išiel so mnou. Teraz idem sám. V dielni<br />

som všetko zariadil tak, že na krátky čas môžem byť ľahko<br />

nahraditeľný. Maj sa dobre, matka!«<br />

»Chceš predsa len ísť, aj napriek tomu, že vidíš ako ma to<br />

trápi?« zvolala matka. »Aký si zanovitý, napriek tvojej nežnej<br />

povahe. Človek si myslí, že ťa možno viesť podľa ľubovôle,<br />

no len čo ide o tvoju ›dušu‹, poslušnosť odmietaš.«<br />

»A nemá to tak byť? Či nie sme za svoje duše zodpovední<br />

úplne sami? Matka, nerob zbytočne sebe i mne ťažké srdce.<br />

Idem a čoskoro sa zase vrátim. Koľko pekného budem potom<br />

môcť porozprávať!«<br />

Zarazenej matke priateľsky ešte raz kývol na pozdrav<br />

a potom svojím pružným krokom, aký nikto iný nemal,<br />

naozaj odišiel.<br />

Mária sa pozerala za ním. Hnev nad jeho neústupčivosťou<br />

rýchlo pominul, keď blaženým pohľadom sprevádzala<br />

jeho postavu a jeho ľahkosťou sa nadnášajúcu priamu<br />

chôdzu. Cítila dokonca radosť, že od seba odhodil prílišnú<br />

mäkkosť a stal sa pevným mužom, ktorý vie, čo chce.<br />

JEŽIŠ KRÁČAL K JORDÁNU. Jeho duša, nerušená ľudskou<br />

vravou a prácou, sa doširoka otvorila, aby mohla<br />

všetko prijímať. Všetko okolo rozprávalo o Bohu: slnečný<br />

jas, zeleň lúk, modravosť vzdialených hôr, spev vtákov<br />

a kvitnúce kvety! Aké krásne bolo stvorenie tam, kde sa


T É M A<br />

ľudia netlačili do popredia a nepovažovali sa za takých<br />

nekonečne dôležitých.<br />

Po dvoch dňoch došiel Ježiš k Jordánu, v ktorého vodách<br />

sa zrkadlilo slnko a modrá obloha. Musel sa obrátiť na juh,<br />

to sa už dozvedel.<br />

Čím ďalej sa dostával, tým viac ľudí sa k nemu pridružovalo.<br />

Zástupy prichádzali z každej osady, z každého bočného<br />

údolia. A všetci títo ľudia smerovali k Jánovi.<br />

Všade vôkol bolo skutočne toľko duší, ktoré hľadajúc<br />

túžili po Bohu? Predsa len ľudia nie sú takí skazení, ako<br />

sa to Ježišovi dosiaľ javilo. Pravda, čoskoro si všimol, že<br />

k zástupu sa pripájalo mnoho zvedavcov a to ho bolelo. Tí<br />

totiž narušovali spoločné zbožné napredovanie iných; to<br />

sa dalo zreteľne cítiť.<br />

Ježiš sa držal bokom, ako to len bolo možné. Ale nemohol<br />

zostať nenápadný. Obklopovalo ho Svetlo. Svetlo vyžarovalo<br />

z neho. Čím bližšie prichádzal zástup k miestu, kde<br />

Ján krstil, tým hustejšie boli davy ľudí. Prúdili sem a tam,<br />

a noví prichádzajúci si museli kliesniť cestu.<br />

Potom stál Ježiš takmer celý deň na jednej malej vyvýšenine<br />

a díval sa. Čo vlastne očakával? Ako si predstavoval<br />

proroka Najvyššieho?<br />

Ten, ktorý stál tu pri Jordáne, bol muž strednej postavy,<br />

vznešeného výzoru. Bol chudý; jeho údy zahaľovalo jednoduché<br />

vlnené rúcho. Okolo bedier bol prepásaný povrazom.<br />

Jeho oči sa podobali slnku a jeho slová zaznievali<br />

do diaľav v neobyčajnom súzvuku, bez toho, žeby sa musel<br />

nejako zvlášť namáhať.<br />

Čo Ježiš z týchto priviatych slov začul, vrylo sa hlboko do<br />

jeho duše a prinieslo odpoveď na mnohé z jeho otázok.<br />

V nasledujúci deň sa pevne rozhodol: »Musím sa dať<br />

pokrstiť, až potom budem o krok bližšie k svojmu neznámemu<br />

cieľu.«<br />

S týmto rozhodnutím si Ježiš začal kliesniť cestu zástupmi<br />

ľudí. Pretože nepoužíval silu a len niekoľkokrát<br />

priateľsky poprosil, trvalo mu celý deň, kým sa dostal do<br />

blízkosti Jánových učeníkov dbajúcich na poriadok.<br />

Ján práve pokrstil posledných, a už v diaľke sa ukazovali<br />

nové zástupy.<br />

Tu zostúpil k Jordánu aj Ježiš. S dušou, naplnenou takou<br />

túžbou, až mu išlo temer roztrhnúť hruď. Ján, ktorému<br />

bolo dané, aby rozoznal hodnotu každého prosiaceho,<br />

videl v Ježišovi niekoho, s kým sa dosiaľ nikdy nestretol:<br />

niekoho úplne čistého! Toho predsa nemohol krstiť! Aký<br />

hriešny si pred ním pripadal!<br />

Svoje myšlienky vyjadril slovami:<br />

»Pane, neprináleží mi krstiť ťa! Ja teba musím poprosiť<br />

o krst.«<br />

Ježiš povedal pevne a rozhodne: »Prosím ťa o krst, Ján!«<br />

A Krstiteľ splnil jeho prosbu.<br />

Vtom spadol závoj z Ježišovho duchovného zraku: videl,<br />

kto je a prečo bol poslaný na Zem. Zatiaľ čo voda z Krstiteľovej<br />

ruky perlila jeho čelo, Ježiš si ticho pre seba šepkal:<br />

»Ja som to!«<br />

Nebolo to pomalé sebauvedomovanie, ale Ježiš pred sebou<br />

náhle uvidel ako bleskom osvetlené všetko, čo bolo<br />

v jeho duši otázkou.<br />

Pozrel sa na Krstiteľa: jeho črty mu boli naraz dôverne<br />

známe. »Hľa, Boží posol medzi ľuďmi!« zaznelo v jeho duši.<br />

Podivuhodné bolo, že aj Krstiteľ mal podobné prežívanie: konečne<br />

človek, ktorý ho chápe! Keby si ho len smel ponechať<br />

pri sebe! Ale sotva sa toto prianie prebudilo, Ježiš videl, že si<br />

ho musí odoprieť. Krstiteľ mal pôsobiť na inom mieste.<br />

Lenže aj Jána napĺňala tá istá túžba:<br />

»Pane, dovoľ mi ísť s tebou!« prosil.<br />

Ježiš však nesmel privoliť. Bolo mu ťažko odmietnuť prosiaceho.<br />

Ján pochopil bez ďalších slov. Mĺkvo sklonil hlavu.<br />

Vymenili si ešte jeden hlboký pohľad, ktorý akoby prenikal<br />

až do duší, a potom sa Ježiš obrátil a šiel. Prichádzali nové<br />

zástupy, pred ktorými chcel uniknúť.<br />

Nastúpil cestu do odľahlejších krajov. Kam? To mu bolo<br />

ľahostajné, nech je to len podľa možnosti z dosahu táravých<br />

ľudí! So svojimi myšlienkami musel byť sám!<br />

Mierny večerný vánok ho hladil. Zdalo sa mu, že ho zahaľujú<br />

tiché zvuky: »Ty si môj syn!«<br />

Hovoril k nemu skutočne Boh? Alebo sa len príliš hlboko<br />

započúval do svojej duše? Vedel, že bol Synom Božím,<br />

časťou Pravečného, ktorého prítomnosť ustavične cítil. Bol<br />

s ním nerozlučne spojený. Preto jeho vedenie o Bohu bolo<br />

iné, ako vedenie učencov Písma. Nemohol im zazlievať, že<br />

často povedali niečo nesprávne: boli to iba ľudia!<br />

Teraz videl, že bol celkom iného druhu, ako tí, ktorých nemohol<br />

pochopiť. Nespájalo ho s nimi nič, iba hrubohmotné telo,<br />

ktoré väčšinou pociťoval ako obal, často však tiež ako príťaž.<br />

Jedno vyplývalo z druhého. Jedna odpoveď nasledovala<br />

za druhou. Takmer sa ho zmocňoval závrat pred krištáľovou<br />

jasnosťou, ktorá teraz napĺňala jeho ducha. Vyšli<br />

hviezdy; mesiac vrhal na jeho chodník mierne svetlo.<br />

Ježiš ešte raz hovoril s Jánom a potom celú noc putoval<br />

smerom k Nazaretu. Ani to nespozoroval. Bol príliš naplnený<br />

všetkým, čo sa teraz naňho valilo. Vedel, že teraz stojí<br />

pred svojou vlastnou úlohou. Tichý život pri práci v dielni<br />

bol navždy preč. Ešte raz sa chcel vrátiť do domu, ktorý až<br />

dosiaľ nazýval svojím domovom.<br />

Potom sa však musia uvoľniť zväzky, ktoré ho spájali<br />

s matkou, súrodencami, pomocníkmi a susedmi. Väčšinou<br />

ich pociťoval ako tiesnivé!<br />

Mária bude žialiť. Na to už teraz nemôže brať ohľad.<br />

Svoju cestu mal predznačenú. Nemohol si dosť rýchlo vytvoriť<br />

pokoj, ktorý by mu dovolil nájsť svoju úlohu.<br />

21<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


K U LT Ú R A<br />

Malé oázy pokoja<br />

to by v dnešnom zhone nehľadal<br />

miesto, kde si môže stíšiť<br />

K<br />

myseľ, v pokoji utriediť myšlienky,<br />

možno porozmýšľať o náročnom<br />

rozhodnutí? Áno, môžeme si takýto<br />

priestor vytvoriť aj doma, no človeka<br />

to predsa ťahá k ľuďom a niekedy<br />

ich blízkosť jednoducho potrebuje.<br />

Nemusia spolu ani hovoriť,<br />

ani sa poznať.<br />

Všimli ste si, ako málo takýchto<br />

miest dnes nachádzame? Nie hlučné,<br />

ale príjemné, pokojné…<br />

Je tu však niekoľko miest, čajovní,<br />

v ktorých sa takáto oáza pokoja<br />

nájsť dá. Nie je ich veľa, ale sú.<br />

Človek tam vojde a hneď akosi vie,<br />

že je na správnom mieste.<br />

Tancujúci plamienok sviečky, nevtieravá<br />

vôňa, v pozadí pekná hudba,<br />

horúca para vznášajúca sa nad šálkou<br />

chutného čaju. Aj moc byliniek<br />

tejto Zeme má svoje čaro. Myšlienky<br />

sa upokojujú, myseľ sa necháva viesť<br />

pohybom ducha, pomaly sa pred<br />

vnútorným zrakom striedajú témy,<br />

ktoré sú ukryté hlbšie, než je to zvyčajné<br />

a všedné. Život? Vzťahy? Osud?<br />

Zdravie? Hľadanie odpovedí?<br />

V niektorých čajovniach si môžeme<br />

vypočuť aj prednášky, alebo<br />

diskusie napríklad aj o zdraví.<br />

Vonkajšia aj vnútorná rovnováha –<br />

čudovali by ste sa, koľkí ľudia ju hľadajú!<br />

Vnútro ľudí je často smädné<br />

po harmónii, mieri, po úprimnej<br />

radosti. Takisto po poznaní. Že sa<br />

k tomu málokto nahlas prizná, vôbec<br />

neprekáža, v takejto čajovni sa o tom<br />

dá výborne „spoločne mlčať“.<br />

Ako dobre, že si to pekné, ľudské<br />

v človeku má kde oddýchnuť. A potom<br />

môže ísť ďalej.<br />

Ján Spišiak<br />

22<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


K U LT Ú R A<br />

Čajovňa pod Hradom - Trenčín<br />

Čajovňa Symetria - Bratislava<br />

Čajovňa Hrad - Levice<br />

Čajovňa Dobrá myseľ - Žilina<br />

Čajovňa Akaši - Brezno<br />

Čajovňa Nezábudka - Čadca<br />

Čajovňa Nezábudka - Čadca<br />

Čajovňa Mima - Zvolen<br />

Čajovňa Mima - Zvolen<br />

Čajovňa Biela Ľalia - Bratislava<br />

23<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


R OZ H O V O R<br />

Pútnik krajinou<br />

Príroda mi pomohla k uzdraveniu – chcem jej to vrátiť<br />

Kaplnky, kríže pri cestách, kríže zmierenia, prastaré aleje a storočné stromy, studničky aj kľukaté cestičky – všetky tie drobné<br />

pamiatky v krajine sú odkazom našich predkov, ktorí verili v ich hlboký duchovný význam. Miestopisec Ján Kadlec z Olomouca im<br />

trefne hovorí „galéria pod širokým nebom“. Na svojich cestách za ich poznaním sa stal pútnikom, ktorý v krajine objavuje to, čo<br />

iní považujú buď za samozrejmosť, alebo čo jednoducho prehliadajú. Po tom, ako mu liečivá voda z jednej studničky pomohla<br />

k uzdraveniu z ťažkej choroby, má nutkanie prírode splatiť dlh a sprostredkovať ľuďom pohľad do minulosti, skrz ktorý by znovu<br />

mohli nájsť vzťah k prírode, ktorý bol kedysi samozrejmosťou. S denníkom a fotoaparátom putuje po krajine už šesť rokov…<br />

J a som taký pútnik Európou, pútnik<br />

životom. Narodil som sa na Žitnom<br />

ostrove, v dedinke, ktorá sa dnes<br />

volá Kalinkovo, pri Bratislave. Keď<br />

som mal asi rok, rodičia sa odsťahovali<br />

na Severnú Moravu do dedinky<br />

Jiříkov. Dedina je známa vďaka<br />

môjmu bývalému spolužiakovi fotografovi<br />

Jindřichovi Štreitovi, ale<br />

aj z filmu Divoké včely, ktorý presne<br />

zodpovedá drsnému obrazu tej dediny…<br />

SG: Vaši rodičia ale pochádzajú<br />

z Rumunska…<br />

Rodičia boli Slováci, ktorí žili<br />

v rumunských horách, východne od<br />

mesta Oradea. To bola taká enkláva,<br />

kde žilo asi tridsaťtisíc Slovákov. Po<br />

vojne veľká časť z nich sa na výzvu<br />

Československej republiky vrátila<br />

späť do vlasti a usídlila sa tu. Môj<br />

otec odišiel od rodiny ako prvý, za<br />

ním ešte dvaja bratia, ostatní zostali.<br />

Mamin dedo predal hospodárstvo,<br />

všetok majetok naložili do vagóna<br />

a tiež sa odsťahovali na Slovensko.<br />

24<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Rodičia sa spoznali až na južnom<br />

Slovensku – tam sa aj vzali.<br />

SG: Kde sa cítite byť doma?<br />

Napriek tomu, že bývam v Olomouci,<br />

doma sa cítim byť v krajine<br />

môjho detstva – pretože keď som<br />

bol dosť vážne chorý, potreboval<br />

som sa tam vrátiť – takže doma som<br />

na Sovinecku, na Morave.<br />

SG: Ako to vlastne začalo, že ste si<br />

začali všímať drobné prvky v krajine,<br />

zapisovať si o nich, fotiť ich?<br />

Chcel som poznať sovinecký kraj,<br />

začal som po ňom chodiť a naraz som<br />

zistil, že miesta, ktoré poznám desaťročia,<br />

začínam vidieť inými očami –<br />

práve cez tie miesta krížov som si viac<br />

všímal súvislostí. Postupom času som<br />

si začal obstarávať literatúru a oslovovať<br />

pamätníkov, ktorí tam žijú.<br />

SG: Vy však neputujete len po sovineckom<br />

kraji, máte zmapovaný rad<br />

ďalších dedín. Čo vás všetko zaujíma,<br />

keď chcete poznať nejakú dedinu?<br />

Vždy sa najskôr pozriem do máp,<br />

chcem poznať jej kataster, takže<br />

s mapou pešo prechádzam všetky<br />

zaujímavé miesta. Chodenie krajinou<br />

sa mi už stalo drogou – chodím<br />

za každého počasia. Vždy sa snažím<br />

navštíviť nielen tie známe alebo zachované<br />

miesta, ale aj miesta, kde<br />

niečo stávalo v minulosti a už to<br />

tam nie je. Verím, že aj tieto miesta<br />

si zachovávajú ducha, že je tam zachovaná<br />

nejaká pamäť.<br />

SG: Ako pátrate po informáciách,<br />

ako viete, koho v dedine osloviť? Idete<br />

na to cez starostu?<br />

Je to rôzne. Sú aj dediny, kde<br />

nemajú obecný úrad. Pokiaľ tam<br />

je, dajú mi niekedy k dispozícii<br />

kroniky či iné materiály, z ktorých<br />

čerpám, alebo aj tipy na starších<br />

ľudí, ktorí majú nejaký vzťah<br />

k minulosti – tých potom skúšam<br />

navštíviť. V menších dedinách<br />

zájdem napríklad do krčmy alebo<br />

do obchodu a pýtam sa – a ľudia<br />

mi poradia.


R OZ H O V O R<br />

SG: Aké je to rozprávať sa s tými<br />

ľuďmi?<br />

Vybavuje sa mi napríklad pán Johanes<br />

z Lošova, ktorý mi rozprával<br />

nielen o zničení drevených Božích<br />

múk v päťdesiatych rokoch, ale<br />

veľa mi povedal aj o svojom živote.<br />

A myslím si, že to boli veci, ktoré<br />

nepoznali ani ľudia z jeho najbližšieho<br />

okolia. Spomínam si na príbeh<br />

jedného osemdesiatročného dedka<br />

z Brníčka. Ten mi v teplákoch a gumákoch<br />

rozprával na svojom dvore<br />

príbehy, ktoré sa udiali v jeho detstve.<br />

Napríklad príbeh mladej devy,<br />

dcéry miestneho lekára, ktorá sa<br />

utopila v rieke Oskave. My sme potom<br />

na cintoríne našli jej hrob. Do<br />

tej doby sme si mysleli, že ten dedko<br />

je už trochu popletený. Ale našli<br />

sme potom všetko, čo sme podľa<br />

jeho rozprávania hľadali.<br />

SG: Kedy a prečo začali ľudia stavať<br />

kríže?<br />

Tie najstaršie v hanáckej krajine –<br />

sú kríže zmierenia. Stoja na miestach<br />

nejakého nešťastia, vraždy, alebo<br />

niečoho podobného – nevieme ich<br />

presne datovať. Takže často u nich<br />

býva napísané rozpätie od 15. do<br />

17. storočia. Kríže zmierenia stavali<br />

vrahovia, museli na nich vlastnoručne<br />

vytesať nástroj, ktorým svoju<br />

obeť zabili. Na krížoch tak nájdeme<br />

vytesané sekery, nože… hovorí sa, že<br />

vrah – pokiaľ to rodina obete dovolila<br />

– musel celú noc v zrebnej košeli<br />

ležať na mieste, kde svoju obeť zabil<br />

a prosiť o odpustenie. Tak mohol byť<br />

ušetrený trestu smrti…<br />

SG: Čo ďalšie pamiatky, Božie muky,<br />

kaplnky alebo sochy?<br />

Ľudia ich veľmi často stavali<br />

z vďačnosti. Podľa toho, čo počúvam<br />

z rozprávania, alebo čo pozorujem<br />

v krajine, ľudia boli predtým<br />

bežne zvyknutí ďakovať. Na jar šli<br />

do polí a ďakovali Pánu Bohu za to,<br />

že budú mať úrodu, potom ďakovali<br />

za to, že mali úrodu, ďakovali za<br />

to, že sa im narodilo dieťa, za to, že<br />

boli zachránení v nejakej núdzi, stavali<br />

napríklad sochy z vďačnosti za<br />

uzdravenie seba alebo svojich blízkych.<br />

Oni tú vďaku potrebovali nejako<br />

zhmotniť, preto stavali kríž, sochu,<br />

potom vlastne mali veľmi silný<br />

citový vzťah k tomuto miestu. Celá<br />

ich rodina potom toto miesto uznávala<br />

– to dnes už zrejme tiež nie je.<br />

SG: Okrem všetkých tých pamiatok,<br />

dodnes dochovaných, ale aj tých,<br />

ktoré poznáme už len z rozprávania,<br />

zostali v pamäti ľudí príbehy, o ktorých<br />

už bola reč, ale napríklad aj<br />

rozprávky, povesti o prírodných bytostiach<br />

– vodníkoch, vílach, ohnivých<br />

mužoch…<br />

Mnohé z tých príbehov pochádzajú<br />

ešte z čias, keď plnili nejakú<br />

spoločenskú funkciu. Ochrannú<br />

alebo varovnú… Mňa zaujíma ešte<br />

aj tá omnoho staršia doba, keď tu divočinou<br />

behal pračlovek. On vnímal<br />

celú prírodu ako živú bytosť – kamene,<br />

stromy – všetko okolo neho<br />

bolo živé – rozprával sa s vtákmi,<br />

počúval šumenie vetra. Niektorí<br />

mali také schopnosti, že počuli prírodu<br />

spievať a potom to dokázali<br />

odovzdať ďalej – v piesňach, príbehoch<br />

alebo legendách. Niektorí ľudia<br />

to dokázali aj neskôr – napríklad<br />

básnici. Vtedajší človek tie bytosti<br />

určite aj videl, takže existujú. Indiánsky<br />

náčelník Seattle hovorí: „Sme<br />

časťou zeme a ona je časťou nás.“<br />

SG: A čo vaše zázračné uzdravenie<br />

zo studničky?<br />

To sa musíme znovu vrátiť na začiatok,<br />

keď som sa snažil spoznať<br />

obce sovineckého panstva. Keď som<br />

prechádzal jeho zalesnenou krajinou,<br />

našiel som medzi Rýžovišťom<br />

a Veverím miesto, kde stávala nejaká<br />

púťová kaplnka. Mal som pocit,<br />

že keď ľudia chodili na procesiu,<br />

na to miesto za uzdravením, zrejme<br />

chodili k nejakej studničke. Hovoril<br />

som si, že tam niekde musela byť<br />

voda. A potom som pod tou kaplnkou<br />

– dnes zničenou – našiel v lese<br />

ďalšiu kaplnku, drevenú, ktorá má<br />

pod oltárom studňu. A tam bola ta<br />

zázračná voda, ktorá ma uzdravila.<br />

Takže ja som našiel v kraji miesto,<br />

ktoré mi veľmi pomohlo, a teraz by<br />

som to vlastne mal tomu kraju nejako<br />

vrátiť. Snažiť sa ľuďom ukázať,<br />

že je krásny a povedať im, aby ho<br />

neničili.<br />

S Jánom Kadlecom sa zhovárala Marie Šuláková<br />

Ján Kadlec<br />

„Ja som pôvodne strojár preškolený na<br />

stavbára. Vždy ma zaujímala moravská vlastiveda.<br />

Som taký ten čitateľ rôznych vlastivedných<br />

zborníkov, zberateľ starých i nových<br />

máp, chodím po krajine, zaujímajú ma<br />

pamiatky a príbehy. Raz som si povedal, že<br />

skúsim niečo napísať o Sovinecku. A zistil<br />

som, že na to je treba mať nejaké vzdelanie,<br />

znalosti. A pretože som bol na invalidnom dôchodku, trúfol som si na<br />

denné štúdium na katedre histórie Univerzity Palackého v Olomouci.“<br />

25<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


KRÍŽE, KAPLNKY A INÉ<br />

VÝZNAMNÉ MIESTA<br />

VO VOĽNEJ KRAJINE<br />

šetko má svoje vyžarovanie.<br />

V Majú ho ľudia, zvieratá aj rastliny,<br />

žiari aj naša Zem. Vyžarovanie<br />

krajiny nie je rovnomerné, v určitých<br />

vzdialenostiach od seba môžu<br />

niektorí ľudia vnímať bodové alebo<br />

pásmové vyžarovanie síl. Keď budeme<br />

schopní rozlíšiť kvalitu žiarení,<br />

rozpoznáme žiarenia astrálne<br />

a duchovné.<br />

Ľudia s jemnejším cítením už za<br />

dávnych čias nachádzali určité miesta,<br />

ktoré na nich v starostiach a problémoch<br />

pôsobili upokojujúco. Z pohanských<br />

dôb pochádza uctievanie<br />

bytostí prírody a vtedajších bohov,<br />

ktorých sochy ľudia stavali v centrách<br />

takýchto síl. Zdrojom astrálnych síl<br />

boli tiež studničky s liečivou vodou.<br />

Na takýchto miestach stavali ľudia<br />

väčšie i menšie „duchovné strediská“ –<br />

podľa stupňa vývoja svojho náboženského<br />

názoru na svet. Zatiaľ čo<br />

stavby veľkých náboženských budov<br />

využívalo viac ľudí pri pravidelných<br />

bohoslužbách, účelom drobnejších<br />

stavieb bolo skôr osobné uctievanie,<br />

spomienka alebo poďakovanie za určitú<br />

splnenú prosbu. Sem patria napr.<br />

pamätné kríže na miestach úmrtí<br />

rôznych osôb, Božie muky a sochy<br />

jednotlivých patrónov.<br />

Je otázne, do akej miery prispievajú<br />

tieto stavby k zvýšeniu náboženského<br />

citu ľudí. Dá sa povedať,<br />

že také pamiatky vyžarujú len toľko,<br />

koľko sa do nich vložilo. Všeobecne<br />

majú tieto objekty (kríže na poliach,<br />

„sväté“ obrázky a pod.) len slabé duchovné<br />

vyžarovanie a považujeme<br />

ich za „požehnané“. Drobné náboženské<br />

stavby pôsobia zväčša len do<br />

najbližšieho okolia a na osoby, ktoré<br />

k nim majú osobný vzťah, psychologický<br />

alebo duchovný. Citeľný vplyv<br />

na krajinu a ľudí, ktorý sa prejaví<br />

napríklad zvýšením úrody alebo<br />

zlepšením zbožnosti ľudí, majú až<br />

silnejšie vyžarujúce objekty, kostoly<br />

a iné vysvätené budovy. Cirkvi<br />

26<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Romantická reminiscencia na pohanské<br />

sochy – Radegast na Radhošti<br />

podľa všetkého poznajú význam náboženských<br />

stavieb pre vieru obyvateľstva,<br />

preto sa v nich – kvôli<br />

udržaniu ich duchovného náboja –<br />

najmenej raz za rok konajú omše.<br />

Bez pravidelného duchovného obnovovania<br />

sa hodnota vysvätenia<br />

zníži na úroveň požehnania.<br />

Aj v dnešnej dobe sme hlavne v západnej<br />

Európe svedkami veľkého<br />

záujmu o stavby rôznych kaplniek<br />

a kostolov. Motiváciou k ich stavbe<br />

však nebýva vždy len náboženské<br />

cítenie, je to skôr snaha predviesť<br />

najnovšie moderné umenie.<br />

Celkom zvláštnou kapitolou sú<br />

niektoré pamätné obrazy, kríže<br />

a podobné stavby v poliach či na<br />

rázcestiach. Napríklad na Morave<br />

v minulých storočiach, za vojnových<br />

čias, bolo rozmiestenie krížov<br />

v poliach súčasne geometricky/geograficky<br />

významné, pretože naznačovalo,<br />

kde hľadať tajný vchod<br />

do podzemných chodieb. Mnohé sú<br />

doposiaľ identifikovateľné.<br />

Napokon – pokiaľ budú žiť veriaci<br />

ľudia, bude kríž, kaplnka či obrázok<br />

v poli vyjadrovať ich radosť z viery<br />

a pripomínať ich poďakovanie za<br />

Božiu priazeň.<br />

Rudolf Evanžin<br />

Demokratická Republika Kongo, jedna<br />

z najväčších krajín Afriky, je nesmierne<br />

bohatá na prírodné bohatstvá: má obrovské<br />

zásoby vody a toľko úrodnej pôdy,<br />

ktorá by stačila uživiť desaťnásobok svojich<br />

obyvateľov. Životné pomery veľkej<br />

časti obyvateľstva však tomu nenasvedčujú.<br />

Krajina je známa vysokou mierou<br />

korupcie a zlým hospodárením; pohltila<br />

miliardy z fondov rozvojovej pomoci, no<br />

napriek tomu sa o pokroku nedá hovoriť.<br />

Čo sa deje v tejto krajine, prečo sa nevyvíja?<br />

Gerhard Feldmann, redaktor Sveta<br />

Grálu vo svojom článku priblíži možnosti<br />

a výsledky rozvojovej pomoci africkej republiky<br />

Kongo.<br />

ríčiny dnešných problémov majú<br />

P svoj pôvod už v 15. storočí, keď<br />

portugalskí námorníci z poverenia<br />

koruny a cirkvi vpadli do kráľovstva<br />

Kongo a ohňom a mečom demonštrovali<br />

svoju moc. Pomocou inkvizície<br />

a upaľovaním na hraniciach<br />

bezohľadne presadzovali svoju nadvládu<br />

a cirkevnú misionársku činnosť.<br />

Otrokov z Konga dokonca využívali<br />

aj pri osídľovaní Brazílie, pretože<br />

malé Portugalsko nedisponovalo potrebným<br />

ľudským potenciálom.<br />

Kráľovská ríša Kongo bola v tom<br />

čase ešte kvitnúcou krajinou s umeleckými<br />

stavbami, pekne oblečenými<br />

ľuďmi a silnou a dobre vyzbrojenou<br />

armádou bojovníkov<br />

na ochranu ríše (no, žiaľ, aj na jej<br />

rozširovanie a utláčanie susedných


?<br />

C I V I L I Z Á C I A<br />

JE AFRIKA STRATENÁ<br />

KEĎ ROZVOJOVÁ POMOC NEPLNÍ SVOJ ÚČEL...<br />

kmeňov). Kvitnúci obchod fungoval<br />

s riečnymi a morskými mušľami<br />

ako platidlom. Existovali rôzne remeslá,<br />

v kováčskych dielňach sa<br />

spracovával kov na zbrane a užitočné<br />

predmety bežnej potreby.<br />

S nástupom koloniálnych mocností<br />

sa situácia zmenila: zriadili sa<br />

prvé obchodné centrá a postupne<br />

nasledovala kolonizácia veľkej časti<br />

Afriky – ako výsledok agresívnej<br />

obchodnej a mocenskej politiky západoeurópskych<br />

krajín. Následky<br />

v podobe vykorisťovania, utláčania<br />

a zničenia prirodzene vyvinutých<br />

politických a hospodárskych<br />

štruktúr sa na africkom kontinente<br />

čoskoro prejavili. Kvitnúce, prosperujúce<br />

krajiny boli čiastočne podrobené<br />

a rozdelené medzi koloniálne<br />

mocnosti. Tam, kde to dobyvatelia<br />

považovali za výhodné, už vtedy<br />

korumpovali domorodých obyvateľov<br />

a pomocou rôznych lákadiel si<br />

presadili svoje ciele. Nezastavili sa<br />

ani pred zneužitím rivality medzi<br />

kmeňmi, čo viedlo k zvyšovaniu napätia,<br />

nepokojom a krviprelievaniu.<br />

V období „dekolonizácie“ po druhej<br />

svetovej vojne vznikla takzvaná<br />

„rozvojová pomoc“. Cieľové krajiny<br />

boli označené ako „rozvojové krajiny“,<br />

čo znamenalo málo rozvinuté.<br />

Viedlo to prirodzene k určitému<br />

rozkolu: na jednej strane nikto<br />

nechcel byť „málo rozvinutý“. Na<br />

druhej strane však práve tento štatút<br />

dopomohol novopečeným politikom<br />

k tomu, aby sa dostali k týmto<br />

nemalým a dôležitým peniazom<br />

a mohli prispôsobiť domáce hospodárske<br />

pomery západným krajinám.<br />

Týmto spôsobom sa však dostávali<br />

do trojnásobnej závislosti: finančnej,<br />

technologickej a politickej, následkom<br />

čoho sa výrazne zúžil priestor<br />

na vlastný slobodný vývoj „pomocou<br />

postihnutých“ krajín.<br />

Ťažisko rozvojovej pomoci, ktorú<br />

spočiatku s dobrým úmyslom<br />

uviedli do života západné krajiny,<br />

spočívalo hlavne v akútnej pomoci;<br />

tá však nepodporovala schopnosť<br />

vlastného vývoja krajiny smerom<br />

k samostatnosti. Vôľa pomáhať bola<br />

veľká, no pre nedostatok zodpovedajúcich<br />

projektov nemohli príslušní<br />

úradníci vydať toľko peňazí, koľko<br />

mali k dispozícii.<br />

Čo skutočne potrebuje krajina<br />

pre vlastný vývoj? Zamyslime sa<br />

nad tým, pričom majme na zreteli<br />

mnohé rozdiely v mentalite a kultúre,<br />

ktoré sú podľa západných meradiel<br />

niekedy ťažko pochopiteľné.<br />

Práve tieto rozdiely sú však určujúce<br />

pre odlišné potreby. Naše predstavy<br />

o týchto potrebách môžu byť<br />

skreslené; potom niet divu, že pomoc<br />

vychádzajúca z nesprávnych<br />

predpokladov vôbec nemusí viesť<br />

k vývoju, pokroku, samostatnosti<br />

a nezávislosti týchto krajín.<br />

V mnohých štátoch Afriky spôsobili<br />

politické manipulácie „pomáhajúcich“<br />

krajín veľa škody. V časoch<br />

„železnej opony“ sa rozvojová<br />

27<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


C I V I L I Z Á C I A<br />

OSN – New York<br />

pomoc silne orientovala na pomer<br />

síl Východ – Západ. Slúžila predovšetkým<br />

hospodárskym záujmom a –<br />

odhliadnuc od inak angažovaných<br />

okrajových skupín – podporovala<br />

získavanie objednávok pre západné<br />

firmy. Nezriedka dochádzalo k tomu,<br />

že niektoré projekty boli realizované<br />

z popudu hospodárskych lobistických<br />

skupín a pôvodný zámer – efektívna<br />

pomoc prijímajúcej krajine – sa príliš<br />

nezohľadňoval. Rozvojová pomoc<br />

bola teda v prvom rade vítaným prínosom<br />

pre hospodársky rast západného<br />

priemyslu, zaistenie pracovných<br />

miest, pre export a zisk.<br />

„Ide o plytvanie sotva predstaviteľných<br />

rozmerov“, konštatoval Reymer<br />

Klüver v Süddeutsche Zeitung: „OSN<br />

chcela vyrovnať nerovnováhu po celom<br />

svete prostredníctvom štátnych<br />

organizácií, no tie boli príliš často<br />

riadené do seba zaľúbenými egomanmi,<br />

ktorým boli krajiny v núdzi<br />

úplne ľahostajné. To všetko zničilo<br />

imidž rozvojovej pomoci.“<br />

Skutočný vývoj môže prebiehať len<br />

v rovnocennom partnerstve, v ktorom<br />

je zaručená vyváženosť medzi<br />

prijímaním a dávaním. Čo to však<br />

znamená konkrétne v praxi, napríklad<br />

pri poskytovaní úverov? – Pokiaľ<br />

nie je reálny predpoklad, že krajina<br />

bude schopná svoj dlh aj splatiť,<br />

každý úver rozvojovej krajine sa stáva<br />

chybnou investíciou. Aby bolo splatenie<br />

úveru reálne a zaručené, musí<br />

jeho poskytovateľ prevziať určitú<br />

zodpovednosť. Pri rozvojovej pomoci<br />

by mali takýmto úverom predchádzať<br />

napríklad dostatočné analýzy.<br />

Poskytovateľ má dbať na to, aby továreň<br />

vybudovaná z jeho peňazí, ako<br />

aj jej produkcia, zodpovedala požiadavkám<br />

kvality, trhovým cenám, aby<br />

bola schopná zarobiť dostatok peňazí<br />

na splácanie úveru aj s úrokmi. Je potrebné<br />

myslieť zároveň aj na dlhodobé<br />

sprievodné opatrenia. Projekt<br />

efektívnej pomoci totiž musí prijíma-<br />

28<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

teľovi umožniť, aby sa postupne dokázal<br />

postaviť na vlastné nohy a stal<br />

sa nezávislý od pomoci iných.<br />

Ak prijímateľ úveru nie je schopný<br />

splácať svoj dlh, dostáva sa do čoraz<br />

väčšej závislosti; ocitá sa v polohe<br />

žobráka: nesvojprávny a ponížený<br />

na „sociálny prípad“ je politicky<br />

a hospodársky vydierateľný. A to<br />

iste nie je cieľom rozvojovej pomoci.<br />

Jednostranným prísunom pomoci<br />

sa totiž v človeku umŕtvuje ochota<br />

a schopnosť postarať sa o seba,<br />

stráca sa nevyhnutnosť uvedomovať<br />

si a činorodo zabezpečovať svoje<br />

potreby. Každý sa musí naučiť hospodáriť<br />

s tým čo má.<br />

Kritériá poskytovania úverov rozvojovým<br />

krajinám sú čoraz nerealistickejšie.<br />

A projekty sa napokon<br />

– napriek nákladným, často<br />

aj niekoľko rokov trvajúcim analýzam<br />

(najčastejšie na účet prijímateľov<br />

úveru) – po ich realizácii aj tak<br />

ukážu ako nerentabilné.<br />

Namiesto schovávania sa za predpisy<br />

a administratívu by poskytovateľ<br />

mal skôr uplatňovať výrazný<br />

podnikateľský prístup s primeranou<br />

mierou spoluzodpovednosti pre prípad,<br />

že by sa ním financovaný projekt<br />

ukázal ako nehospodárny.<br />

Je potrebné prejsť od bezmyšlienkovitého<br />

„preinvestovania“ obrovských<br />

súm k premysleným prístupom,<br />

ktoré dokážu dosiahnuť aj<br />

s menšou sumou dobrý výsledok.<br />

Pokiaľ štátom podporovaná rozvojová<br />

pomoc nebude rešpektovať<br />

miestnu kultúru a životné potreby,<br />

ako aj špecifiká politiky, sotva bude<br />

môcť plniť svoju úlohu. Je potrebné<br />

ponechať krajinám možnosť samostatne<br />

si hľadať a nachádzať svoju<br />

identitu, vrátiť sa k svojmu pôvodu.<br />

Násilné presadzovanie demokracie<br />

západného typu tu nie je na mieste.<br />

Naopak: pravidelne sa tým vyvoláva<br />

napätie, ktoré v krajnom prípade<br />

vyúsťuje až do občianskej<br />

vojny. Spolužitie v mnohých afrických<br />

krajinách je často tradične<br />

demokratickejšie, než za aké sa vo<br />

všeobecnosti považuje. To, že sa<br />

odohráva podstatne inak ako u nás,<br />

je ich slobodná vôľa – a tú máme<br />

rešpektovať.<br />

Humanitárna pomoc sa zo zmienených<br />

dôvodov v mnohých prípadoch<br />

nestáva skutočnou rozvojovou<br />

pomocou. Je správne a potrebné pomáhať<br />

ľuďom, ktorí sú v núdzi, no<br />

vždy je nutné vytvárať základy pre<br />

vlastné budovanie a rozvoj. Nekonečné<br />

dávanie bez protislužby trvale<br />

neobstojí. Ľudia, ktorí stále iba berú,<br />

časom stratia sebaúctu a hybnú silu,<br />

ustrnú vo vývoji a vegetujú, ale<br />

nikdy skutočne nenapredujú.<br />

Spolužitie mnohých národov na<br />

zemi sa utvára stále ťažšie. Tlak zo<br />

strany chudobných je stále väčší<br />

a v úsilí o sociálne vyrovnanie vo<br />

svete vzniká nebezpečie jeho prerastania<br />

do násilných konfliktov, ktorých<br />

nezostanú ušetrené ani západné<br />

krajiny. Každý človek je vnútorne<br />

spojený so svojím národom a túži žiť<br />

predovšetkým vo svojej domovine.<br />

Vytvorenie únosných životných podmienok<br />

v týchto krajinách sa preto<br />

stáva naliehavou úlohou dneška i napriek<br />

chybám minulosti.<br />

Gerhard Feldmann


C I V I L I Z Á C I A<br />

o východnej oblasti Senegalu,<br />

V asi 60 km od hlavného mesta<br />

Dakaru, leží najchudobnejšia oblasť<br />

krajiny – región Tambacounda.<br />

Ľudia, prevažne moslimovia, tu žijú<br />

v hlinených domoch bez nábytku,<br />

bytové zariadenie tvoria len postele.<br />

Vo väčšine dedín nie je dosiaľ zavedená<br />

elektrina.<br />

Zdrojom obživy<br />

je výhradne poľnohospodárstvo,<br />

ktoré je, samozrejme,<br />

závislé od<br />

vody, to znamená<br />

o d d a ž ď o v ýc h<br />

zrážok. Bežne tu<br />

prší asi 3 mesiace<br />

v roku, potom celých<br />

dlhých 9 mesiacov<br />

nespadne<br />

ani kvapka vody.<br />

Vlani pršalo tak<br />

málo, že v tejto oblasti<br />

na niekoľkých<br />

miestach poľnohospodári<br />

pozbierali<br />

úrodu, ktorá<br />

stačila k obžive len na niekoľko týždňov.<br />

Experti tvrdia, že znečistenie<br />

ovzdušia v Európe, teda daň nášmu<br />

blahobytu, zasahuje v podobe úbytku<br />

dažďov hlavne Afriku a komplikuje<br />

už aj tak veľmi ťažkú situáciu.<br />

Vo francúzskej dedine Breitenbach<br />

v Alsasku sa obyčajní ľudia,<br />

poľnohospodári, vinári, učitelia<br />

či drobní živnostníci už pred 20<br />

rokmi rozhodli pre konkrétnu pomoc<br />

konkrétnej senegalskej dedine.<br />

Leteli do Senegalu a miestnym ľuďom<br />

pomohli vyvŕtať studňu. Potom<br />

tam leteli znovu a priviezli do<br />

dediny živú kravu… Tých letov<br />

bolo mnoho. Pred štyrmi rokmi založili<br />

združenie „Laboya amitié“<br />

Najúčinnejšia je konkrétna pomoc<br />

a v Laboyi opravili školu, ktorá by<br />

inak skončila ako ruina. Museli sa<br />

postaviť nové steny, vyrobiť dvere,<br />

okenice i betónová dlážka. Strechu<br />

bolo treba opraviť dokonca dvakrát,<br />

raz ju – už opravenú – odniesol vietor.<br />

A k otvoreniu nového školského<br />

roku potrebujú deti, samozrejme,<br />

školské pomôcky – aj obyčajné ceruzky,<br />

zošity či farbičky sú prepych,<br />

ktorý si väčšina dedinčanov nemôže<br />

dovoliť.<br />

Daruj človeku rybu a pomôžeš mu<br />

od hladu na jeden deň. Nauč ho loviť<br />

a pomôžeš mu na celý život! Týmto<br />

heslom sa pomocníci riadili, keď sa<br />

rozhodli naučiť mužov v dedine vyrábať<br />

nábytok podobný tomu z bambusu.<br />

Namiesto bambusu používali<br />

stonky z listov istého druhu palmy.<br />

Muži pracujú na zemi, v tieni stromov.<br />

Táto činnosť však nepriniesla<br />

veľký úspech, nie je nikto, kto by sa<br />

trvale staral o odbyt. V rámci ďalšej<br />

akcie zakúpilo združenie 5 párov<br />

jalovíc, ktoré mali slúžiť ako<br />

záprah pri obrábaní pôdy a zbere<br />

úrody v období dažďov. Bolo vyžrebovaných<br />

5 rodín, ktoré dostali<br />

kravy zdarma. Tieto rodiny musia<br />

z každej jalovice odviesť tri teľatá,<br />

ktoré budú poskytnuté iným rodinám<br />

na rovnaké účely, a každý rok<br />

musia s kravami zdarma obrábať<br />

určité pole. Výnos<br />

z poľa pôjde<br />

na podporu sirôt<br />

v tomto kraji<br />

(očkovanie, oblečenie,<br />

školské<br />

p ot reby atď .) .<br />

Akcia beží, zatiaľ<br />

sa nedá povedať,<br />

n a k o ľ k o bude<br />

úspešná.<br />

Ve ľ m i ť a ž k á<br />

je tu tiež situácia<br />

žien. Nemajú<br />

žiadnu možnosť<br />

zarobiť si peniaze.<br />

Jedna z návštev<br />

bola teda venovaná<br />

im. Dostali<br />

šijací stroj, naučili<br />

sa základom šitia a vyrábali aj<br />

spomienkové predmety. V takom<br />

chudobnom kraji to však veľmi nevynáša,<br />

pretože domorodé ženy<br />

nemajú peniaze na nákup materiálu.<br />

A keď ho dostali, tak si ho povymieňali<br />

za jedlo a iné nutné potreby<br />

a dlh nemajú z čoho zaplatiť.<br />

Sú však veľmi vďačné za každú pomoc,<br />

tanec vďaky starých žien ako<br />

vďaka za oblečenie, ktoré dostali,<br />

vháňal slzy do očí.<br />

Životné podmienky sa v tejto oblasti<br />

Zeme natoľko zhoršujú, že sa<br />

momentálne zdá najdôležitejšie finančne<br />

ich podporiť aspoň natoľko,<br />

aby mali čo zasiať a pri troche šťastia<br />

niečo zožali, aby mali čo jesť.<br />

29<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


T É M A<br />

BETLEHEMSK Á HVIEZDA<br />

1<br />

Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema 2 a pýtali sa: Kde<br />

je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. 9 A hľa, hviezda, ktorú videli<br />

na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. 10 Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou.<br />

11<br />

I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. (Mat. 2)<br />

8<br />

A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova<br />

ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému<br />

ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete<br />

nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. 13 A hneď s anjelom sa zjavilo<br />

množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: 14 Sláva na výsostiach<br />

Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! (Luk. 2).<br />

vetisíc rokov načúvame šťastnému<br />

zvestovaniu o naro-<br />

D<br />

dení Spasiteľa, „radosť veľkú, ktorá<br />

bude všetkému ľudu“. Vciťujeme sa<br />

do ovzdušia zimného večera pod<br />

hviezdnym nebom, pred očami nám<br />

svieti nápadné znamenie Betlehemskej<br />

hviezdy, prežarujúcej všetky<br />

ostatné a oznamujúcej prevratnú<br />

udalosť v dejinách Zeme. Vianočná<br />

spomienka na tento dej je preniknutá<br />

radosťou, šťastím, vďakou, štedrosťou<br />

a láskou, dôverou v Božiu pomoc.<br />

Nejeden z nás sa pritom v duchu<br />

pýta, akáže to bola hviezda, oznamujúca<br />

taký zvláštny dej, a čo sa dá<br />

o nej dozvedieť bližšie z odborného<br />

i z duchovného hľadiska. Odpoveď<br />

však vôbec nie je prostá.<br />

Už sám dátum Ježišovho narodenia<br />

je veľmi neistý a takmer určite<br />

nezodpovedá vianočnému sviatku,<br />

ako ho dnes slávime. Ani roku „nula“<br />

nášho letopočtu, ani 25. decembru.<br />

Podľa evanjelia sa Ježiš narodil<br />

na sklonku vlády kráľa Herodesa<br />

a v čase sčítania ľudu v Judei. Pre sčítanie<br />

ľudu bol Jozef povinný opustiť<br />

Nazaret a dostaviť sa do rodného<br />

Betlehema; Herodes potom chcel novorodeného<br />

budúceho „židovského<br />

kráľa“ ako svojho konkurenta za-<br />

30<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

vraždiť. Herodes však, ako vieme<br />

z rímskych záznamov, vládol v rokoch<br />

72 – 4 pred n. l., a sčítanie ľudu<br />

prebehlo v rokoch 6 alebo 7 n. l. Ježiš<br />

sa teda, ako sa dnes usudzuje, narodil<br />

medzi rokmi 7 pred n. l. a 7 n. l.<br />

Stanovenie dátumu na 25. december<br />

zase pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou<br />

zo 6. storočia. Cirkev<br />

bola vtedy už mocnou politickou silou,<br />

dbajúcou o svoj vplyv na ľud:<br />

snažila sa nahradiť dovtedajšie pohanské<br />

sviatky novými cirkevnými<br />

sviatkami, ustanovenými na rovnaký<br />

deň. Tak to bolo bezpochyby<br />

aj s decembrovým dátumom Kristovho<br />

narodenia, ktoré malo nahradiť<br />

zimný pohanský sviatok.<br />

Ani so samotnou Betlehemskou<br />

hviezdou sa veci nemajú jednoducho.<br />

BOLA TO KOMÉTA?<br />

ométy sú zhluky balvanov<br />

K a ľadu, buď obiehajúce pravidelnými<br />

dráhami okolo Slnka, alebo<br />

prilietajúce z priestoru mimo slnečnej<br />

sús tavy. V tme vesmíru sú<br />

neviditeľné a vzbudia pozornosť až<br />

vo chvíli, keď sa priblížia k Slnku.<br />

Vtedy sa z nich teplom odparí voda<br />

a táto vodná para a plyny vo vzduchoprázdne<br />

vytvoria známy chvost,<br />

svietiaci odrazeným svetlom Slnka.<br />

Niektoré z komét svoj prelet okolo<br />

Slnka pravidelne opakujú; napríklad<br />

Halleyova kométa prilieta každých<br />

77 rokov. Ak však Betlehemská<br />

hviezda oznamovala ojedinelú a mimoriadnu<br />

udalosť narodenia Syna<br />

Božieho, nemohla ňou byť žiadna<br />

periodicky obiehajúca kométa. Z tej<br />

doby už existujú starostlivé záznamy<br />

čínskych a chaldejských hvezdárov,<br />

no nie je v nich žiadna zmienka<br />

o prílete kométy, ani periodickej, ani<br />

inej. Nie, kométa to teda nebola.<br />

A ČO NOVA?<br />

SUPERNOVA?<br />

času na čas sa v odľahlom<br />

Z priestore vesmíru odohrá vý-


T É M A<br />

buch, ktorý vyzerá ako zrod novej<br />

hviezdy, nazývanej „nova“ alebo<br />

„supernova“. Doterajšia nenápadná,<br />

sotva viditeľná hviezdička sa náhle<br />

rozsvieti, pretože na nej prebehne<br />

mohutná termonukleárna reakcia,<br />

pripomínajúca výbuch veľkej vodíkovej<br />

bomby. Jej svietivosť potom<br />

v priebehu niekoľkých mesiacov<br />

pomaly klesá. Vznik novy je<br />

celkom nenápadný a je sústom skôr<br />

pre hvezdárov, než pre pastierov.<br />

Zato supernova vyšľahne jasom sto<br />

miliónkrát väčším, než naše Slnko,<br />

a napriek tomu, že svieti z veľkej<br />

diaľky, stane sa naraz veľmi jasnou<br />

hviezdou na oblohe. V dobe,<br />

o ktorú sa zaujímame, zaznamenali<br />

čínski astronómovia dve „nové<br />

hviezdy“, a to v roku 5 a 4 pred<br />

n. l., ale žiadnu supernovu. Ako<br />

novy, tak i supernovy majú pritom<br />

pre naše hľadanie Betlehemskej<br />

hviezdy jeden háčik: sú veľmi ďaleko<br />

od Zeme, v inej galaxii, vzdialené<br />

stovky svetelných rokov. Vo<br />

chvíli rozsvietenia supernovy teda<br />

vlastne pozorujeme dej, ktorý sa<br />

odohral pred storočiami a vidíme<br />

ho preto, že až teraz k nám svetlo<br />

odtiaľ doletelo.<br />

KONJUNKCIA PLANÉT?<br />

onjunkcia hviezd nastáva vtedy,<br />

K keď sa dve planéty ocitnú v zákryte<br />

za sebou a vyzerajú ako veľká,<br />

obzvlášť žiarivá hviezda. Taká konjunkcia<br />

nastala v roku 7 pred n. l.,<br />

dokonca ako tzv. trojitá konjunkcia<br />

Jupiteru a Saturna. Vtedy sa<br />

obe planéty stretli trikrát za sebou<br />

v priebehu jedného roku: koncom<br />

mája, koncom septembra a začiatkom<br />

decembra. Tento jav sa opakuje<br />

každých 257 rokov. Vtedajší traja<br />

mudrci z Východu sa, samozrejme,<br />

vyznali v astrológii, jav konjunkcie<br />

určite poznali, je však otázkou, či ho<br />

mohli nazývať „hviezdou“ a či považovali<br />

taký pravidelný dej za mimoriadne<br />

znamenie narodenia Vykupiteľa.<br />

Ale možno si naopak jeho<br />

astrologickú hodnotu vyložili ako<br />

obzvlášť významnú: Jupiter je vo<br />

vtedajšej astrológii kráľovská planéta<br />

a Saturn planétou Židov.<br />

Lenže „aj, hviezda, ktorú boli videli<br />

na východe slnka, predchádzala<br />

ich, až i prišla, stála nad miestom,<br />

kde bolo dieťa“. Musíme pripustiť,<br />

že toto žiadna planéta nedokáže.<br />

Žiadne bežne sa správajúce nebeské<br />

teleso, vznášajúce sa milióny kilometrov<br />

nad Zemou, neukáže pútnikom<br />

cestu, aby sa potom zastavilo<br />

presne nad cieľom ich cesty. Čo to<br />

teda bolo, čo zažiarilo na nebi?<br />

DUCHOVNÁ HVIEZDA<br />

etlehemská hviezda bola spojená<br />

B s dianím prichádzajúcim z výšin<br />

ďaleko nad hmotným svetom a do<br />

tých čias nemajúcim vo vesmíre obdoby.<br />

Sprevádzala narodenie Syna<br />

Božieho do hmoty tohto sveta. Iste<br />

nie preto, aby poskytla malým ľudským<br />

dušiam divadelné predstavenie,<br />

ale aby svojím žiarením pomáhala<br />

premostiť vzdialenosť z Božej<br />

blízkosti až do temného kúta nášho<br />

vesmíru, zakotviť pôsobenie Božieho<br />

Svetla hlboko v temnote. Takému<br />

významnému deju ako je narodenie<br />

Ježiša muselo predchádzať<br />

mnoho príprav v úrovniach medzi<br />

Božstvom a Zemou a „množstvo rytierstva<br />

nebeského“ ho sprevádzalo<br />

na jeho ceste. To bol vlastný dôvod<br />

vyslania hviezdy z vôle Stvoriteľa.<br />

Bežnému oku sa asi nejavila ako významná<br />

medzi ostatnými hviezdami<br />

na nebi, inak by neunikla pozornosti<br />

vtedajších hvezdárov; a naopak<br />

ju rozpoznali vyvolení mudrci<br />

a prostí pastieri. Museli teda<br />

vidieť hlavne jej „duchovnú auru“,<br />

pozemským očiam zostala ako nevýrazný<br />

bod. To hlavné, čo vyvolení<br />

ľudia uvideli, bola žiara duchovného<br />

diania a duchovnej súvislosti, a to<br />

s takou zreteľnosťou, že ani okamih<br />

neboli na pochybách o pravdivosti<br />

svojich vnemov.<br />

V Posolstve Grálu sa o vianočnej<br />

udalosti píše, že pastierom na<br />

poli bola po dobu radostného rozochvenia<br />

vesmíru sňatá páska z duchovného<br />

zraku; stali sa prechodne<br />

jasnovidnými a jasnočujnými, aby<br />

uvideli zvestujúceho anjela i jeho<br />

sprievod a svedčili o tejto mimoriadnej<br />

udalosti. Prvé, čo pritom<br />

pocítili, bola bázeň pred veľkosťou<br />

Božou. Preto anjel povedal „Nebojte<br />

sa!“ – S tušením Boha totiž<br />

vyvstane v človeku ihneď aj vedomie<br />

vlastnej ničotnosti a veľkej<br />

viny, ktorou sa pre svoju ľahostajnosť<br />

obťažil – viny, s ktorou prijíma<br />

milosti Božie a nič za ne v skutočnosti<br />

v službe Bohu nekoná. V jedinom<br />

okamihu prehliadnutia vidí<br />

svoju malosť a požadovačnosť tvárou<br />

v tvár veľkosti, múdrosti, láske,<br />

a vyšľahne v ňom strach z vlastnej<br />

viny. To najcennejšie, čo si z takej<br />

chvíle odnesie, je mocné odhodlanie<br />

od základu sa zmeniť a slúžiť<br />

Pánovi zo všetkých svojich síl,<br />

všetkými schopnosťami a všetkým,<br />

čo dostal prepožičané do života;<br />

aby to vrátil v službe ich pravému<br />

vlastníkovi.<br />

To je jeden z odkazov Betlehemskej<br />

hviezdy a zvestovania i dnes, po<br />

dvoch tisícoch rokov.<br />

Artur Zatloukal<br />

Literatúra:<br />

(1) Rudolf Evanžin: Betlémská hvězda<br />

(2) Lee Krystek: Bethlehem’s Star,<br />

www.unmuseum.mus.pa.us<br />

(3) Jan Moravec: Betlémská hvězda –<br />

fenomén astronomický, nebo literární?<br />

www.etf.cuni.cz<br />

(4) Abd-ru-shin: Posolstvo Grálu<br />

31<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


P R Í B E H<br />

„Zachránil ma Breusse, Bach a zmysel pre<br />

humor“<br />

Brať rakovinu s humorom – to znie akosi divne (ak si práve nespomeniete<br />

na zosnulú Helenu Růžičkovú). S humorom a optimizmom, i keď spočiatku<br />

nezodpovedne, sa postavila zoči-voči rakovine aj košická tlmočníčka a prekladateľka<br />

Edith Bartkó. Je presvedčená, že jej život zachránila neortodoxná<br />

metóda liečby – Breusseho kúra.<br />

Košičanka zvíťazila<br />

nad rakovinou drastickou diétou<br />

ani Edith je energiou a nápadmi<br />

P sršiaca dáma v stredných rokoch,<br />

ktorej len ťažko „skočíte do reči“.<br />

Ešte pred šiestimi rokmi sa však lúčila<br />

so životom. Všetko sa začalo<br />

v roku 1996, keď si objavila na prsníku<br />

hrčku. Na svoj objav zareagovala<br />

tým najhorším možným spôsobom<br />

– rozhodla sa ho ignorovať.<br />

Vyšetrenie, ktoré by potvrdilo, alebo<br />

vyvrátilo jej obavy, preto odkladala.<br />

Zvláštnou zhodou okolností práve<br />

v tom čase tlmočila na viacerých fórach,<br />

kde bola na programe téma rakoviny.<br />

Po jednom zo seminárov<br />

o naturálnej medicíne, ktorý viedol<br />

známy košický primár MUDr. Štefan<br />

Košlík, si všimla, že sa jej hrčka očividne<br />

začala zväčšovať a aj sčervenala.<br />

Vtedy sa odhodlala svoj problém<br />

riešiť. Rozhodla sa osloviť svojho<br />

známeho doktora Košlíka – odborníka<br />

na naturálne spôsoby liečby.<br />

Ten jej okamžite navrhol takzvanú<br />

Breusseho kúru, ktorú pred niekoľkými<br />

desaťročiami opísal Švajčiar<br />

Rudolf Breusse. Breusseho kúra je<br />

skutočne drastická diéta. Počas 42<br />

dní pacient nesmie konzumovať<br />

žiadnu tuhú stravu – môže užívať iba<br />

32<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

päť druhov surových zeleninových<br />

štiav a presne vymenované čajové<br />

zmesi. Na svoju prvú reakciu vzhľadom<br />

na tento tvrdý režim si pani<br />

Edith spomína so smiechom: „Povedala<br />

som si – ja, ktorá tak rada jem?<br />

Tak to v žiadnom prípade!“ Kúru teda<br />

zdvorilo odmietla a rozhodla sa pre<br />

ešte „exotickejší“ spôsob naturálnej<br />

liečby – geoterapiu. Praktická realizácia<br />

geoterapie môže niekomu pripomínať<br />

čarodejnícke rituály zo<br />

školy Harryho Pottera. Svoj základ<br />

však nemá v bosoráctve, lež v starej<br />

ľudovej medicíne. V nej sa dodnes<br />

zachovali zmienky o tom, že v určitých<br />

prípadoch je vhodné ťažko chorého<br />

človeka zakopať – aspoň po<br />

pás – do zeme, aby z neho vytiahla<br />

„zlé sily“. Geoterapia je len moderný<br />

názov pre túto metódu a namiesto<br />

zakopávania používa obklady ílom,<br />

vykopaným z hĺbky 60 cm. Naša odhodlaná<br />

pacientka začala spoločne<br />

so synom usilovne prekopávať záhradu,<br />

aby sa k cennému materiálu<br />

dostala. Vybraný íl si prikladala na<br />

spodnú časť trupu a postihnuté<br />

miesto s nádorom. „Bolo to hnusné,<br />

bŕ, veľmi to chladilo, čo je aj účelom<br />

tejto liečby. Telo totiž na tieto obklady<br />

reaguje zvýšenou látkovou výmenou<br />

a tvorbou červených krviniek.“ – hovorí<br />

o svojich pocitoch. Geoterapiu<br />

predsa doplnila aj pomerne prísnou<br />

diétou, i keď oproti Breusseho kúre<br />

to ešte stále bola prechádzka ružovým<br />

sadom. Nejedla žiadne živočíšne<br />

potraviny – teda mäso, vajíčka,<br />

mliečne výrobky, dokonca ani med<br />

a sóju pre obsah fytoestrogénov. Pila<br />

veľa ovocných a zeleninových štiav.<br />

Aj keď geoterapia mala správne trvať<br />

60 dní, Edith to nevydržala a celý<br />

proces ukončila asi po 25 dňoch. Napriek<br />

tomu sa určitý výsledok dostavil<br />

– nádor sa scvrkol z veľkosti desaťkorunáčky<br />

na päťdesiathaliernik.<br />

„Vtedy som mu (pozn. nádoru) povedala:<br />

‚Drahý priateľ, stačilo, nemám<br />

na teba čas.‘“ To ešte naša pacientka<br />

nevedela, že jej „nádor neodišiel navždy,<br />

ale povedal len dovidenia“.<br />

Ťažko uveriť, že sa skutočne rozhodla<br />

ďalej si ho nevšímať. Všetok čas<br />

pani Edith opäť pohltila práca<br />

a mnohostranné záujmy – až do prelomu<br />

rokov 1999 a 2000. „Do roku<br />

2000 som vošla so staro-novým nádorom“<br />

– opäť v sebe nezaprie hu-


P R Í B E H<br />

morného ducha. Novo prihlásený<br />

„priateľ“ začal znova bujaro rásť<br />

a sčervenal. Zakrátko to došlo tak<br />

ďaleko, že ho bolo vidieť aj cez pulóver.<br />

„Sníval sa mi zvláštny sen: Prišla<br />

ku mne postava v bielom, ukázala na<br />

moju hruď a povedala: Začni s tým<br />

konečne niečo robiť.“ Na druhý deň<br />

išla k lekárke, ktorá jej v roku 1996<br />

robila ultrazvuk. Tá pri pohľade na<br />

nádor onemela hrôzou a okamžite<br />

volala na onkológiu. Za jeden deň<br />

absolvovala mamograf i ultrazvuk,<br />

aj keď diagnóza bola už istá. Zvolané<br />

lekárske konzílium navrhlo rutinný<br />

postup: 1. biopsia 2. ožarovanie 3.<br />

chemoterapia. Pani Edith všetky zaužívané<br />

postupy odmietla a na „reverz“<br />

odišla domov, sprevádzaná katastrofickými<br />

poznámkami lekárov.<br />

V byte potom presedela dlhé hodiny<br />

pri telefóne, kým sa rozhodla opäť<br />

zavolať doktorovi Košlíkovi. Rovnako<br />

ako predtým, prijal jej žiadosť<br />

o odbornú pomoc so samozrejmosťou<br />

a opäť jej navrhol, aby sa vyhla<br />

biopsii. Po odbere tkaniva z nádoru<br />

totiž dochádza k roznášaniu rakovinových<br />

buniek krvou po celom tele,<br />

čo spôsobuje rýchlejší vznik ďalších<br />

metastáz. Ako terapia podľa neho<br />

prichádzala do úvahy najlepšia možnosť<br />

– Breusseho kúra. Žiadne jedlo,<br />

iba presne určené surové šťavy a čaje.<br />

Na samotnú kúru sa však človek<br />

musí pripraviť, aby ju vôbec zvládol.<br />

Znamená to postupne obmedzovať<br />

jedlo počas troch mesiacov, kým sa<br />

prejde na úplné hladovanie. Odborníci<br />

vysvetľujú účinok Breusseho<br />

kúry tým, že pri absencii bielkovín,<br />

tukov a drastickom obmedzení sacharidov<br />

začne v tele ozdravný proces.<br />

Tomu padne za obeť najprv ulož<br />

e n ý t u k , o d p a d o v é l á t k y<br />

metabolizmu a hneď potom nádory,<br />

pretože tie na svoju existenciu potrebujú<br />

oveľa vyšší prísun energie než<br />

zdravé bunky. Pani Edith postupne<br />

prešla prípravou na kúru – najprv<br />

nejedla jeden, potom dva, potom tri<br />

dni v týždni, iba pila šťavy a čaje. So<br />

samotnou Breusseho kúrou začala<br />

13. júna 2000. Predtým sa bola duchovne<br />

posilniť na omši v kostole,<br />

aby kúru vydržala. V prázdnom byte<br />

jej čas vypĺňal aj Zefirelliho film<br />

o Ježišovi. Počas kúry si pozrela<br />

21-krát prvý a 21-krát druhý diel.<br />

Okrem diéty opäť začala s geoterapiou.<br />

Prvá kríza v liečbe prišla po<br />

siedmich dňoch, keď sa cítila tak zle,<br />

že nevládala ani prísť k telefónu a vytočiť<br />

číslo. Slabosť bola fyzická i psychická<br />

– v duchu sa už lúčila so životom,<br />

keď si spomenula, že má po<br />

ruke ešte jeden prírodný posilňujúci<br />

liek – Bachovu kvetovú esenciu na<br />

homeopatickej báze s príznačným<br />

názvom: Záchranný liek (Rescue remedy).<br />

O tej sa hovorí, že preberie aj<br />

mŕtveho, lebo sa používa po ťažkých<br />

traumách a strate vedomia. „To je<br />

ono, keď som teraz skoro mŕtva“, pomyslela<br />

si a užila liek. Vzápätí kríza<br />

prešla a pani Edith začala pôst znášať<br />

oveľa lepšie. Až na dvadsiaty prvý<br />

deň sa jej stav mierne zhoršil, keď sa<br />

jej snívalo, že sa kŕmi samými dobrotami.<br />

Zo sna sa prebudila s hrôzou,<br />

že predčasne ukončila tak ťažko vybojovanú<br />

liečbu. Záver kúry jej spríjemnila<br />

sestra, ktorá jej prišla fandiť<br />

až z Francúzska, ako aj spásonosné<br />

zistenie, že si smie raz do týždňa dať<br />

aj trochu jablkovej šťavy, alebo šťavy<br />

z kyslej kapusty. Keď ju v pivnici pila,<br />

plakala od radosti, pričom okolo nej<br />

v nemom úžase stála celá rodina. Už<br />

nepociťovala hlad alebo chuť na normálne<br />

jedlo, aj keď pre rodinu znova<br />

normálne varila a piekla. Ak jedlo<br />

musela ochutnať, hneď potom sústo<br />

vypľula do koša. Keď sa Breusseho<br />

kúra skončila, pani Edith schudla<br />

z 54 na 42 kíl. Ďalších 42 dní postupne<br />

prechádzala na normálnu<br />

stravu, i keď ešte dva roky nemohla<br />

jesť mäso. Podstatné však bolo, že<br />

nádor sa jej zmenšil na tretinu pô-<br />

vodnej veľkosti a „zapuzdril sa“, teda<br />

okolo neho sa vytvorila nepriepustná<br />

vrstva, ktorá zabraňovala jeho šíreniu.<br />

Na koniec sa po porade<br />

s MUDr. Košlíkom rozhodla, že si dá<br />

už „neaktívny“ nádor vyoperovať.<br />

Operáciu na jej veľké naliehanie vykonali<br />

známi lekári – samozrejme na<br />

pacientkino riziko a bez prítomnosti<br />

onkológov, pretože biopsiu, chemoterapiu<br />

i ožarovanie znova rozhodne<br />

odmietla. „Ak mi to nechcete vybrať<br />

takto, potom si nádor radšej nechám<br />

v tele.“ Po tomto rezolútnom vyhlásení<br />

predsa len dosiahla svoje. Nie je<br />

prekvapujúce, že ako pacientka vzbudila<br />

v nemocnici poriadny poplach<br />

aj po operácii. Odmietla totiž utišujúce<br />

prostriedky a namiesto nich<br />

proti bolesti používala len Bachove<br />

kvetové esencie. Dnes je pani Edith<br />

opäť vitálna žena. Okrem svojej profesie<br />

je aktívna aj vo verejnom živote,<br />

zaujíma sa o sociálne otázky, ekológiu<br />

a samozrejme, prírodné liečebné<br />

metódy. Plánov a energie má dosť,<br />

možno aj pre dvoch či troch ďalších<br />

ľudí. Jej príbeh však nie je žiadnym<br />

zázrakom. Je len využitím poznatkov<br />

o liečivých účinkoch pôstu,<br />

ktorý kedysi odporúčal už preslávený<br />

Hippokrates. Samozrejme, svojvoľné<br />

experimentovanie so zdravím, ani<br />

formou hladovky, sa bez odborných<br />

rád nemusí vyplatiť, a zrejme ani nie<br />

je vhodné pre každého pacienta. Niet<br />

však pochýb, že niektoré metódy naturálnej<br />

medicíny by si zaslúžili väčšiu<br />

pozornosť aj zo strany oficiálnej<br />

medicíny.<br />

Roman Levický<br />

33<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


Z D R AV I E<br />

A KTO RADÍ BYLINKÁROM?<br />

A K O B O L I O B J A V E N É Ú Č I N K Y L I E Č I V Ý C H R A S T L Í N<br />

Liečivé účink y rastlín pozná ľ udstvo už odpradávna. Ich podrobný opis nájdeme v mnohých knihách. Avšak lie -<br />

č ivé vlastnosti t ýc hto by lín väč šinou neboli objavené moderný mi v ýskumami, ale sú súč asťou starého po -<br />

z n a n i a, z h r o m ažďov a ného v p r i e b e h u n i e koľ k ýc h t i s íc r oč í. A ko o b j av i l i n aši d áv n i p r e d kov i a úč i n k y l i e -<br />

č i v ýc h rastlín? V yc hádzali ic h z nalosti len z empiric k ýc h skúseností, alebo ic h z ískali aj iný m spôsobom?<br />

Obľúbenosť fytoterapie a aromaterapie<br />

u verejnosti už niekoľko rokov<br />

opäť rastie vďaka mnohým publikovaným<br />

prácam na túto tému. Ide<br />

o rôzne vedecké – napr. fotochemické<br />

štúdie, chromatografie, spektrografie<br />

či rádiologické skúšky, ktoré opodstatnenosť<br />

tradovaných skúseností<br />

s využívaním byliniek čoraz viac potvrdzujú.<br />

Cítime obdiv a pokoru, keď dnes<br />

prostredníctvom komplexných a náročných<br />

výskumov a pokusov, pomocou<br />

zložitého technického vybavenia<br />

objavujeme, že naši predkovia<br />

so svojimi početnými indikáciami<br />

a spôsobmi použitia rastlín a výťažkov<br />

z nich mali pravdu. K tomu, čo<br />

nám prenechali, už ani veľmi nemáme<br />

čo dodať – iba potvrdzujeme<br />

a uznávame to, čo oni už dávno vedeli.<br />

Ako hovorí Dr. Jean Valnet<br />

(1920 –1995), často nazývaný doktor<br />

Príroda: „My sme s našimi možnosťami<br />

objavili práve tak málo nových<br />

liečivých rastlín, ako nových účinkov<br />

rastlín dávno známych.“<br />

34<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Prirodzene sa teda natíska otázka:<br />

ako ľudia objavili účinky liečivých<br />

rastlín? Nuž na základe skúseností<br />

(empiricky) – to je najčastejšia odpoveď.<br />

Iste, niektoré účinky mohli byť objavené<br />

pokusom alebo šťastnou náhodou,<br />

napríklad keď chorý užil potrebnú<br />

bylinu práve v čase, keď sa<br />

choroba objavila. Takéto vysvetlenie<br />

však má – okrem nízkej miery pravdepodobnosti<br />

– aj ďalšie úskalie. Nie<br />

je totiž možné objaviť mnohostranné<br />

účinky určitých liečivých rastlín iba<br />

týmto spôsobom. Liečivé rastliny sa<br />

totiž v mnohých prípadoch bežne nepoužívajú<br />

ako potrava (napríklad pre<br />

svoju chuť). Okrem toho ich aktívne<br />

substancie sa často nachádzajú iba v určitej<br />

časti rastliny a aj čas, keď sú tieto<br />

látky aktívne, je zväčša obmedzený<br />

(napr. obdobie kvitnutia alebo jeseň,<br />

keď miazga klesá späť do koreňov).<br />

Z toho vyplýva, že empirické<br />

metódy nemohli stačiť. Poznatky<br />

o účinkoch liečivých rastlín sa niekedy<br />

získali aj prostredníctvom mi-<br />

moriadnych schopností ľudí, ako sú<br />

napríklad jasnovidnosť a vnuknutie;<br />

poukazujú na to početné historické<br />

a náboženské zdroje.<br />

JASNOVIDNOSŤ<br />

A LIEČIVÉ RASTLINY<br />

Pripusťme, že hmota, ktorú okolo seba<br />

vnímame pomocou svojich piatich<br />

zmyslov, nie je jedinou existujúcou<br />

skutočnosťou. Aj niektoré výskumy<br />

potvrdzujú, že fyzické materiály, tvoriace<br />

napr. minerály, alebo telá rastlín<br />

a zvierat, sú oživované, vedené a riadené<br />

jemnými telami – napríklad astrálnym<br />

telom; jeho existenciu preukázali<br />

aj Kirlianove fotografie. Tieto<br />

jemné telá majú formu, vzhľad a farbu<br />

zodpovedajúcu ich charakteristickým<br />

črtám a ich pôsobeniu.<br />

Zvlášť obdarení ľudia, ako napr. jasnovidci,<br />

sú schopní tieto jemné telá<br />

i vidieť. Bežný človek vníma okolie<br />

prostredníctvom zmyslových orgánov<br />

svojho fyzického tela. U jasno-


Z D R AV I E<br />

vidných osôb sú oči ich astrálneho<br />

tela vnímavé v takej miere, že im za<br />

určitých okolností umožňujú vidieť<br />

astrálne telá bytostí a vecí, ktoré ich<br />

obklopujú.<br />

U človeka s chorou pečeňou napríklad<br />

vidia, že astrálna podoba tohto<br />

orgánu už nemá normálnu formu,<br />

vzhľad a farbu. Medzi rastlinami,<br />

s ktorými pracujú, môžu zasa vidieť<br />

rastlinu (či rastliny), ktorej astrálny<br />

obraz má podobné znaky ako zdravá<br />

pečeň. Táto rastlinka dodá pečeni<br />

chorého pacienta silu potrebnú na jej<br />

uzdravenie.<br />

Časom, keď sa účinok tejto rastliny<br />

opakovane v praxi potvrdí, jej užívanie<br />

sa stane obvyklým a na okolnosti<br />

jej objavenia si po čase už nikto nespomenie.<br />

Pôsobenie liečivých rastlín možno<br />

poznávať aj pomocou intuície.<br />

V tomto prípade daná osoba jemné<br />

sily nevidí, ale cíti. V prítomnosti<br />

pacienta vycíti povahu negatívneho<br />

vyžarovania jeho chorého orgánu na<br />

svojom vlastnom tele.<br />

Výnimočná citlivosť liečiteľa sa<br />

môže prejaviť i vo vyciťovaní oblasti<br />

liečivého pôsobenia rastliny, ktorá<br />

dokáže napraviť určitú zníženú telesnú<br />

alebo duševnú schopnosť chorého<br />

tela. Môže potom odporučiť tie<br />

z liečivých rastlín, ktoré umožnia<br />

uzdravenie chorého.<br />

Tieto schopnosti nie sú len výsadou<br />

čarodejníkov, šamanov alebo liečiteľov,<br />

ktorí žili v dávnej minulosti<br />

alebo v oblastiach civilizácii vzdialených,<br />

ako sa často predpokladá. Ide<br />

o prirodzenú schopnosť, ktorú môžu<br />

mať ľudia žijúci vo všetkých epochách<br />

a v akomkoľvek prostredí.<br />

Veľmi známym je prípad istého<br />

lekára, ktorý žil v minulom storočí<br />

v Anglicku. Napriek tomu, že<br />

bol v tých časoch uznávanou kapacitou<br />

v oblasti patológie a bakteriológie,<br />

opustil svoju prax, aby sa venoval<br />

skúmaniu prvotných príčin<br />

choroby, ktoré predpokladal u ducha<br />

človeka. Z tohto predpokladu vychádzal<br />

aj pri hľadaní zodpovedajúceho<br />

systému uzdravovania. K zmienenej<br />

ceste ho priviedli vlastné negatívne<br />

duševné stavy, ktoré sa uňho dostavili<br />

po chybných rozhodnutiach a mali<br />

neblahý vplyv na jeho telo. Najprv<br />

sa začal zaoberať homeopatiou a ako<br />

praktický lekár bol veľmi uznávaným<br />

aj v tejto oblasti; potom však<br />

znovu opustil svoje dobré postavenie<br />

s úmyslom nájsť, čo hľadal.<br />

Jeho úsilie ho priviedlo k vytvoreniu<br />

nového druhu liekov na rastlinnej<br />

báze, ktoré neliečili len fyzické príznaky<br />

a ťažkosti, ale aj ich psychické<br />

príčiny. Tento lekár sa volal Edward<br />

Bach (1886 –1936) a jeho metóda liečenia<br />

pomocou kvetových elixírov<br />

sa dnes s veľkým úspechom používa<br />

na celom svete.<br />

Jeho sadu esencií tvorí 38 rôznych<br />

rastlín, ktoré dovtedy neboli vo fytoterapii<br />

používané. Z jeho životopisu<br />

sa dozvedáme, že za ich objavenie<br />

vďačí svojej výnimočnej schopnosti<br />

vyciťovania:<br />

„Počas posledných týždňov strávených<br />

v Londýne a najmä za niekoľko<br />

týždňov svojho pobytu vo Walese si<br />

Bach postupne uvedomil, že<br />

všetky jeho zmysly sa stále<br />

viac bystria a zjemňujú.<br />

Spozoroval, že môže<br />

cítiť, vidieť a počuť<br />

veci, o ktorých dosiaľ<br />

nevedel.<br />

Svojím jemne rozvinutým<br />

hmatom<br />

mohol cítiť vibrácie<br />

a energie vyžarované<br />

akoukoľvek rastlinou, ktorú<br />

chcel vyskúšať; a jeho telo bolo<br />

na vibrácie také citlivé, že reagovalo<br />

okamžite.<br />

Keď držal korunný plátok kvetu alebo<br />

kvet rastliny vo svojej dlani, alebo si ho<br />

položil na jazyk, jeho telo cítilo pôsobenie<br />

vlastností, ktoré sa v kvete či v jeho<br />

časti skrývali. Niektoré z nich mali na<br />

dušu a telo posilňujúci a revitalizujúci<br />

účinok, iné vyvolávali zvracanie, horúčku,<br />

vyrážky a iné problémy.<br />

Hovoril, že vo svojom laboratóriu<br />

má prístroje na vykonávanie práce,<br />

ktorú teraz môže robiť aj bez nich – že<br />

je vybavený lepšie než akékoľvek laboratórium,<br />

pretože žiadny z vedeckých<br />

prístrojov nemôže fungovať tak dobre<br />

alebo reagovať tak jemne ako nástroje,<br />

ktoré Stvoriteľ dal človeku v jeho tele,<br />

totiž jeho zmysly a intuíciu.“ (1)<br />

PERSONIFIKOVANÉ SILY<br />

PRÍRODY A ZJAVENIA<br />

Najvyšší vytvoril zo zeme liečivé byliny<br />

a múdry muž ich nebude odmietať od<br />

seba, môžeme sa dočítať v Biblii (Sirachovec<br />

38,4). Od tých čias bolo v histórii<br />

ľudstva nemálo veriacich pripravených<br />

riadiť sa touto radou – ale<br />

odkiaľ vedeli, ktoré rastliny užívať?<br />

Mnoho kresťanov pripustí, že poznanie<br />

o účinkoch liečivých rastlín<br />

mohli ľuďom odovzdať anjeli, i keď<br />

svedectvá o tom nie sú časté. Početné<br />

ľudové povesti a rozprávky aj z iných<br />

kútov sveta však poukazujú na<br />

to, že prostí ľudia v minulosti<br />

vnímali bytosti<br />

prírody intenzívnejšie<br />

než<br />

dnes. Je preto<br />

prirodzené, že<br />

sa o škriatkoch,<br />

vílach, rusalkách<br />

a iných<br />

bytostiach zmieňujú<br />

povesti a báje<br />

mnohých národov<br />

v rôznych dobách. Aj vo<br />

vtedajších náboženských obradoch<br />

a slávnostiach sa odzrkadľovalo úzke<br />

spojenie človeka s bytosťami prírody,<br />

zachované v tradičných zvykoch a folklóre.<br />

Mnohé záznamy sa zachovali aj<br />

v mytologických písomnostiach via-<br />

35<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


Z D R AV I E<br />

cerých národov, ktoré ich považujú<br />

za sväté rovnako, ako my Bibliu. Spomeňme<br />

napr. Aténčanov, ktorí sa od<br />

Atény naučili užívaniu olivovníka, od<br />

Afrodity užívaniu rebríčka obyčajného<br />

a Hermes ich poučil o cesnaku.<br />

Pre bytosti prírody je odovzdávanie<br />

znalostí o rastlinách prirodzenou<br />

a logickou vecou; starajú sa<br />

o ich prosperovanie a rast a poznajú<br />

aj ich liečivé vlastnosti. Za priaznivých<br />

okolností môžu tieto informácie<br />

sprostredkovať ľuďom.<br />

Z dávnych dôb v Tróji sa traduje napríklad<br />

tento príbeh:<br />

Mnohí trójski bojovníci, zranení<br />

otrávenými šípmi, následkom nehojacich<br />

sa rán ochoreli. Kassandre, dcére<br />

kráľa Priama, ktorá mala jasnovidecké<br />

schopnosti, sa zjavil Asklépios,<br />

boh lekárstva. Povedal jej, ako sa starať<br />

o rany, na ktoré v tom čase nebol<br />

liek. Kassandra upadla do tranzu<br />

a odhalila svojmu okoliu, čo sa dozvedela:<br />

„Asklépios mi ukazuje rastlinu.<br />

Musíte ju rozdrviť a s miazgou ju<br />

naniesť na rany; potom sa ľudia vyliečia.<br />

Tá rastlina<br />

absorbuje jed,<br />

preto je treba<br />

obklady niekoľkokrát<br />

denne<br />

vymieňať a použité<br />

zábaly<br />

spáliť. Ľudia,<br />

ktorí nie sú ranení,<br />

ale rovnako<br />

chradnú,<br />

majú piť z tejto<br />

rastliny čaj.“<br />

K a s s a n d ra<br />

sprevádzaná dvomi ženami sa vydala<br />

do lesa túto rastlinu hľadať. Všetky<br />

tri videli žiariace obrysy postavy. Boli<br />

slabé a priehľadné, no napriek tomu<br />

bolo možné ich rozoznať. „Asklépios!“<br />

zvolala nevedomky Kassandra, „prinášaš<br />

mi tú rastlinu?“ Žiariace obrysy<br />

postavy ukázali na malú tmavozelenú<br />

rastlinu s kučeravými listami.<br />

36<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Kassandra ju rýchlo odtrhla a postava<br />

zmizla.<br />

Mladá žena sa obrátila k svojim<br />

sprievodkyniam: „Pozrite sa na túto<br />

zvláštnu rastlinu!“<br />

Ženy sa na ňu pozerali s údivom<br />

a ani slovom sa nezmienili, čo práve<br />

prežili. Ešte nikdy predtým podobnú<br />

rastlinu nevideli a teraz sa zdalo, že<br />

rastie všade. Rozradostnené si ju navzájom<br />

ukazovali. Bez prestávky trhali<br />

a ich košíky boli čoskoro plné…<br />

Francúzska lekárka Bernadette Poisson,<br />

ktorá študuje tradičné lekárstvo<br />

rôznych krajín tretieho sveta,<br />

potvrdzuje, že komunikácia medzi<br />

bytosťami prírody a človekom existuje<br />

aj dnes. Pri zmienke o činnosti šamanov<br />

v Amazónii B. Poisson uvádza:<br />

„Pre šamana sú rastliny „priateľmi“ –<br />

hovorí, že on sám zostáva spojený<br />

s duchom rastliny. Čaj uvarený z tej-<br />

-ktorej rastliny ho naučí, ako ju užívať<br />

a v akých dávkach. Podľa šamana je to<br />

rastlina samotná, ktorá ho všetko učí.“<br />

Inými slovami povedané: tým „duchom“<br />

rastliny, ktorý radí šamanovi,<br />

je bytosť starajúca<br />

sa o rastlinu.<br />

Ďalším prík ladom<br />

je príbeh Hildegardy<br />

z Bingenu<br />

(1098 –1179), predstavenej<br />

benediktínskeho<br />

kláštora<br />

v stredovekom Nemecku.<br />

Jej meno sa<br />

popri Hippokratovi,<br />

Galénovi a Paracelsovi<br />

pravidelne vyskytuje<br />

v dielach<br />

zaoberajúcich sa fytoterapiou, a jej<br />

návody na užívanie liečivých rastlín<br />

boli a sú stále uznávané.<br />

Jej knihy „Physica“ a „Causae et Curie“<br />

sa z hľadiska fytoterapie dodnes<br />

považujú za významné diela o liečivých<br />

rastlinách. Hildegarda v nich<br />

uvádza približne stovku nových<br />

rastlín, ktorých liečivé účinky boli<br />

až dovtedy neznáme. Udáva viac než<br />

1000 presných receptov na ich užívanie.<br />

Pred štyridsiatimi rokmi dvaja<br />

nemeckí lekári Hertzka a Strehlow<br />

overovali účinok jej receptov. Výskumy<br />

ich priviedli ku konštatovaniu,<br />

že receptúry sú skutočne veľmi<br />

účinné, pokiaľ sa dávkovanie dodrží<br />

presne na gram. Rozsiahle znalosti<br />

v oblasti liečivých rastlín, ktoré Hildegarde<br />

z Bingenu umožnili vyliečiť<br />

mnoho chorých, nie sú však výsledkom<br />

dlhej a namáhavej práce – toto<br />

poznanie jej bolo dané vnuknutím.<br />

„Čo nevidím, to neviem, pretože nie<br />

som učená“, píše Hildegarda z Bingenu.<br />

„Nenaučili ma čítať. Čo viem,<br />

to vidím a počujem pri zjavení. Nepoužívam<br />

iné slová, než tie, čo počujem.“<br />

To nepatrné vzdelanie, ktoré bolo<br />

v tých časoch – obzvlášť ženám – poskytované,<br />

by jej aj tak neumožnilo<br />

podniknúť rozsiahly výskum liečivých<br />

bylín. Hildegarda nadobúdala<br />

poznanie prostredníctvom vnuknutí<br />

a vízií, ktoré tak ako prichádzali diktovala<br />

svojmu pomocníkovi. Jej spisy<br />

sa okrem tematiky zdravia a rastlín<br />

týkajú aj duchovnej oblasti a hudby.<br />

POMOC ZHORA<br />

Uvedené príklady poukazujú na to,<br />

že ľudia v každom čase mali prirodzené<br />

možnosti, ako si pomôcť v ťažkých<br />

chvíľach. Neboli celkom stratení<br />

a nemuseli čakať na výdobytky<br />

dnešnej modernej vedy. Ani dnes nie<br />

je človek ponechaný iba sám na seba.<br />

Pomoc zhora je pre nás pripravená<br />

nielen v prípade duchovných, ale<br />

i pozemských záležitostí – a takou<br />

je i liečba chorých liečivými rastlinami.<br />

Christopher Vasey<br />

Literatúra:<br />

(1) Nora Weeks, „Les découvertes<br />

médicinales d´Edward Bach médicin“,<br />

Edition l´Or du temps, 1993


N A Z A M Y S L E N I E<br />

VIANOCE<br />

BEZ ZVONOV<br />

Vianočný príbeh<br />

Ako malí chlapci sme sa hrávali na vojakov, zvyčajne na Rusov a Nemcov. Rusom chcel byť každý a Nemcom nikto, pretože Rusi<br />

boli dobrí a Nemci zlí a zavrhnutia hodní. Trvalo dosť dlho, kým sme sa dozvedeli, že nie všetci Rusi boli dobrí a ešte oveľa dlhšie<br />

a váhavejšie sme brali na vedomie, že nie všetci Nemci boli zlí. Deliaca čiara medzi dobrým a zlým nevedie nikdy naprieč národmi,<br />

politikou ani cirkvami; jedinou vizitkou človeka je „Aký si, človeče?“ a jediným svedkom za a proti sú naše skutky, myšlienky a<br />

pohnútky. Čierno-biele videnie sveta je jednoduché, ale chýba mu podstatná maličkosť – život.<br />

ždy, keď nastanú Vianoce, keď<br />

V mám niekoľko dní času pre seba,<br />

listujem vo zväzku zažltnutých<br />

školských zošitov, svojom denníku<br />

z druhej svetovej vojny. A zakaždým<br />

pritom znovu prežijem ten zvláštny<br />

večer, naplnený čarom vianočného<br />

zvestovania.<br />

Bol som vtedy spravodajským dôstojníkom<br />

tankového oddielu. Boje<br />

pred bránami Moskvy trvali niekoľko<br />

týždňov a straty boli veľké. Nakoniec<br />

sme podľahli presile sibírskych jednotiek<br />

zvyknutých na tuhé zimy. Len<br />

asi sto mužov z našej jednotky vydržalo<br />

túto nemilosrdnú zimnú vojnu<br />

bez ujmy na živote a zdraví. My, ktorí<br />

sme prežili, sme dostali rozkaz prebojovať<br />

sa späť do východiskového<br />

postavenia a zhromaždiť sa v Kromoch,<br />

malom mestečku juhozápadne<br />

od mesta Orel.<br />

Tu nás očakávala poľná pošta. Balíčky<br />

a listy z domova, ktoré nám dlhú<br />

dobu nemohli byť doručené, našli konečne<br />

svojich adresátov. Tu sme chceli<br />

osláviť svoje prvé Vianoce v Rusku.<br />

Spolu s naším divíznym kňazom sme<br />

chceli usporiadať vianočnú slávnosť<br />

narodenia Ježiša Krista.<br />

Neďaleko mestečka stál polorozpadnutý<br />

ruský kostol orientálneho<br />

vzhľadu s piatimi zvláštne zaoblenými<br />

cibuľovitými vežičkami. V roku<br />

1917 vyhodili komunisti klenbu kostola<br />

do povetria, a neskôr sa budova<br />

využívala ako sklad obilia. Vo<br />

vnútri chrámu bolo po kolená snehu,<br />

z prázdnych okien viseli cencúle<br />

a odrené steny pokrývala inovať.<br />

V zasneženom kostole, pod sivými<br />

snehovými mrakmi ruského neba<br />

sme postavili dve jedličky a ozdobili<br />

ich sviečkami a vianočnými<br />

ozdobami z balíčkov od našich milých.<br />

Mladí vojaci nadšene stĺkali<br />

z hrubých dosiek masívny oltár a lavičku<br />

pred oltárom, aby sme mali<br />

kde pokľaknúť pri svätom prijímaní.<br />

Uprostred toho rezania a búchania sa<br />

náhle objavil vojenský posol a odovzdal<br />

mi naliehavý rádiogram: „K<br />

mestu sa blíži pluk kozákov – zvýšená<br />

činnosť partizánov v meste –<br />

podľa hlásenia agentov pripravujú<br />

ruské oddiely, prezlečené do civilu<br />

útok, a povedú ho odtiaľto.“<br />

Chrámovou loďou otvorenou<br />

k nebu zneli tupé údery kladív<br />

tvrdo, a predsa akosi slávnostne.<br />

Mali byť všetky tie prípravy na vianočný<br />

sviatok zbytočné? Ak teraz<br />

odovzdám rádiogram svojmu veliteľovi,<br />

budeme musieť bez meškania<br />

obsadiť pozície pred mestom, aby<br />

sme odvrátili ohlásený útok. Nechcel<br />

som uveriť, že by Rusi mohli<br />

prísť práve v nasledujúcich dvoch<br />

hodinách. To som svojim kamarátom,<br />

ktorí sa ako ja tešili na hodinu<br />

rozjímania, nemohol urobiť. Zahnal<br />

som všetky obavy a rádiogram bez<br />

37<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


N A Z A M Y S L E N I E<br />

38<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

slova schoval do vrecka. Snáď mi<br />

môj veliteľ odpustí.<br />

Noc prišla skoro. Postavili sme<br />

okolo kostola stráže, aby nás nikto<br />

neprekvapil. Zvyšných osemdesiat<br />

mužov sa strácalo v rozľahlom<br />

chráme. Zbožne sme načúvali svätej<br />

omši a zabudli na všetko navôkol. Bol<br />

to zvláštny pohľad. Pri neozdobenom<br />

oltári stál náš kňaz, skoro strašidelne<br />

ožiarený mihotavým svetlom sviečok,<br />

rozbitou chrámovou klenbou sa ticho<br />

znášali snehové vločky a opatrne<br />

padali na ramená sivých vojenských<br />

uniforiem miništrantov, na omšové<br />

rúcho kňaza i na vetvičky vyzdobených<br />

vianočných stromčekov.<br />

Otočil som sa, aby som sa pozrel do<br />

tvárí vojakov, a nemohol som uveriť<br />

vlastným očiam. Hlava na hlave stáli<br />

za nami obyvatelia Kromov, fúzatí<br />

muži v sandáloch z hovädziny ovinutých<br />

handrami, ženy v ovčích kožušinách<br />

s tmavými šatkami na hlavách.<br />

Ešte nikdy v živote som však nevidel<br />

také krásne, vierou prežiarené tváre.<br />

Muži a ženy z Kromov sotva rozumeli<br />

slovám evanjelia, avšak radostná<br />

zvesť o narodení Krista im<br />

napriek tomu neunikla. Slzy stekali<br />

po tvárach rozbrázdených starosťami,<br />

hladom a vojnou, a z ich očí<br />

žiarila „sláva Bohu na výsosti a pokoj<br />

ľuďom na zemi“.<br />

Môj pohľad kĺzal z tváre na tvár.<br />

Náhle som v temnom kúte kostola<br />

zazrel skupinu mladých ruských<br />

mužov s baranicami na hlavách,<br />

ktoré si pri príchode do chrámu<br />

Pána zo vzdoru nesňali. V ich<br />

očiach sa zračila hrozivá nenávisť.<br />

Všimol som si aj vysokého, štíhleho<br />

muža s ostrými črtami a inteligentným<br />

pohľadom. Ako blesk mi<br />

prešiel mysľou rádiogram, a zaliala<br />

ma horúčava. Tento nápadný muž<br />

uprostred skupiny, ktorá sa nehodila<br />

do slávnostného prostredia chrámu,<br />

neustále priťahoval môj pohľad.<br />

Jedna stará žena so snehobielymi<br />

vlasmi, chrbtom ohnutým tiažou rokov,<br />

si počas premenenia kľakla do<br />

Pred mnohými rokmi sme boli s manželkou na dovolenke pri Baltickom<br />

mori, vo vtedajšej NDR. V jeden podvečer sme sa dali do rozhovoru<br />

s bodrým postarším Nemcom z vedľajšieho stanu. Medzi rečou<br />

som sa spýtal, či nehovorí po rusky. Tu náhle stíchol a dlho sa na nás<br />

zadíval. V tom pohľade bolo veľa, no nebolo poznať, čoho. „Ja som<br />

bol v Rusku,“ povedal napokon. Ožil som. „Áno? Ako ste sa tam dostali?“<br />

Zasa ten pohľad, dlhý, výrazný, preplnený. „Vojennopljonnyj,“<br />

povedal nakoniec, „vojnový zajatec“. Zrazu nad tým dovolenkovým<br />

rozhovorom rozprestrelo krídla čosi nové, už to nebola len zábava.<br />

Možno, že chcel povedať, aké to bolo, keď z pol milióna zajatcov<br />

vrátili sovietske gulagy celkove dvadsaťtisíc živých; možno sa chcel<br />

hájiť, že sa ho nikto nepýtal, či chce bojovať za Hitlera, dali mu hranatú<br />

helmu a pušku a šiel na vojnu. No povedal niečo iné: „Keď nás<br />

zajali,“ začal pomaly, „vliekli nás v mraze pešky, bez jedla a chatrne<br />

oblečených. V každej dedine sa zhromaždili ľudia a mlčky sa dívali<br />

na nás, na zajatých nepriateľov. A raz nejaká bábuška v šatke vybehla<br />

z toho špaliera a podala nám zbedačeným kus chleba. My sme jej zabili<br />

syna a ona nám sama dala chleba z toho mála, čo mala…“ zmĺkol.<br />

Len vietor plieskal plátnom stanu a za dunami šumelo more.<br />

Požehnaná buď ľudskosť – všade. Kdekoľvek a kedykoľvek.<br />

AZ<br />

snehu, zavzlykala a trasúcou rukou<br />

urobila znamenie kríža. Mladí Rusi<br />

stáli stále ešte v prítmí, ale zdalo sa<br />

mi, že ich tváre už nie sú také nezúčastnené.<br />

Keď sme potom kráčali<br />

po svätom prijímaní späť na svoje<br />

miesta, nevidel som už ani ich posmešný<br />

úsmev.<br />

Pri požehnaní sa stalo niečo<br />

zvláštne. Kňaz žehnal zopnutými<br />

rukami zástup kľačiaci v snehu znamením<br />

kríža Vykupiteľa. Rusov aj<br />

Nemcov, priateľov aj nepriateľov. Nápadný<br />

muž uprostred skupiny – pod<br />

neforemným kožuchom mal dôstojnícke<br />

čižmy, to som mohol teraz,<br />

keď všetci kľačali, dobre vidieť – pomaly<br />

sňal kožušinovú čiapku a sklonil<br />

hrdú hlavu, a všetci mladí Rusi<br />

ho nasledovali – síce váhavo, ale bez<br />

výnimky.<br />

Dve fúkacie harmoniky začali hrať<br />

koledu „Tichá noc, svätá noc“. Melódia<br />

sa odrážala od zasnežených stien<br />

a vietor ju niesol otvorenou klenbou<br />

ku kamarátom, ktorí stáli vonku na<br />

stráži. Oblak bieleho dychu stúpal<br />

nahor nad slávnostné zhromaždenie<br />

a strácal sa v tme.<br />

Chrám Pána sa pomaly vyprázdnil,<br />

ja som ho opúšťal ako posledný.<br />

Vonku mi vyšiel v ústrety muž<br />

s dôstojníckymi čižmami. Dlho<br />

sa mi díval mlčky do očí, a v jeho<br />

pohľade bol zvláštny lesk. Potom<br />

povedal lámanou nemčinou, slávnostne<br />

a rozvážne: „Kristus sa narodil!“<br />

Potom ma podľa starého<br />

ruského zvyku pobozkal na obe<br />

líca. Dlho sme si stískali ruky a ja<br />

som mu rozumel, aj keď už nepovedal<br />

ani slovo. Potom sa otočil a vyšiel<br />

pevným krokom do noci, ale<br />

nie vyšliapanou cestičkou k mestu.<br />

Kráčal po kolená snehom a razil si<br />

svoju vlastnú cestu. Krok za krokom<br />

šiel rovno bez ohliadnutia do tmy,<br />

Svetlu v ústrety.<br />

Hans Schäufler


R E C E N Z I A<br />

HIMALAYA<br />

KARAVANA<br />

FRANCÚZSKO / VEL'KÁ BRITÁNIA / ŠVAJCIARSKO ˇ / NEPÁL, 1999, 108 MIN.<br />

RÉŽIA: ERIC VALLI<br />

HRAJÚ: THILEN LHONDUP, GURGON KYAP, LHAKPA TSAMCHOE, KARMA WANGEL<br />

V<br />

dedinke stratenej kdesi vo výške 5000 metrov<br />

nad morom na severozápade Himalájí<br />

žil jeden starý vodca, volal sa Tinkle. Pre obživu<br />

obyvateľov dediny podnikal rok čo rok s karavánou<br />

náročnú cestu cez hory. Len preto, aby mohli<br />

vymeniť soľ za obilie, ktorého v náročných podmienkach<br />

nedokázali miestni obyvatelia nikdy<br />

dosť vypestovať. V každodennom boji o prosté<br />

prežitie sa odohráva jednoduchý príbeh dvoch<br />

mužov, ktorí sa na prvý pohľad líšia rôznymi pohľadmi<br />

na život a tradície. Starý Tinkle a kandidát<br />

na nového vodcu Karma sa nedohodnú na tom,<br />

kto tentoraz povedie karavánu. Po Tinkleovi ju<br />

mal totiž viesť jeho syn, ktorý tragicky zahynie<br />

v horách a starý vodca nehodlá zveriť velenie karavány<br />

nikomu mimo svojej rodiny. Navzdory tomu,<br />

že celá dedina je za to, aby karavánu viedol Karma,<br />

Tinkle sa tvrdohlavo vydá do kláštora po svojho<br />

mladšieho neskúseného syna, lámu a uznávaného<br />

maliara Norbua, ktorý žije v kláštore od svojich<br />

ôsmich rokov. Karma však medzitým rad svojich<br />

priaznivcov v dedine zase odradí tým, že sa odmieta<br />

podriadiť tradíciám a nemieni uposlúchnuť<br />

výpočty starých lámov, ktorí podľa hviezd určujú<br />

presný deň, kedy sa má karavána vydať na cestu.<br />

A tak sa nakoniec do hôr vydajú karavány dve.<br />

Prvú vedie Karma s mladými mužmi a o štyri<br />

dni neskôr, v deň, ktorý určili lámovia, vyrazí<br />

aj starý Tinkle s otcami nerozvážnych mladíkov.<br />

Tinkle so sebou vezme aj osemročného vnuka<br />

s jeho matkou. Práve tu začína hlavný dej príbehu.<br />

Mladí muži svižne nasledujú Karmu, unavení<br />

starci s lámom a malým chlapcom si len sťažka<br />

vykračujú za svojimi jakmi. Húževnatý Tinkle<br />

povzbudzuje ostatných navzdory vlastnej únave<br />

a za každú cenu chce dohoniť Karmovu karavánu<br />

ešte pred nebezpečnou úžľabinou, ktorou s ním<br />

chce prejsť spoločne. Počas náročnej cesty, keď<br />

sa obe karavány zídu, vzniká medzi obidvomi<br />

mužmi čoraz intenzívnejší vzťah. Tinkle, ktorý<br />

ešte donedávna vinil Karmu zo smrti svojho syna,<br />

začína chápať, že Karma má v sebe talent dobrého<br />

vodcu, Karma sa zase prestáva posmievať tradíciám<br />

a na skutočných prírodných dejoch pozoruje,<br />

že skúsenosti predkov sú osvedčenými metódami,<br />

ako prežiť v ťažkých podmienkach. Bariéra medzi<br />

obidvomi mužmi sa prelomí až vo chvíli, keď<br />

Tinkleho opúšťajú sily a takmer v cieli vymenuje<br />

Karmu za svojho nástupcu. „Vodca velí svojim<br />

mužom, ale poslúcha príkazy bohov“. Karma na<br />

to hovorí: „Predsa sa nerozídeme teraz, keď sme sa<br />

konečne našli…“ A Tinkle odpovedá: „Vždy sme<br />

boli spolu, išlo nám o rovnakú vec…“<br />

Príbeh domorodcov žijúcich v nepálskej provincii<br />

Dolpo, v miestach, kde nerastú stromy a<br />

kde je život už niekoľko desiatok a možno i stoviek<br />

rokov rovnaký, je zároveň príbehom francúzskeho<br />

režiséra Erica Valliho, ktorý žil s týmto<br />

kmeňom dlhé roky ako fotograf pre National<br />

Geografic. Naučil sa ich reč a so skutočnými hrdinami<br />

filmu sa aj spriatelil.<br />

Celý film pôsobí v porovnaní s americkými filmami<br />

skoro ako dokument, je predchnutý duchovnom,<br />

opravdivosťou, prirodzenosťou, stretneme<br />

sa v ňom s mnohými zákonitosťami a ľudskými<br />

vlastnosťami, ako sú húževnatosť, obrovská vôľa,<br />

ale aj tvrdohlavosť a nakoniec zmierenie. Možno<br />

povedať, že sila tohto filmu je v jeho jednoduchosti.<br />

Ukazuje život himalájskych domorodcov<br />

taký, aký v skutočnosti je.<br />

Eric Valli natočil film v roku 1999 s miestnymi<br />

hercami v tibetčine. Film bol zaslúžene ocenený<br />

dvomi Cézarmi za najlepšiu hudbu a kameru a<br />

bol nominovaný na Oskara v kategórii Najlepší<br />

neanglicky hovorený film. DVD Himalaya Karavana<br />

je dostupné s českými titulkami a zakúpiť si<br />

ho môžete napr. cez internet v cene cca 200 Sk.<br />

Marie Šuláková<br />

39<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


N Á ZO R Y<br />

40<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

číslo 14/2007, vyšlo 1. 12. 2007.<br />

Redakcia:<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

telefón 055/678 6420<br />

mobil 0903 907 233<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík, Košice<br />

Roman Levický, Slanec<br />

Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />

Mária Majerová, Košice<br />

Anna Štefková, Zlín<br />

Marie Šuláková, Veselíčko u Lipníka n. Bečvou<br />

Artur Zatloukal st., Brno<br />

Artur Zatloukal ml., Brno<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota, Júlia Faberová,<br />

Peter Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,<br />

Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová, Igor Vojtek<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu, s. r. o.<br />

Redakcia a administrácia SG,<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />

Miloš Stúpala, Bratislava<br />

Marketing:<br />

Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />

Distribúcia:<br />

Ľuboš Záhora, Košice<br />

Grafika:<br />

Jozef Lehotkai, Ráztočno<br />

Martin Pukančík, Košice<br />

Alena Nairn, Praha<br />

Kristýna Franková, Brno<br />

Marek Frank, Brno<br />

Tlač:<br />

družstvo EKON, Jihlava<br />

Ilustrácie:<br />

S. Eidiejus, Kaunas, Lotyšsko/* (5); Wikipedia.org (2, 15, 17); A. Dyudina,<br />

Petrohrad, Rusko/* (11); J. Steidl, San Diego, USA/* (13); K. Dagan,<br />

Ramat, Israel/* (18,19); N. Powell, Hoffman Est., USA/* (18,19); A.<br />

Kushnirov, Barkan, Israel/* (18,19); J. Haviv, Pittsburgh, USA/* (18,19); M.<br />

Selivanov,Hod Hasharon, Israel/* (18,19); M. Piccaya/* (18,19); O. Seleznev,<br />

Moskva, Rusko/* (18,19); O. Cohen,Tel Aviv, Israel/* (18,19); J. Barnett,Br.<br />

Arrow, USA/** (18, 19); L. Alvarez, Berlín, Německo/** (18, 19); M. Levit/**<br />

(18,19); M. Vaňáč, Zlín (22–25); K. Franková, Brno (1, 34–36); ilustrace na<br />

motivy V. Holara (42). Ostatné obrázky GralsWelt a redakcia.<br />

*) – Dreamstime.com.; **) – iStockPhoto.<br />

Fotografia na zadnej strane obálky:<br />

Stephanie Perez, San Francisco, USA – Dreamstime.com<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo 87 Sk<br />

Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />

nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu si možno<br />

objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />

614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázk y,<br />

i odpovede redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už<br />

súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne<br />

budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />

Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

Biblia a reinkarnácia<br />

Rád by som sa dozvedel, kedy boli<br />

z Biblie odstránené texty týkajúce<br />

sa reinkarnácie a čo predtým Biblia<br />

obsahovala. Údajne boli texty vzťahujúce<br />

sa k tejto téme upravované<br />

v 6. storočí.<br />

Odpoveď:<br />

Pre religionistov je nesporné, že Biblia<br />

bola upravovaná z ideologických<br />

dôvodov. Kedy, kde a kým možno<br />

však len ťažko preukázať. To, čo ste sa<br />

dopočuli v súvislosti s reinkarnáciou,<br />

nemá pravdepodobne súvislosť s Bibliou,<br />

ale s druhým konštantinopolským<br />

koncilom konaným v roku 553<br />

nášho letopočtu. Vtedy bola v podstate<br />

z politických dôvodov zakázaná<br />

Origenova náuka. Origenes bol jedným<br />

z najvýznamnejších cirkevných<br />

učiteľov a teológov ranného kresťanstva<br />

a bol presvedčený o tom, že každá<br />

ľudská duša existuje už pred svojím<br />

narodením. Z rozdielnych ľudských<br />

osudov nemožno preto viniť Boha, ale<br />

samotných ľudí; ich osudy sú totiž následkom<br />

ich predošlých rozhodnutí.<br />

Origenes tým obhajoval ideu reinkarnácie,<br />

ako napríklad už aj Platón<br />

v dobe pred Kristom. Ako ukazujú<br />

niektoré dodnes dochované miesta<br />

v Biblii, bola táto idea známa aj v dobe<br />

Ježišovho pôsobenia; ľudia napríklad<br />

považovali Jána Krstiteľa za znovuzrodeného<br />

proroka Eliáša.<br />

V tejto podobe možno teda v dnes<br />

dostupných textoch nájsť poukazy na<br />

reinkarnáciu, no v biblických textoch<br />

nie je dôležité iba ich doslovné znenie,<br />

ale vždy aj ich interpretácia. V tom<br />

prípade by ani pôvodnejšie texty nemuseli<br />

nič dokazovať.<br />

Z listu čitateľky<br />

Vážená redakcia,<br />

v súvislosti s článkom o zvieratách<br />

si spomínam na dva výraznejšie<br />

zážitky so zvieratami. Asi pred<br />

rokom sa dcérka hrala vonku, popri<br />

nej pobehovala naša mačka, vtedy<br />

ešte mača. Chvíľku ich nebolo vidno,<br />

potom pribehla mačka, vyskočila na<br />

okno a začala veľmi hlasno mraučať.<br />

Vyšla som von a ona utekala predo<br />

mnou a zaviedla ma k dcérke, ktorá<br />

sedela na zemi. Vysvitlo, že sa šmykla<br />

a odrela si koleno, tak povedala<br />

mačke aby ma išla zavolať. Dcérka<br />

mala štyri roky a mačka je taká obyčajná<br />

„dedinská“.<br />

Druhý zážitok bol veľmi silný. Pred<br />

niekoľkými rokmi, spolu s manželom<br />

sme sa ocitli v dosť ťažkej situácii, trvalo<br />

to nejaké obdobie. Zrazu jedného<br />

dňa priletela na balkón vrana a smerom<br />

k nám začala neuveriteľne výstražne<br />

škriekať. Hneď v ten deň sme<br />

sa zbalili a odcestovali ku kamarátke<br />

do iného mesta. Prišli sme až približne<br />

o tri dni. V čase našej neprítomnosti<br />

sa v tom dome udiali čudné veci, potom<br />

sme často počuli buchot na stenu,<br />

otváranie dverí a kroky z pivnice. Súviselo<br />

to s majiteľmi domu. Bolo by<br />

dobré upozorniť ľudí, aby sa akýmkoľvek<br />

spôsobom nezahrávali s „oným“<br />

svetom, či už zo snahy urobiť zle<br />

svojim blízkym alebo z nudy sa hrať<br />

na vyvolávanie „duchov“, čo sú moje<br />

skúsenosti z táborov, kde sa takto zabávali<br />

dospievajúce dievčatá.


N Á ZO R Y<br />

Čo sa týka časopisu, môžete do ďalších<br />

čísiel písať viac článkov o umení.<br />

Veľmi vydarený bol článok o Dürerovi.<br />

Zo skladateľov bol veľmi výraznou<br />

postavou Jean Sibelius, ktorý vyniká<br />

schopnosťou počúvať prírodu.<br />

S pozdravom (meno v redakcii)<br />

Keď som bola teta…<br />

Vážená redakcia,<br />

vo vašom časopise sú vždy články,<br />

ktoré ma zaujmú. Bývajú z rôznych<br />

oblastí a pobádajú, aby sa človek nad<br />

nimi, nad sebou zamyslel. Teraz by<br />

som ale chcela prispieť k téme reinkarnácie<br />

a to z pohľadu mojej štvorročnej<br />

dcérky.<br />

Pred niekoľkými dňami mi na prechádzke<br />

vonku povedala len tak mimochodom<br />

– „keď som bola tetou…“<br />

Nevenovala som tomu pozornosť, ale<br />

keď o pár dní prišiel s ňou manžel<br />

z prechádzky v lese, s tou istou vetou,<br />

pochopila som a začala zapisovať jej<br />

výpoveď. Zaznačila som ale len to, čo<br />

sa mi zdalo byť skutočné a nie to, čo<br />

už mohla získať neskôr z rozprávkových<br />

knižiek a iných podnetov.<br />

„Keď som bola teta, mala som červený<br />

domček, väčší ako tento. Mala<br />

som veľa zvieratiek – koníky, kravičky,<br />

prasiatka, sliepočky, holúbky,<br />

bieleho psíka, mačku a pri domčeku<br />

také more s rybičkami. Piekla som piškóty<br />

a mala som osem chlapcov. Moje<br />

deti nechceli so mnou chodiť na výlety,<br />

tak som chodila sama. Taký ujo chodil<br />

so mnou na koníku a vozíku. Moje<br />

deti boli doma so svojím tatom. Mala<br />

som hnedé vlásky, aj deti aj môj muž.<br />

Mala som postieľku čo vyzerala ako<br />

domček. Aj piecka bola ako domček,<br />

bolo vidno ohník. V domčeku boli<br />

schodíky s „držačkou“, mala som svoju<br />

izbičku, aj každé moje dieťa malo svoju<br />

izbičku. O Ježiškovi som vedela, povedal<br />

mi o ňom jeden panáčik, čo sa staral<br />

o zvieratká. Volala som sa zvieracia<br />

teta, lebo som mala zvieratká. Papala<br />

som ryby a takúto zeleninku (ukáže<br />

na artičoky na obrázku). Mala som<br />

v tom domčeku aj kamaráta, chlapca,<br />

hrali sme sa a keď som vyrástla, tak aj<br />

ten kamarát vyrástol.<br />

Keď som zomrela, tak tam blikali<br />

svetielká a tmy, potom to zhaslo<br />

a bolo iba zasvietené a bola som v takom<br />

svetielkovom domčeku. Potom<br />

som sa presťahovala zase do toho<br />

blikajúceho domčeka a potom som<br />

prišla sem bývať. Bol tam so mnou<br />

taký svetielkový panáčik, rozprával<br />

mi o svetielku, ale všetko nevedel. Na<br />

zem videl, ale vedel iba o svetielku,<br />

tiež mal také blikajúce šaty, také<br />

oranžové od svetielka. Povedal, že<br />

sa mám starať o zvieratká. Čo mám<br />

robiť teraz, to nevedel.“<br />

K tomu chcem len podotknúť, že<br />

doma nemáme televízor. Aj keď sa<br />

dcérke veľká obrazotvornosť nedá<br />

uprieť, sú určité veci, ktoré si žiadne<br />

dieťa nevymyslí a – deti vraj neklamú…<br />

(meno v redakcii)<br />

Z listu čitateľky<br />

Milá redakcia,<br />

pred rokom som sa vďaka histórii<br />

a Vášmu časopisu dozvedela o hnutí<br />

katarov a po prečítaní knižky od Artura<br />

Guirdhana (Byli jsme kataři, Eugenika,<br />

Bratislava 2001) som sa nimi<br />

začala zaoberať podrobne. Ako plynul<br />

čas, zisťovala som súvislosti s Posolstvom…<br />

jednoducho vďaka nim sa mi<br />

doslova menil život. Otázku „Prečo?“<br />

som si však zodpovedala úplne len<br />

prednedávnom, po prečítaní knihy Vo<br />

Svetle Pravdy od Abd-ru-shina, ktorá<br />

sa ku mne akoby zázrakom dostala len<br />

pred pár mesiacmi.<br />

Moja cesta k Pravde sa začala pred<br />

piatimi rokmi po významných zmenách<br />

v mojom živote, v čase, keď mi<br />

prestali stačiť frázy na vysvetlenie<br />

„nevysvetliteľného“. Ako prvé ma zahrnuli<br />

tie hordy kníh z ezoterických<br />

o b c h o d o v ,<br />

v ktorých som<br />

nedokázala dočítať<br />

ani prvú<br />

stránku, potom<br />

mi jeden známy<br />

doniesol Hovory s Bohom, ktoré mali<br />

zaceliť kruh mojich otázok, ale ho len<br />

zväčšili. Neskôr sme si predplatili Váš<br />

časopis, to som už vnímala prírodné<br />

zákony a venovala sa vplyvu Mesiaca<br />

na celý svet. Žiť podľa neho nie je vôbec<br />

ťažké, v ničom nás neobmedzuje,<br />

len je to náš priateľ na oblohe. A tak<br />

to so mnou ide ďalej, venujem sa bylinkárstvu<br />

a otváram oči pred úžasnou<br />

Pravdou všade navôkol.<br />

Vaša čitateľka (meno v redakcii)<br />

Z listu čitateľa<br />

Knihu Vo svetle Pravdy som objavil<br />

náhodou pri Televíznych novinách, kde<br />

ukazovali tú paniu, ktorá väznila a mučila<br />

synčeka, vraj že pochádza z nejakej<br />

sekty. Tak som tú knihu hneď objednal,<br />

zaujímalo ma, aká sekta by to musela<br />

byť, ktorá by ospravedlnila týranie<br />

detí, teraz som na strane 720 z cca 1100<br />

a musím povedať, že niečo také geniálne<br />

som ešte v ruke nedržal, a to sa<br />

už viac ako 30 rokov zaoberám kresťanstvom,<br />

predovšetkým gnostickým<br />

vznikom kresťanstva, ezoterikou, kabalou,<br />

psychológiou, Kumránom, Nag<br />

Hammadí, apokryfmi a podobne.<br />

Abd-ru-shin svojou knihou poukázal<br />

jednoznačne a logicky na stav vecí,<br />

a to v roku 1928, kedy určité fakty<br />

ešte neboli známe. Bez jeho knihy<br />

sa Biblia správne vyložiť nedá – Vo<br />

svetle Pravdy som nenašiel ani jediné<br />

slovo, ktoré by bolo nejasné, nepravdivé,<br />

nelogické, nepochopiteľné, zavádzajúce.<br />

Toľko nahustenej logiky<br />

snáď ani „normálny“ človek vyjadriť<br />

nemôže – k záchrane sveta by postačilo<br />

odstrániť súčasné učivo a nahradiť<br />

ho knihou Abd-ru-shina.<br />

(meno v redakcii)<br />

41<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


N A Z ÁV E R …<br />

JAN AMOS KOMENSKÝ<br />

OBECNÁ PORADA O NÁPRAVĚ VĚCÍ LIDSKÝCH<br />

…Pretože najušľachtilejší<br />

tvor Boží, človek, zabudnúc<br />

na svoje lepšie<br />

stránky, nerobí nič nedbalejšie<br />

než to, prečo sem<br />

bol poslaný. Mnohí ľudia<br />

slepnú, otupujú a zvlčievajú<br />

sa. Prišli na svet a nevedia<br />

odkiaľ, žijú na svete a nevedia<br />

prečo, odchádzajú zo sveta a nevedia<br />

kam. Pokiaľ sú tu, nezaoberajú<br />

sa vecami opravdivými, život pokladajú<br />

za hru. Myslia na márnosti, tvoria<br />

márnosti, tešia sa márnosťami, zahlcujú sa nádejami<br />

márnymi ako sny a ustavične sa hrnú z márnosti do<br />

márnosti až sú i sami premárnení.<br />

* * *<br />

A žiadnym iným spôsobom nedá sa doba priviesť<br />

k lepším mravom, než nápravou mládeže. Inak vyjdeme<br />

naprázdno s reformovaním iných, tak ako vychádza<br />

naprázdno skoro všetka cirkevná služba a celá svetská<br />

správa. Ak totiž zasväcujeme deti Kristovi skrze krst, ale<br />

hneď ich zase necháme divočieť, a keď ich potom dospelejšie,<br />

nedostatkom disciplíny skazenejšie, odovzdávame<br />

cirkevnej službe na „umravnenie“ a na obrátenie<br />

k Bohu (hoci by už mali byť predsa obrátené, keď sú<br />

pokrstené, a byť bezúhonné, keď sú účastníkmi zmluvy)<br />

– tu Boh nedá zo seba robiť žarty; ale my sa predsa len<br />

zahrávame a podnikáme prácu obyčajne márnu.<br />

* * *<br />

V štáte nech nie je trpený nikto nepracujúci, kto by totiž<br />

neživil počestne seba i svojich príslušníkov, slúžiac spo-<br />

ločnému celku orbou, remeslom,<br />

obchodom alebo<br />

radou… Už Egypťania<br />

mali múdry zákon, a ešte<br />

dnes ho majú Číňania, že<br />

nedovoľujú leňošiť ani dnovým<br />

(majúcim dnu), slepým,<br />

krívajúcim a skomoleným, aj<br />

keď sú bohatí. Solón, aténsky zákonodarca,<br />

vydal zvláštny zákon<br />

proti leňochom a zaháľačom, ktorým<br />

prepožičal komukoľvek moc, zaviesť<br />

proti nim proces. Aj Boh vo svojom<br />

Slove dal zákon: kto nechce pracovať, nech neje… Kto<br />

učiní inak, tomu nech je stanovený trest.<br />

Nech sú tiež zarazené aj všetky príležitosti a nástroje<br />

na skazenie, ako sú:<br />

1. necudné kresby na obrazoch, v knihách a kdekoľvek,<br />

aby sa nikto s nimi nestretol; 2. svetské pesničky zmyselné<br />

a klzké; 3. vymyslené príbehy a všetky svetácke<br />

knihy vôbec; z takých kníh sa čerpá ateizmus… 5. Krčmy,<br />

výčapy, koralne a domy pitiek nech nie sú nikde trpené.<br />

6. Rovnako nech sú odstránení úžerníci, špekulanti a iní<br />

podobní, pijavice a cudzopasníci iných. Tým menej majú<br />

byť trpení kartári, planetári, kaukliari, komedianti, povrazolezci<br />

a iní „dryáčníci“ (neseriózne osoby, pozn. red.)<br />

a neužitoční vyťahovači peňazí.<br />

Aj monopoly a oligopoly nech sú tiež odstránené po celom<br />

svete. Osvietenému veku má byť cudzia táto hanba<br />

storočia, že niekoľko ľudí si zriadi po mestách i ríšach<br />

monopoly a tým vylučuje iných z obchodu, chcejúc im<br />

chleba urvať od úst. vydal SOLITON 2007<br />

42<br />

SVET GRÁLU<br />

14 | 2007


Neznáme zo života Ježiša<br />

dramatizované spracovanie<br />

Audio CD<br />

Svet Grálu<br />

Neznáme<br />

zo života<br />

Ježiša<br />

• Ján Krstiteľ<br />

• Mária z Magdaly<br />

• Ježiš z Nazaretu<br />

Neznáme zo života Ježiša<br />

Dramatizované spracovanie<br />

Dramatizované spracovanie<br />

1. Úvod • 2. Ján Krstiteľ • 3. Ján krstí v Jordáne • 4. Herodias • 5. Mária Magdaléna • 6. Vnútorne<br />

rodičia • 12. Sľub a pomoc • 13. Uzdravenie • 14. Nikodém • 15. Ježiš a Samaritánka • 16. Vykladači<br />

písma • 17. V chráme • 18. Útoky farizejov • 19. Ježiš a Ján • 20. V akej moci konám… • 21. Kaifáš •<br />

22. Posledná večera • 23. Na ceste<br />

oslobodená • 7. Ježiš v Tiberias • 8. U Gideona • 9. Odpustenie • 10. Ďalšie putovanie • 11. Zadak a jeho<br />

• Ján Krstiteľ<br />

• Mária z Magdaly<br />

• Ježiš z Nazaretu<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk<br />

Zaviate doby sa prebúdzajú<br />

<br />

Pri počúvaní tohto CD vystúpia<br />

pred naším zrakom obrazy zo života<br />

Ježiša. Osloví nás jeho prirodzené<br />

a múdre pôsobenie.<br />

Na jeho príchod nás najprv pripraví<br />

Ján Krstiteľ, ktorého slová<br />

mocne pohnú aj Máriou z Magdaly.<br />

Tá sa rozhodne vyhľadať Ježiša a jeho<br />

učeníkov, nad ktorými sa však začína<br />

znášať mrak nenávisti zo strany<br />

tých, ktorí v otázkach viery dovtedy<br />

držali ľud vo svojich rukách.<br />

Audio CD<br />

dĺžka: 66 min.<br />

maloobchodná cena: 135 Sk<br />

Kalendár farieb na rok 2008<br />

Kalendár<br />

Kalendár farieb<br />

2008<br />

Každý deň, týždeň i mesiac<br />

má svoju farbu, ktorá ovplyvňuje<br />

náš život, podobne ako ho<br />

ovplyvňujú fázy Mesiaca alebo<br />

postavenie planét.<br />

Každý deň, týždeň i mesiac v roku má svoju farbu, ktorá ovplyvňuje náš<br />

život, podobne ako ho ovplyvňujú fázy mesiaca alebo postavenie planét.<br />

Nástenný kalendár<br />

rozmery: 29,5 x 40 cm<br />

cena: 187 Sk<br />

Príloha: pôsobenie farieb.<br />

V praktickom vyhotovení.<br />

Príloha vo vnútri - popis farieb a ich pôsobenia<br />

Ešte stále si môžete objednať!<br />

SVET GRÁLU<br />

www.svetgralu.sk<br />

U nás dostanete Kalendár farieb<br />

so zľavou 15 %. Bližšie informácie<br />

nájdete na objednávkovom kupóne.<br />

Už ste navštívili našu novú webovú stránku?<br />

www.svetgralu.sk


Nenariekajte, ak vás stihne bolesť a utrpenie.<br />

Znášajte ich a buďte silní! Nemôže k vám nijaké utrpenie,<br />

ktoré sami neprivoláte. Učte sa však na ňom<br />

a zmeňte sa vo svojom vnútri.<br />

Potom od vás odpadne a budete voľní.<br />

(Život Ježišov na zemi)

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!